alena adamíková - rivergallery.sk

Komentáře

Transkript

alena adamíková - rivergallery.sk
River Gallery
Zuzana Danková
+421 948 663 007
[email protected]
ALENA ADAMÍKOVÁ
ROZPRÁVAČI PRÍBEHOV
kto sme | River Gallery je súkromná
galéria zameraná na prezentáciu
výtvarného umenia širokej verejnosti. Dôraz je na výbere umeleckej kvality zo Slovenska ako aj
renomovaných umelcov v rámci
Európy so zameraním prevažne na
oblast maľby. Slávnostne otvorenie sa konalo 5. mája 2011.
ABOUT US. | The River Gallery is
a private gallery for presentation of fine artworks for a broad
public. Emphasis is put on selection
of quality art of young Slovak
artists and renowned artists
across Europe, focusing mainly on
painting as the medium. We were
inaugurated on May 5th 2011.
o čo nám ide | River gallery sa
vyznačuje hlavne progresívnym
myslením a širokospektrálnym
zastúpením kvalitných autorov.
Naším zámerom je prezentovanie
mladej slovenskej generácie ako
aj etablovaných umelcov zo
sveta. Usilujeme sa o rozmanitosť,
preto jednak vystavujeme známych, medzinárodne uznávaných
umelcov, no zároveň prezentujeme
mladých začínajúcich výtvarníkov, ktorým tak umožňujeme
prezentovať ich talent a klientom
ponúkať ich diela za dostupné
ceny. Ceny v River Gallery sú na
základe dohody s umelcami,
totožné s autorskou cenou a preto u nás kupujete vždy najlacnejšie. V neprehľadnosti kvantity
súčasného stavu v umení poskytujeme poradenstvo, značku kvality a záruku dobrej investície do
umenia v budúcnosti.
OUR INTENTION | River Gallery is
mainly characterized by progressive thinking and a wider representation of quality names. Our
intention is to present young Slovak generation as well established
artists of the world. We strive
for diversity and therefore we
exhibit the known, internationally recognized artists, but also the
young art beginners, thus permitting the presentation of their
talents, and to offer clients their
works at affordable prices. Prices
in the River Gallery are based on
an agreement with the artist,
identical to the artist’s price and
therefore you are always buying the cheapest. In the current
situation in the world of art, we
provide advice, quality mark and
a guarantee of a good investment
in the art in the future.
čo u nás nájdete | Okrem zaujímavých výstav pozostávajúcich
z obrazov nájdete u nás aj exterérové a interiérové sochy.
Výber diel je orientovaný na zberateľsky a investične zaujíma vé
diela, Naše výstavy sú z prevažnej
časti modifikované v intervale 6
týždňov, pričom koncept aj téma
každej výstavy je vždy iný. Výstavy
sú verejne prístupné, bez poplatkov
či vstupného. Týmto krokom sa
snažíme každému návštevnikovi
umožniť pozrieť si nenapodobiteľné diela a rozvíjať v ľuďoch
vzťah k výtvarnému umeniu a tiež
posilniť ich zmysel pre estetiku so
silným emočným zážitkom.
BOHATSTVO,
JE IBA SLOVO, DAŤ MU
ZMYSEL JE UMENIE
WHAT WE OFFER | In addition to the
interesting exhibitions consisting
of paintings, we also offer exterior and interior sculptures. The
selection of works is focused on
interesting, collectible art. Our
exhibitions are changed mostly
every 6 weeks, always with a different new concept and theme. The
meaning of this is to let all our
visitors to freely view the inimitable works, to develop a good
relation to fine art in people
and to strengthen their sense of
aesthetics with strong emotional
experiences.
RIVER PARK – Dvořákovo nábrežie 8, 811 02 Bratislava • Hlavná 1, 040 01 Košice • Starý Smokovec 38, 062 01 • J&T BANKA KOMFORT 0800 900 500,
e-mail: [email protected], www.jtbanka.sk
Alena Adamíková patrí k výrazným predstaviteľkám súčasnej
slovenskej maľby. Svedčí o tom nielen účasť na početných
domácich výstavách, ale aj na mnohých zahraničných projektoch. Stáva sa u nej pravidlom, že každá nová výstava je
zároveň aj predstavením, keď nie nového maliarskeho cyklu,
tak aspoň čiastkovej problematiky, či tematického okruhu.
Aj zatiaľ na poslednej zahraničnej prezentácii predstavila nové
obsahové polohy. Aj keď sú pokračovaním jej už niekoľkoročného záujmu o maliarsky portrét s jeho limitami a presahmi,
sú krokmi k uvoľneniu sledovaného žánru. Síce zostáva verná
skúmania „vnútornej tváre“ človeka, ale situuje ho do situácii,
ktoré nám metaforicky, či symbolicky pomáhajú otvárať jeho
„utajované a skrývané“ vnútro.
Aj po maliarskej stránke je tvorba Aleny Adamíkovej
výskumná a to práve použitými postupmi, ktorými hľadá
najprimeranejší maliarsky výraz svojich malieb. Nie sú to
len súčasné techniky maľby, ale často siaha po inšpirácii
z jej bohatej technologickej histórie. Ukázalo sa, že výstava
Rozprávači príbehov je v kontexte autorkinej tvorby dôležitou
zastávkou, s prísľubom možných nových riešení.
Mgr. Beata Jablonská
3
ALENA ADAMÍKOVÁ
ROZPRÁVAČI PRÍBEHOV
Alena Adamíková
Štúdium
2005 - 2011:Doktorandské štúdium – Katedra
maľby a iných médií, Ateliér ±XXI,
prof. Daniel Fischer, Vysoká škola
výtvarných umení, Bratislava
1991 - 1997: Katedra maľby a iných médií, Ateliér
±XXI, prof. Daniel Fischer, Vysoká
škola výtvarných umení, Bratislava
1993 - 1995: Ateliér grafického designu, prof.
Stanislav Stankóci, Vysoká škola
výtvarných umení, Bratislava
1987 - 1991: Úžitková grafika, Škola úžitkového
výtvarníctva, Košice
Ocenenie
2009STRABAG ARTAWARD 2009, účasť
vo finálnom výbere, Viedeň, A
2002Certificate of Merit, SEC & WE–International Enviromental Photografhy Competition, Singapore, SG
Samostatné výstavy
2014Rozprávači príbehov, Mestská galéria
Panský dvúr, Veselí nad Moravou,
CZ
2013Nežné bytosti, Mestké muzeum
a galéria Hustopeče,
Hustopeče, CZ
2013Čakanie na búrku (s D. Brunovským), Galéria Slovenského inštitútu,
Praha, CZ
2011Tvárou v tvár, Galéria Kabinet, Max
Klinger, Bratislava
2007Tváre a ich podoby, podoby a ich
tváre, Múzeum Vojtecha Löfflera,
Košice
2004Divadelná fotografia, Bábkové
divadlo na Rázcestí, Banská Bystrica
2003
Pohľady, Synagóga, Brezno, SK
2001Strach má moje oči, Galéria u anjela,
Kežmarok, kurátor: K. Kováčová, SK
narodená 1972 v Revúcej
žije a tvorí pri Bratislave, v Novej Dedinke
Skupinové výstavy
2013Rozhovory, ktoré vedú inam, Dom
umenia, Bratislava; Stredoslovenská
galéria, Banská Bystrica
2013ART. D. 01, Dom umenia, Bratislava;
Stredoslovenská galéria, Banská
Bystrica
2012KRV, Slovenská národná galéria,
Bratislava
2012Duše v skrýši, Galéria mesta Bratislava, Bratislava
2012Christmas Bestseller IV, Galéria
SODA, Bratislava
2012Art Follows You, MyArtLife gallery,
Praha, CZ
2011JCE Biennial of Contemporary Art,
TECLA SALA, L’HOSPITALET
Barcelona, Spain
2011ArtBanka, Kick off, Galerie Dvořák
Sec Contemporary, Praha, CZ
2010JCE Biennial of Contemporary Art,
Galerie im Traklaus, Salzburg, A
2010Plus minus XXI – 2.časť, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica, SK
2009JCE Biennial of Contemporary Art,
Montrouge La Fabrique, Paris, FR
20093. kapitola slovenského súčasného
umenia, Galerie Kritiku, Palác Adria,
Praha, CZ
2008CLOSE ENCOUNTERS, Museumsquartier, Viedeň, A
V. Nový zlínský salon, Krajská galerie výtvarného umění, Zlín, CZ
BODYANDOIL, Dom Umenia, Bratislava, SK, kurátor: Z. L. Majlingová
2007BODYANDOIL, Stredoslovenská
galéria, Banská Bystrica, SK
Umenie 2007- interpretácia skutočnosti, Dom Umenia, Bratislava, SK
ISTROART 2007 Copy-paste, Galéria MEDIUM, Bratislava, SK
Intimita, Zámok v Uherskom Ostrohu,
kurátor: V. Petratúr, B. Lungová, CZ
4
Orient und Okzident/ I. Goldener
Kentaur, Münchner Künstlerhaus,
Mníchov, DE
New Design AVON (prehliadka
súčasného umenia) Vodárenské múzeum, Bratislava, kurátor: S. Jokelová
Pudingová generácia, Galéria Stanica
– Zárečie, Žilina, kurátor: M.Šugar
2006100 % off, Bastart gallery, Bratislava
Pudingová generácia, Galéria 13m3/
Tranzit, Bratislava, kurátor: M. Šugar
“Meeting point”, Mobile Studios a European project by Public Art
Lab, Bratislava
2005CONTACT 2005, 6. Medzinárodné
stretnutie výtvarných akadémií,
Galéria Klatovy/ Klenová, CZ
2004PREDAVAČKY PRÍBEHOV, Výtvarno literárny projekt, Bábkové divadlo
na Rázcestí, Banská Bystrica
2001The Nature, SEC & WE – International Enviromental Photografhy
Competition 2002, Singapúr, SG
2000Salón 2000, Mestská galéria, Kežmarok
2000Chalúpkovo Brezno 2000, Synagóga,
Brezno
1993
Grafika, Nitrianska galéria, Nitra
1991Stretnutie generácií, Galéria J.Jakobyho, Košice
Ohlas v tlači (výber)
2014LIDOVÉ NOVINY, ORIENTACE/
PRACOVNA, publikovanie diela
CESTA DO STREDU DUŠE I.,
príloha III, str.23
2009THE GLOBAL EDITION OF THE
NEW YORK TIMES, USA, počas výstavy JCE Biennial of Contemporary Art, Paris: Montrouge celebrates
emerging artists, October 10-11,
2009, s. 7 – Publikované dielo NULOVÁ POZÍCIA
5
2009Majdáková, Diana: 11+1+-XXI (Ne)
očakávané stretnutie, in: FLASH
ART, Czech & Slovak Edition, No.
11-12, ohlasy na tvorbu, publikovanie diela, str. 42-43
Slaninová, Katarína: Ateliér ±XXI,
Priestor na tvorivý experiment,
Profil, číslo 1-2/ 2009, str. 66-81
2008CLOSE ENCOUNTERS; Kultur
AXE, Vienna-Bratislava-Budapest,Museumsquartier, Wien, A, Publikovanie umeleckej tvorby 2008
rganizačná
O
a grantová činnosť
2009Grantová činnosť, KEGA – získanie
grantu na realizáciu výstavy Plus
mínus XXI
Organizácia výstavy Plus mínus XXI,
Dom umenia Bratislava, 2009
2008 - 2006Združenie 13m3 - Organizácia a realizácia výstav a iných projektov
2007ISTROART 2007 COPY-PASTE,
Standard grants - International
Visegrad Fund, Bratislava
2006Farby Talianska (Talianska zástava
pohľadom módnych návrhárov, výstava diel Marca Gerbi a Joly Cascio),
Zichyho palác, Bratislava
Workshopy
2007Maľba, Mojmírovce, SK
2005CONTACT 2005, 6. Medzinárodné
stretnutie výtvarných akadémií,
Galéria Klatovy/ Klenová, CZ
2005MULTIPLACE 2005, Walking Workshop with Kevin Hamilton,
A4 – Burundi, Bratislava, SK
ALENA ADAMÍKOVÁ
ROZPRÁVAČI PRÍBEHOV
„Rozprávači príbehov“ v River Gallery
„Story Tellers“ in River Gallery
Výtvarný program Aleny Adamíkovej sa už roky zaoberá rôznymi tématickými a významovými variáciámi
figurálnej témy. Výstava „Rozprávači príbehov“ vznikla z podnetu potreby reakcie na odraz charakteru ľudkej
duše v telesnosti človeka a ich vzájomné dopĺňanie a vymedzovanie. Ľudskú tvár neformujú len fyziologické
črty, jej podoba odráža všetko čo človek doposiaľ prežil. Výzor ľudskej tváre ako celku nemôže byť zachytený
v jednom geste. Gestá mimiky a výrazu na portréte niesú objektívnym zachytením človeka, ale uchytením
telesnosti v momente, kedy tvár dokáže skutočnú emóciu kamuflovať podľa uváženia rozumu. Alena hľadá
odpovede čo všetko môže skrývať táto „vnútorná tvár“ za „fasádou tváre“. Odpoveď na túto otázku nachádza
v snahe zachytiť podstatu portrétu človeka, bez portrétu jeho tváre. Proces vyjadrenia podstaty autorka začína
portrétom Dívajúca sa do seba, kde otvára problema- tiku súčasnej figurálnej portrétnej maľby. neumožnením portrétovanej osobe vnímať okolie, vymedzuje jej možnosti videnia len do vlastného vnútra. tieto videné
predstavy sú ale divákovi obrazu skryté a tým osoba pôsobí neprístupne hoci absentuje len časť tváre. Neodkrýva svoje vnútro a nevidíme aký príbeh sa skrýva za tvárou človeka.
V ďalších portrétoch je snaha o odrytie týchto videných svetov, kde sa odrýva videné vnútro. Zachytenie
tohoto „konceptu človeka“ prebieha cez masky metafyzických krajín. Tieto krajiny sú poetickejším vyjadrením odkrytia vnútornej podstaty. Stelesňujú myšlienky, sny, spomienky ľudí, ktoré tvoria skutočné charaktery
ľudí a nedajú sa oklamať. Človek nemôze klamať vlastné myšlienky. Tieto portréty sú abstrakným zachytením neuchopiteľnosti ľudského charakteru, no napriek tomu vierohodnotnejšie ako úsmev alebo nemá tvár
klasického portrétu. Druhá časť výstavy odkrýva práve tieto cesty, ktoré predchádzali vzniku potrétov. Sú
to zachytenia „pozícii“ ktoré mohli byť pre vývoj osobnosti človeka významné. Sú to zachytenia momentu
v čase, momentu prežívaného postavami, kde sa nachádzajú v priestore a situácii, ktorú poznajú len oni sami.
Priestor je otvorený a nedefinovaný, so zámerom nechať diváka situáciu dotvoriť podľa vlastných sugescií. Na
iných obrazoch zase tvorí dominantu priestor, kde „Cesta do stredu duše“ vedie cez známe prostredie, ktoré sa
ale vplyvom udalostí stáva neprehľadným a človek sa musí vydať opakovane na prieskum tohoto neprebádaného územia.
Zuzana Danková
The art program of Alena Adamikova deals in various thematic and semantic variations of the figural theme.
The exhibition story tellers originated from the stimulus of the need of reaction to reflection of the human
soul in the physical man and their relative completion and delimination of each other. The human face is not
formed only by it’s physiological lines, it’s appearance relflects everything that the man lived through so far.
The look of the human face as a whole can not be captured in one gesture. The facial expression on a portrait
are not objectively capturing the human, only a snapshot of the physical in the moment, when the face can
camouflage the real expression at the whim of the brain. Alena seeks the answer to what can be hidden beneath this facade. she finds the answer to this question int he attempt to capture the core of the portrait of the
human without his face. The process of expressing the substance begins the author with the portrait looking
into herself, where she opens the problematics of con- temporary figural portrait painting. By not letting the
portraited person to sense it’s surroundings, she keeps her vision possibilities only into herself. These seen imaginations are hidden from the spectator and therefore the person seems inaccessible, even though only a part
of her face is missing. she does not uncover her inside and we do not see what story plays behind her face.
In other portraits, there is an attempt to uncover thse hidden worlds, where the core, the substance is revealed.
capturing this human concept happens through masks of metaphysical lands. Thiese lands are a more poetical
expression of the inside substance. They represent the thoughts, dreams, memories of people that are created
by real characters of people and can not be lied to. A man can not lie to his own thoughts. These portraits are
an abstract capture of the untouchability of the human character, but despite that they are more believable
than a smile or a mute face of a classic portrait.
The second part of the exhibition unravels these journeys that preceded the actual portraits. They are the capture of „positions“ that could be significant for the evolution of the human character. They capture a moment
in time, a moment lived by the characters, that are finding their place in the space and situation that only
they themselves know. The space is open and undefined with the purpose of letting the spectator finish the
situation by his own suggestions. On different paintings, there is a dominance of the space where „The path
inside the soul“ leads through the known environment that becomes chaotic under the pressure of events and
the man has to journey repeatedly into this unexplored territory.
Zuzana Danková
6
7
ALENA ADAMÍKOVÁ
ROZPRÁVAČI PRÍBEHOV
Alena Adamíková
ROZPRÁVAČI PRÍBEHOV
Kurátor výstavy: Vojtěch Petratur
Dívajúca sa do seba | Peering into oneself
2013, olej na plátne | oil on canvas, 50 x 60 cm
Dívajúca sa do svojho vnútra | Peering inside herself
2012, olej na plátne | oil on canvas, 220 x 160 cm
10
11
ALENA ADAMÍKOVÁ
ROZPRÁVAČI PRÍBEHOV
ROZPRÁVAČI PRÍBEHOV
Program Aleny Adamíkovej je postavený na tematizácii a redefinícii žánru maliarskeho portrétu v jeho
súčasných vizuálnych a kontextuálnych posunoch. Vychádza z tradície maliarského portrétu s tým, aby poprela jeho pôvodnú funkciu. Vo svojich obrazoch si kladie otázku: „Nakoľko je možné maľbou zachytiť dušu
portrétovanej postavy a je možné, aby bol Portrét aktuálnou témou súčasného umenia?“ Odpoveď na ňou
položenú otázku hľadáme v krajinách, vložených do výrezu tváre portrétovaných postáv. Tvár, ktorá slúži ako
sonda, alebo psychologický ponor do duše portrétovaného je na jej portrétoch vymazaná, nahradená novým
významovým obrazom. Niekedy si ťažšie vybavujeme tvár blízkeho, skôr v nás pretrvávajú spomienky, alebo
vizuálne obrazy spoločných zážitkov.
Alena Adamíková hľadá riešenie v nahrádzaní tváre (ako hlavného nositeľa ľudskej identity) zástupnými obrazmi. Pokúša sa vizuálnym obrazom odpovedať na otázky, či môže byť človek bez tváre vnímaný ako celistvá,
rozpoznateľná bytosť. Ktoré ďalšie faktory podporujú vnímanie portrétu bez tváre ako esenciu portrétovaného.
Čo všetko pripisujeme poznaniu (analýze) tváre druhého človeka? A čo pre nás znamená jej absencia?
Alena Adamíková s vyššie položenými otázkami pracovala dva roky na príprave výstavy Rozprávači príbehov.
Zámerom výstavy je vtiahnuť diváka do danej problematiky a dôsledne maliarsky prepracovanými obrazmi
mu ponúknuť odpoveď.
Výstava pod názvom Rozprávači príbehov predstavuje portrétnu galériu, ktorú môžeme čítať v niekoľkých
rovinách. Tvár, ktorá slúži ako sonda, alebo psychologický ponor do duše portrétovaného je na jej portrétoch
vymazaná a nahradená novým významovým obrazom. „Spomienka na niektoré tváre bolí“. Preto ich autorka
vymazáva a nahradzuje farebnou predstavou miest, spoločných zážitkov, prerozprávaných príbehov. Alena
Adamíková sa pokúša vyrezanou maskou tváre vstúpiť do vnútorného sveta, umocniť hĺbku, vyvolať pocit
životnosti. Vyvolať pocit pretrvávajúcej prítomnosti už prežitého, oživiť fotografickú spomienku, oživiť kus
papiera... Vymazanie identity tak v Adamíkovej prípade naráža na hranicu otázky, pokiaľ je tvár ultimátnym
tvorcom charakteru a odkedy nás odvádza od skutočnej podstaty. Môže byť človek bez tváre vnímaný ako
celistvá, rozpoznateľná bytosť? Čo všetko pripisujeme poznaniu (analýze) tváre druhého človeka? A čo pre nás
znamená jej absencia?
Výstava je rozdelená na dve časti. Prvá časť, zobrazuje portréty ľudí, ktorí predstavujú samotných rozprávačov.
Výber je subjektívny a veľmi osobný, ako samotná autorka hovorí: „portrétmi spomínam na ľudí, ktorí ma
v mojom živote formovali, rozprávaním rozprávok už v detstve, príbehov z ciest, vykladaním snov...veľmi
dôležité miesto patrí historickým a literárnym postavám, ktoré ma fascinujú odhodlaním naplniť svoje vízie,
uskutočniť svoje poslanie...“
Druhá časť výstavy, a teda vystavené obrazy sa môžu javiť ako jednoduchšie dešifrovaná časť výstavného celku.
„Jednoduchšie“ len zdanlivo, môžeme sa totiž len domnievať, na základe vlastných prežitých skúseností, že
niektoré obrazy sú snovým príbehom, niektoré nám pripomínajú vlastné obavy, osobné výzvy...
Potreba konfrontovať rozličné prístupy narábania s (existenciálnym) prázdnom, strachom zo zmien (prehodnocovania významu hodnôt), či krízou identity je pochopiteľná a potrebná najmä vo chvíli, kedy sa tieto
princípy prejavujú ako zásadné spoločenské otázky.
Snahou výstavy je prezentovať jeden z mnohých aktuálnych trendov v rámci súčasnej slovenskej maľby a iniciovať diskusiu o jej rôznorodých súčasných polohách.
Ona a jej sestra | She and her sister
2011, olej na plátne | oil on canvas, 130 x 95 cm
Text pripravila Diana Majdáková, Barbora Lungová a Alena Adamíková
12
13
ALENA ADAMÍKOVÁ
ROZPRÁVAČI PRÍBEHOV
Rozpomínanie | The Remembering
2013, olej na plátne | oil on canvas, 130 x 95 cm
Nulová pozícia | Nul position
2009, olej na plátne | oil on canvas, 170 x 170 cm
14
15
ALENA ADAMÍKOVÁ
ROZPRÁVAČI PRÍBEHOV
Vypravěči příběhů portrétní paradoxy
Na této výstavě v River Gallery Alena Adamíková vystavuje cyklus, na kterém pracovala poslední dva roky.
Otázkou role a funkce portrétu se malířka nicméně zabývá systematicky a po mnohem delší časové období.
Společným jmenovatelem jejích „portrétů“ by mohla být právě absence, nebo minimálně potlačení individuálních rysů lidské tváře, a to různými výrazovými prostředky v různých cyklech. V prvním významném cyklu,
který vznikl v roce 2007, Adamíková namalovala fiktivní potréty románových postav v nadživotní velikosti
(95 x 95 cm), přičemž zatím poměrně konkrétní obličejové rysy pouze potlačila malířskými prostředky – lehkým rozmazáním širokou štětkou. V dalších cyklech už přistupuje k otázkám identity jednotlivce radikálněji
– v další sérii potrétuje své blízké nebo i sebe zezadu, nicméně ve formátu klasického portrétu. V jiné, rovněž
poměrně současné sérii, Adamíková nahrazuje u postav jejich hlavy za hlavy zvířecí – především psí a koňské.
Obrazy v sobě kombinují paradox na jedné straně civilního, současnými malebnými prostředky vyjádřenými
celofigurální portréty lidí ze střední vrstvy, ale jejich zvířecí hlavy jim dodávají jakousi zváštní důstojnost,
vyvolávají v nás asociace s bajkami, pohádkami, či náboženskými mytologiemi zaniklých kultur (např. Starého
Egypta). Kromě těchto cyklů nicméně Adamíková vytváří nadživotní dětské „portréty,“ na nichž je nerealistický pouze formát (kolem dvou metrů).
Na současné výstavě Alena Adamíková pracuje s tématikou portrétu jako pomůcky vzpomínek opět způsobem vymazání obličeje a nahrazením jej něčím jiným – tentokrát vkládá do tváře portrétovaných krajiny.
Alenini lidé jako by poodešli za svých tělesných schránek a uvolnili prostor vzpomínkám, které si do nich
projektuje pozorovatelka. Tato tělesná slupka ve spojení s krajinou vlastně lépe slouží čtenáři obrazu jako znak
toho, že se jedná o vzpomínky na nějakou osobu, která je spjata s nějakým místem. Vždy se nevyhnutelně jedná o minulost – Adamíkové se zajímavým způsobem dostává do obrazu narativní element a časovost – právě
ono zdůraznění minulého dějství, které není podmíněno pouze „kostýmy,“ tak jak to často u současné figurální narativní malby bývá. Pokud bych si mohla dovolit přirovnat tématiku, se kterou Adamíková pracuje,
k nějakému současnému umělci, zvolila bych pravěpodobně Francouze Christiana Boltanského, který ve svých
instalacích pracuje vždy se stovkami až tisíci nalezených starých rodinných fotografií; umělec se rovněž zabývá
otázkou existence lidské individuality, která v jeho dílech vyvstává právě z obrovského množství fotografií
nainstalovaných ve velmi specifických konstelacích. Fiktivní příběhy a lidská pomíjivost je téma, které je pro
Boltanského ústřední. Podobně bychom mohli říct, že Alena Adamíková zachycuje lidskou individualitu jako
formu, obsahující odlitek – ten je ale neviditelný.
Pro Alenu Adamíkovou je ústřední nejen formální stránka malby, ale i otázky, které obrazy kladou prostřednictvím symbolické formy. Ráda bych zmínila spřízněnost tohoto východiska i jistou formální elegancí např.
s dílem o generaci starší Veroniky Rónaiové, nebo Adamíkové české vrstevnice Simony Blahutové.
Barbora Lungová
16
Portrét pre Johanku z Arku | The portrait of Joan of Arc
2013, olej na plátne | oil on canvas, 170 x 130 cm
17
ALENA ADAMÍKOVÁ
ROZPRÁVAČI PRÍBEHOV
Pozícia
„Výzva pre strelca“
Position
„A dare for
the shooter“
2014, olej na plátne |
oil on canvas
200 x 95 cm
Pozícia „Spiaca“ | Position „Sleeping“
2012, olej na plátne | oil on canvas, 95 x 170 cm
18
19
ALENA ADAMÍKOVÁ
ROZPRÁVAČI PRÍBEHOV
Cesta do stredu duše I | A Journey to the Center of the soul
2013, olej na plátne | oil on canvas, 170 x 170 cm
Cesta do stredu duše II | A Journey to the Center of the soul II
2013, olej na plátne | oil on canvas, 130 x 95 cm
20
21
ALENA ADAMÍKOVÁ
ROZPRÁVAČI PRÍBEHOV
Cesta do krajiny mramoru | A journey to the land of marble
2014, olej na plátne | oil on canvas, 170 x 130 cm
Eva sníva o tom, že jej had ponúkne jablko
Eve dreaming about a snake offering her an apple
2014, olej na plátne | oil on canvas, 95 x 95 cm
22
23
ALENA ADAMÍKOVÁ
ROZPRÁVAČI PRÍBEHOV
Vojtěch Petratur
Díky době, ve které vyrůstal - v 50. letech - VP neměl možnost formálního vzdělání. A tak, i přestože ho to
odjakživa táhlo ke knihám, musel kvůli silně antikomunistickému rodinnému původu nastoupit na řemeslo. Poté, co se vyučil instalatérem, stihl být v roce 1956 na rok zavřený ve vězení v Uherském Hradišti za
údajné chuligánství – ve skutečnosti s partou kamarádů poslouchali ve Zlíně jazz, chodili tancovat rock‘n‘roll,
výstředně se oblékali a vydávali si fanzin Satchmo. V 70. letech začal sbírat umění – nejdříve jen exlibrisy
a grafiky s motivy koní, jelikož byl vášnivým milovníkem dostihů a jezdil je sledovat do Chuchle, Pardubic,
i Topolčianek. Na začátku 80. let se osobně seznamuje s umělci okolo pozdějšího okruhu 12/15 – s Rittsteinem, Bláhou, Novákem i dalšími malíři z toho okruhu.
V druhé polovině 80. let, kdy začal pracovat jako montér vzduchotechniky na tehdy rekonstruovaném Stavovském divadle žil až do odchodu do důchodu v pol. 90. let v Praze a seznamuje se se všemi tehdy zásadními
umělci neoficiální scény: Karlem Neprašem, který později jezdil za Petraturem až do své smrti na Moravu,
s Václavem Boštíkem, Jindřichem Zeitthammlem, Kurtem Gebauerem, sestrami Válovými, Jiřím Šalamounem, Jiřím Sopkem, Františkem Ronovským, Jaroslavem Vožniakem. Přátelství ho pojí s teoretiky či kurátory
jako např. Jiřím Šetlíkem, Josefem Vomáčkou, již zesnulým Antonínem Hartmannem a mnoha dalšími.
Od poloviny 80. let začal organizovat ve Veselí nad Moravou, kde trvale žije, výstavy, které se od roku 1993
přesunuly do městské Galerie ve Dvoře – nyní Galerie Panský Dvůr. Zde uspořádal výstavy např. Viktorovi
Pivovarovovi, Janu Knapovi, např. s Neprašem i jeho žáky spolupracoval hned na několika výstavách; většina
výše zmíněných umělců mezi lety 1993 – 2002 ve Veselí vystavovala. Po roce 2005 se Petratur začal orientovat
i na mladou uměleckou generaci a s Barborou Lungovou začali pořádat skupinové i individuální výstavy popř.
malířská sympozia v kyjovské Galerii Doma, ale i na veselsku. Od letošního roku Petratur opět převzal kurátorký program Galerie Panský Dvůr a představuje v něm kombinaci etablovaných umělců (Michal Rittstein)
i umělců mladší střední generace, především z okruhu brněnské FaVU (Denisa Krausová, Pavel Matyska,
Martin Skalický, atd...)
Barbora Lungová
24
25
ALENA ADAMÍKOVÁ
ROZPRÁVAČI PRÍBEHOV
River Gallery
Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava
www.rivergallery.sk
vydáva:
River gallery, s.r.o.
Kurátor výstavy:
Vojtěch Petratur
Texty:
Alena Adamíková, Zuzana Danková, Diana Majdáková,
Barbara Lungová, Beata Jablonská
Grafický dizajn:
RICHIE studio
Fotografie: archív autorky
náklad:
200 KS

Podobné dokumenty

lifemagazine - fox gallery

lifemagazine - fox gallery výraznými osobnostmi, které zmiňuje v rozhovoru. Pan Pištěk má svoji tvorbu jako koníčka, a to je na jeho výsledcích silně znát. Setkání s ním bylo velmi příjemné a obohacující. Co myslíte, má smys...

Více

Pracovní listy - Galerie Rudolfinum

Pracovní listy - Galerie Rudolfinum Thomas Ruff | Jiný portrét č. 122/55 (Anderes Porträt No.122/55) | 1994-1995 | sítotisk na papíře | 200 x 150 cm | Courtesy the artist and Konrad Fischer Galerie | Jiný portrét č. 122/113 (Anderes ...

Více