LAMO I – Ergebnisse - Labourmarket Monitoring
Transkript
LAMO I – Ergebnisse - Labourmarket Monitoring
INTERREG III/A Österreich-Tschechien INTERREG III/A Österreich-Slowakei P AUL L AZARSFELD INTERREG III/A Österreich-Ungarn GESELLSCHAFT FÜR SOZIALFORSCHUNG 1010 Wien Maria Theresien-Straße 24/4 t: (+43-1) 319 44 45 f: 319 44 49 LAMO I – Ergebnisse m: offi[email protected] Labourmarket Monitoring (LAMO) – Arbeitsmarktmonitoring – Monitorování trhu práce – Monitorovanie trhu práce – Munkaerœ-piaci monitoring www.arbeitsmarktmonitoring.at Dieses Projekt wird mit INTERREG III/A-Mitteln des Landes Wien gefördert und vom Bundesministerium für Wirtschaft und Arbeit kofinanziert. Tento projekt je podporován z prost®edk• INTERREG III/A spolkové zem™ Vídeñ a kofinancován Spolkov¥m ministerstvem hospodá®ství a práce. Tento projekt je podporovan¥ z prostriedkov INTERREG III/A spolkovej krajiny Viedeñ a kófinancovan¥ Spolkov¥m ministerstvom hospodárstva a práce. A projektet a Bécs tartományi INTERREG III/A program pénzeszközeibœl támogatják és társfinanszírozója a Szövetségi Gazdasági és Munkaügyi Minisztérium. Gefördert aus Mitteln des Europäischen Fonds für Regionale Entwicklung Magistratsabteilung 27 EU-Strategie und Wirtschaftsentwicklung Impressum/ / /Impresszum: Medieninhaber/Majitel média Majite¬ média/Médiatulajdonos: Inhalt/Obsah/Obsah/Tartalom: Übersetzungen/P®eklady Preklady/Fordítás: Gestaltung/Tisková úprava Tlaçová úprava/Nyomdai elœkészítés: Druck/Tisk/Tlaç/Nyomta: Wien/Vídeñ/Víedeñ/Bécs 2005 Paul Lazarsfeld Gesellschaft für Sozialforschung, Wien Marc Bittner, Michaela Hudler-Seitzberger TA-Service, Brünn Tasso Bogg, Wien EUROPRINT, Wien Original-Text in Deutsch – Übersetzungsfehler vorbehalten! Originální text je nemcina – chyby v prekladu vyhrazeny! Originálny text je nemcina – chyby v preklade vyhradené! Az erdedeti szöveg német nyelvu – a fordítási hibák joga fenntartva! Labourmarket Monitoring (LAMO) – Arbeitsmarktmonitoring Entwicklung, Anwendung und Validierung eines Monitoringinstruments zur regelmäßigen Beobachtung der Veränderungen am Arbeitsmarkt im Zuge der EU-Erweiterung Monitorování trhu práce V¥voj, aplikace a validace monitorovacího nástroje pro pr•b™Ωné sledování zm™n na trhu práce v pr•b™hu roz‚i®ování EU Monitorovanie trhu práce V¥voj, aplikácia a validácia monitorovacieho nástroja pre priebeΩné sledovanie zmien na trhu práce v priebehu roz‚irovania EU Munkaerœ-piaci monitoring Az EU-bœvítés folyamatában végbemenœ munkaerœ-piaci változások folyamatos figyelésére szolgáló monitoring eszközök fejlœdése, alkalmazása és validációja 3 Inhalt: Obsah: Obsah: Tartalom: Die Hauptergebnisse wurden im Rahmen einer Tagung am 20. Juni 2005 im Tech Gate Vienna präsentiert. NejduleΩitej‚í v¥sledky byly prezentovány v rámci konference 20. cervna 2005 v Tech Gate Vienna. NajdôleΩitej‚íe v¥sledky boli prezentovane v rámci konferencie 20. júvna 2005 v Tech Gate Vieden. A legfontosabb erdemények ismertetése 2005. június 20-án a Tech Gate Viennában megrendezett konferencia keretében valósult meg. 4 Vorworte / P®edmluy / Predhovor / Elœszó 6 1. Einleitung / Úvod / Úvod / Bevezetés 10 2. Stand der Forschung / Stav v¥zkumu / Stav výskumu / A felmérés állapota 12 3. Das LAMO - Konzept / Koncepce LAMO / Koncepcia LAMO / A LAMO koncepció 14 4. Die LAMO-Instrumente - Entwicklung und Inhalt / Vypracování a obsah nástroj• LAMO Vypracovanie a obsah nástrojov LAMO / A LAMO eszközök kidolgozása és tartalma 18 5. Die LAMO - Stichprobenauswahl / V¥b™r namátkového vzorku pro projekt LAMO Výber námatkovej vzorky pre projekt LAMO / A véletlenszer• minta kiválasztása a LAMO projekt számára 22 6. Die LAMO-ExpertInnenmeinungen: Ergebnisse der leitfadenorientierten ExpertInneninterviews / LAMO – názory expert•: v¥sledky interview s experty / LAMO – názory expertov: výsledky interview s expertmi / LAMO – a szakértœk véleménye: a szakértœkkel folytatott beszélgetések eredményei 34 7. Die LAMO – Umfrageergebnisse / V¥sledky pr•zkumu LAMO / Výsledky prieskumu LAMO / A LAMO felmérés eredményei 40 7.1 Executive Summary / Souhrnné v¥sledky / Súhrnné výsledky / Összesített eredmények 40 7.2 Detailergebnisse / Podrobné v¥sledky / Podrobné výsledky / Részletes eredmények 52 Potenzial an ArbeitsmigrantInnen aus der Slowakei, aus Tschechien und aus Ungarn / Potenciál migrace za prací ze Slovenska, Çeska a Ma∂arska Potenciál migrácie za prácou zo Slovenska, Čiech a Maďarska Szlovákiából, Csehországból és Magyarországról megvalósuló munkavállalási migráció potenciálja 52 Potenzielle PendlerInnen bzw. MigrantInnen / Potenciální pendle®i a migranti Potenciálni pendleri a migranti / Potenciális ingázók és migránsok 72 Pendeln und Migrieren nach Österreich / DojíΩd™ní za prací a trvalá migrace do Rakouska Dochádzanie za prácou a trvalá migrácia do Rakúska / Munkavállalás miatti ingázás és tartós migráció Ausztriába 80 Potenzial an ArbeitsmigrantInnen aus Wien, Niederösterreich und dem Burgenland Potenciál migrace za prací z Vídn™, Dolních Rakous a Burgenlandska Potenciál migrácie za prácou z Viedne, Dolného Rakúska a Burgenlandska A Bécsbœl, Alsó-Ausztriából és Burgenlandból megvalósuló munkavállalási migráció potenciálja 86 Potenzielle PendlerInnen bzw. MigrantInnen / Potenciální pendle®i a migranti Potenciálni pendleri a migranti / Potenciális ingázók és migránsok 102 Bedarf an Arbeitskräften in Wien, Niederösterreich und dem Burgenland Pot®eba pracovních sil ve Vídni, Dolních Rakousích a Burgenlandsku Potreba pracovných síl vo Viedni, Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku Munkaerœ-szükséglet Bécsben, Alsó-Ausztriában és Burgenlandban 106 Bedarf an Arbeitskräften in Ungarn, Tschechien und in der Slowakei Pot®eba pracovních sil v Ma∂arsku, Çesku a na Slovensku Potreba pracovných síl v Maďarsku, Čechách a na Slovensku Munkaerœ-szükséglet Magyarországon, Csehországban és Szlovákiában 122 8. Das LAMO - Kooperationsnetzwerk / Kooperaçní sí† projektu LAMO Kooperačná sieť projektu LAMO / A LAMO projekt együttmœködési hálózata 136 9. Die LAMO - Partner / Partnerské instituce LAMO Partnerské inštitúcie LAMO / A LAMO partnerintézményei 138 5 Vorworte / P®edmluy / Predhovor / Elœszó Durch die im Jahr 2004 erfolgte Erweiterung der Europäischen Union um unsere Nachbarstaaten Tschechien, Slowakei, Ungarn und Slowenien ist Wien nun in das Zentrum eines „neuen Europa“ gerückt. Wien als gesellschaftliche, kulturelle und wirtschaftliche Metropole in der Europa-Region-Mitte – Centrope hat dadurch noch mehr an Bedeutung gewonnen. Eine erfolgreiche Entwicklung dieser Region Centrope als gemeinsamer Lebens- und Wirtschaftsraum im Herzen Europas kann nur in grenzüberschreitender Zusammenarbeit mit allen Städten und Regionen erfolgen. Das Land Wien zusammen mit den Bundesländern Burgenland und Niederösterreich hat sich deshalb schon früh positioniert und zahlreiche Projekte in grenzüberschreitender Kooperation in Angriff genommen und umgesetzt. Einen sehr bedeutenden und zugleich sensiblen Bereich stellt dabei der Arbeitsmarkt dar. Hier sind gemeinsame Maßnahmen notwendig. Das Projekt „Arbeitsmarktmonitoring“ stellt ein wichtiges Instrument dar, indem es unter anderem Daten dazu erhebt, in welchem Ausmaß Menschen in der Region diesseits und jenseits der Grenze Österreichs mit Tschechien, Ungarn und der Slowakei bereit sind, im benachbarten Ausland zu arbeiten. Ziel ist es, eine breite Datenbasis über Entwicklungen am Arbeitsmarkt in dieser Region zu erstellen. Denn nur auf Basis grenzüberschreitend erhobener Daten können die richtigen politischen Entscheidungen für eine positive Entwicklung in dieser für unsere Gesellschaft so entscheidenden Frage getroffen werden. Dr. Sepp Rieder Vizebürgermeister der Stadt Wien Wien, Juni 2005 6 Roz‚í®ením Evropské unie o na‚e sousední zem™ Çesko, Slovensko, Ma∂arsko a Slovinsko se v roce 2004 Vídeñ posunula do centra ”nové Evropy“. Vídeñ jako spoleçenská, kulturní a hospodá®ská metropole regionu Evropa-st®ed – Centropa tak je‚t™ získala na v¥znamu. Úsp™‚n¥ rozvoj regionu Centropa jako spoleçného prostoru pro Ωivot a hospodá®ství v srdci Evropy je moΩn¥ pouze v p®eshraniçní spolupráci v‚ech m™st a region•. Zem™ Vídeñ spoleçn™ se spolkov¥mi zem™mi Burgenlandsko a Dolní Rakousky proto jiΩ zavçasu vymezila svoji pozici a zrealizovala ®adu projekt• p®eshraniçních kooperací. Jednou z nejd•leΩit™j‚ích a nejcitliv™j‚ích oblastí je zde trh práce a jsou zde zapot®ebí spoleçná opat®ení. Projekt ”Monitorování trhu práce“ je d•leΩit¥m nástrojem zji‚†ování a zpracovávání dat o tom, do jaké míry jsou lidé v regionu na obou stranách hranic Rakouska s Çeskem, Ma∂arskem a Slovenskem ochotni pracovat v sousední zemi. Cílem je vytvo®ení ‚iroké databáze o v¥voji trhu práce v tomto regionu. Jen na základ™ dat s p®eshraniçní p•sobností je moΩno uçinit správné politické rozhodnutí pro pozitivní rozvoj v této pro na‚i spoleçnost tak d•leΩité otázce. Dr. Sepp Rieder m™sta Videñ Vídeñ, çerren 2005 Roz‚írením Európskej únie o na‚e susedné krajiny Çesko, Slovensko, Ma∂arsko a Slovinsko sa v roku 2004 Viedeñ posunula do centra ”novej Európy“. Viedeñ ako spoloçenská, kultúrna a hospodárska metropola regiónu Európa-stred – Centropa tak e‚te viac získala na v¥zname. Úspe‚n¥ rozvoj regiónu Centropa ako spoloçného priestoru pre Ωivot a hospodárstvo v srdci Európy je moΩn¥ iba cezhraniçnou spoluprácou v‚etk¥ch miest a regiónov. Krajina Viedeñ spoloçne so spolkov¥mi krajinami Burgenland a Dolné Rakúsko preto uΩ zavçasu vymedzili svoju pozíciu a zrealizovali rad projektov cezhraniçn¥ch kooperácií. Jednou z najdôleΩitej‚ích a najcitlivej‚ích oblastí je tuná trh práce a je tu preto potreba spoloçn¥ch opatrení. Projekt ”Monitorovanie trhu práce“ je dôleΩit¥m nástrojom zis†ovania a spracovania dát o tom, do akej miery sú ¬udia v regióne na oboch stranách hraníc Rakúska s Çeskom, Ma∂arskom a Slovenskom ochotní pracova† v susednej krajine. Cie¬om je vytvorenie ‚irokej databázy o v¥voji trhu práce v tomto regióne. Len na základe dát s cezhraniçnou pôsobnos†ou je moΩno urobi† správne politické rozhodnutie pre pozitívny rozvoj v tejto pre na‚u spoloçnos† tak dôleΩitej otázke. Dr. Sepp Rieder Zástupca starostu Az Európai Unió 2004-es bœvítésével a szomszédos Csehországgal, Szlovákiával és Magyarországgal, Bécs az „új Európa“ középpontjába került. Bécs így még jobban növelte saját jelentœségét, mint a társadalmi, kulturális és gazdasági élet fœvárosa a Közép-Európa – Centropa régióban. A Centropa régió egy közös gazdasági és élettér Európa szívében, melynek sikeres fejlœdése csak valamennyi város és régió határon átnyúló együttm•ködésével lehetséges. Bécs tartomány, a burgenlandi és alsó-ausztriai tartományokkal együtt ezért már idejében meghatározta saját pozícióját és több határon átnyúló együttmœködési projektet valósított meg. Az egyik fontos és érzékeny terület a munkaerœ-piac és itt közös intézkedésekre van szükség. A „Munkaerœpiaci monitoring“ c. projekt fontos eszköze az adatok megszerzésének és feldolgozásának arról, hogy milyen mértékben hajlandóak az osztrák határ mindkét oldalán Csehországban, Magyarországon és Szlovákiában élœ emberek dolgozni a szomszédos országban. A cél egy széleskör• adabázis kidolgozása a munkaerœpiac alakulásáról ebben a régióban. Csak a határon átnyúló adatok alapján lehetséges helyes politikai döntések megtétele a társadalom számára e fontos kérdés pozitív fejlœdése érdekében. Dr. Sepp Rieder polgármester-helyettes Viedeñ, jún 2005 Bécs, 2005 júniusa 7 Der Wegfall des Eisernen Vorhangs und die Erweiterung der Europäischen Union sind zwei Ereignisse, die sich bisher auf die österreichische Wirtschaft äußerst positiv ausgewirkt haben. So ist beispielsweise Österreich der drittwichtigste Investor in der ökonomisch schnell wachsenden Slowakei. Österreichs große Unternehmen haben die Chancen eines erweiterten Marktes rasch erkannt und sich auch jenseits der Grenzen niedergelassen bzw. sind wirtschaftliche Kooperationen eingegangen. Auch die klein- und mittelständischen Betriebe engagieren sich zunehmend in den neuen EU-Mitgliedsstaaten. Insgesamt hat die österreichische Wirtschaft rasch auf die EU-Erweiterung reagiert und profitiert von einem größeren Markt. Damit die Erweiterung der Europäischen Union auch für die Arbeitnehmerinnen und Arbeitnehmer keine Nachteile bringt, ist ein sensibles Vorgehen in Bezug auf den freien Zugang von ArbeitnehmerInnen aus den neuen EU-Staaten auf den österreichischen Arbeitsmarkt notwendig. Dazu ist als Grundlage für politische Entscheidungen eine fundierte Informationsbasis zur Abschätzung der zu erwartenden Veränderungen am Arbeitsmarkt erforderlich. Das Bundesministerium für Wirtschaft und Arbeit hat daher ein besonderes Interesse am Projekt „ArbeitsmarktmonitoringLAMO“. Den spezifischen Forschungsansatz von LAMO, ExpertInnen-, Haushalts-, und Unternehmensbefragungen in aufgrund ihrer regionalökonomischen und raumstrukturellen Voraussetzungen ausgewählten Regionen beiderseits der Grenze Österreichs mit Tschechien, Ungarn und der Slowakei durchzuführen, erachten wir als besonders zielführend, um die Mobilität der Menschen am erweiterten Arbeitsmarkt besser einschätzen und rechtzeitig geeignete Steuerungsmaßnahmen ergreifen zu können. JestliΩe chceme, aby ani zam™stnanci nebyli v d•sledku roz‚í®ení Evropské unie znev¥hodn™ni, musíme v otázce volného p®ístupu pracovních sil z nov¥ch çlensk¥ch zemí na rakousk¥ trh práce postupovat velmi citliv™. Jako základ pro politická rozhodnutí je zapot®ebí vytvo®it fundovanou informaçní bázi, která umoΩní posoudit p®edpokládané zm™ny na trhu práce. Rakouské ministerstvo hospodá®ství a práce proto má o projekt ”Monitorování trhu práce - LAMO“ mimo®ádn¥ zájem. Netradiçní metodu v¥zkumu v rámci projektu LAMO, která spoçívá v provád™ní interview s experty a pr•zkum• v domácnostech a podnicích v regionech na obou stranách rakouské hranice s Çeskou republikou, Ma∂arskem a Slovenskem na základ™ v¥b™ru podle regionáln™ ekonomick¥ch a strukturálních kritérií, pokládáme za zvlႆ vhodnou k tomu, abychom dokázali lépe posoudit mobilitu lidí na roz‚í®eném trhu práce a byli ji vças schopni co nejlépe usm™rnit. Dr. Martin Bartenstein Rakousk¥ ministr pro hospodá®ství a práci Dr. Martin Bartenstein Bundesminister für Wirtschaft und Arbeit Wien, Juni 2005 8 Pád Ωelezné opony a roz‚í®ení Evropské unie jsou dv™ události, které dosud m™ly velmi p®ízniv¥ dopad na rakouskou ekonomiku. Rakousko je nap®íklad na Slovensku, které dnes zaznamenává prudk¥ hospodá®sk¥ r•st, t®etím nejd•leΩit™j‚ím investorem. Nejv™t‚í rakouské podniky se rychle chopily p®íleΩitostí, které jim p®iná‚í roz‚í®ení trhu, a otev®ely v zahraniçí poboçky nebo tam navázaly hospodá®skou kooperaci. V nov¥ch çlensk¥ch zemích EU se stále více angaΩují také malé a st®ední podniky. Rakouská ekonomika jako celek dokázala rychle reagovat na roz‚í®ení EU a zv™t‚ení trhu jí p®iná‚í prosp™ch. Videñ, çerren 2005 Pád Ωeleznej opony a roz‚írenie Európskej únie sú dve udalosti, ktoré doposia¬ mali ve¬mi priazniv¥ dopad na rakúsku ekonomiku. Rakúsko je napríklad na Slovensku, ktoré dnes zaznamenáva prudk¥ hospodársky rast, tretím najdôleΩitej‚ím investorom. Najväç‚ie rakúske podniky sa r¥chle chopili príleΩitostí, ktoré im priná‚a roz‚írenie trhu a otvorili v zahraniçí poboçky alebo tam naviazali hospodársku kooperáciu. V nov¥ch çlensk¥ch krajinách EU sa stále viac angaΩujú aj malé a stredné podniky. Rakúska ekonomika ako celok dokázala r¥chle reagova† na roz‚írenie EU a zväç‚enie trhu jej priná‚a prospech. Ak chceme, aby ani zamestnanci neboli v dôsledku roz‚írenia Európskej únie znev¥hodnení, musíme v otázke volného prístupu pracovn¥ch síl z nov¥ch çlensk¥ch krajín na rakúsky trh práce postupova† ve¬mi citlivo. Ako základ pre politické rozhodnutia je treba vytvori† fundovanú informaçnú bázu, ktorá umoΩní posúdi† predpokladané zmeny na trhu práce. Rakúske ministerstvo hospodárstva a práce preto má o projekt ”Monitorovanie trhu práce - LAMO“ mimoriadny záujem. Netradiçnú metódu v¥skumu v rámci projektu LAMO, ktorá spoçíva v uskutoçñovaní interview s expertmi a prieskumov v domácnostiach a podnikoch - v regiónoch na oboch stranách rakúskej hranice s Çeskou republikou, Ma∂arskom a Slovenskom, na základe v¥beru pod¬a regionálne ekonomick¥ch a ‚trukturálnych kritérií, pokladáme za zvlႆ vhodnú k tomu, aby sme dokázali lep‚ie posúdi† mobilitu ¬udí na roz‚írenom trhu práce a boli ju schopní vças ço najlep‚ie usmerni†. Dr. Martin Bartenstein Rakúsky minister hospodárstva a práce A vasfüggöny felszámolása és az Európai Unió kibœvítése két olyan esemény, melynek ez ideig nagyon kedvezœ hatása volt az osztrák gazdaságra. Ausztria például Szlovákiában, mely jelenleg ugrásszer• gazdasági növekedést mutat ki, a harmadik legfontosabb beruházó. A legnagyobb osztrák vállalatok azonnal megragadták azokat a lehetœségeket, melyek a piac bœvítésével jártak, és külföldi kirendeltségeket létesítettek vagy gazdasági együttm•ködést kezdeményeztek külföldön. Az új EU-tagországokban egyre inkább érvényesülnek a kis- és középvállalkozások is. Az osztrák gazdaság képes volt gyosan reagálni az EU-bœvítésre és a piac kiterjedése elœnyökkel járt számára. Amennyiben azt kívánjuk, hogy az alkalmazottak se kerüljenek az Európai Unió kibœvítése következtében hátrányos helyzetbe, az új tagországokból az osztrák munkaerœpiacra érkezœ munkaerœ szabad mozgásának a kérdésében nagyon érzékeny hozzáállást kell tanúsítanunk. A politikai döntések alapjaként egy tartalmas információs bázist kell létesíteni, mely lehetœvé teszi a munkaerœ-piaci feltételezett változások elbírálását. Az Osztrák Gazdasági és Munkaügyi Minisztérium ezért rendkívüli érdeklœdést mutat a „LAMO – Munkaerœ-piaci monitoring“ c. projekt iránt. A LAMO projekt keretében megvalósuló nem hagyományos kutatási módszert, mely szakértœkkel való beszélgetésekbœl, háztartásokban és vállalatokban végzett közvélemény-kutatásokból áll az osztrák határ mindkét oldalán Csehországban, Magyarországon és Szlovákiában levœ régiókban gazdasági és strukturális kritériumok alapján történœ kiválasztásban, különösen megfelelœnek tartjuk ahhoz, hogy jobban el tudjuk bírálni az emberek mobilitását a kibœvült munkaerœpiacon és hogy képesek legyünk idœben ezt a legmegfelelœbb módon szabályozni. Dr. Martin Bartenstein Az Osztrák Gazdasági és Munkaügyi Minisztérium bevezetœje Viedeñ, jún 2005 Bécs, 2005 júniusa 9 1. Einleitung / Úvod / Úvod / Bevezetés Die Erweiterung der Europäischen Union um zehn neue Mitgliedstaaten stellt das größte Projekt in sozial-, wirtschaftsund sicherheitspolitischer Hinsicht in Europa nach dem Zweiten Weltkrieg dar. Damit diese Erweiterung auf allen Ebenen ein Erfolg wird, sind stufenweise Annäherungs- und Anpassungsprozesse notwendig, um eine harmonische Entwicklung der Regionen zu gewährleisten. Speziell im Bereich Arbeitsmarkt sind diesseits und jenseits der Grenze Österreichs zu unseren Nachbarstaaten Vorbehalte zu finden. Befürchtet man in Österreich, dass durch einen Zustrom von Arbeitskräften aus den neuen Mitgliedstaaten die Situation am Arbeitsmarkt verschärft werden könnte, sind unsere Nachbarn besorgt, dass Fachkräfte abwandern. Um diesen Vorbehalten zu begegnen und um rechtzeitig von politischer Seite auf Entwicklungen reagieren zu können, ist eine verlässliche Datengrundlage zur Beurteilung der Situation am Arbeitsmarkt beiderseits der Grenzen unerlässlich. Denn nur aufbauend auf einer solchen Datenbasis können Maßnahmen gesetzt werden, die eine harmonische Entwicklung eines in Zukunft gemeinsamen Arbeits- und Wirtschaftsraumes gewährleisten. Neben der Beobachtung der objektiven Arbeitsmarktsituation muss vor allem die Absicht der Bürgerinnen und Bürger im jeweiligen benachbarten Ausland zu arbeiten, in regelmäßigen Abständen erhoben werden, um Potenziale und Veränderungen abschätzen zu können. Die vorliegende Broschüre soll die Entwicklung eines validen und reliablen Monitoringinstrumentariums zur regelmäßigen Beobachtung der Veränderungen am Arbeitsmarkt dokumentieren, das zugrundeliegende Konzept sowie die Entwicklung der Instrumente beschreiben und wichtige Ergebnisse präsentieren. Einen ausführlichen Überblick über das Projekt „Labourmarket Monitoring (LAMO) - Arbeitsmarktmonitoring - Entwicklung, Anwendung und Validierung eines Monitoringinstruments zur regelmäßigen Beobachtung der Veränderungen am Arbeitsmarkt im Zuge der EU-Erweiterung“ geben zudem die Arbeitspapiere auf der Projektwebsite http://www.arbeitsmarktmonitoring.at. 10 Roz‚í®ení Evropské unie o deset nov¥ch çlensk¥ch zemí p®edstavuje z hlediska sociální, hospodá®ské a bezpeçnostní politiky nejv™t‚í projekt v Evrop™ od skonçení druhé sv™tové války. Aby bylo toto roz‚í®ení ve v‚ech rovinách úsp™‚né, musí postupn™ prob™hnout procesy sbliΩování a vyrovnávání tak, aby byl v¥voj region• harmonick¥. Zvlႆ v oblasti trhu práce se na obou stranách rakouské hranice setkáváme s mnoha p®edsudky a v¥hradami. JestliΩe se Raku‚ané obávají, Ωe by p®íliv pracovních sil z nov¥ch çlensk¥ch zemí mohl vyvolat zost®ení situace na trhu práce, mají jejich sousedé strach z toho, Ωe od nich budou odcházet kvalifikovaní lidé. Abychom úçinn™ çelili t™mto obavám a dokázali na politické úrovni vças reagovat na aktuální v¥voj, je nezbytné mít k dispozici spolehliv¥ soubor údaj• pro posouzení situace na trhu práce na obou stranách hranic. Pouze takov¥ soubor údaj• se totiΩ m•Ωe stát v¥chodiskem pro opat®ení, která zajistí harmonick¥ v¥voj budoucího spoleçného pracovního a hospodá®ského prostoru. Vedle sledování objektivní situace na trhu práce je pravideln™ nutno zji‚†ovat zájem obyvatel o práci v sousedních zemích, abychom dokázali odhadnout potenciál p®eshraniçního trhu práce a jeho p®ípadné zm™ny. Tato p®íruçka dokumentuje vypracování validního a reliabilního monitorovacího nástroje urçeného k pravidelnému zkoumání potenciálu zm™n na trhu práce, popisuje koncepci, z níΩ tento nástroj vychází, a prezentuje d•leΩité v¥sledky provedeného v¥zkumu. Podrobné souhrnné informace o projektu ”Labourmarket Monitoring (LAMO) – Monitorování trhu práce – V¥voj, aplikace a validace monitorovacího nástroje pro pr•b™Ωné sledování zm™n na pracovním trhu v pr•b™hu roz‚i®ování EU“ jsou krom™ toho uvedeny v pracovních materiálech na webové stránce projektu http://www.arbeitsmarktmonitoring.at. Roz‚írenie Európskej únie o desa† nov¥ch çlensk¥ch krajín predstavuje z h¬adiska sociálnej, hospodárskej a bezpeçnostnej politiky najväç‚í projekt v Európe od skonçenia druhej svetovej vojny. Aby bolo toto roz‚írenie vo v‚etk¥ch rovinách úspe‚né, musia sa postupne uskutoçni† procesy zbliΩovania a vyrovnávania tak, aby bol v¥voj regiónov harmonick¥. Hlavne v oblasti trhu práce sa na oboch stranách rakúskej hranice stretávame s mnoh¥mi predsudkami a v¥hradami. Pokia¬ sa Rakú‚ania obávajú, Ωe by príliv pracovn¥ch síl z nov¥ch çlensk¥ch krajín mohol vyvola† zostrenie situácie na trhu práce, majú ich susedia strach z toho, Ωe od nich budú odchádza† kvalifikovaní ¬udia. Aby sme úçinne çelili t¥mto obavám a dokázali na politickej úrovni vças reagova† na aktuálny v¥voj, je nevyhnutné ma† k dispozícii spo¬ahliv¥ súbor údajov pre posúdenie situácie na trhu práce na oboch stranách hraníc. Jedine tak¥to súbor údajov sa totiΩ môΩe sta† v¥chodiskom pre opatrenia, ktoré zabezpeçia harmonick¥ v¥voj budúceho spoloçného pracovného a hospodárskeho priestoru. Okrem sledovania objektívnej situácie na trhu práce je pravidelne nutné zis†ova† záujem obyvate¬ov o prácu v susedn¥ch krajinách, aby sme dokázali odhadnú† potenciál cezhraniçného trhu práce a jeho prípadné zmeny. Táto príruçka dokumentuje vypracovanie validného a reliabilného monitorovacieho nástroja urçeného k pravidelnému skúmaniu potenciálu zmien na trhu práce, popisuje koncepciu, z ktorej tento nástroj vychádza a prezentuje dôleΩité v¥sledky uskutoçneného v¥skumu. Podrobné súhrnné informácie o projekte ”Labourmarket Monitoring (LAMO) – Monitorovanie trhu práce – V¥voj, aplikácia a validácia monitorovacieho nástroja pre priebeΩné sledovanie zmien na pracovnom trhu v priebehu roz‚irovania EU“ sú okrem toho uvedené v pracovn¥ch materiáloch na webovej stránke projektu http://www.arbeitsmarktmonitoring.at. Az Európai Unió tíz új tagországgal való bœvítése szociális, gazdasági és biztonságpolitikai szempontból a legnagyobb európai projekt a második világháború befejezœdése óta. Annak érdekében, hogy ez a bœvítés minden területen sikeres legyen, folyamatosan meg kell hogy valósuljanak a közeledési és kiegyenlítœdési folyamatok úgy, hogy a régiók fejlœdése harmonikus legyen. Az osztrák határ mindkét oldalán sok elœítélettel és ellenvetéssel találkozunk különösen a munkaerœpiac területén. Amennyiben az osztrákok attól tartanak, hogy munkaerœáramlás az új tagországokból kiélezheti a helyzetet a munkaerœpiacon, a szomszédaik amiatt aggódnak, hogy képzett szakemberek távoznak el tœlük. Annak érdekében, hogy sikeresen ellenálljunk ezeknek az aggályoknak és képesek legyünk idœben reagálni az aktuális helyzetre, feltétlenül szükséges, hogy megbízható adatokkal rendelkezzünk a munkaerœ-piaci helyzet megítéléséhez a határ mindkét oldalán. Csak egy ilyen adathalmaz lehet a kiindulópontja azoknak az intézkedéseknek, amelyek biztosítják a jövœbeni közös munkavégzési és gazdasági térség harmonikus fejlœdését. A munkaerœpiaci objektív helyzet figyelésén kívül szükséges a lakosok érdeklœdésének a rendszeres nyomon követése a szomszédos országokban való munkavállalás iránt, hogy képesek legyünk felbecsülni határ menti munkarœpiac potenciálját és annak esetleges változásait. Jelen kézikönyv dokumentálja a munkaerœpiaci változások folyamatos figyelésére szolgáló valid és reliabil monitoring eszközök kidolgozását, leírja azt a kocepciót, amely ennek az eszköznek a kiindulópontja és bemutatja a végrehajtott kutatás fontos eredményeit. A „Labourmarket Monitoring (LAMO) – Munkaerœpiaci monitoring – Az EU-bœvítés folyamatában végbemenœ munkaerœ-piaci változások folyamatos figyelésére szolgáló monitoring eszközök fejlœdése, alkalmazása és validációja“ c. projektœl szóló részletes összefoglaló információk ezen kívül fel vannak még tüntetve a projekt http://www.arbeitsmarktmonitoring.at honlapján szereplœ anyagokban. 11 2. Stand der Forschung / Stav v¥zkumu Stav v¥skumu / A kutatás helyzete Im Rahmen zahlreicher wissenschaftlicher Studien basierend auf unterschiedlichen Methoden ist man bis jetzt daran gegangen, mögliche Migrationsströme bzw. Pendelbewegungen, die im Zuge der EU-Erweiterung auf Österreich zukommen würden, abzuschätzen. Mittels ökonometrischer Ansätze auf der Makroebene (Gravitationsmodelle und Zeitreihenanalysen) und mit soziologischen Methoden (Befragungen) hat man versucht, die Veränderungen am Arbeitsmarkt im Zuge der EU-Erweiterung zu antizipieren. Über die Zahlen der Migrations- bzw. Pendelwilligen herrscht aber weiterhin Uneinigkeit. Die unterschiedlichen Ergebnisse sind das Resultat unterschiedlicher Methoden der Erhebung und Berechnung. Ein Ergebnis lässt sich aber mit hoher Wahrscheinlichkeit aus den Studien ableiten: es wird aufgrund der bisherigen Erfahrungen im Zuge der EU-Erweiterung nicht zu riesigen Migrationsströmen kommen. Alle Studien zu diesem Thema weisen eher auf Pendelbewegungen im Grenzbereich hin. Sämtliche Untersuchungen kommen auch einhellig zum Schluss, dass aufgrund der mangelnden Prognosegenauigkeit der Arbeitsmarktentwicklung im Bereich Pendeln bzw. Migrieren nur ein regelmäßiges Monitoring verlässliche Daten liefern kann. Erfolg versprechend kann in diesem Zusammenhang also nur der Aufbau einer gemeinsamen Informationsbasis sowie ein Abschätzen des Pendel- und Migrationspotenzials auf Basis eines regelmäßigen Monitorings sein. Der Aufbau einer gemeinsamen Informationsbasis und die regelmäßige Beobachtung der objektiven Arbeitsmarktindikatoren sowie die Erfassung der subjektiven Bereitschaft der Menschen vor allem in der Grenzregion, zu pendeln bzw. zu migrieren liefern verlässliche Daten zur Beurteilung und Abschätzung der Veränderungen am Arbeitsmarkt. 12 Odhadování migraçních proud• a pohyb• souvisejících s p®eshraniçním zam™stnáváním, které se v Rakousku mohou projevit v souvislosti s roz‚í®ením EU, bylo dosud p®edm™tem ®ady studií, v nichΩ byly aplikovány r•zné v¥zkumné metody a teoretické p®edpoklady a rovn™Ω r•zné nástroje pro shromaΩ∂ování údaj• a v¥zkumné metody. P®i pokusech o p®edvídání zm™n na trhu práce v pr•b™hu roz‚i®ování EU byly pouΩity ekonometrické postupy na makroúrovni (gravitaçní model a anal¥zy çasov¥ch ®ad) a sociologické metody (ankety). Ohledn™ poçtu osob majících zájem o st™hování nebo p®eshraniçní dojíΩd™ní za prací v‚ak dosud panuje nejednotnost. Rozdílné v¥sledky vypl¥vají z rozdílnosti metod, pouΩit¥ch p®i v¥zkumu a v¥poçtech. Z existujících studií v‚ak lze vyvodit jeden velmi pravd™podobn¥ záv™r: dosavadní poznatky ukazují na to, Ωe v souvislosti s roz‚í®ením EU nedojde k Ωádn¥m obrovsk¥m migraçním pohyb•m. V‚echny studie v™nované tomuto tématu spí‚e naznaçují, Ωe se v p®íhraniçí bude více dojíΩd™t za prací. V‚echny v¥zkumy v‚ak docházejí ke shodnému záv™ru, Ωe vzhledem k nedostateçné p®esnosti prognóz v¥voje na trhu práce v oblasti migrace resp. p®eshraniçního dojíΩd™ní za prací je moΩno získat spolehlivé údaje pouze pravideln¥m monitorováním situace. Vyhlídky na úsp™ch tedy v této souvislosti slibuje pouze vybudování spoleçné informaçní báze a odhad potenciálu p®eshraniçní migrace a dojíΩd™ní za prací, vycházející z pravidelného monitorování. Vybudování spoleçné informaçní báze a pravidelné sledování objektivních indikátor• trhu práce spolu se zji‚†ováním míry subjektivního zájmu obyvatel p®edev‚ím p®íhraniçních region• o p®eshraniçní dojíΩd™ní nebo st™hování za prací poskytne spolehlivé údaje pro posouzení a prognózu zm™n na trhu práce. Odhadovanie migraçn¥ch prúdov a pohybov súvisiacich s cezhraniçn¥m zamestnávaním, ktoré sa v Rakúsku môΩu prejavi† v súvislosti s roz‚írením EU, bolo doposia¬ predmetom radu ‚túdií, v ktor¥ch boli aplikované rôzne v¥skumné metódy a teoretické predpoklady a tieΩ i rôzne nástroje pre zhromaΩ∂ovanie údajov. Pri pokusoch o predvídanie zmien na trhu práce v priebehu roz‚irovania EU boli pouΩité ekonometrické postupy na makroúrovni (gravitaçn¥ model a anal¥zy çasov¥ch radov a sociologické metódy (ankety)). Oh¬adne poçtu osôb majúcich záujem o s†ahovanie sa alebo cezhraniçné dochádzanie za prácou v‚ak doposia¬ panuje nejednotnos†. Rozdielne v¥sledky vypl¥vajú z rozdielnosti metód, pouΩit¥ch pri v¥skume a v¥poçtoch. Z existujúcich ‚túdií v‚ak je moΩno vyvodi† jeden ve¬mi pravdepodobn¥ záver: doteraj‚ie poznatky ukazujú na to, Ωe v súvislosti s roz‚írením EU nedôjde k Ωiadnym obrovsk¥m migraçn¥m pohybom. V‚etky ‚túdie venované tejto téme skôr naznaçujú, Ωe sa v pohraniçí bude viac dochádza† za prácou. V‚etky v¥skumy v‚ak prichádzajú ku zhodnému záveru, Ωe vzh¬adom k nedostatoçnej presnosti prognóz v¥voja na trhu práce v oblasti migrácie resp. cezhraniçného dochádzania za prácou je moΩno získa† spo¬ahlivé údaje iba pravideln¥m monitorovaním situácie. Vyhliadky na úspech teda v tejto súvislosti s¬ubuje iba vybudovanie spoloçnej informaçnej bázy a odhad potenciálu cezhraniçnej migrácie a dochádzania za prácou, vychádzajúci z pravidelného monitorovania. Vybudovanie spoloçnej informaçnej bázy a pravidelné sledovanie objektívnych indikátorov trhu práce spolu so zis†ovaním miery subjektívneho záujmu obyvate¬ov predov‚etk¥m pohraniçn¥ch regiónov o cezhraniçné dochádzanie alebo s†ahovanie sa za prácou, poskytne spo¬ahlivé údaje pre posudzovanie a prognózu zmien na trhu práce. A határ menti foglalkoztatással összefüggœ migrációs áramlatok és mozgások becslése, amelyek megjelenhetnek Ausztriában az EU-bœvítés után, ez ideig több tanulmány tárgya volt, amelyekben különbözœ kutatási módszereket, elméleti feltételezéseket és eszközöket alkalmaztak az adatok gyœjtéséhez. Az EU-bœvítés folyamatában végbemenœ munkaerœ-piaci változások elœrejelzésének a kísérletei során ekonometriai eljárásokat használtak fel makroszinten (gravitációs modell és idœsorok elemzései), valamint szociológiai módszereket (ankétokat). A munkavállalás miatti átköltözés vagy ingázás iránt érdeklœdœk számát illetœen ez ideig nem egységesek a vélemények. Az egymástól eltérœ eredmények a kutatás és a számítások során alkalmazott módszerek különbözœségébœl származnak. A létezœ tanulmányokból viszont egy nagyon valószínœ következtetés vonható le: a jelenlegi ismeretek arra mutatnak rá, hogy az EU-bœvítéssel összefüggésben nem kerül sor semmiféle hatalmas migrációs mozgásokra. Ezzel a témával foglalkozó valamennyi tanulmány inkább arra utal, hogy a határ menti területeken nagyobb lesz a munkavállalás miatti ingázás. Valamennyi kutatás viszont azt az azonos következtetést vonja le, hogy a munkaerœ-piaci fejlœdés prognózisainak a pontatlansága miatt a migráció ill. a határ menti ingázás területén megbízható adatok csak az állapot rendszeres monitoringjával nyerhetœk. A siker reménye ezzel összefüggésben csak egy közös információs bázis kiépítése által lehet adott és a határ menti migrációs és ingázás potenciáljának olyan becslése által, mely rendszeres monitoringból indul ki. Egy közös információs bázis kiépítése és a munkaerœ-piaci objektív mutatók rendszeres figyelése, valamint elsœsorban a határ menti régiók lakosai ingázás vagy átköltözés iránti szubjektív érdeklœdésének felmérése nyújtanak megbízható adatokat a munkaerœ-piaci változások megítélésére és elœrejelzésére. 13 3. Das LAMO - Konzept / Koncepce LAMO Koncepcia LAMO / LAMO-koncepció Das Ziel dieser Studie ist es, auf der Basis bisheriger internationaler Erfahrungen sowie erfolgreich angewandter Erhebungsinstrumente und Methoden ein Monitoringinstrumentarium samt geeigneter Monitoringmethode zu entwickeln und zu validieren, um ein verlässliches Instrument zur Erhebung der Migrations- und Pendelbereitschaft der Menschen in den Regionen diesseits und jenseits der Grenzen Österreichs mit Tschechien, der Slowakei und Ungarn zu erhalten. Dieses valide Erhebungsinstrument soll zur regelmäßigen Beobachtung der Entwicklungen am Arbeitsmarkt in Folge der EU-Erweiterung dienen. Die Entwicklung dieses Arbeitsmarktmonitoringinstruments wurde multinational in Angriff genommen, da die unterschiedlichen Ausgangslagen in kultureller, politischer, wirtschaftlicher, sozialer und psychologischer Hinsicht in den jeweiligen Ländern in die Entwicklung des Fragebogens einbezogen werden mussten. Cílem této studie je na základ™ dosavadních mezinárodních zku‚eností a prakticky odzkou‚en¥ch v¥zkumn¥ch nástroj• a metod vypracovat soubor prost®edk• pro monitorování vçetn™ vhodné metodiky, ov™®it jejich validitu, a tyto prost®edky pak aplikovat tak, abychom získali spolehliv¥ nástroj pro shromaΩ∂ování údaj• o zájmu obyvatel v rakouském, çeském, slovenském a ma∂arském p®íhraniçí o p®eshraniçní migraci a dojíΩd™ní za prací. Tento validní nástroj bude na obou stranách hranice vyuΩíván k pr•b™Ωnému sledování v¥voje na trhu práce po roz‚í®ení EU. V¥voj tohoto monitorovacího nástroje, musí probíhat na nadnárodní úrovni, protoΩe p®i vypracování dotazník• bylo nutno p®ihlíΩet k tomu, Ωe v¥chozí situace v t™chto zemích je v kulturním, politickém, hospodá®ském, sociálním i psychologickém ohledu odli‚ná. Die Konzeption dieses Messinstruments diente auch dem Aufbau und der Verfestigung eines Monitoringnetzwerkes von ForscherInnen, ExpertInnen und Institutionen, das nachhaltig über Jahre hinweg valide und reliable Daten sowie den Austausch von Informationen gewährleisten soll. Koncepce tohoto v¥zkumného nástroje byla krom™ toho pouΩita p®i vytvá®ení a roz‚i®ování p®eshraniçní monitorovací sít™ v¥zkumn¥ch pracovník•, expert• a institucí, která bude v dlouhodobém çasovém horizontu shromaΩ∂ovat a zpracovávat validní a reliabilní údaje o v¥voji na trhu práce. Bisher wurden in den diversen Studien lediglich die Arbeitsmigrations- und Pendelpotenziale, die auf Österreich zukommen werden, erhoben. Diese Untersuchung erfasst erstmals auch das Migrations- bzw. Pendelpotenzial, das von den Grenzregionen Österreichs in das jeweils benachbarte Land strömen könnte, und wendet zur Erhebung dieser Größen das Konzept der „Gemeindestudien“ an. Dosud byly v r•zn¥ch studiích shromaΩ∂ovány pouze údaje a poznatky o potenciálu p®eshraniçní migrace a dojíΩd™ní za prací sm™rem do Rakouska. Tento v¥zkum v‚ak poprvé zji‚†uje také potenciál migrace a dojíΩd™ní za prací, kter¥ by mohl sm™®ovat z rakousk¥ch p®íhraniçních region• do sousedních zemí s tím, Ωe se p®i zkoumání t™chto veliçin uplatñuje koncepce ”studií obcí“. Diese Studie möchte die Methode der „Gemeindestudien“, wie sie beispielsweise in Mexiko zur Beobachtung der Migration in die Vereinigten Staaten Anwendung findet, als mögliche Alternativen zu den herkömmlichen Ansätzen zur Abschätzung des Migrations- und Pendelpotenzials aufgreifen. Die Besonderheit am Konzept der Gemeindestudien ist, dass nur in jenen Gemeinden bzw. Regionen, die aufgrund ihrer regionalökonomischen und raumstrukturellen Voraussetzungen Pendel- bzw. Migrationspotenzial bergen, Befragungen Jako moΩnou alternativu obvykl¥ch postup• p®i odhadu potenciálu p®eshraniçní migrace a dojíΩd™ní za prací hodláme v této studii uplatnit metodu tzv. studií obcí, kterou nap®íklad vyuΩívá Mexiko ke sledování migrace do USA. Zvlá‚tnost koncepce studií obcí spoçívá v tom, Ωe se ankety a pr•zkumy, jejichΩ prost®ednictvím se zji‚†uje zájem obyvatel o práci v sousedních zemích, provád™jí pouze v t™ch obcích a regionech, které v sob™ vzhledem ke sv¥m regionáln™ ekonomick¥m a územním charakteristikám skr¥vají potenciál pro p®eshraniçní zam™stnávání a migraci. K tomu, aby monitorovací systém dokázal sledovat celkovou situaci na trhu práce, je krom™ toho zapot®ebí zjistit také pot®ebu pracovních sil v podnicích, které mají sídlo ve sledovan¥ch p®íhraniçních regionech. Na základ™ toho budeme moci porovnat nabídku pracovních sil s jejich pot®ebou a získáme tak co nejúpln™j‚í pohled na celkovou situaci na trhu práce. Monitorování provád™né v rámci projektu LAMO p®edpokládá, Ωe v kaΩdé úçastnické zemi budou provedeny 14 Cie¬om tejto ‚túdie je na základe doteraj‚ích medzinárodn¥ch skúseností a prakticky odskú‚an¥ch v¥skumn¥ch nástrojov a metód vypracova† súbor prostriedkov pre monitorovanie a vhodnú metodiku, overi† jej validitu a tieto prostriedky potom aplikova† tak, aby sme získali spo¬ahliv¥ nástroj pre zhromaΩ∂ovanie údajov o záujme obyvate¬ov v rakúskom, çeskom, slovenskom a ma∂arskom pohraniçí o cezhraniçnú migráciu a dochádzanie za prácou. Tento validn¥ nástroj bude na oboch stranách hranice vyuΩívan¥ k priebeΩnému sledovaniu v¥voja na trhu práce po roz‚írení EU. V¥voj tohoto monitorovacieho nástroja, musí by† uskutoçñovan¥ na nadnárodnej úrovni, pretoΩe pri vypracovaní dotazníkov bolo nutné prihliada† k tomu, Ωe v¥chodzia situácia v t¥chto krajinách je z kultúrneho, politického, hospodárskeho, sociálneho i psychologického poh¬adu odli‚ná. Koncepcia tohoto v¥skumného nástroja bola okrem toho pouΩitá pri vytváraní a roz‚irovaní cezhraniçnej monitorovacej siete v¥skumn¥ch pracovníkov, expertov a in‚titúcií, ktorá bude v dlhodobom çasovom horizonte zhromaΩ∂ova† a spracováva† validné a reliabilné údaje o v¥voji na trhu práce. Dosia¬ boli v rôznych ‚túdiách zhromaΩ∂ované iba údaje a poznatky o potenciáli cezhraniçnej migrácie a dochádzania za prácou smerom do Rakúska. Tento v¥skum v‚ak po prv¥krát zis†uje aj potenciál migrácie a dochádzania za prácou, ktor¥ by mohol smerova† z rakúskych pohraniçn¥ch regiónov do susedn¥ch krajín, s t¥m, Ωe sa pri skúmaní t¥chto veliçín uplatñuje koncepcia ”‚túdií obcí“. Jelen tanulmány célja az eddigi nemzetközi tapasztalatok és a gyakorlatban kipróbált kutatási eszközök és módszerek alapján egy eszköztár kidolgozása a monitoring számára, beleértve a megfelelœ módszertant is, az eszközök validitásának a megvizsgálása, valamint azoknak az alkalmazása úgy, hogy megbízható eszközt kapjunk az osztrák, cseh, szlovák és magyar határ menti területek lakosainak a migráció és az ingázás iránti érdeklœdésével kapcsolatos adatok gyœjtéséhez. Ezt a valid eszközt fogják majd a határ mindkét oldalán alkalmazni a munkaerœpiac EU-bœvítés utáni alakulásának a folyamatos figyelésére. A monitoring eszköz kifejlesztése nemzetek feletti szinten kell hogy megvalósuljon, ugyanis a kérdœívek kidolgozásakor figyelembe kell venni, hogy az említett országokban a kiinduló helyzet kulturális, politikai, gazdasági, szociális és pszichológiai szempontból különbözœ. E kutatási eszköz koncepcióját alkalmazták többek között a kutatással foglalkozó munkatársak, szakértœk és intézmények határon átnyúló monitoring hálózatának a kialakításához és kibœvítéséhez, amely hosszútávon fogja a munkaerœpiac alakulásával kapcsolatos valid és reliabil adatokat gy•jteni és feldolgozni. Ez ideig a különbözœ tanulmányokban csak az Ausztriába irányuló határ menti migráció és ingázás potenciáljáról szóló adatokat és ismereteket gy•jtötték össze. Ez a kutatás viszont elsœként vizsgálja az osztrák határ menti régiókból esetleg a szomszédos országokba irányuló migráció és ingázás potenciálját azzal, hogy az adatok vizsgálatakor a „településtanulmányok“ koncepcióját érvényesíti. Ako moΩnú alternatívu obvykl¥ch postupov pri odhade potenciálu cezhraniçnej migrácie a dochádzania za prácou hodláme v tejto ‚túdii uplatni† metódu tzv. ‚túdií obcí, ktorú napríklad vyuΩíva Mexiko ku sledovaniu migrácie do USA. Zvlá‚tnos† koncepcie ‚túdií obcí spoçíva v tom, Ωe sa ankety a prieskumy, prostredníctvom ktor¥ch sa zis†uje záujem obyvate¬ov o prácu v susedn¥ch krajinách, robia iba v t¥ch obciach a regiónoch, ktoré v sebe vzh¬adom ku svojim regionálne ekonomick¥m a územn¥m charakteristikám skr¥vajú potenciál pre cezhraniçné zamestnávanie a migráciu. A határ menti migráció és ingázás potenciáljának a becslésekor alkalmazott szokásos eljárások lehetséges alternatívájaként ebben a tanulmányban érvényesíteni kívánjuk az ún. településtanulmányok módszerét, amelyet például Mexikó alkalmaz az USA-ba való migráció vizsgálatakor. A településtanulmányok koncepciójának a különlegessége abban rejlik, hogy a lakosok érdeklœdését a szomszédos országban való munkavégzés iránt csak olyan településekben és régióban vizsgálják ankétok és kutatások közvetítésével, amelyek regionális gazdasági és területi jellegüknél fogva tartalmazzák határ menti foglalkoztatás és migráció lehetœségét. K tomu, aby monitorovací systém dokázal sledova† celkovú situáciu na trhu práce, je okrem toho treba zisti† aj potrebu pracovn¥ch síl v podnikoch, ktoré majú sídlo v sledovan¥ch pohraniçn¥ch regiónoch. Na základe toho budeme môc† porovna† ponuku pracovn¥ch síl s ich potrebou a získame tak úpln¥ poh¬ad na celkovú situáciu na trhu práce. Ahhoz, hogy a monitoring rendszer képes legyen a munkerœpiaci teljes helyzet figyelésére, ezen kívül még szükséges a munkaerœ-szükséglet megállapítása azokban a vállalatokban, amelyeknek a székhelye a megfigyelt határ menti régiókban van. Ennek alapján hasonlítható össze a munkaerœ-kínálat a szükséglettel és így kapjuk meg a lehetœ legteljesebb képet a munkaerœ-piaci általános helyzetrœl. Monitorovanie uskutoçñované v rámci projektu LAMO A LAMO projekt keretén belüli monitoring feltételezi, hogy 15 durchgeführt werden, im Rahmen derer unter anderem die Absicht, im benachbarten Ausland zu arbeiten, erhoben wird. Um die gesamte Arbeitsmarktsituation in einem Monitoringsystem zu erfassen, ist es zudem notwendig, in den jeweiligen Grenzregionen den Bedarf an Arbeitskräften bei den Unternehmen zu erfragen, damit dem Arbeitskräfteangebot der Bedarf an Arbeitskräften gegenüber gestellt werden kann, um so einen möglichst umfassenden Überblick über die gesamte Situation am Arbeitsmarkt zu erhalten. Das Monitoring im Rahmen von LAMO ist so konzipiert, dass in jedem Land ExpertInneninterviews, eine Unternehmensbefragung sowie eine Haushaltsbefragung durchgeführt werden. ● ● ● ● ● ● interview s experty, pr•zkum v podnicích a pr•kum v domácnostech. Území, na kterém budou probíhat tyto aktivity, tvo®í vybrané regiony na obou stranách rakouské hranice s Çeskou republikou, Slovenskem a Ma∂arskem (viz monitorované území LAMO). To znamená, Ωe jeho souçástí je st®edoevropsk¥ euroregion – Centropa. V rámci projektu byla navázána spolupráce s odborníky v oblasti trhu práce, s obcemi, agenturami regionálního managementu a ‚kolsk¥mi a vzd™lávacími za®ízeními v úçastnick¥ch zemích. Der Untersuchungsraum umfasst ausgewählte Regionen diesseits und jenseits der Grenze Österreichs mit Tschechien, der Slowakei und Ungarn (siehe LAMO-Monitoringraum) und schließt somit die Europaregion der Mitte – Centrope - ein. Im Rahmen des Projekts wurde mit ExpertInnen aus den Bereichen Arbeitsmarkt und Wirtschaft, mit Gemeinden, Regionalmanagementagenturen und Bildungseinrichtungen grenzüberschreitend kooperiert. LAMO-Monitoringraum Monitorované území LAMO Monitorované územie LAMO LAMO monitoring terület Dieses Instrumentarium sollte regelmäßig - solange an Übergangsfristen hinsichtlich des freien Zugangs zum österreichischen Arbeitsmarkt gedacht wird - zur Anwendung kommen, um über die Entwicklung des Migrations- und Pendelpotenzials sowie des Bedarfs an Arbeitskräften verlässliche Aussagen treffen zu können, die für die wirtschaftliche und soziale Entwicklung der Regionen relevant sind. Die Monitoringergebnisse können somit als Argumentationsgrundlage für Entscheidungen im Bereich der Wirtschafts- und Arbeitsmarktpolitik herangezogen werden. Die Daten zu den Schwerpunkten der Erhebung werden anschaulich aufbereitet sowie im Rahmen einer eigenen Internetplattform präsentiert (http://www.arbeitsmarktmonitoring.at). 16 P®edpokládá se, Ωe tento soubor nástroj• bude – také s ohledem na p®echodné lh•ty omezující voln¥ p®ístup na rakousk¥ trh práce – pravideln™ aplikován s cílem získat spolehlivé poznatky jednak o v¥voji potenciálu p®eshraniçní migrace a st™hování za prací a jednak o pot®eb™ pracovních sil, tedy shromáΩdit relevantní údaje o hospodá®ském a sociálním v¥voji ve sledovan¥ch regionech. V¥sledky monitorování tak lze vyuΩít jako argumentaçní základnu pro rozhodování v oblastech hospodá®ské politiky a politiky trhu práce. Údaje o nejd•leΩit™j‚ích v¥sledcích v¥zkumu se pr•b™Ωn™ p®ehledn™ zpracovávají a jsou vystaveny na vlastní internetové platform™ (http://www.arbeitsmarktmonitoring.at). predpokladá, Ωe v kaΩdej úçastníckej krajine sa budú robi† valamennyi résztvevœ országban interview s expertmi, prieskum v podnikoch a prieskum v domácnostiach. ● ● ● ● ● ● Územia, na ktor¥ch sa budú vykonáva† tieto aktivity, tvoria vybrané regióny na oboch stranách rakúskej hranice s Çeskou republikou, Slovenskom a Ma∂arskom (vi∂ monitorované územie LAMO). To znamená, Ωe jeho súças†ou je stredoeurópsky euroregión – Centropa. onitorované územie LAMO szakértœkkel folytatnak beszélgetéseket véleménykutatásokat végeznek vállalatokban és véleménykutatásokat végeznek háztartásokban Ezek az aktivitások a kiválasztott régiók területein fognak megvalósulni az osztrák határ mindkét oldalán Csehországban, Szlovákiában és Magyarországon (lásd a LAMO monitoring területét). Ez azt jelenti, hogy ennek része a Centrope – közép-európai eurorégió. A projekt keretén belül felvették a kapcsolatot a munkaerœpiaci szakemberekkel, a településekkel, a regionális menedzsment ügynökségeivel, valamint az oktatási és mœvelœdési intézményekkel a résztvevœ országokban. �� Feltételezhetœ, hogy ezt az eszköztárat – tekintettel az átmeneti idœszakra is, mely korlátozza az osztrák munkerœpiacra való ������� ����� ���� �� ������ ������ ����� ����� ������������� ���������� ������� ���������������� ������ ������� ������� ������� �� ������ � ������������ ��� ���������� ���������� �� ������ ������� ����� ������� ������ ���������� ���� ���� ���������� � �������� � ������ ����� ���������� ��������� ������� ������� ����� ��������������� ������������ ������������� �� ���������� � ��� ����������� ����������� ������ ���� �� ������� �� ������ � ������� ������ ����������� �� ������� ���� ����������� ������������ � ��������� ���������� �� �� ����������� ���������� ��������������� ������������������������ V rámci projektu bola naviazaná spolupráca s odborníkmi v oblasti trhu práce, s obcami, agentúrami regionálneho manaΩmentu a ‚kolsk¥mi a vzdelávacími zariadeniami v úçastníckych krajinách. Predpokladá sa, Ωe tento súbor nástrojov bude – tieΩ s oh¬adom na prechodné lehoty obmedzujúce voln¥ prístup na rakúsky trh práce – pravidelne aplikovan¥ s cie¬om získa† spo¬ahlivé poznatky jednak o v¥voji potenciálu cezhraniçnej migrácie a s†ahovania sa za prácou a jednak o potrebe pracovn¥ch síl, teda zhromaΩ∂ova† relevantné údaje o hospodárskom a sociálnom v¥voji v sledovan¥ch regiónoch. V¥sledky monitorovania tak je moΩno vyuΩi† ako argumentaçnú základñu pre rozhodovanie v oblastiach hospodárskej politiky a politiky trhu práce. Údaje o najdôleΩitej‚ích v¥sledkoch v¥skumu sa priebeΩne preh¬adne spracovávajú a sú vystavené na vlastnej internetovej platforme (http://www.arbeitsmarktmonitoring.at). szabad belépést – rendszeresen alkalmazzák majd azzal a céllal, hogy megbízható ismereteket szerezzenek egyrészt a határ menti migráció és ingázás potenciáljának az alakulásáról, másrészt pedig a munkerœ-szükségletrœl, tehát hogy összegyœjtsék az adott régió gazdasági és szociális fejlœdésével kapcsolatos lényeges adatokat. A monitoring eredményei így érvelési alapként szolgálhatnak gazdaságpolitikai és munkaerœ-piaci döntések meghozatalához. A kutatás legfontosabb eredményeit tükrözœ adatokat folyamatosan és áttekinthetœen feldolgozzák és saját internetes plattformon jelentetik meg (http://www.arbeitsmarktmonitoring.at). 17 4. Die LAMO-Instrumente - Entwicklung und Inhalt Vypracování a obsah nástroj• LAMO Vypracovanie a obsah nástrojov LAMO LAMO eszközök kidolgozása és tartalma Im folgenden Abschnitt werden die Entwicklung und die Inhalte der „Monitoringinstrumente“, des Interviewerleitfadens für die ExpertInneninterviews sowie der Fragenprogramme für die Haushalts- und Unternehmensbefragungen beschrieben. Tato kapitola popisuje vypracování a obsah ”monitorovacích nástroj•“, jimiΩ jsou osnova pro provád™ní interview s experty a soubory otázek pro pr•zkumy v domácnostech a podnicích. ExpertInneninterviews Zur Erhebung der ExpertInnenmeinung im Vorfeld der Umfragen wurde in grenzüberschreitender Kooperation ein standardisierter Interviewleitfaden entwickelt, auf Basis dessen regionale ExpertInnen um ihre Einschätzung der Situation und der Entwicklungen am Arbeitsmarkt gebeten wurde und der Informationsbedarf der regionalen AkteurInnen erhoben wurde. Interview s experty P®ed pr•zkumem v domácnostech a podnicích byla nejprve provedena interview s experty, která se opírala o standardizovanou osnovu, vypracovanou v mezinárodní souçinnosti. Na základ™ tohoto materiálu byli vybraní experti poΩádáni o hodnocení situace a v¥voje na trhu práce a bylo zji‚t™no, jaké informace pot®ebují regionální akté®i na trhu práce. Die Inhalte der Leitfadeninterviews bezogen sich unter anderem auf: eine allgemeine Einschätzung der Veränderungen am Arbeitsmarkt im Zuge der EU-Erweiterung, eine Prognose der Auswirkungen der EU-Erweiterung auf bestimmte Branchen und Unternehmen, eine Abschätzung des Pendel- bzw. Migrationspotenzials, eine Abschätzung der illegalen Beschäftigung, die Bestimmung der Ursachen illegaler Beschäftigung, soziodemographische Merkmale von PendlerInnen bzw. ArbeitsmigrantInnen, die vermutete Dauer des Pendelns bzw. der Arbeitsmigration, erwartete Veränderungen am Arbeitsmarkt, Push- und Pull-Faktoren von Arbeitsmigration, mögliche Zielregionen grenzüberschreitenden Pendelns bzw. Migrierens, erwartete Auswirkungen der Abwanderung von Arbeitskräften, die Darstellung von Herausforderungen im Bereich Arbeitsmarktpolitik, die Einschätzung der Entwicklung von Betriebsansiedelungen, den erwarteten Arbeitskräftebedarf, erwartete Entwicklungen in Bezug auf Arbeitsplätze und Löhne, erwartete Auswirkungen auf Wien sowie auf die geschätzte Dauer der Übergangsfristen. Osnova pro interview s experty mimo jiné zahrnovala tyto body: celkov¥ odhad zm™n na trhu práce spojen¥ch s roz‚í®ením EU, prognóza dopadu roz‚í®ení EU na urçitá odv™tví a na konkrétní podniky, odhad potenciálu p®eshraniçní migrace a dojíΩd™ní za prací, odhad rozsahu ilegálního zam™stnávání, stanovení p®íçin ilegálního zam™stnávání, sociodemografické znaky osob migrujících, resp. dojíΩd™jících za prací, p®edpokládaná doba trvání migrace, resp. dojíΩd™ní za prací, p®edpokládané zm™ny na trhu práce, faktory ”push and pull“ p•sobící na migraci za prací, moΩné cílové regiony pro p®eshraniçní migraci, resp. dojíΩd™ní za prací, p®edpokládané dopady úniku pracovních sil, vymezení úkol• v oblasti politiky trhu práce, odhad v¥voje v oblasti zakládání nov¥ch, resp. ru‚ení existujících podnik•, p®edpokládaná pot®eba pracovních sil, p®edpokládan¥ v¥voj v oblasti pracovních míst a mezd, p®edpokládané dopady na Vídeñ a p®edpokládaná délka p®echodn¥ch lh•t. Als ExpertInnen wurden regionale ArbeitsmarktakteurInnen, LokalpolitikerInnen und WissenschafterInnen interviewt. Insgesamt wurden von März bis April 2004 regional verteilt 90 leitfadenorientierte ExpertInneninterviews geführt. Dotazovan¥mi experty byli akté®i p•sobící na regionálním trhu práce, politiçtí p®edstavitelé a v™dci. Od b®ezna do dubna 2004 bylo ve sledovan¥ch regionech provedeno na základ™ p®ipraven¥ch osnov celkem 90 interview s experty. In einer zweiten Welle von LAMO ist vorgesehen, ein sogenanntes ExpertInnenpanel einzurichten, d. h. dieselben ExpertInnen aus dem aufgebauten Netzwerk werden ein weiteres Mal zu den gleichen Fragestellungen interviewt. Ve druhé fázi projektu LAMO se uskuteçní takzvan¥ ”expertní panel“, v jehoΩ rámci bude stejn¥ okruh osob vyzván, aby znovu odpov™d™ly na stejné otázky. Haushalts- und Unternehmensbefragung Der im Rahmen der ExpertInneninterviews erhobene Informationsbedarf der regionalen ArbeitsmarktakteurInnen sowie der lokalen EntscheidungsträgerInnen und bereits erfolgreich 18 Pr•zkum domácností a podnik• P®i interview s experty získané poznatky o tom, jaké informace pot®ebují regionální akté®i na trhu práce a regionální rozhodovací subjekty, vytvo®ily spolu s jiΩ d®íve aplikovan¥mi kvantitativními v¥zkumn¥mi metodami Táto kapitola popisuje vypracovanie a obsah ”monitorovacích nástrojov“, ktor¥mi sú osnova pre uskutoçnenie interview s expertmi a súbory otázok pre prieskumy v domácnostiach a podnikoch. Ez a fejezet leírja a „monitoring eszközök“ kidolgozását és tartalmát, ide tartozik a szakértœkkel folytatott beszélgetések vázlata, valamint a háztartásokban és vállalatokban végzett véleménykutatások során feltett kérdések összessége. Interview s expertmi Pred prieskumom v domácnostiach a podnikoch boli najprv realizované interview s expertmi, ktoré sa opierali o ‚tandardizovanú ”osnovu“, vypracovanú v medzinárodnej súçinnosti. Na základe tohoto materiálu boli vybraní experti poΩiadaní o hodnotenie situácie a v¥voja na trhu práce a bolo zistené, aké informácie potrebujú regionálni aktéri na trhu práce. Beszélgetések a szakértœkkel A háztartásokban és a vállalatokban végzett véleménykutatások elœtt elœbb beszélgetéseket folytattak a szakértœkkel, melyek egy nemzetközi együttmœködés keretében kidolgozott sztenderd „vázlatra“ támaszkodtak. Ennek az anyagnak az alapján a kiválasztott szakértœket felkérték a munkaerœpiac helyzetének és alakulásának a kiértékelésére és megállapították, milyen információkra van a regionális munkaerœ-piaci résztvevœknek szükségük. Osnova pre interview s expertmi okrem iného zahrnovala tieto body: celkov¥ odhad zmien na trhu práce spojen¥ch s roz‚írením EU, prognóza dopadu roz‚írenia EU na urçité odvetvia a na konkrétne podniky, odhad potenciálu cezhraniçnej migrácie a dochádzania za prácou, odhad rozsahu ilegálneho zamestnávania, stanovenie príçin ilegálneho zamestnávania, sociodemografické znaky migraçn¥ch osôb resp. dochádzajúcich za prácou, predpokladaná doba trvania migrácie resp. dochádzania za prácou, predpokladané zmeny na trhu práce, faktory ”push and pull“ pôsobiace na migráciu za prácou, moΩné cie¬ové regióny pre cezhraniçnú migráciu resp. dochádzania za prácou, predpokladané dopady úniku pracovn¥ch síl, vymedzenie úloh v oblasti politiky trhu práce, odhad v¥voja v oblasti zakladania nov¥ch resp. ru‚enia existujúcich podnikov, predpokladaná potreba pracovn¥ch síl, predpokladan¥ v¥voj v oblasti pracovn¥ch miest a miezd, predpokladané dopady na Viedeñ a predpokladaná d¬Ωka prechodn¥ch lehôt. A szakértœkkel folytatott beszélgetések vázlata többek között az alábbi pontokat foglalta magában: az EU-bœvítéssel összefüggœ munkaerœ-piaci változások általános becslése, az EU-bœvítés hatásának elœrejelzése egyes ágazatokban és konkrét vállalatokban, a határ menti migráció és ingázás potenciáljának becslése, az illegális foglalkoztatás mértékének becslése, az illegális foglalkoztatás okainak a megállapítása, a migráló, ill. ingázó személyek szociodemográfiai jellemzése, a migráció, ill. az ingázás feltételezett idœtartama, feltételezett munkaerœ-piaci változások, a munkaerœ migrációjára ható „push and pull“ tényezœk, a lehetséges célrégiók a határ menti migráció ill. ingázás számára, a munkaerœ-elszívás feltételezett hatásai, feladatok meghatározása a munkaerœ-politika területén, új vállalatok létesítésének ill. létezœ vállalatok megszüntetésének feltételezett alakulása, feltételezett munkaerœ-szükséglet, munkahelyek és bérek feltételezett alakulása, a folyamatok feltételezett hatása Bécsre és az átmeneti idœszak feltételezett hossza. Dopytovan¥mi expertmi boli aktéri pôsobiaci na regionálnom trhu práce, politickí predstavitelia a vedci. Od marca do apríla 2004 bolo v sledovan¥ch regiónoch na základe pripraven¥ch osnov realizovan¥ch celkom 90 interview s expertmi. A regionális munkaerœpiac szereplœi, a politikai reprezentánsok és a tudósok voltak a megkérdezett szakértœk. 2004 márciusától 2004 áprilisáig összesen 90 szakértœi interjú valósult meg az adott régiókban az elœkészített vázlatok alapján. V druhej fáze projektu LAMO sa uskutoçní takzvan¥ ”expertn¥ panel“, v rámci ktorého bude vyzvan¥ rovnak¥ okruh osôb, aby znovu odpovedali na rovnaké otázky. A LAMO projekt második fázisában egy ún. „szakértœi panel“ jön létre, melynek keretében ugyanazokat a személyeket felkérik, hogy ismét válaszoljanak ugyanazokra a kérdésekre. Prieskum domácností a podnikov Pri interview s expertmi získané poznatky o tom, aké informácie potrebujú regionálni aktéri na trhu práce a Véleménykutatások a háztartásokban és vállalatokban A szakértœkkel folytatott beszélgetések során szerzett ismeretek arról, hogy milyen információkra van szükségük a 19 angewandte quantitative Erhebungsinstrumente bildeten die Grundlage für die Entwicklung der Fragenprogramme, die im Rahmen der Unternehmens- sowie der Haushaltsbefragung zur Anwendung gekommen sind. Die Fragebogenentwicklung erfolgte also im sogenannten „Bottom-Up-Verfahren“, eben basierend auf dem Wissensbedarf der lokalen ArbeitsmarktakteurInnen. Die Fragenprogramme wurden mit nationalen und internationalen ExpertInnen diskutiert und abgestimmt. Das Fragenprogramm zur Haushaltsbefragung umfasst: soziodemographische Charakteristika, Qualifikationen und Kenntnisse, die berufliche Situation, Einstellungen und persönliche Haltungen, Lohnvorstellungen, berufliche und örtliche (räumliche) Mobilität, Erfahrung mit Arbeit im Ausland, Erfahrung mit Binnenpendeln, Bereitschaft im Ausland zu arbeiten bzw. zu migrieren – „Pendel- und Migrationsbereitschaft“, bereits getroffene Vorbereitungen, zeitliche Vorstellungen, ökonomische Situation, Beweggründe u. v. m. Die Unternehmensbefragung erhebt unter anderem: die Konzern- bzw. Unternehmensstruktur, die Beschäftigtenzahl, den Beschäftigtenbedarf (Qualifizierung, Kenntnisse, Art der Beschäftigung), gewünschte Arbeitshaltungen, die Bereitschaft zur Beschäftigung von ausländischen Arbeitskräften, Arbeitsbedingungen, Rekrutierungsquellen, Personalstandsentwicklung sowie Kriterien für die Standortwahl. Die auf Basis der Ergebnisse der ExpertInneninterviews und der Vergleichsuntersuchungen entwickelten Fragenprogramme mündeten in einer ersten Fragebogenversion, die auf strukturelle und inhaltliche Konsistenz kontrolliert und einem Pretest unterzogen wurde. Die nunmehr fertig ausgearbeiteten Fragebögen ergingen dann an die durchführenden Meinungsforschungsinstitute, in deren Aufgabenbereich auch die Übersetzung der Fragenprogramme in die jeweiligen Landessprachen (tschechisch, slowakisch, ungarisch) fiel. Der übersetzte Fragebogen wurde im jeweiligen Land nochmals auf seine Praxistauglichkeit getestet. Nach einer Übersetzungskontrolle (Rückübersetzung) wurden die Fragenprogramme für die Feldarbeit frei gegeben. Die Umfragen wurden im Zeitraum von November 2004 bis Februar 2005 durchgeführt. Der Samplingplan, der genau über die für die Befragung auszuwählenden Regionen sowie über die zu untersuchenden Unternehmen informiert, wurde vom österreichischen Partner, der ÖIR-Informationsdienste GmbH, im Rahmen der raumstrukturellen Hintergrundanalyse erarbeitet. Die Ergebnisse der Befragungen wurden im Zuge der Datenanalyse einer Qualitätskontrolle unterzogen, indem Validität bzw. Reliabilität überprüft wurden. Nach der Beschreibung der Stichprobenauswahl für die Befragungen sind die wichtigsten Resultate der ExpertInneninterviews sowie der Umfragen zusammenfassend dargestellt. 20 základ pro sestavení soubor• otázek, které byly vyuΩity v rámci pr•zkumu domácností a podnik•. Tyto dotazníky vycházely p®edev‚ím z informaçní pot®eby místních aktér• trhu práce, a tedy vznikaly takzvanou metodou ”bottom up“. Soubory otázek byly diskutovány a konzultovány s domácími i zahraniçními odborníky. Soubor otázek pouΩit¥ pro pr•zkum domácností má tuto náplñ: sociodemografické údaje, kvalifikace a znalosti, údaje o povolání, postojích a osobních preferencích, p®edstavy o platu, profesní a místní (teritoriální) mobilita, zku‚enosti s prací v zahraniçí, zku‚enosti s dojíΩd™ním za prací uvnit® zem™, zájem o p®eshraniçní st™hování, resp. dojíΩd™ní za prací, jiΩ uçin™né p®ípravy, çasové p®edstavy, ekonomická situace, motivaçní faktory atd. V rámci v¥zkumu podnik• byly mimo jiné zji‚†ovány tyto údaje: struktura koncernu nebo podniku, poçet zam™stnanc•, pot®eba pracovních sil (kvalifikace, znalosti, typ zam™stnání), poΩadavky ohledn™ vztahu k práci, ochota zam™stnávat zahraniçní pracovníky, pracovní podmínky, zdroje pro nábor pracovních sil, v¥voj poçtu zam™stnanc• v podniku a kritéria pro umíst™ní podniku. Soubory otázek, vypracované na základ™ poznatk• získan¥ch p®i interview s experty a srovnávacích pr•zkum•, se staly základem první verze dotazníku, u níΩ byla následn™ ov™®ena strukturální a obsahová konzistence a prob™hlo p®ipomínkové ®ízení. Definitivní verze dotazník• pak byly p®edány ústav•m pro v¥zkum ve®ejného mín™ní, do jejichΩ okruhu úkol• pat®ilo provedení vlastního pr•zkumu vçetn™ zaji‚t™ní p®ekladu dotazník• do národních jazyk• úçastnick¥ch zemí (çe‚tiny, sloven‚tiny, ma∂ar‚tiny). Po p®ekladu byla znovu ov™®ena praktická pouΩitelnost dotazník• v jednotliv¥ch zemích. Po kontrole p®ekladu (zp™tn¥ p®eklad) byly soubory otázek schváleny k provedení vlastního pr•zkumu. Pr•zkumy prob™hly v období od listopadu 2004 do února 2005. Souhrnn¥ realizaçní plán, obsahující p®esné informace o regionech a podnicích, které byly za®azeny do pr•zkumu, vypracoval v rámci anal¥zy rámcov¥ch podmínek ekonomické a sociální struktury ná‚ rakousk¥ partner, spoleçnost ÖIR-Informationsdienste GmbH. Na pr•zkumy navázala anal¥za dat, v jejímΩ rámci byla provedena kontrola kvality, validity a reliability získan¥ch v¥sledk•. Následující kapitola obsahuje popis namátkového v¥b™ru respondent• a v záv™reçn¥ch çástech p®íruçky jsou prezentovány nejd•leΩit™j‚í v¥sledky interview s experty a dotazníkov¥ch pr•zkum•. regionálne rozhodovacie subjekty, vytvorili spolu s uΩ skôr aplikovan¥mi kvantitatívnymi v¥skumn¥mi metódami základ pre zostavenie súborov otázok, ktoré boli vyuΩité v rámci prieskumu domácností a podnikov. Tieto dotazníky vychádzali predov‚etk¥m z informaçnej potreby miestnych aktérov trhu práce, a tak vznikali takzvanou metódou ”bottom up“. Súbory otázok boli prediskutovávané a konzultované s domácimi i zahraniçn¥mi odborníkmi. Súbor otázok pouΩit¥ pre prieskum domácností má túto náplñ: sociodemografické údaje, kvalifikácie a znalosti, údaje o povolaní, postojoch a osobn¥ch preferenciách, predstavy o plate, profesionálnej a miestnej (teritoriálnej) mobilite, skúsenosti s prácou v zahraniçí, skúsenosti s dochádzaním za prácou vo vlastnej krajine, záujem o cezhraniçné s†ahovanie sa resp. dochádzanie za prácou, uΩ vykonané prípravy, çasové predstavy, ekonomická situácia, motivaçné faktory at∂. V rámci v¥skumu podnikov boli okrem toho zis†ované tieto údaje: ‚truktúra koncernu alebo podniku, poçet zamestnancov, potreba pracovn¥ch síl (kvalifikácie, znalosti, typ zamestnania), poΩiadavky oh¬adne vz†ahu k práci, ochota zamestnáva† zahraniçn¥ch pracovníkov, pracovné podmienky, zdroje pre nábor pracovn¥ch síl, v¥voj poçtu zamestnancov v podniku a kritéria pre umiestnenie podniku. Súbory otázok, vypracované na základe poznatkov získan¥ch pri interview s expertmi a zrovnate¬n¥ch prieskumov, sa stali základom prvej verzie dotazníku, u ktorého bola následne overená ‚trukturálna a obsahová konzistencia a bolo vykonané pripomienkové riadenie. Definitívna verzia dotazníkov bola potom poskytnutá ústavom pre v¥skum verejnej mienky, ktoré mali za úlohu vypracova† vlastn¥ prieskum spolu so zabezpeçením prekladu dotazníkov do národn¥ch jazykov úçastníckych krajín (çe‚tiny, slovençiny, ma∂arçiny). Po preklade bola znovu overená praktická pouΩite¬nos† dotazníkov v jednotliv¥ch krajinách. Po kontrole prekladu (spätn¥ preklad) boli súbory otázok schválené k realizácii vlastného prieskumu. Prieskumy boli uskutoçnené v období od novembra 2004 do februára 2005. Súhrnn¥ realizaçn¥ plán, obsahujúci presné informácie o regiónoch a podnikoch, ktoré boli zaradené do prieskumu, vypracoval v rámci anal¥zy podmienok ekonomickej a sociálnej ‚truktúry ná‚ rakúsky partner, spoloçnos† ÖIR-Informationsdienste GmbH. Na prieskumy naviazala anal¥za dát, v rámci ktorého bola vykonaná kontrola kvality, validity a reliability získan¥ch v¥sledkov. Nasledujúca kapitola obsahuje popis náhodného v¥beru respondentov a v závereçn¥ch çastiach príruçky sú prezentované najdôleΩitej‚ie v¥sledky interview s expertmi a dotazníkov¥ch prieskumov. munkaerœpiacon levœ regionális szereplœknek és a regionális döntéshozó szubjektumoknak, a korábban már alkalmazott kvantitatív kutatási módszerekkel együtt képezték a kérdések összeállításának az alapját, amelyeket a háztartásokban és a vállalatokban végzett véleménykutatások keretében használtak fel. Ezek a kérdœívek elsœsorban a helyi munkaerœ-piaci szereplœk információs igényeibœl indultak ki, tehát úgynevezett „bottom up“ módszerrel keletkeztek. A kérdéseket hazai és külföldi szakemberekkel vitatták és konzultálták meg. A háztartásokban végzett véleménykutatások során feltett kérdések a kövekezœ tartalommal rendelkeztek: szociodemográfiai adatok, képzettség és ismeretek, adatok a foglalkozásról, álláspontokról és személyes preferenciákról, elképzelések a fizetésrœl, szakmai és helyi (területi) mobilitás, tapasztalatok a külföldi munkavégzés területén, tapasztalatok az országon belüli ingázás területén, érdeklœdés a határ menti átköltözés ill. ingázás iránt, a már megtett elœkészületek, idœbeli elképzelések, gazdasági helyzet, motivációs tényezœk stb. A vállalatok véleménykutatásainak a keretében többek között az alábbi adatokat vizsgálták: a konszern vagy a vállalat szerkezete, az alkalmazottak száma, munkaerœ-szükséglet (képzettség, ismeretek, foglalkozási típus), igények a munkához való viszony tekintetében, külföldi dolgozók alkalmazásához való hajlandóság, munkafeltételek, források a munkaerœtoborzáshoz, az alkalmazottak számának az alakulása a vállalatban és a vállalat elhelyezésének a kritériumai. A szakértœkkel folytatott beszélgetések során szerzett ismeretek és az összehasonlító kutatások alapján kidolgozott kérdések lettek a kiindulópontjai a kérdœív elsœ változatának, melynél ezután vizsgálták a szerkezeti és tartalmi egységességet és megvalósult az észrevételezési eljárás is. A kérdœívek végleges változatát majd átadták a közvéleménykutató intézeteknek, amelyeknek a feladataihoz tartozott tulajdonképpeni közvélemény-kutatás végrehajtása, beleértve a kérdœívek lefordításának a biztosítását a résztvevœ országok nemzeti nyelveire (cseh, szlovák és magyar nyelvre). A fordítás után ismét megvizsgálták a kérdœívek gyakorlati felhasználhatóságát az egyes országokban. A fordítás ellenœrzése után (visszafordítás) a kérdéseket jóváhagyták a tulajdonképpeni közvélemény-kutatás elvégzéséhez. A közvélemény-kutatás 2004 novembere és 2005 áprilisa között valósult meg. A kutatásba besorolt régiókról és vállalatokról szóló pontos információkat tartalmazó összefoglaló megvalósítási tervet az osztrák partnerünk, az ÖIR-Informationsdienste GmbH társaság dolgozta ki a gazdasági és szociális struktúra keretfeltételeinek az elemzésével együtt. A kutatásokhoz kapcsolódott az adatok elemzése, melynek keretében ellenœrizték a megszerzett eredmények minœségét, validitását és reliabilitását. A következœ fejezet leírja a megkérdezettek véletlenszer• kiválasztását és a kézikönyv befejezœ részeiben bemutatják a szakértœkkel folytatott beszélgetések és a kérdœíves kutatások legfontosabb eredményeit. 21 5. Die LAMO - Stichprobenauswahl Namátkov¥ v¥b™r respondent• v projektu LAMO Náhodn¥ v¥ber respondentov v projekte LAMO A megkérdezettek véletlenszerœ kiválasztása a LAMO projektben Basierend auf der Regionalanalyse der OIR-Informationsdienste GmbH wurde die Auswahl der Stichproben für die Befragungen getroffen. Vzorek respondent• pro dotazníkov¥ pr•zkum byl vybrán na základ™ anal¥zy, kterou provedla agentura OIRInformationsdienste GmbH. Die Regionsanalyse Regionální analýza Im Rahmen des Projektes wurde als Grundlage für die Haushalts- und Unternehmensbefragung auch eine Regionalanalyse durchgeführt. In Österreich wurden die Bundesländer Wien und Burgenland sowie alle NUTS-III-Regionen Niederösterreichs mit Ausnahme des Mostviertels einbezogen, in Tschechien wurden die Regionen Südböhmen, Südmähren sowie Vysočina untersucht, in der Slowakei die Regionen Bratislava und Trnava, in Ungarn die Komitate Györ-Moson-Sopron, Vas und Zala. Jako základ pro dotazníkový průzkum v domácnostech a podnicích byla v rámci projektu provedena také regionální analýza. V Rakousku do ní byly zařazeny spolkové země Vídeň a Burgenlandsko a všechny regiony NUTS III s výjimkou oblasti Mostviertel, v Česku byly zkoumány kraje Jihočeský, Jihomoravský a Vysočina, na Slovensku Bratislavský a Trnavský kraj a v Maďarsku župy Győr-MosonSopron, Vas a Zala. Die raumstrukturelle Analyse der genannten Regionen wurde speziell auf die vorliegende Fragestellung „Abschätzung des vorhandenen Migrations- bzw. Pendlerpotenzials“ fokussiert. Ziel der Analyse war es, die jeweilige regionale und strukturelle Verteilung der Stichprobe für die Haushalts- bzw. die Unternehmensbefragung aufzubereiten. Der Schwerpunkt der Untersuchung wurde dementsprechend auf folgende Bereiche gelegt: ● Demografische Strukturen und Entwicklungsprozesse in den einzelnen Regionen ● Wirtschaftsstrukturelle Rahmenbedingungen (Beschäftigung und Arbeitslosigkeit, Unternehmensstruktur, ökonomische Basis, Disparitäten im Lohnniveau usw.) ● Funktionelle Beziehungen innerhalb und zwischen den Regionen (z.B. Arbeitszentren, bestehende Pendlerverflechtungen, Infrastruktur) 22 Územně-strukturální analýza těchto regionů byla zaměřena především na otázku „odhad současného potenciálu pro přeshraniční migraci a dojíždění za prací“. Cílem analýzy bylo zpracovat regionální a strukturální rozložení namátkového vzorku pro průzkum v domácnostech a podnicích. Těžištěm výzkumu se proto staly tyto oblasti: ● demografické struktury a vývojové procesy v jednotlivých regionech ● rámcové ekonomické podmínky (zaměstnanost a nezaměstnanost, struktura podniků, ekonomická základna, rozdílná úroveň mezd atd.) ● funkční vztahy mezi jednotlivými regiony (např. centra pracovních příležitostí, existující propojení migrujících osob, infrastruktura) Vzorka respondentov pre dotazníkový prieskum bola vybraná na základe analýzy, ktorú uskutočnila agentúra OIRInformationsdienste GmbH. Regionálna analýza Ako základ pre dotazníkový prieskum v domácnostiach a podnikoch bola v rámci projektu uskutočnená regionálna analýza. V Rakúsku boli do nej zaradené spolkové krajiny Viedeň a Burgenlandsko a všetky regióny NUTS III s výnimkou oblasti Mostviertel, v Česku boli oslovené kraje Juhočeský, Juhomoravský a Vysočina, na Slovensku Bratislavský a Trnavský kraj a v Maďarsku župy Győr-MosonSopron, Vas a Zala. Územno-štrukturálna analýza týchto regiónov bola zameraná predovšetkým na otázku „odhad súčasného potenciálu pre cezhraničnú migráciu a dochádzania za prácou“. Cieľom analýzy bolo spracovať regionálne a štrukturálne rozloženie náhodnej vzorky pre prieskum v domácnostiach a podnikoch. Ťažiskom výskumu sa preto stali tieto oblasti: ● demografické štruktúry a vývojové procesy v jednotlivých regiónoch ● rámcové ekonomické podmienky (zamestnanosť a nezamestnanosť, štruktúra podnikov, ekonomická základňa, rozdielna úroveň miezd atď.) ● funkčné vzťahy medzi jednotlivými regiónmi (napr. centrá pracovných príležitostí, existujúce prepojenia migrujúcich osôb, infraštruktúra) A megkérdezettek mintáját a kérdœíves felmérés számára az OIR-Informationsdienste GmbH ügynökség által végzett elemzés alapján választották ki. Regionális analízis A háztartásokban és a vállalatokban végzett kérdœíves felmérés alapjaként a projekt keretén belül regionális elemzéseket is megvalósítottak. Ebbe Ausztriában besorolták Bécs és Burgenland tartományokat, továbbá valamennyi NUTS III-as régiót, kivéve Mostviertel területét, Csehországban felméréseket végeztek a Dél-csehországi, Dél-morvaországi és Vysočina megyékben, Szlovákiában a Bratislavai és Trnavai megyékben, Magyarországon pedig Gyœr-Moson-Sopron, Vas és Zala megyékben. E régiók területi-strukturális elemzése elsœsorban a „határ menti migráció és ingázás jelenlegi potenciáljának a felmérése“ c. kérdésre irányult. Szúrópróbeszer• minták regionális és szerkezeti eloszlásának a feldolgozása volt az analízis célja a háztartásokban és a vállalatokban végzett kutatások számára. A kutatás súlypontját ezért az alábbi területek alkották: ● demográfiai szerkezet és fejlœdési folyamatok az egyes régiókban ● gazdasági keretfeltételek (foglalkoztatottság és munkanélküliség, vállalati struktúrák, gazdasági bázis, különbözœ szint• bérek stb.) ● funkcióbeli kapcsolatok az egyes régiók között (pl. munkaközvetítœ központok, migráló személyek létezœ összekapcsolódása, infrastruktúra) 23 Stručná charakteristika zkoumaného regionu Kurzcharakteristik der Untersuchungsregion ����������������� ����������������� ����������������� ������������������ �� �� ��������������������������������� ���������������������������� ��������������������������� � ������������������������������������ �� ��������������������������������� ������������������������������������� �� ��������������������������������������� ���������������������������������������� ����������������������������������������� ���� ����������������������������������� �������������������������������� ����������������������������������������� � ���������������������������������������������� ������������������������������������ �� ��������������������������������������� �� ����� ������ ���� ������� ������� ��� �� ����� ���������� ������������������������ Bevölkerung Obyvatelstvo In der Untersuchungsregion leben über 7,5 Millionen Menschen, davon entfallen rd. 42% auf die österreichischen Regionen, 30% auf die tschechischen Grenzregionen, 15% auf die slowakische Grenzregion und 13% auf die ungarischen Grenzkomitate. Über ein Drittel der gesamten Bevölkerung lebt in den Städten Wien (1,55 Mio. EW), Bratislava (400.000 EW) und Brno (400.000 EW). Die anderen zwei Drittel verteilen sich auf mittlere und kleine Städte sowie auf Klein- und Kleinstgemeinden. Ve sledovaném regionu žije přes 7,5 miliónů obyvatel, z toho připadá přibližně 42% na rakouské regiony, 30% na české příhraniční regiony, 15% na slovenské příhraničí a 13% na maďarské příhraniční župy. Více než třetina všech obyvatel bydlí ve velkých městech – Vídni (1,55 mil. obyv.), Bratislavě (400.000 obyv.) a Brně (400.000 obyv.). Zbývající dvě třetiny jsou rozptýleny do středně velkých a malých měst nebo do vesnic a osad. 24 Stručná charakteristika skúmaného regiónu A vizsgált régió rövid jellemzése Obyvateľstvo Lakosság V sledovanom regióne žije viac ako 7,5 milióna obyvateľov, z toho pripadá približne 42% na rakúske regióny, 30% na české pohraničné regióny, 15% na slovenské pohraničie a 13% na maďarské pohraničné župy. Viac než tretina všetkých obyvateľov býva vo veľkých mestách – vo Viedni (1,55 mil. obyvateľov), v Bratislave (400.000 obyvateľov) a Brne (400.000 obyvateľov). Posledné dve tretiny sú rozptýlené do stredne veľkých a malých miest alebo do dedín a osád. A megfigyelt régióban több mint 7,5 millió lakos él, ebbœl 42% az osztrák területen, 30% a cseh határ menti régiókban, 15% a szlovák határmenti területen és 13% a magyar határmenti megyékben. A lakosok több mint egyharmada nagy városokban lakik – Bécsben (1,55 millió lakos), Bratislavában (400.000 lakos) és Brnóban (400.000 lakos). A lakosok fennmaradó kétharmada közepes nagyságú városokban és kivárosokban vagy falvakban és tanyákon él. ��������������������������������������������� ������������������������������������������������������� ���������������������������������������������������� ����������������������������������������������������������� �� �� �� ������������������������������������������������������ ������������������������������������������������ � ������������������������������������������������� ������������������������������������������������������������������������ ���� �������� �������� �� ������������������������������������ ������������������������������������ ���������������������������������������� ����������������������������������������������� �� ������� �������� �� ������� ������ ������ ��� �� ������������������������ 25 Wirtschaftsniveau und Wirtschaftsstruktur Hospodářská úroveň a struktura Die ökonomischen Aktivitäten konzentrieren sich vor allem in den großen Städten und ihren Umlandregionen, über 40% aller Arbeitsplätze entfallen auf die Stadtregionen Wien, Bratislava und Brünn. Viele der ländlichen Regionen weisen immer noch eine starke Agrarorientierung auf, in einigen Regionen bildet der industriell-gewerbliche Bereich die wirtschaftliche Basis. Ausgeprägte Disparitäten sowohl im nationalen als auch im grenzüberschreitenden Zusammenhang prägen die gesamte Grenzregion in bezug auf das Wirtschafts- und das Einkommensniveau. Das höchste Wirtschaftsniveau wird in den Städten und ihrem unmittelbaren Umland erreicht, die niedrigsten Niveaus werden in den eher agrarisch dominierten und peripheren Regionen ausgewiesen. Während ein großer Teil der Grenzregionen in Österreich zu den wirtschaftsschwächsten Regionen des Landes gehört, zählen die Grenzregionen in den Nachbarländern zu den wirtschaftsstärksten. Im EU-Vergleich liegt das Wirtschaftsniveau der österreichischen NUTS-III-Regionen durchwegs deutlich über jenem der jeweilig angrenzenden Nachbarregion. Ekonomické aktivity se soustřeďují především do velkých měst a jejich blízkého okolí, přes 40% všech pracovních míst připadá na městské aglomerace, jejichž centry jsou Vídeň, Bratislava a Brno. Řada venkovských oblastí je doposud výrazně zaměřena na zemědělství, v některých regionech tvoří ekonomickou základnu průmyslový a živnostenský sektor. Co do hospodářské úrovně a výše příjmů je celý příhraniční region poznamenán ve vnitrostátním i přeshraničním měřítku značnou disparitou. Nejvyšší ekonomické úrovně dosahují města a jejich nejbližší okolí, zatímco nejnižší úroveň zaznamenáváme v převážně zemědělských a odlehlejších regionech. V Rakousku patří značná část příhraničních regionů k hospodářsky nejméně vyvinutým oblastem země, kdežto příhraniční regiony v sousedních zemích jsou naproti tomu ekonomicky silné. Při porovnání v rámci EU je patrné, že hospodářská úroveň všech rakouských regionů NUTS III je zřetelně vyšší než úroveň sousedních regionů na druhé straně hranice. ������������������������������������������������ ������������������������������������������������������� ������������������������������������������������������ ���������������������������������������������������������� ��� ������� �� ������� ��������� �������������� ���� ������ ����� ���������� ���������� �� ������ ����� ��������� ����� ������ ������������� ��������� ������� ������� ������ � ����� ��������� � ������� �� ������� ����� ���� � ������������ �� ������������������������������������������������������������ ��������������������������������������������������������������������������� ���������������������������������������������������������������������������� �������������������������������������������������������������������������� ������ ���������� ������ ������ ������� ��������� ���������� ����� ����� ������� ���� �������������� � ������ �������� �������� ������ �������� ������� ���� ��� ���������� � ������ ����� ��������� ���������� ���������� ������� ����� ��������� ���������� ������������ ���������� ������� ��������������� ������������� �� ���������� ������������ ����������� ����������� ������� ��������� ��������� ���������� ������ �� ������ ����������� ����� �������� ������� ���������� �������� ������������������������������������ ������������������������������ ������������������������������ ���������������������������������������������� �� ������� ������� ������� ������ ������ ������� ��������� �������������������������������������������������������� ��������� ���������� �� �� ������������������������������������������������������������������������������ ����������������������������������������������������������������� ����������� ������������������������ Beschäftigung und Arbeitslosigkeit Zaměstnanost a nezaměstnanost In der gesamten Region sind knapp drei Millionen Menschen beschäftigt. Die Hauptstadtregionen Wien bzw. Bratislava in Österreich und in der Westslowakei sowie die Stadtregion Brünn (als zweitgrößte Stadt Tschechiens) in Südmähren sind die wichtigsten regionalen Arbeitsmarktzentren. In Südböhmen und in Westungarn übernehmen vor allem die Mittelstädte die Funktion der regionalen Wirtschafts- und Arbeitsmarktzentren. Die regionale Beschäftigungsstruktur spiegelt die wirtschaftstrukturellen Unterschiede der einzelnen Regionen wi- V celém regionu jsou ekonomicky činné necelé tři milióny osob. Regionální centra, tj. Vídeň v Rakousku, Bratislava na západním Slovensku a Brno (druhé největší město v Česku), s nejbližším okolím jsou nejdůležitějšími regionálními středisky trhu práce, zatímco v jižních Čechách a západním Maďarsku plní funkci regionálních ekonomických center a středisek zaměstnanosti především středně velká města. Regionální struktura zaměstnanosti odráží rozdíly v hospodářské struktuře mezi jednotlivými regiony. Zde především registrujeme mnohem vyšší podíl sektoru služeb 26 Hospodárska úroveň a štruktúra Gazdasági színvonal és szerkezet Ekonomické aktivity sa sústreďujú predovšetkým do veľkých miest a ich blízkeho okolia, viac ako 40% všetkých pracovných miest pripadá na mestské aglomerácie, ktorých centrá sú Viedeň, Bratislava a Brno. Rad vidieckych oblastí je doposiaľ výrazne zameraný na poľnohospodárstvo, v niektorých regiónoch tvorí ekonomickú základňu priemyslový a živnostenský sektor. Pokiaľ ide o hospodársku úroveň a výšku príjmov je celý pohraničný región poznamenaný vo vnútroštátnom i zahraničnom merítku značnou disparitou. Najvyššiu ekonomickú úroveň dosahujú mestá a ich najbližšie okolie, zatiaľ čo najnižšiu úroveň zaznamenávame v prevážne poľnohospodárskych a odľahlejších regiónoch. V Rakúsku patrí značná časť pohraničných regiónov k hospodársky najmenej vyvinutým oblastiam krajiny, kým pohraničné regióny v susedných krajinách sú naproti tomu ekonomicky silné. Pri porovnaní v rámci EU je patrné, že hospodárska úroveň všetkých rakúskych regiónov NUTS III je zreteľne vyššia než úroveň susedných regiónov na druhej strane hranice. A gazdasági aktivitások elsœsorban a nagyvárosokban és közvetlen környékükben összpontosulnak, a munkahelyek több mint 40%-a városi agglomerációkban található, melyeknek a központjai Bécs, Bratislava és Brno. Több vidéki terület mindeddig jelentœs mértékben a mezœgazdaság felé orientálódik, egyes régiókban a gazdasági bázis az ipari és kisiparosi szektoron alapszik. A gazdasági színvonalat és a jövedelmek összegét tekintve az egész határ menti régió országon belül és a határon átnyúlóan is jelentœs diszparitással jellemezhetœ. A legmagasabb gazdasági szintet a városok és közvetlen környékük érik el, míg a legalacsonyabb színvonal többnyire a mezœgazdasági és távolesœ régiókra jellemzœ. Ausztriában a határ menti régiók túlnyomó része gazdaságilag a legkevésbé fejlett országrészekhez tartozik, míg a szomszédos országokban a határ menti területek ezzel szemben gazdaságilag erœsek. Az EU keretében történœ összehasonlításból kit•nik, hogy valamennyi NUTS III-as osztrák régió gazdasági színvonala egyértelm•en magasabb, mint a szomszéd régiók színvonala a határ másik oldalán. Zamestnanosť a nezamestnanosť Foglalkoztatottság és munkanélküliség V celom regióne sú ekonomicky činné necelé tri milióny osôb. Regionálne centrá, tzn. Viedeň v Rakúsku, Bratislava na západnom Slovensku a Brno (druhé najväčšie mesto v Čechách) s najbližším okolím sú najdôležitejšími regionálnymi strediskami trhu práce, zatiaľ čo v južných Čechách a západnom Maďarsku plnia funkciu regionálnych ekonomických centier a stredisiek zamestnanosti predovšetkým stredne veľké mestá. Regionálna štruktúra zamestnanosti odráža rozdiely v hospodárskej štruktúre medzi jednotlivými regiónmi. Tu A gazdaságilag aktív személyek száma az egész régióban közel hárommillió. A regionális központok, tehát Bécs Ausztriában, Bratislava Nyugat-Szlovákiában és Brno (második legnagyobb város Csehországban) a környezœ területekkel együtt a legfontosabb regionális munkaerœpiaci központok, míg Dél-Csehországban és NyugatMagyarországon a regionális gazdasági központok és munkaügyi központok funkcióját elsœsorban a közepesen nagy városok látják el. A foglalkoztatottság regionális szerkezete tükrözi a gazdasági 27 der. Dabei fällt der im Vergleich vielfach deutlich höhere Anteil des Dienstleistungssektors in Österreich auf, während in den meisten Regionen Tschechiens, der Slowakei und Ungarns der sekundäre Sektor – trotz Rückgängen in den letzten Jahren – immer noch deutlich höhere Beschäftigungsanteile aufweist. Die Entwicklung der Beschäftigung und der Arbeitslosigkeit verläuft in den einzelnen Regionen sehr unterschiedlich. Beschäftigungsrückgänge sind durchwegs im primären Sektor zu beobachten, die Arbeitsplätze im tertiären Sektor werden in allen Regionen ausgeweitet. Zeitlich und regional differenzierter verläuft hingegen die Entwicklung im sekundären Sektor. Abhängig von den allgemeinen bzw. sektoralen Konjunkturen, den Strukturanpassungsmaßnahmen und den standörtlichen Rahmenbedingungen lassen sich über den Beobachtungszeitraum der letzten 5 bis 10 Jahre sowohl positive (Beschäftigungsaufbau, Ausweitung der Produktion) als auch sehr negative Entwicklungstendenzen (Betriebsschließungen, Verlagerungen) feststellen. v Rakousku, zatímco ve většině českých, slovenských a maďarských regionů je – i přes postupný pokles v posledních letech – ještě stále patrný výrazně vyšší podíl sekundárního sektoru na celkové zaměstnanosti. Vývoj zaměstnanosti a nezaměstnanosti probíhá v jednotlivých regionech velmi odlišně. V primárním sektoru můžeme vesměs sledovat pokles zaměstnanosti, kdežto ve všech regionech přibývá pracovních míst v terciárním sektoru. Vývoj v sekundárním sektoru je naproti tomu z časového i regionálního hlediska více diferencovaný. V závislosti na všeobecném nebo odvětvovém průběhu ekonomického cyklu, na realizaci strukturálních opatření a na místních rámcových podmínkách lze v časovém horizontu posledních 5 až 10 let konstatovat jak pozitivní (zvyšování zaměstnanosti, růst výroby), tak i velmi negativní vývojové tendence (zavírání podniků, přesun výroby). Erreichbarkeiten Dosažitelnost Die Erreichbarkeit von Arbeitszentren ist einer der wichtigsten Bestimmungsfaktoren für die Struktur und Intensität von Pendlerbeziehungen. Eine starke Konzentration der Arbeitsplätze an wenigen Standorten, Suburbansierung, aber auch eine zunehmende Flexibilisierung der Arbeitswelt und damit verbunden höhere Mobilitätsanforderungen führen zu steigendem Pendleraufkommen. Die Region ist sehr stark geprägt von den großen Arbeitsmarkteinzugsgebieten der dominierenden Städte, die Verkehrssysteme bzw. die regionale Verkehrsorganisation sind dementsprechend auf die regionalen Arbeitsmarkt- und Bildungszentren ausgerichtet. Dosažitelnost center pracovních příležitostí je jedním z nejdůležitějších faktorů, které rozhodují o struktuře a intenzitě přeshraniční migrace a dojíždění za prací. Silná koncentrace pracovních míst v malém počtu lokalit, stěhování do příměstských oblastí, ale také zvětšování flexibility ve světě práce a s tím spojené zvyšování nároků na mobilitu vede k častějšímu stěhování, resp. cestování za prací. V regionu hrají velmi významnou roli velké spádové oblasti regionálních center pracovního trhu a potřebám těchto center a center vzdělání je také podřízena organizace dopravních systémů a regionální organizace dopravy. Das Auswahlverfahren für Gemeinden und Unternehmen Metodika výběru obcí a podniků pro zařazení do průzkumu Die regionalen Besonderheiten und Unterschiede in der Struktur und Entwicklung sollten sich auch im Befragungssample niederschlagen. Bei der Gemeindeauswahl wurden daher die Größe (Einwohnerstärke), die Bevölkerungsentwicklung und Bevölkerungsstruktur (Alter), die Beschäftigungsentwicklung und das Niveau der Arbeitslosigkeit als Indikator für die ökonomische Basis einbezogen. Weiters wurden die Gemeinden hinsichtlich ihrer infrastrukturellen Anbindung und Erreichbarkeit (Verkehr) sowie ihrer Funktionen innerhalb der Region (Einpendel-, Auspendelzentren usw.) klassifiziert. Výběr byl koncipován tak, aby vzorek respondentů odrážel strukturální a vývojové zvláštnosti a rozdíly mezi sledovanými regiony. Při výběru obcí jsme proto přihlíželi k velikosti (hustotě osídlení), demografickému vývoji a struktuře obyvatelstva (stáří), k vývoji zaměstnanosti a míře nezaměstnanosti jako indikátoru pro ekonomickou základnu. Obce byly dále klasifikovány z hlediska infrastruktury a dosažitelnosti (doprava) a funkce uvnitř regionu (fungování jako cílové, resp. výchozí místo migrace atd.). Bei der Auswahl der Unternehmen stand die regionale Wirtschafts- und Unternehmensstruktur im Vordergrund, Kriterien wie Betriebsgröße (Klein-, Mittel-, Großbetriebe), Branche (entsprechend der regionalen Schwerpunkte), Eigentumsverhältnisse (ausländische, inländische, regionale), Inlandsorientierung – Auslandsorientierung sowie die Anzahl der Beschäftigten nach Wirtschaftsklassen wurden berücksichtigt. 28 Při výběru podniků stála v popředí regionální hospodářská a podniková struktura s tím, že jako relevantní kritéria se uplatnila velikost podniku (malé, střední, velké podniky), odvětví (podle regionálního zaměření ekonomické činnosti), vlastnické vztahy (zahraniční, domácí, regionální vlastníci), orientace na tuzemsko, resp. zahraničí, a počet zaměstnanců podle ekonomických tříd. predovšetkým registrujeme omnoho vyšší podiel sektoru služieb v Rakúsku, zatiaľ čo vo väčšine českých, slovenských a maďarských regiónov je – i napriek postupnému poklesu v posledných rokoch – ešte stále patrný výrazne vyšší podiel sekundárneho sektoru na celkovej zamestnanosti. Vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti je v jednotlivých regiónoch veľmi odlišný. V primárnom sektore môžeme všade sledovať pokles zamestnanosti, kým vo všetkých regiónoch pribúda pracovných miest v terciárnom sektore. Vývoj v sekundárnom sektore je naproti tomu z časového i regionálneho hľadiska viacej diferencovaný. V závislosti na všeobecnom alebo odvetvovom priebehu ekonomického cyklu, na realizácii štrukturálnych opatrení a na miestnych rámcových podmienkach je možno v časovom horizonte posledných 5 až 10 rokov konštatovať pozitívne (zvyšovanie zamestnanosti, rast výroby), tak i veľmi negatívne vývojové tendencie (zatváranie podnikov, presun výroby). szerkezetek közötti különbséget az egyes régiókban. Itt megállapítható elsœsorban a szolgáltatási szektor nagyobb aránya Ausztriában, míg a cseh, szlovák és a magyar régiók többségében – a folyamatos csökkenés ellenére az utóbbi években – még mindig nyilvávaló a másodlagos szektor jelentœsen magasabb aránya a foglalkoztatottságban. A foglalkoztatottság és a munkanélküliség alakulása az egyes régiókban nagyon különbözœ. Az elsœdleges szektorban megállapítható a foglalkoztatottság csökkenése, míg valamennyi régióban növekszik a munkahelyek száma a terciális szektorban. A másodlagos szektorban a fejlœdés ezzel ellentétben idœbeli és regionális szempontból differenciáltabb. A gazdasági ciklus általános vagy ágazati folyamatának, a strukturális intézkedések megvalósításának és a helyi keretfeltételek függvényében a legutóbbi 5 – 15 év idœszakában megállapíthatók mind pozitív (a foglalkoztatottság növekedése, a gyártás fellendülése), mind pedig nagyon negatív fejlœdési tendenciák (vállalatok bezárása, a gyártás áthelyezése). Dosiahnuteľnosť Elérhetœség Dosiahnuteľnosť centier pracovných príležitostí je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré rozhodujú o štruktúre a intenzite cezhraničnej migrácie a dochádzania za prácou. Silná koncentrácia pracovných miest v malom počte lokalít, sťahovanie sa do prímestských oblastí, ale aj zväčšovanie flexibility vo svete práce a s tým spojené zvyšovanie nárokov na mobilitu vedie k častejšiemu sťahovaniu sa resp. cestovaniu za prácou. V regióne hrajú veľmi významnú úlohu veľké spádové oblasti regionálnych centier pracovného trhu a potrebám týchto centier a centier vzdelania je aj podriadená organizácia dopravných systémov a regionálna organizácia dopravy. A munkaközvetítœ központok elérhetœsége azon legfontosabb tényezœk közé tartozik, melyek meghatározzák a határ menti migráció és ingázás szerkezetét és intenzitását. A munkahelyek erœs koncentráltsága néhány lokalitásban, költözések a városokhoz közeli területekre, valamint a flexibilitás növekedése a munka világában és a mobilitási igények ezzel kapcsolatos növekedése, mindez a gyakoribb költözéshez, illetve ingázáshoz vezet. A régióban nagyon jelentœs szerepe van a munkaerœ-piaci regionális központokat körülvevœ nagyobb területeknek. E központok szükségleteinek és az oktatási központok szükségleteinek van alárendelve a közlekedési rendszerek szervezése és a közlekedés regionális szervezése. Metodika výberu obcí a podnikov pre zaradenie do prieskumu A felmérésbe besorolt települések és vállalatok kiválasztásának a módszere Výber bol koncipovaný tak, aby vzorka respondentov odrážala štrukturálne a vývojové zvláštnosti a rozdiely medzi sledovanými regiónmi. Pri výberu obcí sme preto prihliadali k veľkosti (hustote osídlenia), demografickému vývoju a štruktúre obyvateľstva (vek), k vývoju zamestnanosti a miere nezamestnanosti ako indikátora pre ekonomickú základňu. Obce boli ďalej klasifikované z hľadiska infraštruktúry a dosiahnuteľnosti (doprava) a funkcie vo vnútri regiónu (fungovanie ako cieľové resp. východzie miesto migrácie atď.). A kiválasztást úgy tervezték meg, hogy a megkérdezettek mintája tükrözze a vizsgált régiók szerkezeti és fejlœdési jellegzetességeit és a közöttük levœ különbségeket. A települések kiválasztásakor ezért figyelembe vettük annak nagyságát (néps•r•ség), a demográfiai fejlœdést és a lakosság szerkezetét (kor), a foglalkoztatottság alakulását és a munkanélküliség mértékét, mint a gazdasági bázis mutatóit. A településeket továbbá osztályoztuk az infrasktruktúra és az elérhetœség (közlekedés), valamint a régión belüli funkciók (migrációs cél, illetve a migráció kiindulópontja atd.) szempontjából. Pri výbere podnikov stála v popredí regionálna hospodárska a podniková štruktúra s tým, že ako relevantné kritéria sa uplatnili veľkosť podniku (malé, stredné, veľké podniky), odvetvie (podľa regionálneho zamerania ekonomickej činnosti), vlastnícke vzťahy (zahraniční, domáci, regionálni vlastníci), orientácia na tuzemsko resp. zahraničie a počet zamestnancov podľa ekonomických tried. A vállalatok kiválasztásánál a regionális gazdasági és vállalati struktúra áll elœtérben azzal, hogy releváns kritériumként figyelembe vettük a vállalat nagyságát (kis-, közép- és nagyvállalatok), az ágazatot (a gazdasági tevékenység regionális iránya), a tulajdonviszonyokat (külföldi, hazai, regionális tulajdonosok), a hazai, illetve a külföldi piacra való orientáltságot és az alkalmazottak számát gazdasági kategóriák szerint. 29 Haushaltsbefragungen: Pr•zkum v domácnostech: In den ausgewählten Gemeinden bzw. Regionen wurden die Stichproben entsprechend der erwerbsfähigen Bevölkerung ab dem Alter von 15 Jahren gezogen. Die Haushaltsbefragungen wurden im Face-to-Face-Verfahren durchgeführt. Ve vybran¥ch obcích a regionech byl osloven vzorek respondent• z ®ad v¥d™leçn™ çinného obyvatelstva ve v™ku od 15 let. Pr•zkum v domácnostech byl proveden metodou p®ímého dotazování (face-to-face). Die folgende Tabelle gibt eine Übersicht über die Stichprobengrößen. Následující tabulka dává p®ehled o poçtu respondent• za®azen¥ch do vzorku. LAND / STÁT / ŠTÁT / ORSZÁG Tschechien / Çesko Çesko / Csehország KREIS/BUNDESLAND / KRAJ/ZEM‰ / KRAJ/KRAJINA / MEGYE/TARTOMÁNY Südböhmen / Jihoçesk¥ Juhočeský / Dél-csehországi 836 Südmähren / Jihomoravsk¥ Juhomoravský / Dél-morvaországi 1483 Nordmähren / Severomoravsk¥ Severomoravský / Észak-morvaországi 684 Gesamt / celkem Celkom / összesen Slowakei / Slovensko Slovensko /Szlovákia 3 003 Bratislava / Bratislavsk¥ Bratislavský / Bratislavai 804 Trnava / Trnavsk¥ Trnavský / Trnavai 752 Gesamt / celkem Celkom / összesen Ungarn / Man∂arsko Man∂arsko / Magyarország 1 556 Györ / Györ Györ / Györ-Moson-Sopron 632 Vas / Vas Vas / Vas 405 Zala / Zala Zala / Zala 454 Gesamt / celkem Celkom / összesen Österreich / Rakousko Rakúsko / Ausztria STICHPROBE / POÇET RESPONDENT° / POČET RESPONDENTOV / MEGKÉRDEZETTEK SZÁMA 1 491 Wien / Videñ Viedeñ / Bécs 2 035 Niederösterreich / DolnÍ Rakousy Dolné Rakúsko / Alsó-Ausztria 1 697 Burgenland / Burgenlandsko Burgenlandsko / Burgenland Gesamt / celkem Celkom / összesen 366 4 098 Unternehmensbefragungen: Pr•zkum v podnicích: Die Betriebe für die Unternehmensbefragung wurden ebenso entsprechend der Regionalanalyse ausgewählt. Základem pro za®azení podnik• do pr•zkumu byla rovn™Ω regionální anal¥za. Die Unternehmensbefragung erfolgte schriftlich. Pr•zkum v podnicích byl proveden písemn™. In der folgenden Tabelle ist die Anzahl der befragten Unternehmen in den Ländern angegeben. Následující tabulka uvádí poçet osloven¥ch podnik• v jednotliv¥ch zemích. 30 Prieskum v domácnostiach: Vo vybraných obciach a regiónoch bola oslovená vzorka respondentov z radov zárobkovo činného obyvateľstva vo veku od 15 rokov. V prieskume v domácnostiach bola použitá metóda priameho dopytovania (face-to-face). Háztartásokban végzett felmérés: A kiválasztott településeken és régiókban megszólították a megkérdezettek mintáját a 15 éven felüli keresœ foglalkozású lakosság körébœl. A háztartásokban a felmérést közvetlen kérdésfeltevés (faceto-face) módszerével valósították meg. Nasledujúca tabuľka dáva prehľad o počte respondentov Az alábbi táblázat áttekintést nyújt a mintába besorolt megkérdezettek számáról. zaradených do vzoriek. Vállalatokban végzett felmérés: Prieskum v podnikoch: Základom pre zaradenie podnikov do prieskumu bola takisto regionálna analýza. Prieskum v podnikoch bol vykonaný písomne. Nasledujúca tabuľka uvádza počet dopytovaných podnikov v jednotlivých krajinách. A vállalat felmérésbe való besorolásának az alapját szintén a regionális elemzés képezte. A vállalatokban a felmérést írásban valósították meg. Az alábbi táblázat a megkérdezett vállalatok számát mutatja az egyes országokban. 31 LAND / STÁT ŠTÁT / ORSZÁG STICHPROBE / POÇET RESPONDENT°POČET RESPONDENTOV/ MEGKÉRDEZETTEK SZÁMA Tschechien / Çesko Çesko / Csehország 161 Slowakei / Slovensko Slovensko / Szlovákia 124 Ungarn / Ma∂arsko Ma∂arsko / Magyarország 73 Österreich / Rakousko Rakúsko / Ausztria 372 Wien / Videñ Viedeñ / Bécs 200 Niederösterreich / Dolní Rakousy Dolné Rakúsko / Alsó-Ausztria 129 Burgenland / Burgenlandsko Burgenlandsko / Burgenland 43 Anmerkung zur Interpretation der Ergebnisse Poznámka k interpretaci v¥sledk• Die angegebenen Daten sind Prozentwerte, die sich auf die jeweilige Stichprobe beziehen. Çíselné údaje v tabulce jsou procentuální hodnoty vztaΩené k p®íslu‚n¥m vzork•m. In der folgenden Tabelle werden die Schwankungsbreiten für Zufallsstichproben dargestellt. Üblicherweise werden diese auch für kompliziertere Sampling-Methoden als eine erste Annäherung verwendet. Je nach Prozentwert beträgt die Schwankungsbreite mit 95%-iger Sicherheit: In den anschließenden Kapiteln sind die wichtigsten Ergebnisse der LAMO-Haushalts- und Unternehmensbefragungen im Ländervergleich dargestellt. Ein detaillierter Überblick über die Umfrageergebnisse findet sich auf der Projektwebsite unter http://www.arbeitsmarktmonitoring.at. V tabulce je uvedena ‚í®e odchylky pro namátkov¥ v¥b™r vzork•. Tyto hodnoty se obvykle pouΩívají také pro komplikované samplingové metody jako první p®iblíΩení. U dan¥ch procentuálních hodnot platí s 95%-ní pravd™podobností tato ‚í®e odchylky: V dal‚ích kapitolách jsou uvedeny nejd•leΩit™j‚í v¥sledky dotazníkového pr•zkumu v domácnostech a podnicích, provedeného v rámci projektu LAMO v úçastnick¥ch zemích projektu. Podrobné údaje o v¥sledcích pr•zkumu obsahuje webová stránka projektu na adrese http://www.arbeitsmarktmonitoring.at. 32 Megjegyzés az eredmények értelmezéséhez Poznámka k interpretácii výsledkov A táblázatban szereplœ számadatok az adott mintához viszonyított százalékos értékek. Číselné údaje v tabuľke sú percentuálne hodnoty vztiahnuté k príslušným vzorkám. A táblázatban fel van tüntetve az eltérés mértéke a minta véletlenszerœ kiválasztásához. Ezeket az értékeket általában a bonyolult sampling-módszer számára is használják, elsœ megközelítésként. Az adott százalékos értékeknél 95%-os valószínœséggel érvényes az eltérés e mértéke: A további fejezetekben a LAMO projekt keretében a résztvevœ országok háztartásaiban és vállalataiban végzett kérdœíves felmérés legfontosabb eredményei vannak feltüntetve. A kutatás eredményeinek a részletes adatait a projekt honlapja tartalmazza a http://www.arbeitsmarktmonitoring.at. címen V tabuľke je uvedená šírka odchýlky pre námatkový výber vzoriek. Tieto hodnoty sa obvykle používajú aj pre komplikované samplingové metódy ako prvé priblíženie. U daných percentuálnych hodnôt platí s 95%-nou pravdepodobnosťou táto šírka odchýlky: V ďalších kapitolách sú uvedené najdôležitejšie výsledky dotazníkového prieskumu v domácnostiach a podnikoch, uskutočneného v rámci projektu LAMO v účastníckych krajinách projektu. Podrobné údaje o výsledkoch prieskumu obsahuje webová stránka projektu na adrese http://www. arbeitsmarktmonitoring.at. Anzahl der Fälle / poçet p®ípad• poöet prípadov / esetek száma 100 200 300 400 500 750 1000 1250 1500 2000 2500 3000 3500 4000 5000 7500 10000 % 3 97 3,4 2,4 2,0 1,7 1,5 1,2 1,1 1,0 0,9 0,8 0,7 0,6 0,6 0,5 0,5 0,4 0,3 % 5 95 4,4 3,1 2,5 2,2 1,9 1,6 1,4 1,2 1,1 1,0 0,9 0,8 0,7 0,7 0,6 0,5 0,4 % 10 90 6,0 4,2 3,5 3,0 2,7 2,2 1,9 1,7 1,5 1,3 1,2 1,1 1,0 0,9 0,8 0,7 0,6 % 15 85 7,1 5,0 4,1 3,6 3,2 2,6 2,3 2,0 1,8 1,6 1,4 1,3 1,2 1,1 1,0 0,8 0,7 % 20 80 8,0 5,7 4,6 4,0 3,6 2,9 2,5 2,3 2,1 1,8 1,6 1,5 1,4 1,3 1,1 0,9 0,8 % 25 75 8,7 6,1 5,0 4,3 3,9 3,2 2,7 2,4 2,2 1,9 1,7 1,6 1,5 1,4 1,2 1,0 0,9 % 30 70 9,2 6,5 5,3 4,6 4,1 3,3 2,9 2,6 2,4 2,0 1,8 1,7 1,5 1,4 1,3 1,1 0,9 % 40 60 9,8 6,9 5,7 4,9 4,4 3,6 3,1 2,8 2,5 2,2 2,0 1,8 1,6 1,5 1,4 1,1 1,0 % 50 10,0 7,1 5,8 5,0 4,5 3,7 3,2 2,8 2,6 2,2 2,0 1,8 1,7 1,6 1,4 1,2 1,0 Quelle / Pramen / Forrás : FESSEL-GfK 33 6. Die LAMO – ExpertInnenmeinungen LAMO – názory expert• LAMO – názory expertov LAMO – a szakértœk véleményei Die Ergebnisse der leitfadenorientierten ExpertInneninterviews V¥sledky interview s experty Während von den ExpertInnen in Österreich im Zuge der EU-Erweiterung tendenziell negative Auswirkungen (Verdrängungswettbewerb bei Arbeitskräften im Niedriglohnbereich, Betriebsabwanderungen) für den heimischen Arbeitsmarkt erwartet werden, sehen die ExpertInnen unserer Nachbarstaaten Ungarn, Tschechien und Slowakei eher wirtschaftliche Chancen für ihre Länder, wobei hier bezüglich der Betriebsansiedlungspolitik vor allem die Slowakei positiv hervorsticht. Dotazovaní rakou‚tí experti veskrze p®edpokládají, Ωe roz‚í®ení EU bude spojeno s negativními dopady na rakousk¥ trh práce (ztráta pracovních p®íleΩitostí v profesích s niΩ‚ími p®íjmy, odchod podnik• do zahraniçí). Experti v sousedních státech – Ma∂arsku, Çeské republice a na Slovensku – naproti tomu mají na ekonomické p®íleΩitosti t™chto zemí pozitivní náhled. Pokud jde o p®íchod zahraniçních investor•, jsou zvlႆ vysoká oçekávání na Slovensku. Das Phänomen einer Migration von österreichischen Arbeitskräften ins benachbarte neue EU-Ausland wird von den ExpertInnen als sehr gering ausgeprägt und vor allem auf Führungspositionen beschränkt beschrieben. Diese eher als gering eingeschätzte Arbeitskräftebewegung von Österreich in Richtung Ausland könnte jedoch steigen bzw. steigt bereits im Bereich der qualifizierten FacharbeiterInnen in den neu entstehenden Automobilclustern (vor allem in der Slowakei). Fenomén moΩné migrace rakousk¥ch pracovních sil do sousedních nov¥ch çlensk¥ch zemí EU je podle dotázan¥ch expert• zcela zanedbateln¥ a bude z®ejm™ omezen p®edev‚ím na vedoucí pracovníky firem. Tento zatím slab¥ pohyb pracovních sil z Rakouska do zahraniçí by v‚ak mohl zesílit – nebo uΩ nyní sílí – v kategorii kvalifikovan¥ch d™lník• v nov™ vznikajících klastrech automobilového pr•myslu (p®edev‚ím na Slovensku). Auf österreichischer Seite geht die Mehrzahl der ExpertInnen angesichts der Übergangsfristen hinsichtlich des freien Zugangs zum Arbeitsmarkt von einer geringen Zunahme an Arbeitskräften aus den Nachbarstaaten aus. Nach Wegfall der Übergangsfristen sehen aber einige Befragte einen stärkeren Druck auf den österreichischen Arbeitsmarkt zukommen. Unter der Annahme, dass es keine Übergangsfristen gäbe, würden vor allem die österreichischen ArbeitnehmerInnenver- Ve vztahu k p®echodn¥m lh•tám, které omezují voln¥ p®ístup na trh práce, p®edpokládá v™t‚ina expert• na rakouské stran™ mírn¥ vzestup poçtu pracovních sil p®icházejících ze sousedních stát•. Po zru‚ení p®echodn¥ch lh•t v‚ak n™kte®í z respondent• oçekávají siln™j‚í tlak na rakousk¥ trh práce. Pokud by p®echodné lh•ty v•bec nebyly zavedeny, p®edpokládali by p®edev‚ím p®edstavitelé rakousk¥ch odbor•, Ωe by velmi brzy do‚lo 34 V¥sledky interview s expertmi A szakértœkkel folytatott beszélgetések eredményei Dopytovaní rakúski experti naskrze predpokladajú, Ωe roz‚írenie EU bude spojené s negatívnymi dopadmi na rakúsky trh práce (strata pracovn¥ch príleΩitostí v profesiách s niΩ‚ími príjmami, odchod podnikov do zahraniçia). Experti v susedn¥ch ‚tátoch – Ma∂arsku, Çeskej republike a na Slovensku – naproti tomu majú na ekonomické príleΩitosti t¥chto krajín pozitívny náh¬ad. Pokia¬ ide o príchod zahraniçn¥ch investorov, sú zvlႆ vysoké oçakávania na Slovensku. Valamennyi megkérdezett osztrák szakértœ feltételezi, hogy az EU-bœvítés negatív hatással jár majd az osztrák munkaerœpiacra (munkalehetœségek elvesztése az alacsonyabb jövedelmet biztosító szakmáknál, vállalatok távozása külföldre). A szomszédos országok – Magyarország, Csehország és Szlovákia – szakértœinek a szemlélete az említett országok gazdasági lehetœségeit illetœen ezzel szemben pozitív. Ami pedig a külföldi beruházók megjelenését illeti, különösen nagyok az elvárások Szlovákiában. Fenomén moΩnej migrácie rakúskych pracovn¥ch síl do susedn¥ch nov¥ch çlensk¥ch krajín EU je pod¬a dopytovan¥ch expertov celkom zanedbate¬n¥ a bude zrejme obmedzen¥ predov‚etk¥m na vedúcich pracovníkov firiem. Tento zatia¬ slab¥ pohyb pracovn¥ch síl z Rakúska do zahraniçia by v‚ak mohol zosilni† – alebo uΩ teraz silnie – v kategórii kvalifikovan¥ch robotníkov v novo vznikajúcich klastroch automobilového priemyslu (predov‚etk¥m na Slovensku). Az osztrák munkaerœ lehetséges migrációjának a megnyilvánulása az EU új szomszédos tagországaiba a megkérdezett szakértœk szerint teljes mértékben elhanyagolható és nyilván elsœsorban cégek vezetœ munkatársaira korlátozódik. A munkaerœnek egyelœre e gyenge áramlása Ausztriából külföldre viszont erœsödhet – vagy már most is erœsödik – szakképzett munkások kategóriájában az újonnan létesülœ gépkocsiipari csoportosulásokban (elsœsorban Szlovákiában). Vo vz†ahu k prechodn¥m lehotám, ktoré obmedzujú voln¥ prístup na trh práce, predpokladá väç‚ina expertov na rakúskej strane mierny vzostup poçtu pracovn¥ch síl prichádzajúcich zo susedn¥ch ‚tátov. Po zru‚ení prechodn¥ch lehôt v‚ak niektorí z respondentov oçakávajú silnej‚í tlak na rakúsky trh práce. Pokia¬ by prechodné lehoty vôbec neboli zavedené, predpokladali by predov‚etk¥m predstavitelia rakúskych odborov, Ωe A munkaerœpiacra való szabad belépést korlátozó átmeneti idœszakkal kapcsolatban az osztrák szakértœk többsége feltételezi a szomszédos országokból érkezœ munkaerœ számának a mérsékelt növekedését. Az átmeneti idœszak megszœnése után viszont a megkérdezettek közül néhányan erœs nyomást várnak az osztrák munkaerœpiacra. Ha az átmeneti korlátozásokat egyáltalán nem vezették volna be, elsœsorban az osztrák szakszervezetek képviselœinek a 35 treterInnen mit einer kurzfristigen Überflutung des österreichischen Arbeitsmarkts rechnen; eine Ansicht, die eine beträchtliche Zahl österreichischer, vor allem aber ausländischer ExpertInnen nicht teilt. In Tschechien, in der Slowakei und in Ungarn selbst wird prinzipiell (mit und ohne Übergangsfristen auf österreichischer Seite) von keinen großen zusätzlichen Migrations- bzw. Pendelströmen gesprochen, da die Bevölkerung dieser Länder als sehr immobil charakterisiert wird. Dennoch wird aber ein gewisser Abstrom qualifizierter Fachkräfte ins Ausland befürchtet (Stichwort: „Brain Drain“). k velkému p®ílivu zahraniçních pracovník• na rakousk¥ trh práce; znaçn¥ poçet rakousk¥ch a p®edev‚ím zahraniçních expert• v‚ak tento názor nesdílí. V Çeské republice, na Slovensku a v Ma∂arsku se obecn™ (bez ohledu na existenci çi neexistenci p®echodn¥ch lh•t na rakouské stran™) nehovo®í o v™t‚ím zesílení migraçních proud•, a† jiΩ by ‚lo o st™hování nebo dojíΩd™ní za prací, protoΩe obyvatelstvo t™chto zemí se podle dotazovan¥ch expert• vyznaçuje znaçnou imobilitou. Urçité obavy v‚ak panují pokud jde o odliv kvalifikovan¥ch pracovních sil do zahraniçí (takzvan¥ ”brain drain“). Einig sind sich die befragten ExpertInnen darin, dass die Pendelmigration zu Arbeitszwecken ganz klar vor einer dauerhaften Niederlassung im Ausland zum Tragen kommen wird. Dotazovaní experti jsou zajedno v tom, Ωe p®eshraniçní dojíΩd™ní za prací bude z®eteln™ p®evaΩovat nad trval¥m odchodem za prací do zahraniçí. Ein höheres Potenzial an grenzüberschreitender Schwarzarbeit in Österreich wird unter den neuen, förderlichen Bedingungen (Niederlassungsfreiheit) allgemein zwar konstatiert; im Ausland wird den österreichischen Kontrollmechanismen für illegale Beschäftigung aber deutlich mehr Effizienz attestiert als in Österreich selbst. V‚eobecn™ se sice konstatuje, Ωe nové podmínky (svobodná volba místa pobytu v EU) jsou p®íznivé pro zv¥‚ení potenciálu nelegálního zam™stnávání cizinc• v Rakousku; zahraniçní respondenti v‚ak hodnotí úçinnost rakousk¥ch kontrolních mechanism• v oblasti nelegálního zam™stnávání mnohem v¥‚e neΩ samotní Raku‚ané. Generell sind die befragten ExpertInnen der Ansicht, dass eher jüngere, größtenteils besser qualifizierte, mobile, flexible (ungebundene) und fremdsprachengewandte Personen eine Beschäftigung im (benachbarten) Ausland anstreben würden, wobei von einem leichten Überhang männlicher Arbeitskräfte ausgegangen wird. Dotazovaní experti celkov™ zastávají názor, Ωe zam™stnání v (sousední) cizí zemi by se snaΩili získat spí‚e mladí, v™t‚inou lépe kvalifikovaní, mobilní, flexibilní (nevázaní nap®. na rodinu) lidé, ovládající cizí jazyky, p®içemΩ se p®edpokládá mírná p®evaha muΩ•. Als Hauptgründe für eine solche Arbeitsmigration, die vor allem in die Ballungszentren (wie Wien oder die Bezirksstädte) bzw. in größere Industrieparks führen könnte, schätzen die ExpertInnen aller Untersuchungsländer die Lohndifferenz ein; zudem spielen auch bessere Beschäftigungsmöglichkeiten im Ausland sowie Weiterbildungsmöglichkeiten eine gewisse Rolle. Branchen, die in Österreich laut Meinung der ExpertInnen betroffen sind, sind vor allem die Baubranche, das Baunebengewerbe, der Tourismus (v.a. das Gastgewerbe und der Wellnessbereich), die Landwirtschaft (saisonabhängig) und die Erbringung persönlicher Dienstleistungen (vor allem im Gesundheits- und Pflegebereich). In den Nachbarstaaten wird die Beschäftigung einheimischer Arbeitskräfte im Ausland (bspw. Österreich) im Hinblick auf einen drohenden Fachkräftemangel zwar negativ gesehen, allerdings meinen die ExpertInnen, dass Ersatz aus anderen Landesteilen oder dem benachbarten (Nicht-EU)Ausland möglich wäre. Als positiv werden die Aspekte „Senkung der Arbeitslosigkeit“ und „Hebung des Lohnniveaus“ gesehen. In allen untersuchten Ländern wird der Qualifizierung der Arbeitskräfte als arbeitsmarktpolitische Maßnahme die höchste Priorität eingeräumt. Auch die grenzüberschreitende Koordinierung von Projekten bzw. der überregionale Datenabgleich im Bereich Arbeitsmarkt wird als Handlungsfeld der Zukunft erachtet. Eine Herausforderung ist auch die aktive Betriebsansiedlungspolitik, die in Österreich angesichts der geänderten Förderlandschaft eher auf Bestandssicherung abzielt, während in 36 Jako hlavní motivaçní faktory této migrace za prací, která by z®ejm™ sm™®ovala p®edev‚ím do center region• (jak¥mi jsou nap®íklad Vídeñ nebo okresní m™sta) nebo do v™t‚ích pr•myslov¥ch park•, oznaçují experti ve v‚ech úçastnick¥ch zemích rozdíly ve v¥‚i platu. Urçitou roli krom™ toho hrají lep‚í moΩnosti získání zam™stnání v zahraniçí a moΩnosti zvy‚ování kvalifikace. Odv™tví, v nichΩ jsou dopady v Rakousku podle mín™ní expert• nejciteln™j‚í, jsou p®edev‚ím stavebnictví, obory navazující na stavebnictví, cestovní ruch (p®edev‚ím pohostinství a rekreace), zem™d™lství (v sezón™ zem™d™lsk¥ch prací) a poskytování osobních sluΩeb (v prvé ®ad™ zdravotnictví a peçovatelské sluΩby). Respondenti v sousedních státech sice vnímají zam™stnávání domácích pracovních sil v zahraniçí (nap®. Rakousku) vzhledem k hrozícímu nedostatku kvalifikovan¥ch pracovních sil negativn™, ale experti se domnívají, Ωe jejich odchod lze kompenzovat pracovníky z jin¥ch çástí státu nebo z blízké ciziny (zemí mimo EU). Za pozitivní dopady oznaçují sníΩení nezam™stnanosti a zv¥‚ení úrovn™ mezd. Ve v‚ech sledovan¥ch zemích se kvalifikace pracovních sil pokládá za opat®ení, které má v politice trhu práce nejvy‚‚í prioritu. Do budoucnosti p®ikládají dotazovaní velkou d•leΩitost také p®eshraniçní koordinaci projekt• a nadregionálnímu porovnávání údaj• o trhu práce. V¥znamn¥m úkolem je rovn™Ω aktivní politika v oblasti získávání zahraniçních investor•. V Rakousku jde vzhledem ke zm™n™ rámcov¥ch podmínek pro poskytování podpory spí‚e o udrΩení souçasného stavu, zatímco v by ve¬mi skoro do‚lo k ve¬kému prílivu zahraniçn¥ch pracovníkov na rakúsky trh práce; znaçn¥ poçet rakúskych a predov‚etk¥m zahraniçn¥ch expertov v‚ak tento názor nezdie¬a. V Çeskej republike, na Slovensku a v Ma∂arsku sa vo v‚eobecnosti (bez oh¬adu na existenciu çi neexistenciu prechodn¥ch lehôt na rakúskej strane) nehovorí o väç‚om zosilnení migraçn¥ch prúdov, çi uΩ by ‚lo o s†ahovanie sa alebo dochádzanie za prácou, pretoΩe obyvate¬stvo t¥chto krajín sa pod¬a dopytovan¥ch expertov vyznaçuje znaçnou imobilitou. Urçité obavy v‚ak panujú pokia¬ ide o odliv kvalifikovan¥ch pracovn¥ch síl do zahrani√ia (takzvan¥ ”brain drain“). Dopytovaní experti sú zajedno v tom, Ωe cezhraniçné dochádzanie za prácou bude zrete¬ne prevaΩova† nad trval¥m odchodom za prácou do zahraniçia. V‚eobecne sa síce kon‚tatuje, Ωe nové podmienky (slobodná vo¬ba miesta pobytu v EU) sú priaznivé pre zv¥‚enie potenciálu nelegálneho zamestnávania cudzincov v Rakúsku; zahraniçní respondenti v‚ak hodnotia úçinnos† rakúskych kontroln¥ch mechanizmov v oblasti nelegálneho zamestnávania omnoho vy‚‚ie neΩ samotní Rakú‚ania. Dopytovaní experti celkovo zastávajú názor, Ωe zamestnanie v (susednej) cudzej krajine by sa snaΩili získa† skôr mlad‚í, väç‚inou lep‚ie kvalifikovaní, mobilní, flexibilní (neviazaní napr. na rodinu) ¬udia, ovládajúci cudzie jazyky, priçom sa predpokladá mierna prevaha muΩov. Ako hlavné motivaçné faktory tejto migrácie za prácou, ktorá by zrejme smerovala predov‚etk¥m do centier regiónov (ak¥mi sú napríklad Viedeñ alebo okresné mestá) alebo do väç‚ích priemyslov¥ch parkov, oznaçujú experti vo v‚etk¥ch úçastníckych krajinách rozdiely vo v¥‚kach platov. Urçitú úlohu okrem toho hrajú lep‚ie moΩnosti získania zamestnania v zahraniçí a moΩnosti zvy‚ovania kvalifikácie. Odvetvia, v ktor¥ch sú dopady v Rakúsku pod¬a mienky expertov najcitlivej‚ie, sú predov‚etk¥m stavebníctvo, odbory naväzujúce na stavebníctvo, cestovn¥ ruch (predov‚etk¥m pohostinstvo a rekreácia), po¬nohospodárstvo (v sezóne po¬nohospodárskych prác) a poskytovanie osobn¥ch sluΩieb (v prvom rade zdravotníctvo a opatrovate¬ské sluΩby). Respondenti v susedn¥ch ‚tátoch síce vnímajú zamestnávanie domácich pracovn¥ch síl v zahraniçí (napr. Rakúsku) vzh¬adom k hroziacemu nedostatku kvalifikovan¥ch pracovn¥ch síl negatívne, ale experti sa domnievajú, Ωe ich odchod je moΩno kompenzova† pracovníkmi z in¥ch çastí ‚tátu alebo z blízkej cudziny (krajín mimo EU). Za pozitívne dopady oznaçujú zníΩenie nezamestnanosti a zv¥‚enie úrovne miezd. Vo v‚etk¥ch sledovan¥ch krajinách sa kvalifikácia pracovn¥ch síl pokladá za opatrenie, ktoré má v politike trhu práce najvy‚‚iu prioritu. Do budúcnosti prikladajú dopytovaní ve¬kú dôleΩitos† aj cezhraniçnej koordinácii projektov a nadregionálnemu porovnávaniu údajov o trhu práce. feltételezése szerint, egy nagyon rövid idœn belül külföldi dolgozók erœs áramlására került volna sor az osztrák munkaerœpiac felé; az osztrák és elsœsorban a külföldi szakértœk jelentœs része viszont nem osztja ezt a véleményt. Csehországban, Szlovákiában és Magyarországon általában (függetlenül az átmeneti idœszak létére vagy nem létére az osztrák oldalon) nem beszélnek a migrációs áramlás komolyabb felerœsödésérœl, legyen az átköltözés vagy ingázás, mert az említett országok lakosai a megkérdezett szakértœk szerint jelentœs immobilitással rendelkeznek. Bizonyos aggályok merültek fel viszont a magasan képzett munkaerœ külföldre való áramlását illetœen (úgynevezett „brain drain“). A megkérdezett szakértœk véleménye azonos a tekintetben, hogy a munkavállalás miatti határon átnyúló ingázás egyértelmœen túlsúlyban lesz a munkavállalás miatti külföldre való tartós eltávozással szemben. Általánosságban ugyan megállapítják azt, hogy az új feltételek (a tartózkodási hely szabad megválasztása az EU-ban) kedvezœek a külföldiek Ausztriában történœ illegális foglalkoztatásának a növekedése szempontjából; a külföldi megkérdezettek viszont az osztrák ellenœrzési mechanizmusok hatékonyságát az illegális foglalkoztatás területén sokkal jobbnak értékelik, mint maguk az osztrákok. A megkérdezett szakértœk összességében véve azt a nézetet vallják, hogy külföldi (szomszédos) országban való munkavállalás iránt elsœsorban fiatalok érdeklœdnének, akik többségükben jól képzettek, mobilisak, rugalmasak (pl. családi kötœdések nélkül) és beszélnek idegen nyelveket, miközben feltételezik, hogy a férfiak lesznek valamelyest túlsúlyban. E munkavállalás miatti, elsœsorban nyilvánvalóan a régiók központjaiba (mint amilyenek például Bécs vagy a járási városok) vagy nagyobb ipari parkokba irányuló migráció fœ motivációs tényezœjének valamennyi résztvevœ ország szakértœi a fizetések közötti különbséget tekintik. Ezen kívül bizonyos szerepe van a jobb munkavállalási és képzettségnövelési lehetœségeknek külföldön. A szakértœk véleménye szerint ez a hatás Ausztriában legérzékenyebben elsœsorban az építœipart érinti, továbbá az építœiparhoz kapcsolódó szakterületeket, az idegenforgalmat (elsœsorban a vendéglátóipart és az üdülést), a mezœgazdaságot (a mezœgazdasági munkák idényében) és a személyes szolgáltatások területét (elsœsorban az egészségügyet és házi gondozó szolgálatot). A megkérdezettek a szomszédos országokban a hazai munkaerœ külföldi foglalkoztatását ugyan negatívan értékelik, tekintettel a képzett munkaerœ fenyegetœ hiányára, de a szakértœk úgy vélik, hogy e munkaerœ eltávozása az ország más részeibœl vagy közeli külföldrœl (nem EU-országból) ideérkezœ dolgozókkal kompenzálható. Pozitív hatásként fogják fel a munkanélküliség csökkenését és a bérszint emelkedését. Valamennyi vizsgált országban a munkaerœ szakképzését olyan intézkedésnek tekintik, mely a munkaerœ-piaci 37 den Nachbarstaaten die Schaffung von unternehmerfreundlichen Strukturen im Vordergrund steht. Dabei hat die Slowakei derzeit die besten Voraussetzungen und damit die größte Aussicht auf eine steigende Zahl von Arbeitsplätzen und auf überdurchschnittlich steigende Löhne. Den neuen Unternehmensstandorten in unseren Nachbarstaaten mangelt es aber oft an ausgebildeten Fachkräften vor Ort. Dem FacharbeiterInnenmangel in Ungarn, der Slowakei und in Tschechien steht in Österreich laut ExpertInnen vor allem ein Mangel an Personal im Gesundheits- u. Pflegebereich gegenüber. Die Bundeshauptstadt Wien sehen die österreichischen ExpertInnen zwar hinsichtlich des Arbeitsmarktes von der EUErweiterung relativ stark betroffen (Zuzug von Arbeitskräften, Verdrängungswettbewerb am Arbeitsmarkt), allerdings werden andererseits die Chancen Wiens als Zentrum eines neu entstehenden Wirtschaftsraums betont. Im Gegensatz dazu orten ausländische ExpertInnen kaum Auswirkungen für Wien bzw. den Wiener Arbeitsmarkt. Hinsichtlich der Erwartungen bzw. Wünsche in Bezug auf die Übergangsfristen den freien Zugang zum Arbeitsmarkt betreffend ist unter den österreichischen ExpertInnen vor allem bzgl. der gewünschten Dauer der Übergangsfristen eine sehr nach jeweiliger Interessenlage differenzierte Sicht wahrzunehmen: Während ArbeitnehmerInnenvertreterInnen die Maximalvariante von sieben Jahren befürworten, sprechen sich viele andere ExpertInnen für eine vorzeitige, möglichst rasche Liberalisierung aus und erwarten auch, dass sich ihre Vorstellung durchsetzen wird. Im benachbarten Ausland werden die Übergangsfristen als völlig unnötig empfunden. 38 sousedních státech stojí vytvá®ení p®ízniv¥ch podmínek pro podnikání v pop®edí. Slovensko má dnes z tohoto hlediska nejlep‚í p®edpoklady a tím i nejlep‚í vyhlídky na zv¥‚ení poçtu pracovních míst a nadpr•m™rn¥ r•st mezd. Nov™ zakládané podniky v zemích, které sousedí s Rakouskem, se v‚ak çasto pot¥kají s tím, Ωe v míst™ chybí pracovní sily s pot®ebnou odbornou kvalifikací. V Ma∂arsku, na Slovensku a v Çeské republice je hlavn™ nedostatek kvalifikovan¥ch d™lník•, zatímco v Rakousku chyb™jí podle dotazovan¥ch expert• p®edev‚ím pracovní síly ve zdravotnictví a oblasti peçovatelsk¥ch sluΩeb. Dopady roz‚í®ení EU na trh práce v rakouském hlavním m™st™ Vídni jsou sice podle mín™ní domácích expert• relativn™ velké (zvy‚ování poçtu pracovních sil, úbytek p®íleΩitostí pro domácí pracovní síly), na druhé stran™ se v‚ak zd•razñují p®íleΩitosti Vídn™ jako centra nov™ vznikajícího hospodá®ského prostoru. Zahraniçní experti naproti tomu neuvád™jí prakticky Ωádné dopady roz‚í®ení EU na Vídeñ, resp. na vídeñsk¥ trh práce. Oçekávání nebo vyhlídky, o kter¥ch hovo®í rakou‚tí experti v souvislosti s p®echodn¥mi lh•tami omezujícími voln¥ p®ístup na trh práce – p®edev‚ím pokud jde o p®edpokládanou dobu jejich trvání, jsou velmi z®eteln™ diferencované podle zájmu toho kterého respondenta: zatímco p®edstavitelé odbor• hájí maximální sedmiletou variantu, vyslovuje se ®ada dal‚ích expert• ve prosp™ch d®ív™j‚í, co nejrychlej‚í liberalizace s tím, Ωe tito lidé oçekávají, Ωe se jejich p®edstavy prosadí. Respondenti ze sousedních zemí vnímají p®echodné lh•ty jako zcela zbyteçné opat®ení. V¥znamnou úlohou je aj aktívna politika v oblasti získavania zahraniçn¥ch investorov. V Rakúsku ide vzh¬adom ku zmene rámcov¥ch podmienok pre poskytovanie podpory skôr o udrΩanie súçasného stavu, zatia¬ ço v susedn¥ch ‚tátoch stojí vytváranie priazniv¥ch podmienok pre podnikanie v popredí. Slovensko má dnes z tohoto h¬adiska najlep‚ie predpoklady a t¥m aj najlep‚ie vyhliadky na zv¥‚enie poçtu pracovn¥ch miest a nadpriemern¥ rast miezd. Novo zakladané podniky v krajinách, ktoré susedia s Rakúskom, sa v‚ak çasto pot¥kajú s t¥m, Ωe v mieste ch¥bajú pracovné sily s potrebnou odbornou kvalifikáciou. V Ma∂arsku, na Slovensku a v Çeskej republike je hlavne nedostatok kvalifikovan¥ch robotníkov, zatia¬ ço v Rakúsku ch¥bajú pod¬a dopytovan¥ch expertov predov‚etk¥m pracovné sily v zdravotníctve a oblasti opatrovate¬sk¥ch sluΩieb. Dopady roz‚írenia EU na trh práce v rakúskom hlavnom meste Viedni sú síce pod¬a mienky domácich expertov relatívne ve¬ké (zvy‚ovanie poçtu pracovn¥ch síl, úbytok príleΩitostí pre domáce pracovné sily), na druhej strane sa v‚ak zdôrazñujú príleΩitosti Viedne ako centra novo vznikajúceho hospodárskeho priestoru. Zahraniçní experti naproti tomu neuvádzajú prakticky Ωiadny dopad roz‚írenia EU na Viedeñ resp. na viedensk¥ trh práce. Oçakávanie alebo vyhliadky, o ktor¥ch hovoria rakúski experti v súvislosti s prechodn¥mi lehotami obmedzujúcimi voln¥ prístup na trh práce – predov‚etk¥m pokia¬ ide o predpokladanú dobu ich trvania, sú ve¬mi zrete¬ne diferencované pod¬a záujmu toho ktorého respondenta: k¥m predstavitelia odborov obhajujú maximálne sedemroçnú variantu, vyslovuje sa rad ∂al‚ích expertov v prospech skor‚ej, ço najr¥chlej‚ej liberalizácie s t¥m, Ωe títo ¬udia oçakávajú, Ωe sa ich predstavy presadia. Respondenti zo susedn¥ch krajín vnímajú prechodné lehoty ako úplne zbytoçné opatrenia. politikában a legmagasabb prioritással rendelkezik. A megkérdezettek nagy fontosságot tulajdonítanak a jövœben a projektek határon átnyúló egyeztetésének és a munkaerœpiaci adatok régió feletti összehasonlításának is. Jelentœs feladat továbbá az aktív politika a külföldi beruházók megszerzése területén. Ausztriában tekintettel a támogatások nyújtásával kapcsolatos keretfeltételek megváltozása miatt inkább a jelenlegi állapot megtartásáról van szó, míg a szomszédos országokban a kedvezœ feltételek kialakítása a vállalkozások számára elœtérben áll. Szlovákia rendelkezik ma ebbœl a szempontból a legelœnyösebb elœfeltételekkel és ennek következtében a legjobb kilátásokkal a munkahelyek számának a növeléséhez és a bérek átlagon felüli növekedéséhez. Az Ausztriával szomszédos országokban létesülœ vállalatoknak gyakran okoz gondot az, hogy nincs elegendœ számú megfelelœ szakképzettség• helyi munkaerœ. Magyarországon, Szlovákiában és Csehországban fœleg szakmunkások hiányáról van szó, míg Ausztriában a megkérdezett szakértœk szerint elsœsorban az egészségügyben és a házi gondozó szolgálat területén nincs elegendœ munkaerœ. Az EU-bœvítés hatása az osztrák fœváros Bécs munkaerœpiacára ugyan a hazai szakértœk szerint aránylag nagy (a munkaerœ számának a növekedése, a munkalehetœségek csökkenése a hazai munkaerœ számára), másrészt viszont kihangsúlyozzák Bécs lehetœségét, hogy egy újonnan kialakuló gazdasági térség központjává váljon. A külföldi szakértœk ezzel szemben nem tüntetnek fel gyakorlatilag semmiféle hatást az EU-bœvítés miatt Bécsre, ill. a bécsi munkaerœpiacra. Az osztrák szakértœk szerinti elvárások vagy kilátások a munkaerœpiacra való szabad belépést korlátozó átmeneti idœszakkal kapcsolatban – elsœsorban ennek feltételezett idœtartamát illetœen – nagyon élesen különböznek a megkérdezettek érdekei szerint: míg a szakszervezetek támogatják a maximális hét éves változatot, sok további szakértœ a korábbi, minél gyorsabb liberalizáció mellett áll ki azzal a feltételezéssel, hogy ez az elképzelésük érvényesül majd. A megkérdezettek a szomszédos országokban az átmeneti idœszakot teljesen fölösleges intézkedésnek tekintik. 39 7. Die LAMO - Umfrageergebnisse V¥sledky pr•zkum• LAMO V¥sledky prieskumov LAMO A LAMO kutatások eredményei 7.1 Executive Summary 7.1 Souhrnné výsledky Führt man die Erkenntnisse aus den ExpertInneninterviews, der Haushalts- sowie der Unternehmensbefragung hinsichtlich des Arbeitskräfteangebots und des Arbeitskräftebedarfs in den Regionen diesseits und jenseits der Grenze Österreichs mit Tschechien, mit der Slowakei und mit Ungarn zusammen, so lässt sich – kurzgefasst - Folgendes feststellen: Spojíme-li poznatky o nabídce a potřebě pracovních sil v regionech na obou stranách hranic Rakouska s Českem, Slovenskem a Maďarskem, které byly shromážděny při interview s experty a při dotazníkovém průzkumu v domácnostech a podnicích, můžeme souhrnně formulovat tato zjištění: Migrationspotenzial in Ungarn, in Tschechien und in der Slowakei mit Zielland Österreich Migrační potenciál v Maďarsku, Česku a Slovensku ve vztahu k Rakousku jako cílové zemi Ein Teil der migrationswilligen Personen in den Grenzregionen Ungarns, Tschechiens und der Slowakei strebt Österreich als Zielland einer Arbeitsmigration an. Jeweils 12% der Stichproben in Ungarn und in der Slowakei sowie 5% der Befragten in Tschechien geben an, in Österreich arbeiten zu wollen. Bei den nach Österreich orientierten Befragten aus Ungarn und der Slowakei spielt die optimale Erreichbarkeit der Gemeinde eine große Rolle. In diesen beiden Ländern setzt sich die Gruppe jener, die in Österreich arbeiten wollen, vor allem aus Tages- und WochenpendlerInnen zusammen, während in Tschechien WochenpendlerInnen die größte Gruppe darstellen, gefolgt von DauermigrantInnen und MonatspendlerInnen. Část osob žijících v maďarském, českém a slovenském příhraničí by si jako cílovou zemi migrace za prací zvolila Rakousko. 12% dotázaných osob v Maďarsku a na Slovensku a 5% respondentů v Česku uvedlo, že chtějí pracovat v Rakousku. U respondentů z Maďarska a Slovenska, kteří se orientují na Rakousko, hraje velkou úlohu optimální dosažitelnost obce. V obou těchto zemích se skupina zájemců o práci v Rakousku skládá především z lidí, kteří by dojížděli denně nebo každý týden, zatímco v Česku tvoří největší skupinu týdenní pendleři, po nichž následují zájemci o trvalou migraci a měsíční dojíždění za prací. Ein Viertel der tschechischen, 30% der slowakischen sowie 35% der ungarischen Befragten haben keine konkreten Vorstellungen hinsichtlich der Zielregion in Österreich. In den ländlichen Bereich in der Grenzregion strebt etwas mehr als die Hälfte des Migrationspotenzials aus Ungarn; in Tschechien umfasst diese Gruppe einen Anteil von 39%, in der Slowakei einen von 30%. Die Bundeshauptstadt Wien haben in der Slowakei 34%, in Tschechien 23% und in Ungarn 15% der Befragten im Visier. Der Großteil des Migrationspotenzials will in den nächsten 5 Jahren zu Arbeitszwecken migrieren. Viele haben jedoch noch keine Überlegungen zum Migrationszeitpunkt angestellt. Etwa zwei Drittel der nach Österreich orientierten Migrationswilligen sind Personen bis zu einem Alter von 35 Jahren. Die Männer sind in Ungarn mit 62%, in Tschechien mit 68% 40 Čtvrtina českých, 30% slovenských a 35% maďarských respondentů nemá konkrétní představu o cílovém regionu v Rakousku. Do venkovských příhraničních oblastí směřuje něco přes polovinu migračního potenciálu z Maďarska; v Česku připadá na tuto skupinu 39% a na Slovensku 30%. Rakouské hlavní město Vídeň by si na Slovensku zvolilo 34%, v Česku 23% a v Maďarsku 15% respondentů. Převážná část migračního potenciálu hodlá odejít za prací během příštích 5 let. Mnozí se však nad termínem migrace dosud nezamýšlejí. Přibližně dvě třetiny osob, které uvažují o migraci do Rakouska, jsou lidé ve věku do 35 let. Podíl mužů činí v Maďarsku 62%, v Česku 68% a na Slovensku 58%. Osoby v produktivním věku, které by případně pracovaly v Rakousku, mají relativně vysokou úroveň vzdělání a jsou v současnosti často zaměstnány jako kvalifikovaní dělníci 7.1 Súhrnné výsledky 7.1 Összesített eredmények Ak spojíme poznatky o ponuke a potrebe pracovných síl v regiónoch na oboch stranách hraníc Rakúska s Českom, Slovenskom a Maďarskom, ktoré boli zhromaždené pri interview s expertmi a dotazníkovom prieskume v domácnostiach a podnikoch, môžeme súhrnne formulovať tieto zistenia: Amennyiben összefoglaljuk Ausztria Csehországgal, Szlovákiával és Magyarországgal határos régióiban a határ mindkét oldalán megszerzett ismereteinket a munkaerœ-kínálatról és munkaerœ-szükségletrœl, amelyeket a szakértœkkel folytatott beszélgetések, valamint a háztartásokban és vállalatokban végzett felmérések során gy•jtöttek össze, összegzésként az alábbi megállapításokat tehetjük: Migračný potenciál v Maďarsku, Čechách a na Slovensku vo vzťahu k Rakúsku ako cieľovej krajiny Migrációs potenciál Magyarországon, Csehországban és Szlovákiában Ausztriával, mint célországgal kapcsolatban Časť osôb žijúcich v maďarskom, českom a slovenskom pohraničí by si ako cieľovú krajinu migrácie za prácou zvolila Rakúsko. 12% dopytovaných osôb v Maďarsku a na Slovensku a 5% respondentov v Čechách uviedlo, že chcú pracovať v Rakúsku. U respondentov z Maďarska a Slovenska, ktorí sa orientujú na Rakúsko, hrá veľkú úlohu optimálna dosiahnuteľnosť obce. V oboch týchto krajinách sa skupina záujemcov o prácu v Rakúsku skladá predovšetkým z ľudí, ktorí by dochádzali denne alebo každý týždeň, zatiaľ čo v Čechách tvoria najväčšiu skupinu týždenní pendleri, po ktorých nasledujú záujemcovia o trvalú migráciu a mesačné dochádzanie za prácou. A magyar, cseh és szlovák határ menti területeken élœ lakosok egy része Ausztriát választaná munkavégzés miatti migráció céljául. Magyarországon és Szlovákiában a megkérdezett személyek 12%-a, Csehországban 5%-a feltüntette, hogy Ausztriában kívánna dolgozni. Az Ausztriára orientálódott magyarországi és szlovákiai megkérdezetteknél nagy szerepe van a település optimális elérhetœségének. Az említett két országban az ausztriai munkalehetœségek iránt érdeklœdœk csoportja elsœsorban olyanokból áll, akik naponta vagy hetente ingáznának, míg Csehországban a legnagyobb csoportot a heti ingázók alkotják, utánuk következnek a tartós migráció íránt érdeklœdœk és a havonta ingázók. Štvrtina českých, 30% slovenských a 35% maďarských respondentov nemajú o cieľovom regióne v Rakúsku konkrétnu predstavu. Do vidieckych pohraničných oblastí smeruje o trochu viac ako polovica migračného potenciálu z Maďarska; v Čechách pripadá na túto skupinu 39% a na Slovensku 30%. Rakúske hlavné mesto Viedeň by si na Slovensku zvolilo 34%, v Čechách 23% a v Maďarsku 15% respondentov. A cseh megkérdezettek egy negyedének, a szlovák megkérdezettek 30%-ának és a magyar megkérdezettek 35%-ának nincs konkrét elképzelése az ausztriai célrégióról. A vidéki határ menti területekre irányul a magyarországi migrációs pontenciálnak valamivel több mint a fele; Csehországban e csoport aránya 39% és Szlovákiában 30%. Szlovákiában a megkérdezettek 34%-a választaná Bécset, Csehországban 23%-a és Magyarországon 15%-a. Prevážna časť migračného potenciálu hodlá odísť za prácou v priebehu budúcich 5 rokov. Mnohí sa však nad termínom migrácie doposiaľ nezamýšľajú. A migrációs potenciál túlnyomó többsége az elkövetkezendœ 5 éven belül kíván munkát keresni. Sokan viszont a migráció idœpontját még nem fontolták meg. Približne dve tretiny osôb, ktoré uvažujú o migrácii do Rakúska, sú ľudia vo veku do 35 rokov. Podiel mužov činí v Maďarsku 62%, v Čechách 68% a na Slovensku 58%. Osoby v produktívnom veku, ktoré by prípadne pracovali Körülbelül kétharmada azoknak, akik az Ausztriába való migrációt mérlegelik, 35 éven aluli személy. A féfiak aránya Magyarországon 62%, Csehországban 68% és Szlovákiában 58%. Ausztriában esetleg munkát vállaló, produktív korban 41 und in der Slowakei mit 58% vertreten. Erwerbsfähige, die sich vorstellen können, in Österreich zu arbeiten, weisen ein relativ hohes Bildungsniveau auf und sind derzeit häufig als FacharbeiterInnen oder Fachangestellte tätig (lediglich in Ungarn findet sich auch ein nennenswerter HilfsarbeiterInnenanteil). Sehr häufig sind migrationswillige Befragte in allen drei Ländern derzeit im Bereich der „Sachgütererzeugung“ tätig, in Ungarn und Tschechien außerdem noch in den Branchen „Handel/Reparatur von KFZs und Gebrauchsgütern“ (in Ungarn zusätzlich im „Gaststättenwesen“, in Tschechien im „Bauwesen“). In der Slowakei spielt dagegen der Bereich der „Erbringung von sonstigen öffentlichen und persönlichen Dienstleistungen“ eine wichtige Rolle. Die potenziellen ArbeitsmigrantInnen kommen im Falle Ungarns überwiegend aus dem Komitat Györ-Moson-Sopron, in Tschechien aus Südmähren und in der Slowakei etwas häufiger aus dem Raum Bratislava als aus der Region Trnava. Mit dem Lebensstandard sind Personen, die im Ausland arbeiten möchten, nicht besonders zufrieden, allerdings blicken sie doch einigermaßen optimistisch in die Zukunft. Für die migrationswilligen UngarInnen, TschechInnen und SlowakInnen ist das „Erzielen eines höheren Einkommens“ der am häufigsten genannte Grund dafür, eine Beschäftigung im Ausland anzunehmen; dieses Einkommen sollte zumindest doppelt so hoch wie im Inland sein. Der Faktor der Arbeitslosigkeit spielt eine sehr geringe Rolle bei der Überlegung, im Ausland zu arbeiten. Angestrebt wird hauptsächlich eine Dauerstellung im Ausland über einen längeren Zeitraum. Informelle Kontakte sind nach Angaben der Befragten bei der Suche nach einem Arbeitsplatz im Ausland besonders wichtig. Potenzielle ArbeitsmigrantInnen haben in ihrem persönlichen Umfeld relativ häufig Personen, die ein Einkommen aus einer Arbeit im Ausland beziehen; über eine persönliche Arbeitserfahrung im Ausland verfügt sowohl in Tschechien als auch in der Slowakei knapp über ein Fünftel der befragten Migrationswilligen, in Ungarn liegt der entsprechende Anteil bei 16%. Erwartet wird eine Verbesserung der persönlichen Arbeitssituation sowie eine Beschäftigung im Ausland, die dem Qualifikationsniveau entspricht. Jeweils nur ca. ein Viertel der potenziellen ArbeitsmigrantInnen aus Ungarn und Tschechien sieht gute Chancen, im Ausland Arbeit zu finden. In der Slowakei liegt der Anteil bei einem Drittel. Die Resultate ergeben, dass nur relativ wenige Personen, die sich vorstellen können, im Ausland zu arbeiten, bereits konkrete Informationen diesbezüglich eingeholt haben. Die Umfrageergebnisse machen deutlich, dass für ArbeitsmigrantInnen, die gerne täglich oder wöchentlich pendeln möchten, als Verkehrsmittel am ehesten der eigene PKW/das eigene Mofa/Motorrad sowie Fahrgemeinschaften in Frage kommen. Betrachtet man diejenigen potenziellen TagespendlerInnen, die als Zielland Österreich angeben, so zeigt sich, dass in Ungarn 84% der Befragten aus dem Komitat GyörMoson-Sopron eine maximale Wegzeit von mehr als 1 bis 2,5 Stunden in Kauf nehmen, während im Komitat Vas 41% 42 nebo technickohospodářští pracovníci (pouze v Maďarsku nacházíme statisticky relevantní podíl nekvalifikovaných dělníků). Respondenti ze všech tří zemí, kteří uvažují o migraci, jsou dnes velmi často zaměstnáni v oblasti „materiální výroby“, v Maďarsku a Česku kromě toho také v odvětví „prodej/opravy motorových vozidel a spotřebního zboží“ (v Maďarsku pak ještě v oboru „pohostinství“, v Česku ve „stavebnictví“). Na Slovensku naopak hraje důležitou roli oblast „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“. Zájemci o migraci za prací pocházejí v Maďarsku převážně z župy Györ-Moson-Sopron, v Česku z jižní Moravy a na Slovensku o něco častěji z Bratislavského než z Trnavského kraje. Osoby, které by chtěly pracovat v zahraničí, nejsou zvlášť spokojeny se svou životní úrovní, nicméně však pohlížejí do budoucnosti s mírným optimismem. Pro Maďary, Čechy a Slováky, kteří uvažují o migraci, je nejčastěji uváděným důvodem pro zaměstnání v zahraničí „dosažení vyššího příjmu“; tento příjem by měl být aspoň dvakrát vyšší než příjem doma. Faktor nezaměstnanosti hraje při úvahách o práci v zahraničí velmi malou roli. Zájemci se obvykle snaží získat v zahraničí stálé pracovní místo na delší dobu. Podle údajů respondentů jsou při hledání pracovního místa v zahraničí zvlášť důležité neformální kontakty. Potenciální migranti za prací mají ve svém okolí relativně často osoby, které získávají příjem z práce v zahraničí; osobní zkušenosti s prací v zahraničí má v Česku a na Slovensku více než pětina dotázaných zájemců o migraci, v Maďarsku činí tento podíl 16%. Respondenti od migrace očekávají, že se v zahraničí jejich pracovní situace zlepší a že získají zaměstnání, které odpovídá jejich kvalifikaci. Pouze zhruba čtvrtina potenciálních migrantů za prací z Maďarska. Česka se domnívá, že má dobré vyhlídky na získání práce v zahraničí. Na Slovenska jde o asi třetinu dotázaných. Z výsledků vyplývá, že konkrétní informace si obstaralo pouze relativně málo lidí z těch, kteří by případně chtěli pracovat v zahraničí. Výsledky průzkumu zřetelně ukázaly, že pro migranty, kteří by dávali přednost týdennímu nebo měsíčnímu dojíždění, by jako dopravní prostředek připadal nejčastěji v úvahu vlastní osobní automobil/vlastní moped/motocykl, popř. by několik osob dojíždělo společně jedním dopravním prostředkem. Jestliže vezmeme v úvahu potenciální denní pendlery, kteří uvedli jako cílovou zemi Rakousko, vidíme, že v Maďarsku je 84% respondentů z župy Györ-Moson-Sopron ochotno strávit na cestě do zaměstnání více než 1 až 2,5 hodiny, zatímco v župě Vas mluví 41% oslovených o době pod 1 hodinu a 53% o více než 1 až 2,5 hodinách (v župě Zala se uvádí pouze kategorie „více než 1 až 2,5 hodiny“). V Česku uvedla z dotazovaných potenciálních denních pendlerů z jižních Čech a jižní Moravy vždy čtvrtina kategorii doby dojíždění „do 1 hodiny“; necelé dvě třetiny respondentů v jižních Čechách a tři čtvrtiny osob z jižní Moravy mluví o maximální době dojíždění 1 až 2,5 v Rakúsku, majú relatívne vysokú úroveň vzdelania a sú v súčasnosti často zamestnaní ako kvalifikovaní robotníci alebo technicko-hospodárski pracovníci (iba v Maďarsku nachádzame štatisticky relevantný podiel nekvalifikovaných robotníkov). Respondenti zo všetkých troch krajín, ktorí uvažujú o migrácii, sú dnes veľmi často zamestnaní v oblasti „materiálnej výroby“, v Maďarsku a Čechách okrem toho aj v odvetví „predaj/opravy motorových vozidiel a spotrebného tovaru“ (v Maďarsku potom ešte v oblasti „pohostinstvo“, v Čechách v „stavebníctve“). Na Slovensku naopak hrá dôležitú úlohu oblasť „poskytovania ostatných verejných a súkromných služieb“. Záujemcovia o migráciu za prácou pochádzajú v Maďarsku prevážne zo župy Györ-Moson-Sopron, v Čechách z južnej Moravy a na Slovensku o niečo viac z Bratislavského ako z Trnavského kraja. Osoby, ktoré by chceli pracovať v zahraničí, nie sú nejako zvlášť spokojné so svojou životnou úrovňou, hladia však do budúcnosti s miernym optimizmom. Pre Maďarov, Čechov a Slovákov, ktorí uvažujú o migrácii, je najčastejšie uvádzaným dôvodom pre zamestnanie v zahraničí „dosiahnutie vyššieho príjmu“; tento príjem by mal byť aspoň dvakrát vyšší než príjem doma. Faktor nezamestnanosti hrá pri úvahách o práci v zahraničí veľmi malú úlohu. Záujemcovia sa obvykle snažia získať v zahraničí trvalé pracovné miesto na dlhšiu dobu. Podľa údajov respondentov sú pri hľadaní pracovného miesta v zahraničí zvlášť dôležité neformálne kontakty. Potenciálni migranti za prácou majú vo svojom okolí relatívne často osoby, ktoré získavajú príjem z práce v zahraničí; osobné skúsenosti s prácou v zahraničí má v Čechách a na Slovensku viac než pätina dopytovaných záujemcov o migráciu, v Maďarsku činí tento podiel 16%. Respondenti od migrácie očakávajú, že sa v zahraničí ich pracovná situácia zlepší a že získajú zamestnanie, ktoré zodpovedá ich kvalifikácii. Iba zhruba śtvrtina potenciálnych migrantov za prácou z Maďarska, Čiech a tretina Slovenska sa domnieva, že má dobré vyhliadky na získanie práce v zahraničí. Z výsledkov vyplýva, že konkrétne informácie si obstaralo iba relatívne málo ľudí z tých, ktorí by prípadne chceli pracovať v zahraničí. Výsledky prieskumu zreteľne ukázali, že pre migrantov, ktorí by dávali prednosť týždennému alebo mesačnému dochádzaniu, by ako dopravný prostriedok pripadal najčastejšie v úvahu vlastný osobný automobil/vlastný moped/ motocykel, popr. by niekoľko osôb dochádzalo spoločne jedným dopravným prostriedkom. Ak vezmeme ar úvahy potenciálnych denných pendlerov, ktorí uviedli ako cieľovú krajinu Rakúsko, vidíme, že v Maďarsku je 84% respondentov zo župy Györ-Moson-Sopron ochotných stráviť na ceste do zamestnania viac než 1 až 2,5 hodiny, zatiaľ čo v župe Vas hovorí 41% opýtaných o dobe pod 1 hodinu a 53% o viac než 1 až 2,5 hodiny (v župe Zala sa uvádza iba kategória „viac než 1 až 2,5 hodín“). V Čechách uviedla z dopytovaných potenciálnych denných pendlerov z južných Čiech a južnej Moravy vždy štvrtina kategórií doby dochádzania „do 1 levœ személyek aránylag magas végzettséggel rendelkeznek és jelenleg gyakran szakmunkásként vagy m•szaki-gazdasági beosztásban dolgoznak (csupán Magyaországon találkozunk a segédmunkások statisztikailag releváns arányával). A migrálást számba vevœ megkérdezettek mindhárom országban jelenleg nagyon gyakran a „materiális termelés“ területén dolgoznak, Magyarországon és Csehországban ezen kívül még a „gépjárm•kereskedelem/gépjárm•javítás és fogyasztási cikkek kereskedelme és javítása“ területén (Magyarországon továbbá a vendéglátóiparban, Csehországban pedig még az építœiparban). Ezzel ellentétben Szlovákiában fontos szerepet játszik a „köz- és magánszolgáltatások“ területe. Magyarországon a munkavállalási migráció túlnyomó része Gyœr-Moson-Sopron megyében jelenik meg, Csehországban Dél-Morvaországban és Szlovákiában valamivel gyakrabban a Bratislavai megyében, mint a Trnavaiban. Azok a személyek, akik munkát kívánnának vállalni külföldön, nincsenek túlságosan megelégedve a saját életszínvonalukkal, mindenesetre a jövœbe mérsékelt optimizmussal tekintenek. A migrációt mérlegelœ magyarok, csehek és szlovákok számára a külföldi munkavállalás leggyakrabban feltüntetett oka a „magasabb jövedelem elérése“; ez a jövedelem legalább kétszer olyan magas kell hogy legyen, mint az otthoni. A munkanélküliségi tényezœ a külföldi munkavállalás mérlegelésében nagyon kis szerepet játszik. Az érdeklœdœk általában hosszabb idœre szóló tartós munkahelyet igyekszenek megszerezni külföldön. A megkérdezettek válaszai szerint külföldi munkahely keresésekor különösen fontosak az informális kapcsolatok. A munkavállalás miatti potenciális migránsok közvetlen környezetében aránylag gyakran van olyan személy, akik külföldön végzett munkáért részesülnek jövedelemben; külföldi munkavállalásban személyes tapasztalattal Csehországban és Szlovákiában a migráció iránt érdeklœdœ megkérdezetteknek több mint az egyötöde rendelkezik, Magyarországon ez az arány 16%. A megkérdezettek a migrációtól azt várják, hogy külföldön a munkakörülményeik javulnak és hogy olyan állást szereznek, amely megfelel a végzettségüknek. A munkavállalás miatti magyarországi, csehországi és szlovákiai potenciális migránsoknak nagyjából csupán az egyharmada gondolja azt, hogy jó kilátásai vannak külföldi munkaszerzésre. Az eredményekbœl látható, hogy konkrét információkat aránylag kevesen szereztek be azok közül, akik esetleg külföldön szeretnének munkát vállalni. A felmérés eredményei egyértelmœen kimutatták azt, hogy azok a migránsok számára, akik elœnyben részesítenék a heti vagy havi ingázást, a leggyakoribb közlekedési eszköz a saját gépkocsi / moped / motorkerékpár, esetleg több személy utazna együtt egy közlekedési eszközzel. Ha megnézzük azokat a potenciális napi ingázókat, akik célországként Ausztriát tüntették fel, akkor azt látjuk, hogy Magyarországon a megkérdezettek 84%-a Gyœr-Moson-Sopron megyébœl 43 von einer Wegzeit bis zu 1 Stunde und 53% von mehr als 1 bis 2,5 Stunden sprechen (im Komitat Zala wird ausschließlich die Kategorie „mehr als 1 bis 2,5 Stunden“ genannt). In Tschechien geben je ein Viertel der Befragten potenziellen TagespendlerInnen aus Südböhmen und Südmähren die Wegzeit-Kategorie „bis zu 1 Stunde“ an; knapp zwei Drittel der Befragten in Südböhmen und drei Viertel der Personen aus Südmähren sprechen von einer maximalen Wegzeit von mehr als 1 bis 2,5 Stunden. Die Befragten aus Nordmähren geben eine längere Wegzeit an. Im Falle der Slowakei würde je ein Fünftel der potenziellen TagespendlerInnen aus der Region Bratislava bis zu 1 Stunde bzw. mehr als 2,5 Stunden Wegzeit nach und aus Österreich auf sich nehmen (60% entfallen auf die Kategorie „mehr als 1 bis 2,5 Stunden“). Sehr ähnlich sieht die Verteilung bei potenziellen TagespendlerInnen aus dem Raum Trnava aus. hodiny. Respondenti ze severní Moravy uvádějí delší dobu dojíždění. Na Slovensku by jedna pětina potenciálních denních pendlerů z Bratislavského kraje byla ochotna dojíždět za prací do Rakouska a zpět nejvýše 1 hodinu nebo naopak více než 2,5 hodiny (zbývajících 60% se zařadilo do kategorie „od 1 do 2,5 hodiny“). U potenciálních denních pendlerů z Trnavského kraje je rozložení odpovědí velmi podobné. Proti potenciálu migrace za prací z českých, slovenských a maďarských příhraničních regionů směrem do Rakouska stojí migrační potenciál z Rakouska do sousedních zemí. Dem Potenzial an ArbeitsmigrantInnen aus der Grenzregion Tschechiens, der Slowakei und Ungarns zu Österreich steht das Migrationspotenzial aus Österreich gegenüber. Migrationspotenzial in Wien, in Niederösterreich und im Burgenland Das allgemeine (unspezifische) Migrationspotenzial beträgt in Wien 30%, in Niederösterreich 11% und im Burgenland 14% der erwerbsfähigen Bevölkerung. Die migrationswilligen Personen zeichnen sich durch ein eher hohes Bildungsniveau aus, außerdem befinden sie sich in einer durchaus zufrieden stellenden ökonomischen Situation. Die Verteilung der befragten Erwerbstätigen auf einzelne Branchen sieht folgendermaßen aus: in Wien sind die Migrationswilligen vor allem im Bereich des „Gesundheits-, Veterinär- und Sozialwesen“ tätig, in der „Erbringung von sonstigen öffentlichen und persönlichen Dienstleistungen“ sowie im 44 Migrační potenciál ve Vídni, Dolních Rakousích a Burgenlandsku Celkový (nespecifický) migrační potenciál činí ve Vídni 30%, v Dolních Rakousích 11% a v Burgenlandsku 14% obyvatelstva v produktivním věku. Pro osoby uvažující o migraci je charakteristické spíše vyšší vzdělání a kromě toho je jejich ekonomická situace vesměs uspokojivá. Z odvětvového hlediska vypadá struktura respondentů takto: ve Vídni působí zájemci o migraci především v oblasti „zdravotnictví, veterinární lékařství a sociální služby“, „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“ a hodiny“; necelé dve tretiny respondentov v južných Čechách a tri štvrtiny osôb z južnej Moravy hovorí o maximálnej dobe dochádzania 1 až 2,5 hodiny. Respondenti zo severnej Moravy uvádzajú dlhšiu dobu dochádzania. Na Slovensku by jedna pätina potenciálnych denných pendlerov z Bratislavského kraja bola ochotná dochádzať za prácou do Rakúska a späť najviac 1 hodinu alebo naopak viac než 2,5 hodiny (zostávajúcich 60% sa zaradilo do kategórie „od 1 do 2,5 hodíny“). U potenciálnych denných pendlerov z Trnavského kraja je rozloženie odpovedí veľmi podobné. Proti potenciálu migrácie za prácou z českých, slovenských a maďarských pohraničných regiónov smerom do Rakúska stojí migračný potenciál z Rakúska do susedných krajín. munkába való utazással hajlandó 1-2,5 óránál többet is tölteni, míg Vas megyében a megkérdezettek 41%-a 1 órán belüli idœt tüntetett fel és 53%-a 1-2,5 óránál többet (Zala megyében csak „1-2,5 óránál több idœ“ kategória szerepel). Csehországban a megkérdezett dél-csehországi és délmorvaországi potenciális napi ingázók egynegyede tüntette fel „az 1 órán belüli“ utazási idœt; nem egész kétharmada Dél-Csehországban és a háromnegyede Dél-Morvaországban maximális utazási idœként az 1-2,5 órát t•ntette fel. Az északmorvaországi megkérdezettek hosszabb utazási idœket jeleztek. Szlovákiában a potenciális napi ingázók egyötöde lenne hajlandó 1 órán belüli idœt tölteni a munkába utazással és vissza, vagy ellenkezœleg több mint 2,5 órát (a fennmaradó 60% az „1-2,5 óra“ közötti kategóriába tartozik). A potenciális napi ingázóknál a Trnavai megyébœl a válaszok nagyon hasonlóak. A határ menti cseh, szlovák és magyar régiókból történœ potenciális munkavállalási migrációval szemben áll az Ausztriából a szomszédos országokba irányuló migrációs potenciál. Migračný potenciál vo Viedni, Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku Migrációs potenciál Bécsben, AlsóAusztriában és Burgenlandban Celkový (nešpecifický) migračný potenciál činí vo Viedni 30%, v Dolnom Rakúsku 11% a v Burgenlandsku 14% obyvateľstva v produktívnom veku. Pre osoby uvažujúce o migrácii je charakteristické skôr vyššie vzdelanie a okrom toho je ich ekonomická situácia napospol uspokojivá. A (nem specifikált) teljes migrációs potenciál Bécsben a produktív korban levœ lakosság 30%-át teszi ki, AlsóAusztriában 11%-át és Burgenlandban 14%-át. A migrációt mérlegelœ személyekre inkább a magasabb végzettség a jellemzœ, ezen kívül a gazdasági helyzetük kielégítœ. Z odvetvového hľadiska vypadá štruktúra respondentov takto: vo Viedni pôsobia záujemcovia o migráciu predovšetkým v oblasti „zdravotníctva, veterinárneho lekárstva a sociálnych služieb“, „poskytovania ostatných verejných a súkromných Ágazati szempontból a megkérdezettek szerkezete a következœ: Bécsben a migráció után érdeklœdœk elsœsorban az „egészségügy, állatorvostan és szociális szolgáltatások“, „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ 45 „Handel/in der Reparatur von KFZs und Gebrauchsgütern“. In Niederösterreich kommen die potenziellen ArbeitsmigrantInnen aus dem Bereich der „Sachgütererzeugung“, aus dem „Gesundheits-, Veterinär- und Sozialwesen“ und aus dem „Bauwesen“ bzw. aus dem „Handel/der Reparatur von KFZs und Gebrauchsgütern“. Im Burgenland finden sich ebenfalls in der „Sachgütererzeugung“ die meisten Migrationswilligen, weiters haben die Bereiche „öffentliche Verwaltung/Sozialversicherung“, das „Gesundheits-, Veterinär- und Sozialwesen“ und das „Beherbungs- und Gaststättenwesen“ Bedeutung. „prodej/opravy motorových vozidel a spotřebního zboží“. V Dolních Rakousích pocházejí potenciální migranti z odvětví „materiální výroba“, „zdravotnictví, veterinární lékařství a sociální služby“ a ze „stavebnictví“, zastoupen je také „prodej/opravy motorových vozidel a spotřebního zboží“. Také v Burgenlandsku patří většina dotazovaných zájemců do odvětví „materiální výroba“, statisticky relevantní je dále „veřejná správa/sociální zabezpečení“, „zdravotnictví, veterinární lékařství a sociální služby“ a „ubytování a pohostinství“. Als Motivation, im Ausland eine Beschäftigung anzustreben, wird am häufigsten der Umstand genannt, dass man „etwas Neues erleben bzw. kennen lernen“ möchte. Der Faktor eines „höheren Einkommens“ ist in diesem Zusammenhang weit weniger bedeutend. Jako motivaci pro snahu najít zaměstnání v zahraničí uvádějí dotazovaní nejčastěji to, že by chtěli „zažít nebo poznat něco nového“. Faktor „vyššího příjmu“ je v této souvislosti mnohem méně významný. Beinahe 50% der Migrationswilligen aus Wien, Niederösterreich und dem Burgenland sehen durchaus gute Chancen, im Ausland Arbeit zu finden. Konkrete Schritte zur Vorbereitung einer Beschäftigung im Ausland wurden allerdings von den wenigsten Befragten unternommen. Hinsichtlich des Zeitpunktes einer Arbeitsaufnahme im Ausland gibt es bei den meisten noch keine konkreten Vorstellungen. Für potenzielle österreichische ArbeitsmigrantInnen kommt am häufigsten eine permanente Migration in Frage. Betrachtet man die potenziellen ArbeitsmigrantInnen aus Wien, Niederösterreich und dem Burgenland aufgegliedert nach den jeweiligen Zielländern einer Arbeitsmigration, so ist Deutschland das am häufigsten genannte Zielland. Die Länder Ungarn, Slowakei, Tschechien sind für die befragten ÖsterreicherInnen eher unattraktiv. Nur ein sehr geringer Prozentsatz möchte in diesen Ländern arbeiten. Um ein umfassendes Bild der gesamten Arbeitsmarktsituation in den Grenzregionen zu erhalten, wurde dem Arbeitskräftepotenzial der Arbeitskräftebedarf gegenübergestellt, der im Rahmen von Unternehmensbefragungen erhoben wurde. Téměř 50% obyvatel Vídně, Dolních Rakous a Burgenlandska, kteří uvažují o migraci, se domnívá, že mají velmi dobré vyhlídky najít práci v zahraničí. Konkrétní přípravy na získání zaměstnání v zahraničí však učinil jen zcela nepatrný počet respondentů. Většina z nich ještě také nemá konkrétní představu o době, kdy by chtěli začít pracovat v zahraničí. Potenciální rakouští migranti za prací nejčastěji předpokládají trvalou migraci. Rozdělíme-li zájemce o migraci z Vídně, Dolních Rakous a Burgenlandska podle toho, do kterých zemí by chtěli odejít za prací, zjistíme, že nejčastěji uváděnou cílovou zemí je Německo. Maďarsko, Slovensko a Česko jsou pro rakouské respondenty spíše neatraktivní. V těchto zemích by chtělo pracovat jen velmi malé procento dotázaných. Abychom získali detailnější obrázek celkové situace na trhu práce v příhraničních regionech, porovnali jsme potenciál pracovních sil s jejich potřebou, která byla zjištěna v rámci průzkumu v podnicích. Arbeitskräftebedarf in Wien, in Niederösterreich und im Burgenland Potřeba pracovních sil ve Vídni, Dolních Rakousích a Burgenlandsku Die befragten Betriebe in Wien, in Niederösterreich und im Burgenland meinen, dass der Bedarf an Arbeitskräften vor allem im höheren Bildungsbereich (ab Matura) sowie bei FacharbeiterInnen innerhalb der nächsten 2 Jahre zunehmen wird. Die meisten Unternehmen sehen optimistisch in die Zukunft. Oslovené podniky ve Vídni, Dolních Rakousích a Burgenlandsku se domnívají, že v nejbližších dvou letech vzroste potřeba pracovních sil především v oblasti vyššího vzdělání (od maturity výše) a v segmentu kvalifikovaných dělníků. Většina podniků pohlíží na budoucnost optimisticky. Jeweils etwas über ein Viertel der Betriebe in Wien, Niederösterreich und dem Burgenland sprechen davon, dass der Personalstand in den letzten 2 Jahren im Unternehmen gestiegen ist. Jak ve Vídni, tak i v Dolních Rakousích a Burgenlandsku se o něco více než čtvrtina podniků vyjádřila, že se počet pracovních sil v jejich podniku v posledních dvou letech zvýšil. Zum Befragungszeitpunkt befanden sich 22% der Wiener, 19% der niederösterreichischen und 12% der burgenländischen Unternehmen auf Personalsuche. Verstärkt auf Personalsuche sind in Wien Unternehmen aus dem „Kredit- und 46 V době provádění průzkumu hledalo zaměstnance 22% vídeňských, 19% dolnorakouských a 12% burgenlandských dotazovaných podniků. Větší nedostatek pracovních sil pociťují ve Vídni podniky v oborech „úvěrnictví a pojišťovnictví“ a také „ubytování a pohostinství“, v Dolních služieb“ a „predaja/opráv motorových vozidiel a spotrebného tovaru“. V Dolnom Rakúsku pochádzajú potenciálni migranti z odvetvia „materiálna výroba“, „zdravotníctvo, veterinárne lekárstvo a sociálne služby“ a zo „stavebníctva“, je zastúpený aj „predaj/opravy motorových vozidiel a spotrebného tovaru“. Aj v Burgenlandsku patrí väčšina dopytovaných záujemcov do odvetvia „materiálna výroba“, štatisticky relevantná je ďalej „verejná správa/sociálne zabezpečenie“, „zdravotníctvo, veterinárne lekárstvo a sociálne služby“ a „ubytovanie a pohostinstvo“. Ako motiváciu pre snahu nájsť si zamestnanie v zahraničí uvádzajú dopytovaní najčastejšie to, že by chceli „zažiť alebo poznať niečo nového“. Faktor „vyššieho príjmu“ je v tejto súvislosti omnoho menej významný. Takmer 50% obyvateľov Viedne, Dolného Rakúska a Burgenlandska, ktorí uvažujú o migrácii, sa domnieva, že majú veľmi dobré vyhliadky nájsť si prácu v zahraničí. Konkrétne prípravy na získanie zamestnania v zahraničí však učinil iba celkom nepatrný počet respondentov. Väčšina z nich tiež ešte nemá konkrétnu predstavu o dobe, kedy by v zahraničí chceli začať pracovať. Potenciálni rakúski migranti za prácou najčastejšie predpokladajú trvalú migráciu. Keď rozdelíme záujemcov o migráciu z Viedne, Dolného Rakúska a Burgenlandska podľa toho, do ktorých krajín by chceli odísť za prácou, zistíme, že najčastejšie uvádzanou cieľovou krajinou je Nemecko. Maďarsko, Slovensko a Česko sú pre rakúskych respondentov skôr neatraktívne. V týchto krajinách by chcelo pracovať iba veľmi malé percento opýtaných. Aby sme získali detailnejší obrázok celkovej situácie na trhu práce v pohraničných regiónoch, porovnali sme potenciál pracovných síl s ich potrebou, ktorá bola zistená v rámci prieskumu v podnikoch. és a „gépjárm•kereskedelem/gépjárm•javítás és fogyasztási cikkek kereskedelme és javítása“ területérœl származnak. Alsó-Ausztriában a potenciális migránsok a „materiális termelés“, az „egészségügy, állatorvostan és szociális szolgáltatások“ és az „építœipar“ területérœl származnak, képviselve van még a „gépjárm•kereskedelem/ gépjárm•javítás és fogyasztási cikkek kereskedelme és javítása“. A megkérdezett érdeklœdœk többsége Burgenlandban is a „materiális termelés“ ágazatához tartozik, statisztikailag releváns még a „közigazgatás/ társadalombiztosítás“, az „egészségügy, állatorvostan és szociális szolgáltatások“ és az „elszállásolás és vendéglátóipar“ területe. A külföldi álláskeresés motivációjaként a megkérdezettek leggyakrabban azt tüntetik fel, hogy „valami újat szeretnének átélni vagy megismerni“. A „magasabb jövedelem“ tényezœje ezzel összefüggésben sokkal kevésbé jelentœs. A migrálást mérlegelœ bécsi, alsó-ausztriai és burgenlandi lakosok majd 50%-a úgy véli, hogy nagyon jó kilátásaik vannak külföldi munkaszerzésre. Konkrét elœkészületeket a külföldön való munkavállaláshoz viszont a megkérdezetteknek csak elenyészœ száma tett. Többségüknek arról sincs konkrét elképzelése, mikor szeretnék elkezdeni a munkavállalást külföldön. A munkavállalás miatti potenciális osztrák migránsok leggyakrabban tartós migrációt feltételeznek. Amennyiben a bécsi, alsó-ausztriai és burgenlandi migránsokat aszerint csoportosítjuk, mely országban kivánnának munkát vállalni, megállapítható, hogy célországként leggyakrabban Németországot tüntetik fel. Magyarország, Szlovákia és Csehország az osztrák megkérdezettek számára inkább nem attraktív. Ezekben az országokban a megkérdezetteknek csak egy nagyon kis százaléka szeretne dolgozni. Annak érdekében, hogy részletesebb képet kapjunk a munkaerœpiac összhelyzetérœl a határ menti régiókban, összehasonlítottuk a munkaerœ potenciálját a szükséglettel, amelyet a vállalatokban végzett felmérés keretében állapítottunk meg. Potreba pracovných síl vo Viedni, Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku Munkaerœ-szükséglet Bécsben, AlsóAusztriában és Burgenlandban Dopytované podniky vo Viedni, Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku se domnievajú, že v najbližších dvoch rokoch vzrastie potreba pracovných síl predovšetkým v oblasti vyššieho vzdelania (od maturity vyššie) a v segmente kvalifikovaných robotníkov. Väčšina podnikov hľadí do budúcnosti optimisticky. A bécsi, alsó-ausztriai és burgenlandi megkérdezett vállalatok úgy vélik, hogy az elkövetkezendœ két évben a munkaerœszükséglet elsœsorban a magasabb képzettségek területén (érettségi és magasabb végzettség) fog növekedni, valamint a szakmunkások szegmensében. A vállalatok többsége optimistán látja a jövœt. Vo Viedni a rovnako aj v Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku sa o niečo viac než štvrtina podnikov vyjadrila, že počet pracovných síl v ich podniku sa v posledných dvoch rokoch zvýšil. Mind Bécsben, mind pedig Alsó-Ausztriában és Burgenlandban a vállalatoknak több mint egynegyede úgy nyilatkozott, hogy a munkaerœ száma a vállalatukban a legutóbbi két évben megnœtt. Počas doby uskutočňovania prieskumu hľadalo zamestnancov 22% viedenských, 19% dolnorakúskych a 12% burgenlandských dopytovaných podnikov. Väčší A kutatás idœszakában a megkérdezett bécsi vállalatok 22%-a, az alsó-ausztriai vállalatok 19%-a és a burgenlandi vállalatok 12%-a keresett alkalmazottakat. A megkérdezett 47 Versicherungswesen“ sowie aus dem „Beherbungs- und Gaststättenwesen“, in Niederösterreich Betriebe aus der „Sachgüterproduktion“ sowie aus dem Bereich der „Erbringung von sonstigen öffentlichen und privaten Dienstleistungen“ und im Burgenland vor allem Unternehmen aus dem Bereich der „Erbringung von sonstigen öffentlichen und privaten Dienstleistungen“. Die Mehrzahl der befragten Unternehmen gibt an, dass es schwierig sei, offene Stellen passend zu besetzen. Als Hauptgrund dafür wird angegeben, dass es zuwenig verfügbare Arbeitskräfte mit der benötigten Ausbildungsrichtung gibt. 72% der Betriebe in Wien und 80% der Unternehmen im Burgenland können sich vorstellen, offene Stellen mit ArbeitnehmerInnen aus den neuen EU-Mitgliedstaaten zu besetzen; in Niederösterreich knapp 50%. Vor allem offene Stellen im FacharbeiterInnenbereich sowie freie Stellen für Personen mit höherer Bildung (ab Matura) würden häufiger mit ArbeitnehmerInnen aus den neuen EU-Mitgliedstaaten besetzt werden. Ca. ein Fünftel der Betriebe meint, dass sie verstärkt Arbeitskräfte aus den neuen EU-Mitgliedstaaten beschäftigen würden, wenn es keine Übergangsfristen gäbe. Zwei Drittel der untersuchten Betriebe in Wien würden entsprechende inländische Arbeitskräfte bevorzugt aufnehmen, in NÖ und im Burgenland sogar übr zwei Drittel bis zu drei Viertel. Etwas mehr als ein Viertel aller untersuchten Betriebe beschäftigte zum Zeitpunkt der Erhebung ausländische Arbeitskräfte (in Wien und in Niederösterreich vor allem in den Bereichen des „Gaststättenwesen“ und der „Sachgütererzeugung“, im Burgenland in den Bereichen „Bauwesen“ und „Erbringung sonstiger öffentlicher und persönlicher Dienstleistungen“). Von denjenigen Betrieben, die bereits ArbeitnehmerInnen aus den neuen EU-Mitgliedstaaten beschäftigen, würde ein Prozentsatz von 92% in Wien, 55% in Niederösterreich bzw. 100% im Burgenland offene Stellen mit Beschäftigten aus den neuen EU-Mitgliedstaaten besetzen. Die Zufriedenheit mit ArbeitnehmerInnen aus den neuen EUMitgliedstaaten ist demnach vor allem in Wien und im Burgenland durchaus groß. Als Faktoren, die für eine Beschäftigung von Arbeitskräften aus den neuen EU-Mitgliedstaaten sprechen, werden von vielen Unternehmen die „Lohnkosten“, die „Qualifikation“ und der „Fleiß“ bezeichnet; das gewichtigste Gegenargument stellen „mangelnde Sprachkenntnisse“ dar. Ca. ein Viertel der Unternehmen haben sich für die Zeit nach der EU-Erweiterung Maßnahmen überlegt: diese liegen vor allem in den Bereichen „Zusammenarbeit mit Unternehmen aus den neuen EU-Mitgliedstaaten im Bereich Kostensenkung/Rationalisierung“, „Aufbau eines zusätzlichen Standorts in den neuen EU-Mitgliedstaaten“, „neue Produkte und Leistungen“ sowie „verstärktes Marketing/Werbung für die eigenen Produkte in neuen EU-Mitgliedstaaten“. Subauftragnehmer aus den neuen EU-Mitgliedstaaten beschäftigen 12% der Wiener, 9% der niederösterreichischen und 5% der burgenländischen Betriebe. Ein Großteil der befragten Unternehmen zeigt sich sehr indif- 48 Rakousích podniky ve sféře „materiální výroby“ a v oboru „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“ a v Burgenlandsku především podniky v oblasti „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“. Většina dotázaných podniků uvádí, že volná místa je obtížné obsadit vhodnými uchazeči. Hlavní důvod spatřují v tom, že je na trhu práce nedostatek lidí s potřebným profesním zaměřením. 72% podniků ve Vídni a 80% firem v Burgenlandsku připouští, že by mohly obsadit volná místa zájemci o zaměstnání z nových členských států EU; v Dolních Rakousích je to necelých 50%. Pracovní síly z nových členských států EU by mohly častěji nastoupit především na volná místa v segmentu kvalifikovaných dělníků a na volná místa vyžadující vyšší vzdělání (od maturity výše). Zhruba pětina podniků se domnívá, že by zaměstnaly více pracovních sil z nových členských států, pokud by neexistovaly přechodné lhůty. Dvě třetiny podniků zařazených do průzkumu by při přijímání nových pracovníků daly ve Vídny přednost domácím uchazečům.Rakousích a v Burgenlandsku dokonce více než dvě třetiny až tři čtvrtiny v Doldrích podniků. Zahraniční pracovní síly zaměstnávala v době provádění průzkumu více než čtvrtina všech dotazovaných podniků (ve Vídni a v Dolních Rakousích především v oboru „pohostinství“ a „materiální výroby“, v Burgenlandsku v oblasti „stavebnictví“ a „poskytování ostatních veřejných a osobních služeb“). Z podniků, v nichž už pracují zaměstnanci z nových členských států EU, by 92% ve Vídni, 55% v Dolních Rakousích a 100% v Burgenlandsku přijalo na volná místa další zájemce z nových členských států EU. Spokojenost se zaměstnanci z nových členských států EU je tedy především ve Vídni a v Burgenlandsku vesměs velká. Jako faktory, které hovoří ve prospěch zaměstnávání pracovních sil z nových členských států EU, uvádí mnoho podniků „mzdové náklady“, „kvalifikaci“ a „píli“; nejzávažnějším protiargumentem je „nedostatečná znalost jazyků“. Asi čtvrtina podniků uvažovala o tom, že po vstupu nových členských států do EU rozšíří své aktivity. Ty by byly zaměřeny především na oblast „spolupráce s podniky z nových členských států EU v oblasti snižování nákladů/ racionalizace“, „otevření nové provozovny v nových členských státech EU“, „nové produkty a výkony“ a „intenzivnější marketing/propagace vlastních produktů v nových členských státech EU“. 12% vídeňských, 9% dolnorakouských a 5% burgenlandských podniků zaměstnává subdodavatele z nových členských států EU. Značná část oslovených podniků nemá vyhraněný názor na to, jaké dopady na jejich podnikání má rozšíření EU; ve Vídni se nicméně většina podniků domnívá, že rozšíření EU přináší spíše šance. nedostatok pracovných síl pociťujú vo Viedni podniky v oblastiach „úverovanie a poisťovníctvo“ a tiež „ubytovanie a pohostinstvo“, v Dolnom Rakúsku podniky vo sfére „materiálnej výroby“ a v oblasti „poskytovania ostatných verejných a súkromných služieb“ a v Burgenlandsku predovšetkým podniky v oblasti „poskytovania ostatných verejných a súkromných služieb“. vállalatok közül nagyobb munkaerœhiány érezhetœ Bécsben a „hitelezés és biztosítás“, valamint az „elszállásolás és vendéglátóipar“ területén, Alsó-Ausztriában a „materiális termelés“ és az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ területén és Burgenlandban elsœsorban az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ területén. Väčšina dopytovaných podnikov uvádza, že volné miesta je ťažké obsadiť vhodnými uchádzačmi. Hlavný dôvod vidia v tom, že na trhu práce je nedostatok ľudí s potrebným profesijným zameraním. A megkérdezett vállalatok többsége szerint a szabad munkahelyek számára nehezen lehet találni megfelelœ érdeklœdœt. Ennek fœ okát abban látják, hogy a munkaerœpiacon nincs elegendœ számú olyan személy, aki rendelkezne a szükséges szakmai orientáltsággal. 72% podnikov vo Viedni a 80% prevádzok v Burgenlandsku pripúšťa, že by mohli obsadiť volné miesta záujemcami o zamestnanie z nových členských štátov EU; v Dolnom Rakúsku je to necelých 50%. Pracovné sily z nových členských štátov EU by mohli častejšie nastúpiť predovšetkým na volné miesta v segmente kvalifikovaných robotníkov a volné miesta vyžadujúce vyššie vzdelanie (od maturity vyššie). Zhruba pätina podnikov sa domnieva, že by zamestnali viac pracovných síl z nových členských štátov, pokiaľ by neexistovali prechodné lehoty. A bécsi vállalatok 72%-a és a burgenlandi vállalatok 80%-a elismeri, hogy a szabad munkahelyeket az EU új tagországaiból érkezœkkel tölthetné be; Alsó-Ausztriában ez az arány nem egész 50%. Az EU új tagországaiból érkezœ munkaerœ leggyakrabban elsœsorban a szakmunkások területén és a magasabb végzettséget igénylœ ágazatokban (érettségi és magasabb végzettség) léphetne be a szabad munkahelyekre. A vállalatoknak nagyjából az egyötöde úgy véli, hogy az új tagországokból több munkaerœt alkalmaznának, ha nem lennének átmeneti idœszakok. Dve tretiny podnikov zaradených do prieskumu by pri prijímaní nových pracovníkov, vo Viedni do kona viac neí dve tretiny aź tri ścrtiny podnikov. Dolnom Rakúsku a v Burgenlandsku dali prednosť domácim uchádzačom. A felmérésbe besorolt vállalatok kétharmada új alkalmazottak felvételekor belföldi érdeklœdœket részesítene elœnyben. Zahraničné pracovné sily zamestnávala počas vykonávania prieskumu viac než štvrtina všetkých dopytovaných podnikov (vo Viedni a v Dolnom Rakúsku predovšetkým v okruhu „pohostinstvo“ a „materiálna výroba“ a v Burgenlandsku v oblasti „stavebníctvo a „poskytovanie ostatných verejných a osobných služieb“). Z podnikov, v ktorých už pracujú zamestnanci z nových členských štátov EU, by 92% vo Viedni, 55% v Dolnom Rakúsku a 100% v Burgenlandsku prijalo na volné miesta ďalších záujemcov z nových členských štátov EU. Spokojnosť so zamestnancami predovćetkým vo Viedni a v Burgenlandsku z nových členských štátov EU je napospol veľká. Ako faktory, ktoré hovoria v prospech zamestnávania pracovných síl z nových členských štátov EU, uvádza mnoho podnikov „mzdové náklady“, „kvalifikáciu“ a „usilovnosť“; najzávažnejším protiargumentom je „nedostatočná znalosť jazykov“. Asi štvrtina podnikov uvažovala otom, že po vstupe nových členských štátov do EU rozšíri svoje aktivity. Tie by boli zamerané predovšetkým na oblasť „spolupráca s podnikmi z nových členských štátov EU v oblasti znižovania nákladov/racionalizácia“, „otvorenie novej prevádzky v nových členských štátoch EU“, „nové produkty a výkony“ a „intenzívnejší marketing/propagácia vlastných produktov v nových členských štátoch EU“. 12% viedenských, 9% dolnorakúskych a 5% burgenlandských podnikov zamestnáva subdodávateľov z nových členských štátov EU. Značná časť dopytovaných podnikov nemá vyhranený názor na to, aké dopady na ich podnikanie má rozšírenie A felmérés idejében a megkérdezett vállalatok több mint egyharmada alkalmazott külföldi munkaerœt (Bécsben és AlsóAusztriában elsœsorban a „vendéglátóipar“ és a „materiális termelés“ területén, Burgenlandban pedig az „építœipar“ és az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ területén. Azok közül a vállalatok közül, ahol már rendelkeznek alkalmazottakal az EU új tagországaiból, Bécsben 92%, Alsó-Ausztriában 55% és Burgenlandban 100% alkalmazna további érdeklœdœket az EU új tagországaiból. Az EU új tagországaibœl érkezœ alkalmazottakkal elsœsorban Bécsben és Burgenlandban nagyon meg vannak elégedve. Az EU új tagországaiból érkezœ munkaerœ alkalmazása melletti tényként sok vállalat a „bérköltségeket“, a „képzettséget“ és a „szorgalmat“ tünteti fel; a legkomolyabb ellenérv a „nem megfelelœ nyelvtudás“. A vállalatoknak nagyjából az egynegyede mérlegelte azt, hogy az új tagországok csatlakozása után kibœvíti az aktivitását. Ezek elsœsorban az „együttm•ködés az új EUtagországok vállalataival a költségek csökkentése és az ésszer•sítés területén“, „új üzemrészleg létrehozása az EU új tagországaiban“, „új termékek és teljesítmények“ és a „saját termékek intenzívebb marketingje/propagálása az EU új tagországaiban“ c. témák lennének. A bécsi vállalatok 12%-a, az alsó-ausztriai vállalatok 9%-a és a burgenlandi vállalatok 5%-a alkalmaz alvállalkozókat az EU új tagországaiból. A megkérdezett vállalatok jelentœs részének nincs határozott véleménye arról, hogyan befolyásolja a vállalkozásukat az EU bœvítése; Bécsben a vállalatok többsége úgy véli, hogy az EU-bœvítés inkább esélyeket hoz magával. 49 ferent, was die Einschätzung der Auswirkungen der EU-Erweiterung für ihren Betrieb bedeutet; in Wien wird doch von einer Mehrheit der Betriebe davon ausgegangen, dass die Chancen überwiegen. Arbeitskräftebedarf in Ungarn, in Tschechien und in der Slowakei Potřeba pracovních sil v Maďarsku, Česku a na Slovensku Ebenso wie die österreichischen Unternehmen meinen auch die in Ungarn, in Tschechien und in der Slowakei befragten Betriebe, dass sich der Bedarf an Arbeitskräften vor allem im höheren Bildungsbereich (ab Matura) sowie bei FacharbeiterInnen innerhalb der nächsten 2 Jahre erhöhen wird. Stejně jako rakouské podniky se také dotazované podniky v Maďarsku, Česku a na Slovensku domnívají, že se během příštích dvou let zvýší potřeba pracovních sil především v segmentu osob s vyšším vzděláním (od maturity nahoru) a kvalifikovaných dělníků. 25% der ungarischen, 31% der tschechischen und 40% der slowakischen Betriebe befinden sich auf Personalsuche, wobei zwei Drittel der Unternehmen angeben, dass es schwierig sei, offene Stellen passend zu besetzen. Als Hauptgrund dafür wird angegeben, dass es zuwenig verfügbare Arbeitskräfte mit der benötigten Ausbildungsrichtung gibt. 25% maďarských, 31% českých a 40% slovenských podniků hledá další pracovníky; dvě třetiny podniků přitom uvádějí, že je obtížné najít na volné místo vhodného pracovníka. Hlavní důvod vidí v tom, že je na trhu práce nedostatek lidí s potřebným profesním zaměřením. Jeweils 30% der Betriebe in Tschechien und in der Slowakei können sich vorstellen, offene Stellen mit Arbeitskräften aus Österreich zu besetzen, in Ungarn liegt der entsprechende Prozentsatz bei 13%. Für die Beschäftigung von ÖsterreicherInnen spricht nach Angaben der befragten Unternehmen vor allem die „Bereicherung durch eine andere Kultur“, die „Sprachkenntnis“, der „Fleiß“, die „Verlässlichkeit“ und die „Qualifikation“. Die „Lohn- bzw. Sozialkosten“ sprechen allerdings gegen die Beschäftigung von österreichischen Arbeitskräften. Jeweils über 60% der tschechischen und slowakischen Betriebe würden Arbeitskräfte aus dem jeweils anderen Land beschäftigen. Allerdings meinen 60% der tschechischen und slowakischen Betriebe, dass sie inländische Arbeitskräfte bevorzugt aufnehmen würden; in Ungarn 83% der Unternehmen. Von einem in den letzten 2 Jahren gestiegenen Personalstand berichtet jeweils ca. ein Drittel der Betriebe in Ungarn und in Tschechien sowie knapp die Hälfte der Unternehmen in der Slowakei. Hinsichtlich unternehmerischer Aktivitäten in Österreich (Unternehmensbeteiligungen, Bezug von Leistungen und Produkten aus Österreich, sonstige Kooperationen mit österreichischen Betrieben) zeigt sich, dass sich slowakische Betriebe stärker engagieren als ungarische oder tschechische. Etwa ein Drittel der Betriebe in Ungarn, Tschechien und in der Slowakei haben sich unternehmerische Maßnahmen für die Zeit nach der EU-Erweiterung überlegt. In den drei Untersuchungsländern sieht vor allem ein relativ hoher Anteil der slowakischen Unternehmen ein Überwiegen der Chancen durch die EU-Erweiterung. Eine Beschäftigung von Sub-Auftragnehmern aus Österreich gibt ein Viertel der slowakischen Betriebe an; in Tschechien beschäftigen 5% der Unternehmen Subauftragnehmer aus Österreich, In Ungarn werden keine Subauftragnehmer aus Österreich beschäftigt. 50 V Česku a na Slovensku by shodně 30% podniků bylo ochotno obsadit volná pracovní místa zájemci o práci z Rakouska, v Maďarsku činí toto procento 13%. Pro přijetí uchazečů z Rakouska hovoří podle údajů podniků zapojených do průzkumu především „obohacení o odlišnou kulturu“, „znalost jazyka“, „píle“, „spolehlivost“ a „kvalifikace“. „Mzdové a sociální náklady“ naproti tomu hovoří proti zaměstnávání rakouských pracovních sil. Zhruba přes 60% českých a slovenských podniků by zaměstnalo pracovní síly z druhé země. 60% českých a slovenských podniků však prohlašuje, že by daly přednost domácím pracovním silám; v Maďarsku se takto vyslovilo 83% podniků. O zvýšení počtu zaměstnanců během posledních dvou let referuje kolem třetiny podniků v Maďarsku a Česku, resp. necelá polovina podniků na Slovensku. Pokud jde o podnikatelské aktivity v Rakousku (kapitálová účast, nákup služeb a zboží z Rakouska, ostatní formy kooperace s rakouskými podniky), ukazuje se, že se v této oblasti více angažují slovenské než maďarské nebo české podniky. Přibližně třetina podniků v Maďarsku, Česku a na Slovensku uvažovala o tom, že po rozšíření EU rozšíří své podnikatelské aktivity. Ze tří zkoumaných zemí je především na Slovensku vysoký podíl podniků, které v rozšíření EU vidí spíše příležitost. Čtvrtina slovenských podniků zaměstnává subdodavatele z Rakouska; v Česku činí analogický údaj 5%, zatímco maďarské podniky subdodavatele z Rakouska nezaměstnávají. Na Slovensku je oproti ostatním dvěma sledovaným zemím vyšší podíl firem podnikajících v přeshraniční kooperaci. EU; vo Viedni sa predsa len väčšina podnikov domnieva, že rozšírenie EU prináša skôr šance. Potreba pracovných síl v Maďarsku, Čechách a na Slovensku Munkaerœ-szükséglet Magyarországon, Csehországban és Szlovákiában Rovnako ako rakúske podniky sa aj dopytované podniky v Maďarsku, Čechách a na Slovensku domnievajú, že sa v priebehu nasledujúcich dvoch rokov zvýši potreba pracovných síl predovšetkým v segmente osôb s vyšším vzdelaním (od maturity vyššie) a kvalifikovaných robotníkov. Hasonlóképp, mint az osztrák vállalatok, a megkérdezett magyarországi, csehországi és szlovákiai vállalatok úgy vélik, hogy az elkövetkezendœ két évben megnövekszik a munkaerœ-szükséglet elsœsorban a magasabb végzettséget igénylœ ágazatokban (érettségi és magasabb végzettség) és a szakmunkások területén. 25% maďarských, 31% českých a 40% slovenských podnikov hľadá ďalších pracovníkov; dve tretiny podnikov pritom uvádzajú, že je obtiažne nájsť na volné miesto vhodného pracovníka. Hlavný dôvod vidia v tom, že je na trhu práce nedostatok ľudí s potrebným profesijným zameraním. V Čechách a na Slovensku by zhodne 30% podnikov bolo ochotných obsadiť volné pracovné miesta záujemcami o prácu z Rakúska, v Maďarsku predstavuje toto číslo 13%. Pre prijatie uchádzačov z Rakúska hovorí podľa údajov podnikov zapojených do prieskumu predovšetkým „obohatenie o odlišnú kultúru „, „znalosť jazyka“, „usilovnosť“, „spoľahlivosť“ a „kvalifikácia“. „Mzdové a sociálne náklady“ naproti tomu hovoria proti zamestnávaniu rakúskych pracovných síl. Zhruba by viac než 60% českých a slovenských podnikov zamestnalo pracovné sily z druhej krajiny. 60% českých a slovenských podnikov však prehlasuje, že by dali prednosť domácim pracovným silám; v Maďarsku sa takto vyslovilo 83% podnikov. O zvýšení počtu zamestnancov v priebehu posledných dvoch rokov referuje okolo tretiny podnikov v Maďarsku a Čechách resp. necelá polovica podnikov na Slovensku. A magyar vállalatok 25%-a, a cseh vállalatok 31%-a és a szlovák vállalatok 40%-a keres további alkalmazottakat; a vállalatok kétharmada emellett feltüntette, hogy a szabad munkahelyek számára nehezen lehet találni megfelelœ érdeklœdœt. Ennek fœ okát abban látják, hogy a munkaerœpiacon nincs elegendœ számú olyan személy, aki rendelkezne a szükséges szakmai orientáltsággal. Csehországban és Szlovákiában a vállalatok 30%-a lenne hajlandó betölteni az új munkahelyeket Ausztriából érkezœ érdeklœdœkkel; Magyarországon ez az arány 13%. A felmérésben részt vevœ vállalatok adatai szerint az osztrák érdeklœdœk alkalmazása mellett elsœsorban a „eltérœ kultúrával való gazdagodás“, a „nyelvtudás“, a „szorgalom“, a „megbízhatóság“ és a „képzettség“ szól. A „bér- és szociális költségekkel“ ezzel ellentéteben az osztrák munkaerœ alkalmazása ellen érvelnek. Pokiaľ ide o podnikateľské aktivity Rakúska (kapitálová účasť, nákup služieb a tovaru z Rakúska, ostatné formy kooperácie s rakúskymi podnikmi), ukazuje sa, že sa slovenské podniky angažujú v tejto oblasti viac než maďarské alebo české. A cseh és szlovák vállalatoknak most tœbb mint a 60%-a alkalmazna munkaerœt másik országból. A cseh és szlovák vállalatok 60%-a kijelentette, hogy elœnyben részesítené a belföldi dolgozókat; Magyarországon a vállalatoknak a 83%-a nyilatkozott így. Az alkalmazottak számának a növekedésérœl a legutóbbi két évben a magyarországi és csehországi vállalatoknak körülbelül az egyharmada számol be, illetve Szlovákiában a vállalatoknak közel a fele. Približne tretina podnikov v Maďarsku, Čechách a na Slovensku uvažovala o tom, že po rozšírení EU rozšíri svoje podnikateľské aktivity. Z troch skúmaných krajín je predovšetkým na Slovensku vysoký podiel podnikov, ktorý v rozšírení EU vidí skôr príležitosť. Ami az Ausztriában megvalósuló vállalkozói aktivitásokat illeti (tœkerészvétel, szolgáltatások és áru vásárlása Ausztriából, egyéb együttm•ködési formák osztrák vállalatokkal), megmutatkozott az, hogy a szlovák vállalatok ezen a területen aktívabbak, mint a magyar vagy a cseh vállalatok. Štvrtina slovenských podnikov zamestnáva subdodávateľa z Rakúska; v Čechách predstavuje analogický údaj 5%, zatiaľ čo maďarské podniky subdodávateľa z Rakúska nezamestnávajú. A magyar, cseh és a szlovák vállalatoknak körülbelül az egyharmada mérlegelte azt, hogy az EU-csatlakozás után kibœvíti vállalkozói aktivitását. A vizsgált országok közül elsœsorban Szlovákiában magas azoknak a vállalatoknak az aránya, amelyek az EU bœvítésében inkább lehetœségeket látnak. Na Slovensku je oproti ostatným dvom sledovaným krajinám vyšší podiel firiem podnikajúcich v cezhraničnej kooperácii. A szlovák vállalatok egynegyede m•ködik együtt osztrák alvállalkozókkal; Csehországban ez a adat 5%, míg Magyarországon osztrák alvállalkozókal együttm•ködés nem valósul meg. 51 In der Slowakei ist im Vergleich der drei Untersuchungsländer der höchste Anteil an grenzüberschreitend tätigen Betrieben zu verzeichnen. 7.2 Detailergebnisse 7.2 Podrobné výsledky Potenzial an ArbeitsmigrantInnen aus der Slowakei, aus Tschechien und Ungarn Potenciál migrace za prací ze Slovenska, Česka a Maďarska Eines der Ziele des Projekts LAMO ist es, den mittels Monitoringinstrumentarium erhobenen potenziellen Arbeitsmigrationsströmen aus den neuen EU-Mitgliedstaaten Ungarn, Slowakei und Tschechien das mögliche Abwanderungspotenzial aus Österreich ins Ausland und im Besonderen in die Nachbarstaaten Ungarn, Slowakei und Tschechien gegenüberzustellen, um die Entwicklung des regionalen Arbeitsmarktes umfassend zu beleuchten. Jedním z cílů projektu LAMO je porovnat potenciální proudy migrace za prací z nových členských států EU, jmenovitě Maďarska, Slovenska a Česka, zjištěné prostřednictvím monitorovacích nástrojů, s potenciálem migrace z Rakouska do zahraničí, a to především do výše uvedených sousedních tří států, a získat tak co nejpodrobnější obrázek vývoje na regionálním trhu práce. Zu diesem Zweck wurden neben den Untersuchungen auf ungarischer, slowakischer und tschechischer Seite auch Befragungen in der niederösterreichischen bzw. burgenländischen Grenzregion zu Tschechien, der Slowakei und zu Ungarn sowie im Bundesland Wien durchgeführt. In ausgewählten Regionen diesseits und jenseits der Grenze Österreichs mit Tschechien, der Slowakei und mit Ungarn wurde das Pendel- und Migrationspotenzial im Zuge von Haushaltsbefragungen erhoben. 19% der 1.491 in Ungarn im Rahmen der LAMO-Haushaltserhebung befragten Personen geben an, im Ausland (weiterhin) arbeiten zu wollen (dies entspricht einer Personenzahl von 280). In der Slowakei können sich 36% vorstellen, im Ausland (weiterhin) zu arbeiten (559 von insgesamt 1.558 Befragten). Von den 3.003 in Tschechien interviewten Personen kommt es für 467 in Frage, im Ausland einer Arbeit nachzugehen (dies entspricht einem Prozentsatz von 16%). 52 Za tímto účelem byly vedle výzkumů na maďarské, slovenské a české straně provedeny také dotazníkové průzkumy v dolnorakouských a burgenlandských příhraničních regionech, které sousedí s Českem, Slovenskem a Maďarskem. Analogické šetření proběhlo také ve Vídni. Ve vybraných regionech na obou stranách rakouské hranice s Českem, Slovenskem a Maďarskem byly formou průzkumu v domácnostech shromažďovány údaje o potenciálu krátkodobé („pendlerské“) a dlouhodobé, resp. trvalé migrace. 19% z 1.491 osob, které se v Maďarsku zapojily do průzkumu v domácnostech prováděného v rámci projektu LAMO, uvádí, že chtějí (i nadále) pracovat v zahraničí; v absolutním vyjádření je to 280 osob. Na Slovensku uvažuje 36% respondentů o tom, že by (nadále) pracovali v zahraničí (559 z celkem 1.558 dotázaných osob). Z celkem 3.003 českých účastníků průzkumu by mělo 467 zájem o práci v zahraničí (v procentuálním vyjádření je to 16%). Szlovákiában a másik két vizsgált országgal ellentétben magasabb a határon átnyúló együttm•ködést folytató cégek aránya. 7.2 Podrobné výsledky 7.2 Részletes eredmények Potenciál migrácie za prácou zo Slovenska, Čiech a Maďarska Szlovákiából, Csehországból és Magyarországról megvalósuló munkavállalási migráció potenciálja Jedným z cieľov projektu LAMO je porovnať potenciálne prúdy migrácie za prácou z nových členských štátov EU, menovite Maďarska, Slovenska a Čiech. Zistiť to prostredníctvom monitorovacích nástrojov, s potenciálom migrácie z Rakúska do zahraničia a to predovšetkým do vyššie uvedených susedných troch štátov a získať tak čo najpodrobnejší obrázok vývoja na regionálnom trhu práce. A LAMO projekt egyik célja, hogy összehasonlítsa a monitoring eszközök segítségével megállapított munkavégzés miatti migráció potenciális áramalatait az új EUtagországokból, nevezetesen Magyaroszágról, Szlovákiából és Csehországból, az Ausztriából külföldre irányuló migrációs potenciállal, mégpedig elsœsorban a fent említett három szomszédos országba, hogy minél részletesebb képet kapjon a regionális munkaerœpiac alakulását illetœen. Za týmto účelom boli popri výskumoch na maďarskej, slovenskej a českej strane uskutočnené aj dotazníkové prieskumy v dolnorakúskych a burgenlandských pohraničných regiónoch, ktoré susedia s Českom, Slovenskom a Maďarskom. Analogické šetrenie prebiehalo aj vo Viedni. Vo vybraných regiónoch na oboch stranách rakúskej hranice s Českom, Slovenskom a Maďarskom boli formou prieskumu v domácnostiach zhromažďované údaje o potenciáli krátkodobej („pendlerskej“) a dlhodobej resp. trvalej migrácie. 19% z 1 491 osôb, ktoré sa v Maďarsku zapojili do prieskumu v domácnostiach v rámci projektu LAMO uvádzajú, že chcú (i naďalej) pracovať v zahraničí; v absolútnom vyjadrení je to 280 osôb. Na Slovensku uvažuje 36% respondentov o tom, že by (naďalej) pracovali v zahraničí (559 z celkom 1 558 opýtaných osôb). Z celkom 3 003 českých účastníkov prieskumu by malo celkom 467 záujem o prácu v zahraničí (v percentuálnom vyjadrení je to 16%). E célból a magyar, szlovák és cseh oldalon szervezett felmérések mellett kérdœíves véleménykutatás valósult meg a Csehországgal, Szlovákiával és Magyarországgal szomszédos, az alsó-ausztriai és burgenlandi határ menti régiókban. Ezzel azonos vizsgálat Bécsben is megvalósult. Csehországgal, Szlovákiával és Magyarországgal szomszédos osztrák határ mindkét oldalán elterülœ kiválasztott régiókban a háztartásokban végzett felmérések formájában adatokat gy•jtöttek a rövidtávú (ingázási) és a hosszútávú, illetve tartós migráció potenciáljáról. Az 1.491 személy 19%-a azok közül, akik Magyarországon bekapcsolódtak a LAMO projekt keretében végzett felmérésekbe a háztartásokban, feltüntette, hogy (továbbra is) szeretnének külföldön dolgozni; abszolút értelemben ez 280 személyt jelent. Szlovákiában a megkérdezettek 36%-a mérlegeli hogy (továbbra is) kivánnának külföldön dolgozni (559 az 1.558 megkérdezett személy közül). A felmérésben részt vevœ 3.003 cseh megkérdezett közül összesen 467 személy mutatott érdeklœdést a külföldi munkavégzés iránt (ami százalékban kifejezve 16%). 53 Arbeitsmigrationspotenzial Potenciál migrace za prací Potenciál migrácie za prácou Munkavállalási migrációs potenciál Die Prozentangaben des folgenden Abschnitts, in dem diejenigen Personen, die angeben im Ausland (weiterhin) arbeiten zu wollen, nach soziodemographischen Merkmalen, Qualifikation, ökonomischer Situation, regionaler Herkunft sowie danach, welche Motive der Bereitschaft im Ausland zu arbeiten zugrunde liegen, beschrieben werden, beziehen sich jeweils auf die Teilstichproben von potenziellen ArbeitsmigrantInnen aus Ungarn, aus der Slowakei und aus Tschechien. V následujícím oddílu jsou osoby, které projevily zájem o (pokračování v) práci v zahraničí, charakterizovány podle sociodemografických znaků, z hlediska kvalifikace, ekonomické situace, regionálního původu a rovněž podle toho, jaké motivy je přiměly k tomu, že uvažují o práci v zahraničí. Příslušné procentuální údaje se vztahují k jednotlivým dílčím namátkovým vzorkům potenciálních zájemců o migraci z Maďarska, Slovenska a Česka. Sozio-demographische Charakteristika Sociodemografická kritéria In allen drei Untersuchungsländern sind in der Gruppe der potenziellen ArbeitsmigrantInnen Männer zu knapp zwei Dritteln vertreten. Ca. drei Viertel sind der Alterskategorie bis 35 Jahre zuzuordnen. Muži tvoří ve skupině potenciálních migrantů ve všech třech sledovaných zemích téměř dvě třetiny. Přibližně tři čtvrtiny patří do věkové kategorie do 35 let. In Ungarn ist die Hälfte der Personen, die angeben, im Ausland arbeiten zu wollen, ledig, während 38% bereits verheiratet sind. In der Slowakei liegt der Anteil der Verheirateten bei 29% und jener der Ledigen bei 64%. In Tschechien zeigt sich ein ähnliches Bild wie in der Slowakei: 25% sind verheiratet, 61% ledig. Hinsichtlich des Bildungsniveaus ist festzustellen, dass in Ungarn ungefähr jeweils ein Drittel über einen Fachschulabschluss oder einen Abschluss einer höheren Schule mit Matura verfügt. Ein Fünftel weist sogar einen darüber hinausgehenden Bildungsgrad auf, während 12% über Grundschulbildung verfügen. In Tschechien haben 34% eine Schule mit Matura abgeschlossen, 24% eine Lehre hinter sich und 16% Grundschulbildung. FachschulabsolventInnen sind mit 9% und AbsolventInnen hochschulverwandter Lehranstalten, Fachhochschulen sowie Hochschulen mit insgesamt 16% vertreten. Aufgrund der unterschiedlichen Bildungssysteme wurden in der Slowakei bei der Datenerhebung die landesüblichen Bildungskategorien abgefragt und es zeigt sich, dass der überwiegende Anteil von 52% eine weiterführende Schule mit Matura abgeschlossen hat und 23% über einen Hochschulabschluss verfügen. Auch in der Slowakei weisen die potenziellen ArbeitsmigrantInnen ein hohes Bildungsniveau auf. Die Kenntnisse der deutschen Sprache sind von Land zu Land doch unterschiedlich ausgeprägt: Wahrend in Tschechien 51% und in Ungarn 46% der Befragten sich zumindest gut in Wort und Schrift ausdrücken können, liegt der entspre- 54 V Maďarsku je polovina osob, které uvádějí, že by chtěly pracovat v zahraničí, svobodná, zatímco ženatých, resp. vdaných je 38%. Na Slovensku činí podíl ženatých či vdaných 29% a svobodných je 64%. V Česku je obrázek podobný jako na Slovensku: 25% jsou ženatí/vdané, 61% je svobodných. Z hlediska úrovně vzdělání lze konstatovat, že v Maďarsku absolvovala přibližně třetina těchto osob střední odbornou školu a další třetina střední školu s maturitou. Pětina má dokonce ještě vyšší vzdělání, zatímco základní vzdělání má 12% respondentů. V Česku dokončilo 34% školu s maturitou, 24% absolvovalo učební obor a 16% má základní vzdělání. Absolventi středních odborných škol jsou zastoupeni 9% a absolventi vyšších a vysokých škol různého zaměření celkem 16%. Vzhledem k různosti vzdělávacích systémů byly na Slovensku položky týkající se vzdělání adaptovány tak, aby odpovídaly příslušným kategoriím vzdělání a ukázalo se, že 52%, tedy něco přes polovinu dotazovaných, ukončilo různé typy škol s maturitou a 23% absolvovalo vysokou školu. Také na Slovensku je dosažená úroveň vzdělání potenciálních zájemců o práci v zahraničí nadprůměrná. Ve znalostech němčiny se v jednotlivých zemích projevily patrné rozdíly: zatímco 51% českých a 46% maďarských respondentů hodnotí svůj verbální a písemný projev v němčině jako dobrý, činí tento podíl na Slovensku 33%. Výdělečně činných je v Maďarsku v současné době 59% z osob, které uvedly, že chtějí pracovat v zahraničí, na Slovensku je to 50% a v Česku 55%. Studenti jsou v Slowakei / Slovensko Slovensko / Szlovákia Tschechien / Çesko Česko / Csehország Ungarn / Ma∂arsko Maďarsko / Magyarország (1556 Befragte / responfent• 1556 respondentov / megkérdezett) (3003 Befragte / responfent• 3003 respondentov / megkérdezett) (1491 Befragte / responfent• 1491 respondentov / megkérdezett) 36% (559 Personen / osob 559 osôb / személy) 16% (467 Personen / osob 467 osôb / személy) 19% (280 Personen / osob 280 osôb / személy) Bereitschaft im Ausland zu arbeiten Zájem o práci v zahraniçí Záujem o prácu v zahraničí Érdeklœdés külföldi munkavállalás iránt V nasledujúcom oddieli sú osoby, ktoré prejavili záujem o (pokračovanie) prácu v zahraničí, charakterizované podľa sociodemografických znakov, z hľadiska kvalifikácie, ekonomickej situácie, regionálneho pôvodu a rovnako aj podľa toho, aké motívy ich prinútili k tomu, že uvažujú o práci v zahraničí. Príslušné percentuálne údaje ich vzťahujú na jednotlivé dielčie námatkové vzorky potenciálnych záujemcov o migráciu z Maďarska, Slovenska a Čiech. A következœ fejezetben a külföldi munkavégzés (folytatása) iránt érdeklœdœ személyeket szocio-demográfiai szempontból, a végzettség, a gazdasági helyzetük, a regionális származás szempontjából jellemeztük, valamint aszerint, mely motivációk okozták azt, hogy mérlegelik a külföldi munkavállalást. Az adott százalékos adatok a migráció iránti magyarországi, szlovákiai és csehországi potenciális érdeklœdœk egyes véletlenszer• részmintáira vonatkoznak. Sociodemografické kritériá Szocio-demográfiai kritériumok Muži tvoria v skupine potenciálnych migrantov vo všetkých troch sledovaných krajinách takmer dve tretiny. Približne tri štvrtiny patria do vekovej kategórie do 35 rokov. A potenciális migránsok csoportjában mindhárom vizsgált országban a férfiak csaknem kétharmad részben vannak képviselve. Nagyjából a háromnegyede a 35 évet nem meghaladó korcsoportba tartozik. V Maďarsku je polovica osôb, ktoré uvádzajú, že by chceli pracovať v zahraničí, slobodných, zatiaľ čo ženatých resp. vydatých je 38%. Na Slovensku činí podiel ženatých či vydatých 29% a slobodných je 64%. V Čechách je obrázok podobný ako na Slovensku: 25% sú ženatí/vydaté, 61% je slobodných. Z hľadiska úrovne vzdelania je možné konštatovať, že v Maďarsku absolvovala približne tretina týchto osôb strednú odbornú školu a ďalšia tretina strednú školu s maturitou. Pätina má dokonca ešte vyššie vzdelanie, zatiaľ čo základné vzdelanie má 12% respondentov. V Čechách dokončilo 34% školu s maturitou, 24% absolvovalo učebný odbor a 16% má základné vzdelanie. Absolventi stredných odborných škôl sú zastúpení 9% a absolventi vyšších škôl a vysokých škôl rôzneho zamerania celkom 16%. Vzhľadom k rôznosti vzdelávacích systémov boli na Slovensku položky týkajúce sa vzdelania adaptované tak, aby zodpovedali príslušným kategóriám vzdelania a ukázalo sa, že 52%, teda viac ako polovica dopytovaných ukončila rôzne typy škôl s maturitou a 23% absolvovalo vysokú školu. Aj na Slovensku je dosiahnutá úroveň vzdelania potenciálnych záujemcov o prácu v zahraničí nadpriemerná. V znalostiach nemčiny sa v jednotlivých krajinách prejavili zreteľné rozdiely: zatiaľ čo 51% českých a 46% maďarských respondentov hodnotí svoj verbálny a písomný prejav v nemčine ako dobrý, činí tento podiel na Slovensku 33%. Zárobkovo činných je v Maďarsku v súčasnej dobe 59% Magyarországon azoknak a személyeknek a fele, akik feltüntették, hogy külföldön szeretnének dolgozni, nœtlen/ hajadon, míg a nœs férfiak, illetve a férjezett nœk aránya 38%. Szlovákiában a nœsök, illetve férjezettek aránya 29%, a nœtleneké, illetve a hajadonoké 64%. Csehországban a kép hasonló, mint Szlovákiában: 25% nœs/férjezett, 61% nœtlen/ hajadon. A végzettségi szint szempontjából megállapítható, hogy e személyeknek nagyjából az egyharmada szakközépiskolát végzett, további egyharmada pedig középiskolát érettségivel. Sœt egyötöde még magasabb képzettséggel rendelkezik, míg alapfokú végzettsége a megkérdezettek 12%-ának van. Csehországban 34% fejezte be a középiskolát érettségivel, 24% szakmunkásképzœt végzett el és 16% alapfokú végzettséggel rendelkezik. A szakközépiskolai végzettség 9%-ban van képviselve, különféle szakú felsœfokú iskolája és fœiskolája a megkérdezettek 16%-ának van. Tekintettel az oktatási rendszerek különbözœségére Szlovákiában, a végzettséggel kapcsolatos tételeket úgy módosították, hogy megfeleljenek az adott végzettségi kategóriáknak és megmutatkozott az, hogy 52%, tehát a megkérdezetteknek valamivel több, mint a fele különbözœ iskolát végzett érettségivel és 23% fœiskolai végzettséggel rendelkezik. A külföldi munkavégzés iránt potenciálisan érdeklœdœk között az elért végzettségi szint Szlovákiában is átlagon felüli. A német nyelv ismeretét illetœen az egyes országokban jelentœs különbségek mutatkoztak meg: míg a 55 chende Anteil in der Slowakei bei 33%. In Ungarn sind 59% der Personen, die angeben, im Ausland arbeiten zu wollen, zur Zeit erwerbstätig, in der Slowakei 50%, in Tschechien 55%. StudentInnen sind in Ungarn mit 21%, in Tschechien mit 26% und in der Slowakei mit 36% vertreten. Der Arbeitslosenanteil beträgt in allen Ländern jeweils 8%. Die restlichen Befragten sind zum Zeitpunkt der Erhebung (nach den abgefragten Kategorien) Hausfrauen/männer, PensionistInnen, in Karenz Befindliche bzw. andere. In Ungarn geben 41% an, zuletzt oder aktuell als FacharbeiterIn tätig gewesen zu sein; 21% sind der Kategorie „nichtqualifizierte (Hilfs-)ArbeiterInnen“, 12% der Kategorie „Fachangestellte“ zuzuordnen. In der Slowakei findet sich ein HilfsarbeiterInnenanteil von 4%. Der FacharbeiterInnenanteil liegt bei 29%, der Anteil an Fachangestellten bei 26%. Bei den tschechischen Befragten machen FacharbeiterInnen 43% aus, dazu kommen noch 16% Verwaltungsangestellte/Beamte, 15% Fachangestellte und 11% leitende Angestellte. Der HilfsarbeiterInnenanteil liegt wie in der Slowakei bei 4%. UnternehmerInnen bzw. Selbstständige sind in den Teilstichproben der Personen, die im Ausland arbeiten wollen, in Ungarn mit 5%, in der Slowakei mit 8% und in Tschechien mit 11% vertreten. Die meisten Erwerbstätigen, die bereit sind, im Ausland zu arbeiten, sind in Ungarn im Bereich der „Sachgütererzeugung“ tätig, außerdem kommen die ArbeitsmigrantInnen aus den Sparten „Handel/Reparatur von KFZs und Gebrauchsgütern“ sowie „Beherbungs- und Gaststättenwesen“. In der Slowakei stammen die potenziellen ArbeitsmigrantInnen in erster Linie aus dem Bereich „Erbringung von sonstigen öffentlichen und persönlichen Dienstleistungen“, gefolgt vom Bereich „Sachgütererzeugung“. In Tschechien wiederum fallen die Bereiche „Sachgütererzeugung“, „Bauwesen“ und „Handel/Reparatur von KFZs und Gebrauchsgütern“ am stärksten ins Gewicht. Weitere Bereiche, aus denen im Ausland arbeitswillige TschechInnen stammen, sind das „Beherbungs- und Gaststättenwesen“, das „Gesundheits- und Sozialwesen“ und die „Erbringung von sonstigen öffentlichen und persönlichen Dienstleistungen“. Während 42% der ungarischen Befragten meinen, im Falle einer Arbeitslosigkeit in ihrem Beruf schnell wieder einen Arbeitsplatz finden zu können, geben 45% an, nur mit Mühe wieder entsprechend beschäftigt werden zu können. Weitere 5% schließen eine Wiederbeschäftigung überhaupt dezidiert aus. In Tschechien sind 51% der Befragten davon überzeugt, schnell wieder Arbeit zu finden, 42% sind eher pessimistisch. In der Slowakei gehen – ähnlich wie in Tschechien - 52% der Befragten davon aus, schnell wieder Arbeit zu finden. 56 Maďarsku zastoupeni 21%, v Česku 26% a na Slovensku 36%. Podíl nezaměstnaných činí ve všech zemích shodně 8%. Ostatní respondenti patřili v době provádění výzkumu (podle definovaných kategorií) do skupiny žen, resp. mužů v domácnosti, důchodců, žen na mateřské dovolení a popř. jiných skupin. V Maďarsku uvedlo 41% dotazovaných, že naposledy nebo v době průzkumu pracovali jako kvalifikovaní dělníci; 21% patří do kategorie „nekvalifikovaní (pomocní) dělníci“, 12% do kategorie „technickohospodářští pracovníci“. Na Slovensku činí podíl nekvalifikovaných dělníků 4%. Kvalifikovaných dělníků je 29%, na technickohospodářské pracovníky připadá 26%. Mezi českými respondenty bylo 43% kvalifikovaných dělníků a kromě nich jsou zastoupeni ještě administrativní pracovníci a úředníci s 16%, technickohospodářští pracovníci s 15% a vedoucí pracovníci s 11%. Podíl nekvalifikovaných dělníků činí stejně jako na Slovensku 4%. Podnikatelé, resp. samostatně výdělečně činné osoby jsou v namátkovém vzorku zájemců o práci v zahraničí zastoupeni v Maďarsku 5%, na Slovensku 8% a v Česku 11%. Většina výdělečně činných osob, které uvažují o práci v zahraničí, je v Maďarsku zaměstnána ve sféře „materiální výroby“. Potenciální migranti se kromě toho rekrutují z odvětví „prodej/opravy vozidel a spotřebního zboží“ a „ubytování a pohostinství“. Na Slovensku pocházejí potenciální migranti nejčastěji z oblasti „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“, za kterou následuje „materiální výroba“. V Česku pak jsou nejpočetnější odvětví „materiální výroba“, „stavebnictví“ a „prodej/opravy motorových vozidel a spotřebního zboží“. Další obory, z nichž pocházejí Češi projevující zájem o práci v zahraničí, jsou „ubytování a pohostinství“, „zdravotnictví a sociální péče“ a „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“. 42% maďarských respondentů se domnívá, že by si jako nezaměstnaní dokázali opět brzy najít práci ve své profesi, zatímco 45% uvedlo, že by měli s hledáním zaměstnání potíže. Dalších 5% návrat do zaměstnání rozhodně vyloučilo. V Česku je 51% respondentů přesvědčeno, že si opět rychle najdou práci, 42% se vyjádřilo spíše pesimisticky. Na Slovensku podobně jako v Česku 52% dotázaných předpokládá, že opět rychle najdou práci. z osôb, ktoré uviedli, že chcú pracovať v zahraničí, na Slovensku je to 50% a v Čechách 55%. Študenti sú v Maďarsku zastúpení 21%, v Čechách 26% a na Slovensku 36%. Podiel nezamestnaných predstavuje vo všetkých krajinách zhodne 8%. Ostatní respondenti patrili v čase vykonávania výskumu (podľa definovaných kategórií) do skupiny žien resp. mužov v domácnosti, dôchodcov, žien na materskej dovolenke, popr. iných skupín. V Maďarsku uviedlo 41% opýtaných, že naposledy alebo v čase prieskumu pracovali ako kvalifikovaní robotníci; 21% patrí do kategórie „nekvalifikovaní (pomocní) robotníci“, 12% do kategórie „technicko-hospodárski pracovníci“. Na Slovensku činí podiel nekvalifikovaných robotníkov 4%. Kvalifikovaných robotníkov je 29%, na technickohospodárskych pracovníkov pripadá 26%. Medzi českými respondentmi bolo 43% kvalifikovaných robotníkov a okrem nich sú zastúpení ešte administratívni pracovníci a úradníci s 16%, technicko-hospodárski pracovníci s 15% a vedúci pracovníci s 11%. Podiel nekvalifikovaných robotníkov činí rovnako ako na Slovensku 4%. Podnikatelia resp. samostatne zárobkovo činné osoby sú v námatkovej vzorke záujemcov o prácu v zahraničí zastúpení v Maďarsku 5%, na Slovensku 8% a v Čechách 11%. Väčšina zárobkovo činných osôb, ktoré uvažujú o práci v zahraničí, sú v Maďarsku zamestnané vo sfére „materiálnej výroby“. Potenciálni migranti sa okrem toho regrutujú z odvetvia „predaj/opravy vozidiel a spotrebného tovaru“ a „ubytovanie a pohostinstvo“. Na Slovensku pochádzajú potenciálni migranti najčastejšie z oblasti „poskytovanie ostatných verejných a súkromných služieb“, za ktorou nasleduje „materiálna výroba“. V Čechách sú najpočetnejším odvetvím „materiálna výroba“, „stavebníctvo“ a „predaj/opravy motorových vozidiel a spotrebného tovaru“. Ďalšie oblasti, z ktorých pochádzajú Česi prejavujúci záujem o prácu v zahraničí, sú „ubytovanie a pohostinstvo“, „zdravotníctvo a sociálna starostlivosť“ a „poskytovanie ostatných verejných a súkromných služieb“. 42% maďarských respondentov sa domnieva, že by si ako nezamestnaní dokázali opäť skoro nájsť prácu vo svojej profesii, zatiaľ čo 45% uviedlo, že by s hľadaním zamestnania mali ťažkosti. Ďalších 5% návrat do zamestnania rozhodne vylúčilo. V Čechách je 51% respondentov presvedčených, že si opäť rýchlo nájdu prácu, 42% sa vyjadrilo skôr pesimisticky. Na Slovensku podobne ako v Čechách 52% dopytovaných predpokladá, že opäť rýchlo nájdu prácu. megkérdezettek 51%-a Csehországban és 46%-a Magyarországon a német szóbeli és írásbeli tudását jónak minœsítette, ez az arány Szlovákiában 33%. Azok közül a személyek közül, akik feltüntették, hogy külföldön szeretnének dolgozni, jelenleg keresœ foglalkozást Magyarországon 59% folytat, Szlovákiában 50% és Csehországban 55%. A diákok Magyarországon 21%-ban vannak képviselve, Csehországban 26%-ban és Szlovákiában 36%-ban. A munkanélküliek aránya mindhárom országban azonosan 8%. A többi megkérdezett a felmérés idejében (a definiált kategóriák szerint) a háztartásbeli férfi vagy nœ, nyugdíjas, gyermekgondozási szabadságon levœ nœ, esetleg más csoportba tartozott. Magyarországon a megkérdezettek 41%-a utoljára vagy a felmérés idejében szakmunkásként dolgozott; 21% a „segédmunkás“ kategóriában tartozik, 12% pedig a „m•szakigazdasági dolgozó“ kategóriájába. Szlovákiában a segédmunkások aránya 4%. Szakmunkások 29%-ban és a m•szaki-gazdasági dolgozók 26%-ban vannak képviselve. A cseh megkérdezettek között 43% volt a szakmunkás, rajtuk kívül még képviselve voltak az adminisztratív dolgozók és hivatalnokok 16%-ban, a m•szakigazdasági dolgozók 15%-ban és vezetœ munkatársak 11%ban. A segédmunkások aránya 4%, tehát ugyanolyan, mint Szlovákiában. A vállalkozók, illetve az önálló keresœ tevékenységet folytató személyek a külföldi munkavégzés iránt érdeklœdœ véletlenszerœ mintában Magyarországon 5%-ban, Szlovákiában 8%-ban és Csehországban 11%-ban vannak képviselve. A külföldi munkavégzést mérlegelœ keresœ foglalkozást folytató személyek többsége Magyarországon a „materiális termelés“ szférájában dolgozik. A potenciális migránsok ezen kívül még a „gépjárm•kereskedelem/gépjárm•javítás és fogyasztási cikkek kereskedelme és javítása“ és az „elszállásolás és vendéglátóipar“ ágazatból származnak. Szlovákiában a potenciális migránsok leggyakrabban az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ területérœl származnak, ezután következik a „materiális termelés“. Csehországban legnagyobb számú a „materiális termelés“ ágazat, utána kövekezik az „építœipar“ és a „gépjárm•kereskedelem/ gépjárm•javítás és fogyasztási cikkek kereskedelme és javítása“. A további területek, amelyekbœl a külföldi munkavégzés iránt érdeklœdœ csehek származnak az „elszállásolás és vendéglátóipar“, az „egészségügy és szociális ellátás“ és „az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“. A magyar megkérdezettek 42%-a úgy véli, hogy mint munkanélküliek nemsokára ismét találnának munkát a saját szakmájukban, míg 45% azt tüntette fel, hogy az állás keresésével gondjaik lennének. További 5% a munkába való visszatérést határozottan kizárta. Csehországban a megkérdezettek 51%-a meg van gyœzœdve arról, hogy gyorsan ismét munkát találnak, 42% inkább borúlátóan nyilatkozott. Szlovákiában hasonlóan, mint Csehországban a megkérdezettek 52%-a feltételezi, hogy gyorsan ismét munkát találnak. 57 Ökonomische Situation und Lebensstandard Ekonomická situace a životní úroveň Hinsichtlich der ökonomischen Situation der Befragten in Ungarn geben 44% an, in der Vergangenheit mit dem Geld gerade ausgekommen zu sein; der entsprechende Anteil liegt in der Slowakei bei 42% und in Tschechien bei 30%. Ersparnisse ausgegeben und/oder Geld geborgt haben in Ungarn 18%, in der Slowakei 10% und in Tschechien 21%. 35% der befragten UngarInnen, 37% der SlowakInnen sowie 43% der TschechInnen konnten Geld sparen. Im Falle Ungarns zeigt sich, dass sich die ökonomische Situation derer, die im Ausland arbeiten möchten, besser darstellt als bei den Befragten, die eine Arbeitsmigration ins Ausland ausschließen. Ke své ekonomické situaci uvádí 44% maďarských respondentů, že v minulosti jen taktak vycházeli s penězi; na Slovensku činí podíl těchto osob 42% a v Česku 30%. 18% dotázaných osob v Maďarsku, 10% na Slovensku a 21% v Česku se vydalo z úspor a/nebo si vzalo půjčku. 35% respondentů z Maďarska, 37% ze Slovenska a 43% z Česka dokázalo uspořit peníze. U Maďarska se ukazuje, že ekonomická situace těch, kteří uvažují o práci v zahraničí, vypadá lépe než u respondentů, kteří možnost migrace za prací do zahraničí vylučují. Ein jeweils sehr geringer Anteil der im Ausland Arbeitswilligen ist mit dem Lebensstandard zufrieden (in Ungarn 11%, in der Slowakei 7% und in Tschechien 12%). 36% der befragten UngarInnen, 22% der SlowakInnen und 34% der TschechInnen meinen, erst in mehr als 6 Jahren einen zufrieden stellenden Lebensstandard erreichen zu können. In Ungarn rechnen 23%, in der Slowakei 25% und in Tschechien 29% mit einem solchen Lebensstandard in einem Zeitraum von 1-5 Jahren. Während 19% der ungarischen Befragten sich skeptisch zeigen, jemals einen zufrieden stellenden Lebensstandard zu erreichen, liegt der entsprechende Prozentsatz in der Slowakei bei 45%, in Tschechien bei 7%. In allen Untersuchungsländern ist zu bemerken, dass die gegenwärtigen Lebensbedingungen im Vergleich zu den Lebensbedingungen vor 5 Jahren etwas besser eingeschätzt werden. Die Lebensbedingungen von Freunden und Bekannten derer, die im Ausland arbeiten möchten, werden zum gegenwärtigen Zeitpunkt besser als die eigenen bewertet. Die Erwartungen an die eigenen Lebensbedingungen in 5 Jahren sind aber noch einmal höher und liegen weit über den Erwartungen von Personen, die nicht an eine Arbeitsmigration ins Ausland denken. Bei den Personen, die nicht im Ausland arbeiten wollen, sind keine so deutlichen Unterschiede zu bemerken. 58 Podíl zájemců o práci v zahraničí, kteří jsou se svou životní úrovní spokojeni, je ve všech sledovaných zemích shodně velmi nízký (v Maďarsku 11%, na Slovensku 7% a v Česku 12%). 36% dotazovaných Maďarů , 22% Slováků a 34% Čechů se domnívá, že se jim podaří dosáhnout uspokojivé životní úrovně až nejdříve za 6 let. S tím, že takové životní úrovně dosáhnou během jednoho až pěti let, počítá v Maďarsku 23%, na Slovensku 25% a v Česku 29% respondentů. Skeptický názor ohledně toho, že vůbec někdy dosáhnou uspokojivé životní úrovně, vyjádřilo 19% maďarských účastníků výzkumu, zatímco na Slovensku to bylo 45% a v Česku 7%. Ve všech sledovaných zemích je patrné, že současné životní podmínky jsou obecně hodnoceny o něco lépe než před pěti lety. Současné životní podmínky přátel a známých těch, kteří uvažují o práci v zahraničí, jsou hodnoceny lépe než životní podmínky jich samotných. Vyhlídky na zlepšení životní úrovně v časovém horizontu 5 let jsou u zájemců o práci v zahraničí opět hodnoceny příznivěji a výrazně převyšují očekávání těch osob, které o práci v zahraničí neuvažují. U respondentů, kteří nepomýšlejí na práci v zahraničí, nejsou patrné tak zřetelné rozdíly. Ekonomická situácia a životná úroveň Gazgasági helyzet és életszínvonal Ku svojej ekonomickej situácii uvádza 44% maďarských respondentov, že v minulosti ako tak vyšli s peniazmi; na Slovensku činí podiel týchto osôb 42% a v Čechách 30%. 18% dopytovaných osôb v Maďarsku, 10% na Slovensku a 21% v Čechách minuli úspory a/alebo si vzali pôžičku. 35% respondentov z Maďarska, 37% zo Slovenska a 43% z Čiech dokázalo usporiť peniaze. U Maďarska sa ukazuje, že ekonomická situácia tých, ktorí uvažujú o práci v zahraničí, vypadá lepšie než u respondentov, ktorí vylučujú možnosť migrácie za prácou do zahraničia. Saját gazdasági helyzetükkel kapcsolatban a magyar megkérdezettek 44%-a feltüntette, hogy a múltban éppen hogy csak kijöttek a pénzükbœl, Szlovákiában e személyek aránya 42%, Csehországban pedig 30%. Magyarországon a megkérdezett személyek 18%-a felélte a megtakarított pénzét és/vagy kölcsönt vett fel, Szlovákiában ez 10% volt, Csehországban pedig 21%. A magyarországi megkérdezettek 35%-a, a szlovákiai megkérdezettek 37%-a és a csehországi megkérdezettek 43%-a képes volt pénzt megtakarítani. Magyarországon megmutatkozott az, hogy a külföldi munkavégzést mérlegelœ személyek gazdasági helyzete jobb, mint azoké, akik kizárják a külföldi munkavállalás miatti migráció lehetœségét. Podiel záujemcov o prácu v zahraničí, ktorí sú so svojou životnou úrovňou spokojní, je vo všetkých sledovaných krajinách zhodne veľmi nízky (v Maďarsku 11%, na Slovensku 7% a v Čechách 12%). 36% dopytovaných Maďarov , 22% Slovákov a 34% Čechov sa domnieva, že sa im podarí dosiahnuť uspokojivú životnú úroveň až najskôr za 6 rokov. S tým, že takúto životnú úroveň dosiahnu v priebehu jedného až piatich rokov, počíta v Maďarsku 23%, na Slovensku 25% a v Čechách 29% respondentov. Skeptický názor ohľadne toho, že vôbec niekedy dosiahnu uspokojivú životnú úroveň, vyjadrilo 19% maďarských účastníkov výskumu, zatiaľ čo na Slovensku to bolo 45% a v Čechách 7%. Vo všetkých sledovaných krajinách je zrejmé, že súčasné životné podmienky sú všeobecne hodnotené o niečo lepšie než pred piatimi rokmi. Súčasné životné podmienky priateľov a známych tých, ktorí uvažujú o práci v zahraničí, sú hodnotené lepšie než životné podmienky ich samotných. Vyhliadky na zlepšenie životnej úrovne v časovom horizonte 5 rokov sú u záujemcov o prácu v zahraničí opäť hodnotené priaznivejšie a výrazne prevyšujú očakávania tých osôb, ktoré o práci v zahraničí neuvažujú. U respondentov, ktorí nepomýšľajú na prácu v zahraničí, nie sú zrejmé tak zreteľné rozdiely. Azoknak a külföldi munkavégzés iránt érdeklœdœ személyeknek az aránya, akik saját életszínvonalukkal meg vannak elégedve, mindhárom vizsgált országban azonosan nagyon alacsony (Magyarországon 11%, Szlovákiában 7% és Csehországban 12%). A megkérdezett magyarok 36%-a, a szlovákok 22%-a és a csehek 34%-a úgy véli, hogy kielégítœ életszínvonalat legkorábban 6 év múlva sikerül elérniük. Azzal, hogy ilyen életszínvonalat egy és öt év közötti idœszakban érnek el, Magyarországon a megkérdezettek 23%-a, Szlovákiában 25%-a és Csehországban 29%-a számol. Szkeptikus véleményt azzal kapcsolatban, hogy egyáltalán elérnek-e kielégítœ életszínvonalat, a felmérés magyar résztvevœinek a 19%-a nyilvánított ki, míg Szlovákiában ez 45% és Csehországban 7% volt. Valamennyi vizsgált országban nyilvánvaló, hogy a jelenlegi életkörülményeket általában valamivel jobbnak értékelik, mint az öt évvel ezelœttieket. A külföldi munkavállalást mérlegelœk a barátaik és ismerœseik jelenlegi életszínvonalát jobbnak ítélik meg, mint a sajátjukat. Az életszínvonal 5 éven belüli javulásának a kilátásait a külföldi munkavállalás iránt érdeklœdœk szintén kedvezœbben ítélik meg és jelentœs mértékben túlszárnyalják azon személyek elvárásait, aki a külföldi munkavégzést nem mérlegelik. Azoknál a megkérdezetteknél, akik nem gondolnak a külföldi munkavállalásra, ilyen egyértelm• különbségek nem jelentek meg. 59 Regionale Herkunft und Einschätzung der regionalen Entwicklung Regionální původ a hodnocení regionálního vývoje In Ungarn ist etwas mehr als die Hälfte des Arbeitsmigrationspotenzials im Komitat Györ-Moson-Sopron beheimatet, auf das Komitat Vas entfällt ein Anteil von 28%, auf Zala einer von 21%. 57% des Potenzials an ArbeitsmigrantInnen aus der Slowakei finden sich im Raum Bratislava, 43% im Raum Trnava. In Tschechien stellen Personen aus Südmähren mit 50% den größten Anteil des Arbeitsmigrationspotenzials, gefolgt von Südböhmen mit 32% und Nordmähren mit 18%. V Maďarsku je potenciál migrace za prací soustředěn z více než poloviny do župy Györ-Moson-Sopron, zatímco na župu Vas připadá 28% a na župu Zala 21%. Na Slovensku nacházíme 57% migračního potenciálu v Bratislavském a 43% v Trnavském kraji. V Česku zaznamenáváme nejvyšší potenciál migrace za prací na jižní Moravě, kde činí 50%, pak následují jižní Čechy s 32% a severní Morava s 18%. Slowakei / Slovensko Slovensko / Slovákia (559 Befragte / respondent• respondentov / megkérdezett) Regionálny pôvod potenciálnych migrantov Potenciális migránsok regionális származása (467 Befragte / respondent• respondentov / megkérdezett) Südmähren jižní Morava južná Morava Dél-Morvaország Regionale Herkunft der potenziellen ArbeitsmigrantInnen Regionální p•vod potenciálních migrant• Tschechien / Çesko Çesko / Csehország Bratislava Trnava 57% 43% Südböhmen jižní Çechy južné Çechy Dél-Csehország Nordmähren severní Morava severná Morava Észak-Morvaország 32% der ungarischen, 53% der slowakischen und 31% der tschechischen Migrationswilligen wohnen in Städten. Aus kleinen Gemeinden stammen in Ungarn 36% der Migrationswilligen, in der Slowakei beträgt der entsprechende Prozentsatz 15%, in Tschechien 27%. Des Weiteren kommen aus mittelgroßen Gemeinden in Ungarn 13%, in der Slowakei 9%, in Tschechien 11% sowie aus großen Gemeinden in Ungarn 19%, in der Slowakei 23% und in Tschechien 32% des Migrationspotenzials. In Ungarn stammen 27% der Migrationswilligen aus optimal erreichbaren, 25% aus mittelmäßig erreichbaren Gemeinden und 16% aus Gemeinden in einer peripheren Lage. In der Slowakei sind genau wie in Ungarn 27% der Personen in optimal erreichbaren Gemeinden zu finden; in mittelmäßig erreichbaren Gemeinden sind 13% und in peripheren Lagen 8% der Befragten zu Hause. In Tschechien wiederum sind Personen aus optimal (28%) bzw. mittelmäßig erreichbaren Gemeinden (26%) zu ungefähr gleichen Teilen vertreten, während aus peripheren Lagen nur 15% der Befragten stammen. Zieht man den Wohnortwechsel als Indikator der Mobilität heran, so können die in Ungarn, in der Slowakei und in Tschechien befragten Personen als relativ immobil charakterisiert werden, da zwei Drittel (Ungarn und Tschechien) bis zu drei Viertel (Slowakei) innerhalb der letzten 10 Jahre ihren Wohnsitz nicht verändert haben. Es ist auch eine relativ hohe Zufriedenheit mit dem Wohnort zu verzeichnen. 60 Ungarn / Ma∂arsko Ma∂arsko / Magyarország (280 Befragte respondent• respondentov / megkérdezett) 50% 51% Györ-Moson-Sopron Györ-Moson-Sopron Györ-Moson-Sopron Gyœr-Moson-Sopron 32% Vas / Vas Vas / Vas megye 28% Zala / Zala Zala / Zala megye 18% 21% 32% maďarských, 53% slovenských a 31% českých adeptů migrace bydlí ve městech. Z menších obcí pochází v Maďarsku 36% zájemců o migraci, na Slovensku činí odpovídající procento 15% a v Česku 27%. Do kategorie obyvatel středně velkých obcí patří v Maďarsku 13%, na Slovensku 9% a v Česku 11%, z velkých obcí pak pochází v Maďarsku 19%, na Slovensku 23% a v Česku 32% osob, které uvažují o migraci za prací. V Maďarsku pochází 27% zájemců o migraci z výhodně položených lokalit, 25% z průměrně dosažitelných míst a 16% z odlehlých obcí. Na Slovensku bydlí stejně jako v Maďarsku 27% osob ve výhodně položených obcích; z průměrně dosažitelných obcí pochází 13% a z odlehlých lokalit 8% respondentů. V Česku je zase přibližně stejné zastoupení respondentů z velmi dobře (28%) a průměrně dosažitelných obcí (26%), zatímco z odlehlejších míst pochází pouze 15% dotazovaných osob. Uvažujeme-li o změně bydliště jako indikátoru mobility, pak můžeme účastníky průzkumu z Maďarska, Slovenska a Česka charakterizovat jako relativně málo mobilní, neboť dvě třetiny (Maďarsko a Česko) až tři čtvrtiny (Slovensko) z nich během posledních deseti let nezměnily své bydliště. Zaznamenáváme u nich také relativně vysokou míru spokojenosti se současným bydlištěm. Zhruba 60% respondentů ve sledovaných třech zemích Regionálny pôvod a hodnotenie regionálneho vývoja Regionális származás és a regionális fejlœdés értékelése V Maďarsku je potenciál migrácie za prácou sústredený z viac než polovice do župy Györ-Moson-Sopron, zatiaľ čo na župu Vas pripadá 28% a na župu Zala 21%. Na Slovensku nachádzame 57% migračného potenciálu v Bratislavskom a 43% v Trnavskom kraji. V Čechách zaznamenávame najvyšší potenciál migrácie za prácou na južnej Morave, kde činí 50%, potom nasledujú južné Čechy s 32% a severná Morava s 18%. Magyarországon a munkavállalás miatti migrációs potenciálnak több, mint a fele Gyœr-Moson-Sopron megyére koncentrálódik, míg Vas megyében ez 28% és Zala megyében 21%. Szlovákiában a migrációs potenciál 57%-a Bratislavában jelenik meg, 43%-a pedig a Trnavai megyében. Csehországban a legnagyobb migrációs potenciál DélMorvaországban van, ahol 50%-ot tesz ki, ezután következik Dél-Csehország 32%-kal és Észak-Morvaország 18%-kal. Regionale Verteilung des Arbeitsmigrationspotenzials Regionální rozloΩení potenciálu migrace za prací Regionálne rozloženie potenciálu migrácie za prácou A munkavállalási migrációs potenciál regionális eloszlása 32% maďarských, 53% slovenských a 31% českých adeptov migrácie býva v mestách. Z menších obcí pochádza v Maďarsku 36% záujemcov o migráciu, na Slovensku činí zodpovedajúce percento 15% a v Čechách 27%. Do kategórie obyvateľov stredne veľkých obcí patrí v Maďarsku 13%, na Slovensku 9% a v Čechách 11%, z veľkých obcí pochádza v Maďarsku 19%, na Slovensku 23% a v Čechách 32% osôb, ktoré uvažujú o migrácii za prácou. V Maďarsku pochádza 27% zánjemca o migráciu z výhodne položených lokalít, 25% z priemerne dosiahnuteľných miest a 16% z odľahlých obcí. Na Slovensku býva rovnako ako v Maďarsku 27% osôb vo výhodne položených obciach; z priemerne dosiahnuteľných obcí pochádza 13% a z odľahlých lokalít 8% respondentov. V Čechách je zase približne rovnaké zastúpenie respondentov z veľmi dobre (28%) a priemerne dosiahnuteľných obcí (26%), zatiaľ čo z odľahlejších miest pochádza iba 15% dopytovaných osôb. Pokiaľ uvažujeme o zmene bydliska ako indikátoru mobility, potom môžeme účastníkov prieskumu z Maďarska, Slovenska a Čiech charakterizovať ako relatívne málo mobilných, lebo dve tretiny (z Maďarska a Čiach) a tri štvrtiny (zo Slovenska) z nich v priebehu posledných desiatich rokov nezmenili svoje bydlisko. Zaznamenávame u nich tiež relatívne vysokú mieru spokojnosti so súčasným bydliskom. Magyarországon a migráció iránt érdeklœdœk 32%-a, Szlovákiában 53%-a és Csehországban 31%-a városokban lakik. Kisebb településekbœl származik Magyarországon az érdeklœdœk 36%-a, Szlovákiában a 15%-a és Csehországban a 27%-a. A közepesen nagy településekbœl származók kategóriájába 13% tartozik Magyarországon, Szlovákiában 9% és Csehországban 11%. Nagy településekbœl Magyarországon a migráció iránt érdeklœdœk 19%-a származik, Szlovákiában 23%-a és Csehországban 32%-a. Magyarországon a megkérdezettek 27%-a származik elœnyös fekvés• lokalitásból, 25% átlagosan elérhetœ helységbœl és 16% félreesœ településbœl. Szlovákiában, hasonlóképp mint Magyarországon 27% él elœnyœs fekvés• településben; átlagosan elérhetœ településbœl 13% származik és félreesœ településbœl 8% a megkérdezettek közül. Csehországban nagyjából azonosan vannak képviselve a nagyon jól (28%) és az átlagosan elérhetœ (26%) településekbœl származó megkérdezettek, míg a félreesœ településekbœl a megkérdezetteknek csupán a 15%-a származik. Amennyiben a lakóhely-változtatást a mobilitás mutatójának tekintjük, akkor a magyarországi, szlovákiai és csehországi felmérés résztvevœit aránylag kevésbé mobilisnak jellemezhetjük, ugyanis a megkérdezettek kétharmadaháromnegyede a legutóbbi tíz évben nem változtatta meg a lakhelyét. Ezeknél a személyeknél a jelenlegi lakhellyel való elégedettség aránylag magas fokú. 61 Ca. 60% der Befragten in den drei Ländern verfügen jeweils über einen PKW im Haushalt, ungefähr weitere 15% über zwei Autos. 80% der UngarInnen, 86% der SlowakInnen und 87% der TschechInnen gehen davon aus, dass die Löhne in der Region gleich bleiben oder steigen werden. In Ungarn meinen 42% und in Tschechien 49%, dass die Zahl der Arbeitsplätze in der Region gleich bleiben bzw. steigen wird. In der Slowakei erwarten 71% der Befragten ein Gleichbleiben bzw. ein Steigen der Zahl der Arbeitsplätze. má v domácnosti osobní auto, v dalších přibližně 15% domácností jsou dvě auta. 80% Maďarů, 86% Slováků a 87% Čechů předpokládá, že úroveň mezd v regionu zůstane stejná nebo se zvýší. V Maďarsku se 42% a v Česku 49% domnívá, že počet pracovních míst bude stagnovat nebo stoupat. Na Slovensku počítá se stagnací nebo zvýšením počtu pracovních míst 71% respondentů. Motive für Arbeitsmigration Motivy pro migraci za prací Während sich in allen drei Ländern über 90% der Befragten hinsichtlich der Familie und des Freundeskreises als durchaus zufrieden einstufen, zeigt sich, dass eine Zufriedenheit mit dem Arbeitsplatz, mit Arbeitsbedingungen und Aufstiegschancen im Beruf im Verhältnis dazu eher bei einer kleineren Gruppe zu verzeichnen ist. Bezüglich der Zufriedenheit mit dem Einkommen wiederum ist festzuhalten, dass sich bis zu 60% sogar als unzufrieden bzw. sehr unzufrieden bezeichnen. Zatímco 90% respondentů ve všech třech zemích vyjádřilo ohledně své rodiny a okruhu přátel jednoznačnou spokojenost, ukazuje se, že spokojenost s pracovištěm, pracovními podmínkami a vyhlídkami na postup v zaměstnání lze spíše zaznamenat u menšího procenta účastníků průzkumu. Pokud jde o spokojenost s příjmy, můžeme až u 60% dotázaných konstatovat dokonce nespokojenost nebo velkou nespokojenost. Nicht überraschend ist daher, dass bei den Gründen, warum man eine Arbeit im Ausland anstrebt, in unseren drei Nachbarstaaten jener der „höheren Verdienstmöglichkeit“ am bedeutsamsten ist. Das mit Arbeit im Ausland erzielbare Einkommen muss für die Befragten verglichen mit dem im Inland erzielten Einkommen allerdings zumindest doppelt so hoch sein, um einen entsprechenden Anreiz, im Ausland zu arbeiten, darzustellen. Ein solches Einkommen würde vor allem für den Kauf/Bau eines Eigenheims, für die Anschaffung teurer Konsumgüter, für die Ausbildung der Kinder sowie für Geldsendungen ins Heimatland verwendet werden. Ein „besserer Lebensstandard im Ausland“, „gute Beschäftigungsaussichten“ sowie eine „mangelnde ökonomische Verbesserungsmöglichkeit in der Heimat“ spielen ebenfalls eine Rolle. „Gute Erfahrungen anderer“, „bessere berufliche Aufstiegschancen bzw. Arbeitsbedingungen“ sowie der „Wunsch, etwas Neues zu erleben bzw. kennen zu lernen“ fallen auch noch ins Gewicht. Der „Verlust des Arbeitsplatzes“ stellt dagegen nur für wenige Personen einen Grund dar, im Ausland Arbeit zu suchen. Bei etwa einem Drittel der Personen aus Ungarn, die angeben, im Ausland arbeiten zu wollen, beziehen Nachbarn, Verwandte, Bekannte oder Freunde ein regelmäßiges Einkommen aus einer Arbeit im Ausland, dazu kommen noch ca. 10% der Befragten, die von einem fallweisen Einkommen aus einer Auslandsbeschäftigung von Verwandten/Bekannten sprechen. Unter den befragten SlowakInnen beträgt der Anteil jener, die in ihrem Umfeld Personen haben, die ein regelmäßiges Einkommen aus dem Ausland haben 28%. 31% der Befragten in der Slowakei haben Verwandte/Bekannte, die über ein fallweises Einkommen aus einer Auslandsbeschäftigung verfügen. In Tschechien gibt ungefähr ein weiteres Viertel der Befragten an, dass Bekannte/Verwandte ein regelmäßiges Einkommen aus dem Ausland beziehen, ein Viertel spricht von einem fallweisen Einkommen von Verwandten/Bekannten aus dem 62 Proto není překvapivé, že mezi důvody, pro které se respondenti snaží získat práci v zahraničí, je v sousedních třech zemích nejdůležitější „možnost vyššího výdělku“. Příjem, kterého mohou účastníci průzkumu dosáhnout prací v zahraničí, však musí být ve srovnání s dosažitelným domácím příjmem aspoň dvojnásobný, pokud má fungovat jako dostatečný motivační faktor pro hledání práce v zahraničí. Takový příjem by použili především ke koupi/stavbě vlastního domu, k pořízení drahého spotřebního zboží, ke vzdělání pro děti a pro posílání peněz domů. Významnou roli také hraje „vyšší životní úroveň v zahraničí“, „dobré vyhlídky v zaměstnání“ a „nedostatečná možnost zlepšení ekonomické situace ve vlasti“. Určitou váhu mají rovněž „dobré zkušenosti jiných“, „lepší možnost profesního vzestupu, resp. lepší pracovní podmínky“ a „přání zažít nebo poznat něco nového“. „Ztráta místa“ je naproti tomu pouze pro malý počet osob důvodem k tomu, aby si hledali práci v zahraničí. Zhruba u třetiny dotázaných osob z Maďarska, které uvedly, že chtějí pracovat v zahraničí, pobírají sousedé, příbuzní, známí nebo přátelé pravidelný příjem z práce v zahraničí a dalších přibližně 10% respondentů hovoří o příležitostném příjmu z práce v zahraničí, jehož dosahují jejich příbuzní nebo známí. Mezi dotazovanými Slováky připadá 28% na osoby, v jejichž okolí se vyskytují osoby mající pravidelný příjem ze zahraničí. 31% respondentů na Slovensku má příbuzné nebo známé, kteří disponují příležitostnými příjmy ze zaměstnání v zahraničí. V Česku uvádí čtvrtina účastníků průzkumu, že jejich známí nebo příbuzní dosahují pravidelného příjmu ze zahraničí, a další čtvrtina hovoří o příležitostném výdělku příbuzných nebo známých v zahraničí. Za zmínku stojí, že mezi osobami, které neusilují o získání práce v zahraničí, má mnohem menší procento známé, příbuzné nebo přátele s příjmy v zahraničí. Zhruba 60% respondentov v sledovaných troch krajinách má v domácnosti osobné auto, v ďalších približne 15% domácností sú dve autá. A vizsgált három országban a megkérdezetteknek nagyjából a 60%-a rendelkezik a háztartásban személygépkocsival, a háztartások további 15%-ában két gépkocsi van. 80% Maďarov, 86% Slovákov a 87% Čechov predpokladá, že úroveň miezd v regióne zostane rovnaká alebo sa zvýši. V Maďarsku sa domnieva 42% a v Čechách 49%, že počet pracovných miest bude stagnovať alebo stúpať. Na Slovensku počíta so stagnáciou alebo zvýšením počtu pracovných miest 71% respondentov. A magyarok 80%-a, a szlovákok 86%-a és a csehek 87%-a feltételezi, hogy a bérszínvonal a régióban azonos marad vagy megnövekszik. Magyarországon 42% úgy véli, hogy a munkahelyek száma stagnálni fog vagy megnœ, Csehországban ez az arány 49%. Szlovákiában a munkahelyek stagnálásával vagy növekedésével a megkérdezettek 71%-a számol. Motívy pre migráciu za prácou A munkavállalás miatti migráció motivációi Zatiaľ čo 90% respondentov vo všetkých troch krajinách vyjadrilo jednoznačnú spokojnosť ohľadne svojej rodiny a okruhu priateľov, ukazuje sa, že spokojnosť s pracoviskom, pracovnými podmienkami a vyhliadkami na postup v zamestnaní je možno skôr zaznamenať u menšieho percenta účastníkov prieskumu. Pokiaľ ide o spokojnosť s príjmami, môžeme až u 60% dopytovaných konštatovať dokonca nespokojnosť alebo veľkú nespokojnosť. Míg a megkérdezettek 90%-a mindhárom országban egyértelm• elégedettségét fejezte ki családja és baráti köre tekintetében, megmutatkozott az, hogy a munkahellyel, a munkakörülményekkel és munkahelyi elœrelépés kilátásaival kapcsolatban az elégedettség a felmérés résztvevœinél kisebb mértékben jelenik meg. Ami pedig a jövedelmekkel való elégedettséget illeti, a megkérdezettek 60%-ánál elégedetlenség vagy nagy elégedetlenség állapítható meg. Preto nie je prekvapivé, že medzi dôvodmi, pre ktoré sa respondenti snažia získať prácu v zahraničí, je v susedných troch krajinách najdôležitejšia „možnosť vyššieho zárobku“. Príjem, ktorý môžu účastníci prieskumu dosiahnuť prácou v zahraničí, však musí byť v porovnaní s dosiahnuteľným domácim príjmom aspoň dvojnásobný, pokiaľ má fungovať ako dostatočný motivačný faktor pre hľadanie práce v zahraničí. Taký príjem by použili predovšetkým na nákup/ stavbu vlastného domu, k zaobstaraniu drahého spotrebného tovaru, na vzdelanie pre deti a na posielanie peňazí domov. Významnú úlohu hrá aj „vyššia životná úroveň v zahraničí“, „dobré vyhliadky v zamestnaní“ a „nedostatočná možnosť na zlepšenie ekonomickej situácie vo vlasti“. Určitú váhu majú tiež „dobré skúsenosti iných“, „lepšia možnosť profesijného vzostupu resp. lepšie pracovné podmienky“ a „prianie zažiť alebo poznať niečo nového“. Iba pre malý počet osôb je naproti tomu „strata miesta“ dôvodom pre to, aby si hľadali prácu v zahraničí. Ezért nem meglepœ, hogy azok az okok között, amelyek miatt a megkérdezettek igyekszenek munkát találni külföldön, a szomszédos három országban a legfontosabb a „magasabb kereset lehetœsége“. Annak a jövedelemnek, amelyet a felmérést résztvevœi külföldi munkavégzésükkel elérhetnek, az elérhetœ otthoni jövedelemhez képest legalább kétszeresnek kell lennie, hogy megfelelœ motivációs tényezœként m•ködjön a külföldi munkakereséshez. Az ilyen jövedelmet elsœsorban saját ház vásárlására/építésére fordítanák, drága fogyasztási cikk beszerzésére, gyermekeik oktatására és a pénzeszközök haza küldésére. Jelentœs szerepe van még a „magasabb életszínvonalnak külföldön“, a „jó kilátásoknak a munkahelyen“ és a „nem megfelelœ lehetœségeknek a gazdasági helyezet javításához otthon“. Bizonyos jelentœsége van még a „mások jó tapasztalatainak“ is, a „szakmai elœrelépés jobb lehetœségének, illetve a jobb munkakörülményeknek“ és „valami új átélésének és megismerésének“. Ezzel szemben csak kevesek számára ok a „munkahely elvesztése“ ahhoz, hogy külföldön keressenek munkát. Zhruba u tretiny dopytovaných osôb z Maďarska, ktoré uviedli, že chcú pracovať v zahraničí, poberajú susedia, príbuzní, známi alebo priatelia pravidelný príjem z práce v zahraničí a ďalších približne 10% respondentov hovorí o príležitostnom príjme z práce v zahraničí, ktorý dosahujú ich príbuzní alebo známi. Medzi dopytovanými Slovákmi pripadá 28% na osoby, v okolí ktorých sa vyskytujú osoby majúce pravidelný príjem zo zahraničia. 31% respondentov na Slovensku má príbuzných alebo známych, ktorí disponujú príležitostnými príjmami zo zamestnania v zahraničí. V Čechách uvádza štvrtina účastníkov prieskumu, že ich známi alebo príbuzní majú pravidelný príjem zo zahraničia a dálšia štvrtina hovorí o príležitostnom zárobku príbuzných alebo známych v zahraničí. Za zmienku stojí, že medzi osobami, ktoré neusilujú o získanie práce v zahraničí, má omnoho menšie percento známych, príbuzných alebo priateľov, ktorí majú príjmy v zahraničí. A magyarországi megkérdezett személyeknek nagyjából az egyharmada azok közül, akik külföldön szándékoznak dolgozni, feltüntette, hogy szomszédaik, rokonaik, ismerœseik vagy barátaik rendszeres jövedelemmel rendelkeznek külföldön végzett munkájukból, és a megkérdezettek további 10%-a beszélt arról, hogy rokonaiknak vagy ismerœseiknek idœnként van külföldi munkavégzésbœl származó jövedelme. A megkérdezett szlovákok 28%-ának a környezetében vannak olyan személyek, akiknek rendszeres jövedelmük van külföldrœl. A megkérdezettek 31%-ának van Szlovákiában olyan rokona vagy ismerœse, akiknek idœnként van külföldi munkavégzésbœl származó jövedelme. Csehországban a felmérés résztvevœinek az egynegyede feltüntette, hogy ismerœseik vagy rokonaik rendszeres jövedelemmel rendelkeznek külföldön végzett munkájukból, és a megkérdezettek további egynegyede beszélt arról, hogy rokonaiknak vagy ismerœseiknek idœnként van külföldi 63 Ausland. Bemerkenswert ist, dass von den Personen, die keine Arbeit im Ausland anstreben, ein deutlich geringerer Anteil Bekannte, Verwandte oder Freunde hat, die ein Einkommen aus dem Ausland beziehen. Arbeitserfahrung im Ausland Zkušenosti s prací v zahraničí 15% der befragten UngarInnen haben bereits Erfahrung mit einer Arbeit im Ausland, sei es durch eine frühere Beschäftigung (11%) oder eine aktuelle berufliche Tätigkeit (4%). In der Slowakei arbeiten 3% der im Ausland Arbeitswilligen zur Zeit im Ausland, der Anteil jener, die früher im Ausland gearbeitet haben, beträgt 21%. 19% der potenziellen tschechischen ArbeitsmigrantInnen berichten über eine frühere Arbeitserfahrung im Ausland, 5% gehen aktuell einer Tätigkeit im Ausland nach. In Ungarn und in Tschechien hat jeweils fast die Hälfte der befragten Personen, die sich vorstellen können, im Ausland zu arbeiten, bereits Arbeitspendelerfahrung im eigenen Land, in der Slowakei liegt der entsprechende Anteil bei 35%. 15% dotázaných Maďarů už má zkušenosti s prací v zahraničí, a to buď z dřívějšího (11%), nebo současného zaměstnání (4%). Na Slovensku v současnosti pracují v zahraničí 3% respondentů a podíl těch, kteří byli v zahraničí zaměstnáni dříve, činí 21%. 19% z kontingentu českých potenciálních migrantů vykazuje dřívější zkušenosti s prací v zahraničí, 5% je v zahraničí zaměstnáno v současnosti. V Maďarsku a Česku už má shodně téměř polovina dotazovaných osob, které připouštějí možnost práce v zahraničí, zkušenosti s dojížděním za prací ve vlastní zemi, na Slovensku činí odpovídající podíl 35%. Arbeitsmigration Wünsche und Vorstellungen Migrace za prací – požadavky a představy Als gewünschte Art der Beschäftigung im Ausland gibt die Mehrzahl der Befragten in den drei Untersuchungsländern eine „Dauerstellung“ an (in Ungarn 71%, in der Slowakei 56%, in Tschechien 49%). Eine „Saisonarbeit“ wird von 18% der befragten UngarInnen, von 22% der SlowakInnen und von 25% der TschechInnen ins Auge gefasst. Většina dotazovaných ve všech třech sledovaných zemích by si nejvíce přála získat „trvalé zaměstnání“ (v Maďarsku 71%, na Slovensku 56%, v Česku 49%). Na „sezónní práci“ pomýšlí 18% respondentů z Maďarska, 22% ze Slovenska a 25% z Česka. Eine Vollzeitbeschäftigung steht eindeutig im Vordergrund der Intentionen der Befragten (bei 83% der Befragten in Ungarn, bei 75% in der Slowakei und bei 70% in Tschechien). Die slowakischen Befragten können sich auch eine Teilzeitbeschäftigung (27%), eine Tätigkeit als freie DienstnehmerIn (25%) bzw. eine Selbstständigkeit (17%) jeweils zu deutlich höheren Anteilen vorstellen als die Vergleichsgruppen aus Ungarn oder Tschechien.1 Als Form der Arbeitsmigration werden von je 30% der potenziellen ArbeitsmigrantInnen aus Ungarn das „tägliche“ sowie das „wöchentliche“ Pendeln zur Arbeit aus dem Heimatort genannt. Das „monatliche“ Pendeln kommt für 13% in Frage, eine „permanente“ Arbeitsmigration für 23%. In der Slowakei zeigt sich, dass hier die Alternative der „permanenten“ Arbeitsmigration die Spitze einnimmt (von 42% genannt), gefolgt vom Wochenpendeln (von 24% genannt) und vom Tagespendeln (von 18% genannt). Das Monatspendeln (von 9% genannt) spielt eine untergeordnete Rolle. 47% der tschechischen Befragten bevorzugen ebenfalls eine „permanente“ Migration, während das „wöchentliche“ Pendeln von 21%, das „monatliche“ Pendeln von 17% und das „tägliche“ Pendeln von 6% der TschechInnen angestrebt wird. 64 Zaměstnání na plný úvazek je mezi dotazovanými osobami jednoznačně nejžádanější (u 83% respondentů v Maďarsku, 75% na Slovensku a 70% v Česku). Slovenští zájemci o práci v zahraničí by však mnohem častěji než analogické skupiny z Maďarska nebo Česka přijali také práci na částečný úvazek (27%), jako externí pracovníci (25%) nebo samostatnou výdělečnou činnost (17%).1 Jako formu migrace za prací uvedlo po 30% potenciálních adeptů z Maďarska shodně „denní“ a „týdenní“ dojíždění ze svého bydliště. „Měsíční“ dojíždění je přijatelné pro 13%, „trvalá“ migrace za prací pro 23%. Na Slovensku z průzkumu vyplynulo, že zde stojí v popředí zájmu „trvalá“ migrace za prací (uvedlo ji 42% dotazovaných), následovaná týdenním (24% odpovědí) a denním dojížděním (18%). Měsíční dojíždění (zastoupené 9%) hraje druhořadou roli. 47% českých respondentů dává rovněž přednost „trvalé“ migraci, zatímco „týdenní“ dojíždění je optimální alternativou pro 21%, „měsíční“ pro 17% a „denní“ dojíždění pro 6% Čechů. munkavégzésbœl származó jövedelme. Említésre méltó még az, hogy azok között, akik nem szándékoznak külföldön munkát szerezni, sokkal kevesebben vannak olyanok, akiknek a rokonaik vagy barátaik külföldi munkavégzésbœl származó jövedelemmel rendelkeznek. Skúsenosti s prácou v zahraničí Külföldi munkavégzéssel kapcsolatos tapasztalatok 15% dopytovaných Maďarov už má skúsenosti s prácou v zahraničí a to buď z predchádzajúceho (11%), alebo súčasného zamestnania (4%). Na Slovensku v súčasnosti pracuje v zahraničí 3% respondentov a podiel tých, ktorí boli v zahraničí zamestnaní skôr, činí 21%. 19% z kontingentu českých potenciálnych migrantov vykazuje predchádzajúcu skúsenosť s prácou v zahraničí, 5% je v zahraničí zamestnaných v súčasnosti. V Maďarsku a Čechách už má zhodne takmer polovica dopytovaných osôb, ktoré pripúšťajú možnosť práce v zahraničí, skúsenosti s dochádzaním za prácou vo vlastnej krajine, na Slovensku činí zodpovedajúci podiel 35%. A magyarországi megkérdezettek 15%-ának van már tapasztalata a külföldi munkavégzés területén, mégpedig a korábbi munkahelye (11%) vagy a jelenlegi munkahelye (4%) kapcsán. Szlovákiában jelenleg a megkérdezettek 3%-a dolgozik külföldön és azoknak az aránya, akik korábban külföldi munkaviszonnyal rendelkeztek 21%. A cseh potenciális migránsok közül 19%-nak van korábbi tapasztalata a külföldi munkavégzésben, 5% jelenleg is külföldi munkaviszonyban van. Magyarországon és Csehországban a megkérdezetteknek azonosan majdnem a fele azok közül, akik mérlegelik a külföldi munkavégzést, rendelkezik tapasztalatokkal az ingázás területén a saját országában, Szlovákiában az ennek megfelelœ arány 35%. Migrácia za prácou – požiadavky a predstavy Munkavégzés miatti migráció – igények és elképzelések Väčšina dopytovaných vo všetkých troch sledovaných krajinách by si najviac priala získať „trvalé zamestnanie“ (v Maďarsku 71%, na Slovensku 56%, v Čechách 49%). Na „sezónnu prácu“ pomýšľa 18% respondentov z Maďarska, 22% zo Slovenska a 25% z Čiech. A megkérdezettek többsége mindhárom országban leginkább „tartós munkahelyet“ kívánna szerezni (Magyarországon 71%, Szlovákiában 56%, Csehországban 49%). „Idényjelleg• munkára“ gondol a megkérdezettek 18%-a Magyarországon, 22%-a Szlovákiában és 25%-a Csehországban. Zamestnanie na plný úväzok je medzi dopytovanými osobami jednoznačne najžiadanejší (u 83% respondentov v Maďarsku, 75% na Slovensku a 70% v Čechách). Slovenskí záujemcovia o prácu v zahraničí by však omnoho častejšie prijali aj prácu na čiastočný úväzok (27%), ako externí pracovníci (25%) alebo samostatnú zárobkovú činnosť (17%) než analogické skupiny z Maďarska alebo Čiech.1 A teljes munkaidœben való foglalkoztatás egyértelm•en a legvonzóbb a megkérdezettek számára (Magyarországon 83%, Szlovákiában 75% és Csehországban 70%). A külföldi munka iránti szlovák érdeklœdœk viszont sokkal gyakrabban vállalnának munkát részmunkaidœben is (27%), továbbá mint külsœ munkatársak (25%) vagy önálló keresœ tevékenység keretében (17%), mint az ezzel azonos csoportok Magyarországon vagy Csehországban.1 Ako formu migrácie za prácou uviedlo po 30% potenciálnych adeptov z Maďarska zhodne „denné“ a „týždenné“ dochádzanie zo svojho bydliska. „Mesačné“ dochádzanie je prijateľné pre 13%, „trvalá“ migrácia za prácou pre 23%. Na Slovensku z prieskumu vyplynulo, že tu stojí v popredí záujmu „trvalá“ migrácia za prácou (uviedlo ju 42% dopytovaných), nasledovaná týždenným (24% odpovedí) a denným dochádzaním (18%). Mesačné dochádzanie (zastúpené 9%) hrá druhoradú úlohu. 47% českých respondentov dáva tiež prednosť „trvalej“ migrácii, zatiaľ čo „týždenné“ dochádzanie je optimálna alternatíva pre 21%, „mesačná“ iba pre 17% a „denné“ dochádzanie pre 6% Čechov. A munkavégzés miatti migráció formájaként a potenciális jelöltek 30%-a Magyarországon azonosan a „napi“ és a „heti“ ingázást tüntette fel. A „havi“ ingázás a megkérdezettek 13%-a számára elfogadható, a „tartós“ migráció a megkérdezettek 23%-a számára. A szlovák felmérésbœl az derült ki, hogy itt elœtérbe a „tartós“ migrációt helyezik (ezt a megkérdezettek 42%-a tüntette fel), ezután következett a heti ingázás (a válaszok 24%-a) és a napi ingázás (18%). A havi ingázás (9%-ban van képviselve) másodlagos szerepet játszik. A cseh megkérdezettek 47%-a szintén a „tartós“ migrációt részesíti elœnyben, míg a „heti“ ingázás 21% számára jelent optimális alternatívát, a „havi“ ingázás 17% számára és a „napi“ pedig a csehek 6%-a számára. 65 Slowakei / Slovensko Slovensko /Slovákia (559 Befragte / respondentů 559 respondentov / megkérdezett) (467 Befragte / respondentů 467 respondentov / megkérdezett) Ungarn / Maďarsko Maďarsko / Csehország (280 Befragte / respondentů 467 respondentov / megkérdezett) tägliches Pendeln denní dojíždění Denné dochádzanie napi ingázás 18% 6% 30% wöchentliches Pendeln dojíždění 1x týdně Týždenné dochádzanie heti ingázás 24% 21% 30% 9% 17% 13% im Ausland leben und arbeiten bydlení a práce v zahraničí Mesačné dochádzanie külföldön v aló élet és munkavégzés 42% 47% 23% andere Form jiná forma iná forma egyéb forma 5% 9% 3% monatliches Pendeln dojíždění 1x měsíčně bývanie a práca v zahraničí havi ingázás Die für potenzielle ArbeitsmigrantInnen aus Ungarn interessantesten Tätigkeitsbereiche liegen in der „Sachgütererzeugung“, im „Gastgewerbe“, im „Bauwesen“, in der „Landwirtschaft“ sowie im „Handel/in der Reparatur von KFZs und Gebrauchsgütern“. Bei Befragten aus der Slowakei und aus Tschechien ist das Branchenspektrum, in dem sie im Ausland tätig werden wollen, breiter gefächert als in Ungarn. In der Slowakei fällt die Sparte der „Erbringung von sonstigen öffentlichen und persönlichen Dienstleistungen“ besonders stark ins Gewicht. In Tschechien nimmt der Bereich des „Beherbungs- und Gaststättenwesens“ die wichtigste Position ein. Zwei Drittel der Befragten aus Ungarn nennen Österreich als Zielland einer Arbeitsmigration, Deutschland wird von 16% angegeben, Großbritannien von 6%. Als regionales Ziel im Ausland scheint für die UngarInnen der ländliche Bereich in der Grenzregion am attraktivsten zu sein (für 53%); 35% nennen jedoch kein konkretes Ziel bzw. meinen, dass die Zielregion egal wäre. Österreich ist für 34% der Befragten in der Slowakei Zielland Nummer eins. Das am zweithäufigsten genannte Zielland ist Großbritannien (von 15% genannt) vor Deutschland und Tschechien (von je 8% genannt). Auf die USA entfällt in der Slowakei ein Anteil von 6% der Befragten (ebenso wie auf Kanada); andere EU-Länder sowie andere Länder außerhalb Europas werden von jeweils 4% der Befragten angestrebt. Als Ziel kommen für die befragten SlowakInnen die jeweilige Hauptstadt sowie der ländliche Bereich in der Grenzregion für je ungefähr ein Drittel in Frage; in der Slowakei ist der Anteil jener, die keine Angabe machen konnten oder wollten, sehr groß. In Tschechien zeigt sich, dass ähnlich wie in der Slowakei Österreich als Zielland relativ attraktiv ist (für 34% der Befragten), gefolgt von Deutschland (für 26%). Anschließend rangiert Großbritannien, das für 15% das attraktivste Zielland darstellt. Die USA werden von 5%, ein anderes EU-Land von 4% der Befragten in Tschechien angestrebt. 36% der befragten TschechInnen haben noch keine konkreten Vorstellungen bezüglich eines regionalen Ziels, 26% sprechen vom ländlichen Bereich in der Grenzregion, 22% von der jeweiligen Hauptstadt und 16% von anderen Städ- 66 Tschechien / Česko Česko / Csehország Oblasti činnosti, které jsou pro zájemce o práci v zahraničí nejzajímavější, leží v odvětvích „materiální výroby“, „pohostinství“, „stavebnictví“, „zemědělství“ a „prodeje/oprav motorových vozidel a spotřebního zboží“. U respondentů ze Slovenska a Česka je spektrum oborů, ve kterých by chtěli získat práci v zahraničí, rozmanitější než v Maďarsku. Na Slovensku hraje zvlášť výraznou roli „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“. V Česku zaujímá nejvýznamnější postavení oblast „ubytování a pohostinství“. Dvě třetiny účastníků průzkumu z Maďarska uvádějí jako cílovou zemi migrace Rakousko, 16% uvedlo Německo a 6% Velkou Británii. Z konkrétních zahraničních regionů se pro Maďary jeví jako nejatraktivnější venkovská příhraniční oblast (53% odpovědí); 35% však neuvedlo konkrétní cíl nebo se vyjádřili, že jim na cílovém regionu nezáleží. Pro 34% respondentů na Slovensku je cílovou zemí číslo 1 Rakousko. Druhou nejčastěji uváděnou cílovou zemí je Velká Británie (vyskytuje se v 15% odpovědí) před Německem a Českem (uvažuje o nich 8%). O USA má na Slovensku zájem 6% dotazovaných (stejný podíl připadá na Kanadu); ostatní státy EU a také ostatní mimoevropské země by si zvolila shodně 4% respondentů. Jako konkrétní cílový region je pro Slováky nejzajímavější hlavní město a venkovská oblast v příhraničí – obě alternativy by zvolila shodně zhruba třetina dotázaných; na Slovensku je velmi vysoké procento těch, kteří nebyli schopni nebo nechtěli uvést žádnou variantu. V Česku byl podobně jako na Slovensku patrný relativně velký zájem o Rakousko jako cílovou zemi (34% respondentů), za nímž následovalo Německo (26%). Další místo v pořadí zaujímá Velká Británie, která je nejatraktivnější cílovou zemí pro 15% účastníků průzkumu. Do USA by zamířilo 5% a do jiné země EU 4% respondentů z Česka. 36% dotazovaných Čechů ještě nemá konkrétní představu o regionálním cíli migrace, 26% hovoří o venkovské příhraniční oblasti, 22% by si zvolilo hlavní město a 16% jiná města a místa. Jako hlavní důvody pro volbu cílové země jsou uváděny Form der Arbeitsmigration Forma migrace za prací Forma migrácie za prácou A munkavállalási migráció formái Oblasti činnosti, ktoré sú pre záujemcov o prácu v zahraničí najzaujímavejšie, sú v odvetviach „materiálnej výroby“, „pohostinstva“, „stavebníctva“, „poľnohospodárstva“ a „predaja/oprav motorových vozidiel a predaja spotrebného tovaru“. U respondentov zo Slovenska a Čiech je spektrum oblastí, v ktorých by chceli získať prácu v zahraničí, rozmanitejšie než v Maďarsku. Na Slovensku hrá zvlášť výraznú úlohu „poskytovanie ostatných verejných a súkromných služieb“. V Čechách si udržuje najvýznamnejšie postavenie oblasť „ubytovania a pohostinstva“. A külföldi munkavállalás iránt érdeklœdœk számára a legérdekesebb tevékenységi körök a „materiális termelés“, a „vendéglátóipar“, az „építœipar“, a „mezœgazdaság“, a „gépjárm•kereskedelem/gépjárm•javítás és fogyasztási cikkek kereskedelme és javítása“ ágazatokban van. A szlovákiai és csehországi megkérdezetteknél azoknak a szakmáknak a köre, amelyben munkát kívánnak szerezni külföldön, változatosabb, mint Magyarországon. Szlovákiában különösen jelentœs szerepe van az „egyéb közés magánszolgáltatásoknak“. Csehországban jelentœs az „elszállásolás és vendéglátóipar“ területe. Dve tretiny účastníkov prieskumu z Maďarska uvádzajú ako cieľovú krajinu migrácie Rakúsko, 16% uviedlo Nemecko a 6% Veľkú Britániu. Z konkrétnych zahraničných regiónov sa pre Maďarov javí ako najatraktívnejšia vidiecka pohraničná oblasť (53% odpovedí); 35% však neuviedlo konkrétny cieľ alebo sa vyjadrili, že im na cieľovom regióne nezáleží. Pre 34% respondentov na Slovensku je cieľovou krajinou číslo 1 Rakúsko. Druhou najčastejšie uvádzanou cieľovou krajinou je Veľká Británia (vyskytuje sa v 15% odpovediach) pred Nemeckom a Českom (uvažuje o nich 8%). O USA má na Slovensku záujem 6% dopytovaných a rovnaký podiel pripadá na Kanadu; ostatné štáty EU a aj ostatné mimoeurópske krajiny by si zvolili zhodne 4% respondentov. Ako konkrétny cieľový región je pre Slovákov najzaujímavejšie hlavné mesto a vidiecka oblasť v pohraničí – obe alternatívy by zvolila zhodne zhruba tretina dopytovaných; na Slovensku je veľmi vysoké percento tých, ktorí neboli schopní alebo nechceli uviesť žiadnu variantu. A felmérés résztvevœinek a kétharmada Magyarországon migrációs célországként Ausztriát tünteti fel, 16% Németországot és 6% Nagy-Britanniát. A konkrét külföldi régiók közül a magyarok számára a legattraktívabbnak a vidéki határ menti terület t•nik (a válaszok 53%-a); 35% viszont konkrét célt nem tüntetett fel, vagy úgy nyilatkoztak, hogy a célrégiónak számukra nincs jelentœsége. A szlovákiai megkérdezettek számára az elsœ számú célrégió Ausztria. A második leggyakrabban feltüntetett célország Nagy-Britannia (a válaszok 15%-ában szerepel), Németország és Csehország elœtt (8%). Az USA iránt Szlovákiában a megkérdezettek 6%-a érdekœdik, azonos az arány Kanadával kapcsolatban; az EU többi országát vagy egyéb Európán kívüli országot a megkérdezetteknek azonosan a 4%-a választaná. Konkrét célrégióként a szlovákok számára legérdekesebb a fœváros és a vidéki határ menti terület – ezt a két lehetœséget választotta nagyjából a megkérdezettek egyharmada; Szlovákiában nagyon magas azoknak az aránya, akik nem voltak képesek vagy hajlandóak semmilyen változatot feltüntetni. Csehországban, hasonlóképp mint Szlovákiában, aránylag nagy az érdeklœdés Ausztria, mint célország iránt (a megkérdezettek 34%-a), ezt követte Németország (26%). A sorrendben a következœ helyen Nagy-Britannia áll, amely a felmérésben résztvevœk 15%-a számára a legattraktívabb célország. Az Egyesült Államokat a csehországi megkérdezettek 5%-a választaná, más EU-tagországot a 4%-a. A megkérdezett csehek 36%-ának még nincs konkrét elképzelése a migráció regionális céljáról, 26% a vidéki határ V Čechách bol podobne ako na Slovensku zrejmý relatívne veľký záujem o Rakúsko ako cieľovú krajinu (34% respondentov), za ktorým nasledovalo Nemecko (26%). Ďalšie miesto v poradí má Veľká Británia, ktorá je najatraktívnejšou cieľovou krajinou pre 15% účastníkov prieskumu. Do USA by zamierilo 5% a do inej krajiny EU 4% respondentov z Čiech. 36% dopytovaných Čechov ešte nemá konkrétnu predstavu o regionálnom cieli migrácie, 26% hovorí o vidieckej pohraničnej 67 ten/Orten. Als Hauptgründe für die Landeswahl werden vor allem die „gute Bezahlung“ und die „geografische Nähe“ genannt, mit deutlichem Abstand folgen dann „bestehende Sprachkenntnisse“, „Sozialkontakte im jeweiligen Land“ oder die Tatsache, „dass es sich um ein ruhiges, politisch stabiles Land handelt“. In der Slowakei und in Tschechien kommen zudem noch die „Vervollkommnung der Sprachkenntnisse“ und nur in der Slowakei auch „gute Weiterbildungsmöglichkeiten“ sowie das „Sammeln von Berufserfahrungen“ zum Tragen. Die Chance im Ausland tatsächlich Arbeit zu finden, wird von 30% der befragten UngarInnen als zumindest gut bezeichnet, 45% sprechen von durchschnittlichen und 20% von geringen Chancen. Bei den slowakischen Befragten geht ein Anteil von 35% von guten Chancen aus, im Ausland Arbeit zu finden; durchschnittlich werden die Chancen hier von 35%, eher gering von 15% eingeschätzt. Der Anteil derer, die sich gute Chancen auf einen Arbeitsplatz im Ausland ausrechnen, ist in Tschechien im Vergleich der drei Länder mit 43% am höchsten. 39% der Befragten gehen von durchschnittlichen und 13% von eher geringen Chancen aus. Deutlich wird, dass die Befragten in allen drei Untersuchungsländern durch einen Wechsel ins Ausland eher eine Verbesserung ihrer Arbeitssituation erwarten und auch davon ausgehen, eine ihren Qualifikationen entsprechende Arbeit finden zu können. In Ungarn haben 43% der Befragten zum Befragungszeitpunkt noch keine konkreten Schritte zur Realisierung ihres Arbeitsmigrationswunsches unternommen, weitere 20% äußern aber die feste Absicht, dies zu tun. Bei den slowakischen Befragten ist der Anteil jener, die noch nichts unternommen haben, mit 32% doch deutlich geringer. 43% haben vor, konkrete Schritte einzuleiten. Die Ergebnisse für Tschechien liegen zwischen jenen aus Ungarn und jenen aus der Slowakei: 39% der Befragten haben noch keine konkreten Schritte gesetzt, 29% haben dies aber vor. Ca. ein Viertel der ungarischen und slowakischen Befragten haben bereits Informationen über das Zielland eingeholt. In Tschechien hat dies ein Anteil von 15% getan. Der Erwerb von Fremdsprachenkenntnissen wurde von 11% der UngarInnen, 13% der TschechInnen und von 31% der SlowakInnen angegeben. Konkretere Schritte wie das Einholen einer Arbeitsplatzzusage, das Ansuchen um eine Arbeitsgenehmigung, eine Bewerbung oder die Beschaffung einer Wohnmöglichkeit im Ausland sind von den Befragten aller drei Länder so gut wie nicht genannt worden. Etwa ein Drittel der potenziellen ArbeitsmigrantInnen aus Ungarn und der Slowakei sowie ein Viertel der tschechischen Befragten haben noch keine Vorstellungen darüber, wann sie ins Ausland gehen wollen. Um die 40% (Ungarn 41%, Slowakei 37%, Tschechien 43%) gehen von einem Zeitraum von bis zu 2 Jahren aus, jeweils etwas über 20% der Befragten sprechen von einer Arbeitsmigration, die frühestens in 3 Jahren aktuell wird. 68 především „dobrý plat“ a „geografická blízkost“, se značným odstupem pak následují „stávající jazykové znalosti“, „sociální kontakty v cílové zemi“ nebo skutečnost, že „jde o klidnou, politicky stabilní zemi“. Na Slovensku a v Česku se kromě toho ještě uplatňuje „zdokonalení jazykových znalostí“ a pouze na Slovensku také „dobré možnosti dalšího vzdělávání“ a „získávání zkušeností v oboru“. Vyhlídky na skutečné nalezení práce v zahraničí označuje 30% dotazovaných Maďarů jako přinejmenším dobré, 45% hovoří o průměrných a 20% o malých šancích. U slovenských respondentů se 35% domnívá, že má dobré vyhlídky na nalezení práce v zahraničí; jako průměrné zde označuje své šance 35% a spíše jako malé 15%. V Česku vidí své šance na získání práce v zahraničí příznivě 43% respondentů, což je v porovnání všech tří zemí nejvíce. 39% dotazovaných předpokládá průměrné a 13% spíše malé vyhlídky. Je zřejmé, že účastníci průzkumu ve všech třech sledovaných zemích očekávají od odchodu do zahraničí spíše zlepšení své pracovní situace a kromě toho předpokládají, že dokážou najít práci, která odpovídá jejich kvalifikaci. V Maďarsku ještě v době provádění výzkumu neučinilo 43% dotázaných žádné konkrétní kroky směrem k realizaci záměru odejít za prací, dalších 20% však tento záměr rozhodně hodlá realizovat. U slovenských respondentů je podíl osob, které ještě nic nepodnikly, ještě mnohem menší, neboť činí pouze 32%. 43% se chystají podniknout konkrétní kroky. Výsledky v Česku zařazují tuto zemi mezi Maďarsko a Slovensko: 39% dotázaných ještě nepodniklo žádné kroky, 29% to však má v úmyslu. Kolem čtvrtiny maďarských a slovenských respondentů si už obstaralo informace o cílové zemi. V Česku tak učinilo15% osob. Znalosti cizích jazyků uvedlo 11% Maďarů, 13% Čechů a 31% Slováků. Konkrétnější kroky, jako je například získání příslibu pracovního místa, podání žádosti o pracovní povolení zaslání přihlášky do konkurzu nebo zajištění možnosti bydlení, se v odpovědích respondentů ze všech tří zemí prakticky neobjevily. Přibližně třetina potenciálních migrantů z Maďarska a Slovenska, resp. čtvrtina českých účastníků průzkumu ještě nemá představu o tom, kdy by chtěli odejít do zahraničí. Kolem 40% (Maďarsko: 41%, Slovensko: 37%, Česko: 43%) předpokládá, že by do zahraničí odešli během příštích dvou let, dalších o něco více než 20% respondentů se vyjádřilo, že by u nich připadala migrace za prací v úvahu nejdříve za 3 roky. Zájemci o kratší pracovní pobyty v zahraničí tvoří ve vzorku spíše menšinu: 44% Maďarů a 36% Čechů chce pracovat v zahraničí co možná nejdéle, na Slovensku činí odpovídající podíl 20%. Pokud jde o způsob hledání práce v zahraničí, jsou mezi jednotlivými zeměmi patrné rozdíly: Zatímco v Maďarsku hrají důležitou roli především neformální kontakty, kdežto zprostředkovatelské agentury, inzeráty nabízející volná oblasti, 22% by si zvolilo hlavné mesto a 16% iné mestá a miesta. menti területet tüntette fel, 22% a fœvárost választaná és 16% más várost és helyet. Ako hlavné dôvody pre voľbu cieľovej krajiny sú uvádzané predovšetkým „dobrý plat“ a „geografická blízkosť“, so značným odstupom potom nasledujú „súčasné jazykové znalosti“, „sociálne kontakty v cieľovej krajine“ alebo skutočnosť, že „ide o kľudnú, politicky stabilnú krajinu“. Na Slovensku a v Čechách sa okrem toho ešte uplatňuje „zdokonalenie jazykových znalostí“ a iba na Slovensku aj „dobré možnosti ďalšieho vzdelávania“ a „získavanie odborných skúseností“. A célország kiválasztásának a fœ okaként elsœsorban a „jó fizetést“ és a „földrajzi közelséget“ tüntették fel, jelentœs lemaradással következnek a „nyelvi ismeretek“, „szociális kapcsolatok a célországban“ vagy az a tény, hogy „nyugodt, politikailag stabil országról van szó“. Szlovákiában és Csehországban ezen kívül érvényesül még a „nyelvtudás tökéletesítése“ és Szlovákiában a „jó lehetœségek a továbbképzésre“ és a „szakmai tapasztalatok szerzése“. Vyhliadky na skutočné nájdenie si práce v zahraničí označuje 30% dopytovaných Maďarov ako prinajmenšom dobré, 45% hovorí o priemerných a 20% o malých šanciach. U slovenských respondentov sa 35% domnieva, že má dobré vyhliadky na nájdenie si práce v zahraničí; ako priemerné označuje svoje šance 35% a skôr ako malé 15%. V Čechách vidí svoje šance na získanie práce v zahraničí priaznivo 43% respondentov, čo je v porovnaní všetkých troch krajín najviac. 39% dopytovaných predpokladá priemerné a 13% skôr malé vyhliadky. Je zrejmé, že účastníci prieskumu vo všetkých troch sledovaných krajinách očakávajú od odchodu do zahraničia skôr zlepšenie svojej pracovnej situácie a okrem toho predpokladajú, že si dokážu nájsť prácu, ktorá zodpovedá ich kvalifikácii. V Maďarsku ešte počas doby výskumu neučinilo 43% opýtaných žiadne konkrétne kroky smerom k realizácii zámeru ohľadne odchodu za prácou, ďalších 20% však tento zámer rozhodne hodlá realizovať. U slovenských respondentov je podiel osôb, ktoré zatiaľ nič nepodnikli, ešte omnoho menší, predstavuje iba 32%. 43% sa chystá podniknúť konkrétne kroky. Výsledky v Čechách zaraďujú túto krajinu medzi Maďarsko a Slovensko: 39% opýtaných ešte nepodniklo žiadne kroky, 29% to však má v úmysle. Približne štvrtina maďarských a slovenských respondentov si už obstarala informácie o cieľovej krajine. V Čechách tak urobilo 15% osôb. Znalosti cudzích jazykov uviedlo 11% Maďarov, 13% Čechov a 31% Slovákov. Konkrétnejšie kroky, ako je napríklad získanie prísľubu pracovného miesta, podanie žiadosti o pracovné povolenie, zaslanie prihlášky do konkurzu alebo zabezpečenie možnosti bývania, sa v odpovediach respondentov zo všetkých troch krajín prakticky neobjavili. Približne tretina potenciálnych migrantov z Maďarska a Slovenska a štvrtina českých účastníkov prieskumu ešte nemá predstavu o tom, kedy by chceli odísť do zahraničia. Okolo 40% (Maďarsko: 41%, Slovensko: 37%, Česko: 43%) predpokladá, že by odišli do zahraničia v priebehu nasledujúcich dvoch rokov, ďalších o niečo viac ako 20% respondentov sa vyjadrilo, že by u nich pripadala migrácia za prácou do úvahy najskôr za 3 roky. Záujemcovia o kratšie pracovné pobyty v zahraničí tvoria vo vzorke skôr menšinu: 44% Maďarov a 36% Čechov chce pracovať v zahraničí čo možná najdlhšie, na Slovensku činí zodpovedajúci podiel 20%. A tényleges munkaszerzés kilátásait külföldön a megkérdezett magyarok 30%-a legalább jónak értékeli, 45% átlagosnak és 20% kisebb esélyekrœl beszél. A szlovák megkérdezettek 35%-a úgy véli, hogy jó kilátásai vannak a külföldi munkaszerzésre; esélyeit átlagosnak értékeli 35% és inkább kisebbnek 15%. Csehországban a külföldi munkaszerzés esélyeit kedvezœen látja a megkérdezettek 43%-a, ami a három ország közül a legmagasabb. A megkérdezettek 39%-a feltételezi az átlagos kilátásokat, 13%-a pedig inkább kisebbnek látja azokat. Nyilvánvaló az, hogy a felmérés résztvevœi mindhárom országban a külföldi munkavállalástól azt várják, hogy munkahelyzetük inkább javul és ezen kívül azt feltételezik, hogy képesek lesznek olyan munkát találni, amely jobban megfelel a képzettségüknek. Magyarországon a megkérdezettek 43%-a a felmérés idejében még nem tett semmilyen konkrét lépéseket külföldi munkavállalási szándékuk megvalósítása érdekében, további 20% viszont ezt a szándékot feltétlenül meg kívánja valósítani. A szlovák megkérdezetteknél azoknak az aránya, akik még semmilyen lépéseket nem tettek sokkal alacsonyabb, ugyanis ez csupán 32%. A megkérdezettek 43%-a konkrét lépések megtételére készül. A csehországi eredmények Magyarország és Szlovákia között vannak: a megkérdezettek 39%-a még nem tett semmilyen lépéseket, 29%-ának ez viszont a szándékában áll. A magyar és szlovák megkérdezetteknek nagyjából az egynegyede már szerzett információkat a célországról. Csehországban ez 15%. Az idegen nyelvek ismeretét Magyarországon a megkérdezettek 11%-a tüntette fel, Csehországban a 13%-a és Szlovákiában a 31%-a. Olyan konkrétabb lépések, mint amilyen a munkahely megszerzésének az ígérete, a munkavállalási engedély iránti kérelem benyújtása, jelentkezés valamilyen pályázatba, vagy lakhatási lehetœség biztosítása, a megkérdezettek válaszaiban gyakorlatilag egyik országban sem fordultak elœ. A potenciális migránsoknak nagyjából az egyharmada Magyarországon és Szlovákiában, illetve az egynegyede Csehországban még nem rendelkezik elképzeléssel arról, mikortól szeretnének munkát vállalni külföldön. A megkérdezetteknek kb. 40 %-a (Magyarország 41%, Szlovákia 37%, Csehország 43%) feltételezi, hogy külfödre az elkövetkezendœ két éven belül utaznának el, valamivel több, mint 20% úgy nyilatkozott, hogy az œ esetükben migrációra legkorábban 3 év múlva kerülne sor. 69 Kürzere Auslandsaufenthalte zu Arbeitszwecken werden eher von einer Minderheit angestrebt: 44% der UngarInnen und 36% der TschechInnen wollen so lange wie möglich im Ausland arbeiten, in der Slowakei liegt der entsprechende Anteil bei 20%. Bei der Suche nach einem Arbeitsplatz im Ausland gibt es länderspezifische Unterschiede: Während in Ungarn vor allem informelle Kontakte eine wichtige Rolle spielen und Vermittlungsagenturen, Stellenanzeigen und anderes mehr kaum ins Gewicht fallen, geben die befragten SlowakInnen neben den wichtigen informellen Kontakten zu ungefähr gleichen Anteilen auch die Möglichkeit der Nutzung einer Vermittlungsagentur sowie die Arbeitssuche über das Internet an. In Tschechien stellt sich ein ähnliches Bild dar wie in der Slowakei - nur das Internet wird etwas seltener genannt als im östlichen Nachbarland. pracovní místa a další možnosti se sotva uplatní, uvádí zhruba stejné procento slovenských respondentů vedle důležitých neformálních kontaktů také možnost využití služeb zprostředkovatelské agentury a hledání místa přes internet. V Česku je obrázek stejný jako na Slovensku – pouze internet je uváděn méně často než v zemi východních sousedů. Exkurs: Motive keine Arbeit im Ausland anzustreben Exkurs: Motivy pro nezájem o práci v zahraničí Betrachtet man die Motive derjenigen Befragten in den drei Untersuchungsländern, für die es dezidiert nicht in Fragen kommt, im Ausland zu arbeiten2, so zeigt sich Folgendes: Podíváme-li se na motivy těch respondentů ve třech zkoumaných zemích, kteří rozhodně vyloučili možnost zaměstnání v zahraničí2, získáme tento obrázek: Das wichtigste Motiv liegt im Umstand begründet, dass man „in der Heimat Familie, Freunde, Bekannte“ hat: 90% der UngarInnen, 92% der SlowakInnen und 96% der TschechInnen nennen diesen Grund als wichtig für einen Verbleib in der Heimat. An zweiter Stelle steht die Begründung, dass man „hier zuhause ist, sich hier auskennt“: In Ungarn nennen 85% der Befragten, in der Slowakei 83% und in Tschechien 94% dies als Grund, nicht im Ausland arbeiten zu wollen. Geht man weiter in der Rangliste der Begründungen für einen Verbleib in der Heimat, unterscheiden sich die drei Länder etwas voneinander: In Ungarn wird der Faktor des „Besitzes in der Heimat“ von 73% als wichtiges Motiv genannt. Dass „die Arbeit im Ausland keinen Reiz darstellt“ wird von 55% der Befragten und dass „man aus Altersgründen, gesundheitlichen oder anderen persönlichen Gründen nicht im Ausland arbeiten kann“ von 54% als wichtiger Grund angegeben. In der Slowakei liegt zwar auch das Motiv des „Besitzes in der Heimat“ an dritter Stelle (70% halten dieses Motiv für wichtig), außerdem finden 64% der Befragten, dass das „Beherrschen keiner Fremdsprache“ ein Grund ist, nicht im Ausland zu arbeiten. 62% nennen in diesem Zusammenhang „das Vorhandensein eines guten Arbeitsplatzes in der Heimat“. In Tschechien geben 80% der Befragten als Grund an, dass die „Arbeit im Ausland nicht reizt“. 75% hält der „Besitz in der Heimat“, 65% der „Mangel an Kontakten im Ausland“ davon ab, im Ausland zu arbeiten. Jako nejdůležitější motiv se jeví okolnost, že účastníci průzkumu mají „ve vlasti rodinu, přátele, známé“: tento důvod pro setrvání doma uvedlo 90% Maďarů, 92% Slováků a 96% Čechů. Druhé místo zaujalo zdůvodnění, že oslovený „je tady doma, vyzná se zde“: v Maďarsku je to pro 85%, na Slovensku pro 83% a v Česku pro 94% respondentů důvodem k tomu, aby neměli zájem o práci v zahraničí. Sestupujeme-li po žebříčku důvodů pro setrvání ve vlasti níže, začíná už být situace ve třech sledovaných zemích poněkud odlišná: V Maďarsku je jako důležitý motiv uváděn faktor „majetku ve vlasti“ (73% odpovědí); zdůvodnění „práce v zahraničí mě neláká“ uvádí jako důležitý důvod 55% a „nemohu pracovat v zahraničí z věkových, zdravotních nebo jiných osobních důvodů“ 54% respondentů. Na Slovensku sice rovněž obsadil motiv „majetku ve vlasti“ třetí místo (za důležitý jej pokládá 70%), ale kromě toho se 64% dotázaných vyjádřilo, že důvodem pro nezájem o práci v zahraničí je „neznalost cizího jazyka“. 62% v této souvislosti uvedlo, že „mají doma dobré zaměstnání“. V Česku uvedlo 80% respondentů jako důvod, že je „práce v zahraničí neláká“. Pro 75% je zásadní překážkou pro odchod do zahraničí „majetek ve vlasti“ a pro 65% „nedostatek kontaktů v zahraničí“. 70 Pokiaľ ide o spôsob hľadania práce v zahraničí, sú medzi jednotlivými krajinami zjavné rozdiely: Zatiaľ čo v Maďarsku hrajú dôležitú úlohu predovšetkým neformálne kontakty, pričom sprostredkovateľské agentúry, inzeráty ponúkajúce voľné pracovné miesta a ďalšie možnosti sa sotva uplatnia, uvádza zhruba rovnaké percento slovenských respondentov vedľa dôležitých neformálnych kontaktov aj možnosť využitia služieb sprostredkovateľskej agentúry a hľadania miesta cez internet. V Čechách je obrázok rovnaký ako na Slovensku – iba internet je uvádzaný menej často ako v krajine východných susedov. A rövidebb külföldi munkavállalási tartózkodás iránt érdeklœdœk a mintában inkább kisebbségben vannak: a magyarok 44%-a és a csehek 36%-a minél hosszabb ideig szeretne külföldön dolgozni, Szlovákiában az ennek megfelelœ arány 20%. Exkurs: Motívy pre nezáujem o prácu v zahraničí Kitérœ: A külföldi munkavállalás iránti nem érdeklœdés motivációi Ak sa pozrieme na motívy tých respondentov v troch skúmaných krajinách, ktorí rozhodne vylúčili možnosť zamestnania v zahraničí2, získame tento obrázok: Ha mindhárom vizsgált országban megnézzük azoknak a megkérdezetteknek a motivációit, akik határozottan kizárták a külföldi munkavállalás lehetœségét2, akkor az alábbi képet kapjuk: Ako najdôležitejší motív sa javí okolnosť, že účastníci prieskumu majú „vo vlasti rodinu, priateľov, známych“: tento dôvod pre zotrvanie doma uviedlo 90% Maďarov, 92% Slovákov a 96% Čechov. Druhé miesto zaujalo zdôvodnenie, že oslovený „je tu doma, vyzná sa tu“: v Maďarsku je to pre 85%, na Slovensku pre 83% a v Čechách pre 94% respondentov dôvodom pre to, aby nemali záujem o prácu v zahraničí. Keď zostupujeme po rebríčku dôvodov pre zotrvanie vo vlasti nižšie, začína už byť situácia v troch sledovaných krajinách trochu odlišná: V Maďarsku je ako dôležitý motív uvádzaný faktor „majetku vo vlasti“ (73% odpovedí); zdôvodnenie „práca v zahraničí ma neláka“ uvádza ako dôležitý dôvod 55% a „nemôžem pracovať v zahraničí z vekových, zdravotných alebo iných osobných dôvodov“ 54% respondentov. Na Slovensku síce tiež obsadil motív „majetku vo vlasti“ tretie miesto (za dôležitý ho pokladá 70%), ale okrem toho sa 64% opýtaných vyjadrilo, že dôvodom pre nezáujem o prácu v zahraničí je „neznalosť cudzieho jazyka“. 62% v tejto súvislosti uviedlo, že „majú doma dobré zamestnanie“. V Čechách uviedlo 80% respondentov ako dôvod, že ich „práca v zahraničí neláka“. Pre 75% je zásadnou prekážkou pre odchod do zahraničia „majetok vo vlasti“ a pre 65% „nedostatok kontaktov v zahraničí“. Ami a külföldi munkakeresés módját illeti, az egyes országok között láthatóak az eltérések. Míg Magyarországon fontos szerepet játszanak elsœsorban az informális kapcsolatok és a közvetítœ irodák, a szabad munkahelyeket felajánló hirdetések és további lehetœségek alig érvényesülnek, a szlovák megkérdezetteknek nagyjából azonos százaléka a fontos informális kapcsolatokon kívül feltünteti még a közvetítœ irodák szolgáltatásai kihasználásának a lehetœségét és az álláskeresést az interneten keresztül. Csehországban a kép ugyanolyan, mint Szlovákiában – csak az internetet tüntették fel kevésbé gyakran, mint a keleti szomszédok országában. A legfontosabb motivációnak az a körülmény t•nik, hogy a felmérés résztvevœinek a „családja, barátai és ismerœsei a hazájában vannak“: ezt az okot az otthon maradásra Magyarországon a megkérdezettek 90%-a tüntette fel, Szlovákiában a 92%-a és Csehországban a 96%-a. A második helyen az az ok szerepel, hogy a megszólított „itt van otthon, itt ismeri ki magát“: Magyarországon ez a megkérdezettek 85%-a, Szlovákiában a 83%-a és Csehországban a 94%-a számára ok arra, hogy ne érdekelje œket a külfoldi munkavállalás. Ahogyan lefelé haladunk az otthonmaradás okainak a skáláján, egyre inkább eltérœ a három vizsgált országban a helyzet: Magyarországon fontos motivációként tüntették fel az „otthoni vagyon“ tényét (a válaszok 73%-a); a „külföldi munkavégzés számomra nem csábító“ okot fontosnak 55% tartja és „nem dolgozhatok külföldön a korom, vagy egészségi és más személyes okok miatt“ a megkérdezettek 54%-a tüntette fel. Szlovákiában ugyan az „otthoni vagyon“ szintén a harmadik helyet foglalja el (fontosnak 70% tartja), de ezen kívül a megkérdezettek 64%-a úgy nyilatkozott, hogy a külföldi munkavállalás az „idegen nyelv nem ismerete“ miatt nem érdekli. 62% ebben az összefüggésben feltüntette, hogy „jó munkahelyük van otthon“. Csehországban a megkérdezettek 80%-a azt az okot tüntette fel, hogy a „külföldi munkavégzés számomra nem csábító“. 75% számára a külföldre való utazás alapvetœ akadálya az „otthoni vagyon“ és 65% számára a „nem elegendœ külföldi kapcsolatok“. 71 Potenzielle PendlerInnen bzw. MigrantInnen Potenciální pendleři a migranti Betrachtet man die potenziellen ArbeitsmigrantInnen aus Ungarn, aus der Slowakei und aus Tschechien aufgeschlüsselt nach der gewünschten Form der Arbeitsmigration, so zeigt sich - wie bereits erwähnt - Folgendes: Jestliže se podrobněji podíváme na to, jaká forma migrace za prací by zájemcům z Maďarska, Slovenska a Česka nejvíce vyhovovala, dostaneme – jak již bylo uvedeno – tento obrázek: In Ungarn würden jeweils ca. 30% der Migrationswilligen ein „tägliches“ bzw. „wöchentliches“ Pendeln bevorzugen, 13% ein „monatliches“ Pendeln und 23% eine „permanente Migration“ ins Ausland. Im slowakischen Teilsample sind TagespendlerInnen mit 18%, WochenpendlerInnen mit 24%, MonatspendlerInnen mit 9% und permanente MigrantInnen mit 42% vertreten. Auf potenzielle TagespendlerInnen entfallen in Tschechien 6% der Migrationswilligen, auf WochenpendlerInnen 21%, auf MonatspendlerInnen 17% und auf DauermigrantInnen 47%. V Maďarsku by přibližně po 30% oslovených osob dalo shodně přednost „dennímu“, resp. „týdennímu“ dojíždění za prací, pro 13% by bylo nejvhodnější „měsíční“ dojíždění a pro 23% „trvalá migrace“ do zahraničí. Ve slovenském vzorku jsou respondenti uvádějící denní dojíždění zastoupeni 18%, na týdenní dojíždění připadá 24%, na měsíční dojíždění 9% a trvalá migrace tvoří 42% vzorku. V Česku by si 6% osob uvažujících o migraci za prací zvolilo denní dojíždění, 21% týdenní, 17% měsíční dojíždění a 47% trvalou migraci. Diese Untergruppen werden in diesem Abschnitt nun einer genaueren Analyse unterzogen: In allen drei Untersuchungsländern ist in allen Migrationskategorien ein deutlicher Männerüberhang zu verzeichnen. Der Altersdurchschnitt sinkt mit zunehmender zeitlicher Trennung vom Heimatland. Das monatliche Pendeln oder eine dauerhafte Migration wird zudem im Allgemeinen eher von ledigen Personen ins Auge gefasst. Die potenziellen Tages- und WochenpendlerInnen aus den drei Untersuchungsländern würden vor allem den eigenen PKW/das eigene Motorrad/Mofa bzw. eine Fahrgemeinschaft für die Fahrt zur und von der Arbeit im Ausland benutzen. Öffentliche Verkehrsmittel würden in Ungarn und in Tschechien deutlich seltener in Anspruch genommen werden. In der Slowakei spielt diese Form der An- und Rückreise eine etwas bedeutendere Rolle. Hinsichtlich des Zeitaufwands (An- und Rückreise) für das Tagespendeln kann festgestellt werden, dass sowohl in Ungarn als auch in Tschechien und der Slowakei knapp ein Viertel der Befragten maximal 1 Stunde unterwegs sein wollen. Zwei Drittel der TagespendlerInnen aus Ungarn können sich einen Zeitaufwand von mehr als 1 bis maximal 2,5 Stunden vorstellen; in Tschechien liegt der entsprechende Anteil bei 59% und in der Slowakei bei 57%. Für 10% der ungarischen, 17% der tschechischen und 19% der slowakischen TagespendlerInnen ist eine noch längere Reisezeit denkbar (in Ungarn bis maximal 3,5 Stunden; in Tschechien und in der Slowakei liegt die obere Grenze bei etwa 4 Stunden). Bei den potenziellen WochenpendlerInnen zeigt sich, dass etwas mehr als ein Drittel der ungarischen sowie ein Viertel der tschechischen Befragten etwa 2,5 Stunden für die Fahrt zur und von der Arbeit im Ausland in Kauf nehmen würden; in der Slowakei wiederum ist für ein Drittel eine Wegzeit von maximal 3,5 Stunden vorstellbar. Die Hälfte der Befragten in Ungarn gibt einen möglichen Zeitaufwand von mehr als 2,5 bis 6 Stunden an, 50% der TschechInnen fallen in die Kategorie 2,5 bis 5,5 Stunden. Die Hälfte der slowakischen Befragten gibt an, zwischen 2,5 und 10 Stunden wöchentliche Wegzeit auf sich nehmen zu wollen. 72 Tyto podskupiny podrobíme v následující části studie podrobnější analýze: Ve všech třech zkoumaných zemích byla ve všech miǵřacních zaznamenána výrazna převaha mužů. Věkový průměr klesá s tím, jak se zvyšuje délka pobytu mimo vlast. O měsíčním dojíždění za prací nebo trvalé migraci navíc obecně uvažují spíše svobodní. Respondenti ze tří zkoumaných zemí, kteří dávají přednost dennímu a týdennímu dojíždění, by k cestě do a ze zaměstnání v zahraničí použili především vlastní osobní automobil, popř. motocykl nebo moped. O veřejné dopravní prostředky by byl v Maďarsku a Česku mnohem menší zájem. Na Slovensku hraje tato forma dojíždění za prací v zahraničí o něco významnější roli. Pokud jde o dobu strávenou denním dojížděním do práce (jízda tam a zpět), můžeme konstatovat, že jak v Maďarsku, tak také v Česku a na Slovensku je necelá čtvrtina účastníků výzkumu ochotna cestovat nejvýše hodinu. Dvě třetiny maďarských respondentů, které preferují denní dojíždění, by akceptovaly dobu od jedné do nejvýše 2,5 hodiny; v Česku činí odpovídající podíl 59% a na Slovensku 57%. Pro 10% maďarských, 17% českých a 19% slovenských zájemců o denní dojíždění je přijatelná dokonce ještě delší doba strávená na cestě (v Maďarsku nejvýše 3,5 hodiny, zatímco v Česku a na Slovensku je horní hranice kolem 4 hodin). U skupiny, která dává přednost týdennímu dojíždění, se ukazuje, že o něco více než třetina maďarských a čtvrtina českých respondentů by byla ochotna strávit na cestě do a ze zaměstnání v zahraničí zhruba 2,5 hodiny; na Slovensku je pak pro třetinu přijatelná doba dojíždění o délce nejvýše 3,5 hodiny. Polovina účastníků průzkumu v Maďarsku udává dobu dojíždění v rozsahu od 2,5 do 6 hodin, 50% Čechů spadá do kategorie 2,5 až 5,5 hodiny. Polovina slovenských respondentů uvedla, že by týdenní cestování do zaměstnání mohlo trvat od 2,5 do 10 hodin. U respondentů, kteří by zvolili měsíční dojíždění nebo trvalou migraci, je oproti zájemcům o denní a týdenní dojíždění především v Maďarsku velmi často patrná lepší znalost němčiny. V Maďarsku vykazují osoby, které by daly přednost těmto Potenciálni pendleri a migranti Potenciális ingázók és migránsok Keď sa podrobnejšie pozrieme na to, aká forma migrácie za prácou by záujemcom z Maďarska, Slovenska a Čiech najviac vyhovovala, dostaneme – ako už bolo uvedené – tento obrázok: Ha részletesebben megnézzük azt, hogy a munkavállalási migráció milyen formája felelne meg a magyarországi, szlovákiai és csehországi érdeklœdœknek, akkor – ahogyan ezt már feltüntettük – az alábbi képet kapjuk: V Maďarsku by približne po 30% oslovených osôb dalo zhodne prednosť „dennému“ resp. „týždennému“ dochádzaniu za prácou, pre 13% by bolo najvhodnejšie „mesačné“ dochádzanie a pre 23% „trvalá migrácia“ do zahraničia. V slovenskej vzorke sú respondenti uvádzajúci denné dochádzanie zastúpení 18%, na týždenné dochádzanie pripadá 24%, na mesačné dochádzanie 9% a trvalá migrácia tvorí 42% vzorky. V Čechách by si 6% osôb uvažujúcich o migrácii za prácou zvolilo denné dochádzanie, 21% týždenné, 17% mesačné dochádzanie a 47% trvalú migráciu. Tieto podskupiny podrobíme v nasledujúcej časti štúdie podrobnejšej analýze: Magyarországon a megszólítottaknak nagyjából a 30%-a elœnyben részesítené a „napi“ illetve a „heti“ ingázást, 13% számára a legmegfelelœbb a „havi“ ingázás lenne és 23% a „tartós“ migrációt választaná. A szlovák mintában a megkérdezettek 18%-a képviseli a napi ingázást, 24% a heti ingázást, 9% pedig a havi ingázást és a tartós migráció 42%ot tesz ki. Csehországban a migrációt mérlegelœk közül 6% választaná a napi ingázást, 21% a hetit, 17% a havit és 47% a tartós migrációt. Vo ršetkých troch skúmaných krajinách bola všetkých migračn¥ch kategóriach zaznamenará v razná prevaha mužov. Vekový priemer klesá s tým, ako sa zvyšuje dĺžka pobytu mimo vlasť. O mesačnom dochádzaní za prácou alebo trvalej migrácii najviac vo všeobecnosti uvažujú skôr slobodní. Respondenti z troch skúmaných krajín, ktorí dávajú prednosť dennému a týždennému dochádzaniu, by k ceste do a zo zamestnania v zahraničí použili predovšetkým vlastný osobný automobil, popr. motocykel alebo moped. O verejné dopravné prostriedky by bol v Maďarsku a Čechách omnoho menší záujem. Na Slovensku má táto forma dochádzania za prácou v zahraničí o niečo významnejšiu úlohu. Pokiaľ ide o dobu strávenú denným dochádzaním do práce (jazda tam a späť), môžeme konštatovať, že tak ako v Maďarsku, aj v Čechách a na Slovensku je necelá štvrtina účastníkov výskumu ochotná cestovať najviac hodinu. Dve tretiny maďarských respondentov, ktorí preferujú denné dochádzanie, by akceptovali dobu od jednej do maximálne 2,5 hodín; v Čechách predstavuje zodpovedajúci podiel 59% a na Slovensku 57%. Pre 10% maďarských, 17% českých a 19% slovenských záujemcov o denné dochádzanie je prijateľná dokonca ešte dlhšia doba strávená na ceste (v Maďarsku maximálne 3,5 hodiny, zatiaľ čo v Čechách a na Slovensku je horná hranica okolo 4 hodín). U skupiny, ktorá dáva prednosť týždennému dochádzaniu, sa ukazuje, že o niečo viac než tretina maďarských a štvrtina českých respondentov by bola ochotná stráviť na ceste do a zo zamestnania v zahraničí zhruba 2,5 hodiny; a na Slovensku je pre tretinu prijateľná doba dochádzania o dĺžke najviac 3,5 hodiny. Polovica účastníkov prieskumu v Maďarsku udáva dobu dochádzania v rozsahu od 2,5 do 6 hodín, 50% Čechov spadá do kategórie 2,5 až 5,5 hodín. Polovica slovenských respondentov uviedla, že by týždenné cestovanie do zamestnania mohlo trvať od 2,5 do 10 hodín. U respondentov, ktorí by zvolili mesačné dochádzanie alebo Ezeket az alcsoportokat tanulmányunk következœ részében részletesebb elemzésnek vetjük alá: Míndhágrom vizsgált országban valamennyi migrációs kategáiaban a férfial vannak jelentœs mértekben túlsúlyban. Az átlagos életkor a külföldön való tartózkodás idejének a növekedésével csökken. A havi ingázást vagy a tartós migrációt ezen kívül általában inkább a nœtlenek (hajadonok) mérlegelik. A három vizsgált országból származó megkérdezettek, akik elœnyben részesítik a napi és a heti ingázást, külföldi munkahelyükre való utazáshoz és vissza elsœsorban saját gépkocsijukat használnák, esetleg motorkerékpárt vagy mopedot. A nyilvános közlekedési eszközök iránt Magyarországon és Csehországban lényegesen alacsonyabb lenne az érdeklœdés. Szlovákiában a külföldi munkahelyre való utazáshoz ennek az utazási formának valamivel jelentœsebb szerepe van. Ami a munkába való utazással töltött idœt illeti (utazás oda és vissza), megállapítható az, hogy mind Magyarországon, mind pedig Csehországban és Szlovákiában a felmérésben résztvevœk csaknem egynegyede hajlandó legfeljebb egy órát utazni. A magyar megkérdezettek kétharmada, akik elœnyben részesítik a napi ingázást, elfogadhatónak tartaná az 1 és 2,5 óra közötti utazási idœt; Csehországban az ennek megfelelœ arány 59% és Szlovákiában 57%. Magyarországon a napi ingázás iránt érdeklœdœk 10%-a számára elfogadható még a hosszabb utazási idœ is, Csehországban az érdeklœdœk 17%a számára és Szlovákiában az érdeklœdœk 19%-a számára (Magyaroszágon a felsœ határ 3,5 óra, míg Csehországban és Szlovákiában a felsœ határ 4 óra körül van). Annál a csoportnál, amely a heti ingázást részesíti elœnyben, megállapítható, hogy a magyar megkérdezettek valamivel több mint egyharmada és a cseh megkérdezettek egynegyede hajlandó lenne külföldi munkahelyre való utazással nagyjából 2,5 órát tölteni; Magyarországon a felmérésben részt vevœk fele az utazási idœt 2,5 - 6 óra között adta meg, Csehországban a megkérdezettek 50%-a 2,5 - 5,5 óra közötti idœt tüntetett fel. A szlovák ingázók fele közölte, hogy a heti utazás 2,5 és 10 óra között is tarthatna. Azoknál a megkérdezetteknél, akik a havi ingázást vagy a tartós migrációt választanák, a napi vagy a heti ingázókkal ellentétben elsœsorban Magyarországon nagyon gyakran 73 Bei den potenziellen MonatspendlerInnen bzw. DauermigrantInnen sind vor allem in Ungarn im Vergleich zu Tages- und WochenpendlerInnen häufiger bessere Deutschkenntnisse zu bemerken. In Ungarn weisen die Personen, die diese Formen der Arbeitsmigration wählen würden, ein generell höheres Bildungsniveau auf. In der Slowakei unterscheidet sich das Bildungsniveau kaum nach gewünschter Form der Arbeitsmigration, während in Tschechien unter den potenziellen TagespendlerInnen Personen mit Lehr- oder Fachschulabschluss und unter MonatspendlerInnen bzw. DauermigrantInnen Personen mit Grundschulbildung vermehrt zu finden sind. Potenzielle PendlerInnen und MigrantInnen aus Ungarn kommen überwiegend aus dem Komitat Györ-Moson-Sopron, bei den potenziellen TagespendlerInnen entfällt sogar ein Anteil von knapp über 60% auf dieses Komitat. Potenzielle MonatspendlerInnen bzw. DauermigrantInnen sind neben GyörMoson-Sopron auch verstärkt im Komitat Zala zu finden. In der Slowakei kommen ca. zwei Drittel der TagespendlerInnen bzw. der permanenten MigrantInnen aus dem Raum Bratislava, der Rest aus dem Raum Trnava. Bei den Wochenund MonatspendlerInnen stammt hingegen die Mehrzahl der Befragten aus dem Raum Trnava (bei WochenpendlerInnen 61%, bei MonatspendlerInnen 54%). Der größte Anteil der potenziellen TagespendlerInnen aus Tschechien stammt aus Südböhmen (62%). 31% kommen aus Südmähren und 7% aus Nordmähren. Bei den MigrantInnen aus Tschechien ist ein Überhang von Personen aus Südmähren (59%) zu verzeichnen. Bei Wochen- und MonatspendlerInnen sind weitaus geringere regionale Unterschiede festzustellen. Stammen in Ungarn und Tschechien die potenziellen TagespendlerInnen vor allem aus optimal erreichbaren und eher kleinen Gemeinden, kommt ein Großteil der anderen Migrationswilligen aus dem städtischen Raum sowie aus kleinen Gemeinden, wobei hier eine gute Erreichbarkeit eine Rolle spielt. In der Slowakei stellen die größten Anteile der TagespendlerInnen bzw. der DauermigrantInnen Personen aus Städten. Bei den Wochen- und MonatspendlerInnen sind Personen aus Städten sowie aus optimal erreichbaren Gemeinden gleich stark vertreten. Als gewünschte Art der Beschäftigung überwiegt in allen 74 formám migrace za prací, celkově vyšší úroveň vzdělání. Na Slovensku není u jednotlivých skupin klasifikovaných podle formy migrace patrný prakticky žádný rozdíl v úrovni vzdělání, zatímco v Česku se mezi zájemci o denní dojíždění častěji vyskytují osoby s ukončenou učňovskou nebo střední odbornou školou a mezi zájemci o měsíční dojíždění nebo trvalou migraci osoby se základním vzděláním. Potenciální pendleři a migranti z Maďarska pocházejí převážně z župy Györ-Moson-Sopron, ve skupině osob, které dávají přednost dennímu dojíždění, dokonce jejich zastoupení činí téměř 60%. Respondenty, kteří by si zvolili měsíční dojíždění nebo trvalou migraci, najdeme vedle župy GyörMoson-Sopron také poměrně často v župě Zala. Na Slovensku pocházejí dvě třetiny osob, které by se rozhodly pro denní dojíždění nebo trvalou migraci, z Bratislavy a okolí, zbytek je z trnavského regionu. U týdenních a měsíčních pendlerů naproti tomu pochází většina respondentů z Trnavského kraje (u týdenního dojíždění 61%, u měsíčního 54%). Nejpočetnější skupina potenciálních zájemců o denní dojíždění z Česka pochází z jižních Čech (62%), 31% je z jižní Moravy a 7% ze severní Moravy. Mezi migranty z Česka registrujeme převahu lidí z jižní Moravy (59%). U týdenních a měsíčních pendlerů můžeme konstatovat mnohem menší regionální rozdíly. Jestliže v Maďarsku a Česku pocházejí respondenti, kteří dávají přednost dennímu dojíždění za prací, především z velmi dobře dostupných a spíše malých obcí, jsou v ostatních skupinách zastoupeni převážně zájemci o migraci z měst a jejich okolí a také z malých obcí, přičemž zde má nesporný význam dobrá dosažitelnost. Na Slovensku jsou mezi těmi, kdo by se rozhodli pro denní dojíždění nebo trvalou migraci, nejpočetněji zastoupeni lidé z měst. U týdenních a měsíčních pendlerů je podíl obyvatel měst stejný jako podíl osob z velmi dobře dostupných obcí. Respondenti ve všech zemích si nejčastěji přejí získat zaměstnání na plný úvazek. Zatímco v Maďarsku se v odpovědích skoro nevyskytly jiné formy zaměstnání, jako je např. práce na částečný úvazek, na smlouvu o dílo nebo samostatná výdělečná činnost, jsou i tyto formy přijatelné pro část potenciálních slovenských migrantů. V Česku by byli týdenní a měsíční pendleři ochotni pracovat na smlouvu o dílo, pro osoby dojíždějící denně do zaměstnání v zahraničí připadá v úvahu také práce na částečný úvazek nebo samostatná výdělečná činnost. trvalú migráciu, je oproti záujemcom o denné a týždenné dochádzanie predovšetkým v Maďarsku veľmi často zreteľná lepšia znalosť nemčiny. V Maďarsku majú osoby, ktoré by dali prednosť týmto formám migrácie za prácou, celkove vyššiu úroveň vzdelania. Na Slovensku nie je u jednotlivých skupín klasifikovaných podľa formy migrácie zjavný prakticky žiadny rozdiel v úrovni vzdelania, zatiaľ čo v Čechách sa medzi záujemcami o denné dochádzanie častejšie vyskytujú osoby s ukončenou učňovskou alebo strednou odbornou školou a medzi záujemcami o mesačné dochádzanie alebo trvalú migráciu, osoby so základným vzdelaním. nyilvánvaló a német nyelv jobb ismerete. Magyarországon azok a személyek, akik elœnyben részesítenék a munka miatti migráció e formáit, általában magasabb végzettséggel rendelkeznek. Szlovákiában a migráció formái szerint megkülönböztetett egyes csoportok között gyakorlatilag nem észlelhetœ semmilyen különbség a végzettséget illetœen, míg Csehországban a napi ingázás iránt érdeklœdœk között gyakrabban szakmunkásképzœ iskolai végzettséggel vagy szakközépiskolai végzettséggel rendelkezœ személyek szerepelnek és a havi ingázás vagy a tartós migráció iránt érdeklœdœk között alapfokú végzettséggel rendelkezœ személyek. Potenciálni pendleri a migranti z Maďarska pochádzajú prevážne zo župy Györ-Moson-Sopron, v skupine osôb, ktoré dávajú prednosť dennému dochádzaniu, dokonca ich zastúpenie činí takmer 60%. Respondentov, ktorí by si zvolili mesačné dochádzanie alebo trvalú migráciu, nájdeme vedľa župy Györ-Moson-Sopron aj pomerne často v župe Zala. Na Slovensku pochádzajú dve tretiny osôb, ktoré by sa rozhodli pre denné dochádzanie alebo trvalú migráciu, z Bratislavy a okolia, zbytok je z trnavského regiónu. U týždenných a mesačných pendlerov naproti tomu pochádza väčšina respondentov z Trnavského kraja (u týždenného dochádzania 61%, u mesačného 54%). Najpočetnejšia skupina potenciálnych záujemcov o denné dochádzanie z Čiech pochádza z južných Čiech (62%), 31% je z južnej Moravy a 7% zo severnej Moravy. Medzi migrantmi z Čiech registrujeme prevahu ľudí z južnej Moravy (59%). U týždenných a mesačných pendlerov môžeme konštatovať omnoho menšie regionálne rozdiely. A magyarországi potenciális ingázók és migránsok túlnyomó részt Gyœr-Moson-Sopron megyébœl származnak, sœt a napi ingázást elœnyben részesítœk csoportjában az említett megyébœl származók majdnem elérik a 60%-ot. Olyan megkérdezettekkel, akik a havi ingázást vagy a tartós migrációt választanák, a Gyœr-Moson-Sopron megyén kívül elég gyakran Zala megyében is találkozunk. Szlovákiában azok, akik a napi ingázás vagy a tartós migráció mellett döntetének kétharmad részt Bratislavából és környékébœl származnak, a többiek a trnavai régió lakosai. A heti és havi ingázók közül ezzel szemben a megkérdezettek többsége a Trnavai megyébœl származik (a heti ingázásnál ez 61%, a havi ingázásnál 54%). A napi ingázás iránt érdeklœdœk legnagyobb számú csoportja Csehországban Dél-Csehországból származik (62%), 31% Dél-Morvaországból és 7% Észak-Morvaországból. A csehországi migránsok között a Dél-Morvaországból származók vannak túlsúlyban (59%). A heti és a havi ingázók között sokkal kisebbek a regionális különbségek. Pokiaľ v Maďarsku a Čechách pochádzajú respondenti, ktorí dávajú prednosť dennému dochádzaniu za prácou, predovšetkým z veľmi dobre dostupných a skôr malých obcí, sú v ostatných skupinách zastúpení prevážne záujemcovia o migráciu z miest a ich okolia a tiež z malých obcí, pričom tu má nesporný význam dobrá dosiahnuteľnosť. Na Slovensku sú medzi tými, ktorí by sa rozhodli pre denné dochádzanie alebo trvalú migráciu, najpočetnejšie zastúpení ľudia z miest. U týždenných a mesačných pendlerov je podiel obyvateľov miest rovnaký ako podiel osôb z veľmi dobre dostupných obcí. Amennyiben Magyarországon és Csehországban a napi ingázást elœnyben részesítœ megkérdezettek elsœsorban a nagyon jól elérhetœ és inkább kisebb településekbœl származnak, a többi csoportban a migráció iránt érdeklœdœk túlnyomó részt városokból és a városok környékébœl, valamint a kisebb településekbœl vannak képviselve, miközben itt kétségtelen jelentœsége van a jó elérhetœségnek. Szlovákiában azok a személyek, akik a napi ingázást vagy a tartós migrációt választanák, legtöbben városokból származnak. A heti és a havi ingázóknál a városokban lakók aránya azonos a nagyon jól elérhetœ településekbœl származók számával. 75 Ländern eine Vollzeitbeschäftigung. Während in Ungarn andere Arbeitsformen wie Teilzeit, mit Werkvertrag oder eine Selbstständigkeit kaum ins Gewicht fallen, können sich Teile der potenziellen slowakischen ArbeitsmigrantInnen auch diese Formen vorstellen. In Tschechien ist für Wochen- und MonatspendlerInnen eine Werkvertragstätigkeit denkbar, für TagespendlerInnen auch eine Teilzeitbeschäftigung ebenso wie eine Selbstständigkeit. Von den potenziellen Tages- und WochenpendlerInnen möchte der überwiegende Anteil in Österreich arbeiten (in Ungarn jeweils über 80%, in der Slowakei 69% der TagespendlerInnen und 54% der WochenpendlerInnen sowie in Tschechien jeweils ca. 60%). In der Slowakei wird neben Österreich als Zielland noch Tschechien genannt, in Tschechien neben Österreich vor allem Deutschland. Bei den potenziellen MonatspendlerInnen bzw. DauermigrantInnen wird zwar in Ungarn und in der Slowakei auch mehrheitlich das Zielland Österreich angegeben, aber bei weitem nicht mehr in diesem Ausmaß. In Ungarn werden Deutschland, Großbritannien, Italien und Kanada noch häufig erwähnt, in der Slowakei Großbritannien vor Deutschland gefolgt von Tschechien, den USA und anderen EU-Ländern. In Tschechien erreicht der Anteil jener MonatspendlerInnen, die in Deutschland arbeiten wollen, beinahe jenen derer, die in Österreich tätig werden möchten. Bei den potenziellen MigrantInnen aus Tschechien wird Großbritannien von 27% der Befragten als Zielland genannt, gefolgt von Österreich und Deutschland, die von je 19% angegeben werden sowie den USA (von 8% angeführt). Für potenzielle TagespendlerInnen aus Ungarn stellt vor allem das ländliche Gebiet in der Grenzregion die bevorzugte Zielregion dar (knapp drei Viertel der Befragten nennen diese Region). Auch bei den ungarischen Wochen- und MonatspendlerInnen ist die ländliche Grenzregion am attraktivsten (jeweils für mehr als 40% der Befragten - es muss jedoch angemerkt werden, dass ähnlich große Anteile keine Angaben betreffend einer Zielregion machen konnten bzw. wollten). Von den slowakischen Migrationswilligen wird neben dem ländlichen Bereich in der Grenzregion auch von einem relativ großen Anteil der Befragten die „Hauptstadt“ genannt; der „Weiß nicht“-Anteil ist aber im Fall der Slowakei ebenfalls hoch. In Tschechien wird der ländliche Bereich in der Grenzregion von jeweils einem großen Anteil der Tages-, Wochen- 76 Převážná část respondentů, kteří by dali přednost dennímu a týdennímu dojíždění do zaměstnání, by chtěla pracovat v Rakousku (v Maďarsku tak odpovědělo přes 80% dotázaných, na Slovensku 69% denních a 54% týdenních pendlerů, v Česku to bylo v obou skupinách zhruba 60%). Na Slovensku se vedle Rakouska uvádí jako cílová země ještě Česko, v Česku kromě Rakouska především Německo. Ve skupině zájemců o měsíční nebo trvalou migraci se sice v Maďarsku a na Slovensku také nejčastěji uvádí jako cílová země Rakousko, jeho převaha však už není zdaleka tak výrazná. V Maďarsku se ještě často objevuje v odpovědích Německo, Velká Británie, Itálie a Kanada, na Slovensku pak Velká Británie před Německem, za kterým následují Česko, USA a další země EU. V Česku je ve skupině osob, které by dojížděly do práce jednou měsíčně, podíl zájemců o zaměstnání v Německu skoro stejně velký jako počet respondentů, kteří chtějí pracovat v Rakousku. U potenciálních migrantů z Česka uvádí 27% respondentů jako cílovou zemi Velkou Británii, po níž následují Rakousko a Německo, kam by zamířilo shodně 19% dotázaných, a dále USA (vyskytly se v 8% odpovědí). Pro respondenty z Maďarska, kteří by dojížděli do práce v zahraničí denně, je nejzajímavější cílovou oblastí příhraniční venkovský region (ten uvedly skoro tři čtvrtiny oslovených). Také u maďarských týdenních a měsíčních pendlerů je příhraniční venkovský region nejatraktivnější (zvolilo by jej více než 40% dotázaných; zároveň však musíme poznamenat, že podobně velké procento nebylo schopno nebo ochotno uvést žádnou cílovou oblast). Slovenští zájemci o migraci by se vedle příhraniční venkovské oblasti poměrně často rozhodli také pro „hlavní město“; také v případě Slovenska je však podíl odpovědi „nevím“ vysoký. V Česku uvedlo venkovský příhraniční region značné procento osob, které by dojížděly do práce každý den, resp. jednou za týden či za měsíc. U českých trvalých migrantů je na jedné straně velmi vysoký podíl odpovědi „nevím“, na druhé straně je „hlavní město“ uvedeno o něco častěji než ostatní cílové regiony. Mezi zájemci o měsíční dojíždění za prací a trvalými migranty je ve všech třech sledovaných zemích nadprůměrně vysoký počet osob, které své vyhlídky na získání práce v zahraničí hodnotí jako dobré. U ostatních forem naproti tomu hodnoty Respondenti vo všetkých krajinách si najčastejšie prajú získať zamestnanie na plný úväzok. Zatiaľ čo v Maďarsku sa v odpovediach skoro nevyskytli iné formy zamestnania, ako je napr. práca na čiastočný úväzok, na zmluvu o dielo alebo samostatná zárobková činnosť, sú i tieto formy prijateľné pre časť potenciálnych slovenských migrantov. V Čechách by boli týždenní a mesační pendleri ochotní pracovať na zmluvu o dielo, pre osoby dochádzajúce denne do zamestnania v zahraničí pripadá do úvahy ešte práca na čiastočný úväzok alebo samostatná zárobková činnosť. Prevažná časť respondentov, ktorí by dali prednosť dennému a týždennému dochádzaniu do zamestnania, by chcela pracovať v Rakúsku (v Maďarsku tak odpovedalo viac ako 80% dopytovaných, na Slovensku 69% denných a 54% týždenných pendlerov, v Čechách to bolo v obidvoch skupinách zhruba 60%). Na Slovensku sa vedľa Rakúska uvádza ako cieľová krajina ešte Česko, v Čechách okrem Rakúska predovšetkým Nemecko. V skupine záujemcov o mesačné dochádzanie alebo trvalú migráciu sa síce v Maďarsku a na Slovensku tiež najčastejšie uvádza ako cieľová krajina Rakúsko, jeho prevaha však už nie je zďaleka tak výrazná. V Maďarsku sa ešte často objavuje v odpovediach Nemecko, Veľká Británia, Taliansko a Kanada, pritom na Slovensku Veľká Británia pred Nemeckom, za ktorým nasledujú Česko, USA a ďalšie krajiny EU. V Čechách je v skupine osôb, ktoré by dochádzali do práce raz za mesiac, podiel záujemcov o zamestnanie v Nemecku skoro rovnako veľký ako počet respondentov, ktorí chcú pracovať v Rakúsku. U potenciálnych migrantov z Čiech uvádza 27% respondentov ako cieľovú krajinu Veľkú Britániu, po ktorej nasledujú Rakúsko a Nemecko, kam by zamierilo zhodne 19% opýtaných a ďalej USA (vyskytlo sa v 8% odpovedí). Pre respondentov z Maďarska, ktorí by dochádzali do práce v zahraničí denne, je najzaujímavejšou cieľovou oblasťou pohraničný vidiecky región (ten uviedli skoro tri štvrtiny oslovených). Aj u maďarských týždenných a mesačných pendlerov je pohraničný vidiecky región najatraktívnejší (zvolilo by ho viac ako 40% opýtaných; zároveň však musíme poznamenať, že podobne veľké percento nebolo schopné alebo ochotné uviesť žiadnu cieľovú oblasť). Slovenskí záujemcovia o migráciu by sa vedľa pohraničnej vidieckej oblasti pomerne často rozhodli aj pre „hlavné mesto“; ale v prípade Slovenska je však podiel odpovedí „neviem“ vysoký. V Čechách uviedlo vidiecky pohraničný región značné percento osôb, ktoré by dochádzali do práce každý deň resp. A vizsgált országokban a megkérdezettek leggyakrabban teljes munkaidœben való foglalkozást kívánnak szerezni. Míg Magyarországon a válaszokban másféle foglalkoztatási formák jóformán nem is szerepeltek, mint amilyen például a részleges munkaidœben való foglalkoztatás, megbízási szerzœdés vagy önálló keresœ tevékenység, ezek a formák is elfogadhatók a potenciális szlovák migránsok egy része számára. Csehországban a heti és havi ingázók hajlandóak megbízási szerzœdés alapján történœ munkavégzésre, a napi ingázók számára még számításba jöhet a részleges munkaidœben való foglalkoztatás vagy az önálló keresœ tevékenység. A napi vagy heti ingázást elœnyben részesítœ megkérdezettek túlnyomó többsége Ausztriában kívánna dolgozni (Magyarországon a megkérdezettek több mint 80%-a válaszolt így, Szlovákiában a napi ingázók 69%-a és a heti ingázó 54%-a, Csehországban mindkét csoportban ez nagyjából 60% volt). Szlovákiában Ausztrián kívül még célországként Csehországot tüntették fel, Csehországban Ausztrián kívül pedig elsœsorban Németországot. A havi ingázás vagy a tartós migráció iránt érdeklœdœk csoportjában ugyan Magyarországon és Szlovákiában leggyakrabban célországként szintén Ausztriát tüntették fel, annyira viszont távolról sincsenek túlsúlyban. Magyarországon a válaszokban még megjelenik Németország, Nagy-Britannia, Olaszország és Kanada, Szlovákiában pedig Nagy-Britannia Németország elœtt, ezután következik Csehország, USA és további EU országok. Csehországban a havi ingázók csoportjában a németországi munkavégzés iránt érdeklœdœk aránya majdnem ugyanolyan, mint azoké a megkérdezetteké, akik Ausztriában szeretnének dolgozni. A csehországi potenciális migránsok közül 27% célországként Nagy-Britanniát tünteti fel, ezután következik Ausztria és Németország, ahová a megkérdezettek 19%-a készülne, majd az USA (a válaszok 8%-ában jelent meg). A magyarországi megkérdezettek számára, akik naponta ingáznának külföldre munkavégzés céljából, a legérdekesebb célterület a határ menti vidéki régió (ezt tüntette fel a megszólítottak majdnem háromnegyed része). A heti vagy havi magyar ingázók számára is a legattraktívabb a határ menti vidéki régió (ezt választaná a megkérdezettek több mint 40%-a; egyben viszont meg kell jegyezni azt, hogy hasonlóan 77 und MonatspendlerInnen als Zielregion angegeben. Bei den tschechischen DauermigrantInnen ist einerseits der „Weiß nicht“-Anteil sehr hoch, andererseits erreicht die „Hauptstadt“ einen etwas größeren Anteil an Nennungen als andere Zielregionen. In allen Untersuchungsländern beurteilt ein überdurchschnittlich hoher Anteil der potenziellen MonatspendlerInnen bzw. der DauermigrantInnen die Chancen, im Ausland Arbeit zu finden, als gut. Bei den anderen Pendelformen hingegen entsprechen die Werte etwa jenen des allgemeinen Migrationspotenzials. Von den potenziellen ungarischen TagespendlerInnen möchten 53% innerhalb der nächsten 2 Jahre und weitere 15% zu einem späteren Zeitpunkt im Ausland Arbeit annehmen. Im Falle der WochenpendlerInnen geben 35% einen Zeithorizont von 2 Jahren und 21% einen von mehr als 2 Jahren an. 41% der MonatspendlerInnen und 40% der DauermigrantInnen würden gerne in den nächsten 2 Jahren ins Ausland gehen, 30% der MonatspendlerInnen und 25% der permanenten MigrantInnen später. In einem Zeitraum von 2 Jahren möchten jeweils knapp unter 40% der slowakischen Tages-, Wochen- und MonatspendlerInnen bzw. DauermigrantInnen ins Ausland gehen. Von einem späteren Migrationszeitpunkt gehen 11% der TagespendlerInnen, 22% der WochenpendlerInnen, 30% der MonatspendlerInnen und 26% der DauermigrantInnen aus. In Tschechien wollen ca. 50% der potenziellen DauermigrantInnen und MonatspendlerInnen innerhalb der nächsten 2 Jahre ins Ausland, bei den WochenpendlerInnen beträgt der entsprechende Anteil 35%, bei den TagespendlerInnen 17%. Einen späteren Zeitpunkt fasst in allen Pendel- und Migrationskategorien jeweils etwa ein Viertel der tschechischen Befragten ins Auge. Ein beachtlicher Teil der slowakischen, ungarischen und tschechischen Befragten hat noch keine Vorstellungen darüber, wann er ins Ausland gehen will, um zu arbeiten. Für TagespendlerInnen und DauermigrantInnen aus Ungarn sowie aus Tschechien steht eine möglichst lange Beschäftigungsdauer noch deutlicher im Vordergrund als bei Wochen- und MonatspendlerInnen. Im Gegensatz dazu ist die gewünschte Arbeitsdauer im Ausland bei den slowakischen Befragten von „maximal 1 Jahr“ bis „solange wie möglich“ breit gestreut – aber wiederum ist hier ein großer „Weiß nicht“-Anteil zu beobachten. Die generell sehr wichtigen persönlichen informellen Kontakte für die Suche nach einem Arbeitsplatz im Ausland stehen in Ungarn bei TagespendlerInnen im Vordergrund, in der Slowakei sind daneben bei den abgefragten Formen der Arbeitsmigration – wie bereits erwähnt – auch Vermittlungsagenturen und das Internet von großer Bedeutung, aber auch Zeitungsanzeigen und firmeninterne Vermittlungen fallen ins Gewicht. In Tschechien bauen die Befragten, die als TagespendlerInnen tätig sein wollen, vor allem auf informelle Kontakte. Bei Wochen-, MonatspendlerInnen und DauermigrantInnen kommen zusätzlich auch Vermittlungsagenturen (stark) und das Internet (etwas) zum Tragen. 78 v této kategorii odpovídají hodnotám všeobecného migračního potenciálu. Z maďarských potenciálních denních pendlerů by 53% chtělo začít pracovat v zahraničí během příštích dvou let a dalších 15% někdy později. Z dotázaných, kteří mají zájem o týdenní dojíždění, uvedlo 35% časový horizont dvou let a 21% více než dva roky. Ve skupině těch, kdo dávají přednost měsíčnímu dojíždění, by během příštích dvou let chtělo odejít do zahraničí 41%, a mezi trvalými migranty je jich 40%. O pozdějším termínu odchodu uvažuje 30% měsíčních pendlerů a 25% trvalých migrantů. Během dvou let by chtělo odejít do zahraničí necelých 40% slovenských respondentů, kteří pomýšlejí na denní, týdenní a měsíční dojíždění za prací v zahraničí resp. na trvalou migraci. Pozdější termín migrace připadá v úvahu pro 11% denních, 22% týdenních, 30% měsíčních pendlerů a 26% trvalých migrantů. V Česku vyjádřilo přání odejít během příštích dvou let do zahraničí přibližně 50% potenciálních trvalých migrantů a zájemců o měsíční dojíždění, ve skupině týdenních pendlerů činí odpovídající podíl 35% a u denních pendlerů 17%. Pozdější termín odchodu by ve všech kategoriích dojíždění, resp. migrace zvolila čtvrtina českých respondentů. Značná část slovenských, maďarských a českých účastníků průzkumu ještě nemá představu o tom, kdy by chtěli odejít do zahraničí. Pro respondenty z Maďarska a Česka, kteří dávají přednost dennímu dojíždění nebo trvalé migraci, je zaměstnání na co nejdelší dobu ještě větší prioritou, než je tomu u týdenních a měsíčních pendlerů. U slovenských účastníků průzkumu je uváděna preferovaná délk zaměstnání v zahraničí v rozmezí od „nejvýše 1 rok“ až „co nejdéle“ – ale i tady opět nalézáme značný podíl odpovědí „nevím“. Osobní neformální kontakty, které jsou pro hledání zaměstnání v zahraničí obecně označovány za velmi důležité, stojí v Maďarsku v popředí u osob se zájmem o denní dojíždění, zatímco na Slovensku mají u zjišťovaných forem migrace za prací – jak již bylo uvedeno výše – velký význam také zprostředkovatelské agentury a internet a určitou roli hrají také novinové inzeráty a vnitrofiremní zprostředkování. V Česku se respondenti, kteří uvažují o denním dojíždění za prací, opírají především o neformální kontakty. U týdenních nebo měsíčních pendlerů a trvalých migrantů se kromě toho uplatňují také zprostředkovatelské agentury (silně) a internet (méně). raz za týždeň či za mesiac. U českých trvalých migrantov je na jednej strane veľmi vysoký podiel odpovedí „neviem“, na druhé strane je „hlavné mesto“ uvedené o niečo častejšie než ostatné cieľové regióny. Medzi záujemcami o mesačné dochádzanie za prácou a trvalými migrantmi je vo všetkých troch sledovaných krajinách nadpriemerne vysoký počet osôb, ktoré hodnotia svoje vyhliadky na získanie práce v zahraničí ako dobré. U ostatných foriem naproti tomu hodnoty v tejto kategórii zodpovedajú hodnotám všeobecného migračného potenciálu. Z maďarských potenciálnych denných pendlerov by 53% chcelo začať pracovať v zahraničí v priebehu nasledujúcich dvoch rokov a ďalších 15% niekedy neskôr. Z opýtaných, ktorí majú záujem o týždenné dochádzanie, uviedlo 35% časový horizont dvoch rokov a 21% viac než dva roky. V skupine tých, ktorí dávajú prednosť mesačnému dochádzaniu, by v priebehu budúcich dvoch rokov chcelo odísť do zahraničia 41%, a medzi trvalými migrantmi je ich 40%. O neskoršom termíne odchodu uvažuje 30% mesačných pendlerov a 25% trvalých migrantov. V priebehu nasledujúcich dvoch rokov by chcelo odísť do zahraničia necelých 40% slovenských respondentov, ktorí pomýšľajú na denné, týždenné a mesačné dochádzanie za prácou v zahraničí resp. na trvalú migráciu. Neskorší termín migrácie pripadá do úvahy pre 11% denných, 22% týždenných, 30% mesačných pendlerov a 26% trvalých migrantov. V Čechách vyjadrilo prianie odísť v priebehu budúcich dvoch rokov do zahraničia približne 50% potenciálnych trvalých migrantov a záujemcov o mesačné dochádzanie, v skupine týždenných pendlerov činí zodpovedajúci podiel 35% a u denných pendlerov 17%. Neskorší termín odchodu by vo všetkých kategóriách dochádzania resp. migrácie zvolila štvrtina českých respondentov. Značná časť slovenských, maďarských a českých účastníkov prieskumu ešte nemá predstavu o tom, kedy by chceli odísť do zahraničia. Pre respondentov z Maďarska a Čiech, ktorí dávajú prednosť dennému dochádzaniu alebo trvalej migrácii, je zamestnanie na čo najdlhšiu dobu ešte väčšou prioritou, ako je to u týždenných a mesačných pendlerov. Slovenskí účastníci prieskumu naopak celkovo rovnako často uvádzajú ako preferovanú dĺžku zamestnania v zahraničí „najviac 1 rok“ alebo „čo najdlhšie“ – ale tu opäť nachádzame značný podiel odpovedí „neviem“. Osobné neformálne kontakty, ktoré sú pre hľadanie zamestnania v zahraničí všeobecne označované za veľmi dôležité, stojí v Maďarsku v popredí u osôb so záujmom o denné dochádzanie, zatiaľ čo na Slovensku majú u zisťovaných foriem migrácie za prácou – ako už bolo uvedené vyššie – veľký význam aj sprostredkovateľské agentúry a internet a určitú úlohu majú tiež novinové inzeráty a vnútrofiremné sprostredkovanie. V Čechách sa respondenti, ktorí uvažujú o dennom dochádzaní za prácou, opierajú predovšetkým o neformálne kontakty. U týždenných alebo mesačných pendlerov a trvalých migrantov sa okrem toho uplatňujú aj sprostredkovateľské agentúry (silne) a internet (menej). nagy százalékuk nem volt képes vagy hajlandó feltüntetni semmilyen célterületet). A mingráció iránti szlovákiai érdeklœdœk a határ menti vidéki területen kívül aránylag gyakran döntöttek a „fœváros“ javára is; Szlovákia esetében is viszont nagy a „nem tudom“ válaszok aránya. Csehországban a vidéki határ menti régiót a napi, heti vagy havi ingázók jelentœs százaléka tüntette fel. A tartós migránsoknál Csehországban egyrészt nagyon nagy a „nem tudom“ válaszok aránya, másrészt pedig a „fœváros“ valamivel többször van feltüntetve, mint a többi célrégió. A havi ingázás vagy a tartós migráció iránt érdeklœdœk között mindhárom vizsgált országban átlagon felüli azon személyek száma, akik a külföldi munkavállalási kilátásaikat jónak értékelik. Ennek ellenére a többi formánál az e kategriában megjelenœ értékek megfelelnek az általános migrációs potenciál értékeinek. A magyar potenciális napi ingázók 53%-a a külföldi munkavégzést az elkövetkezendœ 2 éven belül szeretné elkezdeni és a további 15% valamikor késœbb. A heti ingázás iránt érdeklœdœk közül 35% a két éven belüli idœpontot tüntette fel és 21% a több mint két évet. Abban a csoportban, akik elœnyben részesítik a havi ingázást, 41% kívánna munkát vállalni az elkövetkezendœ két éven belül, a tartós migránsok kategóriájában ez 40%. Késœbbi idœpontot a havi ingázók 30%-a mérlegel, valamint a tartós migránsok 25%-a. Két éven belül szeretne külföldi munkát vállalni a szlovák megkérdezettek nem egész 40%-a, akik a napi, heti vagy havi ingázást, illetve a tartós migrációt mérlegelik. Késœbbi határidœ a napi ingázók 11%-ánál jönne számításba, a heti ingázók 22%-ánál, a havi ingázók 30%-ánál és a tartós migránsok 26%-ánál. Csehországban a potenciális tartós migránsok vagy a havi ingázás iránt érdeklœdœk kb. 50%-a kíván két éven belül külföldön munkát vállalni, a heti ingázók csoportjában az ennek megfelelœ arány 35% és a napi ingázóknál 17%. Késœbbi határidœt valamennyi ingázási kategóriában, illetve a tartós migráció esetében a cseh megkérdezettek egynegyede választana. A szlovák, magyar és a cseh megkérdezettek jelentœs részének még nincs elképzelése arról, mikor szeretne külföldre utazni. A magyarországi és csehországi megkérdezettek számára, akik elœnyben részesítik a napi ingázást vagy a tartós migrációt, a minél hosszabb ideig tartó munkavállalás még nagyobb prioritás, mint a heti és havi ingázóknál. A felmérés szlovák résztvevœi ezzel ellentétben nagyjából ugyanolyan gyakran tüntetik fel a külföldi munkavállalás elœnyben részesített „legfeljebb 1 éves“ vagy „minél tovább“ idœtartamát – de itt ismét nagy az aránya a „nem tudom“ válaszoknak. A személyes informális kapcsolatok, amelyeket a külföldi munkaszerzés számára általában nagyon fontosnak értékeltek, Magyarországon elœtérben van a napi ingázás iránt érdeklœdœknél, míg Szlovákiában a munka miatti migráció vizsgált formáinál – ahogyan ezt korábban feltüntettük – komoly jelentœsége van a közvetítœ irodáknak és a internetnek és bizonyos szerepet játszanak a hirdetések és a cégen belüli munkaközvetítések is. Csehországban azok a megkérdezettek, akik a napi ingázást mérlegelik, elsœsorban az informális kontaktusokra támaszkodnak. A heti vagy havi ingázóknál és a tartós migránsoknál ezen kívül még érvényesülnek a közvetítœ irodák (jelentœs mértékben) és az internet (kevésbé). 79 Pendeln und Migrieren nach Österreich Dojíždění za prací a trvalá migrace do Rakouska Betrachtet man die im Rahmen von LAMO befragten Personen konzentriert auf diejenigen, für die es in Frage kommt, in Österreich einer Beschäftigung nachzugehen, so sind sowohl in Ungarn als auch in der Slowakei 12% des Gesamtsamples dieser Gruppe zuzuordnen. In Tschechien geben 5% an, in Österreich arbeiten zu wollen.3 Jestliže z okruhu osob, které byly osloveny v rámci projektu LAMO, vybereme pouze ty, které mají v úmyslu získat zaměstnání v Rakousku, bude do této skupiny patřit v Maďarsku a na Slovensku 12% celého sledovaného vzorku. V Česku uvádí zájem o práci v Rakousku 5% dotazovaných.3 Slowakei / Slovensko Slovensko / Szlovákia (1556 Befragte / respondentů 1556 respondentov / megkérdezett) Tschechien / Česko Česko / Csehország (3003 Befragte/ respondentů 3003 respondentov / megkérdezett) Ungarn / Maďarsko Maďarsko / Magyarország (1491 Befragte / respondentů 1491 respondentov / megkérdezett) 12% (188 Pers. / osob osôb / személy ) 5% (158 Pers. / osob osôb / személy) 12% (182 Pers. / osob osôb / személy) Bereitschaft in Österreich zu arbeiten zájem o práci v Rakousku záujem o prácu v Rakúsku munkavállalás iránt érdeklœdœk Ausztriában In folgenden Bereichen sind strukturelle Unterschiede zum allgemeinen Migrationspotenzial zu verzeichnen:4 Rozdíly oproti obecnému potenciálu migrace za prací byly zjištěny v těchto oblastech:4 Der Überhang an Männern wird im slowakischen Teilsample mit Zielland Österreich geringer, im tschechischen Teilsample etwas stärker; bei den nach Österreich orientierten Personen aus allen drei Ländern ist der Anteil an Verheirateten deutlich höher. In Tschechien ist das Durchschnittsalter bei den Befragten, die in Österreich arbeiten möchten, etwas höher. Převaha mužů je ve slovenském dílčím vzorku zúženém na osoby, které uvádějí jako cílovou zemi Rakousko, o něco menší, v českém dílčím vzorku naopak o něco výraznější; ve všech třech zemích je mezi osobami směřujícími do Rakouska zřetelně vyšší procento ženatých/vdaných. V Česku je průměrný věk dotazovaných, kteří by chtěli pracovat v Rakousku, o něco vyšší. Die Kenntnis der deutschen Sprache ist in Ungarn sogar etwas schlechter ausgeprägt. Bei den SlowakInnen und TschechInnen sind dagegen bessere Kenntnisse der deutschen Sprache festzustellen. In Tschechien zeigen sich Abweichungen bezüglich der Bildung und der beruflichen Tätigkeit: Personen mit Zielland Österreich sind häufiger in den Bildungskategorien „Lehre“ und „Fachschule“ vertreten und auch häufiger in der Sparte „ArbeiterInnen“. Znalost němčiny je v Maďarsku dokonce o něco horší než v celém vzorku. U Slováků a Čechů naproti tomu zjišťujeme lepší znalost němčiny. V Česku jsou patrné odchylky u kategorií „úroveň vzdělání“ a „povolání“: osoby uvádějící jako cílovou zemi Rakousko jsou častěji zastoupeny v kategoriích vzdělání „učňovská škola“ a „střední odborná škola“ a kromě toho také ve skupině „dělníci“. Während sich in der Slowakei bei einer Konzentration auf das Zielland Österreich kaum Verschiebungen hinsichtlich der regionalen Herkunft ergeben, findet sich im Komitat Vas ein leicht erhöhter Anteil an Migrationswilligen aus Ungarn mit Zielland Österreich. Der Abstand zum Hauptherkunfts-Komitat Györ-Moson-Sopron bleibt dennoch sehr groß, der Vorsprung gegenüber dem Komitat Zala nimmt zu. In Tschechien entfällt der mit Abstand größte Teil an Migrationswilligen, die in Österreich arbeiten wollen, auf Südmähren mit deutlichem Abstand vor Südböhmen. Pokud jde o regionální původ respondentů, nepozorujeme na Slovensku v dílčím vzorku dotazovaných, kteří by si jako cílovou zemi zvolili Rakousko, žádné odchylky oproti celému souboru. V Maďarsku registrujeme mírně zvýšený počet zájemců o práci v Rakousku pocházejících z župy Vas, odstup za župou Györ-Moson-Sopron, z níž se rekrutuje nejvíce takových osob, však zůstává značný a náskok před župou Zala je o něco větší. V Česku mají mezi adepty migrace do Rakouska zřetelnou převahu lidé z jižní Moravy, za nimiž následují s velkým odstupem respondenti z jižních Čech. Optimal erreichbare Gemeinden beherbergen in Ungarn und der Slowakei besonders viele Befragte, die in Österreich arbeiten möchten. V optimálně dosažitelných obcích bydlí v Maďarsku a na Slovensku zvlášť vysoké procento dotazovaných, kteří chtějí pracovat v Rakousku. 80 Dochádzanie za prácou a trvalá migrácia do Rakúska Munkavállalás miatti ingázás és tartós migráció Ausztriába Ak z okruhu osôb, ktoré boli oslovené v rámci projektu LAMO, vyberieme iba tie, ktoré majú v úmysle získať zamestnanie v Rakúsku, bude do tejto skupiny patriť v Maďarsku a na Slovensku 12% celej sledovanej vzorky. V Čechách uvádza záujem o prácu v Rakúsku 5% dopytovaných.3 Amennyiben azon személyek körébœl, akik meg lettek szólítva a LAMO projekt keretén belül, csak azokat választjuk ki, akiknek szándékuk van munkát vállalni Ausztriában, akkor ebbe a csoportba Magyarországon és Szlovákiában a teljes vizsgált minta 12%-a fog tartozni. Csehországban az Ausztriában való munkavállalás iránti érdeklœdést a megkérdezettek 5%-a tüntette fel.3 Arbeitsmigrationspotenzial nach Österreich Potenciál migrace za prací do Rakouska Potenciál migrácie za prácou do Rakúska Az Ausztriába irányuló munkavállalási migrációs potenciál Rozdiely proti všeobecnému potenciálu migrácie za prácou boli zistené v týchto oblastiach:4 A munkavállalási általános migrációs potenciállal szembeni különbségek az alábbi területeken lettek megállapítva:4 Prevaha mužov je v slovenskej dielčej vzorke zúženej na osoby, ktoré uvádzajú ako cieľovú krajinu Rakúsko o niečo menší, v českej dielčej vzorke naopak o niečo výraznejší; vo všetkých troch krajinách je medzi osobami smerujúcimi do Rakúska zreteľne vyššie percento ženatých/vydatých. V Čechách je priemerný vek opýtaných, ktorí by chceli pracovať v Rakúsku, o niečo vyšší. A férfiak túlsúlya a szlovák részmintában, azokra a személyekre lesz•kítve, akik célországként Ausztriát tüntették fel, valamivel kisebb, a cseh részmintában ezzel elletétben valamivel jelentœsebb; mindhárom országban az Ausztriába készülœ személyek között egyértelm•en nagyobb a nœs/férjezett személyek százaléka. Csehországban az Ausztriában munkát vállalani kívánó megkérdezettek átlagos életkora valamivel magasabb. Znalosť nemčiny je v Maďarsku dokonca o niečo horšia ako v celej vzorke. U Slovákov a Čechov oproti tomu zisťujeme lepšiu znalosť nemčiny. V Čechách sú zjavné odchýlky u kategórií „úroveň vzdelania“ a „povolanie“: osoby uvádzajúce ako cieľovú krajinu Rakúsko sú častejšie zastúpené v kategóriách vzdelanie „učňovská škola“ a „stredná odborná škola“ a okrem toho tiež v skupine „robotníci“. Pokiaľ ide o regionálny pôvod respondentov, nepozorujeme na Slovensku v dielčej vzorke opýtaných, ktorí by si ako cieľovú krajinu zvolili Rakúsko, žiadne odchýlky oproti celému súboru. V Maďarsku registrujeme mierne zvýšený počet záujemcov o prácu v Rakúsku pochádzajúcich zo župy Vas, odstup za župou Györ-Moson-Sopron, z ktorej sa regrutuje najviac takých osôb, však zostáva značný a náskok pred župou Zala je o niečo väčší. V Čechách majú medzi adeptmi migrácie do Rakúska zreteľnú prevahu ľudia z južnej Moravy, za ktorými nasledujú s veľkým odstupom respondenti z južných Čiech. V optimálne dosiahnuteľných obciach býva v Maďarsku a na Slovensku zvlášť vysoké percento dopytovaných, ktorí chcú pracovať v Rakúsku. A német nyelv ismerete Magyarországon valamivel rosszabb, mint az egész mintában. A szlovákoknál és a cseheknél ezzel szemben a német nyelv jobb ismerete lett megállapítva. Csehországban nyilvánvaló eltérések vannak a „végzettség szintje“ és a „foglalkozás“ kategóriákban: Ausztriát célországként feltüntetœ személyek gyakrabban szerepelnek a „szakmunkásképzœ iskola“ és a „szakközépiskola“ végzettségi kategóriában és ezen kívül a „munkások“ csoportban. Ami a megkérdezettek regionális származását illeti, nem figyeltünk meg a szlovákiai megkérdezettek részmintájában, akik célországként Ausztriát választanák, semmilyen eltérést az egész mintához képest. Magyarországon az osztrák munkavállalás iránti Vas megyébœl származó érdeklœdœk enyhén növekvœ számát regisztráltuk, de a lemaradás a GyœrMoson-Sopron megyéhez képest, ahonnan a legtöbb ilyen személy származik, az jelentœs maradt és a Zala megye elœtti elœny valamivel nagyobb lett. Csehországban az Ausztriába irányuló migránsjelöltek között egyértelm•en túlsúlyban vannak a dél-morvaországiak, utánuk következnek nagyobb lemaradással a dél-csehországi megkérdezettek. 81 Sehr deutliche Unterschiede zum „allgemeinen Migrationspotenzial“ treten zutage, wenn man die gewünschte Form der Arbeitsmigration nach Österreich betrachtet: Das „tägliche“ bzw. „wöchentliche“ Pendeln wird in den untersuchten ungarischen und slowakischen Subgruppen mit Zielland Österreich von je knapp 40% gewünscht, während das „monatliche“ Pendeln von einem geringen Prozentsatz (in Ungarn von 9%, in der Slowakei von 5%) und eine „permanente“ Migration von 11% der UngarInnen und 16% der SlowakInnen angestrebt wird. In Tschechien geben 11% der Befragten mit Zielland Österreich an, als TagespendlerInnen tätig werden zu wollen; der größte Anteil von 39% nennt das Wochenpendeln, ein Anteil von 22% das Monatspendeln und 27% eine dauerhafte Arbeitsmigration. Im Falle der tschechischen Befragten, die in Österreich einer Beschäftigung nachgehen wollen, ist gegenüber dem allgemeinen Migrationspotenzial der ländliche Raum in der Grenzregion als regionales Ziel von größerer Bedeutung; zudem ist der Anteil derjenigen, die im „Gastgewerbe“ tätig sein möchten, größer. Velmi výrazné rozdíly oproti „obecnému migračnímu potenciálu“ vyjdou najevo, když se zaměříme na preferovanou formu migrace do Rakouska: Dennímu nebo týdennímu dojíždění dává ve zkoumaných maďarských a slovenských podskupinách s Rakouskem jako cílovou zemí přednost shodně necelých 40% oslovených, zatímco měsíční dojíždění by si vybralo menší procento (v Maďarsku 9%, na Slovensku 5%) a trvalou migraci 11% Maďarů a 16% Slováků. V Česku uvádí 11% respondentů mířících do Rakouska, že uvažují o denním dojíždění do práce; na týdenní dojíždění připadá 39%, a tím i největší podíl, zatímco o měsíční dojíždění má zájem 22% a o trvalou migraci 27% účastníků průzkumu. Mezi dotazovanými Čechy, kteří chtějí získat zaměstnání v Rakousku, mají oproti všeobecnému migračnímu potenciálu větší význam venkovské příhraniční oblasti; kromě toho je také vyšší podíl osob, které by chtěly pracovat v „pohostinství“. Form der Arbeitsmigration Formy migrace za prací Formy migrácie za prácou A munkavállalási migráció formái Bei den Gründen für die Wahl Österreichs als Zielland steht in Ungarn, in der Slowakei und in Tschechien die „geografische Nähe“ an der Spitze (ca. 80% der Befragten nennen diesen Grund), vor der im Allgemeinen am stärksten ins Gewicht fallenden „guten Bezahlung“. Mezi důvody pro volbu Rakouska jako cílové země zaujímá v Maďarsku, na Slovensku a v Česku první místo „geografická blízkost“ (tento důvod uvádí přibližně 80% respondentů) před „dobrým platem“, který je naopak nejčastěji uváděn v celém sledovaném vzorku. Die Chance im Ausland Arbeit zu finden, wird von den nach Österreich Orientierten aus allen drei Untersuchungsländern vergleichsweise als gering eingeschätzt. Šance na získání zaměstnání hodnotí respondenti ze všech tří zkoumaných zemí, kteří preferují Rakousko, jako relativně malé. 82 Veľmi výrazné rozdiely oproti „všeobecnému migračnému potenciálu“ vyjdú najavo, keď sa zameriame na preferovanú formu migrácie do Rakúska: Dennému alebo týždennému dochádzaniu dáva v skúmaných maďarských a slovenských podskupinách s Rakúskom ako cieľovú krajinu prednosť zhodne necelých 40% oslovených, zatiaľ čo mesačné dochádzanie by si vybralo menšie percento (v Maďarsku 9%, na Slovensku 5%) a trvalú migráciu 11% Maďarov a 16% Slovákov. V Čechách uvádza 11% respondentov mieriacich do Rakúska, že uvažujú o dennom dochádzaní do práce; na týždenné dochádzanie pripadá 39% a tým i najväčší podiel, zatiaľ čo o mesačné dochádzanie má záujem 22% a o trvalú migráciu 27% účastníkov prieskumu. Medzi dopytovanými Čechmi, ktorí chcú získať zamestnanie v Rakúsku, majú oproti všeobecnému migračnému potenciálu väčší význam vidiecke pohraničné oblasti; okrem toho je aj vyšší podiel osôb, ktoré by chceli pracovať v „pohostinstve“. Slowakei / Slovensko Slovensko / Szlovákia (188 Befragte / respondentů 188 respondentov / megkérdezett) Az Ausztriában munkát vállalni kívánó megkérdezettek különösen nagy százaléka él Magyarországon és Szlovákiában optimálisan elérhetœ településekben. Nagyon jelentœs eltérések jelennek meg az „általános migrációs potenciálhoz“ képest akkor, ha az Ausztriába irányuló preferált migrációs formákra orientálódunk: A napi vagy heti ingázást részesíti elœnyben a vizsgált magyar és szlovák alcsoportban Ausztriát célországként feltüntetœ megkérdezettek csaknem 40%-a, míg a havi ingázást kisebb százalékuk választaná (Magyarországon 9%, Szlovákiában 5%), a tartós migrációt pedig a magyar megkérdezettek 11%-a és a szlovák megkérdezettek 16%-a. Csehországban az Ausztriába készülœ megkérdezettek 11%-a tüntette fel, hogy mérlegeli a napi ingázást; a heti ingázók aránya 39%, ez a legnagyobb, míg a havi ingázás iránt a felmérés résztvevœi közül 22% érdeklœdik, a tartós migráció iránt pedig 27%. A csehországi megkérdezettek között, akik Ausztriában kívánnak munkát vállalni, az általános migrációs potenciállal szemben nagyobb jelentœsége van a vidéki határ menti területeknek; ezen kívül nagyobb azoknak a személyeknek az aránya, akik a „vendéglátóiparban“ szeretnének dolgozni. Tschechien / Česko Česko / Csehország (158 Befragte / respondentů 158 respondentov / megkérdezett) Ungarn / Maďarsko Maďarsko / Magyaroszág (182 Befragte / respondentů 182 respondentov / megkérdezett) tägliches Pendeln denní dojíždění Denné dochádzanie napi ingázás 37% 11% 39% wöchentliches Pendeln dojíždění 1x týdně Dochádzanie 1x týždne ingázás hetente 1x 38% 39% 38% monatliches Pendeln dojíždění 1x m™síçn™ Dochádzanie 1x mesačne ingázás havonta 1x 5% 22% 9% im Ausland leben und arbeiten bydlení a práce v zahraničí b¥vanie a práca v zahranici külföldön való élet és munkavégzés 16% 27% 11% andere Form jiná forma Iná forma egyéb forma 3% 3% 2% Medzi dôvodmi pre voľbu Rakúska ako cieľovej krajiny má v Maďarsku, na Slovensku a v Čechách prvé miesto „geografická blízkosť (tento dôvod uvádza približne 80% respondentov) pred „dobrým platom“, ktorý je naopak najčastejšie uvádzaný v celej sledovanej vzorke. Šance na získanie zamestnania hodnotia respondenti zo všetkých troch skúmaných krajín, ktorí preferujú Rakúsko, ako relatívne malé. Ausztria célországként való kiválasztásának az okául Magyarországon, Szlovákiában és Csehországban az elsœ helyen a „földrajzi közelség“ szerepel (ezt az okot a megkérdezettek kb. 80%-a tünteti fel) a „jó fizetés“ elœtt, amelyet ezzel szemben leggyakrabben tüntetnek fel az egész vizsgált mintában. A munkahely megszerzésére való esélyt az Ausztriát elœnyben részesítœ magyar, szlovák és cseh megkérdezettek aránylag kicsinek értékelik. 83 Der Anteil jener, die noch keine konkreten Schritte zur Realisierung ihres Migrationswunsches gesetzt haben, ist in Ungarn bei jenen, deren Zielland Österreich darstellt, etwas geringer – in der Slowakei ist er etwas größer. In Ungarn haben etwas mehr Befragte bereits Informationen über das Zielland eingeholt bzw. vor, konkrete Schritte zu setzen; von den slowakischen Befragten wurden weniger häufig Informationen über das Zielland Österreich eingeholt. In Tschechien zeigen sich keine nennenswerten Abweichungen zum allgemeinen Migrationspotenzial. Počet osob, které zatím nepodnikly k realizaci svého záměru získat práci v zahraničí žádné kroky, je v Maďarsku ve skupině těch, kdo uvádějí jako cílovou zemi Rakousko, o něco nižší a na Slovensku o něco vyšší. V Maďarsku si o něco více zájemců o migraci do Rakouska už obstaralo informace o cílové zemi nebo se v tomto směru chystá učinit konkrétní kroky; ze slovenských respondentů má informace o Rakousku jako cílové zemi menší procento. V Česku nejsou patrné statisticky významné odchylky od celkového migračního potenciálu. Sowohl in Ungarn als auch in der Slowakei ist ein sehr kurzfristiger Zeithorizont für eine Arbeitsmigration (innerhalb der nächsten 6 Monate) bei denjenigen, die nach Österreich gehen möchten, verstärkt ausgeprägt. In Ungarn fällt ungefähr ein Viertel der Befragten in diese Kategorie, in der Slowakei ca. ein Fünftel, in Tschechien 10%. In Tschechien haben 25% der Befragten noch keine konkreten Vorstellungen bezüglich des Migrationszeitpunkts (in Ungarn 26%, in der Slowakei 43%), 31% gehen von einem Zeithorizont von 6 Monaten bis zu 2 Jahren (in Ungarn 25%, in der Slowakei 24%) und 26% von einem noch späteren Migrationszeitpunkt (in Ungarn 21%, in der Slowakei 14%) aus. V Maďarsku a také na Slovensku u osob, které chtějí odejít do Rakouska, zřetelně převažuje velmi krátký časový horizont migrace za prací (odchod během nejbližších 6 měsíců). V Maďarsku spadá do této kategorie zhruba čtvrtina dotázaných, na Slovensku přibližně pětina a v Česku 10%. V Česku ještě nemá 25% respondentů konkrétní představu o době migrace (v Maďarsku 26%, na Slovensku 43%), 31% předpokládá odchod v časovém horizontu od 6 měsíců do 2 let (v Maďarsku 25%, na Slovensku 24%) a 26% uvažuje o ještě pozdějším termínu migrace (v Maďarsku 21%, na Slovensku 14%). Zeithorizont für eine Arbeitsmigration nach Österreich Časový horizont pro migraci za prací do Rakouska Časový horizont pre migráciu za prácou do Rakúska Az Ausztriába irányuló munkavállalás miatti migráció tervezett idœpontja 84 Počet osôb, ktoré zatiaľ nepodnikli žiadne kroky k realizácii svojho zámeru získať prácu v zahraničí, je v Maďarsku v skupine tých, ktorí uvádzajú ako cieľovú krajinu Rakúsko, o niečo nižší a na Slovensku o niečo vyšší. V Maďarsku si o niečo viac záujemcov o migráciu do Rakúska už obstaralo informácie o cieľovej krajine alebo sa v tomto smere chystajú učiniť konkrétne kroky; zo slovenských respondentov má informácie o Rakúsku ako cieľovej krajine menšie percento. V Čechách nie sú zjavné štatisticky významné odchýlky od celkového migračného potenciálu. V Maďarsku a aj na Slovensku u osôb, ktoré chcú odísť do Rakúska, zreteľne prevažuje veľmi krátky časový horizont migrácie za prácou (odchod v priebehu najbližších 6 mesiacov). V Maďarsku do tejto kategórie spadá zhruba štvrtina opýtaných, na Slovensku pribliźne pätina a v Čechách 10%. V Čechách ešte nemá 25% respondentov konkrétnu predstavu o dobe migrácie (v Maďarsku 26%, na Slovensku 43%), 31% predpokladá odchod v časovom horizonte od 6 mesiacov do 2 rokov (v Maďarsku 25%, na Slovensku 24%) a 26% uvažuje o ešte pozdnejšom termíne migrácie (v Maďarsku 21%, na Slovensku 14%). Slowakei / Slovensko Slovensko / Szlovákia Azoknak a személyeknek a száma, akik egyelœre még nem tettek semmilyen lépéseket külföldi munkavállalási szándékuk megvalósítása érdekében, Magyarországon abban a csoportban, ahol célországként Ausztriát tüntették fel, valamivel alacsonyabb és Szlovákiában valamivel magasabb. Magyarországon az Ausztriába készülœ személyek közül valamivel több érdeklœdœ szerzett már információkat a célországról, vagy e tekintetben konkrét lépések megtételére készül; a szlovák megkérdezettek Ausztriáról mint célországról kisebb százalékban rendelkeznek információkkal. Csehországban nincsenek statisztikailag jelentœs eltérések az általános migrációs potenciálhoz képest. Magyarországon és Szlovákiában azoknál a személyeknél, akik Ausztriában szeretnének munkát vállalni, egyértelm•en túlsúlyban van a munkavégzés miatti migráció rövid határideje (elutazás a legközelebbi 6 hónapon belül). Magyarországon ebbe a kategóriában tartozik a megkérdezettek kb. egynegyede, Szlovákiában nem egész egyötöde és Csehországban a megkérdezettek 10%-a. Csehországban a megkérdezettek 25%-ának még nincs konkrét elképzelése a migráció idejérœl (Magyarországon ez 26%, Szlovákiában 43%), 31% feltételezi az elutazást 6 hónaptól 2 évig tartó idœszakban (Magyarországon ez 25%, Szlovákiában 24%) és 26% még késœbbi határidœt mérlegel a migrációhoz (Magyarországon 21%, Szlovákiában 14%). 12% der Gesamtstichprobe 12% celého namátkového vzorku 12% celej námatkovej vzorky a teljes véletlenszerœ minta 12%-a Tschechien / Česko Česko / Csehország 5% der Gesamtstichprobe 5% celého namátkového vzorku 5% celej námatkovej vzorky a teljes véletlenszerœ minta 5%-a Ungarn / Maďarsko Maďarsko / Magyarország (188 Befragte / respondentů 188 respondentov / megkérdezett) (158 Befragte / respondentů 158 respondentov / megkérdezett) (182 Befragte / respondentů 182 respondentov / megkérdezett) arbeite bereits im Ausland předchozí práce v zahraničí Predchádzajúca práca v zahraničí korábbi külföldi munkavégzés 3% 7% 5% in den nächsten 6 Monaten odchod během příštích 6 měsíců Odchod v priebehu budúcich 6 mesiacov elutazás az elkövetkezendœ 6 hónapon belül 17% 10% 23% in 6-12 Monaten / za 6-12 měsíců Za 6-12 mesiacov / 6-12 hónap múlva 10% 15% 9% in 1-2 Jahren / za 1-2 roky Za 1-2 roky / 1-2 év múlva 14% 16% 16% in 3-5 Jahren / za 3-5 let Za 3-5 rokov / 3-5 év múlva 9% 20% 13% später / později Neskôr / késœbb 5% 6% 8% weiß noch nicht / ještě neví Ešte nevie / még nem tudja 43% 25% 26% 12% der Gesamtstichprobe 12% celého namátkového vzorku 12% celej námatkovej vzorky a teljes véletlenszerœ minta 12%-a 85 Bei den nach Österreich orientierten Befragten werden kürzere Auslandsaufenthalte zu Arbeitszwecken von einer Minderheit angestrebt. 48% der UngarInnen, 47% der TschechInnen und 23% der SlowakInnen geben an, so lange wie möglich im Ausland arbeiten zu wollen. Dass sie maximal 2 Jahre in Österreich arbeiten wollen, geben 12% der UngarInnen, 16% der SlowakInnen und 18% der TschechInnen an. Von einem Zeitraum von 3-10 Jahren sprechen in Ungarn 22%, in der Slowakei 17% und in Tschechien 23% der Befragten. Menší část respondentů směřujících do Rakouska by dala přednost kratšímu pracovnímu pobytu. 48% Manďarů, 47% Čechů a 23% Slováků uvádí, že chtějí zůstat v zahraničí co nejdéle. 12% Maďarů, 16% Slováků a 18% Čechů se vyjádřilo, že chtějí pracovat v Rakousku nanejvýš dva roky a o délce pobytu 3-10 let hovoří v Maďarsku 22%, na Slovensku 17% a v Česku 23% respondentů. Potenzial an ArbeitsmigrantInnen aus Wien, Niederösterreich und dem Burgenland Potenciál migrace za prací z Vídně, Dolních Rakous a Burgenlandska In Wien wurden im Rahmen der LAMO-Befragungen 2.035 erwerbsfähige Personen befragt, in Niederösterreich 1.697 und im Burgenland 366. Ve Vídni se průzkumu v rámci LAMO zúčastnilo 2.035 osob v produktivním věku, v Dolních Rakousích jich bylo 1.697 a v Burgenlandsku 366. Prinzipiell kann sich in Wien ein Anteil von 30% der Befragten (617 Personen) vorstellen, im Ausland zu arbeiten, in Niederösterreich liegt der entsprechende Wert bei 11% (187 Personen) und im Burgenland bei 14% (50 Personen). Ve spolkové zemi Vídeň by 30% respondentů (617 osob) bylo ochotno uvažovat o práci v zahraničí, v Dolních Rakousích činí tato hodnota 11% (187 osob) a v Burgenlandsku 14% (50 Bereitschaft im Ausland zu arbeiten zájem o práci v zahraničí zájem o prácu v zahraničí érdeklœdés külfödi munkavállalás iránt 86 osob). Wien / Vídeň Víedeň / Bécs (2035 Befragte / respondentů respondentov / megkérdezett) Niederösterreich / Dolní Rakousy Dolné Rakúsko / Alsó-Ausztria (1697 Befragte / respondentů respondentov / megkérdezett) Burgenland / Burgenlandsko Burgenlandsko / Burgenland (366 Befragte / respondentů respondentov / megkérdezett) 30% (617 Personen / osob osôb / személy) 11% (187 Personen / osob osôb / személy) 14% (50 Personen / osob osôb / személy) Menšia časť respondentov smerujúca do Rakúska by dala prednosť kratšiemu pracovnému pobytu. 48% Maďarov, 47% Čechov a 23% Slovákov uvádza, že chcú zostať v zahraničí čo najdlhšie. 12% Maďarov, 16% Slovákov a 18% Čechov sa vyjadrilo, že chcú pracovať v Rakúsku najviac dva roky a o dĺžke pobytu 3-10 rokov hovorí v Maďarsku 22%, na Slovensku 17% a v Čechách 23% respondentov. Az Ausztriába készülœ megkérdezettek kisebb része a rövidebb munkavállalási tartózkodást részesítené elœnyben. A magyarok 47%-a, a csehek 46%-a és a szlovákok 23%-a feltüntette, hogy minél tovább szeretnének maradni külföldön. A magyarok 12%-a, a szlovákok 16%-a és a csehek 18%-a úgy nyilatkozott, hogy Ausztriában legfeljebb két évet dolgoznának. A 3-10 éves tartózkodásról Magyarországon a megkérdezettek 22%-a beszél, Szlovákiában a 17%-a és Csehországban a 23%-a. Potenciál migrácie za prácou z Viedne, Dolného Rakúska a Burgenlandska A Bécsbœl, Alsó-Ausztriából és Burgenlandból megvalósuló munkavállalási migráció potenciálja Vo Viedni sa prieskumu v rámci LAMO zúčastnilo 2 035 osôb v produktívnom veku, v Dolnom Rakúsku ich bolo 1 697 a v Burgenlandsku 366. Bécsben a LAMO keretében megvalósuló felmérésben 2.035 produktív életkorban levœ személy vett részt, Alsó-Ausztriában 1.697 és Burgenlandban 366. V spolkovej krajine Viedeň by 30% respondentov (617 osôb) bolo ochotných uvažovať o práci v zahraničí, v Dolnom Rakúsku činí táto hodnota 11% (187 osôb) a v Burgenlandsku 14% (50 osôb). Bécsben a megkérdezettek 30%-a (617 személy) lenne hajlandó mérlegelni a külföldi munkavállalást, AlsóAusztriában ez az érték 11% (187 személy) és Burgenlandban 14% (50 személy). 87 Betrachtet man diese Gruppen aufgegliedert nach den jeweiligen Zielländern einer Arbeitsmigration, so ergibt sich, dass die Länder Ungarn, Slowakei, Tschechien für insgesamt 17 Personen, also knapp 3% der migrationswilligen WienerInnen bzw. für 0,8% der gesamten Wiener Stichprobe interessant sind. Unsere drei Nachbarländer kommen weiters für 18 Personen aus Niederösterreich (9,6% der Migrationswilligen, 1% des Gesamtsamples) sowie für 6 BurgenländerInnen (12% der Migrationswilligen, 1,6% des Gesamtsamples) als Migrationsziel in Frage. Diese Ergebnisse zeigen, dass zur Zeit eine mögliche Arbeitsmigration aus der Ost-Region Österreichs in die neuen EU-Mitgliedstaaten Tschechien, Slowakei und Ungarn verglichen mit der potenziellen Arbeitsmigration aus eben jenen Nachbarstaaten nach Österreich sehr gering ausfällt. Aufgrund der geringen Fallzahl können keine verlässlichen Aussagen über die Struktur dieser Gruppe getroffen werden. Daher bezieht sich die folgende Beschreibung auf das allgemeine Potenzial an ArbeitsmigrantInnen. Jestliže tyto skupiny rozdělíme podle cílových zemí migrace za prací, zjistíme, že zájem o práci v Maďarsku, na Slovensku nebo v Česku projevilo celkem 17 osob, tedy necelá 3% obyvatel Vídně, kteří uvažují o migraci za prací, resp. 0,8% celého namátkového vzorku ze spolkové země Vídeň. Uvedené tři sousední země by si kromě toho zvolilo jako cílovou zemi 18 lidí z Dolních Rakous (9,6% potenciálních migrantů, 1% celého vzorku) a 6 obyvatel Burgenlandska (12% potenciálních migrantů, 1,6% celého vzorku). Tyto výsledky ukazují, že potenciál migrace za prací z východní části Rakouska do nových členských států EU Česka, Slovenska a Maďarska je ve srovnání s potenciálem migrace za prací z těchto sousedních států do Rakouska velmi malý. Vzhledem k malému počtu případů nelze vyvozovat spolehlivé závěry ohledně struktury této skupiny. Následující popis se proto vztahuje k celkovému potenciálu migrace za prací z Rakouska. Sozio-demographische Charakteristika Sociodemografická kritéria Analysiert man die soziodemographischen Merkmale derjenigen Befragten aus Wien, Niederösterreich und aus dem Burgenland, die eine Arbeitsmigration ins Ausland nicht ausschließen, so erhält man folgendes Bild: Unter den Migrationswilligen ist in Wien ein ziemlich ausgewogenes Verhältnis zwischen Männern und Frauen (53% Männer, 47% Frauen) zu beobachten, während sowohl in Niederösterreich als auch im Burgenland die Männer deutlicher überwiegen. Jüngere Befragte bis 35 Jahre stellen den Großteil (knapp zwei Drittel) des Wiener Migrationspotenzials. In Niederösterreich und im Burgenland teilt sich die Mehrzahl der Befragten, die die Absicht äußern, im Ausland zu arbeiten, auf die Altersgruppen bis 25 Jahre, 26-35 Jahre und 3645 Jahre auf. Budeme-li analyzovat sociodemografické znaky těch respondentů z Vídně, Dolních Rakous a Burgenlandska, kteří nevylučují možnost migrace za prací do zahraničí, obdržíme tento obrázek: V kontingentu zájemců o migraci můžeme ve Vídni pozorovat vcelku vyvážený poměr mezi počtem mužů a žen (53% mužů, 47% žen), zatímco v Dolních Rakousích i Burgenlandsku výrazněji převažují muži. Mladší respondenti ve věku do 35 let tvoří ve Vídni většinu (necelé dvě třetiny) migračního potenciálu. V Dolních Rakousích a Burgenlandsku je většina dotázaných, kteří vyjádřili úmysl pracovat v zahraničí, rozdělena mezi věkové skupiny do 25 let, 26-35 let a 36-45 let. Pokud jde o rodinný stav potenciálních migrantů, jsou ve Vídni zvlášť silně zastoupeni svobodní, kteří zde tvoří 58%, zatímco na ženaté/vdané připadá čtvrtina vzorku. V Dolních Rakousích je ženatých/vdaných a svobodných shodně jedna třetina. V Burgenlandsku tvoří ženatí/vdané 54% zájemců o migraci za prací a svobodných je pouze 32%. Was den Familienstand betrifft, so sind in Wien ledige Personen mit 58% besonders stark vertreten. Verheiratet ist in Wien ein Viertel der Migrationswilligen. In Niederösterreich ist jeweils ca. ein Drittel verheiratet bzw. ledig. Im Burgenland sind 54% der Migrationswilligen verheiratet und nur 32% ledig. Unter den potenziellen ArbeitsmigrantInnen aus Wien ist ein sehr hohes Bildungsniveau festzustellen: ca. 70% verfügen über einen Abschluss einer höheren Schule mit Matura bzw. einen Hochschulabschluss. FachschulabsolventInnen sind in Wien mit 10%, Personen mit Lehrabschluss mit 9% vertreten; Grundschulbildung weisen 12% auf. Im Burgenland ist das Bildungsniveau etwas niedriger: 46% der Befragten haben einen Abschluss einer Lehre bzw. einer Fachschule, 8% verfügen über Grundschulbildung; 44% haben zumindest eine höhere Schule mit Matura absolviert. Das niedrigste Bildungsniveau ist bei den niederösterreichischen Befragten zu verzeichnen: 13% GrundschulabsolventInnen und 50% AbsolventInnen einer Lehre bzw. Fachschule stehen einer Gruppe von 36% der Befragten gegenüber, die mindestens eine höhere Schule mit Matura abgeschlossen haben. 88 Respondenti z Vídně, kteří pomýšlejí na práci v zahraničí, se vyznačují velmi vysokou úrovní vzdělání: přibližně 70% ukončilo vyšší školu s maturitou nebo vysokou školu. Absolventi středních odborných škol jsou ve Vídni zastoupeni 10%, učňovské školy ukončilo 9% a základní vzdělání má 12% zájemců o migraci za prací. V Burgenlandsku je úroveň vzdělání o něco nižší: 46% dotázaných ukončilo učňovskou nebo střední odbornou školu, 8% má základní vzdělání a 44% absolvovalo aspoň střední školu s maturitou. Nejnižší úroveň vzdělání registrujeme u dolnorakouských respondentů: proti 13% absolventů základní a 50% absolventů učňovské nebo střední odborné školy stojí skupina 36% účastníků výzkumu, kteří ukončili střední školu s maturitou nebo dosáhli ještě vyššího vzdělání. Pokud jde o znalost cizích jazyků, můžeme uvést, že ve Vídni označilo své znalosti angličtiny jako dobré 86%, v Dolních Keď tieto skupiny rozdelíme podľa cieľových krajín migrácie za prácou, zistíme, že záujem o prácu v Maďarsku, na Slovensku alebo v Čechách prejavilo celkovo 17 osôb, teda necelé 3% obyvateľstva Viedne, ktorí uvažujú o migrácii za prácou, resp. 0,8% celej námatkovej vzorky zo spolkovej krajiny Viedeň. Uvedené tri susedné štáty by si okrem toho zvolilo ako cieľovú krajinu 18 ľudí z Dolného Rakúska (9,6% potenciálnych migrantov, 1% celej vzorky) a 6 obyvateľov Burgenlandska (12% potenciálnych migrantov, 1,6% celej vzorky). Tieto výsledky ukazujú, že potenciál migrácie za prácou z východnej časti Rakúska do nových členských štátov EU Čiech, Slovenska a Maďarska je v porovnaní s potenciálom migrácie za prácou z týchto susedných štátov do Rakúska veľmi malý. Vzhľadom k malému počtu prípadov nie je možné ohľadne štruktúry tejto skupiny vyvodzovať spoľahlivé závery. Nasledujúci popis sa preto vzťahuje k celkovému potenciálu migrácie za prácou z Rakúska. Amennyiben ezeket a csoportokat a munkavállalási migráció célországai szerint osztjuk fel, megállapítható, hogy magyarországi, szlovákiai vagy csehországi munkavégzés iránt összesen 17 személy mutatott érdeklœdést, tehát Bécs lakosságának nem egész 3%-a azok közül, akik mérlegelik a munkavállalási migrációt, illetve a bécsi tartományra vonatkozó teljes véletlenszer• minta 0,8%-a. A feltüntetett három szomszédos országot ezen kívül célországként 18 személy választaná Alsó-Ausztriából (a potenciális migránsok 9,6%-a, a teljes minta 1%-a) és 6 személy Burgenlandból (a potenciális migránsok 12%-a, a teljes minta 1,6%-a). Ezek az eredemények azt mutatják, hogy a munkavégzés miatti migrációs potenciál Ausztria keleti részérœl az új EU-tagországokba, tehát Csehországba, Szlovákiába és Magyarországra, az említett országokból Ausztriába irányuló migrációs potenciálhoz képest nagyon alacsony. Tekintettel az esetek csekély számára nem lehet e csoport szerkezetét illetœen megbízható következtetéseket levonni. Az alábbi leírás ezért az Ausztriából külföldre irányuló munkavégzés miatti teljes migrációs potenciálra vonatkozik. Sociodemografické kritériá Szociodemográfiai kritériumok Keby sme analyzovali sociodemografické znaky tých respondentov z Viedne, Dolného Rakúska a Burgenlandska, ktorí nevylučujú možnosť migrácie za prácou do zahraničia, obdržíme tento obrázok: V kontingente záujemcov o migráciu môžeme vo Viedni pozorovať vcelku vyvážený pomer medzi počtom mužov a žien (53% mužov, 47% žien), zatiaľ čo v Dolnom Rakúsku i v Burgenlandsku výraznejšie prevažujú muži. Mladší respondenti vo veku do 35 rokov vo Viedni tvoria väčšinu (necelé dve tretiny) migračného potenciálu. V Dolnom Rakúsku a v Burgenlandsku je väčšina opýtaných, ktorí vyjadrili úmysel pracovať v zahraničí, rozdelená medzi vekové skupiny do 25 rokov, 26-35 rokov a 36-45 rokov. Pokiaľ ide o rodinný stav potenciálnych migrantov, sú vo Viedni zvlášť silne zastúpení slobodní, ktorí tuná tvoria 58%, zatiaľ čo na ženatých/vydaté pripadá štvrtina vzorku. V Dolnom Rakúsku je ženatých/vydatých a slobodných zhodne jedna tretina. V Burgenlandsku tvoria ženatí/vydaté 54% záujemcov o migráciu za prácou a slobodných je iba 32%. Amennyiben azoknak a bécsi, alsó-ausztriai és burgenlandi megkérdezetteknek a szociodemográfiai jellemzœit elemezzük, akik nem zárják ki a munkavégzés miatti migráció lehetœségét külföldre, az alábbi képet kapjuk: A migráció iránt érdeklœdœk között Bécsben nagyjából kiegyensúlyozott a férfiak és a nœk aránya (53% férfi, 47% nœ), míg Alsó-Ausztriában és Burgenlandban nagyobb túlsúlyban vannak a férfiak. Bécsben a legfeljebb 35 éves korú fiatal megkérdezettek alkotják a migrációs potenciál többségét (nem egészen kétharmad). Alsó-Ausztriában és Burgenlandban a külföldön munkát vállalni szándékozó megkérdezettek többsége a következœ korcsoportokba tartozik: 25 éves korig, 26-35 év között és 36-45 év között. Ami a potenciális migránsok családi állapotát illeti, Bécsben különösen erœsen vannak képviselve a nœtlenek/hajadonok, akik itt 58%-ot alkotnak, miközben a nœs és férjezett személyek a minta egynegyedét teszik ki. Alsó-Ausztriában a nœs/férjezett szémélyek és a nœtlenek/hajadonok aránya megegyezœen egyharmad. Burgenlandban a munkavégzés miatti migráció iránt érdeklœdœk 54%-a nœs/férjezett, nœtlenek/ hajadonok csupán 32%-ban vannak képviselve. Respondenti z Viedne, ktorí pomýšľajú na prácu v zahraničí, sa vyznačujú veľmi vysokou úrovňou vzdelania: približne 70% ukončilo vyššiu školu s maturitou alebo vysokú školu. Absolventi stredných odborných škôl sú vo Viedni zastúpení 10%, učňovské školy ukončilo 9% a základné vzdelanie má 12% záujemcov o migráciu za prácou. V Burgenlandsku je úroveň vzdelania o niečo nižšia: 46% opýtaných ukončilo učňovskú alebo strednú odbornú školu, 8% má základné vzdelanie a 44% absolvovalo aspoň strednú školu s maturitou. Najnižšiu úroveň vzdelania registrujeme u dolnorakúskych respondentov: proti 13% absolventov základnej a 50% absolventov učňovskej alebo strednej odbornej školy stojí skupina 36% účastníkov výskumu, ktorí ukončili strednú školu s maturitou alebo dosiahli ešte vyššieho vzdelania. Pokiaľ ide o znalosť cudzích jazykov, môžeme uviesť, že vo Viedni označilo svoje znalosti angličtiny ako dobré 86%, v A külföldi munkavállalást mérlegelœ bécsi megkérdezettek nagyon magas végzettséggel rendelkeznek: körülbelül 70% középiskolát végzett érettségivel vagy fœiskolai végzettséggel rendelkezik. A szakközépiskolát végzettek aránya Bécsben 10%, szakmunkásképzœ iskolai végzettséggel 9% rendelkezik, alapfokú végzettsége 12%-nak van. Burgenlandban a végzettségi szint valamivel alacsonyabb: a megkérdezettek 46%-a szakmunkásképzœ iskolát vagy szakközépiskolát végzett, 8% alapfokú végzettséggel rendelkezik és 44% legalább középiskolát végzett érettségivel. A legalacsonyabb végzettségi szint az alsó-ausztriai megkérdezetteknél jelenik meg: a 13%-os alapfokú és az 50%-os szakmunkásképzœ vagy szakközépiskolai végzettséggel szemben 36% azoknak az aránya, akik középiskolát végeztek érettségivel, vagy még magasabb végzettséggel rendelkeznek. 89 Bezüglich der Fremdsprachenkenntnisse ist festzuhalten, dass in Wien 86%, in Niederösterreich 76% und im Burgenland 69% der potenziellen ArbeitsmigrantInnen über zumindest gute Englischkenntnisse verfügen; in Wien geben 42%, in Niederösterreich 15% und im Burgenland 19% an, die französische Sprache gut zu beherrschen. Während in Wien relativ viele Befragte Kenntnisse in Ostsprachen haben (20% der Befragten sprechen von perfekten Ungarischkenntnissen, 26% können sich in Slowakisch zumindest gut in Wort und Schrift ausdrücken, 24% in Tschechisch), ist in Niederösterreich und im Burgenland der Anteil der Befragten, die ungarische, slowakische oder tschechische Sprachkenntnisse vorweisen können, relativ gering (jeweils ca. 5%). In Wien sind 29% der Personen, die angeben, im Ausland arbeiten zu wollen, StudentInnen; 43% sind unselbstständig erwerbstätig, 11% als UnternehmerIn bzw. selbstständig tätig, 7% arbeitslos. In Niederösterreich finden sich 19% StudentInnen (im Burgenland 10%), 52% unselbstständig Erwerbstätige (im Burgenland 58%) und 13% UnternehmerInnen bzw. Landwirte (im Burgenland 12%). Die restlichen Befragten teilen sich auf Hausfrauen/-männer, PensionistInnen, in Karenz Befindliche bzw. andere auf. Hinsichtlich der Berufsstellung überwiegen bei den Befragten in Wien die Fachangestellten mit 34% ganz klar. Daneben fallen noch die Kategorien leitende/r Angestellte/r (15%), Verwaltungs-angestellte/r/BeamtIn (9%) sowie HilfsarbeiterIn und FacharbeiterIn (mit je 7%) ins Gewicht. Im Burgenland sind ca. jeweils ein Viertel der Befragten in den Kategorien „FacharbeiterInnen“, „Verwaltungsangestellte/r/BeamtIn“ und „Fachangestellte/r“ zu finden. In Niederösterreich fallen die entsprechenden Prozentanteile in den Kategorien „Verwaltungsangestellte/r/BeamtIn“ und „Fachangestellte/r“ etwas geringer aus und es ist ein „HilfsarbeiterInnen“-Anteil von 6% zu beobachten. Die Verteilung der befragten Erwerbstätigen, die angeben, im Ausland arbeiten zu wollen, auf einzelne Branchen sieht folgendermaßen aus: In Wien sind 14% der befragten Migrationswilligen im Bereich des „Gesundheits-, Veterinär- und Sozialwesens“ tätig, 13% in der „Erbringung von sonstigen öffentlichen und persönlichen Dienstleistungen“, 10% im „Handel/in der Reparatur von KFZs und Gebrauchsgütern“. In Niederösterreich entfallen 18% der Befragten auf den Bereich der „Sachgütererzeugung“, 13% auf das „Gesundheits-, Veterinär- und Sozialwesen“ und jeweils 11% auf das „Bauwesen“ bzw. auf den „Handel/die Reparatur von KFZs und Gebrauchsgütern“. Im Burgenland finden sich ebenfalls in der „Sachgütererzeugung“ die meisten Befragten (20%), weitere 20% entfallen auf die „öffentliche Verwaltung/die Sozialversicherung“, 14% auf das „Gesundheits-, Veterinär- und Sozialwesen“ und 11% auf das „Beherbungs- und Gaststättenwesen“. Die Gefahr im Falle einer Arbeitslosigkeit in ihrem Beruf nur mit Mühe wieder entsprechend beschäftigt zu werden, sehen in Wien, in Niederösterreich und im Burgenland jeweils knapp unter 30%. 5% der WienerInnen, 7% der NiederösterreicherInnen und 9% der BurgenländerInnen schließen eine Wiederbeschäftigung nach einer Arbeitslosigkeit überhaupt dezidiert aus. In Wien meinen 57%, schnell wieder einen Arbeitsplatz 90 Rakousích 76% a v Burgenlandsku 69% potenciálních migrantů za prací; znalost francouzštiny hodnotí jako dobrou 42% respondentů ve Vídni, 15% v Dolních Rakousích a 19% v Burgenlandsku. Zatímco ve Vídni ovládá jazyky sousedních zemí relativně vysoký počet oslovených (20% respondentů hovoří o perfektní znalosti maďarštiny, 26% ovládá slovenštinu a 24% češtinu dobře slovem i písmem), je v Dolních Rakousích a Burgenlandsku procento osob, které uvádějí znalost maďarštiny, slovenštiny nebo češtiny, relativně nízké (v obou případech přibližně 5%). Ve Vídni je ve skupině osob, které by chtěly pracovat v zahraničí, 29% studentů, 43% je v zaměstnaneckém poměru, 11% podnikatelů nebo osob samostatně výdělečně činných a 7% nezaměstnaných. V Dolních Rakousích sem patří 19% studentů (v Burgenlandsku 10%), 52% osob v zaměstnaneckém poměru (v Burgenlandsku 58%) a 13% podnikatelů nebo zemědělců (v Burgenlandsku 12%). Zbytek respondentů je rozdělen mezi ženy a muže v domácnosti, důchodce, ženy na mateřské dovolené, a popř. další kategorie. Pokud jde o postavení v zaměstnání, převažují mezi účastníky průzkumu ve Vídni zcela jasně technickohospodářští pracovníci, kterých je 34%. Relativně početně jsou dále zastoupeny kategorie řídících pracovníků (15%), administrativních pracovníků/úředníků (9%) a nekvalifikovaných nebo kvalifikovaných dělníků (obě skupiny po 7%). V Burgenlandsku připadá na každou z kategorií „kvalifikovaní dělníci“, „administrativní pracovníci/ úředníci“ a „technickohospodářští pracovníci“ vždy asi čtvrtina dotazovaných. V Dolních Rakousích jsou o něco méně početně zastoupeny kategorie „administrativní pracovníci/úředníci“ a „kvalifikovaní dělníci“, zatímco podíl „nekvalifikovaných dělníků“ činí 6%. Rozvrstvení těch osob v produktivním věku, které uvedly, že chtějí pracovat v zahraničí, podle jednotlivých odvětví vypadá takto: Ve Vídni je 14% oslovených zájemců o migraci zaměstnáno v oblasti „zdravotnictví, veterinární lékařství a sociální služby“, 13% ve sféře „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“, 10% v oboru „prodej/opravy motorových vozidel a spotřebního zboží“. V Dolních Rakousích patří 18% respondentů do odvětví „materiální výroby“, 13% do sektoru „zdravotnictví, veterinární lékařství a sociální služby“ a po 11% pracuje ve „stavebnictví“ a v oboru „prodej/opravy motorových vozidel a spotřebního zboží“. V Burgenlandsku je rovněž nejvíce respondentů (20%) zaměstnáno v oborech „materiální výroby“, dalších 20% působí ve sféře „veřejné správy/sociálního zabezpečení“, 14% v oblasti „zdravotnictví, veterinární lékařství a sociální služby“ a 11% v „ubytování a pohostinství“. Nebezpečí, že by jako nezaměstnaní jen s obtížemi opět našli uplatnění ve své profesi, vidí ve Vídni, Dolních Rakousích a Burgenlandsku shodně o něco méně než 30% účastníků průzkumu. 5% obyvatel Vídně, 7% respondentů z Dolních Rakous a 9% z Burgenlandska pak zcela vylučují možnost, že by po období nezaměstnanosti znovu našli zaměstnání. Ve Vídni se 57% domnívá, že by si znovu rychle našli místo, v Dolních Rakousích a Burgenlandsku je to po 60%. Dolnom Rakúsku 76% a v Burgenlandsku 69% potenciálnych migrantov za prácou; znalosť francúzštiny hodnotí ako dobrú 42% respondentov vo Viedni, 15% v Dolnom Rakúsku a 19% v Burgenlandsku. Zatiaľ čo vo Viedni ovláda jazyky susedných štátov relatívne vysoký počet oslovených (20% respondentov hovorí o perfektnej znalosti maďarčiny, 26% ovláda slovenčinu a 24% češtinu dobre slovom i písmom), je v Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku percento osôb, ktoré uvádzajú znalosť maďarčiny, slovenčiny alebo češtiny ako relatívne nízke (v oboch prípadoch približne 5%). Vo Viedni je v skupine osôb, ktoré by chceli pracovať v zahraničí, 29% študentov, 43% je v zamestnaneckom pomere, 11% podnikateľov alebo osôb samostatne zárobkovo činných a 7% nezamestnaných. V Dolnom Rakúsku sem patrí 19% študentov (v Burgenlandsku 10%), 52% osôb v zamestnaneckom pomere (v Burgenlandsku 58%) a 13% podnikateľov alebo poľnohospodárov (v Burgenlandsku 12%). Zbytok respondentov je rozdelený medzi ženy a mužov v domácnosti, dôchodcov, ženy na materskej dovolenke a príp. ďalšie kategórie. Pokiaľ ide o postavenie v zamestnaní, prevažujú medzi účastníkmi prieskumu vo Viedni jednoznačne technickohospodárski pracovníci, ktorých je 34%. Relatívne početne sú ďalej zastúpené kategórie riadiacich pracovníkov (15%), administratívnych pracovníkov/úradníkov (9%) a nekvalifikovaných alebo kvalifikovaných robotníkov (obidve skupiny po 7%). V Burgenlandsku pripadá na každú z kategórií „kvalifikovaní robotníci“, „administratívni pracovníci/úradníci“ a „technicko-hospodárski pracovníci“ vždy asi štvrtina dopytovaných. V Dolnom Rakúsku sú o niečo menej početne zastúpené kategórie „administratívni pracovníci/úradníci“ a „kvalifikovaní robotníci“, zatiaľ čo podiel „nekvalifikovaných robotníkov“ činí 6%. Rozvrstvenie tých osôb v produktívnom veku, ktoré uviedli, že chcú pracovať v zahraničí, podľa jednotlivých odvetví vypadá takto: vo Viedni je 14% oslovených záujemcov o migráciu zamestnaných v oblasti „zdravotníctva, veterinárneho lekárstva a sociálnych služieb“, 13% vo sfére „poskytovania ostatných verejných a súkromných služieb“, 10% v oblasti „predaj/opravy motorových vozidiel a spotrebného tovaru“. V Dolnom Rakúsku patrí 18% respondentov do odvetvia „materiálnej výroby“, 13% do sektoru „zdravotníctva, veterinárneho lekárstva a sociálnych služieb“ a po 11% pracuje v „stavebníctve“ a v oblasti „predaj/opravy motorových vozidiel a spotrebného tovaru“. V Burgenlandsku je tiež najviac respondentov (20%) zamestnaných v oblasti „materiálnej výroby“, ďalších 20% pôsobí vo sfére „verejnej správy/sociálneho zabezpečenia“, 14% v oblasti „zdravotníctva, veterinárneho lekárstva a sociálne služby“ a 11% v „ubytovaní a pohostinstve“. Nebezpečie, že by ako nezamestnaní len s obtiažami opäť našli uplatnenie vo svojej profesii, vidí vo Viedni, Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku zhodne o niečo menej než 30% účastníkov prieskumu. 5% obyvateľov Viedne, 7% respondentov z Dolného Rakúska a 9% z Burgenlandska naopak úplne vylučujú možnosť, že by po období nezamestnanosti znovu našli zamestnanie. Vo Viedni sa 57% domnieva, že by si znovu rýchle našli miesto, v Dolnom Rakúsku a v Burgenlandsku je to po 60%. Ami az idegen nyelvek ismeretét illeti, elmondható, hogy Bécsben az angol nyelvtudását jónak 86% jelölte meg, AlsóAusztriában 76% és Burgenlandban 69% a munkavégzés miatti potenciális migránsok közül; a francia nyelvtudást jónak a megkérdezettek 42%-a értékelte Bécsben, 15%-a AlsóAusztriában és 19%-a Burgenlandban. Míg Bécsben a szomszédos országok nyelveit a megszólítottak közül aránylag nagyobb számban ismerik (a megkérdezettek 20%-a perfekt magyar nyelvtudást tüntetett fel, 26% szlovák nyelvi ismeretet és 24% jó cseh nyelvtudást szóban és írásban), Alsó-Ausztriában és Burgenlandban aránylag alacsony azoknak a személyeknek a száma, akik magyar, szlovák vagy cseh nyelvtudást tüntettek fel (ez mindkét esetben nagyjából 5%). Bécsben abban a csoportban, akik munkát kívánnak vállalni külföldön 29% diák, 43% munkaviszonyban van, 11% vállalkozó vagy egyéni vállalkozást folytató személy és 7% munkanélküli. Alsó-Ausztriában a diákok 19%-ban (Burgenlandban 10%-ban), a munkaviszonyban levœk 52%ban (Burgenlandban 58%-ban) és a vállalkozók vagy gazdák 13%-ban (Burgenlandban 12%-ban) vannak képviselve. A megkérdezettek fennmaradó része háztartásbeli férfi vagy nœ, nyugdíjas, gyermekgondozási szabadságon levœ nœ, esetleg más kategória. Ami a munkahelyi pozíciót illeti, a felmérés résztvevœi között Bécsben teljesen egyértelm• túlsúlyban vannak a m•szaki-gazdasági dolgozók, akik 34%-ban vannak képviselve. Aránylag magas a vezetœ munkatársak száma (15%), az adminisztratív dolgozók/hivatalnokok száma (9%) és a segédmunkások vagy szakmunkások száma (mindkét csoportban egyformán 7%). Burgenlandban a „szakmunkások“, az „adminisztratív dolgozók/hivatalnokok“ és a „m•szaki-gazdasági dolgozók“ kategóriái azonosan egynegyed arányban vannak képviselve. Alsó-Ausztriában az „adminisztratív dolgozók/hivatalnokok“ és a „szakmunkások“ kategóriái valamivel kevesebb számban vannak képviselve, míg a „segédmunkások“ aránya 6%-ot tesz ki. A külföldi munkavállalás iránt érdeklœdœ, produktív korban levœ személyek foglalkozása az egyes ágazatok szerinti csoportosításban a következœ: Bécsben a migráció iránt érdeklœdœ megszólított személyek 14%-a az „egészségügy, állatorvostan és szociális szolgáltatások“ területén dolgozik, 13%-a az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ területén és 10%-a a „gépjárm•kereskedelem/gépjárm•javítás és fogyasztási cikkek kereskedelme és javítása“ területen. Alsó-Ausztriában a megkérdezettek 18%-a a „materiális termelés“ ágazatához tartozik, 13%-a az „egészségügy, állatorvostan és szociális szolgáltatások“ területéhez, 11%-a pedig azonos arányban az „építœipar“ és a „gépjárm•kereskedelem/gépjárm•javítás és fogyasztási cikkek kereskedelme és javítása“ területén dolgozik. Burgenlandban a legtöbben (20%) szintén a „materiális termelés“ területén vannak alkalmazva, további 20% a „közigazgatás/társadalombiztosítás“ szférájában fejti ki a tevékenységét, 14% az „egészségügy, állatorvostan és szociális szolgáltatások“ területén és 11% az „elszállásolás és vendéglátóipar“ területén. 91 finden zu können, in Niederösterreich und im Burgenland jeweils 60%. Ökonomische Situation und Lebensstandard Ekonomická situace a životní úroveň Die persönliche wirtschaftliche Situation wird von den Befragten in Wien, in Niederösterreich und im Burgenland relativ positiv eingeschätzt, gibt doch jeweils ca. die Hälfte der Befragten an, dass es ihnen möglich war, in der Vergangenheit Geld zu sparen. Weitere 29% in Wien, 26% in Niederösterreich bzw. 18% in Burgenland sind mit dem Geld gerade ausgekommen. Während im Burgenland fast 30% der Befragten Ersparnisse ausgeben und/oder Geld borgen mussten, liegen die entsprechenden Anteile in Wien bei 13% und in Niederösterreich bei 17%. Niemals einen zufrieden stellenden Lebensstandard erreichen zu können, geben nicht einmal 10% der Befragten in den drei Bundesländern an. 35% der potenziellen ArbeitsmigrantInnen aus Wien sind mit ihrem Lebensstandard bereits zufrieden, ebenso wie 39% der NiederösterreicherInnen und 32% der BurgenländerInnen. Etwas mehr als ein Viertel rechnet jeweils mit einem zufrieden stellenden Lebensstandard in einem Zeitraum von 1-5 Jahren, ca. ein weiteres Viertel meint, erst in mehr als 6 Jahren einen Lebensstandard erreichen zu können, mit dem es zufrieden ist. Die eigenen Lebensbedingungen in 5 Jahren werden von den Befragten in den drei Untersuchungsregionen verglichen mit anderen abgefragten Kategorien wie etwa den Lebensbedingungen von Freunden, Verwandten am besten eingestuft. Die Einschätzung der gegenwärtigen Lebensbedingungen findet sich auf einem niedrigeren Niveau, liegt aber wiederum vor der Beurteilung der eigenen Lebensbedingungen vor 5 Jahren. Die Lebensbedingungen von Freunden und Bekannten werden zum gegenwärtigen Zeitpunkt etwas besser als die eigenen bewertet. Svou osobní ekonomickou situaci hodnotí respondenti ve Vídni, Dolních Rakousích a Burgenlandsku vcelku pozitivně a přibližně polovina z nich uvádí, že mají úspory z dřívějška. Dalších 29% ve Vídni, 26% v Dolních Rakousích a 18% v Burgenlandsku jen taktak vycházelo s penězi. Zatímco v Burgenlandsku muselo téměř 30% dotázaných vydat své úspory a/nebo si vzít půjčky, činí analogické procento ve Vídni 13% a v Dolních Rakousích 17%. Počet lidí, kteří uvádějí, že se jim nikdy nepodaří dosáhnout uspokojivé životní úrovně, činí ve sledovaných třech rakouských spolkových zemích 10% z dotazovaných osob. 35% potenciálních migrantů z Vídně je se svou životní úrovní spokojeno už dnes a stejně odpovědělo 39% respondentů z Dolních Rakous a 32% z Burgenlandska. O něco více než čtvrtina předpokládá, že uspokojivé životní úrovně dosáhne během 1 až 5 let, další přibližně čtvrtina soudí, že životní úrovně, s níž by byli spokojeni, dosáhne až po více než 6 letech. Respondenti ve třech sledovaných rakouských regionech shodně uvádějí, že za 5 let budou jejich životní podmínky lepší než podmínky dalších zjišťovaných kategorií, jako např. přátel nebo příbuzných. Hodnocení současných podmínek vyznívá o něco hůře, je však na druhé straně lepší než hodnocení vlastních životních podmínek v době před 5 lety. Životní podmínky přátel a známých jsou v současné době hodnoceny o něco lépe než vlastní životní podmínky. 92 Azt a veszélyt, hogy munkanélküliként csak nehezen találnának ismét érvényesülést a saját szakmájukban Bécsben, Alsó-Ausztriában és Burgenlandban a felmérésben résztvevœknek azonosan valamivel kevesebb, mint 30%a látja. A bécsi megkérdezettek 5%-a, az alsó-ausztriai megkérdezettek 7%-a és a burgenlandi megkérdezettek 9%-a teljes mértékben kizárja annak lehetœségét, hogy a munkanélküliségi idœszak után ismét munkát találjanak. Bécsben 57% úgy véli, hogy gyorsan találnának újra állást, Alsó-Ausztriában és Burgenlandban ez az arány azonosan 60%. Ekonomická situácia a životná úroveň Gazdasági helyzet és életszínvonal Svoju osobnú ekonomickú situáciu hodnotia respondenti vo Viedni, Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku vcelku pozitívne a približne polovica z nich uvádza, že majú úspory z predošlej doby. Ďalších 29% vo Viedni, 26% v Dolnom Rakúsku a 18% len ako tak vychádzalo s peniazmi. Zatiaľ čo v Burgenlandsku muselo takmer 30% opýtaných minúť svoje úspory a/alebo si vziať pôžičky, činí analogické percento vo Viedni 13% a v Dolnom Rakúsku 17%. Počet ľudí, ktorí uvádzajú, že sa im nikdy nepodarí dosiahnuť uspokojivú životnú úroveň, činí v sledovaných troch rakúskych spolkových krajinách 10% z dopytovaných osôb. 35% potenciálnych migrantov z Viedne je so svojou životnou úrovňou spokojných už dnes a rovnako odpovedalo 39% respondentov z Dolného Rakúska a 32% z Burgenlandska. O niečo viac než štvrtina predpokladá, že uspokojivú životnú úroveň dosiahne v priebehu 1 až 5 rokov, ďalšia približne štvrtina usudzuje, že životnú úroveň, s ktorou by boli spokojní, dosiahne až po viacerých než 6 rokoch. Respondenti v troch sledovaných regiónoch zhodne uvádzajú, že za 5 rokov budú ich životné podmienky lepšie než podmienky ďalších zisťovaných kategórií ako napr. priateľov alebo príbuzných. Hodnotenie súčasných podmienok vyznieva o niečo horšie, je však na druhej strane lepšie než hodnotenie vlastných životných podmienok v dobe pred 5 rokmi. Životné podmienky priateľov a známych sú v súčasnej dobe hodnotené o niečo lepšie než vlastné životné podmienky. Saját személyi gazdasági helyzetüket a bécsi, alsó-ausztriai és burgenlandi megkérdezettek összességében véve pozitívnak értékelik és nagyjából a fele feltüntette, hogy van megtakarított pénzük a korábbi idœszakból. További 29% Bécsbœl, 26% Alsó-Ausztriából és 18% Burgenlandból éppen hogy csak kijön a pénzébœl. Míg Burgenlandban a megkérdezettek csaknem 30%-a fel kellett hogy élje a megtakarított pénzét és/vagy kölcsönt kellett felvennie, ez a százalék Bécsben 13% és Alsó-Ausztriában 17%. Azoknak a személyeknek a száma, akik feltüntették, hogy sohasem érik el a számukra kielégítœ életszívonalat, a három vizsgált osztrák tartományban 10%. A bécsi potenciális migránsok közül 35% már most meg van elégedve az életszínvonalával és hasonlóképpen válaszolt a megkérdezettek 39%-a Alsó-Ausztriában és 32%-a Burgenlandban. A megkérdezettek több mint egynegyede feltételezi, hogy kielégítœ életszínvonalat 1-5 év eltelte után ér el, a megkérdezettek kb. további egynegyede úgy véli, hogy azt az életszínvonalat, mellyel elégedettek lennének, több mint 6 év után érik el. A megkérdezettek a három vizsgált régióban azonosan feltüntették, hogy 5 év múlva az életfeltételeik jobbak lesznek, mint a további vizsgált kategóriák feltételei, mint pl. barátoké vagy rokonoké. A jelenlegi feltételek értékelése valamivel rosszabb, viszont jobb, mint az életfeltételek értékelése az 5 évvel ezelœtti idœszakban. A barátok és ismerœsök életfeltételeit jelenleg valamivel jobbnak értékelik, mint a saját életfeltételeiket. 93 Regionale Herkunft und Einschätzung der regionalen Entwicklung Regionální původ a hodnocení regionálního vývoje Die Befragten sind mit ihrem Wohnort sehr zufrieden. Während sich in Wien die befragten Migrationswilligen relativ gleichmäßig auf die einzelnen Gemeindebezirke aufteilen, zeigt sich, dass im Burgenland auf den Bezirk Oberpullendorf 30% entfallen; je 18% finden sich in den Bezirken EisenstadtUmgebung und Mattersburg. In Niederösterreich sind jeweils ca. 10% der potenziellen ArbeitsmigrantInnen in den vier Bezirken Gänserndorf, Gmünd, St. Pölten (Land) sowie Zwettl beheimatet. Auf die restlichen Bezirke entfallen jeweils deutlich geringere Anteile. Respondenti jsou se svým bydlištěm velmi spokojeni. Zatímco ve Vídni jsou oslovení zájemci o migraci relativně rovnoměrně rozloženi do jednotlivých městských okresů, je z průzkumu patrné, že v Burgenlandsku připadá 30% na okres Oberpullendorf a v každém z okresů Eisenstadt-Umgebung a Mattersburg bydlí dalších 18%. V Dolních Rakousích se po přibližně 10% potenciálních migrantů rekrutuje ze čtyř okresů - Gänserndorf, Gmünd, St. Pölten (venkov) a Zwettl. Na ostatní okresy připadá mnohem menší procento. Die gute Infrastruktur hinsichtlich des öffentlichen Verkehrs in der Bundeshauptstadt Wien ist sicherlich ein Grund dafür, dass die PKW-Dichte in den Haushalten der Befragten nicht sonderlich hoch ist: 38% verfügen über gar keinen PKW, 48% der Befragten über einen PKW und 13% über zwei Autos im Haushalt. In den beiden anderen Bundesländern verfügt jeweils ein sehr geringer Anteil über kein Auto im Haushalt (10% in Niederösterreich, 2% im Burgenland). In Niederösterreich besitzen 41% einen PKW und weitere 32% zwei Autos. Im Burgenland haben die Hälfte der Befragten im Haushalt zwei PKWs und weitere 32% ein Auto zur Verfügung. Betreffend der Lohnentwicklung in der Region geht jeweils die Mehrzahl der Befragten von einem Halten des Niveaus bzw. von einem Anstieg aus (in Wien 58%, in Niederösterreich 68%, im Burgenland 74%), während die Zahl der Arbeitsplätze von einem weit geringeren Anteil als stabil bzw. im Wachstum begriffen beurteilt wird. 52% der WienerInnen, 61% der NiederösterreicherInnen und 46% der BurgenländerInnen erwarten ein Sinken der Zahl der Arbeitsplätze in der jeweiligen Region. Dobrá infrastruktura v oblasti veřejné dopravy v rakouském hlavním městě Vídni je jistě jednou z příčin, proč není v domácnostech respondentů nijak zvlášť vysoký počet osobních automobilů: 38% jich vůbec nevlastní osobní auto, 48% oslovených má v domácnosti jeden a 13% dva osobní automobily. V dalších dvou spolkových zemích je naopak jen velmi málo domácností, které nevlastní žádné auto (10% v Dolních Rakousích, 2% v Burgenlandsku). V Dolních Rakousích vlastní jedno auto 41% a dvě auta dalších 32% domácností. V Burgenlandsku najdeme dva osobní automobily v polovině oslovených domácností a jedno auto má dalších 32%. Na otázku ohledně předpokládaného vývoje mezd v regionu odpověděla většina účastníků průzkumu, že předpokládá zachování dosavadní úrovně nebo její zvýšení (ve Vídni 58%, v Dolních Rakousích 68%, v Burgenlandsku 74%), zatímco se stabilitou nebo růstem počtu pracovních míst počítá mnohem menší procento respondentů. 52% obyvatel Vídně, 61% osob z Dolních Rakous a 46% z Burgenlandska se obává poklesu počtu pracovních příležitostí v regionu. Motive für Arbeitsmigration Motivy pro migraci za prací Jeweils über 90% der Befragten sind mit der Familie und dem Freundeskreis zufrieden. Auch der Lebensstandard wird von der überwiegenden Mehrheit der Befragten als durchaus zufrieden stellend empfunden. Es zeigt sich, dass in Wien ein geringerer Prozentsatz (55%) als in Niederösterreich (69%) oder im Burgenland (90%) mit dem Einkommen zufrieden ist; hinsichtlich der Zufriedenheit mit dem Arbeitsplatz, mit Arbeitsbedingungen und Aufstiegschancen im Beruf sind in allen drei Bundesländern etwas weniger Zufriedene zu finden: Mit dem Arbeitsplatz zeigen sich 61% der WienerInnen, 65% der NiederösterreicherInnen und 78% der BurgenländerInnen zufrieden. Eine Zufriedenheit mit den Arbeitsbedingungen ist in Wien bei 54% der Befragten festzustellen, in Niederösterreich bei 59% und im Burgenland bei 62%. Die beruflichen Aufstiegschancen werden in Wien von 53%, in Niederösterreich von 54% und im Burgenland von 66% als zufrieden stellend beurteilt. Přes 90% respondentů ve všech zkoumaných rakouských regionech je spokojeno se svou rodinou a okruhem přátel. Také životní úroveň hodnotí převážná většina oslovených jako velmi uspokojivou. Výsledky průzkumu ukázaly, že ve Vídni je se svým příjmem spokojeno menší procento (55%) dotázaných než v Dolních Rakousích (69%) nebo Burgenlandsku (90%); spokojenost s pracovištěm, pracovními podmínkami a možnostmi postupu v zaměstnání je ve všech třech spolkových zemích o něco menší: Spokojenost s pracovištěm vyjádřilo 61% respondentů z Vídně, 65% z Dolních Rakous a 78% z Burgenlandska. S pracovními podmínkami bylo ve Vídni spokojeno 54% účastníků průzkumu, v Dolních Rakousích 59% a v Burgenlandsku 62%. Vyhlídky na postup v zaměstnání byly ve Vídni hodnoceny jako uspokojivé v 53%, v Dolních Rakousích v 54% a v Burgenlandsku v 66% případů. Bei der Rangreihe der Gründe, warum eine Arbeit im Ausland angestrebt wird, steht bei den Befragten der drei Untersu- V žebříčku důvodů, kvůli kterým by se snažili získat zaměstnání v zahraničí, nestojí u respondentů ze sledovaných tří rakouských regionů – na rozdíl od jejich 94 Regionálny pôvod a hodnotenie regionálneho vývoja Regionális származás és a regionális fejlœdés értékelése Respondenti sú so svojim bydliskom veľmi spokojní. Zatiaľ čo vo Viedni sú oslovení záujemcovia o migráciu relatívne rovnomerne rozložení do jednotlivých mestských okresov, je z prieskumu zrejmé, že v Burgenlandsku pripadá 30% na okres Oberpullendorf a v každom z okresov EisenstadtUmgebung a Mattersburg býva ďalších 18%. V Dolnom Rakúsku sa po približne 10% potenciálnych migrantov regrutuje zo štyroch okresov - Gänserndorf, Gmünd, St. Pölten (vidiek) a Zwettl. Na ostatné okresy pripadá omnoho menšie percento. A megkérdezettek saját lakóhelyükkel nagyon meg vannak elégedve. Míg Bécsben a migráció iránt érdeklœdœk aránylag egyenlœ arányban származnak az egyes városi kerületekbœl, a felmérésbœl kiderült, hogy Burgenlandban 30%-os az oberpullendorfi járás aránya és az Eisenstadt-Umgebunk és Mattersburg járásban lakik a további 18%. Alsó-Ausztriában a potenciális migránsok nagyjából 10-10%-ban négy járásból származnak – Gärnserndorf, Gmünd, St. Pölten (vidék) és Zwettl járásokból. A többi járás sokkal alacsonyabb százalékban van képviselve. Dobrá infraštruktúra v oblasti verejnej dopravy v rakúskom hlavnom meste Viedni je iste jednou z príčin, prečo nie je v domácnostiach respondentov nijak zvlášť vysoký počet osobných automobilov: 38% ich vôbec nevlastní osobné auto, 48% oslovených má v domácnosti jeden a 13% dva osobné automobily. V ďalších dvoch spolkových krajinách je naopak len veľmi málo domácností, ktoré nevlastnia žiadne auto (10% v Dolnom Rakúsku, 2% v Burgenlandsku). V Dolnom Rakúsku vlastní jedno auto 41% a dve autá ďalších 32% domácností. V Burgenlandsku nájdeme dva osobné automobily v polovici oslovených domácností a jedno auto má ďalších 32%. A jó infrastruktúra a nyilvános közlekedés területén az osztrák fœvárosban Bécsben, bizonyára az egyik oka annak, hogy a megkérdezettek háztartásaiban nem túlságosan magas a személygépkocsik száma. 38% egyáltalán nem rendelkezik saját gépkocsival, a megkérdezettek 48%ának egy gépkocsija van a háztartásban és 13%-ának két személygépkocsija. A további két tartományban ezzel ellentétben csak nagyon kevés olyan háztartás van, amely nem rendelkezik semmilyen autóval (Alsó-Ausztriában 10%, Burgenlandban 2%). Alsó-Ausztriában egy gépkocsival 41% rendelkezik és két gépkocsival a háztartások további 32%-a. Burgenlandban két személygépkocsival a megkérdezett háztartások felében rendelkeznek és egy gépkocsija további 32%-nak van. Na otázku ohľadne predpokladaného vývoja miezd v regióne odpovedala väčšina účastníkov prieskumu, že predpokladá zachovanie doterajšej úrovne alebo jej zvýšenie (vo Viedni 58%, v Dolnom Rakúsku 68%, v Burgenlandsku 74%), zatiaľ čo so stabilitou alebo rastom počtu pracovných miest počíta omnoho menšie percento respondentov. 52% obyvateľov Viedne, 61% osôb z Dolného Rakúska a 46% z Burgenlandska sa obáva poklesu počtu pracovných príležitostí v regióne. A bérek feltételezett alakulásával kapcsolatos kérdésre a régióban a felmérés résztvevœinek a többsége azt válaszolta, hogy feltételezik a jelenlegi szint megœrzését vagy annak növekedését (Bécsben 58%, Alsó-Ausztriában 68%, Burgenlandban 74%), míg a munkahelyek számának a stabilitásával vagy növekedésével sokkal kevesebben számolnak. Bécsben 52%, Alsó-Ausztriában 61% és Burgenlandban 46% tart a munkalehetœségek számának a csökkenésétœl a régióban. Motívy pre migráciu za prácou A munkavállalás miatti migráció motivációi Viac ako 90% respondentov vo všetkých skúmaných rakúskych regiónoch je spokojných so svojou rodinou a okruhom priateľov. I životnú úroveň hodnotí prevažná väčšina oslovených ako veľmi uspokojivú. Výsledky prieskumu ukázali, že vo Viedni je so svojim príjmom spokojné menšie percento (55%) opýtaných ako v Dolnom Rakúsku (69%) alebo v Burgenlandsku (90%); spokojnosť s pracoviskom, pracovnými podmienkami a možnosťami postupu v zamestnaní je vo všetkých troch spolkových krajinách o niečo menšia: spokojnosť s pracoviskom vyjadrilo 61% respondentov z Viedne, 65% z Dolného Rakúska a 78% z Burgenlandska. S pracovnými podmienkami bolo vo Viedni spokojných 54% účastníkov prieskumu, v Dolnom Rakúsku 59% a v Burgenlandsku 62%. Vyhliadky na postup v zamestnaní boli vo Viedni hodnotené ako uspokojivé v 53%, v Dolnom Rakúsku v 54% a v Burgenlandsku v 66% prípadoch. Valamennyi vizsgált osztrák régióban a megkérdezettek több mint 90%-a meg van elégedve a családjával és baráti körével. A megszólítottak túlnyomó többsége az életszínvonalat is nagyon kielégítœnek értékeli. A felmérés eredményei kimutatták, hogy Bécsben a jövedelmével a megkérdezettek kisebb százaléka (55%) elégedett, mint Alsó-Ausztriában (69%) vagy Burgenlandban (90%); az elégedettség a munkahellyel, munkakörülményekkel és a munkahelyi elœrelépés lehetœségével mindhárom tartományban valamivel kisebb. A munkahellyel való elégedettségét a megkérdezettek 61%-a fejezte ki Bécsben, 65%-a Alsó-Ausztriában és 78%-a Burgenlandban. A munkakörülményekkel Bécsben a felmérés résztvevœi közül 54% volt megelégedve, AlsóAusztriában 59% és Burgenlandban 69%. A munkahelyi elœrelépés kilátásait kielégítœnek Bécsben 53% értékelte, Alsó-Ausztriában 54% és Burgenlandban 66%. A külföldi munkahely megszerzésének az okai között a vizsgált három osztrák régióban az elsœ helyen – ellentétben a szomszédos országokkal – nem a „magasabb jövedelem elérése“ állt, hanem nagy elœnnyel az a kívánság, hogy V rebríčku dôvodov, kvôli ktorým by sa snažili získať zamestnanie v zahraničí, nie je u respondentov zo 95 chungsregionen nicht – wie etwa bei den Befragten in unseren Nachbarstaaten - die „bessere Verdienstmöglichkeit“ im Vordergrund, sondern mit Abstand der Wunsch, „etwas Neues zu erleben bzw. kennen zu lernen“. Vor einem möglichen „höheren Einkommen“ rangieren auch noch die Begründungen, dass es „gute Beschäftigungsaussichten gibt“ sowie dass „andere Personen bereits gute Erfahrungen mit einer Arbeit im Ausland gemacht haben“. Der Faktor einer „Arbeitslosigkeit“ spielt beim Wunsch im Ausland zu arbeiten kaum eine Rolle. Das Einkommensniveau im Ausland müsste für 35% der Befragten WienerInnen, 28% der NiederösterreicherInnen und 32% der BurgenländerInnen gleich hoch wie in der Heimat sein, um einen entsprechenden Anreiz, im Ausland zu arbeiten, darzustellen. Ca. 30% der Befragten in den drei Bundesländern würden ein um die Hälfte höheres Einkommen als in der Heimat anstreben (in Wien 29%, in Niederösterreich 30% und im Burgenland 32%). Von einem doppelt so hohen Einkommen wie in der Heimat sprechen 13% der WienerInnen, 21% der NiederösterreicherInnen und 18% der BurgenländerInnen. Die Hauptverwendungszwecke wären vor allem der Kauf/Bau eines Eigenheims (dies wird von einem knappen Viertel der Befragten aus Wien bzw. aus Niederösterreich und von ca. einem Fünftel der BurgenländerInnen genannt) sowie die Ausbildung der Kinder (von je einem Fünftel der Befragten in Wien und in Niederösterreich angeführt sowie von 24% im Burgenland) sowie die Anschaffung von teuren Konsumgütern (in Wien und im Burgenland von je 13%, in Niederösterreich von 28% angegeben). Bei etwa einem Viertel der WienerInnen, bei 16% der befragten NiederösterreicherInnen und bei 34% der BurgenländerInnen beziehen Nachbarn, Verwandte, Bekannte oder Freunde ein regelmäßiges Einkommen aus einer Arbeit im Ausland. Zusätzlich wird in Wien von 7% und in Niederösterreich von 5% der Befragten angegeben, dass Verwandte/Bekannte aus einer Auslandsbeschäftigung ein fallweises Einkommen erhalten. protějšků v sousedních zemích – v popředí „možnost lepšího výdělku“, nýbrž s velkým náskokem přání „zažít nebo poznat něco nového“. Před „možností vyššího příjmu“ se umístily také např. odpovědi „příležitost získat dobré zaměstnání“ nebo „jiní už získali dobré zkušenosti s prací v zahraničí“. Faktor „nezaměstnanosti“ nehraje v souvislosti s prací v zahraničí téměř žádnou roli. Aby úroveň příjmů v zahraničí představovala dostatečně silný motiv pro migraci za prací, musela by pro 35% respondentů z Vídně, 28% z Dolních Rakous a 32% z Burgenlandska být aspoň stejná jako jejich příjmy v Rakousku. Asi 30% oslovených by požadovalo o polovinu vyšší příjem než doma (ve Vídni 29%, v Dolních Rakousích 30% a v Burgenlandsku 32%). O dvojnásobném příjmu ve srovnání s pracovištěm v Rakousku hovoří ve Vídni 13%, v Dolních Rakousích, 21% a v Burgenlandsku 18% účastníků průzkumu. Získané prostředky by pak investovali především do bydlení, tj. koupě/stavby vlastního domu, resp. bytu (tuto možnost uvádí necelá čtvrtina respondentů z Vídně a z Dolních Rakous a přibližně pětina z Burgenlandska), dále do výchovy dětí (takto se vyjádřila pětina oslovených ve Vídni a Dolních Rakousích, resp. 24% v Burgenlandsku), jakoži pořízení finančně nákladného spotřebního zboží (ve Vídni a Burgenlandsku uvedeno shodně v 13%, v Dolních Rakousích v 28% případů). Zhruba čtvrtina Vídeňanů, 16% dotazovaných osob z Dolních Rakous a 34% z Burgenlandska uvedly, že někdo z jejich sousedů, příbuzných, známých nebo přátel má pravidelný příjem z práce v zahraničí. Navíc uvádí ve Vídni 7% a v Dolních Rakousích 5% respondentů, že jejich příbuzní nebo známí mají ze zaměstnání v zahraničí občasný příjem. Arbeitserfahrung im Ausland Zkušenosti s prací v zahraničí Über Arbeitserfahrung im Ausland berichten 29% der Wiener Befragten, wobei dieser Wert aus einer früheren Beschäftigung (26%) bzw. aus einer aktuellen beruflichen Tätigkeit (3%) im Ausland resultiert. In Niederösterreich geben 11% an, früher im Ausland gearbeitet zu haben, 2% sind aktuell im Ausland beschäftigt. 12% der BurgenländerInnen verfügen über eine frühere Arbeitserfahrung im Ausland. O zkušenosti s prací v zahraničí referuje 29% respondentů z Vídně s tím, že tato hodnota je součtem údajů o dřívějším zaměstnání (26%) a o současné práci (3%) v zahraničí. V Dolních Rakousích uvádí 11% osob, že dříve pracovaly v zahraničí, a 2% jsou v zahraničí zaměstnána v současnosti. 12% oslovených obyvatel Burgenlandska má zkušenosti z dřívější práce v zahraničí. 96 sledovaných troch rakúskych regiónov – na rozdiel od respondentov susedných krajín – „možnosť lepšieho zárobku“, ale s veľkým náskokom prianie „zažiť alebo poznať niečo nového“. Pred „možnosťou vyššieho príjmu“ sa umiestnili aj napr. odpovede „príležitosť získať dobré zamestnanie“ alebo „iní už získali dobré skúsenosti s prácou v zahraničí“. Faktor „nezamestnanosti“ nehrá v súvislosti s prácou v zahraničí takmer žiadnu úlohu. Aby úroveň príjmov v zahraničí predstavovala dostatočne silný motív pre migráciu za prácou, musela by pre 35% respondentov z Viedne, 28% z Dolného Rakúska a 32% z Burgenlandska byť aspoň rovnaká ako ich príjmy v Rakúsku. Asi 30% oslovených by požadovalo o polovicu vyšší príjem ako doma (vo Viedni 29%, v Dolnom Rakúsku 30% a v Burgenlandsku 32%). O dvojnásobnom príjme v porovnaní so zamestnaním v Rakúsku hovorí vo Viedni 13%, v Dolnom Rakúsku 21% a v Burgenlandsku 18% účastníkov prieskumu. Získané prostriedky by potom investovali predovšetkým do bývania, tzn. kúpy/stavby vlastného domu resp. bytu (túto možnosť uvádza necelá štvrtina respondentov z Viedne a z Dolného Rakúska a približne pätina z Burgenlandska), ďalej do výchovy detí (takto sa vyjadrila pätina oslovených vo Viedni a v Dolnom Rakúsku resp. 24% v Burgenlandsku) a do kúpy finančne nákladného spotrebného tovaru (vo Viedni a v Burgenlandsku uvedené zhodne v 13%, v Dolnom Rakúsku v 28% prípadov). Zhruba štvrtina osôb z Viedne, 16% dopytovaných osôb z Dolného Rakúska a 34% z Burgenlandska uviedla, že niekto z ich susedov, príbuzných, známych alebo priateľov má pravidelný príjem z práce v zahraničí. Najviac uvádza vo Viedni 7% a v Dolnom Rakúsku 5% respondentov, že ich príbuzní alebo známi majú zo zamestnania v zahraničí občasný príjem. Skúsenosti s prácou v zahraničí O skúsenosti s prácou v zahraničí referuje 29% respondentov z Viedne s tým, že táto hodnota je súčtom údajov o predošlom zamestnaní (26%) a o súčasnej práci (3%) v zahraničí. V Dolnom Rakúsku uvádza 11% osôb, že predtým pracovali v zahraničí a 2% sú v zahraničí zamestnané v súčasnosti. 12% oslovených obyvateľov Burgenlandska má skúsenosti z predošlej práce v zahraničí. „valami újat éljenek át vagy ismerjenek meg“. A „magasabb jövedelem elérése“ elœtt volt még pl. a „jó munkahely megszerzésének a lehetœsége“ vagy a „mások már jó tapasztalatokat szereztek a külföldi munkavégzésben“. A „munkanélküliség“ ténye a külföldi munkavállalással összefüggésben csaknem semmilyen szerepet sem játszik. Annak érdekében, hogy a külföldi jövedelem szintje megfelelœen erœs motiváció legyen a munkavégzés miatti migráláshoz, a bécsi megkérdezettek 35%-a számára, az alsó-ausztriai megkérdezettek 28%-a számára és a burgenlandi megkérdezettek 32%-a számára legalább olyannak kellene lennie, mint amilyen a jövedelmük Ausztriában. A megkérdezetteknek kb. a 30%-a ötven százalékkal magasabb jövedelmet igényelne mint otthon (Bécsben 29%, Alsó-Ausztriában 30% és Burgenlandban 32%). Kétszer olyan magas jövedelmet az otthoni munkahelyhez képest a felmérés résztvevœi közül Bécsben 13% tüntetett fel, Alsó-Ausztriában 21% és Burgenlandban 18%. A megszerzett anyagi eszközöket elsœsorban lakás céljaira használnák fel, tehát saját ház, illetve lakás vásárlására/építésére (ezt a lehetœséget tünteti fel a bécsi és az alsó-ausztriai megkérdezettek nem egész egynegyede és a burgenlandi megkérdezetteknek nagyjából az egyötöde), továbbá gyermeknevelési célokra (így nyilatkozott a megszólítottak egyötöde Bécsben és Alsó-Ausztriában, illetve 24%-a Burgenlandban), valamint pénzügyileg költséges fogyasztási cikkek vásárlására (Bécsben és Burgenlandban azonosan az esetek 13%-ában, Alsó-Ausztriában 28%-ában). A migráció iránti érdeklœdœknek nagyjából az egynegyede Bécsbœl, a megkérdezettek 16%-a Alsó-Ausztriából és 34%a Burgenlandból feltüntette, hogy valakinek a szomszédaik, rokonaik, ismerœseik vagy barátaik közül külföldi munkavégzésbœl származó rendszeres jövedelme van. Ezen kívül a megkérdezettek 7%-a Bécsben és 5%-a AlsóAusztriában feltüntette, hogy rokonaiknak vagy ismerœseiknek külföldi munkavégzésbœl van idœnként jövedelme. Külföldi munkavégzéssel kapcsolatos tapasztalatok Külföldi munkavégzéssel kapcsolatos tapasztalatokról referál a megkérdezettek 29%-a Bécsbœl azzal, hogy ez az érték a korábbi külföldi munkahely (26%) és a jelenlegi külföldi munkavégzés (3%) összege. Alsó-Ausztriában 11% tüntette fel, hogy korábban dolgoztak külföldön és 2% jelenleg is külföldi alkalmazásban van. A megkérdezett burgenlandiak 12%-a rendelkezik korábbi tapasztalattal a külföldi munkavégzés területén. 97 Arbeitsmigration - Wünsche und Vorstellungen Migrace za prací – požadavky a představy Für die meisten Befragten in Wien, Niederösterreich und im Burgenland steht hinsichtlich der angestrebten Art der Beschäftigung im Ausland eine „Dauerstellung“ im Vordergrund, daneben können sich deutlich geringere Anteile der Befragten auch eine „Saisonarbeit“, ein „Praktikum“ sowie „anderes“ vorstellen. Pokud jde o preferovanou délku práce v zahraničí, stojí pro většinu dotazovaných osob ve Vídni, Dolních Rakousích a Burgenlandsku v popředí „trvalé zaměstnání“, mnohem menší procento vedle toho připouští také možnost „sezónní práce“, „praxe“ nebo „jiné“. Die Beschäftigung im Ausland sollte nach Ansicht von jeweils ca. 70% der Befragten im Rahmen einer Vollzeittätigkeit erfolgen, eine selbstständige Tätigkeit strebt ca. ein Fünftel bis ein Viertel an. In Wien geben deutlich mehr Befragte als in Niederösterreich und im Burgenland an, auf Teilzeitbasis (22%) oder als freie/r DienstnehmerIn (16%) arbeiten zu wollen.5 Zaměstnání v zahraničí by se podle názoru 70% respondentů ve všech třech sledovaných rakouských regionech mělo realizovat formou práce na plný úvazek, zatímco o samostatnou výdělečnou činnost má zájem asi pětina až čtvrtina oslovených. Ve Vídni uvádí výrazně větší procento osob než v Dolních Rakousích a Burgenlandsku, že by pracovaly na částečný úvazek (22%) nebo jako externí pracovní síly (16%).5 Die Tätigkeitsbereiche, die für potenzielle ArbeitsmigrantInnen aus Wien am ehesten in Frage kommen, sind das „Gesundheits-, Veterinär- und Sozialwesen“, die „Erbringung von sonstigen öffentlichen und persönlichen Dienstleistungen“, das „Unterrichtswesen“ und die Beschäftigung bei „exterritorialen Organisationen und Körperschaften“. In Niederösterreich nennen bedeutende Anteile der Befragten die Bereiche „Gesundheits-, Veterinär- und Sozialwesen“ bzw. die „Erbringung von sonstigen öffentlichen und persönlichen Dienstleistungen“, dazu kommen noch die „Sachgütererzeugung“ und das „Bauwesen“. Im Burgenland ist eine sehr breite Streuung der Interessen festzustellen – die Bandbreite reicht von der „Sachgütererzeugung“ über das „Gesundheits-, Veterinär- und Sozialwesen“, das „Beherbungs- und Gaststättenwesen“, die Beschäftigung bei „exterritorialen Organisationen und Körperschaften“, die „öffentliche Verwaltung/Sozialversicherung“ bis zum „Bauwesen“ und zum „Handel/zur Reparatur von KFZs und Gebrauchsgütern“. Das beliebteste Zielland der Wiener Befragten ist Deutschland (von 17% genannt), 9% geben Großbritannien an, 8% Italien, je 6% die USA und Frankreich und 11% eine anderes EU-Land. Ungefähr ein Viertel der potenziellen ArbeitsmigrantInnen aus Wien würde gerne in „andere“ Weltregionen zu Arbeitszwecken migrieren. In Niederösterreich ist für 27% der Befragten Deutschland das bevorzugte Zielland, 8% möchten in einem anderen EULand, 7% in Tschechien, 6% in Italien, 5% in den USA bzw. in Großbritannien und jeweils 4% in Kanada bzw. in Frankreich arbeiten. 20% sprechen sich für „andere“ Weltregionen aus. Für 18% der BurgenländerInnen ist Deutschland das bevorzugte Zielland, allerdings knapp gefolgt von Italien und Ungarn (von je 13% genannt). 9% können sich vorstellen in Großbritannien zu arbeiten, je 7% in den USA oder in einem anderen osteuropäischen Land. Auch im Burgenland tendiert ein Fünftel zu „anderen“ Weltregionen. Als Hauptgründe für die Wahl des Ziellandes werden in allen drei Bundesländern vor allem „Sprachkenntnisse“, aber auch eine „ähnliche Mentalität“, eine „gute Bezahlung“, „gute Weiterbildungsmöglichkeiten“, die „geografische Nähe“ sowie „bestehende soziale Kontakte im Ausland“ angegeben (diesem letzten Punkt kommt allerdings im Burgenland etwas weniger Bedeutung zu). Die Hälfte der Befragten in Wien, 46% der NiederösterreicherInnen und 42% der BurgenländerInnen schätzen ihre 98 K oborům činnosti, které nejvíce preferují potenciální migranti z Vídně, patří „zdravotnictví, veterinární lékařství a sociální služby“, „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“, „školství“ a zaměstnání u „nadnárodních organizací a institucí“. V Dolních Rakousích uvádí statisticky významný počet respondentů oblasti „zdravotnictví, veterinární lékařství a sociální služby“ nebo „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“, na dalších místech pak je „materiální výroba“ a „stavebnictví“. V Burgenlandsku lze konstatovat velmi široké spektrum zájmu – rozpětí sahá od „materiální výroby“ přes „zdravotnictví, veterinární lékařství a sociální služby“, „ubytování a pohostinství“, zaměstnání u „nadnárodních organizací a institucí, „veřejnou správu/sociální zabezpečení“ až po „stavebnictví“ a „prodej/opravy motorových vozidel a spotřebního zboží“. Nejoblíbenější cílovou zemí je u dotazovaných osob z Vídně Německo (bylo uvedeno v 17% odpovědí), 9% by zamířilo do Velké Británie, 8% do Itálie, po 6% do USA a Francie a 11% uvádí jinou zemi EU. Asi čtvrtina potenciálních migrantů z Vídně by chtěla odejít za prací do „jiných“ částí světa. V Dolních Rakousích by 27% oslovených nejraději pracovalo v Německu, 8% v jiné zemi EU, 7% v Česku, 6% v Itálii, 5% v USA nebo Velké Británii a po 4% v Kanadě nebo Francii. 20% by si zvolilo „jiná“ teritoria. Také pro 18% respondentů z Burgenlandska je preferovanou cílovou zemí Německo, za nímž ovšem těsně následuje Itálie a Maďarsko (v obou případech po 13%). 9% by uvažovalo o práci ve Velké Británii a po 7% v USA nebo některé středoevropské nebo východoevropské zemi. Také v Burgenlandsku se jedna pětina vzorku vyslovila pro jiné „části světa“. Jako hlavní důvody pro volbu konkrétní cílové země jsou ve všech třech spolkových zemích uváděny především „jazykové znalosti“, ale také „podobná mentalita“, „dobrý plat“, „dobré možnosti dalšího vzdělávání“, „geografická blízkost“ a „existující sociální kontakty v zahraničí“ (poslední položka je však v Burgenlandsku méně významná). Polovina respondentů ve Vídni, 46% v Dolních Rakousích a 42% v Burgenlandsku se domnívá, že by v zahraničí měli přinejmenším dobré vyhlídky na získání zaměstnání, o něco méně než třetina dotazovaných ve Vídni a shodně o něco více než třetina v Dolních Rakousích a Burgenlandsku hovoří Migrácia za prácou – požiadavky a predstavy Munkavégzés miatti migráció Pokiaľ ide o preferovanú dĺžku práce v zahraničí, stoja pre väčšinu dopytovaných osôb vo Viedni, Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku v popredí „trvalé zamestnanie“, omnoho menšie percento vedľa toho pripúšťa tiež možnosť „sezónnej práce“, „praxe“ alebo „iné“. Ami a külföldi munkavégzés elœnyben részesített idœtartamát illeti, a bécsi, alsó-ausztriai és burgenlandi megkérdezettek többsége esetében elœtérben van a „tartós munkahely“, sokkal kevesebben számolnak e mellett a „szezonjelleg• munka“, a „gyakorlat“ vagy „egyéb“ lehetœségekkel. Zamestnanie v zahraničí by sa podľa názoru 70% respondentov vo všetkých troch sledovaných rakúskych regiónoch malo realizovať formou práce na plný úväzok, zatiaľ čo o samostatnú zárobkovú činnosť má záujem asi pätina až štvrtina oslovených. Vo Viedni uvádza výrazne väčšie percento osôb než v Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku, že by pracovali na čiastočný úväzok (22%) alebo ako externé pracovné sily (16%).5 A külföldi munkavégzésnek a megkérdezettek 70%-a szerint mindhárom régióban teljes munkaidœben kellene megvalósulnia, az önálló keresœ tevékenység iránt pedig a megszólítottak kb. egyötöde, egynegyede mutatott érdeklœdést. Jelentœsen több személy tüntette fel Bécsben, mint Alsó-Ausztriában és Burgenlandban, hogy részleges munkaidœben dolgoznának (22%) vagy mint külsœ munkatársak (16%).5 K oblastiam činností, ktoré najviac preferujú potenciálni migranti z Viedne, patrí „zdravotníctvo, veterinárne lekárstvo a sociálne služby“, „poskytovanie ostatných verejných a súkromných služieb“, „školstva“ a zamestnanie u „nadnárodných organizácií a inštitúcií“. V Dolnom Rakúsku uvádza štatisticky významný počet respondentov oblasti „zdravotníctva, veterinárneho lekárstva a sociálnych služieb“ alebo „poskytovanie ostatných verejných a súkromných služieb“, na ďalších miestach je potom „materiálna výroba“ a „stavebníctvo“. V Burgenlandsku sa dá konštatovať veľmi široké spektrum záujmu – rozpätie siaha od „materiálnej výroby“ cez „zdravotníctvo, veterinárne lekárstvo a sociálne služby“, „ubytovanie a pohostinstvo“, zamestnanie u „nadnárodných organizácií a inštitúcií, „verejnú správu/sociálne zabezpečenie“ až po „stavebníctvo“ a „predaj/opravy motorových vozidiel a spotrebného tovaru“. Azok közé a tevékenységek közé, amelyeket a bécsi potenciális migránsok elœnyben részesítenek az „egészségügy, állatorvostan és szociális szolgáltatások“, az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“, az „oktatás“ és a munkavégzés „nemzetek feletti szervezeteknél és intézményeknél“ tartozik. Alsó-Ausztriában a megkérdezettek statisztikailag jelentœs aránya az „egészségügy, állatorvostan és szociális szolgáltatások“ területét, vagy az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ területét tüntette fel, további helyen a „materiális termelés“ és az „építœipar“ áll. Burgenlandban széleskör• érdeklœdés állapítható meg – a „materiális termeléstœl“ kezdœdœen, az „egészségügy, állatorvostan és szociális szolgáltatások“ területén, az „elszállásolás és vendéglátóipar“ területén, a „nemzetek feletti szervezetek és intézmények“ területén, a „közigazgatás/ társadalombiztosítás“ területén át egészen az „építœiparig“ és a „gépjárm•kereskedelem/gépjárm•javítás és fogyasztási cikkek kereskedelme és javítása“ területéig. Najobľúbenejšou cieľovou krajinou je u dopytovaných osôb z Viedne Nemecko (bolo uvedené v 17% odpovedí), 9% by zamierilo do Veľkej Británie, 8% do Talianska, po 6% do USA a Francúzska a 11% uvádza iný štát EU. Asi štvrtina potenciálnych migrantov z Viedne by chcela odísť za prácou do „iných“ častí sveta. V Dolnom Rakúsku by 27% oslovených najradšej pracovalo v Nemecku, 8% v inej krajine EU, 7% v Čechách, 6% v Taliansku, 5% v USA alebo Veľkej Británii a po 4% v Kanade alebo Francúzsku. 20% by si zvolilo „iné“ teritóriá. Tiež pre 18% respondentov z Burgenlandska je preferovanou cieľovou krajinou Nemecko, avšak za ním tesne nasleduje Taliansko a Maďarsko (v oboch prípadoch po 13%). 9% by uvažovalo o práci vo Veľkej Británii a po 7% v USA alebo v niektorej stredoeurópskej alebo východoeurópskej krajine. I v Burgenlandsku sa jedna pätina vzorku vyslovila pre iné „časti sveta“. Ako hlavné dôvody pre voľbu konkrétnej cieľovej krajiny sú vo všetkých troch spolkových krajinách uvádzané predovšetkým „jazykové znalosti“, ale aj „podobná mentalita“, „dobrý plat“, „dobré možnosti ďalšieho vzdelávania“, „geografická blízkosť“ a „existujúce sociálne kontakty v zahraničí“ (posledná položka je však v Burgenlandsku menej významná). Polovica respondentov vo Viedni, 46% v Dolnom Rakúsku a 42% v Burgenlandsku sa domnieva, že by v zahraničí mali A megkérdezett személyek legkedveltebb célországa Bécsben Németország (a válaszok 17%-ában tüntették fel), 9% Nagy-Britanniát választotta, 8% Olaszországot, 6% az USA-t vagy Franciaországot és 11% más EU-országot tüntetett fel. A bécsi potenciális migránsok kb. egynegyede a világ „más“ részében vállalna munkát. Alsó-Ausztriában a megkérdezettek 27%-a dolgozna legszívesebben Németországban, 8% más EU-országban, 7% Csehországban, 6% Olaszországban, 5% az Egyesült Államokban vagy Nagy-Britanniában és 4% Kanadában vagy Franciaországban. 20% „más“ területet választana. A burgenladi megkérdezettek 18%-a számára is Németország az elœnyben részesített célország, viszont közvetlenül ezután következik Olaszország és Magyarország (mindkét esetben 13%). 9% mérlegelné a munkavállalást Nagy-Britanniában és 7% az Egyesült Államokban vagy más közép- vagy keleteurópai országban. A minta egyötöde Burgenlandban is a világ „más“ részét választotta. A konkrét célország kiválasztásának a fœ okaként mindhárom tartományban elsœsorban a „nyelvi tudást“ tüntették fel, továbbá a „hasonló mentalitást“, a „jó fizetést“, a „továbbképzés jó lehetœségét“, a „földrajzi közelséget“ és a „létezœ szociális kapcsolatokat külföldön“ (az utoló tétel viszont Burgenlandban kevésbé jelentœs). 99 Chancen im Ausland tatsächlich Arbeit zu finden, als zumindest gut ein, etwas weniger als ein Drittel der Befragten in Wien und jeweils etwas mehr als ein Drittel der Befragten in Niederösterreich und im Burgenland spricht von durchschnittlichen Chancen am ausländischen Arbeitsmarkt. Zwischen 12% und 18% der Befragten in den drei Bundesländern glauben nur geringe Chancen zu haben, im Ausland Arbeit zu finden. Deutlich wird, dass der Großteil der Befragten denkt, bei einem Wechsel ins Ausland eine äquivalente bzw. eine den Qualifikationen entsprechende Arbeit zu finden. Jeweils ein Fünftel der potenziellen ArbeitsmigrantInnen aus Wien und Niederösterreich erwartet eine Verbesserung der Arbeitssituation. Im Burgenland liegt der entsprechende Prozentsatz bei knapp einem Viertel. Die überwiegende Mehrzahl der Befragten (76% in Wien, 81% in Niederösterreich und 84% im Burgenland) hat zum Befragungszeitpunkt noch keine konkreten Schritte zur Realisierung ihres Arbeitsmigrationswunsches unternommen, weniger als 10% äußern aber die feste Absicht dies zu tun. Bis zu 10% der Befragten haben bereits Informationen über das Zielland eingeholt. Hinsichtlich des Zeithorizonts für eine Arbeitsmigration ins Ausland ist festzuhalten, dass 42% der potenziellen ArbeitsmigrantInnen aus Wien noch keine Vorstellungen darüber haben, wann sie ins Ausland gehen wollen, in Niederösterreich 18%, im Burgenland 5%. Knapp 30% der BurgenländerInnen gehen von einem Zeitraum von 3 bis 5 Jahren aus (in Wien und in Niederösterreich jeweils 18%). Von einem noch späteren Migrationszeitpunkt sprechen 15% der WienerInnen, 32% der NiederösterreicherInnen und 26% der BurgenländerInnen. 21% der Wiener Befragten haben die Absicht, innerhalb der nächsten 2 Jahre ins Ausland zu gehen (in Niederösterreich 30% und im Burgenland 42%). Etwas mehr als 10% der Befragten in den drei Bundesländern möchte maximal 1 Jahr lang im Ausland arbeiten. 18% der Interviewten in Wien, 21% in Niederösterreich und 28% im Burgenland wollen 1-2 Jahre im Ausland tätig sein. 14% der Wiener, 12% der niederösterreichischen und 18% der burgenländischen Befragten haben einen Zeithorizont von 3-5 Jahren vor Augen. Etwas weniger als ein Viertel gibt an, gerne möglichst lange im Ausland arbeiten zu wollen. In Wien hat ein weiteres Viertel, in Niederösterreich ein Fünftel und im Burgenland ein Zehntel noch keine konkreten Vorstellungen, wie lange der Aufenthalt im Ausland dauern soll. Bei der Suche nach einem Arbeitsplatz im Ausland würden vor allem persönliche Kontakte bzw. die Vermittlung über Bekannte, Verwandte, Freunde von Bedeutung sein. Ebenfalls in allen drei Untersuchungsregionen spielt auch das Internet bei der Arbeitssuche eine sehr große Rolle. In Wien und im Burgenland wurden zudem Vermittlungsagenturen und Zeitungsanzeigen häufig genannt. In Niederösterreich und im Burgenland stellt auch eine Arbeitsplatzvermittlung über die Firma, bei der man zur Zeit beschäftigt ist, eine Möglichkeit dar. 100 o průměrných šancích na zahraničním trhu práce. Mezi 12% a 18% respondentů ve třech rakouských spolkových zemích předpokládá, že by měli jen malé vyhlídky na nalezení práce v zahraničí. Z průzkumu jasně vyplývá, že se většina jeho účastníků domnívá, že by si po odchodu do zahraničí dokázali najít srovnatelnou práci, resp. takovou, která odpovídá jejich kvalifikaci. Pětina potenciálních migrantů z Vídně a Dolních Rakous shodně očekává zlepšení svého pracovního postavení. V Burgenlandsku tento názor zastává necelá čtvrtina dotázaných. Převážná většina respondentů (76% ve Vídni, 81% v Dolních Rakousích a 84% v Burgenlandsku) ještě v době průzkumu nepodnikla konkrétní kroky ohledně realizace svého záměru získat práci v zahraničí, necelých 10% však prohlásilo, že to určitě učiní. Až 10% oslovených si už obstaralo informace o cílové zemi. Pokud jde o časový horizont předpokládané migrace za prací do zahraničí, lze konstatovat, že 42% zájemců o migraci za prací z Vídně ještě nemá představu, kdy by chtěli odejít do zahraničí; v Dolních Rakousích je to 18% a v Burgenlandsku 5%. Necelých 30% respondentů z Burgenlandska počítá s termínem odchodu během 3 až 5 let (ve Vídni a Dolních Rakousích shodně 18%). O ještě pozdější době migrace hovoří 15% oslovených obyvatel Vídně, 32% v Dolních Rakousích a 26% v Burgenlandsku. 21% respondentů z Vídně hodlá odejít do zahraničí během příštích 2 let (v Dolních Rakousích 30% a v Burgenlandsku 42%). O něco více než 10% respondentů ve zkoumaných třech rakouských spolkových zemích by v zahraničí chtělo pracovat nejdéle 1 rok. 18% dotazovaných ve Vídni, 21% v Dolních Rakousích a 28% v Burgenlandsku chce zůstat v zahraničí 1-2 roky. 14% osob z Vídně, 12% z Dolních Rakous a 18% z Burgenlandska má před očima časový horizont 3-5 let. Necelá čtvrtina uvádí, že by v zahraničí chtěli pracovat co nejdéle. Ve Vídni pak další čtvrtina, v Dolních Rakousích pětina a v Burgenlandsku desetina vzorku ještě nemá představu, jak dlouho by měl trvat jejich pobyt v zahraničí. Při hledání zaměstnání v zahraničí by měly největší význam osobní kontakty a zprostředkování přes známé, příbuzné nebo přátele. Ve všech třech sledovaných regionech hraje při hledání místa značnou roli také internet. Ve Vídni a Burgenlandsku kromě toho byly často uváděny zprostředkovatelské agentury a novinové inzeráty. V Dolních Rakousích a Burgenlandsku také připadá v úvahu zprostředkování zaměstnání přes firmu, v níž je zájemce toho času zaměstnán. prinajmenšom dobré vyhliadky na získanie zamestnania, o niečo menej než tretina opýtaných vo Viedni a zhodne o niečo viac než tretina v Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku hovorí o priemerných šanciach na zahraničnom trhu práce. Medzi 12% a 18% respondentmi v troch rakúskych spolkových krajinách predpokladá, že by mali iba malé vyhliadky na nájdenie práce v zahraničí. Z prieskumu jasne vyplýva, že sa väčšina jeho účastníkov domnieva, že by si po odchode dokázali nájsť zrovnateľnú prácu resp. takú, ktorá zodpovedá ich kvalifikácii. Pätina potenciálnych migrantov z Viedne a Dolného Rakúska zhodne očakáva zlepšenie svojho pracovného postavenia. V Burgenlandsku tento názor zastáva necelá štvrtina opýtaných. Prevažná väčšina respondentov (76% vo Viedni, 81% v Dolnom Rakúsku a 84% v Burgenlandsku) ešte počas doby prieskumu nepodnikla konkrétne kroky ohľadne realizácie svojho zámeru na získanie práce v zahraničí, necelých 10% však prehlásilo, že to určite urobia. Až 10% oslovených si už obstaralo informácie o cieľovej krajine. Pokiaľ ide o časový horizont predpokladanej migrácie za prácou do zahraničia, je možné konštatovať, že 42% záujemcov o migráciu za prácou z Viedne ešte nemá predstavu, kedy by chceli odísť do zahraničia; v Dolnom Rakúsku je to 18% a v Burgenlandsku 5%. Necelých 30% respondentov z Burgenlandska počíta s termínom odchodu v priebehu 3 až 5 rokov (vo Viedni a Dolnom Rakúsku zhodne 18%). O ešte neskoršej dobe migrácie hovorí 15% oslovených obyvateľov Viedne, 32% v Dolnom Rakúsku a 26% v Burgenlandsku. 21% respondentov z Viedne hodlá odísť do zahraničia v priebehu nasledujúcich 2 rokov (v Dolnom Rakúsku 30% a v Burgenlandsku 42%). O niečo viac než 10% respondentov v skúmaných troch rakúskych spolkových krajinách by v zahraničí chcelo pracovať najviac 1 rok. 18% opýtaných vo Viedni, 21% v Dolnom Rakúsku a 28% v Burgenlandsku chce zostať v zahraničí 1-2 roky. 14% osôb z Viedne, 12% z Dolného Rakúska a 18% z Burgenlandska má pred očami časový horizont 3-5 rokov. Necelá štvrtina uvádza, že by v zahraničí chceli pracovať čo najdlhšie. Vo Viedni zasa ďalšia štvrtina, v Dolnom Rakúsku pätina a v Burgenlandsku desatina vzorky ešte nemá predstavu, ako dlho by mal trvať ich pobyt v zahraničí. Pri hľadaní zamestnania v zahraničí by mali najväčší význam osobné kontakty a sprostredkovanie prostredníctvom známych, príbuzných alebo priateľov. Vo všetkých troch sledovaných regiónoch má pri hľadaní miesta značnú úlohu tiež internet. Vo Viedni a Burgenlandsku okrem toho boli často uvádzané sprostredkovateľské agentúry a novinové inzeráty. V Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku tiež pripadá do úvahy sprostredkovanie zamestnania cez firmu, v ktorej je záujemca v tom čase zamestnaný. A megkérdezettek fele Bécsben, 46%-a Alsó-Ausztriában és 42%-a Burgenlandban úgy véli, hogy külföldön lagalábbis jó kilátásaik lennének az állásszerzéshez, az egyharmadnál valamivel kevesebben Bécsben és az egyharmadnál valamivel többen Alsó-Ausztriában és Burgenlandban azt gondolják, hogy átlagos esélyekkel rendelkeznek a külföldi munkaerœpiacon. A megkérdezettek 12-18%-a a három osztrák tartományban feltételezi, hogy csak kis kilátásai lennének ahhoz, hogy munkát találjanak külföldön. A felmérésbœl egyértelm•en látható, hogy a résztvevœk többsége úgy véli, hogy külföldre való elutazásuk után képesek lennének összehasonlítható munkát találni, illetve olyat, amely megfelel a képzettségüknek. A bécsi és az alsóausztriai potenciális migránsok egyötöde az várja, hogy javul a pozíciójuk. Burgenlandban ez a nézetet a megkérdezettek nem egész egy negyede vallja. A megkérdezettek túlnyomó többsége (Bécsben 76%, AlsóAusztriában 81% és Burgenlandban 84%) a felmérés idején még nem tett konkrét lépéseket külföldi munkavállalási szándékuk megvalósítása érdekében, nem egészen 10% viszont kijelentette, hogy ezt egészen biztosan megteszi. A megkérdezettek 10%-a pedig már szerzett információkat a célországról. Ami a külföldi munkavégzés miatti feltételezett migráció idœpontját illeti, megállapítható, hogy a migráció iránt érdeklœdœk 42%-ának Bécsben még nincs elképzelése, mikor szeretének elutazni külföldre; Alsó-Ausztriában ez 18% és Burgenlandban 5%. A burgenlandi megkérdezettek nem egész 30%-a elutazását 3-5 éven belül tervezi (Bécsben és Alsó-Ausztriában ez azonosan 18%). Még késœbbi idœpontot tüntetett fel a megkérdezettek 15%-a Bécsben, 32% AlsóAusztriában és 26% Burgenlandban. A bécsi megkérdezettek 21%-a az elkövetkezendœ 2 éven belül kíván külföldre elutazni (Alsó-Ausztriában ez 30% és Burgenlandban 42%). A három osztrák tartományban megkérdezettek valamivel több mint 10%-a legfeljebb 1 évig szeretne külföldön dolgozni. A megkérdezettek 18%-a Bécsben, 21%-a Alsó-Ausztriában és 28%-a Burgenlandban 1-2 évig kíván külföldön maradni. Bécsben 14%, Alsó-Ausztriában 12% és Burgenlandban 18% az olyan személyek száma, akik 3-5 év közötti idœtartamban gondolkodnak. A megszólítottak nem egész egynegyede minél hosszabb ideig szeretne külföldön dolgozni. Bécsben a minta egy további negyede, Alsó-Ausztriában egyötöde és Burgenlandban egytizede még nem rendelkezik elképzeléssel, milyen hosszú ideig tartson a külföldi tartózkodásuk. A külföldi munkakeresés során a legnagyobb jelentœsége a személyes kapcsolatoknak és az ismerœsök, rokonok vagy barátok általi közvetítésnek van. Mindhárom vizsgált régióban jelentœs szerepet játszik a munkahely keresésében az internet is. Bécsben és Burgenlandban ezen kívül gyakran tüntettek fel közvetítœ irodákat és újsághirdetéseket. Alsó-Ausztriában és Burgenlandban még számításba jöhet annak a cégnek a közvetítésével történœ külföldi munkavállalás, ahol az érdeklœdœ az adott idœben dolgozik. 101 Potenzielle PendlerInnen bzw. MigrantInnen Potenciální pendleři a migranti Als angestrebte Arbeitsmigrationsform wird jeweils von einer deutlichen Mehrheit der Befragten eine „permanente“ Arbeitsmigration genannt (in Wien von 80%, in Niederösterreich von 61% und im Burgenland von 59%). Das „tägliche“, „wöchentliche“ und „monatliche“ Pendeln zur Arbeit fällt in Wien so gut wie gar nicht ins Gewicht, in Niederösterreich und im Burgenland kommt das „wöchentliche“ Pendeln für jeweils ca. 15% in Betracht. Das „monatliche“ Pendeln ist für 13% der NiederösterreicherInnen und für 8% der BurgenländerInnen relevant; das „tägliche“ Pendeln nennt ein noch geringerer Prozentsatz der Befragten in Niederösterreich und im Burgenland. Jako nejvíce preferovanou formu migrace za prací uvádí výrazná většina respondentů „trvalou“ migraci (ve Vídni je to 80%, v Dolních Rakousích 61% a v Burgenlandsku 59%). „Denní“, „týdenní“ a „měsíční“ dojíždění do práce se v odpovědích vyskytuje víceméně sporadicky, v Dolních Rakousích a v Burgenlandsku by o „týdenním“ dojíždění uvažovalo shodně asi 15% vzorku. „Měsíční“ dojíždění do práce je relevantní pro 13% dotazovaných osob z Dolních Rakous a pro 8% obyvatel Burgenlandska; „denní“ dojíždění uvádí v Dolních Rakousích a v Burgenlandsku ještě menší procento respondentů. tägliches Pendeln denní dojíždění denné dochádzanie napi ingázás wöchentliches Pendeln dojíždění 1x týdně dochádzanie 1x týždenne ingázás hetente 1x monatliches Pendeln dojíždění 1x měsíčně dochádzanie 1x mesačne ingázás havonta 1x im Ausland leben und arbeiten bydlení a práce v zahraničí bývanie a práca v zahraničí külföldön való élet és munkavégzés andere Form / jiná forma iná forma / egyéb forma Wien / Vídeň Viedeň / Bécs (617 Befragte / respondentů 617 respondentov / megkérdezett) Niederösterreich / Dolní Rakousy Dolné Rakúsko / Alsó-Ausztria (187 Befragte / respondentů 187 respondentov / megkérdezett) Burgenland / Burgenlandsko Burgenlandsko / Burgenland (50 Befragte / respondentů 50 respondentov / megkérdezett) 2% 9% 4% 5% 14% 16% 7% 13% 8% 80% 61% 59% 6% 3% 12% Da aufgrund der Fallzahlen nur diejenigen Migrationswilligen aus Wien, Niederösterreich und dem Burgenland, die eine permanente Arbeitsmigration anstreben, sinnvollerweise differenziert dargestellt werden können, wird dieser Gruppe im Folgenden besondere Aufmerksamkeit gewidmet. Strukturelle Abweichungen im Vergleich zum allgemeinen Migrationspotenzial weist die Gruppe der potenziellen DauermigrantInnen aus Wien nur insofern auf, als der Anteil der Ledigen höher ist – der Faktor der Ungebundenheit spielt hier eine Rolle. In Niederösterreich und im Burgenland zeigt sich, dass das Geschlechterverhältnis in der Gruppe der potenziellen DauermigrantInnen ausgeglichener ist (der Männeranteil ist deutlich geringer). In Niederösterreich und im Burgenland tendieren weniger Befragte zur „Sachgütererzeugung“ oder zum „Bauwesen“, dafür etwas mehr Befragte zum „Beherbungs- und Gaststät- 102 Vzhledem k tomu, že další smysluplnou diferenciaci umožňuje pouze vzorek těch zájemců o migraci z Vídně, Dolních Rakous a Burgenlandska, kteří uvažují o trvalé migraci, bude v následující části studie zaměřena pozornost především na tuto skupinu. Skupina potenciálních trvalých migrantů ze spolkové země Vídeň se co do svého složení liší od obecného potenciálu migrace za prací pouze tím, že je zde vyšší podíl svobodných – absence rodinných závazků zde hraje určitou roli. V Dolních Rakousích a Burgenlandsku průzkum ukazuje, že poměr mezi oběma pohlavími je ve skupině adeptů trvalé migrace vyrovnanější (podíl mužů je znatelně nižší). V Dolních Rakousích a Burgenlandsku je procento respondentů uvažujících o práci v odvětvích „materiální výroby“ nebo „stavebnictví“ menší, zato je však větší zájem o „ubytování a pohostinství“ a o „zdravotnictví, veterinární lékařství a sociální služby“. V Burgenlandsku Potenciálni pendleri a migranti Potenciális ingázók és migránsok Ako najviac preferovanú formu migrácie za prácou uvádza výrazná väčšina respondentov „trvalú“ migráciu (vo Viedni je to 80%, v Dolnom Rakúsku 61% a v Burgenlandsku 59%). „Denné“, „týždenné“ a „mesačné“ dochádzanie do práce sa v odpovediach vyskytuje viac-menej sporadicky, v Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku by o „týždennom“ dochádzaní uvažovalo zhodne asi 15% vzorky. „Mesačné“ dochádzanie do práce je relevantné pre 13% dopytovaných osôb z Dolného Rakúska a pre 8% obyvateľov Burgenlandska; „denné“ dochádzanie uvádza v Dolnom Rakúsku a v Burgenlandsku ešte menšie percento respondentov. A megkérdezettek jelentœs többsége a migráció leginkább elœnyben részesített formájának a „tartós“ migrációt tartja (Bécsben ez 80%, Alsó-Ausztriában 61% és Burgenlandban 59%). A „napi“, „heti“ vagy „havi“ ingázás a válaszokban többé-kevésbé sporadikusan jelenik meg, Alsó-Ausztriában és Burgenlandban a „heti“ ingázást a minta kb. 15%-a mérlegelné. A „havi“ ingázás a megkérdezettek 13%-a számára releváns Alsó-Ausztriában és 8% számára Burgenlandban; a „napi“ ingázást még kevesebben tüntetik fel Alsó-Ausztriában és Burgenlandban. Form der Arbeitsmigration Forma migrace za prací Forma migrácie za prácou A munkavállalási migráció formái Vzhľadom k tomu, že ďalšiu zmysluplnú diferenciáciu umožňuje iba vzorka tých záujemcov o migráciu z Viedne, Dolného Rakúska a Burgenlandska, ktorí uvažujú o trvalej migrácii, bude v nasledujúcej časti štúdie zameraná pozornosť predovšetkým na túto skupinu. Skupina potenciálnych trvalých migrantov zo spolkovej krajiny Viedeň sa čo do svojho zloženia líši od všeobecného potenciálu migrácie za prácou iba tým, že je tu vyšší podiel slobodných – absencia rodinných záväzkov tu má určitú úlohu. V Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku prieskum ukazuje, že pomer medzi obidvomi pohlaviami je v skupine adeptov trvalej migrácie vyrovnanejší (podiel mužov je znateľne nižší). V Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku je percento respondentov uvažujúcich o práci v odvetviach „materiálnej výroby“ alebo „stavebníctva“ menší, zato je však väčší záujem o „ubytovanie a pohostinstvo“ a o „zdravotníctvo, veterinárne lekárstvo a sociálne služby“. Aj v Burgenlandsku Tekintettel arra, hogy további értelmes differenciálást csak azon bécsi, alsó-ausztriai és burgenlandi érdeklœdœk mintája tesz lehetœvé, akik a tartós migrációt mérlegelik, a tanulmány további részében figyelmünket elsœsorban erre a csoportra összpontosítjuk. A potenciális tartós migránsok bécsi csoportja az összetételét illetœen az általános munkavállalási migrációs potenciáltól csupán annyiban különbözik, hogy itt nagyobb a nœtlenek/ hajadonok aránya – a családi kötelezettségek hiánya itt bizonyos szerepet játszik. A felmérés Alsó-Ausztriában és Burgenlandban azt mutatja, hogy a két nem közötti arány a tartós migránsjelöltek csoportjában kiegyensúlyozottabb (a férfiak aránya észrevehetœen alacsonyabb). Alsó-Ausztriában és Burgenlandban azoknak a megkérdezetteknek a százaléka, akik a „materiális termelés“ vagy az „építœipar“ területén mérlegelik a munkavállalást, 103 tenwesen“ und zum „Gesundheits-, Veterinär- und Sozialwesen“. Im Burgenland sind auch die Anteile der Befragten, die in den Bereichen „Erbringung von sonstigen öffentlichen und privaten Dienstleistungen“ sowie „exterritoriale Organisationen und Körperschaften“ arbeiten wollen, höher. Überdurchschnittlich hohe Anteile der burgenländischen DauermigrantInnen kommen aus den beiden politischen Bezirken Oberpullendorf und Mattersburg. Im Burgenland zeigt sich auch ein etwas modifiziertes Bild bezüglich des gewünschten Ziellandes: Italien wird hier von 19% bevorzugt, gefolgt von Großbritannien, anderen osteuropäischen Ländern und den USA (von je 11% der Befragten genannt); danach rangieren Deutschland, Skandinavien, Ungarn und andere EU-Länder (von jeweils 7% der Befragten angegeben). In Niederösterreich und im Burgenland halten verglichen mit dem allgemeinen Migrationspotenzial weniger potenzielle DauermigrantInnen die „geografische Nähe“ für die Wahl des Ziellandes für wichtig. také zaznamenáváme vyšší procento oslovených, kteří chtějí pracovat v oblasti „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“ a u „nadnárodních organizací a institucí“. V Burgenlandsku pochází nadprůměrné procento kandidátů trvalé migrace z dvou politických okresů – Oberpullendorf a Mattersburg. V Burgenlandsku je také obrázek preferencí ohledně cílových zemí poněkud odlišný než jinde: Itálii zde dává přednost 19% osob, pak následují Velká Británie, ostatní země střední a východní Evropy a USA (ve všech případech s 11% odpovědí); další v pořadí jsou Německo, Skandinávie, Maďarsko a ostatní země EU (uvádí je vždy 7% respondentů). V Dolních Rakousích a Burgenlandsku je kritérium „geografická blízkost“ ve srovnání s obecným migračním potenciálem pro potenciální trvalé migranty méně důležité. Exkurs: Motive keine Arbeit im Ausland anzustreben: Exkurs: Motivy pro nezájem o práci v zahraničí Betrachtet man die Motive derjenigen Befragten in den drei Untersuchungsregionen Wien, Niederösterreich und Burgenland, für die es dezidiert nicht in Fragen kommt, im Ausland zu arbeiten6, so zeigt sich Folgendes: Podíváme-li se na motivy těch respondentů ve třech zkoumaných rakouských regionech, kteří rozhodně vyloučili možnost zaměstnání v zahraničí6, získáme tento obrázek: Das wichtigste Motiv ist in allen drei Bundesländern, dass man „in der Heimat Familie, Freunde, Bekannte“ hat: 96% der NiederösterreichInnen und je 92% der WienerInnen und BurgenländerInnen nennen diesen Grund als bedeutsam für einen Verbleib in der Heimat. Sehr häufig wird in allen Untersuchungsregionen die Begründung genannt, dass man „hier zuhause ist, sich hier auskennt“: In Wien geben 84%, in Niederösterreich 92% und im Burgenland 82% an, dass dies wichtig sei. Während in Niederösterreich und im Burgenland an dritter Stelle das Motiv „Besitz in der Heimat“ liegt (über 80% der Befragten nennen diese Begründung), meinen 56% der WienerInnen, dass „sie die Arbeit im Ausland nicht reizt“ (in Niederösterreich meinen dies 72%, im Burgenland 59%). Allen Bundesländern gemein ist die Einschätzung, dass „ein guter Arbeitsplatz in der Heimat“ auch ein wichtiger Grund dafür ist, nicht ins Ausland zu gehen: 47% der WienerInnen, und jeweils ca. 70% der NiederösterreicherInnen und BurgenländerInnen nennen dieses Argument. Schließlich fällt bei den Begründungen auch noch ins Gewicht, dass man aus „Altersgründen, gesundheitlichen oder anderen persönlichen Gründen keine Arbeit im Ausland anstrebt“ (in Wien geben dies 46%, in Niederösterreich 60% und im Burgenland 57% der Befragten an). Ve všech třech spolkových zemích je nejdůležitějším motivem to, že účastníci průzkumu mají „ve vlasti rodinu, přátele, známé“: tento důvod pro setrvání doma uvedlo v Dolních Rakousích 96% dotazovaných a ve Vídni a Burgenlandsku shodně 92%. Velmi často se ve všech sledovaných regionech objevuje odpověď, že respondent „je tady doma, vyzná se zde“: ve Vídni uvádí 84%, v Dolních Rakousích 92% a v Burgenlandsku 82% oslovených, že je pro ně tento důvod důležitý. Zatímco v Dolních Rakousích a Burgenlandsku zaujímá třetí místo motiv „majetek ve vlasti“ (toto zdůvodnění uvádí 80% respondentů), vyjádřilo se 56% obyvatel Vídně, že je „práce v zahraničí neláká“ (v Dolních Rakousích je to 72% a v Burgenlandsku 59%). Všem spolkovým zemím je společné hodnocení, že také „dobré zaměstnání ve vlasti“ je důležitým důvodem pro to, aby člověk neodešel do zahraničí: tento argument uvádí 47% dotázaných ve Vídni a přibližně po 70% v Dolních Rakousích a Burgenlandsku. Pro nezanedbatelný počet oslovených je významným důvodem také to, že „nemohou pracovat v zahraničí z věkových, zdravotních nebo jiných osobních důvodů“ (ve Vídni to uvedlo 46%, v Dolních Rakousích 60% a v Burgenlandsku 57% respondentů). 104 zaznamenávame vyššie percento oslovených, ktorí chcú pracovať v oblasti „poskytovania ostatných verejných a súkromných služieb“ a u „nadnárodných organizácií a inštitúcií“. V Burgenlandsku pochádza nadpriemerné percento kandidátov trvalej migrácie z dvoch politických okresov – Oberpullendorf a Mattersburg. V Burgenlandsku je tiež obrázok preferencií ohľadne cieľových krajín trochu odlišný od iných: Taliansku tu dáva prednosť 19% osôb, potom nasledujú Veľká Británia, ostatné krajiny strednej a východnej Európy a USA (vo všetkých prípadoch s 11% odpovedí); ďalej v poradí sú Nemecko, Škandinávia, Maďarsko a ostatné štáty EU (uvádza ich vždy 7% respondentov). V Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku je kritérium „geografická blízkosť“ v porovnaní so všeobecným migračným potenciálom pre potenciálnych trvalých migrantov menej dôležité. alacsonyabb, viszont nagyobb az érdeklœdés az „elszállásolás és vendéglátóipar“ és az „egészségügy, állatorvostan és szociális szolgáltatások“ területe iránt. Burgenlandban magasabb azoknak a százaléka, akik az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ területén és a „nemzetek feletti szervezeteknél és intézményeknél“ szeretnének dolgozni. Burgenlandban a tartós migrációjelöltek átlagon felüli százaléka két közigazgatási járásból – az oberpullendorfi és a mattersburgi járásból – származik. Burgenlandban a célországot illetœ preferenciák képe is némileg eltérœ a többi tartományhoz képest: Olaszországot itt 19%-ban részesítik elœnyben, ezután következik Nagy-Britannia, Közép- és Kelet-Európa többi országai és az USA (valamennyi esetben 11%-os válasszal); a sorrendben a következœ Németország, Skandinávia, Magyarország és további EU-országok (ezeket a megkérdezettek azonosan 7%-a tüntette fel). Alsó-Ausztriában és Burgenlandban a „földrajzi közelség“ kritériuma az általános migrációs potenciállal összehasonlítva a potenciális tartós migránsok számára kevésbé fontos. Exkurs: Motívy pre nezáujem o prácu v zahraničí Kitérœ: A külföldi munkavállalás iránti nem érdeklœdés motivációi Keď sa pozrieme na motívy tých respondentov v troch skúmaných rakúskych regiónoch, ktorí rozhodne vylúčili možnosť zamestnania v zahraničí6, získame tento obrázok: Ha a három osztrák régióban megnézzük azoknak a megkérdezetteknek a motivációit, akik határozottan kizárták a külföldi munkavállalás lehetœségét6, akkor az alábbi képet kapjuk: Vo všetkých troch spolkových krajinách je najdôležitejším motívom to, že účastníci prieskumu majú „vo vlasti rodinu, priateľov, známych“: tento dôvod pre to, aby zostali doma uviedlo v Dolnom Rakúsku 96% opýtaných a vo Viedni a Burgenlandsku zhodne 92%. Veľmi často sa vo všetkých sledovaných regiónoch objavuje odpoveď, že respondent „je tu doma, vyzná sa tu“: Vo Viedni uvádza 84%, v Dolnom Rakúsku 92% a v Burgenlandsku 82% oslovených, že je pre nich tento dôvod dôležitý. Zatiaľ čo v Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku je na treťom mieste motív „majetok vo vlasti“ (toto zdôvodnenie uvádza 80% respondentov), vyjadrilo sa 56% obyvateľov Viedne, že ich „práca v zahraničí neláka“ (v Dolnom Rakúsku je to 72% a v Burgenlandsku 59%). Všetkým spolkovým krajinám je spoločné hodnotenie, že aj „dobré zamestnanie vo vlasti“ je dôležitým dôvodom pre to, aby človek neodišiel do zahraničia: tento argument uvádza 47% opýtaných vo Viedni a približne po 70% v Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku. Pre nezanedbateľný počet oslovených je významným dôvodom tiež to, že „nemôžu pracovať v zahraničí z vekových, zdravotných alebo iných osobných dôvodov“ (vo Viedni to uviedlo 46%, v Dolnom Rakúsku 60% a v Burgenlandsku 57% respondentov). Mindhárom tartományban a legfontosabb motiváció az, hogy a felmérés résztvevœinek a „családja, barátai és ismerœsei a hazájában vannak“: ezt az okot az otthon maradásra AlsóAusztriában a megkérdezettek 96%-a tüntette fel, Bécsben és Burgenlandban azonosan a megkérdezettek 92%-a. A vizsgált régiókban nagyon gyakran az a válasz szerepelt, hogy a megkérdezett „itt van otthon, itt ismeri ki magát“: Bécsben a megkérdezettek 84%-a, Alsó-Ausztriában a 92%-a és Burgenlandban a 82%-a tüntette fel, hogy ez az ok számukra fontos. Míg Alsó-Ausztriában és Burgenlandban a harmadik helyen a „vagyon a saját hazájában“ szerepel (ezt az okot a megkérdezettek 80%-a tüntette fel), a megkérdezettek 56%-a Bécsben úgy nyilatkozott, hogy œket a „külföldi munkavégzés nem csábítja“ (Alsó-Ausztriában ez 72% és Burgenlandban 59%). Mindhárom tartományban megtalálható az a közös értékelés, hogy a „jó állás otthon“ szintén fontos oka annak, hogy az ember nem menjen el külföldre: ezt az érvet a megkérdezettek 47%-a tüntette fel Bécsben, nagyjából 70%-a Alsó-Ausztriában és Burgenlandban. A magszólítottak nem elhanyagolható része számára jelentœs ok volt az is, hogy „nem dolgozhatnak külföldön a koruk, vagy egészségi és más személyes okok miatt“ (ezt Bécsben a megkérdezettek 46%-a, Alsó-Ausztriában a 60%-a és Burgenlandban az 57%-a tüntette fel). 105 Bedarf an Arbeitskräften in Wien, Niederösterreich und dem Burgenland Potřeba pracovních sil ve Vídni, Dolních Rakousích a Burgenlandsku Um dem Arbeitskräfteangebot in den Grenzregionen den Arbeitskräftebedarf seitens der Unternehmen gegenüberzustellen, wurden im Zeitraum November 2004 bis Februar 2005 die von der Paul Lazarsfeld-Gesellschaft für Sozialforschung in Auftrag gegebenen Unternehmensbefragungen in Wien, in Niederösterreich und im Burgenland durchgeführt. Abychom mohli srovnat nabídku pracovních sil v příhraničních regionech s potřebou pracovních sil v podnicích, byl pod vedením společnosti Paula Lazarsfelda pro sociální výzkum [Paul Lazarsfeld-Gesellschaft für Sozialforschung] proveden v období od listopadu 2004 do února 2005 průzkum v podnicích ve Vídni, Dolních Rakousích a Burgenlandsku. Die Stichprobe umfasst 372 Betriebe in der Grenzregion: 200 in Wien, 129 in Niederösterreich und 43 im Burgenland. Die in den Betrieben befragten Personen waren zum Großteil Betriebsleiter bzw. BetriebsinhaberInnen/GeschäftsführerInnen/Vorstandsvorsitzende/r bzw. StellvertreterInnen (69% der Befragten entfielen auf diese Kategorie). LeiterInnen der Personalabteilung sind mit 13%, höchste Personalverantwortliche (oder StellvertreterInnen) mit 5% vertreten, in die Kategorie „sonstiges“ entfielen 9%. 4% machten keine Angabe über ihre Position im Betrieb. Namátkový vzorek zahrnuje 372 podniků v příhraničním regionu, z toho 200 ve Vídni, 129 v Dolních Rakousích a 43 v Burgenlandsku. Respondenti z řad zaměstnanců podniků byli zpravidla vedoucí provozu nebo majitelé firem, jednatelé, předsedové představenstva nebo jejich zástupci (do této kategorie patřilo 69% dotazovaných). Vedoucí personálního oddělení jsou zastoupeni 13%, funkcionáři odpovídající za personální politiku (nebo jejich zástupci) 5%, do kategorie „ostatní“ lze zařadit 9%. Svou funkci v podniku neuvedla 4% respondentů. Hinsichtlich der Struktur der Betriebe ist festzuhalten, dass die Mehrzahl der Betriebe (76%) als Einzelunternehmen zu charakterisieren ist, bei 15% handelt es sich um die Zentrale/ den Stammbetrieb, 2% der Unternehmen sind Zweigbetriebe eines inländischen und 5% Zweigbetriebe eines ausländischen Eigentümers. Ausschließlich in Österreich sind 73% der Betriebe tätig, 23% inter- bzw. multinational. 38% der Betriebe wurden ab 1991 gegründet, 43% der Unternehmen nahmen ihren Betrieb zwischen 1951 und 1990 auf, 17% gibt es bereits länger als 55 Jahre. 57% der Unternehmen beschäftigen maximal 10 MitarbeiterInnen, 23% 11-50 Beschäftigte, weitere 10% 51 und mehr MitarbeiterInnen. Die derzeitige wirtschaftliche Situation des Betriebes wird von 16% der Befragten als „sehr gut“ bezeichnet, von 58% als „eher gut“ und von 24% als „eher schlecht“ bzw. „schlecht“. Pokud jde o strukturu dotazovaných podniků nebo provozoven, lze konstatovat, že většinu z nich (76%) můžeme charakterizovat jako samostatné podniky, u 15% šlo o ústředí/ mateřský podnik, 2% podniků jsou pobočky rakouských podniků a v 5% případů šlo o pobočky zahraničních podniků. Výhradně v Rakousku vyvíjí činnost 73% provozoven, 23% má mezinárodní nebo nadnárodní charakter. 38% podniků bylo založeno v roce 1991 nebo později, 43% začalo podnikat mezi lety 1951 a 1990, 17% už existuje déle než 55 let. 57% sledovaných podniků zaměstnává více než 10 pracovníků, v 23% pracuje 11-50 zaměstnanců, v dalších 10% pak 51 a více osob. Současnou hospodářskou situaci podniku hodnotí 16% dotázaných jako „velmi dobrou“, 58% jako „spíše dobrou“ a 24% jako „spíše špatnou“ nebo „špatnou“. Im folgenden Abschnitt werden nun die wichtigsten Ergebnisse der LAMO-Unternehmensbefragungen in Wien, Niederösterreich und im Burgenland vergleichend dargestellt: 106 Následující část studie obsahuje porovnání nejdůležitějších výsledků průzkumu, který byl proveden v rámci projektu LAMO v podnicích se sídlem ve Vídni, Dolních Rakousích a Burgenlandsku: Potreba pracovných síl vo Viedni, Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku Munkaerœ-szükséglet Bécsben, AlsóAusztriában és Burgenlandban Aby sme mohli porovnať ponuku pracovných síl v pohraničných regiónoch s potrebou pracovných síl v podnikoch, bol pod vedením spoločnosti Paula Lazarsfelda pre sociálny výskum [Paul Lazarsfeld-Gesellschaft für Sozialforschung] uskutočnený v období od novembra 2004 do februára 2005 prieskum v podnikoch vo Viedni, Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku. Annak érdekében, hogy összehasonlíthassuk a munkaerœajánlatot a határ menti régiókban a munkaerœ-szükséglettel a vállalatokban, a Paul Lazarsfeld Szociális Kutatások Társasága [Paul Lazarsfeld Gesellschaft für Sozialforschung] vezetésével 2004 novembere és 2005 februárja között felmérést végeztek a bécsi, alsó-ausztriai és burgenlandi vállalatokban. Námatková vzorka zahrnuje 372 podnikov v pohraničnom regióne, z toho 200 vo Viedni, 129 v Dolnom Rakúsku a 43 v Burgenlandsku. Respondenti z radov zamestnancov podnikov boli spravidla vedúci prevádzky alebo majitelia firiem, konatelia, predsedovia predstavenstva alebo ich zástupcovia (do tejto kategórie patrilo 69% dopytovaných). Vedúci personálneho oddelenia sú zastúpení 13%, funkcionári zodpovední za personálnu politiku (alebo ich zástupcovia) 5%, do kategórie „ostatní“ môžeme zaradiť 9%. Svoju funkciu v podniku neuviedli 4% respondentov. A véletlenszer• mintába 372 vállalat tartozik a határ menti régióban, ebbœl 200 Bécsben, 129 Alsó-Ausztriában és 43 Burgenlandban van. A megkérdezett vállalati alkalmazottak általában üzemvezetœk, cégtulajdonosok, ügyvezetœk, igazgatósági elnökök vagy azok helyettesei voltak (ebbe a kategóriába tartozott a megkérdezettek 69%-a). A személyzeti osztály vezetœi 13%-ban vannak képviselve, a személyzeti politikáért felelœs funkcionáriusok (vagy helyetteseik) 5%-ban, az „egyéb“ kategóriába 9% sorolható be. A megkérdezettek 4%-a nem tüntette fel a vállalati beosztását. Pokiaľ ide o štruktúru dopytovaných podnikov alebo prevádzkarní, dá sa konštatovať, že väčšinu z nich (76%) môžeme charakterizovať ako samostatné podniky, u 15% šlo o ústredie/materský podnik, 2% podnikov sú pobočky rakúskych podnikov a v 5% prípadov šlo o pobočky zahraničných podnikov. Výhradne v Rakúsku vyvíja činnosť 73% prevádzok, 23% má medzinárodný alebo nadnárodný charakter. 38% podnikov bolo založených v roku 1991 alebo neskôr, 43% začalo podnikať medzi rokmi 1951 a 1990, 17% už existuje dlhšie ako 55 rokov. 57% sledovaných podnikov zamestnáva viac ako 10 pracovníkov, v 23% pracuje 11-50 zamestnancov a v ďalších 10% 51 a viac osôb. Súčasnú hospodársku situáciu podniku hodnotí 16% opýtaných ako „veľmi dobrú“, 58% ako „skôr dobrú“ a 24% ako „skôr zlú“ alebo „zlú“. Ami a megkérdezett vállalatok vagy üzemek szerkezetét illeti, megállapítható, hogy a többségüket (76%) önálló vállalatként jellemezhetjük, 15% esetében központi vagy anyavállalatról volt szó, 2%-ban osztrák vállalatok leányvállalatáról és az esetek 5%-ában külföldi vállalatok leányvállalatairól volt szó. Kizárólag Ausztriában 73% folytat tevékenységet, 23%-nak nemzetközi vagy nemzetek feletti jellege van. A vállalatok 38%-át 1991-ben vagy késœbb alapították, 43% 1951 és 1990 között kezdte el vállalkozását, 17% 55 évnél régebben létezik már. A vizsgált vállalatok 57%-a több, mint 10 dolgozót alkalmaz, a vállalatok 23%-ának 11-50 alkalmazottja van, a további 10%ban 51 és több alkalmazott. A vállalat jelenlegi gazdasági helyzetét a megkérdezettek 16%-a „nagyon jónak“ értékeli, 58% „inkább jónak“ és 24% „inkább rossznak“ vagy „rossznak“. Nasledujúca časť štúdie obsahuje porovnanie najdôležitejších výsledkov prieskumu, ktorý bol uskutočnený v rámci projektu LAMO v podnikoch so sídlom vo Viedni, Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku: Az alábbi tanulmány a felmérés legfontosabb eredményeinek az összehasonlítását tartalmazza, mely felmérést a LAMO projekt keretén belül valósítottak meg a bécsi, alsó-ausztriai és burgenlandi székhely• vállalatokban: 107 Erwarteter Arbeitskräftebedarf Předpokládaná potřeba pracovních sil In Wien wird eine Zunahme des Bedarfs an Arbeitskräften in den Bereichen „Angestellte mit Matura“ (verstärkt im „Bau- bzw. Gaststättenwesen“ und im „Kredit- und Versicherungswesen“), „FacharbeiterInnen“ (hier sprechen Betriebe der „Sachgüterproduktion“, des „Gaststättenwesens“ sowie im Bereich der „Erbringung von sonstigen öffentlichen und privaten Dienstleistungen“ besonders häufig von einer Zunahme) sowie “angestellte AkademikerInnen“ (vor allem im „Bauwesen“ und im Bereich „Realitätenwesen/Erbringung von unternehmensbezogenen Dienstleistungen“) erwartet. Bei „Angestellten ohne Matura“ gehen die Befragten eher von einer Abnahme des Bedarfs aus (hier fällt wiederum der Bereich des „Realitätenwesens/der Erbringung von unternehmensbezogenen Dienstleistungen“ ins Gewicht). In Niederösterreich wird laut Auskunft der Betriebe der Bedarf an „FacharbeiterInnen“ steigen (vor allem in der „Sachgüterproduktion“, im „Bau- und im Gaststättenwesen“) ebenso wie der Bedarf an „Angestellten mit Matura“. Abnehmen wird in Niederösterreich der Bedarf an „HilfsarbeiterInnen“ (vornehmlich in der „Sachgüterproduktion“, im „Gaststättenwesen“ und im „Gesundheits-, Veterinär- und Sozialwesen“) und an „LeiharbeiterInnen“ (hauptsächlich in der „Sachgüterproduktion“ und im „Handel/in der Reparatur von KFZs und Gebrauchsgütern“). Die burgenländischen Unternehmen orten eine Zunahme des Bedarfs bei „angestellten AkademikerInnen“ (hier vor allem im Bereich der „Erbringung von sonstigen öffentlichen und privaten Dienstleistungen“) sowie bei „Angestellten mit Matura“. Etwas schwächer ist der Bedarf an „freien DienstnehmerInnen“ und „FacharbeiterInnen“ (in der „Sachgüterproduktion“, im „Bauwesen“) - bei „freien DienstnehmerInnen“ zusätzlich auch im „Handel/in der Reparatur von KFZs und Gebrauchsgütern“ - ausgeprägt. Der Arbeitskräftebedarf im Burgenland wird besonders im Bereich der „Angestellten ohne Matura“ abnehmen (vornehmlich im „Bauwesen“ und in der „Erbringung von sonstigen öffentlichen und privaten Dienstleistungen“). Ve Vídni se předpokládá zvýšení potřeby pracovních sil v segmentech „pracovníci s maturitou“ (ve větší míře ve „stavebnictví“ a „úvěrnictví a pojišťovnictví“), „kvalifikovaní dělníci“ (zvlášť často zde hovoří o potřebě přijetí nových pracovníků podniky v oblasti „materiální výroby“, „pohostinství“ a „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“) a “pracovníci s vysokoškolským vzděláním“ (především ve „stavebnictví“ a v oblasti „reality/ poskytování služeb pro podnikovou sféru“). U „pracovníků bez maturity“ respondenti spíše počítají se snižováním potřeby (zde jde opět na prvém místě o obor „reality/poskytování služeb pro podnikovou sféru“). V Dolních Rakousích bude podle informací obdržených od podniků růst potřeba „kvalifikovaných dělníků“ (především v odvětvích „materiální výroby“ a dále ve „stavebnictví a pohostinství“) a rovněž potřeba „pracovníků s maturitou“. S úbytkem potřeby se v Dolních Rakousích počítá u „nekvalifikovaných dělníků“ (nejvíce v „materiální výrobě“, „pohostinství“ a v sektoru „zdravotnictví, veterinární lékařství a sociální služby“) a také u „smluvních pracovníků“ (hlavně v „materiální výrobě“ a v oboru „prodej/opravy motorových vozidel a spotřebního zboží“). Podniky v Burgenlandsku předpovídají zvýšení potřeby u „vysokoškoláků“ (zde především v oblasti „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“) a „pracovníků s maturitou“. O něco menší bude potřeba „externích pracovních sil“ a „kvalifikovaných dělníků“ (v „materiální výrobě“ a ve „stavebnictví“) – u „externích pracovníků“ ještě kromě toho v oblasti „prodej/opravy motorových vozidel a spotřebního zboží“. Potřeba pracovních sil se v Burgenlandsku zvlášť sníží v segmentu „pracovníků bez maturity“ (nejvíce ve „stavebnictví“ a „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“). In Wien gehen die Befragten davon aus, dass die Beschäftigtenzahlen in den Bereichen „Vollzeit“, „Teilzeit“ und „Werkvertrag/freier Dienstvertrag“ (überwiegend in den Bereichen „Bauwesen“ und „Kredit- und Versicherungswesen“) zunehmen werden. Die Betriebe in Niederösterreich rechnen in den Bereichen „Vollzeit“ (verstärkt im „Bauwesen“) und „Werkvertrag“ (häufig im Bereich der „Erbringung von sonstigen öffentlichen und privaten Dienstleistungen“) mit einer Zunahme der Beschäftigtenzahl. Im Burgenland sind es die Bereiche „Teilzeit“ (hauptsächlich in der „Sachgüterproduktion“ und im „Handel“) und „Werkvertrag“ (im „Bauwesen“), in denen eine Zunahme erwartet wird. Etwa zwei Drittel der Unternehmen aus Wien, sowie knapp unter drei Viertel der Betriebe aus Niederösterreich (wobei hier nur ca. 40% der Betriebe aus dem Bereich der „Erbringung von sonstigen öffentlichen und privaten Dienstleistungen“ zu finden sind) und aus dem Burgenland (gehäuft in den Bereichen „Bauwesen“, „Handel“ und „Gesundheits-, Veterinär- und Sozialwesen“) geben an, inländische Arbeitskräfte bevorzugt aufzunehmen, wenn es entsprechende Arbeitskräfte gäbe. 108 Ve Vídni se respondenti domnívají, že se bude zvyšovat počet zaměstnanců v kategoriích „práce na plný úvazek“, „práce na částečný úvazek“ a „smlouva o dílo/externí spolupráce“ (převážně v odvětvích „stavebnictví“ a „úvěrnictví a pojišťovnictví“). Podniky v Dolních Rakousích předpokládají podobné zvýšení u kategorií „práce na plný úvazek“ (ve zvýšené míře ve „stavebnictví“) a „smlouva o dílo“ (často v oblasti „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“). V Burgenlandsku se počítá s nárůstem potřeby v kategoriích „práce na částečný úvazek“ (hlavně v oblastech „materiální výroba“ a „obchod“) a „smlouva o dílo“ (ve „stavebnictví“). Přibližně dvé tretiny drě podniků z Vídněa, o něco méně než tři čtvrtiny podniků z Dolních Rakous (přičemž zde registrujeme pouze kolem 40% provozoven z oblasti „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“) a z Burgenlandska (hojně zastoupených v oblastech „stavebnictví“, „obchod“ a „zdravotnictví, veterinární lékařství a sociální služby“) uvádí, že by preferovaly přijímání domácích pracovních sil, pokud by na trhu práce byly k dispozici. Ve Vídni hledá v současnosti zaměstnance 22% podniků, což je vyšší procento než v Dolních Rakousích nebo Burgenlandsku. V Dolních Rakousích hledá zaměstnance 19% podniků (v odvětvích „materiální výroby“ a „poskytování Predpokladaná potreba pracovných síl Feltételezett munkaerœ-szükséglet Vo Viedni sa predpokladá zvýšenie potreby pracovných síl v segmentoch „pracovníci s maturitou“ (vo väčšej miere v „stavebníctve“ a „úverovaniu a poisťovníctve“), „kvalifikovaní robotníci“ (zvlášť často tu hovoria o potrebe prijatia nových pracovníkov podniky v oblasti „materiálnej výroby“, „pohostinstva“ a „poskytovaní ostatných verejných a súkromných služieb“) a “pracovníci s vysokoškolským vzdelaním“ (predovšetkým v „stavebníctve“ a v oblasti „reality/ poskytovanie služieb pre podnikovú sféru“). U „pracovníkov bez maturity“ respondenti skôr počítajú so znižovaním potreby (tu ide opäť na prvom mieste o oblasť „reality/poskytovanie služieb pre podnikovú sféru“). V Dolnom Rakúsku bude podľa informácií obdržaných od podnikov rásť potreba „kvalifikovaných robotníkov“ (predovšetkým v odvetviach „materiálna výroba“ a ďalej v „stavebníctvo a pohostinstvo“) a tiež potreba „pracovníkov s maturitou“. S úbytkom potreby sa v Dolnom Rakúsku počíta u „nekvalifikovaných robotníkov“ (najviac v „materiálnej výrobe“, „pohostinstve“ a v sektore „zdravotníctva, veterinárneho lekárstva a sociálnych služieb“) a tiež u „zmluvných pracovníkov“ (hlavne v „materiálnej výrobe“ a v oblasti „predaj/opravy motorových vozidiel a spotrebného tovaru“). Podniky v Burgenlandsku predpovedajú zvýšenie potreby u „vysokoškolákov“ (tu predovšetkým v oblasti „poskytovanie ostatných verejných a súkromných služieb“) a „pracovníkov s maturitou“. O niečo menšia bude potreba „externých pracovných síl“ a „kvalifikovaných robotníkov“ (v „materiálnej výrobe“ a v „stavebníctve“) – u „externých pracovníkov“ ešte okrem toho v oblasti „predaj/opravy motorových vozidiel a spotrebného tovaru“. Potreba pracovných síl sa v Burgenlandsku zvlášť zníži v segmente „pracovníkov bez maturity“ (najviac v „stavebníctve“ a „poskytovaní ostatných verejných a súkromných služieb“). Bécsben a munkaerœ-szükséglet növekedése feltételezhetœ az „érettségivel rendelkezœ dolgozók“ szegmensében (különösen gyakran beszélnek itt új dolgozók felvételérœl a „materiális termelés“, a „vendéglátóipar“ és az „egyéb közés magánszolgáltatások“ területén), továbbá a „fœiskolai végzettség• dolgozók“ szegmensében (elsœsorban az „építœipar“ és az „ingatlanközvetítœk és szolgáltatások a vállalati szféra számára“ területén). Az „érettségivel nem rendelkezœ dolgozók“ esetében a megkérdezettek inkább a szükséglet csökkenésével számolnak (itt ismét az elsœ helyen az „ingatlaközvetítœk és szolgáltatások a vállalati szféra számára“ szakma áll). Alsó-Ausztriában vállalatoktól kapott információk szerint növekszik a „szakmunkások“ szükséglete (elsœsorban a „materiális termelés“ ágazataiban, továbbá az „építœiparban és a „vendéglátóiparban“) és az „érettségivel rendelkezœ dolgozók“ szükséglete. Alsó-Ausztriában a szükséglet csökkenésével számolnak a „segédmunkások“ esetében (leginkább a „materiális termelés“, a „vendéglátóipar“ területén, valamint az „egészségügy, állatorvostan és szociális szolgáltatások“ szektorában, továbbá a „szerzœdéses dolgozók“ esetében (fœleg a „materiális termelés“ és a „gépjárm•kereskedelem/gépjárm•javítás és fogyasztási cikkek kereskedelme és javítása“ területén). A burgenlandi vállalatok a szükséglet növekedését a „fœiskolai végzettséggel rendelkezœk“ esetében feltételezik (elsœsorban az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ területén) és az „érettségivel rendelkezœ dolgozók“ esetében. Valamivel kisebb lesz a „külsœ munkaerœ“ és a szakmunkások“ szükséglete (a „materiális termelésben“ és az „építœiparban“) – a „külsœ dolgozóknál“ még ezen kívül még a „gépjárm•kereskedelem/ gépjárm•javítás és fogyasztási cikkek kereskedelme és javítása“ területén. Burgenlandban a munkaerœ-szükséglet különösen csökken az „érettségivel nem rendelkezœ dolgozók“ szegmensében (leginkább az „építœipar“ és az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ területén). Vo Viedni sa respondenti domnievajú, že sa bude zvyšovať počet zamestnancov v kategóriách „práca na plný úväzok“, „práca na čiastočný úväzok“ a „zmluva o dielo/externá spolupráca“ (prevážne v odvetviach „stavebníctvo“ a „úverovanie a poisťovníctvo“). Podniky v Dolnom Rakúsku predpokladajú podobné zvýšenie u kategórií „práca na plný úväzok“ (vo zvýšenej miere v „stavebníctve“) a „zmluva o dielo“ (často v oblasti „poskytovania ostatných verejných a súkromných služieb“). V Burgenlandsku sa počíta s nárastom potreby v kategóriách „práca na čiastočný úväzok“ (hlavne v oblastiach „materiálna výroba“ a „obchod“) a „zmluva o dielo“ (v „stavebníctve“). Približne dve tretiny podnikov z Viednea, o niečo menej než tri šturtiny podnikov z Dolného Rakúska (pričom tu registrujeme iba okolo 40% prevádzok z oblasti „poskytovanie ostatných verejných a súkromných služieb“) a z Burgenlandska (hojne zastúpených v oblastiach „stavebníctvo“, „obchod“ a „zdravotníctvo, veterinárne lekárstvo a sociálne služby“) uvádza, že by preferovali prijímanie domácich pracovných síl, pokiaľ by na trhu práce boli k dispozícii. Vo Viedni hľadá v súčasnosti zamestnancov 22% podnikov, čo je vyššie percento ako v Dolnom Rakúsku alebo Burgenlandsku. V Dolnom Rakúsku hľadá zamestnancov 19% podnikov (v odvetviach „materiálnej výroby“ a „poskytovaní ostatných verejných a súkromných služieb“ je to zhodne Bécsben a megkérdezettek úgy vélik, hogy az alkalmazottak száma növekedni fog a „teljes foglalkoztatás“, a „részmunkaidœben való foglalkoztatás“ és a „megbízási szerzœdés alapján történœ foglalkoztatás és külsœ munkatársakkal való együttm•ködés“ kategóriájában (túlnyomó részt az „építœipar“ és a „hitelezés és biztosítás“ területén). Az alsó-ausztriai vállalatok hasonló növekedést feltételeznek a „teljes mukaidœben való foglalkoztatás“ (jelentœs mértékben az „építœipar“ területén) és a „megbízási szerzœdés alapján történœ foglalkoztatás“ kategóriájában (gyakran az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ területén). Burgenlandban a szükséglet növekedésével a „részmunkaidœben való foglalkoztatás“ kategóriájában számolnak (fœleg a „materiális termelés“ és a „kereskedelem“ területén), továbbá a „megbízási szerzœdés alapján történœ foglalkoztatás“ kategóriájában (az „építœipar“ területén). A bécsi vállalatoknak nagyjából a kétharmada, az alsóausztriai burgenlandi vállalalatoknak valamivel kevesebb, mint háromnegyede (miközben itt az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ területérœl a vállalatoknak csak a 40%-a származik) és a (itt jelentœs mértékben képviselve van az „építœipar“, a „kereskedelem“ és az „egészségügy, állatorvostan és szociális szolgáltatások“ területe) feltüntette, 109 In Wien ist der Anteil jener Unternehmen, die derzeit Personal suchen, mit 22% verglichen mit Niederösterreich und dem Burgenland am größten. In Niederösterreich wird von 19% der Betriebe Personal gesucht (in der „Sachgüterproduktion“ und im Bereich der „Erbringung von sonstigen öffentlichen und privaten Dienstleistungen“ von jeweils knapp 30% der befragten Unternehmen) und im Burgenland von 12% (von den Unternehmen aus dem Bereich der „Erbringung von sonstigen öffentlichen und privaten Dienstleistungen“ suchen im Burgenland sogar drei Viertel Personal). Ca. die Hälfte der Personal suchenden Wiener und niederösterreichischen Betriebe sucht maximal 2 ArbeitnehmerInnen, 26% der Betriebe in Wien und 12% der Betriebe in Niederösterreich wollen mehr als 4 Personen beschäftigen. Im Burgenland suchen 60% der Unternehmen mit Personalbedarf eine MitarbeiterIn sowie jeweils 20% 2 bzw. 3 Personen. ostatních veřejných a soukromých služeb“ je to shodně necelých 30% oslovených podniků) a v Burgenlandsku 12% (ze skupiny podniků v oblasti „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“ shánějí v Burgenlandsku zaměstnance dokonce tři čtvrtiny). Přibližně polovina vídeňských a dolnorakouských podniků se zájmem o nový personál hledá maximálně 2 pracovníky, 26% provozoven ve Vídni a 12% v Dolních Rakousích by zaměstnalo více než 4 osoby. V Burgenlandsku hledá 60% podniků s nedostatkem pracovníků jednoho pracovníka a po 20% chce přijmout 2 nebo 3 osoby. Nachgefragte Qualifikationen Požadovaná kvalifikace In Wien werden von 44% der Betriebe, die auf Personalsuche sind, „Angestellte mit Matura“, von jeweils etwa einem Drittel (30-33%) „FacharbeiterInnen, „Angestellte ohne Matura“ und „angestellte AkademikerInnen“ sowie von 23% „Lehrlinge“ nachgefragt. „HilfsarbeiterInnen“ suchen lediglich 7% der Wiener Betriebe. In Niederösterreich geben 64% der personalsuchenden Betriebe an, „FacharbeiterInnen“ zu benötigen. 40% der Betriebe bemühen sich um „Lehrlinge“, 32% um „Angestellte mit Matura“. „HilfsarbeiterInnen“, „Angestellte ohne Matura“ bzw. „angestellte AkademikerInnen“ werden in Niederösterreich nur von einzelnen Betrieben gesucht. Im Burgenland wollen 60% der befragten Betriebe mit Personalbedarf „FacharbeiterInnen“ und 40% „Angestellte mit Matura“ aufnehmen. Z podniků, které hledají zaměstnance, jich ve Vídni požaduje 44% „pracovníky s maturitou“, pŕibližně jedna třetina (3033%) se zajímá o „kvalifikované dělníky“, „pracovníky bez maturity“ a „vysokoškoláky“ a 23% má zájem o „vyučené“. „Nekvalifikované dělníky“ hledá všehovšudy 7% vídeňských podniků. V Dolních Rakousích uvádí 64% podniků, které shánějí zaměstnance, že potřebují „kvalifikované dělníky“. 40% podniků se snaží získat „vyučené pracovníky“, 32% „pracovníky s maturitou“. „Nekvalifikovaní dělníci“, „pracovníci bez maturity“ nebo „vysokoškoláci“ jsou v Dolních Rakousích požadováni jen ojediněle. V Burgenlandsku by 60% oslovených podniků s nedostatkem pracovniků přijalo „kvalifikované dělníky“ a 40% „pracovníky s maturitou“. Die Qualifikationen, die von den Betrieben gewünscht werden, sind folgende: Bei den „Lehrlingen“ bzw. den „HilfsarbeiterInnen“ werden Kundenbetreuung bzw. –service besonders häufig gefordert, ebenso Lernfähigkeit und Leistungsbereitschaft, Kommunikations- und Teamfähigkeit sowie Rhetorik/Deutsch. Das gleiche gilt auch für „FacharbeiterInnen“, wenngleich hier die Rhetorik eine deutlich geringere Rolle spielt. Bei den „Angestellten ohne Matura“ werden zusätzlich die Qualifikationsbereiche Verkaufstechnik und Verhandlungsführung, Kundengewinnung und Auftragsakquisition, Kunden-, Kosten-, Qualitätssicherung, EDV-Kenntnisse, berufsspezifische Software, andere im Bereich EDV sowie Fremdsprachen häufig genannt. Kvalifikační předpoklady, které podniky vyžadují, jsou: V kategorii „vyučených“, resp. „nekvalifikovaných dělníků“ se velmi často požaduje obsluha, resp. práce se zákazníky, tedy schopnost učit se, a pracovní nasazení, schopnost komunikace a práce v týmu, a konečně řečnické schopnosti v němčině. Totéž platí také pro kategorii „kvalifikovaných dělníků“ s tím, že požadavky na vyjadřovací schopnosti zde hrají mnohem menší roli. U „pracovníků bez maturity“ bývají kromě toho často uvedeny požadavky v oblasti techniky prodeje a umění jednat, získávání zákazníků a zakázek, péče o zákazníky, zajištění nákladů a kvality, znalosti výpočetní techniky, oborového softwaru a další požadavky týkající se výpočetní techniky a znalosti cizích jazyků. U „pracovníků s maturitou“ přibývají k výše uvedeným ještě požadavky na prezentaci zboží a produktů a práce s internetem/intranetem. „Vysokoškoláci“ by kromě toho měli mít znalosti práva a schopnost řízení a rozhodování. Ve Vídni uvádí 72% podniků, které hledají zaměstnance, že je v současnosti přinejmenším dost obtížné obsadit volné místo přiměřeně zdatným pracovníkem; v Dolních Rakousích je Bei „Angestellten mit Matura“ kommen außerdem Warenund Produktpräsentation sowie Internet/Intranet dazu. Zusätzlich dazu sollen „angestellte AkademikerInnen“ auch über Rechtskenntnisse sowie über Führungs- und Entscheidungsfähigkeit verfügen. In Wien geben 72% der Betriebe, die Personal suchen, an, dass es derzeit zumindest ziemlich schwierig ist, offene Stel- 110 necelých 30% oslovených podnikov) a v Burgenlandsku 12% (zo skupiny podnikov v oblasti „poskytovania ostatných verejných a súkromných služieb“ zháňajú v Burgenlandsku zamestnancov dokonca tri štvrtiny). Približne polovica viedenských a dolnorakúskych podnikov so záujmom o nový personál hľadá maximálne 2 pracovníkov, 26% prevádzok vo Viedni a 12% v Dolnom Rakúsku by zamestnalo viac než 4 osoby. V Burgenlandsku hľadá 60% podnikov snedastatkom pracovaíkov jedného pracovníka a po 20% chce prijať 2 alebo 3 osoby. hogy elœnyben részesítenék a hazai dolgozók felvételét, amennyiben a munkaerœpiacon jelen lennének. Bécsben jelenleg a vállalatok 22%-a keres alkalmazottakat, ami magasabb százalék, mint Alsó-Ausztriában vagy Burgenlandban. Alsó-Ausztriában a vállalatok 19%-a keres alkalmazottakat (a „materiális termelés“ és az „egyéb közés magánszolgáltatások“ ágazatokban, ez a megszólított vállalatok nem egész 30%-a) és Burgenlandban a vállalatok 12%-a (Burgenlandban a vállalatok háromnegyede keres alkalmazottakat az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ területén). Az új akalmarottakiránt érdeklœdœ bécsi és alsó-ausztriai vállalatoknak kb. a fele legfeljebb 2 dolgozót keres, a bécsi vállalatok 26%-a és az alsó-ausztriai vállalatok 12%-a több, mint 4 személyt alkalmazna. Burgenlandban a munkaerœhidunyal rendekerzœ vállalatok 60%-a keres egy alkalmazottat és 20% 2 vagy 3 személyt is felvenne. Požadovaná kvalifikácia Megkövetelt képzettség Z podnikov, ktoré hľadajú zamestnancov, ich vo Viedni požaduje 44% „pracovníkov s maturitou“, pribliźne jedna tretina (30-33%) sa zaujíma o „kvalifikovaných robotníkov, pracovníkov bez maturity“ a „vysokoškolákov“ a 23% má záujem o „vyučených“. „Nekvalifikovaných robotníkov“ hľadá iba 7% viedenských podnikov. V Dolnom Rakúsku uvádza 64% podnikov, ktoré zháňajú zamestnancov, že potrebujú „kvalifikovaných robotníkov“. 40% podnikov sa snaží získať „vyučených pracovníkov“, 32% „pracovníkov s maturitou“. „Nekvalifikovaní robotníci“, „pracovníci bez maturity“ alebo „vysokoškoláci“ sú v Dolnom Rakúsku požadovaní len ojedinelo. V Burgenlandsku by 60% oslovených podnikov s nedostatkom pracomúkov prijalo „kvalifikovaných robotníkov“ a 40% „pracovníkov s maturitou“. Az alkalmazottakat keresœ vállalatok közül Bécsben 44% igényel „érettségivel rendelkezœ dolgozót“, nagyjából az egyharmada (30-33%) „érettségivel nem rendelkezœ szakmunkások“ és „fœiskolai végzettséggel rendelkezœk“ iránt érdeklœdik és 23% „szakképzett“ dolgozók iránt. „Segédmunkásokat“ a bécsi vállalatok mindössze 7%-a keres. Alsó-Ausztriában az alkalmazottakat keresœ vállalatok 64%a feltüntette, hogy „szakmunkásokra“ van szükségük. A vállalatok 40%-a igyekszik „szakképzett dolgozót“ felvenni, 32%-a „érettségivel rendelkezœ dolgozót“. „Segédmunkások“, „érettségivel nem rendelkezœk“ vagy „fœiskolai végzettséggel rendelkezœk“ iránt Alsó-Ausztriában az érdeklœdés csak ritkán fordul elœ. Burgenlandban a munkaerœhignuyal rendelkez• megszólított vállalatok 60%-a venne fel „szakmunkásokat“ és 40%-a „érettségivel rendelkezœ dolgozókat“. Kvalifikačné predpoklady, ktoré podniky vyžadujú, sú: V kategórii „vyučených“ resp. „nekvalifikovaných robotníkov“ sa veľmi často požaduje obsluha resp. práca so zákazníkmi, schopnosť učiť sa a pracovné nasadenie, schopnosť komunikácie a práca v týme a konečne komunikačné schopnosti v nemčine. To isté platí aj pre kategóriu „kvalifikovaných robotníkov“ s tým, že požiadavky na vyjadrovacie schopnosti tu majú omnoho menšiu úlohu. U „pracovníkov bez maturity“ bývajú okrem toho často uvedené požiadavky v oblasti techniky predaja a umenia jednať, získavanie zákazníkov a zákaziek, starostlivosť o zákazníkov, zabezpečenie nákladov a kvality, znalosti výpočtovej techniky, odborového softwaru a ďalšie požiadavky týkajúce sa výpočtovej techniky a znalosti cudzích jazykov. U „pracovníkov s maturitou“ pribúdajú k vyššie uvedeným ešte požiadavky na prezentáciu tovaru a produktov a práca s internetom/intranetom. „Vysokoškoláci“ by okrem toho mali mať znalosti práva a schopnosť riadenia a rozhodovania. Vo Viedni uvádza 72% podnikov, ktoré hľadajú zamestnancov, že je v súčasnosti prinajmenšom dosť obtiažne obsadiť volné miesto primerane zdatným pracovníkom; v Dolnom Rakúsku A vállalatok által megkövetelt képzettségi elœfeltételek az alábbiak: A „szakképzettek“ ill. a „segédmunkások“ kategóriájában nagyon gyakran igénylik az ügyfelek kiszolgálását, ill. a velük való munkát, tehát a tanulási készséget és az intenzív munkavégzést, a kommunikációs készséget, a csapatmunkát és végül a kifejezœképességet német nyelven. Ugyanez érvényes a „szakmunkások“ kategóriájára is azzal, hogy a kifejezœképességre vonatkozó igényeknek itt sokkal kisebb szerepe van. Az „érettségivel nem rendelkezœ dolgozók“ esetében ezen kívül gyakran tüntették fel az értékesítés technikájára és a tárgyalási készségre, ügyfelek és megrendelések megszerzésére, az ügyfelek gondoskodására, a költségek és minœség biztosítására, a számítástechnikai ismeretekre, a szakmai szoftverre és a számítástechnikával kapcsolatos munkára és az idegen nyelvek ismeretére vonatkozó igényeket. Az „érettségivel rendelkezœ dolgozók“ esetében a feltüntetteken kívül ide tartoznak még az áru és terméket bemutatására, valamint az internet/intranet használatára vonatkozó igények. 111 len passend zu besetzen; in Niederösterreich 84% und im Burgenland 60%. „Zu wenig verfügbare Arbeitskräfte mit der benötigten Ausbildungsrichtung“ werden am häufigsten als Grund für Schwierigkeiten bei der Besetzung offener Stellen genannt (87% der niederösterreichischen Unternehmen sowie jeweils 80% der Betriebe in Wien und im Burgenland meinen dies). In Wien und Niederösterreich folgen danach die Gründe „Entlohnung“ und „gesetzliche Regelungen“ (von weniger als einem Fünftel der Betriebe genannt) und im Burgenland der Grund „Arbeitsbedingungen“. takových podniků 84% a v Burgenlandsku 60%. „Nedostatek volných pracovních sil s potřebným profesním zaměřením“ je nejčastější odpověď na otázku, proč je obtížné obsadit volná pracovní místa (takto se vyjádřilo 87% dolnorakouských podniků a shodně 80% podniků ve Vídni a v Burgenlandsku). Ve Vídni a Dolních Rakousích pak následuje „výše platu“ a „zákonná ustanovení“ (uvádí je necelá pětina podniků); v Burgenlandsku jsou dalším důvodem „pracovní podmínky“. Bereitschaft ausländische Arbeitskräfte zu beschäftigen Ochota zaměstnat zahraniční pracovní síly Die Bereitschaft, offene Stellen mit ArbeitnehmerInnen aus den neuen EU-Mitgliedstaaten zu besetzen, ist nach Bundesländern sehr unterschiedlich ausgeprägt: Während sich in Wien 72% und im Burgenland 80% der Betriebe, die auf Personalsuche sind, eine solche Vorgehensweise vorstellen können, tun dies in Niederösterreich nicht ganz 50% der Unternehmen. Offene Stellen in den Bereichen „FacharbeiterInnen“ sowie „Angestellte mit Matura“ würden verstärkt mit ArbeitnehmerInnen aus den neuen EU-Mitgliedstaaten besetzt werden; in Wien zusätzlich noch Stellen im Bereich „angestellte AkademikerInnen“. Ochota obsadit volná pracovní místa osobami z nových členských států EU je v jednotlivých rakouských spolkových zemích velmi rozdílná: Zatímco ve Vídni tuto možnost připouští 72% a v Burgenlandsku 80% podniků, které hledají pracovní síly, v Dolních Rakousích by tak postupovalo necelých 50% podniků. Na volná místa v segmentech „kvalifikovaní dělníci“ a „pracovníci s maturitou“ by podniky byly častěji ochotny přijmout zaměstnance z nových členských států EU; ve Vídni to platí také o pracovních místech pro „vysokoškoláky“. Die entsprechende Rekrutierung von Arbeitskräften aus den neuen EU-Mitgliedstaaten würde in Wien durch Stellenanzeigen in Zeitungen (von 74% der Betriebe genannt), über das Internet (von 65% genannt), durch Empfehlungen (von 55% genannt), über bereits im Unternehmen Beschäftigte (von 48% genannt), sowie durch persönliche Kontakte/Netzwerke bzw. das AMS (von je 45% genannt) erfolgen. In Niederösterreich wurden dagegen mit Abstand von den meisten Betrieben Empfehlungen genannt (von 83% der Unternehmen angegeben), danach folgen die Möglichkeiten der Personalrekrutierung über bereits im Unternehmen Beschäftigte, persönliche Kontakte/Netzwerke und Stellenanzeigen in Zeitungen (mit jeweils 58% Nennungen). Das AMS wurde von der Hälfte der niederösterreichischen Unternehmen angeführt. Im Burgenland gibt jeweils die Hälfte der Betriebe an, über das AMS, durch Stellenanzeigen in Zeitungen sowie durch persönliche Kontakte/Netzwerke Arbeitskräfte aus den neuen EU-Mitgliedstaaten rekrutieren zu wollen. Jeweils ca. ein Fünftel der Betriebe in den drei Bundesländern meint, dass ohne die Übergangsfristen verstärkt Arbeitskräfte aus den neuen EU-Staaten Slowakei, Tschechien, Ungarn, Polen und Slowenien beschäftigt werden würden. In Wien und Niederösterreich zeigt sich, dass das „Gaststättenwesen“ verstärkt solche Arbeitskräfte beschäftigen würde; im Burgenland fällt das „Bauwesen“ stärker ins Gewicht. 112 Jako formu náboru pracovních sil z nových členských států EU by podniky ve Vídni volily inzeráty v novinách (uvádí je 74% podniků), internet (65% odpovědí), doporučení (55%), zprostředkování přes stávající zaměstnance podniku (48%), a osobní kontakty/sítě nebo servis pracovního trhu [AMS] (vždy 45%). V Dolních Rakousích by naopak velká většina podniků přijala nové pracovníky na základě doporučení (takto se vyjádřilo 83% podniků) a až pak následují takové způsoby náboru pracovních sil jako zprostředkování přes stávající zaměstnance podniku, osobní kontakty/sítě a inzeráty v novinách (s 58% odpovědí). AMS uvedla polovina dolnorakouských podniků. V Burgenlandsku uvádí shodně polovina podniků, že by se snažila získat pracovní síly z nových členských států EU přes AMS, na základě novinových inzerátů a prostřednictvím osobních kontaktů/sítí. Ve třech sledovaných rakouských spolkových zemích se shodně asi pětina podniků domnívá, že by bez přechodných lhůt zaměstnaly více pracovních sil z nových členských států EU – konkrétně ze Slovenska, Česka, Maďarska, Polska a Slovinska. Ve Vídni a Dolních Rakousích z průzkumu vyplynulo, že by větší počet takových pracovníků absorbovalo „pohostinství“, v Burgenlandsku by pak našli uplatnění ve „stavebnictví“. Ve všech oslovených podnicích jsme zjišťovali, jaká kritéria hovoří zásadně pro nebo proti zaměstnávání pracovních sil z nových členských států EU. Na špičce žebříčku přitom stojí je takých podnikov 84% a v Burgenlandsku 60%. „Nedostatok volných pracovných síl s potrebným profesijným zameraním“ je najčastejšia odpoveď na otázku, prečo je obtiažne obsadiť volné pracovné miesta (takto sa vyjadrilo 87% dolnorakúskych podnikov a zhodne 80% podnikov vo Viedni a v Burgenlandsku). Vo Viedni a Dolnom Rakúsku potom nasleduje „výška platu“ a „zákonné ustanovenia“ (uvádza ich necelá pätina podnikov); v Burgenlandsku sú ďalším dôvodom „pracovné podmienky“. A „fœiskolai végzettséggel rendelkezœknek“ ezen kívül még jogi ismeretekkel, írányító és döntéshozó képességgel kellene rendelkezniük. Ochota zamestnať zahraničné pracovné sily Külföldi munkaerœ alkalmazásához való hajlandóság Ochota obsadiť volné pracovné miesta osobami z nových členských štátov EU je v jednotlivých rakúskych spolkových krajinách veľmi rozdielna: zatiaľ čo vo Viedni túto možnosť pripúšťa 72% a v Burgenlandsku 80% podnikov, ktoré hľadajú pracovné sily, v Dolnom Rakúsku by tak postupovalo necelých 50% podnikov. Na volné miesta v segmentoch „kvalifikovaní robotníci“ a „pracovníci s maturitou“ by podniky boli častejšie ochotné prijať zamestnancov z nových členských štátov EU; vo Viedni to platí aj o pracovných miestach pre „vysokoškolákov“. A szabad munkahelyek betöltésére való hajlandóság az új EU-tagországokból érkezett személyekkel az egyes osztrák tartományokban nagyon különbözœ: míg Bécsben ezt a lehetœséget az alkalmazottakat keresœ vállalatok 72%-a és Burgenlandban 80%-a fogadja el, Alsó-Ausztriában ezzel a vállalatok 50%-a élne. A „szakmunkások“ és az „érettségivel rendelkezœ dolgozók“ szegmensében levœ szabad helyekre a vállalatok gyakrabban lennének hajlandók az új EUtagországokból érkezett személyeket alkalmazni; ez Bécsben a „fœiskolai végzettséggel rendelkezœk“ számára is érvényes. Ako formu náboru pracovných síl z nových členských štátov EU by podniky vo Viedni volili inzeráty v novinách (uvádza ich 74% podnikov), internet (65% odpovedí), doporučenia (55%), sprostredkovanie prostredníctvom súčasných zamestnancov podniku (48%), a osobné kontakty/siete alebo servis pracovného trhu [AMS] (vždy 45%). V Dolnom Rakúsku by naopak veľká väčšina podnikov prijala nových pracovníkov na základe doporučení (takto sa vyjadrilo 83% podnikov) a až potom nasledujú také spôsoby náboru pracovných síl ako sprostredkovanie prostredníctvom súčasných zamestnancov podniku, osobné kontakty/siete a inzeráty v novinách (s 58% odpovedí). AMS uviedla polovica dolnorakúskych podnikov. V Burgenlandsku uvádza zhodne polovica podnikov, že by sa snažila získať pracovné sily z nových členských štátov EU cez AMS, na základe novinových inzerátov a prostredníctvom osobných kontaktov/sietí. A munkaerœ-toborzások formájaként az új EU-tagországokból a bécsi vállalatok az újsághirdetést választanák (ezt a vállalatok 74%-a tüntette fel), az internetet (a válaszok 65%-a), az ajánlást (55%), a közvetítést a vállalat jelenlegi alkalmazottai által (48%) és a személyes kapcsolatokat, valamint a munkaerœ-piaci hálózatot vagy szervizt [AMS] (azonosan 45%). Alsó-Ausztriában ezzel ellenkezœleg a vállalatok nagy többsége új dolgozót ajánlás alapján alkalmazna (így nyilatkozott a vállalatok 83%-a), ezután következnek a munkaerœ-toborzás olyan formái, mint amilyen a közvetítés a vállalat jelenlegi alkalmazottai által, a személyes kapcsolatok/hálózatok és az újsághirdetések (a válaszok 58%-a). Az AMS-t az alsó-ausztriai vállalatok fele tüntette fel. Burgenlandban a vállalatok fele feltüntette, hogy az AMS közvetítésével igyekezne munkaerœt szerezni az új EUtagországokból, továbbá újsághirdetések alapján és személyes kapcsolatok/hálózatok közvetítésével. V troch sledovaných rakúskych spolkových krajinách sa zhodne asi pätina podnikov domnieva, že by bez prechodných lehôt zamestnali viac pracovných síl z nových členských štátov EU – konkrétne zo Slovenska, Čiech, Maďarska, Poľska a Slovinska. Vo Viedni a Dolnom Rakúsku z prieskumu vyplynulo, že by väčší počet takých pracovníkov absorbovalo „pohostinstvo“, v Burgenlandsku by našli zasa uplatnenie v „stavebníctve“. Vo všetkých oslovených podnikoch sme zisťovali, aké kritéria hovoria zásadne pre alebo proti zamestnávaniu pracovných síl z nových členských štátov EU. Na špičke Az alkalmazottakat keresœ vállalatok közül Bécsben 72% feltüntette, hogy jelenleg elég nehéz a szabad helyek betöltése aránylag rátermett dolgozóval; Alsó-Ausztriában ezt a vállalatok 84%-a tüntette fel, Burgenlandban 60%-a. A „szükséges szakmai orientáltsággal rendelkezœ szabad munkaerœ hiánya“ a leggyakoribb válasz arra a kérdésre, miért olyan nehéz a szabad munkahelyek betöltése (az alsó-ausztriai vállalatok 87%-a nyilatkozott így és a bécsi és burgenlandi vállalatok azonosan 80%-a). Bécsben és Alsó-Ausztriában ezután a „fizetés összege“ és a „törvényes rendelkezések“ következnek (ezt a vállalatok nem egész egyötöde tüntette fel); Burgenlandban ennek további okát a „munkafeltételekben“ látják. Mindhárom vizsgált osztrák tartományban a vállalatok egyötöde úgy véli, hogy átmeneti idœszakok nélkül több munkaerœt alkalmaznának az új EU-tagországokból – konkréten Szlovákiából, Csehországból, Magyaroszágról, Lengyelországból és Szlovéniából. Bécsben és AlsóAusztriában a felmérésbœl kiderült, hogy ilyen dolgozókat nagyobb számban abszorbeálna a „vendéglátóipar“, Burgenlandban pedig az „építœiparban“ érvényesülnének. Valamennyi megszólított vállalatban vizsgáltuk, milyen 113 Bei allen befragten Betrieben wurde erhoben, was prinzipiell für bzw. gegen die Beschäftigung von Arbeitskräften aus den neuen EU-Mitgliedstaaten spricht: Dabei stehen die Lohnkosten für 51% der Wiener, 57% der niederösterreichischen und 49% der burgenländischen Betriebe an der Spitze der Faktoren. Die Aspekte „Qualifikation“ (in Wien von 30%, in Niederösterreich von 24%, im Burgenland von 21% genannt), „Fleiß“ (in Wien von 30%, in Niederösterreich 27% und im Burgenland von 28% angegeben), „Bereicherung durch eine andere Kultur“ (in Wien von 38%, in Niederösterreich von 27% und im Burgenland von 33% genannt), „Sozialkosten“ (in Wien von 23%, in Niederösterreich von 23% und im Burgenland von 28% angeführt) sowie „Sprachkenntnisse“ (in Wien von 27%, in Niederösterreich von 16%, im Burgenland von 33% der Betriebe genannt) werden auch relativ häufig genannt. Hierbei ist aber anzumerken, dass die „Sprachkenntnis“ andererseits am häufigsten als Faktor angeführt wird, der gegen eine Beschäftigung von Arbeitskräften aus den neuen EU-Mitgliedstaaten spricht (in Wien von 50%, in Niederösterreich von 53% und im Burgenland von 49% der Betriebe genannt). Ca. zwei Drittel der Betriebe meinen, dass im Unternehmen keine inländischen Arbeitskräfte durch Arbeitskräfte aus den neuen EU-Mitgliedstaaten ersetzt werden. Die Gruppen, in denen am ehesten inländische Arbeitskräfte durch Arbeitskräfte aus den neuen EU-Mitgliedstaaten ersetzt werden könnten, sind nach den Ergebnissen der Unternehmensbefragung die „HilfsarbeiterInnen“ (in Wien geben dies 21% der Betriebe an – vor allem in der „Sachgütererzeugung“, im „Gaststättenwesen“ sowie im „Gesundheitswesen“, in Niederösterreich 17% - verstärkt im „Gaststättenwesen“, im Burgenland 16%) sowie die „FacharbeiterInnen“ (in Wien von 17%, in Niederösterreich von 15% - bei beiden Bundesländern fällt der Bereich des „Gaststättenwesens“ besonders ins Gewicht - und im Burgenland von 19% der Betriebe angegeben).7 Etwas mehr als ein Viertel aller untersuchten Betriebe beschäftigte zum Zeitpunkt der Erhebung ausländische Arbeitskräfte (in Wien 32% der befragten Betriebe, in Niederösterreich 26% - vor allem im „Gaststättenwesens“ und in der „Sachgütererzeugung“ - und im Burgenland 21% - besonders im „Bauwesen“ und der „Erbringung sonstiger öffentlicher und persönlicher Dienstleistungen“). In Wien geben von den Betrieben, die ausländische Arbeitskräfte beschäftigen, 10% an, „Angestellte mit Matura“ aus Ungarn zu beschäftigen. 8% der Wiener Betriebe beschäftigen „AkademikerInnen“ aus Ungarn. Geringer qualifizierte ungarische Arbeitskräfte („Lehrlinge“, „Hilfs- oder FacharbeiterInnen“, „Angestellte ohne Matura“ bzw. „freie DienstnehmerInnen“) fallen in Wien deutlich weniger ins Gewicht. Bei Arbeitskräften aus Tschechien zeigt sich eine ähnliche Verteilung wie bei Arbeitskräften aus Ungarn: 5% der Wiener Betriebe beschäftigen tschechische „Angestellte mit Matura“ und 7% tschechische „AkademikerInnen“. In Niederösterreich führen jeweils 9% der Unternehmen an, „FacharbeiterInnen“ aus Ungarn bzw. aus Tschechien Arbeit zu geben. Betrachtet man die Arbeitskräfte aus der Slowakei, so zeigt sich, dass bei den Wiener Unternehmen vor allem slowakische „AkademikerInnen“ zu finden sind (bei 13% der Betriebe); in Niederösterreich wird die Beschäftigung von 114 pro 51% vídeňských podniků mzdové náklady; tutéž odpověď uvedlo 57% dolnorakouských a 49% burgenlandských podniků. Poměrně často jsou také uvedeny aspekty „kvalifikace“ (ve Vídni uvedeno v 30%, v Dolních Rakousích v 24%, v Burgenlandsku v 21% případů), „píle“ (ve Vídni 30%, v Dolních Rakousích 27% a v Burgenlandsku 28%), „obohacení jinou kulturou“ (ve Vídni 38%, v Dolních Rakousích 27% a v Burgenlandsku 33% odpovědí), „sociální náklady“ (ve Vídni 23%, v Dolních Rakousích 23% a v Burgenlandsku 28%) a „jazykové znalosti“ (ve Vídni 27%, v Dolních Rakousích 16%, v Burgenlandsku 33% závodů). V této souvislosti je však třeba poznamenat, že „jazykové znalosti“ jsou na druhé straně nejčastěji uváděny jako faktor, který hovoří proti zaměstnání pracovních sil z nových členských států EU (ve Vídni tuto možnost uvedlo 50%, v Dolních Rakousích 53% a v Burgenlandsku 49% podniků). Přibližně dvě třetiny podniků soudí, že domácí pracovníky nebudou ve firmě vůbec nahrazovat pracovními silami z nových členských států EU. Skupiny zaměstnanců, ve kterých by nejspíše připadala v úvahu náhrada domácích pracovních sil osobami z nových členských států EU, jsou podle výsledků průzkumu v podnicích „nekvalifikovaní dělníci“ (ve Vídni tuto možnost uvádí 21% podniků – především v sektoru „materiální výroby“, „pohostinství“ a ve „zdravotnictví“, v Dolních Rakousích je to 17% – hlavně v „pohostinství“, v Burgenlandsku 16%) a „kvalifikovaní dělníci“ (ve Vídni tuto kategorii uvádí 17%, v Dolních Rakousích 15%, přičemž se v obou těchto spolkových zemích nejvíce uplatní odvětví „pohostinství“, a v Burgenlandsku 19% podniků).7 O něco více než čtvrtina všech oslovených podniků zaměstnávala v době provádění průzkumu zahraniční pracovní síly (ve Vídni 32% dotazovaných podniků, v Dolních Rakousích 26% - především v oboru „pohostinství“ a v „materiální výrobě“ – a v Burgenlandsku 21% – nejčastěji ve „stavebnictví“ a „poskytování ostatních veřejných a osobních služeb“). Ve Vídni uvádí 10% podniků, které zaměstnávají zahraniční pracovní síly, že u nich jsou zaměstnáni „pracovníci s maturitou“ z Maďarska. V 8% vídeňských podniků pracují „vysokoškoláci“ z Maďarska. Méně kvalifikované maďarské pracovní síly („vyučení“, „nekvalifikovaní nebo kvalifikovaní dělníci“, „pracovníci bez maturity“ nebo „externí pracovní síly“) jsou ve Vídni zastoupeny mnohem méně. U pracovních sil z Česka je rozložení podobné jako u jejich kolegů z Maďarska: 5% vídeňských podniků zaměstnává české „pracovníky s maturitou“ a 7% české „vysokoškoláky“. V Dolních Rakousích uvádí shodně 9% podniků, že u nich pracují „kvalifikovaní dělníci“ z Maďarska nebo z Česka. Pokud se soustředíme na pracovní síly ze Slovenska, ukazuje se, že ve vídeňských podnicích jsou zastoupeni především slovenští „vysokoškoláci“ (ve 13% podniků); v Dolních Rakousích uvádí 12% podniků, že zaměstnává „kvalifikované dělníky“. Pracovní síly z Polska najdeme ve Vídni především v kategoriích „nekvalifikovaní dělníci“, „pracovníci bez maturity“ (vykazuje je shodně 7% vídeňských podniků) a „vysokoškoláci“ (6%). V Dolních Rakousích se v odpovědích často vyskytují „kvalifikovaní dělníci“ z Polska. 6% podniků z Vídně uvádí, že zaměstnává „kvalifikované dělníky“ ze Slovinska, v dolnorakouských podnicích se naproti tomu Slovinci prakticky nevyskytují. rebríčku pritom stoja pre 51% viedenských podnikov mzdové náklady; túto odpoveď uviedlo 57% dolnorakúskych a 49% burgenlandských podnikov. Pomerne často sú tiež uvedené aspekty „kvalifikácie“ (vo Viedni uvedené v 30%, v Dolnom Rakúsku v 24%, v Burgenlandsku v 21% prípadoch), „usilovnosť“ (vo Viedni 30%, v Dolnom Rakúsku 27% a v Burgenlandsku 28%), „obohatenie inou kultúrou“ (vo Viedni 38%, v Dolnom Rakúsku 27% a v Burgenlandsku 33% odpovedí), „sociálne náklady“ (vo Viedni 23%, v Dolnom Rakúsku 23% a v Burgenlandsku 28%) a „jazykové znalosti“ (vo Viedni 27%, v Dolnom Rakúsku 16%, v Burgenlandsku 33% závodov). V tejto súvislosti je však treba poznamenať, že „jazykové znalosti“ sú na druhej strane najčastejšie uvádzané ako faktor, ktorý hovorí proti zamestnávaniu pracovných síl z nových členských štátov EU (vo Viedni túto možnosť uviedlo 50%, v Dolnom Rakúsku 53% a v Burgenlandsku 49% podnikov). Približne dve tretiny podnikov usudzuje, že domácich pracovníkov nebudú vo firme vôbec nahradzovať pracovnými silami z nových členských štátov EU. Skupiny zamestnancov, u ktorých by najskôr pripadala do úvahy náhrada domácich pracovných síl osobami z nových členských štátov EU, sú podľa výsledkov prieskumu v podnikoch „nekvalifikovanými robotníkmi“ (vo Viedni túto možnosť uvádza 21% podnikov – predovšetkým v sektore „materiálnej výroby“, „pohostinstve“ a v „zdravotníctve“, v Dolnom Rakúsku je to 17% – hlavne v „pohostinstve“, v Burgenlandsku 16%) a „kvalifikovaní robotníci“ (vo Viedni túto kategóriu uvádza 17%, v Dolnom Rakúsku 15%, pričom sa v oboch týchto spolkových krajinách najviac uplatňuje oblasť „pohostinstvo“, a v Burgenlandsku 19% podnikov).7 Viac ako štvrtina všetkých oslovených podnikov zamestnávala počas doby prieskumu zahraničné pracovné sily (vo Viedni 32% dopytovaných podnikov, v Dolnom Rakúsku 26% predovšetkým v oblasti „pohostinstva“ a v „materiálnej výrobe“ – a v Burgenlandsku 21% – najčastejšie v „stavebníctve“ a „poskytovaní ostatných verejných a osobných služieb“). Vo Viedni uvádza 10% podnikov, ktoré zamestnávajú zahraničné pracovné sily, že u nich sú zamestnaní „pracovníci s maturitou“ z Maďarska. V 8% viedenských podnikoch pracujú „vysokoškoláci“ z Maďarska. Menej kvalifikované maďarské pracovné sily („vyučení“, „nekvalifikovaní alebo kvalifikovaní robotníci“, „pracovníci bez maturity“ alebo „externé pracovné sily“) sú vo Viedni zastúpené omnoho menej. U pracovných síl z Čiech je rozloženie podobné ako u ich kolegov z Maďarska: 5% viedenských podnikov zamestnáva českých „pracovníkov s maturitou“ a 7% českých „vysokoškolákov“. V Dolnom Rakúsku uvádza zhodne 9% podnikov, že u nich pracujú „kvalifikovaní robotníci“ z Maďarska alebo z Čiech. Pokiaľ sa sústredíme na pracovné sily zo Slovenska, ukazuje sa, že vo viedenských podnikoch sú zastúpení predovšetkým slovenskí „vysokoškoláci“ (v 13% podnikov); v Dolnom Rakúsku uvádza 12% podnikov, že zamestnáva „kvalifikovaných robotníkov“. Pracovné sily z Poľska nájdeme vo Viedni predovšetkým v kategóriách „nekvalifikovaní robotníci“, „pracovníci bez maturity“ (vykazuje ich zhodne 7% viedenských podnikov) a „vysokoškoláci“ (6%). V Dolnom Rakúsku sa v odpovediach často vyskytujú „kvalifikovaní robotníci“ z Poľska. 6% podnikov z Viedne uvádza, že zamestnáva „kvalifikovaných robotníkov“ zo kritériumok vannak alapvetœen az új EU-tagországokból származó munkaerœ alkalmazása mellett vagy ellen. A bécsi vállalatok 51%-a számára az elsœ helyen a bérköltségek állnak; ugyanezt a választ az alsó-ausztriai vállalatok 57%-a és a burgenlandi vállalatok 49%-a tüntette fel. Aránylag gyakran jelentkeztek a „képzettséggel“ kapcsolatos aspektusok (Bécsben ez 30%, Alsó-Ausztriában 24% és Burgenlandban 21%), a „szorgalom“ (Bécsben ez 30%, AlsóAusztriában 27% és Burgenlandban 28%), „más kultúrával való gazdagodás“ (Bécsben ez a válaszok 23%-a, Alsó-Ausztriában 23%-a és Burgenlandban 28%a), és a „nyelvi ismeretek“ (Bécsben ez a vállalatok 27%-a, Alsó-Ausztriában 16%-a és Burgenlandban 33%-a). Ezzel összefüggésben viszont meg kell jegyezni azt, hogy a „nyelvi ismeretek“ ezzel szemben a leggyakrabban említett tényezœ az új EU-tagországokból származó munkaerœ alkalmazása ellen (Bécsben ezt lehetœséget a vállalatok 50%-a, AlsóAusztriában 53%-a és Burgenlandban 49%-a tüntette fel). A vállalatoknak nagyjából a kétharmada úgy véli, hogy a hazai dolgozókat egyáltalán nem fogják helyettesíteni az új EU-tagországokból származó munkaerœvel. Azoknak az alkalmazottaknak a csoportja, akiknél valószín•leg számításba jöhet a hazai munkaerœ helyettesítése az új EUtagországokból származó dolgozókkal, azok a vállalatokban végzett felmérés eredményei szerint a „segédmunkások“ (Bécsben ezt a lehetœséget a vállalatok 21%-a tüntette fel – elsœsorban a „materiális termelés“, a „vendéglátóipar“ és az „egészségügy“ területén, Alsó-Ausztriában ez 17% – fœleg a „vendéglátóiparban“, Burgenlandban pedig 16%) és a „szakmunkások“ (Bécsben ezt a kategóriát a vállalatok 17%-a tüntette fel, Alsó-Ausztriában 15%, miközben e két tartományban legjobban „vendéglátóiparban“ érvényesülnek, és Burgenlandban a vállalatok 19%-a).7 A megszólított vállalatoknak valamivel több mint az egynegyede a felmérés idején külföldi munkaerœt alkalmazott (Bécsben a megkérdezett vállalatok 32%-ában, AlsóAusztriában 26%-ában – elsœsorban a „vendéglátóipar“ és a „materiális termelés“ területén, továbbá Burgenlandban a vállalatok 21%-ában – leggyakrabban az „építœiparban“ és az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ területén). Bécsben a külföldi munkaerœt alkalmazó vállalatok 10%-a feltüntette, hogy „érettségivel rendelkezœ dolgozókat“ alkalmaznak náluk Magyarországról. A bécsi vállalatok 8%-ában dolgoznak „fœiskolai végzettséggel rendelkezœ“ magyar alkalmazottak. Alacsonyabb képesítés• magyar munkaerœ („szakképzett“, „segédmunkás“ vagy „szakmunkás“, „érettségivel nem rendelkezœk“ vagy „külsœsök“) sokkal kisebb arányban vannak képviselve. A Csehországból származó munkaerœ eloszlása hasonló, mint a magyaroszági kollégáké: a bécsi vállalatok 5%-a alkalmaz „érettségivel rendelkezœ cseh dolgozókat“ és 7%-a „fœiskolai végzettséggel rendelkezœ cseh személyeket“. Alsó-Ausztriában a vállalatok 9%-a tüntette fel, hogy náluk magyarországi vagy csehországi „szakmunkások“ dolgoznak. Ha megnézzük a Szlovákiából származó munkaerœt, láhatjuk, hogy a bécsi vállalatokban elsœsorban „fœiskolai végzettséggel rendelkezœ“ szlovák alkalmazottak vannak képviselve (a vállalatok 13%-ában); Alsó-Ausztriában a vállalatok 12%-a tüntette fel, hogy „szakmunkásokat“ alkalmaz. Lengyelországi munkaerœt Bécsben elsœsorban a „segédmunkások“, az 115 „FacharbeiterInnen“ von 12% der Betriebe angegeben. Polnische Arbeitskräfte sind in Wien vor allem in den Bereichen „HilfsarbeiterInnen“, „Angestellte ohne Matura“ (je 7% der Wiener Betriebe geben dies an) und „AkademikerInnen“ (6%) zu orten. In Niederösterreich werden „FacharbeiterInnen“ aus Polen häufig genannt. 6% der Unternehmen aus Wien führen an, „FacharbeiterInnen“ aus Slowenien zu beschäftigen, niederösterreichische Betriebe haben kaum Arbeitskräfte aus Slowenien. Arbeitskräfte aus Ex-Jugoslawien und der Türkei sind in Wien und Niederösterreich eher in gering qualifizierten Bereichen tätig: 27% der Wiener Betriebe beschäftigen „HilfsarbeiterInnen“ (24% in Niederösterreich), 18% „FacharbeiterInnen“ (12% in Niederösterreich) und 8% „Angestellte ohne Matura“ aus Ex-Jugoslawien. 9% der niederösterreichischen Unternehmen bilden „Lehrlinge“ aus Ex-Jugoslawien aus. 13% der Betriebe aus Wien verfügen über türkische „HilfsarbeiterInnen“ (in Niederösterreich 15% und im Burgenland 22%), 10% über türkische „FacharbeiterInnen“ (in Niederösterreich 12%). In den befragten Betrieben ist keine Steigerung der Zahl der beschäftigten „Lehrlinge“ aus den neuen EU-Mitgliedstaaten zu verzeichnen. Bei „HilfsarbeiterInnen“ gibt ein sehr geringer Anteil der Unternehmen (3%) eine Zunahme an und bei „FacharbeiterInnen“ insgesamt 6% (wobei der Anteil in Niederösterreich doch bei 12% liegt). Wenige Wiener und niederösterreichische Betriebe (4% aller befragten Unternehmen) konstatieren eine Zunahme der Zahl der „Angestellten ohne Matura“. In Wiener und burgenländischen Betrieben steigt die Zahl der „angestellten AkademikerInnen“ (in Wien bei 14%, im Burgenland bei 11% der Betriebe). In Wien meinen 13% der Betriebe, dass die Zahl der beschäftigten „Angestellten mit Matura“ zugenommen hat; ingesamt 4% der befragten Unternehmen bemerken eine Steigerung bei „freien DienstnehmerInnen“ aus neuen EU-Mitgliedstaaten (wobei hier im Burgenland der Anteil von 11% der Betriebe deutlich über dem Durchschnitt aller drei Bundesländer liegt). 56% der burgenländischen Betriebe, die Arbeitskräfte aus den neuen EU-Mitgliedstaaten beschäftigen, sind mit diesen sehr zufrieden, weitere 33% zufrieden. In Wien zeigen sich 23% der Betriebe sehr zufrieden mit ihren Arbeitskräften aus den neuen EU-Mitgliedstaaten, 50% zufrieden. In Niederösterreich gibt ca. jeweils ein Drittel an, sehr zufrieden bzw. zufrieden zu sein. Von denjenigen Betrieben, die bereits ArbeitnehmerInnen aus den neuen EU-Mitgliedstaaten beschäftigen, würde ein Prozentsatz von 92% in Wien, 55% in Niederösterreich bzw. 100% im Burgenland offene Stellen mit ebensolchen Beschäftigten besetzen. Jeweils etwas über ein Viertel der Betriebe in Wien, Niederösterreich und dem Burgenland spricht davon, dass der Personalstand in den letzten 2 Jahren im Unternehmen gestiegen ist. Besonders stark zugenommen hat der Personalstand in Wien bei Unternehmen aus der „Kredit- und Versicherungsbranche“ und im „Gaststättenwesen“, in Niederösterreich in Betrieben aus den Bereichen des „Gaststättenwesens“ und der „Erbringung sonstiger öffentlicher und persönlicher Dienstleistungen“ und im Burgenland im Bereich der „Erbringung sonstiger öffentlicher und persönlicher Dienstleistungen“. 116 Pracovníci z bývalé Jugoslávie a z Turecka působí ve Vídni a Dolních Rakousích spíše v méně kvalifikovaných oborech: „nekvalifikované dělníky“ z bývalé Jugoslávie zaměstnává 27% vídeňských podniků (24% v Dolních Rakousích), „kvalifikované dělníky“ 18% (v Dolních Rakousích 12%) a „pracovníky bez maturity“ 8%. V 9% dolnorakouských podniků se vzdělávají „vyučení“ z bývalé Jugoslávie. Ve 13% podniků z Vídně pracují turečtí „nekvalifikovaní dělníci“ (v Dolních Rakousích 15% a v Burgenlandsku 22%), v 10% pak turečtí „kvalifikovaní dělníci“ (v Dolních Rakousích 12%). Ve sledovaných podnicích neregistrujeme zvýšení počtu zaměstnaných „absolventů učňovských škol“ z nových členských států EU. U segmentu „nekvalifikovaných dělníků“ uvádí jejich přírůstek jen velmi malé procento podniků (3%) a u „kvalifikovaných dělníků“ celkem 6% (přičemž v Dolních Rakousích činí analogická hodnota 12%). Malý počet vídeňských a dolnorakouských podniků (4% všech sledovaných podniků) konstatuje nárůst počtu „pracovníků bez maturity“. Ve vídeňských a burgenlandských podnicích se zvyšuje počet „vysokoškoláků“ (ve Vídni jsou zaměstnáni v 14%, v Burgenlandsku v 11% podniků). Ve Vídni se 13% podniků domnívá, že počet zaměstnaných „pracovníků s maturitou“ vzrostl; celkem 4% oslovených podniků registrují zvýšení počtu „externích spolupracovníků“ z nových členských států EU (přičemž v Burgenlandsku je tato kategorie zastoupena v 11% podniků, což výrazně překračuje průměr všech tří spolkových zemí). 56% burgenlandských podniků, které zaměstnávají pracovníky z nových členských států EU, je s nimi velmi spokojeno, dalších 33% je pouze spokojeno. Ve Vídni zvolilo 23% podniků odpověď velmi spokojeno a 50% je se svými zaměstnanci z nových členských států EU spokojeno. V Dolních Rakousích připadá na obě uvedené možnosti shodně asi třetina odpovědí. Z těch podniků, které už zaměstnávají pracovní síly z nových členských států EU, by 92% ve Vídni, 55% v Dolních Rakousích a 100% v Burgenlandsku opět přijalo na volná místa zaměstnance z těchto zemí. Ve Vídni, Dolních Rakousích a Burgenlandsku hovoří shodně více než čtvrtina podniků o tom, že u nich došlo v posledních dvou letech ke zvýšení počtu zaměstnanců. Ve Vídni je tento nárůst zvlášť výrazný u podniků v odvětví „úvěrnictví a pojišťovnictví“ a v „pohostinství“, v Dolních Rakousích v podnicích z oblasti „pohostinství“ a „poskytování ostatních veřejných a osobních služeb“ a v Burgenlandsku ve sféře „poskytování ostatních veřejných a osobních služeb“. U 30% vídeňských, 23% dolnorakouských a 16% burgenlandských podniků počet zaměstnanců klesá. O nezměněném počtu zaměstnanců hovoří ve Vídni 43%, v Dolních Rakousích 49% a v Burgenlandsku 53% podniků. Dva nejčastěji uváděné způsoby řešení nedostatku pracovních sil v podniku jsou „aktivní nábor v tuzemsku“ (tento postup uvádí ve Vídni 41%, v Dolních Rakousích 33% a v Burgenlandsku 26% oslovených; zvlášť vysoký je počet těchto odpovědí u podniků v oblasti pohostinství) a „výchova vlastních pracovníků“ (ve Vídni zvolilo tuto možnost 32% podniků, v Dolních Rakousích 29% a v Burgenlandsku 37%). Ve Vídni a v Dolních Rakousích by takto postupovaly Slovinska, v dolnorakúskych podnikoch sa naproti tomu Slovinci prakticky nevyskytujú. Pracovníci z bývalej Juhoslávie a z Turecka pôsobia vo Viedni a Dolnom Rakúsku skôr v menej kvalifikovaných odboroch: „nekvalifikovaných robotníkov“ z bývalej Juhoslávie zamestnáva 27% viedenských podnikov (24% v Dolnom Rakúsku), „kvalifikovaných robotníkov“ 18% (v Dolnom Rakúsku 12%) a „pracovníkov bez maturity“ 8%. V 9% dolnorakúskych podnikov sa vzdelávajú „vyučení“ z bývalej Juhoslávie. V 13% podnikov z Viedne pracujú tureckí „nekvalifikovaní robotníci“ (v Dolnom Rakúsku 15% a v Burgenlandsku 22%), v 10% zasa „kvalifikovaní robotníci“ (v Dolnom Rakúsku 12%). V sledovaných podnikoch neregistrujeme zvýšenie počtu zamestnaných „absolventov učňovských škôl“ z nových členských štátov EU. U segmentu „nekvalifikovaných robotníkov“ uvádza ich prírastok len veľmi malé percento podnikov (3%) a u „kvalifikovaných robotníkov“ celkovo 6% (pričom v Dolnom Rakúsku činí analogická hodnota 12%). Malý počet viedenských a dolnorakúskych podnikov (4% všetkých sledovaných podnikov) konštatuje nárast počtu „pracovníkov bez maturity“. Vo viedenských a burgenlandských podnikoch sa zvyšuje počet „vysokoškolákov“ (vo Viedni sú zamestnaní v 14%, v Burgenlandsku v 11% podnikov). Vo Viedni sa 13% podnikov domnieva, že počet zamestnaných „pracovníkov s maturitou“ vzrástol; celkom 4% oslovených podnikov registrujú zvýšenie počtu „externých spolupracovníkov“ z nových členských štátov EU (pričom v Burgenlandsku je táto kategória zastúpená v 11% podnikov, čo výrazne prekračuje priemer všetkých troch spolkových krajín). 56% burgenlandských podnikov, ktoré zamestnávajú pracovníkov z nových členských štátov EU, je s nimi veľmi spokojných, ďalších 33% je iba spokojných. Vo Viedni zvolilo 23% podnikov odpoveď veľmi spokojných a 50% je so svojimi zamestnancami z nových členských štátov EU spokojných. V Dolnom Rakúsku pripadá na obidve uvedené možnosti zhodne asi tretina odpovedí. Z tých podnikov, ktoré už zamestnávajú pracovné sily z nových členských štátov EU, by 92% vo Viedni, 55% v Dolnom Rakúsku a 100% v Burgenlandsku opäť prijalo na volné miesta zamestnancov z týchto krajín. Vo Viedni, Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku hovorí zhodne viac ako štvrtina podnikov o tom, že u nich došlo v posledných dvoch rokoch ku zvýšeniu počtu zamestnancov. Vo Viedni je tento nárast zvlášť výrazný u podnikov v odvetví „úverovanie a poisťovníctvo“ a v „pohostinstve“, v Dolnom Rakúsku v podnikoch z oblasti „pohostinstvo“ a „poskytovanie ostatných verejných a osobných služieb“ a v Burgenlandsku vo sfére „poskytovanie ostatných verejných a osobných služieb“. U 30% viedenských, 23% dolnorakúskych a 16% burgenlandských podnikov počet zamestnancov klesá. O nezmenenom počte zamestnancov hovorí vo Viedni 43%, v Dolnom Rakúsku 49% a v Burgenlandsku 53% podnikov. Dva najčastejšie uvádzané spôsoby riešenia nedostatku pracovných síl v podniku sú „aktívny nábor v tuzemsku“ (tento postup uvádza vo Viedni 41%, v Dolnom Rakúsku 33% a v Burgenlandsku 26% oslovených; zvlášť vysoký je počet „érettségivel nem rendelkezœk“ kategóriájában alkalmaznak (ezt a bécsi vállalatok 7%-a tüntette fel), valamint „fœiskolai végzettséggel rendelkezœket“ (a vállalatok 6%-ában). Alsó-Ausztriában a válaszokban gyakran elœfordulnak a „szakmunkások“ Lengyelországból. A bécsi vállalatok 6%-a feltüntette, hogy szlovén „szakmunkásokat“ alkalmaznak, az alsó-ausztriai vállalatokban ezzel ellentétben szlovének gyarkorlatilag nincsenek jelen. A volt Jugoszláviából és Törökországból származó dolgozók Bécsben és Alsó-Ausztriában inkább az alacsanyab képesítést igénylœ szakmákban vannak jelen: „segédmunkásokat“ a volt Jugoszláviából a bécsi vállalatok 27%-a alkalmaz (24% Alsó-Ausztriában), „szakmunkásokat“ 18% (Alsó-Ausztriában 12%) és „érettségivel nem rendelkezœ dolgozókat“ a vállalatok 8%-a. Az alsó-ausztriai vállalatok 9%-ában dolgoznak „szakképzettek“ a volt Jugoszláviából. A bécsi vállalatok 13%-ában dolgoznak török „segédmunkások“ (Alsó-Ausztriában ez 15% és Burgenlandban 22%), és 10%ban török „szakmunkások“ (Alsó-Ausztriában 12%-ban). A vizsgált vállalatokban nem tapasztaltuk az új EUtagországokból érkezett „szakmunkásképzœ iskolát végzettek“ alkalmazásának a növekedését. A „segédmunkások“ szegmensében növekedést a vállalatoknak csak nagyon kevés százaléka tüntetett fel (3%), a „szakmunkásoknál“ ez összesen 6% (miközben Alsó-Ausztriában az ennek megfelelœ érték 12%). A bécsi és burgenlandi vállalatokban a „fœiskolát végzettek“ száma növekszik (Bécsben a vállalatok 14%-ában és Burgenlandban a vállalatok 11%-ában alkalmazzák œket). Bécsben a vállalatok 13%-a úgy véli, hogy az „érettségivel rendelkezœ dolgozók“ száma nœtt; a megszólított vállalatok összesen 4%-ban tapasztalták az új EU-tagországokból származó „külsœ munkatársak“ számának a növekedését (miközben Burgenlandban ez a kategória a vállalatok 11%-ában van képviselve, ami jelentœsen túllépi a három tartomány átlagát). A burgenlandi vállatok 56%-a azok közül, amelyek új EUtagországokból érkezett dolgozókat alkalmaznak, azokkal nagyon meg van elégedve, további 33% „csak“ meg van elégedve. Bécsben a vállalatok 23%-a válaszotta a „nagyon meg van elégedve“ választ és a vállalatok 50%-a az új EU-tagországokból érkezett dolgozókkal „meg van elégedve“. Alsó-Ausztriában mindkét lehetœséget a vállalatok egyharmada tüntette fel. Azok közül a vállalatok közül, amelyek az új EUtagországokból érkezett dolgozókat már alkalmaznak, Bécsben 92%, Alsó-Ausztriában 55% és Burgenlandban 100%, szabad munkahelyre ismét alkalmazna dolgozókat ezekbœl az országokból. Bécsben, Alsó-Ausztriában és Burgenlandban a vállalatok több, mint egynegyede azonosan feltüntette, hogy az elmúlt két évben náluk megnœtt az alkalmazottak száma. Bécsben ez a növekedés különösen jelentœs a „hitelezés és biztosítás“ és a „vendéglátóipar“ területén, Alsó-Ausztriában a „vendéglátóipar“ és az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ területén és Burgenlandban az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ szférájában. A bécsi vállalatok 30%-ában, az alsó-ausztriai vállalatok 23%-ában és a burgenlendi vállalatok 16%-ban csökken az alkalmazottak száma. 117 Bei 30% der Wiener, 23% der niederösterreichischen und 16% der burgenländischen Unternehmen sinkt der Personalstand. Von einem Gleichbleiben des Personalstandes sprechen in Wien 43%, in Niederösterreich 49% und im Burgenland 53% der Betriebe. Die beiden mit Abstand am häufigsten genannten Maßnahmen für den Fall, dass nicht genug benötigte Arbeitskräfte vorhanden sind, sind das „aktive Anwerben im Inland“ (dies geben in Wien 41% an, in Niederösterreich 33% und im Burgenland 26%; von Unternehmen im Bereich des Gaststättenwesens wird dies besonders häufig angegeben) sowie das „Selbst-Ausbilden“ (in Wien von 32% Betrieben, in Niederösterreich von 29% und im Burgenland von 37% angeführt). Hierbei fällt in Wien und Niederösterreich die Sachgütererzeugung besonders in Gewicht, in Wien zusätzlich noch das Gaststättenwesen. Im Burgenland wird auch häufig die Maßnahme des „Angebots flexiblerer Arbeitszeiten“ genannt. hlavně podniky ve sféře materiální výroby, ve Vídni ještě také pohostinství. V Burgenlandsku je také často uváděna „nabídka pružnější pracovní doby“. Podniky dále odpovídaly na otázku, které faktory považují za nejdůležitější pro rozhodnutí o umístění provozovny. Nejčastěji uváděnými faktory byly „právní jistota a spolehlivé instituce v zemi“ (tuto možnost uvedlo po 70% podniků z Dolních Rakous a Burgenlandska, ve Vídni to bylo 74% podniků) a „pracovní motivace“ (ve všech třech spolkových zemích shodně 70% podniků). „Dopravní obslužnost“ pokládá za důležitou 70% vídeňských podniků (ve zbývajících dvou spolkových zemích po 60%). V 60% až 70% odpovědí se kromě toho objevují faktory „odbytové možnosti“ (v Burgenlandsku však pouze těsně nad 50%), „kvalita produkce“, „nabídka pracovních sil“ a „výhodné zdanění podniků nebo zisku“. Die Unternehmen wurden auch befragt, welche Faktoren bei der Standortwahl als entscheidend erachtet werden. Die am häufigsten angegebenen Faktoren waren „Rechtssicherheit und verlässliche Institutionen im Land“ (je 70% der Betriebe aus Niederösterreich und dem Burgenland, ebenso wie 74% der Wiener Betriebe nannten dies) sowie „Arbeitsmotivation“ (von jeweils 70% der Unternehmen in den drei Bundesländern angegeben). Die „Verkehrsanbindung“ wird von 70% der Wiener Betriebe als wichtig erachtet (in den anderen beiden Bundesländern von jeweils 60%). Außerdem führten jeweils zwischen 60% und 70% der Betriebe die Faktoren „Absatzchancen“ (diese Faktoren wurden im Burgenland allerdings nur von knapp über 50% genannt), „Qualität der Produktion“, „Personal vorhanden“ und „Unternehmens- bzw. Unternehmensgewinnbesteuerung“ an. Unternehmensgründungen und Unternehmenskooperationen in den neuen EU-Mitgliedstaaten Zakládání podniků a kooperace s podniky v nových členských zemích EU 10% der Wiener Betriebe geben an, in einem neuen EU-Mitgliedstaat ein Unternehmen gegründet zu haben (Betriebe aus dem „Kredit- und Versicherungswesen“ überdurchschnittlich häufig); in Niederösterreich 3% (im „Bauwesen“ und im „Gesundheits-, Veterinär- und Sozialwesen“ konnten höhere Anteile verzeichnet werden), im Burgenland 5% (hier fällt der „Handel“ besonders ins Gewicht). Einen Kauf eines Unternehmens in neuen EU-Mitgliedstaaten bestätigen 4% der in Wien und 1% der in Niederösterreich befragten Betriebe (vor allem im Bereich der „Sachgütererzeugung“ sowie im Bereich des „Kredit- und Versicherungswesens“). Von einer Unternehmensbeteiligung sprechen 6% der Betriebe in Wien (dabei spielt das „Kredit- und Versicherungswesen“ eine bedeutende Rolle), 3% der Unternehmen in Niederösterreich und 2% der Betriebe aus dem Burgenland (in diesen Bundesländern besonders im Bereich des „Handels/der Reparatur von KFZs und Gebrauchsgütern“). In Wien und in Niederösterreich importieren jeweils ein Viertel der Unternehmen Produkte aus den neuen EU-Mitgliedstaaten, im Burgenland 16%. Die „Sachgüterproduktion“ ist hier 10% vídeňských podniků uvádí, že založily podnik v některé nové členské zemi EU (nadprůměrně často jde o podniky z oblasti „úvěrnictví a pojišťovnictví“); v Dolních Rakousích jsou to 3% (vyšší procento bylo zaznamenáno v oborech „stavebnictví“ a „zdravotnictví, veterinární lékařství a sociální služby“), v Burgenlandsku 5% (zde je na čele pořadí „obchod“). Koupi podniku v nových členských státech EU potvrzují 4% oslovených podniků ve Vídni a 1% v Dolních Rakousích (především ve sféře „materiální výroby“ a také v oblasti „úvěrnictví a pojišťovnictví“). O kapitálovém podílu v zahraničních společnostech hovoří 6% podniků ve Vídni (významnou roli zde hraje „úvěrnictví a pojišťovnictví“), 3% podniků v Dolních Rakousích a 2% v Burgenlandsku (v těchto spolkových zemích hlavně v oblasti „prodej/opravy motorových vozidel a spotřebního zboží“). Výrobky z nových členských států EU dováží ve Vídni a Dolních Rakousích shodně čtvrtina podniků, v Burgenlandsku je jich 16%. Vedoucí postavení zde zaujímá „materiální výroba“. Služby nakupuje v nových členských zemích EU 7% 118 týchto odpovedí u podnikov v oblasti pohostinstva) a „výchova vlastných pracovníkov“ (vo Viedni zvolilo túto možnosť 32% podnikov, v Dolnom Rakúsku 29% a v Burgenlandsku 37%). Vo Viedni a Dolnom Rakúsku by takto postupovali hlavne podniky vo sfére materiálnej výroby, vo Viedni ešte i v pohostinstve. V Burgenlandsku je tiež často uvádzaná „ponuka pružnejšej pracovnej doby“. Podniky ďalej odpovedali na otázku, ktoré faktory považujú za najdôležitejšie pre rozhodnutie o umiestnení prevádzky. Najčastejšie uvádzanými faktormi boli „právna istota a spoľahlivé inštitúcie v krajine“ (túto možnosť uviedlo po 70% podnikov z Dolného Rakúska a Burgenlandska, vo Viedni to bolo 74% podnikov) a „pracovná motivácia“ (vo všetkých troch spolkových krajinách zhodne 70% podnikov). „Dopravnú infraštruktúru“ pokladá za dôležitú 70% viedenských podnikov (v ďalších dvoch spolkových krajinách po 60%). V 60% až 70% odpovedí sa okrem toho objavujú faktory „odbytové možnosti“ (v Burgenlandsku však iba tesne nad 50%), „kvalita produkcie“, „ponuka pracovných síl“ a „výhodné zdanenie podnikov alebo zisku“. Az alkalmazottak száma nem változott a bécsi vállalatok 43%ában, az alsó-ausztriai vállalatok 49%-ában és a burgenlandi vállalatok 53%-ban. A vállalati munkaerœhiány megoldásának két leggyakrabban feltüntetett módja az „aktív hazai toborzás“ (ezt az eljárást a megszólítottak 41%-a tüntette fel Bécsben, Alsó-Ausztriában a 33%-a és Burgenlandban a 26%-a; különösen magas e válaszoknak a száma a vendéglátóipari vállalatoknál) és a „saját dolgozók nevelése“ (ezt a lehetœséget Bécsben a vállalatok 32%-a választotta, Alsó-Ausztriában a 29-%-a és Burgenlandban a 37%-a). Bécsben és Alsó-Ausztriában ezt a módszert fœleg a materiális termelés szférájában m•ködœ vállalatok választanák, Bécsben ezen kívül még a vendéglátóipari vállalatok. Burgenlandban még gyakran tüntették fel a „rugalmasabb munkaidœ felajánlását“. A vállalatok továbbá arra a kérdésre is válaszoltak, mely tényezœket tartanak a legfontosabbnak az üzem elhelyezésének az eldöntése szempontjából. A leggyakrabban feltüntetett tényezœk a „jogbiztonság és megbízható intézmények az adott országban“ (ezt a lehetœséget a vállalatok 70%-a tüntette fel Alsó-Ausztriában és Burgenlandban, Bécsben a vállalatok 74%-a) és a „munkamotiváció“ (mindhárom szövetségi tartományban azonosan a vállalatok 70%-a). A „közlekedési hálózatot“ a bécsi vállalatok 70%-a tartja fontosnak (a másik két tartományban ez 60%). A válaszok 60-70%-ában ezen kívül feltüntették még az „értékesítési lehetœségeket“ (Burgenlandban viszont csupán valamivel 50% felett), a „termelés minœségét“, a „munkaerœ-ajánlatot“ és a „vállalatok vagy a nyereség elœnyös adózását“. Zakladanie podnikov a kooperácia s podnikmi v nových členských krajinách EU Vállalatok alapítása és együttm•ködés a vállalatokkal az EU új tagországaiban 10% viedenských podnikov uvádza, že založili podnik v niektorom novom členskom štáte EU (nadpriemerne často ide o podniky z oblasti „úverovanie a poisťovníctvo“); v Dolnom Rakúsku sú to 3% (vyššie percento bolo zaznamenané v odboroch „stavebníctvo“ a „zdravotníctvo, veterinárne lekárstvo a sociálne služby“), v Burgenlandsku 5% (tu je na čele poradia „obchod“). Kúpu podniku v nových členských štátoch EU potvrdzuje 4% oslovených podnikov vo Viedni a 1% v Dolnom Rakúsku (predovšetkým vo sfére „materiálnej výroby“ a tiež v oblasti „úverovania a poisťovníctve“). O kapitálovom podiele v zahraničných spoločnostiach hovorí 6% podnikov vo Viedni (významnú úlohu tu má „úverovanie a poisťovníctvo“), 3% podnikov v Dolnom Rakúsku a 2% v Burgenlandsku (v týchto spolkových krajinách hlavne v oblasti „predaj/opravy motorových vozidiel a spotrebného tovaru“). Výrobky z nových členských štátov EU dováža vo Viedni a Dolnom Rakúsku zhodne štvrtina podnikov, v Burgenlandsku je ich 16%. Vedúce postavenie tu má „materiálna výroba“. Služby nakupuje v nových členských krajinách EU 17% A bécsi vállalatok 10%-a feltüntette, hogy az EU valamelyik új tagországában vállalatot alapított (átlagon felüli gyakorisággal a „hitelezés és biztosítás“ területén m•ködœ vállalatokról van szó); Alsó-Ausztriában ez 3% (magasabb százalékot tapasztaltak az „építœipar“ és az „egészségügy, állatorvostan és szociális szolgáltatások“ területén), Burgenlandban ez 5% (itt az elsœ helyen a „kereskedelem“ szerepel). Vállalatok vásárlását az EU új tagországában a megszólított vállalatok 4%-a erœsítette meg Bécsben és 1%-a AlsóAusztriában (elsœsorban a „materiális termelés“, valamint a „hitelezés és biztosítás“ szférájában). Külföldi társaságban levœ tœkerészesedésrœl a vállalatok 6%-a beszél Bécsben (jelentœs szerepe van itt a „hitelezésnek és a biztosításnak“), a vállalatok 3%-a Alsó-Ausztriában és 2%-a Burgenlandban (ezekben a szövetségi tartományokban fœleg a „gépjárm•kereskedelem/gépjárm•javítás és fogyasztási cikkek kereskedelme és javítása“ területén). Termékeket az EU új tagországaiból a bécsi és az alsóausztriai vállalatok egynegyede importál, Burgenlandban ez 16%. Vezetœ pozíciója itt a „materiális termelésnek“ van. 119 führend. Leistungen aus neuen EU-Mitgliedstaaten beziehen 17% der Wiener, 12% der niederösterreichischen und 14% der burgenländischen Betriebe. Von sonstigen Kooperationen mit Unternehmen aus den neuen EU-Mitgliedstaaten spricht jeweils ein Viertel der Unternehmen in Wien (besonders häufig in den Bereichen „Kredit- und Versicherungswesen“ sowie im „Handel/in der Reparatur von KFZs und Gebrauchsgütern“) und im Burgenland; in Niederösterreich (wo ebenfalls der „Handel/die Reparatur von KFZs und Gebrauchsgütern“ verstärkt solche Kooperationen angibt) 14%. Ca. ein Viertel aller befragten Betriebe hat sich unternehmerische Maßnahmen bzw. Strategien für die Zeit nach der erfolgten EU-Erweiterung überlegt. In Bezug auf einzelne Branchen ist festzuhalten, dass sich in Wien vor allem das „Gaststättenwesen“, die „Sachgütererzeugung“ und der „Handel“ Strategien überlegt haben, ebenso wie in Niederösterreich der Bereich der „Erbringung sonstiger öffentlicher und persönlicher Dienstleistungen“ und jener der „Sachgütererzeugung“. Im Burgenland haben sich ebenfalls Betriebe in den Bereichen der „Erbringung sonstiger öffentlicher und persönlicher Dienstleistungen“ und des „Handel/der Reparatur von KFZs und Gebrauchsgütern“ um Strategien bemüht. Von den Unternehmen, die solche Maßnahmen bzw. Strategien überlegt haben, berichtet - auf die gesamte Untersuchungsregion bezogen - beinahe die Hälfte über eine „Zusammenarbeit mit Unternehmen aus den neuen EU-Mitgliedstaaten im Bereich „Kostensenkung/Rationalisierung“. Jeweils ca. 40% der Betriebe nennen die Strategien „Aufbau eines zusätzlichen Standorts in den neuen EU-Mitgliedstaaten“, „neue Produkte und Leistungen“ sowie „verstärktes Marketing/Werbung für die eigenen Produkte in neuen EUMitgliedstaaten“. Von einem „verstärkten Export“ sprechen 32% der Betriebe, von einem „besseren Kundenservice“ 28% und von einer „Qualitätsverbesserung“ 26%. Ein „Standortwechsel zumindest eines Teils des Unternehmens in neue EU-Mitgliedstaaten“ wird von 6% der Betriebe sowie die „Gründung von Verkaufsfilialen in neuen EU-Mitgliedstaaten“ von 17% ins Auge gefasst. Deutlichere bundeslandspezifische Abweichungen sind im Burgenland festzustellen, wo die Betriebe auch einen „Standortwechsel“ bzw. eine „Zusammenarbeit mit Unternehmen aus den neuen EU-Mitgliedstaaten im Bereich Kostensenkung/Rationalisierung“, eine „stärkere Spezialisierung“ sowie ein „besseres Kundenservice“ in ihre Planungen einbeziehen. Subauftragnehmer aus den neuen EU-Mitgliedstaaten beschäftigen 12% der Wiener, 9% der niederösterreichischen und 5% der burgenländischen Betriebe: in Wien häufig in den Bereichen der „Sachgütererzeugung“, des „Realitätenwesens/der Erbringung von unternehmensbezogenen Dienstleistungen“ sowie des „Handels/der Reparatur von KFZs und Gebrauchsgütern“, in Niederösterreich in der „Sachgütererzeugung“ und im „Bauwesen“. Ein Großteil der befragten Unternehmen zeigt sich sehr indifferent, was die Einschätzung der Auswirkungen der EU-Erweiterung für ihren Betrieb bedeutet: Jeweils etwas mehr als die Hälfte der Unternehmen in Niederösterreich und im Burgenland und ca. ein Drittel der Wiener Betriebe meinen, dass weder die Chancen noch die Gefahren in diesem Zusammenhang überwiegen. In Wien ist der Anteil der 120 vídeňských, 12% dolnorakouských a 14% burgenlandských podniků. O jiných formách kooperace s podniky z nových členských států EU hovoří čtvrtina podniků ve Vídni (zvlášť často v oborech „úvěrnictví a pojišťovnictví“ a „prodej/opravy motorových vozidel a spotřebního zboží“) a stejné procento v Burgenlandsku; v Dolních Rakousích (kde tyto kooperace udává nejčastěji rovněž obor „prodej/opravy motorových vozidel a spotřebního zboží“) je jich 14%. Přibližně čtvrtina všech dotazovaných podniků uvažovala o tom, že po rozšíření EU bude uplatňovat nové strategie a opatření. Ve vztahu ke konkrétním odvětvím můžeme konstatovat, že na podobné strategie pomýšlely ve Vídni především obory „pohostinství“, „materiální výroba“ a „obchod“, v Dolních Rakousích pak oblast „poskytování ostatních veřejných a osobních služeb“ a „materiální výroba“. V Burgenlandsku se o změnu strategií snažily rovněž podniky v oblastech „poskytování ostatních veřejných a osobních služeb“ a „prodej/opravy motorových vozidel a spotřebního zboží“. Z podniků, které pomýšlely na taková opatření nebo strategie, hovoří – vztaženo k celému sledovanému regionu – téměř polovina o „spolupráci s podniky z nových členských států EU v oblasti „snižování nákladů/racionalizace“. Přibližně 40% podniků uvádí shodně strategii „výstavby další provozovny v nových členských zemích EU“, „nové produkty a služby“ a „posílení marketingu/propagace vlastních výrobků v nových členských státech EU“. O „posílení vývozu“ hovoří 32% podniků, o „lepším zákaznickém servisu“ 28% a o „zlepšení kvality“ 26%. „Přesun aspoň části podniku do nových členských zemí EU“ uvádí 6% podniků a „otevření poboček zabývajících se prodejem v nových členských státech EU“ 17%. Z jednotlivých spolkových zemí jsou zřetelnější rozdíly patrné v Burgenlandsku, kde podniky zahrnují do svých plánů také „přesun podniku“ nebo „spolupráci s podniky z nových členských států EU v oblasti snižování nákladů/racionalizace“, „posílení specializace“ a „lepší zákaznický servis“. Subdodavatele z nových členských států EU zaměstnává 12% vídeňských, 9% dolnorakouských a 5% burgenlandských podniků. Ve Vídni jich často využívají v oblasti „materiální výroby“, „realit/poskytování služeb pro podnikovou sféru“ a „prodeje/oprav motorových vozidel a spotřebního zboží“, v Dolních Rakousích v „materiální výrobě“ a ve „stavebnictví“. Značná část oslovených podniků naprosto nemá vyhraněný názor, pokud jde o jejich hodnocení dopadu rozšíření EU na jejich podnik: v Dolních Rakousích a Burgenlandsku se více než polovina a ve Vídni přibližně třetina podniků vyslovila, že v této souvislosti nepřevažují šance ani rizika. Ve Vídni se 38% podniků domnívá, že zde spíše převažují šance, což je mnohem více než v Dolních Rakousích a Burgenlandsku. V Dolních Rakousích a Burgenlandsku zastává tento názor o něco více než pětina sledovaných podniků. Ve Vídni jsou o převaze příležitostí často přesvědčeny podniky z oblasti „úvěrnictví a pojišťovnictví“ a „pohostinství“, v Dolních Rakousích zde lze uvést rovněž sféru „pohostinství“. O převládajících rizicích hovoří ve všech rakouských spolkových zemích zhruba pětina oslovených podniků, které patří ve Vídni především do sektoru „materiální výroby,“ v Dolních Rakousích jsou to podniky ze „stavebnictví“ a z oblasti „prodeje/oprav motorových vozidel a spotřebního zboží“. viedenských, 12% dolnorakúskych a 14% burgenlandských podnikov. O iných formách kooperácie s podnikmi z nových členských štátov EU hovorí štvrtina podnikov vo Viedni (zvlášť často v odboroch „úverovanie a poisťovníctvo“ a „predaj/opravy motorových vozidiel a spotrebného tovaru“) a rovnaké percento v Burgenlandsku; v Dolnom Rakúsku (kde tieto kooperácie udáva najčastejšie aj oblasť „predaj/opravy motorových vozidiel a spotrebného tovaru“) je ich 14%. Približne štvrtina všetkých dopytovaných podnikov uvažovala o tom, že po rozšírení EU bude uplatňovať nové stratégie a opatrenia. Vo vzťahu ku konkrétnym odvetviam môžeme konštatovať, že na podobné stratégie pomýšľali vo Viedni predovšetkým oblasti „pohostinstva“, „materiálnej výroba“ a „obchodu“, v Dolnom Rakúsku zasa oblasť „poskytovania ostatných verejných a osobných služieb“ a „materiálnej výroby“. V Burgenlandsku sa o zmenu stratégií snažili tiež podniky v oblastiach „poskytovanie ostatných verejných a osobných služieb“ a „predaj/opravy motorových vozidiel a spotrebného tovaru“. Z podnikov, ktoré pomýšľali na také opatrenia alebo stratégie, hovorí – vztiahnuté k celému sledovanému regiónu – takmer polovica o „spolupráci s podnikmi z nových členských štátov EU v oblasti „znižovania nákladov/racionalizácie“. Približne 40% podnikov uvádza zhodne stratégiu „výstavba ďalšej prevádzky v nových členských krajinách EU“, „nové produkty a služby“ a „posilnenie marketingu/propagácia vlastných výrobkov v nových členských štátoch EU“. O „posilnení vývozu“ hovorí 32% podnikov, o „lepšom zákazníckom servise“ 28% a o „zlepšení kvality“ 26%. „Presun aspoň časti podniku do nových členských krajín EU“ uvádza 6% podnikov a „otvorenie pobočky zaoberajúcej sa predajom v nových členských štátoch EU“ 17%. Z jednotlivých spolkových krajín sú zreteľnejšie rozdiely patrné v Burgenlandsku, kde podniky zahrňujú do svojich plánov aj „presun podniku“ alebo „spoluprácu s podnikmi z nových členských štátov EU v oblasti znižovania nákladov/ racionalizácie“, „posilnenie špecializácie“ a „lepší zákaznícky servis“. Subdodávateľov z nových členských štátov EU zamestnáva 12% viedenských, 9% dolnorakúskych a 5% burgenlandských podnikov. Vo Viedni ich často využívajú v oblasti „materiálnej výroby“, „realít/poskytovania služieb pre podnikovú sféru“ a „predaja/oprav motorových vozidiel a spotrebného tovaru“, v Dolnom Rakúsku v „materiálnej výrobe a v „stavebníctve“. Značná časť oslovených podnikov naprosto nemá vyhranený názor, pokiaľ ide o ich hodnotenie dopadu rozšírenia EU na ich podnik: v Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku sa viac ako polovica a vo Viedni približne tretina podnikov vyslovila, že v tejto súvislosti neprevažujú šance ani riziká. Vo Viedni sa 38% podnikov domnieva, že tu skôr prevažujú šance, čo je omnoho viac než v Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku. V Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku zastáva tento názor o niečo viac než pätina sledovaných podnikov. Vo Viedni sú o prevahe príležitostí často presvedčené podniky z oblasti „úverovania a poisťovníctva“ a „pohostinstva“, v Dolnom Rakúsku tu je možno uviesť tiež sféru „pohostinstva“. O prevládajúcich rizikách hovorí vo všetkých rakúskych spolkových krajinách zhruba pätina oslovených podnikov, ktoré patria vo Viedni predovšetkým do sektoru „materiálnej Szolgáltatásokat az EU új tagországaiból a bécsi vállalatok 17%-a vásárol, az alsó-ausztriai vállalatok 12%-a és a burgenlandi vállalatok 14%-a. Az EU új tagországaiban levœ vállalatokkal való együttm•ködés más formáiról a vállalatok egynegyede beszél Bécsben (nagyon gyakran a „hitelezés és biztosítás“, valamint a „gépjárm•kereskedelem/gépjárm•javítás és fogyasztási cikkek kereskedelme és javítása“ területén), a százalékos arány azonos Burgenladban; Alsó-Ausztriában (ahol ez az együttm•ködés leggyakoribb szintén a „gépjárm•kereskedelem/gépjárm•javítás és fogyasztási cikkek kereskedelme és javítása“ területén), ez a vállalatok 14%-át érinti. A megkérdezett vállalatoknak kb. az egynegyede mérlegelte azt, hogy az EU-bœvítés után új stratégiát és intézkedéseket fog érvényesíteni. Konkrét ágazatokkal kapcsolatban megállapítható az, hogy hasonló stratégiára gondoltak Bécsben elsœsorban a „vendéglátóiparban“, a „materiális termelés“ és a „kereskedelem“ területén, AlsóAusztriában pedig az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ és a „materiális termelés“ területén. Burgenlandban stratégiát igyekeztek módosítani a vállalatok az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ és a „gépjárm•kereskedelem/ gépjárm•javítás és fogyasztási cikkek kereskedelme és javítása“ területén. Azon vállalatok közül, amelyek ilyen intézkedéseket vagy stratégiát mérlegeltek – az egész vizsgált régióra vonatkoztatva – csaknem a fele beszélt az „EU új tagországaiban levœ vállalatokkal való együttm•ködésrœl“ a „költségek csökkentése és az ésszer•sítés“ területén. A vállalatok kb. 40%-a beszél a „további üzem létesítésének a stratégiájáról az EU új tagországaiban“, az „új termékekrœl és szolgáltatásokról és a „saját termékek marketingjének és propagációjának az erœsítésérœl az EU új tagországaiban. A „kivitel erœsítésérœl“ a vállalatok 32%-a beszél, „a jobb ügyfélszolgáltatásokról“ a 28%-a és a „minœség javításáról“ a vállalatok 26%-a. A „vállalat legalább egy részének az áthelyezését az EU új tagországába“ a vállallatok 6%-a tüntette fel és az „értékesítéssel foglalkozó kirendeltségek létesítését az EU új tagországaiban“ a vállalatok 17%-a. Az egyes tartományok összehasonlításakor egyértelm•ek a különbségek Burgenlandhoz képest, ahol a vállalatok tervbe vették „a vállalat áthelyezését“ vagy „EU új tagországaiban levœ vállalatokkal való együttm•ködést a költségek csökkentése és az ésszer•sítés“ területén, a „specializáció er•sítését“ és a „jobb ügyfélszolgáltatásokat“. Alvállalkozókat az EU új tagországaiból a bécsi vállalatok 12%-a foglalkoztat, az alsó-ausztriai vállalatok 9%-a és a burgenlandi vállalatok 5%-a. Ezt Bécsben gyakran a „materiális termelés“ az „ingatlanközvetítœk és szolgáltatások a vállalati szféra számára“ és a „gépjárm•kereskedelem/ gépjárm•javítás és fogyasztási cikkek kereskedelme és javítása“ területén használják ki, Alsó-Ausztriában a „materiális termelés“ és az „építœipar“ területén. A megszólított vállalatok jelentœs részének nincs határozott véleménye az EU-bœvítés hatásáról saját vállalatukra: AlsóAusztriában és Burgenlandban a vállalatoknak több, mint a fele és Bécsben nagyjából az egyharmada úgy nyilatkozott, hogy ezzel összefüggésben nincsenek túlsúlyban sem az esélyek, sem a kockázatok. Bécsben a vállalatok 38%-a úgy véli, hogy itt inkább az esélyek vannak túlsúlyban, ami 121 Unternehmen, die von einem Überwiegen der Chancen ausgehen, mit 38% deutlich höher als in Niederösterreich und im Burgenland. In Niederösterreich und im Burgenland sind es jeweils knapp über ein Fünftel der befragten Betriebe. In Wien sind häufig Betriebe aus den Bereichen des „Kredit- und Versicherungswesens“ und des „Gaststättenwesens“ von einem Überwiegen der Chancen überzeugt, in Niederösterreich ist hier ebenfalls das „Gaststättenwesen“ zu nennen. Von einem Überwiegen der Gefahren spricht in allen Bundesländern ca. ein Fünftel der befragten Unternehmen; in Wien vor allem Unternehmen aus der „Sachgütererzeugung,“ in Niederösterreich Betriebe aus dem „Bauwesen“ und aus dem Bereich „Handel/Reparatur von KFZs und Gebrauchsgütern“. Bedarf an Arbeitskräften in Ungarn, Tschechien und in der Slowakei Pot®eba pracovních sil v Ma∂arsku, Çesku a na Slovensku Wie in Wien, in Niederösterreich und im Burgenland wurde der Arbeitskräftebedarf auch auf der ungarischen, der tschechischen und der slowakischen Seite der Grenze mit Österreich erhoben. Stejně jako ve Vídni, Dolních Rakousích a Burgenlandsku byla potřeba pracovních sil zjišťována také na maďarské, české a slovenské straně hranic s Rakouskem. In Ungarn wurden 73 Betriebe, in Tschechien 161 und in der Slowakei 124 Unternehmen befragt. Bei der überwiegenden Mehrzahl der Betriebe handelt es sich um Einzelunternehmen/Einzelbetriebe/Institutionen: In Ungarn und der Slowakei entfielen knapp drei Viertel der Betriebe auf diese Kategorie, in Tschechien 60%. Bei ebenfalls ca. drei Viertel der Unternehmen in Ungarn und in Tschechien erstreckt sich der Tätigkeitsbereich der Betriebe nur auf das jeweilige Land. In der Slowakei geben dies 56% der Unternehmen an, 41% sind international bzw. multinational tätig. 32% der ungarischen, 46% der tschechischen und 43% der slowakischen Betriebe beschäftigen maximal 10 MitarbeiterInnen. In Ungarn und Tschechien verfügen je 32% über 1150 MitarbeiterInnen, in der Slowakei liegt der entsprechende Anteil der Unternehmen mit 11-50 MitarbeiterInnen bei 34%. Mehr als 50 Beschäftigte haben in Ungarn 36% der Unternehmen, in Tschechien 22% und in der Slowakei 23%. Die wirtschaftliche Situation des Betriebes beurteilen 63% der ungarischen, 78% der tschechischen und 78% der slowakischen Unternehmen als zumindest eher gut. In den meisten Betrieben wurden die Fragen des standardisierten Fragebogens von BetriebsleiterInnen/BetriebsinhaberInnen/GeschäftsführerInnen bzw. von einem Vorstandsmitglied beantwortet (in 59% der Betriebe in Ungarn, in 67% der Betriebe in Tschechien und in 44% der Betriebe in der Slowakei). Die wichtigsten Ergebnisse der Unternehmensbefragungen in Ungarn, Tschechien und in der Slowakei sind im Folgenden zusammenfassend dargestellt. 122 V Maďarsku odpovídalo 73 podniků, v Česku 161 a na Slovensku 124. V převážné většině jde o samostatné podniky, provozovny nebo instituce: v Maďarsku a na Slovensku do této kategorie patří skoro tři čtvrtíny všech podniků, v Česku 60%. Ve zhruba třech čtvrtinách podniků v Maďarsku a Česku jejich činnost nepřekračuje hranice příslušné země. Na Slovensku totéž uvádí 56% podniků, ve 41% případů pak je charakter jejich činnosti mezinárodní nebo nadnárodní. 32% maďarských, 46% českých a 43% slovenských podniků zaměstnává nanejvýš 10 osob. V Maďarsku a Česku pracuje v 32% dotazovaných podniků 11- 50 zaměstnanců, na Slovensku činí procento podniků s 11- 50 zaměstnanci 34%. Více než 50 zaměstnanců má v Maďarsku 36% podniků, v Česku je to 22% a na Slovensku 23%. Ekonomickou situaci podniku hodnotí 63% maďarských, 78% českých a 78% slovenských podniků jako přinejmenším dobrou. Na otázky obsažené ve standardizovaném dotazníku odpovídali ve většině podniků ředitelé, majitelé firmy, jednatelé nebo členové představenstva (konkrétně to bylo 59% podniků v Maďarsku, 67% podniků v Česku a 44% podniků na Slovensku). Následující část studie obsahuje porovnání nejdůležitějších výsledků průzkumu, který byl proveden v podnicích v Maďarsku, Česku a na Slovensku. výroby,“ v Dolnom Rakúsku sú to podniky zo „stavebníctva“ a z oblasti „predaja/opráv motorových vozidiel a spotrebného tovaru“. sokkal több, mint Alsó-Ausztriában vagy Burgenlandban. Alsó-Ausztriában és Burgenlandban ezt a véleményt vallja a vállalatoknak valamivel több, mint egyötöde. Bécsben az esélyek túlsúlyáról gyakran a „hitelezés és biztosítás“ és a „vendéglátóipar“ területén m•ködœ vállalatok vannak meggyœzœdve, Alsó-Ausztriában szintén feltüntethetœ a „vendéglátóipar“ szférája. A kockázatok túlsúlyáról a vizsgált osztrák tartományokban a megszólított vállalatoknak kb. az egyötöde beszél, amelyek Bécsben elsœsorban a „materiális termelés“ szférájába tartoznak, Alsó-Ausztriában pedig az „építœipar“ és a „gépjárm•kereskedelem/gépjárm•javítás és fogyasztási cikkek kereskedelme és javításának“ a szférájába. Potreba pracovných síl v Maďarsku, Čechách a na Slovensku Munkaerœ-szükséglet Magyarországon, Csehországban és Szlovákiában Rovnako ako vo Viedni, Dolnom Rakúsku a Burgenlandsku bola potreba pracovných síl zisťovaná aj na maďarskej, českej a slovenskej strane hraníc s Rakúskom. Hasonlóképp, mint Bécsben, Alsó-Ausztriában és Burgenlandban a munkaerœ-szükségletet az osztrák határ magyar, cseh és szlovák oldalán is vizsgálták. V Maďarsku odpovedalo 73 podnikov, v Čechách 161 a na Slovensku 124. V prevážnej väčšine ide o samostatné podniky, prevádzky alebo inštitúcie: v Maďarsku a na Slovensku do tejto kategórie patria skoro tri śtvrtiny všetkých podnikov, v Čechách 60%. V zhruba troch śtvrtinàch podnikov v Maďarsku a Čechách ich činnosť neprekračuje hranice príslušnej krajiny. Na Slovensku to isté uvádza 56% podnikov, v 41% prípadov je zasa charakter ich činnosti medzinárodný alebo nadnárodný. 32% maďarských, 46% českých a 43% slovenských podnikov zamestnáva najviac 10 osôb. V Maďarsku a Čechách pracuje v 32% dopytovaných podnikov 11-50 zamestnancov, na Slovensku činí percento podnikov s 11-50 zamestnancami 34%. Viac ako 50 zamestnancov má v Maďarsku 36% podnikov, v Čechách je to 22% a na Slovensku 23%. Ekonomickú situáciu podniku hodnotí 63% maďarských, 78% českých a 78% slovenských podnikov ako prinajmenšom dobrú. Magyarországon 73 vállalat válaszolt, Csehországban 161 vállalat és Szlovákiában 124. Túlnyomó többségben önálló vállalatokról, üzemekrœl vagy intézményekrœl van szó: Magyarországon és Szlovákiában ebbe a kategóriába a vállalatoknak csaknem a háromnegyede tartozik, Csehországban a 60%-a. Nagyjából a vállalatok háromnegyedéban Magyarországon és Csehországban tevékenységük nem lépi át az adott ország határait. Szlovákiában ugyanezt a vállalatok 56%-a tünteti fel, az esetek 41%-ában tevékenységüknek nemzetközi vagy nemzetek feletti jellege van. A magyar vállalatok 32%-a, a cseh vállalatok 46%-a és a szlovák vállalatok 43%a legfeljebb 10 személyt alkalmaz. Magyarországon és Csehországban a megkérdezett vállalatok 32%-ának 11-50 alkalmazottja van, Szlovákiában az ilyen vállalatok aránya 34%. Több, mint 50 alkalmazottja Magyarországon a vállalatok 36%-ának van, Csehországban 22%-ának és Szlovákiában 23%-ának. A vállalat gazdasági helyzetét a magyar vállalatok 63%-a, a cseh vállalatok 78%-a és a szlovák vállalatok 78%-a legalább jónak ítéli meg. Na otázky obsiahnuté v štandardizovanom dotazníku odpovedali vo väčšine podnikov riaditelia, majitelia firmy, konatelia alebo členovia predstavenstva (konkrétne to bolo 59% podnikov v Maďarsku, 67% podnikov v Čechách a 44% podnikov na Slovensku). Nasledujúca časť štúdie obsahuje porovnanie najdôležitejších výsledkov prieskumu, ktorý bol uskutočnený v podnikoch v Maďarsku, Čechách a na Slovensku. A standardizált kérdœívben szereplœ kérdésekre túlnyomó részt a vállalatok igazgatói, cégtulajnosok, ügyvezetœk vagy igazgatósági tagok válaszoltak (konkréten ez a vállalatok 59%-a volt Magyarországon, a 67%-a Csehországban és a 44%-a Szlovákiában). A tanulmány következœ része a magyarországi, csehországi és szlovákiai vállalatokban megvalósított felmérés legfontosabb eredményeinek az összehasonlítását tartalmazza. 123 Erwarteter Arbeitskräftebedarf Potřeba dalších pracovních sil Im höher qualifizierten Bereich („angestellte AkademikerInnen“, „Angestellte mit Matura“) ist in allen drei Ländern mit einer Zunahme des Arbeitskräftebedarfs zu rechnen aber auch im Bereich der „FacharbeiterInnen“ (hier sprechen weniger slowakische als ungarische oder tschechische Betriebe von einer Zunahme) sowie in Ungarn zu geringeren Anteilen auch bei „LeiharbeiterInnen“. Bei „freien DienstnehmerInnen“ wird sich der Bedarf nach Ansicht der Betriebe kaum verändern. Bei „HilfsarbeiterInnen“ (dies besonders stark in Ungarn) und bei „Angestellten ohne Matura“ gehen die Betriebe von einer Abnahme des Bedarfs aus. V segmentu pracovníků s vyšší kvalifikací („vysokoškoláci“, „pracovníci s maturitou“) lze ve všech třech zemích počítat se zvýšením potřeby pracovních sil a totéž lze říci i o kategorii „kvalifikovaných dělníků“ (na Slovensku ovšem hovoří o nárůstu potřeby méně respondentů než v Maďarsku nebo Česku), a konečně v Maďarsku v menší míře také u „smluvních pracovníků“. U „externích pracovních sil“ se potřeba podle názoru podniků prakticky nezmění. V kategorii „nekvalifikovaní dělníci“ (a zde zvlášť zřetelně v Maďarsku) a „pracovníci bez maturity“ předpokládají podniky snížení poptávky. Während in der Slowakei die Betriebe damit rechnen, dass die Beschäftigtenzahl in den Bereichen „Vollzeit“, „Teilzeit“ und „Werkvertrag/freier Dienstvertrag“ im Zunehmen begriffen ist, wird in Ungarn im Bereich „Vollzeit“ von sehr vielen Unternehmen von einer Zunahme der Beschäftigtenzahl ausgegangen. Für den Bereich „Werkvertrag“ meint ein geringer Anteil der Unternehmen, dass die Anzahl der Beschäftigten zunehmen wird. Im Bereich „Teilzeit“ wird in Ungarn mit keinen Änderungen gerechnet. In Tschechien wird in den Bereichen „Vollzeit“ und „Teilzeit“ von sehr vielen Unternehmen von einer Zunahme der Zahl der Beschäftigten, im Bereich „Werkvertrag“ eher von keiner Änderung gesprochen. Zatímco na Slovensku počítají podniky s tím, že se bude zvyšovat počet zaměstnanců pracujících na plný nebo částečný úvazek a také počet osob pracujících na smlouvu o dílo nebo externě, předpokládá v Maďarsku velmi mnoho podniků zvyšování počtu zaměstnanců v kategorii „práce na plný úvazek“. U segmentu „smlouva o dílo“ se menší počet podniků domnívá, že počet zaměstnanců bude růst. V oblasti „práce na částečný úvazek“ se v Maďarsku se zvyšováním počtu zaměstnanců nepočítá. V Česku hovoří velký počet podniků o nárůstu počtu zaměstnanců v kategoriích „plný úvazek“ a „částečný úvazek“, kdežto u „smluv o dílo“ se spíše hovoří o stagnaci. 25% der befragten Betriebe in Ungarn, 31% der Betriebe in Tschechien und 40% der slowakischen Unternehmen suchen Personal, besonders Betriebe im Bereich der „Sachgütererzeugung“; in Ungarn und in der Slowakei wird auch im Bereich des „Gesundheits-, Veterinär- und Sozialwesens“ und in der Slowakei zudem häufig noch in der Branche „Erbringung von sonstigen öffentlichen und persönlichen Dienstleistungen“ Personal gesucht. In Ungarn meinen 73% der Betriebe, die auf Personalsuche sind, dass es zumindest ziemlich schwierig ist, offene Stellen entsprechend zu besetzen, in Tschechien 68% der Unternehmen und in der Slowakei 81%. Bei den Begründungen, warum es schwierig ist, offene Stellen zu besetzen, fällt am meisten jene ins Gewicht, dass es zu wenige verfügbare Arbeitskräfte mit der benötigten Ausbildungsrichtung gibt. Dies nannten in Ungarn 92% der Betriebe, in Tschechien 67% und in der Slowakei 78%. In Ungarn Pracovní síly hledá 25% oslovených podniků v Maďarsku, 31% v Česku a 40% slovenských podniků s tím, že těžištěm poptávky je oblast „materiální výroby“; v Maďarsku a na Slovensku registrujeme potřebu pracovníků také v sektoru „zdravotnictví, veterinární lékařství a sociální služby“ a na Slovensku kromě toho také často v odvětví „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“. V Maďarsku uvedlo 73% podniků, které shánějí pracovní síly, že nalézt na volné místo přiměřeně kvalitního pracovníka je přinejmenším dost obtížné, v Česku se takto vyjádřilo 68% a na Slovensku 81% podniků. 124 Na otázku, proč je obtížné obsadit volná místa, bývá nejčastější odpovědí, že je nedostatek volných pracovních sil s potřebným profesním zaměřením. V Maďarsku tak odpovědělo 92%, v Česku 67% a na Slovensku 78%. V Maďarsku je na rozdíl od obou ostatních zkoumaných zemí Potreba ďalších pracovných síl A további munkaerœ szükséglete V segmente pracovníkov s vyššou kvalifikáciou („vysokoškoláci“, „pracovníci s maturitou“) je možné vo všetkých troch krajinách počítať so zvýšením potreby pracovných síl a to isté je možno povedať i o kategórii „kvalifikovaných robotníkov“ (na Slovensku sa však hovorí o náraste potreby menej respondentov než v Maďarsku alebo Čechách) a konečne v Maďarsku v menšej miere aj u „zmluvných pracovníkov“. U „externých pracovných síl“ sa potreba podľa názoru podnikov prakticky nezmení. V kategóriách „nekvalifikovaní robotníci“ (a tu zvlášť zreteľne v Maďarsku) a „pracovníci bez maturity“ predpokladajú podniky zníženie dopytu. A magasabb képzettség• dolgozók szegmensében („fœiskolai végzettség•ek“, „érettségivel rendelkezœk“) mindhárom országban lehet számolni a növekvœ munkaerœ-szükséglettel és ugyanez elmondható a „szakmunkások“ kategóriájáról is (Szlovákiában kevesebb megkérdezett beszélt a szükséglet növekedésérœl, mint Magyarországon vagy Csehországban) és végül Magyarországon kisebb mértékben a „szerzœdéses dolgozók“ esetében. A „külsœ munkaerœt“ illetœen a szükséglet a vállalatok véleménye szerint gyakorlatilag nem fog megváltozni. A „segédmunkások“ kategóriájában (különösen Magyarországon) és az „érettségivel nem rendelkezœk“ kategóriájában a vállalatok a kereslet csökkenését feltételezik. Zatiaľ čo na Slovensku počítajú podniky s tým, že sa bude zvyšovať počet zamestnancov pracujúcich na plný alebo čiastočný úväzok a tiež počet osôb pracujúcich na zmluvu o dielo alebo externe, predpokladá v Maďarsku veľmi mnoho podnikov zvyšovanie počtu zamestnancov v kategórii „práca na plný úväzok“. V segmente „zmluva o dielo“ sa menší počet podnikov domnieva, že počet zamestnancov bude rásť. V oblasti „práce na čiastočný úväzok“ sa v Maďarsku so zvyšovaním počtu zamestnancov nepočíta. V Čechách hovorí veľký počet podnikov o náraste počtu zamestnancov v kategóriách „plný úväzok“ a „čiastočný úväzok“, kým u „zmlúv o dielo“ sa skôr hovorí o stagnácii. Míg Szlovákiában a vállalatok azzal számolnak, hogy a teljes munkaidœben vagy részmunkaidœben foglalkoztatottak és a megbízási szerzœdés vagy külsœ együttm•ködés alapján dolgozó személyek száma növekedni fog, Magyarországon nagyon sok vállalat feltételezi az alkalmazottak számának a növekedését a „teljes munkaidœben foglalkoztatottak“ kategóriájában. A „megbízási szerzœdések“ szegmensében a vállalatok kisebb része úgy véli, hogy az alkalmazottak száma növekedni fog. A „részmunkaidœben foglalkoztatottak“ területén Magyarországon nem számolnak az alkalmazottak számának a növekedésével. Csehországban a vállalatok nagyobb száma feltételezi, hogy az alkalmazottak száma a „teljes munkaidœben foglalkoztatottak“ és a „részmunkaidœben foglalkoztatottak“ kategóriájában növekedni fog, míg a „megbízási szerzœdések“ esetében inkább stagnálásról beszélnek. Pracovné sily hľadá 25% oslovených podnikov v Maďarsku, 31% v Čechách a 40% slovenských podnikov s tým, že ťažiskom dopytu je oblasť „materiálnej výroby“; v Maďarsku a na Slovensku registrujeme potrebu pracovníkov tiež v sektore „zdravotníctva, veterinárneho lekárstva a sociálnych služieb“ a na Slovensku okrem toho aj často v odvetví „poskytovanie ostatných verejných a súkromných služieb“. V Maďarsku uviedlo 73% podnikov, ktoré zháňajú pracovné sily, že nájsť na volné miesto primerane kvalitného pracovníka je prinajmenšom dosť obtiažne, v Čechách sa takto vyjadrilo 68% a na Slovensku 81% podnikov. Na otázku, prečo je obtiažne obsadiť volné miesta, býva najčastejšia odpoveď, že je nedostatok volných pracovných síl s potrebným profesijným zameraním. V Maďarsku tak odpovedalo 92%, v Čechách 67% a na Slovensku 78%. V Maďarsku je na rozdiel od oboch ostatných skúmaných krajín Munkaerœt a megszólított vállalatok 25%-a keres Magyarországon, 31%-a Csehországban és 40 %-a Szlovákiában azzal, hogy a kereslet súlypontja a „materiális termelés“; Magyarországon és Szlovákiában a dolgozók iránti keresletet regisztráljuk még az „egészségügy, állatorvostan és szociális szolgáltatások“ szektorában, és Szlovákiában ezen kívül gyakran az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ ágazatban. Magyarországon a munkaerœt keresœ vállalatok 73%-a feltüntette, hogy a szabad helyek betöltése aránylag megfelelœ képzettségœ dolgozóval elég nehéz, Csehországban így nyilatkozott a vállalatok 68%-a és Szlovákiában a 81%-a. 125 ist im Unterschied zu den beiden anderen Untersuchungsländern auch der Faktor der „Entlohnung“ in diesem Zusammenhang nicht unwesentlich: 67% der ungarischen Unternehmen geben die Bezahlung als Ursache an. dost důležitý také faktor „odměna za práci“: 67% maďarských podniků uvádí jako příčinu výši platu. Bereitschaft ausländische Arbeitskräfte zu beschäftigen Ochota zaměstnávat zahraniční pracovní síly Im Rahmen der Unternehmensbefragung wurde auch erhoben, ob die Betriebe, die Personal suchen, offene Stellen mit ArbeitnehmerInnen aus dem Ausland besetzen würden. Dabei zeigte sich, dass in Tschechien und in der Slowakei jeweils 30% der Betriebe ArbeitnehmerInnen aus Österreich aufnehmen würden - hauptsächlich im Bereich der „Sachgütererzeugung“, in Tschechien zusätzlich auch im „Bauwesen“. In Ungarn liegt der entsprechende Anteil derer, die ÖsterreicherInnen als Arbeitskräfte aufnehmen würden, bei 13%. In Ungarn würden ebenfalls 13% der Unternehmen ArbeitnehmerInnen aus anderen alten EU-Ländern beschäftigen; am häufigsten aber zeigen sich ungarische Betriebe bereit, slowakische Arbeitskräfte zu beschäftigen (31% der Unternehmen führen dies an). In Tschechien und in der Slowakei geben jeweils ca. 32% der Betriebe an, ArbeitnehmerInnen aus anderen alten EULändern beschäftigen zu wollen (vor allem im Bereich der „Sachgüterproduktion“); die Beschäftigung slowakischer Arbeitskräfte können sich 66% der tschechischen Betriebe vorstellen (im „Bauwesen“ ein noch höherer Anteil). Umgekehrt geben auch 61% der slowakischen Unternehmen an, TschechInnen beschäftigen zu wollen (dies besonders im Bereich der „Erbringung von sonstigen öffentlichen und persönlichen Dienstleistungen“, im „Gesundheits-, Veterinär- und Sozialwesen“ sowie in der „Sachgütererzeugung“); außerdem meinen 29% der Betriebe in der Slowakei, dass ungarische ArbeitnehmerInnen in Frage kommen (auch hier häufig in den Bereichen „Erbringung von sonstigen öffentlichen und persönlichen Dienstleistungen“ sowie in der „Sachgütererzeugung“). V rámci průzkumu v podnicích jsme také zjišťovali, jestli by podniky, které hledají zaměstnance, přijaly na volná místa pracovní síly ze zahraničí. Přitom se ukázalo, že v Česku a na Slovensku by uchazeče z Rakouska přijalo shodně 30% podniků – hlavně v sektoru „materiální výroby“, v Česku kromě toho také ve „stavebnictví“. V Maďarsku připouští 13% podniků, že by zaměstnalo pracovní síly z Rakouska. Stejně tak by 13% podniků v Maďarsku zaměstnalo pracovníky z dalších „starých“ členských zemí EU; nejspíše by však maďarské podniky byly ochotny přijmout pracovní síly ze Slovenska (tuto odpověď uvedlo 31% podniků). V Česku a na Slovensku se shodně 32% podniků vyjádřilo, že chtějí zaměstnat pracovníky ze „starých“ členských zemí EU (především v oblasti „materiální výroby“); přijetí pracovních sil ze Slovenska připouští 66% českých podniků (ve „stavebnictví“ je toto procento ještě vyšší). Naopak 61% slovenských podniků uvádí, že by zaměstnalo Čechy (v tomto případě hlavně v oblastech „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“, „zdravotnictví, veterinární lékařství a sociální služby“ a „materiální výroba“); 29% podniků na Slovensku kromě toho odpovědělo, že pro ně připadají v úvahu pracovníci z Maďarska (také zde často v oborech „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“ a „materiální výroby“). Persönliche Kontakte, Empfehlungen sowie Inserate spielen bei der Rekrutierung von ausländischem Personal in allen drei Ländern eine wichtige Rolle. Weiters wurde erhoben, was nach Ansicht der befragten Betriebe für bzw. gegen eine Beschäftigung von österreichischen Arbeitskräften spricht. Es zeigt sich, dass hinsichtlich der Gründe, die für eine Beschäftigung von österreichischen Arbeitskräften sprechen, in Ungarn die „Bereicherung durch eine andere Kultur“ und „Sprachkenntnisse“ an der Spitze der Nennungen stehen (jeweils von knapp über 40% genannt), gefolgt von „Fleiß“ und der „Verlässlichkeit“ (von je 37% der Unternehmen angegeben) sowie von „Qualifikation“ (von 30% angeführt). Von den Betrieben in Tschechien gibt ca. je ein Viertel an, dass die „Qualifikation“, die „Verlässlichkeit“ und die „Be- 126 Ve všech třech zemích hrají při náboru zahraničních pracovních sil důležitou roli osobní kontakty, doporučení a inzeráty. Při průzkumu se zjišťovalo, co podle názoru oslovených podniků hovoří pro nebo proti zaměstnávání pracovních sil z Rakouska. Ukázalo se, že mezi důvody, které hovoří pro zaměstnávání rakouských pracovníků, zaujímá v Maďarsku první místo „obohacování jinou kulturou“ a „jazykové znalosti“ (vyskytlo se shodně v necelých 40% odpovědí), za nimi pak následuje „píle“ a „spolehlivost“ (uvádí je 37% podniků) a „kvalifikace“ (30% případů). Přibližně čtvrtina podniků v Česku uvádí, že ve prospěch zaměstnávání pracovních sil z Rakouska hovoří „kvalifikace“, „spolehlivost“ a „obohacování jinou kulturou“. Na Slovensku stojí v popředí „obohacování jinou kulturou“ (uvádí je necelá polovina podniků). „Píle“ „spolehlivost“ a “kvalifikace“ (tyto možnosti zvolilo shodně po 40% oslovených podniků) zaujímají další místa v žebříčku argumentů, které hovoří pro zaměstnávání rakouských pracovníků. Poměrně často jsou ještě uváděny „jazykové znalosti“ (přibližně 30% odpovědí). dosť dôležitý aj faktor „odmena za prácu“: 67% maďarských podnikov uvádza ako príčinu výšku platu. Arra a kérdésre, miért olyan nehéz a szabad munkahelyek betöltése, a leggyakoribb válasz a szükséges szakmai orientáltsággal rendelkezœ szabad munkaerœ hiánya. Magyarországon a vállalatok 92%-a válaszolt így, Csehországban a 67%-a és Szlovákiában a 78%-a. Magyarországon a többi vizsgált országgal ellentétben elég fontos tényezœ a „munka díjazása“ is: a magyar vállalatok 67%-a fizetés összegét tüntette fel a munkahelyek betöltésével kapcsolatos nehézségek okaként. Ochota zamestnávať zahraničné pracovné sily Külföldi munkaerœ alkalmazásához való hajlandóság V rámci prieskumu v podnikoch sme tiež zisťovali, či by podniky, ktoré hľadajú zamestnancov, prijali na volné miesta pracovné sily zo zahraničia. Pritom sa ukázalo, že v Čechách a na Slovensku by uchádzačov z Rakúska prijalo zhodne 30% podnikov– hlavne v sektore „materiálna výroba“, v Čechách okrem toho aj v „stavebníctve“. V Maďarsku pripúšťa 13% podnikov, že by zamestnalo pracovné sily z Rakúska. Rovnako tak by 13% podnikov v Maďarsku zamestnalo pracovníkov z ďalších „starých“ členských krajín EU; najskôr by však maďarské podniky boli ochotné prijať pracovné sily zo Slovenska (túto odpoveď uviedlo 31% podnikov). V Čechách a na Slovensku sa zhodne 32% podnikov vyjadrilo, že chcú zamestnať pracovníkov zo „starých“ členských krajín EU (predovšetkým v oblasti „materiálnej výroby“); prijatie pracovných síl zo Slovenska pripúšťa 66% českých podnikov (v „stavebníctve“ je toto percento ešte vyššie). Naopak 61% slovenských podnikov uvádza, že by zamestnalo Čechov (v tomto prípade hlavne v oblastiach „poskytovanie ostatných verejných a súkromných služieb“, „zdravotníctvo, veterinárne lekárstvo a sociálne služby“ a „materiálna výroba“); 29% podnikov na Slovensku okrem toho odpovedalo, že pre nich pripadajú do úvahy pracovníci z Maďarska (tiež tu často v oboroch „poskytovania ostatných verejných a súkromných služieb“ a „materiálnej výroby“). Vo všetkých troch krajinách majú pri nábore zahraničných pracovných síl dôležitú úlohu osobné kontakty, doporučenia a inzeráty. A vállalati felmérés keretén belül azt is vizsgáltuk, hogy az alkalmazottakat keresœ vállalatok hajlandóak lennéneke a szabad munkahelyekre külföldrœl érkezett munkaerœt alkalmazni. Megmutatkozott az, hogy Csehországban és Szlovákiában osztrák érdeklœdœt a vállalatok 30%-a venne fel – fœleg a „materiális termelés“ szektorában, Csehországban ezen kívül még az „építœiparban“ is. Magyarországon a vállalatok 13%-a fogadja el, hogy Ausztriából érkezœ munkaerœt alkalmazna. Hasonlóképp a vállalatok 13%-a Magyarországon a további „régi“ EU-tagországokból származó dolgozókat alkalmazna; viszont a magyar vállalatok leginkább szlovákiai munkaerœt vennének fel (ezt a választ a vállalatok 31%-a adta meg). Csehországban és Szlovákiában a vállalatok 32%-a úgy nyilatkozott, hogy hajlandóak alkalmazni a „régi“ EU-tagországokból származó dolgozókat (elsœsorban a „materiális termelés“ területén); szlovák munkaerœ felvételével a cseh vállalatok 66%-a ért egyet (az „építœiparban“ ez a százalék még magasabb). Ellenkezœleg pedig a szlovák vállalatok 61%-a feltüntette, hogy cseheket foglalkoztatna (ebben az esetben fœleg az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“, az „egészségügy, állatorvostan és szociális szolgáltatások“ és a „materiális termelés“ területén; a szlovák vállalatok 29%-a ezen kívül még azt is válaszolta, hogy számukra számításba jöhetnek a magyarországi dolgozók (itt is gyakran az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ és a „materiális termelés“ területén). Pri prieskume sa zisťovalo, čo podľa názoru oslovených podnikov hovorí pre alebo proti zamestnávaniu pracovných síl z Rakúska. Ukázalo sa, že medzi dôvodmi, ktoré hovoria pre zamestnávanie rakúskych pracovníkov, sú v Maďarsku na prvom mieste „obohatenie inou kultúrou“ a „jazykové znalosti“ (vyskytlo sa zhodne v necelých 40% odpovediach), za nimi potom nasleduje „usilovnosť“ a „spoľahlivosť“ (uvádza ich 37% podnikov) a „kvalifikácia“ (30% prípadov). Približne štvrtina podnikov v Čechách uvádza, že v prospech zamestnávania pracovných síl z Rakúska hovorí „kvalifikácia“, „spoľahlivosť“ a „obohatenie inou kultúrou“. Na Slovensku je v popredí „obohatenie inou kultúrou“ (uvádza ho necelá polovina podnikov). „Usilovnosť“ „spoľahlivosť“ a “kvalifikácia“ (tieto možnosti zvolilo zhodne po 40% oslovených podnikov) obsadili ďalšie miesta v rebríčku argumentov, ktoré hovoria pre zamestnávanie rakúskych pracovníkov. Pomerne často sú ešte uvádzané „jazykové znalosti“ (približne 30% odpovedí). Mindhárom országban a külföldi munkaerœ toborzásakor fontos szerept játszanak a személyes kapcsolatok, az ajánlások és a hirdetések. Z pohľadu podnikov v troch skúmaných krajinách sú na druhej A felmérés keretén belül vizsgálták azt is, mi szól a megkérdezett vállalatok véleménye szerint az osztrák munkaerœ alkalmazása mellett vagy ellen. Megmutatkozott az, hogy az osztrák dolgozók alkalmazása melletti okok között Magyarországon az elsœ helyen a „más kultúrával való gazdagodás“ és a „nyelvi ismeretek“ állnak (azonos mértékben ez jelent meg a válaszok nem egész 40%-ában ezután következett a „szorgalom“ és a „megbízhatóság“ (a vállalatok 37%-a szerint) és a „megfelelœ képesítés“ (az esetek 30%-ában). A csehországi vállalatoknak kb. az egynegyede feltüntette, hogy az osztrák munkaerœ alkalmazása mellett szól a „megfelelœ képesítés“, a „megbízhatóság“ és a „más kultúrával való gazdagodás“. Szlovákiában elœtérben áll a „más kultúrával való gazdagodás“ (ezt a vállalatoknak nem egészen a fele tüntette 127 reicherung durch eine andere Kultur“ für eine Beschäftigung von österreichischen ArbeitnehmerInnen sprechen. In der Slowakei steht die „Bereicherung durch eine andere Kultur“ im Vordergrund (von knapp der Hälfte der Betriebe genannt). „Fleiß“ „Verlässlichkeit“ und “Qualifikation“ (von je ca. 40% angegeben) setzen die Liste der Argumente fort, die für eine Beschäftigung österreichischer Arbeitskräfte sprechen. Weiters fallen auch noch die „Sprachkenntnisse“ ins Gewicht (von ca. 30% angegeben). Aus Sicht der Unternehmen der drei Untersuchungsländer sind andererseits die „Lohnkosten“ das Haupthindernis für eine Beschäftigung österreichischer ArbeitnehmerInnen (in Ungarn von 59%, in Tschechien von 52% und in der Slowakei von 65% der Betriebe genannt). In Ungarn und in der Slowakei stehen auch die „Sozialkosten“ einer Beschäftigung von ÖsterreicherInnen entgegen (je 44% der Betriebe meinen dies). In Tschechien werden „Sprachkenntnisse“ häufiger als Hinderungsgrund angegeben als „Sozialkosten“. Für ungarische und slowakische Betriebe stellen in weiterer Folge noch „lokale Marktkenntnisse“ und „Sprachkenntnisse“ relativ bedeutende Faktoren dar, die gegen eine Beschäftigung von österreichischen Arbeitskräften sprechen. Je 12% der befragten Betriebe in Ungarn und in der Slowakei geben an, bereits ausländische ArbeitnehmerInnen zu beschäftigen (besonders in Betrieben der „Sachgütererzeugung“), in Tschechien sind es 20% der Betriebe. In Tschechien und in der Slowakei würden je 61% der Betriebe entsprechende inländische Arbeitskräfte bevorzugt aufnehmen, in Ungarn 83%. Von einem in den letzten 2 Jahren gestiegenen Personalstand sprechen 32% der ungarischen, 37% der tschechischen und 48% der slowakischen Unternehmen. Während in Tschechien besonders die „Sachgütererzeugung“, das „Bauwesen“ und das „Gesundheits-, Veterinär- und Sozialwesen“ Beschäftigtenzuwächse verzeichnen, ist es in der Slowakei das „Gaststättenwesen“. Im gleichen Zeitraum gesunken ist der Personalstand bei ca. je einem Viertel der Betriebe in den drei Untersuchungsländern. In Ungarn ist bei 42% der Unternehmen ein Gleichbleiben des Personalstandes zu beobachten, in Tschechien bei 36% und in der Slowakei bei 26% der Unternehmen. Die von den befragten Unternehmen in den drei Ländern am häufigsten genannte Maßnahme für den Fall, dass nicht genug benötigte Arbeitskräfte vorhanden sind, ist das „aktive 128 Z pohledu podniků ve třech zkoumaných zemích jsou na druhé straně největší překážkou pro zaměstnávání rakouských pracovních sil „mzdové náklady“ (v Maďarsku se tak vyjádřilo 59%, v Česku 52% a na Slovensku 65% podniků). V Maďarsku a na Slovensku hovoří proti využívání rakouských pracovníků také „sociální výdaje“ (uvádí to 44% podniků). V Česku je jako překážka uváděna častěji „znalost jazyka“ než „sociální výdaje“. U maďarských a slovenských podniků se pak jako relativně významné faktory, které hovoří proti zaměstnávání pracovních sil z Rakouska, objevují ještě „znalost místního trhu“ a „jazykové znalosti“. Po 12% dotazovaných podniků v Maďarsku a na Slovensku uvádí, že už zaměstnávají zahraniční pracovní síly (zvlášť ve sféře „materiální výroby“), v Česku to je 20% podniků. V Česku a na Slovensku by shodně 61% podniků preferovalo při obsazování volných pracovních míst zahraniční pracovníky, v Maďarsku jich je 83%. O nárůstu počtu zaměstnanců během posledních 2 let hovoří 32% maďarských, 37% českých a 48% slovenských podniků. Zatímco v Česku registrují zvýšení počtu zaměstnanců především odvětví „materiální výroby“, „stavebnictví“ a „zdravotnictví, veterinární lékařství a sociální služby“, na Slovensku je to „pohostinství“. Ve sledovaných třech zemích zaznamenala ve stejném období přibližně čtvrtina podniků pokles počtu zaměstnanců. V Maďarsku pozorujeme u 42% podniků stagnaci početního stavu, v Česku je to 36% a na Slovensku 26% podniků. Nejčastěji uváděným způsobem řešení nedostatku pracovních sil je ve zkoumaných třech zemích „aktivní nábor v tuzemsku“ (tuto možnost uvedlo v Maďarsku 40%, v Česku 37% a na Slovensku 60% podniků). Na druhém místě následuje v Maďarsku a Česku „výchova vlastních pracovníků“ (v Maďarsku by takto postupovalo 36%, v Česku 22%). Na Slovensku naproti tomu hraje významnou roli „vyplácení vyšších mezd“ (uvádí to 24% slovenských, resp. 14% maďarských a 4% českých podniků). V Maďarsku a na Slovensku vedle toho mají určitý význam ještě faktory „zaměstnání pracovníků na smlouvu“, „výchova mimo podnik“ a „nabídka pružnější pracovní doby“. Maďarské, české a slovenské podniky odpovídaly na otázku, které faktory pokládají za rozhodující pro umístění provozovny. Rozložení odpovědí bylo v tomto případě v jednotlivých zemích odlišné: strane najväčšou prekážkou pre zamestnávanie rakúskych pracovných síl „mzdové náklady“ (v Maďarsku sa tak vyjadrilo 59%, v Čechách 52% a na Slovensku 65% podnikov). V Maďarsku a na Slovensku hovoria proti využívaniu rakúskych pracovníkov aj „sociálne výdaje“ (uvádza to 44% podnikov). V Čechách je ako prekážka uvádzaná častejšie „znalosť jazyka“ pred „sociálnymi výdajmi“. U maďarských a slovenských podnikov sa ešte ako relatívne významné faktory, ktoré hovoria proti zamestnávaniu pracovných síl z Rakúska, objavujú ešte „znalosť miestneho trhu“ a „jazykové znalosti“. Po 12% dopytovaných podnikov v Maďarsku a na Slovensku uvádza, že už zamestnávajú zahraničné pracovné sily (obzvlášť vo sfére „materiálnej výroby“), v Čechách to je 20% podnikov. V Čechách a na Slovensku by zhodne 61% podnikov preferovalo pri obsadzovaní volných pracovných miest zahraničných pracovníkov, v Maďarsku ich je 83%. O náraste počtu zamestnancov v priebehu posledných 2 rokov hovorí 32% maďarských, 37% českých a 48% slovenských podnikov. Zatiaľ čo v Čechách registrujú zvýšenie počtu zamestnancov predovšetkým odvetvia „materiálnej výroby“, „stavebníctva“ a „zdravotníctva, veterinárneho lekárstva a sociálnych služieb“, je to na Slovensku „pohostinstvo“. V sledovaných troch krajinách zaznamenala v rovnakom období približne štvrtina podnikov pokles počtu zamestnancov. V Maďarsku pozorujeme u 42% podnikov stagnáciu početného stavu, v Čechách je to 36% a na Slovensku 26% podnikov. Najčastejšie uvádzaným spôsobom riešenia nedostatku pracovných síl je v skúmaných troch krajinách „aktívny nábor v tuzemsku“ (túto možnosť uviedlo v Maďarsku 40%, v Čechách 37% a na Slovensku 60% podnikov). Na druhom mieste nasleduje v Maďarsku a Čechách „výchova vlastných pracovníkov“ (v Maďarsku by takto postupovalo 36%, v Čechách 22%). Na Slovensku naproti tomu má významnú úlohu „vyplácanie vyšších miezd“ (uvádza to 24% slovenských resp. 14% maďarských a 4% českých podnikov). V Maďarsku a na Slovensku okrem toho majú určitý význam ešte faktory „zamestnanie pracovníkov na zmluvu“, „výchova mimo podnik“ a „ponuka pružnejšej pracovnej doby“. Maďarské, české a slovenské podniky odpovedali na otázku, ktoré faktory pokladajú za rozhodujúce pre umiestnenie fel). A „szorgalom“, a „megbízhatóság“ és a „megfelelœ képesítés“ (ezeket a lehetœségeket választotta azonos mértékben a megszólított vállalatok 40%-a) helyezkednek el az érvek további sorrendjében, amelyek az osztrák dolgozók alkalmazása mellett szólnak. Aránylag gyakran tüntetik fel még a „nyelvi ismereteket“ (a válaszok kb. 30%-ában). A három vizsgált ország vállalatainak a szempontjából másrészt az osztrák munkaerœ alkalmazásának a legnagyobb akadályát a „bérköltségek“ jelentik (Magyarországon így nyilatkozott a vállalatok 59%-a, Csehországban az 52%-a és Szlovákiában a 65%-a). Magyarországon és Szlovákiában ezen kívül még az osztrák munkaerœ kihasználása ellen szólnak a „szociális költségek“ is (a vállalatok 44%-a tüntette fel). Csehországban akadályként gyakrabban tüntetik fel a „nyelvi ismereteket“, mint a „szociális kiadásokat“. A magyar és a szlovák vállalatoknál még aránylag jelentœs tényezœként az osztrák munkaerœ alkalmazása ellen, a „helyi piac ismerete“ és a „nyelvi ismeretek“ jelentek meg. A megkérdezett vállalatok 12%-a Magyarországon és Szlovákiában feltüntette, hogy már alkalmaznak külföldi munkaerœt (fœleg a „materiális termelés“ szférájában), Csehországban ez a vállalatok 20%-a. Csehországban és Szlovákiában azonos mértékben a vállalatok 61%-a a szabad munkahelyek betöltésekor elœnyben részesítené a külföldi dolgozókat, Magyarországon ez a arány 83%. Az alkalmazottak számának a növekedésérœl a legutóbbi 2 évben a magyar vállalatok 32%-a beszél, a cseh vállalatok 37%-a és a szlovák vállalatok 48%-a. Míg Csehországban az alkalmazottak számának a növekedését elsœsorban a „materiális termelés“, az „építœipar“ és az „egészségügy, állatorvostan és szociális szolgáltatások“ ágazatában regisztrálták, Szlovákiában a „vendéglátóipar“ területén. A vizsgált három országban az azonos idœszakban a vállalatoknak kb. az egynegyedénél csökkent az alkalmazottak száma. Magyarországon a vállalatok 42%ánál figyelhetœ meg az alkalmazotti állomány stagnálása, Csehországban ez 36% és Szlovákiában pedig 26%. A munkaerœhiány megoldásának a leggyakrabban feltüntetett módja a három vizsgált országban az „aktív hazai toborzás“ (ezt a lehetœséget Magyarországon a vállalatok 40%-a tüntette fel, Csehországban a 37%-a és Szlovákiában a vállalatok 60%-a). Második helyen Magyarországon és Csehországban a „saját dolgozók nevelése“ áll (Magyarországon ezt az eljárást a vállalatok 129 Anwerben im Inland“ (dies geben in Ungarn 40%, in Tschechien 37% und in der Slowakei 60% der Betriebe an). An zweiter Stelle folgt in Ungarn und in Tschechien das „SelbstAusbilden“ (in Ungarn von 36% der Betriebe angeführt, in Tschechien von 22%). In der Slowakei spielt dagegen das „Zahlen höherer Löhne“ eine bedeutende Rolle (24% der slowakischen Unternehmen geben dies an sowie 14% der ungarischen und 4% der tschechischen Unternehmen). In Ungarn und in der Slowakei haben daneben auch noch die Faktoren „Beschäftigung von LeiharbeiterInnen“, „Ausbilden lassen“ und „flexiblere Arbeitszeiten anbieten“ Bedeutung. Die ungarischen, tschechischen und slowakischen Unternehmen wurden befragt, welche Faktoren bei der Standortwahl als entscheidend erachtet werden. Dabei zeigen sich länderspezifische Unterschiede: In Ungarn nennen 88% der Betriebe den Faktor „Personal vorhanden“, 82% „Absatzchancen“, 80% „Lohnkosten“, je 70% „Qualität der Produktion“ und „Arbeitsmotivation“, 67% „Unternehmensbesteuerung“, 64% „Rechtssicherheit und verlässliche Institutionen im Land“, 61% „Verkehrsanbindung“ und 59% „Lohnstückkosten“. In Tschechien wird von 53% der Faktor „Lohnkosten“ angegeben, von 50% „Personal vorhanden“, von jeweils knapp über 40% „Qualität der Produktion“, „Lohnstückkosten“, „Absatzchancen“, „Rechtssicherheit und verlässliche Institutionen im Land“ und „Unternehmensgewinnbesteuerung“ sowie von jeweils ca. einem Drittel „Arbeitsmotivation“, „Sozialkosten“, „Verkehrsanbindung“ und „Unternehmensbesteuerung“. In der Slowakei sind für jeweils knapp 70% der Unternehmen die Faktoren „Unternehmensbesteuerung“ und „Absatzchancen“, für 63% „Rechtssicherheit und verlässliche Institutionen im Land“, für jeweils ca. 57% „Lohnkosten“, „Qualität der Produktion“ und „Verkehrsanbindung“, sowie für 48% der Faktor „Personal vorhanden“ von Relevanz. V Maďarsku uvádí 88% podniků faktor „dostatek pracovních sil“, 82% „odbytové možnosti“, 80% „mzdové náklady“, po 70% „kvalita produkce“ a „pracovní motivace“, 67% „zdanění podniku“, 64% „právní jistota a spolehlivé instituce v zemi“, 61% „dopravní obslužnost“ a 59% „jednotkové mzdové náklady“. V Česku uvádí 53% podniků faktor „mzdové náklady“, 50% „dostatek pracovních sil“, něco přes 40% shodně „kvalitu produkce“, „jednotkové mzdové náklady“, „odbytové možnosti“, „právní jistotu a spolehlivé instituce v zemi“ a „zdanění zisku podniku“ a ve třetině odpovědí se objevují faktory „pracovní motivace“, „sociální výdaje“, „dopravní obslužnost“ a „zdanění podniku“. Na Slovensku jsou pro téměř 70% podniků relevantní faktory „zdanění podniku“ a „odbytové možnosti“, pro 63% „právní jistota a spolehlivé instituce v zemi“, zhruba pro 57% „mzdové náklady“, „kvalita produkce“ a „dopravní obslužnost“ a pro 48% faktor „dostatek pracovních sil“. Unternehmensgründungen und Unternehmenskooperationen Zakládání podniků a mezipodniková kooperace Ungarische und tschechische Betriebe, die im Rahmen der Unternehmensbefragung untersucht wurden, haben in Österreich weder ein Unternehmen gegründet oder gekauft noch sich an einem Unternehmen in Österreich beteiligt. In der Slowakei sprechen 5% von einer Unternehmensgründung (davon 22% der Betriebe aus dem slowakischen „Bauwesen“) und 4% von einer Unternehmensbeteiligung. Produkte aus Österreich beziehen 31% der ungarischen, 14% der tschechischen und 23% der slowakischen Unternehmen. In allen drei Ländern fällt dabei vor allem der Bereich der „Sachgütererzeugung“ ins Gewicht; in Tschechien und in der Slowakei hat auch noch das „Bauwesen“ und der „Handel/die Reparatur von KFZs und Gebrauchsgütern“ Bedeutung. Maďarské a české podniky, které byly osloveny v rámci průzkumu v podnicích, v Rakousku nezaložily ani nezakoupily žádný podnik, a také tam nevlastní žádnou kapitálovou účast. Na Slovensku jich o založení podniku v Rakousku hovoří 5% (z toho 22% slovenských podniků v oblasti „stavebnictví“) a 4% o kapitálové účasti. Výrobky z Rakouska odebírá 31% maďarských, 14% českých a 23% slovenských podniků. Ve všech třech zemích zde mají významný podíl odvětví „materiální výroby“; v Česku a na Slovensku se kromě toho uplatňuje ještě „stavebnictví“ a „prodej/opravy motorových vozidel a spotřebního zboží“. Leistungen aus Österreich beziehen in Ungarn 20% der Betriebe (davon im Bereich der „Sachgüterproduktion“ 39% der Unternehmen), in Tschechien 8% (davon 13% der Unternehmen im Bereich „Handel bzw. Reparatur“) und in der Slowakei 26% (hier geben 40% der Betriebe im Bereich des „Gaststättenwesens“ und 38% der Betriebe aus dem Bereich der „Erbringung von sonstigen öffentlichen und persönlichen 130 Služby nakupuje v Rakousku 20% maďarských podniků (z toho 39% oslovených podniků ze sféry „materiální výroby“), v Česku 8% (z toho 13% podniků v oblasti „prodej a opravy“) a na Slovensku 26% (zde hovoří o nákupu služeb z Rakouska 40% podniků v oblasti „pohostinství“ a 38% z oboru „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“). Jiné formy kooperace s podniky z Rakouska realizuje v Maďarsku 25%, v Česku 12% a na Slovensku 41% dotazovaných podniků. Možnost „ostatní formy kooperace“ ve všech třech zemích velmi často uvádějí podniky z oblasti „materiální prevádzky. Rozloženie odpovedí bolo v tomto prípade v jednotlivých krajinách odlišné: V Maďarsku uvádza 88% podnikov faktor „dostatok pracovných síl“, 82% „odbytové možnosti“, 80% „mzdové náklady“, po 70% „kvalita produkcie“ a „pracovná motivácia“, 67% „zdanenie podniku“, 64% „právna istota a spoľahlivé inštitúcie v krajine“, 61% „dopravná sieť“ a 59% „jednotkové mzdové náklady“. V Čechách uvádza 53% podnikov faktor „mzdové náklady“, 50% „dostatok pracovných síl“, niečo viac ako 40% zhodne „kvalitu produkcie“, „jednotkové mzdové náklady“, „odbytové možnosti“, „právnu istotu a spoľahlivé inštitúcie v štáte“ a „zdanenie zisku podniku“ a v tretine odpovedí sa objavujú faktory „pracovnej motivácie“, „sociálne výdaje“, „dopravná sieť“ a „zdanenie podniku“. Na Slovensku sú pre takmer 70% podnikov relevantné faktory „zdanenie podniku“ a „odbytové možnosti“, pre 63% „právna istota a spoľahlivé inštitúcie v štáte“, zhruba pre 57% „mzdové náklady“, „kvalita produkcie“ a „dopravná sieť“ a pre 48% faktor „dostatok pracovných síl“. 36%-a választaná, Csehországban a 22%-a). Szlovákiában ezzel szemben jelentœs szerepe van „a magasabb béreknek“ (ezt tüntette fel a szlovák megkérdezettek 24%-a, ill. a magyar megkérdezettek 14%-a és a cseh megkérdezettek 4%-a). Magyarországon és Szlovákiában ezen kívül még bizonyos jelentœsége van a „szerzœdéses foglakoztatásnak“, a „vállalaton kívüli nevelésnek“ és a „rugalmasabb munkaidœ felajánlásának“. A magyar, a cseh és a szlovák vállalatok arra a kérdésre is válaszoltak, mely tényezœket tartanak a legfontosabbnak az üzem elhelyezésének az eldöntése szempontjából. A válaszok ebben az esetben az egyes országokban egymástól eltérœek voltak: Magyarországon a vállalatok 88%-a az „elegendœ munkaerœt“, a 82%-a az „értékesítési lehetœségeket“, 80%-a a „bérköltségeket“, 70%-a a „termelés minœségét“ és a „munkamotivációt“ 67%-a a „vállalati adózást“, 64%-a a „jogbiztonságot és a megbízható intézményeket az adott országban“, 61%-a a „közlekedési hálózatot“ és 59%-a az „egységek szerinti bérköltségeket“ tüntette fel. Csehországban a vállalatok 53%-a a „bérköltségeket“, 50%-a az „elegendœ munkaerœt“, valamivel több, mint 40%-a azonos mértékben a „termelés minœségét“ és az „egységek szerinti bérköltségeket“, az „értékesítési lehetœségeket“, a „jogbiztonságot és a megbízható intézményeket az adott országban“ és a „vállalati adózást“ tüntette fel. A válaszok egyharmadában a „munkamotiváció“, a „szociális kiadások“, a „közlekedési hálózat“ és a „vállalati adózás“ jelenik meg. Szlovákiában a vállalatok csaknem 70%-a számára releváns a „vállalati adózás“ és az „értékesítési lehetœségek“, a 63%-a számára a „jogbiztonság és a megbízható intézmények az adott országban“, nagyjából az 57%-a számára a „bérköltségek“, a „termelés minœsége“ és a „közlekedési hálózat“, és a 48%-a számára az „elegendœ munkaerœ“. Zakladanie podnikov a medzipodniková kooperácia Vállalatok alapítása és a vállalatok közötti együttm•ködés Maďarské a české podniky, ktoré boli oslovené v rámci prieskumu v podnikoch, v Rakúsku nezaložili ani nekúpili žiadny podnik a tiež tam nevlastnia žiadnu kapitálovú účasť. Na Slovensku ich o založení podniku v Rakúsku hovorí 5% (z toho 22% slovenských podnikov v oblasti „stavebníctva“) a 4% o kapitálovej účasti. Výrobky z Rakúska odoberá 31% maďarských, 14% českých a 23% slovenských podnikov. Vo všetkých troch krajinách tu majú významný podiel odvetvia „materiálnej výroby“; v Čechách a na Slovensku sa okrem toho uplatňuje ešte „stavebníctvo“ a „predaj/opravy motorových vozidiel a spotrebného tovaru“. A felmérés keretében megszólított magyar és cseh vállalatok Ausztriában semmilyen vállalatot nem alapítottak és nem vásároltak és semmilyen tœkerészesedésük sincs ott. Szlovákiában vállalat alapításáról Ausztriában a szlovák vállalatok 5%-a beszél (ebbœl 22% származik az „építœipar“ területérœl) és 4%-a a tœkerészesedésrœl. Osztrák termékeket importál a magyar vállalatok 31%-a, a cseh vállalatok 14%-a és a szlovák vállalatok 23%-a. Mindhárom országban jelentœs aránya van a „materiális termelés“ ágazatnak; Csehországban és Szlovákiában emellett még az „építœipar“ és a „gépjárm•kereskedelem/ gépjárm•javítás és fogyasztási cikkek kereskedelme és javítása“ is érvényesül. Služby nakupuje v Rakúsku 20% maďarských podnikov (z toho 39% oslovených podnikov zo sféry „materiálnej výroby“), v Čechách 8% (z toho 13% podnikov v oblasti „predaj a opravy“) a na Slovensku 26% (tu hovorí o nákupe služieb z Rakúska 40% podnikov v oblasti „pohostinstva“ a 38% z oblasti „poskytovania ostatných verejných a súkromných služieb“). Iné formy kooperácie s podnikmi z Rakúska realizuje v Maďarsku 25%, v Čechách 12% a na Slovensku 41% dopytovaných podnikov. Možnosť „ostatnej formy Szolgáltatásokat Ausztriában a magyar vállalatok 20%-a vásárol (ebbœl a megkérdezett vállalatok 39%-a a „materiális termelés“ szférájából), Csehországban a vállalatok 8%-a (ebbœl 13% az „értékesítés és javítás“ területén) és Szlovákiában 26% (melyek közül a vállalatok 40%-a „vendéglátóipar“ területérœl vásárol szolgáltatásokat és 38%-a az egyéb köz- és magánszolgáltatások“ területérœl). A kooperáció egyéb formáit az osztrák vállalatokkal 131 Dienstleistungen“ an, Leistungen aus Österreich zu beziehen). Sonstige Kooperationen mit Unternehmen aus Österreich sind in Ungarn 25%, in Tschechien 12% und in der Slowakei 41% der befragten Unternehmen eingegangen. Betriebe aus dem Bereich der „Sachgütererzeugung“ nennen in allen drei Ländern besonders häufig das Vorkommen von „sonstigen Kooperationen“; in Tschechien zudem Unternehmen aus dem „Gaststättenwesen“ und in der Slowakei Betriebe aus den Bereichen „Handel bzw. Reparatur von KFZs und Gebrauchsgütern“ sowie „Erbringung von sonstigen öffentlichen und persönlichen Dienstleistungen“. In Ungarn und in Tschechien haben sich jeweils etwas mehr als 30% der Betriebe unternehmerische Maßnahmen für die Zeit nach der EU-Erweiterung überlegt (besonders hohe Anteile sind in Tschechien in den Bereichen „Sachgütererzeugung“ und „Bauwesen“ sowie in Ungarn im Bereich „Gesundheits-, Veterinär- und Sozialwesen“ zu verzeichnen), in der Slowakei 42% (dort geben 64% der Betriebe aus dem Bereich der „Sachgütererzeugung“ an, Maßnahmen überlegt zu haben). In Ungarn wurden von den Betrieben in diesem Zusammenhang vor allem folgende Maßnahmen besonders häufig genannt: „Qualitätsverbesserung“ (von 54% genannt), „neue Produkte/Leistungen“ (von 52% genannt), „Export verstärken“ (von 47%) sowie „Zusammenarbeit mit Unternehmen aus Österreich im Bereich Kostensenkung/Rationalisierung“ und „verstärktes Marketing für die eigenen Produkte in Österreich“ (von je 30% genannt). In Tschechien steht die „Verstärkung des Exports“ an der Spitze der Maßnahmenliste (von 45% genannt), gefolgt von den Bereichen „Qualitätsverbesserung“ (von 36% angegeben), „neue Produkte/Leistungen“ (von 35% genannt) sowie „Zusammenarbeit mit Unternehmen aus Österreich im Bereich Kostensenkung/Rationalisierung“ und „besseres Kundenservice“ (von je 27% genannt). In der Slowakei setzt man auf „besseres Kundenservice“ (von 44% der Betriebe genannt) sowie auf die „Zusammenarbeit mit Unternehmen aus Österreich im Bereich Kostensenkung/Rationalisierung“ (von 42% genannt). Von je 33% der Betriebe werden „Qualitätsverbesserung“ und „neue Produkte/Leistungen“ angeführt und von einem „verstärkten Export“ sprechen 29% der Unternehmen in der Slowakei. 132 výroby“, v Česku pak navíc podniky z odvětví „pohostinství“ a na Slovensku podniky z oborů „prodej/opravy motorových vozidel a spotřebního zboží“ a „poskytování ostatních veřejných a soukromých služeb“. V Maďarsku a Česku pomýšlelo něco přes 30% podniků na změnu podnikatelských strategií v období po vstupu těchto zemí do EU (zvlášť vysoké procento jich v Česku zaznamenáváme v odvětvích „materiální výroby“ a „stavebnictví“ a v Maďarsku v oblasti „zdravotnictví, veterinární lékařství a sociální služby“), na Slovensku bylo takových podniků 42% (zde hovoří o těchto úvahách 64% podniků ze sféry „materiální výroby“). V Maďarsku uvádějí podniky v této souvislosti zvlášť často především tato opatření: „zlepšení kvality“ (54% odpovědí), „nové produkty/služby“ (52%), „posílení exportu“ (47%), „spolupráce s podniky z Rakouska v oblasti snižování nákladů/racionalizace“ a „posílení marketingu vlastních produktů v Rakousku“ (uvádí je shodně 30% podniků). V Česku zaujalo první místo v žebříčku opatření „posílení exportu“ (45% podniků), za kterým následuje „zlepšení kvality“ (uvádí je 36% podniků), „nové produkty/služby“ (35%) a „spolupráce s podniky z Rakouska v oblasti snižování nákladů/racionalizace“, resp. „lepší zákaznický servis“ (shodně po 27%). Na Slovensku sázejí podniky nejvíce na „lepší zákaznický servis“ (tuto možnost uvedlo 44% podniků) a na „spolupráci s podniky z Rakouska v oblasti snižování nákladů/racionalizace“ (42%). Pro 33% podniků připadá v úvahu „zlepšení kvality“ a „nové produkty/služby“ a o „posílení exportu“ hovoří 29% slovenských podniků. 28% slovenských podniků uvádí, že zaměstnávají rakouské subdodavatele; v Česku tento údaj uvedlo 5% podniků. V Maďarsku nezaměstnává subdodavatele z Rakouska ani jeden z oslovených podniků. Zatímco v Maďarsku a Česku je procento podniků, které předpokládají, že jim rozšíření EU přinese spíše větší šance, téměř stejné jako procento těch, které se spíše obávají rizik (v Maďarsku vidí 32% více příležitostí a 25% více rizik; v Česku uvádí 34% šance a 24% rizika), očekává skoro polovina slovenských podniků převahu šancí (6% hovoří o převaze kooperácie“ vo všetkých troch krajinách veľmi často uvádzajú podniky z oblasti „materiálnej výroby“, v Čechách ešte naviac podniky z odvetvia „pohostinstva“ a na Slovensku podniky z oblasti „predaj/opravy motorových vozidiel a spotrebného tovaru“ a „poskytovania ostatných verejných a súkromných služieb“. V Maďarsku a Čechách pomýšľalo viac ako 30% podnikov na zmenu podnikateľských stratégií v období po vstupe týchto krajín do EU (zvlášť vysoké percento ich v Čechách zaznamenávame v odvetviach „materiálnej výroby“ a „stavebníctve“ a v Maďarsku v oblasti „zdravotníctvo, veterinárne lekárstvo a sociálne služby“), na Slovensku bolo takých podnikov 42% (o týchto úvahách tu hovorí 64% podnikov zo sféry „materiálnej výroby“). V Maďarsku uvádzajú podniky v tejto súvislosti obzvlášť často predovšetkým tieto opatrenia: „zlepšenie kvality“ (54% odpovedí), „nové produkty/služby“ (52%), „posilnenie exportu“ (47%), „spolupráca s podnikmi z Rakúska v oblasti znižovania nákladov/racionalizácia“ a „posilnenie marketingu vlastných produktov v Rakúsku“ (uvádza ich zhodne 30% podnikov). V Čechách zaujalo prvé miesto v rebríčku opatrení „posilnenie exportu“ (45% podnikov), za ktorým nasleduje „zlepšenie kvality“ (uvádza ich 36% podnikov), „nové produkty/služby“ (35%) a „spolupráca s podnikmi z Rakúska v oblasti znižovania nákladov/racionalizácia“ resp. „lepší zákaznícky servis“ (zhodne po 27%). Na Slovensku vsadili podniky najviac na „lepší zákaznícky servis“ (túto možnosť uviedlo 44% podnikov) a na „spoluprácu s podnikmi z Rakúska v oblasti znižovania nákladov/racionalizácia“ (42%). Pre 33% podnikov pripadá do úvahy „zlepšenie kvality“ a „nové produkty/služby“ a o „posilnení exportu“ hovorí 29% slovenských podnikov. 28% slovenských podnikov uvádza, že zamestnávajú rakúskych subdodávateľov; v Čechách tento údaj uviedlo 5% podnikov. V Maďarsku nezamestnáva subdodávateľov z Rakúska ani jeden z oslovených podnikov. Zatiaľ čo v Maďarsku a Čechách je percento podnikov, ktoré predpokladajú, že im rozšírenie EU prinesie skôr väčšie šance, takmer rovnaké ako percento tých, ktoré sa skôr obávajú rizík (v Maďarsku vidí 32% viac príležitostí Magyarországon a megkérdezett vállalatoknak a 25%-a valósít meg, Csehországban 12%-a és Szlovákiában 41%-a. A „kooperáció egyéb formáinak“ a lehetœségeit mindhárom országban a „materiális termelés“ területérœl tüntetik fel a vállalatok nagyon gyakran, Csehországban ezen kívül még a „vendéglátóipar“ ágazatáról és Szlovákiában a „gépjárm•kereskedelem/gépjárm•javítás és fogyasztási cikkek kereskedelme és javítása“, valamint az „egyéb köz- és magánszolgáltatások“ területérœl. Magyarországon és Csehországban a vállalatoknak több, mint 30%-a mérlegelte vállalkozási stratégiájának a módosítását az EU-bœvítés utáni idœszakban (különösen magas százalék regisztrálható Csehországban a „materiális termelés“, az „építœipar“ ágazatokban, és Magyarországon az „egészségügy, állatorvostan és szociális szolgáltatások“ területén), Szlovákiában ez az arány 42% volt (ebbœl 64% a „materiális termelés“ szférájából származik). Magyarországon a vállalatok ezzel összefüggésben nagyon gyakran elsœsorban a következœ intézkedéseket tüntetik fel: a „minœség javítása“ (a válaszok 54%-a), „új termékek/szolgáltatások“ (52%), az „export megerœsítése“ (47%), „együttm•ködés az osztrák vállalatokkal a költségek csökkentése és az ésszer•sítés“ területén és a „saját termékek marketingjének a megerœsítése Ausztriában“ (ezt azonos mértékben a vállalatok 30%-a tünteti fel). Csehországban az intézkedések között elsœ helyen az „export megerœsítése“ áll (a vállalatok 45%-a), ezután következik a „minœség javítása“ (a vállalatok 36%-a), „új termékek/szolgáltatások“ (35%) és „együttm•ködés az osztrák vállalatokkal a költségek csökkentése és az ésszer•sítés területén“, ill. „jobb ügyfélszolgáltatás“. Szlovákiában a vállalatok a hangsúlyt a leginkább a „jobb ügyfélszolgáltatásra“ helyezik (ezt a lehetœséget a vállalatok 44%-a tüntette fel), továbbá az „együttm•ködésre az osztrák vállalatokkal a költségek csökkentése és az ésszer•sítés területén“ (41%). A vállalatok 33%-a számára még számításba jön a „minœség javítása“ és az „új termékek/ szolgálatatások“, az „export megerœsítésérœl“ pedig a szlovák vállalatok 29%-a beszél. A szlovák vállalatok 28%-a feltüntette, hogy osztrák 133 28% der slowakischen Betriebe geben an, Subauftragnehmer aus Österreich zu beschäftigen; in Tschechien tun dies 5% der Betriebe. In Ungarn werden von den befragten Unternehmen keine Subauftragnehmer aus Österreich beschäftigt. rizik). V Maďarsku si od rozšíření EU slibují více příležitostí především podniky ze sféry „materiální výroby“, v Česku podniky z oblasti „pohostinství“ a na Slovensku podniky z oboru „stavebnictví“. Während sich in Ungarn und Tschechien die Anteile jener Betriebe, die nach der EU-Erweiterung von einem Überwiegen der Vorteile ausgehen, nur gering von jenen, die eher von Gefahren ausgehen, unterscheiden (in Ungarn sehen 32% der Betriebe Chancen und 25% Gefahren; in Tschechien 34% Chancen und 24% Gefahren), erwartet fast die Hälfte der slowakischen Unternehmen ein Überwiegen der Chancen (6% sehen diesbezüglich Gefahren). In Ungarn sehen vor allem Betriebe aus der „Sachgüterproduktion“ ein Überwiegen der Vorteile der EU-Erweiterung, in Tschechien Unternehmen aus dem „Gaststättenwesen“ und in der Slowakei Betriebe aus dem Bereich „Bauwesen“. Fußnoten: 1 Bei dieser Frage waren Mehrfachantworten möglich. 2 Dies sind in Ungarn 1142 Personen (77% der Stichprobe), in Tschechien 2243 Personen (74% der Stichprobe) und in der Slowakei 556 Personen (35% der Stichprobe – dieser geringe Anteil rührt daher, dass in der Slowakei ein sehr hoher Prozentsatz angab, nicht zu wissen, ob eine Arbeitsmigration ins Ausland in Frage kommt). Die Prozentangaben des Abschnittes beziehen sich jeweils auf diese Grundgesamtheit. 3 Dies entspricht in Ungarn einer Personenzahl von 182, in der Slowakei einer Zahl von 188 und in Tschechien einer Zahl von 158. 4 Bezüglich der anderen Strukturvariablen, nach denen das Migrationspotenzial nach Ostereich analysiert wurde, sind keine nennenswerten Abweichungen zum allgemeinen Arbeitsmigrationspotenzial festzustellen. 5 Bei dieser Frage waren Mehrfachantworten möglich. 6 Dies sind in Wien 1.317 Personen (65% der Stichprobe), in Niederösterreich 1.495 (88% der Stichprobe) und im Burgenland 309 Personen (84% der Stichprobe). 7 Mehrfachantworten waren möglich. 134 Poznámky: 1 U této otázky bylo možno uvést více odpovědí. 2 V Maďarsku je to 1142 osob (77% vzorku), v Česku 2243 osob (74% vzorku) a na Slovensku 556 osob (35% oslovených – tento malý podíl je dán tím, že velmi vysoké procento respondentů na Slovensku uvedlo, že nevědí, jestli by odešli pracovat do zahraničí). Procentuální údaje uvedené v této části studie jsou vždy vztaženy k tomuto základnímu kontingentu. 3 V absolutním vyjádření tomu odpovídá v Maďarsku 182, na Slovensku 188 a v Česku 158 osob. 4 Pokud jde o ostatní proměnné, použité při analýze migračního potenciálu směrem do Rakouska, nebyly zjištěny žádné relevantní odchylky od obecných poznatků týkajících se potenciálu migrace za prací. 5 U této otázky bylo možno uvést více odpovědí. 6 Ve spolkové zemi Vídeň je to 1.317 osob (65% vzorku), v Dolních Rakousích 1.495 (88% vzorku) a v Burgenlandsku 309 osob (84% vzorku). 7 Bylo možno uvést více nabízených odpovědí. a 25% viac rizík; v Čechách uvádza 34% šance a 24% riziká), skoro polovica slovenských podnikov očakáva prevahu šancí (6% hovorí o prevahe rizík). V Maďarsku si od rozšírenia EU sľubujú viac príležitostí predovšetkým podniky zo sféry „materiálnej výroby“, v Čechách podniky z oblasti „pohostinstva“ a na Slovensku podniky z oblasti „stavebníctva“. alvállalkozókat foglalkoztatnak; Csehországban ezt az adatot a vállalatok 5%-a tüntette fel. Magyarországon a megkérdezett vállalatok közül egyik sem foglalkoztat osztrák alvállalkozót. Poznámky: 1 U tejto otázky bolo možné uviesť viacero odpovedí. 2 V Maďarsku je to 1 142 osôb (77% vzorky), v Čechách 2 243 osôb (74% vzorky) a na Slovensku 556 osôb (35% oslovených – tento malý podiel je daný tým, že veľmi vysoké percento respondentov na Slovensku uviedlo, že nevedia, či by odišli pracovať do zahraničia). Percentuálne údaje uvedené v tejto časti štúdie sú vždy vztiahnuté k tomuto základnému kontingentu. 3 V absolútnom vyjadrení tomu zodpovedá v Maďarsku 182, na Slovensku 188 a v Čechách 158 osôb. 4 Pokiaľ ide o ostatné premenné, použité pri analýze migračného potenciálu smerom do Rakúska, neboli zistené žiadne relevantné odchýlky od všeobecných poznatkov týkajúcich sa potenciálu migrácie za prácou. 5 U tejto otázky bolo možné uviesť viacero odpovedí. 6 V spolkovej krajine Viedeň je to 1 317 osôb (65% vzorky), v Dolnom Rakúsku 1 495 (88% vzorky) a v Burgenlandsku 309 osôb (84% vzorky). 7 Bolo možné uviesť viacero ponúkaných odpovedí. Jegyzetek: 1 Erre a kérdésre több választ lehetett feltüntetni. 2 Magyarországon ez 1142 személy (a minta 77%-a), Csehországban 2243 személy (a minta 74%-a) és Szlovákiában 556 személy (a megkérdezetek 35%-a – ez az arány azért ilyen alacsony, mert Szlovákiában a megkérdezettek nagyon nagy százaléka feltüntette, hogy nem tudja, elmenne-e külföldre dolgozni). A tanulmány e részében feltüntetett százalékos adatok ehhez a alaphányadhoz vannak vonatkoztatva. 3 Abszolút értelemben ennek Magyarországon 182 személy, Szlovákiában 188 személy és Csehországban 158 személy felel meg. 4 Ami az Ausztriába irányuló migrációs potenciál elemzésekor használt többi változót illeti, nem lettek megállapítva releváns eltérések a munkavállalási migrációs potenciállal kapcsolatos általános ismeretekkel szemben. 5 Erre a kérdésre több választ lehetett feltüntetni. 6 Bécsben ez 1.317 személy (a minta 65%-a), AlsóAusztriában 1.495 személy (a minta 88%-a) és Burgenlandban 309 személy (a minta 84%-a). 7 Erre a kérdésre több választ lehetett feltüntetni. Míg Magyarországon és Csehországban azoknak a vállalatoknak a száma, amelyek feltételezik, hogy az EUbœvítés inkább esélyt hoz számukra, csaknem azonos azok számával, amelyek inkább kockázatoktól tartanak (Magyarországon több lehetœséget 32% lát és 25% több kockázatot; Csehországban 34% tüntet fel esélyt és 24% kockázatot), a szlovák vállalatoknak csaknem a fele az esélyek túlsúlyát várja (6% beszél a kocákazatok túlsúlyáról). Magyarországon az EU-bœvítéstœl a több lehetœséget elsœsorban a „materiális termelés“ szférájából származó vállalatok remélik, Csehországban a „vendéglátóipari vállalatok“ és Szlovákiában az „építœipari vállalatok“. 135 8. Das LAMO - Kooperationsnetzwerk Kooperaçní sí† projektu LAMO Kooperaçná sie† projektu LAMO A LAMO projekt kooperációs hálózata Im Zuge des Projektes „Arbeitsmarktmonitoring - LAMO“ wurde ein Netzwerk bestehend aus WissenschafterInnen, MeinungsforscherInnen, Arbeitsmarkt- und WirtschaftsexpertInnen, Bildungsverantwortlichen sowie RegionalpolitikerInnen aufgebaut, die auch weiterführend als ExpertInnen in das „Arbeitsmarktmonitoring“ im Sinne eines „ExpertInnenpanels“ eingebunden werden. Das LAMO-Kooperationsnetzwerk umfasst über hundert ExpertInnen aus den Ländern Österreich, Ungarn, Tschechien und der Slowakei, die für Interviews zur Verfügung gestanden sind und sich an der Fragebogenkonstruktion beteiligt haben. 136 V rámci projektu ”LAMO – Monitorování trhu práce“ byla vybudována sí†, která propojuje v™decké pracovníky, odborníky na v¥zkum ve®ejného mín™ní, experty v oblasti trhu práce, ekonomy, odpov™dné pracovníky ve ‚kolství a regionální politiky. V‚echny osoby pat®ící do této sít™ budou i v budoucnosti zapojeny do projektu monitorování trhu práce, mimo jiné jako úçastníci ”expertního panelu“. Kooperaçní sí† projektu LAMO çítá p®es sto expert• z Rakouska, Ma∂arska, Çeské republiky a Slovenska, kte®í dali své znalosti k dispozici pro interview s experty a podíleli se na tvorb™ dotazník•. V rámci projektu ”LAMO – Monitorovanie trhu práce“ bola vybudovaná sie†, ktorá prepojuje vedeck¥ch pracovníkov, odborníkov na v¥skum verejnej mienky, expertov v oblasti trhu práce, ekonómov, zodpovedn¥ch pracovníkov v ‚kolstve a regionálnej politike. V‚etky osoby patriace do tejto siete budú i v budúcnosti zapojené do projektu monitorovania trhu práce, okrem iného ako úçastníci ”expertného panelu“. Kooperaçná sie† projektu LAMO má dnes sto expertov z Rakúska, Ma∂arska, Çeskej republiky a Slovenska, ktorí dali svoje znalosti k dispozícii pre interview s expertmi a podie¬ali sa na tvorbe dotazníkov. A „LAMO – Munkaerœ-piaci monitoring“ c. projekt keretén belül egy hálózatot építettek ki, mely összeköti a tudományos munkatársakat, a közvéleménykutatási szakembereket, a munkaerœ-piaci szakértœket, közgazdászokat, az oktatás és a regionális politika területén m•ködœ felelœs személyeket. E hálózatba tartozó valamennyi személy a jövœben is bekapcsolódik a munkaerœpiac monitoringjába, többek között a „szakértœi panel“ résztvevœiként. A LAMO projekt együttm•ködési hálózatához több mint száz osztrák, magyar, cseh és szlovák szakértœ tartozik, akik saját tudásukat bocsájtották rendelkezésre a szakértœkkel folytatott beszélgetések számára és részt vettek a kérdœívek összeállításában is. 137 9. Die LAMO - Partner Partnerské instituce LAMO Partnerské in‚titúcie LAMO A LAMO partnerintézményei Die Projektpartner bei LAMO I sind Partnerské instituce projektu LAMO I jsou in Österreich: v Rakousku: ÖIR-Informationsdienste GmbH Franz Josefs Kai 27 1010 Wien Tel.: 0043 (0)1 533 87 47-14, Fax: 0043 (0)1 533 87 47-66 ÖIR-Informationsdienste GmbH Franz Josefs Kai 27 1010 Wien tel.: 0043 (0)1 533 87 47-14, fax: 0043 (0)1 533 87 47-66 in Ungarn: v Ma∂arsku: Kommitatsarbeitsamt Györ-Moson-Sopron Varoshaz ter. 3 9020 Györ Tel.: 0039 96 529910, Fax: 0039 96 319 399 Ú®ad práce Ωupy Györ-Moson-Sopron Varoshaz ter. 3 9020 Györ tel.: 0039 96 529910, fax: 0039 96 319 399 in der Tschechischen Republik: v Çeské republice: Masaryk Universität Brünn, Institut für Soziale Angelegenheiten Gorkeho 7 60200 Brno Tel.: 00420 541615206, Fax: 00420 541615100 Masarykova univerzita v Brn™, Fakulta sociálních studií Gorkého 7 60200 Brno tel.: 00420 541615206, fax: 00420 541615100 in der Slowakischen Republik: ve Slovenské republice: Vereinigung der Industrieverbände der Slowakischen Republik Institut für Arbeit und Soziales Racinaka 71, P.O. Box 17 83008 Bratislava 38 Tel.: +421 02 4463 2107, Fax: +421 02 4363 3343 ZdruΩenie priemyse¬n¥ch zväzov Slovenskej republiky V¥skumn¥ ústav práce, sociálnych veci a rodiny Raçianska 71, P.O. Box 17 83008 Bratislava 38 tel.: +421 02 4463 2107, fax: +421 02 4363 3343 138 Partnerské in‚titúcie projektu LAMO I sú A LAMO I projekt partnerintézményei az alábbiak v Rakúsku: Ausztriában: ÖIR-Informationsdienste GmbH Franz Josefs Kai 27 1010 Wien tel.: 0043 (0)1 533 87 47-14, fax: 0043 (0)1 533 87 47-66 ÖIR-Informationsdienste GmbH Franz Josefs Kai 27 1010 Wien tel.: 0043 (0)1 533 87 47-14, fax: 0043 (0)1 533 87 47-66 v Ma∂arsku: Magyarországon: Úrad práce Ωupy Györ-Moson-Sopron Varoshaz ter. 3 9020 Györ tel.: 0039 96 529910, fax: 0039 96 319 399 Gyœr-Moson-Sopron Megyei Munkaügyi Hivatal Városház tér. 3 9020 Gyœr tel.: 0039 96 529910, fax: 0039 96 319 399 v Çeskej republike: Csehországban: Masarykova univerzita v Brne, Fakulta sociálnych ‚túdií Gorkého 7 60200 Brno tel.: 00420 541615206, fax: 00420 541615100 Masarykova univerzita v Brné, Fakulta sociálních studií Gorkého 7 60200 Brno tel.: 00420 541615206, fax: 00420 541615100 v Slovenskej republike: Szlovákiában: ZdruΩenie priemyseln¥ch zväzov Slovenskej republiky V¥skumn¥ ústav práce, sociálnych záleΩitostí a rodiny ZdruΩenie priemyseln¥ch zväzov Slovenskej republiky Munka, Jólet kérdédei és Család Kutatóintézet Raçianska 71, P.O. Box 17 83008 Bratislava 38 tel.: +421 02 4463 2107, fax: +421 02 4363 3343 Raçianska 71, P.O. Box 17 83008 Bratislava 38 tel.: +421 02 4463 2107, fax: +421 02 4363 3343 139 PA U L L A Z A R S F E L D GESELLSCHAFT FÜR SOZIAL F O R S C H U N G 1010 Wien Maria Theresien-Straße 24/4 t (+43-1) 319 44 45 f: 319 44 49 m: offi[email protected] www.arbeitsmarktmonitoring.at