Svetová vojna.
Transkript
Svetová vojna.
Slovenský orgán sociálno-demokratickej strany Uhorska. Adressa na dopisy, Vychodia každý štvrtok. — __= predplatky a všetky zásielky je: „ R o b o t n í c k e Noviny", Pozsony, Korházutca 18. Ročník XI. Motto: Vlastnou silou P r e d p l a t n é t Do Uhorska a Rakúska: na rok 5 konín, na pol rcka 2.5. kor., na štvrt roka 1.25 kor. Do Nemecka 6 korun, do ostatného cudzozemská 8 kor. na celý rok. J e d n o t l i v é císEa v Uhorsku a Rakúsku po 8 halierov. V Prešporku 8. októbra 1914. Číslo 41, Svetová vojna. ci vpadli Ido bosenského územia a boli po , da nariadila položenie podmorských mín na Vysoko šľahajú vlny svetovej vojny a Dve (určitých miestach. bijú divoko do základov europejských štá- dvojdennom boji celkom porazení. černohorské brigády zahnané boly za Toču tov. t Celý svet otriasa sa vo svojich zákla Boje pri Čmgtau. doch. Europejské veľmoci povolaly si na po a sú na úteku cez hranicu. Zanechaly náš v moc aj príslušníkov čiernej a žltej rassy, aby mu vojsku celý trén a mnoho zásob Japonské a anglické vojsko napadlo ne Bosne ukoristených. Pri tom našlo naše voj- mecké vojsko pri rieke Ličunu a ztratilo BO zbraňou v ruke pomáhali riešiť europejské problémy. S válečnými príšerami vlúdila 6a ' sko mrtvých r.akúsko-uhorských vojakov, kto tam 150 mužov. Ztráty Nemcov sú nezná rých Srbi zohavili. Jedon prápor srbského me. Nefnci povolali všetko svoje vojsko do do našich krajov aj cholera. Na niekoľko miestach v Uhorsku konštatované boly prí- vojska tiež zajaly. boja. N fiairjji cKoleiy, z ktorých poniektoré skon Nezdar Rusov. Ztráty Rusov. čily sa smrťou cholerou postihnutých. Vrch Vpád Rusov do Uhorska nebol, ako sa nosti vynakladajú všetko na to, aby roz Dľa zprávy rímskeho veľvyslanca Rusi ma širovanie tejto ťažkej choroby zamezily, a dalo očakávať, sprevádzaný so zdarom. Naše jú 250 tisíc mrtvých, 250 tisíc zajatých a fhíflajú ^a,'že v tomto svojom usilovaní bu vojsko porazilo Rusov pri Korôsmezo a u- ztratili 1100 diel, čo je štvrtá čiastka rus dú od obyvateľstva podporované zachová tiahlo sa do Hosszumezô, keď vyklidilo Mar- kého delostrelectva. vaním najväčšej čistoty, ktorá je najmocnej marošskú Sihotu. Stoličná správa rnarmarošskej stolice úraduje zatiaľ v Husztu, aby , Ultimátum Turecku. ším nepriateľom cholery. sa navrátila zas do Marmarošskej Sihoty, Naše vojsko v poli v terajších chladných Vedľa zprávy anglického veľvyslanca v časoch prirodzene mnohé útrapy snášať mu až naše vojsko Rusov zaženíe za hranice. Ríme predostrela trojdohoda Turecku ulti sí. Zaujalo na severu našej ríše nové po Všade, kde Rusi vtrhli priesmykmi do U- mátum a žiada otvorenie Dardanel. zície, spojilo (sa s (nemeckým vojskom a yzkiox horska, naše vojsko víťazne napreduje. Proti Bulhari a Srbsko. nepohode postupuje víťazne proti nepriate Rusom vyposlaná bola veliká sila nášho voj ľovi, ktorý utrpel pri Klimentove a Opato ska, Irby nepriateľa zahnala za hranice. Bulharské časopisy žiadajú, aby Bulhar vé ťažkú porážku. Porážky Rusov. sko zakročilo proti Srbsku pre neprestajné Na juhu zas napreduje naše vojsko v Rusi boli pri Augustové, ako oznamuje masakrovanie Bulharov v Macedónsku, ktoré Srbsku a na bosenskom území porazilo Sr- Wolfova kancellária, porazení od nemecké musí byť od srbského panstva osvobodené. bov a Černohorcov, ktorí vtrhnuli do Bo ho vojska. Na tri tisíce Rusov zajali a vzali Vrchnosti pri nepriateľskom vpádu. sny a znepokojovali obyvateľstvo. im mnoho válečného materiálu. Nemenej úspešne postupuje naše vojsko Ministerstvo vydalo nariadenie, ako sa ma Bitka vo Francúzsku. zahnaly Rusov na viacerých miestach za Kar jú zadržať vrchnosti v území od nepriateľa Wolfova kancellária sdeľuje, že na fran obsadenom. Štátne, stoličné a obecnie vrchpaty a vtrhnuly na rozličných miestach do Uhorska. Je úfnosť, že v najkratšom čase cúzskom bojišti nenastaly žiadne zmeny. Boj posti majú zostať na mieste a konať svoje nebude na uhorskej pôde ozbrojeného Ru trjvá bez prerušenia ďalej. Na ľavom krýdle povinnosti, kým nepriateľ nepríde do bez muselo francúzske vojsko ustúpiť a postú prostrednej blízkosti. Vrchnosti dostanú zpra sa. — Veliká bitka vo Francúzsku dosiaľ nebola pilo proti Albertu. Pri Arrasu muselo odde vidla od vyššieho úradu pokyn, aby opustily skončená. Boj trvá, ačpráve vojsko je uko- lenie francúzskeho vojska ustúpiť. Z Indie miesto svojho pôsobenia. Len v páde naj nané, s velikou prudkosťou ďalej a je pre dostalo francúzske vojsko posilu. Indické voj väčšej nutnosti môžu na svoju vlastnú zod nemecké vojsko priaznivé. Aj generál Hin- sko priviezli na 20 parníkoch a vylodili ho povednosť vrchnosti miesto svojho pôsobe v Marzeillesu. Nemci robia prudké útoky. nia opustiť. Policajná vrchnosť musí vytr tíenburg pri Suvalkách porazil Rusov. Na mori neprišlo dosiaľ ku väčším bojom. vať na svojom mieste, až nepriateľ prevezme Útok na Antverpy. Anglické loďstvo zachovávalo dosiaľ zo stra Nemci bombardujú s velikým úspechom policajnú službu. Mešťanosta, rychtář, podchu pred nemeckými mínami rezervu, ale rychtár a iní členovia obecnej správy sú všetky známky ukazujú, že aj ono vystúpi opevnenie Antverp. Tri tvŕdze boly od ne povinní zostať na mieste aj pri príchodu meckého vojska zničené. Nemci ukoristili pred zo svojej rezervy a súčastní sa energicky v Antverpami 330 belgických diel. Keď padly nepriateľa. Vrchnosti, ktorých obvod pôsob krátkom čase bojov na mori. nosti neobsadie celkom nepriateľ, majú sa Všade hukot diel, rachot pušiek, výbuchy prvé granáty do Antverp, nastala medzi o- Uťahnúť do neobsadeného územia a udržovať byvatelstvom panika. Kráľ vyšiel na balkón šrapnelov a mín, ale nikde dosiaľ neobja spojenie aj s územím od nepriateľa obsa vuje sa holubica s mierovou vetvičkou v svojej paloty a napomínal obyvateľstvo, aby deným. zachovalo kľud a vyčkalo budúcich vecí. Mo zobáku. Dielo zkazy, ako by malo byť do konané, kým vzkrsne semä nádeje na eu hutné rany z 42centimetrových mažiarov o- Ako prišli Rusi do Marmarošskej Sihote. triasajú celým mestom. Nemci chcú sa zmoc rópsky mier. V piatok večer objavily sa pred bránou niť všetkých tých miest v západnom Bel Naše úspechy. gicku, kde by mohli Angličania vylodit' voj fmesta prvé ruské čaty. Stotina kozákov pod vedením oficiera prišla do mesta, kde vy Úradne sa oznamuje, že operácie nášho sko. šiel im v ústrety mešťanosta s popredňajvojska v Ruskom Poľsku a v Haliči pria Škody Angličanov. šími občanmi a žiadali oficiera, aby šetril znivé pokračujú. V spoločnom boji rakúmesto a jeho kľudné obyvateľstvo. Oficier Anglické časopisy bedákajú, že nemecké sko-uhorské čaty zahnaly nepriateľa pri CM a patové a Klimentove ku Visle. V Uhorsku loďstvo robí anglickému obchodnému loď prisľúbil, že nikomu nebude ubližené ci vpadli do bosenského územia a boli po stvu velikú škodu. Do 30. septembra ztra poslal deputáciu domov. Kozáci patroíovali paty a prenasledujú ich na haličskej pôde. tilo sa Anglicku 30 obchodných lodí. Ča celú noc v meste a strieľali do vzduchu, sopisy žiadajú, aby anglické válečné loď čo medzi obyvateľstvom narobilo mnoho ne Vpád Srbov a černohorcov. stvo pečovalo o odstránenie válečných ne pokoja. Naše vojsko utiahlo sa z Marma Úradne sa sdeľuje, že Srbi a Černohor meckých lodí z Atlantického Oceánu. Vlá- rošskej Sihote do lepších pozícií. „ROBOTNÍCKE NOVINY" Strana 2. Nemci bombardujú Osovcie. Nemecké vojsko bombarduje ruskú pevnosť Osovcie s dobrým úspechom. Portugalsko a Nemecko. Portugalsko chce vypovedať vojnu Nemec ku na žiadosť Anglicka. Dardanely zostanú uzavreté. Turecká vláda odvrhnula žiadosť Angli cka, aby otvorila pre lode Dardanely. Taliani chcú obsadiť Valónu. Z Ríma sa sdeľuje, že talianska vláda v tom prípade obsadí albánsku Valónu, keby bola ohrožená od cudzej moci, najmä od Grécka. Essad baša v Dračí. V Dráči nasťaho.val sa do paloty albán skeho kniežaťa Essad baša a vyzval senát, aby ho volil za predsedu vlády. Senát tejto (žiadosti vyhovel. O svetovej vojne. ia jej následkách uvažuje v socialistickej re vue „Akademie" súdr. Fr. Modráček a pri chodí ku tomuto záveru: Pádem Napoleonovy moci započala ona perioda demokratického a národnostního přetvořování se Evropy, na jejichž pilířích, kte ré již nezvrátí žádná moc světová, spočívá budova nynějšího století. Kdyby dnes znovu povstal nějaký Napoleon, musil by s tím počítati jako s nezdolnými překážkami pří rody. Ostatně shroutil by se každý pokus rázu napoleonského již v 'zárodku z pří čin finančních a hospodářských. Obchodní a průmyslové státy našeho století hodí se k podobným experimentům méně, nežli ze mědělské státy před sto lety, ä moderní ar mádu desíti milionů, kterou by dobyvatel potřeboval, nelze ani na dlouho ani často držeti ve zbrani. Ovšem může i v našem století některý stát docíliti neobyčejného vlivu mezinárod ního a státi se jaksi nepřímým způsobem odstínem napoleonské moci. Takový stát ínrusil by však počítati s nebezpečím, že proti němu stále tvořiti se budou světové koalice odpůrců, kteří postaví dohromady více vojáků do pole nežli on a posléze jej přemohou. V tom spočívají na příklad hra nice námořní moci Anglie, kterou taková koalice může rázem zlomiti. Že k tomu do kud nedošlo, toho jedinou příčinou jest ri valita mezi evropskými mocnostmi, zejmé na mezi Německem a Francií. Není pochyby, že nynější světová válka přivodí posunutí hranic a změny mocenských Crta z d e j n Balkánu. Z knihy J. E. Tomiča : Bosenský šarkan. (Pokračovanie.) — Alláh je milostivý, on ťa zachoval pri zdraví! — riekla Mejra, ktorá zrejmou ne spravodlivosťou oproti svojmu mužovi po hnutá s veľkým súcitom stála Vedľa neho. — Vyniesol som z boja živú hlavu, — odvetil Ali-paša bôrne, — avšak predsa mi súdené zahynúť. Husein-kapitán teraz pri spel pomocou Mahmud-agt>vi, ja im nemô žem odolať. — Husein? — zakoktala Mejra a celá zbľadla v tvári. Ali-paša toho nespozoroval., lebo v tom okamihu nastala střelba a zá pas pri bráne obydlia, cez ktorú sa chceli predrať Mahmudovi vojaci. — Bežte odtiaľto! — zvolal Ali-paša Mejre i Jurke s dieťaťom. — Pre vás niet tu miesta schovajte sa do pivnice. — Mejra chcela práve vziať chlapca od Jurky, mysliac si, že bude najbezpečnejší u matky, keď. ivšak naraz skríkla a padla na zem. Oufká z pušky prestrelila jej hruď a mladá, krásna pasová za okamih bola v krvi. Nariekajúc odbehla Jurka s dieťaťom, kým sa Ali-paša, akb hromom zasiahnutý sohnul k Mejre. — Mejra, žena milá, život môj, či žiješ? poměrů. Dnes ještě je nám zahaleno závo jem blízké osuduptaé budoucnosti, v jaké míře a v jakém směru tyto změny nastanou. Tolik lze však podle zkušenosti dějin před pokládati, že žádný stát nezmizí 6 povrchu, ani nebude ve větší míře oslaben. Posuny hranic na západě evropském mohou býti dle daného stavu poměrně malé. Na východě lze v případě porážky Ruska počítati nej výše s odkrojením ruského Polska a ně kterých jiných pohraničních částí ruských, čímž z kolosu ruského zmizí sotva více než SO až 15 mil. obyvatel. Války, které odehrály se v průběhu po sledních sto let, zahrnuje v ně i poslední válku balkánskou, ukazují nám zřetelně, že poražený ztratil obyčejně jen to, co mu ne patřilo a co držel nesnadno i v době míru. Jistá část válek vedla se z příčin více mo cenských, než teritoriálních; nynější světo vá válka vykazuje též podobný charakter. Takové války vyplní svůj úkol odstraněním jisté mocenské převahy a nemívají třeba za následek žádné, nebo jen nepatrné změny hranic. Příkladem jest nám na př. válka krimská. Ostatně poukazuje se právem na to, že nynější válka nevede se toliko pro nerozřešené otázky evropského kontinentu, nýbrž lže hrají v ní velikou úlohu i interessy ko loniální. Vystoupení Anglie a Japonska na válečném jevišti jaet toho pádným dokladem. Z toho vysvítá, že výsledky války pozemní nemusí přivoditi ještě úplné rozhodnutí nebo,, abychom se vyjádřili zřetelněji: k úplnému vítězství té neb oné strany jest třeba pře moci odpůrce na soušji i na moři. V případě vítězství toliko jednostranného, jaké podle dosavadního stavu války dá se pravděpodob ně očekávati, poslouží poraženému úspěchy spojence na jiné straně, jež budou sloužiti jako kompensace a ochrání je před příliš těžkými podmínkami vítěze. Číslo 41. stanou, arciť nemyslíme, že by snad byly to změny takové, které by nynější stup ně politického (vývoje podstatně zvrátily. Vel kou historickou událostí jest nepochybně čin né účastenství stran socialistických ve vál ce, zejména smíření se německé sociální de mokracie s vojenskou monarchií. Tím vstou pily strany socialistické zcela na nové drá hy a z nenadání vznikly hluboké rozpory mezi socialistickými stranami různých států, jež znamenají konec dosavadní Internacio nály. Porážka Francie může způsobiti na jistou dobu oslabení republikánských a de mokratických ideí netoliko ve Francii, ný brž v celé Evropě, neboť bude se vykládati jako důsledek nedostatečné discipliny voj ska zaviněné režimem přílišně demokratic kým. Naproti tomu v Rusku, nechť dopadne válka tak nebo onak, budou se asi opakovati koncesse starého režimu duchu nové doby, jako po každé válce, neboť ukázaly již po čátky války, jak nejisté jest Rusko pod vlast ní střechou za nezdravého režimu carského,, jakmile na brány ruské zabuší mezinárod ní krise. V Rakousko-Uhersku nezůstane tato válka bez vlivu v národnostních poměrech. Světový otřes, jejž prožíváme, činí každý národní kmen v našem mocnářství důleži tým a nepostradatelným. Doufejme, že vliv ní národové v mocnářství vštípí si tento fakt v pamět a nebudou na příště vzpí rati se ústupkům, jichž vyžadují nejvyšší, interesy mocnářství právě tak jako zásady práva a spravedlnosti. Zo súdnej siene. Cigáň-dezertér. Máme za to, že vítězi v nynější válce budou pamětlivi toho, aby poraženým kladli požadavky splnitelné, neboť nedá se před vídati, zdali nebudou za krátko po válce poraženého potřebovati. Jest ostatně jisto, že příliš těžké podmínky, uložené poraže ným, neupevnily by mír v Evropě, nýbrž sváděly by k odvetám a mohly by prodloužiti válečnou periodu. Již vzhledem k této okolnosti nesplní se asi fantasie oněch žur nálů, které krájejí na svém redakčním stol ku mapu Evropy jako těstový koláč. Mnoho mluví se též o změně politických poměrů v jednotlivých státech po válce. I iv tom směru dlužno přiznati, že změny na- Dňa 5. septembra ráno cigáň Ignác Vašek Z Mor. Sv. Jánov zatúžil po dobrodružstve, keď vstal v prešporskej honvédskej kasárni z kavalca. Cigánska krv nedala pokoja, najmä keď mal päť korún vo vačku. Zatúžil po svobodě a trepotal sa túžbou po voľnosti ani vtáčik v pevne uzavretej klietke. Vtá čik nevie si pomôcť na svobodu z klietky, ?le Cjigáň vedel si ľahko poradiť, akoby sa dostal z kasárne von. Bez čiapky, bosý išiel na dvor a jedným skokom bol cez plot. Ani ho nezpozorovali na tomto hrdinskom úteku, za ktorý sa dostal pred honvédsky vojen ský súd. Vojenskí sudcovia, ktorí nad tým to cigáňom súdili, budú dlho na toto po jednávanie s cigáňom pamätať. Ani v di vadle nemohli sa lepšie pobaviť. — pýtal sa s úžasnou zúfalosťou AH Vidaic. Mejra otvorila slabé oči i šeptala tichým, vysileným hlasom: — Hľaď . . . spasiť . . seb& dieťa Pptner.isa s Huseinong . , S Bohom! — chcela ešte zdvihnúť pravicu, chcela snáď na újtnrtí objať muža, ktorého vo svojom živote nikdy neobjala, no ruka klesla a udrela o ze|m. — Žena moja, Mejra! — voial Ali-paša, nedbajúc na borbu pri bráne a roztrhol jej rúcho na ňadrách. Darmo. Ani jediný dych repodvihol bielu, krvou zrosenú hruď. Aejra zomrela. Jej srdce prestalo byť za tento svet, na ktorom nemohlo si nájsť lieku.» Ali-pašovi junáci odrazili od múrov oby dlia Mähmudových ľudí, zatarasili dvere a dováľali brvná, kamenie, aby lepšie držaly a prileteli k svojmu vodcovi, ktorý zni čený bôľom kfačal vedľa mŕtvej ženy, boz kávajúc jej vlasy, čela líca a ľadové ruky. S ťažkou mukou oddialili ho od mŕtveho telja a odviedli do bytu. Prijdúc do izby padol tvárou na zem, snáď aby zakryl vrelé slzy, ktoré sia mu fialy mužnou tvárou. Husein-kapitán a Mahmud-aga sa s d n n žili ,a ten prvý, netušiac ani z ďaleká, že mu drahá zahynula, nariadil, že zajtra má 6a so všetkých strán udreť, na obydlie AN li'-pašovo. V noci pochovali Mejru vo dvo- re pod mandľový strom, kde najradšej se dávala, a jej nesúdený milý dal zorou udreť na obydlie. Divno bolo okolo srdca Husein-kapitánovi, keď zorou sadol na svoj ho belka a viedol vojakov proti mocným hradbám. „Či sa díva oua na mňa? — my slel si, — „či sa mi teší alebo ma preklína? Ako ma pozdraví, čo mi riekne, keď stúpi predomňa ako zajatá? Či ma bude prosiť za jej muža, aby som mu daroval život, slobodu?" Takéto a podobné myšlienky krúžily myseľ mladého kapitána, keď počal útočiť na bydlo Ali-pašovo. Mahmud-aga po stavil delá oproti múrom a dobýja ich so (všetkých strán, pešiaci jeho i Huseinovi vy liezli na hradby. Rozvila sa ľúta bitka okolo múrov. Delá hrmia a rúcajú staré hradby okolo bydla a pušky s jednej i dru|hej strany triafajú živé svoje ciele. Ali-paša bráni sa junácky, jeho druhovia cez mazgale (otvory na múroch) i s múrov ráňajú najodVážlivejších protivníkov, ale aj oni sa mi padajú. Delové gule porúchaly celé hor né poschodie Ali-pašovho bytu, ktorý nad můrami vyčnieval. Dvere do dvora boly úplne rozbité a len s najväčším náporom a chrabrosťou mohol sa brániť vchod pred útočiacimi. Ali-pašu opustila všetka nádej a úfanie. „Či mi má aj syn zahynúť v tejto borbe?" myslel si, — radšej sa poddám, Keď fea i tak obrániť nemôžem." Číslo 41. „ROBOTNÍCKE NOVINY" Strana 3. prevezmú úlohu tlmača, keď ho vidia v tie sni pri preklade výpovedí slovenského ob žalovaného a slovenského svedka". Naše pravoty. V stredu, dňa 14. októbra bude sa pojednávať pred prešporským sú dom záležitosť súdr. Jozefa Keilu, ktorý je obžalovaný pre urážku kráľa a búrenie proti národnosti, spáchané článkami vo vianočnom, čísle Robotníckych Novín z minulého roku. Našich dlžníkov dôrazne žiadame, aby nám svoje dlžoby zaplatili. V terajšej ťažkej dobe je každý vrahom robotníckeho časopisu, kto voči nemu neplní svoje zaviazanosti. Albánsky knieža Wied vstúpil do nemec kého vojska. V jeho palote v Dráči ubytoval sa Essad baša, ktorý do Draču prišiel z Nisa. V Berlíne dáva mestská správa 60 tisíc obedov obyvateľstvu zadarmo alebo za malý poplatok. Mzdy zemerobotníkov. Ministerstvo poľ nohospodárstva vydalo štatistiku o poľno hospodárskych mzdách v Uhorsku v roku1 1902. Priemerná denná mzda poľnohospo dárskeho robotníka obnášala v Uhorsku 1 K 28 hal., robotníčky ale len 91 halierov.. Pokus samovraždy. & dieťaťa 63 halierov. Pred prešporským honvédskym súdom zod V Molline v Taliansku pobili sa organizo povedal sa mlynár O s k á r H u t t e l z Vie vaní poľnohospodárski robotníci s neorga dne, že v Štokerave v dobe mobilizácie sa nizovanými. Traja robotníci boli zabiti, dvad postrelil, aby nemusel isť do vojny. Pred siati poranení. súdom Huttel ubezpečoval, že nespáchal sa Medzinárodná mierová kancellária presťa movraždu preto, že nechcel isť do vojny, ale preto, že je na svete nešťastný človek. Je hovala sa z Brusselu do Kristiánie. Kanál La Manche uzavretý bol mínami. nemanželské dieťa, vlastných rodičov nepo Bývalý minister dr. Randa, predseda čes zná, preto si chcel vzať život. Na nešťastie ale jsa trafil na miesto do srdca do nohy. ké akademie vied a umenia v Prahe, jedon z najlepších českých právnikov, zomrel v Súd uznal ho ale na základe svedeckých Dobřichoviciach v Česku. výpovedí vinovatým a odsúdil ho na sedem Obuvník Voigt, povestný kapitán z Kopmesiacov do žalára. níku, prihlásil sa dobrovoľne k vojsku. Ale nemecká vojenská správa ho neprijala. Do 10. októbra musia byť skončené v celej krajine popisy voličov. Upozorňujeme našich ľudí, pokiaľ sú doma, aby sa hlásili o svoje prijatie do voličského popisu. Predĺženie moratoriums Úhor- vláda pre Oprava. Do minulého čísla dostal sa zas rad hrubých chýb, ktoré treba opraviť. V dĺžila moratorium do 30. novembra. Prešporský mešťanosta Bŕolly v zasadnu referáte žo súdnej siene má stať v prvom tí mestskej reprezentácie prešporskej ozná odstavci:,, Teraz vojenský fiškus žiada od súdenie obžalovaného, obranca jeho osvo- mil, že mestské vrchnosti porobily všetky bodenie a s u d c i s ú d i a". V treťom od- poriadky, aby čelily zdražovaniu životných I stavci má stať správne: „S tlmačom majú pri potrieb. Dražobu spôsobilo hlavne to, že ľudia narobili si veliké zásoby potravných súde svoj kríž. Vojenský fiškus a členovia článkov a vyprázdnili sklady obchodníkov, s e d r i e, ktorí nevedia po slovensky, chceli 1 Že títo nemohli okamihne pre zastavenú že by každé slovo vedeť, ktoré obžalovaný a svedkovia povedia, ale to je pre tlmača ťaž lezničnú premávku zásoby doplniť, nastala ká vec. Často páni oficieri, ktorí sú sudcami, drahota. Sociálno- demokratický časopis „Vorwärts" keď ide o slovenského obžalovaného, sami vojenská vrchnosť celkom zastavila pre člá nok o jubiläum Internacionály, v ktorom bo — Včera zahynula od nepriateľskej guľ la reč o triednom boji. Keď vodcovstvo so— Dosť bolo, junáci! — zvolal AH-paša svojim druhom. — Vďaka vám za vašu lásku ky, — odvetil smutne Ali-paša a obrátiac ciálno-demokratickej strany v Nemecku sa za a junáctvo. Vidím, že nadarmo by sme hy sa ku dVoru dodal, — tam pod mandľou viazalo, že na budúce nebude o triednom nuli, lebo sa obrániť nemôžeme. Vytýčte leží pochovaná. boji písať, dovolila vojenská vrchnosť ďalšie bielu zástavu i poddajme sa. vychádzanie „Vorwärtsu". Huseinovi sa zatmelo pred očami. Za^Neradi ho poslúchli súdruhovia, ač i sa zdlalo sa mu, že ho rozum opúšťa, že svet Zastavené listy. Kladenská „Svoboda a mi [uznávali, že |junácký odpor jim nič nepomô sa tratí pred ním, že ho nebesá prikrývajú. „Východočeský Obzor" v Pardubiciach boly že. Keď Husein-kapitán zbadal bielu zásta Vymaniac sa zpod prvého dojmu, skočil so úradne zastavené. vu na 'múre, rozkázal, aby zastavili každý svojho belka a pálil do dvora. Pod man Tisíc anglických železničiarov poslal an boj. O niekoľko minút žatým vyšiel z bytu dľou zbadal čerstvý rov. To je hrob Mej- glický minister vojny do Francúzska, aby Ati-paša. Idúc pešo viedol za uzdu svojho tin. Letel ta i ľahol si na hrob, ktorý po pomáhali konať železničnú službu. koňa a za ním išiel sluha nesúc na rukách rosil vrelými slzami. 3 miliardy národných bankoviek uzavrela malého Ahmeta. Zastal si pred Huseina a h- Mejra, drahá moja, takto sme sa si- vydať francúzska vláda. prehovoril trúchlivým hlasom: „Tebe Hu- •šli? — zaúpěl junák, akoby želal čuť oft< V Prahe posúdili údenára na týždeň do • sein-kapitán, poddávam sa, lebo ty si ma fretu smrťou zlomeného srdca, ktoré ho živé väzenia, že robil malé viršle. i premohol." Na to ukázal rukou na dieťa nado všetko milovalo. V Poznani dovolilo pruské ministerstvo vy svoje a koňa zápasníka: „Toto je všetko, Tichým krokom prišiel Ali-paša za ním učovať náboženstvo po poľsky. čo mi zostalo". Tu pozrel gánivým okom k MejrinmU hrobu a skormútený díval sa Gróf Szeptycki, grécko-katolícky biskup vo na Mahmud-agu: „Ty si mi uchvátil dedo- na ohromnú žalost' svého súpera i premo Ľvove, bol od Rusov odvezený do Nižného lyizeň, a hľa tu ti dávam| i dieťa; jeho otec žiteľa. Novgorodu. nemá čím odchovať úbohú sirotu." Sluha, Keď odolal prvému návalu nečakanej ža Drahota. Cena múky úžasne stúpa. Ľudia ktorý držal dieťa, na tie slová odovzdal ho losti, vstal Husein-kapitán a celý zmätený ÍUŽ ani na to nemyslia variť múčne jedlá Mahmud-agovi, ktorý dieťa vzal na ruky podíval sa okolo seba. Prvý, ktorého zba- pre vysokú cenu múky. V Nemecku mysleli rieknuc: „Dobre, ja mu budem odteraz ot ďal, bol Ali-paša. na drahotu múky už na začiatku vojny a com". veľkoobchodníkmi Husein díval sa naňho zrakom plným sú uzavreli s rumunskými Zlomený neopísateľným bôľom Ali-paša o- citu i ľútosti. Tu naraz pristúpil náhle k smluvu o dodávke jednoho milióna metri vesil hlavu na vzbúrenú hruď nemohúc pre-, nemu a vidomoči všetkých vojakov objal ckých centov múky. Teraz už aj u nás pririecť ďalej ani slova. svojho zaprisahaného protivníka: „Nie ra chodia vládnuce kruhy na myšlienku, že bu — A kde je mať dieťaťa, kde je Mejra? bom," prehovoril sviatočným hlasom, „ale de treba zrušiť obilné clá a pečovat' o do voz cudzieho obilia do krajiny, aby cena — pýtal sa trochu neistým hlasom Husein, mojím priateľom budeš odteraz. Oba sme múky klesnula. ktorého ten výjav silno potriasol. nešťastní; nešťastie nech nás smieri." Už pred pojednávaním v izbe obžalovaných •{uplatňoval cigáň svoj herecký talent. Keď videl oficierov, ktorí povolaní boli za sved kov, klakol pod ochranou bajonetov na zem a prosil ani-starý cigáň, aby mu neblížili. A keď zaviedli ho neskoršie do súdobnej siéne, prvé bolo, že si chcel pred súdom kľaknúť, ale majór-auditor dr. Dalmay ráz nym spôsobom učinil prozatýmny koniec he reckému vystúpeniu cigáňovmu tým, že mu pohrozil, že ho dá odviesť, keď bude robiť komédie. Cigáň sa utíšil a len stál pred súdom so sopjatými rukami, držiac medzi prstami svoju honvédsku čiapku. Ťažký kríž bol, kým dostali z cigáňa je ho nacionále. Kedy sa narodil, nevedel. Keď sa ho predseda súdu pýtal, koľko má rokov, vyhováral sa že nevie, bo má popletenú -hlavu. Keď sa cigáňa pýtali, či bol už tre staný, uisťoval, že ešte nebol. Ale keď mu prečítali jeho tresty, pripustil, že bol tre staný, len že nevie koľkokrát. V Malac kách bol niekoľkokrát trestaný, raz celý me siac, v Nitre sedel osem mesiacov, ale na -svoj trest v Prešporku, kde bol zavretý ce lý ŕrok, nemohol sa upamätať. Keď ho ale tfcnač upozornil, že mu to nebude škodiť, keď sa prizná ku svojím trestom, bo páni sudcovia majú všetky jeho tresty spísané,, rozpamätal sa aj na svoj prešporský trest. Zápisník súdu prečítal obžalobu a vedúci pojednávania dr. Dalmay pýtal sa cigáňa, H sa cíti vinovatý. Cigáň kľakol zas a uisťoval, že len na stranu išiel. Neskoršie fiisťoval, že si išiel chlebíčka kúpiť. Dr. Dalmay sa pýtal cigáňa: Kade Ste išiel z kasárne? Cigáň: Prosím, z kasárne som išiel. Dr. Dalmay: To neni odpoveď na moju -otázku. Cez plot alebo pod bránou Ste išiel? Cigáň: Ano, prosím ponížene, cez brá n u som p r i š i e l . Ale k tomu sa cigáň priznať nechcel, že išiel cez plot a' topánky nechal vo dvori kasárne. Majór-auditor dr. Dalmay pýtal sa ďalej cigáňa, prečo odišiel z kasárne. Na to cigjäň dal mnoho odpovedí. Najsamprv uisťo val, že si išiel vyprosiť chlebíčka, neskoršie ale pripustil, že utiekol, bo sa bál, že ho zastrelia. „Ako si prišiel nazpiatky, cigáň!" „Prosím ponížene, sám som prišiel". „Veď ťa priviedli hájnici!" „Oh, prosím ponížene, tí len so mnou išli. Prosím ponížene, išiel som podobrotky. Jedon z tých hájnikov ma chcel kameňom do hlavy [udreť. Chceli ma do smrti zabiť". „Veď ťa priviedli sviazaného, bosky a bez čiapky. Mal si čiapku na hlave." „Prosím ponížene, mal som čiapku na hlavu. „To viem, že si dostal čiapku na hla vu. Ale ja sa pýtam, či si mal, keď si ušiel, čiapku na hlave." „Oh áno, veľkomožný pán, mal som čiapku na hlavu. Cigáňa posúdili na sedem mesiacov ža lára, že v dobe vojjny ušiel od vojska. Keď sa ho pýtali, či trest prijíma, uisťoval cgáň, ktorý nemal obrancu, že je celkom spokojný. Keď ho odvádzalL do žalára, prisahal, že sa do vojny isť nebojí, ďakoval na kolenách pánom sudcom, že mu dali malý trest, a Uisťoval, že už nikdy z vojny neutečie a v žalári piHne bude píliť drevo. Bolo treba dlhšieho času, kým sa členovia súdu utíšili od smiechu, za ktorý boli ci gáňovi v terajších ťažkých časoch vďační. Pán major Segner, ktorý súdu predsedal, naskizzoval si hlavu podareného cigáňa z M. Sv/ Jánov. Chýrnik „ROBOTNÍCKE NOVINY" Strana 4. V Prešporfcu zistené boly tri prípady cho lery, z ktorých dva skončily smrťou. Vrch nosti porobily všetky poriadky, aby chole ra sa nemohla rozšíriť. Ústredné dělnické kníhkupectvo v Prahe vydávať bude rozsáhle historické dielo pod titulom S v e t o v á v á l k a . Objednávky pri jíma aj' naša admistrácia. Cena sošitu asi 50 halierov. Zdravotnictvo. Ochrana pred cholerou. Úradne bola na niektorých miestach Uhorska konštatovaná azijská cholera. Preto je povinnosťou kaž dého, aby sa staral o to, aby nebezpečná táto choroba nemohla sa rozšíriť. Uhorská vláda rozposlala po celej krajine zdravotných dozorcov, ktorí majú o to pečovať, aby cho lera bola potlačená. Povinnosťou každého je, aby zachovával najväčšiu čistotu tela a do mácnosti. To je prvým príkazom. Cholero vé bacilly sú veľmi citlivé voči kyselinám, preto je najlepšie požívať len varenú vo du smiešanú s kyselinou. V 39. čisle našeho jistu {poukázali sme na b i e 1 u h l i e n k u (bolus abba) ako výborný ochranný pro striedok proti cholere. Nevarené ovocie sa vôbec nemá požívať. Každú nepravidelnosť stolice je treba okamihne liečiť, bo tým sa prichystáva pôda pre choleru. Pôsobenie cho lerových bacilov v tom spočíva, že od nich povstalé jedovaté látky na črevných ste nách zpôsobují zapálenie, následok čoho je nebezpečne ľahká a často sa opakujúca sto lica. V krátkom čase berie sa telu veliké množstvo vody, čím povstává veliká smäd, ale ztráta vody v tele nemôže byť nahradená, bo žalúdok vypitú vodu nepodrží a vyvrhne. Výborne pomáha pri tom biela hlinka. O chytľavých chorobách píše dr. Wiesner: V prvé řadě poutají náš zájem v ny nější době tři prudké nakažlivé nemoci, kte ré mají za společnou známku průjmy. Jest (to cholera asijská, řádící nyní v jižním Ru sku, úplavice střevní, vyskytující se na Bal káně, a tyf břišní, jenž jest u nás domo vem. Cholera asijská jeví se v nejmírnějším stupni jako průjem cholerový, velmi nápadný svou hojností a končící se po několika dnech většinou uzdravením, ve větším stupni jako c h o I e r i n á, význačná průjmy a zvracením končící se také po většině uzdravením, a v největším stupni jako z á c h v a t c h o l e r o v ý , při kterém průjmové stolice pozbývají své žluté barvy a nabývají vzezření rýžové vody nebo mléčné polévky, mocné zvracení a průjmy mají v zápětí velikou žízeň, křeče lýtek, rychlé zhubnutí, zesinavění a klesání činnosti srdeční, takže nemocný během ně kolika hodin až dvou dní zpravidla zmírá. Horečky u cholery není, naopak teplota tě lesná klesá o několik stupňů jako při Os travách. Cholerou umírá v některých epi demiích jen 10 procent, v jiných však až 90 procent, průměrně 50 procent onemoc nělých. Úplavice střevní (dysenterie) je nebez pečná horečnatá nemoc, význačná tím, že k počátečnímu obyčejnému průjmů přidružují se silné bolesti v levé straně břicha, vystře lující až do kříže, veliké nucení na stolici s pálčivostí v konečníku a že po odchodu obyčejného žlutého obsahu střevního odchá zí ze střeva p r ů s v i t n ý h l e n (jako bí lek vejce), po případě i krev a hnis. Vel iké zapáchajících stolic bývá denně až 40 i více. Úmrtnost úplavici střevní jest dosti značná, na př. 25 procent. Tyf břišní je prudká nemoc nakažlivá, jevící se hlavně v e l i k o u h o r e č k o u (40 Btupňů i více), trvající průměrně asi 3 neíIděle a provázenou často blouzněním, a ča stými bezbolestnými průjmy barvy žluto hnědé, podobnými hrachové polévce. Také tyf břišní končí se často smrtí. Příčinou uvedených tří nakažlivých ne mocí jsou tyčinkovité bakterie (bacily cho lerové, úplavicové, tyfové), které se nalázají hlavně ve v ý k a l e c h (stolici), mimo :to i v blinkách (u cholery) a v m o č i , v ýk a š l a n é m h l e n u (u tyfu břišního). Tě mito • ýměty tělesnými může nemocný potřísniti sám sebe, Okolní lidí, misu kálecí, prádlo ložní a všeliké předměty svého okolí, při neopatrném zacházení s výměty mo hou se tyto dostati i do vody studnic, pa toků, řek, na rozličné potraviny, mohou býti vssány mouchami, vosami i jiným hmyzem, mohou zaschnoujti a s prachem se pak dostati na rozličné potraviny, jako ovoce, pečivo a podobné. Z těchto věcí dostává se pak na kažlivá látka (bacilly) do těla zdravého člo věka ú s t y . Chceme-li tudíž zameziti, aby se cholera, úplavice a tyf břišní dále nerozšiřovaly jest třeba: 1. nemocného isolovati doma nebo v nemocnici, 2. veškeré výměty jeho desinfikovati řádně hned u lože nemocného, než se vlijí do záchodu nebo jámy odpadové; to se stane nejlépe tím, že se v nádobě poleji stejným dílem 20 procent mléka vá penného nebo 1 procentem roztokem chlo rového vápna nebo 3 proč. roztokem odoritu. P r á d l o (prostěradla, košile, ručníky) dá Be n a 2 hodiny máčeti do 2 procent odoritu, pak se vyvaří v 2 proč. roztoku sody nebo 3 proč. roztoku mýdla draselnatého (mazla vého) a teprve se vypere obvyklým způji sobem. 4. Nádoby, ze kterých nemocný jí a pije, vaří se po čtvrt hodiny ve 2 proč. roztoku sody; věcí, kterých bez poškození nelze vařiti, vloží se na 2 hodiny do 1 proč. roztoku formaldehydového neb odoformového, pak se teprve utírají. 5 Ošetřovatelé mají si po každém styku s nemocným, jeho výměty, ložem a prádlem desinfikovati ruce 1 proč. roztokem odoritu neb odoformu, po příp. umýti se mýdlem odoritovým neb odoformovým, nemají se s neumytýma ruka* ma dotýkati jídel nebo dávati do úst předr1 mety, které v pokoji nemocného mohou býti znečištěny, jako jest, jídelní a picí náčiní, doutníky. Také si mají ošetřovatelé často vyplachovati ústa buď slabým, to jest bledě-růžovým roztokem nadmangananu drasel natého nebo 3. proč. roztokem kysličníku vodičitého. 6. Š p i n a v é v o d y , jichž ne mocný používal ku kloktání, mytí a koupání, smísí se s vápenným mlékem neb roztokem chlorového vápna a po 2hodinovém stání se teprve vypustí. 7 U z d r a v í - l i s e ne m o c n ý , vykoupe se, omyje řádně mýdlem tíraselnatým a obleče si prádlo a šaty, před tím desinfikované. 8. Skončí-li se nemoc uzdravením nebo smrtí nemocného, nebo bylli nemocný po několika denním pobytu doi ma odvezen do nemocnice, desinfikuje se celý byt, což se provádí nejlépe takto: Osoby, které desinfekci provádějí, obléknou na sebe prací plášť (ženy župan) a zahalí si vlasy a vousy šátkem. Vzduch a povrch zdí, stropu a nábytku desinfikují se parami formaldehydovými, které se vyvozují ve zvláštních desifekčních přístrojích, (kot lích, lampách). Nejsou-li po ruce takové pří stroje desinfekční, na př. na venkově, vzduch se řádným větráním stále obnovuje a zdi a strop desinfikují se nejlépe tím, že se vybílí řádně vápnem; stěny, natřené ole jem, omyjí se 2 proč odoritem. P o d l a h a se důkladně vydrhne 2 proč. odoritem a pak spláchne horkou vodou mýdlovou. Ná bytek, dvéře, okna, obrazy (sklo, rámy i zadní plocha), k o v o v é p ř e d m ě t y (kli ky), nářadí a hračky kovové a dřevěné omyjí se 2 proč. roztokem odoritu. P o v l e č e ný nábytek (plyšem, aksamitem), šaty v r c h ní a k o ž e š i n y se vykartáčují kartáčem, namočeným ve 2 proč. odoritu nebo odo formu, a nechají se dobře vyvětrati a vy sušiti nejlépe na slunci; šaty se ihned zase vyžehlí. Knihy a sešity otrou se na jejich povrchu 1 proč. odoformem. Kartáče a štět ky na vlasy a na šaty, vloží se na 2 hodiny do 1 proč. roztoku odoritu nebo odofermu, Číslo 41. pak se vymyjí a usuší. V l á s e n k y a vložky d o v 1 s ů vaří se čtvrt hodiny ve vodě nebo se desinfikují parami formaldehydovými. Bez cenné věci, jako slámu ze slamníku, papí ry, sešity hračky, jest nejlépe spáliti. Z áa h o d y , jichž nemocný používal, se desin~ fikují podobně jako pokoj a do otvoru vlijí se nejméně 2 litry 20 proč. mléka vápenného nebo 3 proč. odoritu; pissoiry se desinfikují 3 proč. odoritem. Po skončené desinfekci osoby, které desinfekci prováděly, odloží v r chní šaty, které se dají vyprati, umyjí si ruce, obličej, vlasy a vousy 1 procentem! odoformem a pak teplou vodou a mydleni: důkladně, mimo to si vypláchnou ústa, p o případě i nos slabým roztokem nadmanga nanu draselnatého. Druhou skupinu prudkých nemocí na kažlivých, majících za společný příznak v y r á ž k u n a k ů ž i , tvoří tyf skvrnitý, vy-tskytující se ná Balkáně, spála, domácí u nás, a neštovice pravé, které mohou se k nám dostati z Ruska nebo z Balkánu. Odkazy redakcie. Laeo.Jeho meno v dosiaľ vyšlých listinách sme nenašli. V časopise budeme aj na ďakj Uverejňovať listiny padlých, poranených a chorých vojakov. Jubilejný dar Robotníckym Novinám: Ga briel Petrikovič zo Zniova pod kláštorom 5 korún. Slovenskí robotníci m • vašej Napomáhajte vývin hospodár, organizácie stálym odberom 1 S chleba s kladivom. S Objednávajte výlučne zbytky l á t o k len u známej solídnej firmy iHojzStodola prvý zasielateľ, závoji: v Chroustovicích, Česko. 1 bálik 50—60 m najlepších zbytkov dám skych módnych látok na šaty a blúzy, kanafasov, plátna, flanelov, barchentov a iných len za 24 korún na dobierku a vyplateno,, alebo polovičné báliky za 12 kor. nefrankovane. Ku každej objednávke prikladá sa cen ný dárok celkom zadarmo, kecľ sa odvoláte na „Robotnícke Noviny". Vlastná výroba v Náchode. Majiteľ a zodpovedný redaktor : A n d r e i Kubál. — Knihtlačiareň B. R a p e k v Holiči.