Spravodaj c 157 - szcpv

Transkript

Spravodaj c 157
Motto: : „Slováci majú svojich velikánov iba v hrobe. Súčasníci si ich nevážia.“
Alexander Matuška – (1910-1975)
+++++++++++++++++++++++
- V súvislosti s prezentáciou knihy poslankyne NR SR Magdalény Vášáryovej Polnočný
sused v Poľskom inštitúte v Bratislave 18.10.2011 (ASI O 17.00 hod.) dovoľujem si Vám
poslať pripojené vyhlásenie. S krajanským pozdravom Ľudomír Molitoris
generálny tajomník
Spolok Slovákov v Poľsku
Towarzystwo Słowaków w Polsce
tel.: 00 48 12 634 11 27; 12 632 66 04; 12 633 09 41
Fax: 00 48 12 632 20 80
ul. św. Filipa 7
31-150 Kraków
e-mail: [email protected]
www.tsp.org.pl
+++++++++++++++++++++++
- Rád by som Vás v mene spoločnosti ARTHUR Real Estate Company - hlavného
realitného partnera MFF ekotopfilm 2011 pozval sprievodnú akciu festivalu, Diskusné
fórum - Nové trendy rezidenčných projektov vo vzťahu k životnému prostrediu, ktoré sa
uskutoční už dnes 18.10.2011 o 17.00 hod. v CINEMA CITY AUPARK – KINOSÁLA
K2.
- Spoločenská zodpovednosť v developmente rezidenčných projektov,
- Miera vhodnej zastavanosti a výškovosti budov.
+++++++++++++++++++++++
Vás pozýva
Na odborné podujatie na tému:
Súčasná kríza a emergentnosť politiky
Program:
1. úvodné slovo: doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc.
2. diskusia
Čas konania: utorok - 18. október 2011, o 16:00 hod.
Miesto konania: zasadačka Filozofického ústavu SAV, Klemensova ul. 19,
4.poschodie.
POZVÁNKA
na diskusiu:
s ekonómkou Ilonou Švihlíkovou
na tému:
Grécka lož
Podujatie sa uskutoční 20. októbra 2011 (štvrtok) o 16,00
na Gunduličovej ul. 12 v Bratislave
+++++++++++++++++++++++
- Pozývame Vás na r ozhovor o knihe Tomáš Štrauss: Toto rozbiehajúce sa 21. storočie
(Esej o aktuálnej súčasnosti) ktorá sa bude konať v stredu 19. 10. 2011 o 18:00
hod . na Zrínskeho ulici č. 2 v Bratislave. Rozhovor vedie: Mgr. Ing. Štefan Šrobár,
CSc.
+++++++++++++++++++++++
- Cari amici dell’Istituto Italiano di Cultura,
Abbiamo il piacere di invitarVi alle manifestazioni che aprono la XI Settimana della
Lingua Italiana nel Mondo: Venerdí 14 ottobre, ore 17:00, Bratislavský hrad - Západná
terasa
inaugurazione della mostra personale
MARCO GERBI
I percorsi della memoria
Domenica 16 ottobre, ore 18:00, Dvorana Vysokej školy múzických umení, Zochova 1,
Bratislava
Concerto inaugurale
Katarína Haľková – soprano, Juraj Adamuščin – baritono,
Maroš Klátik – pianoforte
Milí priatelia Talianskeho kultúrneho inštitútu,
Dovoľujeme si Vás pozvať na úvodné podujatia 11. Týždňa talianskeho jazyka vo svete:
Piatok 14. októbra, 17:00, Bratislavský hrad - Západná terasa vernisáž autorskej výstavy
MARCO GERBI
Cestovanie v pamäti
Nedeľa 16. október, 18:00, Dvorana Vysokej školy múzických umení, Zochova 1 ,
Bratislava
Otvárací koncert Katarína Haľková – soprán, Juraj Adamuščin – barytón, Maroš Klátik –
klavír
+++++++++++++++++++++++
- Do Vašej pozornosti odporúčame stretnutie s autorom úspešného francúzskeho
románu Neviditeľný (L´Invisible), Pascalom Janovjakom, ktoré sa pri príležitosti
vydania slovenského prekladu uskutoční v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej ul.
v Bratislave vo štvrtok 3. novembra 2011 o 17.30 h.
+++++++++++++++++++++++
Mestska kniznica v Bratislave Vas srdecne pozyva v utorok 25. oktobra
2011 o 17:00 hod.
do Galerie Artoteka, Kapucinska 1, na stretnutie so spisovatelom
Antonom Hykischom
Rozkose davnych a dnesnych cias.
Podujatie sa uskutocni v ramci
Seniorfestu 2012.
Tesime sa na Vasu ucast!
+++++++++++++++++++++++
Piatok, 4. 11., 16.30 h
FRAME 10
Výstava víťazných fotografií z medzinárodnej súťaže
profesionálnych fotografov a adeptov fotografie z krajín V4
Výstava sa uskutočňuje v rámci 21. ročníka Mesiaca fotografie
Kurátorka: Vendula Tůmová (CZ)
Vernisáž: 4. 11., 16.30 h, trvanie výstavy: 5. 11. – 30. 11.
Výstavná sála, Michalská 1
Otvorené: pondelok – sobota, 14.00 h – 18.00 h
Usporiadatelia:
Občianske združenie FoToFo
Fotografiks, s.r.o.
MIMO – združenie pre presahy fotografie
Fotografická skupina Jasan
Univerzitná knižnica v Bratislave – Multifunkčné kultúrne centrum
Podujatie je súčasťou Európskeho Mesiaca fotografie
(Paríž, Viedeň, Berlín, Rím, Moskva, Luxemburg, Bratislava)
Utorok, 8. 11., 19.00 h
ZÁHRADA
Hovory o kultúre a kriku doby. Časť trinásta
Téma: Stratení v archíve
Bohunka Koklesová, kunsthistorička
Juraj Šedivý, vysokoškolský pedagóg
Marek „freezy“ Víder, spoluzakladateľ a administrátor
internetovej komunity „kyberia.sk“
Koncepcia a moderovanie:
Peter Michalík, Veronika Dianišková
Súčasťou podujatia bude ochutnávka čajov v podaní čajmajstrov
z literárnej čajovne Avra Kehdabra
Prednášková sála, Ventúrska 11
Usporiadatelia:
Umelecká agentúra Slovkoncert
Vstupenky sú pre verejnosť k dispozícii v piatok, 4. 11.,
v čase 14.00 h – 18.00 h vo Výstavnej sále, Michalská 1
Rezervácia: [email protected]
Streda, 9. 11., 17.30 h
TIBET – STRECHA SVETA
Prednáška Tomáša Poláka
o vývoji tibetského myslenia a náboženstva,
o tradíciách a filozofii Tibetu,
o textoch „Tibetská kniha mŕtvych“ a „Hlas Ticha“,
základných symboloch tibetskej kultúry
Seminárna sála, Klariská 5
Usporiadatelia:
Univerzitná knižnica v Bratislave
– Informačné a dokumentačné stredisko UNESCO
Kultúrna asociácia Nová Akropolis
Štvrtok, 10. 11., 14.00 h
GIOACCHINO ROSSINI: MOJŽIŠ A FARAÓN
DVD prezentácia druhej časti opery
pre členov Klubu priateľov opery SND
Usporiadatelia:
Klub priateľov opery Slovenského národného divadla,
člen Medzinárodnej asociácie operných klubov FEDORA
Pondelok, 14. 11., 9.00 h
NEW TRENDS AND DEVELOPMENTS
IN THE GLOBAL LIBRARY ENVIRONMENT
Medzinárodný seminár
Jay Jordan (USA), Rein van Charldorp (NL)
Usporiadatelia:
Online Computer Library center
Cosmotron Slovakia & Bohemia
Pondelok, 21. 11., 17.30 h
KOĽKO HO JE A KOHO SA TÝKA ?
Rozsah a podoby násilia páchaného na ženách
Prednáša Jarmila Filadelfiová,
analytička Inštitútu pre verejné otázky Bratislava
Usporiadatelia:
Inštitút pre verejné otázky Bratislava
Podujatie sa uskutočňuje pri príležitosti
Medzinárodného dňa eliminácie násilia páchaného na ženách
Utorok, 22. 11., 14.00 h
ALCHÝMIA ÚSPECHU PODNIKANIA
Prečo niektorí vyhrávajú a iní krachujú ?
Prednáša Michael Rostock – Poplar (CZ)
Usporiadateľ:
Two Dots, s.r.o.
Utorok, 22. 11., 16.30 h
SLOVO KU KNIHE
Viliam Čičaj – Jan Andrea Bernhard:
Orbis Helveticorum
Švajčiarska kniha a jej stredoeurópsky svet
Zborník renomovaných slovenských, švajčiarskych,
českých, nemeckých, poľských a maďarských autorov
o dôležitom fenoméne knižnej kultúry, formujúcom náboženský,
kultúrny a vedecký život v strednej Európe
Moderuje Katarína Hradská
Usporiadatelia:
Historický ústav Slovenskej akadémie vied
Veľvyslanectvo Švajčiarskej konfederácie v Slovenskej republike
Slovenská historická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied
Streda, 23. 11., 9.30 h
BIBLIOTERAPIA
Úvod do problematiky,
možnosti využitia pri práci s čitateľom
Usporiadatelia:
Spolok slovenských knihovníkov
Vstup na pozvánky
Štvrtok, 24. 11., 17.00 h
HISTORIA MAGISTRA ...
Stretnutie s pracovníkmi Historického ústavu SAV
nad kontroverzným obdobím slovenských dejín 1938 -1945
Valerián Bystrický, Katarína Hradská, Michal Schvarc, Ivan Kamenec
Moderátori: Milan Zemko, Ľubica Kázmerová
Usporiadatelia:
Historický ústav Slovenskej akadémie vied
Piatok, 25. 11., 17.00 h
KONCERT DIVÝCH MAKOV
Gerald Radics, klavírny virtuóz a jeho priatelia
Usporiadatelia:
Občianske združenie Divé maky
Podujatie sa uskutočňuje pri príležitosti Svetového dňa detí
ADVENTNÉ PASTORÁLE
1. ročník multižánrového programového projektu
(štyri predvianočné stretnutia počas štyroch adventných nediel)
Nedeľa, 27. 11., 19.00 h
Katarína Koščová
Vianočný recitál speváčky,
ktorá sa rozhodla pre náročnú cestu
Barokové nádvorie UKB
Usporiadatelia:
Umelecká a vzdelávacia agentúra Dotyky
Vstupenky sú pre verejnosť k dispozícii v dňoch 21. 11. – 23. 11.,
a hodinu pred podujatím pri vstupe na Barokové nádvorie
Pripravujeme
Nedeľa, 4. 12., 19.00 h
Vianoce na Dolnom Pohroní
Ľudové divadlo zimného slnovratu,
zvyky a tradičné jedlá, koledy a vinše z oblasti Kozároviec
Detský folklórny súbor Vretienko, Folklórna skupina Konopa
Ženská spevácka skupina Lipka, Mužská spevácka skupina Matičiar
Usporiadatelia:
Nedeľa, 11. 12., 19.00 h
Amadeus Chor Bratislava
Dámsky komorný orchester
Majestátne tóny povznášajúcej hudby
v interpretácii vokálnych a inštrumentálnych majstrov
Dirigujú
Elena Šarayová, Ondrej Šaray
Usporiadatelia:
Nedeľa, 18. 12., 19.00 h
Lucia Lužinská & All Time Jazz
Vianočný koncert výraznej interpretačnej osobnosti
súčasnej slovenskej hudobnej scény
Usporiadatelia:
+++++++++++++++++++++++
Budovanie paneurópskej infraštruktúry pre vysoko-výkonné počítanie
POZVÁNKA PRE MÉDIÁ
Medzinárodná vedecká konferencia
Grid Computing for Complex Problems GCCP2011
Gridové počítanie pre riešenie komplexných problémov
v dňoch 24.-26.10.2011 v Bratislave
http://conference.ui.sav.sk/gccp2011/
Organizátor Ústav informatiky Slovenskej akadémie vied
v spolupráci s medzinárodným konzorciom EGI
European Grid Initiative (Európska gridová iniciatíva)
v rámci 7. ročníka konferencie pripravil
prednášky špičkových odborníkov
o budovaní a využívaní národných gridových infraštruktúr v krajinách EÚ
a tiež o ich prepojení a spolupráci v rámci Európskej gridovej
infraštruktúry
dňa 24. októbra 2011 , od
v
Aule SAV v
14 00 do 18 00 hodiny
Bratislave, Dúbravská cesta 9.
Záštitu nad podujatím prevzal generálny riadite ľ Sekcie informatiky MŠ
SR
Sponzor:
DATALAN, a. s.
Podujatia sa zúčastní predseda Európskej Rady pre Európsku gridovú
infrastruktúru Per Öster a okrem stratégie pre infraštruktúru v Európe
odprezentuje aj súčasný stav vo Fínsku. Ďalšie prednášky sa budú týkať
talianskej a českej infraštruktúry. Počas panelovej diskusie bude
príležitosť porovnať podmienky nášho národného projektu SIVVP
(Slovenská infraštruktúra pre vysokovýkonné počítanie) s fungujúcimi
infraštruktúrami v Európe. Odborníci na vysokovýkonné počítanie
z celého Slovenska, ako aj hostia z Poľska, Fínska, Talianska,
Rumunska, Ukrajiny a Českej republiky poskytnú informácie o význame
vysokovýkonnej výpočtovej infraštruktúry, o rôznych národných
stratégiách pri budovaní infraštruktúry, o medzinárodných projektoch,
ktoré koordinovali budovanie infraštruktúry v celej Európe a o
dosiahnutých úspechoch.
Vláda SR na svojom rokovaní dňa 16. 9. 2009 schválila členstvo
Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii EGI.eu so sídlom v
Amsterdame, podľa holandského právneho poriadku, s názvom Európska
gridová iniciatíva (European Grid Initiative EGI), ktorej členmi sú
národné gridové iniciatívy európskych krajín.
Pojem Grid sa prvýkrát objavil v septembri roku 1997, kedy ho Ian
Foster a Carl Kesselman použili na označenie novej infraštruktúry pre
vedu 21. storočia. Grid je považovaný za ďalšiu evolučnú fázu vo vývoji
distribuovaného počítania. Zatiaľ čo Internetové a Webové technológie
umožňujú prístup k distribuovaným informáciám, Gridové technológie
umožňujú prístup k výpočtovým a pamäťovým prostriedkom priestorovo
distribuovaným po celom svete. Na Grid možno pozerať ako na globálnu
sieť počítačov, reprezentujúcich jedno obrovské výpočtové prostredie.
Tým, že poskytuje bezpečné, vysoko-výkonné metódy na prístup k
vzdialeným prostriedkom, umožňuje rôznym skupinám, inštitúciám a
jednotlivcom, tzv. Virtuálnym organizáciám, tieto prostriedky spoločne
používať. Pritom pod pojmom prostriedok sa v tomto prípade chápu nielen
samotné výpočtové prostriedky, ale napr. aj znalosti, vedecké
expertízy, medzinárodné archívy a pod.
Rôzne väčšie či menšie komunity používajú gridovú infraštruktúru ako
prostriedok pre svoju každodennú prácu. V súčasnosti bežiace aplikácie
pochádzajú z oblastí fyziky vysokých energií, biologických a
medicínskych vied, vied o Zemi, astrofyziky a výpočtovej chémie.
Biomedicína patrí medzi veľké aplikačné oblasti projektu EGEE (
Enabling Grids for E-sciencE - Sprístupnenie gridu pre elektronickú
vedu). Obsahuje viacero aplikácií, ktoré sú už prenesené na grid a
ktoré sú rozdelené do troch oblastí: spracovanie medicínskych snímkov,
biomedicína a vývoj nových liekov.
Národné gridové infraštruktúry v strednej Európe spájajú národné a
regionálne gridové infraštruktúry a vytvárajú silný a bezpečný grid.
Viac ako 250 zúčastnených sídiel s viac ako 200 000 počítačových jadier
je organizovaných do národných gridových iniciatív.
Väčšina krajín našej federácie má svoju národnú gridovú iniciatívu (ako
projekt financovaný na národnej úrovni alebo ako centrá, ktoré
koordinujú národné gridové aktivity). ÚI SAV je zapojený do tvorby
národných gridových iniciatív EÚ a má poverenie od ministra školstva SR
(2.2.2007) koordinovať vznik Slovenskej gridovej iniciatívy za účelom
jej integrovania s národnými gridovými iniciatívami, cieľom ktorých je
budovanie elektronickej vedy v krajinách Európskej únie. ÚI SAV je
spoluriešiteľom projektu SIVVP (Slovenská infraštruktúra pre
vysokovýkonné počítanie), financovaného zo štrukturálnych fondov,
ktorého sa zúčastňujú slovenské univerzity a výskumné inštitúcie z SAV.
V súčasnosti sú do gridovej infraštruktúry EÚ zapojené 4 sídla zo
Slovenska. Ústav informatiky SAV poskytuje vyše 168 počítačových jadier
do gridovej infraštruktúry EGI, poskytuje používateľskú podporu ako aj
činnosť Slovenskej Gridovej Certifikačnej Autority a vydávanie
digitálnych gridových certifikátov pre používateľov a hostiteľské
počítače zo Slovenska.
Ústav informatiky Slovenskej akadémie vied má viacročné skúsenosti v
oblasti gridového počítania. Medzi najvýznamnejšie výsledky Ústavu
informatiky SAV v oblasti gridov patria:
-
Predpovedanie povodní na základe meteorologickej,
hydrologickej a hydraulickej simulácie.
Niekoľko projektov gridového počítania, so zameraním na
rozvoj infraštruktúry, ako aj na rozvoj nových metód a algoritmov pre
znalostný manažment v prostredí gridov.
Na rýchlom vyhľadaní zlúčenín schopných blokovať činnosť
jedného z enzýmov na povrchu chrípkového vírusu vtáčej chrípky H5N1 sa
nedávno podieľal aj ÚI SAV. Laboratóriá v Ázii a Európe totiž
analyzovali až 300-tisíc možných zložiek liekov proti tomuto vírusu
pomocou gridových technológií umožňujúcich vysokovýkonné počítanie,
ktorými sa zaoberá aj ÚI SAV. Na analýzu možného lieku proti vtáčej
chrípke sa takto mohlo za štyri týždne použiť 2000 počítačov, čo
predstavuje 100 rokov práce na jednom počítači. Grid by sa mohol veľmi
zjednodušene nazvať akousi sieťou, ktorá umožňuje pracoviskám
používajúcim gridové technológie využívať vo virtuálnom priestore rôzne
počítačové zdroje. Jeden z nich poskytuje práve ÚI SAV, zapojený do
gridovej infraštruktúry projektu EGEE (Enabling Grids for
E-sciencE).
Pre ďalšie informácie navštívte, prosím, web-stránky
http://www.slovakgrid.sk/ , http://www.egi.eu/
Informačné materiály o Európskej gridovej infraštruktúre EGI:
·
Newsletter EGI Inspired nájdete na webovej stránke:
http://www.egi.eu/results/newsletters/Inspired_Summer_2011/index.html
·
Annual report
http://www.egi.eu/export/sites/egi/results/EGI_AnnualReport2011.pdf
·
Applications database http://www.egi.eu/usersupport/applications_database/
·
EGIbrochure http://www.egi.eu/export/sites/egi/results/EGIbrochure.pdf
·
EGI video prezentácia (určená pre laickú verejnosť) je na
webovej stránke:
http://www.youtube.com/europeangrid
Informácie o Ústave informatiky SAV nájdete na webovej stránke:
http://www.ui.sav.sk/
Ďalšie info: Ing. Jolana Sebestyénová, PhD., tel.: 02 / 5941 1182,
[email protected]
+++++++++++++++++++++++
International Visegrad Fund (21110109)
Česko-slovenská komise historiků
Národní muzeum Praha
Historický ústav SAV Bratislava
Vás zvou na mezinárodní vědecký seminář
dne 19.10.2011 (středa)
Hospodářský nacionalizmus v střední Evropě v 20. století
v zasedací místnosti ředitele v nové budově Národního muzea, Vinohradská 1,Praha 1
9,00 – začátek semináře a úvodní slovo K otázce hospodářského nacionalizmu
Ľudovít Hallon
Medzi národným a hospodárskym záujmom. Vzťahy slovenského, českého a
maďarského finančného kapitálu na slovenskom úverovom trhu po roku 1918
Daniela Brádlerová
"Slovenská akce" – Banka československých legií a její úloha v centralizaci
slovenského a podkarpatoruského peněžnictví.
Miroslav Sabol
Kapitálové zmeny v elektrárenstve Slovenska v 20. rokoch
Diskuse
Přestávka
Jan Čižínský
Nacionální charakter procesu nostrifikace průmyslových podniků v meziválečném
Československu
István Gaucsík
Nostrifikácia Rimavsko-muránskej a šalgotarjánskej železiarskej úč. spoločnosti
Diskuse
cca 13,00 – oběd
14,00 – pokračování semináře
Zsombor Bódy
Symbolische Aufladung einer Investitionsgut mit nationalen Deutungen. Der
Ikarusbus als ungarische und sozialistische Ikone
Diskuse
Roman Holec
Aféra Kohorn, česko-slovenské vzťahy a bratislavská Dynamitka (Závody J.
Dimitrova)
Miroslav Londák
Ekonomické reformy v Československu v 50. a 60. rokoch a slovenská ekonomika
Diskuse
+++++++++++++++++++++++
Srdecne Vas pozdravujeme z Rodiny Neposkvrnenej z Vricka a prilohe tohto e-mailu
Vam posielame ponuku tyzdenneho stoloveho kalendara na rok 2012 pre Vase rodiny,
spolocenstva, farnosti a pod.
Ak je to z Vasej strany mozne, prosime o rozsirenie tejto ponuky vo Vasom okoli a
prostredi (aj na e-mailove kontakty).
Nech Vas Pan zehna a naplni vsetkymi potrebnymi darmi na prihovor Neposkvrnenej.
Sestry z Rodiny Neposkvrnenej z Vricka
SLÁVA BOHU A NEPOŠKVRNENEJ!
---------------------------------------------------------RODINA NEPOŠKVRNENEJ
038 31 VRÍCKO 190
SLOVENSKO
Tel.: 043/49 33 741
Fax: 043/49 01 692
www.rodinaneposkvrnenej.sk
+++++++++++++++++++++++
Iveta Radicova - Na ozivenie pamati
http://www.youtube.com/watch?v=FbSv9i9pSu0
+++++++++++++++++++++++
http://www.***/slovensko/rozhovory/10/richard-sulik-bol-online.html
http://www.youtube.com/watch?v=f7HsPFSY004&feature=related
+++++++++++++++++++++++
Dcery politickych vaznov
http://zpravy.idnes.cz/vas-otec-mi-vzal-tatu-dcery-muklu-pohledly-do-oci-potomkumspicek-ksc-1jn-/domaci.aspx?c=A111019_154227_domaci_jw
+++++++++++++++++++++++
19. O ROK MÁ PÄŤDESIATKU VATIKÁNSKY KONCIL, POVIEME SI KONEČNE, ŽE
SPOR
O
NEHO
SKONČIL?
11.10.2011
V minulej úvahe som písal o zbytočných hádkach a platí to aj pre spory o druhom
vatikánskom koncile. Pri tých konzervatívnych názoroch mám pocit, že ich nositelia jedia
len konzervy a tí liberálni bojovníci už pomaly nebojujú vôbec za nič a „skalu Petrovu“
nielen neopevnili, ale doslova z nej zutekali.
Je isté, že katolicizmus a vôbec kresťanstvo potrebuje obnovu ako soľ, pretože chuť tej
dobrej soli a uzdravujúcej štipľavosti sa akosi stráca. Keď kresťanstvo prestane byť
aktuálne prenasledované, malo by sa asi nad sebou zamyslieť. Nejde o štrukturálne
zmeny a otázky pohlavné, hlavné je niečo úplne iné. Jadrné a realistické výpovede
Ježiša Krista sa po uchytení kresťanstva ako prevládajúceho a časom vládnuceho
náboženstva stali akýmisi nevládnymi a zneplodnenými. Veľmi plazivým spôsobom do
Kristovej blahozvesti prenikol manicheizmus, novoplatonizmus, striktné rozlišovanie
zlého tela a dobrého ducha a tiež čierno-biele videnie rôznych odtieňov. Možno poviete,
že som nekonkrétny, ale mne sa zdá, že už to, čo som napísal doteraz, je konkrétne až
– až.
Nasledovníci Krista sa časom tvária čoraz božskejšie, nie sú len pápežskejší ako pápež,
ale chcú byť kristovskejší ako Kristus. Ten komentuje správanie cudzoložnice, aj činy
studňovej Samaritánky, ale neposiela ich za to do horúcich pekiel, ako to robí
s falošnými a nerealistickými mravokárcami, ktorí o reálnych ťažkostiach a bolestiach
vtedajších mužov a žien vedia len veľmi málo a nevidia do duše nielen im, ale ani sami
sebe. To, čo Kristus vyhlasuje o farizejoch a zákonníkoch sa dá doslova zopakovať
o dnešných moralistoch, lžiprorokoch a zištných oblbovačoch! O tých, ktorí takisto, ako tí
dávnejší o sebe vôbec, ale vôbec nepochybujú a pritom sa tvária, že nepochybujú len
o svojom veľkom vzore, ktorého aj permanentne, aj akútne vôbec, ale vôbec
nenasledujú. Dokonca keď sledujeme hlúpe hádky medzi slovenskými evanjelikmi,
slovensko-maďarskými kalvínmi a liberálno-konzervatívnymi katolíckymi odrodami,
doslova idú proti jeho učeniu a nielen pred neveriacimi, ale aj pred potenciálne veriacimi
ho viac-menej zosmiešňujú. Ich veľký a nasledovaniahodný príklad sám o sebe
pochyboval a vyzýval k láskavosti a pokojnému uvažovaniu, k tomu, aby sme ho
nasledovali nielen rečami, ale cestou a životom, lebo len tak sa môžeme dostať
k naozajstnej pravde. Terajší vyznavači väčšinou nielenže o sebe nepochybujú, ale
radšej zhadzujú do prachu a hlúpo urážajú tých druhých. „Já, já, jenom já,“ ako spieva
známy český rocker.
Opakovači svojho učiteľa, ktorý sa ani nechcel takto nazývať, všetky tie excelencie a
eminencie a či len obyčajní bratskí a čoraz bratskejší vyvolenci by si mali uvedomiť, že
nasledovať Krista znamená ísť medzi ukrivdených a biednych, ba byť takými a nie robiť
cez Krista kariéru, hromadiť doktoráty a iné honory. Počúvať treba živých ľudí a nie
donekonečna drať školské, katedrové, ústavné a iné lavice! Tak si, moji milí, posilníte
len mozole na zadku a úplne zabudnete vnímať ťažkosti tých mozoľnatých
a ustarostených mimo vašej elitársko- farizejskej bandy!
Grécka filozofia a rímske právo hľadali na všetko jednoznačné a jasné odpovede
a definície. Nie tak Ježiš Kristus. On hovorí o viere ako o horčičnom zrnku, ktoré
postupne, nenásilne a nenápadne vyrastá do veľkého stromu, kde by sme mali
nachádzať bezpečný a útulný príbytok. Nie, my radšej budeme tým unaveným
a doráňaným nakladať ešte viac, aby na žiadny strom nevládali vyliezť a schovať sa
pred drzosťou, preháňaním a žmýkaním zo strany tohto sveta, ktorý by sme vôbec, ale
vôbec nemali vychvaľovať a spájať sa s ním!
Náš vzor pochybuje, či vôbec nájde vieru na zemi, títo udatní ideológovia tvrdia, že vieru
už našli a pravidlá sú jasné, len ich treba redefinovať a reštaurovať. Kristus tvrdí, že si
máme navzájom vyznávať a odpúšťať hriechy, tí jeho preborníci tvrdia, že na to majú
patent oni a len oni a len ich stačí poslúchať a nasledovať. Pomaly najväčším hriechom
bude Krista nasledovať bez ich jednoznačného a zdogmatizovaného usmerňovania.
Isteže som aj v tejto úvahe argumentoval vášnivo a „cum grano salis“, ale znovu dúfam,
že som nepresolil a Kristovo evanjelium vám neznechutil. Buďme iní a nevrážajme
medzi seba zbytočné kliny!
Tomu priklincovanému by sa to asi nepáčilo a asi sa mu to už aj dlhodobo nepáči.
Vlado GREGOR
Holíčska 23
[email protected]
851 05 Bratislava
[email protected]
+++++++++++++++++++++++
Občianske združenie Panslovanská únia (ďalej len „PanSÚ“) a občianske združenie
Slovenské hnutie obrody (ďalej len „SHO“), na základe príbuznosti svetonáhľadu oboch
združení, a tiež v úmysle efektívnejšie presadzovať, vlastenecké myšlienky a ciele v
slovenskej spoločnosti, uzavreli 15. októbra 2011 dohodu o spolupráci. PanSÚ a SHO sa
zaviazali vzájomne si poskytovať informačnú podporu, spoločne pôsobiť a
spolupracovať, zdieľať svoje skúsenosti a poskytovať si navzájom ďalšiu spoluprácu a
vzájomnú pomoc. PanSÚ a SHO potvrdili svoj úmysel spolupracovať v prospech celého
Slovanstva a napomáhať návratu všetkých európskych národov k tradičným
konzervatívnym hodnotám. PanSÚ a SHO tiež potvrdili svoju pripravenosť
spolupracovať s ďalšími slovanskými vlasteneckými organizáciami, zdieľajúcimi
panslovanské názory, ako aj s národne orientovanými spolkami neslovanských národov,
ak tieto rešpektujú záujmy Slovanov.
Predsedníctvo Panslovanskej únie
náš doterajší spôsob aktívnej práce zasielaním príspevkov našej Stálej
konferencie bol objektívne vyhodnotený ako SPAM. Preto využívame službu
"Google groups" a vytvárame skupiny adresátov Stálej konferencie Panslovanskej
únie. Pokiaľ máte záujem o príspevky, musíte svoj súhlas s členstvom v tejto
skupine potvrdiť. Inak môžete naše články čítať na našej web stránke www.pansu.
sk.
Redakcia Stálej konferencie PanSÚ
Tu je popis skupiny:
Stála konferencia 1
Toto pozvanie môžete prijať kliknutím na nasledujúcu adresu URL:
http://groups.google.com/group/stala-konferencia-panslovanskej-unie-1/sub?s=K10xhQAAABGRMxd-RF0uzPoiboN98k938ky4U3Qh8qSlA0KmKm6wQ&hl=sk
+++++++++++++++++++++++
www.slovacivosvete.sk
Krajanské média
•Ľudové noviny, Maďarsko www.luno.hu
•DONA TV - internetová televízia (www.donatv.sk)
•Slovak info, Švédsko www.ssf.infocus.sk
•Hlas ľudu, Srbsko www.hlasludu.com
•ŽIVOT, Poľsko www.tsp.org.pl
•SPRAVODAJ, Francúzsko http://amitié-franco-slovaque.eu
+++++++++++++++++++++++
Andrew Hudak- Cleveland
Pravda o Slovenskom Ustave v Clevelande hovori sam prezident Andy Hudak.
Su reci ,ze americky Slovaci nechcu spolupracovat zo Slovenskom. Tam asi kulturu a
historiu nechcu iba vrece dolarov. Cely archiv vyse sto rocnej historie ludia caka na vas a
nikto nema zaujem ani Matica ani ine organizacie iba kopu reci a uraziek nam
adersovane. Tu Vam predstavuje pana Andreja F. Hudaka.
http://www.youtube.com/watch?v=qjOyog0vL6Q&feature=relmfu
+++++++++++++++++++++++
Hedviga MALINOVÁ - Málnássy
http://www.sme.sk/c/6075544/stat-povie-hedvige-pardon.html
Američania majú Chucka Norrisa, Česi majú Cimrmana, Slováci majú Hedvigu: Hedviga dokáže pomocou slín druhýkrát nalepiť známku. Na stotinu milimetra
presne! - Keď Hedviga telefonuje, nevie o tom ani jej mobilný operátor. Hedviga má modriny o veľkosti trojkorunáčky. - Keď ide po parku Hedviga, chodia
tadiaľ autá. - Hedviga má spor s jazykovedcami a Dunaj píše s "i". - Keď
Hedviga dostane nakladačku v tráve, jej blúzka je čistejšia ako predtým. Hedviga má vlastného advokáta, aj keď ju nikto z ničoho neobvinil. - Keď je
Hedviga napadnutá, nevolá políciu, ale ide na štátnice. - Hedvige posielajú
útočníci doklady do dvoch dní. Z vedľajšej dediny. - Hedvige sa vracia pamäť
tesne po predložení dôkazov. Často. - Hedviga má dosť energie na odpovede iba
vtedy, keď pozná odpoveď. - Na Hedviginom chrbte sa dá písať krasopisne. Aj s
podprsenkou. - Keď prší, Hedvige zmoknú iba topánky. - Hedviga nosí doklady v
obálke od ľudí, ktorí ju dokopali. - Keď si Hedviga rozhryzne peru, má
zakrvavené celé telo. - Hedviga chodí tri roky na nemčinu a nevie ani slovo po
nemecky. - Hedvigin právnik povie, že podá sťažnosť proti zastaveniu trestného
stíhania a na druhý deň sa vzdá obhajoby. - Hedvige vypĺňa žiadosť o pas
človek, ktorý ju o osem rokov dobije. - Hedviga si zablokuje bankomatovú kartu
tak, že o tom nevie ani samotná banka. - Hedvigine sliny sú aj na tej časti
obálky, ktorú neolízala. - Keď Hedvige ukradnú hodinky, na druhý deň ich už má
na sebe. - Keď Hedviga schudne o šesť kíl, preruší na rok štúdium. - Hedviga
dokáže zostaviť identikit neexistujúcich ľudí. - Hedviga nepozná číslo na
políciu. A nevolá jej počas štátnych sviatkov. - Keď Hedvige strhnú náušnice,
nezostane po tom na jej ušiach ani stopa. - Hedviga je presvedčená, že vie
oklamať detektor lži. - Vynikajúca študentka Hedviga má skúšku na konci
augusta. - Hedvige nemizne monokel pod okom dva týždne ako všetkým ostatným
ľuďom na svete, ale za jednu noc. Zjavil sa okamžite a bol červený, a nie na až
druhý deň a modrý, ako všetky ostatné monokle na svete. - Hedviga hovorí
pravdu.
A to na celom Slovensko doteraz nikto neprišiel na to, že Hedviga ako taká,
teda Malinová, nie je Maďarka, lež Slovenka? Keby bola Maďarka, musela by byť
Málnássyová! Ale ona je po otcovi Malinová, dá sa predpokladať, že má otca
Slováka. Aj keby hneď mala matku Maďarku, nie je Maďarka, ale iba napoly
Maďarka - napoly Slovenka a žije ne Slovensku, kde spravidla má dominovať jej
slovenskosť. Ale ak aj matku má Slovenku, potom ten celý spor je bezpredmetný.
+++++++++++++++++++++++
Maďar Péter Hunčík si píše krstné meno maďarským pravopisom a priezvisko
slovenským a to dôsledne až doteraz, keď si už vydupali na tých butatótoch už aj Dolník
Erzsébet. Tiež je zaujímavé, že si to nepíše Dolnyik! E.
+++++++++++++++++++++++
Viera a život 5/2006, s. 55-63
Vyšlo 5. číslo časopisu Viera a život, ktoré je venované téme:
Jezuiti včera a dnes: prínos, poslanie, charizma a vízie najväčšej z mužských reholí
Strán: 96
Väzba: brož.
Formát: 15,5×22,5
bežná cena: 1.66 € (50,-Sk)
naša cena: 1.49 € (45,-Sk)
+++++++++++++++++++++++
Vyhlásenie
v súvislosti s prezentáciou knihy poslankyne NR SR Magdalény Vášáryovej
Polnočný sused v Poľskom inštitúte v Bratislave
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------Konajúc v mene Spolku Slovákov v Poľsku týmto vyhlasujem, že ako poľský
občan slovenskej národnosti v Poľsku som s veľkým zármutkom prijal fakt, že Poľský
inštitút v Bratislave, diplomatické pracovisko Ministerstva zahraničných vecí Poľskej
republiky, zaradil do programu svojej činnosti prezentáciu knihy poslankyne Národnej
rady Slovenskej republiky Magdalény Vášáryovej Polnočný sused, v ktorej menovaná
ústavná činiteľka SR neodôvodnene ohovára slovenskú národnostnú menšinu žijúcu
v Poľsku a politicky toto krivé obvinenie zneužíva.
Zodpovedných diplomatických zástupcov Poľskej republiky v Bratislave
informujem, že na II. trestnom oddelení Okresného súdu Krakov-Śródmieście v Krakove
prebieha pod spisovou značkou II K 1033/11/S pojednávanie vo veci proti Magdaléne
Vášáryovej, poslankyni Národnej rady slovenskej republiky, v súvislostí s podozrením
spáchania trestného činu ohovárania, podľa článku 212 § 1 trestného zákona Poľskej
republiky, ktorým menovaná poškodzuje dobré meno Spolku Slovákov v Poľsku. Postup
riaditeľa Poľského inštitútu, p. Andrzeja Jagodzińskiego, ktorého som na vec upozornil,
je nezrozumiteľný a poškodzuje poľsko-slovenské vzťahy, lebo okrem krivých obvinení
voči slovenskej menšine v Poľsku a urážlivých vyjadrení o viacerých osobách dodnes
politicky činných, je publikácia p. Magdalény Vášáryovej plná nezmyslov tykajúcich sa
poľsko-slovenskej histórie (napr. o tom ako ...poľské vojská vzápätí v roku 1939 (!)
obsadili spolu s hitlerovskou armádou Oravu a Spiš...), ktoré iste urážajú aj každého
národne cítiaceho Poliaka. Vyjadrujem zároveň poľutovanie, že akcie sa má zúčastniť aj
samotný poľský veľvyslanec p. Andrzej Krawczyk, ktorý je povolaním historik.
Smutné je taktiež, že nemenovaní pracovníci Ministerstva zahraničných vecí
Slovenskej republiky, ktorí údajne čítali slovenské vydanie, menovanú ústavnú činiteľku
neupozornili, že v oblasti dejín sa dosť zásadne mýli. Iste by ju taktiež upozornili, že je
veľmi nediplomatické, ak bývalá veľvyslankyňa a súčasná poslankyňa NR SR očierňuje
všetkých svojich predchodcov a taktiež ťažko skúšanú svojím osudom slovenskú
národnostnú menšinu žijúcu na poľských častiach Spiša a Oravy.
Krakov, 17. október 2011
Ľudomír Molitoris,
generálny tajomník
Spolku Slovákov v Poľsku
+++++++++++++++++++++++
Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov
Nám. sv. Egídia 102/14, 058 01 Poprad
tel. 052 7722626, 0903 142 771
http://www.szcpv.org
http://szcpv.org/11/sas.html
Otvorený list predsedovi SAS Richardovi Sulíkovi
Vážený pán predseda,
je v záujme Slovenska, aby strana SAS zotrvala na svojom rozhodnutí, a napriek
obrovským politickým tlakom koaličných partnerov z SDKÚ a KDH pri hlasovaní v NR
SR nepodporila ekonomickú sabotáž Slovenska, ktorou je schválenie tzv. Eurovalu.
Slovensko má morálne právo Euroval odmietnuť -- okrem iných dôvodov, ktorými
argumentuje SAS -- najmä preto, lebo za vstup do Eurozóny a splnenie podmienok
pre prijatie Eura občania Slovenska -- na rozdiel od Grécka -- zaplatili vysokú
cenu, ktorou boli tzv. reformy . Ich podstatou a súčasťou bolo permanentné uťahovanie
si opaskov ako dôsledok znižovania životnej úrovne 70 % občanov SR, ktorých príjem
nedosahuje ani priemernú mzdu v národnom hospodárstve, pričom táto je najnižšia
v krajinách Eurozóny, ako potvrdzuje nižšie uvedená štatistika.
EÚ preto nemá právo žiadať od Slovenska, aby jeho občania prinášali
ďalšie, a ako sa zdá nekonečné obete za jej trestuhodnú fiskálnu politiku a totálne
zlyhanie a včasné neuplatňovanie kontrolných mechanizmov. Tieto skutočnosti
byrokrati z Bruselu a Štrasburgu pred SR pri jej vstupe do Eurozóny úmyselne
a účelovo zatajili preto, aby Slovensko za každú cenu Euro prijalo.
Slovensko sa takto do Eurozóny dostalo vlastne na základe podvodu a za použitia
klamlivej a zavádzajúcej propagandy zmanipulovaných médií, prepojených na politické
strany, ktoré dnes nechcú pripustiť svoju plnú zodpovednosť za predčasné a unáhlené
rozhodnutie, akým bolo prijatie Eura bez toho, aby požadovali uskutočnenie aspoň
čiastočného vyrovnania platov a dôchodkov slovenských občanov na úroveň priemeru
príjmov týchto skupín obyvateľstva v ostatných členských štátoch EÚ.
Je povinnosťou každého politika, ktorý to s budúcnosťou Slovenska myslí
úprimne, nájsť odvahu a otvorene povedať, že prijatie Eurovalu slovenským
parlamentom sa rovná vlastizrade -- rovnakej, akou bola vlastizrada Vasila Biľaka
a spol., keď zapredal bývalé Československo v roku 1968 Brežnevovi a umožnil
ZSSR okupáciu územia suverénneho štátu. Súčasní politici konajú rovnako --
znova chcú zapredať našu krajinu cudzej mocnosti, aby jej umožnili ďalšiu
dlhodobú okupáciu Slovenska - tento raz ekonomickú.
Mimoriadnym zreteľom je aj skutočnosť, že Slovensko je jediným z bývalých
postkomunistických štátov, ktoré prijalo Euro, čím sa dobrovoľne vzdalo výhod
zvyšovania konkurencieschopností reguláciou kurzu národnej meny v krízových časoch
tak, ako to účinne využívajú Poliaci, Maďari a Česi. Slovenskí podnikatelia, domáca
spotreba a cestovný ruch je doslova likvidovaný súčasným nízkym kurzom poľského
Zlotého a maďarského Forintu voči Euru. Štatistiky jednoznačne potvrdili, že práve
Poľsko postihla kríza najmenej.
Je nemorálne, aby chudobní Slováci, po vyše 40. rokoch komunizmu,
podporovali štáty Európy, ktoré si žili v blahobyte a nad pomery. Ak Nemecko
dokázalo prijať v rámci zjednotenia komunistami ekonomicky zdevastovanú bývalú
NDR a jeho ekonomika je stále najvýkonnejšou v EÚ, Brusel by už len z týchto
principiálnych dôvodov a z ohľadu na dôsledky bývalého totalitného režimu, mal
prijať rozhodnutie Slovenska nepodporiť Euroval, bez uplatňovania možných
sankcií voči SR. V opačnom prípade sa EÚ dostáva na rovnakú úroveň ako RVHP
riadená Moskvou, a v prípade Eurovalu ide len o hru na čas a záchranu nemeckých
a francúzskych bánk.
Súčasní slovenskí politici, ktorí chcú podporiť prijatie Eurovalu za každú cenu, sa
podobajú kupliarom, ktorí by predali do tureckého nevestinca aj vlastnú sestru a ich
hysterický krik a strašenie občanov SR o katastrofálnych následkoch neprijatia Eurovalu
sa až príliš podobá bývalej komunistickej propagande v duchu hesla "So Sovietskym
zväzom na večné veky a nikdy inak!"
Je všeobecne známe, ako rýchlo vypočítaví hlásatelia týchto hesiel po prevrate
v novembri 1989 pozmenili toto heslo na "S Európskou úniou na večné veky a nikdy
inak!" Radšej sa plaziť po bruchu, spoločne sa mýliť a padnúť s Európskou úniou, ako
kráčať so vztýčenou hlavou ako občania suverénneho štátu a opäť nezapredávať
vlastných občanov, ktorí na to vždy doplatia. Paradoxne SNS, ktorá spolu so Smerom-SD
a HZDS prijatie Eura s veľkou pompou podporovala, čím zrealizovala Dzurindov
a Miklošov plán, dnes už vypočítavo odmieta prijatie Eurovalu v snahe zvyšovať svoje
volebné preferencie. Jediné zmysluplné riešenie ako uniknúť z europasce ponúka Ľudová
strana –Naše Slovensko http://www.necenzurovane.sk/11/euro.html
Vážený pán predseda SAS, učiniť správne rozhodnutie je na Vás osobne, a
nemenej i na poslancoch SAS. Spoločne sa musíte rozhodnúť, či SAS bude politickou
stranou, ktorá sa doposiaľ ako jediná vládna strana dokázala postaviť na odpor pokusom
zbaviť Slovensko suverenity, i snahám cielene ožobračovať jeho občanov, alebo bude
SAS stranou, ktorá sa v budúcich parlamentných voľbách môže dostať na politické
smetisko -- tam, kde skončili všetky tzv. „strany na jedno použitie“, akými boli napr.
SOP alebo ANO.
František Bednár
Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov
Príloha:
Slováci sú v EÚ „chudobnými príbuznými“
• Priemerná mzda slovenského občana je takmer šesťnásobne nižšia a priemerný
dôchodok je jedenásťnásobne nižší napríklad v porovnaní s občanom Luxemburska.
• Priemerná mzda slovenského občana je polovičná a dôchodok dvojtretinový napríklad v
porovnaní s občanom Portugalska , ktoré do času prijatia € ako oficiálnej meny na
Slovensku zastávalo pozíciu „najchudobnejšieho“ členského štátu medzi štátmi EU v
ktorých je oficiálnou menou €.
• Výšku priemernej mzdy na Slovensku nedosahuje takmer 70 % zamestnaných občanov.
Na hranici chudoby a biedy sa dnes nachádza štvrtina občanov Slovenska. Toto je
východiskové postavenie Slovenska po 20 . ročnom „bačovaní“ tzv. „privatizérov“,
rozkrádačských ponovembrových vlád v čase nastávajúcej svetovej hospodárskej krízy.
+++++++++++++++++++++++
Združenia slovenskej inteligencie KORENE a Slovakia plus
Slobodná rada slovenského národa – obnovená SNR
Benediktiho 6, 811 05 Bratislava, tel./fax.: 02/524 926 65, e-mail: [email protected]
____________________________________________________________
Stanovisko ku kauze „pamätník kontra pamätník“
Vzhľadom na nespornú skutočnosť, že – aj v súčasnej kauze „replika
miléniarneho pamätníka“ kontra „súsošie štúrovskej generácie“ – ide o pamätníkovu
výzdobu slovenskej metropoly a zároveň o štátnu reprezentáciu SR na území jej
hlavného mesta, ktorá musí byť v súlade s národnoštátnymi záujmami, treba
postupovať principiálne, tak ako je to obvyklé v metropolách iných národov. Teda určiť
priority, podľa toho ako ktorá osobnosť či udalosť prispela do dejín národa, na ktorého
území sa pamätník nachádza.
Pre slovenský národ, jeho dejiny, kultúru a jazyk – najmä však pre jeho
emancipačný zápas, ktorého výsledkom je obnovenie štátnej samostatnosti
a súčasný status slobodného subjektu medzinárodného práva – má štúrovská
generácia nepomerne väčší význam ako všetci králi, ktorí kedy na Slovensku vládli.
Navyše, vôbec nejde o „pamätník Márie Terézie“, ale o umelecky aj historicky
bezcennú repliku – čiže po replike tzv. Štefánikovho pamätníka pred SND o ďalší paškvil
a gýč – tentoraz pamätníka tzv. milénia z čias vrcholiaceho národnostného
maďarizačného útlaku. Pamätník bol vytvorený na dobovú politickú objednávku v duchu
veľkomaďarského šovinizmu, ktorý oživujú aj súčasní maďarskí predstavitelia. O to je –
Bratislavským okrašľovacím spolkom a jeho sponzormi vnucovaná - replika
neprijateľnejšia!
Mária Terézia v tomto prípade hrá len úlohu podradnej štafáže a je „krycím
manévrom“ pre exponovanie dvoch maďarských husárov – podobne ako tzv. Štefánik pre
českého leva pred novým SND. Navyše, Mária Terézia svoj jazdecký pamätník
v Bratislave už má – dokonca v záhrade paláca prezidenta SR.
Inkriminovaná replika pamätníka z obdobia tzv. milénia symbolizujúca
cudziu nadvládu a pripomínajúca náš národný útlak a diskrimináciu spojenú
s maďarizáciou – na územie nášho hlavného mesta ani nášho štátu rozhodne
nepatrí!
Bratislava, 29. 9. 2011
Za výbory Združení a Radu osobností
Akad. mal. Viliam Hornáček
+++++++++++++++++++++++
Zastavme devastáciu Bratislavy gýčmi !
Architektonicko-urbanistická bezkoncepčnosť podriadená tlaku tzv. developerov, ktorí
majú k Bratislave vzťah iba ako k „práčke peňazí“, absencia umeleckej náročnosti až
výtvarný pavkus pri znehodnocovaní verejných priestranstiev mesta doslova gýčmi, ktoré
sa postupne stávajú symbolmi nášho hlavného mesta... sú hanebnou vizitkou
nezodpovednosti kompetentných orgánov, ktorej výsledkom je rapídne sa zhoršujúca
estetická aj obytná úroveň štandardu, aký býva obvyklý v metropolách kultúrnych
národov.
Odmietame súčasný stav !
Zároveň dôrazne žiadame, aby bola ustanovená „Rada osobností“ ako profesijný orgán
zložený z overených neskompromitovaných odborníkov a morálnych autorít, ktorý bude
nielen posudzovať, ale aj navrhovať a odporúčať na verejnú prezentáciu a štátnu
reprezentáciu na území hlavného mesta SR Bratislavy iba originálne diela tej najvyššej
kvality ako dôstojné svedectvo o našej dobe a našom prínose do vlastnej aj svetovej
kultúry.
Dovtedy žiadame zastaviť akékoľvek amatérske, stranícke a komerčne
motivované zásahy do vzhľadu a výzdoby nášho hlavného mesta!
Iniciatíva osobností a občianskych združení „Za krajšiu metropolu Slovenska“
Akad. mal. Viliam Hornáček
predseda
+++++++++++++++++++++++
Stĺpček: Mária Terézia, formát Masaryk
Petra Hanáková, teoretička umenia | 13. septembra 2011 9:00
Bratislavský kváziokrášľovací spolok si nedá povedať. Napriek tomu, že jeho benefičnú
ideu comebacku Márie Terézie na bratislavské nábrežie odmietla väčšina súdnych ľudí i
odborníkov, naďalej nás ňou otravuje.
Jej argumentom či skôr zaklínadlom je väčšinová "vôľa ľudu". Pre jeho potešenie stojí už
pár dní na nábreží milá malá Mária Terézia. Ide vraj o tretinový formát budúceho súsošia.
Paradoxne je však gýčik približne taký veľký ako neďaleký Masaryk (žeby aj ten bol len
modelom?) a jeho výtvarná úroveň ešte horšia.
Socha je to naozaj ohavná. Jej predlohou zrejme – napriek propagande – neboli
zachované fotografie dynamitovanej sochy, ale obrázok Sissi z "pixle" na kúpeľné
oplátky. Pri takomto faceliftingu sa Ján Fadrusz iste v hrobe obracia. Nielenže mu (pre
politickú korektnosť) scenzurovali súsošie o dve figúry, to jest o tretinu sochárskej
hmoty, ešte ju aj poriadne "vymydlili". Princeznička sa nám tak na nábreží ligoce ako
cukrová bábika na špici svadobnej torty. Lemy panovníckeho plášťa – voľná licencia
kopistky – sa ornamentálne vykrúcajú ako paródia na oslie uši neskorej gotiky. PR
manager spolku Maroš Mačuha nám sľuboval kararský mramor, ale toto je – bez ohľadu
na formát – obyčajná kašírka do súkromnej záhrady.
Šuškanda hovorí, že tomuto zbohatlíckemu kapricu sa už asi nevyhneme. Keby mu aspoň
zo zadku striekalo šampanské alebo padali "mozartkugels"...
Čítajte viac: http://kultura.pravda.sk/stlpcek-maria-terezia-format-masaryk-dsy-/skkcitanie.asp?c=A110912_132326_sk-kcitanie_p46#ixzz1XvqQ0FgI
+++++++++++++++++++++++
blog Hrnko
Ešte raz (naposledy?) o otázke Námestia Ľudovíta Štúra .... nejde o žiadnu nevinnú sochu
múdrej panovníčky Márie Terézie...podľa zámerov neznámych sponzorov a
podporovateľov tohto projektu – má tomuto súsošiu ustúpiť tvorca moderného,
demokratického národného programu Slovákov Ľ. Štúr.
++++++++++++++++++++++
Ešte raz (naposledy?) o otázke Námestia Ľudovíta Štúra
Tak už som ten „zázrak“ videl in extenzo. Kým som to videl len na fotografii, nazval som
to „medovou sochou“. Ale v realite som utrpel mierny šok. Nielen chudák dávno nebohý
J. Fadrusz, ale aj cisárovná Mária Terézia sa musia obracať v hrobe, žeby ich práca a
dielo mali byť predstavované takouto „skulptúrou“. Odhliadnuc od toho, že onen
orwellovsky sa nazývajúci vraj okrášľujúci spolok zavádza verejnosť, lebo on nechce
postaviť sochu Márie Terézie ako ju prezentuje, ale súsošia maďarských husárov a
kráľovnej, nemôžem uveriť, že si niekto na začiatku 21. storočia môže dovoliť v hlavnom
meste Slovenskej republiky urážať vkus verejnosti takým nehoráznym gýčom. To, keby
sa pán Mačuha vybral niekde na západnú hranicu Českej republiky a nakúpil v tamojších
vietnamských obchodíkoch zopár trpaslíkov a ponúkol ich na umiestnenie do niektorých
materských škôl na bratislavských sídliskách na pobavenie detičiek, by som mohol
chápať ako okrášlenie, zľudštenie priestoru, ale toto!!?? To hádam nie! Len mi nejako
chýbajú tirády tých, ktorí sa tak vehementne pustili do vraj nevkusnej sochy kráľa
Svätopluka na hrade. Nejako nepočuť ich odsudzujúce hlasy, ich „spravodlivé“
rozhorčenie nad tým, že si niekto na Slovensku dovoľuje takýmto spôsobom podceňovať
schopnosť občana Slovenskej republiky rozlíšiť umelecké dielo od slaboduchej atrapy.
Lebo J. Kulicha možno nemať rád, možno nesúhlasiť s jeho estetickými a ideovými
prístupmi, ale nemožno povedať, že jeho dielo nemá umeleckú hodnotu. Ale toto??!!
Týmto by sa mala prezentovať Bratislava??!! Boh nás uchovaj!
+++++++++++++++++++++++
Nie však o tom som chcel hovoriť. Čítajúc niektoré diskusie na internete so znechutením
registrujem skutočnosť, že na Slovensku sa nachádzajú jednotlivci, ktorí nepokladajú za
potrebné vážiť si svojich starých otcov a praotcov a v pochybnom snažení byť „svetoví“
by neváhali na nich obrazne povedané napľuť. Za takéto pošpinenie pamiatky našich
dedov a pradedov pokladám aj podporu pokusov nepriamo morálne rehabilitovať
nedemokratický, protiľudový a utláčateľský režim Uhorska z obdobia po vyrovnaní, teda
z obdobia, keď vrcholil národnostný a ľudský útlak príslušníkov jeho nemaďarského
obyvateľstva vrátane Slovákov. Za pokus o rehabilitáciu režimu Uhorska spred prvej
svetovej vojny, ale aj za morálne diskreditovanie obetí prvej svetovej vojny, bojovníkov
za národné oslobodenie Slovákov a Čechov a tvorcov našej slobody r. 1918, považujeme
aj snahu o opätovné umiestnenie súsošia maďarských husárov a Márie Terézie v centre
hlavného mesta Slovenska. Dokonca by – podľa zámerov neznámych sponzorov a
podporovateľov tohto projektu – mal tomuto súsošiu ustúpiť tvorca moderného,
demokratického národného programu Slovákov Ľ. Štúr.
Myslím si, že slovenská verejnosť by mala vysloviť zásadný nesúhlas s reinštaláciou
akýchkoľvek sôch alebo súsoší, ktoré spochybňujú morálnu, právnu i politickú legitimitu
slovenského národa opustiť r. 1918 žalár národov Rakúsko-Uhorsko. Som presvedčený,
že v tomto konkrétnom spomínanom prípade nejde o žiadnu nevinnú sochu múdrej
panovníčky Márie Terézie, ktorej význam v našich dejinách nechcem spochybňovať, ale
o zobrazenie panovníka v pozícii, keď sľubuje vernosť Uhorsku a prísaha brániť jeho
integritu proti všetkým nepriateľom. Osoba konkrétneho panovníka je v súsoší
bezvýznamná; nemožno teda toto súsošie považovať za súsošie Márie Terézie, ale za to,
čím v skutočnosti aj bolo – pomníkom spupnej maďarizácie a veľkouhorskej nadutosti.
Socha bola postavená v období tzv. milénia na konci 19. storočia v čase vrcholiaceho
národnostného útlaku a pre našich dedov a pradedov aj tento útlak symbolizovala. Jej
celková ideová koncepcia je v príkrom rozpore s existenciou nezávislej, suverénnej
Slovenskej republiky, a preto v žiadnej podobe nepatrí na verejný priestor, tobôž nie v
našom hlavnom meste.
Okrem toho organizácia, ktorá obnovenie tohto súsošia obhajuje, tvrdí, že ho zničili
„českí legionári, vandali a bratislavská luza“. Rozhodne sa treba proti takejto interpretácii
tejto dejinnej udalosti ohradiť, pretože výbuch vášni okolo daného súsošia nebol
náhodný. Predchádzali jej nielen niekoľko desaťročí národnostného a sociálneho útlaku,
ale aj útrapy prvej svetovej vojny, vyvolanej Rakúsko-Uhorskom, v ktorej padlo okolo 69
000 Slovákov, okolo 300 000 Čechov a ďalšie desaťtisíce zostali trvalo telesne
postihnutými. Nazvať ich spolubojovníkov a pozostalých, ktorí v hneve nad pokusmi
exkráľa Karola IV. o obnovu Uhorska, teda štátu zodpovedného za ono utrpenie, nečakali
na riadne vyplnenie zákona národného zhromaždenia o odstránení pomníkov
symbolizujúcich predchádzajúci národnostný útlak a sami ho zničili, vandalmi a luzou je
pošpinením ako obetí prvej svetovej vojny, tak aj zakladateľov česko-slovenského štátu.
Čudnú dobu žijeme. Človek chápe, že ekonomické problémy, najmä keď sú dlhodobé,
vplývajú na hodnotový svet bežných ľudí. Nechce sa mi však veriť, že sme až tak
generálne dezorientovaní, žeby sme si prestali vážiť našich predkov trpiacich a
bojujúcich za našu národnú slobodu. Preto som aj presvedčený, že sa nenájde v
Bratislave niekto, kto by dovolil takéto barbarstvo. Lebo nijako ináč ako protinárodné
barbarstvo by sa nedalo nazvať odstránenie sochy Ľudovíta Štúra a jeho nahradením
gýčovou atrapou zo sveta Snehulienky a siedmych trpaslíkov.
PS: V novembri 1918 v Budapešti rozvášnený dav rozbil v zostave sôch na Námestí
hrdinov sochu Františka Jozefa II. a takisto boli z piedestálov odstránení habsburskí
panovníci Ferdinand I., Karol III., Mária Terézia a Leopold II. Tieto sochy tam už nikdy
neboli vrátené a Maďari o tom ani neuvažujú. Oni si totiž seba a svojich predkov vážia
kompletne, bez výnimky. To len na Slovensku sa vždy nájde zopár zhavranených synov,
ktorí sú ochotní aj matkin hrob rozryť.
Tento článok bol zverejnený pred dňa 24.9.2011 o 23:00 a je v kategórii Komentár na
aktuálnu tému. Odpovede na tento článok môžte sledovať cez RSS 2.0 feed. Môžte
zanechať odpoveď, alebo trackback z vašej vlastnej stránky.
Komentáre(1)Trackbacky
Metod J. Sláv hovorí:
25. September 2011 o 10:01
Pán Hrnko, máte môj plný súhlas v otázke “reinštalácie” toho maďarónskeho gýča !!!
Žiaľ dejiny nás učia, že náš národ “prekypuje” takými “osobnosťami”, ktoré pre vidinu
väčšej skyvy chleba zo stola “momentálnych okupantov” (dnes “ekonomických”),
sú ochotní, citujem, “aj matkin hrob rozryť”.
Najtragikomicky vyznieva Sándor Petıfi, ktorý je v matrike zapísaný ako Alexander
Petrovič,
a aj na náhrobku má vyryté Alexander Petrovič.
Tento maďarón svojho času mal vyhlásiť:
“Keby som vedel, v ktorej žile mi koluje slovenská krv, tak si ju vyrežem.”
Napriek tomu bolo dovolené dnešným maďarónom premiestniť
jeho sochu z periférie do centra slovenského hlavného mesta???
SLOVÁCI ZOBUĎTE SA !!!
+++++++++++++++++++++++
o otázke Námestia Ľudovíta Štúra Bratislavský okrášľujúci spolok (BOS), aby
zamaskoval svoju skutočnú maďarónsku tvár a svojich skutočných hýbateľov. Vid aj Lit.
týždenník 21.9.2011 s. 2 Keď vtáčka lapajú…
+++++++++++++++++++++++
EU versus ZSSR Poucne video
http://www.youtube.com/watch?v=yuW0pf7k_I0
+++++++++++++++++++++++
Hra s Eurem skončila - teď přichází krach - Nigel Farage
http://www.youtube.com/watch?v=w_WRdeIaup4&feature=related
+++++++++++++++++++++++
Peter Staněk o kríze
http://www.youtube.com/watch?v=2zg0ZbXTepg&feature=related
+++++++++++++++++++++++
Úspory je dobré investovať do majetku
http://www.youtube.com/watch?v=Hgp19vL2LK0&feature=related
+++++++++++++++++++++++
SERGEJ CHELEMENDIK - PRAVDA O VOJNE V LIBYI
http://www.youtube.com/watch?v=3jmJRTmi4W0&feature=related
+++++++++++++++++++++++
ZIADNA PANIKA - PRIPRAVME SA NA KONEC SVETA 21.12.2011
http://www.youtube.com/watch?v=3xxzaf9DKe4&feature=related
+++++++++++++++++++++++
Koniec Sveta podľa biblie
http://www.youtube.com/watch?v=uxiZAAwNN60&NR=1
+++++++++++++++++++++++
Nostradamus 2012 CZ
http://www.youtube.com/watch?v=WxAaZXkYbf4&feature=related
+++++++++++++++++++++++
Zachrancovia civilizacie.... (spieva Johny Cash)
http://www.youtube.com/watch?v=2F2KdqqS4lA&feature=related
When A Man Comes Around
http://www.youtube.com/watch?v=KsWVpp14Q7M&feature=related
Johnny Cash Hurt
http://www.youtube.com/watch?v=SmVAWKfJ4Go&feature=list_related&playnext=1&l
ist=AVGxdCwVVULXeP4NX0FD5NC2C-aYQh-FzV
+++++++++++++++++++++++
http://www.youtube.com/watch?v=q4DQTNJHaJw
+++++++++++++++++++++++
343(N-a)
NOVŠIE POHĽADY EVOLUČNEJ ANTROPOLÓGIE NA GENEZU SLOVÁKOV
A SLOVANOV (spravne Slovänov) V EURÁZII
(Tézy prednášky Prof. Augustína Mariana Húsku v.v. pre členov spoločenstva priateľov
starodávnej Nitry dňa 23. 9. 2011)
Edmund Burke definoval ľudskú spoločnosť ako „večnú zmluvu mŕtvych, živých
a doposiaľ nenarodených“. Za svoju existenciu vďačíme predkom , ktorí nás zaväzujú
aby sme kontinuálnu existenciu umožnili aj naším potomkom. Moderné vedy už
nepracujú izolovane ale evolučne. Ernst Haekel definoval cyklický reťazec evolučného
vývoja tak, že každá ontogenéza t.j. každá individuálna existencia jednotlivca a jeho
národného spoločenstva je večná rekapitulácia fylogenézy (teda opakovaného
nadväzovania na reťazec našich predchodcov). Na tomto sa zakladá moderná evolučná,
antropológia (veda o človeku),ktorá nám pomáha odkryť našu minulosť, naše
nepochybné korene, našu súčasnú existenciu i možnosť existencie našich potomkov.
Súčasné generácie jednotlivých národov prebrali od svojich predkov populačnú štafetu
a majú povinnosť odovzdať ju svojím potomkom. Nemáme právo odsabotovať tento
medzigeneračný štafetový beh a stať sa dezertérmi v reprodukčnej štafete. Naše
poznávanie minulosti, prítomnosti a budúcnosti zdokonaľujú ľudské spoločenstvá
úmerne svojmu vývoju od inštinktívnych živočíchov k sebareflexívnym tvorom. Ľudská
skúsenosť musela najprv absolvovať svoje inštinktívne a neskôr aj reflexívne štádium.
Dnešný trend prehlbuje poznania prírodovedných, spoločenskovedných a duchovno
vedných disciplín a usiluje o ich skoordinovanie a harmonizovanie. Všetky vedy o
človeku sa prepájajú do spomínanej evolučnej antropológie a hľadajú komplexné
odpovede na otázky o pôvode a vývoji všetkých ľudských spoločenstiev. Takto sa
evolučná antropológia rozvíja v rámci vývoja poznávania kozmogenézy ( vied o
vesmíre), v nej sa vyvíja poznávanie biogenézy (biologických vied) a v nej sa vyvíja
poznávanie antropogenézy (vied o evolúcii ľudských tvorov a o evolúcii ich vedomia).
V rámci skúmania antropogenézy sa vyvíjajú aj množiny vied o etnogenéze, o vývoji
jazykov, o vývoji hmotných i duchovných kultúr a histórie. Hlbšie poznávanie súvislostí
medzi kozmosférou, biosférou, antroposférou a noosférou (sférou myslenia) poznávame,
že diverzita (rozmanitosť) týchto sfér je podmienkou vitality všetkých sfér. Táto
recyklačná súvislosť humanizuje všetky vedy lebo ich vedie ku koexistenčnej solidarite
a humanizácii. V prednáške si ukážeme ako moderné vedy pomáhajú prekonať sklony
k egoimu, uzurpácii a parazitizmu a ako
rehabilitujú etnogenézu Slovákov ako
starobylého, autentického európskeho spoločenstva. Slovenskú genézu skúmame
interdisciplinárne a v tomto
štádiu dominujú v nej výsledky genetickej analýzy
a informačno-kybernetických prístupov vrátane
moderných
etnotvornych
(národopisných) i duchovno reflexívnych prístupov. O Slovákoch a ich pôvode teraz
vieme ďaleko viac a určitejšie. Zažívame naozaj renesanciu slovenského sebapoznania
avšak nesmieme zabúdať, že zahraničné uzurpačné doktríny pôsobia ako dezinformačné
systémy, ktoré chcú túto renesanciu zahatať a skresliť. Predtým sa myslelo že na scéne
eurázijského priestoru sa objavili Slováci (Sloveni) v rannom stredoveku v súvislosti
akéhosi dodatočného zasídľovania karpatského oblúku a pridunajských mokraďových nív
(v rozpätí 3 až 5 storočia nášho letopočtu). Príchod metód vedeckej DNA analýzy však
dovolil spresniť evidentnosť tak, že sa porovnali vzorky súčasných populácií s fosílnymi
zvyškami minulých obyvateľov. Genetik V. Ferák pri zisťovaní genetických koreňov
slovenskej populácie zistil, že 84 % slovenskej dnešnej populácie má genetický substrát
zhodný s pozostatkami populácií frekventovaných na tomto území už od doby mladšieho
paleolitu (20 až 40 tisíc rokov dozadu) a že necelých 10 % dnešnej populácie má
spoločné genetické zloženie s neolitickou migračnou vlnou (približne pred 10 až 8 tisíc
rokmi) a len zvyšných 5 % dnešných populácii majú zhodu s prišelcami imigračných vĺn
z ranného a stredného stredoveku (v 6 až 10 storočí n.l.). Avšak rýchly rozvoj
genetických vied dovolil identifikovať nie len časopriestorovú genetickú mapu, ale aj
etnogenetickú mapu. Roztriedením haplotypov a haploskupin bolo možno zistiť všetky
aglomeráty haploskupín a ukázalo sa, že pre Európu má najvýznamnejší vplyv
haploskupina R1a (zahrnujúca balto-slávske, mykénsko-grécko- makedonské etnotvorne
komponenty) a haploskupina R1b (zahrnujúca italo-kelto-germáno-chetitsko-arménské
etnotvorne komponenty). Vedľa nich majú celoeuróppsku významnosť ešte haploskupina
I1
(protonordická), haploskupina I2b (protokelto-germánska) a haploskupina I2a
(protosardinsko-baskisko-dinársko-dunajská).
Ak
odhliadneme
od archaickoprotoetnických zoskupení, ktoré zrejme predchádzali spomínané haploskupiny, tak
najstaršou haploskupinou v európskomm priestore je R1a a po nej R1b. Rozloženie R1a
je od Islandu, cez Škandináviu až po Stredomorie s čiastočným presahom do Afriky,
na Blízky východ a až po južnú Áziu. Pochopiteľne priestorové rozloženie všetkých
haploskupín je diferencované, ale podiel R1a a R1b je celkovo v európskom priestore
najvýznamnejší. V opakovaných čiastkových intervalom bola spoločná súčinnosť
spoločenstiev haploskupín R1a a R1b. Haploskupina N1c1 (uhro-fino-balto-sibirska)
vykazuje na Slovensku participáciu 0,5 % a v Maďarsku 1 %. Iné, napríklad maďarské
výskumy mitochondriálnej (ženskej) stopy vykazujú 5 % prítomnosť staromaďarských
génov v dnešných populáciách Maďarska. Avšak aj v Maďarsku je vysoký podiel
haploskupin R1a a R1b. Podľa európskeho reportu tvorí v Maďarsku podiel R1a 32, 5 %
a R1b 17 %. V prednáške budú objasnené aj tzv. vzájomné presahy haploskupin. Totiž
opakovaný prienik niektorých etnoprvkov v haploskupinách treba vysvetlovať faktom, že
v dôsledku klimatických, tektonických, epidemiologických a nomádsky intervencií
dochádzalo v dozvukoch doby ľadovej k výrazným i protismerným pohybom. Najmä
„intervencia prírody“ viedla k tomu, že určité protoetnické skupiny (z ktorých sa neskôr
tvorili haploskupiny) sa ocitali v rôznom čase v posledných 5 tisícoch rokoch na rôznych
miestach s prelínaním vplyvu. Napríklad v rozpätí dozvukov doby ľadovej zaniklo
baltické sladkovodné jazero a zmenilo sa na Baltické more, čiernomorské sladkovodné
jazero po prierve
bosporskej úžiny bolo zaliate slanými vodami Stredomoria
a premenilo sa na Čierne more. Škandinávske odľadnené územie sa výrazne zdvihlo
a naopak veľa prímorských pobrežných území v celej Európe i v africkom Stredomorí
zaliali vody rastúcich oceánov. Katastrofické intervencie prírodných živlov (klímy,
zemských a vulkanických pohybov) podstatne zasiahli Európu. Je paradoxným faktom,
že horský zvrásnený terén a pririečne močaristé nivy tvorili konsolidačný tzv. refugiálny
(únikovo-záchranný) priestor. Tým sa dá vysvetliť vysoká stálosť fylogenetického
substrátu našich súčasných slovenských populácií. Vysoký podiel haploskupiny R1a teda
dokladá, že tvorí stabilizačný sediment evolučných vlastností v celej Európe
a pochopiteľne na Slovensku tiež.
Vrátime sa však k vplyvu biofyziologickej a biopsychickej evolúcie ľudského rodu a to
z toho dôvodu aby sme hlbšie rozpoznali nové kvality antropogenézy a to rozvojom
úplne špecifických vlastností ľudí cez rozvoj ich étosovej osobitnosti (schopnosť
akumulovať tzv. duchovnú skúsenosť) a cez rozvoj ich etnokultúrnej špecifickosti
(schopnosť tvoriť a zdokonaľovať abstraktný dorozumievací systém). Za dôležité
rozhranie medzi živočíšnou evolúciou a evolúciou ľudského vedomia (ktorým sa odlišuje
človek od ostatného okolitého biosveta) sa považuje zavŕšenie 1. signálnej sústavy
(inštinktívnej skúsenosti) a postupné rozvíjanie 2. signálnej sústavy. Dokiaľ bola
rozvíjaná len 1. signálna sústava mozgu, tak komunikačná kompetencia bola primitívna
a bázovaná len na tzv. inštinktívnych skúsenostiach. Keď však sa dokomplexovala 2.
signálna sústava človeka, tak komunikačná kompetencia dostala stále bohatšiu rečovú,
jazykovú a gramatickú kompetenciu. Ľudia už dôsledne rozlišovali seba a svet (vznik
ľudského vedomia ako vydelenia sebavedomia). Na rozhraní posledného zaľadnenia
a otepľovania došlo – ako to bolo uvedené vyššie - k rozkolísaniu existenčných
podmienok ľudí, ktoré pôsobili jednak ako dramatické šoky a jednak ako mobilizujúce
podnety k tomu aby ľudia rozvinuli svoje inteligenčné predispozície a tak zachránili
svoju existenciu na vyššej inteligenčnej úrovni. Protoslavský element mal v tomto
grandióznom sebazáchrannom vývoji veľmi vysokú priestorovú rozprestretosť od Islandu
až po Afriku a zrejme v jeho praslovanskej podobe dosiahol aj rannú gramotnosť
(schopnosť archaických záznamov). Vysokú starobylosť haploskupiny R1a ukázala
genetická analýza a práve preto treba o veľa vážnejšie brať výsledky dešifrovania
ranných písomných zvyškov v Európe, ktoré urobil Antonín Horák. Antonin Horák
dešifroval viaceré Kréto-mykénske hlinená tabuľky v lineárnom písme A a v lineárnom
písme B (slabičné zápisy) a neskôr v európskom hláskovom písme ( v tzv. etruskej
abecede). Pri dešifrovacej rekonštrukcii dokázal prečítať protoslávske elementy
a súvislé texty. Texty ukázali, že sú tvorené s vysokou jazykovou a gramatickou
kompetenciou a teda dokumentujú rýchlu kulturačnú a civilizačnú evolúciu
protoslávskych spoločenstiev. V Európe je to doklad, že protoetnické spoločenstva už
vlastne vynašli schopnosť záznamu skúsenosti a teda začali si vytvárať tzv. dislokovanú
pamäť. Uvedené texty a Horákove rozkrytia dávajú vývoj etnogenézy v Európe do
nových súvislostí a významností. Horákove dešifrovania prastarých textov zároveň
vysvetľujú vývoj etnického diferencovania a v ňom tzv. protoetnické názvy kmeňov
Vánov, (Wanov), Venetov, Venedov, Windov, Svezov, Suezov, Slovenov a pod. Stará
slovenčina v jej macedónskej podobe bola síce štvrtým liturgickým jazykom (po
latinčine, gréčtine a aramejštine), ale zrejme mala predchodkyňu v prvých proslávskych
hláskových i slabičných písmach. Sme na pôde starobylej Nitry, ktorá bola sídlom prvého
historický i priestorovo
identifikovateľného slovenského protoštátneho útvaru
(kniežatstva). V nitrianskom prostredí je hrejivé si pripomenúť, že slovenský substrát má
hlbokú kontinuitu jednak etnogenetického vývoja, ale aj neskoršieho kresťanského
vývoja Slovenska. Dá sa povedať, že Nitra bola stolicou nie len prvého historického
slovenského kniežatstvom (už s dynastickou postupnosťou Pribinu a Koceľa), ale Nitra
bola aj stolicou údelného kniežatstva Arpádovcov. Vlastne Slovensko, ako horné
Uhorsko bolo ohniskovým ťažiskom rozvoja severokarpatského oblúku a prídunajských
nív. Napokon ak nezdôrazníme etnotvornu špecifiku tak slovenské súčasné populácie
masívne korenia (84 %) v genetickom substráte mladšieho paleolitu. To je obrovská
hĺbka identity a autenticity. Napokon aj súčasné populácie v Maďarsku polovicou svojho
genetického substrátu Maďarska siahajú rovnako až do mladšieho paleolitu. Cez
haploskupinu R1a nás zbližuje fakt že slovenské generácie vlastnia 42 % z nej
a Maďarské populácie vlastnia 32,5 % z nej. Na uhro-fino-balto-sibírskej haploskupine
N1c1 Slovensko participuje polovicou percenta (0,5, %)a Maďarsko participuje jedným
percentom (1,0 %). Mali by sme si teda uvedomovať čo a ako nás spája. Mali by sme
hľadať nie rivalizovanie, kto je nadradený, ale uznať, že si vzájomne ceníme naše
dedičstvo a že rešpektujem kontinuum našej identity. Etnogenéza populácií Slovenska
vykazuje vysokú kontinuitu a teda sme povinní niesť túto identitu aj do budúcnosti
a a tak zachovať vernosť predkom a odovzdať ich dedičstvo naším potomkom. Nemáme
dôvod zatajovať našu identitu a už vôbec nie sa jej vzdať. V Európe, ktorá je zmietaná
nie len ekonomickou krízou, ale aj hrozbou imigračných vĺn musia sa veľké, stredné
a malé etnika solidarizovať pri ochrane pred multikultúrnou vlnou (sunami). Všetci
Európania potrebujeme vzájomne akceptujúcu koexistenciu. Buďme samými sebou nie
len v prítomnosti, ale v celom reťazci od našich predkov a cez nás, k naším potomkom.
Aj my, aj naši susedia sme väčšinovo autentickí a genetický veľmi blízki. Akceptujme to.
Tak ako vitalitu biosféry zachráni len biodiverzita, tak takisto vitalitu antroposféry
zachráni len etnodiverzita národných štátov Európy. Musíme svoje „etnoštafety“ niesť
s úctou. bez lokajstva a bez naparovania.
+++++++++++++++++++++++
Klaus politicky zneužil náboženskou slavnost, zlobí se Halík
30. září 2011 11:22
PRAHA - Středeční projev prezidenta Václava Klause na svatováclavské pouti nadzvedl
jeho dlouholetého kritika, katolického kněze Tomáše Halíka. Ten Klausovi vyčítá, že
politicky zneužil náboženskou slavnost.
“Před několika lety se Klaus rozčiloval nad tím, že ve veřejnoprávní televizi je dán
takový prostor bohoslužbě církve, která je něčím na způsob zahrádkařského spolku –
tenkrát tam totiž nekázal; pokud by si ovšem církev a její představitele ochočil, mluvil by
o ní medovým jazykem,“ řekl deníku Právo Halík.
ČTĚTE O DALŠÍM SPORU KLAUSE A HALÍKA
'Koniáš' Halík: Klaus se přiklání k fašizujícím maloměšťákům
Klaus zdůraznil nutnost vlastenectví, které je podle něj "vydáváno za šovinismus".
Biskupové by se podle Halíka měli bránit oživování rakousko-uherské jednoty trůnu a
oltáře, která se v minulosti církvi vymstila. “Naše církev se opravdu musí rozhodnout,
zda bude v duchu austrokatolicismu okuřovat panovníka, který se jí snaží populisticky
vlichotit, anebo zda v duchu prorocké tradice bude umět říci lidem typu Václava Klause
své statečné 'ne', byť by tím riskovala ztrátu různých výhod a politických podpor,“ myslí
si.
Pane prezidente, ano, ano! chválí Klause hnutí D.O.S.T.
Výbor Akce D.O.S.T. chválí za projev Václava Klause v dopise, který sepsali předseda
Ladislav Bátora, Petr Bahník a František Červenka.
"Zmíněný projev rozhodně není zdvořilostní zdravicí, nýbrž nosným politickým
programem a realistickou státnickou vizí. Nenabízí utopickou multikulturní budoucnost,
nesnižuje se k lacinému sociálnímu populismu, v době hospodářské krize tak
oblíbenému, nýbrž staví před českou veřejnost obraz budoucnosti založené na kontinuitě
naší státní a národní existence, na přirozených ekonomických vztazích, na fungující
rodině a občanských ctnostech odpovědnosti, pracovitosti a vlastenectví," stojí v
pochvale hnutí D.O.S.T.
Klausovy konzervativní hodnoty, o nichž v projevu mluvil, reprezentuje jeho pravá
hradní ruka Petr Hájek, nebo Klausův oblíbenec Ladislav Bátora. Ten je podle Halíka
fašistou po vzoru vlajkařů z druhé republiky.
Prezident v projevu kritizoval ideu sociálního státu, který ničí vše tvůrčí a individuální a
otupuje talenty, aktivity a pracovitost. “Při setkáních s představiteli církve se často
shodujeme v tom, že je tento trend mimořádně nebezpečný a že je nezbytné se mu
aktivně postavit,“ řekl k tomu Klaus v Boleslavi.
Podle Halíka je však křesťanská idea sociálně – ekologického tržního hospodářství v
naprostém protikladu k neoliberalistické ideologii všespasitelského trhu.
Spory mezi oběma muži jsou dlouhodobé, Halík například Klausovi kvůli Bátorovi
vyčetl, že se přiklání k "fašizujícím maloměšťákům", Halík také kritizoval prezidentovy
názory na klima. Prezident zase označil Halíka a lidi kolem něj za nepřátele demokracie.
+++++++++++++++++++++++
Odporucam do pozornosti clanok "Nemecký Spiegel: Eurozóna zatlačí pre euroval na
Slovensko" zo SME: http://ekonomika.sme.sk/c/6077494/nemecky-spiegel-eurozonazatlaci-pre-euroval-na-slovensko.html
Nemecký Spiegel: Eurozóna zatlačí pre euroval na Slovensko
Po schválení eurovalu v Nemecku sa tlak na schválenie aj u nás začne stupňovať.
HAMBURG. Slovenská vládna koalícia sa dohodla, že slovenský parlament bude o
reforme eurovalu hlasovať ako posledný. Má sa to však stať pred najbližším summitom
lídrov EÚ, ktorý sa bude konať 17. a 18. októbra.
Koaličná SaS sa však verbálne stavia radikálne proti eurovalu, čo jej predseda Richard
Sulík s obľubou prezentuje aj v zahraničných médiách.
Nemecký týždenník Der Spiegel na svojom internetovom portáli uvažuje o tom, čo môže
eurozóna urobiť na zmenu postoja Slovenska a čo sa môže stať, ak slovenský parlament
reformu odmietne.
Podľa portálu krajiny eurozóny chcú predísť zbytočným problémom, a preto budú v
najbližších týždňoch Slovensko masívne "spracovávať" a v krajom prípade vyvinú tlak,
aby schválilo reformu eurovalu.
"Vláde v pochybnostiach priznajú niekoľko pseudoprivilégií, aby si bratislavská koalícia
zachovala tvár pred vlastnými voličmi a partnermi z eurozóny. Mohlo by to vyzerať
približne nasledovne: Slovensko sa oficiálne pripojí, ale v krajnom prípade nebude
musieť nič zaplatiť. Podobné prípady sa v dejinách EÚ stali už nespočetnekrát."
Podľa Spiegelu však ani prípadné neschválenie nebude pre eurozónu žiadnou katastrofou.
V tejto situácii bude mať eurozóna dve možnosti.
Buď ostatné členské krajiny prevezmú podiel Slovenska alebo sa dohodnú, že celková
hodnota garancií v Európskom fonde finančnej stability bude o niečo nižšia než
plánovaných 780 miliárd eur.
"Keďže sa už teraz diskutuje o tom, že euroval je malý, krajiny, ktoré už schválili jeho
rozšírenie, zrejme zvýšia svoj podiel. A tento problém sa dá vyriešiť bez väčších
finančných nákladov."
Slovensko sa na celkovom objeme garancií podieľa necelým 1 % a po schválení zmien
by sa mali slovenské záruky zvýšiť zo 4,4 miliardy eur na 7,7 miliardy eur.
Horšie by podľa týždenníka bolo, ak by reforma eurovalu neprešla v Holandsku, ktorého
podiel predstavuje takmer 6 % alebo 44,5 miliardy eur.
ico
Schvaľovanie eurovalu
Zo sedemnástich krajín eurozóny už schválilo euroval trinásť.
Kto ho už schválil?
* Nemecko
* Francúzsko
* Španielsko
* Taliansko
* Belgicko
* Luxembursko
* Grécko
* Írsko
* Slovinsko
* Fínsko
* Cyprus
* Estónsko
* Portugalsko
Slovensko by malo hlasovať ako posledná krajina eurozóny.
Holandsko preložilo hlasovanie zo septembra na začiatok októbra, vláda však môže rátať
s podporou opozície.
Rakúsko hlasuje v piatok, euroval by mal prejsť.
Malta parlament tu má do 3. októbra prázdniny, termín hlasovania zatiaľ nie je
stanovený.
piatok 30. 9. 2011 11:52 | Copyright © TASR 2011
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.
Ďalšie odkazy:
* Ako sa kríza vyvíja dnes? Najnovšie správy nájdete tu.
Čítať celú diskusiu: počet reakcií: 61
Najnovšie príspevky:
30.09.2011 13:20 - HDP slovenska
30.09.2011 13:19 - pan mienkotvorca,
30.09.2011 13:19 - Ja si myslím, že Galko je agent Bruselu
30.09.2011 13:12 - .....
30.09.2011 13:12 - Zábavné
+ Pridať reakciu
Čítajte viac: http://ekonomika.sme.sk/c/6077494/nemecky-spiegel-eurozona-zatlaci-preeuroval-na-slovensko.html#ixzz1ZQxcdmSr
+++++++++++++++++++++++
Bugár sa s maďarským vyslancom nezhodol" zo SME:
http://www.sme.sk/c/6076468/bugar-sa-s-madarskym-vyslancom-nezhodol.html
Bugár sa s maďarským vyslancom nezhodol
Maďarský veľvyslanec želá Mostu a SMK lepšie vzťahy.
BRATISLAVA. Novovymenovaný veľvyslanec Maďarskej republiky na Slovensku
Csaba Balogh a predseda strany Most-Híd nenašli zhodu vo všetkých otázkach. „Nie vo
všetkom sme si porozumeli, ale dohodli sme sa, že budeme v dialógu pokračovať ako
partneri,“ povedal dnes na tlačovej besede po stretnutí s Bugárom Balogh.
Podľa Bugára je dôležité, aby prebiehala výmena informácií medzi veľvyslancom a jeho
stranou. „Dôležité je, aby vzťah bol partnerský. Je dôležité, aby sme povedali, prečo
nesúhlasíme. Pre mňa je dôležité, aby vzťah bol čistý, partnerský,“ uviedol Bugár.
Zároveň priznal, že sú záležitosti, na ktoré mali odlišný pohľad. Nechcel ich však
špecifikovať.
Csaba Balogh 19. septembra, hneď po odovzdaní menovacieho dekrétu Ivanovi
Gašparovičovi, zavítal do centrály neparlamentnej Strany maďarskej koalície (SMK).
Strana Most-Híd je druhou, s ktorou sa na Slovensku stretol. „Po SMK prirodzene moja
druhá cesta viedla do centrály Most-Híd,“ povedal.
Balogh sa chce stretnúť s predstaviteľmi všetkých slovenských relevantných politických
strán. S Bugárom sa dohodli, že sa z času na čas porozprávajú o vzťahoch medzi SR a
Maďarskom a tiež o maďarskej menšine na Slovensku. „Neželám si hovoriť do
vnútropolitických záležitostí SR a vzťahov medzi SMK a Most-Híd,“ povedal. Zároveň
však dodal, že by si želal, aby sa tieto vzťahy pohli k spolupráci.
Zároveň Balogh vyjadril poľutovanie nad tým, akú novelu zákona o štátnom občianstve
predložili koaliční poslanci do legislatívneho procesu. Do parlamentu ju predložili Pavol
Hrušovský (KDH) a Jozef Mikuš (SDKÚ-DS). Poslanci navrhujú, aby sa od 1. januára
budúceho roka strata štátneho občianstva SR nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva
obmedzila na prípady, keď cudzie štátne občianstvo bolo nadobudnuté bez toho, aby
žiadateľ mal v tejto krajine nejakú formu evidovaného pobytu.
Zároveň chcú umožniť osobám, ktoré od 17. júla 2010 do 31. decembra 2011 získali
cudzie štátne občianstvo počas pobytu v cudzine a stratili občianstvo SR, opätovne
nadobudnúť občianstvo SR. Strana Most-Híd už avizovala, že takúto novelu nepodporí.
štvrtok 29. 9. 2011 15:17 | Copyright © SITA 2011
Inzercia
30.09.2011 7:57 - To ste mi zmazali prispevok za to, co
30.09.2011 5:05 - zda sa
29.09.2011 23:24 - omyl...
29.09.2011 18:18 - .....
29.09.2011 18:04 - V poradách...
+ Pridať reakciu
+++++++++++++++++++++++
dporucam do pozornosti clanok "Sulík v diskusii ARD nezaujal" zo SME:
http://ekonomika.sme.sk/c/6075714/sulik-v-diskusii-ard-nezaujal.html
Sulík v Nemecku naopak zaujal!
Nevhodne zvolená titulka, že nezaujal... rychlému a plytkému čitateľovi podsúva
nesprávny obraz. Pravdou je, že oponenti Sulíka málo argumentovali a niekedy boli
osobní. Diskusia k videu však v 90% vyjadrila sympatie k Sulíkovi, Slovensku a
kritickému postoju. Pozrite si a spravte si názor: http://daserste.ndr.de/annewil...
Sulík v diskusii ARD nezaujal
Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung tvrdí, že na argumenty slovenského hosťa Nemci
nereagovali.
BERLÍN, BRATISLAVA. Bola to tretia talkshow nemeckej televízie ARD za štyri dni a
diskusii o tom ako zachrániť euro nepomohlo podľa dennníka Frankfurter Allgemeine
Zeitung (FAZ) ani pozvanie najzaujímavejšieho hosťa - predsedu slovenského
parlamentu Richarda Sulíka.
Renomovaný denník ho predstavil ako neoliberála. "Euroval je len nezmyslené drahé
kupovanie času, ale problém nerieši," povedal Sulík v relácii Anne Will. Grécko musí
urobiť rázne škrty a banky mu musia odpísať 40 alebo 50 percent úverov, dodal šéf SaS.
Anne Will privítala na úvod relácie Richarda Sulíka ako špeciálneho hosťa, ktorý tvrdí,
že kto bude v Nemecku hlasovať za navýšený euroval robí obrovskú chybu. Euroval
podľa Sulíka nepomáha euru, ale oslabuje ho.
Sulík: Pomoc je perverznou solidaritou
"Som presvedčený, že poslanci robia chybu a najdôležitejší argument je, že euroval nie je
žiadne riešenie problému, ale len drahé kupovanie času," povedal predseda parlamentu.
V portréte ho televízia ARD predstavila pod heslom: Za to nás v Bruseli nepochvália, ale
budeme sa môcť našim deťom pozrieť s čistým svedomím do očí. Sulík opäť zopakoval,
že pomôcť Grécku je "perverzná solidarita". Podľa neho sa nepomáha krajine, ale
bankám.
Nemecký denník tvrdí, že na argumenty slovenského hosťa Nemci nereagovali. Aj keď
sa hovorí o solidarite, veľmi ich nezaujíma, aká je diskusia o Grécku v iných štátoch
Európy, ani na Slovensku.
Inak by podľa denníka reagovali na Sulíkov argument, prečo chudobný štát ako
Slovensko má na seba vziať riziko za štát ako Grécko, keď priemerný dôchodok na
Slovensku je 360 eur a v Grécku 1600 eur.
Ako píše FAZ, Sulíkov argument je demagogický, kedže podľa údajov OECD z roku
2007 je priemerný dôchodok v Grécku 617 eur.
Nemci sa o nás veľa nedozvedeli
Ideologicky s ním bojoval iba štátny tajomník ministerstva financií Stefan Kampeter. Ten
pripomenul, že Slovensko má vyšší deficit ako Nemecko.
Nikto už podľa denníka nepripomenul, že slovenský daňový model "Flat Tax" bol pred
niekoľkými rokmi vo volebnom programe CDU. Sulík bol na Slovensku jedným z jeho
iniciátorov a v Nemecku ho berú ako vzor modernej daňovej politiky.
Podľa denníka sa obyčajný Nemec o diskusii na Slovensku veľa nedozvedel, takže Sulík
bol pozvaný skôr pre obohatenie diskusie.
štvrtok 29. 9. 2011 8:00 | Miriam Zsilleová
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME. (Predplaťte si SME cez internet.)
30.09.2011 10:47 - Čo sa stalo s dedom netuším..........
30.09.2011 10:00 - .....
30.09.2011 9:58 - Markus
30.09.2011 9:50 - Nikto nedostane
30.09.2011 9:33 - naozaj nezaujal...?
+ Pridať reakciu
+++++++++++++++++++++++
1. Miklošova drzosť si pýta novinársku facku 283
2. Antikoncepce pro mladistvé je zvěrstvo, tvrdí gynekoložka 221
3. Svetoví politici sa zbláznili | Jozef Kollár 173
4. Ivana Mikloša uniesli mimozemsťania. Alebo mu drblo v lebeni 135
5. Prečo podporovať SaS I Samo Marec 106
6. Pedofili a pápeži: Vatikánske vykrúcanie sa 92
7. Sulíkov vabank so Slovenskom | Ivan Mikloš 77
+++++++++++++++++++++++
Čítajte viac:
http://ekonomika.sme.sk/clanok_tool.asp?t=odp&cl=6077494#ixzz1ZQyhvjc4
Historická terminológia - kľúč k pochopeniu slovenských dejín najväčší odpor voči
: samostatnému a výraznému označovaniu Slovenska a Slovákov v minulosti majú a
najčastejšie námietky proti tomu uvádzajú (niektorí, či mnohí) maďarskí historici.
Korene.sk
Je všeobecne známe, že najväčší odpor voči samostatnému a výraznému označovaniu
Slovenska a Slovákov v minulosti majú a najčastejšie námietky proti tomu uvádzajú
(niektorí, či mnohí) maďarskí historici.
Historická terminológia – kľúč k pochopeniu slovenských dejín
By Dušan Korytko on 26/11/2010 in Pramene, Všetky kategórie
Je všeobecne známe, že slovenská historiografia dodnes nepoužíva pevne ustálenú
terminológiu, ako je to zvyčajné u historiografie českej, maďarskej, poľskej (atp.). Týka
sa to aj úplne základných pomenovaní etnika, krajiny a jazyka, ale aj špeciálnych
historických termínov z oblastí verejnej správy, hospodárstva a sociálnych vzťahov, ktoré
sa v priebehu historického diania vyvíjali a podliehali modifikáciám a zmenám. Týka sa
to aj písania miestnych názvov a najmä osobných mien, ktoré až takmer do 19. storočia
zväčša nemali jednotnú ortografickú formu.
Používanie ustálenej terminológie historických termínov nie je dôležité len pre
historikov, ale aj pre vydavateľskú knižnú prax, čo má vplyv aj na širšiu verejnosť.
Prvé pokusy o zriadenie slovenskej historickej terminologickej komisie siahajú už do
obdobia medzi dvoma svetovými vojnami.1
Potom komisia pre historické termíny jestvovala pri Vedeckom kolégiu histórie SAV už
pred rokom 1972 a jej predsedom bol doc. PhDr. Peter Ratkoš, DrSc. Zasadala len raz,
pretože na jej prvom zasadnutí člen korešpondent SAV Prof. PhDr. Branislav Varsik,
DrSc. vyhlásil, že terminologická komisia nie je potrebná, čoho následkom bolo
umŕtvenie činnosti komisie. Aj formálne zanikla táto komisia pri reorganizácii komisií
pôsobiacich pri Vedeckom kolégiu histórie SAV roku 19722.
Opätovná iniciatíva na obnovenie činnosti Historickej terminologickej komisie súvisela s
dokončovaním prípravy druhého dielu Slovenského diplomatára. Po vyjdení prvého dielu
Slovenského diplomatára sa uvažovalo, že by diplomatár mohol byť prístupný širšiemu
okruhu záujemcov, ak by záhlavné regesty boli v slovenčine. Riešiť sa to zamýšľalo tak,
že slovenské znenie regestov malo nasledovať ako osobitná časť za uverejnenými
listinami.
Zásadný súhlas na vznik takejto komisie pri Historickom ústave SAV dala Ústavná rada
HÚ SAV svojím rozhodnutím z 13. 9. 1977. Návrh na členov Historickej terminologickej
komisie vypracovalo I. oddelenie HÚ SAV 8. februára 1978. Po schválení obsadenia
Historickej terminologickej komisie bolo jej prvé zasadnutie zvolané povereným
predsedom PhDr. Richardom Marsinom, DrSc. a tajomníkom PhDr. Júliusom Sopkom,
CSc. na 21. septembra 1978.3
Pôvodný zámer bol zaoberať sa starými historickými termínmi, ktoré dovtedy v
slovenskej historiografii nemali ustálené tvary (formy). Išlo o termíny označujúce
rozličné vrstvy obyvateľstva, rozličných hodnostárov a funkcionárov všetkých stupňov.
Na splnenie zámeru bolo treba, aby sa vyexcerpovali a zostavili abecedné zoznamy
príslušných termínov a pomenovaní. Predpokladala sa intenzívnejšia účasť archivárov,
ktorí by to vyexcerpovali zo svojho materiálu napr. podľa druhov verejnej správy (župná,
súdna, vojenská, mestská) ako aj hodnostárov a úradov vyšších zložiek ako župa atp.
Osobitné finančné prostriedky na to neboli k dispozícii.
Už na prvom zasadnutí sa nadhodila problematika písania šľachtických mien
(priezvísk) a vzhľadom na ochotu niektorých členov aj nečlenov komisie sa potom táto
problematika dostala prednostne na program komisie.4 O skoré ustálenie spôsobu písania
šľachtických mien mal záujem aj Biografický ústav Matice slovenskej, kde sa vtedy
pripravoval Malý biografický slovník.5
Na piatom zasadnutí komisie nebol akceptovaný návrh jej predsedu R. Marsinu (Zásady
prepisu maďarskou ortografiou písaných mien v slovenských textoch), ktorý v podstate
chcel len slovenskej ortografii prispôsobovať písanie tých hlások maďarského jazyka,
ktoré sa v slovenčine nevyskytujú, alebo v nej majú modifikovanú podobu. Rovnako sa
neakceptovalo ani (dôsledné) prekladanie všetkých maďarských šľachtických priezvísk
šľachtických rodov z územia Slovenska navrhované doc. dr. Jozefom Novákom, CSc.
Hlavnými navrhovateľmi-tvorcami prijatej a schválenej normy boli PhDr. Pavol
Horváth, CSc. a PhDr. František Sedlák, CSc., ktorí vypracovali aj praktické ukázky z
pomerne najčastejšie sa vyskytujúcich (maďarských) šľachtických prezvísk.
Hoci schválená norma písania šľachtických mien išla (podľa mojej mienky) ďalej než
bolo potrebné a účelné, akceptovali (zapracovali) ju do nasledujúceho vydania Pravidiel
slovenského pravopisu.6
Posledné dve zasadnutia komisie (27. 2. a 6. 5. 1981) sa venovali problematike
terminológie patrimoniálnej správy (F. Sedlák) a obecnej správy (M. Melníková).
Celkove komisia nesplnila úlohu, ktorú si vytýčila pri svojom vzniku, pretože jej činnosť
bola prerušená, čo súviselo aj so zmenami vo vedení Historického ústavu, ktorý sa
premenoval na Ústav historických vied (s prednostným ťažiskom na vypracovanie
syntézy dejín Slovenska), ako aj s istými personálnymi zmenami, iniciovanými
vtedajšími funkcionármi Základnej organizácie KSS pri ÚHV SAV.7
Pokus o ustálenie istých základných termínov sa vykonal aj v súvislosti s vydávaním
viaczväzkových prameňov k Dejinám Slovenska a Slovákov, v čase príprav prvého a
druhého dielu v rokoch 1995-1996.8 Iniciátormi boli Ministerstvo kultúry (JUDr. Milan
Ferko), Slovenská historická spoločnosť a Historický odbor Matice slovenskej. Po
niekoľkých užších poradách sa stretli viacerí historici, jazykovedci a archeológovia.
Hlavným predmetom diskusie bolo úsilie dosiahnuť zhodu alebo vypracovať všeobecne
rešpektovanú normu aspoň o používaní označení obyvateľov Slovenska, názvu krajiny a
jazyka od najstarších čias až do prítomnosti, pričom za problematickú sa pokladala
najstaršia fáza. Stretnutie sa konalo v budove Predsedníctva SAV a črtala sa na ňom
dohoda. Účastníci diskusie mali po nej písomne podať stručne svoj názor s tým, že by sa
spoločne zredigoval a publikoval. Príspevky sa mali zhromaždiť u vtedajšieho
podpredsedu SAV PhDr. Dušana Čaploviča, DrSc. a po oboznámení sa s nimi spoločný
úvod mal napísať Richard Marsina, pričom sa počítalo s publikovaním celého materiálu,
čo sa však nerealizovalo.
Hoc aj z už doteraz povedaného vyplýva, že historická terminológia je zložitým a
mnohotvárnym javom, bolo by dobré najmä, pokiaľ ide o staršie a najstaršie dejiny riešiť
v prvom rade používanie termínov pre slovanských obyvateľov od najstarších čias u nás,
pre názov krajiny, kde bývali a pre názov jazyka, ktorým títo obyvatelia vo včasnom
stredoveku hovorili.
Prirodzene isté problémy podobne zásadného druhu jestvujú aj v dejinách 20. storočia,
hovoriť sa bude o nich v tzv. politologickej časti, pričom ako problém možno chápať
písanie Česko-Slovensko či Československo, no nemal by sa problematizovať aj termín
Uhorsko. Komplikovanejším problémom by bolo, ak by sa hovorilo aj o používaní
termínov nielen v slovenskom jazyku, ale aj v iných jazykoch, hoci aj to treba aspoň
čiastočne vždy zohľadňovať.
1. Je všeobecne známe, že najväčší odpor voči samostatnému a výraznému
označovaniu Slovenska a Slovákov v minulosti majú a najčastejšie námietky proti
tomu uvádzajú (niektorí, či mnohí) maďarskí historici.
Popierajú oprávnenosť používania označení Slovensko, slovenský vlastne až do roku
1918 jednoducho preto, lebo dovtedy nejestvovala takáto politicko-administratívna
jednotka. Podľa ich názoru možno o Slovensku do roku 1918 hovoriť len ako o
„Felvidéku“, (čo je skratkou z „Felsö vidék“ a znamená po maďarsky „horný kraj“) teda
Hornom Uhorsku.9 Z geografického hľadiska je síce toto označenie (približne) správne,
lebo územie Slovenska tvorilo geograficky severozápadnú časť Uhorského kráľovstva.
Je však všeobecne známe, že aj označenie „Horné Uhorsko“ malo svoj vývoj. V
Habsburskom mocnárstve sa (najmä v časoch okupácie centrálnej časti Uhorského
kráľovstva Osmanskou ríšou), teda v 16.-17. storočí za Dolné Uhorsko pokladalo územie
ležiace v rámci Uhorska západnejšie, teda bližšie k Viedni a za Horné Uhorsko sa
pokladalo východnejšie ležiace územie, vzdialenejšie od Viedne.10 Preto sa hovorilo
napr. o dolnouhorských banských mestách na čele s Banskou Štiavnicou (alebo
Kremnicou) a o hornouhorských banských mestách, ktoré boli v Spišskej a Abovskej
stolici.11
Intenzívnejšie sa označenie „Horné Uhorsko“ (Felsömagyarország) na územie celého
Slovenska presadzovalo a uplatňovalo až od druhej polovice 19. storočia a veľmi výrazne
potom po roku 1918, kedy sa tým chcelo zdôrazňovať, že ide len o časť (pôvodného)
celku, ktorý bol Maďarom násilne a nespravodlivo odňatý atp.). Používanie tohto
označenia pre územie Slovenska má však ešte aj iný, než len geografický aspekt.
V maďarčine nejestvujú dva pojmy – dve označenia pre maďarský a uhorský, ako to
rozlišujeme v slovenčine. Pre Maďara „Felsö Magyarország“ nie je Horné Uhorsko, ale
Horné Maďarsko, čiže pre neho ide nie o časť Uhorska, ale o časť Maďarska, čo už
(môže mať) má aj etnický obsah (náplň).12 Preto Maďari chápu a pociťujú označenie
„Felvidék“ ako časť svojho (takmer, akoby)) národného územia, ktoré stratili.
Slováci od druhej polovice 19. storočia a aj slovenská historiografia až do prítomnosti
vlastne postupuje nesprávne, ak pri prekladoch z maďarčiny rozlišuje medzi Uhorsko
(Uhor) a Maďarsko (Maďar) v zmysle úzu vytvoreného v slovenčine, lebo takýmto
prekladom sa vlastne nevyjadruje to, čo pod týmto označením rozumie Maďar, ale je to
slovenská interpretácia.13
Vylučovať možnosť používania pomenovania Slovensko (atp.) na územie Slovenska
(územie obývané Slovákmi) pred rokom 1918 je nehistorické a nesprávne.
Vyzdvihovanie takejto požiadavky býva zvyčajne zámerné a sleduje isté ciele nie (tzv.)
historickú pravdu a oprávnenosť. Už od stredoveku častým je označovanie (zväčša
menšieho) územia nielen podľa štátnej príslušnosti, ale podľa obyvateľov bývajúcich na
tomto území.14 Aj s osobitným označovaním územia obývaného Slovákmi sa stretávame
najmä v nemčine už od prvej štvrtiny 15. storočia.15
Rovnako všetky syntézy dejín dnes jestvujúcich štátov sa nazývajú podľa nich a obsahujú
chronologicky aj také časti, v ktorých sa hovorí o obdobiach, keď na tomto území ešte
nebývali predkovia neskorších a terajších hegemónov príslušného územia. Celkom bežne
sa hovorí napr. o dejinách Belgicka (od najstarších čias), hoci Belgicko ako štát vzniklo
až roku 1830.
Napokon aj označenie Slovenské okolie je už zo začiatku šesťdesiatych rokov 19.
storočia (teda spred roku 1918). Niekoľkodesaťročný rozdiel je z historického hľadiska
tuná nepodstatný. A nepodstatné je aj doslovné znenie Slovenské okolie, pretože z
pertraktovaného hľadiska podstatným je použitie označenia „slovenské“.16
Napokon aj dnes sa stretávame s územným označením Baskicko, územia na ktorom žijú
Baskovia (hoc aj tam netvoria dnes väčšinu) a to nielen v Španielsku, ale aj v
juhozápadnom Francúzsku (Gascogne). A hoci priame hodnoverné historické pramene na
Baskov a na ich boj o uznanie svojbytnosti a svojprávnosti sú zachované už od prvej
polovice 7. storočia,17 dodnes sa im nepodarilo dosiahnuť štátnu zvrchovanosť.
Ak ide o územie, dnešného Slovenska, to sa v dobových prameňoch 9. storočia nazývalo
Moravou a historiografia vtedy tu jestvujúci politický útvar nazýva potom od 18.
storočia Veľkou Moravou. Slovensko bolo podľa toho východnou časťou Veľkej
Moravy (veľkomoravského štátu). Je známe, že v poslednom čase sa spochybňuje v
medzinárodnom meradle aj termín „Veľká Morava“. Napríklad aj Lubomír E. Havlík,
ktorý po celé desaťročia svojej vedeckej činnosti písal vždy jednoznačne o Veľkej
Morave, začal po roku 1992 uprednostňovať označenie „Morava“, Svätopluk bol len
„kráľom Moravanov a Slovanov“.18 K tomu treba dodať, že tento úzus sa uplatňuje aj v
medzinárodnom meradle, aj u historikov, ktorí voči nám nijako nie sú predpojatí ani
zaujatí. Napríklad prednosta Ústavu pre rakúsky dejepisný výskum (IÖG) prof. Dr.
Herwig Wolfram tiež používa len termín „Morava“, čo si ľahko možno overiť aj v článku
publikovanom u nás pred niekoľkými rokmi.19 Používa tento termín preto, lebo ho
obsahujú aj dobové pramene a v nich (v dobových prameňoch) niet k nemu alternatívy.
Pokiaľ ide o neskoršie obdobie, keď sa Slovensko stalo súčasťou uhorského štátu –
Uhorského kráľovstva, najmä Maďari pripúšťajú označovanie Slovenska iba termínmi
Horné Uhorsko, Severné Uhorsko, čo však v ich jazyku, keďže nemajú osobitný termín
pre Maďarsko a Uhorsko, fakticky znamená Horné Maďarsko, Severné Maďarsko, čo sa
už spomínalo.
Pôvodne aj Rakúšania (rakúski historici) pred prvou svetovou vojnou, aj medzi dvoma
svetovými vojnami a niekoľko rokov po druhej svetovej vojne zväčša rozlišovali a
používali aj označenie Maďari (Magyaren, Madjaren), aj označenie Uhri (Ungarn). Kým
označenie Magyaren znamenalo Maďarov v etnickom slova zmysle, označenie Ungar
znamenalo obyvateľa Uhorského kráľovstva (tak ako to chápu slovenskí historici).
Dôslednejšie bolo toto rozlišovanie v Burgenlande, čo malo vplyv na celé Rakúsko. V
posledných desaťročiach sa od toho upustilo, lebo od druhej polovice päťdesiatych rokov
začína úplne prevládať jediné označenie Uhor – Ungar. Ba na hromadných vedeckých
podujatiach v posledných rokoch sa niektorí maďarskí historici v medzinárodných
diskusiách ohradzujú proti používaniu termínu Maďar v cudzích západných jazykoch.20
Žiaľ, treba povedať, že aj v ruštine a poľštine takmer absentuje termín Maďar, prevažuje
venger resp. Węgier !21 Spomína sa to tu preto, lebo nie je dôležité len to, aké termíny
používa slovenská historiografia, ale je dôležité aj ako (a či) sú chápané a prijímané
inými historiografiami. Pokladá sa za úplne bežné hovoriť o stredovekom Slovensku (hoc
aj sa vie, že netvorilo osobitný politický útvar), o dejinách Slovenska od najstarších čias,
o legendách stredovekého Slovenska (atp.) a nepozastaví sa nad tým nikto okrem
niektorých maďarských historikov.
Celkove to teda znamená, že územie, na ktorom žijú už vyše 1000 rokov Slováci (a ich
predkovia) môžeme nazývať ( v prenesenom slova zmysle) Slovenskom, čo sa však do
svetových jazykov prekladá nie celkom rovnocenným Slowakei, Slovaquie, Slovakia,
Slovacchia22 a rovnako aj do slovanských jazykov s výnimkou češtiny.
2. Obyvateľov Slovenska (územia, na ktorom od prinajmenej prelomu 5./6. storočia
bývajú naši predkovia) máme v dobových prameňoch 9. storočia pomenovaných aj
ako Sloväni či Slovieni, aspoň tak sa to niekedy interpretuje, na rozdiel od
Moravan.23
Treba povedať, že Slovän-Slovien je do cudzieho jazyka nepreložiteľné v tom zmysle, že
ponechanie tohto znenia nie je špecificky (diferenciačne) zrozumiteľné, pretože aj v
minulosti aj v prítomnosti sa chápalo aj ako Slovan (všeobecne).24
Napokon aj v ruštine znamená Slovän-Slovien veľkú skupinu Slovanov a už aj Nestor
používal na ich konkrétnejšie určenie prívlastky ako napríklad Sloväni-Slovieni nad
(stredným) Dunajom, lebo ich už v 11. storočí zrejme chápal ako osobitnú skupinu
Slovänov-Slovienov, majúcu rázovité črty, charakteristiky.25 V latinských prameňoch
ani v 9. storočí, ani od 11. storočia sa nestretávame so špecifickým označovaním
Slovänov-Slovienov nad stredným Dunajom, či v Karpatskej kotline, vyskytujú sa tam
iba S(c)lavi.26
V uhorských listinách, ako to možno konkrétne dokázať už od 13. storočia, Slavus vôbec
neznamená Slovana všeobecne. Označenie Slavus v uhorských listinách sa používa pre
tých Slovanov, ktorí nemali dovtedy vytvorené svoje vlastné etnonymum. Sú prípady, že
vedľa seba sa vymenovávajú viaceré slovanské národy vrátane „Slavi“. Aj keď sú takí, čo
sa to usilujú popierať, možno toto „Slavi“ správne tlmočiť, keď ide o územie Slovenska
len ako Slováci.27
Ak je v kronike Jána Turóciho napísané, že bratríkov pôvodne tvorili len Česi-Bohemi a
že potom sa k nim pridali aj miestni Slavi28, zmysluplne to nemožno ináč preložiť ako
Slováci.
Zaujímavé je, že v maďarčine až do začiatku 20. storočia na pomenovanie Slovákov
absolútne prevládalo označenie Tót (aj s tým možno súvisí výrok Kolomana Tiszu, že v
Uhorsku nepozná nijakých Slovákov). „Tót“ sa rovnako používalo aj pre Slavóncov (a
časť predkov Slovincov), teda pre všetkých tých Slovanov, ktorých tu starí Maďari našli
pri svojom príchode. V priebehu vývoja sa etnonymum obyvateľov Slovenska čiastočne
zmenilo z pôvodného Slovän-Sloven na Slovák (azda už od 14. storočia, najprv len v
jazykoch susedných slovanských národov)29, čo sa pravda vzťahuje iba na mužského
príslušníka národa, lebo ženy ostali Slovenkami, jazyk slovenský a krajina Slovensko (ale
len v slovenčine a češtine).
Z toho, čo sa predtým povedalo je azda zrejmé, že pri uvažovaní ako (jednotne) nazývať
najstarších predkov Slovákov, nebolo by primerané používať označenie Sloven. Pre
slovenčinu a možno aj pri prekladoch do niektorých slovanských jazykov by to bolo aj
dostatočne diferenciačne akceptovateľné, no pri prekladoch do západných jazykov je to
neakceptovateľné, pretože prekladanie označenia Sloven do nich (rovnako aj do
maďarčiny) by sa krylo s označením Slovincov v týchto jazykoch30. Preto by sme našich
predkov do istého obdobia, hranicu by bolo možno určiť konsenzom, rámcovo môže ísť o
10. (najneskoršie 12.) storočie, mali nazývať starými Slovákmi a od dohodnutého
medzníka potom Slovákmi. To by sa dalo ľahko preložiť aj do cudzích jazykov a bolo by
akceptovateľné aj pre serióznych maďarských historikov.
Opätovne treba zdôrazniť, že ak by sa zotrvávalo pri označení starých Slovákov ako
Sloven, je to diferenciačne nepreložiteľné, pretože po preložení aj pre Maďara aj pre
Nemca by to znamenalo Slovinca. A označenie Slověn (Slovien) je nielen novotvarom
českej jazykovedy z konca minulého storočia31, ale ako sa už spomenulo je tiež nie
diferenciačne preložiteľné do západných aj slovanských jazykov, pretože pri preklade by
vyústilo vo všeobecnejšie Slovan!
Napokon ako najvhodnejším pomenovaním pre našich predkov tak asi do 10. storočia sa
zdá byť označenie starí Slováci, tak potom aj nimi obývané územie by sme mohli
nazývať Staré Slovensko. Neprichádza sa tu s ničím novým. Veď Starým Slovenskom
nazval Slovensko pred 13. storočím už Václav Chaloupecký.32 Teda v porovnaní s V.
Chaloupeckým by tu šlo len o chronologické posunutie používania tohto termínu o asi
dve storočia dozadu.
3. Napokon k jazyku.
Pripúšťam, že by to malo byť doménou jazykovedcov, ktorú formu označenia zvolia za
najprimeranejšiu a ako ju budú diferencovať. Z toho, čo tu bolo povedané však niečo
vyplýva aj pre riešenie pomenovania jazyka. Nepochybujem, že jazykovedci sú viac ako
historici determinovaní vypracovaným medzinárodným slavistickým úzom. Nazdávam
sa, že riešenie tohto aspektu historickej terminológie základných termínov je najťažšie.
Treba si uvedomiť, že zvolený konvenčný termín treba aj prekladať do cudzích jazykov a
ako Slovän-Slovien vyústi v Slovan, tak slovienčina po preložení vyústi v slovančinu.
Napokon dôležité je, odkedy možno hovoriť o striktnejšom rozlišovaní jednotlivých
slovanských dialektov – neskorších samostatných slovanských jazykov. Priznám sa, že
napr. pri používaní jazyka v liturgii sv. Cyrilom a Metodom pokladám za správne hovoriť
o slovanskom jazyku, pretože v ňom iste bol zastúpený aj jazyk – dialekt egejských
Slovanov (ktorý už vtedy iste obsahoval aj vlastné diferenciačné prvky), no a som za to aj
preto, že je to zmyslovo zrozumiteľnejšie pri preklade aj do moderných jazykov, aj do
latinčiny. Z hľadiska historika však, ak máme Starých (či starých) Slovákov, Staré
Slovensko, mali by sme mať aj starú slovenčinu alebo staroslovenčinu, ktorou títo starí
Slováci hovorili.
Bolo by to veľmi potrebné, keby sa terminológia, týkajúca sa počiatkov nášho národa,
ustálila aj v archeológii. Archeológia je totiž disciplína, ktorá veľmi dlho hovorí na
našom území o Slovanoch, ešte aj vtedy, keď už Slovania boli nepochybne diferencovaní.
V Čechách poznajú archeológovia aj českých Slovanov, u nás máme len Slovanov, bez
bližšieho označenia. Súvisí to zrejme s artefaktami materiálnej kultúry, ktoré sa
všeobecne rámcovo označujú za slovanské a sú rozšírené na veľkom území, ale iste aj s
nesamostatnosťou myslenia a interpretácie našich archeológov, najmä pokiaľ ide o
„Slovanov“. Náš Archeologický ústav, po celé desaťročia najbohatšie dotovaný v rámci
spoločenskovedných ústavov Slovenskej akadémie vied, vykopal (údajne) viac
maďarských či staromaďarských hrobov ako Maďari sami, (tak sa donedávna hovorilo),
no a popri nich tu boli len Slovania.
Záverom treba zdôrazniť, že problematika historickej terminológie je omnoho širšia, než
len to o čom sa tu podrobnejšie hovorilo. Bolo by ale veľmi dobré, ak by sa nám tu alebo
čoskoro podarilo nájsť spoločnú reč o tu podrobnejšie pertraktovaných základných
termínoch a v blízkej budúcnosti intenzívnejšie rozvinúť proces ustaľovania špeciálnej
historickej terminológie. Azda aj zborníček z referátov tejto konferencie môže byť na to
dobrým impulzom.
Prevzaté z P. Mulík (ed.): Slovo o slove. K niektorým problémom slovenskej historickej
terminológie. Bernolákova spoločnosť, Bratislava 2001.
Poznámky:
1. Vyjadrenie Prof. PhDr. Branislava Varsika, DrSc. na prvom zasadnutí Komisie
pre historickú terminológiu pri Historickom ústave SAV 21. sept. 1978.
2. Písomné vyjadrenie doc. P. Ratkoša z 19. augusta 1978.
3. O činnosti tejto komisie sa tu hovorí na základe zachovaných zápisov z jej
rokovaní.
4. Venovalo sa jej 2.-4. zasadnutie komisie (24. 11. 1978, 23. 3. a 17. 5. 1979, a
napokon 25. 9. 1980).
5. Za Biografický ústav MS sa na zasadnutiach komisie zúčastňovali dr. J. Bžoch,
dr. Š. Valentovič a dr. M. Strhan. Porád sa zúčastňoval aj PhDr. Imrich Kotvan,
ktorý bol predsedom komisie pre jednotné písanie mien v katalógoch Univerzitnej
knižnice v Bratislave.
6. Por. napr. aj posledné Pravidlá slovenského pravopisu, Veda, Bratislava 21998, s.
38.
7. Komisia pre historickú terminológiu, na žiadosť redaktorov a prekladateľov
Vydavateľstva Pravda (iniciovanú vlastne doc. PhDr. P. Ratkošom, DrSc.) dostala
za úlohu urýchlene sa vyjadriť k niektorým terminologickým otázkam, týkajúcim
sa prekladania diel klasikov marxizmu-leninizmu do slovenčiny.
8. Vyšli z nich dva zväzky: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I. Územie
Slovenska pred príchodom Slovákov. Národné literárne centrum. Bratislava 1998;
II. Slovensko ocami cudzincov. Literárne informacné centrum, Bratislava 1999
(vo Vydavatelstve Rak Budmerice
9. V prítomnosti zrejme aj vedenie slovenskej časti Slovensko-maďarskej historickej
komisie pokladá za prijateľný pre Slovensko termín „Felvidék“ a „Horné
Uhorsko“ ako vidno z maďarského znenia pozvánky na medzinárodnú vedeckú
konferenciu 14.-15. novembra 2001 na Ministerstve obrany (!) SR.
10. Podobne tomu bolo aj v Rakúsku, kde Dolné Rakúsko/Niederösterreich bolo pri
hlavnom meste Viedni a Horné Rakúsko/Oberösterreich bolo vzdialenejšie
územie (od hlavného mesta).
11. Podľa tohto delenia fungovali aj hospodárske Komory a to Uhorská alebo
Bratislavská a Košická, či Spišská (atp.).
12. Podľa maďarského historika E. Fügediho (+1992) bolo by možné aj v maďarčine
rozlišovať medzi maďarský (magyar) a uhorský (magyarországi), no musela by na
to existovať vôľa zo strany Maďarov a aj potom by bol treba istý čas na to, aby sa
to postupne ustálilo. Iste by to prispelo k slovensko-maďarskému porozumeniu.
13. Maďar to chápe jednoznačne v etnickom zmysle (prirodzene aj politickoštátnom). Spomínaný spôsob prekladania sme praktizovali všetci a treba uvažovať
aj o napravení tohto nedostatku.
14. Aj staré pomenovanie Čiech po latinsky Bohemia je odvodené od Boiohemum,
ktorého základom je pomenovanie keltského kmeňa Bójov. Väčšina dnešných
štátov v Európe má svoje pomenovanie podľa etnika, ktoré je hegemónom v
príslušnom štáte.
15. V ilustrovanej kronike Kostnického koncilu (1414-1418) od Ulricha z Richentalu.
Za upozornenie ďakujem PhDr. Daniele Dvořákovej PhD. a PhDr. Jánovi
Lukačkovi, CSc.
16. Por. k tomu (BOKES, František:) Osudy memoranda 1861-1941. Turčiansky
Svätý Martin 1941.
17. K istému upraveniu ich postavenia došlo za franského kráľa Dagoberta I. (629639).
18. Por. HAVLÍK, Lubomír E: Svatopluk Veliký král Moravanů a Slovanů. Jota,
Brno 1994.
19. WOLFRAM, Herwig: Moravien – Mähren oder nicht? In: Svätopluk 894-1994.
Nitra 1997, s. 235-245.
20. Potom od Hungaria (Uhorsko) odvodené „Ungarn“, ktoré bolo do roku 1918
mnohonárodnostné kráľovstvo, musia aj cudzinci chápať aj v etnickom, aj v
politickom zmysle, tak ako v maďarčine Magyarország.
21. Pomenovanie u Rusov a Poliakov súvisí s tým, že vzniklo v čase, keď išlo o
Uhorský (Ugorský) kmeňový zväz, v ktorom Maďari boli pôvodne len jedným
kmeňom. Potom, keď sa natrvalo stali Maďari hegemónom v rámci Uhorského
kmeňového zväzu, sami vo svojom jazyku prestali používať označenie Uhor a
dominantným sa stalo Magyar.
22. Adekvátnejšie by bolo pomenovanie „Slowenien, Slovenia“, ktoré však už v
týchto jazykoch označuje Slovinsko.
23. Označenie „Sloväne- Sloviene“ sa vyskytuje (v pôvodnom dobovom prameni) v
Živote Metoda, ktorý bol napísaný slovanským (staroslov(i)enskym) jazykom.
Por. RATKOŠ, Peter (ed.): Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Vydavateľstvo
SAV. Bratislava 1968, s. 237; Magnae Moraviae fontes historici (MMFH) I.
Pragae-Brunae MCMLXVI. Edd. L. HAVLÍK a kol., s. 144. – V latinských
prameňoch sa stretávame aj s označením Moravskí Slovania vo Fuldských
análoch k rokom 846 (Sclavi Margenses) a 871 (Sclavi Marahenses).
24. ĎURICA, Milan S.: Etnonym našich najstarších predkov. Historický zborník 7.
Matica slovenská (Martin) 1997, s. 11.
25. Por. RATKOŠ, P.: c. ed., s. 355-359; MMFH I, s. 190-197.
26. Por. MARSINA, Richard (ed.): Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae
(CDSl) I. Bratislavae 1971, s. 421a (register) a II. Bratislavae 1987, s. 565a
(register).
27. Možno na to usudzovať z okolnosti, že sa v uhorských listinách tých čias
vyskytujú aj označenia Bo(h)emi, Poloni, Rutheni; por. CDSl I, s. 374b-375a,
415a, 419; CDSl II, s. 515a, 557a, 561a.
28. Johannes de THUROCZ: Chronica Hungarorum. I. Textus. Edd. Elisabeth
GALÁNTAI et Julius KRISTÓ. Akadémiai kiadó, Budapest 1985; na s. 240 sa
spomínajú na území Slovenska „Bohemi, Poloni et Sclavi“.
29. Por. MARSINA, Richard: Über die Besiedlung der Slowakei vom 11. bis in die
Hälfte des 13. Jahrhunderts. Studia historica Slovaca 16, 1988, s. 173-221, najmä
s. 217-218, kde sa spomína aj staršia literatúra.
30. Slovinec: angl. – the Slovenian; nem. – der Slowene; tal. – il Sloveno.
31. DURICA, Milan S.: cit. štúdia, s. 15-16.
32. CHALOUPECKÝ, Václav: Staré Slovensko. Bratislava 1923
Richard Marsina
+++++++++++++++++++++++
One Response to Historická terminológia – kľúč k pochopeniu slovenských dejín
Dobrý večer p. Marsina
Neviem či som napísal správne oslovenie, ale v úvode článku “Historická
terminológia – kľúč k pochopeniu slovenských dejín” je Vaša fotografia a pod
článkom Vaše meno ( teda Richard Marsina )
Chcem sa Vás veľmi pekne požiadať o vysvetlenie. V bode 2. uvádzate, že :
” Obyvateľov Slovenska (územia, na ktorom od prinajmenej prelomu 5./6.
storočia bývajú naši predkovia) máme v dobových prameňoch 9. storočia
pomenovaných aj ako Sloväni či Slovieni, aspoň tak sa to niekedy interpretuje, na
rozdiel od Moravan. ”
Neskôr ale v texte akosi “prejdete” na používanie mena Sloven.
Moja otázka teda znie, ktorý z týchto troch termínov Slovän, Slovien, alebo
Sloven je ekvivalentom k pomenovaniu obyvateľov Slovenska uvádzaných v
dobových prameňoch z 9. storočia, alebo sú všetky tri rovnocenné, teda správne ?
Odporucam do pozornosti clanok "Európa bojuje s miliónmi Rómov" zo SME:
http://www.sme.sk/c/6075584/europa-bojuje-s-milionmi-romov.html
Napětí v kraji
Nedělní demonstrace v Rumburku a Varnsdorfu jsou v pořadí devátou a desátou od
počátku nepokojů v oblasti. Lidé dávají najevo nespokojenost s bezpečnostní situací v
oblasti, romskou kriminalitou a pomalým zlepšováním situace. Nepokoje nastartoval
mačetový útok pětice Romů v jedné hospodě v Novém Boru 7. srpna, po němž zůstalo
několik raněných. V Rumburku pak zhruba 15 Romů napadlo několik místních obyvatel.
Od 23. srpna Šluknovsko průběžně monitorují posily z pražské pořádkové jednotky.
Zdroj: http://zpravy.idnes.cz/chalupari-koupi-dum-a-zbori-ho-aby-se-do-osadynenastehovali-romove-1d6-/domaci.aspx?c=A111001_121534_usti-zpravy_sou
Chalupáři koupí dům a zboří ho, aby se do osady nenastěhovali Romové
Chalupáři z obce Severní ve Šluknovském výběžku koupí prázdný dům, a pak ho zboří.
Mají totiž strach, aby se do osady nenastěhovali nepřizpůsobiví občané. Příběh jen
ilustruje strach a možná až paranoiu, která v regionu panuje.
"Nechceme, aby dům koupil nějaký spekulant a nastěhoval nám sem nepřizpůsobivé.
Proto jsme se mezi sebou dohodli, že dům raději společně odkoupíme a na vlastní
náklady zbouráme," popisuje majitel jednoho z blízkých rekreačních domků.
Poslední majitel prohrál zchátralý dům v osadě Severní ve Šluknovském výběžku v
hracích automatech. Nyní je na nemovitost uvalena exekuce, vyvolávací cena je pouhých
60 tisíc korun.
Strach z toho, že by se do sousedství mohli začít sestěhovávat Romové, se však ze
Šluknovského výběžku, kde lidé kvůli kriminalitě romské menšiny už několikrát vyšli do
ulic, šíří i do dalších částí Ústeckého kraje.
Sestěhovávání Romů se obávají například už i obyvatelé ústeckého sídliště Severní
Terasa.
Zprávy o chystaném přílivu nepřizpůsobivých vyděsily také lidi v Děčíně. S největší
pravděpodobností jde však jen o paniku. Oficiální místa totiž zprávy o masovém přílivu
nepřizpůsobivých dementují
+++++++++++++++++++++++z
Pánbůh? Kam s ním?
Kam ho umístit? V minulých staletích to měli docela jednoduché, umístili Ho do Nebe,
což znamenalo, že sedí na obláčku a pozoruje lidské hemžení. Tehdy to bylo docela
dostačující, ovšem dnes už se to jaksi nehodí. Proto teologové vymysleli, že človíček si
musí nalézt Boha uvnitř sebe, neboť: Ve svém nitru nalezneš Boha, uvnitř tvého těla sídlí
Bůh.“ Tedy i ve střevech a žaludku a pohlavních orgánech? V mozku se určitě nenalézá,
tam je totiž sídlo racionality.
Nedávno dokonce skupinka evropských obyvatel podala oznámení k Mezinárodnímu
soudnímu dvoru v Haagu, aby byl náměstek Boha, či Boží zástupce na zemi, trestně
stíhán a to pouze pro krytí pedofilních afér kněží, a vůbec ne pro zločiny jichž se církev
ve své historii dopustila a stále dopouští. Požadují, aby byl umístěn do vězení. Taky
docela vhodné řešení otázky kam s ním, no ne? Soudní dvůr v Haagu, tedy podatelna,
přijala toto oznámení, ale odpověď zněla, že Soudní dvůr v Haagu není kompetentní toto
řešit, ať se podavatelé obrátí na jiný příslušný úřad, třeba na lampárnu. (Perlička: Soudní
dvůr sídlí v nizozemském Haagu v Paláci míru. V jeho kompetencích a pravomocích je
výslovně uvedeno, že se nesmí zabývat šetřením válečných zločinů politiků a vojáků
Spojených států amerických (SSA) a dalších členských zemí NATO, což velice velmi
poškozuje jeho důvěryhodnost, alespoň já jsem o tom skálopevně přesvědčený.)
Je tedy naprosto jasné, že zástupce Boha na zemi určitě nikdy předvolán nebude a to i
přesto, že Vatikán není členem NATO a tudíž by klidně předvolán mohl být. To je ovšem
velice nepravděpodobné, neboť soudcové jsou křesťané, a přece nebudou odsuzovat
křesťana, to by ho nejdřív museli vyloučit z církve a teprve potom odsoudit. (Tuto praxi
přebrali i komunisté, taky nejdříve vyloučili ze strany, a teprve potom mohl být pachatel
trestného činu postaven před soud.)
Je ovšem normální běžnou praxí onoho Mezinárodního soudního dvoru odsuzovat k
dlouholetým trestům odnětí svobody pouze malé nepatrné rybičky a hlavní pachatele
ignorovat. Copak třeba strůjci válek jako např. Cheney, Bush, Obama, Wolfowitz a spol.
by mohli být předvoláni? Přímo absurdní! Nebo jiný příklad: Miloševič a jeho společníci
byli předvolání a odsouzeni, ale původci a strůjci oné balkánské války - jsouce členy
NATO, nesmí být předvoláni ani jako svědci. Tihle velcí zločinci jsou teda nevinní a čistí
jako lilium. Ale selský rozum říká, že u osnovatelů je přece největší vina, a ti, co
provádějí ony návody ke zločinům, jsou sice také vinni, ale v daleko menší míře než
osnovatelé na nichž spočívá ta nejpodstatnější vina. Vůdcové naší evropské civilizace
také prosadili, aby byl před MSD v Haagu předvolán jejich ještě před rokem veliký přítel
a kamarád Kaddáfí se kterým se srdečně objímali, který ale není členem natovského
bratrstva, takže klidně může být obviněn - to jsou charakteři, co?
Ale vraťme se k Bohu a k otázce co s ním. V reakci na mé dřívější články o náboženství
jsem byl nařknut (v článku v Outsider Média), že opisuju od Jiráska a Nejedlého, což
měla být jako urážka, invektiva a doklad mé nedovzdělanosti (a to já pouze citoval z
křesťanské dogmatiky). Ale ano, já Jiráska rád, přečetl jsem snad všechna jeho díla, a
Nejedlého si také vážím, ti dnešní vzdělanci, ti dnešní ministři kultury (a školství) mu
vzděláním a myšlením nesa-hají ani po kotníky, a to byl Nejedlý menšího vzrůstu.
Dokonce i Masaryk si obou vážil a nechal se s nimi fotografovat. Nechápu ten odpor
proti Jiráskovým spisům, takového Sienkiewicze si Poláci nadmíru váží, a náš Jirásek je s
ním plně srovnatelný, proč ta nechuť k němu? Asi proto, že jeho díla jsou příliš obsáhlá a
dnes se vyžaduje stručnost. Vyžaduje se také naprosto negativní postoj k husitství a
adorace doby pobělohorské, což zajisté u Jiráska a Nejedlého nenajdeme.
Takže dnes se raději zmíním o Bondym, ten je současnější a je také docela srozumitelný,
žádné transcendentno, žádná mystika a nadpřirozeno, pouze čistá a jasná racionalita.
Třeba v knize Útěcha z ontologie (vydala ČSAV v roce 1967) se Bondy v jedné kapitolce
postavil do role teisty, tj. jakože věří v existenci Boha. Vyšly mu neuvěřitelně komické a
absurdní závěry. Vychází z premisy, že Bůh si musí být vědom sám sebe, musí si být
vědom faktu, že je Bohem. Stejně jako člověk je si vědom faktu, že je člověkem.
(Jsou si taková améba, virus či baktérie vědomy, že jsou amébami, viry a baktériemi? To
je velice nepravděpodobné. Bondy se dokonce ptá, zdali i kámen si je vědom své
existence?) Je tedy nemyslitelné, že by si Bůh nebyl vědom své existence, už jenom
představa, domněnka, že si Bůh není vědom své existence je nonsens. A kdyby si Bůh
přece jen nebyl vědom své existence, tak by byl na úrovni právě té améby či kamene.
Takový Bůh by člověku (i Vesmíru) byl k ničemu.
Bůh je nepovstalý, byl tu vždy - no ale to hmota taky. Teologové tvrdí, že každý náš
krok je Bohem předem koncipován, což je pouze obdoba materialistického determinismu
v teologickém rouchu. (Bez vůle Páně bych se nemohl stát atheistou!) Míchat dohromady
pojmy Bůh, Princip, Nutnost, Osud, Řád, Bytí… znamená dělat si z lidí blázny.
Bondy uvádí také několik příkladů toho, co asi může Bůh dělat a myslet si. Třeba že Bůh
si vymýšlí příběhy, přímo nekonečné množství příběhů, a ty uskutečňuje. Je-li běh světa
povídkou Páně, je to povídka trochu příliš nevtipná pro tak dokonalého autora,“ píše
Zbyněk Fišer. (A ještě v jiné knize dodává:
Vždyť co je člověk? Zažívací trubice k níž jsou přivěšeny rozmnožovací orgány.“)
Možná se Bůh tím chce zdokonalovat, chybné a vadné příběhy má v úmyslu nahradit
lepšími a dokonalejšími. Bůh usilující o to, aby dosáhl vyššího, širšího, dokonalejšího
sebepoznání a sebezdokonalování ovšem nutně musí dojít k závěru, že to, co by si mohl o
sobě uvědomovat, je sama problematika až problematičnost jeho existence a jeho bytí.
Bůh poznává svoji existenci jako zbytečnou, protože k ničemu, a co mu zbývá, je zábava.
Nebo zoufalství. Nebo šílenství. Nebo zánik. (Což znamená Boha, který sám sebe zruší,
tedy zruší svou existenci.) Ale může také být, že Bůh je nadšený a spokojený se svou
existencí, neboť při svém neustálém sebeuvědomování, sebeprohlížení a sebeoslavování
(sebeafirmace) tone neustále ve slasti. Ovšem slasti ho určitě omrzí, nelze je nekonečně
stupňovat. Proč by se staral o svá stvoření? Je na tom asi tak, jako já se starám o buňky
mého těla - otravuju jim život lihem, nikotinem, sportem, prací…“ Bůh je také perfidní
mučitel, stvořil svět jen a pouze ke své oslavě a pro své potěšení a aby měl někoho, kdo
by se mu kořil a jej chválil, a za to ho libovolně odsuzuje k věčnému trápení a zatracení
nebo k věčnému blahu.
Člověk říká: Ne vůle má, ale vůle Tvá ať se stane. Jsem tedy pouhý služebník Boha a
dělám to, co se Bohu líbí a co je mu prospěšné, co on chce a co on potřebuje - a člověk
slouží s chutí a nadšením. Obzvláště hříšníky si Bůh zamiloval - a oni jeho! Postavit
Boha do služeb vládnoucí třídy ruší jakýkoliv positivní obsah náboženství.“ Bondy
rozvádí ještě tato moc hezká a velice zajímavá témata: Bůh spící, Bůh zlomyslný, Bůh
srandista, Bůh sadista, Bůh šprýmař, Bůh nudící se, Bůh komediant, Bůh hlupec, Bůh
ješita… Je takový Bůh vůbec hoden naší úcty?
Takže v minulých větách to Jirásek a Nejedlý sice nebyl, ale ten Bondy je zajímavý též.
Arabští myslitelé také nejsou pozadu, také přišli na velice zajímavé myšlenky. Třeba
takovýhle názor na Boha, na to jsme my v Evropě nepřišli: Bůh nemá žádné vlastnosti (a
už vůbec ne antropomorfní!), nelze mu přičíst ani Moudrost, ani Všemohoucnost,
Vševědoucnost či Dobrotu apod., protože by byly nutně stejně věčné a nestvořené jako
On a tak by vedle Něho bylo ještě něco dalšího, což by byl polyteismus.“ Další perfektní
úvahu opisuji z knihy Dějiny středověké filosofie od Karla Hoffa:
Není-li vše v každém okamžiku tvořeno nově Bohem, pak existuje přirozená kauzalita
pohybu světa, z čehož plyne, že hmota má možnost se sama měnit a tvořit něco nového,
což by znamenalo konec Boha. Pohyb je tedy iluzí stejně jako příčinnost. Každý pšouk
pohybu světa je nově tvořen Bohem jak v celku, tak v detailu. Týká se to hvězd i cesty
lžičky k ústům. Pobryndal jste se polévkou, ač jste zdráv, střízlivý a nikdo do vás nestrčil
a není zemětřesení? Zdržte se komentáře, Bůh zrovna znovu stvořil svět.“ (Přirozená
kauzalita po lopatě: Bůh řekl:
Budiž Velký třesk. Stalo se, a od toho okamžiku už neměl sebemenší možnost zasahovat
do dění světa, ten se řítí sám samopohybem. Kam? Copak víme? K nebytí? K vyšším
formám bytí? Ale je jisté, že naší vůlí to můžeme ovlivnit, boží vůli k tomu
nepotřebujeme.)
V Koránu se praví, že Bůh má všechno předem zapsáno ve své knize, z čehož lze lehce
odvodit teorii naprosté predestinace (předurčení) všelikého lidského konání včetně
myšlení, čímž je ovšem vyloučena zodpovědnost za lidské skutky. Jak může Bůh potom
někoho soudit, a když ano, jak může být spravedlivý? Tyto a mnohé další úvahy sepsal
muslimský učenec jménem Amr Ibn Ubajd, který zemřel r. 762 v Basře.
Proto nechápu důvody, proč naše sdělovací prostředky ukazují muslimy pouze a jedině v
negativním světle a vyvolávají nenávist k muslimům. Co se tím sleduje? Co se tím
zamýšlí? Přece bez muslimských (a vůbec arabských) učenců, kteří přeložili spisy
antické, nevěděli bychom že vůbec nějaká antika existovala! Od Arabů jsme také přejali
arabské číslice a nulu (i když oni tu nulu zase přebrali od Indů). Bez nuly a arabských
číslic bychom počítali s římskými číslicemi, dovede si to vůbec někdo dnes představit? V
té době rozkvětu arabské kultury jsme my v Evropě věřili na víly, uctívali studánky a
Peruna, bydleli v polozemljankách a o Bohu jsme neměli ani potuchy, a evropská
velkoměsta“ měla nanejvýše dva, tři tisíce obyvatel!
Samozřejmě že jsou stejní jak my a tož také přišli ke krásným hovadinám, jako je Ráj a
Peklo, ale byli i v tom moudřejší než my, třeba to Peklo je vyhrazeno pouze pro nevěřící
psy, muslim se do Pekla nikdy nemůže dostat, vždyť je věřící. A do Ráje vstupuje člověk,
ať zemře mladý nebo přestárlý, vždy ve 33 letech a má je potom už natrvalo (těch 33 let),
a to se dá bohatýrsky pít víno a furt sexovat. Problém, který ovšem neřeší (možná na to
zapomněli) - co se stane, a jak se má člověk zachovat, když se v Ráji ukáže manželka či
případně manžel? Vůbec se nedivím, že muslimové (teda většina muslimů) námi hluboce
a opovržlivě pohrdají, a to i přesto, že máme lepší rakety, bomby, bombardéry a letadlové
lodě, a přirovnávají nás k hordám Čingischánovým. Myslím si, že v tom mají pravdu.
A nedá se to obkecávat nějakým humanitárním
bombardováním - spojovat vraždění s humanitou, to je možné pouze v Evropě, jinde ve
světě je buď vraždění nebo humanita, dávat to dohromady a nerozlišovat, to je přece
výplod převelice chorého mozku.
Manipulace s myšlením lidí bývala i dříve, v minulosti dokonce v daleko větší míře než
je dnes, a dařilo se jim zblbnout obyvatele celých národů, aby se vzájemně vraždili a s
chutí a s nadšením vráželi nože do jiných, častokrát i do svých spoluobčanů, kvůli víře v
Boha, těch náboženských válek bylo nespočet… A to přitom všichni věříme ve stejného
Boha, přece židovský Jahve či Hospodin, muslimský Alláh a náš křesťanský Bůh jsou
pořád jeden a tentýž Bůh. Ale až teprve nedávno i papež uznal, že židé jsou naši starší
bratři. A muslimové mají Alláha, což je samozřejmě pouze arabské slovo pro stejného
Boha. Kdy konečně papež pronese, že muslimové jsou naši mladší bratři? Ještě asi není
příhodný čas. A jaké jsme přitom prováděli pogromy na Židy s pokřikem - oni věří v
Jahveho! A těch válečných výprav proti muslimům (ještě i dnes!) bylo také neúrekom.
Jdeme na ty muslimy, hrr na ně, oni věří v Alláha! Mělo by se tedy poctivě říci, že oni
sice věří ve stejného Pánaboha jako my, ale je potřeba tak jako tak je vyvraždit, vždyť
mají velké bohatství, zabavíme jim je (jak Židům tak Arabům), to by bylo čestnější.
Nejde tedy vůbec o náboženství či o nějakou ideologii, jde o pouhé kořistění. (Podobně
II. světová válka měla také náboženský podtext, vždyť to byla válka proti bezbožnému
bolševismu! Nějaký německý fašistický generál v koncem roku 1944 pronesl: Pokud
Sověti provedou nám Němcům to, co jsme provedli my jim, německý národ přestane
existovat.“ Docela výmluvné, že? Hlavně pro ty obdivovatele fašismu.)
Je zajímavé, a je to pravidlem, ba přímo zákonitostí, že po skončené válce vždycky pár
lidí neobvykle moc, ba přímo fantasticky neuvěřitelně zbohatlo, mnohonásobně navýšilo
své bohatství. Jistěže ty lidi lze přesně identifikovat a je to docela snadné, stačí přece
porovnat jejich majetek před válkou s velikostí majetku po válce. Céline se o to pokusil a
jmenovitě! uvedl tyhle válečné zbohatlíky z I. světové války (psal to před vypuknutím II.
světové války a předpověděl i její průběh), což vyvolalo obrovský poprask a Céline byl
prohlášen za zemského škůdce. Céline přitom pouze vyžvanil i nám dole to, co všichni z
vysokých společenských kruhů vědí, což je samozřejmě nepřípustné, to se ve slušné
společnosti nedělá, to je nemravné a zavrženíhodné, aby někdo prozrazoval obyčejným
primitivním pracujícím lidem, z čeho vznikají tak obrovské majetky. A tak se už o tom
raději nepíše, nikdo další se už nepokusil zmapovat to, alespoň já o tom nic nevím.
Říkat a psát o tom, že nadměrně zbohatla ta či ona nějaká akciová společnost je naprosto
k ničemu (k mlžení), jelikož vlastníci jsou anonymní a podnikatelské aktivity společnosti
jsou zákonem utajeny, takže říci, že ta či ona akciovka či korporace zbohatla, je
informace k ničemu. Musí se jmenovat přímo zainteresované osoby, jmenovitě, jinak je
to bezcenné. Vydělávat na utrpení, mrzačení a smrti, to je přece vynikající džob a vysoce
morálně oceňovaný, vždyť jsou to většinou velice vážení lidé na vrcholku společenského
žebříčku, na špičce, a jsou skutečně rovni bohům, vždyť rozhodují o osudech valné
většiny obyvatel světa.
Takže mi vyšlo (a nejen mně, ale i autorům SZ, třeba v knize Jozue), že věřit v Boha
znamená ve své podstatě vraždění, a to vraždění je naprosto přijatelné a morálně
ospravedlnitelné a Pánembohem posvěcené. Určitě jste všichni viděli onu proslavenou
fotografii modlícího se Cheneyho se sepnutýma rukama, přivřenýma očima a ponořeného
do mystického zření Boha. Co se mu při tom nábožném vytržení prohánělo v mozku? No
určitě přemýšlel kolik bombardérů, raket, tanků apod. bude potřeba poslat do té či oné
země.
Jenom se podívejme na ty křesťanské chrámy, katedrály, šlechtické paláce, na opevněné
hrady a zámky… to vše jsou památníky bývalých lupičů, zlodějů a vrahů. Že církev byla
tvrdým a nelítostným utlačovatelem a vykořisťovatelem, je neoddiskutovatelným faktem,
a že měla prsty v každé válce, je taktéž naprosto zřejmé. A že ty katedrály slouží k
povznesení duše člověka k nebeským výšinám, k pohledu na absolutní dokonalost? Tak
to neberu! (Ale co se sexuálními výjevy na chrámech buddhistických? - to je klid duše?)
Absolutní dokonalost? Ale ano, existuje! To když třeba hraje Boris Berezovskij Liszta.
A když z náboženských kruhů čtu úvahy o tom, že to osvícenci ze 17. a 18. století
zapříčinili úpadek morálky a Evropy, tak jenom žasnu nad tím, jak je možné až tak
převracet fakta. Celý tenhle evropský humanismus vrcholí v humanitárním
bombardování, v humanitárním mučení a v humanitárním umírání hladem, takové
zneužití osvícenců, to je neuvěřitelné. A to máme my Češi prvenství, u nás jsme to
vymysleli, a nikdo ani necekl, všichni to s radostí a chutí přebrali. Že se tihle humanisté
nestydí - humanitární vrahové, humanitární mučitelé, zločinci zaštiťující se právem,
vrahové zaštiťující humanitou, lháři zaštiťující se pravdou… A sakrální stavby dnes?
Letadlové lodě, bombardéry, atomové ponorky, balistické střely, atomovky… to vše má
stejný smysl a účel jako ty náboženské stavby - mají vyvolávat obdiv, pocity vznešenosti
a síly, a zajisté - a to je nejdůležitější - strach a obavy. Takže to je to, co po dnešních
lupičích, zlodějích a vrazích zůstane, to jsou jejich sakrální památníky. Předpokládám, že
naši potomci nebudou takoví kreténi jako my dnes a dají to vše do šrotu, případně do
muzea. I když občas mívám i pochybnosti, to když třeba vidím, jak Putin nosí květiny
patriarchovi celé Rusi a objímá se s ním bratrsky. A jsem docela rozčarovaný, když
sleduji církve, spíše sekty v SSA, které jsou docela politicky vlivné, nejvíce vlivný je
ovšem judaismus, a když i v Evropě probíhá renesance temna a zpátečnictví, je mi z toho
docela smutno. Je sice pravda, že ohlupovat nábožensky založené obyvatele je docela
snadné a oblbovat atheistickou společnost je přespříliš obtížné, takže motivy vládnoucích
chápu.
Je pro nás k velkému podivení, že v nejlidnatější zemi světa, v Číně, nikdy žádné
náboženství nevzniklo, asi to tamější obyvatelé nepotřebovali ke svému životu, a navíc
měli velmi moudré filosofy. Tvrzení, že morální jednání nám přikázal Bůh? Ale kdeže,
morální je to, co prospívá rodině a společnosti. Nebo modrá krev u Číňanů? Vysmáli by
se tomu, neboť dosáhnout vyššího společenského postavení, znamenalo udělat docela
náročné zkoušky, a přihlásit se mohl kdokoliv. Viděli jste někdy čínského
sebevražedného teroristu, který by byl přesvědčený, že se dostane do čínského nebe? To
by jim nikdy ani na mysl nepřišlo.
A s nadpřirozenem a transcedencí se snadno a elegantně vyrovnali: Nebesa sesílají hromy
a blesky, to znamená, že se hněvají, Nebesa se na nás mračí. Wang Čchung to smazal
otázkou - no a viděli jste Nebesa někdy se smát? A bylo to vyřešeno - transcendentno a
nadpřirozeno se rozplynulo. Wang Čchung žil ve stejné době jako náš Ježíš a viděl svět
poněkud jinak: Jak by mohla být nebesa rozumná, spravedlivá, jak by mohla lidi záměrně
stvořit a starat se o ně? Nebesa nemají uši, oči ani ústa a jsou tak obrovská, že by člověka
stejně nezaslechla. Měla by příliš práce, kdyby měla neustále a záměrně řídit tvorbu
všech listů, vytvořit a vybarvit každý chlup nebo pírko všech zvířat.“ U nás je potřeba
udělat to podobně jako oni, to jest zastrčit Boha mezi hračky dětí.
+++++++++++++++++++++++
Úplný text projevu íránského prezidenta Ahmadínežáda na Valném shromáždění
OSN
28.9.2011
New York, 22. září 2011
Pane prezidente,
Excelence,
Dámy a pánové,
Jsem vděčný všemohoucímu Alláhovi, který mi, opět, poskytl příležitost stanout před
tímto světovým shromážděním. Mám to potěšení vyjádřit své upřímné poděkování jeho
excelenci Josephu Deissovi, prezidentu šedesátého šestého zasedání, za jeho obrovskou
snahu během svého funkčního období. Také bych rád poblahopřál jeho excelenci
Nassirovi Abdulaziz Al-Nasserovi k jeho zvolení prezidentem šedesátého šestého
zasedání OSN, a přeji mu úspěch.
Dovolte mi věnovat chvilku na počest všech těch, kdo přišli o život minulý rok, obzvláště
obětí tragického hladomoru v Somálsku a ničivých záplav v Pákistánu. Vyzývám
všechny, aby navýšili svoji pomoc zasaženým obyvatelům těchto zemí.
V předešlých letech jsem mluvil o různých globálních záležitostech a o potřebě provést
zásadní změny v současném mezinárodním řádu.
Dnes, vzhledem k mezinárodnímu vývoji, se pokusím analyzovat současnou situaci
z jiného úhlu.
Jak všichni víte, nadvláda a nadřazenost lidských bytostí ve vztahu ke všem ostatním
stvořením spočívá v samotné povaze a pravdě lidstva.
Co je božský dar a projev ztělesnění božského ducha:
- Víra v boha, který je neustálým tvůrcem a plánovačem celého vesmíru.
- Projevování soucitu ve vztahu k ostatním, velkorysost, hledání spravedlnosti a
udržování integrity jak ve slovech, tak v činech.
- Hledání důstojnosti, aby se dosáhlo vrcholu dokonalosti, usilování o povýšení
materiálního a spirituálního statutu člověka a touha po naplnění svobody.
- Vzdorování útlaku, korupci a diskriminaci, na rozdíl od podporování utlačovatelů.
- Hledání štěstí a trvalé prosperity a bezpečnosti pro všechny.
- To jsou některé projevy společných božských a lidských atributů, které lze jasně
pozorovat v historických aspiracích lidských bytostí a které se odráží v dědictví našeho
umění a literárních děl, jak v próze, tak poezii, a sociálně-kulturních a politických hnutích
lidských bytostí během historie.
- Všichni božští proroci a sociální reformátoři vyzývali lidské bytosti, aby kráčely touto
spravedlivou cestou.
- Bůh dal lidstvu důstojnost, aby povýšilo svůj statut a ujalo se role na Zemi jako jeho
nástupce.
Drazí kolegové a přátelé:
Je živě jasné, že navzdory všem historickým úspěchům, včetně vytvoření OSN, které
byly produktem neúnavné snahy svobodomyslných a spravedlnost hledajících jedinců,
jakož i mezinárodní spolupráce, lidská společenství svá vznešená přání a aspirace ani
zdaleka nenaplňují.
Většina zemí na světě je nespokojena se současnými mezinárodními poměry.
A navzdory obecné touze a snaze prosadit mír, pokrok a bratrství, války, masově
vraždění, široce rozšířená chudoba a sociálně-ekonomické a politické krize nadále
porušují práva a suverenitu zemí a nechávají za sebou nenapravitelné škody na celém
světě.
Přibližně tři miliardy lidí na světě žijí s méně než 2,5 dolary na den, a více než miliarda
lidí žije bez toho, aby měla denně aspoň jedno dostačující jídlo.
40% nejchudší populace světa se dělí o pouhých 5% globálních příjmů, zatímco 20%
nejbohatších lidí se dělí o 75% celkových globálních příjmů.
V důsledku chudoby umírá ve světě každý den více než dvacet tisíc nevinných a
strádajících dětí.
80% finančních zdrojů ve Spojených státech je kontrolováno 10% populace této země,
zatímco pouhých 20% těchto zdrojů přináleží 90% populace.
Jaké jsou příčiny a důvody těchto nerovností? Jak lze takovou nespravedlnost
zmírnit?
Ti, kteří ovládají a řídí centra globální ekonomické moci svalují vinu na aspirace lidí,
náboženství a na to, že se vydali cestou božských proroků, nebo na slabost zemí a špatný
výkon řady skupin nebo jedinců. Tvrdí, že pouze jejich názory, přístupy nebo recepty
mohou lidstvo a světovou ekonomiku zachránit.
Drazí kolegové a přátelé,
Nemyslíte, že základní příčinu problémů je třeba hledat v panujícím mezinárodním řádu,
nebo ve způsobu, jakým je svět řízen?
Rád bych upřel vaši laskavou pozornost na následující otázky:
- Kdo násilně unesl desítky milionů lidí z jejich domovů v Africe a dalších regionech
světa během temného období otroctví a udělal z nich oběti své materialistické hrabivosti?
- Kdo vnutil tomuto světu kolonialismus na více než čtyři století? Kdo okupoval území a
masivně plundroval zdroje ostatních zemí, ničil talenty a odcizoval jazyky, kultury a
identity národů?
- Kdo vyvolal první a druhou světovou válku, ve kterých bylo zabito sedmdesát milionů
lidí a stovky milionů byly zraněny nebo připraveny o domov? Kdo vytvořil války na
Korejském poloostrově a ve Vietnamu?
- Kdo uvrhl, prostřednictvím podvodů a pokrytectví sionistů, Palestince a země tohoto
regionu do více než šedesáti let války, bezdomovectví, teroru a masového vraždění?
- Kdo desítky let uvaloval a podporoval vojenské diktatury a totalitní režimy na asijské,
africké a latinsko-americké země?
- Kdo použil atomovou bombu proti bezbranným lidem a nahromadil tisíce hlavic ve
svém arzenálu?
- Čí ekonomika se spoléhá na vedení válek a prodávání zbraní?
- Kdo vyprovokoval a povzbuzoval Saddama Husseina, aby napadl a vnutil osmiletou
válku Iránu, a kdo mu pomáhal a vybavil ho chemickými zbraněmi, které použil proti
našim městům a lidem?
- Kdo použil záhadný incident z 11. září jako záminku pro útok na Afghánistán a Irák – a
v těchto dvou zemích zabil, zranil a připravil o domov miliony lidí – s konečným cílem
dosáhnout nadvlády nad Středním východem a jeho ropnými zdroji?
- Kdo zrušil Breton-woodský systém a natiskl biliony dolarů, nekrytých zlatými
rezervami nebo ekvivalentní měnou? Krok, který spustil inflaci na celém světě a jehož
smyslem bylo ukořistit ekonomické příjmy ostatních zemí.
- Vojenské výdaje jaké země přesahují ročně tisíc miliard dolarů, převyšujíc tak vojenské
rozpočty všech ostatních zemí na světě dohromady?
- Jaké vlády jsou nejzadluženější na světě?
- Kdo ovládá politiku vytvářející struktury světové ekonomiky?
- Kdo je zodpovědný za světovou ekonomickou krizi a kdo uvaluje její důsledky na
Ameriku, Evropu a svět obecně?
- Jaké vlády jsou vždy připraveny shodit tisíce bomb na ostatní země, ale zdráhají se
zaslat trochu potravinové pomoci hladomorem zasaženým lidem v Somálsku nebo na
jiných místech?
- Kdo jsou ti, kteří dominují Radě bezpečnosti, která je zdánlivě zodpovědná za střežení
mezinárodní bezpečnosti?
Existují desítky další podobných otázek, a odpovědi jsou, samozřejmě, jasné.
Většina zemí a vlád světa nesehrála ve vytvoření současné globální krize žádnou roli, a
ve skutečnosti byly sami oběťmi takové politiky.
Je jasné jako denní světlo, že tuto bídu a nepořádek, s dalekosáhlými důsledky na celém
světě, vyprovokovali titíž otrokáři a koloniální mocnosti.
Drazí kolegové a přátelé,
Mají tyto arogantní mocnosti opravdu kompetenci a schopnost řídit nebo spravovat svět,
nebo je přijatelné, aby se sami označovaly za jediné obránce svobody, demokracie a
lidských práv, zatímco jejich armády útočí a okupují ostatní země?
Mohou z raket, bomb nebo zbraní NATO vykvést květy demokracie?
Dámy a pánové;
Pokud některé evropské země stále používají holokaust, po šedesáti letech, jako výmluvu
pro placení pokut nebo výpalného sionistům, nemělo by být povinností otrokářů nebo
koloniálních mocností platit reparace zasaženým zemím?
Pokud by škody a ztráty za období otroctví a kolonialismu byly skutečně kompenzovány,
co by se stalo manipulátorům a politickým mocnostem za oponou ve Spojených státech a
v Evropě? Zůstal by nějaký rozdíl mezi Severem a Jihem?
Pokud by jen polovina vojenských výdajů Spojených států a jejich spojenců v NATO
byla věnována na pomoc řešení ekonomických problémů v jejich vlastních zemích, byly
by svědky nějakých symptomů ekonomické krize?
Co by se stalo, pokud by stejná suma byla věnována chudým zemím?
Jaké je ospravedlnění pro přítomnost stovek amerických vojenských a výzvědných
základen v různých částech světa, včetně 268 základen v Německu, 124 v Japonsku, 87
v Jižní Koreji, 83 v Itálii, 45 ve Velké Británii a 21 v Portugalsku? Znamená to něco
jiného, než vojenskou okupaci?
Nepodkopávají bomby umístěné na uvedených základnách bezpečnost ostatních zemí?
Dámy a pánové
Hlavní otázkou je hledání základní příčiny takového přístupu.
Primární důvod by měl být spatřován ve víře a tendencích elity.
Shromáždění lidí v rozporu s vnitřními lidskými instinkty a dispozicemi, kteří také nevěří
v boha a v cestu božských proroků, nahrazují nebeské hodnoty jejich touhou po moci a
materialistických cílech.
Pro ně má smysl pouze moc a bohatství, a jakákoliv snaha se musí soustředit na tyto
nekalé cíle.
Utlačované národy nemají žádnou naději, že obnoví nebo ochrání svá legitimní práva
proti těmto mocnostem.
Tyto mocnosti usilují o svůj pokrok, prosperitu a vážnost prostřednictvím ožebračování,
ponižování a likvidace ostatních.
Považují se za nadřazené vůči ostatním a domnívají se, že mají zvláštní privilegia nebo
oprávnění. Nemají k ostatním žádný respekt a snadno poručují práva všech zemí a vlád.
Prohlašují se za nezpochybnitelné poručníky všech vlád a zemí, prosazují to
prostřednictvím zastrašování, výhružkami a silou a zneužíváním mezinárodních
mechanismů. Prostě porušují všechny mezinárodně uznávané dohody a pravidla.
Trvají na vnucování svého způsobu života a víry ostatním.
Oficiálně podporují rasismus.
Oslabují země prostřednictvím vojenských intervencí a ničí jejich infrastrukturu, aby
vyplundrovali jejich zdroje a učinili je ještě závislejšími.
Zaseli semena nenávisti a nepřátelství mezi národy a lidi různých přesvědčení, aby jim
zabránili naplnit jejich cíle u vývoje a pokroku.
Všechny kultury, právní subjekty, životy, hodnoty a bohatství zemí, ženy, mládež,
rodiny, jsou obětovány jejich hegemonistickým tendencím a inklinaci k zotročení a
porobení ostatních.
Pokrytectví a podvody jsou dovoleny, aby se zajistily jejich zájmy a imperialistické cíle.
Pašování drog a zabíjení nevinných lidských bytostí je při prosazování takových
ďábelských cílů dovoleno také. Navzdory přítomnosti NATO v okupovaném
Afghánistánu tam došlo k dramatickému nárůstu produkce nezákonných drog.
Netolerují žádné otázky nebo kritiku, a místo aby předkládali důvody svých porušování,
vždy se staví do pozice žalobce.
Pomocí jejich sítě imperialistických médií, která jsou pod vlivem kolonialismu, vyhrožují
všem, kteří zpochybní holokaust a 11. září, sankcemi a vojenskými akcemi.
Vloni, když bylo předstoupeno s potřebou vytvořit fakta hledající tým, který by důkladně
vyšetřil skryté elementy zapletené do incidentu 11. září – myšlenkou, která je také
podporována všemi nezávislými vládami a zeměmi, jakož i většinou lidi ve Spojených
státech – jsem se já osobně a má země dostali pod tlak a výhrůžky vlády Spojených států.
Místo aby vytvořili fakta hledající tým, zabili údajného hlavního pachatele a hodili jeho
tělo do moře.
Nebylo by racionální přivést hlavního pachatele před spravedlnosti a otevřeně ho soudit,
aby se identifikovaly prvky stojící za bezpečným prostorem pro útočící letadla, aby
mohla zaútočit na věže WTC?
Proč nebylo dovoleno předvést ho k soudu, aby pomohl identifikovat ty, kteří vytvořili
teroristické skupiny a přinesli do regionu války a další utrpení?
Existují nějaké utajované informace, které musí být udrženy v tajnosti?
Považují sionismus za posvátnou teorii nebo ideologii, a jakékoliv otázky týkající se
samotných základů a historie jsou jimi zatracovány jako neodpustitelný hřích. Nicméně
podporují a umožňují rouhání a inzultování vír ostatních božských náboženství.
Drazí kolegové a přátelé.
Skutečná svoboda, spravedlnost, důstojnost, blahobyt a trvalá bezpečnost jsou právem
všech zemí.
Těchto hodnot nelze dosáhnout ani spoléháním se na současný neúčinný systém
světového vládnutí, ani prostřednictvím intervencí světových arogantních mocností a
hlavní děl sil NATO.
Tyto hodnoty mohou být realizovány pouze za nezávislosti a uznání práv ostatních, a
prostřednictvím harmonie a spolupráce.
Existuje nějaký způsob, jak se vypořádat s problémy a výzvami zakořeněnými ve světě za
použití převládajících mezinárodních mechanismů nebo nástrojů, aby bylo možné lidstvu
pomoct dosáhnout jeho dlouhodobé snahy o mír, bezpečnost a rovnost?
Všichni ti, kteří se pokusili zavést reformy, zatímco zachovávali existující normy a
tendence, selhali. I cenná snaha hnutí nezúčastněných a Skupiny 77 a 15, jakož i
některých prominentních jedinců, prosadit zásadní změny selhala.
Vládnutí a správa světa si vyžaduje zásadní reformy.
Co je třeba udělat nyní?
Drazí kolegové a přátelé
Je třeba odhodlané snahy a rozhodnutí vytvořit prostřednictvím kolektivní spolupráce
nový plán, na základě principů a samotných základů univerzálních lidských hodnot, jako
monoteismus, spravedlnost, svoboda, láska a hledání štěstí.
Myšlenka vytvořit OSN stále zůstává velkou a představuje historický úspěch lidstva. Jeho
význam je třeba docenit a jeho možnosti musí být použity pro naše vznešené cíle v co
největším rozsahu.
Neměli bychom umožnit, aby se organizace, která je odrazem kolektivní vůle a sdílených
aspirací společenství národů, odchýlila od svého hlavního kurzu a hrála do rukou
světových mocností.
Je třeba připravit nápomocné základy pro zajištění kolektivní účasti a zapojení zemí do
snahy prosadit trvalý mír a bezpečnost.
Sdíleného a kolektivního řízení světa musí být dosaženo ve skutečném smyslu a musí být
založeno na výchozích principech zakotvených v mezinárodním právu; a spravedlnost
musí sloužit jako kritérium a základ všech mezinárodních rozhodnutí nebo akcí.
Všichni bychom měli uznat fakt, že neexistuje žádný jiný způsob, než sdílené a
kolektivní řízení světa, abychom skoncovali se současnými zmatky, tyranií a diskriminací
na celém světě.
To je skutečně jediná cesta k prosperitě a blahobytu lidské společnosti, což je platná a
živá pravda.
Zatímco člověk uzná výše uvedenou pravdu, měl by poznamenat, že to nestačí a že v to
musíme ještě věřit a při realizaci nešetřit námahou.
Drazí kolegové a přátelé
Sdílené a kolektivní řízení světa je legitimním právem všech národů, a my jako jejich
zástupci máme povinnost jejich práva bránit. Ačkoliv některé mocnosti se neustále
pokouší veškeré mezinárodní úsilí, namíření na prosazení kolektivní spolupráce, mařit,
musíme posílit svoji víru v dosažení tohoto cíle, nastolení sdílené a kolektivní spolupráce
na řízení světa.
OSN bylo vytvořeno, aby umožnilo účinnou účast všech zemí v mezinárodních
rozhodovacích procesech
Všichni víme, že tento cíl zatím nebyl naplněn, kvůli absenci spravedlnosti v současných
řídích strukturách a mechanismech OSN.
Složení Rady bezpečnosti je nespravedlivé a nepoměrné. Proto jsou změny a
restrukturalizace OSN považovány za základní požadavek zemí, kterým se musí zabývat
Valné shromáždění.
Během loňského zasedání jsem zdůraznil význam této záležitosti a vyzval jsem k tomu,
aby bylo toto desetiletí vyhlášeno za desetileté sdíleného a kolektivního globálního řízení.
Rád bych nyní svůj návrh znovu zopakoval a jsem si jistý, že prostřednictvím
mezinárodní spolupráce oddaných a pracovitých světových vůdců nebo vlád, a
prostřednictvím trvání na spravedlnosti a podpoře všech ostatních zemí, můžeme urychlit
vytvoření společné zářné budoucnosti.
Toto hnutí je zcela jistě na správné cestě a je příslibem slibné budoucnosti pro lidstvo.
Budoucnosti, která bude vytvořena, když lidstvo vykročí na cestu božských proroků a
spravedlivých, pod vedením imáma al-Mahdiho, nejvyššího spasitele lidstva a dědice
všech božských poslů, vůdců a čistého výtvoru našeho velkého proroka.
Vytvoření dokonalé a ideální společnosti, s příchodem dokonalé lidské bytosti, která
skutečně a upřímně miluje všechny lidské bytosti, je zaručeným slibem Alláha.
Přijde spolu s Ježíšem Kristem, aby vedli milovníky svobody a spravedlnosti a vymýtili
tyranii a diskriminaci a přinesli znalosti, mír, spravedlnost, svobodu a lásku do celého
světa. Předloží každému jedinci všechny krásy světa a všechny dobré věci, které lidstvu
přinesou štěstí.
Dnes se národy probudily, a za rostoucího uvědomění veřejnosti již nebudou
podléhat útlaku a diskriminaci.
Dnes je svět, více než kdy jindy, svědkem širokého probouzení v islámských zemích,
v Asii, Evropě a Americe. Tato hnutí každým dnem rostou a získávají vliv pro přikročení
k realizaci spravedlnosti, svobody a vytvoření lepších zítřků.
Náš velký národ je připraven podat si ruku s ostatními národy a vypochodovat na tuto
krásnou cestu v harmonii a v souladu se sdílenými aspiracemi lidstva.
Vzdejme úctu lásce, svobodě, spravedlnosti, znalostem a zářné budoucnosti, která
lidstvo čeká.
+++++++++++++++++++++++
Závist a sobectví vládnou Evropě, tvrdí uprchlík ze Sibiře. Čtěte poslední díl příběhu |
zpravy.ihned.cz – Česko
http://zpravy.ihned.cz/cesko/c1-53026240-zavist-a-sobectvi-vladnou-evrope-tvrdiuprchlik-ze-sibire-ctete-posledni-dilpribehu?utm_source=mediafed&utm_medium=rss&utm_campaign=mediafed
Závist a sobectví vládnou Evropě, tvrdí uprchlík ze Sibiře. Čtěte poslední díl
příběhu
Místo 20 měsíců ve vězení se útěkem odsoudil k desetiletému vyhnanství v tvrdých
ruských podmínkách. A stejně si nepomohl. Rusové vydali Michala Orsága zpátky do
Česka a on musel tak jako tak za mříže. Pro server IHNED.cz exkluzivně vypráví svůj
životní příběh. Dnes přinášíme závěrečný 8. díl seriálu.
Michal Orság si měl odpykat dvacet měsíců v českém vězení. Místo toho uprchl a sám
sebe odsoudil k vyhnanství na Sibiři. Žil v malém městečku u jezera Bajkal, našel si tam
práci, založil rodinu.
Jenže po deseti letech ruská policie šestačtyřicetiletého Čecha zadržela a nyní je zpět ve
vězení. Dvacetiměsíční trest si odpykat musí. Navíc mu hrozí, že k tomu ještě dostane 3
roky navíc za útěk.
Vězeň Michal Orság nyní promluvil a popsal svůj životní příběh. Exkluzivně pro server
IHNED.cz prostřednictvím ručně psaných dopisů. Přečtěte si osmý, poslední díl.
Podmínky v ruské vazbě, kde jsem strávil půl roku, byly po pravdě řečeno otřesné.
Myslím tím podmínky ubytování a stravy. Dále se o tom zmiňovat nebudu, protože se
chci vrátit zpět.
A co se týká zacházení ze strany policie, tak na to si stěžovat nemůžu. Z jejich strany
bylo vše na vyšší úrovni. Moje Galina mě mohla navštěvovat a nosit mi jídlo každý den.
Čeština pěkně od začátku
Pocity, které mám teď v českém vězení, se dají jen těžko popsat. Je jich velmi mnoho.
Za prvé: několik týdnů jsem se znovu učil česky, protože jsem hodně slov zapomněl.
A za druhé jsem v šoku z toho shonu. Víte, já jsem si zvykl na ticho lesa – tajgy. Vůbec
nemám rád moc lidí a je to pro mne zatím těžké si zvyknout. Nejvíce doufám, že až budu
na svoboodě, vyřídím si ruské občanství. Dostal jsem vyhoštění z Ruské federace a to
znamená, že pět let nesmím zpět do Ruska. To mě velice trápí. Přece tam mám ženu a
přítelkyni, které na mě obě čekají.
Vím, že to bude těžké vyřídit a potrvá to nejeden měsíc. Ale jsem rozhodnutý se vrátit. V
Česku si chci postavit malý domek. Někde na Valašsku a žít tady přes zimu a na léto
odjíždět na svůj Bajkal. Možná si říkáte, že jsem blázen. Asi jsem.
Jelikož mám v plánu vrátit se na Sibiř, chci tady v Čechách najít dřevozpracující firmu,
která má nebo by měla zájem o investice v lesním průmyslu a dřevozpracování na Sibiři.
Výzva: Napište vězni
Michal Ország při vyprávění svého příběhu vyslovil přání: rád by si psal se čtenáři
IHNED.cz. "Chci si psát s dobrými lidmi,“ uvedl. Odpoví prý ale jen těm, kteří mu
pošlou obálku se známkou.
Adresa:
Michal Orság
P.O.Box 100/F
Ostrov nad Ohří
363 50
Já mám v tomto oboru obrovské zkušenosti a hodně známých podnikatelů po celé Sibiři.
Plánů do budoucnosti mám moc a teď mám i dost času na přemýšlení.
Seriál z vězení: O českého psance se popraly ženy ze Sibiře. Oženil se za půl hodiny čtěte ZDE
Seriál z vězení: Peníze v Rusku dělají divy, smažou i vraždu tří lidí - čtěte ZDE
Na pokraji smrti i na vrcholu štěstí
Toho, že jsem místo vězení v Česku odjel na Bajkal, rozhodně nelituju. I když mi teď
hrozí ještě delší trest. Dříve jsem projezdil celou Evropu, ale nikde se mi tak nelíbilo jako
na Sibiři. Surová a nedotknutá příroda, obyvatelé s čistou duší mi učarovali na celý život.
Kdybych si trest odpykal hned, nikdy bych nezažil to, co jsem zažil. Někdo si možná
řekne: ztratil jsi devět let života. Ale opak je pravdou.
Já jsem těch devět let pořád nacházel něco nového, poznával jsem nové lidi, jejich osudy.
Je těžké to všechno popsat.
Seriál z vězení: Čech v Rusku zažil čtyřmetrové závěje a 50 stupňů pod nulou - čtěte
ZDE
Byly chvíle, kdy jsem byl na pokraji smrti, kdy jsem měl finanční problémy a stalo se i,
že nebylo co jíst.
Ale také byly chvíle, kdy jsem byl na vrcholu štěstí a sláva Bohu, těch chvil bylo víc než
těch špatných. Když je člověk na Sibiři v nouzi, vždy se najde člověk, který se s tebou
rozdělí o poslední kousek chleba, nechá tě přenocovat a ještě a ještě a ještě...
+++++++++++++++++++++++
Evropě vládne závist a sobectví
Lidi v Evropě a v Čechách žijí za „svým plotem“. Jenom pro sebe. Jsou uzavřeni do své
ulity a jenom koukají, co nového si jejich sousedé koupili. Lidská závist a sobectví
vládne Evropě.
Tak to je asi tak vše, co bych chtěl čtenářům IHNED.cz napsat. Hodně toho ale říkat ani
nemůžu... kde jsem byl a co jsem viděl. Chci se tam ještě vrátit.
Autoři: Zuzana Keményová
+++++++++++++++++++++++
Dolejš (KSČM): Nestravitelné sousto církevního majetku
29.9.2011 7:32 - Vláda Petra Nečase ustoupila církevním požadavkům. Uznala svým
rozhodnutím o rámcovém znění dohody mezi českým státem a 17 církvemi a
náboženskými společnostmi sporný nárok na další nemalé majetky.
Má jít o pole, lesy a rybníky v hodnotě 75 miliard korun a za majetek, který vrácen
nebude, by měl stát doplatit hotovostně ještě 59 miliard plus inflace po dobu splácení.
Úhrada majetkového narovnání by pak mohla zatěžovat českou ekonomiku po 30 let.
Rozhodující část majetkových požadavků je vznášena římsko katolickou církví, která je
nejbohatší a které přitom český stát hradí cca polovinu jejího rozpočtu. U nás neproběhla
odluka církve od státu a tudíž je pomáhá financovat stát (tato částka dokonce stále roste
se zvyšováním počtu placených duchovních na který nemá stát vliv). Součástí tohoto
narovnání proto má být postupný útlum příspěvků na platy duchovních po období 20132030 a zpřístupnění majetku, blokovaného z důvodů jednání s církvemi už od roku 1991.
Nyní má být zpracováno paragrafové znění příslušného zákona. Dokud ale není vše
schváleno i v Parlamentu, ještě není hotovo.
Otevírá se tím Pandořina skřínka mnoha problémů. Církevní majetek v silně ateistické
České republice, kde členů hlavních církví spíše ubývá, není ani politicky ani právně
jednoduché téma. Prof. Václav Pavlíček dokonce nedávno prohlásil, že k takovému
citlivému problému by mělo být u nás vyhlášeno referendum. Připomněl také postavení
církví jako veřejných korporací a vztah k církevnímu právu : „Církve nevědí čím chtějí
do budoucna být. Zároveň chtějí být církve trošku veřejné, aby mohly konat věci náležící
státu jako např. sňatky a zároveň chtějí být soukromé, aby mohly disponovat s
majetkem."
Co je základem nároků vznášených především katolickou církví ? Privatizace a restituce
majetku po roce 1989 se staly součástí transformace po roku 1989. Logicky se tehdy
objevily i úvahy o restituci církevního majetku v souvislosti se sporným uplatněním
restituční hranice „Únor 1948". Církve v té době v celku správně chápala, že bažením po
majetku by mohly ohrozit svůj kredit ve společnosti. A tak při přijetí tzv. výčtového
zákona v roce 1990 prohlašovala římskokatolická církev ústy pražského arcibiskupa
Františka Tomáška,"že je to poslední nárok, který církve vznášejí.". Nyní opět církev
slibuje deklarovat tzv. restituční tečku. Dá se uvěřit že se nějaké nároky neobjeví znovu a
že dokonce neporostou ?
Už vláda Václava Klause se podle svědectví přímých účastníků zavázala v roce 1996 v
dodatku své koaliční smlouvy k navrácení půdy v hodnotě 17,5 mld. Kč a řady budov, za
předpokladu, že tyto do čtyř let přestanou dostávat finanční podporu od státu. Když vláda
Miloše Zemana ustavila za účelem majetkového vyrovnání státu s církvemi komisi pro
vztahy s církvemi, na stole se objevili vyšší summy. To že církve měly majetek pouze v
užívání neznamená, že by jim neměla být kompenzována újma. Jednalo se tedy dál. V
roce 2005 ministr kultury za ČSSD Pavel Dostál předložil několik kompromisních
návrhů, ty ale skončily na rozdílných názorech.
Nástup politické pravice po roce 2006 vedl k otevřené deklaraci vlády Mirka Topolánka
dotáhnout majetkové vyrovnání státu s církvemi do konce. Patová situace v tehdejší
Sněmovně i nejednota pravicové koalice to ovšem neusnadňovala. Nasazovaly se tedy
všemožné páky - proslýchalo se že ústupek ve věci církevního majetku byl předmětem
jednání s lidovci o podpoře volby Václava Klause. Ten to ovšem vehementně popíral a
dohodu tehdejší koalice s církvemi nakonec opakovaně blokovala i skupina poslanců
zvolených za ODS (Vlastimil Tlustý, Juraj Raninec a Jan Schwippel), která k Václavu
Klausovi měla blízko.
Štafetový kolík nyní převzala vláda Petra Nečase. Klíčový problém doložení skutečných
nároků na majetek zůstává, a tak se jedná o politickou dohodu jejíž nepsanou součástí
mohou být dohody o smlouvě ČR s Vatikánem, jejíž návrh se dříve vlamoval do
výsostných kompetencí státu. Příslušný zákon má být schválen tak, aby vstoupil v
účinnost od 1.1. 2013. Jsem přesvědčen, že dodatečné požadavky jsou v kolizi s
dohodami uzavřenými po roce 1989 a nalezené stabilního a spravedlivého vztahu české
společnosti k církvím nepřispějí.
V době zadlužení ČR ve výši 1,5 bilionu Kč a růstu sociálního napětí je myslím taková
vstřícnost k nárokům vznášených neustále církevním klérem špatné rozhodnutí. V
souvislosti vztahu církve a majetku bývá citován Zdeněk Mahler, že svými nároky
dokazuje římskokatolická církev že její postoj k odkazu českých dějin je nesmířený a
nesmiřitelný. Doložit to lze i následujícím stručným exkursem do tisícileté historie církve
u nás.
Do 13. století byl církevní majetek podřízen světské moci panovníka, jeho hromadění
bylo omezováno a regulováno církevní věroukou. Dodnes je sporem historiků, jakou
majetkovou autonomii církev nabyla po uzavření konkordátu mezi českým králem,
pražským biskupem a papežským legátem v roce 1221. Zda touto smlouvou církev
majetek skutečně začala reálně i formálně vlastnit, nebo zda měla pouze volnější ruce k
jeho správě.
V důsledku husitských válek se majetkové pozice katolické církve samozřejmě oslabily.
V pobělohorském období sice proběhla rekatolizace a byla vrácena část majetku (cca
12% celkového půdního fondu), ale josefské reformy ukrojily konfiskacemi další díl
církevního majetku (výměra podílu na půdním fondu v našich zemích klesla asi na 3 %).
Monarchie financovala některé úkony církve, ale ta i nadále mnohé objekty jen
spravovala. Církve byly považovány za veřejné korporace, které majetek nevlastní.
Po roce 1918 se masarykovská republika rozhodla začlenit do připravované pozemkové
reformy i majetky spravované církvemi. Katolická církev spravovala v té době v
Československu asi 500 000 ha půdy, v českých zemích mělo záboru a následné parcelaci
z roku 1919 podléhat přibližně 235 500 ha půdy, dalších 30 000 ha připadalo na menší
výměry při farách a kostelech. Tato pozemková reforma byla slovy T. G. Masaryka z
roku 1927 „největší čin nové republiky". Nebyla však v meziválečném období
dokončena, realizováno bylo pouze 14 % výměry původního záměru.
Některé instituce římskokatolické církve, jako např. Řád německých rytířů či
Vratislavské arcibiskupství, se za nacistické okupace a druhé světové války provinily
kolaborací, zradou či jinými prohřešky a jejich pozemkový majetek jim byl konfiskován
podle dekretu prezidenta republiky dr. Beneše z června 1945.
Ostrý politický střet vyvolala tzv. revize první pozemkové reformy. Ta si vzala za cíl
vrátit se po válce k zásadám první pozemkové reformy z roku 1919 a na jejich základě ji
dokončit. V českých zemích bylo z církevní držby předmětem revize téměř 178 000 ha
půdy, církvi po ní mělo zůstat pouze 5 203 ha půdy. Zákonné předpoklady tohoto kroku
byly schváleny v roce 1947. Realizace však byla zahájena často až po únoru 1948, tedy
sahá za platnou restituční tečku. Předpokládala se finanční náhrada církvím, která však
nebyla nikdy vyplacena.
Z výše řečeného vyplývá že dnes by nemělo jít o spornou restituci konkrétních majetků,
ale o konsensus o náhradě za nedořešené historické újmy ve vztahu státu a církví. Dnešní
ministr kultury pověřený přípravou narovnání se proto soustřeďuje především na
ekonomické parametry politické dohody. Koncepce předchozí vlády uvažovala o jiném
poměru naturálních a hotovostních náhrad a také o jiném modelu splácení. Místo splácení
83 miliard korun po dobu 60 let s 4,85% úrokem má jit jen o 59 miliard po dobu 30 let se
započtením inflace. Zákon č. 218/1949 Sb. podle kterého stát církvím vyplácí platy kněží
by neměl přestat platit za 20 let, nýbrž za 17 let. Je to ale opravdu pro stát tak
ekonomicky výhodné ?
Problém začíná už u otázky nadhodnocení objemu nárokovaného majetku (odhad hovoří
o 134 mld. Kč). Prokazování vlastnictví konkrétních majetků totiž není zrovna explicitní
a dělalo problémy už při vyjednávání předchozí vládní komise, které ještě předsedal
lidovec Jan Kasal. Opodstatnění mohou tedy mít hlasy, které hovoří o zlomku této částky.
Věci veřejné, které původně kritizovaly výši kompenzací, ale jako vždy ze svého postoje
vycouvaly.
Do rámcových parametrů narovnání je možné zohlednit i jinou představu o tom, co a jak
z činnosti církví a náboženských společností finančně podporovat. Místo historických
nároků, kde dominuje církev Římsko-katolická by bylo možné pečovat o duchovní
potřeby občanů podle prokázaných počtů věřících V řadě zemí si církve financují pouze
sami věřící. K možnosti daňových asignací se církve v 90. letech minulého století hlásily,
ale s poklesem počtu věřících o ní přestaly hovořit. Tato metoda financování se může
týkat nejen pastorační činnosti, ale i charity, vzdělávacích a dalších veřejně prospěšných
aktivit církví. Pokud jde o financování údržby historických památek svěřených církvím,
tak na základě ekonomicky jasných smluvních podmínek.
Celkově lze říci že předložený vládní návrh bude konfliktní nejen z důvodů
rozpočtových, ale může oživovat trauma ve vztahu společnosti k církvi, které provází
naše dějiny rozhodně déle než od roku 1948. Evangelické poselství nejen křesťanům
připomíná, že záliba v majetku a touha po blahobytu Boží poselství v srdci udusí. Je
otázkou jestli církevním představitelům stojí neústupná snaha spolknout celé toto velké
sousto za to a jak budou své úmysly vysvětlovat věřícím i nevěřícím spoluobčanům.
Vyšlo na blogu Aktuálně
+++++++++++++++++++++++
*Politici sú ako holuby: Keď sú dole, zobú ti z ruky, keď sú hore, serú na teba.*
O korupcii vo vláde sa zásadne vždy hovorí v minulom čase.*
*Sponzor je človek, pre ktorého je jednoduchšie rozlúčiť sa s peniazmi, ako vysvetliť kde
ich vzal.*
*Genetický paradox: Väčšina žien ma geniálne deti a manželov idiotov.*
*Nikdy neposudzujte človeka podľa jeho priateľov! Spomeňte si na Judáša.*
*Nediskutuj s hlupákom - ostatní by si vás mohli pomýliť.*
*Ak sa chceš oženiť s múdrou, peknou a bohatou - tak sa musíš oženiť tri razy.*
V dôsledku impotencie ešte nikto neumrel! (...ale sa ani nikto
nenarodil!).*
*Tajomstvo úspechu je úprimnosť. Ak ju viete predstierať, máte vyhrané.*
*Nemožno dať všetkým všetko, lebo všetkých je veľa a všetkého je málo.*
Pohádať sa so ženou, je to isté ako navštíviť zubára. Alebo je to veľmi bolestivé, alebo
veľmi drahé...*
Akokoľvek veľa by si pracoval, vždy sa nájde debil, ktorý pracuje menej ako ty a zarába
viac ako ty.*
*Ak niekto robí vašu prácu za vás, znamená to iba toľko, že vy ste šéf.*
*Ona nie je škrata! Ona jednoducho dobre vyzerá vo všetkom, okrem zrkadla.*
Rýchlo jazdíš - pomaly ťa ponesú.*
*Ženy zvyčajné nechápu, že pomocou kozmetiky síce možno zvýrazniť krásu, no
nemožno ju vytvoriť.*
Stredný vek je vtedy, keď už chápeš, že nedokážeš zmeniť tento svet, no ešte ťa to trochu
rozčuľuje.*
*Naša závisť trvá vždy dlhšie než šťastie tých, ktorým závidíme.*
*Hlúpi ľudia mlčia, lebo nevedia nič. Ja mlčím, lebo viem svoje.*
*Žena je ako košeľa. Až keď ju máš na krku, vieš, čo je to za číslo!*
*Z muža urobí opicu alkohol, zo ženy móda.*
Dnes môže človek s diplomatkou ukradnúť oveľa viac ako s pištoľou.*
+++++++++++++++++++++++
Dzurinda chce zlikvidovat slovenske kulturne strediska v zahranici a tomu sa
hovori novodobe barbarstvo.Uz len za to by tento primitiv mal podat demisiu.
Zahranicie sa smeje zo Slovenska a nazyvaju Slovakov dusevni malorolnici, ved
to je horsie ako hluchonema sutaz v Tatrach.Kulturne strediska su najucinejsim
diplomatom. Je sice kriza hospodarska, ale na take uceli by sa peniaze mali
najst.Napriklad pritiahnut si opasky na urok platov nasich politikov zastavit tie triskace
na ktorich nasi papalasi hodia na veceru do zahranicia.Dzurinda je nekulturny" Co nema
to nezna a k tomu sa ani mat nemoze" povedal Stur a plati tyo aj v Dzurindovom
pripade.Vlada musi padnut.
J. Janek pre bulletin Svatopluk.
http://www.youtube.com/watch?v=C3LrCKwGQWE
+++++++++++++++++++++++
Nove profesie v EU
Nové profesie v rámci EÚ
manažérka podlahových krytín - upratovačka
referent ekologického hospodárstva obytných budov - smetiar
odborníčka na hygienu jedálenských súprav - umývačka riadu
administrátor neinformačných tokov a rozvodov - údržbár
vstupno-výstupný supervízor - vrátnik
distribútor analógových mailov - poštár
odborný referent pre likvidáciu dlhov - výpalník
rozlúčkový spoločník - vyhadzovač
pomocný asistent pomocného asistenta - "dievča pre všetko"
http://www.youtube.com/watch?v=NdhnEvaSKBU&feature=related
čo by sa muselo stať, aby takáto relácia v opačnom garde mohla byť odvysielaná v našej
televízii... Určite by bolo na SR uvalené hospodárske embargo...
+++++++++++++++++++++++
dávam do pozornosti štátnický prejav V. Klausa
http://www.klaus.cz/clanky/2934
+++++++++++++++++++++++
Keby ma zabili
http://www.youtube.com/watch?v=WPM2VoF7q5U&feature=share
+++++++++++++++++++++++
Rajko Doleček 1/4
http://www.youtube.com/watch?v=xrB91rUGoDU&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=LYfI8z51Yes&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=pVLbMlfY4Aw&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=YNIrJ6DuTQs&feature=related
Prof. Doleček o zatčení generála Mladiče 1/3
http://www.youtube.com/watch?v=o_RuajgornQ&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=nF6XcIJHgYs&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=jxSEf9wJ-3c&feature=related
Rajko Dolecek o genetike
http://www.youtube.com/watch?v=uO2hOjezdYE&feature=related
Rajko Dolecek o anabolikach
http://www.youtube.com/watch?v=VnRG79bc9KI&feature=related
+++++++++++++++++++++++
Uloupene Kosovo
http://www.youtube.com/watch?v=Fgk0rAF9eD8&feature=related
+++++++++++++++++++++++
Russian film about Kosovo 1/7
http://www.youtube.com/watch?v=lMs8IfxSCt4&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=k8xRsJgPV0Q&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=TVTQjlZBaM4&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=6jWsPeJFnNg&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=6Zzag1VRRng&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=bZ771AkIk1g&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=BZizvQBJKAA&feature=related
+++++++++++++++++++++++
SHOCKING: Slobodan Milosevic was INNOCENT! documentary P.4/5
http://www.youtube.com/watch?v=7FusfOqCtqc&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=QB1g7Uzgw-Q&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=TmfoNuS_3og&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=-5AmumT_7Os&feature=related
http://www.youtube.com/watch?v=EHqaIDBpVZc&feature=related
+++++++++++++++++++++++
Kým muž opravoval auto jeho syn zobral do ruky kameň a poškriabal auto. Muž
> chytil svojho syna a zo zúrivosti mu viackrát udrel po ruke nevšimnúc si,
> že ho bije francúzskym kľúčom. Chlapček je v nemocnici... stratil všetky
> svoje prsty kvôli zlomeninám. Keď sa chlapček spýtal svojho otca uboleným
> pohľadom: - Otec, kedy mi znova narastú prsty? Otec poznávajúc závažnosť
> situácie nebol schopný nič povedať. Išiel naspäť k svojmu autu a viackrát
> do neho kopol. Rozhorčený si sadol pred auto a pozeral sa na škrabance.
> Chlapec napísal: "ĽÚBIM ŤA OCKO!" Veci sú na používanie, ľudia sú na
> milovanie! Problém v dnešnom svete spočíva v tom, že ĽUDIA SÚ POUŽÍVANÍ A
> VECI SÚ MILOVANÉ! Preto stojí ľudstvo tam, kde je
+++++++++++++++++++++++
Odporucam do pozornosti clanok "Vladimír Skalský: Úradu pre krajanov šéfuje klamár"
zo SME: http://www.sme.sk/c/5837464/vladimir-skalsky-uradu-pre-krajanov-sefujeklamar.html
ROZHOVOR KAROLA SUDORA
Vladimír Skalský: Úradu pre krajanov šéfuje klamár
Šéf Svetového združenia Slovákov v zahraničí v rozhovore pre SME.sk ostro obviňuje
vysokého vládneho úradníka z klamania, ohovárania a falšovania dokumentu.
Množstva známych som sa pýtal, či vedia o tom, že existuje niečo ako Svetové združenie
Slovákov v zahraničí. Až na jedného to netušili, viacerí spomenuli Svetový kongres
Slovákov. Existujete pritom od roku 2002. V čom je problém?
V zahraničí podľa oficiálnych odhadov žije až 2,2 milióna Slovákov, teda prakticky
tretina slovenského národa. Musím povedať, že na to, koľko ich je, sa o nich Slováci na
Slovensku príliš nezaujímajú.
O existencii slovenských komunít v zahraničí tu vie prakticky každý, pýtal som sa na
vaše združenie.
Nemyslím si, že o ich existencii vie každý, navyše to spolu súvisí. Vedia o nich
predovšetkým tí, ktorí majú takých Slovákov v rodine, teda najmä emigrantov, a aj to sa
týka hlavne komunít v Amerike a v západnej Európe. O dolnozemských Slovákoch v
Rumunsku, Chorvátsku alebo Srbsku vie málokto, v prípade Slovákov v Maďarsku je to
vzhľadom na politické konotácie o čosi lepšie.
To, že ľudia u nás nevedia o vašom združení, je teda najmä chyba občanov Slovenska,
nie vašej nedostatočnej prezentácie?
Určite to tam zohráva významnú rolu. Samozrejme, nejaký kus viny nesieme aj my, asi
sme v istých veciach neboli dostatočne dôrazní a priebojní. Napríklad sa nám nepodarilo
presadiť, aby v rámci STV vznikla pravidelná publicistická relácia, ktorá by informovala
o Slovákoch, žijúcich v zahraničí, či blokové vysielanie pre tých, ktorí sú dlhodobo mimo
nášho štátu.
autor: Karol SudorVIDEO
Vladimír Skalský: Milan Vetrák klame a ohovára
Spustiť len audio | Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.
Nový šéf úradu je krajne problematický
Možno by ste mohli skúsiť to, čo máte k dispozícii zadarmo – sociálne siete ako
Facebook, Twitter, blogy a podobne. Ak chcete, aby Slováci u nás prejavili záujem,
musia sa o vás dozvedieť.
Iste, nepochybne sa dá robiť oveľa viac. Na Facebooku však existuje množstvo skupín,
venovaných Slovákom v rôznych krajinách. Pravdou je, že naše združenie tam stránku
nemá, prevádzkujeme však webstránku, ktorá sa zameriava práve na Slovákov vo svete.
Ako človek z médií ale iste viete, že pozitívna správa rovná sa žiadna správa, a keďže
naše združenie bolo vždy konsenzuálne a bezkonfliktné, nemali sme prakticky žiadnu
šancu presadiť sa v nejakom mainstreamovom médiu, a je jedno, či ide o televíziu alebo
tlač.
V médiách sú aj pozitívne správy. Možno je problém v tom, že neprinášate nič
zaujímavé.
Som presvedčený, že to tak nie je, a snáď sa k tomu dostaneme aj v tomto rozhovore. Na
druhej strane musím povedať, že hoci nás to neteší, nedávno isté konflikty vznikli, takže
sa o nás hovorí viac.
Poďme teda k nim. Činnosť vášho Svetového združenia Slovákov v zahraničí
poznamenávajú spory so šéfom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milanom
Vetrákom, ktorého vymenovala vláda Ivety Radičovej. Čo sa stalo?
Táto nemilá vec nás veľmi mrzí. S Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí sme totiž
vždy mali dobrú spoluprácu, všetko sa však zmenilo, keď bol za jeho šéfa vo februári
tohto roku vymenovaný práve pán Vetrák. Navyše sme ako krok späť vyhodnotili fakt, že
problematika Slovákov v zahraničí nespadá do kompetencie niektorého člena vlády, ale
len šéfa jej úradu Nižňanského, ktorý nemá prakticky žiadne reálne kompetencie.
Vetrák sa vám síce nepozdáva, lenže vláda mala legitímne právo vybrať si ho.
Túto kompetenciu nijako nespochybňujeme. Už predtým sme však – hneď, ako sme
zistili, že spolu s ďalšími desiatimi kandiduje aj Vetrák – vládu opakovane upozorňovali
na to, že ako jediný je pre nás krajne problematický. List o tom všetkom som posielal
premiérke Radičovej, všetkým štyrom koaličným šéfom, a aj šéfovi Úradu vlády.
Nebolo by lepšie osobné stretnutie?
Snažili sme sa aj o to, ale nikto nás neprijal, hoci s premiérkou aj ďalšími členmi vlády
som mal vždy dobré vzťahy. Bolo to pre mňa sklamanie aj preto, lebo páni Fico aj
Dzurinda nás v minulosti bez problémov prijali. Keď sme po menovaní Vetráka zverejnili
otvorený list, zrazu nás pán Nižňanský na stretnutie pozval. A hoci si to ceníme, v
praktickej rovine prišiel s krížikom po funuse.
Vláda do funkcie vymenovala klamára
Pôsobí to, akoby sa nedokázali zhodnúť dvaja kohúti na smetisku, teda vy a Vetrák.
Prekárate sa na tlačovkách, vyhrážate sa žalobami, píšete stanoviská jeden proti druhému.
Prečo vlastne máte problém s novým šéfom úradu?
Lebo pán Vetrák ešte pred svojou kandidatúrou vstúpil do ťažkých konfliktov tak so
Svetovým združením Slovákov v zahraničí, ako aj s jeho členskými spolkami. Navyše v
roku 2009 ako individuálny člen vstúpil do našej organizácie, hoci z hľadiska zákona
nespĺňal požiadavky na Slováka v zahraničí. Následne u nás neúspešne kandidoval na
predsedu. Dokonca sa stal členom Generálnej rady, ale keďže zrejme neuniesol výsledok
demokratickej voľby predsedu, začal viesť proti združeniu viaceré súdne spory. Podľa
jeho vlastných slov podal až štyri žaloby. My vieme o dvoch, z toho jednu sme už
právoplatne vyhrali na Najvyššom súde. Zvyšné dve plus tú jednu, o ktorej sme vedeli,
vraj nakoniec stiahol.
Z jeho strany pritom šlo len o šikanovanie, ktorým chcel ochromiť našu činnosť. Okrem
toho nás nehorázne ohováral aj v listoch, ktoré hromadne rozposielal členom aj nečlenom
združenia, politikom a podobne. Na Ministerstve kultúry aj na Úrade vlády dokonca
žiadal, aby nám zastavili dotácie.
Ak sa niekto vypne k toľkým aktivitám, zrejme nebude problém len v tom, že sa nestal
predsedom, a že ste ho porazili. Nejde v celom spore o osobné animozity medzi vami
dvomi? O niečo, o čom verejnosť netuší?
Určite nie, aspoň ja to tak nevnímam. Poznal som sa s ním roky predtým, dokonca sme
mali dobré vzťahy. V našom združení však okolo neho vznikla malá skupina ľudí, ktorí
nezískali funkcie, hoci o ne mali eminentný záujem. Jednou z takých šedých eminencií je
trebárs Claude Baláž, bývalý splnomocnenec vlády pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Ten na svoju funkciu rezignoval, keď sa prevalilo, že bol agentom ŠtB. Paradoxne, dnes
je externým spolupracovníkom Vetrákovho úradu a sedí na každej porade ako jeho pravá
ruka.
Vráťme sa k Vetrákovi. To, že na vás podával žaloby, respektíve vo veľkom rozposielal
listy, je jeho právo, nie? Má nárok na iný názor.
Samozrejme, ale on v tých listoch uvádzal nepravdivé skutočnosti, teda klamal.
Napríklad v tom, že žiadosti o granty neboli schválené generálnou radou, hoci boli, a hoci
sme to zdokladovali. Týmto zavádzal tak ministerstvo, ako aj samotný úrad, len aby
stopol dotácie pre naše združenie. Našťastie to obe inštitúcie vyhodnotili ako
neopodstatnené, a neurobili tak. Okrem toho pán Vetrák v životopise, ktorý poskytol pri
svojej kandidatúre, zatajil niektoré dôležité informácie.
Konkrétne?
Napríklad to, že je v spore s naším združením, čo je dosť významná vec, keďže šéf
daného úradu je naším hlavným partnerom.
Do životopisu sa predsa spory neuvádzajú. To je téma na ústny pohovor.
Lenže on klamal aj v samotnom životopise. Uvádzal tam, že od roku 2002 až do
súčasnosti je členom legislatívnej komisie Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Ide
o klamstvo, ktoré vieme zdokladovať. Takých lží tam pritom uviedol viac. To je však len
formálna stránka veci. Tá vecná je snáď ešte dôležitejšia – ako nám má byť naším
oficiálnym partnerom človek, ktorý je s nami v sporoch? Jednoznačne to zhoršuje
komunikáciu, ktorá je v štátno-politickom záujme Slovenska.
Načo štát vynakladá toľko finančných prostriedkov na úrad, ktorý sa má starať o
Slovákov v zahraničí, keď ten hádže polená pod nohy združeniu, ktoré ich zastupuje?
Veď to nemá logiku. Svojho času dokonca aj Revízna a zmierovacia komisia združenia
rozhodla, že tento človek poškodzuje dobré meno združenia a vyzvala ho, aby tak
nekonal. Generálna rada ako najvyšší orgán medzi dvoma valnými zhromaždeniami mu
potom veľmi jednoznačným spôsobom pozastavila výkon členských práv a navrhla jeho
vylúčenie.
Vetráka teda natvrdo obviňujete, že klamal v životopise aj v listoch, v ktorých vás
ohováral. Uvedomujete si, že vlastne vláde odkazujete, že do funkcie šéfa Úradu pre
Slovákov žijúcich v zahraničí menovala klamára?
Samozrejme. Je to presne tak, do funkcie vymenovali klamára. Toto všetko sa pritom
vedelo ešte predtým, než ho tam dali. Podľa mňa mali zvážiť, že ide o kontroverznú
osobu.
Zneužil podpisy a pripojil ich pod list na svoju podporu
Kto konkrétne to mal zvážiť? Kto ho presadil? Vravíte, že bolo až 11 kandidátov.
Podľa mňa sa tam dostal náhodne. Existovali totiž dve silnejšie kandidátky, než on,
pričom každú presadzovala jedna politická strana. Tým sa vzájomne vyblokovali, a
nakoniec vyhral on ako tretí. Dnes tam robí politiku, ktorá je doslova nedôstojná jeho
úradu.
V čom?
Zorganizoval už dve tlačovky, kde sa z väčšej časti venoval len útočeniu na naše
združenie miesto toho, aby prezentoval svoje plány s úradom. Vytýkal nám trebárs, že ho
bezdôvodne kritizujeme, že dokonca zavádzame verejnosť, ak tvrdíme, že sme nikdy
nemali problém s grantmi a podobne. Ako inak, klamal. Dokonca aj webstránky jeho
úradu, ktoré by mali vecne a objektívne informovať a nie štvať, obsahujú útoky voči
nášmu združeniu. Pokojne tam klame trebárs o počte našich členov, či o iných veciach.
Počet vašich členov je známy, nie?
Samozrejme, ide o viac ako 100 spolkov v 24 krajinách sveta. On však tvrdí, že 30 z nich
je neaktívnych, čo je obrovský nezmysel, a tiež to, že zo zvyšných 70 spolkov ho až 50
podporilo vo funkcii, teda v úrade. A to je neuveriteľné klamstvo.
Odkiaľ to viete?
Vyfabrikoval sa totiž list na jeho podporu, pod ktorým je síce naozaj podpísaných 50
rôznych krajanských organizácií, zväčša bezvýznamných, ale z nich len 20 je členom
nášho združenia. Keď sme potom niektoré z tých 20 spolkov preverovali, vyšlo najavo,
že množstvo z nich s jeho podporou nesúhlasí, a že taký list nikdy nepodpísali. Urobili
jedine to, že pánovi Vetrákovi poslali gratuláciu k menovaniu do funkcie. On ich však
potom automaticky podpísal pod list, ktorý útočí na naše združenie a jemu vyjadruje
podporu.
Moment – vy tvrdíte, že šéf štátneho úradu vzal podpisy nejakých ľudí a pripojil ich pod
úplne iný dokument?
Áno. Nejde však o podpisy rukou. On jednoducho mená tých, ktorí mu gratulovali k
zvoleniu za šéfa úradu, pripojil pod iný dokument, a zavesil ho na internet. Ide napríklad
o podpisy ľudí z Matice slovenskej v Srbsku, Chorvátsku, spolok v Sýrii a tak ďalej.
Podotýkam, že tak urobil bez ich vedomia.
V podstate ho obviňujete, že falšoval dokumenty. Za to môže podať ďalšiu žalobu.
To, čo hovorím, je stopercentná pravda, o tom niet najmenších pochýb. A to sme ani
nepreverovali všetkých 20 spolkov, len tie, ktoré sme vybrali námatkovo. Navyše nie
každý chce do tohto sporu otvorene vstupovať, a tak radšej mlčí.
Koľko klamstiev však treba, aby odišiel z úradu? To už radšej nehovorím o rozvrate
vnútri samotnej inštitúcie. Snaží sa tam dostať svojich ľudí, takže vymieňa každého, kto
sa mu znepáči. Viac ľudí sa chystá odísť dobrovoľne s tým, že potom nahlas prehovoria.
Snáď môžem prezradiť aspoň toľko, že niektorí zamestnanci sa už osobne sťažovali aj
šéfovi Úradu vlády Nižňanskému.
Neviem, či ho pozvem na pivo
Nepomohlo by, keby ste si vy aj Vetrák sadli ako dvaja chlapi na pivo, opili sa a
vydiskutovali si všetky minulé veci s tým, že začnete s čistým stolom?
Aby bolo jasné – tu nejde o žiadny osobný konflikt medzi mnou a ním.
Obaja však šéfujete organizáciám, ktoré sú odkázané na spoluprácu. Niekto ten ústretový
krok spraviť musí, inak sa budete vzájomne žrať, kým na vaše fleky nenastúpia noví
ľudia.
Osobne nemám žiadny problém stretnúť sa s Milanom Vetrákom za jedným stolom. Na
druhej strane to, že zavádzal a klamal v množstve vecí, sa nedá odstrániť tým, že si
sadneme na pivo.
Neberte to doslovne, je jedno, či pôjde o pivo alebo kávu. Hovorím o tom, že na
vyriešenie sporov treba dobrú vôľu, pričom niekto musí začať. Spory sú často len
dôsledkom nedostatočnej komunikácie.
Iste. Samotnému stretnutiu sa nebránim. Nešlo by však o rokovanie medzi Svetovým
združením Slovákov v zahraničí a Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, lebo na to
dnes nemám mandát. Bolo by to len osobné stretnutie dvoch osôb.
Ponúknete mu ho?
V tejto chvíli nedokážem odpovedať. Ale na pivo ho môžem pokojne zavolať, nevidím v
tom problém. Určite mu tam však nepoviem iné veci, než hovorím vám. Sú za ním vážne
pochybenia, takže o nich nemôžem mlčať. Všetko by si vyžadovalo veľkú zmenu jeho
prístupu.
Šéfa robím zadarmo
Od čoho sa vlastne odvíja legitimita vášho združenia?
To, že sme najreprezentatívnejšou organizáciou Slovákov vo svete, dokazuje už spôsob
nášho vzniku – udialo sa tak na stálej konferencii, ktorú zvolala slovenská vláda, pričom
boli pozvané všetky relevantné krajanské spolky vo svete. Do združenia tam vstúpili
všetky, ktoré boli prítomné, neskôr sa pridali aj ďalšie.
Sme teda strešnou organizáciou, v 24 krajinách zastupujeme približne pol milióna
zahraničných Slovákov od Argentíny cez USA, Kanadu, západnú a strednú Európu,
Dolnú zem až niekam po Libanon, v ktorom žijú menšie komunity Slovákov, najmä
Sloveniek. Partnerom sme aj pre slovenskú vládu – ako jediné združenie totiž máme
podpísanú zmluvu s už spomínaným Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý
vláda zriadila aj na náš popud.
Čo sa stalo so Svetovým kongresom Slovákov?
Už dlhé roky nevyvíja žiadnu činnosť, všetky jeho zakladajúce organizácie prešli do
nášho združenia. Formálne možno nie je zrušené, ale snáď už 15 rokov nič nerobí. V
istom zmysle sa, samozrejme, hlásime k jeho odkazu.
Kto vás v roku 2006 a potom v roku 2009 zvolil za predsedu?
Plénum na valnom zhromaždení, ktorého sa zúčastňujú jednotlivé členské organizácie.
Každá disponuje jedným hlasom bez ohľadu na to, koľko má členov.
Malá komunita v Libanone má pri hlasovaní rovnakú silu ako obrovská skupina Slovákov
napríklad v USA?
Áno, tie väčšie organizácie tým ukazujú istú veľkorysosť. Hľadali sme optimálny model,
tento sa nám zdal najvhodnejší. V roku 2006 som šiel do volieb najmä preto, lebo ma
oslovila Slovenská liga v Amerike a zároveň aj organizácie dolnozemských Slovákov.
Obe komunity patria k tým najpočetnejším. Vtedy som vyhral tesne, v roku 2009 bol už
ten rozdiel väčší.
Kto vás financuje?
Peniaze máme z viacerých zdrojov, pričom náš rozpočet je často nižší, než majú k
dispozícii jednotlivé členské spolky, najmä tie väčšie.
Koľko presne?
Okolo 50-tisíc eur ročne. Prispievajú jednak samotné spolky členskými poplatkami,
jednak sa uchádzame o slovenské granty od Ministerstva kultúry, či Úradu pre Slovákov
žijúcich v zahraničí, ale aj o tie medzinárodné. Nejaké peniaze si dokážeme zarobiť
vydávaním kníh, respektíve predajom reklamy na našom webe. Nie sú to veľké peniaze,
ale aspoň nejaké.
Koľko ľudí v združení poberá plat?
Všetci funkcionári, mňa nevynímajúc, to robíme bez nároku na mzdu. Platíme akurát za
priestory a občas poskytneme nejaký príspevok na fungovanie nášho malého sekretariátu.
Na réžiu teda dávame minimum, absolútna väčšina peňazí ide na konkrétne projekty pre
Slovákov v zahraničí.
Napríklad?
Každý rok v jednej konkrétnej krajine organizujeme Dni slovenského zahraničia, v rámci
ktorých uskutočňujeme rôzne kultúrne akcie. V Poľsku sme napríklad s veľkou
mediálnou odozvou odhalili pamätnú tabuľu Michalovi Dočolomanskému, ktorý sa
narodil v obci Nedeca v dnešnom Poľsku.
V Maďarsku nás zase prijala šéfka parlamentu, čo malo aj praktické dopady – na tlačovke
vyhlásila, že napriek kríze sa nebude siahať na financie pre národnostné menšiny.
Podieľame sa aj na Dňoch zahraničných Slovákov na Slovensku, aj na rôznych
folklórnych festivaloch. Dokonca organizujeme vlastný festival v Česku, volá sa
Jánošíkov dukát. Zúčastňujú sa ho súbory slovenského folklóru z rôznych krajín.
Chceme, aby sa zo zahraničia volilo cez internet
Niekto by povedal, že ako predseda len beháte po svete po rôznych kultúrnych akciách,
kde si zatancujete, pokecáte a vypijete. Inými slovami celkom príjemný džob.
Určite ide aj o príjemné veci, ale s vaším opisom celkom nesúhlasím. Minulý rok som
síce asi dvadsaťkrát navštívil Slovensko, ale do iných krajín som sa vybral len šesť alebo
sedemkrát. Brusel nepočítam, keďže tam chodím pomerne často ako viceprezident
organizácie Europeans throughout the world. Nechodíme len po kultúrnych akciách, naša
agenda je oveľa širšia - zhromažďujeme požiadavky členských spolkov, ktoré majú
medzinárodný presah, bojujeme za voľby cez internet, či za krajanské vysielanie v
rozhlase a televízii.
Ani voľby pre zahraničných Slovákov cez internet, ani vysielanie v RTVS sa vám
presadiť nedarí.
V rozhlase krajanské vysielanie existuje.
Ale nezávisle od vás. Existovalo aj pred vznikom vášho združenia.
Myslím si, že sme sa niekoľkokrát významne zasadili o to, aby nebolo zrušené. Také
snahy tu totiž boli. V rozhlase vám náš lobing určite niekto potvrdí.
Je cesta cez takéto médiá zmysluplná? Verejnoprávnu televíziu vďaka tým, čo ju
humpľovali, dnes sledujú prakticky len tí, ktorí nemajú inú možnosť. Nie je lepšou cestou
pre krajanov v zahraničí vysielanie cez internet? Koniec koncov, na webe už dnes možno
sledovať relácie našich televízií z archívu, hoci treba priznať, že web STV toho veľa
neponúka.
Televíziu a rozhlas by som s internetovým vysielaním do kontradikcie nedával, podľa
mňa to smeruje k istému zlúčeniu. Keď sme napríklad rokovali s pánom Machajom a
technickým riaditeľom rozhlasu, obaja spomínali, že chcú vytvoriť modernú internetovú
prezentáciu krajanského vysielania, ktorá sa bude automaticky preklápať aj do sociálnych
sietí. Odtiaľ ho my dokážeme šíriť ďalej.
Vy hovoríte o internete ako o riešení, ale treba myslieť aj na starších Slovákov trebárs na
Ukrajine, ktorým by viac vyhovovalo, keby chytali program našej televízie terestriálne,
prípadne ho mali k dispozícii v káblovke. A hoci máte pravdu, že na webe je aj archív
relácií STV, problémom je kvalita obrazu, keďže nejde o HD. My totiž hovoríme o
sledovaní televízie s plným komfortom, navyše chceme, aby sa vysielanie prispôsobilo aj
potrebám Slovákov žijúcich v zahraničí. Televízia by mala jednak viac informovať o nich
samotných, jednak využívať materiály krajanských, či verejnoprávnych televízií v
rôznych štátoch, ktoré o našich Slovákoch vznikajú. My to pre našu televíziu dokážeme
zabezpečiť.
Spomínali ste voľby zo zahraničia cez internet. V čom je problém?
Dnes môže Slovák zo zahraničia voliť len poštou, pričom sa musí zaregistrovať 50 dní
vopred, aby dostal k dispozícii hlasovacie lístky. Je to mimoriadne nekomfortné.
Dokonca omylom vypadla už aj tá možnosť, že ak Slovák pricestoval domov, mohol
voliť v ktoromkoľvek obvode. Dnes mu, v prípade, že doma nemá trvalý pobyt, nemá kto
vystaviť voličský preukaz. O tom, že sa nedá voliť ani na zastupiteľských úradoch
Slovenska v zahraničí, radšej ani nehovorím. Internet by to všetko vyriešil.
Možno ani nie. Argumenty ponúkol Tomáš Bella v časopise .týždeň. Tvrdí, že by to bolo
rizikovejšie aj drahšie, než si väčšina ľudí myslí.
A čo Estónci? Tí to zaviedli a mali dobré skúsenosti.
Podľa mojich informácií sú zatiaľ jediní, a aj tam boli problémy.
Významne tam však stúpol počet ľudí, ktorí takto hlasovali. Voľby cez internet sa im
osvedčili.
Tak konkrétne – každý občan má právo voliť podľa vlastného rozhodnutia, preto sa tak
deje za plentou. Ako chcete vo všetkých domácnostiach zamedziť tomu, že nejaký
despotický člen rodiny donúti ostatných, aby hlasovali za stranu, ktorá vyhovuje jemu?
Ako chcete zabezpečiť, aby niekomu za hlavou nestál niekto, kto skupuje hlasy a
nerozdával odmeny? O negramotnosti ľudí pri zabezpečovaní počítačov voči útokom a
vírusom ani nehovorím. Nevravím, že som proti voľbám cez internet, len pripomínam
riziká.
Som si vedomý mnohých rizík, a nepochybujem, že tie veci treba vyriešiť ešte predtým,
než sa také voľby spustia. Je jasné, že veci, ktoré ste spomenuli, by sa museli
kvalifikovať ako trestný čin, čiže je potrebné zmeniť aj ďalšiu legislatívu.
Na druhej strane sme v komisii, ktorú menoval minister vnútra k príprave volebného
kódexu. Členom som aj ja, pričom sme začali diskutovať aj o kompromise, ktorý by
umožnil hlasovanie cez internet len Slovákom v zahraničí. Tým sa obmedzia aj jednotlivé
riziká. Kupovanie hlasov predsa nie je problémom krajanov v iných štátoch, ale najmä
rómskych osád, respektíve iných sociálne vylúčených komunít. Nakoniec – aj keby to
hlasovanie cez internet neprešlo, chceme, aby sa zlepšil aspoň súčasný stav. Možností je
veľa, najmä v odstraňovaní byrokracie.
Za peniaze Matice slovenskej by sa dalo robiť viac a lepšie
Čo si myslíte o Matici slovenskej? Zgrupujú sa v nej podivné indivíduá, dlho jej šéfoval
Jozef Markuš, známy odmietaním odpovedať na relevantné otázky novinárov, premenou
Matice na cestovnú kanceláriu pre vyvolených, či zbavením sa väčšiny peňazí z
Národného pokladu tým, že ich vedenie vrazilo do nebankovky. Šéfovia Matice tak
dokázali kaziť meno aj tým, ktorí sa na úplnom spodku hierarchie snažili robiť niečo
zmysluplné. Dnes je na čele zase Marián Tkáč, podľa spisov ÚPN agent ŠtB, ale aj
plagiátor.
Nové vedenie Matice slovenskej bude mať nepochybne ťažkú úlohu, aby nejako
napravilo chyby tých, čo ju riadili v minulosti. Nie som odborník na jej vnútorné pomery,
ale Matica vždy ako jednu zo svojich erbových vecí deklarovala, že sa stará aj o
Slovákov žijúcich v zahraničí. Otvorene musím povedať, že sme to nejako necítili.
Poviem to takto – na to, koľko peňazí vraj bolo na takéto veci vyčlenených, sme žiadnu
poriadnu činnosť nezaznamenali.
Výnimkou možno boli matičné svetové festivaly slovenskej mládeže, ktoré sa konali raz
za tri roky. Inak nešlo o nejaké veľké podujatia, ktoré by vzbudili väčšiu pozornosť. Skôr
sme mali z Matice slovenskej kontroverzné pocity, keďže nie všetko, čo sa dohodlo, sa aj
zrealizovalo.
Mám tomu rozumieť tak, že Matica sľubovala a potom slovo nedodržala?
Dá sa to povedať aj tak. Je škoda, že inštitúcia s takou históriou sa v posledných rokoch
viac venovala politike, než tomu, na čo je určená, a čo by sa od nej očakávalo.
Finančné toky Matice boli roky zahmlievané, pričom si nárokovala peniaze zo štátneho
rozpočtu, hoci nemala problém prešustrovať peniaze z Národného pokladu, na ktoré sa
dlhodobo zbierali darcovia. Potrebujeme ju vôbec?
V takej podobe, v akej fungovala celé tie dlhé roky, ju určite nepotrebujeme. Stále však
chcem veriť, že sa ju podarí obrodiť. Z historického hľadiska by bolo hanbou a škodou,
keby nebodaj zanikla.
Treba však niekomu, kto nefunguje transparentne, platiť jeho koníček z daní? Prečo by
sme mali prispievať na ľudácku literatúru, výlety po južnej Amerike, či profesionálnych
hejslovákov?
Nie som odborník na ich ekonomiku, ale naisto tam treba spraviť poriadny audit, či vôbec
nejaké peniaze od štátu potrebujú, keďže vlastnia napríklad Neografiu.
Dostali ju za korunu, aby v nej potom v duchu vlastenectva tlačili tvrdé porno.
Presne tak. Ide pritom o podnik, ktorý produkuje solídne dividendy. Nad tým, či
potrebujú peniaze od štátu, treba rozmýšľať až po tom, čo budeme vedieť, ako na tom
skutočne sú. Samozrejme, treba zodpovedať aj otázku, ako je možné, že niekde sa
zhromaždia veľké peniaze od darcov, ktoré potom niekto utopí v nejakom pochybnom
fonde. Nebránim sa, aby sa zmysluplné veci financovali štátom, ale potom treba nastoliť
tvrdú kontrolu, aby sa peniaze nestrácali.
Zásadné stanovisko, či Maticu platiť alebo neplatiť z našich daní, by som však v tejto
chvíli radšej nezaujal. V každom prípade som si istý, že za peniaze, ktoré tam tiekli, by sa
dalo urobiť oveľa viac a užitočnejšieho. Či sa tam plytvalo, spreneverovalo, alebo šlo len
o obrovskú neschopnosť vedenia, na to odpoveď nepoznám.
Dobrým vzorom vlastenca je Čarnogurský
Sme alebo nie sme holubičí národ?
Ja si to nemyslím. Slováci sú navyše dosť heterogénni, tí na juhu sú iní ako na východe
alebo na severe, takže sa to nedá zovšeobecniť. Máme však takú trochu zbojnícku a
jánošíkovskú povahu. Nemyslím zbojnícku v zmysle krádeží, ale v tom, že si dokážeme
pekne buchnúť po stole. Nie sme teda holubičí, ale zase v niektorých situáciách sa
ukázalo, že dokážeme oveľa lepšie znášať dôsledky tvrdých reforiem, než susedia ako
Česi alebo Maďari. Vieme sa teda skloniť, ale si aj dupnúť.
Nie sme však príliš bolestínski? Raz sa vyhovárame na jedných, potom na druhých, na
Turkov, na Maďarov, na Čechov...
S tým stopercentne súhlasím. Fejtonista Marián Vanek, Slovák žijúci na Šumave, raz
napísal fejtón Slovák a krivda, kde presne vystihol práve túto našu vlastnosť.
Kde je hranica medzi zdravým vlastenectvom a fanatickým hejslováctvom?
Nezdravé to začína byť tam, kde sa začínajú prejavovať negatívne emócie voči iným
národom. Vyčleňovať sa voči všetkým, že sme najlepší, je šovinizmus, nie vlastenectvo.
Existuje dokonca jeden humorný bonmot, ktorý ironizuje odpoveď na otázku, čo je to
národ. Odpoveď znie, že národ je skupina ľudí, ktorá zdieľa spoločné mýty a spoločnú
nenávisť voči susedom. A presne takto by to nemalo byť.
Viete uviesť politika, ktorý stelesňuje správne vlastenectvo?
(po dlhšom premýšľaní) Je ich viac, ale uvediem jedného, ktorý to celé vystihuje - Ján
Čarnogurský. Tým nechcem povedať, že súhlasím so všetkými jeho názormi v iných
oblastiach.
Z dôvodu objektivity sme so žiadosťou o rozhovor oslovili aj šéfa Úradu pre Slovákov
žijúcich v zahraničí Milana Vetráka s tým, aby mohol reagovať na vyslovené obvinenia.
Súhlasil, rozhovor prinesieme v krátkom čase.
Rozhovor bol autorizovaný, Vladimír Skalský v prepise nič nezmenil.
Medzititulky: redakcia
streda 6. 4. 2011 1:00 | Karol Sudor | FOTO - Karol Sudor, archív V. S.
Téma: Rozhovory z denníka SME
21.9.2011Kubánsky disident: Človek si zvykne aj na väzenie18.9.2011Zemková:
Zrušením koncesií RTVS opäť zoštátnia13.9.2011Sulík: Premiérka euroval s dôverou
vláde nespojí12.9.2011Slovenský vojak: Z Afganistanu sa možno niekto
nevráti7.9.2011Anton Moravčík: Aj dravce balia frajerky podľa vzhľaduViac článkov
z témy
V Írsku prší inak Števa Opremčáková · Vydavateľstvo: HladoHlas, 2011
NA SKLADE NOVINKA Bežná cena : 8,99 €
Naša cena: 7,19 €
Silne emocionálny príbeh ženy, ktorá v návale pnutia života ukončila všetko "slovenské"
a v znamení hesla, že zmena je nádej, sa vybrala do Írska zarobiť, ale hlavne nájsť samu
seba. Typický žensky napísaný román autorky z Košíc rozpráva o všetkom čo ju stretlo a
neminulo na jej životnej púti sebapoznávania - láska k zadanému mužovi, potrat,
všemožné druhy citového upírstva a príkoria zo strany zamestnávateľov. Autorka pútavo
približuje typický írsky naturel, ako aj drsnú írsku prírodu a formou autobiografického
vyznania s hlbokým citom popisuje, ako sa s ním ona i jej slovenské kamarátky
popasovali. S témou sa vysporiadava z hĺbky milujúcej duše, uvedomujúc si pritom, že
často upadá do tragikomickej polohy. Dokáže sa v ďalekom upršanom a zelenom Írsku
vymaniť z metastáz zakázanej lásky, kvôli ktorej opustila domov?
+++++++++++++++++++++++
Toto vysiela slovenska Televizia... BRAVO !!!!!
Dobrý deň!
S radosťou Vás informujem o cykle svedectiev na obrazovke STV Môj príbeh.
Dve relácie boli odvysielané.
Najbližšie termíny vysielaní:
Bol som narkoman
- repríza - 27/9 o 16.10
Bola som prostitútka
- premiéra - 2/10 o 13.30
- repríza 4/10 o 16.10
Závislý kazateľ - premiéra - 9/10 o 13.55
- repríza 11/9 o 16.10
Na webe STV sa zatiaľ pre Môj príbeh miesto vo videoarchíve nenašlo.
Potešujúca správa pre tých, ktorí nestihli vysielanie: reláciu nájdete na youtube.
Tu si môžete pozrieť časť Bola som alkoholička:
http://www.youtube.com/watch?v=Wg67Vo5bhCQ&feature=related
Tu je Bol som narkoman:
http://www.youtube.com/watch?v=vKe86AYPNZY&feature=related
Možno by pomohol záujem divákov a ohlasy na reláciu. Vaše názory na Môj príbeh
čakáme na: [email protected].
+++++++++++++++++++++++
Po internete sa začali šíriť ohováračské a najmä anonymné pamflety. Na toto reaguje
priložená glosa.
Redakcia Stálej konferencie PanSÚ
Potkany vyliezajú z dier
28. septembra 2011
Glosa
www.pansu.sk
Zdá sa, že blíži druhé kolo krízy a komunisti zacítili svoju príležitosť. Aspoň si to
myslia. Domnievajú sa, že sa napĺňa predpoveď ich hymny – Internacionály a že
posledná borba skutočne vzplanie. Keďže platí, že „Čo sa babe chcelo, to sa babe
prisnilo“, ignorujú skutočnosť, že na návrat komunistickej vlády, v akejkoľvek forme,
nie sú vhodné nielen vnútorné ale najmä medzinárodné podmienky – komunistická strana
je okrajovou politickou stranou a chýba komunistický Sovietsky zväz
a navyše, Slovensko je členom NATO. Čoraz častejšie sa objavujú články a úvahy
velebiace takzvaný reálny socializmus, ktoré nás presviedčajú o tom ako nám bolo za
vlády komunistov dobre a každého, kto sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na odstránení
ich vlády nazývajú zradcom. Nie je to tak dávno, čo som písal o anonymnej propagande
a musím opakovať, že ak niekto otvorene hlása svoje názory a podpíše pod ne, tak to, že
má diametrálne odlišný názor ako ja, mi nijako neprekáža. Opakujem, každý máme právo
na svoj názor a je dobre ak ho môžeme slobodne a verejne prejaviť – počas komunistickej
vlády sme to nesmeli.
Žije však medzi nami množstvo ľudských potkanov, ktorí sa pohybujú v tme
anonymity, obľubujú špinu ohováračských klebiet, svojimi jedovatými výkalmi šíria mor
neznášanlivosti a takto škodia rovnako občianskemu spolunažívaniu, ako aj slovenskej
národnej veci. O čo menej urobili pre slovenskú vec, o to viac jej škodia. Je jedno, či to
robia z neskúsenosti a mladíckej nerozvážnosti, alebo sa nechali nahovoriť niekým, kto
má komplexy neuznaného veľducha, prípadne či ich niekto za to platí. Na týchto
potkanov ale platí jedna stará múdrosť, a to rozhodnutie kráľa Šalamúna, ktorý
neposlúchol radu, aby dal vyrezať jazyky klebetníkom, ale rozhodol, že treba odrezať uši
tým, čo klebety počúvajú. Potkan, zostane potkanom, aj keby sa obliekol do anjelského
rúcha. Preto priatelia oddeľujme podpísané polemické články od špinavých klebiet
a najmä, neverme potkanom a nepomáhajme im ďalej šíriť nákazu.
JUDr. Milan Janičina,
predseda PanSÚ
+++++++++++++++++++++++
V mene vyšších štátnych záujmov, v mene KGB a ŠtB
Pomaly to bude už sedemnásť rokov od pamätných novembrových udalostí v roku
1989. Týmto obdobím sa začalo niečo, čo v ekonomickom drancovaní a rozkrádaní
majetku pripomína Február 1948, hlavne keď sa jedná o rozkrádanie hnuteľných
a nehnuteľných majetkov cez vysokú politiku. Pokiaľ v období, od ktorého už uplynulo
vyše 59 rokov, bol hlavným zbojníkom, znárodňovateľom – rabovačom štát, ktorému
v tom období vládla nastupujúca komunistická diktatúra, z drvivej väčšiny sa brali
súkromné majetky, ktoré sa obratom menili na štátne, samozrejme, v mene platných
zákonov, za týmto účelom vytvorených. Mnohí o svoj majetok prišli aj takým spôsobom,
že najskôr z nich ŠtB vyrobila nepriateľov štátu a robotníckej triedy, no a po ich odsúdení
vo vykonštruovaných procesoch automaticky prichádzali o majetky, ktoré potom za lacný
peniaz prechádzali do vlastníctva vyvolených súdruhov.
Aj novembrové a ponovembrové udalosti z roku 1989, ako aj po roku 1989,
týkajúce sa bývalej Československej socialistickej republiky, boli hlavne o presunoch
stámiliardových majetkov do tých vyvolených súkromných rúk. Nielen domácich, ale aj
zahraničných. Tentoraz sa, na rozdiel od Februára 1948, raboval štátny majetok. Nielen
samotná ponovembrová príprava, ale aj samotná prednovembrová príprava tohto
bezbrehého rabovania boli opäť v réžii úzkych skupín KSČ, ŠtB a KGB. Mnohí z týchto
elitných súdruhov sa pri rozkrádaní štátneho majetku dokázali spojiť aj s tými, ktorých
dlhé roky nazývali imperialistami, kapitalistami či vojnovými štváčmi a zákernými
nepriateľmi socialistického tábora. Pochopili, že peniaze nesmrdia, aj keď to vedeli už
veľmi dávno pred novembrom, no z ideologického dôvodu si ešte nemohli dovoliť to, čo
začali realizovať po novembri 1989. Pojmy ako sloboda, demokracia či ľudské práva
spomínané v tom období kadejakými havlomodlárskymi pseudohumanistami tu boli len
fixnými a zastierajúcimi predstavami a ohlupovaním, nemajúcich ani tržnú hodnotu
jedného kotúča toaletného papiera. Peniaze a nové prerozdelenie moci dokázali spojiť –
zjednotiť zločincov z KSČ a ŠtB s tzv. disentom, nomenklatúrnym disentom, či im
podobnými zaklínačmi demokracie a ľudských práv, ktorí boli štedro dotovaní tvrdou
západnou menou. Mimoriadne špinavú úlohu tu hrali aj politici KDH a KDU-ČSL,
cynicky sa skrývajúc za vieru, kresťanské hodnoty či samotného Boha.
Neexistovali žiadne náhody
Nech sa robia niektoré veci aj v tom najprísnejšom utajení, ich realizátori nikdy
nemajú záruky, že o tomto sa raz verejnosť nedozvie. To sa vzťahuje aj na samotnú
prípravu a realizáciu novembrových a ponovembrových udalostí v bývalom
Československu. Dnes už môžeme povedať, že o zmenu režimu sa usilovali dve vplyvné
skupiny KSČ a ŠtB. Tá prvá chcela chod udalostí realizovať dosiahnutím odstúpenia
skostnatenej komunistickej nomenklatúry jakešovského typu. Táto skupina si bola veľmi
dobre vedomá, že vývoj doby sa už nedá zastaviť v mene nejakých dogiem, preto bola
odhodlaná realizovať viaceré zmeny, či už politické, ekonomické, ako aj zmeny týkajúce
sa ľudských práv, či slobody vyznania, alebo sa dokonca podeliť aj o moc. Mal to byť
tzv. obrodený socialistický systém, ktorý mal neskôr splynúť do tzv. sociálnodemokratickej platformy. Aj keď mnohí tvrdia, hlavne predstavitelia pravicového
českého a slovenského ranno-kapitalistického zlodejského systému, že takéto niečo sa
nedá reformovať, ponovembrová realita nám ukázala, že tento systém by bol, hlavne po
ekonomickej línii, omnoho menej zločineckejší a zlodejskejší, ako ten pravicový, rannokapitalistický, fašistický a zločinecko-zlodejský systém, ktorý tu paradoxne vytvorili
pretransformovaní prednovembroví komunisticko-fašistickí zločinci z KSČ a ŠtB,
samozrejme, s požehnaním disidentských havlomodlárskych kolaborantov, ako aj
v spolupráci so štátno-zlodejskou pravicovou chamraďou riadenou istým Václavom
Klausom.
Druhá, omnoho vplyvnejšia a silnejšia skupina mala taktiež svoj plán, ktorý sa začal
realizovať už niekedy v roku 1985. Tu sa nepočítalo s demokratizáciou socializmu, ale
s tvrdým ranno-kapitalistickým ekonomickým systémom, kde na vrchole ekonomickej
pyramídy moci budú stáť ľudia, cynickí ekonomickí zločinci, pre ktorých radový český či
slovenský občan bude mať asi takú hodnotu, ako černoch pre otrokára 200 – 300 rokov
dozadu. Samozrejme, že drsnosť tejto novej garnitúry tu bude obrusovaná či
poľudšťovaná cez médiá, ako aj rôzne tzv. občianske skupiny a mimovládne organizácie,
ktoré tu boli za pochybný finančný kapitál vytvorené. Už v roku 1987 sa začali vysielať
do zahraničia skupiny vytypovaných mladých ľudí, ktorých ŠtB a KGB pripravovala do
neskorších silných ekonomických pozícií, ale ešte predtým tam aj presúvať stámilióny
korún, čo malo v skutočnosti vybraným predstaviteľom týchto dvoch zložiek zabezpečiť
neskoršie dominantné postavenie. Takýmto spôsobom začínali aj niektorí dnešní
zakladatelia Penty Jaroslav Haščák a Marek Dospiva. O tom, ako aj o úlohe
prednovembrového arcizločinca Alojza Lorenca, posledného náčelníka ŠtB, si povieme
neskôr.
Ako som už v horeuvedenom podnadpise pripomenul, ŠtB nenechávala nič na
náhodu. Za týmto účelom dokonca ešte v rokoch 1988 – 89 pripravovala nádejných
adeptov do kategórie TS – agent ŠtB. Názorne si to zdokumentujeme na prípade Romana
Filisteina, nar. 2. 6. 1967 a Radovana Ujházyho, nar. 12. 6. 1967. Obaja sa stali TS –
agentmi ŠtB v pomerne mladom veku 22 rokov, tesne pred novembrom 1989. Niekto
môže namietnuť, no a čo, veď sa jednalo o neškodných zelenáčov, ktorí po novembri
1989 splynuli s davom. Omyl, vážení. Veľký omyl. Že ŠtB po ekonomickej línii
pracovala mimoriadne precízne, si zdokumentujeme práve na týchto dvoch, v novembri
1989 ešte 22-ročných mladíkoch.
Radovan Ujházy, TS – agent ŠtB, reg. č. 40321, krycie meno RADO, ako aj Roman
Filistein, reg. č. 30833, krycie meno BIOLOG, sa nám po novembri 1989 z ekonomickej
a politickej sféry nestratili. Že napr. Roman Filistein sa stal dokonca agentom centrály
II. správy ŠtB svedčí o tom, že riadiace orgány si ho museli nielen vysoko ceniť, ale
mať s ním aj ďalekosiahle plány. Preto aj ľudí rozumejúcich problematike neprekvapilo,
keď v auguste 2003 sa prevalil škandál okolo bratislavského letiska, ktoré sa pokúšala
ovládnuť istá vplyvná skupina poslancov z SDKÚ v Bratislavskom samosprávnom kraji
okolo Romana Filisteina. Už vtedy sa totiž objavili úvahy o záujme viedenského
letiska kúpiť bratislavské letisko, čo by pre slovenskú stranu bolo nevýhodné. Ako
vidieť, obavy či úvahy sa nakoniec potvrdili začiatkom januára 2006, keď minister
dopravy Pavol Prokopovič obhajoval predať 66-percent akcií bratislavského a košického
letiska konzorciu TwoOne, ktoré tvorí Flughafen Wien (Rakúsko), Raiffeisen
Zentralbank (Rakúsko) a Penta Group (Česko a Slovensko). Paradoxné je to, že drvivá
väčšina analytikov a odborníkov tvrdí, že takýto obchod je mimoriadne nevýhodný pre
Slovensko. Ďalej tvrdia, že letiská sa jednoducho nepredávajú, hlavne nie do
zahraničia a tobôž nie konkurencii.
Ako si ďalej ukážeme, ani agentovi ŠtB Radovanovi Ujházymu sa neviedlo zle.
Niekedy v júni 1992 sa mi podarilo získať Správu o personálnom a kapitálovom
prepojení medzi investičnými privatizačnými fondami a investičnými spoločnosťami.
Stav bol k 31. decembru 1991 a v januári 1992 bola táto Správa odovzdaná vtedajšiemu
predsedovi vlády SR Jánovi Čarnogurskému. Len tak mimochodom, prakticky všetky
investičné fondy a investičné spoločnosti ovládali bývalí členovia komunistickej
nomenklatúry, bývalí dôstojníci ŠtB, agenti ŠtB, ako aj bývalí vysokí úradníci
komunistických ministerstiev a prednovembrových finančných sfér. Nachádza sa tu
aj meno Radovana Ujházyho. V tabuľke - Funkcia v IPF alebo u zakladateľa, má v tom
období tento 24-ročný mladík nasledujúce funkcie: Eastbrokers fond, a.s. – výkon správy
fondu, Podnikateľský investičný fond ZPS – výkon správy fondu, Detský kupónový fond,
a.s. – výkon správy fondu, Prvý privatizačný fond a.s. – výkon správy fondu, Humanita
a.s. – člen dozornej rady, KOVO a.s. – člen predstavenstva, Banícky fond a.s. – člen
predstavenstva, Južný fond a.s. – člen dozornej rady, Novohradský fond a.s. – člen
predstavenstva. V rubrike – Poznámka – ešte figuruje ako zakladateľ Golden club a.s. –
riaditeľ a.s.. A čo myslíte, kto bol v tom období jeho zamestnávateľ? No predsa PSI, kde
bol v tom období generálnym riaditeľom Ing. Peter Vajda a Radovan Ujházy tu pracoval
v oddelení investičného výskumu.
V tejto Správe ale Ing. Peter Vajda nebol vedený len ako generálny riaditeľ PSI.
Mal aj ďalšie výnosné džoby. V Prvom privatizačnom fonde a.s. bol členom dozornej
rady, v Garantovanom fonde a.s. bol taktiež členom dozornej rady, v Zlatom fonde a.s.
bol taktiež členom dozornej rady, v Humanitnom fonde a.s. bol ako člen predstavenstva,
v Novohradskom fonde bol členom dozornej rady. Keďže sa mu málilo, chúďatku
utrápenému a „finančne podvyživenému“, tak ešte fungoval aj v Credit fonde a.s.
a v Cosmexinveste a.s. Len tak mimochodom, mimo týchto dvoch pánov sa v dotyčnej
Správe nachádzalo ďalších 17 pracovníkov PSI, z celkového počtu 125 mien. Niektoré
mená sú tu mimoriadne zaujímavé, napr. súdruh akademik Milan Čič, ktorý ako poslanec
Federálneho zhromaždenia bol členom predstavenstva v Spoločnosti pre rozvoj
severného Slovenska s personálnym napojením IPF na banku Bohémia, ako aj na
Severoslovenský podnikateľský IPF.
Vráťme sa ale k Ing. Petrovi Vajdovi. Veľmi rád si od neho nechám vysvetliť
nasledovné: Ako náznak riešenia divokej Mečiarovej privatizácie Ivan Mikloš chcel
vysporiadanie údajne nezákonnej privatizácie Slovnaftu Hatinovou Slovintegrou a.s.,
ktorá nadobudla 37% akcií nákupom zo štátnych financií Slovnaftu a Benzinolu. Okrem
toho Hatina získal ďalších 10% akcií Slovnaftu prostredníctvom účelovo zriadenej s.r.o.
v Novákoch, ktorej spolukonateľom bol aj nebohý Ducký a tým sa stal majoritným
držiteľom balíka akcií jedného z najziskovejších strategických podnikov v štáte. Pod
mediálnou hrozbou, kde Vajda bol spolumajiteľom SME, musel Hatina vrátiť 10% akcií
z Nováckej s.r.o. naspäť do FNM. Tieto boli tajne predané iba Ing. Petrovi Vajdovi za
štvrtinu pôvodne emitovanej ceny. Predajom akcií Slovintegry a.s. MOLu sa zrodili
ďalší piati miliardári vrátane Hatinu. Predajom Vajdových 10% akcií MOLu mu tieto
vyniesli čistý lichvársky zisk 1,6 miliardy Sk. Preto si rád počkám na stanovisko nielen
Ing. Vajdu, ale aj ostatných zainteresovaných.
V denníku SME z 5. 5. 2003 na str. 19 bol rozhovor pod nadpisom – Ujházy:
Spoveď agenta, ktorý riadil revolúciu. Stojí za to priblížiť čitateľom niektoré jeho
názory. Hoci v tom období mal už 36 rokov, aj keď v mnohých veciach klamal, čitatelia,
ktorí sa touto problematikou zaoberajú, budú niektorými odpoveďami prekvapení.
V úvode rozhovoru ho redaktorka predstavila nasledujúcimi vetami: Bývalí agenti alebo
spolupracovníci Štátnej bezpečnosti sú dodnes vo vysokých funkciách. My sme sa
zamerali na podnikateľov. Ponúkame vám príbeh človeka, ktorý podpísal spoluprácu
s ŠtB, a neskôr viedol ako študent na ekonomickej univerzite revolúciu. Expredseda
predstavenstva VSŽ nominovaný cez finančnú skupinu Istrokapitál hovorí, že je to dnes
trauma, s ktorou musí žiť. V Cibulkových zoznamoch je vedený ako agent, tajný
spolupracovník a dôverník s krycím menom Rado. To si vymyslel sám: „Keď sa ma
spýtali na krycie meno, nič iné mi nenapadlo. Všetci ma tak volajú.“ RADOVAN
UJHÁZY hovorí, že ide o jeho najväčšiu životnú traumu.
Už z úvodu, ako ho napísala redaktorka ktorá s ním robila rozhovor, sa môžeme
dozvedieť, že byť agentom ŠtB je veľmi výnosný džob. Veď si len porovnajme všetky tie
jeho funkcie v období rokov 1990 – 1992, ako je to zdokumentované vo vyše uvedenej
Správe, ktorú v januári 1992 dostal vtedajší predseda vlády SR Ján Čarnogurský, ale aj
tie ďalšie významné funkcie – džoby, ktoré nasledovali. Samozrejme, že všetky tieto
funkcie boli a sú aj nadpriemerne honorované. Že bývalá ŠtB naďalej preferuje, že svoj
svojmu vždy pomôže, svedčia aj nasledovné pasáže z rozhovoru.
Na otázku – Postupne ste sa dostali do vysokých ekonomických kruhov. Kedy
ste sa prvýkrát stretli s tým, že vám váš podpis niekto pripomenul? „Naopak, ja som
to pripomenul mojim šéfom. Bol som na škole členom prvého senátu, z ktorého som
odstúpil, lebo sme sa mali lustrovať. Zároveň som bol poradcom investičnej skupiny
a dostal som ponuku venovať sa tomu úplne. Vtedy som pozval na obed rozhodujúcich
akcionárov a povedal som im, že mám problém. Vysvetlil som im to a myslím si, že som
ich prekvapil. Porozprávali mi príbehy iných svojich známych, novinárov, najmä
športových redaktorov.“
(Pán Ujházy nám pripomenul, že ŠtB by bolo treba premenovať na dobročinnú
a ľudomilnú organizácia – pozn. autora V. P. )
Na otázku – Neskôr ste sa dostali do vedenia VSŽ, tam za vami nikto nebol?
„Vo VSŽ som o tom informoval človeka, čo mal na starosti PR. Nikdy som sa nestretol
s tým, že by ma niekto vydieral.“ (Nepochybujem o tom, že pokiaľ by pán Ujházy nebol
agentom ŠtB, ťažko by sa zamestnal niekde, čo nielen ŠtB zakladala, ale aj kde rozhoduje
– pozn. autora V. P.)
Mimochodom, je tu ešte taká zvláštna perlička, ktorú stojí za pozornosť si
pripomenúť. Ešte máme v živej pamäti predvolebnú bicyklovú kampaň Mikuláša
Dzurindu v roku 1998.
V pelotóne, ktorý ho sprevádzal, boli aj páni Radovan Ujházy a Roman Filistein.
Tesne po novembri 1989 vlastnila KSČ majetok v hodnote asi 10 miliárd korún. Mimo
toho vlastnila a užívala nehnuteľnosti štátu v hodnote piatich miliárd korún, pričom mala
aj ďalšie príjmy. Sú nezvratné dôkazy, že tento majetok, ale už v súkromných rukách,
opätovne vlastnia bývalí komunisti, bývalí dôstojníci ŠtB, agenti ŠtB, ako aj vysokí
úradníci bývalých komunistických ministerstiev. Ako je to možné? Veď už v máji
1990 bol na základe tlaku verejnosti vo Federálnom zhromaždení vypracovaný zákon
o navrátení majetku KSČ a SZM ľudu ČSFR. Lenže tento zákon nadobudol
právoplatnosť až k 1. 1. 1991. To teda znamenalo, že KSČ a SZM mali dlhých sedem
mesiacov na to, aby tento majetok mohli rozpredávať a prenajímať súkromným osobám –
komunistom, eštebákom a agentom ŠtB. Že takéto niečo sa mohlo stať, bolo hlavne
zásluhou dvoch, komunisticko-fašistickou ideológiou vyškolených právnikov Jičínského
a Rychetského, ktorí v tom období pôsobili ako hlavní legislatívci vo Federálnom
zhromaždení ČSFR. Hanba a hnus, že Jičínský doteraz pôsobí ako poslanec českého
parlamentu za sociálnu demokraciu, a Rychetský je dokonca predsedom Ústavného súdu
ČR.
Položme si otázku, či táto zásadná legislatívna chyba bola náhodná či vedomá?
Dnes možno jednoznačne povedať, že sa jednalo o úmysel. Vedomý úmysel. Podobná
šanca sa totiž nechala aj rozkrádaniu štátneho majetku bývalých podnikov zahraničného
obchodu. A aby za toto zlodejstvo nemohol byť nikto postihnutý, odhlasoval federálny
parlament, vedľa ďalších dobre premyslených úprav trestného zákona, ZRUŠENIE
PARAGRAFU O TRESTNOM POSTIHU ZA ROZKRÁDANIE MAJETKU
V SOCIALISTICKOM VLASTNÍCTVE. Poslaneckí tupohlavci tvrdili, že zbavujú
trestný zákon ideologického paškvilu, a pritom v skutočnosti odhlasovali beztrestnosť
komunistickým zločincom a zlodejom. Taktiež bolo odmietnuté aj použitie
lustračného zákona pre Investičné privatizačné fondy. Preto ich mohli ovládnuť
bývalí nomenklatúrni komunisti, bývalí dôstojníci ŠtB, ako aj agenti ŠtB. Ako títo
zločinci a zlodeji bačovali v týchto fondoch, možno dokumentovať napríklad na
Harvardských fondoch, ktoré boli pod kontrolou technickej správy ŠtB, a ktoré tak
s obľubou propagoval a ospevoval treťotriedny ekonóm a trhový boľševický ošklbovač
Václav Klaus.
Kapitálny úlovok CIA
Dnes, nielen 17 rokov po novembri 1989, ale aj neskoršie udalosti v bývalej
Juhoslávii či na Ukrajine nám názorne dokumentujú, že nielen americká administratíva,
ale aj CIA či iné mocenské spravodajské služby tu zohrávali nezanedbateľnú úlohu. Po
získaní nových vecí či ďalších odborných analýz môžem konštatovať, že v bývalom
Československu existovalo vplyvné mocenské centrum, ktoré sa začínalo nielen
ideologicky, ale hlavne ekonomicky zbližovať s trhovým americkým a západným
európskym systémom. Pokiaľ prechod od socializmu k trhovému americkému či
prozápadne európskemu ekonomickému modelu mal mať bezbolestný či nekrvavý
priebeh, muselo tu byť nielen určité prepojenie s neskoršou koordináciou silových
a spravodajských mocenských zložiek, ale aj istý druh dôvery.
Kapitálnym úlovkom pre CIA bolo naverbovanie V. Vajnara pre spoluprácu, keď
pracoval v misii OSN v USA. Vtedy ešte netušili, že z dotyčného súdruha sa neskôr stane
vedúci sekretariátu generálneho tajomníka ÚV KSČ G. Husáka, a v roku 1983 z jeho
rozhodnutia sa stane ministrom vnútra Československej socialistickej republiky.
Pravdepodobne ani ŠtB by sa nikdy o tomto nedozvedela, nebyť istej náhody. Ale aj
priebeh tejto náhody len dokazuje, že napr. niektorí ich odborníci patrili medzi svetové
špičky vo svojom obore, na rozdiel od hrubých a primitívnych hulvátov, ktorí mali na
starosti tzv. vnútorných nepriateľov. Ako vlastne k tomuto odhaleniu prišlo?
Spravodajca Hlasu Ameriky J. Naegele bol na návšteve u Jána Čarnogurského. Jeho
cestu z Prahy do Bratislavy sledovalo špeciálne komando ŠtB, a celý rozhovor
Čarnogurského s Naegelem bol nahrávaný. Počas tohto rozhovoru Naegele
Čarnogurskému povedal, že V. Vajnar by mal vymeniť na funkcii ministra zahraničných
vecí B. Chňoupka. Čarnogurský vyjadril počudovanie, prečo má minister vnútra prejsť na
funkciu ministra zahraničných vecí. Naegele povedal, že to je v poriadku, lebo Vajnar
je pre Západ prijateľný. Na základe tohto vyjadrenia špecialisti z ŠtB urobili dôkladnú
analýzu, po ktorej sa im neskôr podarilo zistiť, že Vajnar bol naverbovaný CIA, keď
pracoval v misii OSN v USA. No ani toto zistenie nebolo konečné. Neskôr bol v Prahe
zaistený cudzinec od CIA, ktorý mal pri sebe závažné dokumenty. Jeho osobnú
prehliadku schválil náčelník odboru v Prahe. Keď sa to Vajnar ako minister vnútra
dozvedel, okamžite tohto náčelníka odboru, ako aj jeho dvoch podriadených, ktorí
osobnú prehliadku nariadili, prepustil.
V roku 1985 Vajnar ponúkol Lorencovi funkciu prvého námestníka federálneho
ministra vnútra. Keďže Vajnar, pokiaľ sa mám odvolať na svedectvo samotného Lorenca,
bol vzdelaný, skúsený a veľmi pracovitý človek, pedant a skúsený diplomat so značnou
dávkou nedôverčivosti, možno sa plným právom domnievať, že od tohto okamihu, alebo
po nejakom čase od tohto okamihu sa Lorenc stáva jedným z kľúčových hráčov
v udalostiach, ktoré sa tu odohrali v novembri 1989. Za ministrovania V. Vajnara bol
šedou eminenciou na dotyčnom ministerstve aj pplk. Krása, jedna z hlavných osobností
koordinácie činnosti nielen v novembri 1989, ale aj po novembri 1989 pri nových
a nekrvavých politicko-ekonomických zmenách.
Pri dvoch reorganizáciách vlády v roku 1988 prišiel o svoju funkciu aj V. Vajnar.
Podľa mojich informácií si nielen ÚV KSČ, ale ani RVHP nemohli kvôli blamáži dovoliť
priznať, že minister vnútra socialistického štátu bol spolupracovníkom CIA. Jeho
odvolanie komentoval Alojz Lorenc takto – „Ľudia túžili po zmenách a čakali, kto ich
osloví presvedčivým programom.“ (Ministerstvo strachu? – str. 145). Hoci Lorenc ako
najvyšší šéf ŠtB musel vedieť o Vajnarovej činnosti pre CIA, nemá doteraz záujem
o tomto hovoriť. Neskôr odhalená realita nám ukazuje, že Vajnar, Lorenc a Krása,
samozrejme v úzkej spolupráci s KGB a ŠtB už v roku 1987 pripravovali vytypované
a dobre preverené skupiny mladých kádrov, kde niektorí boli presúvaní priamo do
zahraničia, napr. do Sovietskeho zväzu a Číny. Taktiež sa do zahraničných bánk
presúvali stámilióny korún. Z jednej takejto skupiny vznikla neskôr v roku 1994 aj Penta
Group. Tejto finančnej skupine, ktorej základy boli položené komunistickou
nomenklatúrou, KGB a ŠtB, bude venovaná samostatná kapitola. Len tak mimochodom,
bolo by zaujímavé Lorencove vysvetlenie ohľadom jedného zo zakladateľov Penty Group
Mareka Dospivu, čo v skutočnosti rozhodlo, že bol vybraný v roku 1987 do tzv. čínskeho
a ruského výsadku. Z niektorých informácii a dokumentov mi vyplýva, že existuje
rodinný či príbuzenský vzťah medzi ním a Milošom Dospivom, občanom českej
národnosti, bývalým dôstojníkom I. správy ŠtB, jedným z vrahov tajne vysväteného
kňaza Přemysla Coufala vo februári 1981 v Bratislave. Treba pripomenúť, že Miloš
Dospiva sa stal príslušníkom ŠtB už v roku 1948. O niekoľko mesiacov po násilnej smrti
tohto tajne vysväteného kňaza sa Alojz Lorenc stal náčelníkom ZNB hlavného mesta
Bratislavy a Západoslovenského kraja. Súčasťou správy ZNB bola aj správa ŠtB, ktorá
mala na starosti Přemysla Coufala. Takže Lorenc musel o všetkom vedieť.
Ponovembroví politici ako predĺžené ruky zločincov z KSČ a ŠtB
Je to taký zvláštny paradox, že Ján Čarnogurský, hoci nechtiac, sa spolupodieľal na
odhalení V. Vajnara. Horšie ale je, že tento politik sa vedome, ako spolupáchateľ,
spolupodieľal na najzavrhnutiahodnejších ekonomických zločinoch na nezanedbateľnej
časti slovenského národa. No ani toto nie je konečný odpočet jeho zločinov a kolaborácie
so zločincami z KSČ a ŠtB po novembri 1989. Ako politik sa svojou činnosťou
spolupodieľal nielen na likvidácii kresťanstva na Slovensku, oslabovaniu či
spochybňovaniu kresťanských ideálov, ale sa aj spolupodieľal na oslabovaní
a spochybňovaní pozícií najvyšších predstaviteľov Kristovej cirkvi na Slovensku. Tak
ako KDU-ČSL v Českej republike urobila z Ježiša Krista, obrazne povedané, politického
prostitúta, tak politici typu Jána Čarnogurského urobili z KDH bezcitnú a cynickú,
hermeticky uzatvorenú, Antikristovu organizáciu. Mám dosť dôvodov tvrdiť, že to robili
a robia vedome a cieľavedome. Dôvodov je niekoľko. Pre sionisticko-židovské kruhy,
ako aj liberálne kruhy a rôzne sily zla, je úplne neprípustné, aby kresťanstvo nielen
v rovine politickej, ale aj v rovine občianskej, sa stalo vedúcou silou na Slovensku po
novembri 1989, hoci prednovembrová realita to priamo predurčovala. Prečo zrazu taký
strach?
Dôvod je vcelku jednoduchý. Pokiaľ by na Slovensku vládli skutoční kresťanskí
politici, tak by sa tu nikdy neboli realizovali také ekonomické zločiny, ako aj zločiny
proti ľudskosti, aké sa tu napáchali za posledných 16 rokov. Pričom tieto zločiny sa
realizovali v mene pretransformovanej prednovembrovej komunisticko-eštebáckej
oligarchie a ich pomocníkov – zločineckých a zlodejských politikov. Tvrdím, že touto
politikou najvyšší predstavitelia KDH vedome oslabujú a spochybňujú autoritu
najvyšších predstaviteľov Kristovej cirkvi na Slovensku, ale aj samotné kresťanstvo.
O bezbrehom cynizme Jána Čarnogurského svedčia napr. aj jeho výroky v týždenníku
Domino fórum číslo 46/2005, citujem: „V sociálnej sfére sa komunizmus na Slovensku
premenil na najtvrdší kapitalizmus, akého dnes už ani na Západe niet.“ Pri tejto jeho
vete, vete pravdivej a realistickej si treba uvedomiť, že toto tu zaviedli a zrealizovali
komunisti a eštebáci utrhnutí z reťaze v mene demokracie, slobody a ľudských práv
v podaní disidentských kolaborantov. Vyrabovali majetok tohto národa ako tí
najzločineckejší novodobí fašistickí vyvrheli, potláčajúci pri tom nielen právo na život,
ale aj právo na dôstojný život nezanedbateľnej časti slovenských občanov. Dokonca im
už neprekáža ani zavádzanie systému kolektívnej viny na nevinných občanoch za
ekonomické zločiny, ktoré tu spolu s politikmi napáchali.
Že je to aj zásluhou takých, ako je on sám, svedčí aj ďalší výrok v dotyčnom
týždenníku, citujem: „Na našej vnútroštátnej úrovni dohody medzi disidentmi
a komunistickou vládou sa dosiahlo, že pád komunizmu sa udial vcelku kultúrne
v rámci ústavných pravidiel a najmä bez krviprelievania.“ Škoda len, že nemal
odvahu povedať, že za vlastizradu a kolaboráciu disentu s komunisticko-eštebáckymi
fašistickými zločincami sa nám títo po novembri 1989 odvďačili nielen tými
najodpornejšími nekultúrnymi protiústavnými metódami, ale aj psychickou a fyzickou
likvidáciou nevinných občanov, kde nezanedbateľný počet z nich dohnali k sociálnym
samovraždám. V týždenníku Nové slovo bez rešpektu č. 27/1994 jednoznačne priznal, že
ako predseda vlády sa spolupodieľal na najzávažnejších ekonomických zločinoch,
spojených s protizákonným rabovaním majetku, citujem:
„V prostredí, kde som sa pohyboval ja, sa hovorilo, že prví privatizovali starí
komunisti, ktorí si nahrabali peniaze. Keby som bol chcel podnikať kroky proti
privatizérom, moji prívrženci by to boli privítali. Verejne som vtedy povedal, že poznám
aj špinavé peniaze a že sú mechanizmy aspoň čiastočne ich odlíšiť od čistých.
Uvažovali sme týmto smerom, ale systémové kroky proti tomu robiť- bolo by znamenalo
zastaviť privatizáciu....Privatizácia bola dobrá a netreba spätne si za ňu sypať popol na
hlavu. BOLA V SÚLADE S PRÁVOM A KRESŤANSKÝM PRESVEDČENÍM.“
A ja, ako autor tohto dokumentu hovorím, že by bolo v súlade s právom
a kresťanským presvedčením, keby bol verejne vyobcovaný priamo do horúcich pekiel.
Čím skôr, tým lepšie. Lebo všetko nasvedčuje tomu, že práve cez neho sa chystá ďalšie
oslabenie KDH s následnou víziou – v budúcich voľbách sa nedostať do parlamentu.
Taktiež si treba položiť závažnú otázku, komu to v skutočnosti vyhovuje, keď väčšina
občanov chodí na bohoslužby, no do vysokej politiky volia predstaviteľov zla?
Keď politických väzňov riadia konfidenti ŠtB
Po novembri 1989 mali byť morálnou elitou národa. Mali byť vzorom odvahy,
statočnosti, morálky, cti a vlastenectva pre väčšinu národa. Áno, hovorím o politických
väzňoch. Nestalo sa tak. ŠtB ani tu nenechávala nič na náhode. Tí statoční a čestní sú
dnes vytláčaní kolaborantmi tejto zločineckej organizácie. Dôvod je celkom prozaický.
Konfederáciu politických väzňov v ČR nezakladali a neskôr neovládli tí statoční
a nekolaborujúci. Závažné a zároveň otrasné svedectvo k tejto téme bolo uverejnené
v mesačníku Svědomí č. 8/2006 na stranách 10-11. Dočítame sa tu, že pri zakladaní KPV
bolo niekoľko agentov ŠtB a členov KSČ. Uvádzajú sa tu mená šiestich agentov
a tajných spolupracovníkov ŠtB s dátumom ich narodenia, krycími menami
a registračnými číslami. Jedná sa o tieto mená: František Melichar, Čeněk Sovák, Bruno
Fagoš, Ladislav Tonar, Pavel Muraško, Miroslav Hesoun.
Hlavnou oporou týchto agentov ŠtB či im podobných kolaborantov v radoch
politických väzňov bolo Ministerstvo vnútra ČR. Vrcholom cynizmu, ale aj urážky
a pľuvancov do tváre tých čestných politických väzňov bolo, že agenti ŠtB v ich radoch
presadili, že o tejto téme sa nesmelo verejne hovoriť. Dokonca to zašlo tak ďaleko, že
tento kolaborantský odpad nielen začal dezinformačnú kampaň na adresu tých
neskompromitovaných, keď si títo založili Združenie bývalých politických väzňov, ale
dokonca sa postavil na stranu ľavicových a komunisticko-eštebáckych zločincov, ktorí
vykonštruovali krivé obvinenia za účelom uväznenia najmladšieho člena KPV ČR
Vladimíra Hučína.
Zastávam názor, že v prvých dvoch častiach som dostatočne preukázal, že žiadna zmena
politického a ekonomického systému v bývalom sovietskom bloku sa nerobila na náhodu,
ako sa nás o tom snažia presvedčiť kadejakí havlomodlári, či im podobní
pseudohumanisti, kaviarensko-politickí hochštapleri a povaľači, čo budem preukazovať
aj v tejto časti dokumentu. Ponovembrová realita v Česku a Slovensku nám taktiež
nezvratne potvrdila, že Štátna bezpečnosť pred novembrom 1989 nebola len zločineckou
organizáciou majúcou v sebe tú drzosť, že sa pasovala nielen za ochrancov záujmov
československých občanov, ale aj samotného štátu od rôznych domácich a zahraničných,
teda, nimi vyrobených nepriateľov. Nielen príprava, ale aj realizácia rozkrádania štátneho
majetku po novembrových udalostiach jednoznačne preukázala, že ŠtB, či jej agentov
možno označiť aj prívlastkom – arcizlodejskí, arcizločineckí, komunisticko - fašistickí
gauneri, ktorí by mali byť pri znovuzavedení trestu smrti zaživa nahádzaní do
desaťmetrových jám a zahádzaní zeminou. Samozrejme, že súčasťou tohto ozdravného
aktu by malo byť aj zabavenie ich nakradnutého majetku. Trestom smrti by mali byť
odmenení aj všetci tí ponovembroví poslanci, ako aj všetci tí „ctihodní“ ústavní
lumpengauneri označkovaní skratkou JUDR, ktorí takéto ekonomické zločiny s ostatnými
politikmi cez spoločne pripravené zákony zrealizovali. Ich popravy by mali byť verejné,
spojené s ľudovými slávnosťami, a mali by byť ódou na radosť, čo by v skutočnosti bol
prvý krok k demokracii a právnemu štátu.
Ako KGB a ŠtB už v roku 1987 pripravovali niektorých zakladateľov Penty Group
Treba úplne jednoznačne povedať, že konkrétni špičkoví arcizločinci z ŠtB typu
Alojza Lorenca boli na rozdiel od väčšiny komunistickej nomenklatúry o nejaký ten rok
vpredu, hlavne v príprave na páchanie ekonomických zločinov a ekonomického zbojstva
po novembri 1989. Myslím tým presun štátneho majetku do rúk vybraných dôstojníkov
a agentov tejto arcizločineckej a arcizlodejskej organizácie. Kvôli objektivite treba ale
povedať, že v príprave na tieto ekonomické zločiny zo strany ŠtB boli zainteresovaní aj
niektorí vybraní členovia komunistickej nomenklatúry. Počítalo sa so všetkými možnými
variantmi. Dokonca aj s takými, že niektorí agenti ŠtB, napr. Marcel Děkanovský
z Košíc, nar. 2. 11. 1948, agent ŠtB, reg. č. 12366, 236610, evidovaný košickou ŠtB,
krycie meno Marcel, taktiež evidovaný ŠtB pre Prahu a Stredočeský kraj, reg. č. 23905,
390501, krycie meno Marcel, ktorý sa po novembri 1989 spolupodieľal na zakladaní
pravicových periodík, napr. TELEGRAF a DOMINO. Po niekoľkých ďalších rokoch sa
spolupodieľa na vzniku súkromnej televízie TV GLOBAL, kde hlavným komentátorom
sa stal najpravicovejší pravičiar Peter Schutz, ktorý sa po novembri 1989 dostáva na
politické výslnie systémom – kde sa vzal, tu sa vzal, a zrazu je tu Peter Schutz. Z tejto
televízie sa neskôr stáva TV JOJ.
Týždenník pravicového a konzervatívneho zamerania TELEGRAF, z ktorého sa
neskôr stáva denník v službách ODS, vzniká 24. februára 1991. Vydavateľom je
spoločnosť GENNEX. Ako adresu uvádza Blatnická 16, Praha. Šéfredaktorom je určený
MUDr. Miroslav Macek, neskôr nomenklatúrny politik ODS, ktorý sa v polovici roka
2006 prezentoval fackou a napadnutím v priamom prenose MUDr. Davida Ratha, ktorý
bol v tom čase ministrom zdravotníctva ČR. Spoločnosť GENNEX a.s., IČO 506028,
Hlubočepská 6, Praha 5, vznikla 30. 4. 1990. Riaditeľom sa stáva Vladimír Tichý, Vodní
9, Praha5. Predsedom sa stáva Marcel Děkanovský, Jesenského 12, Košice. Základný
kapitál spoločnosti je 960 000 Kčs. 68% akcií patrí Armádnemu filmu, 32% akcií patrí
osobe talianskej národnosti menom Mario Bologna, Via passo della Stelvio, Brescia,
Itália. Mimochodom, tento taliansky občan tu vystupuje ako partner Marcela
Děkanovského.
Poďme ale k histórii vzniku súčasnej Penty Group. Pokiaľ sa tejto finančnej skupine
hovorí ako finanční žraloci, tak si treba uvedomiť, že tými skutočnými žralokmi nie sú jej
poprední šéfovia Jaroslav Haščák a Marek Dospiva. Aj keď, lebo taká je realita, možno
úplne jednoznačne predpokladať, že Haščák s Dospivom disponujú významnými
diskreditujúcimi materiálmi na nezanedbateľný počet politicky a ekonomicky
činných ľudí na významných postaveniach. Nakoniec Alojz Lorenc by o tom vedel
nielen rozprávať, ale aj objasniť, ako sa to všetko pripravovalo. Aj preto skutočnými
žralokmi stojacimi v pozadí sú arcizločinci a arcizlodeji z KGB a ŠtB. Len tak
mimochodom, poďme si pripomenúť isté pravidlá, platiace v bývalom režime, pokiaľ bol
niekto KGB a ŠtB v bývalej Československej socialistickej republike vytypovaný
a neskôr vybraný na štúdium do Moskvy, dokonca na privilegovaný Moskovský štátny
inštitút medzinárodných vzťahov, ktorý bol jednou z najdôležitejších inštitúcii pod 100%
dohľadom KGB. Mnohým absolventom sa potom menili aj životopisy, hlavne podľa
záujmov ich využitia. Tu sa napríklad absolventi učili aj špionážnemu remeslu.
Treba povedať, že Haščák s Dospivom museli pochádzať nielen z rodín, kde
ideológia KSČ a ŠtB musela byť priamo posvätnou kravou, ale aj oni od svojej mladosti
museli zapadnúť do noriem poslušnosti a oddanosti KSČ a ŠtB. To napr. znamená, že
pokiaľ obaja už ako 18-roční v roku 1987 nastúpili na Moskovský štátny inštitút
medzinárodných vzťahov, tak zločiny KSČ a ŠtB už museli prezentovať tak, že z ich
pohľadu sa nejednalo o žiadne zločiny, ale o ochranu záujmov ľudovodemokratického,
a neskôr socialistického zriadenia a záujmov robotníckej triedy. Paradoxné pritom je, že
práve z týchto špičkových odborníkov z KGB a ŠtB, ktorí Haščáka s Dospivom vybrali,
sa potom stali tie najzlodejskejšie kapitalistické monštrá, kde pri rozkrádaní vlastného
štátu sa dokázali spojiť a dohodnúť aj s bývalými ideologickými nepriateľmi.
Nakoniec aj ich cynizmus, arogancia a bohorovné správanie svedčí o tom, od koho takéto
základy dostali.
Nezanedbateľnú úlohu pri výbere Mareka Dospivu a Jaroslava Haščáka mohol
zohrať aj ten fakt, že v ich rodinných rodokmeňoch figurovali dôstojníci ŠtB typu
Miloslava Dospivu, nar. 24. 12. 1924, ev. č. 164 159, pracovníka I. správy ŠtB a Jána
Haščáka, nar. 23. 3. 1923, pracovníka správy ŠtB Košice. Hlavne Miloslava Dospivu
možno radiť do kategórie špičkového arcizločinca, ktorý napr. už tri mesiace po Februári
1948 v hodnosti strážmajstra ŠtB patril do komanda pracujúceho na odhaľovaní
protištátnych živlov, ako aj v hľadaní protištátnych materiálov. To, že o 33 rokov neskôr
sa spolupodieľal na fyzickej likvidácii tajne vysväteného kňaza Ing. Přemysla Coufala
v Bratislave koncom februára 1981, ako by len dokazovalo, že aj v dôchodkovom veku
56 rokov bol schopný likvidovať tzv. triedneho nepriateľa. Niet pochýb, že Alojz Lorenc
a jeho pobratimovia z ŠtB vedeli, že pre svoje neskoršie ekonomické záujmy si vybrali
dobrých, oddaných a hlavne poslušných a bezcitných adeptov na neskoršie spravovanie
pochybne nadobudnutého majetku, ktorý bol predtým v rukách štátu či jeho občanov.
To, že ŠtB bola nielen arcizlodejskou, ale aj arcizločineckou organizáciou, kde,
pokiaľ im to vyhovovalo, dokázali kryť aj špičkového nacistického zločinca, sa
verejnosť mohla dozvedieť koncom novembra 2000 v denníku Mladá fronta DNES.
Napr. aj to, ako poprední predstavitelia bývalého komunistického Československa v 60.
a 70. rokoch kryli nacistického zločinca Wernera Tuttera, ktorý sa dopustil vojnových
zločinov proti civilnému obyvateľstvu a mal by mať na svedomí 92 vrážd na Slovensku
a v Česku. Od roku 1954 žil v Západnom Nemecku, kde pôsobil ako agent II. správy
ŠtB. Dôkazy o jeho zločinoch odmietol vtedajší režim vydať nemeckej justícii, ktorá ich
opakovane požadovala. Kauza Tutter názorne dokumentuje, že komunisti a príslušníci
ŠtB využívali nacistických zločincov, a dokonca ich aj chránili.
Samozrejme, že čitatelia môžu namietnuť, čo má toto spoločného s Pentou Group.
Konštatujem, že je tu mnoho spoločného. Len to dokazuje, že arcizločinci z KSČ a ŠtB sa
neštítili ničoho. Pokiaľ im vyhovovali nacistickí zločinci, dokonca vrahovia
československých občanov, tak ich kryli a využívali ich služby. Keď potrebovali
rozkradnutím si privlastniť majetok československého národa, neskôr českého
a slovenského, tak sa nielen na to dlhodobo pripravovali, ale to aj cez pochybné zákony
realizovali, napr. aj cez Pentu Group.
Stále tajné, alebo už zničené, či dobre uložené niektoré materiály?
Bolo by to mimoriadne zaujímavé čítanie z materiálov KSČ, ŠtB, ako aj vtedajšieho
ministerstva zahraničných vecí o tom, čo v skutočnosti rozhodovalo, že prijímacie
pohovory na právnickú fakultu v Prahe robené Marekom Dospivom a Jaroslavom
Haščákom boli vyhodnotené ako tie najlepšie. Ešte zaujímavejšie by bolo čítanie, kto na
ministerstve zahraničných vecí rozhodol o tom, že obaja menovaní pôjdu študovať
na Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov do Moskvy, ako aj
vedomostné a ideologické posudky za tým účelom vypracované. Pred nejakým časom
som získal vierohodné informácie, (čas ukáže, čo bude zrelé na uverejnenie), že
v archívoch bývalej KGB v Moskve sú na Haščáka a Dospivu mimoriadne cenné
informácie, nielen ohľadom ich kádrových materiálov a záruk zo strany ŠtB, ale aj
odborné hodnotenia a výsledky zo strany KGB počas ich štúdia na Moskovskom
štátnom inštitúte v období rokov 1987 - 1991.
Vladimír Lexa a Penta Group
Pod absolútnym dohľadom ekonomického odboru ŠtB za bývalého režimu bola aj
štátna plánovacia komisia. Jej šéfom do novembra 1989 bol Vladimír Lexa. Zároveň
s touto funkciou bol aj podpredsedom vlády Slovenskej socialistickej republiky a členom
prvej porevolučnej vlády. Možno plným právom povedať, že mal najlepší prehľad
o tom, ako vyzerá slovenské hospodárstvo na začiatku deväťdesiatych rokov.
Netreba ale zabúdať, že týmto prehľadom disponovali aj ekonomické kruhy KGB a ŠtB.
Teda tie kruhy, ktoré už v roku 1987 po predchádzajúcej dvojročnej príprave zrealizovali
odchod Haščáka a Dospivu na štúdium do Moskvy. A pokiaľ by týmto kruhom trebárs
Vladimír Lexa nevyhovoval, teda, nebol by jeden z nich, nemal by šancu za bývalého
režimu vykonávať tú funkciu, ktorú vykonával.
O svojich vzťahoch s Pentou Group v ekonomickom týždenníku Trend č. 21/2006
uviedol, že pánov z Penty pozná veľmi dobre a veľmi si ich váži. Podľa neho sú šikovní
a ambiciózni a párkrát sa s nimi aj rozprával. Keďže Vladimír Lexa má už 69 rokov, tak
som mu ochotný odpustiť aj jeden zaujímavý a rozporný blud, že pánov z Penty pozná
veľmi dobre, hoci sa s nimi len párkrát rozprával. Ha, ha, ha, ha, ha, starý pán Lexa. No
nielen to. Starý pán Lexa si naďalej robí prdel z čitateľov Trendu aj v ďalšej pasáži, keď
o penťákoch povedal aj toto: Mne sa títo podnikatelia páčia najmä preto, lebo sú
vzdelaní, nesmierne pracovití, koncepční... VYRÁSTLI BEZ KONTAKTOV, ale
vlastnou usilovnosťou a cieľavedomosťou sa dopracovali tam, kde sú. Ha, ha, ha, ha,
ha, starý pán Lexa, to máte skutočne pocit, že všetci na Slovensku patria do kategórie
volov a žrútov kadejakých kágebácko – eštebáckych lexovín?
V minulosti sa mi niekoľkokrát stávalo, dnes už len ojedinele, keď mi bolo vyčítané, že
o politikoch píšem vulgárne, ba až démonicky. Ja osobne som toho názoru, že usvedčiť
predstaviteľov vysokej politiky z arcizločinov a arcizlodejstva, alebo ich nazvať
najsmradľavejším a najzavrhnutiahodnejším odpadom tohto národa za všetko zlo, ktoré
tu napáchali, nemá nič spoločné ani s vulgárnosťou ani s démonizáciou. Vždy som sa
opieral len o konkrétne a preukázateľné fakty a dôkazy, či už to bolo pred novembrom
1989 alebo po novembri 1989, až po dnešnú súčasnosť. Za túto dlhú dobu som vystriedal
a spoznal množstvo spolupracovníkov a informátorov, z ktorých len nepatrné či mizivé
percento mi dalo nepresné, alebo vedome zavádzajúce informácie. Až raz príde doba,
keď tento arcizločinecký a arcizlodejský dobytok z vysokej politiky sa bude zodpovedať
pred súdom tohto národa, zažijú viacero šokových prekvapení, akí ľudia z ich okruhu
zbierali dôkazy o ich zločinoch a zlodejstvách. Je veľmi dobré, že už konečne, aj keď
v istom utajení, začal fungovať Občiansky ústav pamäti slovenského národa, ktorý
mapuje a zbiera dôkazy nielen na konkrétnych arcizločincov a arcizlodejov z vysokej
politiky, ale sa zaujíma aj o ich najbližších rodinných príslušníkov, ktorí takto nakradnutý
majetok vlastnia, alebo budú neskôr vlastniť.
Spisovateľ a publicista, pre ktorého je pravda súčasťou života
Počas písania tohto dokumentačného seriálu som dostal zaujímavú knižku.
Mimoriadne zaujímavú knižku. Volá sa Pokušenie moci a napísal ju spisovateľ a novinár
Ľuboš Jurík. Bola vydaná v roku 2002, je to vlastne I. diel, kde je zmapované obdobie
slovenskej politiky z rokov 1992 – 1994. Pripravuje sa aj II. diel z rokov 1995 – 1997.
Ľuboš Jurík pracoval v rokoch 1992 – 1997 ako hovorca predsedu Národnej rady SR
Ivana Gašparoviča. Možno povedať, že z titulu svojej funkcie bol priamo v centre
politického diania. Jeho svedectvo v tejto knižke treba považovať nielen za autentické,
ale aj pravdivé a hodnoverné. A treba povedať ešte niečo, čo sa nedá povedať o väčšine
slovenských spisovateľov a novinárov. V tejto knihe Ľuboš Jurík nielen ukázal, ale aj
dokázal, aký veľký kus samotného Krista je v ňom samotnom. Sú tu pasáže, priamo
biblické pasáže, ktoré ho prezentujú, pokiaľ sa mám odvolať na Bibliu – „som ten,
ktorý chcem písaným slovom vyjaviť pravdu, ktorú doteraz nikto nemal odvahu
vyjaviť.“
Na strane 26 tejto knihy sa píše: „Najlepší spôsob, ako sa zbaviť ilúzií a ideálov, je
vstúpiť do vysokej politiky. Ale bez ideálov – a už vôbec nie bez ideí – sa žiadna politika
robiť nedá, ani tá lokálna, nieto politika štátu a národa. Bez ideálov a ideí sa politika
mení na cynický poker, na získavanie a využívanie moci pre zištné, prevažne osobné ciele,
na získavanie výsad a privilégií, na hromadenie majetku a likvidáciu protivníkov. Politika
bez ideí je podhubím pre šírenie bacilov netolerancie, až diktatúry. Potom sa aj
z idealistov stávajú bezradní štatisti, ktorí nakoniec v mene demokracie pomáhajú
demokraciu deštruovať, v mene voličov okrádajú voličov, ruinujú národný majetok
a hospodárstvo. Ukázalo sa, že slovenskí politici neboli dostatočne pripravení prevziať
zodpovednosť za riadenie samostatného štátu.“
Na stranách 273 – 275 čaká čitateľa nevídaný šok prezentujúci skutočnú
ponovembrovú realitu: „Privatizácia bola od roku 1990 rozhodujúcim objektom
politického a mocenského zápasu na Slovensku i vo všetkých postkomunistických
krajinách. Bola hybnou silou mnohých politických aktov, sporov, politického vypätia
i pádu. Vznešené ideály o slobode, ľudských právach, voľnom pohybe a pod. sa stali
len zásterkou pre grandiózne rozdeľovanie (či skôr rozkrádanie) štátneho majetku,
ktorý sa hromadil pol storočia. Z večera do rána vznikali neuveriteľne bohatí ľudia,
ktorí sa len vďaka politickému rozhodnutiu stali mnohonásobnými milionármi, ba
miliardármi. Obyčajní ľudia, ktorí dovtedy žili v družstevných bytoch, šetrili na škodovku
či žiguli, chodievali na dovolenku k Balatonu alebo do Bulharska, mali zrazu
nepredstaviteľné majetky, stačilo byť v správnej strane či hnutí. Žiaľ, táto tendencia – aj
keď v inej, kultivovanejšej podobe provízií či auditov – pokračovala aj počas vlády
Mikuláša Dzurindu.
Mravné zásady, morálne hodnoty, základné piliere civilizačných noriem sa dali do
nezadržateľného, deštrukčného pohybu. Privatizácia našla spoločnosť absolútne
nepripravenú a spôsobila také škody v spoločenskom organizme, ktoré už prakticky nikdy
nebude možné odstrániť a napraviť. K takým rozsiahlym vlastníckym zmenám došlo azda
len v období vyvlastňovania majetku komunistickými stranami. Problém našej
privatizácie je najmä v tom, že v mnohých prípadoch sa privatizovalo pre bohatstvo
samotné, teda vyberali sa ľudia, ktorí budú bohatí. Mečiarova vláda nezohľadňovala, či
nadobúdateľ je schopný zabezpečiť efektívne fungovanie majetku, vláda HZDS, SNS
a ZRS zohľadňovala predovšetkým to, kto je z ktorej strany. To bola tzv. slovenská cesta,
ktorá deformovala celý privatizačný proces.
Chodby Národnej rady SR, či už na Župnom námestí, či potom na Vodnom vrchu na
Mudroňovej ulici, sa len tak hmýrili nádejnými privatizérmi, v kanceláriách predsedu,
podpredsedov NR SR, predsedov parlamentných výborov či strán si podávali kľučky
budúci majitelia sprivatizovaných štátnych podnikov, lobovali, presviedčali, uplácali,
sľubovali a dávali provízie, PONÚKALI STRANÍCKU POSLUŠNOSŤ. Keď som sa
niekedy pozeral zo svojho miesta v sále na chrbty koaličných poslancov, mal som pocit,
ŽE MÁM PRED SEBOU ZHROMAŽDENIE FABRIKANTOV, MAJITEĽOV
TOVÁRNÍ, NEHNUTEĽNOSTÍ A BANKOVÝCH ÚČTOV. DO PARLAMENTU
CHODILI LEN AKOBY MIMOCHODOM, ZDVIHNÚŤ RUKU, KEĎ SA
HLASOVALO. INAK SA NIKDY K NIČOMU NEVYJADROVALI, MNOHÍ ANI RAZ
POČAS VOLEBNÉHO OBDOBIA NEVYSTÚPILI, NEBOLI TAM PRETO, ABY
TVORILI ZÁKONY, ABY ZASTUPOVALI SVOJICH VOLIČOV. BOLI TAM NATO,
ABY PRIVATIZOVALI, ABY ZBOHATLI. Platilo to, pravdaže, aj o ministroch,
štátnych tajomníkoch, riaditeľoch sekretariátov, šéfoch krajských či okresných aparátov
koalície HZDS, SNS, ZRS, o spriaznených manažéroch, riaditeľoch bánk, príbuzných,
priateľoch, DOKONCA AJ SERVILNÝCH BOSSOCH PODSVETIA, KTORÍ SA
VRHLI AKO SUPY NA DOVTEDY ŠTÁTNE PODNIKY. VYBAVOVALI PO
STRANÍCKEJ ZNÁMOSTI ÚVERY V BANKÁCH, HLBOKO POD CENU
DOSTÁVALI LUKRATÍVNE OBJEKTY, POZEMKY, NEHNUTEĽNOSTI, ABY ICH
OBRATOM PREDÁVALI ČI VYKRÁDALI. (Po tomto svedectve Ľuboša Juríka nech
mi je dovolené pripomenúť niekoľko mimoriadne závažných faktov. Dnes je už dostatok
nezvratných dôkazov, že Ivan Gašparovič, ktorý prakticky v každej vete farizejsky
spomína slovo „občan“, neustále tárajúc o tom, ako myslí národne a cíti sociálne, je
v skutočnosti súhrn zločinca, zlodeja a štátneho teroristu na funkcii slovenského
prezidenta, ktorý miesto prezidentského paláca mal už dávno doživotne obývať väzenskú
celu v Ilave či Leopoldove. Nečudujme sa, keď mu neprekáža nielen mafia v športe, ale
ani mafiánske firmy, ktoré šport dotujú. Preto je aj takým aktívnym odporcom
Špeciálneho súdu, ako aj aktivistom na jeho zrušenie. – poznámka autora V. P.).
Budúci historik nikdy nepochopí posledné desaťročie dvadsiateho storočia, ak sa
dôsledne neoboznámi s „procesom privatizácie“, ak si hlboko neosvojí zlodejskú morálku
ponovembrovej generácie „politikov“, ak si ako hlavnú metódu skúmania oných rokov
nepoloží otázku: mať či nemať? O nič iné nešlo, iba o uchmatnutie čo najväčšieho koláča
zo spoločného majetku. Dokonca aj Ivan Gašparovič, už ako radový poslanec HZDS, na
otázku Parlamentného kuriéra (č. 9/1999), kedy sa podarí dosiahnuť konsenzus medzi
koalíciou a opozíciou, odpovedal nezakryto: „Keď sa skončí privatizácia. Privatizácia je
to najväčšie zlo, ktoré však potrebujeme, keďže meníme politický a ekonomický systém
v štáte.“ Nepochybne mal pravdu, aj keď zabudol dodať, aký osoh mali z privatizácie
jeho stranícki a koaliční kolegovia.
Privatizácia prakticky položila na lopatky národné hospodárstvo, milióny
a miliardy, ktoré sprivatizovali „poctiví mečiarovci“ A KTORÉ ULIALI DO
ZAHRANIČNÝCH BÁNK NA SÚKROMNÉ KONTÁ, spôsobili pokles výroby,
zatváranie podnikov, dramatický rast nezamestnanosti, sociálne napätie, praktické
zrútenie zdravotníctva, vážne problémy v školstve a v celej sociálnej sfére, nehovoriac
o nevyčíslených morálnych škodách.“
Záverečný účet pre arcizločincov a arcizlodejov z vysokej politiky
Ako som už v úvode naznačil, bez statočných a čestných jedincov či už z vysokej
politiky, regionálnej politiky, polície, prokuratúr, súdov, ale aj radových zamestnancov
na týchto inštitúciách a ministerstvách, ale aj mnohých súkromných osôb, by moje
písanie nemalo zmysel. Bolo by to všeobecné písanie, ktoré by bolo o ničom. Každý
z týchto jedincov má v mojich očiach mnohonásobne vyššiu hodnotu, ako napríklad
tisícová či desaťtisícová kričiaca masa zhromaždená na námestí. Takáto masa, ktorá vás
dnes oslavuje, a zajtra je vás schopná udupať. Na rozdiel od týchto statočných jedincov,
ktorí, keď majú napríklad pocit, že môžu byť odhalení, dajú vedieť, že už nebudú
spolupracovať, alebo sa dočasne odmlčia.
Od takýchto ľudí som získal nespočetné množstvo materiálov aj na jedného
z najodpornejších netvorov ponovembrového Slovenska (no nielen na neho), Vladimíra
Mečiara. Boli obdobia, keď som si kládol otázky, prečo práve Všemohúci Boh musel
potrestať matku Vladimíra Mečiara, aby práve ona priviedla na svet takéto zločineckozlodejské, a neskôr štátno-teroristické monštrum. Prečo na ňu Boh takto zanevrel?
Neverím, že by sa niečím zlým spreneverila. Táto statočná a čestná žena, hoci bez
patričného vzdelania, ktorá sa vo svojom živote nadrela ako to, obrazne povedané,
hoviadko božie, len aby mohla vychovať svoje deti v určitom štandarde, prečo potom?
Na základe mnou získaných informácií o jej ťažkom živote pripomínam, že nie všetci
muži po fyzickej stránke by vydržali tú drinu, ktorou ona musela vo svojej životnej púti
prejsť. Keďže som desať rokov manuálne odrobil v bani, a ďalších trinásť rokov na
stavbách, tak môžem posúdiť, ako chutná ťažká robota. Až budem uverejňovať dokument
pod názvom: Vladimír Mečiar – od prednovembrového lokaja KSČ a ŠtB
k ponovembrovému zločincovi, zlodejovi a štátnemu teroristovi, budem sa mimo iného
zamýšľať aj nad tým, či počas svojho života dokázal nájsť odvahu ospravedlniť sa svojej
matke, keď nie počas jej života, tak aspoň pri jej hrobe, za všetko zlo, zlodejstvo
a zločiny, ktoré tu napáchal.
Keďže nechcem byť nespravodlivý, tak kvôli objektivite pripomínam, že mnohí
rodičia arcizločincov a arcizlodejov z vysokej ponovembrovej politiky sú priamym
stelesnením zla, na rozdiel od nebohej matky Vladimíra Mečiara. Takže sa nemožno
čudovať jednej, často z platiacich realít, že netvor splodí a porodí len netvora. Je asi
prekliatím slovenského národa, že mal a má stálu smolu, že v jeho čele stoja zločinci,
zlodeji a amorálni zvrhlíci, z ktorých mnohí majú ešte tú drzosť, že sa považujú dokonca
za vlastencov, ba dokonca aj za kresťanov. Oháňajú sa štúrovcami a im podobnými
slovenskými dejateľmi, pričom svojim správaním a politickou zbabelosťou napr.
umožnili, aby extrémistickí politici maďarskej národnosti, či už v Maďarsku, alebo na
Slovensku, urobili z nás extrémistov, na ktorých sa odbavuje a poučuje ich Európska
únia, Európsky parlament, a im podobní pokrytci a farizeji z USA. Nikde na svete
neexistuje, aby politici inej národnosti, ako u nás poslanci za SMK, sa
spolupodieľali na doháňaní nevinných občanov Slovenska k sociálnym
samovraždám.
Vráťme sa ale do reality, krutej reality, ktorú vo svojej knihe opísal spisovateľ
a novinár Ľuboš Jurík. Čitatelia mojich článkov ešte v bývalých Necenzurovaných
novinách museli zaregistrovať, že už vtedy som písal o tom, ako v rámci ekonomických
rabovačiek na Slovensku politickí zločinci a zlodeji povýšili organizovaný zločin nad
vlastných spoluobčanov. Oni ho nielen vytvorili, oni sú aj jeho ochrancovia, rodičia
a starší súrodenci. Dnes už mám dostatok nezvratných dôkazov, že práve
predstavitelia z vysokej politiky vedome oslabovali prácu polície po technickej
a finančnej stránke, vedome umožňovali, aby organizovaný zločin bol pred políciou
nie o krok, ale o niekoľko krokov vpredu. Lebo technicky a finančne podvyživená
polícia, TO JE ZÁRUKA BEZTRESTNOSTI ZLOČINCOV A ZLODEJOV
Z VYSOKEJ POLITIKY, ktorí predstavujú to najväčšie nebezpečenstvo pre
Slovensko a jeho občanov. Preto títo zločinci, pokiaľ sa tu obnoví trest smrti, budú
musieť byť okamžite utratení. Najlepšie systémom tzv. šokovej terapie.
Dnes, keď od sadisticko-fašistických tyranov a vrahov z SDKÚ, SMK, KDH, ako aj
od ich ponížených služobníkov z masmédií, či rôznych domácich a zahraničných
analytických spolkov počúvame – odkiaľ chce Ficova vláda zobrať peniaze na zlepšenie
sociálnych podmienok, tak im treba dať nasledovnú otázku: prečo ste nekričali vtedy,
keď sa tu vedome rozkrádali stovky a stovky miliárd, ktoré predsa majú tú istú hodnotu
ako zahraničné investície, či pôžičky od zahraničných bánk?
V rámci medzinárodnej spolupráce a vlastizrady pri rozkrádaní Slovenska, ako aj
jeho neskoršom odovzdaní zločinecko-zlodejskými slovenskými politikmi do cudzích
rúk, kde nič z tohto sa nerobilo na náhodu, keď oni samotní, či v ich mene sa tu
najskôr všetko rozkradlo a vytunelovalo, boli sme nimi cudzine podhodení ako lacná
pracovná sila a pokusné králiky pri zveľaďovaní ziskov zahraničných monopolov, ako aj
rôznych ekonomických pokusov na vlastnom národe, častokrát ukončené duševnými
vraždami či sociálnymi samovraždami nevinných občanov. Realita, ktorú nám predviedli
politici SDKÚ, KDH, SDĽ, SMK, ANO a SOP v období rokov 1998 a 2006 nám
ukázala, že následky za predchádzajúce ekonomické zločiny HZDS a SNS okamžite
systémom kolektívnej viny preniesli na plecia nevinných občanov. Teda, skutoční
zločinci ostali nepotrestaní, ale trestaní začali byť nevinní občania. Mimochodom, ako
dobre si tu porozumeli arcizločineckí, arcizlodejskí a arcištátnoteroristickí politici
z HZDS a SNS s novodobou pravicovo – fašistickou politickou garnitúrou z SDKÚ,
KDH a SMK. Vôbec im neprekážalo, že používať fašistické metódy v mierových
časoch je omnoho horšie, ako ich používanie za vlády fašistickej diktatúry!!! Veru
tak, Ľudia proti rasizmu, Židovská obec na Slovensku, pravičiari a antifašisti z OKS,
Fedor Gál a spol., a vám podobní krákoráci zo SME, či týždenníka týždeň, ktorí svojim
mlčaním a zbabelosťou ste sa s týmto druhom fašizmu stotožnili.
Svet očakáva, čo povie Abbás. Izrael sa zatiaľ pripravuje na 'besnenie' - Pravda.sk
Vojaci na západnom brehu majú vybavenie ako oddiely poriadkových síl a okrem iného
môžu dav rozháňať chemikáliami, ktoré spôsobujú zvracanie. Tieto látky sa prichytávajú
na odev a možno ich na ľudí zhadzovať napríklad z vrtuľníkov.
K ďalšiemu vybaveniu vojakov patrí systém, ktorý vydáva zvuk na vysokých
frekvenciách a vyvoláva tiež nevoľnosť a závraty.
re
http://spravy.pravda.sk/svet-ocakava-co-povie-abbas-izrael-sa-zatial-pripravuje-nabesnenie-1ds-/sk_svet.asp?c=A110923_104722_sk_svet_p12
+++++++++++++++++++++++
Lekár priznáva: Farma firmy asi testujú na Slovákoch lieky
poslal(a): Flocke , do rubriky veda, odvtedy uplynulo: 11 dní pozri profil
katlovsky.blog.sme.sk Prečítajte si ho a všimnite si hlavne časti, ktoré hovoria o
praktikách farmafiriem a o obrovskom tlaku, ktorému sú vystavení lekári, aby farma
biznis prekvital.
mam kamarata ....ma 33 rokov...je neurolog....sam mi v slabej depresivnej chvilke
povedal, ze jeho kolegovia predpisuju ludom lieky, ktore vobec nemusia brat...bol z toho
sokovany...je to cestny mlady lekar a musim povedat, ze som bol sokovany z toho, co mi
hovoril....lekari podla neho predpisuju na zaklade vidini zisku pacientom lieky, ktore
vobec nesuvisia s ich chorobou lieky, ktore im dokonca dodatocne vyvolavaju neziaduce
nasledky,...prosim ta pozrime sa na realitu.....dovolme lekarom hovorit, ako to naozaj je a
ako sa zo zdraveho pacienta vyraba chory clovek...nezakryvajme oci pred realitou a rad
by som poziadal fanusikov slovenskej lekarnickej komory aby ma prestali obvinovat z
penty, ministerstva zdravotnictva a podobnych bludov. radsej sa spytaj svojich rodicov a
starych rodicov, co im lekar predpisal a kolko za to platia...
Nejako mi tu
(a nielen tu, ale aj v nalinkovanom rozhovore) chýbajú mená dvoch - troch (aspoň)
liekov, ktoré sa na Slovensko dostali ako prvé a ktoré neboli odskúšané, a len teraz sa na
Slovensku skúšajú. Talk is cheap. kecať vie hocikto. Ja by som si najprv preveril, čo
píšem, a hlavne by som sa trochu, ozaj by stačilo len trochu, oboznámil s procedúrami
uvoľňovanie liekov do praxe, u nás či v zemiach, kde sa lieky vyvíjajú.
Nič nie je jednoduchšie, než púšťať konšpiračné senzácie.
to ze testuju lieky, z toho by som ich neobvinoval, pretoze je to nariadenie. Lieky sa
musia testovat na jedincoch a vola sa to klinicke skusanie a je to regulovane europskou
liekovou agenturou a lokalnymi autoritami ako je statny ustav rpe kontrolu lieciv a eticke
komisie nemocnic a krajov, bez ich vedomia to nemozno urobit a ani by to nikto
nerobil...tymto by som neplasil ludi ani sa toho nechytal.
To ze farma firmy robia rozne tlaky aby sa ich pirule predavali a predpisovali, to je uz ine
a z toho ich obvinit mozno, ale za taketo nieco nemozno obvinit iba jednu stranu. Skor by
som sa pozrel na prsty Paska firmam ktore predavaju do nemocnic pristroje s brutalnou
marzou, za ktoru mozu mat 2 take pristroje, lenze tato mafia ma take silen paprce ze inak
ta kupa ani neexistuje iba s touto marzou... aj tuto utekaju peniaze
klikol som si na tu tvoju stranku a zaujal ma tam hned ten prvy clanok. O tom, kto jedna
v zaujme pacienta a kto v zaujme lekarni a bla bla bla.
http://blog.etrend.sk/ondrej-s...
Co je v zaujme pacienta? Aby lekarnici sutazili v tom, kto da vacsiu zlavu alebo
poskytovali lepsie sluzby? Ty robis v marketingu, takze zbytocne sa ta pytat. Len si
pekne otvor lekaren a ovesaj ju nalepkami "Akcia". Otvor si lekaren a sprav si z nej kseft.
A prajem kazdemu pacientovi, ktory ti zerie tie tvoje ky dy nech ho v lekarni obsluhuje
odbornik na marketing a nie na lieky.
K tomuto clanku sa radsej ani vyjadrovat nebudem. Co sa uz len da povedat na to, ked
niekto broji za to, zby sme u nas nepouzivali najnovsie lieky. Aj to je v zaujme pacienta?
Zacnime prikladat pijavice a pustat zilou, to je starociami overene a netreba to testovat.
+++++++++++++++++++++++
Aj teba platí PENTA?
Tak vitaj v klube a pozdrav Dr. Laha. Alebo si len naivný aktivista? tak či onak. Názor
môžeš mať len naniečočomu rozumieš. Inak si len myslíš že máš názor. A to by mohol
byť Tvoj prípad, pokiaľ tvoj "blog" nie je súčasťou platenej riadnej kampane Uhliarika
pri zavádzaní jeho zákonov. Čo je asi pravdepodobnejšie.
od pana Kovaca je zaujimavy, precital som si ho uz v den kedy vysiel. Myslim, ze nic
zavratne neobjavil (na rozdiel od jeho predchadzajuceho skumania). Neviem kto si a
velmi sa na tom bavim, ze dostavam rozne sugestivne otazky, familiarne
oslovovania...rovnako aj na webstranke lacnejsielieky.sk ....niekedy mam pocit, ze mi
pise stale jedna a ta ista osoba, ktora ma dojem ze mu odpisuje niekto, koho pozna...takze
naozaj neviem o akych kopaniach hovoris...myslim, ze si ma s niekym mylis.
nemám nič
proti tovjim "názorom" , truhlíkovia, ktorí majú názor na všetko sa vyskytujú v každej
spoločnosti a bývajú zdrojom dobrej zábavy. Názov tvojho Blogu , ktorý sa nejako
záhadne dostal okamžite na titulku a do popredia však evokuje niekoľko významov: 1/ že
testovanie liekov na ľuďoch je neetické. 2/ že lekári pracujú v klinickom výskume v
ilegalite 3/ že tieto "zvrátenosti" sa dejú iba na slovensku 4/ určite je niekde za tým
všetkým skrytý alebo lekársky odborový zväz, alebo Fico alebo aspoň nejaký lekár, lebo
aj to je pre teba synonymom nedôveryhodnosti. Ak chceš pôsobiť autenticky a
dôveryhodne, skús aspoň minimum úsilia venovať štúdiu fungovania farmakologického
výskumu, fungovania zdravotných systémov, fungovania zdravotného poistenia a
spôsobom , ako a na základe čoho sa nové lieky dostávajú do klinickej praxe v
jednotlivých štátoch. Ale potom by si už nemohol fungovať ako snaživý aktivista, lebo
po poznaní základných informácii by si stiahol všetky tvoje príspevky týkajúce sa
zdravotníctva.
mnohi tu pisu, ze autor len vypusta konspir. senzacie, ci teorie... avsak... tazko povedat vezmime si za priklad napriklad taku vakcinu proti prasacej chripke - vypukla chripka,
behom par dni, ci tyzdnov bola na svete vakcina - kedy mali cas ju dlhodobo klinicky
skusat? asi nemali. takze to pustili medzi ludi a cakali na reakcie...
podobne sa deje napr. aj s inymi vakcinami - ockuje sa do zblbnutia a caka sa, co sa bude
diat - ake reakcie, tazkosti sa budu u ockovanych prejavovat. A to nehovorim o
ockovanych dobrovolnikoch dakde v ustave vyskumu lieciv, ale o beznych ludoch, co
prisli s chorobou k lekarovi...
(tento prispevok nehovori celkom pravdu. Z tych 600 pacientov moze byt aj 700, lebo
lekar predpise na zaklade ........???? liek na vysoky krvny tlak, to sa stalo mojej mame,
ktora bola zdrava ako buk a aj svagrinej tak predpisal. Mama odmietla to uzivat, ja som
jej meral krvny tlak, vzdy bol v poriadku – tak lekari nepredpisuju svojvolne lieky?
Druha vec ako predpisuju lieky len na jeden mesiac. Mesiac ma zvycajne 30 dni, ale
predpisuju sa balenia po 28 liekov. Videl som taky isty liek v USA, pacient dostal dozu
kde bolo 70 tabletiek. Alebo lekari predpisuju ASPIRIN, tusim je tam 20 tabletiek a stoji
to asi 4€ v USA sa predava ASPIRIN (nsaid) v predajniach CVS 1000 tabledatiek
v baleni za 19 dolarov, alebo dve balenia (teda 2000 tabletiek) za 29 dolarov. Prepocitajte
si to ako chcete, kto plati menej za lieky? Overit si to mozete na www.cvs.com.
malé klamstvo, väčšie klamstvo,
reklama... alebo keď platený klamár píše iných, že sú ešte väčší klamári , ako on.
K veci.
Predstavme si, že lekár má v obvode 600 hypertonikov - pacientov, ktorí potrebujú liek
na liečenie vysokého krvného tlaku. Tento lekár teda predpíše mesačne 600 balení
"nejakého" lieku na vysoký krvný tlak. Ten "obrovský tlak" farma firiem spočíva v tom,
že posielajú svojich zástupcov do jeho ambulancie, aby predpísal práve ich liek.
Zástupcovia farma firiem teda nepresviedčajú lekára, aby predpísal 700 balení, keď má
600 pacientov, ale presviedčajú ho aby predpísal práve konkrétny liek.
Nové lieky sú tie drahšie lieky a tie staršie sú tie lacnejšie lieky.
Sú firmy , ktoré vyvíjajú lieky a sú firmy, ktoré "počkajú", kým skončí patentová ochrana
a nevyvíjajú nič, maximálne novú vizáž krabičky, v ktorej je liek zabalený. Všetko je
biznis. Originálne firmy chcú zarobiť, aby mali peniaze pre svojich akcionárov a pre
výskum nových liekov, to sú tie s tými drahšími liekmi a potom sú generické firmy, ktoré
chcú zarobiť peniaze, aby mali pre svojich akcionárov. To sú tie firmy s tými lacnejšími
liekmi.
Keď originálna firma objaví molekulu, ktorá by mohla mať nejaký účinok - nechá si ju
patentovať - a: prevedie sériu testov na bunkových kultúrach, potom sériu testov na
zvieratách, potom sériu testov na zdravých zaplatených dobrovoľníkoch a potom sériu
testov na chorých (možno niekedy) zaplatených dobrovoľníkoch. Od zaregistrovania
ubehne nejakých 10 rokov, molekula je vyskúšaná, "otestovaná" a pripravená na
uvedenie na trh. Príslušný úrad (ŠÚKL, FDA a pod) dá povolenie a liek je na pulte
lekárne. A má ešte nejakých 5 rokov patentovej ochrany, potom ho môže vyrábať
každý... Akonáhle je liek predpísaný pacientovi a lekár sleduje účinky lieku u pacienta,
už sa nedá hovoriť o "testovaní lieku" . Sú to tzv. post-marketingové "štúdie", ktoré majú
hlavný cieľ podporiť preskribciu lieku a pozbierať nejaké štatistické dáta typu " náš liek
užilo 5.000 pacientov na Slovensku a len 3% bolela hlava, 2 % nemali raňajšiu erekciu a
20 pacientov sa posralo, keď uvideli doplatok".
Pretože, milý Braňo Kátlovský, pri testovaní liekov sú štúdie dizajnované tak, že sú
multicentrické, randomizované a dvojito slepé.
To čo podsúvaš ty čitateľovi, je obyčajná manipulácia, ktorá má ďaleko od objektívneho
informovania.
Pre niekoho si len odviedol dobre zaplatenú prácu. Nič viac - nič menej.
vdaka za podrobny popis....predpokladam, ze si zamestnancom nejakej FARMAFIRMY
ked tak horlivo hajis farby farmabiznisu.....Farmabiznis a jeho PRAKTIKY su zname NA
CELOM SVETE...bolo o nich natocenych par dokumentov. par filmov atd.....tvoj
prispevok ma hodnotu NULA z hladiska toho, o com sa tu bavime.....VIES DOBRE, ZE
PRAKTIKY FARMAFIRIEM SA PRED NICIM NEZASTAVIA....A TY SI ZREJME
SUCAST TYCHTO PRAKTIK....
POZRIME SA CO HOVORI NAPRIKLAD WIKIPEDIA:
Controversy about drug development and testing
Due to accusations and findings that some clinical trials conducted or funded by
pharmaceutical companies may report only positive results for the preferred medication,
the industry has been looked at much more closely by independent groups and
government agencies.[16]
In response to specific cases in which unfavorable data from pharmaceutical companysponsored research was not published, the Pharmaceutical Research and Manufacturers
of America have published new guidelines urging companies to report all findings and
limit the financial involvement in drug companies of researchers.[17] US congress signed
into law a bill which requires phase II and phase III clinical trials to be registered by the
sponsor on the clinical trials.gov website run by the NIH.[18]
Drug researchers not directly employed by pharmaceutical companies often look to
companies for grants, and companies often look to researchers for studies that will make
their products look favorable. Sponsored researchers are rewarded by drug companies,
for example with support for their conference/symposium costs. Lecture scripts and even
journal articles presented by academic researchers may actually be 'ghost-written' by
pharmaceutical companies.[19] Some researchers who have tried to reveal ethical issues
with clinical trials or who tried to publish papers that show harmful effects of new drugs
or cheaper alternatives have been threatened by drug companies with lawsuits.[20][21]
TAKZE MILY Kandel-aber.....NALEPKU KLAMAR SI NECHAJ PRE SEBA A
SVOJICH FARMA KAMOSOV
branko, branko
Samozrejme, že som sa pohyboval v prostredí farma firmy.Prešiel som od ambulancií
obvoďákov až po svetové kongresy. Samozrejme poznám ich praktiky . Poznám celé to
prostredie od schvaľovania úhrady liekov až po praktiky distribútorských firiem a
firmičiek až po pult lekární. A to všetko ostatné, čo je medzi tým. A čo ? Tie praktiky sa
odvíjajú od ľudí - nie od toho, že je to farma-firma. Keď je raz človek ***** tak bude
pôsobiť ako ***** či vo farma- firme alebo v reklame, v čele politickej strany alebo v
hociktorom inom biznise . Každý biznis je regulovaný zákonom . Každý robí to, čo mu
dovoľuje zákon - ak robí niečo iné, tak je to trestne stíhateľné , nie ? V zahraničí už
prebehli súdne procesy, to len na Slovensku sa dejú veci... a keď sa dejú napr. v politike –
budú sa diať všade.
Korupčné praktiky farma-firiem sú veľmi ľahúčko zastaviteľné. Volá sa to že MORÁLKA -. Navštívil som stovky lekárov skoro po celom Slovensku, od zastrčených
ambulancií s lampami od mušincov na chodbách až po špičkové pracoviská. Ešte raz –
ten protikorupčný prostriedok sa volá morálka. Chápeš ??? Pozri si večer reklamy. Ktorá
reklama určená pre široké masy hovorí jasne a zreteľne pravdu ? No ale k veci... Stretol
som sa s miestnymi špičkovými odborníkmi, ktorí súhlasili so serióznou spoluprácou,
kde sme si povedali, kto je vhodný pre daný liek, že nastaví X pacientov, ktorí potrebujú
ten liek a vyhodnotíme, ako je s účinkom spokojný lekár, ako sa cítil pacient, urobili sme
po čase sedenie aj s jeho kolegami, kde povedal svoje názory, ktorí pacienti sú vhodní,
ktorí nie, kde sú riziká, kde sú úspechy. Normálna práca med-repa. A potom boli lekári ,
ktorí čakali s papierom formátu A4, s menoslovom pacientov, ktorí dostali "môj" liek a,
čakali s natiahnutou rukou. Lebo veď viete, nezaplatíte Vy , zaplatí konkurencia.... Lebo
prišiel "kolega" z generickej firmy, z firmy, ktorá vyrába „lacné“ kópie liekov. Ako sa
presadí ?! Tak, že povie - viete my vyrábame ten liek, čo poznáte už 6-7 rokov, len je v v
inej krabičke a je lacnejší... ? A prečo je lacnejší ? No,viete, my sme ten liek nevymysleli,
nevynašli, len sme ho okopírovali, nedali sme ani cent na výskum, ale zato je lacnejší o
10 – 15 – 20 % ...
Nie. Presadí sa tak, že povie: toľko vám dám za predpísanú krabičku.... prídem o mesiac
a vy si pripravte zoznam. Lebo keď niekto vyrába lacné lieky, aby zarobil, musí ich
predať veľa. Doslova veľáááá. Takže už ti dochádza v tej tvojej reklamnej hlavičke
odkiaľ začala vychádzať korupcia farma firiem ? Prišla spolu s lacnými liekmi, ty
reklamný mág. Ale na ohlúpnutie masy to stačí. Klepneme po prstoch nenažratým farmafirmám. Trt a dva orechy. Len sa iní vystriedajú pri prameni...
A vieš, čo sa ešte do tej tvojej "reklamnej hlavy" asi stále nezmestilo ? Že sa jedná o
pacientov, ktorí ten svoj liek jednoducho musia dostať. Že sa tu nejedná o umelé
zvyšovanie preskribcie, len farma-firmy sa bijú o "ten koláč", ktorý sa musí rozkrájať
tak-či tak. Ide len o to , kto aký kus z neho dostane... Lebo ľudia budú radšej papkať
pirule, ako by dokázali napríklad udržať svoju telesnú hmotnosť v doporučenom
rozmedzí... lebo keby nemali 10-20-30 kíl nadváhu, nemali by problémy s tlakom, s
kĺbami, s chrbticou... Povie to minister nahlas ?! No nepovie – lebo to všetko sú voliči...
Mimochodom, už nerobím vo farma-firme. Lebo dnes vo všeobecnosti ako med-rep
neuspeješ s informačným a vedeckým servisom , dnes sú úspešní kolegovia, ktorí prešli
na kontrolovanie menoslovu nastavených pacientov. A na to je moje vzdelanie zbytočne
vysoké
+++++++++++++++++++++++
Kaddafi sľubuje zverejniť v médiach výsledky vypočúvania vojakov NATO,
zajatých pri Bani Valid – 22.09.2011
„Začalo sa vypočúvanie 17 zahraničných žoldnierov zajatých pri Bani Valid“ (útok
rebelov na Bani Valid bol vládnymi jednotkami Kaddáfiho odrazený a skončil sa
chaotickým ústupom) – oznámil vo svojom blogu o aktuálnej situácii v Lýbii
francúzsky novinár Julles Alen. – Lýbijské úrady oznámili, že po skončení
výsluchov budú zajatci predstavení svetovým médiám. Vlády všetkých západných
štátov sa otriasli. Šok môže byť značný, keď uvidia zajatcov (NATO) v televízii.
Napokon - bezpochyby im v našich telekanáloch zakryjú tváre. Našťastie ešte
existuje YouTube...
NATO si už nevie rady, ako organizovať podporu rebelov na všetkých frontoch,
zatiaľ čo mobilizácia a odpor národa sa začína organizovať. Rebeli zverejnili
zadržanie starého generála Kaddáfiho vlády...vo výslužbe. Mimoriadne hrdinská
udalosť.
Zdroj: Novosti KP.RU
Autor: Chvilja 22.09.2011 pozn. prekladateľa kurzívou
Na záver ešte link na sériu video o vyčínaní mierumilovných civilov... (Len pre silné
nervy).
http://www.nwoo.org/view.php?nazevclanku=videa-usvedcujici-z-silenych-zverstevlibyjske-quotrebelyquot-podporovane-nato&cisloclanku=2011070034
+++++++++++++++++++++++ty.cz
Otevřený dopis prezidentovi České republiky Václavu Klausovi
První šok, který lidé vrátivší se z náměstí ke každodennímu běžnému životu museli
vstřebat, byla Vámi (a lidmi kolem Vás) prosazená blesková instalace neoliberálního
neregulovaného kapitalismu, který v té době téměř nikdo v této zemi nechtěl (podle
tehdejšího sociologického průzkumu si ho přála cca 3% lidí). V žádném volebním
programu žádné politické strany nic takového nebylo a nikdo se občanů - voličů této
země neptal, zda si to přejí či nikoli. K uskutečnění tohoto kroku bylo nezbytné
zprivatizování obrovského státního majetku – jinými slovy přerozdělení socialistického
vlastnictví“ do soukromých rukou. Tento proces byl Vámi spuštěn bez alespoň
základního právního rámce – v právním vakuu, před čímž jste byl z tuzemska i ze
zahraničí důrazně varován. Marně. Tím se stalo, že místo toho, aby byla tato země
transformována na prosperující tržní systém, byla bezprecedentním způsobem
rozkradena. Váš slavný výrok ...musíme na chvíli zhasnout...“ již nechvalně vešel do
dějin. Z této ledové sprchy se tento národ pracovitých, šikovných, vzdělaných lidí úplně
nevzpamatoval dodnes.
Další vývoj byl už jen hořkým nápojem postupně přilévaným do poháru trpělivosti lidí
této země, poháru, jehož naplnění příslovečnou poslední kapkou se nebezpečně
přibližuje.
Tedy jen stručně, namátkou.
Váš další nechvalně slavný historický výrok ...peníze jsou až na prvním místě...“ v
podstatě zlidověl podobně jako některé jiné zlidovělé věty a hlášky“ z řady českých
komediálních filmů. Avšak s tím fatálním rozdílem, že v případě Vašeho výroku se
nejedná o žádnou veselohru, ale o hořkou tragedii Vaší doktríny neomezené
všudypřítomné nadvlády peněz úplně nad vším. Výsledek jejího devastujícího
demoralizujícího působení dnes pociťujeme na každém kroku úplně všichni. Za peníze
lze pořídit absolutně všechno, včetně vysokoškolských titulů. Rok 1992 – Vy a Vladimír
Mečiar rozpouštíte společný československý stát založený v roce 1918 Tomášem
Garrigue Masarykem. Dotaz směrem k oběma národům, zda to chtějí nebo nechtějí, již
podruhé v krátké době zcela chybí. O pět let později u příležitosti 60. výročí úmrtí
T.G.Masaryka přebíráte Čestnou medaili T.G.Masaryka“. Je to podobná absurdita jako
ocenění amerického prezidenta Obamy Nobelovou cenou za mír.
Následuje patnáctimilionový dar pro ODS (v té době za Vašeho předsednictví) od
fiktivních dárců Lajose Bácse a Radjiva M. Sinhy. Ve skutečnosti jde o peníze od
bývalého tenisty a majitele zprivatizovaných“ Třineckých železáren Milana Šrejbra.
Důvodem tohoto zastírání byl fakt, že sponzorskému daru předcházela půlmiliardová
státní dotace na odstranění ekologických škod od vlády Václava Klause. Tento
megaprůšvih – a to jsem to vyjádřil velmi slušně – vedl nakonec k pádu tehdy Vaší vlády
a byl jen malým poodhalením obludného zákulisí polistopadového vývoje této země.
Přijatelný, právně zakotvený způsob financování politických stran není v této zemi
vyřešen dodnes. A tak díky takto nastavenému prostředí jsme se zákonitě nemohli dožít
ničeho jiného, než toho, že jsme dnes obklopeni všudypřítomnou nezvladatelnou
systémovou korupcí, která metastázuje skrz na skrz celou zemí od posledního úředníka
na místním úřadě po nejvyšší patra politiky. Její zatím nejkřiklavější projev – případ
Pavla Drobila, exministra a současného hlavního ideologa ODS s gescí boje proti korupci
(!!!) – Vy osobně zadupáváte do země přímo v prostorách starobylého sídla Přemyslovců,
na Pražském hradě. Dostáváme se k čtyřletému (1997 – 2001) období opoziční smlouvy,
která nebyla ničím jiným, než povolebním sňatkem z rozumu“ mezi ODS (stále za
Vašeho předsednictví) a ČSSD, a která nezpůsobila nic menšího, než že lidé v této zemi
upadli definitivně do hluboké apatie, přestali věřit politikům – svým voleným zástupcům
– jejich sliby, přestali věřit jejich proklamovaným čestným úmyslům. A hlavně – a to je
nejžalostnější a současně alarmující a krajně nebezpečné – ztratili víru, že mohou cokoli
jakkoli ovlivnit, změnit.
Pane prezidente, následkem toho všeho – a mnohého, mnohého dalšího – se tato v historii
již tolikrát těžce zkoušená země dostala do hlubokého morálního, etického, mravního
marasmu, který ruku v ruce s dlouhodobě neřešenými kupícími se hospodářskými,
ekonomickými a sociálními problémy strhává celou zemi do stále hlubšího úpadku,
chaosu a rozkladu. Lidé, kteří před dvaadvaceti lety stáli na náměstích s jiskrou v očích
upřených do lepší budoucnosti, dnes zjišťují, že nežijí v prosperující svobodné zemi, ale
že žijí v ČEZku, v Kmotrostánu, v právní džungli, která je výsledkem masivního
agresivního působení lobbyistické mašinerie a ve které už se přestávají orientovat i
samotní právníci. Situace, kdy v této džungli občané čekají před českými soudy na
spravedlnost celé roky a mnohdy se jí nedočkají vůbec, je již dávno za hranicí únosnosti.
Stále více občanů má vlastní eventuálně zprostředkovanou zkušenost s proklamovanou,
ve skutečnosti však neexistující rovností před zákonem a měření stejným metrem všem
bez rozdílu.
Lidé vidí, že místo toho, aby jejich volení zástupci
řádně spravovali tuto zemi – k ničemu jinému nedostali od občanů této země žádné
pověření –
se navzájem odposlouchávají, nahrávají a uplácejí. Lidé vidí, že žijí v zemi, kde po zuby
ozbrojené komando těžkooděnců v kuklách může vtrhnou do budovy veřejnoprávní
televize (kterou si občané platí ze svých peněz), odnést redaktorům veškerou techniku s
jejich rozpracovanými reportážemi a resortně odpovědný politik zůstává nerušeně dál na
svém místě.
Lidé zjišťují, že žijí v zemi, kde může celé roky řádit organizovaný zločinecký gang
policistů (!), aniž by si toho po celou tu dobu kdokoli všiml. Lidé vidí, že žijí v zemi, kde
stát není schopen hospodařit s penězi vybranými od svých občanů tak, aby jim za tyto
peníze poskytl odpovídající servis, kvůli čemuž si občané svůj stát platí. Lidé vidí, jak
jejich peníze, které odevzdávají svému státu ve formě všech druhů daní, mizí v
bezedných černých dírách bezbřehé korupce, vidí, jak jsou jejich peníze po miliardách
vysávány stále nenasytnějšími chapadly zbrojařských, farmaceutických, developerských
a dalších a dalších chobotnic. Lidé vidí, že jejich volení zástupci nejenže vůbec (natož
účinně) nebojují s těmito nestvůrami a neusekávají jejich chapadla hned v zárodcích, ale
naopak se velmi nezřídka sami stávají součástí tohoto pekelného soukolí. Lidé vidí, že
jejich volení zástupci spravují tuto zemi tak profesionálně“, že stát v prohraných
mezinárodních i domácích arbitrážích a soudních sporech přichází o další miliardy korun.
V návaznosti na to lidé v této zemi vidí, že dvě třetiny z nich nedosáhnou na průměrnou
mzdu (přičemž velkou problematičnost veličiny zvané průměr“ ponechme v této chvíli
stranou) a že stále více lidí se propadá na hranici i pod hranici chudoby.
Ve světle těchto skutečností rozesílání
předvolebních složenek občanům s tím, že mají
platit nějaké dluhy, nelze vnímat jinak, než jako
vrcholný projev pohrdání občany této země.
Po dvaadvaceti letech lidé vidí, že žijí v zemi rozvrácené dlouhodobým (ne)vládnutím ze
dne na den systémem pokus-omyl bez nejmenšího náznaku koncepčnosti, vize do
budoucnosti. Vidí, jak je jejich země drancována a jak podléhají destrukci poslední
zbytky toho, co ještě funguje. Na tomto místě nemohu nezmínit slova Miroslava
Kalouska, která před časem pronesl při setkání se studenty Vysoké školy ekonomické v
Praze : ... Stát je tak bohatý, jak bohatí jsou jeho občané. Z pěti milionů nahých zadnic
neuděláte bohatý stát. Z pěti milionů nahých zadnic uděláte maximálně jednu velkou
nahou zadnici. ...“ To je v principu samozřejmě hluboká pravda, která by měla být
vytesána na budovách všech úřadů a státních institucí v celé zemi. Je však nesmírně
důležité podtrhnout a zdůraznit, že pan Kalousek hovořil o (neexistujících) bohatých
občanech a pozapomněl zmínit se studentům o tenké vrstvě zbohatlých občanů
(zbohatlíků), kteří zbohatli systémovou korupcí, drancováním a rozkrádáním. Tudy cesta
ke státu bohatých občanů a tím potažmo bohatému státu nevede ani omylem! To, že
současný ministr financí České republiky označil mírným obloukem tento stát za jednu
velkou nahou zadnici, se jeví jako přímo symptomatické.
Utěšování“ se, že v tom nejsme sami, že jinde jsou na tom ještě hůř, že krizí etiky a
morálky a z ní pramenícím vším ostatním - krizí politické kultury (a nazvěme to pravým
jménem – krizí politických systémů) a na nás všechny se valícími krizemi
hospodářskými, ekonomickými, finančními - je zasažena nejen celá Evropa, ale celá
současná euroatlantická civilizace, to je jen slabá náplast na to, kde naše země dnes je a
kde mohla za posledních dvaadvacet let být. A přitom stačilo tak málo.
Nekrást a být slušní.
Okřídlená věta ...tak jděte k volbám a změňte to...“ je jen cynickým výsměchem do očí
těm, kteří k volbám stále ještě chodí s upřímnou a oddanou vírou, že tím něco opravdu
ovlivní, změní. Stále většímu počtu lidí pomalu dochází, že i kdyby chodili k volbám
každý měsíc, nezmění tím absolutně nic. Ani nemohou. Jednak nemají na výběr v
podstatě téměř nic jiného než modrý podvod nebo oranžový podvod a po volbách je na ně
vystrkována jedna velká modro oranžová či jinak barevná koaliční zadnice, a za druhé
(což je ještě podstatnější) současný český zmrzačený volební systém (volební zákon) a
nedostatečná Ústava žádnou změnu vůbec neumožňují. Jediné co umožňují, je
zakonzervování současného stavu.
Lidé v této zemi znovu nevidí světlo na konci tunelu Lidem začíná pomalu docházet, že
tato česká verze mafiánského kapitalismu a tato česká verze zastupitelské
pseudodemokracie, která se postupně stala zcela nefunkční a naprosto zdiskreditovanou,
jsou nadále dlouhodobě neudržitelné. Lidem začíná pomalu docházet, že pravidelně se
opakujícím víceméně mechanickým volebním úkonem se systémových změn, bez
kterých se v jejich životech nic nezmění, nikdy nedočkají.
Pane prezidente, zatím posledním vyvrcholením českého absurdního a bezkonkurenčně
nejdražšího (politického) divadelního představení, které volení zástupci svým občanům
za jejich peníze hrají, bylo vyjádření zástupce vedoucího Kanceláře prezidenta republiky
pro oblast komunikace a kultury Petra Hájka, které 23.08.2011 poskytl českým médiím a
ve kterém uvedl, že se svými právníky připravuje právní kroky proti ministrovi zahraničí
ČR Karlu Schwarzenbergovi. Důvodem má být výrok pana ministra na adresu pana
Hájka, že ...je prezidentův poskok...“.
Pan Hájek to shledává z úst pana ministra jako
nepřijatelné, protože ...chování ústavních činitelů je normotvorné...“.
Pane prezidente, nemohu uvěřit tomu a smířit se s tím, že to, co jsem viděl – a se mnou
miliony uživatelů internetu a diváků řady televizních stanic na celém světě – na
videozáznamu z Vaší státní návštěvy v Chile, má být pro mne normotvorné a že by se to
mělo stát standardem, normativem mého chování v mém běžném životě.
Proto jako občan České republiky
Vás vyzývám začněte se chovat – řečeno Petrem Hájkem –
normotvorně a tak jak jste na státní návštěvě v Chile před kamerami odcizil tamní
státní ceremoniální pero, tak stejným způsobem před kamerami toto pero na chilské
ambasádě v Praze s omluvou vraťte a následně abdikujte na úřad prezidenta České
republiky.
Mezinárodní ostuda, kterou jste na Vaší státní zahraniční návštěvě všem svým
spoluobčanům udělal, je neuvěřitelná. Stejně tak není možné akceptovat, aby se za
stávajících okolností z Pražského hradu ozývalo kázání a poučování o normotvornosti
chování ústavních činitelů a abyste - ve smyslu
Hlavy třetí, Článku 63, odst. a) Ústavy - občany tohoto státu nadále kdekoli zastupoval
a reprezentoval.
Pane prezidente,
s maximálně možnou vážností a maximálně možnou naléhavostí se na Vás ještě jednou
obracím. Učiňte ten normotvorný a současně státotvorný krok a uvolněte tak cestu k
dlouhé, pravděpodobně několik generací trvající, mravní obrodě a celkové obnově této
země. Dříve či později se na tuto cestu budeme muset vydat. Tato cesta bude muset
konečně směřovat ke společnosti, která bude uspořádána tak, aby se drtivá většina
společně vytvořeného bohatství nekumulovala v rukou tenké vrstvy jakýchsi nadlidí“ a
ostatní se nepropadali do stále větší nouze, která bude uspořádána tak, že bude systémově
znemožněno rozkrádání veřejných (= společných) peněz vybraných od všech občanů a
určených na provoz státu, která bude uspořádána tak, aby se dokázala postarat o svoji
bezpečnost, o své zestárlé, o své nemocné, o své trvale zdravotně postižené, o
všeobecnou vysokou úroveň vzdělanosti a kulturnosti..., ke skutečně svobodné
společnosti skutečně (nikoli pouze deklaratorně) svobodných lidí, kteří budou mít
skutečnou reálnou – nikoli pouze deklarovanou - možnost ovlivňovat kvalitu svých
životů, společnosti, která bude uspořádána tak, aby se mohla hrdě označit ve všech
směrech
za moderní otevřenou (nikoli rovnostářskou) svobodnou civilizovanou společnost
21.století.
Minulý obskurní panoptikální šikanózní a v moha ohledech zločinný režim s názvem
socialismus toho vůbec schopen nebyl. Není toho schopen ani tento současný politicko
ekonomický systém, jehož jste Vy v této zemi posledních dvacet let centrálním
exponentem, symbolem. Prokázal to už víc než dostatečně.
Chceme-li (a naši potomci) žít v alespoň trochu snesitelné budoucnosti – a vše
nasvědčuje tomu, že ne příliš vzdálené -, musíme se neodkladně vydat jinou cestou, než
tou, po které jsme šli dosud. Princip nekonečného růstu na konečné planetě s konečnými
zdroji, na kterém je tato globální technická průmyslová civilizace založena, je
zkázonosný přelud. A vůbec není jasné, jestli zbývá na nějaké hledání nějakých cest ještě
nějaký čas. Snažit se o to ale určitě musíme. Nic jiného nedává žádný smysl. Co je však
stále většímu počtu lidí naprosto jasné, že není možné, abychom byli dále vedeni těmi
stejnými lidmi, kteří nás všechny úspěšně dovedli na pokraj zhroucení stávajících
společenských, ekonomických, finančních systémů a na pokraj civilizačního sebezničení.
V Praze dne 12.09.2011
občan České republiky
Praha
[email protected]
23/09/2011 08:44
http://www.blisty.cz/art/60346.html
+++++++++++++++++++++++
OTVORENÝ LIST
Vážený pán minister zahraničných vecí,
obraciam sa na Vás v mene Matice slovenskej, našej najstaršej ustanovizne, ktorej
zákonom stanovenou povinnosťou je upevňovať slovenské vlastenectvo všetkých
občanov Slovenskej republiky a šíriť slovenskú kultúru na celom slovenskom území.
Členovia Matice slovenskej so znepokojením sledujú neskryté úsilie susedného štátu
zmocniť sa časti slovenských občanov a najnovšie volebným právom zapojiť ich aj do
jeho politického života. Znepokojenie je o to väčšie, že ide o suseda, ktorého vládna moc
sa už takmer celé storočie nedokáže zmieriť s historickým faktom, ktorým bol zánik
stredoeurópskeho „žalára národov“, spôsobený v rozhodujúcej miere práve jej agresívnou
asimilačnou politikou, za ktorou dala bodku tak prvá, ako aj druhá svetová vojna.
Z následných mierových zmlúv, ktoré ako porazený štát musel náš sused podpísať,
vyplynuli konzekvencie a záväzky, s ktorými sa na rozdiel od ostatných porazených
štátov vytrvalo a tvrdohlavo nechce zmieriť a vierolomne programovo ich ignoruje a
odmieta.
Obávame sa, že úsilie rozdeliť a dokonca oddeliť občanov nášho štátu podľa etnického
princípu vážne ohrozuje nielen základné záujmy nášho štátu, ale aj pokojné
spolunažívanie v Európe v napätých krízových časoch. Ide o arogantný útok na integritu
a jednotu našich občanov a výsmech našim cieľom spájať občanov Slovenska na báze
vlastenectva a vzájomnej úcty.
Keďže celkom dobre nerozumieme politike mlčania a čakania na iný ako nekonštruktívny
prístup suseda, obraciam sa na Vás v mene desaťtisícov členov Matice slovenskej
s vážnou výzvou, aby ste primerane konali. Aby ste naďalej pasívne nesledovali
čoraz bezprecedentnejšie a nebezpečnejšie zámery nepokojného suseda, ale aby ste
náležite a naliehavo informovali medzinárodné inštitúcie a Vašich partnerov o hrozbách,
ktoré z toho rozrastajúceho sa zámeru vyplývajú a urobili primerané kroky na ochranu
záujmov nášho štátu.
13. septembra 2011.
Marián Tkáč,
predseda Matice slovenskej
+++++++++++++++++++++++
http://spravy.pravda.sk/figelovho-brata-obvinili-z-milionoveho-podvodu-f5q/sk_domace.asp?c=A110923_090111_sk_domace_p58
+++++++++++++++++++++++
Cesta do hĺbky ľudskej existencie
Slovo „hlboký“ a „hĺbka“ sa v našom každodennom živote, v poézii, filozofii, v Biblii
a iných náboženských spisoch používajú na vyjadrenie duchovného postoja, hoci
slová samé pochádzajú z priestorovej skúsenosti. Hĺbka je rozmerom priestoru, ale
zároveň je symbolom pre duchovnú skutočnosť. Môže to pre nás mať zásadný
význam, keď poznáme, aké názory sú obsiahnuté v pojmoch „hlboký“ a „hĺbka“,
a „hlboko založený“. Môže sa to pre nás stať podnetom usilovať sa o svoju vlastnú
hĺbku. ( Paul Tillich )
Cesta do hĺbky
Všetky viditeľné veci majú povrch. Povrch je tou stránkou vecí, ktorá sa nám javí
najskôr. Keď sa naň pozrieme, poznávame, čím sa veci zdajú byť. Keď však konáme
podľa toho, čím sa veci, alebo ľudia byť zdajú, bývame sklamaní. Naše nádeje sa
nesplnia. A preto sa pokúšame vniknúť pod povrch, aby sme veci poznali tak, ako sú.
Prečo sa ľudia vždy pýtali na pravdu ? Pýtali sa preto, lebo boli povrchom sklamaní
a pretože poznali, že pravda, ktorá nás nesklame, prebýva pod vonkajšími vrstvami,
celkom v hĺbke. Preto človek prenikal jednu vrstvu za druhou. Čo sa jedného dňa javilo
ako pravdivé, prejavilo sa inokedy ako púhy vonkajšok. Pri každom stretnutí s dajakým
človekom získavame o ňom určitý dojem. Keď však začneme na tomto dojme stavať,
bývame často skutočným správaním toho človeka sklamaní. Keď potom prenikáme do
hlbšej vrstvy jeho bytosti, po určitom čase sme menej vystavení sklamaniu. Je však
možné, že sa potom dopustí niečoho, čo odporuje všetkému nášmu očakávaniu, a my si
uvedomíme, že všetko, čo sme o ňom doteraz vedeli, bol ešte povrch. Prenikáme opäť
hlbšie do jeho pravej povahy. Týmto spôsobom postupovala veda a filozofia. Keď prví
filozofi začali skúmať niečo, čo bral každý človek od nepamäti ako samozrejmosť,
samotné bytie, a uvedomili si obdivuhodnú, v základoch všetkého sa nachádzajúcu
skutočnosť, že je niečo a nie nič, vtedy bola dosiahnutá najhlbšia hĺbka myslenia, hovorí
Tillich. Vo svetle týchto veľkých a smelých krokov do hĺbok nášho sveta by sme sa mali
pozrieť sami na seba a na tie svoje názory, ktoré považujeme za samozrejmé. Potom by
sme zistili, koľko je v nich predsudkov z našich osobných náklonností a nášho sociálneho
prostredia. Boli by sme zhrození ako málo toho v našom duchovnom svete siaha hlbšie
než na povrch, ako málo dokážeme odolať prísnej kritike. Podľa Tillicha vo všetkých
časoch spočíva na duchovnom živote človeka vážna tragika : „pravdy kedysi hlboké
a mocné, odkryté najväčšími géniami cestou
hlbokého utrpenia a nevýslovnej námahy, sa stávajú plytkými a povrchnými, keď ich
vtiahneme do každodenných diskusií. ( ... ) niet hĺbky bez cesty, ktorá vedie do hĺbky.
Pravda je mŕtva bez cesty k pravde ; bez nej vedie len k povrchu vecí.“ Pozrime sa na
študujúceho človeka, ktorý do seba prijal stovky najdôležitejších kníh svetových dejín,
a ktorého duchovný život zostáva predsa rovnako plytký ako bol predtým, keď nie ešte
povrchnejší. A potom sa pozrime na nevzdelaného robotníka, ktorý deň čo deň koná
mechanickú prácu a ktorý si jedného dňa bude klásť otázku : „Aký to má zmysel, že
robím túto prácu ? Čo znamená pre môj život ? V čom vôbec spočíva zmysel môjho
života ?“ Pretože kladie tieto otázky, je tento muž na ceste do hĺbky, ale ten prvý muž –
študujúci – žije na povrchu, medzi skamenelinami, ktoré duchovné zemetrasenie
minulosti vynieslo z hĺbky. Obyčajný robotník sa môže dopátrať pravdy, aj keď nedokáže
odpovedať na svoje otázky, učený muž sa však nemusí nikdy k pravde dopracovať, aj
keby ju celú obsiahol. V súčasnosti sa presadila tzv. „hĺbková psychológia“. Odvádza nás
od povrchu nášho sebapoznania do vrstiev, v ktorých sa odohrávajú veci, o ktorých
v povrchovej vrstve nášho vedomia nič nevieme. Vyjavuje nám podstatné znaky, ktoré
odporujú všetkému, o čom sme sa domnievali, že o sebe vieme. Môže nám pomáhať na
našej ceste do vlastných hĺbok, ale nemôže nám pomôcť, keď ide o konečný zmysel, lebo
nás nedokáže priviesť k najhlbšiemu základu našej bytosti a všetkého bytia, k samotnej
hĺbke života. Táto nekonečná hĺbka a tento nevyčerpateľný základ všetkého bytia je Boh.
„A keď nemá pre vás toto slovo žiadny zvláštny význam, ( ... ) hovorte o hĺbke vo vašom
živote, o pôvode všetkého bytia, o tom, čo sa vás bezprostredne dotýka, o tom, čo beriete
bezvýhradne vážne. ( ... ) Keď ste spoznali, že Boh znamená hĺbku, viete o ňom veľa ( ... )
nemôžete hovoriť : život nemá hĺbku, život je plytký, bytie samo je len povrch. ( ... ) Kto
vie o hĺbke, vie aj o Bohu“, vysvetľuje Tillich. Hovorili sme o hĺbke sveta a o hĺbke
svojej duše. Ale svet je nám prístupný len prostredníctvom ľudského spoločenstva.
A svoju dušu môžeme odhaliť len v zrkadle tých, ktorí si nás všímajú. Neexistuje hĺbka
života bez hĺbky života v spoločenstve. V dejinách žijeme bežne rovnako tak na povrchu,
ako v individuálnom živote. Svoju dejinnú existenciu chápeme tak, ako sa nám javí, a nie
tak, aká v skutočnosti je. Vedľa hĺbkovej psychológie vznikla hĺbková sociológia. Ale až
teraz, v tomto čase najhroznejšieho sociálneho zemetrasenia, aké kedy postihlo ľudstvo
ako celok, sa otvorili oči národov pre hĺbku. Prenikajme preto stále hlbšie k základu
nášho
dejinného
pobytu,
do
konečnej
hĺbky
dejín.
Týmto
nekonečným
a nevyčerpateľným základom dejín je Boh, vyzýva Tillich. Píše : „A keď tieto slová pre
vás už mnoho neznamenajú, ( ... ) hovorte o hĺbke dejín, o základe a cieli nášho
sociálneho života a o všetkom, čo beriete vo vašom
politickom a mravnom konaní bezvýhradne vážne. Možno by ste mohli túto hĺbku nazývať
nádejou ( ... ).“ Opravdivá hĺbka je charakteristická svojou jednoduchosťou. Keď teda
hovoríte „To je pre mňa príliš hlbokomyseľné, to ja nepochopím“ klamete samých seba.
Mali by ste totiž vedieť, že nejestvuje nič skutočne významného, čo by bolo pre
niektorého človeka ťažko pochopiteľné. „Pravde sa nevyhýbame preto, že je príliš ťažká,
ale preto, že je značne nepohodlná. ( ... ) Všetko hlboké nás vždy musí znepokojovať, lebo
pre nás má nekonečný význam, či sme tým uchvátení, alebo nie“, zdôrazňuje Tillich.
Súčasnú dobu charakterizuje vykoľajený pojem funkcie, konštatuje Gabriel Marcel. Slovo
funkcia zahŕňa vitálne a sociálne funkcie. Jedinec má tendenciu javiť sa sebe a druhým
jednoducho ako zhluk funkcií. Marcel si s akousi úzkosťou kladie otázku, čím asi môže
byť život, alebo vnútorná realita takého zamestnanca metra, človeka, ktorý otvára dvere
alebo cviká lístky. Je jasné, že všetko v ňom a mimo neho prispieva k tomu, aby sa
stotožnil so svojimi funkciami, nielen s funkciou zamestnanca, odborára alebo voliča, ale
myslí sa tu aj na jeho funkcie vitálne. Život vo svete, zakotvenom v myšlienke funkcie, je
vystavený beznádeji, ústi do beznádeje, lebo taký svet je v skutočnosti prázdny, taký svet
znie duto, upozorňuje Marcel. Píše : „Taký svet je, ( ... ) na jednej strane preplnený
problémami, na druhej strane robí všetko pre to, aby nezostalo miesto pre tajomstvo ( .... )
vylúčiť, alebo snažiť sa vylúčiť tajomstvo, to v takom sfunkcionalizovanom svete
znamená, že v medzných udalostiach života – narodenie, láska, smrť – prenecháme
priestor ( ... ) kategórii prirodzeného ( ... ). V takom svete je potom množstvo problémov
( ... ). Okrem problémov teoretických sú tu nespočetné problémy technické, ktoré súvisia
s otázkami, ako to urobiť, aby si navzájom neprekážali tie najrôznejšie vitálne a sociálne
funkcie ( ... )“ Ontologická potreba, potreba bytia, slabne v takom svete v presnom
pomere k tomu, ako sa na jednej strane rozpadá osobnosť, na druhej strane ako víťazí
kategória prirodzeného, a ako následkom toho zaniká schopnosť údivu. Marcel sa pokúša
vymedziť ontologickú potrebu nasledovne : Keď nemá všetko byť len hra postupných
a spolu nesúvisiacich zdaní, musí existovať – alebo malo by existovať – dajaké bytie :
človek túži mať na tomto bytí, na tejto realite dajakú účasť – a možno už sama táto
potreba, akokoľvek rudimentárna, je určitým stupňom účasti. Marcel navrhuje priblížiť
sa k významu slova bytie takto : „bytie je to, čo odolá – alebo bolo by to, čo by odolalo –
vyčerpávajúcej analýze všetkých veličín daných skúsenosťou, keby sme ich postupne
redukovali na prvky, pokiaľ možno zbavené vlastnej skutočnej, či významovej hodnoty.“
Z úvah, ktoré odhaľujú neurčitosť ontologickej potreby, zároveň vystupuje jeden
základný paradox ; vysloviť túto
potrebu, v prvom rade znamená ocitnúť sa v bludisku otázok : je bytie ? Čo je bytie ? Ale
hneď, keď začnem o týchto otázkach uvažovať, vidím, ako sa mi pod nohami otvára nová
priepasť : môžem si ja, ktorý kladiem otázku bytia, byť istý, že som ? Pritom by som ja,
ktorý tento problém kladie, mal zostať mimo neho – či už na tom, či onom brehu. Je to
fikcia, keď sa idealizmus vo svojej tradičnej forme snaží udržať vedomie, ktoré uvažuje
o bytí alebo ho popiera, na okraji tohto bytia. Takže sa nemôžem zároveň nepýtať : kto
som ja, ktorý kladie otázku bytia ?, zdôrazňuje Marcel. Akým právom sa púšťam do
týchto výskumov ? Keď nie som, ako by som mohol dúfať, že budú viesť k cieľu ? A keď
pripustím, že som, akú mám o tom istotu ? Ja som sa javí ako nerozložiteľný celok.
Nespočíva tu však omyl predovšetkým v tom, že sa otázka som ? svojvoľne odtrhuje od
ontologického „problému“ ako celku ? V skutočnosti nemožno inak, než pristúpiť k prvej
a druhej otázke súčasne. Ako problém sa však obe v určitom zmysle rozpadajú. Podľa
Marcela „klásť ontologicky problém znamená, pýtať sa na celok bytia a na seba samého
rovnako, ako na totálny celok.“ Tajomstvo je problém, ktorý zasahuje do vlastných dát,
ktorý ich strháva so sebou a práve tým sa ako jednoduchý problém presahuje. Nemožno
vytýčiť deliacu čiaru medzi problémom a tajomstvom. Lebo keď sa tajomstvo predloží
úvahe, nevyhnutne smeruje k tomu, aby pokleslo na problém. Zvlášť preukazné je to
u problému zla. Skoro nevyhnutne je človek vedený k tomu, aby chápal zlo ako istý
nesúlad, ktorý pozoruje a snaží sa odhaliť jeho príčinu či dôvod – alebo skrytý cieľ.
Prečo „ten stroj“ tak chybne pracuje ? Alebo tá zdanlivá chyba pochádza z chyby,
tentoraz ale skutočnej v mojom videní. V druhom prípade by sídlo skutočného nesúladu
bolo vo mne, ten nesúlad by však vzhľadom k mojej myšlienke, ktorá ho odkrýva, či
konštatuje, bol stále čímsi objektívnym. Lenže zlo, len konštatované či pozorované, už nie
je zlo trpené ; už to jednoducho nie je zlo. Zlo pre mňa v skutočnosti existuje len potiaľ,
pokiaľ ma zasahuje, čiže pokiaľ som v ňom zapletený, tak ako je človek zapletený
v dajakej záležitosti ; táto účasť je tu zásadná a ja sa od nej môžem oddeliť jedine
neoprávnenou fikciou. Vtedy by som totiž vystupoval ako Boh, a to Boh pozorovateľ. Tu
sa pred nami jasne rúti deliaca čiara medzi tým, čo je vo mne, a čo je len predo mnou.
Rúti sa pod náporom redukujúcej úvahy : akejsi úvahy na druhú, vysvetľuje Marcel.
Pluralizmus vied a jednota človeka
V súčasnosti žijeme v storočí špecialistov a to, čo nám poskytujú, sú iba partikulárne
perspektívy a aspekty skutočnosti. Pre stromy výsledkov výskumov už bádateľ nevidí les
skutočnosti. Nebezpečenstvo však nepredstavuje špecializácia ako taká, nedostatok
univerzality, ale skôr zdanie totality poznania, ktoré si vytvárajú mnohí vedci
v nárokovaní
si na „totálne poznanie“ ( K. Jaspers ), ktoré vyslovujú. V okamihu, keď sa to deje, sa
však už mení veda na ideológiu. Najmä pokiaľ ide o vedy o človeku, stáva sa v tomto
okamihu z biológie biologizmus, zo psychológie psychologizmus a zo sociológie
sociologizmus. Nebezpečenstvo vôbec nie je v tom, že sa bádatelia špecializujú, ale
v tom, že špecialisti generalizujú. Ako sa ukazuje, redukcionizmus neredukuje človeka
iba o celú jednu dimenziu, ale zmenšuje ho práve o dimenziu špecificky humánneho,
zdôrazňuje Viktor Frankl. Stručne povedané, redukcionizmus možno definovať ako
subhumanizmus. Špecificky humánne fenomény sa považujú len za epifenomény. Proti
vedeckému nihilizmu, ako je vyjadrený v redukcionizme, stojí nihilizmus žitý, ktorý
možno interpretovať ako Franklom opísané a takto označené existenciálne vákuum. Ide
o zážitok vnútornej prázdnoty, o pocit priepastnej nezmyselnosti, s ktorou sa psychiatri
stretávajú na každom kroku. Existenciálnemu vákuu nahráva redukcionizmus svojou
tendenciou človeka reifikovať, zvecniť a depersonalizovať. Znie to ako preháňanie, ale
nie je to tak, keď mladý americký sociológ William Irwin Thompson vyhlasuje : „Ľudia
nie sú predmety, ktoré existujú ako stoličky alebo stoly ; žijú, a keď sa im zdá, že ich život
je redukovaný na obyčajnú existenciu stoličky a stola, spáchajú samovraždu.“ ( Main
Currents in Modern Thought, 19, 1962 ). O záchranu toho ľudského, tvárou v tvár
redukcionistickým ašpiráciam pluralistickej vedy, sa málokto snažil viac než Nicolai
Hartmann so svojou ontológiou a Max Scheler so svojou antropológiou. Rozlišujú rôzne
stupne, prípadne vrstvy, ako telesné, duševné a duchovné, ktorým zodpovedá jedna veda,
telesnému biológia, duševnému psychológia, atď. Z odlišnosti stupňov, prípadne vrstiev,
však vyplýva práve „pluralizmus vied“. A kde zostáva „jednota človeka“ ? Frankl
definuje človeka ako „jednotu napriek rozmanitosti“. Lebo existuje antropologická
jednota, napriek ontologickým diferenciám, napriek diferenciám medzi jednotlivými
druhmi bytia. Signatúrou ľudskej existencie je koexistencia medzi antropologickou
jednotou a ontologickými diferenciami, medzi špecificky ľudským spôsobom bytia
a rozmanitými druhmi bytia, na ktorých sa podieľa. Skrátka ľudská existencia je „unitas
multiplex“, ako by sme povedali s Tomášom Akvinským. Tú však nemožno chápať ani
pluralisticky, ani monisticky, ako je to v diele Barucha Spinozu Etika. Človek
zredukovaný o dimenziu špecificky ľudského, a premietnutý do roviny biológie
a psychológie, sa zobrazuje tak, že si zobrazenia odporujú. Lebo projekcia do biologickej
roviny dáva somatické fenomény, zatiaľ čo projekcia do psychologickej roviny, dáva
psychologické fenomény. Vo svetle dimenzionálnej ontológie však rozpor neodporuje
jednote človeka. Robí to práve tak málo, ako málo odporuje rozpor medzi kruhom
a obdĺžnikom faktu, že ide o priemety jedného
a toho istého valca. Majme však na pamäti jednotu ľudského spôsobu bytia, ktorá
preklenuje rozmanitosť rozdielnych spôsobov bytia, na ktorých sa podieľa, teda
preklenutie protikladov, ako sóma a psyché ( conicidentia oppositorum v zmysle
Mikuláša Kuzánskeho ), budeme márne hľadať v rovinách, do ktorých človeka
premietame. Oveľa skôr ju musíme hľadať výlučne v najbližšej vyššej dimenzii,
v dimenzii špecificky humánneho, upozorňuje Frankl. Musí byť totiž jasné, že
kedykoľvek je reč o nižších, resp. vyšších dimenziách, neurčuje to poradie, a neimplikuje
to hodnotiaci súd. V zmysle dimenzionálnej ontológie, znamená vyššia dimenzia skôr to,
že máme čo robiť s obsiahlejšou dimenziou, ktorá v sebe nižšiu dimenziu zahŕňa,
a v ktorej je táto nižšia dimenzia obsiahnutá. Nižšia dimenzia je teda vo vyššej dimenzii,
úplne vo viacznačnom Heglovom zmysle „zrušená“. A tak teda zostal aj človek, keď sa
raz stal človekom, aj zvieraťom, aj rastlinou. Nie inak ako lietadlo, ktoré predsa tiež
nestráca schopnosť pohybovať sa rovnako ako auto v rovine, po zemi. Prirodzene, jeho
bytie ako lietadla, sa ukáže iba vtedy, keď sa odpúta od zeme a zdvihne sa do priestoru.
Čím sa nepopiera, že už z konštrukcie lietadla, hoci ešte vôbec neletí, možno zistiť, či je
schopné lietať. „Tým by som chcel urobiť narážku na Portmanna, ktorý dokázal, že
človečenstvo človeka možno vysledovať až do jeho anatómie. Lebo samo telo človeka je
odjakživa uskutočňované jeho duchom“, hovorí Frankl. „( .... ) ak premietam do
psychickej roviny postavy, ako Fjodor Dostojevskij alebo Bernadeta Soubirousová,
potom pre mňa ako psychiatra nie je Dostojevskij nič iné než epileptik, ako každý iný
epileptik, a Bernadeta nič iné než histerka s vizionárskymi halucináciami. Čím sú okrem
toho, sa v psychiatrickej rovine nezobrazuje. Lebo tak umelecká tvorba jedného, ako aj
náboženská vízia druhej, ležia mimo psychiatrickej roviny. Vnútri psychiatrickej roviny
zostáva však všetko tak dlho viacznačné, kým sa to nestane transparentným smerom na
niečo iné, čo môže stáť nad tým, podobne ako tieň, ktorý bol natoľko viacznačný, že sa
nedalo určiť, či ho vrhá valec, guľa alebo kužel“, vysvetľuje Frankl.
Skryté oblasti ľudskej psychiky
Z pohľadu kresťanstva je treba sa zastaviť u jedného aspektu psychiky, ktorá vzbudzuje
záujem „transpersonálnej psychológie“. Ide o oblasť skúsenosti, ktorej sa dotýka tak
klasická psychológia, ako aj vlastná religiozita. Nikto túto oblasť tak vedome a angažovaným spôsobom nevtiahol do diskusie ako rumunský religionista Mircea Eliade. Jeho
kniha o jóge ( 1936 ) a práce o šamanizme a archaických technikách extáze ( 1951 ) sa
zaoberajú svetom šamanov a medicinmanov, ktorý je zahalený tajomstvom. Tento svet sa
stal pre „civilizovaného“ človeka niečím cudzím, avšak v podobe niektorých
výnimočných zážitkov
môže o sebe dať vedieť. Ezoterika sa na túto oblasť zamerala z rýdzo komerčných
dôvodov. A napokon na podobné javy stále znovu naráža hĺbková psychológia, či už ide
v stopách C. G. Junga alebo niekoho iného. Skúsenosti tohto druhu sa vyskytujú aj
v rámci kresťanskej mystiky. Teologické bádanie ich hodnotí ako „mimoriadne
sprievodné javy“ vlastných mystických zážitkov. Ide o „nadprirodzené“ videnia
a počutia, telesné poranenia, akými sú napríklad stigmy, levitácia ( vznášanie sa ),
prebodnutie srdca, telesné stavy v podobe extatickej strnulosti, prejavy zázračných síl,
ktoré spôsobí mimoriadne uzdravenie, iniciačné zážitky, sny a iné, vysvetľuje Jozef
Sudbrack. V mnohých prípadoch sa jedná o zarážajúce podobnosti so skúsenosťami
schizofrenických pacientov. Podľa psychiatra Leo Navrátila ide o oblasť iracionálna :
„Objektívne pochádza zo subjektívneho skúmania, a to zostáva tiež tým posledným, keď
človek už nie je schopný konať a objektívno sa vytráca z jeho vedomia. Tak žijeme vo
viacerých realitách, ktoré spolu nemožno zjednotiť : depresia a mánia, sen a bdelosť,
vecnosť a nadšenie, náboženský zážitok a rutina všedného dňa. Tieto reality sú od seba
oddelené, ale nie sú bez vzťahu k sebe navzájom.“ Navrátil nazýva tento svet
„metaforickým“.
Anna Katarína Emmerichová mystička z Münsterlandu, môže slúžiť ako vhodný,
biograficky doložený príklad kresťanskej skúsenosti s Bohom a zároveň ako príklad
skúsenosti s parapsychologickými a im podobnými javmi. O svätosti života tejto ženy
( narodila sa roku 1774 v Coesfelde a zomrela roku 1824 v Dülmene ) netreba
pochybovať, hovorí Sudbrack. Ale púhym uznaním svätosti jej života ešte nie je nič
povedané o význame jej stigiem a vízií. Vízie a stigmy nedokazujú vnútornú svätosť
mystičky. Práve naopak : pretože je „svätá“, smieme, ale veľmi opatrne a kriticky,
odhaľovať videnia a stigmy podobne ako „ikony“ a „rozprávania“, totiž ako rozvinuté
posolstvo o Bohu. Celé toto posolstvo však zreteľne smeruje k Ježišovi Kristovi, lebo
v jeho utrpení kríža sa stalo Božie milosrdenstvo pre všetkých viditeľným a účinným,
vysvetľuje Sudbrack. Keď ide o videnia a stigmy je u Anny Kataríny zrejmé, že podnety
zvonku spracovala v dôsledku svojej mimoriadnej senzibility vizionárskym spôsobom.
O hypersenzibilite Anny Kataríny podáva správu jeden očitý svedok, ktorý ju so svojimi
dvoma deťmi navštívil. K tejto hypersenzibilite zrejme patria aj silné parapsychologické
sklony, ktoré sa zrejme ešte zosilňujú meditáciou a vrúcnosťou modlitby, ako to býva
u mnohých kontemplatívne založených ľudí. Jej priateľka evanjelická básnička Luisa
Henselová píše : „Jedného večera som sedela ( ... ) ďalej od jej lôžka. Ten večer dosť
trpela a bola väčšinou duchom neprítomná, predsa však bola vnútorne zamestnaná
modlitbou. Vietor vonku začal silne
fúkať a bolo počuť silné údery na okno. Tu sa náhle prebrala zo svojho zdanlivo
neprítomného stavu, zdesene sa na mňa pozrela a zvolala : ˏModli sa ! Loď na ktorej je
mnoho ľudí, je v nebezpečí. Musím sa tam vrátiť.ˏ V tom okamihu padla náhle ako bez
ducha späť na lôžko, a dobrú pol hodinu tam ležala. Potom otvorila znovu oči ( ... ), bola
však úplne vyčerpaná, ale zjavne upokojená. Po chvíli som povedala : ˏČo sa stalo
s loďou ?ˏ a ona na mňa unavene a priateľsky pozrela, hlavou prikyvujúc povedala :
ˏPosádka je zachránenáˏ!“ Aby sme mohli porozumieť takému rozprávaniu, musíme
vychádzať zo životných súvislostí vizionárky a snažiť sa ich chápať v súvislosti
s parapsychológiou.
Platí to aj o jej videní o Ježišovom a Máriinom živote. Nijako
neznižuje vieryhodnosť rozprávania Anny Kataríny Emmerichovej, ani jej osobnú
svätosť, keď povieme, že ide o psychosomatické vyjadrenie vnútornej zbožnosti. Na
podobe jej svedectiev sa podieľali knihy, rôzne rozprávania, obrazy a podobne, a možno
aj parapsychologické kontakty s miestne a časovo vzdialenými udalosťami. Zbožnosť
Anny Kataríny vo vzťahu k Ježišovmu utrpeniu je posolstvom, ktoré môžeme od tejto
mystičky prijať aj v súčasnej dobe, pripomína Sudbrack. Ešte stále prebiehajú spory
okolo Terézie Neumannovej z Konnersreuthu, ktorá zomrela za nejasných okolností 18.
septembra 1962. Mnohé z jej života je paralelou mimoriadnych životných udalostí Anny
Kataríny Emmerichovej, od stigiem až po dar videnia srdcom ( kardiognóza ) , schopnosť
odhaľovať s obdivuhodnou presnosťou psychický a fyzický stav návštevníkov alebo
oznamovať budúce udalosti. Nebolo by vhodné aj u nej siahnuť do inštrumentária
hĺbkovej psychológie a parapsychológie, pýta sa Sudbrack.
Výskumy amerických neurológov Eugene DˏAquilu a Andrewa Newberga a ďalších
vedcov vyvolávajú vášnivé diskusie medzi čistými prírodovedeckými materialistami
a nábožensky zameranými ľuďmi. DˏAquili a Newberg našli celý rad dôkazov, ktoré
nasvedčujú tomu, že sa v priebehu hlbokých náboženských zážitkov od rozjímania až po
spirituálny rituál odohrávajú v mozgu procesy, ku ktorým pri bežnom, každodennom
vedomí nedochádza. Väčšina z nich sa týka zmien v rôznych častiach takzvaného
neokortexu ( grécky „neo“= nový, latinsky „cortex“= kôra ) alebo novej kôry mozgovej,
vývojovo najmladšej časti mozgu, ktorú má k dispozícii len človek. Niektoré z procesov
sa však týkajú tiež partií mozgu a nervovej sústavy, ktoré sú evolučne oveľa staršie a je
možné ich nájsť u mnohých živočíšnych druhov – najmä cicavcov. Podarilo sa ukázať, že
v čelnom laloku mozgu, kde sídli schopnosť koncentrácie a pozornosť, sa pri intenzívnej
meditácii pozoruhodne menia elektrické aktivity, čo potvrdili vyšetrenia, pri ktorých sa
merali mozgové prúdy. Niektorí tvrdia, že mozog pri mimoriadnej záťaži, napríklad
v kritických situáciach je preťažený a reaguje náhodnými poruchami, ktoré sa potom
vysvetľujú, ako duchovné, lebo sa vymykajú logickému súdu. Tento argument však
neplatí, lebo „výsledné náboženské zážitky nemajú v žiadnom prípade charakter púhych
náhodných porúch, ale dávajú životu pravidelne hlbší zmysel, keď sprítomňujú intímny
vzťah medzi stvorením a Stvoriteľom – a to dokonca aj u ľudí, ktorí boli predtým
ateistami“, konštatuje Felix R. Paturi.
Literatúra
Anna Katherina Emmerich. Die Mystikerin des Münsterlandes, Dülmen, 1991. In :
Sudbrack, J. : Náboženská zkušenost a lidská duše. Kostelní Vydří : Karmelitánske
nakladatelství, 2002, s. 55 – 58.
Eliade, M. : Dějiny náboženského myšlení I. – III. Praha : Oikoymenh, 1995 – 1997. In :
nakladatelství, 2002, s. 52.
Frankl, V. : Vôľa k zmyslu. Bratislava : Lúč, 2010, s. 145 – 157.
Marcel, G. : K filosofii naděje. Praha : Vyšehrad, 1971, s. 6 – 7, 8 – 16.
Navratil, L. : Schizophrenie und Religion, 1992, s. 113, 117, 124, 128. In : Sudbrack, J. :
Náboženská zkušenost a lidská duše. Kostelní Vydří : Karmelitánske nakladatelství,
2002, s. 53.
Newberg, A., DˏAquili, E., Rause, V. : Der gedachte Gott – Wie Glaube im Gehirn
entsteht, Mníchov, 2004. In : Paturi, R. F. : Poslední záhady vědy. Praha : Euromedia
Group, 2006, s. 245 – 247.
Paturi, R. F. : Poslední záhady vědy. Praha : Euromedia Group, 2006, s. 245 – 247.
nakladatelství, 2002, s. 52 – 53, 55 – 58.
Tillich, P. : O hlubině. In : Kuschel, K. J (eds.) : Teologie 20.století. Antologie. Praha :
Vyšehrad, 1995, s. 40 – 48.
Štefan Šrobár
+++++++++++++++++++++++
Ekologická kríza a hĺbková ekológia
Cítime, že náš svet je v kríze. Chodíme po svete a uvedomujeme si prázdnotu nášho
spôsobu života a cesty, po ktorej kráčame. Hovorí nám to bezprostredná okamžitá
skúsenosť – naša intuícia. A nielen intuícia – každodenne sa na nás valí ohromné
množstvo informácií, ktoré o hroziacom nebezpečenstve hovoria. Ako na to môžeme
reagovať? Skutočne sa už civilizácia nenávratne vymanila z dokonalej prírody?
Všetko nasvedčuje tomu, že sme negativisticky rezignovali. To je však len jeden
druh intuície – zostáva ešte intuícia radosti ( David Rothenberg ).
Ekologická kríza
Ľudia sú prvý živočíšny druh na tejto planéte, ktorý môže rozumom vedome obmedzovať
svoj počet a tak žiť v trvalej dynamickej rovnováhe s ostatnými životnými formami.
Človek môže vnímať rozmanitosť svojho okolia a starať sa o neho. Máme schopnosť
tešiť sa z tej zložitej rozmanitosti života geneticky zakódovanú. Túto schopnosť „tešiť
sa“ môžeme ďalej rozvíjať a objaviť tak tvorivý vzťah k nášmu bezprostrednému okoliu.
Kozmopolitná priemyslová civilizácia pohlcuje jednotlivé ekosystémy a ohrozuje životné
podmienky budúcich generácií. My – zodpovední príslušníci tejto civilizácie – začíname
prakticky jednohlasne vážne spochybňovať onú skazonosnú úlohu, akú si ľudstvo zvolilo.
Prispejeme k udržaniu a rozvoju rozmanitosti života na Zemi sebadisciplínou
a rozumným plánovaním, alebo svoju šancu premárnime a necháme udalostiam voľný
priebeh? Arne Naess uvádza nasledovné dôvody vážnosti situácie : „Životné prostredie
sa zhoršuje exponenciálne, pričom tento vývoj je čiastočne alebo úplne nezvratný. Táto
devastácia prebieha v dôsledku dôkladne zabehnutej výroby a spotreby, a nezvládnutého
populačného rastu.“ Podľa sociológa Edwarda O. Wilsona sa nachádzame v období
šiesteho katastrofického vymierania, kedy druhy miznú predovšetkým stratou biotypov,
ktoré spôsobuje človek. Wilson prichádza k záveru, že pre záchranu života, ľudského
i mimo- ľudského, by mala byť hlavnou etickou zásadou predovšetkým prezieravosť.
„Zhoršovanie“ a „devastáciu“ chápeme ako zmenu k horšiemu, teda pokles hodnoty.
Predpokladáme pritom existenciu etického systému, ktorý nám umožní posúdiť, ktorá
zmena je negatívna. Chémia, fyzika a ekológia zmenu len zaznamenávajú, ale
nekvantifikujú dosah. My sa však ale zrejme zhodneme, že taká zmena biologických
podmienok v rieke alebo v oceáne, ktorá viedla k eliminácii takmer všetkého života,
predstavuje zníženie hodnoty. Logické myslenie nám hovorí, že ide o zníženie diverzity,
to
znamená rozmanitosti druhov v spoločenstve. Ekologická veda zatiaľ nedokáže jasne
odsúdiť také procesy, ako erózia pôdy v dažďovom pralese, z čoho vyplýva, že
potrebujeme nejaký iný prístup, ktorý sa nebude upriamovať len na „fakty“, ale bude sa
zameriavať aj na prikladanie hodnoty javom. Potrebujeme takú spoločnosť a pospolitosť,
v ktorej nepôjde o glorifikáciu rastu, ktorý nijako nezvyšuje kvalitu, ale predovšetkým
o tie aspekty rovnováhy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu celkovej hodnoty. Až potom si
budeme schopní uvedomiť, že žiť vedľa ostatných živých tvorov je dôležitejšie, než ich
využívať alebo zabíjať, zdôrazňuje Naess. Hovorí : „Diskusia o ekologickej kríze ( ... )
prispieva, alebo by mohla prispieť k tomu, že sa otvoríme zdrojom zmysluplného života,
ktoré si buď nevšímame, alebo ich degraduje naša mestská priemyslová civilizácia.
Nemôžeme predpokladať, že zlepšenie pre väčšinu ľudstva je možné dosiahnuť bez ( ... )
hlbokej premeny ekonomických cieľov priemyslových krajín. Priority sú dané
spoločensky a ekonomicky, a ich zmena stále súvisí so zmenami v iných oblastiach, ktoré
spolu tvoria rozsiahly dynamický celok.“ Predstava, že technike a ekonómii plne rozumie
jediná skupina ľudí, ktorá tieto systémy tiež ovláda, skrýva v sebe nebezpečenstvo. Hĺbka
súčasnej krízy čiastočne súvisí s tým, že sa nám vývoj viac-menej vymkol z rúk. Rozvoj
sa neustále zrýchľuje, aj keď nikto ( skupina, spoločenská trieda, príroda ) nerozhodol
o ďalšom štádiu, nikto to neplánoval, ani s takým vývojom nesúhlasil. Tempo rastu sa
nikdy nespomalí vďaka vnútorným mechanizmom. Ozubené kolesá nás vtiahli do stroja,
ktorý sme považovali za svojho sluhu. Pokiaľ máme pokrok definovať inak, musíme
lepšie pochopiť onen stroj, nielen z hľadiska mocenskej elity, ale z hľadiska všetkých
ľudí. Tí by sa mali čo najviac zúčastniť formulovania nových cieľov, a tiež navrhovať
cesty, ktoré k nim budú viesť, myslí si Naess.
Ekosofia – od intuície k systému
Arne Naess bol presvedčený, že filozofia by mohla pomôcť nájsť východisko z naliehavej
hrozby ekologickej katastrofy. Pre neho totiž filozofia nikdy neznamenala len „lásku
k múdrosti“, ale tiež lásku k múdrosti spojenú s činom. A čin, ktorý nie je podložený
múdrosťou, nemá zmysel. Naess predkladá základ novej ontológie, ktorá ľudstvo
považuje za nedeliteľnú súčasť prírody. Keď túto ontológiu v plnosti pochopíme,
nebudeme už môcť bezohľadne ničiť prírodu, lebo by to znamenalo, že ničíme integrálnu
časť samých seba. Z tohto ontologického počiatku sa potom odvíjajú a zapadnú na svoje
miesto etika a praktická činnosť. Naessov systém nie je výsledkom filozofickej alebo
logickej argumentácie. Sám Naess hovorí, že išlo hlavne o intuíciu. Intuíciu, ktorá sa
vyvíjala po celý život strávený v prírode. Naess si na počiatky spomína takto: „Od
štyroch rokov až do
puberty som dokázal celé hodiny, dni a týždne stáť alebo sedieť na plytčine u pobrežia.
Pozoroval som život v mori a neprestával som žasnúť, ako je neuveriteľne pestrý
a bohatý. Tí malí nádherní živočíchovia, na ktorých ˏnikomuˏ nezáležalo, alebo
dokonca neboli ani púhym okom viditeľní, boli súčasťou nekonečného sveta, môjho
sveta. V mnohých veciach som sa cítil cudzincom v ľudskej spoločnosti, ale s
ˏprírodouˏ som sa stotožnil.“ Naess sa po čase pokúsil prísť na to „prečo je to tak“
a vypracoval filozofiu, ktorá vychádza z nášho bezprostredného ja a objíma ohromný
svet prírody. Artikulácia tohto problému a jeho následné skúmanie pomocou
filozofických metód, sa nazýva ekofilozofiou. Presnejšie povedané ide o využitie
základných termínov ekológie – ako sú prepojenosť, diverzita a symbióza, pomocou
ktorých spresňujeme miesto nášho druhu v prírode. Ide o proces, v priebehu ktorého
získavame celkový pohľad. Ekofilozofia sa vetví dvoma smermi. Na jej základe je možné
rozvinúť hĺbkovo ekologickú filozofiu vtedy, keď filozof ďalej rozvíja základné pojmy
a väzby medzi nimi. Druhou možnosťou ekofilozofie je podpora vzmáhajúcemu sa
medzinárodnému hĺbkovo ekologickému hnutiu, ktorého účastníkmi sú vedci, ochranári,
umelci a všetci tí, ktorí sa aktívne usilujú o premenu antiekologických, politických
a spoločenských štruktúr. Hĺbkovo ekologický prístup v praxi znamená snažiť sa problém
vidieť aj z hľadiska iných než našich záujmov ( záujmov iných druhov a celých
ekosystémov ), tento prístup sa tiež môže stať východiskom dôkladnej kritiky našej
civilizácie a nesprávnych základov, na ktorých je postavená. V každom prípade by sa
hĺbková ekológia mala stať platformou pre dorozumenie, miestom, ku ktorému budú
vzhliadať tí, ktorí túžia po zmenách – potom si budú môcť uvedomiť svoje stanoviská
a čo je v ich názoroch spoločné ( D. Rothenberg ). Naess zavádza do filozofického
povedomia dva základné ekologické princípy : jednotu a rozmanitosť. Básnik A. R.
Ammons nás varuje : „rovnakosť je nanič, keď je ľahké ju dosiahnuť, mnohosti sa nedá
veriť, keď máme nesprávne rozlišovacie kritéria“. Keď ľudia majú spoločne pracovať na
akejsi zmene, je nevyhnutne nutné, aby sa dohodli. V jednote by sa ale nemala stratiť
rozmanitosť prístupov a názorov na to, ako dosiahnuť zhodu. Ochranárske hnutie bude
najsilnejšie vtedy, keď sa mu podarí ukázať, že svoje zásady čerpá zo svetových názorov
z rôznych prostredí. Čím viac filozofických, náboženských a vedeckých dôkazov sa na
podporu normatívnych hodnôt ochranárskeho hnutia podarí predložiť, tým významnejšie
a univerzálnejšie bude toto hnutie. Filozofická stránka ekofilozofie skúma jednotlivé
prístupy ku svetu, ktoré jednotlivca privádzajú k tomu, čo nazývame platformou hĺbkovej
ekológie. Naess tento proces, pokiaľ je filozoficky vyslovený, nazýva ekosofiou.
Ekosofia je osobný systém, osobná filozofia. Každý z nás si môže vytvoriť svoju vlastnú
ekosofiu ( A, B, C ... ).
Najdôležitejšie je, aby sme k záverom ekosofie dospeli prostredníctvom vlastného citu
a rozumu. Naess nás chce naučiť, aby sme si každý po svojom vytvárali vlastný systém,
možno neúplný, ale taký, že nám umožní dospieť k obdobným reálnym záverom. Medzi
nimi rozhodne nie je zanedbateľné vedomie, že zmena musí začať okamžite.
Sebarealizácia
Všetky pohnútky ( cesty k dosiahnutiu bodu zvratu ) majú spoločné to, že jednotlivca
privádzajú
k prepojenosti
všetkého
v prírode.
Naessovo
používanie
slova
„Sebarealizácia“ je ambiciózny pokus, ako všeobecný výrok „všetok život je v podstate
jeden celok“ prepojiť s našimi individuálnymi potrebami a túžbami. Rothenberg
vysvetľuje pojem Sebarealizácie nasledovne :
1. Sebarealizácia nie je zameranie na vlastné ja. Nezabúdajme na veľké počiatočné
S, ale zároveň si treba uvedomiť, že individuálne ja sa nijako nerozplynie v tom
veľkom Ja. Rozmanitosť jednotlivcov a rôznych prístupov zostáva, aj keď si
utvárame vzťah k niečomu väčšiemu. Dostojevskij pochopil, čo je treba
k Sebarealizácii, keď naznačil, v čom spočíva najväčšie nebezpečenstvo
moderného sveta : „( ... ) osamotenie, ktoré všade okolo vidíme ( ... ) sa ešte
celkom nerozvinulo, ešte nedosiahlo maxima. Lebo každý sa usiluje o nezávislosť,
každý chce, aby práve jeho život bol čo najplnší, lenže tieto snahy nevedú
k plnému životu, ale naopak k sebadeštrukcii, lebo taký človek miesto
sebauplatnenia dosahuje úplné osamotenie.“ Nie je možné, aby sme sa rozpadli
na jednotlivcov a každý si išiel za svojím. Z tohto dôvodu Naess trvá na pojme
veľkého Ja.
2. Keď sa niekomu podarí rozvinúť svoje ja tak, že do neho zahrnie aj iných ľudí,
druhy a celú prírodu, altruizmus sa stane zbytočným. Veľký svet sa potom stáva
časťou našich záujmov. Svet je chápaný ako možnosť „rozšíriť“ svoju
Sebarealizáciu, lebo sa zároveň stávame súčasťou rastu ostatných.
3. Sebarealizácia je vlastne „sebapochopenie“. Jedná sa o aktívny proces, nie dajaký
bod, ku ktorému by bolo možné dospieť. Sebarealizáciu vlastne nikto nikdy
nedosiahne, lebo úplná Sebarealizácia by predpokladala sebarealizáciu všetkých.
Rovnako tak podľa jednej budhistickej teórie nie je možné dosiahnuť nirvánu,
lebo tá predpokladá, aby bol do nej vtiahnutý celý svet. Nirvána a Sebarealizácia
sú teda proces, spôsobmi ako žiť vlastný život. Výraz Sebarealizácia používame
ako vodítko. Dáva nám smer, ktorým chceme postupovať. Vďaka nej svoje skutky
vidíme v kontexte väčšieho celku ( gestaltu ). Naess vysvetľuje, prečo sa rozhodol
svoju filozofiu začať odtiaľ : „Sebarealizácia je tak ako nenásilie, veľmi vágny
termín ( ... ). Na počiatku je dôležité vedomie, že stredom všetkého je život. Treba
však ešte udať smer. Šípka smeruje od ja k Ja. S takým smerovaním sa môžem
eticky stotožniť. Môžeme to nazvať vektorom, ktorý pôsobí v nesmiernych
a zároveň konkrétnych dimenziách ( ... ).“ Treba si vštepiť práve tieto metafory –
smer, šípka, vektor. Pomáhajú nám vymedziť hranice, v rámci ktorých je možné
Sebarealizáciu rozvíjať, prípadne konkrétne definovať.
Identifikácia
Identifikáciu si môžeme vysvetľovať ako „stotožnenie“. Pri ňom zisťujeme, že súčasti
prírody sú časti nás. Nemôžeme bez nich existovať. Keď sa o to pokúsime, zamedzíme
vlastnú Sebarealizáciu. Keď máme naplno existovať, nesmieme tieto súčasti prírody
zničiť. Práve toto je možno zdrojom najvýznamnejšieho typu aplikácie ekosofického
myslenia na špecifické problémy životného prostredia. Musíme vnímať základné potreby
iných druhov a celých ekosystémov, ako keby to boli naše vlastné potreby – v takom
prípade potom nemôže dôjsť k stretu záujmov, zdôrazňuje Naess. Taký prístup napĺňa
život a posilňuje pochopenie. Práve toto si uvedomoval starý múdry mních v Bratoch
Karamazovcoch : „Milujte všetko, čo Boh stvoril, všetko do posledného zrnka piesku.
Milujte každý list stromu, ( .... ) Milujte zvieratá, milujte rastliny, milujte všetko. Keď
budete všetko milovať, pocítite, že súčasťou všetkého je Božie mystérium. A od toho
okamihu začnete všetko lepšie chápať ( ... ), lebo všetko je ako oceán, všetko plynie
a vzájomne splýva, dotyk tu vyvoláva pohyb na druhom konci sveta ( ... ). Nikdy
nehovorte, že hriech a skazenosť sú všade, že prostredie je zlé a skazené, a my sme sami
a bezmocní ( ... ). Pred takými pocitmi musíte, deti, niekam utiecť !“ Keď teda postúpime
dosť ďaleko, pokojne sa zaobídeme bez pojmu „životné prostredie“. V tomto ponímaní je
„identifikácia“ synonymom všetko objímajúcej lásky. V láske človek stráca časť seba
samého tým, že zároveň získava akúsi vyššiu identitu, čosi nevysloviteľného. Nejde o to,
aby sme sa zároveň snažili zahrnúť všetko okolo nás do našej identity a pritom sa
usilovali o nebytie. S jednotlivými časťami prírody sa môžeme celkom identifikovať, lebo
sú na našej úrovni – udržujú si istú nezávislosť na nás a našom hodnotení. Túto vlastnosť
Naess nazýva vnútornou hodnotou prírody.
Vnútorná hodnota
Naess má na mysli „vlastnú hodnotu“, hodnotu obsiahnutú v sebe. Hodnota nie je ani tak
nezávislá na nás, ako skôr na našom hodnotení, či už na hodnotení materiálnom alebo
estetickom. Celky v prírode by sme mali rešpektovať pre ne samé, jednoducho preto, že
existujú neďaleko od nás. Tak ako priateľa by sme ani časti prírody nikdy nemali
využívať len ako dajaký prostriedok. Takto konať je veľmi povrchné – predpokladá to
uvedomovať
si vzťahy na povrchu. Intuitívne si uvedomujeme vnútornú hodnotu ( jedinečnosť )
prírody aj priateľov, ale v bežnom živote na to ľahko zabúdame. Keď sa tak správame
dlhší čas, obyčajne strácame priateľov. To isté platí aj o prírode.
Hĺbka
Ludwig Wittgenstein povedal, že obyčajné myslenie je ako plávanie po hladine – je o to
ľahšie, než sa ponoriť do hĺbky. Táto metafora sa veľmi dobre hodí aj na ekologické
problémy. Úlohou filozofa je ponoriť sa do problémov a situácií, ktoré sa spočiatku môžu
javiť ako jednoduché a jednoznačné. Filozof musí preniknúť ku koreňom, aby objavil
štruktúry a vzťahy, ktoré potom budú rovnako jasné, ako sa na začiatku javil aj celý
problém. Z tohto dôvodu Naess zaviedol pre filozofickú ekológiu prívlastok hĺbková.
Termín hĺbkový sa vzťahuje len k tomu, ako ďaleko sa človek za koreňmi problému
vydá, bez toho, aby ignoroval znepokojujúce náznaky, z ktorých vyplynú rozmery
nebezpečenstva, ktoré nám hrozí. Nikdy by sme nemali stanovovať hranice problému len
preto, že jednoduchšie riešenie by bolo okamžite prijateľnejšie. To nie je cesta k jadru
problému. Nemali by sme myslieť len na život nášho druhu, ale na život celej planéty.
Naša Zem je viac než my – má väčší význam ako náš tak izolovaný druh. K objasneniu
toho, ako je možné ku konkrétnym problémom pristupovať hĺbkovo ekologicky, poslúži
príklad. Zavlažovací projekt vo veľmi suchej oblasti by mal byť predovšetkým chápaný
ako prostriedok pre zlepšenie pôdy a krajiny, a nielen ako možnosť zvýšiť produktivitu
pre človeka. Ide o zdravú pôdu, človek by mal pôdu využívať len s patričným rešpektom
k Zemi. Uviesť presvedčivé príklady hĺbkovo ekologického prístupu nie je ľahké, lebo
pojmy ekosofie sú veľmi vzdialené od technokratického jazyka projektantov. Naess by
povedal, že systémová pyramída je dutá – nikoho nenapadne prepojiť základné princípy
ekosofie s konkrétnou situáciou reálneho sveta. Je to škoda, lebo keby mal byť dajaký
test hodnoty ekosofie, potom práve toto. Podstatou filozofie je úžas, a o potešenie z úžasu
nesmieme prísť ani v čase, kedy sú okolnosti veľmi nepriaznivé. Tento úžas by mal byť
nasmerovaný na samotné problémy, mal by preniknúť až do ich základu. Práve táto
schopnosť problém dôkladne premyslieť môže byť prínosom filozofa v našej „ťažkej
dobe“. Najčastejším problémom je, že si ľudia neuvedomujú rozdiel medzi hnutím
a filozofiou. Filozofovanie môže byť pre hnutie zdrojom inšpirácie a podpory, ale
nemožno tvrdiť, že je náhradou za najrôznejšie praktické kroky. Obvykle sa hĺbková
ekológia charakterizuje ako akési rozšírenie morálky a etiky na zvieratá, rastliny,
ekosystémy a dokonca celú prírodu. Naess hovorí, že ide o „ontológiu, a nie etiku“, teda
prehodnotenie toho, ako vnímame a vytvárame svoj svet. Austrálsky filozof Warwick
Fox dochádza na
základe prác mnohých ekofilozofov k záveru, že človek by sa mal snažiť dostať čo
najďalej od „ekologickej axiológie“, teda od hľadania hodnôt v prírode. Namiesto toho
by sme samých seba mali vo svete vidieť celkom inak – ako to hovorí Naess, keď
zavádza pojmy identifikácia a Sebarealizácia. Fox to zhrňuje takto : „Pri diskusiách
o hĺbkovej ekológii by sme ani tak nemali vychádzať z hodnoty, akú má svet mimo
človeka, ako skôr z prírody a našich možností inými slovami z otázok ˏkto smeˏ a
ˏkým by sme sa mohli a mali staťˏ v poriadku vecí.“ Zo slova „mali“ je jasné, že otázka
hodnôt stále platí. A možno nejde o hodnotu Zeme, ale o hodnotu akú Zemi dáva človek.
O tejto hodnote môžeme rozhodnúť, len keď siahneme veľmi hlboko do svojej
skúsenosti. Nikdy však pritom nesmieme myslieť predovšetkým na seba. V literatúre je
možné nájsť celý rad prístupov k prírode a k vytváraniu životného prostredia. Je človek
súčasťou prírody ? Je prírodou formovaný ? Alebo môžeme prírodu sami vytvárať, či do
nej fenomenologicky vstupovať, čo môže znamenať ako „vytváranie reality
pozorovateľom“, tak situáciu, kedy sa „veci sami ponúkajú“ ? Naess hovorí, že kvalita
predmetu, ktorú vnímame, je v ňom priamo obsiahnutá. Výhoda metódy konkrétnych
obsahov pre ochranárske hnutie spočíva v demonštrovaní toho, že pocity jednoty
v prírode a s prírodou, ktoré postupne môžeme zažívať, v prírode vlastne existujú
nezávisle na nás a sú rovnako skutočné ako kvantifikovateľné prostredie, v ktorom sa dá
porovnať, čo sme vložili a čo získavame. K preorientovaniu nás samých nám Naess
odporúča metódu „participačného pochopenia“ : „Ja sa o morálku a etiku príliš
nezaujímam. Zaujímam sa o to, ako svet vnímame ( ... ). Kým je hlboká ekológia skutočne
ˏhlbokáˏ, potom musí oslovovať naše prazákladné presvedčenie, a nielen morálne
zásady. Etika vyplýva z toho, ako žijeme vo svete. Keď svoju životnú skúsenosť vyslovíte,
môžete založiť filozofický smer alebo náboženstvo.“ Ako ale máme v tomto svete žiť ?
A ako potom svoju skúsenosť vysloviť ?
Etika sa zvyčajne obracia k človeku s nejakým viac či menej výrazným apelom, ktorý
ukazuje, čo človek musí robiť a čo robiť nemusí. Hovoríme, že etika chce „riadiť naše
správanie“. Ale takéto konštatovanie nie je úplné. Neznamená to, že „konania“ sú pre
etiku čímsi ľahostajným, ale že „etika chce apelovať hlbšie, k prameňom, z ktorých
pochádzajú naše činy ( ... ), etika svojím apelom idúcim do hĺbky človeka chce zmeniť
ľudské spôsoby existencie. Vyzýva ho, aby odhalil, čo je jeho étosom, a aby to čo odhalil,
učinil vlastným spôsobom existencie“, vysvetľuje Józef Tischner. Objaviť svoj etos
znamená v istej miere prestať rozmnožovať stereotypy. A prestať množiť stereotypy
znamená v istej miere sa zmôcť na nejakú tvorbu. Človek idúc vlastnými cestami, buduje
svoj etos. Čo znamená, že
heslom etosu je originálnosť. Tak sa vytvárajú nové pravidlá, konštatuje Tischner.
Od ekológie k ekosofii
Pre ekológiu je typický prístup, či metodológia, ktorú je možné charakterizovať slovami
„všetko súvisí so všetkým“. To sa už prelína s problémami filozofie : miestom ľudstva
v prírode a úsilím, ako toto nové vysvetliť prostredníctvom systémov a vzťahov. Obor,
ktorý sa zaoberá problémami spoločnými ekológii a filozofii, nazývame ekofilozofiou.
Slovo filozofia môže mať dva významy : 1. študijný obor, postoj k vedeniu ; 2. osobný
hodnotový systém a svetový názor, ktorým sa človek riadi pri rozhodovaní ( keď je pevne
presvedčený, že ide o správne rozhodnutia ). Keď tento druhý význam slova „filozofia“
vzťahujeme na otázky týkajúce sa človeka a prírody, použijeme pre neho slovo ekosofia.
Venujeme sa teda ekofilozofii, ale v praktických situáciach si vytvárame vlastnú ekosofiu,
konštatuje Naess. Hovorí : „( .... ) mali by sme sa naučiť vytvárať svoje vlastné systémy,
či vodítka – Ekosofia X, Y alebo Z. Slovo „svoje“ neznamená, že ekosofia je originál
každého jednotlivca : stačí, keď je súčasťou celkového pohľadu na svet, s ktorým sa
človek stotožňuje, ˏkam filozoficky patríˏ. A tak ako život sa aj ekosofia stále mení.“
„Ekofilozofia“ sa skladá z predpony „eko“, ktorú majú aj ekonomia a ekológia, a základu
„sofia“ zo slova filozofia. „Sophia“ znamená pochopenie alebo múdrosť, „filo“ láskyplný
prístup. „Sophia“ nemá na rozdiel od slova „logos“, ktoré sa vyskytuje v biológii,
antropológii, geológii a v ďalších vedných oboroch, žiadne vedecké ambície. O to viac by
malo ísť o „múdrosť “ priamo prakticky uplatňovanú. Jedinec alebo inštitúcia skutkami
dokazujú svoju múdrosť, prípadne jej absenciu. „Sophia“ skôr než neosobné abstraktné
výsledky navodzuje predstavu pochopenia a dôvernej znalosti. Z etymologického
pohľadu sa „ekosofia“ skladá zo slov oikos a sophia, ktoré znamenajú „komunita“ a
„múdrosť “. Tak ako v slove ekológia, „eko“ má aj tu podstatne širší význam než len
spoločenstvo, komunita. Znamená skôr „spoločenstvo zeme“. „Ekosofia je preto
filozofickým
svetonázorovým
systémom,
inšpirovaným
životnými
podmienkami
v ekosfére“, vysvetľuje Naess a dodáva : Takto definovaná ekosofia by mala slúžiť ako
„filozofický základ, na ktorom sme schopní prijať zásady hlbokej ekológie ( ... ). Vedomá
zmena prístupu k životným podmienkam v ekosfére predpokladá, že pri všetkých
rozhodovacích procesoch zaujmeme filozofický postoj ( ... ) s dôrazom na nutnosť
systémového a kontextového myslenia.“ Celý rad problémov, ktoré označujeme za
„ekologické“ sú súčasne problémy „ekosofické“. Bez ekosofie nám ekológia nemôže
poskytnúť zásady ku konaniu, motiváciu k politickému a individuálnemu úsiliu,
upozorňuje Naess.
Mali by sme sa snažiť odhaľovať korene hodnotových systémov, a to ako vo svojich
premisách a záveroch, tak aj u našich názorových odporcov. „Korene“ tu zahŕňajú hlbokú
psychologickú a sociálnu motiváciu, a tiež logicky sa ponúkajúce základné normy
a hypotézy. Zrelý človek si musí vytvoriť stupnicu hodnôt. Práve to je podstatou ekosofie.
Každý deň sa musíme rozhodovať medzi protichodnými postojmi a záujmami.
Usilovanie o ekologicky zodpovednejší život, osobný a spoločenský, nie je úloha len
ekológov a filozofov. Mali by sme sa o to usilovať všetci, a to na všeobecnej úrovni, nie
ako odborníci v určitom obore. Každý z nás má isté skúsenosti s rozhodovaním, ako
smerovať našu aktivitu, čo predpokladá schopnosť všetko zahrňujúcich hodnotových
výrokov. Ospravedlňovanie hodnôt vybraných na základe istých premís potom vedie
k vypracovaniu filozofického systému, k poznaniu, že okolo nás všetko súvisí so všetkým.
Ekologické problémy nás vedú k tomu, že sa snažíme o spresňovanie a ujasnenie hodnôt,
konštatuje Naess.
Hodnotové orientácie
Hodnoty, ktoré ľudia vyznávajú a ktorými sa riadia vo svojom konaní, sú pravdepodobne
najpodstatnejším, ale aj najťažšie uchopiteľným faktorom nášho smerovania, či
nasmerovania k udržateľnému rozvoju. Filozofia hodnôt predpokladá, že mimo nášho
skúsenostného sveta materiálnych vecí existuje celkom iná, podstatne odlišná oblasť
platných hodnôt. Tieto hodnoty nie sú konkrétne veci, ale obsahové kvality. Nenáleží im
„bytie“ vo vlastnom zmysle, ale iný, zvláštny spôsob danosti, totiž „platnosť “. Tým je
mienená objektívna súcnosť, ale celkom nezávislá na empirickom bytí a dianí. Preto také
hodnoty nepostihujeme racionálnym poznaním ako reálne veci, ale ich „cítime“
iracionálnym, či emocionálnym spôsobom : „cítením hodnôt“ svojho druhu. Sú to ideálne
entity, podobné platónskym ideám, ktoré sú však realizované, uvádzané do empirickej
skutočnosti hodnotiacim úkonom ( H. Lotze ). Táto náuka o hodnotách chce zaistiť
nezrušiteľnú svojbytnosť mravnej hodnoty voči každému redukovaniu a relativizovaniu.
V oblasti nižších hodnôt, ktoré sú bezprostredne vztiahnuté k nejakému účelu, teda
v oblasti toho, čo je príjemné, prakticky užitočné, vitálne prospešné atď., sa snažíme
získať hodnotu „pre seba“, aby sme v nej dosiahli obohatenie a naplnenie, alebo
praktický úžitok. V oblasti vyšších hodnôt už nejde o to, aby sme hodnotu získali „pre
seba“, ale aby sme ju prijali „pre ňu samú“, otvorili sa jej, oddali sa jej. Prijímame
hodnotu pre ňu samú a dávame jej „oceňujúcu odpoveď “, ktorú daná hodnotová kvalita
vyžaduje. Platí to už o intelektuálnej hodnote pravdy. Musíme sa jej otvoriť a musíme ju
uznať, až tým sa otvorí ona mne. Podobne je to s estetickou hodnotou krásna v prírode
a v umení. Pri prežívaní
krásy nejde o to, aby sme boli obohatení krásou, ale aby sme sa najprv my otvorili kráse,
aby sme sa jej oddali v nazeraní a údive, a dali sa ňou uchvátiť. Zvlášť to potom platí
o etickej hodnote cnosti, napríklad o pravdivosti a spravodlivosti, pokore a dobrote, ktoré
prijímame a o ktoré sa usilujeme pre ich vlastnú hodnotu – lebo tieto hodnoty majú
základ v osobnej hodnote. Oceňujúcu odpoveď, ktorou sa oddávam hodnote, môžem dať
len potiaľ a preto, že je v smere môjho vlastného uskutočňovania hodnôt. Čím vyššia je
hodnotová kvalita „o sebe“, tým viac ustupuje výslovný zreteľ na vlastné uskutočňovanie
hodnoty, a vystupuje čistá oceňujúca odpoveď a oddanie sa hodnote ( E. Coreth ). Súbor
zásad a pravidiel, ktoré človeku naznačujú, ako by sa mal správať vo svojom styku
s druhými, sa nazýva etika. Etymológia slov „etický“ a „morálny“ ukazuje na pôvodné
sociálne situovanie mravných javov do spoločných mravov, obyčajov, zákonov a tradícií
( A. Anzenbacher ). Ekologická etika, alebo etika životného prostredia ( environmental
ethics ), je súborom zásad a pravidiel, ktoré človeku naznačujú, ako by sa mal správať vo
svojom styku so všetkým mimoľudským svetom ( E. Kohák ). Keď majú byť mravne
normované určité oblasti praxe, je pre to treba dostatočná úroveň informácií
o skutočnostiach, ktoré sú pre danú oblasť praxe relevantné. Tieto informácie dnes musia
poskytovať empirické vedy. Tak ekologická etika predpokladá mnohostranné
interdisciplinárne vedenie. V tomto zmysle preto majú empirické vedy pri zdôvodňovaní
noriem nepochybne dôležitú úlohu. Človek v etike nenapreduje tak, že dostane návod na
kompromis medzi etickým a nevyhnutným, ale iba tak, že stále intenzívnejšie počúva
hlasy etična, že ho stále väčšmi ovláda túžba život zachovať a podporovať, a že stále
dôraznejšie odporuje nevyhnutnosti ničenia a poškodzovania života. „V etických
konfliktoch môže človek dôjsť iba k subjektívnym rozhodnutiam. Nikto nemôže zaňho
určiť, kde je vlastne krajná hranica možnosti zachovania a podporovania života. Jedine
on sám to môže posúdiť tým, že sa nechá pritom viesť vystupňovanou zodpovednosťou za
druhý život“
( A. Schweitzer ).
Literatúra
Anzenbacher, A. : Úvod do etiky. Praha : Zvon, 1994, s. 18, 117.
Coreth, E. : Co je člověk ? Základy filozofické antropologie. Praha : Zvon, 1994, s. 106,
108 – 109.
Fox, W. : Approaching Deep Ecology : a Response to Richard Sylvanˋs Critique Hobart
: University of Tasmania, Centre for Environmental Studies, 1986. In : Naess, A. :
Ekologie, pospolitost a životní styl. Tulčík : Abies – Vydavateľstvo Lesoochranárskeho
zoskupenia VLK, 1993, s. 38 – 39.
Naess, A. : Ekologie, pospolitost a životní styl. Tulčík : Abies – Vydavateľstvo
Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, 1993, s. 13 – 21, 23 – 25, 27 – 32, 38 – 40, 41 – 42,
60 – 62, 66, 70 – 72.
Nováček, P. : Udržitelný rozvoj. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2010,
s. 221, 225.
Rothenberg, D. : Ekosofie T – od intuice k systému. In : Naess, A. : Ekologie, pospolitost
a životní styl. Tulčík : Abies – Vydavateľstvo Lesoochranárskeho zoskupenia VLK,
1993, s. 13 – 21, 23 – 25, 27 – 32, 38 – 40.
Schweitzer, A. : Kultúra a etika. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1986, s. 362.
Tischner, J. : Ako žiť ? Uvedenie do kresťanskej etiky. Bratislava : Serafín, 2005,
s. 99 – 100.
Wilson, E. O. : Rozmanitost života. Nakladatelství Lidové noviny, Praha 1995. In :
Nováček, P. : Udržitelný rozvoj. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2010,
s. 225.
Štefan Šrobár
+++++++++++++++++++++++
Figeľ: Karpatská cesta nie je pre Maďarsko dobrá
Spájanie Maďarov inak ako v rámci pravidiel európskej integrácie nie je dobré pre
nikoho, tvrdí Figeľväčší obrázokAutor: TASR
Bratislava - Typicky karpatská politika namiesto európskej politiky nie je podľa
predsedu KDH Jána Figeľa dobrá ani pre Maďarsko, ani pre celý stredoeurópsky región.
"Spájanie Maďarov inak ako v rámci a na pravidlách európskej integrácie nie je dobré ani
pre Maďarov, ani pre nás, ich susedov," povedal šéf kresťanských demokratov.
Upozornil, že exteritoriálne normy viedli Európu veľakrát do konfliktov.
Maďarský premiér Viktor Orbán a jeho strana sú v Európe členom Európskej ľudovej
strany, kam patrí aj KDH.
"Je európskym spojencom v niečom, a v niečom nie je. Čo vnímam skôr pozitívne je
úsilie o formovanie politiky na báze hodnôt, teda na báze toho, čo je osvedčené. Na
druhej strane mám už pravidelný problém s tým, ako sa pozerajú v Maďarsku na
budúcnosť cez historicizmus. História by mala byť učiteľkou života, nie knižkou, ktorú
povrchne listujeme alebo čítame len na obľúbených stránkach, ale reálnou skúsenosťou a
pravdivým východiskom pre dnešok a zajtrajšok," vysvetlil Figeľ.
Hovoriť niekedy nestačí
Podľa Figeľa niektoré z týchto problémov kresťanskí demokrati jasne pomenovali aj v
dialógoch straníckych alebo medzištátnych.
"A nielen pomenovali, ale aj prijímali dôsledné rozhodnutia alebo opatrenia. Napríklad:
KDH ako prvé zareagovalo na prijatie maďarskej ústavy. Pred rokmi sme my navrhovali
opatrenia voči tzv. krajanskému zákonu, ktorým predchádzajúca Orbánova vláda chcela
riešiť podporu pre maďarské komunity neprijateľným spôsobom," zdôraznil.
•
•
•
Maďarsko dostalo memento k svojej ústave
Radičová zožala vlnu chvály. Aj od Viktora Orbána
Slovenský odkaz Orbánovi: Tvoju ústavu neberieme
Figeľ upozornil, že hovoriť niekedy nestačí.
"Suverénny štát musí byť schopný aj suverénne konať. A preto sa na jeseň vrátime k
téme štátneho občianstva, ktoré potrebuje legislatívnu zmenu. Na jednej strane otvoriť a
umožniť dvojité občianstvo tam, kde je adekvátne, kde je oprávnené, a na druhej
eliminovať tie účinky, ktorými chce takto ponad hranice Budapešť vytvárať veľké
etnicko-občianske spoločenstvo v Karpatskej kotline. Stále žiť v minulých súvislostiach,
ktoré vo forme traumy robia dnešok akoby čierno-bielym, je veľmi zlé východisko v 21.
storočí. A žiaľ, napríklad trianonská trauma je pre Maďarsko aj po 90-tich rokoch veľmi
živá a účinná," vyhlásil predseda KDH.
Orbán a jeho strana v niečom európskym spojencom sú a v niečom nieväčší
obrázokAutor: TASR/Martin Baumann
Podľa neho na jej základe sa vytvára akoby konsenzus alebo väčšinový názor o tom, čo je
dobré a čo zlé pre Maďarov a Maďarsko.
Európa prekonala etnické pokušenia
Európa už podľa Figeľa v 20. storočí prekonala etnické pokušenia a konflikty. Vytvorila
nový model spolužitia, ktorý je reálny, atraktívny a má vyše 50 rokov. Pritom vychádza z
národnej identity, ktorú rešpektuje.
Vychádza z toho, že všetci sme a chceme byť rovní v spoločenstve, a pritom nemusíme
byť v konflikte, resp. používať neprijateľné nástroje na rozvoj v slobode a v integrácii.
Pre slovenský zákon o štátnom občianstve je podľa Figeľa východiskom potrebný
skutočný vzťah, väzba medzi žiadateľom a tou krajinou, ktorá má udeliť občianstvo. "Ide
o osvedčené medzinárodné princípy," dodal.
Šéf KDH upozornil, že v stredoveku sa uplatňovalo heslo: "Cuius regio, eius religio" koho moc, toho náboženstvo.
"No a teraz v 21. storočí budovať právne väzby, jurisdikciu a občianstvo na etnickej či
historickej báze je akoby iným napĺňaním toho, čo bolo prekonané. Svet dnes potrebuje
prirodzené, osvedčené a medzinárodne akceptované štandardy, aby sme v 21. storočí už
netraumatizovali nové generácie, ale naopak - spájali sa v slobode a v solidarite, pretože
problémov okolo nás je ďaleko viac, než našich individuálnych možností ich riešiť. Ak
my tu nebudeme vedieť riešiť vzájomné, susedské vzťahy, ako budeme riešiť témy
blízko-východné, hrozby, čo prináša medzinárodný terorizmus, ako budeme riešiť
globálne problémy?" opýtal sa Figeľ
•
•
Slota: Schyľuje sa k vojenskému konfliktu s Maďarskom
Orbánova ústava je terčom kritiky a nespokojnosti
Figeľ od Maďarska očakáva, že nepôjde tou cestou, ktorá bude prehlbovať rozpor medzi
právom maďarským a európskym, resp. prinajmenšom poškodzuje atmosféru a dôveru
medzi jednou členskou krajinou a ostatnými.
"Pretože ak táto paradigma, ak tento vzorec sa začne šíriť osobitne v nových
demokraciách, tak veľmi ľahko sa môžu do sporov a nedorozumení dostať Srbi so svojím
okolím, podobne Albánci, Rumuni. A to si, dúfam, neželá nikto. Občianstvo je veľmi
citlivá kategória, kvôli právnym dôsledkom je dôležitá jednoznačná príslušnosť osoby k
štátu. Jednoznačnosť môže byť neprijateľne potlačená, keď sa občianstvo rozširuje na
viacnásobné. Občianstvo a zodpovednosť štátu - to je záväzok nielen pre dni slnečné, ale
aj pre obdobie problémov," uviedol Figeľ.
+++++++++++++++++++++++
V Budapešti chce V. Skalský potresta? Slovákov,
ktorí na jeho nedostatky vo vyúčtovaniach dotácií upozornili
http://www.uszz.sk/index.php?ID=1714&l=sk
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚS?Z) sa dištancuje od posledných aktivít
predsedu občianskeho združenia s názvom Svetové združenie Slovákov v zahraničí
(SZSZ) Vladimíra Skalského, ktorý zvoláva na 15. októbra 2011 mimoriadne valné
zhromaždenie do Budapešti.
Hlavným bodom programu je exemplárne potrestanie tých Slovákov žijúcich v zahraničí,
prevažne zo západnej Európy, ktorí upozorňovali na netransparentné financovanie SZSZ
a s tým spojené nekalé praktiky predsedu občianskeho združenia od roku 2006, čo
naznačili nielen správy finančnej kontroly Úradu vlády SR č. 3/2009 a 3/2011, ale
definitívne potvrdila aj správa tejto kontroly č. 5/2011.
V. Skalský si navyše za miesto potrestania svojich kritikov z radov zahraničných
Slovákov vybral symbolicky Budapeš?, o národnostnej politike ktorej sa v minulosti
verejne vyjadril, že je voči slovenskej menšine žijúcej v Maďarsku ukážková, čím pobúril
celé slovenské zahraničie a najmä Slovákov žijúcich v Maďarsku. Pomocnú ruku pri
konečnom zúčtovaní s vnútornou opozíciou v SZSZ mu podal paradoxne predseda
Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, ktorému za služby Maďarskej
republike udelili vysoké štátne vyznamenanie Rad dôstojníckeho kríža Maďarskej
republiky.
Predseda ÚS?Z Milan Vetrák považuje za absurdné vylučova? z občianskeho združenia
osoby, ktoré už nie sú jeho členmi, keďže z neho na protest voči nedemokratickým
praktikám V. Skalského sami iniciatívne vystúpili. Predseda tohto občianskeho združenia
na likvidáciu svojich kritikov navyše žiadal aj financie zo štátneho rozpočtu
prostredníctvom ÚS?Z, medzirezortná dotačná komisia ako poradný orgán predsedu
ÚS?Z však odmietla požadovaných 17 600 eur na takéto aktivity schváli?. M. Vetrák sa v
tejto súvislosti nazdáva, že posledné aktivity V. Skalského poukazujú na jeho skreslené
predstavy o tom, aké aktivity by mali by? hradené z daní slovenských daňových
poplatníkov.
(uszz.sk)
List predsedu ÚS?Z týkajúci sa mimoriadneho valného zhromaždenia SZSZ
Milí Slováci,
vážení členovia Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ),
obraciam sa na vás vo chvíli, keď sa máte možnos? slobodne a so všetkou vážnos?ou
rozhodnú? o vašej účasti na mimoriadnom valnom zhromaždení SZSZ, ktoré v Budapešti
na 15. októbra 2011 pripravuje predseda SZSZ Vladimír Skalský spolu s generálnym
tajomníkom SZSZ Jánom Fuzikom. Skutočnos?, že vedenie SZSZ zvoláva mimoriadne
valné zhromaždenie do Budapešti, sa zdá by? pokračovaním vežmi divnej politiky V.
Skalského, ktorý práve na pôde maďarského parlamentu pred dvoma rokmi vo svojom
poďakovaní jeho predsedníčke vyzdvihoval „vskutku ústretovú starostlivos? maďarského
štátu o slovenskú menšinu“, čo je hodnotenie, ktoré viacerí Slováci žijúci v Maďarsku
považovali za provokáciu, či prinajmenšom za vežké nedorozumenie.
V súčasnej situácii, keď existuje isté napätie a rozdielne názory medzi Maďarskou
republikou a Slovenskou republikou na problematiku starostlivosti o svoje zahraničné
menšiny a diaspóru je len vežmi ?ažké chápa? toto politické rozhodnutie občianskeho
združenia registrovaného na Slovensku inak ako provokáciu a konanie namierené proti
skutočným záujmom samotných Slovákov žijúcich v zahraničí a v dôsledku toho a v
širšom zmysle aj proti záujmom Slovenska.
Ak k tomu pripočítame neustále útoky zo strany vedenia SZSZ proti Úradu pre Slovákov
žijúcich v zahraničí, ktorý je zo zákona poverený Národnou radou SR a vládou SR
tvorbou a výkonom štátnej politiky starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich
v zahraničí, možno skutočne zapochybova?, koho záujmy vlastne zastupuje predseda
SZSZ. Keďže hlavným bodom mimoriadneho valného zhromaždenie je vylučovanie osôb,
ktoré v minulosti poukázali na netransparentné financovanie tohto občianskeho
združenia, ako je uvedené nižšie, možno sa oprávnene nazdáva?, že vaša účas? na
takomto zhromaždení by mala by? vnímaná ako váš súhlas s takouto provokáciou a
politikárčením V. Skalského.
S?ažnosti týkajúce sa pochybného a netransparentného financovania SZSZ, ktoré v
minulosti podali viacerí jeho členovia, boli predsedom Revíznej a zmierovacej komisie
SZSZ hrubým spôsobom odignorované a samotní s?ažovatelia boli sústavne a dlhodobo
zo strany V. Skalského a súčasného vedenia SZSZ osočovaní a v rámci občianskeho
združenia šikanovaní. V. Skalský spolu s J. Fuzikom, pravdepodobne inšpirovaní
komunistickým obdobím, idú vo svojom boji proti „vnútornému nepriatežovi združenia“
dokonca tak ďaleko, že hlavným bodom mimoriadneho valného zhromaždenia má by?
vylučovanie osôb, ktoré už dávno nie sú členmi SZSZ, keďže na protest proti praktikám
súčasného vedenia SZSZ z tohto združenia vystúpili.
Po doručení správy finančnej kontroly Úradu vlády SR č. 5/2011 už vieme, že tí, ktorí
poukazovali na netransparentnos? financovania, mali pravdu. SZSZ sa pri pochybeniach
bývalého vedenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚS?Z) síce spomína už v
správach uvedenej kontroly č. 3/2009 a 3/2011, ale až správa č. 5/2011 na takmer 120
stranách konštatuje porušenia zákona a finančnej disciplíny bývalým vedením ÚS?Z. Na
viac ako 30 stranách sa v tejto súvislosti podrobnejšie zaoberá aj SZSZ. Výsledkom je, že
toto občianske združenie má vážne nedostatky vo vyúčtovaniach dotácií z minulosti a
pravdepodobne bude musie? do štátneho rozpočtu vráti? tisíce eur. Táto záležitos? sa
týka všetkých členov SZSZ, ale aj tých, ktorí odvádzajú dane Slovenskej republike. Pokiaž
pochybenia nebudú odstránené, SZSZ nemôže dosta? ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky, rovnako ako ktorýkožvek iný subjekt, ktorý nemá vyrovnané záväzky
so štátom.
S ciežom odstráni? porušenia zákona a finančnej disciplíny Úrad pre Slovákov žijúcich v
zahraničí v novom dotačnom systéme od roku 2012 pristúpi k viacerým zmenám, ktoré v
rámci pripomienkového konania budú k dispozícii všetkým záujemcom.
ÚS?Z podáva každému Slovákovi žijúcemu v zahraničí, vrátane každého člena SZSZ,
otvorenú ruku vyzývajúcu na priatežskú a konštruktívnu spoluprácu. Ak sa chcete
aktívnejšie realizova? v oblasti, ktorou sa už dlhšie profesionálne zaoberáte, ÚS?Z Vám
ponúka účas? na práci zboru poradcov predsedu ÚS?Z a v pracovných skupinách tohto
zboru alebo vežmi jednoducho - priamy kontakt s predsedom úradu a jeho
zamestnancami.
Od svojho vymenovania do funkcie predsedu ÚS?Z mám plnú podporu predsedníčky
vlády, jednotlivých členov vlády SR, ako aj ostatných ústavných činitežov Slovenskej
republiky. Takúto podporu má aj zbor poradcov, ktorý sa od začiatku profiluje ako
otvorená platforma pripravená poradi? nielen predsedovi ÚS?Z, ale aj prezidentovi,
parlamentu a vláde SR pri ich rozhodovaní v otázkach slovenského zahraničia.
Ustanovujúce zasadnutie zboru poradcov podporila predsedníčka vlády SR, čím vyslala
ďalší jasný signál novej vízii, ktorú v tomto smere presadzujem ako predseda štátnej
inštitúcie, ktorá je oficiálnym kontaktným miestom Slovenska pre celé slovenské
zahraničie.
S úctou
JUDr. Milan Vetrák, PhD. v. r. predseda
Občianske združenie s názvom Svetové združenie Slovákov v zahraničí má vážne
problémy s vyúčtovaním dotácií. Úrad odstupuje od zmluvy o spolupráci:
http://www.uszz.sk/index.php?ID=1713&l=sk
+++++++++++++++++++++++
Vydanie: 40/2011
1028535-img-juraj-mesik.jpg ¬
gallery_ico.jpg ¬
„Sme na prahu krízy, oproti ktorej bol rok 2008 len jemná fanfára na úvod,“
hovorí Juraj Mesík.
Autor fotografie: Ivan Pastor
Kríza je neodvratná: Hororové vízie Juraja Mesíka naháňajú strach
Rozhovor s občianskym aktivistom Jurajom Mesíkom (49) som rozdýchaval niekoľko
dní. Je trochu šokujúci, až neuveriteľný. Mnohí ľudia tvrdia, že preháňa.
Dlhodobo kritizujete stavbu diaľnic. Prečo?
Na Slovensku sa z výstavby diaľnic stalo zlaté teľa. Existuje viera v to, že
diaľnica rovná sa spoločenský pokrok a diaľnica je ekvivalent vyspelosti
krajiny, niečo, čo nás potiahne do lepšej budúcnosti. Diaľniciam sa pripisuje
neuveriteľný význam, omnoho väčší, ako majú. Navyše sa stavajú ohromne
predražené. Súvisí to nielen s kradnutím, ale aj s trasami. Tie sú vybraté tak,
aby boli čo najdrahšie.
Veď na výstavbe cestnej siete pracujú tímy projektantov. Asi vedia, čo robia.
Áno, ale ak mám veľkú stavebnú firmu a kamarátim sa s množstvom vplyvných
politikov, je mojím záujmom plánovať trasy čo najdrahšie. Omnoho viac zarobím
pri stavbe sedemkilometrového tunela ako na desiatich kilometroch povrchovej
cesty. Takže urobím všetko preto, aby som staval tunel.
Tunel je normálna súčasť diaľnice.
Problém je, že Slovensko nie je bohatá krajina. Nemáme na to, aby sme mali
cesty a tunely ako Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko. Lenže my také diaľnice chceme
a cenou
za to je hlboké podinvestovanie školstva či zdravotníctva. Za posadnutosť
diaľnicami doplácame tým, že nám vyrastajú nevzdelaní ľudia, učitelia sú
chudáci, ľudia zomierajú predčasne, lebo nemajú včas kvalitnú zdravotnú
starostlivosť. Žiaľ, masy si to neuvedomujú. Ale podľa mňa sa aj tak už severná
diaľnica s tunelmi nedostavia.
Prečo myslíte?
Lebo svet sa valí do takej hospodárskej krízy, o akej mnohí ani netušia, a
Slovensko na ne nebude mať zdroje.
To sú dosť katastrofické názory. Nepreháňate?
Nemyslím si, veď pár hodín predtým, ako v USA skrachovala banka Lehman
Brothers, mala od všetkých kľúčových ratingových spoločností najvyššie
hodnotenie. Nikto nebol ochotný ani uvažovať o tom, že o pár hodín skrachuje,
čo pred troma rokmi zapríčinilo krízu. Ľudia nie sú nastavení na to, aby brali
vážne varovné signály. Mozog ‚vytesňuje‘ realitu a uprednostní iluzórny svet
pred dátami. Fakty sú jednoznačné – sme na prahu krízy, oproti ktorej bol rok
2008 len jemná fanfára na úvod. Kríza je neodvratná, nedá sa jej predísť a nie
je v rukách politikov zabrániť jej.
1028530_juraj-mesik.jpg ¬
Prečo?
Na krízu je zasiate už dlho. Svetové ekonomiky desiatky rokov žijú na dlh.
Každý vieme zo svojej rodiny, že žiť na dlh dlhodobo nie je možné, lebo raz
banka zaklope na dvere a bude z vás peniaze a úroky žmýkať. Lenže štáty sa
stále tvária, že sa na dlh žiť dá.
Svet je podľa vás natoľko zadlžený, že systém krachne?
Určite áno.
Tie diaľnice, čo staviame, budú zbytočné?
Kapacita súčasných ciest bohato postačí. Ľudia nebudú mať na pohonné látky,
nebudú si môcť dovoliť vlastniť autá. Štát nebude mať ani na údržbu
existujúcich ciest, nehovoriac o stavaní diaľnic.
Teraz debatujeme o kríze, ktorá môže svet zasiahnuť o desaťročia?
Nie. Moja osobná hypotéza je, že takáto kríza nastane do jedného- dvoch rokov.
A pokojne sa to môže stať aj skôr. Možnože sa mýlim, lebo niekto ešte môže
natlačiť ďalšie bilióny dolárov do ekonomiky a krach sa oddiali. Lenže o to
tvrdší potom bude. Ekonomický systém stál na prahu zrútenia už v roku 2008.
Zachránili ho obrovskými finančnými injekciami. Problém je, že peniaze, ktoré
Američania napumpovali do systému, nie sú ničím kryté. Sú iluzórne, nestoja za
nimi žiadne materiálne hodnoty. To sa už nedá viac zopakovať. Preto si myslím,
že druhé kolo krízy nastúpi do roka až dvoch.
Keď toto ľudia počujú, prestanú investovať, prestanú kupovať, ekonomika sa
spomalí. Čiže to, čo hovoríte
, ešte môže prispieť ku krachu.
Je zaužívaný argument, že je to proroctvo, ktoré krízu privoláva. Lebo podľa
mnohých by mal bojovník proti kríze peniaze míňať, aby naštartoval ekonomiku.
Ibaže spotreba priemerného Slováka nie je schopná čokoľvek v globálnych
podmienkach ovplyvniť. Keby všetci Slováci teraz vybrali svoje peniaze z účtov
a išli nakupovať, nič to s globálnou ekonomikou neurobí – akurát by nemali
žiadne rezervy, keď to príde.
Čo teda ľudia majú robiť?
Musia premýšľať, čo sa môže stať. Musia vnímať fakty a ‚nevytesňovať‘ ich zo
svojej hlavy. Mnohí totiž nechcú premýšľať, nie sú ochotní odložiť si pár sto
eur na horšie časy, prestať plytvať. Radšej idú na dovolenku do Egypta.
1028531_juraj-mesik-olga-pietruchova.jpg ¬
Kríza asi nepríde odrazu. Bude to postupný proces a ľudia sa budú môcť
pripraviť. Alebo nie?
Obávam sa, že môže nastúpiť veľmi rýchlo. Reťaz je taká pevná ako jej
najslabšie oko. V roku 2008 bol bankový sektor niekoľko hodín pred úplným
zrútením, ktoré by znamenalo, že fi nancovanie medzinárodného obchodu by sa
úplne zastavilo. Odrazu by nebola napríklad preprava tovarov medzi kontinentmi.
Čiže pád nebude lineárny, nebude to tak, že nám bude stúpať nezamestnanosť
mesačne o 0,1 percenta. Bude to skôr v skokoch.
Môže sa stať, že aj tretina ľudí ostane bez práce?
Tridsaťpercentná nezamestnanosť v priebehu troch-štyroch rokov je úplne reálna
– stačí pád dopytu v Nemecku. Rád by som sa mýlil, ale vychádza mi to z analýzy
dát, ktoré mám k dispozícii. V Španielsku je už dnes bez práce vyše 20 % ľudí a
50 % mladých ľudí, u nás je to celá tretina mladých.
Hodnota peňazí pri kríze prudko klesne. Čo teda majú ľudia pred krízou s
peniazmi urobiť?
Ak má niekto zvyšných tisíc eur, určite by som mu neodporúčal ísť na luxusnú
dovolenku, ale buď vhodne investovať, alebo odložiť na horšie časy. Hoci
peniaze môžu stratiť hodnotu, stále budú potrebné. Je lepšie mať aspoň niečo,
ako nemať nič. Sú aj analytici, ktorí si myslia, že hodnota peňazí bude chvíľu
veľmi vysoká a ten, kto k nim bude mať prístup, bude kráľom. Ak banky skrachujú
a vy budete mať peniaze na účte, nedostanete sa k nim. Keď pred časom padla
Argentína, tak aj pomerne bohatí ľudia zistili, že sa vedia dostať len k
približne sto dolárom mesačne, lebo banky im viac nedali, aby sa predišlo ich
krachu. Neskôr peniaze stratia hodnotu a roztočí sa infl ačná špirála.
Veľa ľudí má dlhy. Čo majú robiť?
Mať dnes dlhy je chyba. Praktická rada znie – ak môžete, zbavte sa ich. Banky
ich z ľudí budú vytĺkať. Keď vidíte, že prichádza kríza, najrozumnejšie je
nemať dlhy a nevytvárať ďalšie. Teraz sa zadlžovať je podľa mňa hazard.
Nehovoria vám, že zbytočne strašíte a ste katastrofista?
Tak potom aj Winston Churchill bol katastrofista, lebo predvídal, že Nemci
napadnú Britániu. Myslím si, že som realista. Nálepkovanie niekoho tým, že je
katastrofi sta, odvádza pozornosť od debaty o faktoch a dátach.
Zadlžuje sa aj Slovensko. Politici nevedia, že taká kríza môže prísť, alebo
nemajú inú voľbu, iba štát zadlžovať?
Na Slovensku je veľa politikov, ktorí sú úplní ekonomickí analfabeti. Azda tu
však je pár politikov, ktorí si uvedomujú, aká je skutočná situácia. Z dlhového
kolotoča sa však nedá vystúpiť – aspoň nie včas. To isté platí o ostatných
krajinách vrátane USA. Celkový dlh USA je 350 percent HDP, dlh samotnej vlády
asi 100 percent. Ak by chceli dlhy splatiť, všetci Američania by tri a pol roka
robili len na splácanie. Nič by nemohli kupovať, ani potraviny. Z toho vidíte,
že ich dlhy sú nesplatiteľné. Možno ich zlikvidovať len tým, že veľká časť sa
odpíše a tí, ktorí majú americké dlhopisy, svoje peniaze stratia.
Keď nastúpi kríza, čo sa bude diať?
Všetko, čo nie je potrebné na prežitie, budú ľudia redukovať. Jesť musíte, ale
na futbal ísť nemusíte. Najprv môže byť obdobie defl ácie, keď za svoje peniaze
– ak ich budete mať v ruke – dostanete oveľa viac tovarov ako dnes. Potom sa
však zásoby mnohých tovarov vyčerpajú a peniaze postupne začnú strácať hodnotu
– začne infl ačná fáza krízy. Ľudia zareagujú aj tak, že budú znova pestovať
viac v záhradách, chovať. Podobne ako to bolo pred tridsiatimi rokmi.
1028533_juraj-mesik-olga-pietruchova.jpg ¬
Takže tí, čo majú v záhrade bazén, ho zlikvidujú, aby si zväčšili plochu na
pestovanie?
Nemusia ho zlikvidovať, urobia si z neho rybníček a budú chovať ryby.
Stále sa mi nezdá, že by takto svet mohol dopadnúť.
Ani nechcem, aby ste mi verili, stačí, ak o tom budete premýšľať. Svet sa
nezrúti, ale život bude vyzerať inak. Prispôsobiť sa nebude ľahké. Zaujímavá
bude tiež lokalizácia výroby. Dnes je normálne, že idete do obchodu a kúpite si
víno z Južnej Ameriky alebo tričko z Číny za tri eurá. To sa zmení. Diaľkový
obchod s tovarmi, ktoré nie sú nevyhnutné pre život a sú lokálne vyrobiteľné,
sa výrazne zredukuje. To dá napríklad ľuďom na vidieku prácu.
Takže už nebudú vznikať ani mocnosti typu USA?
Nebudú mať ako, ale to je zase iný problém. Spojené štáty americké mohli byť
superveľmocou schopnou zasiahnuť všade vďaka obrovskému prebytku energie, rope.
Keby sme aj nedospeli na hranicu udržateľnosti finančného systému, tak do
dvadsiatich rokov by aj tak došlo k veľkej hospodárskej kríze vinou ropného
zlomu.
Čo je ropný zlom?
Ropa je hlavný zdroj energie ľudstva, naša civilizácia na nej stojí. Nemáme ju
čím rovnako lacným a účinným nahradiť. V správach ľudia počúvajú informácie, že
zásoby ropy sú veľké a vystačia nám na ďalších päťdesiat rokov. Ale to je
ilúzia. Nie je dôležité, koľko je ropy v zemi, ale koľko ropy dokážeme dostať
von na povrch. Najkvalitnejšie a najľahšie dostupné zásoby sú už vyťažené a
dostávať sa k ďalším zásobám je čoraz drahšie. Keď sa v polovici devätnásteho
storočia začala ropa ťažiť v Pensylvánii, stačilo vraziť trubku do zeme a ropa
striekala. Dnes ju ťažia z hĺbok tisícok metrov.
Ťažia ju aj v hlbokomorských lokalitách. Je to drahé?
Ropná plošina, ktorá vlani vybuchla v Mexickom zálive, je z technologického aj
fi nančného hľadiska rovnako náročná ako vesmírna stanica na mesiaci. Ropa bude
čoraz drahšia a bude jej stále menej. Lebo bude čoraz viac stáť jej ťažba a
spracovanie.
Vráťme sa ešte k finančnej kríze – ak bude, čo sa stane „deň po nej“?
Nevieme, lebo správanie ľudí je nepredvídateľné. Isté je, že potraviny a
energie nebudú také cenovo dostupné a bude to mať vážne sociálne následky. Keby
vláda dala peniaze do zatepľovania domov namiesto do diaľnic, tak by sme
prežili hladšie. Ale nemôžeme očakávať od ministra dopravy Jána Figeľa, že
prestane blúzniť o tuneloch a začne hovoriť o zatepľovaní domov. Ani Iveta
Radičová nemôže, lebo Miki chce inak.
Bude sa viac kradnúť, nebude sa na uliciach svietiť, cesty budú menej plné,
budeme menej kúriť?
Asi tak. Nebudeme mať toľko zdrojov na spotrebu. Intenzita dopravy výrazne
klesne, dopravné zápchy už nebudú problémom. Ľudia sa začnú presúvať na
bicykloch, mopedoch, peši. Výraznejšia bude svojpomoc. V domácnostiach sa
nebude prekurovať a mnohí budú aj mrznúť. Stúpne kriminalita. Už dnes máte
každý deň v správach, ako kto koho okradol alebo zabil, aby okradol. Tento typ
správania sa rozšíri omnoho viac. Budú sa hľadať obetní baránkovia a obávam sa,
že najmä Rómom budú hroziť pogromy. Z politického hľadiska ľudia začnú hľadať
silného vodcu. Lebo nerozumejú, že príčiny krízy sú absolútne mimo kontroly
dnešných politikov. Je riziko, že Fico získa ústavnú väčšinu a Európa bude mať
ďalšieho Orbána.
Dúfam, že sa vaša vízia nenaplní.
Ja som presvedčený, že sa to stane. Otázka za miliardy znie – kedy? Impulz,
ktorý spustí kaskádu ďalších dôsledkov, môže prísť zo dňa na deň.
Tým, že bude kríza, bude menej peňazí na dopravu, na tovary, tak napríklad v
dedinách vzrastie význam škôl, lebo rodičia už nebudú voziť deti do miest,
vzrastie tiež význam trhov, miestnych obchodíkov?
V zásade áno. Vidiek bude zažívať renesanciu. Všetko lokálne má šancu znovu
nadobudnúť rovnaký význam ako v minulosti, dokonca ho mať aj väčší.
Keď ľudia s vami debatujú, neupadnú do zlej nálady, až depresií?
Nie. Ja zdôrazňujem, že stav, do ktorého sa rútime, spôsobí ľuďom ťažkosti, ale
nezahubí nás. Ak Európa nepadne do vojny, čo dúfam, že nie, tak prežijeme, hoci
kríza bude ťažká. Pokiaľ sami neskĺzneme do vyhrotenia etnických konfl iktov,
nezvolíme si na čelo krajiny nejakých bláznov, nezačneme páliť autá
bohatých, ničiť majetky, tak môžeme byť aj šťastní. Naši starí rodičia nemali
ani tretinu z toho, čo my, a vedeli sa radovať zo života. Krízu nepovažujem za
katastrofu. Skutočnou katastrofou sú klimatické zmeny, ktoré môžu ľudstvo
naozaj vyhubiť.
Klimatické zmeny ľudia vnímajú ako niečo vzdialenejšie. Lebo súčasné generácie
asi zmeny nezasiahnu naplno.
Naopak, nehovoríme o storočiach, prvé vážne dôsledky sú už tu a v ďalších
rokoch a desaťročiach budú čoraz horšie. Je pravdepodobné, že v priebehu
päťdesiatich rokov budú rozsiahle územia zeme neobývateľné takým počtom
populácie ako dnes. Týka sa to všetkých tropických a subtropických oblastí.
Ľudia tam budú hynúť v desiatkach miliónov, dnešné Somálsko je slabý odvar
neďalekej budúcnosti.
Ľudia z neobývateľných území sa budú tlačiť napríklad k nám, kde sa bude dať
prežiť?
Ak budú mať možnosť. Veľa oblastí čaká deprimujúca, až tragická budúcnosť, lebo
v mnohých územiach došlo k populačnej explózii a krajiny nie sú schopné ľudí
uživiť. Prepadnú sa mnohé arabské krajiny a regióny Afriky, Mexiko, južné štáty
USA, Pakistan, India, Bangladéš. Rozdiel je, že Texasania budú môcť migrovať na
sever, prípadne sa budú tlačiť do Kanady. Ale Európa nebude akceptovať Arabov,
Afričanov alebo Pakistancov a Indov. Mnohí sa budú snažiť z Afriky dostať na
člnoch do Európy, ale príde ich sem minimum. More je významná bariéra pre
migráciu. Budú hynúť po veľkých hladomoroch. To je horizont desiatok rokov.
Dnešné generácie to ešte budú vidieť.
Zasiahne niečo podobné Európu?
Nepredpokladám, hoci potraviny budú omnoho cennejšie aj drahšie. Tak ako v
minulosti. Len teraz žijeme v krátkom období, keď sme si mohli dovoliť
potravinami plytvať, lebo máme pocit, že je ich veľa. Ale toto sú lokálne
tragédie. Pre celé ľudstvo bude tragédiou iný problém – nie sme schopní
zastaviť otepľovanie.
Ani keby sme hneď vypli všetky továrne a prestali spaľovať ropu?
Ani tak. Otepľovanie bude pokračovať zo zotrvačnosti niekoľko desiatok rokov,
metán a CO2 z atmosféry nedokážeme odstraňovať, budú sa len pomaly chemicky
rozkladať. Vo večne zamrznutej zemi na Sibíri, na Aljaške, na severe Kanady je
navyše obrovské množstvo metánu. Zmrznutý metánový ľad leží aj na dne šelfových
morí. Už dnes sa vo zvýšenej miere tento metán uvoľňuje. Nevieme, koľko ho je,
ale je možný scenár, podľa ktorého sa spustí pozitívna väzba – uvoľňovaný metán
povedie k ďalšiemu otepľovaniu atmosféry, následkom čoho sa bude topiť ešte
viac permafrostu a uvoľňovať ďalší metán. V takom prípade nie je
nepredstaviteľné otepľovanie atmosféry, ktoré neprežijú žiadne živočíchy väčšie
než dvadsať kilogramov. To je to, z čoho mám strach ja – oproti tomu je
hospodárska kríza prechádzka parkom. Žiaľ, toto ľudia a politici vôbec nechápu.
Vaša manželka je Oľga Pietruchová, jedna z najznámejších žien pôsobiacich v
treťom sektore. Debatujete o kríze, prípadne o globálnom otepľovaní?
Nie. Nedá sa. Má veľký problém akceptovať, do čoho sa rútime, hoci je veľmi
racionálny človek. Pre ňu je to emočne také ťaživé, že myšlienky na krízu
potláča.
Päť rokov ste pracovali vo Svetovej banke vo Washingtone. Robí tam viac
Slovákov?
Z desaťtisíc zamestnancov boli v čase, keď som tam pracoval, asi šiesti
Slováci. Z toho len dvaja sa vrátili do Európy, ostatní tam zostali.
Čo je vlastne Svetová banka?
Rozvojová inštitúcia, ktorej poslaním je boj proti chudobe vo svete.
Ako sa do zamestnania vo Svetovej banke dostane Slovák?
Ja som vyhral svetový konkurz na miesto špecialistu pre komunitné nadácie.
Mojou prácou bolo vzdelávať ľudí vo Svetovej banke o tom, čo sú komunitné
nadácie, ako fungujú, ako sa dajú vytvárať. Robili sme niekoľko projektov na
podnietenie rozvoja komunitných nadácií v Thajsku, Tanzánii, Keni, Nigérii a v
Moldavsku.
Chodili ste po týchto krajinách?
Áno. Robili sme osvetové „jazdy“, a ak oni usúdili, že im to dáva zmysel,
pomáhali sme im komunitné nadácie vytvoriť. Ale s výnimkou Nigérie sme nedali
na postavenie nadácií žiadne peniaze. Ponúkali sme len technickú pomoc.
Vyšli tie projekty?
Ako kde. Niekoľko nadácií vzniklo, ale netrúfam si povedať, či budú mať úspech,
lebo uplynulo málo času. Ale napríklad projekt v Thajsku zlyhal na kultúrnych
odlišnostiach. Ázijské kultúry sú veľmi hierarchické, omnoho ťažšie sa rozhýbu,
aby prijali sociálne inovácie.
Pôvodne ste lekár. Robili ste aj toto povolanie?
Chcel som sa venovať hlavne lekárskej vede. Po promóciách som išiel na vojnu a
bol som lekárom vo vojenskej posádke. Ale po vojenčine som mal už len krátke
obdobie, keď som sa venoval medicíne. Prišiel totiž november 1989 a stal som sa
poslancom Federálneho zhromaždenia. Vytrhlo ma to z vedeckého a lekárskeho
prostredia. Začal som sa angažovať v sociálnej zmene spoločnosti.
Čiže šesť rokov vám štát platil za štúdium medicíny a vy sa jej nevenujete...
Ale veď štát žiadne vlastné
peniaze nemá. Štát platil moje štúdium z daní, ktoré mu zaplatili moji rodičia.
Na Slovensku vraj dnes študuje politológiu okolo 1 000 študentov: koľko z nich
sa bude politológiou živiť? Dvadsať?
Čím sa živíte dnes?
Som na voľnej nohe. Trochu učím na Univerzite Palackého v Olomouci a na
Univerzite Komenského, príležitostne robím pre Svetovú banku v Afrike,
prednášam, píšem texty, knihu o rozvojovej pomoci, stále som aktívny v treťom sektore.
+++++++++++++++++++++++.pravda.sk
Sulíkovu demagógiu si všimli aj Nemci
mr | 30. septembra 2011 12:00
Existujú dobré dôvody, prečo by sme sa mali Slovenskom zaoberať. Týmito slovami
okomentoval nemecký denník Frankfurte Allgemeine Zeitung vystúpenie predsedu SaS
Richarda Sulíka v tamojšej verejnoprávnej televízii ARD. V predvečer hlasovania
nemeckého parlamentu o navýšení eurovalu tam totiž vysvetľoval, že ho netreba schváliť.
Predseda SaS Richard Sulík
Sulík na otázku moderátorky Anne Will: Vaša strana sa volá Sloboda a Solidarita. Prečo
nie ste solidárny s Gréckom? odpovedal: «Priemerný grécky dôchodok je približne 1 600
eur. Teraz bude o 20 percent zredukovaný, na 1 250 eur. Na Slovensku je dôchodok 360
eur. Myslíte si, že je solidárne slovenskému dôchodcovi povedať, milý pane, zvýšime
vám DPH, aby grécky penzista mohol dostávať tých svojich 1 250 eur? To nemá so
skutočnou solidaritou nič spoločné. To je perverzná solidarita,» tvrdil. Denník však
upozornil, že Sulíkove cifry sú úplne demagogické: podľa údajov OECD priemerný
dôchodok v Grécku v roku 2007 dosahoval 617 eur. «Má nám to však brániť v tom, aby
sme sa zaujímali o situáciu na Slovensku?» A ďalej autor dodal: «Štátny tajomník na
ministerstve financií Steffen Kampeter nám potom pripomenul, že Slovensko má vyšší
rozpočtový deficit ako Nemecko.» Frankfurter Allgemeine Zeitung v súvislosti so
Sulíkovým vystúpením ešte skonštatoval: «Slovensko ako člen eurozóny musí
odhlasovať euroval, no Sulík túto politiku odmieta. Euroval preto môže v októbri
skutočne stroskotať. Existujú preto dobré dôvody, prečo by sme sa mali Slovenskom
zaoberať. Doteraz bola nemecká debata o európskej politike čisto nemecká záležitosť.
Takisto aj v nespočetnom množstve talkshow venovaných tejto téme sa vyskytoval hosť z
inej európskej krajiny len zriedka. Anne Will sa to pokúsila zmeniť – no neuspela.
Nikoho totiž nezaujíma, ako sa o tejto téme diskutuje v iných štátoch Európy, hoci ide o
údajnú ´európsku solidaritu´.»
+++++++++++++++++++++++arlamentnilisty.cz
Vostrá (KSČM): Církve předat věřícím |
Politici voličům
Připojuji se k serveru ICQ.
Nedaří se připojit k serveru ICQ. Můžete počkat nebo pokračovat v práci zavřením tohoto
dialogu. Pokud chcete požádat o přátelství, musíte být přihlášen a mít účet typu politik.
Přihlášení je vyžadováno pro propojení účtu. Tímto propojením získáte ve správě Vašeho
profilu možnost zobrazení výpisu všech nových příspěvků přátel. Nepřehlédnete tedy
žádný jejich nový příspěvek.
Pokud nemáte účet, můžete se zaregistrovat.
Pokud chcete vyjádřit sympatii, musíte být
přihlášen. Přihlášení je vyžadováno pro propojení účtu voleného zastupitele s Vaším
účtem. Tímto propojením získáte ve správě Vašeho profilu možnost zobrazení výpisu
všech nových příspěvků volených zastupitelů, se kterými sympatizujete. Nepřehlédnete
tedy žádný jejich nový příspěvek.
Pokud nemáte účet, můžete se zaregistrovat.
Pokud chcete hlasovat v anketě, musíte být
přihlášen. Přihlášení je vyžadováno pro detailnější rozbor hlasování (dle pohlaví, věku a
kraje). Pokud nemáte účet, můžete se zaregistrovat.
Pokud chcete ovlivnit popularitu, musíte být
přihlášen. Přihlašte se tedy, prosím. Pokud nemáte účet, můžete se zaregistrovat.
Pokud chcete odeslat otázku, musíte být
přihlášen. Přihlašte se tedy, prosím. Pokud nemáte účet, můžete se zaregistrovat.
Pokud chcete odeslat požadavek na doplnění informací,
musíte být přihlášen. Přihlašte se tedy, prosím. Pokud nemáte účet, můžete se
zaregistrovat.
E-m
- Vláda a církve daly přednost jedna druhé a pozapomněly na bližního. Vláda
schválila církevní restituce. Je to Topolánkovo vyrovnání s církvemi bez Topolánka.
Splácet se bude místo šedesáti let třicet, naturální vyrovnání se zvýšilo a peněžní
vyrovnání kleslo. Největší hrůza, tedy téměř pětiprocentní každoroční navyšování sumy,
která má být církvím vyplácena, klesla. Tedy doufejme, pokud poroste inflace, tak i suma
vyplácená církvím. Vláda zvolila špatný koncept, jak zajistit odluku církví od státu. S
naturálním vyrovnáním souhlasím. To ostatně rozumně prosazovaly i jiné strany, než
kapitulovaly před tlakem ODS s Top 09. Nechápu ale, proč musí být vyrovnání tak
vysoké. Každý rok budeme platit platy kněží a provoz církví a současně vyplácet náhradu
zhruba dvě miliardy korun (v závislosti na inflaci). Upozorňuji, že nejde o malou sumu.
Dvě miliardy korun stály lékařům minulý rok za zahájení masivní stávky a zablokování
zdravotnictví. Vláda si nevěděla rady, kde peníze najít. To, že dvě miliardy nejsou málo
dokazuje i reforma zdravotnictví: zavedení standardů a nadstandardů přinese dle odhadu
ministra zdravotnictví do systému 200 milionů, tedy desetkrát méně, než se pošle
církvím.
Mám jiný návrh. Dejme církvím majetek v naturáliích. Plaťme jim ještě deset let platy
duchovních a provoz a současně zaveďme daňové asignace. Ať si církve platí každý, kdo
chce. Každý věřící. Není to snad v souladu s tím, co církve hlásají? Pak se budou také
více snažit chápat potřeby lidí a ne jen ždímat stát a jeho prostřednictvím každou
svobodnou matku platící daně. To se asi líbit nebude, protože by se zjistilo, že věřících
mají církve v Čechách méně než majetku.
Miloslava Vostrá, poslankyně Parlamentu ČR Více: Liptáková (KDU-ČSL): Kde vzít na
církevní restituce?
Status nezadán
Ptejte se politiků, ptejte se Vašich volených
zastupitelů, pište, co Vám osobně vadí. Registrujte
se na našem serveru ZDE
+++++++++++++++++++++++
Autor: kscm.cz
Píšeme pro Vás. Buďte naše oči a uši - nemůžeme být všude...:-)
Nekalá činnost na Vaší radnici? Porušování zákonů? Chcete upozornit na jiný problém, o
kterém bychom měli podrobněji informovat veřejnost? Nebo chcete naopak poukázat na
něco pozitivního, o čem se ještě nepíše?
Napište nám. Zajímavé náměty redakčně zpracujeme.
Žádost o technickou podporu ke službě Parlamentnilisty.cz Pokud nějaká část naší služby
není funkční, nebo nevíte jak s ní pracovat, neváhejte se na nás obrátit. Můžete nám
touto cestou také posílat podněty pro technické a produktové zlepšení služby. Napište
nám prostřednictvím tohoto formuláře, nebo na e-mail superadmin@ parlamentnilisty.cz
il:Heslo:(a dokončit žádost o přátelství) (a dokončit vyjádření sympatie) (a odeslat
vybraný hlas) (a odeslat popularitu) (a odeslat otázku)
Halíku, jste neznaboh. Nemluvíte za Církev,
vrací Hájek úder za Klause | Zprávy
- EXKLUZIVNĚ Modernistický kněz Tomáš Halík v pátečním Právu ostře napadl
prezidenta republiky Václava Klause za jeho pozitivní vztah ke Katolické církvi a
nepřímo i vrcholné představitele Církve v ČR včetně arcibiskupa Dominika Duky,
který je znám svými přátelskými vztahy s prezidentem.
Na Halíkova prohlášení reagoval pro ParlamentníListy. cz vicekancléř prezidenta Petr
Hájek a Halíkův útok odsoudili i někteří katoličtí laikové.
K tématu: Halík: Biskupové, pozor na Klause.
Ochočí si vás
Ateista či buddhista Halík nereprezentuje církev Už delší dobu rozumím tomu, proč se v
médiích vedou diskuse o tom, zda kněz Halík není ve skutečnosti ateista, buddhista či
něco podobného pouze krytý kněžskou sutanou. Jako hluboce věřícího katolického laika
mě urážejí některého jeho teologické závěry, s nimiž se Církev ani v Čechách rozhodně
neztotožňuje,» řekl ParlamentnímListům.cz Petr Hájek.
Pan Halík reprezentuje tu část Církve, která nesnese představu, že by se stát s Církví na
něčem dohodl, a za své poslání má, že všechno, čeho bylo dosaženo, boří. Nejsem si jist,
jestli je pan Halík jenom skrytý ateista, ale jistý jsem si tím, že Halík je diagnóza. Jeho
ambice jsou vysoce politické, nikoli duchovní, a to po celý jeho život. Pan Halík se vždy
skrývá. Tentokrát je zjevné, že pod rouškou útoku na prezidenta republiky, ve
skutečnosti útočí na arcibiskupa Duku. V každém případě je nutné říct, že víme i od
vysokých představitelů Katolické církve, že názor, který prezentuje kněz Halík, není
názorem jejich a že kněz Halík není mluvčím Katolické církve, nýbrž pouze soukromou
osobou,» dodal vicekancléř prezidenta Hájek.
K tématu:
Klaus: je dobře, že Církev hájí tradiční hodnoty Prezident se ve svém projevu na
svatováclavské pouti pozitivně vyjádřil o církvi jako strážkyni tradičních hodnot a
apeloval na to, aby byl její hlas slyšet. Také připomenul, že konstruktivní dialog státu a
církve přinesl přijatelné řešení ve věci svatovítské katedrály.
Čtěte také:
Klaus: Pokrokáři» všeho druhu vedou stále
nezakrytější útok na naše tradiční hodnoty a
ctnosti
Nehoruji pro účast církve v každodenních politických půtkách, ale přimlouvám se za
jasné a zřetelné ANO-ANO, NE-NE ve veřejných střetech o hodnoty a občanské ctnosti,
které jsou ohrožovány falešnými proroky takzvaného pokroku a modernismu. Říkat to
nahlas je nezbytné. Vím, že tak mnozí činí. Vím, že je Benedikt XVI. za mnohé své tolik
potřebné konzervativní postoje terčem nevybíravých útoků. Doba, kterou žijeme, však
má tolik nebezpečných rysů, že nechat ve veřejném prostoru dominovat jen
oportunistické modernisty se nakonec vymstí všem. Jsme v době, kdy je nutno riskovat i
nepochopení, kdy je nutno vystavit se daleko více než dříve nepříjemným střetům, jakkoli
se zdá, že v nich má druhá strana momentálně převahu, zejména mediální,» řekl zde
Klaus, který narážkou na oportunistické modernisty» mohl myslet právě Halíka.
Čtěte také:
Petr Bahník: Zuřivý antiklausista Halík skandálně
zneužívá kněžského povolání k dělání politiky
Podle Halíka Klaus zneužil náboženskou slavnost Podle katolického kněze Tomáše
Halíka prezident politicky zneužil náboženskou slavnost. Před několika lety se Klaus
rozčiloval nad tím, že ve veřejnoprávní televizi je dán takový prostor bohoslužbě církve,
která je něčím na způsob zahrádkářského spolku - tenkrát tam totiž nekázal; pokud by si
ovšem církev a její představitele ochočil, mluvil by o ní medovým jazykem,» řekl ve
čtvrtek Právu Halík. Dodal, že biskupové by se měli bránit oživování rakousko-uherské
jednoty trůnu a oltáře», která se v minulosti církvi vymstila. Naše církev se opravdu musí
rozhodnout, zda bude v duchu austrokatolicismu okuřovat panovníka, který se jí snaží
populisticky vlichotit, anebo zda v duchu prorocké tradice bude umět říci lidem typu
Václava Klause své statečné NE, byť by tím riskovala ztrátu různých výhod a politických
podpor,» podotkl Halík.
Psali jsme: Klausovy teologické posudky nebudu
komentovat, říká Halík
Arcibiskup Dominik Duka, který je znám velmi dobrými vztahy s prezidentem, uvedl:
Václav Klaus jako hlava státu vyjádřil ve svém projevu to, co považoval za důležité.
Souhlasím s ním v tom, že církev jako relevantní součást naší společnosti se má účastnit
veřejné diskuse, neboť občanská zúčastněnost patří ke ctnostem křesťana.» Podle
arcibiskupa také Klaus nezneužil politicky náboženskou slavnost. «Podle arcibiskupa
Duky je pochopitelné, že se oslav svátku sv. Václava, na který se pozvolna přesouvá
těžiště připomínání naší státnosti, účastní také nejvyšší představitelé naší země.Se slovy
prezidenta republiky o tom, že se církev jako relevantní součást naší společnosti má
prostřednictvím postojů všech svých členů, laiků i kněží, účastnit veřejné diskuze, nelze
podle pražského arcibiskupa nesouhlasit, uvedl pro ParlamentníListy. cz mluvčí
Arcibiskupství pražského Aleš Pištora.
Politik ze spacáku
Útok Tomáše Halíka na prezidenta a představitele církve odsoudil též Hradu blízký
ředitel Institutu sv. Josefa Michal Semín. Tomáš Halík varuje před nebezpečím vzniku
aliance trůnu a oltáře, před zneužitím církve pro politické účely. Jak pokrytecké! Vždyť
to byl právě Tomáš Halík, který dal svoje kněžství plně do služeb politických vizí
Václava Havla. V dobách, kdy Halík uplatňoval vliv na pražského arcibiskupa, docházelo
k opakovanému zneužívání církve k propagaci Evropské unie či politických stran,
Havlovi blízkých. Vzpomeňme na Halíka ve spacáku na Kavčích horách, Impuls 99 a
mnohé další politické iniciativy, na nichž měl aktivní podíl. Před nebezpečím politického
kleri-kalismu tu varuje kněz, jenž zcela vážně uvažoval o kandidatuře na prezidenta
republiky,» zlobí se Semín.
Čtěte také: Co přináší Klausův časopis? Halíka
a havlisty trefí šlak
Projev Václava Klause ve Staré Boleslavi dráždí Halíka paradoxně z toho důvodu, že je v
něm kladen důraz na svobodné působení církve ve společnosti v duchu jejích
opravdových tradic, jež jsou s Halíkovou formou náboženství, chcete-li modernismem a
náboženským pokrokářstvím, neslučitelné. Navíc Halík má mnohdy s katolickou
věroukou společné asi tak tolik, jako Tomáš Řepka s fotbalovou Slávií,» dodal Semín.
Čtěte také: Klausovský katolík udeřil: Halík je
kacíř
Ďábelský Halík
Předák Konzervativní platformy konzervativní Koruny české považuje za prospěšné,
když projevy prezidenta vyburcují lidi, jako je Tomáš Halík k reakci. To je totiž jejich
poslání i známka kvality. Alespoň vzniká diskuse, přičemž lidé dostanou možnost
přemýšlet, jaké skutečné cíle tito duchovní sledují a jak vlastně formují své» věřící. Já z
vyjádření P. Halíka pochopil pouze jediné, že P. Halík prostě okuřuje jiné lidi a politické
koncepce, než že by nikoho neokuřoval. Vždyť víme, z jeho osobních aktivit co a kdo a
je mu blízký a jaký myšlenkový svět je mu vlastní. Vždy byl a je představitelem, nikoliv
tradic náboženských či politických, ale revolučních ismů,» uvedl pro ParlamentníListy.cz
katolík Hibsch.
Čtěte také:
Podle Hibsche není Halík reformátorem Církve, to by totiž podle něho ctil a vracel se k
tradicím věroučným a dalším, tedy k víře předků. Halík je však revolucionářem uvnitř
Církve a každý projev tohoto typu ho tedy musí zvedat ze židle. To je dobře, alespoň
víme a můžeme o tom přemýšlet. Není náhodou, že ho tak dráždí slova jako pokrokář» či
modernista», vždyť potrefená husa vždy začne hýkat. Nelze mu ovšem upřít inteligenci v
pravdě ďábelskou, protože vždy dokáže interpretovat cokoliv způsobem, by v ovčanech»
podnítil zájem a svedl je od podstaty problému k vlastním myšlenkovým konstrukcím,
třeba austro-katolicismus. Takže projev pana prezidenta skutečně tne do hadího hnízda.
Ano, v současné Katolické církvi je mnoho falešných proroků» co svými řečmi šimrají v
uších» lid katolický nemluvě o všech ostatních. Ježíš nebyl společensky populární, ale P.
Halík je, to vám nestačí?» dodal David Hibsch.
K tématu:
Akce D.O.S.T.: Svými myšlenkami oslovil prezident
nejen účastníky svatováclavské pouti, ale
většinu i národa
Ptejte se politiků, ptejte se Vašich volených
zastupitelů, pište, co Vám osobně vadí. Registrujte se na našem serveru ZDE.
Cikáni jsou plémě nečisté, vkládá pravicový
server do úst Janu Husovi | Zprávy
- Jedna z nejslavnějších postav české historie je vtažena do společenské diskuse o
momentálně nejproblematičtější menšině. Na euroskeptickém pravicovém serveru
EUportál je zmíněna údajná stať ze spisku Mistra Jana Husa O pražském lidu“, v
níž měl psát o Cikánech.
Na euroskeptickém pravicovém serveru EUportál píše autor Jan Ziegler o tom, že na
několika webových diskusích našel údajnou stať z Husova česky psaného spisku O
pražském lidu» z roku 1409, ve které se prý píše: Cikáni jsou plémě nečisté, mravů
hanebných, práce se štítící, druh druha okrádající a Boha neuznávající.» Přiznává ale, že
nikde v seriozních pramenech to nenašel. A tak si alespoň pochvaluje, že Mistr Jan Hus
alespoň nebude vylučován romskými aktivisty z české kultury, jako se mělo stát kocouru
Mikešovi. Dodává včak, že jiné a věrohodně dochované zápisy jsou vedeny o Cikánech
v podobném duchu. Historické prameny zmiňují krádeže a žebrání Píše se o nich třeba i
v popravčí knize Pánů z Rožmberka z roku 1399. Je tedy zřejmé, že za Husova života
Cikáni v Čechách žili a můžeme se domnívat, že jim mistr Jan nemusel být, tak jako jeho
vrstevníci, nakloněn. Stačí si přečíst zápis ve Starých letopisech českých z roku 1416,
který je ovšem velmi výstižný:
´Toho roku se po české zemi toulali Cikáni a okrádali lidi´,» píše Ziegler.
Připomíná také knihu spisovatele Zikmunda Wintra o českých městech, kde se v kapitole
o chudině a tuláctvu věnuje také Cikánům a píše, že byli něco mezi tuláky a škůdci.
Obecně se v té době o cikánech píše, že žebrali a kradli,» uvádí Ziegler.
Bude třeba upravit i Staré pověsti české
Zatímco pro Jana Husa to podle něj dopadne dobře, mají to Staré letopisy české a kniha
Zikmunda Wintra nahnuté. Až si jich všimnou romští aktivisté s pseudohumanistickými
spřízněnci, jistě vznikne komise pro správné multi kulti pojetí české historie a vše co se jí
bude protivit, zmizí do stoupy. Staré pověsti české přežijí za podmínky, že budou
doplněny o důležitou postavu praotce Roma, na kterou Alois Jirásek jaksi nedopatřením
zapomněl,» uzavírá Ziegler. K věci: Desetiletý Rom terorizoval sever. Návrh: Takové
rodiče zavírat Bitva o romskou ubytovnu. Policie ve Varnsdorfu nasadila vodní dělo
Klaus vyzval k razanci na severu. Rath: Ať vyrazí v tanku s Hájkem
+++++++++++++++++++++++maci.eurozpravy.cz
Nevěrnému Havlovi se přitížilo. Podvedená
Dagmar chce zrušit velkolepou oslavu, píše bulvár
Zveřejněno: DNES, 13:09
Autor: Zuzana Horváthová, eurozpravy.cz
foto: Ilustrační fotografie
Václav Havel měl být své ženě rok nevěrný se spisovatelkou
Obermannovou
Praha - Přípravy na oslavu 75. narozeniny bývalého prezidenta Václava Havla jsou v
plném proudu, ale vůbec není jisté, jestli bude co slavit. Podle zpráv bulvárních deníků
není jisté, jestli Dagmar Havlová oslavu, kterou pořádá miliardář Zdeněk Bakala, nezruší.
Jak napsaly Parlamentní Listy, na vině je spisovatelka Irena Obermannová, která do světa
vykřičela, že měla milenecký poměr s exprezidentem.
Pozvánky na oslavu narozenin dostaly desítky významných
osobností z řad umělců i politiků. Oslava se
měla konat v pražské galerii DOX, ale momentálně
není vůbec jisté, jestli se oslava ve středu nakonec
uskuteční. Obrovský skandál totiž způsobila Obermannová,
když vydala Tajnou knihu. V ní se doznává,
že asi jeden rok se velmi významně přátelila
s Václavem Havlem. Jejich poměr měl skončit letos v létě.
Aby své slova doložila, měl je spolu vidět celý dům v pražské Michli. Sousedé na sebe
volali, že přijel bývalý prezident i s ochrankou a pokud ho chtějí lidé vidět, musí si
počkat, až vyjde z bytu Obermannové. Oba manželé se s údajnou nevěrou vyrovnávají
po svém. Havel je poslední dny na chalupě v Hrádečku a jeho manželka Dagmar zůstala
v Praze. Lidé, kteří jsou manželům Havlovým blízcí, pro bulvár uvedli, že kvůli této
kauze se exprezidentovi prudce zhoršil zdravotní stav. I přesto ale Havel vydržel a
neodmítl na své chalupě první gratulanty.
Bulvár si na přešlapu pořádně zgustnul
Neštěstí Havlových je živnou půdou pro bulvární deníky. Například Blesk se vydal po
stopách bývalých Havlových milenek a své pátrání uvedl pod názvem Kanec Havel a
jeho ženy“.
Mediální odborník Jiří Mikeš si posteskl, jak moc se snížila úroveň bulvárních novin.
Není zrovna dvakrát etické šťourat se v soukromí bývalé hlavy státu, uvedl. Havel ale
podle něj udělal jednu velikou chybu. A to, když vztah se spisovatelkou popřel. Kdyby
se přiznal, deníky by jeho milenky přestaly zajímat a našly by si jiné téma ke psaní.
Havlova manželka je jeho poslední záchrana
Možnost na záchranu ale Havel má. Kdyby se spojil se svojí manželkou a proti bulvárům
bojovali společně, mohl by z boje odejít se vztyčenou hlavu vítěze. Dalo by se prohlásit,
že Dagmar věděla o přátelství mezi Havlem a Obermannovou. Manželé by mohli uvést,
že se spisovatelkou šlo jen o rozhovory a nic jiného za schůzkami nebylo. Tím by
vyvrátily pomluvy obyvatel domu.
Mikeš své myšlenky ukončil slovy, že se nebojí o Havlovo postavení ve společnosti.
Udělal velikou změnu v oblasti ochrany lidských práv. Zároveň by tak nad případnou
Havlovou nevěrou přimhouřil oči. Chybovat je lidské a házet kamenem má právo jen ten,
kdo je bez viny. Nechápe ale postoj Obermannové. Pokud si všechno vymyslela, bylo to
od ní hodně sprosté. Pokud přece jen mezi nimi něco bylo, měla si toto tajemství nechat
pro sebe a ne jej svěřit celé republice.
Protože se Dagmar Havlová i po nešťastné aféře ukázala se svým mužem na veřejnosti,
možná, že by byla ochotná na všechno zapomenout a dokázala by záletnému Havlovi
odpustit.
Bývalý mluvčí prezidenta Ladislav Špaček nechtěl situaci vůbec komentovat. Takovéto
řeči ho vůbec nezajímají a navíc ani netuší, kdo je Obermannová. Knihu ani nečetl, a tak
neví, proč by se měl vyjadřovat k věcem, o kterých nemá ani páru.
Tip redakci
Máte-li připomínku k našemu zpravodajství, chcete něco vylepšit, máte námět na
reportáž, máte pro nás tipy a nápady? Těšíme se na Vaše e-maily. Bohužel, nemůžeme
na tyto e-maily odpovídat všem.
Děkujeme za pochopení.
Váš e-mail nebo telefon: Vaše zpráva: [zbývá 300 znaků]
Ochrana proti spamu: Kolik je 2 jablka bez 1 jablka (napište jen číslo):
Sdílejte článek na sociálních sítích »»»
+++++++++++++++++++++++eviditelnypes.lidovky.cz VZDĚLÁNÍ: Mládež nám
blbne!
Už je to vědecky dokázaný!!!
Vědecké testy PISA, které organizuje úřad nad
jiné slavný a důležitý, OECD (Organizace pro
hospodářskou spolupráci a rozvoj), prý zjistily
alarmující skutečnost že celosvětová mládež až na
naprosté výjimky blbne. Pardon, není dostatečně
vzdělaná, neorientuje se v textu, neumí řešit
předložené testy. Tu poslední větu bych rád «vypíchl
».
Nejprve si však řekněme, že dle tvrzení archeologů mezi prvními egyptskými
klínopisnými tabulkami byla nalezena jedna, kde si pisatel v době tak někdy kolem roku
2500 před Kristem, pokud mne neklame paměť, stěžoval, jak je dnešní mládež (tedy ta v
době před cca 4500 lety) nevychovaná, nemravná, nevzdělaná a tak vůbec, zatímco my tedy jejich otcové v době 4500 let mínus dvacet - jsme vzdělaní a chytří a slušní a
vychovaní atd. atd. Mimochodem, údajně nestarší vyobrazení člověka na takové tabulce
je pěkně hanbatý reliéf mladého muže, jak «pigluje» na stole položenou mladou dámu,
která, kdo ví, možná byla i nezletilá! Jak tak leží na zádech, prsa skoro žádný! Ta na tom
reliéfu. Že by první vyobrazení byla vlastně pedofilní čuňárna?! No, možný je všechno,
že.
Vraťme se k dnešku. V oznámení a z výsledků tabulek, kde se dokazuje, že je mládež
nevzdělaná až blbá, mne potěšila jen jedna věc, a to že podle těch testů jsou stejně
negramotní naši sousedé Slováci, a že také Němci a Rakušani jsou na tom úplně blbě! To
každého našince jistě potěší.
Jen mě tak napadá, protože osobně si nemyslím, že bychom my, Středoevropané, byli
nějak mimořádně blbí a nevzdělaní, jestli to nebude v něčem jiném. Třeba v získávání
informací, jak na tom to žactvo je. Dovolím si coby bývalý pedagog přispět do silně
rozvinuté diskuze. Zjistit, zda dotyčný žák-student či žákyně-studentka má v hlavě něco
víc než piliny, bývá pro pedagoga dosti obtížné. Písemné práce jdou opsat, zadávající
může být sám magor, německy zvaný «fachidiot», zkoušená studentka může mít zrovna
menzes a když máte křeče v podbřišku a hormony řádí, tak toho moc nesvedete. Mými
žáky byly osoby – odmítám označení «děti»- ve věku od 15 do 19 let. A tak vím, že
mladý muž může mít takové sexuální puzení (sám se mylně domnívá, že je zamilován),
že není schopen myslet na nic jiného než na tamto… čehož se mu přitom většinou krutě
nedostává. Takže je frustrovaný. Tedy hormonálně zblblý.
I pokud je zkoušený ve formě, existují jedinci, jejichž vyjadřovací schopnost, přestože
jsou výborně připraveni, je pouze na úrovni holých vět, případně slov «ano», «ne» a
«ééééé». Jiné duté hlavy však dokáží mlít na jakékoliv téma tak dlouho, že po několika
minutách sám zkoušející zapomene, na co se to vlastně původně ptal. Každý študák to
přeci zná.
Navíc existují i jiné mimoverbální metody, jak vyvést zkoušejícího z konceptu a
soustředění. Vkládání otázek do odpovědí, přecházení na jiná témata a podobně je celkem
běžné. Dnes díky zmagořeným feministkám je navíc nutno zkoušet jiné pohlaví pokud
možno «bezkontaktně», třeba při otevřených dveřích zkušebny atd. Moje osobní
zkušenost říká něco naprosto jiného, ale vysvětlete to sexuálně zamindrákovaným a
hysterickým genderistkám. Protože jsem učil v době, která je tak dávná, že je vše
promlčeno, uvedu jen dva «veselé příběhy z natáčení», totiž ze školy. Kolegyně, mladá,
éterická učitelka biologie tváří v tvář bandě obeďarovaných puberťáků, kteří byli ovšem
o hlavu větší něž ona, trpěla jak zvíře. To když si zkoušený mládenec při vyvolání k
tabuli ještě v lavici strčil zepředu do kalhot vycpaný váleček cca 25 x 7 cm a takto
vylepšen se hrdě postavil k tabuli. Kolegyni jsem potměšile «litoval», ale jen do té doby,
než si při zkoušení ze «strojů a zařízení» stoupla k tabuli žákyně Jana, o níž se jistě
spolužákům v noci dost často zdály různé sny (doufám, že po 22. hodině!).
Janička vystoupala na stupínek, cudně se tváříc, v krátké minisukni a přiléhavém – skoro
až moc přiléhavém - svetříku. U svetříku mi něco nehrálo, tehdy ty holky chodily bez
podprsenek a v na tělo upnutých tričkách. Zbystřil jsem pozornost. Janinka se zakroutila
před tabulí jak hlavní labuť od Čajkovského jezera a v tom jsem to uviděl. Uprostřed
hrudi, tam kde se nejvíce špičatě zvedala dopředu, měla ta dívenka cudná, jistě že
naprostou náhodou, rozepnutý knoflíček. A na mě - a předtím na celou třídu, jak se tak
točila - jukalo hedvábné, ale rozhodně ne podvyživené ňadro.
Co jsem kladl za otázky, nevím, asi to bylo celkem jedno. Při třetí otázce, když se
dívenka opět zavlnila k třídě, tak, aby bylo jasné že i kdybych byl slepý jak patrona, že
vidím to, co chce, abych viděl, jsem se zmužil.
Silným a autoritativním hlasem jsem vydal pokyn:
«Sakra, zapni si to.» Ovšem už jak jsem to vyřkl, jsem slyšel, že ten hlas moc
autoritativně nezní, a řev a chechot třídy plné puberťáků, mladších jen tak o deset let než
já, mi signalizoval, že mě dostali. Chápu tedy, že jakýsi pedagog vymyslel testy. Testy
jsou úřední, vyrábí je odborníci, dneska už je dokonce hodnotí někde i počítač. Testy jsou
bezvadné, jednoduché, spravedlivé a…a… ale dozvíte se z nich úplně kulový, zda ten
žáček v hlavě něco má nebo ne. Uvědomil jsme si to, když soudruzi z StB pověřili
soudruhy z SNB – dopravní oddělení, v tomto případě Praha 8, aby sebrali chartistům
řidičáky. Tím, že je budou pravidelně přezkušovat z dopravních předpisů, až je neudělají.
A aby si nikdo nemohl stěžovat, budou se dělat testy. A tak jsme chodili na předvolání s
paní Ritou Klímovou – bydlištěm též Praha 8 -pravidelně do Libně na dopravku. Tam nás
nechali nejdřív vydusit a pak nám předložili dopravní testy. Když jsme je udělali, byli
poněkud smutní, ale řidičáky vrátili a... pozvali nás za čtrnáct dní znovu. Dle zákona. Pak
už jsem tam byl snad dvakrát měsíčně. Když souzi zjistili, že mám řidičák i na traktory,
přidali tento druh testů. Pak přihodili testy pro řidiče dálkových kamionů – to se nějak
tehdy jmenovalo. Když vyhrabali, že jsem na vojně jako záklaďák jezdil i s autobusem,
zajásali, a přestože už ty papíry byl propadlé, dali mi testy pro autobusáky. Když jsem to
vždycky úspěšně vyplnil, byli dost smutní. (Protože mi v té době sebrali techničák od
auta a já jezdil s autem jednoho pána, co vstoupil do KSČ za války v odboji, a tak jim
bylo dost blbý mu od toho auta sebrat papíry.)
Proč tuto historku starého zbrojnoše vyprávím. Jde
totiž o ty vědecky a odborně vyrobené testy. Všechny
tyhle testy jsou řešeny podle nějakého systému a
algoritmu. Algoritmus je přesný návod či postup, kterým lze vyřešit daný typ úlohy. Jako
jistý druh algoritmu se může chápat i např. kuchařský recept anebo jakýkoliv návod.
Algoritmus neřeší jeden konkrétní problém (např. «jak spočítat 3x7»), ale obecnou třídu
obdobných problémů. Má alespoň jeden výstup, veličinu, která je v požadovaném vztahu
k zadaným vstupům, a tím tvoří odpověď na problém, který algoritmus řeší (algoritmus
vede od zpracování hodnot k výstupu). Elementárnost řešení spočívá v tom, že se
algoritmus skládá z konečného počtu jednoduchých (elementárních) kroků. Tolik
Wikipedie.
Jakmile tedy pochopíte, třeba i intuitivně, jakým systémem je to složeno a jak jsou
«řešeny otázky», nemůžete se splést. Chce to jen se nacvičit v řešení, třeba jako u
křížovek viz «sibiřská řeka na dvě», «citoslovce úleku» atd., a je vyhráno.
Takže si myslím, že ty geniální dětičky, co tak bezva uspěly u testů OECD, nebyly tak
chytré ani vzdělané, ale byly hlavně školené ve vyplňování testů. A také v psaní «esejů»
o tématu, o kterém ví dotyčný z té které odborné oblasti naprostý kulový. Absolventům
těchto škol jdou testy a referáty jak na drátku. Jinak většinou neumí nic.
Jak vypadá výsledek tohoto, z hlediska pedagogů a úředníků nejlehčí způsobu
pseudozjišťování vědomostí, vidíme na naší euoramerické civilizaci jak na dlani. Jen
jsme zavedli «moderní» způsoby výuky, vědomosti ověřovali testy a psaním esejů, stali
jsme se z vítězů a světových hegemonů v roce 1945 dneska dekadentním, ekonomicky
zoufalým a rozpadajícím se spolkem. Z historického hlediska je to neuvěřitelně rychlý
sešup.
Kdo poslouchal Obamovo «Yes, we can», dnes konstatuje, že měl pravdu. Tento
absolvent moderních studijních postupů a vítěz nad mnoha testy. My (tedy oni) můžou
skutečně všechno. Podělat. Kdo sledoval v EU projev Barrosa o tom, jak «Europejsky
Sojuz něrušimi» nikdy nezhyne a potlesk europoslanců nad návrhem «upevnění závěrů
Lisabonské smlouvy », vidí na vlastní oči, kam vede vzdělání pomocí testů. Ta banda
eurohujerů radostně jásá na palubě Titaniku absolutně netušíc, co se děje.
No ale našel jsem přeci jen jednu dobrou zprávu. Když naučíme naše děti dobře
vyplňovat tyhle testy a ony zjistí, jak se takovéhle šílenosti tvoří, bude to možná k
něčemu dobré. Jak napsala paní Radka Vačková v článku v LN 27. 9. 2011 v části
Akademie:
« Při pročítáni jednotlivých testů totiž mívám pocit že jejich podstatou je prokázat často
jednoduché dovednosti na základě dosti složitých zadání... to se jim to může třeba v životě
i hodit. Přinejmenším při čtení návodů.»
Ale nepřehánějme to s nadšením. Nad těmi návody. Každý, kdo někdy dělal dopravní
testy, ví, že kdyby se opravdu řídil «správnými řešeními», která předkládá autor testů, tak
by na skutečné silnici nepřežil první dopravní víkend.
A že «vynikající» absolvování «testů» neznamená, že si dotyčný neplete plyn s brzdou a
udrží auto aspoň nějakou dobu jet v přímém směru.
První kapitalisté v západní Evropě také nebyli žádní filantropové. A až další generace –
dědicové a následovníci – se začala zasazovat o dodržování práva a o ochranu vlastnictví,
aby ji noví dravci nepřipravili o to, co získali její předchůdci.
+++++++++++++++++++++++
http://www.ceskapozice.cz/domov/politika/%E2%80%9Ebohaty-podnikatel-je-stejnepopularni-jako-pedofilni-sadista%E2%80%9Ccz
Bohatý podnikatel je stejně populární jako pedofilní sadista.“
© ČESKÁ POZICE
Odpovídalo 126 vrcholných představitelů firem.
Podle některých vrcholných manažerů českého byznysu, například šéfa Agrofertu
Andreje Babiše či Karla Janečka z RSJ Algorithmic Trading, který založil Nadační fond
proti korupci,nabývá korupce v Česku neudržitelných rozměrů. Bohatí podnikatelé
ztrácejí důvěru v politiky, vyzývají k občanské aktivitě, která by se korupci pokusila řešit,
a tvrdí, že se o ní sice hodně mluví, ale málo v této věci koná. Andrej Babiš prohlásil, že
v naší společnosti neexistuje morální autorita, která by se korupci přesvědčivě postavila.
A dal zřetelně najevo, že korupce je systémovým zlořádem a projevem obecné morální
krize. Dočkal se poměrně silné kritiky. Jedna z otázek Babišových kritiků zněla: Proč se
najednou rozhodl promluvit o poměrech, ve kterých se pohybuje několik let? Údajně také
proto, že korupce dosáhla takové míry, že i profíkům a protřelým jedincům se to začíná
prodražovat. Ani na většinu – 50,5 procenta – vrcholných manažerů oslovených v
průzkumu ČESKÉ POZICE bohatí podnikatelé, kteří si začali stěžovat na korupci v
České republice, nepůsobí přesvědčivě.
Byli mezi nimi i tito dva respondenti:
První kapitalisté v západní Evropě také nebyli
žádní filantropové. A až další generace – dědicové
a následovníci – se začala zasazovat o dodržování
práva a o ochranu vlastnictví, aby ji noví dravci
nepřipravili o to, co získali její předchůdci. Zdá
se, že v Česku je vše jako obvykle rychlejší a o
dodržování práva se bude bít již ta generace,
které to zpočátku vůbec nevadilo.“
Nepůsobí na mne přesvědčivě, ale pokud jim
nyní konečně jde o vládu zákona, nekorupční
prostředí a konkurenční trh, je to lepší než
nikdy.“
V následujících třech kladných odpovědích jsou naopak bohatí podnikatelé hájeni:
Je evidentní, že někteří z těch, kteří se ke svému
majetku v počátcích málokdy dobrali způsoby,
o jejichž právní i morální čistotě by bylo možné
pochybovat, začínají být sami okrádaní. Zejména
tím, že jejich, dnes již legální podnikání poškozuje
korupce. Proto mají zájem, aby se nekorumpovalo
a nekradlo. Konečně!“
Dá se tomu rozumět i tak, že tito lidé by se pravděpodobně prosadili i v rovných
podmínkách.
A teď je mrzí, že je někdo kritizuje za to, že
se jen přizpůsobili podmínkám, které v tehdejším
postavení ani nemohli změnit. Nyní však něco
ovlivnit mohou a dost možná to i cítí jako určitý
dluh společnosti.“
Přesvědčivě působí každý, kdo mluví o tom, co
zažívám a o čem jsem se dozvěděl prostřednictvím
,hospodských řečí‘ od lidí, které považuji za
důvěryhodné. Nevím, co je výjimečné na skupině bohatí podnikatelé. Vím jen, co jsou
čestní a nečestní podnikatelé, a v obou skupinách jsou více a méně bohatí.
Korupce u nás dosáhla obludných rozměrů a jediným lékem na ni nejsou ,nové‘
revoluce ani politická strana, ale spravedlivý a rychlý trest.
To by však u nás nesměla být zkorumpovaná justice. To je ten jediný a základní problém
celé věci. Zažil jsem to na vlastní kůži. A tito zkorumpovatelní a korumpující lidé si stále
užívají vážnosti a respektu společnosti.“ Další tři vrcholní manažeři se nedokážou
rozhodnout kladně ani záporně:
Je to možná začátek ,bodu zlomu‘.“
Otázka není správně položena. Je totiž zásadní
rozdíl mezi podnikateli, kteří se dostali k majetku
prostřednictvím přinejmenším sporných
privatizací, a těmi, kdo vybudovali od základů
novou firmu.“
Záleží na tom, jak přišli k majetku. Pokud poctivě
– a těch je bohužel menšina –, pak je dobře, že se
ozývají a snaží se proti korupci něco dělat. Pokud
však majetek získali nepoctivě, ať v české ,divoké‘
privatizaci nebo jinou formou krádeže, pak jednají
podle přísloví ,zloděj křičí, chyťte zloděje‘. Řečeno
jinak, už mají dost, už nemusejí nadále krást,
a proto náhle vystupují jako nejčistší ze všech
čistých. Na důvěryhodnosti jim to však nepřidá.“
Další tři odpovědi jsou sice kladné, ale objevují se v nich výhrady:
Obávají se, že zahraniční firmy disponují na
korupci většími prostředky než oni, a proto je
přeplatí.“
Pokud míra korupce přesahuje míru
marže, není se jim co divit.“
Někteří se možná účelově vezou na módní vlně,
většina to však myslí vážně. Velkou důvěru ve mě
vzbuzuje Nadační fond proti korupci – jak svým osobním a podnikatelským renomé, tak
přístupem k věci.“ V těchto třech záporných odpovědích zaznívá silná kritika:
Bohatí podnikatelé mají nejen peníze, ale i vliv.
Stěžováním nic nezmůžou. Je to jen určitý druh
zviditelnění. Vyzní to naprázdno a za pár dní se
už o tom nebude mluvit.“
V České republice je bohužel pojem ,podnikatel‘ v
podstatě synonymem pro například ,podvodník‘,
,zloděj‘ či ,korupčník‘. A pojem ,bohatý podnikatel‘
je u většiny naší populace stejně ,populární‘ jako ,pedofilní sadista‘.
Proto když si začínají stěžovat na korupci lidé jako
pan Babiš a spol., může to přesvědčit pouze naprosto
neinformované občany. Nicméně možná
jeden (nebo dva) bohatý podnikatel, který působí
přesvědčivě, by se našel.“
Nikoho konkrétního nejmenujete, a proto bych měl
správně odpovědět nevím. Naštěstí je dost poctivých
i pracovitých podnikatelů a živnostníků, kteří zbohatli poctivou prácí. A to
navzdory státní byrokracii, která v každé naší polistopadové vládě házela poctivým
podnikatelům klacky pod nohy.
Máte-li však na mysli různá individua zázračně
zbohatlá díky kontaktům na správných místech,
odpovídám záporně. Pokud i pokleslá Česká televize dává velký prostor například
panu Babišovi, který mimo jiné bohatne na nestoudných dotacích na ještě
nestoudnější biopaliva, vtírá se na mysl přísloví o zloději, který křičí, chyťte zloděje.
Kdy nám začnou o morálce v headlinech kázat vrazi?
Je to také etická otázka úrovně naší žurnalistiky. I
otázka morální a profesní kvality vedoucích v oněch
pokleslých plátcích a bohužel i v ČT. Je tristním
obrazem naší reality, že se právě takovým osobám dává tolik prostoru k vlastní
prezentaci.
A že taková individua pomáhají vytvářet obecné povědomí ve společnosti.“ Následující
tři respondenti mají opačný názor:
Zvěsti o panu Babišovi jsou sice všelijaké, ale jeho podnikání nelze srovnávat se
společnostmi rizikového kapitálu, které nakoupí firmy, zbaví je ,zbytečného
majetku‘ a pak ještě lépe prodají.
Dokážu za jeho jednáním vidět podnikatelský nebo
budovatelský záměr. Asi by bylo lepší, kdyby se
našli i jiní podnikatelé s ,čistou minulostí‘, ale asi
by jim nikdo nenaslouchal. U úspěšného člověka
v této zemi automaticky předpokládáme nekalé jednání, nezávisle na důkazech.
Je to asi jako s perem pana prezidenta. Buď bude
pro všechny normální, že si mohu ,přilepšit‘,
jakmile dostanu příležitost, a předpokládám,
že to bude dělat každý. Nebo to budou někteří
považovat na lumpárnu a vycházet z toho, že
každý pera nekrade jen proto, že k tomu má
příležitost.“
Přesvědčují přesvědčené. Nejsme přece slepí ani hluší. Například bez všimného nebo
nějaké jiné formy protislužeb se nic pořádného udělat nedá. V systému je ,namočená‘
většina.
Křik páně Babiše a dalších zní z tohoto hlediska sice podivně a asi ne příliš
věrohodně, ale současně je dobře, že na to začali poukazovat.
Mluví spoustě lidí z duše, neboť to vidí podobně.
Dost těžko se však něco změní, pokud policie a justice jsou s požehnáním či
přehlížením politiků zapojené do všech, a nejen velkých kauz. Pak náprava není
možná.
Mám druhé, kacířské řešení: povolme korupci jako jeden z prostředků tržního boje.
Zakázky získá ten, kdo nabídne nejvýhodnější cenu. Pak už jen zbývá, ať si to
berňák ohlídá, vyměří daň ze získaných provizí a další navazující platby.
A bude nám hej. Toto kdyby se panu Kalouskovi
povedlo, pak si cenu za nejlepšího ministra financí
zaslouží. Jenže zazvonil zvonec a pohádky je konec.“
Je mi jedno, jak to působí, jaká je jejich motivace,
co tím sledují, proč s tím nezačali dřív a jestli se
na korupci dříve podíleli, nebo nepodíleli – pokud
podíleli, mají být potrestaní. Zajímá mě, jestli to
zabere. A každý hlas je dobrý.“
Tito tři vrcholní manažeři mají o záměrech bohatých podnikatelů velké pochybnosti:
Někteří působí přesvědčivě, jiní falešně. Je mnoho
podnikatelů, kteří vybudovali své firmy, aniž by privatizovali státní majetek či
získali státní zakázky nebo státní, popřípadě evropské dotace. Takových je však
málo a jejich stížnosti na zkorumpovanost politického systému v České republice
jsou chvályhodným požadavkem na ozdravení společnosti v zemi, v níž žijí a
pracují.
Jakákoli kritika od lidí – počínaje panem Bakalou
a konče velkými investičními společnostmi
– je však trapná. Právě oni se totiž od poloviny devadesátých let do poloviny minulého
desetiletí podíleli na vytvoření tohoto zkorumpovaného politicko-ekonomického systému
kmotrů a jejich politických figurek. Následně tento systém začal kolabovat, protože
politické figurky ovládané kmotry přestaly zvládat své i jakékoli jiné úkoly. Proto
přichází od bezděčných tvůrců tohoto ekonomicko-politicko-mafiánského systému
bez hodnot a cíle kritika a volání po změně. Je to zcela pochopitelné a historicky
zákonité, jestližespolečnost ztratila národní zájmy, strategii i nezávislé politiky s
hodnotami.“ Pan Babiš má naprostou pravdu, že míra korupce překročila jakoukoli
mez. Co však víme o tom, jak byl zapojen do korupční ,činnosti‘?“cz Bohatý
podnikatel je stejně populární jako pedofilní sadista.“ Potrefená husa nejvíce křičí,
praví pořekadlo. Korupce existuje. To víme. A snažme se s ní něco dělat. Je na ní
založen systém financování politických stran. ,Dojí‘ všichni a všichni to tolerují. Pokud
teď někdo křičí, ptám se, proč nekřičel dříve. Zní to nedůvěryhodně.“
+++++++++++++++++++++++
Keby Peklo existovalo
Tuaregovia nezabudli, že kedysi obývali úrodné nížiny pri mori, kým ich francúzski
kolonizátori nevytlačili do púšte. Vtedy títo králi Sahary zúfalo bojovali na koňoch
vyzbrojení len mečmi - proti francúzskym ťažkým guľometom. Tak sa začala ich
genocida, ktorá pokračovala biedou a hladom. Dnes sú lepšie vyzbrojení a z nehostinnej
Sahary už nemajú kam odísť... A preto pokračuje genocida rádioaktívnymi bombami s
ochudobneným uránom.
„Ak by existovalo peklo“
Interview s aktivistom za ľudské práva Joe Fallisi o vojne proti Líbyi
Podané dňa: 2011/09/21 od Joe Fallisi
Zelená zástava, ktorá patrí všetkým masám na svete, v rukách aktivistu za ľudské práva
Joe Fallisi-ho v Ostuni (Brindisi), Taliansko, 1.9. 2011.
Drahí priatelia a bratia, toto je interview takmer spred dvoch mesiacov, ale je
bohužiaľ stále veľmi aktuálne. Ako možno viete, bol som v apríli v Tripolise so skupinou
„British Civilians for Peace in Libya“. Naozaj dúfam, že sa budem môcť skoro vrátiť späť
a informovať vás o tom, čo sa naozaj deje v Líbyi. Som s vami a s bojovníkmi za
slobodnú, nezávislú a suverénnu Líbyu.
- Joe
EP = European Phoenix
JF = Joe Fallisi
EP: Pán Fallisi, podľa posledných správ obžaloval tzv. International Criminal Court v
Hágu (ICC) Muammara Kaddáfi-ho a vydal naňho zatykač. Čo si o tom myslíte? Z čoho
je vlastne obviňovaný? Akú autoritu môže vôbec mať tento Haagsky tribunál, ktorý
nemôže rozhodovať, ak by sa obvinenie týkalo Spojených Štátov?
JF: Ak by existovalo Peklo, potom by Moreno Ocampo spolu s niektorými jemu
podobnými úradnými umývačmi riadu (a to ešte nehovorím o ich šéfoch a tajných
princípoch) musel už mať rezervované miesto v jeho najtmavšom kúte. Všetci títo
nehanebníci vedia veľmi dobre, kto v tejto „vojne“ v Líbyi spáchal a ďalej pácha tie
najohavnejšie zločiny proti ľudskosti. Sú to ich „drahí“ hrdlorezi „rebeli“ – alebo
možno Cirenaica na výplatnej listine predátorských mocností (samozrejme v spolupráci
s nimi).
"Hágsky Tribunal" je čiste politický nástroj spomedzi
ďalších smrtiacich inštrumentov v rukách Anglojúdameriky. Ďalším je OSN samotné.
Rezolúcie odhlasované v prospech bezletových zón sú toho dôkazom, alebo lepšie
povedané, bombardovanie, rádioaktívne zamorenie a deštrukcia jednej slobodnej
a suverénnej krajiny, ktorá nikdy nikomu nevypovedala vojnu.
EP: Útok na Líbyu, ktorý sa dá považovať za skutočnú vojenskú agresiu, bol prevedený
ako obvykle pod zámienkou "humanitarian intervention", typický výraz používaný
v súčasnosti NATO-m na začatie vojen bez ich oficiálneho vyhlásenia. Čo bol podľa Vás
skutočný dôvod na vyprovokovanie tejto vojny? Aké záujmy viedli Francúzsko ku stále
agresívnejšiemu zasahovaniu, a Veľkú Britániu aby tlačila na priamu vojenskú
intervenciu?
JF: Už pred mnohými rokmi (podľa Generála Wesleyho Clarka pred 10 rokmi,) USA
pripravovali agresiu proti Líbyi, jednej z najbohatších a najpokrokovejších (a tiež
najspravodlivejších) krajín Afriky s veľkým strategickým významom. Nepokoje v Tunise
a Egypte, čiastočne spontánne a z veľkej časti vyvolané a zmanipulované Lordami
Chaosu, ako ich často nazývam, znamenali zelenú pre (nezmyselný) puč a pre
„humanitárnu intervenciu“ ktorá okamžite nasledovala. Štáty, ktoré sa angažujú v agresii
proti Jamahiryi (USA, Francia, Veľká Británia) sú všetky vo vážnej ekonomickej kríze
a dúfajú, že vďaka svojmu neo-koloniálnemu dobrodružstvu sa zmocnia Líbyjských
zdrojov (a to nielen ropy, ale aj vody a sejfov Centrálnej Banky v Tripolise plných zlata)
a že budú môcť v Líbyi vybudovať obrovskú vojenskú základňu pre ich geopolitické
záujmy, tak ako to urobili v Kosove a Metochiji, kde na ten účel využili Islámskych
delikventov a kolaborantov. Kaddáfi sa po Reaganovom ozbrojenom útoku na Líbyu
snažil zmieriť so Západom, aj formou viacerých (príliš mnohých) koncesií (výmenou za
sľub nezasahovania do záležitostí Líbye – pozn.prekl.). Tým však nepriamo povzbudil
formovanie kasty skorumpovaných osôb vo vnútri režimu, ktorá presadzovala
privatizáciu – a nie náhodou prebehla k nepriateľovi – ale v princípe ostal
revolúcionárom (a anti-sionistom) naďalej. Bossovia vo Washingtone, Londýne, Paríži a
Tel Avive to vedeli. Veľmi ťažko niesli vytvorenie Afrického satelitu, čo sa uskutočnilo
najmä vďaka Jamahiriyi, ako aj – a to je ešte dôležitejšie – líbyjský plán vytvoriť novú
spoločnú menu (zlatý dinár), ktorý by nahradil cudzie meny v obchodovaní afrického
kontinentu.
EP: Je takmer isté, že bomby zhadzované na Líbyu obsahujú ochudobnený urán, ktorý
(vďaka jeho extrémne vysokej hmotnosti) umožňuje lepšie prerážať pancierové vozidlá
a tanky, ale aj múry obytných budov. Mimochodom, Britský minister obrany Liam Fox
nikdy túto možnosť nevylúčil, rovnako ako aj Spojené Štáty. Túto informáciu ste zrejme
dostali z North African front-u, nie?
JF: Čo vieme určite je fakt, že tieto zbrane boli použité od začiatku a sú používané na
každom bojisku na svete organizovanom plundrovačmi zo Severu a Západu North and
the West. Aby sme si vedeli predstaviť, aké to bude mať následky pre populáciu Líbye,
stačí si spomenúť na Irak a najmä mesto Faludžu, ale aj bývalú Juhosláviu, Afganistan
a Gazu: počet vrodených deformácií všade narástol. Je to skutočný útok na životné
zdroje a Matku Zem samotnú, aký si nevieme predstaviť ani od najväčšieho tyrana
a despotu v histórii ľudstva.
A čo viac, mali by sme si uvedomiť, že priemerný
čas rozpadu ochudobneného uránu je asi 4468 milióna rokov 109 years, len o málo
menej, než je vek našej planéty (4550 miliónov rokov) na ktorej sa objavili prvé formy
viacbunkového života pred 2100 miliónmi rokov. Zánik Slnka sa predpokladá po 5000
miliónoch rokov.
EP: V publikovanej tlači sú zdôrazňované reportáže o údajných ukrutnostiach páchaných
vojskami lojálnymi Kaddáfimu a Západ o tom tiež neustále hovorí, dokonca aj Štátna
sekretárka Hillary Clintonová rozpráva o znásilneniach žien povstalcov. Ste o tom
informovaní? A ak sa naozaj stali vojnové zločiny, kto je za to zodpovedný?
JF: Dôvodom pre vojnu bola (ako obyčajne jednosmerná – v grandióznom pomere 1000
ku jednej) apotheosa (zbožštenie) klamstva. Údajné „znásilnenia pod účinkom viagry“
(ktorú mimochodom distribujú len USA) sú snahou médií o prekašírovanie až 20.000
zabitých len v prvých dňoch vojny. Začala to Al-Jewzeera a následne všetky ostatné
"networks" a "agencies" (ako napr. ANSA) priam stratosférickými lžami. V tej špinavej
práci impertinentne pokračujú „žurnalisti“ a ľudia s profesionálnou etikou pod úrovňou
nuly, ktorým je umožnené okamžite publikovať. (počas bombardovania Juhoslávie takto
zásobovalo celý svet klamstvami údajne až 3000 žurnalistov/agentov, ktorí skupúvali
všetky materiály usvedčujúce NATO a UČK pod zámienkou, že ich rýchlo uverejnia,
a potom ich zlikvidovali a nahradili klamstvami.
Je fakt, že my dnes žijeme v tieňovej spoločnosti, je to ešte viac než TV show. Pointa
spočíva v tom, že to už nemá nič spoločné s predvedením nejakého predstavenia
pasívnym TV-divákom, hermeticky oddeleným od reality, ale zrušiť ju a nahradiť
fikciou, vytvorenou virtuálne ad hoc, sprostredkovanou a implantovanou médiami:
tak napríklad obrazy údajného ostreľovania Misuraty vojskami Kaddáfiho
premietané divákom na CNN, sa ukázali byť v skutočnosti obrazmi amerického
bombardovania Faludže v Iraku, čo sa dá ľahko zistiť podľa autoznačiek zhorených
áut.
(Alebo západnými médiami rozširovaný údajný nález masového hrobu
obetí Kaddáfiho režimu je v skutočnosti len nálezom pár ťavích kostí..). Okrem toho
žijeme v spoločnosti nahrážok, od umelých potravín až po trúdov (drones?) pričom ich
naplnenie pozostáva z nahradenia reality nereálnym tieňovým divadlom. Takže sme sa
dnes ocitli uvrhnutí do spoločnosti typu Veľkého Brata a Totálnej Propagandy, ako ju
opísal Orwell a Huxley. Takto nadrogovaní diváci nadobudnú dvojzmyselné pocity
a názory (kde 2+2 je 5, niekedy 3, alebo dokonca sa nedá vylúčiť aj 4) a tiež nový jazyk
(kde mier znamená vojnu, a vojna znamená mier), akceptujúc ich podriadenie so
stuhnutým úsmevom na tvári. Pokiaľ ide o vojnové zločiny, ako som už povedal, sú
veľmi reálne. A ľudia zodpovední za toto klamstvo stoja priamo pred očami nás
všetkých. Ale žiaci sú slepí. (but the pupils are blank).
EP: Máte informácie o civilných obetiach v Líbyi doteraz ? (t.j. koncom augusta)
J.F: Posledná informácia je taká, že bombardovaním NATO (North Atlantic Terrorist
Organization) bolo zavraždených 1100 civilov a 4500 ich bolo zranených. (podľa Lib.
správ, vzrástol do konca septembra počet obetí takmer na dvojnásobok, len v Sirte boli
zbombardované všetky školy a nemocnica, pričom zahynulo okolo 380 civilov, vrátane
žien, detí a 70 pacientov.) Lenže musíme pridať aj veľké množstvo ďalších obetí
ukrutností, ktoré spáchali rasistickí kriminálnici ako sú monarcho-teokrati z Benghází,
financovaní z Kataru, Spojených arabských emirátov, Moslimského bratstva
(financovaného z Londýna) a západnej Koalície. Najmenej tisíc černochov bolo
napríklad lynčovaných, príšerne mučených a upálených. (zajatým vládnym vojakom napr.
zaživa odrezali nožom hlavu, alebo vyrezali z tela srdce, čo je len pár z mnohých beštialít
zdokumentovaných na videu) A veľa žien lojálnych vláde bolo znásilnených
a zmasakrovaných. Možno títo banditi nikdy nebudú musieť zaplatiť za ich zločiny
spáchané v mene Islamu, ktorý si uzurpovali. Ale ten najvyšší súd už vyniesol rozsudok...
EP: Ako posudzujete konanie talianskej vlády, pod vedením hlavy štátu Napolitana,
ktorá ospravedlnila útok na suverénny štát, s ktorým nás spája zmluva o priateľstve?
JP: Môžem povedať len to isté, čo som povedal v apríli v Tripolise v interwiew s jedným
Líbyjčanom, hanbím sa, že som Talian a vôbec sa necítim byť reprezentovaný vyššie
menovaným vojnovým štváčom „Prezidentom“, starým nástrojom Stalinizmu,
s falošnými (rádioaktívnymi) slzami.
EP: Čo súdite o dôsledkoch pre Talianske záujmy v severnej Afrike?
JP: Naša krajina je zradca a oportunista, a nakoniec bez ohľadu na to, ako sa táto história
uzavrie, Taliansko stratí na všetkých frontoch – bude sa musieť vlastnými rukami
vyhrabať z tejto jamy, ak chce napraviť svoju strašnú reputáciu, akú si plne zaslúžilo.
Čo k tomu dodať? Tento aktivista to povedal za všetkých čestných ľudí nahlas:
Západná civilizácia sa stala civilizáciou klamstva, pokrytectva a násilia pod diktátom
bankstrov z „Bašty demokracie“, s jej jediným skutočným výkonným orgánom akým je
North Atlantic Terrorist Organization.
Žiaľ pod tento diktát sa dostali aj všetky krajiny bývalého „socialistického tábora“,
Slovensko nevynímajúc. Lži, podvody a korupcia kričia spoza každého rohu, takže na
mafiánske sľuby o dvojnásobných platoch, či o neprivatizácii strategických podnikov
pred voľbami v r. 1998 si už pomaly nikto ani nespomenie, tak ako si nespomenie na
orchester klamstiev len v jednom jedinom prejave z r. 1989 posledného prezidenta
Česko-Slovenska inaugurovaného v krátkych nohaviciach.
Preklad
ID
+++++++++++++++++++++++
Príloha:
PREJAV, NA KTORÝ SA NEZABÚDA!
Slová Václava Havla v roku 1989 Připomněl Petr Cibulka
»Komunisté vás budou strašit nezaměstnaností, není to pravda, ničeho se nebojte.
Dvacet let tvrdila oficiální propaganda, že jsem nepřítelem socialismu, že chci v naší
zemi obnovit kapitalismus, že jsem ve službách imperialismu, od něhož přijímám tučné
výslužky, že chci být majitelem různých podniků… Byly to všechno lži, jak se záhy
přesvědčíte, protože tu brzy začnou vycházet knihy, z nichž bude zřejmé, kdo jsem a co
si myslím. Slibuji vám, že funkci prezidenta vezmu na jedno funkční období, ale pak
bych se chtěl věnovat práci dramatika. Také vám slibuji na svou čest, pokud se za
mého volebního období nezlepší životní úroveň v ČSFR, sám odstoupím z funkce.
V budoucnu se podle mého mínění musí prezidentský úřad vymezit. Prezident
nemůže mít tak velké pravomoci, jaké má dnes. Pro mě není rozhodující, s jakým
slovem jsou sociální jistoty spojovány, ale to, jaké jsou. Já si představuji, že by měly
být daleko větší, než jaké poskytovalo to, co mnozí nazývají socialismem. Možná se
ptáte, o jaké republice sním. Odpovím vám: O republice lidské, která slouží člověku,
a proto mám naději, že i člověk poslouží jí.
Za svůj třetí úkol považuji podporu všeho, co povede k lepšímu postavení dětí,
starých lidí, žen, nemocných, těžce pracujících, příslušníků národních menšin
a vůbec občanů kteří jsou na tom z jakýchkoliv důvodů hůře než ostatní. Žádné lepší
potraviny či nemocnice nesmí být výsadou mocných, ale musí být nabídnuty těm,
kteří je nejvíce potřebují.
Připravujeme koncept důkladné ekonomické reformy, která nepřinese sociální
stresy, nezaměstnanost, inflaci a jiné problémy, jak se někteří z vás obávají. Svádět
všechno na předchozí vládce nemůžeme nejen proto, že by to neodpovídalo pravdě,
ale i proto, že by to mohlo oslabit naši povinnost samostatně, svobodně, rozumně
a rychle jednat… Všichni chceme republiku, která bude starostlivě pečovat o to, aby
zmizely všechny ponižující přehrady mezi různými společenskými vrstvami,
republiku, v níž se nebudeme dělit na otroky a pány. Toužím po takové republice
více než kdo jiný. Náš stát by už nikdy neměl být přívažkem či chudým příbuzným
kohokoliv jiného. Musíme sice od jiných mnoho brát a mnohému se učit, ale musíme
to po dlouhé době dělat zase jako jejich rovnoprávní partneři, kteří mají také co
nabídnout. Jsou lidé, kteří kalí vodu a panikaří, že se bude zdražovat. Dávejte si na ně
pozor! Ptáte se s údivem, jestli bude inflace, jestli bude zdražování? Mnohokrát
a jasně tato vláda řekla ve svém programovém prohlášení, včetně dalších dokumentů
a ministři na tiskových konferencích, že jejich úsilím je, aby přechod od
neekonomiky k ekonomice byl pokojný, bez sociálních aspektů, bez návaznosti
nezaměstnanosti, bez jakýchkoliv sociálních krizí nebo podobně. Jestli se sem tam
pohne cena cigaret nebo něčeho, to v téhle chvíli nevím, zatím je snaha, aby se
nehýbalo nic, alespoň v nejbližších měsících. Žádné gigantické zdražování nebo
dokonce nezaměstnanost, jak to panikáři systematicky šíří, nic takového
nepřipravujeme.
Již nikdy do žádného paktu nepůjdeme. Podle mého mínění nesmí náš stát šetřit
na investicích do školství a kultury… Také náš mnohokrát deklarovaný úmysl
provést reformu tak, aby nevedla k velkým otřesům, velké inflaci, nebo dokonce ke
ztrátě základních sociálních jistot, musí naši ekonomové přijmout prostě jako úkol,
který jim byl zadán. Zde neplatí žádné NEJDE TO.«
+++++++++++++++++++++++
Libya: Ibrahim al-Douri ide bojovať
(po boku Kaddáfiho ) Nedeľa
24.09.2011 Dennis South
Už nikto neskrýva fakt, že vojna v Líbyi je vedená medzi Libyan Armed Forces a
NATO. Úloha rebelov spočíva v pózovaní pred kamerami, skandovaní hesiel
a recitovaní naučených monológov o „slobode“.
Piatok 30.9.11 - Kaddáfiho zelené zástavy nad hlavným stanom CIA/NATO
v Tripolise !
Arabská Socialistická strana Baath (ArabRenaissance), pod vedením bývalého
viceprezidenta Iraku Izzat Ibrahim al-Douri, dnes oznámila, že sa pripája ku
Muammarovi Gaddafimu a Líbyskej Jamahirii v boji za oslobodenie Líbye. Irackí
bojovníci odporu, bývalí dôstojníci a bezpečnostná služba nazbierali dostatočné
skúsenosti v boji v mestskom aj vidieckom prostredí proti Americkým, Britským a ďalším
západným okupantom ako aj miestnym kolaborantom. Iracký Front Oslobodenia a strana
Ba'ath, ako aj Izzat Ibrahim al-Douri, dostávali finančnú podporu od Kaddafiho počas
invázie do Iraku vojskami zahraničných imperialistov v roku 2003. Americké vojenské
velenie v Iraku vypísalo odmenu 10 miliónov $ za jeho chytenie
Ibrahim al-Douri povedal: „Prišli sme ku hrobu Omar al-Mukhtara, v tejto ťažkej chvíli
pre jeho krajinu, aby sme pomohli jej ľudu“. Počas svojho prejavu označil Ibrahim alDouri terajší boj v Líbyi ako boj proti kolonializmu – rovnaký, akému čelil, a aký
vybojoval Omar al-Muktar celých 20 rokov počas kolonizácie Líbye talianskymi
okupantmi.
Vyhlásenie Ibrahim al-Douri-ho potvrdzuje, že bojuje v spravodlivej veci za slobodu
a rezistenciu proti neokolonializmu (dnešnej globalizácie). Toto je v príkrom kontraste
s pohnútkami bojovníkov al-Kaidy s akými prišli do Líbye: bojovať za peniaze a moc,
a nie za voľnosť a slobodu.
Skutočnosť, že General Ibrahim al-Douri bol schopný redislokovať jeho sily do Líbye,
napriek tomu, že naňho 8 rokov poľovali imperialisti, a napriek 10 miliónov $
vypísaných za jeho hlavu, demonštruje jeho múdrosť ešte lepšie, než jeho dobre známa
skúsenosť a schopnosť v oblasti vojenstva. General Ibrahim al-Douri dobre chápe, že tak
Irak, ako aj Líbya čelia rovnakým silám zla a ničenia. Je dôležité vedieť, že General
neopustil Irak. On ho bráni aj v Líbyi a vráti sa tam v deň víťazstva.
Libyan Information Bureau
Nedeľa, 24.09.2011 - 16:44
Včera sme sa stretli v buši s jednotkou Tuaregov. Z bepečnostných dôvodov sme nemali
pri sebe ani mobily ani kamery. Vodcovia Tuaregov nám odovzdali stanovisko, v ktorom
oznamujú, že nebudú trpieť križiackych kolonizátorov v ich krajinách Afriky.
Na juhu Líbye je situácia iná, než ako ju popisujú západné médiá. Rebeli podľa správ
zahraničných reportérov prešli niekoľkými dedinami. Vidiečania úmyselne mávali
potkaními (povstaleckými) zástavami aby ich vtiahli do hĺbky územia a pomohli ich tak
odrezať od zásobovacích trás, a tiež aby odpútali ich pozornosť od ich anti-NATO a antirebel activít.
NATO má teraz ďalší problém: Rozoznať, kto je vlastne „povstalec“, a kto je bojovník
Jamahírye. Je to vďaka gerilovej taktike zamiešania sa medzi „povstalcov“.
Stretli sme sa a hovorili s mnohými ľuďmi. Povedali nám, že bombardovanie NATO im
dalo inšpiráciu bojovať ešte tvrdšie proti genocidnej agresii NATO. Jeden z taktických
variantov, ktorý vidiečania použili, je nechať rebelov prejsť bez odporu, a potom ich
zlikvidovať od chrbta. Prešli sme za tzv. nepriateľskú líniu a uisťujeme vás, že sa tam
nenašiel nikto, kto by nás zadržal. (Z bezpečnostných dôvodov neuvádzame oblasti, kde
sme sa stretli s vodcami Tuaregov). Je nám jasné, že média a rebeli zavádzajú ľudí vo
svete, a robia tak s úmyslom podkopať našu morálku. Lenže tá je vysoká.
Z telefonických správ z Tarragon-u, sme sa dopočuli, že rebeli sa tam dostali do veľkých
problémov, pretože naši mudžahidíni (bojovníci) na nich pred dvomi dňami zaútočili,
a potkani sú tam teraz odrezaní od podpory.
V Kaddáfiho rodisku Sirta, boli potkani masovo zlikvidovaní. Vyzerá to tak, že rovnako,
ako pred Bani Walid, sa rebeli vzdali útokov, a prešli na stratégiu pokračovať
v pokusoch o blokádu vitálne dôležitých zásobovacích koridórov do Bani Walid. Dúfajú,
že takto spôsobia humanitárnu krízu a tak bude tamojšie obyvateľstvo donútené vzdať sa
v nádeji, že rebeli im dodajú potrebné zásoby. Ale vodcovia miestnych kmeňov sa
prejavili lojálne, rozhodnutí, že nedovolia, aby takáto kríza vznikla. Zástupcovia TNC
(prechodnej rady rebelov) sa majú dnes stretnúť, aby sformovali novú tzv. „vládu“. Ale
my predpokladáme, že toto stretnutie len vyostrí ich vzájomné konflikty. (čo sa aj naozaj
stalo)
Libyan resistance, September 24th, nedeľa večer 21:47
Ráno, 24. septembra zahájilo NATO, spolu s militantmi z al-Kaidy v Tripolise,
intenzívnu delostreleckú a raketovú paľbu na mesto Sirtu (ktorej obsadenie nadšene
ohlásili západné médiá už pred týždňom). Obrancovia odpovedali rovnako. Delostrelecký
boj trval celý deň. Podľa správ z mesta ostreľujú rebeli bezohľadne aj susedné obytné
štvrte. Paľbe rebelov predchádzalo intenzívne bombardovanie mesta letectvom
NATO. Odpoludnia ostreľovali mesto aj z helikoptér, ktoré sa pokúšali o výsadok.
Dcéra M. Kaddáfiho Aisha prehovorila k líbyjskému
ľudu z Alžírska, cez sýrsky TV kanál "Arran."
Oznámila, že jej otec žije, je zdravý a stále je na
pôde Líbye. Je plný energie a odhodlaný bojovať proti
cudzím okupantom. Povedala, že jej otec sa nikdy
nevzdal svojho plného záväzku oslobodiť Líbyu od
najatých žoldnierov a zradcov. Aisha varovala
Líbyjčanov, že rovnako, ako rebeli zradili jej otca,
zradia aj Líbyjský ľud. V emocionálnom prejave
povedala, že Muammar Kaddafi neprestal v boji proti
tým, ktorí vzali moc z rúk Líbyjského ľudu. "Uisťujem
vás, že verí v Allaha, a že so zbraňou v rukách bojuje
bok po boku spolu so svojimi vojakmi".
+++++++++++++++++++++++
Líbya - NATO a rebeli stratili vieru Nedeľa, 24.09.2011 - 21:53
Niektorí piloti NATO sa údajne vyjadrili, že si nie sú istí, že robia dobrú vec, keď
bombardujú Líbyu. Tiež vraj vyjadrili neochotu pokračovať v bombardovaní. Piloti
prehlásili, že nevedia, prečo bombardujú, ani koho bombardujú.
Komentár prepisovateľa: túto informáciu nepovažujem za vieryhodnú. Je síce pravda,
že v dejinách boli prípady, keď vojaci pociťovali neochotu bojovať, ale piloti NATO
bombardujú Líbyu už sedem mesiacov. Osobne – a dúfam, že sa mýlim – neverím, že
piloti NATO, či iní vojaci zo severných krajín (v Afrike a Ázii nedelia štáty na Západ –
kontra Východ, ale na bohatý a militantný Sever proti vykorisťovanému Juhu), majú čo i
len jedinú uncu pocitu morálky. Sú vycvičení ako stroje. V ich velení sú väčšinou čistí
rasisti, k čomu boli vychovávaní od detstva. (vyvolený národ) Treba len dúfať, že táto
správa je sčasti pravdivá. Možno sa nájdu piloti NATO, ktorí odmietnu bombardovať
Líbyu. Ale nespoľahnite sa na to.
Hoci Katar sľúbil poskytnúť spoluúčasť v bojoch proti Líbyi, je údajne v koalícii NATO
akútny nedostatok kanónfutrov. Podľa správ, veľa vojakov NATO dostalo povolenie
absentovať v boji, a viacerí dezertovali. Rebeli, rovnako ako vojaci NATO trpia post
traumatickým stresom a depresiami. Za takýchto okolností niet divu, že morálka medzi
vojakmi NATO a rebelmi, ktorí ešte bojujú je na nízkej úrovni. Tí rebeli a cudzí
agresori, ktorí verili, že po dobytí Tripolisu budú v bezpečí, sa teraz ocitli v neistej
a nepríjemnej situácii. Každodenne ich aspoň tucet padne rukou zástancov Kaddáfiho
a Líbyjského hnutia odporu. A iste sa pýtajú jeden druhého „ak to takto bude pokračovať,
nebolo by istejšie vrátiť sa pod Western mountains?"
Podobná nálada vládne v tábore zradcov v Benghází, kvôli neúspešným pokusom
o dobytie miest Bani Walid, Sirte a Sabha, pri ktorej prišlo o život vyše tisíc útočníkov
a stovky padli do zajatia... Z toho dôvodu sa rebelským ozbrojencom nechce ísť na
front. A čo je horšie, nie sú dobre zaplatení. Takže sa po bombardovaní NATO
začali rozchádzať. Niekto kradol autá, iní elektroniku. NATO vytvorilo spoločnosť
mimo zákona. Našťastie je to len dočasné a Líbyjčania znova nastolia poriadok.
Je očividné, že nepriatelia ľudu majú nočnú moru. Nemocnice v Benghází a Misurate sú
preplnené. V hlavnom meste rebelov došlo k bojom medzi rôznymi frakciami zradcov.
Viac než 50 ich bolo zabitých počas bombardovania hlavného stanovišťa TNC.
Počet ranených na fronte presiahol 3000. Niet divu, že niektorí odmietajú ísť na smrť
proti dobre vycvičeným silám Muammara Kadáfiho. A treba tiež povedať, že Líbyjčania
hlboko nenávidia rebelov.
Lekár, ktorý ošetroval rebelov, ale chce ostať v anonymite, zaregistroval u mnohých
zradcov sústavné nočné mory, úzkosť, nervové zrútenia, záchvaty paniky a fyzické
stresy. Niektorí boli úplne neschopní normálne fungovať akýmkoľvek spôsobom. Chýba
im psychologická podpora. Intenzívny psychický stres vyústil do situácie, že nakoniec
zradcovia teraz zabíjajú jeden druhého. Je to aj dôsledok ich omylu, keď podcenili
líbyjský ľud a jeho vodcu
Muammara Kaddafiho.
Explózia v Tripolise - heroický odpor pokračuje. Nedeľa 24.09.2011 - 23:54
Podľa správy z líbyjského hlavného mesta, otriasla dnes Tripolisom séria silných
výbuchov v blízkosti veľkej vojenskej námornej základne. Podľa svedectva mnohých
očitých svedkov, výbuchy sa udiali v v mestskej časti Abu Seta.
http://www.wasteland-news.ru/novosti/
V prístave Tripolisu explodovala loď, ktorá priviezla rebelom zbrane z Francúzska.
Po explózii sa v prístave objavilo niekoľko transportných lodí francúzskych
špeciálnych jednotiek. Prístav zachvátil požiar. Nad mestom sú mračná čierneho
dymu. V meste bolo tiež počuť streľbu. Pozorovatelia nevylučujú možnosť, že
výbuch v prístave bol výsledok úspešnej operácie vedenej líbyjskou armádou
priamo pod nosom rebelov.
+++++++++++++++++++++++
Ďalšie správy na stránke http://www.mathaba.net/news/libya
Thursday, 22.09.2011 - 22:30
Vodca rebelov Jibril, v odpovedi na otázku reportéra TV news, či po zamýšľaných (ale
doteraz neúspešných) útokoch na mestá Sirta a Bani Walid, nevznikne nezmieriteľný
konflikt medzi TNC a kmeňom Warfalla, verejne, nehanebne a s viditeľnou mentálnou
zaostalosťou odpovedal: "Áno, toto je vážne. Kmeň Warfalla bude vzdorovať. Ale
Francúzi a Angličania sú oveľa silnejší, než kmeň Varfalla, a my ich požiadame, aby tu
ostali tak dlho, ako to bude potrebné.“ [Poznámka admin: Existoval v dejinách ľudstva
odpornejší zradca, než n Mustafi Abdul Jalil!? Ak ste Arab, a čítate tieto správy, mali by
ste sa nad tým zamyslieť. To je nutnosť.] Bolo to povedané otvorene, nedvojzmyselne
a jednoznačne. Takže svoju budúcnosť vidí vodca líbyjských rebelov v konfrontácii
s vlastným obyvateľstvom, v nádeji, že jeho francúzski a britskí páni zničia jeho
vlastný ľud.
[Poznámka: Ak bola niekedy nejaká pochybnosť, prečo Al-Kaida chce zabiť Mustafa
Abdul Jalil-a, už je to jasné. Odhliadnuc od márnej túžby Al-Kaidy po kontrole Líbye,
ich ďalší dôvod priať si Jalilovu smrť je ten, že Jalil je ešte bezcharakternejší, než
samotná Al-Kaida. Presnejšie: jeden ako druhí plávajú v rovnakom morálnom bahne.].
Čo je platné na tom, že už od 1.júna 2011 NATO vyhlásilo (klamstvo), že zničilo 80%
Libyan Defence Forces, a že Kaddáfiho LDF boli úplne demoralizované, a "sputnané
údermi NATO" a že Jamahiriya už nemá peniaze na financovanie LDF, keď sa ukázalo,
že LDF nielen že pokračuje v boji ale počas posledných dvoch týždňov zaznamenalo 16
vojenských úspechov proti NATO a rebelom. 16 major military successes. Alebo naopak
to znamená 16 porážok NATO a rebelov. 16 major military defeats .
Líbyjská Jamahiriya a Libyan Armed Forces sú ešte ďaleko od porážky, a stále majú pod
kontrolou 85 až 90% územia Líbye, hoci niektoré správy udávajú len 75 to 85% územia.
Už nikto neskrýva fakt, že vojna v Líbyi je vedená medzi Libyan Armed Forces a
NATO. Úloha rebelov spočíva v pózovaní pred kamerami, skandovaní hesiel (to
poznáme: „NIE SME AKO ONI“ však?) a recitovaní naučených monológov o
„slobode“.
Hneď potom, ako navštívili Tripolis prezident Sarkozy a premiér Cameron, dostali rebeli
obrovskú motiváciu [admin: Aký úbohý obraz, vidieť ich šťastných, že ich navštívili ich
európski páni !! ] A tak na oslavu návštevy ich pánov, vyrazili na 900 pik-upoch
a 100 tankoch prepadnúť mestá Bani-Walid a Sirte, ktoré boli predtým po dobu
dvoch týždňov bombardované letectvom NATO, aby boli následne rozdrvení LDF,
dobrovoľníkmi a obyvateľmi týchto miest. (na jednej web stránke bolo uvedené video
ukazujúce paľbu z kaťuší líbyjskej armády)
Jeden z povstaleckých vojakov Transit National Council - TNC vypovedal: "Nikdy som
niečo také nezažil. Len teraz sme boli naverbovaní, ale nikto sa nás na nič nepýtal.
Vyrazili sme do Beni-Walid, lebo nám povedali, že mesto je už v rukách predstaviteľov
TNC, ku ktorým sa máme pridať. "Lenže sme tam nenašli nikoho a naopak, museli sme
vzápätí ustúpiť pod ťažkou paľbou Kaddáfiho LDF“. Napriek podpore Special Forces
of Katar a Francúzska, rebeli utiekli v zmätku asi 50-60 kilometrov od miest Sirte a
Bani-Walid.
Podľa CNN, emisári TNC prišli na miesto dislokácie ustúpených rebelov, pokúšajúc sa
ich presvedčiť, aby sa nerozutekali domov. Ale dokonca aj niektorí z ich veliteľov
prehlásili, že nemajú chuť sa dať zabiť, a že je potrebné, aby ich nadriadení
Francúzi prišli a bojovali za nich. Francúzsky žurnalista Alain Jules povedal: "Niektorí
z líbyjských rebelov už nechcú ísť na front, tak ich vystrašila porážka v boji pri Beni
Walid.
Z internetovych ohlasov k tomuto spravodajstvu:
ˏ Veľmi mi je ľúto Líbyjcov pod zelenou zástavou, ale budeme si ich pamätať, ako
prvých, kto začali Zelenú Revolúciu. Po víťazstve Zelenej Líbye sa rozšíri do celého
sveta. Musíme zhodiť všetky bábkové vlády, aby sme zastavili toto šialenstvo, prestali
byť otrokmi banksterov a materialistického životného štýlu Západu... Všetci už majú toho
dosť, predsa môžeme byť skutočnými humánnymi ľuďmi a pomáhať si navzájom. Táto
vojna je zlá – ja som z bývalej Juhoslávie a viem, čo vojna znamená – ale kvôli tejto
vojne si všetci ľudia na svete uvedomia, že existuje lepšie riešenie, než „demokracia“, že
je možné mať zdravotnú starostlivosť a vzdelanie bezplatné, dokonca aj vodu, elektrinu
a bývanie bezplatné... Je dosť pre každého, len sa sa musíme zorganizovať. Ďakujem
Líbyi a Kaddáfimu za to, že nám otvorili oči... Sme s Vami.
ˏ My Afričania hovoríme nie kolonialistom! Naši vodcovia sú príliš lacní, aby
chránili svoj vlastný ľud. Je len jeden skutočný vodca pre Afriku, a jeho meno je
Muammar Qaddafi!
On pomáha ľuďom a nie naši vodcovia. Ku všetkému: Svet cez jeho hnutie dostal
obrovskú výzvu a nie je nič, čo by s tým „elita“ mohla urobiť, dokonca ani s pomocou
médií. Ľudia začínajú vidieť ich lži, a bude to naberať silu, ako lavína. Len nech nás
zbombardujú atómovými bombami, sami si tak vykopú ešte hlbšie hroby. Svet sa mení
rýchlo a my by sme mali napnúť sily a podporovať sa. VIVA UNITED STATES OF
AFRICA!!!
ˏ Som biely a blond z Dánska a môžem vám povedať, že máme radi Kaddáfiho
a nenávidíme NATO. Musíte pochopiť že to robia naši stupídni politici – a preto chceme
revolúciu ČOSKORO. Nechceme útočiť na Líbyu a Kaddáfiho, a každý deň sa modlíme,
aby to prestalo a Líbyjský ľud žil zas v mieri. Pre mňa by mohli zničiť Západ – takto si
nezaslúžime ďalej žiť. Musí existovať nejaký trest za všetko to zlo, čo naši politici
(oligarchovia) páchajú. ...Keby som mohol, zbombardoval by som velenie NATO
v Bruseli. Veľmi sa hanbím za generálneho sekretára NATO, ktorý je Dán (Fogh
Rasmussen). Nenávidím ho, mali by ho zavrieť do basy.
ˏ Keď vidím zbankrotovaných US/NATO zabijákov detí (Afgánskych) a zlodejov
ropy bojovať o víťazstvo vo vojne, do ktorej uvrhli Boha a ľud Líbye i Africkú Úniu,
vidím, že Boh má svoj plán a vidím vyslanectvá USA/Izraela v obliehaní po celom
Strednom Východe až po stred kontinentu. Vravím 'Viva Qaddafi! Smrť neveriacim
s modrou krvou a United Snakes (Spojeným Hadom) - USA/Izrael.
+++++++++++++++++++++++
Nad Ghadamešom vlaje opäť zelená zástava Líbyjskej Džamahírye !
(po tom, ako ho dobyli jednotky Tuaregov)
McCain znova narážal na Rusko a Čínu, je možné, že ich dni sú spočítané?
*** Líbyjský národ je po zvrhnutí moci inšpiráciou pre národy Iránu, Sýrie, Ruska a
Číny, povedal na tlačovej konferencii v Tripolise vplyvný U.S. senator, Republican John
McCain.
"Sme hlboko presvedčení, že národ Líbye dnes inšpiruje ľudí v Tehráne, Damašku,
a dokonca v Pekingu a Moskve. Je inšpiráciou pre ľudí na celom svete, ukazujúc, že
dokonca aj diktátori môžu byť zvrhnutí a nahradení slobodou a demokraciou“, - prehlásil
podľa ITAR-TASS tento zákonodarca.
+++++++++++++++++++++++
Najnovšie správy - Eugene Lairin, Tunisia, 29. September 2011
NATO urobilo ďalší výsadok Špeciálnych jednotiek v meste Ras Lanuf, kde je funkčná
rafinéria a kde ústi jeden z hlavných ropovodov zo Sahary.
Mestá Sirte a Bani Walid, odrazili útoky rebelov a NATO a prešli do protiútoku.
Ale hlavné bojové udalosti sa odohrávajú v hlavnom meste.
Skoro ráno vošlo do Tripolisu niekoľko armádnych oddielov republikánov verných
Kaddáfimu. Republikáni dobyli niekoľko kľúčových pozícií vrátane velenia CIA
a NATO a vztýčili tam zelené zástavy. Jedna z kolón sa pohybuje smerom k letisku.
Počas celého dňa sa všade bojovalo a bolo počuť prudkú streľbu, vrátane ulíc Mansour,
Tazhora, Bengshir. NATO jednotky zaútočili na vojenskú základňu pri Mokhtare, kde
bola predtým ženská vojenská škola.
Silné explózie bolo počuť v El Azizia, ako aj v zóne Got Shael, kde príslušníci NATO
rozložili v škole (Nhavned) ich veliteľstvo.
Invázne vojsko drží priestor trhu a Jamaa Zawiya Dahmani.
Očití svedkovia hlásia, že v uliciach Tripolisu narastá počet zelených zástav. Všade
je počuť spev líbyjských vlastencov «Yalah, Maemar, Libya, Bess!»
Pripomíname, že situácia v Tripolise, ktorý nikdy neprestal klásť odpor proti okupantom,
príslušníkom NATO a ich lokálnym kolaborantom dramaticky eskalovala dňa 28.
Septembra o 23.00, kedy na bulvár Boulevard Al Islami vyšli tisíce líbyjských
vlastencov, mužov a žien, s piesňou «Yalah , Maemar, Libya, Bess! » Ozbrojení rebeli
spustili paľbu na neozbrojených ľudí. O hodinu neskôr v rôznych častiach mesta vypukla
streľba.
Že by odpoveď pánovi senátorovi?
Správy z iných zdrojov:
Súhrn (nezmanipulovaných) správ NSBNC (No Spin News By Christof Lehmann
Uvažujem o začlenení správ od Dr. Lehmana ako pravidelnej stránky týchto
inovovaných správ. Tento prvý pokus je číslovaný stručný prehľad správ od Dr.
Leymanna. Pre Vašu spokojnosť si môžete prečítať aj plné znenie reportáže: full report .
1. NATO je zúfalé. NATO a TNC sa stávajú izolovaní „v slepej uličke okupácie".
2. Množia sa správy o diplomatických aktivitách a o delení moci.
3. Dlhé obliehanie Sabha je prelomené. Oblasť je plne pod kontrolou Jamahírye.
4. NATO sa pokúša zriadiť predmostie v Sirte, nakoľko útok pomocou obojživelníkov
skrachoval: Líbyjské Špeciálne jednotky spustili paľbu na krížnik NATO.
5. Zawiah: NATO/TNC konvoj s množstvom výzbroje bol prepadnutý líbyjskými
a spojenými silami (zrejme Tuaregmi a jednotkami Ibrahima al-Douri-ho.
6. Je možný pokuse NATO o znovu dobytie Derna.
7. Jednotky Jamahíriye v Tripolise očakávajú finálny útok na rebelov.
8. Líbyjskí (pomýlení) utečenci sa chcú vrátiť do Jamahírye, keď pochopili, že prispeli
k deštrukcii ich krajiny. [Táto informácia je zároveň potvrdením predošlých správ).
9. TNC and NATO sa spojili s Ruskými diplomatmi aby vyjednávali o zastavení bojov
a mierovom rokovaní o deľbe moci. (inými slovami o spojení al-Kaidy so zradcovskou
chuntou privatizérov)
10. Švajčiarskym diplomatom sa nepodarilo podplatiť Líbyjských kmeňových vodcov,
aby nepresúvali bojovníkov do Sirty a opustili bojisko.
11. Švajčiarski bankári sa obávajú ilegálneho transferu líbyjských fondov na dočasnú
radu (zradcov) TNC.
12. Vysoký dôstojník NATO mal dôverný telefonický rozhovor s Dr. Lehmannom.
Velitelia NATO sa obávajú že budú súdení ako v Norimberku za vojnové zločiny:
"niektorí z nás povzbudzujú našich chlapcov aby odmietli príkazy na bombardovanie
civilných objektov; už toho máme dosť."
13. Analytici tajných služieb varujú pred možnosťou spôsobenia umelej falošnej
katastrofy americkými špeciálnymi operačnými jednotkami (na spôsob dvojičiek v NY)
aby mohli ospravedlniť inváziu do Líbye plánovanú v októbri.
+++++++++++++++++++++++
Čínská mapa světové politiky (I)
Viktor Kuzněcov( více o autorovi > ) 26.9.2011
Analýza globálních procesů, probíhajících ve světovém systému, ukazuje, že
v posledních deseti letech probíhá prudký zlom v tendencích, vytvářených v industriální
epoše. Západ začíná celkem rychle ztrácet nezpochybnitelnou hegemonii
v ekonomicko-sociální oblasti.
Bez ohledu na to, že třetí světová („studená“) válka mezi světovým hegemonem – USA, a
novým uchazečem o vůdčí pozici – SSSR (kteréžto země stály v čele odpovídajících
politických bloků, západního a východního), skončila porážkou Sovětského svazu a
zdánlivě vedla k nesporné nadvládě liberálně-tržního modelu světového uspořádání
(podle F. Fukuyami „konci historie“), právě v této době začal liberálně-tržní model
vykazovat systémové chyby.
Stabilita liberálně-tržní ekonomiky, postavené na konkurenci, je možná pouze
v podmínkách jejího neustálého doplňování dodatečnými zdroji. Právě získání
dodatečných zdrojů je cílem politiky globalizace, uplatňované západem. Nicméně pokud
bude realizována, brání globalizace růstu, založenému na vnější expanzi. Po dokončení
globalizace je nevyhnutelný přechod na „hru s nulovým součtem“, což zároveň povede
k nutnosti zásadní reorganizace světového systému.
Období extenzivního růstu na planetě skončí. O tom svědčí i v r. 2008 vypuknuvší
finančně-ekonomická krize, která je pokračováním krize z r. 2000. Na řadě je další,
závažnější fáze krize, která bude mít již nejen ekonomický, ale i politický charakter.
Komentáře
Čínská mapa světové politiky (II)
Viktor Kuzněcov( více o autorovi > )
30.9.2011
Západní badatelé používají pro popis mezinárodní politiky často model šachové partie.
Číňané však posuzují situaci a působení politických sil podle modelu karetní hry, ve
které mohou být tři a více hráčů. Z hlediska šachové partie se nyní tato hra v globální
politice rozehrává mezi USA (bílé) a Čínou (černé). Cílem tahů je získat kontrolu nad
přírodními zdroji planety (šachovnice), jejichž výrazná část se nachází na území Ruska.
Pro Čínu jako továrnu světa 21. století jsou hlavními zdroji ropa a plyn.
Úkol „bílých“ spočívá v tom, aby „černým“ neumožnili obsadit políčka „velké
šachovnice“, na kterých se nachází ropa a plyn. Destabilizace Súdánu a jeho rozdělení
narušilo dlouhodobé plány Číny na získání ropy z této země. Destabilizace a vojenský
převrat v Libyi „vytlačily“ Čínu z ropného sektoru v severní Africe. Odpovědí „černých“
byl nátlak na bílá pole světových financí kontrolovaných USA.
Tyto obecné úvahy lze lehce ilustrovat na faktech. Jak známo, aktivní přítomnost Číny
v Africe trvá již více než dvacet let a za tuto dobu se Čína stala jedním ze základních
partnerů Libye, Nigeru, Angoly a dalších zemí. Při posilování svých pozic na africkém
kontinentu Čína nejen investuje obrovské částky do těžby nejpotřebnějších strategicky
významných zdrojů (ropy, uranu a atd.), ale rozvíjí místní výrobu a zároveň na tento
kontinent „vyváží“ svůj „model světa“. Osobitou „asymetrickou odpovědí“ na tyto kroky
byly únosy čínských diplomatů, vojenské převraty právě v těch afrických zemích, které
velmi aktivně spolupracují s Pekingem, a některé další akce, namířené proti čínským
společnostem. Uvedeme příklady. Téměř okamžitě poté, co Niger začal Číně prodávat
uran a uzavřel dohodu o rozpracování ropného ložiska na severu země, došlo tam
k vojenskému převratu (v únoru 2010). Nová vláda zrušila s Čínou některé kontrakty.
Jakmile Čína začala těžit ropu v Súdánu, náhle se v této zemi zostřily mezikmenové
spory a skončilo to rozdělením země. Poté, co dceřiná (angolská) ropná společnost Číny
začala s těžbou ropy v šelfu Pobřeží slonoviny, začala v této zemi „barevná“ revoluce
„afrického stylu“ (v listopadu 2010). Politická krize přerostla v ozbrojený konflikt. Vše
skončilo intervencí OSN a řadou „humanitárních“ útoků na rezidence bývalého
prezidenta Gbagbo, načež se k moci dostal pro-západní prezident Outtara.
+++++++++++++++++++++++
Nová občanská hnutí - následovníci 15M
Maru( více o autorovi > )
17.10.2011
Po celém světě se lidé bouří proti korporátnímu kapitalismu, proti škrtům ve veřejných
službách, rozkrádání a přelévání peněz z veřejných rozpočtů na úhradu dluhů
soukromého finačního sektoru. Protestují proti tomu, že pravicové i levicové strany
navzdory svým předvolebním programům prosazují po svém zvolení pouze zájmy 1 %
nejbohatších jedinců, kteří vlastní vetšinu korporací a manipulují ve svůj prospěch
politiku i mediální zpravodajství jednotlivých států.
Všechny tyto občanské nenásilné protesty mají svůj původ ve španělském hnutí 15M,
pojmenovaným podle data svého vzniku - 15. května 2011. 15M se postupně rozrostlo do
mezinárodních skupin Democracia real YA! (Skutečná demokracie teď!), které začaly
vzájemně spolupracovat:
Výsledkem této spolupráce v Evropě byl např. mezinárodní pochod na Brusel. Pochody
ze Španělska, Německa, Itálie, Holandska a další se setkaly v Bruselu, kde vyvrcholily
15.10. 11 protestem v rámci globální akce Global Change (Světová změna), které se již
účastnily jak národní odnože Democracia real YA!, tak i mezinárodní hnutí
OccupyTogether: http://15october.net/
Manifest španělského hnutí 15M, které se stalo základem pozdějších občanských
celosvětových protestů, si můžete přečíst v manifestu.
Říká zhruba toto:
"1. Prioritami každé vyspělé společnosti musí být rovnost, pokrok, solidarita, svobodná
kultura, udržitelnost a rozvoj, blahobyt a štěstí lidí.
2. V naší společnosti bychom měli dodržovat právo na bydlení, zaměstnanost, kulturu,
zdravotnictví, vzdělání, účast v politickém rozhodování, svobodný osobní rozvoj a práva
spotřebitelů na zdravý a šťastný život.
3. V současnosti se naše vláda ani ekonomický systém nestarají o tato práva a v mnoha
ohledech jsou překážkami lidského pokroku.
4. Demokracie znamená vládu patřící lidem (demos = lid, Kratos = vláda), vláda je
tvořena každým z nás. Nicméně,ve Španělsku nám většina politiků ani nenaslouchá.
Politici by měli vnášet náš hlas do úřadů, usnadnit účast občanů na politickém
rozhodování prostřednictvím přímé demokracie, která poskytuje největší přínos pro širší
společnost, a ne bohatnout a prosperovat na náš úkor, prosazovat diktát hospodářských
mocností a držet je u moci systémem dvou stran v čele s PP (konzervativní) a PSOE
(socialistická).
5. Touha po moci a její kumulace v rukou několika málo lidí vytváří nerovnost,
nespravedlnost a napětí, což vede k násilí, které odmítáme. Zastaralý a nepřirozený
ekonomický systém je živen sociální společností, kterou postupně stravuje v rostoucí
spirále, dokud ji nespotřebuje s tím, že obohatí několik málo lidí a zbytek společnosti
pošle do chudoby. Dokud vše nezkolabuje.
6. Zájmem a účelem současného systému je kumulace peněz bez ohledu na blaho
společnosti, plýtvání zdrojů, devastace Země, vytváření nezaměstnanosti a nešťastných
spotřebitelů.
7. Občané jsou soukolím ve stroji, který je určen k obohacení menšiny, což neodpovídá
našim potřebám.Jsme anonymní, ale bez nás by neexistovalo nic, jsme to my, kteří
měníme svět.
8. Jestliže se jako společnost naučíme nesvěřovat naší budoucnost abstraktní ekonomice,
která vždy znevýhodňuje většinu občanů, můžeme zarazit zneužívání, kterým teď všichni
trpíme.
9. Potřebujeme etickou revoluci. Místo abychom nadřazovali hodnotu peněz nad hodnotu
lidského života,musíme je přimět, aby nám opět sloužily.
Jsme lidé a ne zboží.Nejsem produkt toho, co si kupuji, proč si to kupuji a od koho si to
kupuji."
V USA se vliv 15M projevil vznikem hnutí OccupyWallStreet. Na počátku tohoto hnutí
začalo cca 200 lidí bivakovat na Liberty Plaza v New Yorku na protest proti finančním
institucím Wall Street, jejichž rizikové finanční operace a hon za bohatstvím bez
jakýchkoli skrupulí byly príčinou hypoteční krize 2008 a následné (současné)
ekonomické a finanční krize. Nyní se tento mírumilovný "okupační" protest rozšířil do
více než 800 světových měst. A zasáhl zpětně i Evropu. OccupyWallStreet odmítá na
svém chatu diskuze o jakýchkoli politických kandidátech, naboženstvích a o všech
politických termínech končících na -ism (capitalism, socialism atd.), protože by tato
témata lidi jen rozdělila. Cíle, k jejichž dosažení by se měli lidé sjednotit jsou u tohoto
hnutí následující - je tam i slovenský překlad.
Tyto protesty jsou jedinečné svým celosvětovým rozsahem, přibližně stejně
definovanými cíli a technickým zázemím, které umožňuje sledovat živě dění v
jednotlivých státech i globální zprávy.
Většinou jde o záznamy či živé přenosy z protestů na livestreamu (ustreamu) a k tomu
přidružený chat.
To je nejlepší způsob, jak obejít cenzuru - lidé si vysílají a informují se sami.
Nikdo již nemusí být závislý na zmanipulovaných zprávách mainstreamu. Stačí si
vyhledat město a podívat se , zda se tam zrovna protestuje a promluvit si s lidmi, kteří
protesty organizují, přímo na chatu. Musíte ovšem trochu ovládat angličtinu, což by dnes
neměl být problém.
Uvedu zde podle mne nejdůležitější informační linky:
OccupyWallStreet:
informace:
http://nycga.cc/
http://occupywallst.org/
Živé přenosy a chaty z různých měst (včetně několika evropských) - stačí překlikávat nesmí vás ovšem překvapit, že některé nevysílají:
http://www.occupystream.com/
http://occupystreams.org/
Mezinárodní informace:
OccupyTogether
TakeTheSquare
http://www.peoplesassemblies.org/
http://www.ikimap.com/fullmap/ULYF/-142.897568
Další národní:
Kanada:
rabble.ca...
http://www.livestream.com/canadarevolution
http://www.livestream.com/occupytoronto
http://www.livestream.com/axiomaticaorg
Německo:
http://www.echte-demokratie-jetzt.de/
http://occupyreichstag.blogsport.de/
livestream a chat
http://www.occupydeutschland.de/live.html
http://www.castortv.de/
http://www.livestream.com/occupyduesseldorf
Španělsko:
http://www.democraciarealya.es/
http://www.livestream.com/spanishrevolutionsol
Francie:
http://paris.reelledemocratie.com/
Occupy France
http://occupyfrance.org/cat/mouvements-locaux
France Uncut
http://acampadabcninternacional.wordpress.com/category/english/
Británie:
Occupy London
Occupy Britain
UK Uncut
http://www.15mlondon.org/
Řecko:
http://www.keeptalkinggreece.com/category/1-news/
http://www.occupiedlondon.org/blog/
http://www.stopcartel.net/
http://www.livestream.com/stopcarteltvgr
http://www.facebook.com/pages/Occupy-Greece-Athens/291444204215402
Itálie:
http://www.facebook.com/pages/Occupy-Roma/270237686340054#!/pages/OccupyItaly/289984284361226
http://www.italianrevolution.org/
http://italianrevolution-roma.blogspot.com/
http://it-it.facebook.com/pages/Indignati-Roma/215849188455099
Rusko:
http://directrussia.org/
Holandsko:
Occupy Amsterdam
Occupy den Haag
Slovensko:
Occupy Bratislava
Česko:
http://www.skutecnademokracie.g6.cz/
https://www.facebook.com/event.php?eid=234614883243821
http://cs-cz.facebook.com/pages/Skute%C4%8Dn%C3%A1-Demokracie-Te%C4%8FBRNO-DRY-/123133037769065
Pravidla, jak vlastně "occupy":
http://occupytogether.wikispot.org/
http://mythhealerslinks.blogspot.com/
+++++++++++++++++++++++
Francie vyhrožuje Íránu vojenskou akcí
28.9.11
Francie: Francie vyhrožuje Íránu vojenskou akcí, pokud bude Írán pokračovat v
budování své jaderné energetiky.
Zdroj: http://rt.com/news/military-strike-iran-france-567/
Klasifikace: politika
Francouz nevyhrožuje, (hluban | 29.09.11 11:48)
vyhrožuje Žid Sarka Farka.
zaujimave (KILLROY | 29.09.11 17:58)
to je ta krajina kde sa v hlavnom meste rodi 54% ne-francuzov?
http://www.eutimes.net/2010/05/first-ethnic-statis... Je naozaj vidiet ze francuzska
politika vie na ktore problemy sa treba zamerat...
ˇIrán muSSí padnout Šarkécymu k nohám (MoUdrostrak | 30.09.11 07:13)
Díky pobytu zlého Emmáma Khomeiniho ve francouzském exilu a triumfálního návratu
do vlasti na palubě Air France, byla Francie jediná z velmocí, která s Islámskou
republikou udržovala výhodné kontrakty. Dodnes jsou skvělé íránské dálnice plné
Peugeotů (Pars) i Citroenů vyráběných v licenci. Přes západní demokratické embargo
dává již Iran najevo, že Západ nepotřebuje: Peugeoty (Pars) nahrazují nejnovější
"íránské" licencované Hyundaie a Kii.
Šarkéci otužil Francouze v chuti po krvi a snadně nabytém majetku v Libyi. Nyní bude na
řadě zlá islámská republiky, která po staletí nikoho nikdy nenapadla. Wall Street i Tel
Avív to po "svém" Šarkécym žádá. Buďme hrdí, že jsme v NATO a křivohub nám zavelí!
Libie (Radek Maláč | 30.09.11 07:21)
V Libii ti šašci absolutně nezvládají situaci a jsou poráženi na všech frontách a to je
Libijců jen cca 6 milionů. Postavili se tam proti nim i obyvatelé měst kterým Kadáfí
předtím rozdal zbraně. Teď jsou rebelové v takové situaci že jim NATO už ani neplatí:))
Asi už nemají z čeho a libijci je střílí všude kde je vidí. Spousta politiků kteří byly nejdřív
s rebeli se teď snaží vrátit zpět ke Kadafimu. Takže to mluví za vše. Jediný výsledek toho
všeho tedy je zhruba 50 000 mrtvých civilistů - tedy těch o kterých se ví - a zdemolované
města a infrastruktura. A to prosím našim jménem protože jsme byli ústy našeho ministra
zahraničí Schwarzenberga a křivohubce Vondry mezi prvními kdo rebelskou vládu uznal.
A teď si položme otázku co by se asi stalo kdyby zbankrotované NATO zaútočilo na 150
milionový Irán, když to v Libii totálně nezvládli????!!
Tohle mě hlava nebere - tito "lidé" jsou opravdu neuvěřitelní sociopaté toužící jen po
moci a bez špetky svědomí. Místo aby vládli měli by
Automaticky kráceno
Libie (Radek Maláč | 30.09.11 07:25)
Místo aby vládli měli by sedět pěkně v klidu v blázinci kde by nikomu nemohli ublížit a
pojídat tam ty léky které lidem podle jejich výroků a výroků vládních agentůr vůbec
neškodí... Akorát doktoři je nějak pro svou rodinu nechtějí. Schválně se zeptejte svého
doktora až vás bude očkovat jestli vám podepíše papír že je odpovědný svým majetkem
za případné vedlejší účinky očkování nebo dokonce za poškození zdraví které by vám
očkování mohlo způsobit.
Had se nedokáže tak kroutit jako naši doktoři:))
Sarkafaka sa citi silny (AA | 30.09.11 08:44)
po tom ako sa zmocnil zasob ropy v Libyi.
Nech si zavrie vsetky svoje elektrarne, a ze ich maju vo FR slusne vela, potom moze
kecat do jadrovej energetiky inych zemi.
+++++++++++++++++++++++
Pákistán a „síť Haqqani“: Poslední zinscenovaná hrozba Americe a konec historie
Paul Craig Roberts( více o autorovi > ) 28.9.2011
Slyšeli jste někdy o Haqqani? Já ne. Stejně jako o Al-Káidě, o které jsem před 9/11 nikdy
neslyšel, je „síť Haqqani“předhazována v době, kdy je potřeba ospravedlnit další
americkou válku – v Pákistánu.
Tvrzení prezidenta Obamy, že zlikvidoval vůdce Al-Káidy Osama bin Ladena, vypustilo
bublinu hrozby dlouho sloužícího strašáka. Teroristická organizace, která opustila svého
vůdce, neozbrojeného a bez ochrany, sedícího jako kachna určená k odstřelu, se již
nadále nezdála být hrůzu nahánějící. Je čas na pro nového, strašlivějšího, strašáka, jehož
nahánění udrží „válku proti terorismu“ v chodu.
Nyní je „nejhorším nepřítelem“ Americky Haqqani. Ba co víc, na rozdíl od Al-Káidy,
která nikdy nebyla svázána s nějakou zemí, je síť Haqqani, podle admirála Mikea
Mullena, náčelníka amerického generálního štábu, „pravou rukou“ výzvědné služby
pákistánské vlády, ISI. Washington tvrdí, že ISI nařídila své síti Haqqani zaútočit 13. září
na americké velvyslanectví v Kábulu v Afghánistánu, a na americkou vojenskou
základnu v provincii Wadak.
Senátor Lindsey Graham, člen Výboru pro ozbrojené síly, a jeden z hlavních
republikánských válečných štváčů, prohlásil, že „na stole jsou všechny možnosti“ a dal
Pentagonu své ujištění, že v kongresu existuje široká podporu z obou stran pro americký
vojenský útok na Pákistán.
Protože Washington již zabíjí velký počet pákistánských civilistů pomocí bezpilotních
letounů a donutil pákistánskou armádu nahánět Al-Káidu v celém Pákistánu, což vedlo
k dalším desítkám tisíc, či více, Pákistánců vyhnaných z domovů, senátor Graham musel
mít na mysli něco většího.
I pákistánská vláda si to myslí. Pákistánský premiér Yousuf Raza Gilani povolal svého
ministra zahraničí z rozhovorů ve Washingtonu domů a nařídil nouzové setkání vlády,
aby se vyhodnotily vyhlídky na americkou invazi.
Mezitím Washington hromadí další důvody, které by mohl přisoudit nové hrozbě
Haqqani, aby ospravedlnil zahájení války proti Pákistánu. Pákistán má jaderné zbraně a je
nestabilní, a tyto atomovky by mohly padnout do nesprávných rukou; USA nemohou
zvítězit v Afghánistánu, dokud nebudou zlikvidována útočiště v Pákistánu; bla-bla-bla.
Washington se pokoušel nátlakem donutit Pákistán k zahájení vojenské operace proti
vlastním lidem v Severním Waziristánu. Pákistán má dobré důvody tomuto požadavku
odporovat. Použití nové „hrozby Haqqani“ ze strany Washingtonu jako záminky pro
invazi by mohl být způsob Washingtonu, jak překonat pákistánský odpor vůči útokům na
provincii Severní Waziristán, nebo by mohlo jít, jak říkají někteří pákistánští vůdci, a
čeho se obává pákistánská vláda, o „drama“ vytvořené Washingtonem pro ospravedlnění
vojenského útoku na další muslimskou zemi v pořadí.
Za roky svého vazalství coby americké loutky si to na sebe pákistánská vláda přivolala
sama. Pákistánci nechali USA koupit si pákistánskou vládu, vycvičit a vybavit její
ozbrojené síly a vytvořit interface CIA u pákistánské rozvědky. Vláda tak závislá na
Washingtonu toho moc říct nemohla, když Washington začal narušovat její suverenitu,
posílat bezpilotní letouny a týmy zvláštních jednotek zabíjet údajně Al-Káidu, avšak ve
skutečnosti především ženy, děti a farmáře. Neschopen si po deseti letech podrobit malý
počet bojovníků Talibanu v Afghánistánu svalil Washington vinu za toto své vojenské
selhání na Pákistán, stejně, jako Washington svalil vinu za dlouhou vleklou válku proti
Iráčanům na údajnou podporu Iránu poskytovanou iráckému odboji proti americké
okupaci.
Někteří obeznámení analytici, o kterých v „oficiálních médiích“ nikdy neuslyšíte, říkají,
že americký vojensko-bezpečnostní komplex a jejich neokonzervativní kurvy organizují
třetí světovou válku dříve, než na ni budou Rusko a Čína připraveny. V důsledku
komunistického útlaku je výrazná část ruské populace v americké sféře vlivu. Tito
Rusové věří Washingtonu více, než důvěřují Putinovi. Číňané jsou také zaměstnáni
vypořádáváním se s riziky rychlého ekonomického růstu, než aby se připravovali na
válku, a daleko za touto hrozbou zaostávají.
Nicméně válka je životodárnou tekutinou zisků vojensko-bezpečnostního komplexu, a
válka je zvolenou metodou neokonzervativců pro dosahování jejich cíle americké
nadvlády.
Pákistán hraničí s Čínou a bývalými částmi Sovětského svazu, ve kterých mají nyní USA
vojenské základny na ruských hranicích. Americká válka proti Pákistánu a jeho okupace
pravděpodobně klimbající Rusy a Číňany probudí. Protože obě tyto země vlastní
mezikontinentální jaderné rakety, mohla by hrabivost vojensko-bezpečnostního
komplexu a jeho touha po zisku a bažení neokonzervativců po říši vyústit k vyhynutí
života na Zemi.
Patrioti a super patrioti, kteří jsou součástí agend vojensko-bezpečnostního komplexu, a
vlajkami mávající neokonzervativci podporují „konec časů“, tak zuřivě chtěný
extatickými evangelíky, kteří budou vyneseni do nebe, zatímco my ostatní zemřeme na
Zemi.
To není výsledek, ve který prezident Reagan doufal po skončení studené války.
Pakistan and "The Haqqani Network" : The Latest Orchestrated Threat to America and
The End of History vyšel 27. září na Global
+++++++++++++++++++++++
Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko plne podporuje
úsilie Lekárskeho odborového združenia zlepšiť postavenie lekárov a
zdravotníckej starostlivosti na Slovensku. Rovnako sa naši odborníci
stotožňujú s výhradami lekárov proti zdravotníckej reforme, ako ju
násilím presadzuje minister Ivan Uhliarik.
Riešenie problémov zdravotníctva rušením oddelení je zjavne najhoršia
možnosť, o ktorej uvažuje minister zdravotníctva potom, čo lekári
podali 2411 výpovedí. Kroky slovenskej vlády hraničia s hazardom s
občanmi, ak odmietajú splniť podmienky odchádzajúcim lekárom a ani s
nimi dostatočne nerokujú, aby sa našli pozitívne riešenia.
Preto ĽS-HZDS stojí za požiadavkami protestujúcich lekárov, ktorí
dnes svojim postojom neliečia chorých pacientov, ale aj celú chorú
slovenskú spoločnosť. Realizovaním výpovedí lekárov dôjde jednoznačne
ku kolapsu v poskytovaní zdravotníckej starostlivosti, veď napríklad
len v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave podalo výpovede na
anesteziológií 97 percent lekárov, takže sa detské ARO úplne odstaví z
prevádzky. To sú dôvody, prečo ĽS-HZDS vyzýva vládu SR, aby urýchlene
začali situáciu riešiť a dali za pravdu oprávneným požiadavkám
lekárov. Inak bude Radičovej kabinet zodpovedný za ohrozenie života
občanov.
Stanislav Háber,
riaditeľ Odboru verejnej mienky
ĽS-HZDS
+++++++++++++++++++++++
Prislo z USA
Tento radiovy zaznam je dar
Americkyvh Slovakov.Rudolf Kalencik z Noveho mesta nad Vahom
zachranil tento zaznam z rakuskeho radia,
http://www.youtube.com/watch?v=B5CRYb5HI64&feature=related
+++++++++++++++++++++++
Terorizmus NATO
http://www.youtube.com/user/svobodnatv
+++++++++++++++++++++++
Podivna pomoc Grecku
http://www.youtube.com/user/svobodnatv#p/u/3/uVy3gx7KpxQ
+++++++++++++++++++++++
Katolík, protestant, muslim a žid spolu při večeři diskutují.
Katolík: "Mám takové jmění, že se chystám koupit Citibank!"
Protestant: "Já jsem tak bohatý, že si koupím General Motors!"
Muslim: "Já jsem pohádkově bohatý princ a hodlám koupit Microsoft!"
Potom se všichni obrátí na žida. Ten si míchá kafe, potom opatrně
položí lžičku na stůl, upije trochu, podívá se na všechny a ledabyle
prohodí: "Já ale nic z toho neprodávám!"
Hungarian Spectrum
The state versus the nation: Viktor Orbán's speech in Romania
24. júla 2011, 22:29:09 | Eva Balogh
This was one of the themes of Viktor Orbán's speech on Saturday in
Tusnádfürdı/Băile Tuşnad, Romania. The reporter for MTI, the Hungarian
news agency, realized the importance of the relationship between nation
and state in Orbán's rambling and mostly self-delusional speech. The
headline was: "A successful state can be built only with a strong
nation behind it."
In Orbán's formula the nation has primacy. It is the result of a
natural, organic development while the state is an artificial
construct. The exact relationship between nation and state in this
formula is not really clear, and I'm almost certain that even if one
pressed him on its exact meaning we wouldn't get any closer to a
coherent description of the relationship between "nation" and "state."
In the first place, both in English and in Hungarian the two words can
be used interchangeably. For example, in "the nations of Europe" and
"the states of Europe" both refer to "the countries of Europe." Or,
state and nation can be used together as in "nation state," meaning a
political unit inhabited predominantly by a people sharing a common
culture, history, and language. So, what does this juxtaposition of
state and nation mean in Viktor Orbán's often nebulous vocabulary and
thought processes?
"State" in its stricter meaning is "a politically organized body of
people occupying a definite territory." It is precisely this "definite
territory" that is so distasteful to Viktor Orbán. Because the state of
Hungary, whether Orbán and his fellow nationalists like it or not, has
jurisdiction only within the country's current borders.
Behind a state stands, in modern political theory and practice, not the
nation but the totality of its citizens. These citizens, regardless of
national origin, have certain rights and privileges granted by the
power of the state. But if the relationship between state and its
inhabitants is not the usually accepted state-citizen connection but
some abstract notion of nation, then the whole modern structure of
state collapses right in front of our eyes. Who belongs to this nation?
Do the Gypsies, when in ordinary parlance one hears more and more often
the distinction being drawn between Hungarian and Roma? The Roma
themselves refer to their non-Gypsy fellow citizens as "Hungarians,"
indicating that they don't view themselves as belonging to the
privileged majority. The Hungarian far-right wants to send the Roma
back to India and the Jews to Israel. Certainly the far-right doesn't
consider either of these groups Hungarian. And the great majority of
the population would like to close the door to all foreigners.
Orbán claims that the "strength of the state springs from the nation"
and one needs a strong Hungary (anyaország) because without it there
can be no strong "Hungarian nation in the Carpathian Basin." He
envisages an entirely new economic and perhaps political era in which
Hungary will have a leading role to play. (More about this fantasy land
of his a little later.) In some unspecified, and let's add
unfathomable, way the arrival of a new era will result in "the growing
together of the Hungarian nation." He uses the noun "összenövés" which
is rarely used and then mostly in medical literature; it means two or
more organs spreading and growing into one. Thus, this vision
presupposes a demographic turnabout. Although birthrates are low both
in Hungary and among the Hungarian minorities in the neighboring
countries, Hungarians will spread and will grow together into one mass.
I guess in order to make this statement less frightening to the
neighboring countries, he added that as a result of this great economic
revolution that will take place in Europe, "the whole of Central Europe
will grow together ... and will be the economic center of the new
economic era." That will be a historical first, because as long as
there has been written history the eastern part of Europe has always
lagged behind the west.
And here we have arrived in la-la land. According to Orbán, the whole
world is at the threshold of an entirely new world order which will be
born on the ruins of the old. A complete collapse is unavoidable
because of the inordinate indebtedness of the western nations. In this
new economic era "the state will have an entirely new role to play,"
but unfortunately Orbán doesn't elaborate. Or rather he added the
following sentence: "The sovereign debts can be paid back only with the
instruments of state." My first reaction was: "Well, that is brilliant.
Who else will pay back state debt if not the state?" But then I stopped
and became suspicious that perhaps Orbán means here the kind of state
capitalism that Putin introduced in Russia. Perhaps what he was
alluding to was the nationalization of certain sectors in the economy.
After all, the Hungarian state purchased 21.3% of all MOL shares not
long ago and there are rumors that they are negotiating with E.On, the
German gas company, to buy its Hungarian holdings. Thus, it is very
possible that Orbán thinks that profitable state firms will produce
enough revenue to pay back Hungary's current debts.
There are several problems with this great scheme, if it is what Orbán
has in mind. First and foremost, the Hungarian budget is in terrible
shape. Mihály Varga, former minister of finance and now head of the
prime minister's office, a few days ago indicated that the state might
have to sell some or all of the MOL shares it just purchased from the
Russians. He also admitted that the figures for the convergence
program, the Széchenyi Plan, and the Kálmán Széll Plan might have to be
recalculated and a period of even more severe austerity might have to
be introduced. With an empty treasury one cannot buy up firms or
purchase shares in large and profitable companies.
Orbán wants the state to occupy a central position in social and
economic matters. It will be the state, according to him, that will
solve the unemployment problem. Moreover, it will be the state that
will reorganize the economy. Neither of these tasks belongs to the
state in a free-market economy and in a democracy. One can only hope
that Orbán's solution to the unemployment problem is not the public
works projects, which will mean thousands of dislocated poor people
working with shovels building soccer stadiums and dams under the
supervision of former policemen and retired soldiers.
Orbán likes to talk about "an economic system based on work," and a lot
of people don't quite understand what this can possibly mean. No
wonder, because all economic systems are based on work of some sort.
But perhaps the mystery is solved if we read in the description of
Orbán's speech that "the economic system based on work" will replace
the welfare state. So, no work, no check.
And finally, Orbán emphasized at the end of his speech that "it was
Hungary that before any other country in Europe gave the right answers
to the imminent arrival of the new era." Every time I hear Orbán and
Matolcsy boasting like that I think of the American idiom about the man
who is whistling in the dark when he is actually scared witless. It is
becoming more and more obvious that the revolutionary new economic
policy is in deep trouble. Whistling won't help make the figures add
up.
Hungarian gathering at Tusnádfürdı/Băile Tuşnad: In the name of
nationalism
23. júla 2011, 22:58:42 | Eva Balogh
Every year at this time of year Fidesz politicians make a pilgrimage to
the picturesque resort of Tusnádfürdı/Băile Tuşnad in the middle of
Hargita/Harghita County, a part of Transylvania where Hungarians are in
the majority. The gathering is often called the Transylvanian
Woodstock: lectures and speeches are interspersed with musical
performances.
The last time I wrote about Tusnádfürdı at length was in 2009, when
Romanian President Traian Băsescu attended. At that time he hoped to
attract a few extra Hungarian votes in the forthcoming Romanian
elections. His friend Viktor Orbán was lending Băsescu a helping hand
in this endeavor, and he was grateful enough to attend Tusnádfürdı
again last year. But this year the Romanian president was conspicuously
absent. In fact, he didn't even receive an invitation by the
organizers. Zsolt Németh, undersecretary for foreign affairs, explained
that the topic of this year's gathering wouldn't have interested
Băsescu. Because the main theme was "the unification and strengthening
of the [Hungarian] nation across borders" and related subjects such as
dual citizenship, Hungarian territorial autonomy in areas where
Hungarians are in the majority, and the Romanian census and the
importance of every Hungarian being properly registered.
The real reason for Băsescu's absence most likely was the strained
relationship that is rapidly developing between the two countries,
mostly due to an aggressively nationalistic Hungarian foreign policy.
The Hungarian government more and more behaves as if territories in
which Hungarians live in the neighboring countries are actually under
Hungarian jurisdiction. This is quite evident in changes that are being
introduced, even in the public media. For example, in the news programs
"the borders will disappear," which means that there will more news
from Kolozsvár/Cluj, Nagyvárad/Oradea or Kassa/Kosice. As one jaundiced
commenter in Népszabadság remarked, as a result of this policy change
even fewer people will watch MTV's news.
The theme of this year's Tusnádfürdı was the nation in the Carpathian
Basin. It mattered not what the topic was, this theme had to be woven
into the speech somehow. That effort resulted in some rather bizarre
statements. Perhaps the most notable came from Rózsa Hoffmann,
undersecretary in charge of education, who introduced an entirely new
concept, which is unfortunately incomprehensible to "any rational human
being," as Endre Aczél wrote in an opinion piece in Népszabadság. First
of all, Hoffmann came up with a new Hungarian word and concept:
"tudástér." "Tudás" in Hungarian means "knowledge" and "tér," "space."
There is an unfortunate connotation of linguistic concoctions ending
with the word "tér." Adolf Hitler's "Lebensraum," which in the original
meant simply "habitat," was translated into Hungarian as "élettér." As
a result, it's a word that is judiciously avoided in Hungary. So, great
was the upheaval when Viktor Orbán during the 2002 election campaign
talked about "economic Lebensraum/gazdasági élettér." He wanted to have
a large economic Lebensraum for Hungary.
And now, Hoffmann wants to have a Hungarian "tudástér" in the whole
Carpathian Basin. Aczél reminded Hoffmann that Hungary shares the
Carpathian Basin with the Slovaks, Ukrainians, Romanians, Serbs,
Croats, Slovenes, and Austrians. Hoffmann can do whatever Viktor Orbán
allows her to do within the Hungarian borders, but "the Carpathian
Basin is not ours." He warned that "every reference that connects the
existence of this geographic entity to the Hungarians either revives
the illusion of a historical Hungary that ceased to exist almost one
hundred years ago or, even worse, the irredentist slogan of the
'Carpathian-Danube-Great Homeland' [of Ferenc Szálasi]."
A second speech worth analyzing a bit is Zsolt Semjén's "ode to the
idea of the nation." "The very existence of nations is a universal
value for mankind," he declared. Mankind would be poorer if "nations
disappeared from history." Well, there are some people who would
violently disagree with Semjén and who are convinced that nationalism
is the curse of mankind and the source of incredible sufferings over
the last two centuries.
In order to make devotion to the nation perhaps more palatable than it
should be, Semjén decided to lecture his audience on the "extremes of
nationalism" which should be avoided. One is cosmopolitanism, "which
considers the nation to be an antiquated, provincial concept." Those
who adhere to cosmpolitanism are "ruining true values" because "we
receive our language, our culture, our thoughts from the nation."
I'm confused. Let's start with Semjén's definition of cosmopolitanism
as simply the negation of nations, instead of viewing a cosmopolitan as
someone "having worldwide rather than limited or provincial scope or
bearing." Perhaps because Semjén spent the greater part of his life in
Kádár's Hungary he inherited the old Marxist-Leninist definition of
cosmopolitanism as "a bourgeois tendency that tries to discredit
patriotism and national feeling and to disparage national culture." As
for receiving our language, our culture, our thoughts from the nation,
I'm really puzzled. A baby learns language from his/her immediate
surroundings. I know people who were born in North America, far away
from the nation, and yet they speak absolutely fluent Hungarian.
Surely, these people didn't learn their language from this mythical
nation. As far as my own thoughts are concerned, I don't think that
they have much to do with "the nation."
Semjén's further elaboration of the concept of nation and its other
extreme, chauvinism, is also peculiar. He thinks that chauvinists
"because of the presumed interests of their nations deny other nations'
right to life." Chauvinism is not a nice thing, but I don't think that
any chauvinist would go so far as to eliminate whole nations. Let's see
some definitions: "militant devotion to and glorification of one's
country; fanatical patriotism; zealous and belligerent patriotism,
excessive or blind patriotism." The Hungarian definitions are
practically the same as the ones I just quoted from different English
dictionaries.
Why is Semjén doing this? Of course, it is possible that he hasn't
taken the trouble to think about nationalism, cosmopolitanism, or
chauvinism and therefore the confusion and distortion comes from a lack
of knowledge. But it is also possible that by exaggerating the two
"extremes" of national feelings he wants to make his own government's
nationalistic foreign policy less threatening. However, a few sentences
later Semjén made it clear that "we will never subordinate our national
interests based on our human rights to the domestic political ups and
downs of other countries." In plain language, we don't give a damn what
the neighbors think; we will go ahead like a bulldozer. This formula is
well known from the 1998-2002 period when Viktor Orbán managed to
alienate all of Hungary's neighbors. I doubt that such a policy serves
Hungary's national interests. Or even the interests of the Hungarian
minorities in the neighboring countries.
Joseph K. Grieboski then and now

Spravodaj c 157 - szcpv

Transkript

Podobné dokumenty