Kone - Nová Veterinária 2014

Transkript

ZBORNÍK PREDNÁŠOK
25. a 26. október 2014
Agrokomplex, Nitra
pavilón M2, M3, K
8:00 - 9:00
REGISTRÁCIA
9:00 - 9:50
Nebolestivé ochorenia
chrbta
9:00 - 9:20
OTVORENIE
KONGRESU
9:50 - 10:40
Bolestivé ochorenia
chrbta
9:20 - 10:10
Neurologické vyšetrenie
10:40 - 11:40
PRESTÁVKA
10:10 - 11:00
Lokalizácia lézie
11:40 - 12:30
Ochorenia
medzistavcovej platničky
11:00 - 12:00
PRESTÁVKA
12:30 - 13:50
OBED
12:00 - 12:50
Trauma hlavy
13:50 - 14:40
Status epilepticus
14:40 - 15:30
Neurologické
ochorenia mozgu
mladých zvierat
12:50 - 14:20
OBED
14:20 - 15:10
Vestibulárny syndróm
15:10 - 16:00
Záchvaty - ako k nim
pristupovať
16:00 - 17:00
PRESTÁVKA
17:00 - 17:50
Záchvaty - ako ich liečiť
20:00
BANKET
Nedeľa 26. 10. 2014
Sobota 25. 10. 2014
Spoločenské zvieratá - pavilón M2 / Simon Platt
ZÁVER KONGRESU
3
Hospodárske zvieratá - pavilón K
8:00 - 9:00
REGISTRÁCIA
9:00 - 9:50
9:00-9:20
OTVORENIE
KONGRESU
9:50 - 10:40
Choroby pohybového
aparátu HD
z pohľadu svetovej
bujatriky
(P. Mudroň)
10:40 - 11:40
PRESTÁVKA
Sobota 25. 10. 2014
10:10 - 11:00
4
Klinické účinky
mykotoxínov u HD
(M. Schuh)
11:00-12:00
PRESTÁVKA
12:00 - 12:50
Odber vzoriek a analýza
mykotoxínov v krmive
(M. Schuh)
12:50 - 14:20
OBED
14:20 - 15:10
15:10 - 16:00
Bachorová detoxikácia
a zásahové možnosti
pri mykotoxínoch
(M. Schuh)
16:00 - 17:00
PRESTÁVKA
17:00 - 17:50
Prevencia a liečba
pri mykotoxínoch
(M. Schuh)
20:00
BANKET
Informácie zo Svetového
bujatrického kongresu
(WBC) 2014 v Cairns,
Austrália: prehľad
11:40 - 12:30
závažných ochorení HD
vo svete
(P. Mudroň)
12:30 - 13:50
OBED
ZÁVER KONGRESU
Nedeľa 26. 10. 2014
9:20 - 10:10
Kone - pavilón K
9:00 - 9:20
9:20 - 10:10
Sobota 25. 10. 2014
10:10 - 11:00
REGISTRÁCIA
OTVORENIE
KONGRESU
Použitie kortikosteroidov
vo vnútornej medicíne
koní
(P. Jahn)
11:00 - 12:00
PRESTÁVKA
12:00 - 12:50
Lieky vhodné pre
intraartikulárnu terapiu
(M. Mihály)
12:50 - 14:20
OBED
14:20 - 15:10
15:10 - 16:00
Zásady racionálnej
antibiotickej terapie u
koní
(P. Jahn)
16:00 - 17:00
PRESTÁVKA
17:00 - 17:50
Chondroprotektíva a
spol.
(M. Mihály)
20:00
BANKET
9:00 - 9:50
Sedácia a analgézia
stojaceho koňa
(B. Sist)
9:50 - 10:40
Celková anestézia
a infúzia s konštantným
prietokom anestetík
u koní
(B. Sist)
10:40 - 11:40
PRESTÁVKA
11:40 - 12:30
Použitie nesteroidných
antiflogistík u koní
(B. Sist)
12:30 - 13:50
OBED
ZÁVER KONGRESU
Nedeľa 26. 10. 2014
8:00 - 9:00
5
6
8:00 - 9:00
REGISTRÁCIA
9:00 - 9:50
Najčastejšie infekčné
a neinfekčné ochorenia
plazov
9:00 - 9:20
OTVORENIE
KONGRESU
9:50 - 10:40
Liečivá používané pri
exotických vtákoch a
plazoch
9:20 - 10:10
Úvodná triáž a urgentné
stavy u exotických
vtákov a plazov
10:40 - 11:40
PRESTÁVKA
10:10 - 11:00
Manipulácia, anestézia
a analgézia exotických
vtákov
11:40 - 12:30
Základné chirurgické
zákroky na exotických
vtákoch a plazoch
11:00 - 12:00
PRESTÁVKA
12:30 - 13:50
OBED
12:00 - 12:50
Manipulácia, anestézia
a analgézia plazov
12:50 - 14:20
OBED
14:20 - 15:10
Diagnostické techniky
pri exotických vtákoch
15:10 - 16:00
Diagnostické techniky
pri plazoch
16:00 - 17:00
PRESTÁVKA
17:00 - 17:50
Najčastejšie infekčné
a neinfekčné ochorenia
exotických vtákov
20:00
BANKET
ZÁVER KONGRESU
Nedeľa 26. 10. 2014
Sobota 25. 10. 2014
Exoty - pavilón K / Alberto Barbon
Sobota 25. 10. 2014
Sestričky - pavilón K / Peter Škoda
8:00 - 9:00
REGISTRÁCIA
9:00 - 9:20
OTVORENIE
KONGRESU
9:20 - 10:10
Efektívna komunikácia
v praxi - Identifikácia
správania sa k zákazníkovi
v komunikácii
10:10 - 11:00
Sociálne kompetencie
komunikácie
11:00 - 12:00
PRESTÁVKA
12:00 - 12:50
Zásady efektívnej
komunikácie v praxi
12:50 - 14:20
OBED
14:20 - 15:10
Typy sociálneho
správania v komunikácii
15:10 - 16:00
Štandardy telefonickej
komunikácie
so zákazníkom
16:00 - 17:00
PRESTÁVKA
17:00 - 17:50
Záver témy Individuálne stanovenie
si rozvojového plánu
20:00
BANKET
Sponzor sekcie
7
Sobota 25. 10. 2014
Komerčné prednášky - pavilón K
8
8:00-9:00
REGISTRÁCIA
9:00-9:20
OTVORENIE
KONGRESU
9:20-10:10
Alcom - Dr. Baran
registračné pokladne
10:10-11:00
Topvet - Antihistaminiká
vo veterinárnej medicíne,
B. Sist
11:00-11:30
PRESTÁVKA/
POSTEROVÁ SEKCIA
11:30-12:20
Topvet - Použitie
prípravku Theranekron
vo veterinárnej
onkológii, B. Sist
12:20-13:10
Vetis - Hill´s
13:10-14:00
14:00-14:50
OBED
Agrokomplex Nitra
Pavilón K
Sekcia
KOMERČNÉ
PREDNÁŠKY
Banketová zóna
Prechod
k prednáškovým sálam
Sekcia
EXOTY
A PLAZY
Sekcia
HOSPODÁRSKE
ZVIERATÁ
Auxivet - Dr. Fichtl UVLF
Brno
Sekcia
KONE
14:50-15:40
Bisi plus s. r. o. - Veclis
15:40-16:30
IVSA - Mojžišová Zuzana
Sekcia
VETERINÁRNE
SESTRY
prechod do pavilónov M2, M3
Výstavná zóna
Sekcia SPOLOČENSKÉ ZVIERATÁ
20:00
BANKET
Legenda:
Pavilón M3
- Registrácia účastníkov
- Výstavná časť
- Prechod do pavilónu M2
- Reštauračná zóna
- Oddychová zóna
- WC
Pavilón M2
- Prednášková sála
- SPOLOČENSKÉ ZVIERATÁ
Pavilón K
- Prednášková sála - HOSPODÁRSKE ZVIERATÁ
- Prednášková sála - KONE
- Prednášková sála - VETERINÁRNE SESTRY
- Prednášková sála - EXOTY A PLAZY
- Prednášková sála - KOMERČNÉ PREDNÁŠKY
- BANKET (sobota večer)
- WC
- Parkovacia plocha pre návštevníkov
a vystavovateľov (len denné parkovanie)
- Kontrola - vstup len s menovkami (sekcia Komerčné prednášky - voľný vstup)
9
Číslo
stánku
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
51
52
53
54
55
56
10
Názov firmy / vystavovateľa podľa č. stánku
PharmaGal s.r.o.
VETIS
KRKA Slovensko, s.r.o.
Alpha medical a.s.
B. Braun Medical
FOMEI Slovakia s.r.o.
LABOKLIN s.r.o.
BISI plus s.r.o. / veclis
MED-ART spol. s.r.o.
HLS Body s.r.o.
Vet-Med-Labor Slovakia s.r.o.
Norbrook
EM Medical s.r.o.
FOLAFROG
MeWAdia s.r.o.
A care s.r.o.
Elanco
SEVARON s.r.o.
Vétoquinol s.r.o.
texDAN s.r.o.
Meditools s.r.o.
HENRY SCHEIN s.r.o.
MVDr. Miroslav Baran - registračné pokladnice
Lyssetky / LS Promotion
RESORBA s.r.o.
Dyntec / Enervet, spol. s r.o.
ULTRAMED s.r.o.
Zoetis
MERIAL / MEVET spol. s.r.o.
Veterinářství a Veterinární klinika
Royal Canin
VIRBAC / GS PARTNERS, s.r.o.
ORION PHARMA s.r.o.
CEVA
HSC Medical spol. s r.o.
PLAČEK PREMIUM s.r.o. / beaphar
AUXIVET s.r.o. / traumaPet Ag
TRHOŇ s.r.o.
Royal Canin
Animed s.r.o.
ATOMVET s.r.o.
Topvet spol. s r.o.
MSD Animal Health / Intervet s.r.o.
vetsoftware.eu / system IN s.r.o.
Bayer Animal Health
All4vets spol. s r.o.
PHARMACOPOLA s.r.o.
Nestlé Slovensko s.r.o. / PURINA
VetPlus
SLO - WERFFT spol. s r.o.
BIOVETA SK spol. s r.o. / Vetservis
VEYX - PHARMA spol. s r.o. Nitra
Trouw Nutrition Slovakia s.r.o.
SAVLMZ / Registrácia
Cymedica SK, spol. s r.o.
Číslo
stánku
16
47
4
41
42
38
5
46
52
8
35
56
27
17
13
14
6
23
10
36
3
7
25
9
21
30
15
44
24
49
12
34
48
1
37
26
32
40
55
18
51
20
43
39
54
28
11
31
2
19
50
45
53
33
29
22
Názov firmy / vystavovateľa abecedne
A care s.r.o.
All4vets spol. s r.o.
Alpha medical a.s.
Animed s.r.o.
ATOMVET s.r.o.
AUXIVET s.r.o. / traumaPet Ag
B. Braun Medical
Bayer Animal Health
BIOVETA SK spol. s r.o. / Vetservis
BISI plus s.r.o. / veclis
CEVA
Cymedica SK, spol. s r.o.
Dyntec / Enervet, spol. s r.o.
Elanco
EM Medical s.r.o.
FOLAFROG
FOMEI Slovakia s.r.o.
HENRY SCHEIN s.r.o.
HLS Body s.r.o.
HSC Medical spol. s r.o.
KRKA Slovensko, s.r.o.
LABOKLIN s.r.o.
Lyssetky / LS Promotion
MED-ART spol. s.r.o.
Meditools s.r.o.
MERIAL / MEVET spol. s.r.o.
MeWAdia s.r.o.
MSD Animal Health / Intervet s.r.o.
MVDr. Miroslav Baran - registračné pokladnice
Nestlé Slovensko s.r.o. / PURINA
Norbrook
ORION PHARMA s.r.o.
PHARMACOPOLA s.r.o.
PharmaGal s.r.o.
PLAČEK PREMIUM s.r.o. / beaphar
RESORBA s.r.o.
Royal Canin
Royal Canin
SAVLMZ / Registrácia
SEVARON s.r.o.
SLO - WERFFT spol. s r.o.
texDAN s.r.o.
Topvet spol. s r.o.
TRHOŇ s.r.o.
Trouw Nutrition Slovakia s.r.o.
ULTRAMED s.r.o.
Vet-Med-Labor Slovakia s.r.o.
Veterinářství a Veterinární klinika
VETIS
Vétoquinol s.r.o.
VetPlus
vetsoftware.eu / system IN s.r.o.
VEYX - PHARMA spol. s r.o. Nitra
VIRBAC / GS PARTNERS, s.r.o.
Zoetis
REŠTAURAČNÁ
ZÓNA
52
53
ODDYCHOVÁ ZÓNA
POSTEROVÁ SEKCIA
12
54
29
11
43
42
30
13
10
41
31
28
51
45
46
39
33
26
6
49
37
24
19
36
35
48
23
22
20 21
4
3
2
1
56
WC
hlavný
vchod / východ
PRECHOD DO PAVILÓNU M2
47
50
38
34
25
18
5
PRECHOD
DO
PAVILÓNU K
- Kontrola - vstup len
s menovkami
Registrácia
REGISTRÁCIA
SAVLMZ
A STÁNOK
55SAVLMZ
44
40
32
27
16
15
7
17
8
14
9
[ sobota, 8:00-18:30 ] [ nedeľa 8:30-14:00 ]
Agrokomplex Nitra
Pavilón M3
11
Spoločenské zvieratá
Generálny sponzor SAVLMZ
Simon R. Platt, BVM&S, Diplomate ACVIM (Neurology), Diplomate ECVN, MRCVS RCVS Recognized Specialist
of Veterinary Neurology
Profesor neurológie, Veterinárna fakulta na Univerzite v Georgii.
Dr. Platt získal svoj veterinársky titul na Univerzite v Edinbourghu v Škótsku v roku 1992. Následne absolvoval internship na oddelení malých zvierat na veterinárnej fakulte Golfskej Univerzity v Ontáriu a dva roky pôsobil v súkromnej praxi v Anglicku. Dr. Platt ukončil svoj rezidenčný program z neurológie a neurochirurgie v roku 1998 na Floridskej Univerzite a následne
strávil dva roky ako asistant professor neurológie na Univerzite v Georgii. V roku 2000 sa vrátil do Veľkej Británie, kde do roku
2006 viedol oddelenie neurológie a neurochirurgie na Animal Health Trust. V roku 2006 sa vrátil na Univerzitu v Georgii, kde
je momentálne profesorom.
V roku 1998 získal Dr. Platt cenu rezidenta roka od AAVC, v roku 2005 Blainovu cenu BSAVA za výnimočný prínos v odbore
medicíny a chirurgie malých zvierat, v roku 2010 cenu UGA za klinický výskum a v roku 2012 cenu Davida Tylera za inovatívnosť vo výučbe.
Dr. Platt je autorom a spoluautorom viac ako 140 odborných článkov a tridsiatich knižných kapitol, spolueditorom najnovšieho vydania BSAVA manuálu neurológie psa a mačky a taktiež spolueditor publikácie Manuál neurologických urgentných
stavov psa a mačky.
Dr. Platt je momentálne prezidentom ACVIM neurologickej špecializácie a zakladajúcim členom SEVEN - South Eastern Veterinary Neurology group v USA (juhovýchodná neurologická veterinárna skupina).
12
Poznámky
13
Poznámky
14
Poznámky
15
Poznámky
16
Poznámky
17
Exoty
Generálny sponzor SAVLMZ
Alberto Rodriguez Barbon Lic. en Vet., CertZooMed., DipECZM (Avian-Non practicing) MRCVS
Kariéra v medicíne zoo zvierat vrátane výskumu, participácie v záchranných programoch a v rozvojových a profesných tréningových príležitostiach.
Skúsenosti
07/2011-do súčasnosti
Veterinárny lekár, Durrell Wildlife Conservation Trust (Jersey, Channel Islandswww.durrell.org) Veterinárny lekár zoo zvierat riešiaci klinické prípady, postmortálnych vyšetrení, spracovanie exportu
a importu zvierat, spoluúčasť ako lektor na záchranárskych kurzoch poskytovaných v medzinárodnom tréningovom centre
04/2009-07/2011
Veterinárny lekár, Seers Croft Veterinary Surgery (Faygate, Veľká Britániawww.seerscroft.co.uk) Prax
malých a exotických zvierat, konzultačná a chirurgická činnosť na malých a exotických zvieratách
a príležitostná prax na veľkých zvieratách.
10/2008-03/2009
Veterinárny lekár, Centro Veterinario Benicam, (Benijofar, Španielsko). Prax malých zvierat – rutinná
prax veterinárneho lekára v malej praxi.
03/2005- 08/2008
Resident aviárnej medicíny a medicíny exotických zvierat, Great Western Referrals (Swindon, Veľká
Británia). Rezidenčný program schválený európskou college zoo medicíny a chirurgie (www.eczm.
eu). Program prebieha na pracovisku prvého kontaktu a referenčnom pracovisku: Great Western
Referrals (www.gwexotics.com) a Bristol Veterinary School. Program zahŕňa rotácie na oddeleniach chirurgie, anesteziológie, zobrazovacích metód a patológie malých zvierat a hydiny. Riadny
lektor veterinárnych študentov a veterinárnych sestier v oblasti aviárnej a exotickej medicíny na
Bristol University. Pohotovostné povinnosti zahŕňajú starostlivosť o hospitalizovaných pacientov,
urgenty malých a exotických zvierat v ambulancii prvého kontaktu na šiestich pracoviskách v
danej oblasti.
06/2004- 02/2005
Internship na malých zvieratách, Davies Veterinary Specialists (Hitchin, Veľká Británia,
www.vetspecialists.co.uk). Denná rutina zahŕňajúca asistenciu na chirurgii mäkkých a tvrdých
tkanív, na internej medicíne, onkológii, zobrazovacích metódach, kardiológii a oftalmológii. Veterinárna starostlivosť o pacientov počas nočnej hospitalizácie.
Vzdelanie
Diplomant European College of Zoo Medicine (Avian), Marcec 2009
Certifikát zo Zoological Medicine, by the Royal College of Veterinary Surgeons, Veľká Británia, 2007
Lic. en Vet. Na University of Leon School of Veterinary Medicine, Španielsko, 2003
International Exchange Program: 5th-year at University of LaSalle Bajio, Guanajuato, Mexiko, 2002
Členstvo v organizáciách
American Association of Avian Veterinarians (AAV, www.aav.org)
Association of Reptilian and Amphibian Veterinarians (ARAV, www.arav.org )
Association of Exotic Mammal Veterinarians (AEMV, www.aemv.org)
American Association of Zoo Veterinarians (AAZV, www.aazv.org)
British Veterinary Zoological Society (BVZS, www.bvzs.org)
18
Poznámky
19
Poznámky
20
Poznámky
21
Poznámky
22
Poznámky
23
Hospodárske zvieratá
Generálny partner ZVLHZ
Univ. Prof. Dr. Maximilian Schuh, PhD.
Prof. Schuh získal svoj titul doktora veterinárnej medicíny v roku 1972 a PhD. V 1982 na Univerzite veterinárnej medicíny vo
Viedni. Jeho PhD. práca sa zaoberala chronickým pôsobením deoxynivalenolu (vomitoxinu) vo výkrme ošípaných.
Jeho vedecká kariéra začala v roku 1968 na Ústave lekárskej chémie vyšetrovaním toxikologických prípadov z ohnísk nákazy
ošípaných a prežúvavcov, ako aj experimenty, pokiaľ ide o účinky antibiotík a ich rezíduí v živočíšnych tkanivách.
V roku 1975 zmenil svoju pozíciu ako asistent profesora na lekárskej klinike ochorení prežúvavcov a ošípaných. Po jeden a
pol roku pobytu (1977 - 1978) na veterinárnych diagnostických laboratóriách Iowa State University v Ames, Iowa, USA, ako
pridružený výskumný pracovník, jeho výskum sa zameral na vývoj analytických metód pre najdôležitejšie mykotoxíny ako
aflatoxíny, ochratoxín, zearalenón a trichotecénov v rôznych kŕmnych zmesiach pomocou TLC, HPLC a GC. Ďalej sa zaoberal
vplyvom rôznych mykotoxínov na poľnohospodárske zvieratá v teréne.
V roku 1992 získal plnú profesúru a viedol vyššie zmienenú kliniku. Je autorom viac ako 225 článkov v národných i medzinárodných vedeckých časopisoch, a bol spoluautorom rôznych kníh o klinickom vyšetrovaní hospodárskych a domácich
zvierat. Viac ako 500 ústnych prezentácií pri príležitosti národných i medzinárodných kongresov a seminárov dokončili jeho
vedeckú prácu. Jeho pedagogická činnosť bola zameraná na vnútorné a infekčné choroby prežúvavcov a ošípaných, ako
aj chirurgických techník u týchto živočíšnych druhov. Bol tiež zamestnaný ako školiteľ pri 180 dizertačných prácach a člen
rôznych pracovných skupín a panelov na univerzite a národných i medzinárodných asociáciách.
Od roku 1995 bol vedúcim rakúskej rady Bravčové špecialistov. Ako študijný dekan z 2000 - 2005 bol vedúcim tímu, ktorý
vyvinul nový učebný plán.
Po odchode do dôchodku v roku 2005, funguje ako konzultant krmovinárskych a farmaceutických spoločností, kde je zameraný na zlepšenie zdravotného stavu ošípaných a mliečnych stád v európskych (Nemecko, Švajčiarsko) a ázijských krajinách
(Čína, Vietnam, Japonsko, Taiwan), Rusko , Bielorusko a Pobaltské krajiny.
Clinical effects of mycotoxins in cattle
M. Schuh
[ sobota, 9:20-11:40 ]
Department of Farm Animals and Herd Health Management
University of Veterinary Medicine Vienna, Austria
Introduction
Mycotoxins are toxigenic metabolites of fungi, which occur worldwide and are a potential risk for humans and animals as well when feeds and cereals are contaminated. Their importance and occurrence
was recognized in the last four decades. By oral uptake of mycotoxin contaminated foods and feeds so
called mycotoxicoses in animals are observed. These intoxications should be differentiated from mycoses,
which are caused by active invasion of growing fungi into living tissues and in that way a mechanical
destruction initiated.
In cattle the course of mycotoxicoses is acute or chronical, but dependent on the amount of these toxic
substances fed to the animals. Moreover cows are predisposed to infectious diseases by decrease of the
natural resistance mechanisms and the immunogenesis. Furthermore mycotoxin contaminated feedstuffs are a potential risk for the consumer because of residues in meat- and milk-products. Specific my24
cotoxins affect certain organs or tissues like liver, kidney, brain, mucous membranes of the gastrointestinal- and genital-system as well.
Based on the climatic conditions the most important mycotoxins in Austrian food-stuffs are as follows: Fusarium toxins (deoxynivalenol = vomitoxin and other trichothecenes), affecting the mucous membranes
of the digestive tract and zearalenone, causing infertility. Aflatoxins (liver damage) occur in imported
feed-stuffs (soybean meal) and ochratoxin A (kidney problems) are of lesser importance in terms of economic losses in cattle.
In this paper a general view of the most important mycotoxins regarding their clinical effects on cattle
is shown. Feeding studies with zearalenone and vomitoxin contaminated feed-stuffs and their effect on
dairy cows are reported.
Aflatoxins
Primary mycotoxicoses in cattle which are affecting the liver are caused by aflatoxins, An important role
play aflatoxins, very potent carcinogens, which are elaborated by Aspergillus flavus and -parasiticus spp.
under subtropical conditions. Until now 18 different chemical compounds of this highly toxic fungal metabolite are well known and 4 of them in different feed-stuffs detected (B1, B2, G1, G2). Aflatoxin B1 is the
most toxic compound and is metabolized in the liver to aflatoxin M1 and eliminated via the milk. Clinically
a chronical aflatoxicosis can only be suspected and false feeding ration, endoparasites or other diseases
are increasing this intoxication. In dairy cows 100 to 300 μg/kg feed (88% dry matter = DM) and 200 to 300
μg/kg feed total aflatoxins in finishing steers are causing clinically apparent symptoms. Adult dairy cows
are lesser sensitive against aflatoxins as younger or pregnant animals. As predominant clinical symptoms
of a chronical aflatoxicosis a decreased milk-yield and finishing performance are evident. Roughened
hair-coat, decreased appetite and occasional diarrhea are observed. In case of acute intoxications clinical
symptoms are depression, loss of appetite and fever. Pathohistological findings are cholangiectasis, loss
of liver-cell-glycogen, fatty degeneration, fibroblastic proliferation and perivascular edema.
Ochratoxins
Ochratoxins (A - D) are nephrotoxic mycotoxins, formed by Aspergillus and Penicillium spp. and were
found in Austrian feed-stuffs in chronical effective concentrations. Experimental examinations in 30 days
old calves, which received daily 0.1 to 0.5 mg OA/kg LM (body mass) over a period of 4 weeks have shown
polyuria, depression, decreased weight gain, low specific gravity of urine and dehydration as well. At necropsy greyish kidneys and mild enteritis were seen. Pathohistological findings were a slight tubular degeneration with abundant eosinophilic, hyalinic material as sign for deposition of protein into the tubuli
and Bowmann'sche capsule. Furthermore necrosis of the epithelium of proximal tubules and interstitial
fibrosis occurred. OTA was also found combined with Citrinin, a metabolic product elaborated by the
same fungi as OTA in concentrations of 1 to 2 mg/kg feed (88% DM).
Trichothecenes
Trichothecenes cause irritations of the mucous membranes of the digestive tract. They comprise approximately 50 different toxins with various toxicicty. In farm animals especially deoxynivalenol (DON =
vomitoxin), nivalenol, T-2-toxin, diacetoxyscirpenol (DAS) and the macrocyclic trichothecenes as roridin
25
A and verrucarin A cause intoxications. These secondary metabolites of fungi are developed by Fusarium
species, and as known main producers are Fusarium roseum (Gibberella zeae), F. granimearum and F.
culmorum.
In Austrian farms DON and the estrogenic active zearalenone (ZEN) cause important economic losses.
Humid and cold weather-conditions as well as abrupt changes of temperature between day and night
enhance the severity of fusariumtoxin contamination of different cereals and maize species. T-2-toxin,
DAS and the macrocyclic trichothecenes are more toxic than DON. Thereof following clinical symptoms in
cattle are observed: decreased feed intake, general weakness and severe bleeding, cardiovascular shock
and apathy. As local cytotoxic effects inflammation of muzzle, lips, tongue and pharynx are described.
T-2-toxin causes in calves after 6 weeks of feeding (4 mg/kg feed) atrophy of thymus.
Concerning the effect of DON in cattle only a few information is available. Experiments using 3 dairy
cattle, which were fed for 5 days with 43 and 83 mg total DON did not exhibit any clinic-pathological
symptoms. Milk yield as well as minerals were in the normal range. DON was excreted via feces and urine
in a very short period of time but not via milk. Therefore it can be concluded, that DON is metabolized by
rumen flora. A trichothecene-toxicosis can only be diagnosed by positive chemical analytical detection
of incriminated toxins in the feed. Because of the rapid metabolism in the rumen T-2-toxin, DON and DAS
could neither be found in tissues nor in serum, urine and liver respectively.
Zearalenone
Zearalenone (ZEN) influences particularly the genital system and is elaborated by fusarium spp. on the
field. Frequently this estrogenic effective fungal metabolite occurs with DON and sometimes its active alcohol zearalenol. As best growing factors of fungus and toxin production of the fusarium spp. a moisture
content of 23 % and environmental temperature of 27 °C is necessary. The temperature optimum range
of the enzyme activity which is essential for the elaboration of ZEN should be 12 - 24 °C and changes of
temperature are the basis for toxin production. Chemically ZEN shows a similar configuration as estradiol,
is connected at cytoreceptors and causes estrogenic effects as well as abnormal estrus. Heifers display
a prolonged estrus as well as decreased conception- and non-return-rates. Dairy cows, which were fed
with fusarium-contaminated grain (25 mg ZEN/kg) showed vaginitis, extended estrus, decrease of feed
intake and milk yield as well. Corn-silage, maize kernels and wheat were frequently contaminated and
exhibited the highest ZEN levels. In Great Britain a decreased fertility in dairy cows after feeding of hay
and grass-silage containing ZEN (14 mg) were observed. The insemination ratio increased from 1.2 to 4.0.
Diagnosis
It is really difficult to diagnose mycotoxicoses in cattle. First of all the case history containing clinical symptoms (indigestion, hemorrhagic diathesis, central nervous disturbances, fertility problems) and the feeding regimen are of utmost importance. Frequently an antibiotic therapy is ineffective, a seasonal occurrence of such intoxications (spring, fall) is observed, storage conditions of the different feed components
should be checked and visible mold contaminated feed-stuffs are suspicious for mycotoxin elaboration.
Other pathogens like bacteria, virus and parasites must be excluded. By chemic analytical detection of
the mycotoxins in the feed or residues in tissue samples (liver, kidney) and blood serum samples respectively the diagnosis "mycotoxicosis" is confirmed.
26
Summary
Effects of one mycotoxin might be enhanced in the presence of other mycotoxins showing a synergistic
effect, e.g. deoxynivalenol (DON) is enhanced by zearalenone (ZEN), T-2toxin synergizes the activity of
DON.
When questions from farmers and veterinarians are concerned to safe levels of mycotoxins there are no
safe levels at all! The reason for that is due to the immunosuppressive effect of low concentrations of
various mycotoxins, particularly trichothecenes, and the consequences are an increased risk of infection,
more severe disease outbreaks, less effective treatment and in case of vaccination an impaired response
of the immune system is observed.
When mycotoxin contaminated feed ingested by ruminants harmful effects are observed and the incidence of health disorders, such as ketosis, fatty liver syndrome, mastitis, diarrhoea, retained placenta, metritis, infertility, displacement of abomasum, lameness is increased. Finishing bulls are showing reduced
daily weight gain, increased feed conversion rate, poor meat quality and extended finishing period.
References available by request to the author.
Adress of the author: Prof. Maximilian Schuh, Ph.D; Liechtensteinstraße 70/2/4,
A-2345 Brunn/Gebirge; e-mail: [email protected]
27
Poznámky
28
Poznámky
29
Sampling and analytical procedures
of mycotoxins in animal food
M. Schuh
[ sobota, 12:00-12:50 ]
Sampling
Sampling of feed is the first critical and important step concerning chemical analysis of mycotoxins and
well known as largest source of error (88%) in terms of mycotoxin detection. Mycotoxins are not distributed homogeneously within a feed lot, but are forming so called “hot spots”. Procedures of handling feed
samples comprise following steps: collection of the largest sample size practically, testing samples as
soon as possible to avoid any changes in respect to quality and contamination.
Collecting procedure of feed should involve sampling from the bulk, and means that each sample is selected by reference to both surface area and depth of the feed bulk. Therefore representative parts of the
feed lot have an equal chance of selection. Feed samples from bags are collected in a way that the sample
is taken from the whole depth of the package or at top, middle and bottom levels.
Representative feed samples should be collected from multiple locations and prepared as quickly as
possible to avoid changes of the quality of the samples and to prevent any contamination. The feed sample from the bulk should be reduced either manually (by hand) or mechanically. This process should be
repeated by means of mixing each time, to obtain a feed sample size not less than 2 kg. This feed sample
should be thoroughly mixed and divided into three laboratory samples of approximately equal (similar)
size of at least 0.5 kg. Every feed sample for laboratory use should be placed in an appropriate container.
Freezing or air-tightening packing is necessary in case of feed samples with high moisture content (liquid feed, corn silage). As appropriate feed sampling tools closed spear for collecting large grains such as
maize, small grains such as wheat, open spear and double-tube spear are used.
Official collection of feed samples in terms of legal issues
To protect oneself in case of right of compensation following procedure of feed sampling has to be fulfilled:
1. Qualified and competent person
2. Sampling of one collective feed sample taken from at least 10 different locations of the feed lot
3. This collective feed sample is partitioned into 3 feed samples of equal size
4. The feed samples need to be sealed up
5. One feed sample is submitted for official examination to a competent laboratory
6. One feed sample is kept for official preservation
7. One feed sample remains on the farm or feed company for cross-examination
30
8. A protocol is compulsory and should contain controlling persons, address of official institution, number of protocol, location of official feed sampling, amount of feed, date, time, signature of persons
involved.
Sample preparation
Sample preparation represents the second crucial step in a proper sampling procedure and consists of
the careful combination of the incriminated samples in order to achieve an aggregate sample which is
then usually reduced to obtain a laboratory sample. For this step two approaches can be used:
1. Dry milling, in which samples are milled without application of water. This process might lead to clogging of samples with high oil content.
2. Slurry mixing, in which samples are milled together with an appropriate amount of water at high
speed in a slurry mixer, resulting in a homogeneous paste.
In general the application of slurry mixing technique leads to smaller particle size and a better homogenization of the sample, which will reduce the subsampling variability and enable a better estimation of
the true mycotoxin content of a lot.
Analytical techniques
The analytical process follows the sampling procedure. There are many considerations that could be of
relevance, but only the more practical ones will be discussed.
Before analyzing a commodity/feed sample one should ask for “Which result I expecting from the analysis?” If a yes/no response or a semi-quantitative response is considered as satisfactory, then rapid tests
(ELISA; lateral flow test; fluorometry) serve the purpose and enable an increase in knowledge of the presence and distribution of mycotoxins in feedstuffs. If a more accurate result is needed, then reference
methods are to be used.
Rapid Tests (RTs)
RTs provide quantitative results in the calibration range for validated commodities. They require minimal
lab equipment and basic personnel training. These are suitable for screening in quality control laboratories in feed and food industries and are commonly used by veterinarians and for one-site testing.
RTs are packaged systems of the principal or key components of an analytical method used to determine
the presence of the specific analyte(s) in a given matrix(es). Rapid test kits include directions for their
use and are often self-contained, complete analytical systems, but they may require supporting supplies
and equipment. RTs can detect the specific analyte (s) in given matrix(es) in significantly less time than
reference methods. For rapid detection of mycotoxins the following technologies are widely accepted by
the industry and recognized by the scientific community: Enzyme Linked Immunosorbent Assay (ELISA),
lateral flow and fluorometry.
Enzyme Linked Immunosorbent Assay (ELISA)
This is one of the most popular immunologically-based procedures used in test kits for the analysis of mycotoxins in foods and feeds. A commonly used approach is a competitive assay where a known amount
of labeled (enzyme) toxin competes with any possible toxin in the sample for the specific antibodies
attached to the reaction vessel. Any unbound toxin is then washed from the vessel. The quantification is
31
dependent upon the amount of enzyme labelled toxin remaining in the vessel to react with the substrate
for the enzyme. This reaction results in a colored product measured optically.
Lateral Flow Test (LFT)
The LFT is a one-step lateral immune-chromatographic concentration assay based on an inhibition immunoassay format. A typical immune-chromatography test strip is composed of a sample pad, a conjugate pad, a membrane, an absorbent pad and an adhesive backing. A sample extract is placed on the
sample pad or the test strips dipped directly into the sample extract. Any mycotoxin present binds to
the anti-mycotoxin antibody gold particle complex in the conjugate pad and they migrate together
with the anti-2nd antibody gold particle complex along the membrane. The membrane contains a test
zone and a control zone, onto which a mycotoxin-protein conjugate and a 2nd antibody are dried. The
mycotoxin-protein conjugate in the test zone can capture any free anti-mycotoxin antibody gold particle
complex, allowing color particles to concentrate and form a visible line. Hence, a positive sample will result in no visible line in the test zone, the control zone will always be visible indicating the validity of the
performed test.
Fluorometry
The basis of fluorometry is the quantification of compounds by measuring their fluorescence using a fluorometer. In some cases the compounds may be innately fluorescent, and in others the compounds are
rendered fluorescent by some chemical derivatization. Tests for compounds using fluorometry include
the extraction of the compound from the specific matrix, followed by a cleanup process using either
immune-affinity columns or solid phase cleanup columns, and then a derivatization (if necessary) and
measurement of the fluorescence.
Reference Testing
A reference method is an internationally or nationally recognized standard analytical method applicable
to a particular analyte being tested (AOAC INTERNATIONAL).
Reference testing is more widely used in legal issues, as in the case of governmental control and enforcement of legislation, and in the food industry. It requires expensive lab equipment and well trained personnel. The advantage of using this quantitative method is the achievement of low detection limits, the
possibility of testing very complex commodities (for instance finished feed and silage) and the analysis of
several substances at once. ISO 17025 is the main standard used by testing and calibration laboratories.
This accreditation ensures that a laboratory is audited at least once a year by strict auditors who check
not only whether process are in place but that people are competent and that constant improvement is
attained.
Thin Layer Chromatography (TLC)
TLC is the separation of compounds in a mixture that are spotted near one end of a plate coated with a
thin layer of an adsorbent matrix such as silica gel. Separation occurs when the end of the plate nearest
the spotted mixture is placed in a solvent system in the bottom of a closed vessel and the solvent is allowed to migrate through the adsorbent matrix moving toward the top of the plate. As this occurs the
mixture of compounds separate based on the interaction between the solvent system (mobile phase)
and the matrix (stationary phase). If the mycotoxin of interest is present in the mixture it will be identified
32
by comparison with standard spots of this mycotoxin that are spotted on the plate in a similar manner as
the mixture.
Gas Chromatography (GC)
GC uses sophisticated equipment in which compounds are separated by a gas flowing through a heated
glass column coated with a stationary nonvolatile liquid. Samples injected into the system are separated
into the specific components on the column and the separated analytes coming off the column are detected by a chemical or physical detection system (ECD = Electron Capture Detector; FID = Fluorescence
Ionising Detector).
High Performance Liquid Chromatography (HPLC)
HPLC is similar to TLC in principle but is a much more sophisticated system. A small portion of a sample to
be analyzed is injected into a stream of solvent being pumped through a column of an adsorptive matrix.
As the sample moves through the column the compounds are separated by basically the same principle
as described for TLC. The sample components elute off the column as separate entities, and the flow of
solvent with the respective compounds passes through a detector to measure the response of the specific compound. The measurements are determined based on detector response, which are compared
to selected concentrations of standard that were injected into the instrument as part of the analysis
sequence. HPLC can be coupled with a variety of detectors, e.g. spectrophotometric (UV-VIS) detectors,
refractometers (RI), fluorescence detectors (FLD), electrochemical detectors, radioactivity detectors and
mass spectrometers.
Liquid Chromatography – Mass Spectrometry (LC/MS)
The technology of LC-MS or LC coupled to tandem MS allows efficient spectrometric assays in a routing
laboratory setting. This technique can be used for a wide range of potential analytes to be measured, with
no limitations by molecular mass, a very straightforward sample preparation, not requiring chemical derivatization and has only limited maintenance needs. The main advantages include low detection limits,
the ability to generate structural information, the requirement of minimal sample treatment and the possibility to cover a wide range of analytes differing in their polarities. Sometimes co-eluting matrix components influence the ionization efficiency of the analyte positively or negatively, impairing the repeatability
and accuracy of the analytical method. Therefore a sample clean-up prior to LC will be necessary. In order
to overcome matrix effects, stable isotope labeled internal standards are used.
Advantages and disadvantages of rapid methods compared with reference testing methods:
Rapid methods
Reference testing
Advantages
• Fast
Reliable and quantitative for most
commodities
• Inexpensive
Result refers to the single toxin
• Very reliable for raw materials (corn, wheat)
• Quantitative for the validated commodities
Necessary for legal issues
33
Disadvantages
• Matrix problems can occur in e.g. mixed
feed-stuffs
• Result can be a sum of similar toxins, e.g.
all type-B trichothecenes
More time consuming
Relatively expensive
Adress of the author: Prof. Maximilian Schuh, Ph.D; Liechtensteinstraße 70/2/4,
A-2345 Brunn/Gebirge; e-mail: [email protected]
34
Poznámky
35
Ruminal detoxification and counteractive measures
of mycotoxins
M. Schuh
[ sobota, 14:20-16:00 ]
Ruminal detoxification
Aflatoxins (AFs), ochratoxin A (OTA), and the fusarium-toxins zearalenone (ZEN), and deoxynivalenol
(DON) are potential risk factors for cattle. In cattle with completely developed forestomach-system the
rumen fluid content represents however for the mycotoxins above mentioned a detoxifying barrier and
the protozoa are significantly more active than bacteria. Examinations have shown, that these mycotoxins are metabolized and detoxified respectively to significant lesser toxic substances. OTA is metabolized
to ochratoxin a and phenylalanine, ZEN into a-zearalenol (10 times more estrogenic) and b-zearalenol,
and T-2-toxin into monacetoxyscirpenol (MAS) and HT-2-toxin deacetylated. Such metabolic changes in
the rumen are natural defense mechanisms of ruminants against toxigenic feed-components. Aflatoxin
B1 is metabolized up to 42% in the liver into AM1, and excreted via milk. DON is metabolized up to 35%
into de-epoxy-metabolite 1 (DOM 1) and excreted via urine.
But it should be kept in mind that mycotoxins impair in a certain amount the rumen function before having any effect on the dairy cow itself!
Relevant to consider is the fact, that feed intake of cattle limits the time of detoxification of mycotoxins.
Various factors may influence the ruminal detoxifying process. High level of concentrates (starch) increases the production of propionic acid in the rumen, reduces the pH of the rumen content and also the
microbial population. As a consequence a reduction of detoxifying capacity occurs. In case of high feed
intake in high yielding dairy cows a high passage rate of the feed is observed and the time of degradation
of mycotoxins is significantly decreased.
The feed intake of low producing cows is about 12-15 kg (dry matter = DM) and in 24 hours for detoxification 120 min. per kg feed are available, but in contrast to high yielding dairy cows showing a feed
intake of about 26 kg feed (DM) only 55 min. per kg are available for the degrading process in the rumen.
Counteractive measures of mycotoxins
Preventive measures in the field and during harvest
Prevention of mycotoxin elaboration must start in the field prior to seeding and should continue up until
the animal intakes the feed.
The growth of fusarium fungi and the occurrence of fusarium-toxins in the field is influenced by many
factors, such as land management/crop rotation, plant variety, tillage procedure (elimination of crop residues from the field by means of deep tillage), plant stress (high temperatures, drought, poor fertilization)
increase mycotoxin production in the field. Crop damage by mechanical, insect or bird damage of grains
provide an optimal opportunity for fungal invasion and development, and an adequate harvesting date
is of utmost importance to avoid fungal growth and following mycotoxin production.
36
Storage facilities should be dry and present minimum temperature fluctuations (rise of 2-3°C may be a
sign of microbial growth). The stored goods should be aerated by circulation of air through the storage
area to maintain proper and uniform temperature levels throughout the storage area. The equipment has
to be cleaned in a regular basis. Good housekeeping measures should be applied to decrease the levels
of insects and fungi in storage facilities. Chemicals used should not interfere with the intended end use
of the goods.
Elimination of mycotoxins
Concerning preventive measures during crop growth, harvest and storage only decrease the potential
risk of mycotoxin contamination, detoxification procedures after harvest are necessary and should deactivate, destroy or remove the toxin, but should also retain the nutrient value and acceptability of the feed
by the animal. The process should be readily available, easily utilized, not expensive and the effects on the
environment should also be considered. Three categories of detoxification procedures, such as physical,
chemical and biological (adsorption, biotransformation) methods are available.
But it should be mentioned, that physical processes (cleaning, mechanical sorting and separation, washing, density segregation and thermal inactivation) and various chemicals (many acids, bases, aldehydes,
bisulfite, oxidizing agents and different gases) have been tested for decreasing or detoxifying mycotoxins
in various feedstuffs. The results obtained are often uncertain because of forming toxic residues and are
frequently with high feed losses, high investment of money, having negative effects on nutrient content,
flavor, color, texture and/or functional properties of the feedstuffs and therefore their practical application
is very limited.
Biological procedures (adsorption, biotransformation)
Adsorption
For prevention of mycotoxicoses the application of adsorbent materials is very common, especially in
case of afltoxicosis. These compounds are added to the feed and the toxin is bound during the digestive
process resulting in a more or less reduction of toxin bioavailability. The efficacy of binding mycotoxins is
dependent on the molecular structure and physical properties of the sorbent as well as on the physical
and chemical properties of the mycotoxins. As potential mycotoxin-binding agents which are scientifically tested are primarily bentonites, zeolites, organophilic clays, activated charcoal and yeast cell walls.
Various studies with aflatoxins have been carried out concerning the adsorption capacity of bentonites,
which are phyllosilicates. The intensity of binding was very high, suggesting high stability of interlayer-adsorbed aflatoxins. It was reported, that bentonites displayed the most promising results as far as aflatoxin
B1adsorption is concerned.
Zeolites are porous tectoaluminosilicates and possess an infinite three dimensional cage-like structure.
Experiments have shown, that aflatoxin B1is a molecule too large to enter zeolite chanels, therefore the
adsorption capacity is limited to the external surface of the zeolite particle. Zeolites are able to bind in the
intestinal tract toxic ammonia and suppor the liver regarding its detoxifying capacity.
Organoclays are produced by modification of bentonites or zeolites with quaternary amines, which are
37
surfactants carrying a hydrophilic and lipophilic end. These compounds are mainly used for treatment of
wastewater because of their high adsorbing capacity. But it should be kept in mind, that in case of mycotoxins other components of the feeds such as vitamins, trace elements, nutrients and pigments are also
adsorbed. Studies regarding interactions of zearalenone with organoclays have shown that the greater
hydrophobicity of the clay, the higher the affinity for binding zearalenone. Concerning the adsorption of
fumonisins and ochratoxin A reduction of 80% and 40% at pH 3 and pH 6 respectively was found when
complex media instead of buffer solutions were used. An explanation might be the non-specificity of the
binding between mycotoxins and organoclays.
Activated charcoal is formed by a pyrolysis of organic material and is a very porous non-soluble powder
with a high surface to mass ratio (500-3500 m2/g), but it has less or even no effect against mycotoxicoses. This might be explained by the non-specificity of the binding in which essential nutrients are also
adsorbed.
As adsorbents for mycotoxins yeast and yeast cell wall derived products are used. They consist of an
inner and outer portion of the yeast cell wall glucomannans and mannanooligosaccharides respectively.
Recently it was reported that main forces involved in the molecular mechanism of the binding of aflatoxin B1by glucomannans are Van der Waals attractions and hydrogen bonds.
Biological methods – biotransformation
Materials promoting the adsorption of mycotoxins might be satisfactory in regard to aflatoxins, but they
are ineffective for protection of toxic effects of fusarium-toxins, such as trichothecenes, fumonisins and
zearalenone as well. Therefore biotransformation procedures were developed to eliminate the negative
effects into less or non-adsorbable mycotoxins.
Biotransformation is capable to convert mycotoxins into less or non-toxic molecules by enzymes or microorganisms. The degradation process takes place in the gastro-intestinal tract of the animals having
consumed mycotoxin contaminated feed.
For their application in feed additives, mycotoxin-detoxifying microorganisms and enzymes have to meet
following demands:
- Metabolites formed have to be non-toxic
- Detoxification process has to take place very rapidly in the digestive tract
- Used microorganisms and enzymes have to be safe
- Microbial and enzyme additives have to be stable during storage and must be able to act in a
complex environment such as the gastrointestinal tract
- Mycotoxin-detoxifying microorganisms and enzymes have to prove their efficacy in feeding
trials with target animals.
Binder and coworker were the first having isolated a pure bacterial strain, BBSH 797, which is able to
bio-transform DON in DOM-1 (Schatzmayr et al., 2006). For the application of BBSH 797 as a feed additive,
the fermentation and stabilization process were optimized in regard to fast growth of the microbe and
high biotransformation activity of the resulting product. A three-step encapsulation process was implemented to enhance the stability during storage and within the gastrointestinal tract. Up to know BBSH
38
797 is the only microorganism which has been developed into a commercial product designed for detoxifying trichothecenes in animal feed and was officially licensed by the EFSA (EFSA 2006, 2013).
Another yeast strain was isolated from the hind gut of lower termite, Trichosporon mycotoxinivirans
(MTV), and was found suitable to detoxify both OTA and ZEN. MTV detoxifies OTA by the cleavage of its
amide and resulting in phenylalanine and the non-toxic ochratoxin alpha. For the reaction between MTV
and ZEN, a non-estrogenic ZEN metabolite (ZOM-1) was the main product of the degradation.
For the deactivation of FUM, Sphingopyxis MTA 144 is a bacterium which is capable of bio-transforming
FUM B1 into non-toxic metabolite 2-keto-HFB1.
Adress of the author: Prof. Dr. Maximilian Schuh, Ph. D., Liechtensteinstraße 70/2/4,
A-2345 Brunn/Gebirge, Austria; e-mail: [email protected]
39
Poznámky
40
Poznámky
41
prof. MVDr. Pavol Mudroň, PhD., DipECBHM
prof. Dr. MVDr. Pavol Mudroň, PhD., DipECBHM sa narodil 18. 7. 1962 v Ružomberku. Vysokú školu veterinársku školu v Košiciach ukončil v roku 1985. Od tohto roku je zamestnaný na UVLF v Košiciach v oblasti vnútorných chorôb prežúvavcov a ošípaných. Vedeckú prípravu absolvoval externou formou vo vednom odbore 43-02-9 „Vnútorné choroby zvierat a farmakológia“ obhájením kandidátskej práce v roku 1996 na tému „Štúdium účinku vitamínu E na prirodzenú odolnosť hospodárskych
zvierat“. Od roku 1998 pôsobil ako docent na II. Internej klinike UVL v Košiciach a v roku 2003 bol rektorom UVL menovaný za
mimoriadneho profesora UVL. O štyri roky neskoršie je prezidentom SR vymenovaný za riadneho profesora. Od roku 2004 je
viceprezidentom Združenia veterinárnych lekárov hospodárskych zvierat (ZVLHZ) a začiatkom roka 2006 bol prijatý za člena
European College of Bovine Health management (ECBHM). V období rokov 1992 – 2004 doc. MVDr. Pavol Mudroň, PhD.
absolvoval viacero dlhodobých a krátkodobých zahraničných študijných pobytov na klinikách a veterinárnych ambulanciách
zaoberajúcich sa problematikou chorôb hovädzieho dobytka (Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Veľká Británia). Najrozsiahlejší
výskumný program realizoval na Klinike chorôb hovädzieho dobytka v Hanoveri, kde sa taktiež aktívne zapojil do doktorandského štúdia. Toto ukončil obhajobou dizertačnej práce „Vitamin-E-Status bei Kühen mit linksseitiger Labmagenverlagerung
und Fettleber“ a následnou slávnostnou promóciou v decembri 1994, pri ktorej mu bol udelený titul „Dr. med. vet“. Dosiahnuté výsledky na medzinárodnom poli boli v roku 1996 na XIX. Svetovom bujatrickom kongrese v Edinburgu ocenené udelením
ceny „Gustav Rosenberger Memorial Award“. Od 1. septembra 2011 je prednostom Kliniky prežúvavcov UVLF v Košiciach.
CHOROBY POHYBOVÉHO APARÁTU HD Z POHĽADU
SVETOVEJ BUJATRIKY
Prof. Dr. MVDr. Pavol Mudroň, PhD., DipECBHM
[ nedeľa, 9:00-10:40 ]
Klinika prežúvavcov na UVLF v Košiciach
[email protected]
0915986901
Úvod
Choroby pohybového aparátu patria medzi časté zdravotné problémy hovädzieho dobytka. Nielen u nás,
ale ani vo svete nie sú zriedkavé farmy, na ktorých je krívaním postihnutá viac ako polovica dojníc. Práve
krívanie je symptóm, ktorým sa choroby pohybového aparátu prejavujú najčastejšie a vyjadruje, že zviera je postihnuté značne bolestivým patologickým procesom, alebo procesom, ktorý obmedzuje pohyblivosť niektorej časti tela zvieraťa. Najzávažnejším prejavom ochorenia pohybového aparátu je uľahnutie. Krívanie je u dojníc najčastejšie vyvolané chorobami paznechtov, ktoré sú zároveň najbolestivejšie
zdravotné poruchy, akým môžu byť dojnice vystavené. Táto bolesť nie je väčšinou jednorázová, ale má
obyčajne dlhodobý charakter, nakoľko vo väčšine prípadov ubehne dlhší čas od prvého prejavu krívania
po jeho rozpoznanie a ošetrenie. Ekonomické straty následkom ochorení paznechtov sú značné a tvoria
ich tak zjavné, ako aj skryté náklady:
• Náklady na zverolekára;
• Náklady na nákup nových zvierat;
• Zvýšené brakovanie (predčasné odporazenie resp. úplná konfiškácia odporazeného zvieraťa);
• Znížený pôdoj mlieka a zhoršenie jeho kvality;
• Znížená pohlavná aktivita (slabé prejavy ruje, ktoré sa ľahko prehliadnu, predĺžené medziobdobie);
• Vychudnutie;
• Nárast pracovných nákladov na manažment a ošetrovanie krívajúcich kráv;
42
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Straty spôsobené ochrannými dobami na mlieko pri liečbe.
Medzi najčastejšie ochorenia paznechtov dojníc patria:
Dermatitis digitalis (prechod osrstenej kože do kože medzipaznechtového priestoru)
Dermatitis interdigitalis (koža medzi paznechtami, na okraji pätiek a povrch pätiek)
Pododermatitis solearis circumscripta purulenta et necroticans (Rusterholzov vred)
Pododermatitis circumscripta septica (v inej lokalizácii)
Phlegmona interdigitalis (hniloba paznechtov/nekrobacilóza)
Hyperplasia interdigitalis (tyloma)
Pododermatitis aseptica diffusa acuta/chronica (schvátenie/laminitída)
Svetová bujatrika sa v poslednom období zaoberá predovšetkým dvoma významnými poruchami pohybového aparátu. Ide u syndróm uľahnutia dojníc a digitálnu drrmatitídu.
Syndróm uľahnutia dojníc
Tento závažný syndróm bol na poslednom Svetovom bujatrickom kongrese (Austrália, 2014) podrobne rozobraný Dr. Poultonom, ktorý sa zameral na uľahnutie spôsobené najmä poškodením kostí, svalov
a nervov, t. j. stavy, pri ktorých zaznamenávame slabú alebo žiadnu reakciu na liečbu, a ktoré aj napriek intenzívnej starostlivosti mávajú často fatálny koniec. Za uľahnutú dojnicu z pohľadu neuro-muskulo-skeletárnej poruchy považujeme takú, ktorá nevstala viac ako 12 hodín, netrpí systémovým ochorením a je
čulá. U takýchto zvierat je nutné zistiť, či ide o uľahnutie vyvolané primárnou príčinou alebo uľahla v dôsledku sekundárneho poškodenia pohybového aparátu. Sekundárne poškodenie môže nastať u dojníc,
ktoré uľahli v dôsledku metabolických porúch (hypokalcémia, hypokalémia, hypofosfatémia, hepatálna
encefalopatia, koliformná mastitída, intoxikácia, atď.).
Medzi hlavné primárne príčiny uľahnutia je možné zaradiť nasledovné poruchy a poškodenia pohybového aparátu:
• Traumy: luxácia bedrového kĺbu, fraktúry kostí (môžu nastať aj sekundárne a majú nepriaznivú prognózu);
• Poranenie m. longissimus dorsi v bedrovej oblasti (prejavy ruje): veľmi bolestivé, nedokážu vstať, pri
zdvihnutí pomocou techniky ostanú stáť, často sa trauma prehlbuje;
• Poškodenie n. obturatorius: strata addukčnej funkcie svalov panvovej končatiny, nerv prechádza vnútrom panvovej dutiny a pri jeho paralýze hrozí luxácia bedrového kĺbu; paterlárny reflex a citlivosť
sponiek je zachovaná, na rozdiel od poškodenia sedacieho nervu;
• Poškodenie n. ischiadicus: môže nastať úplná paralýza panvových končatín, ak je jedna končatina postihnutá viac, je náchylnejšia na sekundárne svalové poškodenie; peroneálna zložka sedacieho nervu
zabezpečuje povrchovú citlivosť dorzálneho povrchu distálnej časti končatiny, flexiu pätového kĺbu
a extenziu prstov, tibiálna zase povrchovú citlivosť plantárneho povrchu distálnej časti končatiny, extenziu pätového kĺbu a flexiu prstov; klinicky rozlišujeme 4 stupne poškodenia sedacieho nervu: pri
prvom je strata motorických funkcií pri zachovaní povrchovej citlivosti a pri štvrtom je strata motoriky,
povrchovej a hlbokej citlivosti; stupeň 3 a 4 majú nepriaznivú prognózu;
• Poškodenie n. femoralis: znížený alebo vypadnutý patelárny reflex, zachovaná citlivosť distálnej končatiny (inervované sedacím nervom); pri pokuse o postavenie sa panvové končatiny kĺžu do strany
a dozadu; poškodenie môže byť v štyroch stupňoch, pri prvom sa dojnica s pomocou postaví a doká43
•
•
že chodiť a pri štvrtom pretrváva stále v tzv. „žabej“ polohe a má nepriaznivú prognózu;
Poškodenie plexus brachialis: k poškodeniam plexu a jeho vetiev (n. medianus, ulnaris, brachialis) dochádza pri dlhodobom ležaní, pri zavesení sa do popruhov v paznechtárskej klietke na dlhší čas, ...
„compartmnet syndrome“: sekundárne poškodenie svalov a nervov pri dlhšom ležaní (popôrodná
paréza); najcitlivejšie sú m. semimebranosus a semitendinosus, ktoré sú pri ležaní vystavené veľkému
tlaku; pri posudzovaní závažnosti poškodenia svalov sa opierame o výsledky stanovenia AST a CPK; ich
niekoľkonásobné zvýšenie (7 krát u AST a 10 a viac u CPK) je spojené s nepriaznivou prognózou, do
úvahy však treba brať aj na ktorý deň od uľahnutia bola krv odobraná (Tabuľka).
Tabuľka.
Kritické hodnoty CPK u uľahnutých dojníc (násobok normálnej hodnoty, Clark a kol., 1987)
Dni uľahnutia
Násobok normálnej hodnoty CPK
0,5
33
1
50
2
44
3
38
4
29
5
23
6
17
7
10
Pri pokuse o záchranu uľahnutej dojnice je potrebné zvoliť manažérsky prístup, ktorý zahŕňa otázky liečby
a starostlivosti o postihnuté zviera. Ak farmár nedokáže zabezpečiť pre liečenú uľahnutú dojnicu vhodné
prostredie a potrebnú starostlivosť, sú vyhliadky na jej vyliečenie takmer nulové. Základnou podmienkou
je, aby bolo uľahnuté zviera uložené na suchú a hlbokú podstielku (30 – 40 cm vrstva) na mieste, kde je
chránené pred nepriaznivým počasím (prístrešok), a ktoré príliš nepresahuje rozmery dojnice. Dojnice sa
cítia bezpečnejšie, ak sú aspoň z dvoch strán chránené stenou alebo balíkmi slamy. Každých 4 – 6 hodín je
nutné dojnicu prevrátiť na druhú stranu (optimum každé 3 hodiny).Charakteristika nevhodného miesta:
tvrdý povrch (betón alebo štrk), pri šikmej ploche hlavou dole, príliš chladné alebo horúce.
Počas prvých 12 hodín je nutné vynaložiť maximálne úsilie o stanovenie diagnózy a nasadenie účinnej
liečby. Spôsob liečby závisí od príčiny uľahnutia, pričom jej štandardnou súčasťou by mali byť nesteroidné protizápalové prípravky. Veľmi dôležité je sledovať vedomie zvieraťa, čulé zvieratá majú priaznivejšiu
prognózu, nie je však vždy zárukou vyliečenie. Ak po 12 hodinách ostáva zviera apatické a nevstáva je
nutné pristúpiť k eutanázii. Pri čulých zvieratách treba pokračovať v liečbe a intenzívnej opatere. Za najvhodnejšie dôvody eutanázie možno považovať:
• Pretrvávajúca bolesť a utrpenie
• Apatia bez primeranej reakcie na liečbu v priebehu 48 hodín
• Anorexia počas 48 hodín
• Trvalé uľahnutie v bočnej polohe
• Nemožnosť farmára zabezpečiť potrebnú opateru a miesto
• Preležaniny
• Ďalšie komplikácie
• Zhoršenie napriek primeranej liečbe
44
Digitálna dermatitída
Pri digitálnej dermatitíde ide primárne o ochorenie kože pri korunkovom okraji paznechtov, ktoré sa vyznačuje typickými klinickými príznakmi. Prvýkrát ho opísali Cheli a Morterallo v roku 1974 a ešte začiatkom
90-tych rokov nebola známa jeho príčina. Následne sa predpokladalo, že ide o infekčné ochorenie, avšak
bez dôkazu konkrétnych mikroorganizmov, rozhodujúcich pre jeho vznik. V roku 1998 (READ a kol., 1998)
bolo histopatologicky a imunohistochemicky potvrdené, že ide predovšetkým o spirochéty. V súčasnosti
sa na základe kultivačných, fenotypických a molekulárnych vyšetrení ukazuje, že hlavným agensom môže
byť druh Treponema spp. (NORDHOFF a kol., 2008;), pričom ďalšie mikroorganizmy ako Porphyromonas
levii, Mycoplasma sp. A Campylobacter fecalis môžu prispievať k rozvoju klinických príznakov (YANO a kol.,
2010). Za dostatočne spoľahlivý dôkaz prítomnosti Treponema spp. v patogenéze digitálnej dermatitídy
možno považovať prvé vyvolanie ochorenia po experimentálnej infekcii kože dojníc (GOMEZ a kol., 2012).
Jedince postihnuté digitálnou dermatitídou nielenže kvôli bolestivému zápalu kože krívajú, ale vykazujú
aj výrazné obmedzenie príjmu krmiva, a tým aj produkcie mlieka. Úspešnosť liečby je vždy podmienená
fixáciou zvieraťa vo fixačnej klietke, skarifikáciou a dezinfekciou zápalového ložiska a použitím lokálnych
antibiotík, čo je na farmách finančne a časovo náročné. Nedávne ekonomicko-epidemiologické štúdie
ukázali, že náklady spojené s výskytom digitálnej dermatitídy sa môžu pohybovať od 30 do 60 € na prípad
((ARCHER a kol., 2010; FELCAN, 2012).
V poslednej dobe došlo k zameraniu výskumu pôvodcu digitálnej dermatitídy najmä na nasledovné treponémy: Treponema medium, Treponema vincentii, Treponema phagedenis, Treponema denticola, Treponema putidum (Ollhoff, 2014). mnohí však zastávajú názor, že na vzniku digitálnej dermatitídy sa môžu podieľať aj iné mikroorganizmy. V tejto súvislosti sa najčastejšie spomína Dichelobacter nodosus (Rasmussen
a kol. 2012). zaujímavým bolo zistenie, že u dojníc postihnutých digitálnou dermatitídou je možné treponémy izolovať z ústnej dutiny a bachorovej tekutiny. Ide o rezervoár alebo sekundárnu kontamináciu
olizovaním? Niektorí autori vyslovili aj podozrenie, že treponémy sa môžu podieľať na vzniku deformít
prstových kostí, najmä na paznechtovej kosti, čo môže mať za následok chronické pretrvávanie zápalov
škáry (Blowey, 2014). Prenos digitálnej dermatitídy z farmy na farmu nastáva prostredníctvom zvierat,
znečistenej podlahy vozidiel na prevoz zvierat a možnou cestou prenosu môžu byť aj nástroje, ktoré sa
používajú na úpravu a ošetrenie paznechtov (Blowey a kol., 2014).
Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-070111.
45
Poznámky
46
Poznámky
47
PREHĽAD ZÁVAŽNÝCH OCHORENÍ HD VO SVETE
(INFORMÁCIA Z WBC 2014)
Prof. Dr. MVDr. Pavol Mudroň, PhD., DipECBHM
[ nedeľa, 11:40-12:30 ]
Klinika prežúvavcov na UVLF v Košiciach
[email protected]
0915986901
Na Svetovom bujatrickom kongrese v austrálskom meste Cairns sa počas jeho konania v dňoch 27.7.
– 1.8.2014 otvorili otázky mnohých ochorení, ktoré v súčasnosti spôsobujú výrazné straty v ekonomike
chovu hovädzieho dobytka. Popri metabolických poruchách (acidóza, hypokalcémia, negatívna energetická bilancia, ...), poruchách reprodukčného cyklu a manažmentu zdravia bola významná časť rokovaní
venovaná infekčným chorobám, a to nielen tým, ktoré majú antropozoonotický charakter (salmonelóza,
Q-horúčka, chlamydióza), ale aj infekciám zodpovedným za zdravotné a ekonomické problémy v samotných stádach hovädzieho dobytka.
V tejto súvislosti išlo predovšetkým o nasledovné infekčné choroby, ktoré sú vysoko aktuálne aj v európskom priestore: vírusová hnačka hovädzieho dobytka, paratuberkulóza, a infekcia bovinným respiratórnym syncyciálnym vírusom (BRSV).
Vírusová hnačka HD: Známe infekčné ochorenie vyvolané pestivírusom (BVDV), ktorý spôsobuje klinické prejavy u infikovaných jedincov (hnačka, respiračné príznaky) a zároveň môže u gravidných zvierat
navodiť vznik perzistentne infikovaných teliat. Takéto zvieratá sú po narodení permanentným zdrojom
vírusu pre naivné jedince, produkujú ďalšie perzistentne infikované zvieratá, avšak mnohé podľahnú
v priebehu 12 mesiacov života infekcii cytopatogénnym vírusom (slizničná choroba) alebo iným infekciám (imunosupresia). Pôvodne sa myslelo, že takto skončí prevažná väčšina PI zvierat, nedávne sledovania
však ukázali, že pomerne veľké množstvo jedincov dokáže s perzistentnou infekciou prežiť viacero rokov
(až 6 – 7) a stále šíriť vírus do prostredia. BVDV typ I nemusí navodiť dramatický priebeh infekcie v stáde,
ale typ II môže viesť k ťažkým formám ochorenia, vrátane úhynov dospelých jedincov (krvavá hnačka,
respiračné ťažkosti).
Vzhľadom na vysoké nebezpečenstvo, ktoré predstavuje vírus BVDV, sa mnohé štáty Európy rozhodli zaviesť eradikačné programy a eliminovať vírus z populácii hovädzieho dobytka. Nie je to jednoduché v krajinách, v ktorých je možný kontakt pasúceho sa dobytka s voľne žijúcimi prežúvavcami, ktoré môžu byť
rovnako infikované pestisvírusom. V súčasnosti sa za ozdravené krajiny považujú štáty Severnej Európy
(Nórsko, Švédsko, Fínsko a Dánsko), úspešne s programom pracujú v Rakúsku, Švajčiarsku a od roku 2011
aj v Nemecku (Tabuľka). V krátkej dobe má byť podobný program spustený aj v Belgicku a Írsku. Všetko
smeruje k tomu, aby mali farmári v týchto štátoch nižšie náklady na výrobu potravín a tak boli viac konkurencieschopní na globálnych trhoch s potravinami. V minulosti sa eradikácia opierala hlavne o elimináciu
pozitívnych (PI) zvierat a o vakcináciu, v súčasnosti je väčšina programov založená na rannej detekcii PI
teliat a ich likvidácii s cieľom odstrániť vírus z populácii. Popularite vakcinácii proti BVDV nepridala ani ne48
dávna epizóda, keď použitie jednej z vakcín viedlo v Európe k výskytu veľkého počtu teliat postihnutých
bovinnou neonatálnou pancytopéniou (Mudroň, 2013).
Diagnostika PI zvierat sa opiera o detekciu antigénu v ušných bioptátoch (ear notch), ktoré pochádzajú
z nasadzovania ušných čísle. Čísla musia byť nasadené do 7 dní od narodenia a je preukázané, že počas
tohto času nie je antigén v ušnom tkanive eliminovaný kolostrálnymi protilátkami. Detekcia sa opiera
buď o RT PCR alebo o ELISA testy. Určitým rizikom je možná kontaminácia tkaniva lymfou alebo krvou,
čo môže v niektorých prípadoch viesť k vychyteniu antigénu vo vzorke, a tým k negatívnemu výsledku, aj
keď ide o perzistentne infikovaného jedinca.
Tabuľka. Prevalencia (%) PI zvierat (červená čiara) a ich počty (modrá čiara) 2011 – 2013 (Schirrmeier, 2014).
Paratuberkulóza: Pôvodcom paratuberkulózy je baktéria Mycobacterium avium subsp. paratuberculosis, ktorá dokáže napádať všetky plemená hovädzieho dobytka a sú na ňu citlivé aj ostatné prežúvavce, vrátane divo žijúcich. Choroba postihuje stáda na celom svete a významnou mierou sa podieľa na
znižovaní produkčnej efektívnosti fariem. Dokáže sa šíriť horizontálne, a aj vertikálne. Najčastejšou cestou
infekcie je vstup mykobaktérii z kontaminovaného trusu do tráviaceho traktu novonarodených teliat, u ktorých
je niekoľko hodín po narodení otvorená črevná bariéra na prestup kolostrálnych imunoglobulínov. Baktérie
ľahko vnikajú do steny čreva, väčšina sa usadzuje v lokálnom imunitnom systéme, tzv. Payerovych plakoch, kde potom spustia chronickú zápalovú reakciu, ktorá v priebehu 1 – 2 rokov dokáže výrazne obmedziť resorbčné schopnosti tenkého čreva. Postihnuté črevo je zhrubnuté a vyznačuje sa hrubými riasami
sliznice. U niektorých jedincov to potom vo veku okolo 3 rokov vedie k prejavom chronickej hnačky, ktorá
sa nedá vyliečiť. V konečnom štádiu zvieratá hynú, typické je, že takmer až do posledných dní sa vyznačujú dobrou chuťou do žrania. Nepriame straty idú na vrub nedostatočnom využívaní živín z krmiva, čo
sa odrazí v poklese úžitkovosti.
49
Z epidemiologické pohľadu je zvlášť významné, že zvieratá s klinickou paratuberkulózou predstavujú len
„špicu ľadovca“ infekcie paratuberkulózy. Na každé zviera s pokročilou klinickou paratuberkulózou je nutné v stáde počítať s 1 až 2 ďalšími klinickými prípadmi, 6 až 8 zvieratami so subklinickou infekciou a 12 až
25 s tzv. tichou infekciu s MAP (Fecteau a Whitlock, 2010).
Riziko pre človeka nebolo doposiaľ dokázané, baktérie vylučované mliekom sú pasterizáciou zneškodnené. Je dôkaz o určitej predispozícii na nákazu, ktorá však nie špecifická len pre Mycobacterium avium subsp. paratuberculosis. V súčasnosti sa na diagnostiku paratuberkulózy využíva detekcia protilátok (ELISA) a
metóda PCR, ktorou zisťujeme prítomnosť agensu v truse alebo krvi chorých zvierat. Oba testy však majú
obmedzenú citlivosť a v prípade stanovenia protilátok aj špecifickosť. Pri dodržaní vhodných opatrení je
možné utlmenie nákazy v chove.
BRSV: Táto vírusová infekcia dokáže výrazne poškodiť pľúcne tkanivo teliat, ale aj dospelých jedincov. Nie
zriedkavý je úhyn postihnutých zvierat, pričom popri ťažkých respiratórnych symptómoch pozorujeme aj
podkožný emfyzém. Významným poznatkom pre boj s touto infekciou je fakt, že parenterálna vakcinácia
mladých teliat nevedie k žiadnej ochrane pred vírusom (Ellis a kol., 2014), a aj ochrana poskytovaná kolostrálnymi protilátkami je len symbolická, najmä ak dôjde k infekcii teliat počas prvých dní života (Ferella
a kol., 2014). účinnejšiu cestu predstavuje podanie antigénu priamo do dýchacích ciest už v priebehu
prvého dňa po narodeníTáto práca bola podporovaná grantom VEGA 1/0730/12.
50
Poznámky
51
Kone
Kone
Generálny partner SHA
competence in pain management
MVDr. Petr Jahn, CSc.
1980 – 1985: Denní studium na Vysoké škole veterinární Brno
1986 – 1987: Studijní pobyt, Katedra diagnostiky, terapie a prevence VŠV Brno
1988 – 1992: Interní vědecká aspirantura na I. interní klinice VŠV Brno
1993 květen: Obhajoba kandidátské práce: „Dynamika plazmatických aminokyselin ve vztahu k energetickému metabolismu a vnitřnímu prostředí u sportovních a dostihových koní“
1993 – 1999: Odborný asistent, I. interní klinika VFU Brno
Od r. 1999 dosud: Odborný asistent a vedoucí oddělení vnitřních chorob, Klinika chorob koní VFU Brno
Od r. 2010 dosud: Garant předmětu „Vnitřní nemoci koní“
Profesní zaměření: Vnitřní choroby koní, fyziologie a intolerance zátěže u koní, fyziologie a patologie dýchacího aparátu u
koní, dermatologie koní.
Použití kortikosteroidů
v terapii vnitřních nemocí koní
[ sobota, 9:20-11:00 ]
Veterinární a farmaceutická univerzita Brno
V oblasti vnitřních nemocí koní se kortikosteroidy používají pro svůj silný protizánětlivý, imunosupresivní,
případně antimitotický účinek. Tyto účinky se liší u jednotlivých kortikosteroidů a do značné míry závisí
na dávce. Protizánětlivý účinek spočívá ve snížení aktivity leukocytů, omezení jejich kumulace v místě
zánětu, stabilizaci cévní stěny a tím snížení její permeability, supresi eozinofilů a mastocytů a snížení produkce prostaglandinů. Imunosupresivní účinek spočívá ve snížení počtu lymfocytů a jejich funkce a snížení produkce imunoglobulinů. Podstatou antimitotického efektu je inhibice fibroblastů.
V oblasti interní medicíny mají kortikosteroidy zejména následující indikace:
1. Chronické záněty dolních cest dýchacích (syndrom RAO, syndrom IAD). Kortikosteroidy se v této indikaci používají buď systémově, nebo inhalačně.
2. Kožní onemocnění (letní dermatitida, imunitně zprostředkovaná onemocnění, jako vaskulitida, urtikarie, pemfigus, systémový lupus erytematosus, sarkoidóza).
3. Onemocnění krve a krvetvorných orgánů (imunitně zprostředkovaná hemolytická anemie, lymfom).
Terapie kortikosteroidy, zejména dlouhodobá, je spojena s rizikem rozvoje následujících nežádoucích
účinků a komplikací:
1. Ovlivnění osy hypofýza-nadledvinky a suprese produkce endogenních kortikosteroidů.
2. Polydipsie a polyurie.
52
Kone
3. Změny chování.
4. Imunosuprese, která může vést k rozvoji oportunních infekcí.
5. Katabolický efekt, projevující se ztrátou hmotnosti, zhoršenou kvalitou srsti a kůže a zpomaleným hojením ran.
6. Syndrom adrenální insuficience po náhlém vysazení podobný hypoadrenokorticismu (Addisonově nemoci). Tento syndrom není u koní popsán a zdá se, že koně jsou méně k této komplikaci méně náchalní,
nicméně terapie kortikosteroidy, zejméně dlouhodobá by neměla být náhle ukončena.
7. Laminitida je velmi obávanou komplikací terapie kortikosteroidy u koní. Její riziko je patrně přeceňováno, nicméně bychom měli být zvláště obezřetní při aplikaci koním s dalšími predispozicemi k laminitidě,
jakou jsou obézní poníci, koně s endotoxemií apod. Riziko laminitidy je také větší při aplikaci větších dávek
kortikosteroidů nebo současné podávání několika přípravků s obsahem kortikosteroidů.
Mnohá z výše uvedených onemocnění vyžadují pulzní nebo dlouhodobé podávání kortikosteroidů.
Obecným doporučením při dlouhodobém podávání je preferovat perorální aplikační formy před injekční
aplikací. Aplikace per os je spojena s menším rizikem nežádoucích účinků. Minimální rizika s sebou nese
také lokální aplikace kortikosteroidů (např. v dermatologii intralesionální aplikace malých dávek) a u koní
s chronickými záněty dolních cest dýchacích inhalační terapie.
1. Systémová terapie kortikosteroidy
Kortikosteroidy používané systémově lze rozdělit podle délky trvání účinku na:
1. Krátkodobě působící (hydrokortizon, kortizol) jsou velmi rychle metabolizovány, takže jejich účinek
netrvá déle než 12 hodin.
2. Středně dlouhodobé (prednisolon, metylprednisolon) mají účinek trvající 12 – 24 hodin, proto jsou
vhodné pro dlouhodobou terapii s aplikací každý den nebo každý druhý den.
3. Dlouhodobě působící (dexamethason, betamethason, flumethason) s účinkem trvajícím více jak 48
hodin. Často je používáme na úvod dlouhodobé terapie, méně často k dlouhodobé medikaci každý den
nebo každý druhý den.
4. Depotní (metylprednisolon acetát) mají účinek trvající několik dní.
Z uvedených kortikosteroidů se v interní medicíně koní používá nejvíce prednisolon a dexamethason.
Pro protizánětlivé účinky se používá:
Prednisolon v indukční dávce 0,8 – 2,2 mg/kg, udržovací dávka je 0,4 – 1 mg/kg,
Dexamethason v indukční dávce 0,1 mg/kg, udržovací dávka je 0,05 mg/kg.
Pro imunosupresivní účinky se používá:
Prednisolon v dávce 2,0 – 4,0 mg/kg, dexamethason v dávce 0,1 - 0,2 mg/kg.
Obecným doporučením dlouhodobé terapie kožních onemocnění a zánětlivých nemocí dolních cest
dýchacích kortikosteroidy je začít vyššími dávkami a po dosažení remise redukovat dávku během dvou
až tří týdnů na nejnižší účinnou. Pokud remise nenastane do deseti dní, mělo by se zvážit další podávání.
V případě, že nastane požadovaný účinek a bude nutno pokračovat v podávání kortikosteroidu, doporučuje se přejít na aplikaci každý druhý den. Tento režim méně ovlivňuje produkci endogenních kortikoidů
a je spojen s menším rizikem komplikací než každodenní podávání. Pro minimalizaci účinku na produkci
endogenních kortikosteroidů se doporučuje aplikovat steroidní přípravky v ranních hodinách.
2. Terapie inhalačními kortikosteroidy
Inhalační kortikosteroidy lze použít pro dlouhodobou terapii mírných a středně těžkých zánětů dolních
53
Kone
cest dýchacích jako náhradu za systémově podávané kortikosteroidy (prednisolon). Inhalační aplikace
umožňuje podávat léčivo přímo na místo požadovaného působení, tj. do průduškového stromu, případně až do plicních sklípků. Velikost plicní depozice závisí na funkci plic pacienta, na použitém inhalačním
systému, na inhalované léčivé látce a na inhalační technice.
Použití inhalačních kortikosteroidů umožňuje snížit dávku léčiva a omezuje jeho systémové působení.
Nicméně i po použití inhalačních kortikosteroidů bylo u koní zjištěno ovlivnění osy hypotalamus - hypofýza. Přesto jsou inhalační kortikosteroidy pro dlouhodobou udržovací terapii koní s chronickým zánětem
DCD vhodnější než celkově podávané steroidy.
Ze škály inhalačních kortikosteroidů, které jsou používány v humánní medicíně, byly u koní vyzkoušeny:
beclomethason dipropionát, fluticason propionát, flunisolid a budesonid. Afinita jednotlivých inhalačních kortikosteroidů k receptorům je pro flunisolid 1,9 krát, pro beclomethason 13,5 krát a pro fluticason
18 krát vyšší než pro dexamethason.
Fluticason propionát je z uvedených inhalačních kortikosteroidů nejdražší. Díky relativně vysoké liposolubilitě setrvává dlouho v dýchacích cestách a po vstřebání do systémového oběhu se metabolizuje na
inaktivní metabolity. Pro terapii syndromu RAO se doporučuje dávka 2000 μg dvakrát denně (AeroMask).
Beclomethason dipropionát je patrně nejvíce používaným inhalačním kortikosteroidem v humánní medicíně i u koní. Efekt terapie se projevuje až za 24 hodin po započetí terapie. Doporučená dávka je 3750
μg dvakrát denně (AeroMask).
Flunisolid je z uvedených tří nejméně účinný; jeho výhodou je relativně nižší cena. K dosažení léčebného
účinku je zapotřebí vyšších dávek. Poměrně dobře se vstřebává ze sliznice dýchacího aparátu a díky tomu
má také více vedlejších účinků. U koní nebyly jeho účinky podrobně testovány.
Všechny uvedené inhalační kortikosteroidy jsou dostupné ve formě tlakových aerosolových dávkovačů (metered-dose inhaler, MDI) převzatých z humánní medicíny. Alternativně lze použít také nebulizérů.
Oproti nebulizérům mají tlakové aerosolové dávkovače výhody:
- přesnější dávkování preparátu,
- optimální velikost inhalovaných částic, která umožňuje depozici poměrně velké části aplikované dávky
do dolních dýchacích cest s minimální ztrátou léčiva v horních cestách dýchacích,
- snižuje se riziko kontaminace DCD mikroorganismy protředí,
- odpadá nezbytnost nebulizéru napájeného elektrickou energií.
Důležitým předpokladem účinku inhalačního kortikosteroidu je volba inhalačního systému a správná inhalační technika. Manipulace s inhalačním systémem a technika inhalace mohou přinášet různé těžkosti
a být důvodem selhání efektu inhalační terapie.
Nejstarším inhalačním systémem pro použití v kombinaci s MDI je AeroMask (Canadian Monagan, Kanada). Skládá se z masky a inhalačního nástavce (spaceru) a umožňuje aplikaci aerosolu nebo nebulizovaného roztoku. Tento systém zajišťuje rovnoměrnou depozici aerosolu v množství okolo 14% dávky uvolněné z MDI, určitou nevýhodou je nutnost těsného přilnutí masky pro zajištění potřebného negativního
inspiračního tlaku.
Equine Haler (Equine Healthcare APS, Dánsko) sestává z trychtýřovitého aplikátoru spojeného s inhalačním nástavcem, který se přiloží na nozdru koně. Při aplikaci je velmi důležitá časová koordinace stlačení
tlakového aerosolového dávkovače s dechovým cyklem koně, kdy dávka se musí uvolnit z dávkovače
na konci výdechu pacienta. Větší depozice léčiva, která se pohybuje okolo 8%, lze docílit obturací druhé
nozdry.
54
Kone
Flexineb (Nortev, Irsko) je nově vyvinutý inhalační systém, který se skládá z masky a inhalačního nástavce,
na nějž lze napojit buďto nebulizér nebo tlakový aerosolový dávkovač. Podobně jako u AeroMask je zapotřebí těsného přilnutí masky pro zajištění negativního tlaku. Manipulace s ním je snazší než u inhalátoru
Equine Haler.
55
Kone
Poznámky
56
Kone
Poznámky
57
Kone
Použití antibiotik u koní
[ sobota, 14:20-16:00 ]
Veterinární a farmaceutická univerzita Brno
Antibiotika jsou v hipiatrické praxi bezesporu jedněmi z nejčastěji používaných léčiv. Podobně jako v humánní medicíně jsou i zde v mnoha případech užívána zbytečně a v nesprávných indikacích. Hlavním
důsledkem nesprávného použití antibiotik je vývoj získané rezistence u dříve citlivých mikroorganismů a
zanedbatelné nejsou ani vedlejší nežádoucí účinky na organismus pacienta. Obě tato rizika s sebou nese
zejména použití antibiotik se širokým spektrem účinku. Obecně platná zásada racionální antibiotické
terapie je proto preference antibiotik s úzkým spektrem a cíleným účinkem před antibiotiky se širokým
spektrem. První nezbytnou podmínkou takovéto terapie je znalost patogenních mikroorganismů, které
se uplatňují jako původci onemocnění u koní a jejich citlivosti na antibiotika.
V praxi bývá u převážné většiny případů antibiotická terapie zahájena empiricky, poté co je na základě
klinických příznaků odhadnut předpokládaný původce. Protože spektrum patogenů u koní je poměrně
malé a zejména u Gram pozitivních mikroorganismů lze citlivost na antibiotika často předvídat, většinou
s tímto postupem vystačíme. Správnou volbu antibiotika pak ve většině případů potvrdí příznivý klinický
vývoj onemocnění. V nejednoznačných případech může představovat určitou pojistku vzorek pro bakteriologické vyšetření, který se odebere před zahájením antibiotické terapie. Ten se odešle do laboratoře
buďto bezprostředně, nebo se po omezenou dobu uschová tak, aby nedošlo k jeho znehodnocení, a do
laboratoře se odešle v případě neuspokojivého klinického vývoje pacienta. Nezbytným předpokladem
spolehlivého výsledku kultivace je pochopitelně správný odběr vzorku (zamezení kontaminace), manipulace s ním a také vhodná volba vyšetřovacích metod (v indikovaných případech nejen aerobní, ale i
anaerobní kultivace). Při klinickém rozhodování, zda aplikovat antibiotikum a jaké, je zásadní racionální
interpretace výsledku bakteriologického vyšetření. To platí zejména u orgánů, které jsou přirozeně osídleny nepatogenními nebo podmíněně patogenními mikroorganismy (např. trávicí trakt, dýchací cesty).
Zde hraje důležitou roli i kvantitativní vyhodnocení kultivačního nálezu. Mezi další aspekty, které musí být
zváženy při volbě antibiotika, patří kromě citlivosti stanovené in vitro:
Schopnost antibiotika penetrovat do místa infekce (např. při léčbě infekcí způsobených intracelulárními
bakteriemi, jako je Rhodococcus equi).
Skutečnost že účinek v prostředí infikované tkáně nemusí být vždy shodný s účinkem zjištěným in vitro. Příkladem je nižší účinnost potencovaných sulfonamidů v hnisu nebo neúčinnost aminoglykosidů
v anaerobním prostředí.
Dávka, aplikační schéma a délka terapie, které jsou nutné pro zajištění terapeutického efektu. Dávky
doporučené výrobcem, které jsou účinné u běžných nekomplikovaných infekcí, nemusí mít dostatečnou
účinnost u imunosuprimovaných pacientů, apod. Zohledněno musí být rovněž, který orgánový systém
je infekcí postižen. I když neexistuje univerzální návod, obecně platí, že akutní infekce vyžadují podávání
antibiotik po dobu 5-7 dní, septické artritidy 2 – 3 týdnů, infekce močového aparátu a kůže až 4 týdny,
případně i déle. Rodokoková pneumonie může vyžadovat terapii v délce 1 – 3 měsíců. Podle našich zkušeností bývá skutečnou příčinou selhání terapie v terénních podmínkách u infekcí způsobených domněle
58
Kone
„rezistentními mikroorganismy“ nízká dávka podávaného antibiotika, dlouhé intervaly mezi aplikacemi,
případně krátká doba léčby.
Cílem následujícího textu je podat přehled o antibioticích používaných u koní, mechanismu jejich účinku,
spektru aktivity, indikacích a možných vedlejších účincích.
1. Betalaktamová antibiotika
Betalaktamová antibiotika (peniciliny a cefalosporiny) jsou díky své vysoké účinnosti proti běžným patogenům koní bezesporu nejčastěji používanými antibakteriálními látkami v hipiatrické praxi. Jejich účinek
je baktericidní a extracelulární. Spočívá v inhibici syntézy bakteriální stěny. Peniciliny jsou v mnoha indikacích lékem první volby, zatímco cefalosporiny jsou většinou lékem až druhé volby.
1.1. Benzylpenicilin (Penicilin G)
Antibakteriální spektrum
Penicilin G je lékem volby proti gram pozitivním bakteriím, zejména beta hemolytickým streptokokům
(Streptococcus equi), a některým anaerobním bakteriím (Clostridium, Fusobacterium). Citlivé jsou i některé
izoláty Staphylococcus aureus, Staphylococcus intermedius a koaguláza negativní stafylokoky. Jeho účinek
proti gram negativním bakteriím je limitovaný na některé kmeny Pasteurella spp., zatímco izoláty Actinobacillus equuli mohou být často rezistentní. Inaktivují ho betalaktamázy, produkované některými stafylokoky a většinou gram negativních bakterií.
Farmakokinetika a farmakodynamika
Peniciliny patří mezi antibiotika závislá na čase, tzn., že pro jejich účinnost je nutné, aby plazmatická
koncentrace byla vyšší než minimální inhibiční koncentrace antibiotika po celou dobu terapie. Z tohoto požadavku vyplývá nutnost častých aplikací. Po podání se rychle distribuují v plazmě, ale díky malé
rozpustnosti v tucích špatně pronikají přes biologické membrány. Špatně pronikají do abscesů nebo do
nekrotických tkání. Z organismu se vylučují močí. Díky tomu dosahují v moči vysoké koncentrace a jsou
vhodné k léčbě infekcí močových cest. K parenterálnímu podání se nejčastěji používá draselná nebo
sodná sůl benzylpenicilinu. Po nitrožilním podání lze rychle dosáhnout vysoké koncentrace v séru, po
intramuskulární aplikaci poněkud nižší koncentrace s delším časem působení.
Další substance, prokain-benzylpenicilin, může být aplikován pouze intramuskulárně a nemusí být tak
účinný jako výše uvedené soli. Benzathin-benzylpenicilin je velice málo rozpustná sůl penicilinu. Bývá obsažen v různých „long acting“ přípravcích spolu s prokain penicilinem. Protože po intramuskulární aplikaci
nevytvoří dostatečně vysokou plazmatickou koncentraci, jeho použití se u koní nedoporučuje. Případné
terapeutické účinky pozorované po aplikaci preparátů obsahujících benzathin-benzylpenicilin a prokainbenzylpenicilin lze přičíst druhému z uvedené kombinace.
Indikace
Používá se k terapii mnoha infekcí způsobených Gram pozitivními mikroorganismy, zejména infekcí horních a dolních cest dýchacích, močových cest a některých anaerobních infekcí. V kombinaci s aminoglykosidy (viz dále) se používá jako antibiotikum první volby k terapii smíšených infekcí pleurální a břišní
dutiny, osteomyelitidy a septické artritidy. Lze jej podávat také v kombinaci s fluorochinolony, neměl by
být podáván současně s chloramfenikolem a tetracykliny.
Dávkování
Penicilin G draselná nebo sodná sůl: 22 000 – 44 000 iu/kg ž.hm iv. nebo im. každých 4-6 hodin.
Prokain penicilin G: 22 000 iu/kg ž. hm. každých 12-24 hodin.
59
Kone
Nežádoucí účinky
Rychlá intravenózní aplikace draselné soli penicilinu je spojena s rizikem srdečních arytmií. Dlouhodobá
intramuskulární terapie prokain penicilinem může vést k iritaci svalů a rozvoji fokální myozitidy provázené
elevací svalových enzymů. Nahodilá intravenózní aplikace prokain penicilinu G má za následek excitace,
křeče, případně apnoe a zástavu srdce. U některých koní se může vyvinout alergie projevující se anafylaktickou reakcí po aplikaci. Opatrnosti je třeba také u dostihových a sportovních koní, protože rezidua
prokainu mohou být nalezena při antidopingové kontrole. Detekovatelné množství prokainu v moči koní
bylo nalezeno ještě za 425 hodin po opakované aplikaci prokain penicilinu. Vysoce rizikové a tedy nevhodné je podávání penicilinu koním per os.
1.2. Aminopeniciliny.
Z antibiotik této skupiny se u koní používá hlavně ampicilin a amoxicilin.
Oproti penicilinu jsou účinné i proti některým gramnegativním bakteriím (E. coli,Salmonella, Pasteurella
spp.). Citlivá je také většina anaerobů. Ve srovnání s penicilinem G vykazují poněkud nižší účinnost proti
gram pozitivním bakteriím. Amoxicilin penetruje do Gram negativních bakterií snáze než ampicilin. Nevýhodou těchto antibiotik je citlivost k účinku bakteriálních penicilináz a betalaktamáz, podobně jako v případě benzylpenicilinu. Tato skutečnost, spolu s horší lokální snášenlivostí některých přípravků (ampicilin
trihydrát) limitují jejich použití u koní. Jen v ojedinělých případech je ampicilin lékem první volby pro
léčbu infekcí koní.
Podobně jako u penicilinu je pro zajištění antibakteriálního účinku nutné, aby plazmatická koncentrace
antibiotika byla vyšší než minimální inhibiční koncentrace po celou dobu terapie. Dostatečnou plazmatickou koncentraci ampicilinu lze navodit aplikací sodné soli ampicilinu intravenózně, intramuskulárně
nebo subkutánně. Ampicilin trihydrát podaný i.m. navodí menší plazmatickou koncentraci. Vylučování se
děje převážně močí.
Indikace
Ampicilin může být využit jako alternativa penicilinu, v kombinaci s gentamicinem pro terapii neonatální
sepse.
Dávkování
Ampicilin sodná sůl: 15 mg/kg ž.hm. iv. každých 6-8 hodin.
Ampicilin trihydrát: 20 mg/kg ž.hm. im. každých 12 hodin.
Ampicilin trihydrát může po intramuskulární aplikaci lokálně dráždit. Terapie je spojena s rizikem enterokolitidy s přerůstáním
patogenních bakterií z rodu Clostridium včetně C. difficile.
1.3. Cefalosporiny.
Jedná se o betalaktamová antibiotika rezistentní k penicilináze a citlivá k betalaktamázám, využívaná především v humánní medicíně. Tradičně se rozdělují do čtyř generací podle pořadí, v jakém byly objeveny.
Cefalosporiny první generace jsou účinné hlavně proti Gram pozitivním mikroorganismům, cefalosporiny
druhé a třetí generace proti Gram negativním bakteriálním původcům. Cefalosporiny čtvrté generace
mají široké spektrum aktivity s vysokou účinností proti mikroorganismům rodu Pseudomonas a jsou rezistentní vůči působení betalaktamáz.
60
Kone
Použití cefalosporinů u koní je relativně omezené vzhledem k poměrně dobré citlivosti patogenů koní
k penicilinům, případně aminoglykosidům a vzhledem k poměrně vysoké ceně cefalosporinů. Na druhé
straně jsou častými antibiotiky druhé volby tam, kde původci vykazují rezistenci k penicilinům. U nás se
z antibiotik této skupiny používá ceftiofur a cefchinom.
1.3.1. Ceftiofur
Ceftiofur je cefalosporin třetí generace. V případech, kdy je zapotřebí použít cefalosporiny, by měl být
upřednostněn před cefchinomem.
Široké spektrum účinku zahrnuje gram negativní a gram pozitivní mikroorganismy (Enterobacteriaceae,
Actinobacillus equuli, Staphylococcus aureus), mnoho anaerobů včetně Clostridium spp. a Fusobacterium
spp. Širšímu použití tohoto antibiotika brání především jejich vyšší cena.
Podobně jako u penicilinů závisí účinnost na době, po kterou je plazmatická koncentrace vyšší než minimální inhibiční koncentrace. Po intramuskulárním podání dosahuje účinné koncentrace v respiračním
traktu, v tělních tekutinách (synoviální, pleurální a peritoneální) a v moči, penetrace do mozkomíšního
moku je nedostatečná. Vylučuje se glomerulární filtrací a aktivní tubulární sekrecí.
Indikace
Lze jej použít pro terapii infekcí gram negativními a gram pozitivními mikroorganismy (pneumonie, kožní
infekce, infekce močových cest, infekce kloubů). Kombinace s aminoglykosidy rozšiřuje spektrum účinku.
Dávkování
Doporučená dávka je 2,2 – 4,4 mg/kg ž.hm. im. nebo iv. každých 12- 24 hodin. Pro terapii neonatální sepse
může být dávka zvýšena na 5 – 10 mg/kg každých 8 – 12 hodin.
Terapie vysokými dávkami ceftiofuru je spojena s rizikem rozvoje kolitidy. Opakované aplikace vedou
k lokální iritaci svalové tkáně.
1.3.2. Cefchinom
Cefchinom je reprezentantem čtvrté generace cefalosporinů.
Cefchinom je účinný na širší spektrum bakteriálních druhů než ceftiofur včetně mikroorganismů rodu Pseudomonas a stafylokoků rezistentních na peniciliny.
Po intramuskulární aplikaci se distribuuje podobně jako ceftiofur. Vylučuje se ledvinami.
Indikace
Indikace je podobná jako má ceftiofur, měl by však být používán jako lék pro záchranu života, nikoliv jako
alternativa k ceftiofuru.
Dávkování
1 – 2 mg/kg im. každých 12 hodin pro hříbata
1 – 2 mg/ kg i.m. každých 24 hodin pro dospělá zvířata
V dostupné literatuře chybí informace o nežádoucích účincích. Podle našich zkušeností vede opakovaná
intramuskulární aplikace u některých zvířat k lokálnímu dráždění, podobně jako u ceftiofuru.
61
Kone
2. Aminoglykosidy
Jedná se o velmi významnou skupinu antibiotik s baktericidním účinkem, který je omezen na extracelulární prostředí hostitele. Po průniku do bakteriální buňky a vazbě na ribozomální subjednotku 30S interferují
se syntézou proteinů. Aktivní přestup do bakteriální buňky je závislý na kyslíku (proto do spektra nepatří
obligátní anaeroby) a je usnadněn působením betalaktamových antibiotik. Antimikrobiální aktivita aminoglykosidů je nižší v kyselém a anaerobním prostředí (např. v abscesech).
Nejdéle používaným aminoglykosidem u koní je streptomycin. Přestože jsou na našem trhu stále dostupné přípravky obsahující kombinaci penicilinu a streptomycinu, ztratilo toto antibiotikum již svůj význam.
Důvodem je vysoká četnost získané rezistence u dříve citlivých mikroorganismů. Vedle streptomycinu
ztrácí svůj význam také kanamycin.
Lékem volby z této skupiny je v léčbě infekcí u koní v současné době gentamicin. Nejčastěji se používá gentamicin nikoliv samostatně, ale v kombinaci s peniciliny, a to jako antibiotikum první volby.
Do spektra citlivých mikrobů se řadí aerobní gramnegativní bakterie jako A. equuli. Bakterie z čeledi Enterobacteriaceae mají někdy sníženou citlivost. Z Gram pozitivních bakterií vykazuje vysokou citlivost Staphylococcus aureus a koaguláza negativní stafylokoky. Farmakokinetika a farmakodynamika
Aminoglykosidy se téměř nevstřebávají z trávicího traktu, proto je nutné parenterální podávání. Účinné
koncentrace dosahují v synoviální, pleurální a peritoneální tekutině, terapeutické koncentrace naopak
nedosahují ve žluči, cerebrospinálním moku a sekretu dýchacích cest. Vylučují se glomerulární filtrací, což
vede k navození vysoké koncentrace v moči.
Indikace
Používají se k léčbě infekcí gramnegativními mikroorganismy nebo, v kombinaci s betalaktamovými antibiotiky, k léčbě smíšených infekcí.
Dávkování
Gentamicin: 6,6 - 8,8 mg/kg iv. jednou denně. Díky dlouhému postantibiotickému efektu by měla být
vyšší dávka podaná v jednou denně účinnější než časté podávání nižších dávek.
Mezi nežádoucí účinky gentamicinu patří především jeho nefrotoxicita (akutní tubulární nekróza). Ta závisí úměrně na délce podávání a četnosti aplikací. Výše doporučený režim vyšší dávky jednou denně významně přispívá ke snížení nefrotoxicity a zkracuje délku aminoglykosidové terapie. Zdá se, že riziko poškození ledvin spojené s podáváním gentamicinu bývá přeceňováno, protože dávka 6.6 mg/kg podávaná
v experimentu jednou denně dospělým koním po dobu 10 dnů nevedla k poškození renálních tubulů. V
některých klinických situacích však mohou být nežádoucí účinky gentamicinu potencovány endotoxemií, acidózou, elektrolytovýmí dysbalancemi, dehydratací a s ní spojenou sníženou perfúzí ledvin apod.
Stupeň renálního poškození by proto měl být během terapie monitorován, např. stanovením aktivity enzymu GGT v moči. Příležitostně bývá popisována ototoxicita aminoglykosidů. Intramuskulární aplikace
vede k iritaci svalů, proto se doporučuje intravenózní podání.
3. Potencované sulfonamidy
Sulfonamidy zasahují do syntézy bakteriální DNA kompeticí s kyselinou para-aminobenzoovou (PABA). Jejich
účinek je bakteriostatický. Vzhledem k velkému nárůstu získané rezistence vůči základním sulfonamidům u patogenů koní byly
tyto nahrazeny kombinací sulfonamidů a diaminopyrimidinů. Takto potencované sulfonamidy se vyznačují baktericidním účinkem. V přípravcích určených pro koně bývají sulfonamidy nejčastěji kombinová62
Kone
ny s trimethoprimem. Jsou častou první i druhou volbou, zejména v případech infekcí vyvolaných citlivými grampozitivními původci, zejména S. equi, kdy nelze použít penicilin. Velkou výhodou potencovaných
sulfonamidů v hipiatrické praxi je možnost jejich bezpečné aplikace per os.
Potencované sulfonamidy jsou účinné proti streptokokům, zejména druhu S. equi. Variabilní je citlivost
koaguláza pozitivních stafylokoků (S. aureus a S. intermedius) a lékem volby mohou být v případě infekcí vyvolaných
druhem Actinobacillus equuli. Podle některých údajů je zřejmá nižší citlivost původců z čeledi Enterobacteriaceae.
Sulfonamidy používanými u koní nejčastěji jsou sulfadiazin a sulfametoxazol. Antimikrobiální aktivita a
farmakokinetické vlastnosti jsou lepší u sulfadiazinu než u druhého z uvedených sulfonamidů. Díky své
liposolubilitě trimethoprim a sulfadiazin snadno pronikají do buněk a vstupují do synoviální a peritoneální tekutiny. Nejvyšší koncentrace dosahují v játrech, ledvinách a plicích. Některé sulfonamidy přestupují
hematoencefalickou bariéru a dosahují terapeutické koncentrace v cerebrospinální tekutině. Vylučují se
močí.
Hnis a nekrotické tkáně poskytují bakteriím PABA a snižují tak účinek potencovaných sulfonamidů.
Indikace
Široké spektrum aktivity, cenová dostupnost a možnost aplikace per os činí z potencovaných sulfonamidů jedny z nejčastěji
u koní. Dobrá penetrace umožňuje jejich použití v terapii dýchacích cest, u
septických artritid, osteomyelitid, peritonitidy a meningitidy, vylučování močí pro léčbu infekcí močových cest. Pro svůj dobrý průnik do dělohy a přes placentu jsou používány rovněž pro terapii placentitid.
V kombinaci s rifampinem byly úspěšně použity také pro léčbu abscesů.
Dávkování
Názorová nejednotnost panuje v otázce dávkování potencovaných sulfonamidů a frekvence podávání.
Výrobci přípravků registrovaných pro koně doporučují podávání jednou denně, v zájmu dosažení terapeutické plazmatické koncentrace diaminopyrimidinu je doporučitelné podávání dvakrát denně.
15 – 25 mg/kg ž.hm. pomalu iv. každých 8 – 12 hodin
24 – 30 mg/kg ž.hm. per os každých 12 hodin
Po dlouhodobém podávání sulfonamidů byla zaznamenána reverzibilní neutropenie, která je zdůvodňována inhibicí syntézy kyseliny listové. Vedlejší účinky potencovaných sulfonamidů v podobě průjmu
jsou vzácné, ale toto riziko je vyšší při současném podávání penicilinu. Rychlá intravenózní aplikace může
navodit pokles tlaku krve provázený ataxií, kolapsem, případně exitem. Fatální dysrytmie jsou popisovány
po aplikaci potencovaných sulfonamidů současně s detomidinem.
používaných antimikrobiálních látek
4. Tetracykliny
Z antibiotik této skupiny se u koní používá oxytetracyklin a doxycyklin. Jejich účinek je bakteriostatický
a intracelulární, ve vyšších dávkách baktericidní. Spočívá v inhibici bakteriální proteosyntézy vazbou na
ribozomální podjednotku 30S.
Tetracykliny mají široké spektrum aktivity, ale řada bakteriálních druhů dříve citlivých, jako jsou původci
z čeledi Enterobacteriacace, anaerobní Gram negativní bakterie z rodu Bacteroides ale i Streptococcus equi
a Staphylococcus aureus v současnosti vykazuje dosti vysokou míru rezistence. Vysokou citlivost vykazují rickettsie
63
Kone
(Anaplasma phagocytophilum) a mykoplasmata.
Tetracykliny jsou velmi dobře distribuovány do mnoha tkání (srdce, ledviny, plíce, svaly, kosti) a tekutin
(pleurální, synoviální, peritoneální). Dobře pronikají placentou a nacházejí se ve vysoké koncentraci v mléce. Nízká je jejich penetrace do cerebrospinálního moku. Perorální podání se doporučuje pouze u doxycyklinu, který má z této skupiny antibiotik také nejlepší vstřebávání (95 %). Doxycyklin má rovněž mírně
antiinflamatorní účinek.
Indikace
Tetracykliny zůstávají lékem první volby pro infekce vyvolané obligátně intracelulárními bakteriemi (Anaplasma phagocytophilum) a dále pak mykoplasmaty. Další indikací v podobě druhé volby je terapie proliferativní enteropatie hříbat způsobené Lawsonia intracelularis. Oxytetrycyklin lze použít jako širokospektré
antibiotikum pro léčbu jiných generalizovaných infekcí. Použití je však limitováno možnými nežádoucími
účinky, nutností intravenózní aplikace a snadným vznikem rezistence. Doxycyklin je alternativou oxytetracyklinu, přičemž v jeho prospěch hovoří mimo jiné možnost aplikace per os.
Dávkování
Oxytetracyklin: 5 – 10 mg/kg ž.hm. iv. (pomalu) každých 12 hodin
Doxycyklin: 10 mg/kg ž.hm. per os každých 12 hodin
Intravenózní podání je spojeno s rizikem renální tubulární nekrózy, zejména u zvířat s hypovolemií, endotoxemií nebo myoglobinurií/hemoglobinurií. Rychlá intravenózní aplikace může vést k hypotenzi až
kolapsu, které jsou navozeny náhlou hypokalcemií. Intravenózní podání doxycyklinu má fatální kardiovaskulární efekt.
Enterohepatická cirkulace tetracyklinů narušuje střevní mikroflóru a umožňuje pomnožení kmenů Clostridium perfringens typu A s rizikem následného průjmu. Intramuskulární aplikace tetracyklinu lokálně dráždí.
5. Ansamyciny
Rifampicin (rifampin), který je jediným antibiotikem této skupiny, používaným u koní, má baktericidní a
intracelulární účinek. Ten spočívá v inhibici syntézy bakteriální RNA polymerázy, enzymu, který katalyzuje
transkripci RNA do DNA.
Rifampin má poměrně úzké antibakteriální spektrum, které zahrnuje grampozitivní a gramnegativní aerobní bakterie a většinu anaerobních bakterií. Má vynikající účinek proti Rhodococcus equi, ale také Staphylococcus
aureus, Mycobacterium spp., Corynebacterium spp. a Streptococcus spp.
Rifampicin se rychle absorbuje po perorálním podání a běžně se distribuuje intracelulárně i extracelulárně, účinné koncentrace dosahuje v kostech, exsudátech, mléce a cerebrospinální tekutině. Pro svůj
vynikající průnik do fagocytujících buněk a abscesů má nezastupitelné místo v terapii pneumonií hříbat
způsobených mikroorganismem Rhodococcus equi. Způsob exkrece tohoto antibiotika u koní není přesně znám.
Indikace
Hlavní indikací tohoto antibiotika jsou pneumonie způsobené Rhodococcus equi a vnitřní abscesy způsobené mikroorganismy rodu Corynebacterium spp., Streptococcus spp. nebo penicilinázu produkujícími
stafylokoky. Rezistence proti rifampicinu se vyvíjí rychle, proto musí být vždy podáván v kombinaci s účin64
Kone
ným antibiotikem jiné skupiny. U hříbat je to některé makrolidové antibiotikum nebo gentamicin. Pro
terapii vnitřních abscesů jej lze kombinovat s penicilinem, ceftiofurem nebo potencovanými sulfonamidy.
Nelze jej kombinovat s fluorochinilony.
Dávkování
Základní dávka rifampinu je 5 mg/kg ž.hm. per os každých 12 hodin. V léčbě rodokokových pneumonií
může být dávka zvýšena na 10 mg/kg ž.hm.
Podávání rifampicinu může vést k oranžovočervenému zbarvení moče, trusu, slin, sputa, slz a potu. Pro hořkou chuť jej
některá hříbata odmítají. Mezi nežádoucí účinky terapie kombinací rifampicin-erytromycin patří u hříbat
průjem, u dospělých koní byl popsán rozvoj fatální kolitidy.
6. Makrolidová antibiotika
Do této skupiny patří erytromycin, klaritromycin, azitromycin, tulatromycin, tylosin a tilmikosin. Erytromycin se tradičně používal v kombinaci s rifampinem pro terapii onemocnění hříbat způsobených rodokoky.
V dnešní době je nahrazován klaritromycinem, azitromycinem nebo tulatromycinem. Synergický účinek
obou látek této kombinace brání vzniku mutant rezistentních k rifampinu. Účinek makrolidových antibiotik
je bakteriostatický, ve vyšších dávkách baktericidní a jeho podstatou je inhibice proteosyntézy bakterií
vazbou na ribozomální podjednotku 50S. Rezistence mikroorganismů k makrolidům se vyvíjí poměrně
rychle.
Makrolidy jsou účinné zejména proti grampozitivním aerobním mikroorganismům (R. equi, Streptococcus
equi), rostoucí rezistence se pozoruje u Staphylococcus aureus a koaguláza negativních stafylokoků podobně jako proti gramnegativním aerobním mikroorganismům (Actinobacillus equuli) a některým anaerobům (Clostridium spp., Bacteroides spp.).
Makrolidy jsou dobře rozpustné v tucích, což umožňuje jejich dobrou penetraci do buněk a tkání. Vysoká
koncentrace po perorálním podání byla zjištěna u hříbat v alveolárních makrofázích. Azitromycin a klaritromycin i tulatromycin dosahují vyšších koncentrací a mají pomalejší vylučování než erytromycin, proto
frekvence jejich podávání může být menší.
Indikace
Hlavní indikací všech makrolidových antibiotik je léčba infekcí způsobených R. equi.
Erytromycin v tradiční kombinaci s rifampinem je dnes nahrazován azitromycinem, klaritromycinem
nebo tulatromycinem, které mají menší riziko nežádoucích účinků. Jejich farmakokinetické vlastnosti také
umožňují menší frekvenci aplikací. Azitromycin se používá rovněž pro terapii proliferativní enteropatie
způsobené Lawsonia intracelularis.
Dávkování
Erytromycin: 20 – 25 mg/kg ž.hm. per os každých 6 – 8 hodin.
Azitromycin: 10 mg/kg ž.hm. per os každých 24 hodin na začátku léčby, pak každých 48 hod.
Klaritromycin: 7,5 mg/kg ž.hm. per os každých 12 hodin
Tulatromycin: 2,5 mg/kg ž. hm. im. jednou týdně
Podávání makrolidů koním je spojeno s velkým rizikem vzniku kolitidy, zejména u dospělých zvířat. Vznik
fatálních kolitid byl popsán i u klisen, jejichž hříbata byla léčena kombinací rifampin-erytromycin. Intra65
Kone
muskulární aplikace erytromycinu je bolestivá, proto se preferuje perorální podání. Po aplikaci erytromycinu za horkého počasí byly zaznamenány případy hypertermie (horečky) spojené s těžkou dechovou
tísní, vedoucí k úhynu. Erytromycin ani azitromycin se nedoporučuje kombinovat s jinými makrolidovými
antibiotiky a s chloramfenikolem.
7. Fluorochinolony
Fluorochinolony jsou baktericidní antibiotika, která zasahují do syntézy bakteriální DNA. Žádný z nich není
obsažen v přípravcích registrovaných pro celkové použití u koní. Pro svou dobrou snášenlivost a antimikrobiální aktivitu se však
u koní používat enrofloxacin pro terapii závažných gramnegativních nebo stafylokokových infekcí.
K léčbě koní lze použít i marbofloxacin. Antibiotika této skupiny by se neměla používat jako antibiotika
první volby u banálních infekcí a měla být vyhrazena pro indikace zdůvodněné kultivačním průkazem
původce a jeho prokázanou citlivostí.
Fluorochinolony jsou účinné hlavně proti gramnegativním mikroorganismům, včetně Pseudomonas aeruginosa a proti mykoplasmatům, riketsiím a erlichiím. S výjimkou většiny stafylokoků jsou velmi málo
účinné proti grampozitivním mikroorganismům a stejně tak vůči anaerobním mikroorganismům.
Fluorochinolony mají vysokou rozpustnost v tucích a vysoké koncentrace dosahují v játrech, slezině a
ledvinách, nejnižší v CNS a oku. Enrofloxacin se po perorálním podání dobře vstřebává. Vstřebávání ciprofloxacinu dosahuje u dospělých koní jen kolem 7 %, proto by neměl být k léčbě koní používán. Po resorpci
je asi 25 % enrofloxacinu metabolizováno na ciprofloxacin, který má poněkud vyšší antimikrobiální aktivitu. Vylučování se děje převážně ledvinami.
Indikace
Hlavní indikací je léčba infekcí způsobených gramnegativními mikroorganismy, příp. Staphylococcus aureus. Fluorochinolony mohou být podávány současně s betalaktamovými antibiotiky nebo aminoglykosidy, není vhodná kombinace s chloramfenikolem nebo rifampinem. Možná je i kombinace enrofloxacinu
s metronidazolem.
Dobrá penetrace do plic a kostí je důvodem pro volbu tohoto antibiotika při terapii pneumonií způsobených gramnegativními mikroorganismy, septických artritid a osteomyelitid, vysoká koncentrace v játrech
a v ledvinách pro terapii močových infekcí a hepatitidy.
Dávkování
Enrofloxacin:
5 mg/kg ž.hm. iv. jednou denně
5 – 10 mg/kg ž.hm. per os jednou denně
Marbofloxacin: 2 mg/kg iv. nebo po. jednou denně.
Intravenózní aplikace enrofloxacinu koně tolerují, intramuskulárním podání je spojeno s lokální iritací, i
když vstřebávání antibiotika je dobré. Rychlá aplikace enrofloxacinu intravenózně může navodit přechodné nervové příznaky. Toxicita enrofloxacinu je malá, mezi nežádoucí účinky patří redukce syntézy proteoglykanů v chrupavkách. Proto by se fluorochinolony měly používat u hříbat opatrně.
začal
8. Metronidazol
Metronidazol je baktericidní antibiotikum, které narušuje bakteriální DNA a inhibuje její reparaci.
66
Kone
Spektrum aktivity je poměrně úzké a zahrnuje většinu anaerobních bakterií a některé prvoky.
Po perorálním nebo intravenózním podání se dobře distribuuje v organismu a penetruje do většiny tkání,
včetně kostí, peritoneální a synoviální tekutiny, abscesů a CNS. Pokud z nějakého důvodu není možný
žádný z výše uvedených způsobů podání, je možná aplikace per rectum. Vylučování z organismu se děje
játry a močí.
Indikace
Hlavní indikací je léčba infekcí způsobených anaerobními mikroorganismy, jako jsou myozitidy způsobené klostridiemi, tetanus apod. V kombinaci s jinými antibiotiky (penicilin – gentamicin) se používá k terapii
smíšených infekcí (pleuropneumonie, aspirační pneumonie). Další indikací je terapie kolitidy způsobené
mikroorganismy rodu Clostridium spp.
Dávkování
Dávkování metronidazolu se liší u jednotlivých indikací:
15 mg/kg ž.hm. per os každých 8 hodin při enteritidě způsobené klostridiemi.
20 mg/kg ž.hm. per os nebo per rectum každých 8 hodin pro léčbu jiných anaerobních infekcí.
20 mg/kg ž.hm. iv. každých 8 hodin.
U některých koní, kteří byli léčeni metronidazolem v kombinaci s jinými léky byla popsána apatie, ataxie,
vestibulární příznaky a periferní neuropatie. Závažnou skutečností je teratogenní účinek metronidazolu,
který byl prokázán u laboratorních zvířat. Proto by měl být metronidazol používán obezřetně u klisen
v první třetině gravidity. Stejně závažný je prokázaný karcinogenní účinek, který zcela vyřazuje metronidazol z použití u zvířat určených pro potravinářské účely.
9. Chloramfenikol a florfenikol
Chloramfenikol byl zaveden do humánní medicíny v 50. letech minulého století. Florfenikol je jeho novější fluorovaný derivát. Jedná se o bakteriostatická antibiotika s širokým spektrem účinku. Jejich účinek
spočívá v inhibici proteosyntézy v bakteriálních buňkách po vazbě na ribozomální jednotku 50S.
Široké spektrum aktivity zahrnuje kromě streptokoků, stafylokoků a anaerobních bakterií také
mikroorganismy rodů Salmonella a Pasteurella. Enterobakterie jsou k florfenikolu méně citlivé, antibiotikum
však působí na některé kmeny rezistentní k chloramfenikolu (Staph. aureus, E. coli, Klebsiella, Proteus, Salmonella).
Obě látky se dobře vstřebávají po perorálním podání. Díky své liposolubilitě se distribuují ve všech tkáních a dosahují terapeutické koncentrace v játrech, ledvinách, synoviální tekutině, peritoneální tekutině
a cerebrospinálním moku. Průnik florfenikolu hematoencefalickou bariérou je přitom poněkud menší ve
srovnání s chloramfenikolem. Chloramfenikol i florfenikol jsou převážně vylučovány játry, jejich inaktivní
metabolity močí.
Indikace
Obě antibiotika lze použít pro léčbu mnoha infekčních onemocnění, kde požadujeme široké spektrum
účinku. Schopnost dobrého průniku chloramfenikolu do CSF zdůvodňuje jeho použití v terapii meningitid, případně abscesů CNS, kde je lékem na úrovni druhé volby, zatímco v ostatních případech spíše
67
Kone
poslední volby s ohledem na vysokou toxicitu. Doporučuje se tedy spíše zdrženlivost při jeho volbách.
V kontrastu s tím je florfenikol méně toxický, nicméně pro jeho větší použití u koní bude potřebné rozsáhlejší klinické ověření.
Dávkování
Chloramfenikol palmitát: 30 – 50 mg/kg ž.hm. per os každých 6 – 8 hodin.
Chloramfenikol sukcinát sodný: 25 – 50 mg/kg ž.hm. každých 6- 8 hodin.
Florfenikol: 20 mg/kg ž.hm. iv., im. nebo p.o.
K nežádoucím účinkům chloramfenikolu patří anemie, případně pancytopenie. Ta může být u lidí trvalá,
proto je toto antibiotikum vyloučeno z použití u koní určených pro produkci potravin. Tato fatální aplastická anémie se vyskytuje u lidí v prevalenci 1 : 25 000 až 1: 60 000 a není závislá na dávce, proto by měl
personál, který manipuluje s tímto antibiotikem, dodržovat přísná bezpečnostní opatření.
U většiny koní je chloramfenikol dobře tolerován, ale perorální, intravenózní i intramuskulární aplikace
florfenikolu může být komplikována vznikem průjmu. Použití obou antibiotik u koní je proto velice omezené. Své uplatnění najdou zejména ve vitálních indikacích v případech, kdy je nutno dosáhnout terapeutické koncentrace účinného antibiotika v CNS. Obě antibiotika nesmí být podávána současně s peniciliny,
makrolidovými antibiotiky, aminoglykosidy a fluorochinolony.
Závěr
Vzhledem k omezenému spektru patogenních mikroorganismů, které se uplatňují u koní, je i výčet základních antibiotik poměrně úzký. Patří mezi ně penicilin, gentamicin a potencované sulfonamidy. Cefalosporiny, tetracykliny, fluorované chinolony, a florfenikol by měly být vyčleněny pro infekce způsobené
mikroorganismy, které jsou k základním antibiotikům rezistentní, metronidazol pro infekce způsobené
anaerobními mikroorganismy. Kombinace rifampinu s některým makrolidovým antibiotikem mají u koní
své specifické indikace.
68
Kone
Poznámky
69
Kone
MVDr. Martin Mihály, PhD
1987 – 1993 – štúdium Univerzita veterinárskeho lekárstva Košice
1993 – 1994 – Okresná veterinárna správa Rimavská Sobota, inšpektor veterinárnej hygienickej služby
1994 – 2008 – Klinika chirurgie, ortopédie a RTG, Univerzita veterinárskeho lekárstva Košice, odborný asistent
od 2004 – člen Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky
2005 – obhajoba dizertačnej práce: Analýza makro a mikroelementov v rohovine kopýt u niektorých plemien koní
2008 – 2010 – Klinika koní, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, odborný asistent
Zahraničné študijné pobyty
1996 – Klinika chirurgie, Veterinární a farmaceutická univerzita Brno, Česká republika
1997 – Klinika chirurgie, Veterinárna univerzita Budapešť, Maďarská republika
2000 – Centrum pre diagnostiku ochorení pohybového aparátu koní, Goustrainville, Francúzsko
2001 – Klinika koní Vysoká škola veterinárna Hannover, Nemecko
2007 – Klinika ortopédie párno a nepárnokopytníkov, Veterinárna univerzita Viedeň, Rakúsko
Členstvo v profesných organizáciách
Prezident Slovenskej hipiatrickej asociácie
Člen Českej hipiatrickej společnosti
Liečivá pre intraartikulárnu aplikáciu
MVDr. Martin Mihály, PhD.
[ sobota, 12:00-12:50 ]
Bukovec 265, 044 20 Bukovec
[email protected]
Intrartikulárna terapia je považovaná za nejefektívnejšiu terapiu bolesti u pacientov s artrózou. Dôležitá
je dôkladná aseptická príprava, aj keď mnoho praktikov s rôznych dôvodov nestrihá chlpy v injikovanej
oblasti. Spolu s terapeutickou látkou sa do kĺbu tiež podávajú preventívne ATB, najčastejšie amikacín
v dávke 125 – 250 mg.
V zriedkavých prípadoch môže dôjsťpočas prvých 48 hodín po aplikácii k výraznému zhoršeniu krívania.
Vo väčšine prípadov sa dá problém vyriešiť celkovým podaním nesteroidných antiflogistík, niekedy je
potrebné vykonať laváž kĺbu. Pre vylúčenie septického stavu je potrebné vykonať aspiráciu synoviálnej
tekutiny. Terapia septickej artritídy si vyžaduje podanie antibiotík, laváž kĺbu a možno aj artroskopické
vyšetrenie.
Kortikosteroidy
Intrartikulárne kortikosteroidy sa už desaťročia používajú na zníženie zápalu v kĺboch. Najčastejšie sa používajú triamcinolón acetát, metylprednizolón acetát a betametazónové estery. Frekvencia podávania pri
artrózach je zvyčajne 1 x za 6 – 12 mesiacov. Pokiaľ je nutné častejšie podávanie, u takýchto koní je slabšia
odpoveď a treba zvážiť iný typ terapie.
V nedávnom období bol kortikosteroidom pripisovaný negatívny vplyv na stav kĺbovej chrupka, avšak
artroskopickými vyšetreniami to potvrdené nebolo. V kĺboch po aplikácii kortikosteroidov bol pozorovaný pozitívny efekt na tlmenie zápalu – nižšia koncentrácia PgE2, minimálna hyperplázia výstelky a menšia
vaskularizácia.
70
Kone
Antibiotiká
Z antibiotík sa intraartikulárne najčastejšie podávajú gentamicín a amikacín.
Hyaluronát
Pozri kapitolu Chondroprotektíva a spol.
71
Kone
Chondroprotektíva a spol.
MVDr. Martin Mihály, PhD.
[sobota, 17:00-17:50]
Bukovec 265, 044 20 Bukovec
[email protected]
Polysulfátový glykózaminoglykan (PSGAG)
PSGAG je semisyntetický glykózaminoglykan, zložený z polymerického reťazca opakujúcich sa sacharidových jednotiek. Je derivátom heparínu (heparinoid). Primárnym glykozamínoglukanom v reťazci je
chondroitin sulfát. Klasicky je označovaný ako chondroprotektívum, preto bol tradične používaný len pri
predpokladanom poškodení chrupavky a nie pri akútnych synovialitídach. V súčasnosti sú tentoto liek
klasifikovaný ako liek ovplyvňujúci osteoartritídu. Cieľom jeho použitia je predísť vzniku, spomaliť alebo
zvrátiť deštrukciu kĺbovej chrupky. Komerčný produkt obsahujúci PSGAG je Adequan. Prípravok sa získava
extrakciou z hovädzích pľúc a priedušnice a je upravený sulfátovou esterifikáciou.
Predpokladá sa, že PSGAG má v kĺbovej chrupke afinitu k proteoglykanom, kolagénu a nekolagénovému proteínu. Okrem toho inhibuje rôzne enzýmy spôsobujúce degradáciu chrupky, vrátane neutrálnych
metaloproteináz (kolagenázy a stromelyzínu), serínových proteináz, lyzozomálnej elastázy, katepsínu B,
katepsínu G a môže tiež ovplyvniť metabolizmus synoviocytov. Tiež bol dokázaný priamy inhibičný efekt
na syntézu PGE2. Výborné výsledky boli pozorované pri pokusne vyvolaných poškodeniach chrupavky
u rôznych druhov zvierat.
Pri intraartikulárnom podaní však bolo zistené vyššie riziko septickej artitídy. Tento jav je pravdepodobne
spôsobený schopnosťou PSGAG inhibovať aktivitu komplementu. Riziko vzniku septickej artritídy môže
byť znížené pridaním 125 mg amikacínu.
Vzhľadom k tomu, že PSGAG je heparinoid, je možné očakávať jeho vplyv na hemostatické mechanizmy,
ale napriek tomu nebol u koní popísaný prípad krvácania do kĺbu.
PSGAG je podávaný často intramuskulárne. Aj napriek nedostatku vedeckých štúdií má toto podanie
dobrý klinický efekt. Na základe dotazníkového prieskumu AAEP (American association of equine practitioners) bol prípravok vyhodnotený ako mierne zlepšujúci stav idiopatickej synovialitídy, akútnej synovialitídy, subakútnej artrózy (mierne rtg zmeny) a chronickej artrózy. Pri porovnávaní s kyselinou hyalurónovou bol hodnotený ako účinnejší pri liečbe subakútnej artrózy a menej účinný pri idiopatickej efúzii kĺbu
a akútnej synovialitíde.
Pentózan polysulfát (PPS)
Sodná soľ pentózan polysulfátu je v Európe používaná viac ako 30 rokov v humánnej medicíne ako antitrombotický a antilipidemický liek, ale len v poslednej dobe bol skúmaný jeho vplyv na choroby kĺbov.
Takisto bola vyvinutá jeho kalciová soľ, ktorá sa dokáže lepšie vstrebávať pri jeho perorálnom podaní.
Surovina pre prípravu PPS sa získava z bukového dreva. In vitro stimuluje syntézu proteoglykanov a kyseliny
hyalurónovej. Inhibuje rôzne procesy degradácie artikulárnej matrix, napr. inhibuje matrixmetaloprpteinázu 3 (MMP 3). U koní bolo jeho použitie popisované len v Austrálii a je o ňom zatiaľ málo údajov.
Prorálne glykozamíny – chondroitín, glukozamín, morské mäkkýše
Do tejto skupiny patrí purifikovaný chondroitín sulfát extrahovaný z hovädzej priedušnice, komplex
72
Kone
glykózaminoglykanov a iných látok extrahovaných z morských mäkkýšov Perna canaliculus. V rôznych
prípravkoch sa kombinujú s inými latkami – vitamíny, minerálne látky a pod. V kontrolovaných štúdiách v humánnej medicíne perorálne podávanie glukozamínu znížilo bolestivosť a zvýšilo rozsah pohybu
v porovnaní so skupinou, ktorá dostávala placebo. V inom pokuse bolo zistené, že glukozamín znížil bolestivosť rovnako, ako ibuprofen. Hlavným problémom je posúdenie črevnej absorbcie pri perorálnom
podávaní glykózaminoglykanov. Pokusy na potkanoch ukázali, že vápenatá soľ pentózan polysulfátu je
dobre je dostatočná na ochranu a biosyntézu proteoglykanov chrupky. Podobne sa zistilo zabudovanie značeného glukózamínu do kĺbových chrupiek. Rovnako bol zistený jeho protizápalový efekt. Ďalším
možným pozitívnym efektom je to, že chondroitín sulfát zabraňuje tvorbe mikrotrombov v drobných
cievach výstelky kĺbového puzdra a subchondrálnej kosti. Viaceré štúdie v humánnej medicíne potvrdzujú pozitívny efekt, ale veľa štúdií ich aj spochybňuje. Existuje viacero dôkazov o absorpcii glukozamínu
ako o absorpcii chondroitín sulfátu. Glukozamín je aminomonosacharid, ktorý je základným stavebným
prvkom glykózaminoglykanov kĺbovej chrupke V humánnej medicíne bola popísaná až 87% absorbcia
z čreva. In vitro preukazne zvyšuje syntézu glykozamínov a kolagénu v chondrocytoch. Väčšina štúdií však
bola vykonaná so sulfátovou soľou a vo veterinárnych produktoch sa nachádza glukózamín hydrochlorid.
MSM
Metylsulfonylmetán (dimetylsufón) je organická zlúčenina síry, používaná ako výživový doplnok na liečbu
rôznych ochorení kĺbov. Je metabolitom DMSO, avšak v porovnaní s ním je MSM je stabilnejší, menej dráždivý a bez zápachu. O MSM sa často hovorí ako o zdroji organicky viazanej síry, avšak priamo ho dokážu
využiť len niektoré pôdne a črevné baktérie. Ostatné organizmy ho pravdepodobne prijímajú a vylučujú
v nezmenenej podobe. V jednej experimentálnej štúdii bol MSM značený rádioaktívnym izotopom 35S podávaný morčatám. Menej ako 1% podanej rádioaktívnej síry bolo nájdené v plazmatických bielkovinách
v aminokyselinách metionín a cysteín, kde bola pravdepodobne inkorporovaná vyššie popísanou činnosťou črevných mikroorganizmov. Z organizmu sa MSM vylučuje v nezmenenej podobe močom. Komerčné prezentácie výrobkov obsahujúcich MSM prisudzujú tejto látke celé množstvo priaznivých účinkov
na ľudský organizmus, o ktorých neexistuje dostatok klinických údajov, ktoré by tieto účinky spoľahlivo
potvrdili alebo vyvrátili. Na prvom mieste sú to protizápalové účinky, kvôli ktorým je MSM odporúčaný
pri chorobách kĺbov (artróza, reumatoidná artritída), alergiách, bolestiach svalov a iných. Dosť často je
MSM zaraďovaný medzi SYSADOA (symptomaticky pomaly pôsobiace lieky pri osteoartróze), aj keď táto
vlastnosť nebola doteraz potvrdená klinickými štúdiami (určité práce existujú, ale ich výsledky by mali byť
potvrdené podrobnejším výskumom) a reumatologickými organizáciami nie je táto látka uznávaná. Podľa
doterajších klinických štúdií je možné, že mierne tlmí bolesť a opuchy kĺbov pri artróze, neovplyvňuje však
stuhnutosť kĺbov. Používa sa tiež vo forme spreja pri chrápaní.
Na malom počte koní (4) bola vykonaná štúdia s pozitívnym účinkom na zápalové ochorenia pľúc.
Kyselina hyalurónová
Kyselina hyalurónová je lineárny polydisacharid a polyiónický nesulfátovaný glykózaminoglykan. Jej koncentrácia vo jednotlivých kĺboch kolíše a väčšinou za fyziologického stavu dosahuje hodnoty 0,33 – 1,5
mg/L. Vzhľadom k takémuto širokému rozpätiu je dosť obtiažne porovnávať vedecké štúdie zaoberajúce
sa ovplyvňovaním tejto koncentrácie. KH je integrálnou súčasťou synoviálnej tekutiny a kĺbovej chrupky. Je syntetizovaná v synoviocytoch synoviálnej membrány. V chrupke je produkovaná chondrocytmi
a následne zabudovaná do extracelulárnej matrix. Do periférnej cirkulácie sa dostáva z kĺbu pomocou
lymfatického systému a potom je za veľmi krátky čas rozložená v pečeni. Bolo zistené, že k degradácii
môže dochádzať aj v niektorých tkanivách kĺbu, ale nie v kĺbovej dutine. KH zabezpečuje viskozitu sy73
Kone
noviálnej tekutiny a táto viskozita závisí od koncentrácie a stupňa polymerizácie KH v tekutine. KH tiež
ovplyvňuje presun komponentov plazmy do synoviálnej tekutiny a takisto aj migráciu niektorých buniek.
V extracelulárnej matrix chrupky vytvára molekula KH jadro proteoglykánových agregátov (aggrecan)
a tým priamo ovplyvňuje odolnosť chrupky voči tlakovým silám.
Samotný mechanizmus pôsobenia exogénneho hyaluronátu nie je doteraz dostatočne objasnený. Je
známe, že pri patologických stavoch v kĺbe, dochádza k zníženiu koncentrácie KH v kĺbe a zníženiu jej
molekulárnej hmotnosti. Polčas rozpadu hyaluronátu podaného do zdravého kĺbu u koňa bol 96 hodín.
Avšak pri experimentoch na ovciach bolo zistené, že v patologicky zmenenom kĺbe sa polčas rozpadu
skrátil na polovicu, v porovnaním so zdravým kĺbom. Je predpoklad, že aj keď je exogénna KH rýchlo odstránená z kĺbovej tekutiny, ukladá sa (buď nezmenená alebo jej metabolity) v medzibunkovom priestore
medzi synoviocytmi a ovplyvňuje ich metabolickú aktivitu. Bolo zistené tiež, že KH s molekulárnou hmotnosťou vyššou ako 500 kDa stimuluje tvorbu endogénneho hyaluronátu, ale pri hmotnosti pod 500 kDa
je tento efekt nevýrazný, až nulový.
Priamy efekt KH na reparáciu poškodenej chrupky dokázaný nebol a je málo pravdepodobný. Je však
možné, že zabraňuje ďalšej degradácii chrupky.
Pri štúdiách in vitro bolo zistené, že KH má protizápalové vlastnosti – inhibuje chemotaxiu granulocytov
a makrofágov a migráciu lymfocytov a tiež redukuje fagocytárnu chopnosť granulocytova a makrofágov. Pravdepodobne vytvára priestorovú zábranu medzi enzýmami, cytokínmi alebo antigénnmi a ich
cieľovými bunkami. Na králičích chondrocytoch stimulovaných IL - 1 bolo dokázané, že v nich blokuje
tvorbu PGE2. U humánnych pacientov s artritídou bol zistený, okrem redukcie PGE2, aj nárast cAMP.
Kinicky sa KH používa u koní od roku 1970. Pre zlepšenie viskozity synoviálnej tekutiny však bolo zistené
v humánnej medicíne, že je potrebné pdávať prípravok opakovane do kĺbu 6 – 10 krát. Preto boli vyvinuté
hylány – hyalutonáty s chemicky prepojenými reťazcami. Tieto výraznejšie zvyšujú viskozitu synoviálnej
tekutiny, pôsobia dlhšiu dobu v synoviálnom priestore a sú odolnejšie voči pôsobeniu voľných radikálov.
Za klinicky najúspešnejší sa považuje G-F20 (Synvisc).
Intravenózne podanie bolo najlepšie prebádané v práci Kawcaka a kol. (1997). Zistili, že kone s umelo
vytvoreným osteochondrálnym fragmentom (čipom) v karpálnom kĺbe, liečené intravenóznym hyaluronátom mali nižší stupeň krívania, signifikantne lepší stav synoviálnej membrány (bunková infiltrácia a vaskularita) a nižšie hladiny proteínov a PGE2 ako kontrolná skupina. Liečba však nemala vplyv na syntézu
glykózaminoglykanov, morfologické zmeny na chrupke a koncentrácia KH v kĺbovej tekutine sa nezmenila. Profylaktické podávanie u športových koní naznačuje pozitívne trendy, ale vedecky potvrdené nebolo.
Boswellin
Extrakt zo živice kadidlovníka Boswellia serrata. Používa sa často v tradičnej ayurvédskej medicíne. Hlavnými identifikovanými zložkami sú pentacyklická triterpény, a to β – boswellová kyselina, acetyl – β –
boswellová kyselina, 11 – keto – β – boswellová kyselina a acetyl – 11 – keto – β – boswellová kyselina.
V súčasnosti prebiehajú vedecké štúdie skúmajúce jeho účinky. Predpokladá sa protizápalový efekt. V humánnej medicíne sa používa pri liečbe reumatickej artritídy, artrózy, chronickej kolitídy, ulceratívnej kolitídy, crohnovej choroby, bronchiálnej astmy a peritumorálneho edému mozgu. V niekoľkých štúdiách
popísaný ich pozitívny vplyv na zníženie edému kĺbu, zlepšenie pohyblivosti a zmiernenie bolesti.
Orgotein
Orgotein je vo vode rozpustný metaloproteín obsahujúci meď a zinok. V malých koncentráciách sa na74
Kone
chádza v celom tele a má superoxid dizmutázovú aktivitu – vychytáva voľné radikály. Orgotein, dostupný
v injekčnej forme, bol použitý na liečbu zápalu mäkkých tkanív a artritídy u psov. Aj keď bol podávaný
intramuskulárne alebo subkutánne, orgotein je podávaný hlavne intraartikulárne, pretože ide o veľkú molekulu, čo môže spôsobiť problémy s jej absorpciou. Intraartikulárne podanie bolo efektívne pri ortopedických ochoreniach koní, ale jeho nástup je pomalý (2 – 6 týždňov).
75
Kone
Poznámky
76
Kone
Poznámky
77
Kone
Birgit Sist, DVM
Po ukončení štúdia na Veterinárnej univerzite vo Viedni v roku 2002 začala pracovať na klinike pre spoločenské zvieratá “Tierklinik Kreuzbergl” vo svojom rodnom meste na juhu Rakúska. Počas piatich rokov, okrem špecializovania sa na reprodukciu,
prejavila osobitný záujem o anestéziu a terapiu bolesti a zaviedla nové postupy a protokoly na klinike. V rokoch 2008 až 2010
bola zamestnaná na klinike v Linzi “Tierklinik Leonding”, kde opätovne pracovala na zlepšení anestetických protokolov a terapii bolesti pre chirurgických pacientov, ako aj pre iných pacientov v dennej praxi.
V súčasnosti pracuje pre Richter Pharma AG, rakúskeho výrobcu veterinárnych liekov, so zameraním na terapiu bolesti. Okrem
toho prednáša v rôznych krajinách, kde sa delí so svojimi poznatkami získanými v klinickej praxi a takisto aj na rôznych konferenciách a kongresoch postgraduálneho vzdelávania.
Je zakladajúcou členkou a členkou výboru Austrian Veterinary Analgesia Network (AVAN, Rakúska skupina pre veterinárnu
analgéziu), ktorá je platformou pre výmenu vedomostí medzi veterinármi, podporovanou Veterinárnou univerzitou vo Viedni
a International Veterinary Academy of Pain Management (IVAPM, Medzinárodná veterinárna akadémia terapia bolesti).
Sedácia a analgézia stojaceho koňa
Birgit Sist, MVM
[ nedeľa, 9:00-9:50 ]
Richter Pharma AG
Feldgasse 19
A - 4600 Wels
Úvod
Anestézia koňa prináša relatívne vysoké riziko s mortalitou dosahujúcou 1%. Predĺžená anestézia nad 45
minút by mala byť vykonávaná na klinikách, ktoré sú schopné zabezpečiť inhalačnú anestéziu, dostatočné
vypodloženie ležiaceho pacienta, meranie krvného tlaku, umelú ventiláciu a podporu kardiovaskulárneho systému a tiež miestnosť pre indukciu anestézie a prebúdzanie pacienta (2). Avšak veľa chirurgických
a terapeutických zákrokov (tab. 1) môže byť vykonaných bezpečne a humánne na stojacich zvieratách,
s použitím sedácie, analgézie a lokálnej anestézie, čo poskytuje viaceré výhody oproti celkovej anestézii
znížením mortality, morbidity a ekonomických nákladov (3).
Na sedáciu stojaceho koňa bolo v minulosti používané veľké množstvo rôznych prípravkov, ale moderná
prax sa zameriava na tri skupiny látok: fenotiazíny , alfa 2 adrenergní agonisti a agonisti opioidných receptorov. Benzpdiazepíny majú výrazné myorelaxačné vlastnosti, s následnou ataxiou alebo excitáciou,
a preto nie sú vhodné na sedáciu stojaceho dospelého koňa. Avšak diazepam a midazolam sú vhodné
pre sedáciu mladých žriebät (menej ako 4 týždne) alebo chorých žriebät, či už samostatne alebo v kombinácii s butorfanolom.
Zabezpečenie dostatočnej analgézie je nevyhnutnou súčasťou sedácie stojaceho zvieraťa, pretože bolesť má výrazný negatívny vplyv na fyziológiu koňa (napr. zvýšená potreba energie, nechutenstvo, strata hmotnosti, negatívna dusíková bilancia, imunosupresia, zlé hojenie rán, predĺžené zotavovanie atď.).
Tomuto negatívnemu vplyvu môžeme predísť vhodnou terapiou bolesti pred, počas a po chirurgickom
zákroku. Lieky by mali byť kombinované podľa zásad multimodálnej alebo vyváženej analgézie, aby sa
dosiahol žiadaný efekt pri minimálnych dávkach jednotlivých liekov, čím sa zníži riziko vedľajších účinkov.
78
Kone
Fenotiazíny
Fenotiazíny vyvolávajú kľudný a relaxovaný stav, pri ktorom je kôň pri vedomí a môžu byť podávané per
os, IM alebo IV. Najčastejšie používaným predstaviteľom tejto skupiny je acepromazín, ktorý je registrovaný v mnohých európskych krajinách. Fenotiazíny vyvolávajú sedáciu prostredníctvom blokovania viacerých receptorov pre neurotransmitery centrálne aj periférne. Acepromazín ovplyvňuje správanie, autonómny a endokrinný systém, ale nemá analgetické vlastnosti. Zmeny v správaní sú spôsobené primárne
blokovaním dopamínových receptorov v bazálnych gangliách a v limbickom systéme.
Stupeň trankvilizácie je normálne dostačujúci pre neinvazívne procedúry, ako je strihanie, ale môžu sa vyskytnúť aj paradoxné excitácie. Podobne ako pri iných druhoch, môže dôjsť k hypotenzii prostredníctvom
blokovania alfa 1 adrenergných receptorov a týka sa to najmä nervóznych a vzrušených koní a pacientov
s hypovolémiou a endotoxéniou. Acepromazín je tiež spájaný s prolapsom penisu a trvalou paralýzou
penisu, čo vytvára relatívnu kontraindikáciu u plemenných žrebcov, aj keď tento jav je zriedkavý (4).
Alfa 2 receptoroví agonisti
Alfa 2 adrenoreceptoroví agonisti vyvolávajú na dávke závislú sedáciu, somatickú analgéziu a myorelaxáciu po intravenóznom, intramuskulárnom alebo transmukozálnom podaní. Naväzujú sa na alfa 2 receptory, ktoré sú lokalizované pre- a postsynapticky na neurónoch a tiež v iných častiach tela mimo neurónov,
kde sa nachádza endogénne naviazaný noradrenalín.
Pre sedáciu alfa 2 agonistami je charakteristická hlboká depresia s poklesom hlavy, pokles mihalníc a pier
a takisto kolísanie tela spôsobené ataxiou a svalovou relaxáciou. Napriek obrazu hlbokej sedácie, kôň je
schopný presne kopnúť po bolestivej stimulácii, preto je doporučená kombinácia s opioidom.
Xylazín bol zavedený do veterinárnej medicíny ako prvý alfa 2 agonista približne pred 40 rokmi, a to u veľkých aj malých zvierat. V posledných 2 desaťročiach boli vyvinuté účinnejšie a selektívnejšie látky z tejto
skupiny. Z nich sa u koní najčastejšie používajú detomidin a romifidin. Klinické sledovania ukázali, že tieto
nové prípravky poskytujú silnejšiu a dlhšie trvajúcu sedáciu a analgéziu ako xylazín (5). Hĺbka sedácie je
limitovaná, pretože zvyšovanie dávky predlžuje dobu trvania, ale neprehlbuje účinok.
Z vedľajších účinkov je najvýraznejší vplyv na kardiovaskulárny sytém: srdcový výdaj sa znižuje primárne v dôsledku vaskulárnej rezistencie a bradykardie. Tiež môže dôjsť k exacerbácii atrioventrikulárnych
blokov prvého a druhého stupňa. Dochádza aj k depresii dýchania, avšak tento jav nie je zreteľný, pokiaľ
sa nepridáva iný typ liekov, alebo pokiaľ nie je indukovaná celková anestézia. K iným vedľajším účinkom
patrí zvýšenie tvorby moču, hyperglykémia a potenie. Alfa 2 agonisti sú často používaní u koní s kolikou
pre uľahčenie vyšetrovania a zníženie bolesti. Avšak toto použitie je kontroverzné, pretože môžu znižovať
črevnú motilitu. Tlmením bolesti tiež môžu zakryť niektoré symptómy a odsunúť život zachraňujúcu
intervenciu. Xylazín tiež zvyšuje intrauterinný tlak a kontraktilitu myometria, preto by sa nemal používať
u kobýl v poslednom trimestri gravidity.
Opioidy
Napriek ich zlej povesti, že u koní môžu spôsobiť excitácie, opioidy sú teraz často používané na analgéziu
a prehĺbenie sedácie. Tieto možné vedľajšie účinky majú historický charakter – najmä chodenie v boxe
a tlačenie hlavy proti stene – a vyskytujú sa pri oveľa vyšších dávkach, aké sú v súčasnosti klinicky používané a sú zriedkavé u koní s bolestivými stavmi (3).
Všetky opioidy sú chemicky príbuzné skupine zlúčenín ktoré boli extrahované s výlučkov makovíc (Papaver somniferum). Množstvo semisyntetických a syntetických analógov týchto opiátov bolo pripravených
79
Kone
pre klinické použitie a nazývajú sa opioidy. Svoje účinky prejavujú prostredníctvom interakcie so špecifickými opioidovými receptormi (μ, κ, δ a ďalšie subtypy) v CNS a na periférii. Tieto receptory sú súčasťou
veľkej superrodiny G-proteín viažúcich receptorov, ktoré sú funkčne príbuzné receptorom viacerých ďalších neurotransmiterov a neuropeptidov, ktoré ovplyvňujú aktivitu nervových buniek.
Rôzne opioidy pôsobia rozdielne na rôzne receptory, čo určuje ich klinické použitie:
Butorfanol je μ-antagonista a κ-agonista a zabezpečuje dobrú viscerálnu analgéziu ako aj veľmi dobrú
sedáciu, hlavne v kombinácii a alfa 2 agonistami.
Buprenorfín ja parciálny agonista na μ-receptoroch s vysokou receptorovou aktivitou a preto poskytuje
účinnú analgéziu na dlhú dobu (až do 12 hodín). Buprenorfín nie je schválený pre kone vo väčšine európskych krajín, preto je potrebné používať ho opatrne, vzhľadom k malému množstvu dostupných dát
o jeho účinkoch u koní.
Morfín a metadón sú čistí μ-agonisti, ktorí zabezpečujú dobrú analgéziu počas 4 – 6 hodín.
Možné vedľajšie účinky zahŕňajú už spomínané excitácie, respiratórnu depresiu, bradykardiu (aj keď opioidy, pri relevantných klinických dávkach, majú minimálny vplyv na srdcový výdaj, rytmus a arteriálny tlak
krvi) a gastrointestinálne komplikácie. Zriedkavo je po rýchlej intravenóznej injekcii pozorované opioidmi
vyvolané uvoľnenie histamínu.
Ketamín
Ketamín sa často používa na indukciu anestézie v dávkach spôsobujúcich uľahnutie koňa. Ako antagonista NMDA (N – metyl – D – aspartát) receptoru, ketamín môže byť v subanestetických dávkach používaný
na stojacich koňoch na analgéziu, alebo v prípadoch keď sedácia alfa 2 agonistami a opioidmi nie je
dostatočne účinná („ketamínové omráčenie“). Analgézia je zvlášť účinná v prípadoch neuropatickej alebo
chronickej bolesti a pri zápalových ochoreniach, pretože môže zredukovať prudký záchvat bolesti, ako
prejav allodýnie a hyperalgézie.
Systémovo podaný lidokain
Okrem toho, že lidokain je lokálne anestetikum, pri systémovom podaní zabezpečuje analgéziu, má protizápalové, prokinetické a antiendotoxické účinky. Preto vhodne dopĺňa liečbu endotoxémie, brušné operácie a pooperačné koliky.
Najvýraznejšie vedľajšie účinky sú spojené s celkovou toxicitou lidokainu a môžu sa vyskytnúť tak pri
celkovom, ako aj lokálnom podaní. Prvé príznaky sú spojené s CNS a sú to úzkosť, sedácia a svalové zášklby,
ktoré môžu postupovať až ku kŕčom, bezvedomiu, kóme a zástave dychu. K vedľajším kardiovaskulárnym
účinkom patrí bradykardia, hypotenzia, vantrikulárna arytmia, ale tieto sa zvyčajne prejavia až pri oveľa
vyšších koncentrácich lidokainu v krvi, v porovnaní s príznakmi CNS.
Nesteroidné antiflogistiká (NSAIDs)
NSAIDs by mali byť zahrnuté do každého protokolu chirurgickej analgézie a sú spomínané v inej časti
tohto zborníka.
Lokálna anestézia
Lokálne anestetiká sú skupinou chemicky príbuzných látok, ktoré sa reverzibilne viažu na sodíkové kanály
a blokujú vedenie vzruchov v nervových vláknach. Sú vhodným doplnkom sedácie a celkovej analgézie, pretože blokujú prenos v senzorických aferentných nervoch po lokálnej infiltrácii, zvodovej anestézii
80
Kone
a epidurálnej anestézii. Výborne redukujú bolesť počas a po operácii a zabraňujú záchvatom prudkej
bolesti.
Súhrn
Veľa chirurgických a diagnostických zákrokov môže byť vykonaných na stojacich zvieratách, ktoré sú pri
vedomí, kombináciou sedácie, systémovej analgézie a techník lokálnej anestézie. Existuje veľa prípravkov,
ktoré sú vhodné pre vyvážené alebo multimodálne protokoly s cieľom zabezpečiť dostatočnú sedáciu
a analgéziu.
Tabuľka 1: Indikácie pre sedáciu a analgéziu na stojacom zvierati
Hlava
Enukleácia oka, odstránenie žmurky, extrakcia zubov, chirurgia paranazálnych dutín, zavedenie subpalpebrálneho lavážneho systému,
sutúra rán
Perineálna and genitálna
Chirurgia rekta, anu, perinea, chvosta, uretry, machúra, vulvy a vagíny.
oblasť
kastrácia. Chirurgia penisu a lonovej oblasti
Končatiny
Povrchové rany, tenotómia
Všeobecná malá povrchová Vyčistenie a sutúra rán, odstránenie tumorov
anestézia
Laparoskopia
Biopsia pečene, ovariektómia, kryptorchidektómia
Tabuľka 2: Sedatíva
Liečivo
Dávka
Spôsob
Nástup
Trvanie
podania
maximálneho účinku sedácie
Acepromazín (maleát)
0,02-0,05 mg/kg IM, IV
30 min
4-6 h
0,15-0,25 mg/kg PO
40-60 min
4-6 h
Xylazín (hydrochlorid)
0,5-1,1 mg/kg
IV
2-5 min
30 min
1,0-2,0 mg/kg
IM
15-20 min
30 min
Detomidín (hydrochlorid)
0,01-0,02 mg/kg IV
2-5 min
45-60 min
0,01-0,04 mg/kg IM
30 min
60-90 min
0,04 mg/kg
OTM gel
30-45 min
60 min
Romifidín (hydrochlorid)
0,04-0,12 mg/kg IV
2-5 min
60-120 min
Tabuľka 3: Opioidy
Liečivo
Dávka
Butorfanol
Morfín
Metadón
Buprenorfín
0,02-0,05 mg/kg
0,05-0,1 mg/kg
0,1-0,2 mg/kg
0,1-0,2 mg/kg
0,005-0,01 mg/kg
0,0015-0,006 mg/kg
Spôsob podania
IV (sedative dose)
IV (analgesic dose)
IV/IM
IV/IM
IV
OTM
Nástup
maximálneho účinku
1-2 min
2-5 min
1-2 min
1-2 min
30-45 min
30-45 min
Trvanie
sedácie
1-2 h
1-2 h
4-6 h
4-6 h
8-12 h
8-12 h
Dávky sú na základe odporúčania literatúry a terénnych skúseností.
81
Kone
Literatúra
1. Johnston, et al. The confidential enquiry of perioperative equine fatalities (CEPEF-1): mortality results
of phases 1 and 2. Vet Anaesth Analg. 2002, 29, pp. 159-170.
2. Caulkett. Equine Field Anesthesia and Sedation. Large Animal Veterinary Rounds, Western College of Veterinary Medicine, University of Saskatchewan, Canada. Nov 2007, Vol. 7, 9.
3. Michou and, Leece. Sedation and analgesia in the standing horse 1. Drugs used for sedation and systemic analgesia. in Practice. Oct. 2012, 34, pp. 524-531.
4. Driessen, et al. Contemporary use of acepromacine in the anaesthetic management of male horses
and ponies: a retrospective study and opinion poll. Equine Veterinary Journal. 2011, 43, pp. 88-98.
82
Kone
Poznámky
83
Kone
Vyvážená anestézia a infúzia s konštantným
prietokom (Constant rate infusion CRI) u koní.
Birgit Sist, MVM
[ nedeľa, 9:50-10:40 ]
Richter Pharma AG
Feldgasse 19
A - 4600 Wels
Úvod
Koncept použitia samotných intravenózne podaných liekov na indukciu a udržiavanie anestézie, označovaný ako celková intravenózna anestézia (total intravenous anaesthesia - TIVA), je najčastejšie používanou technikou anestézie koní v terénnych podmienkach, pretože má mnoho výhod: je technicky
jednoduchá, cenovo prístupná, nevyžaduje si drahé anesteziologické prístroje a personál nie je vystavený
anestetickým plynom. Bolo zistené, že TIVA môže spôsobovať menšiu depresiu kardiovaskulárneho systému ako odparované anestetiká u koní, s oveľa lepším tlakom krvi a srdcovým výdajom. Prebúdzania
sú väčšinou hladké a lepšie kontrolovateľné. Jedným z nedostatkov je kumulatívny efekt intravenóznych
liekov, ktorý má za následok zlé prebúdzanie, pokiaľ anestézia trvá dlhšie ako 1 hodinu. Kontrola hĺbky
anestézie je komplikovanejšia ako pri inhalačných anestetikách a takisto je v terénnych podmienkach
problematickejší monitoring a suplementácia kyslíkom (2).
Keď berieme do úvahy benefity a potenciálne riziká TIVA, výsledkom by mala byť vhodná kombinácia
intravenóznych a inhalačných anestetík, čím by došlo k zníženiu potreby obidvoch typov liečiv, a tým
k zníženiu negatívneho vplyvu inhalačných anestetík na kardiovaskulárny systém a možný vedľajší efekt
spôsobený akumuláciou intravenóznych anestetík. Tento koncept je popisovaný ako vyvážená anestézia
alebo čiastočná intravenózna anestézia (partial intravenous anesthesia – PIVA) (3).
Liečivá a postupy používané pre TIVA
Bez ohľadu na spôsob udržiavania anestézie, indukcia je vykonávaná rovnakým spôsobom. Dostatočná
sedácia je nevyhnutná pred indukciou a je dôležité, aby všetky zúčastnené osoby vedeli ako používať potrebné vybavenie a ako manipulovať s koňom predtým ako uľahne. Samozrejmosťou by malo byť zavedenie intravenózneho katétra pre bezpečné a rýchle podanie liekov (aj opakované). Účinné látky používané
na premedikáciu sú v základe tie isté ako sú popísané v článku „Sedácia a analgézia na stojacom koni“, ale
vo vyšších rozpätiach dávok.
Typickou látkou pre indukciu je ketamín v dávke 2,2 mg/kg, ideálne kombinovaný s myorelaxanciom ako
je diazepam 0,04 – 0,1 mg/kg (IV) alebo guaifenezínom (35 – 50 mg/kg prísne IV do nástupu účinku). Pre
prehĺbenie analgézie a predĺženie času ležania, môžeme pridať butorfanol v dávke 0,025 – 0,05 mg/kg.
Táto kombinácia zabezpečí krátkodobú anestéziu na 10 – 20 minút. Môže byť predĺžená podaním 1/3 až
½ pôvodnej dávky alfa 2 agonistu a ketamínu, ktoré musia byť v striekačke pripravené na aplikáciu. Táto
dávka môže byť opakovane podávaná v prípade potreby (2).
Pre zákroky trvajúce viac ako 60 minút, zvyčajne po sedácii a indukcii anestézie, podáva sa zmes rôznych
84
Kone
liekov ako infúzia s konštantným prietokom, aby sa dosiahla stabilná koncentrácia v plazme a predišlo
sa jej kolísaniu, ktoré je spojené s rizikom toxicity alebo nedostatočnej hĺbky anestézie. Najčastejšie je
v posledných desaťročiach používaná kombinácia „Triple Drip“, ktorá bola pôvodne zložená z xylazínu, ketamínu a guajfenezínu. V súčasnosti je možné použiť akýkoľvek liek so skupiny alfa 2 – agonistov, ketamín
a guajfenezín (Tabuľka 2).
Monitoring a podporná starostlivosť počas TIVA.
Hypoxémia a hypoventilácia sú častým javom počas anestézie v terénnych podmienkach, preto je vhodné použiť pulzný oximeter (so sondou upevnenou na jazyk) a pri poklese saturácie pod 90% je nutné
suplementovať kyslík. Časti tela ktoré sú vystavené tlaku pri kontakte so zemou (rameno, bedrá) musia byť
podložené, aby sa predišlo postanestetickým myopátiám a neuropátiám.
Príznaky nedostatočnej anestézie sú zrýchlené a prehĺbené dýchanie, zvýšená aktivita očnej gule a palpebrálny reflex. Pohyb končatín a naťahovanie alebo napínanie krku tiež poukazujú na to, že je potrebné
podať ďalší bolus anestetík alebo zvýšiť prietok infúzie (1).
Čiastočná intravenózna anestézia (PIVA)
Ako bolo spomenuté vyššie, kombinácia inhalačnej a injekčnej anestézie je popisovaná ako PIVA alebo
vyvážená anestézia. Kardiovaskulárne funkcie sú menej ovplyvnené pri PIVA ako pri samostatnej inhalačnej anestézii, ale spôsobuje väčšiu depresiu dýchania ako TIVA alebo inhalačná anestézia, preto sa pri
tomto spôsobe anestézie v klinických podmienkach používa mechanická ventilácia.
Liečivá používané na PIVA sú tie isté ako pre sedáciu na stojacom pacientovi alebo pri TIVA, ale vo všeobecnosti sú znížené na 1/10 až ¼ štandardných dávok pri TIVA (4).
Lidokain, napriek tomu, že má relatívne úzky terapeutický index, je v posledných rokoch častou súčasťou
PIVA, pretože poskytuje celkový analgetický efekt, môže znížiť výskyt pooperačného ileu pri chirurgii kolikových ochorení a redukuje potrebu MAC o 25 %. Bolo tiež zistené, že lidokain ovplyvňuje stupeň ataxie
u koní počas prebúdzania, odporúča sa zastaviť CRI 30 minút pred ukončením CRI (1).
Súhrn
Anestézia koní je vždy výzvou, aj v tých najlepšie kontrolovaných podmienkach. TIVA zostáva naďalej
hlavnou metódou v terénnej anestézii so zabezpečením dobrej straty vedomia, svalovej relaxácie a analgézie na dobu do 60 minút. PIVA používa kombináciu injekčných a inhalačných anestetík so zabezpečením lepšej funkcie kardiovaskulárneho aparátu v porovnaní so samostatnými inhalačnými anestetikami.
Vzhľadom k tomu, že veľa komplikácií pri anestézii koní je spojených so zníženým srdcovým výdajom
a hypotenziou spôsobenou inhalačnými anestetikami, PIVA poskytuje výrazné výhody pri celkovej anestézii tohto druhu.
85
Kone
Tabuľka 1: Dávky liekov pri bežných kombináciách na premedikáciu
Látka
Dávka
Acepromazín +
0,03 mg/kg
Xylazín
1,0 mg/kg
Acepromazín +
0,03 mg/kg
Detomidin
0,02 mg/kg
Butorfanol +
0,02 mg/kg
Xylazín
0,5-1,0 mg/kg
Butorfanol +
0,02 mg/kg
Detomidin
0,02 mg/kg
Metadón +
0,1 mg/kg
Xylazín
0,5-1,0 mg/kg
Metadón +
0,1 mg/kg
Detomidín
0,01-0,02 mg/kg
Spôsob aplikácie
IV
IV
IV
IV
IV
IV
IV
IV
IV
IV
IV
IV
Upravené podľa : Lendl 2006; “Zum Einsatz von alpha 2-Adrenozeptor-Agonisten bei Equiden unter besonderer Berücksichtigung des Detomidins“; Fachpraxis 2006, (50), 20 - 26
Tabuľka 2: Protokoly pre TIVA infúzie
Látky
Príprava
Xylazín+ketamín
+guaifenezín
Detomidín+ketamín
+guaifenezín
Midazolam+ketamín
+xylazín
250 mg xylazín + 1000 mg ketamín +
500 ml of
5% guaifenezin
10 mg detomidín + 1000 mg of
ketamín + 500 ml 5% guaifenezin
25 mg midazolam + 650 mg ketamín
+ 325 mg xylazín +
500 ml 0,9% fyziologického roztoku
Záverečná
koncentrácia
G: 50 mg/ml
K: 2 mg/ml
X: 0,5 mg/ml
G: 50 mg/ml
K: 2 mg/ml
D: 20 μg/ml
M: 0,05 mg/ml
K: 1,3 mg/ml
X: 0,65 mg/ml
Rýchlosť infúzie
1,5 ml/kg/h
1,2-1,6 ml/kg/h
1,6 ml/kg/h
Dávky a odporúčania sú podľa literatúry a terénnej praxe.
Tabuľka 3: Doporučené dávky pre lieky používané pre PIVA u koní
Látky
Dávka
Rýchlosť infúzie
3,5 mg/kg/h IV
7 μg/kg IV pred indukciou
Medetomidín
(nahrádza všetky ostatné látky
(nie je schválený
pre použitie u koní) zo skupiny alfa 2 agonistov
používaných na indukciu)
Ketamín
Po indukcii ihneď začína infúzia 1-3 mg/kg/h IV
Lidokaín
86
1,3 mg/kg IV počas 15 min
Poznámky
Diuretický efekt, nutná
katetrizácia
Zastaviť infúziu minimálne 20 minút pred
ukončením inhalačnej
anestézie. Poskytuje
sedáciu pre prebúdzanie
30-50 μg/kg/min. IV 1,6 ml/kg/h
Kone
Literatúra
1. Auckburally, and Flaherty. Use of supplemental intravenous anaesthesia and analgesia in horses. In
Practice. 2011, 33, pp. 334-339.
2. Caulkett. Equine Field Anesthesia and Sedation. Large Animal Veterinary Rounds, Western College of Veterinary Medicine, University of Saskatchewan, Canada. Nov 2007, Vol. 7, 9.
3. Bettschart-Wolfensberger , and Larenza. Balanced Anesthesia in the Equine. Clinical Techniques in
Equine Practice. 6, 2007, 2, pp. 104-110.
4. Lerche. Total Intravenous Anesthesia in horses. Vet Clin Equine. 29, 2013, pp. 123-129.
5. Valverde. Balanced Anesthesia and Constant-Rate Infuions in Horses. Vet Clin Equine. 29, 2013, pp. 89122.
87
Kone
Poznámky
88
Kone
Poznámky
89
Kone
Použitie nesteroidných antiflogistík (NSAIDs) u koní
Birgit Sist, MVM
[ nedeľa, 11:40-12:30 ]
Richter Pharma AG
Feldgasse 19
A - 4600 Wels
Úvod
Nesteroidné antiflogistiká sú protizápalové látky inej povahy ako steroidy, ktoré inhibujú niektorú zložku
zápalovej kaskády. Napriek tomu, že sú známe viac ako 100 rokov, stále patria medzi najrozšírenejšie analgetiká používané u všetkých živočíšnych druhov. NSAIDs môžu byť klasifikované viacerými spôsobmi: na
základe ich chemickej štruktúry do dvoch skupín – karboxylové kyseliny, ktoré zahŕňaju väčšinu NSAIDs
a enolové kyseliny – ktoré môžu byť ďalej klasifikované ako salicylové kyseliny, octové kyseliny, propiónové kyseliny, fenamové kyseliny, pyrazolóny a oxikamy (tab. 1). Druhý spôsob zatrieďovania je na základe
inhibovania cyklooxygenázy (reverzibilne alebo ireverzibilne) a tretí spôsob na základe selektivity pre COX
izoenzýmy 1a 2.
Mechanizmus účinku
Pri poranení každého tkaniva v tele, dochádza k uvoľneniu fosfolipázy A z bunkových membrán, čo vedie
k aktivácii kaskády kyseliny arachidónovej a v konečnom dôsledku k syntéze preostaglandínov a leukotriénov. Tento mechanizmus je katalyzovaný už spomenutými COX enzýmami (obr. 1). Prostaglandíny sú
produkované v celom tele a zúčastňujú sa na mnohých fyziologických pochodoch v zdravom aj chorom
organizme. Sú silnými mediátormi zápalu a bolesti a hlavnou zložkou zodpovednou za klinické prejavy
zápalu – začervenanie, opuch, teplota, bolesť a porušená funkcia. Začervenanie a teplota sú spôsobené
vazodilatáciou, ktorá vzniká primárne ako odpoveď na prostaglandín E2. Opuch je spôsobený zvýšenou
kapilárnou permeabilitou riadenou histamínom a bradykinínom, ktoré sú potenciované prostaglandínmi.
Bolesť je výsledkom zvýšenej citlivosti (znížený prah bolesti) lokálnych receptorov bolesti (nociceptorov)
na mechanickú a chemickú stimuláciu. NSAIDs narúšajú tento mechanizmus cez špeciálnu inhibíciu COX
enzýmov, a tak potláčajú klinické príznaky začervenania, opuchu, teploty a nakoniec bolesti.
Cyklooxygenáza
existuje v dvoch hlavných izoformách – COX 1 a COX 2 – a v poslednej dobe bola objavená tretia izoforma
(COX 3). COX 1 je základný izoenzým, tradične považovaný za „dobrý“ COX, je zodpovedný za ochrannú
funkciu hlavne v gastrointestinálnom aparáte a pri cirkulácii krvi v obličkách. COX 2 je tvorený počas zápalu a jeho koncentrácia sa zvýši oproti normálu až 20 násobne v tkanive so zápalom alebo poranením.
Preto sa dlhú dobu myslelo, že COX 2 je „zlý“ izoenzým a veda sa zamerala na vývoj špecifických COX 2
inhibítorov, ktoré by boli účinné pre odstránenie bolesti, pri zachovaní aktivity COX 1, a tým zredukovaní
potenciálnych možných vedľajších efektov spojených s podávaním NSAIDs. Nanešťastie, pretože je to
biologický systém, nie je „čiernobiely“ a COX 2 – aj keď je tvorený počas zápalu – hrá tiež dôležitú úlohu
v ukončení zápalu a jeho inhibícia môže predĺžiť dobu trvania zápalu. Je dokázané, že COX 2 má tiež
90
Kone
ochrannú funkciu pri udržiavaní gastrointestinálnej integrity, pri hojení vredov a môže mať dôležité úlohy
spojené s funkciou nervov, mozgu, vaječníkov a maternice a tiež s metabolizmom kostí.
Farmakológia
Nesteroidné antiflogistiká sú slabé organické kyseliny s hodnotami pKA medzi 3 až 5. Za fyziologického
pH sú ionizované a vysoko viazané na proteíny (>98%). Distribuované sú v malých objemoch, ale zvyšujú
penetráciu do zapálených tkanív, ako výsledok zvýšenej vaskulárnej permeability a prietoku krvi. Kvôli
ich vysokej viazanosti na proteíny a ionizácii, akumulujú sa v zapálených tkanivách a sú účinné, aj keď
plazmatické koncentrácie sú pod merateľnými hodnotami. Len neproteínová väzba je biologicky aktívna.
Tieto lieky sú lipofilné s nízkou rozpustnosťou vo vode a často sú vyrábané ako sodné soli, hlavne tie, ktoré
sú určené pre parenterálne použitie. Môžu byť podávané per os, intramuskulárne, intravenózne alebo per
rectum.
Penetrácia do synoviálnych kompartmentov väčšinou dosahuje približne 60% priemernej plazmatickej
koncentrácie, a to kvôli nízkej koncentrácii proteínov v synoviálnej tekutine, ale môže sa zvýšiť počas zápalu (synovitis) kvôli akumulácii a naviazanosti na proteíny.
NSAIDs sú metabolizované hlavne v pečeni, kde podliehajú oxidácii, redukcii, hydrolýze a konjugácii. Zdá
sa, že všetky NSAIDs sú metabolizované na neaktívne metabolity, s výnimkou fenylbutazónu.
Farmakokinetika sa líši medzi liekmi aj medzi živočíšnymi druhmi. Tieto rozdiely je potrebné brať do úvahy
pri určení správneho dávkovania.
Exkrécia je takmer vždy prostredníctvom renálnej tubulárnej sekrécie a je limitovaná glomerulárnou filtráciou, kvôli vysokej viazanosti na proteíny.
Špecifické NSAIDs
Dávkovanie pozri v tabuľke 2.
Ketoprofen
Ketoprofen je nešpecifický inhibítor COX 1 a COX 2 a je efektívne používaný na kontrolu muskuloskeletálnej a pooperačnej bolesti u koní. Následkom mechanizmu vychytávajúceho ióny sa akumuluje v zapálených tkanivách a je účinný až 24 hodín, aj keď jeho koncentrácie v plazme sú pod merateľnými hodnotami. K možným vedľajším účinkom patria gastrointestinálne problémy, obličkové poruchy a zvýšená
krvácavosť.
Fenylbutazón
Napriek relatívne úzkemu terapeutickému rozpätiu a vzniku žalúdočných vredov a nefrotoxicite, fenylbutazón je stále najrozšírenejším nesteroidným antiflogistikom v konskej praxi. V poslednej dobe sú
schválené produkty obsahujúce prekurzor suxibuzón, ktorý je konvertovaný na fenylbutazón po perorálnom podaní a má nižšie riziko vzniku vedľajších účinkov na gastrointestinálnom trakte.
Flunixin meglumine
je nešpecifický COX 1 a COX 2 inhibítor, ktorý je často používaný na liečbu kolikových bolestí u koní,
pretože má najsilnejší antiendotoxemický účinok zo všetkých NSAIDs a okrem toho silný analgetický
a protizápalový účinok prostredníctvom inhibície tvorby eikosanoidov a TXA2.
Meloxicam
je nesteroidné antiflogistikum s preferenčným účinkom na COX 2, ktorého účinnosť u koňa je porovnateľná s flunixinom, čo sa týka protizápalového, analgetického a antiendotoxemického efektu, s lepšou
toleranciou gastrointestinálneho traktu a nižším rizikom vedľajších účinkov.
91
Kone
Záver
NSAIDs zostávajú základným kameňom terapie bolesti u koní a zohrávajú dôležitú úlohu v prídavnej
terapii mnohých chorôb. Indikácie pre ich použitie sú zápalové stavy, bolesť, horúčka, endotoxémia
a trombóza. Je dôležité si zapamätať, že za určitých podmienok, hlavne pri strese a dehydratácii, môžu
mať vážne vedľajšie účinky, ako je vznik gastrointestinálnych vredov, ochorení obličiek, a preto musia byť
u pacientov dôsledne diagnostikované príznaky toxicity. Výber špecifického NSAID závisí od indikácie,
individuálnych reakcií a osobných preferenciách.
Obr. 1: Kaskáda kyseliny arachidónovej
Podľa: Lumb and Jones Veterinary Anesthesia and Analgesia, Fourth edition; Blackwell publishing; 2007
92
Kone
Tabuľka 1: Klasifikácia NSAIDs
Chemická trieda
Podtrieda
NSAID
Karboxylové kyseliny
Salicylové kyseliny
Aspirín, salicylát
Octové kyseliny
Etodolac, eltenac
Propiónové kyseliny
Ketoprofen, carprofen, naproxen
Fenamové kyseliny
Flunixin, kyselina meklofenamová
Pyrazolóny
fenylbutazón, dipyrone (metamizol)
Oxikamy
meloxicam, piroxicam
Enolové kyseliny
Table 2: Dávkovanie špecifických NSAIDs
Látka
Dávkovanie
Spôsob podania
Dávkovací interval
Ketoprofen
2,2 mg/kg
IV
SID-BID
Phenylbutazone
2,2-4,4 mg/kg
IV, PO
SID-BID
Flunixin
1,1 mg/kg
IV, IM, PO
SID-BID
Carprofen
0,7 mg/kg
IV, PO
SID-BID
Meloxicam
0,6 mg/kg
IV
SID, BID
93
Kone
Poznámky
94
Kone
Poznámky
95
Postery
[ Pavilón M5, sobota, 17:30-18:30 ]
Postery
Zoznam posterov Nová Veterinária 2014
1. Dr. Veronika Nagyová
Vplyv diarhoického syndrómu na proteínový profil teliat
2. Dr. Lucia Kottferová
Aspergilóza u vtákov
3. Dr. Peter Smrčo
Imunitná odpoveď psov po vakcinácii po dlhodobom
podávaní kortikosteroidov (Prednison)
4. MVDr. Jana Farbáková Kanínna kognitívna dysfunkcia
5. MVDr. Mária Figurová Využitie laserovej terapie pri degeneratívnych
ochoreniach chrbtice (spondylosis deformans) psov
6. MVDr. Aladár Maďari
Kazuistika: generalizovaná forma tetanu u psa
7. MVDr. Adriana Osová
VÝZNAM DICHELOBACTER NODOSUS A FUSOBACTERIUM
NECROPHORUM PRI CHOROBÁCH PAZNECHTOV
96
Postery
97
Postery
98
Postery
99
Postery
100
Postery
101
Postery
Využitie laserovej terapie pri degeneratívnych ochoreniach
chrbtice (ƐƉŽŶĚǇůŽƐŝƐĚĞĨŽƌŵĂŶƐ) psov
Figurová M., Hluchý M., Karasová M., Ledecký V.
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach
Klinika malých zvierat – Oddelenie chirurgie, ortopédie, röntgenológie a reprodukcie, Komenského
73, 041 81 Košice
Úvod
Degeneratívne ochorenia chrbtice (DOCH) sú sprevádzané akútnou alebo chronickou bolesĢou, ktorá môže spôsobiĢ u pacienta nielen
neochotu vstávaĢ a pohybovaĢ sa, ale aj stratu chuti do jedla, podvýživu. Podstatou terapie DOCH je zmiernenie bolesti a obnovenie
pohyblivosti atrofovaných oblastí tela. V humánnej medicíne je súþasĢou terapeutických postupov aj fyzikálna terapia. Fyzikálne
vlastnosti laserového lúþa sa prejavujú rôznymi biologickými úþinkami (analgetickým, antiflogistickým, antiedematóznym,
biostimulaþným a vazodilataþným).
Materiál a metodika
V klinickej štúdii sme použili diódový laser (BTL-5000) s
laserovou sprchou o vlnovej dĎžke 4x50mW a 685nm s
aktívnou plochou 25 cm2. Laser patrí podĐa hygienickej triedy
do skupiny 3B, þo predstavuje laser s výkonom nepresahujúci
0,5 W. Tento typ je veűmi nebezpeēný pre sietnicu oka.
Klinickí pacienti: psy n=10 (nemecký ovþiak 50 %, boxer 30%,
iné plemená 20%) s degeneratívnymi ochoreniami chrbtice
(spondylosis deformans) v oblasti posledných hrudníkových
stavcov a lumbálnych stavcov (Obr. 1, 2). Veková hranica
pacientov sa pohybovala v rozmedzí 8-10 rokov. Postup
laserovej terapie sa navrhol individuálne po ortopedickom,
neurologickom a röntgenologickom vyšetrení. Neurologický
deficit sa prejavoval predovšetkým
slabosĢou
a
ataxiou
(zníženou
propriocepciou)
panvových
konþatín,
neochotou postaviĢ a pohybovaĢ sa.
Obr. 1 pes Boxer, on, O 11r
Rehabilitaþná laserová terapia sa vykonávala na ležiacom
pacientovi s laserovou sprchou v rehabilitaþnom programe
Arthrosis s kontinuálnym režimom s analgetickým a
myorelaxaþným úþinkom v dávke 20 J/cm2. Každý pacient
absolvoval 15 sedení (Obr.3).
Výsledky
Prvotné pozitívne výsledky nám potvrdili samotní majitelia
týchto psov. Po kontrolnom neurologickom vyšetrení sa nám
potvrdil pozitívny vplyv laserovej terapie. Pacienti vykazovali
výrazne zlepšenie v propriocepcii panvových konþatín a ochoty
postaviĢ a pohybovaĢ sa.
Záver
Laserová terapia si vyžaduje veĐmi dobrú
spoluprácu
medzi
majiteĐom
a
veterinárnym lekárom. Nami uvedené
þiastkové výsledky nám zatiaĐ potvrdzujú
pozitívny vplyv laserovej terapie pri
degeneratívnych ochoreniach chrbtice.
Obr. 2 pes NO, ona, 11r
102
103
Poznámky
104
Poznámky
105
Poznámky
106
www.savlmz.sk
www.veterinaria.sk

Kone - Nová Veterinária 2014

Transkript

Podobné dokumenty

obsah - Fakulta strojní - VŠB-TU Ostrava

Paliativní péče o pacienty v terminálním stádiu nemoci

Neurológia

Veterinární ortodoncie-řešení ortodontických vad

P O Z V Á N K A

2008_03_Zpravodaj - Svaz chovatelů českého strakatého skotu

Informační bulletin ČAE - Česká Asociace Ergoterapeutů

Atorvastatin SPC

Nanotechnologie a jejich aplikace ve veterinárním lékařství

Strategie rozvoje