korice BROSURA osta#26D65D.fh11

Komentáře

Transkript

korice BROSURA osta#26D65D.fh11
Turistické zdru¾enie
Splitsko - dalmatínskej ¾upy
Prilaz braæe Kaliterna 10/1
21 000 Split, Croatia, p.b. 430
tel/fax: +385 (0)21 490 032;
490 033; 490 036
[email protected]
www.dalmatia.hr
www.dalmatia.hr
VydavatelÕ: Turistické zdru¾enie
Splitsko - dalmatínskej ¾upy
Za vydavatelÕa: dr.sc. Mili Razoviæ
Redakcia: dr. Sc. Ivo Babiæ, dr. Sc. Marcel
Meler, dr. Sc. Fedja Vukiæ
Text: Ru¾ica Mikaèiæ
Fotografie: Andrija Carli, Ivo Pervan,
Branko Ostojiæ, Mario Romuliæ, Zlatko
Sunko, Krešimir Žanetiæ
Preklad: SPES s.r.o.
Prelo¾il: Silvia Dostaniæ Meszaro¹ova
Lektúra: Miroslava ©palj
Úprava a príprava: Norma
international s.r.o.
Tlaè: Tipomat
Praha 7h 30
Bratislava 4h 30
Mursko Sredi¹æe
Dubrava
Praha 8h 30 Kri¾ovljanska
Wien 4h
Graz 2h 30
Macelj
Trnovec Èakovec
Gorièan
Gorièan
Èakovec
Ludbreg
Vara¾din
Vara¾dinske Toplice
Novi Marof
Vara¾din
Lupinjak
Krapina
Krapina
Razvor
Breznièki Hum
Sv. Kri¾ Zaèretje
Zabok
München 6h
Salzburg 4h 30
Ljubljana 1h 30
©kurinje
Orehovica
Èavle
Kikavica
O¹trovica
Vrata
Delnice
Krk
Luèko
Buzin
ta
vra
ka
lits
Sp
Sinj
Prgomet
J A
D R
A N
S K
O
Sarajevo 4h
Kamensko
Dugopolje
Ar¾ano
Bisko
Blato na Cetini
Sarajevo 3h 30
Mostar 1h
Omi¹
Imotski
©etanovac
Split Supetar
Zagvozd
Donji Vinjani
Biokovo
Braè
S
Mali Prolog Sarajevo 3h 30
Ravèa
Mostar 1h
Prud
Gabela Polje
Metkoviæ
Hvar
Vis
Ploèe
Vis
Metkoviæ
Vela Luka
Korèula
Lastovo
Klek
Zaton Doli
Korèula
Pelje¹ac
Mljet
Mljet
Brgat
Dubrovnik
Cavtat
nik
a
car
Pes
Makarska
rov
Hvar
plit
SVETAC
Orah
Bol
Du
b
©olta
Gornji Vinjani
Karasoviæi
ri Ancona Split
Hvar
Palmi¾ana
a
r
s
k
Bol
i
Stari Grad
HVAR
k
Podgora
a
Vrboska
Jelsa
M O R
E
Konfin
Podgorica 2h 30
Tirana 5h 30
B i Komi¾a
¹e
vs
ki
ka
BI©EVO
n
VIS
al
Vis
n
a
l
Vrgorac
Igrane
Ravèa
®ivogo¹æe
Drvenik
Suæuraj
Vi¹ki kanal
Ba
Trogir
v
A1
O
Vrpolje
Primo¹ten
H
Tuèepi
V
Drni¹
Makarska
Sumartin
LUKAVCI
©ÆEDRO
Zmijavci
1762
Sv. Jure
O
Benkovac
©ibenik
BRAÈ
Krivodol
Kamenmost
Zagvozd
Zagvozd
K
Benkovac
Kornati
Omi¹
B r
a è
k i
k a Mimice Pisak
n a
Supetar
Brela
l
Postira
Puèi¹æa
Ba¹ka Voda
Nere¾i¹æa
Povlja Selca
Milna
Donji Prolo¾ac
Imotski
O
Grohote
©OLTA Stomorska
Zadar 2
Krka
Pirovac
Biograd
Vransko
A1
jezero Vodice
Cetina
Rogaè
Neèujam Sutivan
Knin
Tela¹èica
R
Cista Provo
Loveræ
©estanovac
I
Strmica
Blato na Cetini
A1
O
B
Maslinica
A
Splitski kanal
IC
V. Drvenik
DRVENIK VELI
Graèac
Dugi Otok
S
1319
Sv. Jure
Stobreè
Podstrana
Dugi Rat
N
DRVENIK MALI
G. Ploèa
Sv. Rok
Posedarje
Zadar 1
Zadar
O
Split
Marina D. Okrug
Slatine
G.Okrug ÈIOVO
Udbina
©
779
Trogir
E
ona
Anc
KOZJAK
Ka¹tela
a
r
Boraja
Gospiæ
Otok
Grab
Dugopolje A1 Gardun Trilj
Bisko
Èaporice
M
Bisko
Klis
Solin
Leæevica
U¾ljebiæ
Maslenica
da
Za
Dicmo
A1
D. Seget
Paklenica
Pag
Vrpolje
RijekaZAgreb
1011
Sinj
675
Gunja
Sarajevo 4h 30
Korenica
Gospiæ
Velebit
Pag
Beograd 1h
Sofija 6h
Athinai 14h
D. Muæ
tin
Mali Lo¹inj
Bajakovo
®upanja
Lièko
Petrovo Selo
Hrvace
Peru¹iæ
Karlobag
Novalja
®upanja
Ilok
Ce
Lo¹inj
Sjeverni
Velebit
Sarajevo 4h 30
Mosar 4h 30
Babina Greda
®upanja
M
A1
Rab
Sl.Brod istok
Slavonski Brod
Velika
Kopanica
Slavonski
Sarajevo 3h 30 ©amac
Sl.Brod
zapad
Mosar 5h 30
Otoèac
Rab
Cres
Lu¾ani
A
Otoèac
Svilaja
Ilok
Slavonski Brod
K
Krk
Vinkovci
1251
1508
Cetina
Cres
Nova Gradi¹ka
Hrvatska Dubica
Dvor
Plitvièka
jezera
Brinje
Ðakovo
Okuèani
Jasenovac Nova Gradi¹ka
Stara Gradi¹ka
Hrvatska
Kostajnica
Slunj
Senj
Brijuni
Pula
Maljevac
Vukovar
Po¾ega
Novska
Vrlika
Beograd 1h 30
Na¹ice
Pakrac
Lonjsko
Polje
Glina
Ogulin
Crikvenica
Labin
Kutina
Ogulin
Erdut
Osijek
Papuk
Kutina
Petrinja
Ravna Vrbovsko
Gora
Kopaèki rit
A
Krèki most
Pazin Uèka
Karlovac
Bosiljevo
Beli Manastir
Donji Miholjac
Daruvar
Popovaèa
Sisak
Batina
R
Rovinj
Rijeka
Velika Gorica
Dubo¹evica
Baranjsko
Petrovo Selo
A
Vrsar
Tunel Uèka
Virovitica
Slatina
Grubi¹no Polje
A1
Pribanjci
Delnice
Vrbovec
Ivanja Reka
Ivaniæ grad
Karlovac
Donji
Miholjac
N
Poreè
Matulji
Opatija
Brod na Kupi
Terezino polje
Bjelovar
.
oj
Novigrad
Po¾ane
Risnjak
Krakow 10h 30
Budapest 3h 30
I
Buje
Jurovski Brod
Popovec
Krakow 10h
Budapest 3h
Bratislava 4h 30
Budapest 3h 30
uèk
Per
Ka¹tel
Umag
Rupa
Jastrebarsko
Prezid
Komin
D
Pasjak
Plovanija
Samoborsko gorje
München 6h
Salzburg 4h 30
Ljubljana 1h 30
Milano 5h 30
Venezia 3 h
Trieste 30min
Gola
Koprivnica
Ðurðevac
Kri¾evci
Medvednica Sveta Helena
Zagreb
Bregana Zapre¹iæ
Samobor
Sveta Nedelja
Jankomir
®umberak Milano 5h 30
Venezia 3 h
Trieste 30min
Bratislava 4h 30
Budapest 3h
Gradac
2
BROSURA slovacki.indd 2-3
3
11/30/09 2:14:10 PM
4
Stredná
Dalmácia srdce Jadranu
5
Či už sa za spoznávaním Dalmácie
vydáte po ceste objavovania
nevšedných prírodných krás pobrežia,
ostrovov a vnútrozemia, alebo po
ceste zoznamovania sa s kultúrnymi
pamiatkami a bohatými dejinami
vrytými do každého kameňa na uliciach
a námestiach - každá z týchto ciest vás
privedie až do srdca Jadranu. Práve tu
sa totiž nachádza stredná Dalmácia,
srdce pobrežia, miesto chorvátskych
dejín, pamiatok a kultúry, napísaných
lepšie ako v ktorejkol'vek knihe.
Už od predhistorických a antických čias
tu na ostrovoch a na pobreží vznikali
prvé sídla. Bolo tu dejisko korunovácií
chorvátskych král'ov, o tento kúsok
pobrežia rôzni panovníci dlhé storočia
viedli vojny, podmaňovali si ho a
znovu ho vracali tým, ktorým patrí.
Konflikty a obete sa stali námetmi pre
legendy a hrdinov, obrancov a svätcov.
Dôvodom bola obrovská láska
obyvatel'ov k svojej zemi. Chránili si ju,
starali sa o ňu a položili za ňu aj svoj
život. A nebola to len náhoda, dejiny
tejto oblasti totiž od nepamäti písalo
srdce.
Rímsky cisár Gaius Aurelius Valerius
Dioklecián sa dňa 1.mája 305 vybral
z Ríma do svojho nového domova,
nádherného cisárskeho paláca v
dnešnom Splite, aby svoj cisársky
dôchodok mohol strávit' v pokojnom
zálive svojho detstva posiatom
nádhernými kvetmi. Mohol sa vydat'
kamkol'vek, pri nohách mu ležal
celý svet. Zvít'azilo však srdce. O pár
storočí neskôr, v roku 1700, to bolo
tiež jeho srdce, ktoré sa zaslúžilo
o to, že sa cisársky palác stal jadrom
najväčšieho urbanistického celku na
Jadrane. Storočia pred Diokleciánom
a po ňom tvorili rôzni panovníci,
šl'achtici a vel'moži dejiny na ostrovoch
Vis, Hvar, Brač a tiež v mestách Trogir,
Omiš, Makarska, Solin, Sinj, Kaštele...
To je tiež dôvod, prečo v strednej
Dalmácii môžeme iba na vzdialenosti
30 kilometrov nájst' dve pamiatky pod
ochranou UNESCO, ktoré sú zapísané
do Zoznamu svetového kultúrneho
dedičstva: Diokleciánov palác v Splite
BROSURA slovacki.indd 4-5
11/30/09 2:14:14 PM
6
BROSURA slovacki.indd 6-7
a historické jadro mesta Trogir.
Medzi týmito dvomi pamiatkami
sa nachádza Salona, v súčasnosti
najväčšie archeologické nálezisko na
chorvátskom Jadrane a niekdajšie
hlavné mesto rímskej provincie
Dalmácia. Dnešné mesto Solin vyrástlo
na zrúcaninách antickej Salony
a zohralo dôležitú úlohu v dejinách
Chorvátska ako korunovačné mesto
chorvátskych panovníkov.
Na Hvare, najslnečnejšom ostrove,
sa nachádza najzachovalejšia
ukážka antického parcelovania
pozemku - Starigradsko polje - ‚ager‘
pod ochranou UNESCO. V centre
historického jadra mesta Hvar
sa nachádza jedno z najstarších
európskych divadiel postavené ešte
v roku 1612. Je to tretie najstaršie
divadlo v Európe a už 400 rokov je
srdcom kultúrneho a spoločenského
života mesta.
Kultúrne dedičstvo v strednej Dalmácii
vytvárali nadchnutí umelci, ktorí svoje
umenie zaznamenávali do kameňa,
mramoru a dreva múrov a palácov
dnešných miest. A preto po sebe
nezanechali iba neprekonatel'né
majstrovské diela svojich šikovných
rúk, ale aj kúsok svojho srdca. Vložili
ho do svojich prác a prenechali ho
dejinám v kráse domov a ich priečelí,
kostolov a múzeí stavaných starostlivo
a s vel'kou láskou. O tom, ako umelci
žili, pracovali, vážili si a milovali
prostredie, v ktorom tvorili, najlepšie
svedčí Portál katedrály v Trogire, ktorý
vytesal Majster Radovan v roku 1240,
a tiež kamenné čipky a sochy majstra
Bonina da Milana, Jurja Dalmatinca,
Andriju Alešija a Nikolu Firentinca,
ako aj mnohých iných, ktorí tu pre
antológie umenia zanechali práve
tieto diela svojich zručných rúk.
Zárubňa dverí na splitskej katedrále,
ktorú z orechového dreva vyrezal
majster Andrija Buvina v roku 1214,
sa zapísala do dejín európskeho
románskeho dreveného sochárstva.
Na bohatých umeleckých úspechoch
svojich predchodcov, ktorých
stredná Dalmácia podnecovala k
najkrajším umeleckým dielam, tento
kraj vychoval aj celý rad vel'kých
maliarskych umelcov, medzi ktorými
je aj Emanuel Vidović, najznámejší
chorvátsky maliar na začiatku 20.
storočia. Najčastejšie mal'oval svoj kraj,
kde do akvarelu a oleja vkladal lásku
k moru, nebu, oblakom, k súmraku
a pobrežiu svojej Dalmácie. Najväčší
úspech v sochárstve dosiahol
Ivan Meštrović, súčasný sochár
svetového mena, ktorého umelecké
diela z kameňa, dreva a bronzu
sa nachádzajú v splitskej Galérii
Meštrović, a tiež pri severnom vstupe
do Diokleciánovho paláca - známa
socha Grgura Ninského.
Práve do priestoru strednej Dalmácie
siahajú začiatky chorvátskej štátnosti,
ale aj krest'anstva Chorvátov, ktorí
ako veriaci ešte v 7. storočí darovali
svoje srdce Matke Božej. Na tomto
území sa nachádzajú mnohé
kaplnky, kostoly a svätyne, zasvätené
najvernejšej ochrankyni Chorvátska.
Patrí sem aj svätyňa Matky Božej
Gospe od Otoka v Soline, najstaršia
Máriina svätyňa v Chorvátsku.
Najväčšou je svätyňa Matky Božej
Sinjskej, ktorá podl'a legendy v roku
1715 zachránila svoj národ pred
omnoho silnejším tureckým vojskom.
Vd'ační ochrancovia zlatou korunou
korunovali jej obraz, pod ktorým
je v latinčine napísané: ,, Navždy
korunovaná oslavuje vít'azstvo.
V roku 1715“. Od tých čias sa Matka
Božia volá Zázračná a na pamiatku
vít'azstva nad Turkami sa každý rok
v auguste hráva rytierska hra Sinjska
alka.
O splitskej katedrále svätého
Dujma, niekdajšom mauzóleu cisára
Diokleciána, možno povedat', že
je najstaršou katedrálou na svete,
ked'že sa už od tých čias v nej
konajú bohoslužby. Obyvatelia
Splitu pri cisárskom mauzóleu,
v ktorom sú uložené kosti splitského
patróna svätého Dujma, postavili
majestátnu zvonicu, ktorá je dodnes
symbolom Splitu. To, čo strednú
Dalmáciu robí výnimočnou, je
aj tradícia zachovávania starých
národných a náboženských zvykov
počas procesií, vigílií, pútí a pri
slávnostných sl'uboch, najčastejšie
spojených s katolíckymi sviatkami
a patrónmi miest. Nezabudnutel'ný
a autentický zážitok je l'udová pút' Za
krížom, ktorá sa už po stáročia koná
v noci zo Zeleného štvrtka na Vel'ký
piatok a počas ktorej pútnici
prechádzajú rôznymi kaplnkami
a kostolíkmi na ostrove Hvar.
Na pobreží, ostrovoch alebo
v Zagore, na všetkých týchto
miestach takmer neexistuje miesto,
ktoré by vo svojich truhliciach
neskrývalo nejaký jedinečný kúsok
dejín a kultúry tohto kraja, nejakú
zaujímavost', ktorá vyzdvihuje
dôležitost' tohto priestoru
v dejinách. Vo františkánskom
kláštore v Zaostrogu, ned'aleko
mesta Makarska, sa nachádza obraz
„Posledná večera“ od neznámeho
autora z 18. storočia. Na obraze je
pri Ježišovi a apoštoloch namal'ovaný
aj pes dalmatínec, plemeno, ktoré
bolo pomenované po Dalmácii
a ilýrskom kmeni Dalmatov. Rovnako
zaujímavý je aj „Dom št'astného
človeka“ pri kostole v meste Omiš.
Dom bol pomenovaný po majitel'ovi,
ktorý si v 15. storočí dal na vchodové
dvere vytesat' nápis: „Bože, vd'aka Ti,
že som žil na tomto svete“.
Stačí jedno stretnutie s nevídaným
spojením blankytu pobrežia a zelene
borovíc na najkrajších kilometroch
pieskových a kamienkových pláží
na Jadrane, a Vaše srdce zaplesá.
K oddychu tela a duše však neláka
iba pobrežie, ale aj scenérie, ktoré
nasýtia dušu a srdce naplnia blahom.
Storočné ihličnany na plážach
skláňajú konáre až k zemi, ako keby
aj oni chceli host'om poskytnút'
ochranu pred slnkom a spríjemnit'
im tak pobyt v tieni na bielych
kamienkoch, pri mori vo vánku
osviežujúceho mistrálu. Pohl'ad hore
sa zastaví na skalných útesoch pohorí
Biokovo, Kozjak a Mosor, na Vidovej
gore na ostrove Brač, najvyššom
vrchu na jadranskom ostrove,
a potom sa rozptýli na trblietavý
zástup slnečných ostrovov Hvar,
Šolta a Vis. Tieto si zachovali svoje
malé kamenné námestíčka d'aleko
od hluku, náhlivosti a uponáhl'anosti
každodenného života na pobreží.
Na okamih sa zdá, akoby sa tu
život zastavil, ale on iba pulzuje
v inom rytme, v rytme kamenných
uličiek, olivovníkov, vinohradov
a levandul'ových polí.
Avšak tam, kde sa končí more, čaro
srdca Jadranu nekončí. Silnejšie
bije aj vtedy, ked' sa za pobrežnými
pohoriami, vzdialenými približne
dvadsat' kilometrov od mora, pred
návštevníkom otvorí čarovný svet
v objatí rieky a pohoria. Srdce Zagory
je zelené a plné čarovnej nádhery,
legiend, autentických poviedok,
storočných pevností a malebnej
prírody. Ak vám niekto Dalmáciu
opíše len ako miesto dejín, kultúry
a krásnych poviedok, neverte
mu, lebo zelené srdce Zagory je
aj miestom nezabudnutel'ných
športových aktivít. Práve táto oblast'
je známa jazdeckými školami
a domácnost'ami, ktoré sa venujú
agroturistike. Upravené cyklistické
trasy vo vnútrozemí, pri pobreží a na
ostrovoch strednej Dalmácie, sa
vinú pokojnou krajinou obrobených
polí a v bystrinách rieky Cetina
medzi jej roklinami sa schádzajú
milovníci kanoistiky, kanoe - safari,
splavovania a vol'ného horolezectva.
Makarská riviéra je ideálnym
miestom pre rodinný oddych, ale
aj aktívny oddych v ned'alekom
Prírodnom parku Biokovo.
Ked' sa srdce naplní celodennými
príjemnými zážitkami a dojmami,
hostitelia Vás pozvú k stolu, na
najlepšie miesto pre uvítanie hostí.
Ponúknu vám ryby a mušle, alebo
jahňacinu špecifickej chuti, ale
aj špeciality, akými sú ‚vitalac‘
z Braču a ovčí syr naložený v oleji.
Cetinská oblast' je známa svojimi
‚arambašami‘ (zelené listy plnené
mäsom a ryžou), riečnymi rakmi
a žabími špecialitami. Na pobreží
a na ostrovoch nezabudnite pohostit'
svoje chut'ové bunky a ochutnajte
‚soparnik‘, dalmatínsky ‚brudet‘,
všetky druhy čerstvých rýb, mušlí
a zeleniny, múčniky, akými sú rafioly,
kaštelské torty a torty Makarane,
višský ‚hib‘, ‚kroštule‘, dalmatínske
‚fritule‘ či hvarské ‚paprenjake‘, ale
aj hrozno vypestované na strmých
svahoch, ktoré pracovité ruky vinárov
premieňajú na miestne najchýrnejšie
vína Plavac, Vugava a iné.
Ked' vás unavia všetky tie vône
a chute, ked' si nasýtite dušu aj telo,
podelíte sa s hostitel'mi o privilégium
súčasnosti, ktorým je pobyt v oblasti,
kde sa môže pit' z riek a vodných
tokov, ktoré sú čisté a bezpečné,
a voda v domácnostiach a z
vodovodných kohútikov má príjemnú
chut' a nefalšovanú sviežost'. A to
je iba jeden z dôkazov toho, že sa
tu človek nezahrával s prírodou,
ktorou ho obdaroval boh, ale že ju
už dve tisícročia rozumne využíva a
zachováva pre budúce generácie,
ktoré sa aj zajtra budú kochat'
strednou Dalmáciou ako srdcom
Jadranu.
7
11/30/09 2:14:17 PM
8
BROSURA slovacki.indd 8-9
9
11/30/09 2:14:18 PM
10
11
Split
T'ažko povedat', čo na dnešných
host'och zanecháva väčší dojem:
historické jadro, alebo spôsob života
jeho obyvatel'ov. l'udia v Splite
totiž žijú v pôžitku zo života pod
holým nebom, popíjajú kávu na
‚Rive‘ (nábrežie), vo svojej obývačke
alebo v tieni kamenných múrov
Diokleciánovho paláca, ktoré
ponúkajú osvieženie a oddych
počas horúcich letných dní. Split
svojim host'om s radost'ou ponúka
všetky svoje krásy. Môžu kráčat'
po uliciach a prechádzat' cez
stáročia dejín a umenia, nazriet'
do bohatých truhlíc a vitrín múzeí,
galérií a kostolov, aby pochopili
aspoň úlomok rozvetvených dejín,
alebo sa v tôni ihličnanov kochat'
v pohl'ade na horu Marjan a kúpat'
sa na splitských plážach. Nič z
ponúknutého neol'utujete, lebo
v tomto meste, ktorého historické
jadro s Diokleciánovým palácom je
zapísané do Zoznamu svetového
kultúrneho dedičstva, návštevníkov
na uliciach vítajú hluční a veselí
domáci a v tichých výstavných
sieňach nahromadené dejiny tohto
večne mladého mesta.
BROSURA slovacki.indd 10-11
11/30/09 2:14:21 PM
12
Okolie mesta Split
Atraktívne pobrežné pásmo
a bohatá vnútrozemská čast'
mesta Split sú jeho neoddelitel'nou
súčast'ou. Šest' kilometrov
kamienkových pláží Podstrany
pri južnom vstupe do mesta tvorí
zriedkavú urbanistickú oblast',
BROSURA slovacki.indd 12-13
kde pláže siahajú k domom,
apartmánom, malým rodinným
hotelom, ako aj k pät'hviezdičkovým
hotelom. V oblasti severného
príjazdu k Splitu sa nachádza známa
jaskyňa Vranjača a krajine dominuje
stredoveká pevnost' Klis vypínajúca
13
sa na bralách neprístupného
priesmyku medzi horami Mosor
a Kozjak. Z nej sa naskytá pohl'ad na
Solin, antickú Salonu, a rieku Jadro,
ktorá už v 17. storočí zásobovala
mesto a celý kraj pitnou vodou.
11/30/09 2:14:25 PM
14
Trogir
15
Historické jadro tohto
harmonického mesta, zapísané
do Zoznamu svetového kultúrneho
dedičstva, je jedným z najkrajších
mestských celkov na Jadrane.
Prehliadka Trogiru, ktorý na tomto
mieste stojí už od 3. storočia,
predstavuje výnimočný zážitok, aj
ked' je jeho centrum dlhé iba 750
krokov, ako to už raz zmeral aj
historik Pavao Andreis.
V kláštore svätého Nikolu sa dodnes
zachoval reliéf gréckeho boha
Kairosa, boha št'astného okamihu,
ktorý sa raz v živote zjaví a dá
človeku možnost', aby ho
„chytil za pačesy“.
V úzkych kamenných uličkách
mesta, ktoré mnohí volajú aj mesto
múzeum, sa aj dnes nachádzajú
paláce starých šl'achtických rodov.
V kostoloch a na námestiach je
viditel'ná nádhera talentu, ktorým
umelci celé stáročia u historikov
a návštevníkov vyvolávali radost'
a u domácich pýchu. Dnešný Trogir
žije v rytme súčasného turistického
mesta a je obl'úbeným miestom
oddychu pre turistov a námorníkov,
ktorých toto mesto nadchýna svojou
storočnou kamennou nádherou
v srdci Jadranu.
BROSURA slovacki.indd 14-15
11/30/09 2:14:28 PM
16
Okolie mesta
Trogir
17
Malé, lesom lemované štrkové
zátoky v jednej z najrozkošnejších
pobrežných krajiniek, tvoria riviéru,
na ktorej už v antických časoch
pri mori vyrastali prepychové
vily. Kamenisté a štrkové pláže
a dokonale čisté more sú hlavnými
prednost'ami tohto turistického
priestoru. Okrem iného tu stojí za
to pozriet' si mlyn zo 16. storočia
na Pantane a vežu z 15. storočia
v Marine. Ned'aleký ostrov Čiovo
spája s Trogirom most. Krátka
prechádzka z Čiova Vás privedie na
skryté pláže obrastené borovicovým
lesíkom.
BROSURA slovacki.indd 16-17
11/30/09 2:14:31 PM
18
Kaštela
19
Hlboký a prísne chránený záliv,
rozprestierajúci sa medzi Splitom
a Trogirom, sa ako prírodný úkryt
a útek do bezpečia už v ranom
období dejín stal miestom výstavby
letných sídel boháčov z okolitých
väčších miest. Zo strachu pred
tureckými vpádmi sa na pobreží
mora koncom 15. storočia
postavilo 16 pevností, palácov,
v renesančnom architektonickom
štýle s prepychovými vnútornými
priestormi. Okolo siedmich pevností
sa vytvorili osady, ktoré vytvárajú
dnešný mestský celok Kaštela.
BROSURA slovacki.indd 18-19
11/30/09 2:14:33 PM
20
Okolie Omišu
21
Nezvyčajný ráz malebnosti dávajú
mestu Omiš pevnosti Mirabela
a Starigrad, a tiež kaňon rieky
Cetina, ktorá sa práve tu po stovkách
kilometroch krasového toku vlieva do
mora. Z tohto kaňonu plného strmých
skál omišskí piráti prepadávali lode na
Jadrane. Táto čast' pobrežia je známa
nádhernými piesočnými plážami.
Najväčšia je mestská pláž v Omiši, dlhá
takmer jeden kilometer s plytčinou
dlhou sedemsto metrov. Celá oblast'
Omišskej riviéry je známa svojimi
sladkovodnými prameňmi. Pri mieste
Vrulje je na hladine mora viditel'ný
jeden z najväčších prameňov.
BROSURA slovacki.indd 20-21
11/30/09 2:14:37 PM
22
Makarska
23
23
Stredisko turistickej riviéry,
podl'a ktorého bola celá riviéra
pomenovaná, je atraktívnym
letoviskom s bohatou ponukou,
v ktorom si každý môže nájst'
oddych, o akom sníva.
Nad Makarskou sa vypína pohorie
Biokovo, v ktorého hlbokých
prielomoch zamr’za voda aj v strede
leta. A pod jeho vrcholkami,
v prírodnom prístave medzi dvomi
polostrovmi so zalesnenými
štrkovými plážami, leží učupené
mesto široké iba jeden kilometer,
ktoré oddel'uje blankytné more
od horských výšin. S dejinami
mesta sa najlepšie zoznámite vo
františkánskom kláštore starom
viac ako 500 rokov, v ktorom sa
nachádza pinakotéka, knižnica
a jedinečné Malakologické múzeum.
BROSURA slovacki.indd 22-23
11/30/09 2:14:40 PM
24
Makarská
riviéra
25
Asi šest'desiat kilometrov
kamienkových a štrkových pláží s
najbelšími okruhliakmi, s radom
turistických miest, ktoré sú ako perly
roztrúsené pod pohorím Biokovo
s „hlavou v bleskoch a nohami
v mori“, z Makarskej riviéry robí
riviéru s dlhou a bohatou turistickou
tradíciou prijímania hostí, aktívneho
odpočinku, vyberaných jedál
a letných večerov plných zábavy
a piesní.
Je to jedinečná oblast' s najkrajšími
jadranskými plážami schovanými
medzi kameňmi a borovicami, kde
je cestovný ruch súčast'ou všedného
dňa, tradície a želania, aby bol stále
lepší, inakší, krajší.
BROSURA slovacki.indd 24-25
11/30/09 2:14:43 PM
26
Ostrov Brač
27
Je ostrovom najslávnejšej
kamenárskej tradície bieleho
kameňa, z ktorého je postavený
Biely dom vo Washingtone,
budovy parlamentov vo Viedni
a v Budapešti, a tiež Diokleciánov
palác v Splite a katedrály v Trogire
a v Šibeniku. Kláštor Pustinja
Blaca z roku 1550 aj dnes
svedčí o stredovekom živote na
ostrove, rovnako ako aj osamelé
ranostredoveké kostolíky vo
vnútrozemskej časti ostrova.
Turistické mestečko Bol s plážou
Zlatni rat, ktorej vzhl'ad sa mení
v závislosti od zmeny smeru vetra
a vl’ n, Vidova gora, mesto Supetar,
Vlastivedné múzeum v Škripe, sú
iba čast'ou toho, čo návštevníkov na
tomto najväčšom ostrove strednej
Dalmácie uchvacuje.
BROSURA slovacki.indd 26-27
11/30/09 2:14:46 PM
28
BROSURA slovacki.indd 28-29
29
11/30/09 2:14:51 PM
30
Ostrov Hvar
31
Ostrov slnka a levandule,
storočných, nasucho stavaných
kamenných múrikov a pastierskych
kolíb, je jedným z tých miest, ktoré
napl’ňajú dušu krásou. Nie je isté,
či na ostrove väčšiu pozornost'
prit'ahujú dejiny a umenie alebo
krásna príroda. Prechádzka
kamennými, krokmi vyleštenými
ulicami, alebo najväčším námestím
na ostrove po oboch stranách
Jadranu v centre mesta Hvar, ako
aj prechádzka po poli, ktoré je na
zozname svetového kultúrneho
dedičstva - ‚ager‘ Starého mesta, je
neopakovatel'ným zážitkom, ktorý
otvára knihu dejín.
V omamnej vôni a fialovom odraze
levandul'ových polí, v hroznových
strapcoch, ktoré vstrebané slnečné
lúče premieňajú na najlepšie
víno, Hvar zostáva symbolom
organizovaného cestovného ruchu.
BROSURA slovacki.indd 30-31
11/30/09 2:14:53 PM
32
Ostrov Šolta
33
Šolta si získa vaše srdce bez
ohl'adu na to, čo l'udia na
tomto malom ostrove pri Splite
uzreli ako prvé - pol'ný domček
z kameňa zastretý húšt'avou,
alebo prepychový zámok rodiny
Marchi z roku 1706. Málokde inde
hlboké a bezpečné morské zátoky
poskytujú aj v súčasnosti pokoj,
oddych a dokonalé odpútanie sa
od všetkého, čo je v cestovnom
ruchu už známe. Ostrov medu,
svätojánskeho chleba (rogača),
olivovníkov a oleja, ostrov
aromatických bylín svojou krásou
a harmóniou prírody nadchýnal
umelcov a literátov, ktorí tu vytvárali
niektoré zo svojich najkrajších diel.
BROSURA slovacki.indd 32-33
11/30/09 2:14:58 PM
34
Ostrov Vis
35
Na hladine otvoreného mora
sa nachádza najhodnotnejšie
helenistické nálezisko v Chorvátsku
so zvyškami gréckej kolónie
Issa. Nálezy z Issy sú uložené
v Archeologickom múzeu na
Vise a najznámejším vystaveným
exponátom, ktorý je zároveň i
symbolom Visu, je bronzová
hlava gréckej bohyne Artemis.
Ostrov Vis skrášl'ujú staré kostoly
a harmonické kamenné domy
a dnešnú panorámu skrytých zálivov
dopl’ňajú jachty a lodičky, námorníci
a potápači. Autentickost' jeho
miest sa zachovala predovšetkým
v Komiži, kde nad mestom pohl'ad
blúdi po otvorenom mori a po
najvzdialenejších jadranských
ostrovoch Biševo, Sveti Andrija
a Palagruža.
BROSURA slovacki.indd 34-35
11/30/09 2:15:01 PM
36
Zagora
37
Málokde sa blankyt pobrežia
tak priblížil k vánku vejúcemu
z kontinentu, ako je to v Zagore. Po
jej zelených svahoch stekajú krotké
rieky plné pitnej vody a od mora ju
oddel'ujú iba pohoria Kozjak, Mosor
a Biokovo. Z tej vody sa treba napit'.
Chvíl'u krotko žblnká a potom odrazu
hrozivo hučí a pení sa, spolu s ňou
do seba vdýchnete silu horalského
a nezničitel'ného ducha jej l'udí.
Neopakovatel'ný pocit dotyku
panenskej prírody so sebou prináša
návšteva bystrých, zelených riek,
jaskyne Vranjača so skameneným
vodopádom a s podzemnými sieňami,
jedinečným krasovým fenoménom
Modrého a Červeného jazera,
Sinjské a Vrgoracké pole, ktoré
svojimi bohatými plodmi živí celý kraj.
Čas, l'udia a legendy na tomto území,
na ktorom ústne podanie žije dodnes,
vytvorili jedinečnú oázu zhustnutých
dejín vtkaných do kamenných domov
a storočných pevností.
Po aktivitách v prírode vás novými
chut'ami obohatí tradícia spoločného
stretávania sa pri stole s domácimi
jedlami pripravenými v zmesi
ostrého horského vzduchu a výdatne
zavlažených dolín, čo vám prinavráti
stratenú silu.
BROSURA slovacki.indd 36-37
11/30/09 2:15:05 PM
38
BROSURA slovacki.indd 38-39
39
11/30/09 2:15:09 PM
40
Gastronomické
pôžitky
41
Zdá sa, akoby dalmatínska kuchyňa už
dlhé storočia pred nami išla po stopách
súčasných stravovacích noriem:
jednoducho pripravovaná a l'ahko
strávitel'ná strava s množstvom
rýb, olivového oleja, zeleniny
a aromatických bylín je základom
každého tunajšieho jedla. No v tomto
dalmatínskom gastronomickom
odkaze dôležitú úlohu nehrajú len
hlavná zložka a spôsob, akým sa jedlo
pripravuje, ale aj každá zo špeciálnych
bylinkových prísad, ktoré s pridaným
petržlenom a cesnakom vytvárajú
malé kuchárske tajomstvo s vôňou
bobkového listu, rozmarínu alebo
bazalky, zatial' čo olivy a kapary na
stole nemôžu chýbat'.
Ked' sa hovorí o mäsových špecialitách,
ktorými sa hostitelia radi vychval'ujú,
nič sa nevyrovná dalmatínskemu
‚pršutu‘, ktorý sa pripravuje údením a
sušením na severnom vetre, tzv. bure
a najčastejšie sa podáva s ovčím syrom,
a samozrejme jahňacina.
BROSURA slovacki.indd 40-41
11/30/09 2:15:12 PM
42
43
Oddych pre
dušu a telo
Pobyt v strednej Dalmácii môže
znamenat' ovel'a viac, než len pokojný
oddych na slnku pri najčistejšom mori
v Stredozemí, bez ohl'adu na to, či ste
v hoteli, v súkromnom apartmáne,
v kempe alebo na lodi, či plachetnici.
Vzrušenie, ktoré vám ponúkajú
športové aktivity prispôsobené
priemernej telesnej kondícii, ale aj
tie, ktorými preverujete hranice svojej
vytrvalosti a dobrodružného ducha, vo
vás okrem jedinečného pocitu slobody
zanechá aj prekrásne spomienky.
Ponorte sa do belasého mora,
kráčajte upravenými chodníčkami
po pobreží a ostrovoch, pomôžte
vašim hostitel'om pri zbere hrozna
a kvetov levandule, spoznajte, čo je to
také omamné na vôni liečivých bylín
rastúcich na dalmatínskych skalách,
prijímajte výzvy výstupov po horských
chodníkov a lezenia po skalách,
spúšt'ania sa po riečnych bystrinách,
chyt'te vietor do plachiet... a všetkými
zmyslami vychutnávajte historické
bohatstvo, kultúrne pamiatky
a všetko, čo umožňuje belasé more
a stredná Dalmácia - srdce Jadranu.
BROSURA slovacki.indd 42-43
11/30/09 2:15:15 PM
44
BROSURA slovacki.indd 44-45
45
11/30/09 2:15:19 PM
Turistické zdru¾enie
Splitsko - dalmatínskej ¾upy
Prilaz braæe Kaliterna 10/1
21 000 Split, Croatia, p.b. 430
tel/fax: +385 (0)21 490 032;
490 033; 490 036
[email protected]
www.dalmatia.hr
www.dalmatia.hr
VydavatelÕ: Turistické zdru¾enie
Splitsko - dalmatínskej ¾upy
Za vydavatelÕa: dr.sc. Mili Razoviæ
Redakcia: dr. Sc. Ivo Babiæ, dr. Sc. Marcel
Meler, dr. Sc. Fedja Vukiæ
Text: Ru¾ica Mikaèiæ
Fotografie: Andrija Carli, Ivo Pervan,
Branko Ostojiæ, Mario Romuliæ, Zlatko
Sunko, Krešimir Žanetiæ
Preklad: SPES s.r.o.
Prelo¾il: Silvia Dostaniæ Meszaro¹ova
Lektúra: Miroslava ©palj
Úprava a príprava: Norma
international s.r.o.
Tlaè: Tipomat

Podobné dokumenty

Untitled

Untitled Hrvatska Dubica

Více