Historické krovy MoravyĽ Slezska a Slovenska - rozvoj

Transkript

Historické krovy MoravyĽ Slezska a Slovenska
Lucie AugustinkováĽ Peter Krušinský a kolektiv
1
Pod kování:
Odborná monografie Historické krovy MoravyĽ Slezska a Slovenska vznikla v rámci operačního programu
Rozvoj spolupráce vysokých škol v oblasti historické architektury č. ŇŇ410ňŇ00ňŇ.
Materiály poskytli:
Státní okresní archiv Nový Jičín (SOkA Nový Jičín), František Holub z Nového JičínaĽ Národní památkový
ústavĽ územní odborné pracoviště OstravaĽ Zemský archiv v BrněĽ Ing. Václav JurgaĽ ProjekceĽ průzkumyĽ
inženýrská činnost.
Obr. na titulním listě K. KarlsederĽ Půdorys nového krovu nad farou v BartošovicíchĽ nákresĽ 1Ř7Ň. SOkA
Nový Jičín.
Edito i:
Mgr. Lucie AugustinkováĽ Ph.D.Ľ ing. Arch. Peter KrušinskýĽ PhD.
Auto i:
Mgr. Lucie AugustinkováĽ Ph.D.Ľ FAST VŠB – TU Ostrava
RNDr. Eva CapkováĽ PhD.Ľ Žilinská univerzita v ŽiliněĽ Fakulta humanitných vied
Ing. arch. Karol urianĽ Krajský pamiatkový úrad Martin
Ing. Josef GocálĽ PhD.Ľ Žilinská univerzita v Žilině
Ing. arch. Zuzana Grú ováĽ PhD., Žilinská univerzita v Žilině
Ing. Miloš KekeliakĽ Žilinská univerzita v Žilině
doc. Ing. Renáta KorenkováĽ Žilinská univerzita v Žilině
PhDr. Danuška Kou ilováĽ FAST VŠB – TU Ostrava
Ing. arch. Peter KrušinskýĽ PhD.Ľ Žilinská univerzita v Žilině
Ing. et Ing. So a K ivánkováĽ Metodické pracoviště Sanace d evaĽ Brno
doc. Ing. Oto MakýšĽ PhD.Ľ Slovenská technická univerzita v Bratislave
Ing. Andrea NasswettrováĽ Ph.D.Ľ Metodické pracoviště Sanace d evaĽ Brno
Ing. Václav PotůčekĽ FAST VŠB – TU Ostrava
Ing. Lubor SuchýĽ Krajský památkový úrad Prešov
Ing. Pavel ŠmíraĽ Ph.D.Ľ Metodické pracoviště Sanace d evaĽ Brno
Ing. Ji í WinklerĽ FAST VŠB – TU Ostrava
Mgr. Daniela Zacha ováĽ Krajský pamiatkový úrad Trnava
Lektoroval:
Ing. Ji í BláhaĽ Ph.D.
Recenzovali: prof. Ing. arch. Pavel Gregor, PhD.
doc. Ing. arch. Jana GregorováĽ PhD.
© Lucie AugustinkováĽ Peter KrušinskýĽ Ň015
Vydavatel:
VŠB TU OstravaĽ Fakulta stavební
ISBN 978-80-248-3869-4
2
OBSAH
Úvod (LAĽ PK)
4
Plošný výskum historických krovov v regiónoch Slovenska (PKĽ RKĽ KDĽ LSĽ ZG)
5
Analýza historických konštrukcií striech severného Slovenska (RK, PK)
12
Historické krovy v Žilinskom samosprávnom kraji (PKĽ KDĽ RKĽ DZ)
20
Vývoj zast ešení fary v Bartošovicích v historických pramenech (LA, PK)
30
Kostel sv. Šebestiána v T emešné – oprava historického krovu (LA, DK)
36
Krov kostela sv. Valentina v Bravanticích (LA, VP)
45
Nálezy z podkroví kostela Všech Svatých ve Vlčovicích (LA, JW)
52
Historické krovy kláštorného kostola sv. Petra z Alkantary (PK, RK, KD, LS)
60
Geometrická a statická analýza priečnej väzby krovu nad sväty ou kostola kláštora
františkánou sv. Petra z Alkantary v Okoličnom (PKĽ ECĽ JG)
Príprava a realizácia ochrany drevených konštrukcií (OM)
Využitie akustickej ňd tomografie pri diagnostike historických drevených konštrukcií (RK, PK)
Prirodzená a umelá ochrana drevených konštrukcií (OM)
Historické krovy na hrade Krásna Hôrka – pamiatková hodnota tesárskych konštrukcií
pred požiarom v roku 2012 (LS)
Záchrana d evěných prvků konstrukcí v Moravskoslezském kraji pomocí horkého
65
72
77
81
86
vzduchu (PŠĽ ANĽ SK)
96
Stiffness of carpentry connections (MK)
101
Závěr
106
Summary
107
Literatura
108
Rejst íky
114
3
ÚVOD
Monografie vznikla jako výsledek bádání
programu
Rozvoj
spolupráce
vysokých
škol
ešitelů projektového úkolu operačního
v oblasti
historické
architektury
č.
22410320032 a dalších odborníků z České a slovenské republiky. Hlavním tématem monografie
jsou historické krovyĽ zkoumané metodami stavebně historického průzkumuĽ archivního bádáníĽ
metodami technických oborů. Sledovaný a vyhodnocovaný materiál až na výjimky pochází
z oblastí ešení projektuĽ tedy z Moravskoslezského kraje v České republice a Žilinského kraje ve
Slovenské republice. Vyhodnocování pak bylo realizováno společnými silami badatelů v ČR i SRĽ
zvláště z Fakulty stavební Vysoké školy bá ské – Technické univerzity Ostrava a Stavebnej
fakulty Žilinskej republiky v Žilině. Do bádání a dokumentace byli zapojeni rovněž studenti
bakalá skéhoĽ magisterského i doktorského stupně studia v Ostravě a v ŽiliněĽ kte í p ispěli
k výsledkům výzkumu zvláště nákresy a vizualizacemi.
Monografie obsahuje kapitoly věnované plošným výzkumůmĽ realizovaným na území
Slovenské republiky (regiony Turiec, Orava, Kysuce Liptov Žilina a Bytča Gemer Stredné
Považie - Púchov, Považská Bystrica, Prievidza, Partizánske, Bánovce nad Bebravou),
metodické kapitoly k výzkumu a ochraně historických krovových konstrukcí a kapitolyĽ zabývající
se významnými krovy historických staveb jednotlivě (fara v BartošovicíchĽ kostel sv. Šebestiána
v T emešné v ČRĽ kostel sv. Valentina v Bravanticích v ČRĽ kostel Všech Svatých v Kop ivnici –
VlčovicíchĽ kostel sv. Petra z Alkantary v Okoličném a zámek Krásná Horka).
4
PLOŠNÝ VÝSKUM HISTORICKÝCH KROVOV V REGIÓNOCH
SLOVENSKA
Peter Krušinský, Renáta Korenková, Karol urian,
Lubor Suchý, Zuzana Grú ová
Abstrakt:
Plošný stavebno-historický a stavebno-technický výskum historických krovov na území Slovenska
začal v roku 2008 v aka grantovej podpore Ministerstva kultúry SR. Postupne sa preskúmalo
v rôznej úrovni podrobnosti takmer 450 objektov, v aka čomu sa získalo velké množstvo údajov
pre hlbšiu analýzu. Získaný grant VEGA 1/1296/1.2 sa zaoberá hlbším, najmä štatistickým
spracovaním získaných údajov.
1 ÚVOD
Plošný stavebno-historický výskum historických krovov na území Slovenska vznikol v aka
podpore grantov získaných Katedrou pozemného stavite stva SvF ŽU v Žilne v grantovom
programe Ministerstva kultúry SR od roku Ň00Ř. Granty boli postupne zamerané na historické
krovy v regióne Turca1, Liptova, Oravy a Kysúc2 a stredného Považia. Samostatnú čas tvoria
prieskumy regiónov GemeraĽ časti stredného Považia a Hornej Nitry. Výsledky výskumov dávajú
preh ad o vývoji konštrukcií krovov v skúmaných regiónoch a naznačujú vývoj v rámci celého
Slovenska.
Po zvážení rozlohyĽ počtu objektovĽ geomorfológie a základných vedomostí o historickom
vývoji regiónov vo vz ahu k historickým krovom bol zvolený trojetapový postup. V prvej etape ide
o predbežný prieskum vybraných objektovĽ kde kritériami výberu objektov bol vek objektu a tvar
strechy. Samotný prieskum pozostával z krátkeho vizuálneho zhodnotenia konštrukcie krovuĽ jeho
typologického zaradenia a predpokladaného veku. Výsledky určujú zaradenie do skupiny krovov
pre realizáciu druhej etapy – podrobnejší terénny výskum. Terénny výskum realizuje štyri až pä
skupín a dendrochronológ. Jednotlivé skupiny sa skladajú minimálne z dvoch udí. Ich súčinnos si
vyžaduje vysokú logistickú prepracovanos vzh adom na vzdialenosti v rámci skúmaného regiónu
a zabezpečenie prepravy. V tretej etape ide o spracovanie získaných údajov a podrobný výskum
zachytávajúci širší kontext.
1
L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. BabjakováĽ K. Burian, Historické krovy sakrálních stavieb Turca, Žilinská univerzita
v ŽilineĽ Katedra pozemného stavite stva a urbanizmuĽ Stavebná fakultaĽ Žilina Ň00Ř.
2
L. Suchý Ľ P. KrušinskýĽ Z. Grú ováĽ K. urianĽ D. ZacharováĽ R. Korenková, Historické krovy v regiónoch Oravy a
Kysúc, Žilinská univerzita v Žiline - Stavebná fakulta - Katedra pozemného stavite stva u M. Gibala KNM 2010,
Realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
5
Región
Zdokumentované Predprieskum
Celkovo
a preskúmane
Turiec
49
20
69
Orava
88
30
118
Kysuce
18
10
28
Liptov
75
30
105
Žilina a Bytča
53
17
70
Gemer
15
10
25
Stredné Považie
10
15
25
ĚPúchov,
Považská
Bystrica,
Prievidza,
Partizánske, Bánovce
nad Bebravou)
440
Tab.1: Preh ad preskúmaných krovov v jednotlivých regiónoch
Obr.1: Mapa regiónov kde bol realizovaný plošný prieskum a výskum
2 METODIKA STAVEBNO-HISTORICKÉHO VÝSKUMU
Etapy výskumu:
1. Etapa - príprava - zahŕ a výber objektov v regióne pod a viacerých faktorov.
6
- predbežný terénny prieskum - realizuje sa v teréne vizitáciou vybraných objektov
v tesnej nadväznosti na prípravuĽ taktiež sa sleduje základný stavebnotechnický stav
konštrukcie.
2. Etapa - terénny výskum – pozostáva zo zameranie a dokumentovania spolu s prieskumom
stavebnotechnického stavuĽ vrátane merania vybraných charakteristík.
- spracovanie dát z terénneho výskumu – vypracováva sa dokumentáciaĽ v niektorých
prípadoch ňD modely konštrukcieĽ popis konštrukcie s výskumom.
3. Etapa - spracovanie získaných údajov a podrobný výskumĽ určenie veku a typologické
zaradenie krovovĽ vrátane analýzy stavebnotechnického stavu krovov.
ň. Prvá etapa - príprava a prieskum
V rámci prípravy celého výskumu sa realizuje širší výber objektov pre prieskum. Kritériami pre
výber objektov sú:
- vek objektov pod a dostupných informácií,
- vzh ad na dobových fotografiích, poh adniciachĽ grafikách a vedutách (poukazuje či boli robené
zásadné zmeny v tvare a konštrukcii strechy)Ľ
- tvar a sklon strechy (eventuálne sanktusnika)Ľ ktorý dáva predpoklad pre konštrukciu
historického krovu. Prieskum regiónu sa realizuje v tesnej nadväznosti na prípravuĽ zvyčajne
v spolupráci s KPÚĽ v rámci ktorého viac členná skupina zbežným prieskumom prejde jednotlivé
objekty. Výstupom sú jednoduché teréne škiceĽ fotodokumentácia jednotlivých konštrukcií a
aktuálneho stavebnotechnického stavu (Obr.ŇĽň). Získane materiály slúžia pre užší výber pre
samotný výskumĽ ke že jednotlivé konštrukcie krovov sa dajú predbežne typologicky zaradi .
Zvyčajne sa navštívi v rámci prieskumu približne 50 až Ř0 objektov v závislosti od ve kosti
regiónu a rozsahu získaného materiálu v rámci prípravy.
Obr.2: Terénna škica – Rkk Lipt. Matiašovce
Obr.3: 3D terénna škica
7
4. Druhá etapa - terénny výskum
Na základe podkladov získaných prieskumom sa vyberajú objektyĽ na základe predbežného
typologického zaradeniaĽ s hodnotnými historickými krovovými konštrukciami. Pod a odhadnutého
času sa počas približne dvoch týžd ov piatimi pracovnými skupinami (vždy špecialista so
študentom – dobrovo níkom) realizuje terénny výskum. Ich súčinnos si vyžaduje vysokú logistickú
prepracovanos aj vzh adom na vzdialenosti v rámci skúmaného regiónuĽ ktoré sú ovplyvnené
časom sprístupnenia jednotlivých objektov. Stavebno-historickýĽ stavebno-technický výskum je
doplnený v rámci možnosti o archívny výskum.
Počas terénneho výskumu sa v jednotlivých krovoch realizuje:
- zameriavanie vrátane detailovĽ
- terénne škice detailovĽ
- podrobná fotodokumentácia konštrukcie krovu vrátane detailovĽ
- zdokumentovanie tesárskych značiekĽ v niektorých prípadoch vrátane frotážeĽ
- vo vybraných krovoch dendrochronologické datovanieĽ prípadne aj jednotlivé etapy obnov,
- stavebnotechnický stavĽ vrátane merania vybraných charakteristík.
5. Tretia etapa - spracovanie dát z terénneho výskumu
Dáta a informácie získané počas terénneho výskumu sa postupne spracovávajú do Informácie
a dáta sa postupne spracovávajú do jednotlivých výstupov:
- výkresová dokumentáciaĽ v niektorých prípadoch ňD modely konštrukcie krovuĽ
- stavebný vývoj objektu spracovaný na základe historiografického a archívneho výskumuĽ
- popis konštrukcie krovu s typologickým zaradenímĽ
- porovnanie s analogickými konštrukciami krovov v kontexte regiónuĽ Slovenska a EurópyĽ
- podrobná slohová analýza s farebným vyznačením jednotlivých vývojových etáp v prípade
mimoriadne hodnotných krovových konštrukcií. (Obr. 4)
Sumárnym výstupom základného výskumu je knižná publikácia o historických krovoch
v skúmanom regióneĽ ktorá obsahuje vyššie spomínané výstupy. Súčas ou je aj zhodnotenie
aktuálneho stavebnotechnického stavu.
8
Obr. č. 4: Slohová analýza plnej väzby krovu nad lo ou Dómu sv. Martina v Bratislave3
6. STAVEBNO-TECHNICKÝ VÝSKUM
Plošný stavebno-technický výskum pozostáva z dvoch základných častíĽ a to:
- Dokumentovanie stavebno-technického stavu strešnej konštrukcie. Strešného pláš aĽ nosnej
konštrukcie a samotnej konštrukcie krovu (stavebno-technický prieskum)
- Analýza a vyhodnotenie zistených údajov.
Predbežný stavebno-technický prieskum sa vykonáva za plnej prevádzky objektuĽ realizuje sa
najmä vizuálnou prehliadkou objektuĽ resp. konštrukcie súbežne s prieskumom a terénnym
výskumom. Na základe výsledkov predbežného stavebno-technického prieskumu v prípade
zistenia závažných porúch strešnej konštrukcie sa doporučuje realizova podrobný stavebno3
L. Suchý, P. Glos, K. urian, P. Krušinský, Stavebno historický prieskum krovov nad Dómom sv. Martina v Bratislave, Dějiny
staveb : sborník příspěvků z konference Dějiny staveb 2011: [v Nečtinech konané ve dvech 25.3.-27.3.2011]. - Plzeň, Klub
Augusta Sedláčka ve spolupráci se Sdružením pro stavebněhistorický průzkum, 2012, s. 213-222.
9
technický prieskum s následnou obnovou konštrukcie. Ten obsahuje detailnú diagnostiku
poškodení drevaĽ s presným definovaním poruchy a tiež príčiny vzniku poruchy. V rámci stavebnotechnického prieskumu historického krovu sa robia podrobné prehliadkyĽ ktorých výsledkom je:
-
Zaznamenanie a fotodokumentácia typov spojov vrátane ich funkčnosti (uvo nenie spojov
zosychanímĽ mechanickým narušenímĽ koróziou klincovĽ deštrukciou kolíkovĽ hnilobou a pod.).
- Zaznačenie presného lokalizovania a rozsahu biotického poškodenia dreva drevokaznými
hubami a drevokazným hmyzomĽ prípadne porúch spôsobených chemickou degradáciou
(identifikácia miestĽ kde došlo k napadnutiu dreva hnilobouĽ drevokazným hmyzom a hubami,
narušenie chemickou koróziouĽ nadmerným použitím insekticídnych náterov a nástrekovĽ
rozloženie vlhkosti drevaĽ hodnoty pH a alšie). V rámci plošného výskumu realizujeme
v prípade podrobného výskumu alebo dostatku času v prípade výnimočných konštrukcií.
- Zaznamenanie konštrukčnej podstaty - druh konštrukcieĽ tvarĽ použité konštrukčné materiályĽ
použité dreviny a ich percentuálne zastúpenieĽ spoje prvkovĽ spojovacie prostriedky.
Analýza a vyhodnotenie zistených údajov – všetky zistené údaje sú zárove zaznamenávané do
databázy. Údaje sú
alej spracovávané a štatisticky vyhodnocované v rámci vytváranej
komplexnej databázy .
Prehliadky krovov boli a sú realizované najmä zmyslovými metódami – vizuálne (metódou
podrobnej povrchovej rekognoskácie) a tiež s použitím prístrojov – nedeštruktívne. V rámci
podrobného prieskumu boli takmer v každom krove merané nasledovné charakteristiky:
- Teplota vzduchu v podstrešnom priestore krovu θi [°C]Ľ v exteriéri θe [°C]Ľ a v priestore pod
posledným podlažím θik [°C] meracím prístrojom Testo s jednofunkčným odporovým snímačom.
- Relatívna vlhkos vzduchu v podstrešnom priestore krovu φi [%], v exteriéri φe [%], a v priestore
pod posledným podlažím φik [%]Ľ
meracím prístrojom Testo s jednofunkčným odporovým
snímačom.
- Hmotnostná vlhkos w [%] vytipovaných drevených prvkov meracím prístrojom Greisinger.
- Rýchlos prúdenia vzduchu [m/s] meracím prístrojom Testo so žiarovým anemometrom vo
vytipovaných miestach – predpokladané miesta privádzaniaĽ resp. odvádzania vzduchu
z priestoru.
Z nameraných výsledkov sa zis ujú vzájomné závislosti medzi vlhkos ou jednotlivých drevených
prvkov v krove a vlhkos ou podstrešného priestoruĽ v závislosti od konštrukcie strechyĽ typu resp.
prievzdušnosti strešnej krytinyĽ riešenia prevetrávacích otvorov – štrbiny pri odkvapeĽ strešné
oknáĽ okná v štítových stenáchĽ sanktusniky či otvorené strešné hrebene. Vlhkos prostredia a
drevených prvkov je samozrejme tiež závislá od ročného obdobiaĽ resp. exteriérových klimatických
podmienok.
10
7. ZÁVER
Plošný výskum priniesol nálezy cenných konštrukcií historických krovov z jednotlivých V rámci
výskumov boli nájdené cenné stredoveké krovové konštrukcie na viacerých objektochĽ napríklad
na RK kostole v Turčianskom PetriĽ RK kostole v Bela DulicicahĽ RK kostole v Liptovskom Michale
a alších. Renesančné konštrukcie krovov napríklad na (RK kostole vo VažciĽ RK kostole v
PríbovciachĽ RK kostole v Liptovských SliačochĽ nad kláštorom v Okoličnom a alšie. Barokové
konštrukcie napríklad na RK kostoloch v Martine - Priekope, Habovke, Oravskom Veselom,
TurzovkeĽ ZákopčíĽ na kaštieli v Gbe anoch a alších objektoch. Výskum taktiež zahŕ a
konštrukcie krovovĽ ktoré boli navrhnuté významnými Slovenskými architektmi z období Rakúsko UhorskaĽ 1. ČSR a Slovenského štátu (BullaĽ OrmayĽ Harminc a pod.). Najvýznamnejším objavom
je zvyšok zatia najstaršieho krovu v SR na RK kostole v Liptovskom Jáne z konca 1ň. storočia.
Na základe zdokumentovaných a preskúmaných krovov môžeme ich vývoj plnohodnotne zaradi
do typologického kontinua v Európe.
Okrem nálezov plošný výskum sa stáva podkladom pre hlbšie analýzovanie historických
krovových konštrukcií či už z h adiska typologickéhoĽ konštrukčnéhoĽ geometrického spôsobu
navrhovania a stavebno-technických parametrov.
11
ůNůLÝZů HISTORICKÝCH KONŠTRUKCIÍ STRIECH SEVERNÉHO
SLOVENSKA
Renáta Korenková, Peter Krušinský
Abstrakt
Výskum v oblasti konštrukcií historických krovov je možné realizovať v troch základných
rovinách, a to na úrovni typológie, diagnostiky a obnovy konštrukcie. Na Slovensku prebieha
takýto výskum na Katedre pozemného staviteľstva a urbanizmu Stavebnej fakulty Žilinskej
univerzity v Žiline od roku 2008. Za ten čas bolo vykonaných množstvo prieskumov, bolo
zhromaždených množstvo údajov (preskúmaných bolo cca 460 krovov). V rámci výskumu sa
každý skúmaný krov zdokumentoval, zaznamenali sa informácie o historickom a typologickom
zaradení, technickom stave, lokalizácii objektu, o jednotlivých zásahoch, poškodení at . Všetky
tieto informácie sú cenné a poskytujú priestor pre určenie vývoja konštrukcií krovov na Slovensku
a jeho porovnanie s vývojom krovov v ostatných krajinách Európy.
1. ÚVOD
Výskum historických krovov Slovenska je realizovaný celoplošne a jeho prvoradým cie om je
ochrana a obnova historických krovov. Významným podporným prvkom tomuto základnému cie u
je
dokumentovanie
krovov
Slovenska.
Výskum
je
realizovaný
po
jednotlivých
regiónochĽ zhromaž ujú sa všetky dostupné informácie o týchto krovoch a následne sa analyzujú.
Na základe analýz týchto informácií môžu by stanovené kritériáĽ resp. parametreĽ ktoré sú
určujúce pre vytvorenie určitej hodnotiacej stupnice pre starostlivos o historické krovy. Informácie
v databáze by mali slúži ako podklad pre vypracovanie metodiky prístupu k ochrane a obnove
historických krovov. Spracovaním informácií v databáze je možnéĽ okrem inéhoĽ vytvori určitý
štatistický preh ad o stave týchto historických konštrukcií na Slovensku. Zárove
preh ad o stupni dôležitosti postupných krovov pri riešení obnovy historického krovu.
Ň. PREHĽůD ůNůLÝZ VYBRůNÝCH ÚDůJOV
12
poskytujú
V uvedenej analýze boli vyhodnocované konštrukcie krovov v severných regiónoch SlovenskaĽ
konkrétne OravaĽ KysuceĽ TuriecĽ Liptov (1. čas ) a Žilina4 – porovnanie počtov skúmaných krovov
na jednotlivých budovách sú uvedené na obr. Ň.
Obr. 1 Zastúpenie počtu historických krovov v rámci výskumu konštrukcií krovov na Slovensku –
podľa jednotlivých regiónov
Obr. č. 2: Zastúpenie analyzovaných budov a krovov vo výskume historických krovov
Obr. č. 3: Zastúpenie analyzovaných krovov podľa charakteru – sakrálne, profánne
Väčší počet skúmaných krovov ako je počet budov vyplýva z rozlišovania samostatných
konštrukcií zastrešenia – krovovĽ nad jednotlivými čas ami budovy. Najvýraznejšie je to pri
sakrálnych objektochĽ teda kostolochĽ kde býva často samostatný krov nad lo ou a sväty ouĽ
ktoré bývajú často oddelené štítovou stenou.
4
L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. Grunova, K.
a Kysúc, Zilina: M. Gibala KNM, 2010.
urianĽ D. ZacharováĽ R. KorenkováĽ Historické krovy v regiónoch Oravy
13
Analyzovaných bolo teda celkom ňňň krovov na Ň1Ř budovách. Z tohto počtu sa zistiloĽ že do
kategórie „historický krov“ patrí Ňň0 krovovĽ čo predstavuje 6ř % konštrukcií krovov. V danej
analýze sa uvažuje s konštrukciami krovov postavenými do roku 1Řřř vrátaneĽ ako
s konštrukciami historických krovov5.
Výskum historických krovov prebiehal aj v iných regiónoch SlovenskaĽ konkrétne v strednom
PovažíĽ na Gemeri a čiastočne na Hornom Ponitrí. Celkovo bolo na Slovensku zdokumentovaných
okolo 460 konštrukcií krovov na historických budovách. Výskumy sú realizované najmä na
sakrálnych stavbáchĽ menšie zastúpenie zdokumentovaných krovov majú profánne stavbyĽ najmä
š achtické sídlaĽ meštianske domy a správne budovy (obr. ň). Hlavným dôvodom je najmä ochota
či neochota sprístupni
daný objekt pre potreby výskumuĽ ale tiež určite celkovo menšie
zastúpenie profánnych stavieb s historickými krovmiĽ čoho príčinou okrem iného aj intenzívna
potreba vlastníkov priradi
povalovému priestoru určitú funkciu (či pre účely skladovaniaĽ
odkladania rôznych vecíĽ prípadne účely obytné...) alebo pre potreby modernizácie danej budovy
v konkrétnej dobe (čo v prípade sakrálnych stavieb nie je častéĽ ani žiaduce).
Pre túto analýzu bolo vybraných v regióne Turiec 65 krovovĽ v regióne Kysuce ň1Ľ Orava 1ň0
krovovĽ Žilina 45 krovov a na Liptove 62 krovov6. Podiel sakrálnych budov v tejto analýze je
vysokýĽ teda Ř6 % (v prípade zoh adnenia aj druhej časti Liptova by to bolo Ř1 %). Podiel
národných kultúrnych pamiatok z toho je cca 60 %. V jednotlivých regiónoch je tento podiel rôznyĽ
napr. v regióne Orava je to 55 %Ľ v regióne Kysuce je to len 5Ľ5 % (súvisí to najmä s vekom
budov).
Vek krovu bol určovaný na základe dendrochronologického datovania. V prípade neúspechu
datovania7 bol vek určovaný pomocou archívneho výskumu (najstaršie zmienky v historických
dokumentoch). Tu treba rozlišova
vek drevených prvkov a vek konštrukčného riešenia.
Konštrukciu krovu je možno typologicky zaradi do iného obdobia ako sa zistí datovanie prvkov
krovu na základe vyhodnotenia pomocou dendrochronológie. Býva to spôsobené najmä
realizovanými úpravamiĽ či rozsiahlymi opravami v dôsledku havarijných stavov pôvodných
konštrukciíĽ napr. preskladaním krovu. Tzn. ke
bol starý krov rozobratý (z rôznych dôvodov –
poškodenieĽ poruchyĽ strata stability konštrukcie...) a z jeho zdravých prvkov (bez poškodenia) bol
vyskladanýĽ resp. zrealizovaný nový krov.
Vzh adom na určitý časový posun čo sa týka typologického zatriedenia krovov a najmä používanie ešte historických
sústav týchto krovov počas 1ř. storočiaĽ aj napriek tomuĽ že všeobecne sa za historický krov považuje konštrukcia
krovu zrealizovaná do roku 1Ř50.
6
V regióne Liptov bola vyhodnotená len prvá čas výskumu krovovĽ ktorá predstavuje cca dve tretiny všetkých
skúmaných krovov tohto regiónuĽ v druhej časti sa nachádzajú najmä budovy profánneho charakteru).
7
Napr. nedostatočný počet letokruhovĽ príp. podmienenie existenciou porovnávacích kriviek.
5
14
Obr. č. 4: Zastúpenie historických krovov v regiónoch Slovenska podľa veku krovu
Z obr. 4 vyplývaĽ že najvyššie zastúpenie najstarších konštrukcií historických krovov sa nachádza
v regióne LiptovĽ kde najstarší krov (resp. konštrukcia krovu vyskladaná z najstarších drevených
prvkov) je na kostole sv. Michala v Liptovskom MichaleĽ datovaný 1ň16/17d8.
alším je krov nad
lo ou rímskokatolíckeho ( alej len r.k.) kostola v Smrečanoch datovaný na rok 1ňř0/ř1d a krov
nad sväty ou 14Ň5/Ň6d6. V Turci je najstarší zachovaný krov (nielen fragment krovu) datovaný na
rok 140řd v obci Belá-Dulice9. Najmladšie konštrukcie sú v regióne KysuceĽ kde najstarší krov bol
datovaný na rok 175Ř-59d2. Celkovo je vysoký podiel konštrukcií z 1ř. stor. a prelomu 1ř. a Ň0.
storočia. Vyplýva to zo stavebných aktivít najmä v regiónoch Hornej Oravy a Horných Kysúc
(prechod z celodrevených objektov na murovanéĽ časté stavebné úpravy aj po požiarochĽ ktoré si
vyžadovali novú konštrukciu krovu).
Obr. č. 5: Sklony skúmaných striech v jednotlivých regiónoch
Z vyhodnotenia sklonov striech vyplývaĽ že prevláda podiel striech so sklonom 40°- 4ř° (cca ň6
%). Vyplýva to najmä z vysokého podielu konštrukcií z 1ř. stor. a prelomu 1ř. a Ň0. storočia.
Strechy s nízkym sklonom nie sú zastúpené vzh adom na klimatickú oblas – obr. 5.
P. KrušinskýĽ R. KorenkováĽ Z. Grú ováĽ L. SuchýĽ Gotické krovy v regióne Liptova. in: Střechy-Fasády-Izolace.
8
01/2013. Ostrava, Mise 2013.
9
L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. BabjakováĽ K
urianĽ Historické krovy sakrálnych stavieb TurcaĽ Žilina: ŽU v Žiline - SvF –
KPSaU, 2008.
15
Z vyhodnotenia striech pod a tvaru je zrejméĽ že najčastejší je výskyt valbových striech (cca 55%)Ľ
ktoré sú tradičným tvarom sakrálnych budovĽ najmä pre ukončenie strechy nad polygonálnym
záverom svätyne.
Pri obnove historického krovu dochádza k výmene krytiny najčastejšie po skončení životnosti
pôvodného materiálu. Významnú úlohu tu zohráva metodické usmer ovanie pamiatkarovĽ v rámci
ktorého (na základe architektonicko-historického výskumu) môžu predpísa druh vhodnej krytiny10.
V súčasnosti prevládajúcou krytinou je pozinkovaný plech (cca 4Ň%)Ľ čoho hlavným dôvodom je
jeho cenová dostupnos (väčšina výmen krytín sa odohrala po roku 1ř45). Tento výber však nesie
so sebou ve ké riziko v podobe ovplyv ovania mikroklímy podstrešného (povalového) priestoru
s následným ovplyvnením životnosti drevenej konštrukcie11. Podiel jednotlivých druhov krytín v
súčasnosti je uvedený na obr. 6. Z obrázku je zrejmé najväčšie zastúpenie krytiny
z pozinkovaného plechu – 4Ň %. Druhé najväčšie tvorí medený plech a potom drevený šinde .
Keramická krytina je použitá v 6 % prípadovĽ resp. vyhodnocovaných krovov. Z celkového počtu
krovov bol v 11 % použitý sanktusnikĽ tak v rámci historických krovov alebo celkovo. Námetky
používané na ukončenie strešnej roviny pri odkvapeĽ zvýraznenie a zmenu sklonuĽ sú použité v 56
% skúmaných krovov.
Obr. č. 6: Podiel strešných krytín v rámci skúmaných krovov
Strešný pláš historického krovu je spravidla tvorený strešnou krytinou na pomocnej konštrukcii.
Ve akrát je v súčasnej dobe pri výmene krytiny aplikovaná aj podstrešná fólia ako poistná
hydroizolácia. Zo skúmaných krovov je podstrešná fólia aplikovaná v 7Ľ6 % prípadov. Z toho ale
v takmer Ňň % prípadov je táto fólia nesprávne či nevhodne aplikovaná.
V oblasti historických krovov dochádza taktiež k obnovám z dôvodu šetrenia energiíĽ dochádza
k zatep ovaniu kleniebĽ resp. stropov nad posledným podlažím (v rámci podstrešného priestoru
historického krovu). Realizované je to formou vo ného položenia tepelnej izolácie na plochu
stropnej konštrukcie. Tepelná izolácia je najčastejšie z minerálnej vlnyĽ ale zaznamenané boli tiež
prípady perlitových vankúšov. Na horný povrch tepelnej izolácie býva vo ne položený papierĽ
prípadne fólia. V 1 % prípadov bola vo ne položená na stropnú konštrukciu iba fóliaĽ v takmer 2 %
prípadov lepenka – najmä na drevené klenby. Realizácia položenia tepelnej izolácie býva
rôznorodáĽ ve mi často s rôznym stup om degradácieĽ zjavné je podce ovanie realizácie
zateplenia. V niektorých prípadoch – cca 1 %Ľ bola tepelná izolácia položená aj na rebrá kleniebĽ
resp. prečnievajúce múry.
10
O. Makýš, Vývoj strešných krytín na našom územíĽ Eurostav: recenzovaný odborný časopis z oblasti stavebníctva
a architektúry, roč. 11Ľ č. 3. s. 8-12.
11
R. KorenkováĽ P. KrušinskýĽ P. Pisca, Analysis of the impact of microclimate in a roof space on a ghotic truss
construction, in: Communications. No.: 4/2013, s. 27-31.
16
Na mikroklímu podstrešného priestoru má okrem iného12 (krytinaĽ zateplenie stropuĽ podstrešná
fóliaĽ at .) vplyv aj druh konštrukcie stropu. Ako vidno na obr. 7Ľ najväčšie zastúpenie majú ažké
klenby (kamenné a tehlové murovanéĽ betónové). Vysoký podiel ažkých stropných konštrukcií
(cca Ř0%) vyplýva zo samotného veku budov a priebežného ekonomického rastu jednotlivých
regiónov.
V rámci preskúmaných regiónov bolo tiež analyzované zastúpenie jednotlivých konštrukčných
sústav historických krovov. Prevládajúca základná konštrukčná schéma s hambálkom s
pozdĺžnym viazaním vyplýva z rozpätia skúmaných objektovĽ pre ktoré je daný typ konštrukcie
optimálny13Ľ nesúvisí to s vekom konštrukcieĽ resp. obdobím kedy bola realizovaná. Podiel
krokvových krovov celkom je 5ř % (spolu bez pozdĺžneho viazania a s pozdĺžnym viazaním)Ľ
podiel väznicových krovov je 40 % a väzníkové krovy sú zastúpené iba v 1 % - vi . obr. Ř.
Obr. č. 7: Podiel druhov stropných konštrukcií v rámci skúmaných krovov
Z porovnania zastúpenia jednotlivých sústav vo vybraných regiónoch vyplývaĽ že najväčšie
zastúpenie krokvových sústav je v regióne Liptov – až řŇ % krovov. V regióne Kysuce je to 61 %Ľ
Turiec 57 %, Orava 50 % a najmenšie zastúpenie je v regióne Žilina – 47 %. Z porovnania v
väznicových sústav vyplývaĽ že najväčšie zastúpenie je v regióne Žilina – 53 %, na Orave je 48 %,
Turiec 43%, Kysuce 39 % a na Liptove je ich najmenejĽ iba Ř % zo skúmaných krovov. Z
celkového počtu skúmaných krovov je zastúpenie krokvových sústav 5Ř %Ľ väznicových sústav je
40 % a vlašských väzníkových sú Ň %. V rámci krokvových sústav je najviac zastúpenou skupinou
práve krokvová sústava s hambálkom. Tieto sústavy sú zastúpené až v 57 %Ľ pričom prostých
krokvových sústav sú celkovo len Ň %.
Obr. č. 8: Zastúpenie krovov v rozdelení konštrukčných sústav: IA – väzníkové vlašské, IIC –
krokvové bez pozdĺžneho viazania, IID – krokvové s pozdĺžnym viazaním, III – väznicové sústavy
12
R. KorenkováĽ P. KrušinskýĽ The analysis of moisture regime of the under-roof space in historical truss, in:
Theoretical foundation of civil engineering: XXI Russian - Slovak - Polish Seminar. 3.07-6.07.2012. Arkhangelsk:
Politechnika Warszawska.
13
J. Vina Ľ V. Kufner, Historické krovy – konstrukce a statika, Grada, Praha 2004.
17
Obr. 9: Zastúpenie počtu historických krovov z pohľadu pôvodnosti krovu vzhľadom na dobu
výstavby budovy
Autenticita konštrukcií historických krovov je významným faktorom pri návrhu obnov a sanácií
týchto konštrukcií.14 Z poh adu koncepcie ochrany pamiatkového fondu je potrebné pozna
hodnotu jednotlivých konštrukcií nielen z h adiska jej pôvodnosti (primárnosti)Ľ treba zoh adni vekĽ
spôsob a druh použitej dreviny pri obnovách v minulosti.15 Z obr. ř vyplývaĽ že najviac pôvodných
konštrukcií krovov je v regióne KysúcĽ v ktorom sa nachádza málo pôvodne stredovekých objektov
(nachádzajú sa najmä na dolných Kysuciach)Ľ čo súvisí so štruktúrou a spôsobom osíd ovania
regiónu. Hlavným stavebným materiálom na Kysuciach bolo drevoĽ ktoré bolo pomerne neskoro
nahradzované murovanými konštrukciami.16 V regióne TurcaĽ vzh adom na pomerne vysoký počet
stredovekých sakrálnych objektov (1ň.-14. storočie) je výrazný podiel sekundárnych konštrukcií
krovov. Hlavný vplyv na ich výmenu mali hlavne stavebné úpravy objektov (prístavbyĽ dodatočne
vložené klenbyĽ požiare apod.). Vo všeobecnosti malý rozdiel v počte primárnych a sekundárnych
konštrukcií súvisí s vekom skúmaných objektovĽ so spôsobom osíd ovania jednotlivých oblastí v
regiónochĽ dejinných udalosti a ich ekonomickým vývojom. Podiel originálnych (primárnych)
konštrukcií je 4Ř %Ľ podiel sekundárnych (druhotných) k veku budovy je 5Ň %.
Pre historické krovy je charakteristické opracovanie drevených prvkov tesaním (resp.
kresaním). V konštrukciách krovov sa v obmedzenom množstve nachádzajú aj pílené prvkyĽ
najmä v rámci rôznych opráv. Z vyhodnotenia výsledkov výskumu vyplývaĽ že najväčšie
zastúpenie majú krovy s kresanými drevenými prvkami prakticky vo všetkých regiónoch. Pílené
krovy v celom rozsahu reálne nemajú zastúpenie v regióne Liptov – obr. 10. V severných
regiónoch Slovenska bola ažba a spracovanie dreva jednou z hlavných hospodárskych činnostíĽ
taktiež dlhodobo bolo drevo hlavným stavebným materiálom. ObjektyĽ na ktorých sa zachovali
primárne krovy pochádzajú najmä z 18. a 1ř. storočiaĽ prípadne obnova alebo výmena krovov
bola realizovaná ešte v obdobíĽ ke neboli rozvinuté technológie na priemyselné spracovanie
dreva (18. a prvá pol. 1ř. storočia). Celkovo väčší podiel kresaných konštrukcií krovov súvisí s
obdobím realizácieĽ dlhodobou tradíciou ručného spracovávania dreva a ekonomickou situáciou v
regiónoch. Podiel plne kresaných konštrukcií je 57 %Ľ pílených v plnom rozsahu je 1ň %. Zvyšok
tvoria kombinácie.
Obr. č. 10: Spôsoby opracovania drevených prvkov
14
P. Ižvolt, Zachrá te historické krovyĽ Všetko o streche, Bratislava, Jaga Group 2006.
15
O. MakýšĽ Spôsoby a postupy obnovy pamiatok, Bratislava, Renesans, 2013.
L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. Grú ováĽ K. urianĽ D. ZacharováĽ R. KorenkováĽ Historical Trusses in the Regions of
Orava and KysuceĽ Žilina Ň010Ľ M. Gibala KNM.
16
18
ň. ZÁVER
Výsledky jednotlivých čiastkových analýz môžeme zhrnú do nasledovných poznámok:
 Väčší počet skúmaných krovov ako je počet objektov vyplýva z použitia viacerých
samostatných konštrukciíĽ napríklad krov nad lo ou a sväty ouĽ ktoré sú často oddelené
štítovou stenou.
 Nižší podiel profánnych objektov (cca 14Ľň%) vyplýva z nepovolenia vstupu do krovov
zväčša súkromnými vlastníkmi (nedoriešené majetko-právne vz ahy).
 Celkovo vysoký podiel konštrukcií s 1ř. a prelomu 1ř. a Ň0. storočia vyplýva zo stavebných
aktivít najmä v regiónoch Hornej Oravy a Horných Kysúc (prechod z celodrevených
objektov na murovanéĽ časté stavebné úpravy aj po požiarochĽ ktoré si vyžadovali novú
konštrukciu krovu).
 Celkovo prevládajúci podiel striech so sklonom 40°- 4ř° (cca ň6%) vyplýva najmä s
vysokého podielu konštrukcií z 1ř. stor. a prelomu 1ř. a Ň0. storočia.
 V skúmaných regiónoch je valbová strecha prevládajúca (cca 55%)Ľ čo pravdepodobne
primárne tiež súvisí s vekovou skladbou krovov.
 V súčasnosti prevládajúcou krytinou je pozinkovaný plech (cca 51%)Ľ čoho hlavným
dôvodom je výmena strešnej krytiny po dobe životnosti v kombinácií s jej cenovou
dostupnos ou v dobe realizácie. Väčšina výmen krytín sa odohrala po roku 1ř45.
 Vysoký podiel stropných konštrukcií z kamenného a tehlového muriva (cca Ř0%) vyplýva zo
samotného veku budov a priebežného ekonomického rastu jednotlivých regiónov.
 Prevládajúca základná konštrukčná schéma s hambálkom s pozdĺžnym viazaním vyplýva
zo šírky skúmaných objektovĽ pre ktoré je daný typ konštrukcie optimálnyĽ nesúvisí to
s vekom konštrukcieĽ resp. obdobím kedy bola realizovaná. Podiel krokvových krovov
celkom je 57%.
 malý rozdiel v počte primárnych a sekundárnych konštrukcií súvisí s vekom skúmaných
objektovĽ so spôsobom osíd ovania jednotlivých oblastí v regiónochĽ dejinných udalosti a
ich ekonomickým vývojom. Podiel originálnych konštrukcií je 4Ř %Ľ podiel sekundárnych
k veku objektu je 52 %.
 Celkovo väčší podiel kresaných konštrukcií krovov súvisí s obdobím realizácieĽ dlhodobou
tradíciou ručného spracovávania dreva a ekonomickou situáciou v regiónoch. Podiel plne
kresaných konštrukcií je 57 %Ľ pílených je 1ň %. Zvyšok tvoria kombinácie.
Získané dáta z realizovaných grantov od roku Ň00Ř z jednotlivých regiónov zostavených do
databázy poskytujú možnosti na analyzovanie a h adanie vzájomných súvislostí medzi jednotlivým
parametrami. Už doterajšie výsledky štatisticky poukazujú na faktyĽ ktoré výrazným spôsobom
môžu prispie k trvalej udržate nostiĽ častokrát jedinečných historických konštrukcií. Významné sa
ukazujú závislosti poukazujúce napríklad na vz ahy úprav a zmien v režime užívania budovy k
biotickému poškodeniu krovovĽ taktiež na vplyvy ktoré ho môžu spôsobova . Výstupy štatistického
spracovania získaných dát môžu výrazným spôsobom pomôc pri metodike obnovy historických
budov a tiež prispie k zachovaniu kultúrneho dedičstva do budúcnosti.
19
HISTORICKÉ KROVY V ŽILINSKOM SůMOSPRÁVNOM KRůJI
Peter Krušinský, Karol Ďurian, Renáta Korenková, Daniela Zacharová
Abstrakt
Článok predstavuje prehľad vývoja konštrukcií historických krovov na území Žilinského
samospravného kraja, ktorí je tvorený regiónmi Turca, Kysúc, Oravy, Liptova, Žilinska a
Bytčianska. Vo vybraných regiónech beží riadený plošný dlhodobý výskum historických krovových
konštrukcií podporovaný viacerými grantmi, z kterého informácie sa stávajú podkladom pre hlbší
analytický výskum.
1 ÚVOD
Severozápad Slovenska tvoria regióny TurcaĽ KysúcĽ OravyĽ LiptovaĽ Žilinskej kotliny s pri ahlými
dolinami a región okolia Bytče. V súčasnosti tvoria Žilinský samosprávný kraj. Jednotlivé regióny
boli rôznou intenzitou a spôsobom osídlené pod tlakom dejinných udalostí. Medzi kontinuálne
osídlené regióny patria TuriecĽ Liptov a Žilinská kotlinaĽ ktoré boli osídlené minimálne už od
staroslovanských a ve komoravských dôb. Dochovali sa románske a ranogotické stavby
s úpravami v rôznom rozsahu. Región Oravy bol osídlený hlavne okolo jednej z vetiev jantárovej
cestyĽ prechádzajúcej z Po ska cez Tvrdošín a Dolný Kubín na juh. Trvalé osídlenie v súčasnej
štruktúre na Liptove a Kysuciach prebiehalo vo viacerých vlnách od 1ň. po 17. storočie.
Ň STREDOVEKÉ KROVY Ědo polovice 16. storočiaě
Prevládajúcou drevinou v dochovaných gotických historických krovoch je červený smrek s vysoko
kvalitným a trvanlivým drevom. Reprezentantmi stredovekých konštrukcií v typologickej čistote sú
krovy na sakrálnych stavbáchĽ na rímskokatolíckych kostoloch napríklad v obciach Belá-Dulice
(140řd) a Abramová (1470/71d) v Turci17, na Orave18 v kostole Všetkých svätých v Tvrdošíne
(1453/54d). V regióne Liptova sú to krovy na kostoloch v obciach Liptovský Ján 1Ňř1/řŇd a
1467/6ŘdĽ Smrečany (1ňř0/ř1d) (obr.ň)Ľ Liptovský Michal (1ň16/17d) a vo farskom kostole
L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. BabjakováĽ K. urianĽ Historické krovy sakrálnych stavieb TurcaĽ Žilinská univerzita v
ŽilineĽ Katedra pozemného stavite stva a urbanizmuĽ Stavebná fakultaĽ Žilina Ň00Ř.
18
L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. Grú ová, K. urianĽ D. ZacharováĽ R. KorenkováĽ Historické krovy v regiónoch Oravy
17
a Kysúc, Žilinská univerzita v Žiline - Stavebná fakulta - Katedra pozemného stavite stva u M. Gibala KNM 2010.
20
kláštorného komplexu v Okoličnom19 (14ŘŘ/Řřd)Ľ ktorý je tre ou najväčšou stredovekou
konštrukciou na Slovensku s troma úrov ami hambálkov.
Cenným stredovekým skvostom je krov nad lo ou v Rím.-kat. kostole Sv. Jána Krstite a
v Liptovskom Jáne20Ľ v ktorom sa našli zvyšky zatia najstaršieho krovu na území Slovenska
z rokov 1291/92d (obr.1ĽŇ). SúčasnýĽ typologicky čistý stredoveký krovĽ dendrochronologicky
datovaný rokmi 1467/6ŘdĽ je umiestnený o niečo vyššie oproti pôvodnej konštrukcii. Je krokvovýĽ
s dvoma úrov ami hambálkovĽ šikmými klasovými vzperami a pätnými vzperami. Pozdĺžne je
viazaný hrebe ovou rámovou stojatou stolicouĽ ktorej zavetrenie zabezpečujú dlhé diagonálne
vzpery – ondrejské kríže. Krov nad sväty ou je menšíĽ datovaný do rokov 1517/1ŘdĽ
z konštrukčno-typologického h adiska podobnej krokvovej hambálkovej konštrukcie. Pozdĺžne je
tiež viazaný pod hrebe om rámovou stojatou stolicou. Ku krovomĽ ktoré tvoria prechod od
stredovekých k renesančným môžeme zaradi krov nad kostolom sv. Štefana Krá a v ŽilineĽ
ktorého základ je datovaný do rokov 1555/1561d.
Obr. 1 RK kostol v Liptovskom Jáne – krov nad lo ou
Obr. 2 RK kostol v Liptovskom Jáne – dochované
kostola s fragmentami pôvodného krovu
fragmenty pôvodného krovu nad lo ou
P. Krušinský, R. KorenkováĽ K. urianĽ Research of the roof trusses of the franciscan monastery in OkoločnéĽ in:
Theoretical foundation of civil engineering: XXI Russian - Slovak - Polish Seminar : Moscow - Arkhangelsk, 3.076.07.2012. - Warszawa: Politechnika Warszawska, 2012, s. 335-342.
20
P. KrušinskýĽ L. SuchýĽ K. urianĽ Z. Grú ováĽ Historical roof construction of churches in the region LiptovĽ in: XX
19
Polish - Russian - Slovak seminar "Theoretical foundation of Civil Engineering", Warszawa-Wroclaw, 5.-10. 09.
2011, printed ŽU v Žiline.
21
Obr.3: Smrečany, RK kostol Obetovania Pána, vľavo pohľad na kostol, v strede pohľad do krovu,
vpravo pohľad na zavetrenie latami
3 RENESůNČNÉ KROVY Ěod polovice 16. storočia do polovice 1Ř. storočiaě
Krovy realizované v období renesancie sa svojou geometrickou koncepciou nelíšia od
stredovekýchĽ najmä gotických krovov. Rozdiel je v menšom objeme použitého dreva a väčšom
počte medzi ahlých väzieb. Príkladmi konštrukcie krovov z tohto obdobia na Liptove sú krovy nad
konventom kláštora v OkoličnomĽ kostola sv. Šimona a Júdu v Liptovských Sliačoch 1570Ľ kostola
sv. Ladislava v Liptovských Matiašovciach 16ř5/ř6dĽ kostola sv. Ondreja v Liptovskom Ondreji
1700/01d. V Turci sú to krovy napríklad na kostole sv. Šimona a Júdu v Príbovciach 16ň6(d). Na
Orave sú príkladom krovy na kostole svätej Trojice v Hornej Lehote 16Ř4/Ř5d (obr.4).Ľ kostole sv.
Michala vo Veličnej 17ň6 /ň7d. V Žilinskej kotline sú príkladom krovy na kostole Michala
archanjela v Turí 16ň0-ňŇd (obr.5) a kostole sv. Mikuláša vo Fačkove 1761/6Ňd (obr.6).
Obr.4: Horná Lehota, rez konštrukciou krovu a pohľad do krovu.
22
Obr. 6 RK kostol vo Fačkove – pohľad do krovu
Obr. 5 RK kostol v Turí – pohľad do krovu
Z typologického h adiska dané obdobie reprezentujú krovy nad krídlami konventu kláštora
v Okoličnom. Krovy východnéhoĽ západného a južného krídla sú krokvové s hambálkamiĽ
pozdĺžne viazané hrebe ovou rámovou stojatou stolicou (obr. 7). Horizontálne sú členené
väznými trámami s dvoma úrov ami hambálkovĽ plátovanými na rybinu do krokiev. V osi priečnych
väzieb je na väzné trámy položený priebežný prahový trám. V plných väzbách je do pozdĺžneho
prahového trámu pod hrebe om krovu čapovaný stĺpik. V priečnom smere plnú väzbu krovu
stabilizujú klasové vzperyĽ ktoré sa pod prvým hambálkom rozbiehajú do krokiev a sú rybinovo
preplátované medzi prvým a druhým hambálkom. Vzpery šikmým plátom pretínajú prvý hambálok.
Zavetrenie plných väzieb medzi krokvami a väznými trámami dopĺ ajú rybinovo plátované šikmé
pätné vzpery. Krovy jednotlivých krídiel pochádzajú z obdobia 16řŘ/řřd až 1710/11d.
Obr.7: Pohľad do krovov nad krídlami konventu kláštora v Okoličnom
23
4 BůROKOVÉ KROVY Ěod polovice 1Ř. storočia do polovice 1ř. storočiaě
Jednou z dvoch najčastejších konštrukčných schém tohoto obdobia sú hambálkové konštrukcie s
ležatými stolicami a centrálnym vešiakom. Tu patria napríklad krovy nad kostolmi: sv. Alžbety v
Oravskom Veselom 1Ř00/0ňd na OraveĽ sv. Jána Krstite a v Skalitom 17ř0/řŇd na KysuciachĽ sv.
Bartolomeja vo Vrícku 17Ř7/ŘŘ v TurciĽ sv. Barbory v Žiline (vyspelá forma) 1Ř17/1řd v Žiline. Zo
svetských stavieb krov na kaštieli v Gbelanoch (obr.8), v Istebnom.
Obr.8 Krov nad krídlom kaštieľa v Gbelanoch
Reprezentantom prvého typu je krov Kostola sv. Jána Krstite a v Skalitom 17ř0/řŇd. Plnú väzbu
tvorí väzný trám s párom krokiev a dvoma úrov ami hambálkov. Súčas ou plnej väzby je
vzperadlo situované bezprostredne pod nižším hambálkom a krokvamiĽ ktoré tvoria ležaté stĺpiky
čapované do pä bokej prahovej väznice a pä bokej stredovej väzniceĽ taktiež vodorovná rozpera
medzi stĺpikmi tesne pod spodným hambálkom. Priečnu tuhos zabezpečujú krátke šikmé pásiky
medzi rozperou a ležatým stĺpikomĽ do oboch prvkov čapované. Tuhos rámu vzperadla oproti
väznému trámu zabezpečujú tiež sekundárne šikmé stĺpiky čapované do väzného trámuĽ spoj je
často istený kram ou. V strede plnej väzby je stĺpik vo funkcii vešiakaĽ uchytený strme mi o väzný
trám. Do stĺpika sú vo vrchole preplátované krokvy. V mieste jednostranného preplátovania
dvojice horizontálnych trámov – rozpery a hambálka má profil stĺpika väčšiu hrúbku. V pozdĺžnom
smere zabezpečujú tuhos krovu stredové väznice v dvoch úrovniach a prahové väznice navzájom
zavetrené diagonálnymi vzperami (obr.ř).
24
Obr. č. 9: RK kostol v Skalitom – priečny rez a pohľad do krovu
Druhým charakteristickým typom sú krokvovo hambálkové konštrukcie s jednoduchým
vešiakom21 laterálnymi stojatými stolicamiĽ ako boli realizované napr. v evanjelickom kostole vo
Vyšnej Boci 17Ř5 na LiptoveĽ Rím.kat. kostole sv. Trojice v Lokci 17Řň/Ř4d na OraveĽ na kaštieli
vo Veličnej 1ŘŇŘ/Ňřd a inde. Aj v bližšom okolí Žiliny je viacero krovov z tohoto obdobia,
primárnych so stavbou kostolaĽ napríklad v Petroviciach.
Príkladom pre druhý typ je krov na Evanjelickom kostole vo Vyšnej Boci. Krov je
hambálkovýĽ s postrannými stojatými stolicamiĽ v plných väzbách so zdvojeným vešadlom.
Charakteristická plná priečna väzba má väzný trám kampovaný na jednoduché pomúrnice. Na
presahujúce konce väzného trámu sú čapované krokvy. Krokvy sú vo vrchole čapované so
stĺpikom a fixované drevenými kolíkmi. Väzný trám vynáša v strede stĺpik vo funkcii vešiakaĽ ktorý
prechádza až do hrebe a strechy. Približne v polovici výšky vešadla je s ním prechádzajúci
hambálok spojený rovným plátom a fixovaný dreveným kolíkom. Hambálok je kampovaný zhora
na väznice stolíc. Priečna väzba je stabilizovaná dvoma pármi vysokých podkrokvových vzpierĽ
ktoré pod vrcholom symetricky podporujú stĺpik. Stĺpik je zabezpečený dvojicou pätných vzpier
spojených rybinovým krytým plátovaním. Zavetrenie postranných stojatých stolíc v pozdĺžnom
smere je zabezpečené pásikmi (obr. 10).
Obr. č. 10: Evanjelický kostol vo Vyšnej Boci – pohľad do krovu
21
Časté sú zdvojené stĺpiky vo funkcii vešiaka.
25
Zaujímavým príkladom konštrukčne nie ve mi vydareného krovu bol22 krov nad kostolom v
Čimhovej na Orave (1775). Mal netypický tvar väziebĽ poznačený viacerými prestavbami. Išlo o
hambálkový krov s dvomi sekundárnymi laterálnymi rámovými konštrukciamiĽ avšak bez
zavetreniaĽ vynášajúci drevenú skružovú klenbu (obr. 11).
Obr. Č. 11: RK v Čimhovej, pohľad na preskladanú konštrukciu krovu.
5
DRUHÁ POLOVICů 1ř. STOROČIů
Druhá polovica 1ř. storočia je charakteristická používaním hambálkovýchĽ prechodovýchĽ
ale už aj moderných krovov s použitím centrálnychĽ laterálnych stojatých stolícĽ vešadiel s
použitím tradičných tesárskych spojov a už novších klincovaných spojov. Príkladmi takýchto
konštrukcií sú krovy na Evanjelickom kostole vo Veličnej 1Ř61/6Ňd na OraveĽ Rím.kat. kostole
v Krásne nad Kysucou 1Ř5Ř/60dĽ krov na objekte Mýtnice v Oravskom Podzámku 1Ř6Ř/6řd na
Orave (obr. 12.) a inde.
Obr. č. 12: Krov v objekte bývalej mýtnice
v Oravskom Podzámku
22
Už kompletne vymenený.
26
Krov na Evanjelickom kostole vo Veličnej je typickým príkladom spomínaného
prechodového typu. Ide o historický hambálkový vešadlový krovĽ s dvomi laterálnymi stolicami.
Plná väzba je tvorená väzným trámomĽ do ktorého sú začapované krokvyĽ približne v polovici
výšky krovu sú rozopreté hambálkom. V osi je stĺpik vo funkcii vešiakaĽ ktorý spolu s postrannými
podkrokvovými vzperami tvorí systém jednoduchého vešadla. Pod koncami hambálkov sú s nimi
mierne preplátované pozdĺžne stredové väzniceĽ ktoré sú zhora čapované na laterálne stĺpiky.
Hambálky sú v plných aj prázdnych väzbáchĽ čapované do krokiev. V pozdĺžnom smere sú väzby
zabezpečené laterálnymi stolicamiĽ pri ktorých je spoj stĺpik – stredná väznica zavetrený šikmými
pásikmi spájanými nekrytým rybinovým preplátovaním (obr. 13).
Obr. č. 13: Evanjelický kostol vo Veličnej –pohľad do krovu.
6 MODERNÉ KONŠTRUKCIE KROVOV POUŽÍVůNÉ OD PRELOMU 1ř. ů Ň0. STOROČIů
Na prelome 1ř. a Ň0. stor. už prevládajú moderné krovyĽ používajúce stále častejšie pílené
prvky s novými spôsobmi spájania priemyselne vyrábaným kovovým materiálom.23 Príkladom sú
krovy na Rím.-kat. kostoloch: sv. Jakuba v Bobrove 1894/95d na Orave, Nanebovzatia Panny
Márie v Zakamennom 1Řřň na OraveĽ sv. Ignáca z Loyoly v Čiernom 1ŘŘŘ na Kysuciach, sv. Anny
a Joachima v Oravskej Lesnej 1ř14 na OraveĽ sv. Jána Krstite a vo Vrútkach z roku 1905 v Turci
a
alšie. Raritou z tohto obdobia je krov vlašskej sústavy na Rím.-kat. kostole sv. Kataríny
Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pochádzajúci z obdobia obnovy objektu v rokoch 1880 – 1887,
realizovaný talianskymi majstrami (obr. 15).
23
KlinceĽ svorníkyĽ kramle.
27
Obr. č. 15: RK kostol v Dolnom Kubíne – pohľad do krovu.
Pekným príkladom je krov na kostole Nanebovzatia Panny Márie v Zakamennom 1893d,
ktorý je kombináciou čiastočne hambálkovej konštrukcie s modernou väznicovou, s vešadlom
a klieštinami v plných väzbáchĽ pozdĺžne viazanými laterálnymi stojatými stolicami. Spoje fixujú
svorníky so štvorcovou hlavou a maticou. Systém dvojnásobného vešadla v plných väzbách
zabezpečujú šikmé postranné vzpery medzi väzným trámom a stĺpikmiĽ vrátane horizontálnej
rozpery. Väzné trámy plných väzieb sú položené okrem pomúrnic aj na pozdĺžne trámyĽ
umiestnené na nadmurovke. Pozdĺžne viazanie zabezpečujú postranné stoliceĽ kde stĺpiky
s väznicami zavetrujú symetrické a na krajoch jednostranné pásiky. (obr. 15)
Obr. č. 15: RK kostol v Zakamennom – pohľad do krovu nad lo ou.
7 ZÁVER
Prezentované informácie sú výsledkom nieko koročného plošného terénneho stavebnohistorického a stavebno-technického výskumu podporovaného Ministerstvom kultúry SR. Výstupy
výskumov majú dôležitý význam pre pochopenie vývoja konštrukcií krovov aj pamiatok ako celku.
28
Autenticita je jedným z významných faktorov pri návrhu obnov a
sanácií týchto konštrukcií.
Z poh adu koncepcie ochrany pamiatkového fondu je potrebné pozna
hodnotu jednotlivých
konštrukcií nielen z h adiska jej primárnosti ale aj z h adiska vekuĽ spôsobu a druhu použitej
dreviny pri obnovách v minulosti24. Najviac pôvodných konštrukcií a zárove najmladších krovov je
v regióne Kysúc (až od 1Ř. storočia) – nachádza sa tu málo pôvodne stredovekých objektovĽ čo
súvisí so štruktúrou a spôsobom osíd ovania regiónu. V regióne TurcaĽ vzh adom na pomerne
vysoký počet stredovekých sakrálnych objektovĽ je výrazný podiel sekundárnych krovov a zárove
sa tu nachádza najviac najstarších konštrukcií krovov. Hlavnou príčinou výmeny boli stavebné
úpravy jako prístavbyĽ dodatočne vložené klenbyĽ či dejinné udalosti. V regióne Orava a Žilinskej
kotline sa vzh adom na historický vývoj zachovali krovy až od obdobia renesancie s výnimkou
stredovekého dreveného kostola Všetkých svätých v Tvrdošíne.
O. MakýšĽ Stavebná obnova pamiatok v rámci programu OSSD, in:Vývojové trendy v oblasti navrhovaniaĽ prípravyĽ
realizácie a údržby stavieb [elektronický zdroj]Ľ Zborník vedeckých prác. Brno: Tribun EU, 2013, s. 143--148.
24
29
VÝVOJ ZůST EŠENÍ FůRY V BůRTOŠOVICÍCH V HISTORICKÝCH
PRAMENECH
Lucie Augustinková, Peter Krušinský
Abstrakt
Na současné budově čp. 146 v Bartošovicích25 (bývalý okres Nový JičínĽ ČR) nezůstal historický
krovĽ ovšem během archivního výzkumu zacíleného ke stavebním dějinám objektu byl nalezen
soubor pramenů26 poměrně podrobně dokumentující proměny zast ešení stavby.
1
obr. č. 1 a 2: Východní průčelí fary, foto, 2010. F. Kledensky, Kostel a fara v Bartošovicích, konec
18. století. Převzato z publikace M. Ludvíkové Moravské a slezské kroje.
Úvod
Plánová dokumentace výstavby nového zast ešení z roku 1872 se na první pohled jevila
pečlivě provedená a konzistentníĽ ale p i bližším zkoumání vyšla najevo značná schematizace
konstrukceĽ výraznější u plánu odstra ovaného krovu. Pro poznání starší fáze stavebního vývoje
fary bylo proto vhodné pokusit se zrekonstruovat p esné a konkrétní konstrukční schéma
původního mansardového krovu.
1. BůROKNÍ PODOBů FůRY
1.1 Výstavba fary
Stavba vznikla jako fara. Dnes objekt využívá Základní organizace Českého svazu ochránců p írody Nový JičínĽ
která tu provozuje Záchrannou stanici pro volně žijící živočichy a Návštěvnické centrum – Dům p írody Pood í.
26
Lucie AugustinkováĽ Dějiny fary v Bartošovicích. Nálezová zprávaĽ Ostrava Ň015. Nepublikovaný materiál uložený
v archivu Základní organizace Českého svazu ochránců p írody Nový Jičín v Bartošovicích.
25
30
Farní budovu v Bartošovicích nechal v roce 17ň7 postavit kanovník olomoucké kapituly Jan
Josef
Podstatský
z PrusinovicĽ
jemuž
s mansardovou šindelem krytou st echou
27
panství
bartošovické
tehdy
pat ilo.
Zděná
fara
nahradila dosavadní d evěné obydlí pro fará e.
1.Ň Další vývoj fary
Fara stojí na návrší ve st edu obce. Podloží charakterizují poměrně neobvyklé podmínky
týkající se obsahu tekutých písků a také spodní vody jako zdroje problémů. Není tedy divuĽ že u
stavby se objevily potíže se stabilitou již poměrně záhy. V roce 1783 tedy vyhotovil tesa Georg
Kloss návrh a rozpočet na opravu strop v pat e a pokrytí st echy šindelem.28
Podle inventá e z roku 1808 měla fara v podkroví na severní straně objektu dvě úrovně
sýpek – za dvouk ídlými dve mi spodní dlážděnou cihlami a horní bez dve í s deskovou
podlahou.29
1.ň Vým na st echy v poslední t etin 1ř. století
O opravě fary se začalo jednat už v roce 1865.30 P esnější určení samotné realizace
stavebních prací na farní budově je poněkud problematické. Licitační protokol, v němž se jedná o
opravě a její finanční nákladnosti vznikl roku 1872. Pojednává o z ízení nového krovu a st echy
pokryté b idlicí.31 K nacenění se bezpochyby vztahuje i rokem 1Ř7Ň datovaný plán stavitele K.
KarlsederaĽ zachycující starý stav – tedy původní krov z roku 1737 a novou krovovou konstrukci.
Z 8. 5. 1884 pochází kompletní p ehled nákladů na výměnu stropů v pat e a na z ízení
nového krovu nad farou. 10. 5.1ŘŘ4 shledal reprezentant patronátního ú adu Josef Hájek opravu
fary jako naprosto nutnouĽ rozpočet potvrdil a dovolil využít pro tento účel využít jmění filiálního
kostela v Hukovicích.
Pro určení doby skutečného z ízení nového krovu tak svědčí spíš další prameny – pozdější
vpisek v inventá i z roku 1808: Im Jahre 1872 wurde mit Schiefer eingedeckt.32 A archivní
fotografie,33 popsaná Partschendorfer Pfarrei a datovaná rokem 1ŘŘ0Ľ zachycující faru nade vší
pochybnost po p estavbě podle Karlsederova plánu.
Původní zast ešení fary v Bartošovicích je zachyceno na kresbě F. Kledenského z konce 1Ř. století. Kresba známá
zachycením krava ských krojů byla mnohokrát publikována v etnografické literatu e. Nap . M. LudvíkováĽ Moravské a
slezské kroje, Brno 2000.
28
SOkA Nový JičínĽ Fond Farní ú ad BartošoviceĽ inv. č. 1Ľ sig. Ia.
29
SOkA Nový JičínĽ Fond Farní ú ad BartošoviceĽ inv. č. 1Ľ sig. I.
30
Lucie AugustinkováĽ Dějiny fary v Bartošovicích. Nálezová zprávaĽ Ostrava Ň015. Nepublikovaný materiál uložený
31
SOkA Nový JičínĽ fond Farní ú ad BartošoviceĽ inv. č. 65Ľ sig. I e.
32
SOkA Nový JičínĽ Fond Farní ú ad BartošoviceĽ inv. č. 1Ľ sig. I.
33
SOkA Nový Jičín.
27
31
Obr. č. 3: K. Karlseder, Plán starého a nového zast ešení fary v BartošovicíchĽ 1Ř72. SOkA NJ.
Krov
Zakreslená původní konstrukce je s vysokou pravděpodobností zaznamenána schematicky.
Na objektech barokních far v p ípadech mansardových tvarů lomených st ech se často používaly
ležaté stolice. Na nákresu je sice dodrženo základní schémaĽ ale chybí více charakteristických
prvků. Na plánu není z ejmé vlastní uložení krokví. Z toho pohledu konstrukci chybí vázání
pětibokou vaznicíĽ pětibokým prahovým trámemĽ rozpěrou mezi vzpěrami ležaté stolice a šikmé
zavětrování ležaté stolice v podélném směru. I když v ezu chybí výměny vazných trámůĽ vazné
trámy byly v každé plné vazbě.34 (Obr. 5)
Druhá interpretace může poukazovat na lomenou st echuĽ jejímž základem je konstrukce
z krokví a hambalků.
Na základě často používaných schémat je možné konstatovatĽ že se jedná pouze o
nep esný nákres skutečného stavu konstrukce p ed realizací nové st echyĽ protože původní měla
být odstraněna kvůli špatnému technickému stavu.35
L. Suchý, P. Krušinský, Z. Grú ováĽ K. urian, D. Zacharová, R. KorenkováĽ Historické krovy v regiónoch Oravy a
Kysúc. Žilinská univerzita v Žiline - Stavebná fakulta - Katedra pozemného stavite stva u M. Gibala KNM 2010.
35
L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. Grú ováĽ K. Burian, D. ZacharováĽ R. Korenková, Historické krovy v regiónoch Oravy a
Kysúc. Žilinská univerzita v Žiline - Stavebná fakulta - Katedra pozemného stavite stva u M. Gibala KNM 2010, s. 86.
34
32
Krov zobrazený ve výkresové dokumentaci z roku 1Ř7Ň má jednu z typických konstrukcí
používaných v daném období. Její základ tvo í obvyklá konstrukce z krokví a hambalků s
postranními stolicemi a dopl kovými šikmými bočními stolicemi a vazný trám upevněný pomocí
kovového opásání. P ibližně v Ň/ň výšky je umístěný hambalekĽ který je čepovaný do krokví a
průběžným plátem spojený s věšadlem. P ibližně v 1/ň délky krokve je umístěná postranní stolice.
Tato konstrukce pravděpodobně nebyla realizovánaĽ nebo v plánu jsou některé prvky škrtnuty.
Z korekcí plánu tužkou se dá dedukovatĽ že skutečně realizován byl až modernější typ konstrukce.
Obr. 4: Fara v BartošovicíchĽ fotoĽ 1ŘŘ0. SOkA NJ
Zredukovaná konstrukce byla konstrukcí krokvovouĽ která využívala k podélnému vázání
šikmé postranní stolice. Vazné trámy byly v plných vazbáchĽ v mezilehlých byla použita krátčata.
Do vazných trámů byly šikmo čepovány sloupkyĽ které podepíraly vnější vzpěry rovnoběžné
s krokvemi. Na sloupky byly čepovány nakoso uložené st edové vaznice. Hambalky byly
s krokvemi plátovanéĽ bez podep ení postranními stojatými stolicemi. (obr. 7) V průběhu realizace
33
z ejmě došlo ke změně v koncepci konstrukceĽ úpravou podle dobově rozší ených ešení a
publikovaných poznatků.36
Obr. č. 5: Krov kaštie a v Považskom Podhradí
Obr. č. 6: Krov objektu starej pošty v Oravskom
podzámku
Následné opravy krovu fary
Problémové situace v podloží působily samoz ejmě i dál a nový krov byl brzy také
poškozen. Rozpočet z roku 1ř07 zahrnuje opravu napadených rohů st echy. Šlo o sedlovou
st echu trojúhelného frontonu na uliční straně. Už tehdy bylo poškození poměrně výraznéĽ krytina
se rozestupovala a krokve ničil déš a tající sníh. Voda zatekla až do interiéru a promáčela strop
jídelny v pat e.
St echa u obytných části nebyla bezpečná z hlediska požární bezpečnosti a musí zde být
v tomto zájmu z ízena plechová vížka. V témže materiálu je i poznámka o žlabechĽ které mají
pocházet z roku 1Ř7ňĽ jsou zprohýbané a dále nepoužitelné. Mají být tedy dodány nové žlaby a
oba svody.
1.ň Z ízení nové st echy na konci Ň0. století
V 70. letech 20. století začali faru užívat ochránci p írodyĽ kte í tu pečovali o handicapované
živočichy z ad volně žijících tvorů. V 80. letech začali faru opravovat.
36
G. A. Breymann, Allgemeine Bau-Constructions-Lehre, Constructionen in Holz, Hoffmann'sche VerlagsBuchhandlung, Stuttgart, 1851.
34
V roce 1řř7 dostala fara nový krov. Tvarem se zast ešení vrátilo k mansardové podobě
staršího krovuĽ známého tehdy z veduty kostela a fary z konce 18. století.37
Obr. 7 Hypotetický rez spracovaný pod a škíc v pôvodnom projekte na základe analógii a dostupnej
literatury.
Ň. ZÁV R
Podle souboru písemností a ikonografických pramenů k fa e v Bartošovicích se jevíĽ že
nový krov dostala fara skutečně již v roce 1872 a rok 1884 figuruje pouze v účetní dokumentaci
jako datum svolení k využití konkrétních finančních prost edků ke krytí výdajů na stavbu.
Nicméně i nový krovĽ naplánovaný K. Karlsederem v nákresuĽ doznal p i skutečné realizaci
některých změnĽ takže výsledkem byla konstrukce se šikmou stolicí. Tento krov nesl nízkou
valbovou st echu fary do roku 1řř7Ľ kdy byla nahrazena volnou kopií st echy mansardové.
L. AugustinkováĽ Dějiny fary v Bartošovicích. Nálezová zpráva. Ostrava Ň015. Nepublikovaný materiál uložený
37
35
KOSTEL SV. ŠEBESTIÁNA V T EMEŠNÉ - OPRůVů HISTORICKÉHO
KROVU
Danuška KOU ILOVÁ, Lucie ůUGUSTINKOVÁ
Abstrakt
Krov kostela sv. Šebestiána v T emešné (okres BruntálĽ ČR) prochází od roku Ň006
celkovou opravouĽ která měla být v roce Ň015 ukončena. Krov se dvěma úrovněmi hambalkůĽ
patními sloupky a klasovými vzpěrami nad lodí a presbytá em je signovaný a datovaný
autentickým nápisem na jižním boku st edové podélné vaznice p ed jejím zakotvením do
východního věšadla poslední plné vazby nad presbytá em: E. G. B. M. ANNO 17ňň. Konstrukci
tohoto typu je však z typologického hlediska možno označit jako renesančníĽ navíc p ekvapuje
odvozením ze způsobu stavění na principech ještě st edověké tesa ské tradice.
Obr. č. 1 a 2: Kostel od západuĽ fotoĽ Ň00ř. Kostel na kresbě F. B. WerneraĽ 1716 – 1729.
P evzato z Wiecekova článku.
1. ÚVODNÍ FůKTů
1.1 Stručný historický kontext stavby
Kostel sv. Šebestiána v T emešné (okr. Bruntál) je barokní architektura z let 173017ňňĽ vystavěná na základech a patrně i s použitím části zdiva původního sakrálního objektu
36
s obdélnou lodí a kvadratickým kněžištěmĽ zpevněným odstupněnými opěrákyĽ který můžeme
datovat již na počátek 14. století a o němž vímeĽ že byl kolem roku 1600 renovován a na jeho
západní straně p ibyla věžĽ částečně zapuštěná do půdorysu lodi. Tento stav dokládá veduta F. B.
Wernera z doby mezi lety 1716 – 1729.38 Autorem barokní p estavby byl Felix Anton
Hammerschmied z NisyĽ tesa ské práce provedl Elias Gross z T emešné; jehož monogram je
obsažen i v datovacím nápisu s letopočtem 17ňň v krovu presbytá e. P ed rokem 1750 byla k jižní
straně lodi p istavěna kaple sv. Anny. Roku 17Ř0 došlo ze statických důvodů k úpravám západní
věže podle projektu krnovského stavitele Johanna MihatscheĽ tesa ské práce provedl Wenzel
Sitta z Krnova; současně s pracemi na věži byla vyspravena prasklá klenba kostela. V polovině
Ň0. let 1ř. století bylo provedeno nové ukončení věže cibulovou bání s lucernouĽ jak je známe
dosud; úprava je doložena plánem architekta Jana Sarkandera Thalherra.39 Velkou opravu kostela
v letech 1836-1Řň7 po poškození větrnou smrští ídil krajský inženýr Johann Anton Englisch. Byla
upravena okna a nově b idlicí pokryta sakristie a kaple sv. Anny. V letech 1Ř4ř-1Ř50 byla také
st echa nad lodí a presbytá em pokryta b idlicí namísto dosavadního šindeleĽ obnovena byla
krytina věžeĽ na kterou byla osazena nová pozlacená makovice. Roku 1ř1ň se opravovala b idlice
na st echách kostela a objekt byl vybaven okapními žlaby a svody. Roku 1ř17 byl pro válečné
účely nejprve rekvírován měděný plech ze sanktusní věžičky a nahrazen železnýmĽ nakonec byla
celá zchátralá věžička stržena. V roce 1řŇň byl objekt stažen železnými kotvami.
Obr. č. ň: Zákres značení krovu do Jurgova půdorysuĽ Ň00ř.
A. Wiecek, Slezská města na kresbách B. B. Wernera, in: Časopis Slezského muzea-BĽ VIĽ 1ř57Ľ č. 1Ľ 45s.Ľ cit. s.
41, obr. 46.
39
ZA BrnoĽ fond Zemské stavební editelstvíĽ fond B 18 - Provinční stavební editelství BrnoĽ detail z plánu J. S.
Teilherra pro kostel v T emešnéĽ okr. BruntálĽ inv. č. 10Ň5Ľ kart. 1ň. č. j. Ř44.
38
37
1.2. Popis konstrukce krovu
Jednolodní kostel sv. Šebestiána v T emešné s obdélnou lodí a užším p ibližně čtvercovým
presbytá em je završen sedlovou st echou. Trojúhelný západní štít se p imyká k p edstavené
hranolové věžiĽ na východě nad presbytá em ukončuje objem st echy štít barokních forem
s postranními volutovými k ídly a segmentovým nástavcem odděleným profilovanou ímsou.
Úměrně většímu rozponu lodi je krov nad ní vyšší a širší než krov nad presbytá em.
Obr. č. 4: V. Jurga, Podélný ez, nákres, Ň006.
Nad lodí i presbytá em jsou rozvinuty krokevní krovy s hambalky a s rozvinutým
podélným vázáním h ebenovou stojatou stolicí. Mezi plné p íčné vazby jsou v hustém sledu
azeny vždy dvojice vazeb mezilehlých. Vazné trámy jsou po stranách podloženy dvojicemi
pozednic a p i okrajích spojené s krokvemi tak ka svislými patními vzpěrami. Krov má dvě úrovně
hambalků. Celý systém dopl ují dlouhé podkrokevní vzpěry. V ose krovu jsou postaveny st edové
sloupky věšadlaĽ sepnuté s prahovou vaznicí kovanými železnými svorkami. Sloupky plných
vazeb mají v p íčném směru symetrické patní zápory a naho e dvojici klasových vzpěr krokví.
Mezilehlé vazby mají dvě dvojice klasových vzpěr. V ose konstrukce vede podélná rámová stolice
ztužená v podélném směru šikmýmiĽ navzájem se k ižujícími vzpěrami ve t ech výškových
úrovníchĽ oddělených v jednotlivých polích podélnými rozpěrami čepovanými do věšákových
sloupků.
Mezi dvěma východními plnými vazbami nad lodí jsou patrné stopy ukotvení odstraněné
polygonální sanktusní věžičky štený ové konstrukce.
Krov presbytá e je konstrukčně p ibližně stejnýĽ pouze horní vaznice a hambalky vedou
nížeĽ než v presbytá i.
Celý krov je popsán úhlednou soustavou rytých značek. Podélné číslování se děje adou
ímských ciferĽ na trámu v presbytá i je kromě toho i datace ANNO 1733. Číselná ada začíná u
štítu presbytá e od jedné a končí u věže ŇŇ. vazbou a dává tak informaci o postupu konstrukce
krovu od východního štítu presbytá e po věž. Mezi 12. a 16. vazbou (počítáno podle po adí
tesa ských značek od východního štítu presbytá e) je v lodi nasazen sanktusník.
Ň. PůMÁTKOVÁ OBNOVů KROVU
Ň.1. Diagnóza stavu
38
V roce Ň005 byly zahájeny p ípravné práce na opravě krovové konstrukce a st echy nad
lodí a presbytá em. Stav krovu p ed zahájením oprav a výměnou prvků byl z uměleckohistorického hlediska popsán s definicí hodnotových parametrů a nastavením postupových kroků
jeho záchrany cestou restaurace maxima autentických prvků v posudku D. Prixe.40 V roce 2006
byly odebrány vzorky pro dendrochronologické datování41 a byla zpracována projektová
dokumentace sanace st echy a krovu kostela42 a elaborát ke stavebně-technickému a
biologickému průzkumuĽ který konstatoval nevyhovujícíĽ místně až havarijní stav konstrukce krovu
s doporučením ešit situaci dílčími tesa skými substitucemi a chemickou sanací d eva i zdiva. 43 V
tomtéž roce byly zahájeny vlastní práce na opravě krovuĽ jejichž průběh byl od počátku sledován a
dokumentován odbornými pracovníky Národního památkového ústavuĽ územního pracoviště
v Ostravě. Situace, odkryté v prvních fázích opravĽ jsou podchyceny v nálezové zprávě.44
Obr. č. 5 a 6: V. JurgaĽ
ez plnou vazbou a ez mezilehlou vazbouĽ nákres Ň006.
Pro dendrochronologické datování bylo z konstrukcí nad lodí a presbytá em odebráno
celkem 14 vzorků ze 1ň prvkůĽ a to z vazných trámůĽ krokvíĽ šikmých vzpěr a sloupkůĽ p ičemž u
vazných trámů byly odběry provedeny jak z původníĽ tak z nastavované partie. Všechny trámy
byly z jedlového d eva mimo jeden z nastavovaných kusůĽ který byl smrkový. Vzhledem k tomu,
D. Prix, Umělecko-historický předběžný posudek krovu římsko-katolického kostela sv. Šebestiána v Třemešné, okr.
Bruntál. PrahaĽ 7. 4. Ň005. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Ostrava.
41
T. Kyncl, Dendrochronologické datování dřevěných konstrukčních prvků kostela sv. Šebestiána v Třemešné (okr.
Brutnál). Výzkumná zpráva č.058a-06, Brno, 2006. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Ostrava.
42
V. Jurga, PD sanace střechy s krovu kostela sv. Šebestiána. Projekce, průzkumy, inženýrská a stavební činnost.
Frýdek-Místek, 05/2006. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Ostrava.
43
V. Jurga, M. Janek, Krov a střecha kostela sv. Šebestiána v Třemešné u Krnova. Stavebně-technický a biologický
průzkum krovu, projekt sanace krovu a střechy. Frýdek-Místek, 06/2006 (samostatná příloha:Technická zpráva
výměn, srpen 2006).
44
D. Kou ilováĽ H. PavelkováĽ Třemešná, farní kostel sv. Šebestiána, dokumentace nálezových situací při sanaci
krovové konstrukce nad presbytářem a části lodi, Ostrava 2010. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p.
Ostrava.
40
39
že témě u všech vyhodnocovaných prvků byly dochovány již zcela vytvo ené podkorní letokruhyĽ
datující období vegetačního klidu (tj. íjen - duben) i rok kácení stromů (1730/31), vznikla velmi
p esvědčivá a do historických dat zapadající chronologie vyzvednutí i oprav krovu. P evažuje
d evo kácené v období p íprav a shromaž ování materiálu na nový krov takĽ aby se d evo p íliš
nevysušilo a dalo se ještě jako čerstvé dob e opracovávat. U čty vzorkůĽ odebraných pouze
z vazných trámůĽ je datum skácení určeno takto: Ň vzorky odebrané z nastavení vazného trámu
jsou datovány skácením 1Ř4ř/1850d (jeden je onen smrkový)Ľ další Ň jsou již jedlové s datem
skácení 1Ř50/1851d; tato data ukazují na dílčí opravy v krovuĽ provedené patrně současně s
výměnou st ešní krytiny v polovině 1ř. století.
Obr. č. 7 a 8: Lo - zavětrování ondřejskými kříži ve spodní úrovni centrální stolice, nápis s datací
1733 a iniciálami E.G.B.M. na jedné z podélných rozpěr krovu presbytáře.
Podrobný průzkum stavu krovové konstrukce potvrdilĽ že došlo k výměnám částí prvků u
p evážného počtu vazných trámů. Tyto opravy pak ovlivnily stabilitu původní konstrukce, kdy
v důsledku průhybu nastavovaných podpor - vazných trámů došlo k omezení funkčnosti a
p etížení dalších prvků konstrukce – krokvíĽ patních vzpěr i šikmých vzpěr plných vazeb. Novější
zásahy byly snadno rozpoznatelnéĽ oproti původní konstrukci opracované tesáním a
s odpovídajícími tesa skými spoji – čepyĽ plátyĽ rybinové plátyĽ kampyĽ jištěné d evěnými kolíky i
kovanými h ebyĽ svorníkyĽ objímkami a svorkami se identifikovaly
ezaným materiálemĽ
nedostatečnými pláty a tupými spoji drženými h ebíky. Větší zásah byl registrován zhruba nad
vrcholem klenbyĽ tedy asi ve st edu délky většiny vazných trámůĽ které byly roz ezány a nově
napojeny vloženým kusem nezachovávajícím rozměrový modul vazných trámů. Spojení
mate ského dílu s implantátem bylo provedeno dvěma svorníky s pomocí železných kovaných
matic a šroubů. Pláty se nacházely p esně v místech pod st edovou vaznicí - st edovým prahemĽ
na nějž pak dosedá st edový věšákový sloupek se systémem p íčných vzpěr a podélného
zavětrování. Pláty s tupými konci byly naprosto nevhodné. Plát byl orientován v horizontálním
směruĽ čímž byla dimenze trámu de facto oslabena o celou polovinu svého profilu. Propojení
nového a starého prvku zajiš oval pouze h eb s vrutem a obepnutá pásovina, proto se pláty začaly
40
prohýbat a rozevírat. U vazného trámu byl viditelný velký průhyb v jedné z nejvíce zatížených části
krovového systému. Dalo se tedy p edpokládatĽ že systém st edového sloupu s klasovými
vzpěrami a mohutným podélným zavětrováním neroznáší působení sil takĽ jak by bylo pro stabilitu
krovové konstrukce tohoto rozpětí žádoucí. Tupé pláty uprost ed vazných trámu byly navíc
položeny opačně a toto otočení spoj, a dlouhodobé zatížení způsobilo podélné trhliny od plátu do
zbývající části profilu; tesa ský spoj působil jako kloub a pomalu se dlouhodobým zatížením
rozevíral.
Obr. č. 9, 10 a 11: Lo – celkový pohled po sanaci prvků, Presbytář – sanace výměnou Presbytář
– opravené vazné trámy sestavené ze dvou kusů
2.2. Návrhy ešení
Auto i stavebně-technického a biologického průzkumu krovu zhodnotili situaci následovně:
„…stav krovu je ovlivněn dlouhodobými stávajícími, ale i starými zátoky...místy došlo k zásadním
napadením a destrukcím dřevní hmoty jednotlivých konstrukčních prvků. Byl zjištěn výskyt
dřevokazných hub, především napadení dřevomorkou domácí…a houbami z čeledi chorošovitých
a konioforovitých....Dřevo je dále degradováno požerkem dřevokazného hmyzu z čeledi
červotočovitých a tesaříkovitých... Na základě statisticky vyhodnocené zkušenosti a vzhledem k
přístupovým možnostem a bionomii jednotlivých dřevokazných škůdců je zjištěný rozsah napadení
70 až 80% celkového napadení.“45 V technické zprávě výměnĽ zpracované jako p íloha výše
uvedeného průzkumu a projektu sanaceĽ jsou definovány tyto nezbytné zásahy: postupná výměna
vazných trámů za nové nastavované cca v 1/ň rozpětí s provedením spojů jako šikmočelný plát
fixovaný svorníky s vložkami typu Bulldog a zesílením oboustrannými fošnovými p íložkami;
45
V. Jurga, M. Janek, Krov a střecha kostela sv. Šebestiána v Třemešné u Krnova. Stavebně-technický a biologický
průzkum krovu, projekt sanace krovu a střechy. Frýdek-Místek, 06/2006 (samostatná příloha:Technická zpráva
výměn, srpen 2006).
41
výměna pozednic a provedení fungicidní sanace koruny zdiva; výměna námětků kus za kus
v celém rozsahu; výměna konců krokví u okapu a z části i šikmých vzpěr dílčími substitucemi
pomocí rovnočelných plátů fixovaných svorníky a podle pot eby s p íložkami; u nevyhovujících
ztužidel v podélné ose krovu výměna kus za kus p i zachování stávajících tesa ských spojů –
rybinové plátyĽ jištění kolíky z tvrdého d eva. Napadení vazných trámů se ve většině p ípadů
projevovalo vyhnitím d evní hmotyĽ a to v takové mí eĽ že místy bylo patrné poklesnutí až o několik
centimetrů. Na severní straně presbytá eĽ těsně p iléhající k východní štítové cihelné zdiĽ bylo
z ejmé masivní degradování pozednice v délce cca Ň–ŇĽ5 mĽ způsobené d evomorkou domácíĽ
pozednice prudce poklesla a způsobila napadení zhlaví vazných trámů a také jejich pokles.
Obdobná situace byla u severní strany lodiĽ p iléhající k věži kostelaĽ kde byl v délce cca ň-5 m
napaden jak vazný trámĽ tak d evěné pochůzí podlážky uložené na vazných trámech a viditelná
byla také degradace pozednice. Nevhodné zpevnění klenebních pasů d evěnými táhly kotvenými
do obvodové stěny kostela „natvrdo“Ľ tj. zazděním bez vzduchových mezerĽ znamenalo další
problémyĽ nemluvě o tomĽ že bylo definováno jako již nefunkční; zhlaví těchto táhel byla vyhnilá a
způsobila jejich poklesĽ který se místy projevil vyvléknutím železné kované svorkyĽ která spojovala
zdivo a d evěný prvek.
Obr. č. 12: J. S. ThalherrĽ pohled shora na st echu kostelaĽ detail z plánuĽ 1Ř15. ZA Brno.
Nad návrhem a možnostmi oprav spodních partií krovu se vedla zodpovědná odborná
debata. Jako nejvíce problematické se jevilo provedení vazného trámu ze dvou částí navíc se
staticky nevyhovujícím typem spoje p ímo pod st edovým roznášecím systémem. P i odhadu
podílu zachování původní hmoty vazného trámu zhruba kolem jedné t etiny prvku bylo nejprve
doporučenoĽ že vazné trámy a pozednice mohou být provedeny jako nové za podmínky zhotovení
z jednoho kusu, s ezanými profily se sraženými otesanými hranami (alternativně p ipadalo
42
v úvahu ohoblování); spoje mezi vaznými trámy a pozednicemi by byly tradiční tesa ské. Závěrem
byl kompromisĽ že vazné trámy mohou být ze dvou kusů podvlečených pod st edovým prahem
podélného zavětrování a spojovaných soudobými technikamiĽ tj. d evěnými p íložkami a svorníky;
vizuálně budou maskovány podlážkami. Zásadním argumentem byloĽ že výměna vazných trámů
v jednom kuse by nebyla možná bez rozebrání a demontáže celého krovuĽ což by vzhledem ke
stavu napadení st edové podélné vazby znamenalo faktický zánik celé krovové konstrukce. Dále
se ešily p íčné vazbyĽ tzn. krokveĽ vazné trámyĽ p ípadně i hambalky a patní vzpěryĽ nezbytné
bylo nahradit témě neexistující pozednici. Napadení nebylo tak masivní a sanace byla provedena
s ponecháním většiny historických prvků ve své původní poloze a na svém původním místě.
Technické parametry dožitých materiálů bohužel nedovolily p istoupit k opravě krovu
restaurační metodou. Krov po rekonstrukciĽ která by měla být definitivně ukončena v roce 2015,
respektuje konstrukční schéma a zachovává tradiční tesa ské technikyĽ materiál je však z větší
části nový.
3. Konstrukce krovu kostela v T emešné v kontextu vývoje krov
Konstrukce krovu kostela v T emešné se už na první pohled jeví jako velmi archaickáĽ
vzhledem k reálnému stá í vlastně docela p ežitá. Krovy se st ední stolicíĽ z jejíhož sloupku
vycházejí vzhůru klasové vzpěryĽ se nejčastěji vyskytují v pozdním st edověku a p ežívají v raném
novověku v různých oblastech nestejně dlouho. V českých zemích jde o schéma krovu
s klasovými vzpěrami i šikmými vzpěrami vyskytující se nejčastěji v pozdní gotice (nap íklad krov
kostela františkánů v Kadani z konce 15. století).46 V Moravskoslezském kraji se objevují poměrně
často i v 17. století (kostel sv. Valentina v Bravanticích – viz kapitola o Bravanticích nebo
dendrochronologicky sice nedatovaný ale nejspíše původní krov kaple sv. Jošta ve Frýdku
z počátku 17. století).47 Ve sledovaném regionu a jeho nejbližším okolí schéma p ežívá poměrně
dlouho (nap íklad v Polsku do 2. poloviny 1Ř. století). Jistou úlohu tady hraje i skutečnostĽ zda jde
o novostavbu nebo o obnovení st echy nad stojící stavbou. Nad bývalou špitální kaplí sv. Barbory
v Bílovci byl vztyčen krov se st ední stolicí a klasovými vzpěrami po požáru města v roce 1726,
ovšem ze d eva pokáceného už v letech 17Ň4/Ň5Ľ protože p i malých rozměrech kaple jistě nebyl
problém sehnat d evo ze starých zásob.48 Konstrukce se st ední stolicí s klasovými vzpěrami i
věšadly byla použita z ejmě v 18. století na kostele ve Staré Vsi u Bílovce.49
46
47
J. ŠkabradaĽ Konstrukce historických staveb, Praha 2003, s. 191.
L. AugustinkováĽ Podoby sakrální architektury ve 2. pol. 16. a na poč. 17. století v Moravskoslezském kraji, Ostrava
2013. Disertační práce ČVUT v Praze.
L. Augustinková – J. Dudek, Špitální kaple sv. Barbory (nyní obřadní síň) v Bílovci. Podkroví a krov, sejmutí omítek
v přízemí, Ostrava Ň007. Nepublikovaná nálezová zpráva uložená v archivu NPÚĽ ú.o.p v Ostravě.
49
L. AugustinkováĽ Podoby sakrální architektury ve 2. pol. 16. a na poč. 17. století v Moravskoslezském kraji., Ostrava
48
Ň01ň. Disertační práce ČVUT v Praze.
43
P i sestavování krovu kostela sv. Šebestiána v T emešné bylo v roce 1733 s největší
pravděpodobností zopakováno schéma odstra ovaného krovu téže stavby. Pouze některé spoje
byly provedeny moderněji jako čepované (u některých vzpěr) nebo pomocí kovových svorek
(spojení sloupků s prahovou vaznicí). Schéma krovu kostela v T emešné tedy p ináší informace
nejen o stavebních zvyklostech Ň. t etiny 1Ř. stoletíĽ ale také o konstrukci z ejmě ještě pozdně
st edověkéĽ která na kostele existovala p edtím. Bylo tedy velmi důležité p istoupit k obnově krovu
po p edchozím bádání a s velkou péčí.
44
KROVOVÉ KONSTRUKCE KOSTELA SV. VALENTINA
V BRůVůNTICÍCH
Lucie Augustinková, Václav Potůček
Úvod
V době realizace společného projektu se žilinskou univerzitou byly krovové konstrukce
kostela sv. Valentina v Bravanticích50 v neutěšeném technickém stavu, proto Biskupství ostravsko
opavské iniciovalo zkoumání kostela v rámci projektu. Podkroví kostela, nabízející již při zběžné
prohlídce cenná zjištění, bylo podrobeno zkoumání, dále bylo vyhotoveno zaměření krovových
konstrukcí kostela a dendrochronologicky z prostředků projektu datován krov lodi. Cílem snažení
bylo zaznamenat nálezy z prostoru podkroví a interpretovat je v kontextu vývoje stavby tak, aby
přinesly co nejpodrobnější informace o staršíms tavebním vývoji kostela.
Obr. č. 1: Bravantice, císařský otisk stabilního katastru, 1836. ÚAZK Praha.
Počátky kostela
50
Bravantice (NJ)Ľ farní kostel sv. ValentinaĽ k.ú. BravanticeĽ parc. č. 15, stav.
45
Kostel sv. Valentina (s d ívějším patrociniem P. Marie) v Bravanticích datuje lokální soupis51
do 1. poloviny 14. století z ejmě podle archaické půdorysné dispozice s polygonálním presbytá em
zpevněným opěráky a také podle obrazuĽ na nějž odkazují ne p íliš spolehlivé zdroje jako na práci
z roku 1343, realitě bližší bude asi datování uvedené v soupisu památekĽ 52 a to položené do blíže
neurčeného období pozdní gotiky. Zmínka o fa e se tady datuje do roku 1440.
Obr. 2: T. Tzoumasová, půdorys kostela v úrovni přízemí, 1998.
Vývoj kostela ve Ň. polovin 16. a na počátku 17. století
Další písemný doklad existence kostela pak pochází z roku 15řŘĽ kdy Jan Bravantský
z Chob an vložil tvrz a ves Bravantice s kostelním podacím svému synu Janovi. Z doby
Bravantských z Chob an pochází rovněž náhrobník Johanky Bravantické z Chob an († 154Ň)
instalovaný v p ízemí věže. Náhrobník charakterizuje primitivní pojetí figur na štítě usazeném ve
spleti ještě pozdně gotických rozvilin a působí velmi archaickyĽ i když bylo použito renesanční
varianty kolčího štítu a z ejmě má i paralelu v dochovaných kusech kamenické práceĽ tedy
okenních ostění a portálů na nedalekém zámku.53
51
M. Gavendová – M. Koubová – P. LeváĽ Kulturní památky okresu Nový Jičín, Ostrava - Nový Jičín 1řř7Ľ s. 1ř.
52
B. Samek a kol., Umělecké památky Moravy a SlezskaĽ Praha 1řř4. Díl 1. A - I, s. 51.
L. AugustinkováĽ Starý zámek v Bravanticích - 1. NP a 2. NP, Ostrava 2007. Nepublikovaný materiál uložený v
53
archivu autorky.
46
K pozdně gotickému jádru byla patrně mezi lety 1600 – 16ňŇ (podle datace staršího z obou zvonů)
p istavěna věž. Zast ešení věže je patrně o něco mladší.
Poznatky z podkroví kostela
Podkroví kostela skýtalo množství nálezových situacíĽ které výrazně p ispěly ke znalostem
o stavebním vývoji objektu. Do podkroví se vstupuje po d evěném schodišti ve věži. Pro bednění
schodiště byly sekundárně využity starší prvkyĽ konkrétně šlo o několik prken s poměrně pestrou
ornamentální dekoracíĽ snad raně barokního původu. Podle jejich parametrů šlo desky podhledu
d ív jšího plochého stropuĽ sestaveného v původní konstrukci - podhledu na sraz.
Obr. č. 3 a 4: Kostel od severovýchodu, foto, 2013, kostel od jihovýchodu, foto, 2013.
Krov kostela z jedlového d eva je hambalkové konstrukce s centrální rámovou stolicí a
klasovými vzpěrami. Plná vazba je tvo ena vaznými trámyĽ do kterých jsou čepované krokve.
S ohledem na redukci krovu p i klenutí byly v mezilehlých vazbách odstraněny vazné trámy a byly
nahrazeny krátčatyĽ bezpochyby zhotovenými z původních trámů. Vazné trámy byly v místech
výměn podep eny sloupkemĽ dosedajícím na hlavici čtvrtpilí e pod klenbouĽ z kterého jde vzpěra
do vazného trámu. Popsané konstrukční ešení nahradilo roznášení sil z prahového trámu na už
neexistující vazné trámy.
Krokve jsou ve t ech úrovních spojeny hambalky s použitím rybinových p eplátování,
fixovaných d evěnými kolíky. Ve vrcholu jsou spojeny pomocí vzájemného p eplátování se
sloupkem – věšákem. P íčnou vazbu ztužují klasové vzpěry ve dvou úrovníchĽ plátované
rybinovým plátem s krokvemi a sloupkem a p eplátované s hambalky. Hambalky jsou s krokvemi
spojené rybinovým plátem a rovným plátem s centrálním sloupkem. Centrální sloupky jsou
navzájem rozep ené rozpěrami ve t ech úrovních pod hambalkyĽ které na ně dosedají
47
v mezilehlých vazbách. Sloupky byly s vaznými trámy spojeny patními vzpěrami rybinovými plátyĽ
po kterých zůstaly dlaby.
Mezilehlá vazba je redukovaná kvůli vložení klenby o vazný trám. Vrchní hambalek chybí.
V první úrovni jdou vzpěry do krokví ve stejné geometrii jako v p ípadě spodních klasových vzpěr
v plné vazbě. Vyšší klasové vzpěry v plné vazbě jsou nahrazeny vzpěrami ve tvaru ond ejského
k ížeĽ p eplátovanými rybinovými pláty se spodními hambalky a krokvemi.
V podélném směru je krov ztužen h ebenovou stolicíĽ kterou tvo í sloupky čepované do
prahového trámuĽ stabilizované patními záporami v podélném směruĽ rozpěrami a ve dvou
úrovních nad sebou umístěnými vzpěrami tvo ícími ond ejské k íže.
Zdi lodi jsou v partii nad existující klenbou omítané do výšky omítkové hranyĽ probíhající
vodorovně asi ň0 cm pod korunou zdiva. Hrana velmi pravděpodobně vymezuje výšku podhledu
plochého stropu kostela.
Obr. 5 a 6: Podkroví lodi, foto, 2013. Ztužení v úrovni koruny zdiva, foto, 2013.
Kromě popsaného byla v podkroví kostela viditelná nesouslednost současného krovu
s obvodovými zdmi. Na sloupcích krovu jsou patrné dlaby pro nasazení patních zápor. Z jejich
sklonu a polohy ve vztahu k vazným trámům je viditelná úprava ve spodní části krovuĽ která
musela být provedena v souvislosti se zaklenutím. Místo rámu z vazných trámů v rovině se ve
spodní části krovu nachází prostorová konstrukce ze sloupk a pásk Ľ které podporují vazné
trámy v plných vazbách. Shora jsou do vazných trámů pásky kotveny kovovými závlačemi.
V mezilehlých vazbách jsou samoz ejmě krátčata. Horní partie krovu s trojí úrovní hambalků
zůstala nezměněna.
Další nálezy skýtalo podkroví nad presbytá em. Ve štítě mezi lodí a presbytá em stále
existuje ze strany presbytá e otisk krajní vazby krovu se stojatou stolicí s jedním sloupkem v ose
(shodné konstrukceĽ jako je dodnes dochována v lodi se změnou spodní části). Současný krov
presbytá e charakterizuje dvojice stojatých stolic a systém výměnĽ pomocí nichž se tesa i
vyrovnali s tvarem závěru.
48
Další vývoj stavby
P estavba kostela je datována do roku 1672 stále ještě se zasvěcením Nanebevzetí P.
MarieĽ které bylo teprve později změněno na sv. Valentina podle patrocinia bočního oltá e.54
Protože prvky krovu lodi byly dendrochronologicky datovány do let 166Ň/6ňĽ 55 lze k p estavbě
Hermannem blíže neurčené co do rozsahu změn za adit instalaci nového krovuĽ podle výsledků
dendrochronologického datování prokazatelně dochovaného v partii lodi.
Obr. 7, 8 a 9: Dveře do podkroví sestavené z desek podhledu, foto, 2013. Otisk vazby krovu v podkroví
presbytáře, foto, 2013. Podkroví presbytáře, foto, 2013.
V roce 1779 byl kostel na náklady tehdejšího majitele panství Friedricha z Berečka
p eklenut. Regionální literatura tady požívá adjektivum kuppelartig,56 ale ve skutečnosti jde o
pruské klenby nad lodí i presbytá em a o konchu v závěru. 57 Klenutí kostela a kaple vedl v pozici
stavitele Václav Thalherr (24. 9. 1738 – 13. 10. 1788) z Fulneku.58 KapleĽ orato a sakristie byly
tehdy nově pokryty.59
Zaklenutí pruskými klenbami a konchou vybudovali p esně v duchu prastarých stavebních
zvyklostíĽ kdy byla stavba nejd íve p ekryta krovem a teprve poté se klenulo. Krov presbytá e mohl
být ponechán v podobě z roku 167Ň (s dendrochronologickou datací do roku 166Ň/6ň). Krov lodi
54
K. Hermann, Das Heimatbuch von Brosdorf. Kreis Wagstadt – Ostsudetenland, 1979.
T. Kyncl, Výzkumná zpráva na dendrochronologické datování krovu kostela v Bravanticích, Brno 2013.
Nepublikovaný materiál uložený v knihovně VŠB – TU Ostrava.
56
K. Hermann, Das Heimatbuch von Brosdorf. Kreis Wagstadt – Ostsudetenland. 1979, s. 18.
57
58
B. Indra, Fulnecká rodina stavitelů – architektů Thallherrů. Vlastivědný sborník okresu Nový Jičín 1974Ľ roč. XIVĽ s.
35 – 50.
59
55
49
byl ve spodní části od íznutĽ sloupky bylyĽ jak se dá usuzovat podle současné pozice dlabů po
záporáchĽ zkráceny. Pozednice byly op eny o systém podélného ztužení v úrovni koruny zdiva,
které prochází pod vaznými trámy a nasedá na čvrtpilí eĽ které podporují klenbu. Horní partie
krovu byly ponechány v původní podobě.
Obr. č. 10, 11, 12, 13: V. Potůček, nákresy krovu, ztužující rám v úrovni koruny zdiva, plná vazba,
mezilehlá vazba, zavětrování střední stolice, 2014.
P i této úpravě byly znovu použity všechny prvkyĽ které opětovně využít šlo. Vazné a
zárove
stropní trámy byly znovu použityĽ nicméně tentokrát jen v plných vazbách. Vodorovné
prvky mezilehlých vazeb byly vy ešeny pomocí systému výměn a krátčatĽ v tomto p ípadě z ejmě i
kvůli klenbámĽ jejichž vrcholy sahají těsně pod vazné trámy.
V 1ř. století byl sejmut krov presbytá e a nahrazen novou konstrukcí s dvojicí postranních
stojatých stolicĽ respektive se azených půdorysně do tvaru U.
Obr. č. 14 a 15: V. Potůček, nákres krovu s plnými vazbami, nákres celého krovu, 2014.
ZÁV R
Kostel sv. Valentina v Bravanticích náleží k objektůmĽ u kterých se velmi podstatná
informací ke stavebnímu vývoji ukrývala v podkroví. V podkroví byly nalezeny stopy po starším
50
završení kostelní lodi s malovaným podhledem a zde existují stopy po změnách krovové
konstrukce.
Na základě dosavadních znalostí z literatury a již zmi ovaných nálezů se tak poda ilo
doložit podobu starších stavebních fází stavby. Kostel byl postaven v rozsahu presbytá e a lodi
nejspíš v 1. polovině 14. století. V 1. t etině 17. století byla p istavěna věž.
Zásadní stavební proměnou prošel kostel v roce 1672Ľ kdy dostal nový krovĽ jehož vazné
trámy byly zárove nepohledovými trámy stropu s podhledem z desek na sraz. Krov se stojatou
stolicí v ose se dvěma dvojicemi šikmých vzpěr do krokví se v lodi dochoval po úpravěĽ
v presbytá i byl nahrazen v 19. století. Zásadní úprava spodní části krovu souvisela se zaklenutím
kostela v roce 177ř. Horní partie se dochovaly beze změnĽ vespod bylo pod ponechané vazné
trámy vloženo d evěné ztužení koruny zdiva.
51
NÁLEZY Z PODKROVÍ KOSTELů VŠECH SVůTÝCH V KOP IVNICI VLČOVICÍCH
Lucie Augustinková, Jiří Winkler
Abstrakt
Kostel Všech Svatých ve Vlčovicích (místní část města Kopřivnice, okres Nový Jičín, ČR)
donedávna náležel mezi památky ne příliš poznané, charakteristické velmi se různícími teoriemi o
jeho stáří a významu. V roce 2012 zde pracovníci Národního památkového ústavu, územního
odborného pracoviště v Ostravě, realizovali archeologický výzkum. Zaměstnanci FAST VŠB TU
Ostrava zkoumali v rámci projektu Příhraniční spolupráce vysokých škol v oblasti historické
architektury podkroví kostela, které už při zběžné prohlídce skýtalo cenné nálezy. Krov při tom
zaměřil Ing. Jiří Winkler. Kapitola není shrnutím stavebního vývoje kostela, ale zabývá se
dokumentací a vyhodnocením nálezů v podkrovních prostorách a jejich relevancí ke stavebnímu
vývoj svatyně.
Obr. č. 1: Vlčovice, císařský otisk stabilního katastru, 1633. ÚAZK Praha.
KOSTEL VŠECH SVůTÝCH V KOP IVNICI – VLČOVICÍCH
Kostel Všech Svatých v místní části Kop ivnice Vlčovicích je jednolodní stavbou
s polygonálním presbytá emĽ postavený na h bitově na plošině nad cestou a potokem. Má
sedlovou, dnes plechem krytou st echuĽ zvalbenou nad presbytá emĽ na jižní straně p esahující
nad jižní boční lo Ľ kterou auto i často označují jako kapli (nap . konzervátor Rosmaël roku
52
1895)60 a která byla později funkčně proměněna v sakristii. Jižní boční lo je osvětlena od severu
jedním oknem se záklenkem tvaru nejvíc se blížícímu oblouku oslí h bet a od severu jedním
oknem tvaru lomeného oblouku a je zaklenuta valeně s mírně stlačenou ídící k ivkou klenby,
protnuté dvěma dvojicemi styčných výsečí a dalšími dvěma asymetricky roz azenými výsečemiĽ
jejichž hrany jsou akcentovány výraznými h ebínky.
Obr. 2 a 3: Vlčovice, kostel od severu, foto, 2006, jižní kaple, foto, 2006.
Na západní straně kostela p iléhá věž s nárožními armaturami z masivních tesaných
kamenůĽ viditelných nejen v partii soklu p i jeho opravěĽ ale i ve vyšších etážích věžeĽ kde zůstaly
kameny ponechány jako pohledové p i poslední historizující úpravě. 61
Obr. 4 a 5: Vlčovice, pohlednice, patrně 1. republika, západní strana, foto, 2012.
ZůLOŽENÍ KOSTELů
I když auto i literatury i některých zprost edkovaných pramenů spekulovali o starším
původu
kostela
p edevším
na
základě
formální
analýzy
architektonických
prvkůĽ 62
R. RosováĽ Archivní rešeršeĽ s. 5Ľ in: F. Kolá a kol., Vlčovice, kostel Všech Svatých. Nálezová zpráva č. Ř0/1Ň
NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě. Ostrava Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě.
61
Nároží bylo takto upraveno bez vazby na znalost starší povrchové úpravy a dokonce i za cenu odebrání autentické
omítkové hmoty. Nárožní kvádry zbavené omítky totiž v poslední úpravě výrazně ustupují za líc omítky.
60
53
z archeologického výzkumu provedeného v presbytá i kostela vzešlo zjištěníĽ že zděný presbytá
byl založen v průběhu Ň. poloviny 16. století a porušil p itom existující poh ebiště.63
Obr. č. 6: Vlčovice, půdorys kostela se zákresem situace archeologických sond, 2012. NPÚ, ú.o.p. Ostrava.
Kostel byl vysvěcen olomouckým biskupem Stanislavem Pavlovským 10. srpna 15ř7. 64
O donační činnosti biskupa Pavlovského a jejím stylovém vyznění píše O. Jakubec.65
Obr. č. 7 a 8: Vlčovice, podkroví lodi v severozápadní části, foto, 2012, podkroví lodi s klenbou vloženou do
starších obvodových zdí, foto, 2012.
NÁLEZY Z PODKROVÍ KOSTELů
Nap íklad konzervátor Rosmaël spekuluje podle tlouš ky zdí a klenbyĽ že by kostel mohl být románský. NPÚ v BrněĽ
Starý spisový archiv.
63
F. Kolá a kol., Vlčovice, kostel Všech Svatých. Nálezová zpráva č. Ř0/1Ň NPÚĽ ú.o.p. v OstravěĽ Ostrava 2013.
Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě.
64
NPÚĽ ú.o.p. v OstravěĽ Ostrava Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě.
65
O. Jakubec, Kulturní prostředí a mecenát olomouckých biskupů potridentské doby, Olomouc 2003. – O. Jakubec,
Forma sleduje funkci. Sakrální gotizující architektura renesance na Moravě v průsečíku demonstrace konfesionality
a rodových tradic, Artis HistoriaĽ Ň006Ľ č. 1Ľ s. 6Ř – 75.
O. Jakubec, Umění jako nástroj katolické reformy a protireformace. Konfesionalizace a mecenát vratislavských a
olomouckých biskupů na p elomu 16. a 17. stoletíĽ in: Slezsko. Země Koruny české. Historie a kultura 1300 – 1740,
Praha 2008, s. 203 – 312.
62
54
Krov lodi je jednoduché poměrně archaické konstrukceĽ složené jen z krokví, šikmých
vzp r a jediné úrovn hambalk . Vazné trámyĽ procházející nad klenbou, jsou zesílené dalšími
masivními prvky. Podle dendrochronologického datováníĽ provedeného na vazných trámech a
zesilujících vazných trámechĽ bylo d evo na původní krovovou konstrukci smýceno po roce 15Ř6.
P idané prvky pochází z let 1767/68.66
Obr. 9 a 10, J. Winkler, Vlčovice, kostel, vazba krovu lodi, vazba krovu presbytáře, nákres, 2013.
Nad lodí existuje cihlová klenba s výsečemi. S jistou nepravidelností půdorysu se p i
klenutí vyrovnali pomocí rubového pasuĽ vedeného nikoli v jednom pruhuĽ ale nastaveného
p ibližně v polovině své délky.
Obr. 11 a 12: Vlčovice, detail zarážky v podkroví jižní kaple, foto, 2012, detail nárožní ryté bosáže na
severní stěně věže v podkroví předsíně, foto, 2012.
Na obvodových zdech lodi se v prostoru nad současnou klenbou dochovala líčená
omítka témě až ke koruně zdiva.
T. Kyncl, Výzkumná zpráva na dendrochronologické datování krovu kostela Všech svatých v Kopřivnici –
Vlčovicích, Brno Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený v knihovně VŠB – TU Ostrava.
66
55
V podkroví kostela se dochovala rovněž stopa povrchové historické úpravy – rytá kresba
ztvárn ní nároží ornamentemĽ pravděpodobně iluzivním bosováním. Nejlépe dochovanou část
ryté kresby na severním průčelí věže zakrývá krokev krovu nad severní p edsíní. Na tesané krokvi
je viditelný doklad technologické úpravy – červená linka tesa ského značení tzv. š o ení.
Obr. č. 13: J. Winkler, Vlčovice, kostel, podélný řez krovem, nákres, 2013.
Nejzávažnější nálezy byly ukryty v podkroví nad jižní boční lodi s pultovou st echou.
V podkroví je viditelný rub výsečové klenby opat ený nepravidelnou vrstvou omítky vyteklé ze
spár a ledabyle rozet ené po klenbě. Na severní zdi boční lodi (jižní obvodové zdi hlavní lodi)
upravené bělavou exteriérovou omítkou zůstalo okno s mladší zazdívkou a úpravou ost ní
v podob malovaného iluzivního kvádrování v barv temné žluté vpraveného do rastru rytých
linek.
Do prostoru podkroví p esahují vazné trámy lodiĽ na které jsou plátované a kolíkem
zajištěné svislé zarážky. P esahující část konstrukce je ještě navíc zajištěna šikmým páskem,
plátovaným jak na vazný trámĽ tak na zarážku. Sestava je ve větší mí e zachována u západní
zarážkyĽ nicméně pásek musel být odštípnut p i z ízení pultové st echy nad jižní boční lodí.
Západně od okna se nachází svislý pruh neomítaného kamenného zdiva s rovnou lící.
Podle všeho nejde o zbo ený opěrákĽ ale o otisk svislé zdi p i jižní straně kostelní lodi.
DůLŠÍ VÝVOJ KOSTELA
56
Lo Ľ evidentně sekundárně klenutáĽ byla podle Samka67 zaklenuta ve Ň. polovině 17.
století. Podle popisu v děkanské matrice z roku 1764 byl kostel zcela klenutý a krytý šindelem.
Sakristie na evangelijní straně byla popsána jako zděnáĽ klenutáĽ vlhká a tmaváĽ bez repozitá e.68
Obr. č. 14, 15 a 16: Vlčovice, podkroví jižní kaple – pohled k východu, detail malovaného ostění okna
z kvádrů, detail zarážky, foto, 2012.
Další podstatné údaje se vztahují k roku 1767Ľ kdy byl obnoven hlavní oltá a provedena
nová cihlová podlaha.69 Opravy kostela musely být většího rozsahu a týkaly se rovněž krovu a
st echy podle dendrochronologického datování70 a zmínky v děkanské matrice z roku 1771, kde
se uvádíĽ že kostel byl nedávno nově kryt šindelem.71 Podle všeho musel být tehdy upraven krovĽ
některé vazné trámy zesíleny a jižní kaple musela být p ekryt p esahem jižní strany st echy.
Tehdy z ejmě zanikl i systém p esahujícího krovu se zarážkami.
Sakristie na evangelijní straně je zmíněna ještě v inventá i z roku 1808. V roce 1877 byly
zazděny se severní i jižní vstup do věže a místo nich proražen vstup od západu. Fará také
navrhoval p esunutí sakristie ze severní strany presbytá e do „p ístavku“ na jižní straně lodiĽ 72
takže tehdy musela existovat severní sakristie i jižní kaple.
B. Samek, Umělecké památky Moravy a Slezska. Díl IIĽ J – N, Praha 1994, s. 141.
69
70
T. Kyncl, Výzkumná zpráva na dendrochronologické datování krovu kostela Všech svatých v Kopřivnici –
Vlčovicích, Brno Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený v knihovně VŠB – TU Ostrava.
71
72
R. RosováĽ Archivní rešeršeĽ s. 5. in: F. Kolá a kol.: Vlčovice, kostel Všech Svatých. Nálezová zpráva č. Ř0/1Ň
67
68
57
Obr. 17: J. Winkler, Vlčovice, kostel, půdorys krovu, nákres, 2013.
Zů ůZENÍ NÁLEZ
Z VLČOVIC DO KONTEXTU VÝVOJE KROVOVÝCH KONSTRUKCÍ
REGIONU
Podkroví kostela Všech svatých ve Vlčovicích obsahuje velmi cenné nálezy relevantní
nejen ke stavebnímu vývoji kostelaĽ ale důležité rovněž pro znalost dějin architektury regionu. Pro
znalost stavebního vývoje kostela je významná následnost klenby lodi a výstavby kostela a
samoz ejmě doklady historických povrchových úpravy – iluzivní bosáž na nároží věže a žlutá iluze
kvádrů okolo oknaĽ pocházející nejspíš z konce 16. století.
Krov kostela je jednoduché krokvové konstrukce s uplatněním hambalků a šikmých
vzpěrĽ jaká se v Čechách vyskytuje prokazatelně od 14. století (nap íklad krov presbytá e
klášterního kostela minoritů v Chebu)73 nebo na Slovensku nap íklad v kostele v Abramovej,
dendrochronologicky datovaném do let 1470/7174 (viz kapitola Historické krovy v Žilinskom
samosprávnom kraji). V Moravskoslezském kraji existuje nebo donedávna existovalo několik
dalších dokladů užití jednoduché krokvové konstrukce s hambalky. Z pozdně st edověkých
p íkladů šlo o kostel sv. Kate iny v Tamovicích na katastru města ŠtramberkaĽ stavěný ve dvou
fázíchĽ dendrochronologicky datovaných do let 1440/4Ň a 1577/7ŘĽ 75 který byl nahrazen novou
konstrukcí p i opravě v letech 2011 – Ň01Ň. Časově nejbližším p íkladem jednoduché krokvové
konstrukce je východní část kostela Narození P. Marie v Radkově z konce 16. století.76
73
J. ŠkabradaĽ Konstrukce historických staveb, Praha 2003, s. 184.
L. SuchýĽ P. KrušinskýĽ Z. BabjakováĽ K Burian, Historické krovy sakrálnych stavieb TurcaĽ Žilinská univerzita v
ŽilineĽ Katedra pozemného stavite stva a urbanizmuĽ Stavebná fakultaĽ Žilina Ň00Ř.
75
L. AugustinkováĽ Nejstarší dřevěné konstrukce ve Štramberku (kostel sv. Kateřiny v Tamovicích a štramberská
zvonice), in: D evostavby a konstrukce na bázi d eva. Sborník prací z vědecké konference s mezinárodní účastíĽ
po ádané 11. – 12- 11. Ň00ř ve ŠtramberkuĽ Ostrava 2009, s. 103 – 113.
76
74
58
Obr. č. 18 a 19: T. Vítek, Z. Otruba, Krov zámku Jánský Vrch, nákres, 2014. F. Kledensky,
Kostel v Kujavách v roce 1817.
Důležité nejen pro vývoj vlčovické svatyněĽ ale pro dějiny architektury v regionu jsou
doklady výskytu p esahujícího krovu s vysazenými vaznými trámy a zarážkamiĽ které jsou
v regionu dochovány velmi sporadicky. Z Čech existují gotické p íklady ztužování staveb pomocí
zarážek (Bechy ská brána v Tábo eĽ kostel v Kočí u Chrudimi).77 Na Slovensku se krovy se
zarážkami vyskytují v renesanci v Žilině na kostele sv. Štefana Krála z poloviny 16. stoletíĽ
v kostele v Turii u Žiliny (viz kapitola Historické krovy v Žilinskom samosprávnom kraji). Ze širšího
okolí je znám krov věže zámku Jánský Vrch v Javorníku v druhého desetiletí 16. století78 a
z presbytá e kostela Nejsvětější Trojice ve Valašském Mezi íčí (d. 1582).79 Z bližšího okolí existuje
p íklad krovu se zarážkami i pásky na d ívějším kostele v KujaváchĽ doložený dnes jen
ikonograficky,80 nebo kostel byl v roce 1Řňň nahrazen klasicistní novostavbou. Kostel v Kujavách
měl být podle Ullricha založen Krava i a měl být plochostropý s d evěnou tribunou.81 Dochovaným
p íkladem z regionuĽ kde jsou zarážky použity jako součást rámové konstrukce p esahujícího
horního patra věžeĽ je zvonice ve ŠtramberkuĽ v d evěném pat e dendrochronologicky datovaná
do let 1560/61.82 Vlčovický kostel tak zůstává velmi důležitým p íkladem objektu s renesančním
p esahujícím krovem se zarážkami z konce 16. století.
J. ŠkabradaĽ Konstrukce historických staveb, Praha 2003, s. 40, 41.
T. VítekĽ P íspěvek průzkumu krovů ke stavebím dějinám zámku Jánský VrchĽ Průzkumy památekĽ XXIIĽ Ň015Ľ č. ŇĽ
s. 179 – 186. Dendrochronologická datace vyšla do let 151ň/1514.
79
J. Janiš – Z. Vácha – R. Vrla, K počátkům stavby kostela Nejsvětější Trojice ve Valašském Mezi íčí, Archaeologia
historica XXXVIIIĽ č. ŇĽ s. ň55 – 368.
80
Podoba kostela je dostupná v článku J. UllrichĽ Klantendorf im Jahre 1Ř17Ľ Das Kuhländchen sv. 3Ľ 1řŇ1Ľ č. 6Ľ s. 41
– 45. Originál kresby F. Kledenského z roku 1Ř17 je uložen v Muzeu NovojičínskaĽ inv. č. 567ř.
81
77
78
L. AugustinkováĽ Nejstarší d evěné konstrukce ve Štramberku (kostel sv. Kate iny v Tamovicích a štramberská
zvonice), in: Dřevostavby a konstrukce na bázi dřeva. Sborník prací z vědecké konference s mezinárodní účastí,
pořádané 11. – 12- 11. 2009 ve Štramberku, Ostrava 2009, s. 103 – 113.
82
59
HISTORICKÉ KROVY KLÁŠTORNÉHO KOSTOLů SV. PETRů
Z ALKANTARY
Peter Krušinský, Renáta Korenková, Karol Ďurian, Lubor Suchý
Abstract
The complex of the Franciscan monastery in Okolicne (Fig. 1) consists of the church of St.
Peter of Alcantara and four-winged monastery convent. In the monastery complex are maintained
the unique trusses structure which deserve particular attention. The current Roman Catholic parish
church of St. Peter of Alcantara is oriented sacral building with with lateral situated high square
tower. The church consists of three main spaces - trenave hall, sanctuary and chapel on the north
side. Church was completed in the 90. years of 15th century with monumetnal roofs and primary
historical trusses, which were dendrochronology dated in 2009.
Obr. č. 1: Krov nad lo ou83
1. ÚVOD
Rímskokatolícky kostol sv. Petra z Alkantary je orientovanou sakrálnou stavbouĽ s postranne
situovanou vysokou hranolovou vežou. Samotný kostol tvoria tri hlavné priestory – halové
trojlodieĽ sväty a a na severnej strane kaplnka. KostolĽ ktorý bol dokončený v 90. rokoch 15.
storočia je dodnes ukončený monumentálnymi strechami, s primárnymi historickými krovovými
konštrukciami. Súčasne s výstavbou kostola na konci 15. storočia založili aj františkánsky kláštor.
Okolo roku 1700 prebiehali v komplexe rekonštrukčné práce po ktorích ich dovŕšení stal objekt
P. KrušinskýĽ R. KorenkováĽ K. BurianĽ Research of the roof trusses of the franciscan monastery in Okoločné, in: Theoretical
foundation of civil engineering: XXI Russian - Slovak - Polish Seminar : Moscow - Arkhangelsk, 3.07-6.07.2012. - Warszawa:
Politechnika Warszawska, 2012.
83
60
rezidenciou. Františkánom patril kláštor aj v priebehu 1ř. storočia a tvoril súčas salvatoriánskej
rádovej provincie.84
2. KROVY NůD KLÁŠTORNÝM KOSTOLOM SV. PETRů Z ALKANTARY
ň. Krov nad lo ou
Krov nad lo ou kostola so strmou sedlovou strechou ukončenou na západnej strane
polvalbouĽ je jednou z najväčších neskoro-stredovekích konštrukcií svojho druhu na území
Slovenska. Dendrochronologicky boli konštrukčné prvky krovu datované do rokov 14ŘŘ/Řřd
a 14Řř/14ř0d (datovaných ř prvkov). Spomínaný krov z konštrukčno-typologického h adiska
môžme zaradi k vyspelým historickým krokvovým hambalkovým konštrukciám. V pozdĺžnom
smere je viazaný centrálnou hrebe ovou stolicou a na severnej aj južnej strane má jednu laterálnu
stolicu. Štvoretážový krov má tri úrovne hambalkov. V plných priečnych väzbách ho tvoria väzné
trámyĽ do koncov ktorých sú čapované krokvy. V osi každej plnej väzby je stĺpikĽ ktorý
prechádzahúci do vrcholu. Postranné stĺpiky dosadajú na prahové trámy a ukončené sú
priebežnými väznicami pod koncami prvých hambalkov. Priečne väzby dopĺ ajú klasové a šikmé
vysoké vzpery a pár nevysokých pätných vzpier. Medzi ahlé väzby tvoria väzné trámy s krokvami
a hambalkamiĽ ktoré navzájom po stranách stužia šikmé vzpery. (Obr. 1Ľ 2)
Obr. č. 2 Pohľad do krovu nad lo ou.
Krov je v pozdĺžnom smere viazaný centrálnou stojatou stolicou so sústavou stĺpikovĽ medzi
ktorými sú horizontálne rozpery a systém ondrejských krížovĽ situovaných v dvoch výškových
úrovniach. Výraznejšia obnova krovu bola realizovaná v rokoch 1903-04, kedy boli posilnené
spodné časti plných väzieb systémom obojstranných klieštin85.
Slovenská národná knižnica, Archív literatúry a umenia, f. Salvatoriánska provincia, Acta capitularia, sign. RHKS 451  Liber
rationum conventus Okolicsnensis, sign. RHKS 458. MV SR, ŠAB, f. LŽ I., i. č. 958, k. 681.
85
P. KrušinskýĽ L. SuchýĽ K. BurianĽ Z. Grú ová, Historical roof construction of churches in the region Liptov, XX PRS seminar
"Theoretical foundation of Civil Engineering", Warszawa-Wroclaw, 5.-10. 0ř. Ň011Ľ ŽU v Žiline.
84
61
4.
Krov nad kaplnkou
Krov nad severnou kaplnkou vztýčený rovnako ako krov nad lo ou na prelome Ř0. a 90.
tych rokov 15. storočia86 má rozpätie takmer identické s výškouĽ sklon strešných rovín 64°. Na
severnej strane je ukončený valbou so sklonom 70°. Podobne ako krov nad trojlodím sa jedná o
pôvodnú hambalkovú konštrukciu (prelom Ř0. a ř0. rokov 15. storočia)Ľ pod hrebe om pozdĺžne
viazanú centrálnou stojatou stolicou a laterálnymi stolicami v 1. výškovej úrovni. Stĺpiky podporujú
krátke pätné vzpery plátované do väzného trámu. Zárove vysoké podkrokvové vzperyĽ takmer
rovnobežné s krokvamiĽ vynášajú pod hrebe om centrálny stĺpik. Pár diagonálnych (klasových)
vzpier, symetricky vychádzajúcich z centrálneho stĺpika pod 1. hambalkomĽ ktorý pretínajú
a pokračujú do krokiev pod koncami Ň. hambalkuĽ stuží každú plnú väzbu. Pozdĺžne viaže krov
sústava pätných vzpier a dlhých diagonálnych vzpier v tvare tzv. ondrejských krížov medzi
centrálnymi stĺpikmi. Horizontálne rozpery sú medzi stĺpikmi situované vždy bezprostredne pod
priečne orientovanými hambalkami. (Obr. ň)
Obr. č. 3: Pohľad do krovu nad severnou kaplnkou
5. Krov nad sväty ou
Krov nad sväty ou je zo všetkých troch zachovaných neskorostredovekých tesárskych
konštrukcií najmenším a najmladším 14řř/00dĽ typologicky obdobný. Krov je ukončený trojbokou
valbou nad polygonálnym záverom presbytéria. Konštrukcia je krokvová s dvoma hambalkami,
viazaná centrálnou stojatou stolicou87. Plné priečne väzby sú doplnené o vysoké pätné vzpery
medzi väznými trámami i krokvami a medzi väznými trámami a stĺpikmi. Vzpery pri stĺpikoch
dopĺ ajú a pretínajú vysoké klasové vzpery vytvárajúce systém asymetrických ondrejských krížov.
(Obr. 4,5)
1488/89d – datované Ň prvky.
P. KrušinskýĽ R. KorenkováĽ Z. Grú ováĽ L. Suchý, Gotické krovy v regióne ListovaĽ in: Strechy-Fasady-Izolace, 20 (1), 30-32.
Ostrava Mise 2013.
86
87
62
6. TESÁRSKE ZNůČKY
Všetky tri krovy majú prvky kresané. Jednotlivé spojeĽ kde prevláda tradičné kryté aj nekryté
rybinové plátovanie a čapovanieĽ sú fixované drevenými kolíkmi. Prvky v základných uzloch
(spojoch) sú signované tesárskymi značkamiĽ ktoré sú sekané sekerou (priečne väzby)Ľ
prípadne doplnené dlátom v pozdĺžnom smere (stolice). Prvky sú číslované od západuĽ zo strany
ich „nakladania“ tradičnými čiarovými zásekmi (IĽ IIĽ IIIĽ....) až po symbolyĽ resp. piktogramy. Väzba
číslo Ň7Ľ kde je pridaný k týmto znakom dva šikmé záseky  (Ň)Ľ ktoré pripomínajú „chvostík“.
Vzájomné spojenie uvedených symbolov ≠ ∩  je číselným vyjadrením Ň0+5+Ň= Ň7. (Obr. 6)
Obr. č. 4: Krov nad svätyňou.
7. ůKTUÁLNY STůVEBNO-TECHNICKÝ STůV
V predmetných krovoch sme počas stavebno-historického výskumu na základe vizuálnej
prehliadky identifikovali a zdokumentovali miesta poškodenia drevených prvkov a realizovaných
sanačných úprav.
Merali sme fyzikálne charakteristiky podstrešného priestoru a vytipovaných
drevených prvkov primárne v krove nad sväty ou.
Obr. č. 5: Pohľad do krovu nad svätyňou.
Obr. č. 6: Tesárska značka väzby č. 27.
63
V čase
stavebno-historického
výskumu
bol
stav
pláš a
v krove
nad
sväty ou
v nevyhovujúcom stave. V celej rovine strešného pláš a boli vidite né škáry a netesnostiĽ
degradované prestupy strešnou konštrukciouĽ styky strešnej roviny so štítovou stenou. Spomínané
poruchy zapríči ovali zatekanie s následným vlhnutím prvkov krovuĽ čo zapríčinilo poškodenie
hnilobou a ples ami v miestach stykov drevených prvkov a muriva (pomúrniceĽ väzné trámy
v kapsách). Nameraná vlhkos prostredia sa pohybovala v rozmedzí 45 – 63 % a teplota 18 - 35
°C. Rýchlos prúdenia vzduchu sa pohybovala v rozmedzí 0ĽŇ - 1ĽŇ m/s čomu zodpovedala aj
vlhkos drevených konštrukcií na úrovni približne 14 %.
Vzh adom na dlhodobé poškodenie krovovĽ kde boli hnilobou napadnuté pomúrniceĽ konce
väzných trámovĽ krokievĽ novšie klieštinyĽ bolo nutné vykona komplexnú obnovuĽ ktorá bola
realizovaná v roku 2010 a 2011. V rámci rekonštrukcie všetky poškodené prvky boli vymenenéĽ
spevnené formou protéz a príložiekĽ opravené poškodené spojeĽ zhlavia krokiev a väzných
trámov. Zdvojená pomúrnica bola vzh adom na rozsiahlu degradáciu vymenená takmer po celom
obvode objektu. Pri realizácii sanačných úprav boli použité tesárske spoje stabilizované oce ovými
svorníkmi. Nové prvky krovu boli opatrené ochranným náterom. Krytina bola vymenená aj
s latovanímĽ pod ktoré bola umiestnená poistná hydroizolácia.
8. ZÁVER
Spomínané krovy z konštrukčno-typologického h adiska môžeme zaradi
k vyspelým
historickým krokvovým hambalkovým konštrukciámĽ typické pre dané obdobie. Svojou ve kos ouĽ
ale aj historickou hodnotou ich môžeme radi hne za krovmi nad trojlodim Katedrály sv. Martina
v Bratislave (1439d) a Katedrály sv. Martina V Spišskej Kapitule (146Řd). Krov nad sväty ou je zo
všetkých troch zachovaných neskorostredovekých tesárskych konštrukcií najmenšímĽ typologicky
však príbuzným. Zárove je najmladším z triády uvedených konštrukciíĽ datovaný do rokov zo atia
použitých drevín 14řř/00d.
64
GEOMETRICKÁ ů STůTICKÁ ůNůLÝZů ůNůLÝZů PRIEČNEJ
VÄZBY KROVU NůD SVÄTY OU KOSTOLů KLÁŠTORů
FRůNTIŠKÁNOU SV. PETRů Z ALKANTARY V OKOLIČNOM
Peter KrušinskýĽ Eva CapkováĽ Jozef Gocál
Abstrakt
V minulosti boli publikované geometrické analýzy mnohých historických budov, ktoré sa
týkali takmer výhradne pôdorysov, rezov, detailov bez krovovej konštrukcie, pričom geometrická
analýza krovových konštrukcií bola marginalizovaná. Treba principiálne rozlišovať medzi
poznatkami a informáciami o konštruktívnej geometrii s aplikáciou na zobrazovacie metódy pre
tesárov a geometriou zaoberajúcou sa proporciami. Práve geometria zaoberajúca proporciami
bola základom pri navrhovaní architektúry konštrukcie a objektu.
1. ÚVOD
Jednou z impozantných národných kultúrnych pamiatok Žilinského kraja patrí nepochybne
komplex stredovekého františkánskeho kláštora a kostola sv. Petra z AlkantaryĽ ktorý je situovaný
na rovinatom teréne pri rieke Váh v rámci bývalej obce Okoličné. Prvá písomná zmienka
o františkánoch v Okoličnom je v listine z r. 1477Ľ ktorá obsahuje výsady františkánskeho rádu. Od
roku 14Ř0 je možné doloži
výstavbu rímskokatolíckeho kostola sv. Petra z Alkantary
v neskorogotickom slohu. Výstavbu rímskokatolíckeho kostola sv. Petra z Alkantry vedenú
liptovským županom Matúšom Czeczeiom KisomĽ familiárom Jána Korvína. Korvínovci si svoj
rodový majetok zve a ovali aj reprezentatívnymi stavbami financovanými z vlastných príjmov.
Kostol tvoria tri hlavné priestory – pre mendikánsky rád netypické halové trojlodieĽ sväty a a na
severnej strane kaplnka na ktorými sa nachádzajú pôvodné krovové konštrukcie. KostolĽ ktorý bol
dokončený v ř0. rokoch 15. storočia je dodnes ukončený monumentálnymi strechamiĽ
s primárnymi historickými krovovými konštrukciami. Súčasne s výstavbou kostola na konci 15.
storočia založili aj františkánsky kláštor. Samotný kláštorný komplex spolu s kostolom bol do
súčasnej podoby ku kostolu pristavaný v roku 1697.
Ň. KROV NůD SVÄTY OU
Krov nad sväty ou je zo všetkých troch zachovaných neskorostredovekých tesárskych
konštrukcií na kostole najmenším a najmladším 14řř/00dĽ typologicky obdobný. Krov je ukončený
trojbokou valbou nad polygonálnym záverom presbytéria. Konštrukcia je krokvová s dvoma
hambalkamiĽ viazaná centrálnou stojatou stolicou. Centrálna stolica je tvorená stĺpikmi
čapovanými do prahového trámu a vzájomne rozopretými rozperami. Vo vrchole sú s krokvami
spojené plátovaním. V pozdĺžnom smere je zavetrená ondrejskými krížmi. Plné priečne väzby sú
doplnené o vysoké pätné vzpery medzi väznými trámami i krokvami a medzi väznými trámami
65
a stĺpikmi. Vzpery pri stĺpikoch dopĺ ajú a pretínajú vysoké klasové vzperyĽ ktoré taktiež pretínajú
spodné hambálky. Vrchný hambálok je umiestnený v hornej časti blízko vrcholu. Všetky prvky sú
spájané a navzájom spájané rybinovými plátmi s fixované drevenými kolíkmi. Krokvy sú do
väzných trámov čapované a taktiež fixované kolíkom. (Obr. 1ĽŇ)
Obr. č. 1 a 2: Pohľad do krovu kláštorného kostol sv. Petra z Alkantary v Okoličnom.
ň. GEOMETRICKÁ ůNůLÝZů PRIEČNEJ VÄZBY KROVU NůD SVÄTY ů
Geometrická analýza plnej priečnej väzby krovu nad sväty ou vychádza zo základného
štvorca ABCD so stranou dĺžky a (obr. 3), ktorá je rovná polovici šírky krovu.88 Analogická
konštrukciaĽ resp. konštrukcia využívajúca myšlienku základného štvorca sa nachádza pri
geometrickej analýze aj iných krovových konštrukcií z územia SlovenskaĽ napr. v plnej priečnej
väzbe krovu nad lo ou rímsko-katolíckeho kostola v obci Belá Dulice.89
Výška krovu (bod V) bola získaná pomocou kružnice
1
k, ktorej stred je v bode C
a prechádza priesečníkom uhlopriečok základného štvorca ABCD a jej polomer sa rovná polovici
dĺžky základného štvorca
môžeme číselne vyjadri
. Pomerový vz ah medzi šírkou a výškou krovu nad sväty ou
nasledovne:
. Takýmto spôsobom bol definovaný sklon
strechy, ako ak krokva AV.
Umiestnenie hlavného hambálku sa nachádza v troch štvrtinách dĺžky základného štvorca
. Umiestnenie vyššie položeného hambálku sme získali konštrukciou kružnice 2k so stredom
(
88
A. StruhárĽ Geometric harmony of historical architecture in Slovakia, Bratislava, Pallas 1977.
89
J. GocálĽ P.KrušinskýĽ E. CapkováĽ M. KekeliakĽ Geometric and Static Analysis of the Historical Truss in Village
Belá Dulice Structural and physical aspects of civil engineering - 2nd international scientific conference: November
27-ŇřĽ Ň01ňĽ High TatrasĽ Štrbské PlesoĽ SR. – Technical University KošiceĽ Ň01ň.
66
v bode C a polomerom
Ľ ktorá pretína úsečku CV (hlavný stĺpik) v bode F. Pätné vzpery
medzi krokvami a väzným trámom majú svoje ukončenia na krokve (bod I) vo výške rovnajúcej sa
polovici dĺžky základného štvorca
a analogicky ukončenia na väznom tráme (bod J) sa
nachádzajú v jednej polovici dĺžky základného štvorca v horizontálnom smere. Pätné vzpery
medzi hlavným stĺpikom a väzným trámom sú ukončené na väznom tráme v jednej tretine dĺžky
základného štvorca (bod L). Ukončenie pätných vzpier na hlavnom stĺpiku sme získali
konštrukciou kružnice 3kĽ ktorá má stred v bode B a polomer rovný
.
Zaujímavým prvkom sú klasové vzperyĽ ktorých umiestnenie na krokvách je definované
priesečníkom kružnice 2k s krokvou AV (bod E) a ich umiestnenie na hlavnom stĺpiku sa nachádza
vo výške rovnajúcej sa šestine dĺžky základného štvorca.
Obr. č. 3: Geometrická analýza priečnej väzby krovu nad svätyňou
4. STůTICKÁ ůNůLÝZů KROVU
5. Geometria výpočtového modelu
Numerický model krovu je vytvorený v programovom prostredí SCIA Engineer,90 využívajúcom
metódu konečných prvkov. Nosná konštrukcia je modelovaná ako priestorová prútová sústavaĽ v
ktorej sú jednotlivé konštrukčné prvky modelované pomocou nosníkových prvkov. Všetky spoje sú
uvažované ako kĺbové. Materiál dreva je vzh adom na namáhanie jednotlivých prvkov krovu a
vyšetrované veličiny uvažovaný ako izotropnýĽ s materiálovými charakteristikami zodpovedajúcimi
90
SciaEngineer 2010. Software for structural analysis. http://nemetschek-scia.com/sk
67
triede pevnosti CŇ4 pod a STN EN ňňŘ.91 Prierezy drevených prvkov a geometria krovu definovaná v
numerickom modeli korešponduje s geometriouĽ opísanou vo vyššie uvedenej geometrickej analýze
tohto krovu. Základné geometrické parametre numerického modelu sú zobrazené na obr. 4 a 5.
Prierezy jednotlivých prvkov sú označené v tvare b×hĽ kde „b“ je šírka a „h“ je výška prierezu
v milimetroch. Vzdialenosti medzi priečnymi väzbami sú 1015 mmĽ pričom každá druhá priečna väzba
je plná. Vizualizácia výpočtového modelu je znázornená na obr. 6.
PLNÁ VÄZBA
PRÁZDNA VÄZBA
Obr. č. 4: Numerický model krovu - Priečne väzby.
Obr. č. 5: Numerický model krovu – Pozdĺžny rez.
91
STN EN ňňŘ Structural timber. Strength classes. SÚTNĽ Bratislava Ň004.
68
Obr. č. 6: Vizualizácia výpočtového modelu.
6. Modelovanie uzlov
Všetky spoje prvkov krovu sú modelované ako kĺbové s tuhým pripojením prútov pre posun v
osi prúta s počiatočným popustením v spoji v smere osi prúta o ve kosti 1 mm kvôli zoh adneniu
vplyvu netesností spojovĽ medzier a trhlín v oblastiach spojov. Vplyv popustenia v spojoch bol
predmetom parametrickej štúdie prezentovanej v norměĽ92 pod a ktorej popustenie v spojoch
o hodnote 1 mm malo za následok nárast napätí v hlavných nosných prvkoch o približne 10%Ľ pričom
alšie zväčšovanie hodnoty počiatočného popustenia sa výraznejšie prejavilo už len na náraste
deformácií. Hambálky a väzné trámy prázdnych väzieb sú k hornému a dolnému trámu pozdĺžnej
stolice pripojené len na prenos tlaku (označené na obr. ň ako CJ – „compression joints“). Lokálne
oslabenie prierezu tesárskymi spojmi nie je zoh adnené v modeli.
7. Zaťaženia
Za aženie krovu je uvažované v zmysle príslušných častí Eurokódov.93 Za aženie predstavujú
stále zložky za aženia - vlastná tiaž krovu a tiaž krytiny; a premenné zložky za aženia - za aženie
92
STN EN 1995-1-1 + A1 Eurocode 5. Design of timber structures. Part 1-1: General. Common rules and rules for
buildings. SÚTNĽ Bratislava Ň00Ř.
93
STN EN 1991-1-1 Eurocode 1. Actions on structures. Part 1-1: General actions. Densities, self-weight, imposed
loads for buildings. SÚTNĽ Bratislava Ň007.
STN EN 1991-1-4 Eurocode 1. Actions on structures. Part 1-4: General actions - Wind actions. SÚTNĽ Bratislava
2007.
STN EN 1995-1-1 + A1 Eurocode 5. Design of timber structures. Part 1-1: General. Common rules and rules for
buildings. SÚTNĽ Bratislava Ň00Ř.
69
vetrom. Za aženie vetrom pod a lokality stavby je uvažované pre vetrovú oblas II a kategóriu terénu
III. Referenčná výška pre výpočet tlaku vetra je 15 m. Vzh adom na sklon strechy nie je konštrukcia
za ažená snehom. Za aženie vlastnou tiažou je generované výpočtovým programom. Jednotlivé
za ažovacie stavy sú navzájom kombinované v zmysle STN EN 1990.94
Ř. Výsledky numerickej analýzy
Výsledky numerickej analýzy predstavujú hodnoty maximálnych ahových (+) a tlakových (-)
napätí ako a deformácií vypočítaných na jednotlivých prvkoch krovu priečnych väzieb pre rozhodujúce
kombinácie
za ažení.
Obálky maximálnych
a minimálnych
normálových
napätí
v hlavných
konštrukčných prvkoch sú znázornené na obr. 7. Uvedené hodnoty nezahŕ ajú prípadné účinky
vzperu tlačených prvkovĽ ktoré sú najmä v krokvách vzh adom na malý podiel napätí od tlakovej sily
zanedbate né (v podstate len od stálych za ažení). Obálky vypočítaných deformácií sú prezentované
na obr. 8.
PLNÁ VÄZBA
PLNÁ VÄZBA
PRÁZDNA VÄZBA
Obr. č. 7: Normálové napätia (MPa) v hlavných konštrukčných prvkoch.
PLNÁ VÄZBA
PRÁZDNA VÄZBA
Obr. č. 9 Zvislé deformácie (mm) hlavných konštrukčných prvkov.
94
STN EN 1řř0 Eurocode. Basis of structural design. SÚTNĽ Bratislava Ň009.
70
Na základe výsledkov numerickej analýzy je možné konštatova Ľ že normálové napätia v prvkoch
prázdnej väzby sú pod a očakávania ove a väčšie v porovnaní s prvkami plnej väzby. Súčasne je
možné konštatova Ľ že maximálne napätia v najviac namáhaných konštrukčných prvkoch sú výrazne
menšie ako hodnoty návrhových pevností v ohybe (fmd = 16,6 MPa) a tlaku (fc,0,d = 16,6 MPa),
stanovených v súlade s STN EN 1řř5-1- 1 [ř]. Konštrukcia krovu je teda výrazne predimenzovanáĽ a
to aj z poh adu súčasných normových predpisov.
ř. ZÁVER
Celkovo môžeme konštatova Ľ že historický gotický krov je geometricky a pomerovo
precízne koncipovaný. Krov nad sväty ou kláštorného kostola sv. Petra z Alkantary má vysokú
spo ahlivos . Konštrukcia ako celok má viacej prvkovĽ čo vyplýva z maximálneho využitia
pomerových možností základného štvorca čoho výsledkom je podopretie krokvy v štyroch
miestach a optimálnejšie vzdialenosti uzlov spojov na väznom tráme. Uvedené fakty majú dopad
na vyššia spo ahlivos konštrukcie. Dá sa predpoklada Ľ že na konštrukciu krovu nad sväty ouĽ
vzh adom na vyšší význam kostola sv. Petra z Alkantary v OkoličnomĽ boli kladené vysoké nároky
na spo ahlivos a životnos konštrukcie. Čomu zodpovedali adekvátne finančné zabezpečenie
stavby.
71
PRÍPRůVů ů REůLIZÁCIů OCHRůNY DREVENÝCH KONŠTRUKCIÍ
Oto Makýš
Abstrakt
Príprave dreva pre stavebnú činnosť je potrebné venovať náležitú pozornosť. Avšak
súčasný veľký tlak na nízke ceny a krátke dodávacie lehoty, za súbežného problému
s nedostatočnou
odbornosťou
pri
posudzovaní
kvality
vedie
k rozpačitým
výsledkom.
Všeobecnému znižovaniu kvality stavených prác, veľmi prispieva súčasný systém súťaženia, ktorý
preferuje cenu a kritérium kvality odsunul ako menej dôležité. Výsledkom je naopak vyššie
plytvanie peniazmi na nápravu zle odvedenej práce.
1. PRÍPRůVů STůVEBNÉHO DREVů
V minulých storočiach bývalo samozrejmos ou (isteže nie úplne vždy) aži drevo v obdobíĽ
v ktorom to bolo z h adiska kvality drevnej hmoty najvýhodnejšie - napríklad v zime. Na transport
dreva sa zasa po stáročia využívali vodné toky,95 čo v konečnom dôsledku prispievalo k vyššej
kvalite drevnej hmoty (to platilo najmä do obdobia širokého rozmachu železníc).96 Kmene sa
splavovali zviazané do pltí (dodnes sa na niektorých starých trámoch dajú nájs stopy po húžvachĽ
ktorými boli plte zviazané). Z dreva sa pri plavení vyplavili látkyĽ ktoré sa podie ajú na jeho
objemových zmenách a tiež sa vyplavovali aromatické látkyĽ ktoré predstavujú vo avé lákadlo pre
drevokazný hmyz.
Splavovanie však bolo závislé najmä na stave vodných tokov a teda drevo sa splavovalo
najmä na jarĽ alebo na jese . V medziobdobí bolo drevo uskladnené na skládkach a „odležiavalo“
sa. Pri transporte dreva sa aj rozlišoval účelĽ ku ktorému sa drevo transportovalo – prirodzene
vysokú kvalitu drevnej hmoty vyžadovalo napríklad práve stavebníctvoĽ nízku zasa napríklad
chemickýĽ či hutný priemysel. Pred zabudovaním sa drevoĽ okrem tohoĽ zvyčajne sušilo
prirodzenou cestou. Problém sušenia dreva pred zabudovaním je však zložitejšíĽ pretože drevo sa
naj ahšie a najlepšie spracováva kresaním v čerstvomĽ teda „od prírody“ vlhkom stave. Drevené
zrubové domy – ich hrubé stavby - sa preto stavali z čerstvéhoĽ nevysušeného drevaĽ avšak
dokončovali sa až po nieko kých týžd och - mesiacoch (aj dlhšej dobe) schnutia.
Takisto sa skladali aj krovyĽ pri ktorých sa drevo zrejme tiež najprv okresalo za čerstva
a zabudovávalo sa vyschnuté. Pri stavbe krovu Dómu Sv. Martina v Bratislave bolo použité drevoĽ
Na Slovensku to boli najmä oba hlavné toky – Váh aj HronĽ ktoré splavovali drevo z TatierĽ OravyĽ Kysúc a alších
karpatských pohorí smerom k Dunaju. V PrešporkuĽ Komárne a v ich okolí sa zasa využívalo alpské drevoĽ
splavované po Dunaji.
96
Znižovaniu kvality drevnej hmoty prispel aj (paradoxne) úzky rozchod. TýmĽ že sa a dali natiahnu úžitkové trate
takmer do každej dolinyĽ sa k ažobným priestorom v lesoch priblížil ve mi výkonný dopravný prostriedok. aži
a dopravova drevo sa už potom dalo kedyko vek.
95
72
ktoré bolo aspo Ň-ň roky niekde dobre uskladnené. Výnimkou nebolo ani skladovanie dreva 10
rokovĽ či dokonca aj viac rokov. Preto nebolo potrebné trámy natiera sfarbujúcimi kontrastnými
látkami (na zelenoĽ na modro) proti plesniam a životnos takýchto konštrukcií nieko ko násobne
prevyšuje dnešné normové odhady životnosti súčasného dreva.
Vyššej kvalite historickej drevnej hmoty prispieval aj iný systém pestovania lesaĽ ktorý sa
cielene a vedome šíril najmä v 18.storočí. Lesy bývali vysádzané hustejšou výsadbou - stromy tak
mali menšie sezónne prírastky a ich drevo bolo hutnejšie. V Karpatoch na dnešnom území
Slovenska (vtedy Horného Uhorska) sa dokonca pestovali vysoko kvalitné stromyĽ určené na
stavbu lodí! Na kvalite drevnej hmoty sa ale tiež podpísal aj stav klímyĽ ke že viemeĽ že
v niektorých storočiach bola v Strednej Európe chladnejšie ako v inýchĽ či prispelo k rastu
„hustejších stromov“ a tak podobne.
Z uvedeného je zrejméĽ že k zachovaným historickým drevené konštrukciámĽ ktoré sú
v dobrom technickom staveĽ je potrebné pristupova s podstatne väčším rešpektomĽ než ako je to
dnes bežné v prístupe k modernému drevu. Je totiž pravdepodobnéĽ že historické drevo má ešte
stále značnú rezervu technického života.
2 NÁVRH RIEŠENIA OPRAVY DREVENÝCH KONŠTRUKCIÍ
Predpoklady úspešného použitia ochrany drevených konštrukcií v stavbe sú dané výberom
vhodného stavebného dreva. Stavebné drevo sa rozde uje pod a stromovĽ z ktorých sa aží na:
 mäkké (ihličnaté stromy – smrekĽ jed aĽ borovicaĽ smrekovec)Ľ
 tvrdé (listnaté a ovocné stromy – bukĽ dubĽ orechĽ jase Ľ jelšaĽ agátĽ čereš a)Ľ
 ve mi tvrdé (tropické drevo – ebenĽ mahagón).
V niektorej literatúre sa mäkké drevo rozde uje pod a sfarbenia rezu na európske biele (smrekové)
a európske červené (smrekovcovéĽ borovicové).
Pod a trvanlivosti sa drevo delí na:
 málo trvanlivé (zo smrekaĽ z bukaĽ brezyĽ hrabuĽ lipyĽ javoraĽ jelšeĽ topo a)Ľ
 trvanlivé (z jedleĽ jase aĽ borovice)Ľ
 ve mi trvanlivé (z agátuĽ dubaĽ tisaĽ smrekovca).
Drevo sa pod a hŕč a rôznych iných kazov zatrie uje do nieko kých akostných tried. Na
výrobu nábytku sa vyžaduje drevo bez hŕčĽ kým na obkladanie interiérov je atraktívnejšie drevo s
hrčami. Stavebné drevoĽ ktoré bude znáša určité za aženieĽ musí ma primeranú pevnos . Ke že
je dnes nedostatok lacného kvalitného drevaĽ vyrábajú sa viaceré drevené stavebné výrobky
z lepeného drevaĽ ktoré má nižšiu kvalituĽ avšak po zlepení do výrobku dosahuje kvalitu
dostatočnú. Na rôzne druhy stavebných konštrukcií sa vzh adom na ich vlastnosti hodia rôzne
druhy dreva. Drevo ažené neskoro na jese a v zime je ove a kvalitnejšieĽ ako drevo ažené na
jar a v lete.
Drevo je zvyčajne vlhké a miera jeho vlhkosti závisí od vlhkosti prostrediaĽ v ktorom sa
uloží. Pri nesprávnom vysychaní sa drevo môže deformova a krúti Ľ preto je dôležitéĽ aby sa
stavebné drevo vysušovalo riadnym postupom a neobsahovalo pred zabudovaním viac ako Ň0%
vlhkosti. Výnimku tvoria drevené stavby a konštrukcieĽ ktoré sa vytvárajú z otesaného dreva.
Otesáva je najlepšie čerstvé drevoĽ čo najskôr po jeho vy ažení. Opracované drevo sa potom
73
skladuje takĽ aby sa pred zabudovaním dostatočne vysušiloĽ ale nedeformovalo,97 alebo sa –
v určitých prípadoch (napríklad celodrevené stavby dreveníc) stavbaĽ či konštrukcie realizovali
z vlhkého dreva. V takom prípade treba počíta so sadnutím stavbyĽ či konštrukcie (až nieko ko
centimetrov na výšku jedného podlažia)Ľ spojeným s deformáciami. Pri niektorých typoch stavieb
(najmä historické stavby udového stavite stva) je to však žiaduce – nielen kvôli vzh aduĽ ale aj
pretoĽ že správne previazané drevá (tesárskymi zámkami) sa zosychaním do seba lepšie
zaklesnú.
Drevo skladované dlhodobo vonku nie je vhodné na vnútorné použitie (na výrobu nábytku).
Na takéto interiérové konštrukcie je vhodné drevo kúpi o dva-tri týždne skôr a uskladni ho
v podmienkach, v akých sa následne použije. V miestnosti s ústredným kúrením klesá vlhkos
dreva až na približne 10%.98
Stavebné drevo sa zväčša predáva ako gu atinaĽ alebo rezivo. Gu atinu treba pred dlhším
skladovanímĽ resp. opracovanímĽ či zabudovaním do stavby dôsledne odkôr ova – najlepšie
ihne po vy aženíĽ pretože tak sa drevo zbaví podkôrneho hmyzu. Rezivo sa delí na doskové
(dosky sú hrubé asi 1ň–ň5mm a fošne 40–100 mm), polohranaté a hranaté (podušky a trámy)Ľ
ktoré majú štvorcový alebo obdĺžnikový prierez s plochou nad 25cm2 a na drobné (hranolyĽ
hranolčekyĽ laty) so štvorcovým alebo obdĺžnikovým prierezom s plochou menšou ako Ň5 cm2.
Okrem toho sa drevo predáva aj narezané na rôzne profily (napríklad tatranský obkladový profil)
alebo profilované výrobky (parketyĽ vlysyĽ lišty). Bežná dĺžka dodávaných drevených výrobkov je
pre dopravu obmedzená (asi na ň–6m)Ľ preto ak je potrebná dlhšia gu atinaĽ alebo dlhšie hranolyĽ
treba sa dohodnú s predajcom. Rezivo môže by aj neopracované – neohob ované alebo
ohob ované (aj na celej ploche). Ohob ované drevené prvky majú asi o ň–5mm menšiu šírku a
hrúbku ako pôvodné neohob ované.
Návrh vhodného spôsobu riešenia sanácie poškodených drevených konštrukcií musí
vychádza z presnej analýzy situácieĽ ktorej vstupy je možné zabezpeči podrobným prieskumom
konštrukcie priamo v budove.99 Postupova sa môže napríklad takto:
1 - zbežná prehliadka budovy z vonkajšej aj vnútornej strany so zameraním na drevené
konštrukcie
(pri prehliadke je potrebné celkovo obzrie stavbu – identifikova miesta poškodenej krytinyĽ
daž ových zvodovĽ inštalácií vody a kanalizácieĽ miesta s výskytom plesníĽ zmenenou farbou
drevaĽ tzv. mapami na konštrukciách a pod.Ľ tiež je dobré zisti kedy boli drevené konštrukcie
opravované a ako),
2 - podrobná prehliadka podozrivých miest konštrukcií
(v miestachĽ kde je podozrenie na poškodenie dreva je potrebné realizova podrobný
prieskumĽ najlepšie deštruktívne – otvorením uzavretých konštrukciíĽ prípadne nedeštruktívne
– napr. endoskopickyĽ čo však dáva len orientačný obraz)Ľ
3 - určenie druhu poškodenia,
(bu pod a jednoznačných znakov priamo na miesteĽ alebo fotografickým dokumentovanímĽ
odobratím vzoriekĽ laboratórnymi skúškami a pod. pre presnú identifikáciu na špecializovanom
odbornom pracovisku - pri odoberaní vzoriek treba presne zaznamena miesta ich odberu)
4 - vymedzenie rozsahu poškodenia,
(pod a vizuálnych znakov treba urči rozšírenie poškodeniaĽ dôležité je urči najmä hranice
vidite ného výskytu hubovitého ochoreniaĽ ktoré môžu by rozšírené až do iných konštrukciíĽ
prípadne susedných miestností)
5 - zistenie všetkých okolností, ktoré by mohli ma vplyv na drevené konštrukcie,
(najmä pôvodný stav krytinyĽ pôvodné prevádzky v objekteĽ režim užívania objektuĽ vetranieĽ
vykurovanieĽ realizované izolácie a pod.),
6 - stanovenie príčiny poškodenia,
(pre kvalitný návrh sanácie je treba pozna primárne príčinyĽ ktoré viedli k poškodeniu
drevených konštrukcií)
Na to sa napríklad tradične využívalo stohovanie drevených trámov na seba. Trámy tak boli za ažené váhou
vrchnejších vrstiev a nemohli sa pri vysychaní deformova .
98
Žák – Reinprecht, 1998.
99
KrušinskýĽ P.Ľ Ň01Ň.
97
74
7 - návrh sanácie, vrátane návrhu ochrany dreva
(návrh sanácie by sa nemal obmedzi len na riešenie samotnej poškodenej častiĽ ale mal by
rieši aj odstránenie príčinĽ ktoré poškodenie spôsobili)
3 VÝBER VHODNEJ TECHNOLÓGIE SANÁCIE NAPADNUTÉHO DREVA
Najdôležitejším kritériom pre návrh ochrany dreva je jeho predpokladané ohrozenie
škodcami. Toto ohrozenie závisí od okolitých podmienokĽ konštrukčných úprav a od chemickej
ochrany. Drevené stavebné dielyĽ ktoré v aka podmienkam okolia a konštrukčným opatreniam
neohrozujú škodcoviaĽ nepotrebujú preventívnu alebo dodatočnú chemickú ochranu. Drevo s
dostatočnou prirodzenou trvanlivos ou sa takisto chemicky neošetruje.100
Pred návrhom sanácie už napadnutého dreva treba vykona dôkladný biologický prieskum
a jednoznačne urči druh škodcaĽ ktorý drevo napadol. Chemické prostriedky na ochranu dreva by
sa mali používa len vtedyĽ ke účinok všetkých ostatných možných opatrení nie je dostatočný. Pri
dávkovaní chemických prostriedkov treba prísne dodrža (nešetri Ľ ale ani neprekroči ) množstvá
odporúčané výrobcom.101
Realizácia sanácie konštrukcií napadnutých hubami
Pri sanáciách drevených konštrukcií napadnutých hubami treba zisti skutočný rozsah a
druh infekcie. Pretože podhubie nie je vidite né vo ným okom ani lupouĽ je vhodné realizova
mykologický prieskum. Pod a druhu a rozsahu poškodenia (a tiež pod a hodnoty napadnutej
konštrukcie) sa treba rozhodnú Ľ či sa poškodená konštrukcia odstráni celáĽ alebo či sa odstráni a
nahradí len poškodená čas .
Narušené časti drevených konštrukcií – trámov alebo dosiek – treba odpíli až o 0Ľ5–1m za
vidite nou hranicou poškodenia. Odpílené poškodené drevo treba neodkladne a opatrne vynies
z miestnosti na skládkuĽ ktorá sa nachádza v dostatočnej vzdialenosti od budovy. Infikované drevo
treba na skládke neodkladne spáli .
Poškodené časti konštrukcie sa dopĺ ajú novým drevom. To sa k starému drevu prichytáva
príložkamiĽ tesárskymi spojmi a podobne. Ke že nové drevo sa najlepšie opracováva v čerstvomĽ
teda vlhkom stave (s vlhkos ou nad 25%), v prípade sanácie poruchy vyvolanej hubovou
infekciouĽ vhodné na stykových miestach s pôvodným drevom impregnova proti nakazeniu
hubamiĽ ktoré sa môžu vyskytova aj v okolitom murive či omietke.
Niektoré huby sú svojím podhubím schopné preniknú aj ve mi hlboko do stavebných
konštrukciíĽ ktoré nemusia by len z drevaĽ ale môžu by aj z tehlového či kamenného muriva a
z betónu. Preto treba pri sanácii na mieste výskytu húb odstráni aj omietkuĽ škáry muriva do hĺbky
1cm vyškraba a murivo ošetri fungicídnym prípravkom do vzdialenosti aspo 1m od miesta
posledného nálezu húb.
Realizácia sanácie konštrukcií napadnutých hmyzom
Drevokazný hmyz napáda drevo (drevené konštrukcie) vo všetkých štádiách existencie – t.
j. ešte v podobe stromuĽ gu atinyĽ reziva či zabudovanej drevenej konštrukcie – avšak len vtedyĽ
ak má zabezpečené vyhovujúce životné podmienky. Z toho vyplývaĽ že ochrana drevených
konštrukcií je permanentný procesĽ sprevádzajúci drevo po celý čas jeho používania v stavbe.
Pred rozhodnutím o technológii sanácie konštrukcie napadnutej hmyzom a prípadne o
použití chemickej látky treba realizova dôkladný entomologický prieskumĽ ktorý jednoznačne určí
druh škodcu. Prieskum je dôležitým podkladom na výber vhodnej chemickej látkyĽ pretože na
každý druh hmyzu je vhodné a efektívne použi len určitý chemický prostriedok. Niektoré druhy
hmyzu poškodzujú len povrchovú vrstvu drevaĽ preto možno poškodenú čas konštrukcie iba
oseka a chemicky ošetri už len zvyšok konštrukcie. Samozrejmým predpokladom je dostatočný
profil drevenej konštrukcieĽ ktorá si zachová schopnos prenáša za aženie aj po zmenšení
prierezu. Tento prístup je však zásadne nevhodný pre pamiatkovo hodnotné krovy. Iné druhy
100
101
75
hmyzu poškodzujú drevené konštrukcie hĺbkovoĽ preto je ich sanácia možná len takými
technológiamiĽ ktoré drevo ošetrujú do hĺbky.
Realizačné odporúčania pre prácu s chemickými prípravkami
Obr.1 Nepozorná práca s chemickým konzervačným prostriedkom spôsobila poškodenie
renesančného stropu.
Účinnú ochranu chemickými prostriedkami ovplyv uje najmä správny výber a správna
aplikácia. ProstriedkyĽ ktoré majú vysokú vylúhovate nos Ľ sa nemôžu používa v prostredíĽ
v ktorom hrozí vylúhovanie. Prostriedky s krátkou životnos ou (ň–5 rokov) strácajú po uplynutí
tohto obdobia účinnos Ľ pričom životnos niektorých húb v latentnom štádiu toto obdobie
prekračuje.102 Chemické roztoky na báze vodného rozpúš adla penetrujú drevo do hĺbky 1–2mm a
báze organického rozpúš adla do hĺbky Ň–5cm. Pri použití olejovitých prostriedkov na chemickú
ochranu dreva treba zabezpeči zníženie jeho relatívnej vlhkosti pod hranicu ň0%. Používanie
nových chemických látok s dlhodobo neodskúšanými účinkami je do určitej miery riskantnéĽ
pretože nie je reverzibilné a konštrukcie by mohlo poškodi . Na pamiatkových budovách
a konštrukciách by sa mali používa len dlhodobo odskúšané látky.
Pred realizáciou náterovĽ nástrekov či napúš aním drevených konštrukcií treba z dreva
dôsledne odstráni prachĽ špinuĽ mastné škvrnyĽ staré nátery a prípadne (treba zváži pri
pamiatkach) aj porušený povrch vrátane kôry a lyka. Ak sa ošetrenie realizuje vo viacerých
vrstváchĽ alšie sa nanášajú až po zaschnutí predchádzajúcich. Tlakovú impregnáciu dreva alebo
namáčanie dreva by mali vykona odborníci. Pri technológiách chemickej injektáže alebo infúzie
drevených konštrukcií je dôležité sledova Ľ či chemický roztok neuniká z dreva prirodzenými
puklinami.
Po realizácii chemickej ochrany demontovaných drevených prvkov prostriedkamiĽ ktoré
nefixujúĽ treba zabezpeči ich fixáciuĽ alebo skladovanie ošetrovaného dreva pod strechou.
Najvhodnejšia pracovná teplota pri ošetrovaní dreva chemickými látkami je asi Ň0°C a počas prác
by nemala klesnú pod 10°C. Najvhodnejší čas na realizáciu ochrany proti hmyzu je apríl až máj.
Ošetrené konštrukcie je možné zakry až po dôkladnom vysušení chemickej látky.
Pri práci s chemickými toxickými látkami na ošetrovanie drevených konštrukcií je
predovšetkým potrebné kvalifikovane zváži Ľ či je chemické prostriedky skutočne potrebné použi !
Používanie chemických prostriedkov nie je vždy a všade z environmentálnychĽ zdravotných a
ekonomických h adísk vhodné. K ich aplikácii by sa preto malo pristupova len tamĽ kde nemožno
zabezpeči ochranu dreva inými metódami. V každom prípade by sa používanie chemických
prostriedkov malo v obytných interiéroch a v priestorochĽ kde sa dlhodobo zdržujú udia alebo
102
Žák – Reinprecht, 1998
76
zvieratá minimalizova Ľ resp. od neho úplne upusti . Potenciálne následky niektorých chemických
látok na životné prostredie a človeka dnes ešte nemusia by úplne docenené.
Obr.č. 2: Dokumentovanie nulovej prienikovej schopnosti ochranného protiplesňového náteru do
dreva.
Realizácia protipožiarnej ochrany drevených konštrukcií
Protipožiarna ochrana drevených konštrukcií (predovšetkým v pamiatkových objektoch) sa musí
zamera prednostne na:103
 bezpečné umiestnenie možných zdrojov požiarneho rizika a vypracovanie (dodržiavanieĽ
kontrolovanie) takého spôsobu užívania rizikových materiálovĽ ktorý zamedzí vzniku a
rozšíreniu požiaruĽ
 vytvorenie požiarnych úsekovĽ vybavenie celku signalizačnými a hasiacimi zariadeniami.
Protipožiarne nátery a nástreky (retardéry horenia na chemickej báze) zvyšujú požiarnu
odolnos dreva o 3–Ň0 minút (výnimočne až o ň0 minút). Na drevo sa nanášajú valčekom (pre
stieravos vrstiev náteru nie štetcom) alebo striekaním a musia obsahova aj prísady proti stekaniu
čerstvého nástrekuĽ aby vytvárali rovnomerné protipožiarne vrstvy. Protipožiarne nátery sú
pomerne málo odolné proti mechanickému poškodeniu a vode a ich životnos sa udáva v rozpätí
3–5 rokovĽ prípadne až 15 rokov.
V súčasnosti sa na protipožiarnu ochranu používajú dva druhy látok:
 filmotvornéĽ spenite né (intumescentné) náteryĽ
 vodné napúš acie látky.
Na protipožiarne nátery sa v minulosti používali rôzne látky. Niektoré na povrchoch trámov
vytvorili nepriedušný filmĽ ktorý zamedzil prirodzenému vysúšaniu dreva a tak prispel k rozvoju
drevokazného hmyzuĽ či húb. Iné druhy náterov – najmä tie na vodnej báze - zasa po rokoch
spôsobujú rozvlák ovanie drevaĽ čo je obzvláš nepríjemné pri starých pamiatkovo hodnotných
krovoch (napr. gotický krov na hrade v Českom Krumlove). Rozvlák ovanie nielen esteticky
znehodnotí povrchy trámovĽ ale spôsobí aj zánik povrchových detailov a väčšiny historických
tesárskych značiek a nápisov. Tento proces výrazne znižuje vypovedaciu schopnos historických
drevených konštrukcií. Rozvlák ovanie okrem toho spôsobuje zníženie mechanických vlastností
drevaĽ zhoršenie pevnostných parametrov a uvo ovanie tesárskych spojov. Oba druhy
103
Beier – TýnĽ 1řř6
77
protipožiarnych látok zvyčajne spôsobujú aj korodovanie kovových (železných) prvkov
v drevených krovoch.
Obr.č. 3: Rozvláknené gotické drevo ako dôsledok pôsobenia protipožiarneho náteru.
Zatia sa nenašiel spôsob ako proces rozvlák ovania zastavi Ľ či zvráti a je otázneĽ či sa
taký spôsob vôbec dá nájs 104. Každopádne je to dobrá ilustrácia požiadavkyĽ že na ochranu
drevných konštrukcií by sa mali používa len technológieĽ pri ktorých je istota ich pozitívneho
účinku aj po viacerých rokoch.
Na dôvažok – po istom čase strácajú uvedené protipožiarne látky účinnos Ľ takže sa musia
obnovi . Z uvedeného je preto zjavnéĽ že používanie protipožiarnych opatrení na pamiatkovo
hodnotných drevených konštrukciáchĽ založených na náterových a nástrekových hmotách nie je
v súčasnosti možné odporúča .
104
V praxi sa niekedy používa neutralizácia retardérov horenia chemickými látkami na báze roztokov anorganických látok (napr. uhličitan vápenatýĽ
borax). Proces rozvlák ovania však aj po tomto zásahu alej pokračuje...
78
VYUŽITIE ůKUSTICKEJ 3D TOMOGRAFIE PRI DIAGNOSTIKE
HISTORICKÝCH DREVENÝCH KONŠTRUKCIÍ
Renáta Korenková, Peter Krušinský
Abstrakt
Akustický 3D tomograf Fakopp sa v praxi používa na diagnostikovanie skrytého, teda vnútorného,
poškodenia živých stromov. Testovali sme možnosť použitia tohto prístroja pre diagnostiku
drevených prvkov konštrukcie krovu. Prístroj sme skúšali v priestore laboratória (in labo) a tiež
v teréne v priestore historického krovu (in situ). Merané boli drevené prvky historických krovov
relatívne malého prierezu.
1. ÚVOD
Na Slovensku sa nachádza množstvo historických konštrukcií krovov z obdobia stredoveku105.
V snahe o ich zachovanie v čo najlepšej kondícii pre budúce generácie je potrebné vhodne sa
o ne stara Ľ s čím súvisí aj vykonávanie odborných prehliadok a diagnostík nedeštruktívnym
spôsobom106. Cie om príspevku je poukáza na možnosti použitia prístroja Fakopp ňD Sonic
Tomograph na diagnostiku technického stavu drevených prvkov historického krovu. Jedná sa
o semideštruktívnu metódu s minimálnym zásahom do drevnej hmoty107. Ide o meranie akustickej
odozvy (rýchlosti šírenia zvuku) v kmeni stromu. V prípadeĽ že sa rýchlos spomalí signalizuje to
vnútorné biotické poškodenieĽ prípadne dutinu v kmeni stromu alebo vnútri dreveného prvku.
Rýchlos šírenia ultrazvukových vĺn v zdravom dreve závisí od jeho druhuĽ vlhkosti a smeru
merania108. V príspevku uvádzame 4 merania drevených prvkov prístrojom Fakopp. V laboratóriu
boli merané ň drevené prvkyĽ v priestore krovu Ň drevené prvky.
Tab. 1 Priemerná rýchlosť šírenia ultrazvukovej vlny podľa druhu dreviny [6]
Priemerná rýchlos kolmo na vlákna (m/s)
Stupe
Druh dreva
poškodenia
SmrekĽ jed a
Borovica
Dub
1
1260 - 1800
1160 – 1750
1640 – 2100
2
920 - 1260
840 – 1160
1180 – 1640
3
750 - 920
680 – 840
850 – 1180
4
500 - 750
500 – 680
600 - 850
Použité prístroje: akustický tomograf Fakopp ňDĽ vlhkomer Greisinger na stanovenie absolútnej
vlhkosti drevaĽ zvinovací meterĽ posuvné meradlo
Porovnávané je vizuálne hodnotenie technického stavu prvkov s vyhodnotením plošného
rozloženia rýchlostí šírenia sa zvuku v priereze prvku. Priemerná rýchlos šírenia ultrazvukovej
P Krušinský, R. Korenková , Z. Grú ováĽ D. ZacharováĽ Stručný vývoj krovových konštrukcií severozápadného
Slovenska. In: Stavebné hmoty. Roč. řĽ č. 1 (Ň01ň)Ľ s. ňŘ-42.
106
R. KorenkováĽ The analysis of methods used in renovations of historical roof frames. In: Civil and environmental
engineering, Vol. 9, 2013, No. 2, p. 144 - 149.
107
C. Rodriguez Linan, M. J. Morales Conde, P. Rubio de Hita et al., Inspeccion with non destructive techniques of a
historic building: oratorio San Felipe Neri (Cadiz). Informes dela Construccion, Volume: 63 Issue: 521 Pages: 1322 DOI: 10.3989/ic.10.032 Published: JAN-MAR 2011.
108
L. Reinprecht, J. Hrivnák: Ultrasonic and drilling resistance materiology of deciduous and logs. Acta Facultatis
Xylologiae Zvolen. Zvolen : TU ZvolenĽ Ň01ŇĽ pp 54(1): 4ň −54. (In Slovak language).
105
79
vlny v drevenom prvku v závislosti od druhu dreva je uvedená v tabu ke Tab. 1109. Vyhodnotenie
rýchlostí zvuku v priereze je spracované grafickyĽ farebná škála pre hodnotenie je zrejmá z obr. 1.
Smerom zhora nadol ide o zdravé drevo – tmavo zelenáĽ pokračuje žltá a červenáĽ ktorá
charakterizuje už hnilobu a najnižšie je modráĽ ktorá charakterizuje dutiny.
Ň. PRÍKLůDY MERůNÍ IN SITU
3. Turzovka – rímskokatolícky kostol, krov nad sväty ou
Drevený krov nad kostolom (lo aj sväty a) je pôvodný z roku 1759110Ľ použitá drevina je smrekĽ
prvky sú tesané. Čas krovu nad sväty ou je osídlená netopiermiĽ jednotlivé drevené prvky nesú
výrazné stopy po výkaloch netopierov. Meraný bol hambálok v krove v blízkosti centrálnej stolice.
Rýchlos šírenia zvuku klesá so vzrastajúcou vlhkos ou dreva pretože voda vypĺ a kapiláryĽ
v ktorých sa predtým nachádzal vzduch. V dôsledku toho sa zvyšuje odpor prostredia proti šíreniu
ultrazvukovej vlny. Hambálok má rozmer naležato 1ř0/140 mm. Vidite né je mierne neaktívne
poškodenie drevokazným hmyzom. Prvok vykazuje vidite né trhliny na spodnej strane prierezuĽ
šírka trhliny pri povrchu max. 5 mm.
Z vyhodnotenia grafického rozloženia rýchlostí vyplývaĽ že v spodnom rohu prierezu sa
nachádzajú dutinyĽ prípadne trhliny väčšieho počtu alebo rozmerov. Vizuálne hodnotenie tomu
nenasvedčuje. Meranie môže by ovplyvnené netopierím trusom.
Obr. č. 1:
Hambálok ,
krov na
kostole
v Turzovke.
Vyobrazenie
rýchlostí
v čiarach
a plošne,
vpravo foto
z merania.
4. Turzovka – rímskokatolícky kostol, krov nad hlavnou lo ou
Krov nad lo ou je v relatívne dobrom stave.111 Výrazné poškodenie je lokálneĽ najmä v päte krovu.
Meraná bola pätná vzpera centrálneho stĺpika na južnej strane s rozmermi 1Ř0/Ň15 mm. Na
základe vizuálnej prehliadky je vidite né povrchové poškodenie vplyvom drevokazného hmyzu
a starnutím materiálu. Drevokazný hmyz nie je aktívnyĽ jedná sa o červotoče. Vidite né sú trhliny
šírky pri povrchu max. 5 mmĽ ktorých hĺbka nie je jasná. Z grafického vyhodnotenia rýchlostí je
zrejméĽ že poškodenie je len povrchovéĽ v hĺbke prierezu je drevený prvok zdravý.
Obr. 2
Pätná
M. Kloiber, M. KotlínováĽ Comparison of Testing Methods of Timber on Medieval Beams of a Store House Floor of
Castle Pernstejn, in “5th International Conference for NDT and Technical Diagnostics”. Moskva : Russian Society for
Non-Destructive Testing, 2006. p. 86-86.
109
110
111
Ľ. Suchý a kol., Historické krovy v regiónoch Oravy and Kysúc. Miroslav Gibala KNM, 2010, p. 224 + 1 DVD.
Ľ. Suchý a kol., Historické krovy v regiónoch Oravy and Kysúc. Miroslav Gibala KNM, 2010, p. 224 + 1 DVD.
80
vzpera, krov nad lo ou v kostole v Turzovke. Vyobrazenie rozloženia rýchlostí ultrazvuku vo
dvoch úrovniach v odsadení 300 mm, vpravo foto z merania.
5. Príklady meraní in labo
6. Čas drevenej vzpery z krovu na kostole v Čiernom Váhu
Krov na kostole v Čiernom Váhu bol datovaný na roky 1Ř0ň(d) 112. Drevený prvok je zo smreku,
meraný prierez má rozmer 1ř0/170 mm. Vlhkos dreva je 10 %. Vizuálnou diagnostikou sme zistili
výrazné trhlinyĽ tiež povrchovú degradáciu dreva spôsobenú drevokazným hmyzom a degradáciu
materiálu starnutím. Výrazná trhlina má hĺbku 70 mmĽ prechádza takmer do stredu meraného
prierezu. Šírka trhliny pri povrchu je 1Ň mmĽ smerom do stredu sa zužuje. Na snímke
s vyhodnotenými rýchlos ami nie je trhlina výrazne zachytená. V čiarovom vyhodnotení vidie Ľ že
medzi snímačmi s číslami 6 a 8 je miesto s defektomĽ avšak v plošnom vyobrazení tento defekt
nie je zrejmý.
Obr. č. 3: Časť vzpery, krov v Čiernom Váhu. Vyobrazenie plošného rozloženia rýchlostí, vpravo
foto z merania
7. Čas stĺpika krovu na kostole v Kamennej Porube
Konštrukcia krovu je z roku 1Ř70. Meraný bol drevený prvok s rozmermi 230/190 mm.
Vlhkos dreva je 10 %. Použitá drevina je smrek. Vizuálnou prehliadkou prvku môžeme
konštatova Ľ že drevený prvok nesie známky povrchového poškodenia vplyvom pôsobenia
drevokazného hmyzu. V prvku sa nachádza výrazná trhlinaĽ ktorá siaha do hĺbky 100 mm smerom
do stredu prierezu. Šírka trhliny je pri povrchu 10 mmĽ smerom do stredu sa zužuje. V plošnom
rozložení rýchlostí nie je trhlina vidite náĽ aj napriek svojej relatívne ve kej hĺbke. V čiarovom
rozložení rýchlostí tento defekt takisto nie je zrejmý. Šírka trhliny v blízkosti stredu prierezu má
šírku cca 1 mm.
R. Korenková P. Krušinský, The analysis of roof structures of historical trusses in selected regions of Slovakia, in: Civil and environmental
engineering: scientific technical journal. Vol. 9, No. 1 2013, s. 21-26.
112
81
Obr. č. 4 Časť stĺpika z krovu v Kamennej Porube. Plošné rozloženie rýchlostí, vpravo foto
z merania.
Ř. Čas vzpery z krovu na kostole v Socovciach
Historický krov na kostole v Socovciach bol datovaný na rok zo atia drevín 1775(d) 113.
Drevená vzpera je zo smrekového dreva. Rozmer prierezu je 1ř0/150 mm. Vlhkos dreva je 10 %.
Vidite né je povrchové poškodenie dreva drevokazným hmyzomĽ viaceré trhliny šírky max. ň mm
pri povrchu. Jedna trhlina hlboká 50 mmĽ šírky pri povrchu 10 mm. V plošnom rozložení rýchlostí
nie je trhlina vidite ná. V čiarovom rozložení vidie defekt medzi snímačmi č. Ň a ň. Zrejmé je
povrchové poškodenie prvku v stredných častiach prierezu.
Obr. 5 Vzpera z krovu v Socovciach. Vyobrazenie rýchlostí v čiarach a plošne, vpravo foto
z prípravy merania v laboratóriu.
ř. Závery
Akustický tomograf Fakopp je prístrojĽ ktorý bol vyvinutý pre diagnostikovanie technického stavu
živo rastúcich stromov.114 V oblasti ochrany historických krovov je nevyhnutné používa
nedeštruktívne diagnostické metódy115. V oblasti zis ovania technického stavu drevených prvkov
s pamiatkovou a historickou hodnotou je potrebné používa nedeštruktívne diagnostické metódy
vzh adom na snahu predís znehodnoteniu cenných informácií. V oblasti stanovenia technického
stavu historického krovu je preto žiadúce využíva najmä zmyslové hodnotenie (vizuálneĽ
hmatovéĽ sluchové)Ľ ktoré však nie je vždy dostatočné. Je vhodné tieto metódy podpori
prístrojovouĽ najlepšie nedeštruktívnou metódou116. Cie om príspevku bolo poukáza na rozdiely
výsledkov vizuálnej prehliadky a výsledkov diagnostiky akustickým tomografom Fakopp ňD.
Vyobrazené sú merania 6 drevených prvkov. Z prezentovaných výsledkov je zrejméĽ že medzi
vyhodnotením vizuálnym a prístrojovým sú rozdiely. Na prvkoch v laboratóriuĽ na ktorých boli
vidite né výrazné trhlinyĽ sa v grafickom vyobrazení rýchlostí šírenia zvuku tieto defekty
nezobrazili.
L. SUCHÝ a kol.: Historické krovy v regióne Turiec. Miroslav Gibala KNM, 2008, p. 102. + 1 DVD.
E. A. Gilbert, E. T. Smiley, Picus sonic tomography for the quantification of decay in white oak (quercus alba) and hickory (carya spp.).
Journal of Arboriculture and Urban Forestry, vol. 30( No. 5): September 2004.
115
Z. Havířová, P. Kubů, Reliability and service life of constructions and buildings of wood, In Wood Research 51, 2007, pp. 15 – 28.
116
O. Makýš, Spôsoby a postupy obnovy pamiatok, Bratislava: Renesans, 2013. 126 s.
113
114
82
Vzh adom na poškodenie dreveného prvku trhlinouĽ ktorá prechádzala takmer do polovice
prierezuĽ môžeme konštatova Ľ že táto meracia metóda nebola v tomto konkrétnom prípade
úspešnáĽ resp. vhodná na detekovanie trhlín drevených prierezov s malým rozmerom. Trhlina
nebola prístrojom detekovaná a vykreslená takĽ ako sme predpokladali. Zoh adni treba aj určité
nevýhody meraniaĽ a to najmä skutočnos Ľ že vyhodnocujeme vždy len jeden prierezĽ teda jednu
plochu prvku. Napriek tomu, v spojení so zmyslovými metódami je vhodné alej pokračova
v testovaní použitia tohto prístroja na účely hodnotenia technického stavu drevených prvkov
s historickou hodnotou a pokúsi sa bližšie špecifikova Ľ čo ovplyv uje kvalitu a presnos meraní
prístrojom Fakopp.
83
PRIRODZENÁ A UMELÁ OCHRANA DREVENÝCH KONŠTRUKCIÍ
Oto Makýš
Abstrakt
Odolnosť jednotlivých druhov dreva proti znehodnoteniu biologickými škodcami sa označuje ako
prirodzená trvanlivosť dreva. Závisí od konkrétneho druhu dreva (stromu) – obsahu trieslovín,
flavonoidov, terpenoidov a pod. v drevne hmote. Zvýšenú odolnosť však môže mať iba jadro
dreva. Stavebné drevo možno chrániť viacerými spôsobmi – konštrukčnými, fyzikálnymi a
chemickými opatreniami, ktoré je vhodné kombinovať.
2. PRIRODZENÁ TRVůNLIVOS DREVA
Údaje o prirodzenej trvanlivosti dreva udáva norma EN ň50-Ň. Prirodzená odolnos dreva sa dá
rozdeli takto:
 Drevo náchylné k napadnutiu Fúzačom krovovým – be ové drevo všetkých európskych
a väčšiny neeurópskych ihličnatých drevín.
 Drevo náchylné k napadnutiu Červotočom – be ové drevo väčšiny ihličnatých a listnatých
drevín. Jadrové drevo býva napádané zriedka.
 Drevo náchylné k napadnutiu Hrbohlavom – be niektorých listnatých drevín s vyšším
obsahom škrobu.
Pre prirodzenú trvanlivos vrstveného dreva a materiálov na báze dreva platí:
 Vrstvené drevo a materiály na báze dreva (drevotrieskové doskyĽ preglejky) môžu by tiež
napadnuté škodcami – predovšetkým hubami. Odolnos voči napadnutiu hmyzom je podstatne
zvýšená v aka použitému lepidlu.
 Napadnutie vrstveného dreva (preglejok) Fúzačom krovovým nebolo doteraz zistené. Bolo
však zistené napadnutie Červotočom.
 Drevovláknité a drevotrieskové dosky súĽ v aka ich zvláštnej štruktúreĽ voči napadnutiu
hmyzom (s výnimkou termitov) odolné.
 Drevotrieskové dosky spájané cementom a sadrovláknité dosky nie sú napádané ani hubami
ani hmyzomĽ avšak môžu sa na nich uchyti plesne.
3. UMELÁ OCHRůNů DREVENÝCH KONŠTRUKCIÍ
Stavebné drevo možno chráni viacerými spôsobmi – konštrukčnýmiĽ fyzikálnymi a chemickými
opatreniamiĽ ktoré je vhodné kombinova . Spôsoby ochrany a sanácie drevených konštrukcií –
trámovéhoĽ foš ovéhoĽ doskovéhoĽ či iného tvaru sú skoro totožné a možno ich (pod a situácie)
použi ako pre sanovanie stropovĽ tak aj krovovĽ okienĽ dveríĽ celodrevených stavieb a podobne.
3. Realizácia konštrukčných opatrení na ochranu dreva
Najzákladnejšou a najjednoduchšou prevenciou proti poškodeniu drevených konštrukcií je ich
vhodné uloženie v stavbeĽ ktoré znižuje riziko navlhnutiaĽ následného nakazenia a požiaru na
minimum.
84
V drevených historických budovách pôsobí škodlivo najmä:
 pokrytie podlahy krytom neprepúš ajúcim vodnú paru (PVCĽ linoleom)Ľ
 natretie stien náterom neprepúš ajúcim paru (olejovou farbou)Ľ
 vytvorenie betónového alebo asfaltového chodníka v blízkosti obvodových stienĽ
 umiestnenieĽ alebo ponechanie trámov v tesnom kontakte s okolitou zeminou, odpadom, alebo
iným zásobníkom vlhkostiĽ
 dlhodobé opustenie a uzatvorenie budovy bez priebežného vetrania.
Priebežná údržba drevených stavieb sa musí zamera na:
 zamedzenie zatekania daž ovej vody do stavbyĽ
 zamedzenie zavĺhania drevených konštrukcií stavbyĽ
 včasné zistenie aktivity biologických škodcovĽ
 včasná likvidácia škodcov a spevnenie poškodených drevených konštrukciíĽ
 neodkladné odstránenie neošetreného dreva napadnutého biologickými škodcami.
4. Rýchle odtekanie vody
Cie om opatrení je zabráni zvýšeniu vlhkosti drevených konštrukcií zatekaním daž ovej vody.
Drevené konštrukcie treba realizova tak (v takom skloneĽ opatri strieškami proti daž u) aby
z nich mohla daž ová voda rýchlo odteka . Zvýšenie rýchlosti odtokuĽ resp. zníženie nasiakavosti
možno dosiahnu aj vhodnými povrchovými nátermi. Ve mi nevhodné je vytváranie takých
detailovĽ do ktorých môže voda zatiec a kde sa môže dlhšie zdržiava bez tohoĽ aby sa rýchlo
odparila.
5. Účinná izolácia proti vlhkosti
Izoláciou drevených konštrukcií možno zníži vzlínanie vody do konštrukciíĽ avšak izolácia proti
vlhkosti nesmie by
prekážkou odvetrávania konštrukčných prvkov alebo miestom
zhromaž ovania sa vody. Pôsobeniu zemnej vlhkosti sa vystavujú najmä konštrukcie zapustené
do zeme (koly)Ľ ktoré treba impregnova nevylúhovate nými chemickými látkami. Trvalo zabráni
rozkladu dreva podporovaného zemnou vlhkos ou nie je možné. Proces sa však dá spomali .
Účinným opatrením je napríklad výber takého druhu dreva na zapustenie kola do zemeĽ ktoré je
viac odolné proti rozkladu (napr. dubové alebo agátové drevoĽ ktoré je v našich biotopoch obzvláš
odolné voči rozkladu). Na asi dvojnásobok dokáže životnos dreveného kola zvýši aj jeho
umiestnenie do betónového základuĽ ktorý je silne alkalický.
6. Zamedzenie priamemu kontaktu
Najúčinnejšiu „izoláciou“ proti vzlínajúcej vode možno dosiahnu zamedzením priameho kontaktu
dreva so zemou alebo s okolitou vlhkou konštrukciou. Drevené konštrukcie stavebných objektov
by sa mali umiestni minimálne Ň0cm nad zemou a najlepšie jeĽ ak sa pod nimi zabezpečí
primeraná vzduchová odvetrávacia medzera. V minulosti sa zrubové drevené stavby udového
stavite stva „izolovali“ (teda pôsobeniu kapilárnej vzlínajúcej vody bránili) uložením na hutné
nárožné kamene vyčnievajúce nad terén a podmurovky trámov sa realizovali z nasucho
poskladaných plochých kame ov bez spojovacej malty. Náhrada podmuroviek betónovými
konštrukciamiĽ alebo ich spevnenie injektovanouĽ či striekanou cementovou zmesou nie je vhodná
z estetického ani z pamiatkového h adiska - okrem toho zvyčajne pôsobí aj z h adiska izolovania
drevenej stavby od podložia vyslovene negatívne – vytvorením hmoty náchylnej na kapilárnu
nasiakavos Ľ ktorá tak zabezpečí prísun vlhkosti až ku dreveným trámom.
Na účinné zamedzenie kontaktu (vrátane odvetrávania) stačí odvetrávaná medzera medzi
dreveným prvkom a okolitou vlhkou konštrukciou široká Ň–ňcm. Avšak uloženie zhlavia drevených
trámom do muriva s okolitou vzduchovou medzerou uvedenej hrúbkyĽ ktoré sa vyskytuje
u viacerých novších stavieb z konca 19. a začiatku Ň0. storočia zrejme nie je nevyhnutné. Pred
spomínaným obdobím sa trámy bežne zamurovávali do suchého muriva natesno, bez medzery.
Napriek tomu sa u nich napadnutie dreva hnilobou bežne nevyskytuje a takto uložené trámy sú
často funkčné ešte aj dnes (napríklad barokovéĽ alebo gotické stropy).
85
7. Účinné odvetrávanie
Pri zavlhnutí drevenej konštrukcie zatečením alebo kondenzáciou vodnej pary treba zabezpeči
rýchle vysušenieĽ aby vlhkos pôsobila na drevnú hmotu čo najkratší čas. Počas krátkeho
pôsobenia vlhkosti (od nieko ko dní až po Ň–3 mesiace) sa v našich zemepisných šírkach
zvyčajne nestihne žiadna nákaza hubami rozvinú . Ve mi negatívne vplývajú na drevené
konštrukcie aj nepriedušné vrstvy podláh (napr. z PVCĽ alebo z gumy)Ľ pod ktorými sa môže
neodvetraná vlhkos hromadi Ľ alebo (po havarijnom zatečení vody) sa tam dlho udrží. Iným
prípadom sú sekundárne zdroje vlhkostiĽ ktorými sú v starých stavbách rôzne dodatočné násypyĽ
skládky stavebnej sutiny či nepotrebných vecí (šatstvaĽ papieraĽ nábytku a podobne). Takýto
odpad je často zavlhnutý a usklad uje v priamom kontakte s drevenými konštrukciami.
8. Realizácia chemických opatrení na ochranu dreva
Životnos neošetrených drevených konštrukcií sa (pod a noriem) v interiéri odhaduje na 1Ň0–200
rokov, v exteriéri na Ř–15 rokov [ŽákĽ J. – ReinprechtĽ L.Ľ 1řřŘ]Ľ avšak najmä v priaznivých
podmienkachĽ vhodnými konštrukčnýmiĽ prípadne aj chemickými opatreniami sa dá predĺži aj na
nieko konásobok. Chemické opatrenia zvyšujú odolnos drevených konštrukcií nielen proti hmyzuĽ
hubám a plesniamĽ ale aj proti UV žiareniuĽ a to nielen povrchovoĽ ale pri vhodnej aplikácii aj
hĺbkovo. Avšak - pôsobenie chemických ochranných opatrení je časovo obmedzené...
Prípravky na chemickú ochranu dreva obsahujú jednuĽ alebo aj viac smerových účinných látokĽ
včítane rôznych sprievodných látokĽ ktoré delíme na [AntošováĽ N.Ľ Ň01Ň]:
 Baktericídy (účinné proti baktériám)Ľ
 Fungicídy (účinné proti drevokazným a drevosfarbujúcim hubám a plesniam),
 Insekticídy (účinné voči hmyzu)Ľ
 ůntipyrény (retardéry horenia)Ľ
 Inhibítory poveternostných vplyvov (zvyšujú odolnos dreva voči vode a UV žiareniu)
 Inhibítory chemickej korózie (zvyšujú odolnos dreva voči agresívnym chemickým látkam).
Chemické prípravky by sa mali používa až ako doplnok vhodných konštrukčných opatrení.
Účinnos chemických opatrení je priamo závislá od prieniku (penetrácie) účinnej látky do drevnej
hmotyĽ ktorá však prieniku kladie prirodzený odpor. Prienik ovplyv uje predovšetkým [AntošováĽ
N., 2012]:
 Štruktúra dreva (daná druhom dreva a jeho nasiakavos ou)Ľ
 Tvar a rozmery dreveného prvku (tenké profily sa darí impregnova ahšie)Ľ
 Aplikačné vlastnosti prostriedku (viskozitaĽ hustotaĽ teplotaĽ povrchové napätie...)Ľ
 Druh a intenzita tlakových síl (vyšší tlak/podtlakĽ difúzia)Ľ
 Možnos plného využitia aplikačnej technológie.
Natretie dreva
Ako nátery sa používajú látky obsahujúce fungicídne a insekticídne prostriedkyĽ dodávané ako
bezfarebné náteryĽ ale aj s prísadou priesvitných či nepriesvitných farebných pigmentov. Sfarbené
prípravky síce umož ujú ahko identifikova rozsah ošetrených drevených konštrukciíĽ avšak
menia prirodzenú farbu dreva. Pre pamiatkové budovy a poh adovo exponované konštrukcie sú
preto vhodné iba bezfarebné prostriedky [LáskaĽ V. – Schubert, A. – ŠtulcĽ J.Ľ 1řř7]. Na nátery
drevených konštrukcií sa používa aj decht alebo vyjazdený motorový olej. Obe tieto látky zvyšujú
životnos dreva – teda predovšetkým v jeho povrchovej vrstveĽ ke že ich prieniková schopnos je
malá. Avšak ich používanie nie je ani z environmentálneho h adiska vhodné.
Drevo sa natiera roztokmi ochranných prípravkov štetcami alebo valčekmi zvyčajne v 2–3
vrstvách. ahko znečistené drevo je pred náterom možné umy pomocou horúcej vody a ryžovej
kefyĽ prípadne prebrúsi brúsnym papierom (ve kosti cca Ň50-400). Nanáša
alšie náterové
vrstvy je dobré až po určitej technologickej prestávke pod a údajov výrobcu prostriedku.
86
Všeobecne platíĽ že alší náter roztokmi na báze organických rozpúš adiel sa realizuje po Ň4
hodináchĽ na vodnej báze asi po 1Ň-Ň4 hodinách. Teplota by pri natieraní nemala klesnú pod 5º C
pri organických rozpúš adlách a pod 10ºC pri vodných. Vo všeobecnosti platíĽ že na kvalitu náteru
(rovnako aj nástreku) v zmysle prieniku ochrannej látky do dreva vplýva charakter povrchu prvku.
Pílené prvky s vytrhanými vláknami dreva majú výrazne vyššiu saciu schopnos Ľ ako ohob ovanéĽ
alebo kresané povrchy.
Nástrek dreva
Technológie nástreku dreva ochrannými roztokmi je vhodné používa len pri ažko dostupných
alebo zložitých konštrukciáchĽ kde sa nemožno fyzicky dosta náterom. Ošetrovanie nástrekom
treba realizova vo viacerých vrstváchĽ pretože pri jednotlivých nástrekoch sa na drevo dostáva
len málo prípravku. Minimálnu účinnos má nástrek najmä pri aplikácii v exteriéri (napr. na
šind ovej krytine). Penetrácia nástrekovej látky do dreva je okrem toho aj tak ve mi plytká [BaierĽ J.
– TýnĽ Z. , 1996].
Napúš anie dreva
Drevené konštrukcie sa napúš ajú najlepšie v kúpeliĽ pod tlakom a dlhšiu dobu [AntošováĽ N.Ľ
Ň01Ň]. Dosahuje sa pritom hĺbkové a (vzh adom na povrch) pomerne rovnomerné napustenie
dreva ochrannou látkou. Výrazne to zvyšuje životnos drevaĽ ale ani toto riešenie nie je pri
stavebných konštrukciách absolútne účinné. Ochranná látka jednak zvyčajne neprenikne celou
hrúbkou hrubších drevených konštrukcií (napr. trámov) a účinne otrávi len povrchovú vrstvu
dreva117Ľ ktorá sa silno nasýti chemickými látkami. Takto ošetrené konštrukcie sú preto vhodné
najmä do neobývaných priestorov (kvôli množnému negatívnemu dopadu na udské zdravie)Ľ
prípadne ako koly do zeme (betónu).
Injektáž a infúzia dreva
Ochrana dreva injektážou alebo infúziou (tlakovým alebo „beztlakovým“118 napúš aním) patrí
k technológiámĽ ktoré sa používajú najmä na reštaurátorské konzervovanie historicky či umelecky
hodnotných pamiatkových konštrukciíĽ alebo na impregnáciu kolov. Realizujú sa pravidelne
rozmiestnenými vrtmi (napríklad s priemerom 6–Ř mmĽ pri tlakovej injektáži ňĽ5mmĽ avšak alej od
seba)Ľ ktoré sa naplnia ochranným prostriedkom Ň–ň krát. Riziko tlakovej injektáže staršieho
dreveného prvku spočíva vo fakteĽ že staršie drevo býva rozsušené viacerými priebežnými
výsušnými trhlinami. Pri injektáži potom injektážne látka zvyčajne ide cestou najmenšieho odporuĽ
čo znamenáĽ že namiesto penetrovania dreva vytečie trhlinami. Preto treba trhliny vopred upcha Ľ
čo je ale zvyčajne dos náročnéĽ či dokonca až nemožné. Každopádne treba proces injektáže
priebežne kontrolova a okolie injektovaného prvku upravi takĽ aby bolo schopné vytekajúcu látku
zachyti .
Bandážovanie dreva
Bandážovanie dreva je postupĽ pri ktorom sa impregnovaná čas dreva obviaže bandážou
napustenou chemickou konzervačnou látkou. Účinná látka sa pritom do dreva uvo uje postupneĽ
pôsobením osmotických a difúznych síl [AntošováĽ N.Ľ Ň01Ň].
Fumigácia dreva
Pri zaplynovaní (fumigácii) dreva sa ošetrenie drevnej hmoty stavebných konštrukcií realizuje
napustením toxickými plynmi. Napustenie sa realizuje v priebehu 24 – 4Ř hodín v dokonale
izolovaných miestnostiach objektu alebo po demontáži ošetrovaných prvkov v izolovaných
komorách. Fumigácia dreva je vhodná najmä proti drevokaznému hmyzuĽ ale pôsobí aj na huby a
plesne. Pretože pôsobí krátkodoboĽ je vhodné pravidelne ju opakova alebo kombinova s inými
metódami.
117
118
Nezriedka je v praxi vidie gu atinyĽ ktoré majú zachovanú obvodovú škrupinu impregnovaného drevaĽ avšak vnútro kompletne chýba.
Úplne beztlakové napúš anie v skutočnosti neexistujeĽ pretože pri napúš aní pôsobí atmosférický tlakĽ prípadne osmotické tlaky.
87
Obr.1 Strojné vybavenie na realizáciu
termosanácie (foto via: Termosansce.cz)
Realizácia fyzikálnych opatrení na ochranu dreva
Ochrana dreva fyzikálnymi opatreniami je len krátkodobá a jednorázová – zničí škodcov. Je síce
okamžite účinnáĽ ale dlhodobú ochranu dreveným konštrukciám neposkytne.
Sterilizácia dreva teplom Ětermosanáciaě
Pri tejto technológii sa musí zabezpeči zahriatie celej drevenej hmoty (teda aj hlboko v jej vnútri)
na teplotu minimálne 55°C. Priestor sanácie sa preto zahrieva horúcim vzduchom o teplote1001Ň0°C119 po dobu 6-10 hodín. Uvedené dostatočné zahriatie vo vnútri dreva musí by dosiahnuté
minimálne na dobu jednej hodinyĽ počas ktorej sa zničia prítomné hmyzové infekcie vo všetkých
štádiách ich vývoja. Proti hubovým infekciám nie je táto metóda dostatočne účinná. Potrebnú
teplotu možno dosiahnu napríklad v sušiar ach drevaĽ do ktorých sa musí demontované drevo zo
stavby dopravi . DruhouĽ podstatne výhodnejšouĽ možnos ou je sanácia priamo na mieste
osadenia konštrukcie.
Teplotu prehriatia dreva je potrebné priebežne kontrolova zapustenými teplomermi. Ak sa systém
teplomerov pripojí na prenosný počítačĽ je možné po skončení sanácie odovzda majite ovi
objektu verifikačnú správuĽ ktorá potvrdí dodržanie správneho pracovného postupu. Konštrukcia
sa môže zahrieva infračervenými žiaričmi alebo ešte lepšie teplovzdušnými dúchadlami
(ŇŇ0/ňŘ0V ventilátormi s výkonom cca 4500-7600m3 vzduchu/hod). Zdroj tepla tak môže by mimo
budovu a horúci vzduch sa ku konštrukciámĽ či skôr do priestoruĽ kde sú konštrukcie umiestnenéĽ
vhá a pomocou pružných rúr. Použitie horúceho vzduchu je výhodné predovšetkým v tomĽ že ide
o zdravotne a environmentálne neškodnú technológiu.
Sanovaný priestorĽ kde dochádza k aplikácii technológie sa musí vopred pripravi – musí by
zbavený nadbytočného prachuĽ drobných kúskov dreva a iných zápalných látok. Takisto je
potrebné odstráni všetky elektrické rozvodyĽ zásuvkyĽ antény a zariadenia citlivé na zvýšenú
teplotu. Tie prvkyĽ ktoré nie je možné odstráni je potrebné tepelne izolova (napr. plastové okná).
V priestorochĽ do ktorých je s ažený prístup horúceho vzduchuĽ alebo sa tam nachádzajú aj iné
nedemontovate né (či neochránite né) materiályĽ citlivé na vysoké teplotyĽ nie je použitie tejto
technológie vhodné.
Metóda je pre svoju neinvazívnos a nedeštruktívnos vhodná aj na jednorazové ošetrenie dreva
pamiatkovo hodnotných budovĽ najmä krovov. Pri realizácii v stavbe nie je treba priebežne
kontrolova bezpečnos voči požiaru – najvyššia teplota v miestnosti môže dosahova hodnoty
maximálne okolo Ř0-100ºC a dá sa dobre regulova teplotou vhá aného vzduchu 120. Každopádne
však treba upozorni na toĽ že táto technológia je len jednorázovo účinná – likvidačnáĽ nie
119
V prípade iných konštrukciíĽ alebo prvkov citlivých na teplo sa pracuje s nižšou teplotou okolo 100°C.
120
Teplota vzplanutia dreva je okolo 230°C.
88
preventívne pôsobiaca. Zvyčajne však býva aj finančne výhodná (v porovnaní s inými
technológiami).
Sterilizácia dreva rádioaktívnym žiarením
Infikované drevo možno ošetri aj ožarovaním lúčmi gama v ožarovacích komorách. Ožarovanie
nižšími dávkami žiarenia je účinné proti drevokaznému hmyzuĽ ožarovanie väčšími dávkami aj
proti hubám.
Sterilizácia dreva UV žiarením
Infikované drevo možno ožiari aj UV žiarenímĽ ktoré nepreniká do väčšej hĺbky dreva a preto sa
ním môžu niči len povrchové ples ové infekcie.
Vlnová sterilizácia dreva
Pri tomto spôsobe sa špeciálnymi prístrojmiĽ priloženými na drevo (aj v pôvodnom uložení
konštrukcií v budove) rozkmitajú molekuly vody v živých organizmoch (v rozmedzí 100kHz až
100GHz pod a prístroja)Ľ čo ich následne usmrtí až do hĺbky 50cm v dreve. Používa sa môže pri
dreve vlhkom v rozmedzí od 5 do 40%.
Vákuovanie dreva
Vákuovanie dreva spočíva v nieko kohodinovom vysatí vzduchu z drevenej konštrukcie. Toto
ošetrenie je účinné proti drevokaznému hmyzu a je ho možné realizova len v špeciálnych
komoráchĽ takže sa používa skôr na sanáciu drobných predmetov (napríklad nábytkuĽ sôch
a pod.).
Zmrazenie dreva
Ošetrovanie drevených konštrukcií zmrazením dreva patrí medzi menej účinné metódyĽ pretože
väčšina škodcov je prispôsobená na prežívanie v dreve aj pri nízkych teplotách (približne do –
Ň0°C). Preto je výhodné využi (alebo zabezpeči v mraziacom boxe) podstatne nižšiu teplotu
(aspo –50°C)Ľ pôsobiacu dlhší čas.
Úprava povrchu dreva tryskaním
Pri tryskaní granúl suchého adu (zmrazený CO2) na povrch dreva pod tlakom, s použitím
špeciálneho vzduchového tlakového strojaĽ dochádza k úprave jeho povrchovej štruktúry. Nárazy
granúl dokážu v zlomku sekundy odstráni povrchovú vrstvičku mäkších letných prírastkov drevnej
hmoty (letné drevo) v hrúbke cca ň-5mmĽ pričom tvrdšie jarné prírastky nárazom odolávajú. Pri
tryskaním vyšším tlakom vznikne hrbo atá povrchová štruktúraĽ ktorá výrazne pripomína
zvráskavené drevo zostarnuté fotodegradáciou. Táto technológia sa používa na vytváranie umelej
patiny nezvetraného (prípadne aj čerstvého) dreva.
Obr.2 Úprava povrchu dreva tryskaním suchým ľadom (foto via: Termosansce.cz).
89
Pri použití nízkeho tlaku vzduchu nedochádza k vidite nému úbytku drevnej hmotyĽ zato sa ním
však povrchĽ aj staršieho a špinavého drevaĽ dá dobre očisti od nánosov špiny. Drevo po očistení
síce nevyzerá ako čerstvéĽ ale to nemusí by na škodu. Práca so „suchým adom“ si vyžaduje
dôkladné bezpečnostné opatreniaĽ predovšetkým u pracovníkov. Pri tejto technológii nevzniká
takmer žiaden odpad – granule CO2 okamžite po náraze na drevo sublimujú.
90
HISTORICKÉ KROVY Nů HRůDE KRÁSNů HÔRKů –
PůMIůTKOVÁ HODNOTů TESÁRSKYCH KONŠTRUKCIÍ PRED
POŽIůROM V ROKU 2012
Ľubor Suchý
ÚVOD
PožiarĽ ktorý v marci Ň01Ň zachvátil hrad Krásna HôrkaĽ zničil všetky strechy s krovovými
konštrukciami. Po nasledujúcom prieskume požiarom zničených podstrešíĽ vrátane korún murívĽ
odtlačkov väzieb a tvarov striech na muriváchĽ zvyškov obhorených trámovĽ štúdia archívnych
materiálov a staršej fotodokumentácieĽ ako aj fotodokumentácie z požiaruĽ bolo zistenéĽ že krovy
na všetkých objektoch tzv. hornéhoĽ stredného aj dolného hradu boli historické krokvové
konštrukcie.
KONŠTRUKCIE KROVOV
Zaujímavým zistením je skutočnos Ľ že väčšina krovov nad krídlami nemala tradičné
pozdĺžne stuženie stolicami – stojatýmiĽ ani ležatými. Najjednoduchšiu konštrukciu mal krov nad
tzv. arkádovou chodbou na hornom hradeĽ ktorý bol archaickou krokvovou konštrukciou s jedným
hambálkom v každej väzbe. Rozpätie krovu bolo minimálne - asi ňĽ5 metra. Krídla s väčšími
rozpätiami už mali uplatnený systém plných a od ahčených medzi ahlých väzieb. Vo viacerých
prípadoch sa objavuje v plných väzbách väzný trám s krokvami a jedným hambálkomĽ doplnený
o centrálny zdvojený stĺpik vo funkcii vešiaka. Vešadlo a stuženie väzby dopĺ al pár navzájom sa
križujúcich vzpier pod hrebe omĽ v tvare tzv. ondrejského kríža. Niektoré krovy mali klasické
podkrokvové vzperyĽ dole dosadajúce na väzné trámy a pod hrebe om navzájom križujúce sa
v tzv. nožnicovom tvare (napr.: východné krídlo horného hradu nad tzv. justíciouĽ južné krídlo
Františkinho múzea). Stuženie väzieb križujúcimi sa šikmými vzperamiĽ ktorých dolné konce boli
plátované na rybinu s krokvami a horeĽ tiež na rybinu s proti ahlými krokvami bolo uplatnené
v krovoch západného a južného krídla horného hradu.
Krokvová hambálková konštrukcia s asymetricky umiestnenou stojatou stolicou pod úrov ou
hambálkov bola nad Rákocziho palácom. Špecifickými konštrukciami boli krovy so stĺpikovými
konštrukciami s lucernami nad vežami a baštami. Všetky krovy mali pomerne výrazne námetky.
Po týchto zisteniach bolo zrejmé aj so známych analógii krovov na našom územíĽ že krovy ktoré
zhoreliĽ neboli zo záveru 1ř. resp. začiatku Ň0. storočiaĽ ako sa predpokladaloĽ ale boli
predstavite mi historických krokvových konštrukcií s hambálkami zo začiatku 1ř. storočiaĽ čo
potvrdil aj dendrochronologický výskum realizovaný Ing. Tomášom Kynclom z Brna. Dendrovýskum datoval zachované dubové trámy – prevažne pomurniceĽ do obdobia zo atia použitých
91
drevín do rokov 1Ř1Ň-1818121. A tiež je možné po podrobnom prieskume už neexistujúcich krovov
konštatova Ľ že ve ká čas týchto konštrukcií bola netypická a pomerne ojedineláĽ z poh adu
poznania dodnes zachovaných historických tesárskych konštrukcií na Slovensku.
Pod a najnovších archívnych výskumov sú zmienky o predchádzajúcom požiari hradu z roku
1Ř17Ľ resp. 1Ř1Ř. To tiež potvrdzujeĽ že strechyĽ ktoré zhoreli boli na hrade takmer dve storočia
a boli rovnakoĽ ako v súčasnosti vztyčované v podstate naraz.
TESÁRSKE SPOJE
Na tvári miesta boli identifikované niektoré typy tesárskych spojov (kampy)Ľ neskôr
doplnené o alšie tradičné spoje na základe staršej fotodokumentácie krovovĽ ktoré zhoreli.
Prevažovali nekryté rybinové plátyĽ čapovanieĽ šikmé a kolmé preplátovanie.
alším zistením
predovšetkým po obhliadke podstreší boloĽ že spojovacími prostriedkami boli kované klince
rôznych ve kostíĽ na rozdiel od tradične a ešte bežne v tomto období uplat ovaných drevených
kolíkov. Zdvojené stĺpiky s väznými trámami navzájom viazali vysoké zdobené kované strmene122.
OBNOVA
Na základe všetkých týchto poznatkov a pomerne vysokej mieri objasnenia tvarov
pôvodných konštrukciíĽ vrátane ich tesárskych spojovĽ použitých drevín (trámové rošty – dub,
krokvyĽ hambálky a pod. – mäkké drevoĽ jed a) bola Krajským pamiatkovým úradom Košice
určená metodika obnovy s týmito všeobecnými podmienkamiĽ ktoré definoval aj architektonickohistorický výskum obnovy striech na hrade Krásna Hôrka.
Základnou podmienkou a požiadavkou pre obnovu požiarom zničených strešných
konštrukcií na jednotlivých objektoch dolnéhoĽ stredného aj horného hradu je reštitúciaĽ resp.
akademická rekonštrukcia všetkých striechĽ vrátane nosných a krovových konštrukcií do podoby
striech z doby poslednej zásadnej slohovej úpravy hradu po požiari v roku 1Ř17 (1Ř1Ř)Ľ ktoré
v marci Ň01Ň pri alšom požiari hradu celkom vyhoreli.
PODMIENKY K OBNOVE STRIECH
Tvarové riešenie striech123
 Zastrešenia jednotlivých objektov realizova ako tvarové repliky na základe archívnych
dokumentácií – predovšetkým zachovaných zameraní jednotlivých striech a historickej
archívnej fotodokumentácie.
 Tvarové riešenie striech odvodi aj zo znakov a indícií tvarov zachovaných na hrade (murované
strešné štítyĽ odtlačkyĽ negatívy...)
L. SuchýĽ Historické krovy na hrade Krásna Hôrka, in: Zborník z konferencie konanej dňa 2. a 3. októbra 2014
v Rožňave uverejnený na stránke: http://oz-goticka-cesta.webnode.sk/kalendar-akcii/
122
L. SuchýĽ Historické krovy na hrade Krásna Hôrka, in: Zborník z konferencie konanej dňa 2. a 3. októbra 2014
v Rožňave uverejnený na stránke: http://oz-goticka-cesta.webnode.sk/kalendar-akcii/
123
L. Kürthy - M. Šimkovic, Čiastkový architektonicko-historický výskum hradu Krásna Hôrka – koruny murív
a pozostatky krovných konštrukcií - Návrh obnovy, január a február Ň01ň.
121
92
 Korekcie tvarového riešenia striech sú prípustné do tej mieryĽ ktorá neovplyvní výraz a tvar
striech z doby poslednej zásadnej slohovej úpravy hradu po požiari v roku 1817 (1818).
Koruny murív124
 Koruny murívĽ ktoré sú základnou nosnou konštrukciou pre uloženie rekonštruovaných krovovĽ
zachova v čo najväčšej možnej miere.
 Bez zásahov zachova predovšetkým historické koruny murív z obdobia pred požiarom v r.
1817 (1818).
 Požiarom v r. Ň01Ň zásadne narušené koruny murív a rímsy materiálovoĽ tvarovo a konštrukčne
rekonštruova do podoby úpravy po požiari v r. 1817 (1818).
 Nutné statické zabezpečenie poškodených korún obvodových murív realizova tradičnými
murárskymi spôsobmi a tradičnými materiálmi (použi aj jestvujúce murivo z korún objektov).
 Zachova Ľ resp. obnovi kapsy a pôvodné otvory na korunách murív pre osadenie nových
drevených konštrukcií krovov (založenie pomúrnicĽ koncov väzných trámov a krátčat).
 Nové pomúrniceĽ väzné trámy a iné prvky základnej horizontálnej konštrukcie krovov situova
do pôvodnej polohy (pokia je to možné).
 V prípade takého poškodenia koruny murivaĽ kde nie je možné priamo na tvári miesta
verifikova pôvodné umiestnenie základných konštrukčných trámov krovovĽ bude o jeho
výškovom a pôdorysnom situovaní rozhodnuté po vzájomných konzultáciách KPÚ Košice s
projektantom obnovy striech.
 Konsolidáciu a sanáciu korún – statické zabezpečenie realizova takĽ aby bolo súčasné
vyhovujúce murivoĽ resp. vyhovujúci materiál (kame Ľ tehla) využité v maximálnej miere.
 Nové tehlové murivo realizova z ostro pálenej tehly TPP štandardných rozmerov blízkych
originálnemu formátu okolo r. 1Ř17 (1Ř1Ř)Ľ ideálne z miestnych gemerských zdrojov.
Nepoužíva povrchovo dokonalé presné tehly typu Klinker.
 Kame na doplnky korún zabezpeči v obdobnej druhovej skladbe ako existujúci kame .
 Krov uloži na korunu a obmurova pod a pôvodného stavu. Kotvenie vylúči Ľ alebo
minimalizova na staticky nevyhnutnú mieru (historické krovy štandardných objektov – nie krovy
vežové - neboli nikdy kotvené do murívĽ nanajvýš zamurované pomurnice).
Ř. Materiálové a konštrukčné riešenie krovov125
 Krovy budú realizované z mäkkého aj z tvrdého dreva (smrekĽ jed aĽ smrekovecĽ dub).
 PomúrniceĽ väzné trámy a krátčatá (aj alšie prvky základného roštu krovov a jednotlivých
väzieb krovuĽ ktoré budú úplneĽ resp. sčasti vmurované do korún) realizova z tvrdého
dubového dreva.
 Samotné väzby nových krovov budú vyhotovené kombináciou mäkkého a tvrdého dreva.
Dôležitou podmienkou je kvalitné vysušenie drevených trámov. Optimálnym riešením je použitie
drevín zo atých v období vegetačného k udu (zimné obdobie).
 Krovy realizova ako konštrukčnúĽ materiálovú a typologickú repliku predchádzajúcich
vyhorených krovovĽ realizovaných po požiari v r. 1817 (1818).
 Montážne spoje prvkov krovov realizova tradičnými tesárskymi spojmi: bu pod a exaktne
zachyteného pôv. stavu po požiari v r. 1Ř17 (1Ř1Ř)Ľ alebo takýmiĽ ktorých typológia zodpovedá
obdobiu začiatku 1ř. stor. (lit. napr.: GernerĽ M.: Tesa ské spojeĽ GRADA Ň00ň).
 Spôsob opracovania trámov použitých na nové krovové konštrukcie bude rôzny. Rezané
konštrukčné prvky budú uplatnené nad stropmi a klenbamiĽ kde tvoria samostatné podstrešia.
L. Kürthy, - M. Šimkovic, Čiastkový architektonicko-historický výskum hradu Krásna Hôrka – koruny murív
125
L. Kürthy – M. Šimkovic, Čiastkový architektonicko-historický výskum hradu Krásna Hôrka – koruny murív
124
93
Alternatíva krovov z prvkov zhotovených klasickým ručným tesárskym spôsobom
s opracovaním povrchu trámov sekeramiĽ je možná na objekte horného hradu tzv. justície a na
objekte paláca horného hraduĽ ktoré by cie ovo nemali ma stropy a krovy by tak mali by zdola
vnímate né (definitívne riešenie určí celková metodika obnovy a prezentácie týchto objektov).
ř. Strešná krytina126
 Na strechách jednotlivých objektov hradu použi drevenú šind ovú krytinu a keramickú pálenú
krytinu.
 Drevená krytina bude realizovaná z tradičných ručne štiepaných šind ov z mäkkého dreva dĺžky
50-55 cm.
 Šind ovú krytinu uklada v dvojitom kladeníĽ s tradičnými šind ovými prechodmi cez nárožné
hrebene a úž abia a s presahom cez hlavné strešné hrebene zo severnej a západnej strany.
 Na konzerváciu a preventívnu chemickú ochranu drevenej krytiny (ale aj repliky krovov) pred
drevokazným hmyzomĽ hubami a vznieteniu je prípustné použi výhradne bezfarebné a drevo
nesfarbujúce prostriedky bez leskuĽ s cie om prirodzeného „zašednutia“ krytiny. Detto následné
UV ochranné nátery.
 Na objektochĽ kde bola pôvodne (historicky) inštalovaná keramická krytinaĽ túto reštituova . Typ
krytiny: viedenskáĽ hladkáĽ s rovným ukončením. Farebnos : tehlovočervenáĽ patinovanáĽ alebo
ich vzájomná kombinácia (vo forme preskladania staršej krytiny) s cie om rozohrania farebnosti
striech a s cie om vylúčenia monotónnosti a uniformity krytiny.
 Hrebenáče keramickej krytiny pod a historickej fotodokumentácie drážkové (nosovéť)Ľ
ukladané do nepigmentovanej vápennej malty.
 Strešnú krytinu uklada bez odkvapového plechového lemu.
 Použitie poistných paropriepustných fólií pod strešné krytiny je nevhodné!
 Použitie uvedených typov krytín na jednotlivé objekty hradu spresní po vykonaní pamiatkového
výskumu KPÚ Košice.
Klampiarske prvky a iné doplnky127
 Zabezpeči sústavné priečne prevetrávanie krovov vetracími vikierikmi v tvare volského okaĽ
resp. plechovými vetrákmi pod a dobovej fotodokumentácie a grafickej dokumentácie.
 Na zabezpečenie odvedenia zrážkovej vody v nevyhnutných polohách obnovi podstrešné
ž aby a zvody. alšie klampiarske prvky na strechách (detaily oplechovaní pri štítochĽ
úž abiachĽ odkvapochĽ komínoch a i.) minimalizova Ľ realizova čo najcitlivejšie a poh adovo
neutrálne voči strešným rovinám so šind ovouĽ prípadne keramickou krytinou.
 Použitie klampiarskych ž abov a zvodov na odvedenie zrážkových vôd na vežových stavbách
a baštách pod a možnosti vylúči .
 Snehové zachytávače aplikova výberovoĽ v nevyhnutných poloháchĽ s minimalizovaním
negatívneho vnemu na strechách. Typové mrežové zachytávače snehu sú nevhodné!
 Materiál klampiarskych prvkov: nekorodujúciĽ nesfarbujúciĽ predzvetraný plech v neutrálnej
patinovanej farebnosti, bez lesku.
Chemická preventívna ochrana a protipožiarna ochrana prvkov krovov128
127
128
a pozostatky krovných konštrukcií - Návrh obnovy, január a február Ň013.
126
94
 Na preventívnu ochranu nových drevených konštrukcií pred drevokazným hmyzomĽ hubami
a vznieteniu je prípustné použi výhradne bezfarebné a drevo nesfarbujúce prostriedky bez
lesku.
 Prípadný protipožiarny systém ochrany striech hradu uplatni v jednotlivých podstrešiach na
báze aerosolov a poh adovo čo najcitlivejšie.
Podmienky k ostatným konštrukciam129
 Ruby klenieb a stropov vyčisti od sutín (odrezkyĽ piliny a iné nečistoty).V prípade zachovaných
kovových súčastí pochádzajúcich zo starších krovov (kované klinceĽ kramleĽ strmeneĽ tiahla a i),
zvyškov keramických krytínĽ tehálĽ obhorených trámov a iných predmetovĽ tieto budú
zdokumentované a následne KPÚ Košice rozhodne o ich premiestneníĽ prípadne ponechaní
v jednotlivých podstrešiach.
 Pôvodné trámy z krovových konštrukcií zachova v podstreší.
 Ruby klenieb zachova bez stavebného zásahu v existujúcom stave.
 Deštruovaný úsek valenej klenby nad JV čas ou Rákocziho paláca (stredný hrad) doplni novou
tehlovou výpl ouĽ tradičným murárskym spôsobom. Rovnako z tehly nanovo vymurova
deštruovaný štít kaplnky.
 Realizácia zateplenia objektov formou uloženia tepelnej izolácie na ruby klenieb a ploché stropy
je nevhodná.
 Vonkajšiu ochranu objektov pred bleskom rieši klasickými tyčovými bleskozvodmi.
PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIů
Po vypracovaní provizórnych zastrešení pre jednotlivé objekty hraduĽ ktoré bolo nutné pre
realizáciu definitívnej obnovy striechĽ bola v priebehu jesene roku Ň01Ň až jari Ň01ň vypracovaná
projektová dokumentácia trvalých zastrešení projekčnou kanceláriou ZIGO (Ing. Igor Zigo –
statika, Ing. Mikuláš Balogh – konštrukcieĽ Ing. Katarína Ondrejkovičová – konštrukcieĽ Ing. Milan
Bojkas – konštrukcie). Z h adiska komunikácie a výsledku projektovej dokumentácieĽ je potrebné
spoluprácu medzi pracovníkmi KPÚ KošiceĽ KPÚ Prešov a projektantmi hodnoti mimoriadne
vysoko. Spočívala v stovkách hodín podrobných konzultáciiĽ pri ktorých sa riešili tie najdetailnejšie
problémy. Dovolím si pri tejto príležitosti skonštatova Ľ že takáto úzka spolupráca medzi
projektantom a pamiatkarom je výnimočná a v prípade obnovy striech – historických krovových
konštrukciíĽ v takomto rozsahu na našom územíĽ aj ojedinelá. Vyššie uvedené všeobecné
podmienky obnovy stanovené v architektonicko-historickom výskume boli zahrnuté do projektovej
dokumentácieĽ s niektorými zmenami po vzájomnej dohode (napr. kotvenie pomurníc závitovými
tyčami do murívĽ premurovaní korún murív). Zmenou je aj použitie nespalných krytín na celom
hradeĽ na rozdiel od navrhnutých nespalných keramických (dolný a stredný hrad) a drevených
šind ových krytín (horný hradĽ veže a bašty). Použitie drevenýchĽ alebo tzv. spalných krytín
definitívne odmietol rešpektova a neodsúhlasil hasičský zbor.
Projektová dokumentácia riešila celkovú obnovu striech v dvoch etapáchĽ pričom prvou bola
realizácia základných trámových roštov na jednotlivých objektoch hradu a druhou realizácia tzv.
129
95
trvalých konštrukcií (striech). Riešenia navrhovaných jednotlivých tesárskych konštrukcií
komplikovala skutočnos Ľ že ani jeden objekt nemal pravidelný pôdorysĽ zárove výšky hrebe ov
sedlových striech neboli na proti ahlých stranách identickéĽ ale dochádzalo k rozdielom aj nieko ko
desiatok centimetrov. Ale taká bola realita a aj predchádzajúce strechyĽ čo dokladujú dodnes
zachované odtlačky striech na murivách. S týmto hendikepom sa museli vysporiada aj tesári
v 1ř. storočí a rovnako je potrebné tieto rozdiely rešpektova aj dnes. Z h adiska pamiatkovej
ochrany takej významnej národnej kultúrnej pamiatkyĽ akou je hrad Krásna HôrkaĽ nie je žiaduce
aby boli tvary striech „zrovnané“ do podobyĽ ktorá sa uplat uje na novýchĽ presne konštruovaných
stavbách.
ZÁVER
Do leta Ň014 boli zrealizované základné trámové rošty na všetkých objektoch z dubového
dreva a tesárske práce je možné hodnoti kladne. Mimoriadne precízne boli vykonané tesárske
spoje a napojenie nových pomurníc k niektorým zachovaným úsekom pôvodných pomurníc (šikmé
s nárožné plátovanie istené drevenými kolíkmiĽ drevené kolíky boli použité v krovoch len na
zaistenie tesárskych spojov základných trámových roštov – výmenyĽ krátčatá a pomurníc).
V súčasnosti sú novým dodávate om ukončované práce na trvalých strechách dolného hradu
(objekt kasární) a strednom hrade (Rákocziho palác). Aj tieto práceĽ ktoré sú realizované
z mäkkého drevaĽ spoje fixované replikami kovaných klincov sú vykonanéĽ čo sa týka tvarového
riešenia priečnych väzieb a spojov, na vysokej úrovni.
Obr. č. 2: Hrad Krásna Hôrka po požiari 2012 03
Obr. č. 1: Horný hrad - justícia, historický krov pred
požiarom – 2011 09 (autor: D. Maczinsky – Varšava)
96
Obr. č. 3: Stredný hrad - kaplnka, koruna muriva po
požiari so zachovanými kapsami po väzných
trámoch
Obr. č. 4: Dolný hrad – krátke východné krídlo, obrys
predchádzajúceho tvaru sedlovej strechy fasáde
kaplnky
Obr. 5 Stredný hrad – Rákocziho palác, deštrukcia
valenej klenby po páde murovaného štítu kaplnky
Obr. 6 Dolný hrad – Horný hrad – Gotický palác,
obnova striech – provizórne zastrešenie 2013 01
Obr. 7 Horný hrad – Gotický palác, priečny rez plnou
väzbou krovu pred požiarom, PD-LIGNOSERVIS
1994
Obr. 8 SV bašta – pôdorys krovu bašty pred
požiarom, PD-LIGNOSERVIS 1994
Obr. 9 Horný hrad – gotický palác, rez plnou
priečnou väzbou, PD obnovy striech – trvalé
zastrešenie (1. a 2. etapa, Ateliér ZIGO Košice
2013)
97
Obr. 10 SV bašta – pôdorys krovu, PD obnovy
striech – trvalé zastrešenie (1. a 2. etapa, Ateliér
ZIGO Košice 2013)
Obr. 11: SV bašta – rez krovom, PD obnovy striech
– trvalé zastrešenie (1. a 2. etapa, Ateliér ZIGO
Košice 2013)
Obr. 12: Stredný hrad – kaplnka, obnova pomurníc –
šikmé plátovanie pôvodnej časti pomurnice z roku
1817 (zachované nárožné kampy) so súčasnou
pomurnicou (spoj fixovaný drevenými kolíkmi)
98
Obr. 13: SV bašta – nový radiálny trámový rošt
Obr. 14 Horný hrad – gotický palác, nový trámový
z roku 2013, konštrukčná kópia pôvodných z 19.
rošt z roku 2013, konštrukčná kópia pôvodného
storočia
z 19. storočia (nové tesárske spoje kampovanie
a čapovanie pomurníc, väzných trámov, krátčat
výmen)
Obr. 15 Dolný hrad – objekt kasární, nový krov po obnove trvalých
krovov (2014 11) - konštrukčná kópia pôvodných z 19. storočia
Fotodokumentácia: Ing. ubor SuchýĽ Dominik MaczinskiĽ Archív KPÚ Prešov
99
ZÁCHRůNů D EV NÝCH PRVK KONSTRUKCÍ
V MORůVSKOSLEZSKÉM KRůJI POMOCÍ HORKÉHO VZDUCHU
Pavel Šmíra, ůndrea Nasswettrová, So a K ivánková
Abstrakt
Sanace dřevěných prvků konstrukcí horkým vzduchem je metoda určená pro likvidaci
aktivního dřevokazného hmyzu. Jedná se o způsob, který je nedestruktivní a vhodný pro sanaci
dřevěných prvků konstrukcí především historických, sakrálních a památkově chráněných objektů,
ale i roubených staveb typických pro daný kraj, měšťanských a rodinných domů, chalup apod.
Příspěvek uvádí samotný princip metody a realizované projekty v Moravskoslezském kraji.
ÚVOD
D evo disponuje velkou mnohotvárností danou růstovými podmínkamiĽ prost edím a
dědičnými dispozicemi. Tato variabilita vlastností je patrná nejen v rámci druhuĽ ale i uvnit
jednoho kmene a p edurčuje d evo k anizotropnímu chování. 130 Díky svému charakteruĽ který je
dán rostlinným původemĽ je d evo trvale vystaveno degradačním procesům zejména biotické
(d evokazné houby a d evokazný hmyz)Ľ ale i environmentální (nebiologické) povahy. 131
V důsledku této degradace dochází k významným změnám fyzikálníchĽ mechanických a
chemických vlastností. Rozsah poškození závisí na prost edíĽ ve kterém se tento materiál obvykle
nachází a procesůmĽ kterým je vystaveno.132 Z pohledu konstrukčních prvků je významná změna
pevnosti d eva. Dlouhodobé působení zejména biotických činitelů může v konečném důsledku
zap íčinit nesplnění funkce a ztrátu integrity konstrukčního prvkuĽ potažmo celé konstrukce. V
podmínkách vlhkosti na mezi hygroskopicity se velice často stáváĽ že konstrukce je napadena
hmyzem a houbou současně. V těchto p ípadech napadení d evěných konstrukcí se ukázala jako
účinná metoda horkovzdušné sterilizace d eva s následným použitím likvidačně účinných
insekticidů. Likvidačním faktorem je u této metody teploĽ které působí rovnoměrně v celém
prostoruĽ p i zachování památkové hodnoty objektu. Uvedenou metodou se úspěšně poda ilo
zachránit historickou hodnotu d evěných konstrukcí ady památek na území České i Slovenské
republiky. V Moravskoslezském kraji se metoda zasloužila nap íklad o záchranu chalupy ve
Ve ovicích (realizace provedena r. Ň014)Ľ roubeného domu ve známé Jaro kově uličce ve
Štramberku (realizace provedena v r. Ň01ň)Ľ měš anského domu v Odrách (realizace provedena v
r. Ň01ň)Ľ krovu kaple sv. Anny v Hůrce u Jeseníku nad Odrou (realizace provedena v r. Ň01Ň)Ľ
historického sklepu pod komplexem domů čp. 5 až 7 na náměstí ve Štramberku (realizace
provedena v r. Ň01Ň)Ľ bývalého roubeného fojství v Mostech u Jablunkova (realizace provedena v
r. Ň01Ň)Ľ mlýnu Wesselsky v Loučkách u Oder (realizace provedena v r. Ň011) a krovu historické
budovy místního fojství v Kozlovicích (realizace provedena v r. Ň010)Ľ obr. 1.
130
131
132
D. Fengel, G. Wegener, Wood – chemistry, ultrastructure, reactions, 2003, Verlag Kessel. 613 s.
C. M. Popescu, C. M. Tibirna, C. Vasile, XPS characterization of naturely agend wood. Applied Surface Science
256 (2009) 1355-1360.
M. Yokoyama, J. Gril, M. Matsuo, H. Yano, J. Sugiyama, S. Kubodera T. Mistutani, M. Sakamoto, H. Ozaki, M.
Imamura, S. Kawai, Mechanical characteristics of aged Hinoki wood from Japanese historical buildings.
Comptes Rendus Physique, 10 (2009) 601 - 611.
100
Obr. č. 1.: Realizované projekty v Moravskoslezském kraji metodou termosanace (foto Jan Štěpánek).
2. PRINCIP HORKOVZDUŠNÉ SANACE
Likvidace d evokazného hmyzu horkým vzduchem je osvědčený proces uznávaný normou DIN 6Ř
Ř00 část 4.133 Tepelný proces působí takĽ že jsou vlivem dostatečně vysoké teploty nap íč celým
prů ezem d eva usmrcena veškerá vývojová stadia hmyzuĽ která se ve d evě nacházejí (vajíčkaĽ
larvyĽ kukly i dospělí jedinci)Ľ obr. Ň. Pro úspěšnou likvidaci biotických škůdců je nutné d evo oh át
na teplotu 55 °C po dobu 60 min.Ľ p i této teplotě a čase dochází ke koagulaci bílkovin hmyzu a
jejího usmrcení.134 Denaturace bílkovin se projevuje rozpadem polypeptidového etězceĽ který tak
ztrácí svou charakteristickou strukturu. Působením tepla se tak jejich spirály rozpadají a vytvá ejí
náhodné konfigurace.135 Okrajové oblasti d eva jsou z pohledu napadení nejkritičtějšími částmi v
širokém spektru druhů d evin i stá í. Horkovzdušná metoda je považována za účinnou i z hlediska
směru ší ení teplaĽ které působí od povrchových vrstevĽ kde je napadení nejčastější. Právě zde
jsou v prvních etapách oh evu teploty nejvyšší. Likvidační teplota a čas 55 °C/60 min.Ľ je dána na
základě ady pokusůĽ jejichž výsledky a praktické doporučení uvádí směrnice 1-1, 87, kterou vydal
Wissenschaftlich-technischer Arbeitskreis für Denkmalpflege und Bauwerksanierung e. V.,
(Vědecká společnost pro sanace staveb a péči o památkové objekty) referát “Ochrana d eva”. 136
133
D. Grosser, Směrnice 1-1,87, Vědecká společnost pro sanace staveb a péči o památkové objekty, Mnichov, a A.
Weissvrodt, Borgholzhausen.
J. T. Hein, Horkovzdušná metoda likvidace živočišných škůdců dřeva v konstrukcích. Nahrazuje leták 1-1-87. WTA
Publications. WTA Wissenschaftlich-technischer Arbeitskreis für Denkmalpflege und Bauwerksanierung. 2008.
134
J. T. Hein, Horkovzdušná metoda likvidace živočišných škůdců dřeva v konstrukcích. Nahrazuje leták 1-1-87. WTA
Publications. WTA Wissenschaftlich-technischer Arbeitskreis für Denkmalpflege und Bauwerksanierung. 2008.
135
D. Grosser, Směrnice 1-1, 87, Vědecká společnost pro sanace staveb a péči o památkové objekty, Mnichov, a A.
136
D. Grosser, Směrnice 1-1,87, Vědecká společnost pro sanace staveb a péči o památkové objekty, Mnichov, a A.
101
Parametry horkovzdušné likvidace d evokazného hmyzuĽ i jako metoda samaĽ je dle DIN 68 800
část 4 povoleným způsobem ošet ení staveb.137
Obr. č. 2: Proces termosanace a simulace prostupu tepla v sanované konstrukci138 [6]
Ň.1 Technika pro horkovzdušnou sanaci
Horký vzduch o teplotě 100–120 oC je generován ve výkonných mobilních horkovzdušných
agregátech Nolting o výkonu horkého vzduchu 7500 [m3/h] (obr. ň) a Heimer o výkonu ŇŇ 500
[m3/h]. Mobilní oh ívače jsou vybaveny ekologickými ho áky na LTO (lehké topné oleje)Ľ které jsou
napojeny na t ífázový proud (ňŘ0 V). Prost ednictvím potrubí je horký vzduch vháněn do
sanačního prostoru zpravidla st ešními otvory nebo průniky ve st ešním plášti. St ešní prostor je
nutné směrem ven co nejlépe utěsnitĽ k tomuto účelu jsou použity termofólieĽ které hermeticky
uzavírají sanovaný prostor. Malé netěsnosti u dostatečně velkého množství oh átého vzduchu
zlepšují cirkulaci vzduchu a zabra ují tvorbě vzduchových polštá ů s malou vodivostí. 139
Obr. č. 3: Realizace sanace mobilními ohřívači Nolting na objektech - kostel Stětí sv. Jana Křtitele v Dolních
Chabrech, kostel sv. Jakuba v Brně a Katedrála sv. Martina v Bratislavě (foto Jan Štěpánek).
ň. M ENÍ STERILIZůČNÍHO ÚČINKU
3.1 Monitorování teplot při horkovzdušné sanaci
Teplota sanovaných konstrukčních prvků se stanovuje mě enímĽ nikoli výpočtem. Mě ení
teploty se provádí v pravidelných intervalech. Celý proces horkovzdušné sanaceĽ je tak
J. T. Hein, Horkovzdušná metoda likvidace živočišných škůdců
dřeva v konstrukcích. Nahrazuje leták 1-1-87.
WTA Publications. WTA Wissenschaftlich-technischer Arbeitskreis für Denkmalpflege und Bauwerksanierung. 2008.
138
NASSWETTROVÁ, A., ŠMÍRA, P.: Porovnání horkovzdušné a mikrovlnné sterilizace dřevěných prvků na základě
pohybu a rozložení teplotních polí. In.: Sborník vědeckých a odborných příspěvků z konference Nové nedestruktivní
metody diagnostiky a sanace dřevěných konstrukcí. 2014, s. 75-86. 1. VYD. ŠMÍRA - PRINT, s.r.o..
139
A. NasswettrováĽ P. ŠmíraĽ Porovnání horkovzdušné a mikrovlnné sterilizace d evěných prvků na základě pohybu
a rozložení teplotních políĽ in.: Sborník vědeckých a odborných příspěvků z konference Nové nedestruktivní metody
diagnostiky a sanace dřevěných konstrukcí. 2014, s. 75-86.
137
102
monitorován a dokumentován. Významná je teplota vzduchu a teplota sanovaného konstrukčního
prvku, obr. 4. Termoelektrické snímačeĽ mě ící teplotu uvnit d evaĽ musejí být umístěny
v geometrických st edech prvkůĽ aby bylo možné označit sanaci za úspěšně provedenou. Proh átí
st edové částí d evaĽ kde je teplota nižší než na jejím povrchu probíhá pomocí vedení teplaĽ které
je významně závislé na objemové hmotnosti d eva.140
obr. 4.: Termoelektrické snímače měřící teplotu vzduchu a dřeva při sanaci141 [6]
3.1.1 Termovizní kamera pro snímání teplotních polí
Snímání rozložení povrchových teplot je možné pomocí infračervené termovizní kamery FLIR
B4Ň5 (ň0 HzĽ Ň010 model) obr. 5Ľ s teplotní citlivostí (0Ľ0Ř oC) a kvalitou obrazu 320 x 240 pixel.
Kamera ukládá termální snímky tzv. termogramy jako 14 – bitové obrázky ve formátu JPEG.
Uvedená kamera je kalibrována pro p ímé odečítání teplot na vnějším povrchu vzorků.142
obr. 5: Zobrazení snímání teplot termokamerou FLIR B425 [6]
4. KONTROLA STERILIZůČNÍHO ÚČINKU
P i horkovzdušné sanaci se účinnost zjiš uje na základě monitorování dosažení sterilizačních
teplot v geometrickém st edu d evěných prvků a prost ednictvím kontrolních vzorků. Kontrolní
vzorky o rozměru 150 x 100 x Ň5 mm jsou dle normy ČSN EN 1ňř0 nainfikovanými 6 larvami
tesa íka krovového (Hylotrupes bajulus L.) o určité hmotnostiĽ obr. 6. P i sanaci jsou vzorky
140
A. NasswettrováĽ P. Šmíra, Porovnání horkovzdušné a mikrovlnné sterilizace d evěných prvků na základě pohybu
a rozložení teplotních políĽ in: Sborník vědeckých a odborných příspěvků z konference Nové nedestruktivní metody
NASSWETTROVÁ, A., ŠMÍRA, P.: Porovnání horkovzdušné a mikrovlnné sterilizace dřevěných prvků na základě
pohybu a rozložení teplotních polí. In.: Sborník vědeckých a odborných příspěvků z konference Nové nedestruktivní
metody diagnostiky a sanace dřevěných konstrukcí. 2014, s. 75-86. 1. VYD. ŠMÍRA - PRINT, s.r.o..
141
A. NasswettrováĽ P. Šmíra, Porovnání horkovzdušné a mikrovlnné sterilizace d evěných prvků na základě pohybu
a rozložení teplotních políĽ in: Sborník vědeckých a odborných příspěvků z konference Nové nedestruktivní metody
142
103
umístěny na nejvíce kritická místaĽ po sanaci jsou vzorky rozštípnuty a zjiš uje se mortalita
nainfikovaných larev. Uvedené kontrolní mě ení se provádí ve spolupráci s Výzkumným a
vývojovým ústavem D eva ským v B eznici.143
obr. 6: Dokumentace nainfikovaných vzorků, metoda štípání a kontrola mortality larev po sanaci,
včetně RTG snímku [7]
5. ZÁV R
Využití horkého vzduchu umož uje sanovat prvky d evěné konstrukce komplexněĽ prvky
velkých prů ezů a v celém objemu. Jde o klasický způsob umělého sušení d eva ovšem
aplikovaný na velký prostor krovových konstrukcí. Umož uje p irozenější pohyb vlhkostního pole
ve struktu e d eva a zabra uje vzniku trhlin díky kondenzaci vlhkosti na povrchu prvků. Proces je
monitorován a to jak povrchově tak i v objemu prvků. Horkovzdušná sanace není použitelná tamĽ
kde není možné zajistit dostatečný p ístup horkého vzduchu. Dále v p ípaděĽ že se v sanovaném
prostoru nachází materiályĽ které neodolávají vysokým teplotám (cca 100 oC). Sanaci není také
vhodné provádět v zimních měsícíchĽ z důvodu závislosti na venkovních teplotách vzduchu. Po
horkovzdušné sanaci je nutné provést preventivní chemické ošet ení sanovaných d evěných
konstrukčních prvků stavby.
A. SoučkováĽ Odborné vyjádření, č. VZL-N-14/10 - Stanovení likvidačního účinku horkovzdušné sterilizace dřeva
proti larvám
dřevokazného hmyzu Hylotrupes bajulus dle normy ČSN EN 1390.
Výzkumný a vývojový ústav
d eva ský v B ezniciĽ Ň000, 9 s.
143
104
STIFFNESS OF CARPENTRY CONNECTIONS
Miloš Kekeliak
Abstract
In historical timber structures, carpentry joints transmit forces between timber elements by
direct contact and friction. The load-displacement response of timber structure results from
structural behaviour of wood members and their connections. In scope of stiffness of carpentry
structure, the stiffness of carpentry connections plays significant role. In this paper, experimental
tests focused on the contact behaviour of carpentry connection are presented. The contact
behaviour is experimentally analysed on small wood blocks used in compression tests.
4. CARPENTRY STRUCTURES AND CONNECTIONS
Structural behaviour of any structure is determined by behaviour of structural members and
connections, which are linked together into one structural system – structure. The influence of
particular structural member on overall behaviour of whole structure is dependent on geometrical
and mechanical properties of a wood member and also on the type of its connection to another
structural member. Naturally the influence of joints stiffness (rotational or translational) on the
overall behaviour of structure may be significant as the joint´s behaviour determines the size of
relative displacements and rotations in joints, what also relates to internal forces (normal and
shear forces, moments) transmitted by joints and to their distribution on particular structural
member. On the other side, the contribution of particular structural member to overall structural
response of structure as a whole may be negligible or limited due to connection of member.
Important role in process of assessment of structural behaviour plays the structural model
assumed for structural analysis and its adequacy to represent real structural behaviour.
Carpentry connections do not behave as rotationally rigid, but neither as a perfect hinges.144
Moreover, high number of structural members and connections including their structural
imperfections, which are commonly present in existing roof structures, result into complex
structural system that is highly statically indeterminate and the effect of particular structural
member on overall behaviour of roof structure may vary depending on load configuration. Current
144
Piazza M., Candelpergher L., Mechanics of traditional connections with metal devices in timber roof structures, In
Proc. of the 7th Int. Conf. STREMAH, Bologna (IT), 2001, 415-424.
Palma, P., Cruz, H., Mechanical behaviour of traditional timber carpentry joints in service conditions-results of
monotonic tests. In From material to Structure–Mechanical behaviour and failures of the timber structures XVI
international symposium, Venice, Italy, ICOMOS IWC, 2007.
Branco J.M., Influence of the joints stiffness in the monotonic and cyclic behaviour of traditional timber trusses.
Assessment of the efficacy of different strengthening techniques. PhD thesis, University of Minho and University of
Trento, 2008.
105
standard for design of timber structures, Eurocode 5145 provides general rules and
recommendations for the analysis and verification of structural response regarding the
serviceability and the ultimate limit state. The effect of deformations of the connections shall be
taken into account for the calculation of internal forces in the structure or in part of it. “The
influence of deformations in the connections should be taken into account through their stiffness
(rotational or translational for instance) or through prescribed slip values as a function of the load
level in the connection”. The forces and the moments between the members determined by the
global structural analysis shall be used to verify the load-carrying capacity of the connections. The
deformation of the connection shall be compatible with that assumed in the global analysis. In
case of a first order linear elastic analysis of timber frame structures, the effect of initial
deformations and induced deflections may be disregarded if taken into account by the strength
verification of the member. The appropriate values of member stiffness defined in standard shall
be used for the analysis of a frame. The stiffness of fictitious beam elements should correspond to
the stiffness of the actual connections. The strength verification may be carried out disregarding
the translational slip at the joints unless it significantly affects the distribution of internal forces and
moments.
Historical timber structure with carpentry joints are commonly modelled with connections
rotationally pinned. The moment resisting behaviour of carpentry joints has been analyzed and the
component method was adopted and optimized to cover and approximate the rotational stiffness
of joints.146] Calculation of connection stiffness considers the load-deformation properties of the
components involved as visualised in Figure 1. The results obtained adopting component method
for calculation of moment – rotation behaviour of carpentry connection show relatively good match
to experimental tests. Various approaches to calculate the stiffness characteristic for spring
elements have been used. The calculation method of translational stiffness for carpentry joint
presented in 147 adopts the stiffness Eα calculated on basis of Hankinson´s formula and spring
elements representing deformation of wood in carpentry connection. The stiffness calculated on
basis of theory of deformation of elastic half space is applied in calculation presented.148
145
European Committee for Standardization (CEN), EN 1995-1-1:2004/A1:2008 Eurocode 5: Design of timber
structures - Part 1-1: General - Common rules and rules for buildings.
146
WaldĽ F.Ľ MarešĽ J.Ľ SokolĽ Z.Ľ DrdáckýĽ M. (Ň000). Component method for historical timber joints. In The
Paramount Role of Joints into the Reliable Response of Structures, Springer Netherlands, 417-424.
Descamps T., Lambion J., Laplume D., Timber Structures: Rotational stiffness of carpentry joints. World Conference
on Timber Engineering, Portland, USA, 2006.
QuinnĽ N.Ľ D’AyalaĽ D.Ľ Assessment of the Realistic Stiffness and Capacity of the Connections in Quincha Frames to
Develop Numerical Models. In Advanced Materials Research 778, 2013, 526-533.
Descamps T., Lemlyn P., Effects of the rotational, axial and transversal stiffness of the joints on the static response
of old timber framings. In Conference on the protection of historical buildings, Rome, Italy, 2009.
Jirka, O., Mikes, K., Semi-rigid joints of timber structures. Pollack Periodica, 5(2), 2010, 19-26...
147
Meisel A., Moosbrugger T., Schickhofer G.: Survey and Realistic Modelling of Ancient Austrian Roof Structures. In
Proc. of Conservation of Heritage Structure (CSHM-3), Ottawa, Canada, 2010.
148
Descamps T., Lambion J., Laplume D., Timber Structures: Rotational stiffness of carpentry joints. World
Conference on Timber Engineering, Portland, USA, 2006.
106
Figure 1. – Component method example, according to Descamps et al. 149
On the other side, the moment resisting behaviour of carpentry joints is influenced by the structural
imperfections like gaps and cracks in connections. In general, it cannot be stated a presence of
the gaps and cracks in carpentry connections is unusual or exceptional. Considering the complex
character of carpentry joints and taking into account the specifics of wood material, which strongly
relate to the cracks in wood members, gaps in connections, variation of moisture, temperature and
related volume changes, it can be concluded the structure may exhibit untight behaviour and lower
stiffness. The presence of gaps in carpentry connections and their influence on structural
behaviour of roof structure is presented as well by.150 Survey and in-situ loading test of baroque
timber roof structure was performed and the gaps were detected in nearly each joint, what resulted
in differences between the structural behaviour obtained from in-situ loading test compared to the
numerical study for symmetric and non-symmetric load configuration. Different engagement of
timber members into stress distribution of roof structure was observed due to gaps present in
carpentry connections. In Figure 2 adopted from Wood Handbook151 the load-slip curve of joint /
fastener is presented. In general, such load – slip relationship can be adopted for most of the
timber connections. As visualised in Figure 2, two coordinate systems are presented to describe
the load-slip behaviour of timber joint. Coordinate system for tests (real behaviour) where the initial
upward part is included and coordinate system for modelling and analysis without the initial slip
phase. Both types of behaviour can be measured on real timber connection or obtained from tests,
depending on the quality and tightness of connection (with or without a clearance). The load-slip
behaviour without the initial slip and with equal stiffness can occur even in untight connection, if
the connection is reloaded and the gaps were closed when loaded previously. Similar behaviour
typical for initial loading phase is usually obtained, when the carpentry connection or whole timber
149
Descamps T., Lambion J., Laplume D., Timber Structures: Rotational stiffness of carpentry joints. World
150
B. KöckĽ S. M. Holzer, Baroque Timber Roofs without a Continuous Tie beam. In Proceedings of the Third
International Congress on Construction History, 2009.
151
Leonardo da Vinci Pilot Project, Handbook 1 - Timber Structures, Educational Materials for Designing and Testing
of Timber Structures – TEMTIS, 2008.
107
structure is experimentally tested, e.g.
152
Untight carpentry connections and local presence of
gaps between contact surfaces of carpentry are linked to displacements and rotations of timber
members in joints. The necessity to introduce in models beside the rotational stiffness also the
axial stiffness is presented by.153
Figure 2. – Typical load-slip-curve with definition of important parameters concerning the
mechanical behaviour of joints and fasteners respectively.
2. EXPERIMENTAL CAMPAIGN
3. Compression tests characterization
;The main aim of compression tests is to evaluate the wood contact stiffness in parallel KC║
and perpendicular KC┴ to the grain direction. In order to determine the stiffness of wood surface,
compression tests have been carried out. Ten specimens from each group, group B and group D,
have been tested. Geometry of specimens, load configuration and notations of characteristics
measured during the tests are specified in Figure 3 and Figure 4. Timber specimens in group B
have been loaded parallel to the grain, specimens in group D perpendicular to the grain.
Displacement control procedure and continual loading from zero until the failure of specimen were
applied during all tests. The continual loading (zero – failure) was adopted to measure the
deformations of the specimens and their contact zones since the start of the loading after
assembly of specimens into test configuration until their failures. Such loading procedure provided
the measuring of the initial slip and possibility to express the differences between displacements
measured at different positions on specimen for full load–displacement range. As visualised in
Figure 3 and Figure 4, the arrangement of the tests consisted of one solid timber member and two
steel plates; loading steel plate on the top and supporting steel plate at the bottom.
152
H. Koch, Seim, W.: Load bearing capacity of traditional roof structures - modelling of joints. In Proceedings of the
9th World Conference on Timber Engineering (WCTE), Portland, Oregon, USA, 2006.
A. O. Feio, Inspection and diagnosis of historical timber structures: NDT correlations and structural behaviour. PhD
thesis, University of Minho, Portugal, 2006.
153
T. Descamps., J. Lambion, D. Laplume, Timber Structures: Rotational stiffness of carpentry joints. World
108
Figure 3. – Compression tests arrangement – group B, (dimensions in mm).
Figure 4. – Compression test arrangement – group D, (dimensions in mm).
During each test, relative displacements and force load applied have been measured. Two types
of relative displacements have been measured; relative displacements of points located on the
surface of timber specimens denoted as “w” and relative displacements of steel plates denoted as
“p”. The displacements were measured by LVDT transducers near (+/- 25 mm) the specimen axis
(test group B, parallel to the grain) or near (+/- 25 mm) the middle of the specimen length (test
group DĽ perpendicular to the grain). Relative displacement “w” were measured on the measuring
length lw and relative displacement “p” on the measuring length lp. Test arrangement is visualised
in Figure 3. Behaviour of timber specimens during tests is evaluated for two stress phases
denoted as "elastic" phase and "post-elastic" phase. As visualised in Figure 4, the load vs. rel.
displacement relation corresponding to test phase of (0.1 – 0.4)Fmax is used for expression of
stiffness K during the elastic phase, and the test phase in range of (0.7 – 1.0)Fmax is considered for
expression of stiffness T during the post-elastic phase. The results obtained from tests are
transformed and defined by the bi-linear elastic load vs. rel. displacement relation as presented in
Figure 4b. The elastic phase is assumed for load range of (0.1 – 0.7)Fmax and post-elastic phase
for range of (0.7 – 1.0)Fmax.
109
Figure 3. – Compression test arrangement – group B (left), group D (right).
Typical load vs. rel. displacement relations measured on the positions “w” and “p” are visualised in
Figure 4a. In general, the load vs. rel. displacement relation, measured between two points with no
contact area present between them, does not include the initial upward curve (slip), if the
instrumentation and test arrangement are properly made and the timber specimen does not have
defects or huge inhomogeneities. Such load vs. rel. displacement relation was obtained from
measuring of relative displacements “w”, as it is visualised in Figure 4a. The initial upward curve
up to the s0 displacement was measured for relative displacements “p”. In order to evaluate the
compression behaviour as a relationship between the stresses acting on the wood contact area
and the displacements induced by them, the load vs. rel. displacement relations are expressed as
the stress vs. rel. displacement relations (Figure 4b). The contact stiffness characteristics for
parallel KC║ and perpendicular KC┴ to the grain direction are determined from the stiffness
characteristics Kw and Kp as denoted in Figure 4b.
110
Figure 4. – Compression tests, expression of results, a) typical load – displacement curves, b)
idealised bi-linear curves.
4. Compression tests – group B
Relative displacements “w” and “p” were obtained as the average of displacements measured on
opposite sides of specimen. The 400 kN actuator and displacement control procedure with rate of
0.008 mm/s were used during the test. Density ρω and moisture content ω were measured on
sections cut from each specimen. The mean value of maximum force load Fmax applied during the
test is 347.11 kN. The mean values of relative displacements “w” and “p” corresponding to load
stage Fmax are 1.03 mm and 2.44 mm, respectively. The failure of all specimens occurred due to
crushing of the fibres with approximately horizontal plane of rupture. The mean value of maximum
stress fc,0 reached is 34.77 MPa.
5. Compression tests – group D
Relative displacements “w” and “p” were obtained as the average of displacements measured on
opposite sides of specimen. The 100 kN actuator and displacement control procedure with rate of
0.03 mm/s were used during the test. Density ρω and moisture content ω of each specimen were
measured. The mean value of maximum force load Fc,90,max calculated according to the EN 408154
procedure is 36.38 kN. The failure as a total squash and damage of specimens was not reached
154
European Committee for Standardization (CEN), STN EN 408+ A1:2013-04 Timber structures. Structural timber and glued laminated timber.
Determination of some physical and mechanical properties.
111
during any test and the tests were terminated after tangent modulus became very low (near the
flat part of the load–rel. displacement curve). The mean values of relative displacements “w” and
“p”, corresponding to load stage Fc,90,max, are 1.31 mm and 8.86 mm, respectively. The mean value
of maximum stress fc,90 calculated is 2.36 MPa.
6. CONCLUSIONS
The assessment of structural behaviour of existing timber structures is strongly influenced
by uncertainties, which relate to their structural condition, quality of diagnosis, computation models
and methods, etc. These uncertainties highlight the need for detailed analysis of wood material,
the structural members and its connections, and subsequently development of design models and
rules for timber structures. The experimental tests presented are focused on structural response of
wood elements in terms of the stiffness behaviour in the contact, where the load applied is
transmitted into wood element. Further step is the assessment of structural response measured
and evaluation of stiffness characteristics for contact interfaces.
112
ZÁV R
P edložená monografie je shrnutím vybraných badatelských problémů týkajících se historických krovů na
území MoravyĽ Slezska a Slovenska. Historické krovy byly zkoumány po stránce konstrukční v celém časovém
rozsahu dochovaného fondu historických krovů. Z území Moravskoslezského kraje byly významně doplněny
dosavadní znalosti zvláště o renesančních a barokních krovech se specifickými prvkyĽ jako je identifikace a časové
zat ídění reliktů renesančního krovu v kostele ve Vlčovicích se zarážkami nebo naopak typických krovových
konstrukcí barokaĽ jako jsou st echy mansardové a jejich vyhodnocení v kontextu vývoje krovových konstrukcí na
pomezí MoravyĽ Slezska a Slovenska.
Dále byly nastíněny možnosti diagnostiky a metod ochrany historických krovových konstrukcí na sledovaném
území.
113
Summary
114
LITERATURA

AMBROŽOVÁĽ E.: Nátěry d eva. Praha: Grada PublishingĽ Ň000Ľ 7Ň pp.

ANTOŠOVÁ, N.: Patológia stavieb I. – vybrané časti z prednášokĽ Brno, 2013: Tribun EU.

ASHURST, J. – ASHURST, N.: Practical Building Conservation. Vol. 5. Wood, Glass and
Resins, Hants: English Heritage Technical Handbook, Gower Technical Press, 1989.

AUGUSTINKOVÁĽ L. – DUDEK, J.: Špitální kaple sv. Barbory (nyní ob adní sí ) v Bílovci.
Podkroví a krovĽ sejmutí omítek v p ízemí. Ostrava Ň007. Nepublikovaná nálezová zpráva uložená
v archivu NPÚĽ ú.o.p v Ostravě.

AUGUSTINKOVÁĽ L.: Dějiny fary v Bartošovicích. Nálezová zpráva. Ostrava Ň015.
Nepublikovaný materiál uložený v archivu Základní organizace Českého svazu ochránců p írody
Nový Jičín v Bartošovicích.

AUGUSTINKOVÁĽ L.: Nejstarší d evěné konstrukce ve Štramberku (kostel sv. Kate iny
v Tamovicích a štramberská zvonice). In: D evostavby a konstrukce na bázi d eva. Sborník prací
z vědecké konference s mezinárodní účastíĽ po ádané 11. – 12- 11. Ň00ř ve Štramberku. Ostrava
2009, s. 103 – 113.

AUGUSTINKOVÁĽ L.: Podoby sakrální architektury ve Ň. pol. 16. a na poč. 17. století
v Moravskoslezském kraji. Ostrava Ň01ň. Disertační práce ČVUT v Praze.

AUGUSTINKOVÁĽ L.: Proměny farní budovy v Bartošovicích. POOD í Ň015Ľ roč. XVIIIĽ č. ŇĽ
s. 19 – 24.

AUGUSTINKOVÁĽ L.: Starý zámek v Bravanticích - 1. NP a 2. NP. Ostrava 2007.
Nepublikovaný materiál uložený v archivu autorky.

BEIERĽ J.Ľ TÝNĽ Z.: Ochrana d evaĽ Grada PublishingĽ Praha (ČR)Ľ 1řř6.

BRANCO, J.M.: Influence of the joints stiffness in the monotonic and cyclic behaviour of
traditional timber trusses. Assessment of the efficacy of different strengthening techniques. PhD
thesis, University of Minho and University of Trento, 2008.

BREYMANN, G. A.: Allgemeine Bau-Constructions-Lehre, Constructionen in Holz,
Hoffmann'sche Verlags-Buchhandlung, Stuttgart, 1851.

DESCAMPS, T., LAMBION, J., LAPLUME, D.: Timber Structures: Rotational stiffness of
carpentry joints. World Conference on Timber Engineering, Portland, USA, 2006.

DESCAMPS, T., LEMLYN, P.: Effects of the rotational, axial and transversal stiffness of the
joints on the static response of old timber framings. In Conference on the protection of historical
buildings, Rome, Italy, 2009.

DUDÁŠĽ M.: Drevené artikulárne a tolerančné chrámy na Slovensku. Liptovský Mikuláš:
Tranoscius, 2011, 356 s.

European Committee for Standardization (CEN), EN 1995-1-1:2004/A1:2008 Eurocode 5:
Design of timber structures - Part 1-1: General - Common rules and rules for buildings.

European Committee for Standardization (CEN), STN EN 408+A1:2013-04 Timber
structures. Structural timber and glued laminated timber. Determination of some physical and
mechanical properties.

FEIO, A. O.: Inspection and diagnosis of historical timber structures: NDT correlations and
structural behaviour. PhD thesis, University of Minho, Portugal, 2006.

FENGEL, D., WEGENER, G.: Wood – chemistry, ultrastructure, reactions. Verlag Kessel,
2003, 613 s.

GAVENDOVÁĽ M. - KOUBOVÁĽ M. - LEVÁĽ P.: Kulturní památky okresu Nový Jičín. Ostrava Nový Jičín 1řř7.
115

GILBERT, E. A., SMILEY, E. T.: Picus sonic tomography for the quantification of decay in
white oak (quercus alba) and hickory (carya spp.). Journal of Arboriculture and Urban Forestry,
vol. 30( No. 5): September 2004.

GOCÁLĽ J.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.Ľ CAPKOVÁĽ E.Ľ KEKELIAKĽ M.: Geometric and Static Analysis
of the Historical Truss in Village Belá Dulice Structural and physical aspects of civil engineering 2nd international scientific conference: November 27-ŇřĽ Ň01ňĽ High TatrasĽ Štrbské PlesoĽ SR. –
Technical University KošiceĽ Ň01ň.

GROSSER, D.: Směrnice 1-1,87, Vědecká společnost pro sanace staveb a péči o památkové
objekty, Mnichov, a A. Weissvrodt, Borgholzhausen.

HAVIROVA, Z., KUBU, P., Reliability and service life of constructions and buildings of wood,
in Wood Research 51, 2007, pp. 15 – 28.

HEIN, J. T.: Horkovzdušná metoda likvidace živočišných škůdců
dřeva v konstrukcích.
Nahrazuje leták 1-1-87. WTA Publications. WTA Wissenschaftlich-technischer Arbeitskreis für
Denkmalpflege und Bauwerksanierung. 2008 978-3-8167-7752-6.

HERMANN, K.: Das Heimatbuch von Brosdorf. Kreis Wagstadt – Ostsudetenland. 1979.

HUDEČEKĽ J. - HANÁKĽ F. - HUDEČEKĽ P.: Bravantičtí z Chob an na P erovsku a heraldická
památka na jejich rod. Sborník státního okresního archivu v P erově. P erov Ň00ŇĽ s. Ňř - 35.

INDRAĽ B.: Fulnecká rodina stavitelů – architektů Thallherrů. Vlastivědný sborník okresu
Nový Jičín 1ř74Ľ roč. XIVĽ s. ň5 – 50.

IZVOLT, P. : Save Historical Trusses. All of the Roof. Bratislava: Jaga Group (published in
Slovak language). 2006.

JAKUBECĽ O.: Forma sleduje funkci. Sakrální gotizující architektura renesance na Moravě
v průsečíku demonstrace konfesionality a rodových tradic. Artis HistoriaĽ Ň006Ľ č. 1Ľ s. 6Ř – 75.

JAKUBEC, O.: Kulturní prostředí a mecenát olomouckých biskupů potridentské doby.
Olomouc 2003.

JAKUBECĽ O.: Umění jako nástroj katolické reformy a protireformace. Konfesionalizace a
mecenát vratislavských a olomouckých biskupů na p elomu 16. a 17. století. In: Slezsko. Země
Koruny české. Historie a kultura 1ň00 – 1740. Praha 2008, s. 203 – 312.

JANIŠĽ J. – VÁCHAĽ Z. – VRLA, R.: K počátkům stavby kostela Nejsvětější Trojice ve
Valašském Mezi íčí. Archaeologia historica XXXVIIIĽ č. ŇĽ s. ň55 – 368.

JIRKA, O., MIKES, K.: Semi-rigid joints of timber structures. Pollack Periodica, 5(2), 2010,
19-26.

JURGA, V., JANEK, M.: Krov a střecha kostela sv. Šebestiána v Třemešné u Krnova.
Stavebně-technický a biologický průzkum krovu, projekt sanace krovu a střechy. Frýdek-Místek,
06/2006 (samostatná příloha:Technická zpráva výměn, srpen 2006).

JURGA, V.: PD sanace střechy s krovu kostela sv. Šebestiána. Projekce, průzkumy,
inženýrská a stavební činnost. Frýdek-Místek, 05/2006. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ
ú.o.p. Ostrava.

KLOIBERĽ M.Ľ KOTLÍNOVÁĽ M., Comparison of Testing Methods of Timber on Medieval
Beams of a Store House Floor of Castle Pernstejn. In “5th International Conference for NDT and
Technical Diagnostics”. Moskva : Russian Society for Non-Destructive Testing, 2006. p. 86-86.

KOCH, H.; SEIM, W.: Load bearing capacity of traditional roof structures - modelling of joints.
In Proceedings of the 9th World Conference on Timber Engineering (WCTE), Portland, Oregon,
USA, 2006.

KÖCKĽ B.Ľ HOLZERĽ S. M.: Baroque Timber Roofs without a Continuous Tie beam. In
Proceedings of the Third International Congress on Construction History, 2009.

KOHOUT, J. – TOBEK, A. – MULLERĽ P. (1řř6): Tesa ství. Tradice z pohledu dneška.
Praha: Grada Publishing, 1996. 256 pp. ISBN 80-7169-413-4.
116

Kolá Ľ F. a kol.: VlčoviceĽ kostel Všech SvatýchĽ Nálezová zpráva č. Ř0/1Ň NPÚĽ ú.o.p.
v Ostravě. Ostrava Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě.

KORENKOVÁĽ R. – KRUŠINSKÝĽ P. – GRÚ OVÁĽ Z. : Poškodenie historických krovov a ich
včasná diagnostikaĽ konferencia z medzinárodnou účas ou "Poruchy a rekonštrukcie obvodových
pláš ov a striech"Ľ Podbanské 7.-ř.4.Ň010Ľ TU v Košiciach a Dom techniky, ISBN 978-80-2320307-3.

KORENKOVÁĽ R.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.Ľ PISCAĽ P.: Analysis of the impact of microclimate in
a roof space on a ghotic truss construction. In: Communications. No.: 4/2013. EV 3672/09, s. 27 31.

KORENKOVÁĽ R.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.: The analysis of roof structures of historical trusses in
selected regions of Slovakia. In: Civil and environmental engineering: scientific technical journal.
Vol. 9, No. 1 2013, s. 21-26.

KORENKOVÁĽ R.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.: The analysis of moisture regime of the under-roof space
in historical truss. In: Theoretical foundation of civil engineering: XXI Russian - Slovak - Polish
Seminar, 03-06 July 2012 (pp. 297-302). Arkhangelsk: Politechnika Warszawska.

KORENKOVÁĽ R.: The analysis of methods used in renovations of historical roof frames. In:
Civil and environmental engineering, Vol. 9, 2013, No. 2, p. 144 - 149.

KOU ILOVÁĽ D.Ľ PAVELKOVÁĽ H: Třemešná, farní kostel sv. Šebestiána, dokumentace
nálezových situací při sanaci krovové konstrukce nad presbytářem a části lodi. Ostrava 2010.
Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Ostrava.
KRUŠINSKÝ P.Ľ SUCHÝ L.Ľ URIAN K.Ľ GRÚ OVÁ Z.: Historical roof construction of
churches in the region Liptov, In: XX Polish - Russian - Slovak seminar "Theoretical foundation of
Civil Engineering", Warszawa-Wroclaw, 5.-10. 0ř. Ň011Ľ printed ŽU v ŽilineĽ ISBN Ř0ř70Ň4Ř6-1.

KRUŠINSKÝĽ PĽ URIANĽ K.Ľ GRÚ OVÁĽ Z.Ľ SUCHÝĽ L.: Historické krovy v Žilinskom
samosprávnom kraji / Historical timber roofs in Žilina autonomous regionĽ in: ň7. vědecká
mezinárodní konference ústavů a kateder pozemního stavitelství Ostrava Ň01ň : „nejnovější
poznatky v oboru pozemního stavitelství”: Ostrava ň.-6. zá í Ň01ň. - Ostrava: VŠB - TU, 2013. ISBN 978-80-248-3127-5. - S. 33-38.

KRUŠINSKÝĽ P.Ľ KORENKOVÁĽ R.Ľ URIANĽ K.: Research of the roof trusses of the
franciscan monastery in OkoločnéĽ In: Theoretical foundation of civil engineering : XXI Russian Slovak - Polish Seminar : Moscow - Arkhangelsk, 3.07-6.07.2012. - Warszawa: Politechnika
Warszawska, 2012. - ISBN 978-83-7814-021-4. - S. 335-342.

KRUŠINSKÝĽ P.Ľ KORENKOVÁĽ R.Ľ URIANĽ K.: Research of the roof trusses of the
franciscan monastery in OkoločnéĽ In: Theoretical foundation of civil engineering : XXI Russian Slovak - Polish Seminar : Moscow - Arkhangelsk, 3.07-6.07.2012. - Warszawa: Politechnika
Warszawska, 2012. - ISBN 978-83-7814-021-4. - S. 335-342.

KRUŠINSKÝĽ P.Ľ KORENKOVÁĽ R.Ľ GRÚ OVÁĽ Z.Ľ SUCHÝĽ L.:Gotické krovy v regióne
Listova, in: Strechy-Fasady-Izolace, 20 (1), 2013, 30-32. Ostrava: Mise.

KRUŠINSKÝĽ P.Ľ KORENKOVÁĽ R.Ľ GRÚ OVÁĽ Z.Ľ ZACHAROVÁĽ D.; Stručný vývoj
krovových konštrukcií severozápadného Slovenska. In: Stavebné hmoty. ISSN 1336-6041. Roč. řĽ
č. 1 (Ň01ň)Ľ s. ňŘ-42.

KRUŠINSKÝĽ P.Ľ SUCHÝĽ L.Ľ URIANĽ K.Ľ GRÚ OVÁĽ Z.: Historical roof construction of
churches in the region Liptov, XX PRS seminar "Theoretical foundation of Civil Engineering",
Warszawa-Wroclaw, 5.-10. 0ř. Ň011Ľ ŽU v ŽilineĽ ISBN Ř0ř70Ň4Ř6-, str.

KRUŠISKÝ P.Ľ KORENKOVÁĽ R.Ľ SUCHÝĽ L.Ľ ZACHAROVÁĽ D.: Vývoj krovov v regióne
Liptova, 35. Vedecká konferencia katedier a ústavov konštrukcií pozemných stavieb 117
medzinárodná konferenciaĽ 7.- ř. septembra Ň011Ľ TelčĽ ČVUTĽ PrahaĽ Ň011Ľ ISBN ř7Ř-80-0104959-4.

KYNCL, T.: Dendrochronologické datování dřevěných konstrukčních prvků kostela sv.
Šebestiána v Třemešné (okr. Brutnál). Výzkumná zpráva č.058a-06, Brno, 2006. Nepublikovaný
materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. Ostrava.

KYNCLĽ T.: Výzkumná zpráva na dendrochronologické datování krovu kostela v Bravanticích.
Brno 201ň. Nepublikovaný materiál uložený v knihovně VŠB – TU Ostrava.

KYNCLĽ T.: Výzkumná zpráva na dendrochronologické datování krovu kostela Všech svatých
v Kop ivnici – Vlčovicích. Brno Ň01ň. Nepublikovaný materiál uložený v knihovně VŠB – TU
Ostrava.

LÁSKAĽ V. – SCHUBERT, A. – ŠTULCĽ J. : Péče o st echy historických budov. Praha 1řř7:
SÚPPĽ 1ř pp. ISBN Ř0-902305-4-7.

Leonardo da Vinci Pilot Project, Handbook 1 - Timber Structures, Educational Materials for
Designing and Testing of Timber Structures – TEMTIS, 2008.

MAKÝŠĽ O. – DUDÁŠĽ M. – KRUŠINSKÝĽ P. – AntošováĽ N. (Ň01Ň): Stavebné drevo pri
obnove pamiatok. Bratislava: Stavebná fakulta STUĽ ISBN ř7Ř-80-89402-61-8.

MAKÝŠĽ O.: Vývoj strešných krytín na našom území. Eurostav: recenzovaný odborný časopis
z oblasti stavebníctva a architektúry Roč.11Ľ č.ň. s. Ř--12. ISSN 1335-1249.

MAKÝŠĽ O. Spôsoby a postupy obnovy pamiatok. Bratislava: Renesans, 2013. 126 s. ISBN
978-80-89402-6.

MAKÝŠĽ O.: Technologie renovace budovĽ Bratislava: Jaga groupĽ Ň004. ISBNŘ01-8076006-3, 262 pp.

MAKÝŠĽ O.: Stavebná obnova pamiatok v rámci programu OSSD. In Vývojové trendy v
oblasti navrhovaniaĽ prípravyĽ realizácie a údržby stavieb [elektronický zdroj] : Zborník vedeckých
prác. Brno: Tribun EUĽ Ň01ňĽ s. 14ň--148. ISBN 978-80-263-0544-6.

MAKÝŠĽ O: Spôsoby a postupy obnovy pamiatok. Bratislava: RenesansĽ Ň01ň. 1Ň6 s. ISBN
978-80-89402-67-0.

MEISEL A., MOOSBRUGGER, T., SCHICKHOFER, G.: Survey and Realistic Modelling of
Ancient Austrian Roof Structures. In Proc. of Conservation of Heritage Structure (CSHM-3),
Ottawa, Canada, 2010.

NASSWETTROVÁĽ A.Ľ ŠMÍRAĽ P.: Porovnání horkovzdušné a mikrovlnné sterilizace
dřevěných prvků na základě pohybu a rozložení teplotních polí. In.: Sborník vědeckých a
odborných příspěvků z konference Nové nedestruktivní metody diagnostiky a sanace dřevěných
konstrukcí. 2014, s. 75-86. 1. VYD. ŠMÍRA - PRINT, s.r.o. ISBN: 978-80-87427-83-5

PALMA, P., CRUZ, H.: Mechanical behaviour of traditional timber carpentry joints in service
conditions-results of monotonic tests. In From material to Structure–Mechanical behaviour and
failures of the timber structures XVI international symposium, Venice, Italy, ICOMOS IWC, 2007.

PIAZZA, M., CANDELPERGHER, L.: Mechanics of traditional connections with metal devices
in timber roof structures, In Proc. of the 7th Int. Conf. STREMAH, Bologna (IT), 2001, 415-424.

POPESCU, C.M., TIBIRNA, C.M., VASILE, C. : XPS characterization of naturely agend
wood. Applied Surface Science 256 (2009) 1355-1360.

PRIX, D. : Umělecko-historický předběžný posudek krovu římsko-katolického kostela sv.
Šebestiána v Třemešné, okr. Bruntál. Praha, 7. 4. 2005. Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ
ú.o.p. Ostrava.

QUINNĽ N.Ľ D’AYALAĽ D.: Assessment of the Realistic Stiffness and Capacity of the
Connections in Quincha Frames to Develop Numerical Models. In Advanced Materials Research
778, 2013, 526-533.
118

REINPRECHT, L., HRIVNÁKĽ J.: Ultrasonic and drilling resistance materiology of deciduous
and logs. Acta Facultatis Xylologiae Zvolen. Zvolen: TU Zvolen, 2012, pp 54(1): 4ň −54. (In Slovak
language)

RODRIGUEZ LINAN, C.: MORALES CONDE, MA J.; RUBIO DE HITA, P.; et al., Inspeccion
with non destructive techniques of a historic building: oratorio San Felipe Neri (Cadiz). Informes
dela Construccion, Volume: 63 Issue: 521 Pages: 13-22 DOI: 10.3989/ic.10.032 Published:
JAN-MAR 2011

ROSOVÁĽ R.: Archivní rešerše ke kostelu sv. Valentina v Bravanticích. Ostrava 2006.
Nepublikovaný materiál uložený na NPÚĽ ú.o.p. v Ostravě.

SAMEK, B. a kol.: Umělecké památky Moravy a Slezska. Praha 1řř4. Díl 1. A – I.


SAMEKĽ B.: Umělecké památky Moravy a Slezska. Díl IIĽ J - N. Praha 1994.
SciaEngineer 2010. Software for structural analysis. http://nemetschek-scia.com/sk

STN EN 1991-1-1 Eurocode 1. Actions on structures. Part 1-1: General actions. Densities,

ŠIMUNKOVÁĽ E. – KUČEROVÁĽ I. : D evoĽ Praha: Společnost pro technologie ochrany
památekĽ Ň000. ISBN Ř0-902668-4-3, 134 pp.

ŠKABRADAĽ J.: Konstrukce historických staveb. Praha Ň00ň.

Slovenská národná knižnicaĽ Archív literatúry a umeniaĽ f. Salvatoriánska provinciaĽ Acta
capitularia, sign. RHKS 451 Liber rationum conventus Okolicsnensis, sign. RHKS 458. MV SR,
ŠABĽ f. LŽ I.Ľ i. č. ř5ŘĽ k. 6Ř1.

SOUČKOVÁ, A.: Odborné vyjád eníĽ č. VZL-N-14/10 - Stanovení likvidačního účinku
horkovzdušné sterilizace d eva proti larvám d evokazného hmyzu Hylotrupes bajulus dle normy
ČSN EN 1ňř0. Výzkumný a vývojový ústav d eva ský v B ezniciĽ Ň00Ľ ř s.

STN EN 1řř0 Eurocode. Basis of structural design. SÚTNĽ Bratislava Ň00ř.
self-weightĽ imposed loads for buildings. SÚTNĽ Bratislava Ň007.

STN EN 1991-1-4 Eurocode 1. Actions on structures. Part 1-4: General actions - Wind
actions. SÚTNĽ Bratislava Ň007.

STN EN 1995-1-1 + A1 Eurocode 5. Design of timber structures. Part 1-1: General. Common
rules and rules for buildings. SÚTNĽ Bratislava Ň00Ř.


STN EN ňňŘ Structural timber. Strength classes. SÚTNĽ Bratislava Ň004.
STRUHÁRĽ A. Geometric harmony of historical architecture in Slovakia. Bratislava. Pallas,
1977.

SUCHÝ L.Ľ KRUŠINSKÝ P.Ľ BABJAKOVÁ Z.Ľ
URIAN K.: Historické krovy sakrálnych
stavieb TurcaĽ Žilinská univerzita v ŽilineĽ Katedra pozemného stavite stva a urbanizmuĽ Stavebná
fakultaĽ Žilina Ň00Ř.

SUCHÝ L.Ľ KRUŠINSKÝ P.Ľ GRÚ OVÁ Z.Ľ URIAN K.Ľ ZACHAROVÁ D.Ľ KORENKOVÁ R.:
Historické krovy v regiónoch Oravy a Kysúc. Žilinská univerzita v Žiline - Stavebná fakulta Katedra pozemného stavite stva u M. Gibala KNM Ň010Ľ ISBN ř7Ř-80-970171-1-8.

SUCHÝĽ . a kol.: Historical trusses in region Turiec. Miroslav Gibala KNM, 2008, p. 102. + 1
DVD.

SUCHÝĽ . a kol.: Historical trusses in regions Orava and Kysuce. Miroslav Gibala KNM,
2010, p. 224.
119

SUCHÝĽ .Ľ GLOSĽ P.Ľ URIANĽ K.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.: Stavebno historický prieskum krovov
nad Dómom sv. Martina v Bratislave, Dějiny staveb: sborník p íspěvků z konference Dějiny staveb
Ň011 : [v Nečtinech konané ve dvech Ň5. ň. - 27. 3. 2011]. - ISSN 1803-0777. - Plze : Klub
Augusta Sedláčka ve spolupráci se Sdružením pro stavebněhistorický průzkumĽ Ň01Ň. - ISBN 97880-87170-19-9. - S. 213-222.

SUCHÝĽ L.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.Ľ BABJAKOVÁĽ Z.Ľ URIANĽ K.: Historické krovy sakrálnych
stavieb Turca. Zilina: Publisher M. Gibala KNM, 2008.

SUCHÝĽ L.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.Ľ GRÚ OVÁĽ Z.Ľ URIANĽ K.Ľ ZACHAROVÁĽ D.Ľ KORENKOVÁĽ
R.: Historické krovy v regiónoch Oravy a Kysúc. Žilinská univerzita v Žiline - Stavebná fakulta Katedra pozemného stavite stva u M. Gibala KNM 2010, ISBN 978-80-970171-1-ŘĽ Realizované
s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

SUCHÝĽ L.Ľ KRUŠINSKÝĽ P.Ľ GRÚ OVÁĽ Z.Ľ URIANĽ K.Ľ ZACHAROVÁĽ D.Ľ KORENKOVÁĽ
R.: Historical Trusses in the Regions of Orava and Kysuce. Zilina: M. Gibala KNM, 2010.

ŠUJANOVÁĽ O. – MIRZOVÁĽ M. : Odporúčania pre ochranu drevených konštrukcií objektov.
Bratislava: SÚPSOPĽ 1řŘ1Ľ 16ř pp.

The Complete Pythagoras. Internet version of Kenneth Sylvan Guthrie’s Pythagorean
Sourcebook and Library (1922), ed. Patrick Rousell. [Online] [Cited: 03 22, 2011.]
http://www.completepythagoras.net

TZOUMASOVÁĽ T.: BravanticeĽ kostel sv. Valentina. Rekonstrukce objektu po záplavách v
roce 1řř7. Projekt pro stavební povolení. Olomouc 1řřŘ.

ULLRICHĽ J.: Klantendorf im Jahre 1Ř17. Das Kuhländchen sv. ňĽ 1řŇ1Ľ č. 6Ľ s. 41 – 45.

VINA Ľ J. – KUFNER, V. – HOROVÁĽ I. : Historické krovy. PrahaĽ EL Consult 1řř5Ľ řŇ pp.
ISBN 80-902076-0-X.

VINAR, J. KUFNER, V.: Historical Trusses – their Structure and Statics. Praha: Grada
2004(published in Czech language).

VÍTEKĽ T.: P íspěvek průzkumu krovů ke stavebním dějinám zámku Jánský Vrch. Průzkumy
památekĽ XXIIĽ Ň015Ľ č. ŇĽ s. 17ř – 186.

WALD, F., MAREŠĽ J.Ľ SOKOLĽ Z.Ľ DRDÁCKÝĽ M. : Component method for historical timber
joints. In The Paramount Role of Joints into the Reliable Response of Structures, Springer
Netherlands, 2000, s. 417-424.

WIECEK, A., Slezská města na kresbách B. B. Wernera. In Časopis Slezského muzea-B, VI,
1ř57Ľ č. 1Ľ 45s.

WOLNY, G.: Kirchliche Topographie von Mähren, meist nach Urkunden und Handschriften. I.
4. BrünnĽ 1Ř6ŇĽ s. ň41-343.

WOLNY, G.: Kirchliche Topographie, III. Brno 1859.

YOKOYAMA, M., GRIL, J., MATSUO, M., YANO, H., SUGIYAMA, J., KUBODERA, S.,
MISTUTANI, T., SAKAMOTO, M., OZAKI, H., IMAMURA, M., KAWAI, S. 2009: Mechanical
characteristics of aged Hinoki wood from Japanese historical buildings. Comptes Rendus
Physique, 10 (2009) 601 611.

ŽÁKĽ J. – REINPRECHTĽ L. : Ochrana d eva ve stavbě. Praha 1řřŘ: ABF/Arch.
120
REJST ÍK JMENNÝ ů MÍSTNÍ
Bartošovice (CZ)
Belá –Dulice (SK)
Bílovec
Bratislava (SK)
EnglischĽ Johann Anton stavitelĽ inženýr
Gbe any (SK)
Gross Elias z T emešné; tesa
Habovka (SK)
Hammerschmied z Nisy, Felix Anton, stavitel
KarlsederĽ K.Ľ stavitel v P íbo e
Kledensky Franz, autor vedut
Kop ivnice – Vlčovice (CZ)
Liptovské Sliače (SK)
Liptovský Ján (SK)
Liptovský Michal (SK)
Martin – Priekopa (SK)
Mihatsch, Johann, stavitel
Oravské Veselé (SK)
Podstatský z PrusinovicĽ Jan JosefĽ kanovník
olomoucké kapituly
Príbovce (SK)
Sitta z Krnova; WenzelĽ tesa
Stará Ves u Bílovce
Thalherr, Jan Sarkander, architekt
T emešná
Turčiansky Peter (SK)
Turzovka (SK)
Važec (SK)
Zákopčí (SK)
Cheb
Abramová
Štramberk - Tamovice
Radkov
Turie (SK)
Javorník
Kujavy
Tábor
Kočí u Chrudimi
Valašské Mezi íčí
Štramberk
z Berečka Friedrich
Thalherr Václav stavitel
Pavlovský StanislavĽ biskup olomoucký
REJST ÍK V CNÝ
Dendrochronologie
St echa mansardová
Plošný průzkum
Zarážky krovu
Záklop malovaný
121

Historické krovy MoravyĽ Slezska a Slovenska - rozvoj

Transkript

Podobné dokumenty

Výroční zpráva 2012

historická architektúra 2015 - rozvoj