006 - Časy Peržanov

Kniha proroka DANIELA
6. časť (5,1–6,29)
Čomu učí kresťanov nešťastný Baltazár…
(5,1–30)
Mene, tekel, fares…
Kráľ Baltazár usporiadal hostinu pre svojich tisíc veľmožov a pred tisícmi pil víno. 2 Pri
pití vína rozkázal Baltazár priniesť zlaté a strieborné nádoby, ktoré jeho otec
Nabuchodonozor dal odniesť z jeruzalemského chrámu aby z nich pili kráľ, jeho
veľmoži, jeho manželky i jeho vedľajšie ženy. 3 I doniesli zlaté nádoby, ktoré odvliekli z
jeruzalemského domu Božieho, a pili z nich kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i jeho
vedľajšie ženy. 4 Pili víno a oslavovali zlatých, strieborných, kovových, železných,
drevených a kamenných bohov.
(Dan 5:1-4 SSV)
VEĽKÁ HOSTINA
• Kráľ Baltazár: „Bez jakéhokoli přechodu přechází vyprávění od krále
Nebúkadnesara k Belšasarovi. Podle 5,11 to byl syn Nebúkadnesarův. Viděli jsme
však, že Da nedělá rozdíl mezi Nebúkadnesarem a Nabonidem. Z klínopisných
pramenů pak známe Belšasara, syna Nabonidova, který byl po léta Nabonidovým
spoluvládcem.“ (KKD)
• hostina pre 1 000 veľmožov: „Hostina, kterou vystrojil král Belšasar tisíci svých
velmožů, nebyla patrně co do rozsahu ničím neobvyklým podle tehdejších
zvyklostí… Dochovaly se písemné památky, které vypravují např. o králi
Sargonovi akkadském (cca 2400 př. Kr.), že před ním jídalo až 5.400 osob.“
(KKD)
• Pred tisícmi pil víno…:
o „Belšasarova hostina nebyla obyčejnou pitkou. Aramejský text ji nazývá
slovem (lechem), které teprve přeneseně znamená hostinu; původní jeho
význam je ,chléb' a pak jídlo vůbec. Jíst společně chléb bylo projevem
přátelství (Ž 41,10), ba až smluvního společenství (Abd 7); mělo zavazovat
vzájemnou věrností.“ (KKD)
o „Ale bylo také obětní přípravou k akci (srov. Jr 41,ln). Už samo označení
hostiny mělo ji zřejmě kvalifikovat: Byla smluvním obřadem, při němž se
očekávalo božské potvrzení a znamení božské přízně. Nasvědčují tomu i
další znaky a okolnosti. Víno (aram. chamar), které pili, je nezbytné k
obětním obřadům (srov. Ez 6,9), a tedy i k ,chválení bohů'. Král stojí jako
kněz při požehnání před hodnostáři, čelem k nim (aram. laqabel, v. 1).
Pije nejprve sám, teprve potom spolu s ostatními.“ (KKD)
• manželky a vedľajšie ženy:
o manželky: „Aramejský výraz šégal, který je zde přeložen slovem ,žena‘
není běžným výrazem pro ženu; v aramejský psaných částech SZ se mimo
Da 5 nevyskytuje. Hebrejský jeho ekvivalent se vyskytuje pouze 2 x (Z
45,10 a Neh 2,6) a označuje královnu.“ (KKD)
o vedľajšie ženy – skôr kňažky babylonských kultov: „Aramejský výraz
lechéná, překládaný jako .ženina', souložnice, se ve SZ vyskytuje pouze v
Da 5. V mimobiblických písemnostech je tohoto výrazu užito v egyptskoaramejských textech: … = služky, co byly boží.“ (KKD)
• ČO TEDA VLASTNE BALTAZÁR ROBIL? „Ze závěru kapitoly (v. 30) a
začátku k. 6 (v. 1) vysvítá, že Belšasar byl v nesnadné situaci. Nepřítel byl zřejmě
před branami, chystal se k úderu, a Belšasar neměl pevné zázemí. Potřeboval
zavázat věrností svou královskou radu, projevit svou královskou důstojnost a také
si zajistit zdárný výsledek střetnutí. Za důležitější než zbraně platilo rozhodnutí
bohů. Proto uspořádal okázalou kultickou hostinu, která mu měla pomoci
problémy vyřešit.“ (KKD)
• Nádoby z Jeruzalemského chrámu: „Jeho záměrům a cílům měly posloužit
i nádoby z Hospodinova chrámu. … mělo být babylónským bohům připomenuto
zničení Hospodinova chrámu, tedy, jak se Babyloňané domnívali, vítězství
babylónských bohů nad Hospodinem, a bohové tím měli být naladěni a získáni
k podobnému zákroku vůči nynějšímu nepříteli (napodobivá magie)“ (KKD)
ODPOVEĎ, AKÚ NIKTO NEČAKAL…
5
V tú chvíľu sa zjavili prsty ľudskej ruky a písali oproti svietniku na vápno múru
kráľovského paláca. A kráľ videl prsty ruky, ktorá písala. 6 Vtom sa zmenila kráľova
farba a jeho myšlienky ho podesili, bederné kĺby sa mu uvoľnili a kolená sa mu trepotali
o seba. 7 Kráľ silno zakričal, aby priviedli veštcov, Chaldejcov a hádačov; a kráľ
povedal mudrcom Babylonu: "Ktokoľvek prečíta toto písmo a vyloží mi jeho význam,
bude sa obliekať do purpuru, zlatú reťaz bude mať na hrdle a ako tretí bude vládnuť v
mojom kráľovstve." 8 Vtedy prišli všetci kráľovi mudrci, no nevedeli písmo prečítať ani
vyložiť jeho význam kráľovi. 9 Nato sa kráľ Baltazár veľmi naľakal, farba sa na ňom
premenila a jeho veľmoži boli rozrušení.
(Dan 5:5-9 SSV)
• Baltazár očakáva odpoveď bohov – ale nečaká až takúto odpoveď… ☺
• A že ju nevie nikto vyložiť, ani prečítať… trapas… ☺
„Byla to jediná odpověď, kterou Belšasar dostal. Hospodin ovšem neodpověděl, jak si
Belšasar přál, ale podle svého rozhodnutí. Místo očekávaného příznivého znamení
dostalo se Belšasarovi otřesného vidění. … Vidění nahání králi hrůzu. Nepoznal
Hospodinův zásah, ale poznal, že se stalo něco nečekaného a rušivého, co neměl v
plánu a co jeho plány hatí.“ (KKD)
• ako tretí bude vládnuť: „,Třetí po králi' ve správě říše je označení vysokého
úředníka, zřejmě jednoho z nejvyšších.
o Nejspíše to byl titul králova pobočníka, toho, o kterého se král opíral, když
jel na voze.
o Je však možné jej chápat také jako odstupňování: první je král, druhý
následník trůnu, královna-matka (která bývala ve veliké úctě) nebo
nejdůvěrnější králův rádce, a třetí, hned po nich, ten, koho král ustanoví.
o Není ani vyloučeno chápat tento výraz jako označení jednoho ze tří
vladařů ustanovených králem; jim podléhali všichni ostatní královští
úředníci (srov. Da 6,3).“ (KKD)
o Poslednou možnosťou je chápať to ako tretí po Nabonidovi (v
skutočnosti on bol v tom čase kráľom Babylonu) a Belšasarov–
Baltazárovi (bol jeho spoluvládcom) – porov.: „Veľká Babylonská ríša po
Nabukadnesarovej smrti vydržala len šesť rokov. Jeho syn Labašimarduk
vládol tri roky, potom ho zavraždili. Aj dvaja ďalší králi, jeden z nich ešte
ako dieťa, panovali len tri roky. Potom v Babylone uchopil moc asýrsky
princ Nabonid. Pokúsil sa presvedčiť ľudí, aby radšej uctievali jeho boha
Sína než Marduka. Spolu s ním vládol aj jeho najstarší syn Belsazar.
Medzitým sa v Perzii dostal k moci nový mladý kráľ Kýros II., ktorý sa v r.
557 p.n.l. zmocnil trónu. Mal ambície obsadiť celú Mezopotámiu a založiť
Perzskú ríšu. Sledujúc tento cieľ vtrhol do Babylonie a v r. 539 p.n.l.
Babylon obsadil. Vojaci zosadili Nabonida z trónu a zabili jeho syna.
Kýros Veľký, ako ho začali nazývať, oslobodil vzbúrených Židov, ktorých v
r. 589 p.n.l. zajal mladý Nabukadnesar.“ (worldofhistory.blog.cz
/0701/babylon)
KRÁĽOVNÁ A DANIEL
10
Na reči kráľa a jeho veľmožov vstúpila do hodovného domu kráľovná a povedala:
"Kráľu, ži naveky! Nech ťa tvoje myšlienky nedesia a farba nech sa ti nemení! 11 Je v
tvojom kráľovstve muž, na ktorom je duch svätých bohov. V dňoch tvojho otca bola
uňho zistená rozumnosť, dôvtip a múdrosť ako múdrosť bohov a tvoj otec, kráľ
Nabuchodonozor, ho ustanovil za náčelníka čarodejov, veštcov, Chaldejcov a hádačov;
tvoj otec, kráľ. 12 Pretože u Daniela, ktorému kráľ dal meno Baltazár, sa zistil vyšší
duch, vedomosť, rozumnosť, vykladanie snov, rozlúšťovanie záhad a riešenie ťažkostí.
Nech teraz zavolajú Daniela a povie výklad!" 13 Nato priviedli Daniela pred kráľa a
kráľ povedal Danielovi: "Ty si Daniel spomedzi júdskych zajatcov, ktorých môj otec,
kráľ, priviedol z Júdska? 14 Počul som o tebe, že je na tebe duch bohov a že sa ukázalo,
že si dôvtipný, rozumný a veľmi múdry. 15 Teraz priviedli predo mňa mudrcov a veštcov,
aby prečítali toto písmo a oznámili mi jeho význam, no nevedeli mi povedať význam
veci. 16 Počul som však o tebe, že vieš vyložiť nejasné a rozuzľovať ťažkosti. Ak mi teda
vieš prečítať toto písmo a podať jeho výklad, do purpuru sa budeš obliekať, zlatú reťaz
budeš mať na hrdle a ako tretí budeš vládnuť v kráľovstve." 17 Nato Daniel odpovedal
kráľovi: "Svoje dary si nechaj a svoje odmeny daj inému! Písmo však prečítam kráľovi
a jeho význam mu vyložím.
(Dan 5:10-17 SSV)
• Kráľovná: „Vykladači se shodují, že nejde o královu manželku, ale matku.
Královna se liší od účastníků hostiny: nepropadá panice a strachu, je klidná a
důstojná. Jako by byla z jiného světa. Přichází vpravdě „jako anděl" (Lúthi) či
posel Boží, jako poslaná tím, který zasáhl a který chce, aby Belšasar jeho zásah
poznal. Přináší pomoc. Ví o někom, kdo může králi poradit. Vždyť pomohl už
královu otci Nebúkadnesarovi. Je to Daniel.“ (KKD)
• Svoje dary si nechaj…: „Jestliže Daniel králi poslouží, nečiní to ani ze
servilnosti ani ziskuchtivosti a touhy po poctě. Poslouží mu jako svědek
Hospodina, Boha živého, který nemá zalíbení ve smrti svévolníka (srov. Ez
18,23). Hned prvními slovy odmítá odměnu a zároveň dává králi na srozuměnou,
že jsou věci, které se nedají koupit.“ (KKD) – nakoniec, v situácii, ktorú nápis
naznačuje, hodnota týchto darov a odmien povážlivo klesá… ☺
DANIELOV VÝKLAD
18
Kráľu, najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nabuchodonozorovi kráľovstvo, moc,
vznešenosť a slávu. 19 Pre veľkosť, ktorú mu dal, triasli sa pred ním všetky národy,
kmene a nárečia; koho chcel, toho zabil, a koho chcel, nechal nažive; koho chcel, toho
povýšil, a koho chcel, toho pokoril. 20 Keď sa mu však srdce povýšilo a duch mu
zmocnel v pýche, bol zhodený z trónu svojho kráľovstva a jeho sláva mu bola odňatá. 21
I vyhnali ho spomedzi ľudí, jeho srdce sa podobalo zvieraciemu, s divými oslami sa
zdržoval, trávu mu dali jesť ako dobytku a telo mu skrápala nebeská rosa, kým
nepoznal, že vládcom nad ľudským kráľovstvom je najvyšší Boh a koho chce, toho
nadeň postaví. 22 A ty, jeho syn Baltazár, neponížil si si srdce, hoci si vedel toto všetko,
23
ale vyvyšoval si sa nad Pána nebies. Doniesli pred teba nádoby jeho domu a ty, tvoji
veľmoži, tvoje manželky a tvoje vedľajšie ženy pili ste z nich víno. Vychvaľoval si
strieborných, zlatých, kovových, železných, drevených a kamenných bohov, ktorí
nevidia, nepočujú a nechápu, ale Boha, v ktorého ruke je tvoj dych a všetky tvoje cesty,
si neoslavoval. 24 Preto on poslal tieto prsty a napísal toto písmo. 25 Toto je teda písmo,
ktoré je napísané: Mene, Tekel, Ufarsin. 26 A toto je význam slov: Mene: Boh spočítal
tvoje kráľovstvo a urobil mu koniec. 27 Tekel: Odvážili ťa na váhe a našli ťa priľahkým.
28
Peres: Rozdelené je tvoje kráľovstvo a odovzdané Médom a Peržanom." 29 Vtedy
Baltazár rozkázal a Daniela obliekli do purpuru, na hrdlo mu dali zlatú reťaz a
vyhlásili o ňom, že má ako tretí vládnuť v kráľovstve. 30 V tú noc babylonského kráľa
Baltazára zabili.
(Dan 5:18-30 SSV)
• Význam textu na stene: „Dříve než vyloží záhadný nápis, připomene králi jeho
nepravosti a pýchu. Měl příklad v Nebúkadnesarovi, který byl za svou pýchu
ztrestán. Když poznal a uznal Boží moc (srov. Da 4), došel milosti. Avšak
Belšasar si nevzal poučení k srdci, zůstal pyšný a vzpurný a nepokořil se před
tím, který jediný má moc nade vším; tak na sebe přivolal Boží hněv.“ (KKD)
• Nápis samotný: „Záhadný nápis je kryptogram psaný buď obrazci nebo
hebrejskými souhláskami.
o Nasnadě ležící čtení (aram. mené téqél úfarsín) mohlo být chápáno jako
označení babylonských vah a mincí: mina, šekel a půl miny (nebo půl
šekelu?). Někteří vykladači se domnívají, že to byla i obchodní nebo
smluvní formule.
o Danielův výklad spočívá v tom, že hebrejské (aramejské) souhlásky čte s
jinými samohláskami (asi jako v češtině l-k-t je možno číst loket i lkát).
Smysl nápisu pak byl: sečetl, zvážil, rozdělil. V posledním slově lze zároveň
slyšet i náznak jména přemožitelů Babylóna - Peršanů (aram. sg perés).
Nápis tedy ohlašuje konečné účtování Hospodina s Belšasarem.“ (KKD)
Hlavný motív kapitoly
• KRÁĽ je iba „SPLNOMOCNENEC BOHA“ – nie je sám bohom, ani
zvrchovaným vládcom, ktorý by rozhodoval o osudoch ľudstva. Je mu daná moc
a postavenie, aby – primerane svojej moci – bol vykonávateľom Božích zámerov
pre dobro všetkých ľudí, ktorí sú mu zverení.
• TOTO ISTÉ ALE PLATÍ AJ O KAŽDOM ČLOVEKOVI!
JEŽIŠOVO PODOBENSTVO O TALENTOCH
„14 Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im
svoj majetok: 15 jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému
podľa jeho schopností, a odcestoval. 16 Ten čo dostal päť talentov, hneď šiel,
obchodoval s nimi a získal ďalších päť. 17 Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie
dva. 18 Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. 19 Po
dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. 20 Predstúpil ten, čo dostal
päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: “Pane, päť talentov si mi odovzdal
a hľa, ďalších päť som získal.” 21 Jeho pán mu povedal: “Správne, dobrý a verný sluha;
bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.” 22
Predstúpil ten, čo dostal dva talenty a vravel: “Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa,
získal som ďalšie dva.” 23 Jeho pán mu povedal: “Správne, dobrý a verný sluha; bol si
verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.” 24
Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: “Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš,
kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. 25 Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj
talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.” 26 Jeho pán mu povedal: “Zlý a lenivý sluha!
Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? 27 Mal si teda moje
peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s
úrokmi. 28 Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. 29 Lebo každému,
kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.
(Mat 25:14-29 SSV)“
• Aj keď ich pán pozýva konať to, čo on, nie sú ešte sami svojimi vlastnými
pánmi. Tými sa ešte len stanú – spoluvládcami svojho pána! – až keď sa
osvedčia. Zatiaľ sú stále sluhami pod jeho autoritou, aby konali jeho dielo.
o Kresťan je analogicky pozvaný k zbožšteniu, byť ako Boh – ale kým sa
tak naplno stane, musí si schopnosť byť ako Boh osvojiť a osvedčiť svoju
túžbu naozaj takým byť!
Najprv je teda „SLUHOM“, ktorý sa vedome podriaďuje Bohu
a umŕtvuje v sebe starého človeka…
… a AŽ POTOM, očistený od všetkého, čo nie je ako Boh, sa mohol
naplno stať „SYNOM“ a už nemusel uvažovať, čo a ako myslieť,
konať, či žiť, pretože sa s Bohom vnútorne úplne stotožnil a byť ako
Boh sa s pomocou Božej milosti pre neho stalo samozrejmým,
prirodzeným a spontánnym…
• Ani talenty, s ktorými narábajú, nie sú ich vlastné, sú im iba zverené.
Spravujú ich, ale nevlastnia – to príde až neskôr, keď sa osvedčia!
o Kresťan takisto žije na zemi, kde všetko, čo má, dostal1 a nie je vládcom,
ani majiteľom toho, čo dostal, ale iba správcom: „9 Aj ja vám hovorím:
Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali
do večných príbytkov. 10 Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom,
a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. 11 Ak ste teda neboli
verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? (Luk 16:911 SSV)“
o AŽ POTOM, keď sa osvedčí, je mu všetko toto bohatstvo aj v plnosti
zverené a stáva sa v Bohu a s Bohom jeho vlastným: „12 Ak vytrváme, s ním
budeme aj kraľovať. (2Ti 2:12 SSV)“
• DVAJA SLUHOVIA sú odmenení a povýšení, pretože ukázali, že majú
formát a postoj zodpovednosti charakteristický pre ľudí, ako je ich pán.
Osvedčili sa – a preto dostávajú postavenie, podľa ktorého doteraz vlastne, hoci
ešte stále len ako sluhovia, už žili a pracovali. Preto sú (podľa Lukáša) ustanovení
za kráľov a vládcov spoločne so svojim pánom.
• TRETÍ JE ODSÚDENÝ – ani nie je nedostatok schopností (zjavne ich mal, keď
mu pán túto službu zveril), ako skôr pre neschopnosť prekročiť svoj vlastný
tieň:
o Nie je ochotný prevziať zodpovednosť,…
o … namiesto toho stavia do stredu svojho života svoje vlastné pohodlie,
bezpečie, istotu,… seba samého.
Toto ale nie je model „múdreho kráľa“, ktorý slúži svojmu národu,
ale postoj tyrana a uzurpátora – v reále teda nie Božieho syna, ale
Diabla!
A TU SA DOSTÁVAME K JADRU VECI V PODOBENSTVE O TALENTOCH:
• Ježiš je Boží Syn – a ako taký v živote žije a koná život a skutky Božieho Syna
(čiže poslanie a úrad kráľa, proroka a kňaza)
• Adresuje nám pozvanie: „Chceš byť Božím synom (dcérou)?“
• Kresťan je človek, ktorý odpovedá: „ÁNO, CHCEM!“
1
Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal? (1Co 4:7 SSV)
• A Ježiš na to: „Dobre teda! Tu máš moje „talenty“! Zverujem Ti zem a všetko
čo je na nej a Ja odchádzam. Postav sa teda na moje miesto a ukáž, že chceš,
vieš a dokážeš žiť a konať ako syn (dcéra) Boha!“2
o „Ale aby si sa nevyhováral, že to je nad Tvoje sily, nechám Ti tu
Pomocníka, svojho Ducha!3 On ťa naučí všetko, čo budeš k tejto práci
Božieho syna (dcéry) potrebovať!“
• BYŤ KRESŤANOM tak znamená mať účasť na KRISTOVOM POSLANÍ
(úrade) BOŽIEHO SYNA:
o KRÁĽ – vykonáva zverené poslanie od svojho Otca: „lebo som nezostúpil
z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.
(Joh 6:38 SSV)“; „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a
dokonať jeho dielo. (Joh 4:34 SSV)“
Kresťan: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.
(Joh 20:21 SSV)“
o PROROK – „38 On im odvetil: "Poďme inde, do susedných dedín, aby
som aj tam kázal, veď na to som prišiel." (Mar 1:38 SSV)“
Kresťan: „15 A povedal im: "Choďte do celého sveta a hlásajte
evanjelium všetkému stvoreniu. (Mar 16:15 SSV)“
o KŇAZ – „45 Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale
aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých." (Mar 10:45 SSV)“
Kresťan: „Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj
život. Aj my sme povinní dávať život za bratov. (1Jo 3:16 SSV)“; „a
vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho
telo, ktorým je Cirkev. (Col 1:24 SSV)“
• KTO SA OSVEDČÍ a ukáže, že naozaj túži a chce žiť a konať ako syn (dcéra)
Boha – a preto tak už žije a koná! – bude odmenený tým, po čom túžil: Božím
synovstvom!
• KTO SA NEOSVEDČÍ – a teda ukáže, že nechce a netúži byť a žiť ako Boží
syn a dcéra – nebude nútený žiť v Nebi ako syn Boží (dcéra Božia), ale bude mu
umožnené žiť ďaleko od Boha, uzatvorený v svojom sebectve a lenivosti – čiže
v Pekle.
A rozdiel je presne v tom:
2
Pán povedal: "Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený
pokrm? 43 Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. 44 Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad
všetkým, čo má. 45 Ale keby si ten sluha v srdci povedal: “Môj pán voľajako nejde,” a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť
a opíjať sa, 46 pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi
nevernými. (Luk 12:42-46 SSV)
3
Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám
povedal. (Joh 14:26 SSV)
• Boží synovia a dcéry túžia slúžiť svojmu Otcovi – a všetko, čím sú a čo majú,
prijímajú len ako zverené nástroje tejto služby. O ničom nehovoria, že je to
ich, že im to patrí4, nič si netúžia privlastniť, ale všetky „talenty“, ktoré im boli
zverené, vynakladajú „bez spreneverenia“ na to dielo, na ktoré sú určené: na
Božie Kráľovstvo! Ani seba samých nepovažujú za niečo, čo im patrí5, lebo sami
vedia, že – tak, ako Ježiš, ich Učiteľ – „od Boha vyšli a k Bohu sa vrátia“ (porov.
Jn 13,36) a teda: „Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi.
(Rom 14:8 SSV)“
• Naopak, nekresťania, si veci PRIVLASTŇUJÚ: žijú svoj život, užívajú si svoj
majetok, nechápu, prečo by svoje veci mali vynakladať na iných ľudí a na veci,
o ktorých hovorí Ježiš. Sú možno ochotní na Božie diela prispieť zo svojho – ale
ostatné si ponechávajú pre seba a využívajú a spotrebovávajú to pre seba
a považujú to za normálne a prirodzené, veď je to ich majetok, ich vlastníctvo,
ani ich nenapadne, že je to vlastne celkom obyčajná sprenevera…
OTÁZKA DO PRAXE:
Ako vnímate sami svoj život, majetok, čas, prostriedky,…:
• Ako niečo, čo vlastníte, je to Vaše, využívate a spotrebovávate to sami pre seba
– a niečím z toho občas veľkoryso prispejete na Božie diela?
• Alebo to všetko chápete ako „talenty“, ktoré Vám Boh zveril, aby ste ich
vynaložili na Jeho diela – pretože na ne sú určené – a aby ste ich tak múdro
spravovali a osvedčili tak svoju lásku, svoju vernosť a tak aj svoje postoje
Božích synov a dcér a túžbu byť nimi podľa vzoru Krista?
Odtiaľ aj ide „kresťanskej chudoby“:
• „Chudobný, ako to žiada evanjelium, je ten, kto má to, čo potrebuje pre život, na
vykonávanie svojej funkcie, svojich povinností. Zrieka sa však všetkého, čo by
bolo nadto, čo je zbytočné. S majetkom je to podobne ako s jedlom. Ako nie je
dovolené prejedať sa, tak sa nesmie zhromažďovať zbytočné.“ (Tomáš kardinál
Špidlík)
o Čiže na SEBA a SVOJU SPOTREBU si ponechávam to nevyhnutné
minimum („Chlieb náš každodenný…“), aby som tak maximum mohol
vynaložiť na Božie diela.
o Dalo by sa povedať, že oproti SZ akoby sa to obrátilo naopak:
4
A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho (Act 4:32 SSV)
A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe?
(1Co 6:19 SSV)
6
Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, (Joh 13:3 SSV)
5
V SZ som 10% vynaložil na Božie diela, 90% ostávalo mne ako
„nájomníkovi“ na Božej pôde…
V NZ som pozvaný vynaložiť 90% na Božie diela a pre seba si
ponechať nevyhnutných 10% „prevádzkových nákladov“,
pretože už nie som „nájomník“, ale „Boží syn (dcéra)“ – a teda
vlastne už pracujem na „vlastnom“ – porov.: „17 Ale ak sme deti, sme
aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia (Rom 8:17 SSV)“
ZÁVER:
Chceš byť ako Boh? Potom buď ako Boh, ži ako Boh, konaj to, čo Boh –
a v Bohu a skrze Boha ako Boh aj naozaj budeš!
Nechceš byť ako Boh? Nežiješ ako Boh? Stačí Ti byť „dobrým
človekom“ a „chodiť do kostola“? Prečo by Ťa potom Boh mal nútiť do
niečoho, čo nechceš? Nebudeš ako Boh!
Daniel v levovej jame (6,1–29)
REPETE OHNIVEJ PECE…
„Příběh vyprávěný v Da 6 je obdobou vyprávění v Da 3. Tam byli hrdiny tři Danielovi
přátelé odsouzení pro svou víru k trestu smrti upálením v ohnivé peci, zde j e hlavní
osobou sám Daniel, rovněž odsouzený pro svou víru, tentokrát k hození do lví jámy.
Osnova obou příběhů j e stejná: Obliba u krále, závistné osočení za pomoci zákona,
který je v rozporu s vírou v Hospodina, zachování věrnosti ve víře,odsouzení k smrti,
zázračné vysvobození Božím zásahem.“ (KKD)
• Dárius Médsky: „Darjaveš médský není historicky známá postava. … Úprava
textu dochovaného v Bibli zřejmě předpokládá, že Darjaveš médský vládl po pádu
Babylóna před perským Kýrem (srov. 6,29); předpokládaná časová návaznost je
vyjadřována i přiřazením 6,1 ke k. 5 ve starších vydáních Bible. O zničení
Babylóna Médy kupodivu hovoříil z 13,17 a Jr 51,11. Není ovšem vyloučeno, že
postava Darjaveše médského vděčí za svůj vznik vzpomínce na perského Dareia
I. (521-485 př. Kr.), který se zmocnil trůnu za zmatků po smrti Kambýsově.
Zorganizoval nově vládu v zemi a upevnil postavení perské říše, takže pozdější
generace jej mohly pokládat za zakladatele říše místo Kýra (551-529). Jeho
jméno se snadno mohlo stát ‚jménem' určitého typu panovníka bez ohledu na jeho
historickou totožnost. Uspořádání státní správy popsané ve vv. 2n vskutku
odpovídá státnímu zřízení zavedenému Dareiem I. perským. Hérodotos však mluví
pouze o 20 (nikoli 120) satrapech.“ (KKD)
• Dekrét o uctievaní kráľa: „Dekret, kterým by král byl prohlášen za jediného
prostředníka mezi bohy a lidmi, nemá zejména v prostředí, do něhož je kladen,
historické opodstatnění. Médští a perští vládcové nevystupovali s božskými
nároky a nevyžadovali kultické uctívání. To je známo spíše z egyptského a řeckořímského prostředí. Kniha Judit (3,8) připisuje božský nárok (dokonce se snahou
být jako jediný bůh) také Nebúkadnesarovi. Historické pozadí této knihy však je
nadobro sporné. Zato je známo, že velký nepřítel Judejců v 2. stol., Antiochos
IV. Epifanés, se pokládal za pozemské zjevení boha Baala-Šaméma
(ztotožňovaného s Diem olympským), a jako takový požadoval božskou úctu.-“
(KKD)
• Nezrušiteľný zákon: „Není také zcela jisté, do jaké míry odpovídá historické
skutečnosti zdůrazňovaná nezrušitelnost médských a perských zákonů, i když je
připomínána též v Est 1,19 8,8 a mluví o ní řecký historik Diodóros Sicilský ve
své Bibliothéké historiké (XVII. 30).“ (KKD)
• levová jama: „Bývalo zvykem zejména u asyrských králů, že chovali v zajetí lvy,
kteří jim příležitostně sloužili k loveckým zábavám“ (KKD)
• trest na hodnostároch a ich rodinách: „Lstiví žalobci byli potrestáni ve shodě s
mojžíšským zákonem pro křivé svědky (Dt 19,16-21): co připravovali Danielovi
stane se jim. Pro nás příliš tvrdé odsouzení jejich synů a žen spolu s nimi vychází
jednak z toho, že chtěli zcela vyhladit Danielovu památku, a proto je zcela
vyhlazena památka jejich (jsou odstraněni i ti, kteří by mohli být nositeli jejich
památky), jednak z toho, že rodina byla považována za duchovně i tělesně úzkou
pospolitost, kde vinou jednoho jsou nakaženi i druzí (srov. vk Joz 7,23-26).“
SOLIDARITA…
A tak ma pri tom poslednom napadli slová pápeža Benedikta XVI. k pôstu v roku
2012:
„Pánovi učeníci zjednotení v Kristovi skrze Eucharistiu žijú v spoločenstve, ktoré ich spája
navzájom ako údy jedného tela. To značí, že ten druhý ku mne patrí a jeho život, jeho spása
sa týka môjho života a mojej spásy. Dotýkame sa tu veľmi hlbokého prvku spoločenstva: náš
život je spojený s tými druhými v dobrom i v zlom: tak viny, ako aj skutky lásky majú i
spoločenský rozmer. V Cirkvi, ktorá je Kristovým mystickým telom, sa táto vzájomnosť
prejavuje tým, že spoločenstvo neprestajne robí pokánie a prosí o odpustenie za hriechy svojich
detí, ale sa aj vždy teší z nového svedectva čnosti a lásky, ktoré v ňom rozkvitlo, a oslavuje ho.
Svätý Pavol hovorí, nech sa „údy rovnako starajú jeden o druhý“ (1Kor 12, 25), lebo sme len
jedno telo. Na tejto spolupatričnosti sa zakladá láska k našim bratom a sestrám, ktorej
prejavom je dávanie almužny, predstavujúce spolu s modlitbou a pôstom typickú pôstnu prax.
Aj v konkrétnej starostlivosti o najchudobnejších môže každý kresťan vyjadriť svoju účasť
na jedinom tele, ktorým je Cirkev. Všímať si druhých tiež značí uznať dobro, ktoré v nich Pán
uskutočňuje a ďakovať s nimi za zázraky milosti, ktoré dobrý a všemohúci Boh naďalej koná vo
svojich deťoch. Keď kresťan spozná v druhom pôsobenie Ducha Svätého, musí sa z toho tešiť a
oslavovať nebeského Otca (porov. Mt 5, 16).“ (Benedikt XVI.)
• Niekedy chápeme spásu možno príliš „individualisticky“: JA sa spasím, JA
pracujem na SVOJEJ spáse,…
• … a neuvedomujeme si, že najmenej polovica Biblie (a zrejme „tá väčšia“ ☺)
hovorí o spáse vyvolení a podobne v kategóriách solidárneho spoločenstva:
národ, ľud, cirkev,…
• Znova to nadväzuje na tému „Božích synov“:
o nikto sa nespasí sám…
o … spasíme sa ale len ako privtelení ku Kristovi = k Cirkvi, ktorá
s Kristom a v Kristovi UŽ JE spasená – a my len a jedine s ňou, len
ako jej súčasť, ako úd jej tela!!!