docOchrana uprchlíků Průvodce mezinárodním uprchlickým právem
download 
Stížnost Transkript
Ochrana uprchlíků Průvodce mezinárodním uprchlickým právem
Ochrana uprchlík Pr vodce mezinárodním uprchlickým právem „Každý má právo žádat a užívat v jiných zemích azyl p ed pronásledováním.“ Všeobecná deklarace lidských práv, lánek 14(1) Tato p íru ka byla p ipravena z p ísp vk níže uvedených len parlamentu, p edstavitel Komise pro parlamentární, soudní a lidskoprávní otázky Meziparlamentní unie a její Komise na podporu respektování mezinárodního humanitárního práva: paní Beth Mugo (Ke a), pana Jim McKiemana (Austálie) a pana Ricardo Vasqueze (Argentina). Auto i: Kate Jastram a Marilyn Achiron, UNHCR Tým editor : UNHCR: Erika Feller, Irene Khan, Stéphane Jaquemet a Philippe Leclerc IPU: Anders B.Johnsson, Christine Pintat, Rogier Huizenga a Kareen Jabre Jazyk originální verze: angli tina 1 OBSAH Úvod Kapitola 1 Právní rámec systému mezinárodní ochrany uprchlík *** Kapitola 2 Role UNHCR *** Kapitola 3 Uznávání uprchlík *** Kapitola 4 Mezinárodní ochrana v praxi *** Kapitola 5 Poskytování alternativ vazby a ochrana uprchlík p ed *** diskriminací Kapitola 5 P istupování k mezinárodním nástroj m a p ijímání legislativy *** v oblasti jejich implementace Kapitola 7 Financování *** P íloha 1 Modelové nástroje p istoupení a následnictví *** P íloha 2 Slovní ek hlavních termín z oblasti poskytování ochrany *** P íloha 3 Pobo ky UNHCR ve sv t *** Další informace *** 2 Úvod P o celém sv t a po mnohá staletí p ijímaly spole nosti vyd šené a unavené cizince, ob ti pronásledování a násilí. Tuto humanitární tradici nabídky úto išt nyní asto vidíme na svých televizních obrazovkách, kdy války a rozsáhlá pronásledování plodí milióny uprchlík a vnit n p esídlených osob. Lidé stále prchají ve strachu o sv j život i svobodu, avšak vlády stát z nejr zn jších d vod zjiš ují, že je stále t žší slou it humanitární závazky a impulsy s domácími pot ebami a politickou realitou. Na po átku 21. století znamená ochrana uprchlík zachování solidarity s t mi nejohrožen jšími na sv t a zárove nalezení odpov di na výzvy jimž elí mezinárodní systém vytvo ený práv za tímto ú elem. Partne i v oblasti ochrany Ochrana uprchlík je primárn zodpov dností stát . Ú ad Vysokého komisa e OSN pro uprchlíky (United Nations High Commissioner for Refugees, UNHCR) b hem své padesátileté historie úzce spolupracoval s vládami jako se svými partnery v oblasti poskytování ochrany uprchlík m. Ve všech oblastech sv ta vlády velkoryse poskytovaly uprchlík m azyl a umož ovaly jim z stat do doby, kdy podmínky umožnily jejich bezpe ný a d stojný návrat dom . Vlády umožnily UNHCR práci na svém území a poskytovaly uprchlík m finan ní pomoc – jak v rámci svých vnitrostátních uprchlických program , tak prost ednictvím financování projekt UNHCR v oblasti zajiš ování ochrany a pé e. o Mezinárodní ochranu pot ebovalo v roce 2000 p ibližn 22 milión osob na p ti kontinentech. o Podle statistik jež má UNHCR k dispozici tvo í ženy asi 50,8% populace osob spadajících do oblasti zájmu UNHCR. o Asi 41% populace osob spadajících do oblasti zájmu UNHCR je mladší 18 let a 12% je mladší 15 let. o K lednu 2001 poskytovalo UNHCR ochranu a pomoc asi 5,2 milión m vnit n p esídlených osob po celém sv t . Stále v tší po et zemí po celém sv t umož uje trvalé usídlení uprchlík na svém území. Nabídkou naturalizace, p dy a/nebo umožn ním legálního zam stnání nabízejí vlády t chto zemí možnost nalézt trvalé ešení situace t ch uprchlík , pro které není možné zajistit ochranu v jejich domovských zemích nebo v zemích prvního azylu. Právní rámec podporující mezinárodní režim ochrany uprchlík byl vybudován státy. B hem let státy stvrdily své odhodlání poskytovat uprchlík m pomoc p istoupením k Úmluv o postavení uprchlík z roku 1951, základnímu kameni v oblasti ochrany uprchlík . Úmluva navržená a vypracovaná státy obsahuje seznam práv a povinností uprchlík a závazky stát , které k ní p istoupily. K zá í 2001 p istoupilo k Úmluv a/nebo jejímu Protokolu 141 stát . Padesát sedm zemí krom toho pomáhá vytvá et politiku UNHCR v oblasti poskytování ochrany a pomoci prost ednictvím své práce ve Výkonném výboru UNHCR. Ochrana v ohrožení P estože mezinárodní spole enství b hem posledního p lstoletí obecn rychle a velkoryse reagovalo na uprchlické krize, za aly se objevovat i znepokojující trendy. Zem , které d íve velkoryse otevíraly uprchlík m dve e, se za aly pokoušet tyto dve e p iv ít z obav p ed neohrani enou zodpov dností, napomáhání nekontrolované migraci, p evad stvím osob a ohrožením národní bezpe nosti. Skute né i vnímané zneužívání azylových systém a nelegální migrace také vedly n které státy k v tší obez etnosti v i žadatel m o azyl a 3 k obav , že finan ní zdroje se nedostávají k t m, kte í je pot ebují nejvíce. Uprchlík m byl odmítán p ístup k bezpe nému úto išti a byli vykazováni z azylových zemí. Ti, kte í se do potenciální azylové zem dostali, byli odmítáni a posíláni zp t bez možnosti požádat o azyl. Uprchlíci se stali také cílem násilných útok a zastrašování, z velké ásti proto, že byli vnímáni jako „jiní“ komunitami, kde se do asn usídlili. Nap tí mezi uprchlíky a místním obyvatelstvem propukalo, pokud byli uprchlíci vnímáni jako konkurenti v oblasti p írodních a ekonomických zdroj . Ozbrojení bojovníci se mohli voln vmísit mezi – a zdánliv beztrestn zastrašovat – civilisty hledající úto išt v uprchlických táborech. Vlády se stále ast ji uchylovaly k zadržování a umis ování osob nelegáln vstoupivších na jejich území do vazby, v etn žen a d tí, a mnozí z t chto lidí byli žadatelé o azyl. N které státy tak inily proto, aby odradily nebo odvrátily p íchozí od podání žádosti o azyl. N které z nich považují vazbu za efektivní zp sob jak se vypo ádat s nelegálními migranty, bez ohledu na jejich status žadatel o azyl v pr b hu zkoumání jejich totožnosti, otázek národní bezpe nosti a d vod jejich azylové žádosti, a mají za to, že tento p ístup usnad uje odsun osob, které nemají d vod z stat. N které azylové zem ve sv t za aly být znepokojeny ekonomickými a sociálními náklady azylového systému a snaží harmonizovat své azylové systémy áste n proto, aby se eliminovaly nerovnosti vzniklé na základ r zné úrovn možných nárok . N které sponzorské vlády bojují s náklady na sv j vlastní domácí systém pro p ijímání uprchlík a posuzování jejich žádostí a zárove dlouhodob podporují velké po ty uprchlík v jiných, mén bohatých oblastech. Rozvojové zem argumentují, že b emeno azylu není rozloženo rovnom rn ; zatímco ony hostí tisíce a n kdy i milióny uprchlík , bohatší zem omezují p ístup na svá území a snižují podporu zemím prvního azylu. UNHCR samo elí rozpo tovým omezením a bylo nuceno snížit po et svých pracovník i rozsah program . Zásadní role len parlamentu V tomto složitém prost edí mohou lenové parlamentu hrát p i ochran uprchlík a hledání ešení jejich problém zásadní úlohu. Jako v d í osobnosti a osoby p ijímající rozhodnutí mohou lenové parlamentu podporovat respekt v i uprchlík m ve svých volebních obvodech a podporovat informovanou diskusi o otázkách jejich ochrany. Jako osoby dohlížející na rozpo et stát mohou lenové parlamentu zajistit, aby národní azylový systém, stejn jako UNHCR (jediná mezinárodní agentura jež má mandát na ochranu uprchlík a podporování hledání ešení jejich problém ) mohly získat odpovídající a efektivní finan ní podporu. Jako tv rci legislativy mohou lenové parlamentu podporovat p istoupení k Úmluv z roku 1951 a k jejímu Protokolu z roku 1967 i k dalším relevantním mezinárodním a oblastním dohodám, jež dosud nebyly ratifikovány. Mohou také navrhnout a schválit národní uprchlickou legislativu kompatibilní s mezinárodní legislativou a platnými standardy a dohlížet na její realizaci. 4 Kapitola 1 Právní rámec systému mezinárodní ochrany uprchlík P ovinností stát je chránit své ob any. Pokud státy necht jí nebo nemohou poskytovat svým ob an m ochranu, m že docházet k závažnému porušování lidských práv jednotlivc , kte í jsou pak nuceni opustit své domovy (a asto i své rodiny) a hledat bezpe í v jiných zemích. Jelikož jim jejich domovské státy již neposkytují ochranu základních práv, vstupuje do situace mezinárodní spole enství, které zajiš uje, aby tato základní práva respektována byla. Ve složitém období po konci druhé sv tové války ustavilo Valné shromážd ní OSN Ú ad Vysokého komisa e OSN pro uprchlíky (UNHCR). Mandátem UNHCR je chránit uprchlíky a hledat pro n trvalá ešení. Aktivity této organizace mají základ ve struktu e mezinárodního práva a legislativních standard , kam pat í Všeobecná deklarace lidských práv z roku 1948 a ty i Ženevské úmluvy z roku 1949 o mezinárodním humanitárním právu, stejn jako ada mezinárodních a oblastních úmluv a deklarací, závazných i nezávazných, jež se specificky v nují ešení pot eb uprchlík . Mezinárodní legislativa a standardy Úmluva o postavení uprchlík z roku 1951 Úmluva o postavení uprchlík je základem mezinárodního uprchlického práva. Tato Úmluva definuje termín „uprchlík“ (viz strana *****9) a stanovuje minimální standardy pro zacházení s osobami, které postavení uprchlíka získají. Jelikož tato Úmluva vznikla v d sledku událostí druhé sv tové války, soust e uje se její definice uprchlíka na osoby nacházející se mimo svou zemi p vodu, které se staly uprchlíky v d sledku událostí z doby p ed 1. lednem 1951. S p íchodem nových uprchlických krizí na konci padesátých a na za átku šedesátých let se ukázalo jako nutné rozší it asový i geografický rozsah ženevské definice. Byl tedy vypracován a následn p ijat Protokol k Ženevské úmluv . Kdo je uprchlík? Podle Úmluvy o postavení uprchlík z roku 1951 je uprchlíkem osoba, která: o má opodstatn nou obavu z pronásledování kv li své - rase - náboženství - národnosti - p íslušnosti k ur ité sociální skupin , nebo - politickému názoru; o nachází se mimo svou zemi p vodu; o nem že/nechce využít ochrany své zem p vodu nebo se tam vrátit kv li své obav z pronásledování. Úmluva Organizace africké jednoty (Organization of African Unity, OAU) týkající se specifických aspekt uprchlické problematiky v Africe, oblastní úmluva p ijatá v roce 1969, p ipojila k definici uprchlíka obsažené v Úmluv z roku 1951 objektivn jší prvky, zejména: 5 o Každá osoba donucená opustit svou zemi p vodu kv li vn jší agresi, okupaci, zahrani ní nadvlád nebo událostem závažn narušujícím ve ejný po ádek v ásti nebo celé její zemi p vodu i státní p íslušnosti. V roce 1984 p ijala konference p edstavitel latinskoamerických vlád a významných právník Kartagenskou deklaraci. Podobn jako Úmluva OAU p ipojuje i Kartagenská deklarace k definici uprchlíka z Úmluvy z roku 1951 objektivn jší úvahu: o Osoby, které opustí svou zemi „protože jejich životy nebo svobody jsou ohroženy obecným násilím, zahrani ní agresí, vnit ním konfliktem,rozsáhlým porušováním lidských práv nebo jinými okolnostmi závažn narušujícími ve ejný po ádek“. Viz také Kapitola 4, Mají nárok na uprchlický status? N kolik zvláštních otázek. Protokol týkající se postavení uprchlík z roku 1967 Protokol o postavení uprchlík z roku 1967 je nezávislý na Úmluv z roku 1951 (i když s ní vnit n souvisí). Protokol odstra uje asová a geografická omezení obsažená v definici uprchlíka z roku 1951. Ženevská úmluva i Protokol spole n obsahují t i hlavní body: o základní definice uprchlíka spole n s podmínkami cesace a vylou ení z postavení uprchlíka; o právní postavení uprchlík v azylové zemi, jejich práva a povinnosti, v etn práva na ochranu proti násilnému návratu (refoulement) na území, kde by jejich život i svoboda byly v ohrožení (viz poznámka o non-refoulement, str. ****14). o závazky stát , v etn spolupráce s UNHCR, p i výkonu funkce této organizace a p i usnad ování jeho povinnosti dohlížet na aplikaci Úmluvy. P istoupením k Protokolu dávají státy souhlas s aplikací v tšiny lánk Úmluvy o uprchlících ( lánek 2 až 34) v p ípad všech osob spadajících pod definici uprchlíka uvedenou v Protokolu. V tšina stát však p esto dává p ednost ratifikaci Úmluvy i Protokolu. Státy tím znovu potvrzují, že jádro mezinárodního systému ochrany uprchlík tvo í oba dokumenty. „Konference vyzývá všechny vlády a leny parlamentu, aby si byli v domi své zodpov dnosti chránit uprchlíky a p ijímat ob ti politického pronásledování jak je definováno v Úmluv o postavení uprchlík z roku 1951.“ 78. konference Meziparlamentní unie, íjen 1987 „Výkonný výbor potvrzuje, že Úmluva o postavení uprchlík z roku 1951 a Protokol z roku 1967 z stávají základem mezinárodního uprchlického režimu.“ Výkonný výbor UNHCR, Záv r . 87(f), 1999. Povinnosti stát , jež p istoupily k Úmluv o uprchlících Obecným principem mezinárodního práva je, že každá smlouva je pro smluvní strany závazná a že musí být realizována v dobré ví e. Zem , které ratifikovaly Úmluvu o uprchlících, musí chránit uprchlíky na svém území podle podmínek této Úmluvy. Mezi ustanovení, která musí dodržovat státy jež p istoupily k Úmluv o uprchlících, pat í: o spolupráce s UNHCR – lánek 35 Úmluvy o uprchlících a lánek II Protokolu z roku 6 1967 obsahují souhlas smluvních stát spolupracovat s UNHCR p i výkonu jeho funkcí a zejména pomáhat UNHCR ídit realizaci ustanovení obsažených v t chto nástrojích. o informace o národní legislativ – státy, jež p istoupily k Úmluv o uprchlících souhlasí s tím, že budou generálního tajemníka OSN informovat o zákonech a postupech jež p ijaly v rámci zajišt ní aplikace Úmluvy. o vyn tí z principu reciprocity – pokud je podle zákona zem poskytnutí ur itého práva cizinci vázáno na podobné zacházení ze strany zem cizincovy p íslušnosti (reciprocita), nebude tento princip platit v p ípad uprchlík . Pojem reciprocity v jejich p ípad neplatí, jelikož nevyužívají ochrany svého domovského státu. Státy, které p istoupily k Úmluv o postavení uprchlík a/nebo Protokolu z roku 1967 z roku 1951* Do zá í 2001 p istoupilo 141 stát . (*vstoupila v platnost 22. dubna 1954) Albánie Alžírsko Angola Antigua a Barbuda Argentina Arménie Austrálie Ázerbajdžán Bahamy Belgie Belize B lorusko Benin Bolivie Bosna a Hercegovina Botswana Brazílie Bulharsko Burkina Faso Burundi Bývala jugoslávská rep. Makedonie Cape Verde ad eská republika ile ína Dánsko Demokratická republika Kongo Dominika Dominikánská republika Džibuti Egypt Ekvádor Estonsko Etiopie Fidži Filipíny Finsko Francie Gabon Gambie Ghana Grenadiny Gruzie Guatemala Guinea Guinea-Bissau Haiti Honduras Chorvatsko Irán Irsko Island Itálie Izrael Jamajka Japonsko Jemen Jižní Afrika Jugoslávie Kambodža Kamerun Kanada Kazachstán Ke a Kolumbie Korejská republika Kostarika Kypr Kyrgyzstán Litva Lichnštejnsko Lucembursko Madagaskar Ma arsko Malawi Mali Malta Maroko Mauretánie Mexiko Monako Mozambik Namibie N mecko Niger Nigérie Nikaragua Nizozemí Norsko Nový Zéland Panama Papua Nová Guinea Paraguay Peru Pob eží slonoviny Polsko Portugalsko Rakousko Rovníková Guinea Rumunsko Ruská federace Rwanda ecko Salvador Samoa Sao Tome a Principe Senegal Seychelly Sierra Leone Slovensko Slovinsko Somálsko Spojené státy americké St edoafrická republika Súdán Surinam Svatý Vincent a Swaziland Šalamounovy ostrovy Špan lsko Švédsko Švýcarsko Tádžikistán Tanzanie Togo Trinidad a Tobago Tunisko Turecko Turkmenistán Tuvalu Uganda Uruguay Vatikán Velká Británie Venezuela Zambie Zimbabwe 7 „Výkonný výbor vyzývá státy a UNHCR, aby i nadále prosazovaly (kde je to vhodné) regionální iniciativy na ochranu uprchlík a hledání trvalých ešení a aby zajistily, že vzniklé oblastní standardy budou pln odpovídat všeobecn uznávaným standard m v oblasti ochrany a reagovat na konkrétní podmínky v regionu a pot eby v oblasti ochrany.“ Výkonný výbor UNHCR, Záv r . 81(k), 1997 Oblastní zákony a standardy Úmluva Organizace africké jednoty (OAU) o specifických aspektech uprchlických problém v Africe Konflikty, které doprovázely konec koloniální éry v Africe, vedly k následným rozsáhlým pohyb m uprchlík . Tato masivní p esídlení osob vedla k vypracování a p ijetí nejen Protokolu z roku 1967, ale v roce 1969 také k p ijetí Úmluvy OAU o specifických aspektech uprchlických problém v Africe. P i prohlášení, že Úmluva o uprchlících z roku 1951 je „základním a všeobecným nástrojem týkajícím se postavení uprchlík “, je Úmluva OAU k dnešnímu dni jedinou právn závaznou oblastní smlouvou o uprchlících. Pravd podobn nejvýznamn jší p ínosem Úmluvy OAU je její definice uprchlíka (viz box na stran ****9). Úmluva OAU sleduje definici uprchlíka obsaženou v Úmluv z roku 1951, avšak zahrnuje i další, objektivn jší úvahy: uprchlíkem je každá osoba, která je donucena opustit svou zemi kv li „vn jší agresi, zahrani ní nadvlád nebo událostem vážn narušujícím ve ejný po ádek bu v ásti nebo v celé zemi její státní p íslušnosti.“ To znamená, že osoby prchající p ed civilními nepokoji, rozsáhlým násilím a válkou mají právo žádat o uprchlický status v zemích, které k této Úmluv p istoupily, bez ohledu na to, zda mají oprávn ný strach z pronásledování. Státy, které p istoupily k Úmluv OAU o uprchlících Stav ze zá í 2001 (Úmluva vstoupila v platnost 20. ervna 1974) Alžírsko, Angola, Benin, Botswana, Burkina Faso, Burundi, Cape Verde, ad, Demokratická republika Kongo, Egypt, Ghana, Guinea Bissau, Guinea, Jižní Afrika, Kamerun, Ke a, Kongo, Lesotho, Libérie, Lybijská arabská džamahírie, Malawi, Mali, Maroko, Mauretánie, Mozambik, Niger, Nigérie, Pob eží slonoviny, Rovníková Guinea, Rwanda, Senegal, Seychelly, Sierra Leone, St edoafrická republika, Súdán, Swaziland, Tanzanie, Togo, Tunisko, Uganda, Zambie a Zimbabwe. Kartagenská deklarace V roce 1984 byla do kolumbijské Kartageny svolána konference vládních zástupc a významných latinskoamerických právník majících diskutovat o mezinárodní ochran uprchlík v oblasti. Toto shromážd ní p ijalo dokument, jenž vešel ve známost jako Kartagenská deklarace. Deklarace doporu uje, aby definice uprchlíka používaná v této oblasti zahrnovala definici obsaženou v Úmluv o uprchlících z roku 1951 a vztahovala se také na osoby, které opustily svou zemi „protože jejich životy, bezpe nost nebo svoboda byly ohroženy obecným násilím, zahrani ní agresí, vnit ním konfliktem, rozsáhlým porušováním lidských práv nebo jinými okolnostmi vážn narušujícími ve ejný po ádek.“ P estože tato Deklarace není pro státy právn závazná, v tšina latinskoamerických zemí v praxi tuto definici aplikuje; n které z nich p ejaly tuto definici i do své národní legislativy. 8 Deklarace byla schválena Organizací amerických stát (OAS), Valným shromážd ním OSN a poradenských Výkonným výborem UNHCR. Princip non-refoulement Právo uprchlíka na ochranu p ed násilným návratem, neboli refoulement, je stanoveno v Úmluv o postavení uprchlík z roku 1951. „Žádný smluvní stát nevyhostí ani nenavrátí (´refouler´) uprchlíka jakýmkoliv zp sobem na hranice oblasti, kde by jeho život i svoboda mohly být v ohrožení kv li jeho rase, náboženství, národnosti, p íslušnosti k ur ité sociální skupin nebo politickému názoru.“ ( lánek 33, odst. 1) Refoulement je zakázán také (explicitn i interpretací) Úmluvou proti mu ení a jinému krutému nebo ponižujícímu zacházení nebo trestu ( lánek 3), tvrtou ženevskou úmluvou z roku 1949 ( lánek 45, odst. 4), Mezinárodní úmluvou o ob anských a politických právech ( lánek 7), Deklarací o ochran všech osob p ed násilným zmizením ( lánek 8) a Principy efektivní ochrany a vyšet ení nelegálních, svévolných a okamžitých poprav (princip 5). Refoulement je dále zakázán, explicitn i interpretací, adou regionálních nástroj z oblasti lidských práv, v etn Evropské úmluvy o ochran lidských práv a základních svobod ( lánek 3), Americké úmluvy o lidských právech ( lánek 22), Úmluvy OAU o uprchlících ( lánek II) a Káhirskou deklarací o ochran uprchlík a p esídlených osob v arabském sv t ( lánek 2). Všeobecn p ijímanou skute ností je, že zákaz refoulement je sou ástí zvykového mezinárodního práva. To znamená, že i státy jež nep istoupily k Úmluv o uprchlících musí princip non-refoulement respektovat. Státy mají podle Úmluvy o uprchlících a podle mezinárodního zvykového práva povinnost respektovat princip non-refoulement. V p ípad , že je tento princip porušen nebo takové porušení hrozí, reaguje UNHCR intervencí u p íslušných ú ad a, pokud to považuje za nutné, informuje ve ejnost. Za ur itých okolností mohou osoby jimž refoulement hrozí využít relevantní mechanismy v oblasti lidských práv, jako nap . mechanismy Komise proti mu ení (viz odkaz na tyto mechanismy v oblasti lidských práv na stran ****17). Rezoluce Valného shromážd ní OSN Deklarace o teritoriálním azylu z roku 1967 V roce 1967 p ijalo Valné shromážd ní OSN Deklaraci o teritoriálním azylu adresovanou stát m. Deklarace zd raz uje, že p iznání azylu je mírový a humanitární akt jež nem že být považován za nep átelský žádným jiným státem, a poznamenává, že je povinností azylové zem posoudit podanou azylovou žádost. 9 Azyl „Každý má právo hledat a užívat v jiných zemích azylu p ed pronásledováním.“ Všeobecná deklarace lidských práv, lánek 14, odst. 1 Jak potvrzuje Úmluva OAU, Kartagenská deklarace a Deklarace OSN o teritoriálním azylu z roku 1967, p iznání azylu je humanitárním a politickým aktem. Termín „azyl“ není v mezinárodním právu definován; stal se však sjednocujícím termínem pro souhrn ochrany poskytované danou zemí uprchlík m na jejím území. Azyl znamená, p inejmenším, základní ochranu – tj. zákaz násilného vrácení (refoulement) na hranice oblasti, kde by svoboda i život uprchlíka mohly být ohroženy – na do asné období s možností z stat v hostitelské zemi do doby, než bude nalezeno ešení mimo tuto zemi. V mnoha zemích však termín „azyl“ znamená mnohem víc a zahrnuje v sob práva stanovená v Úmluv z roku 1951 a n kdy rozsah t chto práv i p ekra uje. Záv ry Výkonného výboru UNHCR Výkonný výbor UNHCR (Executive Committee, ExCom) radí Vysokému komisa i p i výkonu jeho/její funkce (viz Kapitola 2). Každoro ní Záv ry p ijímané Výkonným výborem jsou p ijímány na základ konsensu v reakci na konkrétní otázky v oblasti ochrany a tvo í sou ást rámce režimu mezinárodní uprchlické ochrany. Záv ry Výkonného výboru p edstavují dohodu více než 50 zemí majících rozsáhlé zkušenosti a velký zájem o ochranu uprchlík . Tyto a další zem se asto odvolávají na Záv ry Výkonného výboru p i p íprav vlastních zákon a pravidel. Základní práva v oblasti ochrany uprchlík V tšina práv zásadních pro ochranu uprchlík je zárove základním právem uvedeným ve Všeobecné deklaraci lidských práv z roku 1948. o Právo na život, svobodu a bezpe nost osoby. o Právo hledat a využívat azyl. o Ochrana p ed mu ením nebo krutým, nelidským nebo ponižujícím zacházením nebo trestem. o Ochrana p ed otroctvím nebo nevolnictvím. o Uznání osoby p ed zákonem o Svoboda myšlení, sv domí a náboženství. o Ochrana p ed svévolným zat ením a vazbou. o Ochrana p ed svévolným zasahováním do soukromí, domova a rodiny. o Svoboda názoru a projevu. o Právo na vzd lání. o Právo ú astnit se kulturního života spole enství. Viz také box o non-refoulement, strana *****14 Národní zákony a standardy P ijetí národní uprchlické legislativy založené na mezinárodních standardech je klí em pro posilování azylu, zefektivn ní ochrany a pro poskytování základny p i hledání ešení situace uprchlík . Za len ní mezinárodního práva do národní legislativy je zvláš d ležité v oblastech, kde Úmluva o uprchlících ml í, nap . v oblastech postup p i azylovém ízení. 10 Zvláštní postupy OSN pro lidská práva ve prosp ch uprchlík Komise OSN pro lidská práva, orgán sestávající se ze 53 lenských stát , dal vzniknout r zným mechanism m pro šet ení témat z oblasti lidských práv a situací v zemích p vodu. Jedním z rys t chto postup je, že umož ují akci bez ohledu na to, zda daný stát je smluvní stranou mezinárodních smluv z oblasti lidských práv i ne. V rámci zvláštních procedur je Komisi na jejím výro ním zasedání v Ženev p edložena studie p íslušné situace v oblasti lidských práv. Na základ n kolika z nich je možné vydat naléhavou výzvu založenou na p ísn humanitárních základech. Co se tý e uprchlík , m že být vzato v úvahu následující: Zvláštní zpravodajové nebo speciální orgány Komise OSN mohou intervenovat u doty né vlády, aby bylo zabrán no vystavování uprchlík , žadatel o azyl i vnit n p esídlených osob bezprost ednímu nebezpe í porušování lidských práv nebo v reakci na tvrzení o existenci takovýchto porušování práv. Pokud se jedná o situaci bezprost edního porušování principu non-refoulement, m že být v ur itých p ípadech zvlášt relevantní využít mandátu následujících p edstavitel : o Zvláštní zpravodaj OSN o mu ení o Zvláštní zpravodaj OSN o okamžitých popravách o Pracovní skupina OSN o násilných zmizeních. lenové parlamentu mohou využít a p isp t k výše uvedeným postup m následujícím zp sobem: o Poskytováním informací (v rámci relevantních postup ) o situaci uprchlík , vnit n p esídlených osob a žadatel o azyl. o Žádostí o intervenci prost ednictvím relevantní tematické procedury má-li být jednotlivec (nebo skupina) poslán zp t do zem v rozporu s principem nonrefoulement nebo je-li svévoln zadržen. Je t eba mít na pam ti, že takové situace mohou být ešeny pouze tou zemí nebo tematickým mechanismem, jehož mandát se na daný typ porušování práv bezprost edn vztahuje. o Naléháním na vlastní vládu, aby vyhov la žádosti o informace i naléhavé výzv vydané v rámci zvláštních procedur. Mezinárodní humanitární právo Mezinárodní humanitární právo stanoví, že ob ti ozbrojených konflikt , a už se jedná o p esídlené osoby nebo ne, by m ly být respektovány, chrán ny p ed následky války a m la by jim být poskytnuta nestranná pomoc. Jelikož mnozí uprchlíci se ocitají uprost ed mezinárodního nebo vnit ního ozbrojeného konfliktu, je uprchlické právo asto úzce spojeno s právem humanitárním. tvrtá ženevská úmluva o ochran civilist b hem války (1949) obsahuje lánek zabývající se specificky uprchlíky a p esídlenými osobami ( lánek 44). Dodate ný protokol . I (1977) stanovuje, že uprchlíci a p esídlené osoby mají být chrán ny v rámci ustanovení ásti I a III tvrté ženevské úmluvy. Legislativa v oblasti lidských práv a uprchlická legislativa Mezinárodní uprchlická legislativa práv je sou ástí širší mozaiky mezinárodní legislativy v oblasti lidských práv. Legislativa v oblasti lidských práv p edstavuje široký rámec, v jehož kontextu by m la být ustanovení uprchlického práva vnímána. Mezinárodní úmluva o 11 ob anských a politických právech bývá interpretována jako zákaz návratu do situace, kdy hrozí mu ení. Tém všechna její ustanovení se navíc vztahují na osoby jiné než na státní p íslušníky. Uprchlíci mají nárok na dv vzájemn se p ekrývající množiny práv p iznávané jim jako jednotlivc m a garantované jim v rámci mezinárodních lidskoprávních standard a národní legislativy, a na specifická práva související s jejich uprchlickým statusem. Zvlášt významnou roli v mezinárodním uprchlickém právu hrají dv mezinárodní dohody z oblasti lidských práv: o Úmluva proti mu ení a jinému krutému, nelidskému nebo ponižujícímu zacházení i trestu stanovuje ochranu p ed refoulement, neboli násilným návratem, do situací, kde hrozí výrazné riziko mu ení. Ustanovení Úmluvy proti mu ení o nonrefoulement je absolutní, na rozdíl od ustanovení o non-refoulement podle Úmluvy o uprchlících, jež vyžaduje souvislost ochrany se strachem z pronásledování kv li rase, náboženství, národnosti, p íslušnosti k ur ité sociální skupin nebo politickému p esv d ení. Z ustanovení o non-refoulement Úmluvy proti mu ení navíc nejsou p ípustné žádné výjimky. Na rozdíl od Úmluvy o uprchlících neobsahuje Úmluva proti mu ení žádná ustanovení vylu ující pachatele zvlášt závažných zlo in nebo jiných osob z možnosti poskytnutí ochrany. o Úmluva o právech dít te, ke které p istoupily tém všechny státy sv ta, se vztahuje na všechny d ti bez rozdílu, v etn d tí uprchlík a žadatel o azyl. Úmluva specificky stanovuje, že každé dít žádající o postavení uprchlíka má právo na ochranu a humanitární pomoc p i platnosti všech práv stanovených v této Úmluv a v dalších dohodách, k nimž doty ný stát p istoupil. Avšak humanitární právo m že chránit uprchlíky pouze tam, kde toto právo platí, tj. v situacích mezinárodního nebo vnit ního ozbrojeného konfliktu. Prchá-li uprchlík p ed ozbrojeným konfliktem, avšak získá azyl v zemi jež není do mezinárodního nebo vnit ního ozbrojeného konfliktu zapojena, nebude se na tohoto uprchlíka humanitární právo vztahovat. (Více informací o humanitárním právu obecn naleznete v dokumentu Respektování mezinárodního humanitárního práva, p íru ka pro leny parlamentu . 1, 1999). Co mohou d lat parlamenty a lenové parlamentu Parlamenty a lenové parlamentu hrají velmi d ležitou roli p i zajiš ování ochrany uprchlík – jak v oblasti legislativy, tak v praxi. Klí ové jsou v této souvislosti následující kroky: Za len ní principu non-refoulement Princip non-refoulement by m l být za len n do národní legislativy. Aby toto bylo možné, musí zákony týkající se vstupu cizinc a hrani ní kontroly odrážet rozdíl mezi osobou žádající o azyl a jinými lidmi, kte í se mohou snažit do zem vstoupit z jiných d vod . M že být tedy zapot ebí p ehodnocení národní legislativy v oblasti p ist hovalectví. Žadatel m o azyl by m la být nabídnuto spravedlivé a efektivní ízení, v rámci kterého mohou p ednést svou azylovou žádost. Rozší ení definice uprchlíka Parlamenty a lenové parlamentu mohou zvážit zapracování rozší ené definice uprchlíka (nap íklad té jež je obsažena v Úmluv OAU a Kartagenské deklaraci) do své národní legislativy. lenové parlamentu mohou také chtít p ehodnotit situaci vnit n p esídlených 12 osob ve své zemi (jsou-li takové), usnadnit jejich ochranu a upozornit na jejich situaci mezinárodní spole enství. P istoupení k mezinárodním úmluvám (viz také Kapitola 6) Vlády by m ly být podporovány ve snaze p ijmout opat ení sm rem k ratifikaci Úmluvy o uprchlících a Protokolu, pokud tak již neu inily. Je vhodné zvážit také p istoupení k mezinárodním dohodám z oblasti lidských práv souvisejících s ochranou uprchlík , zejména k Úmluv proti mu ení a Úmluv o právech dít te, a k mezinárodním dohodám v oblasti humanitární legislativy. Na oblastní úrovni platí, že africké zem , které zatím Úmluvu OAU neratifikovaly, by m ly zvážit možnost p istoupit k této Úmluv . Regionální lidskoprávní dohody v Africe, Evrop , Jižní a Severní Americe také nabízejí standardy relevantní v oblasti ochrany uprchlík . Zem v t chto oblastech by m ly zvážit možnost jejich ratifikace. P ehodnocení výhrad a restriktivních interpretací Platnost výhrad a restriktivních interpretací by m la být pravideln p ehodnocována. Nejsou-li v tomto ohledu p ijata opat ení vládní exekutivou, mohou lenové parlamentu vznést v i k vlád dotaz nebo dokonce p edložit návrh takovéhoto opat ení. Realizace mezinárodních standard Krom výše uvedených dohod je možné najít inspiraci u ady orgán pracujících s mezinárodními standardy – v etn záv r a sm rnic p ijímaných Výkonným výborem UNHCR a p ipravených UNHCR v ad otázek týkajících se uprchlík – p i p íprav národních systém ochrany uprchlík . UNHCR m že poskytnout len m parlamentu pomoc poskytnutím informací o t chto standardech a prost ednictvím p ipomínek k navrhované legislativ . Podpora spolupráce s UNHCR lenové parlamentu mohou zajistit, aby jejich vlády poskytly UNHCR informace o po tu a podmínkách uprchlík na národním území, o realizaci Úmluvy o uprchlících a o platných zákonech, pravidlech a sm rnicích týkajících se uprchlík . lenové parlamentu mohou také požádat UNHCR o názor v oblastech souvisejících s ochranou uprchlík , v etn navrhované nebo p ipravované legislativy, soudních p ípad a politických rozhodnutí. Jelikož UNHCR má pobo ky v tém 120 zemích sv ta (viz P íloha . 3), mohou lenové parlamentu ve v tšin zemí kontaktovat pobo ku UNHCR v hlavním m st své zem . 13 Kapitola 2 Role UNHCR J ako humanitární a nepolitická organizace má UNHCR od OSN mandát chránit uprchlíky a pomáhat jim najít ešení jejich situace. Jelikož složitost problému p esídlení b hem posledního p lstoletí vzrostla, muselo se rozr st i UNHCR, aby bylo schopné se s úkolem vypo ádat. Tato organizace, založená v roce 1950, se zm nila z relativn malé, specializované agentury s p edpokládanou dobou existence t i roky v organizaci s více než 4.000 zam stnanci, s pobo kami v tém 120 zemích sv ta a ro ním rozpo tem jedné miliardy dolar . Krom právní ochrany nabízí UNHCR v sou asné dob i materiální pomoc b hem rozsáhlých krizových situací - bu p ímo nebo prost ednictvím svých partnerských organizací. B hem prvních padesáti let své existence UNHCR pomohlo a poskytlo ochranu více než 50 milión m lidí a za svou práci dvakrát obdrželo Nobelovu cenu míru. Na mezinárodní úrovni prosazuje UNHCR smlouvy týkající se ochrany uprchlík a monitoruje dodržování mezinárodního uprchlického práva vládami. Pracovníci UNHCR pomáhají p i realizaci uprchlického práva všem initel m zapojeným do ochrany uprchlík v etn p íslušník hrani ní kontroly, noviná , nevládních organizací, soudc a vysokých vládních initel . Na praktické úrovni chrání pracovníci UNHCR uprchlíky prost ednictvím ady aktivit – prost ednictvím reakce na nouzové situace, p esun uprchlických tábor sm rem od hrani ních oblastí pro zlepšení bezpe nostních podmínek, zajišt ním konzultace uprchlických žen p i rozhodování o systému distribuce potravin a sociálních služeb, sjednocováním rozd lených rodin, poskytováním informací uprchlík m o podmínkách panujících v jejich zemi p vodu tak, aby mohli p ijmout informované rozhodnutí o svém návratu, dokumentací pot eb uprchlík v oblasti p esídlení do jiné azylové zem , návšt v vazebních st edisek a poskytováním poradenství vládám v oblasti p ípravy uprchlického práva, pravidel a praxe. UNHCR hledá dlouhodobá ešení situace uprchlík tím, že uprchlík m pomáhá vrátit se do jejich zem p vodu (pokud tamní situace návrat umož uje), integrovat se v azylových zemích nebo p esídlit do jiných azylových zemí. Mandát UNHCR Úmluva o uprchlících a Protokol k této Úmluv poskytuje stát m právní základ pro ochranu uprchlík . UNHCR dává mandát poskytovat mezinárodní ochranu uprchlík m a hledat trvalá ešení jejich problém jeho Statut schválený Valným shromážd ním OSN v prosinci 1950. Tento Statut stanovuje funkce Vysokého komisa e, v etn jeho/její pravomoci chránit uprchlíky zp sobem definovaným v podobné (i když ne totožné) Úmluv o uprchlících. Od té doby rozší ilo Valné shromážd ní mandát UNHCR tak, že se nyní vztahuje i na osoby, o kterých se Úmluva o uprchlících ani Protokol nezmi ují. N které z nich jsou známé jako „mandátní“ uprchlíci, ostatní jsou nap íklad navrátilci, osoby bez státního ob anství a vnit n p esídlené osoby. Mandát UNHCR je tedy nyní zna n rozsáhlejší než povinnosti stát , které p istoupily k Úmluv a Protokolu. Jeden z úkol , s nímž se dnes potýkají uprchlíci a azylové zem , se týká p ekonávání „mezer v ochran “ v situacích, kdy se UNHCR snaží chránit osoby ve 1 vztahu ke kterým státy neuznávají, že by k nim m ly povinnosti podle n které z úmluv o uprchlících. Srovnání Statutu UNHCR a Úmluvy o uprchlících a Protokolu Statut slouží jako ústava UNHCR. Stanoví funkce a povinnosti Vysokého komisa e a obsahuje také definici osob, v jejichž prosp ch m že Vysoký komisa jednat. Tato definice byla rozší ena prost ednictvím r zných rezolucí Valného shromážd ní OSN. Úmluva o uprchlících je mezinárodní dohoda, která je pro signatá ské státy závazná. Specifikuje práva a povinnosti osob uznaných jako uprchlíci podle definice obsažené v Úmluv . Mandátní uprchlíci jsou osoby považované UNHCR za uprchlíky podle Statutu UNHCR nebo podle širšího mandátu p iznaného Valným shromážd ním. P iznání postavení uprchlíka Ú adem Vysokého komisa e OSN pro uprchlíky není závislé na tom, zda azylová zem je signatá ským státem Úmluvy o uprchlících nebo Protokolu. Konven ní uprchlíci jsou osoby uznané jako uprchlíci ú ady státu, který ratifikoval Úmluvu o uprchlících a/nebo Protokol. Jako takoví mají nárok na práva a výhody, které se tento stát zavázal uprchlík m poskytovat. Osoby spadající do oblasti zájmu UNHCR „Osoby spadající do oblastí zájmu UNHCR“ jsou osoby, jejichž ochrana a pot eby jsou zájmem UNHCR. Pat í mezi n : o uprchlíci podle Úmluvy o uprchlících; o osoby prchající p ed konfliktem nebo závažným narušením ve ejného po ádku (tj. uprchlíci podle definice Úmluvy OAU a Kartagenské deklarace); o navrátilci (tj. bývalí uprchlíci); o osoby bez státního ob anství; o vnit n p esídlené osoby (v n kterých situacích). Pravomoc UNHCR jednat v jejich prosp ch je založena bu na Úmluv z roku 1951 a Úmluv OAU/Kartagenské deklaraci nebo na rezolucích Valného shromážd ní OSN. Zvláštní p ípad Palestinc Organizace OSN pro pomoc palestinským uprchlík m na Blízkém Východ (United Nations Relief and Work Agency, UNRWA) vznikla v roce 1948 na pomoc t m Palestinc m, kte í byli vyhnáni z domova p i vzniku státu Izrael. UNRWA, která p sobí v Jordánsku, Libanonu, Sýrii, Gaze a na Západním b ehu, registruje více než t i milióny Palestinc . UNRWA definuje palestinské uprchlíky jako osoby (a potomky t chto osob), které žily v Palestin dva roky p ed vypuknutím nep átelských akcí v roce 1948 a které v d sledku tohoto konfliktu p išly o sv j domov a živobytí. UNRWA nezískala mandát chránit palestinské uprchlíky; tato zodpov dnost byla implicitn ponechána zemím, kde tito lidé našli úto išt . Navíc, jelikož se již nacházeli pod ochranou jedné z agentur OSN, byli tito Palestinci vylou eni z mandátu UNHCR v dob jeho vzniku v roce 1950. Palestinci nacházející se mimo oblast p sobnosti UNRWA však pod mandát UNHCR spadají. 2 Právní status Palestinc je r zný – podle data jejich p esídlení ( i data p esídlení jejich rodi /prarodi ) i podle místa jejich sou asného pobytu. Asi 850.000 Palestinc má v sou asné dob izraelské ob anství (ti, kte í v novém stát Izrael z stali po roce 1948, a jejich potomci). Neznámý po et Palestinc také získal ob anství zemí mimo oblast Blízkého východu. Jediným arabským státem hostícím palestinské uprchlíky, který významnému po tu Palestinc p iznal své ob anství, je Jordánsko. Postavení ostatních je p inejlepším nejasné a mnoho Palestinc žije v nesnesitelných podmínkách. Osoby bez státního ob anství Osoba bez státního ob anství je lov k, který podle legislativy žádného státu není považován za státního p íslušníka tohoto státu. Taková osoba m že (ale nemusí) být uprchlíkem. Na celém sv t se nachází asi jeden milión osob bez státního ob anství. V roce 1996 vyzvalo Valné shromážd ní OSN UNHCR, aby prosazovalo p ijetí dvou mezinárodních úmluv o osobách bez státního ob anství a aby poskytovalo vládám technické a právní poradenství v oblasti legislativy o ob anství. UNHCR tedy s vládami spolupracuje p i p íprav legislativy v oblasti státního ob anství, pomáhá p i koordinaci vznikajících právních systém , poskytuje poradenství a pomoc v p ípadech jednotlivc i skupin osob bez státního ob anství a pomáhá p i vyjednávání dohod souvisejících s problematikou osob bez státního ob anství. Práce UNHCR s lidmi bez státního ob anství je založena na souvislosti mezi problémem osob bez státní p íslušnosti a p esídlením. Pro ilustraci: o P esídlení m že vést ke ztrát státního ob anství (nap íklad je-li p esídlení doty né osoby následováno nebo doprovázeno zm nami územních hranic). o P esídlení m že být d sledkem ztráty státního ob anství (jsou-li osoby, které státní ob anství ztratily, nuceny opustit místo svého obvyklého pobytu). o Ztráta státního ob anství m že být p ekážkou vy ešení problém uprchlíka (nap íklad pokud zem odmítnou p ijmout zp t bývalého uprchlíka s poukazem na chyb jící ob anství). Situace osob bez státního ob anství je problém, který by státy m ly ešit. Vlády musí p ijmout kroky zajiš ující, že práva a výhody ob anství nebudou odebrány celé ásti populace, jejíž p íslušníci mohou demonstrovat skute ný a efektivní vztah k této zemi a kte í by se jinak, bez zásahu tohoto státu, stali osobami bez státního ob anství. „Výkonný výbor znovu potvrzuje význam práva na státní ob anství a vyzývá státy k p ijetí všech nutných opat ení na prevenci/snížení výskytu osob bez státního ob anství, v etn p ijetí opat ení v rámci národní legislativy a, je-li to vhodné, p istoupení k Úmluv o osobách bez státního ob anství a její aplikaci“. Záv r Výkonného výboru UNHCR . 85(m), 1998. Do zá í 2001 p istoupily k Úmluv z roku 1954 (jež vstoupila v platnost 6. ervna 1960) následující státy: Alžírsko, Antigua a Barbuda, Argentina, Arménie, Austrálie, Ázerbajdžán, Barbados, Belgie, Bolívie, Bosna a Hercegovina, Botswana, Brazílie, Bývalá jugoslávská republika Makedonie, ad, Dánsko, Ekvádor, Fidži, Finsko, Francie, Guatemala, Guinea, Chorvatsko, Irsko, Itálie, Izrael, Jugoslávie, Kiribati, Korejská republika, Kostarika, Lesotho, Libérie, Litva, Lotyšsko, Lucembursko, Libyjská arabská džamahírie, Madagaskar, Mexiko, 3 N mecko, Nizozemí, Norsko, ecko, Slovensko, Slovinsko, Spojené království Velké Británie a Severního Irska, Svatý Vincent a Grenadiny, Swaziland, Špan lsko, Švédsko, Trinidad a Tobago, Tunisko, Uganda, Zambie a Zimbabwe. Do zá í 2001 p istoupily k Úmluv z roku 1961 (jež vstoupila v platnost 13. prosince 1975) následující státy: Arménie, Austrálie, Ázerbajdžán, Bolívie, Bosna a Hercegovina, ad, Dánsko, Guatemala, Irsko, Kanada, Kiribati, Kostarika, Lotyšsko, Libyjská arabská džamahírie, N mecko, Niger, Nizozemí, Norsko, Rakousko, Slovensko, Spojené království Velké Británie a Severního Irska, Swaziland, Švédsko, Tunisko. Vnit n p esídlené osoby Odhaduje se, že na celém sv t žije asi 20-25 milión osob p esídlených v rámci hranic svého vlastního státu. Tito lidé opustili své domovy ( asto b hem ob anské války apod.), avšak nehledají úto išt v jiných zemích. Obecn vzato mají vnit n p esídlené osoby stejné pot eby v oblasti ochrany jako uprchlíci, avšak jelikož nep ekro ili mezinárodní hranice, nespadají pod Úmluvu o uprchlících nebo pod Statut UNHCR. „Vnit n p esídlené osoby jsou osoby nebo skupiny osob, které byly donuceny opustit své domovy nebo místo obvyklého pobytu, zejména v d sledku nebo ve snaze vyhnout se následk m ozbrojeného konfliktu, situacím obecného násilí, porušování lidských práv nebo p írodním i lov kem zap í in ným katastrofám, a které nep ekro ily mezinárodn uznávané státní hranice.“ Hlavní principy OSN v oblasti vnit ního p esídlení, Úvod, odstavec 2. Mezinárodní znepokojení nad situací vnit n p esídlených osob nabralo v posledních letech na naléhavosti s tím, jak stále rostoucí po ty osob vyhnaných vnit ními konflikty a násilím musí elit r znému nebezpe í i riziku smrti. Neexistuje však zvláštní mezinárodní agentura, ani mezinárodní úmluva, která by se soust edila specificky na problém vnit ního p esídlení. V d sledku toho bývá mezinárodní reakce na vnit ní p esídlení selektivní, nerovnom rná a v mnoha p ípadech i neadekvátní. Velký po et vnit n p esídlených osob nedostává v bec žádnou humanitární pomoc ani ochranu. Mezinárodní spole enství nyní zkoumá cesty, jak poskytnout této skupin osob trvalejší a komplexn jší ochranu a pomoc. UNHCR se zajímá o trvale p esídlené osoby kv li p í inám a následk m jejich nuceného út ku, jež asto úzce souvisí s t mi uprchlickými. Tento zájem, vyplývající z humanitárního mandátu UNHCR schválený následn rezolucemi Valného shromážd ní OSN, m že mít formu následujících UNHCR aktivit: o ochrana práv vnit n p esídlených osob; o mobilizace pomoci pro tyto osoby; o posilování schopnosti organizace reagovat na jejich problémy; o zaujetí v d í pozice v oblasti ochrany a poskytování pomoci t mto osobám v ur itých situacích. UNHCR pracovalo s vnit n p esídlenými osobami periodicky od po átku sedmdesátých let, kdykoliv Valné shromážd ní OSN nebo jeho generální tajemník, vyzvali organizaci k ú asti v humanitárních operacích OSN, ve kterých UNHCR mohlo poskytnout konkrétní odbornou znalost nebo zkušenost. Avšak váha a rozsah aktivit UNHCR ve prosp ch vnit n p esídlených osob v posledních letech dramaticky vzrostly. V této chvíli poskytuje UNHCR ochranu a pomoc asi 5,2 milión m vnit n p esídlených osob po celém sv t . 4 Hlavní principy v oblasti vnit ního p esídlení Obhajoba zájm vnit n p esídlených osob je založena na Hlavních principech v oblasti vnit ního p esídlení. Hlavní principy, sjednocující n kolik z nejd ležit jších princip v oblasti mezinárodní ochrany aplikovaných v p ípad vnit n p esídlených osob, byly p edloženy Komisi OSN pro lidská práva v dubnu 1998. Principy odrážejí a jsou v souladu s lidskými právy a humanitární legislativou a blíží se relevantním ástem uprchlického práva. Zabývají se všemi fázemi vnit ního p esídlení a mají stát m, nestátním initel m, dalším ú ad m, mezivládním a nevládním organizacím poskytnout pomoc p i ešení otázek vnit ního p esídlení. Ve svém Záv ru . 87(t) z roku 1999 Výkonný výbor UNHCR znovu zd raznil význam Hlavních princip a potvrdil svou podporu roli UNHCR v oblasti vnit n p esídlených osob na základ kritérií specifikovaných Valným shromážd ním. Hlavní principy je možné získat od Organizace spojených národ . Plný text tohoto dokumentu m žete najít na webových stránkách Organizace OSN pro koordinaci a humanitární záležitosti (United Nations Organization of Humanitarian Affairs, OCHA) www.reliefweb. int , sekce OCHA On-line a ást Publications. UNHCR p sobí ve prosp ch vnit n p esídlených osob pouze jsou-li spln na ur itá kritéria stanovaná Valným shromážd ním v roce 1993. UNHCR musí mít: o požadavek nebo pov ení Valného shromážd ní nebo kompetentního úst edního orgánu OSN; o souhlas zú astn ného státu a (v ur itých p ípadech) dalších subjekt konfliktu; o p ístup k postižené populaci; o zajišt nou odpovídající bezpe nost pro pracovníky UNHCR a realiza ních partner ; o jasná pravidla v oblasti povinností a zodpov dností s možností intervenovat p ímo v otázkách ochrany; o odpovídající zdroje a kapacity. Strategií UNHCR je soust edit se na ešení situací. Organizace dává p ednost zapojení se do situací, ve kterých již probíhá hledání politického ešení nebo ve kterých je takové ešení zvažováno. UNHCR úzce spolupracuje s Koordinátorem nouzové pomoci OSN (UN Emergency Relief Coordinator) a dalšími podobnými organizacemi ve snaze podporovat spole né chápání jednotlivých rolí a povinností p i poskytování pomoci vnit n p esídleným osobám. Odhadovaný po et hlavních populací vnit n p esídlených osob spadajících do oblasti zájmu UNHCR v roce 2000 (k 31. prosinci 2000) Oblast Východní Evropa Jihovýchodní Evropa Jihozápadní Asie Jižní Asie Vnit n p esídlené osoby 1.343.282 819.886 758.625 706.514 Vrátivší se vnit n p esídlené osoby 70.284 74.841 0 0 5 Jižní Amerika Východní Afrika a Africký roh Jižní Afrika Západní a st ední Afrika Oblast Velkých jezer (Afrika) St ední Asie Východní Asie/Pacifik Celkem 525.000 383.834 257.508 86.539 59.000 0 0 4.941.188 0 0 0 213.361 0 5.569 5.000 369.055 Vrátivší se p esídlené osoby: ty vnit n p esídlené osoby, které se vrátily do místa p vodu b hem posledních dvou let. Údaje zde uvedené nezahrnují nutn po et všech p esídlených osob v daných zemích. Mezinárodní komise erveného k íže (The International Committe of the Red Cross, ICRC) a vnit n p esídlené osoby V každé situaci, kdy jsou vnit n p esídlené osoby vystaveny násilí souvisejícímu s konfliktem nebo nepokoji, považuje ICRC aktivní zásah za svou povinnost - v souladu se svým mandátem a možnostmi a v rozsahu, který relevantní ú ady nebo bezpe nostní podmínky dovolí. V geografickém smyslu to m že znamenat aktivity daleko p esahující hranice oblasti probíhajícího konfliktu. ICRC eší bezpe nostní otázky mající dopad na vnit n p esídlené osoby a samoz ejm na všechny ostatní civilisty, a už probíhají v kterékoliv oblasti zem . ICRC chce být p ítomno a aktivn p sobit p edevším ve specifických situacích. Jako neutrální zprost edkovatel v p ípad ozbrojeného konfliktu nebo nepokoj se ICRC snaží poskytnout ochranu a pomoc ob tem mezinárodního i nemezinárodního ozbrojeného konfliktu, vnit ních nepokoj nebo nap tí. V t chto situacích se snaží dát p ednost nejnaléhav jším pot ebám, v souladu s principem nestrannosti. V tomto ohledu považuje ICRC vnit n p esídlenou osobu za prvního a nejpot ebn jšího civilistu, který je jako takový chrán n mezinárodním humanitárním právem. Až p íliš asto trpí vnit n p esídlené osoby extrémním nedostatkem ohrožujícím samotnou možnost jejich p ežití a až p íliš asto jsou vystaveni zna nému nebezpe í - jak b hem út ku, tak v míst p esídlení. Ztráty na lidských životech mezi vnit n p esídlenými osobami proto asto dosahují enormních rozm r , zejména v p ípad fyzicky slabších osob jako jsou d ti, sta í lidé a t hotné ženy. Strádání t ch, kte í z stali doma, a strádání hostitelských komunit tento problém ješt zhoršuje. Kv li své zoufalé situace jsou vnit n p esídlené osoby postižené ozbrojeným konfliktem (jedna z hlavních kategorií p esídlených osob, které se v mnoha p ípadech nacházejí v tém životu nebezpe ných podmínkách) asto hlavní cílovou skupinou aktivit ICRC. P estože statistiky vnit n p esídlených osob jsou nutn z mnoha d vod pouze hrubými odhady, má ICRC za to, že velká v tšina z tém p ti milión osob, kterým ICRC poskytlo v pr b hu roku 1999 pomoc, jsou vnit n p esídlené osoby. V roce 2000 byl v celkem jednat iceti zemích sv ta vypracován program specificky cílený na poskytování ochrany a pomoci vnit n p esídleným osobám. 6 Pomoc Pomoc je podpora poskytovaná na pokrytí fyzických a materiálních pot eb osob spadajících do oblasti zájmu UNHCR. Sem mohou pat it potraviny, zdravotnické pot eby, oble ení, ubytování, semena a nástroje, sociální služby, psychologické poradenství a budování/rekonstrukce infrastruktury (nap íklad škol a silnic). „Humanitární pomoc“ je pomoc poskytovaná humanitárními organizacemi z humanitárních d vod , tj. za nepolitickým, nekomer ním a nevojenským ú elem. V praxi pomoc podporuje a dopl uje poskytování ochrany. Když b hem krátké doby opustí sv j domov velký po et uprchlík , je životn d ležité zajistit rychlou p epravu potravin, prost edk pro zajišt ní p íst eší, zdravotnických pot eb a dalšího základního materiálu. Materiální a logistická podpora m že být získána od nebo poskytnuta zemí azylu nebo sousedními i sponzorskými státy. Aby bylo možné rychle reagovat na nouzové situace, má UNHCR v ad míst sv ta sklady s rezervními zásobami. „Konference vyzývá státy, všechny strany ozbrojených konflikt , orgány OSN a další organizace, aby v novaly naléhavou pozornost ochran a pomoci nejzraniteln jším osobám v populaci uprchlík a vnit n p esídlených osob, zejména ženám a d tem jež se mohou stát ob tí sexuálního násilí, zneužití nebo vyko is ování a dalších rizik souvisejících s ozbrojeným konfliktem, v etn násilného odvodu d tí.“ 103. konference Meziparlamentní unie, kv ten 2000 V n kolika nedávných uprchlických operacích bylo nutné využít logistikou kapacitu vojenských sil n kterých sponzorských zemí, aby bylo možné doru it humanitární pomoc na místo pot eby. Toto výjime né východisko z nouze je využíváno pouze v mimo ádn rozsáhlých nouzových situacích. Kv li svému rozsahu a náklad m vyžaduje tato nouzová pomoc zvláštní financování a není realizována z fond , které by jinak byly UNHCR k dispozici. I když použití vojenské síly nepochybn zachránilo adu život , vyno ily se také otázky o vztahu humanitárních organizací a ozbrojených sil. Stanoviskem UNHCR je, že humanitární operace si musí zachovat sv j civilní charakter a tvá . Je nutné respektovat principy nestrannosti a nezávislosti na politických ohledech. Jakým zp sobem se ochrana a pomoc vzájemn dopl ují V dob svého založení p sobilo UNHCR p edevším v Evrop , kde materiální pomoc poskytovaly v tšinou zem , které uprchlík m poskytly azyl. Pozd ji, jak se v rozvojových oblastech za ala vyno ovat ada uprchlických problém , bylo UNHCR za podpory mezinárodního spole enství vyzváno, aby poskytovalo materiální pomoc a ochranu i uprchlík m v t chto zemích. „Konference vyzývá vlády a parlamenty, aby zvážily p ijetí opat ení pro zajišt ní bezpe nosti p esídlených osob, v etn vnit n p esídlených osob a jejich majetku b hem a po repatriaci.“ 99. konference Meziparlamentní unie, duben 1998 V praxi spolu ochrana a pomoc asto vzájemn souvisí. Provizorní stany z modrých plachet se znakem UNHCR se staly okamžit rozpoznatelnými symboly ochrany v pr b hu rozsáhlých nouzových situací od Balkánu až po st ední Afriku a Východní Timor. P estože mandátem UNHCR z stává ochrana uprchlík , nabídka pomoci asto pomáhá zemím uprchlíky p ijmout, jelikož jim p ináší alespo finan ní úlevu v povinnosti postarat se o n . Uprchlíci 7 pot ebují ú innou právní ochranu, ale musí být také schopni uspokojit své základní pot eby – musí mít p ístup k ubytování, potravinám, vod , hygienickému za ízení a zdravotní pé i. UNHCR koordinuje poskytování a doru ování t chto v cí a vypracovalo zvláštní projekty pro ženy, d ti a staré osoby, kte í dohromady tvo í až 80% typické uprchlické populace. S v domím mezery existující asto mezi nouzovou pomocí a dlouhodobou rozvojovou pomocí jiných agentur vypracovalo UNHCR koncept „Quick Impact Projects“ (projekty s rychlým ú inkem). Tyto asisten ní projekty, realizované poprvé ve st ední Americe a pozd ji i v jiných ástech sv ta, zahrnují v tšinou rekonstrukci základní infrastruktury, nap . škol, nemocnic, silnic, most a studní. Jak nazna uje již jejich název, mají tyto projekty pomoci nastolit pocit návratu do normální situace co nejd íve po uprchlické krizi. UNHCR ve sv t Pobo ky v terénu: Blízko uprchlík m Letmý pohled na mapu problematických oblastí sv ta je snadný zp sob, jak najít terénní pracovišt UNHCR (viz seznam pobo ek UNHCR v p íloze . 3). Pracovníci UNHCR a jeho realiza ní partne i pracují po boku uprchlík v n kterých z nejnebezpe n jších, nejzpustošen jších a nejvzdálen jších míst ve sv t . Stále ast ji p sobí také v oblastech ozbrojených konflikt nebo v místech, kde neexistuje žádná nebo jen malá vládní autorita. Mezinárodní p ítomnost v nestabilních oblastech je sama o sob formou ochrany - m že p sobit jako ú inný prost edek odrazující strany od porušování práv. Tém 85% z více než 4.000 pracovník UNHCR p sobí mimo jeho ženevské úst edí. Pracovníci UNHCR mohou být vysláni na místo nouzové operace b hem 72 hodin a také pro partnerské organizace existují pohotovostní opat ení umož ující rychlé vyslání jejich pracovník do terénu. Hlavní m sta: Blízko osobám p ijímajícím rozhodnutí Sou ástí povinnosti dohlížet na realizaci Úmluvy o uprchlících je p ítomnost UNHCR v hlavních m stech mnoha zemí. Hlavním kontaktem UNHCR je v tšinou ministerstvo zahrani ních v cí. Jelikož se však otázky ochrany uprchlík týkají i mnoha jiných oblastí, spolupracuje UNHCR asto s ministerstvy nebo ú ady v resortu vnitra, spravedlnosti, p ist hovalectví, lidských práv, policie a armády. UNHCR slouží také jako informa ní zdroj len parlamentu p i diskusi parlamentních výbor o otázkách týkajících se uprchlík . Monitorováním návrh legislativy m že UNHCR pomáhat len m parlamentu zajistit, že schválená legislativa bude odpovídat mezinárodnímu uprchlickému právu a standard m. UNHCR je p ipraveno poskytnout len m parlamentu podrobné informace o konkrétních uprchlických otázkách v jejich zemi i v jiné zemi nebo informace o jiných tématech týkajících se poslání UNHCR. Kv li svým omezeným zdroj m nemá UNHCR svou pobo ku ve všech hlavních m stech. Každá zem má však pobo ku UNHCR nedaleko a UNHCR asto podporuje regionální p ístup k uprchlickým otázkám. ízení Valné shromážd ní OSN Valné shromážd ní OSN volí Vysokého komisa e na základ nominace generálního tajemníka, obvykle na dobu p ti let. Vysoký komisa se zodpovídá Valnému shromážd ní OSN prost ednictvím Ekonomické a sociální rady (Economic and Social Council, ECOSOC). 8 Vysoký komisa Sou asný Vysoký komisa Ruud Lubers byl do své funkce zvolen Valným shromážd ním v íjnu 2000. Ruud Lubers je bývalý dánský státník a akademik, který v letech 1982 až 1994 p sobil jako ministerský p edseda Nizozemí. Výkonný výbor Výkonný výbor UNHCR (Executive Committee, ExCom) byl ustaven ECOSOC v roce 1958 na základ požadavku Valného shromážd ní OSN a sestává se z lenských stát OSN. Jeho hlavním úkolem je schvalovat asisten ní programy Vysokého komisa e, poskytovat Vysokému komisa i poradenství p i výkonu jeho statutárních funkcí (zejména mezinárodní ochrany) a zkoumat všechny finan ní a administrativní aspekty agentury. leny ExComu volí ECOSOC. ExCom se schází pravideln jednou ro n v íjnu v Ženev . Zasedání Stálého výboru (Standing Committee) se konají až p tkrát ro n . Partnerství UNHCR se státy Výkonné a administrativní orgány Vlády s UNHCR spolupracují tím, že ud lují azyl uprchlík m a umož ují jim z stat ve svých zemích. Mnohé vády také umož ují uprchlík m usadit se v jejich zemi poskytnutím finan ní pomoci. UNHCR spolupracuje s vládami ve snaze rozd lit zodpov dnost za ochranu uprchlík a podpo it vlády p i ešení p í in pohyb uprchlík . Vedou-li vnit ní rozpory ke vzniku mezinárodního uprchlického problému, je povinností všech národ , zejména sousedních zemí, pomoci obnovit v postiženém stát mír a bezpe nost. Azylové zem nesou v dob uprchlických krizí nejv tší b emeno, jelikož poskytnutí úto išt asto vede ke složité situaci v oblastech, kam uprchlíci p icházejí. Tyto zem však nemusí nést tuto povinnost samy. Další zem (v daném regionu i mimo n j) na sebe mohou p evzít ást této povinnosti poskytnutím pomoci (finan ní i materiální) na podporu a ochranu uprchlík . UNHCR pomáhá tuto pomoc mobilizovat a doru ovat. V n kterých zemích pomáhá UNHCR vládám p i posuzování žádostí osob žádajících o azyl (viz Kapitola 3). Ú ast UNHCR se liší v závislosti na okolnostech a pot ebách každé zem . Parlamenty Parlamenty a jejich lenové drží ve svých rukou klí ke tvorb národní právního rámce pro ochranu uprchlík a jsou tedy významnými partnery UNHCR. V zemích, které dosud nep istoupily k Úmluv o uprchlících, Protokolu nebo ke ob ma konvencím o osobách bez státního ob anství, se UNHCR snaží o propagaci ratifikace t chto úmluv. V zemích, které k t mto úmluvám již p istoupily, zd raz uje UNHCR pot ebu aplikovat mezinárodní standardy p ijetím vhodné legislativy a zajišt ním odpovídajícího financování. „Konference vyzývá leny parlamentu, aby aktivn spolupracovali p i ešení problém uprchlík p ijímáním zákon a procedur, jejichž sou ástí je princip sdílení b emene.“ 102. konference Meziparlamentní unie, íjen 1999 UNHCR m že len m parlamentu poskytnout podle pot eby informace a dokumenty o uprchlických situacích. Organizace podporuje leny parlamentu v úsilí využívat svou pozici k upozor ování na p ínos uprchlík pro zemi a jejich obhajob jako lidských bytostí. 9 UNHCR úzce spolupracuje s Meziparlamentní unií (Inter-Parliamentary Union, IPU). UNHCR a IPU se snaží zlepšovat porozum ní mezinárodnímu rámci uprchlické ochrany, vysv tlovat povinnosti stát a mandát UNHCR pro ochranu uprchlík a hledání ešení jejich problém . Ob organizace spolu spolupracují také ve snaze lépe informovat o zásadní roli, kterou mohou lenové parlamentu hrát p i ochran uprchlík a p i posuzování, jak jednotlivé zem (i mezinárodní spole enství jako celek) mohou ešit aktuální úkoly režimu mezinárodní ochrany uprchlík . Meziparlamentní unie pravideln zd raz uje, že Úmluva o uprchlících a její Protokol jsou úst edními body ochrany uprchlík , a vyzvala státy, které k t mto nástroj m dosud nep istoupily, aby tak u inily a naplnily své z toho vyplývající závazky. Rezoluce p ijatá v b eznu 2000 vyjád ila podporu snaze OSN zajistit respektování práv uprchlík a p esídlených osob a vyzvala parlamenty, aby „sledovaly kurz spolupráce s UNHCR …. ve snaze posílit rámec mezinárodní ochrany.“ Rok nato IPU v rezoluci k padesátému výro í p ijetí Úmluvy zd raznilo „pot ebu vypracovat nové p ístupy, nástroje a standardy zajiš ující pokra ující životaschopnost a relevantnost Úmluvy o uprchlících v kontextu rozsáhlých a prodlužujících se uprchlických krizí, vysokých náklad na žadatele o azyl v pr myslových zemích, b emene rozvojových zemí hostících uprchlíky a skute ného i vnímaného zneužívání žadatel o azyl.“ „Se znepokojením nad rostoucími po ty uprchlík ve sv t a jejich hroznou situací a majíce na pam ti velký úkol Ú adu Vysokého komisa e OSN pro uprchlíky (UNHCR)“ podpo ila IPU parlamenty v jejich snaze o konsolidaci režimu mezinárodní ochrany uprchlík posílenou a efektivn jší realizací Úmluvy. Soudnictví Soudci hrají v ochran uprchlík d ležitou roli, zejména tam, kde je národní systém ochrany založen na legislativním a ne pouze na administrativním rozhodování. UNHCR pomáhá soudc m poskytováním profesních seminá o uprchlickém právu a o podmínkách v oblasti lidských práv v jednotlivých domovských zemích uprchlík . V n kterých p ípadech m že UNHCR poskytnout sv j názor na konkrétní zákon, otázku i individuální p ípad a pomoci tak soudc m p i p ijímání jejich rozhodnutí. UNHCR úzce spolupracuje s Mezinárodní asociací soudc v oblasti uprchlického práva (International Association of Refugee Law Judges, IARLJ). IARLJ pomáhá posilovat v soudnictví chápání závazk vyplývajících z Úmluvy o uprchlících, podporuje využití soudního procesu p i obhajob práv žadatel o azyl, pomáhá rozvíjet chápání soudnické nezávislosti v kontextu uprchlického práva v nových demokraciích a rozvojových zemích a nabízí fórum pro vým nu informací, sdílení p íklad nejlepší praxe a rozvoj zásadového p ístupu k interpretaci a aplikaci uprchlického práva. Partnerství UNHCR s agenturami OSN a dalšími organizacemi UNHCR je jednou ze sou ástí sít fond , program , komisí a specializovaných agentur OSN. Mezi nej ast jší partnery UNHCR pat í: o Sv tový potravinový program (World Food Program, WFP) poskytující nouzovou potravinovou pomoc. o D tský fond OSN (UN Children´s Fund, UNICEF) pomáhající vládám prost ednictvím program soust e ujících se na zdraví, výživu, vzd lávání, školení a poskytování sociálních služeb d tem. UNICEF se také ú astní ochrany nezletilých d tí 10 o o o o o o bez doprovodu a pomáhá slu ovat rodiny, které byly rozd leny b hem út ku ze své domovské zem . Sv tová zdravotnická organizace (World Health Organization, WHO), která ídí a koordinuje mezinárodní zdravotnickou pomoc a která je krom jiného aktivní v oblasti o kování a kampan proti AIDS. Rozvojový program OSN (UN Development Program, UNDP), který koordinuje veškeré rozvojové aktivity OSN, dohlíží na dlouhodobé rozvojové plány v období po skon ení nouzových situací a hraje významnou úlohu v integra ních a reintegra ních programech. Ú ad Vysokého komisa e OSN pro lidská práva (UN Office of the High Commissioner for Human Rights, OHCHR), který hraje vedoucí úlohu v otázkách lidských práv, koordinuje aktivity OSN v oblasti lidských práv a reaguje na vážná porušování lidských práv. Ú ad OSN pro koordinaci humanitárních záležitostí (UN Office for the Coordination of Humanitarian Affairs, OCHA), který koordinuje pomoc OSN b hem humanitárních krizí jež p esahují kapacitu a mandát kterékoliv samotné humanitární agentury. Dalším významným partnerem UNHCR je Mezinárodní organizace pro migraci (International Organization for Migration, IOM), mezivládní orgán, který není sou ástí systému OSN a který pomáhá p i p eprav uprchlík , p esídlených osob a dalších lidí pot ebujících vnit ní nebo mezinárodní migra ní služby. UNHCR spolupracuje také s dalšími institucemi, nap íklad s Organizací africké jednoty, Organizací amerických stát , Radou Evropy, Organizací pro bezpe nost a spolupráci v Evrop a Asijsko-africkou právní konzulta ní organizací. Partnerství UNHCR s ICRC a IFRC Klí ovým partnerem v oblasti ochrany je Mezinárodní výbor erveného k íže (ICRC), nezávislá agentura, která pomáhá všem ob tem války a vnit ního násilí a která se snaží zajistit aplikaci humanitárních pravidel omezujících ozbrojené násilí. Jako neutrální prost edník nabízí ICRC ochranu a pomoc ob tem mezinárodních i vnit ních konflikt a nepokoj . Vnit n p esídlené osoby p edstavují jednu z hlavních cílových skupin aktivit ICRC. V roce 2000 p ipravilo ICRC programy na ochranu a pomoc vnit n p esídleným osobám v 31 zemích po celém sv t . Prost ednictvím svých národních organizací erveného k íže a erveného p lm síce dopl uje Mezinárodní federace organizací erveného k íže a erveného p lm síce (International Federation of Red Cross and Red Crescent Societies, IFRC) aktivity UNHCR poskytováním humanitární pomoci osobám v nouzových situacích a prosazováním mezinárodního humanitárního práva. Partnerství UNHCR s nevládními organizacemi Nevládní organizace se velmi liší svou velikostí, rozsahem program , finan ními zdroji a zp sobem p sobení. N které z nich jsou mezinárodní, n které národní ale s mezinárodními aktivitami, n které p sobí pouze na národní i místní úrovni. Význam role nevládních organizací v oblasti ochrany uprchlík uznalo Valné shromážd ní OSN, když p i schvalování Statutu UNHCR vyzvalo Vysokého komisa e, aby navázal kontakt se „soukromými organizacemi“ (nyní známými jako „nevládní organizace“) p sobícími v uprchlické oblasti a aby pomáhal koordinovat úsilí t chto organizací. „Konference chválí nevládní organizace zodpov dné za poskytování humanitární pomoci uprchlík m a p esídleným osobám a zd raz uje nutnost podpory t chto organizací státy.“ 11 78. konference Meziparlamentní unie, íjen 1987. UHNCR spolupracuje s více než 500 nevládními organizacemi jako s realiza ními partnery. V tšina nevládních organizací pracujících s uprchlíky poskytuje materiální pomoc a/nebo pomáhá p i zakládání a správ tábor a jiných míst pro ubytování uprchlík , p i emž mohou monitorovat a hlásit eventuální p ípady porušování práv ke kterým m že v t chto st ediscích i táborech docházet. I další soukromé profesionální nebo náboženské organizace nabízejí právní poradenství nebo zastupování žadatel o azyl, návšt vy vazebních st edisek, pomoc p esídleným uprchlík m, obhajobu p ípad jednotlivých uprchlík a prosazování národní legislativy a postup realizujících mezinárodní závazky zem . Nevládní organizace nemají nutn specifický mandát (podle mezinárodních úmluv) nabízet uprchlík m ochranu. Prost ednictvím své práce však mnohé nevládní organizace plní své poslání, které je zavazuje poskytovat ochranu. P itom poskytují naléhavou a velmi cennou službu, která m že být pro ú innou ochranu uprchlík rozhodující. „Konference zd raz uje význam bezpe ného a neomezeného p ístupu humanitárních pracovník k civilist m postiženým ozbrojeným konfliktem, v etn uprchlík a vnit n p esídlených osob, ochrany humanitární pomoci jim poskytované a vyzývá státy a zainteresované strany, aby p ijaly všechna opat ení zaru ující bezpe nost a svobodu pohybu pracovník OSN a spolupracujících humanitárních organizací.“ 103. konference Meziparlamentní unie, kv ten 2000 Zajiš ování ochrany a hledání ešení: Co m žete d lat Vybudovat odpovídající právní rámec o M žete pozvat UNHCR, aby vám pomohlo p i budování národního právního rámce na ochranu uprchlík a hledání ešení jejich problém . o M žete si vyžádat p ipomínky UNHCR k navrhované legislativ a zajistit, aby názory UNHCR byly zohledn ny v parlamentních debatách nebo diskusích o relevantních otázkách v oblasti ochrany. Zajistit odpovídající financování o M žete rezervovat dostate né prost edky pro struktury na ochranu uprchlík v rámci vaší zem a m žete zvážit možnost poskytnutí p ísp vku UNHCR. Toto financování je zvlášt významné pochází-li od zem , která v minulosti UNHCR prost edky neposkytovala, jelikož to ukazuje na rozši ování mezinárodní podpory organizace a podporuje její nezávislost. Usnadnit povinnost UNHCR dohlížet na aplikaci Úmluvy o uprchlících o M žete usnadnit povinnost UNHCR dohlížet na aplikaci Úmluvy o uprchlících a Protokolu tím, že organizaci budou poskytnuty informace o po tu a podmínkách pobytu uprchlík žijících ve vaší zemi a o platných zákonech a postupech. o UNHCR musí mít k uprchlík m p ístup. Je-li to nutné, m žete podpo it vaši vládu p i umož ování takovéhoto p ístupu. Dohlížet na aktivity vlády 12 o M žete dohlížet na aktivity vlády ve vztahu k aplikaci Úmluvy o uprchlících a Protokolu návšt vou uprchlických za ízení a tábor (krom jiného). Osoby spadající do oblasti zájmu UNHCR (K 31. prosinci 2000) Uprchlíci Žadatelé o azyl Navrátilci Vnit n p esídlené osoby Navrátivší se vnit n p esídlené osoby R zné Celkem Osoby spadající do oblasti zájmu UNHCR podle oblastí Oblast Celkem 1. leden 1999 Afrika 6.284.950 Asie 7.474.740 Evropa 6.212.550 Latinská Amerika 102.400 a Karibské mo e Severní Amerika 1.305.400 Oceánie 79.510 Celkem 21.459.550 Azylové žádosti podané ve vybraných zemích (v roce 1999) Azylová zem N mecko1 Velká Británie2 Švýcarsko Nizozemí Belgie Itálie Spojené státy americké3 Hlavní zem p vodu 12.148.017 896.557 793.104 369.055 369.055 1.653.892 21.125.960 Celkem 1. leden 2000 6.250.540 7.308.860 7.285.800 90.170 1.241.930 80.040 22.257.340 Po et azylových žádostí Federální republika Jugoslávie, Turecko, Irák, Afghánistán, Irán, Ázerbajdžán, Vietnam, Arménie, Sýrie, Ruská federace, Bosna a Hercegovina, Pákistán, Indie Federální republika Jugoslávie, Somálsko, Srí Lanka, Ruská federace, Afghánistán, Turecko, ína, Pákistán, Rumunsko, Polsko, Irák Federální republika Jugoslávie, Irák, Bosna a Hercegovina Afghánistán, Irák, Federální republika Jugoslávie, Somálsko, Ázerbajdžán, Súdán, Angola, Irán Federální republika Jugoslávie, Rumunsko Federální republika Jugoslávie, Irák ína, Guatemala, El Salvador, Mexiko, Haiti, Somálsko 95.110 71.150 46.070 39.300 33.780 33.360 31.740 Krom žádostí které byly „znovu otev eny“. ísla se týkají po tu žádostí. V pr m ru p ipadá na jednu žádost asi 1,3 žadatel o azyl. 3 ísla se týkají po tu žádostí. V pr m ru p ipadá na jednu žádost asi 1,45 žadatel o azyl. 1 2 13 Francie ína, Federální republika Jugoslávie, Demokratická republika Kongo, Turecko, Srí Lanka, Mali Srí Lanka, ína, Pákistán, Ma arsko Federální republika Jugoslávie, Irán, Afghánistán, Irák Kanada Rakousko 30.910 29.390 20.100 Hlavní p esuny v rámci dobrovolné repatriace (V roce 1999, podle cíle cesty: deset nejv tších p esun ) Kam Federální republika Jugoslávie Afghánistán Východní Timor Libérie Kongo Rwanda Kambodža Bosna a Hercegovina Somálsko Irák Z Albánie, Bývalá jugoslávská republika Makedonie, N mecko, Turecko, Švýcarsko, Bosna a Hercegovina Irán, Pákistán Indonésie Pob eží slonoviny, Guinea Demokratická republika Kongo Demokratická republika Kongo Thajsko N mecko, Federální republika Jugoslávie, Chorvatsko Etiopie, Jemen Irán Celkem 755.450 56.490 52.200 38.180 36.200 31.810 20.700 Osoby spadající do oblasti zájmu UNHCR podle kategorií (1. leden 2000) Oblast Afrika Asie Evropa Latinská Amerika a karibská oblast Severní Amerika Oceánie Celkem Uprchlíci Žadatelé o azyl Navrátilci Vnit n Celkem p esídlené osoby a další 3.523.250 4.781.750 2.608.380 61.200 61.110 24.750 473.060 1.510 933.890 617.620 952.060 6.260 1.732.290 1.884.740 3.252.300 21.200 6.250.540 7.308.860 7.285.800 90.170 636.300 64.500 11.675.380 605.630 15.540 1.181.600 2.509.830 8.890.530 1.241.930 80.040 22.257.340 Zem p vodu nejv tších uprchlických populací v roce 1999: Deset nejv tších skupin Zem p vodu Hlavní azylové zem Afghánistán Irán, Pákistán, Indie Irák Irán, Saudská Arábie, Sýrie Burundi Tanzanie, Demokratická republika Kongo Sierra Leone Guinea, Libérie, Gambie Celkem 2.562.000 572.500 525.700 487.200 14 Súdán Somálsko Bosna a Hercegovina Angola Eritrea Chorvatsko Uganda, Demokratická republika Kongo, Etiopie, Ke a, St edoafrická republika, ad Etiopie, Ke a, Jemen, Džibuti Federální republika Jugoslávie, Chorvatsko, Slovinsko Zambie, Demokratická republika Kongo, Kongo Súdán Jugoslávie, Bosna a Hercegovina 467.700 451.600 448.700 350.600 345.600 340.400 P ibližn 3,5 milión Palestinc spadajících pod zvláštní mandát UNRWA není do této tabulky zahrnuto. Palestinci, kte í se nacházejí mimo oblast p sobnosti UNRWA (nap íklad Palestinci žijící v Iráku i V Libyjské arabské džamahírii), jsou považováni za osoby spadající do oblasti zájmu UNHCR. Statistiky týkající se zemí p vodu u ady uprchlík v rozvinut jších zemích nejsou k dispozici. Mnozí uprchlíci také získali ob anství své azylové zem – nap íklad Vietnamci v USA – a nejsou tedy do uprchlických statistik zapo ítáváni. 15 Kapitola 3 Uznávání uprchlík Z lepšení v oblasti mezinárodních komunikací a dopravních prost edk usnadnily lidem cestování mezi zem mi a kontinenty. Drtivá v tšina zemí podporuje návšt vy cizinc za ú elem podnikání, návšt vy rodin nebo turistického pobytu. Mnohé zem také umož ují trvalé p ist hování vybraných cizinc . ada stát zemí se však musí vypo ádávat s problémem lidí p ijížd jících do zem bez doklad a n kdy i nelegáln . Obecn platí, že žádná zem není povinna umožnit cizinci vstup na své území. Jedním z prvk státní suverenity je, že doty ná zem se m že rozhodnout zda a jak umožní cizinc m vstup na své území. Výjimkou z tohoto obecného pravidla je, že státy nesmí jakýmkoliv zp sobem vrátit uprchlíka na hranice území, kde by byly ohroženy jeho život i svoboda kv li jeho rase, náboženství, národnosti, p íslušnosti k ur ité sociální skupin nebo politickému názoru (princip non-refoulement). To platí, i když uprchlík vstoupil do hostitelské zem nelegáln . Uprchlík p edstavující nebezpe í pro bezpe nost dané zem nebo komunity o tuto ochranu žádat nem že. Uprchlíci a migranti: Jaký je mezi nimi rozdíl? Na rozdíl od migrant si uprchlíci odchod ze své zem nezvolili, byli k tomu donuceni. Ekonomi tí migranti jsou osoby odcházející ze své zem p vodu ist z ekonomických d vod . Klí ový rozdíl mezi ekonomickými migranty a uprchlíky je, že ekonomi tí migranti mohou využít ochrany své zem p vodu - uprchlíci ne. Ekonomi tí uprchlíci nespadají pod kritéria definice uprchlíka a nemají tedy právo využívat mezinárodní ochrany jako uprchlíci. N kte í jedinci jsou již od po átku specificky vylou eni z možnosti ochrany podle Úmluvy – nap íklad osoby, ve vztahu ke kterým existují závažné d vody domnívat se, že se jedná o vále né zlo ince, nebo které spáchaly závažný nepolitický trestný in. V oblasti ochrany proti návratu podle ustanovení Úmluvy proti mu ení a dalších nástroj z oblasti lidských práv neexistuje žádná kategorie osob z této ochrany vylou ených. Mají právo na získání postavení uprchlíka? N kolik zvláštních p ípad o M že být uprchlíkem voják? Uprchlík je civilista. Osoba, která pokra uje v ú asti na ozbrojených akcí proti své zemi p vodu z azylové zem nem že být považována za uprchlíka. o M že být osoba vyhýbající se vojenské služb uprchlíkem? Každá zem má právo povolat své ob any do zbran v dob národní pohotovosti. Ob ané by však m li mít naopak stejné právo uplatnit své námitky z d vodu sv domí. V p ípadech, kdy námitky z d vodu sv domí nejsou zohledn ny nebo kdy probíhající konflikt zjevn narušuje mezinárodní normy, mohou mít osoby vyhýbající se vojenské služb a obávající se pronásledování (nap íklad z d vodu politického p esv d ení, které by jim ú ady mohly 1 p ipisovat) nárok na uprchlický status. o M že být uprchlíkem trestaná osoba? Osoba prchající p ed trestním stíháním za b žný trestný in neprchá p ed pronásledováním. Avšak osoba obvin ná z t chto nebo jiných nepolitických zlo in – a vinná i nevinná – m že být pronásledována i z politických nebo jiných d vod a není tedy nutné vylou ena z možnosti získat uprchlický status. Lidé usv d ení ze „zlo inu“ politického aktivismu mohou být uprchlíky snadno. o M že být uprchlíkem vále ný zlo inec? Osoby, které se ú astnily vále ných zlo in a rozsáhlého porušování mezinárodní humanitární a lidskoprávní legislativy (v etn zlo inu genocidy), jsou specificky vylou eny z ochrany a pomoci poskytované uprchlík m. Žádná osoba, ve vztahu ke které existují závažné d vody domnívat se, že se dopustila takovéhoto inu, by nem la získat ochranu jako uprchlík. Ve velkých táborech s velmi složitou bezpe nostní situací však existují obrovské praktické problémy v oblasti identifikace a vydání takových osob. UNHCR není soudcem, ani policejním sborem. V praxi, berouce v úvahu rozsah tohoto problému, je nejsch dn jším p ístupem maximální podpora mezinárodních iniciativ majících p ivést vále né zlo ince p ed spravedlnost. UNHCR je povinno sd lit kompetentním ú ad m a p íslušným orgán m OSN jakékoliv zjišt né relevantní informace (majíce na pam ti nutnost postupovat citliv p i poskytování informací d v rn sd lených uprchlíky pracovník m v terénu). Práce mezinárodních tribunál vyšet ujících vále né zlo iny a genocidu ve Rwand a v bývalé Jugoslávii je mimo ádn d ležitá, jelikož pouze rychlá a spravedlivá justice m že vést ke skute nému míru a usmí ení – a tedy zajistit i trvalou repatriaci. o M že být uprchlíkem žena, které hrozí útok, protože se odmítá pod ídit sociálním omezením? Je z ejmé, že žena m že být pronásledována z politických, etnických nebo náboženských d vod , na základ své rasy nebo p íslušnosti k mnoha typ m sociálních skupin. UNHCR je také toho názoru, že prchá-li osoba p ed závažnou diskriminací nebo nelidským zacházením (rovnajícím se pronásledování) kv li svému nepod ízení se p ísným sociálním normám, má d vod žádat o uprchlický status. Takové pronásledování m že pocházet od vládních orgán nebo – p i absenci odpovídající vládní ochrany – od nestátních initel . Sexuální násilí, jako nap íklad znásiln ní, m že být pronásledováním. Žena, která se obává útoku kv li svému odmítání nosit omezující typ oble ení nebo kv li svému p ání vybrat si partnera sama a žít nezávislý život, jist m že být uprchlíkem. V roce 1984 rozhodl Evropský parlament o tom, že ženy elící krutému nebo nelidskému zacházení kv li p ekro ení sociálních norem by pro ú ely azylového ízení m ly být považovány za ur itou sociální skupinu. V Austrálii, Kanad , Velké Británii a Spojených státech existují podrobné sm rnice týkající se pronásledování souvisejícího s p íslušností k ur itému pohlaví; podobný pokrok byl zaznamenán i v N mecku, Nizozemí a Švýcarsku. UNHCR podporuje i další zem v p ijímání podobných stanovisek. o M že být uprchlíkem žena obávající se za sebe nebo za svou nezletilou dceru ženské ob ízky v p ípad návratu do své zem p vodu? Ve Francii, Kanad a Spojených státech bylo oficiáln uznáno, že ženská ob ízka je formou pronásledování a že ženy obávající se ženské ob ízky ve svých zemích p vodu mají právo na uprchlický status. V jednom nedávném p ípad , kde se žena obávala ve své zemi p vodu pronásledování kv li svému odmítání nechat svou malou dceru ob ezat, byl této žadatelce status uprchlíka p iznán. UNHCR podporuje státy v p ijetí tohoto stanoviska. o M že být uprchlíkem osoba obávající se pronásledování kv li své sexuální orientaci? Homosexuálové mohou mít nárok na uprchlický status na základ pronásledování kv li své 2 p íslušnosti k ur ité sociální skupin . Politikou UNHCR je, že osoba obávající se útoku, nelidského zacházení nebo závažné diskriminace kv li své homosexualit by v p ípad , že ji vláda její zem p vodu nechce i nem že chránit, m la být uznána jako uprchlík. o Existují sm rnice týkající se erných pasažér nebo osob zachrán ných na mo i žádajících o azyl? Kapitáni obchodních lodí mají podle mezinárodního práva základní povinnost zachránit jakoukoliv osobu v nouzové situaci na mo i. V n kterých p ípadech (nap íklad exodus vietnamských „lidí z lodí“) mohou být tito lidé žadateli o azyl. M že se také stát, že na lodích jsou odhaleni erní pasažé i-žadatelé o azyl. Neexistuje žádná závazná mezinárodní úmluva týkající se s erných pasažér -žadatel o azyl a praxe ve vztahu k t mto osobám se velmi liší. UNHCR prosazuje, že kdykoliv je to možné, m lo by erným pasažér m být dovoleno vylodit se v prvním p ístavu, kde jejich žádost o azyl mohou posoudit místní ú ady. Pokud tento stát neumožní ernému pasažérovi vystoupit a další zastávka se nachází ve stát , kde je život erného pasažéra v nebezpe í, potom se takové jednání rovná refoulement. V takových p ípadech mají pracovníci UNHCR instrukce pokusit se zorganizovat pohovor na lodi a pokud by bylo zjišt no, že erný pasažér je uprchlík, mají mu/jí pomoci najít trvalé ešení – v tšinou p esídlení do t etí zem . Aby státy mohly uprchlíky chránit, musí v d t o koho se jedná. Stát musí být schopen odlišit ty, kdo pot ebují mezinárodní ochranu, od osob snažících se o vstup na jeho území. Jak to stát u iní závisí z velké ásti na tom, zda žádost o azyl m že být posouzena individuáln nebo zda lidé p ijížd jí v takovém po tu, že nejprakti t jším ešením je skupinové posouzení. Vztah mezi azylem a non-refoulement Všeobecná deklarace lidských práv a Úmluva o uprchlících Právo hledat a využívat azylu je uznáváno mezinárodní legislativou v oblasti lidských práv a je pro poskytování ochrany uprchlík m životn d ležité. V roce 1992 prohlásil Výkonný výbor UNHCR, že „instituce azylu, odvíjející se p ímo od práva hledat a využívat azylu stanoveného v lánku 14(1) Všeobecné deklarace lidských práv, pat í mezi nejzákladn jší mechanismy mezinárodní ochrany uprchlík “ (Záv r . 28(c)). Azyl slouží dv ma cíl m: poskytuje rámec ochrany a zajiš uje možnost hledání ešení problém uprchlík . „Meziparlamentní rada … vítá rezoluci Valného shromážd ní OSN p ijatou 4. prosince 2000 o tom, že od 20. ervna 2001 bude 20. erven slaven jako „Sv tový den uprchlík “; podporuje zárove leny parlamentu v úmyslu ší it pov domí ve ejnosti o uprchlících.“ Rada Meziparlamentní unie, duben 2001 Dodate ná ochrana podle lidskoprávní legislativy Krom ustanovení Úmluvy o uprchlících proti refoulement stanovuje legislativa v oblasti lidských práv také závazek nevrátit nikoho do nebezpe né situace, i když v pon kud jiném jazyce. Úmluva proti mu ení, k níž do zá í 2001 p istoupilo 131 tát , zakazuje vyhošt ní nebo návrat do míst, kde hrozí významné riziko mu ení. Státy, které p istoupily k Úmluv proti mu ení a dalšímu krutému, nelidskému nebo ponižujícímu zacházení i trestu (Úmluva vstoupila v platnost 26. ervna 1987) Afghánistán, Albánie,Alžír, Antigua a Barbuda, Argentina, Arménie, Austrálie, Ázerbajdžán, Bahrain, Bangladéš, Belgie, Belize, B lorusko, Benin, Bolívie, Bosna a Hercegovina, Botswana, Brazílie, Bulharsko, Burkina Faso, Burundi, Bývalá jugoslávská republika Makedonie, Cape Verde, ad, eská republika, ína, Dánsko, Demokratická republika 3 Kongo, Egypt, Ekvádor, El Salvador, Estonsko, Etiopie, Federální republika Jugoslávie, Filipíny, Finsko, Francie, Gabon, Ghana, Gruzie, Guatemala, Guinea, Guyana, Honduras, Chile, Chorvatsko, Indonésie, Island, Itálie, Izrael, Japonsko, Jemen, Jižní Afrika, Jordánsko, Kambodža, Kamerun, Katar, Kazachstán, Ke a, Kolumbie, Korejská republika, Kostarika, Kuba, Kuvajt, Kypr, Kyrgyzstán, Libanon, Libyjská arabská džamahírie, Lichnštejnsko, Litva, Lotyšsko, Lucembursko, Ma arsko, Malawi, Mali, Malta, Maroko, Mauricius, Mexiko, Moldavská republika Monako, Mozambik, Namíbie, N mecko, Nepál, Niger, Nigérie, Nizozemí, Norsko, Nový Zéland, Panama, Paraguay, Peru, Pob eží slonoviny, Polsko, Portugalsko, Rakousko, Rumunsko, Ruská federace, ecko, Saudská Arábie, Senegal, Seychelly, Sierra Leone, Slovensko, Slovinsko, Somálsko, Spojené státy americké, Srí Lanka, Svatý Vincent a Grenadiny, Špan lsko, Švýcarsko, Tádžikistán, Togo, Tunis, Turecko, Turkmenistán, Uganda, Ukrajina, Uruguay, Uzbekistán, Velká Británie, Venezuela a Zambie. (zá í 2001) Také Mezinárodní úmluva o ob anských a politických právech a Evropská úmluva o lidských právech bývá interpretována jako zakazující vyhošt ní nebo návrat do situace, kde hrozí mu ení (viz box o non-refoulement, str. *****) Jaká práva a povinnosti má uprchlík? Uprchlík má právo na bezpe ný azyl. Mezinárodní ochrana však znamená víc než fyzické bezpe í. Uprchlíci by m li mít minimáln stejná práva jako kterýkoliv jiný cizinec, který má platné povolení k pobytu, v etn n kterých ze základních nárok každého jednotlivce. Uprchlíci tedy mají základní lidská práva, v etn svobody myšlení, pohybu a ochrany p ed mu ením i ponižujícím zacházení. I ekonomická a sociální práva se vztahují na uprchlíky stejn jako na ostatní jedince. Každý uprchlík by m l mít p ístup k léka ské pé i. Každý dosp lý uprchlík by m l mít právo pracovat. Žádnému uprchlickému dít ti by nem lo být odmítáno vzd lání. Za ur itých okolností, nap íklad v p ípad rozsáhlého p ílivu uprchlík , se mohou azylové zem cítit nuceny omezit ur itá práva (nap íklad svobodu pohybu, svobodu pracovat nebo ádné vzd lávání pro d ti). Tyto mezery by však m lo pokrýt, kdykoliv je to možné, mezinárodní spole enství. Nejsou-li tedy k dispozici žádné zdroje od vlád azylových zemí nebo jiných agentur, poskytuje UNHCR pomoc uprchlík m a dalším osobám spadajícím do oblasti jeho zájmu, které nemohou pokrýt své základní pot eby. Pomoc m že mít formu finan ních grant , potravin, vybavení (nap íklad kuchy ské ná iní), ná adí, hygienických pot eb a p íst eší, nebo mohou být prost ednictvím program zakládány školy i kliniky pro uprchlíky žijící v tábo e nebo v jiném spole ném uskupení. UNHCR vyvíjí velké úsilí, aby zajistilo co nejrychlejší sob sta nost uprchlík – do této skupiny aktivit pat í programy generující výd le n p íležitosti nebo r zné školicí projekty. Uprchlíci mají také ur ité povinnosti. Zejména by se m li pod ídit zákon m a pravidl m své azylové zem a na ízením p ijatým ú ady této zem v oblasti zachování ve ejného po ádku. Ustanovení o non-refoulement v Úmluv o uprchlících a v Úmluv proti mu ení se do jisté míry p ekrývají. V zemích, které p istoupily k ob ma úmluvám, budou žadatelé o azyl pravd podobn žádat o ochranu podle obou úmluv. Pro to existuje ada d vod : n které žádosti mohly být chybn zamítnuty v rámci uprchlických kritérií, n kte í lidé nespl ují 4 podmínky pro získání postavení uprchlíka, nicmén pot ebují mezinárodní ochranu, a n které žádostí spadají do výjimek stanovených v Úmluv o uprchlících. Komise OSN proti mu ení, odborný orgán který dohlíží na aplikaci Úmluvy proti mu ení, v ad p ípad rozhodla ve prosp ch žadatel o azyl jejichž žádosti byly zamítnuty ú ady azylové zem posuzujícími jejich azylovou žádost. Rozsah p sobnosti non-refoulement: Srovnání Úmluva o uprchlících a Protokol o Kdo je chrán n? Uprchlíci: lidé s opodstatn ným strachem z pronásledování kv li rase, náboženství, národnosti, p íslušnosti k ur ité sociální skupin i politickému názoru. o P ed jakou újmou? Ohrožením života i svobody. o Výjimky? Existence rozumných d vod pro považování žadatele o azyl za hrozbu bezpe nosti azylové zem nebo pravomocný rozsudek usv d ující jej ze zvlášt závažného trestného inu; hrozba spole nosti azylové zem . Úmluva proti mu ení a dalšímu krutému, nelidskému nebo ponižujícímu zacházení i trestu o Kdo je chrán n? Všichni. o P ed jakou újmou? P i závažných d vodech domnívat se, že by se doty ná osoba mohla stát ob tí mu ení. o Výjimky? Nejsou. N které zem zavedly postupy pro sou asné posouzení žádostí podle obou úmluv – Úmluvy o uprchlících i Úmluvy proti mu ení. To m že být efektivn jší, probíhá-li toto ízení v kontextu plné a komplexní aplikace Úmluvy o uprchlících. Jednou z existujících obav v tomto ohledu je, že lidé, ve vztahu ke kterým je aplikováno ustanovení o non-refoulement podle Úmluvy proti mu ení, asto nedostanou ta práva a výhody, jaká jsou p iznávaná uprchlík m, jelikož tato práva nejsou v Úmluv proti mu ení stanovena. Spl uje-li osoba kritéria pro získání postavení uprchlíka, m la by být uznána jako uprchlík podle Úmluvy o uprchlících. Individuální posouzení azylové žádosti Realizace práva požádat o azyl vyžaduje, aby m l jedinec-žadatel o azyl p ístup ke spravedlivému a efektivními azylovému ízení. V n kterých p ípadech, na základ požadavku státu, provádí UNHCR toto azylové ízení samo. Povinností státu je identifikovat uprchlíky v rámci efektivní realizace svých závazku podle Úmluvy o uprchlících a zabránit refoulement. lenové parlamentu mohou ochranu uprchlík nejvíce ovlivnit p ijetím legislativy , která je v souladu s Úmluvou o uprchlících, Protokolem a dalšími mezinárodními standardy. Je velmi d ležité, aby lenové parlamentu v novali národním postup m pro posouzení azylových žádostí velkou pozornost, protože Úmluva o uprchlících ponechává obsah t chto postup na azylové zemi. Žadatelé o azyl a uprchlíci: Jaký je mezi nimi rozdíl? „Žadatel o azyl“ je obecný termín pro osobu, která dosud neobdržela rozhodnutí o své žádosti o uprchlický status. M že ozna ovat osobu, která dosud nepodala žádost, nebo osobu, která eká na odpov . Ne každý žadatel o azyl bude nakonec uznán jako uprchlík, ale mnozí z nich budou. 5 Dokud není žádost spravedliv posouzena, má žadatel o azyl právo nebýt navrácen v souladu s principem non-refoulement a využívat humanitárních standard v oblasti pé e. Podle mezinárodní práva se osoba stává uprchlíkem jakmile jsou napln na kritéria obsažená v definici uprchlíka. P iznání postavení uprchlíka je deklaratorní akt, tj. jedná se o prohlášení, že osoba je uprchlíkem. Uprchlíkem se ale osoba nestává p iznáním postavení uprchlíka, tento status je jí p iznán protože je uprchlíkem. Metody používané p i rozhodování, zda má být žadateli p iznáno postavení uprchlíka, se v r zných zemích sv ta liší. Kv li této r znorodosti vydal Výkonný výbor UNHCR obecné sm rnice v oblasti minimálních standard pro azylové ízení. Poradenská role UNHCR: UNHCR má rozsáhlé právní i praktické zkušenosti v oblasti interpretace a aplikace Úmluvy o uprchlících. V mnoha zemích zastává UNHCR v azylovém ízení poradenskou úlohu. UNHCR je informováno o azylových žádostech, má zaru en p ístup ke spis m a má právo p ekládat svá pozorování. V n kterých zemích je UNHCR lenem odvolacích orgán , které p ehodnocují negativní rozhodnutí z azylového ízení. UNHCR se v n kterých p ípadech výrazn ú astní speciálních postup na letištích a procedur vyhošt ní a deportace dotýkajících se uznaných uprchlík . Spravedlivé ízení: Kontrolní seznam otázek Úmluva z roku 1951 nestanovuje pro národní systémy azylového ízení žádné specifické požadavky. Níže uvedený seznam otázek je založen na sm rnicích Výkonného výboru a zkušenostech a odborných znalostech UNHCR a m že být využit pro zajišt ní spravedlivého ízení pro žadatele o azyl. P ístup o Má žadatel o azyl p ístup k azylovému ízení, tj. má možnost podat žádost o azyl? P ed pohovorem o Dostal žadatel o azyl informace o azylovém ízení? o M l žadatel o azyl p íležitost kontaktovat UNHCR? o Má dostate ný asový prostor pro p ípravu azylové žádosti? Pohovor o Vede osobní pohovor kvalifikovaný pracovník orgánu kompetentního posoudit azylovou žádost? o Je tlumo ník kvalifikovaný a neutrální? o Má žadatel p ístup k právnímu zastoupení? o Jsou k dispozici kvalifikované pracovnice (a tlumo nice) v p ípad žen-žadatelek o azyl? o Jaká opat ení byla p ijata pro vedení pohovoru s d tmi odlou enými od jejich rodin? Odvolání o Existuje formální odvolací mechanismus v p ípad negativního rozhodnutí v první instanci? o Vy izuje toto odvolání jiný orgán? o Krom p ípad zjevn neopodstatn ných, má žadatel o azyl možnost z stat v zemi po dobu posuzování svého odvolání? Kontrolní role UNHCR 6 o Má UNHCR plný p ístup k informacím o žadatelích o azyl a k azylovému ízení? Efektivní ízení Azylové ízení by m lo být efektivní a spravedlivé. lenové parlamentu mohou pomoci zajistit tuto efektivitu poskytnutím dostate ných zdroj pro azylové ízení. Pro uprchlíky je dobré, když obdrží rozhodnutí o své žádosti rychle, když si mohou být jisti svým bezpe ím a mohou za ít znovu budovat sv j život. I ve ejnost je více naklon na myšlence ochrany uprchlík je-li z ejmé, že národní orgány na p ítomnost žadatel o azyl reagují. Pro vládu je výhodné, jsou-li žádosti posouzeny rychle a efektivn ve vztahu k náklad m a zárove s odpovídajícím respektem k princip m lidských práv. Jedinci, kte í nemají nárok na mezinárodní ochranu, jsou identifikováni a rychle navráceni. Další okolnosti azylového ízení Rozhodnutí, zda n kdo má i nemá právo na uprchlickou ochranu, je dvoustup ový proces. Za prvé: spl uje žadatel kritéria definice uprchlíka? Za druhé: pokud ano, existuje n jaký d vod pro by mu mezinárodní ochrana p iznána být nem la? Jakým zp sobem zohlednit zm n né podmínky? Jednou z otázek posuzovaných b hem azylového ízení je, zda okolnosti, jež vedly ke vzniku uprchlické situace, stále existují. I když tzv. cesa ní klauzule Úmluvy o uprchlících ( lánek 1, C5) vedou k ukon ení platnosti statutu již uznaných uprchlík , stejné úvahy jsou asto zohled ovány i b hem standardního azylového ízení. Výkonný výbor UNHCR upozor uje státy, že se nesmí uchýlit k cesa ním klauzulím ve sp chu. Musí být zjišt no, že mezinárodní ochrany již skute n není zapot ebí. Cesa ní klauzule mohou být aplikovány, pokud v zemi p vodu dojde k zásadním, pronikavým a skute ným zm nám. Tyto zm ny musí být také prov eny asem. Jelikož cesace postavení uprchlíka na základ zm n ných podmínek se odvíjí od objektivní situace v zemi p vodu, m že být aplikována jako vyvratitelná domn nka v p ípad všech uprchlík z této zem . Jednotliví uprchlíci však musí mít možnost požádat o p ehodnocení své konkrétní situace. I v p ípad , že již neexistuje pot eba poskytování mezinárodní ochrany, mohou existovat závažné d vody (vyplývající z p edchozího pronásledování), kv li kterým by bylo nerozumné od dané osoby nebo len jeho/její rodiny o ekávat návrat do zem p vodu. Závažn traumatizované osoby by nap íklad nem ly být nuceny k návratu do zem p vodu. „Státy musí opatrn posoudit zásadní charakter zm n v zemi p vodu, v etn situace v oblasti lidských práv, stejn jako konkrétní p í iny obavy z pronásledování v rámci objektivního a ov itelného zjišt ní, že situace jež vedla k p iznání postavení uprchlíka p estala existovat.“ Záv r Výkonného výboru UNHCR . 69 (1992) Co lidé, kterým není ochrana p iznána? Zem nemusí poskytovat ochranu osobám, které si mezinárodní ochranu nezaslouží. Podle Úmluvy o uprchlících ( lánek 1F) si osoba nezaslouží mezinárodní ochranu, pokud spáchala zlo in proti míru, vále ný zlo in nebo zlo in proti lidskosti, dopustila se závažného nepolitického zlo inu mimo azylovou zemi p ed svým vstupem do této zem jako uprchlík nebo pokud je vinna iny jež jsou v rozporu s principy OSN. 7 Dále, osoba která pokra uje ve vojenských aktivitách proti své zemi p vodu není uprchlíkem. Ozbrojený boj není slu itelný s civilním a humanitárním charakterem postavení uprchlíka. UNHCR doporu uje, aby národní legislativa v oblasti vylou ení z uprchlického statutu p ejala formulaci relevantních ustanovení Úmluvy o uprchlících. M že stát stanovit svá vlastní kritéria? Stát m že p ijmout širší definici uprchlíka než tu, která je obsažena v Úmluv o uprchlících, nap . definici podobnou definici Úmluvy OAM a Kartagenské deklarace. Zem samoz ejm m že v rámci výkonu své suverenity p iznat azyl komukoliv. Signatá ský stát však nem že p ijmout restriktivn jší kritéria uprchlické definice, nap íklad odmítnout uznat t lesné/mentáln postižené osoby z ur ité zem jako uprchlíky. Tito lidé, pokud spl ují definici uprchlíka, musí mít možnost získat ochranu. Musí být pro n nalezena odpovídající pomoc a ešení, nap íklad v azylové zemi (s mezinárodní pomocí) nebo, v p ípad naléhavých p ípad vyžadujících p esídlení, v jiné azylové zemi. Uprchlíci a HIV/AIDS Program OSN pro HIV/AIDS (UN Programme on HIV/AIDS, UNAIDS) odhaduje, že ve sv t je v sou asné dob infikováno HIV/AIDS více než 36 milión osob. 89% z nich žije v oblastech subsaharské Afriky a v asijských rozvojových zemích. Obecn se má za to, že konflikty, nestabilita, potravinová nejistota, chudoba a strádání poskytují živnou p du pro ší ení HIV/AIDS. Ví se také, že p esn toto jsou podmínky, v nichž je nucena žít v tšina uprchlík ve sv t . V uprchlických táborech se ni ivé následky t chto podmínek ješt zesilují. V uprchlickém prost edí dochází asto k násilnému, vysoce rizikovému sexuálnímu chování a sexuálnímu zneužívání. Ženy a dívky jsou asto nuceny k sexu vým nou za p ístup k základním pot ebám jako potravinám, p íst eší a bezpe í. Ženy a d ti jsou také vystaveny v tšímu riziku násilí, v etn znásiln ní. (Ukázalo se, že tém 80% žen znásiln ných b hem genocidy ve Rwand v letech 1993-94, které se rozhodly využít možnosti dobrovolné výpov di a poradenství, je HIV pozitivních.) Mladí lidé v táborech mohou za ínat se sexuálním životem brzy a mohou se chovat lehkomysln – nepoužívat ochranu, st ídat partnery a poskytovat sex vým nou za dárky od starších muž . Mezi dosp lými pat í mezi hlavní p í iny ší ení HIV v táborech komer ní sex, alkoholismus a nízký sociální status žen. V roce 1996 vydaly UNHCR, UNAIDS a Sv tová zdravotnická organizace Sm rnice pro intervenci v oblasti HIV v nouzových situacích majících vládám a spolupracujícím agenturám pomoci p ijmout opat ení bránící ší ení AIDS v nouzových situacích a opat ení pro pé i o osoby nemocí postižené. Problematika HIV/AIDS musí být ešena ve nejrann jších stádiích nouzových uprchlických situací. Základní reakce pro prevenci p enosu HIV je známá pod názvem „základní balí ek“ a sestává se z p ti opat ení: o poskytování informací a školení uprchlík m na ochranu p ed infekcí HIV; o zajišt ní prost edk na ochranu p ed HIV, v etn p ístupu ke kondom m; o poskytování rukavic a dalších pot eb pro posílení všeobecné opatrnosti bránící p enosu HIV; o zajišt ní bezpe ných dodávek krve testováním veškeré darované krve na HIV; o shromaž ování informací o rozší ení HIV/AIDS a programových intervencích v oblastech p vodu a v hostitelské zemi. 8 S postupnou stabilizací uprchlické situace by m ly být programy prevence rozší eny tak, aby pokrývaly celé uprchlické spole enství, a m la by být zajišt na komplexní pé e pro osoby nakažené HIV a trpící AIDS. Plánování a realizace program HIV/AIDS by m lo být za len no do program primární zdravotní pé e. Jelikož HIV/AIDS není jen zdravotnickým problémem, ale problémem jež m že mít dopad na ekonomiku, rozvoj spole nosti a situaci v oblasti lidských práv, vyžaduje širší p ístup - v etn vzd lávání, komunitních služeb a promyšleného plánování uspo ádání tábor . Sami uprchlíci by m li podílet na p íprav program HIV/AIDS program , jelikož p ístup odvíjející se od konkrétní situace komunity je p i prevenci rozší ení HIV a p i pé i o osoby s HIV/AIDS nejefektivn jší. Lidé žijící s HIV/AIDS, v etn uprchlík , mají právo žít d stojn , bez diskriminace. Individuální testy HIV nejsou v rozporu s politikou UNHCR. Je t eba v novat prost edky na testy zajiš ující, že dodávky krve do uprchlických tábor jsou bezpe né. UNHCR je však striktn proti povinnému testování uprchlík na AIDS. Povinné testy HIV nijak nep ispívají k prevenci ší ení viru a mohou vést k porušování lidských práv kv li diskriminaci osob HIV pozitivních. V roce 1990 vydalo UNHCR a Mezinárodní organizace pro migraci spole né prohlášení proti povinnému testování na HIV a proti jakýmkoliv omezením uprchlík kv li výsledku testu na HIV potenciálními azylovými zem mi nebo zem mi poskytujícími možnost p esídlení. Uprchlíci p icházející ve velkém po tu P ekra ují-li uprchlíci hranice b hem krátkého asového období a ve velkém po tu, m že jejich p íchod zahltit místní kapacity pro poskytování ochrany a pomoci. Mezinárodní spole enství se musí pod lit o zodpov dnost a poskytnout azylové zemi pomoc. Dodržování základních princip ochrany, jako nap . princip non-refoulement, je však závazkem nezávislým a nem že být podmín no sdílením b emene. UNHCR vyvíjí velké úsilí na pomoc azylovým stát m p i udržování otev ených hranic a mobilizaci mezinárodní podpory. Správná reakce na rozsáhlý p íliv uprchlík zachrání životy, podporuje oblastní stabilitu a posiluje mezinárodní spolupráci. V moment , kdy hranice p ekra uje velký po et uprchlík , je nepraktické, ne-li nemožné posoudit jednotlivé p ípady individuáln , i když mohou existovat pochybnosti o tom, zda by všichni lidé m li být uznáni jako uprchlíci. Pokud okolnosti v rámci kterých prchá velký po et osob nazna ují, že lenové této skupiny by mohli být individuáln uznáni jako uprchlíci, má pro azylovou zemi smysl použít ustanovení o uprchlickém statutu „prima facie“ nebo o skupinovém ízení. To umož uje poskytnutí základní ochrany a pomoci pot ebným osobám až do doby nalezení trvalého ešení, bez prvotního ešení otázky jejich postavení podle Úmluvy o uprchlících nebo Protokolu. „Výkonný výbor uznává, že mezinárodní solidarita a sdílení b emene jsou velmi d ležité pro uspokojivou realizaci princip uprchlické ochrany; v této souvislosti nicmén zd raz uje, že p ístup k azylu a pln ní závazk státu v oblasti ochrany by nem lo být závislé na opat eních v oblasti sdílení b emene, protože respektování základních lidských práv a humanitárních princip je závazkem všech len mezinárodního spole enství.“ Výkonný výbor UNHCR . 85(p) (1998) Do asná ochrana 9 Do asná ochrana je okamžitá, krátkodobá reakce na situaci, kdy do zem p ichází velký po et osob prchajících p ed ozbrojeným konfliktem, masivním porušováním lidských práv nebo jinými formami pronásledování. Cílem do asné ochrany, vyvinuté evropskými státy pro osoby prchající z bývalé Jugoslávie, je zajistit poskytování ochrany v azylových zemích „první linie“ a zárove zajistit promyšlenou oblastní reakci. Do asná ochrana je založena na principech režimu mezinárodní ochrany uprchlík , jelikož všechny tyto p esídlené osoby jsou uprchlíky podle mandátu UNHCR a mohou spl ovat definici Úmluvy o uprchlících. „Konference naléhav vyzývá vlády a parlamenty, aby odsoudily užívání uprchlík jako živých štít v ozbrojených konfliktech nebo jako politických šachových figurek.“ 99. konference Meziparlamentní unie, duben 1998 Azylové zem mohou ukon it poskytování do asné ochrany, pokud dojde k zásadní zm n okolností, jež donutily lidi k odchodu. Když k takové zm n dojde, ukazují zkušenosti, že velká v tšina uprchlík se m že a chce vrátit dom dobrovoln , i když situace tam není zdaleka ideální. Azylové zem by m ly být opatrné a nem ly by tla it uprchlíky k p ed asnému návratu, nebo to m že zemi p vodu destabilizovat. P íliš rychlý návrat p íliš velkého po tu osob m že znamenat velký tlak na k ehký mír a na s nejv tší pravd podobností zdevastovanou infrastrukturu. Krom toho musí azylové zem identifikovat a chránit malou menšinu t ch osob, které se nemohou navrátit do svých domovských zemí, v etn t ch, které pro to mají závažné d vody vyplývající z p edchozího pronásledování. Ti, kte í se necht jí vrátit, by m li mít p ístup k azylovému ízení. Do asná ochrana by nem la trvat p íliš dlouho, a to i v p ípad , že podmínky v zemi p vodu se nezlepšily; lidé by nem li být dlouho ponecháváni ve stavu minimálních podmínek ochrany. Státy by m ly bu využít své standardní azylové procedury nebo upravit pobyt osob na do asné ochran . UNHCR m že nabídnout poradenství v otázkách typu kdy zavést do asnou ochranu, jak by m lo být zacházeno s osobami na do asné ochran a kdy by m lo být poskytování této ochrany ukon eno. „Konference naléhav vyzývá mezinárodní spole enství, aby poskytlo v asnou a rychlou humanitární pomoc a podporu zemím postiženým p ílivem uprchlík a p esídlených osob, a aby jim pomohly zejména v oblasti pé e o rozsáhlou populaci.“ 99. konference Meziparlamentní unie, duben 1998 „V situacích rozsáhlého p ílivu osob by m l být žadatel m o azyl umožn n vstup do státu, kde hledají první úto išt , a pokud je tento stát nem že p ijmout, m l by jim vždy umožnit alespo do asný vstup a poskytnout jim ochranu podle níže uvedených princip .“ Záv r Výkonného výboru UNHCR . 22 (1981) Poskytování ochrany osobám nespl ujícím kritéria definice uprchlíka: Dopl ková ochrana Existují lidé, kte í pot ebují mezinárodní ochranu p estože po posouzení jejich žádosti bylo rozhodnuto, že definici uprchlíka obsaženou v Úmluv o uprchlících nespl ují. To bývají obecn lidé prchající p ed válkou, závažnými vnit ními nepokoji a dalšími formami závažné újmy bez vztahu k n kterému z konkrétních konven ních d vod . Tito lidé spadají do širší definice uprchlíka obsažené z Úmluv OAU a v Kartagenské deklaraci a jsou také osobami 10 spadajícími do oblasti zodpov dnosti UNHCR. M li by získat formální právní status na nutné asové období, s definovanými právy a povinnostmi. lenové parlamentu mohou požádat UNHCR o poradenství p i stanovování, kdy je vhodné tzv. „dopl kovou ochranu“ uprchlík ukon it. P ijetí minimálních standard zacházení pro uprchlíky p icházející ve velkém po tu „V situacích rozsáhlého p ílivu uprchlík by žadatelé o azyl m li být vpušt ni do státu, kde hledají první úto išt , a pokud tento stát není schopen p ijmout je na delší období, m l by je vždy p ijmout alespo p echodn a poskytnout jim ochranu.“ (Záv r Výkonného výboru UNHCR . 28(c), 1982) Výkonný výbor UNHCR doporu il minimální standardy pro zacházení s uprchlíky p icházející ve velkém po tu, takže jejich status nem že být rychle ur en. Tyto standardy by se m ly v pr b hu asu zlepšovat, nedojde-li v zemi p vodu k rychlému zlepšení situace umož ující d stojný a bezpe ný návrat. Tyto standardy by m ly zahrnovat: o umožn ní vstupu do bezpe í bez diskriminace; o ochranu p ed refoulement; o poskytnutí odpovídajících p ijímacích kapacit, v etn rychlé registrace; o do asné právo pobytu v azylové zemi; o zacházení v souladu s minimálními humanitárními standardy stanovenými Výkonným výborem UNHCR zahrnující : - poskytování p íst eší - poskytování pomoci nebo p ístupu k zam stnání - p ístup k základní léka ské pé i - p ístup ke vzd lávání d tí o respektování základních lidských práv v etn p ístupu k justici a svobody pohybu; o možnost slou ení s odlou enými leny rodiny v jiných azylových zemích a zajišt ní pátrání po poh ešovaných lenech rodiny. lenové parlamentu by m li p ijmout ádné postupy pro ešení takovýchto situací, v etn zp sobu stanovování pot eb v oblasti ochrany po ukon ení krize. lenové parlamentu mohou zvážit možnost ustavit v rámci legislativy poradenskou úlohu UNHCR. ízení o p iznání postavení uprchlíka V rámci obecného úvodu k p íprav návrhu legislativy o azylovém ízení mohou lenové parlamentu zvážit následující doporu ované body založené na mezinárodních standardech a praxi. Úmluva o uprchlících nespecifikuje prostup azylového ízení. UNHCR však má bohaté zkušenosti a odborné znalosti p i poskytování poradenství v oblasti národní legislativy. Místní pobo ky UNHCR mohou poskytnout pomoc p i p íprav konkrétních legislativních návrh legislativy i ešení otázek týkajících se uprchlík . o Registrace a identifikace žadatel o azyl Osobní dokumentace je klí ovým nástrojem ochrany uprchlík ; prokazuje identitu a postavení chrán né osoby a je to pro azylovou zemi významný nástroj zajiš ující, že žádný uprchlík nebude navrácen do nebezpe í. V ad zemí pomohlo UNHCR zavést registra ní a dokumenta ní systémy využívající moderních technologií. 11 Žadatelé o azyl by m li obdržet identifika ní dokument a doklad o své podané žádosti, který m že být považován za povolení k pobytu a který je platný do doby vydání kone ného rozhodnutí o jejich žádosti. Ženy-žadatelky o azyl by m ly mít stejné právo získat takovýto dokument nezávisle na svých mužských p íbuzných a tento doklad by m l být vydán na jejich vlastní jméno. Orgány pro p ijímání a registraci azylových žádostí by m ly být p esn ur eny a m ly by obdržet jasné instrukce o svých povinnostech a závazcích. K t mto orgán m by m li pat it také ur ení pracovníci p sobící na hrani ních p echodech, letištích, železni ních stanicích a v p ístavech, stejn jako v r zných odborech místních orgán /agentur. Ur ení pracovníci na hranicích by m li mít pravomoc p ijímat žádosti erných pasažér -žadatel o azyl na palub lodí nacházejících se v teritoriálních vodách státu. o Právní poradenství a zastoupení Pojem „uprchlický status“ není vždy samotnými uprchlíky jasn chápán a v tšina uprchlík nezná právní postupy zem , kde žádají o azyl. Mnozí uprchlíci se bohužel spoléhají na rady z neinformovaných zdroj , což m že jejich p ípad asto zkomplikovat. Poskytování poradenství a informací o azylovém ízení je jedním ze zp sob , jak u init národní azylové ízení spravedliv jším a efektivn jším. Žadatel o azyl by m l obdržet právní poradenství, informace o ízení a o postupech, které je nutné dodržet, a o svých právech b hem azylového ízení v jazyce, kterému je schopen rozum t. Ženy-žadatelky o azyl by m ly být informovány o svých právech, v etn práva podat samostatnou žádost v p ípad , že jsou doprovázeny dalšími rodinnými p íslušníky. Azylová zem by m la poskytnout žadateli o azyl pot ebné podmínky umož ující mu dodržet všechny formality ízení (v etn bezplatných služeb kvalifikovaných a neutrálních tlumo ník ). Žadatelkám o azyl by m ly být k dispozici tlumo nice tak, aby byly sníženy p ekážky týkající se kulturních bariér souvisejících s p íslušností k ur itému pohlaví. Mnohé žadatelky o azyl se necítí dob e mají-li hovo it o podrobnostech svých zkušeností s mužskými pracovníky, zejména pokud se staly ob tí sexuálního násilí. V p ípad dít te odlou eného od své rodiny by m l být jmenován právní zástupce hájící nejlepší zájmy dít te. o Možnost kontaktovat UNHCR Národní orgány by m ly žadatele o azyl informovat o tom, že mají možnost kontaktovat UNHCR i právního poradce nebo zástupce podle svého výb ru. Je-li to vhodné, m li by mít žadatelé o azyl také možnost p ístupu k pomoci poskytované organizacemi pomáhajícími uprchlík m nebo organizacemi p sobícími v oblasti lidských práv. o as na p ípravu azylové žádosti Jak žadatel o azyl, tak azylová zem mají prosp ch z rychlého posouzení azylové žádosti které zajistí, že lidé pot ebující ochranu tuto ochranu získají; p ípady osob, které tuto ochranu nepot ebují, jsou pak vy ízeny v rámci standardních migra ních postup . Žadatel o azyl by m l získat pomoc a prost edky pro podání své azylové žádosti p i nejbližší p íležitosti. Existuje nicmén ada d vod , pro m že mít žadatel o azyl problém podat svou žádost v as – od psychologických d vod až po praktické otázky (nap . nemožnost najít i zaplatit právní 12 pomoc). V pr b hu azylového ízení je možné po žadateli chtít, aby vysv tlil zpožd ní p i podávání žádosti. Pro podání žádosti by však nem l existovat asový limit. Zkušenosti ukazují, že tvrd prosazované asové lh ty mohou vést k refoulement uprchlík , jelikož ne všichni jsou schopni podat svou žádost v as. o Osobní pohovor s kvalifikovaným pracovníkem Je žádoucí, a pro ob strany obecn výhodné, aby žadatel o azyl m l možnost p ednést svou žádost osobn kvalifikovanému pracovníkovi kompetentnímu p ijmout individuální, objektivní a nestranné rozhodnutí. Tento pracovník by m l vzít v úvahu všechna relevantní fakta a umožnit žadatelovi o azyl p ednést solidní popis událostí a p edložit d kazy o okolnostech p ípadu. Žadatel o azyl musí uvést všechna jemu známá fakta a okolnosti a umožnit p ístup k veškerým dostupným d kaz m. V tšina uprchlík však ve skute nosti nemá na podporu své žádosti nic než své osobní sv dectví. P iznání postavení uprchlíka není závislé na p edložení jakéhokoliv konkrétního formálního d kazu a m že být založeno pouze na žadatelov d v ryhodném sv dectví. Osobní slyšení je d ležité bereme-li v úvahu obtíže p i posuzování d v ryhodnosti pouze na základ p episu pohovoru nebo zprávy o n m. Osobní pohovor umož uje osob p ijímající rozhodnutí posoudit chování a vystupování žadatele o azyl a klást dopl ující a podrobn jší otázky. Žadateli o azyl by m ly být zdarma poskytnuty služby kvalifikovaného tlumo níka. Pro žadatelky o azyl by m ly být k dispozici tlumo nice a pracovnice vedoucí pohovor, jelikož ženy se mohou cítit zahanbeny nebo zostuzeny mají-li hovo it o své žádosti s mužskými pracovníky, zejména pokud se je jedná o ob ti sexuálního násilí. Pro nezletilé d ti odlou ené od svých rodin by m la být p ijata zvláštní ustanovení dodržující princip „nejlepšího zájmu“ dít te podle Úmluvy o právech dít te (viz box na stran *****73) a dokument UNHCR nazvaný Sm rnice pro postupy p i jednání s nezletilými d tmi žádajícími o azyl. o Rozhodnutí Pro rozhodování o azylových žádostech by m l být jasn ur en jeden ú ad, pokud možno centrální ú ad. Tento orgán by m l mít k dispozici složku žadatele o azyl, poznámky z pohovoru a doporu ení r zných ú ad k p ípadu. Tento orgán by m l p ijmout rozhodnutí po posouzení všech relevantních informací p edložených žadatelem o azyl ve sv tle informací o zemi p vodu a po posouzení, zda žadatel v p ípad spl uje kritéria definice uprchlíka nebo jakákoliv jiná kritéria dané azylové zem pro poskytování ochrany. V p ípad nezletilých d tí bez doprovodu by rozhodnutí m lo být p ijato na základ principu nejlepšího zájmu dít te. Žadatelé musí být o rozhodnutí informováni písemn . o Odvolání Žadatelé, jejichž žádost byla zamítnuta, musí mít možnost podat v rozumné asové lh t žádost o p ehodnocení svého p ípadu a musí být informováni o postupech, jak toto ud lat. Odvolací orgán by m l být nezávislý a nestranný a m l by mít pravomoc p ehodnotit fakta kteréhokoliv p ípadu. M lo by se jednat o jiný orgán než ten, který vydal zamítavé rozhodnutí, nebo by odvolání m li alespo posuzovat jiní lidé než ti, kte í tak inili v p ípad prvního rozhodnutí. Žadateli by m lo být umožn no z stat v zemi po dobu vy izování jeho odvolání u vyššího administrativního orgánu. 13 o Cesace postavení uprchlíka Cesa ní klauzule uvedené v Úmluv o uprchlících jsou vy erpávající což znamená, že národní legislativa by tyto klauzule nem la m nit ani k nim nic p idávat. Pokud osoba spadá pod p sobnost cesa ních klauzulí kv li zm n ným podmínkám ve své zemi p vodu, m la by existovat ustanovení pro posouzení jeho/její individuální situace tak, aby mohlo být rozhodnuto, zda by m l být nalezen alternativní status umož ující pokra ující pobyt v azylové zemi. UNHCR by také m lo hrát ur itou roli p i rozhodování o tom, zda by m la být uplatn na cesa ní klauzule týkající se zm n ných podmínek v zemi p vodu. Legislativa by m la stanovovat postupy, jejichž prost ednictvím by uprchlíci byli informování o d vodech, na jejichž základ je možné zvažovat odebrání postavení uprchlíka. Doty ný uprchlík by m l mít také možnost být zastupován p ed p íslušným orgánem a vysv tlit, pro by m l být uprchlický status (nebo jakýkoliv jiný vhodný status) v jeho p ípad zachován. Orgán rozhodující ve v ci by m l být pokud možno ten samý, jako orgán rozhodující o postavení uprchlíka, a m la by existovat možnost odvolat se v rozumné asové lh t k vyššímu orgánu. o Zrušení postavení uprchlíka Zrušení uprchlického statutu by m lo být pouze mimo ádným opat ením použitelné jen ve dvou restriktivn definovaných situacích: - ukáže-li se, že doty ný jedinec úmysln myln vyložil nebo zatajil d ležité skute nosti ve snaze získat uprchlický status; - pokud se objeví nové skute nosti ukazující, že doty ná osoba nem la uprchlický status získat, protože spadá (nap íklad) pod vylu ující klauzule. o Kontrolní úloha UNHCR Existuje ada zp sob , jak m že UNHCR dohlížet na aplikaci Úmluvy o uprchlících v závislosti na místních podmínkách, dostupných zdrojích a právních strukturách doty né zem . UNHCR by m lo mít minimáln plný p ístup k informacím o žadatelích o azyl a o ízení. Místní pobo ky UNHCR mohou na požádání poskytnout len m parlamentu poradenství o možných r zných formách pomoci UNHCR. Ro ní po ty osob spadajících do oblasti zájmu UNHCR ve sv t (k 1. lednu 2001) 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 14.916.498 17.209.722 17.007.483 18.998.777 23.033.000 27.437.000 26.103.200 22.729.000 Odhadované po ty osob spadajících do oblasti zájmu UNHCR jež spadají pod jeho mandát (podle oblastí) Oblast Asie Afrika Evropa Severní Amerika Latinská Amerika a karibská oblast 22.376.300 Oceánie 21.459.620 22.257.340 21.793.300 Celkem 1. leden 2000 1. leden 2001 7.308.860 6.250.540 7.285.800 1.241.930 90.170 8.450.000 6.072.900 5.571.700 1.047.100 575.600 80.040 76.000 22.257.340 21.793.300 14 Kapitola 4 Medzinárodná ochrana v praxi D ohovory, deklarácie, národná legislatíva a „soft law“, ktoré boli spomínané v predošlých kapitolách, tvoria právny rámec, ktorý podporuje základ aktivít smerujúcich na ochranu ute encov a žiadate ov o azyl. innos humanitných pracovníkov v teréne by mala by vedená v zmysle základných princípov a štandardov kodifikovaných v medzinárodnom práve na ochranu ute encov a udských práv. lenovia parlamentu by takisto mali pozna aspo základy praktických aktivít, vykonávaných s cie om riešenia špecifických problémov spojených s ute encami. Tri základné výzvy v oblasti ochrany: reagova na ute enecký krízový stav ochra ova ženy ute e kyne, deti a rodiny h ada dlhodobé riešenia problémov ute encov Ute enecký krízový stav o je ute enecký krízový stav? Ute enecký krízový stav je krízou nielen pre ute encov, ale aj pre krajinu azylu. Vyžaduje si okamžitú pomoc, ke že životy ute encov sú ohrozené. Krajina azylu môže by pod ve kým tlakom, asto aj zo strany médií, a nemusí ma skúsenosti so zvládaním príchodu množstva hladných, chorých a ranených udí. Definícia ute eneckého krízového stavu Definícia UNHCR pre ute enecký krízový stav je nasledovná: „akáko vek situácia, v ktorej je ohrozený život ute encov, a ktorá si vyžaduje okamžitú vhodnú pomoc, a ktorá si vyžaduje mimoriadnu odozvu a nevyhnutné opatrenia.“ Dôležitejšie ako samotné definovanie, je schopnos urýchlene spozorova nežiadúci vývoj situácie vyžadujúcej si mimoriadnu odozvu. Ute enecké krízové stavy sa skoro vždy objavia v ase ozbrojeného konfliktu a preto môžu by vnímané ako kríza v rámci rozsiahlejšieho neš astia. Parlament však môže v as prija ur ité kroky, aby sa zabezpe ila ochrana ute encov v tomto ažkom období. UNHCR tak môže mobilizova medzinárodnú pomoc ove a rýchlejšie a efektívnejšie v prípade, ak v danej krajine existuje právny základ a štruktúry pokrývajúce túto oblas . Zodpovednosti v ase krízy Cie om odozvy na krízový stav je zaru i , aby poskytnutá ochrana a nevyhnutná pomoc bola doru ená u om v as. Krajina azylu je zodpovedná za bezpe nos , pomoc a právnu ochranu, ktorá je ur ená ute encom na jej území. Vlády jednotlivých krajín sa asto spoliehajú na medzinárodnú pomoc, o sa týka znášania finan ných nákladov; preto UNHCR poskytuje pomoc ute encom na požiadavky vlády. UNHCR je zvy ajne zodpovedný za koordinovanie odpovede zo strany systému OSN, za spolupráce Svetového potravinového programu (WFP), UNICEF, Rozvojového programu OSN (UNDP), a iných. V oblasti pomáhania ute encom v krízach hrajú hlavnú úlohu mimovládne organizácie. V rámci implementa ných dohôd, si môže krajina azylu, UNHCR a rôzne mimovládne organizácie v ase kríz rozdeli oblasti zodpovedností. Za ideálnych podmienok, dobre navrhnutá implementa ná dohoda zabra uje duplikovaniu snáh a vyp a medzery v pomoci. Ochrana v ase krízy Ke udia utekajú pred vojnou: Definícia ute enca Zatia o v rámci Afriky a Latinskej Ameriky sú udia unikajúci ozbrojenému konfliktu považovaní za ute encov, (na základe Dohovoru Organizácie Africkej Jednoty OAU, a nasledovnej Kartáginskej deklarácie), udia kdeko vek na svete, ktorí utekajú pred vojnou spadajú pod mandát UNHCR. Napriek tomu v krajinách mimo Afriky a Latinskej Ameriky, sa môže vyskytnú medzera medzi ochranou poskytovanou štátom na základe Dohovoru o ute encoch, ktorý vyžaduje, aby osoba mala opodstatnené obavy z perzekúcie na základe piatich základných bodov Dohovoru, a ochranou poskytovanou UNHCR vzh adom na jeho širší mandátu. Táto medzera môže pre obete ozbrojeného konfliktu znamena ur ité praktické problémy. Je na lenoch parlamentu, aby vytvorili národnú legislatívu zabezpe ujúcu ochranu v zmysle širšej definície ute encov, ktorá by zahr ovala obete ozbrojeného konfliktu. Vz ah medzi konfliktom a perzekúciou Konflikt a perzekúcia môžu ved a seba existova bok po boku; aj ke konflikt môže asto predstavova metódu perzekútora na eliminovanie ur itých skupín. Vo vä šine prípadov, udia unikajúci pred ozbrojeným konfliktom spadajú pod definíciu ute enca zakotvenú v Dohovore o ute encoch. Okrem toho, že sa ocitnú vo vojne, musia eli strachu z perzekúcie na základe ich rasy, vierovyznania, národnosti, a príslušnosti k ur itej skupine, alebo k vyznávaniu ur itého politickému názoru. Napríklad udia unikajúci „etnickým istkám“ v bývalej Juhoslávii, alebo genocíde v Rwande, unikali perzekúcii na základe Dohovoru, v rámci ktorého spôsobom perzekúcie bola vojna. Toto sú príklady rôznych foriem perzekúcie, vykonávanej popri vojenských aktivitách, alebo ako ich sú as . Samostatné osoby môžu by po as ozbrojených konfliktov cie om perzekúcie na základe definície Dohovoru o ute encoch. Ochrana udí, ktorých Dohovor o ute encoch nepokrýva V krajinách azylu, ktoré nevyužívajú širšiu definíciu ute encov zakotvenú v Dohovore Organizácie Africkej Jednoty (OAU) a Kartaginskej deklarácie, u om unikajúcim ozbrojeným konfliktom nie je udelený štatút ute enca. V praxi sa napriek tomu dodržiava pravidlo, že udia utekajúci pred vojnou nemôžu by vrátený domov. Vä šina štátov týmto u om poskytuje ur ité povolenie, ktoré im umožní spada pod národnú legislatívu, alebo administratívnu, ktorá im zabezpe í ur itú slobodu konania. lenovia parlamentu krajín, ktoré neprijali rozšírenú definíciu o ute encoch, by mali zváži vydanie ustanovenia, ktoré by pokrývalo udí nesp ajúcich podmienky definované v Dohovore o ute encoch, ale ktorí napriek tomu potrebujú ochranu. Štandardné návrhy spôsobov ochrany sú spomenuté neskôr v tejto kapitole. Ur enie skupiny V ase ute eneckej krízy, je zabezpe enie ochrany prioritou. Ke je jasné, že ve ké skupiny udí unikajú pred ozbrojeným konfliktom, alebo inému hromadnému porušovaniu udských slobôd, nie je ani praktické, ani nevyhnutné posudzova jednotlivé žiadosti o udelenie azylu individuálne. UNHCR a štáty sa v takýchto prípadoch rozhodnú udeli štatút ute enca celej skupine na základe objektívnych informácií o podmienkach v ich krajine pôvodu. Každý len skupiny je v tomto prípade považovaný za ute enca prima facie, v prípade, že neexistujú dôkazy o opaku. Vz ah medzi masívnym prílevom a azylom V krajinách, ktoré nepoužívali ude ovanie štatútu pre skupiny na základe prima facie, bola u om poskytnutá do asná ochrana, ktorá im priniesla bezpe ie a ochranu ich základných udských práv. Do asná ochrana je prostriedkom reakcie na krízu, kde je evidentné nevyhnutné zabezpe enie ochrany, ale na druhej strane malá alebo žiadna možnos stanovi potreby rýchlo a na individuálnom základe. Do asná ochrana je potrebná iba kým nenastane zásadná zmena v okolnostiach, ktoré ich prinútili uteka . Ak k takejto zmene dojde, krajina môže predpoklada , že pomoc už nie je na alej nevyhnutná a že vä šina tých, ktorým bola pomoc poskytnutá sa môže pokojne vráti domov. Napriek tomu si krajiny azylu musia uvedomi , že niektorí udia budú potrebova ochranu aj na alej, z dôvodov perzekúcie v minulosti. Štáty preto budú musie vytvori systém, najlepšie systém ude ovania štatútu ute enca, na identifikovanie takýchto udí. Výnimky Niektorí udia si nezaslúžia medzinárodnú ochranu (vi . Kapitola 3). Jednotlivci môžu by vynechaní z udelenia štatútu ute enca, napriek tomu, že skupine udelený bol. Ur enie a návrat takýchto jednotlivcov je pre krajiny azylu ve mi ažké. Preto sa krajinám azylu odporú a v takýchto prípadoch požiada o pomoc UNHCR už v po iatkoch krízy, aby zozbieral profily ute eneckej populácie a možnosti spôsobov vylú enia jednotlivcov, ktorí nepotrebujú ochranu na rozdiel od ostatných lenov skupiny. Ako eli ute eneckej kríze? o robi ? Výkonný výbor UNHCR prijal medzinárodne uznané základné štandardy, použite né v krízových asoch. Zabezep i vo nú prechodnos hraníc, ktorá umožní u om príchod do bezpe ia Postarajte sa o to, aby legislatívny rámec zabezpe il u om prístup do bezpe ia ešte pred tým ako si to situácia vyžiada. Prija rozšírenú definíciu ute enca Používanie rozšírenej definície, zakotvenej v OAU Dohovore a Kartáginskej Deklarácii, ako aj národných legislatív, zabezpe í základy pre ochranu v ase ute eneckej krízy v mnohých krajinách. Poskytnú do asnú ochranu ak je to potrebné Pokia krajina azylu používa menej konkrétnu definíciu ute enca, ktorá je zakotvené v Dohovore o ute encoch, lenovia parlamentu môžu poskytnú pomoc ostatným vo forme do asnej ochrany, ktorá pokrýva obete ozbrojených konfliktov a iné rozšírené porušovanie udských práv. Dodržiava štandardy zaobchádzania vhodné pre ute enecké krízy Na základe dohody Výkonného výboru UNHCR: • • • • • • • • • • • • • • • • Ute enci a žiadatelia o azyl nesmú by potrestaní ani vystavení akémuko vek nevhodnému zaobchádzaniu len preto, že sa nachádzajú v krajine ilegálne. Ich vo ný pohyb nesmie by obmedzený, s výnimkou prípadov, keby ohrozovali zdravie verejnosti alebo verejné predpisy. Ute enci a žiadatelia o azyl by mali ma poskytnuté základné, medzinárodne uznávané ob ianske práva, a to najmä tie, vyplývajúce zo Všeobecnej deklarácie o udských právach. Ute encom a žiadate om o azyl by mala by poskytnutá akáko vek základná pomoc vo forme základných životných potrieb ako sú potraviny, prístrešok, základné hygienické a zdravotné služby. Preto by sa medzinárodné spolo enstvo malo prispôsobi princípom medzinárodnej solidarity a spolo ného zdie ania bremene. S ute encami a so žiadate mi o azyl by sa malo zaobchádza s porozumením a sympatiou vzh adom na ich tragický osud. Nesmú sa sta obe ou krutého, ne udského a ponižujúceho zaobchádzania. Nesmú by diskriminovaní na základe ich rasy, vierovyznania, politického názoru, národnosti, krajiny pôvodu, alebo telesnej nedostato nosti. Ute enci a žiadatelia o azyl sú považovaní za osoby s právnym postavením, s prístupom na súdy, ako aj k iným kompetentným administratívnym úradom. Umiestnenie ute encov by malo bra do úvahy ich bezpe nos a zdravie, ale zárove by malo dodržiava bezpe nostné predpisy prijímajúcej krajiny. Žiadatelia o azyl by mali by umiestnení o naj alej, respektíve v rozumnej vzdialenosti od hraníc ich krajiny pôvodu. Nemali by by zapletení do podvratných aktivít nasmerovaných proti ich krajine pôvodu alebo inej krajine. Mala by by rešpektovaná súdržnos rodiny. Pri h adaní príbuzných by mali by využité všetky existujúce prostriedky. Ochrana maloletých a detí bez doprovodu by mala by vykonávaná adekvátnym spôsobom. Povolené by malo by posielanie a prijímanie poštových zásielok. Dovolená by mala by materiálna pomoc od priate ov alebo príbuzných. Ak je to možné, mali by by zabezpe ené náležitosti spojené s registráciou narodenia detí, svadieb a úmrtí. Ute encom by mali by umožnené všetky potrebné spôsoby na dosiahnutie uspokojivého a trvalého riešenia. Ute encom by malo by dovolené prenáša majetok, ktorý si na územie priniesli, do krajiny, ktorá im poskytne trvalé riešenie. Na podporu dobrovo ného návratu by mali by podniknuté všetky potrebné kroky. Poskytnú ochranu obetiam vojny, ktorých definícia Dohovoru o ute encoch nepokrýva Niektorí jednotlivci unikajúci pred vojnou nemôžu by uznaní na základe podmienok definovaných Dohovorom o ute encoch, aj ke prešli individuálnym ur ením štatútu. Zaslúžia si však ur itý stupe pocitu bezpe nosti a stability, už len preto, že prežili neš astie a traumu. Oddialenie deportácie jednoducho nesta í. u om by malo by poskytnuté ur ité právne postavenie so zadefinovanými právami a povinnos ami a zárove by im mal by poskytnutý doklad, dokazujúci ich štatút. Štatút by mal by udelený na dostato ne dlhú dobu, ktorá je potrebná pre týchto udí, aby sa im podarilo ako tak znormalizova ich životy. Zárove by mal garantova základné práva vyplývajúce z medzinárodných a národných zmlúv. • Ob ianske a politické práva: - ochrana pred refoulement a vyhostením - antidiskriminácia - ochrana pre mu ením, ako aj zlým, ne udským a ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestom - sloboda pohybu - prístup k súdnemu konaniu • Rovnako dôležité sú aj ekonomické a sociálne práva porovnate né so všeobecne platnými v danej krajine azylu, ktoré zah ajú adekvátne ubytovanie, asistenciu alebo zamestnanie, zdravotnícku starostlivos , základné a stredné vzdelanie. • Základom je rešpektovanie jednoty rodiny, preto by krajiny azylu mali pomáha zlú ova najbližších lenov rodiny. ím dlhší je predpokladaný pobyt v hos ujúcej krajine, tým vzrastá potreba zjednotenia rodiny. Ochrana obetí vojny môže by ukon ená, pokia nie je na alej nevyhnutná. Objektívne kritéria udávajúce dôvody pre ukon enie ochrany by mali by dané písomne, tak ako sú zakotvené v legislatíve. Pri rozhodovaní o ukon ení poskytovania ochrany by mal by konzultovaný UNHCR. Výzva na poskytnutie medzinárodnej podpory a podielu na zodpovednosti lenovia parlamentu môžu podporova výzvy v prospech medzinárodnej solidarity a zdie aniu zodpovednosti, cez zverej ovanie potrieb ute encov a informovaní o prispievaní krajiny na pomoc ute encom, ako aj povolením prístupu humanitných organizácií. Požiada vládu o zaistenie bezpe nosti v táboroch lenovia parlamentu môžu požiada vládu, aby podnikla o najviac krokov na ochranu ute encov ako aj miestnych humanitárnych pracovníkov, ktorí sa im snažia pomáha a ochra ova . Verejná bezpe nos a poriadok sú v kompetencii krajiny azylu. V prípade že na ich zabezpe enie je potrebná medzinárodná pomoc, vláda krajiny azylu môže h ada cesty na získanie potrebnej pomoci. Dopad na udí a na spolo nos : zastáva sa ute encov Ve ký vplyv na to, ako sa bude po as krízového stavu zaobchádza s ute encami maju lenovia parlamentu. Môžu vyzva ob anov, aby si vážili medzinárodné záväzky krajiny. Môžu preukáza svoje sympatie a solidaritu ute encom vzájomným informovaním sa o situácii, navštívením ute eneckých táborov, osád a cudzineckých útvarov. Môžu odpoveda na otázky a znepokojenie verejnosti a zárove sa pokúsi zníži negatívne postoje vyplývajúce z nedostatku informácií, nedorozumenia a predsudkov. Ochrana žien ute enký Špecifické podmienky týkajúce sa žien ute enký Ženy predstavujú minimálne polovicu ute eneckej populácie. Ženy ute enkyne majú takmer rovnaké potreby ako mužskí ute enci: ochranu pred nedobrovo ným návratom, rešpektovanie ich udských práv po as obdobia exilu a pomoc pri h adaní dlhodobých riešení ich situácie. Napriek tomu si po as ute eneckého obdobia vyžadujú ur ité dodato né potreby. V asto chaotických podmienkach ute eneckej krízy sa ženy môžu sta ter om sexuálneho, ale aj iného násilia. K tomu ešte astokrát nesú zodpovednos za zranite nejších lenov rodiny, ako sú deti a starší, zárove sú asto oddelené od svojich partnerov, ktorí sa stali sú as ou konfliktu v krajine pôvodu, alebo sa tam ostali stara o majetok. V ur itých situáciách, ktoré sa v tábore vyskytnú, môžu ženy osta vynechané z rozhodovacieho procesu, ktorý ovplyv uje ich každodenné životy a bezpe nos . Napríklad ke muži rozde ujú humanitnú pomoc, ženy môžu by nútené vymie a svoje sexuálne služby za jedlo. Takisto môžu by ter om sexuálneho násilia zo strany ute encov, miestnej populácie, vojakov, ako aj bezpe nostných zložiek krajiny azylu. V krajinách poskytujúcich individuálne posudzovanie ude ovania štatútu, ženy prichádzajúce so svojimi partnermi asto nemajú možnos samé poda žiados o posúdenie, v prípade, že ich partnerova žiados bola zamietnutá. Môžu ma problém otvorene komunikova s mužom vykonávajúcim pohovor, alebo cez mužského tlmo níka, najmä v prípade, že musia hovori o sexuálnom násilí alebo rodinnej cti. Navyše pri procedurálnych problémoch systému ur ovania štatútu, sa môžu vyskytnú právne zábrany na presné adresovanie otázok žaloby spojenej s rodom. Perzekúcia na základe rodu Perzekúcia na základe rodu je termín používaný v medzinárodnom ute eneckom práve a opisuje rôzne žaloby, niektoré dokonca podané mužmi. Napriek tomu, že pohlavie nie je špecificky spomenuté v Dohovore o ute encoch (strach z perzekúcie musí by na základe rasy, vierovyznania i politického presved enia, alebo príslušnosti k ur itej skupine) berie sa do úvahy, že môže ovplyv ova , alebo diktova ur itý typ perzekúcie, alebo niekedy môže by aj jej samotným dôvodom. Sú as ou žalôb na základe rodu sú vä šinou akty sexuálneho násilia, násilie v domácnosti, nútené plánovanie rodiny, ženská obriezka, nedodržiavanie morálnych zásad spolo nosti a homosexualita. Tieto žaloby sa môžu jedna od druhej líši v tom, že zamiešavajú formy perzekúcie s jej samotnými dôvodmi. Jedno však majú spolo né, a to žalobu pod a rodu. Z tohto poh adu je perzekúcia nie vždy spojená alebo zaprí inená rodom žalobcu, ale s ideológiou vykonávate a: a to že udia odchy ujúci sa od ich predpísanej úlohy, ktorú im rod udáva by mali by potrestaní. Napríklad ženy ktoré sa obávajú perzekúcie pretože porušujú sociálne morálne zásady nie sú zvy ajne prenasledované pretože sú ženy, ale preto, že odmietajú by „správnymi“ ženami. Interpretácia Dohovoru o ute encoch musí by preto citlivá v otázkach spojených s rodom. Tak ako je otázka o krajine pôvodu žiadate a k ú ovou pri ur ovaní „typickej“ ute eneckej žaloby, tak je dôležité aj chápanie úloh stanovených spolo nos ou krajiny pôvodu potrebné na správnu interpretáciu definície ute enca. Tento prístup bol schválený množstvom medzinárodných orgánov, ako aj Výkonným Výborom UNHCR. „Výkonný výbor si mimoriadne cení snahy štátov o v lenenie rodových perspektív do svojich politík, nariadení a praktík; podporuje štáty, UNHCR a iných medzinárodných inite ov v podporovaní zvyšovania povedomia, inklúziu ich kritérií pre ochranu, a uvedomení si, že perzekúcia môže by založená na rozdieloch rodov a vykonávaná formou sexuálneho násilia; alej podporuje UNHCR a iné zú astnené strany vo vytváraní, propagovaní a implementácii smerníc, pravidiel pre správanie sa a tréningových programov zameraných na rodové rozdiely ute encov, s cie om podporova rozširovanie rodovej perspektívy a stup ova zodpovednos v implementovaní nariadení spojených s rodovým rozdielom.“ Závery Výkonného výboru UNHCR íslo 87(n) (1999) Skúmanie žiadostí o azyl podaných ženami UNHCR spolu s niektorými štátmi vydal postupy na spôsob skúmania žiadostí o azyl, ktoré boli podané ženami, zah ajúc žaloby založené na rode. V sú asnosti vzrastá po et orgánov právnej vedy, zaoberajúcich sa takýmito prípadmi a mnohé štáty prejavili záujem zahrnú tento spôsob zmýš ania do ich štruktúr ochrany. Okrem základnej skupiny medzinárodných udských práv aplikovate ných na všetkých udí, je aj ur itý po et štandardných udských práv, ktoré priamo adresujú situáciu žien ute enký a žiadateliek o azyl. Preeminentným právnym nástrojom je Dohovor o eliminácií všetkých foriem diskriminácie páchanej na ženách, a jeho Dobrovo ný protokol. Tento dohovor ur uje štandardy pre štáty v rôznych oblastiach, ktoré sú pre ženy ute enkyne dôležité, ako napríklad: Potla enie všetkých foriem obchodovania so ženami a využívanie prostitúcie Národnos Vzdelanie Zamestnanie Zdravotná starostlivos Špecifické problémy vidieckych žien Rovnos pred zákonom Všetky záležitosti spojené s manželstvom a rodinnými vz ahmi Iné relevantné medzinárodné štandardy zah ajú Deklaráciu Valného Zhromaždenia OSN o Eliminácii všetkých foriem násilia páchaného na ženách, ktoré vníma ženy ute enkyne ako mimoriadne zranite nú skupinu a preto vyzýva štáty, aby prijali opatrenia potrebné pre elimináciu násilia páchaného na ženách. Ochrana ute eneckých detí Približne 41 percent populácie, spadajúcej pod ochranu UNHCR je vo veku 18 a menej rokov, 12 percent menej ako pä . De om ute encom musí by poskytnutá rovnaká ochrana ako dospelým; a vzh adom na ich špecifické potreby a zranite nos si vyžadujú špeciálnu ochranu a asistenciu. V ase ute eneckej krízy sa môže sta , že sa deti ocitnú odlú ené od svojich rodín. Preto je nevyhnutné ich okamžité registrovanie a iniciovanie h adania rodiny. Odlú ené deti sú vystavené riziku, že budú najaté ako detskí vojaci, alebo že budú sexuálne zneužívané. Preto treba bra ohlas na potreby ich zdravého vývoja, pretože aj deti, ktoré nie sú odlú ené po as krízy od svojich rodi ov prežívajú obrovskú traumu a rozrušenie. V krajinách, ktoré zadržiavajú dospelých ute encov vzniká riziko, že deti budú zadržané tiež, pokia sa rodi om neudelí výnimka na prepustenie. Deti by nemali by zadržané, iba v prípade, že neexistuje žiaden iný spôsob ako zaru i jednotu rodiny. Po as individuálneho ude ovania štatútu by odlú eným de om mal by pridelený opatrovník, ktorý by o najlepšie reprezentoval ich záujmy. Po as spracovania žiadosti die a a, by mal by braný do úvahy jeho duševný vývoj, stupe vyspelosti a schopnos tlmo enia jeho žiadosti pri informovaní o súkromnej, rodinnej a kultúrnej minulosti. Deti zasiahnuté ozbrojeným konfliktom majú právo na špeciálne zaobchádzanie a ochranu, vzh adom na ich zranite nos a pretože boli nechtiac vystavené riziku zranenia, zneužitia a smrti. alšie veci, na ktoré majú ute enecké deti právo, sú vzdelanie, vhodná strava a o najvyšší štandard zdravotníckej starostlivosti. Najlepšie záujmy die a a, úloha rodiny ako základného poskytovate a ochrany die a a, a jeho blahobyt, musia ovplyv ova všetky rozhodnutia týkajúce sa detí ute encov. Tieto princípy sú plne obsiahnuté v Dohovore o právach die a a, ktorého lenmi sú skoro všetky krajiny na svete. Dohovor obsahuje špecifické nariadenia týkajúce sa ute eneckých detí, ale takisto v om stojí, že sa bez rozdielu vz ahuje na všetky deti. Takisto Africká charta o právach a blahobyte die a a, obsahuje špeciálnu as o ochrane ute eneckých a vnútorne premiestnených de och. Deti ute enci: Nariadenia na ich starostlivos a ochranu Deti sú zranite né. Sú náchylné na choroby, nedostatok výživy a zranenia. Deti sú závislé. Potrebujú podporu dospelých, nielen pre fyzické prežitie, najmä v rannom období života, ale aj pre ich psychický a sociálny blahobyt. Deti sa vyvíjajú. Rastú vo vývojových sledoch ako veža z tehál, z ktorých každá závisí na tej pod ou. Vážne vplyvy narúšajúce ich sled môžu devastujúco naruši ich vývoj. Deti ute enci sú vystavené ove a vä šiemu nebezpe enstvu ako priemerné die a. Náhle a násilné návaly krízových situácií, narušenie rodiny, komunity ako aj akútny nedostatok zdrojov, ktorému sú ute enci vystavení, zna ne ovplyvnia ich fyzický ale aj psychický stav. Je smutné konštatova , že deti sú astými obe ami násilia, chorôb a nedostatku výživy, o je spojené s ich premiest ovaním a odlivom ute encov. Následkom kríz a pri h adaní riešení, rozdelenie rodín pokra uje v negatívnom vplyve na ute enecké deti všetkých vekových kategórií. Preto si treba uvedomi , že poskytovanie pomoci de om pri nap aní ich fyzických a duševných potrieb, asto znamená podporova ich rodiny a komunity. Predslov, Deti ute enci: Nariadenie na ich ochranu a starostlivos , UNHCR Záujmy detí ute encov a žiadate ov o azyl V Dohovore o právach die a a sa v lánku 3 udáva, že záujmy die a a by mali by prioritou pri všetkých aktivitách jeho sa týkajúcich, vykonávaných verejnými alebo súkromnými humanitárnymi organizáciami, súdmi, úradmi, alebo legislatívnymi orgánmi. V každom prípade, po as každého rozhodnutia týkajúceho sa die a a, musia by zvážené všetky okolnosti v najlepšom záujme die a a. Tento prístup musí by prítomný vo všetkých prípadoch, od priamych intervencií štátu až po súkromný kontext rodinného života, kde štát môže nepriamo zasahova napríklad s pomocou miestnych úradov, aby zaistil a ochránil práva die a a. Najlepšie záujmy die a a znamená, že legislatívne orgány musia zváži i prijaté zákony a ich dodatky o de om prospejú. De om, ktoré sú ute encami alebo žiadate mi o azyl, sa dostáva špeciálnej pozornosti v rámci Dohovoru o právach die a a, lánok 22, ktorý vyžaduje od štátov prijíma kroky zabezpe ujúce dosta ujúce ochranu die a a ako aj humanitárnu pomoc. Deti ute enci: Nariadenie na ich ochranu a starostlivos , vydané UNHCR, zadáva ciele a zámery, ako aj princípy a konkrétne kroky na ochranu a pomoc ute eneckým de om, pokrývajúc témy ako práva die a a, kultúra, duševný blahobyt, zdravie, výživa, prevencia a lie ba chorôb, osobná sloboda a jej ochrana, právny štatút, vzdelanie, odlú ené deti, a trvalé riešenia. Ochrana ute eneckých rodín Najlepšou cestou ako ochra ova zranite ných ute encov je ochra ova ute enecké rodiny. Neúplné rodiny si vyžadujú špecifickú podporu. Všetci lenovia ute eneckých rodín elia problémom, najmä ak dojde k oddeleniu lenov rodiny po as úteku, a krajiny azylu nezabezpe ia ich zjednotenie. Táto situácia môže by mimoriadne ažká pre tých, ktorí sú pod do asnými opatreniami, ke že majú menej práv ako priznaní ute enci. Konferencia,...zvažujúc, že jednota rodiny, prirodzenej a základnej spolo enskej jednotky, je základným právom ute enca, a že táto jednota je sústavne ohrozovaná,...navrhuje vládam aby prijali nevyhnutné kroky potrebné na ochranu ute eneckých rodín, najmä: (1) zabezpe i , aby bola zachovaná jednota rodiny, najmä v prípadoch kedy hlava rodiny splnila nevyhnutné podmienky pre prijatie v príslušnej krajine, (2) ochráni maloletých ute encov, najmä deti bez doprovodu, s odvolaním sa na opatrovníctvo a adopciu. Závere né nariadenie Konferencie Organizácie Spojených Národov, 1951, splnomocnencov na štatút ute encov a osôb bez národnosti, IV B. Ochrana žien ute enký , detí a rodín: o robi ? Venova osobitnú pozornos ženám a de om po as procesu ur ovania štatútu lenovia parlamentu môžu venova špeciálnu pozornos ženám a de om po as procesov ur ovania štatútu, využitím žien tlmo ní ok a vykonávateliek pohovorov. tí o vykonávajú rozhodnutia o udelení štatútu ute enca, by mali ma prístup k informáciám týkajúcich sa podmienok dodržiavania udských práv a spolo enských úloh v krajinách pôvodu, tak ako sa týkajú žien a detí. lenovia parlamentu by mohli zváži navrhnutie vláde, aby boli stanovené nariadenia spojené s riešením žalôb pod a pohlavia, ktoré by použili existujúce nariadenia ako model. odlú ené deti by mali ma ur eného opatrovníka, ktorý by zastupoval ich záujmy. všetkým lenom rodiny by mal by udelený štatút, pokia hlavný žiadate ho získal, a každý len rodiny, by mal ma možnos prezentova vlastnú žiados . ženy a deti by mali dosta dokumentáciu ich ute eneckého štatútu na ich vlastné meno. Zabráni zaisteniu lenovia parlamentu by mali podniknú kroky, ktoré by zabra ovali zais ovaniu detí, a mali by zabezpe i alternatívne spôsoby ich ochrany. ženy by nemali by zaistené, najmä nie tie, ktoré majú deti, alebo sú doprevádzané inými závislými osobami. Vytvori možnosti pre zlú enie rodiny lenovia parlamentu môžu prija opatrenia umož ujúce rapídne zlu ovanie rodiny, poskytnú liberálne kritériá pri rozhodovaní ktorej rodine bude udelený štatút a podporova samostatnos dospelých lenov rodiny s cie om podpori ich schopnos postara sa o lenov rodiny. K ú om pri ochrane rodín je ich zlú enie. Výkonný výbor UNHCR pod iarkol potrebu ochra ova jednotu ute eneckých rodín: zlu ovaním rodinných lenov rozdelených po as úteku zvažovaním liberálnych kritérií pri rozhodovaní o tom, ktorému lenovi bude udelený štatút udelením štatútu ute enca všetkým lenom rodiny v prípade že tak bolo rozhodnuté u hlavy rodiny, a umožnenie každému lenovi rodiny poda žalobu akú chce zabezpe ením jednoty rodiny ako priority pred všetkými krokmi procesu ude ovania štatútu podporovaním samostatnosti dospelých lenov rodiny s cie om dosiahnu ich schopnos postara sa o ostatných lenov ich rodiny. H adanie riešení Pre vä šinu ute encov by riešením ich situácie bol návrat do domova. Dobrovo ný návrat by mal by uskuto nený za dodržiavanie podmienok bezpe nosti a dôstojnosti, a na základe toho, že ute enec urobil toto rozhodnutie sám s dostatkom informácií. Niektorým ute encom je umožnené osta trvalo v krajine, v ktorej h adali azyl po prvý krát, o je prípadom lokálnej integrácie. Len ve mi malý po et ute encov je premiestnených do tretej krajiny azylu. Napriek tomu, že premiestnenie je riešením pre najmenší po et ute encov, je to mimoriadne dôležitý nástroj ich ochrany, ako aj dlhodobé riešenie. Dobrovo ný návrat Dobrovo ný návrat je preferovaným riešením u vä šiny ute encov, ako aj krajín azylu. Vä šina ute encov h adá azyl blízko ich domovskej krajiny, aby sa mohli vráti domov hne ako na to bude príležitos , a vráti svoj život do pôvodných ko ají a znovu vybudova svoju komunitu. Pod a najlepšieho scenára, konflikt ustal a veci, ktoré ohrozovali životy ute encov, ako napríklad nášlaplné míny, boli odstránené, bolo dosiahnuté zlepšenie v dodržiavaní udských práv, ktoré by zabránilo alším ute eneckým odlivom. Ute enci sa rozhodujú o svojom návrate slobodne, majú dostatok informácií o situácii v ich krajine pôvodu, a pri návrate im je poskytnutá medzinárodná ochrana a pomoc aby sa mohli vráti bezpe ne a dôstojne. Právny štatút je zabezpe ený cez trilaterálne dohody medzi UNHCR, krajinou azylu a tre ou krajinou. Medzery medzi pomocnou fázou operácie a dlhodobou pomocou pri rozvoji boli vyplnené. Došlo k zmiereniu medzi bojujúcimi stranami. Naneš astie, realita málokedy odráža tento scenár. Príliš asto je poskytnutá ochrana a pomoc v krajine azylu nedostato ná. Ute enci si asto vyberajú menšie zlo a zvolia si návrat v nádeji, že podmienky doma sa zlepšili pokia boli pre . Návrat v tomto prípade nesie so sebou ve ké riziko, že navrátení ute enci budú nútení znova uteka . UNHCR vyžaduje ur itý stupe fyzickej ochrany a bezpe nosti, pred tým ako aktívne podporí dobrovo ný návrat. Napriek tomu, ak sa ute enci rozhodnú vráti spontánne, asto na základe ich slobodnej vôle, do krajiny uprostred konfliktu, UNHCR ich pomáha ako len môže. Ute enci po ich návrate domov musia eli ekonomickým, právnym, a sociálnym problémom. Miestna infraštruktúra je zni ená vojnou, preto majú problémy znovu získa svoj majetok, alebo si ho obnovi . UNHCR, v spolupráci s mimovládnymi organizáciami v teréne, monitoruje návrat ute encov a snaží sa rieši problémy, ktoré po ich návrate vzniknú. UNHCR a Harvardská fakulta práva nedávno spustili projekt „ Predstav si spolužitie“ ktorý má za cie podpori spolužitie po as krátkej reintegrácie po ukon ení konfliktu, s cie om zabráni alšiemu násiliu v rozdelených komunitách a podpori dlhodobú nápravu. Jedným so spôsobov je získavanie spolo ných prostriedkov pre celú komunitu, ktoré spája udí. Konferencia vyzýva vlády a parlamenty, aby zabezpe ovali skoré a dobrovo né návraty, presíd ovanie a rehabilitáciu ute encov a presídlencov; odzbrojovanie, demobilizáciu a nasledovný tréning a reintegráciu bývalých bojovníkov, najmä detských vojakov do bežného života, a rehabilitáciu traumatizovanej populácie, najmä žien a detí. 99. Konferencia Medziparlamentárnej únie, apríl 1998 Lokálna integrácia Štatút UNHCR spomína, že jednou z možností pomoci ute encom, je ich prispôsobenie sa novej spolo nosti. Konvencia o ute encoch hovorí, že štáty by mali do takej miery, ako je len možné zabezpe ova asimiláciu a naturalizáciu ute encov. Množstvo krajín, najmä tie, ktoré si zvykli prijíma imigrantov, berú naturalizáciu ute encov s priznaným štatútom ako rutinnú záležitos . Iné krajiny azylu boli ochotné zváži povolenie trvalého pobytu ute encom, ktorí by mohli prispie národnému hospodárstvu. V posledných rokoch sa však oraz menej krajín cíti by v pozícii, aby mohli ponúka lokálnu integráciu, aj ke existujú výnimky ako Mexiko, ktoré naturalizovalo tisíce ute encov prichádzajúcich z Guatemaly. Tradi né krajiny presídlenia Austrália, Kanada, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Švédsko, Švaj iarsko, Spojené Štáty Americké. Novovzniknuté krajiny presídlenia Argentína, Benin, Brazília, Burkina Faso, ile, Island, Írsko, Španielsko. Presídlenie Relatívne malé množstvo ute encov, ktorí musia by presídlení, je ohrozených v prvej krajine azylu, alebo neexistuje žiadne iné trvalé riešenie ich situácie. Niektoré krajiny ponúkajú miesta na presídlenie pravidelne; iné to robia ad hoc. Na to aby bola osoba premiestnená, musí sp a kritériá UNHCR ako aj kritériá prijímajúcej krajiny. H adanie riešení pre ute encov: o robi ? V krajine azylu zabezpe i , aby presídlenie bolo skuto ne dobrovo né, lenovia parlamentu by mali zabezpe i , aby žiaden ute enec nebol navrátený proti jeho/jej vôli, pokia bola vhodne vyvolaná zastavovacia klauzula Konvencie o ute encoch. lenovia parlamentu môžu zabezpe i , aby ute encom bolo umožnené vykona informa nú návštevu v ich domove, za ú elom zhodnotenia situácie, bez toho aby stratili možnos vráti sa do krajiny azylu. ak to dovo ujú národné podmienky, lenovia parlamentu by mohli zváži rozšírenie možností naturalizácie ute encom s priznaným štatútom. V krajinách pôvodu lenovia parlamentu môžu zabezpe i vytvorenie právneho rámec ochrany práv navrátených ute encov. právo majetkového vlastníctva, reštitúcia a kompenzácia sú k ú ovými otázkami pre legislatívne iny. Malo by by zabezpe ené ob ianstvo pre deti narodené mimo krajiny, spolu s národnými identifika nými dokumentmi. lenovia parlamentu by mali vyzýva vládu, aby povolila UNHCR a mimovládnym organizáciám monitorovanie situácie nevráteným ute encom. V krajinách presídlenia a potenciálnych krajinách presídlenia krajiny presídlenia by mali zváži zvyšovanie po tu miest vo ných pre presídlenie ute encov, ako aj prida havarijné miesta pre prípady, kedy UNHCR musí urýchlene premiestni ute enca z bezpe nostných dôvodov. krajiny ktoré ešte nie sú pravidelnými krajinami presídlenia by sa nimi mali sta , alebo by aspo mali indikova svoj zámer UNHCR aby zvážilo návrhy na presídlenie rad za radom. V darcovských krajinách a potenciálnych darcovských krajinách darcovské krajiny môžu žiada , ako aj podporova zlepšovanie kvality azylu aby udia neboli nútení vráti sa do nestabilného a nebezpe ného prostredia. darcovia by mohli nasmerova politické tlaky tak, aby boli adresované skuto né prí iny pohybu ute encov. darcovia môžu podporova množstvo aktivít potrebných pre úspešné návraty alebo lokálnu integráciu, ako aj programy odstra ovania náš apných mín, projektov na získavanie príjmu, a programy dlhodobého rozvoja. Kapitola 5 Poskytovanie alternatívnych riešení väzby a ochrana ute encov proti diskriminácii. S ochranou ute encov sa sa stretávame nielen na hraniciach. Žiadatelia o azyl a ute enci s priznaným štatútom ute enca môžu by stále zranite ní aj v krajinách azylu, ktoré už pristúpili k dohovoru o ute encoch, a v ktorých sa uplat uje legislatíva a uzákonené postupy preskúmania žiadostí o štatút ute enca. V krajine azylu ostáva celá škála problémov ochrany v bežnej dennej praxi. V prípade mnohých ute encov sa tieto problémy prejavujú v podobe svojvo ného zadržania, i väzby ako aj ovzdušia naplneného rasizmom a xenofóbiou vychádzajúcimi spomedzi niektorých astí miestnej populácie. „Výkonný výbor odsudzuje, že mnohé krajiny pokra ujú v rutinnom a svojvo nom zadržiavaní osôb h adajúcich úto isko (vrátane maloletých osôb) na neodôvodnené dlhé obdobie a bez poskytnutia adekvátneho prístupu k UNHCR a k regulárnym postupom preskúmania ich postavenia z poh adu väzby; Výkonný výbor poukazuje na skuto nos , že takéto zadržiavanie/väzba nie sú v súlade s ustanoveným štandardom o udských právach a vyzýva štáty, aby sa aktívnejšie zaoberali možnými alternatívami zadržiavania/väzby.“ Výkonný výbor N° 85 (dd) (1998) Zadržanie/väzba Výkonný výbor UNHCR vyjadruje nespokojnos , že vysoký po et ute encov a osôb h adajúcich úto isko v rôznych oblastiach sveta je väznených a podobne obmedzovaných z dôvodu nelegálneho prekro enia hraníc krajiny alebo nelegálneho pobytu v krajine, v ktorej h adajú úto isko, akajúc na rozhodnutie o ich postavení. Výbor je toho názoru, že s oh adom na utrpenie, ktoré väzba obnáša by sa jej malo predchádza . Ak je to mutné, k väzbe by malo dochádza iba na základe ur itých špecifických dôvodov ako sú overovanie totožnosti a ur ovanie dôvodov, na ktorých sa žiados o štatút ute enca, alebo úto isko zakladá. Väzba žiadate ov o azyl sa považuje za zákonnú a nie svojvo nú, ak sp a zákonné predpoklady národnej legislatívy, dohovoru o ute encoch a medzinárodného práva. Väzba musí by vykonaná nediskriminatívnym spôsobom a musí podlieha súdnemu alebo správnemu preskúmaniu, aby sa uznala potreba jej pokra ovania s možnos ou prepustenia, ak nie je odovodnená. „nikto nebude podrobený svojvo nému zadržaniu/väzbe, alebo exilu“ lánok 9, Všeobecná deklarácia o udských právach s oh adom na utrpenie, ktoré so sebou prináša by zvy ajne mali by zadržanie/väzba vylú ené z praxe. Záver Výkonného výboru UNHCR . 44 (1986) o je to zadržanie/väzba Zadržanie/väzba neznamená len väzanie. Je to aj uväznenie v úzko ohrani enom a obmedzenom priestore, ktoré môže by väzením, uzatvoreným táborom, verejne alebo súkromne prevádzkovaným väzobným zariadením, hotelovou izbou, alebo letiskovou tranzitnou zónou, kde je sloboda pohybu zna ne obmedzená a kde jedinou možnos ou opusti takéto väzenie je opustenie územia krajiny azylu. Aby sme mohli ur i i je osoba h adajúca úto isko väznená, musíme odhadnú stúpajúci vplyv obmedzení, ako aj ich stupe a intenzitu. Obmedzenia ktoré ur ujú kde môže by žiadate o azyl ubytovaný, vo všeobecnosti neznamenajú väzbu. Žiadatelia o azyl by zvy ajne nemali by väznení Všeobecná deklarácia udských práv uznáva právo h ada a požíva výhody úto iska ako základného udského práva. Pri uplat ovaní tohto práva sú žiadatelia o azyl asto nútení prichádza , alebo vstupova na územie krajín azylu nelegálnym spôsobom. Na rozdiel od bežných migrantov, mnoho žiadate ov o azyl nemá možnos si zaobstara riadne cestovné doklady a víza. Pri zvažovaní akýchko vek obmedzení slobody pohybu je potrebné vzia do úvahy túto skuto nos ako aj uzna fyzickú a psychologickú traumu, ktorú museli mnohé z týchto osôb prekona . Za akých okolností možno žiadate ov o azyl väzni ? Ako výnimka všeobecného pravidla, žiadate a o azyl možno uväzni z dôvodov uvedených nižšie za predpokladu, že tieto dôvody sú jasne obsiahnuté v národnej legislatíve, ktorá je v súlade s medzinárodnými zákonmi o udských právach. Vo i zadržaniu by mala by existova legislatívna prezumcia. V prvom rade by sa mali preskúma alternatívy (pozri nižšie) pokia neexistuje dôkaz, ktorý potvrdzuje, že tieto alternatívy nebudú v prípade ur itého jedinca efektívne. Žiadate o azyl by mal by zadržaný iba po dôkladnom zvážení všetkých dostupných a možných alternatív. Pri vznesení rozhodnutia, by mali orgány ur i i je zadržanie odôvodnené a proporcionálne vyvážené so žiadaným ú elom. Ak je zadržanie kvalifikované ako nevyhnutné, musí by vykonané nediskriminatívnym spôsobom a len na minimálne nevyhnutné obdobie. Štyri prípustné výnimky zo všeobecného predpisu o nevzatia do väzby musia by predpísané zákonom. Žiadatelia o azyl môžu by zadržaní len za ú elom: overenia totožnosti: vz ahuje sa to na prípady, v ktorých je totožnos neur ená, alebo sporná. ur enia dôvodov, na ktorých je založená žiados o azyl: znamená to predbežný pohovor so zámerom získania nevyhnutných informácií. Neznamená to však zadržanie na celé obdobie postupu ur ovania štatútu ute enca, alebo na neohrani ené asové obdobie. a v prípadoch kedy žiadatelia a azyl zni ili svoj cestovný doklad, alebo doklad totožnosti, alebo použili falošné doklady s úmyslom zavádza orgány krajiny, v ktorej mali úmysel požiada o azyl: orgány musia preukáza , že žiadate o azyl konal s nekalým úmyslom a mal v úmysle zavádza orgány, alebo odmietol spolupracova s orgánmi krajiny azylu. Žiadate o azyl, ktorý prichádza bez dokladov, pretože tieto si nebol schopný obdrža , by nemal by zadržaný výlu ne z tohto dôvodu. ochrany národnej bezpe nosti a verejného poriadku: toto sa vz ahuje na prípady, v ktorých existuje dôkaz potvrdzujúci, že žiadate o azyl má kriminálne pozadie, a/alebo prepojenie na kriminálne prostredie a kedy existuje pravdepodobnos ohrozenia národnej bezpe nosti alebo verejného poriadu. Žiadatelia, ktorí prichádzajú ako sú as nelegálneho obchodovania, alebo pašovania by zvy ajne nemali by zahrnutí do tejto kategórie a nemali by by zadržaní výlu ne z tohoto dôvodu. Zvä ša sú obe ami kriminálnych aktivít a nie páchate mi. Aké okolnosti neopráv ujú k zadržaniu? Žiadatelia o azyl by nemali by zadržaní ak prichádzajú priamo z územia na ktorom je ich život, alebo sloboda v ohrození, prihlásia sa bez odkladu príslušným orgánom a preukážu opodstanený dôvod pre ich nelegálny vstup alebo pobyt. Zadržanie z iných dôvodov, než ktoré sa uvádzajú vyššie, napríklad ako sú as politiky odstrašujúcej budúcich žiadate ov o azyl alebo odrádzanie tých, ktorí si už podali svoje žiadosti, aby pokra ovali v azylovom konaní, je v naopak v rozpore s normami medzinárodného práva. Zadržanie be nemalo by využívané ako trestný alebo disciplinárny nástroj pri ilegálnych vstupoch alebo pobytoch na území. Zadržanie/väzba by nemali by zneužívané z dôvodu nesplnenia adminsitratívnych požiadaviek, ktoré sa vz ahujú na pobyt v záchytných centrách alebo ute eneckých táboroch. Útek z deten ného zariadenia by nemal automaticky vies k vylú eniu z procedúry ur ovania štatútu ute enca a k návratu do domovskej krajiny. Ako postupova v prípadoch nelegálneho vstupu na územie? Dohovor o ute encoch ustanovuje, že ute enci prichádzajúci priamo z krajiny v ktorej sú prenasledovaní, nebudú trestaní za nelegálne prekro enie hranice alebo nelegálny pobyt v krajine ak sa ihne po príchode priamo z krajiny, v ktorej sa obávajú prenasledovania, prihlásia príslušným orgánom a preukážu opodstatnený dôvod. Toto ustanovenie sa tiež vz ahuje na žiadate ov o azyl, ke že niektorí z nich sú v skuto nosti ute encami, ktorým ešte nebol pridelený štatút ute enca. Niektorí ute enci a niektoré štáty praktizujú ur itý spôsob dobrej vôle v štýle zub za zub, oko za oko. Ak štáty obmedzujú príležitosti pre legálnu migráciu, niektorí žiadatelia o azyl a samozvaní migranti sa uchy ujú k nelegálenmu obchodovaniu, pašovaniu a iným nelegálnym spôsobom vstupovania na územie daného štátu. Tieto štáty potom ešte viac poci ujú potrebu sprís ova hrani né kontroly a tým sa celý kolobeh zintezív uje. Výkonný výbor UNHCR vyjadril názor, že z poh adu utrpenia, ktoré obnáša by sa zadržaniu/väzbe malo predchádza . Ak je to nevyhnutne, k zadržaniu/väzbe by malo dochádza len na základe dôvodov ustanovených zákonom – na overenie totožnosti, na preskúmanie faktov, na ktorých sa zakladá žiados o štatút ute enca, na vysporiadanie sa s ute encami, alebo žiadate mi o azyl, ktorí zni ili svoje cestovné doklady alebo doklady totožnosti, alebo použili falošné doklady s úmyslom zavádza orgány štátu, v ktorom chcú požiada o azyl; alebo na ochranu národnej bezpe nosti i verejného poriadku. Sú asne Výkonný výbor uznáva dôležitos spravodlivého a promptného postupu ur ovania štatútu ute enca, alebo pridelenia azylu ochra ujúceho ute encov a žiadate ov o azyl pred nespravodlivým a dlhotrvaúcim zadržaním, i väzbou. Výkonný výbor taktiež zdôraz uje, že je dôležité aby národná legislatíva a/alebo správne postupy zodpovedne rozlišovali medzi postavením ute encov a žiadate ov o azyl a postavením ostatných cudzincov. Aké sú niektoré alternatívy zadržania/väzby? Výber alternatívy by nemal by ovplyvnený individuálnym posúdením okolností žiadate a o azyl, ale aj posúdením miestnych podmienok. Vlády by mohli posudzova tieto alternatívy s oh adom na priame, i nepriame výdavky spojené s oboma posudzovanými faktormi. Nasledovný zoznam nie je vy erpávajúci. Ponúka možnosti, ktoré môžu da kompetentným orgánom ur itý stupe kontroly nad miestom pobytu žiadate a o azyl popri umožnení základnej slobody pohybu tohto žiadate a. Monitorovanie Od žiadate a o azyl možno požadova , aby sa pravidelne hlásil imigra ným, alebo policajným orgánom. Prepustenie môže by podložené vlastnou zárukou žiadate a o azyl, lena jeho rodiny, mimovládnej organizácie i jeho komunity, od ktorých sa o akáva, že zaistia, aby žiadate o azyl rešpektoval všetky požiadavky a zárove sa dostavil na vypo úvanie a úradné stretnutie. Od žiadate a o azyl možno vyžadova , aby sa zdržiaval na ur itej adrese, ur itom mieste a aby si vyžiadal na zmenu tejto adresy, alebo miesta povolenie. Žiadatelia o azyl, ktorí vstúpili na územie nelegálne: o hovorí Dohorov z roku 1951 „Zmluvné štáty nebudú penalizova tých ute encov z dôvodu ich nelegálneho prekro enia, alebo pobytu na území, ktorí prichádzajú priamo z územia kde je ich život, alebo sloboda v ohrození.... vstúpia, alebo prebývajú na ich území bez povolenia, ak sa bez odkladu prihlásia orgánom a preukážu opodstatnený dôvod pre ich nelegálny vstup, alebo pobyt na území. Zmluvné štáty nebudú uplat ova iné obmedzenia pohybu týchto ute encov, než tie, ktoré sú nevyhnutné a tieto obmedzenia budú uplatnené len do usporiadania ich postavenia v krajine, alebo len do asu kedy získajú prijatie do inej krajiny...“ lánok 31 dohovor o postavení ute encov „Priamy príchod“ znamená, že ute enec ute enec prichádza priamo: z jeho domovskej krajiny z inej krajiny kde jeho ochrana, bezpe ie a istota nemôžu by zaru ené, alebo z tranzitnej krajiny, v ktorej sa nachádzal ve mi krátko bez toho, aby tam požiadal o alebo mu tam bol udelený azyl. Žiaden prísny asový horizont nemôže by viazaný na koncept „priameho príchodu“ a ustanovenie musí umož ova hodnotenie každého prípadu na základe jeho merita. „Bez odkladu“ Podobne aj to neexistujú asové horizonty, ktoré by sa mohli mechanicky uplat ova pri koncepte „bez odkladu“. Dôvodom je, že žiadatelia o azyl sa asto vyrovnávajú s pôsobením traumy, jazykovými problémami, nedostatkom informácií, strachom, alebo podozrievaním orgánov na základe svojich predchádzajúcich skúseností, nedostatkom základných existen ných prostriedkov a inými problémami. „Opodstatnený dôvod“ Toto slovné spojenie si vyžaduje posúdenie okolností, ktoré žiadate a prinútili k úteku.. Ru ite , alebo záruka Od žiadate ov o azyl možno vyžadova , aby poskytli ru ite a, ktorý by schopný zaru i sa, že sa žiadatelia dostavia na vypo úvanie, alebo úradné jednania. Ak sa tak nestane, ru ite bude povinný zaplati pokutu. Prepustenie na kauciu Táto alternatíva umož uje už zadržaným žiadate om o azyl prepustenie, podmienené záväzkom a zárukou. Žiadatelia o azyl musia by informovaní o existencii tejto možnosti a výška kaucie niesmie stanovená na takú vysokú sumu, aby znemož ovala vyžitie tejto možnosti. Otvorené strediská Žiadate ov o azyl možno prepusti pod podmienkov, že sa budú zdržiava v kolektívnych ubytovacích strediskách, ktoré budú môc opusti a vráti sa do nich vo vopred stanovenom ase. „Zatknutie, zadržanie, alebo uväznenie die a a bude v súlade so zákonom a bude využité len ako ako posledné možné opatrenie a na o najkratšie možné obdobie.“ lánok 37(b), Dohovor o právach die a a Deti a väzba Prvým kritériom je, že uväznenie detí bude posledným možným opatrením a na o najkratšie možné obdobnie ako je uvedené v lánku 37 (b) Dohovoru o právach die a a a v Smerniciach UNHCR o de och ute encoch, berúc do úvahy nalejpší záujem die a a. Deti odlú ené od svojich rodín Deti, ktoré boli odlú ené od svojich rodín, tiež známe pod pojmom deti bez sprievodu, by mali by ak je to možné prepustené do starostlivosti iných rodinných príslušníkov, ktorí už majú pobyt v krajine azylu. Ak to nie je možné musia by adekvátne ubytované a pod príslušným doh adom, najideálnejšie je umiestnenie v domácnosti pestúnskych rodín. Na presadzovanie a prezentovanie najlepších záujmov die a a je potrebné ustanovi právneho poru níka, alebo poradcu. Deti v sprievode rodi ov Tu je potrebné zváži všetky alternatívy zadržania/väzby. Deti a ich hlavní opatrovatelia, by nemali by uväznení pokia to nie je jediný spôsob ako udrža jednotu rodiny. Ak sú deti uväznené Ak krajina aylu nemá inú možnos ako uväznenie detí, malo by to by v súlade s Dohovorom o právach die a a, ako posledné opatrenie a na o najkratšie asové obdobie. Deti nemožno drža v podmienkach rovnajúcich sa podmienkam väznice. Je potrebné vyvinú maximálne úsilie na ich prepustenie a umiestnenie v inom prostredí. Medzi asom je potrebné urobi mimoriadne opatrenia na poskytnutie ubytovania, ktoré je vhodné pre deti a ich rodiny. Vzdelávanie a hra Po as zadržania, by mali ma deti právo na vzdelanie, ím bude zabezpe ené jeho plynulé a nenarušené pokra ovanie. Vzdelávanie by malo by poskytované mimo väzobných priestorov. Je potrebné tiež umožni aj priestor pre uvo nenie a hru, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý fyzický a mentálny vývin a ktoré napomáhajú zmier ovaniu stresu a traumy. Uväznenie iných zranite ných osôb Kategórie iných zranite ných osôb Nasledujúce kategórie osôb by mali by kvalifikované ako zranite né: - staršie osoby oddelené od svojich rodín obete mu enia a traumy mentálne a fyzicky postihnuté osoby Zvláštne zrete e Vzh adom na ve mi negatívny vplyv zadržania/väzby na zranite né osoby, by sa orgány mali vyhýba uväz ovaniu týchto osôb. Naopak, ak sú takéto osoby uväznené, uväzneniu by malo predchádza osved enie kvalifikovaného lekára, že takéto uväznenie nespôsobí ujmu na zdraví a duševnej stave. V týchto prípadoch musí pod a potreby existova a šie sledovanie a podpora s prístupom k službám, hospitalizácii a poradenstvu o lie ivách. Ako pomáha UNHCR odlú eným de om opä nájs svoje rodiny? Pre ú ely UNHCR sa za odlú ené die a považuje die a, „ktoré je odlú ené od oboch rodi ov, a ktorému nie je možné právne, ani pod a zvyklostí zabezpe i starostlivos takej osoby, ktorá má hlavnú zodpovednos .“ Po et odlú ených detí sa ve mi rôzni pod a prí in a podmienok hromadného odchodu. Avšak, ....., odborníci odhadli, že odlú ené deti tvoria 2 až 5 percent populácie ute encov. UNHCR zvy ajne úzko spolupracuje s inými agentúrami, aby zabezpe il identifikáciu odlú ených detí, ich evidencui a vyh adanie ich rodín. Napríklad po as kríziv oblasti Rwandy a Burundi, spolupracoval UNHCR s UNICEF, ICRC, Food for Hungry a Save the Chidren (Ve .Británia), alo aj mnohými inými mimovládnymi organizáciami pri cezhrani nom vyh adávaní rodín odlú ených detí. Za ú elom evidencie, vyh adávania a spájania odlú ených rodinných príslušníkov bola vytvorená regionálne centralizovaná databáza. Taktiež miestne/lokálne databázy podporujú programy zamerané na oblasti a regióny. V oblasti Ve kých jazier sa viac ako 21 tisíc odlú ených deti vrátilo k svojim rodinám v prvom roku rwandského hromadného odchodu. Zvy ajne UNHCR nepodporujeadopciu odlú ených detí mimo oblasti ich pôvodu, ke že nakoniec je asto možné nájs roddiných príslušníkov detí. Zadržanie žien Riziká Zadržanie žien a dospievajúcich diev at a najmä tých, ktoré sú odlú ené od svojich rodín je obzvláš rizikové. Existujú správy a obvinenia z útokov, vrátane sexuálnych na ženy – žiadate ky o azyl. Navyše, zadržiavanie žien zvyšuje pravdepodobnos , že budú zadržané aj deti. Zvláštne zretele Gravidné a doj iace ženy by nemali by zadržiavané. Ak sú ženy zadržané, mali by by oddelené od žiadate ov o azyl mužského pohlavia, pokia sa nejedná o blízkych rodinných príslušníkov. V takýchto prípadoch by mali by vo väzobnom zariadení zamestnané osoby ženského pohlavia, aby sa znížila pravdepodobnos sexuálneho násilia vo i zadržaným ženam a aby boli rešpektované ich kultúrne hodnoty. Ženy by mali ma bez diskriminácie prístup k právnym a iným službám a pod a potreby aj prístup k špecializovaným službám, vrátane poradenstva a pomoci oh adom reproduktívneho zdravia. Zadržanie osôb bez štátnej príslušnosti Osoby bez štátnej príslušnosti sú tie, ktoré nie sú považované za ob anov žiadného štátu v rámci ú innosti tohto zákona. Osoby bez štátnej príslušnosti sú niekedy zadržiavané na neur itú dobu jednoducho preto, že nie je kam ich posla : pretože krajina, v ktorej žili ich nepríjme spä , pretože krajina, ktorej boli ob anom vyhlasuje, že stratili jej ob ianstvo, alebo aj preto, že nie sú schopní dokáza svojú národnos . Skuto nos , že osoba je bez štátnej príslušnosti a nemá cestovný doklad ešte neznamená, že môže by zadržiavaná na dlhé obdobie. Orgány by sa mali pokúsi identifikova a potvrdi národnos jednotlivca, aby mohli ur i štát pre jeho návrat, alebo readmisiu. Na požiadanie môže UNHCR v takýchto prípadoch poskytnú poradenstvo. Pracovná skupina pre svojvo né zadržiavanie Práca a poverenie pracovnej skupiny zaoberajúcej sa svojvo ným zadriažiavaním prichádza na scénu v situáciách, kedy sa žiadate o azyl stáva predmetom údajného svojvo ného zadržiavania. Pracovná skupina si vo svojej správe E/CN.4/2000/4 osvojila osobité vyjadrenie (Úvaha 5) o „situácii vz ahujúcej sa na emigrantov a žiadate ov o azyl“, ktoré rozvádza nasledujúcich desa zásad, ktorými sa väznenie a zadržiavanie: Prvá zásada: Každý žiadate o azyl, alebo imigrant zadržaný za ú elom vypo úvania na hraniciach, alebo na území štátu ak nelegálne prekro il hranice, musí by aspo ústne a v jemu zrozumite nom jazyku informovaný o povahe a dôvodoch rozhodnutia, o zamietnutí prekro enia hranice štátu, alebo o zamietnutí povolenia na do asný pobyt, o ktorom sa uvažuje v prípade danej osoby. Druhá zásada: Každý žiadate o azyl alebo imigrant musí ma v ase zadržania možnos komunikova s vonkajším svetom, vrátane telefónu, faxu alebo elektronickej pošty, ako aj možnos spoji sa s právnikom, konzulárnym predstavite om a rodinou. Tretia zásada: Každý žiadate o azyl alebo imigrant, ktorý je umiestnený vo väzobnom zariadení musí by urýchlene predvedený pred súdny, alebo iný orgán. Štvrtá zásada: Každý žiadate o azyl alebo imigrant musí pri zadržaní podpísa eviden nú listinu, ktorá je o íslovaná alebo zviazaná, alebo ponúka ekvivalentné záruky, zaznamenáva identifikáciu osoby, dôvody zadržania a kompetentný orgán, ktorý rozhodol o zadržaní, ako aj as a dátum vstupu do prepustenie z väzby. Piata zásada: Po vstupe do väzobného zariadenia musí by každý žiadate o azyl alebo imigrant informovaný o vnútorných predpisoch prípadne o disciplinárnych predpisoch a možnosti by zadržiavaný v izolácii, ako aj o záruke, ktorá je spojená s takýmto predpisom. Šiesta zásada: Rozhodnutie musí by vynesené oprávneným orgánom s príslušnou úrov ou zodpovednosti a musí by založené na kritériach legálnosti ustanovenej zákonom. Siedma zásada: Maximálna doba zadržiavania musí by stanovená zákonom a zadržiavanie nesmie by v žiadnom prípade asovo neohrani ené a na neprimerané asové obdobie. Ôsma zásada: Žiadate ovi o azyl alebo imigrantovi musí by odovzdané písomné oznámenie o zadržaní v jemu zrozumite nom jazyku. Toto rozhodnutie musí obsahova dôvody zadržania, musí vymenúva podmienky, za akých môže žiadate o azyl alebo imigrant poda odvolanie na súdny orgán, ktorý urýchlene rozhodne o legitímnosti zadržania, prípadne o prepustení danej osoby. Deviata zásada: Zadržanie možno vykona vo verejnom zariadení, ktoré je špeciálne ur ené na tento ú el, ak to tak z praktických dôvodov nie je, žiadate a o azyl alebo imigranta nemožno umiestni spolo ne s osobami väznenými pod a zákona o kriminálnych inoch. Desiata zásada: Prístup do verejných väzobných zariadení musí by umožnený Úradu Vysokého komisára Organizácie spojených národov pre ute encov (UNHCR), Medzinárodnému výboru erveného kríža (ICRC) a prípadne, náležite poverenej mimovládnej organizácii. Racismus a xenofóbia Problém rasizmu, diskriminácie, xenofóbie a intolerancie marí medzinárodné snahy o ochranu ute encov. Rasizmus núti udí k tomu, aby sa z nich stali ute enci, komplikuje snahu ochra ova ich a stáva sa prekážkou pri h adaní riešení problémov ute encov. Ute enci a žiadatelia o azyl, najmä ak prichádzajú vo ve kom po te majú významný vplyv na krajinu azylu a miestnu populáciu. Niektoré hos ovské spolo enstvá vidia v ute encoch hrozbu ich života a kultúry, alebo aj ohrozenie národnej bezpe nosti a stability. Iní môžu považova všetkých ute encov za konkurenciu pri využívaní miestnych zdrojov. Pozitívny prínos ktorí môžu ma ute enci na krajinu azylu a ich potreba humánnej podpory a ochrany, ktoré sa im nedostávajú v ich domovskej krajine sa zvä ša strácajú v úzadí debat o „nechcených“ migrantoch. Rasizmus a xenofóbia: Úloha poslancov Poslanci sú mienkotvorcami, ktorí môžu zhorši obavy a napätie, alebo postavi sa k nim zodpovedne. Poslanci by mali nabáda miestnu populáciu, aby videla ute encov ako udí, ktorí sú v núdzi a ktorým náleží medzinárodná ochrana, podpora a úcta. Úctu nemožno zakotvi v legislatíve. Avšak poslanci môžu hra primárnu úlohu pri presadzovaní úcty a tolerancie vo i ute encom a pri zabezpe ovaní, že celonárodné rozhovory o cudzinoch, vrátane ute encov sa zakladajú na racionálnych, fundovaných argumentoch a nie len na emóciách. Diskriminácia a ute enci Rasizmus a diskriminácia môžu prenasledova ute encov v každej fáze ich vys ahovania. Národnostné a rasové napätie môže spôsobi príliv vlny ute encov. Diskriminácia vo i jednej národnostnej skupine môže by výsledkom, alebo neodlú ite nou sú as ou politickej stratégie zneužívajúcej rozdielnosti medzi národostnými skupinami za ú elom uprednos ovania jednej skupiny pred druhou. Aj napriek tomu, že vä šina štátov má rozlišné národnostné skupiny, národnostná identita jednej skupiny sa ve mi asto považuje za charakteristiku národnosti. Ak sa tak stane, minoritné skupiny sú asto považované za prekážku budovania národnosti. Ak štát nemá skuto ný záujem ú inne vykonáva svoju úlohu prostredníka, alebo je sú as ou národnostného konfliktu, môže to ma za následok vznik „národnostných istiek“ alebo iných foriem násilnej segregácie obyvate stva. Zámerné vyhostenie národnostnej skupiny môže by skuto né plánovaným zámerom konfliktu. Ute enci môžu by po as svojho vyhostenia vnímaní ako nevítané narušenie života miestneho obyvate stva, v kruhoch ktorého h adali bezpe ie. Hos ovské spolo enstvo môže ute encov vníma ako konkurenciu pri erpaní už obmedzených miestnych zdrojov, alebo aj ako ohrozenie zachovania miestnej kultúry. Môže nasledova diskriminácia vo forme verejného násilia proti ute encom, alebo skrytým spôsobom, ako je vykoris ovanie ponukou nízkych zárobkov za prácu. Avšak ak sa aj nájde riešenie kritickej situácie ute encov – miestna integrácia v hos ovskej krajine, presídlenie do tretej krajiny, alebo dobrovo ná repatriácia do krajiny pôvodu ute enca – diskriminácia ute encov alebo navrátilcov môže ohrozi akúko vek nádej na obnovenie ich normálneho života. Stále viac dochádza k repatriácii za nie ve mi ideálnych okolností. Niekedy dochádza k repatriácii aj v podmienkach pretrvávajúceho konfliktu a všeobecnej neistoty. Slabý štát a ob ianska spolo nost s ažujú, ak priam neznemož ujú priebeh budovania mieru. Ak dochádza k návratu ve kého po tu ute encov v rovnakom ase, miestne zdroje a infraštruktúra môžu by naplno vy ažené, ím bránia pokroku ekonomickej obnovy. Návraty vo ve kom po te môžu taktiež ovplyvni prístup a legitimitu štátu, najmä v kontexte volieb, alebo ak návrat zmení vojenskú a politickú rovnováhu síl z jednej skupiny k druhej. Obidva tieto varianty môžu spôsobi opatovnú diskrimináciu vo i vracajúcim sa ute encom, ktorí môžu by vnímaní ako prí ina nechcených ekonomických, vojenských alebo politický dôsledkov. Na všetkých úrovniach spolo nosti možno vykonáva preventívne opatrenia, obmedzujúce, alebo zabra ujúce výskytu prejavov rasizmu a diskriminácie vo i ute necom: o štáty by mali garantova , aby sa každá vrstva spolo nosti sústredene venovala pretrvávajúcim rasovým rozdielom a kofliktom v spolo nosti, najmä ak sa jedná o rasizmus vo i tým, ktorí sú vnímaní ako cudzinci, alebo odlišní. o významné inštitúcie na všetkých úrovniach spolo nosti – rodina, škola, pracovisko, cirkevný, elita – by mali podporova toleranciu. o národné a miestne úrady by mali vyhradi odstra ovanie kore ov rasizmu a xenofóbie. viac zdrojov a úsilia na o štáty by mali propagova interkultúrne aktivity za ú asti mimovládnych a cirkevných organizácií. o štáty, mimovládne organizácie, výbory OSN a média by mali zvyšova povedomie o rasizme a diskriminácii a podoporova positívne sociálne zmeny. o Páchatelia rasistického a xenofobického násilia musia by ú inne a verejne odsudení prostredníctvom zákonnych súdov, výborov pre udské práva a úradu ombudsmana. o Poslanci ako mienkotvorci si musia uvedomova vplyv, ktorý uplat ujú na verejnú mienku a majú využíva svoje postavenie na propagovanie tolerancie a úcty vo i udským právam. Vzia na vedomie by sme mali aj nasledujúce dva závery Výkonného výboru UNHCR: o „výkonný výbor....zdôraz uje dôležitos .....vzdelávacích a iných programov na boj proti rasizmu, diskriminácii a xenofóbii“. Záver . 85(g), 1998 o „Výkonný výbor....vyzýva štáty, aby bojovali proti intolerancii, rasizmu a xenofóbii a podporovali empatiu a porozumenie prostredníctvom verejných vyhlásení, príslušnej legisltívy a sociálnej politiky, najmä s oh adom na mimoriadnu situáciu ute encov a žiadate ov o azyl.“ Záver . 77(h), 1995 Ako chráni dôstojnos ute encov? Obmedzovanie väzby o väzba by mal by obmedzená aj prezumciou o jej neuplatnení. Väzba by mala by uplat ovaná iba v nutnom prípade a v súlade s medzinárodnými štandardami popísanými vyššie. o zah a procedurálne záruky v legislatíve o každému zadržanému žiadate ovi o azyl má by umožnené využíva minimálne procedurálne záruky uvedené nižšie. Väzby by nemala by prekážkou pre žiadate a o azyl, aby sa usiloval o presadzovanie svojej žiadosti. o informovanos o pohotové a úplné informovanie o rozkaze naria ujúcom väzbu, spolu s dôvodmi pre rozkaz, a o právach väzneného v súvislosti s rozkazom v jemu zrozumite nom jazyku a pojmoch. Poskytnú informáciu o práve na právneho zástupcu o Kde je to možné, žiadate ovi o azyl má by sprístunené bezplatné právne zastupovanie. Preskúmanie o Malo by existova automatické preskúmanie rozhodnutia o uväznení pred nezávislim súdnym alebo administratívnym orgánom. o Preskúmanie by malo by nasledované a šími pravidelnými preskúmaniami v prípade, že je potrebné predlžova väzbu. Právny zástupca žiadate a o azyl má právo sa zú astni na týchto preskúmaniach. o Po as vypo úvania/preskúmania by mala existova možnos , bu osobne, alebo prostredníctvom právneho zástupcu vznies námietku vo i potrebe väzby, ako aj vyvráti akéko vek výnosy. Toto právo by sa malo uplat ova vo všetkých aspektoch prípadu a nielen na vykonnú právomoc väzby. Kontakt s obhajcami o Žiadate ovi o azyl by malo by umožnené kontaktova sa a by kontaktovaný miestnym zastupite stvom UNHCR, národnými orgánmi pre ute encov a inými agentúrami a obhajcom. o v súkromí. Žiadate o azyl by mal ma právo komunikova s týmito predstavite mi Ustanovenie štandardov väzby o Podmienky väzby by mali by dôstojnos osoby. humánne, rešpektujúce základnú o Podmienky by mali by upravené zákonom. Poslanci môžu využíva aplikované normy a zásady medzinárodného práva, vrátane Súhrnu zásad OSN na ochranu všetkých osôb podliehajúcich akejko vek forme zadržiavania i väzby z roku 1988, Štandardov minimálnych predpisov OSN pre zaobchádzanie s väz ami z roku 1955 a Predpisov OSN na ochranu mladistvých, ktorým bola odopretá sloboda z roku 1990. Dodržiavanie nasledujúcich bodov o Preverovanie: pred vzatím do väzby by mali by preverení za ú elom identifikácie obetí mu enia a tramy. všetci žiadatelia o Separácia: muži by mali by oddelení od žien a deti od dospelých pokia sa nejedná o rodinných príslušníkov. o Oddelené zariadenia: pre žiadate ov a azyl by mali existova zariadenia oddelené od väzníc. Ak to nie je možné, žiadatelia o azyl by nemali by v kontakte so zlo incami. o Spojenie s vonkajším svetom: žiadate om azyl by malo by umožnený kontakt a návšteva priate ov, roddiných príslušníkov cirkevných, sociálnych a právných poradcov v miestnostiach na to vyhradených. Tieto návštevy by mali by súkromné pokia neexistujú pádne dôvody pre opa ný postup. o Lekárske ošetrenie: v prípade potreby poskytova lekárske ošetrenie, i psychologické poradenstvo. o Rekreácia: denná fyzická aktivita vo vnútorných a vonkajších priestoroch by mala by umožnená. o Vzdelávanie: vzdelávanie, alebo odborné školenia by mali by dostupné. o Náboženstvo: žiadate om o azyl musí by dovolené praktizova vieru vrátane akýchko vek diétnych obmedzení. o poskytnuté. Základné potreby: postele, sprchy, toaletné potreby, at musia by o Podávanie s ažností: pre podávanie s ažností, ako priameho, tak aj anonymného musí by ustanovený postup. Informácie o postupe podávania s ažností vrátane asových lehôt a odvolávacích postupov by mali by vystavené a dostupné v jazyku zadržaného. Zabezpe i rešpektovanie všetkých právnych nárokov ute encov o Ute enci majú nárok na práva uvedené v Dohovore o ute encov. Jedno z najdôležitejších týchto práv je, že štáty by mali uplat ova opatrenie bez akejko vek diskriminácie. o Ute enci a žiadatelia o azyl majú požíva výhody medzinárodných práv a/alebo prípadne aj medzinárodného a národného humanitného práva. o Národná legislatíva by mala v krajine azylu zabezpe i využívanie týchto práv aj v súvislosti s postupom ur ovania štatútu ute enca. efektívne o Ako a ší prostriedok zabezpe enia rešpektu práv ute encov, by mohli poslanci prija širšiu definíciu pojmu ute enec než, ktorá je obsiahnutá v Dohovore Organizácie africkej jednoty a v Kartáginskej deklarácii. o Všetkým, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, ale je zistené, že nespadajú pod rámec Dohovoru o ute encoch, by mal by prinajmenšiom pridelené jasne definované postavenie s možnos ou o najširšieho rozsahu práv. Ochrana ute encov proti rasistickým a xenofóbickým inom a správaniu o Ute enci a žiadatelia o azyl by mali by právne chránení vo i prejavom rasizmu a xenofóbie a páchatelia takýchto zlo inov by mali by otvorene odsúdení a ú inne potrestaní. o Pokia sa súdna moc koná vo veci kriminálnej justície, poslanci môžu da na pravú mieru legislatívne rámce, aby tak zabezpe ili, že rasovo motivované útoky nie sú tolerované a že beztrestnosti nie je dovolené sa rozrasta . Uisti sa, že ute enci sú náležite informovaní o svojich právach o Ute enci asto ingnorujú svoje právne nároky – problém, ktorý môže by znásobený jazykovou bariérou. o Prístup k opravným prostriedkom by mal by zjednodušený a orgány by mali preskúma alternatívne možnosti, aby zabezpe ili rešpektovanie práv. Napríklad prostredníctvom humanitných kampaní. Ustanovenie mechanizmov zaoberajúcich sa porblémami ute encov o Parlamentné výbory možno fomova tak, aby skúmali situáciu ute encov a žiadate ov o azyl a ich udských práv. o Iné národné inštitúcie, ako napríklad výbory pre udské práva a úrady ombudsmanov možno splnomocni na to, aby zabezpe ovali práva ute encov. Propagácia uznania prínosov ute encov pre krajinu azylu o Na doplnenie ustanovenia právnej štruktúry, prostredníctvom ktorej je možné dosiahnu rešpektovanie práv ute encov, poslanci sa môžu zaslúži o to aby zaistili finan nú podporu kampaní, ktoré formujú verejné povedomie a výchovu o ute encoch v školách. Zabezpe i adekvátne vzdelanie tých, ktorí sa zaoberajú prácou s ute encami. o Dôležité je aj vyhradi zdroje na školenia úradníkov, napríklad hrani ných pracovníkov, pracovníkov polície, sudcov, aby mohli vykonáva svoje povinnosti nedisrimina ných spôsobom. Hovori otvorene v prospech ute ecov o Jeden z najdôležitejších faktorov je, že poslanci sa môžu verejne vyjadrova v prospech ute enocov. o V úlohe zákonodarcov a ako hlas udu vo vláde, by poslanci mali ma mimoriadny záujem na tom, aby zabezpe ovali dodržiavanie udských práv a zákonných predpisov a že ute encom sa dostáva medzinárodná ochrana, ako aj riešenie ich vážnej situácie. o Poslanci by mali ako prví zabezpe ova , že zákony a právne postupy sú legálne, tak aby ich krajina mohla zodpovedne reagova na príliv ute encov, poskytova ochranú tým, ktorí ju potrebujú a zabezpe ova dobrovo né návraty, miestnu integráciu a presíd ovanie do druhej azylovej krajiny. o Poslanci z domovských krajín ute encov (za predpokladu, že existuje funk ný parlament) môžu by nápomocní pri vytváraní právnych a politických podmienok pre bezpe ný a dôstojný návrat. Prejavova vedúce postavenie v otázkach ute encov a žiadate ov o azyl o Poslanci majú nesmierne možnosti zaujíma vedúce postavenie v otázkach ute encov a žiadate ov o azyl prostredníctvom vytvárania verejného povedomia o ute encoch, ako o u och, ktorí sú v ohrození a nie ako o u och, ktorí predstavujú hrozbu. o Poslanci môžu vytvára vyššie verejené povedomie o medzinárodnom práve o ute encoch a mpžu napomáha vláde a jej zložkám pochopi záujem krajiny v h adaní ve korysého, stabilného a pevného systému na ochranu ute encov a iných osôb v núdzi. Poslanci môžu prispieva do politických rozhovorov objas ovaním rozdielov medzi záujmami migrácie a otázkami ochrany ute encov, ako aj odsudzovaním rasizmu a xenofóbie. Propagovanie regionálnych a medzinárodných iniciatív Na záver, poslanci môžu spolupracova so svojimi kolegami v iných krajinách pri propagovaní regionálnych a medzinárodných iniciatív zameraných na rešpektovanie ute encov a ochranu ich práv. Kapitola 6 Pristupovanie k medzinárodným dokumentom a prijatia realiza nej výkonnej legislatívy P oslanci krajín, ktoré ešte nepristúpili k Dohovoru o ute encoch a Protokolu by mohli zváži podporenie pristúpenia, ako prvého dôležitého kroku na podie aní sa na systéme medzinárodnej ochrany. IPU (Medziparlamentná únia) a Výkonný výbor UNHCR opätovne pozývajú ne lenské štáty, aby sa pripojili k 141 lenským štátom dohovoru a/alebo protokolu (september 2001 – pozri strany 11 a 12). S oh adom na potrebu predvídate nosti reakcie na príliv ute encov, je pristúpenie k Dohovoru o ute encoch a ku Protokolu dôležité lebo: znamená uplat ovanie minimálnych humanitných štandardov zaobchádzania s ute encami prispieva k vylepšovaniu vz ahov medzi domovskou krajinou a krajinou azylu depolitizovaním aktu pridelenia štatútu ute enca zdôraz uje vô u pristupujúceho štátu spolupracova s medzinárodným spolo enstvom a UNHCR pri h adaní riešení problémov ute encov uznáva a spev uje univerzálnos o ute encoch medzinárodného zákona „Medziparlamentná únia vyzýva tie krajiny, ktoré tak ešte neurobili, aby pristúpili k Dohovoru o ute encoch z roku 1951 a jeho Protokolu z roku 1967, ako aj iným univerzálnym dokumentom medzinárodným humanitných a udských práv a tiež vyzýva všetky štáty, aby si plnili svoje záväzky vyplývajúce z vyššie uvedeného.“ 103. Medziparlamentná konferencia, Máj 2000 „Valné zhromaždenie uznáva, že odôvodnené pridelenie azylu štátom osobám pod a lánku 14 Všeobecnej deklarácie udských práv je mierumilovných a humánnych aktom a ako taký nemôže by považovaný za nepriate ský vo i inému štátu“ Úvod do Medzinárodnej deklarácie OSN o teritorálnom azyle, odst. 4 Pristúpenie ako odkaz humánne štandardy Pristúpenie demonštruje záväzok aplikova minimálne Tieto štandardy boli rozpracované v dohovore a boli doteraz schválené vä šinou štátov. Pristúpenie zlepšuje vz ahy medzi krajinami Ute enci budú prichádza k hraniciam štátov nezávisle na tom i je daný štát lenom dohovorov o ute encoch. Prítomnos ute encov v susedných krajinách môže spôsobova napätie medzi týmito štátmi. Takéto napätie monžno zníži ak je zrete né, že krajiny azylu konajú v súlade so svojimi záväzkami pod a medzinárodného práva o ute encoch a zvláš preto, že tieto dohovory opätovne potvrdzujú mierumilovnú a humánnu povahu azylu. Pristúpenie demonštruje medzinárodnú spoluprácu Pristúpenie demonštruje ochotu štátov spolupracova s medzinárodným spolo enstvom pri h adaní riešení problémov ute encov. Pristúpenie neukladá štátom právnu povinnos prijíma ute encov na trvalej báze. Presnejšie vyjadrené, slúži na upev ovanie tradície asylu jeho zakotvením v stabilnom rámci medzinárodného práva. podporu Pristúpenie pomáha UNHCR mobilizova medzinárodnú Náhly a rozsiahly príliv ute encov do rozvíjajúcej sa krajiny asto kladie ažký ekonomický nápor, najmä ak je potrebné presunú aj tak už nedostato né zdroje od miestnej populácie na podporu ute encov. Na zmiernenie týchto problémov je potrebné rozšíri základ u štátov podporujúcich medzinárodné dohody o ute encoch. Týmto sa zodpovednos štátov za ute encov objektívne rozde uje. Obvyklé otázky súvisiace s pristúpením Nabáda pristúpenie ute encov, aby prišli? Zvyšuje pristúpnie k Dohovoru o ute encoch pravdepodobnos , že ute enci budú h ada úto isko v danej krajine? Táto obava nie je podložená skúsenos ou. Ute enci majú tendenciu zdržiava sa v blízkosti svojich domovov. A preto mnohé zo štátov <<v prvej línii>> a niektoré z nich nie sú zmluvnými stranami dohovorov o ute encoch, majú jedny z najvä ších populácií ute encov na svete. <<Atraktívnos >> potencionálnej azylovej krajiny je ve mi subjektívny poh ad a nemá ve a spolo ného s právnymi záväzkami.. Geopolitické úvahy, alebo rodinné väzby sú omnoho pravdepodobnejšie pri ur ovaní kde ute enec h adá bezpe ie. Môže sa krajina vyhnú dohovoru o ute encoch? príchodu ute encov neprijatím Ute encovi, ktorý h adá úto isko nemožno bráni vstupu do krajiny, ani ho nasilu vráti do jeho/jej domovskej krajiny, alebo ktorejko vek inej krajiny, v ktorej by táto osoba elila prenasledovaniu. Táto zásada – non-refoulement - sa považuje za regulu zvykového medzinárodného práva a preto je záväzná pre všetky štáty bez výnimky a bez oh adu na to, i pristúpili k Dohovoru o ute encoch a jeho Protokolu. Obnáša pristúpenie aj finan né záväzky? Sú s pristúpením spojené aj výdavky? Samotným pristúpením sa krajina nevystavuje plateniu žiadnych poplatkov alebo výdavkov. Ako sa vysvet uje v kapitole 2, UNHCR je skoro úplne financovaný z dobrovo ných príspevkov. Prichýlenie ute encov, najmä pri masových prílivoch ute encov, za ažuje krajinu azylu v rôznych oblastiach. Avšak, i štáty pristúpili k dohovorom o ute encoch alebo nie, asto sa stávajú hostite skou krajinou pre ute encov. Pristúpenie k spomínaným medzinárodným zmluvám u ah uje UNHCR úlohu mobilizovania medzinárodnej podpory. Je lenský štát povinný pride ova ute encom pozemky a prácu? Ani Dohovor o ute encoch, ako aj jeho protokol, i Dohovor Organizácie africkej jednoty nevyžaduje od lenských štátov zvýhodnené zaobchádzanie s ute encami s oh adom na získavanie pozemkov a prístupu k zamestnaniu. Avšak, v ur itých situáciách by ute enci mali by zvýhod ovaní s oh adom na zárobkovú innos . Pri zjednávaní predaja pozemkov musia lenské štáty uplat ova v prípade ute encov tie isté podmienky aké uplat ujú pre ostatné kategórie cudzincov. natrvalo? Znamená pristúpenie, že ute enci zotrvajú v krajine Je povinnos ou lenského štátu prideli štatútu ute enca natrvalo? Vyskytnú sa situácie kedy ute enci zotrvajú v krajine natrvalo a prispôsobia sa svojej azylovej krajine. Avšak, ochrana poskytovaná v rámci Dohovoru o ute encoch nie je automaticky permanentná. Dohovor o ute encoch jasne uvádza, že štatútu ute enca je do asný stav, ktorý prestane plati ak ute enec získa efektívnu národnú ochranu. Medzinárodná ochrana nie je na alej odôvodnená, ak v krajine pôvodu nastali zásadné zmeny a dôvody pre obavu z prenasledovania pominuli. Ak to podmienky v krajine pôvodu umož ujú, dobrovo ná repatriácia je v takýchto situáciach preferovaným riešením. o ak sa miestne obyvate stvo obáva pristúpenia Niektoré obavy miestnej populácie pramenia z nesprávneho pochopenia a/alebo mylnej predstavy o Dohovore o ute encoch a jeho Protokole. Záväzky ukladané štátom nie sú obmedzujúce, ako ich štáty asto vnímajú. Dohovor o ute encoch a Protokol predstavujú len rámec a základy, na ktorých môže krajina postavi svoje vlastné postoje a postupy. Bez takéhoto rámca a základu vzniká riziko, že štáty budú pristupova k ute encom iba rezervovane a zdržanlivo. Ak ute enci nemajú právne postavenie, ich prístup k ochrane a pomoci môže by obmedzený kompromismi. Toto asto vedie k problémom s miestnym obyvate stvom. Je aleko výhodnejšie ma pevne stanovené postupy o ute ecoch predtým, ako musí štát eli núdzovým stavom, napr. prílivu ute encov. Nasledujúci krok: Legislatíva Prisúpenie k Dohovoru o ute encoch a ku Protokolu je len prvým krokom k ustanoveniu pevného legislatívneho základu na ochranu ute encov. Je potrebné prija , alebo zmeni národnú legislatívu, aby bolo umožnené efektívne realizova ustanovenia Dohovoru o ute encoch a Protokolu. UNHCR úzko spolupracuje so štátmi, aby zistil i zaužívané legislatívne postupy a zdroje jednotlivých štátov budú schopné absorbova medzinárodné záväzky. V ase, kedy mnoho vlád navrhuje a prijíma administratívne opatrenia zamerané na sprísnenie kontroly imigrácie, sa musí venova zvláštna pozornos , aby zákonodárna štruktúra plne zabezpe ovala zásady ochrany ute encov. „Medziparlamentná únia vyzýva príslušné štáty, aby prísne dodržiavali a zabezpe ovali dodržiavanie svojich záväzkov v rámci medzinárodných udských práv a v rámci zmlúv o medzinárodných udských právach a o ute encoch.“ 102. Koferencia parlamentov, október 1999 Napriek uvedomovaniu si potreby štátov rieši problémy využívania alebo zneužívania procedúry ur ovania štatútu ute enca, Výkonný výbor UNHCR nalieha na štáty, aby zabezpe ili, že národná legislatíva a administratívna prax, vrátane opatrení na kontrolu migrácie sú zhodné so zásadami a štandardami medzinárodných zákonov o ute encoch a udských práv. V kocke: Všetko o je potrebné vedie a urobi pre pristúpenie k medzinárodným dokumentom o ute encoch a pre osvojenie si výkonnej legislatívy Sta sa lenom medzinárodného dokumentu o ute encoch Ako prvý krok je potrebné si overi , i je váš štát lenom hlavných medzinárodných dohôd, t.j. Dohovoru o ute encoch a Protokolu (pozri strany 11-12, alebo miestne zdroje, alebo najbližší úrad UNHCR, pozri prílohu 3). Ak váš štát ešte neprístupil k týmto dokumentom, zvážte písomné alebo ústne oslovenie vlády,alebo oslovenie formou súkromného návrhu zákona (zákona navrhovaného jednotlivcom). Doporu uje sa, aby ste sa okrem oboznámenia sa s používaním dostupných politických a parlamentných nástrojov, oboznámili aj s právnymi postupmi ako sa sta lenom, ktoré sa uvádzajú nižšie. Vzorové nástroje a deklarácie sú zahrnuté v Prílohe 1. Ak štát neschválil, ani nepristúpil k Dohovor o ute encoch a Protokol Ak po prijatí potrebných informácií bola parlamentu predložená požiadavka na ratifikáciu alebo pristúpenie v primeranom ase, nepochybne podporte požiadavku hlasovaním v jej prospech. Ak vláda nepredloží vec parlamentu v primeranom ase, použite parlamentné postupy na vyžiadanie si odôvodnenia vlády a vyzvite vládu, aby bez odkladu za ala proces schva ovania a pristúpenia. Ak vláda podpísala Dohovor o ute encoch a jeho Protokol, ale oddialila ich schválenie: použite parlamentné postupy na vyžiadanie si vysvetlenia dôvodov pre odklad a podporte urýchlenie tohoto procesu. Využite právo legislatívnej iniciatívy predložením návrhu v danej veci. Ak vláda oponuje schváleniu a pristúpeniu Snažte sa získa podrobné odôvodnenie V prípade potreby eliminujte pochybnosti a nedorozumenia a využite svoje politické styky na urýchlenie procesu. Dostupnými prostriedkami ratifikácie a pristúpenia. obhajujte progres vo veci Pristúpenie k Dohovoru o ute encoch Štáty môžu pristúpi k Dohovore o ute encoch z roku 1951 v ktoromko vek ase depozitovaním prístupového dokumentu u generálneho tajomníka Organizácie spojených národov. Prístupový dokument môže by podpísaný ministrom zahrani ných vecí, alebo hlavou štátu i vlády. Po podpísaní sa zvy ajne tento dokument odovzdáva prostredníctvom akreditovaného predstavite a pristupujúcej krainy ústrediu Organizácie spojených národov New Yorku. Vzorový prístupový dokument k Dohovoru o ute encoch z roku 1951 sa nachádza v prílohe 1. Alternatívne deklarácie v rámci dohovoru Pri pristupovaní k Dohovoru o ute encoch sa od štátov žiada, aby deklarovali i si zvolili alternatívu (a) alebo (b) lánku 1B(1). lánok 1B(1) uvádza: Pre ú ely tohto dohovoru sa v lánku 1A pod slovami „udalosti, ktoré sa udiali pred 1. januárom 1951“ rozumie bu „(a) udalosti, ktoré sa udiali v Európe pre 1. januárom 1951“, alebo „(b) udalosti, ktoré sa udiali v Európe a inde pred 1. januárom 1951“ a každý lenký štát deklaruje alternatívu v ase podpisu ratifikácie a pristúpeni za ú elom plnenia si svojich záväzkov v rámci tohoto dohovoru. Skoro všetky krajiny, ktoré pristúpili k Dohovoru o ute encoch akceptovali rozšírenú alternatívu (b), ktorá ako sa predpokladá, bude akceptovaná aj budúcimi pristupujúcimi štátmi. Mnoho štátov, ktoré pôvodne zaviedli geografické obmedzenie – alternatívu (a) – od tejto alternatívy odstúpili. Od septembra 2001 sa tohto geografického obmedzenia pridržiava iba pä krajín. Pristúpenie k Protokolu o ute encoch a sú asné pristúpenie Na pristúpenie Protokolu o ute encoch sa aplikuje rovnaký postup ako sa uvádza vyššie pre pristúpenie k Dohovoru. Pristúpenie k Dohovoru o ute encoch predpokladá porozumenie o uplat ovaní jeho ustanovení bez geografického obmedzenia. Vzorový prístupový dokument k Protokolu o ute encoch sa nachádza v prílohe 1. Uplat ovanie geografického obmedzenia Mnoho štátov pristupuje sú asne k Dohovoru o ute encoch a k Protokolu. Pri sú asnom pristúpení sa stále vyžaduje formálna deklarácia o uplat ovaní geografického obmedzenia v rámci lánku 1B(1). Pozri vyššie uvedené citácie. Sukcesia V prípade, že štáty vznikli rozdelením alebo rozpadom iných štátov, zmluvy ku ktorým predchodzie štáty pristúpili automaticky nezaväzujú aj novovzniknuté štáty. Tieto nové štáty majú možnos (a) by nástupcom záväzkov predchodzieho štátu, (b) pristúpi ako nové štáty (de novo), alebo (c) da najavo zámer, že nechcú by viazané zmluvami uzavretými predchodzími štátmi. Vzorové dokumenty súvisiace s prvou možnos ou Dohovoru o ute encoch a Protokolu sa uvádzajú v prilohe 1. Výhrady, námietky alebo deklarácie porozumenia Uistite sa, že na Dohovor o ute encoch a Protokol sa nev ahujú žiadne výhrady zamerané na obmedzenie ich rozsahu, alebo žiadne námietky alebo deklarácie porozumenia. Ak vláda zaslala parlamentu žiados o schválenie spolu s výhradami obmedzujúcimi rozsah zmluvy, námietkami alebo deklaráciami porozumenia: - a ak ste zistili, že tieto obmedzenia sú neodôvodnené, môžte presadzova všeobecný záujem pred záujmom ur itých skupín alebo podružnými záujmami; môžete v prípade potreby mobilizova verejnú mienku so zámerom primä vládu k opätovnému prehodnoteniu. Ak už nie sú výhrady vlády obmedzujúce rozsah zmluvy, jej výhrady alebo deklarácie porozumenia platné, môžte: - využi parlamentné postupy na zistenie zámerov vlády. Podniknú kroky na odvolanie týchto obmedzení. Môžete tiež využi právo iniciova návrh na odvolanie týchto obmedzení. Špecifické výhrady a obmedzenia povolené v rámci Dohovoru Aby sa vzali do úvahy mimoriadne podmienky pretrvávajúce v ase pristúpenia, alebo následníctva, Dohovor o ute encoch a Protokol umož ujú lenským štátom definova obmedzenia, alebo predklada výhrady k ur itým ich ustanoveniam. Avšak, v súlade s lánkom 42 výhrady nemožno vznies vo i nieko kým zásadným ustanoveniam dohovoru. Týmito ustanoveniami sú: - lánok 1: Definícia pojmu „ute enec“ lánok 3: Nerozlišovanie lánok 4: Sloboda vierovyznania lánok 16(1): Prístup k súdom lánok 33: Non-refoulement lánok 36 a 46 vrátane: Závere né ustanovenia Po pristúpení k Protokolu o ute encoch možno vznies výhrady s oh adom na ktorýko vek lánok Dohovoru o ute encoch s rovnakými výnimkami ako sú uvedené vyššie. Navyše možno vznies výhrady vo i lánku IV Protokolu o ute encoch, ktorý korešponduje s lánkom Dohovoru o ute encoch (urovnanie sporov)Výhrady nemožno vznies vo i lánku II Protokolu, ktorý sa vz ahuje na spoluprácu s UNHCR. Niektoré štáty sa asom s oh adom na zmenené okolnosti rozhodli výhrad, ktoré vzniesli v ase pristúpenia. ustúpi od Osvojenie si výkonnej legislatívy Po schválení a vstúpení do platnosti Dohovoru o ute encoch a Protokolu je potrebné, aby parlament prijal národnú legislatívu, ktorá korešponduje s ustanoveniami obsiahnutými v medzinárodných zmluvách. V prípade potreby je vhodné využi aj parlamentné postupy na zabezpe enie toho, aby vláda v primeranom ase predložila parlamentu návrh zákonov, alebo noviel už existujúcej legislatívy. Najmäa je potrebné zabezpe i , aby v súlade s normami medzinárodných zákonov o ute encoch boli zákony o cudzinoch, ob ianstve, ako aj trestný zákonník. Je žiadúce prizýva UNHCR nezávislých expertov, alebo požiada o poradenstvo Požiadajte o expertný názor odborníkov na národné a medzinárodné zákony. Legislatíva, prostredníctvom ktorej sa realizuje Dohovor o ute encoch a Protokol sa bude odlišova v závislosti na legislatívnych zvyklostiach danej krajiny, domácich podmienkach a rozsahu, v akom sú ute enci a žiadatelia o azyl už chránení v rámci ostatnej národnej legislatívy. UNHCR poskytne v tejto oblasti poradenstvo na požiadanie, zoh ad ujúc podmienky danej krajiny. Táto organizácia môže poskytnú informácie, poradenstvo a návody jednak poslancom, alebo ich asisten ným pracovníkom. Oblastný úrad UNHCR nachádzajúci sa, alebo delegovaný pre danú krajinu, má vedomosti o miestnych a regionálnych podmienkach ako aj o medzinárodných štandardoch a môže slúži poslancom ako primárny partner pre rozhovory, vrátane podpory Sekcie medzinárodnej ochrany UNHCR (pozri zoznam oblastných úradov UNHCR v prílohe 3). Základné prvky národnej legislatívy o ute encoch Poslanci môžu zváži nasledovné prvky medzinárodných zákonov a štandardov ako úvod prípravy vypracovania národnej legislatívy o ute encoch. Nerozlišovanie lánok 3 Dohovoru o ute encoch; lánok IV Dohovoru Organizácie Africkej jednoty; lánok 2 Všeobecnej deklarácie udských práv. Úvodné ustanovenia by mali obsahova všeobecnú záruku, že legislatíva bude uplat ovaná bez diskriminácie vo i rase, vierovyznaniu, národnosti, príslušnosti k ur itej sociálnej skupine, politickému nározu, alebo krajine pôvodu pre všetky osoby, ktorým bol pridelený štatút ute enca. Definícia žiadate a o azyl by mala uvádza jednotlivca ako osobu, ktorá prejaví umýsel h ada úto isko bez oh adu na skuto nos , i táto osoba podala formálnu žiados . Kritéria pre ute encov lánok 1A a B Dohovoru o ute encoch; odstavec 6A a B – Štatút UNHCR; lánok 1 (1) a (3) Dohovoru Organizácie aftrickej jednoty Kritéria lenských štátov Dohovoru o ute encoch/Protokolu pre ute encov, by sa mali zhodova s definíciami týchto zmlúv. Pre lenské štáty Dohovoru Organizácie africkej jednoty by sa mala uplat ova rozšírená definícia, ktorú uvádza dohovor. UNHCR vyzýva všetky štáty, aby zvážili prijatie rozšírenej definície, ktorá sa nachádza v Dohovore Organizácie africkej jednoty a v Kartáginskej deklarácii. Medzinárodné spolo enstvo ešte nedospelo ku zhode, ktorá by zaväzovala štáty v ich prítupe k osobám sp ajúcim podmienky rozšírenej definície ute enca. A preto zodpovednos UNHCR, ktorá mu bola rokmi uložená Valným zhromaždením OSN nie je vyvážená záväzkami , ktoré na seba vzali štáty. To znamená, že ochrana takýchto osôb je skôr založená na zdržanlivosti štátov, ako na medzinárodných zákonoch. Až do obdobia kedy dôjde k medzinárodnému súhlasu, a ako jeden zo spôsobov podpory jej vývoja, by mohli poslanci pod a príkladu Dohovoru Organizácie africkej jednoty a Kartáginskej deklarácie, zváži zakotvenie ochrany osôb utekajúcich pred vojnovými konfliktami v ich národnej legislatíve. Klauzuly, ktoré vynímajú niektoré kategórie ute encov spod ochrany sú taktiež sú as ou kritérií pre ute encoch. Vylu ujúcimi klauzuly sú lánok 1 D,E a F Dohovoru o ute encoch a lánok 1 (5) Dohovoru Organizácie africkej jednoty. Ke že vylu ujúce klauzuly Dohovoru z roku 1951 sú vy erpávajúco vymenované, národná legislatíva by ich nemala pozme ova , ani rozširova . Postupy pre ur ovanie štatútu ute enca Ur ovanie štatútu ute enca je k ú om k ochrane, aj ke postupy nie sú špecifikované v Dohovore o ute encoch. Mnoho krajín ako aj UNHCR nadobudli bohaté skusenosti pri uplat ovaní definície ute enca. Avšak je to tiež oblas , v ktorej národné legislativné štruktúry, zdroje a potreby majú významný dopad. Výkonný výbor UNHCR doporu il na medzinárodnej úrovni ur ité minimálne požiadavky pre postupy ur ovania štatútu ute enca (pozri Kapitlu 3). Non-refoulement a vyhostenie ute encov lánok 32 a 33 Dohovoru o ute encoch; lánok II (3) Dohovoru Organizácie africkej jednoty; záver Výkonného vyboru UNHCR . 6 (XXVIII); záver Výkonného výboru UNHCR . 7 (XXVIII) Národný zákon by mal explicitne chráni ute encov a žiadate ov o azyl pred návratom v akejko vek forme na hranice území, na ktorých by boli ich život alebo sloboda v ohrození z dôvodu ich rasy, vierovyznania, národnosti, príslušenstva k ur itej sociálnej skupine alebo politikého názoru. Zásada non-refoulement je uzákonená v lánku 33 Dohovoru o ute encoch. Ten istý lánok obsahuje aj dôležitú výnimku, a to: že výhodu non-refoulement nemôže požíva ute enec, ak existuje odôvodnené podozrenie, že predstavuje ohrozenie bezpe nosti krajiny, v ktorej prebýva, alebo ak bol usved ený z obzvláš závažného trestného inu a predstavuje hrozbu pre miestne obyvate stvo. lenské štáty Dohovoru proti mu eniu a inému krutému, ponižujúcemu alebo ne udskému zaobchádzaniu, Medzinárodného dohovoru o ob ianských a politických právach, alebo rôznych zákonoch o udských právach majú rôzne a dodato né záväzky, ktoré súvisia so zásadou non-refoulement. Poslanci týchto krajín by mohli zváži zjednotenie týchto druhov ochrany do jedného uceleného zákona. Legislatíva by tiež mala ustanovova , že ute enec legálne zotrvávajúci v krajine môže by vyhostený iba na základe dôvodov súvisiacich s národnou bezpe nos ou, alebo verejným poriadkom a má pred vyhostením právo na ur ité procedurálne záruky. Nelegálne prekro enie k hranice a väzba lánok 31 Dohovoru o ute encoch; Záver Výkonného výboru UNHCR (XVVVII); Smernice UNHCR o zadržiavaní žiadate ov o azyl. . 444 Ute enci a žiadatelia o azyl, ktorí prekro ia, alebo zotrvávajú v krajine nelegálne, by nemali by penalizovaní za predpokladu, že sa budú bez odkladu hlási príslušným orgánom a preukážu opodstatnený dôvod (pozri kapitolu 5). Totožnos a väzba lánok 27 a 28 Dohovoru o ute encoch s postupom a prílohou; lánok VI Dohovoru Organizácie africkej jednoty; záver Výkonného výboru .35 (XXXV); záver Výkonného výboru . 49 (XXXVIII). Legislatíva by mala umožn ova vystavenie dokladov totožnosti pre ute encov, ktorým bol priznaný štatútu ute enca a cestovných dokladov ute encom legálne prebývajúcich v krajine. Vystavenie cestovného dokladu neznamená udelenie ob ianstva ute encovi. Avšak, takýto dokument je pre ute enca ve mi dôležitý tým, že mu umož uje cestovanie do iných krajín, i je to za ú elom štúdia, zamestnania, zo zdravotných dôvodov, alebo z dôvodu presídlenia. O asistenciu v týchto záležitostiach možno požiada miestne zastupite stvo UNHCR. Záchytné zariadenie a asistencia Pod a dostupných zdrojov v danej krajine môžno poskytova pomoc tým žiadate om o azyl, ktorí ju potrebujú až do závere ného rozhodnutia o ich žiadosti o azyl. Pomoc, ktorú môžu poskytova kompetentné mimovládne organizácie zih a: - a o správnych postupoch Základné potreby a prípadne sociálne dávky Poradenstvo pri podávani žiadosti o štatút ute enca Sociálne poradenstvo Právne poradenstvo Ostatné práva a povinnosti ute encov (Kapitoly II, III, IV a V Dohovoru o ute encoch) Nasledovné práva, ktoré sú v súlade s právami ob anov, by mali prislúcha ute encom: - Možnos slobodného vierovyznania a cirkevná výchova: nie sú dovolené žiadne výhrady Štátne základné vzdelanie Štátna výpomoc, sociálne zabezpe enie a pracovné zákony Prístup k súdom (nie sú dovolené žiadne výhrady) Právne poradenstvo Patentné právo Dohovor sa tiež zaoberá škálou záležitostí, ktoré majú dôležitý dopad na život ute enca. Tieto sú napríklad: - ( lánok 13) Nadobúdanie hnute ného a nehnute ného majetu Zárobková innos ( lánky 17,18, a 19) Bývanie ( lánok 21) Štátna výpomoc ( lánok 23) Zákonníky práce a sociálna podpora ( lánok 24) Každý ute enec má povinnosti vo i jeho/jej krajine azylu a musí dodržiava existujúce zákony a predpisy, ako aj dodržiava opatrenia prijímané za ú elom zachovania verejného poriadku ( lánok 2). Úloha UNHCR lánok 35 Dohovoru o ute encoch; lánok VIII Dohovoru Organizácie africkej jednoty Pre spoluprácu s UNHCR by mali existova špecifické ustanovenia, ako aj zabezpe enie jeho dozornej úlohy, vrátane poskytovania informácií, štatistických údajov o podmienkach ute encov v danej krajine, o realizácii príslušných medzinárodných zmluv o ute encoch a o akýchko vek zákonoch, predpisoch a dekrétoch, ktoré sa týkajú ute encov. Dôvernos Osobné údaje a informácie o žiadate och o azyl a ute encoch musia by chránené. Poskytovaniu akýchko vek osobných údajov a informácií tretej strane musí predchádza súhlas daného ute enca. udské práva Je ve mi dôležité zabezpe i , aby v legislatíve neexistovali žiadne ustanovenia, ktoré by umož ovali ktorémuko vek orgánu podniknú vo i ute encovi alebo žiadate ovi o azyl také kroky, ktoré by porušovali ktoréko vek z ich základných práv a zásadných slobôd v rámci všeobecných medzinárodných udských práv. Kapitola 7 Financovanie Medzinárodný záväzok zabra ujúci navráteniu ute encov do nebezpe ných podmienok je neobmedzeným a zárove aplikovate ným vo všetkých krajinách bez oh adu na ich ekonomický vývoj. Nap anie potrieb ute encov, vytvorenie spravodlivej a efektívnej azylovej procedúry, pomoc ute encom pri ich návrate alebo integrácii v prijímajúcej komunite, to všetko si vyžaduje zna né finan né prostriedky zo strany hos ujúcich štátov, ako aj medzinárodného spolo enstva v duchu medzinárodnej solidarity. Avšak potreby samozrejme prevyšujú zdroje. Ke že lenovia parlamentu hrajú k ú ovú úlohu pri ur ovaní štátnych dotácií, efektivita ich vládnych ute eneckých a azylových zákonov úzko súvisí s ich záväzkom ich financova . Financovanie ochrany ute encov na celoštátnej úrovni Vä šina výdavkov spojených s ochranou a pomocou ute encom je len ažko vyjadrená peniazmi. Krajiny hos ujúce ute encov prispievajú k ich ochrane ve mi konkrétnym spôsobom, napríklad tým, že poskytnú priestor a miestnu infraštruktúru pre ich potreby. Napriek tomu, že je ažké kvantifikova takýto typ príspevku, hos ujúce krajiny by mali by ocenené ako darcovia, a tak by mali by aj vnímané. Vlády iných krajín môžu hos ujúce krajiny podporova hotovos ou alebo aj bezhotovostnými príspevkami. Niekedy ponúkajú miesta pre presídlenie. Toto všetko je nevyhnutné pre vytvorenie medzinárodnej solidarity ako aj pre zdie anie zodpovednosti za ochranu ute encov. „Medziparlamentárny výbor...vyzýva všetky parlamenty, aby zabezpe ili poskytovanie adekvátnych finan ných prostriedkov národným inštitúciám ako aj Úradu vysokého komisára OSN pre ute encov, najmä v období skúmania a prijímania štátneho rozpo tu“ Výbor Medziparlamentárnej únie, Apríl 2001 lenovia parlamentu by mali vyzýva vlády svojich krajín, aby plánovali a financovali inštitúcie, procedúry a programy, v závislosti od rozsahu a možností ich finan ných zdrojov, aby naplnili potreby žiadate ov o azyl a ute encov. UNHCR napomáha krajinám, ktoré sa rozhodli vybudova kapacity pre ute encov a zárove priamo podporuje všetky takéto aktivity, pri om napomáha vláde pri h adaní dodato ných finan ných prostriedkov. Priority sú rôzne v rôznych krajinách, ale vä šina krajín potrebuje systém, ktorý bol k dispozícii žiadate om o azyl pri nap aní ich základných potrieb. Vlády krajín zárove potrebujú aj organiza nú jednotku, ktorá by mala na starosti záležitosti spojené s ute encami. Napríklad inštitúciu, ktorá by mala na starosti riešenie ude ovania štatútu ute enca. Vzh adom na svoje 50 ro né celosvetové skúsenosti, UNHCR môže napomáha pri vytváraní finan ne efektívnych štruktúr a procedúr, prispôsobených miestnym podmienkam. Prispievanie pre UNHCR Medzinárodná pomoc je organizovaná cez UNHCR, mimovládne organizácie a bilaterálnym spôsobom. UNHCR je jednou z agentúr OSN, ktorej aktivity skoro úplne závisia od dobrovo ných príspevkov. Z rozpo tu OSN dostáva UNHCR menej ako 2 percentá; zvyšok tvoria príspevky štátov, jednotlivcov a súkromného sektora. Rozpo et UNHCR Pretože po et udí, o ktorých sa UNHCR stará vzrástol do roku 1995 na 27 miliónov, došlo aj k nav šeniu rozpo tu, z 544 miliónov USD v roku 1990 až na viac ako 1 miliardu USD po as 90-tych rokov. Upravený rozpo et UNHCR pre rok 2001 predstavuje 852.9 milióna USD. Celoro ný rozpo et UNHCR ur ený na programy poskytuje vládam ako aj iným entitám transparentný a zrozumite ný obraz všetkých aktivít UNHCR v oblasti ochrany a pomoci, a zárove poskytuje UNHCR flexibilitu pri riadení svojich finan ných zdrojov v prípade nepredvídate ných udalostí, ktoré sa po as roka môže vyskytnú . Dobrovo né príspevky Napriek tomu, že UNHCR je financované mnohými štátmi, vládnymi, ako aj mimovládnymi organizáciami a jednotlivcami, vä šina zdrojov je poskytovaná iba 15-timi darcami: 14-timi štátmi a Európskou komisiou. Od roku 1995 až do roku 2000 títo 15-ti darcovia tvorili 95 percent všetkých prostriedkov UNHCR. S cie om zredukova zranite nos , danú spoliehaním sa len na malý po et darcov, UNHCR sústavne h adá cesty na zvä šenie svojej darcovskej základne. UNHCR dúfa, že krajiny s rozvíjajúcou sa ekonomikou by mohli napomôc pri vytvorení darcovskej základne, ktorá by bola vä šia ako aj viac geograficky zastúpená. UNHCR získava prostriedky aj so súkromného sektora, širokej verejnosti, korporácií, nadácií a mimovládnych organizácií. V roku 1995 sa UNHCR podarilo získa 15 miliónov USD so súkromného sektora, najmä v aka pokusom o získanie financií na riešenie situácie v Kosove a Východnom Timore. Prostriedky boli poskytnuté najmä Európou, (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Ve ká Británia), Spojenými Štátmi a Japonskom. Mimovládne organizácie prispievajú k rozpo tu UNHCR organizovaním verejných výziev v mene UNHCR s cie om podpori ich po etné operácie. Niektoré mimovládne organizácie sú špeciálne zamerané na získavanie prostriedkov pre UNHCR ako napríklad Espa a con ACNUR, USA for UNHCR, UK for UNHCR (Refaid) a Action Refugiés. V posledných rokoch došlo k nárastu príspevkov zo strany súkromného sektora. Zárove vzrástol po et mimovládnych organizácií v súvislosti so snahami zvýši povedomie verejnosti cez rádio, televíziu, tla ako aj iné médiá. Potreby predvídate ného a flexibilného financovania Nikde nie je zaru ené, že UNHCR dostane potrebné finan né zdroje na pokryte svojich plánovaných aktivít. Napríklad vo fiškálnom roku 2000, UNHCR utrpel skrátenie rozpo tu o 89 miliónov USD. Ak je nedostatok pe azí, dôležité programy ako vzdelávanie detí a projekty samostatnosti musia by skrátené alebo pozastavené. K neistote pridávajú svojim nestálym záujmom aj médiá, v aka ktorým sa medzinárodná podpora mení v závislosti od situácie. Pre UNHCR je ažké h ada prostriedky pre dlhodobých ute encov, ktorí sú médiami zabudnutí, pri om krízovým ute eneckým situáciám sa venuje náhla a dôkladná pozornos . Aj ke je dôležité množstvo prostriedkov, netreba zabúda na jeho kvalitu: predvídate nos , flexibilitu a rýchlos . Príliš asto musí UNHCR za a svoje operácie bez toho aby vedel kedy môže o akáva finan né prostriedky, ko ko ich bude, alebo i financie nebudú obsahova ur ité reštrikcie. V prípade že darcovia presne ur ia podmienky využitia ich finan ných zdrojov (zna kovanie), obmedzujú tým nezávislos UNHCR a oslabujú jeho pozíciu. Skorá a predvídate ná finan ná podpora pomáha UNHCR plánova operácie; flexibilné financovanie umož uje UNHCR efektívne využívanie prostriedkov. UNHCR podporuje darcov, aby nezna kovali svoje príspevky. Ak príspevky musia by zna kované, je lepšie ak sú zna kované rozšírnejšie. To umožní Vysokému komisárovi presmerova prostriedky v prípade novovzniknutej potreby alebo na podporu krajiny, ktorá elí ute eneckej kríze, ím sa naplnia o akávania ako verejnosti tak aj samotných ute encov. Hlavné príspevky UNHCR (2000, v miliónoch USD) Spojené Štáty Americké Japonsko Holandsko Švédsko Európska Komisia Nórsko Dánsko Spojené Krá ovstvo Kanada Nemecko Švaj iarsko Austrália Fínsko Taliansko Celkovo 245.2 99.9 48.0 42.0 41.0 41.0 37.0 31.0 17.0 15.0 15.0 11.0 11.0 11.0 665.1 ísla boli zaokrúhlené Nefinan né príspevky Nefinan né príspevky sú vo forme tovaru a služieb, ako napríklad stany, lieky, náradie, nákladné autá, letecká doprava, logistika a špecializovaný personál, nahrádzajú zdroje UNHCR, najmä v prípade rozsiahlych ute eneckých kríz. Tieto príspevky musia by vhodné pre konkrétnu operáciu pre ktorú sú ur ené. Financovanie ute eneckých kríz Po iato né financovanie projektu ako aj jeho realizácia a administratívna podpora v ase krízy je vo vä šine prípadov financovaná z rezervy UNHCR ur enej na operácie. Ale vzh adom na to, že organizácia je financovaná skoro úplne z dobrovo ných príspevkov, UNHCR závisí od toho, ako rýchlo na krízu zareaguje spolo nos darcov. UNHCR v ase krízy vytvorí v krajine azylu stratégiu vz ahu s darcami hne v prvých d och krízy, ktorý trvá po as celého trvania operácie. Informácie o nevyhnutných potrebách, vývoji ako aj problémoch sú darcom jasne podávané cez krízové výzvy vydávané ústredím UNHCR po konzultáciách s úradmi po celom svete a krajinou azylu. Pravidelné brífingy majú za úlohu informova darcov o progrese operácie. „Konferencia navrhuje, aby medzinárodné finan né inštitúcie ude ovali výhodné podmienky krajinám prijímajúcim zna né množstvo ute encov“ 99. Konferencia Medziparlamentárnej únie, Apríl 1998 o môžu robi lenovia parlamentu? lenovia parlamentu môžu podporova alokáciu rozpo tu na vytvorenie spravodlivej a efektívnej azylovej procedúry, na plnenie základných potrieb zachytávania osôb, vrátane zdravotnej starostlivosti a poskytnutia vzdelania a na podporu aktivít h adajúcich riešenie pre dobrovo ný návrat a lokálnu integráciu ute encov. UNHCR programy závisia od dobrovo ných príspevkov. lenovia parlamentov neprispievajúcich UNHCR tak môžu podpori svoju vládu aby tak urobila. Ak je krajina darcom, lenovia parlamentu môžu zváži nav šenie príspevkov, ktoré by pomohlo UNHCR zabezpe ova ochranu ute encov v prebiehajúcich situáciách a kdeko vek a kedyko vek vznikne nová ute enecká kríza. „Konferencia vyzýva darcovské krajiny aby podporovali rekonštrukciu v konfliktných regiónoch a integráciu navrátených ute encov, poskytovaním štedrej pomoci na zabezpe enie fyzickej, duševnej a materiálnej ochrany bývalých ute encov a presídlených osôb.“ 99. Konferencia Medziparlamentárnej únie, Apríl 1998. Príloha 1 Modelové prostriedky vstupu a prístupu Modelový prostriedok prístupu k Dohovoru o ute encoch z roku 1951 NAKO KO Dohovor o ute encoch bol prijatý Valným Zhromaždením OSN d a 28. júla tisíc devä sto pä desiat jeden, a umož uje jeho prístup na základe lánku 39; A KDE oddiel 3 spomínaného lánku 39 zah a, že prístup by mal by ovplyvnený zaru ením prostriedku v prítomnosti Generálneho tajomníka OSN : TAK PRETO dolu podpísaný, [meno hlavy štátu, predstavite a vlády, alebo ministra zahrani ných vecí] týmto oznamuje prístup [názov štátu] , ktorý sa považuje za viazaný alternatívou (b) lánku 1B (1) tým sa dá poveda „ udalosti, ktoré sa vyskytli v Európe alebo kdeko vek pre 1 januárom 1951“ PRIJATÉ do mojich rúk [Verejná pe a a podpis správcu ak je to vhodné] (de , mesiac, rok) [Podpis hlavy štátu alebo predsedu vlády alebo ministra zahrani ných vecí] 119 Modelový prostriedok prístupu k Protokolu o ute encoch z roku 1967 NAKO KO Protokol o ute encoch bol prijatý Valným zhromaždením OSN d a 16 decembra tisíc devä sto šes desiat šes a umož uje jeho prístup na základe lánku V; A KDE, lánok V informuje, že prístup by mal by ovplyvnený zaru ením prostriedku v prítomnosti Generálneho tajomníka OSN : TAK PRETO, [meno hlavy štátu, alebo predsedu vlády, alebo ministra zahrani ných vecí] týmto oznamuje svoj prístup [štát, ktorého sa daná vec týka] k spomínanému Protokolu, PRIJATÉ do mojich rúk [Verejná pe a a podpis správcu ak je to vhodné] 120 (de , mesiac, rok) [Podpis hlavy štátu alebo predsedu vlády alebo ministra zahrani ných vecí] Modelový prostriedok pre vstup k Dohovoru o ute encoch z roku 1951 NAKO KO Dohovor o ute encoch, prijatý v Ženeve 28. júla 1951, bol prijatý [bývalý lenský štát] A KDE, vláda [vstupujúci štát] preskúmala spomínaný Dohovor; VLÁDA [vstupujúci štát] deklaruje, že berie na vedomie spomenutý Dohovor a bude pre [vstupujúci štát] na alej platný a tým nahradil ten istý pôvodný; TAK PRETO, dolu podpísaný, [meno hlavy štátu, alebo predsedu vlády, alebo ministra zahrani ných vecí] týmto oznamuje svoj vstup [vstupujúceho štátu] k spomínanému Dohovoru, a tým deklaruje, že [vstupujúci štát] ktorý sa považuje za viazaný alternatívou (b) lánku 1B (1) tým sa dá poveda „ udalosti, ktoré sa vyskytli v Európe alebo kdeko vek pre 1 januárom 1951“ . PRIJATÉ do mojich rúk [[Verejná pe a a podpis správcu ak je to vhodné] (de , mesiac, rok) [Podpis hlavy štátu alebo predsedu vlády alebo ministra zahrani ných vecí] 121 Model prostriedok vstupu k Protokolu o ute encoch z roku 1967 NAKO KO Protokol o ute encoch, prijatý v New Yorku 31. januára 1967, bol ratifikovaný [bývalý lenský štát] A KDE, vláda [vstupujúci štát] preskúmala spomínaný Protokol; VLÁDA [vstupujúci štát] deklaruje, že berie na vedomie spomenutý Dohovor a bude pre [vstupujúci štát] na alej platný a tým nahradil ten istý pôvodný;; TAK PRETO, dolu podpísaný, [meno hlavy štátu, alebo predsedu vlády, alebo ministra zahrani ných vecí] týmto oznamuje vstup [vstupujúci štát] k Protokolu o ute encoch, ktorý bol prijatý v New Yorku d a 31. januára 1967. PRIJATÉ do mojich rúk [Verejná pe a a podpis správcu ak je to vhodné] 122 (de , mesiac, rok) [Podpis hlavy štátu alebo predsedu vlády alebo ministra zahrani ných vecí] Príloha 2 Slovník hlavných výrazov spojených s právnou ochranou Amnestia Právna záruka, ktorá oslobodzuje jednotlivca, alebo skupinu udí od zodpovednosti za kriminálne a politické útoky. Amnestia môže podpori dobrovo ný návrat ute encov, pokia je rešpektovaná a vhodne aplikovaná. Pomoc Podpora poskytovaná s cie om rieši fyzické a materiálne potreby udí, ktorých sa to týka. Toto môže zah a , potraviny, zdravotnícky materiál, oble enie, prístrešok, semienka a náradie ako aj poskytnutie infraštruktúry ako sú školy a cesty. „Humanitárnou pomocou“ sa nazýva pomoc poskytnutá humanitárnymi organizáciami na humanitárne ú ely (napr. nepolitické, nekomer né a nevojenské ú ely). V prípade UNHCR pomoc podporuje a dop a dosahovanie cie ov súvisiacich s ochranou. Azyl Udelenie ochrany štátom na jeho území osobám iného štátu, ktoré unikajú pred perzekúciou alebo vážnym nebezpe enstvom. Osoba, ktorej je udelený azyl sa nazýva ute enec. Azyl je spojený s rôznymi prvkami ako je non-refoulement, povolenie zdržiava sa na území krajiny azylu a udské zachádzanie. Žiadate o azyl Osoba, ktorej žiados alebo požiadavka na azyl nebola s kone nou platnos ou rozhodnutá krajinou, v ktorej ute enec tieto uplatnil. Kartáginská deklarácia o ute encoch Deklarácia prijatá kolokviom expertov severnej a južnej Ameriky v novembri 1984. Deklarácia rozšírila pôvodnú definíciu ute enca a zah a „... osoby, ktoré utiekli z krajiny, pretože ich životy, bezpe nos a sloboda boli ohrozené všeobecným násilím, vonkajšou agresiou, vnútornými konfliktmi, rozsiahlym porušovaním udských práv a inými okolnos ami, ktoré vážne narušili verejný poriadok”. Napriek tomu, že Kartáginská deklarácia nie je zmluvou, jej ustanovenia sú rešpektované v Strednej Amerike a boli za lenené do jednotlivých národných legislatív. Prerušovacia doložka Právne nariadenie, ktoré udáva, kedy kon i štatút ute enca. Doložka je definovaná v lánku 1(C) Dohovoru z roku 1951 a v lánku 1 (4) Dohovoru OAJ z roku 1969. 125 Dohovor o znižovaní po tu osôb bez štátnej príslušnosti Dohovor o právach die a a (CRC) Dohovor, ktorý umož uje získanie štátnej príslušnosti pre tých, ktorí by inak boli bez štátnej príslušnos , a ktorí majú zodpovedajúce prepojenie na daný štát prostredníctvom toho, že sa narodili na jeho území alebo majú v om svoj pôvod. Dohovor taktiež umož uje ponechanie štátnej príslušnosti tým, ktorí by o u prišli, a by mohli strati túto štátnu príslušnos . Dohovor bol prijatý v auguste 1961 a vstúpil do platnosti v decembri 1975. UNHCR bolo poverené zvláštnymi funkciami spadajúcimi pod lánok 11 Dohovoru o znižovaní po tu osôb bez štátnej príslušnosti. Dohovor z roku 1989, ktorý definuje komplexné štandardy pre ochranu práv detí. lánok 2 Dohovoru hovorí, že sa tento dohovor môže aplikova na všetky deti bez akejko vek diskriminácie, Preto aj deti – ute enci sú chránené štandardami definovanými v tomto dohovore. Dohovor o štatúte ute enca Dohovor, ktorý vytvára najširší aplikovate ný rámec pre ochranu ute encov. Dohovor bol prijatý v júli 1951 a vstúpil do platnosti v apríli 1954. lánok 1 Dohovoru z roku 1951 obmedzuje jeho rozsah na „udalosti, ku ktorým došlo pred 1. januárom 1951”. Toto obmedzenie bolo odstránené v Protokolom z roku 1967 vz ahujúcim sa na štatút ute encov. K dnešnému d u podpísalo Dohovor z roku 1951 a Protokol z roku 1967 137 signatárskych štátov. Dohovor týkajúci sa štatútu osôb bez štátnej príslušnosti Dohovor poskytuje definíciu osoby bez štátnej príslušnosti a ur uje rámec, pod a ktorého osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá má legálny pobyt v danej krajine môže získa právny štatút. Dohovor bol prijatý v septembri 1954 a vstúpil do platnosti v júni 1960. Ute enec na základe dohovoru Osoby s priznaným štatútom ute enca štátmi na základe podmienok lánku 1 A Dohovoru z roku 1951, ktoré sú oprávnené užíva rôzne práva zakotvené v dohovore. Krajina prvého azylu Krajina, v ktorej žiadate ovi o azyl bola udelená medzinárodná ochrana ako žiadate ovi o azyl alebo ute encovi. Oby ajové medzinárodné Medzinárodné právo, ktoré erpá svoje právomoci z trvalej a opakujúcej sa praxe štátov skôr ako 126 právo z formálne definovaných právomocí v zmluve alebo legislatíve. Na to aby sa prax stala oby ajovým medzinárodným právom, mala by by realizovaná s právnou záväznos ou. Odvodený štatút Vi Princíp zachovania jednoty rodiny. Zadržanie Obmedzenie slobody pohybu oby ajne realizované prostredníctvom núteného uväznenia. Z poh adu UNHCR by zadržanie nemalo by normálne používané ako opatrenie pre kontrolu žiadate ov o azyl. Trvalé riešenia Akéko vek spôsoby, ktoré by riešili situáciu ute encov uspokojujúco a trvalo za ú elom umožni im ži normálnym životom. UNHCR sa tradi ne snaží h ada trvalé riešenia cez dobrovo ný návrat, lokálnu integráciu a presídlenie. Povinnosti ute encov Povinnosti ute encov, ktoré musia by splnené v krajine azylu. Pod a lánku 2 Dohovoru z roku 1951 sa musia ute enci podriadi zákonom a nariadeniam krajiny, v ktorej sa nachádzajú. Ute enci sa musia najmä vyhnú akýmko vek inom, ktoré by ohrozili ich bezpe nos alebo verejný poriadok v danej komunite alebo v krajine azylu. 127 Klauzula o vylú ení Právne ustanovenia, ktoré odopierajú výhody medzinárodnej ochrany osobám, ktoré by inak sp ali kritéria štatútu ute enca. V Dohovore z roku 1951 je definovaná klauzula o vylú ení v lánkoch 1D, 1E a 1F. Tieto klauzuly sú aplikovate né na nasledovné kategórie: osoby, ktoré prijímajú ochranu alebo pomoc od agentúr OSN iných ako UNHCR; osoby, ktoré disponujú právami a povinnos ami spojenými so štátnou príslušnos ou krajiny pobytu; osoby, na ktoré sa vz ahujú vážne dôvody pre zváženie, i vykonali in proti mieru, vojnový zlo in, zlo in proti udskosti, vážny nepoliticky zlo in alebo iny, ktoré sú proti cie om a princípom OSN. Výkonný výbor programu Vysokého komisára (ExCom) Výbor, poverený úlohou poskytova rady Vysokému komisárovi pri výkone jeho funkcie. ExCom tvoria zástupcovia 57 štátov, ktoré preukázali záujem o otázky spojené s ute encami a XX štátov so štatútom pozorovate a. Mimovládne organizácie majú štatút pozorovate vo výkonnom výbore. Závery Výkonného výboru týkajúce sa medzinárodnej ochrany Oficiálne texty, ktoré obsahujú výro né výsledky Výkonného výboru týkajúce sa otázok ochrany ute encov. Závery Výkonného výboru prispievajú k tvorbe princípov a štandardov ochrany ute encov a ostatných osôb spadajúcich pod UNHCR. Vyhostenie Premiestnenie zákonného obyvate a z územia štátu vládnymi organmi. Pod a lánku 32 Dohovoru z roku 1951 národná bezpe nos a verejný poriadok sú jedinými dôvodmi na vyhostenie ute enca. Procedúry pri rozhodovaní o vyhostení by mali by spravodlivé a zákonné a ute encovi by mal by poskytnutý rozumný as potrebný na prijatie v inej krajine. Princíp zachovania jednoty rodiny Princíp, ktorý umož uje ochranu rodiny ako prirodzenej a základnej skupinovej spolo enskej jednotky. Pod a tohto princípu môže by štatút ute enca udelený partnerovi a závislej osobe u om, ktorí splnili kritéria pre udelenie štatútu ute enca. Ak partneri a závislé osoby získajú štatút ute enca použitím princípu zachovania jednoty rodiny, nazýva sa to „odvodený štatút“. Zlú enie rodiny Každý proces, v ktorom môže by realizovaný princíp zachovania rodiny. V kontexte problematiky 128 dosahovania trvalého riešenia má vo všeobecnosti zvláštne uplatnenie a to najmä pri presídlení. Prenasledovanie na základe pohlavia Skupinové udelenie štatútu ute enca Základné princípy pre prípady vnútorného presídlenia udské práva Prenasledovanie, ktoré je zamerané alebo neprimerané ovplyv uje isté pohlavie. V niektorých prípadoch môže prenasledovanie na základe pohlavia spada pod definíciu ute enca. Postup, pri ktorom všetky osoby tvoriace rozsiahly prílev sú považované za ute encov na základe prima facie. Skupinové udelenie štatútu zabezpe í, aby potreby ochrany a pomoci boli poskytnuté bez predošlého ur enia statusu jednotlivca. Nieko ko princípov, ktoré ur ujú štandardy ochrany, pomoci a riešenia pre vnútorne presídlené osoby. Základné princípy boli prezentované Komisii pre udské práva zástupcom generálneho tajomníka pre vnútorne presídlené osoby v apríli 1998. Odrážajú a sú zhodné so zákonmi súvisiacimi s udskými právami, humanitárnym a ute eneckým právom a poskytujú usmernenie pre štáty, úrady, medzivládne a mimovládne organizácie, ktoré elia problematike vnútorného presídlenia. Odsúhlasené medzinárodné štandardy, ktoré uznávajú a ochra ujú dôstojnos a bezúhonnos každého jednotlivca bez rozdielu. udské práva tvoria sú as oby ajového medzinárodného práva a sú ukotvené v rôznych národných, regionálnych a medzinárodných právnych dokumentoch, ktoré sa vo všeobecnosti ozna ujú ako nástroje udských práv. Najdôležitejšie z nich sú Charta OSN a Listina udských práv OSN (tvorená Všeobecnou deklaráciou udských práv, Medzinárodným dohovorom o ob ianskych a politických právach a Medzinárodným dohovorom o ekonomických a sociálnych právach). Zákony súvisiace s udskými právami Sústava oby ajového medzinárodného práva, nástrojov pre ochranu udských práv a sústavy národnej legislatívy, ktoré uznávajú a ochra ujú udské práva. Právo na ochranu ute encov a zákony súvisiace s udskými právami sa navzájom dop ajú. Humanitárne prípady (štatút) Osoby, ktorým bolo formálne povolené na základe národnej legislatíve zdržiava sa v krajine z humanitárnych dôvodov. To zah a osoby, ktoré 129 nesp ajú podmienky pre udelenie štatútu ute enca. Projekty na získavanie príjmov Projekty navrhnuté s cie om získa finan né prostriedky osobám spadajúcim pod mandát UNHCR a tým im pomôc sta sa sebesta ným. Medzivládne organizácie (IGO) Organizácie, ktoré sú tvorené lenmi – štátmi. Takýmito prípadmi sú Organizácia spojených národov (OSN), Organizácia africkej jednoty (OAJ), Organizácia amerických štátov (OAŠ), Európska únia (EÚ) a nezávislé krajiny Commonwealthe. Vnútorné presídlenie Nedobrovo ný pohyb v rámci ich vlastnej krajiny. Tento pohyb môže ma rôzne prí iny napr. prírodné alebo u mi zaprí inené neš astia, ozbrojený konflikt alebo situácie všeobecného násilia. 130 Vnútorne presídlená osoba Tie osoby, ktoré boli prinútené utiec zo svojho domova, “...najmä z dôvodu pokusu vyhnú sa následkom ozbrojeného konfliktu, situáciám všeobecného násilia, prípadom porušenia udských práv alebo prírodným alebo udským faktorom zaprí ineným neš astiam, a ktorí neprekro ili medzinárodne ur enú štátnu hranicu“ (pod a Základných princípov o vnútornom presídlení). Vnútorný nepokoj Situácia sprevádzaná aktmi násilia a neporiadku, ale ktorá nesp a podmienky definície ozbrojeného konfliktu. Alternatíva vnútorného úteku (alebo „princíp premiestnenia“) Faktické zistenie, že žiadate o azyl mohol predís prenasledovaniu v jeho krajine pôvodu tým, že by sa premiestnil do inej asti tej istej krajiny. Tento termín nie je ob úbeným UNHCR, pretože je asto používaný na zamedzenie alebo zamietnutie žiadosti udelenia štatútu ute enca po as procedúry. Stanovisku UNHCR je, že možnos vnútorného premiestnenia je relevantná pri ur ovaní štatútu ute enca iba v ur itých obmedzených prípadoch. Aj pokia je toto relevantné, žiados závisí od úplného zváženia všetkých aspektov žiadosti ute enca. Medzinárodné humanitárne právo (alebo právo ozbrojeného konfliktu) Sústava zákonov, pravidiel a princípov, ktoré regulujú prípady medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Základnými nástrojmi medzinárodného humanitárneho práva sú štyri Ženevské konvencie z 12. augusta 1949 a ich dva dodato né protokoly z 8. júna 1977. Prakticky každá krajina je signatárskou krajinou Ženevských konvencií z roku 1949. Medzinárodná ochrana ute encov Intervencie štátov alebo UNHCR v mene žiadate ov o azyl a ute encov s cie om zabezpe i ich práva, bezpe nos a blahobyt sú uznané a zabezpe ené v súlade s medzinárodnými štandardmi. Medzi takéto intervencie patria: rešpektovanie princípu nonrefoulement; prístup k bezpe nosti, prístup k spravodlivému procesu ude ovania štatútu ute enca, udské zaobchádzanie a implementácia trvalých riešení. UNHCR je jedinou agentúrou OSN, ktorej bol udelený mandát ochra ova ute encov. Nepravidelný Fenomén, pri ktorom sa ute enci alebo žiadatelia 131 pohyb osôb o azyl pohybujú bez formálneho povolenia z krajín, v ktorých im bola povolená ochrana s cie om h ada azyl alebo trvalé usadenie sa v inej krajine. Lokálna integrácia Trvalé riešenie problému ute encov vyžadujúce si ich trvalé usadenie sa v krajine prvého azylu. 132 Mandátny ute enci Osoby, ktoré sú uznané za ute encov spadajúcich pod UNHCR, ktoré koná pod a právomocí udelených vo svojom štatúte a v zodpovedajúcich rezolúciách Valného zhromaždenia OSN. Mandátny ute enci sú najmä v štátoch, ktoré nie sú lenmi Dohovoru z roku 1951 alebo jeho Protokolu z 1967. Migranti (ekonomický) Osoby, ktoré opúš ajú svoju krajinu pôvodu s isto ekonomických dôvodov a nie z dôvodov, ktoré vyplývajú z definície ute enca, alebo s cie om zlepši svoju ekonomickú situáciu. Ekonomický migranti nesp ajú kritéria na udelenie štatútu ute enca a preto im nie sú poskytovane výhody vyplývajúce z medzinárodných predpisov o ochrane ute encov. Neplnoletí Osoby, ktoré nedosiahli právne uznaný vek vä šiny, a ktoré preto nemôžu by právane spôsobilé. Tento termín zah a adolescentov. Pod a Dohovoru o právach die a a „die a“ je osoba mladšia ako 18 rokov, pokia použitá legislatíva neur uje nižší vek. Dohovor zrovnopráv uje pojem „die a“ s pojmom „neplnoletý“. Štátny príslušník Osoba, ktorej je priznaný štatút právneho zväzku s štátom na základe práva. Niektoré štáty používajú termín „štátna príslušnos “ s cie om ozna i právny zväzok, zatia o iné štáty používajú termín „ob ianstvo“. Štátna príslušnos Mimovládna organizácia (NGO) Priznaný štatút ob ana v príslušnej krajine. Non-refoulement Základný princíp práva ute encov, ktorý zabra uje štátom vráti ute encov akýmko vek spôsobom do krajín alebo na územie, v ktorých ich život alebo sloboda môžu by ohrozené. Princíp non-refoulement je sú as ou oby ajového medzinárodného práva a preto je záväzný pre všetky štáty bez oh adu na to, i sú signatárskymi štátmi Dohovoru z roku 1951. Organizovaná jednotka, ktorá je funk ne nezávislá a nezastupuje vládu alebo štát. Tento termín je zvy ajne použitý v prípade organizácií, ktoré pôsobia v humanitárnej oblasti a v oblasti ochrany udských práv, z ktorých ve ký po et realizuje programy súvisiace s ute encami v spolupráci s UNHCR a inými agentúrami. 133 OAJ (Organizácia africkej jednoty) Dohovor, ktorý definuje špecifické aspekty problematiky ute encov v Afrike 134 Regionálny doplnok Dohovoru z roku 1951, ktorého definícia ute enca je širšia ako tá, ktorá je zakotvená v Dohovore z roku 1951. Bol prijatý v roku 1969 a hovorí, že „termín ‘ute enec’ je použite ný pre tých, ktorý utekajú pred vonkajším násilím, okupáciou, cudzou nadvládou alebo udalos ami vážne narúšajúcimi verejný poriadok v asti alebo celej krajine pôvodu”. Partnerstvo v akcii (PARinAC) Rámec, ktorého zámerom je podpori partnerstva medzi mimovládnymi organizáciami a UNHCR a zárove zlepšenie ochrany a riešení pre ute encov a ostatné osoby spadajúce do záujmovej oblasti UNHCR. Ur ité sociálne skupiny ( lenstvo…) Jeden z piatich dôvodov, na základe ktorého vzniká perzekúcia, definovaná v Dohovore z roku 1951. Ur ité sociálne skupiny majú zrejmú charakteristiku, ktorá ich od oných odlišuje. Osoby, ktoré patria do danej skupiny by mali istú charakteristiku, ktorá je vrodená alebo získaná (napr. záujmy, hodnoty, správanie, pôvod). Definovaná charakteristika je taká, že jej zrieknutie by spôsobilo porušenie udských práv daného jednotlivca. Prenasledovanie Vo všeobecnosti sa tak nazýva vážne porušenie udských práv. V kontexte problematiky ute encov sa „perzekúciou“ ozna uje in, ktorým sú vážne porušené základné práva z dôvodu rasy, viery, politického názoru alebo príslušnosti k ur itej sociálnej skupine. Osoby, ktoré spadajú do záujmovej oblasti UNHCR Všeobecný termín, ktorý sa používa na ozna enie všetkých osôb, ktorých ochrana a pomoc si vyžaduje záujem UNHCR. Toto zah a ute encov na základe Dohovoru z roku 1951, osoby, ktoré boli nútené opusti svoju krajinu z dôvodu konfliktu alebo udalosti, ktoré vážne narušili verejný poriadok, navrátených ute encov, osôb bez štátnej príslušnosti a v niektorých prípadoch vnútorne presídlené osoby. Právomoc UNHCR kona v záujme osôb v núdzi iných ako ute encov je založená na rezolúciách Valného zhromaždenia. Prima facie udelenie štatútu ute enca Záchytný ute enecký tábor vi skupinové udelenie štatútu ute enca Refoulement Miesto so zariadeniami na prijímanie, spracovanie a riešenie okamžitých potrieb ute encov po ich príchode do krajiny azylu. Premiestnenie osoby na územie, kde by mohla by vystavená riziku alebo mohla by prenasledovaná, alebo mohla by by premiestnená na iné územie, kde by mohla eli prenasledovaniu. Refoulement 135 predstavuje porušenie princípu non-refoulement a preto je to porušenie práva ute encov a oby ajového medzinárodného práva. Ute enecké tábory Miesta pobytu alebo zhromaždenia ute encov, kde majú prístup k informáciám, poradenstvu, materiálnej pomoci alebo iným službám. Ute enecké právo Sústava oby ajového medzinárodného práva a rôznych medzinárodných, regionálnych a národných nástrojov, ktoré ur ujú štandardy právnej ochrany ute encov. Základným kame om ute eneckého práva je Dohovor o ute encoch z roku 1951. Právne a administratívne postupy, ktoré sú realizované UNHCR alebo štátmi, za ú elom zistenia, i by malo jednotlivcovi udelený štatút ute enca v súlade s národným a medzinárodným právom. Postup ude ovania štatútu ute enca Ute enci sur place Regionálne prostriedky v problematike ute encov Osoby, ktoré neboli ute encami, ke odišli zo svojej krajiny pôvodu, ale ktoré sa stali ute encami neskôr z dôvodu vyskytnutých udalostí. Ute enci sur place môžu ma strach z prenasledovania, ktoré sa môže vyskytnú zmenami v krajine pôvodu ako napríklad prostredníctvom coup d'Etat, alebo politickými aktivitami bona fide, ktoré sú realizované v krajine ute enca. . Medzinárodné právne dokumenty týkajúce sa ute encov, ktoré boli prijaté štátmi alebo medzivládnymi organizáciami v rámci geografického regiónu alebo subregiónu. Takéto prostriedky v praxi dop ajú Dohovor z roku 1951 a odrážajú špecifický charakter ute eneckej problematiky v rámci ur itej geografickej oblasti. Príkladmi regionálnych nástrojov sú Dohovor OAJ z roku 1969 a Kartáginská deklarácia z roku 1984. Reintegrácia Proces, ktorým sa ute enci snažia znovu obnovi ich bežný život v krajine pôvodu. V ideálnom prípade by reintegrácia mala vyplynú po dobrovo nom návrate ako možnosti trvalého riešenia. Zamietnutie na hranici V ute eneckom kontexte to znamená zamietnutie povolenia vstupu žiadate a o azyl do potenciálnej krajiny azylu. Zamietnutie na hranici môže ma za 136 následok porušenie princípu non-refoulement. Presídlenie Premiestnenie ute encov z krajiny, v ktorej h adali úto ište do štátu, ktorý súhlasil s ich prijatím. Ute encom je zvy ajne pridelený azyl alebo iná forma práva dlhodobého pobytu a v mnohých prípadoch poskytnutie možnosti sta sa naturalizovanými ob anmi. Preto je presídlenie trvalým riešením ako aj spôsobom ochrany ute encov. Krajina presídlenia Krajina ponúkajúca možnos trvalého usadenia ute encov. Takouto by bola krajina iná ako krajina pôvodu alebo krajina, v ktorej bol prvýkrát udelený štatút ute enca. Kritéria výberu pri presídlení Kritéria, na základe ktorých UNHCR a krajina presídlenia vyberajú vhodných kandidátov pre presídlenie. Presídlenie pod záštitou UNHCR je výhradne obmedzené pre mandátnych ute encov, ktorí na alej potrebujú medzinárodnú ochranu, a ktorí sp ajú kritéria Príru ky UNHCR o presídlení. Jednotlivé krajiny používajú široké spektrum kritérií pre presídlenie. 137 Bezpe né oblasti/ bezpe nostné zóny Oblasti, zóny alebo priestory ur ené na ochranu civilných osôb po as obdobia konfliktu. Podmienky na zriadenie bezpe nostných zón sú definované v zákone o ozbrojenom konflikte. Bezpe ná tretia krajina Krajina, v ktorej môže žiadate o azyl nájs ochranu ako ute enec, a v ktorej je fyzicky prítomný pred príchodom do krajiny, v ktorej požiadal o azyl. Svojpomocné organizácie a projekty Organizácie a projekty iniciované, vytvorené a riadené ute encami a ostatnými osobami, ktorých sa to týka pre ich vlastné výhody. Sociálna skupina Vi Štandardy zaobchádzania Štandardy vyplývajúce z Dohovoru o ute encoch z roku 1951 a iných medzinárodných nástrojov, ktoré ur ujú štandardy pre zaobchádzanie s ute encami. Dohovor z roku 1951 poskytuje rôzne štandardy zaobchádzania v závislosti na danom skúmanom práve. Sú to: zaobchádzanie nie horšie ako tie, ktoré sú všeobecne dohodnuté pre cudzincov v podobnej situácii; najvhodnejšie zaobchádzanie dohodnuté ob anom cudzej krajiny za tých istých okolností; rovnaké zaobchádzanie ako je poskytnuté ob anom; maximálne možné vhodné zaobchádzanie. Osoba bez štátnej príslušnosti Osoba, ktorá nie je považovaná za ob ana v žiadnom štáte na základe použitia práva daného štátu. Stav bez štátnej príslušnosti Stav, pri ktorom nie je osoba považovaná za ob ana žiadneho štátu na základe použitia jeho zákonov. Štatút Úradu Vysokého komisára pre ute encov OSN (Štatút UNHCR) Dokument, ktorý ur uje mandát UNHCR, funkcie a štruktúru, a ktorý poskytuje kritéria, na základe ktorých môžu osoby spada do kompetencie UNHCR. Takéto osoby môžu by považované UNHCR za “mandátnych ute encov”, ktorý vystupuje v ich mene na základe právomocí definovaných v Štatúte. Štatutárny ute enci Osoby považované za ute encov na základe ustanovení medzinárodných nástrojov, ktoré boli platné pred Dohovorom o ute encoch z roku 1951. Do asná ochrana Úprava alebo projekt vytvorený štátmi za ú elom 138 ur ité sociálne skupiny poskytnutia ochrany do asného charakteru osobám prichádzajúcim en masse z prostredia konfliktu alebo všeobecného ohrozenia bez predošlého individuálneho udelenia štatútu. Do asná ochrana bola použitá v niektorých krajinách západnej Európy za ú elom ochráni osoby unikajúce konfliktu v bývalej Juhoslávii na za iatku 90. rokov. 139 Sledovanie V kontexte problematiky ute encov je to úsilie zisti informácie o rodinných príslušníkoch alebo blízkych príbuzných osôb pod ochranou UNHCR. Sledovanie môže by s cie om zlú enia rodiny v kontexte trvalých riešení alebo jednoducho len na umožnenie kontaktu medzi lenmi rodiny. Medzinárodný výbor erveného kríža (ICRC) riadi Ústrednú sledovaciu agentúru, ktorá má v tejto oblasti zvláštne kompetencie. Zmluva Formálna dohoda principiálne medzi štátmi, ktorá vytvára záväzné právne povinnosti medzi signatárskymi stranami. Zmluvy sú jedným so zdrojov medzinárodného práva. Maloletí bez doprovodu Osoby, ktoré nedosiahli právny vek vä šiny, a ktoré nie sú doprevádzané rodi mi, opatrovníkmi alebo poskytovate mi základnej starostlivosti. Mandát UNHCR Úloha a funkcie UNHCR ako sú definované v Štatúte UNHCR a vypracované v rezolúciách Valného zhromaždenia OSN. Mandát UNHCR na základe Štatútu je poskytovanie ochrany, pomoci a riešenia pre ute encov. UNHCR má ešte dodato ný mandát týkajúci sa osôb bez štátnej príslušnosti, ako je to definované v lánku 11 Dohovoru o znižovaní po tu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961. Úrad bol tiež požiadaný Valným zhromaždením podporova dohovory o osobách bez štátnej príslušnosti z rokov 1954 a 1961 a pomáha pri predchádzaní stavov bez štátnej príslušnosti tým, že poskytuje štátom technické a poradenské služby týkajúce sa národnej legislatívy a praxe. Dobrovo ný návrat Návrat do krajiny pôvodu na základe dobrovo ného a informovaného rozhodnutia ute enca. Dobrovo ný návrat môže by organizovaný, (napr. ak sa koná pod záštitou dotknutých vlád a UNHCR), alebo spontánny (napr. návrat ute encov ich vlastnými prostriedkami za pomoci UNHCR a vlády do tohto návrat vôbec alebo iba obmedzene zasahujú). Opodstatnený strach pred prenasledovaním K ú ová fráza definície ute enca v Dohovore z roku 1951. Táto fráza obsahuje subjektívny prvok (strach pred prenasledovaním), ako aj objektívny prvok (strach musí ma objektívne odôvodnený základ). Na základe Dohovoru z roku 1951 musí ma 140 prenasledovanie prepojenie s jedným z piatich špecifických dôvodov: rasa, viera, štátna príslušnos , príslušnos k ur itej sociálnej skupine a politický názor. Ženy v ohrození Ženy ute enkine so špeciálnymi potrebami, zárove aj tie, ktoré vyžadujú presídlenie v súlade s Príru kou UNHCR o presídlení. 141 Príloha 3 Úrady UNHCR na celom svete AFGÁNISTAN Úrad UNHCR Chargé de Mission v Kábule (umiestnené v Islamabade, Pakistan) P.O. Box 1263 House No. 24, Street No. 89 G-6/3, Islamabad Tel: +873 761 241 625 (v Islamabad) Fax: + 92 51 282 05 11(v Islamabad) ALBÁNSKO UNHCR Zastupite ský úrad v Albánsku Rruga "Donika Kastrioti" - Tirana Tel: +355 42 50 207 Fax: +355 42 28 492 355 42 32 075 (UNDP) ALŽÍRSKO UNHCR Zastupite ský úrad v Alžírsku Boite Postale 823 Alger 16000 9A, Rue Emile Payen, Hydra, Alger Tel: +213 21 69 12 12 Fax: +244 2 44 87 47 ANGOLA UNHCR Zastupite ský úrad Luanda v Angole Rua Houarie Boumedienne 40/44 -Miramar C.P. 1342 - Luanda Tel: + 244 2 44 87 47 Fax: +244 2 44 95 35 ARGENTÍNA Regionálne zastúpenie ACNUR pre Latinskú Ameriku v Argentíne Cerrito 836, 10 Piso 1010 Buenos Aires Tel: +54 11 4815 7870 Fax: +54 11 4815 4352 ARMÉNSKO UNHCR Zastupite ský úrad v Arménsku 14 Karl Leibknekht Str. Jerevan 375010 Tel: +3741 56 47 71 Fax: +3741 56 78 17 Internet: [email protected] AUSTRÁLIA UNHCR Regionálny úrad pre Austráliu, Nový Zéland, Papuu Novú Guineu a Južný Pacifik v Austrálii 9, Terrigal Crescent O'Malley, ACT Canberra 2606 Tel: +61 2 6290 13 55 Fax: +61 2 6290 13 15 RAKÚSKO UNHCR Zastupite ský úrad v Rakúsku Vienna International Centre (Building 'J', 1st Floor) Wagramerstrasse 5 A-1220 Vienna Tel: +43 1 26060 3028 Fax: +43 1 2634115 AZERBAJDŽAN UNHCR Zastupite ský úrad v Azerbajdžane 30, Jafar Jabbarly str. Baku Tel: + 99 412 92 14 43 Fax: +99 412 98 11 34 BANGLADEŠ UNHCR Zastupite ský úrad v Bangladéši P.O. Box 3474 Dhaka 1000 House N/E (N) 8, Road 90 Gulshan 2 Dhaka 1212 Tel: +8802 88 2 68 02 Fax: + 8802 88 2 65 57 BIELORUSKO UNHCR Sty ný úrad v Bielorusku Mr NAHAJLO, Bohdan Prospekt Partizanskij 6 A 6th Floor Minsk 220033 Tel: +375 172 27 78 83 Fax: +375 172 27 08 00 BELGICKO UNHCR Regionálny úrad pre Belgicko, Luxembursko a 137 Európske inštitúcie B-1050 Bruxelles Rue Van Eyck 11a B-1050 Bruxelles Tel: +32 2 649 01 53 Fax: +32 2 627 17 30 BENIN UNHCR Sty ný úrad v Benine Boite Postale 08-1066 Lot 01 Patte d'Oie Cotonou Tel: +229 30 28 98 Fax: +229 30 28 90 BOSNA A HERCEGOVINA Úrad UNHCR Chargé de Mission v Bosne a Hercegovine UNIS Building Fra Andjela Zvizdovica 1 71000 Sarajevo Tel: + 387 33 666 160 Fax: +387 33 290 562 BOTSWANA UNHCR Sty ný úrad v Botswane P.O. Box 288 UN House - Plot 22 Khama Crescent Gaborone Tel: +267 35 21 21, ext 600/602 Fax: +267 57 09 96 BULHARSKO UNHCR Zastupite ský úrad v Bulharsku 19, Denkoglu str. 1000 Sofia Tel: +359 2 98 02 453 Fax: +359 2 98 01 639 E-Mail Internet [email protected] G BURKINA FASO UNHCR Sty ný úrad v Burkina Faso P.O. Box: 01 BP 25 Ouagadougou 01 Ouagadougou Tel: +226 30 87 13 Fax: +226 33 07 00 BURUNDI UNHCR Zastupite ský úrad v Burundi 5013 HCR BDI B.P. 307 Bujumbura No. 1, Avenue du Large Bujumbura Tel: +257 22 32 45 Fax: +257 22 95 23 KAMBODŽA UNHCR Sty ný úrad v Kambodži P.O. Box 539 House No. 2, Street No. 138 352 Beung Keng Kang Phnom Penh Tel: +855 23 216005 Fax: +855 23 362099 KAMERUN UNHCR Sty ný úrad v Kamerune Boîte postale 7077 Quartier Bastos - Rue 1770 Yaoundé Tel: +237 20 29 54 Fax: +237 21 35 91 KANADA UNHCR Zastupite ský úrad v Kanade 280 Albert Street, Suite 401 Ottawa - Ontario KIP 5G8 Tel: +1 613 232 09 09 Fax: +1 613 230 18 55 AD UNHCR Sty ný úrad v ade Boite postale 5601 Avenue Mobutu, Quartier Chagoua N'djamena Tel: + 235 51 86 10 Fax: +235 51 66 31 STREDOAFRICKÁ REPUBLIKA Úrad UNHCR Charge de Mission v Stredoafrickej republike Rue de l'Université Boîte postale 950 Bangui Tel: +236 61 40 76 Fax: +236 61 98 34 REPUBLIKA) UNHCR Regionálny úrad Kongo 6729, Avenue de l'OUA Kinshasa Tel: +243 880 12 45 Fax: + 243 88 03 153 KONGO (REPUBLIKA) UNHCR Sty ný úrad v Brazzaville PO Box 465 Rue Behagle/Avenue Foch Brazzaville Tel: + 242 81 59 12 Fax: + 242 815 913 KOSTARIKA UNHCR Sty ný úrad v Kostarike Apartado Postal 12 íNA ( UDOVODEMOKR Ferrocarril Pacifico ATICKá ACNUR REPUBLIKA) Edificio Torre del Este UNHCR Regionálny 5to piso úrad v íne Barrio Dent, frente a la 1-2-1, Tayan Diplomatic facultad Office, Building 14, de Derecho de la UCR Liang Ma He Nan Lu 1009 San José Beijing 100600 Tel: +506 234 23 03 Tel: +86 10 6 532 68 06 Fax: +506 224 48 91 Fax: +86 10 6532 16 47 KOLUMBIA UNHCR Zastupite ský úrad v Kolumbii Calle 114 No. 9-01 Office 601 Edificio Teleport Torre A Bogota Tel: +571 629 1138 Fax: +571 629 2790 KONGO (DEMOKRATICKÁ POBREŽIE SLONOVINY UNHCR Zastupite ský úrad na Pobreží Slonoviny II Plateux, Angre, 7eme tranche, lot no. 3160 Rue L.169 Abidjan Tel: +225 22 42 81 92 Fax: +225 22 42 92 53 CHORVÁTSKO Úrad UNHCR Charge de Mission v Chorvátsku Republike Austrije 25 10000 Zagreb Tel: +385 1 3713 555 Fax: +385 1 3713 588,565 CYPRUS UNHCR Sty ný úrad na Cypre P.O. Box 26142 - South: c/o UNFICYP Secretariat UNPA Nicosia Tel: +357 2 35 90 25 Fax: +357 2 35 90 37 ESKÁ REPUBLIKA UNHCR Zastupite ský úrad v eskej republike P.O. Box 210 - UN House Namesti Kinskych 6 150 00 Prague 5 Tel: +420 2 571 998 50 Fax: +420 2 571 998 62 DJIBOUTI UNHCR Zastupite ský úrad v Djibouti B.P. 1885 139 Rue Abdoulkader Waberi, Heron Lot No. TF 1148 Djibouti Tel: +253 35 22 00 Fax: +253 35 48 80 EKVÁDOR UNHCR Sty ný úrad v Ekvádore Avenida Amazonas 2889 y la Granja Edificio Naciones Unidas, Piso 2 Quito Tel: +593 2 2460 272 Fax: +593 2 2460 280 EGYPT UNHCR Regionálny úrad pre Egypt 13 Sharia El Falah St. Mohandissin P.O. Box 1844 Cairo Tel: +20 2 346 06 18 Fax: +20 2 303 17 53 ERITREA Úrad UNHCR Charge de Mission v Eritrei P.O. Box 1995 House Number 108 Emperor Yohannes Avenue Asmara Tel: +291 1 12 61 21 (S/B) Fax: + 291 1 12 72 55 ETIÓPIA UNHCR Zastupite ský úrad pre Afriku v Etiópii P.O. Box 1076 Higher 17, Kebele 23 off Bole Rd House No. 1255/01-02 Addis Ababa Tel: +251 1 61 37 40 Fax: +251 1 61 16 66 Email: [email protected] FRANCÚZSKO UNHCR Zastupite ský úrad vo Francúzsku 9, rue Keppler F-75116 Paris Tel: +33 1 44 43 48 58 Fax: +33 1 40 70 07 39 GABON UNHCR Zastupite ský úrad v Gabone Quartier SOTEGA BP 20472 - Libreville Tel: +241 77 82 62 Fax: +241 77 82 78 GAMBIA UNHCR Sty ný úrad v Banjule P.O. Box 4249 Bakau - 6th Street East Kotu Layout Tel: +220 460 854 140 Fax: +220 460 850 GRUZÍNSKO UNHCR Zastupite ský úrad v Gruzínsku Tbilissi 2a, Kazbegi ave. - 4th floor 380060 Tbilisi Tel: +995 32 00 13 01 Fax: +995 32 00 13 02 NEMECKO UNHCR Zastupite ský úrad v Nemecku Wallstrasse 9 - 13 10179 Berlin Tel: +49 30 2022 0200 Fax: +49 30 2022 0220 GHANA UNHCR Sty ný úrad v Ghane Privante Mail Bag Airport, No. 25 Sir Arku Korsah Street Roman Ridge, Airport Residential area - Accra Tel: +233 21 77 61 Fax: +233 21 773158 GRÉCKO UNHCR Zastupite ský úrad v Grécku 23 Taygetou Street Palaio Psychico 15452 Athens Tel: +30 1 672 64 62 Fax: +30 1 672 64 17 GUATEMALA UNHCR Field Office v Barillas 1a.Avenida 9-23 zona 10 Guatemala City Tel: +5023370611 (via UNDP) Fax: +5023393454 GUINEA UNHCR Zastupite ský úrad v Guinei B.P. 4158 Coleah Corniche-Sud Conakry Tel: +224 46 47 09 Fax: +224 46 58 08 GUINEA BISSAU UNHCR Oblastný úrad v Bissau 245 20 18 31 (UNFPA) Rue Justino Lopes, 72 AB Case Postale 179 Tel: 245 20 27 26 Fax: 245 20 17 72 MA ARSKO UNHCR Zastupite ský úrad v Ma arsku 1126 Budapest Gyimes ut 3/B 1126 Budapest Tel: +36 1 250 44 44 Fax: +36 1 250 27 01 INDONÉZIA UNHCR Regionálny úrad v Indonézii Arya Building J1. Kebon Sirih Kav. 75 Jakarta Pusat 10340 Tel: + 62 21 391 28 88 Fax: +62 21 391 27 77 INDIA Úrad UNHCR Charge de Mission v Indii P.O. Box 3135 14 Jor Bagh New Delhi 110003 Tel: +91 11 46 99 302 Fax: + 91 11 462 01 37 E-Mail address: [email protected] IRÁN (ISLÁMSKA REPUBLIKA) Úrad UNHCR Charge de Mission v Iráne No 5, East Emdad Street, Vanak sq North Shiraz Ave. Tehran 19917 Tel: +98 21 805 72 01 11 Fax: + 98 21 805 72 12 IRAK Úrad UNHCR Charge de Mission v Iraku P.O.Box 17101 Amman 1195 - Jordan Masbah Hay Babil Mahalla 929,st.12 Building no.23 Baghdad Tel: +964 1 718 12 66 Fax: FAX VIA UNOHCI: +1 212 963 3009. ÍRSKO UNHCR Sty ný úrad v Dubline 27 Upper Fitzwilliam Street Dublin 2 Tel: +353 1 632 8675 Fax: +353 1 632 8676 IZRAEL Úrad UNHCR Honorary Correspondent v Izraely 141 P.O. Box 3489 J.D.C. Hill, Givat Ram Jerusalem Tel: +972 2 655 71 11 Fax: +972 2 566 12 44 TALIANSKO UNHCR Zastupite ský úrad v Taliansku Via Caroncini 19 I-00197 Roma Tel: +39 06 802121 Fax: +39 06 80212324 JAPONSKO UNHCR Regionálny úrad v Japonsku UNU Bldg., 6F - 5-5370, Jingumae Shibuya-ku - Tokyo 159-0001 Tel: +81 33 499 20 11 Fax: +81 33 499 22 72 JORDÁNSKO UNHCR Zastupite ský úrad v Jordánsku P.O. Box 17101 11195 Amman 9, Obada Ibn AlSamit Street Shemesani Amman Tel: +962 6 569 12 61 Fax: +962 6 569 19 15 KAZACHSTÁN UNHCR Sty ný úrad v Kazachstane 67 Tole bi Almaty - 480091 Tel: +7 3272 624244 Fax: +7 3272 583982 KE A UNHCR Zastupite ský úrad v Keni P.O. Box 43801 Chiromo road by Consulata Church Westlands - Nairobi Tel: +254 2 44 30 28 Fax: +254 2 44 30 37 KUVAJT Úrad UNHCR Charge de Mission v Kuvajte P.O. Box 28742 13148 Safat, Jabriyah Area Block No. 12, Street No. 7 Villa No. 8 – Kuwait City Tel: +965 531 1291 Fax: +965 531 1289 KYRKYZSTÁN UNHCR Sty ný úrad v Kyrkyzstane UN House (3rd floor) 160, Chui Ave. 142 Bishkek, 720010 Tel: +996 312 611 264 Fax: +996 312 611 271 LAOS UDOVODEMOKRA TICKÁ REPUBLIKA UNHCR Zastupite ský úrad v Laose B.P. 760 Phone Kheng Road Ban Sibounheuang Chanthaboury District Vientiane Tel: + 856 21 21 20 38 Fax: + 856 21 213385 LOTYŠSKO UNHCR Sty ný úrad v Lotyšsku Pils iela 21 LV-1167 Riga Tel: +371 750 3620 Fax: +371 750 3602 LIBANON Úrad UNHCR Charge de Mission pre Libanon P.O. Box 11-7332 Riad El Solh Beirut 1107 2240 Hilmi Kobeissy Bldg Karam Rahhal Street Beirut Tel: +961 1 612 798 Fax: +961 1 612 836 LIBERIA UNHCR Zastupite ský úrad v Libérii P.O. Box 9077 Riverview Road Virginia - Monrovia Tel: +231 22 62 33 Fax: +231 22 62 35 LÍBIA UNHCR Sty ný úrad v Líbii P.O. box 80708 Saed Ibn Ebi Kawas Street Branch of the Ben Ashour main str Tripoli Tel: +218 21 361 9662 Fax: +218 21 361 9661 LUXEMBURGSKO Úrad UNHCR Correspondent v Luxembursku 1, rue Jean Pierre Brasseur b.p. 567 2015 Luxembourg Tel: +352 454 018 Fax: +352 454 303 MALAWI UNHCR Sty ný úrad v Malawi P.O. Box 30230 - 7th Floor Kang'ombe Building, City Center Lilongwe Tel: +265 77 21 55 Fax: +265 77 41 28 MALI UNHCR Sty ný úrad v Mali B.P. E 199, BadalaOuest Rue 132 X 107, Pres du Ministere de l'Artisanat et du Tourisme Bamako Tel: + 223 23 03 69 Fax: + 223 23 03 69 MAURETÁNIA UNHCR Sty ný úrad v Mauretánii c/o UNDP MALAJZIA UNHCR Sty ný úrad v B.P. 4405 Ilot K 159, 160, 161 Malajzii UN Compound P.O. Box 10185 570 Jalan Bukit Petaling Nouakchott Tel: +222 5 25 74 14 50460 Kuala Lumpur Fax: +222 5 25 61 76 Tel: +60 3 2141 13 22 Fax: + 60 3 2141 17 80 MEXIKO UNHCR Regionálny úrad pre Mexiko, Belize a Kubu c/o PNUD Apartado Postal 105-39 11581 Mexico, D.F. Calle Seneca No. 129 Colonia Palmas Polanco (11540 Mexico, D.F) Tel: +52 5 280 80 17 Fax: +52 5 280 21 33 MOLDAVSKO UNHCR Zastupite ský úrad UNHCR Sty ný úrad v Moldavsku 131, 31 August 1989 Str. MD-2012 Chisinau 57, 31 August 1989 Str. MD-2012 Chisinau Tel: +3732 27 08 65 Fax: +3732 27 19 53 143 MOROCCO Úrad UNHCR Honorárne zastúpenie v Morocco B.P. 13434 13 rue Blida Casablanca Tel: +212 2 248 6760 Fax: +212 2 227 98 55 MYANMAR Úrad UNHCR Charge de Mission v Myanmar P.O. Box 1485 No. 287 Pyay Road Sanchaung Township Yangon Tel: +95 1 524022 Fax: +95 1 524031 MOZAMBIK UNHCR Sty ný úrad v Mozambiku P.O. Box 1198 Avenida dos Presidentes No. 33 Maputo Tel: +258 1 49 02 42 Fax: +258 1 49 06 35 NAMÍBIA UNHCR Sty ný úrad v Namíbii Private Bag 13329 Paratus Building Independence Avenue 372 Windhoek 9000 Tel: +264 61 23 71 43 Fax: +264 61 23 00 55 NEPÁL UNHCR Zastupite ský úrad v Nepáli G.P.0.BOX 2374 Anil Kuti Maharajgunj Kathmandu Tel: +977 1 41 25 21 Fax: +977 1 41 28 53 HOLANDSKO UNHCR Sty ný úrad v Holandsku P.O. Box 17111 President Kennedylaan 19 2502 CC The Hague Tel: +31 70 346 88 10 Fax: +31 70 346 88 12 NOVÝ ZÉLAND UNHCR Sty ný úrad na Novom Zélande P.O. box 91307 Auckland Mail Centre 3rd floor, Waverley Building 144 11-13 Waverley Street Auckland Tel: +64 9 914 4175 Fax: +64 9 914 5265 NIGER UNHCR Zastupite ský úrad v Nigeri Boite Postale 935 Niamey Plateau Tel: +227 75 29 68 Fax: +227 72 46 46 NIGÉRIA UNHCR Zastupite ský úrad v Nigérii P.O. Box 53874 Ikoyi - Lagos Tel: +234 1 269 3298 Fax: +234 1 269 27 45 SAUDSKÁ ARÁBIA UNHCR Zastupite ský úrad v Saudskej Arábii Fazari Square Pension Fund RUSKÁ FEDERÁCIA Commercial Complex Block C-13 UNHCR Regionálny úrad v Ruskej Federácii Diplomatic Quarters Riyadh United Nations Office Tel: +966 1 482 88 35 6 Obukh Pereulok Fax: +966 1 482 88 37 Moscow 103064 Tel: +7 503 232 30 11 FILIPÍNY UNHCR Sty ný úrad Fax: +7 503 232 30 16 SENEGAL v na Filipínach UNHCR Zastupite ský P.O. Box 2074 (MCPO) RWANDA úrad pre Západnú Afriku G. Puyat Avenue UNHCR Zastupite ský v Senegale 1260 Makati - 3rd B.P. 3125, 59 rue úrad v Rwande Floor, JAKA II Building P.O. Box 867 Docteur Theze 150 Legaspi Street Dakar Bd de l'Umuganda Legaspi Village - Metro Kacyiru Tel: +221 823 66 03 Manila Fax: +221 823 66 00 No. 481-483 Zone Tel: + 63 2 812 18 23 Kabale Fax: +63 2 817 40 57 Cellule Kamatamu SIERRA LEONE UNHCR Zastupite ský Secteur/Commune úrad v Sierra Leone Kacyiru PO SKO UNHCR Zastupite ský Kigali P.O. Box 1011 úrad v Po sku 29 Wilkinson Road Tel: +250 8 2, Aleja Roz Freetown 5106/07/08/11/13 PL-00 556 Warsaw Tel: +32 22 234 321 Fax: +250 85104 Poland Fax: +232 22 234 347 Tel: +48 22 628 69 30 Fax: +48 22 625 61 24 SLOVENSKO UNHCR Zastupite ský úrad v Slovenskej KOREJSKÁ republike REPUBLIKA UNHCR Sty ný úrad v Štúrova 6 Soule 811 02 Bratislava Rm.402, The Anglican Tel: +421 2 52 92 78 75 Church of Fax: +421 2 52 92 78 71 7 Jeong-dong, Joong-ku Seoul 100-120 SLOVINSKO UNHCR Zastupite ský Tel: +82 2 730 3440 úrad v Slovinsku Fax: +82 2 730 3442 Miklosiceva cesta 18/11 1000 Ljubljana RUMUNSKO UNHCR Zastupite ský Tel: +386 1 4328 240 úrad v Rumunsku Fax: + 386 1 4328 224 25, Armeneasca Street, PAKISTAN UNHCR Zastupite ský úrad v Pakistane P.O. Box 1263 No.2 Diplomatic Enclave Allotment 17, G-4/4 Islamabad Tel.: +92 51 282 95 02 Fax: +92 51 227 94 55 Sector 2 70228 Bucharest Tel: +40 1 211 29 44 Fax: +40 1 210 15 94 145 SOMÁLSKO UNHCR Zastupite ský úrad Somálsko v Keni Chiromo Road (Next to Caltex service Station near Consolata Church) Nairobi Tel: +254 2 443 034 Fax: +254 2 443 037 ŠPANIELSKO UNHCR Zastupite ský úrad v Španielsku P.O. Box 36121 Avenida General Peron 32 - 2A E-28020 Madrid Tel: +34 91 556 36 49 Fax: +34 91 417 53 45 JUŽNÁ AFRIKA UNHCR Zastupite ský úrad v Južnej Afrike P.O. Box 12506, Tramshed 0126, 8th Floor Metro Park Building 351 Cnr. Schoeman & Prinsloo St Pretoria 0002 Tel: +27 12 338 5301 Fax: +27 12 322 0216 SRI LANKA UNHCR Zastupite ský úrad v Sri Lanke 47 Horton Place Colombo 7 Tel: +94 1 69 13 47 Fax: +94 1 68 39 71 SUDÁN UNHCR Zastupite ský úrad v Sudáne P.O. Box 2560 Mohammed Nageeb Road (North of Farouk Cemetery) Khartoum No. 2 Tel: +249 11 47 11 01 Fax: +249 11 47 31 01 SWAZIJSKO UNHCR Sty ný úrad v Swazijsku P.O. Box 83 Shell House Building Mountain Inn Area Mbabane H100 Tel: +268 404 3414 Fax: +268 404 4066 ŠVÉDSKO UNHCR Regionálny úrad pre severské a baltické krajiny vo Švédsku Ynglingagatan 14 - 6th Floor S-11347 Stockholm 146 Tel: +46 8 4574880 Fax: +46 8 457 48 87 ŠVAJ IARSKO UNHCR Sty ný úrad pre Švaj iarsko a Lichtenštajnsko Case Postale 2500 94 Rue Montbrillant CH-1211 Genève 2 Dépôt Tel: +41 22 739 77 21 Fax: +41 22 739 73 79 SÝRIA Úrad UNHCR Vedúci misie v Sýrii P. O. Box 30891 Al Malki Mohamed Al Bazm Street No 14 Al Nabelsi Building Damascus Tel: +963 11 373 59 40 Fax: +963 11 373 61 08 TADŽIKISTAN UNHCR Sty ný úrad v Tadžikistane P.O. Box 734013 Pr-t Druzhby Narodov 106 Dushanbe Tel: +873 682 285 930 Fax: +992 372 510039 TANZÁNIA (SPOJENÁ REPUBLIKA) UNHCR Zastupite ský úrad v Tanzánii PO Box 2666 Plot 18 Kalenga Street Dar-es-Salaam Tel: +255 22 215 00 7582 Fax: +255 22 215 28 17 THAJSKO UNHCR Regionálny úrad pre Thajsko, Kambodžu a Vietnam P.O. Box 2-121 Rajdamnern Avenue United Nations Building 3rd floor, Block A Bangkok 10200 Tel: +66 2 288 1270 Fax: +66 2 280 0555 MACEDÓNSKO UNHCR Zastupite ský úrad v Macedónsku Zeleznicka 53 1000 Skopje Tel: +389 2 118 641 Fax: +389 2 131 040 TOGO UNHCR Sty ný úrad v Togo 27 Boulevard des Armées Tokoin-Habitat Lome Tel: + 228 21 32 98 Fax: +228 22 19 70 TUNISKO Úrad UNHCR Honorárne zastúpenie v Tunisku B.P. 863 61 Boulevard Bab Benat 1035 Tunis Tel: +216 1 57 68 34 Fax: +216 1 57 01 68 via UNDP TURECKO UNHCR Zastupite ský úrad v Turecku Abidin Daver Sok. 17 Cankaya 06550 Ankara Tel: +90 312 439 66 15 Fax: +90 312 438 27 02 TURKMENISTAN 40, Galkynysh Street 744013 Ashgabat Tel: +993 1 2350601 Fax: +993 12 390055 UGANDA UNHCR Zastupite ský úrad v Ugande P.O. Box 3813 Plot 4B Acacia Avenue, Kololo Kampala Tel: +256 41 23 12 31 Fax: +256 41 25 69 89 UKRAJINA UNHCR Zastupite ský úrad na Ukrajine 32A, Sichnevogo Povstannya Str. Kyiv 01015 Tel: 00380 44 573 9424 Fax: 00380 44 573 98 50 SPOJENÉ KRÁ OVSTVO UNHCR Zastupite ský úrad pre Spojené Krá ovstvo a Írsko Millbank Tower 21-24 Millbank London SW1P 4PQ Tel: +44 20 7828 9191 Fax: +44 20 7630 5349 [email protected] SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ UNHCR Regionálny úrad pre Spojené štáty americké a Karibik 1775 K Street, NW, Suite 300 Washington DC 20006 Tel: +1 202 296 54 45 Fax: +1 202 296 56 60 147 UZBEKISTAN UNHCR Sty ný úrad v Uzbekistane 14, Mahmood Torobi Str. 700090 Tashkent Tel: +998 71 120 68 93 Fax: +998 71 120 68 91 VENEZUELA UNHCR Regionálny úrad pre južnú Ameriku vo Venezuele Multicentro Los Palos Grandes Piso 6, Av. Andres Bello con Primera Transversal Caracas Tel: +58 212 285 17 04 Fax: +58 212 285 51 80 JEMEN UNHCR Zastupite ský úrad v Jemene P.O. Box 12093 Djibouti Street, No. 9, House No. 14 Sana'a Tel: +967 1 418 096 Fax: +967 1 418 094 JUHOSLÁVIA UNHCR Zastupite ský úrad v Juhoslávii Krunska 58 YU-11000 Belgrade Tel: +381 11 344 2091 Fax: +381 11 344 29 47 ZAMBIA UNHCR Zastupite ský úrad v Zambii P.O. Box 32542 17C Leopards Hill Road Kabulonga VIETNAM UNHCR Sty ný úrad vo Lusaka 10101 Vietname Tel: +260 1 265 873 60 Rue Nguyen Thai Fax: +260 1 265 914 Hoc Ba Dinh District ZIMBABWE UNHCR Sty ný úrad v Hanoi Zimbabwe Tel: +84 4 845 78 71 P.O. Box 4565 Fax: +84 4 823 20 55 2nd Floor, Takura House 67-69 Union Avenue Harare Tel: +263 4 79 32 75 Fax: +263 4 70 85 28 RADA EURÓPY UNHCR Sty ný úrad v Štrasburgu pre Radu Európy Allee Spach CEPI - 34 F-67000 Strasbourg Tel: +33 388 412000 Fax: +33 388 413979 148 ORGANIZÁCIA SPOJENÝCH NÁRODOV (New York) UNHCR Sty ný úrad pre centrálu Organizácie spojených národov Grand Central P.O. 20 1 United Nations Plaza Room 2610 New York, NY 10017 Tel: +1 212 963 00 32 Fax: +1 212 963 00 74
