2010 - SSPU

SLOVENSKÁ SPOLOČNOSŤ PRE POVRCHOVÉ ÚPRAVY, člen ZSVTS
Radlinského 9, 812 37 Bratislava
Informačný
Spravodaj č. 2/2010
December 2010
Obsah Spravodaja 2/2010
Aktuálne trendy v legislatíve chemických rizík – chrómovanie, čistenie a odmasťovanie
(Š. Svetský, A. Pauliková) ............................................................................................................................ 1
ASCONA projekt. Průběžná bilance po 25 letech (J. Ramisch) .................................................................. 8
Studium vlastností antikorózních ochranných povlakůs obsahem přírodních plniv na bázi diatomitu a
kalcinovaného kaolínu (A. Kalendová, D. Veselý) ...................................................................................... 11
Výber z časopisu Galvanotechnik ................................................................................................................ 16
Kalendár odborných podujatí ....................................................................................................................... 21
Prehľad významných medzinárodných podujatí v roku 2011 ..................................................................... 24
Kontaktné adresy Výkonného výboru SSPÚ ............................................................................................... 26
Oznamy ......................................................................................................................................................... 28
AKTUÁLNE TRENDY V LEGISLATÍVE CHEMICKÝCH RIZÍK - CHRÓMOVANIE, ČISTENIE
A ODMASŤOVANIE
ACTUAL TRENDS IN THE LEGISLATION OF CHEMICAL RISKS – CHROMIUM PLATING,
CLEANING AND DEGREASING
ŠTEFAN SVETSKÝa, ALENA PAULIKOVÁb
a
Ing., PhD. Materiálovotechnologická fakulta STU v Trnave, Paulínska 16, [email protected]
doc., Ing., PhD. Strojnícka fakulta TUKE Košice, Katedra environmentalistiky a riadenia procesov, Park
Komenského 5, [email protected]
b
ABSTRAKT
V príspevku sa podáva informácia o novom „Chemickom zákone“, súvisiacom systéme
legislatívy chemických rizík a charakterizujú sa jej aktuálne trendy z hľadiska dopadu na
technológie chrómovania, čistenia a odmasťovania.
ABSTRACT
In this paper, the new „Chemical law“ is mentioned in connection with the chemical risks legislation. The
impact of the actual trends concerned the chromium plating and cleaning and degreasing technology is
discussed.
ÚVOD
V súčasnom období finišujú rôzne svetové a európske legislatívne aktivity súvisiace s používaním
chemických látok, ktoré v životnom prostredí predstavujú chemické riziká s väčším alebo menším potenciálnym
dopadom na zdravie človeka, pracovné prostredie. a techniku zariadení. Legislatíva týkajúca sa ochrany
environmentu a zdravia vytvára nepretržitý tlak aj na oblasť galvanotechniky, obzvlášť na technológie
chrómovania a čistenia a odmasťovania. Novinkou je aj zriadenie Európskej chemickej agentúry sídliacej
v Helsinkách, ktorá bude riadiť registráciu, hodnotenie, autorizáciu a obmedzovanie chemických látok na
zabezpečenie súladu v rámci celej EÚ a to aj vo väzbe na zaistenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu
(http://echa.europa.eu/home_sk.asp).
NOVÝ CHEMICKÝ ZÁKON
Aktuálne trendy v legislatíve chemických rizík u nás vyústili do prijatia tzv. Chemického zákona č.
67/2010 z 2.februára 2010. Zákon sa týka podmienok uvádzania chemických látok a chemických zmesí a
doplnení niektorých zákonov (až na niektoré výnimky). Má teda aj dopad na oblasť galvanotechniky, kde sa
používajú rôzne kvalifikované chemické prípravky. Chemický zákon má 7 článkov, 49 paragrafov, 24 strán,
vrátane jednej prílohy (súvisiaca legislatíva EU) a ustanovuje klasifikáciu, označovanie, balenie chemických
látok a chemických zmesí, testovanie látok, kartu bezpečnostných údajov, zásady správnej laboratórnej praxe,
podmienky uvedenia látok a zmesí na trh, podmienky uvedenia detergentov na trh, podmienky vývozu a
dovozu vybraných nebezpečných látok a vybraných nebezpečných zmesí. Taktiež práva a povinnosti výrobcov,
dovozcov, následných užívateľov a dodávateľov látok a zmesí, pôsobnosť orgánov štátnej správy vrátane
kontroly, dohľad nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov a ukladanie a vymáhanie
sankcií za porušenie tohto zákona a osobitných predpisov.
Uvedený chemický zákon vlastne zavádza do slovenskej legislatívy nariadenie EU CLP 1272/2008
(Classification, Labeling and Packaging), ktoré zase zaviedlo do európskej legislatívy tzv. Svetový globálny
harmonizačný systém (GHS) a mení a doplňuje predchádzajúce naradenie REACH (Registrácia, evaluácia a
autorizácia chemikálií). Časť zákona týkajúca sa klasifikácie, označovania, balenia chemických látok
a chemických zmesí sa teda vždy odvoláva na nariadenie CLP, ktoré sa musí aplikovať do decembra 2010.
Takisto KBU (Karta bezpečnostných údajov) sa musí aktualizovať a dodávať v štátnom jazyku príjemcovi, resp.
užívateľovi (karta sa však v podstate nemení).
Nový chemický zákon, resp. aj KBU ako jeden zo základných prvkov posudzovania a hodnotenia
chemických rizík v praxi, tak logicky zapadajú do súčasnej slovenskej legislatívy bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, ktorú systémovo zastrešujú Zákon 124/2006 o BOZP (napr. § 6 vyžaduje posudzovanie rizika
zamestnávateľom) a Zákon 355/2007 o verejnom zdraví, ktorý vymedzuje štyri základné kategórie práce (§ 31 hodnotenie zdravotných rizík a kategorizácia prác), do ktorých sa pracoviská v priemysle zaraďujú podľa kritérií
stanovených v Zákone 448/2007 a podľa minimálnych požiadaviek na chemické látky stanovených v
nariadeniach vlády 355/2006 (expozícia chemickými faktormi) a 356/2006 (karcingénne a mutagénne faktory).
Do nich spadajú napr. aj zlúčeniny 6-mocného chrómu, trichlóretylén a perchlóretylén, t.j. látky dlhé roky
používané a osvedčené v galvanotechnike.
Uvedené veci nemusia nezainteresovanému nič hovoriť, avšak neustále zmeny v legislatíve môžu
prinášať so sebou aj sekundárne negatívne dopady v prípade, že sa preformulovávajú doterajšie normalizované
termíny. V poslednom období sa takýto prípad týka napr. aj tvrdého chrómovania, kde môže mať negatívny
dopad otázka preformulovávania termínu “intermediate”, kde hrozí, že do tejto kategórie má byť zaradený aj
oxid chrómový. Na stránke ECHA je najnovšie oxid chrómový nahlásený Nemeckom do kategórie “Current
Intentions for proposals for Substances of Very High Concern”.
TVRDÉ CHRÓMOVANIE
Technológia tvrdého chrómovania patrí medzi klasické a osvedčené technológie povrchových úprav.
Bez funkčných povlakov tvrdého chrómu si dnes ťažko možno predstaviť napr. povrchovú úpravu rôznych
piestníc, valcov a tyčí používaných v hydraulike, tlačiarenstve, mobilnej technike, pre hlbinné tyčové čerpadlá
a pod. V technickej praxi je však veľkým problémom skutočnosť, že kým samotné povlaky chrómu nie sú
zdraviu škodlivé, tieto sa vylučujú z vodného roztoku kyseliny chrómovej, a táto je už toxickou zlúčeninou 6mocného chrómu a patrí podľa nariadenia vlády č. 356/2006 medzi karcinogénne a mutagénne látky kategórie
2, t.j. hodnotí sa ako „pravdepodobný“ karcinogén alebo mutagén. Predpísaná technická smerná hodnota je
v danom prípade pre ostatné zlúčeniny 6-mocného chrómu 0,05 mg/m3. Obdobne by sa dali zmieniť prísne limity
pre odpadové vody z chrómovania (pre vodné organizmy je napr. toxická koncentrácia 0,01 - 3,5 mg/l).
V minulosti, kedy legislatíva bola relatívne voľná, sa v podstate všetky odpadové koncentráty a vody
likvidovali v centrálnej podnikovej neutralizačnej stanici. Dnes takýto postup nie je možný. Súčasné
chrómovacie zariadenia si treba predstaviť ako sériu odsávaných procesných vaní s integrovanou ekotechnikou
oplachové vody a koncentráty neustále cirkulujú
(akoby zabudovanou vlastnou čističkou), pričom
v uzatvorenom okruhu. V porovnaní s minulosťou je výsledkom máloodpadový, resp. takmer bezodpadový
systém. Z technického hľadiska je kľúčom k riešeniu, že sa musí kontinuálne udržiavať koncentrácia 3-mocného
chrómu a cudzích nečistôt v kúpeli na stabilnej úrovni. Preto sa využívajú ionexy, transfér iónov cez membrány,
membránová elektrolýza, vákuové odparky, viacstupňová protiprúdna oplachová technika, deionizovaná voda,
rôzne špecifické filtračné zariadenia, a pod; ktoré sú súčasťou materiálovo uzatvoreného okruhu.
Technologické firmy, ktoré sa zaoberajú tvrdým chrómovaním, odpovedajú na tlak legislatívy tým, že
nasadzujú v týchto technológiách BAT-techniku, t.j. najlepšiu dostupnú techniku. Výsledkom je, že konečné
technologické riešenie nielenže spĺňa, ale aj prevyšuje stanovené limity a požiadavky. Ako príklad možno
uviesť firmu Thoma Metallveredelung, ktorá aplikovala BAT-koncepciu pri rozširovaní kapacity chrómovania
vychádzajúc z poznatkov štúdie Bavorského zemského úradu pre životné prostredie a výskumného projektu
"Racionálne využitie energie v galvanotechnickom priemysle". Tento stredne veľký podnik vyvinul s finančnou
podporou DBU (Deutsche Bundesstiftung Umwelt) 110 tis. EUR nový postup tvrdého chrómovania, ktorý
súčasne prináša spojené ekologické aj ekonomické výhody. Výskumným partnerom bol Fraunhofer – Institut
IPA. Úspora energie sa dosahuje zvýšením prúdového výťažku chrómovania z 20% na 24% (zavedením vhodne
formovaných elektród) a využitím tepla procesných kúpeľov prostredníctvom zavedeného samostatného
sekundárneho okruhu, v ktorom je zaradené tepelné čerpadlo. To umožnilo zdvihnúť teplotu recirkulovaných
roztokov na 75 - 80 °C a ich využitie na ohrev ďalších elektrochemických kúpeľov alebo na vykurovanie
prevádzkových priestorov. Investičné riešenie prináša firme ročnú úsporu cca 150 tisíc litrov vykurovacieho
oleja, ako aj zníženie potreby dodatočného obrábania vylúčených chrómových povlakov (dosahuje sa
rovnomernejšia hrúbka povlaku) pri predpokladanej návratnosti okolo štyroch rokov (Galvanotechnik 4/2010).
Uvedený príklad bol ilustráciou toho, že galvanotechnický priemysel je schopný vyrovnať sa aj s
náročnými požiadavkami technickej a environmentálnej politiky. Žiaľ táto oblasť dopláca na chyby z minulosti,
kedy sa s materiálmi, surovinami a energiami relatívne plytvalo. S tým súvisí aj viacero ekologických havárií,
pri ktorých došlo k zamoreniu spodných vôd alebo vzniku chorôb z povolania. Dá sa povedať, že výsledkom je
určitá averzia voči osvedčeným technológiám, ako sú tvrdé chrómovanie alebo odmasťovanie v chlórovaných
uhľovodíkoch (dnešné technológie produkujú do pracovného prostredia emisie rádovo iba v ppm). V prípade
chrómovania (tvrdého aj dekoratívneho) možno spomenúť situáciu v USA, týkajúcu sa najnovších expozičných
limitov pre obsah 6-mocného chrómu v pracovnom ovzduší. Tvorca legislatívy OSHA zredukoval expozičný
limit z 52 µg/ m3 na 5 µg/m3 a niekoľko rokov prebiehali spory s galvanotechnickou komunitou
aj zaangažovanou verejnosťou, ktorá dokonca požadovala zníženie limitu pre 6-mocný chróm na min. 1 µg/m3.
Tento spor vyriešilo až rozhodnutie súdu, ktoré potvrdilo hodnotu 5 µg/m3 ako technicky hraničnú, pretože
nižšia úroveň by bola pre americký galvanotechnický priemysel likvidačná, zvlášť keď ide o technológiu pre
ktorú neexistujú alternatívy (ako alternatíva sa ujali iba termicky striekané povlaky WC-Co a WC-CoCr v
severoamerickom leteckom priemysle).
V tejto súvislosti je tvrdé chrómovanie aj sekundárne pod extrémnym tlakom environmentálnej
a zdravotnej legislatívy, pretože aby sa dosiahli uvedené expozičné limity, musia sa v procesných kúpeľoch
používať ako zmáčadlá perfluórované tenzidy. Ich úlohou je vytvárať na povrchu hladiny vrstvu peny, ktorá
zabraňuje unikaniu aerosólu kyseliny chrómovej do okolitého prostredia. V danom prípade sa osvedčil
perfluóroktánsulfonát, ktorý má vysokú stabilitu aj v agresívnom prostredí chrómovacieho elektrolytu. Vysoká
chemická stabilita perfluórovaných tenzidov súčasne so sebou prináša ale aj negatíva, akou sú ich toxicita,
perzistentnosť a bioakumulovateľnosť v životnom prostredí. Z toho dôvodu sa ich používanie v súčasnosti
legislatívne zakazuje a je povolených len niekoľko výnimiek, kedy stav techniky neumožňuje ich náhradu. To je
aj prípad tvrdého chrómovania. Je to však podmienené tým, že sa môžu používať jedine vtedy, ak sa aplikuje
spomínaná BAT-technika.
Podľa názoru galvanotechnickej branže v Nemecku sú legislatívne tlaky na tvrdé chrómovanie aj
dôsledkom konkurenčného boja, resp. ide o politickú otázku, pretože pri nových konkurenčných technológiách
sa otázka ich vplyvu na zdravie alebo environment menej zdôrazňuje (Galvanotechnik 1/2010). V prípade
chrómovania sa proces vedie v uzatvorenom systéme a zdravotné riziko by sa nemalo špekulatívne preháňať,
zvlášť aj keď sa v praxi eviduje len malé množstvo pracovných ochorení.. Treba zdôrazniť, že alternatívne
riešenia sa ťažko presadzujú aj z toho dôvodu, že povlaky tvrdého chrómu zlepšujú znášateľnosť so životným
prostredím, zvyšujú koróznu odolnosť, chemickú stálosť, odolnosť voči opotrebeniu, rozširujú tribologické
vlastnosti a dobre sú zvládnuté položky, ako sú zabezpečovanie kvality, úspora nákladov, vedenie procesu,
spätná sledovateľnosť, optimálna technika zariadení a ich riadenie. Tým, že povlaky tvrdého chrómu predlžujú
technickú životnosť výrobkov, naopak pozitívne prispievajú k životnému prostrediu. To sa týka aj spomínanej
bioinertnosti k životnému prostrediu, zdravotnej nezávadnosti chrómu (aj 3-mocného) a známych postupov na
spätné získavanie z roztokov. Všetky tieto faktory znižujú výber alternatívy ku chrómovaniu.
ČISTENIE A ODMASŤOVANIE S TRI- A PERCHLÓRETYLÉNOM
Trichlóretylén a perchlóretylénom sú dodnes prakticky nenahraditeľné technologické prostriedky
predovšetkým v tých prípadoch, keď sa čistia a odmasťujú zložité technické súčiastky pre potreby high-tech
priemyslu. Sprísnenie legislatívy na prelome minulého storočia a ich zaradenie do kategórie látok, ktorých
použitie súvisí, resp. môže súvisieť s karcinogénnym účinkom, viedlo však k tomu, že sa ich spotreba radikálne
znížila. Firmám vyrábajúcim čistiace a odmasťovacie zariadenia určitý čas trvalo, kým tranformovali bežnú
techniku zariadení na BAT – techniku. Dnešné zariadenia sú pritom na takej úrovni, že v porovnaní s nedávnou
minulosťou sa znížili ich emisie až o 90 % [1]. Vhodnejšie je teda hovoriť skôr o technických systémoch než
o zariadeniach. Nemeckí výrobcovia udávajú, že spĺňajú požiadavky európskej aj ich nemeckej legislatívy
(BImSchV), ktorá vyžaduje, aby sa technológia prevádzkovala v uzatvorených kabínach, t.j. hermetizovaných,
kde sú prípustné len otvory pre odsávanie plynov, pričom v priestore odkiaľ sa dielce vyťahujú po vyčistení,
môže byť max. koncentrácia chlórovaných uhľovodíkov 1 g /m3Ak by bola koncentrácia vyššia, je otváranie
dverí zariadenia automaticky zablokované. Súčasne sa predpisuje, že pod zariadeniami musí byť zachytávacia
vaňa, optimálne zdvojená, aby sa zabránilo prieniku do pôdy a potenciálnemu znečisteniu spodných vôd. Okrem
toho musí byť všetko neustále kontrolované, merané a priebežne skúšané na tesnosť. Pokiaľ nie sú k dispozícii
automatické zapisovače hodnôt koncentrácií, tak zariadenia podliehajú kontrole inšpekčných orgánov. Za týchto
podmienok sa považuje za reálnu technickú životnosť čistiacich a odmasťovacích zariadení 10 - 15 rokov [1].
Ako ukázali merania koncentrácie perchlóretylénu v 9 firmách a 52 zariadeniach pohybovali sa zistené hodnoty
v rozsahu 0,1 – 3,9 ppm, čo je nižšie než je hodnota MAK 30 ppm (165 mg/ m3). V [1] sa tu zdôrazňuje
skutočnosť, že treba rozlišovať medzi „nebezpečenstvom“ a „ohrozením“, kde nebezpečenstvo súvisí
s inherentným toxickým a ekotoxikologickým pôsobením látky, ktorá môže škodiť človeku alebo environmentu.,
kým riziko vyjadruje skutočnú expozíciu voči tomuto nebezpečenstvu.. Čiže aj vysoko nebezpečná látka, ak sa
používa v uzatvorenom systéme (BAT-technika) a nepôsobí teda ani na človeka ani na environment,
nepredstavuje bezprostredné riziko.
Problematika ekotoxicity a ochrany zdravia pre oblasť chlórovaných rozpúšťadiel je veľmi široká
a komplikovaná (pozri napr. http://www.epa.gov/risk/health-risk.htm). Obecne sú trichlóretylén aj perchlóretylén
látky zdraviu škodlivé a nebezpečné pre životné prostredie. V environmente sú rozptýlené prakticky všade, t.j.
vo vode, pôde, ovzduší, predovšetkým v dôsledku enormnej spotreby v priemysle, neodbornej manipulácie a
kontaminácie pôdy a spodných vôd najmä v 70-tych až 80-tych rokov minulého storočia. Niektoré údaje
týkajúce sa ekotoxicity a ochrany zdravia vybrané z nemeckých zdrojov sú uvedené v tabuľkách 1 a 2. Ako
vidieť, trichlóretylén sa v porovnaní s perchlóretylénom trochu rýchlejšie odbúrava v ovzduší, vode aj pôde, čo
je dané tým, že obsahuje vodík, takže aj produkty odbúravania sú čiastočne odlišné (za určitých okolností môže
vzniknúť karcinogénny vinylchlorid). V tabuľke 2 je trichlóretylén zaradený ako látka spôsobujúca rakovinu
a perchlóretylén ako látka s potenciálnym karcinogénnym účinkom. Podľa údajov firmy GEISS k zaradeniu
trichlóretylénu ako karcinogánnej látky pristúpili v Európe v roku 2001-2, kým v danom čase USA pristúpili
k opačnému kroku, čím sa európske firmy konkurenčne znevýhodňujú oproti americkým [2]. Pre technológov
alebo menej zainteresovaných je tu aj určitý problém s terminológiou, pretože napr. IARC (International Agency
for Research on Cancer) vedie v kategórii 2 v pracovnom prostredí pod 2A – látky „pravdepodobne
karcinogénne“ a pod 2B – „možno karcinogénne“ pre ľudí. Kategória 1 znamená, že „sú karcinogénne pre ľudí“
a kategória 3, že „nie sú klasifikované ako karcinogénne“, resp. kategória 4 – „nie sú pravdepodobne
karcinogénne“. Informatívny prehľad o problematike možno nájsť v [3].
Tabuľka 1: Environmentálne vlastnosti chlórovaných rozpúšťadiel [1]
Fotochemický
Príspevok ku
smog
kyslým dažďom
Metylénchlorid
prakticky nula
prakticky nula
0,008
zanedbateľný
Trichlóretylén
prakticky nula
prakticky nula
0,066
zanedbateľný
Perchlóretylén
prakticky nula
prakticky nula
0,005
zanedbateľný
Uhľovodíky
Nula
ca. 0,5
ODP – potenciál poškodzovania ozónovej vrstvy GWP – globálny potenciál otepľovania
ODP
GWP
Životnosť
v atmosfére
5-6 mesiacov
6-8 dní
5-6 mesiacov
Hodiny
Tabuľka 2: Niektoré vybrané údaje pre trichlóretylén a perchlóretylén z nemeckých zdrojov
MAK/NPK/NPEL
ppm
| mg/m3
Biologický
limit
(mg/l krvi)
WGK***
(potenciál
ohrozenia
vody)
R - vety
GHS
Karcinogenita
Odsávané
plyny
(mg/ m3)
Teplota
vznietenia
TRI
30
|
165
10 *
100 **
3
R45,R36/38,
R52/53,R67
H350,
kategória 1B
1 (alebo
2,5
g/hod.)
410°C
PER
50
|
345
1
3
R40,R51/53
H351,
kategória 2
1
nemá
* trichlóretanol ** kyselina trichlóroctová *** Bayerischer Landesamt für Umweltschutz (Bavorský zemský
úrad pre ochranu životného prostredia) udáva pre obe rozpúšťadlá smernú hodnotu vo vodách 10 µg /liter.
POZNÁMKA: V Nariadení vlády SR 355/2006 (expozícia chemickými faktormi pri práci) je pre PER –
perchlóretylén NPEL = 50 ml/m3 (345 mg/m3) a BMH (Biologická medzná hodnota v krvi) = 1 mg/l (6 µmol/l),
t.j. rovnaká ako v tabuľke 2, a pre trichlóretylén 5 mg/l, aj s limitom 200 mg/l vzťahovaným na stanovenie
v moči, v ktorom sa stanovuje aj obsah kyseliny trichlóroctovej. Pre trichlóretylén sa udáva technická smerná
hodnota TSH=50 ml/m3 v NV 356/2006 (expozícia karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi), kde je zaradený
do kategórie karcinogénov 2, t.j ako podozrivý karcinogén - 50 ml/m3 (275 mg/m3).
Z prieskumu súčasnej situácie vyplýva, že rôzne prístupy súvisia podľa toho, z akého hľadiska sa
problematika hodnotí, t.j. či sa berie do úvahy karcinogenita obecne, t.j. ako „potenciálne nebezpečenstvo“,
alebo či sa hodnotí reálna technologická koncentrácia pri použití súčasnej BAT techniky, t.j. ako „reálne“, resp.
„zostatkové“ riziko, ktoré môže byť prijateľné bez akýchkoľvek problémov. Inštitúcie ovplyvňujúce legislatívu
(napr. v USA EPA a NIOSH) majú kvôli tejto „rôznorodosti prístupov“ aj veľmi silnú opozíciu vo výrobcoch
vyrábajúcich chlórované rozpúšťadlá ako aj v samotných priemyselných užívateľoch, ako sú obranný priemysel,
strojárstvo, resp. high-tech priemysel, kde neexistujú rovnocenné technologické alternatívy k perchlóretylénu
a trichlóretylénu. Tieto vedú desiatky rokov „odborný boj“ s uvedenými inštitúciami a financujú rozsiahle štúdie
hodnotenia rizika, kde berú do úvahy akceptovateľné aj zostatkové riziko. Veľké množstvo relevantných
odborných dát možno nájsť v materiáloch ECSA - Európskej asociácie chlórovaných rozpúšťadiel, ktorá je
členom európskej federácie EUROCHLOR (eurochlor.org). Podľa výsledkov štúdie „Euro Chlor risk
assessment for the marine environment“ voľne dostupnej na ich online stránke je napr. aj pri trichlóretyléne
environmentálne riziko nízke, a preto asociácia nesúhlasí s takým výkladom európskej legislatívy, ktorá ho
zaraďuje medzi karcinogénne látky. Argumentácia ECSA je podložená s dvomi case study o obrovskom
a neprimeranom dopade a konkurenčnom znevýhodnení európskych výrobcov, navyše aj so širokým sociálnym
dopadom. Aktuálny stav v hodnotení rizík súvisiacich s trichlóretylénom sa v USA v súčasnosti prehodnocuje.
Na stránke EPA bol v 12/2009 zverejnený vyše tisícstránkový dokument za účelom verejného prehodnotenia [6]
ZÁVER
V príspevku sa prezentujú aktuálne trendy v legislatíve chemických rizík, ktoré závažným spôsobom
dopadajú na oblasť galvanotechniky, na tvrdé chrómovanie a čistenie a odmasťovanie trichlóretylénom
a perchlóretylénom. Zdôrazňuje sa skutočnosť, že galvanotechnický priemysel je schopný vyrovnať sa so
sprísnenou legislatívou prostredníctvom nasadenia BAT-techniky, t.j. na úrovni požadovaných technických
smerných hodnôt, kedy je zostatkové riziko prijateľné. Určitým negatívom, čo súvisí s politikou aj
konkurenčným bojom, je však skutočnosť, že tvorcovia legislatívy a rôzne výskumné inštitúcie sa prednostne
sústreďujú na chemické prostriedky dlhodobo známe a používané. Vzniká tak situácia, že napr. z hľadiska
ekotoxicity trichlóretylénu, tento patrí medzi „najsledovanejšie látky na svete“, kým u konkurenčných výrobkov
sú údaje často úplne nedostatočné (pozri aj v [5]). Obdobne je to v prípade kyseliny chrómovej, kedy je snaha
preradiť ju z hľadiska klasifikácie do kategórie „intermediates“ v rámci REACH, čo v podstate znamená, že
vylúčený chrómový povlak na povrchu výrobku by sa bral do úvahy ako „nová surovina, ktorá sa dáva na trh“,
hoci zostáva na povrchu výrobku. Odborné organizácie a spoločnosti v EU sa snažia tieto trendy eliminovať
konzultáciami s tvorcami legislatívy a lobovať v prospech branže, obdobne v USA, pretože tlak legislatívy môže
byť v danom prípade likvidačný, t.j. tých, ktorých sa snažia „ochraňovať“, v konečnom dôsledku pripravia
o prácu. V tejto súvislosti môžu byť užitočné v medzinárodnom meradle aj menšie spoločnosti, akou je napr.
SSPU, na ktorú sa obracajú partnerské organizácie, napr. CETS, s cieľom lobovať a vyjednávať s národnými
tvorcami legislatívy. Na Slovensku je však špecifickým problémom, že dodávatelia chemikálií a zariadení pre
povrchové úpravy, ale hlavne priemyselné podniky, ktoré chrómujú, odmasťujú, resp. realizujú povrchové
úpravy nenanášajú na SSPU žiadne požiadavky. Výsledkom teda je, že „niet koho osloviť“ a „niet za koho
bojovať“.
Článok vznikol ako súčasť dokumentácie k predmetu inžinierskeho štúdia: Legislatívne aspekty výrob a
Environmentálna bezpečnosť pracovísk v študijnom programe Technika ochrany životného prostredia
a k predmetu bakalárskeho štúdia: Environmentálna legislatíva v študijnom programe Environmentálne
manažérstvo.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
[1] JELINEK, T. W., et al. Reinigen und Entfetten in der Metallindustrie. 1. Auflage.
Saulgau/Württ.: Eugen G. Leuze Verlag, 1999. 200 s. ISBN 3-87480-155-1.
[2] LEHMAN, L., FUHR, O. Argumente für den Einsatz von CKW-Lösemittel in der
metalbearbeitenden Industrie. [online] GEISS GmBH,2005 [cit. 2010-04-02] Dostupné na
internete: <http://www.geiss-gmbh.de/fileadmin/_pdf_geiss/Presse/ckwloesemittel.pdf>
[3] HETTYCHOVÁ,Ľ. Zdravotné riziká pri práci s karcinogénnymi, mutagénnymi a látkami
poškodzujúcimi reprodukciu /CMR/. Chémia 2009. Liptovský Ján [online] www.tekaton.sk/
[cit. 2010-04-02] Dostupné na internete:
<http://www.tekaton.sk/rcsk/mix/CMR_a_zdravotne_rizika.pdf>
[4] Euro Chlor risk assessment for the marine environment [online] Eurochlor – online [cit. 2010-04-02]
Dostupné na internete: <http://www.eurochlor.org/index.asp?page=416>.
[5] Environmental health criteria for trichloroethylene [online]. INCHEM. [cit.2010-05-11].
Dostupné na internete:<http://www.inchem.org/documents/ehc/ehc/ehc50.htm>.
[6] IRIS Toxicological Review of Trichloroethylene (External Review Draft) [online]. EPA
[cit. 2010-04-02]. Dostupné na internete:
<http://cfpub.epa.gov/ncea/CFM/recordisplay.cfm?deid=215006>.
ASCONA PROJEKT. PRŮBĚŽNÁ BILANCE PO 25 LETECH
ASCONA PROJECT. REAL – TIME FIELD CORROSION TEST OF A CAR
JOACHIM RAMISCH
Riesmetall GmbH, Nördlingen, Nemecko, www.galvanisch-verzinken.de
Tyto novinové titulky se naštěstí nikdy neobjevily:
„Prorezivělé šrouby: auto ztratilo blatník, motorkář mrtvý.“
„ADAC vyhlašuje poplach: stále více automobilů se po zimě prostě rozpadne.“
„Je koroze automobilů silnější? Ochranná doba zinkových vrstev se dramaticky snižuje.“
I přesto se přibližně před 15 lety množily na setkáních galvanických svazů přednášky, které si stěžovaly
na nedostatečnou odolnost korozní ochrany ocelových dílů pomocí nelegovaných zinkových vrstev a požadovaly
zlepšení galvanického pozinkovaní spoluvylučováním niklu, kobaltu a železa. Pro ilustraci tohoto hrozného
stavu byly udivenému publiku předkládány působící obrázky zcela zkorodovaných nelegovaně pozinkovaných
šroubů, které byly v solné mlze testovány společně s legovaně pozinkovanými šrouby, které naopak solnou
sprchu přestály skoro bez dotčení. Zkoušky v praxi s v reálnem čase montovanými legovaně pozinkovanými
šrouby na sériové vozy vypadaly, že tyto výsledky potvrzují.
Tyto výjevy ale stály v protikladu s pozorováními, které autor této přednášky mohl sledovat na svém
služebním voze Opel Ascona r.v. 1984, který byl v té době asi 10 let starý. V tomto voze zabudované nelegované
pozinkované díly vykazovaly pouze lehkou, funkčnost nijak neohrožující, korozi. V žádném případě nebyla
zjistitelná dramatičnost průběhu koroze popisovaná v těch přednáškách.
Vzniká podezření
Trvající negativní zprávy o galvanickém zinkování začínaly být hrozbou pro autorovou zakázkovou
galvanizovnou, jehož provoz se specializoval na galvanické zinkování. Zvyšoval se na něj tlak uskutečnit vysoké
investice do zinkoslitinového vylučování, tedy technologie o jejímž smyslu nebyl přesvědčen.
Některé rozhovory a diskuse na mnohých odborných akcích na toto téma nechaly vzklíčit podezření:
byla to celé snad pouze hra s předem rozdělenými rolemi, aby se upravily poslední dobou a dlouholetou
konkurencí trochu povadlé výnosy dodavatelských firem v oblasti nelegovaného zinkování? Měl se
znehodnocením staré, ale osvědčené technologie navodit přechod k výnosnější obnově?
Začíná „dlouhý pochod“
Co dělat? Pomocí odlišných znaleckých posudků zaujmout pozice? Proti celému automobilovému
průmyslu? Již náklady na takový plán by byly pro malou zakázkovou galvanizovnu neúnosné a také po odborné
stránce by nebyl úspěch zaručen. S důkazy přijatelnými u soudu se nedalo počítat.
Zůstal tedy pouze „dlouhý pochod“, důkladné a vytrvalé sledování a pozorování zinkové koroze na
definovaném objektu po velmi dlouhé časové období. Bylo přirozené vzít si ku pomoci jako sledovaný objekt
zmiňovaný Opel Ascona a autor se rozhodl: bude ten služební vůz používat tak dlouho, dokud nebude a důvodu
všeobecně, technicky a hospodářsky neopravitelného selhání galvanicky pozinkovaných dílů nepojízdný.
Vůz byl jako doposud celoročně využíván především v jižním Německu, ale také na dálkové cesty po
celé Evropě. Jako řidič sloužil prakticky výlučně autor, v neposledním řadě proto, že jiné osoby nechtěly převzít
zodpovědnost za stále více „svatou plechovku“.
Náklady explodují
Roky přecházely a zub času hlodal na Asconě. Dostavily se neočekávané a bolestivě drahé výpadky:
Zadní osa:
Při přibližně 420.000 km byla celá struktura zadní osy zkorodovaná tak, že představovala bezpečnostní
riziko a byla vyměněna za lépe zachovalou použitou osu.
Blatníky a dveře:
Silné prorezavění si vyžádalo kompletní výměnu předních blatníku a čtyř dvěří. U náhradních dílů se
ale před lakováním doplnilo to, co výrobce nepovažoval za důležité: pozinkování. Zadní blatníky nejsou bohužel
demontovatelné a musí se v pravidelných časových intervalech náročně sanovat.
Přístrojová deska:
Ta sestává z jediného pěnového dílů a byla stále popraskanější, až na několika místech praskla docela.
Nevyměňuje se, protože je to velmi drahé a jedná se pouze o kosmetickou vadu.
Sedadla a bezpečnostní pásy:
Sedadla jsou dovnitř proseděna, pěnové polstrování z nich čiší jako žlutý prach. Tento stav stále trvá.
Umělohmotná tlačítka na uzávěrách bezpečnostních pásů se pod náporem potu uživatele rozpadla, následně
zlomila a musela vyměnit.
Čelní sklo:
Pod stálým odstřelováním jemnými prachovými částečkami během jízdy se sklo tak zdrsnilo, že v noci
a za deště představovalo stále větší bezpečnostní riziko kvůli špatné průhlednosti. Po cca 350.000 ujetých
kilometrů se vyměnilo.
V roce 2009 je Asconě 25 let a má s originálním motorem najeto 485.000 km. Samozřejmě jsou nyní i
galvanicky pozinkované díly silně napadené, ale o celkovém selhání ještě nemůže být řeč. Jednotlivé spojovací
elementy se při běžných opravách vyměňovali, v poměru k celkovým nákladům všech oprav se ale jedná o to
známe „nic“.
Konec je otevřený
Zatím není zřejmé jestli a kdy nastane selhání galvanicky pozinkovaných dílů vedoucí ke sešrotování
Opelu Ascony. I přesto je jeden výsledek jasný: bylo zbytečné vypudit z automobilového průmyslu nelegované
galvanické zinkování, nákladově výhodnou a k životnímu prostředí šetrnou technologii, která neprávem získala
špatnou pověst.
STUDIUM VLASTNOSTÍ ANTIKOROZNÍCH OCHRANNÝCH POVLAKŮ S OBSAHEM
PŘÍRODNÍCH PLNIV NA BÁZI DIATOMITU A KALCINOVANÉHO KAOLÍNU
A STUDY OF ANTICORROSIVE PROTECTIVE COATINGS WITH MINERAL FILLERS BASED
ON DIATOMITE AN CALCINED KAOLINE
ANDREA KALENDOVÁ, DAVID VESELÝ
Institute of Chemistry and Technology of Macromolecular Compounds, Faculty of Chemical
Technology, University of Pardubice,Studentská 573, 532 10, Pardubice, Czech Republic,
[email protected]
ABSTRAKT
Byly zjišťovány a porovnávány vlastnosti přírodního kalcinovaného kaolínu a diatomitu v organických
povlacích v na morfologii částic a objemové koncentraci (OKP). Byly formulovány modelové nátěrové hmoty na
bázi epoxidového a epoxyesterového pojiva s obsahem plniva při OKP = 5%, 10%, 20%, 30% a při kritické
objemové koncentraci pigmentu (KOKP). Antikorozní účinnost nátěrových hmot byla testována pomocí
korozních testů v prostředí neutrální solné mlhy a v prostředí kondenzované vlhkosti. Bylo zjištěno, že
kalcinovaný kaolín jako perspektivní plnivo lze aplikovat do účinných antikorozních ochranných nátěrů.
ABSTRACT
Comparison of properties of diatomite and calcined kaoline in paints were studied in dependence on morphology
of pigment particles and pigment volume concentration (PVC). Model paints based on epoxide and epoxy-ester
binders were formulated containing increasing filler contents, PVC = 5 %. up to the critical volume
concentration of the pigment (CPVC). The properties of the prepared coatings were tested by laboratory
corrosion tests in both the neutral salt mist and the condensation moisture environments. It was established that
calcined kaoline can be used as a prospective filler in anticorrosion protective coatings.
TEORETICKÁ ČÁST
Mechanismus protikorozní ochrany pomocí nátěrových hmot lze rozdělit do tří skupin: na ochranu
bariérového typu [1-3], ochranu inhibičního typu [4] a na ochranu elektrochemického typu [5, 6]. Na
bariérovém efektu se mohou podílet také v nátěru přítomné inertní pigmenty. Příznivý účinek na ochrannou
účinnost je dosažen zejména při použití lamelárních částic pigmentů (spekularit, muscovit, lístkový hliník) nebo
vláknitých částic (wollastonit). Mezi perspektivní plniva patří i další sloučeniny na bázi silikátů [7-9]. Částicemi,
které zlepšují při vhodné objemové koncentraci (OKP) bariérové vlastnosti filmu, jsou lamelární částice kaolínu.
Dalším zajímavým plnivem pro organické povlaky může být diatomit, což je cristoballit [10].
EXPERIMENTÁLNÍ ČÁST
Formulace modelových nátěrových hmot s testovanými plnivy
Byly testovány a porovnávány plniva bázi diatomitu a na bázi kalcinovaného kaolínu, která se lišila tvarem
částic, obsahem strukturních fází a chemickým složením. Testován byl diatomit Clarcell (výrobce: Ceca,
Arkema Group, Francie), který vykazuje rozmanité tvary částic. Jako druhý pigment byl testován kalcinovaný
kaolín, obsahující metakaolín, (výrobce: České lupkové závody a.s.). Pro zjištění vlastností v nátěrových
hmotách byly plniva aplikovány do roztoku epoxidové středněmolekulární pryskyřice vodouředitelného typu a
do roztoku epoxyesterové pryskyřice (60 % epoxid, 40 % mastné kyseliny tungového oleje. Vlastnosti plniv
v nátěrových hmotách byly zjišťovány v závislosti na hodnotách OKP, v řadě rostoucích hodnot od OKP = 5 %
do 40 %, až po hodnotu OKP = KOKP. Vlastnosti testovaných nátěrů jsou ovlivněny zejména chemickým
složením, strukturou a tvarem primárních částic použitých plniv.
Příprava modelových nátěrových hmot
Dispergace pigmentů do pojiv nátěrových hmot byla provedena v perlovém mlýnu Dispermat CV (WMA
Getzmann GmbH, Verfahrenstechnik, Germany) s náplní skleněných kuliček o průměru 2 mm.
Stanovení korozně-inhibiční účinnosti nátěrů obsahujících diatomit a kaolín
Korozní zkouška v kondenzační komoře s kondenzací vody
Zkouška byla provedena v kondenzační komoře o objemu 200 dm3 (Kovofiniš, Česká republika).
Vzorky byly vyhodnoceny po expozici trvající 672 hodin.
Cyklická korozní zkouška v komoře se solnou mlhou
Při této zkoušce byly vzorky nátěrových filmů vystaveny působení 5 % roztoku NaCl při teplotě 35 °C
v solné komoře Liebisch SKB 400 ATR o objemu 400 dm3 (Liebisch GmbH, Německo). Vzorky byly
podrobeny 12 hodinovým cyklům skládajících se ze tří na sebe navazujících kroků: 10 hodin expozice mlze
rozprašovaného 5% neutrálního roztoku NaCl (1 krok), 1 hodina expozice kondenzované vlhkosti při teplotě 40
°C (2.krok) a 1 hodina osychání vzorků v proudícím vzduchu při teplotě 23 °C (3.krok). Vzorky byly
vyhodnoceny po expozici trvající 480 hodin (40 cyklů)
Vyhodnocování korozních projevů na zkušebních panelech po expozici korozním zkouškám bylo provedeno
podle norem ASTM D 714-87, ASTM D 610-85 a ASTM D 1654-92. Antikorozní účinnost (Ae) pro vykonané
korozní testy byla vypočtena jako aritmetický průměr bodového hodnocení stupně koroze podkladu, ze stupně
puchýřkovatění nátěrového filmu a stupně koroze kovového podkladu
VÝSLEDKY A DISKUZE
V obrázku 1 je zobrazena morfologie primárních částic testovaného diatomitu a kaolínu. Částice kaolínu
jsou výrazně lamelární struktury. Částice diatomitu mají podobu rozmanitých schránek rozsivek. Diatomitové
plnivo je amorfní forma SiO2 cristobalit obsahující příměsi sodíku, hliníku a železa. Plnivo na bázi
kalcinovaného kaolínu obsahuje amorfní fázi metakaolín, krystalický podíl je směsí křemene a mullitu.
Celková ochranná účinnost kaolínu a diatomitu v nátěrových hmotách
Zásaditý vodný výluh pozitivně ovlivňuje ochranné antikorozní působení nátěru naneseném na kovový
substrát. Plnivo diatomit vykazuje daleko více zásaditý charakter vodného výluhu (pH = 8.30) než vodný výluh
kalcinovaného kaolínu (pH = 6.8). Odolnost vůči působení alkalických a kyselým látek je u diatomitu výrazně
vyšší. To předurčuje použití diatomitu do chemicky odolných nátěrových hmot. Výhodou diatomitu je jeho vyšší
měrná vodivost 409 µS.cm, která má za následek pasivaci kovového podkladu při korozních dějích.
ZÁVĚR
Ze získaných výsledků vyplývá, že obě plniva - kalcinovaný kaolin i diatomit - působí v antikorozních
nátěrových hmotách pozitivně z hlediska antikorozní ochranné účinnosti nátěrů. Se zvyšující se hodnotou OKP
se také zvyšuje ochranná antikorozní funkce nátěrů. Z hlediska pojiva je vliv chemického složení polymerní
matrice na antikorozní ochrannou účinnost nátěrů méně významné. Fyzikálně-mechanické vlastnosti nátěrů
pigmentovaných kalcinovaným kaolinem i diatomitem se zhoršují s rostoucím množstvím plniva v nátěru. Po
přihlédnutí k antikorozním vlastnostem ve vztahu k fyzikálně-mechanickým vlastnostem pigmentovaných
nátěrů, lze optimalizovat obsah obou plniv na hodnotu OKP = 15–20 obj.%.
PODĚKOVÁNÍ
Práce byla provedena za podpory projektu MPO (2A-1TP1/014).
LITERATURA
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
R. Naderi, M. M. Tatar, Electrochim. Acta 53 (18) 5692 (2008).
G. Bierwagen, D. Battocchi, A. Simões, A. Stamness, D. Galoman, Prog. Org. Coat. 59 (3) 172 (2007).
B. del Amo, G. Blustein, M. Pérez, M. García, M. Deyá, M. Stupak, R. Romagnoli, Colloids Surfaces
A: Physicochem. Eng. Aspects 324 (1-3) 58 (2008).
G. Blustein, A. R. Di Sarli, J. A. Jaén, R. Romagnoli, B. del Amo, Corros. Sci. 49 (11) 4202 (2007).
M. R. Tohidifar, E. Taheri-Nassaj, P. Alizadeh, Mater. Chem. Phys. 109 (1) 137 (2008).
D. Veselý, A. Kalendova, Prog. Org. Coat. 62 (1) 5 (2008).
K. Rissa, T. Lepistö, K. Yrjölä, Prog. Org. Coat. 55 (2) (2006) 137.
8. H. H. Murray, J. E. Kogel, Appl. Clay Sci. 29 (3-4) (2005) 199.
9.
M. J. Ribeiro, D. U. Tulyagavov, J. M. Ferreira, J. A. Labrincha, J. Europ. Ceram. Soc. 25 (5) 703
(2005).
10. H. H. Murray, Appl. Clay Sci. 17 (5-6) 207 (2000).
(a)
(b)
(c)
(d)
Obrázek 1. Morfologie částic diatomitu (a,b) a kalcinovaného kaolínu (c,d) .
Tabulka 1. Antikorozní účinnost epoxidových a epoxyesterových nátěrových hmot s obsahem diatomitu a
kaolinu.
OKP plniva v
Antikorozní účinnost
povlaku
Epoxidový nátěr
Epoxyesterový nátěr
(%)
Ae (H2O)*
Ae (NaCl)**
Ae (H2O)*
Ae (NaCl)**
kalcinovaný kaolin
50
76
72
69
53
40
64
62
50
64
30
58
60
40
64
20
40
62
32
48
10
35
47
22
42
5
32
56
22
36
diatomit
30
58
86
46
56
20
61
49
50
48
15
45
59
53
27
10
48
42
42
36
5
40
44
36
26
0
29
55
17
35
*Ae (H2O) – Antikorozní účinnost z korozní zkoušky v kondenzační komoře s kondenzací vody
**Ae (NaCl) - Antikorozní účinnost z cyklické korozní zkoušky v komoře se solnou mlhou
Výber z časopisu Galvanotechnik z čísiel 5 - 7 / 2010
Ing. Štefan Svetský, PhD., Materiálovotechnologická fakulta MTF STU v Trnave
V Spravodaji SSPU sa podáva pravidelný výber z najstaršieho odborného časopisu pre galvanotechniku
v Nemecku (108 rokov). Časopis má v súčasnosti niekoľko rubrík: galvanotechniku - fotovoltaiku techniku tenkých vrstiev a plazmy - techniku mikrosystémov - techniku životného prostredia - Galvano referáty. Výber pre SSPU sa sústreďuje hlavne na galvanotechniku a techniku životného prostredia s
ťažiskom na niektoré pôvodné články a trendy, resp. zaujímavosti v danej oblasti. Na podporu odbornej
nemčiny sa uvádzajú vždy aj nemecké názvy vedľa slovenských.
||||||||||||||||||||||||||||||
GALVANOTECHNIK 5/2010
||||||||||||||||||||||||||||||
[1] Redaktioneller Teil GALVANOTECHNIK :: Redakčná časť GALVANOTECHNIK
Aufsätze - Články
* Tribologische Untersuchungen von Zinnoberflächen an Kontakten für die elektrische Verbindungstechnik
(Ostendorf, F.; Wielsch, Th.; Reiniger, M.) :: Tribologický výskum cínových povrchov na elektrických
kontaktoch spojovacej techniky.
* Cyanidbildung bei der Abscheidung von Zink-Nickel
(Sonntag, B.; Dingwerth, B.; Vogel, R.; Scheller, B.) :: Tvorba kyanidov pri vylučovaní zliatiny Zinok - Nikel
* Schichtdickenmessung dünner Gold- und Palladiumschichten auf Leiterplatten mit Röntgenfluoreszenz (Dill,
S.; Rößiger, V.) :: Meranie hrúbky tenkých vrstiev zlato, paládium na plošných spojoch pomocou röntgenovej
fluorescencie.
* Galvanotechnik und Automobil: Bedeutung - Schichtsysteme - Zukunft
(Dahlhaus, M.) :: Galvanotechnika a automobil: Význam - Systém vrstiev - Budúcnosť.
* Gravitationsgestützte galvanische Abscheidung zur Erzeugung dreidimensional kristallin strukturierter
Oberflächen
(Schmidt, R.; Zwanzig, M.; Moritz, H.) :: Gravitačne podporované galvanické vylučovanie pre výrobu
trojrozmerných krištalicky štruktúrovaných vrstiev.
* Weiterentwicklung bei funktioneller Beschichtung mit sauren Zinksystemen auf Chloridbasis (Lanksweirt, U.;
Barz, M.) :: Ďalší vývoj funkčného pokovenia v systémoch kyslého zinku na báze chloridov.
Berichte - Správy
Táto rubrika obsahuje pravidelné správy z Anglicka (Kuhn), Indie (Rao) a správy z výstav a podujatí (Marktplatz
für Highend-Oberflächen,
17. lipský odborný seminár, DGO, podujatie Chennai, 4. koloqium povrchovej techniky Aachen).
Taktiež je tam príspevok k sledovaniu koncentrácie čistiacich kúpeľov pri čistení automobilových súčiastok a
polotovarov, o antifrikčných povlakoch, funkčnom pokovení ušľachtilými kovmi.
Rubriken - Rubriky
* Ein Blick auf den deutschen Markt für industrielle Reinigung aus amerikanischer Sicht - Teil 3 :: Pohľad na
nemecký trh priemyselného čistenia z americkej perspektívy.
V tretej časti J. B. Durkee pokračuje v porovnávaní situácie v Nemecku a USA, pričom sa sústreďuje na
porovnávanie prevádzkových nákladov a investícií. Zásadný rozdiel vidí v tom, že kým v Nemecku je tendencia
investovať do zariadení, ktoré "dokážu všetko", v USA sa kladie dôraz na chemikálie pre čistenie a
odmasťovanie a pracovnú silu. Zariadenia sú potom veľmi lacné. Tiež sa zamýšľa nad rozdielmi v technike
zariadenia, napr. v Nemecku dominuje automatické čistenie v košoch, v USA sa používajú rotujúce bubny.
Vyjadruje prekvapenie nad tým, že v Nemecku sú ochotné firmy investovať do zariadení na čistenie odpadových
vôd, napr. odparky vykurované parou alebo prúdom, kým u nich sa používajú rôzne chemikálie na koaguláciu,
V rubrike Aus der Praxis - für die Praxis :: Z praxe pre prax sa popisuje možnosť zníženie citlivosti mosadzných
výrobkov voči výsledku testu na koróziu pod napätím podľa ISO 6957. Z praxe je známa úprava roztokom na
báze 6-mocného chrómu, ktorý pravdepodobne povrch pasivuje.
V rubrike novinky sa popisuje komplexná skúška povrchov s VisionPro Surface - vizualizačný softvér
využívajúci štatistickú techniku (ww.cognex.com).
[2] Redaktioneller Teil Umwelttechnik :: Redakčná časť Ochrana životného prostredia
Aufsätze - Články
* Chromexposition und Galvanikbetriebe (Mesitschek, D.; Fent, K.) ::
Expozícia chrómom a galvanotechnické podniky.
Veľmi podrobný a kvalitný článok zároveň z pohľadu technológiw chrómovania a expozícii zlúčeninami 6mocného chrómu v súvislosti so súčasnou legislatívou. Pojednáva o vplyve na vodu, pôdu, ovzdušie a udávajú
sa aj legislatívne limity platné v USA aj Nemecku.
Berichte - Správy
Umicore Galvanotechnik: Ganzheitliches Management
verknüpft Qualität, Umwelt und Arbeitssicherheit :: Umicore Galvanotechnik: Manažment životného cyklu
spájajúci kvalitu, životné prostredie a bezpečnosť práce.
Standard für Bestimmung des CO2-Ausstoßes :: Štandard pri stanovení únikov oxidu uhličitého.
||||||||||||||||||||||||||||||
GALVANOTECHNIK 6/2010
||||||||||||||||||||||||||||||
[1] Redaktioneller Teil GALVANOTECHNIK :: Redakčná časť GALVANOTECHNIK
Aufsätze - Články
* Simulation der galvanischen Abscheidung von Funktionsschichten
(Paatsch, W.; Mollath, G.) :: Simulovanie galvanického vylučovania funkčných vrstiev.
* Enthaftungsprozesse an Polymer/Metall-Grenzflächen - vom molekularen Verständnis zu
Selbstheilungsprozessen (Grundmeier, G.; Posner, R.) :: Procesy "odlupovania" na hraničných plochách - od
porozumenia molekulárneho hľadiska po samohojivý efekt.
* Substratvorbehandlung für Beschichtungen und Überzüge
(Nakhosteen, C. B.) :: Príprava substrátu pre nanášanie povlakov a náterov :: Predúprava substrátu pre povlaky a
nátery.
* Zur Abscheidung von metallischen Chromschichten aus Chrom(III) elektrolyten Teil IV: Theoretische Ansätze
zur Entwicklung eines funktionsfähigen Chrom(III) elektrolyts zur technischen Verchromung (Bohnet, J.) :: K
vylučovaniu kovových vrstiev chrómu z elektrolytov Cr-III. Teoretické podklady k technickému pochrómovaniu
* Gold-Kobalt-Hochleistungselektrolyt zur Erzeugung von Hartgoldschichten (Kurtz, O.; Barthelmes, J.;
Rüther, R.; Danker, M.; Lagorce-Broc, F.; Bozsa, F.; Brookes, D.) :: Vysokovýkonné elektrolyty Au-Co na
výrobu tvrdých povlakov zlata.
Berichte - Správy
Táto časť obsahuje pravidelné správy z Anglicka (Kuhn), Indie (Rao) a správy z výstav a podujatí (Atotech - 2.
POP Summit, Enthone GmbH - Stuttgart, DFO-Tagung).
Taktiež sa venuje otázke kooperácie v oblasti normovania dielcov z titanu, koróznym požiadavkam pre high-tech
výrobu, predstavuje novú technológiu Dürr na efektívne využitie energie a zdrojov, chemickému lízingu,
diamantu a keramike, ale aj napr. motivácii pracovníkov ako potenciálu úspechu.
Rubriken - Rubriky
Tu figurujú pravidelné rubriky DGO- Z praxe pre prax - Správy odborných zväzov a spoločností - Nové postupy
/ zariadenia - Udalosti / Vzdelávanie / Odborné trhy - Dôležité v skratke - Novinky z odborného sveta - Z
podnikov - Prehľad patentov.
DGO-Bezirksgruppen und Veranstaltungstermine - Aus der Praxis – für die Praxis - Verbandsnachrichten - Neue
Verfahren – Neue Einrichtungen - Tagungen, Ausbildung, Fachmessen - Wichtiges in Kürze - Neues aus der
Fachwelt - Aus den Unternehmen - Patentschau
Medzi novými postupmi figuruje informácia o náhrade kyseliny boritej a boraxu v odmasťovacích kúpeľoch
hliníka, pretože nová prísnejšia legislatíva EU ich zaradila medzi toxické látky (www.macdermid.com) Nariadenie EU EU Verordnung 790/2009.
[2] Redaktioneller Teil Umwelttechnik :: Redakčná časť Ochrana životného prostredia
Aufsätze - Články
* Umweltsimulation zur Qualitätssicherung bei Photovoltaikanlagen
(Bruderreck, L.) :: Simulácia životného prostredia na zabezpečovanie fotovoltaických zariadení.
Berichte - Správy
* Stoffkreislaufschließung und Regeneration für Phosphorsäure und phosphorsäurehaltige Prozesslösung ::
Materiálovouzatvorený okruh a regenerácia kyseliny fosforečnej a procesných roztokov obsahujúcich kyselinu
fosforečnú.
* 75 % CO2-Einsparung durch Airgenex-Kondensationstrocknung :: 75%-ná úspora CO2 - úspora pomocou
sušenia postupom Airgenex.
||||||||||||||||||||||||||||||
GALVANOTECHNIK 7/2010
||||||||||||||||||||||||||||||
[1] Redaktioneller Teil GALVANOTECHNIK :: Redakčná časť GALVANOTECHNIK
Aufsätze - Články
* Chemische Abscheidung von Nickel-Phosphor-Dispersionsschichten hoher Schichtdicke (Petrova, M.;
Noncheva, Z.; Jakob, C.; Mache, Th.)
:: Chemické vylučovanie disperzných vrstiev Nikel - Fosfor.
* Gold-Kobalt-Hochleistungselektrolyt zur Erzeugung von Hartgoldschichten (Kurtz, O.; Barthelmes, J.; Rüther,
R.; Danker, M.; Lagorce-Broc, F.; Bozsa, F.; Brookes, D.) :: Vysokovýkonný elektrolyt na výrobu tvrdých
vrstiev chrómu.
* FEM-Charakterisierung von Wärmeeinflusszonen in Stahl mit geringem Kohlenstoffgehalt durch
Oberflächenbehandlung mit gepulstem Nd:Glas-Laser (Iordanova, I.; Antonov, V.) :: FEM - Charakteristika
tepelne ovplyvnených zón nízkouhlíkatých ocelí povrchovou úpravou na báze pulzného lasera Nd:Sklo.
* Nanomaterialien auf dem Weg in neue Anwendungen - eine Meta-Roadmap (Krauss, O.) :: Nanomateriály na
ceste k novým aplikáciam - "Meta-Cestovná mapa".
* Nernst und die wissenschaftlichen Grundlagen der Galvanotechnik - 90 Jahre Nobelpreis für Chemie für
Walther Hermann Nernst (Unruh, J.) ::
Nernst a vedecké základy galvanotechniky - 90. výročie udelenia Nobbelovej ceny za Chémiu pre Walthera
Hermanna Nernsta.
Pedagogicky veľmi hodnotný článok k pôsobeniu Nernsta v termodynamike a galvanike s opisom významu
známej Nersntovej rovnice pre elektrický potenciál elektródy a galvanické články.
Berichte - Správy
Táto časť obsahuje pravidelné správy z Anglicka (Kuhn), Indie (Rao) a správy z výstav a podujatí (32.
rozhovory z Ulmu, míting Zväzu podpory odborných škôl pre galvanotechniku a plošné spoje, korózne
podujatie 3. krajín, 9. severonemecký galvanodeň).
Rubriken - Rubriky
Tu figurujú pravidelné rubriky DGO- Z praxe pre prax - Správy odborných zväzov a spoločností - Nové postupy
/ zariadenia - Udalosti / Vzdelávanie / Odborné trhy - Dôležité v skratke - Novinky z odborného sveta - Z
podnikov - Prehľad patentov.
DGO-Bezirksgruppen und Veranstaltungstermine - Aus der Praxis – für die Praxis - Verbandsnachrichten - Neue
Verfahren – Neue Einrichtungen - Tagungen, Ausbildung, Fachmessen - Wichtiges in Kürze - Neues aus der
Fachwelt - Aus den Unternehmen - Patentschau
[2] Redaktioneller Teil Umwelttechnik :: Redakčná časť Ochrana životného prostredia
Aufsätze - Články
* Recycling von ammoniakalischer Kupferätzlösung
(Vengris, T.; Binkien, R.) :: Recykling leptacieho amoniakálneho mediaceho kúpeľa.
Odborné podujatia
poriadané v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou
pre povrchové úpravy v roku 2011
1.
FOR SURFACE
6. mezinároní veletrh povrchových úprav a finálních technologií
Súbežné veľtrhy: FOR INDUSTRY 2011, FOR WASTE 2011
Termín konania: 3. – 5. 5. 2011
Miesto konania: Pražský veletržní areál Letňany, Praha
Kontakt:
ABF, a.s. Václavské náměstí 29, 111 21 Praha 1
Tel.: +420 225 291 265, www.forsurface.cz ,
e-mail: [email protected]
2.
KORÓZIA ÚLOŽNÝCH ZARIADENÍ 2011
17. medzinárodná konferencia spojená s výstavou techniky, technológií a výrobkov využívaných v
protikoróznejochrane
Termín konania:
24. – 25. máj 2011
Miesto konania:
Usporiadateľ:
Košice
Hutnícka fakulta TU v Košiciach
SPP – distribúcia, a.s.
Slovenský plynárenský a naftový zväz
Slovenská spoločnosť pre povrchové úpravy, člen ZSVTS
Pobočka Slovenskej hutníckej spoločnosti pri Hutníckej fakulte TU
Katedra náuky o materiáloch HF TU
KORÓZIA 2011
Letná 9, 042 00 Košice
tel.: 055/602 2537, 602 2541, 602 2729, fax: 055/ 602 2243
http://www.tuke.sk/metalcor/,
e-mail: [email protected]
Kontakt:
3.
53. MEDZINÁRODNÁ GALVANICKÁ KONFERENCIA
Termín konania: jún 2011
Miesto konania: Kočovce
Usporiadateľ:
Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave
Slovenská spoločnosť pre povrchové úpravy, člen ZSVTS
Slovenská spoločnosť priemyselnej chémie, člen ZSVTS
Česká společnost pro povrchové úpravy
Kontaktná osoba:
doc. Ing. Marta Chovancová, PhD.,
tel.: 02/59325459, 0918 674469, 0903 013691
fax: 02/59325 560
www.chtf.stuba.sk/kant
e-mail: [email protected]
4.
POVRCHOVÉ INŽINIERSTVO 2011 INTERANTIKOR
8. medzinárodná vedecká konferencia
Termín konania:
november 2011
Miesto konania:
Usporiadateľ:
Košice
Strojnícka fakulta TU v Košiciach
Slovenská spoločnosť pre povrchové úpravy, člen ZSVTS,
doc. Ing. Daniel Jankura, PhD.
Ing. Dagmar Draganovská, PhD.
Katedra technológií a materiálov SjF TU Košice
Mäsiarska 74, 040 01 Košice
tel.: +421/55/602 3515, fax: +421/55/ 622 5186;
e-mail: [email protected]
Odb. garant:
Kontakt:
Prehľad medzinárodných podujatí v roku 2011
Zdroj: www.galvanonline.com, www.dgo-online.de
März 2011
European Coatings SHOW - 2011
Datum:
29. - 31. März 2011
Ort:
Nürnberg
Internet: Weitere Informationen siehe European Coatings SHOW
April 2011
Hannover Messe 2011
Datum:
04. - 08. April 2011
Ort:
Hannover
Internet:
Weitere Informationen siehe Hannover Messe
SurfaceTechnology
Datum:
04. - 08. April 2011
Ort:
Hannover
Internet: Weitere Informationen siehe SurfaceTechnology
WELT DER OBERFLÄCHE Hannover 2011
Datum:
04. - 08. April 2011
Ort:
Hannover
Internet: Weitere Informationen siehe WELT DER OBERFLÄCHE
Mai 2011
Material Vision 2011
Datum:
24. - 26. Mai 2011
Ort:
Frankfurt
Internet: Weitere Informationen siehe Material Vision 2011
Oktober 2011
MATERIALICA 2011
Datum:
18. - 20. Oktober 2011
Ort:
München
Internet:
Weitere Informationen siehe MATERIALICA 2011
parts2clean - Leitmesse für Reinigung in Produktion und Instandhaltung
Datum:
25. – 27. Oktober 2011
Ort:
Stuttgart
Internet:
Weitere Informationen siehe parts2clean
November 2011
Productronica 2011 - Internationale Fachmesse der Elektronik-Fertigung
Datum:
15. – 18.November 2011
Ort:
München
Internet:
Weitere Informationen siehe Productronica 2011
Kontaktné adresy Výkonného výboru 2009-2011
prezident:
viceprezident:
Doc. Ing. Stanislav Tuleja, CSc.
Ing. Marta Bielková, CSc.
členovia:
Ing. Dagmar Draganovská, PhD.
Mgr. Maroš Halama, PhD.
Ing. Peter Ivic
Doc. Ing. Daniel Jankura, PhD.
Mária Schwarzkopfová
Ing. Štefan Svetský
členovia revíznej komisie:
Doc. Ing. Viera Bačová, PhD.
Doc. Ing. Matilda Zemanová, PhD.
Doc. Ing. Marta Chovancová, CSc.
sekretárka spoločnosti:
Eva Dekanová
Doc. Ing. Viera Bačová, PhD.
Katedra materiálov a technológie
Strojníckej fakulty TU
Mäsiarska 74
040 01 Košice 1
tel.: 055/602 3542
fax: 055/622 5186
e-mail: [email protected]
Ing. Marta Bielková, CSc.
ELCHEM SR, s.r.o.
Rybničná 40/6
831 07 Bratislava 36
tel.:
02/44 87 31 09
tel/fax: 02/44 87 12 63
0905/93 55 25
e-mail: [email protected]
Eva Dekanová
OAT ÚACHTM FCHPT STU
Radlinského 9
812 37 Bratislava 1
tel.: 02/52 96 36 37
fax: 02/59325 415
[email protected]
Ing. Dagmar Draganovská, PhD.
Katedra materiálov a technológie
Strojníckej fakulty TU
Mäsiarska 74
040 01 Košice 1
tel.: 055/602 3515
fax: 055/622 5186
e-mail: [email protected]
Mgr. Maroš Halama, PhD.
Katedra náuky o materiáloch HF TU
Letná 9
042 00 Košice
tel.: 055/602 2783, 602 2729
fax: 055/602 2243
[email protected]
Prof. Ing. Ján Híveš, PhD.
OAT ÚACHTM FCHPT STU
Radlinského 9
812 37 Bratislava 1
tel.: 02/59325 468, 0917674560
fax: 02/59325 560
e-mail: [email protected]
Doc. Ing. Marta Chovancová, PhD.
OAT ÚACHTM FCHPT STU
Radlinského 9
812 37 Bratislava 1
tel.: 02/59 32 54 59
52 96 36 37
fax: 02/59325 415
e-mail:
[email protected]
Ing. Peter Ivic
Atotech – M.A.G. SK, a.s.
Sládkovičova 41
974 03 Banská Bystrica 3
tel.: 048/47 00 162, (163)
0903/80 51 61
fax: 048/47 00 161
e-mail: [email protected]
Doc. Ing. Daniel Jankura, PhD.
Katedra technológií a materiálov
Strojnícka fakulta TU v Košiciach
Mäsiarska 74
040 01 Košice 1
tel.: 055/602 3514
fax: 055/622 5186
e-mail: [email protected]
Mária Schwarzkopfová
Inpochem, spol. s.r.o.
Nám. hrdinov 311/7
010 03 Žilina Budatín 3
tel.: 041/56 23 838
fax: 041/56 20 183
e-mail: [email protected]
0903/523242
Ing. Štefan Svetský, PhD.
MTF v Trnave STU v Bratislave
Detašované pracovisko Dubnica nad Váhom
Dukelská štvrť
018 41 Dubnica nad Váhom
tel.: 042/44 85 074, 042/443 2464
0907 071126
e-mail: [email protected]
Doc. Ing. Stanislav Tuleja, CSc.
Hutnícka fakulta TU v Košiciach
Letná 9
042 00 Košice 1
tel.: 055/60 22 783
fax: 055/60 22 243
e-mail: [email protected]
Doc. Ing. Matilda Zemanová, PhD.
OAT ÚACHTM FCHPT STU
Radlinského 9
812 37 Bratislava 1
tel.: 02/59 32 54 65
52 96 36 37
fax: 02/59325 415
e-mail: [email protected]
Oznamy
1.
Výkonný výbor Slovenskej spoločnosti pre povrchové úpravy sa na svojom zasadnutí dňa 9. 11. 2006
v Košiciach uzniesol, že všetky informácie o odborných podujatiach z oblasti korózie a povrchových úprav,
ktoré budú chcieť uverejňovať rôzne organizácie, sa zverejnenia v Spravodaji vo forme Kalendária odborných
podujatí a za uverejnenie celostránkového propagačného materiálu sa bude požadovať poplatok 70.- Eur.
2.
Slovenská spoločnosť pre povrchové úpravy získala doménu www.sspu.sk, ktorú spravuje Mgr. Maroš
Halama, PhD.. Jej obsahom budú informácie o dianí v povrchových úpravách, korózii, galvanotechnike
a elektrochémii tak v oblasti priemyslu, výskumu ako aj vzdelávaní a organizovaní rôznych odborných podujatí.
Určené pre členov Slovenskej spoločnosti pre povrchové úpravy - nepredajné
Tlač: Nakladateľstvo STU v Bratislave