aktuálne číslo - fara

Cesta
Informačník kežmarských katolíkov
3
XXII. ročník • 2016
„Koľko matiek, koľko otcov, spolu s každodenným chlebom, nakrájaným doma na stole, rozlámalo svoje srdce,
aby vychovali synov a dcéry, aby ich vychovali dobre!
Koľko kresťanov, ako zodpovedných občanov, rozlámalo svoj život na obranu dôstojnosti všetkých, zvlášť tých
najchudobnejších, vytlačených na okraj a diskriminovaných! Kde nachádzajú silu, aby robili toto všetko? Práve
v Eucharistii.“
Svätý Otec František
aktuálne
EDITORIÁL
V
médiách občas vidíme, ako
kohosi prekvapí anketová
otázka. Nie každý to má rád, no
novinári vedia, akú silu má anketa. Nemám kameru ani mikrofón
a predsa siahnem na anketu: ako
sme prežili predchádzajúci čas?
Povedzme od Kvetnej nedele? Čo
oslovilo, zasiahlo či čo zabolelo?
Duchovných podnetov bolo
neúrekom - Trojdnie, Veľká noc,
Turíce, prvé sv. prijímania, Božie
Telo... Paleta chvíľ s duchovným
požehnaním bola rozsiahla. A isto aj tá osobná. Napriek tomu
som opakovane zažila situáciu,
v ktorej sme smutne krútili hlavami nad dnešnou dobou, ľuďmi,
mládežou, zvykmi... „Kresťan, to
je muž či žena radosti, muž či žena
s radosťou v srdci. Nieto kresťana
bez radosti! ,Ale, otče, ja som videl
mnoho takých‘ - ,Nie sú kresťanmi!
Hovoria, že sú, ale nie sú! Niečo
im chýba!‘ Občiansky preukaz
kresťana je radosť, radosť evanjelia,
radosť byť vyvolenými Ježišom,"
vyslovil pápež František. Na svete
teda nie sme len tak, na smutné reči
či na komparz. Brána optimizmu je
priúzka len pre toho, kto ňou nechce prejsť. Máme načierať z darov,
ktoré nám Boh každodenne dáva.
Učiť sa vidieť drobnôstky od Boha.
A pestovať radosť v srdci, ktorá sa
nebude dať ukryť. A ak príde niečo
vážne, čo ťažko prijať či pochopiť?
Vtedy sa pýtajme: čo tým chce Boh
povedať?
A teda – opäť otázka: čo pekné
som prežil? Včera či dnes? „Len“
čosi? Aj to sa oplatí vytiahnuť na
svetlo sveta. Komusi to povedať.
Deliť radosť. A na čo sa teším?
Na púť? Dovolenku? Koncert?
Či na pokojné letné večery? Na
stretnutia s ľuďmi, ktorí robia náš
deň zmysluplným a bez ktorých je
chudobným?
A ešte jedna anketová otázka:
vedia „tvoji ľudia“, že robia tvoj
život krajším? Že bez nich je
smutno? Že práve s nimi sa deň stal
slnečným a radostným? Ako napísal John Powell: „Všetci máme obmedzené množstvo energie, ktorú
môžeme minúť na ľudí a veci. Dajte
svoju lásku osobám vo svojom živote. Nikdy nedovoľte, aby sa veci
– peniaze alebo radovánky alebo
moc – zmocnili vášho srdca.“
Jana VÍZNEROVÁ
34
Blahoželáme
Nastávajúci mesiac jún je obdobím diakonských i kňazských
svätení. Preto zo srdca ďakujeme
našim kňazom za ich „Áno, Pane,
tu som, mňa pošli“ a prosíme Pána
Ježiša, večného Veľkňaza, aby zachoval svojich služobníkov v ochrane svojho Najsvätejšieho Srdca, kde
im nikto nemôže uškodiť. Zároveň
blahoželáme našim kňazom, ktorí
majú v tomto mesiaci narodeniny
– pánovi dekanovi Jakubovi Grichovi (6. 6.), pánovi kaplánovi Martinovi
Schreinerovi (8. 6.) a pánovi kaplánovi Dominikovi Jamrichovi (26. 6.).
Vyprosujeme Vám od Všemohúceho
Boha mnoho a požehnaných rokov.
Nech Pán požehnáva vašu prácu, aby
prinášala hojný úžitok.
Ľubomíra PITOŇÁKOVÁ
• Obradom veľkonočného Trojdnia, ktoré boli vysielané v Rádiu Lumen, predsedal biskup Andrej
Imrich.
Snímka: (ton)
Vďaka vám
Na tomto mieste sa chceme
poďakovať Kežmarskej televízii
a konkrétne Ottovi Vojtičkovi a jej
redaktorke Beáte Oravcovej za
besedu, ktorú pripravili o účinkovaní Mons. Michala Mareka v našej farnosti. Hostia besedy, bývalí
Kežmarčania - otec Peter Olekšák
a rehoľná sestrička Mária Brejková
- nám všetkým na chvíľu priblížili
život a účinkovanie tohto vzác-
neho kňaza, ktorého 20. výročie
úmrtia sme si pripomenuli koncom
februára. Mons. Michal Marek bol
horlivým a múdrym kňazom. Jemný a pozorný k ľuďom, a pritom
vodca, nekompromisný bojovník
za Kristovo kráľovstvo. Bol vzorným prostredníkom medzi Bohom
a ľuďmi, ale aj učiteľom a lekárom
ľudských duší. Nech sú jeho životné
skúsenosti a optimizmus príkladom
a povzbudením.
Ľudka FEČKOVÁ
• Aj kežmarskí veriaci putovali s Rádiom Lumen do Svätyne Božieho milosrdenstva v Krakove
- Lagievnikoch.
Snímka: Ľ. PITOŇÁKOVÁ
kronika, aktuálne
OBJAVIŤ BOŽIE MILOSRDENSTVO
U
ž šesť mesiacov prežívame
mimoriadny Svätý rok milosrdenstva. Urobila som si takú malú
bilanciu - prechádzame bránou
milosrdenstva v mnohých kostoloch, modlíme sa, putujeme osobne
i organizovane na rôzne miesta,
konáme skutky milosrdenstva, objavujeme hĺbku Božieho milosrdenstva
vo sviatostiach Cirkvi... Uvažujem, čo
dať na koniec vety – bodku, otáznik,
alebo... Veď ešte nie je koniec, iba polčas. Napriek tomu sa chcem podeliť
s ostatnými.
Silným duchovným povzbudením
bolo sobotné nočné bdenie pred
nedeľou Božieho milosrdenstva.
Svätyňa Božieho milosrdenstva
v Smižanoch sa pomaly zapĺňala,
po úvodnej katechéze nasledovali
modlitby matiek za deti a modlitby
mladých ľudí za svojich rodičov
spojené s adoráciou, ktoré trvali až
do polnočnej svätej omše.
Druhým povzbudením bola audiokniha Denníček – Božie milosrdenstvo v mojej duši. Duchovné zážitky
svätej sestry Faustíny - apoštolky
Božieho milosrdenstva - sú výnimočnými inštrukciami, ktoré nám Pán Ježiš zanechal pre rozvoj vnútorného
života. Toto posolstvo o milosrdnej
Božej láske a škole dôvery Ježišovi
bolo obohatením dní liečenia z choroby. Za tento dar som veľmi vďačná
pánovi kaplánovi a odporúčam ju
mnohým.
Ďalším povzbudením bola útla
kniha pátra Häringa, ktorej názov je
totožný s názvom článku obsahujúcim užitočné zamyslenia o sviatosti
zmierenia určené pre spovedníkov
i kajúcnikov. Podelím sa o úvodné
slová: Sviatosť zmierenia – alebo
sviatosť pokánia je drahocenná
perla. Šťastný človek, ktorý objaví
jej plnú krásu! Príliš dlho bola totiž
ukrytá v skostnatených tradíciách
a predsudkoch. V súčasnosti mnohí
začínajú objavovať jej skutočnú hodnotu. Je to sviatosť oslobodenia, veľkonočnej radosti, chvály, sviatosť na
uzdravovanie zranených spomienok
a obnovu zdravých vzťahov, sviatosť
ustavičného obrátenia, približovania
sa k Bohu a obnovovania jednoty jeho
Farská kronika
V MARCI - MÁJI 2016
OPRIJALI KRST:
Martin Podolský, Timea Pompa, Filip Mastiľák, Nelly - Edita
Noseková, Damián Tremba, Adela
Červeňáková, Adam Slávik, Bianka Žmijovská, Paula Pirožeková,
Ivan Žiga, Dominik Šleboda,
Kristína Voláková, Lukáš Lojek,
Tomáš Brija, Tatiana Kozárová,
Aurelia Zentková, Ivona Badžová,
Ján Badžo, Viktória Badžová, Ján
Mirga, Anežka Oračková, Adriana
Mišalková, Zoe-Mária Šilon, Pavol
Ištok, Jakub Oravec, Jonáš Čula,
Paula Krotáková, Juraj Babič,
Simona Lešundáková, Nina Husáková, Daniela Karkašová rod.
Dobová, Andrea Klečková, Stela
Dvorská, Sofia Grušková, Nina
Michaela Straková, Dávid Šelep,
Laura Pekarčíková, Emma Remiášová, Lea Kurucová, Jozef Kaprál,
Nora Pompová, Kristián Jerdonek,
Samuel Horský, Matej Šašala, Elissa Zentková, Rebeka Kulangová,
Naďa Kriššáková, Ján Vidiečan, Kamila Pompová, Ján Badžo, Nikolas
Oračko, Damián Strella, Miamária
Galik, Martin Müller, Daniel Šoltés,
Tereza Kubalová, Sára Berková.
OZOSOBÁŠILI SA:
Michael Kunz a Andrea Bjalončíková, Miloš Kerpčák a Lenka
Schneiderová, Anton Volák a Alena
Grígerová, Tomáš Roth a Alexandra
Smiljkičová, Miloš Mišalko a Miroslava Badžová, Tomáš Oravec
a Veronika Vojtíčková, Igor Karkaš
a Mgr. Daniela Dubová, Slavomír
Ištocy a Dominika Litvinová, Dominik Olejár a Mgr. Jana Sulitková,
Marian Straka a Veronika Vilčeková,
Kukáš Duchoň a Andrea Klečková,
Ján Špes a Michaela Chomová, Pavol Mikulášik a Alena Vojtaneková,
Ing. Michal Rusňák a Lucia Ripková, Flores John Lee Claro a Daniela
Olekšáková, Štefan Vnenčák a Jana
Hennelová.
rodiny. V nej zažívame blaženosť tých,
ktorí chvália Pána, že na seba zobral
zármutok, utrpenie a smrť, aby sme
boli opäť slobodní. Vedie nás k Eucharistii prostredníctvom pokornej
vďačnosti. Prostredníctvom nej sa
učíme chváliť Boha za jeho spásonosnú spravodlivosť, za dar zmierenia
a pokoja tým, že sa sami stávame nástrojmi pokoja, vyslancami zmierenia
a spolupracovníkmi pri dosahovaní
spravodlivosti. Sviatosť zmierenia vyžaduje ustavičné obrátenie, ľútosť nad
našimi hriechmi a ich pokorné vyznanie. Toto je potešujúca správa, pretože
skrze ľútosť Pán obnovuje naše srdcia
v chvále jeho milosrdenstva a pokorným vyznaním sa vraciame k uzdravujúcej pravde. Kríza tejto sviatosti
môže byť prekonaná jedine väčšou
vďačnosťou, odhaľujúcou bohatstvo
toho daru, ktorý Pán dal svojej Cirkvi
v deň svojho zmŕtvychvstania.
Povzbudzujem seba i čitateľov
Cesty, aby sme využili ďalšie dni
tohto mimoriadneho roka objavovaním vznešenosti milosrdného Boha.
Ľ. PITOŇÁKOVÁ
OBOLI POCHOVANÍ:
Stanislav Fiolek (56), Magdaléna Tomčíková rod. Vojčíková (68),
Anna Dicová rod. Stesňáková
(83), Juliana Polhošová (3 dni),
Jozef Holova (84), Peter Piatak
(54), Brutovský Ladislav (69), Beáta Bekešová rod. Lajčáková (47),
Mária Suláková (87), Dagmara
Rurová (71), Martin Mačičák (72),
Richard Böhmer (41), František
Hozza (59), Andrej Oračko (81),
Mária Džubasová (71), Helena
Zubajová rod. Klempárová (61),
František Zmaržlák (95), Július
Kubovčík (79), Cecília Hriňáková
rod. Langová (90), Helena Bachledová rod. Jendrajčáková (81), Ján
Gallik (61), Štefan Klimko (77),
Pavol Ištok (71), Vojtech Habiňák
(75), Albín Potočný (85), Katarína
Lopatovská (77), František Šoltýs
(35), Emília Breuerová rod. Gurovičová (84), Ružena Krupková rod.
Kapraňová (62), Jozef Duda (83),
Magdaléna Bačová rod. Oračková
(70), Maasmeier Salomea rod. Kazimierczuk (99), Katarína Potočná
rod. Hlaváčová (82).
Myslim e n a n i c h v mo d li t b ác h!
35
rozhovor
„KRESŤAN ZNAMENÁ KRISTOV“
Pôsobí skromne a nenápadne. Aj keď vystúpi na ambonu, to, čo vyžaruje, je pokoj. No keď začne kázať a poslucháč pozorne počúva, môže začať
zbierať perličky múdrosti z oblasti duchovného života. Slovo za slovom
a veta za vetou odhaľujú hĺbku a múdrosť. Občas sa priam žiada zastaviť
slová, aby si poslucháč stihol počuté ešte raz dôkladne premyslieť, než sa
v myšlienkach pohneme ďalej... Pán kaplán Dominik Jamrich sa narodil
v Ružomberku a žil v Ľubochni. Po kňazskej vysviacke v roku 2011 bol
kaplánom 2 mesiace v Letanovciach, 4 roky v Spišskej Novej Vsi a od
8. júla 2015 je medzi nami. Keď sa už trošku zabýval, poprosili sme ho
o rozhovor pre Cestu.
Prosím, priblížte nám svoje rodis- povolaním až po maturite.
ko a svojich blízkych, rodinu.
- Pochádzam z Ľubochne. Mám Máte nejaký duchovný vzor?
- Tých vzorov dáva Pán Boh vždy
štyroch bratov a dve sestry. Rodičia
nás všetkých od malička viedli k ži- dosť. Pre mňa to boli sv. Don Bosco,
patrón sv. Dominik Sávio a mnohí
vému vzťahu k Pánu Bohu.
svätí. Ale každý deň mi Pán posieKedy a ako sa zrodilo vaše kňaz- la množstvo ľudí, ktorí ma niečím
ské povolanie? Ktoré iné povola- povzbudzujú. Každý z nich iným
nie okrem kňazského Vám bolo spôsobom a inou formou, alebo
vlastnosťou.
najbližšie?
- Pri vzniku povolania sa ťažko hovorí o presnom momente začiatku. Aj Na čo z rokov svojich štúdií zvyknete spomínať?
vo Sv. Písme si Pán Boh veci obyčajne
- Najkrajší čas bol na strednej
pripravoval dlhšie dopredu – stvorenie sveta, príchod Vykupiteľa... Aj škole. Viem, že v tom veku často
v povolaní je to vždy dielo Božie, člo- rodičia hundrú na svoje deti a nevek len odpovedá na Božie volanie. vedia s nimi dobre vychádzať. Bol
Od malička som mal túžbu pomáhať to vek prudkého rozvoja a aj keď
ľuďom a sám som vnímal, že sa kraj- som vždy neprinášal len radosť
šie žije vtedy, keď mám neporušený do rodiny, mal som milosť, že moji
vzťah s Pánom Bohom. A toto som rodičia využívali schopnosti a dary
chcel odovzdávať aj ďalej. Intenzívne nás detí a podporovali ich. Tým som
som začal rozmýšľať nad životným mal stále množstvo práce, ktorou
sa dalo pomôcť druhým a bol som
skromnejší, lebo pri práci sa často
niečo pokazí a to vyháňalo zo mňa
namyslenosť.
Mali ste počas štúdia teológie
obľúbený predmet alebo predmety?
- Každý predmet mal svoj
význam. Myslím, že v škole popri
zaujímavosti predmetu má veľký
význam aj kvalita prednášajúceho.
Veľmi rád som mal prednášky o Sv.
Písme.
Kežmarok je vaším tretím kaplánskym pôsobiskom. Aké to
bolo na dvoch predchádzajúcich?
- Vždy som mal dosť práce.
Hlavný rozdiel som pociťoval, keď
som chcel kúpiť nejakú náboženskú
knihu, alebo predmet. Predtým
som mal tri náboženské predajne
do vzdialenosti 400 metrov od fary.
Veď vždy sa tieto veci dajú objednať
cez internet, ale v súrnejšom prípade
je výhodnejší osobný výber a odber.
(To je len rada pre človeka, ktorý
má základný kapitál a nevie s akou
formou začať slúžiť blížnym a pritom
podnikať.)
Čo sa vám v Kežmarku páči
prípadne čo vás v živote tejto
farnosti zaujalo?
- Páči sa mi poriadok, ktorý je
v liturgii a farských veciach. Keď je
presne stanovený program a plán,
netreba bez prestania napomínať
a upozorňovať. Tak sa dá krásne
prežívať aj liturgia, ak nie je zbytočný
chaos a zachraňovanie zmätku priamo počas sv. omše. Isto to bolo náročné vypestovať. Na fare je pekné, že
sa dá dohodnúť a často ma radostne
prekvapí aj obetavosť a ochota poslúžiť zo strany kolegov. Z vonkajšieho
sveta výhľad na Tatry.
Aký je váš bežný deň?
- Rýchly. O 5.30 h začíname spovedať o 6.00 h je sv. omša. Počas dňa
veci v kancelárii, škole, prípravy do
školy a na kázne. Modlitby za seba
a za farnosť, ktoré dohromady trvajú
skoro dve hodiny. Večer spovedanie
a sv. omše na filiálkach alebo v bazilike. Každý deň popri bežných
povinnostiach prináša mnoho nepredvídateľných okolností.
36
• Voľný čas rád trávi v prírode. Na snímke vľavo, vpravo pán kaplán Schreiner. Snímka: archív
(Pokračovanie na vedľajšej strane)
rozhovor
(Dokončenie z predchádzajúcej strany)
Čomu sa venujete vo voľnom
čase?
- Voľného času veľa nemám. V zime som chodil na skialp. Obyčajne
až po večernej sv. omši s čelovkou,
lebo cez deň býva dosť práce na fare
a nedokážem vypnúť, keď treba stále pozerať na hodinky či sa stihnem
vrátiť načas.
Aký je váš obľúbený autor,
film, miesto?
- Scott Hahn, Raniero Cantalamessa, Elias Vella. Film: Fireproof,
Behind Enemy Lines 2002. Miesto:
hrebene hôr, alebo ticho v kostole.
Čo je podľa Vás dnes v živote
dôležité?
- Nenechať sa popliesť dobou provizórnych riešení. Nedá sa z nej utiecť
– žijeme v nej – všetko je len dočasné: stroje, spotrebiče, elektronika,
stavebný materiál. Máločo prekoná
dvojnásobok času záručnej doby. Ale
duchovný život a rodinné vzťahy treba prežívať na omnoho vyššej úrovni.
Hlavne prijímanie sviatostí nemôže
byť na úrovni jednorázoviek.
Ktoré okamihy v roku Božieho
milosrdenstva Vás doposiaľ duchovne oslovili?
- Pre mňa to nie je len rok milosrdenstva. Korunku sa modlievam od
roku 2000. Ak je to možné o 15.00 h,
niekedy to povinnosti nedovoľujú,
vtedy najbližšie k tejto hodine ako sa
dá. Máme veľkú milosť, že bazilika je
obdarovaná milosťou sv. brány. Je potrebné mať vždy úmysel získať úplné odpustky, keď ňou prechádzame
a prijať Pána Ježiša v Eucharistii.
Na čo sa tešíte v blízkej či vzdialenej budúcnosti?
- V blízkej budúcnosti na prázdniny v škole (obyčajne mám radosť zo
stretnutia so žiakmi na náboženstve,
ale aj vypnúť treba). Vo vzdialenej na
sneh v zime ☺.
Čo by malo charakterizovať kresťana žijúceho v dnešnej dobe?
- Pokora. Nemyslieť si, že všetkému rozumie a nechcieť dirigovať
aj Sv. Otca svojím drobným, okresaným pohľadom na svet. Sv. Otec má
celosvetový záber informácií a podľa
toho usmerňuje celú Cirkev. Kresťan
znamená Kristov – Pánovi patríme
v plnej miere, keď máme čisté srdce.
Aj tu je potrebná pokora, keď vyznávame hriechy v sv. spovedi, ale nedá
sa kresťanstvo žiť ináč. So špinavým
srdcom by sme patrili viac Zlému,
ako Pánovi.
Čím podľa Vás katolíci resp.
kresťania môžu obohatiť dnešný
svet?
- Úprimnou láskou k Pánu Bohu
a k blížnym. Neponúkať len to, čo
môže ponúknuť ktokoľvek zo sveta.
Ponúkať Božie veci: Odpustenie,
obetavosť, trpezlivosť, dobroprajnosť, vernosť Pánu Bohu prejavenú
v skutkoch a dodržiavaní rád, ktoré
nám dal Pán Boh vo Sv. písme.
Q
OZNAM
V sobotu - 2. júla - po rannej svatej omši pôjde pešia púť z našej
farnosti na Mariánsku horu do
Levoče. Bližšie informácie
nájdete na nástenke pri vchode
do Baziliky.
Kostolný „outfit“ nielen pre ženy
S
vojho času som si občas v televízii pozrela reláciu o „nákupných
maniačkach“. Skupina dievčat či
žien dostane úlohu obliecť sa v nejakom štýle a tiež peniaze na nákup
oblečenia vhodného k danej téme.
Každý deň sa jedna zo žien vyberie
s poradkyňou do obchodov, aby tam
vyhľadala ten „naj“ outfit na danú
tému, aby na záver obstála pred
porotou - svojimi súperkami a odborníkom. Zaujalo nielen sledovať
povahy účastníčok, ktoré sa prejavili
pri hodnotení, ale aj vkus a odporúčanie – čo sa kedy hodí a čo nie. Teda
- skúsme si položiť otázku: čo sa kedy
hodí a čo nie?
Rôzne príležitosti vyžadujú rôzne
„outfity“, teda oblečenie. Platí to všeobecne. Ináč sa obliekame na šport,
ináč do kina, na promócie či na svadbu. Pohreb si tiež vyžaduje špecifický
výber. Aj odovzdávanie Oscarov či
návšteva divadla... A špecifické je aj
prostredie kostola.
Na stretnutiach pastoračnej rady
sa často diskusia zvrtne na tému
vhodného oblečenia do kostola. Teda
moderne – aký „outfit“ do kostola je
vhodný? Ťažko sa o tom píše, lebo
ženy – počnúc od najmladších až po
staršie – nemáme radi poučovanie
v tejto oblasti. Ale.. Kostol je kostol.
Nedeľná či sviatočná sv. omša by
nás mala pohnúť k výberu slávnostnejších kúskov zo šatníka: sukne,
šaty, blúzky... V týždni vyberáme aj
niečo bežnejšie. Ani muža nectí, keď
sa na nedeľnú svätú omšu vyberie
v rifliach a botaskách...
Spoveď je sviatosť! Ani tam tepláky
či veľký výstrih nie sú vhodné. Veď je
to dôstojná chvíľa pre pôsobenie Ducha, kde telo nemá rušiť. Zhrnúť sa
to dá možno tak, že kostol je priestor,
ktorý vyžaduje špecifické oblečenie.
Slušné, nevyzývavé, striedme.
Nemám ani ja presný „návod na
použitie“, nepatrím k mladšej ani
staršej generácii, ktorá pri tejto téme
môže znervóznieť (každá z iného
dôvodu). A niekedy tiež veľmi dlho
uvažujem, čo ešte je alebo už nie
je vhodné... Ale možno sa od nás
čaká taký vnútorný cit, ktorý treba
pestovať. A pestovať treba aj rozlišovanie prostredia: toho svetského,
ktoré je v lete veľmi odvážne a toho
duchovného, pre posvätné prostredie chrámu – kde sa od nás čaká
cudnosť...
Máme niečo veľmi cenné: chrám
ako duchovný priestor. Chrám je Boží
dom, je domom Toho, koho si veľmi
vážim. Preto vyžaduje, ba priam prosí o oblečenie bez výstrednosti a extrémov (veľké výstrihy, krátke sukne,
priesvitné materiály, tepláky...)
Kostol je priestor duchovný,
prečo by sme si ho takým nezachovali? Dnes je móda odvážna
a provokatívna. Ale či nemáme
väčšie hodnoty, ktoré stojí za to
ochrániť pred menlivými vplyvmi
módy? Kostolný „outfit“ – dôstojný
a vkusný - môže byť symbolom našej
zrelosti – nezávisle na veku. Znakom
schopnosti rozlišovať. Niekedy to nie
je jednoduché, lebo dnešná móda nás
valcuje všelijakými úletmi. Ale dobrá vôľa v tejto oblasti určite prinesie
svoje ovocie. Že budeme prichádzať
do Božieho domu sústredení najmä
na svoje srdce, aby bolo otvorené
Božej láske, čo ho chce naplniť. Aby
oblečenie nerušilo sústredenie ostatných. Dobrá vôľa a citlivý vkus nám
určite pomôžu pri hľadaní zdravého
kostolného outfitu. Keď návštevníci
neuberú, ba skôr svojím spôsobom
pridajú na dôstojnosti takého priestoru, akým je chrám.
Jana VÍZNEROVÁ
37
reflexie
Cirkev potrebuje kňazov a misionárov
O
všetkom, čo sa vo svete deje,
počujeme v správach a nás
kresťanov to veľmi neteší. Ale vo
svojom vnútri sa nám predstavuje
Cirkev a my sa na ňu spoliehame.
Veď Cirkev je ako loď, ktorá má svojho kormidelníka Ježiša Krista. Ona
sa po ceste zastavuje a do svojej lode
priberá tých, ktorí sú ochotní niesť
radostné posolstvo spásy všetkým
ľuďom do celého sveta.
Prenesme sa do čias, kedy Pán Ježiš
poveril dvanástich so slovami: „Choďte
do celého sveta a ohlasujte evanjelium!“
A čo urobili apoštoli? Poslúchli Pána
Ježiša a výsledkom bolo veľa obrátení
a veľké množstvo nových kresťanov.
Aj dnes platia tie isté slová a tá istá
výzva ako za čias apoštolov. Cirkev
znova aj dnes pozýva kňazov, misionárov, rehoľníkov, rehoľníčky a aj
nás, laikov, do celého sveta pomáhať
chudobným ľuďom.
Mnohí sa pýtajú - kto sú misionári? A tu je odpoveď: „Boh, ktorý chce,
aby všetci ľudia boli spasení a poznali
pravdu“ (1 Tim 2, 4). Boh pozýva,
aby ho nasledovali tí, ktorí pocítili
nejakým spôsobom v sebe záujem
odovzdať sa celý službe tak vznešenému povolaniu, ako je povolanie
prinášať Krista bratom a sestrám. Na
to sa treba dôkladne pripraviť. Veď
každé duchovné povolanie vzniká
v rodinách, od detstva. Po jeho mene
ho volá Boh a on ide. Duch Svätý ich
sprevádza a Ježišove slová sú ich zárukou: „A hľa, ja som s vami po všetky
dni, až do skončenia sveta.“ (Mt 28, 20)
My sme sa krstom stali Božími
deťmi, birmovkou sme prijali silu
Ducha Svätého. A tým nás Pán
určil na apoštolskú činnosť. Preto
každý veriaci kresťan má vznešenú
povinnosť pracovať na tom, aby ľudia na celom svete poznali a prijali
božské posolstvo spásy. Treba sa za
to modliť.
Dnešná doba si vyžaduje možno
viac ako hociktorá predtým, obetavých kňazov, misionárov a aj laikov,
ktorí by pomáhali ľuďom v tých
častiach sveta, kde sa ešte evanjelium
nedostalo. Úlohou misií v dnešnom
svete už nie je len ohlasovanie evanjelia, ale aj poskytnutie pomoci týmto
krajinám, ktoré prežívajú biedu a hlad.
Všetci vieme, že aj v našich kostoloch
sú zbierky pre týchto ľudí.
A tak ako apoštolom, tak dnešným
kňazom, misionárom, rehoľníkom
Pán Ježiš hovorí: „Hľa, posielam vás
ako ovce medzi vlkov.“ Niekedy to ide
aj s ťažkosťami. Pán Ježiš ešte hovorí:
„Iďte a učte všetky národy a krstite ich
v mene Otca, Syna i Ducha Svätého a na-
učte ich zachovávať všetko, čo som vám
prikázal.“ Tieto Ježišove slová patria
aj kresťanom dnešnej doby, ktorá potrebuje pomoc pri prijímaní sviatostí
a milostí, ktoré nám dáva Boh.
Nedá sa nespomenúť Svätého
Otca Františka. On je tým najväčším misionárom našej uponáhľanej
doby. Veď on má za sebou už trinásť
apoštolských ciest. Všade, kde príde,
donesie pokoj, porozumenie a vieru
v Boha. V Roku Božieho milosrdenstva si spomíname tiež na zosnulého
svätého Otca Jána Pavla II., ktorý
ustanovil 2. nedeľu po Veľkej noci
Nedeľou Božieho milosrdenstva.
A na tom má veľkú zásluhu aj svätá
sestra Faustína.
V týchto dňoch, v Roku Božieho
milosrdenstva, sa tešíme a Pána prosíme za tých kňazov, ktorí majú kňazskú vysviacku v týchto dňoch. Nech
ich dobrotivý Boh požehná a dá im
potrebné milosti, ktoré potrebujú na
spásu svojej duše a aj na spásu im zverených ovečiek. Prosme a modlime sa
za tých, ktorí sa v tomto čase rozhodli
pre kňazské povolanie. Modlime sa aj
za tých, ktorí ešte uvažujú.
„Pane, daj nám kňazov, daj nám
dobrých kňazov, svätých kňazov,
aby sme porozumeli ich náukám.“
Angela SLEBODOVÁ
CHOROBA DNEŠNEJ DOBY
S
38
účasný svet sa ocitol v klamstve,
ktoré rôznymi spôsobmi ničí ľudskú dôstojnosť. Hriech sa považuje za
normálnosť.
Chcem sa dotknúť jednej oblasti
a to predmanželskej čistoty. Čistota
je najvyšší stupeň súladu so svojou
vlastnou prirodzenosťou. Prečo mladé dievčatá a chlapci majú zamietavý
názor na predmanželskú čistotu? Je
iná doba, vravia. Čistota pred manželstvom je nemoderná a pod. Hanbia sa za svoju čistotu, a tak radšej
podľahnú slabosti.
Mladí žijú spolu intímne, vravia, že
sa majú radi aj „bez papiera". Ak ale
žijú spolu pod rodičovskou strechou
pred svadbou, rodičia nesú podiel na
tomto ich hriechu a majú sa z toho
vyznať pri sviatosti zmierenia.
Predmanželské spolužitie
uspokojuje len ich egoizmus. Ak
skutočne milujem, prečo by som
nemohol/nemohla počkať? So spolužitím sa spája možnosť počať dieťa.
Je mi ľahostajné, že dieťa bude po-
čaté v atmosfére strachu, neželané?
Riešením je antikoncepcia? Niektoré z antikoncepčných prostriedkov
majú abortívny účinok, to znamená,
že už počaté dieťa zabijú. Sexuálne
spolužitie je dovŕšením lásky, ale
iba v manželstve, pretože len vtedy
sa odohráva v dokonalom prijatí
druhého človeka.
B
Mnoho ľudí nenachádza šťastie.
To preto, lebo nepoznajú samých
seba. Šťastný je ten, kto žije v súlade
so svojou prirodzenosťou, so svojim
povolaním, teda so sebou samým.
A čistota je tiež šancou na šťastie.
Je veľkou hodnotou. Ľudia to nevedia, nechápu, lebo podľahli klamstvu
tohto sveta.
Beáta JAKUBOVÁ
Stretnutie krížov
olo to stretnutie zo strednej školy.
Všetci boli zvedaví na tých ostatných spolužiakov. Niektorí sa dlhšie
nevideli. Každý, kto dorazil, niečo
o sebe povedal a skoro každý si so
sebou priniesol ten svoj kríž... Popri
humorných historkách zo školských
liet, sa nám do očí tisli slzy z tých
neľahkých osudov a bolesti, ktorú
mnohí prežívajú - spolužiak má postihnuté dieťa, ďalší opatrujú ťažko
chorých rodičov, spolužiačka nedorazila, lebo jej operovali chrbticu. A
niektorí radšej ani nevyslovili to svoje
trápenie. Mnohí z nás si mysleli, že
práve to jeho je to najťažšie. Ale veľmi
skoro sme na tomto stretnutí pochopili, že tomu tak nie je! Mať silu niesť
svoj kríž, mať vieru, že v súžení nie je
človek sám a prijať „Boží plán“, ktorý má s nami Pán - to všetko si treba
vyprosiť u Boha v modlitbe! Veď už
aj naši predkovia hovorievali: „Boh
dopustí, ale neopustí!“ No a v modernejšej verzii z oázových stretnutí
zaznieva pieseň: „...zlož svoju starosť
na Pána, a on sa už postará...“
Marcela BEŠENEJOVÁ
reflexie, stalo sa
S ODVAHOU „VYSTÚPIŤ Z LOĎKY“
P
anna Mária dostala plnosť Ducha Svätého a s poslušnosťou
obdarila nás Ježišom Kristom. Všetci
sa rodíme, aby sme žili, jedine Ježiš
je jediný ten, ktorý prišiel na tento
svet, aby zomrel. Ale zomrel preto,
aby sme my mali život. Nemajú ho
iba tí, ktorí odmietajú Cestu, Pravdu
a Život.
Poznám žiakov istého gymnázia,
ktorí sa dva roky pripravujú na sviatosť birmovania. V každej situácii
vzývajú Ducha Svätého. Začiatkom
marca boli na ďalekej ceste v Štrasburgu a Bruseli. Za nočnej jazdy autobusom, odovzdaní do vôle Božej,
sa modlili. Duch Svätý bol s nimi.
Na tej istej zľadovatenej ceste dosta-
li šmyk dva autobusy so študentmi
a výsledok bol tragický. V starozákonných textoch sa tajomné Božie
meno viackrát spája s povzbudením
„neboj sa“. Ježiš slovami „to som ja“
sa predstavuje ako ten, kto zjavuje
Boha Izraela a je s ním v jedinečnom
spojení. Ten, čo kráča po vodách, nie
je mátoha, ale „ja som Ježiš“. Peter sa
chcel presvedčiť, či je to naozaj Ježiš.
Pane, zachráň ma! Keď sa začal topiť,
ocitol sa v Ježišovom náručí. Kráčal
po vode, lebo túžil po Ježišovi. On
dokazuje, že má moc nad prirodzenými zákonmi i nad smrťou. V súčasných životných okolnostiach zakúsi
náruč istoty len ten, kto má odvahu
„vystúpiť z loďky“. Boh je všade
prítomný, vždy plný lásky a vždy ťa
očakáva. Aby ľudia a moderný svet
dosiahli úspech, je potrebné vrátiť
mu predovšetkým Ježiša Krista. Ak
sa to nestane, zajtra už človeka nebude. Človek je ohrozený.
Preto som sa tešila, že pocestujem
na slávnosť prijatia Ducha Svätého.
Študenti sú spojení v kolektíve, Duch
Svätý je spojený s nimi, aby im pomáhal poznať, čo Otec s nimi a s ich
prostredím zamýšľa. Pán je v ich
živote celkom blízko, ale potrebujú
svetlo viery, silu lásky, plnosť Ducha,
aby ho poznali a sami nasledovali,
pretože kresťan je stále menej izolovaný a rozvíja sa v Cirkvi.
L. NAVRÁTILOVÁ
DÔVERA A ODOVZDANIE SA MATIEK
V
lani sme si pripomenuli 20. výročie, keď v komunite Útecha
v Anglicku vzniklo modlitbové
spoločenstvo Matky sa modlia za
svoje deti – Modlitby a láska matiek
premieňa svet. Tohto roku si okrúhle
jubileum pripomíname na Slovensku.
Keď zakladateľka tohto modlitbového spoločenstva Veronika prišla do
Popradu, boli sme pozvané aj my,
mamky z našej farnosti. Za 20 rokov
už niektoré modlitbové skupinky aj
zanikli, ale vznikajú tohto času aj nové
a prinášajú svoje ovocie. V sobotu
9. apríla z našej farnosti putovalo na
celoslovenské stretnutie do Svitu 31
matiek. Program sa niesol v duchu
myšlienky Dôvera a odovzdávanie
sa. Začali sme vzývaním Ducha
Svätého, aby On celé toto stretnutie
viedol. Nasledovali svedectvá matiek, čo im modlitby matiek dávajú
a ako im pomáhajú pri odovzdávaní
problémov s deťmi do Božej vôle.
Pri svedectvách sa nám prihovorila
naša hlavná koordinátorka mama
Jana, ktorá s vďakou spomínala
na zosnulého otca biskupa Mons.
R. Baláža. V dobe, keď toto modlitbové spoločenstvo na Slovensku
vznikalo, bol predsedom KBS a dal
tomuto spoločenstvu imprimatur.
Poslal informačný list po celom Slovensku, do všetkých farností, aby
kňazi o tomto spoločenstve vedeli
a podporovali ho. Na konci svedectiev sa k nám prihovoril páter Michal
Zamkovský, tohto času menovaný
pápežom Františkom za misionára
milosrdenstva. Otec Michal nás
vyzval, aby sme prinášali svetu mi-
losrdnú lásku matky cirkvi. Blízkosť
Božieho milosrdenstva nás navzájom
spája, hovoril otec Michal, lebo keď
pápež posielal misionárov do sveta,
prízvukoval im, aby pri spovediach
zachovali materský prístup k hriešnikom. Tak ako matka miluje svoje
deti bezhraničnou láskou a vždy im
odpúšťa, tak by mali aj oni pristupovať v spovediach k hriešnikom.
Nasledovala svätá omša za účasti
veľkého množstva kňazov z celého
Slovenska, ktorú slúžil Mons. S. Stolárik, rožňavský diecézny biskup.
V homílii nám porozprával príbeh
obetavej matky - svätice Alžbety, ktorá
žila v 18. storočí. Narodila sa v bohatej
rímskej rodine a vydávala sa z veľkej
lásky za krásneho šľachtica. Po čase
sa manželovo správanie veľmi zmenilo, našiel si milenku a Alžbetu veľmi
ponižoval. Žila vo veľkej opustenosti
a starala sa s láskou o ich dve dcéry.
V čase trápenia a bolesti si uvedomovala, čo to znamená žiť v sviatostnom
manželstve. Aj keď jej rodina radila,
nech manžela opustí, ona s pokorou
na neho vždy čakala, keď sa neskoro
v noci vracal domov. Z manžela sa stal
veľký grobian, dokonca uvažoval, že
ju zabije. Útechu našla, keď vstúpila
do tretieho rádu sestier Božej lásky.
Stále si pripomínala, že má na starosti spásu svojich detí aj manžela.
Zomrela ako 50-ročná a po jej smrti
sa manžel spamätal a vrátil sa k Bohu
až tak, že s pokorou vstúpil do rehole
a nakoniec bol vysvätený za kňaza.
Po obede nasledovalo poďakovanie našej koordinátorke mame Jane
za jej obetavú službu pre potreby
Modlitieb matiek, že to s nami vydržala 20 rokov. Jej odpoveďou bolo:
„Nech to slúži na chválu Pána a na
nádej pre všetky mamy, že ich modlitby a obety budú raz vypočuté“.
Nasledovalo praktické prevedenie
Modlitieb matiek, podľa schémy
a pravidiel, ktoré sú jednotné v spoločenstvách na celom svete. Modlitby
sme zakončili odovzdávaním lístkov
pred kríž Pána Ježiša, kde sme mali
napísané mená svojich detí, vnúčat
a našich najbližších. Po modlitbách
nasledovalo zdieľanie matiek v skupinkách. Tohto roku sa zišlo vo Svite
cca 1 000 matiek, a tak sa vytvorilo
100 skupiniek po približne 10 matiek
v každej. Matky sa navzájom delili
o svoje zážitky, ako cez Modlitby matiek zvládali starosti a problémy, ktoré v rodinách spôsobujú ich vlastné
deti či vnúčatá. V odovzdanosti a dôvere v Pána Boha sa tieto problémy
ľahšie prekonávajú a dokážu chváliť
Boha za nádej, že ich modlitby raz
budú vyslyšané. Nasledoval akt odpustenia a ďakovania. Odprosenie
za vlastné chyby a poklesky vyslovili matky v dôvere, že Božia láska
a milosrdenstvo sú väčšie ako ich
hriechy a pády. Pri tom dostala každá mama osobitné požehnanie, aby
ho priniesla svojím deťom a svojím
blížnym.
mama Mária
P. S. Mamy, ktoré by mali záujem vedieť niečo viac o tomto modlitbovom
spoločenstve sa môžu informovať
na tel: 052/456 84 40 alebo 0905
452 482.
39
téma
S
Rovnaké rúcha pre prvoprijímajúcich
lávnosť prvého svätého prijímania patrí k najkrajším v živote. Pre
čistotu detských duší, ktorá vyžaruje
aj z ich tvárí, pohľadov i spontánnej
radosti. No so slávnosťou sa spája aj
praktická stránka – rodinné stretnutie, oslava, potreba slávnostne sa obliecť... V niektorých farnostiach majú
tradíciu používať pre deti rovnaké
oblečenie. Aj u nás sa o tom viackrát
diskutovalo, ale doposiaľ ostávalo
všetko na rodičoch a ich schopnosti
zabezpečiť dieťaťu individuálne oblečenie. Tento rok je v našej farnosti
prelomový, lebo deti zo ZŠ sv. Kríža
mali oblečené rovnaké rúcha. Na túto
tému sme sa rozprávali s rehoľnou
sestrou a katechétkou Luciou.
Už v minulosti sa aj v našej farnosti diskutovalo o možnosti začať
používať rovnaké oblečenie u detí
pristupujúcich k 1. sv. prijímaniu.
Ako to bolo s inšpiráciou a realizáciou tejto myšlienky tentokrát?
- Začalo sa to pred rokom na
sviatok Božieho Tela, kedy dievčatá
z našej školy už nemali doma šaty
z prvého svätého prijímania, pretože ich rodičia vrátili do požičovne.
Vedela som, že v Spišskej Belej majú
a tak sme cez školu vybavili požičanie na tento sviatok. Potom sme
ich poprosili o zapožičanie počas
putovania relikvií sv. Terezky a tak
sa vynárala otázka – prečo nie aj na
sv. prijímanie?
Snímka: Martin SOKÁČ
Aká bola odozva z radov detí a čo
na to rodičia?
- Keď rúcha videli deti, páčili sa
im a tiež rodičom. Ponúkli sme im
to, žiaľ, až v čase, keď už mali objednané šaty pre dievčatá. Keby sme
to ponúkli skôr, rodičia by boli za to,
aby ich mali všetky deti. Tento rok
sme požičali podľa záujmu rodičov,
dobrovoľne.
Aké sú plány do budúcna v tejto
oblasti?
- Na toto odpoviem za našu školu,
možno sa pridajú aj ostatné. Ak Pán
Boh dá, plánujeme, že o rok by to už
Chlieb, ktorý dáva život
A
ko potrebuje človek posilu pre
svoje telo, tak potrebuje posilu
aj pre svoju dušu. Ako je potrebný
pre telesný život chlieb, tak pre večný život je tiež potrebný chlieb, nie
však pestovaný ľudským umom
a prácou ľudských rúk, ale darovaný samým Darcom, ktorý sa
v ňom dáva. Pri každej svätej omši
si pripomíname potrebu a význam
jej slávenia: „Vezmite a jedzte z neho
všetci: Toto je moje telo, ktoré sa obetuje
za vás.“ (Mt 26, 26) a „Vezmite a pite
z neho všetci: Toto je kalich mojej krvi,
ktorá sa vylieva za vás i za všetkých
na odpustenie hriechov.“ (Mt 26, 27
- 28)
Eucharistia je pre nás veľkým
darom, veľkým tajomstvom, tajomstvom milosrdenstva a lásky.
40
Cirkev z nej žije viac ako dvetisíc
rokov. Čo viac mohol Kristus pre
nás urobiť? Veď v Eucharistii nám
prejavuje lásku, ktorá je až do krajnosti, lásku, ktorá nemá hraníc.
Náš vzťah k Eucharistii je naším
vzťahom k Ježišovi a naopak!
Počas prijímania Eucharistie sa
nám Ježiš osobne daruje. Nie je to
ohromné!? Prijatie Kristovho tela
nám umožňuje zostať s Ním a premieňať svoj život, svoje myšlienky,
slová, postoje.
Prijímajme pokrm Kristovho
tela a krvi s úctou, čistým srdcom,
vďačnosťou a láskou. Nech nám to
pripomínajú Ježišove slová: „Kto je
moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“
(Jn 6, 54).
Ľudka FEČKOVÁ
mali všetky deti. A môže to inšpirovať aj iných.
A jedna praktická otázka. Aká
bola cena za požičanie a starostlivosť o oblečenie?
- Tento rok to bolo 15 €, z toho
10 € bola záloha, ktorá sa vrátila
rodičom pri vrátení nepoškodeného oblečenia. Teda v skutočnosti za
požičanie zaplatili 5 €. Pretože rúcha
neperú doma, ale dávajú sa spoločne do čistiarne, rodičia s tým nemali
žiadnu starosť.
Prečo spoločné oblečenie?
- Odpoviem vo viacerých rovinách.
Po prvé – duchovný rozmer. Biela farba rúcha pre chlapcov i pre dievčatá
symbolizuje čistotu ich duše, milosť
posväcujúcu a hodnosť Božieho dieťaťa, ktoré si majú chrániť a priniesť
nepoškvrnené do života večného. Po
druhé – pozornosť na svätej omši.
Nielen dievčatá, ale aj chlapci si dokážu počas celého slávenia sv. omše
prvého sv. prijímania upravovať
a obzerať svoje i kamarátkine šaty a
obleky spolužiakov a porovnávať sa
. Po tretie – vyrovnanie sociálnych
rozdielov. Finančné výdavky na prípravu slávnosti sú pre niektorých
vysoké, tak to môže pomôcť ich
peňaženkám i času strávenému hľadaním a objednávaním šiat a oblekov
potrebnej veľkosti pre dieťa. A niektoré dievčatá majú šaty požičané len na
nedeľu. Tiež som počula, že to je svedectvo pre ostatných obyvateľov, keď
takto oblečené deti prechádzali celý
týždeň ulicami mesta do kostola. No
povedzte – nestojí to za to?
Q
téma
VEĽKÁ JE SILA EUCHARISTIE
„N
echajte deti prichádzať ku mne.
Nebráňte im lebo takým patrí
Božie kráľovstvo.“ (Mk 10, 14). Aj keď
sa učeníci pýtali Ježiša, kto je najväčší
v nebeskom kráľovstve, jeho nepriama odpoveď bola: „Ak sa neobrátite
a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ (Mt 18, 3)
V máji bazilika ožila prítomnosťou
prvoprímajúcich detí. Detí, ktoré mali
strach alebo trému pred svätou spoveďou a očakávanie okamžiku, keď
prijmú Pána Ježiša ukrytého v hostii.
Tieto deti sa určite tešili na okamih,
keď kňazovo požehnanie krížikom na
čelo nahradí očakávané prijatie hostie.
Túto udalosť každé dieťa prežívalo so
zjavnou bázňou.
Tieto deti sú ešte veľmi tvárne
a teraz záleží na rodičoch, krstných
rodičoch, starých rodičoch, katechétoch a nás veriacich, aby sme ich svojím príkladom a modlitbami viedli,
aby sa tá vzácna chvíľa - keď prijali
živého Ježiša - bola aj naďalej pre nich
príťažlivá a túžili po Eucharistii. Keď
im budeme príkladom a budeme
s nimi pristupovať k svätému prijímaniu, dávame im veľké bohatstvo
do života. Veď tak, ako dbáme, aby
mali čo jesť a mali vzdelanie, rovnako veľmi dôležité je, aby sme sýtili aj
ich dušu. Keď by sme deťom dali na
výber, či pôjdu do školy alebo nie,
vieme ako by sa väčšina z nich rozhodla. Ale rodič je pre dieťa príkladom, že aj do práce ideme vždy, nie
len keď sa nám chce. Všimla som si
v našej bazilike, že počas niektorých
svätých omší ide na krížik viac detí
ako na prijímanie. A rodičia hrdo
hľadia keď ich malá ratolesť sama
vykročí a prijme požehnanie kňaza.
A je to zvláštne, že potom, keď sú už
väčšie, deti nevedieme k tomu, že
plná účasť na svätej omši je aj účasť
na Eucharistii. Ježišov život bol popretkávaný neskutočnou láskou ku
všetkým. Dobrým aj hriešnikom. Na
každého hľadel s láskou, uzdravoval,
povzbudzoval, prinášal pokoj a radosť. Ježiš im povedal: „Ja som chlieb
života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy
nebude žízniť“ (Jn 6, 35). A tak nás
posilňuje cez Eucharistiu. Lebo Ježiš
je Eucharistia. Sestra Faustína už od
detstva verila v skutočnú prítomnosť
Krista pod spôsobom premeneného
chleba. Bol jej Priateľom. Učiteľom,
Dôverníkom. Žiť znamenalo pre ňu
vlastniť Eucharistického Ježiša.
Ježišu, živá Hostia, - vyznáva sestra
Faustína. Ty si mi všetkým. S prostotou
a láskou, s vierou a dôverou budem prichádzať k tebe, Ježišu. Podelím sa s tebou
o všetko - s radosťou i bolesťou - jedným
slovom so všetkým (Den 230).
Miriam KLEINOVÁ
„Strieborné dievčatá“ na Biblickej olympiáde
Úspech v diecéze
12. apríla 2016 sa v Spišskej Kapitule uskutočnil 15. ročník diecézneho
(krajského) kola Biblickej olympiády
v kategórii základné školy. Našu
farnosť reprezentovali víťazky dekanátneho (okresného) kola zo ZŠ
Nižná brána v Kežmarku: Gabriela
Majerová z 9. C, Martina Tomalová
z 9. C a Viktória Semaňáková z 5. A.
Z trinástich trojčlenných družstiev
základných škôl Oravy, Liptova
a Spiša vyhrali 1. miesto.
Súťaž pozostávala zo šiestich úloh:
biblický test, posolstvo biblického
textu, biblická geografia, biblická
scénka, úloha facebook a biblický
obraz. Dievčatá z plného počtu 108
bodov získali 102,5 b. a porazili aj
minuloročných víťazov zo ZŠ Povýšenia sv. Kríža v Smižanoch o 5,5 b.
Darilo sa aj ďalej
V dňoch 17. - 18. mája 2016 sa
uskutočnilo celoslovenské kolo Biblickej olympiády v peknom prostredí Zemplínskej Šíravy v penzióne
Juliana.
Organizátormi tohto kola boli
v tomto školskom roku Katolícke
pedagogické a katechetické centrum
a Košická eparchia zastúpená Diecéznym katechetickým úradom. Na
tomto kole sa stretli víťazné súťažné
družstvá z krajských kôl jednotlivých
diecéz, resp. eparchií na Slovensku.
V kategórii základných škôl sa
dievčatám Gabriele Majerovej, Martine Tomalovej a Viktórii Semaňákovej zo ZŠ Nižná brána v Kežmarku
podarilo umiestniť na 2. mieste, iba
jeden bod za družstvom zo ZŠ sv.
Jozefa z Hlohovca.
Samotnej súťaži predchádzal
program, v ktorom sa všetci účastníci mohli zoznámiť s prostredím
Zemplína, niektorými jeho chrámami a ich tajomstvami. V programe
bola návšteva pútnickeho miesta
Klokočov a jeho zázračnej ikony;
chrám v obci Lesné so starobilými
freskami. Záver exkurzií patril Ba-
zilike minor v Michalovciach, kde
slávil gréckokatolícky otec biskup
Milan Chautur CSsR, košický eparcha, sv. omšu. Večerný program bol
venovaný vzájomnému zoznámeniu
sa súťažných družstiev, porotcov i organizátorov, zdieľaniu sa a otázkam
z nejasností Biblie. Vyhodnotenie
súťaže sa uskutočnilo za účasti otca
biskupa Milana Chautura a otca arcibiskupa Bernarda Bobera.
Našim dievčatám srdečne blahoželáme k obrovskému úspechu. Ďakujeme im za ich výbornú prípravu
na súťaž, reprezentovanie Spišskej
diecézy a zároveň nášho mesta
a farnosti.
Sr. Oľga
41
púť
PUTOVALI SME DO KRAKOVA
P
42
oľské starobylé kráľovské mesto
Krakov sa v sobotu 7. mája stalo
hlavným duchovným mestom celého
Slovenska. Už dvanástykrát pozývali
pracovníci Rádia Lumen na púť do
Krakova – Lagievnikov k úcte Božieho Milosrdenstva. Aj pútnici z našej
farnosti sa pripojili k veľkému množstvu pútnikov z celého Slovenska.
Keďže v tento deň bola prvá
sobota v mesiaci máji, v autobuse
sme si spravili pobožnosť fatimskej
soboty a cesta nám rýchlo ubehla.
Do svätyne sme vchádzali spoločne pod zástavami našej baziliky.
O 9.00 h všetkých pútnikov privítali organizátori a pracovníci Rádia
Lumen. Nasledoval slávnostný sv.
ruženec a po ňom sv. omša. Hlavným celebrantom bol bratislavský
arcibiskup Mons. S. Zvolenský. Svätú omšu slúžil spolu s rožňavským
biskupom Mons. S. Stolárikom
a pomocným biskupom krakovskej
diecézy Mons. J. Zajoncom, spolu
s množstvom kňazov, diakonov
a bohoslovcov z celého Slovenska.
V homílii otca biskupa Zvolenského
zaujala myšlienka: „Od Boha sme
vyšli a k Bohu aj smerujeme. Takúto
Božiu blízkosť a prítomnosť by sme
mali pociťovať pri osobnom rozhovore a modlitbe s Pánom Bohom, ale
zvlášť pri slávení sv. omše“.
Takúto Božiu prítomnosť silno
prežívame aj na rôznych pútnických miestach, vo svätyni Božieho
milosrdenstva v Krakove sa Jeho
prítomnosť prejavuje zvlášť silne...
Božie milosrdenstvo voči ľuďom je
výstižné na obraze Ježiša ako Dobrého pastiera, ktorý s láskou drží
stratenú ovečku a vracia ju späť do
stáda. Každý z nás sa niekedy cíti
stratený a bezmocný. V návale pokušenia vieme robiť zlé veci, ktoré
odporujú našej viere. Vo Svätyni
Božieho milosrdenstva sme sa mohli
nasýtiť láskou Pána Ježiša v nádeji, že
Jeho milosrdenstvo je väčšie ako naše
hriechy a pády.
Po sv. omši bola krátka adorácia
s litániami a s eucharistickým požehnaním. Veľký aplauz zožal krakovský
arcibiskup Mons. S. Dziwisz - osobný
sekretár sv. Jána Pavla II., ktorý si aj
pri svojej veľkej zaneprázdnenosti
našiel čas, aby pozdravil slovenských
pútnikov. Preukázal nám tak lásku
a priazeň, ktorú nám prejavoval počas svojho života aj sv. Ján Pavol II.
Po sv. omši preniesli relikvie bl.
sestry Zdenky do Slovenskej kapln-
ky, kde si ich neskôr mohli uctiť aj
pútnici. Nasledovala obedňajšia prestávka, po nej program hudobno-tvorivej skupiny Poetica - Musica.
Cez prestávku vystúpili sestričky
z Rodiny Nepoškvrnenej a rozprávali o svojich aktivitách, hlavne o pomoci chorým a spoločných púťach
do Lúrd. Nasledovalo krátke stretnutie spoločenstva Rádia Lumen
s poslucháčmi s priamym vstupom
do éteru pre celé Slovensko. Tesne
pred 15.00 h bol ešte krátky príhovor
rehoľníc z Kongregácie sestier Matky
Božieho Milosrdenstva o spoločnom
rozjímaní o Ježišovom utrpení a jeho
láske pri modlení korunky o 15.00 h
- hodine Božieho Milosrdenstva.
Počas prestávky sme prežili dojímavú chvíľu, keď prvoprijímajúce
poľské deti v jednoduchom jednotnom bielom oblečení prišli na toto
svetoznáme pútnické miesto v sprievode svojich duchovných otcov, katechétov či rodičov, aby poďakovali
Ježišovi, že ho mohli prvýkrát prijať
do svojich srdiečok.
Následne nasledovalo požehnanie
zakúpených devocionálií pre pútnikov a potom už len ďakovanie a lúčenie s prianím šťastnej cesty domov,
aby sme sa takto v zdraví mohli opäť
na budúci rok stretnúť.
pútnička Mária
Snímka: Ľ. PITOŇÁKOVÁ
Vďaka vám
máji 2016 si Pán večnosti k sebe povolal nášho brata Albína
POTOČNÉHO. Mnohé o jeho službe vo farnosti pri
pohrebe vyslovil pán dekan Jakub Grich. S vďačnosťou
za jeho lektorskú službu – keď čítaval v chráme čítanie,
tiež za jeho účinkovanie počas Veľkopiatočných krížových ciest v hrade, či pri aktivitách medzi seniormi.
Nezabudneme na jeho hlboký hlas, charizmu do Boha,
ktorým prednášal postavy Izaiáša v dramatizovaných
krížových cestách. Tiež na jeho horlivosť, priam nepochopiteľnú, s ktorou prichádzal do chrámu aj do služby.
Vďační sme mu aj za prácu pre farský časopis – v čase
jeho aktívneho pôsobenia medzi kresťanskými seniormi nebolo čísla Cesty, v ktorom by sa nepísalo o ich aktivitách. Pri pohrebe sa spomínali aj
iné udalosti zo živote stredoškolského profesora, ktorý veľkú časť života
počas totality musel chrám navštevovať len tajne, ale viera v Boha bola
pevným stĺpom v živote jeho i jeho rodiny. A ďakujeme aj za povzbudenie
po poslednom výdychu. Keď jeho dcéra pripomenula svoju otázku otcovi,
keď už bol starší: „Oci, nebojíš sa smrti?“ A on odpovedal: „A prečo? Veď
idem domov!“ Ešte raz vďaka za službu našej farskej rodine a veríme, že
aj s pani manželkou (ktorá zomrela zakrátko po svojom manželovi) už
okusujete radosť a požehnanie nebeského domova v nebi.
Jana VÍZNEROVÁ
V
púť
Deviataci poznávali veľkosť Božieho milosrdenstva
V
eľkosť Božieho Milosrdenstva
v Sanktuáriu v Lagievnikoch
pri Krakove spoznávali deviataci zo
ZŠ sv. Kríža tri dni, a to od 23. mája
2016. Sprevádzali ich učitelia a p.
kaplán Dominik Jamrich. Denne
tam mali možnosť byť na modlitbe
Korunky a na sv. omši. Okrem toho
si pozreli Sanktuárium sv. Jána Pavla II., Wawel, námestie v Krakove,
navštívili Wadowice – rodné mesto
patróna ich triedy a cestou domov
múzeum – bývalý koncentračný
tábor v Osvienčime.
Sr. Lucia
„V koncentračnom tábore sme si
všetci uvedomili, čo sa naozaj stalo. Celé
tieto tri dni sme prežili všetci spolu ale
aj s Bohom, ktorý bol pri nás, aby všetko dobre dopadlo, za čo mu ďakujeme.
Z tohto výletu si každý z nás vzal veľmi
veľa. Či už lepší vzťah medzi sebou, učiteľmi, tak aj lepší osobný vzťah s Bohom.
Tento výlet bol proste úžasný. Všetci sme
si uvedomili to, čo bolo a je podstatné.“
Lenka
Svedectvo Anky Kolesárovej oslovuje aj dnes
N
a púť sa autobusmi vybrali v sobotu 28. mája 2016 birmovanci
spolu s animátormi a pánmi kaplánmi. Prilákal ich cieľ na východe
Slovenska, Domček vo Vysokej nad
Uhom, lebo je to miesto prijatia pre
mladých. Nachádza sa v dedinke neďaleko ukrajinských hraníc, v rodisku Anky Kolesárovej. Dievčaťa, ktoré
na konci 2. svetovej vojny položilo
život, aby si zachovalo čistotu.
V programe dňa mali mladí
prednášky o vzťahoch s o. Pavlom
Hudákom, sv. spoveď, sv. omšu, putovanie k hrobu Anky Kolesárovej
a chutný guláš. Čas prestávok vyplnili hrami. Na toto miesto prichádza
ročne niekoľko tisíc mladých, aby sa
povzbudili žiť svoj život s Bohom
uprostred sveta.
A na povzbudenie a zamyslenie
pár myšlienok o. Pavla, ktoré zazneli
v prednáške:
- Muži milujú rozumom a ženy
premýšľajú srdcom. Muži milujú
v budúcnosti (bude dobre), ženy
v prítomnosti (plačú s dieťaťom, keď
je ťažko). Žena vždy niečo rieši, muž
nič nerieši (a mal by:).
- Srdcom muža je žena (on myslí na
ňu). Srdcom ženy je láska (ona myslí na deti, na manžela, na všetkých).
Hlavou ženy je muž. Hlavou muža
je Kristus.
- Žena je vtedy silná, keď je slabá, keď plače. Ale slzy používaj iba
zriedka. Silnejšou zbraňou je úsmev,
pretože pozýva muža ďalej. Slzy ho
stopnú a muž sa cíti trápne. Preto
neplač často.
- Žena, keď miluje, chráni. Keď
muž chráni, vtedy miluje.
- Buď cudná, aby mohol muž po
tebe túžiť.
- S kým, kam a dokedy – tri otázky
lásky znamenajú, že rodičia ťa majú
radi a boja sa o teba.“
Ak chceš o tom vedieť viac, klikni na:
www.domcek.org, alebo príď osobne na
niektorú z ich akcií.
Sr. Lucia
• Navštívili sme aj miesto posledného odpočinku Anky Kolesárovej.
Snímka: Sr. Lucia
43
z filiálky
Z filiálky
Stráne p. Tatrami
PRVÉ SVÄTÉ PRIJÍMANIE
V nedeľu 22. mája na slávnosť Najsvätejšej Trojice bola v našej filiálke
i slávnosť prvého svätého prijímania.
Štyridsaťdva prvoprijímajúcich detí
sa v sprievode svojich rodičov a príbuzných zhromaždilo v Božom chráme okolo oltára, aby mohli prvý raz
prežiť plnú účasť na svätej omši a prijať Chlieb z neba, samého Pána Ježiša. V sobotu vyslúžili kňazi deťom
a ich príbuzným sviatosť zmierenia.
Slávnostnú svätú omšu za aktívnej
účasti prvoprijímajúcich detí slávil
pán kaplán Dominik Jamrich.
V homílii pútavo rozprával životný príbeh o francúzskom pátrovi
Izákovi Joguesovi, ktorého predstavení poslali medzi Indiánov do Ameriky. Tam pôsobil ako misionár medzi
kmeňmi Hurónov a Irokézov. Život
misionára medzi Indiánmi bol veľmi
ťažký, plný dobrodružstiev a nebezpečenstiev.
Huróni misionára a jeho učenie postupne
prijali a ich životy sa
začali meniť – aj vďaka
„bielej tabletke“, ktorú
im páter dával. No divokí Irokézi neprijali
misionára medzi seba
a začali Hurónom závidieť, zorganizovali
dokonca výpravu, aby
im „bielu tabletku“
ukradli. Výprava skončila veľkým mučením a
páter Izák Jogues – misionár s horiacim srdcom
Zo života
v Malom Slavkove
44
• Počas pôstu, v pondelok 21. 3.
2016 počas svätej omše udelili naši
kňazi, pán kaplán Martin Schreiner
a pán kaplán Dominik Jamrich, chorým a starým pomazanie - duchovnú
posilu na ich neľahkej ceste.
• Na Kvetnú nedeľu pán kaplán
Martin Schreiner spolu s našim diakonom Ferkom, vďaka peknému
počasiu, požehnali ratolesti vonku
pred kostolom. Všetci sme potom
s bažičkami v ruke a za spevu
„Hossanna, Synovi Dávidovmu“,
vošli do chrámu, aby sme oslávili
Ježišov vstup do Jeruzalema a sami
boli účastní na posvätnej liturgii.
- dosvedčil svoje učenie o Ježišovi
mučeníckou smrťou. Po mučeníckej
smrti Izáka nastalo obdobie obrátení
Indiánov na kresťanskú vieru. Tento
príbeh, ktorý sa odohral v 17. storočí,
môže v mnohom pomôcť ľuďom aj
dnes. Pán kaplán povzbudil prítomných, aby prijímali Eucharistiu čo
najčastejšie, iba tak uvidia zmeny vo
svojich životoch, vo svojich rodinách
i v celom spoločenstve. A zároveň
ich vystríhal, že aj dnes žijú medzi
nami ľudia, ktorí neveria a dokonca
odrádzajú veriacich od prijímania
„bielej tabletky“ – od prijímania
Eucharistie.
Ďakujeme našim kňazom, katechétom i obetavým veriacim za prípravu
detí na prijatie oboch sviatostí, za ich
službu Cirkvi a všetky modlitby.
SLÁVNOSŤ NAJSVÄTEJŠIEHO
KRISTOVHO TELA A KRVI
V cirkevnom liturgickom kalendári slávime dva významné štvrtky.
Vo Veľkom týždni na Zelený štvrtok
• Veľkonočné trojdnie v našom
spoločenstve tento rok prežíval a nás
povzbudzoval k väčšiemu prežívaniu viery, aj cez každodennú obetu
a nesenie svojich krížov, pán kaplán
Marcel Tarda. Veľkou pomocou mu
zaiste bol aj náš rodák, diakon František Perignát. Vo Veľký piatok o 10-tej
hodine nás sprevádzal počas krížovej
cesty, ktorú sme mali vonku. Začiatok
bol v kostole, potom jednotlivé zastavenia, ktoré čítali naši lektori, smerovali cez celú dedinu až na posledné
zastavenie, ktoré sme mali pri kríži
na cintoríne. Každý deň paschalného
trojdnia mal svoju tajomnú atmosféru, ktorú sme sa snažili pochopiť a
čo najviac sa priblížiť ku Kristovi
– trpiacemu i oslávenému. Na Zele-
slávime ustanovenie Eucharistie. Vo
štvrtok na slávnosť Najsvätejšieho
Kristovho tela a krvi uvažujeme o hlbokom tajomstve lásky Pána Ježiša,
ktorý ustanovil Eucharistiu. Ježiš,
pretože veľmi miloval svojich, rozhodol sa zostať s nami až do konca čias
pod spôsobmi chleba a vína, ktoré po
slovách premenenia vyslovené kňazom, stávajú sa pravým, skutočným
a podstatným telom a krvou Krista.
Túto Ježišovu túžbu vyjadrujú slová
evanjeliového žalmu: „Ja som živý
chlieb, ktorý zostúpil z neba, hovorí
Pán; kto bude jesť z tohoto chleba,
bude žiť naveky.“
Tohtoročnú slávnostnú svätú
omšu celebroval pán kaplán Martin
Schreiner, ktorý na začiatku svojej homílie upriamil pozornosť na
kňaza Melchizedecha, kráľa Salema,
ktorý po víťaznom boji priniesol
Bohu chlieb a víno. Tieto obetné
dary sa ako predobraz Eucharistie
spomínajú už v knihe Genezis. Ježiš, ako veľkňaz Cirkvi aj dnes sýti
svoj ľud, ktorý sa nachádza
v neustálom duchovnom boji
a uzdravuje tých, ktorí to potrebujú.
Po skončení svätej omše sa
konala eucharistická procesia
s príslušnými zastaveniami
ako prejav vďaky za vzácny
dar chleba života a duchovného nápoja. Procesiu ukončil
kňaz slovami modlitby: „Bože,
zachovaj v nás dielo svojho
milosrdenstva a daj, aby sme
vždy plní vďaky slávili tajomstvo viery a tak dosiahli
večnú odmenu v nebi...“ a záverečným požehnaním.
Ľubomíra PITOŇÁKOVÁ
ný štvrtok ustanovenie Eucharistie,
umývanie nôh apoštolom – Kristus
sluha a Živý chlieb. Vo Veľký piatok,
umučenie a smrť - Kristus trpiaci,
ktorý dáva všetko, aj svoj život. Biela sobota, tajomné ticho, očakávanie
niečoho veľkého - Kristus porazil
hriech i smrť. Krása a veľkosť týchto
najväčších kresťanských sviatkov,
kedy si každý z nás mohol povedať:
„Toto všetko Ježiš urobil pre mňa,
lebo ma nekonečne miluje“. Slávnostný sprievod okolo kostola na
počesť víťazného zmŕtvychvstania
Pána Ježiša, je mojim svedectvom
viery a vyznaním pred svetom, že
On je živý aj vo mne. Vo Veľkonočný pondelok prišiel k nám pán dekan
(Pokračovanie na vedľajšej strane)
z filiálky, stalo sa
(Dokončenie z predchádzajúcej strany)
Jakub Grich, ktorý vo svojom príhovore obrátil pozornosť na vystrašených apoštolov, ktorý sa rozutekali
a zo strachu pred smrťou a utrpením
ukryli. Aj my sa často dostávame do
tejto pozície, kedy sa bojíme a ukrývame a to nielen pred svetom, ale aj
sami pred sebou. A tu prichádza Ježiš
a hovorí: „Pokoj vám!“ Tento pokoj
prináša nielen apoštolom, ale chce
ho priniesť každému z nás.
• Detské omše s prípravou na
prvé sväté prijímanie už pán kaplán
Marek Forgáč skončil a pokračuje
v rozoberaní počutého Božieho slova.
Naše deti tento rok boli na prvom sv.
prijímaní v Kežmarku.
• Na sviatok Božieho Tela, sme
mali Eucharisticku procesiu (na
snímke vľavo) - Oltáriky, ktorú s nami
slávil pán kaplán Dominik Jamrich.
V kázni povedal, že Eucharistia je
nezaslúžený dar, nie je pripravená
len pre dobrých a svätých, ale pre
všetkých. Koľko úsilia musí vynaložiť človek na to, aby si zarobil na
chlieb, bežnú potravu a v Eucharistii sa mu ponúka úplne zadarmo
Kristus a človek ho často odmieta.
Anka KLEINOVÁ
Farská
pôstna
zbierka
S
Úspech mladého recitátora
O
tom, že aj v našej farnosti sú
mladí ľudia zapálení láskou
k Bohu, k Sv. Písmu, ku kresťanskej
kultúre svedčí aj každoročné zapájanie sa žiakov našich základných škôl
do recitačnej súťaže: „...a Slovo bolo
u Boha.“ Tohto roku sa v recitácii
kresťanskej prózy na krajskom kole
v Poprade podarilo získať 1. miesto
Jakubovi Lesnému (na snímke pri preberaní ceny) zo ZŠ Dr. D. Fischera a postúpiť na celoslovenské kolo, ktoré sa
konalo 2. apríla 2016 v Bratislave. Tu
sa umiestnil na krásnom 2. mieste.
Spýtali sme sa Jakuba:
* Jakub, ako dlho sa venuješ
recitovaniu kresťanskej poézie
a prózy?
- Štyri roky. Začal som v 5. ročníku, kedy ma prvýkrát oslovila sestra
Priska, ktorá ma učí náboženstvo, či
by som išiel na takúto súťaž.
* Dáva ti to niečo do života?
- Veľa som sa naučil, hlavne keď
počúvam recitovať druhých. Cez recitovanie vnímam nielen krásu slov,
príbehov, ale aj krásu Boha, Božiu
lásku a dobrotu k nám ľuďom. Táto
súťaž je vždy dobre pripravená a na
vysokej úrovni. Na celoslovenskom
kole som bol už po druhýkrát. Vždy
začína sv. omšou s biskupom a duchovným programom. Tento rok
nás obohatilo aj vystúpenie skupiny
ATak. Bol som veľmi šťastný a aj milo
prekvapený, keď som sa dozvedel, že
som získal 2. miesto. Recitoval som
prózu - ukážku o ľudskej závisti.
Uvedomil som si, že nemám čo druhým závidieť, ale mám si vážiť to čo
mám - svoju rodinu.
Katka VOSOVIČOVÁ, 14 rokov
polu sa v rámci farskej pôstnej
zbierky vyzbieralo 835 eur.
Pomoc sme vďaka vašim pôstnym
darom mohli poskytnúť 23 rodinám v našom meste. Potravinové
balíčky pre rodinu obsahovali
1 kg pomarančov, 1 kg banánov,
5 kg ryže, 2 litre oleja, 5 kg cukru,
5 litrov mlieka (pre niektoré rodiny bol balíček navýšený o 5 balíčkov cestovín, 2 l oleja, 5 kg
cukru a ryže a 5 litrov mlieka).
Dvom rodinám boli zakúpené
plienky pre batoľatá. Pomohlo sa
aj mame s deťmi v ťažkej situácii.
Z druhej časti zbierky vyzbieranej vo Veľkom týždni sa zakúpili
potraviny ešte bezdomovcom
a rodinám a odovzdané boli po
Veľkej noci. Prakticky sa do organizácie a distribúcie zbierky
zapojilo 6 ľudí. Pán Boh zaplať
všetkým darcom!
Q
45
CZŠ s MŠ sv. Kríža
BIBLIA OČAMI DETÍ
M
arec – mesiac kníh. V MŠ sv.
Kríža je okrem poznávania bežných kníh obohatený o spoznávanie
Knihy kníh a tou je nepochybne Biblia. Naše deti sa počas celého mesiaca
oboznamovali s niektorými príbehmi
zo Starého, ale aj Nového zákona.
Poznávali, že aj Biblia môže mať
rôzne podoby. Celé pôstne obdobie
nás sprevádzali biblické príbehy zo
života Pána Ježiša, prostredníctvom
ktorých deti hlbšie vnikali do tajomstiev udalostí spojených s Ježišovým
utrpením, ale i so zmŕtvychvstaním.
Zapojili sa tiež do výtvarnej súťaže
Biblia očami detí, témou ktorej boli
motívy z Prvej knihy Samuelovej
a z Evanjelia podľa Lukáša. V tejto
súťaži dosiahli deti z našej MŠ veľmi pekné výsledky. V kategórii materských škôl získala 1. miesto Liliana
Sebešová z 5. triedy a hneď za ňou sa
na 2. mieste umiestnila Eliška Neupauerová zo 6. triedy. Aj touto cestou
im ešte raz srdečne blahoželáme!
Ľudmila RICHWEISSOVÁ
Oslava nebeskej i pozemskej matky
M
áj sa oddávna v Cirkvi slávi
ako mesiac Panny Márie. Je
venovaný jej úcte a najmä rozjímaniu o jej krásnych čnostiach, o jej
moci a dobrote, o jej svätom živote tu
na zemi a oslávení v nebi. Aj v našej
materskej škole celý mesiac zaznievalo vzývanie a oslava jej mocného
príhovoru u Boha v krásnych Loretánskych litániách, ktoré obetujú deti
aj za svoje mamy.
Keďže druhá májová nedeľa patrí
všetkým mamám, aj tento rok sme si
pripomenuli tento výnimočný sviatok
- Deň matiek - oslavou v jednotlivých
triedach. Samotnej oslave predchádzala výroba darčekov z rôzneho
materiálu i námetu. Deti s radosťou
vyrábali srdiečka, kvety, ozdobné drevené a papierové obrázky, fotorámčeky a kvetináče. V deň D sa už od rána
p. učiteľky s deťmi venovali úprave
M
vosť, trpezlivosť. Na príhovor našej
Nebeskej mamy im vyprosujeme,
aby boli vždy naplnené dobrom, radosťou, nádejou a aby vždy prinášali
život fyzický aj duchovný.
Text a snímka: Mária KITZOVÁ
„VYPNI TELKU, ZAPNI SEBA!“
yšlienkou tohtoročnej kampane
je zmena času pri telke, počítači, mobile, internete na čas strávený
pri iných, zmysluplnejších činnos-
46
tried, kostýmov, z kuchyne rozvoniaval chutný koláčik... Popoludní
vyobliekaní s rozžiarenými očkami
vystúpili s básňami, piesňami, tancami, scénkami, aby takto poďakovali
svojim mamkám za ich lásku, obeta-
tiach. Aj deti z cirkevnej materskej
školy sa týždeň od 23. do 29. mája
2016 zapojili do tohto projektu.
V pondelok každé dieťa dostalo
náramok s logom VTZS: „Vypni
telku, zapni seba“. Náramok mal
byť určitou pripomienkou, čoho sa
má počas týždňa zriekať. A nielen
zriekať, ale čas zrieknutý pri TV, PC
či s mobilom nahradiť inou činnosťou, aktivitami a hrami. Inšpirovali
sme sa mnohými svätcami, ako oni
trávili voľný čas. Ocitli sme sa v hodinárstve u Martinovcov, rodičov sv.
Terézie z Lisieux. Povzbudili sme sa
bl. Chiarou, mladým dievčaťom, sv.
Bakhitou i bl. Pavlom Gojdičom.
Deti svoje zrieknutia a sebazápory
vo forme farebných papierikov lepili
na spoločný plagát a tešili sa zo svojho víťazstva... Stalo sa, že i mamky
a babky boli prostredníctvom svojich
detí zapojené do tejto myšlienky
a namiesto pozerania televízie sa
rodina zahrala spoločenskú hru, išli
na ihrisko alebo upratovali hračky.
Tešíme sa z našich malých detí, ktoré boli ochotné realizovať myšlienku:
„Je čas zmeniť sa“. Text a snímka:
Miroslava MARCINEKOVÁ
pre deti
Ako občasník vydáva: Rím.-kat. cirkev, farnosť Kežmarok, Kostolné námestie 22,
Kežmarok, IČO: 31999701, t. č. 052/452 22 20. Odborný konzultant: ICLic. Jakub
Grich. Zodpovedná redaktorka: MUDr. Mgr. Jana Víznerová. Redaktori: Ľudka Fečková,
Mgr. Angela Slebodová, Anna Lapšanská, Lýdia Navrátilová, Mária Galdunová,
Mgr. Anna Kleinová, MUDr. Jaroslav Grochola, Ing. Ľuboslava Pitoňáková. Grafická
úprava: Mgr. Anton Vízner. e-mail: [email protected] • [email protected]
• fax: 052/452 22 20. Tlač: Tlačiareň Kežmarok. Imprimatur: Mons. prof. ThDr.
F. Tondra, spišský diecézny biskup, BÚ Sp. Podhradie, 25. 6. 1999 pod č. ŠK
1300/99. S povolením Okresného úradu - odbor školstva a kultúry v Kežmarku,
reg. č. 4/1999. Od roku 2008 evidované na MK SR pod č. EV 866/08. Príspevky
môžete vhodiť do schránky v bazilike, poslať na e-mailovú adresu. Redakcia si
vyhradzuje právo úpravy a krátenia príspevkov. Náklad: 2 100 výtlačkov. Dátum
vydania: 5. 6. 2016 • Uzávierka nasledujúceho čísla: 9. 9. 2016 • Použité snímky
a reprodukcie sú z archívu redakcie, resp. z internetu, pokiaľ nie je uvedené inak.
• www.fara-kezmarok.sk
OKamil Marhefka, 8 rokov
OJasmin Rothová, 8 rokov
OŠimon Putovný, 8 rokov
OGabriela Porubovičová, 11 rokov
OKarin Gibľáková, 11 rokov
OKamila Lapšanská, 7 rokov
ONoemi Smreková, 6 rokov
OViktória Semaňáková, 11 rokov
OTomáš Cehula, 8 rokov
47
pre deti
OZákladná škola s materskou školou sv. Kríža.
OZákladná škola - Grundschule.
OMalý Slavkov.
OZákladná škola Nižná brána.
OZákladná škola Dr. Daniela Fischera - dievčatá.
OZákladná škola Dr. Daniela Fischera - chlapci.
Počas dvoch májových nedieľ prijali naši tretiaci po prvýkrát
do svojich srdiečok Pána Ježiša v Eucharistii.
• 8. mája z rúk pána kaplána Martina Schreinera
prijalo sväté prijímanie 57 detí zo ZŠ Nižná brána a ZŠ
Grundschule.
• 22. mája z rúk pána kaplána Mareka Forgáča prijalo sväté prijímanie 94 detí z CZŠ sv. Kríža, zo ZŠ Dr.
D. Fischera a z filiálky Malý Slavkov.
• 22. mája z rúk pána kaplána Dominika Jamricha prijalo
sväté prijímanie vo filiálke Stráne pod Tatrami 43 detí.
Modlime sa, aby tieto deti rástli vo viere a láske k Bohu.
Modlime sa i za rodičov týchto detí, aby im boli prvými
svedkami a učiteľmi viery. Modlime sa, aby toto prvé sväté
prijímanie nebolo i posledným, veď iba s Ježišom dokážeme
zdolávať všetky prekážky, iba s Ježišovou pomocou sa dostaneme raz k Bohu.
Snímky (aj na prvej strane obálky): Martin SOKÁČ
48
OIvana Ksiažeková, 9 rokov