Spravodaj c. 86 - szcpv

Spravodaj c. 86
- 3. 11. 2010 o 18:00 hod. na Zrínskeho ulici . 2 v Bratislave, Ekológia - hodnoty a priority,
Predná a bude Mgr. Ing. tefan robár, CSc.
++++++++++++++++++++++
- 3.novembra 2010 o 14.00 hod v Klube zamestnancov FEI STU. predná ka doc. Ing. M.
Orgo a, PhD. na tému Budúcnos telekomunika ných sieti ,
++++++++++++++++++++++
-
4. novembra 2010 o 16. hod. v tudovni Informa nej kancelárie Rady Európy, na
Klariskej ul. . 5 v Bratislave. Program a téma stretnutia. Priama demokracia hlavný
atribút ob ianskej samosprávy.
++++++++++++++++++++++
-
4. - 7. novembra 2010 sa na výstavisku Incheba v Bratislave bude kona 18. kni ný
ve trh BIBLIOTÉKA.
VEDA, vydavate stvo Slovenskej akadémie vied vo výstavno-predajnom stánku
ponúkne svoje kni né novinky aj edi né stálice (predov etkým slovníkovú a
encyklopedickú literatúru) za ve trhové ceny - mimoriadne z avy.
Vybrané novinky budeme prezentova aj na troch sprievodných programoch, za ú asti
ich autorov a tvorcov:
Piatok 5. 11. od 11. 12. hod.:
Prezentácia knihy Rozbitie alebo rozpad?
Historické reflexie zániku esko-Slovenska 1939.
Hostia: historici V. Bystrický, M. Michela a M. Schvarc (HÚ SAV)
++++++++++++++++++++++
-
9-11. nov. 2010, UPN, Festival slobody, DK Zrkadlovy haj, Rovniankova 3
Utorok 9.nov. 2010, 10.30 Jáchymovské peklo
/ré ia K. Vlachová, Slovensko, 26´/
Svedectvo o otrockej práci politických väz ov v uránových
baniach v Jáchymove.
STREDA 10. NOVEMBER 9.00
BLOK B PRENASLEDOVANIE CIRKVÍ
Preosvja enyj Vasi Hopko, blahoslavený Rusín
/ré ia I. Lempe ová, Slovensko, 36´/
ivot a utrpenie blahoslaveného biskupa.
Pilátova amnestia
/ré ia I. Kú iková, Slovensko, 26´/
ivot a osudy reho ných sestier tesne po zru ení klá torov.
Diskusia
Svedectvo o blahoslavenej sestre Zdenke Schelingovej
/Slovensko, 30´/
Spomienky H. W. Kordovej na väznenú sestru Zdenku.
Svie ková manifestácia
/ré ia O. Kraj ák, Slovensko, 26´/ Zásah tátnej moci proti veriacim nakrútený kamerami
tB.
++++++++++++++++++++++
- 18. novembra 2010 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave,
konferencia Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom 1945-1967
++++++++++++++++++++++
-
2. decembra 2010, na Gondovej ul. 2 v miestnosti G 236 v ase od 14.00 do 16.00,
dovo ujeme si Vás pozva na predná ku Mgr. Vít zslava Sommera vedeckého
pracovníka Odboru zkoumání totalitních re im Ústavu pro studium totalitních re im
na tému: In titucionálne aspekty reflexie komunistickej minulosti v eskej
republike
++++++++++++++++++++++
Bo utová Dana:Architekt Du an Samuel Jurkovi Architekt Du an Samuel Jurkovi
Autor : Bo utová Dana
Vydavate : Slovart
Cena: 49,90
Architekt Du an Jurkovi pre il tvorivý ivot a zanechal nám po sebe dielo, ktoré si
zachovalo svojský charakter aj výraz. Dokladajú to nielen po etné kresby, plány, ilustrácie
uvedené v publikácii...
++++++++++++++++++++++
Forum Historiae: http://www.forumhistoriae.sk/e_kniznica.html
Ivan Kamenec: Spolo nos - politika - historiografia. Pokrivené(?) zrkadlo dejín slovenskej
spolo nosti v dvadsiatom storo í. Bratislava : Historický ústav SAV, 2009
Natália Kraj ovi ová: Slovensko na ceste k demokracii. Bratislava : Historický ústav SAV,
2009
Du an kvarna: Za iatky moderných slovenských symbolov. K vytváraniu národnej identity
od konca 18. do za iatku 19. storo ia. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela v Banskej
Bystrici, Fakulta humanitných vied, 2004
Peniaze a ich miesto v dejinách spolo nosti (ed. Zby ek ustek). Kremnica : Slovenská
numizmatická spolo nos pri SAV, 2010
++++++++++++++++++++++
Nový portál zbli uje obyvate ov regiónu Centrope
www.mycentrope.com
++++++++++++++++++++++
Zdru enie pre integrálne vzdelávanie,
Association of Integral Education
www.ziv.sk, [email protected], 0905 255 585, 0903 110 228, 02/502 304 39
Kurz ma ovania Umením k harmónii 30. - 31.10., od 9.00 do 17.00 h
Skúsený lektor Vás po as dvoch dní povedie cez kresbu a k olejoma be s hudbou,
relaxa nými a výtvarnými cvi eniami. Kurz vhodný pre ka dého, kto sa tú i nau i základy
výtvarnej tvorby a rozvíja si svoj talent pod profesionálnym vedením.
Program na mesiac november:
Kurzy ma ovania
14.11. Kurz kreslenia a krajinoma by
pre za iato níkov i pokro ilých, 10.00 - 13.00 h
24.11. Ateliér pre absolventov Umením k harmónii
20.00 h
ka dý tvrtok Otvorený ateliér
ka dého, 18.00 - 20.00 h
posledná streda v mesiaci, 17.00 -
techniky kresby a ma by pod odborným vedením pre
17.00 - 20.00 h Meditatívne ma ovanie - arteterapia
mo nos individuálnej výuky
termín pod a záujmu,
Kurzy rozvoja
9.11., 29.11. Relaxa né techniky I základné medita né techniky (uvo nenie, koncentrácia,
vizualizácia), 17.00 - 20.00
10.11., 30.11. Relaxa né techniky II
20.00 h
12.11. Alternatívna prevencia zdravia
spôsobom, 17.00 - 20.00 h
práca s mandalami a medita né techniky, 17.00 -
starostlivos o zdravie a krásu prírodným
20. - 21.11. Modrá planéta intenzívny a praktický seminár s uceleným systémom pre
duchovný rozvoj, 9.00 - 17.00 h
22.11., 23.11., 2.12. Energie vz ahov
17.00 - 20.00 h
cyklus seminárov o podstate a harmonizácii vz ahov,
26.11. Mini seminár Modrá planéta
tvorenie krásy, 18.00 - 20.00 h
predná ka s meditáciami pre duchovný rozvoj a
28.11. Kurz kry taloterapie I pre za iato níkov ako pou íva lie ivé kamene
v ka dodennom ivote, 9.00 - 12.00 h
28.11. Kurz kry taloterapie II pre pokro ilých
peciálne terapie, 14.00 - 17.00 h
íre kry tály a kamene nového veku,
peciality decembra
4. - 5.12. Kurz ma ovania Umením k harmónii
pre ka dého, 9.00 - 17.00 h
kurz s výukou základov výtvarnej tvorby
17.12. Mini seminár Modrá planéta
18.00 - 20.00 h
viano ná predná ka s ozdravnými meditáciami,
21.12. Meditácia zimného slnovratu
- 19.00 h
koná sa v ase zimného slnovratu, po prvýkrát, 18.00
Mô ete sa prihlási e-mailom alebo telefonicky. Ak Vás na a ponuka zaujala, te íme sa
na stretnutie.
Príjemné dni elá ZIV
Bli ie informácie o kurzoch na www.ziv.sk a FACEBOOKU:
http://www.facebook.com/#!/pages/Zdruzenie-pre-IntegralneVzdelavanie/118651951490692
++++++++++++++++++++++
ESTE RAZ
...ako by mi z duse hovoril
Boris Filan o médiách
Raz príde doba, ke sa vynoríme z tohoto ialenstva, ktoré nám teraz
vzb klo v hlavách, a budeme sa za seba stra ne hanbi . Budeme sa
prepada od hanby, ke si spomenieme, na o sme sa pozerali, o sme
ítali a o sme po úvali. Ako sme dovolili, aby nás pár ikovných
zvrhlíkov dostalo k novinám, asopisom a televíziam, ktoré sú umpa
plná zvratkov a výkalov. Nebudeme chápa , ako bolo mo né profitova na
chorobách a ne astí na ich blí nych. Nebudeme schopní vysvetli na im
de om a vnukom, ako sme to dopustili. Budeme sa sna i nemyslie na
to, akých blbcov a hlupane sme to pova ovali za celebrity. Budeme sa
hanbi za dobu, ke boli denne na prvých stránkach nagélovaní pajáci a
usmievavé opice, ktoré nezná ali vä ie série orgazmov s tým istým
partnerom. Budeme hovori , e na vine vtedy boli oni, akísi neur ití
oni, a tí budú medzi nami a budú ukazova prstom na niekoho
neexistujúceho. Ale my sme spolupáchatelia tohoto hnusu, nie iba tí,
o to pí u, vydávajú a vysielajú. My s nimi ochotne kolaborujeme tým,
e to pozeráme, po úvame, ítame a kupujeme. Iba to ko som Vám chcel
poveda , respektíve nie chcel, ale musel, lebo u mi praskne hlava od
toho ml ania.
++++++++++++++++++++++
kto si chce pozrie krásny film o alejach
http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/20756223079-aleje-jako-soucast-nasi-krajiny/
takto sa vychováva lovek
++++++++++++++++++++++
Náv teva nórskeho krá a s man elkou koncom októbra 2010: Len v správach SRo bol výrok
slovenského prezidenta, e sa náv teva spája so 100. výro ím úmrtia obhajcu Slovákov
Bjornstjerne Bjornsona, Pre STV táto informácia zrejme nebola
dos atraktívna . Krá ovský pár zaviedli na ochutnávku vína(!) do Modry. Zabudli mu vari
ukáza aspo pamätník udovíta túra, ke mu u nemohli ukáza Múzeum . túra, ktoré
zavreli práve vtedy, ke bol vyhlásený Rok . túra!!!??? A pre o ho nezaviedli práve 27.10.,
ke bolo výro ie tragédie z r. 1907, o ktorej práve B. Bjornson písal? do ernovej
RMR (skoro ako R.U.R) Febr.09
Rakú an Modrofúzovi Radil: Rakú an má fabriku vo Viedni, Pe ti a Martine. Pýta sa ho
bodro modrofúz: o urobi , aby ste zavreli fabriku vo Viedni a Pe ti a aby ostala tá
v Martine? Odpove je jednoduchá: zní te dane a odvody !
A ako to je dnes? Budú zvý ené dane aj odvody.
Ani sa nedivím, e najkraj í ekonóm bývalej Var avskej zmluvy neposlúcha svojho hovorcu
m-mausa, ale e si nedá poradi ani vzne enému a dobroprajnému Rakú anovi...???
++++++++++++++++++++++
Prop.sk dostane otázky od polície
Poslanky a SaS a blogerka Natália Blahová sa pustila do boja s médiom blízkym
ultrapravici. Jej podnet nezapadol, polícia za ala trestné stíhanie.
BRATISLAVA. idný ostrov, Cigánskym teroristom vstup zakázaný, Arbeit and Freedom
macht Frei." Karikatúry s takýmito heslami od autora Andreja Mi anka sú na stránke
www.prop.sk len as ou obsahu, ktorý mô e nap a skutkovú podstatu trestného inu
hanobenia národa a rasy.
Poslanky a SaS Natália Blahová preto podala na prokuratúru trestné oznámenie. Obvodné
oddelenie v Zavari teraz za alo trestné stíhanie vo veci.
Necha tak alebo bojova ?
Na stránku som narazila náhodou. Hne som kontaktovala svojich známych, ten obsah sa mi
nezdal," povedala Blahová.
Vä ina jej známych stránku poznala. Blahová sa pýtala, pre o stránku doteraz nikto
nenapadol a dostala odpove - aby sa aktivitou proti stránke nespopularizoval jej obsah.
- Prop mo no zaniká, ale po et fanú kov sa dá po íta na desa tisíce, pí e Juraj Javorský.
Stránka je antisemitská, nacionalistická, pí e zásadne v prospech slovenského tátu, Tisa,
Macha a podobne. Vychva uje Slovenskú pospolitos , neonacistické skupiny," hovorí
hovorca Ústredného zväzu idovských nábo enských obcí Jaroslav Franek.
Povedal, e v minulosti sa pokú ali poda podobné trestné oznámenie napríklad pre stránku
Slovenskej pospolitosti, ale neuspeli.
Polícia im bu povedala, e antisemitizmus nie je mo né dokáza , alebo i lo o stránky, ktoré
mali servery v Spojených tátoch.
Aj Ficov poradca
Pod lánkami alebo karikatúrami sú udia podpísaní svojimi plnými menami. Aj keby bola
stránka registrovaná niekde úplne inde, tak teoreticky konkrétni páchatelia sú známi a nemal
by by problém ich vypátra ," hovorí na to Blahová.
Prop na otázky zaslané e-mailom nereagoval.
Medzi autormi, ktorí na stránku prispievajú, je napríklad aj Emil Vestenický. Tak sa volal
bývalý poslanec SNS alebo bývalý novinár me iarovskej Slovenskej republiky.
al ou známou osobnos ou medzi autormi na prop.sk je exporadca Roberta Fica Drahoslav
Machala.
Autori Propu na stránke tvrdia, e jej ú elom je prispie k porozumeniu, zodpovednosti,
tolerancii (...) Autori servera hovoria jednozna né nie rasizmu, xenofóbii a sú proti rasovej
nezná anlivosti a utlá aniu akéhoko vek druhu".
To, e dávajú priestor rôznym názorom, tie vraj nemusí znamena , e s nimi súhlasia, deje sa
tak za ú elom vyvá enia hlavného prúdu mediálneho spravodajstva, ktoré sa ka dý de
vz a uje od reálneho sveta".
Hanobenie národa a rasy
Stránka má momentálne finan né problémy a je na predaj. Pí e sa to v ozname, ktorý je na nej
zverejnený. Potom, o kupujúci predlo í cenu, administrátori sa mu vraj ozvú.
Ako polícia vo veci koná, nechce prezradi .
Polícia rozhodla o za atí trestného stíhania, pri om skutok poverený policajt kvalifikoval
ako pre in hanobenia národa, rasy a presved enia. Ako vo veci prebieha vy etrovanie, bli ie
okolnosti v sú asnosti uvádza nebudeme," povedal hovorca trnavskej krajskej polície ubo
Homola.
ítajte viac: http://ekonomika.sme.sk/c/5608814/propsk-dostane-otazky-odpolicie.html#ixzz13Ispy5JP
++++++++++++++++++++++
http://ekonomika.sme.sk/diskusie/1749116/1/Propsk-dostane-otazky-od-policie.
html:
Nemá pravdu,
ako vie , e bol niekto zosmie nený ako id? idov pre národnos nemo no
zosmie ni , lebo nemô u za svoj pôvod, ale idov ako sionistov a judaistov
áno, rovnako aj tát Izrael mo no kritizova a zosmie ova , preto e tieto
ideológie dôrazne odli ujú idov od Ne idov a tát Izrael nie je
neideologický. Existujú samotní idia, ktorí sú proti sionizmu.
Taký denník SME si v ak nerobí a kú hlavu s tým i urazí Slovákov ako národ
alebo nie. Nemá problém prinies rozhovor s lovekom, ktorý vyhlási, e
Slováci sú nekultúrny národ.
http://kultura.sme.sk/c/524074...
Viete si predstavi , e by denník SME priniesol rozhovor s lovekom, ktorý
by vyhlásil, e idia sú nekultúrni?
alebo
Miro Kasprzyk: Slováci nie sú schopní dôstojne fungova
http://kultura.sme.sk/c/513223...
Viete si predstavi , e by denník SME priniesol lánok, v ktorom by niekto
vyhlasoval, e idia nie sú schopní dôstojne fungova ?
alebo
Marcel Ihna ák: Na Slovensku mi preká a skoro v etko
http://domacnost.sme.sk/c/5001...
Viete si predstavi , e by denník SME priniesol rozhovor s lovekom, ktorý
by vyhlasoval, e na Izraeli mu preká a skoro v etko?
A mô em pokra ova : Prejavy slovenskej národnej hrdosti sa v SME
zosmie ujú, na obhajobu slovenskej tátnej samostatnosti sa nadáva, vraj
malo by referendum, hoci neviem, akým udovým hlasovaním sa Slováci ocitli
v SR, ka dý politik, ktorý sa zastane slovenských tátnych záujmov v spore
s niekým sa kandalizuje, poukazovanie na reálne existujúce problémy s
cigánskym etnikom sa hodnotí ako rasizmus a verejné vyjadrenie názoru
extrémizmom.
To len na margo toho, aký je denník SME citlivý na pojem id, idovský a aký apatický vo
vz ahu k pojmom Slovensko, slovenský...
++++++++++++++++++++++
http://www.sme.sk/c/5613796/obete-holokaustu-napadli-vatikan.html
Obete holokaustu napadli Vatikán
Tí, o pre ili koncentra né tábory, vinia Vatikánsku banku, e dr ala v trezore ich
cennosti.
VATIKÁN, TEL AVIV. Bývalí väzni koncentra ných táborov z krajín bývalej Juhoslávie
obvi ujú Vatikánsku banku z toho, e vo svojich trezoroch dr ala zlato a iné cennosti, ktoré
nacistický usta ovský re im ukradol idom, Rómom a Srbom.
Organizácie zastupujúce obete holokaustu u banku alovali na americkom súde, ale neuspeli,
lebo sa na u vz ahuje imunita. Teraz iadajú o pomoc Európsku úniu.
Únia si posvieti na Vatikán
Vatikánska banka toti spadá pod jurisdikciu Európskej komisie. Tá priznáva, e iados o
vy etrovanie prípadu dostala. Vatikán kauzu pod a agentúry Bloomberg nechce komentova .
Vatikánska banka momentálne elí podozreniam z prania pinavých pe azí a má zablokované
ú ty vo vý ke 23 miliónov eur.
Podozrenie, e Vatikánska banka dr ala vo svojich depozitoch ulúpený majetok obetí
usta ovcov, vyslovilo ako prvé americké ministerstvo zahrani ia. Bolo to pred dvanástimi
rokmi a Vatikán v etko poprel.
vaj iari od kodné zaplatili
O rok na to alovali zástupcovia obetí holokaustu banku na americkom súde. Bolo to v období,
ke vaj iarske banky priznali, e ukrývali trojnásobne viac zlata od obetí holokaustu, ako sa
predpokladalo. Banky súhlasili s kompenzáciami, ktoré dosiahli viac ako miliardu dolárov.
aloba, ktorá má zastupova záujmy pol milióna obetí z bývalej Juhoslávie, tvrdí, e existujú
záznamy amerických tajných slu ieb, ktoré po vojne vypo úvali nacistických pohlavárov z
Chorvátska.
Zistili, e niektorým z nich poskytli azyl v chorvátskom katolíckom seminári vo Vatikáne.
Títo mu i mali so sebou z Chorvátska donies aj ulúpené zlato. Vraj i lo o desa nákladných
áut. Poprední predstavitelia Vatikánu mali o tom vedie a s transferom zlata do banky a na
ú ty nábo enských organizácií súhlasi . Zlatom sa mala financova innos usta ovcov v
exile aj pomoc nacistom, ktorí sa po vojne z Európy potrebovali dosta do Ju nej Ameriky.
Vatikánski právnici na amerických súdoch nikdy nepopreli, e zlato do Vatikánu pri lo.
Spochyb ovali v ak výklad celej udalosti a alobu ozna ovali za politickú. Navy e
argumentovali americkým zákonom, pod a ktorého nemuseli vráti usta ovské zlato
Chorvátsku, ke e tam vládol nepriate ský komunistický re im.
++++++++++++++++++++++
Manifest_IFLA_UNESCO_o_multikultúrnej_kni nici
of Library Associations and Institutions
Manifest IFLA/UNESCO o multikultúrnej kni nici Multikultúrna kni nica brána ku
kultúrne rozmanitej spolo nosti vo vzájomnom dialógu
© Copyright: International Federation of Library Associations and Institutions, 2009
Povolenie IFLA pre: Spolok slovenských knihovníkov Slovak Librarians Association
Preklad: Ing. Silvia Stasselová, 2010
Realizované s finan nou podporou Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR.
V etci udia ijú v oraz rôznorodej ej spolo nosti. Na svete existuje viac ako 6 000 rôznych
jazykov. Ka doro ne narastá miera medzinárodnej migrácie, ktorá má za následok zvy ujúci
sa po et udí so zlo itou identitou. Globalizácia, zvý ená migrácia, rýchlej ia komunikácia,
jednoduchá doprava a al ie vplyvy 21. storo ia vedú k narastajúcej kultúrnej rozmanitosti v
mnohých krajinách, kde to tak v minulosti nebolo alebo kde sa roz iruje existujúce
multilkultúrne prostredie.
Kultúrna rozmanitos alebo multikulturalizmus sa vz ahuje k harmonickej koexistencii a
interakcii rôznych kultúr, pri om by sa kultúra mala pova ova za súbor osobitných
duchovných, materiálnych, intelektuálnych a citových t spolo nosti alebo sociálnej skupiny
a okrem umenia a literatúry by mala zah a aj ivotný týl, spôsob spoluna ívania,
hodnotové rebrí ky a presved enie .1 Kultúrna rozmanitos alebo multikulturalizmus je
základom na ej kolektívnej sily v miestnych komunitách a v globálnej spolo nosti.
Kultúrna a jazyková rozmanitos je spolo ným dedi stvom udstva, ktoré by malo by
chránené a uchovávané v prospech v etkých. Je zdrojom výmeny, inovácií, kreativity a
mierového spoluna ívania medzi národmi. Úcta k rozmanitosti kultúr, tolerancia, dialóg a
spolupráca v atmosfére vzájomnej dôvery a porozumenia sú najlep ím zárukami
medzinárodného mieru a bezpe nosti. 2 Preto by mali kni nice v etkých typov mali odrá a ,
podporova a presadzova kultúrnu a jazykovú rozmanitos na medzinárodnej, národnej a
miestnej úrovni, a tým prispieva k dialógu medzi kultúrami a aktívnemu ob ianstvu.
Vzh adom na to, e kni nice slú ia rôznym záujmom a komunitám, pôsobia ako vzdelávacie,
kultúrne a informa né centrá. Pri podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti sa kni nice
riadia svojím záväzkom dodr iava zásady základných sobôd a rovnosti prístupu k
informáciám a znalostiam pre v etkých, pri re pektovaní kultúrnej identity a hodnôt.
Princípy
Ka dý jednotlivec na ej globálnej spolo nosti má právo na plný rozsah kni ni ných a
informa ných slu ieb. Pri podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti by kni nice mali:
1 V eobecná deklarácia UNESCO o kultúrnej rozmanitosti, 2001
Tamtie . 2
slú i v etkým lenom komunity bez diskriminácie zalo enej na kultúrnom a
jazykovom dedi stve,
poskytova informácie v príslu ných jazykoch a typoch písma,
umo ova prístup k irokej kále materiálov a slu ieb, ktoré odrá ajú v etky komunity
a ich potreby,
zamestnáva pracovníkov, ktorí budú odrá a rôznorodos komunít a ktorí sú za kolení
na prácu a slu by pre rôzne komunity.
Kni ni né a informa né slu by v kultúrne a jazykovo rozmanitom kontexte zah ajú tak
poskytovanie slu ieb v etkým typom pou ívate ov kni níc, ako aj poskytovanie kni ni ných
slu ieb konkrétne zameraných na pecifické kultúrne a jazykové skupiny pou ívate ov.
Osobitná pozornos by sa mala venova skupinám, ktoré sú asto na okraji kultúrne
rozmanitej spolo nosti: men inám, iadate om o azyl a ute encom, ob anom s povolením na
prechodný pobyt, migrujúcim pracovníkom a domorodým komunitám.
Úlohy multikultúrnych kni ni ných slu ieb
V kultúrne rozmanitej spolo nosti je potrebné zamera sa na nasledovné k ú ové úlohy, ktoré
sa týkajú informácií, gramotnosti, vzdelávania a kultúry:
zvy ova povedomie o pozitívnej hodnote kultúrnej rozmanitosti a podporova kultúrny
dialóg,
podporova jazykovú rozmanitos a úctu k materinskému jazyku,
u ah ova harmonickú koexistenciu viacerých jazykov vrátane výu by viacerých
jazykov od raného veku,
ochra ova jazykové a kultúrne dedi stvo a podporova vyjadrovanie, tvorby a írenia
vo v etkých príslu ných jazykoch,
podporova zachovanie ústnej tradície a nehmotného kultúrneho dedi stva,
podporova za lenenie a ú as osôb a skupín zo v etkých rôznorodých kultúrnych
prostredí,
napomáha zvy ovanie informa nej gramotnosti v digitálnom veku a ovládanie
informa ných a komunika ných technológií,
podporova jazykovú rozmanitos v kyberpriestore,
podporova univerzálny prístup do kyberpriestoru,
podporova výmenu poznatkov a osved ených postupov s oh adom na kultúrnu
pluralitu.
Riadenie a prevádzka
Multikultúrna kni nica predpokladá prijatie integrovaného prístupu k slu bám kni níc
v etkých typov. Hlavné innosti kni ni ných a informa ných slu ieb pre kultúrne a jazykovo
rozmanité komunity sú centrálne, nie oddelené alebo dodatkové a mali by by v dy
prispôsobené miestnym alebo pecifickým potrebám.
Kni nica by mala ma koncepciu a strategický plán s vymedzením svojho poslania, cie ov,
priorít a slu ieb súvisiacich s kultúrnou rozmanitos ou. Tento plán by mal by zalo ený na
komplexnej analýze potrieb pou ívate ov a zodpovedajúcich zdrojov.
innos kni nice by sa nemala rozvíja v izolácii. Odporú a sa spolupráca s príslu nými
skupinami pou ívate ov a odborníkmi na miestnej, národnej alebo medzinárodnej úrovni.
Hlavné innosti
Multikultúrna kni nica by mala:
rozvíja kultúrne rozmanité a viacjazy né zbierky a slu by, vrátane digitálnych a
multimediálnych prame ov,
vy leni prostriedky na zachovanie kultúrneho prejavu a dedi stva a osobitnú pozornos
venova ústnemu, pôvodnému miestnemu a nehmotnému kultúrnemu dedi stvu,
zah a programy na podporu vzdelávania pou ívate ov, zru ností informa nej
gramotnosti, informa nej podpory pris ahovalcov, kultúrneho dedi stva a
medzikultúrneho dialógu ako neoddelite nej sú asti slu ieb,
poskytova prístup ku kni ni ným informa ným zdrojom v príslu ných jazykoch
prostredníctvom organizácie informácií a prístupových systémov,
rozvíja marketingové a informa né materiály vo vhodných médiách a jazykoch s
cie om priláka rôzne skupiny pou ívate ov do kni nice.
Zamestnanci
Zamestnanci kni nice sú aktívnymi sprostredkovate mi medzi pou ívate mi a informa nými
zdrojmi. Preto by sa im malo poskytova odborné vzdelávanie a al ie do ko ovanie
zamerané na slu by pre multikultúrne komunity, komunikáciu medzi kultúrami a citlivý
prístup, anti-diskrimináciu, kultúru a jazyky.
Zamestnanci multikultúrnej kni nice by mali odrá a kultúrne a jazykové rty komunity, aby
zabezpe ili kultúrne povedomie, odzrkad ovali komunitu, ktorej kni nica slú i, a napomáhali
komunikáciu.
Financovanie, legislatíva a siete
Vyzývame vlády a príslu né rozhodovacie orgány, aby zakladali a adekvátne financovali
kni nice a kni ni né systémy s cie om zabezpe i vo ný prístup ku kni ni ným a
informa ným slu bám pre kultúrne rozmanité spolo enstvá.
Multikultúrne kni ni né slu by sú vo svojej podstate globálne. V etky kni nice zapojené do
aktivít v tejto oblasti sa musia podie a na tvorbe stratégií v rámci príslu ných miestnych,
národných alebo medzinárodných sietí. Je potrebné realizova výskum na získanie dát pre
kvalifikované rozhodnutia o slu bách a zabezpe enie primeraného financovania. Výsledky
výskumu a osved ené postupy by mali by v o najvä ej miere írené s cie om efektívne
riadi multikultúrne kni ni né slu by.
Implementácia manifestu
Medzinárodné spolo enstvo by malo uzna a podporova kni nice a informa né slu by a ich
úlohu pri podpore a uchovávaní kultúrnej a jazykovej rozmanitosti.
Preto iadame rozhodovacie orgány na v etkých úrovniach a knihovnícku komunitu na celom
svete, aby írili tento manifest a uplat ovali zásady a opatrenia v om vyjadrené.
Tento manifest dop a Manifest IFLA/UNESCO o verejných kni niciach, Manifest
IFLA/UNESCO o kolských kni niciach a Manifest IFLA o internete.
Tento manifest bol schválený Správnou radou IFLA v auguste 2006 a schválený
medzivládnou radou programu UNESCO Informácie pre v etkých v apríli 2008 s
odporú aním, aby bol predlo ený na schválenie na zasadnutie 35. Výro nej konferencie
UNESCO. Manifest IFLA o multikultúrnej kni nici bol oficiálne schválený UNESCO na
zasadnutí 35. Výro nej konferencie UNESCO, ktorá sa konala 6. 23. októbra 2009 v Parí i.
Prijatý Manifest IFLA/UNESCO o multikultúrnej kni nici je posledným zo spolo ných
dokumentov IFLA/UNESCO po Manifeste IFLA/UNESCO o verejných kni niciach a
Manifeste IFLA/UNESCO o kolských kni niciach.
++++++++++++++++++++++
http://www.youtube.com/watch?v=90aPTnW4yNw
++++++++++++++++++++++
skvelá vec: predpove po asia pre ubovo né miesto
http://forecast.agritech.preprod.farmsat.com/ForeCast.aspx?lang=sk-SK
++++++++++++++++++++++
http://www.slovakia.no/nsf/archiv2003.html
++++++++++++++++++++++
Gójové jsou na sv t proto, aby slou ili id m, tvrdí izraelský rabín
http://zpravy.idnes.cz/gojove-jsou-na-svete-proto-aby-slouzili-zidum-tvrdi-izraelsky-rabin1ie-/zahranicni.asp?c=A101020_145802_zahranicni_aha
++++++++++++++++++++++
http://www.lumen.sk/live-detail.php?id=21
vlákno pre tých, ktorí by si chceli z archívu rádia Lumen vypo u záznam nede nej relácie
o knihe Teodor Kri ka: Kresbi ka drobná nav dy visí v ráme (Ré ia. Hilda Michalíková,
recitujú iaci Z Angely Merici v Trnave)
++++++++++++++++++++++
do pozornosti reláciu Slovenského rozhlasu na stanici Slovensko 1 "No ná pyramída", ktorá
bude v utorok 26.10.2010 venovaná futurológii ( as 22:30). Relácia by mala by dostupná aj
v archíve rozhlasu na stránke
http://www.rozhlas.sk/inetportal/web/index.php?lang=1&stationID=1&page=showRelacia&i
d=11&stationID=1 (de - dva po odvysielaní).
++++++++++++++++++++++
Je to DIABOL SAM. ked som dopozeral film "Zavrazdenie Trockeho", spontanne zo mna
vyletelo: DIABOL! Richard Burton, Alain Delon a Romy Schneiderova podali skvele
vykony! A pritom myslim, ze reziser ci producent bol tiez podla mena... Lenze ani medzi nimi
nie su vsetci ani trockisti ani "talmudisti", resp. "sekularisti"... Od Marxa vsak z ich radov
vysla mimoriadna nenavist aj voci nim samym, maju co napravat aj sami, napisal som vsak uz
skor, ze vsetkych nehodnotim rovnako, ze Marx bol odpadlik od zidovskej viery, m.. mi
poslal aj clanok, v ktorom je, ze bol priamo spaty so satanizmom, teda sam Marx bol v kulte
Diabla! Bieda "neprebudenych" este aj dnes!...
++++++++++++++++++++++
Vzh adom na to, e bude zajtra nielen Bratislav anom, ale aj celému Slovensku slávnostne
vnútená al ia socha konkrétne kópia TGM pred SNM - dovolím si pripomenú
Bratislavské memorandum osobností a ob ianskych zdru ení s dodatkom, e od jeho
predlo enia Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy sa ako oby ajne - nezmenilo ni . A ak sa
zmenilo, tak iba k hor iemu a z Bratislavy sa nám pomaly, ale isto stáva nielen Malý
Babylon , ale priamo Kocúrkovo. Tento stav je dôkazom, e bezkoncep nos je nielen
prejavom lenivosti i neschopnosti, ale asto býva aj rafinovaným zámerom tých, ktorí si
zvykli presadzova svoje osobné i parciálne záujmy v mútnych vodách a za ka dú
cenu a spravidla na úkor nielen tátnej reprezentácie SR v hlavnom meste SR, ale aj na
kodu na ich národno tátnych záujmov. Týmto spätným chodom sa napokon tak ako zo
Slovenska, ktoré je stále astej ie ozna ované ako táto krajina z Bratislavy stane namiesto
nami navrhovanej slovenskej metropoly iba anonymné a bezvýznamné toto mesto . A tak
si mô eme v nasledujúcich komunálnych vo bách vybra . Skuto ne mô eme? Je tu vôbec na
výber nejaká mladá, zdravá, ambiciózna... slovenská politická reprezentácia, ktorá by chcela
tento tragický stav zmeni ? Ak o nejakej viete, dajte to neodkladne na vedomie slovenskému
národu!!!
Akad. mal. Viliam Horná ek
BRATISLAVSKÉ MEMORANDUM
Metropolizácia
áno, babylonizácia nie!
V sú asnom výsadnom postavení slobodného medzinárodnoprávneho subjektu
ako suveréna a nezastupite ného tvorcu vlastných dejín a kultúry, stojí slovenská
spolo nos pred osudovou výzvou: reprezentova svoj autentický prínos do klenotnice
udskej civilizácie aj prostredníctvom svojej metropoly a dokáza , e sme nielen
starobylý, ale zárove aj ivotaschopný a tvorivý moderný politický národ.
Bratislava sú asné hlavné mesto Slovenskej republiky má takú dlhú a významnú
históriu ako máloktorá zo svetových metropol. Zárove má aj neoby ajne krásnu a strategicky
dôle itú polohu. Tieto skuto nosti nás nielen zaväzujú kona zodpovedne, ale mali by sa sta
aj hlavným zdrojom pozitívnej motivácie v etkých, ktorí chcú toto bohatstvo nielen zachova ,
ale aj zve adi a obohatené ho odovzda budúcim generáciám. Uvedomujeme si, e je to
mnohogenera ná a vlastne nikdy nekon iaca práca. Navrhli sme preto vytvori jej dlhodobú
strategickú koncepciu rozvoja pod názvom Národný program urbanizácie Bratislavy ako
slovenskej metropoly . Kým hlavné mesto je spravidla iba správnym centrom úradov
a vrcholných politických in titúcií tátu
metropola je srdcom kultúrneho a spolo enského
ivota celého národného spolo enstva, symbolom vlasti a zárove centrom tátnej
reprezentácie.
Rozdiel medzi metropolizáciou a babylonizáciou je zásadný, a osudový a chybné
rozhodnutia majú dlhodobé a asto nezvratné následky! Metropolizácia je predov etkým
prejavom slobodnej vôle a tvorivosti suverénneho subjektu ako autentickej individuality a
sústredenie vlastných najvýznamnej ích reprezenta ných hodnôt do hlavného mesta ako
centra
verejného,
politického
a kultúrneho
diania
s dôrazom
na
ochranu
historických, kultúrnych aj prírodných dominánt a pamätníkov významných osobností
a udalostí. Zárove je to pokra ovanie v tých najlep ích tradíciách minulého vývoja mesta
v zmysle al ieho perspektívneho plánovania jeho rozvoja v budúcnosti. Babylonizácia je
prejavom nekoncep nosti, ivelnosti, náhodnosti, bezhlavého preberania cudzích úpadkových
vzorov, strata vlastného charakteru a rôznymi súkromnými mocenskými tlakmi a korupciou
presadzovanie osobného alebo úzko skupinového prospechu na úkor celospolo enských
záujmov.
Bratislava u dlhý as trpí neodborným vedením a zlými rozhodnutiami. Nie politickí
nominanti, ale odborníci autority z radov urbanistov, architektov, výtvarníkov, technikov...
majú rozhodova o tvári na ej metropoly. Preto je potrebné ustanovi
Radu
osobností z rôznych oblastí spolo enského, kultúrneho a vedeckého prostredia, ktoré posúdia
ka dú záva nú zmenu v koncepcii a ivote mesta.
O nízkej úrovni vz ahu kompetentných k významným historickým osobnostiam sved í
okrem iného aj fakt, e po k ú ových osobnostiach slovenských dejín
Mojmírovi,
Rastislavovi, Svätoplukovi... i napríklad aj Matejovi Belovi sú pomenované iba malé
a bezvýznamné uli ky v hlavnom meste národa, na ktorého dejinách sa podie ali
rozhodujúcim spôsobom! Rovnakej pocty urá kou, poní ením a degradáciou sa dostalo aj
jednej z najvýznamnej ích osobností moderných slovenských aj európskych dejín
generálovi Dr. M. R. tefánikovi.
Ani 4. mája 1919 nevítala, ani teraz po 90. rokoch od jeho tragickej a dodnes
dôveryhodne neobjasnenej smrti Bratislava nevíta tefánika ako generála - oslobodite a
s poctami hodnými jeho zásluh! Zato z kanála vyliezajúcemu umilovi , na Hlavnom
námestí sa roz ahujúcemu napoleonskému okupa nému vojakovi i opodia spoza rohu
udí stra iacemu paparazzimu sa dostalo neprimeranej a nezaslú enej pocty priamo na
bratislavskom korze! Túto trojicu pochybných reprezentantov sú asnej Bratislavy dop a
dementný sch nenáci , ktorý sa pomaly, ale iste najmä v o iach zahrani nej verejnosti stáva symbolom Bratislavy. Zato socha polyhistora Mateja Bela predstavite om hlavného
mesta zjavne nechýba...
Potom sa udujeme a urá ame, e nato ia u nás film Hostel , kde je Bratislava
vykreslená ako stoka najúbohej ieho udského úpadku a spodiny?!
V kultúrnom svete sa na tátnej reprezentácii ne etrí, lebo u na vlastnej kode zistili,
e takto u etrené prostriedky sú vlastne tátnym dlhom vo i pozitívnemu obrazu
spolo enstva v o iach najmä zahrani nej verejnosti.
Preto
u od roku 1993!
iadame: vytvori nový, sú asnému slobodnému
postaveniu slovenského národa a výnimo nému dejinotvornému významu osobnosti
generála Dr. M. R. tefánika zodpovedajúci dôstojný a ve korysý pamätník na jeho
innosti priliehavom a estnom mieste metropoly národa, za ktorého slobodu obetoval
svoj ivot - doslova do poslednej kvapky krvi. Týmto miestom je Námestie slobody
v blízkosti Vlády SR a Prezidentského paláca. Ve táto výnimo ná a k ú ová osobnos
na ich, aj ir ích európskych dejín urobila ako jednotlivec pre slobodu ná ho národa viac
ako mnohokrát celá generácia!
Za nenále itú a morbídnu mo no pova ova aj skuto nos , e si stereotypne
pripomíname namiesto pravidelných celonárodných slávností v de výro í jeho narodenia
(21.7.1880) iba jeho smr . To je v ak predov etkým vecou tátnych orgánov SR...
Nezabúdajme tie , e pamätník, ktorý dnes pohrobkovia echoslovakistickej ideológie
rein talujú pred SND nám bol v roku 1938 vnútený vtedaj ou pra skou bene ovskou
garnitúrou ako symbol eskej nadvlády nad Slovenskom - o je jasne vyjadrené dominantným
postavením leva, ktorému dolu poní ený letec robí iba podradnú tafá . Za takýto
dehonestujúci prístup k prvoradej osobnosti na ich aj eských dejín by sa mala - aj vtedaj ia
Praha, aj sú asná Bratislava hanbi !
Aj tento akt verejnej potupy významnej osobnosti a hodnôt na ej kultúry a histórie
dokazuje, e sa máme e te stále ve a o u i . Aj od eskej metropoly Prahy. Napríklad
v úprimnom a hlbokom vz ahu
eského národa a jeho reprezentantov k svojej
mati ce a zárove caput regni , kde sa svetu predstavuje to najlep ie a najvýznamnej ie
z eského národného dedi stva. To treba s úctou nielen obdivova , ale najmä nasledova !
Treba sa pou i aj na eskom patriotizme, ktorý je chápaný ako prirodzený, pozitívny
a celospolo ensky akceptovaný vz ah k vlastným hodnotám. A nie je
tak ako u nás
nálepkovaný dehonestujúcim výrazom nacionalizmus .
Výkri níkov nezodpovednosti vo i Bratislave ako slovenskej metropole, ale aj
ahostajnosti vo i hlasom jej ob anov je v ak ove a viac. K tým najvýraznej ím patria:
Ni enie historickej panorámy;
Narú anie typických dominánt mesta (chaotické rozmiestnenie vý kových
budov);
Chýbajúce typické znaky metropol národný panteón, národný cintorín,
pamätník neznámeho vojaka, nám. republiky, pamätník tátnosti...
Zahus ovanie starého mesta bezcennou architektúrou;
Likvidácia technických a kultúrnych pamiatok (zbúranie Kablovky, Gumonu...);
Likvidácia parkovej a rekrea nej zelene i portovísk (Kollárovo nám.,
Esterházyho záhrada pri SRo.;
Zanedbávanie dekoratívnej kvetinovej výsadby;
Nevyvá ená truktúra mestských zón (in titúcie, úrady, obchody, slu by, bývanie,
oddych....);
Zhor ujúca sa dopravná situácia a havarijný stav komunikácii;
Zni ovanie tandardu bývania a vôbec ivota v meste ;
Lacný výpredaj najlukratívnej ích lokalít a objektov;
Odpredaj pozemkov pod budovami (PKO, Stará tr nica...);
Absencia stavebnej polície chrániacej zákonnos v oblasti stavebnej innosti
(Magistrát musí nalieha na poslancov NR SR!);
Investi né aj intelektuálne odkrvovanie najmä periférnych astí Slovenskej
republiky.
Uvedomujeme si nezastupite nú zodpovednos , ale aj jedine nú ancu na ej generácie
a mnohokrát sme ponúkli svoje vedomosti a schopnosti s dôverou, e v procese
demokratizácie ná ho verejného a politického ivota
ktorý sa na Slovensku za al
dokumentom Bratislava nahlas
nájdeme rovnako ochotných spolupracovníkov z radov
kompetentných tátnych orgánov i predstavite ov mesta Bratislavy. Na e výzvy a ponuky na
verejnú diskusiu a odborný vecný dialóg sa týkali hlavne urbanizácie a estetizácie Bratislavy,
názvov mostov i komunikácii, oddychovo-rekrea ných zón, parkov a zelene i pamätníkov
významných osobností a udalostí.
Po tla ovej konferencii iniciatívy osobností a ob ianskych zdru ení Za kraj iu
metropolu Slovenska , primátor Bratislavy od nás osobne s podpisom d a 3. 6. 2008 prijal
na u iados o stretnutie a h adanie spolo ných rie ení. Pripomíname poslednú vetu na ej
naliehavej a v dobrej viere s tými najlep ími úmyslami napísanej iadosti: Veríme, e sa nám
spolo ne podarí nájs optimálne rie enia, ktoré budú cti Vás ako primátora, Magistrát
Bratislavy aj slovenskú kultúrnu obec . Medzi prílohami bol aj zoznam signatárov, kde boli
uvedení predstavitelia 12 ob ianskych zdru ení a desiatky osobností ako Milan Rúfus,
Ladislav a ký, Július Binder, Eva Kristinová, Ferdinand Klinda, Milan Laluha, Ondrej
Zimka, Alexander Ile ko, Viliam Horná ek, Matú Ku era, Milan Váro , Jozef Husár, Jozef
imonovi , Anton Hykisch a mnohí al í...
Kompetentní predstavitelia Bratislavy!
Bratislava nepatrí ani magistrátu, ani developerom patrí celému Slovensku, v etkým
ob anom Slovenskej republiky a v etkým, ktorí sa hlásia k slovenskému národu, nech ijú
kdeko vek vo svete. Uvedomte si túto skuto nos , ktorá zaväzuje najmä Vás, ktorí ste za u
zodpovední najviac!
Vyzývali sme Vás na verejnú diskusiu v médiách. Nami podávaná ruka na spoluprácu
bola odmietnutá a odpove ou bolo a je Va e ml anie. Vy ste nás svojou nezodpovednos ou,
ahostajnos ou a ignoráciou vyhnali do ulíc. Uvedomte si v ak, e tak ako Vy stup ujete
svoju ahostajnos , my budeme stup ova svoju dôraznos .
Na e demokratické a ob ianske právo rozhodova o spolo ných veciach si vzia
nedáme!
Kultúrny svet od nás o akáva, e sa predstavíme svojimi autentickými prínosmi nie
bezduchými kópiami cudzích vzorov. Bratislava má by slovenskou metropolou so v etkým,
o k tomu patrí. Tak ako je to v metropolách iných národov. Dôrazne preto iadame, aby sa
o veciach tátnej reprezentácie
akou bezpochyby je aj urbanistický a estetický vzh ad
Bratislavy verejne diskutovalo a aby závery boli výsledkom akceptovania predov etkým
odborných argumentov.
Nemáte mandát ani právo ni i to, o ste nevytvorili!
Bratislava, 30. 4. 2009
Akad. mal. Viliam Horná ek
Za iniciatívu osobností a ob ianskych zdru ení:
Prílohy: Za kraj iu metropolu Slovenska, Bratislava ako slovenská metropola,
najvy iu úctu! iados primátorovi z 3. 7. 2008, Zoznam signatárov iniciatívy
iadame
++++++++++++++++++++++
Svätý otec urobil zásadný krok, ke uznal tzv. lefebvristov a otvoril tak cestu nápravy a
návratu k tradícii
++++++++++++++++++++++
Napísal Marián Tká
Sobota, 16 október 2010 22:30
V predve er Václava oslavovali na druhom programe eskej televízie De
eskej tátnosti. V preplnenej koncertnej sále za sprievodu orchestra
premietali prvý eský nemý ve kofilm Svatý Václav. V roku 1929
vtedaj í ná (ale aj pod a filmu vidie , e predov etkým eský) tát
po prvý raz v histórii podporil nakrútenie filmu. Stál 4 milióny
korún, a ke hrozilo, e je ich málo, zasiahol prezident Masaryk. A
tak ni neohrozilo premiéru 4. apríla 1930 v kine Alfa. Áno, nakrútili
ho aj za "na e" peniaze, a nezabudli na to. Tesne pred zavra dením
Václava spieva slepý igric legendu o troch Svätoplukových prútoch, a
len o ná krá zavrie o i, jeho synovia tasia dýky a ako aziati sa
navzájom vyvra dia.
esi u v jedenásty rok po obnovení " eského tátu" (tak to unisono
znelo v nasledujúcom dokumente o filme) vedeli, e potrebujú práve
takýto film, aby vliali do hláv a s dc echov taký obraz svojej
minulosti, aký potrebovali, a tak ho nakrútili. Dokázali to, aj ke
bola ve ká hospodárska kríza! Pri zrode filmu pomáhali v etci,
prezident, armáda, andárstvo, Sokoli, tudenti.
Závidel som echom, ako s prirodzeným pátosom doká u hovori a kona
vo veciach národných. Film za ali re taurova pred tohtoro nými
vo bami, a nová vláda - predstavte si - nezria ovala nijakú komisiu,
aby posúdila, o je to za film, má sa re taurova , nemá sa
re taurova , i by sa náhodou nemal re taurova nejaký inak í film, i
je pou ívanie titulu "knie a" a "krá " v poriadku, i sú vo filme
titulky vhodné, nevhodné... Naopak! V závere ných titulkoch bolo, e
film bol vyrobený pre Úrad vlády eskej republiky! A akovali aj
eskému prímasovi. Verte, Slováci!
Nasledujúci dokument s vyjadrením mno stva skuto ných odborníkov bol
plný pozitívnych informácií. Nijaké krivohubé Maríny a nijakí koktaví
Kame ohubovia neh adali za ka dú cenu na prvom eskom panovníkovi ni
zlé. Ani na jeho oble ení, ani na jeho pokrývke hlavy... Pou né aj pre
na ich ju ných susedov: filmový Václav (v podaní Zde ka t pánka)
nemal na hlave "svätováclavskú" korunu, ale len ko u inovú apicu,
resp. prilbu. Ktosi z mno stva odborníkov na eské dejiny, ktorí
dostali po filme slovo, kon tatoval, e korunu sv. Václav nemohol ma ,
lebo ju dal vyrobi a Karel IV. Viete si predstavi , e by ju ní
susedia pripustili, e sv. tefan nemal na hlave "sväto tefanskú"
korunu, aj ke ju dokázate ne nemal? Aký to rozdiel oproti nám! Ke
som v ten ve er videl na ktorejsi na ej televíznej stanici korunu,
ktorú s ali z ve e bratislavskej Katedrály sv. Martina, a po ul
komentár, e ide o vernú zvä eninu "sväto tefanskej" koruny, neveril
som vlastným u iam a o iam. Sta í si toti porovna podobu
"bratislavskove nej" a "sväto tefanskej" koruny. Podobný alebo rovnaký
majú akurát len krí ik, v etko ostatné je iné!
Pravda e, základný rozdiel medzi nami a echmi je v tom, e my sme sa
ani 17 rokov po obnovení slovenskej tátnosti na podobný film
nezmohli. Ve zasa je tu kríza! A my nemáme ani na národný futbalový
tadión! A vraj ani na dokon enie dia nic.
++++++++++++++++++++++
Prezentácia knihy, 18. nov.2010, Stredisko kultúry, Vajnorská 21
Tatiana Jaglová
De motý a
Prozai ka Tatiana Jaglová sústredila do zbierky poviedok
De motý a realistické citlivo a jemne na rtnuté príbehy.
Do centra jej pozornosti patrí celé spektrum pocitov, typických
pre dne né ve ké udské osamotenie a odcudzenie.
Osamotenie v dave. Do viacerých poviedok prelína
odtie zvlá tneho sartrovského znepokojenia nad
slepými uli kami civilizácie. Autorkina poetická práca
so slovom je vítaným spestrením deja a prejavom
vysokej kultivovanosti týchto textov. Do próz
Tatiany Jaglovej je vpísaný jasný a jednozna ný odkaz,
posolstvo itate kám a itate om. itate kám,
ktorým treba v dne ných hektických asoch
poskytnú hojivú satisfakciu a itate om,
ktorým zas treba trochu vstúpi do svedomia.
Milan Kenda
++++++++++++++++++++++
STV Médiá
12. 10. 2010
Len v máloktorom táte sa vymenilo pri verejnoprávnom televíznom válove po as dvadsiatich
rokov takmer dvadsa televíznych mana mentov. i bola dôvodom totálna neschopnos ,
politická objednávka alebo nedostatok poctivých profesionálov, výsledok bol v dy
katastrofálny: rabovanie, nedostatok kvalitných programov a politické prostituovanie.
Riadite
Dvadsa rokov existencie Slovenskej televízie, devätnás bábkových divadiel. S
nezabudnute ným rekordom trvania jedného z nich a tri dni. Ka dé s inou rozprávkou, iným
okruhom bábok. Nekone né za iatky a konce. Len máloktorá televízia (aj to zvä a v
krajinách na východ od nás) sa mô e pochváli s podobne tragickým osudom. Osudom,
ktorého mementom sú bu najhrôzostra nej ie synonymá totality ako Darmo i Kubi alebo
men ie zlá Materáka i Rybní ka, ktorí napriek sympatií verejnosti nevydr ali tlak a
pod ahli radostiam slu obných ciest i predajom pozemkov, chát a iných drobností.
Prvý dôvod: riaditelia Slovenskej televízie boli v dy len bábky v rukách politikov bez
v estranne rozvinutej osobnosti a úprimnej vôle i ambície zmeni danú situáciu i vysielanie
k lep iemu.
Rada STV
S výnimkou obdobia, kedy generálneho riadite a volil parlament, skuto nou hlavou, ktorá
momentálne smrdí e te viac ako riadite a celý mana ment STV, je Rada STV a Dozorná
komisia. Práve oni sú skrytí vinníci zodpovední za momentálny stav STV. Poslu ne sediac na
teplých miestach a onanujúc na zasadnutiach, sa asto len nekon truktívne vy ívajú vo
vlastných postulátoch a prejavoch. Prípadne odolávajú kandálom pre pou ívanie slu obných
vozidiel alebo potichu ky kolaborujú na k eftoch vedenia STV.
Druhý dôvod: zlyhanie Rady STV kontrolova vedenie bez ú elových rozhodnutí a horúceho
dychu lobistov.
Rozkrádanie
Ako sa raz vyjadril bývalý riadite ko ického túdia Marián Kleis, v televíznom a filmovom
biznise sa len a ko dokazuje, i topáno ky, sukni ka alebo svietnik zapálený na scéne stál
to ko, ko ko stál. Ko ko hodín maskéra i kaskadéra bolo skuto ne vyu itých. Rozpo ty
relácií a programov tak mô u veselo nabera neuverite né rozmery a ísla. Ke sa k tomu
pridá neschopnos hospodárenia s rozpo tom (alebo skôr pozoruhodná schopnos
kamuflovania neexistujúcich slu ieb), netransparentnos , nevýhodné zmluvy a tiché krytie
o itých svedkov, nové vilky a vilô ky sú na svete. Poves - nepoves , podobné príle itosti
zbohatnú sa vyskytnú len raz za ivot...
Tretí dôvod: nevyvodenie trestno-právnej zodpovednosti vo i nikomu, kto bol a je za
katastrofálny finan ný stav v STV zodpovedný.
Úzky pracovný trh
Na najdôle itej ích programových, výrobných i dramaturgických postoch sú aj dnes
pracovníci, ktorí vo verejnoprávnej televízii fungujú od ias komunizmu. Kontinuita je
dôle itá, títo udia - a spolu s nimi aj ich asto menej talentovaní rodinní príslu níci a priatelia
- v ak tak zapustili korene, e nezávislého umelca s nápadom a bez silnej producentskej
skupiny za chrbtom, hne na za iatku udusí sple s ubov, arogancie a neschopnosti.
tvrtý dôvod: úzky okruh mediálnych odborníkov a ich mafiánske vz ahy znemo ujú
zdravé fungovanie mediálneho priestoru v STV a príchod novej krvi.
Prostredie
Slovenská televízia s cintorínom, internátmi i zoologickou záhradou v Mlynskej doline
mnohým pripomína stra idelné panoptikum. Figúrky najrôznej ej formy a obsahu, nábytok zo
70. rokov a najmä spôsob správania a arogancia moci vás uná a do rí e komunizmu. E te aj v
roku 2010. eny so zarastenými nohami, tesil ako ob úbený materiál, nedostatok hygieny,
nevhodné pracovné prostredie spôsobujúce najrôznej ie choroby, plesnivé chodby,
neutesnené okná, výkladná skrinka s m tvymi zamestnancami, zastarané kamery i stri ne
hodiace sa viac do technického múzea ako do televízie 21. storo ia. Tragický obrázok
bizarnej národnej in titúcie.
Piaty dôvod: choré prostredie len umoc uje choré fungovanie STV.
Neschopnos udr a si schopných
Verejnoprávne televízie v celej Európe zápasia s problémom odchodu svojich najlep ích
pracovníkov do komer ných médií a neschopnos ou si ich udr a (v na ich podmienkach k
tomu dochádza od roku 1995). es lojálnym antikomer ným výnimkám a mladým
zaú ajúcim sa elévom, ktorí hne po zorientovaní sa asto volia odchod ne zotrvanie v
sterilnom a servilnom mediálnom priestore STV.
iesty dôvod: nefungovanie elementárnych pravidiel a amaterizmus vä ej asti pracovníkov
STV spôsobuje odchod posledných profesionálov. asto nie náhodného.
Strach
S nedostatkom schopných osobností súvisí aj postkomunistický pre itok, a to strach alebo
neschopnos vyjadri svoj názor. Zamestnanci STV nikdy ne trajkovali a neprotestovali.
Neprotestujú, ke im Eurest navarí nedefinovate nú stravu. Ne trajkujú, ke ich kosí
smrte ná kosa Marcela Paru. Zamestnanci STV neprotestujú ani ke ich minister kultúry chce
zlikvidova ....
Kde sú tie asy, ke ste po chodbách STV mohli stretnú Jara Filipa, Milana Markovi a,
Borisa Filana alebo aspo nejakého mladého profesionála? Namiesto toho sú tu mutanti typu
absolventov drevárskych fakúlt i udí neovládajúcich slovenský pravopis.
Siedmy dôvod: Neschopnos a strach vyjadri svoj názor vyús uje do nerie enia
elementárnych problémov. asto nie náhodného.
Verejná mienka
Predstavme si, e by sa francúzska televízia France TV, ktorá je z 80 percent financovaná z
koncesionárskych poplatkov a a dvadsiatimi percentami z príjmov z reklamy ( o u nás lobisti
komer ných televízií cez svoje politické spojky zní ili na minimum, aj to klesajúce), dostala
do podobnej situácie ako na a. Francúzi by trajkovali, rozprúdili verejnú debatu o svojej
identite a potrebe verejnoprávnej in titúcie. My nadávame a voláme po zru ení iernej diery a
to len preto, e nie sme schopní, my sami nie sme schopní, vytvori fungujúcu televíziu.
Faktom síce ostáva, e momentálny program je jeden z najkatastrofálnej ích za posledné
obdobie, pozrite si v ak detské a vzdelávacie programy na Dvojke. Mo no ich uvidíte
naposledy.
Osmy dôvod: Rozkrádanie a politické prostituovanie majú za následok negatívne vnímanie
STV verejnos ou. asto nie náhodného.
Bokovka
Pre niektorých zamestnancov STV nie je poslu né sedenie v tátnom molochu jediný
pravidelný zdroj ob ivy. Po as pracovnej doby - ke e organiza ná truktúra nikdy nestihne
kopírova aktuálne potreby televízie - sú niektorí infarktovo pre a ení, iní pozerajú do
plafónu, prípadne hrajú scrabbles, tak e majú as nielen na hrátky, ale aj na prácu pre
Slovenský rozhlas, dabingové túdiá i konkuren né komer né televízie. Samozrejme, s ove a
vy ím profesionálnym nasadením...
Kým platy najpoctivej ích pracovníkov sú asto finan ne poddimenzované, ich menej
vy a ení kolegovia - asto ve mi blízki politikom i finan nikom - poberajú platy na úrovni
vrcholového mana mentu.
Deviaty dôvod: neschopnos vytvori vyvá ené a konkurencieschopné prostredie v rámci ST
V so spravodlivým systémom odme ovania. A prirodzená nelojálnos .
Vy ia hra patriotov
Chaos a anarchia, ktorá momentálne v STV vládne spolu s tendenciami ru enia
koncesionárskych poplatkov niekomu vyhovuje (vedeniu, komer ným televíziám na ele s
ministrom kultúry, CME...?). Za tupého prizerania sa davu. O pár rokov mo no naozaj
nebudeme vedie kto bol Vido Hor ák i Michelangelo Antonioni a na ou jedinou innos ou
bude poslu né po úvanie uspávanky korporátnych spolo ností a nakupovanie vecí, ktoré
nepotrebujeme.
Likvida né nastavenie zákona o STV spolu s netransparentnými pravidlami v samotnej
televízii a hlavne vplyv najvy ích lobistických skupín vrátane sú asnej vlády a jej ministrov,
zákonite speje k privatizácii a mo no aj k likvidácii jednej z európskych verejnoprávnych
in titúcií.
Desiaty dôvod: Zru i i zlú i STV s SRo je naj ah ie, ozdravi alebo sfunk ni ove a
a ie, ale to národ kultúrnych barbarov, ktorý si nevá i sám seba, len a ko pochopí.
Autor/ka pracoval/a v Slovenskej televízii.
++++++++++++++++++++++
3.10. 2010, NOVINKA - STV, alebo inak Slovenská (?) televízia, sa rozhodla zru i
reláciu KAPURA!!!
Rozhodli sme sa preto vybudova partiu, ktorá sa bude venova prezentácii ná ho folklóru
prostredníctvom ( Rádio Janko Hra ko) televízneho vysielania. Je nám jasné, e to nebude
vôbec jednoduché, a to nielen po finan nej stránke, ale ani po personálnej a asovej. Preto sa
pridajte k nám a pomô te nám pri záchrane ná ho milovaného folklóru!!!
Zdruzenie obcianskej sebaobrany, ktore sa programovou sluzbou verejnopravnych
medii zaobera z hladiska sluzby spotrebitelom (divakom a posluchacom) sa stotoznuje s
faktami, ktore vo svojej glose uvadza medialny analytik Mgr. R. Michelko a preto ju
preposiela dalej, PhDr.Jana Miklovicova - statutarna zastupkyna ZOS
Deratizátori sa vracajú II
Ke som hne po vo bách písal o tom, e udia s morálnym étosom povestného televízneho
koncentráku chcú pokra ova tam, kde v roku 1998 skon ili, právom som sa obával, e ni
dobrého sa nenau ili a iadnu hanebnos nezabudli. A skuto ne, pokus o zlú enie STV a SRo,
ktorého ved aj ím dôsledkom je zru enie Rady STV a Rozhlasovej rady a logicky aj
parlamentná vo ba ( nového superriadite a) má jediný cie . Zbavi sa "nepohodlného"
riadite a STV. Paradoxne pritom tefan Ni anský je v etko mo né len nie bojovník proti
pravici. Naopak, zdá sa, e jeho ivotným cie om bolo vydr a na svojom poste stoj o stoj
a krajne oportunistické správanie (vyhodenie moderátora Ve erov na tému Milana Blahu)
vo i novej moci je len znakom jeho neskuto nej naivity. Podstata problémov
verejnoprávnych médií spo íva v ich chronickej podfinancovanosti. Zlú enie oboch
verejnoprávnych médií ale iadne relevantné úspory neprinesie a ak, nu iba desatiny percenta.
Plat riadite a a jeho sekretariátu je mo no zaujímavá suma pre jedinca, ale z h adiska
mnohomiliardového rozpo tu (v korunách) je úspora pri tejto organiza nej zmene pod
úrov ou tatistickej chyby. Nakoniec ekonomicky ostanú oba subjekty oddelené, tak e
z krátkodobého h adiska skuto ne o iadne etrenie nejde. Aj preto je absolútne absurdné, e
celý proces má prebehnú v re ime skráteného legislatívneho konania. Treba teda jasne
a jednozna ne poveda , e nejde o ni iné ako o nehanebné politické ovládnutie
verejnoprávnych médií. Logicky potom vrátenie vo by riadite a STV do parlamentu
neznamená len ve ký krokom spä , ale predov etkým potvrdenie cynickej reality, e
"najslu nej ia" koalícia mieni brachiálnou mocou zglajch altova celý mediálny priestor.
Neviem akou mierou súdnosti resp. cynizmu sú "obdarení" koali ní voli i, je v ak najvy í
as jasne poveda , e minister kultúry a jeho kamarila tým najcynickej ím spôsobom klamú
verejnos . Ak v ak dúfajú, e niekoho okrem nekritických straníckych stád presved ia, mýlia
sa. Navrhujem im nie o iné. Ak majú gurá , nech teda predlo ia návrh zákona s
nasledovným znením: Nielen riadite a, ale aj éfa spravodajstva verejnoprávnych médií bude
odobrova a menova koali ná rada. Redaktorov spravodajstva nech nominujú koali né
politické strany v pomere pod a po tu poslancov v parlamente (samozrejme len koali ných )
a nech uzákonia povinnos ka dého redaktora stá ova aspo pol roka na aparáte koali nej
strany, aby si dokonale osvojil program a ideológiu strany. Len takto preverený redaktor
s itinerárom straníckych úloh mô e pôsobi vo verejnoprávnych médiách.
Mo no sa to zdá absurdné, ale nie o podobné u jedna predstavite ka "modrej koali nej
urnalistiky" s plnou vá nos ou navrhovala. Pri vo be riadite a STV v roku 1998, (u za
Dzurindu po deratizácii STV ) pri la pred radu s projektom, kde navrhovala pre koali né
strany zastúpenie konkrétnych redaktorov v spravodajstve. O nieko ko rokov neskôr o tom
v rozhovore pre tý denník Slovo informoval vtedaj í len rady Leopold Morav ík.
Stredoeurópsky priestor u pozná viacero pokusov o brutálne podriadenie si
"verejnoprávnych" médií politickou mocou.
Niektoré skon ili povestným koncentrákom na dvadsiatom ôsmom poschodí, niektoré v ak
okupa ným trajkom v eskej televízii, a to, ako vieme skon ilo ví azstvom urnalistov nad
brachiálnou mocou.
Verím , e urnalisti verejnoprávnej STV budú chráni svoju nezávislos a verím, e v etci
slu ní udia - slu ní bez úvodzoviek - ich v tom podporia.
++++++++++++++++++++++
SLOVENSKÝ FOLKLÓR V GRÉCKOM SOLÚNE
Úspe né ú inkovanie na folklórnom festivale v gréckom meste Thessaloniky majú za sebou
lenovia folklórneho súboru Hermanov an. Hostite ov zaujali nato ko, e im navrhovali, aby
si pä d ový pobyt u nich pred ili.
I lo o dvanásty ro ník folklórneho festivalu organizovaného kultúrnym oddelením gréckej
telekomunika nej spolo nosti OTE. Ten je sú as ou medzinárodnej výstavy Expo Helia so
72-ro nou tradíciou. Hermanov ania mohli na festivale vystúpi aj v aka pochopeniu
tamoj ieho obecného úradu a firiem PO CAR, STK Control a COOP Jednota Pre ov, ktoré im
prispeli na cestovné výdavky, ktoré si folkloristi z vä ej asti hradili samy.
Festival sa uskuto nil po as uplynulého víkendu na najru nej om a najvä om bulvári mesta,
priamo na pobre í mora. V zapadajúcich lú och slnka a za umenia morských v n tak dostal
slovenský folklór nový, zaujímavej í rozmer. Pri nápore rýchlych slovenských rytmov sa
ru ný bulvár akoby na chví u zastavil, pristavovali sa al í a al í udia a pripravené stovky
sedadiel organizátorom nesta ili.
Hermanov an ponúkol gréckym hostite om rezké tance z východného Slovenska, verbung,
ale aj tane nú kreáciu zo ivota Rómov. Rómsky a slovenský folklór sú dva odli né svety a
práve tá diametrálnos , ktorú ste nám ponúkli sa nám pá ila," skon tatoval po ich vystúpení
prezident festivalu Alekos Arvantis. Vztý ené palce divákov a neustály záujem o
fotografovanie sa so Slovákmi jeho slová len potvrdil.
Gréci sa ukázali ako vzorní hostitelia, ke Hermanov anu dali k dispozícii rekrea né
zariadenie organizujúcej spolo nosti blízko plá e v prímestskej rekrea nej oblasti Perea.
Práve tam, hlavne po ve eroch, ke ustala denná horú ava, sa rozvíjali priate stvá a viedli
rozhovory o ivote v oboch krajinách. Patril k tomu aj spolo ný spev a tanec. Neformálnou
spolo nou hymnou sa pri nich stala piese
Tancuj, tancuj, vykrúcaj...", ktorej chyt avý
refrén tralalala, tralalala..." si Gréci ve mi ob úbili.
Folkloristi z východu Slovenska sa na týchto neformálnych stretnutiach ukázali ako
vtipní a zábavní udia, o Grékov nadchlo tak, e im pred koncom pobytu ponúkli, aby
zostali dokedy budú chcie . Dali im aj ponuku, aby pri li u na októbrový spevácky festival.
Verím, e sa e te uvidíme," dodal pri lú ení Alekos Arvantis.
Text a foto: Milan Grejták
Tak som sa po e iu alebo Akty X na pokra ova ja
Bolo pre m a nevýslovnou slas ou, e aj napriek finan ným suchotám v STV som mohol
v nede u u od skorého rána po úva rykot motorov F1, na záver aj duchaplný rozhovor. Tí
na i urobia v etko pre to, aby sme o takéto slasti nepri li, preto kone ne aj tú nenávidenú
Kapuru zru ia, len aby u etrili euríky na kvalitnej ie prenosy zo zahrani ia, ve kto by dnes
potreboval ná folklór? Ani do RS sa nikto z STV neunúval urobi reportá z odha ovania
sochy (doteraz jedinej) P. Dob inského, ve RS je aleko - to by rozpo et totálne zrujnovalo
a v tej Matici sú aj tak samýí fa ys yi.
A ani si predstavi neviete, ako sa te ím na cestovanie do Bratislavy, lebo bude pre m a
lacnej ie. Ke uká em OP, kde bývam, a akú máme u nás novelizovanú minimálnu mzdu,
budem môc tam by aj 2x do tý d a, cestovanie temer satarmo. A ke s kamarátmi pôjdem
na pivo, budeme ho ma
po klenovsky).
v akcii . Skrátka: bude sa nám i , a da neskuto nô (teda akty X
++++++++++++++++++++++
Slovenský Folklór - Hong Kong
í ania oble ení v slovenských krojoch tancujú slovenský folklór!!!
jurajkuzma | 23. marec 2008
Vystúpenie ínskeho Folklórneho Súboru v Honk-Kongu 24 Februára 2008.
Pozrite si tu:
http://www.youtube.com/watch?v=AlVGkgcWJWo
++++++++++++++++++++++
Aby ste nemuseli nikdy pou i opa né íslo Pin Odbor ochrany finan ných záujmov
Európskej Únie a boja proti korupcii Úrad vlády SR Nám. slobody 1, 813 70 Bratislava
1 Tel: + 421 2 572 95 721 Fax: + 421 2 572 95 752 Dôle ité!!!
opa né íslo PIN
akonáhle sa ocitnete v situácii, kedy ste prinutení násilníkom a musíte pod nátlakom vybra
peniaze z bankomatu, zadajte svoje PIN opa ne: tzn. od konca - napr. ak máte 1234 , tak
zadáte 4321 a bankomat vám peniaze síce vydá, ale tie sú asne privolá políciu, ktorá vám
príde na pomoc. Tato správa bola prednedávnom vysielaná v TV, napriek tomu ju vyu ili
doposia len 3 udia, preto e sa o tejto skuto nosti medzi u mi nevie. Prepo li to o najviac
u om.
++++++++++++++++++++++
(Zaujimave, ze zoznam sa kryje s ludmi s protislovenskymi aktivitami)
Kto dostal byt od bratislavského Starého Mesta? Tu je zoznam!
http://www.cas.sk/clanok/182012/kto-dostal-byt-od-bratislavskeho-stareho-mesta-tu-jezoznam.html
06. 10. 2010 16:00
as.sk vám priná a zoznam bytov pridelených v Starom Meste v Bratislave, ktorý
zverejnil úrad starostu.
Ján Fige získal lukratívny byt v centre Bratislavy na Grösslingovej ulici za smie nych 54tisíc korún. Autor: anc
Predseda KDH Ján Fige , ktorého byt rozpútal diskusiu o pride ovaní bytov, nie je,
samozrejme, jediný, kto získal bývanie
za mimoriadne výhodných
podmienok. Priná ame vám zoznam bytov, ktorý pridelila bratislavská mestská as Staré
Mesto v rokoch 1991 - 2006. Na zozname sú uvedené aj byty , ktoré vznikli nadstavbou alebo
prestavbou.
Zaujímavé mená zo zoznamu pridelených bytov:
Milan Lasica (rok 1992)
Martin Malachovský (rok 1992)
Zoro Laurinc (rok 1998)
Peter Weiss (rok 1992)
Peter Ko i (rok 1994)
Juraj Nvota (rok 1994)
Peter Kresánek (rok 1994)
Alojz Hlina (rok 1994)
Ivan Miklo (rok 1994)
Juraj Kukura (rok 1995)
Branislav Kostka (rok 1995)
Zuzana Mauréry (rok 1995)
Ján Kroner (rok 1996)
Peter Lipa (rok 1997)
Boris Filan (rok 1999)
Ján Fige (rok 2000)
Zuzana Panczová (rok 2006)
Zoznam pridelených bytov v BA Staré mesto
http://img.cas.sk/static/pdf/65/0/2/650228.pdf
(Dalsie informacie su v prilohe Spravodaja)
++++++++++++++++++++++
Svetové zdru enie bývalých sl. politických väz ov
Nám. sv. Egídia 102/14, 058 01 Poprad
tel. 052 7722626, 0903 142 771
e-mail: [email protected]
http://www.szcpv.org
http://szcpv.org/10/upn2.html
Ivan Petranský by mal namiesto tárania za a kone ne kona !
Svetové zdru enie bývalých sl. politických väz ov (SZ PV) na základe viacerých podnetov
na ich lenov vyzvalo, okrem iných kompetentných in titúcií, aj Ústav pamäti národa (ÚPN),
aby sa zasadil o zistenie historicky pribli ného po tu násilne odvle ených ob anov NKVD
v rokoch 1944-1955, ktorých po ty sa zásadne rozchádzajú a eský zoznam Milady
Poli enskej uverejnený na oficiálnej webovej stránke ÚPN je zjavne neúplný a nepresný.
Podrobnosti sú uverejnené na na ej webovej stránke http://www.szcpv.org/10/gulag.html
ÚPN, ktorému sme chceli poskytnú v etky na e dokumenty, v ak doposia neprejavil záujem
o kon truktívnu spoluprácu a jeho hovorca pre TASR slovenskej verejnosti odkázal, e sa
mýlime, preto e zoznamy na ktoré sa ÚPN odvoláva, sú vraj najkomplexnej ie. V súvislosti
s neskôr podaným návrhom na odvolanie Ivana Petranského sme sa e te od neho dozvedeli, e
sme marginálna skupina, ktorá nezastupuje v etkých politických väz ov a za návrhom sú
údaje osobné pohnútky tajomníka SZ PV, ktorý od ÚPN nedostal preukaz
protikomunistického partizána .
Je po utovaniahodné, e sa táto in titúcia dopracovala po as svojho pôsobenia len k týmto
eským a neúplným zoznamom, ako keby sme na Slovenku neboli schopní uskuto ni
seriózny výskum nedávnej neblahej histórie zlo inov stalinizmu. V rozpore s tvrdením
hovorcu ÚPN sme boli na pohrebe bývalého estného predsedu Sekcie násilne odvle ených
tefana Pazderu svedkami, ako riadite archívu ÚPN ubomír urina, namiesto pár slov nad
rakvou nebohého pri kondolencii, iadal príbuzných o dokumenty týkajúce sa násilne
odvle ených. tefan Pazdera v ak zo zdravotných dôvodov u podstatnú as svojho archívu
odovzdal SZ PV e te v roku 2008. Riadite ovi archívu UPN sme pris úbili pomoc
a sprístupnenie v etkých dokumentov, ale ia jediné oho sme sa od ÚPN do kali bola
darovaná vizitka.
Pýtame sa preto Ivana Petranského - predsedu
Správnej rady UPN, s platom údajne vo vý ke
70 000,-Sk, v starej mene, pre o doposia ÚPN
nepodnikol iadne kroky pre výskum
archívov Ruskej federácie, ktorý mô e
objasni v etky dohady a odstráni pochybnosti
o po te násilne odvle ených ob anov z územia
býv. eskoslovenska? Ak to doposia
nedokázal ÚPN s nezanedbate ným rozpo tom,
ako je mo né, e sa k dokumentom dostal nebohý tefan Pazdera z Pre ovského Solivaru,
alebo Ján Antal z Ke marku, ktorý na vlastnú päs pátral po svojom pravom otcovi priamo
v archívoch KGB v Moskve. Ako uvádza JUDr. Dárius Rusnák ktorý túto otázku tudoval v
Moskve a ktorý zistil, e v archívoch NKVD je evidovaných 69 000 ob anov zo Slovenska
zajatých na Slovensku a odvle ených do ZSSR /1944-1945/ a dodávame, e jedine táto cesta
mô e vnies svetlo do temnôt.
Na rozdiel od nad tandardne plateného predsedu Správnej rady ÚPN, na i lenovia pracujú
len ako dobrovo níci na úkor vo ného asu, napriek tomu ubezpe ujeme ÚPN, e
skorigujeme nepresný z neúplný zoznam deportovaných Milady Poli enskej a doplníme ho
navy e aj o zoznam usmrtených. Neurobíme to v ak kvôli ÚPN ale z úcty k obetiam
komunizmu.
Ivanovi Petranskému odporú ame namiesto samo úbosti a tárania trocha sebareflexie. Ak u
je presved ený, e je potrebné v rámci úloh ÚPN diskutova o gardistickom velite ovi O.
Kubalovi, tak mu odporú ame, aby ÚPN pripravil aj diskusiu o frekventantoch Diverznej
výcvikovej koly v Sekuliach íslo po nej po ty 23222 zriadenej koncom roku 1944, ktorá
bola sú as ou peciálneho diverzného útvaru Einhsit Jozef a ktorej najvy ím velite om bol
pecialista III. rí e na diverziu SS-sturnbahnführer Otto Skorzeny. Niektorí frekventanti
tohto kurzu sa podie ali neskôr aj na vra dách v Prlov a Plo tine. Je pozoruhodné, e jedným
z frekventantov tohto kurzu bol aj bývalý minister kultúry Du an Slobodník, ktorý mal
skuto ne, ako povedal nebohý tefan Pazdera, certifikát do ka dého re imu. E te
pozoruhodnej ie je, e zákon . 319/91 o súdnych rehabilitáciách, ktorý sa mal vz ahova len
na civilné osoby násilne odvle ené do prac. táborov v býv. ZSSR, sa nevz ahoval na
chudákov, ktorí boli vyradení z ma arskej armády a hoci mali modrú kni ku a boli v ase
zadr ania NKVD civilmi, Du an Slobodník, hoci nebol civilnou osobou, ale frekventantom
vojenskej diverznej skupiny, nemal iadny problém s priznaním od kodnenia pod a
uvedeného zákona. Rovnako je pozoruhodné, e D. Slobodník po návrate z gulagu ovládal
nieko ko svetových jazykov a viackrát mohol vycestova do tzv. kapitalistickej cudziny. Za
domnienku o jeho mo nej spolupráci s NKVD-KGB bol tefan Pazdera odsúdený k dvom
mesiacom podmiene ného trestu, ktorý v ak nikdy nenadobudol právoplatnos , ako sa uvádza
na webovej stránke o tejto kauze. tefan Pazdera dokumenty
doby http://www.szcpv.org/10/pazdera.html.
V prípade záujmu o uvedenú diskusiu radi poskytneme ÚPN zoznam potencionálnych
frekventantov kurzu v Sekuliach. Na záver si kladieme otázku i prí inou nezáujmu ÚPN
o prístup a skúmanie archívov NKVD nie je obava, aby sa na povrch dostali ne iaduce
informácie o niektorých tie násilne odvle ených ob anoch zo Slovenska?!
Franti ek Bednár
++++++++++++++++++++++
Naozaj rozhodujú lobisti?
16. október 2010
(Príspevok do Stálej konferencie Panslovanskej únie
www.pansu.sk
Neustála zmena ekonomických nástrojov hospodárskej politiky sú asnej vlády je nielen
dôkazom vlastnej slabosti, ale na ob ana musí pôsobi ako studená sprcha. Ob an si to nijako
inak nemô e vysvetli len tak, e za rozhodnutiami sú lobisti a e vládnutie ich prekvapilo.
Ve sa mohli tyri roky pripravova . Ale kto? Ve koalícia naozaj neponúkla rie enia, ktoré
by dokazovali, e za nimi stoja ekonómovia. Neustále ohováranie v televízii aj v iných
masmediálnych prostriedkoch, ktoré sa opiera o akési ísla, ktoré majú dokazova hriechy
minulej vlády skorej indikuje, e minister financií nevie o má ponúknu ako argument.
Ekonomická politika sa musí oprie o dobrú teóriu a dobrú makroekonomickú databázu. Tou
databázou sú: ú tovníctvo vlády, systém národných ú tov a input-output tabu ky. Tým by mal
argumentova , o sa stalo. Toti vo v etkých troch systémoch dobrý ekonóm bez problémov
musí jednozna ne identifikova veli inu výdavky vlády na nákup tovarov a slu ieb (G), ktoré
neustále chcú zni ova . Ona sa vyskytuje v definícii HDP, ktorá sa dá matematicky vyjadri
takto: Y = C + I + G + (X M). Spomenuté G sa musí vyskytnú na ú te príjmov a výdavkov
vlády, musí sa vyskytnú v systéme národných ú tov a musí sa vyskytnú v druhom
kvadrante input-output tabu ky, a to v lenení pod a odvetí (teda aj Tipos by tam bol). Ka dá
zo zlo iek HDP od nie oho závisí a tak vláda má vlastne ve a nástrojov na jeho vplyv.
Výdavky obyvate stva C závisia od príjmu, výdavky na investície (I) od úspor, príjmu a
úrokovej miery, at . Týmto vz ahom musí rozumie ka dý predseda vlády. Ve ký Samuelson
pravidelne u il prezidentov USA, aby týmto vz ahom rozumeli. Nau il ich rozumie aj
rovnici (S I) + (T G) = (X M), o ktorej som u v stálej konferencii písal. Kto tejto
rovnici rozumie, vie ako funguje ekonomický systém. Aj predsední ka vlády aj minister
financií, ako to vyplýva z ich vyjadrení, jej nerozumejú a tým iba dokazujú vlastnú slabos a
slabos vlády. Ale tú preukazuje aj expremiér Fico, lebo jeho odpovede na výpady sú asnej
koalície to dokazujú. Aj on má poradcov ekonómov, ktorí do toho ako funguje ekonomický
systém nevidia. To, e minister Mihál objavil akési diery v pravidlách ministerstva práce je
podru né (zlé pravidlo bolo mo no naschvál tak formulované) vo i tomu, o vyjadruje
spomenutá rovnica. Ak ju niekto chápe, len vtedy si uvedomí problémy ekonomiky SR. Ide o
rovnováhu ekonomiky. ia , ak si ju empiricky zostrojíte za celú EÚ (ja to mám), zistíte, e
je deravá. Nedoká ete ju z údajov získa . Ako potom vieme, i je ekonomika SR v rovnováhe
a i sú ekonomiky EÚ v rovnováhe? Kuchynská váha má dve misky. Váha ekonomiky krajiny
má tri misky! Dve sú v avo od jazý ka (znamienko = ) a jedna vpravo od jazý ka. Ka dá z
misiek mô e by v nerovnováhe (napr. S mô e by vä ie ako I, alebo I mô e by vä ie ako
S). Táto rovnica rovnováhy nás informuje o mnohých veciach. Napr. v USA v roku 2006
jednotlivé zlo ky mali takéto hodnoty: S = 1 799, I = 2 215, T = 2 130, G = 2 479 a (X M) =
-765. Teda v etky tri misky vykazovali dlh ( itate si ho ahko vypo íta). A to je prvý príznak
krízy. Aj vládna garnitúra aj opozícia predov etkým musí ovláda bázické ekonomické
pravdy. Ak by elektroin inier neovládal a nere pektoval základné pravdy o elektrine, v
kuchyni by sa nerozsvietilo svetlo.
Som presved ený, e miesto zvád na politickej scéne by sa mala objavi ekonomická politika
rastu na ej ekonomiky. Ale to by vládni ekonómovia (aj ekonómovia opozície, aj hayekovci)
museli vedie nie o z teórie ekonomického rastu. Ide o schopnos vlády ovplyv ova mieru
rastu HDP. Ak vlo íme do banky 100 euro a rok sa ich nedotkneme, pri jednoduchom
úrokovaní sa presadí zákon Y = 100*(1 + 0,04)t, ak budeme ma dohovorenú 4 % ro nú
úrokovú mieru. Vidíme, e rast vkladu bude ovplyvnený úrokovou mierou (r = 0,04) a d kou
obdobia (t). Vláda musí vedie ako ovplyvni rast HDP. Toti fundamentálna ekonomická
teória a aj empirická práca za posledných 20 rokov ukázali, o treba robi . Táto teória prispela
teda k tomu, o treba robi , aby sa ovplyvnila miera rastu HDP. Iste sú to investície. Pre o
na a vláda nepri la napríklad so zámerom, aby sa na Dunaji medzi Bratislavou a Komárnom
vybudoval vnútrozemský prístav. Ve rieka Dunaj sa musí sta novou tepnou ekonomického
ivota krajín, cez ktoré preteká. Ekonomický rast je dlhodobým problémom a nemô e sa
meni pri ka dom zásahu lobistov. Ale to by si ekonómovia vlády (aj opozície) museli osvoji
aj sú asné pojmy spojené s dlhodobým rastom, aspo pojem multiplikátor, akcelerátor a
pojem pomer kapitálu a práce. A to sú celkom iné problémy ako to, e nezodpovedný
predseda parlamentu si odsko í na lietadle na kávu. Mal by rad ej vedie , o mu slovenská
ekonomická obec ponúka v oblasti ekonomickej politiky. Iste by to nebola jeho rovná da
(ekonomický nezmysel rovná mô e by stena). Vládni ekonómovia by mali rozmý a o
tom, ako vládny dlh ovplyvní priemernú úrokovú mieru doma a aké úrokové miery mô eme v
ekonomickom svete o akáva . Na to sú v ak potrebné poznatky a nie ob úbené piko ky
politických síl na Slovensku. Pre o vláda úplne zabudla na monetárnu politiku?
Prof. Ing. Jaroslav Husár
++++++++++++++++++++++
Dnes, t.j. 29.10.2010 zalo ili ob ianske zdru enia Panslovanská únia a Konzervatívne
Slovensko konfederáciu s názvom Vlastenecká aliancia . Vyhlásenie k jej zalo eniu
posielam v prílohe.
Vyhlásenie
ob ianskeho zdru enia Panslovanská únia, so sídlom v Bratislave
a
ob ianskeho zdru enia Konzervatívne Slovensko
z 29. októbra 2010
k zalo eniu Vlasteneckej aliancie
Sme Slováci a sme vlastenci. V presved ení, e efektívne presadzovanie vlasteneckých
my lienok a cie ov v slovenskej spolo nosti si vy aduje prinajmen om koordinovaný postup
vlasteneckých síl pri obhajobe a presadzovaní slovenských záujmov doma i v zahrani í,
vytvorili ob ianske zdru enia Panslovanská únia a Konzervatívne Slovensko konfederáciu
vlasteneckých ob ianskych zdru ení s názvom Vlastenecká aliancia s perspektívou al ieho
vývoja.
V dne nej, odkres an ovanej, peniazmi zdemoralizovanej a globalizáciou deformovanej dobe,
v odnárod ovanej, kultúrne a duchovne tunelovanej spolo nosti, je potrebné spája
slovenských vlastencov, aby Slováci, ako jeden z jej najstar ích národov zaujali skuto ne
dôstojné miesto v Európe národných tátov. Chceme pomáha pri budovaní slobodnej
Európy, ktorej Gréci dali múdros , Rimania poriadok, Kelti obrazotvornos , Germáni týl
a Slovania tvrtý rozmer. Európu, kde hlavným príkazom je láska k blí nemu a vzájomné
pochopenie.
Základné princípy, na ktorých bude Vlastenecká aliancia pôsobi sú: demokratické ústavné
zriadenie, územná celistvos a zvrchovanos Slovenskej republiky. Cie om Vlasteneckej
aliancie je írenie a obhajoba my lienok slovenského vlastenectva v spolo nosti. Ciele
Vlasteneckej aliancie budú jej lenovia formulova a spres ova postupne, pri om
východiskom je programový prienik zakladajúcich lenov.
Vlastenecká aliancia má formu zmluvnej konfederácie ob ianskych zdru ení. al í
záujemcovia o lenstvo mô u do konfederácie vstúpi vyhlásením o pristúpení k zmluve
o zalo ení Vlasteneckej aliancie. Podmienkou je právna subjektivita a vlastenecká orientácia
záujemcu o lenstvo. Vstup ka dého al ieho lena do konfederácie musia schváli v etci jej
lenovia. Nové lenstvo vzniká a týmto schválením.
Veríme, e Vlastenecká aliancia bude ma pozitívnu perspektívu vývoja a stane sa efektívnou
platformou slovenských vlastencov na obhajobu a presadzovanie národno- tátnych záujmov
Slovenska a jeho obyvate ov.
V Bratislave piatok, 29. októbra 2010
Ján Litecký veda,
predseda KS v.r.
JUDr. Milan Jani ina,
predseda PanSÚ v.r.
++++++++++++++++++++++
Slovensko
http://www.youtube.com/watch?v=dq-Z1qis4Po&feature=related
++++++++++++++++++++++
On a Ona
http://www.youtube.com/watch?v=eX5ggBocrdo&feature=related
++++++++++++++++++++++
Tipicky chlap
http://www.youtube.com/watch?v=h0DM58Acwok&NR=1
++++++++++++++++++++++
Chudák pidla ( ... týka sa to aj ná ho Janka Fige a ??? )
Chudák pidla!
Brusel umí rozhazovat peníze! A
Autor: Milan íma, redaktor
ije EU! pidla se vrací: V Bruselu si vyd lal 33 milion
Nikdo z ech si v politice nevyd lal víc ne on. Alespo oficiáln .
pidla (58), po více ne p ti letech vyklidil v Bruselu kancelá eurokomisa e
a v dresu SSD chce kandidovat do eského Senátu.
Bývalý d lník, archeolog a zam stnanec mlékárny, který pak proslul jako lehce roztr itý
socialistický premiér se slabostí pro maratónský b h, poma kané obleky a no ení ba k , si
jen b hem svého bruselského anga má vyd lal více ne 33 milion korun. A to byl p edtím v
esku
poslancem,
ministrem
a premiérem. A a tenhle sociální in enýr, který cht l v EU prosadit regulaci slune ního
SVITU, p jde za sedm let do d chodu, stane se mu em s v bec
nejvy í penzí v republice. Na základ p edchozích zam stnání v eské republice dostane
kolem 20 000,- K m sí n - k tomu ale získá za p tiletou práci v Evropské komisi od
Bruselského ú adu dal í do ivotní rentu v p epo tu 110 000,- K m sí n ! (tedy dnes, bez
budoucích valorizací). To je PODSTATN V T Í P ÍJEM, NE MÁ NÁ PREZIDENT!
Deník MF Dnes p itom spo ítal, e pokud by se pidlova penze vypo ítávala podle eských
zákon , sta il by mu jeho bruselský plat (v p epo tu 528 000,- m sí n ) jen na d chod 21
tisíc korun m sí n . Mimochodem - dle údaj eské správy sociálního zabezpe ení - pobírá
nyní nejvy í penzi v tuzemsku nejmenovaný mu tém 93 000,- K . (Více ne 98% v ech
d chodc má ov em mén ne 14 500,- K ).
Post eurokomisa e má, krom platu 528 000 korun m sí n a nároku na vysokou do ivotní
rentu po ínaje 65. rokem v ku, je t i dal í finan ní výhody. T eba p ísp vek na bydlení ve
vý i 15 % platu, p ídavky na d ti 372 (9 700,- K ), p ísp vek na relaxaci 607 (15 800,K ), cestovné a dal í sociální dávky. Euro - ú edníci p itom neodvádí z platu ve svých
zemích ádné dan , z platu se jim strhává jen da ve prosp ch EU, která iní 4,64 % po
ode tení nezdanitelného minima ve vý i 2649 (tj. 68 900,- K ).
Ka dý kon ící komisa dostává navíc odchodné ve vý i jednoho platu (528 000 K ), a k tomu
po dal í t i roky m sí ní apaná (podle po tu let ve funkci).
U Vladimíra pidly to bude d lat p es 280 tisíc K m sí n .
TAK TOMU ÍKÁM ZABEZPE ENÍ NA STÁ Í!
TAK S CHUTÍ DO PRÁCE, A SI VYD LÁTE ALESPO NA TEN
NÁ MINID CHOD!
No, a kdo u jste v d chodu, tak si o tom pidlovu p íjmu nechte alespo zdát...
A NEZAPOME TE - V RÁMCI EU JE T EBA ET IT!
Co myslíte - u koho se bude za ínat?
No p ece u nás, ob an !
++++++++++++++++++++++
V.Klaus: Hroz inam nova svetova vlada
KOMENTÁR - V. Klaus - Hrozí nám SV TOVÁ VLÁDA, zánik demokracie a nová
TOTALITA
Submitted by robo on Mon, 09/20/2010 - 22:17
8.9.2010 - Prvním okruhem varovných signál , který z mého pohledu stojí za to, abychom
jimi zabývali, je nikoli globalizace (jako zdola, spontánn se í ící internacionalizace lidských
aktivit v eho druhu na základ nových informa ních a dopravních technologií), ale v dom
konstruované ru ení národního státu jako osv d ené a ni ím nenahraditelné pojistky
demokracie ve prosp ch subkontinentálního, kontinetálního i dokonce globálního
vládnutí.
Prototypem tohoto kvaziglobaliza ního, ale za globaliza ní pova ovaného procesu je
evropské integrování v podob sou asné Evropské unie i rychle rostoucí moc OSN a
podobných sv tových organizací. Sloganem dne ka stále více za íná být global
governance . Zítra to bude skute ností. P ehlédnutelná, dohlédnutelná, dotknutelná , a
proto elementárn kontrolovatelná parlamentní demokracie za íná být a já se smutkem
íkám, e více a více bude vyst ídávána úpln jiným rozhodováním, které s demokracií
nebude mít nic spole ného ...
Globální vládnutí (rodící se sv tová vláda) za ala na první pohled nevinnou a jen málo lidi
tehdy i dnes zlobící p esmy kou (která samoz ejm byla zám rem), kdy se po II. sv tové
válce do dokument OSN dostal termín lidská práva (místo do té doby s demokratickou
spole ností spojenými právy ob anskými). Z toho u byl jen kr ek k univerzálnímu
kategorickému humanrigtismu, který se v pr b hu posledního p lstoletí stal jedním
z nebezpe ných ism sou asnosti. Vypadá to, e ovládne zít ek.
Bude znamenat potla ování stát (jako je tomu dnes v EU), bude znamenat oslabování
ob anských práv a v bec principu ob anství. Bude znamenat postdemokracii, která je
a já se to nebojím íci nedemokracií ... Bude se tím posilovat i dosavadní tendence
pod ídit ka dý lidský in legislativní kontrole (anglicky se hezky íká to legislate us ), na
ka dou mali kost vytvo it zákon, nep etr it nás monitorovat a regulovat. Tím se dále
bude zmen ovat prostor na í svobody, co bude znamenat i dramatické sní ení pocitu
osobní zodpov dnosti a tím i lidského spoléhání se na sebe sama. Bude se tím rozvíjet
pe ovatelský charakter státu a bude zesilováno i sociální in enýrství ....
Ze v ech t chto d vod vidím pro zít ek jako klí ovou tendenci vývoje v politické scén dal í
oslabování parlamentního systému zastupitelské, nep ímé demokracie, kterou u dneska
navíc skoro nikdo s výjimkou osamocených skupinek klasických liberál
nehájí (a mám
strach, e hájit nebude). Ne ekám sice zm nu skokovou, ale ony drobné, malé, nep etr it
probíhající zm ny budou ve svém sou tu ke kvalitativní zm n sta it. Jinak e eno,
ne ekám n kým zorganizovanou revoluci, ale p edpokládám pokra ování dne ních, podle
mého vid ní v cí evidentn jednozna ných a jednosm rných, tendencí pohybu o
demokracie k n jaké nové form nedemokracie, ne-li totality.
Václav Klaus
ZDROJ:
http://www.euportal.cz/Articles/6527-klaus-hrozi-nam-svetova-vlada-zanikdemokracie-a-nova-totalita.aspx
Institute of Leo XIII (c)2010
++++++++++++++++++++++
MASARYKOVCI V AKCII
O pride ovaní nad tandardného po tu nad tandardných bytov v bratislavskom Starom
meste, aké nám tu predvádzali kádeháci a udia ich krvnej skupiny , ste u ur ite po uli.
Orientálny bazár v strede Európy. Tak e len pár poznámok. Títo pekulanti s bytmi v rámci
zákona sú pre m a morálne e te ni ie ako vykráda i bytov, preto e tí aspo
a sú profesne poctivej í.
loveka ohúri hlavne ich argumentácia
portovo riskujú
ve mali deti! Ako keby
v Bratislave u nikto nemal deti, najmä nie sociálne prípady, pre ktoré by takéto byty mali
slú i
v prvom rade. Nu
ale, mo no za sociálny prípad pova ujú nielen
loveka
s nedostatkom prostriedkov, ale aj morálky, ktovie... Pobavil ma aj argument Andreja Petreka,
ktorý pridelenie miliónového bytu sekretárke obhajoval tým, e aká je pracovitá a ako si ho
zaslú i. V poriadku, ale to potom ka dému záchranárovi z Bane Handlová musíme da aspo
Bojnický zámok! Z tejto kauzy pochopíme aj jeden zo zdrojov nenávisti slu ných udí vo i
Me iarovi, ktorý len tak mirnix-dirnix rozdal byty oby ajným u om. Viete si predstavi ,
o ko ko bytov viac mohli ma títo poctivci pre svoje afárenie? Éj, ale sme to veru na tom
námestí usilovne odzvá ali papalá om a ich spôsobom, e... A mo no si myslia, e ako
slovenskí bezdomovci majú prednostné právo na bývanie, ve
ke
ich to Slovensko tak
omí a, aspo byt nech majú pohodlný. Ur ite si ani neuvedomujú, ako to o nich vypovedá, e
pred sebou nemáme veru iadnych politikov budovate ov, iba mentálnych sluhov, ktorí
namiesto budovania sa iba starajú, o kde uchmatnú .
A tu sme pri al om aspekte celého kandálu. Dobre si v imnite, e to boli práve títo
napospol slu ní udia , ktorí nám tu postavili pred Slovenské národné múzeum jedného
eského filistra, ktorého tu nechce drvivá vä ina Bratislav anov. Najmä tí, ktorí majú aspo
minimálne znalosti slovenskej histórie. Nu ale po tom, ako nám predviedli svoju morálku
v afárení s bytmi, a ko mô eme o akáva , eby mali v sebe o len trochu kultúry a slu ných
spôsobov, aby sa nesna ili o in taláciu nie oho, o v zna nej asti ich spoluob anov vyvoláva
odpor a znechutenie.
isto teoreticky
nemusela by to by dokonca ani vä ina, preto e
slu nos a oh aduplnos nie sú kategórie, ktoré sa riadia hlasovaním. Ale o tom títo slu ní
udia , v skuto nosti primitívni fanatici, nemajú ani potuchy. Ve
aj preto sa tak zanovito
ozna ujú za slu ných , preto e u nikoho iného by nenapadlo ich takto nazva .
No in talácia tohto malého eského chytrá ka na vysokom podstavci vypovedá o nich
e te viac, ako by chceli. Trochu sa pristavím pri soche
tu mô eme tak trochu kodoradostne
kon tatova , e tejto soche nepomô e iadny podstavec, preto e Masaryk tam vyzerá ako
piadimu ík a ím vy í piedestál by dali, tým by vyzeral e te men ie. A bli ie k skuto nosti.
Len e tento pamätník nestavala ani úcta, ani vkus, iba nenávis . A aj preto títo udia tak
chceli Masaryka, preto e to bol zrejme ich vzor, nielen ako zaprie aj podpísané vlastnou
rukou, ale hlavne ako okráda Slovákov, ku ktorým títo udia s mozgom vymytým 40 ro nou
eskou nacionalistickou propagandou cítia len odpor. Nikto tak nenávidí Slovákov ako
slovensky hovoriaci eskí nacionalisti. Mimochodom
tie hlavné zlodejstvá za Masaryka sa
tie diali v rámci zákonov. Títo udia dodnes so slzou v oku spomínajú na tatí kovskú I.
republiku. Na staré zlaté asy, ke
od roku 1918 do roku 1937 zaniklo 686 slovenských
tovární, kde s asti bola zastavená výroba a s asti boli demontované a vyvezené do iech; ke
len dopravná tarifa bola na spolo nom Slovensku o 40% (!) vy ia; ke
zo tátnych
zákaziek i lo na Slovensko neuverite ných 5%; at , etc, atp... Bolo by toho viac ako na jednu
knihu. Jeden z výsledkov bol, e Slováci, ktorí tvorili zhruba 23% obyvate stva republiky, sa
na vys ahovalectve podie ali 74 percentami! Aj toto bol jeden z aspektov genocídy, ktorú
riadili Masaryk s Bene om. Sám tatí ek sa s ob ubou vyjadroval, e o 50 rokov nebude u
slovenského národa. E te spomeniem, e sám minister
eskoslovenskej republiky Václav
Klofá dal príkaz podpáli tla iare slovenských novín v Ru omberku. Tak e ne udo, e aj
nepredpojatý svetoznámy anglický historik Arnold Toynbee napísal: Nesúhlasím s tvrdením,
e SR je demokraciou. Rozhodne ou nie je pre ne eskú polovicu obyvate stva . U na ich
mankurtov si Masaryk ur ite polep il aj tým, e osobne prikázal zatknú Andreja Hlinku
a e te viac svojim vyhlásením, e Slovenský národ neexistuje, je to len výmysel ma arskej
propagandy . Niektorí kádehá ikovia (zdrobnenina preto, aby som sa o najviac priblí il ich
udskej ve kosti) to mo no majú aj kaligraficky stvárnené a zarámované im to visí
v niektorom z ich sprivatizovaných bytov na estnom mieste. Ozaj, a pre o to nedali rovno
vytesa do podstavca a vylia zlatom? To by bol aspo prejav poctivosti. Ale to ko odvahy u
v sebe títo chytrá ikovia nena li. Toto v etko je zárove jedno z al ích naplnení prorockej
knihy Georga Orwella 1984, kde na konci pí e, ako Winston Smith zistil, e vlastne miluje
svojho utlá ate ského Ve kého brata...
Okrem svojho primitívneho chytráctva (kocúr sa musí postavi , lebo príde francúzsky
prezident, Masaryk preto, lebo toto miesto ur il pamiatkový úrad(!)) nám nechtiac ukazujú
e te jednu vec:
paargument,
oko vek
eskoslovenské
je vlastne
eské. Preto aj keby sme brali
e na tomto konkrétnom mieste musí by
nie o k eskoslovenskej
vzájomnosti , pre o tam nemô e stá nie o slovenské? Nebolo vari Slovensko sú as ou I.
SR? Úplne dokonale by tam zapadol napríklad taký Jozef Murga , alebo Koloman Sokol,
celosvetovo uznávané osobnosti, ktoré ale museli zosta
spolo nom
v emigrácii, preto e v
táte sa pre takých udí nijaké miesto nena lo. Aj tu vidíme, e ukazova
eskoslovensko zo slovenského h adiska sa nedá, lebo nijaké nebolo. Boli to v dy len ve ké
echy. Ke
lovek vidí sluhu, ako prvé ho úplne prirodzene napadne nakopa ho do zadku.
Prípadne, ke príde odha ova
ten masarykovský pa kvil, nahna ho do Dunaja. To by bol
happening! Ale ijeme v osvietenej demokratickej dobe, tak e sa to nedá. Dúfam, e teraz
oraz viac Slovákov si zavzdychá nad starým dobrým feudalizmom. Vtedy sa to dalo, preto e
vtedy sa sluha nemohol hra na pána. A lep í udia neboli vystavení op úvaniu luzou ako
teraz.
Na záver vari nie o praktickej ie. To,
demokratického chytráctva. Sociológovia u
o tu za ívame, je práve výsledok
dávno vedia,
e
peciálne v komunálnych
vo bách rozhoduje asi 20% iniciatívna men ina. Tak e ani my u nemô eme spokojne
posedáva a spomína si, e napríklad kvôli slovenskému jazyku tu boli demon trujúce
desa tisícové masy a ke
echoslováci ohlásili svoje zhroma denie, pri levovi sa ich zi lo tak
asi pätnás , dokopy s kocúrom. Preto e práve táto drvivá men ina nás valcuje. Tí chodia
voli do nohy, a ve mi dobre vedia, kto je ich lovek i strana. Tak e aj my sa u musíme
prebra zo spokojnosti, e sme dosiahli slovenskú samostatnos a e ni viac u netreba robi .
Treba, stále, a ve a. Aj my by sme u mali za a chodi voli
do nohy a stara sa, aby sme
mali vhodných kandidátov. Takých, ktorí si nebudú pride ova
ná majetok, ale budú
budova , tak, aby sme ili v pre nás prirodzenom prostredí a aby aj my sme sa mohli neru ene
venova
tvorbe
materiálne aj umeleckej. Myslím si,
e jedno z hlavných hesiel
bratislavského politika, ktorý bude chcie , aby sme ho volili, musí by odstránenie eského
leva spred SND a premiestnenie Masaryka na dvor nejakého lokálneho múzea. Ak sa nejakí
lúmeni, v snahe zachráni Svätopluka, vyjadrovali, e iadne sochy sa nesmú rúca , v tomto
prípade nemajú pravdu. Tieto sochy nevznikli na oslavu, pový enie, ale výlu ne pre potupu
Slovákov. A sochy nenávisti a poni ovania, ktoré si presadila úzka skupinka fanatikov
nemajú právo na existenciu. Byty, ktoré sa rozkradli, im u asi nezoberieme, ale sochy áno.
Pre m a osobne bude takým kvocientom bratislavskej tuposti po et rokov, ktoré tieto sochy
vydr ia na svojom mieste.
A e te nie o. Pokori nás mô e len tvorivá sila, i duchovná prevaha. Chytráctvo len
na chví u. No súdiac pod a týchto biednych plastík druhotriednych provin ných umelcov, ku
ktorým na i tre otriedni sluhovia vzhliadajú s takou úctou, nemáme sa oho obáva .
neznamená,
o ale
e mô eme pokojne polihova . Naopak, toto nás iba musí povzbudi
k intenzívnej a inorodej práci. Ka dodennej.
Ján Litecký veda
++++++++++++++++++++++
http://vznikcsr.wordpress.com/
Okolnosti zrodu SR
Autor: Tomá Krystlík
Existenci samostatného eského státu za ali státníci zemí Dohody p ipou t t teprve v
posledních m sících války. eskoslovenské dobrovolnické legie, slo ené hlavn z ech a
velmi málo Slovák , dislokované ve Francii, Itálii a v Rusku, byly sou ástí francouzské
armády a dopomohly Masarykovi, Bene ovi a tefánikovi k uznání jako spojenecké síly,
a koliv tvo ily pouze dv promile spojeneckých jednotek [John]. Raritami státu bylo, e
v t ina obyvatelstva budoucího státu nem la v podstat o snahách zahrani ního odboje tu ení,
nesrovnateln vy í po et ech v porovnání s po tem legioná bojoval v rakouskouherských adách. Vznikající stát se stal kuriozitou nemající dosud obdoby a mnohde byl
ost e vyhrocen proti zvyklostem mezinárodního práva [John].
Masarykovy názory
Masarykovo pojetí historie se nebezpe n blí í totalitním p edstavám: historie není v dou a
pou ením o tom, co bylo a bylo dávno, je pou ením a v dou o tom, co je a bude [Masaryk],
také já s mým v domím a sv domím jsem historie [Masaryk 2]. Zde jsou asi ko eny jeho
osobních cíl , pojetí politiky a jeho nezlomné v le k uchopení moci a tím k zaji t ní si místa
v d jinách. Mnohá z jeho tvrzení jsou nedolo ená a slou ila vysloven zlovolným politickým
cíl m, nap . ve své knize Rusko a Evropa tvrdí, e p íslu níci katolické církve l ou více ne
protestanté. Masaryk cht l po platónsku zm nit spole nost, p id lit vedoucí role filozof mkrál m, tedy sob .
Ve ejný postoj, který zaujal v procesu s Leopoldem Hilsnerem ve v ci rituální vra dy mu
zajistil pozd ji podporu amerických id v první sv tové válce, zejména Louise D. Brandeise,
p vodem z ech, z Nejvy ího soudu USA a p ítele prezidenta Wilsona. S jejich pomocí
obdr el v roce 1918 p j ku 10 milion dolar pro je t neexistující esko-Slovensko.
Existenci Rakouska-Uherska pova oval dlouho za nespornou, ale za átkem války zcela
zm nil sv j názor a sehrál významnou roli p i rozpadu monarchie. P ed válkou odsuzoval
revolu ní taktiku jako zastaralou, odporující vývoji a pokroku a zavrhoval ji, aby pak ve válce
pop el sám sebe stal se revolucioná em a válku nazval sv tovou revolucí (viz také titul
jeho známé knihy). P ed odjezdem do exilu byl p emlouván a zap ísahán eskými
nacionalisty, aby bojoval za eskou í i ve smyslu státního práva, nikoliv na etnografickém
principu. Do vypuknutí sv tové války Masaryk nikdy nevyslovil po adavek rozbití RakouskoUherska a tvrdil, e by to m lo za následek anexi eských zemí N meckem. B hem války
opustil své d ív j í tvrzení, e N mecko a Rakousko-Uhersko jsou ústavní státy, nazval je
teokraciemi , s nim prý demokracie vedou boj v zájmu obnovení práv malých národ . To
pravda nebyla.
V roce 1912 vystoupil historik Josef Peka s kritikou Masaryka [Peka ]. Podle Peka e eské
národní v domí a eský národní charakter nemohou být výsledkem reformace, jak tvrdil
Masaryk, proto e by tak nemohly p e ít období protireformace po Bílé ho e. Masaryk
zám rn p izp sobil vlastním pot ebám romantický p ístup Franti ka Palackého k d jinám.
Podle Johanna G. Herdera, s ním jak Palacký, tak Masaryk vehementn souhlasili, by
Slované m li být mírní, trp liví a mírumilovní na rozdíl od agresivních Germán . To
implikuje zcela mylný záv r, e Poláci nebo Rusové jsou nebojovní, co je nesmysl.
Peka kritizoval, e Masaryk z d jin vybírá cokoliv, co odpovídá jeho p edem my lené
p edstav a pomíjí v e ostatní. Pak shrnul: Masaryk je spí e agitátor ne v dec a jeho
cti ádost, vá e , antikatolické cít ní a úsilí obracet okolí na svou víru sni ují jeho schopnost
rozpoznat strukturu reality. Peka m l obrovské t stí, e po válce nebyl trestn stíhán podle
zákona na ochranu republiky z roku 1923 ( . 50/1923 Sb., § 11 Urá ka presidenta republiky,
odst. 3: D kaz pravdy i p esv d ení o pravd je vylou eno ; trest v zení do jednoho roku)
jako katolický literát Jakub Deml za kritiku filozofického prohlá ení Masaryka, které
Masaryk je t jako ob an c. a k. monarchie u inil p ed válkou.
Za átek války
První sv tová válka vznikla vlastn souhrou okolností. Po zavra d ní následníka tr nu
Franti ka Ferdinanda d´Este v Sarajevu Srby (nesná el jakýkoliv nacionalismus i n mecký
tak e se Srb m za aly rozplývat nad je na Velké Srbsko spole n s balkánskými Slovany,
následník tr nu hodlal Rakousko-Uhersko federalizovat), vypov d la c. a k. monarchie válku
Srbsku, spojenec Srbska, Rusko mobilizovalo, na jeho mobilizaci odpov d lo N mecko
vypov d ním vále ného stavu Rusku. 4. srpna 1914 vypov d la Velká Británie N mecku
válku. Jejich spojenci Rakousko a Francie byli tak vta eni do války. Výsledek po vzájemném
vy erpání sil rozhodly zejména svou hospodá skou silou USA. Válka jako boj o svobodu,
spravedlnost, sebeur ení a demokracie, termíny í ené Wilsonem, Masarykem a dal ími jsou
jen mýty. Válka se vedla o udr ení nebo získání v t í moci mocností.
Je t v srpnu 1914 nav tívil Masaryka v Praze Emanuel Voska, obchodník z USA, který
p i el do Spojených stát jako mladík, aby p evzal, vraceje se z Evropy, údaje o vojenské a
hospodá ské situaci v Rakousku-Uhersku pro Henry Wickhama Steeda, politického redaktora
a vedoucího zahrani ního odd lení deníku The Times, d íve dopisovatele z íma a Vídn ,
britského experta na Rakousko-Uhersko, úzce spolupracujícího s ministerstvem zahrani í,
tedy britského piona, se ádostí o instrukce, co má on, jako univerzitní profesor a poslanec
víde ského parlamentu d lat [Kalvoda 2]. Steed se s Masarykem ji z d ív j ka d v rn znal.
Masaryk byl anglofil a tuto Voskovu cestu za Steedem a ruským vyslancem ve Velké Británii
hrab tem von Benckendorff s informacemi od n j ozna il jako po átek . Rakousko-uherská
státní tajemství od Masaryka m l Voska ukryta v podrá kách svých bot a jeho dcera v
korzetu.
Voska se p ed odjezdem do Londýna domluvil s TGM, e v Anglii, Rusku a Americe
zorganizuje tajnou sí d v rník a kurýrní slu bu do Prahy a zp t (USA byly v té dob
neutrální stát). Masaryk mu také prozradil, e odejde pravd podobn do zahrani í. Masaryk
m l informátory, kte í mu dodávali vojenská, ekonomická, finan ní a jiná data
zpravodajského rázu, která pak p edával Steedovi. Placen byl p es t etí osoby na konta v USA
a z nich se telegraficky poukazovaly obnosy Masarykovi do Anglie. Tak vznikla Masarykova
a Voskova soukromá zpravodajská slu ba, která informovala za peníze zejména britskou
výzv dnou slu bu, pozd ji, po vstupu USA do války i Ameri any.
Britský pion Masaryk
Masaryk se pár m síc p ed vypuknutím války v roce 1914 zastal ve ejn policejního
konfidenta Karla vihy, p esto e soud následn vihovi dokázal, e byl policejním placeným
informátorem pra ského policejního editelství. Masarykovo renomé z hilsneriády se tím
zcela zastínilo, ale na druhé stran mu to z ejm dopomohlo získat cestovní pas b hem války.
(Karel viha, p edseda poslaneckého klubu národn sociální strany, u inil tajnou nabídku
rakouské vlád , e bude za peníze zaji ovat hlasy své strany pro návrhy zákon týkajících se
obrany státu, co se dostalo na ve ejnost, Národní listy jej obvinili z úplatká ství a policejního
konfidentsví. viha je aloval od té doby jsou ve slovní zásob e tiny výrazy jako
pr vih , pro vihnout .)
Masaryk vycestoval do Holandska. Po navázání styk s britskou Secret Service, která m la
afiliaci v Holandsku, se vrátil zp t do Prahy a hovo il s politiky. Od Brit se dov d l, e se
obávají vniknutí Ruska b hem války z Hali e do eských zemí a tomuto roz í ení
mocenského vlivu Ruska do st ední Evropy cht jí zabránit vytvo ením eského státu. Na
druhé stran si Masaryk byl v dom, e k tomu, aby vznikl eský stát, musí získat souhlas
Dohody k jeho vzniku a Rakousko-Uhersko prohrát válku. Z hovor s jednotlivými eskými
politiky vyplynulo, e necht jí samostatný eský stát na etnografickém principu (podle
jazykových hranic), jak si p edstavoval Masaryk, nýbr v historických hranicích zemí
Svatováclavské koruny tedy i s miliony obyvatel, jejich mate tinou je n m ina. Masaryk
pova oval ale za nutné, aby vzhledem k obrovské n mecké men in sousedil nový stát p es
Slovensko (zahrnutí Slovenska do spole ného státu po adoval u p edtím Karel Kramá ) s
Ruskem.
Sám pojem historické hranice je zcela nesmyslný, proto e hranice se asto m nily a e i by
si mohli podle tohoto principu vznést nárok na stát rozprostírající se od Baltského k
Jaderskému mo i. K zemím Svatováclavské koruny tradi n pat ilo i Slezsko (nikoliv pouze
jeho torzo v Rakousku), ale Masaryk s Bene em je nikdy ne ádali, jsouce si v domi, e jeho
p ipojením by m li v eských zemích n mecky mluvící obyvatelé rázem p evahu. Motiv, pro
Masaryk zavrhl své p edvále né p esv d ení, e Rakousko-Uhersko musí být zachováno, není
znám. Z ejm to byla jeho touha po moci.
V polovin íjna 1914 obdr el Masaryk v Praze od Vosky první obnos tisíc dolar v
n meckých markách (to byla v té dob velká suma). B hem druhé náv t vy Holandska
poskytl Brit m prost ednictvím Roberta W. Setona-Watsona, vyslaného za ním Steedem,
velmi d le ité zpravodajské informace o ponorkách Rakouska-Uherska, mobiliza ních
plánech Rumunska a podobn . Také s ním hovo il o podob budoucího eského státu.
Po návratu z druhé cesty do Holandska se Masaryk op t spojil s eskými politiky. Ti
po adovali záruky od stát Dohody pro vznik eského státu a ty p irozen Masaryk nem l.
Stále negativn p sobila jeho mýlka v relativn nedávné vihov afé e, co spolu s
Masarykovými názorovými zm nami b hem posledních m síc zp sobilo, e se Masaryk octl
na samém kraji eského politického spektra jeho politický vliv byl bezvýznamný.
Masaryk tehdy spolupracoval nejen s Brity, nýbr s nejvy í pravd podobností i s rakouskými
ú edními místy v Praze a ve Vídni. Kdy v prosinci 1914 se rozhodl vzít svoji psychicky
labilní dceru Olgu na Capri, nav tívil ve Vídni bývalého (i pozd j ího) ministerského
p edsedu Ernesta von Körbel, kterého ujistil svou loajalitou vlád nejen verbáln , nýbr i
písemn a rukoudáním. Jeho lehkomyslnost neopatrnost p i styku a jednání s eskými politiky
p ece jen vzbudila pozornost rakouské policie a Masaryk byl po tou pomocí smluveného
hesla varován, aby se z ciziny dom u nevracel.
B hem svých prvních cest do Holandska po vypuknutí války si Masaryk od britské Secret
Service vy ádal instrukce. Ta nepochybn v d la o Kramá ov plánu slovanské federace v
ele s ruským státem, která by znamenala expanzi vlivu Ruska do st ední Evropy. Britové
zvolili men í zlo ne vidinu ruské hegemonie ve st ední Evrop dali Masarykovi pokyn, aby
prosazoval nezávislost eských zemí na Rakousku-Uhersku. Není náhodou, e první
Masarykovo memorandum britské vlád se nazývalo Independent Bohemia (Nezávislé
echy), které sepsal koncem íjna 1914 v Holandsku Robert Seton-Watson. I ten byl velmi
p ekvapen zcela novým (a opa ným) stanoviskem Masarykovým, dob e znaje jeho
p edvále ný postoj Masaryk nyní po adoval eský stát v historických hranicích a nikoliv u
v etnických, proto e dob e v d l, e jinak nem e po ítat s podporou domácích politik
[Kalvoda 3].
V b eznu 1915 se v Praze ustavil tajný výbor Maffie pro styk s politickými emigranty s v dci
P emyslem ámalem, Edvardem Bene em, Josefem Scheinerem, Karlem Kramá em a
Aloisem Ra ínem. (Maffie m la posléze zahrani ní sídlo v Holandsku, kde byl velice inný
Alfons Mucha.) Masarykovy naléhavé ádosti, aby se k zahrani ní práci p ipojili dal í
politici, z stávaly bez odpov di. Za války bylo velmi obtí né získat cestovní pas a velkým
problémem byly i finan ní prost edky na p e ití v cizin (jediný Masaryk jimi nikdy netrp l).
Poda ilo se to a 68letému Josefu Dürichovi, takté poslanci í ského sn mu, kterému
Kramá poskytl peníze, a on odjel v kv tnu 1915 do výcarska (oficiáln za svou dcerou a
zet m do pan lska).
Masaryk dostal peníze od ámala, Scheinera, Bene e z Maffie a od sokolské organizace.
Hlavním zdrojem jeho financí byly ale p íjmy z prodeje zpravodajských informací svých a
Voskovy organizace Brit m, sbírky a bazary krajan v USA. Voska vybudoval pro Masaryka
velmi ú innou soukromou zpravodajskou organizaci s informátory v neutrálních,
spojeneckých i nep átelských zemí. Hlavním Voskovým informátorem byl po tovní ú edník
rakousko-uherského konzulátu v New Yorku, Franti ek Kopecký (krycí jméno Zeno), který
obstarával dokumenty, zejména pravé cestovní pasy pro Voskovy (Masarykovy) agenty
cestující do nep átelských zemí. Sou asn dodával cenné informace o rakouských piónech a
agentech centrálních mocností, kte í operovali v USA. Pro zajímavost: pam ti Franti ka
Kopeckého nesm ly v SR vyjít jejich vydání zakázalo s. ministerstvo zahrani í v roce
1937 s od vodn ním, e by to mohlo zhor it vztahy mezi SR a Velkou Británií [Kalvoda].
Masaryk udr oval stále kontakty k ur itým osobám v Rakousku-Uhersku, které mu zasílaly
informace. Nap íklad komorníka rakouského ministra vnitra Julia Kovandu, který se dostával
k p ísn tajným dokument m vrchního velitele rakouských ozbrojených si, arcivévody
Fridricha, prost edníkem mezi ním Masarykem byl zpo átku básník Josef Svatopluk Machar
ijící ve Vídni. Dal ím cenným zdrojem byl rytmistr Vilém Hoppe ze sborového velitelství v
Praze, který byl d v rn zasv cen do rakouských mobiliza ních plán [Bro ]. Masaryk a
Voska p edávali získané informace Secret Service britskými diplomatickými cestami,
Masaryk také p ímo. Informace pou ívali i ve své propagand a k podpo e britské snahy
zatáhnout USA do války. Masaryk a Voska dostávali instrukce od Steeda, který se postaral o
to, aby vyplácené finan ní prost edky od britské tajné slu by nebyly prokazatelné p evzal i
funkci prost edníka mezi Masarykem a Charlesem Cranem.
Charles R. Crane, americký milioná , p ítel Masaryk v od za átku století, byl i p ítelem a
poradcem prezidenta Woodrowa Wilsona. V roce 1912 mu významn finan n p isp l na jeho
prezidentskou kampa . U Craneovy rodiny pobýval p ed válkou ve Spojených státech
Masaryk v syn Jan, Craneovi o n j také pe ovali za jeho pobytu v americkém nervovém
sanatoriu, Craneovu dceru Frances Leatherby si v roce 1924 po jejím nezda eném prvním
man elství vzal Jan Masaryk za enu (po esti letech se rozvedli). Crane v syn Richard,
tajemník amerického ministra zahrani í Lansinga, se po válce stal první vyslancem USA v
SR, dal í syn John byl po válce poradcem TGM (placen s. ministerstvem zahrani í),
Much v portrét druhé Craneovy dcery Josephine jako bohyn Slovan Slavie sedící v korun
stromu byl na prvních s. bankovkách. 3. kv tna 1915 se obrátil Masaryk ze výcarska p ímo
na Cranea, ádaje od n j finan ní prost edky pro získávání cenných informací, o jejich
charakteru se v korespondenci psát nemohlo. Masaryk p edpokládal, e mu Steed v e ji
vysv tlil. Kdy ádaná suma (podle v eho se m lo jednat minimáln o 80 tisíc USD)
nedorazila (Charles Crane jako politický poradce prezidenta Wilsona, nejvy ího p edstavitel
je t neutrálních USA, se synem Richardem, nám stkem amerického ministra zahrani í, si
nemohl dovolit poskytnout p evodem pen z d kaz, e pomáhá nep íteli Rakousko-Uherska, a
ohrozit tím svoji velmi d le itou roli informátora britské vlády), za al Masaryk peníze
urgovat p es Vosku. Napsal mu, e ástky, které mu Crane telegraficky poskytuje p es t etí
osoby (asi 2000 USD m sí n ), jsou posta ující jen pro Masarykovy osobní pot eby, ale
nesta í na velkou politickou akci. Crane v právní zástupce Williams pak zalo il ve prosp ch
Masaryka v USA bankovní ú et, p ipsal na n j peníze od Cranea a Voska na n j pozd ji
posílal výt ky z amerických sbírek.
Masaryk propagandista
Masarykovým hlavním stanem se stal Londýn, kam p ibyl v zá í 1915 se srbským cestovním
pasem vydaným vyslanectvím Srbského království v Pa í i. Krátce poté ho Seton-Watson
uvedl k dv ma ú edník m britské armádní zpravodajské slu by, kde jim Masaryk p edal
informace o rakousko-uherské armád . Tak si Masaryk vybudoval p ímý kontakt k britskému
ministerstvu války. Masaryk u Brit posléze docílil, e za Voskovy zprávy platili pravideln
(od kv tna 1916) tím, e jim p edlo il rozpo et Voskovy soukromé zpravodajské organizace.
Voskova organizace m la pro Brity velkou výhodu, proto e ást Voskových zpravodajc byli
ameri tí státní p íslu níci, ob ané neutrálního státu, kte í se mohli pohybovat v ude, a tam,
kde to bylo nutné, pou ívali pravé rakousko-uherské pasy, které opat oval Franti ek Kopecký
(Zeno) z newyorského konzulátu. V zá í 1915 p ijal Masaryk docenturu v King´s College p i
londýnské univerzit s pravidelným platem.
Voska se také piln staral o kompromitaci Masarykových domn lých nebo skute ných
nep átel. Jako naturalizovaný Ameri an pou íval krytí jako tajemník eského národního
sdru ení v USA a své funkce zneu íval k získávání a roz i ování (i vymy lených)
kompromitujících materiál v i krajan m, kte í si nep áli rozbití Rakouska-Uherska nebo
m li výhrady k Masarykovi.
Voska m l silný, z ejm nezvladatelný sklon k p ehán ní a vyu íval svých styk k í ení
britské a masarykovské propagandy. New York Times mu nap íklad otiskl zprávu, e dcera
Masaryka Alice byla popravena v rakouské vojenské v znici. Kdy se Masaryk dov d l, e
americká vláda na základ této informace intervenovala prost ednictvím svého vyslanectví ve
Vídni, které docílilo, e Rakousko-Uhersko bylo ochotno propustit dceru Alici a dovolit jí
spolu s matkou odjezd do USA, ihned telegrafoval Voskovi, e jeho man elka a Alice nesm jí
v ádném p ípad opustit Prahu a p ijet do Ameriky (WIFE AND ALICE NOT TO
AMERICA. MASARYK [Bro ]). M lo to svoje d vody. Britové í ili v roce 1916 pamflet s
názvem Rakouský terorismus v echách s p edmluvou od TGM. V n m se psalo, e rakouský
císa na ídil masové v ení a st ílení , e rozsudky smrti nad civilisty v Rakousku dosáhly
od po átku války 4000; 956 z t chto ob tí jsou e i. Velkou ást odsouzených tvo ily eny.
Po et popravených voják dosahuje n kolik tisíc [Kalvoda]. Ve skute nosti byli popraveni
ty i e tí civilisté za distribuci propaga ních leták , nebyla odsouzena ádná ena k trestu
smrti, po amnestii politických provinilc bylo propu t no tém tisíc ech v etn
odsouzenc k smrti. Masaryk-propagandista tedy dob e v d l, e p íjezd dcery a man elky do
USA by ho zcela jednodu e usv d il ze l i. Masaryk také zcela nepravdiv tvrdil, e
rakouská vláda v t inu poslanc uv znila [Kalvoda]. Pro zajímavost: Masaryk v syn Jan
byl vyznamenán za state nost v boji a pový en na nadporu íka c. a k. armády.
Krom eských katolík v USA nesouhlasili s nepravdivou Masarykovou propagandou i
mnozí svobodomyslní e i. Masaryka usv d il ve svém asopisu ze l i Franti ek I ka,
vydavatel a redaktor chicagského Vesmíru. Voska kv li jeho kompromitaci neváhal vyslat
své lidi s pravými rakouskými pasy od Kopeckého do Prahy a Vídn , kde nechali vyrobit
podvr ené stvrzenky usv d ující svobodomyslného I ku (p ed válkou obdivovatele
Masaryka), e je placeným rakouským agentem. I ka toti nemohl pochopit diametrální rozdíl
mezi Masarykovými názory t sn p ed válkou a b hem ní, zejména, co se týkalo zachování
Rakouska-Uherska.
19. listopadu 1916 e tí poslanci ve víde ské í ské rad odmítli zahrani ní odboj Masaryka
a jeho druh a vyzvedli význam c. a k. monarchie pro eský národ. V kv tnu 1917 po adovali
e i p em nu monarchie na federativním principu, jen velmi málo domácích eských politik
se projevovalo antirakousky [Groulík].
Francouzský pion Bene
Bene v druhém roce války (1915) vycestoval pod záminkou své v decké práce do výcarska,
vrátil se a p i své druhé své cest do Sp íse enectva se p ipojil k Masarykov zahrani nímu
odboji [Groulík]. Bene se nau il mnohému p ímo v akci, zejména od svého bývalého
profesora z Dijonu Louise Eisenmanna, který za války p sobil ve výzv dné slu b
francouzského ministerstva války. Bene se stal jeho zam stnancem a dodával mu d le ité
informace o pom rech v Rakousko-Uhersku a pioná ní zprávy, které dostával z Prahy a
Vídn [Kalvoda 3]. Podobn jako v Anglii ve prosp ch eskoslovenského státu p sobili Steed
a Seton-Watson, ve Francii to byl historik Ernest Denis.
Masaryk v Rusku
V kv tnu 1917 p icestoval Masaryk do Ruska, aby vedl probritskou propagandistickou
kampa pro udr ení Ruska ve válce, kterou ho pov ilo ministerstvo války, co bylo hlavním
ú elem jeho cesty, m l britský pas na jméno Thomas George Marsden potvrzuje to i britský
pión Sommerset W. Maugham, který s ním v Rusku spolupracoval. Masaryk udr oval v
Rusku kontakt i s dal ími britskými agenty, jejich prost ednictvím odesílal do Anglie
zpravodajské informace. Aby splnil sv j úkol ovliv ovat ruské ve ejné mín ní, nav tívil
osobn vydavatele n kolika ruských novin [Kalvoda].
V Rusku otiskli Masarykovi v Russkich V domostech 17. 10. 1917 zprávu, e RakouskoUhersko popravilo 30 a 40 tisíc lidí a e v ichni politi tí v dcové a poslanci v parlament ,
kte í byli echy, Italy a j., byli uv zn ni a odsouzeni k smrti [Kalvoda 3]. Pravdou bylo, e
ze 107 eských poslanc ve Vídni byli jen dva, Kramá a Ra ín odsouzeni k smrti, pak
omilostn ni a t i m síce p ed tímto Masarykovým l ivým tvrzením propu t ni z v zení.
Druhá role, ve které v Rusku vystupoval, byl v dce eskoslovenského odboje. V jejím rámci
ozna il mezinárodní kapitalismus a Vatikán jako dva hlavní nep átele eskoslovenského
odboje (sic), naléhav vyzýval eské a slovenské vále né zajatce k dobrovolné slu b v s.
legiích. Agitaci zajatc ke vstupu do s. armády zahájil Masaryk 6. 8. 1917 cestou po
zajateckých táborech. Ve svém proslovu k jednotkám ji ustavené eské brigády zd raznil
svou innost válku za boj Slovanstva proti N mectvu (sic), válku Spojenc nazval zápasem
republikánského principu s monarchistickým (bez ohledu na spojeneckou Velkou Británii,
Itálii a Rumunsko!), zd raznil povinnost ve kerého slovanstva postavit se proti n mectvu,
prohlásil, e s národem n meckým není mo ný mír, s ním nutno bojovat n na n . Ano,
n na n , a dokonce, co není nelidské! [Masaryk 3]. Tak se projevoval pacifista a
humanista ka dým coulem.
Náborová akce nebyla p íli úsp ná, z 250 tisíc eských a slovenských vále ných zajatc v
Rusku souhlasilo se vstupem do legií pouze 21 760 zajatc , tedy necelých deset procent
[Kalvoda]. Koncem roku 1917 m ly legie 40 tisíc lidí a to v etn ruských ech (s ruským
ob anstvím) a ruských carských d stojník .
Masaryk za il v Petrohradu Velkou íjnovou revoluci. Ale op t se pokusil si p izp sobit sv t
svým p edstavám, ignoruje realitu. Pro n j a pro svr eného p edsedu ruské vlády Kerenského
se nep ítel nacházel na pravici a nikoliv na levici, i kdy verbáln je t odsuzoval bol eviky
jako n mecké agenty. Masaryk m l tehdy zájem na slabém Rusku, tj. na stavu, kdy
Rakousko-Uhersko jako nárazníková velmoc mezi N meckem a Ruskem by kv li slabému
Rusku pozbylo svého oprávn ní existence a mohlo být rozkouskováno, aby mohl vzniknout
samostatný s. stát. Cht l dostat legie do Francie, na západní boji t v Rusku po
brestlitevském míru bojovat proti N mecku a Rakousku nemohly. Nic ho neplnilo v t í
hr zou ne p edstava s. armády pochodující na Petrohrad a cestou p ebírající moc. Je toti
velmi pravd podobné, e legie mohly Petrohrad dobýt, udr et a skon it tak s celým
bol evismem v Rusku hned v po átku. Nevycvi ení a patn vyzbrojení bol evici, kte í m li
t ké zbran jen na lodi Auro e, se nemohli ani trochu m it s eskoslovenskou armádou,
sestávající ze dvou divizí s p ibli n 40 tisíci dob e vycvi ených voják , vyzbrojených d ly a
podléhajících zku eným carským d stojník m [Kalvoda]. Následovali p íkaz Masaryka a
boj m se vyhli. Masaryk o 13 m síc pozd ji explicitn ekl eskoslovenské vlád , e pomocí
s. voják mohl zachránit Rusko p ed bol evismem [Boj o sm r vývoje s. státu].
Zajímavé je také sledovat postoj jednotlivých aktér s. odboje k bol evik m. Masaryk byl
v dy zásadn proti pou ití legií v Rusku proti bol evik m, tefánik, Kramá , Dürich, Voska
se sna ili o pravý opak, Bene ovo stanovisko utilitaristicky lavírovalo mezi Masarykovým a
spojeneckým, zejména francouzským, ale byl v dy proti boji s bol eviky, pokud Francouzi
momentáln nepodporovali opa né e ení. Tehdy Dürich, nacházející se takté v Rusku,
nem l u tém vliv Masaryk se tefánikem ho vylou ili z esko-Slovenské národní rady a
posléze pomluvami zdiskreditovali Masaryk kv li tomu, e Dürich cht l, aby s. legie
bojovaly proti bol evik m, tefánik z konkuren ních d vod [Kalvoda]. Dürich nem l, na
rozdíl od svých kontrahent , za sebou tisk (i s. zahrani ní), musel tedy prohrát. Masaryk s
Bene em ji b hem války (i po ní) vydávali velké sumy noviná m d le itých zahrani ních
deník , aby o nich psali pozitivn .
Masaryk, dokud byl na území Ruska, nikdy nezpochybnil legitimitu sov tské moci a nakonec
z Tokia 10. dubna 1918 cestou z Ruska do USA, kde hodlal zajistit lod pro p epravu legií z
Ruska a uznání své esko-Slovenské národní rady v Pa í i, navrhl Spojenc m svým
skandálním memorandem uznat sov tskou vládu. tefánik se kv li tomu velmi roz ílil.
9. listopadu 1917 Masaryk poslal zprávu v em d stojník m a velitel m s. sboru, e s.
jednotky nesm jí být ádným zp sobem pou ity v nyn j ím boji mezi stranami [Bene ].
(Pozd ji byly s. jednotky vinou bol evik p ece jen zata eny do boje, kdy se je bol evici
pokusili na p íkaz Trockého odzbrojit.) Masaryk odstranil z legií ruské d stojníky, kte í byli
ochotni plnit rozkazy svých nad ízených tím se stal vrchním velitelem legií on. A koliv tyto
jednotky p vodn slo ily p ísahu v rnosti Rusku, uznávaly Masaryka za svého vrchního
velitele. Situace se nezm nila ani poté, co se legie v Rusku (a v Itálii) staly sou ástí
francouzské armády. Masarykova rétorika obsahovala i výroky tohoto typu: Budeme k
bol evik m naprosto loyálními, nebo my echoslováci milujeme Rusko a p ejeme si, aby
bylo silnou a svobodnou demokracií [Masaryk 3]. Kdyby byl d jepis p írodní v dou, dala by
se dokazovat, e pozd j í zachvácení velké ásti sv ta bol evismem umo nil nejen n mecký
generální táb, který vyexpedoval do Ruska v zaplombovaném vagónu Lenina s jeho druhy,
nýbr velkou m rou i Masaryk. Bohu el, d jepis nezná implikace typu jestli e A a sou asn
B, pak C .
Masaryk si rád p isvojoval cizí zásluhy. V roce 1920 na svátek svatého Václava u p íle itosti
estého výro í p ísahy p vodní eské Dru iny v Rusku prohlásil: Kdy jsem p i el do ciziny,
uv domil jsem si, e m j diplomatický zápas bude neplodný, pokud se neop e o ozbrojený
odpor mého národa. Proto jsem se rozhodl vás zorganizovat. Ve skute nosti nem l Masaryk
s formováním Dru iny nic spole ného. Dov d l se o její existenci teprve, kdy byla ustavena
a poslána na frontu [Lazarevský, Kalvoda].
I v dob , kdy se konflikt mezi s. legiemi a bol eviky rozho el naplno, domníval se Masaryk,
e konflikt byl d sledkem rakouských a n meckých intrik a mohl být vy e en mírovou cestou.
Byl p esv d en, e on, revolucioná dovede jednat s bol eviky, neb to jsou
spolurevolucioná i. Neuv domoval si, e jejich cíle jsou diametráln odli né. Nechápal
podstatu sov tského re imu, ani jeho cíle. Vnímal situaci nikoliv na základ reality, nýbr
svých p edstav, spí e p ání, a to ve sv j prosp ch. Ignoroval shodu zájm Centrálních
mocností (N mecka a Rakouska-Uherska) a bol evik . Bol evici pot ebovali mír na východní
front , aby mohli uskute nit své cíle v Rusku, N mecko a Rakousko-Uhersko zase
pot ebovaly v Rusku bol evickou vládu, aby udr ovala Rusko ve stavu vojenské a politické
neschopnosti [Kalvoda]. Pro by jinak n mecký generální táb posílal ze výcarska do Ruska
bol eviky v ele s Leninem?
Podle údaj generálního tábu legií m ly legie bezprost edn p ed st etem s bol eviky 51 309
mu . Z nich pak padlo 1445 [Kalvoda]. To nebránilo Bene ovi, aby v oficiálních zprávách
Brit m a Ameri an m nezveli oval po et legioná v Rusku, nej ast ji udával jejich po et
mezi 80 a 90 tisíci ( ámalovi do Prahy uvedl 120 tisíc) s tím, e jejich ztráty v bojích s
bol eviky inily 40 a 45% (sic). Masaryk byl velkohub j í mluvil rovnou o sto tisících s.
vojácích v Rusku [Kalvoda]. Bojeschopnost s. legií v Rusku upadala. Zejména jejich
morálka byla prach patná. 30. 7. 1919 informoval americký vyslanec Morris ve své zpráv z
Omska svého éfa Lansinga diplomatickou mluvou, e eská armáda není v postavení
dovolujícím postup na frontu nebo pokra ování v nep etr itém st e ení eleznice. Vojsko
bude muset být postupn evakuováno do Vladivostoku [Kvasni ka, Kalvoda].
Masaryk a Wilson
V Tokiu po ádal vyslanec USA Masaryka, aby pro prezidenta Spojených stát Woodrowa
Wilsona sepsal memorandum o stavu Ruska a bol evismu. Masarykovo d v rné tokijské
memorandum ur ené prezidentu Wilsonovi z dubna 1918, ale Masarykem rozdané i
diplomat m spojeneckých zemí, hovo ící o tom, e by Spojenci m li uznat bol evickou vládu
v Rusku, vyvolalo skandál a nep kn se mu pak vymstilo v USA, kam posléze p ibyl.
Ú edník vlády USA, který mu ud loval vstupní vízum, se tak zdráhal u init s od vodn ním,
e Masaryk chce nav tívit Washington v zájmu ruské bol evické vlády , a nad ízeným pak
oznamoval p íjezd profesora Masaryka, alias Marsdena, lena bol evické vlády v Rusku
[Kalvoda 2]. Ve Spojených státech Masaryk p idal k politickému uznání bol evické vlády v
Rusku i po adavek ekonomické pomoci bol evik m ze strany USA [Kalvoda 3]. Woodrow
Wilson si dal s p ijetím Masaryka, p es v echna naléhání jejich spole ného p ítele Cranea,
tém p ldruhého m síce as. Masaryk jej ale dokázal p esv d it o svých plánech a tak 24. 6.
1918 schválil americký prezident Wilson memorandum svého ministra zahrani í Lansinga, ve
kterém navrhl, aby USA se bez výhrad vyslovily pro samostatné Polsko, echy a
jihoslovanský stát. Spojené státy ale odmítly uznat esko-Slovenskou národní radu v ele s
Masarykem, kv li jeho probol evickému postoji. U inily tak 3. 9. 1918 jako poslední a po
francouzském (1. 7. 1918) a britském uznání (9. 8. 1918). Mezitím, kdy Masaryk vid l, e
jeho esko-Slovenskou národní radu nehodlají USA uznat, oportunisticky oto il o 180 stup
a v ervenci 1918 najednou souhlasil s vystoupením s. legií na Rusi proti bol evik m, ba
za al doporu ovat spojeneckou intervenci v Rusku a koncem srpna u p ímo vyzýval
Spojence k intervenci [Kalvoda 3].
Masaryk p edlo il 31. 8. 1918 Lansingovi dvacetistránkové memorandum s názvem Uznání
esko-Slovenské národní rady a s. armády. Není divu, e tento dokument byl po válce v
SR prohlá en za tajný. Masaryk v n m velkolep lhal. Pár p íklad . Uvád l, e eskoSlovenská národní rada byla zalo ena v roce 1915 s plným souhlasem vedoucích eských
politických stran. Ve skute nosti bylo prohlá ení eského (nikoliv esko-Slovenského)
komitétu zahrani ního z 15. 11. 1915 podepsáno jen Masarykem a Dürichem a zástupci
eských a slovenských krajan . Kramá byl ve v zení a v t ina eských poslanc podpo ila
prohlá ení loajality v i monarchii. eská dru ina v Rusku byla organizována eskou kolonií
a nikoliv v té dob je t neexistující esko-Slovenskou národní radou, jak v memorandu
tvrdil Masaryk. Dále tvrdil, e Franti ek Josef I. nechal popravit kolem 30 a 60 tisíc osob
civilist . Je známo, e jich bylo za války v celém Rakousku-Uhersku popraveno asi tisíc,
naprostá v t ina v Hali i [Kalvoda]. Nepravdivá propaganda bývá za války obvyklá, nicmén
Masarykovo lhaní udivuje na pravd , jak proklamoval, si p ece údajn velmi zakládal.
19. 10. 1918 po ádal Masaryk americkou vládu o p j ku pro Národní radu jako to de facto
spoluvál ící vládu. Ministr zahrani í USA Lansing v ak za al zji ovat, kdo pov il
Masaryka sjednat p j ku ve prosp ch dosud neexistujícího s. státu. Bene informoval
amerického vyslance v Pa í i, e esko-Slovenská národní rada byla zalo ena v únoru 1916,
její slo ení a federální pravidla byly p ijaty v 6. 2. 1916 a pravomoce jejího p edsedy
Masaryka stanoveny dekretem z 10. 2. 1916. Nic z toho nebyla pravda, Bene si to vymyslel
a p íslu né listiny zfal oval. Lansinga jako právníka z ejm napadlo, e dokumenty
p edlo ené Bene em mohou být podvr ené, a proto 25. 10. 1918 po ádal amerického
vyslance v Pa í i, aby mu poslal jejich ov ené kopie. Nikým neov ené dokumenty dorazily
do Washingtonu a poté, co Národní výbor v Praze vyhlásil 28. 10. samostatnost [Kalvoda].
Zajímavé je, e Bene trpící celý ivot vá ní pro dokumenty, tato svá falza nikdy nezve ejnil.
Budování jm ní
Finan ní po adavky Masaryka nebyly v bec skromné. V prosinci 1914 po adoval, aby mu
ameri tí e i poslali 10 000 dolar , v kv tnu 1915 cht l u 50 000 dolar , co eské národní
sdru ení nesehnalo, tak e do konce roku dostal jen 37 841 dolar . Teprve jeho po adavek na
rok 1916 byl p ekro en. Výt ek z amerických sbírek pou íval pouze Masaryk, ani kdy
n komu z toho slo il ú ty, navzdory tomu, e byly ur eny i Dürichovi (americké sbírky byly
ur eny pro oba poslance í ského sn mu). ástky, které dostával Masaryk z amerických
sbírek, krom odm n za zpravodajské informace od Brit a ástek od Cranea, byly obrovské
vzhledem k tehdej í kupní síle dolaru.
O tisíci dolar p evzatých jím v Praze ji e byla, 3000 dolar dostal v Rotterdamu (tam m li
Britové afiliaci svých tajných slu eb), 1250 v enev . Pak se u dom nevrátil a jeho nároky
se nedaly krýt ze sbírek ech v USA a z odm n od Brit za zpravodajské slu by Voskovy
organizace. V Americe tedy krajané organizovali v jeho prosp ch dobro inné bazary bazar
v New Yorku vynesl 22 000, v Clevelandu 30 000, v Chicagu 400 000 (sic), v Cedar Rapids
25 000, v Texasu 54 000 a v Omaze 70 000 dolar istého zisku. eské národní sdru ení v
USA vyhlásilo ve prosp ch Masaryka a jeho spolupracovník tzv. národní da , která vynesla
zisk ve vý i statisíc dolar [Kalvoda].
Masaryk s Voskou se stali zpravodajskými profesionály nikdy neuve ej ovali své p íjmy a
výdaje (a na jeden jediný ú et ve vý i 19 956 USD za Voskovu innost mezi 23. prosincem
1915 a 14. ervnem 1916 srovnejte Voskovy výdaje za provoz soukromé zpravodajské
slu by se 68 a 84 lidmi /údaje se r zní, uvád ný po et lidí byl zcela ur it Voskou zna n
nadsazen, aby dostal od Brit více pen z do vlastní a Masarykovy kapsy/ za p l roku s p íjmy
TGM). Dbali, aby p vod pen z nebyl vysledovatelný, prali je p ed nastr ené osoby a
organizace. Masaryk 28. 5. 1918, kdy byl dotázán na shromá d ní ech a Slovák v
Chicagu na p vod financí: Revoluce, p i ní by se p edkládaly ú ty, byla by pro d ti a ne pro
rozumné lidi. Nikdy své p íjmy z války nevyú toval [Kalvoda].
Jaký to diametrální rozdíl oproti jeho kolegovi, poslanci víde ské í ské rady Josefu
Dürichovi, který po návratu z Ruska vrátil Kramá ovi, vehlovi a Mattu ovi 15 tisíc korun,
které mu dali v roce 1915, aby mohl odjet do ciziny, a 120 tisíc korun, které obdr el od
Kramá e a vehly na pomoc ruským ute enc m! A koliv ho Masaryk a spol. obvi ovali z
prosp chá ství, byl jediný z eských exulant , který splnil, co ostatní jen hlásali, e toti nelze
brát peníze za práci pro národ. Masaryk, Bene , Voska, ani tefánik nikdy nevrátili, co za
války dostali, a to ani po ode tení výdaj [Kalvoda]. V enevském prohlá ení s. poslanc a
delegát Národní rady pra ské z 31. 10. 1918 si Bene nechal podpisy v ech p ítomných
pau áln schválit dodate n v echny akce pa í ské exilové Národní rady za války. Na jeho
ádost byla do prohlá ení vsunuta pasá , v ní signatá i schvalují politiku a ve kerou innost,
jak vojenskou, tak diplomatickou Národní rady eskoslovenské, p em niv í se v prozatímní
vládu zemí eskoslovenských, s do asným sídlem v Pa í i, jako i závazky, je jménem
eskoslovenského národa se Spojenci a sp átelenými mocnostmi u inila. Sou asn
vyslovujeme jí vd nost za veliké slu by, je na emu národu prokázala [Bene , Kalvoda].
Tím byla cesta k pozd j ímu zpochybn ní in Masaryka, Bene e a tefánika za války
preventivn zahrazena.
Nepom r mezi Masarykovými p íjmy a výdaji je obrovský. Podle Masarykovy poslední v le
a záv ti, sepsané 15. 4. 1917 p ed jeho odjezdem do Ruska, m l v Praze dluh, v Londýn v
bance 1400 liber pro své dcery Alici a Olgu, dva dal í ú ty z tzv. amerického fondu a na nich
dohromady n co p es 16 000 liber. V b eznu 1923 v noval ka dému lenu rodiny (Charlott ,
Janovi, Alici a Olze) po 2 050 000 K , Bene ovi a jeho man elce po 1 035 000 K , celkem 10
250 000 K [Kalvoda]. V tém roce dal mladému noviná i Ferdinandu Peroutkovi 500 000 K
na zalo ení P ítomnosti [Firt, Kalvoda]. Dlouho také podporoval finan n Ji ího St íbrného, v
n m spat oval jednoho z nejperspektivn j ích politik [Klimek]. V roce 1925 dal Jaroslavu
Stránskému na jeho Stranu práce milion korun (dal í tu né obnosy dodával Stránskému Bene
[Klimek 4]. Dala by se vyjmenovat dlouhá ada dal ích p ípad .
Bene ovy tajné fondy
B hem války vybudovali Masaryk s Bene e vlastní tisk s asopisy Nation Tch?que, revue
L Europe Nouvelle, k nim pat il také Denis v Monde Slave; v Londýn za al vydávat SetonWatson za eské peníze The New Europe. P es n se í ily pat i n zabarvené zprávy z
Rakouska i ze sv tové politiky, pokud se týkaly zápasu eské emigrace, do v ech metropolí
dohodových, neutrálních i amerických zemí, podporovány Masarykovými, tefánikovými a
dal ími v deckými, politickými, spole enskými a osobními kontakty. To podstatn zvý ilo
dosah a p sobnost eské emigra ní propagandy. Její efektivitu zvý ilo zejména spojení s
velkým tiskem metropolí, které dokázali e tí emigranti navázat. Pro spolupráci byli získáni
významní redakto i a urnalisté nebo i vydavatelé novin a asopis jako v Pa í i Le Temps,
Journal des Débats, Le Matin, v Londýn Observer a Spectator. Tyto kontakty nebyly po
válce p eru eny, nýbr roz í eny a pou ívány pro eskoslovenskou propagandu, sp átelení
urnalisté byli dob e placeni z eskoslovenských financí [Beran 3].
Bene zaplatil b hem trvání první republiky z tajných fond s. ministerstva zahrani í desítky
milion korun zahrani ním asopis m, noviná m a dal ím jednotlivc m, aby pochvaln psali
o Masarykovi, o n m a o politice s. státu. Jen ást z toho pocházela ze státního rozpo tu.
Nap íklad tefanu Osuskému, s. vyslanci ve Francii, poslal Bene na tyto ú ely v roce 1922
401 600 frank , aby v roce 1927 u to bylo 746 tisíc frank a v roce 1938 franky v hodnot 3
346 534 korun, z posledních dostal Osuský k dispozici pro korumpování franky za dva
miliony. Henry Wickham Steed dostal z Bene ových fond deset tisíc liber (cca. dva miliony
korun) pro sv j asopis Review of Reviews, pak dostával dva roky tu né honorá e (a 100
000 K ) za je t nenapsané lánky, atd. [Urban, Kalvoda].
Ministerstvo zahrani ních v cí subvencovalo z tajných fond vydávání zahrani ních asopis
a novin, které otiskovaly oslavné lánky na pana ministra zahrani ních v cí a pozd ji
prezidenta Edvarda Bene e ve Francii, Anglii, výcarsku, Jugoslávii, Rakousku a jinde.
Nap íklad do zá í 1930 se vydalo víde skému tiskovému fondu p es t i a p l milionu
ilink , v roce 1931 dostala b lehradská Pravda subvenci ve vý i padesáti tisíc korun.
Vyplácely se odm ny redaktor m Daily Guardian, Sun and Daily Telegraph, Evenings News,
Labor Daily a podobn . MZV se v roce 1928 zavázalo krýt schodek francouzského asopisu
Le Monde Slave do vý e 380 tisíc frank ro n , subvence dostávaly Liberté, Paris Soir,
Temps, Paris National, Journal des Debats a podobn celkem jich ve Francii bylo t icet.
Ruský historik Miljukov, p ítel Masaryk v a Bene v, obdr el touto cestou nap . v roce 1930
260 000 K , v roce 1931 200 000 K a v roce 1932 400 000 K . Bene dostával státní peníze
také rovnou do rukou, ani uvedl, na co je pot ebuje. Podle stvrzenek jím podepsaných
p evzal nap íklad jen b hem roku 1934 4,5 milionu korun [Kalvoda 3].
P vod pen z, kterými po válce disponoval Masaryk a Bene , není dodnes zcela jasný nejasný.
Krom vý e uvedených zdroj (sbírky a bazary krajan , odm ny za Voskovu zpravodajskou
innost, p j ky je t neexistujícímu esko-Slovensku) se nabízejí pouze dv dal í mo ná
vysv tlení: peníze pocházely z hospoda ení s. legií za jejich pobytu na Sibi i, pop ípad z
ásti ruského carského pokladu. Historik Z. Sládek [Klimek 2] prokázal, e Masaryk dostával
desetimilionové provize od Legiobanky za zásahy v její prosp ch k ú el m v enárodním
(souvislosti viz ní e).
Bene si potrp l na luxus, který m l nazna ovat jeho vysoké postavení. V Pa í i si za války k
bytu pronajal hned dva tenisové kurty, po válce si nechal za ídit i svá soukromá sídla
nábytkem a obrazy ze státních zámk a sbírek. Obyvatelstvo SR nelib neslo jeho zvyk si
nechat tisknout jídelní lístky ke ob d m a ve e ím doma státní tiskárnou na drahém papí e a
to i tehdy, jednalo-li se o zcela soukromou ve e i ve dvou. Na druhou stranu byl skrblík.
St íbrný popisuje, e Bene zapomínal dávat obsluze spropitné, tak e za n j musel diskrétn
zaskakovat [Klimek].
Zametání stop
Je velmi pravd podobné, e Masaryka nechaly rakouské ú ady po vypuknutí války odejet do
ciziny, p edpokládajíce, e Masaryk bude dodávat víde ské vlád cenné informace, e bude v
zahrani í fungovat jako informátor e jej zverbovaly pro pioná . Vycházely z ejm z
Masarykova postoje v afé e Karla vihy a z jeho slibu v rnosti bývalému ministerskému
p edsedovi Ernestu von Körbel. Nic z toho se nedá prokázat, proto e sotva bylo po átkem
listopadu 1918 sjednáno p ím í, Voska se svou zpravodajskou skupinou p ibyl do Vídn a
zcela protiprávn odvezl z policejního archivu víde ského ministerstva vnitra v echny spisy
ve t ech pln nalo ených elezni ních vagónech do Prahy, kde je prohledaly desítky historik
a ú edník [Irwing-Voska]. V únoru 1919 pak Voskovi lidé ilegáln vyvezli autem do SR
soukromé dokumenty habsburské rodiny. Aby se vyhnuli celní prohlídce ze strany
rakouských financ , p ejeli hranici bez zastavení vysokou rychlostí. Zavinili pohrani ní
incident st íleli po nich [Voska]. Ukradené spisy z policejního archivu ministerstva vnitra
muselo eskoslovensko s omluvou pozd ji Rakousku vrátit. Lze v ak s pravd podobností
hrani ící s jistotou p edpokládat, e ve keré materiály kompromitující Masaryka a Bene e
byly odstran ny, z ejm zni eny. Naopak ostatní, týkající se politicky inných lidí, nebyly
Rakousku vráceny, nebo byly alespo ofotografovány a pak pou ívány k nátlak m v i nim,
pokud se stali Masarykovi nebo Bene ovi nepohodlnými.
Krom toho v echna Masarykova memoranda z 1. sv tové války z stala tajná a do skon ení
2. sv tové války [Kalvoda 3].
Ruský imperiální poklad
Za átkem roku 1918 na ídila sov tská vláda evakuaci ásti (hovo í se o jedné t etin ) ruského
carského pokladu z moskevského a tambovského trezoru do Kazan , kam 6. 8. 1918 dorazily
s. jednotky a pokladu se zmocnily [Sládek]. Ná elník finan ní správy s. vojsk v Rusku,
pozd ji editel Legiobanky Franti ek íp a dal í ji p edtím hledali cesty, jak se zlata zmocnit.
íp cht l zcela oficiáln zabrat 2000 pud (1 pud = 16,38 kg) zlata, které cht l pou ít jako
základ k emisi s. m ny [Sládek 2]. D stojníci Karel Kutlva r a Josef Ji í vec ignorovali
zákaz velitele vol ské fronty Stanislava e ka, e mají bránit d le itou elezni ní k i ovatku
v Sama e, proto e riziko, e výpadem do 150 km vzdálené Kazan k zabrání ruského
carského pokladu mohou být jednotky zni eny, bylo vysoké, a pro poklad se vydali [Weikert].
Pí e se: Kdy echoslováci, po ádáni samarskou vládou Komitétu len ústavodárného
shromá d ní, p evzali po pádu Kazan ochranu ruského zlatého pokladu, bylo t eba k jeho
doprav sta vagón . Po t inácti m sících sta ilo u pouhých dvacet osm. A k tomu je t ,
navzdory p ísným opat ením, se v noci na 12. ledna ztratilo t ináct bedni ek zlata. Zrána 1.
b ezna 1920 se v Irkutsku objevili první vojáci rudé armády a je t tého dne byla utvo ena
smí ená rusko eskoslovenská komise, která m la p edat státní poklad ú edník m sov tské
vlády. lenové komise spo ítali, e jeho obsah je ulo en v 5143 bedni kách a v 1678
vojenských tlumocích [Sak]. Tyto údaje potvrzuje i A report ( trnáctideník Ministerstva
obrany R www.army.cz/avis/areport2005/ar5str.pdf). Co bylo obsahem on ch bedni ek a
tlumok v p edávacím protokolu není uvedeno.
Carský poklad, který padl v Kazani echoslovák m do rukou, obná el: 61 500 pud zlata v
r zné form , k tomu st íbro, drahé kovy (platina, iridium, osmium), diamanty, drahokamy a
celé bedny (n kolik elezni ních vagon ) platných rublových bankovek a takté to k na
jejich výrobu. echoslováci pak pen zi platili za zbo í a dokonce si peníze s nejvy í
pravd podobností sami tiskli. M li tiskárnu ve vlaku, instalovanou napevno ve vagónech. V
literárních pramenech naleznete pe livé sou ty, co v echno vytiskli (bankovky v tom nejsou),
ale je z ejmé, e pozd ji, v Irkutsku, nesta ili p ed odevzdáním ruského pokladu tisknout (co,
to u se nepí e), proto e si pronajali dal í t i tiskárny ve m st , v etn tiskárny gubernie, co
p ed tím nikdy neu inili. Povinností legioná ských grafických dílen I.O.O., jak se nazývaly, s
80 lidmi stálého personálu (sic), p itom bylo tisknout deset tisíc exemplá legioná ského s.
Deníku [Medek].
Málo je známo, e s ruským imperiálním pokladem padl v Kazani do rukou echoslovák i
státní poklad rumunský, který se u nikdy nena el, zmizel beze stopy. Poklad p evezený do
Samary byl p i evakuaci nalo en do t í vlak po 40 vagónech [Weikert], tedy do 120 vagon .
Jiné zdroje hovo í o 80 nebo 100 vagónech [Sychrava, Sak]. Kutlva r a vec byli pový eni.
Snahu Franti ka ípa o získání m nového zlata pro SR údajn p ekazil tehdej í ná elník
tábu eskoslovenských vojsk na Rusi Diterichs, který ruský imperiální poklad vydal omské
vlád . Posléze vláda v Omsku p e la do rukou admirála Kol aka. 8. listopadu 1919 musel
Kol ak Omsk vyklidit p ed bol eviky a ustoupit na východ. P ed Irkutskem na naprosto
p ehledné trati k havárii vlaku s ruských carským pokladem najel na n j zezadu jiný vlak
jedoucí stejným sm rem. Proto e elezni ní magistrála byla v rukách s. vojsk, je havárie
mimo ádn podez elá, vypadá jako zinscenovaná. Oficiáln p i ní zmizelo ze 124 bedni ek se
zlatem osm. Celkový po et bedni ek z ejm neodpovídal skute nosti, proto e sv dkové
vypov d li, e se zlato válelo po dlouhém úseku zcela voln vedle trati a ekalo, a je n kdo
sebere [Na vlastní o i]. Pak se carský poklad op t dostal pod eskoslovenskou kontrolu 24.
12. 1919, kdy se Kol ak s pokladem uchýlil pod ochranu eskoslovenských legií [Sládek 2].
Podle jiného zdroje na ídil nejvy í velitel spojeneckých vojsk na Sibi i generál Maurice
Janin, aby eskoslovenské legie p evzaly i ochranu Kol akova vlaku [Motl].
Ji v ervnu 1919 dostal len poselství do Ruska dr. Blanda od ministra financí SR Aloise
Ra ína instrukci, e celý carský poklad má být dopraven za ka dou cenu do SR. Obdobn
instruoval legie v Rusku z Pa í e i Bene . Oficiální zám ry s carským zlatem byly podle
Bene ovy odpov di na parlamentní interpelaci Lodgmanovu a jeho druh ze 4. 6. 1925 k
ministru zahrani ních v cí SR tyto: Kol akovo zlato má býti vzato pod ochranu
spojeneckých vojsk a e má býti dopraveno do Vladivostoku, kde m lo býti tak dlouho,
dokud spojenecké vlády v souhlase se zástupci ruské vlády nerozhodnou o jeho kone ném
ur ení [Lodgman, Bene 3].
5143 bedni ek a 1678 vojenských tlumok bez udání jejich obsahu bylo nakonec p edáno
bol evik m Lvem Prchalou 1. 3. 1920 po odjezdu posledního vlaku s legioná i sm rem
Vladivostok v 18 elezni ních vagónech (n které zdroje hovo í o 28 vagonech, ale v
p edávacím protokolu, ulo ený v archivu MZV R je napsáno: deset vagon amerických a
osm továrních [Na vlastní o i, Bene 3]). Celková hmotnost byla odhadnuta na 18-20 000
pud , tedy na cca jednu t etinu p vodní hmotnosti [Weikert]. V televizním po adu TV NOVA
Na vlastní o i se uvádí, e v Kazani padlo do rukou echoslovák m carské zlato v hodnot
800 milion USD (o jiných drahých kovech se po ad nezmínil), aby v Irkutsku p edali zlato
do rukou bol evik u jen za 210 milion USD správn má ov em být: v této hodnot
p evzali legioná i zlato od Kol aka [Lodgman].
Kol ak zlatem z pokladu ru il za p j ky pen z od vlády anglické, francouzské a japonské a
áste n angloamerickým bankovním firmám Baring Brothers a Kidder Peapody & Comp. ve
vý i 30 milion jen a asi 49 milion dolar . Dal í ást pokladu poslala Kol akova vláda dne
15. kv tna 1919 do Vladivostoku, aby jím zaplatila nákupy v cizin . Zásilka byla zadr ena
kozáckým generálem Semenovem, jen v roce 1925 p e el k bol evik m, byla áste n
ulo ena v it ve východní Sibi i. Proslýchá se, e 150 milion zlatých rubl pozd ji
plnomocníci Semenovi p evezli do anghaje, kde prý toto zlato bylo ulo ili v pobo ce jedné
ruské banky. O dal ích osudech této ásti ruského zlatého pokladu není nic známo
[Lodgman]. Podle textu lánku z Osteuropäische Korrespondenz . 11/1925 citovaného v
Logdmanov interpelaci [Logdman], se m li echoslováci 7. 12. 1919 zmocnit ásti zlatého
pokladu nalo eného v Kol akových vlacích a ujet s ním do ínského Charbinu. Pak také dává
smysl skute nost, e v Charbinu prodávali v roce 1920 echoslováci zlato v takovém
mno ství, e zp sobili obrovský propad jeho ceny zlato bylo k mání za babku [Na vlastní
o i, Lodgman].
Podle Lodgmanovy poslanecké interpelace ministra zahrani í Bene e se dovezlo do SR
ruské carské zlato za 32,5 mil. USD, co Bene pop el [Bene 3]. Hodnota carského pokladu,
která z stala v rukou echoslovák byla pravd podobn vy í, ale nic z toho nelze prokázat.
e nic z n ho nezcizili, u v bec ne. Legioná , léka a spisovatel Franti ek Langer napsal, e
do SR se dostalo ruské zlato v hodnot 500 milion K . Ru tí historikové Gak, Dvoranov a
Papin v asopisu Istorija SSSR . 1/1960 tvrdí, e eskosloven tí legioná i uloupili z ruského
imperiálního pokladu 30 563 pud cenností ve zlat v cen 651 532 117 rubl 86 kopejek.
Ostatní drahé kovy a kameny, perky z nich a bankovky v tom nejsou zahrnuty [Motl].
Z ejm se o tom, kolik z ruského imperiálního pokladu uvízlo za nehty eskoslovenskému
státu a jednotlivým echoslovák m, u víc nedovíme.
Drancování Sibi e, Legiobanka, Centrokomise
Velení s. legií na Rusi vytvo ilo zvlá tní orgán týlového vojska: Technické odd lení, ve
zkratce TECHOD. lo o obchodní a podnikatelský orgán, který vlastnil a ídil sibi ské doly,
obchodoval se surovinami, nakupoval ve velkém drahé kovy, p edev ím platinu, surovou
vlnu, ko e iny, kau uk a podobn . Du í tohoto podnikání byl éf finan ního odboru
politického vedení legií Franti ek íp. V archívu se zachoval jeho dopis z 5. 11. 1919,
adresovaný s. vojenskému velení: Vzhledem ke zdej ím celním pom r m jest nutno, aby
ná známý kovový poklad byl co nejd íve poslán do Vladivostoku, dokud jest zde TECHOD,
který obstará nalod ní a dopravu dom [Motl].
V jednom z dokument tábu 1. divize se pí e o utajovaném p evozu 750 beden na lodi
Sheridan z Vladivostoku do Terstu. K tomuto p evozu do lo v lét 1920. Z Terstu byl tento
náklad p epraven do eskoslovenska v sanitním vlaku pod postelemi voják ozna ených za
du evn choré [Motl].
Uchoval se i dal í, velmi zajímavý dopis Franti ka ípa (pozd ji se stal hlavním editelem
Banky eskoslovenských legií v Praze Legiobanky). Dne 13. 4. 1920 svému strýci napsal:
ulovil jsem v té dob n jaké zlato, m li jsme chlupy na n kolik vagón st íbra, ale
nepoda ilo se nám v as dostat lokomotivu. Zlato jsem p irozen kupoval pro ú et Legiobanky
v drobných partiích a po ínám Ti ho posílat. Zatím po lu t i bedni ky r znými lod mi
[Motl].
Dne 18. 11. 1918 (podle jiných pramen ji 3. 8. 1918) vzniká na Sibi i Banka s. legií
(uvád ná i pod názvy: Banka s. legioná , Legiobanka, Legionbanka) s kapitálem ve vý i 18
mil. francouzských frank a pohlcuje eskoslovenskou Vojenskou spo itelnu se 7,5 mil. rubl
kapitálu. On ch 18 mil. frank základního jm ní byly údajn doplatky pro s. legioná e v
Rusku, kte í byli sou ástí francouzské armády a brali old ve francouzských francích[Sládek
2]. Vojáci z doplatku nevid li ani centim. Legiobanka m la pobo ky ve Vladivostoku,
Charbinu, Tokiu, anghaji, Manile, Singapuru, Terstu a nakonec i v Praze. Jejím éfem se stal
Franti ek íp. Jen v Rusku m la 245 zam stnanc [Weikert]. Organizace z ízená v Rusku
Legiobankou, tzv. Centrokomise (za svou dobu existence m la t i oficiální názvy, z nich
poslední byl eskoslovenská úst ední hospodá ská komise ve Vladivostoku, jako
Centrokomise se podepisovala pod telegrafní depe e) m la je t více pobo ek po sv t ne
Legiobanka a skupovala ve keré zbo í vyráb né v okolí trati transsibi ské magistrály (za
peníze v bednách z ruského imperiálního pokladu, nati t né bankovky ze to k , prodané
zlato) v podstat za babku, proto e se firmy se bály rekvizice zbo í ze strany s. legií, a
obchodovala také se zbo ím na celém sv t . s. vojsku na Rusi podléhaly i etné továrny a
závody kolem transibi ské magistrály, v etn dol a hutí, které pro n vyráb ly. S jejich
výrobky Legiobanka a Centrokomise dále obchodovaly proto tolik afiliací Legiobanky a
Centrokomise po celém sv t . Jen ve Vladivostoku zam stnávala Centrokomise 301 osobu
[Medek]. První v t í její transakcí byla bavlna zisk inil 100 milion korun (sic).
Zbo í se odesílalo z Vladivostoku najatými lo mi (na p elomu listopadu a prosince 1919 jich
nap . odplulo osm). Jaké zbo í p epravovaly do vlasti legiemi zakoupené zaoceánské parníky
Legie I a Legie II (podle Peroutky [Peroutka] byly ty i, podle Sacharova [Spahn-Sakharow]
jen jedna) mezi Vladivostokem, Hamburkem, Cherbourgem a Terstem, není známo. Z ejm
byly koupeny i za ú elem utajit náklad p ed cizími zraky. Transport z evropských p ístav po
eleznici do SR se d l v pe liv zaplombovaných vagónech [Weikert, Sládek 2]. Zisky z
obchod Legiobanky a Centrokomise z ejm zna n p evý ily hodnotu ásti zlatého carského
pokladu, který se poda ilo echoslovák m uzmout. Legie nap íklad také zabavily m ,
kterou koupili p edtím Britové a drancovaly na Sibi i soukromý majetek. Nakonec i státní:
mnoho vagón eskoslovenského státního majetku vykradeno na imi vojáky ( s. legioná i),
ím vzniká republice koda mnoho milion [Sládek 2].
Finan ní správa s. vojsk na Rusi dala Centrokomisi k dispozici kapitál Vojenské spo itelny
[Medek], tj. doplatky oldu za rok 1919, spo itelní vklady a fondy, zejména invalidní fond
(podle Sládka viz vý e to nedostala Centrokomise, nýbr Legiobanka). Centrokomisi
podléhaly i etné legioná ské kooperativy (výrobní dru stva), mezi nimi i továrna na uzeniny
a vyhlá ená restaurace ve Vladivostoku. Centrokomise byla pov ena likvidováním majetku
s. armády na Rusi, najímala i lod pro p epravu zbo í voják do SR (12 pronajatých lodí s
toná í p es 100 tisíc tun p epravilo cca 10 tisíc s. legioná ), které zp t z Terstu p ivá ely do
Vladivostoku zbo í k dal ímu obchodování. Celkem dovezla Centrokomise do SR zbo í za
více ne miliardu korun (sic), do dal ích zemí za n kolik set milion . Pronajaté lodi
Centrokomise pronajímala dále jiným stát m pro repatriaci svých zajatc
Rakousku, Ma arsku a ervenému k í i v enev [Medek].
N mecku,
P edstavu, jaké majetky musely padnout do rukou echoslovák , navozuje té soudní proces
v sov tském Rusku s Centrokomisí a jejími správci v listopadu 1923. Zbylé zbo í v tam j ích
skladech Centrokomise, které se nesta ilo vyvézt, propadlo ve prosp ch sov tského státu a
Centrokomisi byla vym ena pokuta ve vý i 2,6 mil. zlatých rubl za poru ování celních
p edpis . V oficiální bilanci s. úst ední hospodá ské komise se odhaduje, e ztráta jen na
zabaveném zbo í v Rusku v souladu s rozsudkem (bez pokuty) inila 68 milion korun
[Sládek 2].
echoslováci bezohledn vym nili 7. 2. 1920, admirála Kol aka a leny jeho vládního
kabinetu, kte í se uchýlili 4. 1. 1920 pod jejich ochranu s polobol evickým revolu ním
výborem v Irkutsku, kde m li bol evici p evahu, za mo nost odjezdu sm rem Vladivostok
za Irkutskem byly tunely bol eviky preventivn zaminovány. Ve smlouv o p ím í,
podepsané 7. 2. 1920 se takté zavázali, e nikoho z Kol akovovy armády rozptýlené podél
trati Irkutskem nevezmou s sebou (ti se probíjeli na východ p ky, s. legioná i na n z vlak
plivali [Kalvoda 3]) a e odevzdají ruský imperiální poklad irkutskému revolu nímu výboru.
Vrchní velitel s. legií v Rusku, generál Maurice Janin sice nedal pokyn k vydání Kol aka, ale
smlouvu legií s irkutským výborem dodate n schválil [Kovtun]. s. legie zamezili ruským
jednotkám zahynulého generála Kappela pod velením Sergeje Vojcechovského (ruský
d stojník p id lený k s. legiím, rodilý Rus, pozd j í s. generál, v roce 1945 zavle ený z
Prahy do Gulagu, kde zahynul), které se p ibli ovaly k Irkutsku, osvobodit Kol aka. Po
odjezdu posledního s. vlaku sm rem na východ p edali bol evik m on ch 18 vagón s
ruským imperiálním pokladem.
Tý den, kdy podepsali s bol eviky smlouvu o p ím í, byli Kol ak a mnozí dal í zajatci
zast eleni, proto e se revolucioná i báli, e by je p ece jen mohly osvobodit jednotky
Kappelovy. Kol ak zem el s výk ikem: Spasibo vam, echo-sobaki! (D kuji vám, e tí psi!
echo-sobaki je pendant k termínu echo-slovaki.) Výraz echo-sobaki Sibi ané (sibirjaki)
znají dodnes.
eskoslovenské vojsko oficiáln p ivezlo z Ruska t i elezni ní vagóny st íbrných mincí,
které dostalo od samarské vlády a deset pytl st íbrných mincí od jenisejského kozáctva. Za
n str ila Legiobanka p es 42 mil. K . Legiobanka nakupovala platinu a jiné drahé kovy.
Oficiální odhad zní, e za prodané drahé kovy dostala n kolik desítek milion korun, nejmén
50 mil. Dále se z Vladivostoku do SR oficiáln vyvezlo 4769 tun bavlny, 286 tun vlny, 23
tun velbloudí srsti, 8884 tun isté m di, 334 tun kau uku, 150 tun hov zí k e, 540 tun
ln ného semena, 650 tun kebra a (druh tvrdého tropického d eva), 10 tun pep e, atd., atd.
[Sládek 2]. Komodity dokládají, e Legiobanka a její dce inná Centrokomise piln
obchodovaly s celým sv tem. P itom se jim z SR nemohl vracet kapitál z prodeje dodaného
zbo í, neb v SR panovaly p ísné devizové p edpisy pro jeho vývoz. Ergo, musely mít k
dispozici obrovský finan ní kapitál. echoslováci na Sibi i m li tolik prost edk , e zcela
vá n pomý leli na odkoupení bajkalské oblasti pro eskoslovensko po vzoru Alja ky
Spojenými státy [Weikert].
O tom, e ást z ruského carského pokladu p ibyla i do SR, sv d í implicitn i slova Karla
Kramá e, pronesena jeho bezchybnou ru tinou v prosinci 1921 k student m Karlovy
univerzity, d tem ruských emigrant : Drazí ru tí p átelé, vy, ást ruské inteligence, která se z
v le osudu ocitla za hranicemi, ur it si kladete otázku, pro jsme my, e i, projevili ú ast s
va ím osudem a rozhodli se, abyste u nás získali vzd lání. Vám, lidem inteligentním se to
m e zdát podivným a ur it vás budou trápit my lenky, jak je mo né, e ijete z na ich
prost edk , které vám my, eská vláda, dáváme jako jakousi almu nu Mohu vás ujistit, e
vám to nedáváme jako almu nu, ale splácíme vám, to znamená Rusku, jen nepatrnou ást
toho dluhu, který jsme dlu ni va í vlasti. Detaily a podrobnosti nemohu a ani nemám právo
vám íci i vysv tlit. V te mi ale kdy dostáváte na i materiální pomoc, dostáváte ji ze
svého [Clementis]. Nakonec to nep ímo dosv d ují i ruské vzd lávací a kulturní objekty v
Praze postavené mezi válkami.
Osobnost Masaryka a Bene e
Masaryk a Bene se li ili nejen v kov , nýbr i svými názory na sv t. Masaryk dokázal
p ipustit, e se dopou t l taktických chyb a v diplomatické innosti improvizoval [Masaryk
2]. Toho Bene schopen nebyl a chlubil se, e hlavním d vodem úsp chu zahrani ního odboje
bylo, e d lal v dy politiku v dom v decky filozofii, sociologii a v deckou metodiku
aplikoval soustavn na politické problémy [Kalvoda].
P esto m li mnoho spole ného. Oba m li silnou tendenci zam ovat politické iluze za
realismus a st ízlivost, co dokládá Masaryk v postoj k bol evik m a Bene ovo okouzlení
Spole ností národ , spojeneckými smlouvami a pozd ji Stalinem. Oba, Masaryk a Bene
definovali eský národ jako výsledek kmenového spole enství; pojem politického národa jim
byl cizí. Ve svých spisech pod izoval Masaryk politiku etice v praxi se tím v bec ne ídil.
Nevy í morální hodnoty, jako je nap íklad obrana pravdy, byly Masarykovi cizí [Kalvoda].
Masaryk, Bene , tefánik a Voska byli pióni, Masaryk a Voska britský (Voska pozd ji také
americký), Bene a tefánik francouz tí. Morálka, jakou praktikují pióni, není, jak známo,
morálkou etického lov ka, který nel e a nic nezatajuje. Tedy jejich politická praxe bývala
asto amorální, ba nemorální a v p ímém rozporu s jejich vyhlá enými etickými principy a
demokracií, zejména nápadné je to u Masaryka.
Masaryk byl chladný lov k, bez zjevných emocí. Rád jezdil na koni, ale k n mé tvá i jej
nevázal ádný cit. Kdy zchromil kon , prost ho vym nil a o jeho dal í osud se nestaral byl
mu prost edkem k vlastní t lesné sv esti [Klimek]. Masaryk p evzal do svých slu eb
bývalého komorníka císa e Franti ka Josefa (nabízí se otázka: pro zrovna jeho?). Ten si pak
st oval: Jen kdyby se pan prezident jednou usmál a ztratil s ním jediné slovo! U rok mu
otvírá dve e a on se ani jednou nezeptal, jak se mu da í, to císa pán byl v tomto ohledu jiný
[Klimek]. Franz Josef I., kdy ve el k n mu do místnosti, v dy smekl a poprosil jej o to i ono
[Groulík]. Masaryk v majordom Felix Nev ela, bývalý legioná vzpomíná na Masarykovy
rozkazy beze slov, jen pohybem ukazová ku a dodává: Za sedmnáct let slu by prezidentovi
sly el jsem ho jen jedenkrát vyslovit pochvalu a to je t tak nep ímo, rozum j nikomu
konkrétnímu, neadresovanými slovy: ,Hm, to to je p kné´ [Klimek]. I s pracovníky
Kancelá e prezidenta republiky jednal Masaryk velmi odm en . Referovali mu vlastn v
pozoru a té ná elník Vojenské kancelá e prezidenta republiky Otakar Husák vzpomínal, jak
si musel stále uv domovat, kdy má s hlá eními skon it podle Masarykových gest dva
vzty ené prsty, pohyb pi ky nohy p ehozené p es koleno nebo utkv lý pohled znamenaly:
Dost! [Kalvoda, Husák].
Neshody
Jako Masaryk a tefánik nesná eli Düricha, nem li se rádi tefánik a Bene . Zejména Bene
byl árlivostí v i tefánikovi, posléze pomstychtivostí, p ímo posedlý. Byl schopen t i
hodiny rozkládal o tomto astronomovi, jen se domnívá být vojákem, tomto rolníkovi, který
se pova uje za aristokrata, tomto politikovi, který se pokládá za génia, ale ve skute nosti je
pouhým popletou . Bene toti nedokázal bez závisti pozorovat auru, kterou byl tefánik
obklopen. Nutno dodat, e tefánik mu to oplácel krátkými poznámkami o Bene ovi jako o
prvo adém socialistovi, papírovém revolucioná i a pok iveném diplomatu [Kalvoda]. Oba,
Bene i tefánik, aspirovali na post ministra zahrani í, na n j Masaryk, bez konzultace s
kýmkoliv, jmenoval Bene e. Korespondence mezi Masarykem a Bene em prozrazuje, e se
chystali tefánika odsunout na n jaký diplomatický post [Kalvoda]. Kdyby k tomu do lo,
mohlo by se stát, e by výbu ný tefánik promluvil o jejich innosti za války, kterou pe liv
tajili p ed jinými.
Podle dvou zaznamenaných sv dectví, m l Bene prohrát za války ve Francii v rulet vysoké
sumy z jemu sv ených pen z, o em psal i list Le Petit Parisien. Na sch zce ve výcarsku
trval tefánik na Bene ov vysv tlení. Bene zrudl a odep el odpov . tefánik tehdy
prohlásil, e to po válce vyjasní národní soud doma [Ludvík]. Ov em, p edstavit si
asketického Bene e, jak prohrává velké obnosy v rulet , vy aduje nadm rnou dávku fantazie.
Nicmén , ona sv dectví pat í do orální historiografie. Bene v d v rném dopisu Rudolfu
Markovi ovi z 9. dubna 1919 napsal: Se tefánikem jsem m l konflikt. Je t eba, abyste to
v d l, ale je to jen pro Vás. Je mezi námi konec myslím úpln [ urica]. R. Markovi se
pak stal s. vládním komisa em pro Zvolenskou upu.
Hypotézy, které nelze prokázat
4. kv tna 1919 se tefánik vracel italským vojenským letadlem do vlasti, na leti t Vajnory u
Bratislavy. Zahynul t sn p ed p istáním, p i z ícení letadla z malé vý ky. S
eskoslovenskými vojáky, kte í se zú astnili sest elení jeho letadla a nedr eli jazyk za zuby,
byl je t v roce 1919 zahájen neve ejný soudní proces. Ji po prvních policejních výsle ích
za ali náhle umírat. P i p eletu letadla nad kasárnami toti na rozkaz vyst elili na letadlo letící
asi ve stometrové vý ce salvu z pu ek a pak pálili jednotliv . Letadlo za alo ho et. Dostali
jsme rozkaz, e p iletí nep átelské letadlo a e ho musíme sest elit . Dav, shromá d ný na
leti ti, hluk st elby také sly el. Dva z on ch voják , Ji í Forman z Plzn a Old ich Fo t z
Litomy le, zpozorovali, e jsou p edm tem státního zájmu a rad ji se spasili v tém e roce
út kem do Francie, kde se ivili tapetováním a malováním pokoj . Vrátili se zp t do vlasti a
po odletu Bene e do Anglie na podzim roku 1938. Zjistili, e z jejich koleg jsou v SR
na ivu jen dva, kte í udr eli jazyk za zuby. Hned v kv tnu 1945 byli v ichni tito poslední
ty i bývalí vojáci zat eni a odsouzeni na 16 a 20 let v zení [Ludvík]. V oficiálním protokolu
vy et ování havárie letadla se tefánikem se uvádí jako p í ina náhlý poryv v tru p i
p istávacím manévru. tefánik byl nalezen dále od ztroskotaného letadla ne ital tí letci, tak e
spí e z letadla vysko il kv li plamen m, ne byl p i pádu vymr t n. Vyskytla se i vá n
mín ná tvrzení, e ital tí letci vezli s sebou tefánikovu mrtvolu, proto e byl v Itálii
zavra d n, nebo e tefánik p i pádu t ímal pevn v rukou originál Pittsburské smlouvy.
Jakákoliv jiná verze smrti tefánika ne oficiální, se dnes nedá dokázat.
Dal í, kdo se pravd podobn shán l po pen zích p ivlastn ných si Masarykem, Bene em a po
devizách Legiobanky a Centrokomise pro eskoslovenský stát, av ak neve ejn , byl první
ministr financí SR Alois Ra ín. Ra ín byl právník, ekonom-samouk. Jeho nacionalismus
nep ipou t l kurs koruny v i sv tovým m nám ne vysoký pokles hodnoty koruny
pova oval za národní potupu (navzdory jeho p ání k velmi výrazné devalvaci koruny pozd ji
do lo). Jako ministr financí vyznával politiku vyrovnaného rozpo tu, necht l stát zadlu ovat,
obával se inflace. inil tak r znými zp soby, zejména rigidn st e il výdaje. Odd lil s. m nu
od rakousko-uherské okolkováním (po dobu kolkování i uzav ením hranic) a uchránil ji tak
p ed devalvací, neb rakouská tiskárna tiskla nové peníze bez jakýchkoliv omezení. Málo se
ov em ví, e polovinu okolkovávaných bankovek zabavil majitelé je museli p i kolkování
poskytnout státu jako p j ku za neslýchan nízký úrok 1% [Peroutka] stát je tím stáhl z
ob hu. Tím a vysokým kursem koruny Ra ín velmi po kodil s. hospodá ství, proto e
investor m pak léta scházel vlastní kapitál na investice, tedy i na technický rozvoj, s. banky
m ly velmi málo volného kapitálu nazbyt, tak e nep j ovaly, sm ne ný kurs koruny bránil
vývozu zbo í. Dá se tedy íci, e výrazn zbrzdil rozvoj s. pr myslu a hospodá ství na více
ne desetiletí a sní il tím u tehdy nevalnou konkurenceschopnost a technickou úrove
pr myslu (po pr myslovém zbo í byla p ed válkou v zemích rakousko-uherského mocná ství
velká poptávka, prodalo se v e, na rozdíl od N mecka scházel tlak k inovacím). Byl tak
neochotný vydávat devizy, e nap íklad odmítal podepsat jejich uvoln ní pro nákup
lokomotiv a elezni ních vagón , které republika nutn pot ebovala [Peroutka]. Musel ov em
sledovat, jak Masaryk, Bene , Legiobanka a jí pod ízená Centrokomise v Rusku disponují
obrovskými devizovými prost edky, je se mladému s. státu zoufale nedostávaly. Kolik
konkrétních d kaz nebo indicií m l ohledn státu neodevzdaných deviz, není známo. Byl
zast elen levicovým anarchistou, kdy vycházel ze svého domu. Policejní vy et ování bylo
uzav eno bez jakýchkoliv pochybností. Ale komu p edev ím prosp la jeho smrt? Je
zaznamenáno sv dectví, e Jan Masaryk se v soukromí obával, aby ho neodpráskli jako
Ra ína [Ludvík]. Nic z toho se nedá prokázat. Pravdu se u z ejm nedovíme.
P ípad Karla Perglera
V dcem eské politické akce v USA za 1. sv tové války byl Karel Pergler. Po válce se stal
prvním diplomatickým zástupcem (chargé d´affaires) eskoslovenského státu ve
Washingtonu, posléze, v roce 1920 vyslancem v Japonsku. Bene ovi se nelíbil a tak s ním do
Tokia poslal spolupracovníky, kte í m li najít záminku pro jeho odvolání. Jeden z nich,
Barbara Eliá ová bezelstn psala Han Bene ové: Byli jsme, jak víte, posláni s Perglerem,
abychom mu zlomili vaz. Hlásili t eba do ernínského paláce, e Pergler se obohacuje
prodáváním klavír vyslanectví (sic) [Klimek], nebo na základ zfal ovaných dokument si
ud lovali pochvaly a zvy ovali platy [Kovtun]. V Japonsku se Pergler z ejm dostal na stopu
obrovským obchod m Legiobanky, Centrokomise a s. legií v Rusku, které se d ly hlavn
p es Japonsko. Kdy se valná ást obvin ní proti Perglerovi neprokázala, Bene zni il
jednoho ze svých emisar , kterého poslal do Tokia s Perglerem, aby ho usv d il, Jana
Reichmanna byl disciplinární komisí vy azen ze státních slu eb [Klimek 2]. Karel Pergler
byl pak spí e na pokyn TGM, ne Bene e v roce 1921 odvolán s od vodn ním, e m l ve
vyslanectví nepo ádek. Dov d l se o své suspendaci z novin. Vyobcován z eskoslovenských
diplomatických slu eb setrvával v USA, kde kritizoval p edev ím Bene e a vystudoval práva.
Podle Perglera postrádal Bene základní znalosti o mezinárodní politice a dokumenty
p edlo ené v britském parlament jasn dokazovaly, e Bene na pa í ské mírové smlouv
lhal. Z Ameriky Pergler neustále naléhal na federalizaci s. státu ve form zemského systému.
Pergler se posléze dostal v roce 1929 do s. Národního shromá d ní jako kandidát Ligy proti
vázaným kandidátkám (rozum j: proti vázaným poslaneckým mandát m, co byla písemná
prohlá ení, kterými se poslanci vzdávali svých funkcí, jimi podepsaná, av ak nedatovaná,
která odevzdali p ed nastoupením do poslanecké funkce svým politickým stranám). Pak
po ádal v Národním shromá d ní, aby parlament na své p d vy et il zp sob, jak vládní
p edstavitelé a poslanci v etn Bene e nabyli sv j majetek a byl z parlamentu vykázán.
Okam it byl obvin n, e poslanecký mandát získal neoprávn n , neb nemá eskoslovenské
ob anství. (To je sám o sob podle mezinárodního práva nesmysl, proto e lov k jmenovaný
diplomatickým zástupcem n kterého státu u tímto aktem získává jeho ob anství. Navíc v
hradním trezoru byly dokumenty, e s. ob anství m l [Klimek 2].) s. soudy, dokonce i
nejvy í soudní instance, odmítly verifikovat Pergler v poslanecký mandát. To u bylo hor í
s. soudy ztratily nezávislost, plnily p ání vládnoucí kliky. Roztrp enému Perglerovi byl
vysloven zákaz pobytu a pozd j ího vstupu do eskoslovenska, ale na cestu do USA mu v ak
chyb ly peníze. Pár set tisíc korun se pro n j z tajných fond Masaryka a Bene e nakonec
na lo a Pergler v roce 1932 nav dy odjel z eskoslovenska [Klimek 2]. V USA se stal
vysoko kolským profesorem a pak i d kanem Právnické fakulty Národní univerzity ve
Washingtonu.
Za aférou Perglera v parlamentu se skrývala oprávn ná obava, e by zkoumání zp sobu
nabytí majetku politik mohlo vést k velmi p ekvapivým odhalením, zejména u Bene e, a
mohlo by to nakonec zasáhnout i Masaryka. Hrozilo akutní nebezpe í, e by mohlo vyplout
na povrch, e si Masaryk za války nejen p isvojil obrovské sumy od amerických ech a
Slovák , nýbr e také dostával od Brit za zpravodajské informace a propagandistické
slu by velmi dob e zaplaceno. Masaryk z toho za války financoval ivobytí své, dcery Olgy a
Edvarda Bene e [Kalvoda]. Po válce av ak jak Bene tak Masaryk tvrdili , e v exilu il
ka dý z prost edk vlastních.
Patnáct let po zavr ení své snahy o eskou samostatnost prohlásil Pergler na velkém ve ejném
shromá d ní v Chicagu, e re im Masaryka a Bene e v eskoslovensku není právním státem,
jak ho p edepisuje eskoslovenská ústava. Práva jednotlivc , kte í se jim znelíbili, nejsou
respektována a cenzura je mnohem hor í ne byla v Rakousko-Uhersku za bachovského
absolutismu. Ve stát ádí tzv. realistická klika, je má v ak tentokrát k dispozici státní
moc, co p edtím nem la. Navíc paragraf 11 zákona na ochranu republiky ( . 50/1923 Sb.),
zabývající se prezidentem republiky, zakazuje jeho kritiku a nep ipou tí d kaz pravdy
ka dého takového obvin ní p ed soudem. Prezident byl ve skute nosti nad zákonem. O jeho
inech a výrocích, by filozofických, se nesm lo pod hrozbou trestu odn tí svobody
pochybovat.
Karel Pergler kritizoval také zacházení se Slováky, proto e v roce 1929 za el Masaryk tak
daleko, e ozna il Pittsburskou dohodu ( esko-Slovenská dohoda uzavrená v Pittsburghu,
Pa., d a 30. mája 1918) za pad lek; byla prý mín na pro Ameriku a americké podmínky ,
jako kdyby se autonomie Slovák v eskoslovensku mohla uplatnit v USA! V roce 1918
Masaryk pot eboval finan ní, politickou a morální podporu amerických Slovák a proto
navrhl a podepsal tuto dohodu. Revolu ní Národní shromá d ní ratifikovalo 12. listopadu
1918 v echny závazky u in né Masarykem a on sám 14. listopadu, v den své volby
prezidentem eskoslovenské republiky, podepsal znova kaligrafickou kopii Pittsburské
dohody. Byl to jeho druhý podpis tohoto dokumentu. V ní stálo mj.: Slovensko bude ma
svoju vlastnú administratívu, svoj snem a súdy . Po válce u jejich podporu nepot eboval a
tak Pittburskou dohodu ignoroval.
Pergler nebyl prvním pronásledovaným Hradu za snahu vyjasnit, kam se pod ly peníze ze
sbírek ech a Slovák v USA. Ji p ed ním se ve ejn dotázal po osudu pen z vybraných
mezi krajany v USA Vácslav Vondrák, zakladatel první eské vojenské jednotky v Rusku,
eské dru iny. Masaryk jej vzáp tí k iv obvinil a Vondrák se kv li zákonu na ochranu
republiky z roku 1923 nemohl bránit, d kaz nepravdy prezidentových výrok se podle zákona
nep ipou t l. Znechucený Vondrák v roce 1927 svou vlast opustil [Kalvoda 2].
Záv r
Historik Herbert A. L. Fisher, za první sv tové války britský ministr, popsal ve svých
D jinách Evropy, mnohokrát ji od roku 1935 vydaných, vznik SR takto: Pravd podobn
nejvýrazn j ím pomníkem úsp chu vále né propagandy je náhlé vyno ení se republiky
esko-Slovenské V t ina stát byla vytvo ena me em i vyrostla z kolonizace. eskoSlovensko je dít tem propagandy [Klimek 4]. A propaganda se skládá, jak známo, ze
zaml ování d le itých skute ností, pomluv a l í.
Masaryk, Bene , tefánik a Voska odmítali a sna ili se zma it ka dý pokus o mír do doby,
ne bylo jasné, e vznikne eskoslovensko, tj. bez ty m síc po celou dobu války. Jejich
styky s vlivnými osobami stát Dohody jim to umo ovaly a m li úsp ch. Jsou tedy
významnými spoluviníky hekatomb mrtvol a zbyte ného dal ího utrpení zp sobeného
sv tovou válkou. Vý itkami sv domí ale nikdy netrp li. Bene to pozd ji napsal
diplomaticky, ale jasn : V d li jsme, e m eme dosáhnout na ich národních cíl , jen kdy
bude válka trvat tak dlouho, dokud nep ipravíme na e vít zství [Beran 3]. Tím se ale u
zabývá lánek Ladislava Josefa Berana Strategie na eho osvobození .
Literatura:
Bene , Edvard: K budoucímu míru, Praha 1919
Bene 3, Edvard: Odpov ministra v cí zahrani ních na interpelaci posl. dra Lodgmana a
druh o spojitosti mezi ruským zlatým pokladem a legioná i (tisk 5211/IV) z 24. 08. 1925,
http://www.psp.cz/eknih/1920ns/ps/tisky/t5337_01.htm
Beran 3, Ladislav Josef: Strategie na eho osvobození , CS-magazín 06/2007, www.cs-
magazin.com
Boj o sm r vývoje eskoslovenského státu, Praha 1965
Bro , Ivan: Masaryk v vyzv da , Mladá fronta, Praha 2004
Clementis, Svätoboj: Zlaté preklatie, www.prop.sk/zlate.htm
urica, Milan S.: Dejiny Slovenska a Slovákov, Slovenské pedagogické nakladate stvo,
Bratislava 1995
Firt, Julius: Knihy a osudy, Köln, 1972
Groulík, Karel: Böhmens Irrweg durch das 20. Jahrhundert, eské Bud jovice 1994
Husák, Otakar: M j Masaryk, Praha 1948
Irwing, William Henry, Voska, Emanuel Victor: Spy and Counterspy, New York, 1940
John, Miloslav: echoslovakismus a SR 1914-1938, Baroko & Fox, Praha 1994
Jaksch, Wenzel: Cesta Evropy do Postupimi, Institut pro St edoevropskou kulturu a politiku,
Praha 2000. Pozor! eské vydání je neúplné, z p ti kapitol originálu jsou v eském vydání
pouze t i
Jaksch 2, Wenzel: Europas Weg nach Potsdam, Wissenschaft und Politik, Köln 1970
Kalvoda, Josef: Geneze eskoslovenska, Panevropa, Praha 1998
Kalvoda 2, Josef: Role eskoslovenska v sov tské strategii, Dílo, Kladno 1999
Kalvoda 3, Josef: Z boj o zít ek, Moravia Publishing Inc, Toronto 1995, 1996, Dílo 1998
Klimek, Antonín, Boj o Hrad I., Panevropa, Praha 1996
Klimek 2, Antonín: Velké d jiny zemí Koruny eské XIV., Paseka, Praha 2002
Klimek 4, Antonín: Velké d jiny zemí Koruny eské XIII., Paseka, Praha 2002
Kovtun, Ji í: Republika v nebezpe ném sv t . Éra prezidenta Masaryka 1918-35, Torst,
Praha2005
Kvasni ka, Ján: eskoslovenské légie v Rusku 1917-1920, Bratislava 1963
Lodgman, Rudolf: Interpelace poslance dra Lodgmana a druh ministrovi pro v ci zahrani ní
o spojitosti mezi ruským zlatým pokladem a legioná i ze dne 04. 06. 1925,
http://www.psp.cz/eknih/1920ns/ps/tisky/t5211_01.htm; v t í ást interpelace tvo í citace
lánku z Osteuropäische Korrespondenz 11/1925 Osud bývalého ruského zlatého pokladu a
eská emigra ní politika
Lazarevský, Vladimír: Rusko a eskoslovenské znovuzrození, Praha 1927
Ludvík, Zbyn k, Bure , Václav: erná kniha minulosti, Frankfurt am Main 2001
Masaryk, Tomá : Rukov
sociologie: podstata a methody sociologie, Na e doba, 8/1901
Masaryk 2, Tomá : Otázka sociální, Praha 1947
Masaryk 3 a revolu ní armáda, Praha 1922
Medek, Rudolf (ed.): Za svobodu. Obrázková kronika eskoslovenského revolu ního hnutí na
Rusi 1914-1920, Za svobodu, s. s r. o., Praha 1929
Motl, Stanislav: Ukradli e i ruské zlato?, Reflex 43/2006
Na vlastní o i, TV NOVA, 28. 03. 2007
Pechá ek, Jaroslav: Masaryk, Bene , Hrad, München 1984
Peka , Josef: Masarykova eská filosofie, eský asopis historický, XVIII/1912
Peroutka, Ferdinand: Budování státu, Lidové noviny, Praha 1991
Sak, Radim: Anabáze: Drama eskoslovenských legioná
Jino any 1996
v Rusku (1914-1920), H&H,
Sládek, Zden k: Ruský zlatý poklad v eskoslovensku?, Slovanský p ehled . 3/1965
Sládek, 2, Zden k: Evakua ní akce eskoslovenských vojsk v sov tském Rusku (1919-1920),
eskoslovensko-sov tské vztahy IV, Univerzita Karlova, Praha 1975
Spahn, Martin, Sakharow, Konstantin W.: Die Wahrheit über die tschechische Legion im
Weißen Sibirien, Berlin 1936
Sychrava, Lev: Duch legií, Památník Odboje, Praha 1921
Urban, Rudolf: Tajné fondy III. sekce. Z archivu ministerstva zahrani ních v cí Republiky
esko-slovenské, Praha 1943
Voska, Emanuel Victor: Pam ti kapitána E. V. Vosky, Jas VII-XIX, Praha 1933, 1934, 1935
Weikert, Josef: Wie ein Kuttelwascher und ein Schuster einen Goldschatz erbeutet
haben,
Sudetenpost, Linz 4/2007
P evzato ze stránek: CS-Magazín
++++++++++++++++++++++
http://spravy.pravda.sk/je-to-zlocin-tvrdia-extremisti-o-soche-masaryka-chystaju-protest-p91/sk_domace.asp?c=A101026_150330_sk_domace_p23
Je to zlo in, tvrdia extrémisti o soche Masaryka. Chystajú protest
TK | 26. októbra 2010 15:03
Odhalenie sochy prvého prezidenta eskoslovenska Tomá a Garrigua Masaryka v Bratislave
bude sprevádza protest, ktorý zvolala extrémistická udová strana Na e Slovensko. Socha
má by odhalená pred budovou Slovenského národného múzea vo tvrtok, ke si Slovensko a
esko pripomenú 92. výro ie vzniku prvej eskoslovenskej republiky.
Sochu 1. eskoslovenského prezidenta T. G. Masaryka. osadili 20.októbra 2010 v areáli
Pamätníka eskoslovenskej tátnosti, nachádzajúcom sa v priestore medzi Fajnorovým a
Vajanského nábre ím (pred budovou Slovenského národného múzea) v Bratislave.
"Postavi v centre slovenského hlavného mesta sochu loveku, ktorý celý svoj ivot bojoval
proti právam ná ho národa, sa nedá nazva inak ako vlastizrada a zlo in," uviedla strana,
ktorej najznámej ím predstavite om je Marian Kotleba.
Stúpenci strany sa majú stretnú v de odhalenia sochy priamo pred budovou múzea na
Vajanského nábre í. S výzvou na ú as sa organizátori obrátili najmä na Slovákov zo
Západného Slovenska. Odporcovia sochy poukazujú na Masarykov echoslovakizmus a
údajné odmietanie svojbytnosti slovenského národa.
Zhroma denie zatia extrémisti neohlásili samospráve mestskej asti. "Oznámenie sme
nedostali, napriek tomu sme informovali organizátorov odhalenia sochy, e sa chystá aj druhé
zhroma denie," povedala hovorky a bratislavského Starého Mesta. O pripravovanom proteste
je tie informovaná mestská polícia, poznamenala.
Odhalenie sochy významného tátnika sa nezú astní slovenský prezident Ivan Ga parovi ani
hlava eského tátu Václav Klaus. Chýba budú aj éfovia vlád i parlamentov oboch krajín.
Ú as naopak potvrdil minister zahrani ných vecí Mikulá Dzurinda.
Socha prvého eskoslovenského prezidenta, ktorú zhotovil eský umelec Jaroslav Mat jí ek,
je sú as ou novej podoby Pamätníka eskoslovenskej tátnosti. Proti pamätníku u v
minulosti protestoval napríklad kontroverzný historik Milan urica i Matica slovenská.
Zhodne poukazujú na Masarykov echoslovakizmus a údajné odmietanie svojbytnosti
slovenského národa. Samospráva v ak kritiku odmietla.
Zhruba 2,2 metra vysoká socha, ktorá bude umiestnená na asi dvojmetrovom podstavci,
nahradí vysoký pylón, na ktorom stála socha leva so tátnym znakom bývalého
eskoslovenska. Tú pred asom pres ahovali pred novostavbu Slovenského národného
divadla.
Ve mi aktuálne v Bratislave zajtra odha ujú sochu Masaryka!!!! Primátor Bratislavy p.
urkovský - KDH? A o iné politické a národné strany sú ticho???
Nie o o MASARYKOVI, o nám v kole za komunistického eskoslovenska nesmeli
poveda - pre ítajte, kto má as L.N.
Masaryk = koniec mýtu
Andrej Ferko
Motto: Napriek v estrannej podpore Lenina od bankárov z Wall Streetu mohol
prof. Masaryk (a 42 tisíc esko- slovenských legionárov) v roku 1918 zvrhnú
bo evický re im. Táto jedine ná anca trvala nieko ko mesiacov. Keby to bol
TGM spravil, esko- Slovensko by vzniklo ako záchranca demokracie v Rusku,
dlhodobé vyhliadky tátu by boli skvelé, jeho bezpe nos by perfektne a reálne
garantoval Západ i Východ. Ve moci by nepripustili ani Mníchov ani okupáciu v
roku 1968. Anglický pión Masaryk mal fantastickú príle itos pozitívne
zasiahnu do ve kých svetových dejín. Jeho malos mu to v ak znemo nila a TGM
zlyhal na celej iare.
"V etci náhle precitnú"
Na úvod slová slovenského psychológa Franti ka ebeja: "Niektoré veci prenikajú
do vedomia ir ej verejnosti zará ajúco pomaly. Stáva sa, e výsledky výskumu
celé roky driemu v prísne vedeckých asopisoch i knihách a kolské u ebnice,
tobô ka dodenná prax ich bezstarostne prehliadajú. Napokon, starý, zabehaný
systém poznatkov je pohodlnej í a úporne sa bráni ka dej zmene. Len e po ase
(zav e ozaj dlhom) v etci náhle precitnú a nová informácia sa nielen e roz íri,
ale aj akceptuje. Na revan akoby v okamihu. Neochotne prijímané sa stáva úplne
zrejmým." Tieto slová z vydarenej ebejovej knihy Stre ing ( PORT, Bratislava
1991) zopakujeme aj na záver, lebo na ukon enie mýtu TGM, tatí ka Masaryka,
demokrata, "lep ího bratra Krista", nadstraníckeho prezidenta... sa citované
slová hodia e te viac ako na kontext, v ktorom ich telovýchovný osvetár a
príle itostný politik ebej pôvodne písal. peciálne sa hodia na
fundamentalistický predsudok práve tej politickej ministrany, v ktorej sa iní
práve pán ebej. Teraz sa paradoxne volá Demokratická strana. Tým predsudkom
zostáva echoslovakizmus, pôvodne progresívna my lienka, neskôr zdegenerovaná
do vyslovene zlo innej kolonialistickej ideológie.
Otvorené karty
Hra budeme s celkom otvorenými kartami, lebo máme plnú ruku vylo ených
tromfov. [Navy e: v hranatých zátvorkách budeme uvádza parádne analógie z
na ej najnov ej historickej skúsenosti.] Tie knihy, prísne vedecké, v ktorých
u pravda je, a ktoré F. ebej tak trefne spomína, sú aspo tri. Vidia Masaryka
z h bky archívov. Tie monografie napísali eský historik Antonín Klimek: Boj o
Hrad /1./, Hrad a P tka /1918-1926/, (432 strán, Praha: Panevropa 1996), druhý
diel: Boj o Hrad /2./ , Kdo po Masarykovi? /1926-1935/, (591 strán, Praha:
Panevropa 1998) a americký historik eského pôvodu Josef Kalvoda: Genese
eskoslovenska, (607 strán, Praha: Panevropa 1998, anglický originál The
Genesis of Czechoslovakia, New York: Boulder 1986).
Autori dvoch al ích "nevedeckých" kníh spomienok s Masarykom zas strávili dlhé
roky "zblízka", najmä na zámku v Lánoch. Tieto spomienkové knihy vytvorili
slovenská histori ka Anna Ga paríková-Horáková: U Masarykovcov, spomienky
osobnej archivárky T. G. Masaryka, Bratislava: Academic Electronic Press 1995
(304 strán + obrazová príloha) a eská spisovate ka Jind i ka Smetanová: TGM:
"Pro se ne ekne pravda?", ze vzpomínek dr. Antonína Schenka, Primus, Praha
1996 (324 strán). Dr. Schenk bol Masarykovým osobným tajomníkom v rokoch
1928-1937. Dr. Ga paríková ila u Masarykovcov od roku 1929 do jeho smrti 1937.
Drvivú vä inu pre dne ného itate a objavných faktov preberáme z týchto
piatich zdrojov. V nieko kých vetách pou ívame spochyb ujúce slovcia "vraj"
alebo "údajne". Tieto vety si mô e rigorózny prijímate krtnú .
" iestou knihou", ktorú o Masarykovi máme v be nom kolektívnom vedomí, ostáva
jeho "tatí kovský" mýtus. Vytvorili ho dve tenden né propagandy: masarykovská a
komunistická. Povedzme rovno a vopred, e tento mýtus historické fakty z
horeuvedenej pätice kníh (spolu 2258 strán) na isto likvidujú.
Medzi knihami vzniká aj zaujímavá medzihra. Napr. archivárka dr. Ga paríková
verila povesti, e TGM je nadstranícky prezident, iba ju ob as prekvapilo, ke
sa dozvedela, ako ú asne (a stranícky) zasiahol do mocenského boja, kým osobný
tajomník dr. Schenk jasne videl sie i organizáciu Masarykových pic ov a
al ie pre demokratickú politiku neprípustné metódy, o tri knihy vedecké
dokazujú celkom objektívne, lebo obaja páni historici J. Kalvoda a A. Klimek u
mali po ase prístup k dokumentom, o ktorých sa ani Masarykovým najbli ím
spolupracovníkom nesmelo ani len prisni . [Prezidentov, ktorí odvtedy kopírujú
Masarykov podvod s predstieranou nadstraníckos ou, pozná ka dý: Bene , Havel,
Ková ...] Poznamenajme, e symbol "tatí ka Masaryka" jeho imid mejkri s ním
samým na ele tie ukradli. Bol to len prepulírovaný odvar obrazu "otca vlasti"
i "císa e pána" a jeden zo zdrojov dne ného hlbinne paternalistického myslenia
tupej masy teraj ích dedi ov niekdaj ích poddaných.
Vznik mena a pojmu Masaryk Trápny príbeh eskoslovenska by sa mo no dal
vyrozpráva od chvíle, ako ktorýsi Habsburg oplodnil statnú rakúsku Nemku,
kuchárku. V druhom mesiaci tehotenstva ju napochytro vydali za o desa rokov
mlad ieho slovenského ko i a Masárika, ktorý pod a J. Kalvodu "sotva um l íst
a psát", kým pod a A. Klimeka "analfabeta". Siedmeho marca 1850 sa v Hodoníne v
dome, patriacom zámo nému idovskému podnikate ovi, narodil malý Tomá . V tom
istom dome sa takmer o 20 rokov neskôr narodil jeho zrejme nevlastný brat Josef
Redlich, neskor í rakúsky politik. [Masaryk Redlichovi potom ponúkol miesto
ministra, aj ke Redlich nemal s. ob ianstvo. Podobný ah spravil Havel so
Schwarzenbergom.] eské priezvisko Masa ík si neskôr Tomá , priemerný tudent
vo Viedni, sám zmenil na Masaryk, aby sa ah ie vyslovovalo jeho nemecky
hovoriacim kolegom. Neskôr prijal do priezviska e te aj Garrigue, diev enské
meno svojej man elky Charlotty (Charlie). Postupne teda vzniklo meno Tomá
Garrigue Masaryk a z neho skratka TGM.
V roku 1879 sa stal vo Viedni súkromným docentom a v roku 1883 v Prahe
mimoriadnym profesorom filozofie. Jeho prvú habilita nú prácu o princípoch
sociológie vo Viedni zamietli. Preto e jeho druhá habilita ná práca o
samovra de vy la iba po nemecky, musel Masaryk preukáza schopnos vyu ova po
esky, a tak publikoval s pomocou svojho tudenta Pení ka eský lánok o
hypnotizme. Hovorí sa, e nad Masarykom a jeho na tie asy rýchlou akademickou
kariérou dr ali skrytú ochrannú ruku Habsburgovia. Masaryk sa teda jazykovo
preorientoval na e tinu a cirkevne prestúpil k evanjelikom. Odvtedy názorovo
zúrivo vo vä ine svojich prác (a neskôr aj politicky) bojoval proti
katolicizmu. Bolo to v ak JEHO (zdôraz uje J. Kalvoda na s. 27 c. d.)
nábo enstvo, za ktoré bojoval.
Finan ne sa TGM vzmohol a do nezávislosti troma nezvy ajnos ami. U pred
svadbou po iadal prekvapeného amerického svokra, aby rodinu kompletne finan ne
zabezpe il na tri roky. Svokor-bohá mladú rodinu podporoval naostatok dlh ie.
V roku 1884 spáchal v Berlíne Masarykov idovský tudent samovra du a uviedol
Masaryka ako svojho jediného dedi a. TGM si dedi stvo údajne vymohol súdnou
cestou. TGM zdedil obrovský majetok 60 alebo 62 tisíc zlatých, splatil dlhy,
bratovi kúpil tla iare a pre seba zalo il asopis Atheneum. TGM sa neskôr stal
anglickým piónom a propagandistom. Rozsah jeho príjmov z anglických zdrojov
historici postupne zis ujú.
Ako vraví mýtus, TGM sa preslávil v dvoch polemikách - o pravosti tzv.
Rukopisov a verejnou obhajobou loveka, súdeného za údajnú rituálnu vra du.
TGM: "Postoj, který jsem zaujal ve prop ch idovského tuláka Leopolda Hilsnera,
mn té zajistil pov st spravedlivého mu e." Pravda je pritom taká, e tuláka
Hilsnera nikto z rituálnej vra dy neob aloval, rakúsky zákon uznával iba
vra du. Rituálnos vra dy sa v ak - aj v aka TGM - hekticky medializovala, a
Najvy í súd preto zru il rozsudok smrti a prikázal nový proces v inom súdnom
obvode. Iba v prvom procese v súdnej sieni zaznel pojem "rituálna vra da" a
pou il ho len Hilsnerov obhajca. Tulák za ú as na vra de mladej diev iny
dostal - a odsedel - napokon do ivotie. Ke v roku 1918 získal Masaryk na Wall
Street pô i ku 10 miliónov dolárov pre neexistujúce eskoslovensko, zapísal si:
"Nakonec jsem toho svého Hilsnera dob e prodal." A na inom mieste: "A zejména v
Americe se Hilsnerova aféra, ekl bych, v této dob vyplatila."
"Lep í brat Krista"
TGM si teda zvykol i za cudzie peniaze a ma v dy pravdu alebo aspo sa tak ako v Hilsnerovom prípade - tvári . Dobový vtip hovorí: "Boh vie v etko,
nemecký cisár Wilhelm II. vie v etko lep ie, ale Masaryk vie v etko najlep ie."
Iný sú asník hodnotí podobne: "Masaryk jest bez ideálu... On sám sob jest
ideál." Mýtus vynecháva Masarykove nábo enské a pirácie. TGM sa chcel sta
protestantským farárom a dokonca zalo i vlastnú cirkev. Jeho Realistickú
politickú stranu istý as aj prezývali Masarykova sekta a jej lenovia
ozna ovali svojho vodcu ako "Pastý ". TGM sám o sebe hovorí ako o Pastierovi
e te v roku 1925. Jediným programom straníckych novín as bolo velebenie - dnes
by sme povedali Masarykov kult osobnosti. Masaryk si pritom o ividne z udí
vytváral svojich uctieva ov ako dne ní guru v nábo enských sektách. Na
Masarykovu sektu platia v etky tyri pravidlá sektárskej manipulácie s u mi.
Chaotické nábo enstvo TGM postihlo nielen jeho okolie ale aj jeho rodinu.
Masarykova dcéra O ga sa vydala za advokátskeho koncipienta Halíka s
podmienkou, e sa jej "nedotkne". Ke sa jej ale po svadbe "dotkol", dala sa s
ním rozvies . Potom ju lie il vo vaj iarsku psychiater Revilliod, za ktorého
sa vydala a mala s ním dvoch synov, ktorí zahynuli ako dobrovo níci-letci v
druhej svetovej vojne. Psychické probémy Masarykovho syna Jána sa pokúsili
pou i komunisti na vysvetlenie jeho údajnej samovra dy, ktorú ale
pravdepodobne zinscenovala ruská alebo anglická rozviedka. Druhá dcéra "sle na
doktor" Alica sa stala vestálkou pri oltári Masarykovom. Slú ila svojmu guru a
do jeho smrti a nelegálnym spôsobom zasahovala do prezidentskej politiky v
slepej viere, e ON by to tak chcel.
Aby bol neskor í Masarykov image o najnenapadnute - nej í, Masaryk bedlivo,
dnes by sme povedali orwellovsky, upravoval vlastnú minulos . Sám spálil celý
rad svojich raných prác, vrátane dizertácie o Platónovi z r. 1876. Masaryk pred
odchodom do zahrani ia ve mi pravdepodobne presved il rakúske úrady, e bude
ich "informant". Tak ho aj v dôvernom memorande pre anglické ministerstvo
zahrani ných vecí opakovane ozna uje R. W. Seton-Watson. Toto tvrdenie v ak
nemo no dokáza , preto e Masarykovi udia z viedenských úradov a archívov
koncom roku 1918 odviezli tri nákladné vagóny dokumentov. V Prahe ich dôkladne
preh adalo dvadsa vedcov, historikov a úradníkov... Vo februári 1920
Masarykovi agenti nelegálne previezli do Prahy súkromné dokumenty habsburskej
rodiny. Aby sa vyhli prehliadke dvoch nalo ených áut pohrani iarmi, pre li
rakúsku hranicu 100-kilometrovou rýchlos ou, ím zavinili pohrani ný incident
so stre bou.
K neobvyklým názorom TGM patrilo po atie dejín: "Historie není v dou a pou ením
o tom, co bylo a co bylo dávno, je pou ením a v dou o tom, co je a bude". Toto
sa pod a J. Kalvodu blí i modernej totalitnej predstave, e história je
sú asnos , reflektovaná v minulosti. Masaryk dokonca sám seba pova oval za
históriu: "Také já s mým v domím a sv domím jsem historie." Mnohé z jeho
falo ných alebo nepravdivých tvrdení sledujú skôr partikulárny politický cie :
"p íslu níci katolické církve l ou více ne protestanté", "pape l e více ne
Rus", o nespokojných men inách v ním riadenom eskoslovensku aj po Kadanskom
masakre, kde esi zastrelili 45 Sudetských Nemcov, naivne veril, e ho uznávajú
"za spole ný domov". Pod a Kalvodovho hodnotenia na s. 29 bol TGM dokonca dnes by sme povedali - patavedec: "P edpokládal to, co cht l dokázat."
Bratislavský omyl
Ako informujú bratislavské Staromestské noviny z 25. marca 2000 - jedna z ulíc
sa bude vola po Masarykovi. Demokratická strana u navrhla premenova Nábre ie
arm. gen. Ludvíka Svobodu. lenom echoslovakistickej Demokratickej strany,
ktorá dodnes neodsúdila zlo iny echoslovakizmu je aj horecitovaný F. ebej.
Doteraj ie nepomenovanie po Masarykovi je výhodou Bratislavy a mo no nechcenou
múdros ou jej zastupite ov. Teraj ie rozhodnutie vo svetle najnov ích poznatkov
neobstojí. Koniec Masarykovho mýtu - jedného z posledných pozostatkov
koloniálnej propagandy - dopodrobna objasníme v al ích pokra ovaniach.
Xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Josef Kalvoda: Genese eskoslovenska, Praha 1998, s. 446 a násl.) (The Genesis
of Czechoslovakia, Boulder, New York 1986)
O samotném Masarykovi se tená dozví hodn . Pochopí jeho obsesivní nenávist k
církvím (zejména k církvi katolické), která vrhá dlouhý stín a do na í
sou asnosti. Uvidí, e sám Masaryk byl pova ován svými sou asníky tém za
sektá ského v dce a e lenové jeho Realistické strany jej pova ovali za svého
"pastý e". Zjistí, jakou vnit ní sílu m e získat lov k tím, e byl dlouho
neprávem pova ován za outsidera. A pozorný tená jist také pochopí, pro se
velcí duchové u nás i ve sv t hodí jen do velkých a zásadních d jinných
okam ik a pro jsou pro n normální asy tak t sné a odsuzují je do role
statist .
V p ekladu Ale e Valenty vydalo nakladatelství PANEVROPA.
Xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Pan Kalvoda, bol za svoje nazory sustavne napadany, nielen slovne ale aj
fyzicky v USA a aj v Cechach. Vyssie uvedeny autor ho nazval Slovakom a na
sustredeny utok Lidovych novin chcel vyuzit pravo odpovede, ktore mu bolo
odoprete az nakoniec nepochopeny, zatrpknuty so zialom zomrel.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
http://deliandiver.org/2009/02/mnichovska-zrada-nebo-prazsky-krach-cast-1.html
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
nase mesta by mali mat ulice a namestia pomenovane
po Suchonovi, Bethovenovi, Murgasovi, Cikerovi, Lisztovi, atd.
Nase mesta i dediny, chramy, ulice atd su vysledkom historckeho behu
casu a zaznamenavaju dobre i zle casy, dobrych i zlych Slovenov aj
polSlovakov, a tiez aj dobrych i zlych cudzincov, a keby sme vymazali vsetky
zle postavy z nasej minulosti, tak by sme boli anjelickovia, ktorych nozicky sa
nikdy nedotkli poskvrnenej slovenskej zeme. Mame snad vynechat z pamati
slovenskych vodcov, ktori nechali sv. Metoda uvaznit? Dokonca i politicku
cistotu milujuci Sovieti si ponechali Cara na koni. Masaryk podla mna by nikdy
nemal patrit do stredu Bratislavy ani na prominentne namestie, ale na uliciach
novovystavby niekde vo vzdialenom predmesti by som jeho meno toleroval ako
pripomienku nebezpecia zabudnutej historie. Pan Primator Durkovsky mal to tak
na mysli, ked pisal p. Petrovicovi, "ze nove ulice a >stvrte sa v Bratislave
denno-denne buduju, a preto uplatnenie mena T.G. Masaryka na jednu z nich by
malo byt celkom prijatelne vsetkym." A ak by raz niekto poukazal, ze sme
proti-ceski sovinisti, tak ho zavedieme na ulicu T.G. Masaryka v este
nedosidlenom predmesti.... Co chyba v dopisoch p. Primatora p. Petrovicovi, je
poziadavok, aby esko-Slovensky výbor sa
postavil za cesko-slovensku reciprocitu a zozbieral zoznam ulic v ceskych
mestach, ktore nesu meno Milana Rastislava Stefanika. A ak by ten zoznam bol
prilis kratky, C-S Vybor by mohol urgovat starostov ceskych miest, aby do z
oznamu prispeli. A ak by sa ten Vybor tejto ulohy vzdal, tak by mu pan
Primator mohol dopurucit rozpustenie C-S Vyboru ako nepotrebneho.
H
++++++++++++++++++++++
Xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Z tohto h adiska ide o ve mi cennú správu. Bez toho, aby ste k nej pripojili
komentár som sa dozvedel dôle ité skuto nosti, a to, e:
1. v na ej populácii je silné pro eskoslovenské cítenie,
2. toto cítenie za ína nadobúda organizovanú formu,
3. opiera sa o rozvíjanú ideológiu,
4. táto ideológia zrejme inkorporovala ako základnú premisu echoslovakizmus,
teda teóriu jednotného eskoslovenského národa, v ktorom Slováci predstavujú
len jednu vetvu spolo ného kme a.
Z h adiska týchto skuto ností samotná pozvánka obsahuje l i, alebo prinajmen om
protire enia: Masarykova politika nemala za cie pozdvihnutie Slovákov ako
samostatného národa, ale ich integráciu do eskoslovenského národa. A táto
politika bola nástrojom pre oslabenie pozícií nemeckej men iny, ktorú pova oval
Masaryk a Bene za prvok oslabenia. Keby boli títo politici vytvorili
federáciu, v ktorej by boli mali primerané postavenie Slováci (pozri
Pittsburská dohoda) aj Sudetskí Nemci, nebolo by do lo k rozpadu
eskoslovenska, resp. Hitlerova agresia by bola musela dosta iné nálepky.
Ke e ide o rozpravu, bolo by cenné, keby sa podujatia zú astnili aj udia
iného názoru, ne má pán Petrovi . Mimochodom, je prízna né, e sa so svojimi
teóriami obracia na dôchodcov, preto e kalkuluje s nostalgickými spomienkami na
mlados , ktoré sú silnej ie, ako racionálne uva ovanie. To sved í o premyslenom
postupe.
S
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
mame tu nieco vyznamne pomenovane po Hlinkovi?
Masaryk je symbol "ceskoslovenskeho naroda" a cechoslovakizmu.
Ten kocur pred ND uz staci
S
Xxxxxxxxxxxxxxxxxxx
dodporucujem neodkladne splachnut a dobre vydenzifikovat zachod...
K
Xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
mám taký dojem, e páni dôchodcovia sú odchovaní na esko-(slovensko)-m mlie ku
a velebenie Masaryka, aj ke má zásluhy na vzniku esko-(Slovenska), nie je
potrebné. Skôr by sme sa mali sna i o pomenovanie významných a pekných lokalít
v hlavnom meste Slovenska pod a významných Slovákov, vo i ktorým máme e te
ve mi ve a dlhov. Len tak narýchlo: je v BA ulica alebo námestie sv.Cyrila a
Metoda, Rastislava, krá a Svätopluka, Pribinu, Koce a,krá a Sama a na lo by sa
mno stvo al ích, ktorí by si zaslú ili aby o najvä ie námestie nieslo ich
meno.
20 r.po vzniku SR sa pýta moderátorka akejsi relácie vo verejnoprávnej STV
súdr. Budaja, Kusého a i., i bola potrebná samostatná Slovenská republika
!!!!! Nech sa to ide opýta Francúzov, Nemcov, alebo na ich ju ných susedov !
E te stále smútime za eským jarmom ?
D
Xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
pekne Vás pozdravujem a pripájam návrh. V súvislosti s blí iacim sa 90. výro ím
definitívneho ukon enia prvej svetovej vojny navrhujem, aby sme pomenovali
verejné priestranstvo v na om hlavnom meste pod a palaáca TRIANON, kde sa 4.
júna 1920 definitívne uzavreli dejiny Uhorska a za ali sa nové dejiny ná ho
národa najprv v SR a neskôr v samostatnom Slovensku.
Vzdá sa tým pocta
1. významnému výro iu v dejinách Slovenska a Bratislavy;
2. mnohým osobnostiam, usliujúcim sa po as prvej svetovej vojny o uzavretie
dejín utlá ate ského Uhorska;
3. spojencom, osobitne Francúzom, Ameri anom a Britom, ktorí na mierových
rokovaniach ne aleko Parí a otvorili nové perspektívy pre Slovensko;
4. palácu TRIANON vo Versailles, kde 4. júna 1920 podpísali mierovú zmluvu s
Ma arskom zástupcovia rodiaceho sa esko-Slovenska;
5. hrdinom, ktorí padli v boji za oslobodenie Slovenska po as prvej svetovej
vojny, vrátane M. R. tefánika a obetí bo ebvickej okupácie zna nej asti
Slovenska v roku 1919.
Myslím, e to sú dostato né dôvody na to, aby sa v na om hlavnom meste na iel
priestor a jeho slávnostným pomenovaním na TRIANONSKÉ (NáMESTIE, ULICA,
NÁBRE IE a pod.) by Bratislava pdo Va ím vedením vzdala úctu významnému mí niku
v na ich dejinách.
T
Xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Tomas Masaryk bol vraj nechcene dieta akehosi zidovskeho statkara na
juhovychodnej Morave. Vraj tehotne dievca vydal(i) za miestneho kocisa (u toho
statkara) Masaryka. Tak maly Tomas dostal priezvisko Masaryk. Matka bola
Moravanka, alebo moravska Nemka. Zda sa, ze Masaryk je naozaj slovenske meno.
Pozanal som u nas viacerych.
Masaryk sa nikdy necitil byt Slovakom, ani najmenej. Sprvu vo Viedni ucil,
tusim na univerzite, a bol oddanym monarchistom Rakusanom. Ked sa to zacalo
za 1. svetovej vojny s Rakuskom knisat, zanuchal prilezitost... Nie on bol
hlavnym cinitelom tzv csl. odboja, za oslobodenie Ciech Moravy a Slovenska, ale
rozhodne Dr. M.R. Stefanik. Ten ako obcan, neskor vyznamny general francuzskej
armady (letectva). Stefanik zacal s leteckym prieskumom nepriatelskych pozicii.
Stefanik mal styky aj v Taliansku. Mal snubenicu akusi taliansku slachticnu,
ktora neskor prisla aj na Stefanikov hrob na Slovensko.
Je takmer iste, ze Masaryk PRINAJMEN VEDEL, AK NIE PRIAMO ODSUHLASIL
ZOSTRELENIE STEFANIKA v dobre znamej udalosti. Masaryk vraj stale zdoraznoval
ceskoslovensky NAROD. Okrem toho, Masaryk poprel podpis na Pittsburskej dohode,
resp. nejakym sposobom (podrobnost som uz zabudol) znevazil Pittsbursku dohodu,
ktora bola zakladom ustanovenia spolocneho statu ako statu dvoch rovnopravnych
narodov a so slovenskou autonomiou. Nazov noveho statu bolo oficialne
Cesko-Slovensko. Toto (teda so spojovnikom) so ja, osobne, videl v starsom
vydani napr. americkeho velkeho Websterovho slovnika. No, ale v Republike sa
potom uz vzdy pisalo len Ceskoslovensko.
Masaryk mal zenu americku zidovku Garyg (alebo Garik) teda Tomas Garyg Masaryk.
Zidia ho podporovali a on sa k nim hlasil, resp. okolo nich krutil. Masaryk bol
tiez zodpovedny za ustanovenie svojho nastupcu, znameho nepriatela Slovakov a
nakoniec kata nasho 1. prezidenta Dr. Tisu. Masaryk a Benes boli ruka v
rukavici, samozrejme protislovenskej.
Ze si Masaryk prisvojil, resp. oblubil zamok v Topolciankach? Nuz, dobre sa mu
tam jazdilo. Ocividne mal () velkopanske zaluby.
Co sa tyka jeho svetoveho humanizmu. O tom vela neviem. Ale viem, ze ten velky
humanista veselo daval strielat do slovenskych i ceskych robotnikov.
Ja mam tu na polici svoju najvzacnejsiu knuhu, citanku z prvej triedy ludovej
skoly: Prva kniha. Zacal som chodit v roku 1938. Prisiel 14. marec 1939, este
v prvej triede. Stale je v tej citanke obraz Taticka Masaryka s basnickou:
Taticko stary nas sedivu hlavu mas... Cela stranka spolu s obrazom Taticka je
popreciarkovana, zaciernena, s vetou od prvacika-Slovacika: Toto sa nesmie .
Ja osobne mam prinajlepsom neutralny postoj k Masarykovi, v skutocnosti
negativny. A mal by som k tomu asi dost dovodov.
Koncim zvolanim: Ruky prec od Masaryka! S Masarykom do prepadliska dejin!
Bratislava bez Masaryka bude dychat lahsie!
Z
Xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Slovensko nemá dlh vo i Masarykovi - on má dlh vo i Slovensku. Máme dos
Slovákov, ktorí sa zaslú ili o Slovensko a ná národ, po ktorých mô eme
pomenúva ulice, námestia, parky at . Máme udne pomenovanú bratislavskú
univerzitu, máme nevhodne pomenované námestie..... Máme ve a dlhov vo i sebe.
A
++++++++++++++++++++++
N kolik v t
Úterý v 17:19 |Ji ina iklová | Názory - lánky
Ji ina iklová
Narodila se v roce 1935 v Praze. Vystudovala historii a filozofii na
Filozofické fakult Univerzity
Karlovy v Praze. V roce 1965 se podílela na zalo ení katedry sociologie FF UK.
Kv li své
anga ovanosti byla po 21. srpnu 1968 z fakulty vylou ena a pozd ji v zn na za
í ení zahrani ní
literatury. Po roce 1989 se vrátila k výuce sociologie a podílela se na
zalo ení Katedry sociální
práce FF UK i pra ského Centra pro Gender Studies.
P ed 20 lety se schylovalo ke konci vlády komunist nad na í zemí a o tuto
zm nu jsme aktivn usilovali.
Za 20 let mnozí z nás svým umem, pílí a inteligencí dosáhli profesních úsp ch
a blahobytu, o kterém se nám za komunismu ani nesnilo.
Budování soukromého úsp chu jsme vykoupili tím, e jsme a p íli ochotn
odevzdali osud v ci ve ejných do chtivých a chamtivých rukou.
Skandály dne ních politik sledujeme se stejným znechucením jako n kdej í
tupost t ch komunistických. Nap í zemí se rozrostl bezprecedentní systém korupce na
komunální, krajské i centrální úrovni.
Vstupenkou na lukrativní posty polostátních podnik a organizací s miliardovými
rozpo ty je legitimace nebo sp ízn nost s velkou politickou stranou.
Nepozastavujeme se nad tím, e v zemi, kde je pracovní síla 3x levn j í ne v
západní Evrop , je kilometr dálnice 2x dra í.
Nepozastavujeme se nad tím, e miliardové ve ejné zakázky získá ministrova
firma s momentáln neznámým vlastníkem - akciemi na doru itele.
Nepozastavujeme se nad tím, e bývalý premiér vyd lal desítky milion na
obchod s akciemi od podnikatele, kterému p edtím zajistil miliardovou dotaci.
Nepozastavujeme se nad tím, e výroba tramvajenky s ipem stojí v Praze 10x
více ne v Londýn nebo v Pa í i.
Vleklá vy et ování, kdy k nim v bec dojde, kon í tím, e obvin ní se
neprokázala. Pokud magistrátní ú edníci uvíznou v síti policie, tak jedin té výcarské
nikoli eské.
V na í zemi lze dnes ustát jakýkoli skandál,za n kolik dní ho p ekryje ten
dal í. Hlav státu, zam stnané vlastní je itností a bojem proti nebezpe í evropské
integrace, nestojí korupce za p l slova.
I kdy je to dnes mén okaté, média v dí o em psát víc, o em mén , o em nic.
Zatímco v dobách komunismu jsme museli p ekonávat strach, nyní je p eká kou
lenost.
Nadáváme na ceny, ale jsme líní zm nit banku nebo telefonního operátora.
Necháme se st íhat jak ovce. Jsme líní se informovat, vytvá et si, prosazovat a
bránit sv j názor.
Místo p ísunu a zpracování informací si vymýváme mozky stupidními seriály.
Místo zpráv a názor teme v bulváru o celebritách, kdo komu zahýbá a s kým.
Ná národní cynismus se masochisticky vy ívá v tom, jak hrozné panují pom ry a
sami krom vymý lení vtip ned láme nic.
Ti p ihlouplí se je t roz ilují nad stotisícovými platy, ale miliardové causy
jim unikají.
Svou lenost pak omlouváme filozofií, e "jsou stejn v ichni stejní", p ípadn
"tihle budou je t hor í".
Za nezájem a lhostejnost k osudu v cí ve ejných zaplatíme vysokou cenu.
Korupce prodra uje v t inu investic financovaných z daní i z obrovského
deficitu. Ukrajuje ance na ich d tí, na nich v soukromí tak usilovn pracujeme.
Zadlu uje zemi, která bude jednou jejich.
Dv nejv t í strany si rozparcelovaly tuto zemi s tím, e stejn budeme muset
volit jednu z nich bez ohledu na to, jak p ezírav se k nám budou chovat. Myslí si,
e sta í prov trat stra áky, zahrát na strunu sociálních jistot pro jedny a strunu
nízkých daní pro druhé. Technika jejich vládnutí p itom dlouhodob vylu uje jedno i
druhé.
Monopol jedné strany v na í zemi nahradila st ídavá a na komunální úrovni i
spole ná vláda dvou stran, které se v dycky n jak dohodnou. Je p itom z ejmé,
e i ostatní strany vyu ívají své zaslepen loajální "fanou ky", ochotné jim
odpustit úpln cokoli.
Vedení velkých stran sází na to, e se budeme bát zahodit ná hlas podporou
malých, nových i exotických a e nám nezbude ne zvolit jejich oran ovou i modrou
ko ili bli í ne toho druhého kabát.
Kolikrát jsme u sly eli, e "není koho volit", mnozí volit necht jí a nep jdou.
Kolikrát jsme svou volbu s pocitem studu nikoli hrdosti, zd vod ovali men ím
zlem. Není snad práv takovýto vynucený hlas z rozumu ten "vyhozený"? Jakou
cenu má v bec ná hlas, kdy ho dáváme se sk íp ním zub ?
Nikdo z nás si ned lá iluze, e by malé politické strany byly lep í a estn j í
ne ty velké. Moc korumpuje v dy. Ale absolutní moc korumpuje absolutn .
Mo ná jsme se n kdy ptali na ich rodi a prarodi : "A pro jste s tím tehdy
n co neud lali?" P ipravujme si dnes odpov pro na e d ti.
Nemusíte to podepisovat. M ete to poslat dál.
Ji ina iklová
Klimentská 17, Praha 1.
e-mail: [email protected]
++++++++++++++++++++++
Komu vadí slovenský kres anský dvojkrí na eurominciach? Pýta sa vo svojom príspevku
PharmDr. Peter Rastislav Socha.
Vadí (ne)kres anským demokratom kres anský krí ?
(Alebo ako na a vláda vyhadzuje milióny von oknom)
18. október 2010
(Príspevok do Stálej konferencie Panslovanskej únie)
www.pansu.sk
Slovensko sa nachádza u pár mesiacov po parlamentných vo bách ale mnohým z nás e te
nesvitlo o sa týmito vo bami, cez nimi dosadených nových ví azov, za alo (?), pokra uje
alebo dokon uje Ka dý nech si vyberie pod a toho ako sleduje, i pamätá si innos týchto
lokajov globalistickej politiky ich mecená ov z poza Ve kej mláky .
Za alo to u v roku 1990, dosadením malého fúzkatého mu í ka na pra ský hrad, ve kou
demontá ou (za horlivej spolupráce slovenských tzv. kres anských politikov). Demontá ou
slovenského priemyslu, finan ných a sociálnych istôt, ako aj al ích vymo eností
Na krátky as sa Slovákom, vidiacim si alej od nosa, podarilo vytvori u druhý samostatný
slovenský tát. Potom znovu zaúradovali mozgy naivných slovenských voli ov s kres anským
cítením, ktorí opä volili (ne)kres anských politikov. Moci sa ujali ví azi, ktorí vlastne
nezví azili a nastúpil nový, tentoraz slovenský (?) malý fúzkatý mu í ek (stredná Európa v
20. storo í mala tragické astie na takýchto mu í kov). A nastalo al ie demontovanie
ekonomiky a tátnosti. Po krátkodobom národno tátnom vzopnutí, sa opä k moci (za tedrej
dolárovej pomoci) dostali tí o nezví azili! A tak sa za ala, i pokra uje, definitívna
demontá tátu, tátnych in titúcii a vôbec, v etkého slovenského. Od za iatku ich panovania
nepo u z (ne)slovenských médií ale aj úst politikov, o slovenskej republike ale iba o
(tejto)krajine! No a teraz títo staronoví mocipáni, akoby cítili svoj skorý koniec, sa ponáh ajú
s likvidáciou aj posledných symbolov tátu, i slovenskosti. Za alo to síce u skôr. Cynicky,
presadením si in talácie sochy symbolicky malého generála tefánika, akoby robotníka v
montérkach, pod obrovským a vo vý ave postaveným levom z Judu, oto eným smerom k
(blízkemu) východu A to na takom vidite nom mieste, aby nielen úbohí Slová ikovia, ale
aj bohatí cudzinci, z výletných lodí, pochopili, kto je tu pánom! al ím protislovenským
inom je obnovenie snahy postavi na vysokom pylóne, pred Slovenským národným múzeom
sochu Masaryka - symbol kolonizácie Slovenska! No ale e te predtým chce táto vládnuca
kamarila úplne dokon i likvidáciu v etkého slovenského Za alo to bezbrehým útokom a
snahou o likvidáciu staronového symbolu slovenskej suverenity, i tátnosti, sochy
Svätopluka, dehonestovaním, a fa izovaním starého a zárove sú asného tátneho symbolu,
dvojkrí a. Pokra uje to snahou zru i al ie slovenské in titúcie, predstavujúce suverénny
tát, Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu. No ale v reálnej praxi u prikro ili priamo k
likvidácii al ieho symbolu na ej tátnosti
A tu by som sa chcel dosta k tomu, o sa naozaj deje a o som nazna il u v názve lánku. V
týchto d och som objavil jednu nehoráznos . Bez oznámenia verejnosti, i súhlasu
parlamentu (ak je to potrebné), národná banka , i vlastne vláda, pustila do obehu novú emisiu
dvojeurovej mince. Ale akú?! Na rube nenesie dvojkrí , teda oficiálny znak ná ho tátu, na
ktorý máme na minciach právo! Ale je tam, akoby na výsmech, vyrytý nevkusný paná ik zo
semaforu, dr iaci v ruke symbol eura. Toto je nehorázny in, nielen preto, e v obehu sa
nachádzajú u dávno vyrazené dvoj eurovky, stiahnutie ktorých, ako aj ich likvidácia, bude
stá mno stvo miliónov, ale ove a viac stála výroba týchto nových a vôbec nepotrebných. Vie
o tom niekto? Vedia o tom, poslanci slovenského parlamentu, nielen opozi ní, ale aj
provládni, i iní politici? No, to je iba za iatok. Vyzerá to tak, e kvôli tomu krásnemu
tátnemu ale aj kres anskému symbolu budú skoro vymenené v etky na e mince. Kto to
vymyslel! Kto to dovolil! A ko ko stoviek miliónov, i miliárd bude táto nehoráznos stá ?
Ako a kedy to vysvetlia radovému ob anovi, ktorý si neustále musí u ahova opasky a
dopláca stále sa zvy ujúce doplatky, i nakupova stále drah ie potraviny a predmety dennej
potreby, lebo táto vláda vraj nemá peniaze! Nemá pre ob anov vlastného tátu ale ma na
zbyto nú výmenu obe iva. Ale hlavne na likvidáciu tátneho symbolu. Symbolu, ktorý
zvidite uje Slovenskú republiku v Európe a mo no aj v ostatnom svete. Lebo ak
ktorýko vek ob an v eurozóne dostane mincu s týmto kres anským a tátnym symbolom do
ruky, tak ho zaujme. A bude zvedavo zis ova z ktorého tátu minca pochádza. Tak zistí, ak
to nevedel, e existuje akási Slovenská republika a akýsi slovenský, navy e kres anský,
národ. Potom mo no sa bude zaujíma o to, kde sa tento kultúrny a kres anský tát nachádza
a mo no ho aj bude chcie nav tívi . Ale o to asi niekomu ide. Aby o nás nikto nevedel, aby
nás nikto nenav tevoval a aby sme ekonomický nerástli ale zaostávali. lebo tak nás ktosi bude
môc lep ie zotro i a udr iava v novej koloniálnej závislosti.
Z tohto dôvodu sa pýtam verejnosti, hlavne kres ansky cítiacich voli ov, e kedy precitnú zo
svojej naivity a viery, e strany a hnutia majúce v názve kres anský, sú kres anské! A kedy
ich kone ne prestanú voli ? Ve akí sú to kres ania ke si nectia kres anský krí a s
ahkos ou ho na peniazoch svojho tátu nahradia groteskne nekres anským paná ikom zo
semaforu? A ako si teda vá ia kres anskú vieru, ke si nevá ia jej symbol, ba je im a
odpudzujúcim. Sú to e te vôbec kres ania? Alebo sa a doteraz na nich iba hrali? A tak týchto
voli ov vyzývam, nech sa nato priamo spýtajú tých ktorých volili. Takisto iadam aj
ostatných voli ov, ktorým to nie je jedno aby oslovili poslancov strán ktoré volili, aby títo za
nich iadali od vlády vysvetlenie od koho mala mandát na takúto nehoráznos . Ale aby trvali
na zarazení tejto nehoráznosti a na potrestaní jej iniciátorov. Preto e ke nezarazíme takéto
svojvo nosti, hrani iace s proti tátnou innos ou v zárodku, do káme sa e te vä ích
nehanebností a pinavostí, kon iacich sa zru ením na ej, a ko vydobytej tátnosti!
PharmDr. Peter Rastislav SOCHA
++++++++++++++++++++++
Od pádu vlády jednej strany a od vzniku druhej Slovenskej republiky, ale u aj od ná ho
vstupu do Európskej únie, ubehlo u dos asu, aby sme sa za ali vá ne zamý a nad tým, i
sa vývoj uberá správnym smerom a i netreba náhodou nie o zmeni . Príspevok Dr. ottera
ukazuje priamo a bez vytá ok na viaceré problémy.
Globalizácia, samozvané elity a zakomplexovaní ob ania
23. október 2010
(Príspevok do Stálej konferencie Panslovanskej únie)
www.pansu.sk
Integrácia Európy ako sú as , i jeden z prejavov globalizácie pod a niektorých politológov
v eobecne vraj dejinný proces vývoja udskej spolo nosti sa nám pomerne asto nejaví ako
harmonický, prípadne ako stály postup k vä ej miere spolupráce. Treba ma na pamäti a
nezabúda , e v minulosti vznik globálnej spolo nosti zvä a priná al katastrofické konflikty
(rozvrat miestnych spolo ností, i nezriedka aj úplné vyhladenie celých etník). Slovensko e te
pred nedávnom ijúce v sovietskej sfére vplyvu, dnes si jeho eurohujerská as obyvate stva
zvolila (referendom) novú totalitu, Európsku úniu. To práve totality sa vyzna ujú tým, e
striktne dodr iavajú smernice, ak né plány a zákony. Av ak iba také, ktoré si sami vytvoria a
ktorými potom terorizujú vlastné obyvate stvo. Ekonomicky i administratívne. Re pektujme
pravidlá hry tam, kde majú zmysel. Kde bránia slobodu, osobnú aj ekonomickú, kde
pomáhajú rozvoju, vzdelanosti, výskumu.
V zastupite skej demokracii, sa nám vyk ul aj iný problém - hodnotový. Sú hodnoty
o ktorých hovoríme a hodnoty, v ktorých ijeme. Táto skuto nos nás privádza k uvedomeniu
si stáleho významu európskych národov a ich vedomie vnútornej vzájomnej spolupatri nosti
v rámci Európy a záujmov definovaných vnútri národného tátu a reprezentovaných navonok
jeho predstavite mi. Áno máme zastupite skú demokraciu. Údajne. Ale iaden poslanec nemá
právo re pektova zahrani ný diktát a uvrhnú vlastných udí, ktorých zastupuje, do biedy.
Európska integrácia z aleka nie je taká jednoduchá ako bola pôvodne prezentovaná
a pravdepodobne bude dlh ia ak vôbec bude zav ená - ako je ivot jednej generácie.
Realita stretu národných záujmov a schopnosti jednotlivých národných reprezentácií tieto
záujmy formulova u robí nemalé problémy.
V tomto asto krát humbugovom dianí vyvstáva ná slovenský problém. Otvoreným
problémom je na a neschopnos a asto aj neochota formulova národné záujmy, a to
predov etkým preto, e na e národné povedomie pokrivkáva za národným povedomím nie len
najbli ích susedov, ba dá sa poveda , e u nás v nie malej asti spolo nosti neexistuje. To
potom zákonite vedie k tomu, e politická reprezentácia vystupuje nie v národných záujmoch,
ale v záujme úzko straníckom, i dokonca ím alej, tým viac osobnom.
Táto skuto nos má za následok prehlbovanie ob ianskej politickej pasivity a
znehodnocovanie hodnôt demokracie. V skuto nosti ani neexistuje spolo enské vyhodnotenie
s jednotným záverom pojmu demokracia. Ka dý si ju vykladá po svojom. Problém ako
o ividný sa nám u ukázal v prvých mesiacoch novej vlády a je pre sú asnú situáciu
prízna ný. O akávania ob anov a faktické konanie vlády je nato ko rozporné a nepreh adné,
a je chaotické.
Takto sa slovenský národ a celá slovenská spolo nos ocitá v otvorenom globálnom svete,
tvárou zvráskavenou nemalými problémami a tvárou v tvár ostatným mocným hrá om, bez
toho, aby sme mali vyrie ené základné podmienky svojho fungovania vo vlastnom táte a
fungovania svojho tátu ako demokratickej spolo nosti ob anov.
V podmienkach daných globálnou konkurenciou, a tým stretávaním rôznorodých
skupinových záujmov, je drobenie slovenskej spolo nosti nato ko vá nym nedostatkom, e
dramaticky zni uje na e ance by úspe nými, preto e neobhajujeme ani len na e základné
národné záujmy, lebo ich nemáme ani vytý ené.
Praktickým príkladom tejto skuto nosti, uduj sa svete, sú útoky lenov vládnej garnitúry na
národné piliere vlastného národa, i u ide o sochu Svätopluka, súso ie túrovcov, národné
symboly v kolách, jazykový zákon a boh vie s ím e te slu niaci a zodpovední prídu.
Na chví u ponechajme túto otázku stranou, preto e nám poslú ila zatia len na ilustráciu
popisu stavu slovenskej spolo nosti a jej reprezentácie ako prejavu skupinového
a individuálneho, ako vzor ne iaduceho a kodlivého faktora. Z uvedeného vyplýva: o je
prí inou toho, e amorálne a rozumu prie iace sa skupinky a indivíduá, sa tak nelogicky
udr iavajú pri moci a pový enecky, arogantne a poh davo sa správajú vo i Slovákom? o
spôsobuje, e najdôle itej ie otázky národného uvedomenia sú ve kou as ou slovenskej
spolo nosti ignorované? Pre o by malo by postavenie sa za civilné práva národa
zavrhnutiahodné, ke postavenie sa za práva men ín je chvályhodné? Pre o zna kou
patriotizmu je u nás klamstvo a kráde ? Pre o slovenská humanitná inteligencia je na
posmech, alebo prehliadaná, i ignorovaná?
Odpovede na tieto otázky by si zaslú ili hlbokú analýzu na úrovni vedeckej práce, o by
potrebovalo ove a vä í vyjadrovací priestor aký je v tomto príspevku k dispozícií. Preto sa
pokúsim stru ne vyjadri niektoré prí inné domnienky.
Zrejme jedna z prí in je strach a obavy slovenskej inteligencie o pracovné miesto, umocnený
opakovanými skúsenos ami s masovou perzekúciou nepohodlných jedincov, prípadne
mediálnym dehonestovaním. Tento strach je permanentne udr iavaný, napríklad aj
pracovnými zmluvami na dobu ur itú, ktorými je postihovaná inteligencia. Strach tak
nedovolí zverej ovanie vlastných názorov a verejné vystupovanie.
Slovenské koly nie sú nosite mi národovectva a vlastenectva. V slovenskom intelektuálnom
prostredí stále pretrváva bojazlivý duch a hlboký nezdravý re pekt vo i cudzím rozhodnutiam
a nie duch ako tvorca rozhodnutí. Poddanstvo nie a nie vykoreni , ve sme ob ania svojho
vlastného tátu! Potlá anie kritického myslenia a schopnosti samostatne rie i problémy sú
brzdou ná ho vývoja. Sumu vedomostí nevieme adekvátne vyu i a niekedy a slepo
a poní ene sa podria ujeme v spolo enskej hierarchii vysoko postaveným.
Posledné obdobie sa nám tu okato vtiera samozvaná kvázi elita slu ných , v aka ktorej sa
as národnej inteligencie nechápe ako sú as národného celku, ale ako skupina akýchsi
zatuchnutých ome kancov z devätnásteho storo ia, z ktorých táto elita robí ovinistov,
fa istov, pri om vedome zabúda na svoje totalitné komunistické korene. Táto kvázi elita sa
povy uje nad oby ajných udí, preto e sa cíti by vy ou mocou povolaná k vládnutiu.
Títo samozvaní intelektuáli zlyhali v rozhodujúcom momente
nechceli suverénnu
Slovenskú republiku a zlyhávajú aj dnes vo svojich funkciách, vo svojom poslaní odovzda
tát právny, funk ný, nevykradnutý spokojným irokým vrstvám populácie na konci
volebného obdobia.
No a ke sa k tomu pridá zásada, e ka dá moc korumpuje, tak mô eme hovori o ve mi
ne astnej kombinácií vlastností slovenskej vrchnosti. Ich zdie ané hodnoty zodpovedajú skôr
totalitným, i teokratickým spolo nostiam, ne spolo nosti liberálnej a demokratickej.
Za týchto okolností nie je mo né obnovi význam humanistických morálnych hodnôt, ani
získa potrebnú sebaúctu a re pekt vo svete a zjednocujúcej sa Európe. Bez jednozna ného
verejného a hlasného odsúdenia akejko vek totality a teokracie bez prijatia patri ných krokov
- z dôvodov historickej zodpovednosti - nie je ani mo né zabráni podobným pokusom
o parazitovanie a afárenie kvázi elít, nies priamu zodpovednos za spôsobené kody
zlo innými aktivitami.
Vá nou prí inou je absencia aktívnych ob anov a ich rôznorodých spolkov, spojených
vedomím s týmto tátom.
Národní intelektuáli asto krát u z vy ie uvedených dôvodov nechcú vies diskusiu s
ob anmi, ale ani ob ania o takúto rozpravu nestoja. Medzi ob anmi a inteligenciou stoja
médiá monopolizované nieko kými záujmovými skupinami a ú inne bránia vzniku, o i len
náznakom takéhoto dialógu.
Dlhotrvajúcou diagnózou je ná komplex menejcennosti. Obnovenie ob ianskej spolo nosti
nie je mo né bez nadobudnutia sebavedomia, hrdosti a vzájomnej dôvery medzi slovenskými
ob anmi. K sú asnej slovenskej zakomplexovanosti naozaj nie je dôvod. Mô eme teda by
hrdými slovenskými vlastencami, bez toho aby sme museli upada do ovinizmu. Koniec
koncom prakticky neexistujúci ovinizmus nám vy ítajú predov etkým tí, ktorí sú sami
ovinistami.
By národovcom a vlastencom v globalizujúcom sa svete a zjednotenej Európe znamená by
rovnými medzi rovnými a hrdými medzi hrdými.
Dr. Vladimír otter
++++++++++++++++++++++
Slováci dali do e-Health 12 miliard. Léka i zu í.
14.10.2010
Zdroj: www.tribune.cz
eské ministerstvo zdravotnictví zatím elektronizaci pouze plánuje. Na Slovensku u vyhrála
firma ob í tendr v p epo tu za 12 miliard korun. Sloven tí léka i to pova ují za velmi
ne astný krok. Nelíbí se jim, e zapojení do systému má být povinné pro léka e i pacienty.
V echny náklady na elektronizaci budou léka i hradit ze svých zdroj . Správcem centrálního
portálu Národního zdraví má být izraelská soukromá spole nost léka i se obávají úniku
citlivých dat do zahrani í...
eské ministerstvo zdravotnictví chce do ty let p evést ve kerou dokumentaci do
elektronické podoby. Na tuto agendu vytvo ila nové místo nám stka, které obsadil Ji í
Schlanger, bývalý p edseda Odborového svazu zdravotnictví (rozhovor najdete ZDE). MZ se
inspiruje vývojem elektronizace zdravotnictví na Slovensku, které vy lenilo na projekt eHealth celkem 400 milion eur (12 miliard Sk). Tento projekt v ak mezi slovenskými léka i
vyvolal velkou nevoli.
Z celkové sumy ur ených na projekt e- Health u bylo 40 milion eur vy erpáno. Ani jsme
nem li mo nost vid t, za které konkrétní projekty byly tyto peníze pou ité, pí í
zástupci Slovenské lekárské únie pecialistov (SLU ).
Na webových stránkách sdru ení - www.slus.sk zve ejnili dokument, ve kterém shrnují
d vody, pro se jim plánovaná elektronizace a centralizace v ech dat ve zdravotnictví nelíbí.
Zaplatí sami léka i
Zdravotnická za ízení, v etn malých ambulantních, si budou muset ve keré vybavení
nakupovat samy. Navíc budou pravideln platit za kolení zam stnanc na pou ívání systému.
Nep edstavitelé mno ství práce navíc (3000 pracovních hodin na poskytovatele) z stane
nezaplacené, navíc poskytovatel bude platit za n co, co pro n ho, pro stát ani pro pacienta
nebude znamenat ádný p ínos. Jediný p ínos z toho bude mít správce portálu, pí í léka i
v prohlá ení.
Podle ambulantních specialist p inese nový systém zapisování dokumentace je t dal í
administrativu navíc. U nyní slovenské ministerstvo zdravotnictví uznalo, e ve
zdravotnictví chybí 3000 léka . Dal í p íliv neúnosn zat ující práce zp sobí mezi léka i
kolaps.
Intimní údaje v rukou izraelské firmy
Léka m vadí, e ve keré údaje získané z vy et ení pacienta, v etn laboratorních vy et ení a
pomocných vy et ení mají být povinn shroma ované ka dou ambulancí a odesílané na tzv.
národní portál, kde budou shroma ovány. Má jít o velmi citlivé informace údaje
o pohlavních chorobách, psychických onemocn ní, o lé b alkoholismu, drogové závislosti.
Budou se zde centralizovat informace o v ech osobách, v etn ve ejných initel
soudc ,
politik , policist , voják apod. Na rozdíl od výpisu z trestního rejst íku se v ak tyto údaje
nikdy nesma ou a bude k nim mít p ístup ka dý, kdo p ístup získá.
Národní portál má spravovat firma Lynx - Ness (jediný ú astník výb rového ízení ). Tato
spole nost je izraelskou firmou. Jak je mo né, e k tak citlivým informacím, jako jsou údaje
o zdravotním stavu slovenských ob an , bude mít p ístup zahrani ní soukromý
správce? ptají se zástupci SLU .
Data uniknou jediným po íta em bez firewallu
Ochrana dat p i tak po etných vstupech, jaký portál p edpokládá, je podle slovenských léka
vylou ená. Tak velký projekt, jaký se plánuje na Slovensku, neexistuje zatím nikde jinde na
sv t . Zákonit bude docházet k úniku informací a samoz ejm zvlá t t ch, které se budou
moci dob e zpen it, pí í ambulantní specialisté a dodávají:
Tv rci systému e- Health na Slovensku se sna í tyto obavy zleh ovat tím, e osobní údaje
lze vykrást také z léka ské ambulance. Tento argument neobstojí v ádné ambulanci nejsou
shromá d né v echny údaje o zdravotním stavu v ech obyvatel Slovenské republiky. P ístup
budou mít nejen skv le chrán né po íta e, ale také po íta e, které nebudou mít aktivovaný
ádný firewall, míní léka i.
Povinné zapojení do systému
Nejvíce vadí Slovák m to, e tento systém bude povinný. Zapojení do programu není
dobrovolné ani pro pacienta ani pro léka e. Léka , který chce z stat ve zdravotnické síti,
musí podle schváleného zákona po ádat do 60 dn o koupi koncového za ízení a m sí n
platit za u ívání národního portálu zdraví.
Ani pacient nemá ádnou volbu. Pokud dává souhlas s tím, e ho léka o et í, automaticky
souhlasí s tím, e ve keré údaje o jeho lé b poputují na centralizovaný internetový server.
e tí ambulantní specialisté: zatím ekáme
Zatím není zcela z ejmé, jakým sm rem se chce vydat eské ministerstvo zdravotnictví. Dle
rozhovoru Medical Tribune s novým nám stkem Schlangerem je z ejmé, e se MZ
minimáln nechá inspirovat slovenskou cestou .
Zorjan Jojko, p edseda Sdru ení ambulantních specialist zatím eká, a bude zve ejn ný
jasný zám r ministerstva. My jsme o tom v rad sdru ení hovo ili zatím jen obecn a shodli
jsme se na tom, e máme dva základní po adavky. Zaprvé - dobrovolnost - jak pro léka e, tak
pro pacienty. Zadruhé - jistota ochrany osobních dat, uvedl Jojko pro Medical Tribune.
(ivb), www.tribune.cz
++++++++++++++++++++++
Ozon
http://www.tigis.cz/alergie/documents/Lajcikova.pdf
++++++++++++++++++++++
Nepriatelia rodiny...
http://cs.gloria.tv/?media=104565
++++++++++++++++++++++
Libor Halik: Arcibiskup Eliá : Základy 1
http://cs.gloria.tv/?media=104529
++++++++++++++++++++++
Libor Halik: Arcibiskup Eliá : Základy 3
http://cs.gloria.tv/?media=104512
++++++++++++++++++++++
JAN PAVEL II. NEM
E BÝT SVATO E ENÝ
http://cs.gloria.tv/?media=98169
Novy svetovy poriadok
http://www.youtube.com/watch?v=TrP8ng-9puw&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=y3X1TCAOGO0&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=fZ41x2aX4lM&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=5napup81Cgw&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=2dbtnFsLXlM&feature=related
++++++++++++++++++++++
Hudo
http://www.youtube.com/watch?v=Z-GbnmMx5ng
++++++++++++++++++++++
Child in Time- Deep Purple
http://www.youtube.com/watch?v=PfAWReBmxEs
++++++++++++++++++++++
brian jones lady jane
http://www.youtube.com/watch?v=S6qu0pdma1w&feature=related
++++++++++++++++++++++
rolling stones-angie
http://www.youtube.com/watch?v=3_7ELfeS4hI&feature=related
++++++++++++++++++++++
Rolling Stones
Satisfaction
http://www.youtube.com/watch?v=Y8T8eNhKSik&feature=related
++++++++++++++++++++++
The Rolling Stones - Paint It Black
http://www.youtube.com/watch?v=fPVUa29kHu8&feature=related
++++++++++++++++++++++
The Troggs- Wild Thing
http://www.youtube.com/watch?v=4qHX493bB3U&feature=related
++++++++++++++++++++++
The Troggs - With A Girl Like You
http://www.youtube.com/watch?v=ijSxDesidiY&feature=related
The Troggs - Love Is All Around
http://www.youtube.com/watch?v=3EXRPxC-5bE&feature=related
++++++++++++++++++++++
The Tremeloes - Silence is Golden
http://www.youtube.com/watch?v=wP3YCZvuB6A&feature=related
++++++++++++++++++++++
Sonny and Cher - I Got You Babe 1965
http://www.youtube.com/watch?v=hLFOpQbtC5c&feature=related
++++++++++++++++++++++
DONOVAN- ATLANTIS http://www.youtube.com/watch?v=leI7sfmipuI
++++++++++++++++++++++
Joe Dassin
http://www.youtube.com/watch?v=oIElXj0ZKlk&feature=related
++++++++++++++++++++++
Rada pre vysielanie ulo ila Markíze pokutu 5 000 eur
Pokutu 5 000 eur musí zaplati spolo nos MARKÍZA SLOVAKIA spol. s r.o.
za poru enie zákona o ochrane maloletých. Na dne nom zasadnutí o tom rozhodla Rada
pre vysielanie a retransmisiu. Sankciu dostala za program Zóna smrti: Sopka v New
Yorku zo 14. mája tohto roka.
Rada za ala aj správne konanie vo i spolo nosti MAC TV s.r.o., ktorá prevádzkuje TV JOJ
a JOJ Plus. Pre etruje mo né poru enie zákona, ktoré hovorí, e sponzorom programu nesmie
by vysielate ani výrobca audiovizuálnych diel. Podozrenie sa týka odvysielanej
politickopublicistickej relácie Lampa z 26. augusta.
Ako alej informoval ubo Kukli z RVR, zákon poru ila aj spolo nos SLOVAKIA okolo
sveta s.r.o.. Rada ju upozornila, e nedodr ala objektívnos spravodajstva. Sankcionovala ju
za príspevok z 30. apríla a 7. mája zo zasadnutia Mestského zastupite stva mesta Tren ín
o krátení finan ného príspevku Televízii Tren ín v rámci programu Tren iansky
samosprávny kraj.
++++++++++++++++++++++
Na Slovensku je mimoriadnym problémom, e tu prevláda podvodná kultúra, motivácia
obchádza zákon
Rozhovor. Riadite ka mimovládky Aliancie Fair-play Zuzana Wienk pre Hospodárske noviny:
Wienk pre HN: Politici kontrolujú sami seba, je to tragédia
Na Slovensku je mimoriadnym problémom, e tu prevláda podvodná kultúra, motivácia
obchádza zákony, upozor uje Zuzana Wienk.
Mnohí politici, ktorí hovorili o novej kultúre transparentnosti, uviedli v majetkových
priznaniach nulový príjem za rok 2009. Údaje na stránke Politika open v ak hovoria
nie o iné. Ako je to mo né?
V zákone o konflikte záujmov je napísané, e v priznaniach majú politici uvies len príjmy,
ktoré dosiahli v roku pred nástupom do funkcie, v ktorých pokra ujú aj po nástupe do funkcie.
Ide o chybu v zákone. Je to vá na diera v legislatíve, preto e pointa zákona je v tom, aby
verejnos vedela, aký bohatý je politik, ke vstupuje do politiky
a aby bolo mo né skontrolova po pár rokoch alebo ke z politiky odchádza, aký je jeho
majetkový nárast a i zodpovedá tomu, o skuto ne mohol z oficiálnych príjmov zarobi .
Do politiky vstúpilo ve a majetných udí, ktorí sa netaja tu ným kontom. Aj éf ANO
Pavol Rusko kedysi vyhlasoval, e ide do politiky zabezpe ený a je to záruka, e je
odolný vo i korupcii. Napokon odstúpil kvôli zmenkovej afére. Myslíte si, e sa odvtedy
nie o zmenilo
?
Treba to posudzova ve mi individuálne. Viem si predstavi udí, ktorí naozaj nie sú
nenásytní, ale myslím si, e vo v eobecnosti na Slovensku neplatí, e ím je lovek
majetnej í, tak tým bude menej podlieha korup ným tlakom. Vládne tu korup né prostredie
, ktoré vytvára predpoklady na to, aby politika zlomilo a nemusí ís len o motiváciu obohati
seba alebo blízkych, ale napríklad o motiváciu pomôc svojej politickej strane. Ktoko vek sa
zapojí do politiky, bude predmetom takýchto tlakov a prostredie, ktoré je korup né, sa ho
bude sna i získa . Vy aduje si to ve kú dávku slu nosti nepod ahnú alebo
neospravedl ova praktiky, ak sa dejú v prospech jeho politickej strany.
Hovorí sa, e máme nad tandardne kvalitný zákon o verejnom obstarávaní, a predsa
sme boli svedkami tendrov, pri ktorých tát
pri iel o miliardy. Nie je snaha ma prísne pravidlá priznávania majetku politikov
zbyto ná?
Je mimoriadne dôle ité, aby sme mali kvalitné zákony, inak bude prostredie e te divokej ie.
Napriek tomu je výsledok, samozrejme, prudko závislý od politickej kultúry a kultúry krajiny
ako takej. Od toho, i verejnos trestá nekalé praktiky alebo ich toleruje. Na Slovensku je
mimoriadnym problémom, e tu prevláda podvodná kultúra, motivácia obchádza zákony.
Druhým problémom sú slabé in titúcie. Kontrola
zákona o konflikte záujmov je sústredená v parlamente, politici de facto kontrolujú sami seba,
o je tragédia. Tomá Nejedlý
++++++++++++++++++++++
Prví Slováci pri li pre Fica o pas
Kontroverzný zákon o ob ianstve z dielne bývalého premiéra Roberta Fica u má prvé obete.
O slovenský pas pri li dve eny - jedna z nich získala tátnu príslu nos Ma arska a druhá
Talianska.
reklama
Na e ob ianstvo im zobral sprísnený zákon Ficovej vlády. Tá ním reagovala na ma arskú
legislatívu o dvojakom ob ianstve, ktorú krátko po nástupe do funkcie presadil vládny Fidesz
premiéra Viktora Orbána.
Ako Slovenky k cudziemu ob ianstvu pri li, na e úrady nezverejnili. "Sú to osobné údaje, i lo
v ak o dve eny, potvrdila pre HN Alena Koi ová z komunika ného odboru ministerstva
vnútra. Obidve eny samy nahlásili na im úradom prijatie cudzieho ob ianstva, ím
automaticky stratili slovenský pas. Vyhli sa v ak pokute vo vý ke 3 319 eur, ktorú by museli
zaplati , ak by im úrady na nové ob ianstvo pri li.
"Noví ob ania
Strati ná pas mô u najmä slovenskí Ma ari, ktorí od 20. augusta majú právo po iada o
dvojaké ob ianstvo v Ma arsku. Pod a Orbánovho zákona prijatého krátko po júnových
parlamentných vo bách mô u ma arské pasy získa u od 1. januára budúceho roka.
Ma arská vláda odhaduje, e takýchto iadate ov mô e by po as budúceho roka a 400tisíc. I lo by o Ma arov zo v etkých susedných krajín, vrátane Slovenska.
Aktuálny záujem o ma arské pasy v ak Budape spresni nechce. "Takéto informácie
nemáme, povedala pre HN Eszter Patakiová z tla ového odboru rezortu diplomacie.
Podobné informácie nemajú ani na e úrady. Rezort vnútra v ak pripomína, e pre
slovenských ob anov vyplýva zo zákona povinnos zmeny v ob ianstve nahlási .
Ostanú bez trestu
Situáciu problémov s odoberaním slovenského tátneho ob ianstva kvôli získaniu druhého sa
sna í rie i u aj na a diplomacia. Práve z jej dielne pochádza novela zákona troch koali ných
poslancov, ktorá by takto potrestaným u om vracala na e ob ianstvo. "Táto novela platí pre
v etkých, teda aj pre tých, ktorí po iadajú o ma arské ob ianstvo, potvrdil pre HN jeden z
predkladate ov novely Szilárd Somogyi zo strany SaS. Podobné prípady, ako tie u dvoch ien,
by sa teda v na ej krajine opakova nemali. Obe eny by, naopak, slovenské ob ianstvo mohli
získa spä . Samozrejme, len v prípade, ak novelu odsúhlasí aj parlament.
O ma arské ob ianstvo je záujem aj u nás
To, e o dvojité ob ianstvo majú záujem aj udia ijúci na Slovensku, potvrdil aj éf
ob ianskeho zdru enia Harmónia AT Pál Cséfalvay. "V mojom okolí sú udia, ktorí
ob ianstvo chcú, hovorí predseda zdru enia bojujúceho za autonómiu ju nej asti Slovenska.
Jeho slová potvrdzujú aj udia, ktorých HN oslovili v rámci malého prieskumu. To, e o
ob ianstvo mohli iada u od 20. augusta, v ak paradoxne nevedeli. "Povedali ste mi
novinku. Nevedel som o tom. Teraz u viem, kto bude prvý, kto zajtra odovzdá svoju
iados , povedal pre HN mu z Dunajskej Stredy. Tým, e svoje konanie musí nahlási aj
slovenským úradom, si pravdepodobne hlavu neláme. "Nebudem ni nahlasova , ja viem,
koho milujem.
++++++++++++++++++++++
Zhubné pocity, postoje a vlastnosti
Na e choroby sú odrazom na ich my lienok a pocitov. Pozrime sa teraz bli ie na niektoré
negatívne stavy, ktoré najmä ak ich pestujeme dlhodobo mô u vies k zdravotným
a kostiam a rôznym chorobám. Niektoré negatívne formy vedomia v skuto nosti mô u
vychádza z pozitívnych zámerov. Ide o to, aby sme si tento skuto ný, pozitívny zámer
uvedomili a na li vhodnej ie spôsoby, ako ho dosiahnu a ne kodi pritom sebe ani druhým.
Pýcha
Kres anstvo ju pova uje za jeden zo smrte ných hriechov. Práve pýcha, pocit vlastnej
dôle itosti je prí inou trápenia a chorôb, asto nevylie ite ných a aj smrti. Práve ona je
prame om v etkých zhubných my lienok a emócií. Ke sa lovek vyvy uje, za ína
odsudzova , opovrhova , nenávidie , roz u ova sa, ma nároky. Pocit vlastnej prevahy nad
ostatnými rodí pový enos a elanie poní i druhých slovom, my lienkou, skutkom. Pocit
vlastnej dôle itosti rodí ohromnú podvedomú agresivitu, ktorá sa potom obracia proti
samotnému pôvodcovi.Tento pocit znamená snahu loveka postavi seba, svoj rozum, svoju
múdros nad Vesmír, Boha, nad oko vek v tomto svete. Pový ený lovek za iadnu cenu
nemô e a nechce prija zra ujúce situácie, teda tie, ktoré sa nezhodujú s jeho o akávaním. Má
svoje chápanie okolitého sveta a myslí si, e práve to je najsprávnej ie a najlep ie. Sna í sa
podmani si okolitý svet, asto pomocou násilia. Preto akýko vek rozpor s jeho predstavami o
tom, aký má by okolitý svet, vyvoláva v jeho du i búrku agresívnych emócií: zlos , urá ku,
nenávis , poh danie, závis , útos to v etko zasa vedie k rôznym chorobám a smrti. Pýcha
je pocit vnútornej prevahy nad ostatnými alebo naopak, poní enie seba.Je to v prvom rade
výsledok nepochopenia svojho pravého miesta vo Vesmíre, svojho predur enia v tomto
ivote, neuvedomenie si cie a a zmyslu ivota. Vyzerá to tak, e sa v etka energia vynakladá
na dokazovanie svojej pravdy, na boj s okolitým svetom. Prestavme si, e bunka za ína
bojova s celým organizmom a bráni svoje záujmy, neprihliadajúc k záujmom celého
organizmu. Potrebuje organizmus takúto bunku? Mô e bunka ur ova svoje podmienky
organizmu? Nie. Organizmus sa bude sna i zbavi sa jej, inak sa táto bunka premení v
rakovinovú a zni í celá organizmus.Pritom je ka dá bunka jedine ná, preto e plní svoju
pecifickú funkciu pre blaho celého organizmu. A pokia bunka dobre zvláda svoje
povinnosti, dostáva od organizmu v etko, o potrebuje. Na jemnej, podvedomej rovine je
ka dý lovek as ou Vesmíru. A nielen lovek, ale akýko vek ivý tvor, akýko vek predmet.
Teda sme si v etci rovní. V etko v tomto svete je spojené jedným spolo ným cie om,
smerovaním k celku, teda k Bohu, Vesmíru, Vy ej inteligencii. A ka dý na tejto ceste vná a
svoj jedine ný vklad do celkového vesmírneho procesu vývoja. My v etci ideme jedným
smerom, ale ka dý svojou vlastnou cestou. Je dôle ité, aby lovek cítil svoju hodnotu,
významnos a jedine nos na tomto svete. Nie v ak prostredníctvom vyvy ovania sa nad
ostatných, preto e ka dý lovek a predmet je významný po svojom, ale prostredníctvom
uvedomenia si vlastnej jedine nosti v spolo nom vesmíre.
Kritika, nároky a nespokojnos
Kritika je hodnotenie a odha ovanie nedostatkov v omko vek, je to negatívny úsudok o
omko vek. Kritika je jedným z plodov pýchy. udia, ktorí stále kritizujú, chcú aby ostatní
zodpovedali ich predstavám o svete, morálke, ivote. Myslia si, e ich mienka je
najsprávnej ia. Ale mýlia sa. Takí udia jednoducho zabúdajú alebo nevedia, e ijú iba vo
svojom vlastnom svete. A svojimi kritickými my lienkami vyjadrujú nesúhlas so svetom
iného loveka. Na jemnej, podvedomej alebo energetickej úrovni úto ia na ostatných udí a
teda na ostatné svety.Nároky sa mô u vz ahova na kohoko vek: na blízku osobu, na vládu,
na seba samého, minulos , budúcnos , osud, Boha. Tieto my lienky spú ajú program ni enia
toho, na o sú smerované. Zodpovedajúcim spôsobom sa následne v podvedomí obete spú a
program samozni enia. Nespokojnos , nároky vo i okolitému svetu mô u vies k vá nym
chorobám. udí, ktorí majú sklon kritizova , asto bolia k by a krk. Reumatizmus je choroba
tých, ktorí neustále vyjadrujú nároky a nespokojnos , kritizujú seba aj ostatných. Je to tým, e
sú neoblomní, tvrdí vo svojich úsudkoch, neprijímajú cudziu mienku. Pocit vlastnej
dôle itosti je u nich nafúknutý do neuverite ných rozmerov.
Odsudzovanie
Ke kritizujeme, vyjadrujeme nespokojnos a nesúhlas s niekým alebo nie ím. Myslíme si,
e na e vnímanie sveta je to najsprávnej ie. Odsudzovanie je v ak ove a nebezpe nej ie.
Preniká hlb ie do podvedomia a vedie k vá nej ím ochoreniam. Ke niekoho odsudzujete,
podvedome spú ate program zni enia tohto loveka, o sa k vám potom vracia opätovnou
agresiou a de trukciou. Na informa no-energetickej úrovni dostávame opätovanú ranu v
podobe nepríjemnej situácie alebo ochorenia. Odsudzovanie na podvedomej úrovni funguje
pomaly ale isto, a preto spôsobuje a ké, takzvané nevylie ite né ochorenia. Naj astej ie sú
to onkologické choroby, narkománia a alkoholizmus. Ale nie Vesmír i Boh nás trestá týmito
chorobami, to my sami ich vytvárame svojimi my lienkami, slovami a skutkami. Zme me
svoje my lienky a nebudú iadne choroby.
Poh danie
Ak sa vzdáme egoizmu, otvoria sa pred nami dvere a tajné sa stane zjavným. Poh danie je
opovr livý vz ah ku komuko vek alebo omuko vek. Má rovnaké pozitívne zámery ako
kritika a odsudzovanie: elanie zmeni okolitý svet a iných udí. elanie zbavi sa nedobrých
udí, ma kraj í, lep í svet.Poh dame ide ruka v ruke s odsudzovaním. Ak máte v podvedomí
poh danie a odsudzovanie, budete si pri ahova do ivota ne estných a nízkych udí presne
tých, ktorými poh date. Nielen e ich pri ahujete, doslova ich vytvárate. udia nie sú zlí ani
dobrí, u achtilí i nízki to my ich takými robíme. Poh danie je krajne nebezpe nou
emóciou. Ke niekým poh dame, chceme aby nav dy zmizol z ná ho ivota. Neprijímame
ho. Len e on je odrazom na ich pocitov a my lienok. Ke ním opovrhujeme, ni íme sami
seba. Poh da mo no kýmko vek za oko vek. Rozumný opovrhuje hlúpym. Puritán
prostitútkou. Bohatý chudobným. Pekný karedým. istý pinavým. Zdravý chorým a
naopak.Nezabúdajte, e nás svet je duálny. A pokia budú existova udia, ktorí lipnú na
slu nosti, budú existova aj hrubé a ne estné osoby. Kým budú existova puritáni, budú
existova aj prostitútky. Kým budú bohatí, budú aj chudobní. Ak príli lipnete na kráse,
pri ahujete do svojho ivota o klivos . ena, ktorá odsudzuje alkoholikov, ve mi
pravdepodobne bude ma syna alkoholika. Rodi ia, ktorí odsudzujú a nenávidia nemorálnych
a ne estných udí, budú ma syna narkomana alebo zlo inca. Mu , ktorý opovrhuje enami,
sa stáva impotentným. ena, ktorá opovrhuje mu mi, má chorú maternicu alebo je neplodná.
Odpor
Odpor je zaujatý, nepriate ský vz ah k niekomu alebo nie omu. Predstavte si títivého
loveka cíti odpor k ne istote, vidí ju vo v etkom. Miluje istotu. Chce i v istom svete,
doslova i obrazne. V pozitívnom zmysle je teda odpor a títivos snahou i v istom, ni ím
nenaru enom svete. Iba e táto snaha o istotu sa realizuje prostredníctvom odmietania
v etkého, o nie je dokonale isté. Silná agresia, smerovaná na okolitý svet sa odrá a, vracia
spä a vyvoláva a ké ochorenia: onkologické, ko né, alkoholizmus, narkomániu, alúdo né
vredy.Ako sa zbavi odporu? Za nite vníma okolitý svet ako istý. ijú v om istí udia,
preto e ka dý lovek je jedine ný. Ka dý má svoje názory, svoj svet. Nemáte právo
odsudzova názory iných. Za nite ka dého loveka na tejto planéte vníma takého, aký v
skuto nosti je ako as Boha.Ak chcete i v istom a krásnom svete, za nite od seba.
O istite svoj vlastný svet. O is ujte svoje my lienky, zbavte sa podvedomej agresie. Spojte
vonkaj iu istotu ( isté telo, istá domácnos ) s istotou vnútornou ( isté úmysly, isté
vz ahy). A najmä majte v úcte svety druhých.
Nenávis
Nenávis je najextrémnej ou formou neprijatia. Ke si toto slovo rozoberieme, zbadáme jeho
hlb í význam v zmysle nie o nevidie . Ne-ná-vidím. Ke niekoho nenávidíme, v
my lienkach sa ho zbavujeme u ho viac nechceme vidie , i e eláme si, aby neexistoval,
ne il. Preto je nenávis na energetickej úrovni priam vra dou.Nenávis vedie k ve mi a kých
ochoreniam. Predov etkým úto í na hlavu a mozog. Epilepsia, Parkinsonova choroba,
ochrnutie, úrazy hlavy a úrazy vôbec, migréna, o né ochorenia, nádory. a ké ko né choroby.
Ak niekoho nenávidíte za jeho podlos , chcete ho zni i , aby zavládla spravodlivos . Ak nám
chce niekto ublí i , za nete ho nenávidie , aby ste sa uchránili. Ak nenávidíte blízkeho
loveka, znamená to, e vás tak stra ne poní il, ukrivdil vám alebo sa vás dotkol, e ste
schopní ho zabi . A aj ho zabíjate, iba e my lienkami. Mu , ktorý roky trpí zápalom prostaty
a pohlavnou neschopnos ou. iadna lie ba nezaberá. Prí ina jeho choroby spo íva v jeho
nenávisti vo i vlastnej man elke, v jeho elaní pomsti sa jej za jej zradu. Naopak ak ena
nenávidí svojho man ela, dostáva ranu do svojho pohlavného ústrojenstva. Po ase sa jej
objaví nádor na maternici. Deti, ktoré nenávidia svojich rodi ov, trpia rozháraným osobným
ivotom a rovnaké správanie sa im vracia na vlastných de och.
Podrá denos
Podrá denos vzniká vtedy, ke nám nie o nevyhovuje: neporiadok v dome, neumytý riad,
neupravená poste , rozhádzané veci, me kajúca náv teva, hluk deti. Ka dý lovek má svoje
po iadavky na okolitý svet, a pokia nie o týmto po iadavkám nezodpovedá, je podrá dený.
Ak je lovek podrá dený neustále, vedie to ku vzniku rôznych ochorení pe ene, riev,
alúdka, k bov.
Hnev a zlos
Objavuje sa vtedy, ke lovek stráca kontrolu nad situáciou. Ka dý chce ma pod kontrolou
to, o sa deje, len e nie v dy sa to darí. A ke sa to nedarí, objaví sa hnev, ktorý mô e vies
a k fyzickému násiliu, aby sa situácia zmenila. Ak v sebe lovek neustále potlá a také
emócie, ako podrá denos , hnev a zlos , za ína trpie pe e , k by, dýchacie orgány.
Nevyjadrené pocity sa za nú hromadi najmä v orgánoch, ktoré sú zodpovedné za ich
vyjadrenie: pe e so l ou zodpovedajú za výbu nos , tak e dlhodobo potla ovaný hnev
pravdepodobne vyvolá zápal l níka a nahromadené emócie sa materializujú vo forme
l ových kame ov.Akonáhle pocítite výbuch emócii hnevu, za nite robi to, o nemáte v
láske, ale o potrebujete urobi rý ovanie, upratovanie, rúbanie dreva, aby sa u ito ne
vyu ila nebezpe ná energia.
Ukrivdenos
Pocit krivdy vzniká, ke si lovek myslí, e sa k nemu správajú nespravodlivo alebo ho
me ím urazia, nepríjemne sa ho dotknú. Ukrivdenie mô e vyvola rast nádorov, ako aj iné
ochorenia lovek ktorý sa urá a, nechce pochopi a prija fakt, e si sám pri ahuje do ivota
toho, kto mu ubli uje.
Pomstychtivos
K pomste vedie pocit krivdy a tie pýcha. Pomsta je elanie zni i alebo poní i loveka,
ktorý nám ukrivdil alebo nás urazil. Pomsta je vlastne snaha obnovi spravodlivos , donúti
okolie, aby k nám zmenilo vz ah, ako aj snaha získa zados u inenie, zjedna nápravu,
vyrovna sily obnovi rovnováhu. ím silnej ie nenávidím a elám si pomsti sa, tým viac
ni ím sám seba. Na niektorých miestach Zeme dodnes existuje zvyk krvnej pomsty alebo
vendety. Nakoniec to vedie k zni eniu celého rodu.
Trpkos
Je to pocit podrá denosti a nespokojnosti v dôsledku neúspechu. Predstavte si, e sa o nie o
sna íte, vynakladáte na dosiahnutie cie a ve a úsilia, no dopadne to úplne inak, ako ste chceli.
V dôsledku toho vzniká pocit trpkosti, ktorý vedie k chradnutiu ur itých orgánov, najmä
pe ene a obli iek. Okrem toho vám ubúda mno stvo energie.
Sklamanie
Je pocit nespokojnosti z nie oho, o sa nevyplnilo, krach viery v niekoho alebo nie o. Mnohí
udia ijú v ilúziách a snoch. Chcú nasilu prispôsobi svet svojim predstavám, okolitý svet
v ak mô e zodpoveda môjmu o akávaniu iba vtedy, ke ijeme pod a vesmírnych zákonov
a ke ich model sveta o najviac zodpovedá skuto nej povahe reality.
Ohováranie a zlomyselnos
lovek nepo kvr uje to, o mu vchádza do úst, ale to o z úst vychádza. Ke o niekom
rozmý ate, vytvára sa medzi vami a ním informa no-energetický kanál. Pokia o niekom
rozmý ate a rozprávate zle, vysielate na adresu toho loveka ni ivé my lienky a na jemnej,
podvedomej úrovni mu mô ete u kodi . Akýko vek negatívny výrok alebo mienka kodí vám
aj druhému loveku. Zárove sa vo va om podvedomí automaticky spú a program
samozni enia. udia si neuvedomujú, e na podvedomej úrovni sa doslova zabíjajú.
Ohováranie a zlomyse nos spôsobujú pokles energetickej úrovne loveka , a teda mu ni í
telo a skracuje ivot.Mimoriadne nebezpe né je ohováranie rodi ov. Jedno z prikázaní hovorí
cti otca svojho i matku svoju, aby si dlho il. Na inom mieste biblie sa pí e: Kto zlore í
otcovi alebo matke, nech je potrestaný smr ou. Ochorenia, ktorých prí inou je ohováranie
rodi ov, sú asto ve mi a ké a nevylie ite né.
Chvastúnstvo
Chvastúnstvo je prehnané vychva ovanie svojich predností. lovek, ktorý sa chvastá, sa sna í
pritiahnu pozornos a vyzera lep ie ako ostatní. V pozitívnom zmysle je chvastúnstvo snaha
získa uznanie a obdiv. Vystatovanie v skuto nosti hovorí o tom, e si lovek neverí a
pochybuje sám o sebe.
Pocit viny
Mnohí udia si myslia, e pocit viny je ve mi dobrý pocit. e ten, kto sa obvi uje, je dobrý,
e má svedomie. To je v ak nezmysel. Pocit viny je najni ivej í zo v etkých. Pocit viny je
skrytým a prevráteným prejavom pýchy. lovek, ktorý sa obvi uje a trestá, sa cíti by
nesmierne dôle itý. Myslí si, e ke sa potrestá a spôsobí si boles , e sa zmení svet. Ke
máte pocit viny, podvedome si do ivota pri ahujete nepríjemné veci.
Nespokojnos sám so sebou
Mnohí udia na sebe stále h adajú nejaké nedostatky. Sami si vytvárajú rôzne komplexy
menejcennosti a potom nimi trpia. Láska k sebe je úzko spojená s láskou k Bohu. Ke sa
kritizujete, kritizujete Boha. Znamená to, e ni dobré od ivota nedostanete. Musíte sa ma
radi a prijíma sa takí akí ste.
Strach
Ka dý sa nie oho bojí. udia sa boja, e ochorejú a zomrú, nebudú ma peniaze, stratia
milovaného loveka.Ke loveku hrozí nebezpe enstvo, do krvi sa mu vyplaví mno stvo
hormónov, ktoré zrých ujú pulz, zvy ujú krvný tlak, zrých ujú metabolizmus, vyvolávajú
napätie vo svaloch. Za ur itých okolnosti to je normálna obranná reakcia. Ak je v ak strach
jednou z hlavných emócií vá ho podvedomého programu správania, udr iava vás v neustálom
napätí.A nepretr ité vnútorné napätie vedie k alúdo ným vredom, vysokému krvnému
tlaku, vypadávaniu vlasov a mno stvu iných problémov. Okrem toho strach oslabuje imunitný
systém. Strach pri ahuje presne to, oho sa bojíme.
Pochybnos a neistota
Vytvárajú v na om ivote mno stvo problémov. Ko kokrát ste si povedali vetu o ak to
nevyjde! alebo Pochybujem, e to zvládnem! . Takéto a podobné my lienky vytvárajú
preká ky na ceste k uskuto neniu na ich zámerov a oslabujú nás. Sami si tvoríme svoj ivot a
sami si tie vytvárame preká ky, bloky.Aby sa lovek zbavil mu ivej neistoty a pochybností,
musí vzia svoj ivot do svojich rúk, i e prevzia zodpovednos . Dôverova si alebo
nedôverova je otázka vo by. Ak prekonáte pochybnosti a rozhodnete sa veri si, získate
vnútornú silu.
Smútok a depresia
Depresia prichádza, ke sa lovek prestáva te i zo ivota. Za ne ma pocit
bezvýchodiskovosti, beznádeje a bezmocnosti. Nakoniec sa mu odnechce i . Podvedome je
agresívne naladený vo i sebe aj vo i okolitému svetu.Depresie sú kedysi potlá ané agresívne
emócie, ktoré sa znovu vynorili. A ím viac agresívnych emócii lovek poci oval v minulosti,
ím silnej ie ich potlá al, tým silnej ia bude depresia.Depresia je odrazom agresie,
smerovanej proti okolitému svetu a proti sebe.
útos
Ve a udí má sklon utova iných aj seba, pri om to pova ujú za prejav citlivosti a láskavosti.
Len e netu ia, aká kodlivá mô e útos by . Je to agresívna emócia a vyvoláva agresívnu
reakciu. lovek ktorý iných utuje, v ak zvy ajne nechápe, pre o na jeho dobré iny udia
reagujú skrytou aj otvorenou agresiou. útos poci ujú tí udia, ktorí nevidia a nechcú vidie ,
e ijeme v spravodlivom a harmonickom svete. útos je dôsledkom nepochopenia vy ích
zákonov a na ej úlohy na tomto svete.
Zi tnos , lakomos a nenásytnos
Ziskuchtivý lovek myslí iba na svoj vlastný prospech. Nemyslí na následky, neberie oh ad
na druhých. Lakomý lovek je nadmerne etrný a vyhýba sa výdavkom. Chce ma v ivote
dostatok, ale nechce a nevie dáva , ani rozumne vyu íva , o má. Najjednoduch ím
príkladom zi tného správania je, ke eláte neúspech alebo dokonca smr druhému loveku,
kvôli nejakej materiálnej výhode. Zi tnos sa spája s neúprimnos ou a podlos ou
Prospechársky lovek doká e prejavova neúprimnú starostlivos , pozornos i lásku tomu,
kto sa mu hodí, no v skuto nosti má bo né úmysly a cíti nie o celkom iné.
Závis
Závistlivý lovek je mrzutý a nespokojný, ke niekto koho pozná má alebo získa nie o, o on
sám nemá.Závis vytvára obrovskú vedomú aj podvedomú agresiu. Nie nadarmo sa
v kres anstve radí medzi sedem smrte ných hriechov. Závis je naozaj zhubná. lovek mô e
dosta v etko, o si elá sta í sa otvori vesmírnym silám. Len e závis je preká kou toho.
Ke lovek elá úspech a v etko najlep ie druhým, privoláva úspech aj do svojho vlastného
ivota.
Pokrytectvo
By pokrytecký znamená by lovekom dvoch tvári, pretvarova sa, nasadzova si masku,
ktorá nezodpovedá vnútornému stavu. Pokrytecký lovek hovorí jedno, ale myslí si a robí
nie o iné. Komunikácia s pokryteckým lovekom vyvoláva boles hlavy. Stáva sa to preto, e
udia pri komunikácii vnímajú informáciu. Prinajmen om na dvoch úrovniach: vedomej aj
podvedomej. Vedomie vníma jednu informáciu, no podvedomie vníma úplne inú
informáciu.By lovekom dvoch tvári znamená rozdvojenie osobnosti so v etkými z toho
prameniacimi následkami. Pokryteckí bývajú politici. Pokrytectvom sa dá získa prospech,
votrie sa do priazne, získa dôveru alebo pozornos .Prí inou pokrytectva je nedôvera vo i
sebe a okolitému svetu. Pokrytecký lovek neverí, e ke bude úprimný mô e získa o chce.
Klamstvo a lo
Luha a klama znamená uvádza niekoho do omylu, ubezpe ova ho o nie om, o nie je
pravda, vä inou s ur itým zi tným zámerom. V pozitívnom zmysle ]e klamanie prostriedkom
ako získa nie o, na om nám ve mi zále í, alebo ako vyhnú nie omu nepríjemnému.
Následky l i sú známe je nimi nedôvera okolia. Rodi ia asto nehovoria de om pravdu a
potom sa udujú, pre o im deti nedôverujú. Lo bola v dy zhubná, hoci mnohí obhajujú
takzvanú milosrdnú lo , teda lo v mene dobra, ktorú asto vyu ívajú lekári a príbuzní pri
zhubnom ochorení pacienta. Len e tým mu bránia pozna skuto nos a spolu s tým ma ancu
na záchranu. Ve ak lovek nevie, o s ním je, aké ochorenie si vyslú il svojím podvedomím
programom, nemô e sa zmeni aby sa uzdravil.
Lichotenie
Je do zna nej miery toto né s pokrytectvom. Je to prehnané vychva ovanie ur itej osoby s
prospechárskym cie om, hrub ie povedané, zákerná podlízavos .V pozitívnom zmysle je
lichotenie snahou získa náklonnos ur itej osoby a spolupracova s ou v súlade so zámermi
lichotníka. Ka dý, komu niekedy lichotil takýto typ loveka, zrejme pre íval nepríjemné, hoci
nejasné pocity. Dôvodom je práve agresia, ktorá sa za lichotením skrýva.Nau me sa udí
chváli úprimne a nezi tne a priate sky ich podporova . A pokia vám je niekto nesympatický,
rad ej sa mu vyhýbajte, ako by ste mu mali neúprimne lichoti .
iarlivos
Je trýznivá pochybnos o vernosti a láske niekoho, na kom nám ve mi zále í. Je to jeden z
najzhubnej ích citov. Ni í rodiny, zabíja lásku, vyvoláva ve mi a ké ochorenia. iarlivos je
súborom viacerých negatívnych emócií: hnevu, nenávisti, pocitu krivdy, trpkosti,
pochybnosti. iarlivec poci uje podvedomú nenávis vo i svojmu sexuálnemu partnerovi,
sokovi i sebe samému. Tým v ak vytvára klasický úbostný trojuholník. Pokia máte v sebe
dos iarlivosti, akajte oskoro vznikne trojuholník. Sami ho toti vytvárate iarlivos ou.
V pozitívnom zmysle je iarlivos tú bou ma silný jedine ný vz ah s milovanou osobou, by
o najviac milovaný, ma pokoj a istotu v partnerskom vz ahu. Iba e iarlivos e te nikdy
iadny vz ah neupevnila naopak mno stvo vz ahov zni ila. iarlivos lásku zabíja.
Zdroj: Z predná ky Mariana O., Teplý vrch, september 2010. VN:F [1.9.3_1094]
++++++++++++++++++++++
Cholesterolová le
Dwight Lundell MD
My léka i se v ím na ím vzd láním, znalostmi a autoritou si asto rozvineme dosti velké ego,
které nám zt uje p iznat, e jsme se mýlili. Tak e tady to je. Otev en p iznávám, e jsem se
mýlil. Jako kardiochirurg s p tadvaceti lety praxe jsem vykonal více ne 5000 operací srdce, a
dnes p i el den, abych napravil sv j omyl léka skými a v deckými fakty.
Mnoho let jsem praktikoval s dal ími prominentními chirurgy ozna ovanými za tv rce
ve ejného mín ní . Bombardováni v deckou literaturou, neustále na seminá ích, jsme my
tv rci ve ejného mín ní trvali na tom, e onemocn ní srdce je jednoduchým d sledkem
zvý ené hladiny cholesterolu v krvi.
Jedinou p ijatelnou lé bou bylo p edepisování lék na sni ování cholesterolu v krvi a diety s
velmi nízkým obsahem tuk . Pochopiteln jsme trvali na tom, e taková dieta sní í hladinu
cholesterolu a výskyt onemocn ní srdce. Odchýlení se od t chto doporu ení bylo pova ováno
za kací ství a mohlo dokonce vést k alob .
Nefunguje to!
Tato doporu ení ji nejsou v decky ani moráln obhajitelná. P ed n kolika lety bylo zji t no,
e skute ným d vodem onemocn ní srdce jsou zán ty st n tepen, a toto zji t ní vede pomalu
ke zm n zp sob , jakým budou onemocn ní srdce a dal í chronické nemoci lé eny.
Dlouho zavedená dietární doporu ení vytvo ila epidemii obezity a cukrovky, jejich následky
porá í úmrtností, lidským utrpením a ekonomickými následky jakoukoliv epidemii moru v
historii.
A koliv 25% lidí bere drahé statiny, a a koliv jsme sní ili mno ství tuku v potrav , tento rok
zem e na onemocn ní srdce více Ameri an ne kdykoliv d íve.
Statistici z American Heart Association ukazují, e 75 milión Ameri an trpí onemocn ním
srdce, 20 milión má cukrovku, a 57 milión je jí ohro eno. Tyto nemoci postihují stále
mlad í a mlad í lidi ve stále v t ím a v t ím mno ství.
Jednodu e e eno, pokud by nebyly v t le p ítomny zán ty, není mo né, aby se na st nách
tepen usazoval cholesterol a zp soboval onemocn ní srdce a mrtvice. Bez zán t by se
cholesterol pohyboval voln t lem, jak to p íroda zamý lela. Jsou to zán ty, kv li kterým se
cholesterol usazuje.
Zán t není nic komplikovaného - je to jednodu e p irozená obrana t la p ed nep áteli, jako
jsou bakterie, toxiny nebo viry. Zán t je dokonalý ve své funkci ochrany t la p ed t mito
bakteriálními a virovými vet elci. Nicmén pokud t lo neustále vystavujeme zran ním toxiny
nebo potravou, k jejímu p íjmu není uzp sobeno, dojde k n emu, emu se íká chronický
zán t. Chronický zán t je p esn tak kodlivý, jako je akutní zán t prosp ný.
Který rozumný lov k by se v domn vystavoval potravinám a jiným látkám, o kterých ví, e
po kozují jeho t lo? Dob e, mo ná ku áci, ale ti se k tomu alespo rozhodli dobrovoln .
My ostatní jsme se jednodu e dr eli doporu ené stravy, která obsahuje nízké mno ství tuk a
vysoké mno ství polynesaturovaných olej a sacharid , ani bychom v d li, e neustále
po kozujeme své tepny. Toto opakované po kozování vede ke vzniku chronických zán t ,
které vedou k onemocn ní srdce, mrtvicím, cukrovce a obezit . Je t jednou to zopakuji.
Poran ní a zán ty na ich tepen jsou zp sobovány nízkotu nou dietou, která nám byla po léta
doporu ována zdravotní v dou.
Co je nejv t ím viníkem chronických zán t ? To je jednoduché, je jím p ebytek
jednoduchých vysoce zpracovaných sacharid (cukr, mouka a v echny produkty, které jsou z
nich vyrobeny) a nadm rná konzumace omega-6 rostlinných olej , jako jsou sójový,
kuku i ný a slune nicový, které se nachází v mnoha zpracovaných potravinách.
P edstavte si na chvíli, e drsným kartá em opakovan p ejí díte p es svojí k i, dokud
nez ervená a neza ne tak ka krvácet. ekn me, e to budete d lat n kolikrát denn po dobu
p ti let. Pokud doká ete sná et bolestivé kartá ování, budete mít nakonec na k i krvácející,
oteklou infikovanou oblast, její stav se bude s ka dým dal ím kartá ováním zhor ovat. To je
dobrý zp sob, jak si p edstavit proces zán tu, který m e práv te probíhat ve va em t le.
Bez ohledu na to, kde k zán tu dojde, jestli uvnit nebo na povrchu va eho t la, jde v dy o
toté . Nahlédl jsem do tisíc a tisíc tepen. Nemocná tepna vypadá, jako by n kdo vzal kartá
a opakovan rozdíral její st ny. N kolikrát denn vytvá ejí potraviny, které jíme, malá
zran ní, na n na e t lo opakovan odpovídá tvorbou zán t .
A koliv máme rádi sladkou chu koblihy, na e t lo na ní odpovídá poplachem, jako by
dorazil nep ítel vyhla ující válku. Potraviny plné cukru a jednoduchých sacharid , nebo
zpracované s omega-6 oleji, aby vydr ely déle v regálech supermarket , jsou ji dlouhou
dobu základem na í stravy. Tyto potraviny pomalu ka dého otravují.
Jak vede sn zení oby ejné koblihy ke tvorb zán tu a nemoci?
P edstavte si, e vylijete na svojí klávesnici sladký sirup, a získáte p edstavu o tom, co se
stane ve va ich bu kách. Kdy sníme jednoduché sacharidy jako cukr, hladina cukru v krvi
rychle vzroste. V odpov di na to za ne na e slinivka vylu ovat inzulín, aby tento cukr
p esunul do bun k, kde bude uskladn n jako zásoba energie. Pokud jsou bu ky plné a dal í
glukózu nepot ebují, odmítnou jí.
Pokud va e plné bu ky extra glukózu odmítnou, hladina cukru v krvi roste, co vede k dal í
produkci inzulínu, a cukr je prom n n na tuk a uskladn n v tukových tkáních.
Co má toto v echno spole ného se zán ty? Hladina cukru v krvi je udr ována ve velmi úzkém
rozsahu. Nadbyte né molekuly cukru se toti navazují na r zné bílkoviny, které poté
po kozují st ny tepen. Tato opakovaná po kození vedou k tvorb zán t . Kdy si n kolikrát
denn zvednete hladinu cukru v krvi, je to stejné, jako byste si rozdírali vnit ky va ich
citlivých tepen.
I kdy to nevidíte, bu te si jistí, e k tomu dochází. B hem p tadvaceti let jsem vid l více ne
5000 pacient , kte í m li v ichni jedno spole né - zán ty ve svých tepnách.
Vra me se zp t ke koblize. Tato nevinn vypadající dobrota obsahuje nejen cukr, ale byla
také upe ena v jednom z mnoha omega-6 olej , nap íklad v sójovém. Bramb rky a hranolky
jsou pe eny v sójovém oleji. Zpracované potraviny jsou vyráb ny s omega-6 oleji, aby se
prodlou ila jejich ivotnost v supermarketech. A koliv pat í omega-6 oleje mezi esenciální jsou sou ástí ka dé bun né st ny, která kontroluje vým nu látek mezi vnit kem bu ky a
okolím - musí být konzumovány ve správném pom ru k omega-3 olej m.
Pokud se tato rovnováha posume ve prosp ch p íli né konzumace omega-6 olej , bun né
membrány produkují chemikálie zvané cytokiny, které p ímo zp sobují zán ty. Dne ní strava
obsahuje extrémní nepom r mezi t mito oleji. Nerovnováha se pohybuje mezi 15:1 a ke 30:1
ve prosp ch omega-6. To znamená obrovské mno ství cytokin zp sobujících zán ty.
Optimální a zdravý pom r by m l být 3:1.
Aby to bylo je t hor í, nadbyte ná váha, kterou sebou díky t mto potravinám nosíte, vede ke
tvorb p epln ných tukových bun k, které produkují velké mno ství prozán tlivých
chemikálií, které zhor ují po kození zp sobená vysokou hladinou cukru v krvi. Proces, který
za al koblihou, se prom ní v za arovaný kruh, který vede k onemocn ní srdce, vysokému
krevnímu tlaku, cukrovce a nakonec Alzheimerov nemoci.
Nelze utéct p ed skute ností, e ím více konzumujeme p ipravených a zpracovaných
potravin, tím více si ka dý den p idáváme k zán t m. Lidské t lo nebylo navr eno ke
zpracování potravin plných cukr a omega-6 olej .
Existuje pouze jediný zp sob, jakým lze zán ty odstranit, a tím je návrat k potravinám bli ím
k jejich p írodnímu stavu. K budování svaloviny pot ebujete jíst více bílkovin. Vybírejte si
sacharidy, které jsou velmi komplexní, jako nap íklad ovoce a zeleninu. Omezte nebo
eliminujte zán tlivé omega-6 oleje jako kuku i ný a sójový, a zpracované potraviny, které je
obsahují. Jedna l íce kuku i ného oleje obsahuje 7,280 miligramu omega-6. Sójový ho
obsahuje 6,940 mg. Pou ívejte místo nich olivový olej nebo máslo vyrobené z mléka krav
ivených trávou.
ivo i né tuky obsahují mén ne 20% omega-6 a jsou mnohem mén zán tlivé ne údajn
zdravé rostlinné oleje. Zapome te na v decká fakta , která vám byla po dlouhou dobu
vtloukána do hlavy. V decká fakta, podle kterých saturované rostlinné tuky zp sobují
onemocn ní srdce, ve skute nosti neexistují. V decká fakta, podle kterých zvy ují saturované
tuky hladinu cholesterolu v krvi, jsou také velmi slabá. A proto e víme, e cholesterol není
p í inou onemocn ní srdce, jsou dnes obavy ze saturovaných tuk je t absurdn j í.
Cholesterolová teorie vedla k beztu ným nebo nízkotu ným doporu ením, která dále vedla ke
vzniku potravin, které nyní zp sobují epidemii zán t . Medicína ud lala obrovskou chybu,
kdy doporu ovala lidem, aby se vyhýbali saturovaných tuk m a up ednost ovali potraviny s
vysokým obsahem omega-6 olej . Nyní máme epidemii zán t tepen, která vede k
onemocn ním srdce a dal ím tichým zabiják m.
Co m ete ud lat je dát p ednost skute ným potravinám, které jedla va e babi ka, a vyhnout
se t m, které nosí va e matka z regál supermarketu plných zpracovaných potravin. Eliminací
zán tlivých potravin a p idáním esenciálních ivin z nezpracovaných potravin m ete
odstranit po kození va ich tepen zp sobené dne ní typickou stravou.
**************************
++++++++++++++++++++++
TOP 10: Hnev Vatikánu na moderné umenie
Ke Vatikán vydal prostredníctvom svojich novín L´Osservatore Romano, e Homer
Simpson je katolík a nie presbyterián, tak to okam ite vyvolalo kodoradostné úsmevy
filmových kritikov. O o Vatikánu ide? Pokia si dobre pamätáme, nie je to za ostatných
asi 50 rokov jediný prípad, ke sa Vatikán nechal po u so svojím názorom na pop
kultúru. Priná ame vám rebrí ek reakcií Svätej stolice na sú asnú kultúru.
1. miesto: Lennon: Beatles je populárnej í ako Je i Kristus
V roku 1966 povedal John Lennon vetu, e Beatles sú populárnej í ako Je i
Kristus . A k polemike prispela aj jeho úvaha, e nevie, o vymrie skôr, i kres anstvo,
alebo rock n roll . Reakcia Vatikánu nenechala na seba dlho aka . Jeho vyhlásenia tvrdo
odsúdili. Trvalo 42 rokov, kým mu katolícka cirkev odpustila... Vatikánske noviny
L´Osservatore v roku 2008 napísali, e sa Lennon len predvádzal a e prirovnávanie
k Je i ovi bol mladícky vtip .
Sinead O'Connor
2. miesto: Sinead O Connor roztrhala fotku pápe a
Bolo to 3. októbra 1992, ke sa v známej relácii Saturday Night Live ako hudobný hos
predstavila írska spevá ka Sinead O Connor. Spievala piese Boba Marleyho Vojna , ktorý
si vybrala na protest proti sexuálnemu zneu ívaniu v rímsko-katolíckej cirkvi. Slovo
rasizmus v piesni vymenila na zneu ívanie detí . Potom vytiahla fotku pápe a Jána Pavla
II. a pri speve slova zlo ju pred televíznymi kamerami roztrhala. Televízna stanica NBC sa
od akcie di tancovala s tým, e o zámere O Connor ni nevedela a namiesto reprízy
odvysielali generálku.
3. miesto: Homer Sipmson a kres anstvo
Otca rodiny Simpsonovcov, Homera, skúmal vatikánsky odborník, aby vyhlásil, e Homer nie
je presbyterián, ale katolík. Svoje tvrdenie postavil napríklad na tom, e sa Simpsonovci pred
jedlom modlia a svojím spôsobom veria v nebo a posmrtný ivot. Pri tomto tvrdení mu vôbec
nepreká alo, e kreslený Homer nav tevuje s celou rodinou ka dú nede u protestantský kostol,
kde po úvajú kázne reverenda Lovejoya. K tejto téme sa vyjadril aj producent ob úbeného
kresleného seriálu Al Jean: Homer nie je katolík. Naozaj si nemyslím, e by v piatok vydr al
bez mäsa aspo hodinu.
Madonna
4. miesto: Madonna a viacero dôvodov
Krá ovná popu, americká spevá ka Madonna, provokovala Vatikán prakticky celú svoju
kariéru. Asi najsilnej í moment, ktorý si doteraz mnohí pamätajú, bol, ke videoklip
k pesni ke Like A Prayer horiace krí e, stigmatické rany... toto Vatikán v roku 1989
jednoducho musel odsúdi . V roku 2006 pre zmenu pozvala pápe a na svoj koncert v Ríme.
Nechala sa tam "ukri ova ". Pápe na koncert nepri iel. O spevá ke je známe, e dobre vie,
ako jej kandály vedia zarobi peniaze. Pokrstená Madonna je dnes vyznáva kou kabaly.
Viackrát sa vyjadrila, e neoslavuje Vianoce, ani iné kres anské sviatky.
5. miesto: Nenávidia Posledné poku enie Krista , milujú Umu enie Krista
Hnevu Vatikánu neunikol spisovate Nikos Kazantzakis, ktorý v roku 1960 napísal knihu
Posledné poku enie Krista . Za to ho Vatikán exkomunikoval a knihu zaradil Vatikán medzi
zakázané. A ke sa v roku 1988 objavila v kinách sfilmovaná, to sa na hlavu re iséra Martina
Scorseseho zniesla poriadna kritika. Premiéru doprevádzali rozhor ené reakcie veriacich,
dokonca vyhrá ky bombových útokov na kiná, kde film budú premieta . Na druhej strane sa
Vatikán vyslovene pote il krvavému príbehu o posledných chví ach Je i a Krista Umu enie
Krista . Po súkromnom premietaní filmu vo Vatikáne mal pápe pochváli film Mela Gibsona
tým, e dal hore palce na oboch rukách.
6. miesto: Harry Potter znervóznil pápe a
o u mô e preká a Vatikánu na príbehu o mladom arodejníkovi Harry Potterovi? Viacero
kres anských skupín a dokonca aj pápe Benedikt XVI. vyjadrili znepokojenie, e pod a
príkladu Harryho sa mladí udia nebudú obraca na kres anstvo, ale na okultné vedy. V roku
2003, ke bol Joseph Ratzinger e te kardinál, podrobne rozobral mo né nebezpe enstvá diela
J. K. Rowlingovej. Noviny L´Osservatore Romano po nástupe Ratzingera na post hlavy
katolíckej cirkvi v súvislosti s Potterom vydali uzmier ujúci lánok, v ktorom tvrdia,
e v iestom pokra ovaní knihy Harry Potter a polovi ný princ je jasne badate ný
a pochopite ný rozdiel medzi dobrom a zlom.
7. miesto: Da Vinciho kód a Anjeli a démoni
Spisovate Dan Brown sa vrhol do kon pira ných tém, ktoré priamo súvisia s Vatikánom,
doslova po hlave. Pochopite ne, e ruka v ruke s jeho talentom a zaujímavou zápletkou, to
z neho urobilo jedného z naj ítanej ích spisovate ov sú asnosti. Ke sa do kníhkupectiev
dostala kniha Da Vinciho kód, hlavám katolíckej cirkvi neostalo ni iné, len ju tvrdo
odsúdi . Ako inak by mohli ohodnoti dielo, v ktorom sa pekuluje o tom, e Je i Kristus bol
enatý s Máriou Magdalénou, mali spolu die a a do sú asnosti ije ich potomok? Rovnako sa
postavili aj k sfilmovanej verzii. A výsledok? Pre Browna, aj filmových tvorcov, to bola
najlep ia reklama. Megaúspech knihy aj filmu. Ke Brown vy iel s knihou Anjeli a démoni ,
Vatikán bol opatrnej í. Rovnako, ako ke sa pripravovalo jej sfilmovanie. Re isér Ron
Howard sa pos a oval, e mal problém získa povolenie Vatikánu nakrúca na niektorých
miestach, a niektoré povolenia vôbec nedostal. Ale o sa týka nejakého verejného odsúdenia
toho sa nikto nedo kal. Cirkevní hodnostári si uvedomili, e by to bola pre dielo len reklama,
a tak svoj názor na Anjelov a démonov obmedzili na strohé vyhlásenie, e to nemô u
schváli .
8. miesto: Deviantská sága Twilight
Film New Moon z upírskej ságy Twilight ozna il Vatikán za deviantské morálne
vákuum . Monsignor Franco Perazzolo z Pápe skej rady pre kultúru film kritizoval: Opä je
pou itý ten prastarý trik, ke sa mu i a eny transformujú v aka hrozným maskám. Tento
film nie je ni iné, ako morálne vákuum s úchylným odkazom a to je to, o by nás malo
znepokojova . Vo filme sa pod a neho objavujú pekní protagonisti, ktorí fu ujú do nie oho
nadprirodzeného. Vyhlásenie cirkvi v ak fanú ikov prí a livého upíra Andrewa Cullena,
krásnej Belly Swan, svalnatého Jacoba Blacka a al ích postáv z Twilightu si v ak z reakcií
cirkvi a kú hlavu nerobia, a tak je upírska sága mimoriadne úspe ná.
9. miesto: Avatar a neo-pohanstvo
Oficiálne vatikánske miesta kritizovali 3D megahit re iséra Jamesa Cameron Avatar. e ste
film videli, a nepamätáte si ni , o by mohlo cirkev nahneva ? Vatikánske noviny kritizovali
flirtovanie s my lienkou, e uctievanie prírody mô e nahradi nábo enstvo. Varoval pred tým
aj pápe Benedikt XVI. Avatar si získal po celom svete mno stvo fanú ikov, aj nepriate ov.
Napríklad bolívijský prezident Evo Morales vyzdvihol, e film volá po ochrane ivotného
prostredia pred vykoris ovate mi (kapitalizmom). Na druhej strane americkí konzervatívni
bloggeri urá ali pacifistické posolstvo. Ale vrá me sa k cirkvi, noviny L´Osservatore
Romanou uviedli, e Cameron rozpráva príbeh bez toho, aby i iel do h bky a na konci padá
do sentimentálnosti . Pápe Benedikt XVI. vyzýva ve mi asto k ochrane ivotného
prostredia, preto dostal aj prezývku Zelený pápe . V prípade Avataru v ak varoval pred tým,
aby sa z enviromentalizmu nestalo neo-pohanstvo.
10. miesto: Po ehnanie pre The Blues Brothers
Sme tu na misii od Boha, vyhlásili vo svojom filme z roku 1990 The Blues Brothers. Tento
dnes u kultový film sa do kal po ehnania od Vatikánu. Svätá stolica ho charakterizuje ako
film, ktorý je nosite om katolicizmu. Dostal sa tak medzi filmy ako Desatoro prikázaní ,
Umu enie Krista alebo ivot je ú asný . Príbeh filmu je o dvoch bratoch Jakeovi Bluesovi
(John Belushi) a Elwoodovi (Dan Aykroyd), ktorí sa rozhodnú pomôc sirotincu, kde
vyrastali. Aby zohnali 5000 dolárov, zakladajú skupinu. V príjemnej hudobnej komédii sa
v ak vydareným bratom podarí zdemolova desiatky policajný áut, dosta sa do sporu
s neonacistami a ide po nich aj tajomná ena so samopalom a bazukou.
++++++++++++++++++++++
15 vý ivných potravín, ktoré nám spália kalórie
Predstavujeme Vám potraviny, ktoré Vás zasýtia,
dodajú energiu a zárove sa postarajú o to, aby Vá
metabolizmus pracoval lep ie a rýchlej ie.
Týchto 15 potravín predstavuje plnohodnotnú stravu,
bohatú na vitamíny a energiu pre telo a zárove obsahujú
aj látky, ktoré pomáhajú zlep i
spa ovanie kalórií a zbavi sa tak
nadbyto ných tukových
vankú ikov!
Sna te sa jes o najviac týchto
potravín a sami uvidíte, e ru i ka
na váhe pôjde smerom dole.
Správne, zdravé stravovacie návyky
sú, samozrejme, základom ka dej diéty alebo zmeny
ivotného týlu, av ak je to len as chudnutia.
Ak sa chcete zbavi kíl natrvalo, musíte urobi e te
tro ku viac.
Pokúste sa zakombinova do svojho jedálni ka
nasledujúce potraviny, ale ur ite sa sústre te aj na
cvi enie alebo akúko vek fyzickú aktivitu. V tom
prípade budete výsledkami ur ite príjemne okovaní!
Avokádo
Mnoho udí sa vyhýba avokádu preto, lebo si myslia, e
obsahuje príli ve a tuku. Je to síce pravda, ale v
avokáde sa nachádzajú nenasýtené tuky, ktoré sú
zdraviu prospe né a tartujú ná metabolizmus.
Ovos
Táto obilnina je známa najmä pre pozitívny ú inok na
hladinu cholesterolu v krvi ú inne ho zni uje.
Obsahuje komplexné sacharidy, ktoré sa v tele
rozkladajú pomal ie. V aka tomu budete dlh ie
nasýtení a budete ma viac energie.
parg a
Je to vynikajúci druh nízkokalorickej zeleniny, ktorá má
v ak vysokú nutri nú hodnotu a podporuje tráviaci
systém. Aj v aka tomu prispieva k rýchlej iemu
spa ovaniu kalórií a zhadzovaniu kilogramov.
Mandle
Tieto orechy sú mimoriadne bohaté na bielkoviny a
vlákninu. Zjedzte nieko ko mandlí po as d a
nebudete sa cíti hladní a pritom budete ma ve a
energie.
penát
Táto tmavozelená zelenina obsahuje ve mi málo kalórií,
ale naopak, má ve a eleza, vlákniny a betakaroténu,
ktoré pomáhajú zni ova hladinu cholesterolu v krvi.
Zelený aj
Nie je to kofeín obsiahnutý v zelenom aji, ktorý pohá a
ná metabolizmus, ale peciálna látka nazývaná EGCG.
Stimuluje mozog a nervový systém a núti telo
pracova , tým pádom spa ova kalórie a chudnú .
Brokolica
Táto zelená zelenina, bohatá na vitamíny A a C a tie na
vlákninu, pomáha navodi pocit nasýtenia. Prispieva aj k
správnemu tráveniu a spa ovaniu kalórií. Ideálne je jes
ju v surovom stave.
Vla ské orechy
Dajte si za hrs vla ských orechov pred hlavným jedlom.
Postarajú sa o to, aby ste v rámci obedu zjedli men iu
porciu, ale zárove Vám dodajú potrebnú dávku
vlákniny, vitamínu E a omega-3 mastné kyseliny, ktoré
pomáhajú udr iava hladinu zlého cholesterolu v
rovnováhe.
Jablká
Toto sladké, avnaté ovocie sa dá konzumova na rôzne
spôsoby. Jablká sú bohaté na vitamíny a vlákninu, ktoré
zabezpe ujú pocit plnosti a nasýtenia.
Mlieko
Názory na mlieko a mlie ne výrobky sa rôznia, ale
faktom zostáva, e práve oni sú bohatým zdrojom
vápnika, ktorý nevyhnutne potrebujeme pre zdravý ivot.
Mlieko tie obshauje ve ké mno stvo sacharidov, ktoré
nám dodávajú energiu. Niektoré prieskumy potvrdili, e
ak vypijeme 1 álku mlieka denne, bude nám ove a
lep ie fungova spa ovanie tukov.
Korenie Jalapeno
Toto pikantné korenie dodáva jedlu výraznú chu a
jemnú pálivos . Obsahuje kapsicín, ktorý zlep uje
innos srdca a zrých uje metabolizmus.
Losos
Mäso tejto ryby má vysokú nutri nú hodnotu, preto e
obsahuje omega-3 mastné kyseliny. Zni uje hladinu
hormónu leptínu v tele, v aka omu pomáha urých ova
spa ovanie kalórií.
Fazu a
Strukoviny sú mimoriadne bohaté na vlákninu a
vitamíny. Prispievajú k pocitu nasýtenia a plnosti a
pomáhajú ná mu telu nastavi sa na pravidelný
stravovací re im, ktorý je takisto ve mi dôle itý pre
spa ovanie tukov.
Grapefruit
Toto avnaté tropické ovocie obsahuje kyselinu
galaktúronovú, ktorá pomáha rozklada tuk a zárove
navodzuje pocit nasýtenia. Tento dvojitý ú inok je
perfektným základom pre spa ovanie kalórií a
chudnutie.
Ananás
Toto ovocie, bohaté na vitamín C, obsahuje peciálnu
látku bromelín. Je to enzým, ktorý pomáha rýchlej ie
rozklada bielkoviny a zabezpe uje ná mu telu dostatok
energie. Zárove je ananás plný vý ivných a zdravých
látok, no obsahuje aj ve a cukru, preto by ste to nemali
prehá a s jeho konzumáciou.
++++++++++++++++++++++
Tesco podporí environmentálne neziskové projekty sumou 43 000 eur
Bratislava, 24. október 2010
Nadácia Pontis v spolupráci s Tesco Stores SR a.s. vyhlasujú tvrtý ro ník grantovej
výzvy Tesco pre zdrav ie mestá. Neziskové organizácie a samosprávy mô u podáva
iadosti o podporu environmentálnych projektov, ktoré sú zamerané na revitalizáciu
parkov, výsadbu zelene, budovanie cyklistických trás i recykláciu odpadu. Na jeden
projekt mô u organizácie získa a 3 300 . Výhodou pri hodnotení bude, ak projekt
odporu í zamestnanec spolo nosti Tesco. Podmienkou je, aby bol projekt realizovaný
v meste, kde je pobo ka Tesco.
Neziskové organizácie alebo samosprávy mô u do 9. decembra 2010 poda projekt, ktorý
sp a aspo jedno tematické zameranie. Projekty musia by zamerané na zele
výsadbu
zelene, istenie zelených plôch v mestách, revitalizáciu parkov i úpravu turistických
chodníkov. Druhou témou je recyklácia. Podporené budú projekty zamerané na separáciu
a recykláciu odpadu, ru enie nelegálnych skládok, alebo organizáciu podujatia, ktoré by
zvidite nilo separáciu a recykláciu odpadu.
V predchádzajúcich troch ro níkoch Tesco podporilo realizáciu 26 projektov, celkovou
sumou 86.022 eur. V tomto roku je na v etky projekty vy lenená iastka 43.290 , pri om
maximálna iastka pre jeden projekt je 3 300 , hovorí o projekte ubica Puchá, mana érka
Fondu Tesco.
Oproti minulému roku je výzva otvorená, to znamená, e odporú anie projektu
zamestnancom Tesco je dobrovo né. Odporú anie, prípadne zapojenie zamestnanca Tesco
bude výhoda pri hodnotení projektov. Ka dý projekt musí by realizovaný v mieste, kde sa
nachádza pobo ka Tesco, dodáva ubica Puchá.
Projekty mô u záujemcovia posiela do 9. decembra 2010. V etky iadosti musia by podané
cez webový portál www.Darca.sk. Úplné znenie výzvy na predkladanie projektov je dostupné
na webovej stránke Nadácie Pontis, na adrese: www.nadaciapontis.sk/granty a na stránke
www.Darca.sk.
Poznámky pre vydavate a
Kto mô e iada o grant
Mimovládne organizácie
nadácie
ob ianske zdru enia
neziskové organizácie poskytujúce v eobecne prospe né
slu by
neinvesti né fondy
ú elové zariadenia cirkvi
Miestna samospráva
mestský úrad
obecný úrad
Tematické zameranie grantového programu
Zele
výsadba zelene
istenie zelených plôch v mestách
revitalizácia parkov, záhrad
úprava turistických/vychádzkových chodníkov
rozvoj a budovanie cyklistických trás
istenie a úprava verejných priestranstiev
Recyklácia
podpora separácie odpadu
organizácia podujatia, ktoré by zvidite nilo separovanie
odpadu
ru enie a istenie nelegálnych/nevhodných skládok odpadu
- KONIEC
++++++++++++++++++++++
al ie informácie poskytne Norbert Maur, programový koordinátor Nadácie Pontis, tel.:
02/5710 8123, e-mail: [email protected].
++++++++++++++++++++++
Nadácia Pontis
www.nadaciapontis.sk
Nadácia Pontis je jednou z najvä ích nadácií na Slovensku. Podporuje firemnú filantropiu,
presadzuje zodpovedné podnikanie a venuje sa rozvojovej pomoci. S firmami spolupracuje pri
realizácii ich filantropických aktivít a dobrovo níctva zamestnancov. Poskytuje poradenstvo
pri tvorbe filantropickej stratégie. Organizuje ocenenie za zodpovedné podnikanie a firemnú
filantropiu Via Bona Slovakia. Spravuje 10 nada ných fondov, prostredníctvom ktorých firmy
realizujú svoje darcovské aktivity. Nadácia Pontis je administrátorom zdru enia Business
Leaders Forum. Presadzuje diverzitu na pracoviskách, ochranu ivotného prostredia v
podnikaní, transparentnos a zavádzanie tandardov v reportovaní zodpovedného podnikania.
Projektmi v oblasti demokratizácie a rozvojovej pomoci podporuje ob iansku spolo nos v
Bielorusku a na Kube. Skúsenosti Slovenska nadobudnuté v procese transformácie
spolo nosti vyu íva na Balkáne. Presadzuje zahrani nú politiku Slovenska a Európskej únie,
zalo enú na hodnotách demokracie, re pektovaní udských práv a solidarite. Od novembra
2009 realizuje program individuálneho darcovstva www.DobraKrajina.sk. V marci 2010
oficiálne spustila on-line grantovanie prostredníctvom www.Darca.sk.
Tesco
Stores
SR,
a.s.
www.itesco.sk
Spolo nos Tesco Stores SR, a.s., len Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR, vstúpila na
slovenský trh v roku 1996 a v sú asnosti prevádzkuje 87 obchodov / z toho 49 hypermarketov,
25 supermarketov, 8 Tesco Expres a 5 obchodných domov / a 17 erpacích staníc. So svojimi
vy e 8 300 zamestnancami patrí spolo nos Tesco k najvä ím zamestnávate om na
Slovensku. Základom filozofie spolo nosti Tesco je poskytnú zákazníkovi to najlep ie a sta
sa obchodom pre v etkých.
++++++++++++++++++++++
BratislavskA burza knIh 2011
VYzva na DAROVANIE knIh
Mestska kniznica v Bratislave v spolupraci so Staromestskou kniznicou, Kniznicou Ruzinov,
Kniznicou Bratislava Nove Mesto a Miestnou kniznicou Petrzalka planuju aj v roku 2011
zorganizovat na nadvori Klariskej ul. 16 pre Bratislavcanov stvrty rocnik oblubenej
Bratislavskej burzy knih, ktora tvori sucast projektu Bratislava pre vsetkych. Zucastnene
kniznice kazdy rok venuju na burzu knihy vyradene zo svojich fondov, tie vsak nesta ia na jej
plnohodnotne zrealizovanie.
Mestska kniznica v Bratislave pri tejto prilezitosti oslovuje
bratislavsku verejnost, aby darovala knihy na ucely ich predaja
pocas Bratislavskej burzy knih 2011. POMOZTE!
Ak mate doma knihy, ktore uz nepotrebujete alebo Vam doma zaberaju vela miesta, prineste
ich k nam do Mestskej kniznice na lubovolne pracovisko (pondelok, utorok, stvrtok, piatok
8:00 19:00, streda 12:00 19:00):
U sek krasnej a cudzojazycnej literatury , Laurinska 5
U sek odbornej literatury , Klariska 16
U sek literatury pre deti a mladez , Kapucinska 3
U sek hudobnej a umenovednej literatury , Kapucinska 1
Darovane knihy sa budu predavat na Bratislavskej burze knih navstevnikom burzy v aprili
2011 za symbolicku cenu. Vyslednu sumu z predaja knih pouzije Mestska kniznica v
Bratislave na zakupenie a vyrobu zvukovych knih pre Oddelenie nevidiacich a slabozrakych
na Klariskej ul. 16, kde posluzia zrakovo znevyhodnenym obcanom.
Bratislavska burza knih sa stala oblubenym podujatim pre mnohych Bratislavcanov a nielen
pre nich, kazdorocne ju navstivia zastupy domacich aj mimobratislavskych zaujemcov.
DAKUJEME!
V Bratislave dna 20. 10. 2010
Mestska knznica v Bratislave, Klariska 16, 814 79 Bratislava 1, tel. 02/544 33 244 6, 02/544
35 148, e-mail: [email protected] , URL: www.mestskakniznica.sk
Kontakt na darovanie knih: Mgr. Marta Markova, tel. 02/544 33 244-6, kl. 13, e-mail:
[email protected]
Dobry den,
25.10.2010, Bratislava European Science Fiction Society ocenila s
pomedzi 15 nominantov z 15 európskych krajín Róberta itt ana (Slovensko)
Eurocenou v kategórii najlep í propagátor/organizátor conov v Európe .
Ocenenie získal za nieko koro né intenzívne organizovanie medzinárodných
festivalov IstroCON, Comics Salón a AnimeSHOW na území Slovenska.
Je to pre m a nesmierna es a zárove ocenenie dlhoro nej snahy celého
ná ho organiza ného tímu (AnimeCrew) za svoju prácu, ktorou sme sa sna ili
usporiada najkvalitnej ie podujatia nie len pre fanú ikov ale aj irokú
verejnos v ánroch fantastiky, komiksov, japonska a hier. uviedol Róbert
itt an.
European Science Fiction Society je nadnárodná organizácia zdru ujúca
národné zdru enia scifi klubov z celej Európy. Bola zalo ená v roku 1972 v
Talianskom Trieste pri príle itosti organizovania prvej eurokonferencie
Eurocon.
IstroCON a Comics Salón sú dva najvä ie festivaly svojho druhu v strednej
a východnej Európe a v roku 2010 ich v priebehu 3 dní nav tívilo 10145
náv tevníkov.
IstroCON je medzinárodný festival filmov, scifi, fantasy, hororu, larpov a
spolo enských hier zalo ený v roku 1988 v Bratislave.
Comics Salón je medzinárodný festival comicsu, anime, japonskej kultúry,
po íta ových hier zalo ený v roku 2004 v Pezinku.
AnimeSHOW je medzinárodný festival anime, mangy a japonskej kultúry
zalo ený v roku 2008 v Bratislave. V roku 2010 privítala 5863
náv tevníkov.
++++++++++++++++++++++
-s pozdravom
Mgr.Mgr.Robert Zittnan
Hlavny koordinator
Festival AnimeSHOW 2011 (www.animeshow.sk)
Festival GAME EXPO 2011 (www.game-expo.sk)
Festival COMICS SALON 2011 (www.comics-salon.sk)
Festival IstroCON 2011 (www.istrocon.sk)
Festival MangaFEST 2011 (www.mangafest.cz)
++++++++++++++++++++++
Chcete vediet, kolko (NA VAS) zaraba Vas lekar?
Ahojte vsetci znami i neznami,
prosim, venujte trochu pozornosti tomuto oznamu!
Oplati sa vam to!
Prosim, preposlite tento oznam aj dalej, vsetkym znamym i neznamym,
nech sa o nom dozvie kazdy...
Ak ste poistencami zdravotnych poistovni, mate
moznost dat si ZADARMO zhotovit VYPIS z UCTU POISTENCA od vasej
zdravotnej poistovne. Staci ist raz do poistovne, dat sa zaregistrovat a
poziadat o
elektronicke zasielanie vypisov. Vypisy zo svojho uctu si budete moct
prezerat
doma na svojom pocitaci. Je to zadarmo, velmi jednoduche a OPLATI SA TO....
Pridete na to, ci si Vas lekar od poistovne uctoval ukony, ktore NAOZAJ
vykonal alebo si
na vas zaraba aj za tie vykony, ktore vam nikdy nevykonal a dokonca aj v
dni, kedy ste v
jeho ambulancii vobec neboli!!!! (Potvrdzujem z vlastnej skusenosti!!!)
Pod vasim pouzivatelskym menom si mozete dat zaregistrovat aj vase deti,
vasich rodicov
(rodicia s tym musia suhlasit) a takisto prezerat vypisy z ich uctov
poistenca...
Lekari na svoje podvody vyuzivaju prave starych ludi, o ktorych vedia, ze sa
o ziadne vypisy nezaujimaju a ze ich nebudu kontrolovat...
Je to velmi dobra vec a zialbohu to malokto vie... Samotny lekar Vam to
nikdy nepocie, stratil by prijem...
Aj ja som na vypise uctu nasiel MNOHE nezrovnalosti, lekari si uctovali za
vykony, ktore
neurobili, za injekcie, ktore som nikdy nedostal, pri kontrolach si
vykazovali diagnozy,
ktore som s urcitostou nemal a nemam, vsetko len preto, aby na mne zarobili
co najviac.... Dokonca som raz nasiel zauctovany vykon v den, kedy som bol
ambulancii, no
sestricka mi oznamila, ze pani doktorka tam nie je a ani cely den nebude.
Okrem toho som
si nasiel zauctovany vykon aj v den, kedy som vobec nebol v ambulancii, bol
som na zahranicnej dovolenke!!!!
Vsetko som nahlasil poistovni a Uradu nad dohlad nad zdravotnou
starostlivostou a cakam na spravodlive potrestanie vinnikov!!!
Divime sa, v akom stave je nase zdravotnictvo, v mediach pocujeme, ako rastu
dlhy nasich poistovni, ako to, ze nikto nepride na to, ze najväcsimi dlznikmi a
okradacmi poistovni su prave samotni
lekari? Ako je to mozne, ze ich nikto nekontroluje a mozu si uctovat, co
chcu...
Prestanme s tym, stopnime to, kontrolujme ich a hned sa dlhy zdravotnych
poistovni znizia....
Prosim, preposlite dalej a zaregistrujte sa vo Vasej poistovni.
Vypisy z uctu poistenca si mozete prezerat spätne od roku 2005.
Dakujem za preposlanie a odvahu!
++++++++++++++++++++++
Kto vykráda dôchodky zo Sociálnej pois ovne
"Máme toho dos ," odkazuje Únia mu ov Slovenska Hnutie pre rodiny
Ob ania nevidia dôvod, aby vláda kryla vykrádanie Sociálnej pois ovne, zdravotnej pois ovne
a tátneho rozpo tu a ako?
1. Podnikate si zriadi firmu a prihlási sa do II. piliera a aj jeho zamestnanci sa prihlási do
druhého piliera.
2. Do Sociálnej pois ovne posiela iba výkazy za seba na najvy í základ pre odvody, ale eurá
neodvádza, ani za seba ani za zamestnancov.
3. Po 2 - 3 rokoch si zalo í novú firmu na ktorú prenesie majetok starej firmy a dlhy nechá na
starej firme, ktorú dá do konkurzu. Pre opatrnos majetok prenesú cez 4 a 5 nastr ených
firiem tak, e nakoniec majetok skon í v jeho novej firme.
4. Sociálna pois ov a z výkazu povinne odvedie do DSS 9 % za majite a aj zamestnancov.
Tak e majite aj jeho zamestnanci si sporia do súkromného II. piliera aj ke reálne neposlal
do Sociálnej pois ovne ani 1 euro.
5. Sociálna pois ov a eurá nevymô e, lebo firma nemá iaden majetok z ktorej by ich
vymohol.
6. Podnikate a zamestnanci idú do dôchodku a Sociálna pois ov a a DSS im vyplácajú
vysoké dôchodky.
Z oho jemu a zamestnancom vypláca dôchodky? No predsa zoberie tým, o platia a výsledok
je taký, e dôchodky máme na úrovni ivotného minima.
Otázka: Ako to má vyrie ené EÚ?
Odpove : Majú zákon o hmotnej zodpovednosti právnických osôb a osoby, ktoré
zbankrotovali nemô u podnika 10 rokov. Právnické osoby musia ru i majetkom svojim a
svojich mana érov ako aj ich rodinných príslu níkov, i e dobre si rozmyslia robi takéto
zlodejstvá.
Otázka pre poslancov a ich éfa Sulíka: Dokedy budete okráda dôchodcov a chorých
zlodejskými zákonmi?
Ako je mo né, e Sociálna pois ov a musí povinne odosla do DSS polovicu t.j. 9 % z
vymeriavacieho základu aj ke jej eurá vôbec neprídu na ú et. DSS si pritom vyberá od
prispievate ov aj poplatky za vedenie ú tu, pri om náklady na vymáhanie nemá iadne a tak
len kasa Sociálnej pois ovne ostáva prázdna.
Týmto spôsobom sa vykrádajú aj zdravotné pois ovne zdravotné odvody a tátnu kasu
dane.
Okrádajú nás v etkých a beztrestne legálne. o na to pán Miklo (mik-lo ), ktorý dvíha
neúmerne da ové za a enie strednej vrstvy a vôbec udí o ijú z platu. Naozaj to nevidí
alebo nechce vidie a drísta len o zlom hospodárení Sociálnej pois ovne. Naozaj niet inej
cesty?
Pozn. Na tento typ zlodejstva o.i. navádzal firmy p. Mihál vo svojich "preslávených"
seminároch pre
podnikate ov. Dnes sa táto osoba stala ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny za SaS. Na
tento rok
zru il valorizáciu dôchodkov, v etci dôchodcovia dostanú pau álne len 2,5 eura, o pri
zdra ovaní, teda
inflácii 6%, ktorú úmyselne rozbehla táto vláda v 2. polroku 2010, znamená reálne zní enie
dôchodkov
vo v etkých kategóriách. Mihál je lovek, ktorý svojim ne udským bezoh adným a doslova
asociálnym
prístupom k u om pred í aj doteraz najvä ieho asociála Kaníka.
++++++++++++++++++++++
Je to blbost, ale pobavi to)
10 NA A ÍCH JAZYKOV NA SVETE
27. septembra sa v Parí i konalo konzorcium jazykovedcov s celého sveta. Po ôsmich rokoch
bádania, skúmania a tudovania vydali rubriku desiatich naj a ích a naj ah ích jazykov na
tejto planéte. Do úvahy sa bral vývoj jazyka, úprava pravopisu, týl písma, znaky, re , história
jazyka a gramatika jazyka.
Ústav jazykovedcov ktorý sídli v Berlíne za al so skúmaním jazykov ktorými sa hovorí po
celom svete, nielen tými najroz írenej ími ale v etkými jazykmi. Na svete je okolo 7832
jazykov. Ka dý tý de zaniknú dva jazyky a vytvoria sa al ie dva a tri nové. Skôr ne
prejdem k tým desiatim jazykom spomeniem desa naj ah ích jazykov na svete.
10. mongol ina
09. aramej tina
08. gré tina
07. nór tina
06. talian ina
05. rumun ina
04. chorvát ina
03. bulhar ina
02. angli tina
01. Naj ah í jazyk na svete ktorým hovorí vy e 300 miliónov udí na celom svete je paniel
ina.
Desa naj a ích jazykov na tejto planéte:
10. nem ina
09. francúz tina
08. ín tina
07. japon ina
06. jazyk oboch Kórei je rovnaký, tak e kórej tina
05. perz tina
04. arab ina
03. fín tina
02. ma ar ina
01. naj a ím jazykom akým sa hovorí na tejto planéte je sloven ina .
A to pre jej gramatickú truktúru a mobilitu slov a slovných spojení" ako jediný jazyk sveta
má sloven ina 7 pádov. (Nominatív, Genitív, Datív, Akuzatív, Lokál, In trumentál a Vokatív),
alej vybrané slová, a hlavne mäkké a tvrdé i, y , sklo ovanie prídavných mien a slovies,
v podstate sa v slovenskom jazyku sklo ujú takmer v etky slová.:
pecifiku tvoria slovesá.:
V sloven ine je sloveso ohybné. Ohýbanie slovies sa nazýva asovanie.
Pri slovese sa rozli ujú v sloven ine gramatické kategórie:
* osoba (prvá osoba jednotného ísla, druhá osoba jednotného ísla, tretia osoba jednotného
ísla, prvá osoba mno ného ísla, druhá osoba mno ného ísla, tretia osoba mno ného ísla)
* íslo (jednotné íslo, mno né íslo)
* as (predminulý as, minulý as, prítomný as, budúci as)
* spôsob (oznamovací spôsob, podmie ovací spôsob, rozkazovací spôsob)
* slovesný rod ( inný rod, trpný rod)
* slovesný vid (dokonavý vid, nedokonavý vid)
* slovesná zhoda (zhoda s tvarom nadradeného podstatného mena alebo zámena)
* intencia slovesného deja (sloveso vy adujúce doplnenie agensom alebo paciensom, sloveso
nevy adujúce doplnenie agensom alebo paciensom)
* trieda
* (slovesný) vzor
ROZDELENIE SLOVIES
plnovýznamové
1. innostné -pomenúvajú innosti, úkony
a. predmetové -ich význam si vo vete vy aduje pripojenie predmetu
b. bezpredmetové -ich význam si nevy aduje pripojenie predmetu
2. stavové -pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli
pomocné
-nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným, plnovýznamovým
slovom
1. modálne (spôsobové)
- vyjadrujú vô u, chcenie, povinnos , mo nos uskuto ni dej
chcie , môc , musie , vedie , ma (nie o za povinnos .), smie , da sa
2. fázové
- vyjadrujú fázu, koniec, za iatok deja
za a /ína , presta /áva , z/osta /áva
3. limitné
- vyjadrujú blízky za iatok deja
ís , ma
4. sponové
- fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku, spájajú sa s plnovýznamovými slovnými
druhmi
by , sta sa
Ako jeden z piatich jazykov máme tri rody.:
Mu ský, enský a stredný
A ako jediný jazyk sveta má vzory prídavných mien, dvojhlásky a spodobovanie, toto
nenájdete u v iadnom inom jazyku na tejto planéte. Toto je len tak na okraj o sa týka
gramatiky slovenského jazyka. Jej gramatika je tak komplikovaná, e akémuko vek
cudzincovi by pod a prepo tov trvalo a 12 rokov kým by sa nau il kompletnú gramatiku a to
nehovorím a variabilite slov, viet a slovných spojení vo vetách. Kompletnú gramatiku
slovenského jazyka nevie ani jeden jediný lovek, preto ju tudujú a pripravujú tými vedcov a
jazykovedcov, preto e je tak obsiahla a povedal by som, e v niektorých prípadoch a
extrémne náro ná nato, aby ju bol schopný po a jeden lovek. Slovenský jazyk má presne
465 gramatických výnimiek aj to dokazuje jeho komplikovanos . Pravidlá slovenského
pravopisu prichádzajú len ve mi málo s nejakými úpravami alebo novými pravidlami
gramatiky, ale cez to v etko ide o jazyk, ktorý nemá vo svete obdobu, o sa týka náro nosti na
u enie, písanie, po úvanie, hovorenie a ítanie.
Záujem o slovenský jazyk ka dým d om rastie ale len málo komu sa podarí dosiahnu to
omu mi jazykovedci hovoríme: rozpráva isto spisovne. Ná jazyk je krásny, melodický a
preto nemáme problém porozumie aj ru tine, po tine, e tine, a iným slovanským jazykom.
Ak sa chce cudzinec nau i písa , íta , po úva a hlavne hovori po slovensky aspo tak ako
jednoduchý lovek, tak v zahrani í sa ná jazyk nenau í a to platí aj pre nás. Cudzinci ak chcú
musia prís k nám a mi ak sa chceme nau i inú re musíme ís do krajiny kde sa tou re ou
ktorú sa u íme.
Mali by sme by hrdí nato, e rozprávame naj a ím jazykom, aký kedy vôbec vznikol, lebo
a í jazyk u nie je. Jeho gramatická truktúra je tak komplikovaná, tak prepracovaná do
detailov, e s takou dokonalos ou prepracovania sa nestretneme ani v ma ar ine, pre
mnohých z nás je práve ma arský jazyk ten naj a í, ale to isté tvrdia Ma ari o na om jazyku,
len s tým rozdielom, e oni sa nemýlia.
S pozdravom prof. Doc. Vladimír Trnka
Orgán Jazykovedného ústavu . túra SAV, Jazykového odboru Matice slovenskej a
Ústrednej jazykovej rady MK SR.
Po internete plachtí list s názvom 10 naj a ích jazykov na svete, v ktorom sa tvrdí, e
naj a ím jazykom je práve ná jazyk. V posledných dvoch d och pri lo do Jazykovedného
ústavu nieko ko desiatok listov s otázkou, i je to pravda a i má s tým Jazykovedný ústav .
túra SAV nie o spolo né.
Ako mô eme ma s tým nie o spolo né, ke je list plný trápnych jazykových chýb? Pisate ,
ktorý sa podpísal ako prof. Doc. Vladimír Trnka, nevie, e my jazykovedci sa pí e s tvrdým y,
nie s mäkkým i (mi), e v sloven ine sa nepí e tým, ale tím, e máme by hrdí na to (nie nato),
e spisovne je fín ina, kórej ina, aramej ina (nie fín tina, kórej tina, aramej tina), e
gramatika je taká (nie tak) komplikovaná. Nikto z jazykovedcov by to takto nenapísal,
nehovoriac o iarkach, ktoré sú pre pisate a panielskou dedinou. Nie je to teda jazykovedec.
Ale kto to je? Nevieme to, ale o om vypovedá sama forma i obsah listu. Obsahovo je to
úplný bluf, i ako by povedal Vajanský, blúznica, kým na i mladí by to mohli nazva totálnou
haluzou. Nie je toti pravda, e sloven ina je naj a ím jazykom na svete a e by sa na tom
mali dokonca dohodnú nejakí vedci z Parí a alebo e by to mal u osem rokov skúma
nejaký Ústav jazykovedcov v Berlíne. Pravda je taká, e sloven ina patrí skôr medzi
naj ah ie slovanské jazyky. V lingvistickej typológii sa hodnotí ako pomerne jednoduchý a
pravidelný jazyk.
Ak si spomenieme na to, aké mno stvo nepravidelných slovies je v románskych a
germánskych jazykoch (francúz tina, nem ina a i.), zistíme, e sloven ina ich má len
poskromne (napr. typ jes , jedia). Sloven ina nemá ani také mno stvo asov ako napr.
ju noslovanské jazyky, gré tina i klasická latin ina. Má menej sklo ovacích vzorov ako napr.
e tina. V 1. osobe prítomného asu má na rozdiel od star ieho stavu zov eobecnenú slovesnú
koncovku m (napr. oproti e tine, kde je u, -i aj -m: vedu, pí i, volám). Pomerne
jednoduchý je aj ná fonologický systém.
o sa týka pána Trnku, ktorý uvádza súpis ( rubriku ) naj ah ích a naj a ích jazykov, dá sa
o tom poveda len to, e sú tu len nacápané jazyky bez ladu a skladu, jazyky, o ktorých
po ul alebo ich nejakým spôsobom pozná. Keby bolo jeho poznanie jazykov sveta na vy ej
úrovni, ur ite by pri ahkých nezabudol na indonéz tinu a pri a kých zasa na baski tinu,
predindoeurópsky jazyk, ktorý sa nevedel nau i ani jeden z najvä ích polyglotov v etkých
ias Wilhelm von Humboldt, a nemohol by vynecha ani ír inu, gruzín inu, príp.
severoamerické indiánske i eskimácke jazyky. Ale aj tak: uvedené jazyky sú zlo ité len z
ná ho poh adu. Je známe, e deti sa nau ia v etky jazyky sveta za pribli ne rovnaký as, i e
v etky sú rovnako a ké i ahké.
Dalo by sa súhlasi s tým, e komplikovanými jazykmi z h adiska zvládnutia pre cudzincov
sú ín tina, japon ina, kórej ina a arab ina, ku ktorým pristupujú aj pecifické písma. Ale
pre o sa sem dostala aj fín ina a ma ar ina, vôbec nie je jasné. Pripomína to skôr art, ktorý
mo no nájs v nemeckom variante na internete: V Európe existujú dva extrémne a ké
jazyky: ma ar ina a portugal ina. A ma ar ina je dokonca taká a ká, e ju neovládajú ani
Portugalci. Perz tinu zasa mo no pova ova za a kú len v dôsledku mno stva cudzích
(arabských) slov, ale to isté platí aj o ture tine.
Azda netreba vyvraca v etko, o pisate v tomto texte uviedol, pekná je v ak cifra, e
sloven ina má 465 výnimiek, a zaujímavý je aj údaj, e cudzincovi trvá dvanás rokov, kým
si osvojí sloven inu. o je to mobilita slov a slovných spojení? e by sme mali sedem
pádov naozaj len my? Grafémy y a i takisto nie sú na ou výnimo nos ou, tie má aj ru tina,
e tina a po tina. Sklo ovanie podstatných a prídavných mien je známe zo v etkých
slovanských jazykov s výnimkou bulhar iny a macedón iny. Rody poznáme z viacerých
európskych jazykov, sta í si len na ne spomenú . Pre o by malo by spodobovanie iba
výsadou sloven iny? e by sloven ina bola jediným jazykom s dvojhláskami? Má ich napr.
talian ina a rumun ina.
itatelia, ktorí sa chcú dozvedie objektívne fakty o type slovenského jazyka, by mali skôr
siahnu po túdiách udovíta Nováka, Jozefa Ru i ku a Viktora Krupu, ktoré sa nachádzajú v
zborníkoch Studia Academica Slovaca, príp. aj po star om úvode K. Horálka Úvod do studia
slovanských jazyk a po nov ích Jazykoch sveta (Bratislava, Veda 2005) a Písmach sveta
(2000) Viktora Krupu a Jozefa Genzora. Ak si chcú pre íta o mýtoch, ktoré vznikajú okolo
ná ho jazyka i jazykov iných, mô eme odkáza na príslu nú kapitolu v knihe Mýty na e
slovenské autorov Viktora Krupu a Slavomíra Ondrejovi a (Bratislava, Academic Press 2005),
elektronicky tu.
Slavomír Ondrejovi
riadite Jazykovedného ústavu . túra SAV
++++++++++++++++++++++
27. november 2007
K Tvojim podnetom napisem neskor. Je to proste frontalny protikrestansky a osobitne
protislovensky atak z kazdej strany, ale aj preto, lebo vacsina Slovakov je stale
"neprebudenych", neschopnych nijakeho efektivneho spolocneho usilia, zial, tak sa mi to javi,
napriek vsetkemu usiliu Tvojmu osobnemu i niektorych dalsich obetavcov...
++++++++++++++++++++++
http://www.sme.sk/c/5612382/soros-podporil-kampan-za-legalizaciu-marihuany-vkalifornii.html
Soros podporil kampa za legalizáciu marihuany v Kalifornii
Soros bol jedným z hlavných podporovate ov vyu ívania marihuany na lekárske ú ely.
Teraz venoval na
kampa za jej legalizáciu milión dolárov.
SAN FRANCISCO. Americký miliardár George Soros prispel miliónom dolárov (720.000
eur) na kampa za legalizáciu
marihuany v táte Kalifornia, ktorej obyvatelia budú ma budúci tý de mo nos vyjadri sa
k tejto otázke hlasovaním
v referende.
O Sorosovej podpore informoval v utorok denník The Sacramento Bee. Je to druhý najvä í
finan ný dar pre
kalifornskú iniciatívu spomedzi individuálnych darcov pre kampa záujmovej skupiny "Yes
on Proposition 19", ktorej
hlavným sponzorom je podnikate s lekárskou marihuanou Richard Lee z Oaklandu.
Soros, známy liberálny aktivista ma arského pôvodu, bol jedným z hlavných podporovate ov
zákona z roku 1996,
ktorým sa Kalifornia stala prvým tátom v USA, kde povolili vyu ívanie marihuany na
lekárske ú ely.
Referendum o rekrea nom u ívaní marihuany, vrátane legalizácie jej obmedzeného
pestovania v repníkoch, sa v
Kalifornii uskuto ní 2. novembra a bude spojené s tamoj ími v eobecnými vo bami.
Prvú televíznu reklamu, ktorá vyzýva na podporu pre tzv. návrh íslo 19, odvysielali v utorok,
ím sa za ala oficiálne
televízna kampa tejto iniciatívy.
Zdroj: AP
TAK TEN JE !!!!
Mu si te v klidu noviny, kdy se najednou ozvou kroky a jeho blon atá man elka
jde ze schodu, otev e venkovní dvere, prejde zahradu, odemkne po tovní schránku, zakroutí
hlavou a zase jde zpét.
Za pár minút se v e opakuje. Kroky na schodech, zase se objeví ena, zase vyjde,
prejde zahradu, zase otev e schránku, zakroutí hlavou, vráti se zpét do domu. Kdy se to
opakuje asi po páté, mu to nevydr í, zvedne o i od novin a ptá se:
"Deje se néco milá ku?"
A ena odpoví:
"Ale nie, jen ten muj blbý po íta mi porád hlási, e mám ve schránce nejakou po tu.
++++++++++++++++++++++
Cikáne, co d lá ?
- Nic!
A jak to jde?
- patn , velká konkurence!
Zaujimavy fakt - oktober 2010 ma 5 piatkov, 5 sobot a 5 nediel. To sa stava iba raz za 823
rokov. Takyto mesiac je predurceny na peniaze. Prosim, posli to 8 dobrym ludom a do 4 dni
dostanes vela penazi. Suvisi to s ucenim Feng Shui.
A v stredu uprostred tyzdna bola absolutna symetria datumu!
20.10. 2010
++++++++++++++++++++++
Najnov í mobil ...skanuje v etko ;-) zatia mi nie je známe kde sa dá kúpi , ale vraj je u 10
milionov objednaných.
The latest mobile upgrade - haven't found out where to get one yet - been told there's
10.000.000 on back order!
++++++++++++++++++++++
Man elský hymnus na lásku
Keby som hovoril hoci aj 10 svetovými jazykmi a vedel majstrovsky sklada nádherné vety
plné krásnych slov, ktoré by boli pre ostatných anjelskou hudbou, ale milého a láskavého
slova k svojej man elke by som nemal, bol by som ako rozladená gitara, i prasknutý bubon.
A keby som mal dar proroctva a poznal v etky tajomstvá, e by ma iní vyh adávali, aby som
im poradil a keby som bol uznávaným vedcom a odborníkom, ale zanedbával by som svoju
man elku, bol by som úbohým pokrytcom.
A keby som sa pohyboval v duchovných vý kach a mal takú silnú vieru, e by som robil divy,
ale s láskou by som tam nezobral aj svoju man elku, ni ím by som nebol.
A keby som rozdal celý ná majetok ako almu nu núdznym a keby som obetoval v etok svoj
as, silu i zdravie v slu be blí nym a nev imol by som si potreby svojej man elky a detí, ni
by mi to neoso ilo.
Láska je trpezlivá a vie aka
i dlho do noci na príchod, i roky na návrat. Láska je
dobrotivá a najrad ej by sa celá rozdala, aby urobila toho druhého astným a nezávidí, ke
sa mu darí viac. Nevypína sa pri svojich úspechoch a nevystatuje sa tým, o má, lebo to
v etko aj tak dostala iba ako dar pre dobro iných.
Nie je nehanebná, ale má cit pre mieru a slu nos , nie je sebecká, lebo iba dávanie naozaj
nap a. Neroz u uje sa pri slabosti a pomalosti druhého, nemyslí na zlé, ani ke nedostáva
spä takou mierou, akou by chcela. Nete í sa z neprávosti, lebo tá zra uje a niekto ou trpí,
ale raduje sa z pravdy, lebo iba pravda oslobodzuje.
V etko zná a a v etko vydr í, lebo ka dému sa mô e sta , e zakopne, i zlyhá, i zabudne,
urazí, zraní alebo ochorie...
V etko verí a v etko dúfa, lebo nikdy nie je nevhod ani neskoro poveda prepá , odpus , mám
a rád, ...
Láska nikdy nezanikne, ale mô e sa vytrati z ná ho vz ahu, ak ju nebudeme ivi .
Proroctvá prestanú, jazyky zam knu a poznanie pominie, lebo budeme starnú a chor avie a
aj rozum vekom zoslabne. Ako udia poznávame len s asti a len málokedy vieme odhadnú ,
o príde. Ale ke bude v na om vz ahu láska, prestane nás trápi , o je iasto né, nedokonalé
a neznáme.
Ke som bol die a, hovoril som ako die a, poznával som ako die a, rozmý al som ako die a
a aj moja schopnos milova bola detská. Ke som sa stal mu om, zanechal som detské
spôsoby - aj v láske k man elke a de om.
Bez srdca vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, ktoré skres uje alebo uká e iba to, o chceme
vidie . No skuto ná láska nám otvorí o i dokorán a uvidíme svojho partnera z tváre do tváre,
v jeho ozajstnej kráse. Bez nej poznávam iba iasto ne, ale s ou budem pozna aj toho
druhého tak, ako sa poznám ja sám.
A tak teraz zostáva viera, e Pán nás neopú a, aj ke my sa navzájom opú ame;
nádej, e Pán má moc uzdravi aj ve ké zranenia
a láska, aj ke zatia slabá a nevytrvalá
- tieto tri, viera, nádej a láska;
no najvä ia z nich je láska, lebo je odrazom tej Bo ej, a preto má stále kam rás , a s ou raz
úplne splynie.
++++++++++++++++++++++
Syná ek z Moravy studuje v Praze na univerzit a dojdou mu
> >> prachy.
> >> Tak zatelefonuje dom :
> >> "Táto, p edstav si, u nás na kole otevírají kurs, kde u í psy
> >> mluvit!"
> >> "To , nekecé! A co to ko tuje?" diví se otec.
> >> "No po li Alíka a patnáct tisíc a já ho nechám zapsat."Syn na to.
> >> Prachy se psem dorazily a student je pár m síc v pohod .
> >> Po ase ale prachy dojdou, tak tátovi volá znovu.
> >> "Alík? Ten mele páté p es deváté, to u se nedá poslouchat,"
> >> vypráví
> >> zv davému
> >> otci,"ale p edstav si, e na fakult otevírají kurs, kde u í psy
> >> íst!"
> >> "To kur a, kdy u mluví, tak a i íst umí !" furiantsky na
> >> to otec.
> >> "Jasn , po li p tadvacet tác a já ho p ihlásím," syn na to.
> >> Na konci kolního roku nezbývá, ne odjet dom . Co se psem?
> >> Tak ho zast elí.
> >> Doma se táta hned ptá:
> >> "Tak kde ho má ?"
> >> "Ale, p edstav si, dneska ráno si u snídan teme noviny.
> >> íkám Alíkovi:
> >> "Tak dneska jedem dom!" On slo í noviny a íká
> >> "To jsem zv davej, jestli m zas táta vezme s sebou,
> >> a p jde do lesa ukat Novákovou."
> >> Táta zrudne a sko í klukovi do e i:
> >> "Doufám, es ho zast elil, hajzla jednoho prolhanýho!"
> >> "Si pi , tato."
++++++++++++++++++++++
Ke Kristus opú al svet, povedal cigá om: "Ni nerobte, kým sa nevrátim"... a dodnes ho
po úvajú
++++++++++++++++++++++
Nemal som
astie ani s jednou z mojich ien: prvá ma opustila a druhá nie .
udstvo odjak iva zaujímajú dve zásadné otázky: 1) kto vymyslel robotu?
2) pre o ho ostatní nezabili?
Hodnota IQ zeme je stále kon tantná, len nás je na nej ím alej tým viac.
Neexistuje ni , ím by sa nedalo otvori pivo.
Alkohol je tekutý psychiater.
Biblia u í miluj blí neho svojho. Kámasutra zase vysvet uje ako.
Kto sa o ení, zistí, o je
astie, ale vtedy je u neskoro.
Eskimácka múdros : nikdy nejedz ltý sneh.
Plazia sa dvaja po pústi a jeden vraví: - Zaskríp zubami, mozno nám prebehne mráz po
chrbte...
Co je absolútna staroba? Ked vychádzate z múzea a spustí sa alarm.
Co dostane baník po smrti? Tri dni volna a sup sup zase pod zem!
- Pijes? Ak je to otázka, tak nie. Ak je to návrh, tak áno!
++++++++++++++++++++++
Slovenské múdrosti
*Ak nejde hora k Mohamedovi, tak tá tráva nebola dos silná...
*Ak si myslíte, e faj enie nemení hlas eny, skúste odklepnú popol na koberec...
*Faj i síce budem, no pi neprestanem!
*Je ahké by abstinentom, ke má auto, málo pe azí a prísnu man elku...
*S man elkou sme sa dva tý dne nerozprávali, potom som úrobil ústretový krok: spýtal som
sa jej, kde je vývrtka...
*Kto nepije, nech neje.
*Dilema enatého mu a: Mám ís von a pozera na to, o pretiahnu nemô em, alebo zosta
doma a pretiahnu , na o sa nemô em pozera ?
*Jedna vec je istá: faj enie ti skracuje cigaretu.
* ena si asto nenájde man ela iba preto, e opití sa nepá ia jej a triezvym ona.
*Nerád pijem v prítomnosti man elky. Ten poh ad, ako sa z nej stanú dve, je da o stra né.
*Ak zameníme v slove LÁSKA tyri písmená a jedno uberieme, dostaneme PIVO, o je fakt
na zamyslenie. Ke v ak zameníme v slove LÁSKA v etky písmená a jedno doplníme,
vznikne FERNET, o u nebude náhoda! Len e ke zmeníme v slove FERNET v etky
písmená okrem R a pridáme KA, dostaneme BOROVI KA, a to je pod a m a znamenie!
*Mnohí mu i po svadbe akoby omladli: zase pijú i faj ia potajme.
*Zlozvyk pi po ve eroch alkohol, vedie k ve mi u ito nému zvyku pi ráno minerálku.
*Stále mi vy ítajú, e nechodím do kostola, len e pod a m a je Bohu mil ie, ke sedím v
kr me a myslím na neho, ne keby som sedel v kostole a myslel na pivo.
++++++++++++++++++++++
Ze vraj najlepsi motor.
V roce 1912 napsal slavny
rakousky gynekolog
Dr Hermann Otto
Kloepneckler , PhDr.
Nejlep ím motorem na svete
je damske prirozeni.
Da se nastartovat jednim
prstem, samo se promazava,
bere pist mnoha ruznych
velikosti a kazde
ctyri tydni si samo meni olej.
Jen skoda, ze jeho ridici
system je tak
zasrane nevypocitatelny.
++++++++++++++++++++++
Príloha:
4.10.2010
Starosta Andrej Petrek odvolal poradnú komisiu pre posudzovanie iadostí o pride ovanie
obecných bytov. Po as jeho funk ného obdobia bolo ob anom pridelených 37 bytov, z toho
17 zamestnancom staromestského miestneho úradu.
Pi tek, Novák
ítajte viac: http://tv.sme.sk/v/17591/pridelovanie-obecnych-bytov-v-starommeste.html#ixzz128AbIXfE
Ako som rozdal 119 bytov v Starom Meste
Vo volebnom období 2002 a 2006 som bol predsedom bytovej komisie v mestskej asti
Bratislava - Staré Mesto. Mestská as v tom období pridelila do nájmu 119 obecných bytov,
z toho 4 poslancom a 16 zamestnancom úradu. Tak a je to vonku. Som to ja ale pekná
korup ná svi a, v ak?
Prvé dve vety tohto lánku pripomínajú trochu vysielanie Rádia Jerevan. Sú toti pravdivé
(zdroj tu). A v etko je pritom trochu inak.
Predsedom bytovej komisie som nebol celé volebné obdobie, ale zhruba dva a pol roka, lebo v
júni 2005 som sa tej funkcie vzdal. Na protest proti tomu, e sa mi opakovane nepodarilo
presadi , aby sa v Starom Meste o pride ovaní bytov rozhodovalo pod a jasných a vopred
stanovených pravidiel a kritérií.
Zrejme je pravda aj to, e mestská as vo volebnom období 2002 - 2006 pridelila do nájmu
119 obecných bytov. Bytová komisia miestneho zastupite stva sa z po tu 119 pridelených
bytov zaoberala jedným jediným. Zvy ných 118 bytov i lo úplne mimo bytovú komisiu,
rozhodnutie o nich prijal starosta mestskej asti Peter iernik bez toho, aby mu to bytová
komisia miestneho zastupite stva odporu ila, alebo aby sa otázkou pridelenia týchto bytov o
i len zaoberala. A v tom jednom prípade zo 119, ke bol obecný byt pridelený na základe
odporú ania komisie, nebolo rozhodnutie komisie jednomyse né. Ako predseda komisie som
odmietol podpori pridelenie bytu, preto e som bol presved ený, e o takejto veci nie je
mo né rozhodova bez pravidiel a kritérií.
Ke som sa po komunálnych vo bách 2002 stal prvýkrát poslancom staromestského
zastupite stva, iadne pravidlá, ani kritériá na pride ovanie bytov neexistovali. Ako predseda
bytovej komisie som sa pokúsil situáciu zmeni . V komisii som presadil, e sa nebudeme
zaobera subjektívnym ad hoc posudzovaním jednotlivých iadostí o pridelenie bytu, ale
najprv stanovíme pravidlá. Komisia pripravila návrh V eobecne záväzného nariadenia o
postupe iadate ov o nájom bytu a o postupe orgánov samosprávy mestskej asti Bratislava Staré Mesto pri rozhodovaní o nájme bytu. Návrh nariadenia podrobne upravoval postup v
tejto oblasti a obsahoval aj kritériá pre zostavovanie poradovníka. Miestne zastupite stvo
návrh v októbri 2003 odmietlo.
Bytová komisia v januári 2004 schválila kritériá, ktoré boli obsiahnuté v návrhu nariadenia,
ako záväzné pre seba. Zárove ponúkla starostovi návrh Pravidiel postupu mestskej asti pri
pride ovaní bytov, starosta si v ak návrh pravidiel neosvojil. V roku 2004 sa z iniciatívy
bytovej komisie uskuto nila aktualizácia iadostí o pridelenie bytu. Na základe
aktualizovaných údajov od iadate ov a pod a kritérií, ktoré si komisia vopred odsúhlasila,
bol v komisii schválený návrh poradovníka iadate ov o byt. Starosta návrh poradovníka
neakceptoval.
V júni 2005 som urobil posledný pokus a predlo il som do zastupite stva návrh Pravidiel pre
zostavenie poradovníka iadate ov o byt. Ke zastupite stvo môj návrh odmietlo, odstúpil
som z funkcie predsedu bytovej komisie. Tak e tak.
Ondrej Dostál, tvrtok 7. októbra 2010 17:35
Ond ej Dostál
dostal.blog.sme.sk
Nebá sa a nekradnú
O mne:
Poslanec NR SR. Podpredseda OKS. 39 rokov. Vy tudoval som sociológiu. Pôsobím v
Konzervatívnom in titúte M. R. tefánika.
++++++++++++++++++++++
ítajte viac: http://dostal.blog.sme.sk/c/243605/Ako-som-rozdal-119-bytov-v-StaromMeste.html#ixzz128BbmXFP
BRATISLAVA: Sporné pridelenie bytov v Starom Meste starosta preverí
.news .regionálny servis
zna ná as pridelených bytov pridelená zvlá tnym spôsobom. Pod a starostu Andreja
Petreka boli po formálnej stránke v etky prevody transparentné.
30. september 2010 | pre ítané 70x | reagoval 1 lovek
BRATISLAVA 30. septembra (SITA)
Predseda ob ianskeho zdru enia Právo na bývanie
Kristián Straka obvinil starostu Starého Mesta Andreja Petreka z nezrovnalostí pri ude ovaní
bytov, starosta sa bráni, e zlyhal udský faktor. Pod a informácií, ktoré Strakovi poskytol
miestny matri ný úrad, podal iados o pridelenie nájomného bytu istý pán Novák 29. augusta
2009, o bola sobota a navy e aj tátny sviatok. Pod a starostu urobili pri opisovaní dátumov
z pe iatky pracovní ky úradu chybu. Je to potvrdené v podate ni, ten systém nepustí. V
sobotu je úrad zatvorený a pe iatku dávajú len v podate ni. Tým nikto pe iatku s takýmto
dátumom vyda nemohol. Samozrejme to budeme ma preverené, na tomto pracuje na a
kontrolórka,
uviedol
Petrek.
Pod a Straku bola pomerne zna ná as pridelených bytov pridelená zvlá tnym spôsobom.
Pod a neho toti spomínaný pán Novák podpísal nájomnú zmluvu e te skôr, ako si stihol
poda
iados , a to u 17. augusta 2009. Nestalo sa, e by som pridelil nejaký byt skôr, ako
bola podaná iados . Pridelené boli v súlade s predpismi a so zákonom, uviedol Petrek. Od
11. septembra 2010 je vlastníkom bytu firma DD 2010 s.r.o, v ktorej pod a Straku figuruje aj
poslanec miestneho zastupite stva Vladimír Pi tek, len bytovej komisie, ktorá rozhoduje o
ude ovaní bytov. Na miestnom úrade pod a Straku podal iados o nájomný byt aj pán D.K.,
ktorý tie podpísal nájomnú zmluvu e te skôr, ako si podal iados . Aj tento byt pre iel do
osobného vlastníctva a vlastní ho firma DD 2010 s.r.o. Poslanec Vladimír Pi tek pova uje
obvinenia
za
demagógiu.
Viem, e v týchto dvoch príkladoch síce prevody boli transparentné, ale je tam podozrenie,
e ten, ktorému boli byty pridelené, bol u vopred dohodnutý, e následne po odkúpení bytov
ich alej predá al iemu vlastníkovi za úplne inú, rádovo vy iu cenu s obrovským ziskom.
Bohu ia , u om blízkym jednému z poslancov, uviedol starosta. Petrek pova uje toto
konanie za nefér.
i je to trestnoprávne stíhate né, overia zamestnanci miestneho úradu. V
prípade, e in bude naozaj trestnoprávne stíhate ný, podá alobu. Problémom pod a neho je,
e byty nekupoval priamo poslanec, ale zaka dým nejaký
zamestnancom
s
pánom
poslancom.
Ktoko vek
mô e
lovek, ktorý je vo firme
kúpi
od
kohoko vek
oko vek, uviedol Petrek. Pravidlá na ude ovanie bytu sú, e iadate musí by Bratislav an
a nesmie by u ívate om iného bytu. To je ten problém pre zdru enie pána Straku, lebo oni
v etci tými u ívate mi bytu sú a títo u ívatelia bytu sú z tohto vylú ení, uviedol Petrek.
Po as Petrekovho volebného obdobia bolo mestskej asti 10 bytov pridelených na základe
súdneho rozhodnutia, okolo 10 - 15 bolo predmetom prechodu nájmu a
výmenných.
komisie,
Tridsa es
al ích asi 10 bolo
bolo takých, ktoré som pridelil prostredníctvom bytovej
uviedol Petrek. Pod a starostu boli po formálnej stránke v etky prevody
transparentné. Bytová komisia pod a Petreka zasadá priebe ne tak, ako sa byty uvo nia. Tie
byty my nemáme nejako na sklade. Dostávame ich k dispozícii, ke
odtia dostaneme
neplati ov, sociálne neprispôsobivých, alebo niektorí nájomníci odídu, pokia tam zomrie
niekto, kto nemá dedi ov alebo vyhráme súdny spor, uviedol Petrek. Bytmi sa pod a neho
zaoberala bytová komisia a ke
od nej dostal odporú anie, jeho snaha bola ím skôr tieto
byty
zazmluvni .
Dnes zostáva e te vo vlastníctve mestskej asti okolo 180 bytov, pod a starostu vä ina z nich
je v dos zlom stave.
al ie byty sa mestská as sna í preda , preto e sú jej na archu.
Situácia pride ovania bytov sa pod a starostu výrazne zmenila, ke bol schválený zákon 182
o predaji bytov do osobného vlastníctva v roku 1993, ktorý prikázal samosprávam komu a v
akom termíne musí byty preda . Od týchto ias je cena za predaj bytu stanovená zákonom,
nemô e si to vymý a
obec, preto som presved ený,
e tento zákon je v rozpore s
ústavou, uviedol Petrek. V prípade, e nájomník po iada o odkúpenie obecného bytu, obec
musí tento byt do dvoch rokov preda za takú cenu, ako stanovuje zákon. Pri takomto
zaviazaní samosprávy, ke miestny úrad nemô e ur ova cenu bytov a ani cenu nájomného,
sa pod a Petreka dos dobre nedá robi ani sú a na prenájom bytu. Moja snaha smerovala k
predajom bytov dra bou, ale v takomto prípade potrebujeme predchádzajúci súhlas mesta a
ten mi, ako mi bolo povedané, nedajú, uviedol Petrek. To bola pod a neho jediná mo nos ,
ako dosta do rozpo tu z predaja bytu peniaze, ktoré by sa blí ili alebo rovnali trhovej
hodnote
bytu.
or;bl
http://www.webnoviny.sk/slovensko/bytovu-komisiu-v-starom-meste-uz-staro/229861clanok.html
Bytovú komisiu v Starom Meste u starosta odvolal
Klú ové témy a osobnosti lánku:
Andrej Petrek
V novej bytovej komisii budú pod a starostu bratislavského Starého Mesta Andreja Petreka
noví poslanci, preto e pride ovanie bytov je viac politická otázka, ako si pôvodne myslel.
Starosta priznal zodpovednos za pridelenie bytov, odmietol v ak zodpovednos za to, e byt
pridelený komuko vek na návrh komisie bol následne predaný do cudzích rúk.
Staromestský starosta Andrej Petrek po as tla ovej besedy na tému: Pride ovanie obecných
nájomných bytov v M Bratislava - Staré Mesto. Bratislava, 4. október 2010.
Foto: SITA/Nina Bednáriková
BRATISLAVA 4. októbra (WEBNOVINY)
lenov bytovej komisie v bratislavskom
Starom Meste starosta Andrej Petrek odvolal a komisiu zru il. Urobil tak po obvineniach
predsedu ob ianskeho zdru enia Právo na bývanie Kristiána Straku o netransparentnom
pride ovaní bytov.
Nová komisia bude pod a neho pozostáva z nových poslancov, preto e pride ovanie bytov je
viac politická otázka, ako si pôvodne myslel. Starosta priznal zodpovednos za pridelenie
bytov, odmietol v ak zodpovednos za to, e byt pridelený komuko vek na návrh komisie bol
následne predaný do cudzích rúk. Nemohol som tu i , ako sa bude v budúcnosti s bytom
naklada , bráni sa Petrek. Petrek si myslí, e ke príde na kontrolu Najvy í kontrolný úrad,
uká e sa, e pri pride ovaní bytov nepochybil.
Pod a Straku bola pomerne zna ná as bytov pridelená zvlá tnym spôsobom. Ako dodal, istý
pán N. podpísal nájomnú zmluvu e te skôr, ako si stihol poda
iados , a to u 17. augusta
2009, pri om iados bola podaná 29. augusta 2009. Nestalo sa, e by som pridelil nejaký byt
skôr, ako bola podaná iados . Pridelené boli v súlade s predpismi a so zákonom, uviedol
Petrek. Od 11. septembra 2010 je vlastníkom bytu firma DD 2010 s.r.o, v ktorej pod a Straku
figuruje aj poslanec miestneho zastupite stva Vladimír Pi tek, len bytovej komisie, ktorá
rozhodovala o pride ovaní bytov.
Na miestnom úrade pod a Straku podal iados o nájomný byt aj pán D.K., ktorý tie
podpísal nájomnú zmluvu e te skôr, ako si podal iados . Aj tento byt pre iel do osobného
vlastníctva a vlastní ho firma DD 2010 s.r.o. Poslanec Vladimír Pi tek pova uje obvinenia za
demagógiu. Starosta poslanca oslovil listom a po iadal ho o stanovisko. Nemám mo nos
vyvodi nejaké opatrenia vo i pánovi Pi tekovi ako poslancovi, je to na jeho
svedomí, uviedol Petrek.
Petrek pova uje konanie poslanca za "nefér". V prípade, e in bude naozaj trestnoprávne
stíhate ný, podá alobu. Problémom pod a neho je, e byty nekupoval priamo poslanec, ale
zaka dým nejaký lovek, ktorý je vo firme zamestnancom s pánom poslancom.
Ktoko vek mô e kúpi od kohoko vek oko vek, uviedol Petrek. Pravidlá pri ude ovaní bytu
sú stanovené - iadate musí by Bratislav an a nesmie by u ívate om iného bytu. To je ten
problém pre zdru enie pána Straku, lebo oni v etci tými u ívate mi bytu sú a títo u ívatelia
bytu sú z tohto vylú ení, uviedol Petrek.
Po as Petrekovho funk ného obdobia bolo ob anom pridelených 37 bytov, z toho 17
zamestnancom miestneho úradu. Straka vidí za ude ovaním bytov zamestnancom
zvýhod ovanie oproti iným iadate om. Pridelením akéhoko vek bytu zvýhod ujem ob ana
pred inými ob anmi, tvrdí Petrek. Pod a starostu boli po formálnej stránke v etky prevody
transparentné.
http://www.aktuality.sk/clanok/173932/bratislava-byty-som-pridelil-vylucne-podla-zakonatvrdi-durkovsky/
BRATISLAVA: Byty som pridelil výlu ne pod a zákona, tvrdí urkovský
Sú asný bratislavský primátor Andrej urkovský e te ako starosta Starého Mesta
postupoval pri prede ovaní bytov výlu ne v medziach zákona a platných v eobecne
záväzných nariadení (VZN). Pre agentúru SITA to uviedla hovorky a primátora
Beatrice Hudáková - Szabóová.
V mene urkovského tak reagovala na vyjadrenia, pod a ktorých sa za ias starostovania
urkovského v rokoch 1994 - 2002 v tejto mestskej asti pridelilo 941 bytov. Pod a
medializovaných informácií malo v tomto období dosta byty aj 24 miestnych poslancov a 26
úradníkov. Informácie o pride ovaní bytov v Starom Meste v predchádzajúcich rokoch
zverejnil sú asný staromestský starosta Andrej Petrek, ktorého médiá aj verejnos kritizujú
pre netransparentné prenajímanie bytov. Pod a neho sa byty v minulosti pride ovali e te
problematickej ie ako v sú asnosti.
"Sú asný primátor a bývalý starosta Starého Mesta Andrej urkovský postupoval
v problematike výlu ne v medziach zákona a platných VZN," povedala Hudáková - Szabóová.
Meste pride oval transparentne, odpovedala, e v danej problematike postupoval pod a
zákona a v zmysle platných nariadení. Rovnakú odpove poskytla aj na otázku, i mô e
urkovský vylú i , e pri pride ovaní bytov uprednost oval pracovníkov úradu alebo osoby
sebe blízke.
Starosta Andrej Petrek u pre kauzu pride ovania bytov odvolal lenov bytovej komisie
a komisiu zru il. Urobil tak po obvineniach predsedu ob ianskeho zdru enia Právo na bývanie
Kristiána Straku o netransparentnom pride ovaní bytov, pod a ktorého bola pomerne zna ná
as bytov pridelená zvlá tnym spôsobom. Nová komisia by mala pozostáva z nových
poslancov, preto e pride ovanie bytov je viac politická otázka, ako si pôvodne myslel.
Starosta priznal zodpovednos za pridelenie bytov, odmietol v ak zodpovednos za to, e byt
pridelený komuko vek na návrh komisie bol následne predaný do cudzích rúk. Nemohol som
tu i , ako sa bude v budúcnosti s bytom naklada , bráni sa Petrek. Myslí si, e ke príde
na kontrolu Najvy í kontrolný úrad, uká e sa, e pri pride ovaní bytov nepochybil. O
stiahnutí svojej kandidatúry na al ie volebné obdobie sú asný starosta neuva uje. Som
presved ený, e som neurobil iadnu chybu, neporu il som iaden zákon, iaden predpis
a odmietam aj klientelizmus a rodinkárstvo, uviedol Petrek. V tom, e uprednostnil
zamestnanca pred niekým iným, nevidí pochybenie. Naopak, skôr pokladám za ne astné,
e som re pektoval rozhodnutie bytovej komisie a pridelil to neznámemu iadate ovi, ktorý
následne ten byt predal, povedal Petrek.
http://www.cas.sk/clanok/182155/byvaly-clen-bytovej-komisie-prehovoril-takto-sarozdelovali-byty.html
Bývalý len bytovej komisie prehovoril: Takto sa rozde ovali byty!
08. 10. 2010 11:34
Pri pride ovaní bytov nás nikto nekontroloval! To tvrdí bývalý len bytovej komisie v
Starom Meste. Pre Nový as prehovoril o praktikách na radnici v rokoch 1998 - 2002.
Systém pride ovania obecných bytov fungoval za v etkých starostov Starého mesta. Autor:
anc
++++++++++++++++++++++
Pô i ka na oko vek - výhodný úrok aj bez dokladovania ú elu - ONLINE posúdenie
iadosti!
Úradníci mali rozdelené úlohy. Za odklepnutím bytu bolo pod a slov
loveka, s ktorým sa Nový as stretol, ve a lobingu a iadosti o bývanie, ktoré predkladali
známe osobnosti, asto vôbec ne li cez komisiu.
komisie z rokov 1998 a 2002, ktorú volilo miestne zastupite stvo. Prehovoril s podmienkou,
e jeho toto nos nebude odhalená. Na ou úlohou bolo rozhodova , kto zo v etkých
iadate ov o byt bude zaradený do poradovníka na garsónku, jedno-, dvoj- i trojizbový
byt. Nikto nepreveroval, pod a oho sa udia do poradovníka zapisovali, povedal.
Ak sa starosta rozhodol prideli niektorý z bytov, zvolal poradný orgán. Ten tvorili predseda
bytovej komisie, vedúci bytového oddelenia a predsedovia poslaneckých klubov strán
zastúpených v zastupite stve. Starosta povedal: ,Toto je vo ný byt a toto je zoznam
udí z poradovníka, odporu te mi, s kým mám uzavrie nájomnú zmluvu.´ A tak sa
za ali
dohadova , komu byt pridelia. Bolo to na ich rozhodnutí
, objektívne verifkovate né kritériá neboli, priznal.
Nájomnú zmluvu v ak mohol svojím podpisom schváli len starosta. Za môjho pôsobenia
zastupite stvo uznesením ur ilo, e starosta mô e tie prideli 12 bytov ro ne u om
mimo poradovníka, na základe svojho rozhodnutia, tvrdil zdroj
Nového asu. V tom ase sedel v kresle na staromestskej radnici Andrej urkovský. Ten
je teraz primátor hlavného mesta. Ke ho Nový as iadal o vysvetlenie, odpovede sme sa
nedo kali. Toto je otázka
na mestskú as Staré Mesto, uviedla urkovského hovorky a Beatrice Szabóová.
Na zozname osôb, ktorým bol byt pridelený, sa objavujú aj známe mená. K informácii, ko ko
má Staré Mesto
k dispozícii bytov, sa bývalý len komisie nikdy nedostal. Aj on sám v ak
dohodil nieko ko nehnute ností
. Bolo pre m a absurdné, aby rodina
, ktorá vychovala nieko ko detí, zostala na dôchodok ako bezdomovci. Pre nich som presadil
2-izbový byt, uzavrel len komisie.
Kritériá pre uchádza ov o byt
lovek, ktorý si chcel poda iados o byt v Starom Meste, nemohol vlastni iný byt ani inú
nehnute nos . Musel by zo Starého Mesta, alebo aspo jeden z jeho rodi ov
. Komisia niekedy brala do úvahy aj to, ke
lovek pracuje v Starom Meste.
Ako to funguje?
1. Podanie iadosti
Uchádza , ktorý chcel prideli byt, podal oficiálnu iados v podate ni Starého Mesta.
2. Posúdenie iadosti
Bytové oddelenie Starého Mesta skontrolovalo, i uchádza splnil v etky stanovené
podmienky, zaregistrovalo jeho platnú iados o byt a pridelilo jej íslo na zozname
uchádza ov. Zaregistrované iadosti boli predlo ené bytovej komisii.
3. Zostavenie poradovníka
Bytová komisia rozhodla o tom, kto zo iadate ov o byt bol zaradený do poradovníka na
garsónku, jedno-, dvoj- i trojizbový byt. Pod a výpovede jedného z bývalých lenov bytovej
komisie v Starom Meste nikto nedohliadal na to, pod a oho udí do poradovníka vyberali.
4. Pridelenie bytu
Finálne pridelenie bytov v rStarom Meste schva oval poradný orgán, ktorý si starosta
vymenoval. Boli v om predseda bytovej komisie, vedúci bytového oddelenia a predsedovia
poslaneckých klubov strán zastúpených v zastupite stve. Títo udia sa na zvolanie starostu
stretli, dostali k dispozícií zoznam vo ných bytov aj poradovník uchádza ov a dohodli sa
konkrétne, komu byty pridelia. Pridelenie bytu schva uje starosta podpisom.
5. Fond starostu
Okrem týchto pridelených bytov mal, pod a bývalého lena bytovej komisie z rokov 1998 a
2002, starosta Starého Mesta mo nos ro ne prideli 12 bytov u om mimo poradovníka.
Autor: Nový as, mih
http://www.cas.sk/clanok/182081/zoznamy-pridelenych-bytov-maju-biele-miesta-ake-menataja.html
Zoznamy pridelených bytov majú biele miesta: Aké mená taja?!
08. 10. 2010 06:00
Prázdne riadky, ktoré vyvolávajú pochybnosti! V prípade netransparentného
pride ovania bytov v centre hlavného mesta sa objavili al ie nejasnosti.
Na zoznamoch zverejnených Starým Mestom sú mnohé riadky prázdne. Autor: anc
Pô i ka na oko vek - výhodný úrok aj bez dokladovania ú elu - ONLINE posúdenie
iadosti!
a ko chorá Hilda: ije bez vody a plynu, no byt jej nepridelili! >>
Podivné rozdávanie bytov v Bratislave: urkovský pridelil a 941 bytov!>>
Byty v Bratislave za babku: Na zozname sú aj tieto celebrity! >>
Po medializácii zverejnila mestská as Staré Mesto
zoznam
v etkých udí, ktorým boli za nieko ko rokov pridelené byty
. Kompletný v ak nie je, preto sa logicky natíska otázka, koho mená
zo zoznamu záhadne vypadli.
V zozname zverejnenom mestskou as ou od roku 1991 sa nachádza 1 758 mien. Týmto
u om boli po odoslaní iadosti pridelené byty v rôznych
lukratívnych astiach Starého
Mesta. Medzi iadate mi, ktorí sa dostali k vysnívaným bytom priamo v centre
mesta, boli politici, herci, spisovatelia i speváci.
Aj ke mestská as tvrdí, e zverejnený zoznam je kompletný, niektoré miesta na om sú
prázdne. Tento zoznam vytvárali predchádzajúce samosprávy od roku 1991. o sme
zdedili, to sme aj uverejnili. Zodpovednos v ak nesieme iba za posledných 37
pridelených bytov do osobného
vlastníctva, obhajuje konanie staromestská hovorky a Alena Kop ivová. Kto sa za bielymi
riadkami na zozname vyvolených skrýva, v ak zrejme ostane nav dy záhadou.
Zoznam pridelených bytov v BA Staré mesto od 1991 - 2006
http://img.cas.sk/static/pdf/65/0/2/650228.pdf
http://www.cas.sk/clanok/182054/byty-v-bratislave-za-babku-na-zozname-su-aj-tietocelebrity.html
Byty v Bratislave za babku: Na zozname sú aj tieto celebrity!
07. 10. 2010 12:00
Na zozname s takmer dvoma tisíckami udí, ktorým starostovia mestskej asti Staré
Mesto pridelili nehnute nos v centre Bratislavy, je mno stvo známych tvárí.
Byty v bratislavskom Starom Meste získali mnohé známe osobnosti. Autor: anc
Pô i ka na oko vek - výhodný úrok aj bez dokladovania ú elu - ONLINE posúdenie
iadosti!
a ko chorá Hilda: ije bez vody a plynu, no byt jej nepridelili! >>
Podivné rozdávanie bytov v Bratislave: urkovský pridelil a 941 bytov!>>
Po prevalení kandálu s netransparentným pride ovaním nehnute ností
v centre Bratislavy zverejnilo Staré Mesto
mená v etkých iadate ov, ktorým od roku 1991 pridelilo byty. V tejto databáze je od roku
1991 a 1 758 polo iek a nechýbajú medzi nimi ani celebrity. Nie v etci umelci sa v ak k
bytom dostali podobne ako minister Ján Fige , ktorý získal byt s rozlohou 156 m2 , v ktorom
býval len dva roky, za 1 805 . Niektorí, ako napríklad Milan Lasica, nehnute nosti obývali
desiatky rokov a odkupovali ich krátko po revolúcii podobne ako mnohí Slováci za
zostatkovú hodnotu.
V databáze sú uvedené aj byty, ktoré vznikli nadstavbou alebo prestavbou na náklady
stavebníka. Nový as oslovil umelcov zo zoznamu s otázkou, za ko ko odkúpili nehnute nos
a ako zdôvodnili jej pridelenie. Niektorí z nich sa v ak napriek esemeskám a telefonátom
Nového asu odmietli k téme vyjadri .
Ako zdôvodnili niektorí známi udia, e sa ocitli na zozname?
Juraj Kukura (Ba tová 1-3, r. 1995)
Neviem o tom, e som na zozname
. Musím sa najskôr na to pozrie .
Juraj Nvota (Konventná 2, r. 1994)
Bol to nefunk ný byt, býval som tam myslím od 1993 a odkúpil som ho asi v 1994, to u
neviem presne. Sumu, ktorú som za neho dal, si nepamätám, dôvod bol, e som sa chcel
osamostatni .
Zuzana Mauréry (Laurinská 9, r. 1995)
Robila som domovní ku v dome svojich rodi ov a môj nadriadený povedal, e o pár schodov
alej je priestor
, z ktorého mô e by byt. Bola tam diera a poru ená statika. Na vlastné náklady som z
priestoru 50m2 urobila bytovú jednotku a po iadala som na národnom výbore, i mi to mô u
prideli . Potom sa zrútil strop, ale ja som si to napriek tomu odkúpila, no sumu si u
nespomínam. Potom sa ten dom musel celý rekon truova , a tak som to predala.
Branislav Kostka (Blumentálska 24, r. 1995)
Nepamätám si presne okolnosti. il som v tom byte ako podnájomník. Mal som normálne
podanú iados , ako sa to zvyklo. Ka dý mal podanú nejakú iados na nejaký byt. Ja som za
tento byt normálne zaplatil. Myslím, e v kontexte tých miliónových bytov je to smie ne to
porovnáva . Bola to len malá garsónka, asi 19 tvorcových metrov, ktorú u dávno
nevlastním. Predal som ju kamarátovi.
Martin Malachovský (Gorkého 13, r. 1992)
Iveta odpovedala namiesto zaneprázdneného man ela
:
Môj man el nie je verejná osoba, nie je platený z daní. Od narodenia ije v Starom Meste,
e te ako mladý chlapec si podal iados o pridelenie bytu, tak e mu ho normálne pridelili. Ni
peciálne ani výnimo né. Neviem, i lo o nejaké prednostné pridelenie. Pamätám si, e
iadal aj jeho brat, a ten ho dodnes nedostal.
Boris Filan (Palisády 59, r. 1999)
Ako vám mám veri , e ste z Nového asu? Ja vás nepoznám. Nechápem, pre o by som sa
mal s vami o tom rozpráva . S cudzími u mi sa nebudem o ni om rozpráva . Musíte sa mi
nejako preukáza .
al ie mená v zozname:
Peter Ko i - herec, ivnostenská 2 (1994)
Ján Kroner - herec, Ferien íková 6 (1996)
Milan Lasica - herec, Dostojevského rad 11 (1992)
Zoro Laurinc - herec, Hviezdoslavovo nám. 11 (1998)
Peter Kresánek - politik, Palisády 55 (1994)
Alojz Hlina - aktivista, túrova 1 (1994)
Ján Odzgan - politik, Gunduli ova 1 (1996)
Zuzana Pancová - ú astní ka reality ou, Nám. 1. mája 8 (2006)
Jozef
Gertli - výtvarník, Nám. SNP 23 (1999)
Vladimír Zboro - herec, Jelenia 10 (1997)
Peter Kunder - aktivista, oltésovej (1999)
Na li ste v zozname iné zaujímavé meno? Ozvite sa nám na [email protected]!
Kompletný zoznam majite ov bytov v bratislavskom Starom Meste:
Minister Fige : Byt za 270-tisíc eur daruje na dobro inné ú ely!
To je frajer! Ján Fige získal v roku 2003 byt s rozlohou 156 m2 v centre hlavného mesta len
za 1 805 . Jeho hodnota v tom ase v ak bola nieko konásobne vy ia! éf KDH to síce
pova uje za legitímne, no aj napriek tomu sa po obrovskej kritike rozhodol venova ho na
charitu. Kedy tak spraví a kto sa z nového bytu na Grösslingovej ulici bude te i , e te nie je
isté. Kto ho bude nasledova ?
Jánovi Fige ovi bol mestský byt pridelený v roku 2000. O tri roky neskôr ho od mestskej asti
Staré Mesto odkúpil za smie nych 1 805 . Pod a Jany Adamovi ovej z NARKS/Reality.sk
bola pritom v roku 2003 priemerná cena 4-izbového bytu v tejto lokalite viac ako 159-tisíc
eur.
Ján Fige po pa be kritiky tvrdí: Pova ujem toto nadobudnutie za legitímne. Pova oval
som toto rie enie za logické, obhajoval sa v era a zopakoval staré známe argumenty. V
roku 1995 som sa pris ahoval do Bratislavy s tromi de mi a man elkou a následne sme o rok
nato po iadali o byt. Medzitým sme bývali na troch rôznych adresách
. tyri roky sme akali na pridelenie, vysvet oval kauzu minister. Byt toti dostal v ase,
ke Starému Mestu éfoval jeho spolustraník Andrej urkovský (KDH).
Nosím v sebe vnútorné presved enie, e na konci ivota nám ostáva iba to, o sme rozdali. Z
tohto vnútorného presved enia chcem urobi vonkaj ie rozhodnutie. Chcem, aby tento byt
slú il dobro innému cie u. Nebudem jeho dlhodobým vlastníkom. V príhodnom ase
upresním toto rozhodnutie, prekvapil Fige . Pod a Adamovi ovej toti jeho sú asná hodnota
mô e dosahova viac ako 270-tisíc eur.
Ako politici zdôvodnili, e sú na zozname?
Ivan Miklo , minister financií (Kozia 28, r. 1994)
Ja som vymenil svoj trojizbový byt v panelovom dome za nájomný byt v tehlovom dome,
lebo môj maloletý syn
mal astmu a mal problémy vo vykurovacej sezóne. Byt bol zdevastovaný a vy iadal si vä ie
investície. Odkúpil som ho za cenu
ur enú zákonom.
1-izbový byt mi bol pridelený v roku 1992, ke som bola asistentkou na Právnickej fakulte
UK v Bratislave a o pôsobení v politike som e te ani neuva ovala. Na pridelenie bytu som
akala nieko ko rokov. 1-izbový byt, ktorý bol v susedstve môjho rodi ovského bytu, v
ktorom som bývala s rodi mi, prastrýkom, man elom a dvoma de mi (7 osôb), mi bol
pridelený po mojej iadosti v spomínanom roku 1992. Následne asi v polovici 90. rokov
rovnako ako ostatní nájomníci bytov v danom dome sme odkúpili tieto byty za podmienok,
ktoré stanovil zákon.
ubomír Roman ml. (Grösslingova 63, r. 1997)
Ide o syna bývalého bratislavského upana uba Romana. Dostal pridelenú povalu na
Grösslingovej ulici, celú si ju prestaval, odstránil holubince a v etko okolo toho. Sám do toho
zainvestoval, po i al si na to peniaze a potom sa tam pres ahoval aj s rodinou
, uviedol Roman star í.
Peter Weiss, ve vyslanec ( elezni iarska 22, r. 1993)
Byt na elezni iarskej ulici som nadobudol ako nájomný byt výmenou za rovnako
tvorizbový nájomný kompletný byt v inej lokalite v súlade s dohodou medzi starostami
mestských astí. Byt na elezni iarskej bol v dezolátnom stave, na vlastné náklady som ho
zrekon truoval. Bral som si na to pô i ku na 14 % úrok. Ako nájomca som ho odkúpil v
súlade s bytovým zákonom.
Autor: Nový as, lc, sd, vv, v , ska
Inzercia
Súvisiace lánky
Bývalý len bytovej komisie prehovoril: Takto sa rozde ovali byty!
Fige dá byt charite! Kto al í z tohto zoznamu nájde svedomie?
Kto dostal byt od bratislavského Starého Mesta? Tu je zoznam!
Odmeny pre zamestnancov pod a Petreka: Za dobrý výkon byt!
Zoznamy pridelených bytov majú biele miesta: Aké mená taja?!
Diskusia k lánku:
http://www.cas.sk/forum//106432/1
http://www.upc.uniba.sk/index.php?option=com_kunena&Itemid=153&func=view&catid=23
&id=69166
Pridelovanie bytov pred 6 d ami, 23 hodinami
Toto je vysmech pre vsetkych, ktori si kupovali byty a popr. si
museli vziat hypoteku na svoje "niekolkomilionove" byty:
V bratislavskom Starom Meste pride ovali poslanci a úradníci
byty sami sebe. Ceny nehnute ností sú v tejto asti Bratislavy
Pandora
najvy ie. kandál pred komunálnymi vo bami otvoril
ob iansky aktivista Kristián Straka.
Prax s rozde ovaním bytov v ak trvá u roky. K bytu takto
pri li viacerí politici. Aj predseda KDH Ján Fige . Mestská
as Staré Mesto mu schválila tvorizbový byt do prenájmu v
roku 2001. Starostom bol vtedy Andrej urkovský z KDH,
ktorý je dnes bratislavským primátorom a poslancom
parlamentu. Vä inu v zastupite stve mali poslanci kandidujúci
s podporou KDH.
Fige pôvodne neobývate ný byt zrekon truoval a v máji 2003
mu ho mestská as predala.
Hodnotu bytu stanovili na takmer 110 -tisíc korún. Ke e
v ak Fige sumu uhradil do pätnástich dní, polovicu mu
odpustili a v skuto nosti zaplatil 54 390 korún.
...Fige nie je pod a mestskej asti jediným politikom, ktorý
takto v Starom Meste pri iel k bytu. Informácie o ostatných
poskytnú postupne. Klientelizmus ani etický problém v tom
nikto zo zainteresovaných nevidí.
urkovský na otázku, pre o byt dostal práve Fige , povedal, e
na základe zákona . Fige zase hovorí, e potreboval rie i
situáciu svojej rodiny.
Niekoho zvýhodni musím, lebo inak ten byt
nepridelím, vysvet oval v era pride ovanie bytov
príbuzným bytovej komisie alebo poslancom starosta
Starého Mesta Andrej Petrek.
Petrek zárove povedal, e v minulých volebných obdobiach sa
byty pride ovali e te problematickej ie. Zverejnil tabu ku,
pod a ktorej napríklad za starostu urkovského v rokoch
1994 a 2002 dostali byt aj 24 miestni poslanci a 26 úradníci.
Spolu sa vtedy pridelilo 941 bytov.
ítajte viac: www.sme.sk/c/5578650/figel-ma-byt-skoro...o.html#ixzz11TOw3ejDA toto sa zrejme nedeje len v BA v
Starom meste, ale vo vsetky lokalitach BA a takisto aj ostatnych
obciach Slovenska.
Re:Pridelovanie bytov pred 6 d ami, 23 hodinami
Aj Figel? No pekne veru.
To uz v tomto state nie je nikoho, kto by nekradol a nepodvadzal?
Keby dotycni boli aspon potrestani! Ale to na Slovensku vzane nehrozi. Budu len
prikladom pre ostatnych, ze kradnut sa da aj beztrestne.
Je mi z toho neskutocne zle.
http://magda.wishion.com/category/media-feed/poslanci-stareho-mesta-odklepli-bytypodozrivo
POSLANCI STARÉHO MESTA ODKLEPLI BYTY PODOZRIVO
t, 2010-09-30 12:22 poslal admin
Bratislava
Magda Vá áryová
Sme
Staré Mesto
vo by
SME, 30.9.2010
Dorota Kráková
Transparency International odporú a dra by alebo rebovania nájomných bytov. Na
Slovensku je málo samospráv, ktoré by ich vyu ívali.
STARÉ MESTO. Je tátny sviatok, navy e sobota, no na miestnom úrade Starého Mesta sa
pracuje. Doru ili tam iados o pridelenie obecného bytu. V pondelok sa u podpisuje
nájomná zmluva, ktorú v ak iadate Peter N. podpísal u 17. augusta, teda e te predtým, ako
iados podal.
Peter N. dostal ve ký trojizbový byt na Le kovej ulici. Dôvod, pre o o byt iadal, je, e sa
chce osamostatni . Do roka v ak byt kúpil a predal firme, v ktorej figuruje kolega miestneho
poslanca Vladimíra Pi teka (Ob iansky klub). Ten bol v komisii, ktorá o pride ovaní bytov
rozhodovala.
Vyplýva to z dokumentov, ktoré má redakcia k dispozícii. Obvinenia zverejnil Kristián Straka
z ob ianskeho zdru enia Právo na bývanie pred miestnymi poslancami.
Podozrivých prípadov je ve a. Vybral som len tie najhor ie. V etky sú na úradnom papieri,
podpísané starostom Andrejom Petrekom," povedal Straka.
Bytov, ktoré sa neskôr po odkúpení iadate ov predali, je pod a Straku nieko ko. Najokatej í
je práve prípad Le kova. Byt s rozlohou skoro 240 metrov tvorcových, aj ke v
neobývate nom stave, kúpil iadate za asi 3000 eur s tým, e do investuje es tisíc. Tieto
sumy pod a Starého Mesta stanovuje zákon.
Ani nie do roka od podpisu nájomnej zmluvy sa byt pod a dokumentov stal majetkom
súkromnej firmy.
Pod a makléra Jána elezníka mô e stá na trhu meter tvorcový takéhoto bytu bytu 1160 a
1320 eur. Byt na Le kovej by sa teda mohol predáva minimálne za 277-tisíc eur.
Straka je aktivistom za práva nájomníkov v re tituovaných domoch v Starom Meste.
Podozrivé pride ovanie bytov objavil, ke si pýtal od samosprávy informácie o vo ných
bytoch. Dostal som 412-stranový dokument a jedno CD. Sna il som sa to nejako zoradi ,
za al som to tudova , ako be ný ob an v ak na katastri ve a nezistím," povedal.
Dodal, e dôvod, pre o si informácie vy iadal, nie je náhodný, nepovedal v ak aký.
Pi tek: Je to demagógia
Poslanec Pi tek hovorí, e obvinenia sú demagógiou v kampani Straku, ktorý chce
kandidova v komunálnych vo bách. Ke niekto dostane byt a predá ho, aby si kúpil vä í,
nevidím na tom ni zlé. Pod a mojich informácií sa z asi 40 pridelených bytov predalo alej
asi len 12 a 15," povedal.
Konflikt záujmov Pi tek vylu uje. Vlastním desiatky firiem, tak e mô em by prepojený na
desa tisíce udí."
Straka potvrdil kandidatúru na poslanca ako nezávislý s tým, e kauza pod a neho s politikou
nemá ni spolo né.
Starosta Andrej Petrek, ktorý sa opätovne chystá kandidova ako nezávislý, hovorí, e v etky
pridelené byty dajú pre etri kontrolórke. Ako dnes oznámil, Pi teka s ahuje z komisie.
o urobí samospráva
Pavel Nechala, právnik Transparency International hovorí, e Slovensko sa z podobných káuz
neu í.
Teraz je dôle ité, ako sa k tomu postaví samospráva. Káuz je hojne, aj v samotnom Starom
Meste bolo toho viac, ale e by sa kontrola zlep ovala, sa nedá poveda ," tvrdí Nechala.
Podobné problémy mali pod a neho viaceré samosprávy, no len máloktoré zaviedli ú innej ie
protiopatrenia. V Bratislave sa to vraj podarilo Novému Mestu, kde pride ujú byty na základe
rebu, to isté robí aj mesto Martin.
kandál s pride ovaním bytov má pod a neho viacero rovín, od etickej a po trestnoprávnu.
Nechala hovorí, e by orgány inné v trestnom konaní na základe toho, o sa vie, mohli za a
kona .
Organizácia dnes zverejnila zoznam, ako by kandidáti v komunálnych vo bách mali
postupova , aby vedeli zaru i vä iu transparentnos rozhodovania.
Petrek: Je to hnusný zákon
Starosta Andrej Petrek (bez PP, kandidoval za SDKÚ, OKS, DÚ, SZ, DSS) vysvet uje
kandál s bytmi (na snímke SME).
o hovoríte na obvinenia Kristiána Straku?
"Niektoré sú pod a m a irelevantné. Som si istý, e ani jedna iados nebola zaevidovaná v
de pracovného pokoja alebo v tátny sviatok."
Takú informáciu mu ale poskytol úrad.
"Bol som s vedúcou oddelenia evidencie majetku, ktorá pánovi Strakovi odpisovala, nesedia
tam dátumy. Do lo k chybe úradníka, zle pre ítali pe iatku, ktorá nebola dobre itate ná.
Nebolo to 29.8., ale 29.6. Systém to nepustí, tam ke je nie o zaevidované, nedá sa to meni
a v systéme je to takto. Komisia vznikla pred tým, ako sa za ali pride ova prvé byty. Je
pravda, e od za iatku volebného obdobia som sa dva roky bránil pride ova tie byty pod a
mestského nariadenia, nezdá sa mi to dos transparentné. Chcel som to pride ova dra bou
alebo rebom."
Tak e mesto iadalo po Starom meste, aby to robilo takto?
"Áno, pán primátor mi povedal, e v prípade, e to budem dra i , ten prevod bude musie
podpísa ako vlastník aj mesto, nedá mi súhlas. Argumentoval tým, e keby sme to dra ili,
mô u sa dra by zú astni v elijakí kvázipodnikatelia a mafiáni a budú nakupova byty v
Starom Meste."
V Novom Meste ale u rebovali.
"Na to som práve poukazoval, on hovoril, e to robia bez jeho súhlasu a prevody sú neplatné.
Ke magistrát i iel dra i byty v paláci Mote ických, pote il som sa, e sa to teda u mô e a
na to som dostal odpove , e nie, to je výnimo ná situácia. Tak e po dvoch rokoch, ke sa
mi mno ili s a nosti, e sú neobývané byty, z ktorých vyliezajú váby, lebo boli dlho
neobsadené, tak som pristúpil k tomu, e budem to pride ova pod a podmienok mesta.
Vytvoril som komisiu a jediné, o ma zaujímalo, je, i ten iadate , ktorého mi odporu ia, je v
súlade s nariadením. To boli v etko byty neobývate né. Tak som chcel, aby nám aspo tí,
ktorí ich nadobudnú, aby vrátili tie peniaze, ktoré nevymô eme od dl níkov. Vrátili sa nám
aspo dva milióny korún. Ale nemohol som ma ani iadne sociálne kritériá, lebo to boli
v etko byty - diery, do ktorých bolo treba vlo i ve ké prostriedky."
Problém je, e byt bol zrejme pridelený osobe, napojenej na poslanca.
"Nie jeden, ale dva, pokia viem. Preverujeme to alej. Ten, ktorému som to pridelil a ten,
ktorý to potom odkúpil, to predal loveku, ktorý je vo firme pána Pi teka."
Pre o sa pride ovali byty u om, ktorí ako dôvod iadosti uvádzali, e sa chcú
osamostatni , ale vzápätí byty predali?
"Akonáhle je to vo vlastníctve niekoho, nemô eme zabráni al iemu predaju."
A nemô ete ho predtým zaviaza , aby to hne nepredal, aby sa s bytmi takto
nek eftovalo?
"Aby to napríklad 10 rokov nescudzil? Pokia viem, pod a zákona sa predávali byty za nejakú
ni iu sumu a vlastník to pä rokov potom nemohol preda . Ak to chcel preda skôr, musel
doplati ten rozdiel medzi z avnenou cenou. Tento zákon je ne astný a ja tvrdím, e
protiústavný, ale platí. Tak e ve a bytov sa predávalo v centre za pár tisíc korún. To je zlý
zákon."
Dôvod osamostatni sa je v poriadku?
"Akýko vek dôvod je v poriadku. Tak sa to be ne robí."
A e to predal?
"To nie je v poriadku. Mo no sa osamostatnil, ale v nejakom dome na Záhorí, za tie peniaze z
predaja bytu. Ten rozdiel je obrovský."
Za ko ko dostal byt na Le kovej Peter N.?
"Za symbolickú cenu 3886,21 eur. Ak to predával, ur ite to predal za trhovú cenu. Takúto
cenu ale stanovuje zákon. To je hnusný zákon, ktorý ve mi ublí il samospráve. Nájomca musí
investova trojro né nájomné do toho priestoru, aby sa mu nájomná zmluva z doby ur itej
zmenila na dobu neur itú. Alebo sa mu tu automaticky po roku zmení. A potom mô e
po iada od odkúpenie bytu. My potom musíme do dvoch rokov byt odpreda a nemáme
dôvod si takýto byt dr a . Môj problém je, e to v kone nom dôsledku dostal lovek blízky
pánovi poslancovi, ktorý bol v komisii."
o sa s tým bude robi ?
"Po iadal som na u kontrolórku, aby preverila pride ovanie bytov, ona ale nemá dosah na to,
komu sa to potom predá. Poradím sa s právnikom, i mô em sám po iada prokuratúru o
preverenie celého procesu pride ovania. Dnes s ahujem Pi teka z tejto komisie. Nemám ale
dôkazy, i to bolo takto od za iatku."
A to mô e kontrolórka preveri ?
"Tá komisia za ala fungova a v 2008 roku, dovtedy som sa sna il o pride ovanie iným
spôsobom. i e preverí pride ovania za posledné dva roky."
Ko ko bytov sa pridelilo spolu v aka komisii?
"36 za celé volebné obdobie."