cierne vlasy do tlace

Transkript

cierne vlasy do tlace
Krajská asociácia rómskych iniciatív (KARI)
so sídlom v Banskej Bystrici ïakuje všetkým
autorom, ktorí svojimi literárnymi prácami pomohli
k vytvoreniu tejto zbierky.
Osobitne ïakujeme Ministerstvu kultúry SR za
finanènú podporu.
O Thaneskero jekhetaòipen pal o romane keripena
(KARI) andrale Banská Bystrica kamel the pa¾ikerel
savorenge save andre akadí keòva thode peskere
poeticko lekhavibena.
Kamas mejk te pa¾ikerel le nek šerutòi slováèiko
instituciake pal e kultúra vaše lakro lovakero
šegítipen.
Èierne zvlnené vlasy, tmavá ple, tmavé oèi, nevys­
oká postava. To sú èasté znaky, ktorými sa vyznaèujú Ró­
movia. Nie je to však len typický vonkajší vzh¾ad, ktorý
¾udia z rodu Rómov dostali do vienka, ale tiež charakteris­
tické vnímania sveta a jeho vnútorné prežívanie,
nazývané dušou. Darom pre Rómov je aj reè, ktorou vy­
jadrujú, èo sa v ich duši odohráva.
Táto zbierka literárnych prác ponúka èitate¾ovi
možnos nazrie do rómskej duše, h¾ada a nachádza ve­
ci, ktoré nie sú zvonka vidite¾né. Èierny vlas nemusí by
symbolom temna a beznádeje. Je v òom múdros hláv
rómskych predkov, jemnos citlivého srdca a ¾ahkos slobody.
Príjemné èítanie!
Kále bange bala, káli morèi /cipa/ kále jákha, cikno
deštos, avka dhikel avri o Rom. Naši vakeras èak pal oda
sar o Rom dhikel avri avralúl, kampel the vakerel pal oda
sar o Rom dživel, leskeri vodži andre manušakeri luma.
Romane vakeribnaha khelelel leskeri vodži. Savorenge tu­
menge so genena akala lavora andre kadi poeticko keòva,
šaj dhiken andre romaòi vodži, te rodel u the arakhel var­
eso so hi garudo andre late. Kálo bal namušinel the avel
èak bibacht, naláèhipen, vašoda kaj hino kálo. Garuvkerel
pes andre leste o goïaveripen amáre phure dadenge,
šukariben jilestar thaj lovkipen dživipnastar savo dživas
sako džives.
Šukár genipen!
Poetická múza ma vždy nekopne ako za èias
mojej mladosti. V súèasnosti je to skôr
potreba výpovede nepokojnej duše, reakcie
na rôzne situácie a hlavne krutá rómska real­
ita, ktorá ma núti zobra do rúk pero a
papier. Píšem živelne a spontánne.
Znejte zvony na slávu,
rómsky národ je dnes tu.
Národ, èo vie sklada básne,
písa pravdu o sebe,
vie poveda, èo ho trápi,
èo poteší i potresce.
Znejte slová, ktoré hladia,
sú balzamom na dušu,
znejte piesne, ktoré lieèia,
ktoré vniknú do srdca.
Naèúvajme slovám Rómov,
ktorých srdcia èisté sú,
otvoria nám svoju dušu,
dosia¾ skryté pocity,
nech spoznáme nepoznané...
Lebo vedzte, ak neviete,
že aj Róm je iba èlovek,
ktorý sníva o šastí,
že kradneme, oklameme,
bývame aj èasto zlí?
Odpustite. Sme len ¾udia,
takí istí ako vy.
Ktorý národ je len dobrý?
Kto z nich nebol zlodejom?
Koho vina neaží...?
Nech prvý hodí kameòom.
Hangozinen harangi pro inepos,
romano inepo, adaïive adaj hino.
Inepos so džanel te írinel èáèipe pal peste,
so džanel te phenel so les dhukevel,
te soske lošanel, šejndoò alava,
save s¾an gule, so s¾an gule,
so s¾an balzamo pro vodi.
Šunïon gi¾ora so sasaren dukhado jílo.
Šunkeras alava romengere
so lengere jile žúže hi.
Phravna amenge pro vodi
do akanak garudo gondolipen
nek pindžaras naprindžardo...
Romano nipo buakardo.
Mer džanen, te nadžanen
hot te rom èak pre manuš
le sunenca pali bach.
Amen èoras, hohavas, s¾am bibach?
Odmuken amenge ­
s¾am èak manuša – ajse sar tumen.
Savo nípo sa hi èak láèho?
Ko lendar nas¾a èor?
Kas e bina napharel...?
Nek angluno èhidel bareha.
Kana avna bachtale, ola èhave romane?
Kana musaj nadenašla, i romòi èhajori?
Andre lake kále áha phabola i jagori?
Kana lakre kále vasta naastarena pharo bar?
Kana lokro jiloro narezdala ande dar?
Sar pharla le gádežnca, le džuvlenca, muršenca.
Kana novla ratóro, pro romano gadóro,
kana buter nadarala, vašo èhave, dadoro?
Bud ideja džana pre kote bud páòi èu¾ola,
the avka mík prada svito vašo roma noula than,
the avka mik vašo roma nataarla odí kham.
Gondolipen romale. So tumen mik užarel.
Bud hi ase manuša, so kamen te murdaren,
le romen amen nakamen.
Nas¾am roma goreder, nadaran ma te phenel,
hot romano ratoro hi tumen andro jiloro,
astaraha o vasta, zoraleder sar trasta,
nek ma dhíken savore, savi zor hi le romen.
Palez avla amen than, taarla o khamoro kham,
ovena te bachtale o èhavore romane !!!
Zaševe¾ lístoèek v zmrznutej korune,
ty, èo a vietor tam zabudol na strome.
Zaševe¾ bielej tme túžbièkám detièiek,
ktoré sa zrkadlia i v oèiach ich mamièiek.
Do noci padajú tri vloèky snehové.
Snáï splní jedna z nich detièkám želanie.
Tichá noc, svätá noc, Ježiško malièký,
ku vám sa spínajú aj èierne ruèièky.
Aj èierne oèièká chcú žiari šastíèkom,
s tou svojou chcejúcou nesmelou dušièkou.
Navštívi ich tichá noc, Ježiško malièký,
v prítmí ich dreveníc, naplò ich skromné sny.
Ševelin patróro fadime upruno,
tu so tut i balval bisterïa pro stromo
la páròa ráake ševelin
o súne so èhavore romane nadžanen te phenel.
Lengere sunore odaja phiraven,
lengere áhora o súne garuven.
Andi rat peren má trin vloèki jivnne,
ne kle èhavorenge anen palek súne.
Tichi rat, sízni rat, Ježiško tiknóro
ke tute vazdel pre te kálo vastóro.
Te kale jakhora kamen bachtalibe
ole pre rozdane darutne vódiha.
Av kelende Tichi rat, Ježiško tiknóro
an i bach ando kaštnine kheróra.
Za aèhen romale, nek phenen so kamav,
o romano manuš savoreske paal.
Míro jilo rovel ratvale asvenca,
kana tumen dhikav le nange èhavorenca.
E balval bašavel po purano pochtan,
andro verda náne te tável ma sostar.
E romani jagori phabol le vešeha,
e romani dajori rovel le gaveha.
Mangel manušendar vaš pre èhave máro,
romale tumáro dživipen hino barek pháro.
Khatar džana romale, save džan dromeha?
Pro nebo phabone oda èercheòora,
zenovel kali rat tumáre dromenca,
džan – te nadžanen kaj le tikne èhavenca.
Èore hin bokhale, ni bachori nane,
so roden pro droma – odá bara pháre?
O tikne èhajora khosen o nakhora,
lengere muora hi same asvora.
E balval len ispidel,
preren palo prore andro
pro pharipe nane jon korkore.
O šil len rozderel, gadoro len sáno,
ma džan ma romale duge dromenca.
Orakhne tumenge than, madžan le vešenca,
náne odoj e bach tni vaši jag kašta,
ovela odoj búi vaš tumáre vasta.
Oèhoven ma khere, odoj o maroro,
vaš tumare èhave odoj o thanoro.
Mám 29 rokov, pracujem ako komunitný so­
ciálny pracovník v Strarej Kremnièke. Som
rómsky aktivista a zaujíma ma všetko, èo sa
dotýka rómskej problematiky, ale aj rómske­
ho šastia. Mojim cie¾om je prispie k tomu,
aby bol svet lepší...
Chceš ma
a ja unikám skry sa do zápalkovej škatu¾ky.
Chceš ma
a ja cítim rezonanciu tvojich slov.
Chceš ma,
hoci cez stenu vidno moje èierne skutky.
Chceš ma
a ja rozmýš¾am, èi budem úplne len tvoj
Kames man
u me denašav te garuvel andre švab¾ikengri škatu¾ka.
Kames man
u me šunav e rezonancija tire lavengri.
Kames ma,
the te prekal e fala pes dikhel o ka¾ipen so kerav.
Kames man
u me gindinav, te avav savoro èa tiro.
Zaèína sa to letmým bozkom.
Skúmam zákutia skryté.
Vznášam sa medzi nebom
a zemou pochybností.
Si nevinná ako èíre sklo.
Opantᚠma vývarom slov
a vínnym sektom.
Vnikám do teba raz pomaly,
inokedy rýchlo a surovo.
Zalievaš semeno poznania...
Zarodíš ako jabloò,
keï mᚠsvoje dni.
Deflorujem a vždy
a znova pri milovaní.
Šepkᚠmi svoje meno
bez priezviska:
„Volám sa Pravda...“ hovoríš.
Oh, vezmi si ma.
Pokúšam sa na teba zabudnú
len slimaèím tempom.
Tvoje telo spolu s tieòom
si vzal dávno niekto iný.
Moje oèi a hladia....
„Zabudni“, povieš tichým šeptom.
Smútok, žia¾, rozchod, plaè,
spomienky.... Kto z nás je vinný?
Jekhto hino lokho èumid.
Rodav andro garude thana.
Uròav maškar o òebos
u e phuv bi džang¾i.
Sal žuži sar žužo caklos.
Maares man zuminaha lavendar
u mo¾aha sektos.
Džav andre tute jekhvar lokhes,
jekhvar sigo the zorales.
Èhores paòi pro džaòibnaskro dživoro...
Des dživipen sar e phaba¾in,
kana tute hin tire ïivesa.
Deflorinav tut sakovar
u palpale kana pes kamas.
Phenes mange èa tiro jekhto nav
bi o dujto:
„Vièhinen man o Èaèipen...” phenes.
Oh, le man.
Zumavav te bisterel
pre tute èa na sig sar o š¾imakos.
Tiro teštos tira uèh¾inaha jekhetane
peske imar vareko aver i¾as.
Mire jakha tut èalaven...
„Bister“, phenes lokhe hangoha.
O pharipen, dukh, mukhiben, roviben,
o leperibena... Ko amendar hino došalo?
Po kávovom opojení,
milovanie sa so sprchou.
Nepotrebné myšlienky do koša
a umývanie tela zo vèerajšieho dòa.
Nepobozkaný, nepomilovaný,
úplne vysušený.
Dnes sa o niekoho opriem,
nech cítia váhu mojich argumentov.
Pozriem sa do šatníka pretvárok....
Dnes vymením slušnos za slang ulice“
a zajtra za vrivlezetctvo.
Inšpiratívne vnikám poh¾adom
a úsmev kúpený v akcii,
darujem šéfovi.
Maardo kavejaha, pa¾is
Kamiben tel o paòi, so èu¾ol.
O na kample gindipena andre mel
u te morel o teštos pal o idžutno ïives.
O na èumidlo, na kamlo, sa avri šuardo.
Adaïives pes pre varekaste thovava,
hoj te šunen o pharipen mire argumentegro.
Dikhava andro šifoneris le chochade mujenca...
Adaïives paruvava paiv vaš o „slang u¾icatar”
u tajsa vaš o andrebulispidipen.
Inšpirativnones phusavav le jakhenca
u o asaben, cindo andre akcija,
dava le šefoske.
Vietor, èo silnie a nedá sa spúta,
je ako poh¾adom zasiate semeno vášne.
Z hrude vyrastie ten môj mohutný strom,
pred dažïom såz konáre nado mòa stiahne.
Oberiem z nich, na zahryznutie, spomienky,
ktoré sa milujú so zmyslami.
Vychutnávam si jablko poznania,
predtým ten pocit skrytý, neznámy.
Ako kvások do cesta zamiešaný,
budem každým dòom odkrajova z túžby.
Na rozpálenej hrudi upeèená,
v prievane vetraná, èo každého ¾úbi.
E balvaj, so zora¾ol u naši la andre te phandel,
hiòi sar le dikhibnaha
andre phuv thodo kamibnaskro dživ.
Andal e ko¾in avri barola oda miro baro kašt,
anglo o brišind apsa le kaštenca man arakhela.
Kidava lendar, te danderel, o leperibena,
so pen kamen le šuòibnenca.
Laèhi hiòi e prindžaripnaskri phabaj,
angomis o šuòiben garudo, na prindžardo.
Sar o kvas andro chumer thodo,
sako jekh ïiveseha èhinava le kamibnastar.
Pre keraïi ko¾in peki,
andro cugos prekal phurd¾i, so sakones kamel.
Do tmy vkroèím nahý a bosý.
Strom túžby vyrastie zo srdca.
Nezrodila sa z èistej rosy.
Tmavý tieò jej zo srdca vytàèa.
Ako slepec na prechode,
èo ide za hlasom sirény,
.na druhú stranu, žia¾, nedôjde.
Sen o láske, túžbe, vysnený.
V srdci sa rodia ažké slzy,
zlievajú sa v koryte oka.
Sklamaním každý prejs raz musí.
Pravá láska si na nás poèká.
Andro šititno uštarava nango u phindrango.
O kašt kamibnaskro avri barola andal o jilo.
Na u¾i¾as andal o žužo tosaraskro paòi.
E ka¾i uèha¾in lake andal o jilo dikhel.
Sar o koro maškar o drom,
so džal pal o sirenakro hangos.
...pre aver sera, pro pharipen, na avela.
O suno pal o kamiben, mangipen, so ge¾as suno.
Andro jilo u¾on o phare apsa,
èu¾on jekhetane andre balaòi le jakhengri.
Chochavibnaha jekhvar sako musaj prekal te džal.
O èaèo kamiben pre amende užarel.
Mám 38 rokov, som matka dvoch detí.
Venujem sa podnikaniu. Moje motto:
Znovu som prežila strašný deò.
Ja už navždy odídem.
Ty porušil si moje práva,
veï ženám sa to èasto stáva.
Nech prvá som a za mnou pôjdu ïalšie.
Nech prídu na stretnutie k Baše.
A nebudú sa viacej bá,
tam bude niekto o nich stá.
Preèo sa na druhých usmievaš
a na mòa zuby ceríš.
Veï na zaèiatku si vravel, že som
tvoj život celý.
Pred oltárom si stál,
úsmevom žiarila tvoja tvár
a vernú lásku po smr s¾uboval.
Na kríž sme kládli svoje ruky,
tým som speèatila svoje muky.
Miesto bozku na moju tvár,
vsadil si nieko¾ko rán.
Hoci už tiekli potoky krvi,
ja znovu vchádzam do chrámu.
K Bohu spínam svoje ruky
a prosím ho o ochranu.
Pal pale dži¾om džungálo ïives.
Me džava vareka u imár na avava pal pale.
Tu pahgerïal míre èáèipena,
džanas kaj le džuvlenge pes akadá aèhel.
The avav me angluòi u pal mande avena aver džuv¾a.
Šunen, èhajale aven pro vakeriben ke Baša
u paj imár nadarana
odoj ke late kamel sako te èhivel lava pal akajse romòa
rakinen peske táte lavora thaj dživipnaskere
dikhiòibena save len zoralen.
Soske pre avrende asaviben thoves
u pre mande èak o danda keres,
peskeri cho¾i sikaves.
Pro eršiben vakerehas kaj
som tíro salo dživipen.
Prejkalo oltáris aèehas
šukaribeneha khelelas tíro muj
u báro kamiben peskre vuštenca
mange solacharïal
Amáre vasta pro kerestos rakinahas
odá ideos zoraldia míro kinepos.
Na èumidipena chunïom èak báre
tíre vastestar dukhavibena.
Rateskeri járka imár èujolas
me pále imar o pindro andro žúžo than thovavas
Ko gulo Del míre vasta hazdav vaš leskero
láèhiben pes imatkozinav.
V rukách držím starý album.
Tam ležal dlho v polici.
Zapadal tam dlho prachom,
spomienky bolia pri srdci.
Obraciam list po liste
a lovím všetko v mysli.
Pred oèami mám teba len,
slzy mi teèú po líci.
Pozerám fotku po fotke.
Cez slzy ani nevidím.
Sedela si pri mne v zásterke,
sama sebe závidím.
Obe sme tam usmiate
a spokojné sme ve¾mi. Držali sme sa ruka v ruke.
Starká, chýbaš mi, ve¾mi.
Obèas sa mi krásne zdá,
že stojíš za mnou usmiata.
Obraciam sa s radosou,
srdce mi plaèe úzkosou.
Andro vasta chudav phúri keòva
andre savi thode hine kípoci.
Odoj pašlonas bud vrama uèharde prachoa numa
o gindiòipena pro oda so sas báres dhukan pašo jilo.
Visarav li¾ palo o li¾ u godžaha rodkerav savoro
so sas odi vrama.
Prejkalo jakha mange aèhes èak tu,
o apsa èhamaha èujon
Dikhav kípos pal kípos,
bio apsa pre lende mištes nadhikhav.
Bešelas paš mande andre leketa.
Korkori peske sar šukáres,
Sar šukáre mange hi pro jilo.
So duj sam odoj u asas.
U dživipnastar lovkeder hi amnege.
Chudahas pes vastendar ...phuri daj, šun..
Hi mange pala tute bud, bud phares..
Varekana pes mage dhikel avka,
kaj tu aèhes paš mande u pro muj
tuke khelel o asaviben.
Khelav bachta¾ipeneha,
o jilo rovkerel rovkeribnaha.
Svieti slnko jagavé.
Jeho lúèe krásne hrejú.
Hrejú deti bláznivé,
veselo sa tomu smejú.
Lúèe slnka jagavé,
tie behajú po tráve.
Rosièka im nôžky zmáèa,
diea skáèe ako vtáèa.
Perel kahmestar khamoro labardoro.
Leskere khamoreskere vastora šukáres taaren.
Taaren le èhavoren, asangutnes leske asan.
Khamoreskere vastora labardore,
jojn denašen pal e èárori.
Tosáraskere absenca lenge thovkeren o èangóra,
o èahovoro chuïkerel peske sar oda èirikloro.
Nebudem už viacej takto ži.
Nechcem sa necha bi.
A v strachu umiera, èo bude dia sa,
keï vojde tyran a bude znovu udiera.
Moje deti v kúte krèia sa
a mne do oèí slzy tlaèia sa.
V tme tam tíško plaèú
a „otèenᚔ modlia sa...
Cítim úder a padám k zemi.
Ïalší a ïalší...
Ja krièím: „Bože, odpus mu,
bo nevie, èo èiní”.
V potoku krvi kúpem sa
a Báthorièka závidela by mi.
A odís chystám sa...
Zo zeme vstávam celá ubolená,
no ako víaz cítim sa.
Ostanem k¾aèa na kolenách
a opä k Bohu modlím sa.
Bože môj drahý, daj mi silu.
Opusti musím tento dom.
Chcem opä cíti lúèe slnka
a vidie deti s úsmevom.
Buteder imár a kavka nadživava.
The márel pes namukava.
Andro daraòipen te merel, so pes pále kerela
Andro kher o bibachtalo rom pále avela,
le vastenca márela.
Míre cikne èhavore vièinen, the rovkeren
Andre míre jakhora o apsa khelkeren,
jojn odoj andro kalipen rovkeren,
ko Devloro pes imátkozinen...
Dhukal man máripen sar perav pre phuv
Pal pale, pal pale ratvalo si míro muj
Me vièinav, Devla odmuk leske,
vašoda kaj nadžanel so kerel.
Andre ratva¾i járka lanïuvav,
e Báthorièka mange šaj kerel báro hamišágos
no me džanav, kaj kadarik denašav.
Uš¾av upre pale phuv, savoro man dhukal.
No džanav kej òerináv pre leste avri me..
Aèhavav pro khoèa
u pal pale le gule Devles jilestar mangav.
Devloro míro guloro, de man zoralipen baroro.
Me mušinav andralo kada kher te odždal
pro áver dromoro
kamav the dhikel jagalipen palo khamoro,
u the dhikel asaviben èhaverengero.
Narodil som sa v roku 1968, v dobe
revoluèných nálad. V 1986 som ukonèil Gym­
názium v Levoèi. Potom som odišiel študova
do Vyškova na Morave, kde som strávil 4
nádherné roky. Keïže mojim snom bolo
pokraèova v štúdiu, prihlásil som sa na Fakultu sociálnych
vecí UKF a absolvoval druhú vysokú školu. Teraz pracujem
na ÚSV SR a zaoberám sa sociálnou prácou.
„... ešte som nevidel, ani nepoèul, aby diea keï sa narodí,
a èi je to rómske, ruské, èínske a èi èernošské, už vedelo
píska alebo spieva... ak je zdravé pri tom narodení, vždy
najprv ­ zaplaèe... To je tá rovnos a spravodlivos a dikcia
kategórie ¾udskej slobody.“
Svetlo tíško padá na tvoje vlasy,
dotýka sa tvojich pier nežne ti hladí oèi.
Pocitom dýcha ticho z tvojich rúk,
zmoknutý dažïom ležím pri tvojich nohách,
rozplaèem úsmev v tvojich vlasoch,
jemne, aby si nezbadala však,
roztrhnem si srdce vo dvoje a slzy
vtlaèím do hrude až pukne mi duša
a zmení sa v drobné bozky.
Nimi a obnažím rukami mojimi,
obleèiem a dotykmi a prstami,
vysajem celú tvoju boles,
èas zmením v nekoneèno.
Slnko premôžem a jeho teplom slzy tvoje
vysuším,
ale pomalinky, tíško....
vánkom pobozkám tvoje oèi,
vdýchnem tvoje srdce do mojich oèí....
napijem sa ich, a znova sa rozplaèem,
no rieku slaného potoku,
z môjho poh¾adu zastavi neviem...
Vlak skrotím poh¾adom, vlkovi
prikážem sadnú a smrti sa vysmejem,
Boha nepremôžem!!! Ani seba....
Oblaky premením v púš,
vetru rozkážem – stra sa!
¼udí zmením na kvety, lásku neporazím.
Kameò rozdrvím päsou švihom,
Slobodu neznièím.....
Plaèem a celý svet rozbijem,
polámem dušu svoju na prázdno,
zmysel nahradím konèekmi prstov, hudbou,.....
O vudut lovke hangoa perel pre tíre bala,
chudel pes tíre vuštendar.
Šukáres tuke chudel o jakkhora.
Lovkes phurdel andrale tíre vasta
cindo brišindestar,
paš¾uvav paš tíre èanga
rozrovav tíro asaviben andre tíre bala.
Polokes, kaj tu te nadžanes,
èhinav tíro jilo pro duj
u apsa ispidav andro deštos,
javka zoráles kaj mange te phaïol e vodži,
u aèela latar èa ciknore èumidipena. Lenca tut urava,
vastenca míre tut urava
u anguštenca lava sali tíri duk.
E vrama previsarav andro našaïipen.
Zoraleder som sar o kham,
u leha táipnaha tíre apsa za aèavav
numa polokes, balvajoraha èumidav tíre jákhora,
phurdav andre mande tíro jiloro andre míre jákha...
Andrala lende pijav...u pal pale rovkerav
nadžnav te za aèhavel lonïi járka míre absendar.
O vonatos zaaèavav, èak dikhibnaha pre leste.
Le ruveske phenav beš
u le meribnaske pes asavav andro muj
Le Devlores naši phagav, numa òi pes korkores
O zejgos visarav pre bári púši balvajake vièinav naš¾u!
Manušen visarav pro virági
Numa pro kamiben som ciknoro chulaj
Biphand¾ipen naši murdarav...
rovav u sali luma phagerav
phagera e vódži peskeri pro našlipen
o chudlipen peskere anguštenca
andro bašaviben prethovav.
Zjedol som slnko a stvoril lásku,
nama¾oval sedmokrásku.
Mesiac odvrhol som a znièil Osvienèim.
Krutos vyòal z hrude, vyrval holými rukami,
a pochoval do tieòa povetria,
nech sa rozplynie do prázdna èasu mimo nás.
Èloveèe, len aby si žil, aby si pochopil,
že zem je pre teba, nie pre démonov,
ktorých som skántril myšlienkou, uzdravil a posvätil.
Všetci zdvihnite èaše a radujte sa, milujte sa.
Nadišiel èas lásky, s prstami na srdci prisahám,
že navždy. Nuž a teraz plaèem mokrý od šastia...
Chá¾om o kham u kerïom o kamiben
Rajzojinïom nek šukareder romòi.
Èhoneske phenïom dža adárik
Rozmárïom o Osvienèim.
O naláèhiben, bibacht èhinïom avri andralo deštos
lange vastenca. Akadá kerïom u párunïom
les andro našaïipen, kaj pes te naš¾on andro našado
than andre vrama savi naprindžras
Manušeha, èa vaš o dá kaj te džives,
kaj te džanes kaj akadi phuv hi prejkal tute
na prejkalo múle bosoráka saven murdarïom
èak zoraha míre gindurenca.
Sasarïom avri u devlikane lava pre tumende rakinïom.
Hazden savore o findži, aven ¾ošale, kamavkeren pes,
avi¾as e vrama pal o kamiben le anguštenca pro jilo,
solacharav tumenge, kaj imár èi ko ágor.
U akana rovav cindo som absendar lošaïipenestar.
Som úplne nahý, len pokožka a niè...
Vlastne mám ešte okuliare èierne, na oèiach.
Bohovia...!
Kto sú tí bohovia, kde sú ?
Zomrel som bez choroby, mladý,
hlúpy, len tak, z nenávisti, odporu,
bez vôle odpusti zloèin nevedomým.
Tak hlúpo zomrie ?!
Hm...
Niekto mi roztrhal dušu, a ja som to zvalil na Boha,
niè som nepoznal, ale ve¾a myslel si o sebe.
Súdil som ¾udí, ale nechápal.
Myslel som, že ja môžem nepozna, len kára.
Hm...
Pokoru zavesil na klinec, stratil som aj nehu,
súd o sebe samom!
Sem salo lango, èak e cipa u khanèi áver
bisterïom hi man mejk dikhiniskere
kále pro jákha
Devlóra...!
Ko hine ola Devlóra, kaj hi ne?
Mú¾om bi jo nasva¾ipen, terno, dilino,
èa avka andrale cho¾i
andralo džungalipen,
bi¾o èáèipen te odmuk¾lel phujipen
savo nadžande kaj les kerïa
Avka dilines te merel?!
Vareko mange rozèhinïa e vodži
u me phenïom pro Deil
oda idejos khanèi naprinždaras
But pal peste peske gindinelas
keras kriso pro manuša
no na acha¾uvas.
Gindinás kaj me namušinav te prindžarel
èak te vakerel goïaveribena.
Hm...
E paiv thoïom pro karfin,
našaïom te o záaèhiben,
dikhiben pala peste !
Narodil som sa a väèšinu svojho života prežil
v Banskej Bystrici. Živil som sa ako èašník
a sezónnych zárobkov v tatranských ho­
teloch a úsmevných zážitkov spojených s
prácou a kolektívom som sa nevedel nabaži.
S odstupom èasu si uvedomujem, že práve
toto obdobie sa stalo mojou studienkou najkrajších ale i
najsmutnejších spomienok na mlados. Nikdy som si nepo­
myslel, že zaènem o svojich zážitkoch a skúsenostiach nie­
len rozpráva, ale i písa.
Moja smr a znovuzrodenie
Písal sa rok 1968 a mne náramne pristala unifor­
ma èerstvo vyuèeného èašníka. Plat nebol ve¾ký, no
túto skutoènos vyvážilo nespoèetné množstvo
tringeltov a pozornos žien, ktorá bola akoby druhou
pracovnou náplòou v mojej profesii.
,,Dvadsa korún pädesiat!” Oznámil som úèet za
obed krásnej usmievajúcej sa sleène, ktorá ma išla
zhltnú svojimi oèami. Tento flirt si všimla aj
miestna kuchárka Olina, ktorá po mne pokukovala
od prvého dòa v mojej práci.
,,Ak sa neposnažíš, vyfúkne ti fešáka iná,” po­
radila kuchárke jej pomocníèka. Olinka sa len
šibalsky usmiala a v duchu zaumienila, že nový
fešák bude aj tak len jej.
Vtom momente som sa pozrel na kuchárku a hoci
som nevedel èíta myšlienky, jej poh¾ad a výraz jej
tváre bola ako otvorená kniha, ktorá mi prezradila
úmysel za¾úbenej ženy. No vtedy som ešte netušil
ako to zamieša karty v mojom živote. A aj tak bolo.
Priatelia, alkohol, cigarety a pekná kuchárka boli
každodennou súèasou môjho života. Olina žiarlila
na moje pitie mojej ob¾úbenej znaèky koòaku, no
tolerovala to pre moju ob¾úbenos.
Neskôr jej toleranciu upevòovali naši dvaja syno­
via. O pár rokov prišla nežná revolúcia a ja som
dostal krídla. Sloboda bola tu a ja som si ju
vysvet¾oval po svojom. Nepripravený na demokraciu
som si myslel, že všetko je dovolené a ja mám právo
na zakázané ovocie.
,,Žena moja, zaènem podnika a otvorím si bistro
na prvom poschodí nášho domu!” Radostne som
oznámil môj nápad Olinke, ktorá nebola príliš
nadšená.
,,Radšej by si si mal h¾ada inú prácu a nie
špekulova!” Odvetila moja žena, ktorej som opono­
val pokojným, no pevným hlasom: ,,Ja pre cudzieho
robi nechcem, radšej budem robi pre nás!”
A aj tak bolo, zaèalo sa nám dari a v mojej
rodine vládla harmónia. No neskôr sa mi potvrdila
pravdivos príslovia: Daj hlúpemu slobodu a prvé, èo
urobí je hlúpos! Teplo rodinného krbu vystriedali
hracie automaty a dúšky alkoholu, ktoré tiekli akoby
potokom v mojej partii.
,,Janèi, zober ešte jednu rundu!” Ozval sa prepitý
hlas môjho alkoholom vyštípaného kamaráta.
,,Jasné!” Odvetil som a spokojne som zdvihol ruku so
zvolaním:,,Ešte jedno kolo!”
,,Toto je ten najlepší chlap!” Vyhàklo z hrdla môjho
kamaráta, ktorý mal výraz novorodenca, keï
dostane svoju dávku materského mlieka. Vtedy som
nevycítil, že patrí k mojim falošným priate¾om, ktorí
zabúdajú na svojho druha v èasoch tiesne.
Cingot pohárov prerušil zvuk môjho mobilu, na
ktorý volala moja žena. ,,Kedy prídeš už domov?”
Opýtala sa ma netrpezlivým hlasom. ,,O chví¾u prí­
dem. Neboj sa, olinka!” Upokojoval som ju pod­
napitým prízvukom. ,,Ak neprídeš hneï teraz, tak si
pobalím veci a odchádzam aj s našimi synmi!” Odsek­
la a zložila telefón. No ja som si nenechal pokazi
chu naèatej noci a pokraèoval som v oslave. Domov
som sa vrátil až v ranných hodinách. Ocitol som sa
v prázdnej izbe bez mojej milovanej rodiny. Túto
prázdnotu prerušoval tikot nástenných hodín, ktorý
dopåòal tok mojich myšlienok. Tento smäd po rodine
som uhasil len f¾ašou vína, ktorú som mal odloženú
na výnimoèné príležitosti.
Zrazu som sa nemohol nadýchnu a videl som pred
oèami len hustú hmlu. Posledné, na èo si pamätám
predtým ako som odpadol, boli vystrašené otázky mo­
jej sestry z opaèného konca telefónnej linky.
Na druhý deò som otvoril oèi a prvú tvár, ktorú
som videl, bola tvár mojej sestry. Držala ma za ruku
a utešovala ma slovami: ,,Janko, neboj sa! Tvoja rodi­
na ti pomôže!” Tieto slová ma upokojovali, aj keï
som si uvedomoval, že som práve ušiel hrobárovi
z lopaty. Prijal som pomoc rodiny a nastúpil som na
protialkoholické lieèenie.
,,Vítajte u nás!” Privítala ma úprimnými slovami
véduca lieèebne a posadila ma na stolièku medzi
ostatných pacientov.
,,Som Fero a som alkoholik!” Zdvihol sa obrovský
muž zo stolièky s priznaním svojho problému.
V duchu som si uvedomil, že nie som sám
a napodobnil som jeho príklad. ,,Som Janko a som
alkoholik.” Dopovedal som a ostatnými mi zatlieskali,
pretože priznanie slabosti je prvým krokom k vylieèeniu.
Odvtedy prešlo pár rokov a ja som sa znovu
narodil. Vïaka Bohu a mojej rodine, ktorú mi daroval.
Irinel pes berš jekh ezeros ejòašel
šovárdešoschto u mange šukáres perelas pro deštos
míri uniformica, uravipen savo hi le èašòíken. Nazaro­
das andre akadí búi bud love, no džanas kaj savo
avá goïaver ajsi love peske šaj zarodá u ola džuvla
save phirenas andre odi reštavrácia, te vakerel lenca,
the te kerel vareso áver lenca, sas míri dujto búi.
„Biš koruni penda!” phenïom šukára raklike vaš
o dílos u joj man cha¾as peskre šukár jákhenca.
Akadá dikh¾a te e romòi /gádži/ savi akadaj távelas
o chábena u vièinelas pes Olinka. Joj pre mande
asanïa u korkori peske phenïa avka, èi avka akadá
šukár èhavo avela èak míro. Akada ideos dikh¾om pre
late, nadžanas the genel so pes lake kerel andro šéro,
lakero dikihiòiben, the o muj sas sar phundraïi
keòva, savi vakerelas pal o dá, kaj pes andre mande
zakam¾a. Akadí vrama mejk nadžanïom sar joj
mange zakhelela andro míro dživipen. Sar pes thaj
aèhi¾a: Baráti, mol, thuvale, šukár romòa sas savoro
oda so dživás ïives ïivesestar. E Olinka kerelas
biláèhipen pro oda kaj peske rado pijas teharïi míre
jileske nek feder u nek pášeder, no džanelas kaj man
te the pijas o manuša rado kamenas u džanelas the
odá kaj džanav te zarodel šukár lóve.
U pal akada savoro kerïa mek feder andre lakere
jákha odá kaj amenge úline duj èhavore –
muršora. Palo aver berša avi¾a áver ideos, e revolú­
cia u me laha chud¾om sáròa. Biphandlipen sas aka­
daj u me mange gindinás kaj dživipen si lovko.
Nadžanás oda ideos so si e demokracia, džanas èak
odá, kaj savoro šaj kerav odá so dži akana naši
keravas.
„Romòije míri, kera peske búi me korkoro, phun­
drava mange krèmica, pro eršenjo garádièi andro
amáro kheroro.” Phenïom akadá míra Olinkake, joj
nakamelas andre akadá te džal, daralas. „Feder avela
the peske džaha te rodel varesavi búi, phenïa. Me
lake pro odá: „Me nakerava bui varekaske kaj jov
pes te ikerel šukáres u some? Feder avela the kera
love vaš amári familia.“. The avka pes aèi¾a, mištes
zarodas lovore, u khere andre familija sas savoro
šukár sar kampel kaj the avel khere. Pal ideos pes
mange sikaïa jekh báro èáèipen. De le dilineske bi
bhanglipen, u so kerela eršejno, avela diliòipen.”
Táipen, thaj šukariben amáre familijake pes èerinde
andro automati, pro báro pi¾ipen míre barátenca an­
dre krèmica. „Janku šun, le mek jekh štamprlikos!”
Vièinelas máto hangos. Mišto, vièinas me pal pále
leske.
„Akadá si nek feder murš!“ Vièinïa míro barátos
peskere prepi¾o hangoha, dhikelas leske pro muj avka
sar kana o ciknoro èhavoro chudel peskero thudoro.
Naždanas me dilino oda ideos kaj jov náne míro
èáèutno barátos, kaj vaš leste si èak jekh nek bareder
barátkiòa, e taharïi.
Sar peske avka pijav, šunav te harangozinel míro
mobilos, vièinelas mange míri romòi. „Kana aveha
khere?” Phuè¾a mandar našukár hangoa. „Imár avava,
nadara, Olinko!“ Phenïom lake pále míre máte
hangoa.. „The na aveha imár akana, lav amáre
èhavoren u džas khatar tute, nakamav tuha imár te
dživel, šunes!” Dovakerïa. So kerïom me, khanèi, e
rái sas dugi u pre astala sas bud teharïi thaj mo¾ori.
Khere av¾om ko tosáripen. Av¾om khere andro èúèe
cimri bi míri fami¾ija. Akadá èáèipen èa rozmárkerelas
e ovra pre fala, tik, tak, tik, tak..., save khelenas míre
gindurenca..., sas mange bud pháres, vašoda akadá
pháripen pale èak zapi¾om cakleha savo peske
garuvkeras pro odá, kana pes aèela vareso but báro.
Khanèi nadžanav èak oda, kaj odpe¾om pre phuv u pa¾
phuèibena míra pheòatar andralo telefonos.
Pro dujto ïives phundraïom o jákha, u so dikh¾om
eršejno sas muj míra pheòakero, savi man chudelas
vastestar u vakerelas mange pro jilo. „Janku, nadara!
Tíri fami¾ija tuke šegitinela!” Akala lakere lava mange
kerde šukáres pre vodži, the vašoda kaj džanas kaj
šaj mu¾om. Lijom peske vaš peskero o šegidipen míra
familijake u ge¾om pes sasarel andre špitá¾a kaj
phiren ola nasvale so bud pijen. „Šukár ïives tu­
menge mangav,” phenïa mange e gádži andro vudar
kana míre pindre thode andre špitála andro vudar.
U pal peske bešlom pro sejkos kaj bešenas áver
nasvale palo o pi¾ilipen.
„Vièinav pes Feros u bud pi¾av!“ Ahèi¾a upre sejkos­
tar báro murš Džanïom kaj nasom korkoro kajso nas­
valo, ušilom teme u phenïom: „Vièinav pes Jankus
u the me bud pi¾av.“ Dovakerïom akala lava u savore
mange tapšinenas, vašoda kaj akadá hi eršeno so
o nasvalo savo bud pijel peske musaj te thovel andro
šéro u te džanel o leha pes te márel. Pregejla vare­
save beršóra, u me pal pale pes ú¾ilom pre akadi phu­
vori. Èak vašodá kaj paše mande aèhelas o baro gulo
Del the míri láèhi familija savi mange joj diòa.
Som absolventkou fakulty humanitných
a prírodných vied v Banskej Bystrici, odbor
slovenský jazyk a literatúra. Poézii sa venu­
jem už od základnej školy. Je pre mòa se­
bavyjadrením, priestorom, kde môžem zloži
svoje „unavené myšlienky“.
Vo¾ný èas trávim so svojím manželom, ktorý je pre mòa
zároveò cenným a doposia¾ jediným èitate¾om mojich
veršov. Pochádzam z Ve¾kého Krtíša a momentálne žijem
a pracujem v okolí Zvolena.
Keï zem dýcha pravidelným rytmom
a obloha èasto plaèe,
v ten èas padá lístie zlaté
a všetko puèí farebným vetrom.
Stromy šumia svoju pieseò,
vietor prebleskuje i noènou tmou,
archu svoju si na pleciach nesie
a predsa ¾ahko mu je s òou.
Drobné zviera do nory lezie,
kožuch si chráni pred zimou.
I ostatné tvory už vietor mätie,
plnia si kúty potravou.
Slnko ostré vyjde zrána,
do dòa ¾ahko otvorí vráta.
Klamlivými lúèmi pošteklí svet,
pripomenie, že leta už niet.
Prízemný mráz ruky si mädlí,
nastal jeho èas, raduje sa vtedy.
Vymýš¾a nové a nové trampoty,
veï do zimy sa ešte vyšantí.
Kana e phuv khelel la balvajaha
u o zejgoz bud rovkerel kadi vrama perel
patrina somnakune u savoro
báruvel balvajaha.
O agaci gi¾aven peskeri gi¾i
u e balvaj chukerel ráèakero kalibnaha
o pháripen peskero peha lidžel,
no lovkes leske leha hi.
Ciknoro vadálos andre chev pes ispidel
e morèi peskri le šilestar peske garuvel.
The áver vadálaten e balvaj imár diliòarel
Peskere khera chábeneha zarakinen
Khamoro tosára ušel u néve ïiveseske
o vudar phundravel.
Na taarel imár, èa garuvel peskero táipen
Savorenge phenel kaj e òilaj imár náne
tosára imár ajso cikno šiloro lašarel u báres
pes kaleske joj kamavel.
Kerel neve phuripena.
Mišto jov džanel kaj o báro jevend èak avela.
Spomienky plynú...
Tlmene, tíško zanechávajú stopy.
Malú, no hmatate¾nú spúš.
Ako skonèená divadelná hra.
Medzitým sa život ïalej chvie.
Na strune reality gitara brnká.
Je tu minulos a oný deò,
ktorý toho ve¾a napovie.
Naèieram do vody èasu.
Pomaly chladne...
Èoskoro zaprší.
Studòa sa opä naplní.
Driemoty si k¾aknú predo mnou,
nemajú mi èo vyèíta.
Únava ako sinavá diera
pohltí ma.
Je noc a ja sama.
Sedím na kraji postele.
H¾adiac do neznáma,
spoèítam všetky trofeje.
Odá so sas odgej¾a...
Na zoráles, po lovkes
Cikno, no èáèikano pháripen
andre mande the andre thute muk¾a
o dživipen denašel sar graj.
Palo o dukhaviben o gitáris bašavel
aèhila odá so sas, the o dá ïives.
Na vakerel but, tu lestar niè naphuèes.
O ideos sar páòi
po lovkes ši¾alo.
Imár, imár perela o brišind.
U e chaòik pal pále avela but páòaha pherïi.
Prejkal mande o soviben rodel peskero than
Naši mange phenel khanèi majšukár,
nabírinav u korkori andro naš¾avipen
míro deštos perel.
Si ráèi u me sem korkori.
Bešav pre riga miro hadžeske
o jákha míre našade.
Ginava savore laèhibena.
Mám novú kamarátku.
Volá sa Samota.
Prišla na dòa sklonku,
tichá, ¾útostivá.
Je mi s òou takmer dobre,
keby nemala tie svoje nálady...
Pozerá sa na mòa skromne,
vyvoláva dohady.
Sedí aj teraz pri mne,
takmer celá veselá.
No tieò sa jej v oèiach náhle mihne,
a v tom celá báseò doznieva.
Hi man nevo barátos.
Vièinel pes Korkoripen
Avilas pro agor le ïiveske,
bi lavengro, phárejileskero.
Hi mange leha mištes,
sar les náne diline ovra...
Dikhel pre mande èa avka,
u kerel mange andro šéro gindipena.
Bešel paš mande te akana,
láèha kedvicaha.
No o uèhalos andre leskere jákha zakhelel,
u andre kada ideos sa so akana írinav pes našavel.
Pamätám si vôòu tej izby,
dodnes spomienka šteklí nos.
Ako zvyšok horúceho leta,
keï prinesú ti na podnos.
Knísala sa svetlom lampy,
svetlom, èo vybielilo
zašednuté starosti.
A do srdca sa vrylo.
Belostne odmeòujúca jej podstata
bola tu, keï skry som sa chcela.
Pred mrazom vonku
a chladom z tvárí ¾udí.
Hudbou sálala ráno.
Svetlo z okna prúdilo.
Stiesnenos zakrylo
a srdce rozohnilo.
Voòalo tam mladosou,
èo obk¾úèila myse¾ a srdce.
Trepotajúc ako motý¾
požièala si ma.
Chudav mange andro šero leperipen
o sagošipen tíra cimratar.
Èi adá ïives mange andro nak joj khelel.
Sar o táto òilaskero našaviben,
savo tuke anena pro táòejris.
Khelelas andro vudut vi¾aniske,
vududeha so páròila andre
melalipen bínoske.
U andro jilo pes thoïa zoráles.
Párneder sar páròipen korkoro
pala peste sas akadaj a kadi vrama,
kana kam¾om pes te garuvel.
Anglal jejgoz so hino avri u šilalipen savo
márel le manušenge pro muja.
Bašavibneha uši¾a o tosára
O vudud andrale blakica sájinelas.
Phanglipen rozmárïa míra vodžake
u o jilo roztaila.
Sagošinelas odoj teròipnaha,
savo khelelas la gódžaha thaj jileha
jekhetáne.
Sar o moti¾is man korkores pes kejèinïal.
Sme tu sami.
Ja a ty.
Naplnení nami.
Dvoma.
Èoskoro pôjdeš.
Viem.
Ale vrátiš sa...
Spolu s myšlienkou.
A presvedèíš ma,
že vieš pláva,
drža krok
s mojou riekou.
Sam adaj korokore.
Tu thaj me.
Pherde korkore peha.
Duj džanenca.
Vždy a prijmem do dlaní.
Si záchrana.
Ozvena.
Báseò milá. Šastlivá
So nadhikav tu džaha het.
Džanav.
Numa aveha pále...
Jekhetánes la ginduraha.
Pheneha mange pre góïi,
kaj džanes the lanïol,
te chudel e zor andro phirkeripen
míra jákrkaha.
Sako vrama tut lava andre míre
buròika.
Sal míro savoro
O hangos savo avel andro jilo pále.
Cikòi šukár poézia. Bachta¾i
V každom z nás spí básnik. Aj tá najkrajšia
báseò, èi balada je poskladaná z obyèajných
slov. Obèas nás opantá chví¾a šastia alebo
smútku. Vtedy sa básnik v nás zobudí a zo
slov, ako z dielikov puzzle, skladá verše a
vety. Vytvára obraz svojho vnútra. Niekto ten obraz zo slov
uloží na papier, iný ho nosí len vo svojej mysli. V každom
z nás spí básnik...
„Èo myslíš, žijú na Mesiaci ¾udia?“
Mesiac bol ako vyleštená zlatá minca vo svetle
reflektora. Pomaly sa kotú¾ala po èiernom nebi.
Z okna bytu sa zdala by blízko. Každú chví¾u mohla
cinknú o susednú strechu.
„Aj mòa by zaujímalo, ako si tam žijú,” ­ odpovedal
som svojmu synovi.
Chlapec sa pritisol k oknu a sústredene sa zadíval.
„Naozaj tam niekto býva?”
„Pozri na tie tmavé škvrny. To by mohla by pevnina.
A tie bledé zas moria.”
„Oco, nevymýš¾aj si! V škole sme sa uèili, že na Mesi­
aci voda nie je.”
„Možno nie je. A možno ju ani nepotrebujú. Èo ak
žijú pod povrchom, v priestranných jaskyniach pospá­
janých chodbami. Majú tam svoje obydlia, obchody
a školy. Pod zemou pracujú, uèia sa, zabávajú sa...
Proste žijú.”
„Chcel by som sa ís na nich pozrie. Ako vyzerajú,
èo po celé dni robia, ako sa hrajú ich deti ako sa
k sebe správajú. Oco, išiel by si so mnou na Mesiac?”
Potom sme si plánovali cestu. Do kufra si za­
balíme krátke nohavice aj teplé kabáty. Ktovie, aké
je tam teraz poèasie. Dáždnik sme hneï vylúèili. Kde
nie je voda, tam nemôže ani prša. V každom prí­
pade si musíme vzia baterku. Možno dorazíme
v noci a túla sa po tme na neznámych miestach
môže by nebezpeèné. Nedá sa spolieha na to, že
vynašli poulièné lampy. Možno nepoznajú ani oheò.
Bez darèekov na takú dôležitú návštevu ís
nemôžeme. Ale, èo im prinies? Ako sa prezentova?
Pyramída, ani Socha slobody sa do kufra nezmestí
a nálepky pokémonov im ve¾a nepovedia. Kdesi som
poèul, že domorodí indiáni sa ve¾mi tešili
obyèajnému zrkadlu, ktoré im priniesli objavitelia
Ameriky.
Èlovek každý deò pozerá do mnohých tvárí, ale
tú svoju vidí len zriedka. Obyvate¾ Mesiaca možno
svoju vlastnú tvár ešte nevidel. Zrejme by bol
prekvapený, ako vyzerá a že vôbec tvár má. Na ro­
zdiel od dobyvate¾ov Ameriky im však ponúkneme
svoje priate¾stvo. Priate¾stvo je celkom dobrý
vynález. Dúfam, že ho ocenia aj naši vesmírni suse­
dia a našu návštevu nebudú považova za inváziu.
Zaujímalo by ma, èi aj oni majú svojho Michaela
Jacksona, Matku Terezu alebo Usámu Bin Ladína. Èi
kvalita ich každodenného života závisí od množstva
peòazí, èi sa k niekomu modlia a èi pred niekým zo­
hýnajú chrbát. Vedia plaka? Radi sa smejú? Doniesli
by sme si odtia¾ zopár nových vtipov. Robia u nich
šaty mesaèòana, tak ako u nás èloveka alebo sú ich
cisári nahí ako tí naši? Mesiac v splne necinkol o
strechu, pošuchol sa po nej a šiel hore za hviezdami.
Možno v nejakom mesaènom obydlí stáli pri okne
dve bytosti a pozerali na našu planétu. Z Mesiaca je
Zem urèite ve¾mi krásna. Ve¾ká a modrá zaberá kus
oblohy. Mesaèný básnici ju ospevujú tak ako my
Lunu a milenci sa pri svetle Zeme prechádzajú po
mesaèných cestièkách. V jej èarovnej prítomnosti sa
cítia príjemne a dobre. Nikto z nich netuší, že je
u nás aj hlad a vojny.
„Oco, èo ak sa už nedostane spä?”
To by mi bolo ¾úto. Bolo by mi smutno za modrou
planétou. Možno by na Mesiac mali ís tí, ktorí nièia ju
a jej obyvate¾ov. Aby z výšky videli, tak ako v zrkadle,
èo robia vo svojom hniezde.
Raz budú ¾udia bežne lieta na Mesiac. Vysadia
tam záhrady, sady, premenia púšte na úrodné polia,
naplnia jazerá. Povrch Mesiaca bude pestrý ako naša
Zem. Raz, keï sa tí naši samo¾úbi cisári obleèú. Inak
sa stane opak a povrch Zeme bude vyzera ako
mesaèný.
„So gindines dživen pro Èhon manuša?”
O èhon dikhelas avri sar somnakuno cikno lovoro.
Polokes pes èhivelas pro kálo zejgos. Paše blaka pes
dikhelas avka kaj hino pášeder. Jekh ideos dikhel pes
kaj imár, imár pes zademela khetánes le padoha
amáre khereha.
Te me kamav te džanel sar pes odoj dživel,”
phenïom pal pale peskere èhavoreske. O èhavoro
peske bešla pášeder ke blaka u dikhelas báre jákhen­
ca pro èhonoro.
„Dade, èáèo odoj vereko dživel?”
„Dikh, pro o la khále melalipena. Oda šaj avelas e
phuv u kala kike šaj aven báre járki.
„Kamavas len te dikhel. Sar dhiken avri, so ker­
en sale ïivesa, sar pes bajinen lengere èhavore.
Dade džaha manca pro èhon?”
Džas te vakerel pal akadá drom. Andro kufro­
cis peske rakinaha chárne cholova thaj táte gubi. Ko
džanel sar savo si odoj akana ideos? Èi odoj perel
brišind èi labol o khamoro. E ambrela peha nalaha.
Odoj kaj náne páòi, odoj na perel brišind. No džanav
kaj peske mušinas telel peha o vilaòis, vašoda kaj
šaj avas pro èhon rái, u the phirel varekaj pro than
savo naprindžares, šaj pes aèhel bibacht. Šaj avel
kaj odoj mej náne vilaòiskero vudut, sar ke amende
pro ulici andro fóros. Ko džanel, šaj avel thaj oda,
kaj joj nadžanen so hi jag. Naši džas pro èhon u te
nalel peha jileskere deòipena, numa so lenge odoj
anaha? Sar pes te sikavel kaj sam šukár, láèhe
manuša? E piramida, thaj o bar biphanglestar savo
aèhel andre Amerika pes andro kufrocis naši resuvel
u le pokemonen joj naprindžaren. Vareka šunïom
kaj o indiana sas savore but lošale, bachtale o leske
kana lenge o manuša andrale Amerika ande gendala.
O manuš salo ïives dikhel andro muja avre
manušenge, no odá peskero dikhel èak varekana. Šaj
avel, kaj oda so dživel pro Èhon mej òikana nadikhla
peskero muj. Dikhelas bi pe peste, u avelas bi but
interesanto korkoro peske sar dhiklol avri. Numa
amen dade lenge pro èhon anaha avke sar
o amerikanci le indiánenge gendala, no na anaha
lenge máripen, numa amalipen, te džanen kaj amen
sam lengere baráti. O amalipen si but, but šukár, me
paav dade kaj ola pro èhonoro kamena pes amenca
the barátozinel. Ko džanel èi kelende hi lengero
Majkolos Džeksnos, èi len hiòi e dajori Tereza vaj o
Usamis Bin Ládinos. Ko džanel èi lengero šukariben
palo o dživipen si ajso sar keci love si len, ko džanel
èi pes odoj jov ke varekaske imatkozinen, èi varekas­
tar daran. Džanen te rovel? Rado pes asan? Anahas
bi peske odárig varekeci neve frki. Keren ke lende
o gada le èhoneskere manušes sar ke amende, vaj
hine ke lende nek bareder šerutne lange avka sar ola
amáre? O èhonoro pes na zademaïa amáre padoha,
èak sájinïa leha téle u géla pal o èercheòa. Šaj kaj
andro varesavo èhoneskero kher aèhenas paše blaka
duj èhoneskere manuša u dhikenas pre amári phuv.
Dikhiben khataro èhon pre amári phuv mušinel the av­
el but šukár... Bári the kiki pro zejgos. O poeti pro
èhon írinen pal late šukár lavora sar amen palo
èhonoro, u zakamnande terne èhaja thaj èhave peske
phirkeren khetane kana amári phuv èhivel pre lenge­
ro èhonoro vudud. Hi lenge šukáres. Khanèi lendar na
džanen kaj ke amende hi thaj báro bhokalipen the
džungále máripena.
„Dade, u so te pes imár nadela amenge the avel
odárig khere?”
No, but bi me bájinaz, evelas bi mange pháres pal
amári kiki phuvori. Me gindinav kaj pro èhon bi šaj
džanas ola manuša, save si but èhorde naláèibeneha
andro jilo ko èhon the ke leskere èhoneskere manuša.
Te dhiken upralur, avka sar andro gendalos so keren
naláèhes khere pre phuv. Jek ideos ejla oda kaj
o manuša pale e phuv phirkerena pro èhon u avela
odá èáèipen. Báruvena odoj bárora, la phúvaha khele­
na avka kaj šaj pre late ujola o ïiv. O èhonoro avela
ajso šukár sar amári kíki phuvori. Jekh ideos avela ka­
na amáre nek bareder šerutne imár naphirena langes
u urena pre peste gondolipen andre góïi. The na, šaj
pes aèhela kaj amári phovori dikhela pal varekeci
beršora avri sar akaná o èhon.
38 rokov ­ srdcom, dušou aj hlavou ­ róm­
ska aktivistka a novinárka.
Študentka Akadémii umení v Banskej Bystri­
ci /Fakulta dramatických umení ­ študijný
program Filmová dokumentárna tvorba a fo­
tografia. Publikova zaèala v Romano nevo ¾il (1997) ako ex­
terná dopisovate¾ka, stálou èlenkou redakcie sa stala od roku
1998. Od roku 2002 získala nieko¾ko ocenení v novinárskych
súažiach na regionálnej i celoslovenskej úrovni. Okrem Ro­
mano nevo ¾il publikovala v mesaèníku DIMENZIE a
týždenníku ŽIVOT.
Prechádza sa v dave ¾udí,
nemyslie a zároveò sa
utápa
v myšlienkovom opojení.
By v bezvedomí z lásky,
zobudi sa bez sna,
sníva o stratenej duši,
neby sama sebou,
nevidie realitu,
strati sa v sebe,
Te phirkerel maškaro but manuša.
Te nagindinel u jekh perca the tas¾uvel
andro gindinipeneskero diliòipen.
Te arakhel pes andro bišejrokano kamiben.
Te uš¾ol tosára bio súno,
te del súno pale našaïi vodži.
Te na avel korkori peha,
te nadihkhel o dživipnaskero èáèipen.
Te našavel pes korkori andre peste,
èak avka....
Napísa nieko¾ko slov bez zmyslu,
zápasi so sebou, neby sama sebou,
ulica, ¾udia, stôl, poèítaè...
zazvonil mobil..... A NIÈ... dokedy???
Te lekhavel varekeci lava so len náne gindura,
te márel pes korkori peha.
Te na avel korkori peha,
e ulica, manuša, skamind, poèitaèos...
Harangozinel o mobilos... U KHANÈI... èi kana???
Èo vlastne chceš?
Vieš, že ma terorizuješ?
Dokedy to mieniš robi?
Kedy sa zmeníš a zmeníš sa vôbec?
Si sebecká, spravila si so mòa otroka.
Chcem, chcem...???
So tu mandar kames?
Džanes, kaj mange keres báro biláèhipen?
Èi kana akada mange kames te kerel?
Kana pes kames te èerinel, u kames pes tu te èerinel?
Sal ajsi u džives èa prejkal peste korkori.
Kerïal mandar áver manušes...
Kamav, kamav...?
Tak ako vždy s opuchnutými prstami,
kruhmi pod oèami,
sucho v ústach v hlave prázdno,
úsmev v nedoh¾adne...
Šálka èaju už vychladla...
Ticho, opojenie bez slasti,
prázdne výèitky v nepravidelnom slede
ráno také ako vždy
MOJE RÁNO.
AVKA sar sako ideos šúle anguštenca,
kerikenca telo jákha,
šúkiben andro muj u andro šero khanèi.
Pal o asaviben šaj èak dav súno....
E findža la tejaha imar ši¾alila avri...
Èit, šukáriben bio šukáriben,
èúèe gindura jekh, duj...
Tosára ajso hino sar sako tosára
MÍRO TOSÁRA
Nepokojná duša, nepokojné myšlienky.
Tvorivo bezcie¾ne, len tak s nahou predstavou o živote.
Zmietam sa v klbku nádeje
s kostrbatou koncovkou šastného života,
ktorý nemá zaèiatok.
Nepokojná filozofická myšlienka sa premení na prázdnotu,
ktorá ma tvorí s otázkou bez odpovede.
Nasva¾i vodži, nasvale gindura.
Bibúikano èa avke, lange dikhibnaha palo dživipen.
Khelav andre kerika paavibneskeri, phagerïi hi joj bio
šukár dživipen, saves náne eršiben.
Nasva¾i dživipnaskeri gindurica pes visarel pro èúèo,
savo man kerel peha phuèibnaha bio vakeriben.
Stále nieèo h¾adám,
roztrúsené pocity nestaèím posklada
a už zas nieèo h¾adám.
Samu seba nachádzam v samote,
v jej objatí sa cítim tak nie sama.
Stále nieèo h¾adám,
som ako bežec bez nôh,
chcem sa postavi, ale nemôžem,
chcem vykríknu, ale stratila som hlas,
chcem sa nájs, ale už nemám preèo.
Stále nieèo h¾adám....
Sali vrama vareso rodav,
rozèhide džaòipena jislestar nadžanav
te rakinel andro šero len
u pal pále len rodkerav.
Korkora pes arakhav andro korkoripen,
andre lakero prikikidipen pes me nadikhav ajsi korkori.
Sali vrama vareso rodav,
som sar manuš so denašel u náne les èanga,
kamav pes te hazdel upre, numa naši,
kamav te kerel víka, numa našaïom o hangos,
kamav pes the arakhel, numa ma náne var soske.
Sali vrama vareso rodav...
Dnes mám stretnutie.
Od rána som z toho nepokojne vzrušená.
Mám rande s prázdnotou mojej duše...
Prišla o nieèo skôr ako sme sa dohodli.
Naliali sme si èistého vína,
dívali sa do prázdnych pocitov
a vtedy som pochopila,
že je mojou súèasou,
nedokážem bez nej ži......
Adá ïives si man arakhiben.
Tosarastar imár nadžanav
so korki peha lošaïibnastar te kerav.
Si man arakheòiben míra èúèi vodžaha...
Avilas deš percenta sigeder
sar la užaras u dovakerïam peske e oura.
Èhorïam peske žúži mol,
dikhas andre èúèe gindipena
u akor džanïom andre kada ideos,
kaj joj hi míri u me lakeri,
Minúta po minúte a som v nej,
v jej náruèí, teraz, už....
Objala ma, stratila som sa v nej...
Mlèím a zároveò krièím, nepoèuje ma?
Drží ma!
Rozplývam sa len tak do slastnej prázdnoty
môjho bezmyšlienkovitého JA.
Drž ma silnejšie, chcem cíti tvoj pulz,
ktorý sa prenáša do môjho srdca...
Drž ma...!
Samota... priate¾ka... MOJA...
Šovárdeš perci palo o šovárdeš perci denašen,
u me sem andre late, andro lakero kikidipen.
Akana, imár...
Kikidel man u me naš¾uvav pes andre late...
Navakerava khanèi, thaj vièinav jek ideos,
našunel man?
Chudel man!
Rozthovkerav pes korkori
andre peste, andro míro èúèipen,
andro míro bi gindurakero ME.
Chude man zoralederes,
kamava kaj tešunav tíro rat,
sar èujol andro tíro deštos
u prechuèel andro míro jilo...
Chude man...!
Korkoripen...baratkiòa... MÍRI...
Košièan ­ žijúci v Banskej Bystrici, mám 33
rokov. V rómskej problematike som aktívny
viac ako 14 rokov. Zaèínal som ako
taneèník a herec v rómskom profesionálnom
divadle Romathan. Pôsobil som v rôznych
MVO. Od roku 2004 pracujem na Úrade
splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
Manušipen hi andro šéro u romipen andro jílo....
/¼udskos je v hlave a rómstvo v srdci.../
O diliòipen pes na újol pháres, o goïaveripen dhukal...
èáèipen sas oles ko phenïa: Džanav kaj khanèi nadžanav!
/Hlúpos sa nerodí ažko, múdros bolí...
pravdu mal ten, kto povedal: Viem, že niè neviem!/
Rómstvo, ty dedièstvo zvyšku tohto tisícroèia
na chvoste kométy ¾udstva,
otoè hlavu na krku, ktorú drží už len jedna tepna.
Pulzuje chatrným životom a krváca dòom i nocou.
Sal Rom, žúžo vojatar,
no khanduno peskera gindurata.
So kames andro dživipen?
Èak baro per, thuva¾i thaj šukár džuva¾i, ratva¾i mol,
sal pro roviben, le bengeske pro asaviben.
Pozri sa životu rovno do tváre
a priznaj chybu zlej š¾apaje,
matka, vezmi diea do náruèe a zaspievaj mu hymnu.
Kráèame, kráèame a nevieme kam. Do záhuby?
Spasí národ bez zeme ve¾ký Boh
alebo tisícka zalomených rúk,
vlna neadresných modlitieb?
Hazde o mochto u ma dživ mulo dživipen,
dikh andro peskero jilo, thov peskero teštos,
kaj te sajinel avri andal leste báro romano hangos.
Éj, Róm, ty diea strateného èasu,
ty bohatý kultúrou a slovom,
chudobný majetkom ducha a hrdosou.
Preš¾apuješ z nohy na nohu, spiaci bdieš v blate,
hladný a smädný blúdiš vo svojich snoch.
Gi¾av, kaj savore manuša te šunen, kaj tu sal Rom,
na barvalo, no na èoro pale peskero šero.
Zobuï sa a pozri sa vôkol,
každý národ nesie vysoko svoju vlajku,
tá tvoja, zaprášená nejasnou históriou,
iba koncom palice pichá ti do srdca
a do duše nezodpovedanú otázku, KTO SOM?
Sal Rom u phen savorenge, te džanen,
kaj džan tire èanga,
so kamen te hazdel tire musa,
kaske u so kamen te vakeren tire vušta.
Život je len chví¾ka,
ranné svetlo a záblesk padajúcej hviezdy,
naháòaš sa po mamone,
v èase strachu spínaš ruky k oblohe.
Narodíš sa, žiješ a topíš sa v zhone kde si.
O dživipen pháripen so prastal andral
manušakero èoripen.
Džives u nadžanes so hi dživipen.
Meres u rodes báripen.
Sal èak cikno khanèi, odá ko rovel asala
u ko asal korkoro aèhela.
Zastavil sa èas, boží zázrak,
pozerᚠa nedokážeš vlastným oèiam pravdivý
obraz da.
Boles, dlhy èas v nemocnièných chodbách a zrazu
sekunda a detský plaè.
Malé rúèky spína k lonu matky, oèká svietia a
ústoèká vzduch krájajú.
Boh je naozaj ve¾ký,
kto iný by dokázal požehna žene,
mužovi ich ve¾kú lásku.
Muršikano zoralipen aèhi¾a prejkalo vudar,
e romòi vièinel dukhatar.
Užares pro užaripen u dhikes pre fala,
genes pro agor u pa¾ zašunes rovibnastar.
Devla miro, so hi akada? Cikne vastora, náne les
balora, o vuštora šukár cikne u ola báre jákhora...
Otec otcom stane sa,
až kým prvá plienka v jeho ruke nestená.
Matka sa matkou stáva,
keï plod života v nej malinkými p¾úcami krája.
Otec je ten, kto ráno mlieèko v mikrovlnke zohrieva,
matka a hladká po vláskoch a na kilá citu rozdáva.
Otec sa hrá schovávaèky, kope si loptu a opeká ti
prvú špekaèku,
matka stráži v noci tvoje sny, s prvou horúèkou tvo­
jou zápasí.
Sal dad, sal daj, uèar o dživipen tíre èhavoreske avka,
kaj les báres the nadukhal.
Ker savoro vaše leste avka, kaj kana bárola te phenel
peske, som manuš vašoda kaj man míri daj te o dad
báres kamenas.
Bareder zoralipnastar sar o bar, si tíro phral,
u šukareder tíri pheò si sar o kham
dajori thaj o dadoro, vodžatar,
jilestar andre peste phiraves cikno sunoro.
Savore vareka san, pre áver lumakero than,
no tu men savore andro jilo khetan sali san.
O ïivesa dživipnastar denašen,
èujon sar páòi andre járka bári
tu pro balkonos ráèi bešes u cirdes e thuva¾li,
šunes lengre hanga andro peskero šero.
Duma des pal o da so sas, so av¾a,
numa džanes kaj naši rozperel pes
oda so hi jekhetáno ­ e familija.
Moje písanie ovplyvòuje sám život, ktorý je
hádam najlepším režisérom. Mám 28 rokov,
pracujem ako sociálny pracovník a ve¾mi ma
láka cestovanie do orientálnych krajín. Rád
by som spoznal svet z iného uhla poh¾adu a
nové skúsenosti by boli inšpiráciou pre moju
zá¾ubu v písaní.
Mladý Dežko sa vracal domov. Veèer už pokroèil,
príjemný jemný letný vánok mu ovieval koše¾u a bol
jeho jediným spoloèníkom v jeho oceáne myšlienok.
Vždy túžil po rodine, ktorú nikdy nemal, po teple do­
mova, po vlastnej rodine, aby už nikdy nezaspával
sám.
„Vstáva! Ty spachtoš”! Mᚠuž dvadsa a peòazí
nikde! ¼utujem tvoju budúcu ženu Anièku, tá umrie
hladom pri tebe!” Ozval sa mužský hlas z ved¾ajšej iz­
by, ktorá patrila veène nespokojnému Dežkovmu ot­
covi. Kubo mlèky vstal akoby niè nepoèul, prièom tieto
ponižujúce slová ho rezali pri srdci, no niè nenechal na
sebe pozna. Vykonal svoj každodenný rituál ­ najedol
sa domácich vajec a utekal za chlapcami do dediny
akoby ich nevidel rok!
„To je ale nuda,” povedal Peter zo znudeným
poh¾adom na Kuba a akoby èakal na odpoveï. „Stále
sa len potácame, ráno vstaneme, flákame sa, èakáme
na urèitú hodinu a potom ideme spa.” ažkopádne
vykåzli slová z ešte ažšieho Karola. Chlapcov už niè
nebavilo, všetko v dedine poznali a potrebovali nový
príval energie, nejakej èerstvej sily, ktorá by dala
životu hlbší zmysel.
„Chceme sa zobra s Anièkou,” po chví¾ke ra­
dostne oznámil Dežko. No vzápätí sa jeho rados
v oèiach zmenila na beznádej. Potom povedal:
„Vlastný dom si kúpime s Anièkou, keï budeme ma
10 vnúèat.” A hneï sa usmial pod èiernymi riedkymi
fúzami.
V tom sa pozrel na hodinky, ktoré dostal od svojej
milej a utekal na dohodnuté rande s Anièkou, pre
ktorú jeho mladé rómske srdce bilo. Ona bola jeho
zmyslom života a tak aj za òou utekal ­ akoby bežal
o život. Pocítil v srdci neuverite¾nú túžbu obja svoju
milovanú, pobozka ju a poveda jej s vrúcnym
poh¾adom: „Neboj sa, ja si a nedám. Postarám sa
o teba a staneš sa mojou ženou. Vychováme spolu
deti, nájdem si prácu a budeme spolu ži ako
v rozprávke.
Zrazu zastal nehybný ako socha a nemohol
uveri vlastným oèiam. Jeho milovaná sa nechala
bozkáva na krk od nejakého ulízaného zbohatlíka
z mesta! Dežko podišiel bližšie a dúfal, že je to neja­
ká iná žena, ktorá sa na jeho Anièku iba podobá.
Veï sa milujú, to predsa nemôže by pravda! Až
teraz uveril svojim oèiam, no jeho srdce tomu nech­
celo uveri, veï dnes ju chcel požiada o ruku a ona
sa mu takto odvïaèila za jeho lásku.
Anièka ho zbadala, ale bolo neskoro, aby sa od­
tiahla. Jej oèi boli skôr plné hnevu, že ju Dežko
nachytal, ako pokory a pokánia. Až teraz mladý Róm
videl jej pravú tvár, Anièku bez štipky skutoènej
lásky, len so zvieracím pudom a chamtivosou po pe­
niazoch .
Ten ulízanec bol totiž odporný a škaredý. Myslel si,
že keï je biely a bohatý môže všetko! Dežko ostal
ako nemý, nevyšlo z neho ani jedno slovo. Jeho tep
sa mu zvýšil, hrudník sa mu napol akoby mal každú
chví¾u vybuchnú a zrak mal zahmlený od slz, ktoré
vyvolala neuverite¾ná boles. Boles taká ve¾ká, akú
ešte nepoznal.
Ubehlo asi 10 minút, ulízanec si ho všimol
a v tichosti odišiel, pretože sa obával konfliktu, ktorý
visel vo vzduchu. V Dežkových oèiach nevidel ani tie
najmenšie stopy strachu. Videl len muža, ktorý je ako
èasovaná bomba ­ nevypoèítate¾ná a neovládate¾ná.
Zrazu po tichej chví¾ke sa stalo to, èo nikto neèakal,
Anièka sa hodila k Dežkovým nohám a naliehala na ne­
ho slovami: „Odpus mi, prosím! Už to viac neurobím!”
No Dežko ju odstrèil. Išiel domov pokojnou chôdzou,
bez štipky ¾útosti. Za tú chví¾ku dospel v muža,
zbaveného svojich ideálov, ktorému sa jeho životné
plány zrútili v jednu sekundu.
Dežko sa rozhodol, že sa zbaví bolesti tým, že
odíde a najlepšie èo najïalej. Nemohol sa doèka rána,
až vycestuje do inej krajiny za prácou a novým
životom. V duchu si opakoval: „Odteraz si dám pozor
komu budem veri a komu zverím celú svoju dušu
a srdce!”
O terno Dežkus sas pro drom khere. E ráèi i már
sas bári, šukár òilajutno balvajori leske khelelas an­
dro gat u joj sas leskero nek feder barátos /amal/ an­
dro báro páòi leskre gindurendar. Sali vrama kamelas
kaj les te avel familija, savi les òikana na sas, leskero
jilo mangelas familijakero táipen, kamelas kaj imár
òikana te na zasovel korkoro.
„Uši upre! Šunes, zasovdo! Imar hi tuke biš berš
u love khanèi. Jáj Devla imár akana rovav pal tíri
romòi savi tut peske lela muršeske e Anèi. Merela
bhokatar paše tute!” Diòa pes te šunel muršikano
hangos andrali aver cimra. Akadá hangos sas le
Dežkokereske dadeske. O èhávo ušti¾a upre u kerelas
pes kaj khanèi našunïa, no le dadeskere lava les
báres dhukade pašo jilo. Kerïa savoro avka sar kere­
las sako tosára. Chá¾a jándre u denašelas palo baráta
/amala/ avke zoráles sar kana len te nadikelas salo berš.
„Jój so keraha?” Phuèel o Peos u andro jákha
leske dikh¾ol sar užarel so phenala o Dežkus. „Sali
vrama èa avka phirkeras upre, tele, tosára ušas,
èavarginas u pa¾ ke rái džas te sovel.” Le èhaven
imár khanèi nabavinelas, prindžarenas sako baroro
andro gav, kampelas lenge vareso aver, névo, vareso
pal soste lengere jíle gi¾avenas.
„Kamas pes te lel, te solacharel la Anèiha,” vakerel
o Dežkus, no sar mukel o lava andralo muj, andro
jákha pes leske sikavel vareso bibachtalo. „Cinaha
peske thaj amáro kheroro, kana amen ejna deš
èhavore amáre èhavorengere.” U pal asal telo
kále bajúza.
U palo oda dikhel pro ovri, save chunïa peskera
piraòatar u denašel pro arakhiben olaha prej kal savi
márel leskero romano jilo. Joj sas savoro andro leske­
ro dživipen, avka pal late denašelas sar pes denašel
kana pes daral palo o dživipen. Andro jilo pes leske
mangelas vareso ajso báro, šukár so leske phenelas
denaš, denaš, kaj te chudes peskera piraòori vastes­
tar u the pehenes lake: „Nadara me tut arakhava,
aèeha tu míri romòi, ela amen but èhavore arakhava
peske láèhi búi u jekhetáne peske šukáres dživaha
sar andre paramisa.”
Sar denašelas aèila sar bar u nakamelas te paal
peskere jákhenge. Leskeri priraòi pes muk¾a te
èumidkerel pre meò varesavestar bárikane raklestar
savo sas andralo fóros. O Dežkos avi¾a pášeder ke
late kaj te dikhel èáèo, èi akadi džuv¾i si leskeri
piraòori. Akadá naši avel èáèo, leskeri piraòi les
báres kamel, akadá naši avel èáèo! Kajso báro bínos.
Dikhel kaj akadá náne aver džuvli, si oda joj... Devla,
adáïives la kamòa te mangel peskera romòake
u joj... akadá leske kerïa? E Anèi les dikh¾a no imár
nasik pes ocirïa le raklestar. Lakere jákha sas igen
but pherde cho¾aha vašoda kaj la o Dežkus chud¾a
paše akada ¾ubipen. Akana dikhla o terno èhavo savi
hiòi èáèikano leskeri piraòi. Anèi bialo èáèikano ka­
miben, èa pro lubipen the prejkalo èak love hiòi.
Odá raklo sas èak ajso muterdo, džungálo gádžo
u gindinelas peske vašoda kaj hino párno gádžo thaj
barvalo šaj kerel peske so kamel, kana u kaha kamel.
O Dežkus aèhila sar bar, andral leste nadžalas jekh
lavoro, o rat leske márelas pro ágor, u deštos mišto
kaj naroèhinelas pro duj séri cho¾atar. Leskere jakha
sas but zaèhorde ásvenca.
Sali vodži les dhuklas, avka zoráles, sar imejk
ajso dukhaïipen naprindžarïa andro peskero dživipen.
Pregejne deš perci, o raklo les dikh¾a u ge¾a het,
daranïa kaj chudela máriben savo aèhelas maškar
lende. Andro Dežkuskere jákha o gádžo nadikhelas
frimka daravipen, èak muršes, savo sako perci šaj
kerel vareso sostar joj daralas, báro máriben. Pal oda
pes aèhi¾a vareso so òiko naužarelas, e Anèi pes èhiïa
ko Dežkuskere èanga pre phuv u vièinelas: „Odmuk
mange, šukáres pes tuke mangav! Na sal vaš mange,
me odá džanav kaj na.” O Dežkus pre late nadikhla,
odèhiïa la, u džalas dromeha khere. Pal akadá ideos
pes lestar aèhi¾a murš, savo našaïa peskero báro
súno pal o šukár dživipen džuvlaha sava kamelas
báreder sar peskero dživipen. O Dežkus peske
phenïa kaj nek feder avela te joj korkoro džala
akadárik varekaj dur. Šaj džav peskere kakoha pro
Ciprus u te kerel peske nevo dživipen pro áver than.
Nadžanelas sali rái te doužarel kana avela tosára
u džala pro drom... u vakerelas peske:„No imár aka­
na mušinav te viïázinel pro oada kaske paava, kas
kamava u kaske dava peskeri vodži, jilo!”
Venuje sa rómskej problematike, (vo ve¾kej
miere v oblasti vzdelávania) zamestnanec
Open society fundation ­ OSF, je
dobrovo¾níkom spoloènosti Úsmev ako dar,
absolvent sociálnej práce na PgF UK
(Bratislava).
Na slepých mapách h¾adám dnes krajinu.
Odkedy blúdiš v nej, nemyslím na inú.
Povedz, kde nájdem územie bez mena,
v ktorom sa strácaš celkom dostratena.
Som nemý pútnik a h¾adám tvoju zem.
To, s kým v nej blúdiš asi sa nedozviem.
Odchádzaš niekam krásna a bez mena,
v tebe sa strácam celkom dostratena.
Pro kore thema, rodav oda míro,
kanastar naš¾aïal andre leste
na gindinav pre áver.
Phen kaj arakhá o them bi leskero nav
andro savoripen pes našaves.
Našaves pes andro našaviben,
som bi èhibakero phirkerdo savo rodel tíro them.
Khetánes, kaha? Andre leste
o drom rodes pes na dožanav.
Džas varekaj, šukár èhaj bijalo nav,
andre tute pes našavav,
èi ko ágoreskero našavipen.
Ako a tak pozorujem, zrazu som si zmyslel,
že tvoj obraz na tebe môže ma svoj zmysel.
Umením je každý obrys, niè predo mnou netaj,
dám tvoj obraz na teba a zväèším každý detail.
Èierna noc a biele telo, farby klamú.
Nakreslím a èiernobielo celkom nahú.
Sar avka pre tute dhikav,
andre kadi vrama gindinav,
kaj tíro èitro pre tute šaj avel bud šukár
thaj te khelel goïaveripnaha.
Šukáriben si sa so hi pre tute,
khanèi andar míre jákha nagaruv,
thovav tíro èitro pre tute u kerav les bareder.
Ká¾i ráèi, párno deštos,
o feštíka chochaven,
ramosarav tut káles ­ párnes,
avka sar tut od Deloro pre kadi
phuv anïa šukára, langa.
Z neba rýchlo spadla závis ¾udských zrakov.
V kalužiach sa topí let znavených vtákov.
Mys¾ou veène hore na krídlach slepá viera,
že hádam môžu ma plutvy miesto peria.
Zostáva mi veri, že raz pláva nauèím
premoèených vtákov zo špinavých kaluží.
Nechcú strati nadh¾ad, život má pár dôvodov.
Chcú prís rýchlo na to, ako dýcha pod vodou.
Andralo zejgos sig pe¾as,
bi¾áèhiben manušengere dikhiòibeskerenca,
andro páòi tas¾on,
sájipen èiriklenge save imár nabírinen,
la gódžaha upre, pro sáròa bešel koro kam¾avipen,
šaj hoj hi len plutvi.
Aèhel mange èak te paal,
kaj jekh vrama sik¾arav len te lanïol
le cinde èiriklen andralo melalo páòi.
Nakamen te našavel zejgoskero dikhiben vašoda
kaj hi vareso šukár andro dživipen.
Kamen te avel pro oda prindžaripen
sigeder sar kampel te phurdel andro páòi.
Cigaretový pach z kvetov cíti z prázdnych váz.
Pomaly nám všetko vädne, skúšam pohnú èas.
Na to dusno medzi nami rýchlo zabudni,
tvoj deravý dáždnik hlási koniec suchých dní,
papieroví vtáci vlietli do barovej tmy,
dnes sa pýtam iba seba, èi to nie sme my.
V kriku zhasli naše hlasy, na krídla nám prší.
Zaštekali hladné maèky zo špinavých štvrtí.
Khandipen pal e thuva¾i andro virági
so aèhel andre váza šunav
Polokes savoro pes našavel
u me kamav te khelel akala vramaha
Pro oda kaj pes vesekedinas,
pro oda imar èa tu bister,
cheva¾i ambrela vakerel
palo agoripen šúke ïivesenge
Papírakune èirikle sájinde andre bari rái
Adá ïives pes èak me korkóro pestar phuèavav,
èi akada sa, na sam amen duj džane
Andro báro vriskipen amáre hangi našade
pes u pro amáre sáròa perel brišind
Rovkeren bhokale maèkici andralo melale thana
Vtáci sú v perinách
a neónové dažde v uliciach
zmývajú všetky stopy a slová.
Ako nemý pútnik
niekde na druhej strane sveta
zapichni do mokrej hliny
pár umelých kvetov
a urob po nich prstami motýlí tanec.
Ja ti za to stopnem noèný rýchlik!
Veï dnes je tomu presne rok,
èo láska zhodila svoj smiešny
smútok nevydatej vdovy.
Tak príï a osláv so mnou moje prvé narodeniny.
O èirikle andro sov¾akere
u o neoneskere brišinda andre ulica
thoven savoro sa te o lava.
Sar bi èhibakero phirkerdo
vareka pro dujdo séra pal akadi luma
rakin andre cinïi phuv na èáèikane virági
u peskere anguštenca lenca khel.
Me tuke akadá ráikano vonatos aèavav,
tu nadžanes kaj adá ïives
o le savoreske imár pregeila jekh berš,
sar o kamiben odèhiïa diliòipen
palo o roviben romòake
savi našaïa peskere piranes
Šun av u jekhetane inepos
šaj pal úlipen amáre kamibnaske das.
­ výber z tvorby ........................ 6
­ výber z tvorby .......................... 12
­ výber z tvorby ....................... 18
­ výber z tvorby ........... 26
­ výber z tvorby .............................. 32
­ výber z tvorby ............ 38
­ výber z tvorby ...................... 46
­ výber z tvorby ............. 52
­ výber z tvorby .................. 58
­ výber z tvorby .................... 62
­ výber z tvorby .... 68
: Krajská asociácia rómskych iniciatív,
Internátna 59, Banská Bystrica
: Mgr. Maroš Balog
Pavla Cicková
Koloman Cicko

Podobné dokumenty

tvarovky grand canyon

tvarovky grand canyon Výrobní závod TechnoArt nedaleko Plzně se soustředí na následné zpracování keramických obkladů a dlažeb. Moderní technologické vybavení umožňuje pracovat s  keramickými materiály obdobně jako s pří...

Více

Skripta Histologie pro bakaláře - Oddělení histologie a embryologie

Skripta Histologie pro bakaláře - Oddělení histologie a embryologie Pr oteosyntéza, tvor ba sekr ečního gr anula a jeho sekr ece  V  každé  živé  buňce  probíhají  proteosyntetické    pochody,  které  buď  zajišťují  alespoň  obnovu  vlastních  cytoplazmatických  b...

Více

Skripta Histologie pro fyzioterapeuty

Skripta Histologie pro fyzioterapeuty protofilament. Podílejí se na udržování tvaru buňky,  zvláště na jejím asymetrickém uspořádání. Podílejí  se také na  transportu, pohybu chromosomů po dělicím vřeténku, pohybu vezikul mezi ER a Gol...

Více

STARTER

STARTER ZASTOUPENÍ PRO ČR a informace pro učitele

Více