příležitosti mladé generace v oblasti vědy, výzkumu a inovací

Transkript

EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT, S.R.O. KUNOVICE
SBORNÍK
„PŘÍLEŽITOSTI MLADÉ GENERACE V OBLASTI
VĚDY, VÝZKUMU A INOVACÍ“
III. MEZINÁRODNÍ VĚDECKÁ STUDENTSKÁ
KONFERENCE
4. února, 2009 Kroměříž, Česká Republika
Kolektiv autorů
„PŘÍLEŽITOSTI MLADÉ GENERACE V OBLASTI VĚDY, VÝZKUMU A INOVACÍ“
III. MEZINÁRODNÍ VĚDECKÁ STUDENTSKÁ KONFERENCE
Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil:
(C) Evropský polytechnický institut, s.r.o., 2009
Publikace neprošla jazykovou úpravou.
Za obsahovou správnost odpovídají autoři.
ISBN 978-80-7314-172-1
“PŘÍLEŽITOSTI MLADÉ GENERACE V OBLASTI VĚDY, VÝZKUMU A
INOVACÍ”
III. MEZINÁRODNÍ VĚDECKÁ STUDENTSKÁ KONFERENCE
Organizován
EVROPSKÝM POLYTECHNICKÝM INSTITUTEM, s.r.o. KUNOVICE
ve spolupráci s
RUSKOU EKONOMICKOU AKADÉMIÍ V MOSKVĚ,
INSTITUTEM EKONOMIKY V PODOLSKU,
UNIVERZITOU MATĚJE BELA V BANSKÉ BYSTRICI,
MOSKEVSKOU PODNIKATELSKOU AKADEMIÍ V MOSKVĚ,
VYSOKOU ŠKOLOU EKONÓMIE A MANAŽMENTU V BRATISLAVE,
VYSOKOU ŠKOLOU EKONOMIKY, TURISMU A SOCIÁLNÍCH VĚD V KIELCI,
VYSOKOU ŠKOLOU MEZINÁRODNÍHO PODNIKÁNÍ ISM SLOVAKIA,
ŽILINSKOU UNIVERZITOU – FAKULTOU RIADENIA A INFORMATIKY V ŽILINE,
EKONOMICKOU UNIVERZITOU V BRATISLAVĚ
Předseda programového výboru konference
Honorary professor, Ing. Oldřich Kratochvíl, Dr.h.c., MBA
ROGRAMOVÝ VÝBOR KONFERENCE
Honorary professor, Ing. Oldřich Kratochvíl, Drh.c. – předseda programového výboru
Mgr. Iveta Matušíková, h. doc. - Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR
Prof. PhDr. Karel Lacina, DrSc. – Univerzita Pardubice, ČR
Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, PhD. – Univerzita Matěja Bela v Banské Bystrici, SR
Prof. Ing. Vladimír Mikula, CSc. – Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR
Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc. – Žilinská univerzita, Žilina, SK
Doc. Ing. Pavel Ošmera, CSc. – Vysoké učení technické, Brno, ČR
Sekce 1: Inovace a strategické řízení a plánování v podniku
Moderátor: Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, Ph.D., Ing. Tibor Hlačina
Sekce 2: Inovace informačních systémů v ekonomice
Moderátor: Ing. Jindřich Petrucha, Ph.D., Mgr. Dan Slováček, Prof. Ing. imrich Rukovanský, CSc.
Oponentní rada:
Prof. PhDr. Karel Lacina, Dr.Sc. – vedoucí ústavu veřejné správy a práva, Univerzita Pardubice
Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, Ph.D. – Univerzita Matěja Bela v Banskej bystrici
Prof. Ing. Vladimír Mikula, CSc. – Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR
Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc. – Žilinská univerzita, Žilina, SK
Doc. Ing. Pavel Ošmera, CSc. – Vysoké učení technické, Brno, ČR
Obsah
ÚVODNÍ SLOVO ............................................................................................................................................................. 7
SEKCE 1
THE COMPETITION AS A FACTOR INNOVATION ACTIVITY........................................................................ 11
ELENA AGEEVA ............................................................................................................................................................. 11
ECONOMIC STRATEGY AND REGIONAL PROGRAMS .................................................................................... 13
EVGENY BELOV............................................................................................................................................................. 13
HOSPODÁRSKA DIMENZIA SINO-TAIWANSKÝCH VZŤAHOV AKO FAKTOR GRADUÁLNEHO
INTEGRAČNÉHO PROCESU ..................................................................................................................................... 15
MÁRIA FERTAĽOVÁ ....................................................................................................................................................... 15
IDENTITA A BUDÚCNOSŤ EURÓPY....................................................................................................................... 21
VERONIKA FODOROVÁ .................................................................................................................................................. 21
VÝZKUM VLIVU REFORMY VEŘEJNÝCH FINANCÍ V ČR NA EKONOMIKU MALÝCH A STŘEDNÍCH
FIREM PO DAŇOVÉ REFORMĚ............................................................................................................................... 27
JIŘÍ GABRHEL, ZUZANA PRAJZOVÁ ............................................................................................................................... 27
RUSKO A WTO: SPOLOČNÉ DÔVODY “ÁNO” ALEBO “NIE”.......................................................................... 33
GLAVATSKICH MARIA ................................................................................................................................................... 33
NÁVRHY A MOŽNOSTI RIEŠENIA HOSPODÁRSKEJ KRÍZY V SLOVENSKEJ EKONOMIKE V ROKU
2009 .................................................................................................................................................................................. 39
ADRIANA GOLEMBIOVSKÁ ............................................................................................................................................ 39
EKONOMICKO-PRÁVNA ORGANIZÁCIA CIVILNEJ LETECKEJ DOPRAVY.............................................. 45
MARTIN GRANČAY ........................................................................................................................................................ 45
VÝSLEDKY VÝZKUMU VNITŘNHÍHO ZADLUŽENÍ MĚST A OBCÍ V ČR .................................................... 51
MATÚŠ HLAČINA........................................................................................................................................................... 51
PROBLEMATIKA NEZAMĚSTNANOSTI V ČR A JEJÍ DŮSLEDKY PRO ROZVOJ EKONOMIKY ČR .... 57
TIBOR HLAČINA, PŘEMYSL MICHÁLEK ......................................................................................................................... 57
IMPACT OF KNOWLEDGE MANAGEMENT ON THE INNOVATION IN THE ORGANIZATIONS ........... 65
MARIAN HRUBIZNA ....................................................................................................................................................... 65
DOHODA O VOĽNOM OBCHODE KRAJÍN JUŽNEJ ÁZIE (SAFTA) ................................................................ 69
ĽUBOMÍRA KÁROLYIOVÁ .............................................................................................................................................. 69
VIETE EFEKTÍVNE PRACOVAŤ S TALENTAMI VO FIRME? ......................................................................... 73
MONIKA KORMANCOVÁ ................................................................................................................................................ 73
THE ROLE OF THE STATE IN THE REGIONAL ECONOMIC DEVELOPMENT .......................................... 77
OLGA KRUTOVA, ANTON DEMIDOV .............................................................................................................................. 77
REPORT ON THE CRISIS ........................................................................................................................................... 81
NIKITA MEDVEDEV ....................................................................................................................................................... 81
KOOPERACE PODNIKŮ V MORAVSKOSLEZSKÉM KRAJI NA PRINCIPECH ZÁKONITOSTÍ
KLASTRU....................................................................................................................................................................... 85
MONIKA MOTYKOVÁ .................................................................................................................................................... 85
„PŘÍLEŽITOSTI MLADÉ GENERACE V OBLASTI VĚDY, VÝZKUMU A INOVACÍ“ MEZINÁRODNÍ VĚDECKÁ STUDENTSKÁ
KONFERENCE
EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika. 4. únor, 2009.
5
MEDZINÁRODNÝ TERORIZMUS A PRÁVNA ZODPOVEDNOSŤ .................................................................... 91
IVANA MRÁZOVÁ .......................................................................................................................................................... 91
PLÁNOVANIE V PODNIKU POUŽITÍM PDCA ...................................................................................................... 97
ZDENKA SIDÓNIA NATŠINOVÁ .................................................................................................................................. 97
NOVÁ STRATÉGIA A MARKETING FUTBALOVÉHO KLUBU SLOVAN ..................................................... 101
ĽUBOMÍR NEBESKÝ ..................................................................................................................................................... 101
VÝZKUM VLIVU REFORMY VEŘEJNÝCH FINANCÍ V ČR NA EKONOMIKU MALÝCH A STŘEDNÍCH
FIREM PO DAŇOVÉ REFORMĚ............................................................................................................................. 107
ALENA PONCAROVÁ, ZUZANA PRAJZOVÁ ................................................................................................................... 107
SEPĚTÍ TEORIE A PRAXE PŘI VÝUCE ZAHRANIČNÍHO OBCHODU ......................................................... 113
JAN PRACHAŘ .............................................................................................................................................................. 113
MIGRAČNÉ PRÁVO .................................................................................................................................................. 115
KLAUDIA PYTEĽOVÁ ................................................................................................................................................... 115
RADAROVÁ ZÁKLADNA V ČR, ANO ČI NE?...................................................................................................... 121
ONDŘEJ ŠABATA, KAREL ŠABATA .............................................................................................................................. 121
HODNOTENIE ROZVOJOVEJ POMOCI............................................................................................................... 125
MICHAL ŠČEPÁN ......................................................................................................................................................... 125
VYBRANÉ PROBLÉMY TEÓRIE A PRAXE HUMANITÁRNYCH INTERVENCIÍ........................................ 131
MICHAELA ŠTEFANČÍKOVÁ ......................................................................................................................................... 131
UMENIE STRATEGICKÉHO RIADENIA .............................................................................................................. 137
ALEXANDRA STUPÁKOVÁ ........................................................................................................................................... 137
ANALÝZA STRATÉGIE ČESKÉ REPUBLIKY S DŮRAZEM NA REGIONÁLNÍ ROZVOJ ......................... 141
JIŘÍ GABRHEL, DAVID SVADBÍK, ALEŠ SNÁŠEL .......................................................................................................... 141
VZŤAH SLOVENSKEJ POLITICKEJ SCÉNY K BIELORUSKU ....................................................................... 147
SOŇA SVOREŇOVÁ ...................................................................................................................................................... 147
RIEŠENIE PROBLÉMOV POMOCOU PRÍSTUPU 8D ......................................................................................... 153
MICHAL VARMUS ........................................................................................................................................................ 153
INNOVATION IN TOURIST BUSINESS INFORMATION FIELD...................................................................... 157
ANASTASIA VERETELNIKOVA ..................................................................................................................................... 157
SEKCE 2
E-COMMERCE JAKO NÁSTROJ NOVÉ GENERACE ........................................................................................ 161
DAGMAR FRENDLOVSKÁ ............................................................................................................................................. 161
MOŽNOSTI ROZVOJA INFORMAČNÉHO SYSTÉMU V DOPRAVE .............................................................. 165
MATEJ KULTAN ........................................................................................................................................................... 165
ANALYSIS OF CRM APPLICATIONS AND THEIR UTILIZATION IN THE COMPANY ............................ 169
VILIAM LENDEL .......................................................................................................................................................... 169
ELEKTRONICKÝ INDEX ......................................................................................................................................... 173
LIBOR MAŇÁK............................................................................................................................................................. 173
JMENNÝ REJSTŘÍK .................................................................................................................................................. 178
KONFERENCE
6
ÚVODNÍ SLOVO
Vaše excelence, pane hejtmane,
Vaše magnificence, pane rektore,
Vážený pane starosto města Kroměříž,
Vážený pane radní Zlínského kraje,
Milý akademičtí pracovníci a studenti,
Dovolte, abych zahájil mezonárodní studentskou konferenci
“Příležitosti mladé generace v oblasti vědy, výzkumu
a inovací”,
která se koná již po třetí. V krásné Kroměříži však po prvé a já si velice
přeji, abychom byli zakadateli nové tradice, tradice mezinárodních
studentských konferencí v tomto úžasném městě.
Srdečně mezi námi vítám studenty Plechanovy Ruské ekonomické
akademie pod vedením paní Sokolinské. Přeji jim, aby se jim u nás
líbilo. Všichni se těšíme na Vaše příspěvky.
Mám radost, že se mezi námi nachází také studenti nejlepších
středních škol z regionu. Budu rád, když si uvědomíte, chlapci
Studenti na III. mezinárodní vědecké studentské
a děvčata, že vzdělání je bohatství, které rozhodne o vaší budoucnosti.
konferenci
Je mně jasné, že Vaše generace se nenechá natlačit na žádnou akci,
a proto tu jste ve vlastním zájmu. Je však jisté, že v čele Vašich škol stojí moudří páni ředitelé a paní ředitelky, kteří
Vás be Vašem úsilí podporují. Prosím Vás, abyste jim předali naše pozdravy. Velmi, velmi brzy se můžete stát členy
našeho akademického týmu.
Vážení přátelé,
scházíme se zde v období, kdy se celá neše civilizace potýká s globální
hospodářskou krizí. Krize byla jednoznačně vyvolána tím, že jsme se
nechovali a ani jaště dnes se nechovám ekonomicky racionálně a že
jsme se dopustily, aby etiky sociálních vztahů tak utrpěla. Je ve Vašem
zájmu, abyste hledali řešení a především, abyste se ze současné situace
poučily.
Globalizované světové hospodářství, přecházející na strukturu
globálních monopolů a megakonkurence již nelze popsat jen klasickými
paradigmaty makroekonomie a mikroekonomie. Podniky se musí
přizpůsobit a tak nás čeká také změna teorie podnikové ekonomiky.
Čelit takovým situacím, jako je současná krize, lze jen globální
spoluprací. Spoluprací hospodářství USA, EU, Ruska a zemí ASEAN.
Hledáme nová pravidla ekonomické spolupráce v globálním prostoru.
Pravidla, která se stanou účinnými v době, kdy o budoucnosti světa
budete rozhodovat Vy.
Hejtman Zlínského kraje MVDr. Stanislav Mišák
Nezapomeňte, že v obchodě je základním faktorem úspěchu vzájemná
důvěra partnerů. Dnes máte možnost navázat osobní přátelství.
Vyměňte si navštívenky, telefony a e-mailové adresy. Nabízíme Vám
možnost setkání na mezinárodní letní škole studentů, která se bude v
tomto roce konat v Podolsku v Ruské federaci. Dohodněte se na
spolupráci se studenty z Polska, nebo Slovenska. Můžete si spolu
dohodnout vypracování společné bakalářské práce.
Právě proto, abyste si našli také čas pro navázání osobních přátelství
má dnešní konference následující strukturu:
Rektor Ruské ekonomické akademie Plechanova
hon. prof. DrSc. Viktor I. Grišin, Dr.h.c
Nejprve Vás pozdraví hejtman Zlínského kraje, jeho excelence, pan MVDr. Stanislav Mišák. Účast jeho excelence, při
svém zatížení předsedyvlády tohoto kraje vypovídá o tom, jakvyliký význam přikládá pan hejtman mladé generaci I
mezinárodním vztahům Zlínského kraje. Pan hejtman prošel úspěšnou cestou starosty města Otrokovic, zvládl krizové
stavy ohrožení města povodněmi, byl zvolen do funkce náměstka hejtmana a dnes působí jako hejtman našeho kraje.
KONFERENCE
7
Po panu hejtmanovi nám bude ctí dát slovo rektorovi naší partnerské
vysoké školy v Rusku, panu rektorovi Ruské ekonomické akademie
Plechanova, honorary profesorovi DrSc. Viktoru Ivanoviči Grišinovi,
Dr.h.c. Pan rektor prošel funkcemi ekonomického ministra Mordovie,
vícepremiéra, desetiletou cestu poslance Dumy a nyní stojí v čele více
než stoleté Ruské ekonomické akademie. Určitě je na své přítomné
studenty i na jejich vedoucí – pana děkana fakulty zahraničního
obchodu prof. Dr. Genadije Smirnova a vedoucí zahraniční oddělení
Ruské ekonomické akademie paní Naděždy Sokolinské hrdý. Věřím,
že nebude své cesty k nám na Moravu litovat.
Dovolte, vážení přátelé, abych Vám představil muže, který povolal
naší vysokou školu do Kroměříže. Muže, který zasvětil svůj život
rozvoji krásného města Kroměříž. Zastupuje občany města, je nám
všem hostitelem a my si ho moc vážíme. Také pan starosta města
Kroměříž Vás na půdě jeho města přivítá.
Starosta města Kroměříž Mgr. Miloš Malý
Dámy a pánové, po této úvodní části se rozejdete do odborných sekcí,
na nichž budete pod vedením našich vedoucích pana prof. Ing.
Jaroslava Ďaďa, Ph.D. a paní prof. Ing. Ľudmily Lipkové, Ph.D.
presentovat své příspěvky a disutovat problémy, které chcete vyřešit.
Odpoledne se také studenti středních škol sejdou s našimi
akademickými pracovníky. Chceme, abyste se spolu seznámily a rádi
Vám dáme některé informace o naší akademické půdě. Jsme
připraveni o prázdninách Vám zorganizovat jayzkové kurzy, nebo
kurzy ICT. Za tuto část vaší konference u středoškoláků odpovídá
PhDr. Milan Brázda.
Naši akademičtí pracovníci prof. Ing. Jaroslav
Ďaďo, Ph.D. a prof. Ing. Ľudmila Lipková, Ph.D.
Na závěr své práce dostanete osvědčení o absolvování této konference. Pro některé z Vás to je možná první takové
osvědčení. Věřte, že to je první takový dokument v dlouhé řadě, která Vám bude viset na zdi ve vaší kanceláři.
Přeji Vám, dámy a pánové, aby Vaše práce byla úspěšná a abychom se na konci dne shodli, že se příště sejdeme 15.
května v Luhačovicích na naší V. mazinárodní vědecké konferenci “Jak úspěšně podnikat v příhraničních regionech
jihovýchodní Moravy” a později na první imatrikulaci studentů na kampusu v Kroměříži v září tohoto roku.
Přeji Vám, aby se Vám vše, co jste si naplánovali, podařilo.
Oldřich Kratochvíl
Ing., h. prof. Dr.h.c., MBA
rektor
KONFERENCE
8
SEKCE 1
KONFERENCE
9
KONFERENCE
10
THE COMPETITION AS A FACTOR INNOVATION ACTIVITY
Elena Ageeva
Institute of Economics, Podolsk
Abstract: Only permanent article modernization, product line extension will give companies opportunities
to achieve high profit performances and to maintain market leadership. However the company’s abilities
to adopt innovations and as to react effectively to the market change require constant “practices”, and
their realization demands fundamental changes of organization structure as well as a company policy.
Key words: Competition, modernization, innovation, methods
A FACTOR INNOVATION ACTIVITY
We have a basically new economic and market – based situation that has become rather solid by now in Modern Russia.
But it is obvious that the program of economic reforms requires serious changes and, first of all, in the context of macro
level-to-specific manufacture transition. Most of them face the same challenges: deceleration in growth, earnings
dilution, market recession and as a result – competitive status dimension. Activation of innovative processes takes a
special place among different methods and means of the competitive status recovery. The search of new possibilities
and mechanisms in the innovations development and application is toughly bound with the problems of economy
management and rationalization. Permanent innovations policy is the only way of keeping high the pace of company
development and its income level. It is quite difficult to maintain the high profitability of the current range of goods in
the contemporary context of the active and even aggressive competition.
Only permanent article modernization, product line extension will give companies opportunities to achieve high profit
performances and to maintain market leadership. However the company’s abilities to adopt innovations and as to react
effectively to the market change require constant “practices”, and their realization demands fundamental changes of
organization structure as well as a company policy. Managers have to analyze and evaluate the importance of occurring
changes in order not to miss innovative opportunities. It is necessary to be able to single out the main economic, social
and technological changes as well as estimate their significance (in both positive and negative context) for consumers,
rivals and the company itself.
One should distinguish between inventions and innovations. Invention is a new product and innovation is a new
advantage. Consumers do not need a new product, but solutions for new advantages. A new product becomes a
successful innovation in case it meets the four following requirements:
•
•
•
•
Importance. A new product or service must provide with benefits that are regarded as important by consumers.
For example, the design of a new wrist watch for which a 100- years warranty may be an outstanding technical
decision, but will customers consider this benefit as really important?
Uniqueness(=unique character of the product). Advantages of a new product must be taken as unique. If
customers are assured that existing articles have the same advantages as a new one has, the latter one is
unlikely to be highly appreciated.
Stability. A new product can provide with unique or important advantages, however if it can be easily
reproduced by rivals, it is unlikely to sweep market. Sometimes patens become an obstacle to rivals but in the
majority of industries the most effective means to maintain innovations stability are company’s “alertness
(=alacrity)”on the market and “steady” trade marks of suppliers.
Liquidity. A company should have an opportunity for a product off- take. To achieve this aim the product has
to be reliable and effective, it must sell at affordable price. Besides the company has to develop an effective
distribution system for a product delivery and support.
Importance of innovations is constantly increasing as business practice makes every company introduce various
innovations and methods of lean production. Not only the changing environment but also the threat of product
obsolescence dictates necessity of innovations. As a result new demands appear as well as new knowledge and new
ways of meeting these demands. Still accelerating changes in the world such as development of new technologies,
change of customer preferences and tastes, stiffening competition – determine the reduction of product life. Companies
that are unable to modernize the production give way to technology-oriented firms sooner or later. Innovation is a recipe
KONFERENCE
11
for successful company development. Even if a company is constantly modernizing its products, markets can go into the
recession period. So from time to time developing companies have to “open up new lands”. Moreover innovations are
of crucial importance for maintenance of the profitability level or its increase. Under the “pressure” of the competitive
battle, profitability indices decrease soon after product release. Product modernization and specialization extension
allow to maintain the stable level of profitability at best, but only innovative goods can bring in a considerable income.
Not so long ago innovations were a weapon world vendors used only in case of tightening competition. In terms of
strategy such companies can be called “third generation rivals”. The basis of the first generation competition (after the
second World War) was a price competition, price advantages of goods. In particular such Japanese companies as
Toyota, Casio and Honda had an opportunity to fix low prices because their labor costs were relatively low; they had
high labor efficiency and achieved the economy required by production scales. Though first generation rivals looked for
the ways of reducing production price, the most far-sighted of them added another advantage to their products – high
quality. Combination of low price and high made it possible for many Western companies to orientate from mass
market to small specialized niches, which were of no concern their ambitious rivals. Companies had to make a choice
between competition in costs and in article differentiation, which is characterized by Porter as “ a general strategy of
business beginning“. But more often it is new-generation competitors that have become “race-winners” as they can
produce low-cost and highly-differentiated goods. It is difficult to overestimate the significance of this fact. Thirdgeneration rivals offer customers lots of new products and services on top of their high quality and low price goods.
Their best representatives (Sony, Swatch, Toyota, Honda) have the same costs structure, which makes it possible for
them to compete in price, innovations, design and technical characteristics with such leaders of market niches as Bang
& Olufsen, Rolex, BMW and Porsche. One can observe the leadership of new generation rivals (who bet on high
working efficiency and high level of differentiation) as well as the vulnerability of niche companies and of those who
reckon only on low prices. If rivals of the first generation dominated over traditional markets of consumer goods,
representatives of the third generation competition with their low price goods are trying to keep pace with leaders of
specialized niches. Honda company is a vivid example of successful innovative activity. In the beginning of 1980s its
position on the moto- market was attacked by Yamaha. But instead of the usual inefficient price reduction, Honda
chose innovative competition and produced 113 new makes of motorcycles within 18 months. “Wave” of new articles
totally overwhelmed Yamaha. First of all, Honda company managed to turn the motorcycle into a fashionable purchase.
Secondly Honda used high techs, composite materials, direct drive and other new gadgets in its production. That’s why
Yamaha motorcycles seemed outdated and unattractive comparing with Honda ones and were not in demand.
Besides, innovative companies use their resources for new market launching which results in the extension or alteration
of the company’s field of activity.
• Brother company produces typewriters, printers and lap-tops besides sewing machines.
• Canon company that specialized in camera production earlier, put office equipment on sale.
• Honda switched over to moto-and auto production from small power motors production.
• Nippon Steel began its activity in iron industry; today it is engaged in computer and info systems.
Competition is an essential requirement for successful operation of market-based economy. But like any occurrence it
has its positive and negative points. Amenities of competition are activation of innovative process, flexible adoption to a
demand, high quality production, high labor productivity, minimum costs, realization of salary principle according to
labor quantity and quality, possibility of governmental control. On the other hand there are some negative consequences
such as there are always winners and losers, difference in business conditions which leads to the use of unfair tricks,
exploitation of natural resources, ecological disturbance etc…
Innovations will satisfy customers tomorrow. Innovations are used by leading companies as the most up-to-date and
sophisticated strategic weapon, which makes it possible to win the victory over rivals not only by means of price policy
but also by offering new more valuable goods. Dynamic innovative activity implies significant organizational changes.
ADRESS
E. Ageeva
Institute of Economics
g. Podolsk st. Febralskaja 65
142100, MO
Podolsk
KONFERENCE
12
ECONOMIC STRATEGY AND REGIONAL PROGRAMS
Evgeny Belov
REA im. G. V. Plechanova
Abstract: Strategy of the regional development of state is not uniform with respect to the territorial
subjects, and it’s forming. Strategic units of social - economics in the development of regions contain in
their composition of the installation of the development of the principally important sectors of economy.
Key words: strategy, development, state
Strategy of regional economic development is considered as the system of the measures, directed on the realization of
the long-term tasks of the social and economic development of state taking into account of the rational contribution of
regions to find the solution of these problems, to be determined by real prerequisites and limitations of their
development. Strategy of regional development changes in the time depending on socially - economic and political
orientation of state in specific development stage.
Strategy of the regional development of state is not uniform with respect to the territorial subjects, and it’s forming.
Strategy of the regional development of states, forming and generalizing from one side to basic purposes and tasks of
it`s development to the specific temporary stage, to the other side, to basic for the development in its composition of
strategies of the economic development of regions balanced between themselves.
Strategic units of social - economics in the development of regions contain in their composition of the installation of the
development of the principally important sectors of economy. Obvious case in this relation is developed by
«MinTopEnergo» of Russia and based on the installation of the development of the branches of fuel-energy complex.
At the present time in Russia is already accumulated significant experience of the development of regional programs
with different levels. The aggravation of the problems of the regional development of Russia is connected first of all
with the unjustified uneven socially-economic position of regions, with the need of the assimilation of natural resources,
with guarantee of employment of population, etc. In those situations the use of new methods, which effectively
influence the economy, is justified. To the number of such methods belong program-purposeful prognostication, which
helps the compressed in small periods to solve the strategic problems of different regions.
The development of regional programs - is the goal-directed process of the mobilization of all possibilities of regions
with different levels. Regional programs are the variety of special-purpose comprehensive programs and serve as the
tool of regulation and control of regional strategy of economic, social and scientific technical development and is a form
of economic activity. There are several forms of the regional programs: intergovernmental, state (federal) and strictly
regional, they are formed and realized according to the branch sign, and complex. The narrowly specialized programs,
as a rule, are developed in the composition of special-purpose federal programs. The sum of financial resources on the
basis of the sources of funds and other resources according to the regional programs composes the overall need of them
as a whole according to the federal special-purpose program. In comprehensive programs socially-economic
development of the regions is included all narrowly specialized programs, among those programs there are significant
specific weight occupy of social orientation, such as public health, education, the culture, trade, municipal service
system, tourism, leisure, etc. According to comprehensive programs the appropriate region makes it possible to produce
the coordination of all narrowly specialized programs in needs for all forms of service lives and to determine the
priority of their solution by the periods.
Regional programs are classified according to several signs: territorial affiliation, functional orientation, the content of
the decided problems, the scale of program task, branch localization, the nature of the appearance of problems, etc.
Each regional program is characterized simultaneously by several classification signs. For example, concrete regional
(local) program can be on territorial affiliation - provincial; on the functional ecological-orientation; on the scale of
problem - narrowly specialized; on the duration - intermediate-term, etc.
The specific character of regional programs consists with fact that they are formed and realized at the level of republics,
KONFERENCE
13
boundaries, regions, the cities of federal value, and from territorial and state escape interests.
In comparison with the state programs regional programs are characterized small relatively by volumes of works and
resource expenditures and possess a strict purposeful directivity, by precise instruction format, concrete limitation of
time intervals and connects with the state concept of regional development and the regional policy of Russia. The
programs of one region are matched with the system of the analogous and connected with near-boundary territories. The
mechanism of the implementation of programs is entered into the complex of economic-market relations of region and
the system of all-Russian market. Basic tasks of the regional programs are:
• Leveling of inter-district differences according to the indices of economic, social and scientific technical
development;
• Formation of the optimum territorial and branch structure of the economy;
• Balanced (self-supporting) regional management under the conditions of market;
• Maximally complete and effective utilization of natural, material and working resources of region;
• Development of productions and spheres in accordance with the state selective structural policy;
• Protection of environment;
• Overcoming the consequences of the natural calamities and technogenic emergencies;
• Molding of the infrastructure of information input of control elements and economic subjects;
• The spiritual revival of regions, the retention of their historical heritage, strengthening cultural potential,
stabilization of public-political and lawful situation.
Economic increase is the main and sole source of raising standard of living, it solves the problem of the nonconformity
of the existing resources to the needs of society, and it makes it possible to decrease contradictions in the distribution of
incomes, and improve the position of poor strata of society. Increasing welfare of the society, it presents increasingly
more possibilities not only for the satisfaction of the material, but also to material needs of people. These fundamental
positions must compose the basis of regional programs.
CONTACT:
Evgeny Belov
Stremyany per. 36
115998 Moskva
Russia
KONFERENCE
14
HOSPODÁRSKA DIMENZIA SINO-TAIWANSKÝCH VZŤAHOV AKO FAKTOR
GRADUÁLNEHO INTEGRAČNÉHO PROCESU
Mária Fertaľová
Ekonomická univerzita v Bratislave
Abstrakt: Napriek politickým diskusiám, ktoré sa v otázke sino-taiwanského problému dlhé roky vedú,
v poslednej dekáde získavajú čorqaz viac na význame ekonomické faktory, ktoré budú v budúcnosti
determinujúcim pôvodcom konečného riešenia sporu. V čase, kedy sa obe entity začali hospodársky
zbližovať, bol Taiwan ekonomicky silnejším partnerom Číny. Vďaka enormnému pokroku, ktorý sa Číne
podarilo za posledné dve dekády dosiahnuť, možno dnes Čínu považovať (vo vzťahu k Taiwanu) za
dominujúcu aj z pohľadu ekonomickej sily, a to nie len z dôvodu čínskej komparatívnej výhody lacnej
pracovnej sily, ale aj kvôli obrovskému potenciálu vnútorného čínskeho trhu. Silnejúca závislosť Taiwanu
na hospodárskych stykoch s Čínou sa označuje aj ako efekt Trójskeho koňa. Je súčasná hospodárska
závislosť Taiwanu na Číne je príliš významná na to, aby Taiwan aby bol Taiwan v blízkej či vzdialenejšej
budúcnosti nezávislý politicky? Článok sa zameriava na analýzu ekonomickej dimenzie sino-taiwanskej
otázky.
Kľúčové slová: Efekt Trójskeho koňa, ekonomický nátlak, interdependencia, re unifikácia
HOSPODÁRSKA DIMENZIA SINO-TAIWANSKÝCH VZŤAHOV AKO FAKTOR GRADUÁLNEHO
INTEGRAČNÉHO PROCESU
Do začiatku 80. rokov oficiálne hospodárske vzťahy medzi Taiwanom a Čínou neexistovali. Príčiny vzájomnej
obchodnej izolácie oboch entít tkveli najmä vo vnútornej povahe režimov, ktoré vládli na oboch stranách Taiwanského
prielivu. Čína, vedená Mao Ce-Tungom, bola všeobecne považovaná za autarkiu, čo znamenalo izoláciu nielen voči
Taiwanu, ale aj väčšine štátov sveta. Na druhej strane Taiwan, v záujme zachovania vonkajšej bezpečnosti, sa zdržiaval
akýchkoľvek politických a ekonomických kontaktov s pevninskou Čínou. Obchodné styky boli obmedzené na
neoficiálne, väčšinou utajené výmeny tovarov cez Hong Kong, ktorý bol v tom čase britskou kolóniou. Obe vlády sa
obávali extenzívnejších ekonomických vzťahov, ktoré by mohla jedna alebo druhá strana potenciálne využiť ako
prostriedok politického nátlaku. Po nástupe Teng Xiao-Pinga, ktorého hospodárske reformy vedúce k trhovo
orientovanej ekonomike otvorili Čínu svetu, začína expanzia sino-taiwanských obchodných stykov, podporená
preukázateľnými prírodnými komplementaritami oboch entít. Interdpendencia oboch entít sa za posledné dve dekády
prehĺbila natoľko, že od roku 2001 je Čína najvýznamnejším exportným trhom Taiwanu a v súčasnosti aj primárnym
cieľovým regiónom taiwanských priamych zahraničných investícií. Prehlbujúca sa interdpendencia ekonomík Číny,
Taiwanu a Hong Kongu akceleruje kreaovanie hospodárskeho regiónu tzv. Širšej Číny, ktorá sa stáva jedným
z najprosperujúcejších regiónov vo svetovom hospodárstve.
Súčasný nejasný status Taiwanu je často vysvetľovaný ako výsledok zložitého historického vývoja vo vnútri oboch
strán Taiwanského prielivu, ktorý bol podporený zmenami vo vývoji ich vzájomných vzťahov a celkovej
medzinárodnej konštelácie.
Za jadro sino-taiwanského problému môžeme považovať existenciu dvoch subjektov, dvoch politických entít, ktoré si
z historických, politických a ideologických príčin nárokujú výkon moci nad konkrétnym územím a jeho obyvateľstvom.
Inými slovami, tak Čína ako i Taiwan viac ako pol storočia prehlasujú, že sú výlučným a jediným legitímnym
reprezentantom jednej Číny. Nároky oboch strán sú formálne zakotvené v ich ústavách,1 ktoré sú zároveň zdrojom
koncepcie jednej Číny. V otázke existencie výhradne jednej Číny panoval na oboch stranách všeobecne prijímaný
konsenzus. Pozícia oficiálnych predstaviteľov Taiwanu voči koncepcii jednej Číny sa však v čase menila, a to najmä
počas vlády prezidenta Chen Shui-Biana. Za zmenu v prístupe k dovtedy prijímanej doktríne môžeme považovať snahy
Taiwanu o vstup do OSN, v takej územnej podobe, nad ktorou taiwanská vláda aktívne vykonáva svoju moc, čím by de
1
Podľa stále platnej ústavy Taiwanu (oficiálne Čínskej republiky) z roku 1947 sa pod územím, nad ktorým je taiwanská
vláda oprávnená vykonávať moc, rozumie územie Taiwanu, pevninskej Číny (vrátane Hong Kongu a Macaa)
a Mongolska. Keďže ústava vychádza z historických predpokladov tzv. Veľkej Číny, nárokuje si výkon moci aj nad
teritóriami, ktoré v súčasnosti patria Indii, Bhutánu, Barme a Rusku. Spornými sú aj územné nároky na niektoré ostrovy
v Juhočínskom mori. Napriek ich explicitnému vymenovaniu v texte ústavy, posledné taiwanské vlády si na väčšinu
sporných území nerobia nároky.
KONFERENCE
15
facto došlo k rozdeleniu jednej veľkej Číny na pevninskú ČĽR a Taiwan.
Prioritou zahraničnej politiky Číny voči Taiwanu je od roku 1949 reunifikácia oboch entít pod centrálnu vládu
v Pekingu. Zjednocovacie snahy čínskej vlády sú motivované viacerými faktormi, pričom nejde len o strategickú
obchodnú polohu ostrova a jeho hospodársky význam, oveľa významnejší je faktor národného cítenia, ktorý priamo
determinuje vnútornú stabilitu čínskeho režimu. „Taiwan je pre mnohých Číňanov symbolom tzv. storočia poníženia“2,
kedy vnútorne oslabený štát stratil kontrolu nad viacerými časťami územia Veľkej Číny. Čínska vláda teda verí, že
zjednotením ostrova s pevninou táto národná trauma pominie. Na druhej strane, prípadná „samostatnosť Taiwanu by
mohla viesť k vážnej politickej a sociálnej destabilizácii v Číne, keďže jej obyvatelia by obviňovali centrálnu vládu zo
zlyhania.“3 Čína navyše vníma Taiwan ako rebelantskú provinciu, „nebezpečný príklad pre ďalšie provincie so silnými
separatistickými pohnútkami (napr. Tibet Xingjiang, Vnútorné Mongolsko).“4 Snahy Číny o unifikáciu teda môžeme
považovať za jej národný záujem.
Pozícia Taiwanu voči zjednoteniu prešla významnou evolúciou. Do polovice 80. rokov, kedy Taiwanu vládol
diktátorský režim Kuo Ming-Tangu, reprezentovaný Chiang Kai-Shekom a neskôr jeho synom Chiang Ching-Kuom,
bola unifikácia prioritou aj taiwanskej zahraničnej politiky a princíp jednej Číny bol striktne rešpektovaný.5 Legitimita
taiwanskej vlády bola uznaná medzinárodným spoločenstvom a Taiwan na medzinárodnom poli benefitoval aj
z podpory USA. Po strate mandátu v OSN6 však jednoznačná pozícia voči čínskemu režimu viedla k postupnej
medzinárodnej izolácii Taiwanu.
Po nástupe prezidenta Lee Teng-Huia v roku 1988 došlo k zásadnému obratu v zahraničnopolitickom smerovaní
Taiwanu. Vo vzťahoch k tretím krajinám začala jeho administratíva uplatňovať koncepciu tzv. pragmatickej
diplomacie7, ktorej hlavným poslaním bolo „nadviazať akúkoľvek možnú formu kontaktov, vrátane diplomatických,
ekonomických a kultúrnych vzťahov s akýmkoľvek štátom, napriek tomu, že tento formálne uznáva vládu Číny.“8
Taiwanská vláda tak de facto upustila od striktného dodržiavania koncepcie jednej Číny a otvorila Taiwanu možnosti
nielen nadväzovať styky s tretími krajinami ale aj získavať nových, aj keď nie oficiálnych spojencov.
V politike prezidenta Lee voči Číne môžeme pozorovať niekoľko protichodných zvratov. Začiatkom 90. rokov boli
prijaté tzv. Smernice pre národné zjednotenie, ktoré možno považovať za odpoveď novej vlády na snahu o čínskotaiwanské zmierenie ponúknuté ešte koncom 70. rokov Deng Xiao-Pingom.9 Dokument deklaroval „vôľu zjednotiť
Taiwan a Čínu do slobodnej, demokratickej a prosperujúcej krajiny“10 a predpokladal postupnú unifikáciu oboch
subjektov, ktorá mala prebiehať v troch fázach – od rokovaní a konzultácií na vysokej úrovni11, cez hospodárske
a kultúrne zblíženie až po samotné zjednotenie. V polovici 90. rokov došlo k vážnej kríze v sino-taiwanských vzťahoch,
ktorá vyvrcholila do čínskeho vojenského cvičenia v Taiwanskom zálive pred prezidentskými voľbami v roku 1996.12
Po týchto udalostiach boli vzájomné politické kontakty na vysokej úrovni prerušené. Voľby v roku 1996 však
znamenali významný posun pre vnútorný vývoj Taiwanu, pretože jeho občania si po prvý krát v histórii demokraticky
zvolili hlavu štátu. Koncom svojej administratívy prezident Lee prispel k ďalšiemu vyhroteniu sino-taiwanských
vzťahov, keď ich nazval vzťahmi medzi dvoma štátmi, čo si čínska strana vysvetlila ako jednoznačný pokus
2
SHIRK, S.L.: China: Fragile Superpower: How China's Internal Politics Could Derail Its Peaceful Rise. 2007, s. 2-3
Tamtiež
4
Far Eastern Economic Review. 1997, s. 20
5
Chiang Kai-shekova politika voči Číne sa označuje aj ako Politika troch nie: žiadne rozhovory, žiadne kontakty,
žiadne vyjednávania.
Rešpektovanie princípu jednej Číny v praxi znamenalo, že Taiwan nenadväzoval, resp. rušil diplomatické styky
s každým štátom, ktorý ich nadviazal s vládou v Pekingu.
6
Rezolúciou č. 2758 z roku 1971 Valné zhromaždenie OSN rozhodlo o vylúčení Taiwanu zo svojich štruktúr
a potvrdilo, že predstavitelia vlády Čínskej ľudovej republiky sú jedinými plnoprávnymi predstaviteľmi Číny v OSN.
V roku 1979 boli prerušené oficiálne diplomatické styky medzi Taiwanom a USA, pozíciu USA voči Taiwanu upravuje
tzv. Zákon o vzťahoch k Taiwanu.
7
Táto je často označovaná aj ako dolárová diplomacia, pretože viedla k získaniu viacerých diplomatických spojencov
(prevažne zo skupiny rozvojových štátov), ktorých Taiwan významne finančne podporuje.
8
KEUM, H., CAMPBELL, J. R.: Devourging Dragoon and Escaping Tiger. 2001, s. 62
9
Deng Xiao-Ping navrhol koncepciu jedna krajina, dva systémy, ktorá mala byť mierovým riešením taiwanskej otázky.
Predpokladala vytvorenie troch priamych liniek medzi oboma stranami Taiwanského prielivu (pošta, obchod,
cestovanie). Zintenzívnenie hospodárskej a kultúrnej výmeny malo viesť k postupnému zjednoteniu.
10
KEUM, H., CAMPBELL, J. R.: Devourging Dragoon and Escaping Tiger. 2001, s. 65
11
V roku 1992 boli založené špeciálne vládne agentúry (Straits Exchange Foundation na Taiwane a Association for
Relations Across the Strait v Číne), ktoré doteraz vedú rokovania o zjednotení.
12
Kríze predchádzala návšteva taiwanského prezidenta v USA, ktoré sa ešte v 70. rokoch zaviazali Číne, že neprijmú
žiadnu taiwanskú návštevu na najvyššej úrovni, čo prispelo k eskalácii napätia medzi spomínanými troma stranami.
Čína po prvý krát v histórii konfliktu použila hrozbu sily, keď v Taiwanskom prielive začala vojenské cvičenie.
3
KONFERENCE
16
o dosiahnutie nezávislosti.
Administratíva ďalšieho taiwanského prezidenta Chen Shui-Biana priniesla do sino-taiwanských vzťahov viacero
kontroverzných obratov v pozícii voči Číne. Na začiatku svojho volebného obdobia v roku 2000 Chen Shui-Bian síce
deklaroval vôľu pokračovať v zmierlivej politike proklamovanej začiatkom 90. rokov svojim predchodcom, postupom
času sa jeho postoj k otázke zjednotenia menil cez koncepciu tzv. rozdelenej Číny až po koncepciu jedného štátu na
každej strane (Taiwanského prielivu), čím jasne deklaroval nastúpenú cestu k nezávislosti. Výsledkom týchto
radikálnych krokov bola strata zahraničných spojencov ale aj ekonomický úpadok spôsobený stupňujúcim sa napätím
v sino-taiwanských vzťahoch, čo napokon prispelo k porážke jeho strany vo voľbách v roku 2008.13
Politiku súčasného taiwanského prezidenta Ma Ying-Jeoua voči Číne mnohí odborníci nazývajú diplomaciou
prímeria.14 Prezident Ma síce oficiálne proklamuje snahu udržiavať status quo bez budúceho smerovania k unifikácii
alebo k nezávislosti, rôznorodými nástrojmi však (viac alebo menej viditeľne) približuje Taiwan k Číne. Môžeme
konštatovať, že prezident Ma znovu obnovil proces graduálnej unifikácie zo začiatku 90. rokov, ktorá v dlhodobom
horizonte predpokladala zjednotenie oboch entít, podporené prehlbovaním vzťahov v hospodárskej a kultúrnej oblasti.
Maovej vláde sa zatiaľ podarilo vynegociovať uľahčenie podmienok pre vstup taiwanských investícií do pevninskej
Číny, spojiť obe strany priamymi letmi a otvoriť Taiwan nielen čínskym turistom ale aj čínskym podnikateľom. Sinotaiwanské vzťahy tak zažívajú renesanciu, ktorá môže naraziť na odpor domácej taiwanskej verejnosti, ktorá si síce želá
prehlbovanie vzájomných vzťahov s Čínou, no výlučne v hospodárskej oblasti. Podľa posledných prieskumov verejnej
mienky čoraz viac Taiwancov podporuje udržanie status quo, no v dlhodobej perspektíve preferuje samostatnosť
Taiwanu.
Napriek politickým diskusiám, ktoré sa v otázke sino-taiwanského problému dlhé roky vedú, v poslednej dekáde sú
čoraz viac významnejšie ekonomické faktory, ktoré budú v budúcnosti determinujúcim pôvodcom konečného riešenia
sporu. V čase, kedy sa obe entity začali hospodársky zbližovať, bol Taiwan ekonomicky silnejším partnerom Číny.
Vďaka enormnému pokroku, ktorý sa Číne podarilo za posledné dve dekády dosiahnuť, možno dnes Čínu považovať
(vo vzťahu k Taiwanu) za dominujúcu aj z pohľadu ekonomickej sily, a to nie len z dôvodu čínskej komparatívnej
výhody lacnej pracovnej sily, ale aj kvôli obrovskému potenciálu vnútorného čínskeho trhu. Silnejúcu závislosť
Taiwanu na hospodárskych stykoch s Čínou nazvala bývala viceprezidentka Anette Lu15 efektom Trójskeho koňa. Od
začiatku 90. rokov, kedy Taiwan začal s uvoľňovaním reštrikcií uvalených na obchod s Čínou, sa Taiwan stal najväčším
investorom v ČĽR (v p.c. prepočte). Okrem toho, od začiatku tejto dekády sa obchodné styky medzi oboma časťami
Taiwanského prielivu zintenzívnili natoľko, že ČĽR sa stala najvýznamnejším obchodným partnerom Taiwanu. Podľa
údajov MACu (Mainland Affairs Council) dosiahol ich vzájomný obchod v roku 2007 hodnotu 130,2 mld. USD,
pričom objem taiwanského exportu do Číny predstavoval 40% celkového exportu Taiwanu. 16 Pre porovnanie, v roku
2000 objem realizovanej obchodnej výmeny dosiahol hodnotu iba 45,7 mld. USD.17 K prehĺbeniu ekonomickej
závislosti Taiwanu na Číne tak došlo paradoxne najmä počas vlády prezidenta Chen Shui-Biana, avšak tento proces bol
z dlhodobého hľadiska nezvratný. V súčasnosti sa spomínaný trend ďalej posilňuje, a to nielen v rovine obchodnej
výmeny, ale aj transferu investícií oboma smermi. Celkový objem taiwanských investícií v ČĽR dosiahol v roku 2007
výšku 64,9 mld. USD, čo predstavuje 3,5 násobný nárast od roku 2000.18 Podobná miera hospodárskej spolupráce
medzi dvoma politickými rivalmi je v medzinárodných vzťahoch bezprecedentná. Môžeme teda konštatovať, že za
posledných desať rokov sa Taiwan stal na Číne závislým, hoci a priori z iných ako politických či vojenskobezpečnostných dôvodov. Je tiež otázkou času, kedy hospodárska integrácia Taiwanu prerastie aj do integrácie
politickej.
Rýchle upevňovanie vzájomných vzťahov Taiwanu a Číny nastoľuje mnohé bezpečnostné otázky. Do akej miery
dokáže Čína zneužiť rastúcu hospodársku závislosť Taiwanu na ekonomických väzbách s pevninskou Čínou na
dosiahnutie svojich politických cieľov, je v súčasnosti stále otázne. Otázny je aj výber hospodárskych nástrojov, ktoré
môže Čína pri presadzovaní svojich politických cieľov použiť.
V praxi medzinárodných hospodárskych vzťahov sú ekonomický nátlak, donútenie alebo sankcie tradičnými nástrojmi,
používanými predovšetkým silnými, medzinárodne aktívnymi štátmi, ktoré konajú buď vo vlastnom záujme, alebo stoja
na čele koalície krajín, a to spravidla proti záujmom nepomerne menších a hospodársky a politicky menej významných
13
Za najvýznamnejší úspech jeho zahraničnopolitických aktivít môžeme považovať vstup Taiwanu do WTO v roku
2002, pod názvom „Špeciálne colné územie Taiwanu, Penghu, Matsu a Kinmenu“.
Chen Shui-bian tiež začal s kampaňou „Taiwan for UN“, s cieľom dosiahnuť opätovné prijatie Taiwanu do OSN.
14
Nová vláda napríklad nepredložila žiadosť o vstup do OSN (ako to bolo každoročným zvykom Chenovej
administratívy). Taiwan tiež zrušil svoj pravidelný summit so skupinou spojencov z Južného Pacifiku a pozastavil ďalší
vývoj rakiet Xiung Feng 2E, ktoré sú považované za jediný vlastný bojaschopný arzenál v prípade čínskej agresie.
15
Anette Lu bola viceprezidentkou Taiwanu počas administratívy Chen Shui-Biana.
16
Pre porovnanie, celkový objem zahraničného obchodu Číny a USA dosiahol v roku 2007 hodnotu 300 mld. USD.
17
MAC: The Significance of The Second „Chiang-Chen Talks“. 2008, s. 2
18
Podľa niektorých odhadov dosahuje celkový objem taiwanských investícií v ČĽR výšku 100 – 150 mld. USD).
KONFERENCE
17
štátov. Ekonomický nátlak je často považovaný za pohodlnú a politicky priateľnú strednú cestu, ktorá ale „dáva
diplomacii zuby, hoci štekanie je častokrát horšie ako uhryznutie“.19
Od roku 1979, kedy začal rýchly proces nadviazania hospodárskej spolupráce, bol tento zásadný obrat oficiálne
vysvetľovaný ako primárny krok Číny k udržateľnému ekonomickému rastu, ktorého súčasťou mala byť aj mierová
reunifikácia boch entít. Niektorí akademici sa prikláňajú k názoru, že vláda v Pekingu dlhé roky oficiálne proklamuje
svoju stratégiu „používania ľudí ako nástroja nátlaku na úradníkov“ a „podnikateľov ako nástroj nátlaku na politikov“.
V Číne dokonca panuje všeobecne prijímaný konsenzus, podporujúci hospodárske väzby ako najvýznamnejší zdroj
prípadného politického tlaku. Za najradikálnejšie riešenie môžeme považovať uvalenie hospodárskeho embarga na
taiwanské importy alebo pozastavenie čínskeho exportu takých komodít, ktoré sú pre Taiwan strategické. V tomto
hraničnom prípade sa dá očakávať, že spomínané kroky by na Taiwane spôsobili ekonomický chaos. Hospodársky rast
Taiwanu je v súčasnosti taký závislý na ćínskom trhu, že „akákoľvek snaha Taiwanu klásť prekážky zamýšľanému
vývoju sino-taiwanských vťahov automaticky znamená prekážku hospodárskeho rastu.“20 Na druhej strane, silnejúca
interdepencia oboch entít napomáha transformáciu čínskej spoločnosti. Reunifikácia Taiwanu sa dokonca poažuje za
kľúčový zdroj demokratizácie čínskej spoločnosti. Silnejúce hospodárske väzby navyše vytvárajú na oboch stranách
Taiwanského prielivu čoraz väčšiu komunitu ľudí, ktorí zdieľajú spoločné hodnoty a sú od seba závislí. Čínski lídri
teda predpokladajú, že vytváranie spoločných väzieb na jednej strane zblíži obe spoločnosti pod zámienkou spoločných
záujmov a na druhej strane, v prípade potreby, bude slúžiť ako nástroj aktívneho ekonomického nátlaku Číny. Tieto
očakávania sa zatiaľ nepotvrdili, čoho dôkazom bol aj výsledok prezidentských volieb v roku 2004, ktoré napriek
zhoršujúcej sa ekonomickej situácii vyhral prezident Chen Shui-Bian. Za príčinu neúspechu čínskeho hospodárskeho
nátlaku môžeme povžovať absenciu silnej pročínskej podnikateľskej lobby, ktorá by plnila rolu čínskeho nástroja
nátlaku na taiwanských politikov. Taiwanská podnikateľská elita sa takmer vôbec neidentifikuje s politickými špičkami.
Od polovice 80. rokov bola zahraničnoobchodná politika Taiwanu voči Číne formovaná pôsobením dvoch zásadne
protichodných síl. Taiwanská vláda spolu s miestnymi podnikateľmi na jednej strane chceli využiť hospodársky boom
Číny na zvýšenie konkurencieschopnosti krajiny v čoraz viac globalizovanom svete. Taiwanská vláda si však dobre
uvedomovala zámery Číny, ktorá si postupným rozširovaním a prehlbovaním ekonomických kanálov chcela vydobiť
vplyv aj na tvorbu vnútorných politík a postupne Taiwan integrovať. Počas posledných dvoch dekád však žiadna
taiwanská vláda nenašla dostatok politickej vôle, ani administratívnych kapacít na to, aby dokázala absolútne zabrániť
prehlbovaniu ekonomických vzťahov medzi Taiwanom a Čínou. Na druhej strane, taiwanská vláda sa stále snažila nájsť
vhodné opatrenia, ktoré by eliminovali citlivosť Taiwanu na obchode s Čínou a zároveň motivovali taiwanských
podnikateľov diverzifikovať svoje investície do menej rizikových krajín.
Napriek reštriktívnym snahám pro-nezávislej vlády prezidenta Chena mnohí taiwanskí podnikatelia začali významnejšie
investosvať v Číne a postupne tu presúvať svoje prevádzky. Rozvoj off-shore financovania a prirodzené obštrukcie
monitoringu investícií v poznatkovej, sofistikovanej ekonomike prispievajú k obchádzaniu vládnych prekážok zo strany
taiwanských firiem investujúcich v Číne. Vládnym obmedzeniam obchodných aktivít v priestore Taiwanského prielivu
nie je nakolnená ani domáca verejná mienka, pre ktorú sú v tomto prípade charakteristické asynchrónne pozície. Kým
prieskumy verejnej mienky potrvdzujú rastúci význam taiwanskej identity, silnejúci odpor čoraz väčšej časti verejnosti
voči jednotlivým formám čínskeho nátlaku a odmietanie prijatia čínskej doktríny „jedna krajina, dva systémy“ a teda aj
unifikácie, akonáhle taiwanská ekonomika začala vykazovať známky spomalenia, podporu verejnosti získali tí politici,
ktorých primárnym cieľom zahraničnoobchodnej politiky bola liberalizácia vzťahov s Čínou. Tento trend sa potvrdil aj
pri posledných prezidentských voľbách v roku 2008.
Posledné taiawanské vlády však dokázali implementovať niekoľko politických nástrojov, ktoré účinne a zároveň
efektívne spomalili proces prílišnej interdependencie Taiwanu a Číny. Napriek politickým tlakom a nesúhlasu veľkej
časti verejnosti, predovšetkým podnikateľov, administratíva prezidentov Lee Teng-Huia a Chen Shui-Biana odmietla
prijať ponuku čínskej strany na vybudovanie troch priamych liniek medzi oboma časťami Taiwanského prielivu.21 Ciele
tohto programu boli naplnené až s nástupom prezidenta Ma Ying-Jeoua. Ďalším efektívnym nástrojom zadržiavania
prehlbujúcej sa závislosti Taiwanu na Číne bola vládna kontrola investičných tokov smerom do pevninskej Číny.
Cieľom vládnych politík Taiwanu počas poslednej dekády bolo udržiavanie tzv. technologickej medzery, ktorá Taiwanu
zabezpečuje lepšie konkurenčné postavenie na svetových trhoch s high-tech produkciou, kde tradične dominuje. Vlády
posledných dvoch prezidentov sa snažili rôznymi nástrojmi eliminovať podnikateľské aktivity tzv. Taishang
podnikov22, ktoré predstavujú pomerne silnú podnikateľskú lobby a úspech vládnych reštrikcií v tejto oblasti môžeme
19
HUFBAUER, G. C. a kol.: Economic Sanctions Reconsidered: History and Current Policy. 1985 citované v
TANNER, M. S.: Chinese Economic Coercion Against Taiwan: A Tricky Weapon to Use. 2007, s. 27
20
TANNER, M. S.: Chinese Economic Coercion Against Taiwan: A Tricky Weapon to Use. 2007, s. 56 - 59
21
Išlo o program vybodvania (obnovenia) troch priamych liniek medzi taiwanom a Čínou – priama doprava, obchod
a poštové a telekomunikačné služby.
22
Taishang sú taiwanské spoločnosti investujúce predovšetkým na území pevninskej Číny. Ide najmä o podniky
vyrábajúce high-tech produkciu, s vysokým inovačným potenciálom. Mnohé z nich využívajú komparatívne výhody
čínskeho pobrežia a húfne tu presúvajú svoje prevádzky, na úkor domácich fabrík.
KONFERENCE
18
vďaka súčasným trendom považovať za otázny. Csabay však pripomína, že „rozvoj Taiwanu ako svetovej IT veľmoci je
úzko prepojený s dynamickým rastom hospodárstva v pevninskej Číne...čoraz výraznejšie sa prejavuje deľba práce –
Taiwan sa koncentruje na výskum a vývoj produktov, Čína na ich výrobu.“23
Trvalo jednu generáciu, kým sa takmer uzavretý Taiwanský prieliv zmenil na miesto stále akcelerujúcej obchodnej
výmeny. V súčasnosti už môžeme konštatovať, že obchod a investície smerujúce do Číny sú pre Taiwan nevyhnutnou
podmienkou udržateľného ekonomického rastu a Taiwan je príliš hospodársky závislý na Číne na to, aby bol nezávislý
politicky. Posledné aktivity nového prezidenta Ma Ying-Jeoua to len potvrdzujú. Čína si i naďalej udžiava pozíciu
najvýznamnejšieho obchodného partnera a beneficienta taiwanských zahraničných investícií, ktorú získala na prelome
dvoch tisícročí a ktorú, zdá sa, nestratí. To, či sa potvrdí hypotéza trójskeho koňa a naplnia sa predpovede opozície
súčasného prezidenta o jeho jedinej úlohe predať ostrov späť Číne, môže byť, aj pod tlakom súčasnej zhoršujúcej sa
situácie vo svetovej ekonomike, vyriešenou otázkou blízkej budúcnosti.
LITERATÚRA
[1]
CSABAY, M.: Historický vývoj a súčasná charakteristika ekonomiky Taiwanu. In: Almanach, 2. roč., č. 1, 2007.
ISSN 1337-0715, s. 81 – 89.
[2]
CSABAY, M.: Slovakia within the Framework of EU’s Relations with Taiwan. In: International Conference on
the 50th Anniversary of the Treaty of Rome and EU-Asia Relations. November 2007. Tamkang University.
Taiwan.
[3]
ENGBARTH, D.: Flying the Flag – The diplomatic Battle [online]. Dostupné na internete
<http://www.thebanker.com/news/fullstory.php/aid/4279/Flying_the_Flag%96_The_Diplomatic_Battle_.html>
[4]
KEUM, H., CAMPBELL, J. R.: Devourging Dragoon and Escaping Tiger: China’s Unification Policy vs.
Taiwan’s Quasi Independece as a Problem of International Relations. In: East Asia, Spring - Summer 2001, s.
58 – 94.
[5]
MAC: Mainland Policy and Cross-Strait Relations in the Current Phase. [online]. Dostupné na internete
<http://www.mac.gov.tw/english/english/macpolicy/971015e.pdf>.
[6]
MAC: The Significance of The Second „Chiang-Chen Talks“. [online]. Dostupné na internete
<http://www.mac.gov.tw/big5/rpir/publish/book447.pdf>.
[7]
SHIRK, S. L.: China: Fragile Superpower: How China's Internal Politics Could Derail Its Peaceful Rise. New
York: Oxford University Press, 2007. 336 s. ISBN 0-19-530609-5.
[8]
TANNER, M. S.: Chinese Economic Coercion Against Taiwan: A Tricky Weapon to Use. National Defense
Research Institute, 2007. 180 s.
ADRESA
Ing. Mária Fertaľová
Fakulta medzinárodných vzťahov
Dolnozemská cesta 1/B
852 35 Bratislava
23
CSABAY, M.: Historický vývoj a súčasná charakteristika ekonomiky Taiwanu. In: Almanach, 2. roč., č. 1, 2007, s.
88
KONFERENCE
19
KONFERENCE
20
IDENTITA A BUDÚCNOSŤ EURÓPY
Veronika Fodorová
Abstrakt: Prvotným cieľom európskej integrácie bolo materiálne zamedziť eskalácii ozbrojeného konfliktu
na európskom kontinente. Tento cieľ sa graduálnou integráciou v rôznych oblastiach posunul k budovaniu
bezpečnej, demokratickej a prosperujúcej Európy. Práve všeobecná prosperita bola motorom európskej
integrácie. Po odmietnutí Zmluvy o ústave pre Európu stojí pred európskymi lídrami otázka ako spojiť
kvalitatívnu integráciu s kvantitatívnou, pričom obe majú pre budúcnosť Európy mimoriadny význam.
Taktiež sa pozornosť sústreďuje na to, čo zjednotená Európa znamená, predovšetkým z perspektívy
hľadania „európskej“ identity.
Kľúčové slová: Kultúrna diverzita, európska identita, Európska únia, Budúcnosť európskej integrácie,
Budúcnosť EÚ
IDENTITA A BUDÚCNOSŤ EURÓPY
Kvalitatívne rozširovanie v rámci EÚ v sebe zahŕňa prehlbovanie oblasti doterajšej spolupráce, prípadne rozvíjanie
spolupráce v tých smeroch, ktoré prinášajú benefity všetkým členským krajinám, pri zachovaní súčasného počtu členov.
Pod kvantitatívnym rozširovaním rozumieme priberanie ďalších krajín do spoločenstva. Európska únia má však
nepochybný záujem na vytváraní nadštandardných vzťahov s nečlenskými krajinami a snahu zamedziť vzniku deliacich
čiar na mape Európy. Jej zámerom je posunúť vzťahy s úrovne „susedov Európy“ k „európskym susedom,“ preto
realizáciu svojho cieľa posúva v rámci politiky rozširovania z pôvodného prístupu „sústredných kružníc“ s perspektívou
členstva, k spolupráci v rámci tzv. „olympijských kruhov.“ Korene nevyhnutnosti susedskej spolupráce siahajú k
sebadefinovaniu Európanov. Sebadefinícia Európanov má vzťah tak ku kvalitatívnemu rozširovaniu únie
prostredníctvom európskeho občianstva a európskej identity, ako aj ku kvantitatívnemu rozmeru rozširovania a to
priamo cez prijímanie nových členských krajín, charakterizovaných istou kultúrnou diverzitou, a nepriamo
prostredníctvom príslušníkov iných kultúrnych komunít žijúcich na území integrovanej Európy. Najjednoduchší spôsob
sebadefinície sa uskutočňuje vymedzením toho, čím nie sme. Zdôrazňovanie spoločných európskych čŕt je tak zároveň
podčiarkovaním toho, čím sa od nás (ne)európske národy odlišujú, resp. tým, čím sa odlišujú od väčšiny: Zatiaľ čo
národná identita sa formovala ako identita legitimizujúca inštitucionálone usporiadanie spoločnosti, identita
minoritných národností, etník a ďalších nezahrnutých skupín sa upevnila ako identita rezistencie, teda ako odporu voči
tejto exklúzií a asimilácii.1 Preto spomalenie európskej integrácie môžeme prisudzovať externému faktoru, teda bolo
spôsobené zvonka neprijateľnosťou stotožnenia sa so stále geograficky rozširujúcim sa celkom a zvnútra narastajúcou
kultúrnou diverzitou v rámci národných štátov, ktoré sú konfrontované s fenoménom multikulturalizmu. V protiklade
stojí myšlienka, že národy nie sú dané, ale sú vytvárané štátmi a nacionalistami.2 Pokiaľ by sme túto myšlienku
aplikovali na projekt európskej integrácie, znamenalo by to, že akékoľvek definovanie európskej identity „zhora“ by
mohlo v priebehu času za procesu jej upevňovania prostredníctvom európskych vzdelávacích systémov viesť k jej
„vytvoreniu.“ I tu však možno oponovať argumentom, že identifikácia s (národným) štátom trvala dlhšie a opierala sa
o také prvky ako spoločné náboženstvo, či spoločné etnikum. Nič také s procesom europeizácie spojené nie je, kultúrny
obsah europeizácie je prázdny.3
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je cieľom tejto práce analyzovať možnosti delineácie európskej identity
v kontexte kultúrnej diverzity Európskej únie a jej integračnej politiky. Definovanie európskej identity sa po odmietnutí
Lisabonskej zmluvy stalo akútnou otázkou v projekcií pokračovania projektu európskej integrácie a potrebe
inštitucionálnej transformácie orgánov EÚ. Taktiež je nevyhnuté vo vzťahu k transformujúcemu sa charakteru
medzinárodných vzťahov pod vplyvom globalizácie a potrebou prehlbovania sociálneho pluralizmu.
Existencia istej kultúrnej jednoty, intelektuálne a mravné zvyky sa stali podnetom pre politické a ekonomické
zjednotenie v Európe a základom „európskej identity“. Avšak v priebehu dejín sa v Európe odohralo množstvo udalostí
1
OČKO, P.: Evropská identita v informační společnosti. In: Acta oeconomica Pragensia, roč. 12, č. 2, s. 50
GELLNER, E.: Nacionalismus, s. 12
3
BORNENAM, J., - FOWLER, N.: Europenization. Annual Review of Antropologhy, In: DANČÁK, B. a kol.:
Evropeizace. Nové téma politologického výzkumu. s.15
2
KONFERENCE
21
a konfliktov, ktoré na európsku súdržnosť nepoukazujú. Na tieto udalosti sa odvoláva mnoho kritikov konceptu
európskej identity, ktorí tvrdia, že Európa nebola vždy zjednotenou entitou a ňou je len v určitých historických väzbách
a vzťahoch. Len zlý geograf, ktorý neuvažuje čas ako premennú hodnotu, by mohol Európu umiestniť do stálych hraníc.
Obrysy Európy sa totiž veľmi menili. A len zlý historik, ktorý zabúda na základné zásady svojej vedy, by mohol Európe
pripísať jednotný a nemenný obsah, a to či už nábožensky, právne, ekonomicky, eticky, či kultúrne. Európa bola totiž
vždy daná mnohými rôznorodými, niekedy i nezlúčiteľnými obsahmi. Závažnosť, prejavy a dopady týchto obsahov sa
menia v čase aj priestore.4 Niektorí autori, ktorých myšlienky sa nachádzajú niekde medzi eurooptimistami
a europesimistami, zastávajú názor, že definitívne dotvorenie spoločného kultúrneho pocitu Európy a Európanov
prebehlo zhruba na konci 18.storočia, a neznamenalo automaticky zjednotenie politické. Vtedy Európa len pozvoľne
zjednocovala svoje politické štruktúry, pričom najvýznamnejším modelom sa stal model národného štátu, ktorý prepojil
určitú etnickú, či jazykovú komunitu s konkrétnym teritóriom. Toto budovanie a formovanie národov však nemusí ísť
vždy ruka v ruke s európskou integráciou v podobe EÚ a tak by tieto pojmy nemali byť svojvoľne zamieňané.5
Významným faktorom v procese identifikácie je vzťah subjektívneho pocitu bezpečnosti v kontexte miery a ochoty
stotožnenia sa jednotlivcov s istým celkom. Pod celkom môžeme v tomto prípade rozumieť tak nadnárodnú
organizáciu, ako aj štát, región v rámci štátu, resp. istú sociálnu skupinu a jej vzťah k iným sociálnym skupinám. Pre
naše podmienky, teda v kontexte Európskej únie predpokladáme, že pokiaľ by sa subjektívny pocit bezpečnosti
prehlboval so súbežne prehlbujúcou sa mierou stotožnenia sa s celkom, otázka európskej identity by nebola takou
akútnou a nebol by na ňu vyvíjaný taký názorový tlak „zhora“ ako je tomu v súčasnosti. Napätie, ako dôsledok
zníženého pocitu bezpečnosti môžeme zaradiť k tým faktorom, ktoré majú na identifikáciu sa s celkom negatívny vplyv.
I v oblasti bezpečnosti je novým trendom je poukazovanie na nevojenské príčiny vzniku napätia, kríz a konfliktov
v spoločnosti. Hoci ekonomika v doterajšej histórii významne podmieňovala bezpečnosť, v súčasnosti začínajú
protirečivo pôsobiť aj nové momenty tohto vzťahu. Jedným z nich je nerovnomerný ekonomický vývoj a prehlbujúce sa
disparity v regionálnom i sociálnom porovnaní. Od toho sa odvíjajú i bezpečnostné riziká ako nekontrolovateľná
migrácia obyvateľstva, obchod s drogami a organizovaná zločinnosť, hospodárska blokáda alebo kolaps dodávok
strategických surovín. Spomínané sú predmetom zaistenia voči vonkajším vplyvom na národnú bezpečnosť6. A nielen na
bezpečnosť národnú, ale v dnešnom ponímaní a rozloženia síl medzinárodných aktérov i bezpečnosť medzinárodnú.
Spomínané faktory, resp. negatívna skúsenosť so spomínanými faktormi, ako aj ich výskyt v každodennej realite majú
nezanedbateľný vplyv na formovanie identity, či identít.
Pojem europanstva nie je novým pojmom, pocit spolupatričnosti obyvateľov kontinentu je v obyvateľoch európskeho
priestoru zakorenený už dlhšiu dobu. Napriek tomu sa každý európsky štát vyznačuje určitými zvláštnosťami. Projekt
európskej integrácie sa podľa kritikov európskej identity pozitívne vyvíjal len dovtedy, kým sa orientoval na jej
ekonomické aspekty a kým sa nezačal orientovať na „fikciu“ - „umelé“ vytváranie jednotnej európskej identity. Európa
bola unavená mnohými tragickými udalosťami (ktorých vznik je podľa kritikov európskej identity argumentom pre
kultúrnu rôznorodosť a kultúrny konflikt) a tak si stanovila za cieľ zamedziť ďalším katastrofickým scenárom, čo sa
stalo podnetom pre rozvoj európskej identity.
Identita znamená stotožnenie sa s niečim, prijatie istých atribútov za vlastné a prirodzené; a s humánnym cieľom
vytvorenia priestoru stability a rozvoja sa stotožnila tak politická špička Európy, ako jej obyvatelia. Koncept európskej
identity reflektuje hodnoty vzniknuté počas historického vývoja na území Európy, hodnoty, s ktorými sa obyvatelia
Európy univerzálne stotožňujú. Tieto sa transformujú a menia v súvislosti s historickým vývojom a tak hodnoty, ktorým
bola v minulosti pripisovaná relevantná dôležitosť v hodnotovom rebríčku klesajú a naopak. Hodnotová paradigma nie
je statickou kategóriou v čase. Kultúrna zmena môže byť rýchla vo vrchných vrstvách cibuľového diagramu, označených
ako praktiky. Praktiky sú viditeľnou časťou kultúr. Nové praktiky si môžeme osvojovať v priebehu života.7 Vývoj pocitu
príslušnosti človeka prechádzal od priazne voči šľachtickým rodom cez pocit spolupatričnosti spojenej s územným
celkom a národom. Keďže realistický koncept štátneho mocenstva narazil v medzinárodnom systéme na vytváranie
nadnárodných celkov a aktérmi globálnych vzťahov sa stali medzinárodné združenia, je cieľom redefinície európskej
identity odpovedať na túto zmenu. Cieľom teda nie je nahradiť existujúce národné identity budované modernitou, ale
redefinícia samotného vnímania tohto pojmu, ktorý má reflektovať „nadnárodnú“ identitu tak, aby zastávala také
významné miesto v celkovej sebaidentifikácií jednotlivca ako identita národná.
4
POMIAN, K: Evropa a její národy. Ve znamení jednoty a ruznosti. In: DANČÁK, B.: Evropeizace: pojem a jeho
konceptualizace. In : Dančák, B. a kol.: Evropeizace. Nové téma politologického výzkumu. s.15
5
DANČÁK, B.: Evropeizace: pojem a jeho konceptualizace. In: Dančák, B. a kol.: Evropeizace. Nové téma
politologického výzkumu. s.15
6
ŠTEFANČÍKOVÁ, M.: Chápanie bezpečnosti a jej dimenzií v medzinárodných vzťahoch. In: MendelNet PEF 2008,
Evropská vědecká konference posluchačů doktorského studia, s. 41
7
HOFSTEDE, G. – HOFSTEDE, G.J.: Kultury a organizace : Software lidské mysli : Spolupráce medzi kulturami a její
duležitost pro přežití. s. 21
KONFERENCE
22
Dnešná spoločnosť, resp. spoločnosť ku ktorej by ľudstvo chcelo dospieť - Spoločnosť postavená na informáciách plodí
dve hodnoty: slobodu a rovnosť.8 Do úvahy je potrebné preto vziať fakt, že s procesom globalizácie sa jednotlivci
v rámci informačnej spoločnosti stávajú prostredníctvom technického pokroku občanmi „virtuálneho sveta,“ dostávajú
sa do styku s faktormi pôsobiacimi aj za hranicami národného štátu, ktoré majú významný vplyv na tvorbu ich
osobnosti. Preto má univerzálna európska identita odzrkadľovať eticko-politický a taktiež eticko-kultúrny aspekt
Európana. Motto „E pluribus unum“ – „Zjednotení v rozmanitosti“ vyjadruje univerzálne európske hodnoty, základné
kamene európskej kultúry vyvíjané od antiky po osvietenstvo ako emancipácia individua a rozširovanie jeho
duchovného obzoru, pričom osvietenskú identifikáciu jednotlivca v rámci určitej skupiny posúva k identifikácií
individualistu v priestore rešpektujúcom kultúrne odlišnosti. Integrácia by mala byť založená na potlačení hašterivosti
partikulárnych záujmov a nestratení svojej svojbytnosti, uchovávaní rozmanitosti v rámci jednoty, rozvíjaní národnej
identity v rámci identity nadnárodnej, pričom dirigujúca rola úhrnného štátu by sa v súlade s liberálnymi princípmi
mala uplatňovať len v najnutnejšej miere... Národná identita má byť vzájomne rešpektovaná.9 Požadovaný vzájomný
rešpekt národných identít pramení v jedinečnosti svojho druhu a v potrebe a taktiež cieli zachovať diverzitu v rámci
jednoty.
Španielsky filozof José Ortega y Gasset už v prvej polovici 20.storočia upozorňuje vo svojej práci Vzbura davov, že
organizácia spoločnosti podľa národov sa nachádza v rozklade.10 Koncept európskej identity tak v tomto zmysle
môžeme chápať ako prvý podnet k redefinícií modernistickej identity, v ktorom sa väčšinové obyvateľstvo štátu hlási
k identifikácií rešpektujúcej národnosť, či etnicitu. Definícia ľudského bytia nie je nemenná, je upriamená do
budúcnosti, neustálou ľudskou činnosťou a recipročnými interakciami sa dotvára. Tak ako jednotlivci si vo svojom
živote stanovujú svoj cieľ, tak aj národ potvrdzuje svoju totožnosť programom zameraným do budúcnosti. Spoločenské
znaky sú síce utvárané spoločnými tradíciami, tie sú však živými len v službách zajtrajšku.11 Etnokultúrne identity sa
formujú v procese vzájomnej konfrontácie a zaužívané procesy sa vplyvom nových skúseností, zážitkov, či dojmov
môžu modifikovať. Príslušnosť k určitej skupine je prekonávaná členstvom v občianskom národe, aby sa aj ten
rozpustil v planetárne zjednotenom ľudstve.12 V kontexte univerzálneho ľudstva rešpektujúceho Liberté, Egalité,
Fraternité je každý príslušníkom osobitého ľudského druhu. Národný štát sa posúva od statických, antropologických
atribútov vytýčenia, teda rasových a jazykových charakteristík k vyšším - humánnym hodnotám. V štáte má tak byť
zaručené miesto aj pre jednotlivcov, ktorí nemyslia a necítia v súlade so štátom a s väčšinou a to vzhľadom na nutnosť
spolužitia s jednotlivca s „nepriateľom.“ Uplatnenie týchto myšlienok (jednota a pluralita, rovnováha) v rámci vzťahov
medzi národmi a štátmi, ako aj národmi a štátmi v rámci jedného spoločenstva sa stáva výzvou pre tvorcov politiky
a inštitúcií.
Forma organizácie spoločnosti sa mení a prechádza z hierarchického usporiadania, charakterizujúceho pojmami
riadenie a podriadenosť, do usporiadania s čoraz väčšmi sieťovým charakterom (kooperácia a koordinácia). Na tieto
zmeny je nevyhnutné reagovať alternatívnym spôsobom usporiadania spoločnosti. Je možné nájsť alternatívu, ktorá
bude schopná preklenúť „národný“ charakter organizácie štátu, resp. spoločenstva štátov a ktorá by súčasne
nepripustila deštrukciu základných európskych hodnôt a princípov zapríčinenú vplyvmi globalizácie?
Homogenizácia identity obyvateľstva na určitom území umožňuje pacifikovať spory vnútri daného územia (napr.štátu)
i navonok a to vďaka monopolu štátu na silu, použitie násilia a brannej povinnosti. To, že k národnej homogenite nie je
možné dospieť, bolo (tragickými) udalosťami z minulosti potvrdené. Vždy budú existovať jednotlivci, ktorí s určitými
znakmi, symbolmi, či charakteristikami národa nebudú súhlasiť, a to aj preto, že identita nie je statická. Taktiež takáto
národná homogenita nie je ani žiaduca a to z toho dôvodu, že by došlo k degradácií kultúrnej plurality a slobody.
Homogenizáciu obyvateľstva pre potreby dnešnej situácie je možné priblížiť prostredníctvom vzdelania. Mnoho
teoretikov zastáva názor, že monopol na moc je vedľajší v porovnaní s monopolom na výchovu. Prostredníctvom
výchovy vie držiteľ moci zasiahnuť do identity skupiny, či národa žijúceho na určitom území. Výchovný systém kreuje
spoločenstvo, v rámci ktorého členovia môžu spolu žiť, rozprávať sa a vyrábať. Takéto spoločenstvo má predpoklad
byť spoločenstvom jednotným. Výchova človeka.. mu prepožičiava svoju totožnosť.13 V tejto chvíli však nemáme na
mysli, ani nepodnecujeme k ideologizácií vzdelávacieho systému. Ovplyvňovanie príslušníkov istého celku v kontexte
kultúrnej plurality a prostredníctvom výchovy a vzdelania sa nemôže sústrediť na vyvracanie názorov, či
k definitívnemu vymedzovaniu dobrého a zlého, ale k podpore tvorby úsudku, analýzy, k tolerancii a rešpektu voči
takým faktorom, s ktorými sa jednotlivci osobne nestotožňujú, pričom tolerancia a rešpekt neznamenajú osvojenie si
8
FUKUYAMA, F.: Velký rozvrat: Lidská přirozenost a rekonstrukce společenského řádu. s. 15
VANEK, J.: Předpoklady pro sjednocení Evropy podle jedné filosofické diagnózy, s. 43
10
ORTEGA, J: Vzbura davov. In: VANEK, J.: Předpoklady pro sjednocení Evropy podle jedné filosofické diagnózy,
s.41
11
Ad ibidem, s.41
12
BARŠA, P: Národní stát a etnický konflikt. In: OČKO, P.: Evropská identita v informační společnosti, s.51
13
GELLNER, E.: Národy a nacionalizmus. In: OČKO, P.: Evropská identita v informační společnosti. s.46
9
KONFERENCE
23
atribútov odlišnej kultúry, ale také správanie, ktoré ani jednu stranu neobmedzuje. Kto je schopný ovládať vzdelávacie a
v širšom kontexte výchovné systémy, má taktiež možnosť ovplyvniť identitu členov danej spoločnosti a vďaka tomu
získava obrovskú moc.14 Už spomínaný španielsky filozof Ortega vysvetľuje potrebu vplyvu inštitúcií na výchovné
systémy nasledovne: Existuje zákon o nactiutrhaní a existuje skvelá diktatúra „dobrých mravov“- Nie je dôvod, prečo
by nemala byť analogicky regulovaná mienka jedného národa o druhom.15 Tak je podľa neho možné dosiahnuť stav
vzájomnej tolerancie bez toho, aby bola potlačovaná eticko-kultúrna zložka vlastnej identity.
Detertorializácia identity (prekonanie územnej zviazanosti identity s etno-kúkturnou príslušnosťou) vrhá stále viac ľudí
do situácie bezdomovectva v metaforickom i doslovnom zmysle. Niektorí tento vývoj považujú za hrozbu. Je však možné
ju chápať ako šancu pre individuálnu emancipáciu.16 Je možné dospieť k nadnárodnej identite? Mohla by byť táto
riešením súčasnej situácie, kedy definícia identity v národnom kontexte už neodráža realitu? Presnejším termínom ako
nadnárodná identita (termín asociuje identitu zahrňujúcu podmnožiny sub-identít) je termín duálna identita. Duálna
identita spája eticko-politické (občan demokratickej obce) a eticko-kultúrne (kultúrny kontext) súvislosti. Etickopolitická identita musí byť primárna a musí byť zaistené verejné a vzájomné uznanie na úrovni kultúrnych identít.
Autonómny jednotlivec ako spojovací článok oboch úrovní má vo svojej duálnej identite na jednej strane predpoklad
garancie základných občianskych práv vyplývajúcich z univerzálnych princípov a na strane druhej predpoklad garancie
rešpektu jeho kultúrnej príslušnosti vyplývajúcej z partikulárnych princípov.17 Jednotlivec sa tak stáva prienikom dvoch
dimenzii, ktoré nie sú protirečiace, ale jedna obohacuje druhú, pričom výsledkom je splynutie etno-kultúrno-politickej
identity rešpektovanej duálnou identitou ostatných príslušníkov spoločenstva.
Európska únia je špecifickým spoločenstvom – organizáciou sui generis s jedinečnou právnou formou, ktorá svoj
integračný proces zahájila zintenzívnením spolupráce v sektoroch ekonomických odvetví. Vzájomná kooperácia
prehĺbila ekonomické, sociálne, či kultúrne interakcie. Informačná spoločnosť a štyri slobody, predovšetkým sloboda
pohybu osôb v rámci európskeho priestoru, podnietili akceleráciu kultúrnej zmeny obyvateľstva a to vďaka zvyšovaniu
frekvencie recipročných vzťahov príslušníkov odlišných kultúr vyznávajúcich rôzne hodnoty. V deklarácií prijatej na
kodanskom samite v roku 1973 predpokladá „deviatka členských štátov“, že európska identita sa bude vyvíjať ako
funkcia dynamickej konštrukcie Európy.18 Interakcie príslušníkov odlišných kultúrnych spoločenstiev spájajú v rámci
európskeho priestoru myšlienky osvietenského univerzalizmu, či kresťanské princípy. Tieto „interné“ odlišnosti sú
konfrontované s odlišnosťami „externými“ - kultúrnou diverzitou importovanou spoza vonkajších hraníc európskeho
priestoru. Na jednej strane tak stoja stúpenci multikulturalizmu a na druhej jej kritici. Kritici vynakladajú snahu na
zavádzanie prísnejších imigračných legislatívnych opatrení a opatrení týkajúcich sa možnosti usadenia sa dostupnosti
práce s cieľom „ochrániť domáce obyvateľstvo. Markantný vplyv zohráva konzervatizmus upevňujúci interkultúrnu
difúziu v historickom a kultúrnom kontexte geografického celku a nacionalizmus vyzdvihujúci práva väčšinového
obyvateľstva. Každý z týchto dvoch smerov má určité plus i mínus. Avšak vzhľadom na vplyv internacionalizácie
a prehlbovaním interakcie medzi „domácim“ a „cudzím,“ sa fenomén multikulturalizmu (a sním spojená existencia
duálnej identity) javí ako jediná alternatíva, pokiaľ berieme do úvahy spochybnenie moci suverénnych štátov vplyvom
ich otvorenia sa svetu a v kontexte tohto textu vplyvom prehlbovania supranacionalizmu. iberalizmus dovoľuje
a toleruje odlišnosti, avšak nepozná alternatívu voči sebe samému. „Sloboda mojej päste končí na špičke tvojho nosa“ libearlizmus v našom kontexte sa stotožňuje s multikuturalizmom ako usporiadaním potvrdzujúcim práva človeka
a občana. Vývoj smeruje k dosiahnutiu sociálneho pluralizmu, avšak je len v jeho začiatkoch. Hranice
multikulturalizmu v súčasnosti ešte kopírujú hranice narušenia občiansko-politickej reality „pôvodného“ obyvateľstva.
Uzavretie hraníc pred ľuďmi pochádzajúcich z menej vyspelých krajín by asociovalo situáciu pred rokom 1989 s tým
rozdielom, že deliaca čiara by sa posunula smerom na východ a pribudla by ďalšia čiara, „chrániacia“ Európu z juhu. Je
na mieste spomenúť mylné negatívne vnímanie odlišných kultúr podmienených ekonomickou situáciou a bohatstvom
a nie kultúrnou odlišnosťou. Inakosť môže v radoch „domáceho“ obyvateľstva vyvolať strach a teda nesympatiu
voči „nový“ kultúram, avšak tieto aspekty môžu byť prekonané postupným zblížením sa a vzájomnou toleranciou.
Európska komisia v tomto zmysle zdôrazňuje nevyhnutnosť uznania noriem a hodnôt hostiteľskej krajiny, a taktiež
celého Spoločenstva občanov tretích krajín a podporuje ich participáciu na integračnom procese bez toho, aby tieto
osoby boli nútené k obmedzeniu svojho prejavu a identity. Fundamentálnou myšlienkou integrácie obyvateľov tretích
krajín do európskeho priestoru je holistický prístup obsahujúci integráciu do politického a ekonomického života,
sociálnych štruktúr, práva na vzdelanie, kultúru, jazykové zručnosti. Imigrant tak čiastočne akceptuje kultúrnu
asimiláciu, preto sa v rámci EÚ o čistom liberálnom multikulturalizme nehovorí a pravdepodobne sa vzhľadom na
14
OČKO, P.: Evropská identita v informační společnosti., s. 51
ORTEGA, J.: Evropa a idea národa. In: VANEK, J.: Předpoklady pro sjednocení Evropy podle jedné filosofické
diagnózy. s. 41
16
BARŠA, P.: Národní stát a etnický konflikt,; In: OČKO, P.: Evropská identita v informační společnosti. s.58
17
OČKO, P.: Evropská identita v informační společnosti., s. 51
18
Document on Declaration on European identity. European navigator, december 1973. Dostupné na
<http://www.ena.lu/> (20.októbra 2008)
15
KONFERENCE
24
históriu a geografickú naviazanosť v skutočnosti ani nikdy neuplatní. Zrejmosťou sa ale musí stať jeho „nečistá forma,“
čo je výzvou pre vrcholné orgány spoločenstva. Integrácia imigrantov do spoločenského života je tiež prostriedkom
k tomu, aby vznikla neželaná segregácia a ghetoizácia kultúrnych spoločenstiev.
Z globálneho pohľadu predefinovanie spoločenstva starousadlíkov na multikultúrne spoločenstvo nie je popretím svojej
minulosti, tak ako nemožno hľadať ekvivalent popretia minulosti v rozvíjaní konceptu duálnej identity. V skutočnosti
duálny koncept identity prehlbuje (neaktuálny) národný koncept identity. Uplatnením princípov duálnej identity nepríde
k protichodným záujmom kultúrnej plurality – a teda zdôrazňovanie jednej európskej identity národných štátov
opätovne spejúce k homogenizácií európskeho obyvateľstva nebude v rozpore s myšlienkou multikultúrneho
spoločenstva.
LITERATÚRA
[1]
[2]
[3]
[4]
[5]
[6]
[7]
[8]
[9]
[10]
BARŠA, P., BARŠOVÁ, A.: Přistěhovalectví a liberální stát. 1.vyd. Brno: Masarykova univerzita,
Medzinárodní politologický ústav Brno; 2005. 308 s. ISBN 80-210-3875.
DANĆÁK, B.: Evropeizace. 1.vyd. Brno: Masarykova univerzita v Brne, 2005. 421 s. ISBN 80-210-3865-9.
FIALA, V. a kol.: Teoretické a metodologické problémy evropské integrace. 1.vyd. Olomouc: Periplum, 2007.
343 s. ISBN 978-80-86624-37-2…
FUKUYAMA, F.: Velký rozvrat: Lidská přirozenost a rekonstrukce společenského řádu. 1.vyd. Praha:
Academia, 2006. 376 s. ISBN 80-200-1438-1.
GELLNER, E.: Nacionalizmus. 1. vyd. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury, 2003. 133 s. ISBN 807325-023-3.
HOFSTEDE, G., HOFSTEDE, G. J.: Kultury a organizace : Software lidské mysli : Spolupráce medzi kulturami
a její duležitost pro přežití. 1. vyd. Praha: LINDE nakladatelství, s.r.o., 2007. 335 s. ISBN 80-86131-70-X.
Internetová stránka European navigator: http://www.ena.lu/.
OČKO, P.: Evropská identita v informační společnosti. In: Acta oeconomica Pragensia, roč. 12, č. 2, s. 45-65.
ŠTEFANČÍKOVÁ, M.: Chápanie bezpečnosti a jej dimenzií v medzinárodných vzťahoch. In: MendelNet PEF
2008, Evropská vědecká konference posluchačů doktorského studia, Mendelova zemědělská a lesnická
univerzita v Brne, 2008. S. 41 + CD-ROM. ISBN 978-80-87222-03-4.
VANEK, J.: Předpoklady pro sjednocení Evropy podle jedné filosofické diagnózy. In: Acta oeconomica
Pragensia, roč. 12, č. 2, s. 40-44.
KONTAKT:
Ing. Veronika Fodorová
Dolnozemská cesta 1/b
852 35 Bratislava 5
KONFERENCE
25
KONFERENCE
26
VÝZKUM VLIVU REFORMY VEŘEJNÝCH FINANCÍ V ČR NA EKONOMIKU MALÝCH A
STŘEDNÍCH FIREM PO DAŇOVÉ REFORMĚ.
Jiří Gabrhel, Zuzana Prajzová
Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice
Abstrakt: Tento referát je výsledkem práce řešení výzkumního úkolu katedry Finance a daně na Evropském
polytechnickém institutu, s.r.o. v Kunovicích. Výstupem předložené práce je dopad daňové reformy na
malé a střední firmy v ČR.
Klíčová slova: daně z příjmů, daně z přidané hodnoty, daně z nemovitostí, daně dědické, daně darovací,
veřejné rozpočty, veřejné finance, sazby daně.
HYPOTÉZY DOPADŮ REFORMY VEŘEJNÝCH FINANCÍ
Celkové dopady na veřejné rozpočty
Reforma veřejných financí byla schválena Poslaneckou sněmovnou Parlamentu České republiky, Senátem a
prezidentem ČR. Většina ustanovení zákona nabyla účinnosti od 1. ledna 2008. Co se tedy hlavního a zásadního změní?
Navržený zákon obsahuje jednak změny, které jsou součástí reformy veřejných rozpočtů a jednak změny plynoucí
z členství ČR v Evropské unii. Reforma veřejných rozpočtů zahrnuje změny daní z příjmů, daně z přidané hodnoty,
daně z nemovitostí, daně dědické a daně darovací. Níže uvedená tabulka obsahuje dopady novel zákona o daních
z příjmů., o dani z přidané hodnoty, o dani z nemovitostí a o dani dědické, dani darovací a dani z převodu nemovitostí,
které jsou obsaženy v navrženém zákoně.
DAŇ Z PŘÍJMŮ FYZICKÝCH OSOB
Zavádí se jednotná 15 % sazby daně z příjmů fyzických osob pro rok 2008 a 12,5 % od roku 2009. Základem daně z
příjmů ze závislé činnosti bude hrubá mzda zvýšená o příspěvek zaměstnavatele na zdravotní a sociální pojištění a
nesnížená o pojistné zaplacené zaměstnancem.
Jaké budou slevy na daních nově?
• nové slevy na dani – platí až za rok 2008
• každý si odečítá na sebe 2070 korun měsíčně, dosud to bylo 600 korun; tuto částku si mohou nově odečíst i
důchodci, kteří si přivydělávají
• na manžela bez příjmu si můžete odečíst také 2070 měsíčně, podmínkou je, aby si manžel nevydělal víc než
38 040 korun za rok
• sleva na dítě se také zvyšuje, z 500 korun na 890 měsíčně
• pokud jste částečný (či úplný) invalidní důchodce, započtete si navíc 210 (420) korun
• vlastníte-li průkaz ZTP/P, snížíte si daň o 1345 korun
• jste-li student, daň klesne o dalších 335 korun měsíčně
Ruší se společné zdanění manželů. Ruší se minimální základ daně u podnikatelů.
Osvobození příjmů z prodeje akcií a ostatních investičních instrumentů obchodovaných na veřejném trhu a cenných
papírů kolektivního investovaní (například podílových listů) po šesti měsících od jejich nabytí zůstává zachováno,
avšak pouze za podmínky podílu na společnosti nepřevyšující 5 %. U ostatních cenných papírů (například akcií
neobchodovaných na veřejném trhu) se lhůta pro uplatnění osvobození prodlužuje na 5 let.
U osob samostatně výdělečně činných se ruší odčitatelnost sociálního a zdravotního pojištění ze základu daně.
Příspěvky zaměstnavatele na penzijní připojištění a životní pojištění budou při splnění stanovených podmínek na straně
zaměstnance osvobozeny až do částky 24 000 Kč ročně. Zároveň jsou modifikována některá další osvobození na straně
KONFERENCE
27
zaměstnanců (například přechodné ubytování).
ODVODY NA SOCIÁLNÍ A ZDRAVOTNÍ POJIŠTĚNÍ
Od 1. ledna 2008 došlo k zavedení jednotného ročního stropu pro vyměřovací základ pro placení sociálního a
zdravotního pojištění jak pro zaměstnance, tak pro osoby samostatně výdělečně činné, ve výši 48 násobku měsíční
průměrné mzdy v národním hospodářství.
Limit pro odvody je stanoven na roční úroveň, tzn. osvobození od odvodů bude až od následujícícho měsíce od měsíce,
ve kterém poplatník dosáhl ročního stropu, do té doby bude hradit odvody ze super hrubé mzdy ve výši 35 % beze
stropu.
NEMOCENSKÉ POJIŠTĚNÍ
Posunuje se účinnost nového zákona o nemocenském pojištění o další rok, tedy na 1. 1. 2009. Za první tři pracovní dny
pracovní neschopnosti nenáleží zaměstnanci nemocenská.
prospěch zdanitelných výnosů nejpozději ve zdaňovacím období, které započne v roce 2008.
DAŇ Z PŘIDANÉ HODNOTY
Dochází ke zvýšení snížené sazby daně na 9 % (potraviny, bytová výstavba).
Návrh zákona stanovuje zavedení skupinové registrace k DPH pro skupiny kapitálově spojených osob se sídlem,
místem podnikání nebo provozovnou v tuzemsku. Na základě této skupinové registrace smějí společnosti v takové
skupině vystupovat pod jedním identifikačním číslem a plnění mezi členy skupiny nepodléhá DPH.
Návrh zákona dále vymezuje podmínky pro uplatnění snížené sazby daně u sociálního bydlení.
MAJETKOVÉ DANĚ
• stanovuje se osvobození zemědělských pozemků od daně z nemovitostí
• osvobození I. a II. skupiny poplatníků od daně dědické a daně darovací.
Stanovuje se také zvýšení koeficientů ovlivňujících základní sazbu daně z nemovitostí u malých obcí do 1 000 obyvatel
a zavedení fakultativních místních koeficientů, které budou plně v kompetenci obce.
SPOTŘEBNÍ DANĚ
• zrušení daňového zvýhodnění odpadních olejů a některých biopaliv
• zvýšení daňových sazeb z cigaret na minimální sazby platné v EU.
SPRÁVA DANÍ
Ruší se povinnost evidovat hotovostní platby prostřednictvím registračních pokladen s fiskální pamětí a další povinnosti
související s touto evidencí.
DAŇ Z PŘÍJMŮ PRÁVNICKÝCH OSOB
• Daň
Na základě návrhu zákona dojde k postupnému snižování sazby daně z příjmů právnických osob na 21 % v
roce 2008, 20 % v roce 2009 a 19 % v roce 2010.
Sazby srážkových daní (s výjimkou přeshraničního finančního leasingu) se sjednocují na 15 %. Od roku 2009
se některé sazby dále snižují na 12,5 %.
•
Dividendy
Osvobození příjmů z dividend se rozšiřuje i na dceřiné společnosti, které jsou daňovými rezidenty ve státech
mimo Evropskou unii, se kterými Česká republika uzavřela smlouvu o zamezení dvojího zdanění. Jednou z
podmínek pro uplatnění osvobození je, že dceřiná společnost podléhá ve státě, jejímž je rezidentem, dani z
příjmů, jejíž sazba je alespoň 12 %.
•
Kapitálové investice
KONFERENCE
28
Zákon nově zavádí u právnických osob osvobození příjmů z prodeje podílu na dceřiných společnostech za
podmínek pro osvobození dividend.
Nízká kapitalizace a omezení odpočtu daňově uznatelných finančních nákladů. Pravidlům nízké kapitalizace
budou podléhat nejenom úroky z úvěrů, ale také ostatní finanční náklady (například náklady na zpracování
úvěrů, poplatky za záruky). Finanční náklady z úvěrů a půjček budou považovány za daňově neuznatelné v
následujících případech:
a) přesáhnou-li jednotnou úrokovou míru zvýšenou o čtyři procentní body, nebo
b) plynou z podřízených závazků poplatníka, nebo
c) úrok nebo výnos z úvěru či půjčky je odvozován ze zisku poplatníka, nebo
d) úhrn úvěrů a půjček (od spojených i nespojených osob) přesahuje ve zdaňovacím období šestinásobek
vlastního kapitálu (od roku 2009 čtyřnásobek), nebo
e) úhrn úvěrů a půjček od spojených osob přesahuje dvojnásobek (u bank a pojišťoven trojnásobek) vlastního
kapitálu
Jednotná úroková míra (pod písmenem a)) bude stanovena jako průměr z referenční hodnoty úrokových sazeb
na trhu mezibankovních depozit podle jednotlivých měn.
Do úhrnu úvěrů a půjček od spojených osob (pod písmenem e)) budou zahrnovány i úvěry a půjčky, které jsou
spojenou osobou pouze zajištěny.
Nová pravidla nízké kapitalizace se nepoužijí pro na finanční náklady u úvěrů a půjček od nespojených osob
nepřesahující 1 000 000 Kč.
Přechodná ustanovení upravují odložení účinnosti nových pravidel pro úvěry a půjčky uzavřené před nabytím
účinnosti novely zákona do roku 2010. Od roku 2010 se nová pravidla použijí na všechny úvěry a půjčky.
•
Leasing
Zákon ruší zvláštní způsob odpisování majetku pronajímaného na finanční leasing na straně leasingových
společností. Zároveň dochází u smluv uzavřených po nabytí účinnosti zákona k prodloužení minimální doby
trvání leasingu pro daňovou uznatelnost nájemného u finančního leasingu na stanovenou dobu pro odpisování
příslušného majetku pro daňové účely, u nemovitostí pak na 30 let.
Omezuje se také celková výše daňově uznatelného nájemného u finančního leasingu na straně nájemce. U
přeshraničního finančního leasingu se sazba srážkové daně zvyšuje na 5 %.
•
Osobní automobily
Osobní automobily by měly být odpisovány ve 2. odpisové skupině (doba odpisování 5 let) a měla by být
zrušena hranice 1 500 000 Kč pro jejich odpisování (u nově pořízených automobilů).
•
Pohledávky a závazky
Stanovuje se povinnost zvýšit základ daně o hodnotu nezaplacených závazků, které vstupovaly do daňově
uznatelných nákladů, pokud od okamžiku jejich splatnosti uplynulo více než 36 měsíců.
•
Hypoteční zástavní listy
Osvobození úrokových výnosů z hypotečních zástavních listů se zrušuje. Hypoteční zástavní listy vydané před
1. lednem 2008 podléhají na základě přechodného ustanovení dosavadnímu režimu a úrokové výnosy z nich
zůstávají nadále osvobozeny.
•
Zákon o rezervách
Zrušuje se daňová uznatelnost tvorby vyrovnávací rezervy a jiných technických rezerv u pojišťoven. Tyto již
vytvořené rezervy by měly být rozpuštěny ve prospěch zdanitelných výnosů nejpozději ve zdaňovacím období,
které započne v roce 2008.
•
Další změny v oblasti daňově uznatelných nákladů
Daňově uznatelným nákladem jsou náklady vzniklé při provedené likvidaci zásob, materiálu, zboží,
nedokončené výroby, polotovarů a výrobku.
Novela přináší změny v oblasti úpravy výdajů zaměstnavatele na pracovní a sociální podmínky. Dovádí do
důsledků princip vyplývající z nového Zákoníku práce, kdy daňově uznatelné jsou pro zaměstnavatele výdaje
vyplývající z práv zaměstnanců sjednaných v kolektivní smlouvě, vnitřním předpise, pracovní nebo jiné
KONFERENCE
29
smlouvě upravující naplňování sociálních podmínek zaměstnanců.
V důsledku toho novela ruší limity v oblasti svozu zaměstnanců do práce, přechodného ubytování, příspěvků
na penzijní připojištění a životní pojištění.
Novela ovšem obsahuje výslovnou daňovou neuznatelnost nákladů na nealkoholické nápoje poskytovaných ke
spotřebě na pracovišti, nepeněžních plnění poskytovaných zaměstnanci ve formě příspěvků na kulturní pořady,
sportovní akce, možnosti používat rekreační, zdravotnická, vzdělávací s jiná zařízení a poskytování rekreace.
Zároveň jsou modifikována některá osvobození od daně z příjmů fyzických osob na straně zaměstnanců.
DOPADY NAVRHOVANÉ REFORMY VEŘEJNÝCH FINANCÍ
Celkem
2008
Daň z příjmů fyz. osob
-19,4
Daň z příjmů práv. osob 0
DPH
25,6
Daň z nemovitostí
-1,4
Daň dědická a darovací
-0,4
Celkem
4,4
(v mld. Kč)
Státní rozpočet
2008 2009 2010
-13,4 -18,4 -19,7
0
- 5,1 -23,8
18,0
19,0 19,7
2009
-27,8
- 7,3
27,0
-1,4
-0,4
-9,9
2010
-29,7
-33,8
27,9
-1,4
-0,4
-37,4
Kraje
2009
-2,2
-0,7
2,4
Obce
2009
-7,2
-1,5
5,6
-1,4
2008
2010
2008
-1,8
-2,5
-4,2
Daň z příjmů práv. osob
0
-2,9
0
DPH
2,3
2,5
5,3
Daň z nemovitostí*)
-1,4
-0,4
-0,4
-0,4
Celkem
4,2
-4,9
-24,2 0,5
-0,5 -2,9
-0,3
-4,5
*) maximální dopad v případě, že by žádná obec nevyužila možnosti kompenzace
2010
-7,5
-7,1
5,7
-1,4
-10,3
Z hlediska jednotlivých navrhovaných úprav se v inkasu daně z příjmů projeví takto:
Daň z příjmů fyzických osob: (v mld. Kč)
Celkem
Státní rozpočet
2008 2009 2008 2009
Sazba daně 15%, úprava
základu daně o pojistné,
-19,4 -28,2 -13,4 -18,6
zrušení SZM, zrušení min.
(1)
základu daně
Úprava postupů osvobození
0,0
0,4
0,0
0,2
příjmů z cenných papírů
Zrušení osvobození příjmů ze
zvýhodnění zaměstnanců ve 0,1
0,1
0,1
0,1
veř. dopravě
Fyzické osoby celkem
-19,4 -27,8 -13,4 -18,4
Pozn.: 1) Propočet vychází z komplexního rozboru všech faktorů, z nich
negativně. Ostatní navrhované změny mají nulový nebo zanedbatelný vliv.
Kraje
Obce
2008
2009
2008
2009
-1,8
-2,3
-4,2
-7,3
0,0
0,1
0,0
0,1
0,0
0,0
0,0
0,0
-1,8
-2,2
-4,2
-7,2
některé ovlivňují příjmy pozitivně a jiné
ZÁVĚR:
Nelze jednoznačně konstatovat, že nová reforma veřejných financí bude mít negativní dopad na všechny subjekty, ale
pro některé subjekty může být výhodnější, pro jiné nevýhodnější. Důležitým prvním dopadem pro všechny subjekty se
jeví zvýšená inflace, která postihne všechny subjekty. Další dopady se projeví až s odstupem času, který ukáže, jak se
KONFERENCE
30
reforma v praxi skutečně na různých subjektech projeví.
SEZNAM INFORMAČNÍCH ZDROJŮ:
Prameny 1. řádu:
[1]
Zákon č. 218/2000 Sb., o rozpočtových pravidlech a o změně některých souvisejících
[2]
zákonů
[3]
Zákon č. 243/2000 Sb., o rozpočtovém určení daní některých daní územněsprávním celkům a některým státním
fondům
[4]
Zákon č. 250/2000 Sb., o rozpočtových pravidlech územních rozpočtů
[5]
Zákon č. 586/1992 Sb., o daních z příjmů, ve znění pozdějších předpisů
[6]
Zákon č. 261/2007 Sb. ze dne 19. září 2007 - o stabilizaci veřejných rozpočtů
Prameny 2. řádu:
[7]
http://www.csu.cz
[8]
http://www.ihned.cz
[9]
http://www.mfcr.cz
[10] http://www.mfsr.sk
ADRESA:
Jiří Gabrhel
Evropský polytechnický institut, s.r.o.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Česká republika
Zuzana Prajzová
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Česká republika
e-mail: [email protected]
KONFERENCE
31
KONFERENCE
32
RUSKO A WTO: SPOLOČNÉ DÔVODY “ÁNO” ALEBO “NIE”
Glavatskich Maria
Abstrakt: Pripojenie Ruskej federácie do WTO je komplikovaný a dlhotrvajúci proces vyjednávaní. Jeho
výsledkom by mala byť plnoprávna účasť Ruska v systéme svetového obchodu, realizácie výhod
medzinárodnej deľby práce a kooperácie, modernizácia ekonomickej spolupráce Ruska s krajinami sveta.
Kľúčové slova: Svetová obchodná organizácia (WTO), Ruská federácia, svetový obchod, výhody
a nevýhody vstupu
ÚVOD
Členmi Svetovej obchodnej organizácie je 148 krajín sveta, ich počet sa stále zväčšuje. To znamená, že skoro každý
štát, ktorý sa snaží o vytvorenie modernej, efektívnej ekonomiky a rovnoprávnu účasť vo svetovom obchode, má
záujem o členstvo vo WTO. Rusko nie je výnimkou.
Účasť vo WTO dáva krajine veľa výhod, získanie ktorých sa stáva hlavným cieľom pripojenia ku WTO. Hlavnými
motívmi pripojenia Ruskej federácie k WTO sú:
• Získanie lepších a v porovnaní s existujúcimi nediskriminačných podmienok pre ruské tovary na zahraničných
trhoch;
• Prístup k medzinárodnému mechanizmu riešenia obchodných sporov;
• Tvorba priaznivej klímy pre zahraničné investície v dôsledku úpravy zákonodarného systému podľa noriem
WTO;
• Rozšírenie možností pre ruských investorov v krajinách – členoch WTO, predovšetkým v bankovom odvetví;
• Tvorba podmienok pre zlepšenie kvality a konkurencieschopnosti domácich tovarov v dôsledku zväčšenia toku
zahraničných tovarov, služieb a investícií na ruský trh;
• Účasť na tvorbe pravidiel a noriem medzinárodného obchodu s ohľadom na národné záujmy;
• Zlepšenie imidžu Ruska vo svete ako plnoprávneho účastníka medzinárodného obchodu.
• Hlavnou úlohou vyjednávaní o pripojení je dosiahnutie najpriaznivejších podmienok pripojenia Ruskej
federácie k WTO, t.j. súlad medzi výhodami vstupu a ústupkami vo forme znižovania taríf a otvorenia
vnútorných trhov.
Ako povedal v jednom s interview minister ekonomického rozvoja a obchodu German Gref, bilancia práv a povinností
Ruska pri vstupe do WTO sa musí prispôsobiť ekonomickému rastu a nie naopak.
1 SÚČASNÝ STAV VYJEDNÁVANÍ O VSTUPE RUSKA DO WTO
V roku 1993 Rusko oficiálne požiadalo o členstvo vo Všeobecnej dohode o clách a obchode (GATT). V súlade
s platnými procedúrami bola vytvorená Pracovná skupina o pripojení Ruskej federácie ku GATT, ktorá bola
transformovaná na Pracovnú skupinu o pripojení Ruskej federácie k WTO po vzniku v roku 1995 Svetovej obchodnej
organizácie (WTO). Pracovnej skupine je pridelený mandát na výskum obchodného režimu Ruska a spracovanie
podmienok jej účasti vo WTO.
Proces vyjednávania o pripojení Ruska k WTO sa začal v roku 1995. V prvej etape bol sústredený na prerokovanie na
viacstrannej úrovni v rámci pracovnej skupiny obchodno-politického režimu Ruska na predmet jeho súladu s normami
WTO.
Po predstavení v roku 1998 Ruskom základných ponúk v prístupe na trh tovarov a po úrovni podpory
poľnohospodárstva sa začali vyjednávania na dvojstrannej úrovni. V roku 1999 členom WTO bola odovzdaná prvá
redakcia Listiny špecifických záväzkov v prístupe služieb na trh a projekt Listina výnimiek z režimu najväčších východ.
Od roku 2000 sa začali vyjednávania v plnom objeme, t.j. zahŕňali všetky aspekty procesu pripojenia Ruska k WTO.
V súčasnosti Pracovná skupina (predseda PS od decembra 2003 – Stály reprezentant Islandu pri WTO Stefan
Johanneson) zahŕňa 60 krajín-členov (27 krajín-členov EÚ – ako jeden člen). Od februára 2007 ku počtu Pracovnej
skupiny sa pripojil Vietnam, v máji 2007 – Saudská Arábia, v decembri 2007 členmi PS sa stali SAE, v máji 2008 –
Ukrajina. Vo vyjednávaniach o tarifných otázkach sa zúčastnilo viac ako 50 členov WTO, v prístupe služieb na trh –
okolo 30. Výsledkom daných vyjednávaní je podpis príslušných dvojstranných protokolov o ich ukončenie.
KONFERENCE
33
Podľa stanovených procedúr vyjednávania o systémových otázkach na viacstrannej úrovni sa uskutočňujú
v Sekretariáte WTO v Ženeve. Jedná sa o oficiálne a neoficiálne zasadnutia Pracovnej skupiny, vyjednávania
o poľnohospodárstve a iných aktuálnych problémoch, neoficiálnych konzultáciách s účasťou zainteresovaných členov
PS. Vyjednávania na dvojstrannej úrovni o prístupe na trhy tovarov a služieb sa uskutočňujú v Ženeve, Moskve alebo
inom hlavnom mieste členskej krajiny WTO.
Základom pre konanie vyjednávaní sú doklady a návrhy, ktoré sú schválené Vládou Ruskej federácie. V rámci procesu
pripojenia ruská delegácia rokuje štyrmi smermi. To sú vyjednávania o tarifných otázkach, vyjednávania o
poľnohospodárskej problematike, vyjednávania o prístupe na trh služieb, vyjednávania o systémových otázkach.
Vstup Ruskej Federácie do WTO – jedna z otázok ekonomickej politiky. Vstup do WTO privedie k väčším zmenám,
ako otvorenie určitých trhov, preto nevyhnutný je širší pohľad na potrebu a dôsledky vstupu.
2 MEDZINÁRODNÝ OBCHOD: SPOLOČNÉ DÔVODY „ÁNO“ ALEBO „NIE“
Ku štandardným ekonomickým argumentom vstupu do WTO patrí otvorenie ekonomiky a prenikanie na nové trhy.
Výhody pre krajiny-účastníci v medzinárodnom obchode založené na princípe porovnávacej prednosti, podľa ktorého
krajiny sa špecializujú vo výrobe tých tovarov, ktoré je výhodné vyrábať v tejto krajine. Tak vzniká medzinárodná
deľba práce, ktorá prispieva ekonomickému rastu. Dôležitým faktorom je to, že vstup krajiny do WTO otvára jej
organizáciám prístup k lacnejším importovaným komponentom a surovinám, a obyvateľstvu – k lacnejším tovarom
a službám (zároveň aj finančným), a tak prispieva k zväčšeniu životnej úrovne. Medzinárodný obchod nie vždy nesie
v sebe vzájomnú výhodu, preto fakt že USA a krajiny EÚ majú záujem o vstup Ruska do WTO neznamená, že pre
Rusko bude vstup do WTO výhodou.
Po druhé, Rusko bude môcť pôsobiť v medzinárodnom právnom priestore a bude ovplyvňovať formovanie pravidiel
medzinárodného obchodu. Pri tom WTO dáva možnosť ochrany ruských exportérov na vonkajších trhoch. Na dnešný
deň počet antidumpingových žalobcov proti ruským organizáciám prevyšuje sto.
Po tretie, adaptácia ruského zákonodarstva medzinárodným normám. Pravidlá WTO obsahujú rad postavení, ktoré sú
výhodné, vrátane postavenia o ochrane zahraničných investorov, a ochrane autorských práv v Rusku. Slabá ochrana
intelektuálneho majetku je jednou z prekážok v rozvoji vnútorného trhu programového vybavenia a nových technológii.
Po štvrté, otvorenie ekonomiky prispieva rozvoju medzinárodných vzťahov. Obchod a vzájomné investície tvoria
závislosť ekonomík rôznych krajín a obmedzujú nepriateľstvo vonkajšej politiky. Na miesto abstraktných
nepriateľov cudzincov vznikajú konkrétny partneri v biznise, zákazníci a dodávatelia tovarov a služieb.
Na druhej strane, napriek tomu, že ekonomika ako celok vyhráva, pre určité odvetvia je vstup nevýhodou. Preto
v diskusii otázky o vstupe treba rozlišovať národný a odvetvový záujem. Odvetvový záujem sa nachádza v tom, aby
mal prístup na vonkajší trh a k importovaným komponentom a surovinám, a pritom ochrániť vnútorný trh od
importérov konkurujúcej produkcie. Samozrejme, že záujmy rôznych odvetví často protirečia navzájom, preto vstup do
WTO vyžaduje od biznisu spoločnosti, vlády a obyvateľstva schopnosť sa dohovárať – vyjednávania vo WTO budú
prvou skúškou schopnosti uzatvorenia kolektívnej dohody štátu, biznis elity a obyvateľstva. Vyššie uvedené argumenty
sú správne zo statického hľadiska. Pri skúmaní dynamických aspektov vzniká základný argument protekcionizmu, tzv.
argument sa rozvíjajúceho odvetvia (infant industry argument): ak odvetvie takmer konkurencieschopne v globálnej
ekonomike, to ho treba chrániť (tarifami a kvótami) nejakú dobu, kým ono nedosiahne úroveň konkurencieschopnosti,
len potom treba otvárať trh. Tento argument je správny, ale v praxi sa používa neoprávnene. Mnohé rozvojové krajiny
sa snažili sledovať danému argumentu, ale v praxi to vyzeralo nasledovne. Každé odvetvie ktoré je len čiastočne
konkurencieschopné žiada o ochranu (pritom úspech v lobbingu dosahujú skôr už existujúce a rastúce odvetvia). Ale
ochrana všetkých môže vyvolať zníženie kvality života obyvateľstva, pričom výhra každého odvetvia nebude veľká
(zavretie trhov privedie k značnému zvýšeniu výmenného kurzu rubľa). Odvetvoví lobisti sa snažia zmeniť dočasnú
ochranu na trvalú. Okamžitý vstup Ruska do WTO umožňuje riešiť dva problémy: v procese vyjednávaní je možné
určiť odklad otvorenia niektorých trhov, pritom tento odklad nemožno predĺžiť.
Taktiež sa znížia príjmy štátneho rozpočtu z daní na importované tovary. Liberalizácia taríf vyvolá väčšiu atraktivitu
v dovoze tovarov zo zahraničia, lákavosť investícií do výroby sa zníži. Vstup do WTO nebude garantovať použitie
antidumpingových cien voči ruským tovarom.
Rozhodne, vstup do WTO zaberá veľa času a sily: treba zaviesť národné zákonodarstvo v súlade s veľkým množstvom
pravidiel WTO, dohodnúť sa s každým členom o podmienkach vstupu.
Predpokladá sa, že počas prvých 3-4 rokov po vstupe Ruska do WTO sa ukončia diskriminačné reštrikcie vo vzťahu
KONFERENCE
34
k ruským exportérom surovín na vonkajšie trhy. Odvolanie sankcií umožní vytvoriť dodatočné pracovné miesta
a zväčšiť kapacity organizácií. Pritom rast ekonomiky bude tvoriť 1 až 3,3% HDP roku 2007. Prechodné obdobie (5 až
8 rokov), v priebehu ktorého sa bude uskutočňovať tarifná ochrana ruských tovarov, môže byť využitá pre
modernizáciu výroby. Experti Svetovej banky uvádzajú, že v prvej etape môže prítok cenovo dostupnej a kvalitnej
produkcie zo zahraničia vyvolať pokles výroby na ruských závodoch a rast nezamestnanosti, ale prílev priamych
zahraničných investícií spôsobí rast pracovných miest, zväčšenie objemu daňových príjmov a kúpyschopného
obyvateľstva, čo sa stane dodatočným stimulom pre ruskú ekonomiku.
3.1 VSTUP DO WTO ZNAMENÁ ÚPLNÉ OTVORENIE EKONOMIKY
Cieľom vyjednávaní o tarifných otázkach je určenie maximálnej úrovne taríf dovozných colných daní po Tovarovej
nomenklatúre zahraničnej ekonomickej činnosti, právo na použitie ktorých Rusko dostane po vstupe do WTO.
Priemerná veľkosť taríf v Rusku pre rôzne odvetvia priemyslu sa pohybuje od 7 do 15%, čo sa podľa medzinárodných
noriem považuje za nízky stupeň ochrany. A existujúce importné tarify nefungujú: okolo 50% celkového importu uniká
colným platbám.
Otázka o veľkosti taríf sa rieši počas vyjednávaní, pričom ponuky z ruskej strany predpokladajú nie zníženie, ale
zvýšenie taríf. Ale na druhej strane, po podpísaní dohôd, tarify budú fixné, preto aj výrobcovia aj vláda musia
premyslieť úroveň fixných taríf v rôznych odvetviach.
V súčasnosti, vyjednávania o podmienkach prístupu zahraničných tovarov na ruský trh sú ukončené so všetkými členmi
Pracovnej skupiny o pripojení Ruskej federácie k WTO, ktoré prejavili záujem o uskutočnenie týchto vyjednávaní.
V rámci dosiahnutých ruskou delegáciou obojstranných vzájomných súhlasov základná úroveň „väzby“ taríf colných
daní sa počas prvého roku po vstupe Ruska do WTO nezníži v porovnaní s existujúcimi.
Z ekonomického hľadiska výmenný kurz je lepším regulátorom, ako tarify, pretože neporušuje vzájomný pomer cien na
rôzne exportované a importované tovary. Možnosť riadiť reálny menový kurz zostane v rukách vlády: neinflačné
zníženie reálneho výmenného kurzu následkom výplaty vonkajšieho dlhu a zníženia cien ropy.
Možnosti ochrany jednotlivých odvetví po vstupe budú dosť obmedzené, preto vláda musí vybrať prioritné odvetvia
a dohodnúť odklad otvorenia jednotlivých trhov v podmienkach vstupu.
Vstup do WTO môže priviesť k spádu v jednotlivých odvetviach a regiónoch, preto už dnes treba podniknúť akcie
v riešení problémov reštrukturalizácie výroby a zníženia štruktúrovanej nezamestnanosti. Odmietnutie vstupu do WTO
nevyvolá potrebu riešenia týchto problémov.
3.2 VSTUP DO WTO OTVORÍ TRHY PRE LACNÉ IMPORTNÉ POĽNOHOSPODÁRSKE VÝROBKY.
V DOBU NÍZKYCH CIEN ROPY JE MOŽNÁ POTRAVINOVÁ KRÍZA
Poľnohospodárstvo je vo všetkých krajinách odvetvie s vysokou úrovňou štátnej ochrany, najmä sa vyčleňujú krajiny
EÚ, USA a Japonsko. V Rusku náklady na podporu agrárneho sektoru sú dosť nízke. A vo väčšine poľnohospodárskych
kultúr agrárnemu sektoru Ruskej federácie ťažko konkurovať s inými krajinami.
Problémy ruského poľnohospodárstva sú podobné problémom priemyslu. To sú nedostatok manažérov, schopných
vykonávať marketing a predaj produkcie, mäkké rozpočtové obmedzenia, oportunistické správanie, chýbanie
kontraktného práva, komplikácie so získavaním úverov atď. V poľnohospodárstve tieto problémy sú ostrejšie pre
nejasne určené právo vlastníctva na pôdu.
Treba uskutočniť vážne inštitucionálne zmeny, predovšetkým rozvinúť systém poskytovania úverov, a systém poistenia
poľnohospodárskej výroby, uskutočniť pozemkovú reformu. Rozpočtové prostriedky musia sa investovať v rozvoj
infraštruktúry, a nie v bežnú podporu hospodárstva.
Úroveň colnej ochrany poľnohospodárstva sa nezmenší, a po niektorým zo základných poľnohospodárskych tovarov
Rusko bude mať právo na zväčšenie taríf colných dani na prechodné obdobie. Do roku 2009 včítane je ustálené právo
Ruskej federácie používať tarifné kvóty na tri druhy mäsa (hovädzie, bravčové, a hodinové mäso) vo vyhovujúcich
objemoch pre ruskú stranu (súčasná úroveň plus 2 až 2,5% ročného prírastku) a pri dostatočnej úrovni tarifnej ochrany.
Taktiež je potrebná premyslená politika tarifnej ochrany a subvencií a zlepšenie práce colnice. Ruské
poľnohospodárstvo sa môže zapojiť do globálnej ekonomiky, a špecializovať sa na výrobe tých kultúr, ktoré jej
KONFERENCE
35
prinášajú značné výhody.
Zahraničné colné dane na priemyselné tovary sa znížia približne o tri percentá. Bazová úroveň väzby tvorí 10,1%,
konečná úroveň – 7,6%, súčasná úroveň – 10,0% (pri tom maximálne zníženie taríf je fixné, predovšetkým, pre
technologické zariadenia). Podľa tovarov ako celku tieto ukazovatele (priemerná taxa zahraničného cla) tvoria
primerané 14,8 %, 11,5 % a 12,9 %.
3.3 VSTUP DO WTO OTVORÍ FINANČNÝ TRH A PORUŠÍ MONOPOLNÝ STAV RUSKÝCH BÁNK,
POISTNÝCH SPOLOČNOSTÍ A DÔCHODKOVÝCH FONDOV
Ruské banky, poistné organizácie a dôchodkové fondy nemajú stimuly k zdokonaľovaniu svojej činnosti, pretože
nemajú reálnu hrozbu konkurencie zo strany zahraničných spoločností. Práve tam, kde sa uskutočňoval rozvoj sféry
služieb v podmienkach silnej konkurencie zo zahraničia (investičné banky), ruské inštitúcie sú dnes
konkurencieschopné. Odvetvia, ktoré sú chránené od konkurencie – banky, poistné spoločnosti, neštátne dôchodkové
fondy – väčšinou nie sú schopné dnes efektívne realizovať svoje funkcie.
Prítok bankového kapitálu do Ruska sa bude uskutočňovať podľa rozvoja trhových inštitúcii, zníženia politického
rizika, reformy regulácie, rastu zahraničných investícii a rozvoja nového ruského biznisu, predovšetkým malého
a stredného biznisu. Ako pravidlo, veľké medzinárodné banky a poistné spoločnosti prichádzajú za klientmi –
tranznacionálnymi korporáciami, pritom všetkom obrovské diery v trhu úspor, poistných a dôchodkových služieb pre
obyvateľstvo môžu taktiež prilákať zahraničné banky. Najefektívnejšie z ruských bánk budú môcť využiť ten čas, aby
spevnili svoje pozície. Okrem toho, po príchode zahraničných finančných inštitúcii ruské banky, poistné organizácie
a dôchodkové fondy budú mať možnosť pracovať na trhu maloobchodnej obsluhy obyvateľstva.
Diskusia o liberalizácii kontroly nad odtokom kapitálu bezprostredne nespojená so vstupom do WTO. Efektivita danej
kontroly závisí od konkrétnej situácie v krajine, napríklad, liberalizácia kontroly bola neefektívna v Brazílie, ale bola
prekvapujúce efektívna v Malajzie. Potvrdzovať, že „všetky, kto chcel, všetko vyviezli“, neoprávnené, pretože odtok
kapitálu z Ruska pokračuje, pričom sa tempo vývozu neznižuje. Ale v každom prípade, miery po liberalizácie odtoku
kapitálu nie sú dostatočne pre zlepšenie investičnej klímy a prilákania zahraničného kapitálu.
Hlavná otázka vo finančnom sektore nie je otázka vstupu Ruska do WTO a čo treba urobiť pre jeho rozvoj – a to sú,
predovšetkým, miery na zlepšenie investičnej klímy a ochrane práv veriteľov.
3.4 VSTUP DO WTO BUDE ZNAMENAŤ RAST ZAHRANIČNÝCH INVESTÍCII
Vstup Ruska do WTO je unikátnou šancou v prilákaní zahraničného kapitálu. Organizácie a firmy, ktoré riešia problém
korporatívneho riadenia a ochrany práv investorov, budú môcť prilákať značné investície. Pri tom horizontálne (ktoré
sú orientované na vnútorný trh) investície pôjdu do vnútorných regiónov s veľkým počtom obyvateľstva, a vertikálne
(ktoré sú orientované na export) – do prihraničných regiónov s kvalifikovanou pracovnou silou. Pre prilákanie investícií
treba podniknúť kroky ku zlepšeniu investičnej klímy a formovaniu jednotného ekonomického prostredia v Rusku.
Treba prijať zákony, ktoré budú chrániť práva investorov a autorské práva, taktiež ktoré budú privádzať technické
normy a štandardy v súlade s medzinárodnými, čo dá zahraničným investorom garancie proti diskriminácii zo strany
vlády a zlepší investičnú príťažlivosť krajiny ako celku.
Vstup do WTO dá možnosť ruským výrobcom ustáť existujúce a otvoriť nové exportné trhy takým spôsobom, že sa
zväčší investičná príťažlivosť exportujúcich organizácií.
Zníženie importných taríf bude kladne ovplyvňovať vertikálne investície, ktoré predpokladajú reexport vyrobenej
produkcie a používanie importovaných súčiastok. Daný druh investícií dominuje v rozvíjajúcich a tranzitívnych
ekonomikách. Pokles tarifných bariér môže negatívne ovplyvniť iba horizontálne investície, ale nie vždy. Po prvé,
horizontálne investori importujú do Ruska veľké množstvo súčiastok a materiálov. Po druhé, pre prítok zahraničných
investícii veľký význam hrajú importné tarify, a celkové náklady na dopravu tovarov na lokálny trh a tarify v Rusku
predstavujú malú časť. Po tretie, v Rusku je obrovský potenciál pre horizontálne investície, pretože v Rusku je veľký trh
a nerozvinutý sektor služieb. Pre realizáciu daného potenciálu treba pokračovať v boji s medzi regionálnymi bariérami
v doprave produkcie a faktormi výroby a rozvíjať dopravnú infraštruktúru.
Zlepšenie investičnej klímy je nevyhnutnou podmienkou pre dlhodobý ekonomický rast bez ohľadu na vstup do WTO.
KONFERENCE
36
3.5 VSTUP DO WTO BUDE VYŽADOVAŤ REFORMY REGULÁCIE A ŠTÁTNEHO APARÁTU
WTO predstavuje pre zahraničných výrobcov mechanizmus riešenia konfliktov s ruskou vládou. V prípade
diskriminácie zahraničných výrobcov (vo vzťahu k domácim) ako reakcia bude diskriminácia domácich výrobkov na
zahraničných trhoch. Samozrejme, ako dôsledok bude tlak na vládu zo strany ruských exportérov.
Rozhodne, pre usádzanie záujmov ruských podnikateľov v inštitúciách WTO musia byť vysoko kvalifikovaní
a nepodplatiteľní štátni zamestnanci, preto v procese prípravy vstupu treba uskutočniť reformou štátneho aparátu,
zvýšiť stimuly vo vnútri štátnej byrokracie. Pri absencii administratívnej reformy ruskí výrobcovia nevyhrajú, ale
prehrajú, ako aj od zavedenia pevnej kontroly nad právami na intelektuálne vlastníctvo.
3.6 VSTUP DO WTO NÁS PRIPRAVÍ O ČLENSTVO V COLNEJ ÚNII S KRAJINAMI SNŠ
Vo svetovej ekonomike vznikajú regionálne trhové asociácie (americká, európska, ázijská), ktoré sú základnými
nástrojmi medzinárodného obchodu. Existuje názor, že vstup do WTO bude znamenať pre Rusko prehru, pretože tým
vstupom nič nezíska, ale stratí výhody Colnej únie s krajinami SNŠ. Ale tento názor nie oprávnený, pretože po vstupe
do WTO všetky ekonomické funkcie Colného zväzu môžu byť zachované pomocou obojstranných vyjednávaní alebo
formovania regionálnej asociácie voľného obchodu. Ale, napríklad, jeden z členov Colnej únie (Kirgizsko) je zároveň aj
členom WTO. Je možne, že časť politických funkcii Colnej únie bude treba realizovať inými prostriedkami.
3.7 VSTUP DO WTO NEZMENÍ „RUSKÚ DUŠU“, PRE KTORÚ JE NEPRIJATEĽNÝ TRH
A INDIVIDUALIZMUS
Roky reforiem ukázali to, čo funguje v iných krajinách, nefunguje v Rusku. Rusom sú bližšie komunita
a kolektivizmus. Ale podobná viera v osobitosť vlastná nie iba Rusku. V 20. storočí sa mnohé krajiny snažili vybrať
zvláštnu cestu, ktorá zahŕňala izoláciu od vonkajšieho sveta, ale po neúspechu sa vracali na cestu budovania trhovej
ekonomiky. Dobrý príklad predstavujú krajiny Latinskej Ameriky, ktoré tak isto ako Rusko hovorili o svojej osobitosti.
V žiadnej krajine sveta ľudia neradi pracujú len tak a nechcú stratiť svoj čas a sily na zväčšenie efektívnosti výroby
tovarov a služieb, ak sa dá tomu vyhnúť. Ale prítomnosť konkurencie núti k rozvoju. V odvetviach ruskej ekonomiky,
kde sa najviac prejavila konkurencia, hneď sa zväčšila produktivita práce.
Osobitosť Ruska je v dedičnosti USSR koncentrovanej štruktúry priemyslu, čo v značnej miere skomplikovalo tvorbu
konkurenčného prostredia. Vstup do WTO môže zlepšiť situáciu, pretože vytvorí potrebný konkurenčný tlak.
Nevyhnutnou podmienkou úspechu je podpora mobility práce a kapitálu, i vysokej úrovne vzdelávania.
4 ŠTATISTIKA: RUSKO V ROKU 2006 ZAUJALO 13. MIESTO VO SVETE V EXPORTE TOVAROV
(„ROSBALT“, 14. 11. 2007)
Podľa údajov za rok 2006, zaujalo Rusko 13. miesto vo svete v objeme exportu tovarov (304,5 miliárd dolárov; tempo
prírastu – 25 %), a jej špecifická hmotnosť v medzinárodnom vývoze tvorila 2,5 %. Také údaje uvádza Inštitút
ekonomiky prechodného obdobia (IEPO).
Ako vysvetlili IEPO, 12. novembra 2007 Sekretariát Svetovej obchodnej organizácie (WTO) publikoval štatistickú
ročenku „Medzinárodná obchodná štatistika“ (International Trade Statistics) s presnými údajmi svetového obchodu
tovarov a služieb za rok 2006.
Podľa ceny importu tovarov (163,9 miliárd dolárov; tempo prírastu – 31 %) Rusko bolo na 18. mieste, a jeho podiel
v celkovom importe tvoril 1,3 %.
Bez ohľadu na vnútorný regionálny obchod 27 krajín EÚ a jednotlivých členov organizácie Rusko obsadzuje 8. miesto
vo svete v exporte tovarov a 12. miesto v importe tovarov.
Ako hovoria v IEPO medzi krajinami dodávateľov komerčných služieb v roku 2006 (30,1 miliárd dolárov; tempo
prírastu – 24 %) Rusko obsadilo 25. miesto, a jeho špecifická hmotnosť tvorila 1,1 %.
Podľa importu komerčných služieb (44,3 miliárd dolárov; tempo prírastu – 15 %) RF bola na 18. mieste a jej špecifická
hmotnosť tvorila 1,7 %.
V konečnom dôsledku, bez ohľadu na obchod s komerčnými službami, v rámci EÚ27 obsadzuje Rusko 13. miesto
medzi krajinami dodávateľov služieb a 9. miesto medzi krajinami spotrebiteľov.
KONFERENCE
37
ZÁVER
Celkové závery nezávislých expertov ukazujú, že pripojenie Ruskej federácie k WTO nevyvolá systémové problémy
ani v jednom zo sektorov ruskej ekonomiky. V krátkodobom horizonte môžu vzniknúť problémy v jednotlivých
organizáciách, ktoré nie sú konkurencieschopné už dnes. Ale neočakáva sa značný vplyv daného faktora na tempo rastu
ekonomiky ako celku a jej jednotlivých odvetví. Také faktory, ako zmena menového kurzu, stav svetovej ekonomickej
konjunktúry, investičná aktivita budú vplývať na ruskú ekonomiku vo väčšej miere. Zároveň sa experti zhodujú na tom,
že v dlhodobej perspektíve faktor účasti Ruska vo WTO bude mať len kladné dôsledky na ekonomický rast Ruskej
federácie, môže spôsobiť rozvoju obchodu a investícií, stimulovať konkurenciu na vnútornom trhu, tvoriť presný
medzinárodný právny rámec pre uskutočnenie vnútornej politiky v sfére regulovania zahraničnej politiky.
LITERATÚRA
[1]
www.wto.ru.
[2]
www.wto.org.
[3]
www.russiawto.ru.
[4]
ACHMEDOV, A.: Vstup do WTO a pracovný trh. Moskva : 2004. – 36 str.
[5]
BRAGINA, E., GUTNIK, V., DMITRIEV, S.: WTO a národné ekonomické záujmy. Moskva : 2003. 326 s.
[6]
PLISECKY, D.: Vstup Ruska do WTO. Banková práca : 2004, č. 1, str. 15-19.
[7]
KUZJAEV, K.: Vstup do WTO// Spoločnosť a ekonomika. 2006, č. 2, str. 136-143.
[8]
OBOLENSKY, V.: Pripojenie Ruska do WTO a jej účasť v integrácie. ME a MO : 2004. – č.3.
[9]
ŠUMILOV, V.: WTO: právo a systém. Welby : 2005.
[10] TARA, D.: Obchodná politika a vyznám vstupu do WTO pre rozvoj Ruska a krajín SNŠ. Celý svet : 2006.
[11] TATARKIN, A.: Regionálne účinky vstupu Ruska do WTO. Expert : 2003. - č.5.
KONTAKT:
Ing. Mgr. Glavatskich Maria
852 35 Bratislava 5
Slovenská republika
KONFERENCE
38
NÁVRHY A MOŽNOSTI RIEŠENIA HOSPODÁRSKEJ KRÍZY V SLOVENSKEJ EKONOMIKE
V ROKU 2009
Adriana Golembiovská
Ekonomická univerzita Bratislava
Abstrakt: Príspevok sa venuje aktuálnemu stavu slovenskej ekonomiky na konci roku 2008 a začiatkom
roku 2009 z hľadiska vývoja makroekonomických veličín v čase začínajúcich prejavov hospodárskej krízy.
V krátkosti uvádza výhľad vývoja na rok 2009. Hlavná časť je venovaná návrhom na riešenie hospodárskej
krízy z dielne slovenskej vlády. Ďalšiu časť príspevku tvorí hodnotenie týchto krokov zo strany
mimovládnych organizácií. Záver príspevku tvorí návrh Ochranného plánu od opozičných strán
s vymenovaním konkrétnych krokov a cieľov hospodárskej politiky.
Kľúčové slová: hospodárska kríza, vládne návrhy riešenia krízy, Rada pre hospodársku krízu, opozičný
Ochranný plán
ÚVOD
Makroekonomická prognóza Európskej komisie ohľadne vývoja ekonomiky Slovenska na tento a nasledujúci rok bola
opätovne revidovaná koncom januára tohto roku. Vyhliadky zvyšovania HDP boli v porovnaní s jesennou prognózou
stanovené až o dva percentuálne body nižšie. Ekonomika v celej eurozóne ako i samotnej EÚ by mala v priebehu tohto
roku poklesnúť o približne dve percentá. SR by mala zostať výnimočná s miernym rastom. Revidovanie výhľadov
smerom nadol už medzičasom avizovalo aj slovenské ministerstvo financií a Národná banka Slovenska.
Odhaduje sa, že hlavným dôvodom všeobecného hospodárskeho poklesu v Európe bude recesia takmer v dvoch
tretinách krajín Európskej únie. Ekonomiky krajín s vysokou zadlženosťou zažijú recesiu oveľa výraznejšieho
charakteru. Extrémny pokles HDP je predpokladaný v pobaltských krajinách, v Írsku a na Islande.
Slovenská ekonomika očakáva podobne silné spomalenie rastu. Avšak v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami
by mala v tomto aj v budúcom roku zaznamenať najvýraznejšiu expanziu. Odhadovaný rast HDP na Slovensku by mal
v roku 2009 činiť 2,7 percenta. V budúcom roku by mala ekonomika rásť podľa predpokladov len o málo rýchlejšie,
rast sa odhaduje na 3,1 percenta.
Nižší hospodársky rast v celej Európe ako aj vyššie verejné výdavky budú príčinou všeobecného zvyšovania verejného
zadlžovania nad predpísanú hranicu 3 percent HDP, stanovenú Paktom rastu a stability. Odhaduje sa, že uvedený limit
s najväčšou pravdepodobnosťou prekročí deväť krajín eurozóny a štrnásť krajín EÚ. Európska komisia predpokladá
najvyššie deficity vo Veľkej Británii a Írsku. V mnohých krajinách to bude súčasne znamenať nárast výšky verejného
dlhu nad hranicu 60 percent HDP, čo by predstavovalo porušenie ďalšej z požiadaviek Paktu rastu a stability.
Na Slovensku sa očakáva, že deficit verejných financií sa zvýši v tomto roku na 2,8 percenta HDP, a na dokonca 3,6
percenta v roku 2010, čo by znamenalo prekročenie limitu, vyplývajúceho z Paktu. Tieto čísla predstavujú výrazné
zhoršenie v porovnaní s predchádzajúcimi údajmi ministerstva financií, ktoré hovorili o deficite vo výške 2,1% HDP
a 1,6% HDP. Vízia vyrovnaného rozpočtu sa odďaľuje až na rok 2012 práve pre finančnú a hospodársku krízu.
Definitívna podoba tohtoročného slovenského rozpočtu bude známa s najväčšou pravdepodobnosťou až v priebehu
februára.
VÝVOJ NEZAMESTNANOSTI
Oficiálne evidovaná miera nezamestnanosti v SR sa v decembri 2008 zvýšila na 8,4 percenta, čo v absolútnych číslach
znamená približne 219-tisíc uchádzačov o pracovné miesto. Uvedené číslo predstavuje nárast o 0,6 percentuálneho
bodu v porovnaní s novembrom a nárast o 0,4 bodu v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku. Podstatná časť
zvýšenia miery nezamestnanosti ide na vrub finančnej a hospodárskej krízy, v menšej miere je spôsobená sezónnym
výpadkom niektorých druhov prác, napríklad v poľnohospodárstve alebo stavebníctve. V priebehu posledného štvrťroka
2008 bolo ohlásených viac než sto hromadných prepúšťaní s celkovým počtom viac než desaťtisíc pracovných miest.
Podľa prognóz ministerstva hospodárstva je ohrozených v najbližšej dobe minimálne ďalších pätnásťtisíc pracovných
miest. Ďalší nárast miery nezamestnanosti sa očakáva aj za mesiac január, kedy by mala vzrásť na približne deväť
KONFERENCE
39
percent, najvyššiu úroveň za ostatné dva roky.
Celkový odhad nárastu nezamestnanosti na Slovensku z dôvodu krízy na rok 2009 hovorí o približne jednom a pol
percentuálnom bode na hodnotu 10,6 percenta. V absolútnych číslach to môže predstavovať dvadsať až tridsaťtisíc
zrušených pracovných miest. Predpoklad do budúceho roku hovorí o zastavení nárastu nezamestnanosti, pričom jej
priemerná úroveň sa odhaduje na 10,5 percenta.
Podľa odhadov personálnych agentúr by v priebehu roka 2009 mohlo stratiť zamestnanie až 50–tisíc ľudí. Ústredie
práce si netrúfa robiť predpovede na viac ako pol roka dopredu. Výrazný nárast nezamestnanosti však predpokladá v
druhej štvrtine tohto roka.
Okrem pohybov v rámci domáceho trhu práce, Slovensko zaznamenáva aj prílev nezamestnaných, ktorí stratili
pracovné miesto v zahraničí, najčastejšie v Česku, vo Veľkej Británii a v Maďarsku. Táto časť nezamestnaných sa bude
zvyšovať v dôsledku rušenia pracovných miest v rámci jednotného trhu.
Tlaky na trhu práce sa prejavujú aj v poklese voľných pozícií. Počet registrovaných voľných miest úradmi práce sa po
prvýkrát dostal pod hranicu desaťtisíc. Rapídne zníženie ponúkaných pracovných pozícií zaznamenal aj portál
Profesia.sk – približne o štyridsať percent v medziročnom porovnaní. Obmedzená ponuka pracovných miest a zároveň
prebytok voľnej pracovnej sily bude mať za následok v tomto roku ďalšie spomalenie rastu miezd.
Nárast nezamestnanosti bude mať vplyv tak na príjmovú ako i výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Na príjmovej strane
je príčinou nižšej sumy vybratých daní z príjmu a odvodov, na strane výdavkovej predstavuje zvýšenie objemu
vyplácaných podpôr v nezamestnanosti. Okrem toho vláda deklaruje zámer podporiť ďalšie opatrenia, ktoré majú
uľahčiť rekvalifikáciu a uplatnenia sa na trhu práce, ktoré budú zvyšovať rozpočtové výdavky.
VZNIK RADY PRE HOSPODÁRSKU KRÍZU
Cieľom Rady pre hospodársku krízu bude zmierniť dopady globálnej ekonomickej a finančnej krízy. Zastúpenie v nej
bude mať Národná banka Slovenska, odbory, predstavitelia zamestnávateľských zväzov a združení, ZMOS-u či
predstavitelia bankového sektora. V rade bude mať zastúpenie aj vláda, a to prostredníctvom ministrov jednotlivých
rezortov. Úlohou rady bude vyhodnotiť už doteraz prijaté opatrenia na zmiernenie dopadov krízy na slovenskú
ekonomiku, ako aj navrhovať nové spôsoby boja proti dôsledkom globálnej krízy. Jedným z cieľov vlády v tomto roku
bude podľa slov jej predsedu dostať Slovensko medzi päť krajín Európskej únie s najvyšším ekonomickým rastom.
Počas prvého zasadnutia rady pre hospodársku krízu boli riešené najmä otázky súvisiace s trhom práce a s udržaním
zamestnanosti. V ďalšej etape sa Rada sústredí na podporu hospodárskeho rastu formou stimulov. V oboch prípadoch
pripravuje MH SR konkrétne úlohy a opatrenia. Slovensko má extrémne otvorenú ekonomiku, čo znamená, že v
európskom či svetovom priestore nefunguje ako samostatný subjekt. Postupne sa zhoršujúce podmienky v okolitých
a vzdialenejších ekonomikách nás ovplyvňujú.
Preto na udržanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti v SR uvoľní vláda 332 miliónov eur (10 miliárd Sk). Premiér
Robert Fico navrhol sedem konkrétnych opatrení, ktoré majú pomôcť ľuďom, čeliacim ťažkostiam v súvislosti
s možnou stratou zamestnania. Jedným z dohodnutých opatrení by malo byť platenie časti odvodov zamestnancov
štátom, v prípade, že si zamestnávateľ pracovníkov ponechá, pričom pracovný týždeň bude skrátený na štyri dni a piaty
deň bude zamestnanec doma so 60 % mzdou. To znamená, že odvody štát zaplatí vtedy, keď si firma ponechá
zamestnancov, ktorých plánovala prepustiť a skráti im pracovný čas. Týmto opatrením chce vláda zabrániť prepúšťaniu
zamestnancov v časoch ekonomického spomalenia na Slovensku. Konkrétny návrh hovorí o poskytnutí príspevku
zamestnávateľovi na odvody platené zamestnávateľom do poistných fondov maximálne v rozsahu 2 mesiacov v roku a
maximálne z výšky priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR. Pôjde o mimoriadne opatrenie, ktoré
sa bude môcť uplatniť len v prípade, ak zamestnancovi hrozí výpoveď. Platnosť tohto opatrenia by však mala byť len
dočasná, na roky 2009 a 2010. Ďalším protikrízovým opatrením by mohol byť príspevok pre firmy, ktoré by chceli
vytvoriť nové pracovné miesta. Štát chce ponúknuť firmám, ktoré nemenili počet zamestnancov a riadne platili dane a
odvody, že pokiaľ majú zaujímavý výrobný program a chceli by rozšíriť počet zamestnancov, ale súčasné ekonomické
podmienky im to neumožňujú, za každé jedno pracovné miesto, ktoré vytvoria, im štát poskytne príspevok maximálne
3624 eur (109.177 Sk) na rok. Príspevok bude štát vyplácať po dobu jedného roku. Príspevok na vytvorenie pracovného
miesta by však bol diferencovaný v závislosti od lokality, nakoľko by mal by byť na úrovni 15 percent z celkovej ceny
práce vypočítanej z priemernej mzdy v slovenskom hospodárstve v bratislavskom kraji a vo výške 30 percent v
ostatných krajoch. Štát je pripravený poskytnúť finančný príspevok občanom, ktorí sa vrátia zo zahraničia alebo sú v
evidencii nezamestnaných minimálne po dobu troch mesiacov a založia si živnosť, alebo bude platiť za nich dva roky
odvody. Pre podporu mobility občanov vláda navrhuje poskytnúť príspevok tým občanom, ktorí do zamestnania
KONFERENCE
40
dochádzajú už zo vzdialenosti 50 kilometrov.
Rada pre hospodársku krízu sa zhodla aj na ďalších opatreniach, ako napríklad zjednodušenie systému vytvárania
sociálnych podnikov. Pri ich zakladaní by sa nemalo napríklad vyžadovať preukazovanie použitia 30 percent
finančných prostriedkov zo zisku na vytváranie nových pracovných miest. Sociálne podniky chce štát zakladať v
spolupráci so samosprávami, pretože sú ohrození najmä nízko kvalifikovaní zamestnanci. Vláda predpokladá
vytvorenie 10 až 20-tisíc pracovných miest v takýchto podnikoch. Štát zároveň navrhuje zaviesť príspevok pre
začínajúcich živnostníkov vo výške 5 975 eur.
Nezdaniteľná časť daňového základu pre daňovníkov by sa mala od marca tohto roka zvýšiť z 3 435,2 eura na 4 017,8
eura. Tento krok by znamenal, že príjem fyzickej osoby by sa zvýšil približne o desať eur mesačne. Opatrenie má tak
potenciál celoplošne podporiť dopyt. Vyššia nezdaniteľná suma bude mať vplyv aj na výpočet zamestnaneckej prémie,
ktorá je v platnosti len od tohto roka. Nakoľko prémia sa vypláca raz ročne pri zúčtovaní dane a po prvýkrát až v roku
2010, tento efekt nebude okamžitý.
Vláda dala prísľub, že svoje výdavky v roku 2009 oproti plánovanému rozpočtu zníži o 10 miliárd korún, čo je približne
332 miliónov eur. Minister financií Ján Počiatek označil ušetrenie prostriedkov z rozpočtu za prvé zo
zásadných opatrení voči svetovej hospodárskej kríze. Šetrenie by sa malo týkať všetkých rozpočtových kapitol, avšak
v rôznom rozsahu. Ušetrené prostriedky budú použité na programy, ktoré prednostne zabezpečujú zamestnanosť. Podľa
premiéra sa šetrenie v žiadnom prípade nebude týkať prostriedkov, ktoré boli v rozpočte vyčlenené na sociálne
programy.
Vláda sa zaviazala, že bude podporovať malé a stredné firmy, ktoré by sa mohli v dôsledku krízy dostať do problémov.
Konkrétnym krokom je zvýšenie štátnej garancie na úvery pre tieto firmy z 50 na 55 percent. Rozšíril sa aj okruh bánk,
v ktorých môžu podnikatelia o tieto úvery žiadať, nakoľko doteraz SZRB ručila len za úvery troch bánk – Tatra banky,
Istrobanky a Dexie. Podľa nových pravidiel budú môcť zaručené úvery poskytovať všetky banky, podmienkou je
uzatvorenie dohôd medzi bankami a záručnou bankou. Keďže najvyššia možná záruka na jeden úver je stanovená na
340 tisíc eur (zodpovedá približne desiatim miliónom korún), poskytované úvery budú financovať najmä krytie
prevádzkových nákladov firiem. Novými pravidlami sa zjednoduší aj administratíva vybavenia záruky za úver, firmy už
nebudú musieť rokovať so SZRB, len so svojou komerčnou bankou.
NÁVRHY MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ
Jednou z možností, ako
ušetriť vo verejnom obstarávaní, je výrazne zvýšiť transparentnosť. Vláda by mala
obmedziť zákazky, ktoré sa neprideľujú v súťaži, obmedziť okruh tendrov, ktoré sa nevyhlasujú na internete, ako aj
zverejňovať na internete všetky uzavreté zmluvy. Opatrenia vlády, ktoré majú za cieľ udržať zamestnanosť, znamenajú
zavádzanie nových dávok a dotácií pre vybrané firmy a jednotlivcov. Hrozbou je, že tieto výhody získajú aj tí, ktorí na
ne nie sú odkázaní, čiže zneužívanie sociálneho systému.
Kríza pravdepodobne najväčšou mierou doľahne na nízkopríjmové skupiny zamestnancov. Vláda má šancu pomôcť im
znížením odvodov, ktorých sadzby patria medzi najvyššie v OECD. Podobne ako pri daniach môže zaviesť minimum,
ktoré nebude podliehať odvodom.
Keynesovská snaha podporiť dopyt ďalšími verejnými výdavkami nie je podľa mimovládnych organizácií vhodným
riešením súčasných ekonomických problémov. Vytvorenie zdania hospodárskeho rastu cez momentálne zlepšenie
ekonomických ukazovateľov zaplatíme neskôr nižším ekonomickým rastom. Vo vládnom balíčku opatrení chýbajú
návrhy na zníženie daní a odvodov alebo zníženie administratívnych bariér na podnikanie.
NÁVRHY OPOZIČNÝCH STRÁN SDKÚ-DS A KDH NA ZMIERNENIE HOSPODÁRSKEJ KRÍZY
Opozičné strany predložili tzv. Ochranný plán a žiadajú jeho prerokovanie v parlamente a širokú odbornú diskusiu na
tému opatrení v čase hospodárskej krízy. Ochranný plán hovorí o nutnosti správnej hospodárskej, daňovej a sociálnej
politiky so sledovaním troch cieľov:
1) Nové systémové impulzy pre ekonomiku – podpora zachovávania a vytvárania nových pracovných
príležitostí. Doterajšie konkurenčné výhody Slovenska môžu byť eliminované nielen priamym dopadom finančnej
krízy na Slovensko, ale aj úsilím mnohých štátov EÚ (aj mimo EÚ) prijímať stimulačné opatrenia pre ich
ekonomiky napríklad v daňovej či odvodovej oblasti, v celej sfére podnikateľského prostredia. Nové a silné
impulzy pre ekonomiku môžu opäť zrýchliť hospodársky rast, aby nezanikali existujúce a začali sa opäť rýchle
vytvárať nové pracovné miesta, a aby sa obnovil aj rýchlejší rast životnej úrovne.
2) Razantné impulzy pre domáci dopyt – podpora rodiny a strednej vrstvy. V období zníženého zahraničného
dopytu, ktoré je možné predpokladať na celý rok 2009 a čiastočne aj na rok 2010, je potrebné zvýšiť domáci
KONFERENCE
41
dopyt. Finančná a hospodárska situácia Slovenska dnes umožňuje prijať účinné daňové a sociálne opatrenia, ktoré
môžu citeľne pomôcť občanom so strednými a nižšími príjmami, ale aj rodinám s nezaopatrenými deťmi
a mladým rodinám zvlášť. Impulzy pre podporu strednej vrstvy, ľudí ktorí pracujú a platia dane, budú mať
priaznivý stimulačný efekt pre ekonomiku tým, že zvýšia kúpyschopnosť širokej vrstvy ľudí so strednými aj
nižšími príjmami.
3) Rozumné verejné investície – lepšie čerpanie fondov EÚ. Ak majú verejné investície nahradiť znížené stavebné
investície v súkromnom sektore, musia sa realizovať čo najskôr. Ochranný plán preto navrhuje okamžité zvýšenie
financovania výstavby diaľnic priamo zo štátneho rozpočtu a predovšetkým zvýšiť objem EÚ fondov určených na
výstavbu diaľnic.
Súčasťou Ochranného plánu je 26 konkrétnych navrhnutých krokov, ktoré sú rozdelené do štyroch blokov.
BLOK A: VIAC PEŇAZÍ A PRACOVNÝCH PRÍLEŽITOSTÍ
1) Zníženie rovnej dane z 19 na 16 percent.
2) Zvýšenie odpočítateľnej položky u každého daňovníka na úroveň 6-násobku priemernej mzdy. Pre roky 2009
a 2010 nastaviť odpočítateľnú položku na predpokladanú priemernú mzdu roku 2010.
3) Zvýšenie materskej dávky na 100 % čistej mzdy matky na dobu 1 roka.
4) Skrátenie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH podnikateľským subjektom zo 60 dní na 30 dní.
5) Zvýšiť platy učiteľom, sestričkám a lekárom od 1. marca o valorizáciu, ktorá sa inak predpokladá až v januári
2010 a 2011.
6) Zaviesť odpočítateľnú položku pri odvodoch, čím sa zníži cena práce, najmä pri nízkopríjmových zamestnancoch.
BLOK B: VIAC VEREJNÝCH INVESTÍCIÍ
1) Okamžite zvýšiť financovanie výstavby diaľnic priamo zo štátneho rozpočtu a zvýšiť objem EÚ fondov určených
na výstavbu diaľnic.
2) Okamžite zaviesť krízové riadenie s cieľom rozbehnúť čerpanie EÚ fondov. Riadiť sa podľa hesla: „Menej
byrokracie, viac výsledkov.“
3) Každý, kto sa rozhodne zatepliť svoj dom alebo byt, by mal mať nárok na dotáciu zo štátneho rozpočtu vo výške
25 % investičných nákladov, Každý, kto sa rozhodne realizovať zateplenie bytu ešte v roku 2009 by mal nárok na
dotáciu vo výške 50 % investičných nákladov.
4) ŠFRB opäť aj v roku 2008 a to isté sa bude pravdepodobne opakovať aj v roku 2009 nebude mať dostatok
prostriedkov na zafinancovanie všetkých žiadostí o podporu. SDKÚ-DS navrhuje, aby žiadatelia mali po splnení
požiadaviek automatický nárok na podporu zo strany ŠFRB.
BLOK C: PODPORA ZACHOVÁVANIA A VYTVÁRANIA NOVÝCH PRACOVNÝCH PRÍLEŽITOSTÍ
1) Efektívne využívanie investičných stimulov na stredné a východné Slovensko
2) Daňové a odvodové prázdniny pre nových živnostníkov v prvých dvoch rokoch
3) Zrušiť poplatky za vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré bolo za tejto vlády znovu zavedené
pri bonitnej pôde, čo znevýhodňuje pri získavaní investorov regióny najmä na juhu Slovenska, ktoré patria
k ohrozeným.
4) Zaviesť možnosť zamestnávať ľudí aj za nižšiu ako minimálnu mzdu s tým, že rozdiel medzi príjmom
a minimálnou mzdou doplatí štát, aby sa podporila zamestnanosť nízko kvalifikovaných pracovníkov.
5) Zmena absolventskej praxe (zamestnávanie nezamestnaných absolventov s príspevkom štátu vo výške životného
minima počas pol roka) na patronovanú rekvalifikáciu (príspevok vo výške životného minima po dobu jedného
roka s povinnosťou rekvalifikácie absolventa zo strany zamestnávateľa).
6) Špeciálne bonusy a zvýhodnenia pre zamestnávateľa podľa typu lokality (špeciálne zvýhodnenie ohrozených
regiónov, ohrozených dlhodobo, ale aj v dôsledku poklesu zamestnanosti v súvislosti so svetovou finančnou
krízou).
7) Zrovnoprávnenie zamestnancov pri čiastkových a dočasných úväzkoch oproti úväzkom úplným a na dobu
neurčitú.
8) Zrušiť rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa prostredníctvom zákona.
9) Podporiť zamestnávanie ľudí vracajúcich sa na Slovensko zo zahraničia.
10) Podporiť tých, čo stratia zamestnanie a začnú podnikať. Štát by im mal vyplatiť dvojnásobok sumy, ktorú by
dostali, ak by podnikať nezačali.
11) Ak prepustený začne študovať, dať mu namiesto podpory štipendium na náklady štúdia SŠ/VŠ.
12) Znížiť náklady rozbehnutia s.r.o./živnosti (poplatky, vzorové stanovy a iné procesy) na 1 Sk.
13) Začať platiť súkromným agentúram za umiestnenie nezamestnaných.
KONFERENCE
42
14) Podporovať firmy, ktoré pri hromadnom prepúšťaní organizujú aktivity na nájdenie zamestnania pre prepúšťaných
zamestnancov.
BLOK D: ÚSPORY NEEFEKTÍVNYCH VÝDAVKOV
1) Zefektívniť verejné obstarávanie:
• Zaviesť povinné elektronické verejné obstarávanie.
• Zrušiť možnosť vylúčiť účastníka súťaže z dôvodu týkajúceho sa neprimerane nízkej ceny.
2) Zrušiť nadbytočné úrady (napr. FNM, zúžiť bankovú radu NBS, ...)
ZÁVER
Vzhľadom na charakter problematiky bude možné skomentovať účinnosť jednotlivých opatrení, prijatých vládou, až
s určitým časovým odstupom.
LITERATÚRA
[1]
www.economy.gov.sk
[2]
www.finance.gov.sk
[3]
www.sdkuonline.sk
[4]
www.government.gov.sk
[5]
www.infoline.sk/ministerstva
[6]
www.ineko.sk
[7]
www.iness.sk
KONTAKT
Ing. Adriana Golembiovská
Ekonomická univerzita Bratislava
852 35 Bratislava 5
E-mail: [email protected]
KONFERENCE
43
KONFERENCE
44
EKONOMICKO-PRÁVNA ORGANIZÁCIA CIVILNEJ LETECKEJ DOPRAVY
Martin Grančay
Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave
Abstrakt: Letecká doprava je jednou z najdôležitejších hybných síl globalizácie. Aj napriek pôsobeniu
smerom k liberalizácii na mnohé ekonomické odvetvia, samotná letecká doprava zostáva prísne
regulovaný, protekcionistický sektor. Dodnes sa riadi 60 rokov starou konštrukciou Chicagskej
konferencie. Jej základnú štruktúru predstavuje Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve,
Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo ICAO a široká sieť bilaterálnych leteckých dohôd.
Najdôležitejším prvkom sú bilaterálne letecké dohody, ktoré môžu nadobúdať charakter od silno
protekcionistických po úplne liberálne, a formujú tak podobu leteckej dopravy medzi danými dvomi štátmi.
Kľúčové slová: letecká doprava, letecké právo, Chicagská konferencia, Dohovor o medzinárodnom
civilnom letectve, bilaterálne letecké dohody
1 ÚVOD
Letecká doprava je jednou z najdôležitejších hybných síl globalizácie. Umožňuje rýchlu mobilitu pracovných síl,
zabezpečuje expresnú prepravu tovarov medzi akýmikoľvek dvomi miestami na svete a uľahčuje medzikultúrny dialóg.
Je preto paradoxné, že aj keď významným spôsobom prispieva k liberalizácii iných odvetví, samotná letecká doprava
zostáva jedným z najregulovanejších sektorov hospodárstva.
Letecká doprava sa člení na civilnú a štátnu leteckú dopravu. Civilná letecká doprava je preprava pasažierov, tovaru
a pošty za úplatu, pričom jej služby sú prístupné širokej verejnosti. Štátna doprava zahŕňa vojenské, policajné,
požiarnícke, zdravotnícke, humanitárne a vládne lety. Tento článok sa venuje ekonomickej a právnej organizácii
výhradne civilnej leteckej dopravy.
2 ŠPECIFIKÁ MEDZINÁRODNEJ LETECKEJ DOPRAVY
Civilná letecká doprava je sektorom s mnohými špecifikami, kombinácia ktorých ju zásadným spôsobom odlišuje od
ostatných odvetví.
Dopyt po leteckej doprave je takmer v stopercentnej miere odvodeným dopytom, t.j. závisí od dopytu po iných statkoch
a službách. Z tohto dôvodu je letecká doprava silno závislá na vývoji svetového hospodárstva a akákoľvek kríza má na
ňu vážne dôsledky. V prípade poklesu príjmov domácnosti obmedzujú výdavky na nevyhnutné minimum. Jedným
z prvých výdavkov, ktoré sa vo väčšine prípadov obmedzia, je cestovanie –zahraničné dovolenky alebo návštevu
známych možno do veľkej miery odložiť na neskôr. Leteckej doprave tak klesá počet pasažierov. Podobne, ak sa
vplyvom krízy zníži priemyselná produkcia a objem medzinárodného obchodu, okamžite klesne prepravný výkon
nákladnej leteckej dopravy. Uvedené konštatovania dokazujú viaceré štúdie dôchodkovej elasticity dopytu po leteckej
doprave. Tieto najčastejšie udávajú hodnoty elasticity v rozmedzí 1,3-2,0.1 Ak dôchodková elasticita nadobúda hodnotu
2,0, pokles dôchodku domácností o jedno percento spôsobí pokles objemu leteckej dopravy o dve percentá. Leteckú
dopravu tak možno zaradiť medzi luxusné služby. Ako príklady rýchleho a silného negatívneho vplyvu exogénnych
šokov na leteckú dopravu môžeme uviesť vojnu v Perzskom zálive, dot.com krízu, útoky na USA, vírus SARS alebo
hospodársku krízu 2008-2009.
Letecká doprava je historicky silno protekcionistický sektor. Dôvody sa dajú hľadať v ekonomickej aj politickovojenskej rovine; z oboch hľadísk ide však o ochranu národných záujmov. Letiská, lietadlá a celá letecká infraštruktúra
sú kľúčovým prvkom vojenskej obrannej pripravenosti štátov. Napríklad americká armáda môže v prípade potreby
v rámci programu Civil Reserve Air Fleet využiť viac ako 1000 lietadiel, ktoré sa nachádzajú vo vlastníctve amerických
aerolínií. Naviac, ako bolo dokázané 11. septembra 2001, lietadlá sa dajú použiť ako efektívna zbraň proti civilistom,
preto je nutný prísny dohľad nad bezpečnosťou ich prevádzkovania. Z ekonomického hľadiska možno tvrdiť, že „kým v
1
Pozri napr. GILLEN, D. – MORRISON, W. – STEWART, G.: Air Travel Demand Elasticities…, 2003 alebo
InterVISTAS: Estimating Air Travel Demand Elasticities, 2007.
KONFERENCE
45
minulosti bol ekonomický bezpečnostný pilier umiestnený v úzadí, v súčasnosti výrazne vystupuje do popredia.“2 Je
nutné uvedomiť si, že letecká doprava v čoraz významnejšej miere zabezpečuje prepravu vstupov do výroby a odbyt
konečnej produkcie. Až 35-40 % celkovej hodnoty medzinárodného obchodu je prepravovaných leteckou dopravou,
pričom technologicky vyspelé výrobky s vysokou pridanou hodnotou a tovar podliehajúci skaze využívajú takmer
výlučne tento druh dopravy.3 Štáty tak majú tendenciu podporovať svoje ekonomické subjekty a obmedzovať prístup
k lukratívnemu trhu leteckej dopravy na podľa možností čo najmenej aerolínií. Prejavom protekcionizmu je preto
existencia národných leteckých dopravcov4, obmedzovanie vstupu nových účastníkov na trh, zavedenie prísnych
pravidiel vlastníckej štruktúry aerolínií, reštrikcie vo vzťahu k zahraničným leteckým dopravcom a pod.
Protekcionizmus viedol v 40-tych rokoch k systému, na základe ktorého sa dodnes letecká doprava riadi bilaterálnymi
leteckými dohodami medzi štátmi (tzv. ASAs5). Ide o dohody medzi dvomi štátmi, ktoré na recipročnej báze stanovujú
pravidlá leteckej dopravy medzi nimi – predovšetkým povolený počet aerolínií z každej strany, povolené destinácie,
počty letov, ich kapacitu a možnosti cenotvorby. Ich najvýznamnejším prvkom je tzv. národnostná klauzula, ktorá
umožňuje prevádzkovať lety medzi danými dvomi krajinami iba aerolíniám, ktoré sú „v podstatnej miere vlastnené a
efektívne kontrolované“ fyzickými a právnickými osobami týchto dvoch krajín. Vylučuje sa tak prístup leteckých
dopravných spoločností z tretích krajín na daný trh. V súčasnosti existuje niekoľko tisíc ASAs, pričom väčšina z nich
má výrazne reštriktívny charakter a len niekoľko stoviek obsahuje liberalizačné prvky. Bližšie sa problematike ASAs
venuje odsek č. 4.
Bilaterálnymi leteckými dohodami si štáty vzájomne udeľujú prepravné práva vo forme slobôd vzduchu (niekedy
nazývané aj ako letecké slobody). Sú to všeobecne prijímané definície prepravných práv, ktoré určujú či preprava medzi
danými štátmi musí byť vykonávaná priamo, či existuje možnosť medzipristátí v tretích krajinách, predĺženie leteckej
linky do tretej krajiny a pod. V medzinárodnom práve je zakotvených päť základných slobôd vzduchu a časom sa
vyvinuli ďalšie štyri odvodené. Existuje tak spolu deväť slobôd vzduchu, pričom prvú a druhú slobodu si navzájom
udelili takmer všetky štáty sveta, tretia a štvrtá sú spojené so základnými leteckými stykmi medzi krajinami a ostatné
predstavujú postupný prechod k plnej liberalizácii. Udelenie deviatej slobody znamená maximálnu možnú mieru
liberalizácie hospodárskej dimenzie leteckých vzťahov.
Národnostná klauzula v ASAs vedie k nemožnosti cezhraničných mergerov a k usporiadaniu leteckého sektora na
báze aliancií. Keďže zahraničné vlastníctvo aerolínií je obmedzené, subjekty, ktoré sa usilujú o konsolidáciu svojej
leteckej siete a znižovanie nákladov prostredníctvom úspor z rozsahu môžu tieto ciele dosiahnuť jedine zapojením sa do
aliancií. Tri najvýznamnejšie globálne aliancie súčasnosti sú Star Alliance, oneworld a SkyTeam. Popri nich existuje
niekoľko stoviek code-sharingových dohôd medzi prepravcami.
Existuje zásadný rozdiel v regulácii pravidelnej a nepravidelnej leteckej dopravy. Kým na pravidelnú dopravu sa
vzťahujú všetky bilaterálne obmedzenia, nepravidelná medzinárodná letecká doprava má jednoduché, transparentné
pravidlá a vo väčšine prípadov ju možno vykonávať aj bez predchádzajúceho ohlásenia. Pod nepravidelnou leteckou
dopravou rozumieme chartre, t.j. lety uskutočňované podľa zmluvného, a nie verejného letového poriadku a na ktoré sa
neponúkajú miesta širokej verejnosti, ale len určitému jej segmentu. Náklady týchto letov sú v plnej miere hradené
objednávateľom, ktorý je následne zodpovedný za využitie kapacity lietadla a nesie všetky obchodné riziká s tým
spojené.6 Vzhľadom na de facto plne liberalizovaný charakter nepravidelnej leteckej dopravy, v tejto práci sa
zaoberáme výlučne dopravou pravidelnou.
Ďalším významným špecifikom leteckej dopravy, ktoré ju odlišuje od iných sektorov služieb, je jej členenie na dve
odvetvia s rozdielnym systémom fungovania. Osobná a nákladná letecká doprava majú odlišné trhové štruktúry a inú
skladbu faktorov ovplyvňujúcich dopyt, preto sú pre ne vhodné rôzne modely podnikania. V pravidelnej osobnej
doprave je trh rozdelený medzi klasických sieťových a nízkonákladových dopravcov. V nákladnej doprave sa popri
sieťových dopravcoch vyvinuli tzv. integrátori (FedEx, UPS, DHL, TNT) ponúkajúci prepravu zásielok od dverí
k dverám ako protiklad k zaužívanej prepravnej službe z letiska na letisko.
2
ŠTEFANČÍKOVÁ, M.: O chápaní ekonomických aspektov v medzinárodnej bezpečnosti, 2008. S. 1193.
Air Transport Action Group: The Economic and Social Benefits of Air Transport 2008, 2008. S. 8.
4
Historicky takmer každý štát sveta mal svoju vlastnú „vlajkovú“ štátnu leteckú spoločnosť. Ako príklady môžu
poslúžiť KLM (Holandsko, rok založenia 1919), ČSA (Česko-slovenská republika, 1923), Aeroflot (Rusko, 1924),
Lufthansa (Nemecko, 1926), American Airlines (USA, 1930), Air France (Francúzsko, 1933) a mnohé iné. Viaceré z
týchto aerolínií existujú dodnes, aj keď už ako súkromné spoločnosti.
5
Celosvetovo prijímaná a používaná skratka anglického Air Service Agreements.
6
Najčastejším objednávateľom chartrových letov sú cestovné kancelárie. Teoreticky ním však môže byť akákoľvek
fyzická alebo právnická osoba. Takáto preprava sa uskutočňuje na základe chartrovej zmluvy, ktorej obsah je výlučnou
záležitosťou zmluvných strán.
3
KONFERENCE
46
3 PRÁVNA A INŠTITUCIONÁLNA ZÁKLADŇA MEDZINÁRODNEJ LETECKEJ DOPRAVY
Prvým dokumentom upravujúcim poskytovanie medzinárodných leteckých služieb bola Parížska konvencia z r. 1919,
ktorá sa zaoberala predovšetkým otázkami technického a prevádzkového charakteru. Bola tiež zriadená Medzinárodná
komisia pre leteckú navigáciu (ICAN) ako prvá medzinárodná organizácia špecializovaná výlučne na leteckú dopravu.
Problém medzivojnového usporiadania však predstavovala nestabilná politická situácia, hospodárska kríza a neúčasť
svetových leteckých veľmocí (USA, Nemecko, Rusko).
Zlom v regulácii civilnej leteckej dopravy priniesla druhá svetová vojna. V novembri 1944 sa na pozvanie vlády USA
stretli v Chicagu predstavitelia viac ako 50 krajín, aby dohodli pravidlá pre rozvoj leteckej dopravy
prostredníctvom spolupráce medzi národmi.7 Predstavou USA bolo vytvorenie multilaterálneho plne liberalizovaného
systému, v ktorom „každý signatár by všetkým ostatným signatárom udelil právo voľného prístupu do svojho
vzdušného priestoru a na letiská v ňom.“8 Tieto očakávania neboli naplnené pre nesúhlas väčšiny krajín na čele
s Veľkou Britániou. Ich hlavnou výhradou bola slabá konkurencieschopnosť národných aerolínií v porovnaní
s americkými, znásobená vojnovou skazou. Európa sa preto obávala, že liberálny systém umožní USA získať dlhoročné
dominantné postavenie v letectve. V snahe o prekonanie týchto obáv, hlavný americký vyjednávač, Adolf A. Berle
ponúkol dodávku niekoľkých tisíc lietadiel krajinám, ktoré sa snažili o rozvoj svojho civilného letectva.9 Jeho iniciatíva
zostala bez úspechu. Chicagská konferencia tak viedla k absencii multilaterálnej úpravy obchodno-prepravných
leteckých vzťahov – ich realizácia bola ponechaná na dvojstranné dohody medzi štátmi.
Pravidlá prijaté Chicagskou konferenciou v r. 1944 vo forme Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve (DMCL)
predstavujú všeobecný rámec fungovania medzinárodnej civilnej leteckej dopravy až do dnešného dňa. Ide de facto o
ústavu letectva.10 K jeho ťažiskovým bodom z obchodno-prepravného hľadiska patria:
• Každý štát má úplnú suverenitu nad svojim vzdušným priestorom (čl. 1).
• Nepravidelná letecká doprava je vykonávaná voľne, a to aj bez predchádzajúceho ohlásenia (čl. 5).
• Pravidelná letecká doprava medzi dvomi štátmi je vykonávaná na základe vzájomnej dohody týchto štátov (čl. 6).
• Každé lietadlo musí byť registrované v práve jednom štáte sveta a musí niesť jeho pridelené identifikačné znaky
(čl. 17-20).
V prílohách DMCL obsahuje podrobné pravidlá regulačného a technického charakteru. Ako už bolo spomenuté, na
konferencii neprišlo ku konsenzu ohľadom úpravy obchodno-prepravných vzťahov, a preto sa letecké služby riadia
bilaterálnymi dohodami medzi štátmi (ASAs). Tieto dohody sú výlučnou záležitosťou zmluvných strán a ich obsah tak
môže nadobudnúť široké spektrum variant od prísne protekcionistických až po úplne liberálne. Z tohto dôvodu sa
tvrdenie, že Chicagská konferencia je príčinou protekcionizmu v medzinárodných leteckých vzťahoch, nedá považovať
za korektné. Chicagská konferencia iba ponechala rozhodovanie o charaktere týchto vzťahov na suverénne štáty.
Popri DMCL boli 7.12.1944 v Chicagu podpísané aj ďalšie dva významné dokumenty: Dohoda o tranzite
medzinárodných leteckých služieb a Medzinárodná dohoda o leteckej preprave. Dohoda o tranzite medzinárodných
leteckých služieb je záväzkom signatárskych štátov navzájom si udeliť prvé dve slobody vzduchu, t.j. právo preletu
a právo technického pristátia (preto je nazývaná aj ako Dohoda o dvoch slobodách). Je otvorená na podpis všetkým
štátom sveta. V súčasnosti má 129 signatárov, medzi ktorých patrí aj Slovenská republika.11 Medzinárodná dohoda
o leteckej preprave (Dohoda o piatich slobodách) je záväzkom štátov udeliť si navzájom prepravné práva pre pravidelné
letecké služby. Ide teda o pokus o liberalizáciu leteckých služieb na multilaterálnom základe. Aj keď je dohoda
otvorená na podpis všetkým štátom sveta, má len 11 signatárov, z ktorých doteraz posledný pristúpil v r. 1968.12
S výnimkou Holandska žiadna z týchto krajín nepredstavuje leteckú veľmoc. Reálny význam dohody je preto
marginálny.
Články 43-66 DMCL zakladajú Medzinárodnú organizáciu pre civilné letectvo (ICAO) ako špecializovanú
organizáciu systému OSN zameranú na otázky leteckej dopravy. Je tvorcom celosvetovo platných leteckých noriem.
7
Je zaujímavé, že v odbornej literatúre panuje nejednotnosť ohľadom presného počtu účastníkov konferencie. Tento sa
pohybuje od 52 (CHANG, Y. – WILLIAMS, G.: Changing the Rules…, 2001.), cez 53 (STOBER, A.: Who soars in
Open Skies?, 2003.), 54 (ICAO, <http://www.icao.int/icao/en/ chicago_conf/index.html>) až po 55 (PRUŠA a kol.:
Svet leteckej dopravy, 2008. S. 28.)
8
BUTTON, K. – TAYLOR, S.: International Air Transportation and Economic Development, 2000. S. 210.
9
STOBER, A.: Who soars in Open Skies?, 2003. S. 113.
10
Pozri ICAO: Convention on International Civil Aviation, 2006. Dostupné aj na <http://www.icao.int/>.
11
ICAO: International Air Services Transit Agreement. <http://www.icao.int/icao/en/leb/transit.pdf>
12
ICAO: International Air Transport Agreement. <http://www.icao.int/icao/en/leb/transport.pdf>
KONFERENCE
47
Medzi jej hlavné ciele patrí podpora vývoja leteckej infraštruktúry, efektivita leteckej dopravy, bezpečnosť
a v poslednom období aj ochrana životného prostredia. V súčasnosti má ICAO 190 členov.
Inštitucionálnu mozaiku civilnej leteckej dopravy popri ICAO tvoria viaceré vládne aj mimovládne, globálne
aj regionálne organizácie. Najvýznamnejšou z nich je nesporne Medzinárodné združenie leteckých prepravcov (IATA),
založené v r. 1945, združujúce viac ako 230 najvýznamnejších svetových aerolínií. V jeho kompetencii je
organizovanie pravidelných konferencií na koordináciu letových poriadkov, zúčtovanie poskytnutých služieb medzi
leteckými spoločnosťami navzájom (IATA Clearing House) a systém finančného vyrovnania medzi prepravcami
a predajcami leteniek (IATA Billing and Settlement Plan). Inými dôležitými mimovládnymi organizáciami sú Asociácia
európskych aerolínií (AEA) a Medzinárodná rada letísk (ACI). Väčšina medzinárodných organizácií v leteckej doprave
je popri iných svojich úlohách prvotriednym zdrojom štatistických informácií.
Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve je dokument predstavujúci základný rámec pre civilnú leteckú dopravu
medzi štátmi. Popri ňom existuje aj množstvo iných právnych zdrojov, ktoré zahŕňajú pravidlá pre jednotlivé oblasti
podnikania v civilnom letectve: Zodpovednosť leteckého dopravcu za škody upravujú Varšavský (1929) a Montrealský
dohovor (1999), zodpovednosť za škody spôsobené osobám na zemi stanovuje Rímsky dohovor (1952),
medzinárodnému uznávaniu práv k lietadlám sa venuje Ženevský dohovor (1948), trestné činy páchané na palube
lietadiel upravujú Tokijský (1963) a Haagsky dohovor (1970) a pod. Väčšina z uvedených a stovky ďalších
dokumentov boli schválené pod patronátom ICAO.
4 BILATERÁLNE LETECKÉ DOHODY
Bilaterálne letecké dohody (ASAs) sú základným nástrojom organizácie pravidelnej leteckej dopravy medzi štátmi. Sú
založené na princípe reciprocity, t.j. „na rovnej výmene práv medzi krajinami s rôznym trhovým potenciálom, rôznymi
geografickými podmienkami, odlišnými hospodárskymi záujmami a odlišnou silou aerolínií.“13 Stanovujú pravidlá pre
obchodnú dimenziu leteckých vzťahov medzi danými dvomi krajinami. Štáty pri negociácii ASAs vychádzajú zo
vzorovej zmluvy ICAO, svojej vlastnej všeobecnej šablóny alebo bod po bode dojednávajú úplne samostatnú zmluvu.
Obsah ASAs možno rozdeliť do nasledovných piatich prvkov:
• Prístup k trhu – ASAs geograficky, resp. explicitným menovaním vymedzujú body prístupné pre využitie v
leteckej doprave medzi danými dvomi krajinami. Môžu povoľovať vykonávanie leteckých služieb medzi
akýmkoľvek letiskom v krajine A a akýmkoľvek letiskom v krajine B, resp. môžu obmedziť leteckú dopravu iba
na presne menované letiská alebo letecké spojenia. Napr. zmluva Bermuda II. medzi USA a Veľkou Britániou
neumožňovala prevádzkovať priame lety z londýnskeho Heathrowu do Atlanty, Houstonu alebo Las Vegas. Ako
východzie letisko musel byť vždy Londýn-Gatwick.
• ASAs tiež obsahujú pravidlá dezignácie, t.j. stanovujú počet povolených aerolínií z každej strany. Dezignácia
môže byť jednoduchá (jeden letecký prepravca z každej strany), dvojitá alebo neobmedzená. Pri dodržaní pravidiel
dezignácie, výber národných prepravcov je v plnej kompetencii každého štátu. Takmer všetky ASAs tiež obsahujú
národnostnú klauzulu, ktorá určuje, že dezignované aerolínie musia byť „v podstatnej miere vlastnené a efektívne
kontrolované“ fyzickými a právnickými osobami dezignujúcej krajiny. To zamedzuje prístupu zahraničných
aerolínií na bilaterálny trh medzi danými dvomi krajinami.
• Udelenie slobôd vzduchu – Prepravné práva sa udeľujú prostredníctvom tzv. slobôd vzduchu. Krajiny s vzájomne
poskytnutou prvou a druhou slobodou nemajú medzi sebou žiadnu pravidelnú leteckú dopravu a obmedzujú sa iba
na povolenie preletu a technických pristátí. Až udelenie tretej a štvrtej slobody znamená možnosť vykonávať
priame letecké služby medzi danými krajinami. Ďalšie slobody vzduchu zapájajú do prepravy rôzne kombinácie
pristátí v tretích krajinách, prípadne udeľujú právo kabotáže.
• Kapacitné pravidlá – Kapacitné pravidlá stanovujú limity pre frekvenciu letov alebo počet pasažierov
prepravených jednotlivými aerolíniami.
• Pravidlá cenotvorby – Tarify medzinárodných leteckých služieb boli pôvodne určované organizáciou IATA.
Ďalšou možnosťou je ich voľné stanovenie samotnými aerolíniami, pričom štáty si v ASAs často rezervujú právo
ich odmietnuť. Najpoužívanejšími sú systémy dvojitého schválenia (tarifu musia schváliť príslušné orgány oboch
štátov) a dvojitého odmietnutia (tarifa je neplatná, iba ak s ňou nesúhlasia oba štáty).
• Ostatné obchodné pravidlá – Bilaterálne letecké dohody upravujú aj niektoré iné obchodné podmienky
prevádzkovania leteckých služieb medzi danými dvomi štátmi. Ide napríklad o letiskový handling, používanie
globálnych rezervačných systémov, repatriácia ziskov a pod.
Dojednané podmienky bilaterálnych leteckých dohôd odrážajú ekonomicko-politickú realitu štátov a ich prístup
k zásadám zahraničnoobchodnej politiky. Ako vo všetkých ostatných sektoroch hospodárstva, aj tu je možné uplatňovať
13
ZHANG, A. – ZHANG, Y.: Issues on Liberalization of Air Cargo Services in International Aviation, 2002. S. 277.
KONFERENCE
48
liberálny alebo protekcionistický prístup so všetkými k nim patriacimi dôsledkami, ako napr. efekty vytvárania
a odvracania obchodu. Zvolený prístup je tak determinantom, či sa daný trh stane monopolistickým, oligopolistickým
alebo na ňom budú vládnuť intenzívne konkurenčné sily.
Tabuľka 1: Porovnanie protekcionistických a liberálnych leteckých dohôd
PROTEKCIONISTICKÉ ASAs
LIBERÁLNE ASAs
Prístup k trhu
Presné vymedzenie vstupných letísk Možnosť lietania medzi akýmikoľvek
a povolených leteckých spojení
bodmi v daných krajinách
Jednoduchá dezignácia aerolínií
Neobmedzená dezignácia aerolínií
Národnostná klauzula
Možné odstránenie národnostnej
klauzuly inou formuláciou, napr.
princípom
hlavného
miesta
podnikania
Slobody vzduchu
Udelenie iba 1.-4. slobody vzduchu, Udelenie 1.-5. slobody vzduchu, resp.
príp. veľmi obmedzenej piatej
aj ďalších slobôd vzduchu
Kapacita
Stanovené kapacitné limity zväčša na Žiadne kapacitné limity
základe delenia v pomere 50:50
Cenotvorba
Dvojitý súhlas
Voľná cenotvorba
Preferovanie taríf IATA
Prameň: vlastné spracovanie.
Uvedená tabuľka predstavuje zjednodušený pohľad na základné odlišnosti medzi protekcionistickými a liberálnymi
ASAs. V skutočnosti existuje mnoho variácií a de facto každá bilaterálna letecká dohoda je jedinečná. R. Doganis
rozlišuje niekoľko základných typov ASAs: predeterminačný typ, bermudský typ, typ „otvorený trh“ a typ „otvorené
nebo“.14 Prvé dva varianty sa súhrnne dajú označiť za tradičné protekcionistické bilaterálne letecké dohody a aj dnes
tvoria v leteckom svete väčšinu. Bermudský typ je odvodený od dohody Bermuda I., ktorá bola uzatvorená v r. 1946
medzi Veľkou Britániou a Spojenými štátmi a stala sa vzorom pre ASAs na celom svete. Letecké dohody typu
„otvorený trh“ zaviedla americká vláda v rámci zmien v americkom civilnom letectve v r. 1978. Ide o krok smerom
k liberalizácii. Rozširuje sa udeľovanie piatej slobody, zavádza neobmedzená dezignácia aerolínií, rušia kapacitné
a frekvenčné limity, a v oblasti cenotvorby sa zavádza procedúra dvojitého nesúhlasu. Dohody typu „otvorené nebo“
vznikli rovnako z iniciatívy USA v r. 1992 podpisom prvej z nich s Holandskom. Vo všeobecnosti nadväzujú na
„otvorený trh“ a predstavujú vyšší stupeň liberalizácie. K ich hlavnej charakteristike patrí vzájomné otvorenie všetkých
letísk, plné udelenie piatej slobody vzduchu a voľná cenotvorba. USA má v súčasnosti uzatvorených okolo 100 dohôd
o otvorenom nebi. Tento model existuje aj v niektorých bilaterálnych ASAs iných štátov.
5 ZÁVER
Vzhľadom na špecifiká sektoru a za účelom zachovania ziskovosti bude do budúcnosti nutné uvažovať s významnou
liberalizáciou leteckej dopravy. Prvým dôležitým krokom bolo spustenie prvého stupňa projektu Otvorené nebo medzi
USA a EÚ v marci 2008. Rozhodujúci však bude osud druhého stupňa, ktorý môže znamenať buď historický prielom
alebo úplné zastavenie liberalizácie. V súčasnosti je situácia neodhadnuteľná a partneri sa zdanlivo nachádzajú na
názorových protipóloch. Zdá sa, že prekážkou prehĺbenia liberalizácie bude Kongres Spojených štátov amerických.
Najideálnejším riešením problémov strnulosti ekonomicko-právneho usporiadania leteckej dopravy by podľa nášho
názoru bolo zvolanie celosvetovej konferencie a schválenie úplne novej štruktúry. Možnosť takéhoto kroku je však
zrejme utópiou. Bezpečnostné, ekonomické a imidžové faktory zohrávajú svoju úlohu a neumožnia dosiahnuť zhodu
štátov v otázke úplnej liberalizácie letectva. Dôkazom zložitosti problematiky je Všeobecná dohoda o obchode so
službami (GATS), ktorá leteckú dopravu z liberalizácie explicitne vylučuje. Naviac, ako hodnotí Ľ. Lipková, „zmluva
GATS je pomerne kontroverzná a má široké spektrum odporcov.“15 Očakávame preto neúspech akýchkoľvek
podobných iniciatív.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
[1]
Air Transport Action Group: The Economic and Social Benefits of Air Transport 2008. [online] Ženeva : ATAG,
2008. 26 s. (www.iata.org/NR/rdonlyres/5C57FE77-67FF-499C-A0714E5E2216D728/0/ _economic_social_benefits_ 2008.pdf, 9. 12. 2008).
14
(orig. Predetermination type, Bermuda type, Open Market, Open Skies)
DOGANIS, R: The Airline Business, 2006. 2. kap.
15
LIPKOVÁ, Ľ. a kol.: Medzinárodné hospodárske vzťahy, 2006. S. 364.
KONFERENCE
49
[2]
[3]
[4]
[5]
[6]
[7]
[8]
[9]
[10]
[11]
[12]
[13]
[14]
BUTTON, K.; TAYLOR, S. International Air Transportation and Economic Development. In: Journal of Air
Transport Management, 2000, Vol. 6, s. 209-222.
CHANG, Y.; WILLIAMS, G. Changing the Rules – Amending the Nationality Clauses in Air Services
Agreements. In: Journal of Air Transport Management, 2001, Vol. 7, s. 207-216.
DOGANIS, R. Flying off Course. 3. vyd. Abingdon: Routlendge, 2007. 349 s. ISBN 978-0-415-21324-0.
DOGANIS, R. The Airline Business. 2. vyd. Abingdon: Routledge, 2006. 307 s. ISBN 978-0-415-34615-3.
GILLEN, D.; MORRISON, W.; STEWART, G. Air Travel Demand Elasticities. Concepts, Issues and
Measurement. [online] Ottawa : Department of Finance, 2003.
(http://www.fin.gc.ca/consultresp/Airtravel/airtravStdy_e.html, 7. 9. 2008).
ICAO: Convention on International Civil Aviation. 9. vyd. Montreal: ICAO, 2006. ISBN 92-9194-754-7.
ICAO: International Air Services Transit Agreement signed at Chicago on 7th December 1944. [online]
(http://www.icao.int/icao/en/leb/transit.pdf, 2. 1. 2009).
ICAO: International Air Transport Agreement Signed at Chicago on 7th December 1944. [online]
(http://www.icao.int/icao/en/leb/transport.pdf, 2. 1. 2009).
LIPKOVÁ, Ľ. a kol. Medzinárodné hospodárske vzťahy. Bratislava : Sprint, 2006. ISBN 80-89085-55-5. 414 s.
PRUŠA, J. a kol. Svet leteckej dopravy. Praha : Galileo CEE ČR, 2008. 321 s. ISBN 978-80-8073-938-6.
STOBER, A. Who Soars in Open Skies? In: Journal of Air Transportation, 2003, Vol. 8, no. 1, s. 111-133.
ŠTEFANČÍKOVÁ, M. O chápaní ekonomických aspektov v medzinárodnej bezpečnosti. In: Sborník příspěvků –
mezinárodní vědecká konference doktorandů a mladých vědeckých pracovníků, Slezská univerzita v Opavě,
Karviná, 2008. CD-ROM. S. 1191-1197. ISBN 978-80-7248-504-8.
ZHANG, A.; ZHANG, Y. Issues on liberalization of air cargo services in international aviation. In: Journal of
Air Transport Management, 2002, Vol. 8, s. 275-287.
ADRESA:
Ing. Martin Grančay
Ekonomická univerzita
852 35 Bratislava 5
KONFERENCE
50
VÝSLEDKY VÝZKUMU VNITŘNHÍHO ZADLUŽENÍ MĚST A OBCÍ V ČR
Matúš Hlačina
Abstrakt: Tento referát je výsledkem práce řešení výzkumného úkolu katedry Finance a daně na
Evropském polytechnickém institutu, s.r.o. v Kunovicích. Výstupem předložené práce jsou možné řešení
krize, která nastala v oblasti veřejných financí.
Klíčová slova: veřejné finance, municipality, koeficient zadluženosti, systém koeficientů velikostní
kategorie obcí, rozpočet, decentralizace státní moci, audit, provozní příjmy a výdaje, provozní deficit,
zadluženost, konkurs.
1 ÚVOD
V naší práci se zabýváme analýzou problému zadluženosti krajů a obcí, na jejímž základě hledáme možné řešení.
Zadluženost obcí se stává v některých městech kritickou. Obce v ČR však zatím nehospodaří výrazně rizikově, kromě
některých výjimek Platí to zejména pro větší města a obce, nad 10 000 obyvatel.
Česká republika se úspěšně odpoutává od recese, do které byla vtažena měnovou krizí v roce 1997. Během této krize
vyplul napovrch ohromný fiskální deficit. Po přijetí do EU je nutné mít vyrovnaný až přebytkový státní rozpočet.
Možnost snížit deficit zvýšením příjmů je značně omezená a bylo by naopak žádoucí snížit daňové břemeno v oblasti
práce. Proto je nutné eliminovat tlak na zvyšování veřejných výdajů a jsou nezbytné úpravy ve veřejných výdajích při
provádění a definování této politiky.
2 HLAVNÍ PROBLÉMY
2.1 PŘEROZDĚLOVÁNÍ PENĚZ
Sporný bod v novém systému určení daní je systém koeficientů velikostní kategorie obcí. Tento systém rozpočtového
určení, platný od počátku roku 2001, není vhodný proto, že činí obce výrazně závislé na centrálním státním rozpočtu a
jen velmi slabě motivuje obce ke konkurenci s jinými obcemi. Za pozitivní přínos nového systému daňového určení lze
do jisté míry považovat větší stabilizaci a snížení rozdílů příjmů mezi jednotlivými obcemi, ovšem za cenu určitého
rovnostářství.
Alternativu novely zákona o rozpočtovém určení daní předložil v rámci zákonodárné iniciativy Pardubický kraj. Návrh,
který podporují i ostatní kraje, odmítá vládní předlohu a navrhuje výrazně vyšší podíl krajů na výnosu sdílených daní.
Vládní návrh přesně sumarizované výdaje krajů, vycházející z převáděných institucí, definuje jako objem nezbytných
daňových příjmů a nepřihlíží k počtu obyvatel a velikosti území. Naopak Pardubický návrh vychází z počtu obyvatel
jednotlivých krajů, v jejich poměru rozděluje implicitně stanovenou částku cca 40 mld. Kč, která by se však měla blíže
zdůvodnit a nepřihlíží k potřebám plynoucích z rozdílných nároků institucí jednotlivých krajů.24
Zvýšení efektivnosti a hospodárnosti ve využívání zdrojů je možné dosáhnout zvyšováním ekonomické soběstačnosti
municipalit a snižováním podílu dotací v celkových příjmech. V posledních letech roste význam kapitálových příjmů.
Jsou to příjmy zejména z prodeje akcií distribučních společností, privatizace bytového fondu, infrastrukturního majetku.
Rozpočty obcí mají obecně tu vlastnost, že velmi snadno přijmou zvýšení objemu, nesmíří se však se snížením. I do
budoucna lze proto očekávat další prodeje obecního majetku.
Decentralizace státní moci počátkem devadesátých let vedla v České republice k velké roztříštěnosti obcí do mnoha
malých subjektů, které se potýkají s problémem nedostatku vlastních příjmů a tím velmi nízké finanční soběstačnosti.
Decentralizace by však měla posilovat obecní rozpočty a vést k volnosti jejich rozhodování o tom, jak s prostředky
naložit.25
24
25
http://denik.obec.cz. Alternativní návrh novely zákona o rozpočtovém určení daní. 25. 7. 2001.
Hábová, Martina. Sektorová analýza hospodaření. Deník veřejné správy, 12. 6. 2001.
KONFERENCE
51
2.2. HOSPODAŘENÍ OBCÍ
Zadluženost obcí se stává v některých městech kritickou. Zadlužení municipalit v České republice se nevěnuje náležitá
pozornost. Obce nejsou v přijímání návratných prostředků nijak omezovány. Na jedné straně je sice pravdou, že
omezení obcí v půjčování by znamenalo snížení jejich autonomity v rozhodování, na druhé straně lze očekávat, že
pokud obec nebude schopna hradit své závazky, bude k jejich převzetí nucen stát. Tento předpoklad působí v sektoru
municipalit jako "morální hazard". Objem zadlužení záleží rovněž na organizaci obce. Úvěry obecních obchodních
společností jsou v podstatě dluhem veřejného sektoru. Za společnost, která patří např. ze 100 % obci, má obec určitou
morální odpovědnost, ačkoliv se dluh takové společnosti neprojeví ve finančním hospodaření obce. Přitom význam
těchto společností každoročně narůstá a jejich činnost představuje riziko pro hospodaření municipalit a veřejného
sektoru vůbec.
K zefektivnění a stabilitě hospodaření obcí by nepochybně přispěl audit, který by kromě správnosti účetnictví
posuzoval závazky obce a upozornil na možná rizika budoucího vývoje obce.26
Základní
principy,
od
kterých
se
odvozuje
příjmová
strana
územních
rozpočtů,
jsou
v obecné poloze vymezeny pěti následujícími principy: princip finanční autonomie, princip zdaňovací pravomoci,
princip zásluhovosti, princip solidarity a konečně princip stability.27 Výnosy daní se obcím rozdělují v rozhodující části
podle velikostních kategorií. Je však otázkou, zda použité koeficienty plní správné objektivizační hledisko. Lze
očekávat, že uvedený systém přidělování daní obcím se bude měnit, a proto je nutné se zamýšlet nad problémem
objektivizace zdrojů obcí v souvislosti s jejich potřebami, tj. v souvislosti s výdaji. Je tedy potřebné provést určitou
objektivizaci finančních potřeb (výdajů) obcí, vzhledem k nimž by následně měly být obcím poskytovány příslušné
zdroje.28
Cílem komerčního subjektu je maximalizace zisku, zatímco cílem obce by mělo být zajistit spokojený a co možná
nejkvalitnější život svým obyvatelům. Efektivní obec je taková, které se to daří. Je to obec, která správně odhaduje
poptávku po veřejných statcích a v dostatečném množství, nikoliv však nadměrném, je zajišťuje s co nejmenšími
nálady. Hodnocení obce v rámci ratingu se snaží akceptovat péči města o obyvatelstvo. Zaměřuje se však spíše na
otázku, zda bude obec schopna poskytovat stejné či vyšší množství statků i v budoucnu. Je tedy nutné zkoumat, jak
obec nakládá se svými příjmy, zda jí provozní příjmy stačí na krytí provozních nákladů, jaký charakter mají investice
a zda tyto investice do budoucna provozní náklady ušetří či naopak zvýší.
Zadluženost těchto municipalit se zatím většinou drží na či pod úrovní maximální hodnoty ukazatele zadluženosti
stanoveného Ministerstvem financí na úrovni 15 %. Určitou kontrolu zadlužeností obcí udržují bankovní instituce, které
hodnotí před poskytnutím úvěru bonitu obce a pokud jim připadá předlužená, tak obcím nepůjčí. Municipality rovněž
získaly zejména v letech 1998 a 1999 značné prostředky prodejem majetku a nebyly proto nuceny přijímat dluhové
prostředky. Je však otázkou, jak se obce s propadem příjmů vyrovnají v budoucnosti. Dalším kritickým momentem je
skutečnost, že mnoha obcím se nedaří krýt provozní výdaje z provozních příjmů, resp. neinvestiční výdaje z opakujících
se příjmů, a vykazují tak provozní deficit. Přebytek provozních příjmů by totiž měl být důležitým zdrojem pro
financování investic.29
Reforma veřejné správy si vyžádala nemalé náklady na vznik nových úředních míst, na rekonstrukci a vybavení nových
kanceláří, na správu přesunutých agend, tzn. vesměs položky ovlivňující výdajovou část rozpočtu obcí. Neméně
výraznou reformou prošla i příjmová část rozpočtu obcí, resp. rozpočtové určení daní. Ještě v roce 2000 mohla výrazně
ovlivnit místní samospráva své daňové příjmy cestou podpory podnikání a podnikatelů - jimi odvedené daně byly
bezezbytku příjmem obce. Daň odvedená zaměstnanci byla z desetiny příjmem obce, kde sídlil jejich zaměstnavatel.
Zastupitelé měli tedy výraznou motivaci podporovat vznik nových průmyslových zón a přísun nových investorů do
obce. Toto dnes již neplatí, dnešní vláda vyznávající jako všichni socialisté myšlenku ”všem stejně bez ohledu na jejich
snahu a úspěchy“ prosadila v Parlamentu ČR reformu a představitelům mnoha úspěšných obcí zůstaly oči plné
zoufalých slz. Obcím zůstalo jen 30 % z daní podnikatelů a daň z nemovitosti. Vše ostatní je celostátně vloženo do
jednoho balíku, z něhož jde dvacet procent obcím, kdy jediným kritériem rozdělení je pouze velikost obce. Tato změna
má mnoho negativních důsledků. Zadluženost obcí se za rok fungování nového systému zvedla o sedm miliard korun ze
41 na 48 mld. Kč, přitom za stejné předchozí období se zvedla pouze o 1 mld. Výrazná ztráta motivace nepřispěje k
rozvoji našich měst a obcí. Náhražka typu účelových dotací na zlepšení podnikatelského prostředí, na vznik
průmyslových zón a mnohé další, je pro obce drahá a nejistá. Vede jen ke zbytnění a posílení moci státní správy a
úředníků na jednotlivých ministerstvech. Úkolem současné vlády je celkové ozdravení veřejných financí. Jedině pak
26
Hábová, Martina. Sektorová analýza hospodaření. Deník veřejné správy. 12. 6. 2001
Matoušková, Zdeňka. Základní principy příjmové strany územních rozpočtů. Veřejná správa: č. 12/2000.
28
Tománek, Petr. Struktura výdajů obcí.
29
Hábová, Martina. Sektorová analýza hospodaření. Deník veřejné správy. 12. 6. 2001
27
KONFERENCE
52
se náš stát dostane z pasti nesmyslného přerozdělování, plýtvání a zadlužování nás všech.30
2.3. VEŘEJNÉ ROZPOČTY 8
Od roku 2002 hospodaření veřejných rozpočtů zaznamenává lepší vývoj než činila původní očekávání.. Tento trend
pokračoval také v roce 2005, kdy se saldo veřejných rozpočtů ve srovnání s rokem 2004 zlepšilo o 91,5 mld. Kč.
Pozitivní vývoj hospodaření veřejných rozpočtů byl výsledkem zejména rychlejšího růstu příjmů než výdajů. Výsledky
veřejných rozpočtů byly stejně jako v předchozích letech ovlivněny především hospodařením státního rozpočtu,jehož
schodek dosáhl 61,1 mld. Kč (očištěné o převody z a do rezervních fondů a fondu státních záruk) a byl o 36,6 mld. Kč
nižší než předpokládal schválený rozpočet (vč. uvažované úhrady ztráty ČKA). Do výsledků se velmi výrazně promítají
převody neutracených prostředků organizačních složek státu do rezervních fondů. Tato částka dosáhla 46,7 mld. Kč;
uspořené prostředky mohou být použity na posílení výdajů v dalších letech, zatímco čerpání rezervních fondů
vytvořených v minulých letech činilo pouze 21,8 mld. Kč. Jelikož tyto převody zkreslují výsledky hospodaření vládního
sektoru, metodologie GFS 1986 (stejně jako metodologie ESA 95 - relevantní pro výpočet Maastrichtských kritérií)
vylučuje ze salda rozdíl mezi neutracenými prostředky převedenými do rezervních fondů kapitol a neutracenými
prostředky z minulých let načerpanými naopak z rezervních fondů v průběhu roku do příjmů. Provedení této úpravy
vedlo v roce 2005 ke zlepšení deficitu o 24,9 mld. Kč. Hospodaření vládního sektoru skončilo v roce 2005 s těmito
výsledky:
• celkový přebytek veřejných rozpočtů činil 0,8 mld. Kč (0,0 % HDP),
• deficit veřejných rozpočtů očištěný o čisté půjčky a dotace transformačním institucím
činil 53,7 mld. Kč
(1,8 % HDP),
• růst deficitů ovlivnil vývoj vládního dluhu, který v roce 2005 činil 762,1 mld. Kč - tedy 26,0 % HDP a s rokem
2004 tak vzrostl o 15,6 %.
2.4. VÝVOJ SALD VEŘEJNÝCH ROZPOČTŮ V MLD. KČ
2004
-90,7
-76,2
Celkové saldo
Saldo bez zahrnutí čistých půjček a dotací TI
Pramen: MF
2005
0,6
-48,6
2006
-142,1
-103,0
TI - transformační instituce jsou státem zřízené speciální instituce, které především spravují nekvalitní aktiva přebíraná
od jiných subjektů.
Patří sem finanční skupina ČKA (tj. včetně jejích dceřiných společností Konpo, s. r. o., PRISKO, a. s., a Česká finanční,
s. r. o.) a Česká inkasní, s. r. o.
Dotace TI zahrnují úhrady ztrát ČKA a ČNB (v roce 2005 je zde nově zahrnuta úhrada ztráty ČNB v souvislosti se
stabilizací a konsolidací bankovního sektoru) ze státního rozpočtu a dotace FNM pro finanční skupinu ČKA a Českou
inkasní.
3. ZÁVĚR
CRA Rating Agency, a. s., vymezila hlavní problémové oblasti českých municipalit:
• rozpočtové určení daní,
• velká variabilita organizace činností, které obce zajišťují,
• nárůst podílu kapitálových příjmů a zvyšování zadluženosti obcí
Současný systém přerozdělování peněz do pokladen krajů a obcí spočívá v systému koeficientů velikostní kategorie
obcí. Daný způsob je hodně kritizován a to zejména, protože:
• krajské a obecní rozpočty jsou závislé na centrálním rozpočtu (60 – 80 % příjmů jde z centra),
• systém nemotivuje obce ke konkurenci s jinými obcemi.
Jediné co se dá na současném sytému pochválit je to, že došlo ke stabilizaci a snížení rozdílů mezi jednotlivými obcemi.
Cílem komerčního subjektu je maximalizace zisku. Cílem obce je potom zajistit spokojený a co možná nejkvalitnější
30
8
Munzar, Vojtěch. Obecní finance ve světle změn veřejné správy. Kladno: Kladenský expres, červen 2002.
Pramen: MF
KONFERENCE
53
život. Je tedy nutné zkoumat, jak obec nakládá se svými příjmy, zda jí provozní příjmy stačí na pokrytí provozních
nákladů, jaký charakter mají investice a zda tyto investice do budoucna provozní náklady ušetří čí naopak zvýší.
V posledních letech roste význam kapitálových příjmů, které obce získali prodejem svých akcií distribučních
společností, privatizací bytového fondu, infrastrukturního majetku. Je vhodné si položit otázku, jak budou obce krýt své
schodky, když už nebudou mít žádný majetek, který by mohly zpeněžit? Zadlužování obcí v ČR se nevěnuje dostatečná
pozornost. ,,Morální hazard“ je fakt, že obce v příjímání návratných zdrojů nejsou ničím omezovány. Pokud obec
nebude schopna uhradit své závazky, musí nastoupit stát.
Současná podoba financování obcí vyšla ze tří problémů, které je nutné řešit. Především to bylo pomalejší tempo růstu
příjmů státního rozpočtu a rozpočtům obcí. Dále šlo o tzv. „legalizovanou formu daňového úniku“, kdy obce vracely
podnikatelům podstatnou část odvedených daní. Třetím problémem byl stále rostoucí rozdíl v příjmech obcí podle
jednotlivých regionů.
Zadluženost municipalit se zatím většinou drží na či pod úrovní maximální hodnoty ukazatele zadluženosti stanoveného
Ministerstvem financí na úrovni 15 %. Paradoxem je zde to, že pokud obec překročí 15 % tohoto ukazatele
zadluženosti, tak ji stát neposkytne dotaci.
Nyní jsme ve stavu, kdy obce mají minimální ovlivnitelné daňové příjmy a chybí výraznější vazba mezi vznikem zdrojů
z podnikání a obcí. Zároveň probíhá reforma veřejné správy , kdy se na obce převádí mnoho úkolů zajišťovaných dříve
státem nebo odstátněnými organizacemi.
Možnosti řešení:
• Od budoucího vývoje v oblasti financování obcí bychom měli očekávat zejména posílení finanční autonomie.
Takovýto vývoj by měl vést k posílení samosprávných principů obcí a zároveň k vyšší odpovědnosti jejich orgánů
při hospodaření s finančními prostředky.
• Do budoucna by také měla být výrazně prohloubena vazba mezi plátcem daně a obcí, která takové daňové výnosy
využívá. Takovýto systém by měl vést ke stavu, kdy občan obce bude vědět co se s jeho daněmi stane, což by také
mohlo přispět k zvýšení zájmu obyvatel o činnosti obce a k větší kontrole volených zastupitelů.
• Takovýto vývoj si vyžádá rozsáhlejší zásahy do systému daní a do struktury financování obcí, že by nebylo
vhodné vracet se k chybám z minulosti a zároveň opouštět kladné prvky nového systému.
POTŘEBNÉ KROKY
Do budoucna by bylo vhodné:
• snížit význam sdílených daní na příjmové stránce obecních rozpočtů ve prospěch daně z nemovitostí a
propracovaného systému o obecních daních, jejichž význam by se měl posunout do relací jaké známe například
z Dánska, Švédska či Francie.
• reformovat daň z nemovitostí a učinit z ní významnou složku daňových příjmů obcí tak, aby zde vznikla
odpovídající vazba mezi obyvateli obce jako plátci daně a obcí, které s těmito daňovými výnosy hospodaří
• motivovat obce k podpoře podnikání v místě vazbou mezi podnikateli a provozovateli na území obce a obcí
pomocí vhodně vytvořeného systému obecních daní. Inspirací by v tomto mohly být obecní daně tak jak je známe
z Francie nebo Itálie. Vazba mezi
• podnikatelským prostředím v obci a obcí se uskuteční mnohem lépe pomocí obecních daní než pomocí systému
daní sdílených, vybraných na celorepublikové úrovni, umožnit obcím, aby si mohly stanovovat vlastní sazby
k daním z nemovitostí a jednotlivých obecních daní. Zabránit vzniku příliš velkého rozpětí mezi nejchudšími a
nejbohatšími obcemi na území kraje za pomoci vyrovnávacího systému (například dotací z rozpočtu kraje). Tím
by se zároveň vytvořila finanční vazba mezi obcí a krajem. (Vyrovnávací mechanismus by měl existovat také na
úrovni krajů. Inspirací k tomu může být vyrovnávací systém v Rakousku).
Těchto několik základních bodů by se mohlo stát podkladem k diskusi jak postupovat dál při změnách v systému
financování územních samospráv, které nás čekají v následujícím období, v souvislosti s dořešením otázky financování
krajů a obcí. Při reformě financování územních samospráv by se mělo postupovat podle předem naplánovaných a
koncepčně ucelených řešení, nikoliv formou jednorázových a účelových kroků.
SUMMARY
The public finance is word often used not only among the laymen but also among professionals and in the everyday
life. This popularity is connected to the economic transformation going on in this country and in other countries of the
middle and east Europe after 1989.
KONFERENCE
54
The transfer from the state and municipal to the public finance is connected to the transfer from the state and other
organisation and institutions to the local self-management established in 20th century based on the area principle. As
both the parts are marked by the common name PUBLIC MANAGEMENT, the financial relations and operations,
which of them the two parts are, may be marked PUBLIC FINACE.
The condition for the successful function at any government level and the important financial tool to complete the tasks
and the activities of all levels of the public management is the public budget in the broader sense we can speak about
the system of the public budgets.
Earlier Czechoslovak budget system has developed during its history. In some time the municipal budget used to be a
part of the state budget(earlier the budget of the local authority). Due to federation the variability of the budget system
increased and the self-sufficiency of the budgets came in force.
The budgeting process is given activity of members of the financial system and other state bodies connected to the
preparation of the suggestion of the public budget and its commitment and its implementation during the budgeted time
and the examination of the fulfilment of the public budget either during the budgeted time or after the budgeted period.
The public incomes are the sources to cover the public expenses. The public incomes represent the relations of
preparation of the public budget or other non budgeted funds in the budget system.
The functions of the public incomes are joined with functions of the public finance. The public incomes fulfil the:
• budget function,
• redistribution function,
• stabilisation function.
The main function of the public incomes is to prepare the needed amount of financial sources to finance the expenses that is so called budgeting function of the public incomes
( sometimes marked as allocation or fiscal).
SEZNAM INFORMAČNÍCH ZDROJŮ
Prameny 1. řádu:
[1]
Zákon č. 218/2000 Sb., o rozpočtových pravidlech a o změně některých souvisejících zákonů
[2]
Zákon č. 219/2000 Sb., o majetku České republiky a jejím vystupováním v právních vztazích
[3]
fondům
[4]
Prameny 2. řádu:
[5]
DUBOVEC, J. Makroekonomie, EPI, 2005
[6]
HLAČINA, T. Veřejné finance, EPI, 2004
[7]
PEKOVÁ, J. Veřejné finance, Praha VŠE, 2005
Prameny 3. řádu:
[8]
http://www.csu.cz
[9]
http://www.ihned.cz
[10] http://www.mfcr.cz
[11] http://denik.obce.cz
[12] http://www.zlinsky-kraj.cz
ADRESA:
Matúš Hlačina
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Česká republika
KONFERENCE
55
KONFERENCE
56
PROBLEMATIKA NEZAMĚSTNANOSTI V ČR A JEJÍ DŮSLEDKY PRO ROZVOJ
EKONOMIKY ČR
Tibor Hlačina, Přemysl Michálek
Abstrakt: Tento referát je výsledkem práce řešení výzkumného úkolu katedry Finance a daně na
Evropském polytechnickém institutu, s.r.o. v Kunovicích. Výstupem předložené práce jsou možné důsledky
nezaměstnanosti na rozvoj ekonomiky ČR.
Klíčová slova: nezaměstnanost, pracovní síla, pracovní místa, zaměstnání, firmy, stát, zákony, lidské
zdroje, trh práce, personalistika, rekvalifikace, úřady práce, MPSV, zaměstnavatelé, právnická a fyzická
osoba, investiční pobídky, veřejně prospěšné práce, společensky účelná pracovní místa, příspěvek.
1. ÚVOD
Nezaměstnanost je vážný ekonomický, sociální a politický problém. Proto jedním ze základních cílů hospodářské a
sociální politiky státu je dosažení plné, produktivní a svobodně zvolené zaměstnanosti. Právo na zaměstnání bez ohledu
na rasu, barvu pleti, pohlaví, jazyk, náboženství, politické nebo jiné smýšlení, členství v politických hnutích, národnost,
etnický nebo sociální původ, majetek, zdravotní stav nebo věk, je jedním ze základních práv občana. Toto úsilí je
označováno jako státní politika zaměstnanosti.
Státní politika zaměstnanosti usiluje o:
• dosažení rovnováhy mezi nabídkou a poptávkou po pracovních silách,
• produktivní využití zdrojů pracovních sil,
• zabezpečení práva občanů na zaměstnání.
Státní politika zaměstnanosti v České republice zahrnuje zejména:
• zabezpečování práva na zaměstnání,
• sledování a vyhodnocování situace na trhu práce,
• koordinaci opatření v oblasti zaměstnanosti a rozvoje lidských zdrojů na úseku trhu práce v souladu s evropskou
strategií zaměstnanosti a podmínkami pro čerpání pomoci z Evropského sociálního fondu,
• tvorbu programů a opatření k zajištění priorit v oblasti zaměstnanosti a rozvoje lidských zdrojů na úseku trhu
práce,
• uplatňování aktivní politiky zaměstnanosti,
• tvorbu a zapojení do mezinárodních programů,
• hospodaření s prostředky na politiku zaměstnanosti,
• poskytování informačních, poradenských a zprostředkovatelských služeb na trhu práce,
• poskytování podpory v nezaměstnanosti a podpory při rekvalifikaci,
• opatření na podporu a dosažení rovného zacházení s muži a ženami, s osobami bez ohledu na jejich rasový a
etnický původ, s osobami se zdravotním postižením a dalšími skupinami osob, které mají ztížené postavení na trhu
práce,
• opatření pro zaměstnávání fyzických osob se zdravotním postižením a dalších skupin fyzických osob, které mají
ztížené postavení na trhu práce,
• usměrňování zaměstnávání pracovních sil ze zahraničí na území České republiky a z území České republiky do
zahraničí.
Státní správu v oblasti státní politiky zaměstnanosti v České republice vykonávají Ministerstvo práce a sociálních věcí
České republiky (dále jen „MPSV“) a úřady práce na základě zákona č. 435/2004 Sb., o zaměstnanosti (dále jen „zákon
o zaměstnanosti“).
MPSV bylo zřízeno zákonem České národní rady č. 203/1990 Sb., s účinností od 1. 7. 1990. MPSV je ústředním
orgánem státní správy kromě jiného i pro pracovněprávní vztahy, bezpečnost práce, zaměstnanost a rekvalifikaci,
kolektivní vyjednávání, mzdy a jiné odměny za práci. Úřady práce byly zřízeny MPSV jako organizační složky státu.
V současné době je na území České republiky 77 úřadů práce.
KONFERENCE
57
Nový zákon o zaměstnanosti nabyl účinnosti dne 1. 10. 2004. Tato právní norma stanovuje postup k dosažení cílů
politiky státu v oblasti zaměstnanosti. Cílem zákona o zaměstnanosti je snížení míry nezaměstnanosti, a to především
větší motivací uchazečů o zaměstnání ke spolupráci s úřadem práce, používáním nových nástrojů aktivní politiky
zaměstnanosti, prohloubením individuálního přístupu k uchazečům o zaměstnání ze strany úřadu práce, ale také
zpřísněním podmínek pro vznik jejich nároku na podporu v nezaměstnanosti a zpřísnění podmínek pro vyřazení
uchazečů o zaměstnání z evidence.
V souvislosti s přijetím nového zákona o zaměstnanosti došlo ke změnám i v jiných zákonech. Asi nejdůležitější
změnou, která se promítla do zákoníku práce je absolutní zákaz dětské práce. Dalším důležitým výsledkem platnosti
zákona o zaměstnanosti je novela zákona o sociální potřebnosti, kde je definice občana sociálně potřebného a zároveň
zaveden institut existenčního minima. Celkem došlo ke změnám v 54 zákonech.
2. CHARAKTERISTIKA A POSTAVENÍ ZÁKONA O ZAMĚSTNANOSTI
S účinností od 1. 10. 2004 začal platit nový zákon o zaměstnanosti č. 435/2004 Sb., který tak nahradil původní zákony
č. 1/1991 Sb., o zaměstnanosti, ve znění pozdějších předpisů a č. 9/1991 Sb., o zaměstnanosti a působnosti orgánů
České republiky na úseku zaměstnanosti, veznění pozdějších předpisů.
Tyto předpisy vznikaly za jiných společensko-ekonomických podmínek a tudíž byly několikrát od svého vzniku
novelizovány. V některých případech již nemohly účinně regulovat právní vztahy, které vznikaly v oblasti
zaměstnanosti a nedisponovaly vhodnými právními nástroji a instituty, které by napomohly rozvoji trhu práce a
snižování nezaměstnanosti. Pro praktické potřeby a lepší informovanost nezaměstnaných osob byly tak právní vztahy
v oblasti zaměstnanosti upraveny pouze jedním zákonem. Cílem nové právní úpravy je pomoc k výraznému zvýšení
zaměstnanosti a zároveň snížení míry nezaměstnanosti na území České republiky.
Předmětem zákona o zaměstnanosti je tedy úprava zabezpečování státní politiky zaměstnanosti, jejímž cílem je
dosažení plné zaměstnanosti a ochrana proti nezaměstnanosti v souladu s právem Evropských společenství. Účastníky
právních vztahů dle tohoto zákona jsou:
• Česká republika zastupovaná MPSV a úřady práce
• fyzické osoby, které mají způsobilost být zaměstnancem dle § 11 zákoníku práce, včetně cizinců
• zaměstnavatelé, včetně organizačních složek, zahraniční právnické osoby nebo zahraniční fyzické osoby
oprávněné podnikat na území České republiky dle zvláštních právních předpisů
• právnické a fyzické osoby a další subjekty
Novinkou zákona o zaměstnanosti je skutečnost, že státní příslušník jiného členského státu Evropské unie a jeho
rodinný příslušník mají stejné právní postavení v právních vztazích upravených tímto zákonem jako občan České
republiky. Znamená to také, že narozdíl od občanů států které nejsou členy Evropské unie, nemusí tito mít povolení
k zaměstnání od úřadu práce.
Zákon o zaměstnanosti dále upravuje následující oblasti:
• Působnost MPSV a úřadů práce
• Součinnost zdravotnických zařízení při posuzování zdravotního stavu fyzických osob
• Právo na zaměstnání
• Zprostředkování zaměstnání úřady práce nebo agenturami práce
• Podpora v nezaměstnanosti a podpora při rekvalifikaci
• Zaměstnávání osob se zdravotním postižením
• Zaměstnávání zaměstnanců ze zahraničí
• Aktivní politika zaměstnanosti
• Kontrolní činnost
3. ZÁKLADNÍ FUNKCE ÚŘADŮ PRÁCE
Základními funkcemi každého úřadu práce je:
• sledování a hodnocení stavu na trhu práce, zpracovávání koncepce vývoje zaměstnanosti ve svém územním
obvodu, přijímání opatření k ovlivnění nabídky a poptávky,
• informování občanů o možnostech získání zaměstnání, odborné přípravy a rekvalifikace, informování
zaměstnavatelů o volných zdrojích pracovních sil,
• zprostředkovávání vhodného zaměstnání uchazečům a zájemcům o zaměstnání,
• poskytování občanům poradenské služby spojené shledáním zaměstnání, volbou povolání, odbornou výchovou a
KONFERENCE
58
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
rekvalifikací,
vedení evidence uchazečů, popř. zájemců o zaměstnání, osob se zdravotním postižením, evidence volných
pracovních míst, evidence pracovních povolení vydaných cizincům nebo osobám bez státní příslušnosti a evidence
povolení k výkonu umělecké, kulturní, sportovní nebo reklamní činnosti dětí,
rozhodování o vyřazení z evidence uchazečů o zaměstnání, o přiznání, odejmutí, zastavení nebo vrácení hmotného
zabezpečení,
organizování, zabezpečování a usměrňování rekvalifikace uchazečů o zaměstnání a zájemců o zaměstnání,
hmotná podpora vytváření nových pracovních míst pro občany se zdravotním postižením,
vydávání a odnímání povolení k zaměstnávání osobám, které nejsou státními občany České republiky a občany
Evropské unie ani jejich rodinnými příslušníky,
spolupráce s institucemi ovlivňujícími trh práce, se zaměstnavateli při přijetí uchazečů do zaměstnání, při
umísťování uvolněných zaměstnanců v důsledku strukturálních změn, organizačních a racionalizačních
opatřeních, s orgány sociálního zabezpečení, státní zdravotní správy a ostatními orgány státní správy,
zabezpečování a podpora projektů a opatření související s rozvojem lidských zdrojů v oblasti trhu práce,
poskytuje na žádost orgánu sociálního zabezpečení údaje o vedení fyzické osoby v evidenci uchazečů o
zaměstnání, o poskytování podpory v nezaměstnanosti a podpory při rekvalifikaci a informace o součinnosti
uchazeče o zaměstnání s úřadem práce při zprostředkování zaměstnání,
kontrola dodržování závazných právních předpisů včetně mzdových předpisů, ukládání pokut při zjištění jejich
porušení, vyřizování stížností občanů,
hospodaření s finančními prostředky určenými na zabezpečení státní politiky zaměstnanosti a provoz úřadů práce.
4. NOVÉ NÁSTROJE AKTIVNÍ POLITIKY ZAMĚSTNANOSTI
Kromě existujících nástrojů aktivní politiky zaměstnanosti jako jsou rekvalifikace, investiční pobídky, veřejně
prospěšné práce, společensky účelná pracovní místa či příspěvek při přechodu na nový podnikatelský program, byly
zavedeny v rámci aktivní politiky zaměstnanosti i další příspěvky:
• Příspěvek na dopravu zaměstnanců
Tento příspěvek může čerpat zaměstnavatel, jehož zaměstnanci nemají možnost dopravit se veřejnými dopravními
prostředky nebo MHD do zaměstnání. Výše příspěvků může pokrýt až 50% nákladů, které vynaloží zaměstnavatel
na zabezpečení dopravy těchto zaměstnanců.
• Příspěvek na zapracování
Výše uvedený příspěvek může dostat zaměstnavatel, který přijal uchazeče o zaměstnání, jemuž úřad práce věnuje
zvýšenou péči. Ve většině případů (vždy to záleží na jednotlivých úřadech práce) se jedná o ženy po rodičovské
dovolené, osoby zdravotně postižené, osoby starší 50 let apod. Příspěvek může zaměstnavatel pobírat po dobu 3
měsíců a jeho výše může dosahovat až poloviny minimální mzdy.
•
Překlenovací příspěvek
Tento příspěvek může dostat osoba, která jako uchazeč o zaměstnání vyřešila za pomoci úřadu práce svou
nezaměstnanost zahájením samostatné výdělečné činnosti. Příspěvek bude vyplácen po dobu 3 měsíců ve výši
poloviny částky životního minima pro jednotlivce.
5. AKTIVNÍ POLITIKA ZAMĚSTNANOSTI
Aktivní politika zaměstnanosti je základním nástrojem směřujícím ke snižování nezaměstnanosti.
Jejím
prostřednictvím mohou úřady práce pomoci uchazečům o zaměstnání při hledání nové práce. Aktivní politikou
zaměstnanosti stát rovněž podporuje firmy, které vytvářejí pracovní místa v regionech s nezaměstnaností nebo
zaměstnávají uchazeče z problematických skupin
Aktivní politika zaměstnanosti je realizována následujícími nástroji:
• rekvalifikace
• investiční pobídky
• veřejně prospěšné práce
• společensky účelná pracovní místa
• překlenovací příspěvky
• příspěvek na dopravu zaměstnanců
• příspěvek na zapracování
• příspěvek při přechodu na nový podnikatelský program.
Aktivní politika zaměstnanosti je financována z prostředků státního rozpočtu. Výše uvedené příspěvky nelze poskytnout
jak organizačním složkám státu tak ani státním příspěvkovým organizacím.
KONFERENCE
59
6. MÍRA NEZAMĚSTNANOSTI
Do července roku 2004 MPSV vykazovalo míru registrované nezaměstnanosti na základě jiného způsobu výpočtu
než v současné době. Tato metodika výpočtu vycházela z přesného počtu uchazečů o zaměstnání - občanů České
republiky, kteří byli v evidencích úřadů práce v okrese jejich bydliště a dále z počtu zaměstnaných v národním
hospodářství s jediným nebo hlavním pracovním poměrem.
Od července roku 2004 byla MPSV zavedena nová metodika výpočtu měsíční registrované míry nezaměstnanosti. Pro
výpočet registrované míry nezaměstnanosti bere MPSV v potaz tzv. dosažitelné uchazeče o zaměstnání.
Dosažitelní uchazeči o zaměstnání jsou evidovaní uchazeči, kteří mohou bezprostředně nastoupit do zaměstnání.
Těmto uchazečům nebrání žádná objektivní překážka v nástupu do nového zaměstnání. Jsou to lidé, kteří nejsou ve
vazbě, výkonu trestu, nepobírají peněžitou pomoc v mateřství, hmotné zabezpečení po dobu mateřské dovolené, nejsou
v pracovní neschopnosti, nejsou zařazeni do rekvalifikačních kursů a nevykonávají krátkodobé zaměstnání.
Důvod, který vedl MPSV ke změně metodiky výpočtu byla skutečnost, že Česká republika se stala od 1.5.2004 členem
Evropské unie. Z tohoto důvodu se mezi uchazeče o zaměstnání nově zahrnují i případní uchazeči o zaměstnání ze
zemí Evropského hospodářského prostoru (tj. členské státy EU, Norsko, Island, Lichtenštejnsko) a Švýcarska. Občané
Evropského hospodářského prostoru, kteří pracují na území České republiky se také zahrnují do celkového počtu
pracovních sil.
Způsob vypočtu míry nezaměstnanosti /MN/ ke konci sledovaného měsíce v %
PDU o Z
MN = ------------------------------------------------------- x 100
PZ v NH + PPC + PC s ŽO + PDU o Z
PDU o Z …. počet dosažitelných uchazečů evidovaných o zaměstnání na ÚP včetně
občanů z EU
PZ v NH …. počet zaměstnaných v národním hospodářství
PPC
…. počet pracujících cizinců ze třetích zemí
PC s ŽO …. cizinci s platným živnostenským oprávněním
Stejnou metodiku pro výpočet míry nezaměstnanosti používají i členské státy Evropské unie.
7. FAKTORY OVLIVŇUJÍCÍ MÍRU NEZAMĚSTNANOSTI
Určitým ukazatelem úspěšnosti naplňování ustanovení zákona o zaměstnanosti je vykázaná míra nezaměstnanosti za
dané období v daném regionu.
Výsledná hodnota míry nezaměstnanosti nezávisí jen od činnosti samotného úřadu práce. Je zde samozřejmě mnoho
jiných aspektů, které míru nezaměstnanosti mohou výrazně ovlivňovat, např. geografické složení obyvatelstva,
dopravní dostupnost, rozvoj průmyslu, klimatické podmínky apod.
Přesto úřad práce může svou činností přispět k větší motivaci nejen uchazečů o zaměstnání, ale i zaměstnavatelů
přijímat nové zaměstnance do pracovního poměru.
Zákon o zaměstnanosti stanovil jako základní nástroj pro boj s nezaměstnaností aktivní politiku zaměstnanosti.
Základním dokumentem pro stanovení východisek a cílů aktivní politiky zaměstnanosti je Evropská strategie
zaměstnanosti a Národní akční plán zaměstnanosti na léta 2004 – 2006.
Úřady práce mohou jednotlivé nástroje aktivní politiky realizovat v návaznosti na situaci na trhu práce a s ohledem na
konkrétní potřeby uchazečů o zaměstnání. Přesto úřadům práce je doporučeno v letošním roce věnovat zvýšenou péči
následujícím skupinám nezaměstnaných1:
• lidé do 25 let věku
• lidé na 50 let
• dlouhodobě nezaměstnaní
Kromě sociálně psychologických efektů má aktivní politika zaměstnanosti také kladné ekonomické dopady na státní
rozpočet. Výdaje vynaložené na aktivní politiku zaměstnanosti snižují výdaje na pasivní politiku zaměstnanosti /viz
1
BERÁNKOVÁ, K. APZ pomáhá zvyšovat zaměstnavatelnost uchazečů z rizikových skupin. Tisková zpráva MPSV,
21.února 2005, str.1-2.
KONFERENCE
60
kap. 5.3/ a sociální dávky. V momentě, kdy uchazeč o zaměstnání nastoupí do nové práce, vrací se část prostředků
vynaložených na aktivní politiku zaměstnanosti zpět do státního rozpočtu formou odvedených daní z mezd umístěných
uchazečů.
Zákon o zaměstnanosti také zpřísnil podmínky evidence uchazečů o zaměstnání v tom směru, že v případě
nesoučinnosti uchazeče s úřadem práce, je tento povinen uchazeče vyřadit z evidence uchazečů. Rovněž s platností
nového zákona o zaměstnanosti se prodloužila doba (ze 3 na 6 měsíců) pro možnost opětovného zařazení uchazeče do
evidence uchazečů.
Zdroj: ČSÚ, MPSV ČR, propočty MF ČR
Z tabulky 3.1. je patrné, že nová politika zaměstnanosti, kterou v roce 2004 odstartovala vláda ČR na základě Zákona
č. 435/2004 Sb., o zaměstnanosti začíná v současné době nést ovoce. Růst zaměstnanosti podle všech typů statistik lze
přičítat jednak příznivým podmínkám v ekonomickém cyklu, aktivní podpoře zaměstnanosti a přímým i navazujícím
dopadům přímých zahraničních investic. Určitý vliv může mít i nová úprava zákona o zaměstnanosti, jež umožňuje
zkrácené legální pracovní výdělky např. nezaměstnaným a matkám na mateřské dovolené. Zaměstnanost vzrostla
nejvýrazněji v sekundárním sektoru (nejvíce ve stavebnictví a zpracovatelském průmyslu), z terciárního sektoru byl
nejvyšší přírůstek ve školství.
Pokračující snižování počtu nezaměstnaných má převážně cyklický charakter. Nelze však pominout ani výsledky
programů aktivní politiky zaměstnanosti (APZ), zaměřené zejména na problémové oblasti a skupiny osob. Přes mnohá
opatření neklesá počet dlouhodobě nezaměstnaných a jejich podíl na celkové nezaměstnanosti stále roste. Problémy do
budoucna zakládá jejich nárůst zejména v nízkých věkových kategoriích.
Očekáváme, že počet nezaměstnaných bude v roce 2008 dále se sezónními výkyvy mírně klesat. Efekty ekonomického
růstu a APZ by měly převážit nad strukturálními nedostatky trhu práce. Bez realizace úprav systému sociálních dávek
s cílem maximální motivace k práci se však strukturální problémy trhu práce nepodaří výrazně omezit. Regionální
rozdíly v míře nezaměstnanosti budou přetrvávat zejména vzhledem ke kvalifikačnímu nesouladu v nabídce a poptávce
po pracovní síle v problémových regionech. Rozdíly by se však vzhledem k diferencované podpoře tvorby pracovních
příležitostí a aktivního přístupu úřadů práce zvětšovat neměly.
KONFERENCE
61
Zdroj: ČSÚ, MPSV ČR, propočty MF ČR
7. ZÁVĚR
Ani sebelepším zákonem není možné zcela odstranit ze společnosti některé negativní jevy, ale je možné je částečně
potlačit nebo zmírnit jejich negativní dopad. V této souvislosti je nutné připomenout, že pro úspěšnou realizaci každého
zákona je nutné pochopení jeho podstaty a poté dovednost aplikovat jednotlivá ustanovení zákona v daných situacích a
podmínkách. Zákon o zaměstnanosti se hned v počátku své účinnosti stal terčem útoků zvláště ze strany
podnikatelských subjektů. Došlo zde k absolutnímu nepochopení především § 13 zákona č. 435/2004 Sb., o
zaměstnanosti. Panovaly zde totiž domněnky, že se jedná o zcela novou právní úpravu, která má negativní dopad na
podnikatelské prostředí.
Výše uvedené ustanovení zakazuje tzv. „švarcsystém“, jehož podstatou je zaměstnávání na živnostenský list bez
pracovní smlouvy nebo dohody o pracovní činnosti či dohody o provedení práce. V konečném důsledku se jedná o
právní vztah, který má znaky pracovního poměru, ale formálně je to vztah mezi dvěma podnikateli podle obchodního
zákoníku. Občané pracující v takovém vztahu nemají nároky vyplývající ze zákoníku práce – např. nárok na dovolenou,
nárok na náhradu škody způsobenou pracovním úrazem, není za ně placeno zdravotní a sociální pojištění. Základním
smyslem tohoto ustanovení bylo zabezpečit občanům právo na zaměstnání v pracovněprávních vztazích se všemi
důsledky. Navíc tzv. „švarcsystém“ byl zakázán i v předcházejícím zákoně o zaměstnanosti1.
Nový zákon o zaměstnanosti je v souladu s právem Evropských společenství a s ústavním pořádkem. Očekává se od něj
dosažení maximální zaměstnanosti a ochrana proti nezaměstnanosti. Nezaměstnanost se snižuje a to umožňuje růst
ekonomiky, zvyšuje se tempo růstu HDP, zvyšuje se produktivita práce i životní úroveň obyvatel ČR a
1
§ 1 odst. 6 zákona č. 1/1991 Sb., o zaměstnanosti
KONFERENCE
62
v makroekonomických ukazatelích se dotahuje na nejvyspělejší země EU. Samozřejmě, že se to neděje pouze
zavedením nového zákona, ale také jinými příznivými okolnostmi, které v konečném důsledku ovlivňují růst
zaměstnanosti, např. zvýšení exportu, zejména v oblasti automobilového průmyslu, nebo mírné zvyšování poptávky
v Evropě. Výrazně také stoupá kvalita výrobků českých firem na světových trzích.
SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY
[1]
Zákon č. 435/2004 Sb., o zaměstnanosti.
[2]
Zákon č. 1/1991 Sb., o zaměstnanosti.
[3]
Zákon č. 9/1991 Sb., o zaměstnanosti a působnosti orgánů České republiky na úseku zaměstnanosti.
[4]
Zákon č. 65/1965 Sb., zákoník práce.
[5]
Nařízení vlády č. 515/2004 Sb., o hmotné podpoře na vytváření nových pracovních míst a hmotné podpoře
rekvalifikace nebo školení zaměstnanců v rámci investičních pobídek.
[6]
Vyhláška č. 518/2004 Sb., kterou se provádí zákon č. 435/2004 Sb., o zaměstnanosti.
[7]
Vyhláška č. 519/2004 Sb., o rekvalifikaci uchazečů o zaměstnání a zájemců o zaměstnání a o rekvalifikaci
zaměstnanců.
[8]
MPSV, Právní předpisy o zaměstnanosti. 4. vyd. Praha: MPSV, 2004. 156 s. ISBN 80-86878-01-05.
[9]
BRHLOVÁ, J.; PELIKÁN, M. Zákon o zaměstnanosti (s poznámkami). 1. vyd. Olomouc: Votobia, 1994. 154 s.
ISBN 80-85619-92-X.
[10] DUBOVEC, J. Mikroekonómia, Žilina : EDIS, ŽU Žilina, 2004, ISBN 80-8070-197-0.
[11] LEIBLOVÁ, Z. Nový zákon o zaměstnanosti s komentářem. vyd. Olomouc : ANAG, 2004. 255 s. ISBN 807263-241-8.
[12] TOMANDLOVÁ, L. Zákoník práce a související právní předpisy s komentářem. vyd. Olomouc : ANAG, 2001.
724 s. ISBN 80-7263-044-X.
[13] BERÁNKOVÁ, K. Vláda schválila návrh na zpřesnění sporného ustanovení. Noviny – MPSV [on-line] 2005
[cit.19. ledna 2005]. Dostupný na WWW: http://mpsv.cz/files/clanky/tiskovky/2005/190105d.pdf.
[14] BERÁNKOVÁ, K. APZ pomáhá zvyšovat zaměstnatelnost uchazečů z rizikových skupin. Noviny – MPSV [online] 2005 [cit. 21. února 2005]. Dostupný na WWW: http://mpsv.cz/files/clanky/tiskovky/2005/210205b.pdf.
[15] BERÁNKOVÁ, K. Firmy nejčastěji porušují zákoník práce a zákon o zaměstnanosti. Noviny – MPSV [ on-line]
2005 [cit. 24. února 2005]. Dostupný na WWW: http://mpsv.cz/files/clanky/tiskovky/2005/240205a.pdf.
[16] JAKUBKA, J. Co by měl řešit nový zákon o zaměstnanosti III. Účetní svět [ on-line]. 2004. Dostupný na WWW:
http://www.ucetnisvet.cz/article.
[17] JOUZA, L., Nový zákon o zaměstnanosti. . Profit, 2004, roč.15, č.30, s. 2-8.
[18] JOUZA, L., Přípěvky podnikatelům od úřadu práce. . Profit, 2005, roč.16, č. 2, s. 2-8
[19] JOUZA, L., Švarcsystém. Profit, 2005, roč.16, č. 5, s. 2-8.
[20] Noviny MPSV 2004. MPSV harmonizuje vykazování míry nezaměstnanosti s EU [on-line]. Praha. MPSV, 2004.
Dostupný na WWW: http://www.noviny-mpsv.cz/clanek.php?id=279.
ADRESA:
Ing. Tibor Hlačina
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Česká republika
e-mail: : [email protected]
JUDr. Přemysl Michálek
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Česká republika
KONFERENCE
63
KONFERENCE
64
IMPACT OF KNOWLEDGE MANAGEMENT ON THE INNOVATION IN THE
ORGANIZATIONS
Marian Hrubizna
University of Zilina
Abstract: This paper advised the relation between the knowledge, knowledge management activities and
innovation. The innovation and knowledge are the critical success factors of each enterprise in this fast
running age, which calls also age of information. Successful innovation is seen as a top priority within
many organizations. Innovation is the mechanism by which organizations produce the new products,
processes and systems required for adapting to changing markets, technologies and modes of competition.
This process requires the application of knowledge in some new or novel way. However, the explosion in
knowledge and increasingly specialized technologies and markets has meant that a single organization
alone is unlikely to possess all the relevant knowledge required to innovate.
Key words: knowledge, knowledge management, innovations, organization, information, goals, research,
improvement.
INTRODUCTION
The innovation has become the most powerful tool of each enterprise of their purpose to be successful in today’s
competitive market. As this century progressed, the breadth and depth of knowledge and resources required to innovate
increased considerably. No longer could a single individual maintain competence in increasingly specialized markets
and technologies. The focus of innovation had to shift from individual pursuits and toward collective effort housed
within an organizational structure. In many cases only large organizations have the financial resources and ability to
coordinate the myriad of skills required to bring an innovation successfully to the market. This geographic reach and
scale enabled by global corporations has been critical to the success of many innovations.
The activities of knowledge management enabled by information technologies have come to the fore in the
improvement of innovations. Innovative companies have generally adopted a personalization strategy to managing
knowledge. They invest in information technology for the purpose of facilitating conversations and exchange of tacit
knowledge. To make these relationships work, they invest in building networks of people. Knowledge is shared face-toface, but also over the telephone, email and videoconferencing. Although other strategies like codification may work for
other purposes, innovation requires original thought and iterative problem solving. Companies following an innovation
strategy must have technical knowledge transferred to product development teams. These knowledge management
strategies are distinct from the operational information systems required to support manufacturing and value chain
operations.
THE ENHANCEMENT OF INNOVATION THROUGH KNOWLEDGE MANAGEMENT GOALS
In this case are many goals that companies can direct their knowledge management efforts to. These knowledge
management goals are usually high-level, knowledge-related challenges that should be addressed with the help of
knowledge management. In the group of knowledge management goals include:
• correct the inattention to the explicit or formal management of knowledge in ongoing operations,
• leverage the hidden value of corporate knowledge in business development,
• correct the inability to learn from past failures and successes in strategic decision making,
• create value from knowledge embedded in products or held by employees (sell knowledge),
• manage knowledge as an asset the aim of which is to treat knowledge like any other asset on the balance sheet.
STRATEGIC GOALS OF KNOWLEDGE MANAGEMENT TOWARDS TO IMPROVEMENT OF
INNOVATION
All of the knowledge management goals filled important role of the research and development. Research and
development, as well as technology and innovation management are often the core groups in an organization that apply
knowledge management instruments and technologies first. They handle the bulk of organizational innovation. On the
KONFERENCE
65
one hand, they are a major knowledge provider for the rest of the organization, but on the other hand they also need to
be connected to the knowledge flows generated in the operative business processes. A knowledge management
initiative has to consider the research and development processes and knowledge management system have to be
integrated with the information and communication technologies systems that are used by this organizational unit. The
strategic knowledge management goals which have an impact of the innovation, research and development are:
1) Identify existing knowledge. The aim is to make existing knowledge transparent, to give an overview of the
knowledge existing in the organization. This goal is the basis of or at least supports many other goals and thus can
be seen as a prerequisite of systematic knowledge management. Thus, it is likely that most, if not all organizations
will pursue this goal. By this goal the organization knows what the current state of the research and innovation
process run over in organization.
2) Improve documentation of existing knowledge. Knowledge is captured as an entity separate from people who
create and use it. Knowledge is supposed to be embedded in enhanced documents and or forms of discussion data
bases. The goal includes the improvement of the quality of the contents, it means of knowledge elements and the
structure of knowledge. Easier maintenance, refinement and repackaging are also part of this goal.
3) Change the organizational culture. The aim is to establish an environment conducive to more effective knowledge
creation, transfer, and use. Awareness is built and organizational norms and values are changed to improve
people’s willingness to share knowledge and their willingness to reuse existing knowledge or their willingness to
accept help.
4) Improve communication and cooperation. This goal is about facilitating knowledge transfer between individuals.
Communication is supported both, within and between formal work groups, teams or projects with an emphasis on
peer-to-peer, bilateral communication as opposed to the distribution of knowledge in the sense of a broadcast to
every employee interested. This goal is also necessary condition of the progress in research and innovation
process.
5) Externalization (explication). Externalization means to turn implicit, subjective knowledge into explicit, objective
knowledge. This goal thus addresses a transformation of the existing knowledge to make it more visible.
According to many authors, there is a general trend towards the handling of more explicit knowledge in
organizations.
6) Improve training, education and networking of newly recruited employees. The integration of newly hired
employees into the organizations’ work processes as well as their socialization to the organizations’ norms and
values should be accelerated. It targets job starters, such as trainees, apprentices, graduates, as well as newly hired
experienced employees, experts or, especially recently, formerly self employed founders of start-up companies
that now turn to established organizations.
7) Improve training and education of all employees. This goal comprises the classic function of personnel
development as part of the human resources management. Approaches of knowledge management can extend the
traditional instruments, for example: by supporting mentoring, learning from peer groups, tele-teaching,
communities, best practice groups.
8) Improve retention of knowledge. Some organizations see one of the biggest threats to their competitiveness in
retaining knowledge from experts that are facing retirement or otherwise leaving the organization. The goal is to
capture knowledge before it leaves the organization, e.g., through reserving time for employees facing retirement
to externalize knowledge and to socialize with their successors or peers, or through retaining alliances with
employees after they have left, e.g., through consulting.
9) Improve access to existing sources of knowledge. The aim is to provide access to documented knowledge and/or
to connect knowledge seekers and knowledge providers. The yellow pages or expert directories serve as the
metaphor to improve accessibility of experts that can be used to share tacit knowledge.
10) Improve acquisition or purchasing of external knowledge. In this case, knowledge external to the organization is
targeted. Organization external knowledge is provided for example, by research institutions, professional services
companies or knowledge brokers or on-line data bases, but also by business partners, customers and suppliers,
alliances as well as competitors.
11) Improve distribution of knowledge. This goal aims at a better support for the transfer or broadcasting of
knowledge to interest (known and also unknown) other members of the organization (knowledge push). It will
KONFERENCE
66
improve the progress of innovation and research.
12) Improve management of innovations. This goal targets primarily a better management of the results achieved by
the organizations’ departments for research and development, e.g., more innovations leveraged faster, more
patents, but also the avoidance of unwanted multiple developments of the same concept.
13) Reduce costs. Some knowledge management concepts, especially the use of technology, also provide opportunities
for cost reductions, for example: by reduced organizational redundancy due to double developments, by reduced
time of standstills in production plants, by reduced costs for the acquisition of knowledge or the use of commercial
knowledge sources, by reduced use of paper due to electronic storage and transfer of documents or by reduced
travel expenses due to tele-consulting.
14) Sell knowledge. Organizations that hold patents might want to improve earnings from licensing, or otherwise sell
their knowledge, it could be provided by consulting or by charging for the access to organization internal
knowledge management system.
THE RELATION BETWEEN KNOWLEDGE MANAGEMENT GOALS AND BUSINESS GOALS
On the side to these goals specific to knowledge management, organizations investing in a knowledge management
initiative and improvement of innovation expect a positive influence on the achievement of business goals. However, at
this point the link between these knowledge management goals and the business goals as cited in the practice stated by
the interviewees is rather weakly defined. There is a relationship between these two concepts with many knowledge
management goals contributing to a number of business goals. The list of knowledge management goals is related to
business goals according to their primary contributions to the goals. For example, the goal changes the organizational
culture is an underlying goal which in turn should lead to improvements with respect to all of the following business
goals:
• reduce (non-labor) costs: reduce costs, improve communication and cooperation, improve acquisition or
purchasing of external knowledge, improve distribution of knowledge,
• improve productivity: improve education, training and networking of newly recruited employees, improve training
and education, improve communication and cooperation, improve distribution of knowledge,
• improve the speed of innovation: improve management of innovations,
• develop new business fields or topics: improve management of innovations, sell knowledge,
• reduce business risks: improve the ability to react to environmental changes, especially the ones stemming from
fluctuation, improve retention of knowledge, improve training, education and networking of newly recruited
employees, identify existing knowledge, externalization, improve documentation of existing knowledge, improve
access to existing sources of knowledge,
• improve employee satisfaction and motivation: change (parts of) the organizational culture,
• improve growth of the organization: improve management of innovations,
• improve product quality: improve documentation of existing knowledge,
• improve customer satisfaction and/or service quality: improve communication
• and cooperation, identify existing knowledge, improve distribution of knowledge,
• improve scheduling, reduce throughput/running time, improve meeting of deadlines: improve communication and
cooperation, improve distribution of knowledge.
Organizations differ not only with respect to what goals they aim at with their knowledge management initiatives. There
are also differences in the level of management of the knowledge management goals. Many organizations experience
difficulties in answering the questions how to turn strategic knowledge management goals into operational knowledge
management goals and also how to assess the level of achievement of knowledge management goals.
The next picture shows the relationship between the knowledge management goals, strategies, tools, environment of the
organization and organization processes, goals and strategies.
KONFERENCE
67
kkknnnooow
w
wllleeedddgggeee
m
m
m
meeennnttt
maaannnaaagggeeem
gggoooaaalllsss
iiinnnttteeelllllleeeccctttuuuaaalllaaasssssseeettt
m
m
m
meeennnttt
maaannnaaagggeeem
kkknnnooow
w
wllleeedddgggeee
m
m
m
meeennnttt
maaannnaaagggeeem
ssstttrrraaattteeegggiiieeesss
cccuuussstttooom
m
meeerrrsss
rrrooollleeesssaaannnddd
ooorrrgggaaannniiizzzaaatttiiiooonnn
cccooonnnttteeennntttsss,,,
ssstttrrruuuccctttuuurrreeesss,,,
ooonnntttooolllooogggyyy
m
m
maaarrrkkkeeetttiiinnnggg
kkknnnooow
w
wllleeedddgggeee
eeecccooonnnooom
m
miiicccsss
cccooom
m
mpppeeetttiiitttooorrrsss
sssuuuppppppllliiieeerrrsss
bbbuuusssiiinnneeessssssgggoooaaalllsss
kkknnnooow
w
wllleeedddgggeee
m
m
m
meeennnttt
maaannnaaagggeeem
sssyyysssttteeem
m
m
eee---LLLeeeaaarrrnnniiinnnggg
sssyyysssttteeem
m
m
ttteeeccchhhnnnooolllooogggyyyooorrriiieeennnttteeeddd
pppeeeooopppllleeeooorrriiieeennnttteeeddd
kkknnnooow
w
wllleeedddgggeee
ppprrroooccceeesssssseeesss
ppprrroooddduuuccctttiiiooonnn
K
K
w
m
m
Knnnooow
wllleeedddgggeee m
maaannnaaagggeeem
meeennnttt
O
O
Orrrgggaaannniiizzzaaatttiiiooonnn
eeecccooonnnooom
m
miiicccsss
lllooogggiiissstttiiicccsss
pppooollliiitttiiicccsss
bbbuuusssiiinnneeessssssssstttrrraaattteeegggiiieeesss
rrreeessseeeaaarrrccchhh,,,
dddeeevvveeelllooopppm
m
meeennntttaaannnddd
iiinnnnnnooovvvaaatttiiiooonnn
hhhuuum
m
maaannn
rrreeesssooouuurrrccceeesss
Fig. č.1. Relation between the knowledge management, organization and environment
CONCLUSION
The knowledge management activities, strategies and goals have important impact of organization as well as have
impact of research and innovations and also in the organization processes, business goals and business strategies. If
organization towards to improve innovation processes first has to defined the goals of knowledge management and
selected the knowledge management activities towards to achievement of the goals. Necessary of wish development in
innovations is improving existing knowledge in the organization, improving of communication and collaboration into
the organization and the next critical success factor is improving of education and training programs off all employs.
When the organization achieved whole knowledge management goals is ready to improve the innovations so as it would
be good start for the achievement of business goals and defined the strategies what is necessary for the business goals.
LITERATURE
[1]
WIIG, K. People-focused knowledge management, Copyright, 2004.
[2]
BREZÁNIOVÁ, M.; MAJERČÁK, J. Marketing B to B. Kniha : učebnica EDIS, ŽU, 2004.
[3]
MAIER, R. Knowledge management systems, New York : Springer Berlin Heidelberg 2002.
[4]
http://www.systems-thinking.org/kmgmt/kmgmt.htm
ADDRESS
Ing. Marián Hrubizna
[email protected]
Žilinská univerzita v Žiline
Fakulta riadenia a informatiky
Katedra manažérskych teórií
010 26 Žilina
KONFERENCE
68
DOHODA O VOĽNOM OBCHODE KRAJÍN JUŽNEJ ÁZIE (SAFTA)
Ľubomíra Károlyiová
Abstrakt: Dohody o voľnom obchode v predstavujú jedny z kľúčových ekonomických nástrojov spolupráce
mnohých, predovšetkým rozvojových krajín vo svete. Po nástupe vytvárania priemyselných zón exportu na
podporu rastu ekonomiky a industrializácie rozvojových krajín sa v ďalšej fáze rozvoja začali vytvárať
pásma voľného obchodu (Free Trade Zones). Príkladom vytvárania pravidiel a podmienok boli základné
svetové a medzinárodné dohody ako napr. Dohoda o clách a obchode GATT a formovanie Európskej únie
a jej jednotlivé ekonomické nástroje uvoľnenia obchodných vzťahov v regióne. Európska unia má
významný podiel na inštrumentálnej politike pri vytváraní obchodných podmienok a spoločnej legislatívy
členských krajín dohody SAFTA .
Kľúčové slová: Dohoda o voľnom obchode, ekonomické nástroje, pravidlá a podmienky, región,
spolupráca.
1. REGIONÁLNE ZDRUŽENIE SAARC
Dňa 8. decembra 1985 založili niektoré krajiny Južnej Ázie Organizáciu Združenie krajín Južnej Ázie pre regionálnu
spoluprácu – South Asian Association for regional cooperation /SAARC/. Členmi tohto združenia sa stali: Bangladéš,
Bhután, India, Maldivská republika, Nepál, Pakistán a Sri Lanka. V roku 2007 sa pripojil Afganistán.
Cieľom tohto združenia bolo vytvoriť spoluprácu na základe priateľských vzťahov, dôvery a porozumenia a upevniť
svoje kultúrne, ekonomické a politické regionálne záujmy.
Základnými oblasťami spolupráce pri vzniku organizácie SAARC boli: poľnohospodárstvo a rozvoj regiónov krajiny,
zdravotníctvo a activity obyvateľstva, ochrana žien, mládeže a detí, životné prostredie a lesy, veda, technológie a
meteorológia, rozvoj ľudských zdrojov, doprava.
Postupne sa k týmto oblastiam pripojili: energetika, cestovný ruch a iné oblasti, ktoré sa stali predmetom činností
jednotlivých špeciálnych sekcií.
2. DOHODA O VOĽNOM OBCHODE – SOUTH ASIAN FREE TRADE AGREEMENT
Za účelom podpory a rozvoja ekonomickej spolupráce podpísali členovia združenia SAARC 6. januára 2004 v
Islamabáde Dohodu o zóne voľného obchodu SAFTA. Táto dohoda bola postupne spracovaná na bilaterálnej a
multiraterálnej úrovni a vstúpila do platnosti 1. júla 2006 s účinnosťou predpokladu jej implementácie do roku 2016.
Cieľom dohody bolo vytvoriť podmienky pre maximalizáciu výmeny obchodu tovaru a služieb, a to predovšetkým
liberalizáciu voľného obchodu medzi členskými krajinami, pričom dohoda o preferenčných clách z roku 1993 SAPTA
uzatvorenej v Dháke si zachovala určité špeciálne nástroje, ktoré sa mali postupne meniť a prispôsobovať
ekonomického rozvoju a záujmom jednotlivých krajín.
Jednotlivé podmienky boli zakotvené v článkoch Dohody. Boli definované pravidlá podmienky, spôsoby vyjednávania
a implementácie dohody vo vnútri Organizácie SAARC a boli tiež určené štátne orgány, ktoré sú oprávnené medzi
sebou vyjednávať jednotlivé oblasti a položky.
Základným princípom dohody je maximálne eliminovať bariéry v obchodnom vťahu, zabezpečiť bezcolný vývoz a
dovoz dohodnutých tovarov pri pohybe cez hraničné zóny a vytvoriť mechanizmus na expandovanie regionálnej
spolupráce členských štátov.
Všeobecné podmienky Dohody SAFTA rešpektujú podmienky Svetovej obchodnej organizácie WTO, ktorej sú
signatármi.
3. NÁSTROJE IMPLEMENTAČNEJ POLITIKY DOHODY SAFTA
A . Základné nástroje: .liberalizácia obchodného programu, pravidlá o pôvode tovaru, Inšitucionálne dohody,
KONFERENCE
69
konzultácie a dohodové procedúry, ochranné pravidlá, ďalšie, ktoré je možné dohodnúť.
Všetky zmluvy a národné kontraktačné podmienky sú v súlade s článkom III. Dohody o clách a obchode GATT 1994.
SAFTA smie upravovať nasledovné položky: t clá, paratarifné dávky, netarifné dávky a priame obchodné poplatky.
Kontraktačné štáty sa dohodli na znížení ciel v priebehu nasledujúcich dvoch rokov na 20 % existujúcej colnej tarify.
Ak táto tarifa je pod úrovňou 20%, potom sa zníži na 10 % úroveň. Jedná sa o tovary obchodovateľné v rámci SAFTA z
nečlenských krajín. postupne, v priebehu 5 rokov by sa mala hranica ciel znížiť na rozpätie 0 – 5 %.
Za účelom vytvorenia jednotného systému boli vypracované jednotlivé tovarové listiny, ktoré sa majú minimálne raz za
štvorročné obdobie aktualizovať.
B. Podporné nástroje
a) harmonizácia štandardných noriem, recipročné atesty, akreditácia laboratóriia certifikácia výrobkov
b) simplifikácia a harmonizácia colného procesu
c) harmonizácia národnej colnej klasifikácie
d) colná spolupráca pri vstupe na hraničných a iných vstupných bodoch
e) simplifikácia a harmonizácia dovozných licencií a registračnej procedúry
f) simplifikácia bankových procedúr pri financovaní dovozu
g) tranzitné ujednania medzi pre členské a nečlenské krajiny organizácie SAARC
h) odstránenie investičných bariér v rámci SAARC
i) makroekonomické konzultácie
j) pravidlá pre konkurenciu a zavádzanie výrobkov na trh
k) rozvoj komunikačných systémov a dopravnej infraštruktúry
l) výnimky týkajúce sa niektorých ujednaní, ktoré by neboli v súlade s Dohodou o clách a obchode GATT a
relevanté ochranným právam Medzinárodného menového fondu
m) simplifikácia procedúr pri udeľovaní obchodných povolení
Dohoda SAFTA ďalej rieši spôsob dohadovania koncesií a organizačný inštitucionálny poriadok, ako aj spoluprácu
medzi organizáciou SAARC a zmluvnými štátmi Dohody SAFTA.
Najmenšie rozvojové štáty dostali v Dohode SAFTA svoje osobitné postavenie a rozvinuté členské štáty sa zaviazali
poskytnúť týmto hlavne konzultačnú, ale aj praktickú pomoc a určité výhody v oblasti obchodu. Osobitnú doložku
získala Maldivská republika vzhľadom k najmenšiemu členskému štátu.
Zmluvné štáty sa zaviazali, že budú spoločne zabezpečovať ochranu a riešiť prípadné nedorozumenia týkajúce sa
napríklad eventuálnej diskriminácie jednotlivých krajín, alebo vzájomných vzniklých problémov v oblasti obchodu a
nesmie byť porušené: verejná morálka, ľudia, zvieratá alebo rastliny a zdravie, kultúrne, historické a archeologické
pamiatky.
C. Dohodnuté ochranné miery, podmienky a pravidlá:
1) Pravidlá na ochranu dovozu a vývozu predovšetkým na koncesované tovary a prípadné nezrovnalosti a nezhody
medzi zmluvnými štátmi Dohody SAFTA ako aj členskými štátmi organizácie SAARC.
2) Mechanizmus spolupráce a procesné pravidlá
3) Riešenie sporných problémov
4) Vytvorenie špeciálneho tímu expertov – výboru - na posúdenie a riešenie problémov
D. Rozdelenie štátov
Zmluvné štáty boli rozdelené podľa stávajúcich ekonomických ukazovateľov do dvoch skupín:
Non Least Developed States – NLDS – rozvinuté štáty: India, Pakistán, Sri Lanka.
Least developed Countries – LDC – najmenej rozvinuté štáty: Bangladéš, Nepál, Bhután, Maldivská republika
Cieľom tohto rozdelenia bolo vytvoriť optimálne účinné prostriedky a nástroje postupného vyrovnávania ekonomického
prostredia medzi rozvinutými a najmenej rozvinutými štátmi, ako aj pomoci vyspelých partnerov svojím najslabším
partnerom v rámci dohody.
KONFERENCE
70
E. Liberalizačná doložka
Liberalizačná obchodná doložka má nasledujúce 2 fázy:
1.
fáza:
a) znížiť colné tarify z existujúcej úrovne na 20 % v období od 1. 7. 2006 do 1. 8. 2008 pre krajiny NLDS - ak sú
tieto tarify existujúcej úrovne nižšie ako 20 % k uvedeným dátumom, potom sa znižuje aktuálna
tarifa na 10 %
b) znížiť colné tarify z existujúcej úrovne pre krajiny LDC na 30 % v priebehu 2 rokov od platnosti Dohody
SAFTA - ak sú tieto tarify pod úrovňou 30 % k 1. 6. 2006, bude urobená ročná redukcia o 58 % na každý rok
do 1. 7. 2008
2.
fáza:
a. s výnimkou Srí Lanky sa znižujú tarify z 20% alebo menej na 0 – 5 % pre krajiny NLDS k 1.1.2013, pre Sri
Lanku platí termín 1. 7. 2014
b. pre krajiny LDC sa znížia tarify z 30% alebo nižšie na 0 – 5 % k 1. 7. 2016
ZÁVER
Dohoda SAFTA má veľký vplyv na rastúci rozvoj životnej úrovne jej zmluvných štátov. Popri iným dohodám o
voľnom obchode má v danej oblasti aj ochranný účinok voči vonkajšiemu prostrediu v období globalizácie
medzinárodného obchodu a vplyvom geopolitickej situácie vo svete. Organizácia SAARC aktívne pôsobí aj
prostredníctvom rôznych nadácii a usiluje sa okrem iného aj o etnické a kultúrne a religiózne zblíženie krajín daného
regiónu.
POUŽITÁ LITERATÚRA:
[1]
LOMACHIN, V. K. Svetová ekonomika. Moskva : Grdariki, 2000.
[2]
CHASBULATOV, R. I. Svetová ekonomika a medzinárodné ekonomické vzťahy. Moskva : Gardariki, 2006 .
[3]
LIPKOVÁ, Ľ a kol. Ekonomika rozvojových štátov. Ekonom: Bratislava, 2005 .
Internet:
[4]
http://www.saarc.org
[5]
http://www.chamber.lk
[6]
http://www.worldbank.org
KONTAKT:
Ing. Ľubomíra Károlyiová
Ekonomická Univerzita v Bratislave
Fakulta Medzinárodných vzťahov a osp.diplomacie
852 35 Bratislava 5
[email protected]
KONFERENCE
71
KONFERENCE
72
VIETE EFEKTÍVNE
PRACOVAŤ S TALENTAMI VO FIRME?
Monika Kormancová
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá hodnotením výkonu pracovníkov a odhadom ich potenciálu. Rieši problém
spojenia týchto dvoch oblastí do uceleného pohľadu na pracovníka. Vytvára priestor na sprehľadnenie
a ujasnenie si vzťahu medzi výkonom a potenciálom, ktorý pracovník podniku dáva a môže dať.
Kľúčové slová: Hodnotenie výkonu, jadrové spôsobilosti, odhad potenciálu, mriežka TalentReservoir
ÚVOD
Pri pohľade na súčasné dianie globálnej ekonomiky, kríz, ktoré sa za posledné obdobie vyskytli a zasiahli dianie v
ekonomike väčšiny štátov sveta, ale tiež konkurenčný boj o každého zákazníka, natíska sa otázka: „Ako zvládnuť tieto
situácie tak, aby neohrozili podnik alebo mali iba minimálne dopady nielen na finančnú stránku podniku, ale aj na
stabilitu podniku ako celku?“ Ak sa nad riešením dôkladne a realisticky zamyslíme, dostaneme jasnú odpoveď.
Využitím potenciálu ľudí. Ľudí, ktorí pracujú pre podnik. Zámerne je použité spojenie „pre podnik“ a nie „v podniku“,
pretože, ak ľudia pracujú pre podnik, sú kúsok z neho, cítia sa byť jeho súčasťou a záleží im na prosperite podniku ako
celku. Odpoveď ako správne a efektívne využiť ľudský potenciál nájdeme v talent manažmente. A tak, v týchto časoch
ekonomickej neistoty, nadobúda talent manažment čoraz silnejší význam nielen pre podniky ako aj celú ekonomiku.
Ak sa zamyslíme na tým, prečo sa šport rozvíja smerom vpred. Prečo v každom druhu športu sú hľadači talentov. Prečo
už odmala trénujú deti a pripravujú ich na profesionálnu dráhu, nachádzame jednoznačnú odpoveď. Deje sa tak preto,
lebo je to overená a schodná cesta, najlepší spôsob ako získať vhodného hráča do tímu.
A čo hudba? Podobne aj tu je zrejme, že len talent nestačí. Treba rozvoj, rast a profesionálnu podporu, ak má človek
dosiahnuť úspech. Rovnaký scenár nájdeme aj v umení, kultúre, herectve a pod.. A čo organizácie? Ako sa správajú
firmy? Či už podniky služieb alebo priemyslu? Pestujú si svojich potenciálnych hráčov, svojich zamestnancov?
Je zrejme, z už spomínaných prístupov pohľadov, že by sa tak mali správať. Správajú sa však naozaj tak? V určitých
prípadoch áno. Mnohým z nich však chýba ucelený prístup, metódy a nástroje, ktorými by manažovali svojich „hráčov“
tak, aby bol z nich vyťažený najväčší prírastok pre podnik, najlepší výkon. Ucelený prístup a spôsob poskytuje talent
manažment.
Podniky si uvedomujú, že pokiaľ chcú dosahovať vynikajúce výsledky vo finančnej oblasti, musia mať okrem dobrej
technológie, výborných interných procesov a starostlivosti o zákazníka, potrebujú rovnako získať kvalifikovaných
pracovníkov – talenty – ktorých treba rozvíjať. Ide o to, že práve pracovníci sú nositeľmi myšlienok, tvorivosti,
základom podnikania. [6].
HODNOTENIE PRACOVNÍKOV
Talent manažment neznamená „len“ prácu s talentovanými, aj keď ide o jednu z hlavných úloh. Talent manažment
znamená „vytvoriť organizáciu, ktorá umožní normálnym ľuďom pracovať, akoby patrili medzi horných 10 percent.“
Jedna z hlavných úloh talent manažmentu je segmentácia zamestnancov podľa ich výkonu a potenciálu. Pracovníci sú
rozdelení do štyroch skupín:
• Top skupina pracovníkov – pracovníci, ktorí tvoria „základ“ podniku, majú najvyšší potenciál a dosahujú
najvyššie výkony. Sú hnacím motorom a motivátormi pre druhých. Predstavujú cca 3 – 5 % z celkového počtu
pracovníkov v podniku
• Lepšia skupina pracovníkov – majú potenciál, ktorý je treba rozvíjať. Prevyšujú očakávania výkonu podniku. Cca
20 – 25 % pracovnej sily podniku
• Stredne silná skupina pracovníkov - spoľahliví pracovníci – ide o priemer, stretávajú sa s očakávaniami podniku.
Robia tak ako ostatní. „nevytŕčajú z radu.“
• Veľmi slabá skupina pracovníkov - nevhodní pracovníci – predstavujú skupinu nie viac ako 5 % z celkovej
pracovnej sily podniku. Javia sa ako bez potenciálu resp. so slabým výkonom. Treba posúdiť ich vhodné zaradenie
na pracovnú pozíciu. [4]
KONFERENCE
73
Hodnotenie pracovníkov, by mohlo pracovať podobným spôsobom ako bodovanie hráčov v športe, ktorí zbierajú
„plusové“ a „mínusové“ body. V športe je jasné za čo ich získajú. Ale za čo ich získajú hráči vo výrobnom podniku
alebo podniku služieb? Opäť odpoveď nájdeme v talent manažmente, ktorý ponúka a definuje deväť základných
spôsobilosti, na základe ktorých sa dajú hodnotiť zamestnanci. „Body“ sa získavajú jednak počas „hry“, teda počas
plnenia úlohy, a samozrejme, sa hodnotí po skončení úlohy resp. na základe stanoveného cyklu hodnotenia (ročné,
polročné...).
JADROVÉ SPÔSOBILOSTI
Jadrové spôsobilosti sú definované ako: skúsenosť očakávaní, ktoré sú základom úspechu z každého zamestnanca
a úspechu celej organizácie [4]. V tabuľke je uvedených deväť základných spôsobilosti a ich definície. Tieto
spôsobilosti si podniky môžu pre svoje potreby rozkúskovať, podľa svojich priorít. Rovnako si podniky určujú, ktoré
spôsobilosti pokladajú za dôležité pre danú podnikovú úroveň. Jadrové spôsobilosti si podnik môže rozčleniť podľa
svojich priorít. Každé rozčlenenie je „len“ rozčlenením už stanovených spôsobilosti a nepredstavuje nové spôsobilosti.
Jadrové spôsobilosti
Akčná orientácia
Definície
Ciele a dosiahnuté výsledky, prekonané prekážky, prijímanie zodpovednosti, stanovuje
normy a povinnosti, vytvára výsledky –orientované na okolie, a sledovanie cez akcie
Komunikácia
Dobre sa dorozumievať, ústne a písomne. Efektívne oznamovanie informácií a
myšlienok s ostatnými. Počúvať starostlivo a porozumieť rôzne dobrým rozhľadom.
Prezentovanie myšlienky jasne a výstižne.
Kreativita/inovácia
Generovať nové myšlienky alebo zlepšovať existujúce a nové systémy, vziať na seba
riziko, a povzbudiť inováciu
Kritický názor
Schopnosť definovať otázky a sústrediť sa na dosiahnutie realizovateľných cieľov.
Dôsledne, spoľahlivo sa vykonáva „správna“ vec.
Počúvať zákazníkov, zachovávať obchodné tajomstvo, satisfakcia, zaistiť väzby, dať
kupujúcemu vhodné očakávania a reagovať na zákazníkovu potrebu.
Efektívne a produktívne sa spojiť s ostatnými a budovať dôveru, vierohodnosť
s ostatnými.
Orientácia
zákazníka
Interpersonálne
skúsenosti
na
Vodcovstvo
Motivovať, splnomocňovať, inšpirovať, spolupracovať a povzbudzovať iných. Vyvíjať
kultúru kde zamestnanci cítia vlastníctvo v čom robia a ustavične zlepšiť obchod.
Ohniská členov tímu na všeobecných cieľoch.
Tímová práca
Vedieť kedy a ako pútať záujem, rozvíjať, odmeňovať a zužitkovať tímový optimálne
úspechy. Predpokladajú, inšpirovanie, nadšenie, povzbudenie iných, a vyvíjať zmysel v
tvorbe vysokých výkonoch tímu
Technická/
funkčná
odbornosť
Demonštrujte silné priemyselné stupne výcviku a znalosť oblastí z odbornej oblasti.
Ukazuje vedomosti z biznisu a odbornosť v strategických a peňažných procesoch,
včítane plánujúcich procesov a ich implikácie pre spoločnosť.
Tabuľka 1.: jadrové spôsobilosti a ich definície (tabuľka prevzatá od Lance A. Berger, r. 2003, str. 7)
Hodnotenie spôsobilosti sa uskutočňuje na základe hodnotiacej škály. Hodnotiaca škála je všeobecne určená v rozpätí
1-5, kde 1 predstavuje hodnotenie spôsobilosti hlboko pod očakávaniami, 2 vyjadruje hodnotenie spôsobilosti pod
očakávaniami, 3 stretnutie resp. naplnenie očakávaní, 4 vyjadruje hodnotenia spôsobilosti nad očakávaniami, 5 hodnotí
spôsobilosti ako vysoko nad očakávaniami. [4] Podnik opäť má možnosť zadefinovať si vlastnú hodnotiacu škálu,
spolu s popisom ich vyjadrenia, ktorá je záväzná.
Na základe definovaný organizačných spôsobilosti firmy poznajú čo požadujú, čo chcú a koho potrebujú. Javí sa tak, že
poznanie a prijatie jadrových spôsobilosti do podnikovej kultúry je kľúčové pre talent manažment.
KTO VYKONÁVA HODNOTENIE
Hodnotenie je vykonávané jednak líniovými manažérmi, ktorí sa dennodenne stretávajú s pracovníkmi, majú priamy
KONFERENCE
74
„dohľad“ nad svojimi podriadenými, a teda by mali poskytnúť relevantnejšie hodnotiace dáta.
Ďalší pohľad na pracovníka poskytuje jeho priamy spolupracovníci, ktorí sú v úzkom kontakte s hodnotiacou osobou,
poznajú jeho štýl práce a výkon veľmi dobre, podobne ako aj jeho charakterové rysy. Pri hodnotení spolupracovníkmi
je treba zabezpečiť vysoký stupeň objektivity, odstrániť skreslené údaje, ktoré majú pomôcť hodnotenému ukázať sa
v lepšom svetle.
Hodnotenie podriadenými spolupracovníkmi dáva priestor hodnotenému na lepšie sebapoznanie. Získava predstavu
o pohľade na svoju osobu. V tomto prípade treba starostlivo až úzkostlivo zabezpečiť anonymitu.
Hodnotenie zákazníkmi a dodávateľmi sú pre podnik cenné najmä z toho dôvodu, že neposkytujú údaje len o správaní
sa a práci hodnoteného, často hodnotia podnik ako celok.
Hodnotenia nadriadenými, spolupracovníkmi, podriadenými a zákazníkmi nebýva nezriedka. Menej často sa vyskytuje
forma hodnotenia expertmi (externými ale aj internými), pretože táto forma síce poskytuje objektívne hodnotenie ale je
viac cenovo a časovo nákladná. [1, 2]
ODHAD POTENCIÁLU PRACOVNÍKA
Je zrejmé, že nie všetci pracovníci majú rovnaký potenciál, rovnaký priestor pre rast. Každý z nás má svoje obmedzenia
a možnosti, ktoré je schopný pracovník dosiahnuť, naplniť.
Odhad potenciálu a výšky, kam môže pracovník rásť, je zvyčajne vykonávaný profesionálmi, HR pracovníkmi
s manažérmi, ktorý pracovníkovi plánujú kariérnu cestu, poskytujú potrebný rozvoj a dodatočné získanie odbornosti
(kvalifikácie), ktoré je nutné mať vzhľadom na naplánované kariérne cesty.
Všeobecná škála pre odhad potenciálu je od 1-5, pričom 1 predstavuje žiadny potenciál; 2 len mierny, okrajový; 3
zodpovedá potenciálu priemernému; 4 podporný potenciál, 5 vysoký potenciál. Opäť je možné škálu upraviť podľa
požiadaviek firmy. [4]
Profesionálna prognóza alebo tiež „výška rastu“ pracovníka je predvídanie koľko úrovní zamestnanec môže postúpiť
vnútri organizácie, založené na jeho minulom hodnotení výkonu. Odráža tiež potrebu tréningu a rozvoja, ktorý je
potrebný pre rast pracovníka. Profesionálna prognóza tiež skúma jeho kariérne preferencie a aktuálne a projektované
oprávnenia na danú pozíciu.
Odhad potenciálu poskytuje ucelený pohľad na pracovníka. Ponúka priestor na uvažovanie o jeho rozvoji, vhodných
rozvojových metódach a prípadne aj na úpravu jeho/jej naplánovanej kariérnej cestu.
SEGMENTÁCIA PRACOVNÍKOV – SPOJENIE HODNOTENIA VÝKONU A ODHADU POTENCIÁLU
Spojením hodnotenia výkonu a odhadu potenciálu sa vytvára mriežka TalentReservoir, ktorej úlohou je segmentovať
pracovníkov podľa už spomínaných skupín – top skupina pracovníkov, lepšia skupina pracovníkov, stredne silná
skupina pracovníkov (spoľahliví pracovníci), veľmi slabá skupina pracovníkov (nevhodní pracovníci).
Mriežka TalentReservoir je používaná k segmentácií zdrojov talentu v každej klasifikácií zamestnancov. Klasifikácia je
založená na hodnotení sčítaných uskutočnených výkonoch, potenciálu a jadra kvalifikácie. Top skupina pracovníkov
obvykle dosahujú nielen vysoký odhad potenciálu ale zároveň aj vysoké hodnotenie výkonu.
Tabuľka nižšie prezentuje vzťah medzi odhadom potenciálu a hodnotením a v jednotlivých bunkách odráža
ohodnotenie zamestnanca. Prepája tak vzťah medzi výkonom a potenciálom a poskytuje odpoveď do ktorej skupiny
pracovník patrí.
Výkon
potenciál
1
2
3
4
5
1
0
0
0
0
0
2
2
3
1
0
0
3
7
8
18
21
0
4
5
3
12
27
4
5
2
1
6
18
8
KONFERENCE
75
Mriežka kľúčov
Anomália
Veľmi
slabá Stredne
silná Lepšia skupina
skupina
skupina
Tabuľka 2.: mriežka TalentReservoir (tabuľka prevzatá Lance A. Berger, r 2003, str. 17)
Top skupina
Z tabuľky 2 je zrejme, že top skupina pracovníkov, má vysoký potenciál (na úrovni odhadu 4-5) a zároveň dosahuje
vysoký výkon (úroveň hodnotenie 4-5), a to nielen v súčasnosti ale aj z minulých hodnotení.
Lepšia skupina pracovníkov sú zaradení v mriežkach, kde potenciál je na úrovni 5 a výkon na úrovni 3 – je tu priestor
dosiahnuť vyšší výkon; potenciál na úrovni 4 a výkon na úrovni 4 – zlepšenie vo výkone; a potenciál na úrovni 3
a výkon na úrovni 5 – hoci pracovník dosahuje výborné výsledky (najvyššie možné), ale profesionálna prognóza
nepredpokladá vyšší rast.
Stredne silná skupina predstavuje spoľahlivých pracovníkov. Ich výkon sa pohybuje v rozmedzí 2-4, teda je priestor na
zlepšenie výkonu. Potenciál, ktorý dosahujú spoľahliví pracovníci je na úrovni 2-4.
Veľmi slabá skupina resp. nevhodní pracovníci, sú zaujímaví pre skúmanie. V mnohých prípadoch, ako to aj mriežka
naznačuje, majú vysoký odhadovaný potenciál, ale v danej pozícií nedosahujú očakávané (predpokladané) výkony. Nie
často sa tak stáva, pretože nie sú zaradení na vhodnú pracovnú pozíciu, kde by svoj potenciál mohli plne využiť
a rozvinúť.
V mriežke TalentReservoir sa objavuje aj anomália, ktorá predstavuje síce vysoký odhadovaný potenciál (hodnotenie na
úrovni 5), ale na druhej strane veľmi nízke dosiahnuté výsledky (na úrovni 1-2). Firma by sa mala opäť zamyslieť nad
tým, prečo sa tak deje. Získať odpovede na otázku, ako sa dá pracovníkovi pomôcť.
Mriežka TalentReservoir tak názorne a prehľadne spája hodnotenie výkonu (aktuálneho aj minulého) s odhadovaným
potenciálom. Umožňuje zaujať stanovisko k rozvoju a efektívneho využitiu pracovníkov.
ZÁVER
Predpokladom pre efektívne riadenie najdôležitejšieho zdroja podniku, pre efektívnu prácu s ľudskými zdrojmi pracovníkmi, ktoré môžu svoje schopnosti a odbornosti prenášať na iných, je vhodne využiť ich jadrové spôsobilosti
definované pre dosiahnutie organizačných potrieb. Talent manažment ponúka východisko pre kvalitné manažovanie
ľudských zdrojov v každej úrovni organizácie. Vytvára tak východiská a ponúka možnosti riešenia kľúčových sporných
otázok biznisu. V článku som sa zaoberala definovaním jadrových spôsobilosti, stanovení hodnotenia na vopred určenej
škále, odhad súčasného a budúceho potenciálu na vopred určenej škále a ich prepojenie na segmentáciu pracovníkov.
Zmyslom bolo načrtnúť efektívny proces, ktorý by uľahčil organizácií prácu s ľuďmi na základe získanej segmentácie
pracovníkov podľa ich výkonu a potenciálu, čo umožní ďalej rozvíjať ľudí v organizácií tým „správnym“ smerov
v rámci ich schopnosti a danosti. Získať z pracovníka maximum pracovného potenciálu a využiť jeho talent pre
dosiahnutie podnikových strategických cieľov.
LITERATÚRA
[1]
BLAŠKOVÁ, M. Riadenie a rozvoj ľudského potenciálu; EDIS : 2003, str. 212, ISBN 80-8070-034-6.
[2]
DEDINA, J.; CEJTHAMR, V. Management a organizační chování; Grada 2005, str. 335, ISBN 80-247-1300-4.
[3]
KOUBEK, J. Řízení pracovního výkonu, Praha : Management Press 2004, ISBN 80-7261-116-X.
[4]
BERGER, L. A.; BERGER, D. R. The talent management handbook: creating organizational excellence by
identifying,developing and promoting your best people (hardcover); McGraw-Hill professional : 2003, s. 448,
ISBN 0-07-141434-7.
[5]
VODÁK, J., KUCHARČÍKOVÁ, A. Efektivní vzdelávaní zaměstnancú. Praha : Grada 2007, str. 212, ISBN 97880-247-1904-7.
ADRESA:
Ing. Monika Kormancová
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
[email protected]
KONFERENCE
76
THE ROLE OF THE STATE IN THE REGIONAL ECONOMIC DEVELOPMENT
Olga Krutova, Anton Demidov
Abstract: Regional economic development is the key priority of the state. The aim of the following research
is to clarify the state’s role in the regional economic development. Regions now grow when they gain a
competitive edge in rapidly changing global markets.
Key words: development, economic, role, policy
INTRODUCTION
Regional economic development is the key priority of the state. The aim of the following research is to clarify the
state’s role in the regional economic development.
Regions now grow when they gain a competitive edge in rapidly changing global markets. Within this new context, a
region's capacity to innovate and its ability to grow entrepreneurs arc keys to success. Federal policy is of great
importance if the nation wants to help regions hone their competitive edge:
1) Make regional competitiveness the goal of federal regional development policy and align federal development
programs accordingly;
2) Design new efforts to help regions seize innovations and grow entrepreneurs;
3) Create an effective delivery system for taking federal programs to regions around the nation.
Today the federal governments in many countries stake in regional economic growth is even more compelling. More
experts now conclude that vibrant regional economics boost macroeconomic growth. Other experts conclude that the
ability of state’s economy to compete on the global stage increasingly is determined by how well individual regions of
the nation compete. Put simply, the drivers of national economic competitiveness are now regional in character. Paying
attention to federal policy for regional development, therefore, promises to pay dividends for everyone.
1. THE RESEARCH OF THE ROLE, THAT STATE PLAYS IN THE REGIONAL ECONOMIC
DEVELOPMENT
First of all, it is necessary to note that there have been three periods in the regional economic development.(Slide №2)
Each period had specific features and state approach towards regional economic development.
The first period, «Industrial recruiting», often called smokestack chasing, prevailed from the 1950s through the early
1980s. The goal was to do whatever it took to lure a factory to town. This theory essentially looked at economic
development from a demand point of view and posited that money must flow into a region for it to grow. The only way
to get more money was to export more. This view gave rise to a plethora of subsidies, tax breaks, and other financial
incentives from state and local governments to lure companies, often industrial firms, to a particular city or place.
The onset of deregulation in the early 1980s ushered in an era of cost competition. Deregulation was a driving force, as
policy officials explored ways to drive down the cost of doing business. In many respects, active government
involvement in development devolved to states and localities. Cutting costs was a worthy goal, but increasingly
integrated global markets for goods and services raised fresh doubts about its efficacy as a development strategy.
Regions quickly discovered that cost advantages can be fleeting in a global market.
Since the early 1990s, researchers have recognized that regional economics must constantly create new value in global
markets by exploiting their indigenous strengths. This is a complex process, but one that many experts now refer to as
regional competitiveness. The process is fueled by innovation—an ability to invent ideas and bases of knowledge that
can open up new economic vistas. In the same way that automobiles displaced buggy whips, so regions now explore
whether fields of pharmaceutical crops can displace commodity corn.
While the theory of regional economic development has undergone enormous change, federal policy aimed at regional
economic development has not. Policy still favors the economics of the past.
At the state and regional levels, meanwhile, policy is overwhelmingly aimed at recruiting businesses. The dollars spent
on these efforts run into the billions, while the impact is increasingly questioned by analysts . Some effort is aimed at
KONFERENCE
77
retaining existing businesses, with limited attention to stoking innovation or growing entrepreneurs.
Dabson suggests a pyramid to describe a policy framework that supports regional strategies centered on innovation and
entrepreneurship (Dabson 2005) – Slide №3. Policy is rooted broadly on growing entrepreneurs. Some attention focuses
on retaining the businesses in a region. Only a small portion of effort focuses on recruiting, and then only on firms that
complement the regions competitive strategy.
At the state and local levels, at least, current policy is exactly the reverse of this framework. The entrepreneurial base is
simply too narrow for the strategy to be sound. And in a global economy where competitors are everywhere, the cost of
recruiting businesses can no longer be sustained.
It is also difficult to fit federal policy into this pyramid structure. Entrepreneurship is a comparatively small portion of
the federal effort today. Moreover, due to the heavy federal emphasis on physical infrastructure, state and local
governments often view federal programs as justifying their focus on business recruitment.
Put simply, federal, state, and local economic development policies are not currently designed to help regions build and
sustain a competitive edge. Federal policy is a good place to start, though, since it creates the broadest framing for
public policy on economic development. Putting regional competitiveness at the heart of federal policy will align
federal policy with what drives regional growth in the 21st century. It will also be the first time that federal policy has
really had a unifying goal. In that respect, it should make federal programs both more effective and more efficient, a
salutary outcome in a period of large budget deficits.
If helping regions build and sustain their competitive edge is the new goal, how might federal economic development
policy shift? Based on what is known today about how regions best build and sustain competitive advantage, three steps
may be useful:
• Make regional competitiveness the goal of federal regional development policy;
• Design new efforts to help regions seize innovations and grow entrepreneurs;
• Create a strong delivery system for federal development programs.
Together, these three steps hold the promise of spurring new economic growth throughout such countries, as, for
example, the USA, enhancing the nation's competitiveness, and making policy more efficient in the process.
If regional competitiveness is the goal, in what areas can federal government make the best contribution? Economists
have not yet studied this area in depth, but in light of the equity and efficiency principles outlined above, there appear to
be six roles worth exploring:
• Spurring innovations in regional governance. To succeed, regions must think and act as regions, crossing
jurisdictional lines and spanning public and private sectors. Federal policy might be used to ensure that barriers do
not prevent new efforts to forge partnerships at a regional level.
• An open question is whether federal policy might provide financial incentives to help new regional partnerships to
form. Some economists argue there are significant transaction costs to forming regional partnerships, especially
when such partnerships span private and public sectors. Thus, it may be worth exploring whether federal funds
might be used to defray these costs and provide incentives for local groups to partner across regions (especially
when regions cross state lines).
• Investing in the leadership capacity of regions. Leaders in most regions have yet to fully seize the new paradigm
for regional growth. And yet the capacity of regional leaders to lead new development efforts may be one of the
most critical factors that determine a region’s ability to mount a successful development strategy. The federal
government, therefore, might want to set aside some funds in its overall regional development effort aimed
specifically at helping regional leaders acquire the skills necessary to be effective in new competitiveness
strategies.
• Some countries, such as Italy, for example have made such training an integral part of new regional
competitiveness policies. In the case of Italy, roughly 15 percent of the total funds supporting regional
competitiveness programs in southern Italy were earmarked just for training regional public officials.
• Funding investment in public goods. The federal government has a long history of funding public goods like
highways and electric lines. Yet, these investments are rarely tied to the goal of supporting regional
competitiveness. In the future, it will be essential to let regional strategies inform which public goods are funded—
and then to hold regions accountable for making good use of the funds.
• Investing in basic research. The federal government has a natural interest in promoting research, the “innovation
fuel” for the economy, if you will. It already does a lot of this, though the connection to regional competitiveness
is far from clear.
• Creating a national policy for entrepreneurship. Entrepreneurs are critical in building and sustaining a region’s
competitive edge, yet in many countries there is no stated federal policy to support them.
• Regions are becoming the new unit of economic development, but nations do not have regional governments, with
possibly a few exceptions. Thus, state and local governments are left to figure out how to support economic efforts
that may not align with their own lines of jurisdiction. Six roles are promising areas to explore (slide 4):
KONFERENCE
78
•
•
•
•
•
•
Building effective structures for regional governance. A real challenge is recognizing that a “region” may not
align with the jurisdictional lines of state or local government. The key for development policy in the future is
supporting functional economic regions, many of which will bear no relation to the lines that now demarcate
political jurisdictions, such as cities and counties (for instance in the USA). Moreover, most functional economic
regions are discovering that some level of scale or critical mass is important to competing in global markets. Thus,
many regions will probably be of a size that is somewhere between the size of a county and a state— multi-county
in many cases. State and local governments, therefore, have to be both flexible and innovative in helping such
regions coalesce. The process of bringing together the key players in a region around a goal of forging a
competitiveness strategy will be critical to success.
Ensuring public/private partnering. Governance is about much more than governments partnering. It is about
public and private economic players reaching agreement about a region’s strategy to compete. Governments may
be able to provide the table around which such partnerships emerge, but the discussion must engage higher
education, government, businesses, and nonprofits.
Measuring and understanding regional economic assets. Economic assets are the crucial inputs to a regional
competitiveness strategy. Someone in the region has to take stock of these in a comprehensive, objective manner.
This may be a role for state and local governments.
Identifying a competitive niche for the region. At some point, every region must choose a market niche or niches
that it is going to target. This calculus is complex and requires significant input from the region. Whether that
analysis will be a public good, provided by government, or a private good, provided by consultants, is an
important policy question going forward.
Creating an entrepreneurial development system for the region. Every region must foster entrepreneurs in the
future. The most successful regions will probably do that in a systematic way.
Identify innovations that can leverage regional assets. While basic research will largely be the province of the
federal government, state and local governments will have a critical role in linking research discoveries to regional
strategies. Which technologies best suit which regions? Answering this question may be a productive role for state
government.
2. THE ROLE OF US FEDERAL GOVERNMENT IN THE REGIONAL ECONOMIC DEVELOPMENT
The process of economic development involves combining the labor, capital, and technology found in that place in
innovative ways that lead to rising economic welfare (Blakelv and Bradshaw 2002).
One of the key players in the regional economic development process is government. Government serves as "referee,"
establishing the "rules of the game" through legal, business, and regulatory frameworks. It also makes pivotal
investments the private sector would not make (economists call these "public goods"). These investments take many
forms but generally serve to enhance a region's workforce, infrastructure, technology, or ability to innovate. In the
United States, all levels of government—federal, state, and local— are involved in shaping economic development.
The federal governments phalanx of development programs suggests a very diffuse regional economic development
policy. The programs lie in virtually every corner of the government In America, for example, no single department or
agency oversees or coordinates the overall effort (Slide 5).
In short, federal policy for economic development is a far-flung, activity in Washington, spreading across most of the
federal government.
The way to characterize federal economic development policy is to follow the money. The Office of Management and
Budget, in fact, does just that. One of OMB's 20 broad categories of federal spending is "community and regional
development." This captures economic development programs aimed at specific places (what might be called regional
development programs). It does not capture the full sweep of economic development programs that invest in
infrastructure but without a specific place in mind (what might be called broad-based development programs).
When broad-based and regional development categories are combined, the federal government spends about $188
billion a year on economic development (the annual average for the past five years) (slide 6). This means that roughly
one in every four federal dollars is currently spent on economic development. More than 90 percent of development
dollars are spent on broad-based development programs, leaving fewer than one in every ten federal dollars for regional
economic development. Within the broad-based category, more than 90 percent of federal spending goes for
infrastructure (including housing) and education.
The federal government spends just under $17 billion a year on regional economic development (Slide 7). Yet die
federal commitment to ongoing development is actually much less. The regional development category includes three
subcategories: community development, area and regional development, and disaster relief and insurance. Of total
annual federal outlays, $7.6 billion goes to disaster relief and insurance—helping communities recover from tornadoes,
hurricanes, and other unfortunate events. Such short-term responses to disaster are important and result in a flurry of
construction and associated economic activity However, such activity aims to restore the local economy, not develop it.
KONFERENCE
79
Thus, it seems reasonable to set aside this portion of the budget category if the aim is to focus on regional economic
development.
What is left is $9.1 billion aimed at regional and community development. Two-thirds of this goes to develop broader
regions, with a third aimed at specific communities.
In summary, economic development is a major undertaking of the federal budget. With a heavy emphasis on industrial
development, funding for physical infrastructure is a high priority. Over the past five years, nearly $190 billion has been
spent every year on development—more than one of every four federal dollars spent. Most of this spending goes into
broad-based efforts like highways and education, programs that aim to develop the economy broadly, not in any given
place. The federal role in programs aimed at economic development in particular places, or regional development, is
much smaller. In the past five years, such spending has totaled about $9 billion a year.
CONCLUSION
The following results have been achieved during the research:
Regional economic development is the key priority of the state. One of the key players in the regional economic
development process is government. Government serves as "referee," establishing the "rules of the game" through legal,
business, and regulatory frameworks.
Today the federal governments in many countries stake in regional economic growth is even more compelling
Federal policy is a good place to start, though, since it creates the broadest framing for public policy on economic
development. Putting regional competitiveness at the heart of federal policy will align federal policy with what drives
regional growth in the 21st century. It will also be the first time that federal policy has really had a unifying goal.
If helping regions build and sustain their competitive edge is the new goal, how might federal economic development
policy shift? Based on what is known today about how regions best build and sustain competitive advantage, three steps
may be useful:
• Make regional competitiveness the goal of federal regional development policy;
• Design new efforts to help regions seize innovations and grow entrepreneurs;
• Create a strong delivery system for federal development programs.
Together, these three steps hold the promise of spurring new economic growth throughout such countries, as, for
example, the USA, enhancing the nation's competitiveness, and making policy more efficient in the process.
REFERENCES
[1]
ACS, Z.; ARMINGTON, C. "The Impact of Geographic Differences in Human Capital on Service Firm
Formation Rate,,, 2004,Journal of Urban Economics vol. 56, pp. 244-78.
[2]
BLAIR, J. Local Economic Development: Analysis and Practice. Thousand : 2007
[3]
DABSON, B. "The Meaning of Entrepreneurship", paper prepared for the Texas Entrepreneurship Summit,
March 29 2005.
[4]
DRUCKER, P. F. Innovation and Entrepreneurship: Practice and Principles, New York : 2007 Harper & Row.
CONTACT:
Olga Krutova
Stremyany per. 36
115998 Moskva
Anton Demidov
Stremyany per. 36
115998 Moskva
KONFERENCE
80
REPORT ON THE CRISIS
Nikita Medvedev
REA im. G. V. Plechanova, Moskva
Abstract: The financial crisis which has recently burst out all over the world is developing quite rapidly. In
spite of the statement of the Russian authorities that the crisis will hardly influence Russia on a large
schale the situation is rather hard. Most fields of national economy have been affected by the crisis and the
banking sector is suffering most severly.
Key words: report, crisis, banking system
INTRODUCTION
Standard & Poor’s International Rating Agency expects the risks characteristic of present Russian banking system –
decrease of profit, capitalization and growth – to remain in 2009.
Recently there have not been few rating actions but if the problems of banks are being revealed and showed in reports,
some changes in ratings may follow.
According to the analysts, as a result of crash on the stock market all banks are going to incur losses of investment
portfolios either from trade operations or from there reassessment.
Besides, the share of securities in assets of Russian banks comprises from 5 % to 20 % and differ significantly from
bank to bank.
In September 2008 Standard & Poor’s International Rating Agency lowered the forecast of rating of Russian
Federation to “stable” and pointed at uncertainty and the risks connected with liquidity crisis both in Russia and
worldwide.
Meanwhile, a number of cardinal changes in financial and banking sectors of Russian economy has happened since
September, which is supposed to be connected with underestimation of the consequences resulting from the influence of
the crisis at the global level.
The target of the present report is to acquaint the audience with the situation in the Russian banking sector and the
forecasts made by financial and banking analysts.
CRISIS ON THE FINANCIAL MARKET
The financial crisis which has recently burst out all over the world is developing quite rapidly.In spite of the statement
of the Russian authorities that the crisis will hardly influence Russia on a large schale the situation is rather hard. Most
fields of national economy have been affected by the crisis and the banking sector is suffering most severly.
In a banking sphere the absence of cheap and long western credits has resulted in a collapse of most kinds of creditingthe banks have increased crediting rates, toughened the requirement to their borrowers and in fact almost stopped giving
credits.
In September the crisis of non-payments on REPO bargains burst out.
Repo (from English Repurchase agreement) is a Stock Exchange deal on repurchase or sale of emission securities (the
1st part of REPO) with obligations of subsequent return sale or purchase of papers of the same release and in the same
quantities (the second part of REPO) in a certain period of time at the price which was determined in advance.
In a favoutable situation such bargains are an affective means of crediting and attracting liquidity, mostly short-term
ones.
KONFERENCE
81
The peculiarities of the Russian Repo market are that usually Repo bargains pass through the Stock Exchange, where it
is not necessary to register agreements officially and the biggest amount of bargains passes through MICEX (Moscow
Interbank Currency Exchange). The Exchange provides technologies and an easy mechanism: if the contractor does not
return money, it is possible to sell the papers which were received in exchange for a credit.
MICEX is the largest floor for making Repo bargains in Russia and has become one of the major channels for
maintenance and redistribution of liquidity among market makers.
While registering a REPO bargain at the Exchange the cost of securities, taken in pledge is discounted. The discount
serves as insurance in case of possible fluctuation of quotations though it can be estimated in accordance with current
volatility on the market as well as with the solvency of a borrower.
Furthermore, a crediting rate is fixed to make calculations in order to execute the 2nd part of a bargain.
On the off-the-board market a margin-call is stipulated in addition to a usual order of a bargain. A margin-call is a
requirement to a borrower to add some means (money or securities) in case of the fall in security rates so that their
current cost can defray the sum of credit together with bank rate. All the parameters of a bargain are defined by both
partners-there are no standards here and market participants try to work at details of a contract as carefully as possible.
In the rules of MICEX there is not such a concept as margin-call, but there is its analogue – variable compensation. It is
charge without fait (in usual order) and calculated automatically if the cost of asset changes dramatically. Though it is
quite convenient it is valid only for the list of papers determined by MICEX-these are mostly “azure chesspieces” from
the structure of the Exchange index. Meantime most problems are connected with the bargains where stocks were taken
in pledge.
At the end of 2006 and the beginning of 2007 a monthly volumes of Repo bargains at the exchange exceeded 1 trillion
rubles, and since spring 2007 these bargains comprises more than a half of the total turnover in all the models of
bargaining. Banks mainly gave credits, and investment companies were credited. The worse the situation was becoming
in other fields of financial market, the more often the participants of the market were using this instrument. In June
2008 a record turnover of 3.9 trillion rubles, and in August the share of such bargains comprised MICEX (73 %).
Some distortions were seen in the structure of bargains: as the most part of the bonds was becoming less liquid or even
non-liquid assets due to the fall, the share of deals in them was slowly growing and comprised 57 % in September
compared to more than 70 % at the beginning of 2008. One of the reasons is that participants more readily use the
papers from the lombard-list of the Central Bank which contains bonds only. In September 2008 the Central Bank
maintained the possible maximum of Repo bargains: 4.068 trillion rubles compared to 1.4 trillion rubles in August and
498 billion rubles in July 2008.
The world standard is that the Repo market exists as a derivative of liquidity market but when it becomes the main one
it is considered to be a serious structural shift. From August to October 2008 REPO dominated in Russia. The American
crisis in 1929 which resulted in the Great Depression had similar features: the support of the stock market was provided
at the expense of bank loans.
The record of unfulfilled REPO bargains which exceeded 700 in September 2008 will hardly be smashed (to compare:
there were 13 unfulfilled bargains in 2006 and 21 bargains in 2007). A lot of banks have left this market since the
middle of September, the volumes have been have as many and are being supported at the “average level of 120 billion
rubles a day” owing to re-financing possible non-payments. VTB, Sberbank and Gazprombank maintaining the refinancing are still keeping silence.
According to the market makers, first of all attempts were undertaken to rescue the creditors that were going to recover
debts from the borrowers who were non-creditworthy, taking them to court, as these creditors could lead the Stock
market to default. If creditors had started getting rid of the assets at dumping prices it would have been almost
impossible to stop the downturn of quotations. In this case sellers incurring even more serious losses would have
become non-creditworthy themselves and therefore would have involved their contractors into chain reaction. Thus not
only REPO market or some of the participants but all the financial system had to be rescued.
It is not surprising that the work of exchanges in the middle of September 2008 appeared to be blocked (on Wednesday
September 17 for the first time in the history the trading was suspended by the order of FSFM and resumed in full only
on Friday September 19). Refunding on the Repo bargains was carried out for two days till late night: September 18 till
22.30 MSK, September 19 till 22.00.
KONFERENCE
82
However, most experts think that the world crisis is not the complete and irrevocable cause of the crisis in the Russian
banking sector. Mostly it is the fault of the banks themselves, as they granted loans on pawn of non-liquid assets –
bonds of the second and third echelons. As a result no discounts or margin-calls could any longer cover the losses of
creditors, who were left with assets of less value with unreliable loaners. When on September 16, 2008 the request for
purchase disappeared and all securities except for FLB (federal loan bonds) became non-liquid, only cash became
significant and it lacked.
Besides, many analysts also agree that the starting point of the crisis of Russian banking system in the whole and Repo
market in particular was in 2006. Then emitters of the third echelon started placing themselves on the quiet market. On
that background banks and their clients bought, actually non-liquid securities with high yield (nobody could assume that
yield could be four times as high) and so they borrowed against these securities: at first at 2-3 %, than at 5-6 % and now
25 % per year. At some moment it became impossible to hold these securities as coupon profitability became less than
value of money necessary for supporting the position in Repo.
Now at of the beginning of December 2008 daily turnovers under Repo on MICEX reduced twice, and we cannot be
sure that further reducing will stop. Many crediting banks left the market, the rest stopped working even with the second
echelon. The situation when prices for the securities are decreasing on a large scale by more than the value of discount
occurred on the market only in 1998 and now we again have the same situation. At the moment mostly state banks that
were specially granted money so that they could refund the participants are working on the exchanging market of Repo
transactions.
MICEX is expecting a large reevaluation of relations. Banks and investment companies now ask their risk managers
complicated questions on the ways the limits were fixed, on reasons for concluding these transactions, on how the risks
were estimated.
In November and December 2008 another trend of the Russian banking market was revealed, it is the growth of
advertising custody transactions. The banks promise high interest on the deposits, which is not surprising. Taking into
consideration the reduction of crediting from abroad of the collapsed Repo market, deposits became one of the few
financial instruments of renewal of the bank resources for active operations available at the moment.
BASIC FORECASTS
(the forecasts are provided by “Kommersant” PH and based on the results of the survey among the leaders of the
Russian banking and financial sector).
Major consequences of the financial crisis will reveal themselves large-scaled mostly on the market of mortgage
banking: according to the forecasts of analysts the reduction in the volume of crediting and buying interest will
seriously affect the developers’ business.
Small banks without access to liabilities will suffer most of all. The main trend of the next year will be consolidation of
financial structures. In several years not more than 200-500 banks may be left out of 1100 now-existing ones. Along
with that changes in legislation regulating the banking sphere are predicted. First of all, procedures of M&A are going
to be simplified, and a law on irrevocable deposits is likely to be passed.
CONTACT:
Nikita Medvedev
Stremyany per. 36
115998 Moskva
KONFERENCE
83
KONFERENCE
84
KLASTRU
Monika Motyková
Slezská univerzita v Opavě - Obchodně podnikatelská fakulta v Karviné
Abstrakt: Cílem je vytvoření návrhu modelu efektivního využívání potenciálu především malých a
středních podniků na základě klastrového principu. Model by měl být zevšeobecněním pro teoretické účely
a také přizpůsobený pro praktickou aplikovatelnost v rámci Moravskoslezského kraje. V úvodu jsou
prezentovány údaje o klastrové politice. Dále je uveden návrh řešení ve formě organizace pro spolupráci a
návrh působení a využití této organizace v Moravskoslezském kraji.
Klíčová slova: klastry, spolupráce, organizace pro spolupráci, Moravskoslezský kraj
KLASTRU
Klastr je geograficky blízké seskupení vzájemně provázaných firem, specializovaných dodavatelů, poskytovatelů služeb
a souvisejících institucí v konkrétním oboru i firem v příbuzných oborech, které spolu soutěží, ale také spolupracují,
mají společné znaky a také se doplňují.
Výhody klastru pro firmy:
• spolupráce při řešení odbytových problémů – společný marketing,
• kooperace ve výrobě,
• společné řešení otázky lidských zdrojů – např. v rámci spolupráce s odbornými školami,
• společné technologické zázemí pro vědu a výzkum,
• společně realizovaný výzkum, resp. společně financovaný,
• společné řešení různých forem designu,
• lepší pozice při lobbingu, čerpání dotací.
Přínosy klastru:
• zlepšení výsledků (konkurenceschopnosti) zapojených korporací a institucí,
• zvýšení počtu inovací,
• inovace vzniku nových firem a aktivit,
• zvýšení exportu,
• zvýšení investiční atraktivity,
• podpora výzkumu,
• podpora rozvoje regionu nebo kraje.
Primárním účelem klastru je získání konkurenční výhody na základě charakteristiky daného seskupení.
Konkurenceschopnost je odvozená z produktivity a je chápaná jako její úroveň. Dosažení a udržení úspěchu závisí
hlavně na produktivitě založené na nízkých nákladech a efektivitě. Konkurenceschopnost závisí na zdokonalování
mikroekonomických základů konkurence. Produktivita bude odvozená z kvality mikroekonomického prostření firem,
které je funkcí vzájemně provázaných faktorů. Toto propojení je vyjádřené v modelu diamantu, resp. V modelu
konkurenčních výhod Michaela Portera.
KONFERENCE
85
Podmínky na straně vstupů zahrnují veškeré hmatatelné prostředky (celou materiální infrastrukturu jako přírodní,
lidské a kapitálové zdroje), klima, informační, právní a administrativní systém, vědeckou a technologickou
infrastrukturu, která dává danému území možnost konkurenční výhody. Aby konkurenceschopnost v klastru mohla růst,
musí zde podmínky vstupních faktorů umožňovat zvyšování produktivity. To spočívá ve zvyšování parametrů
účinnosti, kvality a specializace,
zvláště ve vztahu k výzkumu a inovacím.
Firemní strategie a rivalita představují místní kontext, který povzbuzuje vhodné formy investování a trvalé
modernizace, tj. místní pravidla, pobídky a normy ovládající daný typ a intenzitu soutěže mezi místně usazenými rivaly.
Ekonomiky s nízkou produktivitou vykazují nízkou rivalitu, většina konkurence přichází z importu, místní rivalita
zahrnuje spíš imitaci. Naopak intenzivní rivalita, která je pro úspěšný klastr nezbytná, přechází od nízkých mezd k
celkovým nízkým nákladům, což tlačí na účinnost výroby a dodaných služeb, od imitace k inovacím, od nízkých
investic k vysokým, a to nejen do hmotného majetku, ale také do kvalifikace a technologií. Další dimenzí pro soutěž je
místní politika vyjádřená v otevřenosti vůči zahraničním investicím, státnímu vlastnictví, licenčním pravidlům,
antimonopolní politice, vlivu korupce apod. Firemní strategie v tomto pojetí znamená, že firma hledá odlišnou cestu ke
konkurenceschopnosti, zohledňuje volbu zákazníka, prosazuje inovaci a vnímá různé potřeby trhu. Rivalita mezi
vedoucími firmami v klastru posiluje jejich konkurenceschopnost cestou inovací.
Podmínky na straně poptávky, které na daném místě působí, musí obsahovat sofistikovaného a náročného místního
odběratele, jehož potřeby předbíhají potřeby jinde, a/nebo neobvyklou místní poptávku po specializovaných
segmentech, která může být obsloužena globálně a tak vytváří konkurenční tlak. Přítomnost nebo příchod
sofistikovaného a náročného zákazníka nutí firmy k zlepšování a předvídání budoucích potřeb lépe, než když jsou
odkázány pouze na zahraniční trhy. V případě, že takový odběratel chybí, je např. nutno mobilizovat patřičné agentury a
i ze strany samosprávy vytvářet podmínky pro příchod zahraničních investorů, kteří mohou daný klastr více "rozhýbat"
a sjednotit.
Navazující a podpůrná odvětví zahrnují přítomnost kritického množství schopných místních subdodavatelů a
konkurenceschopných místních firem v příbuzných odvětvích z hlediska technologií, pracovních sil či znalosti
zákazníka. Jejich specializované vstupy jsou integrujícími podmínkami pro inovace v daném odvětví. Dobře fungující
klastr musí splňovat všechny čtyři podmínky. Konkurenční výhoda klastru však nezávisí na jednotlivých složkách
"diamantu" (nebo jednotlivých firmách), nýbrž na soudržnosti celého diamantu. Poptávající zákazníci nebudou
představovat zdroj konkurenční výhody, pokud chybí dobré vstupní faktorové podmínky (např. vysoce kvalitní výzkum
a vývoj). Stejně tak poptávající zákazníci nebudou stimulovat inovace, pokud "nemluví" nebo "se nespojí" s místními
dodavateli. Podnikatelská a společenská spolupráce a vztahy v klastru jsou tím lepidlem, které drží systém pohromadě.
Úspěšné klastry jsou dobře zasíťované a provázané a to nejde bez dobré organizace a řízení, které poskytuje řídicí
jednotka klastru, pověření výkonní manažeři s kvalitní odbornou výbavou a personálním nasazením. K vytvoření tohoto
"vedení" klastru přistupuje většinou místní samospráva na základě rozhodnutí využít strategie průmyslových klastrů pro
ekonomický rozvoj jimi spravovaného územního celku. Podle možností, legislativy a existujících struktur se pak z
veřejných prostředků obvykle prostřednictvím vhodné spolupracující instituce (hospodářská komora, sdružení,
agentura, atd.) financuje a dozoruje toto řídící pracoviště klastru po dobu až tří let. Za tuto dobu si členové klastru již
plně uvědomují význam tohoto řízeného seskupení, pociťují přínosy z něj plynoucí, mají zájem na jeho dalším působení
a klastr se tak stává samofinancovatelným.
KONFERENCE
86
Základní charakteristiky klastrů, kterými se odlišují od klasických odvětvových nebo profesních sdružení:
a) Klastry jsou založeny na systémových vztazích mezi firmami
Firmy v klastru mají společné nebo doplňkové vazby v oblasti výrobků, procesů, technologií, lidských, materiálových,
surovinových, finančních a jiných zdrojů, kvalifikace a/nebo distribučních kanálů.
b) Klastry jsou geograficky vázány
Geografický rozměr klastrů se může pohybovat od regionu - kraje, přes celý stát, nebo zahrnuje pouze jedno město,
nebo se může rozkládat přes hranice do sousedních zemí. To záleží na vzdálenosti, která ještě zaručuje informační,
transakční, pobídkovou a jinou efektivnost pro firmy v klastru.
c) Klastry mají svůj životní cyklus
Prvním, embryonálním stádiem je vznik klastru na základě inovací, vynálezů, zahraničních investic, ale také přírodních
zdrojů apod. Příkladem vzniku klastru v důsledku vývoje nových technologií v oboru elektroniky je "Silicon Valley" v
Kalifornii;
Druhým stádiem je období růstu, kdy se trh začne natolik rozvíjet, že vyčleňuje ze svého středu nové jednotky (spinoff) nebo přitahuje imitátory či konkurenty a celkově tak dochází k rozvoji podnikání v klastru;
Třetím stádiem je zralost, kdy se procesy nebo služby stanou rutinními, na trhu se usadí více imitátorů a náklady začnou
být klíčovou konkurenční výhodou;
Čtvrté stádium představuje úpadek, kdy výrobky začnou být nahrazovány levnějšími nebo účinnějšími řešeními.
d) Klastry nejsou definovány členstvím v organizaci
Klastry v podstatě buď historicky existují na daném teritoriu vzhledem ke konkurenční výhodě dané geografickými
podmínkami (víno, moře), dostupnosti nerostných surovin apod., nebo vzniknou z jiného důvodu ať už spontánně či
plánovaně. Tak jako tak je klastr seskupením firem i když jej nikdo neřídí.
V širším slova smyslu tedy klastr přirozeně zahrnuje všechny hráče na daném poli, kteří tvoří přirozené seskupení. V
užším slova smyslu však nazýváme klastrem jeho organizovanou část. Je však nutno zdůraznit, že právě možnost řídit
klastr, efektivně mu pomáhat a rozvíjet jej, dosáhnout stavu, kdy každý člen si je vědom své role v klastru a nutnosti
spolupracovat s ostatními, je tou převratnou šancí, která se prokazatelně vyplácí jak členům, tak celému správnímu
celku, na kterém se klastr nachází.
e) Klastr produkuje novou kolektivní infrastrukturu
Jakmile se začne klastr vytvářet, v důsledku jeho nových potřeb začnou vznikat nové oblasti služeb, podpůrných firem a
institucí. Jedná se buď o zázemí materiální, jako je zvýšení počtu dodavatelů, nebo jejich vyšší různorodost a cenová
výhodnost, nebo nové specializované a dle potřeb odběratele uzpůsobené služby, určitým způsobem kvalifikovaná
pracovní síla (vznikají nové obory ve všech stupních vzdělávací soustavy), vznik výzkumných pracovišť apod.
f) Klastry v prostředí České republiky a Moravskoslezského kraje
Existence úspěšných klastrů ve světě je důkazem, že také malé regiony mohou být úspěšné v globální konkurenci. Ve
světovém měřítku jsou klastry úspěšnou a efektivní formou organizování ekonomických činností.
V čem je strategie klastrů přínosná pro firmy a regiony? Především v koncentraci všech sil na tu nepodstatnější
podmínku prosperity – konkurenceschopnost. O životaschopnosti tohoto přístupu svědčí mimo jiné i to, že všechny
země světa, které prokazují vysokou konkurenceschopnost, používají klastry.
Jedním z mnohých problémů firem v ČR je jejich izolace. Tento problém je závažný, protože místní organizace se jen
velmi těžko prosazují na světových trzích. Nabízeným řešením je vstup firmy do klastru. V současnosti je vysoká
informovanost firem o klastru jako možnosti spolupráce.
V současnosti existují následující klastry v Moravskoslezském kraji:
g) IT Cluster
a. Národní strojírenský klastr
b. Moravskoslezský dřevařský klastr
c. Moravskoslezský automobilový klastr
d. Klastr Hydrogen
e. Klastr Envicrack
f. Stavební klastr
g. Moravskoslezský energetický klastr
Moravskoslezský kraj má ještě značný potenciál, který zůstává nevyužitý nebo je využíván nedostatečně. Je nutné se
zaměřit na pozitivní aspekty konkurence, protože nejen snaha ve smyslu konkurenčního boje, ale také vzájemná
spolupráce může přinést zisk, úspěch a konkurenční výhody. Právě klastrový princip a efektivní využívání potenciálu
daného prostředí, regionu nebo státu umožňuje dosáhnout tyto pozitivní výsledky vzájemné spolupráce. Tyto možnosti
je nutné identifikovat, navrhnout možná řešení a aplikovat je v praxi.
KONFERENCE
87
Cílem mé práce je analyzovat a konkretizovat následující oblasti:
1. Analýza dostupných materiálů se zaměřením na klastry,
2. Vytvoření všeobecného modelu
3. Popis kooperačních vztahů mezi subjekty v Moravskoslezském kraji. Získané údaje budou využity při návrhu
všeobecného modelu aplikovaného do podmínek Moravskoslezského kraje
4. Aplikace modelu v rámci Moravskoslezského kraje
V případě klastrového principu bude jeho využití na úrovni všeobecné podmíněno následujícími hlavními principy:
a. Aplikování na Moravskoslezský kraj jako celek. Nebude se však jednat o systém uzavřený hranicemi regionu.
Vztahy s jinými regiony, zahraničím jsou taktéž důležité, ale jsou podmíněné konkrétními podmínkami.
b. Možnost participace všech regionálních subjektů – všechny subjekty působící v regionu musí mít stejné možnosti
spolupráce. Participace mimoregionálních subjektů je také podstatná.
c. Budování a rozvoj spolupráce – partnerství. Spolupráce je hlavní, na ní je postavené fungování celého návrhu.
d. Budování a rozvoj serióznosti ve vtazích zúčastněných subjektů.
e. Propojení regionu se širším systémem – prostředím.
NÁVRH SYSTÉMU
Na základě principu organizování navržený systém spočívá v návrhu organizace s regionální působností, která
shromažďuje informace, koncepční a realizační zdroje pro podporu spolupráce regionálních subjektů navzájem a také
směrem k mimoregionálnímu prostředí.
Fungování organizace musí být založené na respektování všech výše uvedených všeobecných zásad a pravidel. Hlavní
cíle této organizace:
a) podpora spolupráce a partnerství mezi regionálními subjekty navzájem a podpora propojení regionálních subjektů
na mimoregionální prostředí,
b) slušnost a serióznost v profesionálních vztazích
c) vytváření stabilních a dlouhodobých partnerství mezi regionálními subjekty navzájem, případně mezi regionálními
a mimoregionálními subjekty,
d) přispívat svojí činností k regionálnímu rozvoji a zvyšování konkurenceschopnosti regionu.
Primárními procesy by měly být:
a) shromaždování a vyhodnocování informací. Proces by měl být orientovaný na primární a sekundární výzkum
prostředí, analýzu získaných informací,
b) poskytování informací – aktivní rozšiřování informaci mezi regionální i mimoregionální subjekty,
c) budování spolupráce – proces orientovaný na propojení mezi regionálními i mimoregionálními subjekty,
d) marketing a public relations – proces orientovaný na marketingové aktivity, např. propagace, komunikace, výstavy
a veletrhy, organizování poradenství a informačních akcí o činnosti organizace.
Podpůrné procesy
a) propojení s univerzitami,
b) propojení s regionální a obecnou samosprávou,
c) internacionalizace,
d) vzdělávání a zvyšování kvalifikace zaměstnanců a partnerů.
Všeobecný model organizace bude vycházet hlavně z aktuálních podmínek ČR a Evropské unie. Zkoumanou oblastí, na
kterou bude model aplikován, je Moravskoslezský kraj, protože se potýká s vysokou mírou nezaměstnanosti, má
vhodnou dopravní polohu, větší koooperace regionálních subjektů přispěje ke zlepšení jejich konkurenceschopnosti a
také k rozvoji celého kraje. V rámci práce bude proveden průzkum zaměřený na zjištění míry spolupráce organizací
s nějakou jinou organizací, zda jsou vytvořené partnerské vztahy mezi organizacemi apod. Cílem tohoto šetření bude
také identifikace oblastí, kde existují volné – nevyužité kapacity. Některé regionální subjekty totiž mají zájem
spolupracovat (hlavně v dodavatelsko-odběratelských vztazích, poradenství v oblasti možnosti čerpání dotací ze
strukturálních fondů a ve vzdělávání. V těchto směrech však mnozí nemají potřebné zkušenosti nebo kapacity. Systém,
který by pomáhal tvorbě spoluprací, bude pro regionální subjekty představovat pomoc, o kterou by měli zájem.
LITERATURA:
[1]
SKOKAN, K. Konkurenceschopnost, inovace a klastry v regionálním rozvoji. Ostrava : Repronis, 2004.
[2]
KOTLER, P. Marketing v otázkách a odpovědích. Brno : CP Books, 2005. ISBN 80 – 251-0518-0.
[3]
Czechinvest: http://www.czechinvest.cz
KONFERENCE
88
[4]
Agentura pro regionální rozvoj: http://www.arr.cz
ADRESA:
Ing. Monika Motyková
Slezská univerzita v Opavě
Obchodně podnikatelská fakulta v Karviné
Univerzitní náměstí 1934/3
73 40 Karviná
KONFERENCE
89
KONFERENCE
90
MEDZINÁRODNÝ TERORIZMUS A PRÁVNA ZODPOVEDNOSŤ
Ivana Mrázová
Ekonomická univerzita v Bratislave Fakulta medzinárodných vzťahov
Abstrakt: Fenomén terorizmu predstavuje v súčasnosti celosvetový bezpečnostný problém. Cieľom tohto
príspevku je priblížiť aktuálne právne problémy a otázky súvisiace s bojom proti medzinárodnému
terorizmu. Z obsahového hľadiska sa zameriavam nielen na základný medzinárodnoprávny rámec boja
proti terorizmu, teda najmä na univerzálne medzinárodné dohovory z tejto oblasti, ale aj na viaceré citlivé
otázky, akými sú definícia terorizmu alebo ochrana ľudských práv pri boji proti terorizmu.
Kľúčové slová: terorizmus, medzinárodné právo, medzinárodný trestný súd, extradícia, štátny terorizmus
MEDZINÁRODNÝ TERORIZMUS A PRÁVNA ZODPOVEDNOSŤ
Terorizmus sprevádza ľudstvo v celej jeho histórii. V jednotlivých dejinných obdobiach sa prejavoval v rôznych
podobách, menili sa jeho ciele, metódy, formy a používané prostriedky. To, že sa v súčasnosti venuje terorizmu
mimoriadna pozornosť je predovšetkým pre jeho výrazný politický charakter, ako aj preto, že jeho „moderná podoba“
a úsilie presadiť sa ako alternatívna metóda riešenia závažných problémov súčasného sveta sa stáva natoľko
nebezpečná, že spôsobuje obrovské obete a ohrozuje civilizačné hodnoty. „Medzinárodná podoba terorizmu sa
charakterizuje aj ako jedna z foriem ozbrojených konfliktov. Za terorizmus nemožno považovať všetky formy
ozbrojeného násilia (terorizmom nie je napr. vojna, intervencia, agresia, činnosť rôznych kombatantov – partizánov
ap.)”(Škvrnda, 2007, s. 184).1 Terorizmus sa stal jednou z hlavných príčin vyvolávajúcich vážne reálne hrozby
bezpečnosti štátov, ich občanov, majetku, demokratického zriadenia a prirodzeného rozvoja ľudskej spoločnosti a jej
civilizácií. Potenciálne a realizované ohrozenia majú subjektívny pôvod a charakter. Ide o ohrozenia vytvárané
úmyselnou činnosťou ľudí – jednotlivcov, skupín, politických a iných subjektov alebo štátu. Terorizmus je nástrojom
násilného riešenia spoločenských (skupinových i osobných) záujmov a rozporov, je formou násilia v princípe
nemorálnou a nehumánnou. Podľa F. Škvrndu „Najvýraznejší vonkajší prejav teroru i terorizmu predstavuje
terorizovanie – používanie násilia alebo jeho hrozby jednotlivcami alebo skupinami v rôznych podobách od
zastrašovania iných jednotlivcov a skupín až po ich fyzickú likvidáciu. Terorizovanie nadobúda podobu terorizmu až na
základe spojenia s politickými cieľmi a motívmi. Pri terorizme nejde v prvom rade o využitie ničivých následkov
násilia, ale o sprostredkovanie politického posolstva.“2
Terorizmus ako fenomén nadobudol po 11. 9. 2001 novú dimenziu. V novodobej histórii najväčší teroristický útok,
uskutočnený proti symbolom najsilnejšej krajiny sveta a jeho dôsledky otriasli nielen USA, ale aj celým svetom. Sily
terorizmu zaznamenali úspech, ktorý ich povzbudil pre budúce akcie možno ešte rozsiahlejšieho charakteru. Svet si
uvedomil toto nebezpečenstvo. Väčšina krajín bez ohľadu na vlastnú kultúru, národnú príslušnosť a ďalšie odlišnosti sa
rozhodla spoločne čeliť tejto hrozbe a začala rozhodne konať. Hovorí sa, že svet sa po tomto útoku na USA zásadne
zmenil. Obdobie pragmatického tolerovania a koketovania s terorizmom sa skončilo a začala sa éra dlhotrvajúceho
rozhodného boja za potlačenie terorizmu ako metódy riešenia spoločenských rozporov.
Teroristické útoky sa týkajú každého člena medzinárodného spoločenstva bez rozdielu, a preto aj boj proti
medzinárodnému terorizmu, vrátane účinného vyvodzovania právnej zodpovednosti jeho páchateľov, by mal byť aspoň
minimálne koordinovaný. V rámci OSN bolo od roku 1963 do dnešného dňa prijatých 13 globálnych dohovorov
zameraných na prevenciu a potlačenie terorizmu, posledným je Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového
terorizmu (New York, 13. apríl 2005). Slovenská republika ako prvý štát dňa 23. marca 2006 ratifikovala
Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového terorizmu a stala sa tak jediným štátom na svete, ktorý ratifikoval
všetkých 13 univerzálnych dohovorov zameraných na boj proti terorizmu. Jedným z najdôležitejších krokov pri
uplatňovaní medzinárodných právnych nástrojov boja proti terorizmu je implementácia základnej protiteroristickej
rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1373/2001 z 28. 9. 2001. Táto rezolúcia okrem iného uložila štátom povinnosť
dodržiavať aj dovtedy prijatých 12 medzinárodných protiteroristických dohovorov, pričom nesplnenie tejto povinnosti
zakladá dôvod vzniku zodpovednosti štátu za podporovanie terorizmu.
1
2
Škvrnda, F.: Spravodajské služby a bezpečnosť sveta. Bratislava: EKONÓM. 2007. str. 184.
Tamtiež. str. 181.
KONFERENCE
91
Samotného teroristického činu sa dopúšťajú ľudia – jednotlivci alebo skupiny osôb.
Z medzinárodnoprávneho hľadiska je však dôležité rozlišovať, v akom postavení sa tieto osoby pri páchaní aktu
terorizmu nachádzajú. Môžu konať samostatne alebo ako členovia organizovaných skupín alebo ako orgán suverénnych
štátov. V poslednom prípade je vzhľadom na existenciu deliktuálnej spôsobilosti štátov ako plnoprávnych subjektov
medzinárodného práva verejného potrebné rozlišovať medzi zodpovednosťou uvedených jednotlivcov za teroristické
činy a zodpovednosťou samotných štátov. U jednotlivcov je, ako uvedieme v ďalšom texte, tiež možné vyvodzovať
právnu zodpovednosť priamo podľa noriem medzinárodného práva verejného. Na základe uvedeného vyplýva pre
vyvodenie zodpovednosti za akty terorizmu viacero alternatív. Ak jednotlivec pácha terorizmus ako orgán štátu, resp.
jeho konanie je možné pripísať štátu, existujú popri sebe dva druhy zodpovednostného vzťahu podľa medzinárodného
práva. Ide o zodpovednosť štátu za teroristický akt a zároveň o zodpovednosť jednotlivca za tento akt. Ako už bolo
uvedené, jednotlivci páchajú terorizmus aj samostatne, resp. v rámci organizovanej skupiny bez podpory štátu
a vyvodzovanie zodpovednosti štátu tým pádom neprichádza do úvahy.
„Niektorí autori nepoužívajú termín „pravidlá“ medzinárodného práva ako všeobecnejší a nadradený zásadám
a normám. Zásady sa teda od noriem odlišujú vysokým stupňom všeobecnosti ich obsahu a značnou abstraktnosťou ich
formulácie. Neodlišujú sa však od nich kvalitou ich právnej záväznosti, pretože zásady aj normy sú záväznými
právnymi pravidlami, ktoré sú štáty povinné svedomite dodržiavať.“3 Pravidlo pacta sunt servanda4 je jednou zo
základných zásad medzinárodného práva. Význam, aký mu týmto prináleží, odzrkadľuje záujem medzinárodného
spoločenstva na riadnom plnení záväzkov. Zodpovednostné pravidlá zahŕňajú vzťahy, ktoré podľa medzinárodného
práva vznikajú v dôsledku protiprávneho konania štátov. Zodpovednostný vzťah považujeme za vzťah akcesorický
primárnemu záväzku subjektu medzinárodného práva dodržiavať jeho normy. Nastupuje až jeho porušením, neexistuje
popri ňom, a zároveň vytvára podklad pre vzťah sankčný. Primárny záväzok však porušením, hoci nastupuje vzťah
zodpovednostný, nezaniká. Zodpovedný štát je naďalej povinný plniť záväzky, ktoré mu z tohto primárneho záväzku
vyplývajú. Inštitút okolností vylučujúcich protiprávnosť legitimizuje niektoré konania štátov, ktoré by inak mohli byť
považované za konanie protiprávne. Štáty okrem povinnosti dodržiavať normy medzinárodného práva majú i povinnosť
prevenčnú, t. j. povinnosť predchádzať porušovaniu medzinárodných záväzkov. Charakteristickým znakom porušenia
zodpovednosti štátu je protiprávnosť. Medzi základné prvky v systéme medzinárodnej zodpovednosti vlastné správaniu
štátov, patria subjektívny a objektívny prvok.
Subjektívny prvok medzinárodnej zodpovednosti spočíva v tom, že určité správanie je možné pričítať konkrétnemu
štátu ako subjektu medzinárodného práva. Vzhľadom na to, že v mene štátu konajú jeho orgány na základe právomocí
v rámci vnútroštátneho práva,5 štátu sa pričítava konanie týchto orgánov, a to aj v prípade ich konania ultra vires, teda
aj ak by prekročili svoje právomoci. Štátu nie je možné pričítať konanie osôb, ktorým výkon štátnej moci nebol zverený
a nekonali pod kontrolou štátu.
Objektívny prvok medzinárodnej zodpovednosti znamená, že toto správanie je protiprávnym konaním, ktorým štát
porušuje svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva. Môže ísť o konanie, ale aj o opomenutie konania, na
ktoré bol štát inak povinný a nečinnosťou porušuje svoje platné medzinárodné záväzky. Štát sa zodpovednosti nemôže
vyhnúť odvolávaním sa na vnútroštátne právo, ktoré uvedené konanie dovoľuje, alebo dokonca prikazuje. Pokiaľ ide
o vznik škody, medzinárodná zodpovednosť štátu by nastúpila aj v prípade, že by ku škode napriek protiprávnemu
konaniu vôbec nedošlo. Následkom konania porušujúceho normy medzinárodného práva je vznik zodpovednosti štátu,
a to i v prípade, ak následkom tohto konania nie je vznik škody. Tu treba odlišovať zodpovednosť objektívnu alebo
absolútnu ako zodpovednosť za výsledok – škodu, ktorá by mohla nastať aj konaním, ktoré nie je nevyhnutne
protiprávne. Štátnym terorizmom6 môžeme v podstate rozumieť teroristické akty páchané alebo podporované nejakým
štátom alebo organizovaným hnutím, ktoré kontroluje nejaké územie, prípadne má na ňom podporu obyvateľstva
a vedie ozbrojený boj proti ústrednej vláde. Pri vyvodzovaní zodpovednosti za štátny terorizmus nastupujú všeobecné
zodpovednostné normy medzinárodného práva verejného, ktoré rieši medzinárodná obyčaj,7 tiež medzinárodné
humanitárne právo a medzinárodné trestné právo v súvislosti so zodpovednosťou za zločiny proti ľudskosti. Štát
samozrejme zodpovedá za teroristické činy, ktorých sa dopustia jednotlivci ako jeho orgány.
Vývojom vedy medzinárodného práva sa postupne medzi subjekty medzinárodného práva zaraďujú aj jednotlivci –
fyzické osoby. Všeobecne je táto medzinárodnoprávna subjektivita jednotlivcov považovaná za subjektivitu dočasnú,
3
Mráz, S.: Medzinárodné právo verejné. Banská Bystrica: Prf UMB. 2007. str. 84.
lat. dohovory sa majú dodržiavať
5
zaraďujeme sem aj iné orgány ako štátne, avšak také, ktorým bol v určitej oblasti štátom zverený výkon štátnej moci
6
Šturma, P.: Odpověď mezinárodního práva na hrozbu mezinárodního terorismu. In: Právník, roč. 142, 4. 2/2003, str.
165
7
Zásluhou Komisie OSN pre medzinárodné právo došlo v r. 2001 k čiastočnej kodifikácii zodpovednostných pravidiel,
ale počíta sa len s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN, a nie s prijatím záväznej medzinárodnej zmluvy.
4
KONFERENCE
92
ad hoc, zároveň za subjektivitu partikulárnu, a to v dvoch prípadoch. Jednak je to v rámci medzinárodného práva
situácia, keď jednotlivci vystupujú ako adresáti ľudských práv a slobôd, kedy po vyčerpaní vnútroštátnych prostriedkov
sami získavajú na základe konkrétnej medzinárodnej zmluvy procesné právo obrátiť sa na medzinárodné orgány
a žiadať ochranu svojich práv, ktoré boli na vnútroštátnej úrovni porušené. Je to tak napríklad v prípade Európskeho
súdu pre ľudské práva. Priznanie medzinárodnoprávnej subjektivity jednotlivcovi dokazuje, že medzinárodné
spoločenstvo napriek existujúcej a uznanej suverenite štátov, nepovažuje za samozrejmé, že vnútroštátne právne
poriadky dokážu v plnej miere garantovať dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, čo odzrkadľuje dôležitosť,
akú im medzinárodné spoločenstvo prikladá. Úpravou ľudských práv a základných slobôd na medzinárodnej úrovni
formou záväzných noriem (predovšetkým medzinárodných zmlúv) vznikol zároveň záväzok štátov tieto práva chrániť
a v prípade ich porušovania, a to obzvlášť závažným spôsobom (máme na mysli zločiny podľa medzinárodného práva),
páchateľov takýchto činov trestne stíhať. V tomto prípade sa tiež jednotlivci stávajú subjektmi medzinárodného práva,
nadobúdajú istú partikulárnu medzinárodnoprávnu subjektivitu. Katalóg ľudských práv podlieha časom rôznym
zmenám, spoločným znakom jednotlivých dohovorov je, že vychádza z prirodzeno-právnej koncepcie ľudských práv
a slobôd, ich adresátom je „každý“. Druhým prípadom, kedy je jednotlivec nositeľom medzinárodnoprávnej
subjektivity je, ak spácha medzinárodný zločin, pričom vtedy nesie za to medzinárodnú trestnú zodpovednosť podľa
noriem medzinárodného práva verejného bez ohľadu na to, ako konanie kvalifikuje vnútroštátny právny poriadok,
ktorého je páchateľ občanom, na území ktorého bol čin spáchaný alebo na ktorého území sa páchateľ nachádza. Táto
zásada sa uplatňuje v prípade spáchania vojnových zločinov, zločinov proti mieru a zločinov proti ľudskosti. Nielen
štát, ktorého je páchateľ občanom, ale aj ostatné štáty majú právo súdiť páchateľa medzinárodného zločinu podľa
noriem medzinárodného práva. Ide o porušenie takých hodnôt, ktorých dôležitosť medzinárodné spoločenstvo
zdôrazňuje nielen tým, že štáty sú povinné robiť všetky opatrenia na ich dodržiavanie, ale zákaz ich porušiť
medzinárodné spoločenstvo rozšírilo aj na jednotlivcov. Za týmto účelom je jednotlivcom prepožičaná
medzinárodnoprávna subjektivita a vyvodzovaná zodpovednosť za porušenie noriem chrániacich takéto hodnoty.8
Štáty ako suverénne subjekty samy rozhodujú o tom, ktoré konanie považujú za trestné. V záujme predchádzania,
potláčania a trestania určitých kategórií protiprávneho konania, ktoré nie je možné potlačiť bez spolupráce na
medzinárodnej úrovni, uzavreli štáty rôzne mnohostranné i dvojstranné medzinárodné zmluvy. Tu sa štáty zaväzujú, že
a) budú trestne stíhať určité kategórie činov bez ohľadu na to, či tieto boli spáchané na ich území, alebo na území iného
štátu a bez ohľadu na to, proti komu smerovali,
b) budú vydávať páchateľov týchto činov štátom, ktoré sú na ich stíhanie príslušné (resp. im odoprú právo azylu),
c) budú vzájomne spolupracovať v záujme potlačenia a prevencie takýchto činov všetkými spôsobmi, napr. výmenou
informácií a súčinnosťou svojich orgánov.
Zodpovednosť jednotlivca za uvedené protiprávne konanie v rámci medzinárodného práva teda vzniká bez ohľadu na
ustanovenia vnútroštátnych právnych poriadkov a existuje zároveň súbežne s prípadnou zodpovednosťou štátu za
porušenie noriem medzinárodného práva. K realizácií individuálnej zodpovednosti jednotlivca môžu dôjsť buď pred
vnútroštátnymi orgánmi jednotlivých štátov (predovšetkým súdmi), ktoré majú právomoc ich trestne stíhať alebo pred
medzinárodnými súdnymi tribunálmi. Štatúty jednotlivých medzinárodných tribunálov zabezpečujú stíhaným
jednotlivcom všetky procesné práva, aké mu prináležia ako žalovanej strane v medzinárodnom súdnom konaní v súlade
s ich právom na spravodlivý súdny proces.
V rámci univerzálnych dohovorov OSN v boji proti terorizmu a mnohých ďalších medzinárodných zmlúv je jednou zo
základných zásad uplatňovaných týmito dohovormi, zásada aut dedere aut judicare9. Pri striktnom uplatňovaní zásady
aut dedere aut judicare je možné ustáliť tri etapy postihu páchateľa teroristického trestného činu10, a to:
1. zaistenie fyzickej kontroly nad páchateľom, ktorý sa nachádza na území určitého štátu za účelom možného
extradičného (vydávacieho), trestného alebo prípadne iného konania,
2. v prípade, že tento štát obdrží žiadosť o vydanie páchateľa teroristického činu od iného štátu, primárne sa rieši
otázka jeho extradície (vydania) do štátu, ktorý o to požiadal,
V tejto fáze ide o možnosť páchateľa vydať inému štátu, tzn. dedere.
3. ak príslušný štát žiadosť o vydanie odmietne a páchateľa nevydá, nastupuje tu povinnosť tohto štátu zabezpečiť
riadny a spravodlivý súdny proces podľa jeho platného právneho poriadku.
8
Medzinárodný vojenský tribunál v Norimbergu vo svojom rozsudku uvádza: „Je dlhodobo uznávané, že
medzinárodné právo ukladá záväzky a zodpovednosť nielen štátom, ale aj jednotlivcom...“, ktorí „môžu byť trestaní za
porušenie medzinárodného práva. Zločiny proti medzinárodnému právu sú páchané konkrétnymi ľuďmi, nie
abstraktnými entitami, pričom trestaním jednotlivcov za spáchanie týchto zločinov sa zabezpečuje vynútiteľnosť
medzinárodného práva.“ (Cmd. 6964/1946, p. 41)
9
lat. vydať alebo trestne stíhať
10
Lukášek Libor, Právník, roč. 140, č. 1/2001, str. 84
KONFERENCE
93
V tejto fáze ide o trestné stíhanie, tzn. judicare. Na rozdiel od pôvodného ponímania tejto zásady – aut dedere aut
punire11 je tu zohľadnený ľudskoprávny aspekt, a to zabezpečenie riadneho a spravodlivého súdneho procesu podľa
stanovených pravidiel so zásadou prezumpcie neviny a práva na obhajobu. Povinnosť vydať alebo potrestať, t. j.
primárne vyjadrenie povinnosti páchateľa potrestať, by sa tomuto aspektu priečila. Pravidlá riadneho a spravodlivého
súdneho procesu umožňujú potrestať páchateľa len v prípade, že mu bola preukázaná vina a bol odsúdený.12 V oblasti
extradície páchateľov teroristických aktov jednotlivé zmluvy pomerne často obsahujú ustanovenia, ktoré bránia
vydávaniu páchateľov teroristických činov.13 Môže to byť napríklad prax vylučovania niektorých činov z extradičnej
praxe, zásada špeciality14, odmietanie vydať vlastných občanov, zvýrazňovanie princípu teritoriality oproti princípu
personality15, vydaniu bránia ustanovenia právneho poriadku druhého štátu, podľa ktorého došlo k premlčaniu trestného
stíhania, ak už bol vynesený rozsudok alebo trestné stíhanie zastavené, stret záujmov viacerých štátov trestne stíhať
páchateľa, ak páchateľovi v štáte, kam má byť vydaný hrozí trest smrti, problém politických delikventov.
Rozptýlená právna úprava aspektov a jednotlivých druhov terorizmu, ktoré slúžia na uľahčenie spolupráce subjektov
medzinárodného spoločenstva a absencia jednotnej definície terorizmu zabraňuje jednotnému postupu štátov v boji proti
nemu a následnému efektívnemu vyvodzovaniu právnej zodpovednosti voči páchateľom teroristických aktov. Ako
následok tohto nedostatku nebola skutková podstata terorizmu ako konania, ktoré porušuje zásady medzinárodného
práva, a teda všeobecne akceptovaných noriem ius cogens zaradená do Štatútu Medzinárodného trestného súdu.
Stanovenie právomoci a príslušnosti súdiť páchateľov teroristických činov je teda podmienené jednotným výkladom
pojmu terorizmus, t. j. jeho jednotnou definíciou. Existuje viacero prístupov k určeniu právomoci a príslušnosti. Jedným
z prístupov je určenie príslušnosti Medzinárodného trestného súdu v Haagu. Medzinárodný trestný súd má právomoc
vyšetrovať a trestať jednotlivcov zodpovedných za najzávažnejšie zločiny medzinárodného významu vrátane genocídia,
zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. Jeho štatút bol prijatý konferenciou splnomocnených zástupcov v Ríme
v roku 1998 (Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu). V zmysle časti 2. štatútu upravujúcej jurisdikciu súdu, za
najzávažnejšie sa považujú zločin genocídia, zločiny proti ľudskosti, vojenské zločiny a zločin agresie. Definícia
agresie však zatiaľ nebola do jeho štatútu zahrnutá. Ako bolo uvedené, založenie právomoci súdiť páchateľov
teroristických činov by vyžadovala všeobecnú zhodu na jeho definícii.16 Medzinárodný trestný súd má tiež presne
vymedzenú právomoc súdiť len zločiny, ktoré sa dopustili jednotlivci v postavení štátnych orgánov. Ďalšou možnosťou
je vytváranie ad hoc tribunálov, ktoré by mali právomoc súdiť páchateľov konkrétnych teroristických činov. Rozsiahle
porušovanie humanitárneho práva v bývalej Juhoslávii a v africkej Rwande prinútilo Bezpečnostnú radu OSN (BR
OSN) k schváleniu dvoch medzinárodných trestných tribunálov pre trestné stíhanie osôb, ktoré nesú zodpovednosť za
páchanie týchto zločinov. Oba tribunály boli založené v rámci Kapitoly VII Charty OSN, ktorá sa týka vynútiteľnosti
práva a oba sú pridruženými orgánmi BR OSN. Na príklade uvedených tribunálov niektorí autori navrhujú vytvorenie
zvláštne súdy na obzvlášť zložité prípady terorizmu. Nádej na možnosť dosiahnutia dohody štátov aj s protichodnými
záujmami ukázal prípad Lockerbie.17 Bežne sú však páchatelia teroristických činov súdení orgánmi a na základe
právneho poriadku štátu, na ktorého území k spáchaniu teroristického činu došlo. Niektorí odborníci ako tretiu možnosť
vyzývajú na založenie medzinárodného súdu, ktorý by mohol fungovať pod záštitou OSN, zasadal by permanentne (tzn.
išlo by o stály súd) a súdil by osoby obvinené zo zločinov medzinárodného terorizmu. Aj tu by už bolo samozrejme
nevyhnutné, aby bol formulačný problém terorizmu kompletne vyriešený, tak aby bolo možné vyvodzovať konkrétnu
individuálnu zodpovednosť voči páchateľom teroristických aktov a následne ich potrestať.
Jedným z najkontroverznejších dôvodov, pre ktoré tu existuje problém definície terorizmu je výrok: „One man‘s
terrorist, is antother man‘s freedom fight“ , teda koho jedni považujú za teroristu, iné môžu považovať za bojovníka za
slobodu. Boj za slobodu vrátane boja ozbrojeného proti okupácii, agresii, a pod. je veľkou výsadou a dôležitým
inštitútom, ktorý je pri presadzovaní ľudských práv a sebaurčovacieho práva národov nenahraditeľný. Ale ani
presadzovanie úplne legitímneho práva nie je možné akýmikoľvek prostriedkami. Na ospravedlnenie násilia na základe
zásady „účel svätí prostriedky“ je zdrojom nespočetných problémov pri definovaní pojmu terorizmus a dôvodom
11
lat. vydať alebo potrestať
David. V. – Malacka M. Fenomén mezinárodního terorismu. Praha: Linde. 2005. str. 107
13
detto ako odkaz č. 52. str. 122
14
štáty nemôžu stíhať a trestať vydanú osobu pre iné činy, než pre ktoré k vydaniu došlo
15
štáty väčšinou nevydávajú páchateľov trestných činov, ktoré boli spáchané na ich území
16
Klučka, J.: Medzinárodné právo verejné. Bratislava: Iura Edition, 2004. str. 110
17
V roku 1988 vybuchlo za letu z Frankfurtu nad Mohanom do New Yorku lietadlo spoločnosti Pan Am, Boeing 747,
nad škótskym mestečkom Lockerbie, keď v batožinovom priestore vybuchla nálož. Z činu boli obvinení líbyjskí agenti.
Líbya páchateľov na žiadosť USA a Veľkej Británie nevydala, ale ani ich sama preukázateľne trestne nestíhala. Prípad
sa skončil dohodou zainteresovaných strán, a to tak, že súdne konanie prebehlo v Holandsku a súdení boli na základe
škótskeho práva škótskymi sudcami. Jeden z páchateľov bol odsúdený, druhému sa vina nepreukázala. Sankcie uvalené
na Líbyu boli vydaním podozrivých zrušené.
12
KONFERENCE
94
rozporov medzi členmi medzinárodného spoločenstva. Následne táto otázka logicky spôsobuje aj praktické problémy
pri vyvodzovaní zodpovednosti18 páchateľov teroristických aktov19. Samozrejme, nedá sa poprieť, že mnoho páchateľov
teroristických činov verí v spravodlivosť a oprávnenosť svojich dôvodov. Domnievam sa však a dúfam, že sa
zhodneme, že páchanie neľútostného násilia ospravedlniteľné nie je a jeho ospravedlňovanie nemôže byť prekážkou pri
braní páchateľov terorizmu na zodpovednosť.
[1]
BONANATE, L. Mezinárodní terorismus. Praha : Columbus, 1997.
[2]
BRZYBOHATÝ, M. Terorismus I. Praha : Police History, 1999.
[3]
BRZYBOHATÝ, M. Terorismus II. Praha : Police History, 1999.
[4]
BRZYBOHATÝ, M. a kol. Terorismus a my. Základy sebeobrany. Praha : Computer Press, 2001.
[5]
BANGO, D. a kol. Problémy odhaľovania a vyšetrovania terorizmu. Bratislava : Akadémia Policajného zboru,
2005.
[6]
DAVID, V.; MALENOVSKÝ, J. Mezinárodně právní aspekty potlačovaní mezinárodního Terorismu. Brno :
Univerzita J. E. Purkyně, 1983.
[7]
ENCYKLOPÉDIE SVĚTOVÝ TERORZMUS: Od starověku až po útok na USA. Praha : Svojtka & Co.. 2001.
[8]
HUNTINGTON, S. P. Střet civilizací. Praha : Rybka publishers, 2001.
[9]
KLAVEC, J. Terorizmus ako politický fenomén. Bratislava : Univerzita Komenského, 2004.
[10] KREJČÍ, O. Mezinárodní politika. Praha : Ekopress, 2001.
[11] KULAŠIK, P. a kol. Slovník bezpečnostných vzťahov. Bratislava : Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy
a techniky SR, 1998.
[12] LUKÁŠEK, L. Fenomén mezinárodního terorismu ve světle současného mezinárodního práva. Západočeská
univerzita Plzeň, 1999.
[13] MRÁZ, S. Medzinárodné právo verejné. Banská Bystrica : Prf UMB, 2007. ISBN 978-80-8083-451-7.
[14] STERBA, J. P. Terrorism and International Justice. New York : Oxford University Press, 2003.
[15] STRMISKA, M. Smrtonosné vlastenectví, Etnicko-politický terorismus v Baskicku a Quebecku. Masarykova
univerzita Brno, Mezinárodní politologický ústav, 2001.
[16] STRMISKA, M. Terorismus a demokracie. Pojetí a typologie subverzního teroristického násilí v soudobých
demokracích. Brno : Masarykova universita, 2001.
[17] ŠKVRNDA, F. Spravodajské služby a bezpečnosť sveta. Bratislava : EKONÓM. 2007. ISBN 978-80-225-22724.
[18] ŠEDIVÝ, J. Nové paradigma terorismu. Praha : ÚMV, 2001.
[19] TICHÝ, L. a kol. Evropské právo, Praha : C. H. Beck, 2004.
KONTAKT:
JUDr. Ivana Mrázová
852 35 Bratislava 5
18
Problémy v súvislosti s kontroverzným klišé o bojovníkoch za slobodu a teroristoch sa vynorili aj v rámci otázky
definície pojmu terorizmu. Touto problematikou sa zaoberajú mnohí autori (napríklad Weaver, K.: International
Relatinos and Terrorism – The Semantic Road Block. In: Economics and Politics: Has 9/11 Changed Anything? Ed.
Bruno Sergi, William T. Bagatelas. Bratislava: Iura Edition, 2004. str. 277-290).
19
Podobne je to aj pri extradičných konaniach, kedy existuje rozdielny názor pri označení aktu za politický trestný čin
a následnému odmietnutiu páchateľa vydať a trestne stíhať v súlade so zásadami spravodlivého súdneho procesu.
KONFERENCE
95
KONFERENCE
96
PLÁNOVANIE V PODNIKU POUŽITÍM PDCA
Zdenka Sidónia NATŠINOVÁ
Žilinská univerzita v Žiline, Katedra manažérskych teórií, Fakulta riadenia a informatiky
Abstract: The business is a living organism. Component system of management and strategy business are
mainly people and their skills, abilities and characteristics. One of the primary roles of business is
management and planning In recent years, pay attention to innovation and information to support strategic
management and planning in the business.
Keywords: management, planning, business
ÚVOD
Rastúca zložitosť a intenzita pôsobenia stále väčšieho počtu vonkajších a vnútorných vplyvov na podnikový
organizmus spôsobuje enormný nárast objemu a zložitosti problémov, ktoré musia manažéri riešiť. Je zrejmé, že v
situácii rastúcej komplexnosti a zložitosti manažérskych problémov rastie potreba pomoci inovácie riadenia a
plánovania v podniku adekvátnymi manažérskymi nástrojmi. Implementácia jednotlivých manažérskych nástrojov
musí byť racionálna a zmysluplná, pretože nie je cieľom používať manažérske nástroje za každú cenu len preto, že je to
moderné, ale za účelom dosahovania dobrých výsledkov v podniku. V mnohých situácií podnikovej praxe už nestačí
používať len osvedčené nástroje riadenia podniku. Manažérske nástroje je potrebné neustále vyvíjať a prispôsobovať
novým podmienkam a novému prostrediu. Základným predpokladom vyššej efektívnosti riadenia je integrácia jeho
jednotlivých prvkov od optimalizácie dodávateľských reťazcov s identifikáciou dosiahnutých efektov až po nástroje
prehlbujúcej integráciu strategického a taktického riadenia. [5]
Inovácia tvorí základný kameň toho čo činí podnik úspešným: je dôležité ponúkať niečo jedinečného lepšieho ako
ponúka konkurencia. Inovácia je, ale pravdepodobne najzložitejší prvok podnikateľskej aktivity z hľadiska riadenia
a plánovania v podniku.
Podporu strategického riadenia a efektívneho manažmentu inovácie a akútnejšieho podnikateľského potenciálu pomáha
urýchlený rast podnikov a ich úspešné presadzovanie vo svetovej ekonomike na báze vysokej podnikateľskej
výkonnosti a konkurenčnej spôsobilosti.
V procese manažmentu podniku má plánovanie kľúčové postavenie. Poskytuje racionálny prístup k stanovovaniu
a dosahovaniu vopred zvolených cieľov. Predurčuje zmysluplnosť a účelnosť činností podniku, ako aj manažmentu
tohto podniku. Právom sa teda považuje za východiskovú a najdôležitejšiu funkciu manažmentu.
PREČO SA UPLATŇUJE A PRESADZUJE STRATEGICKÉ PLÁNOVANIE
Plánovanie je významný proces, v ktorom sa stanovujú ciele podniku a tvoria cesty a prostriedky pre ich dosihnutie.
Zložitosť a náročnosť procesu rastie s veľkosťou podniku, so zvyšovaním hierarchickej úrovne, na ktorej sa
uskutočňuje, s dĺžkou časového horizontu, pre ktorý je orientovaný a so zvyšovaním intenzity a neurčitosti
prebiehajúcich zmien v prostredí podniku.
Strategické plánovanie sa dnes vo veľkej miere presadzuje z dvoch hlavných dôvodov. Jedným z dôvodov je rastúca
dynamika a komplexnosť trhových vzťahov, ktoré vedú k zmenám v nákupných chovaniach spotrebiteľov, v trhových
segmentoch, konkurenčných vzťahov a pod. Tieto podmienky je možne zjednodušene charakterizovať ako celkom nové
výzvy politicko – spoločenské, ekologické, technologické a ekonomické. Druhým dôvodom je, že marketingové
podnikanie sa stalo nutnosťou pre riadenie podniku, pri ktorom sa za východisko pokladá trh a ťažiskom potrieb pre
zákazníkov. Spôsobom uplatnenia stratégie je marketingová koordinácia. Okrem podnikovej stratégie plánovanie má
význam aj marketingová stratégia plánovanie, ktorá prináša aj celkom iný pohľad na dané ciele podniku. Z toho
všetkého vyplýva, že ak je dobré plánovanie podniku a cieľov, ktoré sú splniteľné a dosiahnuteľné potom sú uspokojený
aj zákazníci. Nie je dôležitá len výroba, produkcia podniku, ale aj zákazník, ktorý má o daný výrobok záujem. Cieľ
musí byť vyjadrený tak, aby bol všetkým zrozumiteľný bez ohľadu na postavenie zamestnancov v podniku. To je
základ pre manažment. V podnikoch nemôžme očakávať, že všetky ciele, ktoré si určíme sa aj zrealizujú ako
samozrejmý výsledok aktivity podniku. Strategické plánovanie je veľmi dôležité pre podnik. Na plánovanie je možné
KONFERENCE
97
použiť a aplikovať do praxe aj metódu označovanú ako metóda PDCA. Použitie metódy PDCA neustále koordinuje
vaše neustále zlepšované úsilie. Zdôrazňuje a ukazuje, že zlepšenie programov musí začínať starostlivým plánovaním
potom musí viesť k účinnej akcii, a musí ísť znovu na starostlivé plánovanie v nepretržitom cykle. Pri použití PDCA
cyklu v tíme je dôležité, aby zvážili, aké fázy iniciatívy sú na zlepšenie. Potom vybrať vhodné nástroje pre každú fázu
až po úspešné ukončenie. Nižšie bude uvedené pre každú fázu aké nástroje použiť v prípade ak sa rozhodnete použiť
túto metódu. Fázy sú štyri: PLAN-DO-CHECK (STUDY)-AKT. V knihách nájdete rôzne preklady čo, ktorá fáza
znamená. V článku budú jednotlivé fázy znamenať: PLAN-ROBIŤ-SKONTROLOVAŤ (ŠTUDOVAŤ)POSTUPOVAŤ. A teraz čo treba urobiť pre každú fázu cyklu:
• PLAN- (identifikovať problémy) Na zlepšenie operácie najprv zistiť, čo ide zle a potom myslieť a prichádzať
s nápadmi na riešenie týchto problémov.
• ROBIŤ- Je potrebné robiť zmeny, aby sa vyriešili problémy v malom meradle alebo v experimentálnom prvku.
Tento spôsob naruší rutinné činnosti a súčasné testovanie, či dané zmeny budú pracovať alebo nie.
• SKONTROLOVAŤ (ŠTUDOVAŤ)- Skontrolujeme, či sú v malom rozsahu experimentálne zmeny dosiahnuté
v želateľných výsledkov alebo nie. Tiež treba neustále kontrolovať nominované kľúčové aktivity (bez ohľadu na
akékoľvek pokusy), aby zabezpečili, že viete čo je kvalita výstupov. Výstupom je vedieť vždy identifikovať
akékoľvek nové problémy.
• POSTUPOVAŤ- Ako postupovať ak sme zistili, že experiment bol úspešný. To znamená vedieť aplikovať zmeny
do činnosti. Tiež je dôležité do toho zapojiť aj iné osoby ako napr.: dodávateľov alebo odberateľov, ktorých sa
zmeny týkajú. Spolupráca je veľmi dôležitá a potrebná na ich vykonanie. Po ukončení ste dospeli buď „ problém
vyriešený.“ Vrátite sa do plánu k fáze určiť „ budúci problém.“ V prípade, že nebol úspešný choďte späť do fázy
plán a treba prísť s niekoľkými novými nápadmi pre riešenie problému a prejsť cyklus celý znovu. Jednoduché
grafické znázornenie PDCA cyklu. Obrázok, ktorý som použila na znázornenie metód je v anglickom jazyku z
dôvodu nie presného a jednoznačného prekladu informácie, ktoré mám a ktoré som čítala v každej z publikácii
boli preložené rôzne.
Obr.1: Proces plánovania podľa metód PDCA
AKÚ ÚLOHU MÁ STRATEGICKÉ RIADENIE A PLÁNOVANIE PODNIKOV A NA AKEJ ÚROVNI VO
FIRMÁCH S DOMÁCIM KAPITÁLOM A MANAŽMENTOM?
Podľa prof. Freiberga: Produkcia výrobkov a služieb každého podniku prebieha v prostredí kontinuálnych zmien.
Zmeniť sa trhové postavenie podniku, intenzita konkurencie, štruktúra a správanie zákazníkov a dodávateľov, spôsoby
výroby, ceny výrobných faktorov a pod. K udržaní úspešnosti podniku je potrebné vytvárať stratégie adaptácie a
rozvoja. Cesta k podnikovej úspešnosti musí byť preto vybavené ako znalosťami postupov a nástrojov strategického
riadenia, tak aj schopnosťami tieto znalosti účinne aplikovať. Strategické riadenie a plánovanie má niekoľko
špecifických čŕt. Od krátkodobého a strednodobého konanie sa odlišuje najmä vyšším významom pre vytváranie
dlhodobého ziskového potenciálu podniku, vyznačuje sa vyššou mierou neistoty a rizika, dlhšia účinnosťou,
jednoznačnou príslušnosťou vrcholovému manažmentu, orientáciou poznania aj akcií do vonkajšieho okolia a riešením
zásadných (životných) problémov organizácie. Tým, že voľba stratégie závisí na dobrom poznaní okolia, k čomu sa
využívajú i techniky scenárov, zvyšuje sa citlivosť vnímania podniku na zmeny v jeho okolí, posilňuje sa jeho
flexibilita a teda aj konkurencieschopnosť. Tvorba podnikovej stratégie je manažérsky náročná. Predpokladá osvojenie
prvkov strategického myslenia (systémovosť, kreativita, variantnosť ...), aplikácii metód strategického riadenia,
KONFERENCE
98
aktuálne informačný systém najmä o faktoroch konkurenčného okolia, efektívnu komunikáciu a koordináciu medzi
orgánmi podieľajúci sa na vypracovaní stratégie a efektívne plánovacie, motivačný a kontrolný systém pre
implementáciu stratégie. Zo skúseností vyplývajúcich najmä z poradenskej činnosti pre podniky s domácim kapitálom a
manažmentom možno konštatovať, že čoraz viac spoločností snaží o strategické plánovanie - dosahované výsledky však
nie sú vždy uspokojivé. Zvyšuje sa schopnosť podnikov formulovať poslanie, ciele organizácie, aplikovať analytické i
súhrnné metódy a prostriedky hľadanie stratégie, ako sú napríklad obe známe matice (SWOT a alokačné) a mnohé
ďalšie. Užívajú sa hlavne formalizované prostriedky a postupy, a zdá sa, že práve s tým sa vytráca skutočná podstata
veci. Často chýbajú závery a dôsledky vyplývajúce z konfrontácie faktorov externých s internými, dochádza k
preferencii krátkodobých výsledkov, k nevhodnému využívaniu extrapolácie trendov, prehliada významu tvorby
alternatívnych scenárov vývoja trhu, vízie a stratégie. V plánovacích dokumentoch strategického zamerania je väčšinou
zanedbateľná alebo aspoň ignorovaná silná väzba medzi nulovaním stratégie a jej implementáciou, teda jedna z
podmienok úspešného strategického manažmentu. [5]
ZÁVER
Cieľom každého podniku by malo byť maximálne využitie metód, ktoré umožňujú zlepšenie inovácie, riadenia
a plánovania podniku. Niekedy to nie je možne a nedosiahnuteľné ale vždy to treba skúsiť a ak tým nedosiahneme čo
sme očakávali treba za nad tým zamyslieť a skúsiť to riešiť iným spôsobom. Každá úloha sa dá alebo aspoň sa treba
snažiť a skúšať, aby sa vyriešila. Životný cyklus podniku je, že zákazník stimuluje inovácie, inovácie modifikujú
procesy, realizácia procesu vedie k finančným výsledkom, ktoré merajú náš úspech v uspokojovaní zákazníka a celý
cyklus podniku sa tak opakuje. Hlavnou stratégiou firmy v životnom cykle podniku je sledovanie a udržiavanie
vyváženosti štyroch dimenzií stratégie ide o podnik ako celok, jednotlivé podnikateľské jednotky, jednotlivé odborné
útvary a tímy, jednotlivec. Princípmi podniku sú udržať trvalú odolnosť podniku voči konkurencii, pravidelné meranie a
zvyšovanie výkonnosti podniku, riadenie znalosti, spolupráca medzi zamestnancami, riadenie TOP manažmentu
a prijímanie zamestnancov pre všetky úrovne podniku.
Metódu, ktorú som spomenula v článku môžeme v podniku aplikovať pri plánovaní a hlavne pri tvorbe plánu. Ide
o metódu, ktorej sa venovali už viacerí autori vo svojich publikáciách. Ide o veľmi zaujímavú metódu a nebolo by
správne, aby sa o nej nepísalo, ale skôr aby sa dané poznatky, ktoré sú o danej metóde aplikovali viac do praxe
v podnikoch. Tento článok je aj mojim začiatkom na to, aby som sa viac a podrobnejšie zaoberala touto problematikou.
Naďalej zbierala informácie, aby som ich mala čím viac a mohla ich aplikovať ďalej.
POUŽITÁ LITERATÚRA
[1]
HITTMÁR, Š. Manažment, Žilina : ISBN, 1997, str. 49.
[2]
< http://www.inforum.cz/pdf/2007/girstlova-olga1.pdf >
[3]
<http://www.automatizace.cz/article.php?a=139 >
[4]
OTAKAR, M. Informace pro strategické řízení. Dostupné z internetu<http://www.systemonline.cz/
clanky/informace-pro-strategicke-rizeni.htm>
[5]
Časopis MM Prumyslové spectrum, 2006/1, článok v rubrike Servis/ Rozhovor, str. 12, Dostupné z internetu
<http://www.mmspektrum.com/clanek/konkurenceschopnost-inovace-kvalita-rychlost-a-nizke-naklady>
ADRESA
Ing. Mgr. Zdenka Sidónia Natšinová
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
[email protected]
KONFERENCE
99
KONFERENCE
100
NOVÁ STRATÉGIA A MARKETING FUTBALOVÉHO KLUBU SLOVAN
Ľubomír Nebeský
Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
Abstrakt: Cieľom práce je navrhnúť novú marketingovú stratégiu klubu a jeho realizáciu. Hlavnou úlohou
je vyriešenie bezpečnosti na štadióne a jeho rekonštrukcia, ktorá je v práci riešená konkrétnymi návrhmi.
Vyriešením tohto základného problému by sa mal dosiahnuť hlavný cieľ a to naplnenie futbalového
štadiónu bežnými fanúšikmi, zvýšiť sledovanosť a atraktívnosť futbalu. Aby to nebol len jednorazový efekt,
má tento cieľ dlhodobý zámer. Preto je dôležité, aby sa konkrétne nástroje uplatňovali, vyvíjali
a rozširovali do všetkých oblastí, ktoré prispievajú k dobrému imidžu futbalového klubu Slovan. Idea bude
stavaná na vybudovaní novej futbalovej kultúry, ktorá by sa stala prirodzenou súčasťou života každého
fanúšika. Okrem získania davov divákov je vedľajším efektom nátlak na samotných funkcionárov, trénerov
a hráčov klubu, aby podávali ešte kvalitnejšie výkony. V konečnom dôsledku by to malo vyvolať futbalový
boom, zlepšenie celkovej úrovne futbalu a tým by sa mal klub znova zaradiť medzi európske futbalové
špičky ako to bolo ešte za Československa.
Kľúčové slová: ciele, analýza, služby, cena, stratégia, transformácia, bezpečnosť, reklama.
ZÁKLADNÉ CIELE
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o komplexnú premenu športového klubu, má za úlohu dosiahnuť tri hlavné ciele, ktoré
budú mať na starosti nezávisle skupiny ľudí, ktoré budú navzájom kooperovať. Z týchto primárnych cieľov sa odvíjajú
všetky ostatné marketingové činnosti.
Sú to tieto ciele:
a) vymyslieť ideálne rozloženie štadióna pre rôzne skupiny divákov a zabezpečiť ich bezpečnosť,
b) vytvoriť pre potenciálnych sponzorov jasné pravidlá a zásady,
c) zvýšiť kvalitu a komfort poskytovaných služieb na futbalovom štadióne.
Z týchto hlavných cieľov vyplývajú nasledujúce podciele:
a) získanie nových sponzorov, na základe transparentných pravidiel, nových trendov a myšlienok, ktorými sa klub
bude prezentovať,
b) vybudovanie evidenčného systému neželaných návštevníkov,
c) rozbehnúť reklamnú kampaň, ktorá by bola zameraná na prezentovania rekonštruovaného štadióna, nové sektory
na štadióne pre rôzne skupiny ľudí a bezpečnosť návštevníkov,
d) vytvorenie kvalitného futbalového týmu, ktorý by bol pozitívne motivovaný vyhrávať a zdokonaľovať sa,
e) zapojiť do premeny všetkých členov klubu, manažment, funkcionárov a aj všetkých sponzorov, aby mali všetci
pocit spolupatričnosti a chuť ísť novým kvalitnejším smerom.
ANALÝZA EXTERNÉHO PROSTREDIA ORGANIZÁCIE
„Vďaka súčasnému vedeniu Slovenského futbalového zväzu (SFZ) je úroveň slovenského futbalu na všetkých
pozíciách taký, aký je. Na ligových a reprezentačných zápasoch prudko klesla návštevnosť, dôvera verejnosti v
slovenský futbal hlboko klesla a slovenský futbal sa dostal na úroveň rozvojových futbalových krajín. Pre SFZ nie je
problémom národný štadión, korupcia, čudné rozhodcovské výkony, klesajúca úroveň mládeže, nedôstojné podmienky
fanúšikov na štadiónoch, zlá organizácia ligových a reprezentačných zápasov, vysoké vstupné nezodpovedajúce
podmienkam a pod. Všetky tieto značné problémy sa snaží schovávať za frázy, že fanúšikov z tribún vyháňajú Ultras
(sú to extrémistický fanúšikovia) a nie neschopné konanie vedenia SFZ, čo je dosť zlý prístup zo strany SFZ.
KONFERENCE
101
Priamy dopad na fanúšikov a návštevy na ligových zápasoch majú nevyjasnené vzťahy okolo televíznych práv na
priame prenosy z Corgoň ligy. Niektoré kluby hrajú pred kamerami takmer v každom kole, ich priaznivci sa musia
prispôsobovať nezmyselným vysielacím časom, ktoré vôbec nereflektujú na klimatické podmienky a požiadavky
fanúšikov. Vysielacie časy futbalových zápasov sa menia podľa ľubovôle na poslednú chvíľu. To všetko prispieva k
slabým návštevám.“31
„Hlavným ukazovateľom úrovne domácej ligy sú diváci. Návštevnosť na slovenských štadiónoch dlhodobo klesá. Pred
12 rokmi bolo na jednom zápase v priemere 3900 ľudí, v sezóne 2006/2007 to bolo už iba 2716 (pokles o vyše 30 %).
Desaťtisícové návštevy sú vzácnou výnimkou. Sledovanosť priamych prenosov STV a podiel na trhu bol 2,4 % resp.
10,84 %. Stav štadiónov je hrozný a okrem Žiliny sa nečrtá zlepšenie. Úpadok tradičných klubov a skôr neúspešné
návraty tiež neprispeli kvalite. Neustále zmeny trénerov, absencia koncepčnej práce a doslova lenivosť.
Pred akýmkoľvek náznakom korupcie fungovala slovenská najvyššia futbalová súťaž obdobne oko v iných krajinách.
Líšili sme sa len počtom účastníkov. Každý rok zostupoval klub s najnižším počtom bodov do druhej ligy. Majster prvej
ligy mohol hrať Ligu majstrov a druhý klub v poradí získal miestenku do pohára UEFA. Po prvých náznakoch korupcie
a spovede rozhodcu Mariána Diňu sa funkcionári na čele s prezidentom SFZ Františkom Laurincom rozhodli
k radikálnej zmene modelu súťaže.“32
„Od súťažného ročníka 2006/2007 nadobudli zmeny platnosť a Corgoň liga (najvyššia súťaž) sa rozbehla po novom. Na
jeseň mala 12 tímov. Mužstvá odohrali systémom každý s každým (doma - vonku) 22 kôl.
Konečná tabuľka rozdelila účastníkov na 2 skupiny: tímy umiestnené na 1. – 8. mieste hrajú teraz na jar o titul, kluby na
9. – 12. mieste spolu s najlepšími 4 mužstvami z jesennej časti 1. ligy (2. najvyššia súťaž) hrajú v prelínacej súťaži
o štyri miesta zabezpečujúce účasť v najvyššej súťaži v budúcej sezóne. V skupine o 1. – 8. miesto sa do tabuľky
nezaratúvajú výsledky so súpermi, ktorí hrajú na jar v prelínacej súťaži. Prelínaciu súťaž začínajú kluby v tabuľke od
nuly. Prvé 4 mužstvá v tejto súťaži budú budúcu sezónu hrať v Corgoň lige, kluby na 5. – 8. mieste v 1. lige. Znamená
to teda, že z najvyššej súťaže môžu vypadnúť naraz až 4 tímy.
Od ročníka 2007/2008 sa však opäť zmenil hrací systém a nabehol sa na tzv. „škótsky model“, v ktorom bude 12
klubov bojovať o titul v 33 kolách - 18 na jeseň a 15 na jar. V prvých 22 kolách sa stretne každý s každým systémom
doma - vonku a následne sa zopakuje 11 kôl z prvej tretiny súťaže. Z ligy zostúpi jeden klub, ktorý nahradí víťaz I.
ligy.“33
PREDVÍDANIE VÝVOJA EXTERNÉHO PROSTREDIA
Hlavným predpokladom vývoja budúceho prostredia sú:
a) zavedenie nových bezpečnostných opatrení na štadióne,
b) transparentné nakladanie s financiami sponzorov,
c) rekonštrukcia starých štadiónov,
d) zvýšenie kvality mužstiev,
e) zníženie korupcie u rozhodcov, funkcionárov a hráčov,
f) zvýšená marketingová aktivita futbalových klubov,
g) zlepšenie vysielacích časov futbalového zápasu, aby to vyhovovalo fanúšikom a aj hráčom,
h) vytvorenie nových služieb pre fanúšikov,
i) reštrukturalizácia fanklubov a dohľad nad ich činnosťami,
j) nové pravidlá, ktoré budú určovať zodpovednosť za prípadne škody, výtržníctva a ostatné konflikty pred, počas
a po zápase na štadióne a v okolí štadiónu.
Z uvedených dôvodov jasne vyplýva, že je nevyhnutné všetky trendy vývoja predbehnúť a už teraz spraviť konkrétne
návrhy a spôsob prevedenia vo futbalovom klube Slovan, čím by si zabezpečil uznanie u širokej verejnosti, ktorá by mu
to vrátila vysokou návštevnosťou.
INTERNÁ ANALÝZA ŠTADIÓNA A POSKYTOVANÝCH SLUŽIEB
Štadión je vo veľmi zlom technickom stave, nespĺňa ani základné požadované parametre pre hosťovanie
medzinárodných zápasov. Už dlho sa diskutuje o jeho renovácií, ale nikto sa zatiaľ nechce na tomto projekte podieľať.
31
http://futbal.sme.sk/c/4176804/vyhlasenie-10-fanklubov-o-bojkote-duelov-a-timu-sr.html
http://www.ifutbal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=180&Itemid=35
33
Sklenár, R.: Korupcia v slovenskom futbale, analýza zmeny modelu najvyššej súťaže, seminárna práca
32
KONFERENCE
102
Stále sa nevedia kompetentní dohodnúť na spôsobe financovania. Je v záujme Slovenského futbalového zväzu, aby na
Slovensku bol jeden dôstojný futbalový stánok a ak to nevie vyriešiť s pomocou štátu, tak by sa mal o to pokúsiť
samotný futbalový klub Slovan za pomoci súkromných investorov.
Poskytované služby sú na základnej minimalistickej úrovni. Na štadióne sú sociálne zariadenia v dezolátnom stave.
Bufety sú v tretej cenovej skupine, čo vidno aj na ich prevedení, prístupe k zákazníkom a aj na ich ponuke sortimentu.
Bezpečnosť na štadióne je zabezpečovaná políciou na zlej úrovni, chýbajú kvalitné interné bezpečnostné opatrenia.
Celkový dojem z futbalového zápasu je na úrovni tretej ligy vyspelých futbalových mocností.
SWOT ANALÝZA
Silné stránky
a) dlhoročná tradícia klubu
b) záujem ľudí o futbal
c) nové trendové myslenie
d) kvalitné marketingové plánovanie
e) spolupráca so silnými sponzormi
a)
b)
c)
d)
e)
f)
Príležitosti
rekonštrukcia štadióna
zvýšenie bezpečnosti divákov
poskytovanie nových a kvalitných služieb
vytvorenie funzón
cielená propagácia na získanie čo najviac
zákazníkov
perspektíva skvalitňovania futbalového
výkonu
Slabé stránky
a) Slováci nebudú mať záujem o šport
b) pasivita a neskúsenosť manažmentu pri
hľadaní sponzorov a vykonávaní
reorganizácie
c) športoví funkcionári nerozumejú cieľom,
ktoré sponzori sledujú
d) slabá informovanosť v médiách
e) slabé výsledky
f) nedôveryhodný či neschopný manažment
g) netransparentné hospodárenia športového
klubu
h) chýbajúce pravidlá a zákony v oblasti
sponzoringu
i) zlý technický stav štadióna
Ohrozenia
a) nedostatok finančných prostriedkov
b) slabá odozva na reklamnú kampaň
c) nezáujem navštevovať futbalové zápasy
d) nezískanie nových sponzorov
e) nezáujem manažmentu vykonať zmenu
OPIS A ANALÝZA ZOSTAVOVANIA STRATÉGIE ORGANIZÁCIE
ŠK Slovan Bratislava využíva stratégiu cieleného marketingu. Konkrétne sa bude snažiť presadiť na trhu využívaním
najnovších myšlienok, ktorými iné kluby na Slovensku vôbec nedisponujú, čo by mala byť konkurenčná výhoda, ktorá
by mala zaručiť úspech a popularizáciu futbalu.
Hlavným strategickým ťahom, je vytvorenie zón pre rôznych fanúšikov, čo by malo osloviť širšiu skupinu ľudí.
Druhým strategickým ťahom je modernizácia štadióna a tretím strategickým ťahom je vytvorenie kvalitného
a atraktívneho mužstva.
V celkovom strategickom pláne je zahrnutá revolučná reklamná kampaň, ktorej hlavné body sú:
a) oslovenie nových zákazníkov (fanúšikov klubu),
b) deklarovanie pravidiel a zásad pre sponzorov,
c) transparentnosť hospodárenia s finančnými zdrojmi,
d) snaha o zvyšovanie kvality a úrovne futbalu,
e) oboznámenie verejnosti o modernizácii štadióna a jeho služieb.
CIEĽOVÝ SEGMENT FANÚŠIKOV
Konkrétne sa bude klub orientovať na tieto segmenty:
a) Staronových fanúšikov klubu:
a. bežní nadšenci futbalu,
b. fanatickí fanúšikovia klubu.
b) Nových potenciálnych fanúšikov klubu:
KONFERENCE
103
c) rodiny s deťmi,
d) mládež,
e) dospelí jednotlivci.
A čo je najdôležitejšie budú tieto základné segmenty oslovované vo všetkých spoločenských vrstvách, na základe
cenovej a kvalitatívnej segmentácie poskytovaných služieb.
CENOVÁ DIFERENCIÁCIA
Jedným zo základných determinantom je cena poskytovanej služby. Na jej základe sa predurčuje využiteľnosť
a ziskovosť služby. Preto je dôležité ponúknuť potenciálnym zákazníkom rôzne ceny na základe rôznych špecifík alebo
na základe konkrétnych požiadaviek zákazníka. V nasledujúcom texte je zobrazená tabuľka s konkrétnymi návrhmi
cenovej diferenciácie pre rôzne kategórie zákazníkov. Je vytvorená podľa zámeru cieľového segmentu fanúšikov
s ohľadom na to, že poskytované služby sú nové a bolo potrebné navrhnúť ceny, ktoré by oslovili všetkých, tzv.
„uvádzacie ceny.“
Navrhované ceny vstupeniek sú rozdelené do nasledovných kategórií:
Tabuľka č. 1: Cenník vstupeniek
Kategórie
Dospelí
Deti
Dôchodcovia
Študenti
Invalidi
Ceny
3,50 EUR/105,50 SKK
2,00 EUR/60,00 SKK
2,00 EUR/60,00 SKK
2,00 EUR/60,00 SKK
1,00 EUR/30,00 SKK
Rodiny
Rodina s 1 dieťaťom
Rodina s 2 deťmi
Rodina s 3 deťmi
Rodič s 1 dieťaťom
Rodič s 2 deťmi
Rodič s 3 deťmi
7,00 EUR/211,00 SKK
8,50 EUR/256,00 SKK
10,00 EUR/300,00 SKK
3,50 EUR/105,50 SKK
5,00 EUR/150,00 SKK
6,00 EUR/181,00 SKK
Skupiny
10 ľudí
15 ľudí
20 ľudí
40 ľudí
25,00 EUR/753,00 SKK
35,00 EUR/1054,00 SKK
42,00 EUR/1265,00 SKK
68,00 EUR/2048,00 SKK
V. I. P.
1 človek
20,00 EUR/602,50 SKK
Uvedené ceny sa vzťahujú na bežné ligové zápasy najvyššej slovenskej ligy. V budúcnosti sa počíta so zvýšením cien,
po overení kvality tímu a služieb, ktoré bude poskytovať vynovený klub. Na ostatné poskytované služby na štadióne
bude dohliadať vedenie klubu, napr. na: prevádzku štadióna, stravovacie a občerstvovacie zariadenia, predajcov
klubových reklamných predmetov, ktoré budú zabezpečovať súkromný podnikatelia.
STRATÉGIA A JEJ REALIZÁCIA
Celková premena je rozdelená na dve časti:
a) vnútorná premena,
b) vonkajšia premena.
Vnútorná premena predstavuje realizáciu samotnej zmeny ŠK Slovan Bratislava, čo v sebe zahŕňa: vytvorenie lákavých
podmienok pre sponzorov, rekonštrukcia štadióna, vytvorenie funzón, poskytovanie nových služieb a zvýšenie kvality
a úrovne futbalu.
Vonkajšia premena znamená, že sa prostredníctvom médií spoločnosť dozvie o premene a nových ideách športového
klubu Slovan. Tým si bude budovať prestíž a image značky.
KONFERENCE
104
VNÚTORNÁ PREMENA
Sponzorom budú ponúkané tieto hlavne zmeny:
a) presné pravidlá a spôsob prezentovania sponzorov, ktorý budú zaradený do týchto skupín:
a. generálny partner,
b. hlavný partner,
c. partner,
d. mediálny partner,
e. oficiálny dodávatelia.
b) budú plne informovaní, na čo sa vynakladajú ich sponzorské dary,
c) športoví funkcionári budú sledovať a prispôsobovať záujmy sponzorov.
Rekonštrukcia štadióna po získaní sponzorov:
a) vytvorenie bezbariérového prístupu,
b) rekonštrukcia budov a konštrukcií,
c) výmena zariadenia,
d) vybudovanie priestorov pre drobných podnikateľov z občerstvením a reklamnými suvenírmi,
e) revitalizácia trávnika.
Vytvorenie funzón znamená rozdelenie sedacích miest na štadióne do rôznych sektorov, ktoré budú zabezpečené
bezpečnostnou službou. Funzóny budú členené na:
a) búrliví fanúšikovia (funklub),
b) rodiny a jednotlivci,
c) mládež,
d) V. I. P.
Poskytovanie nových služieb zahŕňa rôzne oblasti:
a) zaplatenie vstupeniek kreditnou kartou v kase pri štadióne,
b) zabezpečenie trvalej bezplatnej služby pre invalidov,
c) zriadenie „baby stopov“ miestnosť na prebalenie detí,
d) trvalá ambulantná služba počas zápasu,
e) prevádzkovanie obchodov, bufetov a reštaurácie.
Zvýšenie kvality a úrovne futbalu bude realizované:
a) nákupom kvalitných hráčov,
b) nákupom kvalitných trénerov,
c) vychovávaním mládeže,
d) iniciatívnym záujmom manažmentu.
REKLAMA
V prvej fáze bude reklama zameraná na propagáciu futbalového klubu Slovan, ktorá má za úlohu prilákať fanúšikov
a v druhom rade bude reklama zameraná na sponzorov, ktorí celú reklamnú kampaň podporia.
Pre sponzorov je pripravený balík reklamných, prezentačných a propagačných aktivít. Je možné ho prispôsobiť
v závislosti od konkrétnych individuálnych požiadaviek každého sponzora.
Konkrétna reklamná kampaň ŠK Slovan Bratislava bude zameraná na prezentovanie vnútornej zmeny. Hlavným
sloganom reklamy bude: „Slovan pre Vás – Slovan pre všetkých.“ Odhadovaná dĺžka reklamnej kampane sú 3
mesiace, po analýze výsledkov sa rozhodne buď o ďalšom pokračovaní alebo prípadnej zmeny zamerania.
PUBLIC RELATIONS
Pri každom podujatí sa bude organizovať V.I.P. servis, zahŕňajúci catering a spoločenský program za prítomnosti
významných hostí zo športového, politického a kultúrneho života. V rámci špeciálnych požiadaviek partnerov sa dá
program upraviť tak, aby podporili imidž prezentovanej spoločnosti.
Vždy budú na programe pripravené pravidelné konferencie, rozhovory so športovcami, funkcionármi a manažérmi
klubu. Pri rôznych príležitostiach klub bude organizovať rôzne spoločenské akcie, ako napríklad: plesy, športové dni,
dni otvorených dverí, autogramiádu a podobne.
KONFERENCE
105
ZÁVER
Táto práca má veľký prínos pre vrcholový manažment športového klubu Slovan Bratislava, a aj pre samotnú
spoločnosť. Sú v nej navrhnuté nové revolučné prvky, ktoré ešte nevyužil a ani neponúkol žiadny slovenský futbalový
klub. Všetky návrhy sú výslovne mojim nápadom a vzťahujú sa na ne autorské práva, ktoré by som chcel v budúcnosti
využiť, modifikovať a predať rôznym športovým klubom a športovým odvetviam.
[1]
ĎAĎO, J.; PETROVIČOVÁ, J.; KOSTKOVÁ, M. Marketing služieb. Bratislava : EPOS, 2006. ISBN 80-8057662-9.
[2]
LIPIANSKA, J. Sponzoring. Bratislava : Ekonomická univerzita v Bratislave, 1994. ISBN 80-225-0577-3.
[3]
OLÁH, M. Cenové stratégie. Bratislava : MERKURY, 2006. ISBN 80-89143-33-4.
[4]
ROSENAU D. M. Řízení projektů. Vydání druhé. Brno : Computer Press, 2003. ISBN 80-7226-218-1.
[5]
STEEL, J. Reklama: průzkum, příprava a plánování. Brno : Computer Press, 2003. ISBN 80-2470513-3.
[6]
SLÁVIK, Š. Strategický manažment. Bratislava : SPRINT, 2005. ISBN 80-89085-49-0.
[7]
http://www.slovanfutbal.com/ [online] 30. 12. 2008
[8]
http://komentare.sme.sk/c/3187151/Sanca-pre-slovensky-futbal.html [online] 20. 01. 2009
[9]
http://www.ifutbal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=180&Itemid=35 [online] 20. 01. 2009
[10] http://futbal.sme.sk/c/4176804/vyhlasenie-10-fanklubov-o-bojkote-duelov-a-timu-sr.html [online] 20. 01. 2009
KONTAKT:
Bc. Ľubomír Nebeský
Slatinská 22
821 07 Bratislava 214
[email protected]
mobil: +421 911 282 285
KONFERENCE
106
VÝZKUM VLIVU REFORMY VEŘEJNÝCH FINANCÍ V ČR NA EKONOMIKU MALÝCH A
STŘEDNÍCH FIREM PO DAŇOVÉ REFORMĚ
Alena Poncarová, Zuzana Prajzová
Abstrakt: Tento referát je výsledkem práce řešení výzkumního úkolu katedry Finance a daně na Evropském
polytechnickém institutu, s.r.o. v Kunovicích. Výstupem předložené práce je dopad daňové reformy na
malé a střední firmy v ČR.
Abstract: This paper is a result of the research task done by the Finance and Taxes Department at
European Polytechnic Institute, Ltd. in Kunovice. The expected impact of the tax reform on small and
medium companies is the outcome of the work.
Klíčová slova: daně z příjmů, daně z přidané hodnoty, daně z nemovitostí, daně dědické, daně darovací,
veřejné rozpočty, veřejné finance, sazby daně.
Key words: income tax, value added tax, property tax, heritage tax, gift tax, public budget, public finance,
scheduled charges.
HYPOTÉZY DOPADŮ REFORMY VEŘEJNÝCH FINANCÍ
Celkové dopady na veřejné rozpočty
Reforma veřejných financí byla schválena Poslaneckou sněmovnou Parlamentu České republiky, Senátem a
prezidentem ČR. Většina ustanovení zákona nabyla účinnosti od 1. ledna 2008. Co se tedy hlavního a zásadního
změní?
Navržený zákon obsahuje jednak změny, které jsou součástí reformy veřejných rozpočtů a jednak změny plynoucí
z členství ČR v Evropské unii.
Reforma veřejných rozpočtů zahrnuje změny daní z příjmů, daně z přidané hodnoty, daně z nemovitostí, daně dědické a
daně darovací. Níže uvedená tabulka obsahuje dopady novel zákona o daních z příjmů., o dani z přidané hodnoty, o
dani z nemovitostí a o dani dědické, dani darovací a dani z převodu nemovitostí, které jsou obsaženy v navrženém
zákoně.
DAŇ Z PŘÍJMŮ FYZICKÝCH OSOB
Zavádí se jednotná 15 % sazby daně z příjmů fyzických osob pro rok 2008 a 12,5 % od roku 2009. Základem daně
z příjmů ze závislé činnosti bude hrubá mzda zvýšená o příspěvek zaměstnavatele na zdravotní a sociální pojištění a
nesnížená o pojistné zaplacené zaměstnancem.
JAKÉ BUDOU SLEVY NA DANÍCH NOVĚ?
a) nové slevy na dani – platí až za rok 2008
b) každý si odečítá na sebe 2070 korun měsíčně, dosud to bylo 600 korun; tuto částku si mohou nově odečíst i
důchodci, kteří si přivydělávají
c) na manžela bez příjmu si můžete odečíst také 2070 měsíčně, podmínkou je, aby si manžel nevydělal víc než 38
040 korun za rok
d) sleva na dítě se také zvyšuje, z 500 korun na 890 měsíčně
e) pokud jste částečný (či úplný) invalidní důchodce, započtete si navíc 210 (420) korun
f) vlastníte-li průkaz ZTP/P, snížíte si daň o 1345 korun
g) jste-li student, daň klesne o dalších 335 korun měsíčně
RUŠÍ SE SPOLEČNÉ ZDANĚNÍ MANŽELŮ. RUŠÍ SE MINIMÁLNÍ ZÁKLAD DANĚ U PODNIKATELŮ
Osvobození příjmů z prodeje akcií a ostatních investičních instrumentů obchodovaných na veřejném trhu a cenných
KONFERENCE
107
papírů kolektivního investovaní (například podílových listů) po šesti měsících od jejich nabytí zůstává zachováno,
avšak pouze za podmínky podílu na společnosti nepřevyšující 5 %. U ostatních cenných papírů (například akcií
neobchodovaných na veřejném trhu) se lhůta pro uplatnění osvobození prodlužuje na 5 let.
U osob samostatně výdělečně činných se ruší odčitatelnost sociálního a zdravotního pojištění ze základu daně.
Příspěvky zaměstnavatele na penzijní připojištění a životní pojištění budou při splnění stanovených podmínek na straně
zaměstnance osvobozeny až do částky 24 000 Kč ročně. Zároveň jsou modifikována některá další osvobození na straně
zaměstnanců (například přechodné ubytování).
ODVODY NA SOCIÁLNÍ A ZDRAVOTNÍ POJIŠTĚNÍ
Od 1. ledna 2008 došlo k zavedení jednotného ročního stropu pro vyměřovací základ pro placení sociálního a
zdravotního pojištění jak pro zaměstnance, tak pro osoby samostatně výdělečně činné, ve výši 48 násobku měsíční
průměrné mzdy v národním hospodářství.
Limit pro odvody je stanoven na roční úroveň, tzn. osvobození od odvodů bude až od následujícícho měsíce od měsíce,
ve kterém poplatník dosáhl ročního stropu, do té doby bude hradit odvody ze super hrubé mzdy ve výši 35 % beze
stropu.
NEMOCENSKÉ POJIŠTĚNÍ
Posunuje se účinnost nového zákona o nemocenském pojištění o další rok, tedy na 1. 1. 2009. Za první tři pracovní dny
pracovní neschopnosti nenáleží zaměstnanci nemocenská.
prospěch zdanitelných výnosů nejpozději ve zdaňovacím období, které započne v roce 2008.
DAŇ Z PŘIDANÉ HODNOTY
Dochází ke zvýšení snížené sazby daně na 9 % (potraviny, bytová výstavba).
Návrh zákona stanovuje zavedení skupinové registrace k DPH pro skupiny kapitálově spojených osob se sídlem,
místem podnikání nebo provozovnou v tuzemsku. Na základě této skupinové registrace smějí společnosti v takové
skupině vystupovat pod jedním identifikačním číslem a plnění mezi členy skupiny nepodléhá DPH.
Návrh zákona dále vymezuje podmínky pro uplatnění snížené sazby daně u sociálního bydlení.
MAJETKOVÉ DANĚ
a) Stanovuje se osvobození zemědělských pozemků od daně z nemovitostí
b) osvobození I. a II. skupiny poplatníků od daně dědické a daně darovací.
Stanovuje se také zvýšení koeficientů ovlivňujících základní sazbu daně z nemovitostí u malých obcí do 1 000 obyvatel
a zavedení fakultativních místních koeficientů, které budou plně v kompetenci obce.
SPOTŘEBNÍ DANĚ
a) zrušení daňového zvýhodnění odpadních olejů a některých biopaliv
b) zvýšení daňových sazeb z cigaret na minimální sazby platné v EU.
SPRÁVA DANÍ
Ruší se povinnost evidovat hotovostní platby prostřednictvím registračních pokladen s fiskální pamětí a další povinnosti
související s touto evidencí.
DAŇ Z PŘÍJMŮ PRÁVNICKÝCH OSOB
a) Daň
Na základě návrhu zákona dojde k postupnému snižování sazby daně z příjmů právnických osob na 21 % v roce 2008,
20 % v roce 2009 a 19 % v roce 2010.
KONFERENCE
108
Sazby srážkových daní (s výjimkou přeshraničního finančního leasingu) se sjednocují na 15 %. Od roku 2009 se
některé sazby dále snižují na 12,5 %.
b) Dividendy
Osvobození příjmů z dividend se rozšiřuje i na dceřiné společnosti, které jsou daňovými rezidenty ve státech mimo
Evropskou unii, se kterými Česká republika uzavřela smlouvu o zamezení dvojího zdanění. Jednou z podmínek pro
uplatnění osvobození je, že dceřiná společnost podléhá ve státě, jejímž je rezidentem, dani z příjmů, jejíž sazba je
alespoň 12 %.
c) Kapitálové investice
Zákon nově zavádí u právnických osob osvobození příjmů z prodeje podílu na dceřiných společnostech za podmínek
pro osvobození dividend.
Nízká kapitalizace a omezení odpočtu daňově uznatelných finančních nákladů
Pravidlům nízké kapitalizace budou podléhat nejenom úroky z úvěrů, ale také ostatní finanční náklady (například
náklady na zpracování úvěrů, poplatky za záruky). Finanční náklady z úvěrů a půjček budou považovány za daňově
neuznatelné v následujících případech:
a) přesáhnou-li jednotnou úrokovou míru zvýšenou o čtyři procentní body, nebo
b) plynou z podřízených závazků poplatníka, nebo
c) úrok nebo výnos z úvěru či půjčky je odvozován ze zisku poplatníka, nebo
d) úhrn úvěrů a půjček (od spojených i nespojených osob) přesahuje ve zdaňovacím období šestinásobek vlastního
kapitálu (od roku 2009 čtyřnásobek), nebo
e) úhrn úvěrů a půjček od spojených osob přesahuje dvojnásobek (u bank a pojišťoven trojnásobek) vlastního
kapitálu
Jednotná úroková míra (pod písmenem a)) bude stanovena jako průměr z referenční hodnoty úrokových sazeb na trhu
mezibankovních depozit podle jednotlivých měn.
Do úhrnu úvěrů a půjček od spojených osob (pod písmenem e)) budou zahrnovány i úvěry a půjčky, které jsou spojenou
osobou pouze zajištěny.
Nová pravidla nízké kapitalizace se nepoužijí pro na finanční náklady u úvěrů a půjček od nespojených osob
nepřesahující 1 000 000 Kč.
Přechodná ustanovení upravují odložení účinnosti nových pravidel pro úvěry a půjčky uzavřené před nabytím účinnosti
novely zákona do roku 2010. Od roku 2010 se nová pravidla použijí na všechny úvěry a půjčky.
d) Leasing
Zákon ruší zvláštní způsob odpisování majetku pronajímaného na finanční leasing na straně leasingových společností.
Zároveň dochází u smluv uzavřených po nabytí účinnosti zákona k prodloužení minimální doby trvání leasingu pro
daňovou uznatelnost nájemného u finančního leasingu na stanovenou dobu pro odpisování příslušného majetku pro
daňové účely, u nemovitostí pak na 30 let.
Omezuje se také celková výše daňově uznatelného nájemného u finančního leasingu na straně nájemce. U
přeshraničního finančního leasingu se sazba srážkové daně zvyšuje na 5 %.
e) Osobní automobily
Osobní automobily by měly být odpisovány ve 2. odpisové skupině (doba odpisování 5 let) a měla by být zrušena
hranice 1 500 000 Kč pro jejich odpisování (u nově pořízených automobilů).
f) Pohledávky a závazky
Stanovuje se povinnost zvýšit základ daně o hodnotu nezaplacených závazků, které vstupovaly do daňově uznatelných
nákladů, pokud od okamžiku jejich splatnosti uplynulo více než 36 měsíců.
KONFERENCE
109
g) Hypoteční zástavní listy
Osvobození úrokových výnosů z hypotečních zástavních listů se zrušuje. Hypoteční zástavní listy vydané před 1.
lednem 2008 podléhají na základě přechodného ustanovení dosavadnímu režimu a úrokové výnosy z nich zůstávají
nadále osvobozeny.
h) Zákon o rezervách
Zrušuje se daňová uznatelnost tvorby vyrovnávací rezervy a jiných technických rezerv u pojišťoven. Tyto již vytvořené
rezervy by měly být rozpuštěny ve prospěch zdanitelných výnosů nejpozději ve zdaňovacím období, které započne v
roce 2008.
i) Další změny v oblasti daňově uznatelných nákladů
Daňově uznatelným nákladem jsou náklady vzniklé při provedené likvidaci zásob, materiálu, zboží, nedokončené
výroby, polotovarů a výrobku.
Novela přináší změny v oblasti úpravy výdajů zaměstnavatele na pracovní a sociální podmínky. Dovádí do důsledků
princip vyplývající z nového Zákoníku práce, kdy daňově uznatelné jsou pro zaměstnavatele výdaje vyplývající z práv
zaměstnanců sjednaných v kolektivní smlouvě, vnitřním předpise, pracovní nebo jiné smlouvě upravující naplňování
sociálních podmínek zaměstnanců.
V důsledku toho novela ruší limity v oblasti svozu zaměstnanců do práce, přechodného ubytování, příspěvků na
penzijní připojištění a životní pojištění.
Novela ovšem obsahuje výslovnou daňovou neuznatelnost nákladů na nealkoholické nápoje poskytovaných ke spotřebě
na pracovišti, nepeněžních plnění poskytovaných zaměstnanci ve formě příspěvků na kulturní pořady, sportovní akce,
možnosti používat rekreační, zdravotnická, vzdělávací s jiná zařízení a poskytování rekreace. Zároveň jsou
modifikována některá osvobození od daně z příjmů fyzických osob na straně zaměstnanců.
Dopady navrhované reformy veřejných financí (v mld. Kč)
Celkem
2008
2009
2010
-19,4
-27,8
-29,7
0
- 7,3
-33,8
25,6
27,0
27,9
DPH
-1,4
-1,4
-1,4
Daň z nemovitostí
-0,4
-0,4
-0,4
Celkem
4,4
-9,9
-37,4
2008
-13,4
0
18,0
Státní rozpočet
2009
2010
-18,4
-19,7
- 5,1
-23,8
19,0
19,7
2008
-1,8
0
2,3
Kraje
2009
-2,2
-0,7
2,4
2010
-2,5
-2,9
2,5
DPH
Daň z nemovitostí*)
-0,4
-0,4
-0,4
Celkem
4,2
-4,9
-24,2
0,5
-0,5
-2,9
*) maximální dopad v případě, že by žádná obec nevyužila možnosti kompenzace
2008
-4,2
0
5,3
-1,4
Obce
2009
-7,2
-1,5
5,6
-1,4
2010
-7,5
-7,1
5,7
-1,4
-0,3
-4,5
-10,3
Z hlediska jednotlivých navrhovaných úprav se v inkasu daně z příjmů projeví takto:
Daň z příjmů fyzických osob: (v mld. Kč)
Celkem
Sazba daně 15 %, úprava
základu daně o pojistné,
zrušení SZM, zrušení min.
základu daně(1)
Státní rozpočet
Kraje
Obce
2008
2009
2008
2009
2008
2009
2008
2009
-19,4
-28,2
-13,4
-18,6
-1,8
-2,3
-4,2
-7,3
KONFERENCE
110
Úprava postupů osvobození
0,0
0,4
0,0
0,2
0,0
0,1
0,0
0,1
příjmů z cenných papírů
Zrušení osvobození příjmů ze
0,1
0,1
0,1
0,1
0,0
0,0
0,0
0,0
zvýhodnění zaměstnanců ve
veř. dopravě
Fyzické osoby celkem
-19,4
-27,8
-13,4
-18,4
-1,8
-2,2
-4,2
-7,2
Pozn.:
1)
Propočet vychází z komplexního rozboru všech faktorů, z nich některé ovlivňují příjmy pozitivně a jiné negativně.
Ostatní navrhované změny mají nulový nebo zanedbatelný vliv.
ZÁVĚR:
Nelze jednoznačně konstatovat, že nová reforma veřejných financí bude mít negativní dopad na všechny subjekty, ale
pro některé subjekty může být výhodnější, pro jiné nevýhodnější. Důležitým prvním dopadem pro všechny subjekty se
jeví zvýšená inflace, která postihne všechny subjekty. Další dopady se projeví až s odstupem času, který ukáže, jak se
reforma v praxi skutečně na různých subjektech projeví.
SEZNAM INFORMAČNÍCH ZDROJŮ:
Prameny 1. řádu:
[1]
Zákon č. 218/2000 Sb., o rozpočtových pravidlech a o změně některých souvisejících
[2]
zákonů
[3]
fondům
[4]
[5]
Zákon č. 586/1992 Sb., o daních z příjmů, ve znění pozdějších předpisů
[6]
Zákon č. 261/2007 Sb. ze dne 19. září 2007 - o stabilizaci veřejných rozpočtů
Prameny 2. řádu:
[1]
http://www.csu.cz
[2]
http://www.ihned.cz
[3]
http://www.mfcr.cz
[4]
http://www.mfsr.sk
ADRESA:
Ing. Alena Poncarová
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Česká republika
Zuzana Prajzová
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Česká republika
KONFERENCE
111
KONFERENCE
112
SEPĚTÍ TEORIE A PRAXE PŘI VÝUCE ZAHRANIČNÍHO OBCHODU
Jan Prachař
Abstrakt: Příspěvek pojednává o tom, jaký význam mají pro výuku zahraničního obchodu zejména
praktické zkušenosti vyučujícího.
Klíčová slova: Osobnost obchodníka, osobnost učitele zahraničního obchodu
Být kvalifikovaným zahraničním obchodníkem vyžaduje celoživotní studium oboru, především komoditní. Zahraniční
obchod vyžaduje lidi zdravé fyzicky i psychicky, odolné vůči zvýšené zátěži, stresu a schopné snášet nepříjemnosti
vyplývající z cestování, z pobytu v cizím prostředí a podobně.
V oblasti komoditní sem patří znalost užitných hodnot vlastního prodávaného výrobku a také hlavních konkurenčních
výrobků. Podstatné je znát nejenom výhody, ale i nevýhody konkurence a umět analyzovat přednosti a nedostatky zboží
za jehož prodej je obchodník odpovědný. Komoditní neznalost může způsobit neuvěřitelné potíže. V zahraničním
obchodě jsem pracoval přes dvacet let, zabýval jsem se prodejem širokého sortimentu výrobků, zejména prodejem
dieselových motorů, agregátů a čerpadel. Během svých služebních cest jsem si všiml, že i otázku jazyka je třeba řešit v
souvislosti s prezentací. Mnozí podlehli dojmu, že angličtina se stala opravdu světovým esperantem a věnovat úsilí či
prostředky k zvládnutí dalších jazyků se jim zdá zbytečné. Je to velký omyl, neboť přestože se angličtina rozšiřuje po
celém světě, k tomu, aby se stala esperantem ještě hodně chybí. A je zcela přirozené, že každý sáhne raději po nabídce v
jeho vlastním jazyce, než aby se namáhal četbou v jazyce cizím. Země jako například Francie by nabídku do tendru v
jiném jazyce než domácím vůbec nepřipustily. Významným činitelem v jednání s obchodními partnery je taktnost, která
neni pouze záležitostí výchovy, ale především vzdělání a zkušeností. Trpělivost hraje velice důležitou roli zejména při
jednání s Latinoameričany a zejména pak s Asiaty. Je málo prověřována při jednání s firmami, se kterými je obchodní
vztah většinou neosobní a chladný. Zdálo by se, že střídmost patří spíše do rejstříku zcela osobních postojů k životu, ale
pro obchodního profesionála je rovněž důležitým činitelem, který může pozitivně či negativně ovlivnit obchodní
jednání. Zejména při zahraničních návštěvách si účastníci často dopřávají nadmíru požitků. Alkohol navíc uvolňuje
zábrany a člověk často řekne víc, než je žádoucí, což může velmi nepříjemně ovlivnit další průběh jednání. Důležitým
kritériem pro výběr spolupracovníků je loajalita. Rozumí se tím především loajalita vůči podniku. Lze prominout
chybu, omyl, špatný závěr, ale ne úmyslné poškození prestiže podniku u partnera nebo u veřejnosti.
Vysoké nároky na zahraničního obchodníka je možné splnit pouze za předpokladu dobré psychické a fyzické kondice.
Psychická rovnováha člověka je dána jeho vlastními pocity, ale i situací v jeho osobním životě.
Práce v zahraničním obchodě je práce týmová. Má-li tým plnit náročné úkoly, musí být složen z různých specialistů a
odpovědného pracovníka, který kromě zmíněných vlastností a znalostí musí mít předpoklady pro řízení kolektivu.
Takový profesionál je především člověk kontaktů, který je připravován na to, aby se rychle seznámil s cizími lidmi v
různém prostředí.
Z výše uvedeného popisu obchodníka je zřejmé, že studenti, studující problematiku zahraničního obchodu musí být
vybavení taky praktickými radami, jak to v zahraničním obchodě “chodí “. A takové znalosti získají zejména ze dvou
zdrojů, kterými jsou:
1) Praktická příprava a praxe ve výrobních firmách během studia, kdy budou zapojení do řešení konkrétních
obchodních případů
2) Učitelé, vybavení praktickými osobními zkušenostmi ze zahraničního obchodu
V současnosti vydané učebnice pojednávající o zahraničním obchodě jsou branou do této problematiky, ale bez
praktické aplikace získané teorie budou absolventi školy vždy jen začátečníci, kteří se teprve v praxi budou muset vše o
obchodě naučit.
Naše škola se ve výuce zahraničního obchodu zaměřila na popsanou praktickou přípravu a to při sestavování témat
seminárních a bakalářských prací, ve kterých studenti řeší u vytipovaných výrobních firem konkrétní obchodní případy.
KONFERENCE
113
Podílí se např. na zpracovávání cenových kalkulací při výběru spedičních společností pro kamionovou i kontejnerovou
přepravu, provádí průzkum trhů i samotný prodej výrobků spotřebního charakterů.
A prodej výrobků spotřebního charakteru proto, aby si své obchodnické začátky vyzkoušeli na méně složitější
komoditě. V tomto roce tým našich studentů bude prezentovat výrobky přední zahraniční společnosti na veletrhu Kabo
v Brně. Je to pro ně zároveň i motivace v dalším studiu.
Na manažerské téma bylo v posledních letech publikováno mnoho odborné literatury. V oblasti hodnocení našich
pracovníků z hlediska jejich způsobilosti pro výkon práce v určitých konkrétních podmínkách, zejména v zahraničí,
dosáhla v minulosti česká věda velmi zajímavých výsledků. Výzkum, který prováděl Ústav pro geografickou medicínu
ve Vinohradské nemocnici, však v současnosti již nepokračuje a dnešní personální ředitelé klíčových resortů věří spíše
nejrůznějším evropským zkušenostem, ačkoliv osobnosti u nás vyrůstaly v prostředí na hony vzdáleném standartním
evropským podmínkám. [1]
LITERATURA
[1] BENEŠ, V. a kolektiv. Zahraniční obchod, Praha : Grada Publishing, a.s., 2004. ISBN 80-247-0558-3.
ADRESA
Ing. Jan Prachař
Osvobození 699
68604 Kunovice
Tel. +420 572 549018
KONFERENCE
114
MIGRAČNÉ PRÁVO
Klaudia Pyteľová
Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomické univerzity v Bratislave
Abstrakt: Medzinárodná migrácia v súčasnosti naberá na význame. Popri dobrovoľnej migrácii (napr. za
prácou) poznáme aj nútenú migráciu. Z toho dôvodu súčasťou migračného práva sú aj ustanovenia
týkajúce sa utečencov a žiadateľov o azyl. V rámci migrácie na jednej strane vystupuje sloboda pohybu
a pobytu osôb ako základné ľudské právo jednotlivca, a na druhej strane povinnosť štátu zabezpečiť štátnu
bezpečnosť a ochrániť štát pred prípadným teroristickým útokom, ktorý predstavuje vážnu hrozbu.
Kľúčové slová: migračné právo, cudzinec v medzinárodnom práve, národnosť, utečenecké právo, azylové
právo, sloboda pohybu a pobytu, migrácia, nútená migrácia
ÚVOD
Migrácia je v súčasnom globalizovanom svete fenomén, s ktorým sa stretávame bežne. Ľudia migrujú
z najrozmanitejších príčin. Rozoznávame vnútroštátnu migráciu, ktorá sa uskutočňuje v rámci hraníc jedného štátu
a medzinárodnú migráciu, pri ktorej jednotlivec – migrant prekračuje všeobecne uznávané hranice štátov, z jednej
krajiny do inej. Oficiálna definícia znie „migrácia je proces priestorového premiestňovania osôb cez hranice, spojený so
zmenou miesta bydliska na dobu kratšiu či dlhšiu, prípadne natrvalo.“ 1
Pravidlá medzinárodného práva limitujúce kompetencie štátu v záležitostiach migrácie predstavujú prostriedok, na
základe ktorého sa uskutočňuje sloboda pohybu a pobytu osôb ako jedného zo základných ľudských práv. Avšak štátu
pripadá možnosť kontroly vstupu cudzincov na svoje územie, a následne možnosť povoliť, resp. zakázať vstup na
základe podmienok zákonne ustanovených, ktoré slúžia na ochranu národných záujmov a štátnej bezpečnosti. Teda
sloboda pohybu a pobytu neznamená neobmedzenú možnosť vstupu iných štátnych príslušníkov na územie
ktoréhokoľvek štátu.
SLOBODA POHYBU A POBYTU AKO ZÁKLAD MIGRÁCIE
Sloboda pohybu a pobytu ako základ migrácie je jedným zo základných ľudských práv a slobôd, ktoré je zakotvené
v rôznych multilaterálnych a bilaterálnych dohovoroch. Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uverejnený v Zbierke zákonov ako Oznámenie č. 209/1992 Zb. zakotvil garancie slobody pohybu a pobytu v
Dodatkovom protokole č. 4 v článkoch 2-4.
Článok 2
1. Každý, kto sa právoplatne zdržiava na území niektorého štátu, má na tomto území právo slobody pohybu a slobody
zvoliť si miesto pobytu.
2. Každý môže slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú.
3. Žiadne obmedzenia sa nemôžu uvaliť na výkon týchto práv okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné v
demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, udržania verejného poriadku,
predchádzania zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
4. Práva uvedené v odseku 1 môžu v určitých oblastiach podliehať obmedzeniam ustanoveným podľa zákona a
odôvodneným verejným záujmom v demokratickej spoločnosti.
Článok 3
Zákaz vyhostenia občanov
1. Nikto nebude, či už individuálne alebo hromadne, vyhostený z územia štátu, ktorého je štátnym občanom.
2. Nikto nebude pozbavený práva vstúpiť na územie štátu, ktorého je štátnym občanom.
Článok 4
Zákaz hromadného vyhostenia cudzincov
Hromadné vyhostenie cudzincov je zakázané.
Pojem cudzinec možno definovať dvoma spôsobmi. A to po prvé „cudzincom je fyzická osoba, ktorá nie je občanom
1
Dostupné na internete: <http://www.rozvojovevzdelavanie.sk/pojmy/migracia.html>
KONFERENCE
115
štátu pobytu, ale má štátoobčiansky vzťah k inému štátu.“2. Ide o užšie vymedzenie, v rámci ktorého vynechávame
apolitov. Širšia definícia znie, že cudzincom je každá fyzická osoba, ktorá nie je občanom daného štátu. V súvislosti
s čl. 2 ods. 1 citovaného dohovoru - právoplatne zdržiavať sa na území iného štátu znamená, že cudzinec má
právoplatné povolenie na pobyt, ktoré vydáva prijímajúci štát, resp. príslušné štátne orgány. Z toho vyplýva, že každý
štát si samostatne vytvára zákonné podmienky, požiadavky a postupy na udelenie povolenia, ktoré musia byť splnené,
inak pôjde o ilegálny pobyt, resp. ilegálny vstup do krajiny. V zásade platí, že cudzinec môže vstúpiť na územie štátu
s cestovným dokladom a vízom (krátkodobý pobyt) alebo s cestovným dokladom a povolením na pobyt(dlhodobý
pobyt). Najdôležitejším zákonom, ktorý upravuje pobyt cudzincov na Slovensku je zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte
cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). Podľa Zákona o pobyte cudzincov sa
cudzincom rozumie každý, kto nie je občanom Slovenskej republiky. Pobyt občanov Európskej Únie a Európskeho
hospodárskeho priestoru (EHP) - ktorí sú takisto z pohľadu zákona cudzincami - sa však spravuje osobitným režimom.
Cudzinec môže požiadať o povolenie na jeden z troch typov pobytov: trvalý pobyt, prechodný pobyt alebo tolerovaný
pobyt.
Štát nemá právo brániť cudzincovi v odchode, avšak má právo vyzvať cudzinca, ktorý svojím správaním ohrozuje alebo
poškodzuje bezpečnosť a poriadok v štáte, z nedostatku existenčných prostriedkov, z dôvodu páchania trestnej činnosti
a pod., aby jeho štátne územie opustil. V prípade, ak neuposlúchne, nasleduje vyhostenie. Niektoré z dôvodov pre
vydanie rozhodnutia o vyhostení cudzinca podľa zákona o pobyte cudzincov (sú vymenované v § 57 ods.):
•
ohrozovanie bezpečnosti štátu, verejného poriadku, zdravia alebo práva a slobody iných a na vymedzených
územiach aj prírody,
•
právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin a neuloženie trestu vyhostenia,
•
porušenie predpisov o omamných a psychotropných látkach,
•
predloženie falšovaných alebo pozmenených dokladov pri kontrole vykonávanej podľa tohto zákona,
•
vykonávanie inej činnosti než na akú bolo cudzincovi udelené povolenie na prechodný pobyt,
•
uzatvorenie manželstva s cieľom získať povolenie na pobyt,
•
neoprávnený vstup alebo pobyt na území Slovenskej republiky,
•
odmietanie hodnoverne preukázať svoju totožnosť,
úmyselné poskytnutie nepravdivých alebo neúplných informácií v konaní o udelenie povolenia na pobyt,
•
•
ďalšie sú ustanovené v §57 zákona o pobyte cudzincov.3
Je potrebné rozlišovať vyhostenie ako rozhodnutie súdu za spáchanie trestného činu, resp. jeho pokusu alebo prípravy
a vyhostenie ako administratívne rozhodnutie policajného útvaru. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 300/2006 Z. z. (trestný
zákon), nemožno trest vyhostenia uložiť páchateľovi
a) u ktorého sa nepodarilo zistiť jeho štátnu príslušnosť alebo štát, z ktorého na územie Slovenskej republiky
pricestoval,
b) ak má byť vyhostený do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho osobná sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti,
náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí pre toho, koho
odôvodnene možno považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky, alebo pre toho, kto bol
odsúdený za obzvlášť závažný zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku, alebo
c) ak má byť vyhostený do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva,
príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie,
kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je
predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže by uložený.4
V rámci Európskej únie platí špecifický režim, čo sa týka vyhostenia občana iného členského štátu. Členské štáty síce
majú možnosť vyhostiť občana iného členského štátu, ale len z dôvodov narušenia verejného poriadku, verejnej
bezpečnosti či verejného zdravia. Interná smernica EÚ, a zároveň stanovisko Európskeho parlamentu upozorňujú na
skutočnosť, že vyhostiť nie je možné z dôvodov všeobecnej prevencie, a taktiež sa odmieta kolektívne zavinenie.
Podobne ako Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zakotvuje slobodu pohybu a pobytu aj
článok 12 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach Uverejnený v Zbierke zákonov ako Vyhláška č.
120/1976 Zb.
Článok 12
1. Každý, kto sa právoplatne nachádza na území určitého štátu, má na tomto území právo slobody pohybu a slobody
zvoliť si miesto pobytu.
2
Mráz, S.: Medzinárodné právo verejné. 2007. S.221.
§ 57 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov.
4
§ 65 ods. 2 zákona č. 300/2006 Z. z.(trestný zákon).
3
KONFERENCE
116
2. Každý môže slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú.
3. Vyššie spomenuté práva nepodliehajú žiadnym obmedzeniam okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú
nevyhnutné pre ochranu národnej bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia alebo morálky alebo práv a
slobôd druhých a ktoré v súlade
s ostatnými právami uznanými v tomto pakte.
4. Nikto nesmie byť svojvoľne pozbavený práva vstúpiť do svojej vlastnej krajiny.
Článok 13
Cudzinec nachádzajúci sa právoplatne na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou paktu, môže byť z neho vyhostený len
na základe rozhodnutia, ku ktorému sa dospelo v súlade so zákonom, a má možnosť, okrem prípadov, keď naliehavé
dôvody národnej bezpečnosti
vyžadujú iný postup, predložiť námietky proti svojmu vyhosteniu a dať svoj prípade preskúmať príslušným orgánom
alebo osobou alebo osobami príslušným orgánom osobitne označenými a byť pred nimi na tento účel zastúpený.
Valné zhromažďovanie OSN prijalo roku 1985 Deklaráciu o ľudských právach jednotlivcov, ktorí nie sú štátnymi
občanmi štátu, v ktorom žijú (A/RES/40/144). Tento dokument má však iba odporúčaciu povahu, no vzhľadom na fakt,
že ide o dokument uznaný a používaný medzinárodným spoločenstvom, má značnú morálnu hodnotu. Ide o súbor
cudzineckých práv a povinností. Medzi základné povinnosti, ktoré podľa Deklarácie musia cudzí štátni príslušníci
plniť, patrí povinnosť podriadiť sa právnemu poriadku štátu pobytu a suverénnej moci štátu pobytu. To isté platí o
rešpektovaní národných tradícií a obyčají. Pre cudzinca v zahraničí však stále platí záväzok vernosti voči domovskému
štátu, ktoré mu vyplýva zo štátoobčianskeho zväzku.
MIGRAČNÉ PRÁVO
Migračné právo môžme vo všeobecnosti definovať ako súhrn zásad a princípov upravujúcich právne postavenie
migrantov. Migrant je osoba, ktorá migruje z jedného štátu, spravidla ktorého je štátnym občanom, do iného. V rámci
medzinárodného práva verejného sa obyvateľstvom štátu rozumie „spoločenstvo ľudí žijúcich na území štátu
a podliehajúcich jeho výlučnej jurisdikcii“.5 Obyvateľstvo môžme rozdeliť do dvoch skupín, a to na štátnych občanov
a cudzincov, pričom medzi cudzincov zaraďujeme aj bipolitov (osoby so štátnym občianstvom dvoch alebo viacerých
štátov) a apolitov (osoby bez štátnej príslušnosti). Štátne občianstvo predstavuje „trvalý politicko-právny osobný
zväzok konkrétnej fyzickej osoby s konkrétnym štátom, z ktorého pre obe strany vyplývajú určité práva a povinnosti
verejného charakteru“.6 V Haagskom dohovore o niektorých otázkach stretov zákonov o štátnom občianstve z roku
1930 sa nachádzajú ustanovenia, z ktorých možno vyvodiť záver, že je záležitosťou každého štátu, aby bolo zákonne
definované, kto sú jeho štátni občania. Tieto vnútroštátne predpisy musia byť zároveň uznané inými štátmi a k tomu
dochádza len za podmienky, že sú v súlade s medzinárodnými dohovormi, medzinárodnými obyčajmi a všeobecne
uznávanými zásadami v oblasti štátneho občianstva. Ponechanie úpravy štátneho občianstva výlučne na vnútroštátnu
legislatívu je jedným z prejavov zvrchovanosti a suverenity štátov.
Opustenie územia domovského štátu nespôsobuje zánik občianstva, a súčasne ani z neho vyplývajúcich práv a
povinností. Za hranicami štátu sa z občana stáva cudzinec, ktorého postavenie upravujú jednak medzinárodné zmluvy,
a jednak i vnútroštátna právna úprava štátu pobytu. Z toho všetkého nám vyplýva skutočnosť, že v rámci
medzinárodného práva verejného sa migrantom rozumie cudzinec.
Rozsah práv priznaných cudzincom na tom-ktorom štátnom území je ustanovený vnútroštátnym právnym poriadkom
daného štátu. Tento rozsah práv sa označuje ako cudzinecký režim. „Cudzinecký režim je ucelený systém jednotlivých
druhov režimov, ktoré upravujú právne postavenie cudzincov na území štátu pobytu a jeho realizáciu kompetentnými
štátnymi orgánmi.“7 Rozoznávame tieto cudzinecké režimy:
1) Minimálny cudzinecký režim – štát pobytu rešpektuje cudzinca ako ľudskú bytosť.
2) Režim najvyšších výhod – ide o zmluvný režim, na základe ktorého sú zmluvné strany (štát pobytu a štát, ktorého je
cudzinec štátnym občanom) povinné navzájom svojim občanom zabezpečiť a poskytnúť najväčšiu mieru práv
a výhod, „ktoré súčasne poskytujú alebo v období platnosti zmluvy poskytnú na svojom území príslušníkom
ktoréhokoľvek tretieho štátu“.8
3) Zvláštny režim – práva a povinnosti cudzincov sú upravené zvláštnymi vnútroštátnymi právnymi predpismi, „ktoré
musia rešpektovať minimálny cudzinecký štandard, ale mimo jeho rámca môžu upravovať ich práva a povinnosti
podľa vlastnej úvahy (t.j. buď výhodnejšie, alebo aj menej výhodne ako u svojich štátnych občanov)“.9
5
Klučka, J.: Medzinárodné právo verejné. 2008. S. 245.
Tomko, J. a kol.: Medzinárodné verejné právo. 1988. S. 211.
7
Balga, J. :Cudzinecký režim. 1998, str. 16.
8
Mráz, S.:Medzinárodné právo verejné. 2007. S.226.
6
9
Klučka, J.: Medzinárodné právo verejné (všeobecná a osobitná časť). 2008. S. 265.
KONFERENCE
117
4) Národný režim – je režim, v rámci ktorého sa cudzincom poskytujú v rovnaké práva a povinnosti ako občanom
daného štátu.
NÚTENÁ MIGRÁCIA
V stanovách UNHCR je utečenec definovaný ako osoba, ktorá ušla zo svojej vlasti z opodstatneného strachu pred
prenasledovaním z dôvodu rasy, náboženstva, politických názorov alebo členstva v určitej sociálnej skupine a nemôže
alebo nechce sa vrátiť späť. Na to, aby bol žiadateľovi o azyl priznaný štatút utečenca, teda aby sa stal utečencomi v
zmysle Ženevskej konvencie o postavení utečenca z roku 1951, musí v azylovej procedúre preukázať odôvodnené
obavy pred prenasledovaním, ktoré sú veľmi prísne vymedzené a špecifikované. Podľa článku 2 Dohovoru z roku 1951
sa musia utečenci podriadiť zákonom a nariadeniam krajiny, v ktorej sa nachádzajú. Utečenci sa musia najmä vyhnúť
akýmkoľvek činom, ktoré by ohrozili ich bezpečnosť alebo verejný poriadok v krajine azylu. Podľa slovenského
právneho poriadku sa azylom chápe - ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej
zmluve alebo podľa čl. 53 Ústavy SR o poskytovaní azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických
práv a slobôd. Žiadateľom o azyl je cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru vyhlási, že žiada o udelenie azylu na
území SR. Avšak je potrebné podotknúť, že štát, na území ktorého sa utečenec nachádza je povinný poskytnúť mu
aspoň minimálny cudzinecký štandard, a teda že sú mu garantované základné ľudské práva a slobody, a že je
považovaný za ľudskú bytosť.
Základným princípom medzinárodného utečeneckého práva je princíp non refoulment. Ide o zásadu nevrátenia, ktorá
predstavuje jeden z najdôležitejších právnych prostriedkov slúžiacich na ochranu utečencov, v prípade ak by jeho návrat
do vlasti predstavoval ohrozenie ich života, zdravia alebo bezpečnosti. Jedným z najzákladnejších dokumentov
medzinárodného práva verejného, a to konkrétne medzinárodného práva na ochranu utečencov, je Ženevská konvencia
a jej článok 33, ktorý je formulovaný nasledovne: „Žiaden zmluvný štát nevyhostí akýmkoľvek spôsobom, alebo
nevráti utečenca na hranice štátov, v ktorých by jeho život alebo sloboda boli ohrozené na základe jeho rasy,
náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej spoločenskej vrstve či politického presvedčenia “.10 Druhý odstavec
článku 33 ustanovuje dve výnimky zo zákazu navrátenia do krajiny, kde osobe hrozí prenasledovanie, teda spomínaný
zákaz nie je absolútny. Prvou výnimkou je, prípad keď cudzinec predstavuje nebezpečenstvo pre krajinu, v ktorej sa
nachádza. Ale je potrebné poznamenať, že dané nebezpečenstvo musí byť dokázané a nesmie byť založené na
domnienkach. Druhou výnimkou je skutočnosť, že utečenec bol odsúdený finálnym rozsudkom, za zvlášť závažný
trestný čin a že predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť v danej krajine, pričom všetky tri podmienky musia byť
splnené súčasne.
Azyl je základným právom, ktoré je zahrnuté vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a predstavuje jeden zo
základných princípov medzinárodného práva. Medzinárodnoprávna teória charakterizuje azyl ako „právo územného
suveréna poskytnúť stíhanému cudziemu občanovi vstup a pobyt na svojom území“11. Štát, ktorý prenasledovaného
vpustil na svoje územie, je povinný poskytnúť mu právo pobytu a nevydať ho stíhajúcemu štátu. Takéhoto cudzinca
však môže podrobiť rôznym obmedzeniam, napríklad policajnému dozoru alebo mu môže obmedzeniť pobytu. Štát,
ktorý azyl poskytol, nesie medzinárodnoprávnu zodpovednosť za činnosť osoby požívajúcej azyl, ktorá by
poškodzovala oprávnené záujmy stíhajúceho štátu. Definíciu azylu platnú pre územie Slovenskej republiky predstavuje
§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle: „Azylom sa rozumie ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov
uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise.“ Azyl rozlišujeme na územný a diplomatický.
Diplomatickým azylom rozumieme právo, a zároveň povinnosť, ktoré požívajú diplomatické a konzulárne úrady, na
základe ktorých môžu uznať osobu, ktorá nepožíva diplomatické výsady, za utečenca a poskytnúť jej azyl v priestoroch
diplomatickej misie alebo konzulátu, aby mohla neskoršie byť bezpečne prevezená mimo územie prenasledujúcej
krajiny. Územný azyl je presne definovaný v Deklarácii o územnom azyle z roku 1967.
ZÁVER
Migračné právo je súhrnom právnych noriem, zásad a princípov právneho postavenia migrantov. Migrantom je osoba,
ktorá sa premiestňuje cez všeobecne uznávané hranice štátov. Osoby prekračujú hranice štátov prostredníctvom
využívania svojích základných ľudských práv, a to najmä slobody pohybu a pobytu, ktorá je zaručená v mnohých
bilaterálnych a multilaterálnych dohovoroch. Táto sloboda nie je neobmedzená, je ohraničená právom, a zároveň
povinnosťou štátu zabezpečovať a chrániť štátnu bezpečnosť a verejný záujem. Súčasťou migračného práva je aj
utečenecké právo, ako aj právo azylu, keďže predstavujú nútenú migráciu.
10
11
Ženevská dohoda o právnom postavení utečencov z roku 1951,čl.33.
Mráz, S.: Medzinárodné právo verejné. 2007. S.234.
KONFERENCE
118
LITERATÚRA:
[1]
AZUD, J. Medzinárodné právo. Bratislava : VEDA Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2003. ISBN 80 224-0753-4.
[2]
BALGA, J. Cudzinecký režim. Bratislava : Akadémia Policajného zboru, 1998. ISBN 80-8054-083-7.
[3]
ČEPELKA, Č.; ŠTURMA, P. Mezinárodní právo veřejné. Praha : Eurolex Bohemia, 2003. ISBN 80-86432-572.
[4]
KLUČKA, J. Medzinárodné právo verejné (všeobecná a osobitná časť). Bratislava : Iura Edition 2008. ISBN
978-80-8078-219-1.
[5]
MALENOVSKÝ, J. Mezinárodní právo veřejné (obecná čast). Brno : Edice učebnic Právnickej fakulty
Masarykovy univerzity v Brne. Nakladatelství Doplněk, 1997.
[6]
MRÁZ, S.; POREDOŠ, F.; VRŠANSKÝ, P. Medzinárodné verejné právo. Bratislava : Univerzita Komenského
v Bratislave, Právnická fakulta, Vydavateľské oddelenie, 2005. ISBN 80-7160-202-7.
[7]
MRÁZ, S. Medzinárodné právo verejné. Banská Bystrica : Právnická fakulta UMB, 2007. ISBN 978-80-8083451-7.
[8]
POTOČNÝ, M.; ONDŘEJ, J. Obecné mezinárodní právo v dokumentech. Praha : C. H. Beck, 2000.
[9]
Rozvojové
vzdelávanie.[online],
[citované
1.2.2009].
Dostupné
na
internete:
<http://www.rozvojovevzdelavanie.sk/pojmy/migracia.html>
[10] TOMKO, J. a kol. Medzinárodné verejné právo. Bratislava : Obzor, 1988.
[11] Ženevská dohoda o právnom postavení utečencov z roku 1951.
Relevantné právne predpisy:
[1]
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
[2]
Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Oznámenie č. 209/1992 Zb.
[3]
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Vyhláška č. 120/1976 Zb.
[4]
Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii občanov v znení neskorších predpisov.
[5]
Zákon . 48/2002 Z. z., o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov.
[6]
Zákon . 480/2002 Z. z., o azyle v znení neskorších predpisov.
[7]
Zákon č. 300/2006 Z. z.(Trestný zákon) v znení neskorších predpisov.
KONTAKT:
Mgr. Klaudia Pyteľová,
Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave,
Dolnozemská cesta 1/b,
852 35 Bratislava 5
KONFERENCE
119
KONFERENCE
120
RADAROVÁ ZÁKLADNA V ČR, ANO ČI NE?
Ondřej Šabata, Karel Šabata
Evropský polytechnický institut, s.r.o., Osvobození 699, Kunovice
Resume: Podle průzkumu Centra pro výzkum veřejného mínění nesouhlasí s umístěním amerického radaru
protiraketové obrany v České republice 66 % občanů. Mezi problémy patří např. nevyřešené otázky
s obsluhou radaru.
Klíčová slova: Radar, NATO, základna, průzkum
Resume: According to research of the Centrum for Public Meaning Research do not agree with the
location of the American rocket protection radar in the Czech Republic 66 % of citizens. There are for
instance unsolved questions regarding radar service among problems.
Key words : Radar, NATO, basis, research
SCHVÁLENÍ RADAROVÉ ZÁKLADNY
V současné době probíhá v parlamentu ČR schvalování smlouvy o umístění radaru na území ČR. Jedná se pouze o
dvoustrannou smlouvu a to mezi USA a ČR. Radar má být umístěn v oblasti Brd. Má se jednat o část zařízení, kdy
druhá část bude na území Polska a to v podobě protiraketové základny.
Umístění radaru naráží na možné následující problémy. Kterými argumentují odpůrci:
a) jeho umístění není součástí systému kolektivní obrany, ale jde o vojenské zařízení USA.
b) Umístění radaru bylo sice projednáváno s NATem, ale stále nebylo rozhodnuto, že se jedná o zařízení NATA.
c) Umístění radarové základny nebylo dostatečně projednáváno s některými významnými evropskými státy např.
z Ruskem, které se tak cítí být ohroženo a hrozí dalším kolem zbrojení.
d) Při sjednávání smlouvy o umístění radaru bylo nutno vyřešit některé otázky spojené s obsluhou radaru. Smlouva
vychází z toho, že radar budou obsluhovat američtí občané. Ze smlouvy vyplývá, že v případě, že se tito američtí
občané dopustí na území ČR trestného činu, tak je nebude moci ČR za tento trestní čin potrestat a stíhat. Smlouva
sice vychází z toho, že ČR bude mít možnost postihu takového jednání, ale že se bude pravidelně svých pravomocí
vzdávat ve prospěch USA.
Za pozitivum pro umístění raketové základny v ČR bych vyzdvihnul zejména to, že
a) Výroba a šíření balistických raketových technologií do nových států světa postupně roste a každé rozšíření o
novou zemi zvyšuje riziko napadení.
Podle průzkumu Centra pro výzkum veřejného mínění nesouhlasí s umístěním amerického radaru protiraketové obrany
v České republice 66 % občanů. Naopak pro vybudování základny se vyslovilo 28 procent obyvatel. Průzkum byl
prováděn od 3. do 10. listopadu a zúčastnilo se jej 1084 respondentů.
Zajímalo nás, jaký názor na tuto otázku mají studenti SGaSOŠ, s.r.o., proto jsme provedli průzkum na této škole, mezi
studenty ve věku 17-18 let, kde jsme oslovili 50 náhodně vybraných.
1. otázka zněla
Víte o tom, že se má v ČR vybudovat radarová základna?
Všichni dotazovaní uvedli, že ví o tom, že se má v ČR vybudovat radarová základna.
2. otázka zněla
souhlasíte s vybudováním radarové základny v ČR?
KONFERENCE
121
40%
Ano
Ne
60%
ZÁVĚR:
Potvrzujeme shodu se společností CVVM, kdy 60% je odpůrců radarové základny, ale je zde patrný nárůst příznivců
radarové základny.
1. otázka zněla
Na koho je radarová základna namířena
0%
40%
USA
Rusko
60%
Irán
ZÁVĚR:
Většina studentů si myslí, že raketová základna bude namířena na Rusko a Irán.
1. otázka zněla
Kdo má z radaru největší užitek
0%
10%
NATO
USA
ČR
90%
KONFERENCE
122
ZÁVĚR:
90% studentů si myslí, že největší užitek z radaru bude mít USA
ZÁVĚR
Náš názor je takový, že by měl být radar součástí kolektivní obrany celé Evropské unie, která potřebuje jednotnou
bezpečnostní politiku.
Nemělo by se zapomínat na evropský rozměr problému.
KONTAKT:
Ing. Ondřej Šabata
Osvobození 699
68604 Kunovice
Tel. 572 548 019
JUDr. Karel Šabata
Osvobození 699
68604 Kunovice
Tel. 572 548 019
KONFERENCE
123
KONFERENCE
124
HODNOTENIE ROZVOJOVEJ POMOCI
Michal Ščepán
Abstrakt: Na rozvojovú pomoc sa podľa kritérií OECD ročne vynakladá viac ako 120 mld. USD. Kým na
jednej strane proponenti rozvojovej pomoci vyzývajú k väčším objemom takto alokovaných prostriedkov
a k dodržiavaniu prijatých medzinárodných záväzkov čo do výšky pomoci ako podielu vlastného HNP,
ozývajú sa stále častejšie aj hlasy argumentujúce neefektívnym používaním a plytvaním týchto prostriedkov
pre rozličné dôvody uberajúce kredibilitu rozvojovej iniciatíve. Vyhodnocovanie rozvojovej pomoci ponúka
významný nástroj pre revidovanie platnej koncepcie a stratégie poskytovania rozvojovej pomoci, dokáže
ponúknuť odpoveď na otázku efektivity pomoci a v konečnom dôsledku aj jej opodstatnenosti. Článok
ponúka analýzu problematiky vyhodnocovania rozvojovej pomoci z pohľadu prístupov, zainteresovaných
subjektov, časového uplatnenia a druhov hodnotenia.
Kľúčové slová: Rozvojová pomoc a spolupráca, rozvojová agentúra, efektivita, vyhodnocovanie pomoci.
1. DVA PRÍSTUPY K PRÍNOSOM VYHODNOCOVANIA ROZVOJOVEJ POMOCI
Otázka hodnotenia a vyhodnocovania rozvojovej pomoci stojí od začiatku pred teoretickým problémom dichotómie
dôvodov pre takúto činnosť. Sú to zdanlivo súperiace úlohy, ktoré by malo hodnotenie rozvojovej pomoci spĺňať. Na
jednej strane je to odôvodnenosť poskytovania rozvojovej pomoci a na strane druhej je to schopnosť poučenia sa zo
získaných skúseností. Podľa prvej z funkcií vyhodnocovania rozvojovej pomoci by jej hlavným zmyslom mala byť
schopnosť odpovedať na otázku, či je rozvojová pomoc ako nástroj podpory rozvoja účinná a nakoľko je rozvojová
pomoc v takomto snažení efektívna. Podľa druhej spomenutej funkcie vyhodnocovania rozvojovej pomoci by takáto
činnosť nemala byť samoúčelná, ale mala priniesť na základe vyhodnotenia úspešných a neúspešných postupov
poučenie do budúcnosti s cieľom vylepšiť alebo zmeniť jednotlivé prístupy po vzore úspešných stratégií.
Táto dichotómia nie je náhodná a opiera sa o postoje jednotlivých subjektov zainteresovaných na rozvojovej pomoci
resp. aktivitách s ňou spojených. Pravdepodobne najhlavnejším subjektom v zmysle rozriešenia uvedenej dichotómie
vyhodnocovania rozvojovej pomoci je samotná rozvojová agentúra v pozícii realizátora rozvojovej pomoci. V tejto
polohe rozvojová agentúra nemusí riešiť otázku vlastného financovania a je preto zameraná hlavne na kontinuálny
proces zdokonaľovania vlastných postupov. Jej hlavným záujmom na hodnotení rozvojovej pomoci je schopnosť
vyvodenia dôsledkov z úspešnosti rozvojových projektov s cieľom poučenia sa do budúcnosti. Vyhodnocovanie
rozvojovej pomoci má z tohto pohľadu predstavovať kľúč k úspešnému koncipovaniu rozvojových stratégií a robiť ich
lepšími.
V kontraste k tomuto prístupu stojí zdanlivo na opačnej strane subjekt disponujúcimi finančnými a inými zdrojmi pre
rozvojovú pomoc. Mechanizmus poskytovania rozvojovej pomoci je totiž založený prevažne na transfere vlastných
finančných a kapitálových zdrojov rozvinutých štátov do rozvojových štátov, čím predstavuje de facto realokáciu
svojich daňových príjmov mimo svojho územia. Používanie vlastných zdrojov pre účely tretích subjektov musí byť
obhájiteľné nielen z pohľadu motívov resp. zámerov či konkrétnych cieľov sledovaných poskytovaním rozvojovej
pomoci, ale aj z pohľadu účinnosti a reálnych efektov vynakladanej pomoci. Tieto subjekty budú preto zainteresované
na vyhodnocovaní rozvojovej pomoci primárne z dôvodu dokazovania účinnosti a odôvodnenosti využívania svojich
prostriedkov, hlavne v porovnaní s možnosťami ich prípadného efektívnejšieho využitia inou formou. Jedná sa o štátne
pokladnice, parlamenty, vlády, ale aj rôzne mimovládne združenia zainteresované na problematike rozvojovej
spolupráce a médiá.
Problémom spomenutej dichotómie je však skĺbiť tieto postoje do homogénneho prístupu k vyhodnocovaniu rozvojovej
pomoci ako ilustruje tabuľka č. 1. Aspekt relatívnej váhy kladenej na jeden alebo druhý prístup k vyhodnocovaniu
rozvojovej pomoci je pritom kľúčový vzhľadom na organizáciu a realizáciu hodnotiacich procedúr v rozvojových
agentúrach. V zmysle spomenutých princípov jednotlivých prístupov k očakávaniam kladeným na výsledky hodnotenia
rozvojovej pomoci bude táto váha ovplyvňovaná mierou závislosti rozvojovej agentúry na subjektoch, ktoré financujú
jej činnosť. Multilaterálni donori, ako napríklad Svetová banka, sústreďujú pozornosť v hodnotiacich správach svojich
rozvojových projektov hlavne na moment úspechu alebo neúspechu rozvojových aktivít, aby na výsledkoch
demonštrovali svojim členských subjektom opodstatnenosť vynakladania spoločných prostriedkov z pocitu
KONFERENCE
125
zodpovednosti pri nakladaní s financiami spoločného rozpočtu a z povinnosti ukázať, že všetky vynakladané
prostriedky podliehajú hodnoteniu a sú využívané efektívne. Okrem výnimiek, ako je napríklad Európska komisia, je
však už dôraz kladený na snahu zlepšovať interné postupy smerom k lepšiemu využívaniu týchto prostriedkov a ich
vyššej účinnosti menší. V prípade bilaterálnej formy rozvojovej pomoci dané agentúry nepociťujú spravidla podobný
tlak na ich fungovanie zo strany financujúcich subjektov a ich hodnotiace programy sú zamerané skôr na druhý prístup,
teda smerom k zdokonaľovaniu vlastných postupov a poučeniu sa do budúcnosti, ako rozvojové programy neustále
zdokonaľovať.
Tabuľka č. 1: Porovnanie prístupov k očakávanému cieľu vyhodnocovania rozvojovej pomoci
Odôvodnenosť rozvojovej pomoci
Poučenie sa z výsledkov
ako hlavný zámer
ako hlavný zámer
Orientácia na minulé výsledky
Orientácia na budúce výsledky
Hlavné zameranie:
Stupeň úspešnosti alebo neúspechu
Dôvod úspechu alebo neúspechu
Dôraz kladený na:
Parlament, štátna pokladnica, médiá,
Rozvojové agentúry, výskumné
Preferovaný subjektmi:
záujmové skupiny
inštitúcie, konzultanti, rozvojové štáty
Založený na náhodnom výbere
Projekty vybrané pre potenciál poučiť sa
Výber tém:
Vyhodnocovanie je koncový produkt
Vyhodnocovanie je súčasťou
Štatút vyhodnocovania:
projektového cyklu
Nestranní a nezávislí (za optimálnych
Často členovia rozvojových agentúr
Štatút
hodnotiacich
podmienok)
subjektov:
Údaje samé osebe sú relatívne
Údaje sú dôležité vzhľadom na
Význam údajov v hodnotení:
nedôležité
plánovanie a koncipovanie nových
projektov
Relatívne nedôležitá
Veľmi dôležitá
Význam spätnej väzby:
Zdroj: CRACKNEL, B., E.: Evaluating development aid : Issues, problems and solutions. Delhi : SAGE Publications,
2005. Piate vydanie. Str. 56. ISBN 0-7619-9404-1
Nesúlad medzi týmito odlišnými očakávaniami významne ovplyvňuje aj koncipovanie hodnotenia. Analýza štúdií
hodnotení rozvojovej pomoci zameraných na jeden alebo druhý východiskový predpoklad môže dostatočne
vyčerpávajúco odpovedať na predostreté problémy v rámci daného prístupu, nemusí však mať vypovedaciu schopnosť
vzhľadom na opačné poňatie hodnotenia. Napríklad hodnotiace správy zamerané na potenciál identifikovať úspešné
rozvojové stratégie a schopnosť ponúknuť lekcie úspešnosti koncipovania rozvojových projektov nemusia uspokojivo
riešiť problémy opodstatnenosti rozvojovej pomoci a otázky s tým spojené. Pritom návrh, aby dochádzalo k vyššej
koordinácii hodnotiacich sekcií rozvojových agentúr a harmonizácií referenčných faktorov s cieľom ponúknuť vyššiu
mieru porovnateľnosti jednotlivých prípadov, ale i agentúr a ich výsledkov pochádza ešte z 80. rokov minulého
storočia.1
2. TYPY HODNOTENIA ROZVOJOVEJ POMOCI
„Hodnotenie rozvojovej pomoci je systematické a objektívne vyhodnocovanie prebiehajúcich alebo ukončených
projektov, programov alebo politík, ich podôb, implementácie a výsledkov. Jeho cieľom je zistiť relevantnosť
a naplnenie rozvojových cieľov, efektivitu, hospodárnosť a dopad rozvojovej pomoci.“2 Vyhodnocovanie rozvojovej
pomoci v tomto zmysle znamená systematickú analýzu podniknutých opatrení a intervencií s cieľom zhodnotiť ich
prípadný úspech či neúspech vzhľadom na stanovený cieľ. Aj s ohľadom na spomenuté prístupy k prínosom
vyhodnocovania rozvojovej pomoci je dôležité odlíšiť dva hlavné typy hodnotení, konkrétne hodnotenie procesu
a hodnotenie dopadov rozvojovej pomoci. Ako napovedá už sám názov, hodnotenie procesu má za cieľ vyhodnotiť celý
proces realizácie rozvojovej pomoci v jeho jednotlivých fázach. Hodnotenie dopadov rozvojovej pomoci má naopak za
cieľ zhodnotiť, do akej miery sa podarilo danými opatreniami a danou intervenciou dosiahnuť zamýšľaný výsledok
v súlade so stanovenými cieľmi. Rovnako dôležitou je takisto diferenciácia medzi výstupmi a dopadmi intervencie.
Zatiaľ čo pod výstupom chápeme bezprostredný výsledok realizovanej intervencie, teda priame efekty primárne
kvantitatívneho charakteru, ktoré samé osebe nie sú samoúčelom (akými sú napríklad počet novovybudovaných škôl
alebo počet žiakov zapísaných do školských tried), pod dopadom rozumieme zmeny vyvolané danými výstupmi
v závislosti od formulácie cieľov, teda efekty kvalitatívneho charakteru, odvodené a presahujúce úroveň dosiahnutých
výstupov (ako je napríklad dopad miery vzdelanosti na zdravie obyvateľstva, ekonomickú situáciu jednotlivcov, a pod.).
Často takisto dochádza k zamieňaniu pojmov a za hodnotenie sa nie celkom presne pokladá aj monitorovací proces
v rámci projektového cyklu. „Monitorovací proces má za úlohu sledovať využívanie plánovaných prostriedkov
1
2
OECD: Methods and Procedures in Aid Evaluation. London : DAC Expert group on aid evaluation, 1986.
OECD: Glossary of statistical terms [online]. K dispozícii na <http://stats.oecd.org/glossary/detail.asp?ID=7097>
KONFERENCE
126
a potvrdiť alebo vyvrátiť, či zabezpečujú zamýšľané výstupy z realizácie. Tieto faktory sú v rámci hodnotenia zisťované
takisto, avšak hodnotenie zachádza o krok ďalej keď sa skúma, či bol dosiahnutý aj zamýšľaný dopad.“3 Monitorovanie
je preto súčasťou hodnotenia ale nie je jeho cieľom. Grafické porovnanie jednotlivých procesov ilustruje graf č. 1.
Implementácia
Výstup
Hodnotenie dopadu
rozvojové ciele vzhľadom
na dopad
Ciele
Monitorovanie
bezprostredné ciele
vzhľadom na výstupy
Identifikácia a príprava
Hodnotenie procesu
analýza celého procesu od prípravy po dopad
Graf č. 1: Porovnanie hodnotiacich postupov vzhľadom na fázy procesu
Dopad
Zdroj: MARTINUSSEN, J. D. – PEDERSEN, P. E.: Aid : Understanding international
development cooperation. London : Zed Books Ltd., 2003. Str. 218.
ISBN 1-84277-039-X
3. KRITÉRIÁ PRE HODNOTENIE ROZVOJOVEJ POMOCI
Dá sa predpokladať, že vzhľadom na typologické špecifiká vyplývajúce z rozdielnej vecnej, časovej a priestorovej
podstaty rozličných foriem realizácie rozvojovej pomoci ako sú programy, projekty, politiky a pod. podlieha aj každé
hodnotenie rozvojovej pomoci špecifickým kritériám. Tento predpoklad je z veľkej časti opodstatnený, no napriek tomu
je možné identifikovať súbor univerzálnych kritérií pre hodnotenie rozvojovej pomoci, ktoré sú koncepčného charakteru
a nie sú limitované metodologicko-technickými parametrami viazanými na konkrétny prípad. Všeobecne sa za také
pokladajú široko akceptované kritériá Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
(DAC OECD): relevantnosť, hospodárnosť, efektívnosť, dopad a udržateľnosť.4 Tieto kritériá predstavujú realtívne
robustný základ vo vzťahu k rozličným aspektom hodnotenia rozvojovej pomoci.
Relevantnosť
Kritérium relevantnosti hovorí o miere súladu rozvojovej intervencie a jej cieľov s potrebami danej lokality resp.
obyvateľstva, s národnými rozvojovými stratégiami a plánmi daného rozvojového štátu ako aj donorskými politikami.
V zásade predstavuje otázku užitočnosti a vhodnosti konkrétnej aktivity vzhľadom na potreby a priority cieľovej
skupiny, recipienta a donora. Detailné zhodnotenie východiskových zámerov v tejto polohe ponúka zdôvodnenie
motívov pre takúto činnosť (napríklad či je projekt realizovaný z politických motívov prestíže, alebo objektívnych
ekonomických motívov, akým môže byť napríklad stavba cestnej komunikácie). Cieľom hodnotenia má byť zistenie
skutkovej podstaty v súlade s horeuvedenou definíciou a pokiaľ sa hodnotením nedospeje k uspokojivému prepojeniu,
môže hodnotenie relevantnosti viesť na vyšších úrovniach k rozhodnutiam o pokračovaní realizácie danej intervencie
alebo o jej pozastavení. Z tohto dôvodu musí ponúknuť odpovede predovšetkým na otázky, do akej miery sú ciele
intervencie stále platné, či sú aktivity a výstupy intervencie konzistentné s celkovým cieľom a s jeho dosiahnutím ako aj
vzhľadom na zamýšlaný dopad takej intervencie.
Hospodárnosť
3
4
MARTINUSSEN, J. D. – PEDERSEN, P. E.: Aid : Understanding international development cooperation. London : Zed
Books Ltd., 2003. Str. 217.
OECD: DAC Criteria for Evaluating Development Assistance. [citované online dňa 30.1.2009] K dispozícii na
<http://www.oecd.org/document/22/0,2340,en_2649_34435_2086550_1_1_1_1,00.html>
KONFERENCE
127
Kritérium hospodárnosti (angl. orig.: efficiency) hovorí o ekonomickej, časovej, pracovnej alebo inej náročnosti
sledovanej intervencie vzhľadom na vzťah jej vstupov a výstupov. Inými slovami, ako hospodárne dochádza ku
konverzii zdrojov na výsledky. Hospodárnosť demonštruje významový rozdiel medzi hospodárnym využívaním
rozvojovej pomoci vzhľadom na dosiahnutý cieľ a samotné dosiahnutie cieľa. Pokiaľ bol sledovaný cieľ dosiahnutý,
môžeme v zásade hovoriť o efektívnej pomoci. Ak bol však dosiahnutý napríklad použitím neúmerne veľkého objemu
prostriedkov alebo za neúmerne dlhé časové obdobie, potom nemôžeme hovoriť o hospodárnosti takejto pomoci
(tradičným príkladom je cena za kilometer pri stavbách cestných komunikácií). O hospodárnosti teda môžeme uvažovať
v tom prípade, ak bol stanovený cieľ dosiahnutý pomocou najmenej náročnej skladby vstupov, avšak za daných
okolností stále adekvátnej. V tomto prípade však treba pri hodnotení zohľadniť aj kvalitatívnu stránku problému. Nie za
každých okolností je totiž najekonomickejšie riešenie vzhľadom na ciele aj najvhodnejšie. Náročnosť hodnotenia podľa
tohto kritéria je podčiarknutá aj skutočnosťou, že je potrebné vykonať komparatívnu analýzu voči alternatívnym
postupom a možnostiam realizácie, aby bola miera hospodárnosti vyhodnotená čo najobjektívnejšie. Podľa tohto
kritéria musí hodnotenie teda ponúknuť odpovede predovšetkým na otázky, či bola intervencia realizovaná nákladovo
efektívne, či došlo plneniu na čas a či zvolený spôsob implementácie predstavoval najúčinnejší spôsob v porovnaní
s alternatívnymi možnosťami.
Efektívnosť
Efektívnosť rozvojovej pomoci v zmysle kritérií hodnotenia môže vyvolávať nejasnosti vo vzťahu k efektivite
rozvojovej pomoci ako takej. V širšom zmysle a všeobecne prevládajúcom chápaní významu tohto termínu predstavuje
efektivita rozvojovej pomoci súbor viacerých faktorov vo vzájomnom prepojení a v interakcii, v zásade však široko
definovanú účinnosť tejto pomoci vzhľadom na schopnosť dosahovať stanovené ciele. V užšom zmysle rozumieme pod
efektívnosťou pri hodnotení rozvojovej pomoci mieru dosiahnutia vytýčených cieľov. Ako bolo naznačené už skôr,
efektívnosť rozvojovej pomoci preto nemusí nevyhnutne znamenať hospodárnu pomoc a naopak. Pod efektívnosťou
rozvojovej pomoci teda rozumieme situáciu, v ktorej dosiahnuté výstupy zabezpečili zamýšlané výsledky vo vzťahu
k cieľom (bez ohľadu napríklad na otázku hospodárnosti a pod.). Praktické hodnotenie efektivity rozvojovej pomoci
pozostáva z troch krokov: 1. meranie zmeny v pozorovanom výsledku – 2. pripísanie zistenej zmeny k realizovanej
intervencii – 3. posúdenie miery vplyvu intervencie na pozorovanú zmenu. Zdanlivo prekvapujúco vyznieva fakt, že
najväčší problém v hodnotení rozvojovej pomoci vyvstáva práve v druhom bode. V takom prípade, kde je prepojenosť
príčiny a následku relatívne jednoduchá a priamočiara, je aj pripísanie pozrovaných výsledkov na intervenciu pomerne
bezproblémové. Avšak v mnohých prípadoch je (napr. pôsobením širokého spektra faktorov od viacerých simultánne
prebiehajúcich intervencií až po dynamické objektívne zmeny prostredia) prepojiteľnosť výsledkov značne
problematická, dá sa povedať že založená viac na predpokladoch a očakávaniach ako na reálnych dôkazoch. Platí, že
čím komplexnejší je predmet intervencie a tým aj hodnotenia, tým zložitejšie je jednoznačné pripísanie vplyvu danej
intervencie na výsledky. Zásadnými otázkami hodnotenia efektivity však ostáva, do akej miery sa podarilo splniť alebo
sa očakáva splnenie stanoveného cieľa a čo boli hlavné faktory dosiahnutia príp. nedosiahnutia daného cieľa.
Dopad
Kritérium dopadu hovorí o všetkých signifikantných efektoch danej intervencie – o pozitívnych a negatívnych,
primárnych a sekundárnych, priamych a nepriamych, očakávaných a nepredvídaných – na cieľovú skupinu ako aj tretie
strany. Kým kritérium efektívnosti sa zameriava na zamýšlané výsledky intervencie, dopad je mierou širších súvislostí
intervencie ako sú ekonomické, sociálne, politické, technické alebo environmentálne efekty odvodene vyvolané
výstupmi intervencie a vyplývajúce z dosiahnutých výsledkov (napríklad pri projekte vybudovania vodných púmp je
výsledkom jednoduchší prístup ku kvalitnejšej vode, avšak jeho dopad môže byť lepší zdravotný stav, nižšia detská
úmrtnosť a pod.). Hodnotenie dopadov intervencie má mimoriadny význam vzhľadom na celostný pohľad na
realizovanú intervenciu, vzhľadom na širšie súvislosti a ich viacdimenzionálny záber sa však musí vyrovnať
s problémom zúženého výberu efektov, ktoré majú byť skúmané a v hodnotení zohľadnené, ako aj s problémom
pripísateľnosti daných efektov na konrétne akcie skúmanej intervencie. Na jednej strane totiž môže vzniknúť vysoký
počet veľmi rozmanitých efektov a na strane druhej sú spravidla výsledkom komplexného vzájomného pôsobenia
mnohých faktorov. V neposlednom rade zohráva významnú úlohu aj faktor času. Dopad intervencie nemusí byť
preukázateľný v krátkom ani strednodobom časovom období, ale naopak až s dlhodobejším odstupom (napríklad
bezprostredne po realizácii intervencie sú preukázateľné výsledky na základe výstupov vzhľadom na formulované ciele
pozitívne, po istom častovom odstupe sa však preukáže, že intervencia nemala nijaký dopad). Hodnotenie dopadu býva
preto často najkomplikovanejšou časťou celého hodnotenia rozvojovej pomoci. Spravidla sa ako riešenie nastolených
problémov využíva vo finálnej analýze dopadu v rámci hodnotenia rozhodnutie o zamýšlanom využití hodnotiacich
informácií a hodnotenie musí odhadnuť dopad podľa pravdepodobných domnienok odvodených od predpokladov
zjednodušeného vzťahu príčiny a následku v danom prípade.
Z metodologického hľadiska je v rámci spomínaného hodnotenia dopadu – teda hodnotenia kde má prioritu meranie
a zhodnotenie dopadu – odhadnutie situácie, ktorá by nastala nebyť danej intervencie. Najjednoduchším prístupom
k vyhodnocovaniu dopadov rozvojovej pomoci je komparácia hodnôt zvolených indikátorov pred a po realizácii
KONFERENCE
128
intervencie. „Stav pred a po zahájení rozvojových aktivít však nemusí predstavovať zodpovedajúci element komparácie,
pretože mohlo ich pôsobením dôjsť ku zmene aj ostatných premenných ovplyvňujúcich výsledky a dopady rozvojovej
pomoci v danom prípade.“5 Sofistikovanejšou metódou je preto výber kontrolnej alebo komparatívnej skupiny
jednotlivcov alebo domácností, ktoré sú s projektovou skupinou identické v spoločných charakteristikách okrem
participácie na intervencii resp. na benefitoch z nej vyplývajúcich.
Udržateľnosť
Kritérium udržateľnosti predstavuje podmienku, aby benefity intervencie pretrvali aj po ukončení externej podpory.
Kým predchádzajúce kritériá hodnotenia rozvojovej pomoci sú predmetom špecifických intervencií, hodnotenie
udržateľnosti je hodnotením efektov celého procesu v čase. Ide preto o otestovanie úspechu rozvojovej pomoci na
vyššej úrovni. Príliš veľké množstvo rozvojových iniciatív zlyhá po skončení implementačnej fázy, pretože buď cielová
skupina alebo zodpovedné subjekty nemajú prostriedky alebo motiváciu zabezpečiť potrebné zdroje na posunutie
začatých aktivít o stupeň dalej (napríklad s cieľom zabezpečenia vzdelania na školách sa zvýši počet školských učiteľov
platených v rámci rozvojového programu, po dosiahnutí určitého stupňa školskej dochádzky podľa zámeru programu sa
intervencia skončí ako úspešná, pretože došlo k naplneniu cieľa, no po zastavení financovania cez program nie je
dostatok prostriedkov na platy pre všetkých učiteľov). Udržateľnosť efektov rozvojovej pomoci sa preto stáva
centrálnym tažiskom hodnotenia rozvojovej pomoci vzhľadom na dlhodobé vyhliadky a pretrvávajúce benefity. Z tohto
dôvodu je častým cieľom intervencií aj budovanie kapacít v rámci komunít aj organizácií, v súlade s cieľom podpory
vyššej miery autonómie partnerských strán na realizácií intervencie. Dôležité otázky v kontexte hodnotenia
udržateľnosti sú preto, do akej miery sa podarilo tieto kapacity úspešne vybudovať, napríklad využitím participácie,
splnomocnenia, vlastníctva a lokálnych zdrojov. Hodnotenie udržateľnosti je za ideálnych okolností uskutočňované
s niekoľkoročným odstupom po zakončení implementácie.
4. ZÁVER
Problematika rozvojovej pomoci sa stala v posledných desaťročiach pomerne kontroverznou témou nielen z pohľadu
širokej laickej verejnosti, ale aj v odborných kruhoch ako teoreticko-koncepčný problém tzv. rozvojovej ekonómie.
V zásadných východiskových otázkach totiž prakticky nejestvuje teoretický konsenzus a líšia sa názory na formu
poskytovania rozvojovej pomoci, spôsob jej realizácie, ale aj v otázke faktickej potreby poskytovania takejto podoby
zahraničnej pomoci. Vyhodnocovanie rozvojovej pomoci preto môže poslúžiť v dvoch dôležitých koncepčných
rovinách. V prvom rade sa jedná o pragmatický charakter hodnotenia. Sleduje sa tak praktická užitočnosť výsledkov
rozvojovej pomoci s cieľom zlepšiť pomoc v jej rozličných štádiách realizácie ako sú procesy plánovania, prípravy a
implementácie a zabezpečiť tak vyššiu efektivitu vynakladaných prostriedkov. V druhom rade ponúka hodnotenie
výsledkov rozvojovej pomoci možnosť reflexie teoretických prístupov. Umožňuje tak potvrdiť resp. vyvrátiť teoretické
predpoklady a dynamicky revidovať metodologické a koncepčné riešenia. Na základe hodnotenia výsledkov je potom
objektívne možné zdôvodniť prospešnosť pomoci a jej opodstatnenie resp. platnosť východiskových hypotéz rozvojovej
pomoci v jej konkrétnej podobe, forme a obsahu. Predstavuje tak pre jednotlivé vlády resp. donorské štáty moment
legitimity v poskytovaní rozvojovej pomoci a zároveň dodáva kredibilitu rozvojovej spolupráci založenej práve na
kapitálových transferoch (napríklad oproti iným formám ako je liberalizácia obchodu a pod.).
LITERATÚRA:
[1]
CRACKNEL, B. E. Evaluating development aid : Issues, problems and solutions. Delhi : SAGE Publications,
2005. Piate vydanie. Str. 56. ISBN 0-7619-9404-1.
[2]
DEGNBOL-MARTINUSSEN, J.; ENGBERG-PEDERSEN, P. Aid: Understanding international development
cooperation. London : Zed Books Ltd., 2003. 350 str. ISBN 1-84277-039-X.
[3]
GIBSON, C. C. et al. The samaritan’s dilemma : The political economy of development aid. New York : Oxford
university press, 2005. ISBN 0-19-927885-7.
[4]
OECD: Principles of Evaluation of Development Assistance. Paríž : DAC OECD 1991. [online] K dispozícii na
<http://www.oecd.org/dataoecd/31/12/2755284.pdf>
[5]
RAJAN, R.; SUBRAMANIAN, A. Aid and Growth: What does the cross-country evidence really show? IMF
Working Paper WP/05/127, 2005.
[6]
TARP, F. et al. Foreign aid and development: Lessons learnt and directions for the future. London : Routledge,
2000. 528 str. ISBN 0-415-21546-3.
[7]
World Bank: Aid Architecture: An Overview Of The Main Trends In Official Development Assistance Flows
[online]. Máj 2008. K dispozícii na <http://siteresources.worldbank.org/IDA/Resources/Aidarchitectureexecsummary.pdf>
5
WHITE, H.: Evaluating Aid Impact. Institute of development studies, University of Sussex. November 2007. [citované
online dňa 30.01.2009] K dispozícii na <http://mpra.ub.uni-muenchen.de/6716>
KONFERENCE
129
[8]
WHITE, H. Evaluating Aid Impact. Institute of development studies, University of Sussex. November 2007.
[online] K dispozícii na <http://mpra.ub.uni-muenchen.de/6716>
KONTAKT:
Ing. Michal Ščepán
852 35 Bratislava 5
KONFERENCE
130
VYBRANÉ PROBLÉMY TEÓRIE A PRAXE HUMANITÁRNYCH INTERVENCIÍ
Michaela Štefančíková
Abstrakt: Problematika humanitárnych intervencií chápaných v užšom význame ako nasadenie silových
prostriedkov za účelom dosiahnutia humánneho cieľa je kontroverzným prvkom tak v reálnej ako i v
teoretickej rovine. Teória medzinárodných vzťahov venuje pozornosť otázkam práv komunity
a jednotlivcov, rovnako ako i motivácii správania sa štátov vo vzájomnej interakcii. Uskutočnené
humanitárne intervencie podávajú zmiešaný odkaz poukazujúci na nedostatky efektivity použitia násilia v
medzinárodných vzťahoch pri realizácii morálnych zámerov.
Klúčová slová: Humanitárna intervencia, morálka, národný záujem, motivácia
Abstract: Humanitarian intervention defined in its narrow sense represents the use of force to reduce
human suffering. It is a controversial topic as in the theory of international relations as in real terms. The
theory focuses on issues regarding laws of community/state versus laws of individuals and on state
motivation to action, too. Humanitarian interventions draw our attention to lack of effectiveness of the use
of force in international affairs when following a moral aim.
Key words: Humanitarian intervention, Moral, National interest, Motivation
VYBRANÉ PROBLÉMY TEÓRIE A PRAXE HUMANITÁRNYCH INTERVENCIÍ
Pojem humanitárna intervencia môže zastrešovať širokú škálu akcií rôznej povahy aplikovaných v medzinárodných
vzťahoch. V širšom význame ide o akúkoľvek činnosť zameranú na riešenie humanitárnych kríz. V užšom význame je
humanitárna intervencia vnímaná ako násilný zásah štátu, resp. skupiny štátov do oblasti spadajúcej pod jurisdikciu
iného štátu, v záujme ochrany obyvateľstva daného štátu, keď tento nechce, nemôže konať, resp. sám je páchateľom
a v každom z prípadov s vonkajším zásahom nesúhlasí.1 Humanitárna intervencia nastoľuje konflikt medzinárodne
rešpektovanej zásady štátnej suverenity a princípu nezasahovania do vnútroštátnych záležitostí, na ktorých boli
postavené medzinárodné vzťahy od konca tridsaťročnej vojny a zásady rešpektovania ľudských práv. Ľudské práva
nadobudli medzinárodný rozmer, čo vedie k akcentovaniu pozície jednotlivca v medzinárodnom spoločenstve,
a súčasne to, čo bývalo výlučne záležitosťou vnútroštátnej jurisdikcie, sa parciálne dotýka i prenáša na medzinárodné
spoločenstvo, čo je vyvolané budovaním pocitu, že sa ho/nás všetkých osud jednotlivcov týka. Význam ľudských práv
v relácii k humanitárnej intervencii narastá i v dôsledku prevažujúcej vnútroštátnej povahy ozbrojených konfliktov
súčasnosti a enormnému nárastu podielu civilistov na celkových obetiach. Kým na začiatku 20-teho storočia tvorili
civilisti jednu z desiatich obetí konfliktu, na jeho konci ich počet vzrástol na deväť z desiatich obetí.2 Americký
sociológ Daniel Bell poukazuje na skutočnosť, „ že národ je teraz nielen príliš malý na to, aby mohol riešiť veľké
problémy, ale tiež príliš veľký, aby vyriešil tie malé.“3 Ak je teda konflikt vnútroštátny a obeťou sú civilisti,
páchateľom sa stáva samotný štát, resp. istý vnútroštátny hráč, voči ktorému štátna moc nechce, resp. nie je schopná
efektívne zakročiť a tým zmierniť utrpenie vlastného obyvateľstva. Humanitárna intervencia teda predstavuje použitie
násilných prostriedkov za účelom zmiernenia, resp. eliminácie utrpenia obyvateľov štátu, čím súčasne narúša právo
absolútnej zvrchovanosti daného štátu na jeho území.
Teória medzinárodných vzťahov sa pohybuje medzi komunitaristickým a kozmopolitanistickým prístupom k silovým
zásahom podnikaným z morálno-etických dôvodov. V zjednodušenej podobe odpoveď komunitaristov na otázku, či
zasiahnuť v záujme ochrany/vynútenia ľudských práv jednotlivcov, alebo nie, by bola nie, pričom kozmopolitanisti by
odpovedali áno. Komunitaristi sú presvedčení, že jednotlivci majú práva na základe príslušnosti k určitej komunite
a tieto sú vyústením určitých dejinných procesov, ktoré dali podnet a priestor ich vzniku a následnej aplikácii. Práva
jednotlivcom prislúchajú, pretože sú členmi komunity/občanmi štátu. Komunitaristi zdôrazňujú práva komunity ako
celku vyplývajúce z konkrétnych historických a kultúrnych špecifík, do ktorých medzinárodné spoločenstvo nemá
právo zasahovať. Násilnú intervenciu z morálnych dôvodov zavrhujú. Komunitaristická etická kalkulácia preferujúca
1
MUNN, J.: Intervention and Collective Justice in the Post-Westphalian System, s. 190
citované v: http://www.iciss.ca/pdf/Commission-Report.pdf
3
citované v: DUDÁŠ, T.: Svetová ekonomika – sektorový aspekt. s. 278
2
KONFERENCE
131
zásadu nezasahovania nad humanitárnou intervenciou je prejavom uprednostňovania svetového poriadku pred
spravodlivosťou.4 Na druhej strane kozmopolitanisti tvrdia, že jednotlivci majú práva z titulu príslušnosti k ľudskému
pokoleniu. Kozmopolitanisti vnímajú svet/kozmos ako bezhraničný priestor, v ktorom nikto nemá právo porušovať
práva ľudských bytostí. Preto ak sa tak stane, medzinárodné spoločenstvo má právo zasiahnuť v záujme daných ľudí.
V kozmopolitanistickej interpretácií medzinárodných vzťahov má prioritu spravodlivosť vyplývajúca z existencie
jedinej morálnej podstaty sveta. Tvrdí, že všetci patríme do jednej globálnej morálnej komunity a zdieľame určité
základné hodnoty a normy, z ktorých nám plynú povinnosti voči sebe navzájom v rámci celého sveta.
Teoretický prúd realistov vníma problematiku humanitárnych intervencií predovšetkým v relácii uplatňovania morálky
v medzinárodných vzťahoch. Realizmus zdôrazňuje autonómnu morálku štátov. Tvrdí, že morálne normy síce je možné
zahrnúť do zahraničnej politiky, avšak najmä v realite nedostatočnej bezpečnosti súčasného sveta národný záujem
prevyšuje pravidlá morálky. Ďalším prvkom je kultúrna relativita a zložitosť nájdenia (resp. ochoty hľadania)
spoločných stanovísk, na ktorých báze by bolo možné vytvoriť globálny všeobecne akceptovaný morálny rámec.
Realisti sú ochotní pripustiť, že štát humanitárnou intervenciou sleduje dosiahnutie humánneho cieľa, ale súčasne
vyjadrujú presvedčenie, že sa tak udialo len na základe predchádzajúcej kalkulácie a reálneho zhodnotenia výhod, ktoré
interventovi zo zásahu plynú. Podľa realistov sú štáty racionálni egoisti, ktorí konajú na báze dosiahnutia vlastných
materiálnych záujmov. Preto sú presvedčení, že ak štáty konajú na prvý pohľad z nesebeckých dôvodov, pri hlbšom
skúmaní predsa len odhalíme skutočný egoistický zámer.5 Tvrdia, že akékoľvek náklady na humanitárnu intervenciu
majú pre interventa prohibitívny charakter, pokiaľ nie sú vyvážené výnosmi, ktoré mu z nej vyplývajú. Vysoký záujem
vedie k nasadeniu rozsiahlych zdrojov a vytvoreniu dobrej stratégie, nízky záujem vyvoláva opak. Tradícia potvrdila, že
národný záujem je oveľa silnejšou motiváciou ako hodnoty a ideály.6 Morálku považujú za zámienku, za ktorou je
ukrytý buď špecifický národný záujem alebo ide o presadenie vlastných hodnôt v iných častiach sveta.7 Teda ak
z realistického hľadiska pripustíme, že správanie štátu v oblasti zahraničnej politiky je aspoň sčasti poháňané
myšlienkou, to je akoby sme povedali, že štáty túžia po projekcii vlastného ducha na svetovom javisku.8 Realisti
poukazujú na zištnosť konania a správania sa štátov v medzinárodných vzťahoch a spochybňujú morálny podtón
humanitárnych zásahov. Vytvárajú priestor pre kritiku uskutočnených humanitárnych intervencií založených na báze
humanity.
Stanley Hoffmann je presvedčený, že podobne ako je ekonomická pomoc podmienená (často kritizovaná) kombináciou
etických i sebeckých záujmov, tak je i humanitárna intervencia formou pomoci motivovanou tak morálnymi ako
i sebeckými faktormi. Motivácia je komplexný jav vyplývajúci z viacerých vzájomne na seba pôsobiacich elementov.
Zámer napraviť zlo automaticky nevylučuje existenciu iných záujmov vedúcich k realizácii humanitárnych intervencií.
V 90-tych rokoch dokumentujeme najzávažnejšie a najrozsiahlejšie prípady porušovania ľudských práv v Afrike. Tieto
prebehli viac menej bez efektívneho zásahu zvonku. Ramesh Thakur hovorí, že obyvatelia Afriky sa zmierili s tým, že
niektoré životy jednoducho v medzinárodnom spoločenstve zavážia viac ako tie druhé.9 Zločiny proti ľudskosti páchané
na Balkáne vyvolali oveľa vyšší záujem medzinárodného spoločenstva a viedli k humanitárnej intervencii. Ani koncom
90-tych rokov v Kosove nič nenasvedčovalo tomu, žeby situácia mala byť horšia ako dlhotrvajúce konflikty v Sierra
Leone, Východnom Timore, Sudáne ap., spomínajúc iba pár z mnohých kandidátov na humanitárnu intervenciu
medzinárodného spoločenstva. Náklady na vojnu v Kosove vyčerpali fondy určené na pomoc v núdzi obyvateľom
mnohých častí Afriky i Ázie. Medzinárodné spoločenstvo minulo 1,5 USD na utečenca na deň v kosovskom konflikte,
no len 0,11 USD bolo poskytnutých na utečenca v Rwande a Sierra Leone.10 Spoločnou črtou väčšiny z nich oproti
Kosovu, je ich geografická poloha mimo Európy, teda poloha mimo priamej záujmovej sféry NATO. Nepopierateľne
lokalita konfliktu a jeho geografická blízkosť/vzdialenosť sú dôležitým faktorom v rozhodovacom procese
potenciálneho interventa, najmä pokiaľ sa jedná o susedný štát. Veľmoci potrebujú prostredie podporujúce svetový
poriadok a stabilitu. Šírenie epidémií, regionálne nepokoje, masové toky utečencov, či rastúce napätie medzi susednými
štátmi tieto veličiny evidentne zhoršujú. Napríklad utečenci z krajín bývalej Juhoslávie putujú do vyspelých európskych
krajín ako Francúzsko, Nemecko, či Británia, ale väčšina utečencov zo Sudánu končí v susednej Ugande alebo v
Etiópii. Otázkou ostáva, či z morálneho hľadiska je možné akceptovať geo-strategické dôvody v rámci koncepcie
humanitárnych intervencií. Jedni sa ohradzujú tým, že ak v dedine vypukne požiar, vždy najprv (po tom čo samozrejme
uhasím svoj dom) pomáham hasiť susedovi a až potom sa rozbehnem niekde inde. Druhí tvrdia, že intenzita zla by mala
byť dôležitejšia ako miesto, na ktorom je realizované. Tony Blair ako stúpenec Realpolitik poukazuje na nutnosť
štátneho egoizmu a ako jeden z bodov, ktoré si štát pred podniknutím humanitárnej intervencie musí zodpovedať,
4
MUNN, J.: Intervention and Collective Justice in the Post-Westphalian System. s.189
BROWN, C.: Humanitarian Intervention and International Political Theory, s. 153-170
6
MUNN, J.: Intervention and Collective Justice in the Post-Westphalian System. s.189
7
DOWER, N.: Violent Humanitarianism-An Oxymoron?, s. 78-89
8
BROWN, C.: Humanitarian Intervention and International Political Theory, s. 153-170
9
THAKUR, R.: The United Nations, Peace and Security, s. 265
10
Tamže, s. 215
5
KONFERENCE
132
definuje odpoveď na otázku, či má v intervencii zahrnutý štátny záujem.11 Bill Clinton sa v čase pôsobenia v úrade
prezidenta USA pokúsil predefinovať národný záujem krajiny a orientovať ho do polohy morálnych ideálov. Svoju
teóriu založil na téze, že americké hodnoty a záujmy sa vzájomne posilňujú. Henry Kissinger tento jav poníma ako
novú doktrínu humanitárneho intervencionizmu, ktorá vychádza z toho, že humánne presvedčenie je natoľko
integrálnou časťou americkej/západnej kultúry, že k jeho obrane kdekoľvek na svete je nutné použiť finančné zdroje
a v extrémnom prípade aj nasadiť ľudské životy.12 Na druhej strane vlády rozvojových štátov sa k doktríne
humanitárnych intervencií stavajú negatívne. Chápu ju ako nástroj, ktorým vyspelé demokracie presadzujú svoju
neokolonialistickú nadvládu.13 Noam Chomsky taktiež podrobuje humanitárne intervencie ostrej kritike. Porovnáva
zásah NATO v Kosove a nečinnosť aliancie v prípade porušovania ľudských práv Kurdov na území Turecka. Chomsky
to nazýva „novým vojenským humanizmom“, ktorým USA maskujú svoju postupujúcu politickú a ekonomickú
hegemóniu a využívajú násilie na jej udržanie. Znovu nájdený entuziazmus USA v oblasti doktríny humanitárnych
intervencií vníma ako náhradu za ideológiu studenej vojny, ktorá účelu udržania hospodárskej hegemónie USA
v období Clintonovej vlády už nemohla ďalej slúžiť.14 Ďalej tvrdí, že pokiaľ existuje reálna šanca, že zásah spôsobí
škody a bolesť, nemalo by sa zasiahnuť. V reálnom svete je ale predstava „bezbolestnej“ vojenskej intervencie, aj keď
s humánnym účelom, menej ako pravdepodobná. Teda pokiaľ si medzinárodné spoločenstvo chce zachovať „čisté“
ruky, jediný spôsob ako to dosiahnuť, je nerobiť nič. Odporcovia tejto tézy považujú cenu zachovania „čistých“ rúk za
príliš vysokú a tvrdia, že princíp intervenovať by mal byť univerzálny a nekompromisný. Lenže je možné napraviť
všetko zlo na svete? ... Očividne, nie. Rozsah neprávostí páchaných na ľuďoch v každom momente ďaleko presahuje
možnosti, ale hlavne ochotu štátov schopných zasiahnuť v ich prospech. A aj keby mali vôľu intervenovať, riziko nimi
vyvolanej nestability a rozvratu v medzinárodnom prostredí by bolo enormné. Ak teda pripustíme, že všetko sa napraviť
nedá, ako si potom vybrať, ktoré zlo napraviť a ktoré nie? Chris Brown rozdeľuje problémové/zlé štáty - potenciálne
objekty humanitárnych intervencií na tri skupiny. Vymedzuje štáty, kde sú ťažkosti relatívne malé a prípadná
humanitárna intervencia by pravdepodobne spôsobila viac škody ako úžitku. Druhú skupinu tvoria štáty, ktorých
problémy sú takých rozmerov, že prípadná intervencia by bola neefektívna, buď kvôli samotnej veľkosti problému,
alebo kvôli povahe štátu, ktorý ho spôsobuje, pokiaľ by daný štát svojou pozíciou v medzinárodných vzťahoch bol
schopný vyvolať na báze vonkajšieho zásahu do jeho vnútorných záležitostí vojnu v celom jej rozsahu, čo by hrozilo
napríklad v prípade zásahu do konfliktu ČĽR s Tibetom, resp. RF s Čečenskom. Poslednou skupinou sú problémové
štáty, kde externý zásah možný je a existuje aj reálny predpoklad, že povedie k zlepšeniu súčasnej situácie v danej
krajine.15
Pri analýze humanitárnych intervencií je potrebné poukázať i na ich priebeh a spôsob realizácie. Jamie Munn
determinuje humanitárne intervencie ako neistý biznis, pretože interventi nechcú nič obetovať, keďže nemajú v stávke
svoj vlastný záujem. Americké vojenské zásahy sa vyznačovali absolútnou snahou eliminovať akékoľvek riziko obetí
z radov nasadeného amerického personálu. Jednotky boli nasadené len tam a za takých podmienok, ktoré (ako verili)
zaručovali relatívnu bezrizikovosť operácie. Všetky spomínané humanitárne intervencie boli prvotne považované za
bezrizikové. Ďalšou výraznou črtou humanitárnych vojenských zásahov bolo úsilie získať na svoju stranu silu verejnej
mienky. Vplyv verejnosti na americkú politiku sa odrazil predovšetkým počas zásahu v Somálsku, kedy boli americké
jednotky zo Somálska stiahnuté, hneď ako utrpeli straty. Neskôr to malo za následok nečinnosť v prípade genocídy
prebiehajúcej v Rwande v roku 1994, kedy Clinton veril, že verejná mienka nebola ešte pripravená zaplatiť cenu za
a znášať náklady na ukončenie genocídy.16 V Rwande počas 100 dní od apríla 1994 vláda Hutu zavraždila okolo
800 000 Tutsiov, v Kosove počas zásahu spojeneckých síl NATO v roku 1999 juhoslovanská armáda počas 78 denného
bombardovania zabila asi 10 až 12 000 kosovských Albáncov. Od začiatku zásahu v Kosove panovala medzi veliteľmi
NATO zhoda o neprípustnosti pozemného zásahu, ktorý by automaticky priniesol riziko strát na amerických životoch.
Naviac bombardovanie prebiehalo z výšok 4,6 km a vyššie, aby boli lietadlá udržané mimo dosahu protivzdušnej
obrany Juhoslovanskej zväzovej republiky (ďalej len JZR). Spôsobilo to nepresnosti v zasahovaných cieľoch, čo malo
za následok obeti z radov civilistov a ničenie srbskej infraštruktúry. Bola zničená väčšina srbského elektrického
vedenia, hlavné mosty a železničné spojenie v Kosove a Juhoslávii a bola zasiahnutá i budova Čínskeho veľvyslanectva
v Belehrade.17 Avšak Intervenčná doktrína je podľa Kissingera udržateľná iba vtedy, ak je verejnosť presvedčená, že
sledované záujmy ospravedlňujú vynaložené náklady. Tento chýbajúci resp. volatilný element je charakteristickou črtou
humanitárnych intervencií 90-tych rokov od Somálska až po Kosovo. Všetky boli prvotne považované a verejnosti
prezentované ako bezrizikové. Plnenie vznešených cieľov prostredníctvom amerických vojenských zásahov nebolo
11
HOFMANN, S.: Intervention: should it go on, can it go on?. In: Ethics and Foreign Intervention, s. 25
KISSINGER, H.: Potřebuje Amerika zahraniční politiku?, Centa: Brno, 2002. s. 206-209
13
Tamže: s.215
14
WHEELER, N.J.: Humanitarian Intervention in International Society, New York: Oxford University Press, 2000,
s.288
15
BROWN, C.: Selective Humanitarianism: In Defense of Inconsistency, s. 31-53
16
IGNATIEFF, M.: Virtuální válka, Praha: Themis, 2001, s. 146
17
SCHULZINGER, R.D.: U.S. Diplomacy since 1900, s. 358-372
12
KONFERENCE
133
spájané s možnosťou ohrozenia/obetovania čo i len jediného amerického života.
Hlavný problém amerického prístupu k problematike humanitárnych intervencií Kissinger vidí v tom, že ich vydávajú
za univerzálny recept použiteľný na všetky situácie bez toho, aby boli posadené do širších historických, či kultúrnych
súvislostí. Zlyhávajú v pochopení kultúr, v rámci ktorých zasahujú. Príkladom je zásah v Somálsku a nedostatočná
znalosť lokálnych pomerov. Americké vojská boli zasadené do prostredia bojujúcich kmeňov, ktorých minulosť bola
navyše komplikovaná koloniálnou nadvládou nie jednej, ale dvoch európskych mocností. Absolútna absencia spoločnej
minulosti robila cieľ nastolenia jednotnej centrálnej somálskej vlády takmer neuskutočniteľným, resp. oveľa ťažšie
dosiahnuteľným, čo zo sebou automaticky prinášalo zvyšovanie nákladov a rizík spojených s operáciou. V súvislosti
a americkým zásahom v Somálsku neboli zohľadnené ani kultúrne špecifiká domorodého obyvateľstva, ktoré je takmer
výlučne islamského vierovyznania. Ako také považuje pätu na nohe za najšpinavšiu časť tela. Preto prelety tzv.
„čiernych jastrabov“ nad hlavami Somálčanov, ktorí boli nútení pozerať sa na päty amerických vojakov visiace
z vojenských vrtuľníkov, boli považované za maximálnu urážku. V prípade intervencií v Bosne a Kosove sa Clintonova
vláda nepoučila z histórie tradične konfliktného regiónu a nechala sa vtiahnuť do víru balkánskych vášní. Kissinger
vyjadruje presvedčenie, že bosnianska história sa americkej vôbec nepodobá a pripomína skôr Európu v čase
náboženských konfliktov 30-ročnej vojny. V regióne stále pretrvávajú negatívne nálady orientované proti moslimskému
obyvateľstvu zanechané dlhodobou minulosťou strávenou v područí Osmanskej ríše.18 Naviac v Kosove externý zásah
prispel k urýchleniu etnickej čistky Albáncov, z ktorých približne 90 % bolo prinútených opustiť svoje domovy. Neskôr
víťazstvo koalície umožňujúce bezpečný návrat utečencov, nedokázalo zabrániť odvetným akciám Albáncov v podobe
etnickej čistky kosovských Srbov. A čo po vojne? Má multietnická Bosna a Kosovo skutočne budúcnosť? Nastupujú
dlhodobé otázky rekonštrukcie. Kto ju bude financovať? Aký bude osud utečencov? Mnohí sú stále v utečeneckých
táboroch (Rwanda) alebo sa nemôžu vrátiť (Východný Timor, Kosovskí Srbi). Môžu sa vonkajšie sily skutočne
efektívne podieľať na procese tvorby štátu/národa, a to špeciálne v prípadoch, kde kontinuálny vývoj populácie
v zmysle budovania určitej národnej identity chýba, ako napr. v prevažnej časti Afriky...19
V závere poukážeme na problematiku násilných zásahov na osnove humanity ako na istú formu vojny.
Z Clauzewitzovej tézy identifikujúcej vojnu ako akt násilia s cieľom poraziť oponenta a primäť ho k splneniu
útočníkovej vôle, môžeme odvodiť vojenskú povahu humanitárnej intervencie.20 Thakur uvádza, že už nemáme vojny.
Máme len humanitárne intervencie založené na predpoklade prednosti morálky.21 Po skončení studenej vojny ustupuje
tendencia vylúčiť vojnu ako prostriedok riešenia problémov súčasného sveta a nahrádza ju snaha dať určitej forme
vojny za určitých špecifických okolností legitímnu podobu. Umožnené to bolo predovšetkým zmenou rovnováhy síl na
medzinárodnej scéne favorizujúcou západné mocnosti a najmä USA do takej miery, že môžu realizovať svoje
intervencionistické ambície bez podstatnejších rizík a taktiež značným vedecko-technickým pokrokom dosiahnutým
v oblasti zbrojenia. Ďalekosiahla prevaha Spojených štátov v tejto oblasti vytvorila určitú predstavu, že je možné držať
vojnu pod kontrolou a v istom limitovanom rozmedzí. Avšak vojnu – v našom prípade humanitárnu intervenciu je oveľa
jednoduchšie začať ako ukončiť. Obyčajne trvá dlhšie, ako sa pôvodne predpokladalo a jej samotná povaha ju
predurčuje k eskalácii. Často má deštruktívnejší charakter, než ten čo bol verejnosti prezentovaný pred jej začatím
a skutočné zámery, ktoré k nej vedú, sú často zatlačené do úzadia naliehavosťou situácie a potrebou víťaziť. Čím dlhší
je konflikt, tým vyšší je stupeň i geografická šírka v ňom aktívneho násilia. Zoznam legitímnych cieľov sa rozširuje,
zbrane a taktika považované na začiatku konfliktu za nemorálne až ilegálne, sa stávajú každodennou praxou. Postupné
stupňovanie násilia do stále vyšších extrémov je logickým zákonom vojny, ktorej účastníci robia všetko preto, aby
získali prevahu nad protivníkom, predišli prehre a ospravedlnili minulé náklady a straty. Tieto časom rastú, zvyšujú tým
to, čo je v stávke a doháňajú bojujúce strany k stále väčším extrémom. Každá nezačatá vojna je v podaní politických
lídrov krátka a bezbolestná. Agresor málokedy (ak vôbec niekedy) rozpúta vojnu s predstavou krvavého
a dlhotrvajúceho konfliktu plného bolesti a utrpenia. Paul Robinson ďalej tvrdí, že vojny vedené demokraciami sú
najťažšie kontrolovateľné, zdĺhavé a najnáchylnejšie eskalovať.22 Už samotný vstup tretieho aktéra do dvojstranného
konfliktu je eskaláciou. K vyhrocovaniu situácie taktiež prispievajú humanitárne ciele zásahu, v záujme ktorých by
teoreticky mali byť nasadené akékoľvek prostriedky. Priťažujúcim faktorom je problematika morálky. Ak bojujeme za
morálny cieľ s absolútnym presvedčením o našej pravde, potom akceptovanie čohokoľvek iného by znamenalo zradiť
naše morálne presvedčenie, čo de facto vylučuje i možnosť kompromisov, bez ktorých je dosiahnutie akejkoľvek formy
konsenzu takmer nemožné. Konflikt nebýva ukončený víťazom, ale naopak porazeným. Mier nastáva rozhodnutím
jednej z bojujúcich strán vzdať sa a zložiť zbrane. Z toho vyplýva, že koniec humanitárnej intervencie závisí na
protivníkovi. Uzavretie prímeria s oponentom na základe vzájomného rešpektu a bez straty cti v reláciách
18
KISSINGER, H.: Potřebuje Amerika zahraniční politiku?, s. 206-209
HOFMANN, S.: Intervention: should it go on, can it go on?. In: Ethics and Foreign Intervention, s. 22-30
20
CLAUSEWITZ,K.: On War, Londýn: Penguin 1982, s. 103. (preklad autorky)
21
THAKUR, R.: The United Nations, Peace and Security, s. 265
22
Tamže, s. 95-113
19
KONFERENCE
134
humanitárnych intervencií nie je možné, keďže nepriateľ je poväčšine démonizovaným zlom, ktorého odstránenie je
primárnym účelom dosiahnutia humánnych cieľov. To vedie nepriateľa k presvedčeniu, že akokoľvek nepríjemný
vojenský vzťah s intervenujúcou mocnosťou/mocnosťami je preňho lepši než hocaké prímerie, ako napr. v prípade
Hussajna v Iraku, či Miloševiča v čele Juhoslávie. Vzhľadom k tomu, že obyčajne ide o sebecky orientovaných
despotov, utrpenie ostatných v dôsledku daného stavu ho poväčšine nezaujíma. To mnohokrát dospeje do vedenia tzv.
asymetrickej vojny. V praxi to znamená, že nepriateľ sa snaží vyrovnať západnej konvenčnej vojenskej sile nasadením
odlišného druhu sily. Nepriateľ sa vždy pokúša zasiahnuť slabé miesto protivníka. Takým miestom je ohrozenie
humánnych hodnôt propagovaných západným svetom, v mene ktorých je intervencia podnikaná. V Kosove masový
exodus albánskeho obyvateľstva spôsobený systematickou činnosťou srbských vojsk útočil na morálne opodstatnenie
humanitárnej intervencie s vedomím, že NATO nenasadí pozemné vojsko, čím by ohrozilo životy vlastných vojakov.
Rátať s tým, že protivník rozmýšľa ako ja, je krátkozraké a nebezpečné. Nikdy nie je isté, kde a akým spôsobom udrie,
resp. predpokladať kam až je schopný zájsť. Vojna je akčno-reakčný vzťah a predstava jej ovládnutia je naivná. Honba
za dolapením despotu, resp. dosiahnutie víťazstva za každú cenu sa potom v praxi často stáva dôležitejším ako
humanitárny cieľ, na osnove ktorého boj začal. Preto Paul Robinson tvrdí, že humanitárne vojny nie sú možné, lebo sú
humánne iba dovtedy, kým nezačnú.23
LITERATÚRA:
[1]
BROWN, C. Humanitarian Intervention and International Political Theory. In: Human Rights and Military
Intervention, Aldershot: Ashgate Publishing Limited, 2002, s. 153-170. ISBN 0 7546 0867 0.
[2]
BROWN, C. Selective Humanitarianism: In Defense of Inconsistency. In: Ethics and Foreign Intervention,
Cambridge: Cambridge University Press, 2003, s. 31-53. ISBN 0 521 00904 9.
[3]
CLAUSEWITZ, K. On War, Londýn : Penguin 1982, s. 103.
[4]
DOWER, N. Violent Humanitarianism-An Oxymoron?. In: Human Rights and Military Intervention, Aldershot:
Ashgate Publishing Limited, 2002, s. 73-95. ISBN 0 7546 0867 0.
[5]
DUDÁŠ, T. Svetová ekonomika – sektorový aspekt. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, 2007. ISBN 978-80225-2294-6.
[6]
HOFMANN, S. Intervention: should it go on, can it go on?. In: Ethics and Foreign Intervention, Cambridge:
Cambridge University Press, 2003, s. 21-31. ISBN 0 521 00904 9.
[7]
IGNATIEFF, M. Virtuální válka, Praha : Themis, 2001.ISBN 80-7312-001-1.
[8]
KISSINGER, H. Potřebuje Amerika zahraniční politiku? Centa : Brno, 2002. ISBN 80-7257-736-0.
[9]
MUNN, J. Intervention and Collective Justice in the Post-Westphalian System. In: Human Rights and Military
Intervention, Aldershot: Ashgate Publishing Limited, 2002, s.185-211. ISBN 0 7546 0867 0.
[10] ROBINSON, P. Humanitarian Intervention and the Logic of War. In: Human Rights and Military Intervention,
Aldershot: Ashgate Publishing Limited, 2002, s. 95-113. ISBN 0 7546 0867 0.
[11] SCHULZINGER, R. D. U.S. Diplomacy since 1900, New York : Oxford University Press, 2002. ISBN 0-19510631-8.
[12] THAKUR, R. The United Nations, Peace and Security, Cambridge : Cambridge University Press, 2006. ISBN
0521855179.
[13] WHEELER, N. J. Saving Strangers Humanitarian Intervention in International Society. New York : Oxford
University Press, 2000. ISBN 0-19-829621-5.
[14] The Responsibility to Protect: Report of the International Commission on Intervention and State Sovereignty.
December 2001. . [cit. 18.1.2009] Dostupné na: http://www.iciss.ca/pdf/Commission-Report.pdf
KONTAKT:
Ing. Michaela Štefančíková
852 35 Bratislava 5
23
ROBINSON, P.: Humanitarian Intervention and the Logic of War., s. 95-113
KONFERENCE
135
KONFERENCE
136
UMENIE STRATEGICKÉHO RIADENIA
Alexandra Stupáková
1. mája 11/105, 089 01 Svidník
Abstrakt: V čom spočíva, umenie strategického riadenia? Na jednej strane, je to samotný proces riadenia,
ktorý má svoje fázy ako: strategické myslenie, plánovanie a napokon samo strategické konanie. No na
druhej strane, aj tieto tri rovnocenné časti musí vykonávať nejaká osoba - manažér, vodca. Nevykonáva ich
všetky naraz, je to postupný proces. Najprv je to nejaká vízia, cieľ, ktorý sa rozhodne uskutočniť, aby ho
uskutočnil, potrebuje správny stratég plán, potom v prípade neočakávaných situácií nebude zaskočený
a bude pripravený konať ďalej. Nezastaví ho a neprekvapí nič nečakané. No a nakoniec samotné konanie,
ktoré sa deje v spoločnostiach na všetkých stupňoch. Každý ma svoj cieľ, svoje miesto a vie, čo ma robiť.
Správna vízia dáva jednotlivým osobám v spoločnosti (ale platí to aj v bežnom živote) pocit potrebnosti
a ochotu bojovať ďalej za lepšiu budúcnosť. Ale hlavnou postavou pri strategickom riadení je stále
manažér, líder. Niektoré jeho vlastnosti, ktoré potrebuje pri riadení, sa dajú naučiť, no niektoré sa učia
veľmi ťažko. Správny líder musí nielen vedieť dávať príkazy, ale musí vedieť aj počúvať. Musí vedieť ako
nadchnúť svojich ľudí pre cieľ a ísť s nimi za týmto cieľom. Musí naplno využívať svoje vedomosti, ale
taktiež intuíciu. Manažéra by sa zamestnanci nemali báť, mali by v ňom mať svoju oporu. A nakoniec na
efektívne strategické riadenie musí vytvoriť predpoklad samá spoločnosť. Musí mať jednoznačne vytýčený
cieľ a poslanie, víziu, správne prostredie, dávať svojim zamestnancom príležitosti riešiť problémy,
motivovať ich, ale tiež dávať im priestor aj na rozvoj vlastnej osobnosti. Pretože vlastní zamestnanci sú jej
kapitál, sú jej reklama, sú je vizitka. Aj o týchto vnútropodnikových záležitostiach rozhodujú manažéri.
Takže opäť nám vychádza, že umenie strategického riadenia by mali cítiť manažéri.
Kľúčové slová: strategické riadenie, stratégia, vízia spoločnosti, strategické myslenie, strategické
plánovanie, strategické konanie, manažér (líder)
UMENIE STRATEGICKÉHO RIADENIA
Strategické riadenie predstavuje snahu človeka ovplyvniť rozvoj organizácie takým smerom aby prinášala vytýčené
výsledky. Zjednodušene povedané, je to odraz túžby tvoriť svoju lepšiu budúcnosť. Už v starej histórii sa stretávame
s pojmom stratégia, najmä ako vojenský pojem. Stratégia sa na rozdiel od taktiky kula za kulisami, v pozadí
a predstavovala bezprostredné reakcie v bojovej situácii, pripravovala na situácie, ktoré môžu nastať. Neskôr sa tento
pojem objavoval v diplomacií, politike a športe a až posledné roky sa implementoval aj do podnikateľskej sféry.
V tomto smere predstavuje proces zahŕňajúci strategické myslenie, formuláciu stratégie samotnej, jej implementáciu,
hodnotenie, kontrolu, ľudské zdroje, finančné, technické a technologické prostriedky potrebné na jej realizáciu a
komunikáciu. Veľmi zjednodušene – stratégia je teda o ľuďoch, informáciách a financiách. Nezáleží na tom, či riadite
malú firmu alebo veľkú spoločnosť vaším každodenným problémom je ako splniť svoje vytýčené ciele, teda snažíte sa
myslieť dopredu. Každý deň robíme rozhodnutia, ktorých následky nás sprevádzajú životom. Tieto rozhodnutia
môžeme robiť vedome, po zvážení, s využitím intuície alebo len ako neuvedomované „výstrely do tmy“. Len samotný
pojem riadenie môžeme vystihnúť dvojicou slov „vedieť ako“, alebo ho tiež môžeme charakterizovať ako umenie
dosiahnuť stanovené ciele.
Prvým aspektom ako dosiahnuť v spoločnosti stanovené ciele a takisto by to mal byť cieľ každého manažéra je si tie
ciele stanoviť. Jedným z vážnych problémov súčasnej doby je, že spoločnostiam (či už malým alebo veľkým), chýba
poslanie a vízia firmy. Často spoločnosti chápu vymedzenie vízie len ako otázku módy. Vízia ako slogan čo zdobí
dokumenty, firemné logo, nezrozumiteľná fráza, od ktorej očakávajú, že priláka pohľady potencionálnych zákazníkov.
Nie je to príliš veľká úloha pre bezduchú vetu, ktorá nevystihuje podstatu spoločnosti? Mali by sa tomu vyhýbať, lebo
vízia vlastne určuje smer spoločnosti. Ak spoločnosť nemá smer je to len otázkou prežitia. Mať pozitívnu víziu
o budúcnosti je jeden zo základných motivujúcich faktorov nielen pre spoločnosť samotnú, ale aj pre každého jej
zamestnanca, pre každého, kto sa spolupodieľa na jej naplnení, na jej dosiahnutí. Preto je dôležité, aby sme premýšľali,
snívali a predstavovali si budúcnosť. Snívaniu pripisujú veľký význam aj psychológovia, a to nie len z pohľadu riadenia
spoločností, ale aj z ľudského pohľadu. Veľký význam má snívanie obzvlášť v ťažkých časoch, keď nám pomáha prežiť
a zároveň zlepšiť budúcnosť. Vízia by mala byť iniciovaná vedúcou osobnosťou. Podstatou vízie je, že ju nevytvárajú
masy ľudí, ale jedinec - vedúca osobnosť- manažér alebo líder. Ale vízia je zozbieraná z myšlienok, názorov ľudí. Preto
KONFERENCE
137
sa nám hneď objavuje aj ďalší predpoklad na správne riadenie, a to umenie komunikácie, ktoré musí správny manažér
respektíve líder mať. Myšlienka vízie musí vyhovovať každému v spoločnosti, lebo práve táto myšlienka musí dávať
zamestnancom pocit potreby k jej naplneniu. Ďalšou jej vlastnosťou je inšpiratívnosť. Každopádne by mala byť hodná
námahy, mala by byť náročná, ale dosiahnuteľná a nesmie sa odkláňať od poslania spoločnosti. A čo sa týka poslania?
Je to akčne zameraná formulácia dôvodu organizácie existovať, vymedzuje aktivity spoločnosti. Aj tu platí, že je lepšie
robiť jednu vec a poriadne ako dve naraz.
Ďalej medzi tie dôležitejšie časti patria analýzy nie len vnútorného prostredia, ale aj vonkajšieho prostredia podniku (čo
súvisí s rozvojom strategického riadenia, voľba vhodnej stratégie na podnikovej a podnikateľskej úrovní, návrh
organizačných zmien, administratívne opatrenia a kontroly, aby všetko fungovalo ako má. Analyzovať nie len vnútorné
prostredie, ale aj vonkajšie. Táto analýzy prešla svojím vývojom. Na začiatku sa strategické riadenie chápalo ako
zabezpečenie efektívneho fungovania podniku na báze využívania čo najefektívnejšie vnútorných podnikových zdrojov,
ale v dôsledku globálnych zmien a rastúcej konkurencie si spoločnosti uvedomovali, že treba začať vnímať aj vonkajšie
vplyvy. Preto sa do strategického riadenia zahrnula aj analýza vonkajšieho prostredia. Voľba vhodnej stratégie je
ďalšou dôležitou časťou. Neexistuje jednotná stratégia, ktorá by priniesla každej spoločnosti úspech. A keby aj
existovala?! Aj tak je tu stále konkurencia a ambícia byť tým najlepším. Manažéri by aj tak hľadali nové stratégie, ako
odstaviť konkurenciu a ako priviesť firmu na vrchol slávy. Na svete je množstvo stratégií, ide o to, len vybrať si jednu
z nich a vybrať si tú vhodnú. Aj na výber tejto stratégie potrebuje manažér množstvo informácií (ale pozor nie
nadmerné množstvo neužitočných informácií), potrebuje zdravý rozum, intuíciu a vedieť, čo tou stratégiou chce
dosiahnuť, mať jasne určený plán, alebo aspoň víziu, na základe ktorej postaví plán. Za povšimnutie stojí zmienka
o vplyve vedy a výskumu na strategické riadenie. V ostatnom čase je toto spojenie čoraz podstatnejšie a každá veľká,
ale aj malá spoločnosť musí brať ohľad na svetové trendy, ako aj na vývoj na svetových trhoch, a ak nechce zostarnúť
a predčasne „odísť do dôchodku“ musí sa týmto trendom prispôsobovať. Preto veda a výskum naberajú dôležitosť
v strategickom riadení a zohrávajú dôležitú úlohu v každej spoločnosti. Stretávame sa s troma pohľadmi na Vedu
a výskum. Prvý hovorí, že len veľké a silné spoločnosti sú schopné uskutočňovať vedecké výskumy a zavádzať
novinky, pretože majú na to dostatok potrebných prostriedkov. Druhý pohľad poukazuje na malé podniky, že len tie sú
schopné pružne sa prispôsobovať zmenám a rýchlo implementovať nové inovácie do praxe. Tretí pohľad poukazuje na
ich vzájomnú spoluprácu.
Strategické riadenie si tiež môžeme predstaviť ako hologram skladajúci sa zo strategického myslenia, strategického
plánovania a strategického konania. Strategické myslenie je reakciou na často, prudko a nepredvídateľne sa meniace
vonkajšie prostredie podniku, čo v súčasnosti je normálny proces odvíjajúci sa od globalizácie. Napríklad dôsledok
vzniku energetických kríz, nástup počítačov, ako aj stále rastúce environmentálne problémy. Aj napriek meniacim sa
podmienkam treba zabezpečiť prosperitu a v nutnom alebo poslednom prípade aj prežitie podniku. Je kombináciou
strategickej analýzy, ktorá vychádza z prirodzeného usporiadania pôvodného stavu veci a dôvtipnej syntézy, ktorá je
založená na opätovnom poskladaní jednotlivých rozdielnych časti do nového tvaru pomocou nelineárneho uvažovania.
Existujú rôzne princípy strategického myslenia1.
Plánovanie patrí medzi základné manažérske nástroje. Správny manažér nežije zo dňa na deň, ale si veci plánuje,
pripravuje dopredu a je jedno či na to používa diár alebo výdobytky dnešnej doby ako počítač. Nielenže tým ušetrí veľa
času, zabráni vzniku potencionálnych konfliktov, ale aj dokáže takto efektívnejšie vyťažiť dostupné zdroje. Základom
plánovania sú stanovené ciele, ktoré musia byť konkrétne, merateľné a dosiahnuteľné v stanovenom termíne. Chcela by
som upozorniť na stanovený termín. Ak plníme ciele v stanovenom termíne má to dvojaký účinok: nie len pre
spoločnosť sa stávame hodnotným ľudským kapitálom, ktorý si plní svoje úlohy načas a dôsledne, ale aj ako ľudskej
bytosti nám to pridáva na ušľachtilosti2. Plníme jeden cieľ za druhým a postupne takto dosahujeme veľké ciele. Je to
jednoduchá manažérska technika. Ale pozor na krátkozrakosť! Je to prekážka strategického myslenia, ktorá je v nás
zakotvená už od nepamäti. Tento zlozvyk, keď firmy riešia len naliehavé problémy a často zabúdajú na riešenie ozaj
dôležitých problémov alebo sú tak zainteresované na riešení malých problémov, že im neostáva na dôležité veci čas.
V dnešnej rýchlej dobe, keď minúty tečú pomedzi prsty, má dôležitú úlohu pohotovosť. Dlhodobé plány strácajú na
hodnote, a naopak rastie cena plánov, ktoré určujú dobré východiská a v praxi sú úzko prepojené so strategickým
myslením. Na svete je množstvo strategických plánov. Ich rôznorodosť závisí od druhu spoločnosti, od cieľa, ktorý ma
vytýčený, ale treba si uvedomiť, že je jedno aké veľké rozdiely sú medzi týmito firmami, všetkých koncepcie
strategického riadenia vychádzajú z troch základných otázok a to: Kde sme ?, Kam sa chceme dostať? Ako sa tam
1
Myslenie vo variantoch, systémové myslenie, interdisciplinárne myslenie, tvorivý spôsob myslenia, syntéza exaktného
a intuitívneho myslenia, myslenie v čase, spätnoväzbové myslenie, vedomie nikdy neukončenej práce a agregované
myslenie.
2
Riadenie je akt zušľachťovania meniaci to, čo je, v to, čo by malo byť. Je založené na šľachetnosti a ušľachtilosti.
Ušľachtilosť predstavuje vedomie vlastnej hodnoty a na jej konci stojí sebavedomie. Šľachetnosť predstavuje vedomie
hodnoty druhých a na jej vrchole je pokora. Spolu sú predpokladom ľudskej dôstojnosti. (dramatik B.Kuras)
KONFERENCE
138
dostaneme? Rozdiel medzi prvými dvoma otázkami rieši práve vhodná stratégia.
Dať skutočnú podobu svojim plánom sa nazýva konanie. Plánovanie bez uskutočnenia, alebo zavedenia do skutočného
života predstavuje len zápisky v našom diári, kresby na papieri. A tak myslenie, plánovanie a konanie idú ruka v ruke
a spolu tvoria strategické riadenie.
Ako som hneď nazačiatku napísala strategické riadenie spočíva v snahe človeka. Teda umenie strategického riadenia
spočíva nie len v procese riadenia ale najmä v samom človeku. Manažéri, čo nevedia strategicky myslieť, plačú nad
meniacimi sa podmienkami namiesto toho, aby ich využili ako konkurenčnú výhodu. Teda po tomto všetkom umenie
strategického riadenia nie je umením analýzy, ale syntézy. Najlepšími stratégmi nie sú tí, čo dokážu dôsledne
analyzovať, alebo tí, ktorí majú dostatok informácií. Dobrí stratégovia sa vyznačujú schopnosťami ako ťažiť z analýzy,
ale súčasne využívať aj svoju intuíciu, vybrať si zo všetkých informácií, ktoré ich denne zahrňujú, len tie potrebné
a podstatné. Ďalej schopnosť súvislosti, dať si veci do súvislosti a tak povediac čítať aj medzi riadkami, vedieť si
odvodiť, čo sa za danou situáciou skrýva a všetky prvky situácie vedieť tak usporiadať, aby organizácii boli prospešné a
odvodiť možné potrebné kroky. Obrazne povedané, tretina strategického riadenia sa udeje v hlavách jednotlivcov, druhá
tretina sa deje v širších organizačných procesoch plánovania, ktoré smerujú k rozhodnutiam v nich sa tvaruje spoločný
koncept. No a nakoniec je to samotné konanie. Bez prepojenia na prax a realizáciu myšlienok aj ten najlepší strategický
mysliteľ zostane ako bezruký. Úspešnosť, respektíve, osud každého jednotlivca je už vopred daný jeho schopnosťami,
medzi ktoré nesporne patria aj odborné znalosti. Však čo je výhodou pre nás všetkých, čo sa chceme stať kvalitnými
manažérmi, je, že veľa z týchto schopnosti sa dá naučiť. Ale aj keď sú už naučené, ostáva na každom jednotlivcovi, ako
ich dokáže použiť a najmä vedieť vystihnúť pravú chvíľu.
LITERATÚRA:
[1]
KERKOVSKY, M.; VYKYPEL, O. Strategické riadenie, Teórie pro praxi, 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2006.
[2]
FULLER, D. Vést nebo být veden . Alfa Publishing, 2004.
[3]
BELOHLAVEK; KOŠŤAN; ŠULEŘ; Management. Computer Press, a.s. 2006.
[4]
KLOKNEROVÁ, S. Strategické riadenie ľudských zdrojov a jeho ciele. Diplomová práca. Národohospodárka
fakulta, 2008.
[5]
MIHÁLIK, J. Strategický manažment mimovládnych neziskových organizácií. PDCS, 2006.
[6]
GREGOVÁ, E. Strategické riadenie ako faktor zvyšovania konkurenčnej schopnosti podniku. Manažment
v teórii a praxi. On-line odborný časopis o nových trendoch v manažmente, 2/2006.
[7]
PAPULA, J. a kol. Strategický manažment. Bratislava : 1995.
KONFERENCE
139
KONFERENCE
140
ANALÝZA STRATÉGIE ČESKÉ REPUBLIKY S DŮRAZEM NA REGIONÁLNÍ ROZVOJ
Jiří Gabrhel, David Svadbík, Aleš Snášel
Abstrakt: V článku jsou částečně analyzovány základní nástroje hospodářské strategie České republiky do
roku 2015 v podnikání a regionálnm rozvoji.
Klíčová slova: legislativa, zákony, nástroje, hospodářská soutěž, státní správa, podnikání, ochrana práv,
ochrana českého trhu, veřejné zakázky, daně, politika, export, import, korupce, výhled, doprava, průmysl,
veřejná správa.
ANALÝZA STRATEGIE ČESKÉ REPUBLIKY
K naplnění cílů hospodářské strategie v létech 2005 - 2015 se v ČR předpokládá v krátkodobém, středně dlouhém,
resp. dlouhodobém výhledu prosazení a uplatnění mj. následujících opatření:
Základní priority vize hospodářské strategie České republiky jsou následující:
Hospodářského růstu
MAXIMALIZACE
Zaměstnanosti
Využití tradičních konkurenčních
výhod
Mezi hlavní charakteristické rysy regionálního prostoru v ČR patří:
a) Vysoký produkční potenciál území z hlediska potravinářské produkce; negativem je velká diference mezi
vlastnictvím a užíváním zemědělské půdy (cca 88% zemědělské půdy je obhospodařováno v nájmu). Rozpor mezi
rozdrobeností vlastnictví a vysokou koncentrací hospodaření na zemědělské půdě je limitujícím faktorem v oblasti
zemědělské výroby.
b) Nevyváženost a vzájemná rozpornost zájmů jednotlivých složek agrobusinessu; zemědělská půda je dosud ve
vlastnictví drobných a středních majitelů, provozní, skladovací a technologické prostory jsou ve vlastnictví
soukromých podnikatelů, potravinářský průmysl stejně jako velkoobchodní sítě ovládají z velké části zahraniční
společnosti.
c) Hustá síť pozemních komunikací podporující integraci venkovského prostoru s jejich spádovými centry; toto
pozitivum je v současnosti negováno katastrofálním stavem komunikací III. třídy a místních komunikací stejně tak
jako nepostačujícím napojením na stále omezenou síť dálnic a rychlostních silnic.
d) Pestrá struktura území z hlediska zastoupení různorodých kultur (lesy, louky, pastviny, vodní plochy), přestože
orná půda zaujímá více než 70 % půdy zemědělské, avšak se značně potlačenými environmentálními funkcemi
krajiny.
e) Vyvážená a poměrně rovnoměrně rozložená soustava městských sídel tvořící přirozená centra venkovských
regionů.
f) Profesní smíšenost venkovského obyvatelstva a převládající industriální charakter zaměstnanosti na venkově. Tato
skutečnost je zakotvena v dlouhodobé tradici vyjížďky za zaměstnáním v rámci mikroregionálních územních
celků.
g) Diferenciovaná úroveň stavebního (zejména bytového) fondu podle typů venkovských oblastí; zatímco v zázemí
velkých měst je standard bydlení vyšší, v periferních venkovských oblastech naopak nižší.
h) Na jedné straně vysoká atraktivita a hodnota venkovské krajiny z hlediska rozvoje cestovního ruchu, na druhé
straně zaostalá či neexistující infrastruktura cestovního ruchu; z hlediska kulturního bohatství patří k fenoménům
českého venkova vysoká koncentrace kulturních památek v malé vzdálenosti od sebe, na druhé straně
v konfrontaci s jejich převážně špatným až kritickým technickým stavem. K záporným faktorům patří rovněž
postupné oslabování jejich ekonomického potenciálu zejména v oblasti cestovního ruchu.
i) Rozvolňování zastavěného území některých venkovských sídel na úkor volné krajiny a vysoký podíl obyvatel
venkova, odkázaných na zásobování vodou ze studní a bez vyhovující kanalizace a čistírny odpadních vod.
j) Velmi malé zastoupení malých a středních konkurenceschopných podniků na venkově. Platí to nejen o podnicích
v zemědělské prvovýrobě, ale také o podnicích řemeslnických, průmyslových a o živnostech.
KONFERENCE
141
k) Nedostatečná dopravní obslužnost venkovských obcí zejména o víkendech (omezování dopravních spojů). Jedná
se hlavně o periferní oblasti a jejich napojení na regionální centra, což vyvolává potíže při dojížďce za prací i za
službami. Nedostatečnou obsluhou trpí obce ležící mimo páteřní tahy. Cestou ke zlepšení je zavedení páteřních
linek (železnice+autobusy) s navazující plošně obslužnou autobusovou dopravou za předpokladu zavedení
integrovaného dopravního systému.
l) Radikální pokles zaměstnanosti v zemědělství a lesním hospodářství včetně zániku provozoven přidružené výroby
vedl k dalšímu citelnému omezení pracovních příležitostí a v územích s dopravně nepříznivou polohou jsou malé
možnosti získat na venkově zaměstnání v relativně únosné vzdálenosti od místa bydliště.
m) Nízká daňová výtěžnost malých obcí, nedostatek finančních prostředků na řešení problémů, potíže a menší šance
v soutěži pří získávání dotací z prostředků EU i ze státního rozpočtu.
n) Potřeba komplexně pojatého a soustavně aktualizovaného usměrňování rozvoje venkovských sídel a krajiny
systémem vzájemně provázaných regionálně a územně plánovacích podkladů (územně analytické podklady) a
s nimi spjatých odvětvových podkladů a dokumentů.
o) Důsledkem výše uvedených rysů je stárnutí venkovské populace a vysídlování venkova.
Zabezpečení zdrojů financování regionální politiky
a) Sladění priorit české regionální politiky s evropskými programy a nasměrování programů spolufinancovaných
z EU do oblastí, kde intervence mají největší přínosy k regionálnímu rozvoji.
b) Zajištění veřejných zdrojů v krajích a obcích pro podporu regionálního rozvoje a spolufinancování projektů z EU.
c) Rozvíjení efektivního veřejně soukromého partnerství.
EKONOMIKA REGIONŮ
Vytváření podmínek pro dynamický hospodářský rozvoj regionů
a) Podpora podnikatelského prostředí v regionech ČR.
b) Podpora revitalizace opuštěných průmyslových a neprůmyslových areálů (brownfields).
c) Povzbuzování přílivu zahraničního kapitálu do regionů ČR.
d) Podpora exportu konkurenceschopné produkce ze zaostávajících regionů.
Zvyšování konkurenceschopnosti malého a středního podnikání1
a) Podpora vzniku, rozvoje a investic malých a středních podniků (s důrazem na růst zaměstnanosti v problémových
regionech.
b) Podpora přípravy, marketingu, propagace a realizace podnikatelských projektů včetně podpory vzniku nových
malých a středních podniků.
c) Rozvoj dostupných informačních, poradenských a vzdělávacích služeb pro podnikatele, živnostníky a investory.
d) Rozvoj manažerských dovedností a celoživotního vzdělávání podnikatelů.
e) Rozvoj podnikatelských center s inkubátory.
f) Podpora podnikání v cestovním ruchu s důrazem na zlepšení infrastruktury služeb.
Podpora inovačního podnikání a výzkumu v regionech
a) Budování a rozvoj infrastruktury průmyslového výzkumu a vývoje, zejména ve strukturálně postižených regionech
a komercionalizace jeho výsledků.
b) Integrace vědeckých, vzdělávacích a výrobních kapacit pro zvýšení inovační aktivity, zejména formou identifikace
a podpory vzniku klastrů.2
c) Rozvoj společných inovačních služeb (vědecko-technologických parků, inovačních center, inkubačních center) a
příslušných poradenských služeb.
d) Podpora podnikatelských projektů rozvoje znalostní ekonomiky průmyslového charakteru směrem k výrobkům s
vyšší přidanou hodnotou.
e) Podpora koncentrace vědecko-výzkumného potenciálu do hlavních regionálních center.
Tvorba pracovních míst
a) Rozvíjení spolupráce veřejného a soukromého sektoru při rekvalifikačních programech, cílených na profesní
potřeby nových pracovních míst.
b) Podpora projektů pro koordinaci vzdělávacích, rekvalifikačních a motivačních programů s tvorbou pracovních
míst.
c) Programová podpora dostavby a využívání regionálních informačních systémů o průmyslových nemovitostech.
1
2
Do této skupiny patří i podpora tzv. drobného podnikání (mikropodniky)
viz Národní klastrová strategie 2005 – 2008, MPO
KONFERENCE
142
d) Podpora vytvoření a provozování národního informačního systému o nabídce pracovních míst a o možnostech
získávání a rozšiřování rekvalifikace.
STRATEGICKÝ RÁMEC
Strategický rámec regionálního rozvoje České republiky po roce 2006 deklaruje:
a) kde, na jaké úrovni, Česká republika a její regiony, jako země Evropské unie v současnosti je vůči ostatním
vyspělým členským zemím EU,
b) vizi kam by Česká republika realizací své regionální rozvojové strategie chtěla v dalších letech dospět,
c) jaký globální cíl si pro naplnění rozvojové vize stanovuje,
d) na čem se jeho naplnění zakládá – co budou hlavní rozvojové směry, co je třeba považovat za hlavní pilíře, o které
se regionální rozvoj ČR bude opírat, co budou priority regionální strategie ČR předurčující charakter i intenzitu
jejího regionálního rozvoje.
VIZE
V horizontu do roku 2015 chce být Česká republika aktivní, ekonomicky výkonnou a konkurenceschopnou zemí
s kvalitním životním prostředím, která v souladu s principy udržitelného rozvoje dosahuje ve všech základních
kritériích (úroveň znalostní ekonomiky, HDP na obyvatele, zaměstnanost, sociální zabezpečení ap.) standardů Evropské
unie a zabezpečuje zvyšování kvality života svých obyvatel.
Přičemž
a) budou výrazně zmírněny regionální disparity a poroste počet regionů soudržnosti dosahujících svojí ekonomickou
silou a dynamikou růstu průměru EU,
b) bude zajištěn alespoň minimální rozvojový potenciál ve všech mikroregionech v oblasti infrastruktury a dalších
složek utvářejících podmínky života jejich obyvatel,
c) zvýší se podíl aktivní a inovativní populace v regionech.
Regionální rozvojová strategie usiluje o prosazení principů dlouhodobě udržitelného rozvoje využívajícího veškerý
pozitivní rozvojový potenciál České republiky. K tomu budou Česká republika a její regiony aktivovat všechny vnitřní
využitelné zdroje obcí, krajů i státu a využívat solidární zdroje Společenství, zejména v rámci realizace jeho politiky
soudržnosti na léta 2007 - 2015.
Za udržitelný bude považován rozvoj založený na stabilním ekonomickém růstu při šetrném využívání přírodních
zdrojů a snižování jejich měrné spotřeby, respektování kulturních a sociálních potřeb obyvatel a účinné ochraně
životního prostředí. Rozvoj podněcující společenský proces učení a sebeorganizování v podmínkách environmentálních,
ekonomických a sociálních limitů globální společnosti.
Strategie ve svém celkovém pojetí vytváří základní rámec realizace regionální politiky České republiky jako svébytné
národní regionální politiky členského státu EU i jako integrální součásti regionální politiky Evropské unie, které vůči
sobě musí být komplementární.
Umožňuje skloubení strategických záměrů regionálního rozvoje Evropské unie se strategickými záměry regionálního
rozvoje České republiky a s vlastními zájmy a potřebami jednotlivých regionů (NUTS 3 a 2). Musí také umožnit
účinnou kombinaci využitelných (aktivovatelných) zdrojů obcí či jejich svazků, zdrojů regionů, státu a fondů Evropské
unie s vnitřními i zahraničními zdroji soukromých investorů. K tomu bude na úrovni regionů rozvíjena aktivní
meziregionální spolupráce (zejména přeshraniční) a na úrovni státu spolupráce se zeměmi v rámci Evropské unie.
Instrumentální cíl respektuje fakt, že podmínkou naplnění výše uvedených globálních cílů je efektivně fungující
veřejná správa, její dostatečná administrativní kapacita (nejde ani tak o počet osob jak o jejich kvalifikaci) ke zvládnutí
realizace rozvojových cílů, absorpční kapacita pro čerpání pomoci ze strukturálních fondů, angažmá státu v oblasti
poradenství a zjednodušování agendy spojené s administrativní přípravou projektů a konečně i finanční zabezpečení
cílů při splnění obecných podmínek, zejména:
a) principů kofinancování a adicionality,
b) pravidel veřejné podpory,
c) aktualizace a tvorba regionálních strategií.
Dalšími podmínkami jsou:
a) e-government na všech úrovních veřejné správy,
b) omezení vysoké fluktuace pracovníků veřejné správy,
KONFERENCE
143
c) posílení administrativní kapacity na regionální úrovni,
d) zjednodušení administrativy ve vztahu k podnikatelskému sektoru.
Naplnění tří výše uvedených strategických cílů bude realizováno prostřednictvím tematicky zaměřených priorit a
opatření, rozčleněných podle své věcné náplně do osmi prioritních oblastí, které se stanou základními pilíři jejich
realizace.
Prioritní oblasti pro naplnění strategických cílů:
Prioritní oblasti
PO 1
Ev ro pský a ná ro doh ospo dá řský stra te gic ký
rá m e c
Priority
Zdroj: MMR 2008
P1 .1 I ns titu cion ální
systém po dp ory
roz vo je re gion ů a
jej ic h sp olup rác e
P1 .2 V ý ko nn á a
efektivn í v eře jná
sp ráv a v re gion ech
P1 .3 Z ab ezp ečen í
zd rojů fin anc ován í
reg ioná ln í p olitik y
PO 2
Ekon om ika
re gionů
P 2.1 V y tvářen í
p od m ín ek p ro
d y nam ick ý ho sp od ářs ký roz voj reg io nů Č R
P 2.2 Zvy šo v ání
k o nkur en cesc ho pn osti M SP
P 2.3 Po dp ora ino v ač ního p od nikán í
a vý zk um u v reg io nec h
PO 3
PO 4
Lidé a osí dle ní
I nf ra struktu ra
P3 .1 P od po ra in v estic do lidsk é ho
k apitálu
P3 .2 S íd elní stru k tura a b yd lení
P3 .3 S ociáln í
sou drž no st v reg ion ech z aložen á na
rovn osti příležitostí
P 3.4 R oz vo j a r eg ener ace m ěst
P 2.4 T v orb a p rac ovníc h m ís t
P 4.1 Za jištěn í reg io ná ln í a na dre gion ální do pravn í
d os tu pn os ti
P 4.2 Za jištěn í kv alitní reg io náln í,
m e zir egion ální a
n ad reg io náln í d op ravn í ob služ no sti
P 4.3 Ro zvoj en erg etick ých , sp oj ov ýc h sítí a zaříze ní
v reg ione ch
P 4.4 Ro zvoj infor m a čníc h tech no lo g ií v r egion ec h
PO 8
P rob lé m ov á
úz e m í
PO 5
P říroda , k ra jin a
a ž iv otn í prostře d í
P 5. 1 Och ran a živ otn ího p rostř edí
v če tn ě př ír ody
P 5. 2 Šetr né na k lád ání s ma teriálov ým i a en erge tic k ým i zd roj i
P 5. 3 En vir on me ntáln í vzdě láván í,
p orad en stv í a
o sv ěta
PO 6
C e stov n í ruch
P 6. 1 Org an iz ace a
m an ag em ent ce sto vn ího ru ch u
P 6. 2 Roz vo j infrastr uk tur y c estov n íh o ru ch u
PO 7
K u ltu ra
P 8.1 Zvý še ní e k on om ické vý kon n os ti pr oblém o výc h úze mí
P 7. 1 Org an iza ce a
říze ní k u ltu rn ích
ak tivit
P 8.2 In terven ce
n a trhu prá ce
v úz em íc h
s n eú mě rně vy so ko u ne zam ěstn an os tí
P 6. 3 Roz vo j pr od uk tu a slu žeb
c estov n íh o ru ch u
P 7. 2 Roz vo j k ultu rní in frastr uktur y
a služ eb
P 7. 3 Z ach ov án í a
vy už íván í
kultur n íc h p am átek
P 8.3 Po dp ora
ř ešen í sp ecifických
p ro blém ů ro zv oje
ven k ova a per ifer ních ú zem í
P 7. 4 V zd ěláv ání a
infor m ov an ost
KONFERENCE
144
SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY:
[1]
COVENEY, P.: Mezi chaosem a řádem, Praha : Mladá fronta, 2003.
[2]
PROVAZNÍKOVÁ, R.: Financování měst, obcí a regionů. Praha : Grada, 2007, ISBN 978-80-247-2097-5.
[3]
NOVÝ, I., LUKÁŠOVÁ, R. a kol.: Organizační kultura, Praha : Grada, 2006.
[4]
SMEJKAL, V., RAIS, K.: Řízení rizik ve firmách a jiných organizacích, Praha : Grada, 2006, ISBN 80-2470515-X.
[5]
Hospodářská strategie České republiky do roku 2010 – Ministerstvo průmyslu a obchodu 2006 – pracovní
materiál .
[6]
Reforma veřejných rozpočtů.
[7]
Analýzy vývoje české ekonomiky a odvětví v působnosti MPO.
[8]
Strategie regionálního rozvoje České republiky, MMR 2006.
ADRESA:
Gabriel Jiří
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Česká republika
David Svadbík
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Česká republika
Aleš Snášel
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Česká republika
KONFERENCE
145
KONFERENCE
146
VZŤAH SLOVENSKEJ POLITICKEJ SCÉNY K BIELORUSKU
Soňa Svoreňová
Fakulta medzinárodych vzťahov, Ekonomická univerzita v Bratislave
Abstrakt: V príspevku sa zaoberám vzťahmi jednotlivých slovenských politických predstaviteľov
k Bielorusku. Kontroverzný režim prezidenta Lukašenka vyvoláva rozporuplné reakcie nie len zo strany
rôznych štátov, ale ako možno vidieť aj v rámci jedného štátu. Zaoberám sa v prvom rade politickými
vzťahmi Slovenska k Bielorusku, nie hospodárskymi otázkami. V príspevku prezentujem konkrétne
vyjadrenia a kroky predstaviteľov jednotlivých politických strán smerom k Bielorusku a ich politickou
interpretáciou.
Kľúčové slová: Bielorusko, Slovenská republika, bilaterálne vzťahy, politickí predstavitelia, chýbajúce
politické kroky, spolupráca s predstaviteľmi opotície
Vzťahy Slovenska a Bieloruska
Bielorusko je dlhodobo označované za poslednú diktatúru v Európe. Napriek tomu, že na tejto skutočnosti sa zhodujú
prakticky všetky štáty Európskej únie, postoje a názory na to ako sa stavať k Bielorusku sa rôznia. Plénum Európskeho
parlamentu 6. apríla 2006 za prítomnosti lídra bieloruskej opozície Alexandra Milinkieviča vo svojom uznesení k
situácii v Bielorusku označilo Lukašenka za nelegitímneho prezidenta a jeho režim za „poslednú diktatúru v Európe“.1
Od roku 1994 prezidentský úrad zastáva Alexander Lukašenko (po bielorusky Алякса́ндар Рыго́равіч Лукашэ́нка).
Vo funkcii ho potvrdili aj posledné voľby v roku 2006. Viaceré medzinárodné organizácie, vrátane OBSE, dlhodobo
kritizujú politické pomery a označujú tunajšie voľby za neslobodné, vzhľadom na atmosféru v médiách, ktoré
významne podporujú súčasnú vládnucu garnitúru. Rada Európy vylúčila Bielorusko ešte v roku 1997, keď sa pri
referende a voľbách porušovali princípy demokracie. Kritika sprevádzala aj prezidentské voľby v roku 2006, v ktorých
získal súčasný prezident Lukašenko 80 % hlasov. Z jeho súperov bol najúspešnejší Alexander Milinkevič (6 %).
Spojené štáty americké zaraďujú krajinu medzi tzv. bašty tyranie.2
Disent a kritika represii štátu sa v Bielorusku stáva rutinnou.3 Ako ďalej uvádza Amnesty International, „nevôľa
bieloruských úradov tolerovať opozíciu a nezávislé myslenie je neakceptovateľná." Organizácia za ľudské práva ďalej
zdôraznila fakt, že situácia v oblasti ľudských práv v Bielorusku je poznačená praktikami pripomínajúcimi sovietsku
éru. "Nedostatočná nezávislosť súdov podkopáva právny štát, vedie k rozsiahlym porušeniam práv a umožňuje
beztrestnosť polície," uvádza AI.
SMER-SD A VZŤAH K BIELORUSKU
Mnohí poslanci súčasnej opozície, či predstavitelia mimovládnych organizácií paušálne obviňujú premiéra Róberta
Fica, že viac či menej otvorene inklinuje k nedemokratickým, resp. polodemokratickým režimom (Bielorusko, Kuba,
Venezuela, Lýbia).
V roku 2003 vtedajší opozičný líder Fico navštívil Bielorusko. Obhajoval sa, že bol v Bielorusku dohadovať biznis.
Lukašenkov režim však cestu využil na propagandu a návštevou Róberta Fica ilustroval, že jeho krajina nie je
medzinárodne izolovaná. Predseda Smeru Fico sa bránil: „Smer uprednostňuje ekonomickú dimenziu zahraničnej
politiky a svet má podľa nás, napriek správnej orientácii na EÚ a NATO, štyri svetové strany - nielen západ.“ V júni
2005 Róbert Fico (ešte stále ako opozičný poslanec) navštívil bieloruskú ambasádu. Stretnutie Róberta Fica kritizoval aj
popredný holandský socialista Jan Marius Wiersma. „Nie som proti rozhovorom s ľuďmi z Bieloruska, ak ide o to, aby
sme vyslali odkaz podporujúci zmenu režimu. No nemyslím si, že recepcia na veľvyslanectve je takým miestom. Fico
možno protestoval proti situácii v Minsku, ale nepôsobí to dobre. Nemôžete kritizovať situáciu v krajine, a ísť na
oficiálnu recepciu. Ja by som to neurobil,“ uviedol Wiersma.4
1
Euractiv.sk, 13.4.2006
Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa - krajiny a ľudia, Bratislava, 2007
3
Bielorusko: Disent a beztrestnosť, Amnesty International, 2000
4
Wiersma, M. : SITA, 9.9.2005
2
KONFERENCE
147
Stranícke noviny Smeru v júnovom čísle v roku 2005 uverejnili rozhovor s bieloruským veľvyslancom na Slovensku
Valerijom Voronetským. Interview viedol redaktor Dušan Petrák, ktorý obvinil "súčasnú slovenskú propagandu", že
pomery v Bielorusku zámerne zveličuje a svojimi informáciami zavádza verejnú mienku.5
V roku 2006 sa Smer-SD na čele s Róbertom Ficom stal súčasťou vládnej koalície. Nakoľko pokračuje pozitívny vzťah
Róberta Fica k Bielorusku? Na základe predchádzajúcich krokov a vyjadrení by sme sa mohli domnievať, že Smer-SD
bude v tejto politike pokračovať. Ak však skúmame oficiálne vyjadrenia predstaviteľov vlády a vyhlásenia Ministerstva
zahraničných vecí, nie je to tak. Slovensko síce agendu týkajúcu sa Bieloruska nemá medzi svojimi prioritami, ale ani
sa tejto otázke nevyhýba.
Dňa 4. augusta 2006 obvodný súd v Minsku odsúdil štyroch aktivistov občianskej iniciatívy Partnerstvo na tresty
odňatia slobody od pol roka do dvoch rokov nepodmienečne. Ministerstvo zahraničných vecí SR (pod vedením Ján
Kubiša) s hlbokým znepokojnením konštatuje, že „po exemplárnom 5,5 ročnom treste odňatia slobody pre bývalého
prezidentského kandidáta profesora A. Kozulina ide o ďalší prípad politicky motivovaného rozsudku, žiada
prehodnotenie rozsudku a prepustenie politických väzňov“. MZV SR pripomína, že „Bielorusko sa členstvom v
medzinárodných organizáciách zaviazalo dodržiavať medzinárodné štandardy v oblasti občianskych slobôd a vyzýva
bieloruskú stranu na takú úpravu trestnoprávnej legislatívy, ktorá vylúči pochybnosti o politickom prenasledovaní
v Bielorusku“.6
Podporu činnosti demokratických síl v Bielorusku na stretnutí 10. 12. 2006 s bieloruským opozičným lídrom
Alexandrom Milinkevičom vyjadril minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Šéf diplomacie deklaroval taktiež záujem
slovenskej vlády o ďalšiu spoluprácu s demokratickými silami v Bielorusku v úzkej koordinácii s bieloruskou
občianskou spoločnosťou a mimovládnym sektorom v SR. Minister Ján Kubiš zdôraznil záujem SR a Európskej únie o
všestranný rozvoj vzťahov s Bieloruskom, ktorý je však podmienený demokratizáciou života bieloruskej spoločnosti.7
Jednoznačnú podporu prodemokratickým silám v Bielorusku vyjadrila aj poslankyňa Európskeho parlamentu za SmerSD Monika Flašíková Beňová. Počas návštevy opozičného bieloruského lídra Alexandra Milinkieviča v Európskom
parlamente 6. apríla 2006 uviedla, že „hoci asi nikto nepochybuje o nedemokratickosti vládnutia Lukašenka, verbálna
podpora nestačí. Preto si myslím, že by sme mali pristúpiť aj k iným opatreniam“, vyzvala a spresnila, že niektoré z
nich môže urobiť Komisia, iné Rada a niektoré zas Europoslanci. „Medzi nich by určite patrilo napríklad to, aby sme sa
začali zaoberať možnosťou, ako zlepšiť informovanosť obyvateľstva v Bielorusku, pretože informovaná občianska
spoločnosť je spoločnosť, ktorá je potom schopná sama vykonať dôležitú zmenu. To môžem ako poslankyňa zo
Slovenskej republiky, kde sme boli v minulosti s niečím podobným konfrontovaní dlhé roky, určite potvrdiť“.8
Vzťahy Slovenska a Bieloruska na politickej úrovni prakticky neexistujú. Jedinou výnimkou je stretnutie Róberta Fica
a Jána Kubiša s bieloruským veľvyslancom Dr. Valerym I. Voronetskym. „Na Slovensku sa po zmene vlády, na čele
ktorej stojí sociálny demokrat Róbert Fico, vytvorilo priaznivejšie politické prostredie na rozvoj všestrannej spolupráce
s Bieloruskom“, uviedol to veľvyslanec Bieloruska na Slovensku po vymenovaní novej vlády v roku 2006. Voronetsky
v rozhovore podčiarkol, že v rozvoji vzťahov medzi Bieloruskom a Slovenskom sa začína nová etapa, premiér Róbert
Fico pozná Bielorusko nielen z počutia. Počas Ficovej návštevy v Minsku v roku 2003 sa podľa veľvyslanca vytvorili
kontakty na úrovni parlamentu a vládnych štruktúr. Politológ Miroslav Kusý tieto vyjadrenia Voronetského označil za
bežnú diplomatickú reč: „Diplomat musí uvítať novú vládu a dúfať v lepšie vzťahy“.9
OSTATNÉ POLITICKÉ VZŤAHY VO VZŤAHU K BIELORUSKU
SDKÚ-DS je vo svojich postojoch k nedemokratickému režimu v Bielorusku spomedzi ostatných parlamentných strán
azda najvyhranenejšie. Počas pôsobenia vo vláde ako aj v súčasnosti kritizovalo situáciu v Bielorusku ako aj priebeh
prezidentských volieb v roku 2006. Eduarda Kukan ako minister zahraničných veci vyhlásil, že „Slovensko je za
rozšírenie zákazu vydávania víz a zmrazenie zahraničných aktív Bieloruska.“ Slovensko spolu s Poľskom a Litvou
presadzovalo v roku 2006 na schôdzke ministrov začiatkom týždňa neuznanie oficiálnych výsledkov volieb, podľa
ktorých vyhral prezident Alexander Lukašenko. "Tvrdo voči politickej elite a normálne spolupracovať s obyčajnými
občanmi, to je podľa mňa taktika, ktorou by sa Európska únia mala riadiť," vyhlásil vtedajší minister zahraničných vecí
5
Petrák, D.: Nový čas, 9.9.2005
Ministerstvo zahraničných vecí SR, 4.8.2006
7
Kubiš, J.: TASR, 10.12.2006
8
Flašková-Beňová , M.: Euractiv.sk, 13.4.2006
9
Kusý, M.: Bieloruská tlačová agentúra Belta, júl 2006
6
KONFERENCE
148
za SDKÚ-DS.10 Podobný postoj prezentoval aj Mikuláš Dzurinda ešte ako predseda vlády. Ocenil, že Európska rada
odsúdila počínanie bieloruských orgánov v čele s prezidentom Lukašenkom, ktoré pozatvárali ľudí, ktorí pokojným
spôsobom vyjadrovali svoje elementárne, základné ľudské práva. SDKÚ-DS pokračuje v tejto pozícii aj po voľbách
v roku 2006. Magda Vášáryová, bývalá štátna tajomníčka a súčasná poslankyňa NR SR pri príležitosti 20. výročia
sviečkovej demonštrácie v Bratislave pripomenula, že v Bielorusku ešte stále existuje nedemokratický režim.
„Nemôžeme mlčať a byť nemými svedkami pošliapavania všeobecne platných ľudských práv. Kto iný ako my má
rozhodne pozdvihnúť hlas proti takejto vôli štátnej moci proti svojim občanom?“ vyhlásila Vášáryová.11
Slovenská europoslankyňa Zita Pleštinská (EĽS-ED, zvolená za SDKÚ-DS) k situácii v Bielorusku vyhlásila, že „bije
na poplach proti konaniu diktátora, ktorý vojenskou silou potlačil mierovú demonštráciu bieloruských ľudí. Oni sa
prestali báť aj napriek tomu, že nie je jasné, čo ich čaká.“ Ako ďalej uviedla, pozornosť EP je upriamená na zatknutých
predstaviteľov opozície a žiada ich okamžité prepustenie. „Aj keď Lukašenko podvodom zvíťazil, vo voľbách nevyhral.
Jeho prehrou bude jeho osobná izolácia“, dodala.
KDH sa k situácii k Bielorusku vyjadrilo niekoľkokrát, agendu si v tejto oblasti zobral na starosti podpredseda strany
Martin Fronc, podľa ktorého „prezidentské v Bielorusku boli konané v atmosfére neslobody a podľa všetkých
dostupných informácií boli zmanipulované.“ Martin Fronc sa v roku 2005 stretol s predstaviteľmi bieloruskej opozície:
Vincukom Viačorkom, predsedom Bieloruského národného frontu a Ludmilou Gryaznovou, podpredsedníčkou
Zjednotenej občianskej strany. Okrem Martina Fronca na verejnosť ešte preniklo vyjadrenie vtedajšieho podpredsedu
(dnes už bývalého člena KDH) Rudolfa Bauera, ktorý kritizoval účasť Róberta Fica na recepcii organizovanej
bieloruskou ambasádou. Podľa neho „Róbert Fico svojím počinom posunul mantinely svojho politického správania
veľmi nízko. Pán Fico by sa mal za tento svoj počin ospravedlniť nielen našim občanom ale aj všetkým občanom
Bieloruska, ktorí na vlastnej koži musia prežívať dennodenné represálie lukašenkovho režimu. Slovenský národ si ešte
veľmi dobre pamätá na svoj vlastný zápas o podstatu demokratického usporiadania štátu, preto si dovoľujem odporučiť
p. Ficovi, aby sa ospravedlnil.“12
Napriek tomu, že Martin Fronc síce poprial Bielorusku veľa síl v boji za slobodu a demokraciu a Rudolf Bauer označil
kroky Róberta Fica za hanbu, KDH však žiadne konkrétne kroky na pomoc Bielorusku nepodniklo.
SMK je spomedzi parlamentných strán v otázke podpory demokratizácie v Bielorusku asi najaktívnejšie. Strana
maďarskej koalície spomína budovanie bieloruskej občianskej spoločnosti aj vo svojom volebnom programe. Téme
Bieloruska sa aktívne venujú najmä europoslanec Arpád Duka-Zolyómy či poslanec NR SR Lázsló Nagy.
Arpád Duka-Zólyomi je zástancom čo najväčšej izolácie od sveta nielen Lukašenka, ale aj všetkých predstaviteľov jeho
administratívy. Za ďalšiu z dôležitých úloh EÚ označil konkrétnu finančnú podporu lídra bieloruskej opozície
Milinkieviča, demokratických opozičných síl a občianskych združení. „Je potrebné prebudiť bieloruský národ a
informovať ho, že skutočná demokracia a právny štát majú inú podobu,“ uviedol.13
SMK v roku 2005 pozvala na Slovensko zástupcov bieloruskej opozície, poslanec László Nagy sa v roku 2006 zúčastnil
ako pozorovateľ OBSE na bieloruských prezidentských voľbách.
ĽS-HZDS vo svojom volebnom programe otázku Bieloruska vôbec nespomína a ani v praktickej politike to nie je iné.
Vláda Vladimíra Mečiara pred rokom 1998 často prirovnávaná k Lukašenkovej vláde. Určitá paralela medzi
autoritatívnym vládnutím Vladimíra Mačiara a Alexandra Lukašenka je zrejmá a tak by sme logicky mohli očakávať, že
ĽS-HZDS bude viac či menej otvorene obhajovať jeho vládnutie. Nie je tomu tak. Isté sympatie voči Bielorusku boli
viditeľné u Róberta Fica, avšak ĽS-HZDS sa tejto téme akoby úmyselne vyhýbalo.
Postoj Ľudovej strany HZDS k Bielorusku sa dá vytušiť len z vyjadrenia štátnej tajomníčky Ministerstva zahraničných
vecí Diany Štrofovej ktorá uviedla, že voči krajinám ako Kuba a Bielorusko bude vláda uplatňovať tzv. "dvojkoľajný
prístup". "Odmietame politické vedenie, ale máme záujem na hospodárskych vzťahoch." 14 V tomto prípade však skôr
môžeme predpokladať, že Štrofová tlmočila postoj Ministerstva zahraničných vecí ako hnutia.
SNS vo svojom volebnom programe v rámci zahraničnej politiky hovorí o koncepcii dlhodobej spolupráce štátov
slovanských národov (Česká republika, Ruská federácia, Poľská republika, Slovinská republika, Chorvátska republika,
Republika Srbsko a Čierna Hora, bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Bulharská republika, Ukrajina a
10
Kukan, E.: SITA, 22.3.2006
Vasaryova, E.: sdkuonline.sk, 26.3.2008
12
Bauer, R.: kdh.sk, 13.9.2005
13
Duka-Zólyomi , A.: Euractiv.sk, 13.4.2006
14
Štrofová, D.: Denník 24 hodín, 13.3.2007
11
KONFERENCE
149
Bieloruská republika). Čo sa týka však vzťahu k Bielorusku, zo strany SNS ide o čisto ideologický postoj ovplyvnený
tým, že Bielorusko je krajina Slovanov. Vzhľadom na to, že spomínané krajiny sa nachádzajú v natoľko odlišnej
ekonomickej, politickej a sociálnej situácii, že sa „koncepcia dlhodobej spolupráce slovanských štátov“ dá aplikovať len
veľmi ťažko. Spolupráca s každou zo slovanských krajín si vzhľadom na ich špecifickú situáciu vyžaduje osobitný
prístup. Je veľmi zložité porovnávať krajiny Európskej únie (Česká republika, Poľsko, Slovinsko, Bulharsko)
s kandidátskymi krajinami (Chorvátsko, Macedónsko a potencionálne aj Srbsko a Čierna Hora) a dokonca s krajinami,
ktoré zápasia s úplne inými problémami (Ruská federácia, Ukrajina). Diametrálne odlišná situácia je v Bielorusku, na
ktoré sa prakticky nedá aplikovať zahraničná ani obchodná politika porovnateľná s ostatnými krajinami.
Politika SNS voči Bielorusku nezašla väčšinou ďalej ako za verbálne vyjadrenia predsedu strany Jána Slotu, ktorý
uviedol, že „SNS je za to, aby EÚ spolupracovala s európskymi krajinami na východ od EÚ ako je Ukrajina, Bielorusko
a Rusko“. 15 Vzhľadom na kontroverzné a zjednodušené vyjadrenia Jána Slotu je analyzovať zahraničnú politiku SNS je
takmer nemožné. Predseda SNS asociuje aj také témy, ktoré slovenskí politici vôbec nespájajú. Možnosť odviesť dve
percentá z daní pre mimovládne organizácie odmietol s tým, že "boli zneužité na politickú propagáciu. Možno, že sa
použili na ružovú revolúciu na Ukrajine alebo v Bielorusku."16 Jedna z mála aktivít Jána Slotu (to však nie ako predsedu
SNS, ale ako primátora Žiliny) voči Bielorusku bolo stretnutie s bieloruským veľvyslancom v roku 2003. Stretnutie
zorganizovala regionálna komora Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v rámci prípravy obchodnej misie
slovenských podnikateľov do Bieloruska.
Tabuľka 11: Porovnanie HDP na obyvateľa slovanských krajín
Krajina
HDP na hlavu v parite
kúpnej sily
Slovinsko
21 911
Česká republika
18 375
Slovensko
16 041
Chorvátsko
12 158
Poľsko
12 994
Ruská federácia
11 041
Bulharsko
9 223
Bielorusko
7 711
Macedónsko
7 645
Ukrajina
7 156
Srbsko a Čierna Hora
5 348
Zdroj: Medzinárodný menový fond, apríl 2006
Ak analyzujeme volebné programy súčasných parlamentných strán voči Bielorusku, túto krajinu spomína len Strana
maďarskej koalície a Slovenská národná strana. Ak odhliadneme od verbálnych prejavov, reálne aktivity vyvíja len
niekoľko slovenských politikov: Róbert Fico a Ján Kubiš z pozície členov vlády, europoslanci Monika Flašíková
Beňová, Arpád Duka-Zolyómy a Zita Pleštinská a poslanec NR SR za SMK László Nagy. Pritom na Slovensku existuje
množstvo ľudí a mimovládnych organizácií, ktoré vyvíjajú cieľavedomú činnosť zameranú na rozvoj demokratickej
spoločnosti v Bielorusku (Nadácia Pontis, Amnesty International, German Marshall Fund a ďalší). S bieloruskou
sociálno-demokratickou mimovládnou organizáciou Maladaja Hromada v rámci európskych mládežníckych štruktúr
(European Committee of Socialist Youth) spolupracujú aj slovenskí Mladí sociálni demokrati.
Analýza správania sa slovenských politických strán voči Bielorusku je najzaujímavejšia azda pri Smere-SD. Róbert
Fico v roku 2003 navštívil Bielorusko, avšak reálna obava, že by Slovensko akýmkoľvek spôsobom uznalo bieloruský
režim, sa nenaplnila. Slovensko v tejto otázke vo všetkých smeroch zdieľa politiku Európskeho parlamentu a Európskej
únie. Žiadna z politických strán sa však tejto krajine systematicky nevenuje, väčšinou ide len o vyjadrenia, ale praktické
kroky chýbajú.
LITERATÚRA
[1]
MESEŽNIKOV, G.; KOLLÁR, M. Analýza volebných programov politických strán a hnutí. Inštitút pre verejné
otázky, Bratislava : 2006.
[2]
MESEŽNIKOV, G.; GYARFÁŠOVÁ, O.; KOLLÁR, M. Slovenské voľby 2006: Výsledky, príčiny, súvislosti,
Inštitút pre verejné otázky. Bratislava : 2006.
[3]
KOLLÁR, M.; MESEŽNIOV, G.; BÚTORA, M. Súhrnná správa o stave spoločnosti Slovensko 2007. Bratislava
15
16
Slota, J. : SITA, 23.5.2006
Slota, J. :SITA, 26.10.2006
KONFERENCE
150
[4]
[5]
: Inštitút pre verejné otázky, 2008.
VASARYOVÁ, M. stanovisko k situácii v Bielorusku
http://www.sdku-ds.sk/pages/zobraz_clanok.php?id=30046
ADRESA
Soňa Svoreňová
Fakulta medzinárodych vzťahov
Dolnozemská cesta 1
852 35 Bratislava
KONFERENCE
151
KONFERENCE
152
RIEŠENIE PROBLÉMOV POMOCOU PRÍSTUPU 8D
Michal Varmus
Katedra manažérskych teórii, Fakulta riadenia a informatiky, Žilinská univerzita v Žiline
Abstrakt: Sometimes is happened that is discovered a problem in process of production, distribution or
anotheractivities of the firm. It is very important discovered it before it get to customers. Management of
the firm must immediately do their best to stop the problem and detent impacts. It existing o lot of tools for
it. One of them is 8 Discipline Problem Solving Process. This paper says about this tool about its using and
expatiation.
Kľúčové slova: Problem, solution, cause, root, tool, process
ÚVOD
Prístup 8D (tiež nazývaný „8-krokový plán“ alebo TOPS „Team Oriented Problem – Solving“) je štruktúrovaný postup
ako sa dostať ku koreňu príčiny problému. [4] Štyri nástroje použité v prístupe 8D sa týkajú analýzy, riešenia
problému, rozhodovania, plánovania a prevencie voči problémom. [3] Každý nástroj má svoj unikátny význam pre
správne nasmerovanie riešiaceho tímu.
OSEM ZÁSAD PRÍSTUPU 8D
1. Zostavenie tímu
Prvým krokom a azda tým najdôležitejším je zostavenie tímu. V tíme by mali byť určite ľudia, ktorí majú:
a) čas,
b) znalosti o produkte a procese,
c) právomoc a zodpovednosť,
d) technickú zručnosť [1].
Súčasťou tímu by však mala byť aj osoba alebo osoby, ktoré v podstate nevedia nič o danej problematike. Ich neustále
„prečo“ núti ostatné osoby v tíme vysvetľovať podrobnejšie svoje úvahy a riešenia a viac sa musia pozastavovať nad
každým krokom. „Prečo“ a odpovede naň vnáša do problematiky nový uhol pohľadu a často jednoduché uvažovanie
nezainteresovaného človeka môže posunúť skúsených pracovníkov rýchlejšie ku správnym záverom. Behom riešenia sa
môžu vyskytnúť rôzne diskusie a niekedy aj búrlivé, ale nikdy by nemali zaznieť vety ako napríklad:
a) Prečo to meniť, však to funguje!
b) To sa nedá!
c) Vráťme sa do reality!
d) To je proti našej politike!
e) To sme už skúšali!
Existuje ešte mnoho ďalších, ktoré neprispejú k tvorivej atmosfére tímu a môžu celý proces spomaliť, alebo niekedy aj
úplne zastaviť.
Celú diskusiu by mal viesť jeden líder, ktorý má autoritu u všetkých členov. Líder vedie diskusiu krok za krokom a
zabezpečuje rovnoprávnosť všetkých členov skupiny. Musí platiť „jeden člen, jeden hlas“.
2. Popis problému
Nestačí povedať niečo je zlé. Je potrebné presné popísanie problému a teda uvedenie čo a kedy sa stalo, alebo deje, kde
sa asi stala chyba, aké sú následky. Všeobecné popísanie problému by mohlo zviesť k nekonkrétnym alebo nesprávnym
záverom. Vhodné je nakresliť si vývojový diagram procesu a tým ľahšie a konkrétnejšie ukázať kde sa vyskytuje
problém. V tomto kroku sa často využívajú nasledujúce činnosti:
a) brainstorming nápadov,
b) diskutovanie o príčinných faktoroch,
c) využitie Ishikawovho diagram,
d) prenesenie problému do merateľnej roviny,
e) meranie významnosti (priority) Paretovou analýzou,
f) využitie regulačných diagramov [1].
KONFERENCE
153
3. Dočasné opatrenia a ich kontrola
V tejto fáze je nutné definovať a implementovať dočasné riešenia, ktoré ochránia zákazníka pokiaľ sa problém úplne
nevyrieši. Ako náhle je problém rozpoznaný je nevyhnutné zabrániť tomu, aby chybné časti produktu boli postúpene
zákazníkom a tým sa situácia ešte zhoršovala. Opatrenia a teda aj proces je nevyhnutné kontrolovať, pričom sa správať
maximálne zodpovedne a za každú cenu zabrániť aby problém pokračoval.
4. Definovanie a kontrola základných príčin problému
Na vyriešenie problému nestačí len riešiť daný problém, prípadne jeho následky, ale potrebné je ísť úplne ku koreni
veci a teda nájsť príčinu, alebo príčiny, ktoré problém naštartovali. Toto je veľmi dôležité aj s ohľadom na budúcnosť
ako prevencia voči vzniku ďalších problémov. Tím by mal vygenerovať možné príčiny, ktoré musí verifikovať, či sú to
práve tie, ktoré boli úplne na začiatku, aby sa nestalo, že sa bude riešiť príčina, ktorá vznikla už následkami
predchádzajúcich. Ak sa zistí, že ani jedna z vygenerovaných nie je tá spúšťajúca, musia sa hľadať ďalšie. Po nájdení
koreňa, by mal tím hľadať možné nápravné opatrenia. V tejto fáze sa najčastejšie používa:
a) Ishikavow diagram,
b) experimenty a distribučná analýza,
c) izolovanie príčinných faktorov,
d) plánovanie nápravných opatrení[1].
5. Výber a verifikácia nápravných opatrení
Tím vyberá nápravne opatrenia a zároveň kontroluje účinok týchto opatrení na riešenie problému a zároveň sleduje, či
nenastali nejaké vedľajšie účinky. Toto sa deje prostredníctvom experimentovania a štatistických analýz. Jedna
z hlavných analýz v tejto fáze ja analýza distribúcie a využitie regulačných diagramov na zakreslenie údajov pred
nápravným opatrením a po ňom [1].
Pri výbere nápravných opatrení sa musí tím vyvarovať nasledovných vecí:
a) stanovenie príliš malo variantov,
b) myšlienky bez fantázie,
c) zamerania sa na obmedzenia,
d) sústredenia sa len na jedno riešenie,
e) dohadovanie sa o možnom rozhodnutí bez stanovení kritérií,
f) rozhodnutie bez pozorného zváženia kritérií a dopadov.
6. Implementácia trvalých nápravných opatrení
Po výbere nápravného opatrenie a jeho otestovaní je potrebné zabezpečiť jeho trvalú implementáciu do procesu. Aj po
implementovaní je však nutné neustále sledovať proces, aby sa uistilo, že sa dosahujú pozitívne výsledky. Páni Jaroslav
Ďaďo a Alexander Mateides doporučujú používať sústavné regulačné diagramy na študovanie dlhodobých účinkov
riešenia.
7. Prevencia
Najlepšie je problémom predchádzať ako ich riešiť keď sú už pálčivé. Treba myslieť na to a klásť si otázky, čo sa môže
stať v budúcnosti, ako napr.:
a) Čo keď daný pracovník opustí firmu? Mám za neho adekvátnu náhradu?
b) Čo keď sa budú o pár rokov meniť stroje a zariadenia?
c) Čo sa stane, keď niekto „zabudne“?
Procesu sa treba venovať priebežne a poučiť sa z chýb minulých. Netreba sa uspokojiť s daným stavom a neustále
komunikovať v rámci firmy.
8. Zablahoželanie tímu
Po dlhej a náročnej práci si každý člen tímu zaslúži osobné uznanie a pochvalu a to z tých najvyšších miest podniku. Vo
väčších firmách je vhodné, aby sa o úspešných členoch tímu dozvedeli aj ostatní pracovníci firmy.
KONFERENCE
154
Uvedomenie si
problému
1.
Identifikácia
možných príčin
Výber možných
príčin
Zostavenie tímu
Popis problému
2.
3.
4.
5.
6.
Nie
Implementácia
permanentných
nápravných opatrení
Prevencia
Je príčina
dôvodom
problému
Dočasné opatrenia a
ich kontrola
Výber/verifikácia
nápravných opatrení
7.
Áno
8.
Zablahoželanie tímu
Identifikácia
možných riešení
Obrázok 1. Prístup 8D
Zdroj [5]
ZÁVER
Prístup 8D je veľmi vhodným nástrojom na riešenie problémov a kontrolu nápravných opatrení, pričom sa využíva
tímová práca. Dôležitým faktorom je zloženie riešiaceho tímu. Preto už v tomto kroku sa nesmie spraviť chyba, lebo zlé
opatrenia, môžu mať ešte horšie dopady ako žiadne. Ak sa dodrží postup a tím je otvorený každému riešeniu, existuje
veľká pravdepodobnosť, že sa dopracuje k správnym záverom.
LITERATÚRA
[1]
MATEIDES, A.; ĎAĎO, J. Služby. Bratislava : Ing. Miroslav Mračko Pečianska 27, 2002.
[2]
ARNOTT, B. The 8 Discipline Approach to Problem Solving. Dostupné na
http://www.irinfo.org/Articles/article_9_1_2004_arnott.pdf
[3]
Best
Practice:
8
Discipline
Problem
Solving
Process.
Dostupne
na
http://www.bmpcoe.org/bestpractices/internal/nasco/nasco_1.html
[4]
8-Discipline
methotology
problem
solving
&
improvements.
Dostupné
na
http://www.sqi.org.sg/files/8D%20Method%20-%202-dy.doc.pdf
[5]
The 8-D system. Dostupné na internete: http://elsmar.com/8D/sld009.htm
internete:
internete:
internete:
KONTAKT
Ing. Michal VARMUS
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
email: [email protected]
KONFERENCE
155
KONFERENCE
156
INNOVATION IN TOURIST BUSINESS INFORMATION FIELD
A. Veretelnikova
Institute of Economics, Podolsk
Abstract: This work is devoted to a new information technology TURY.RU and its use in tourism. The
electronic tourist system "TURY.RU" is oriented on tourist and is intended for quick searching for and
order tour online.
Key words: Information technology, innovation, tourism, Tury.ru
INNOVATION
For the current moment system base (www.tury.ru) counts more than 15-20 million tourist offers on resorts of the
whole world. Besides the prices, the system is clearly presented information on the resorts and countries of the world
and on the Russian regions: the main information, cards, hotels and sights, photos, descriptions of the different
excursion programs. The tourist operators, the tourist agency and tourists are found in the united information space and
are connected between themselves. Tourist agency puts a lot of efforts for attraction of client attention and promotion of
brands and sites in Internet for light decision making about buying. The result of these actions is a big volume of
systematized, actual information, simplicity and comfort of the using. Some tourist operators create their own agency
networks to provide the firm marketing of its product.
The main factor is TIME for all participant tourist market. And the tourist want to get the answers to some questions:
where can he/she spend the time? In which country? And how much will be it cost? The task of the tour operator is to
inform quickly the offers up as much as possible to wide audience of potential buyers and as soon as possible all this to
sell. Technologies of the system Tury.ru cover practically all aspects of activity as travel agencies and tourist operators
and unites also those and others in one alive organism, giving to use uniform information space Тury.ру. The Database
of site Тury.ru contains 14.200.436 offers on rest for today.A tourist portal www.tury.ru is 6-8 thousand visitors a day.
All participants of the tourist market have an opportunity to join in process and to use it with benefit for itself.
Individually adjusted Web-service is offered to agencies. It enables to create unique with automatically updated
information without the further manual intervention in its work.
The new complex of applied maintenance which are not having for today analogues in the market is offered to tour
operators. OFFICE On-line is a place where it is possible to communicate with the tourist agency which has directed the
application, to do acknowledgement of applications and notifications about all changes. It allows to reduce considerably
time for telephone conversations, to accelerate processing applications and to save expenditures of employees labour of
a department of booking. Web-service is the automatic controlling of a site. All this is broadcast directly from a
database of tour operator on its site, reflects a state of affairs by the current moment and is updated automatically in
process of modification in a database.
So, the tour operator, using technologies TURY.RU, one movement changes the information at once on hundreds
advertising areas, operatively informing it up to 2000 agencies and up to 120 thousand potential consumers a day.
Economy of means and time, maintenance of efficiency and a urgency and, the most important, the increase in
profitability of the company is obvious.
System TURY.RU has developed the software, allowing to carry out search and booking of rounds in uniform
information space in a mode of real time. The travel agent, having picked up round in system, can reserve it there and
then. This booking gets in “Office On-line” of tour operator which is given to it for work in system TURY.RU at the
conclusion of the contract. In the “Office On-line” of the tour operator processes applications, does acknowledgement
and communicates with agencies in a mode of the air. Except for it the tour operator has access to the database in
system where can operatively operate the rounds, trace their condition, edit them, watch the schedule, expose quotas of
places on flights, reflect stops of sales on flights and hotels, and also to carry out marketing researches and operatively
to react to changes in the market. System TURY.RU develops the software for seasonal price-lists and release of special
offers which possesses high speed, inspects on mistakes, forms the offer of tour operators the software not only in the
form of usual files in format Excel, but also allows to spread ready rounds in a database. Offers of tour operators get out
of a database by means of search system TURY.RU in which it is possible to carry out search on various combinations
of parameters and to make booking or the order of round.
KONFERENCE
157
So, the complex of the system services of TURY.RU gives the tourist agencies to access the systematized information
of whole tourist market.
ADRESS
A. Veretelnikova
Institute of Economics
Podolsk
KONFERENCE
158
SEKCE 2
KONFERENCE
159
KONFERENCE
160
E-COMMERCE JAKO NÁSTROJ NOVÉ GENERACE
Dagmar Frendlovská
VUT v Brně, Fakulta podnikatelská, Ústav informatiky
Abstrakt: Příspěvek pojednává o e-commerce jako o nástroji nové generace a popisuje procesy a modely,
kde a jak se daného druhu obchodování plně využívá. Ukazuje potenciálnosti praktikování různých
možností daného virtuálního obchodování jako nástroje nové generace.
Klíčová slova: E-commerce, modely elektronického obchodování, dot-com firmy, virtuální tržiště,
elektronický obchod
E-COMMERCE A SOUČASNOST
V současné době je slovo e-commerce skloňováno ve všech pádech a diskutováno velkým počtem odborníků, praktiků a
v neposlední řadě i vědců celého světa. Doba pokroků a využívání virtuálních možností ke zjednodušení a zrychlení
efektivnosti současného žití plně vnímá virtuální svět obchodování jako nezbytnou a nepostradatelnou součást 21.
století. Tato doba otevírá jednotlivým státům svá tržiště a společně se stávají jedním obrovským globálním a
celosvětovým virtuálním místem k obchodování (virtuální tržiště). Dnešní generace si již neumí představit, že by bylo
možné žít bez automatického využívání výhod a pomoci internetu.
E-COMMERCE A VYUŽITÍ NOVÉ GENERACE
E-commerce je dnes využívána již všemi odvětvími trhu. Propojení komunikace díky virtuálním možnostem (internetu)
vedlo ke vzniku mnoha nových firem, které se zaměřují výhradně na e-commerce, jenž se stala nepostradatelným
segmentem celé světové ekonomiky, přičemž však je třeba vzít v úvahu to, že e-commerce má razantně rostoucí
tendenci a to v průměru až o celých 110 % každým rokem.
Dnešní podoba internetových obchodů se prudce vyvíjí a vylepšuje do mnoha podob, rozměrů a orientací. Nedávno
ještě tak nemyslitelný způsob obchodování nám dnes připadá jako neopominutelný a nutný způsob komunikace.
V předchozích letech spousta internetových firem nabízela nejdříve vyhledávací služby a až později došlo k rozhodnutí
se zabývat i zpravodajstvím, předpovědí počasí, burzovními informacemi, zábavou a také začali být využívány i jako
tzv. výkladní skříně dalších obchodů (v té době firmy doufaly, že se stanou prvními vstupními body na internet).
Obrovská propagace internetových firem dosáhla až astronomické úrovně na konci devadesátých let minulého století, v
průběhu tzv. „zlaté horečky dot-com firem“ (dychtiví investoři vyhnali ceny svých akcií do neuvěřitelných výšek, kde
však toto investiční šílenství v roce 2000 zkolabovalo a mnoho nadhodnocených akcií opět kleslo, některé firmy díky
tomu zkolabovaly).
Za příčinu neúspěchu dot-com firem je považováno mnoho aspektů. Mnohé firmy se vrhly na trh bez řádného výzkumu
a plánování, často s jediným cílem: dosáhnout vstupu na burzu a získat peníze za akcie, dokud byl trh na vzestupu.
Většina z nich spoléhala na nadnesenou reklamu na místo toho, aby vypracovaly důkladné marketingové strategie.
Analytici a průzkum daného problému se shodují, že mnoho internetových firem neuspělo jen díky tomu, že „měly
špatný obchodní model, nikoli proto, že internet nemá potenciál okouzlit a potěšit zákazníky způsobem, který před
několika lety byl nepředstavitelný. Velkou chybou internetových obchodů bylo, že měli tendenci věnovat pozornost
získávání nových zákazníků.
3. MODELY ELEKTRONICKÝCH OBCHODŮ
Elektronických obchodů, jejich modelů a typů probíhá v současné době na internetu nepřeberné množství. Dá se také
říci, že veškerá elektronická obchodování se dají zařadit mezi následující modely:
3.1. ELEKTRONICKÝ OBCHOD (E-SHOP)
a) online marketing firmy nebo obchodu
b) v prvním případě jde o marketing organizace a jejího zboží nebo služeb s možností objednávat, příp. i platit
(často kombinováno s tradičními marketingovými kanály)
KONFERENCE
161
c)
prvotním cílem je zvýšit poptávku, mezi další cíle patří redukce nákladů na prodej a marketing, je to levná
cesta k prezentaci na globálním trhu
d) zisky se očekávají ze snížených nákladů, zvýšení obratu, příp. z reklamy
3.2. ELEKTRONICKÁ BURZA (E-PROCUREMENT)
a) online nabídky a zprostředkování zboží a služeb
b) typicky provozované velkými podniky nebo veřejnými institucemi
c) hledání dalších dodavatelů a redukce nákladů na nabídku (např. specifikace nabídek mohou být stahovány
dodavateli na místo zasílání poštou), může být rozšířeno o online formu vyjednávání, uzavření smlouvy
a spolupráci prostřednictvím online média
d) jako hlavní zdroj zisku se očekává snížení nákladů (na zpracování nabídek a na získání lepších nabídek za
minimálně srovnatelné náklady)
3.3. ELEKTRONICKÉ OBCHODNÍ CENTRUM (E-MALL)
a) soustava elektronických obchodů pod společným zastřešením
b) může být rozšířeno o obecně garantovanou metodu online placení
c) při specializaci na určitý segment trhu se pak takové obchodní centrum stává centrem pro celé odvětví
d) přidanou hodnotou mohou být služby nebo vlastnosti virtuálního společenství (diskusní fóra, uzavřené
uživatelské skupiny, FAQ - seznam často kladených otázek apod.)
e) příjmy se očekávají ze členských poplatků, z reklamy, příp. z provize za transakci (pokud jsou platby
prováděny prostřednictvím obchodního centra)
3.4. TRH TŘETÍ STRANY (3RD PARTY MARKETPLACE)
a) rozvíjející se model vhodný pro organizace, které dávají přednost outsourcingu online marketingových operací
(jako doplněk k tradičním marketingovým kanálům)
b) ve své základní podobě se jedná o uživatelské rozhraní ke katalogu produktů nebo služeb, které může být dále
rozšířeno o speciální služby typu propagace obchodní značky, online platby, logistiku, objednávky, příp.
komplexní službu zahrnující i bezpečné transakce
c) příkladem představujícím obchodní vztah firma-koncový zákazník může být marketing jedné akce (např.
konference) zaštítěný dobře známou firmou v daném oboru, poskytovatelé připojení mohou použít tento model
pro obchodní vztahy firma-firma a využít tak schopnosti tvorby www služeb
d) příjmy mohou být generovány na základě členských poplatků, poplatků za služby nebo provizí z hodnoty
uskutečněné transakce
3.5. VIRTUÁLNÍ SPOLEČENSTVÍ (VIRTUAL COMMUNITIES)
a) základní hodnota je vytvářena členy daného společenství (zákazníky nebo partnery), kteří přidávají svoje
informace do základního prostředí, které garantuje poskytovatel
b) příjmy mohou plynout ze členských poplatků nebo z reklamy
c) virtuální společenství může být důležitým doplňkem ostatním marketingovým aktivitám v rámci budování
důvěry u zákazníků a zajišťování zpětné vazby
3.6. POSKYTOVATEL SLUŽEB HODNOTOVÉHO ŘETĚZCE (VALUE CHAIN SERVICE PROVIDER)
a) specializace na některou z funkcí hodnotového řetězce (např. platby nebo logistika) se záměrem získat tímto
odlišením konkurenční výhodu
b) klasickým příkladem byly vždy banky, které mohou nyní nalézt nové příležitosti
c) nové přístupy se objevují v řízení výroby nebo ve skladovém hospodářství
d) zisky mohou být založeny na poplatcích nebo procentním podílu
e) Integrátor hodnotového řetězce (value chain integrator)
f) zaměřuje se na integraci více kroků hodnotového řetězce a na potenciál zhodnocení informačních toků mezi
těmito kroky jako další přidanou hodnotu
g) zisky mohou plynout z poplatků za konzultační činnost nebo za transakci´
3.7. KOOPERATIVNÍ PROSTŘEDÍ (COLLABORATION PLATFORM)
a) soustava nástrojů a informační prostředí pro kooperaci mezi firmami
KONFERENCE
162
b) může být zaměřeno na určité funkce, jako je např. společné navrhování nebo projektování
c) obchodní příležitosti lze najít v managementu celé služby (za členské nebo uživatelské poplatky) a v prodeji
(licencí) speciálních nástrojů (např. pro návrh, workflow, řízení oběhu dokumentů aj.)
3.8. INFORMAČNÍ BROKER A DALŠÍ SLUŽBY (INFORMATION BROKERAGE AND OTHER
SERVICES)
a) objevuje se celá řada nových služeb přidávající hodnotu k množství dat, které se nacházejí na otevřených sítích
nebo které pocházejí z integrovaných obchodních operací, jako je sestavování profilu zákazníka, burza
obchodních příležitostí, investiční poradenství apod.
b) informace a poradenství musejí být obvykle placené přímo buď na základě "předplacení" nebo platby za užití,
další možností je využití reklamy
c) zvláštní kategorií jsou služby poskytované certifikačními autoritami a elektronickými notáři nebo jinou
důvěryhodnou třetí stranou
d) zdrojem příjmu mohou být předplatitelské poplatky kombinované platbou za užití nebo prodej software či
konzultační činnost
ZÁVĚR
Systémové využívání modelů elektronického obchodu v tomto tisíciletí přináší velký pokrok a potenciál, jak se
plnohodnotně zapojit a využít e-commerce v současné době virtuálních světových tržišť, jak plně realizovat daný druh
obchodu v současném rychlém a moderním obchodování mezi jednotlivými subjekty na celém světě.
LITERATURA
[1]
DVOŘÁK, J.; KŘÍŽ, J.; DVOŘÁK, J. Elektronický obchod. Skripta VUT v Brně, Fakulta podnikatelská 2005.
[2]
DVOŘÁK, J. Trendy rozvoje elektronického obchodování a vzdělávání úředníků ve veřejné správě. IN: Sborník
příspěvků z konference “Vzdělávání úředníků ve veřejné správě”. Olomouc 2005. s. 22-28., CDV Univerzity
Palackého v Olomouci. ISBN 80-244-1142-3
[3]
JOHNSON, G.; SCHOLES, K. Cesty k úspěšnému podniku: stanovení cíle: techniky rozhodování. Praha:
Computer Press, 2002. 803 s.ISBN 80-7226-220-3.
[4]
CHEN, S. Strategic Management of e-Business. Hoboken, N. J.: John Willey, 2004. 366 s. ISBN 0-47-087073-7.
[5]
ŠVÁB,
J.
Elektronický
obchod.
2003
[online].
[cit.2008-04-12].
Dostupný
na:WWW:http:/www.businessinfo.cz/cz/clanek/orientace-v-pravnich-ukonech/elektronickyobchod/1000818/7013/>
ADRESA AUTORA
Ing. Dagmar Frendlovská
Haškova 24/25
591 01 Žďár nad Sázavou
Mobil: 722 158 589
Email: [email protected]
KONFERENCE
163
KONFERENCE
164
MOŽNOSTI ROZVOJA INFORMAČNÉHO SYSTÉMU V DOPRAVE
Matej Kultan
Abstrakt: V súčasnom období sa veľmi veľa hovorí o informačnej spoločnosti. Základom takejto
spoločnosti je voľný prístup k informáciám, ktorý umožní skvalitnenie života, zlepšenie riešenia niektorej
oblasti v ekonomike. V svojom príspevku som sa zameral na možnosti riešenia dopravnej situácie nielen
v našom meste s využitím informačných a komunikačných technológií
Kľúčové slová: Informačné technológie, mobilné komunikačné prostriedky, GPRS prijímač, efektivita
dopravy.
ÚVOD
Z hľadiska aktuálneho vývoja infraštruktúry miest, čoraz častejšie vidíme problematickosť dopravných kolapsov,
poddimenzovanosť verejnej dopravy k počtu prepravovaných osôb, občas neintegritu, ale hlavne problémovosť v
synchronizácii s radovým cestujúcim. Zoberme si za príklad Dopravný podnik Bratislava. Každý prepravný prostriedok
je monitorovaný, pomocou dispečingu, kontrolovaný v prípade omeškania, poruchy, iných príčin. Vo vnútri podniku
existuje už určitý informačný systém, ktorý pomáha vnútorne, ale predsa mohol by fungovať aj viacej smerom k
spotrebiteľovi. Každý informačný systém, ktorý existuje sa dá vylepšiť s cieľom nielen zlepšiť už existujúce služby ale
aj pridaním nových. Veľký počet ľudí v súčasnosti vlastní mobilný telefón, počítač alebo iné komunikačné zariadenie
vo forme PDA, smartphonov. [2] Kúpa cestovného lístka prostredníctvom zariadenia s podporou odosielania SMS správ
je jedným z krokov vpred, ale možnosti sú stále širšie.
SÚČASNÁ SITUÁCIA V DOPRAVNOM PODNIKU
Moja vízia informačného systému pre dopravné podniky je orientovaná hlavne pre nastupujúcu éru mobilných
zariadení. Najdôležitejším prvkom z hľadiska prepravy pre obyvateľa mesta je čas. Všetci určite vieme ako sa človek
cíti keď čaká s vedomím že nevie kedy spoj môže prísť. Preto v situácii, keď má na výber často siaha po individuálnej
doprave, keď nie zostáva v patovej situácii. Cieľom informačného systému by malo byť monitorovanie presnej pozície
jednotlivých spojov hromadnej dopravy pomocou GPS systému, prehodnotenie trás smerom k požadovaného cieľu
cestujúceho a následné riešenie. Pomocou výpočtu IS cestujúcemu získa na výber niektoré varianty, z ktorých si môže
vybrať, alebo taktiež na základe pozícii spojov a ich nadväznosti, sám prehodnotí svoj aktuálny výber dopravného
spoja. Na to všetko mu postačí mobilné zariadenie s otvorenou platformou pre aplikácie. V súčasnosti už 90%
mobilných telefónov na našom trhu disponuje touto vlastnosťou. Pod pojmom stály cestujúci rozumieme hlavne dieťa
cestujúce do školy, zamestnanci podnikov a organizácií. Títo často stoja pred problémom meškania do práce, stretajú sa
s neistotou či ich na zástavke niečo čaká. Využitím IS by používateľ na minúty, v niektorých prípadoch na sekundy
mohol odhadnúť či daný spoj stíha alebo nie. Jednoducho po vybraní jednotlivých spojov v systéme, sa mu budú
objavovať hodinky s pravdepodobným príchodom spoja. [4] Celý systém by bol realizovaný pomocou monitorovania
dráhy spoja a jeho postupné ho približovania sa k zástavke. Takýmto spôsobom by sa dali prilákať viacerí ľudia na
tento spôsob prepravy.
Moderný, predvídateľný, predchádzajúci veľa nepríjemnostiam z omeškania dopravný systém je taký, ktorého cieľom
je zvýšiť služby okolo prepravy cestujúcim na takú úroveň, aby človek ráno vychádzajúc z domu nechal kľúče od
vozidla na stole. Takýto systém môže uľahčiť cestujúcim prepravu. Predpokladaný efekt v idealizovanej podobe môže
prispieť aj k:
• skráteniu času cesty celkového toku cestujúcich;
• zníženiu dopravnej zaťaženosti na cestných komunikáciách;
• zefektívneniu dispečingu poskytnutím okamžitých informácií a zistí dopyt po určitej trase;
• podávaniu informácií motoristom o dopravnej situácii;
• ďalšie nadväzujúce efekty (znížením emisií).
Ak predpokladáme že v priemernom dopravnom prostriedku hromadnej dopravy sa nachádza okolo 40 pasažierov, ktorí
by sa bežne prepravovali v čase špičky, v individuálnej preprave je to väčšinou 20 až 30 vozidiel individuálnej dopravy.
Každé z vozidiel sa nielen prepravuje z bodu A do bodu B, ale ku ceste musíme aj prirátať náklady na odstavenie
vozidla, ktoré pri verejnej doprave odpadajú. Dôvodov na zlepšovanie kvality služieb je teda viacero.
KONFERENCE
165
REALIZÁCIA
Realizáciu daného návrhu je možné rozdeliť na viacero častí. Výstup možného informačného systému je na obr.1.
Základné princípy tvorby takéhoto systému je možné rozdeliť do nasledovných etáp.
1. Hardwareové zabezpečenie jednotlivých dopravných liniek.
• GPS príjmač, GPRS[5], UMTS zariadenie poprípade podobný komunikačný prostriedok na prepojenie
s centrálou, teda IS.
2. Vytvorenie, informačného systému, spĺňajúceho:
• Preberanie informácií o polohe vozidla.
• Približný časový prepočet k nadobudnutiu nasledujúceho cieľa.
• Odoslanie odpovede na individuálnu požiadavku používateľského rozhrania.
3. Použivateľské rozhranie, spĺňajúce:
• kompatibilitu s bežnými mobilnými zariadeniami – napr. postavenú na báze Java
• schopné podporovať zariadenia s asistenciou GPS
• možnosť pracovať v neustálom, alebo jednorázovom režime (riešenie pre uživateľov s obmedzeným dátovým
balíkom)
• Zobrazenie aktuálnej polohy, trasy, predpokladaného príchodu linky, predpokladaného príchodu k cieľu,
akumulácie spojov, dopravnej situácie[3] .
• Neustále monitorovanie príchodov a odchodov jednotlivých liniek bez grafického rozhrania.
Obr. 1 Zobrazenie polohy očakávaného spoja
4. Dispečerské rozhranie:
• umožňujúce informovať dispečera o aktuálnej situácii;
• vytvárajúce možnosti pre štatistické vyhodnotenie efektivity liniek
Predpokladaná realizácia potrebuje účasť hlavne programátorov a dizajnerov spolu v spolupráci s poskytovateľom
mobilných služieb, ktorý by mohol mať partnerskú pozíciu pri vytváraní projektu. Tu by mal priestor pre svoj zvýšený
dopyt po službách aj mobilní operátor, ktorý má tiež záujem pri poskytovaní dátových služieb širšiej skupine
zákaznikov. Samotné uživateľské rozhranie by sa dalo bezplatne stiahnuť z oficialnej stránky mobilného
operátora(poprípade iného sponzora), alebo dopravného podniku. Samotný informačný tok sa zmestí do niekoľko
Kbajtov, čo by v praxi znamenalo relatívne nízke náklady na jeho používanie. (cena za prenesenie 100 balíkov
informácií po 10KB je 1,627 EUR(49 SKK), v najdrahšiom prípade GPRS služieb skúmaného operátora na území SR).
Samozrejme pre použivateľov s predplateným dátovým balíkom je informácia plnohodnotnejšia, nakoľko sa im
v reálnom čase zobrazujú požadované údaje a nie jednorázovo na požiadavku.
General Packet Radio Service (GPRS) [5] je služba prístupná pre užívateľov GSM mobilných telefónov, ktorá bola
vytvorená predovšetkým na prenos dát. Je založená na IP protokole, čo znamená, že dáta sa prenášajú v paketoch, čo je
výhodou pre GPRS operátorov. Je to predovšetkým nepretržité pripojenie k sieti, možnosť rýchlejšieho prenosu dát a
výhodnejšej tarifikácie. Použitie paketového prenosu znamená, že poplatky za prenos dát sa neurčujú podľa trvania
prenosu, ale podľa objemu prenášaných dát.
INŠPIRÁCIA
Samotná realizácia projektu môže byť inšpirovaná službou, ktorú už ponúka dopravný podnik v Helsinkách. Na ich
internetovej stránke je možné jednoducho prezrieť projekt riadenia mestskej dopravy [1]. Nakoľko je vo forme HTML,
je ho možné prehliadať aj v bežných moderných mobilných telefónoch a prístrojoch. Ako platforma pre prehliadanie
bol použitý produkt Google Maps, ktorý je voľne-bezplatne šíriteľný a modifikovateľný pre rozličné použitia (obr. 2).
KONFERENCE
166
Obr. 2 Internetové rozhranie [1]
Do tejto aktivity je možné zapojiť aj medzimestskú dopravu ako aj medzinárodnú. Takto verejne otvorený systém
pomôže bežnému cestujúcemu dostať sa k cieľu čo najefektívnejšie a monitorovať situáciu v ľubovolnom momente.
ZÁVER
Pozorovaním verejnej dopravy vo viacerých európskych mestách som dospel k názoru, že takáto služba nie je doposiaľ
využívaná nakoľko podobné technológie ako GPS, GPRS, UMTS stanice a vôbec výpočtová technika mala vysokú
cenu. Situácia sa ale mení a elektronika je súčasťou nášho každodenného života. Postupná dostupnosť lacných
smartphonov, znižovanie cien na mobilné dátové prenosy a vôbec rýchla integrácia informačných technológií medzi
bežných ľudí posúva možnosti využitia terajších a rýchlo napredujúcich technológii v praktickom živote.
LITERATÚRA
[1]
Helsinky, Mestská hromadná doprava, http://transport.wspgroup.fi/hklkartta/.
[2]
EMLINES,
spoločnosť
zaoberajúca
sa
IT
podporou
pre
Verejnú
hromadnú
http://www.emlines.com/sk/index.php?option=com_content&task=blogcategory&id=96&Itemid=112.
[3]
Zahraničná
spoločnost
zaoberajúca
sa
monitorovaním
vozového
http://www.mds-inc.com/overview2.php.
[4]
Študentská
práca,
Stevens
University
of
Technology,
New
http://www.ece.stevens-tech.edu/sd/archive/03F-04S/deliverables/grp9/Spring_Interim_Report.pdf
[5]
ORGOŇ, M. Bezdrôtová komunikácia, Telekomunikačná technika, FEI STU v Bratislave
dopravu
parku
Jersey
ADRESA:
Matej Kultan
Rajecká 10
821 07 Bratislava,
Slovenská republika,
KONFERENCE
167
KONFERENCE
168
ANALYSIS OF CRM APPLICATIONS AND THEIR UTILIZATION IN THE COMPANY
Viliam Lendel
University of Žilina
Abstract: The last several years saw the rise of CRM as an important business approach. Rather than
market to a mass of people or firms, market to each customer individually. In this one-to-one approach,
information about a customer is used to frame offers that are more likely to be accepted. This approach is
made possible by advances in information technology. This article deals with CRM applications and their
utilization in the company.
Key words: CRM, CRM applications, CRM portal, CRM implementation, CRM vendors
1. INTRODUCTION
Customer relationship management (CRM) is a business strategy that goes beyond increasing transaction volume. Its
objectives are to increase profitability, revenue, and customer satisfaction. To achieve CRM, a company wide set of
tools, technologies, and procedures promote the relationship with the customer to increase sales. [7]
2. CRM APPLICATIONS
CRM applications are customer relationship management solutions for businesses. These software programs are used to
store data and organize tasks in order to make a business run more smoothly and increase sales and profitability. CRM
applications may stand alone or run in conjunction with other business software used by a company for contact and task
management. With CRM applications, companies can create the positive, personal, and efficient experience that
customers will return for time and again. CRM applications can meet the needs of a small business and allow them to
provide the quality service of a large corporation. [1]
Some CRM applications are sold in modules while others are sold as integrated applications. CRM application are
programs by which a customer can be profiled and tracked to assist a sales staff in providing better service for that
customer, resulting in improved customer relations overall. [5]
CRM applications can provide an easy way to manage customer information, track sales, and create effective outreach
programs to the established customer base. Salespeople can boost their individual productivity and exceed their sales
goals with the information held in the CRM applications database. Managers can track employee sales and manage
necessary tasks within CRM applications, making everyday operations run more efficiently. Owners and corporate
executives can access reports and information to create business plans and analyze product effectiveness and
development, using the information recorded in the CRM applications software. One of the most popular features of
CRM applications is the extensive customer information database. In CRM applications, company can customize the
databases to hold the most applicable information to best serve clients. CRM applications also serve as task managers
within the organization. Managers can track progress and assign tasks to increase productivity, all from within the CRM
applications. CRM applications can also perform some tasks independently, such as sending out scheduled emails and
mass marketing emails, freeing up employees for other tasks. Also, CRM applications allow customized reports to be
analyzed and printed at a moments notice. [1]
3. CRM APPLICATIONS IN MARKET
Complete view of CRM applications supplied and used in Slovak market is not easy to show because a lot of small and
medium-sized enterprises use their own various applications. Following list include CRM applications, which are
supplied as independent solutions or as addition complete company information system (Table 1).
Table 1 View of CRM applications at Slovak market
ABRA G3 CRM
Addition to ABRA G3 information system
Cígler CRM S3
Addition to Money S3 electronic system
Datalock CRM
Addition to SPIN information system
FLEX CRM
Addition to FLEX IS information system
KONFERENCE
169
Microsoft Dynamics CRM
Part of business solution Dynamics, before Microsoft Business Solutions
Oracle, Peoplesoft a Siebel
Parts of information systems
SAS CRM
Can use other solutions and analytical tool of SAS
mySAP CRM
ERP addition to SAP R/3 system
Modern CRM systems provide to build effective customers relationship in optional sphere of business. We use
quantitative (number of request) or qualitative ways of evaluation these CRM systems.
A few years ago, technology vendors had their own specialties. For example, Siebel was in sales force automation,
Remedy was in helpdesk systems, Davox was in call center systems, eGain was in e-mail management, and
BroadVision was in the front-end application area. Today, however, there is no specific boundary of vendors. All
vendors are trying to expand their products over the entire CRM area. For example, Siebel says it can do everything,
Davox moved into customer contact management, and BroadVision is trying to integrate backward with ERP. Most of
CRM vendors came from two different origins: [6]
• Back-End Application
Traditional ERP vendors (SAP AG, Oracle Corporation, Baan (now Invensys plc), and PeopleSoft) acquire, build,
and partner their CRM application for ERP functionality.
• Front-End Application
Some companies started with front-end solutions such as personal information management system (PIMS).
Siebel, BroadVision, and Remedy are in this category. Table 3 lists some of the major categories and players.
Table 2 Major CRM Vendors [6]
Category
Enterprise-wide back-end office
Front-end office
Web-based front-end solution
Adhere to Microsoft Standards
Midsize Player
Contact Management
Vendor Company
SAP AG
Oracle Corporation
Baan Company (now Invensys plc)
PeopleSoft, Inc.
Siebel Systems
Saratoga Systems
Vantive Corporation (a division of PeopleSoft, Inc.)
Clarify (a division of Nortel Networks)
Onyx Software Corporation
Firstwave
UpShot.com
Rubric
Remedy Corporation
Onyx Software Corporation
Interact Commerce Corporation (previously SalesLogix)
Sales Automation Group
Symantec Corporation
Multiactive Software Inc. (Canadian)
4. CRM PORTAL
The CRM Portal is a container that aggregates multiple applications in a single portal interface (figure 1). The portal
features application gadgets that act as the doorway to CRM applications and other applications like Accounting, ERP
etc. Providing access to such a wide array of applications through a single interface enhances the productivity of the
user. CRM portal obtains input data from: [3]
1) The employee portal
The employee portal or Human Resources portal features a collection of gadgets for employees. Such gadgets
include Expense reports, Calendar, Key metrics reports, Alerts, Employee Profile, Asset management, Web based
ticket submission, Self-service, and integration with other applications.
2) The partner portal
The partner portal features a collection of gadgets for channel partners. Such gadgets include Leads management,
Product Literature, Promotions, Alerts, Agreements, Partner Profile, Opportunities, Web based ticket submission,
Self-service and Integration with other applications.
3) The customer portal
The customer portal features a collection of gadgets for customers. Such gadgets include Customer Profile,
Product Literature, Alerts, Purchased Products List, Product registration, Surveys, Web based ticket submission,
Self-service and Integration with e-commerce applications.
KONFERENCE
170
Figure 1 Position of CRM portal [3]
5. UTILIZATION OF CRM APPLICATIONS
CRM applications increase sales by making many business processes more efficient. Using CRM applications,
salespeople are able to do regular follow-ups with their clients, assuring customer satisfaction and top notch service.
The data stored on each customer within CRM applications allows businesses to market new and existing products to
the customers who will be most likely to buy. CRM applications can also increase a business’ profitability by
streamlining tasks and making the workload more efficient. The money saved by focusing marketing strategies to the
most receptive audiences, due to the analysis in CRM applications can also help to boost business revenue. [1]
CRM Software Solutions is solutions that gather all the information about a company’s prospects and customers and
their interactions in one place in order to automate and optimize handling of contact information, leads, team selling
pipeline reports, and other tasks. [5]
Implementation of CRM systems and CRM application has four general phases, which are interlock. These general
phases are (Figure 2):
1) Conception,
2) Selection,
3) Implementation,
4) Realisation.
Figure 2 Process of implementation of information system - CRM
KONFERENCE
171
The first phase is known as conception. This phase informs about necessity of exactly defined criteria and conditions.
CRM information system must fulfil this defined criteria and conditions. They are needed in process of selection of
effective CRM information system. The third phase is known as implementation. Principal aim of this phase is
successful adaptation of software and organizational structure. The phase of implementation finishes with testing and
realisation of system in the company. For successful implementation of CRM information system is necessary to have
skilled employees.
6. CONCLUSION
CRM applications constitute a powerful suite of high-end tools that help to effectively streamline business sales,
marketing and customer relationship functions. Using just one user-friendly solution company can securely store data,
automate key business functions, coordinate sales and marketing, improve employee performance, cut costs, and focus
on maximizing customer satisfaction. CRM software applications help company effortlessly manage customer issues.
CRM enterprise application comes equipped with a host of interactive tools to help you manage and control business
tasks from remote locations. Its easy-to-use, user-friendly interface facilities a streamlined communication between key
business function areas. Sales and marketing processes can be managed, work allocation and performance monitoring is
possible, project campaigns can be drafted and meaningful feedbacks can be obtained. Using CRM applications
companies can easily study market trends and also identify potential market in a timely manner. [2]
REFERENCES
[1]
CRM Applications - What is all the hype about CRM? Available on Internet: http://www.avidian.com/crm/crmapplications.aspx.
[2]
CRM Applications. Available on Internet: http://www.crmapp.com/crmapp.html.
[3]
CRM Portal. Available on Internet: http://www.soffront.com/CRM/Solutions/CRMPortal.asp.
[4]
MOROCHOVE,
R.
Shopping
for
CRM
Application.
Available
on
Internet:
http://www.allbusiness.com/company-activities-management/operations/7400135-1.html.
[5]
CRM Goals & Success. Available on Internet: http://concept2inc.com/_wsn/page2.html.
[6]
GRAY, P.; BYUN, J. Customer relationship management. Center for research of information technology and
organizations,
University
of
California.
2001.
Available
on
internet:
repositories.cdlib.org/cgi/viewcontent.cgi?article=1133&context=crito.
[7]
KUBINA, M.; LENDEL, V. The Process of Preparation and Implementation of CRM in the Company. In:
Journal of Information, Control and Management systems. Faculty of Management Science and Informatics.
University of Žilina. 2008. Vol. 6, No. 1, 2008. p. 95 - 104. ISSN 1336-1716.
CONTACT
Ing. Viliam Lendel
Department of Management Theories
Faculty of Management Science and Informatics
University of Žilina
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
Slovak republic
KONFERENCE
172
ELEKTRONICKÝ INDEX
Libor Maňák
Abstrakt: Hlavním tématem příspěvku je tvorba elektronického indexu pomocí technologie PHP a MySQL
a jeho provoz. Popisuje jednoduchost manuálního zadávání známek a automatického nahrávání známek z
elektronických testů, zobrazování grafů z elektronických testů a automatické generování Diploma
Supplementu.
Klíčová slova: elektronický index, elektronický test, Diploma Supplement, PHP, MySQL
1 ÚVOD
Příspěvek se zabývá elektronickým indexem, na kterém již 2 roky pracuji. Navázal jsem na starší elektronický index,
který ovšem nesplňoval zdaleka všechny specifikace. Cílem mé práce bylo uvedení systému do provozu a postupné
doplňování systému o nové komponenty. Oficiálně od tohoto školního roku byl uveden do provozu na naší vysoké
škole EPI Kunovice. Před jeho spuštěním bylo nutno ho naplnit staršími výsledky studentů, aby se z něj mohly
generovat různé sestavy. Plnění dat probíhalo v několika fázích, během kterých souběžně probíhalo komplexní
testování celého systému.
2 SOFTWAROVÉ POŽADAVKY
Systém elektronický index běží na serveru jako online aplikace. Je vytvořen pomocí moderní stále se rozvíjející
technologii práce s databázemi MySQL a dynamického jazyka PHP, která umožňuje práci s elektronickým indexem z
jakéhokoliv počítače. Pro provoz není nutné do počítače instalovat žádný software, což je dle mého názoru velmi dobré.
Protože kdyby byl vytvořen například jako aplikace, která by komunikovala se serverem, musela by se vždy instalovat
do každého počítače a to i při každé menší změně indexu, její ovládání by bylo velmi nepraktické. Rovněž je kladen
důraz na přehlednou datovou strukturu, v které je potřeba se orientovat.
3 FUNKCE ELEKTRONICKÉHO INDEXU
Do systému elektronický index učitel zadává známky ze svých předmětů pro třídy, které vyučuje do tabulky. V jednom
předmětu může zadávat více učitelů. Každý vidí v tabulce, kdo spolu s ním může do předmětu zapisovat a kdo
studentovi známku zapsal nebo upravil. Každému učiteli se zobrazují jen jeho předměty. Na výsledky se samozřejmě
může podívat do jakéhokoliv předmětu, ale nemůže nic upravit. Aby učitelé mohli zadávat do svých předmětů pouze
známky ze zkoušek a elektronických testů, bylo nutné vytvořit ochranu, která by toto zabezpečovala.
Zadávání je velmi jednoduché, stačí v tabulce kliknout na určitého studenta a může se manuálně zadat známka. Nebo
pokud se z předmětu psal elektronický test, tak si jej mohou automaticky vložit. Nejdříve se pomocí tlačítka „Výsledky“
podívat jaké mají studenti známky s elektronického testu a potom pomocí tlačítka „Vložit“, převézt do elektronického
indexu. Samozřejmě pokud z nějakého důvodu chtějí, tak známku mohou změnit.
KONFERENCE
173
Obrázek č. 1: Elektronický index z pohledu učitele
Další skupinou uživatelů tohoto systému jsou studenti. Byl pro ně vytvořen přehledný a nenáročný výpis známek.
Student má možnost do něj nahlížet a kontrolovat správnost zapsání pouze svých dosažených studijní výsledků. Také
má zde získané kredity z předmětů a jejich celkový součet, z čehož pozná, zda postupuje do dalšího semestru.
Obrázek č. 2: Elektronický index z pohledu studenta
Studijní oddělení má přístup do celého elektronického indexu a může zadávat známky do všech předmětů. Primárně je
systém určen pro zjednodušení práce na studijním oddělení. Jelikož se pracuje s velkým objemem dat řádově tisíce
záznamů ročně, je kladeno mnoho požadavků také na uživatele. Proto je potřeba aby si tento uživatel osvojil ovládání
systému.
KONFERENCE
174
Obrázek č. 3: Elektronický index z pohledu studijního oddělení
Z elektronických testů lze generovat i grafické rozbory podle různých kritérií, na kterých je vidět kolik studentů dostalo
jaké hodnocení a kolik jich absolvovalo jaký test.
Obrázek č. 4: Grafický rozbor elektronického testu
Hlavní výhoda elektronického indexu je v tom, že můžeme řídit kvalitu. Protože rychle vidíme, jaké studenti mají
výsledky, a mohou být přijata případná opatření.
Z elektronického indexu lze také automaticky generovat Diploma Supplement, což je dodatek k diplomu, který podle
zákona číslo 111/1998 Sb. musí vydávat všechny vysoké školy a obsahuje všechny známky studenta za celou dobu jeho
studia. Tato činnost byla dříve velmi náročná, protože se musel manuálně vyplňovat a mohlo docházet i k mylným
zápisům.
KONFERENCE
175
Obrázek č. 5: Část dokumentu Diploma Supplement
4 VIZE DO BUDOUCNA
Do budoucna je nutné dotvořit grafické rozbory výsledků elektronického indexu. Aby bylo možné výsledky sledovat
obdobně, jak jsem popsal u elektronických testů. Bude zapotřebí nějaký monitorovací systém, který by automaticky
kontroloval a oznamoval, zda učitel zadal známky do všech předmětů, které učí. Dále automaticky monitorovat
úspěšnost studentů v předmětech. A určitě další vylepšení, které bude časem potřeba.
POUŽITÉ ZDROJE:
[1]
Testovací systém - Vzdělávací komplex Kunovice [online]. 2005 [cit. 2009-02-08]. Dostupný z WWW:
<www.vos.cz/testy>.
[2]
Diploma
supplement
[online].
2009
[cit.
2009-02-08].
Dostupný
z
WWW:
<http://portal.vsp.cz/index.php?option=com_content&task=blogcategory&id=106&Itemid=284>.
[3]
GILMORE, W. Velká kniha PHP a MySQL 5 - kompendium znalostí pro začátečníky i profesionály, Brno :
ZONER software, s.r.o., 2007. 864 s. ISBN 80-86815-53-6.
[4]
SCHLOSSNAGLE, G. Pokročilé programování v PHP 5. Brno : ZONER software, s.r.o., 2004. 640 s. ISBN 8086815-14-5.
ADRESA:
Libor Maňák
Kovodělská 260
696 85 Moravský Písek
KONFERENCE
176
KONFERENCE
177
JMENNÝ REJSTŘÍK
P
A
PONCAROVÁ, A.................... 107
PRACHAŘ, J. .......................... 113
PRAJZOVÁ, Z................... 27, 107
PYTEĽOVÁ, K. ...................... 115
AGEEVA, A. ............................. 11
B
BELOV, E.................................. 13
S
D
SNÁŠEL, A. ............................ 141
STUPÁKOVÁ, A. ................... 137
SVADBÍK, D........................... 141
SVOREŇOVÁ, S..................... 147
DEMIDOV, A............................ 79
F
FERTALOVÁ, M.. .................... 15
FODOROVÁ, V. ....................... 21
FRENDLOVSKÁ, D. .............. 161
Š
ŠABATA, K............................. 121
ŠABATA, O............................. 121
ŠČEPÁN, M. ........................... 125
ŠTEFANČÍKOVÁ, M. ............ 131
G
GABRHEL, J. .................... 27, 141
GLAVATSKICH, M.................. 33
GOLEMBIOVSKA, A............... 39
GRANČAY, M. ......................... 45
V
VARMUS, M........................... 153
VERETELNIKOVA, A. .......... 157
H
HLAČINA, M. ........................... 51
HLAČINA, T. ............................ 57
HRUBIZNA, M. ........................ 65
K
KÁROLYIOVÁ, Ľ..................... 69
KORMANCOVÁ, M. ................ 73
KRATOCHVÍL, O....................... 7
KRUTOVA, O. .......................... 77
KULTAN, M............................ 165
L
LENDEL, V. ............................ 169
M
MAŇÁK, L. ............................. 173
MEDVEDEV, N. ....................... 81
MICHÁLEK, P. ......................... 57
MOTYKOVÁ, M....................... 85
MRÁZOVÁ, I. ........................... 91
N
NATŠINOVÁ, Z. S.................... 97
NEBESKÝ, Ľ........................... 101
KONFERENCE
178
KONFERENCE
179
Název:
„Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu“ IV. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE
2008
Autor:
Kolektiv autorů
Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil:
Osvobození 699, 686 04 Kunovice
Náklad: 200 ks
Počet stran: 180
Vydání: první
Rok vydání: 2009
ISBN 978-80-7314-172-1

příležitosti mladé generace v oblasti vědy, výzkumu a inovací

Transkript

Podobné dokumenty