obchodník

Komentáře

Transkript

obchodník
OBCHODNÍK
m
ISSN 1337-9704
Časopis pre všetkých obchodníkov a investorov na svetových finančných trhoch
No.10
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
OBCHODNÍK
Odborný časopis „Obchodník“ vydáva iNDEPENDENT TRADES CLUB o.z.
Obsahovo a tematicky sa časopis zameriava na problematiku a aktuálne témy z oblasti obchodovania
a investovania na svetových finančných trhoch. Autormi príspevkov a článkov sú členovia
iNDEPENDENT TRADES CLUB o.z., individuálni obchodníci a investori, profesionáli aktívne pôsobiaci
na finančných trhoch, ekonomickí a finanční analytici.
Redakčná rada
Ing. Tomáš VIRDZEK
doc. JUDr. Ing. Ján ŠEBO, PhD.
Recenzenti
prof. Ing. Juraj NEMEC, CSc.
doc. Ing. Beáta MIKUŠOVÁ MERIČKOVÁ, PhD.
Ing. Peter KRIŠTOFÍK, PhD.
Časopis vychádza ako dvojmesačník v elektronickej podobe.
ISSN 1337-9704
© 2011 iNDEPENDENT TRADERS CLUB o. z.
2
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Časopis OBCHODNÍK vydáva ako svoj elektronický dvojmesačník klub nezávislých obchodníkov a investorov na svetových
finančných trhoch - iNDEPENDENT TRADES CLUB o.z. (ďalej len iTC). Je bezplatne zasielaný všetkým záujemcom. Na odber
časopisu sa môže prihlásiť ktokoľvek prostredníctvom web stránky iTC - www.itradersclub.sk. Obsahovo a tematicky sa
časopis zameriava na problematiku a aktuálne témy z oblasti obchodovania a investovania na svetových finančných trhoch.
Autormi príspevkov a článkov sú členovia iTC, individuálni obchodníci a investori, profesionáli aktívne pôsobiaci na
finančných trhoch a ekonomickí a finanční analytici.
Žiadne číslo časopisu ani jeho častí, článkov alebo príspevkov nesmie byť bez súhlasu Vedenia iTC, resp. autorov
kopírované, predávané, duplikované, reprodukované alebo používané k akýmkoľvek obchodným účelom. Články a príspevky
autorov podliehajú autorskému zákonu!
Príspevky a články autorov predstavujú ich osobný názor.
Dôležité upozornenie!
iTC ako vydavateľ tohto časopisu, ani žiaden autor článkov a príspevkov uvedených v časopise nezodpovedá za kroky
odoberateľa časopisu a/alebo inej osoby, ktorá svoje obchodné rozhodnutie zrealizuje na základe názorov a informácií
nachádzajúcich sa v časopise.
Obchodovanie a investovanie do nástrojov finančného trhu prinášajú vysokú mieru rizika a rozhodnutie investovať alebo
obchodovať je osobnou zodpovednosťou každého jednotlivca. Odberateľ časopisu a/alebo iná osoba berie na vedomie a
zaväzuje sa prevziať na seba celú zodpovednosť z krokov, ktoré uskutoční pri obchodovaní a/alebo investovaní. Berie na
seba zodpovednosť a akceptuje, že všetky rozhodnutia súvisiace s obchodovaním a investovaním sú jeho samotného, nesie
za ne plnú zodpovednosť a iTC aj autori príspevkov a článkov uvedených v časopise sa v plnej miere zbavujú zodpovednosti
za tieto/jeho kroky.
Časopis poskytuje informácie výhradne k vzdelávacím a informačným účelom a v žiadnom prípade neradí ani neodporúča
ani inak nenabáda odberateľov časopisu alebo iné osoby kúpiť či predať cenné papiere, finančné nástroje alebo iné
inštrumenty obchodovateľné na finančných trhoch, aj keď sa v niektorých príspevkoch a článkoch spomínajú a sú
predmetom analýz. iTC nie je registrovaným obchodníkom s cennými papiermi, brokerom, dealerom, investičným
poradcom, agentom alebo reprezentantom žiadneho regulačného alebo podobného orgánu. iTC neponúka žiadne analýzy
alebo odporúčania týkajúce sa schopností a/alebo finančných možností odberateľov časopisu alebo iných osôb, ktoré iTC v
tomto smere kontaktujú, obchodovať na finančných trhoch krátkodobo alebo dlhodobo.
iTC je občianske združenie, ktorého cieľom je podpora a vzdelávanie jeho členov v oblasti obchodovania a investovania na
svetových finančných trhoch. Časopis vychádza v prvom rade pre informačné účely a vzdelávanie členov iTC.
Reálne obchodovanie na finančných trhoch predstavuje veľké riziko straty finančných prostriedkov. iTC ako aj autori článkov
a príspevkov v časopise sa absolútne zbavujú zodpovednosti za toto riziko voči odberateľom časopisu a/alebo inej osoby,
ktorá využila vo svoj prospech informácie a/alebo názory prezentované v časopise.
Aktívne obchodovanie (napr. swing-trading, day-trading) je extrémne rizikové. Odberatelia časopisu si musia byť vedomí, že
existuje veľká pravdepodobnosť straty všetkých alebo značnej časti finančných prostriedkov, ktoré použili pre tento typ
obchodovania. Prípadné straty, ktoré odberatelia časopisu a/alebo iné osoby utrpia v dôsledku použitia informácií a/alebo
názorov prezentovaných v časopise sú ich vlastné a nie je možné brať iTC a autorov článkov a príspevkov uvedených v
časopise na zodpovednosť za tieto straty. Pre obchodovanie by preto tieto osoby mali použiť len také prostriedky, ktoré si
môžu dovoliť stratiť a ktorých prípadná strata neohrozí ich každodenný život.
Veľké, rýchle a jednoduché zisky nie sú typické pre žiadny spôsob obchodovania. Odberateľ časopisu si musí uvedomiť, že
akékoľvek inzeráty alebo propagačné texty len upozorňujú na možnosť veľkého zisku pri obchodovaní. Pre aktívne
obchodovanie je absolútne nevyhnutná znalosť fungovania finančných trhov. iTC ako i autori príspevkov a článkov
uvedených v časopise nevyvrátiteľne predpokladajú, že odberatelia časopisu a/alebo iné osoby, ktoré využívajú informácie
a/alebo názory prezentované v časopise tieto znalosti majú a sú schopní samostatne a na vlastnú zodpovednosť objektívne
posúdiť dôsledky svojich rozhodnutí.
3
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
OBSAH
... Strana 5
... Strana 29
EDITORIÁL
„Soft landing No.2“ alebo „QE3“ ?
doc. JUDr. Ing. Ján Šebo, PhD., iTC
... Strana 6
... Strana 35
Ekonomické náklady budiž peňazí
Managed futures a jeho volba při
tvorbě portfolia
Mgr. Juraj Karpiš, INESS
Martin Lembak, Lembros Commodity Advisors
... Strana 7
... Strana 39
PIOTROSKI stockscreen - backtest
doc. JUDr. Ing. Ján Šebo, PhD., iTC
Think or lose – časť VI
Ing. Tomáš Virdzek, iTC
... Strana 12
... Strana 44
Čo chýba slovenským startupom ?
Filip Glasa, ako-investovat.sk
Rozhovor s Martinom Lembakom
Tím iTC
... Strana 21
... Strana 48
Aktuálna situácia na US akciových
indexoch
Návšteva „kolegov“ v Chicagu
Ing. Tomáš Virdzek, iTC
doc. JUDr. Ing. Ján Šebo, PhD., iTC
... Strana 25
Kdy a jak skončí krize zadlužených
zemí?
Ján Dvoták, pro-investory.cz
4
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
EDITORIÁL
Leto je v plnom prúde a musím uznať, že na finančných trhoch je pekne horúco. Problémy
fiškálnej politiky v USA a v Európe si na trhoch vyberajú vysokú daň. Podaktorých z nás tento
bláznivý čas pripravil nielen o zdravie, ale aj o peniaze.
V tomto čísle časopisu sa preto venujeme najmä pohľadu špekulatívnych investorov
a obchodníkov na problémy fiškálnych politík USA a Eurozóny.
Nezabúdame ani na fundamentálne obchodné systémy. Prinášame backtest najznámejšieho
fundamentálneho obchodného systému Piotroski, na ktorý sme mali množstvo ohlasov.
Keďže trading futures kontraktov je už viac-menej klasikou vo svete špekulatívnych
obchodníkov, prinášame článok venovaný práve problematike „managed futures“ ako formy
špekulatívneho zhodnocovania kapitálu.
V ďalšej časti edukačného seriálu „Think or Lose“ sa venujeme problematike „slippage“ a ich
vplyvu na výkonnosť obchodných systémov a tradingovú stratégiu.
A ako sme sľúbili, prinášame niekoľko postrehov z návštevy partnerov a CME v Chicagu.
V časopise sa postupne budú objavovať aj debaty s partnermi zo Chicaga, pričom začíname
zľahka. Predpokladáme, že ďalšie čísla už budú obsahovať „ťažšie“ témy z oblasti tradingu,
stavby a testovania obchodných systémov a celých obchodných stratégií.
Ján Šebo
5
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Ekonomické náklady budiž
peňazí
Mgr. Juraj Karpiš, INESS
([email protected])
.....................................................................................................................................................
Odkedy si produkciu peňazí monopolizoval štát, hodnota papierových peňazí s núteným
obehom (tzv. fiat alebo „budiž“ peniaze) a tým aj hodnota úspor a ziskovosť množstva
podnikateľských plánov v ekonomike je závislá od činov a slov pár vyvolených osôb. Na ich
perách následne lipne celý svet a získavajú auru novodobých šamanov (napr. prezývka
Maestro bývalého guvernéra amerického FEDu Alana Greenspana).
Tento bod ilustruje posledná tlačová konferencia inžiniera, kariérneho úradníka a guvernéra
ECB, ktorá vyvolala zásadný výkyv v hodnote eura a tým aj hodnote európskej ekonomiky
a našich úspor v priebehu pár okamihov. Takéto prudké zmeny v hodnote peňazí, ktoré by
mali slúžiť ako konštantné meradlo hodnoty ostatných statkov v ekonomike sťažuje
kalkuláciu podnikateľov a vedie k chybám a plytvaniu kapitálom. Je to ako keby ste stavali
dom za pomoci metra, ktorého dĺžka sa neustále a hlavne nepredvídateľne mení.
Na grafe vývoja eura voči americkému doláru sú zvislými modrými čiarami vyznačené
začiatok a koniec tlačovej konferencie guvernéra ECB.
Graf 1 Vývoj menového páru EUR/USD
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe grafu z www.finviz.com, 2011.
(9.6.2011)
6
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
PIOTROSKI stock screen backtest
doc. JUDr. Ing. Ján Šebo, PhD., iTC
([email protected])
Úvod
Na základe množstva pripomienok k Piotroskeho fundamentálnemu obchodnému systému,
ktoré boli smerované nášmu klubu, sme sa rozhodli otestovať reálnu funkčnom systému.
Piotroskeho systém sme zverejnili v našom časopise „Obchodník“ No. 7 (december 2010).
Avšak najskôr stručná „rekapitulácia“ Piotroskeho systému.
Piotroskeho systém je zostavený výlučne na základe indikátorov obsiahnutých v účtovných
knihách spoločností. Zdôrazňuje, že je nutné vyhľadávať „highbook-to-market“
(fundamentálne silné, avšak výrazne podhodnotené) spoločnosti. Piotroskeho systém je
skutočne schopný efektívne selektovať spoločnosti, ktoré v budúcnosti dosiahnu
nadpriemerný výnos. Z pohľadu finančnej teórie sa Piotroski jednoznačne orientuje na
hľadanie Alpha.
Výkonnosť Piotroskeho systému – „mäkký“ backtest
Na testovanie výkonnosti screeneru Piotroski sme využili fundamentálne dáta z databázy SIP
AAII (http://www.aaii.com/stock-investor-pro/).
„Mäkký“ backtest sa využíva na rýchle posúdenie fundamentálneho obchodného systému
pobiť „alfou“ a „betou“ vybraný benchmark. Rýchlosť backtestu je však na úkor
objektívnosti, pretože nezohľadňuje všetky trhové riziká. Je však extrémne rýchly a preto ho
často využívame na posúdenie, či má fundamentálny obchodný systém budúcnosť a oplatí sa
mu venovať čas a peniaze na ďalší výskum.
Pre „mäkký“ backtest sme vychádzali z nasledovných predpokladov:
1. každý mesiac máme k dispozícii 5 000 USD, ktoré rovnomerne rozdelíme do všetkých
akcií, ktoré prejdú screenerom,
2. nakupujeme („buy“) na „day – open“ v prvý deň v mesiaci, v ktorom príslušná akcia
prejde screenerom,
3. predávame („sell“) na „day – close“ posledný deň v mesiaci, t.j. rozpredávame celé
portfólio každý mesiac, aby sme uvoľnili kapitál pre nové akcie do portfólia,
4. zisky sa nereinvestujú,
7
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
5. neexistujú „spready“, poplatky ani slippage,
6. volume je dostatočný na realizovanie nákupu a predaja.
Výsledky „mäkkého“ backtestu uvádzame v nasledovnej tabuľke a grafe.
Tabuľka 1 Výkonnosť systému a náročnosť na obchodovanie
S&P 500
Výkonnosť systému
Sharpov pomer
Štandardná odchýlka (volatilita)
Priemerný výnos
Najvyšší výnos
Najnižší výnos
Celkový výnos (bez reinvestície)
Piotroski 9
0,0%
4,8%
0,2%
9,7%
-16,8%
21,9%
Náročnosť na obchodovanie
Priemerný počet akcií v portfóliu
Maximálny počet akcií v portfóliu
Minimálny počet akcií v portfóliu
Priemerný obrat akcií v portfóliu
29,7%
10,6%
3,4%
61,8%
-17,2%
571,5%
4
18
0
35%
Poznámka: dáta k 30. 11. 2010
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z AAII, 2011
Graf 1 Výkonnosť systému PIOTROSKI 9 – „mäkký“ backtest
30 000
25 000
S&P 500
PIOTROSKI 9
20 000
15 000
10 000
5 000
0
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z AAII Stock Investor Pro (2010)
Fundamentálny obchodný systém od Piotroskeho má niekoľko vlastností:
8
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
a) relatívne nízky obrat spoločností v portfóliu, čo umožňuje relatívne jednoduchú
správu portfólia,
b) model dosahuje najrýchlejšie tempo rastu výkonnosti práve na dnách
ekonomického cyklu,
c) model dosahuje nízku výkonnosť (až zápornú) v obdobiach prudkého rastu,
d) model dokáže znižovaním výkonnosti a znižovaním počtu držaných akcií
v portfóliu (v rokoch 2002-2003 a 2006-2007) celkom dobre odhadnúť obrat na
trhoch a „prekúpenosť a nadhodnotenosť“ aktív na kapitálových trhoch,
e) model nie je vhodný spúšťať v dobe, kedy P/E akciového koša S&P500 je
extrémne rastúce,
f) model má jednu z najnižších mier volatility hodnoty portfólia zo všetkých
testovaných modelov (25 modelov v 4 variantoch),
g) model je možné používať aj bez „prísneho“ risk-managementu.
Výkonnosť Piotroskeho systému – „tvrdý“ backtest
Piotroskeho systém je naozaj skvelý. Na papieri. Ale aké výsledky prinesie, keď ho pustíte do
tvrdej reality trhu?
Pre zvýšenie objektívnosti testovania sme systém podrobili „tvrdému“ backestu. Chceli sme
zistiť objektívnu výkonnosť systému za posledný makroekonomický cyklus a preto sme
pracovali s niekoľkými kritériami, ktoré mali do maximálnej možnej miery priblížiť realitu na
trhu. Zdôrazňujem, že pri testovaní systémov vždy uvažujeme s najhorším možným
scenárom, t.j. simulujeme najhoršie možné podmienky na trhu. Kritériá, ktoré sme simulovali
pri „tvrdom“ backteste sú nasledovné:
1. K dispozícii je vždy maximálne 5 000 USD, ktoré nie je možné pákovať, nie je možné
dopĺňať kapitál v prípade straty (draw-down) a nie je možné vstúpiť do pozície, ak
celková zainvestovaná suma by prekračovala vstupnú investíciu.
2. Investujeme pomerne do všetkých akcií, ktoré prejdú screenerom.
3. Vzhľadom na reálnu dostupnosť fundamentálnych dát pracujeme s týždennou
frekvenciou updatu fundamentálnych údajov o spoločnostiach (využívame systém SIP
od AAII), t.j. akcie sú vygenerované vždy v nedeľu pred novým týždňom.
4. Nákup („buy“) je na „next day – high“, t.j. v daný deň dokážeme vstúpiť do pozície za
najhoršiu možnú cenu, ak day volume je 3x vyšší ako naša investícia.
5. Predaj („sell“) je na „next day – low“, t.j. predávame za najnižšiu možnú cenu
vygenerovanú na trhu v daný deň, ak day volume je 3x vyšší ako naša investícia.
6. V prípade, že obchodná stratégia, ktorá je použitá na obchodovanie
fundamentálneho obchodného systému, neumožňuje nákup ďalších akcií z dôvodu,
že celá vstupná investícia je alokovaná do akcií, nákup dodatočných akcií sa
nezrealizuje.
9
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
7. Problém „survivorship bias“ (obchodovanie spoločností, ktoré počas backtestu zanikli
z rôznych dôvodov, akými sú bankrot, zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie
spoločnosti) riešime tak, že vylučujeme všetky spoločnosti od počiatku testovania.
K obchodovaniu Piotroskeho fundamentálneho obchodného systému využívame niekoľko
alternatív vstupných a výstupných technických podmienok.
Vstupné podmienky („X“) sú nasledovné:
1 – nákup na „next day - high“,
2 – nákup na „next day – high“ ak je MACD (12,29) rastúce,
3 – nákup na „next day – high“ ak je MACD (12,29) rastúce a close cena akcie je vyššia ako
EMA 66 (3-mesačná EMA).
Výstupné podmienky („Y“) sú nasledovné:
1 – predaj na „next day - low“ po 6 mesiacoch, t.j. ponechali sme priestor akcii prejaviť sa
počas nasledujúcich 2 štvrťrokov, keďže predpokladáme, že akcia je fundamentálne
zdravá a má priestor pre rast,
2 – predaj na „next day - low“ po 12 mesiacoch, t.j. ponechali sme priestor akcii prejaviť sa
počas nasledujúcich 4 štvrťrokov,
3 – predaj na „next day - low“ ak sa neobjaví v screeneri, t.j. nenechávame akcii priestor na
prejavenie svojich „kvalít“.
Zároveň pracujeme s podmienkami risk-managementu („Z“), ktoré sú nasledovné:
1 – neexistencia risk-managementu,
2 – trailing stop „next day - low“, ak close cena akcie je pod EMA 66.
Na základe kombinácie alternatív vstupných a výstupných podmienok sme zostavili 18
obchodných stratégií. Pre pochopenie konkrétneho obchodného systému je nutné čítať
číselné hodnoty „X-Y-Z“ uvedených v nasledovnom grafe v tomto poradí:
„vstupná podmienka – výstupná podmienka – podmienka risk managementu“.
Výsledky testu výkonnosti Piotroskeho fundamentálneho obchodného systému pri využití
zostavených obchodných stratégiách prezentuje nasledovný graf.
10
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Graf 2 Výkonnosť systému PIOTROSKI9 – „tvrdý" backtest
$33 000
111
121
131
211
221
231
311
321
331
112
122
132
212
222
232
312
322
332
$28 000
$23 000
$18 000
$13 000
$8 000
$3 000
-$2 000 1
4
7 10 13 16 19 22 25 28 31 34 37 40 43 46 49 52 55 58 61 64 67 70 73 76 79 82 85 88 91 94 97 100
počet obchodov od 1/2003 do 11/2010
Zdroj: Vlastné prepočty a spracovanie, 2011
Tieto výsledky testovania výkonnosti už nie sú až tak oslnivé. Sú síce veľmi dobré, avšak silne
závisia od zvolenej obchodnej stratégie. Obchodné stratégie, ktoré špekulatívneho investora
„nútia“ do dlhej doby držania pozícií sú výkonnejšie. Na druhej strane vyžadujú vyššiu
toleranciu k riziku. Jedine obchodné stratégie, ktoré ponechávali akcie v portfóliu jeden rok
a neexistoval žiaden risk management dokázali prekonať pôvodný „mäkký“ backtest.
Akonáhle sa investičný horizont skracuje, resp. uplatníme risk management, zvýšime počet
obchodov a výrazným spôsobom znížime výkonnosť systému.
Záver
Piotroského prístup k vyhľadávaniu spoločnosti je skutočne jednoduchý. Svojou unikátnou
kombináciou vysokej výkonnosti a nízkej náročnosti na obchodovanie je ideálnou vstupnou
bránou pre tvorbu vlastných modelov.
Tento systém je ako stvorený pre dlhodobých špekulatívnych investorov, ktorí sú schopní
ponechať investíciu „pracovať“ dlhý čas (okolo 9 až 12 mesiacov). Aktívnejšie zasahovanie do
systému s využitím technickej analýzy si vyžaduje prepracovať obchodnú stratégiu. Existuje
však aj možnosť aktívnejšie zasahovať do skladby portfólia na báze individuálneho riadenia
každej pozície voči ostatným akciám.
Veľa zdaru pri investovaní a obchodovaní.
(13.7.2011)
11
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Čo chýba slovenským
startupom?
Filip Glasa, ako-investovat.sk
([email protected])
Čo chýba slovenským startupom, prečo sa rozhodol investovať do startupov spolu s
42angels.com, kde robia žiadatelia o investíciu chyby a ako sa dá predať startup z domu v
pyžame do Ameriky, hovorí v rozhovore Juraj Ďuriš.
Pamätáš si, čo prvé si naprogramoval?
10 print "to asi nebude nikoho zaujímať"
20 goto 10
Na čo to bolo dobré?
Na nič, niečo také bol môj prvý program na ZX Spectrum, keď som mal 8 rokov.
K programovaniu niečoho, čomu dnes hovoríme SW alebo aplikácia, si sa dostal kedy?
Kadejaké hry, demá a čo ja viem čo všetko som ešte robil. Ale ak sa pýtaš že za peniaze, tak
asi keď som nastúpil do zamestnania. Takže keď som mal 18.
Myslím, keď to nebolo ešte za peniaze, ale už to bolo nejaké užitočné demo. Aké najlepšie
demo alebo hru si v tom období urobil?
Na Slovensku sme vyhrali Demobit 95. Vonku potom najväčší úspech (podľa výsledkov na
súťaži) asi toto intro (64kb intro, 2. miesto), najlepšie čo sme kedy spravili, asi táto vec a
posledná je táto.
V tej dobe bola demoscéna dosť populárna, dá sa povedať, že aj na Slovensku. Nerobili sa
startupy, ale demá. Kľudne aj rok si sa s tým babral, programoval v čistom assembleri a
potom prídeš na súťaž, tam sa to raz pustí a ideš robiť ďalšie. Žiadne miliardy ani forbes 400
nikoho netrápil. Robilo sa to, lebo nás to bavilo.
So startupmi to síce veľa spoločného nemá, ale minimálne jednu vec to ukázalo jasne - koľko
tu máme špičkových programátorov, grafikov atď. (až tak veľa zas nie).
Aký SW bol prvý, ktorý aj zarábal?
Shadow Designer (firma evasion3d).
12
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Kedy a prečo ste to naprogramovali?
Spoločník robil nejakú 3d grafiku a nešli mu tam dobre spraviť tiene. Tak ma zavolal, či mu s
tým nepomôžem. To ma akurát vyhodili asi zo 4. roboty. Mal som 20 rokov.
Tak si mu urobil grafický SW na tie jeho tiene a začali ste to aj rovno predávať?
On to tiež programoval. V podstate za 2 dni sme mali niečo, čo už vyzeralo celkom dobre
a nebolo treba byť podnikateľský génius, aby ta napadlo, že to môžeš predávať, že ten SW asi
budú používať aj ostatní. Asi mesiac sa to ladilo, potom sa to 100x zrýchlilo, spravila stránka,
našiel reseller a bolo.
Koľko sa toho predalo, uživilo to dvoch ľudí?
Keď som nastupoval do prvej roboty ako programátor, dostal som plat 8-tisíc korún. Toto
prvý deň zarobilo okolo 80-tisíc.
Hneď prvý deň sa predalo toľko licencií?
Hej. Nepamätám si tie čísla úplne presne, ale bol to dosť zásadný rozdiel voči zamestnaniu.
Najúspešnejší projekt, čo ste robili, bol FINVIZ.com. K nemu si sa však dostal cez trading.
Prečo si začal tradovať na burze?
V dobe pred akciami ma zajímala jediná vec - šport. Lenže sa mi trocha zadarilo zdravotne a
bolo po športe. Pár mesiacov som kukal do plafóna a rozmýšľal, čo budem robiť. Nejakým
omylom som si kúpil Kiyosakiho knižku a ešte nejakú knižku o akciách. Plus sa mi samozrejme
nepáčilo 0 % v banke. Tak som sa dostal k akciám.
Popri programovaní si obchodoval s akciami na burze? Darilo sa ti?
Jasné, prečítal som si jednu knižku a začal zarábať milióny na burze. :-) Zo začiatku som mal
samozrejme viac šťastia ako rozumu.
Pri tom si teda zistil, že aktuálne webové aplikácie, čo spracovávajú dáta o akciách, ti
nestačia a naprogramoval si si FINVIZ.com? Alebo si od začiatku vedel, že je na tom trhu
priestor, urobil si analýzu, biznis plán a pustil si sa do toho ako do startupu?
Vedel som, že mne niečo také chýba. Ale nevedel som koľkým ďalším. No tak som to
naprogramoval. Mal som samozrejme prehľad o konkurencii, cenách, koľko môže byť
daytraderov, atď. Ale písať biznis plán je nezmysel.
Aké si mal očakávania na začiatku a ako to nakoniec dopadlo?
Prvý deň, keď sme to spustili, som samozrejme netušil vôbec nič. Prvý náznak toho, že by z
toho niečo mohlo byť, bolo, keď sa nám ozval prvý investor. Možno po mesiaci. A ako aj
návštevnosť začala rásť, už to vyzeralo celkom dobre.
13
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Momentálne máme 600-tisic unikátov mesačne. A keďže finance je oblasť, kde sú asi
najdrahšie bannery, dá sa celkom slušne zarobiť aj reklamou. Plus máme platené služby.
Takže to dopadlo lepšie ako tvoje najtajnejšie predstavy? :-)
Áno :-)))
Koľko platiacich zákazníkov a návštevníkov na finvize je zo Slovenska?
Neviem presne, ale percentuálne sa to bude blížiť k nule. :-)
Záujemcovia o kúpu finvizu sa teda ozývali hneď od začiatku. Jednali ste s investormi o
predaji podielu alebo celého projektu?
S investormi sme v podstate o ničom nejednali, investora sme nepotrebovali. O predaji sme
jednali asi s 5 firmami. Najzaujímavejší bol TheStreet.com (NASDAQ: TST), s ktorými sme si
prešli celým due diligence procesom, až sme sa dostali k cene. A tam bolo viacej faktorov,
prečo sme na tú cenu tlačili. Napríklad to, že nám v tej dobe slušne vyrástli tržby, takže
vychádzať z nejakých násobkov za rok 2010 už nedávalo zmysel. Nehovoriac o tom, že
valuácie startupov sú momentálne hodne vysoké. A keďže máme slušný cashflow, nič nás
netlačí predávať. Takže sme sa nedohodli na cene.
A ďalšia vec, prečo som sa do toho veľmi nehrnul, bola to, že by som si musel toho hodne
odmakať ako (ich) zamestnanec, s integráciou by tam bolo veľa roboty. Na druhej strane by
to bola zaujímavá skúsenosť a možno aj dobrý signál pre startupy. Že sa dá predať slovenský
startup do Ameriky, "z domu v pyžame" bez toho, aby sa okolo toho robili nejaké veľké
komédie.
Zaujímavé - keď som pozeral prednášku Eduarda Kučeru o Avaste, tak tam tých komédií
okolo predaja podielu bolo dosť.
Tak Avast je iná liga, omnoho väčšia a komplexnejšia firma. My v podstate nemáme
zamestnancov, máme relatívne jednoduchú stránku, máš nejaký graf návštevnosti, k tomu si
vypýtaš jeden excel o tržbách z reklamy a z platených služieb, niečo o technológii. V podstate
je to taký sofistikovanejší stánok s hotdogmi. :-) Sme skôr niečo typu 37signals. Pár ľudí,
jednoduchý produkt. Čo by si tam analyzoval? Nemám moc rád firmy typu kopa
zamestnancov, mizerné marže a hráme sa na veľký obrat. Koho zaujíma obrat.
Aké násobky EBIT 2010 vám ponúkli a aké si očakával ty?
Násobky a sumy samozrejme nepoviem, myslím, že nejaké jednania sa ešte budú riešiť.
Rádovo v akých sumách sa to pohybovalo, aby sme si vedeli predstaviť aký "veľký je ten
startup"?
Sú to samozrejme milióny eur.
Robíš doma v pyžame?
14
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Ne, programujem v saku. :-)
Ako thestreet.com natrafili na finviz?
Naša stránka je dosť známa medzi tradermi/investormi, takže o nej vie asi aj konkurencia
(thestreet.com).
Nechystáš k finvizu urobiť nejaké android alebo ios aplikácie? Včera som si nainštaloval
takú jednoduchú vecičku z finance.yahoo.com do mobilu a celkom ma to potešilo.
Napríklad pre platiacich zákazníkov.
Zatiaľ nie.
Minulý rok si začal byť viacej vidieť, keď si spoluzakladal podujatie StartupCamp a video
blog Kickstart.sk. Aký úmysel majú tieto aktivity?
No to je dlhší príbeh. Nemal som čas venovať sa akciám full time, tak som hľadal ďalšiu
možnosť investovania, viac-menej pasívnu. A jedného dňa ma osvietilo a uvedomil som si, že
to, čo asi trocha viem, sú startupy a že ma to baví, takže by som sa mohol hrať na angel
investora.
Tak som začal hľadať nejaké startupy a až na jednu výnimku som zistil, že takých startupov,
ako by som si predstavoval, je tu veľmi málo. Bohužiaľ som zistil, že ma to baví a že by som
to chcel robiť dlhodobo. Teda som si povedal, že by som mal spraviť niečo pre to, aby sa to
tu trocha zlepšilo.
Tak nejako vznikol StartupCamp a neskôr Kickstart.sk.
Ale ešte, aby som to upresnil - angel investing je pre mňa (zatiaľ) drahý koníček. Robím to,
lebo ma to baví a dúfam, že na tom veľa neprerobím. Ale z finančného hľadiska by malo
zatiaľ väčší zmysel ten čas (a peniaze) venovať vlastným projektom. Čo Ti myslím potvrdí
drvivá väčšina angel investorov v Československu.
Koľko ponúk ti podnikatelia s nápadom za ten rok poslali?
Veľa. Keď zrátam všetky veci, ku ktorým som sa dostal, kde bola aspoň teoretická možnosť
investície, bavíme sa možno o čísle 200. Čo môže vyzerať, že som strašne vyberavý, ale kto
ma prehľad o číslach v USA, je to bežný pomer.
Z toho najväčšia kategória sú totálne nezmysly, potom projekty typu "dajte mi veľa peňazí a
ja niečo už spravím", potom je problém slovenský trh. Nechápem, prečo je pre niekoho
problém spraviť ten produkt/službu rovno v angličtine. Robil som x startupov a v živote ma
nenapadlo robiť niečo primárne pre slovensky trh. Potom existuje ešte kategória, že možno
by to aj bolo zaujímavé, akurát ponuka je typu "daj 200-tisíc euro a dostaneš 5 % podiel", čo
nedáva moc zmysel, hlavne v seed stage.
V seed stage investor potrebuje vidieť potenciál aspoň 10-násobku, pretože drvivá väčšina
projektov skončí zle. Skrachuje. To znamená, že na každé investované euro musím vidieť, ako
15
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
naspäť dostanem 10, pri nejakom reálnom scenári. Ktorý sa samozrejme vo väčšine prípadov
ani len nepriblíži k tým pekným číslam z excelovskych tabuliek biznis plánu.
Do čoho si nakoniec investoval?
Investoval som do Relbit.com. Tomáš Srnka je prototyp toho, ako má vyzerať zakladateľ
startupu.
Čo je na tom Srnkovi také prototypné?
V prvom rade Tomáš rozmýšľa ako podnikateľ.
Absolútne kľúčová vlastnosť je passion, až by som povedal posadnutosť tým, čo robí. To, čo
sa bežne označuje ako workoholizmus, teda ho to baví, robí od rána do večera a nepripadá
mu to vôbec divné. A toto je podľa mňa vlastnosť, s ktorou sa človek musí narodiť. Takže kto
to nemá, má smolu, pretože konkurencia to väčšinou má. A ťažko sa dá konkurovať lážoplážo prístupom, keď sa niekto iný snaží robiť to isté 16 hodín denne.
Napríklad, keď sa bavím s nejakým startupom o tom, aby niečo spravili a oni sa tvária, že to
je veľa roboty, tak im poviem, že veď deň má 24 hodín. Nemyslím to samozrejme úplne
vážne, ale čiastočne áno. No a keď je na to odpoveď niečo typu "ale to by som mal kruhy pod
očami" alebo "a mne sa zas nechce robiť tak veľa", tak ten človek proste nie je podnikateľ.
Lebo podnikateľ má kruhy pod očami a robí tak veľa. Kto chce zdravú lážo-plážo prácu, nech
sa zamestná v štátnej správe. Kto chce podnikať, nech si donesie do roboty spacák.
Ďalšia typická vec, kde okamžite vidím rozdiel podnikateľ vs. nepodnikateľ: niekto mi pošle
krásny biznis plán, končí to tak, že potrebuje 10 miliónov a samozrejme nemá ani jediný
riadok kódu, ani poriadne nevie, na čo tie peniaze použije, ani nemá jasnú predstavu, čo chce
robiť. Prístup "možno mi ten idiot dá nejaké peniaze a ja sa potom zamyslím čo s nimi". A to
je úplne zle.
Keď za mnou došiel Tomáš, mal veľkú časť produktu hotovú a dokončil by to aj bez peňazí.
Nepýtal si 10 miliónov, pýtal si toľko, koľko potreboval a presne vedel, na čo tie peniaze chce
použiť. A nebola tam reklama v televízii a podobne nezmysly.
Čo podľa mňa startupom chýba najviac - na Orave to volajú domain expertise, proste ten
človek by mal rozumieť tomu, čo chce robiť. Tomáš má x rokov skúsenosti so
servermi/hostingom, identifikoval nejaký problém (ako môžem identifikovať problém, keď o
tej oblasti nič neviem?), vymyslel riešenie, za Relbitom stoji relatívne sofistikovaná
technológia. Treba spomenúť aj Tomášovho spoločníka Pavla, ktorý ma napr. certifikát RHCE
a odo mňa certifikát "majster galaxie". To sú proste dvaja 20-roční chlapci, z ktorých som ja
skoro odpadol. A to tu teda moc často z nikoho neodpadávam.
Ešte rozvediem tú domain expertise - výborný príklad je finviz. Finviz vyzerá ako klasický
overnight success (za 3 roky z nuly do "dôchodku"), akurát málokto si uvedomuje, že pár
rokov predtým som obchodoval akcie od rána do večera a na základe toho som dokázal
identifikovať problém a vymyslieť riešenie. Tajomstvo finvizu nie je v nejakých škaredých
tabuľkách s číslami, ale v tom, že všetky tie informácie sú usporiadané a zobrazené tak, aby
16
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
to malo pre tradera pridanú hodnotu. A keby som nerozumel, čo ten trader potrebuje, tak v
živote žiaden Finviz nespravím.
Samozrejme sa dajú robiť aj startupy typu prdiaca aplikácia, flirtovacia aplikácia, taká
kravina, onaká kravina, akurát že to je do veľmi veľkej miery lotéria, pretože podobné
hovadiny robí každý druhý študent. Existuje dobra otázka "prečo by si zrovna ty mal uspieť v
tom, čo robíš, čo je tvoja konkurenčná výhoda (na Orave to volajú EDGE)?" A to je otázka,
ktorú ľudia nemajú moc radi, pretože väčšinou je odpoveď dlhé mlčanie.
Na čo je ten relbit?
Relbit slúži na prevádzku web-aplikácií napísaných v PHP s použitím MySQL databázy. Na
rozdiel od klasického webhostingu je na aplikáciu vyhradených niekoľko malých
webserverov, ktorých počet sa automaticky mení na základe počtu požiadaviek. Tým je
možné zabezpečiť dostupnosť aplikácie aj pri veľkej návštevnosti a zároveň šetriť náklady,
keď výkon nie je potrebný.
Okrem toho v porovnaní s klasickým serverom nie je potrebne starať sa o službu v zmysle
upgradeov, security a konfigurácie. Všetko je zabezpečené automaticky.
Relbit v podstate rieši vypadávanie vlasov developerov, ktorí sa nedobrovoľne stali
administrátormi, keďže sa musia starať o prevádzku svojho webu. S Relbitom sa už o nič
starať nemusia.
Nemusia sa starať o administráciu serverov? To sa nemuseli ani pri klasickom hostingu.
Museli, ak sa im napríklad jednorázovo zvýšil traffic (linkovanie v nejakom článku atď.),
stránka bola pravdepodobne nedostupná. U nás by sa automaticky naalokovali ďalšie zdroje.
Kupujte tú službu niekto?
Záujemcovia o službu sú zatiaľ prevažne vývojárske firmy, ktoré prevádzkujú svoje vlastné
aplikácie alebo aplikácie, ktoré vytvorili pre svojich klientov. Testujú sa prví zákazníci,
dolaďujú sa nejaké veci, ostrý launch a následná propagácia sa ešte len chystá.
S pomerne silnou zostavou investorov ste spustili iniciatívu 42angels.com. Mali tie známe
mená dobrý výsledok v podobe veľkého množstva zaslaných biznis plánov?
Stránku sme spustili len pred pár dňami, žiadnu veľkú propagáciu zatiaľ nemáme, takže to je
ešte predčasné hodnotiť.
Prečo ste sa vlastne v 42angels spojili viacerí investori?
Tých dôvodov bolo viacej. Ešte pred pár mesiacmi som často počúval, že tu nie sú investori
(hovorím o Slovensku, v Čechách je to trocha iné). Ono ich tu je samozrejme dosť, akurát nie
sú vidieť. Tak som chcel vygumovať vetu "nie sú tu investori" a ukázať startupom, že môžu
dostať nielen peniaze, ale hlavne kopec know-how a mentoringu. A bol to logicky ďalší krok
po statupcampe a kickstarte ako vylepšiť podmienky pre startupy na Slovensku. Na čo si
17
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
teraz môže slovenský startup sťažovať? Na nič. Jediný problém je nedostatok špecialistov, čo
ale vychádza zo štatistiky, lebo je nás 5 miliónov. Teda sa tu ťažko niekedy bude dať postaviť
tím 20 ľudí, kde budú všetci absolútna svetová špička. Tak ako to na Slovensku nie je možné
v športe, vo vede a podobne.
Ďalší dôvod bol napríklad to, že je tu kopec investorov a my sme sa chceli jasne odlíšiť. Nie
sme právnici ani bankári, manažéri ani nejakí špekulanti, každý z nás je dušou startupista a
každý z nás má v tejto oblasti niečo za sebou.
Keby som zakladal startup a potreboval investorov, nemusím dlho rozmýšľať, koho si vybrať.
Možno niekomu stačia len peniaze a stačí mu investor typu drevený panák s igelitkou plnou
peňazí. Ale napríklad v nedávnej štúdii startup genome porovnávali okrem iného startupy, čo
majú mentorov a tie, čo nemajú, a tie s mentormi boli ďaleko úspešnejšie. A mentoring je to,
čo my hlavne ponúkame.
Ako to prebieha, keď k vám príde nejaký nápad?
Jednoducho. Máme privátne fórum, tam sa to hodí a ľudia, čo do toho chcú ísť, to ďalej
riešia.
Prišli vám už nejaké zaujímavejšie nápady, o ktorých ste viacej diskutovali alebo aj
zvažovali investíciu?
Áno.
Takže to s tými startupmi nebude až také zlé.
Na Slovensku to zlé je, v Čechách je to trocha lepšie, ale tam je zase aj podstatne viacej
investorov.
Asi treba povedať, čo to znamená dobré alebo zlé. Pre mňa dobré by znamenalo to, že si
viem poskladať portfólio 10 startupov, ktoré vyhovujú nejakým mojim kritériám (relbit). To
by som považoval za dobré.
Druhá vec je, že pokiaľ sa tým startupom mám venovať, tak to samozrejme stojí čas. Takže to
portfólio aj tak musím budovať postupne, povedzme 1-2 startupy ročne. A to už je celkom
reálne, takže to nie je úplne katastrofálne.
Ste rebeli, ako to povedal John Vanhara? Vidia v tom startupery výhodu?
Tak u nás sú aj slušní ľudia. :-) Neviem, či rebel je správne slovo, ale rozhodne napríklad ja
mám dosť ďaleko od nagélovaného pána v saku, čo si číta biznis plán. Na ten bullshit okolo si
moc nepotrpíme, na nič sa nehráme, nikoho nenútime písať nezmyselné biznis plány.
Fajn, ale niečo by vám mali poslať. Nech sa to teda nevolá biznis plán, ale krátky biznis
plán. Aký by mal mať rozsah?
18
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Taký, aby podnikateľ netrpel pri písaní a investor pri čítaní :-) . Pár slideov, kto to robí
(zakladatelia, tím), čo je problém, čo je riešenie, konkurencia, ako na tom spolu zarobíme...
Do akých vysokých investícií môžete ísť?
Nie sme fond, takže je to individuálne. Ak mám hovoriť za seba, tak nemám nijak definovaný
budget. Ak najbližšie 2 roky nič zaujímavé nenájdem, bude to 0, ak nájdem zajtra 10
startupov, nebude to 0.
Ale skorej sa obavám, že sa budeme tlačiť v pár malých startupoch, ako že by sme nevedeli
dať dokopy dosť peňazí. Nehovoriac o tom, že cez ďalších investorov sa dá poskladať
prakticky neobmedzený rozpočet. To je práve ten najmenší problém, čo startupy majú.
Takisto ďalšia vec je, že by som chcel investovať do vecí, kde viem dať nejakú pridanú
hodnotu. 20- ročnému študentovi môžem výrazne pomôcť. 40-ročnému pánkovi, čo zakladá
4. firmu, ktorá sa mu už celkom slušne rozbieha, takému asi veľmi nepomôžem, má už
svojich skúsenosti viac než dosť a zrejme vie veľmi dobre, čo robí.
V podstate, keď som sa začal hrať na angel investora, prvé, čo ma napadlo, bolo, aké by to
bolo super, keby som v dobe, keď som mal 20 rokov a zakladal prvý startup, mal seba ako
32-ročného investora/mentora. Tých 12 rokov skúseností a know-how. Nedávno Paul
Graham (investor z ycombinator) hovoril, že hľadajú ľudí ako sú oni. Tak aj ja hľadám ľudí,
ako som ja, len o 10 rokov mladších. :-)
Do akých odvetví by ste najradšej investovali?
Ak mám hovoriť za seba, tak software/internet a pokiaľ možno nejaké zmysluplnejšie veci
ako sociálne siete o prdení a flirtovaní. Ale dokonca ani to neni problém, pokiaľ za tým stojí
človek, čo tomu rozumie.
Nechcem hovoriť za ostatných, ale myslím, že majú šancu aj offline veci, najľahšie je nás
kontaktovať. Nie je čo stratiť. Nápad mu neukradneme :-)
Ako sa pozeráš na klasickú obavu podnikateľov z kradnutia ich nápadov?
Nehľadáme nápady, ale ľudí, ktorí svoje nápady zrealizujú. Okrem toho každý z nás má
svojich nápadov viac než dosť a nestíha ich realizovať. No a v neposlednom rade, pokiaľ
chceme investovať dlhodobo a začalo by sa o nás hovoriť, že kradneme nápady, môžme to
rovno zabaliť. Celé investovanie je postavené na dôvere. A tá sa ťažko získava, ale veľmi
ľahko sa dá stratiť.
Čo by si mal podnikateľ ujasniť pred tým, než vás osloví? Aké otázky ho budú čakať a čo v
jeho pláne nesmie chýbať?
Mal by mať jasnú predstavu, čo chce robiť, aký je to veľký trh, konkurencia, biznis model,
mať už niečo hotové. Seed investície sú ale hlavne investície do ľudí, až v druhom rade je
nápad. A na to väčšinou stačí 10-minútový rozhovor, aby bolo vidieť, ako ten človek
rozmýšľa.
19
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Prečo chcete dať 1000 EUR niekomu, kto vám dá tip na dobrý startup?
Pretože si myslíme, že namiesto oslovovania 15 miliónov Čechoslovákov je efektívnejšie
získať pár spolupracovníkov, ktorí sa okolo startupov pohybujú (ľudia zo škôl a podobne) a
dávali by nám tipy.
Ešte upresním, že odmena platí v prípade, že sme o startupe nevedeli a rozhodneme sa
investovať.
Aké najväčšie nedostatky bývajú v tých nápadoch, čo dostávate?
V nápadoch možno slabá konkurenčná výhoda alebo príliš malý trh. Väčší problém ale je, že
žiadatelia často nemajú dostatočné schopnosti ani ten produkt dokončiť, nieto ešte získať
nejakých zákazníkov. Nie je to až tak jednoduché, ako sa možno zdá. Teda veľmi veľký
problém je naivita, resp. nedostatok skúseností. A preto možno investorov často vnímajú ako
pesimistov.
Môžeš napísať aj niečo konkrétne? Ako zistíš, že nie sú schopní produkt dokončiť?
Pokiaľ medzi zakladateľmi nie je technický človek typu programátor a myslia si, že ich
kamarát, čo vie PHP, to celé naprogramuje, tak to je temer istá katastrofa. A pokiaľ majú
technického zakladateľa, stačí sa spýtať, či už robil projekt podobného rozsahu a cez par
otázok zistíš, či tuší, do čoho sa púšťa alebo nie.
Biznis mudrlanti bez technologických znalosti nemajú u vás šancu?
To netvrdím, ale tím bez technického spoluzakladateľa to má ťažšie. Nie náhodou väčšinu
startupov zakladajú programátori.
Čo ťa v dnešnej dobe najviac charakterizuje? Si podnikateľ, investor, starup evangelist,
metalista, trojbojár alebo modelár?
Momentálne ma najviac bavia startupy, ale zdá sa, že sa nám podarilo dať dokopy zaujímavý
tím quantov, takže dúfam, že čoskoro bude moje primárne zameranie opäť burza.
(9.6.2010)
20
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Aktuálna situácia na US
akciových indexoch
Ing. Tomáš Virdzek, iTC
([email protected])
Vývoj na US akciovom trhu v predchádzajúcich približne dvoch mesiacoch ovplyvňovala
najmä záchrana Grécka pred štátnym bankrotom a tiež obavy investorov, ratingových
agentúr a politikov z možnosti ďalšieho rozšírenia gréckej nákazy v EÚ. Eufória sa veľmi
rýchlo menila na paniku a naopak, v závislosti od charakteru medializovaných správ či klebiet
ohľadom dlhovej krízy. Takéto prostredie nemohlo vyústiť do ničoho iného ako
zvýšenej nervozity a tým pádom volatility akciových indexov.
Moje predpoklady o poklese US akciových indexov k najbližším „pull back“ úrovniam alebo
hlavným trendovým čiaram (z minulého čísla časopisu) sa nakoniec ukázali ako celkom
správne. Po otestovaní nových tohtoročných maxím v máji 2011 sa US akciové indexy vydali
z vytvorených poklesových divergencií smerom nadol a prepady boli zastavované až
prítomnosťou hlavných trendových čiar (TL1). V prípade futures kontraktov na index Nasdaq
100 pôsobila ako podpora aj „pull back“ úroveň v okolí psychologických 2200 bodov.
Nasledujúce dva grafy znázorňujú vývoj futures kontraktov na americké akciové indexy S&P
500 a Nasdaq 100 a ich odraz od hlavných trendových čiar v polovici júna.
Graf 1 Vývoj futures kontraktov na US akciový index S&P 500 (týždenné dáta)
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe grafu z www.finviz.com, 2011.
21
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Graf 2 Vývoj futures kontraktov na US akciový index Nasdaq 100 (týždenné dáta)
Pull back úroveň (2200b)
TL1
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe grafu z www.finviz.com, 2011.
Po dosiahnutí hlavných trendových čiar (TL1) nastal razantný a rýchly odraz smerom nahor.
Priznám sa, že takto prudký „pull back“ som vôbec neočakával a nepredpokladal. Za necelé
dva pracovné týždne sa futures kontrakty na index S&P 500 vyšvihli o takmer 100 bodov a na
index Nasdaq 100 o takmer 200 bodov. Rýchly „comeback“ býkov sa zastavil až vďaka
opätovnému návratu mediálnych správ o obavách z EU dlhovej krízy v blízkosti tohtoročných
maxím.
Graf 3 Technická analýza na futures kontrakty na US akciový index S&P 500 (denné dáta)
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe grafu z www.finviz.com, 2011.
22
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Pri odhade možného vývoja v najbližšom období si dnes pomôžem technickou analýzou
denného grafu futures kontraktov na US akciový index S&P 500 (viď Graf 3). V grafe môžeme
vidieť vytvorenie zreteľnej hranice rezistencie v okolí približne 1350 bodov. Už celkom 3 krát
sa rast kurzu zastavil práve v jej okolí (odrazy od rezistencie v bodoch A, B a C). Na druhej
strane, výraznejší pokles hodnoty futures kontraktov limitovalo okolie približne 1250 bodov,
ktoré dnes vytvára evidentnú úroveň podpory (odrazy od podpory v bodoch X a Y). Vývoj
futures kontraktov na US akciový index S&P 500 sa takto zomkol na dlhšie časové obdobie
v rozmedzí dvoch dôležitých technických hraníc (100 bodové pásmo/range). Existencia
oboch dôležitých hraníc do budúcnosti naznačuje, že ďalší vývoj hodnoty futures kontraktov
bude závisieť zrejme od schopnosti a sily trhu toto 100 bodové pásmo prekonať. Prerazenie
pásma smerom nahor bude pravdepodobne naznačovať pokračovanie rastového trendu
a chuť býkov tlačiť indexy na nové tohtoročné maximá. Break down pásma by bol
pravdepodobne nasledovaný výpredajmi a snahou o výraznejšiu korekciu pretrvávajúceho
rastového trendu.
Pri odhade možného budúceho vývoja si pomôžem ešte jednou dôležitou informáciou
v predchádzajúcom grafe. Všimnime si, že v okolí psychologických 1300 bodov sa vytvorila
pre odrazy od maxím akási podpora, ktorá je zároveň stredom vytvoreného 100 bodového
pásma v grafe. Za povšimnutie určite stojí fakt, že väčšinu času trávila hodnota futures
kontraktov na US akciový index S&P 500 nad 1300 bodmi, teda vo vrchnej polovici
sledovaného 100 bodového pásma. Táto skutočnosť vo mne vyvoláva dojem sily trhu. Trh
akoby sa nechcel významnejšie vzdialiť od maxím a snažil sa udržať nad psychologickými
1300 bodmi, aby tak bol schopný v prípade pozitívnych správ rýchlo opätovne testovať
okolie rezistencie na 1350 bodoch prípadne štartovať rast na nové tohtoročné maximá.
Z tohto dôvodu považujem za veľmi dôležitú úroveň aj stred pásma v okolí 1300 bodov. Jej
prelomenie nadol, by totiž mohlo naznačiť stratu sily trhu. Len tak na okraj pre znalcov
Fibonacci Retracement ešte dodám, že úroveň 1300 b je presne 50% z rastovej vlny medzi
bodmi Y a C. Zrejme to nebude náhoda a okolie 1300 b bude pravdepodobne naozaj dôležitá
úroveň, schopná v blízkej budúcnosti naznačiť rozloženie síl a sentimentu na trhu.
Moje aktualizované odhady na futures kontrakty na index S&P 500
1 – krátkodobý až strednodobý horizont (1 - 3 mesiace)
Na najbližšie obdobie som „neutrálny“ a predpokladám pohyb „do strany“, teda pohyb vo
vnútri popisovaného 100 bodového pásma. Neočakávam prerazenie tohto širokého pásma
ani smerom nadol, ani nahor. Prikláňam sa však skôr k pohybu vo vrchnej polovici pásma,
teda medzi 1300 a 1350 bodmi. (V prípade prerazenia hranice 1300 bodov smerom nadol je
možné očakávať snahy o testovanie spodnej hranice pásma na úrovni 1250 bodov.)
2 – strednodobý až dlhodobý (3 – 12 mesiacov)
Aj napriek neustálej sile a schopnosti US akciových indexov udržať sa v blízkosti maxím
nemením svoj odhad o poklese US akciových trhov v roku 2011. Už príliš dlhú dobu (väčšinu
23
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
roka 2011) sa podľa môjho názoru akciové indexy len „motajú“ okolo tohtoročných maxím
bez výraznejšej akcie smerom nahor.
Predchádzajúce odhady som vykonal iba na základe vlastných skúseností, zohľadnenia
technickej analýzy, momentálnej makroekonomickej analýzy a trhového sentimentu.
(13.7.2011)
24
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Kdy a jak skončí krize
zadlužených zemí?
Ján Dvořák, pro-investory.cz
([email protected])
V posledních dnech krize v Řecku, Itálii a dalších evropských zemích plní jak televizní a
internetové zpravodajství, tak okupuje první stránky novin. Podíval jsem se tedy na ním na
chování zemí a zkusil odhadnout, kdy tato krize skončí. Ve stávající analýze se zamětím
výhradně na evropské země. Samoztejmě, jsou zde i další země v ohrožení – jako je tteba
ptedlužené Japonsko. To by si ale vyžádalo samostatnou analýzu.
Na úvod se podívejme na chování zemí. Všude možně se doslechneme, že ta a ta země se
dohodla na snižování deficitů. Často to je prezentováno s velkou pompou. Je to ale skutečně
důvod k oslavě? Není, ani náhodou.
Země vlastně s velkou slávou oznamují, že o něco málo zpomalí další a další půjčování.
Ptedstavte si, jak by asi reagovala banka, kdyby k ní ptišel pan Čech (který je naštěstí výrazně
méně zadlužen než jeho vzdálený ptíbuzný obývající pláže Sttedozemního mote) s žádostí o
další úvěr. Pan Čech si léta jen půjčuje další a další peníze a ještě nevrátil ani vindru (pouze
platí úroky) a tekl: „Milá banko, jak asi víš, můj roční ptíjem je relativně stabilní a je o něco
málo více než 1 milión korun. Vím, že na nezajištěných spottebitelských úvěrech ti dlužím
ptibližně 1,5 miliónu Kč. Nějaký majetek mám, ale prodávat ho nechci. Protože vidíme, do
jakých problémů se dostali naši vzdálení ptíbuzní, po dlouhých hádkách s manželkou jsme se
rozhodli doma šettit. Ne že bychom něco splatili, to ne, zas tak moc šettit nehodláme.
Plánujeme, že si ptíští rok nepůjčím na financování svého života 135 tisíc, jak jsem
naplánoval pro letošek, ale jenom 106 tisíc. Z toho více než polovina této částky padne na
úroky z dtívějších půjček.“
Banka zajásá, jako odpovědně se p. Čech chová a s radostí mu poskytne další spottebitelský
úvěr, opět bez zajištění. Ptesně takhle se ale chovají prakticky všechny vyspělé země a
všechny banky a investoti nakupující obligace.
Výsledkem víceméně automatického poskytování nových a nových půjček je současný vývoj.
Rozdíl proti minulosti je v tom, že dnes nemá problémy se svým zadlužením jen jedna země,
ale že je jich tada. Toto je krize zadlužených zemí jako celku. Je to poprvé, kdy jsou snad
všechny vyspělé země ptedlužené ve stejnou dobu.
25
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Co tedy teší všechny to záchranné balíčky ve prospěch Řecka a dalších zemí? Léčí ptíznaky,
ale ne ptíčinu nemoci, prakticky odsouvají problém o nějaký ten týden v čase, odkládají
nevyhnutelné. Nic víc. Teprve až začnou vlády zemí dlouhodobě pracovat s ptebytkovými
rozpočty a splácet své dluhy, potom uvětím snaze situaci tešit. Do té doby ne. Bohužel nic
zatím nesignalizuje tento posun. Potád se mluví jenom o zpomalení růstu zadlužování, ne o
splácení.
Naděje, že země získají několik let času a díky tomu z ptedluženosti „vyrostou“ jsou liché.
Současní větitelé nemají šanci dostat své peníze za svého život zpět. Uvědomme si, že nové a
nové půjčky (které svým objemem musí ptevýšit ty splatné) ptedstavují klasické Ponziho
pyramidové schéma.
Co těmto zemím jako je Řecko, Irsko a další ptitěžuje? Tím faktorem je společná evropská
měna. Díky členství v eurozóně nemají tyto země žádný manévrovací prostor pro „tisk“
vlastních peněz, vlastní tízení úrokových sazeb, devalvaci měny apod. Domnívám se, že
některé země se k vlastní měně vrátí, jak jsem o tom psal v polovině června.
(http://proinvestory.cz/kdy-opusti-recko-eurozonu)
To, že se výnos dvouletých teckých dluhopisů blíží 30%, mluví samo za sebe. Světová
ekonomika má štěstí, že Řecko je „relativně malá ekonomika“ (28. na světě). Ptesto je
situace v Řecku klíčová pro další vývoj. Dopady jeho pádu by nebyly zanedbatelné. Pokud
vám náhodou unikly možné dopady pádu Řecka, doporučuji se k nim vrátit.
(http://proinvestory.cz/co-by-znamenal-default-recka-2) Pád Řecka by totiž mohl být
pověstným kamínkem, který vypadne z hráze. Tím se celá hráz naruší a začnou z ní
vypadávat, čím dal větší kamínky a kameny. Druhým vypadlým kamínek je „junk“ rating
Portugalska. Dovolím si zde odcitovat komentát Moody’s ke snížení portugalského ratingu o
4 stupně.
„Although Portugal’s Ba2 rating indicates a much lower risk of restructuring than Greece’s
Caa1 rating, the EU’s evolving approach to providing official support is an important factor
for Portugal because it implies a rising risk that private sector participation could become a
precondition for additional rounds of official lending to Portugal in the future as well. This
development is significant not only because it increases the economic risks facing current
investors, but also because it may discourage new private sector lending going forward and
reduce the likelihood that Portugal will soon be able to regain market access on sustainable
terms.“
Podle nich je Portugalsko na tecké cestě, výnosy jejich obligací také vyskočily vzhůru – níže
ptikládám graf vypůjčený od Daily Capitalist.
26
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Graf 1 Výnos 10 ročných dlhopisov (v %)
Zdroj: Bloomberg, 2011
„Junk“ rating od Moody’s mají už Řecko, Portugalsko Irsko. Irové se ohradili a vypadá to na
boj mezi EU a kartelem ratingových agentur (jak 3 největší agentury nazvala EU komisatka
Viviane Reding).
Zatím se dramatickému růstu brání pouze obligace Španělska a Itálie. Podle mě je to však jen
otázka času, navíc se situace již rozjíždí – španělské výnosy jsou již na maximech od roku
1997. Minulý týden se na titulní stránky novin dostala s finančními problémy i Itálie. Zde už
nejde o malou „zemičku“, další na tadu ptijde Španělsko. Záchrana těchto zemí je však již
nad možnosti stávajícího záchranného balíku. Analýzu o jeho možnostech jsem publikoval již
koncem listopadu loňského roku. (http://proinvestory.cz/zachrana-zemi-je-hezka-vec-co-toale-muze-znamenat%E2%80%A6) Začalo se mluvit o nutnosti zdvojnásobení záchranného
balíku. To jsou právě ty kameny vypadávající z hráze. V ptípadě problémů jak Španělska, tak
i Itálie by podle výpočtů Royal Bank of Scotland byl potteba záchranný balík ve výši 3,5
biliónu euro. To se jeví jako nereálná suma.
Vlna restrukturalizace dluhů a ptípadné státních bankrotů, která se vyvalí, smete s sebou
banky (i když výsledky posledního kola stress testů nejsou katastrofické, ale v zadání krach
zemí nebyl – sama EBA ptiznává, že situace v posledních týdnech se výrazně zhoršila a s tím
zadání nepočítalo). Velké evropské banky mají směrem k již zmíněným zemím velkou
angažovanost (zejména francouzské a německé se mají o co bát) ptípadné ztráty mohou
nahlodat jejich solventnost (často pracují s pákou 30:1 a vyšší). Výsledkem bude další credit
crunch, tedy zoufalý nedostatek úvěrů.
Dojde ke zptísnění podmínek i pro dosud solventní dlužníky jako je p. Čech. Banky a
investoti budou mít pted očima vývoj jeho vzdálených ptíbuzných ze Sttedomotí a budou
hlídat, aby se i on nebo další zatím solventní dlužníci nedostali do podobné situace. To však
nezlepší podmínky stávajících ptedlužených zemí.
27
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Odpověď na otázku v titulku je bohužel: až proběhne globální finanční kolaps. Ač se to může
zdát tvrdé, tento kolaps by byl šancí pro znovunastartování tentokrát snad již opravdu
udržitelného růstu – podívejte se tteba na vývoj Brazílie (o situaci v ní jsem psal zhruba pted
rokem) za posledních 15 let. (http://proinvestory.cz/brazilie-proc-je-pritazliva) Vlády
vyspělých zemí se budu snažit tento kolaps odvrátit za každou cenu, budou pticházet a
dalšími a dalšími iniciativami, programy, v ptípadě rozsáhlé krize hrozí změny pravidel…
Nezbytnou součástí kolapsu bude jedno z největších pterozdělení majetku v historii lidstva.
Pokud nudou změny pravidel jen relativně mírné (rozpad eura, zavedení měny kryté zlatem
za toto považuji), pak to jak kdo dopadne, to bude záviset ve velké míte na každém
investorovi. Osobně preferuji drahé kovy. V ptípadě zásadních změn pravidel (napt.
znárodnění) nelze doptedu odhadovat vůbec nic.
(18.7.2011)
28
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
„Soft landing No. 2“ alebo
„QE3“ ?
Makroekonomická analýza ekonomiky
USA očami špekulatívneho investora
doc. JUDr. Ing. Ján Šebo, PhD., iTC
([email protected])
Tak takýto jún a začiatok júla som naozaj nečakal. SPY sa takmer dotkol 200-dňového
kĺzavého priemeru. Najskôr pekne dole, potom strmhlav hore, takmer po maximá. Trenďáci
sa museli vyblázniť. Vývoj ETF-ka „SPY“ kopírujúceho index S&P 500 znázorňuje graf 1.
Graf 2 Vývoj ETF„SPY“
Zdroj: FinViz, 2011 (dostupné na: http://www.finviz.com/chart.ashx?t=SPY&ty=c&ta=1&p=d &s=l)
Z pohľadu makroekonomickej fundamentálnej analýzy najskôr zhrniem fakty, ktoré sú
známe:
1. Fiškálna politika: Debt ceiling (strop verejného dlhu USA) je stále témou číslo 1 a vyzerá,
že najbližších pár dní aj zostane. Trh očakáva, že strop neodolá, avšak dolár to má už
v sebe zahrnuté. Navyše Európa je na tom omnoho horšie. Takže posilňujúci dolár a rast
cien zlata potlačí akcie dolu. To je signál na výpredaj akcií a obnovenie akej-takej dôvery
voči doláru na princípe menšieho zla, keďže Euro v dnešnej dobe nie je žiadna výhra.
29
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
2. Monetárna politika:QE2 ukončené a posledné FOMC sa viedlo v technickom duchu „exit“
stratégie FEDu. Vyššie úroky sú čochvíľa tu, čo už trh absorboval (graf nižšie). Avšak začína
sa šuškať o QE3. Ak by sa tieto klebety členov FOMC dostali na oficiálnu debatu, potom
akcie zažijú raketový výstrel až na nové maximá. Ale FED zatiaľ skalopevne hovorí
o ukončovaní neštandardných politík a návrate k tradičným monetaristickým nástrojom
riadenia menovej politiky. Kto im ale verí po dvoch kolách QE?
Graf 3 Vývoj ceny iSharesBarclays 7-10 Year Treasury BondFund („IEF“)
Zdroj: FinViz.com, 2011 (dostupné na: http://www.finviz.com/quote.ashx?t=ief)
3. Akciové trhy: akciové trhy sú teraz pod jasnou taktovkou fiškálnej a monetárnej politiky
USA a navyše aj pod taktovkou Európy. Len si očami prebehnite vývoj SPY a IEF za
posledné dva mesiace (a najmä posledné dva týždne, t.j. do 12. 7. 2011). Krásna negatívna
korelácia. O chvíľu začína výsledková sezóna za Q2 2011 a osobne očakávam zmiešané
výsledky. Veľkým hráčom, ktorí obchodujú v zahraničí, slabý dolár pomôže k historickým
výsledkom, ale ja osobne budem sledovať spoločnosti z indexu Russell 6000, pretože tam
vidím realitu čistejšie. Po posledných analýzach začínam byť mierne nervózny najmä
z toho, ako sa malé a stredné spoločnosti vysporiadali s financovaním finančnej páky.
Divergencia makroindikátorov
Tradične vývoj leading indikátora pre USA naznačuje nasledovný graf.
30
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Graf 4Týždenný vývoj Leading indikátora v USA
140,0
135,0
130,0
15,0
Leading Index
10,0
Leading Index Rast (pravá os)
5,0
125,0
120,0
0,0
115,0
-5,0
110,0
-10,0
105,0
100,0
-15,0
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z ECRI, 2011
Omnoho krajší divergentný vývoj je badateľný na mesačnej báze lagging a leading indikátora.
Graf 5 Mesačný vývoj Lagging, Coincident a Leading indikátorov v USA
180,0
Lagging
170,0
160,0
Coincident
Leading
150,0
140,0
divergencia
130,0
120,0
110,0
100,0
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z ECRI, 2011
I keď je leading indikátor volatilnejší, trend spomaľovania trvá už tretí mesiac. Trh práce, ako
jeden z najsilnejších makroindikátorov ukazuje dosť znepokojujúce informácie.
31
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Graf 6 Týždenný vývoj žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA
Zdroj: ForexFactory, 2011
Nové žiadosti o podporu v nezamestnanosti rastú. Za pripomenutie stojí fakt, že každý údaj
je následne revidovaný nahor. Ako je to teda s nezamestnanosťou v USA naozaj? Ak by
klesala, tak potom nemáme takéto hodnoty nezamestnaných, resp. dočasne zamestnaných
a zamestnaných na kratší úväzok (nie z vlastnej vôle).
Graf 7 Nezamestnanosť v USA
Zdroj: Econoday, 2011
Dokáže „expandujúca“ ekonomika USA tvoriť nové pracovné miesta (graf 7)?
Graf 8 Mesačný vývoj nových pracovných miest v USA
Zdroj: ForexFactory, 2011
32
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Odpoveď na otázku je nie. Trh práce nevykazuje žiadne pozitívne správy. Ak trh práce
negeneruje nové pracovné miesta, je vhodné porovnať vývoj spotrebiteľského sentimentu
a reálneho dopytu (maloobchodné tržby) po statkoch (grafy 8 a 9).
Graf 9 Vývoj spotrebiteľského sentimentu v USA
Zdroj: ForexFactory, 2011
Graf 10 Maloobchodné tržby v USA
Zdroj: ForexFactory, 2011
Sentiment je stále (relatívne) silný, i keď s klesajúcimi hodnotami. Ale kam sa stratili tržby?
Znižujú sa aj reálne príjmy a spotreba. Takže zázračné „C“ (Consumption – Spotreba) asi
ekonomiku v najbližšej dobe nespasí.
Ak neexistuje adekvátny spotrebiteľský dopyt, vyvstáva základná otázka klasickej ekonomiky:
„Pre koho vyrábať?“ Ak služby tvoria dominantnú časť ekonomického outputu a firmy
(aj výrobné) dokážu rýchlo reagovať na požiadavky dopytu, porovnajme teda náladu
nákupných manažérov v nepriemyselných odvetviach (službách) a zásoby priemyselnej
produkcie grafy 10 a 11).
33
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Graf 11 Vývoj nálady nákupných manažérov v službách (ISM Non-Manufacturing PMI)
Zdroj: ForexFactory, 2011
Graf 12 Vývoj veľkoobchodných zásob v USA
Zdroj: ForexFactory, 2011
Ak teda neexistuje dopyt, pre koho podniky tvoria zásoby? Tvorba zásob síce vstupuje do
indikátora HDP, avšak ak neexistuje dopyt a nálada manažérov sa znižuje (aj keď je nad
hodnotou 50), čo sa stane v najbližšom období?
Záver
Čísla z ekonomiky ukazujú na dva fakty. Prvým faktom je, že ekonomika USA výrazne
spomalí. To by sa malo odraziť na cenách akcií. Druhým faktom však je, že ceny akcií sú
v područí fiškálnej a menovej politiky. Takže politici a FED-áci si aspoň na chvíľu budú hrať
svoju hru.Viac svetla do tejto hry prinesú korporátne výsledky za druhý kvartál. Ja osobne
budem sledovať najmä malé spoločnosti. Russell vie niekedy s makročíslami povedať viac.
Veľa zdaru pri investovaní a obchodovaní.
(12.7.2011)
34
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Managed futures a jeho
volba při tvorbě portfolia
Ing. Martin Lembak, FRM, CAIA
Lembros Commodity Advisors LLC
([email protected])
Po nedávných krizích a zvláště pak po poslední finanční krizi v r. 2008 se nacházíme na
mezníku investiční historie a ptehodnocení teorie doposud psané v knihách pro
vysokoškolské kurzy. To co se kdysi považovalo za dobrou diverzifikaci bylo totiž značně
narušeno tím jak aktiva v minulosti nekorelovaná měla pti propadu korelaci témět 1. T.j.
došlo k poklesu cen jak akcií, tak dluhopisů, komodit, realit a dokonce i mnoha hedžových
fondů, jež akcie ve značné míte obchodují. Témět jediným aktivem, které v této těžké
periodě propadu vydělalo peníze byly managed futures (napt. BarclayHedge CTA index
kolem 14% v r. 2008, s dlouhodobou korelací vůči S&P 500 akciovému indexu a americkým
dluhopisům v rozmezí 0,01 až 0,11). Jedná se o komoditní, akciové a finanční futures
kontrakty obchodované profesionálními manažery, tzv. CTA (Commodity Trading Advisors).
T.j. v podstatě forma komoditního hedžového fondu, která je však na rozdíl od těchto
striktně regulována americkou CFTC (Commodity Futures Trading Commission). Potvrdila se
tedy opět studie Dr. Lintnera, profesora Harvardské Univerzity „The Potential Role of
Managed Commodity – Financial Futures Accounts (and/or Funds) in Portfolios of Stocks and
Bonds”, kterou prezentoval na konferenci Financial Analysts Federation v Torontu v r. 1983.
Zdůraznil v ní značné výhody, které investice do managed futures ptedstavuje, zvláště pak
jako aktiva ptidaného do portfolia akcií a dluhopisů. I když dnes již Dr. Lintner nežije, jeho
studie je po posledním vývoji na trzích více než živá. Investoti by se měli z posledního vývoje
poučit a aplikovat do svého portfolia aktiva, která jsou pti změněných tržních podmínkách
skutečné nízko korelovaná.
Vývoj aktiv pod správou v managed futures průmyslu je impozantní. Podle agentury
BarclayHedge se od konce roku 1980, kdy bylo pod správou 0,31 mld. USD, aktiva vyšplhala
na 291,4 mld. (měteno k 1. kvartálu 2011). Investoti (zvláště tedy v nejvyspělejších zemích
světa) si tedy začínají uvědomovat důležitost tohoto aktiva ve svých portfoliích. Pojďme se
podívat na vývoj aktiv pod správou v managed futures průmyslu v grafické podobě (graf 1).
35
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Graf 1 Vývoj managed futures aktiv pod správou (v mld. USD)
Zdroj: BarclayHedge, 2011
Už jsem se zmínil o nedávné finanční krizi v r. 2008, vraťme se nyní trochu do historie a
zjistěme, jak se vyvíjel index managed futures (BTOP 50) ve srovnání s akciovým indexem
S&P 500 v ostatních těžkých periodách v historii (tabulka 1).
Tabulka 1 Vývoj indexu managed futures (BTOP 50) v různých krizových obdobích
Období krize
IV. kvartál 1987 Černé pondělí
I. kvartál 1990 Recese v USA, nárůst cen ropy
III.kvartál 1990 Irácká invaze Kuvajtu
IV. kvartál 1994 Centrální banka USA zvyšuje úrokové sazby
III. kvartál 1998 Ruská ztráta schopnosti splácet dluh, krize LTCM fondu
I. kvartál 2001 Prasknutí technologické bubliny
III. kvartál 2001 Teroristické útoky 11.9.
II.kvartál 2002 Období po prasknutí technologické bubliny
III. kvartál 2002 WorldCom skandál
I. kvartál 2003 Druhá válka v Perském zálivu
S&P 500 akciový index
-23.23%
-3.81%
-14.52%
-4.43%
-10.30%
-12.11%
-14.99%
-13.73%
-17.63%
-3.81%
BTOP 50 Managed Futures Index
16.88%
1.76%
11.22%
-2.10%
10.54%
5.97%
4.12%
8.52%
9.41%
4.68%
Rozdíl
40.11%
5.57%
25.74%
2.33%
20.84%
18.08%
19.10%
22.26%
27.05%
8.28%
Zdroj: Bloomberg, 2011
36
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Z tabulky lze vyčíst, že managed futures poskytuje ptidanou hodnotu, která je zvláště patrná
v období krizí.
I když futures kontrakty začínaly původně jako kontrakty s budoucím dodáním u komodit,
dnes se již aplikují na další aktiva jako akciové indexy, dluhopisy, úrokové míry, měny, nově i
pak počasí, atd. Tj. manažer může nakupovat či prodávat „na krátko“, různé komoditní,
finanční a další instrumenty. Jedná se o velmi likvidní kontrakty, kde na rozdíl od mnoha
hedžových fondů je známá valuace na kontinuální bázi a je již výše zmíněna vysoká likvidita.
To v praxi pro klienta znamená, možnost znát hodnotu účtu bez prodlení. U mnoha
hedžových fondů tato možnost neexistuje a je potteba čekat na likvidaci aktiva ve fondu, než
se zjistí hodnota klientského účtu. Další výhodou je napt. neexistence tzv. „lock-up“ periody,
tj. nemusí se čekat napt. 6 měsíců, apod. na výběr prosttedků z účtu klienta, jako u
hedžového fondu. Již zmíněná vysoká likvidita obchodovaných instrumentů a jejich
transparentnost umožnuje témět okamžitý výběr investovaných prosttedků.
Jaké jsou tedy nevýhody managed futures. Zde platí klasická poučka z finanční teorie a to, že
každý cílovaný větší výnos s sebou nese také riziko vyšší volatility. Manažeti CTA programů
obvykle cílují vyšší výnosy, podobně jako manažeti hedžových fondů a snaží se maximálně
ptekonat akciové a další indexy. V praxi hovotíme o vytvátení tzv. alfy pro investory. Avšak
prof. Lintner ve své studii ukázal, že vyšší volatilita managed futures nemusí být na škodu a je
naopak prospěšná. Tj. když se toto aktivum napt. kombinuje s nákupem a držením portfolia
akcií a dluhopisů, výsledkem je podle Lintnera potenciálně vyšší rizikově očištěný výnos než
kdyby se akcie a dluhopisy držely samostatně.
Jak jsou manažeti CTA odměňováni? Jedná se o stejný princip jako u hedžových fondů, a to
obvykle v rozmezí 1-3% z aktiv pod správou za rok a dále pak v rozmezí 10-30% z dosaženého
zisku na klientském účtu. Pti obchodování prosttednictvím CTA je zakládán klasický
brokerský účet (tj. CTA nedrží na rozdíl od hedžových fondů klientovy prosttedky) a
manažerovi je pak dáno právo tento účet obchodovat.
Do jakých skupin můžeme CTA manažery Managed Futures rozdělit? Obecně se rozdělují
podle obchodovaných futures instrumentů, tj. napt. Agricultural traders – tj. obchodující
zemědělské kontrakty jako kukutici, apod., dále pak napt. Financial and metals – tj.
obchodující finanční kontrakty a kovy, a další skupiny podle instrumentů. Hlavní rozdělení je
pak na manažery, ktetí obchodují diskrečně, tzv. Discretionary a ty, ktetí obchodují
systematicky (AOS), tzv. Systematic. Podle BarclayHedge je podstatný objem prosttedků pod
správou alokován do Systematic programů a to 238,63 mld. USD z celkových aktiv v managed
futures průmyslu 291,4 mld. USD jak uvedeno výše.
Na závěr se ještě pojďme podívat na výkonnost Managed futures v porovnání s akciovými
indexy, jak je napt. uvedeno v publikaci „Reasons to consider adding Managed Futures to
your portfolio“ pod CME Group, za období od začátku 1980 do počátku 2008 (graf 2).
37
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Graf 2 Komparace výkonnosti managed futures a akcií (od 01.1980 do 02.2008)
Zdroj: CME Group, 2011
Legenda:
1. Managed futures: CASAM CISDM CTA Equal Weighted Index
2. US Stocks: S&P 500 Total Return (index)
3. International Stocks: MSCI World (index)
(22. 6. 2011)
38
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Think or lose – časť VI.
Ing. Tomáš Virdzek, iTC
([email protected])
Nielen poplatky za realizáciu obchodu, ktorým som sa venoval v predchádzajúcom vydaní
časopisu, majú významný vplyv na výkonnosť obchodných systémov a celkový výsledok
nášho obchodovania. Najmä intradenní obchodníci s vyšším počtom uskutočnených
obchodov počas obchodného dňa čelia negatívnemu efektu pod názvom „slippage“.
So slippage sa stretávame prakticky kdekoľvek, teda na ktoromkoľvek trhu či „time-frame“.
Jeho existencia je podmienená využitím obchodných pokynov (objednávok) typu „Market“
a tiež likviditou trhu, ktorá môže byť nízka z pohľadu veľkosti našich pozícií. Téme vplyvu
slippage na výkonnosť obchodných systémov a obchodovania sa budem venovať v dnešnej
časti nášho seriálu.
Slippage (z angl. sklz, odchýlka) predstavuje rozdiel medzi požadovaným a skutočným
plnením v prípade exekúcie obchodného príkazu (objednávky). V praxi sa takmer každému
obchodníkovi bežne stane, že chce zrealizovať obchod za určitú cenu, no vďaka rýchlemu
trhu, veľkému spredu medzi „ask“ a „bid“ (dopytom a ponukou) resp. vďaka likvidite nižšej
ako je veľkosť obchodovanej pozície, túto požadovanú cenu nakoniec nezíska. Sklz na trhu
zapríčiní, že skutočná cena je horšia (vyššia pre „Long“, nižšia pre „Short“) ako tá, ktorá bola
pôvodne cielená (požadovaná), napr. o niekoľko centov, pipov, bodov, či najvšeobecnejšie
povedané tickov (tick = najmenší možný pohyb obchodovaného inštrumentu). Pokiaľ
obchodník obchoduje málo, resp. na vyšších „time-framoch“, prípadne nerealizuje veľký
počet obchodov, pri ktorých špekuluje len na relatívne malé pohyby kurzu, negatívny efekt
vyplývajúci z existencie slippage v praxi možno ani nepostrehne. Určitú kategóriu
obchodníkov či obchodných systémov však slippage dokáže doslova odstaviť či „vyšachovať
z hry“.

Limit vs Market a slippage
39
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Obrázok 1 Objednávky na obchod mini futures kontraktov na S&P 500 (ticker: ES) - hĺbka
trhu
A
B
Zdroj: Book Trader rozhranie obchodnej platformy TWS od Interactive Brokers LLC, 2011.
Z vyššie uvedeného obrázku môžeme vidieť výšku objednávok (množstvo kontraktov na
predaj/nákup) pri jednotlivých cenových úrovniach. Napríklad, pri cene 1313 sa
v zachytenom momente na trhu nachádzalo presne 1203 kontraktov ES na predaj (strana
„Ask“) a pri cene 1310,75 sa na trhu nachádzalo 1431 kontraktov ES na kúpu (strana „Bid“).
Je však nevyhnutné doplniť skutočnosť, že všetky viditeľné objednávky v obrázku mali
v danom momente podobu „Limit“ a nie „Market“. Pre úplnosť ešte doplním, že „Limit“
príkazy definujú presnú hodnotu (cenu), za ktorú chceme náš obchod zrealizovať a príkazy
„Market“ definujú len to, že chceme obchod zrealizovať ihneď a to za akúkoľvek dostupnú
cenu na trhu.
Poďme sa teraz pozrieť na obchod, ktorý v danom zachytenom momente prebehol
(označený šípkou v obrázku). Čo sa stalo na cene 1312,25 (riadok „B“)? Na tejto cene došlo
k vysporiadaniu 1 kontraktu ES, pričom niekto tento kontrakt nakúpil a niekto naopak predal.
Čo je však úplne evidentné, to je fakt, že obchodník, ktorý kontrakt nakúpil, ho nakúpil cez
„Limit“ príkaz a nie cez „Market“ príkaz. Jednoducho povedané, na cene 1312,25 mal
obchodník zadanú limitnú objednávku na kúpu 1 kontraktu (stál a čakal tam, kým k nemu
cena „nepríde“) a nachádzal sa pritom prvý v poradí - prvý pred zvyšnými 402 kontraktmi na
rovnakej cene. Vďaka svojmu „prvenstvu“ v poradí a skutočnosti, že niekto bol ochotný
predať (či už cez market alebo cez limit pokyn za 1312,25) práve 1 kontrakt pri požadovanej
cene, svoj „Limit“ na kúpu na presne stanovených 1312,25 aj skutočne zrealizoval.
A poďme teraz priamo ku problému slippage...
40
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Povedzme, že obchodujeme úplne rovnaký trh v úplne rovnakom momente podľa nejakého
obchodného systému, ktorý práve pri cene 1312,25 vygeneruje signál na „Long“. Chceme
teda logicky nakúpiť presne na tejto cene. V momente zadáme príkaz na kúpu, avšak aký?
Máme na výber dve možnosti:
a) Zadáme limitný príkaz na cenu 1312,25, pri ktorej bol vygenerovaný signál na „Long“
b) Zadáme príkaz typu „Market“
V prvom prípade kedy sme zadali nákupný príkaz „Limit“ pri cene 1312,25 sa postavíme so
svojou objednávkou na posledné miesto všetkých objednávok pri rovnakej cene („B“) – náš
kontrakt bude teda 403tí a budeme čakať, kým sa nedostaneme na poradie, aby sme boli pri
cene vysporiadaní. Otázka však znie, že čo sa stane, keď sa na poradie vôbec nedostaneme,
pretože kurz začne rásť a k cene 1312,25 sa už vôbec nikdy nevráti. V jednoduchosti
zodpovedané – obchod nám „zdrhne“. Teda namiesto zisku, nebudeme realizovať nič, do
ziskového obchodu sme totižto žiaľ ani nenastúpili. Ale v druhom prípade sme vďaka
objednávke typu „Market“ obchod určite otvorili a to ihneď, preto nám zisková pozícia
neujde. Obchod sme však neotvorili za cenu 1312,25 (tú môžeme získať len cez limitný
príkaz), ale za najbližšiu dostupnú cenu na strane „Ask“, teda za 1312,50 („A“). Rozdiel medzi
cenou, ktorú by sme mohli získať vďaka „Limitu“ a cenou, ktorú získame cez „Market“ pokyn
bez čakania tvorí práve sklz (Slippage).
Niektorí obchodníci vedome alebo nevedome ignorujú vyššie popísané fakty a pokiaľ ich
systém vygeneruje signál na určitej cene, budú sa snažiť tento obchod otvoriť na presne
rovnakej cene, nikdy nie vyššej (neuvažujem o obchodníkoch, ktorí nedodržujú obchodný
systém a cenu neustále iba „naháňajú“). V praxi to však znamená, že im vďaka limitným
objednávkam veľa ziskových obchodov aj ujde. Vďaka existencii slippage sa stáva aj z veľkého
množstva mechanických obchodných systémov (najmä tých čo majú vysoký počet obchodov
a malú výšku priemerného ziskového obchodu) kopa nepoužiteľného „šrotu“.
Všetky vyššie popísané skutočnosti by sa dali v krátkosti zhrnúť elegantne do jednej jedinej
vety: „Keď zadáme „Limit“ príkaz, riskujeme, že nás nevysporiada („nefillne“) a ujde nám tak
ziskový obchod, keď zadáme „Market“ príkaz, ziskový obchod nám už nikdy neujde, avšak
obchod zrealizujeme za horšiu cenu ako za cenu, pri ktorej požadujeme – dostaneme
slippage.“

Málo likvidný trh a slippage
41
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Obrázok 2 Objednávky na obchod mini futures kontraktov na Rusell 2000 (ticker: TF) - hĺbka
trhu
Zdroj: Book Trader rozhranie obchodnej platformy TWS od Interactive Brokers LLC, 2011.
Predstavte si, že potrebujeme nakúpiť väčší počet kontraktov cez „Market“ pokyn, ale
likvidita na trhu je natoľko nízka, že sa nám to nepodarí uskutočniť ani za najbližšiu cenu.
Situácia na obrázku vyššie zobrazuje trh mini futures kontraktov na index Russell 2000.
Posledný obchod bol realizovaný na cene 822,90 (1 kontrakt). Náš obchodný systém nám
vygeneroval obchodný signál na „Long“ a máme nakúpiť 100 kontraktov. V tom momente
zadáme nákup celého objemu cez pokyn „Market“. Stane sa však to, že 17 kontraktov nakúpi
na cene 823,10, 31 kontraktov na cene 823,20, 50 kontraktov na cene 823,30 a zvyšné 2
kontrakty do nami požadovaných 100 ks až na cene 823,40. Čiže aj napriek tomu, že bol
signál na kúpu vygenerovaný na hodnote 822,90 sme nakoniec realizovali priemernú
nákupnú cenu až na úrovni 823,24/1 kontrakt. Rozdiel medzi týmito cenami je popisovaný
sklz - slippage. V tomto prípade však už nie je len výsledkom použitia pokynu „Market“, ale
vznikol aj v dôsledku málo likvidného trhu s ohľadom na veľkosť našej pozície.

Veľké spready a slippage
Obchodníci obchodujúci akcie veľmi dobre poznajú fakt, že pokiaľ chcú nakúpiť či predať
akcie určitej spoločnosti za presne rovnakú cenu, pri ktorej im systém vygeneroval obchodný
signál, býva to častokrát celkom náročná až nemožná úloha. Týka sa to najmä tých situácií,
kedy medzi „Ask“ a „Bid“ existujú veľmi veľké spready (niekedy tieto spready dosahujú výšku
nielen niekoľkých centov, ale dokonca dolárov). So širokými spreadmi sa pri akciách
stretávame najmä vtedy, keď chceme obchodovať akcie mimo regulárnych hodín
(aftermarket, preopen market), po kvartálnych zverejneniach spoločností, či v úvode
a závere obchodovania (v rámci regulárneho burzového času). Pri niektorých akciách vyššej
hodnoty a málo likvidných akciách (akciách s malým celodenným objemom) sa môže veľký
spread udržiavať dokonca aj celý obchodný deň. A logicky platí, že čím väčší spread sa na
42
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
trhu danej akcie v danom momente nachádza, tým vyššie budú naše sklzy (slippage)
v prípade exekúcie príkazov cez „Market“. Veľké spready sa síce týkajú najmä akcií, avšak
neobídu napríklad ani futures kontrakty na akciové indexy v čase zverejňovania dôležitých
makroekonomických dát, či obchodovania mimo regulárnych hodín. Čiže aj na týchto trhoch
budeme počas neštandardných podmienok realizovať pravdepodobne vyššie sklzy.
Každý trh si počas obchodného dňa udržiava určitú veľkosť spreadu medzi „Ask“ a „Bid“ (plus
mínus stále rovnakú). Treba však brať do úvahy fakt, že počas zrýchleného obchodovania
napríklad v dôsledku určitej paniky či eufórie na trhu a aj bez fundamentálnej príčiny môže
dôjsť v dôsledku zrýchlenia exekúcie hromadiacich sa „Market“ príkazov k rozšíreniu
spreadov nad bežný štandard. Logicky aj v takomto prípade je oveľa zložitejšie do
signalizovaného obchodu nastúpiť za požadovanú cenu, teda môžeme očakávať aj vyššie
slippage.
Pokračovanie nabudúce...
(28.6.2011)
43
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Rozhovor
s Martinom Lembakom
tím iTC
([email protected])
Ako ste sa dostali k obchodovaniu na finančných trhoch ?
Prvně bych rád poděkoval za možnost rozhovoru pro iTC a Tomášovi a Jánovi za
zprosttedkování.
K finančním a kapitálovým trhům jsem se dostal po vystudování ekonomické fakulty VŠ v r.
2000. Jak jistě víte, jednalo se tehdy o posledních pár měsíců tzv. technologické bubliny. V té
době se stále hovotilo v ekonomické teorii o nové teorii ekonomického růstu, kde nemusí
díky počítačovému pokroku docházet k recesím a ekonomiky můžou zažívat jen konjunkturu.
Pamatuji si, jak něktetí ekonomové těch největších investičních bank vystupovali v médiích s
ptedpověďmi pokračování růstu akciového trhu na mnoho let doptedu.
I když jsem moc této nové teorii nevětil, taktéž jsem byl udiven, jak může trh takto výrazně
růst od konce 90. let. Otevtel jsem tedy brokerský účet na americké akcie a začal nakupovat,
s tím, že budu situaci denně monitorovat. Bohužel rok 2000 byl právě ten, kdy se situace
začala měnit a došlo postupně k “prasknutí bubliny”. Realizoval jsem ztráty. Byl jsem
nesmírně zklamán, ale zároveň fascinován trhem, jeho chováním – tj. kdy vlastně dochází k
těmto prudkým změnám v pohybu, proč může být trh v ptípadě nesprávného obchodování/
investování déle neracionální než někdo solventní, atd.
Začal jsem hledat práci v Praze v oblasti obchodování s akciemi. Bohužel jsem nic nemohl
najít, ale nakonec se ozvala firma z oblasti komodit, resp. futures kontraktů na komodity a
další instrumenty jako měny, dluhopisy, úrokové míry či akciové indexy. Začal jsem tedy jako
analytik těchto trhů a získal zkušenosti s prací s Bloomberg terminálem, portály burz v
Chicagu, New Yorku či Londýna, apod. Získal jsem reference lidí jak v ČR tak také napt. v
Londýně, se kterými jsem spolupracoval a byl ptipraven odjet na stáž do USA. Dostal jsem se
jako trading specialist na desk do optionsXpress v Chicagu, kde jsem obchodoval opce na
akcie a za rok na to jako ekonom a specialista na trading systémy do Striker Securities v
budově burzy Chicago Board of Trade. Za cca čtyti roky mě pak následoval bratr Jití, který
pracoval v Praze jako akciový analytik PPF a později jako market analyst pro Reuters v
Londýně. Po mnoha letech monitoringu a analyzování tisíce obchodních strategií a
klientských účtů obchodovaných v reálném čase, jsme vyvinuli vlastní obchodní strategie a
44
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
algoritmy, které si myslíme mají na dnešním trhu možnost uspět a založili vlastní firmu pro
správu aktiv prosttednictvím managed futures.
Čím Vás oslovilo / zaujalo iTC?
iTC mne, musím tíci, oslovilo jazykem, který je mi velmi blízký. Řekl bych, že se to dá nazvat
„vysokoškolský“ ptístup k věci. Napt. ve svém magazínu Obchodník je vždy analýza
provedena systematicky s logickým pohledem na danou problematiku pti aplikaci kritického
myšlení. Po mnoha letech mých studií ať již v ČR na vysoké škole, či zde v USA toto opravdu
oceňuji. Po našem setkání pti exkurzi iTC v Chicagu jsem se jen ptesvědčil, že se jedná o
velice profesionální tím, který jsem ptesvědčen, má pted sebou jen tu nejlepší budoucnost.
Je dobré pokud se lidé zajímají o alternativy, jak spravovat své finance a iTC je skupina, která
zcela jistě může těmto jednotlivcům ukázat správnou cestu, kudy se vydat.
Má podľa Vás šancu individuálny obchodník na dlhodobý úspech na finančných trhoch ?
Ano, myslím, že určitě. Ale je za tím spousta práce a tekl bych nalezení tzv. sebe sama. Jsem
ptesvědčen, že napt. existuje určitá skupina lidí, ktetí nedokáží žít, aniž by každý měsíc
nevydělali, apod. Takto trading nefunguje. Podle mé dlouholeté praxe s tisíce účty a
programy vím, že je to ptevážně statistická a pravděpodobnostní záležitost a je tteba k tomu
takto ptistupovat. Můžu napt. tíci, že mnoha obchodních systému je dlouhodobě profitabilní
napt. v průměru kolem 40% za rok a to mají vítězných jen napt. 30% obchodů. Tzn. 70% času
mám ztrátový obchod - to mnoho lidí nedokáže zvládat psychicky a zbytečně končí. Jak je
takto možné vydělávat? Protože výše zisků (ne počet) výrazně ptevyšuje výši realizovaných
ztrát. Ve statistice hovotíme o tzv. pozitivním ttetím momentu, tj. šikmosti v distribuci
datového souboru. Existuje samoztejmě i opačný extrém, tzv. negativní šikmost, kdy máme
značnou ptevahu počtu realizovaných malých zisků, ale zde se může vyskytnout pár velkých
ztrát – napt. technika vypisování nekrytých opcí (naked option short selling). Tj. pochopení
těchto a dalších základních pravidel hry, je zcela nezbytné. To je však podmínka nutná, nikoli
postačující. Je samoztejmě zcela nezbytné mít na trhu statistickou výhodu a mít obchodní
metodu, resp. sérii obchodních metod/ systémů, která je na trhu schopna obstát. Zde si
myslím, že je zapottebí značné zkušenosti z osobního tradingu v reálném čase. Já osobně
nejsem ptíznivcem nadměrného tzv. paper tradingu. To zde netíkám jako broker, ale jako
někdo kdo ptes 10 let aktivně obchoduje a vlastní komoditní hedge fond. Jsem ptesvědčen,
že je potteba být v reálném trhu a jenom tak se člověk ptinutí brát věc naprosto
zodpovědně, analyzovat své chyby a pracovat se svou psychikou, neustále hledat a ptemýšlet
o trhu. I když tteba jen s kapitálem, který je zcela miniaturní. Myslím, že se jedná o relativně
dlouhou a náročnou cestu, která není pro každého.
Čo potrebuje trader, resp. aký by mal byť, aby bol úspešný?
Již jsem trošku naznačil výše. Myslím, že je naprosto nezbytné mít schopnost analyzovat své
chyby, být analyticky vybaven k nalezení statistické výhody. Je taktéž velice užitečné, pokud
je trader ekonomicky vzdělán a je schopen dát trh do ekonomických souvislostí a zákonitostí.
45
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Čo je podľa Vás na tradingu „najťažšie”?
Nejtěžší je myslím proces neustálého hledání. Trhy se rapidně v posledních letech změnily,
trendy se staly kratší, na trhu je hodně sofistikovaných kvantitativních modelů, které vstupují
a vystupují z trhu v tádu milisekund, apod. Tj. z praxe mohu tíci, my jsme měli pted několika
lety na našich počítačích systémy od developerů, které byly aktualizovány i jednou za rok a
ptesto relativně hodně vydělávaly. Toto dnes už není zpravidla praxí a je nutné hledat nový a
nový systém v kratších intervalech. Tj. není možné, podle mě, najít tzv. “svatý grál” a tento
nechat běžet bez aktualizace pro stav na daném trhu. Musí se jednat o neustálé testování a
vyhodnocování obchodních hypotéz pro nalezení vstupních a výstupních parametrů. Pakliže
někdo obchoduje diskrečně, pak zcela určitě je nesmírně těžké zvládnout svou psychiku a být
nesmírně koncentrovaný, ale zároveň být schopen pružně reagovat.
Myslíte si, že trading je oblasť, ktorá sa dá riešiť aj popri práci ako hobby alebo je to
vyslovene full time business?
Pakliže má po práci člověk čas a chuť se tradingu věnovat, tak určitě se to dá. Pti tradingu
jako full time businessu se však člověk věnuje pouze tomuto a má tak “náskok”. Rozhodně
však většina si nemůže v počátcích dovolit druhou variantu, takže je potteba postupovat po
krůčcích. Je zde určitá výhoda časového posunu mezi Evropou a USA, kdy americké trhy
otvírají kolem 15:00 hod. v Evropě, tj. dá se to v podstatě brát pro mnoho lidí jako druhá
směna.
Dokedy sa plánujete aktívne venovať tradingu?
Jasná odpověď. Co nejdéle to půjde. Tradingem jsem strávil svůj dosavadní život po škole a i
když jsem dostával velice zajímavé nabídky pracovat v jiném průmyslu, nikdy jsem je nebral.
Je to oblast, kterou jsem neustále fascinován, a po letech získání neocenitelných zkušeností
se s bratrem snažíme tyto ptedat v naši firmě našim klientům.
Aký je Váš osobný pohľad na súčasnú situáciu okolo Eura?
To je velice zajímavý a rozhodně aktuální dotaz. Já jsem nikdy nebyl moc ptíznivcem
Evropské měnové unie (pozor: neplést s Evropskou unii jako takovou). Můj pohled na věc
byl, že rozdílné fiskální politiky vlád 17 členských zemí se budou dostávat “do ktížku” s
jednotnou monetární politikou Evropské Centrální Banky. Od 1. 1. 1999, kdy bylo euro
ptedstaveno na světových finančních trzích jako účetní jednotka a od 1. 1. 2002, kdy se
bankovky dostaly do oběhu už uplynulo relativně dost času. Musím uznat, že si za tuto dobu,
nevedlo zase tak špatně. Domnívám se, že současný stav po recesi způsobené finanční krizí
2008-2009, ptedstavuje mezník, kdy se rozhodne, zda má společná evropská měna šanci
ptežít či nikoli. Já jsem ptesvědčen, že ano. Je nutné si uvědomit, že krize typu té poslední
nepticházejí každý rok a ve stejné podobě jako tato. Zde se jednalo o krizi, kdy byl bankovní
46
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
sektor na pokraji totálního zhroucení, zásluhou nekrytých derivátových pozic, nesprávných
ratingů cenných papírů od renomovaných agentur a ztrátou důvěry na mezibankovním trhu.
Kdyby euro ptedstavovalo slabou měnu, bylo by zcela jistě první, které by velké hedgové
fondy a další institucionální investoti začali masivně rozprodávat až by došlo k zániku. O
dluhových problémech Řecka, Portugalska, apod. se již vědělo delší dobu a krize je jen
eskalovala a vynesla na povrch. Myslím, že je nutné učinit opattení, kdy do měnové unie
vstupují jen finančně velmi stabilní země, a to je spíše politická záležitost. Jsem ptesvědčen,
že se používáním eura značně snižují náklady firem na ptímé zahraniční investice, zvyšuje se
obchodní aktivita, turismus, spotteba, atd. Jen je potteba vytvotit striktní pravidla, která
země může euro adoptovat a zároveň zabezpečit na panevropské politické úrovni flexibilní
mechanismus vyčlenění zemí z EMU v ptípadě kritického zhoršení jejich ekonomické situace,
která by mohla společnou měnu ohrozit.
Ďakujeme za rozhovor a tešíme sa na budúcu spoluprácu a debatu.
Na otázky odpovedal Ing. Martin Lembak, FRM, CAIA zo spoločnosti Lembros Commodity
Advisors, LLC so sídlom v Chicagu, USA.
(22. 6. 2011)
47
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Návšteva „kolegov“ v
Chicagu
doc. JUDr. Ing. Ján Šebo, PhD., iTC
([email protected])
Veľké peniaze sa točia vo veľkom štýle. A veľký štýl sa robí vo veľkých finančných centrách.
Pretlak finančných mozgov je v Chicagu v budove CBOT na Jackson Blvd. zrejmý.
Kto chce točiť veľké peniaze, musí mať kvalitný produkt. Preto sme sa s kolegami vybrali do
„veterného mesta“, aby sme posilnili naše oddelenie výskumu v iTC. Pozvánka od kolegov zo
Striker Securities, Inc. (http://www.striker.com/) a Lembros Commodity Advisors, LLC nás
preto nenechala chladnými.
Naša partia okolo výskumu v iTC sa preto vyzbrojila notebookmi, dopracovanými analýzami
obchodných systémov a business oblekmi. „Business – leisure“ týždeň v Chicagu mohol
začať.
O tom, že za veľkou mlákou je iný svet netreba hovoriť. Hotely sú prežitkom a preto sme si
rovno nad Magnificent Mile prenajali duplex condo s výhľadom na downtown. Cena
o polovicu lacnejšia ako hotel, širokopásmový internet k dispozícii, condo päťkrát väčšie ako
hotelový apartmán, takže voľba jasná.
Po dvadsaťštyrihodinovej „trmácačke“ do Chicaga nás dorazila pasová kontrola, kde sme
zažili typickú tvár stredovýchodu. Vševedúci policajt na letisku sa rozhodol organizovať radu
čakajúcich úbožiakov z Európy a preto vymyslel fascinujúci systém riadenia čakajúceho radu.
Kto potreboval po dvoch hodinách čakania v rade ísť na záchod, po príchode sa musel zaradiť
na koniec radu. Bez ohľadu na fakt, že vpredu ho čaká rodina, malé plačúce deti alebo partia
s batohmi a pasmi. Proste drsná Amerika.
48
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Konečne sme sa dostali metrom do bytu. A ten pohľad z nášho „duplexu“ naozaj stál za to.
Slovákom neostávalo nič iné, iba v 4 stupňovej „kose“ vytiahnuť vodku a pripiť si na úspešný
štart.
Keďže sme dorazili v piatok, čakal nás „voľný“ víkend s partnermi, ktorí vymysleli golf. Takže
palice do ruky a ide sa „pálkovať“.
49
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
V pondelok začala skutočná „show“. Ráno stretnutie so partnermi zo Striker Securities
v budove CBOT. Jediný problém bol ísť rýchlovýťahom na 36. poschodie. Musím uznať, že
môj žalúdok a hlava po značnej dávke „zdravotnej“ vodky z predchádzajúceho večera to
znášali ťažko. Po pár minútach zvítavania sa rozprúdila analytická debata o spôsobe tvorby
obchodných systémov. Následne vysvetľovanie pozícií ohľadne riadenia rizika a miešania
nástrojov v rámci obchodných systémov a podobne. Proste nádhera.
Večer unavení vlezieme do prvého baru a 200 USD účet za pár pív je na svete. Ale prvý deň
išiel presne podľa plánu.
Druhý deň nás čaká skutočný zážitok – floor. Tu patrí poďakovanie našim partnerom, ktorí
(stále neviem ako sa im to podarilo) nám vybavili vstup na floor a možnosť fotiť priamo na
floore. Navyše, aby toho nebolo dosť, nám vybavili skutočne originálneho sprievodcu – šéfa
Striker Securities, ktorý robil sedem rokov obchodníka priamo na floore. Po nevyhnutnej
kontrole a šacovaní našich oblekov sme sa dostali priamo na miesto, kde sa denne točí HDP
Slovenska.
Už som zažil rôzne adrenalínové športy (vrátane tredingu futiek na plný účet cez FOMC
Meeting), ale energia, ktorá sála z „pitov“ je neskutočná. Meter od vás vreští človek,
ktorému sa zrejme podaril životný „trejd“. O ďalší meter ďalej vidíte chlapíka, ktorý tupou
ceruzkou v neskutočnom amoku bije do svojho tabletu. Zrejme dnes stál na druhej,
početnejšej strane trejderského spektra.
50
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
Keď si predstavíte, že „floor“ je veľký ako futbalový štadión a pohybuje sa na ňom okolo
2000 ľudí, tá energia vás úplne dostane. Najkrajšie bolo vidieť to ticho na „pitoch“
obchodujúcich menové deriváty niekoľko sekúnd pred zverejnením významného „makra“.
Všetko stíchlo a vy ste vedeli, že je to ticho pred obrovskou búrkou. To ticho bolo na niekoľko
sekúnd až mrazivé. A následne... Výbuch rúk a gest. Každý hádzal pokyny, tváre sčervenali,
obrazovky s kótovanými cenami začali lietať. Proste extáza.
Po tomto zážitku sme s našim sprievodcom vystúpili medzi trejderské boxy, kde začal naozaj
skvostný historický exkurz do vzniku a fungovania CBOT – CME. Neobišli sme debaty fúzie
51
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
amerických a európskych búrz a podobne. V hlave mi však dodnes znie neskutočná
poznámka nášho sprievodcu. Keď sprevádzal nemenovaného amerického kongresmana po
floore, ten sa ho spýtal, aký objem sa denne zobchoduje. Po spracovaní toho neuveriteľného
čísla sa ho kongresman spýtal, citujem: „Can we tax this? We would solve our deficit within
10 minutes“. Americkí politici sú proste takí istí ako tí európski. Ale späť k biznisu.
Po tomto vyčerpávajúcom zážitku
sme si poobede dali poriadne
americké burgre a debatovali
s partnermi o ďalšom výskume.
Krásne. Toľko myšlienok za
niekoľko hodín. Ale každopádne
sme si overili, že ideme naozaj
správnym smerom.
Ďalší deň sa niesol v pokojnej
debate
ohľadne
spôsobu
testovania systémov. Príjemné
dopoludnie
pred
divokým
popoludním. Náš sprievodca z
„floora“ nás pozval na niekoľko pív
priamo vo finančnom centre. Ako
to dopadne sme vzhľadom na náš
slovanský pôvod mohli tušiť. Štyri
hodiny debaty a 42 pív spôsobili,
že náš sprievodca mal značné
52
OBCHODNÍK
Júl – August 2011
problémy vnímať realitu. Ešteže sme ho odhovorili od toho, aby išiel domov autom. Správu
o tom, že sa dostal domov v poriadku sme dostali až o tri dni.
My sme sa po dlhej prechádzke dostali do reštaurácie, kde sme mali rozlúčkové stretnutie
s partnermi. Výborná debata pri šesť hodinovej večeri v brazílskej reštaurácii vyvsšila
dohodou na ďalšie stretnutie v New Yorku budúci rok na World Money Show.
K dispozícii máme ešte dva dni na objavovanie krás Chicaga.
Popri prechádzkach krásnym Chicagom sme dlho debatovali o nových skúsenostiach,
spôsoboch trejdovania, tvorby a testovania systémov a podobne.
Musím povedať, že miestami som bol doslova šokovaný, aké jednoduché (priam až triviálne)
biznis modely dokážu preraziť na trhu. Na druhej strane musím uznať, že ak má človek
kvalitný produkt, tak v Chicagu mu bude svet peňazí ležať pri nohách.
Veľa zdaru pri tvorbe systémov a ešte viac pri ich skvalitňovaní.
(12.7.2011)
53
OBCHODNÍK
Správne
Júl – August 2011
?
rozhodnutia
...
=správne vedomosti...
=
správne
knihy
...
=!
54

Podobné dokumenty

2. Co to vlastně je Forex

2. Co to vlastně je Forex postupný vývoj měn a jejich směny působí také na vliv surovin – komodit, ze kterých se platidla vyráběly a jejich vzájemný vztah. Založení Mezinárodního měnového fondu a jeho úloha. Opravdová histo...

Více

Zde - Aromafauna

Zde - Aromafauna i proti otokům. Proto lze tento přípravek použít i při tomto problému. Občas se stalo, že si moji „pokusní králíčci“ (pro ochránce zvířat jen upozorňuji, že byli bez kožíšku a nikoli po amputaci dv...

Více

Definice tříd CLC

Definice tříd CLC Třída 5: Vodní plochy (WATER BODIES) ....................................................................................................... 65 Třída 5.1 Pevninské vody (Inland waters) ..............

Více

Tvořte svou mapu světa Martin Lembák Pavel Klega - Alumni

Tvořte svou mapu světa Martin Lembák Pavel Klega - Alumni Letošní rok bychom mohli s lehkou mírou nadsázky nazvat rokem internacionalizace univerzity. To do jisté míry symbolizuje také obálka časopisu. Zkrátka, svět se točí s námi a my s ním. Když jsme lo...

Více