jak úspěšně podnikat v příhraničních regionech jihovýchodní moravy
Transkript
jak úspěšně podnikat v příhraničních regionech jihovýchodní moravy
EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT KUNOVICE 1. SOUKROMÁ VYSOKÁ ŠKOLA NA MORAVĚ SBORNÍK „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 9. Červen 2006, Kunovice, Česká Republika Kolektiv autorů „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil: (C) Evropský polytechnický institut, s.r.o., 2006 Publikace neprošla jazykovou úpravou. Za obsahovou správnost odpovídají autoři ISBN 80-7314-097-7 “JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY” II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 Organizován EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT, s.r.o. KUNOVICE Předseda programového výboru konference Ing. Oldřich Kratochvíl, Dr.h.c. PROGRAMOVÝ VÝBOR KONFERENCE Ing. Oldřich Kratochvíl, Drh.c. – rektor EPI, s.r.o. Mgr. Josef Slovák – náměstek hejtmana Zlínského kraje prof. Ing. Jozef Benčo, PhD. – prorektor Univerzity Matěja Bela v Banské Bystrici prof. Zw. Dr. hab. Krystyna Duraj-Nowakowa – rektorka Akademia Swietokrzyska, Kielce Plk. prof. JUDr. Josef Králík, CSc. – prorektor Akadémie policajného zboru Bratislava prof. Dr. Genadij N. Smirnov, Dr.Sc. - Ruská Ekonomická Akademie, Moskva doc. Ing. Viera Cibáková, CSc. – rektorka VŠ ekonomie a manažmentu verejnej správy v Bratislave prof. Ing. Helena Strážovská, Ph.D. – prorektorka VŠ ekonomie a manažmentu verejnej správy v Bratislave prof. Ing. Wlodzimierz M. Baranski, Ph.D. – Ústav k\bernetiky Wroclawské unioverzity prof. Dr. Vitaly Ivanovič Vidyapin, Dr.Sc. – rector REA Moskva Ing. Jozef Habánik, Ph. D. – proděkan UAD Trenčín Ing. Břetislav Ošťádal – předseda Asociace malých a středních podniků ČR Viktor Ivanovič Sibilev – generální konzul RF v Brně doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc. – děkan UAD Trenčín prof. PhDr. Vladimír Cechák, CSc. – prorektor VŠFS, Praha prof. Ing. Anton Blažej, DrSc. OPONENTNÍ RADA prof. PhDr. Karel Lacina, Dr.Sc. – vedoucí ústavu veřejné správy a práva, Univerzita Pardubice prof. PhDr. Bohumír Blížkovský, CSc. – Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice prof. PhDr. Stanislava Kučerová, CSc. - Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice Sekce 1: Úkoly veřejné správy při rozvoji příhraničního regionu jižní Moravy Moderátor: prof. PhDr. Karel Lacina, DrSc. Sekce 2: Podnikatelské activity a řešení aktuálních problémů v příhraničních regionech Moderátor: prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, PhD. OBSAH ÚVODNÍ SLOVO ................................................................................................................................................. 9 NIEKTORÉ PROSTRIEDKY OCHRANY OSÔB A MAJETKU V PRIHRANIČNÝCH REGIÓNOCH EURÓPSKYCH KRAJÍN Z COLNOPRÁVNEHO HĽADISKA Králik Jozef ............................................................................................................................................................13 APLIKÁCIE A SKÚSENOSTI ŠPANIELSKEHO MODELU V ROZVOJI VEDY, VÝSKUMU A INOVÁCIÍ Mečár Miroslav ......................................................................................................................................................23 INTEGRACJA EUROPEJSKA WYZWANIEM DLA INNOWACJI W SZKOLNICTWIE WYŻSZYM: METATEORIE Duraj-Nowakowa Krystyna ...................................................................................................................................31 SOCIÁLNO – EKONOMICKÉ PRÍSTUPY K ROZVOJU TRENČIANSKEHO KRAJA Habánik Jozef, Šedivá Mária .................................................................................................................................35 SEKCE 1- ÚKOLY VEŘEJNÉ SPRÁVY PŘI ROZVOJI PŘÍHRANIČNÍHO REGIONU JIŽNÍ MORAVY IDABC – SLUŽBA PRE VEREJNÚ SPRÁVU, PODNIKATEĽSKÉ SUBJEKTY A OBČANOV V EURÓPSKEJ ÚNII Balga Jozef.............................................................................................................................................................49 ÚROKY Z OMEŠKANIA V PRÁVNEJ REFLEXIÍ SLOVENSKÉHO A ČESKÉHO PRÁVNEHO PORIADKU Jakubovič Daniel....................................................................................................................................................55 ŠTÁTNA SLUŽBA V PODMIENKACH DEMOKRATICKÉHO A PRÁVNEHO ŠTÁTU Kuril Jozef..............................................................................................................................................................67 POVODŇOVÁ SPOLUPRÁCA NA RIEKE MORAVE Suja Marián............................................................................................................................................................73 ŘEŠENÍ KATASTROFICKÝCH RIZIK POJIŠTĚNÍM Radová Jarmila, Hlačita Tibor ...............................................................................................................................81 PODNIKATELSKÉ AKTIVITY V RÁMCI INTRAKOMUNITÁRNÍHO OBCHODU EU A SOUVISEJÍCÍ PROBLEMATIKA STATISTIKY INTRASTAT Matoušek Pavel ......................................................................................................................................................91 ZVÝŠENÍ LUKRATIVITY ZLÍNSKÉHO KRAJE Z POHLEDU CESTOVNÍHO RUCHU Slaměná Eva...........................................................................................................................................................97 JAK SE VYROVNAT S TLAKEM GLOBÁLNÍ KONKURENCE Prachař Jan ...........................................................................................................................................................101 K NIEKTORÝM VYBRANÝM INŠTITÚTOM ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA OBCÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Králiková Kristína................................................................................................................................................105 METODOLOGICKÝ POHLED NA STRATEGICKÉ ŘÍZENÍ ZDRAVOTNICKÝCH ZAŘÍZENÍ VE VZTAHU K MIMOŘÁDNÉ SLOŽITOSTI ŘÍZENÍ ZDRAVOTNICKÝCH ZAŘÍZENÍ Rössler Miroslav ..................................................................................................................................................113 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 7 SEKCE 2 – PODNIKATELSKÉ AKTIVITY A ŘEŠENÍ AKTUÁLNÍCH PROBLÉMŮ V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH ZVYŠOVANIE KONKURENČNEJ SCHOPNOSTI PODNIKU Vodák Josef..........................................................................................................................................................121 NOVÉ FORMY KOMUNIKÁCIE S TRHOM (SO ZAMERANÍM NA REKLAMU) A ICH VPLYV NA POZÍCIU PODNIKU Nadányiová Margaréta .........................................................................................................................................125 MARKETINGOVÝ PRÍSTUP MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV NA NOVÉ TRHY Strišš Jozef ...........................................................................................................................................................133 SHADOW ECONOMY IN THE AREAS NEAR THE STATE LINES Dubovec Juraj, Hlačina Tibor ..............................................................................................................................137 PODNIKATELSKÉ ROZHODOVÁNÍ PŘI SVOZU ODPADU V PŘÍHRANIČNÍCH OBLASTECH ZA PODPORY GENETICKÝCH ALGORITMŮ Dostál Petr, Doskočil Radek ................................................................................................................................141 PODNIKATELSKOU PROFESIONALITOU KE SPOKOJENOSTI ZÁKAZNÍKŮ V PŘÍHRANIČNÍCH OBLASTECH Mráček Pavel, Volša Lukáš..................................................................................................................................145 SPOJITOST MEZI ODMĚŇOVÁNÍM A KONKURENCESCHOPNOSTÍ PODNIKU Staňková Marie, Novák Petr ................................................................................................................................151 NÁKUPEM A PRODEJEM KE KONKURENCESCHOPNÉMU PODNIKÁNÍ Syrovátková Petra ................................................................................................................................................149 MOŽNOSTI VYUŽITIA DEVÍZOVÉHO TRHU V SR A ČR Galajdová Jana .....................................................................................................................................................155 REŽIM PLATOBNÉHO STYKU MEDZI SLOVENSKOU REPUBLIKOU A PROTEKTORÁTEM ČECHY A MORAVA Šmátrala Milan.....................................................................................................................................................159 PODPORA PODNIKAELSKÉ ČINNOSTI ZE STRANY INSTITUTU PRO TESTOVÁNÍ A CETIFIKACI, A.S. Čech Karel, Sviták Zdeněk ..................................................................................................................................165 MODERN METHODS IN MANAGEMENT Chodasová Zuzana ...............................................................................................................................................169 STUDENTI EVROPSKÉHO POLYTECHNICKÉHO INSTITUTU PARTICIPUJÍCÍ NA VÝZKUMU Malach Antonín ...................................................................................................................................................173 JMENNÝ REJSTŘÍK........................................................................................................................................179 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 8 ÚVODNÍ SLOVO Magnificence honorabilis spektabilis vážení hosté, přátelé dovolte, abych vás po roce všechny i já přivítal v krásném prostředí Luhačovic na této konferenci. Mnozí z nás, včetně zahraničních hostů, starostů, podnikatelů a členů akademické obce, společně navazujeme na loňskou mezinárodní konferenci v květnu a na letošní lednovou mezinárodní konferenci, jejímž nosným mottem bylo “Vysoká škola jako facilitátor rozvoje regionu”. V uplynulém období jsme společně - Češi, Slováci, Poláci, Maďaři a zástupci z Ruska a Ukrajiny hledali místo vysoké školy při rozvoji společenského a hospodářského života v naší nově se rodící společnosti. Konstatovali jsme tehdy, že procesy moderní vysoké školy mají výrazněji sloužit tomu, kdo vysokoškolský systém financuje, k rozumnému rozvoji společnosti, ke zkvalitnění života nás a našich dětí. Moudří lidé tehdy volali po tom, abychom účinněji vstoupili do řešení problematiky rozvoje teritoria, které je nesmírně bohaté kulturou a tradicemi, a přesto se v současné době potýká s vysokou nezaměstnaností. Vyměnili jsme si zkušenosti mezi sebou a dnes před odchodem na prázdniny se pokusíme shrnout, čeho jsme za uplynulý rok společně dosáhli. Tížila nás nezaměstnanost populace. I když celá ČR má nezaměstnanost kolem 8%, Hodonínsko se pohybuje kolem 14%. Proto bylo do Hodonína nasměrováno množství našich aktivit. Dobudovali jsme první část kampusu a v tomto roce jsme ověřili systém studia u prvních 45 studentů kombinované formy studijního oboru finance a daně a 100. učitelů v DPS. Ve spolupráci s Univerzitou Mateja Bela v Banské Bystrici dokončujeme pro Hodonín studijní obor Management cestovního ruchu, Management veřejné správy a s Policejní akademií v Bratislavě a akademickými pracovníky Univerzity Karlovy v Praze dokončujeme pro AK studijní obor Právo. Tyto studijní obory zahájí činnost v příštím kalendářním roce. Garant veřejné správy je náš člen AR, pan prof. Ing. Karel Lacina, Dr.Sc. V této oblasti bychom udělali jen málo, pokud by nám nepomáhala po celý rok nezištně paní děkanka, profesorka Ing. Milota Vetráková, Ph.D. Od září tohoto roku začne v Hodoníně studovat ve studijním oboru Finance a daně kolem 120 posluchačů bakalářského studia a 60 posluchačů studijního oboru MMZO. Minulý rok jsme konstatovali, že je třeba posílit veřejnou správu a zdravotnictví v regionu. Vítám mezi námi paní starostky a pány starosty měst a obcí z regionu. Pro naše zdravotníky zahájíme společně s ústavy Trenčianské Univerzity od září bakalářské studium Ošetřovatelství pro 60 sestřiček. Přednášet budou akreditovaní docenti a profesoři z Trenčianské univerzity A. Dubčeka. Garantem bude pan doc. MUDr. Jan Bielik, Ph.D. Zahájili jsme spolupráci s nemocnicemi v Hodoníně (p. ředitel Ing. Baláž a pan primář MUDr. Oldřich Vychytil), Břeclavi (paní ředitelka MUDr. Danihelková, MBA). Participovali jsme na laparoskopické konferenci. Pokud se týká veřejné správy, studují u nás jak starostové z regionu, pracovníci ÚP, FÚ i policisté. První absolventi našeho bakalářského studia již ukončili navazující inženýrské studium a úspěšně složili státní zkoušky na TU AD v Trenčíně a jiných vysokých školách. Bakalářů od nás již odešlo 716 dne 15. 7. 2006 bude v Uh. Hradišti promoce prvních 42 inženýrů navazujícího studijního oboru Veřejná správa za přítomnosti rektora TU AD v Trenčíně, pana prof. Ing. Vágnera, Dr.Sc. Pro naše a další absolventy bakalářského studia zahájíme v Hodoníně inženýrské navazující studium Lidské zdroje (60), do Hodonína přesuneme i druhý ročník tohoto studia (45) a zahájíme inženýrské navazující studium Mechatronika (60). Přednášet budou akreditovaní docenti a profesoři z Trenčianské univerzity A. Dubčeka. Připočteme li studium učitelů, bude od září v Hodoníně pracoviště, na němž si bude zvyšovat kvalifikaci kolem 400 vysokoškoláků z praxe. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 9 Podařilo se nám akreditovat pracoviště pro vzdělávání vedoucích pracovníků státní správy pod Ministerstvem vnitra, v jehož čele stojí pan PhDr. Ladislav Rýznar, PhD. Věřím, že ve spolupráci s paní místostarostkou Hodonína, Mgr. Z. Domesovou toto pracoviště brzy zahájí činnost a že by mohlo pomoci i Břeclavsku, Uherskohradišťsku a Zlínsku. Za několik let uvidíme, zda masový nástup vzdělanosti povede ke snížení nezaměstnanosti na úroveň Uh. Hradiště. V této chvíli to vypadá, jako bychom viděli jen Hodonín. Není tomu tak. Mohu ubezpečit paní místostarostku Kunovic, Mgr. Ivanu Májíčkovou, že se Kunovice rozvíjí dále a my všichni z toho máme upřímnou radost. Ale v Hodoníně je nás nyní potřeba více. Naše záměry však jdou mnohem dále. Dokončujeme virtuální univerzitu, máme plnou elektronizaci studijních textů i technologie pro střední a starší generaci. Zahajujeme tvorbu videonahrávek přednášek stejně, jako tomu činí přední světová pracoviště (MIT v kalifornii). Cílem je, aby veřejnost měla volně k dispozici všechny studijní texty, videonahrávky i diagnostické elektronické testy volně přístupné na vebu tak, aby každý náš občan si mohl látku nastudovat kdykoliv mu to vyhovuje a do školy přicházel konzultovat aplikace teorie do své práce. Vedeme studenty k tomu, aby si sami volili oblast specializace – buď pro svého zaměstnavatele, nebo i pro sebe. Hlavním naším cílem je tedy dosáhnout změny myšlení populace v regionu. Aby k nám nepřicházeli lidé jen kvůli papíru, i když i on je důležitý, ale aby na vysokou školu přicházeli s jasnými cíli a pocitem odpovědnosti za výsledky své práce. Mění se pojetí také naší práce. Klesá potřeba klasických přednášek a studenti volají po výuce na praktických, ale živých případech, nejlépe jako společné hledání učitele a studenta při řešení jeho problémů s využitím příslušné vědní disciplíny. V práci studentů začínají mizet tvrdá rozhraní mezi jednotlivými vědními disciplínami a studijními předměty. Studenti si cení učitelů, kteří umí řešit složité problémy komplexně, s využitím širokého rozsahu znalostí a zkušeností z různých vědních disciplín. Jsou náročnější a vyžadují od přednášené teorie, aby viděli v dohledu její využití a přínos pro ně. Začali jsme také hledat ono spojení vysoké školy a praxe. Pilotně jsme zahájili spolupráci v oblasti marketingu s Kurýrem, s firmou pana Bartoníka, připravili jsme spolupráci s Železárnami Veselí n. Mor., připravujeme unikátní projekt s panem ředitelem Slovenské informační a marketingové společnosti, panem Igorem Tinkou, kdy od příštího akademického roku u nás bude studovat jeho 5 pracovníků a ti si vytvoří studijní miniskupinu, jejíž zaměření bude na rozvoj své mateřské firmy. Učíme se sloužit a spolupracovat, řešit bakalářské práce, které zadává praxe. Není náhodou, že je mezi námi předseda Asociace malých a středních podniků a živnostníků ČR, pan Ing. Břetislav Ošťádal, předsedové OHK V Hodoníně a Uh. Hradišti, pánové Luděk Šebesta a Ing. Jiří Zezulák, nebo pan Ing. Karel Čech z ITC Hodonín, pan ředitel Ing. Vladimír Vojkovský a další. Loni jsme konstatovali, jak velkou obavu má střední a starší generace ze studia na vysoké škole. Proto jsme vyvinuli přípravné studium pro tyto uchazeče z matematiky, jazyka anglického a informatiky. Zájem je veliký. Zahajujeme již druhý běh tohoto kurzu a máme dobré výsledky. Studentům jsme natočili videa do angličtiny a matematiky a tak s radostí vidíme, jak jejich obavy mizí. Děkuji panu Ing. Jaroslavu Kavkovi, Petru Rochemu, doc. RNDr. Josefu Zapletalovi, CSc a dalším za kvalitní práci. Naším následujícím cílem je dovést do regionu nejlepší specialisty ze střední Evropy. Spolupracujeme s Vysokou školou ekonomiky a manažmentu v Bratislavě. Úzce spolupracujeme s UMB v B. Bystrici a TU AD v Trenčíně na propojení akademiků z těchto regionů v oblasti cestovního ruchu, práva a veřejné správy. Chceme do regionu přivést akademické pracovníky – specialisty na různé druhy práva ze Slovenska, Brna, Olomouce a UK v Praze. Chceme pro naše studenty tu nejvyšší kvalitu. Jsme rádi a je pro nás velikou ctí, že mezi sebou můžeme přivítat děkanku paní profesorku Ing. Milotu Vetrákovou, CSc z UMB v B. Bystrici. Vítám proděkany TU AD paní JUDr. Máriu Gogovou, CSc a pana Ing. Josefa Habánika Ph.D. v Trenčíně a jejich spolupracovníky. Poprvé mezi sebou srdečně vítáme pana Dr. Ing. Miroslava Rösslera, CSc z Moravské vysoké školy v Olomouci a pana JUDr. Pavla Matouška z právnické fakulty UP v Olomouci. Určitě rozšíříme spolupráci s VUT Brno, které zastupují paní Ing. Marie Staňková a Ing. Petr Novák z podnikatelské fakulty. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 10 Srdečně vítám paní rektorku profesorku Nowakovou z Kielců v Polsku, která patří k našim dlouholetým spolupracovníkům. Svět je malý. Lékaři z Hodonína signalizují potřebu specialistů na fyzioterapii a je možné, že tento obor otevřeme s našimi Polskými přáteli. Vstup do EU nám podstatně rozšířil možnosti. Radíme se, jak spolu a s REA vytvořit společné studijní obory, které budou mít nadregionální úroveň. I proto přijel pan děkan profesor Dr. Genadij N. Smirnov, Dr.Sc. dnes mezi nás. Domnívám se, že jsme společně udělali za uplynulý rok veliký kus práce. Mohu jen konstatovat, že v naší práci je jen málo formálnosti a že nám jde v každém okamžiku o přidanou hodnotu pro studenta, nebo i učitele. Rád bych závěrem konstatoval, že nepracujeme na rozvoji jakési virtuální, do sebe zahleděné vysoké školy. Pracujeme společně na rozvoji regionu jihovýchodní Moravy a jeho populace a naše vysoká škola je naším společným nástrojem. Po skončení této konference opět poctivě zanalyzujeme vše, co má z naší diskuse přinést lidem v tomto regionu užitek a vaše myšlenky převedeme do života. Stejně jako v loňském roce musím konstatovat, že jediným kritériem užitečnosti této konference a naší práce bude opět konkrétní přínos pro nás a naše spoluobčany, který vyhodnotíme v lednu 2007. Všichni, kdo jste v tomto sále přítomní máte své práce nad hlavu. Přesto si myslím, že čas věnovaný projektování budoucnosti našeho regionu se nám všem vrátí. To proto, že dnes neseme my všichni přítomní v tomto sále odpovědnost za rozvoj tohoto regionu bez rozdílu toho, zda v něm žijeme, nebo sem přijíždíte pomáhat regionu v jeho rozvoji. Vždyť například rozvoj cestovního ruchu na Uherskohradišťsku a Hodonínsku zcela jistě bude korespondovat s rozvojem cestovního ruchu na Trenčínsku a následně v regionu B. Bystrice. Dostali jsme do ruky nástroj, pomocí něhož můžeme pomáhat lidem a přírodě a neměli bychom jej odmítnout. Vážení přátelé kdyby mě to čas dovolil, rád bych Vás přivítal všechny jmenovitě. Protože mně to čas nedovolí dovolte prosím vážení přátelé, abych vám všem poděkoval za účast a popřál příjemnou a tvořivou atmosféru. Protože vědecká konference, zvláště v případě, kdy se jí zúčastní akademičtí pracovníci z tolika zemí je mimo svůj odborný obsah také významnou společenskou událostí. Ze srdce Vám přeji, abyste také vychutnali krásy prostředí lázní Luhačovic a načerpali alespoň trochu nových sil do Vaší další práce. Abyste měli na konferenci vzpomínku, zašleme Vám videonahrávku našeho společného dne. Chceme Vám udělat radost. Věřím, že se spolu setkáme na příští naší konferenci. Ještě jednou Vás srdečně vítám a přeji hezký den. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 11 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 12 NIEKTORÉ PROSTRIEDKY OCHRANY OSÔB A MAJETKU V PRIHRANIČNÝCH REGIÓNOCH EURÓPSKYCH KRAJÍN Z COLNOPRÁVNEHO HĽADISKA Jozef Králik Abstrakt: tento článok poskytuje komplexný právny pohľad na empirické kreovanie a následný kontunuálny vývoj jedného zo základných finančno-právnych inštitúov, ku ktorým rozhodne clo patrí. Vyššie uvedený finančno-právny inštitút je podrobený analytickej právnej štúdií nielen z pohľadu vlastnej normatívnej právnej úpravy, ale i z pohľadu praktickej aplikácie – autor sa venoval taktiež otázkam štátnej správy v colníctve, medzinárodným bileterálnym a multilaterálnym dohodám a medzinárodným dohovorom v oblasti colníctva, Svetovej colnej organizácií a prirodzene, komunitárnej legislatíve. Kľúčové slová: mýtus európskeho zjednotenia, clo, sústava orgánov štátnwej správy, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, colné úrady, colný kriminálny úrad, Svetová colná organizácia. Zdá sa, že čoraz viac našich, osobitne vekom starších občanov na vlastnej koži pociťuje, že dnes žijeme naozaj komplikovanú realitu Európskej únie (ďalej len „EÚ“) a vari ešte problémovejšou a kontroverznejšou sa mnohým, najmä skutočne vzdelaným a skúseným, teda (politicky) prezieravým ľuďom, javí jej ďalšia vízia. Vrátane vízie v dlhodobejšom časovom horizonte očakávaného zániku historicky vzniknutej európskej kultúry v dôsledku jej rozpustenia sa v mori legálnych a najmä ilegálnych prisťahovalcov prichádzajúcich z oblastí nebezpečne a nezmieriteľne atakujúcich dokonca existenčnú podstatu európskych národov, v dôsledku narastanie otvoreného i skrytého spoločenského vplyvu novo sa formujúcich spoločenských štruktúr najmä islamskej proveniencie, v dôsledku dynamického rastu populačnej krivky legálnu ekonomickú aktivitu odmietajúcich a na sociálnych zdrojoch spoločnosti parazitujúcich vrstiev a elementov deformovaných materskou kultúrou, v dôsledku manipulovania s verejnou mienkou z jedného záujmového centra ovládanými médiami, v dôsledku paralyzovania vplyvu štátu a štátnej moci a jej orgánov na chod globálnych spoločenských procesov, v dôsledku deformovania európskej právnej kultúry rímskoprávneho pôvodu a jej podriaďovania vplyvu islamského práva (napr. šaria) atď. Čoraz viac a vypuklejšie sa prejavujúce prvky pseudohumanity, pseudodemokracie, pseudoslobody, pseudorovnoprávnosti či pseudospolupráce v proklamáciách a žiaľ aj v činoch niektorých predstaviteľov a orgánov EÚ a Rady Európy (ďalej len „RE“) vedú nielen ku skepse, apatii a rozčarovaniu značnej časti nimi spravovaného, teda vlastne ovládaného tzv. euronároda resp. euroľudu, ale dokonca vyúsťujú až do vážnych obáv o jeho vlastnú biologickú stabilitu a budúcnosť, o jeho vlastnú existenciu. (1) Zamyslieť sa v tomto duchu podnecuje potom aj neraz v praxi zisťovaná všeobecná nevzdelanosť a nedostatočný všeobecný prehľad tzv. euroúradníkov, ale i europoslancov a iných funkcionárov EÚ, ktorí najmä o novo pristúpených krajinách EÚ nevedia prakticky nič, ba nevedia ich neraz dodnes ani správne rozlišovať jednu od druhej, pomenovať ich, pričom si stále nemýlia iba Slovensko so Slovinskom, ale dokonca Slovensko ešte i s Juhosláviou. Ich politická a profesijná spôsobilosť pôsobiť na jednotlivých politických a administratívnych stupňoch spravovania záležitostí EÚ je preto viac ako spochybniteľná. Aj z týchto dôvodov zastávame názor, že napĺňanie poslaneckého mandátu v akomkoľvek parlamente ktoréhokoľvek členského štátu EÚ i samotného Európskeho parlamentu, by malo byť konštruované v podobe honorárnej, teda ako neplatená a výlučne čestná funkcia. Glorifikovanie mnohých inštitútov, napr. inštitútu úplnej nezávislosti a teda i stavu nekontrolovateľnosti verejnej správy regiónov a obcí zo strany štátu, ktorá sa potom môže dostať za určitých podmienok do rúk úzko záujmových, ba i zločineckých skupín a tak pôsobiť proti záujmom vlastného obyvateľstva regiónu, inštitútu absolútneho preferovania ochrany, všestrannej podpory a rozvíjania minorít postihnutých rozličnými deformáciami a anomáliami na úkor geneticky majoritného obyvateľstva (sociálne neprispôsobivých vrstiev obyvateľstva cigánsko – rómskeho pôvodu, ekonomických imigrantov, príslušníkov agresívnych náboženských spoločností, homosexuálov a pod.), inštitútu demontáže štátnosti, inštitútu súkromného vlastníctva, inštitútu nedotknuteľnosti liberálneho resp. voluntaristického trhového mechanizmu a nekritického presadzovania iných pseudohodnôt v geopolitickom priestore Európskej únie ruka v ruke s vysokou mierou korupcie a byrokratizácie, vyúsťujúcich do administratívneho teroru resp. byrokratického terorizovania občanov EÚ, je jedným z atribútov „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 13 a determinantov narastania euroskepticizmu medzi obyvateľstvom Európy resp. EÚ. Akoby akási plazivá demencia, smerujúca od politického debilizmu až k politickému kreténizmu EÚ, vyvolávaná aj cielenými mediálnymi atakmi, ovládla mnohé základné smery a črty myslenia a konania jej súčasných oficiálnych inštitúcií a predstaviteľov. Akoby sa na pôde EÚ potichu rodila zrada mnohých pôvodných ideálov zrodených v konfrontačnom revolučnom pohybe más Francúzov v roku 1789, stelesnených v známom súsloví „sloboda, rovnosť, bratstvo“. Teda pilierov, na ktorých bol už dávnejšie konštruovaný mýtus európskeho zjednotenia, prvotne prostredníctvom permanentne zintenzívňujúcej sa vzájomnej všestrannej spolupráce a vzájomného pochopenia, vyúsťujúceho do odmietania násilného riešenia vzájomných sporov medzi európskymi národmi. Stupnica spomínaných obáv o európsku kultúru a kultúru európskych národov však ukazuje nebezpečné približovanie sa až k bodu varu, keďže EÚ je živená praktickým nerealizovaním či nedôsledným realizovaním mnohých už kodifikovaných (pseudo)liberalistických zámerov a (pseudo)liberálnych krokov v oblasti pohybu osôb, kapitálu, tovaru a služieb v spoločnom priestore EÚ. Pripomeňme tu na jednej strane napr. prijatie diskriminačnej sústavy tzv. prechodných opatrení voči novým členom EÚ, tiež neodôvodnenú pozitívnu diskrimináciu vybraných etník v niektorých štátoch (v SR neekvivalentnú výstavbu rodinných domov pre cigánsko – rómske obyvateľstvo, ktorých financovanie je zabezpečované z národných verejných zdrojov a z rozpočtových a mimorozpočtových zdrojov EÚ, pričom ostatné vrstvy obyvateľstva, patriaceho podľa Cigánov- Rómov do občianskej kategórie „gádžov“, vrátane mladých slovenských rodín, si musia zabezpečiť financovanie „strechy nad hlavou“ formou vlastného ekonomického zaťažovania sa hypotekárnym úverom, rozličnými pôžičkami a pod.), odporujúcu zásade rovnosti ľudí bez ohľadu na ich pôvod, rasu, pohlavie, majetkový cenzus a náboženstvo. Na druhej strane možno však tiež zaznamenávať v EÚ otvorené právne a tiež faktické uprednostňovanie ľudí akejkoľvek abnormálnej orientácie, a najmä pre európsku ekonomiku a kultúru a ich ďalší vývoj nežiadúcich cudzorodých a z iných kontinentov importovaných svetonázorových orientácií, ekonomických návykov, ich nadštandardné preferovanie, dlhodobé a inštitucionalizované materiálne podporovanie ekonomicky antiaktívnych a sociálne parazitujúcich komunít, neodôvodnené uprednostňovanie akýchkoľvek minorít na úkor majoritnej komunity a pod. Vývoj EÚ na začiatku 21. storočia teda možno vnímať do značnej miery ako cestu smerujúcu k deformovaniu tradičnej európskej reality a vízie, a teda ako do značnej miery negatívny proces, ktorý ale možno stále ešte bez vážnejších problémov ozdraviť revitalizáciou racionalistických prístupov k realite a vízii EÚ, ktoré by sa mali čo najskôr premietnuť do Zmluvy o európskej ústave. Isto, nemožno obchádzať aj mnohé pozitíva, ktoré tzv. eurointegračný proces pre európske národy priniesol a prináša. Racionálna spolupráca európskych národov totiž môže v konečnom dôsledku i uspieť a môže dokonca ponúknuť svoje zrelé ovocie všetkým, hoci sa bude musieť nesporne zbaviť mnohých nebezpečných vírusov, ktoré ju môžu nielen napadnúť, ale i totálne paralyzovať, ako aj reálne vohnať až do vnútorného konfliktu so sebou samou, ale i s ostatným svetom. Do chaosu, ktorý sa po splnení určitých podmienok stane historicky neodvratným, neovládateľným, a pre Európu a jej populáciu sebazničujúcim. So všetkou zodpovednosťou zodpovedávaná otázka riešenia problémov rozvíjania univerzálnej, osobitne ekonomickej prihraničnej spolupráce jednotlivých štátov ale môže do značnej miery otupiť a vyhladiť mnohé trecie plochy mnohých problémových interetnických, interkonfesionálnych, interekonomických, intersociálnych či iných vzťahov, možných zdrojov potenciálnych konfliktov. I keď v popredí ochranného záujmu spoločnosti môže stáť konjukturálne a utilitárne čokoľvek, predsa však problematika zabezpečenia primeranej a zákonnej ochrany osôb a majetku občanov všeobecne patrí medzi hlavné úlohy, ktoré patria do okruhu kategórií stojacich na špičke pyramídy záujmovej sféry moderného štátu tzv. západného typu. Táto problematika je nesporne aj mimoriadne členitá, rôznorodá, rozsiahla. A isto práve preto je aj svojim vnútorným obsahovým štruktúrovaním a charakterom súčasne tiež interdisciplinárna, a preto komplikovaná. Vyžaduje si v procese svojho skúmania, ak chce byť komplexne riešená a doriešená, nielen rôznorodý metodologický a metodický prístup, ale aj sústredenie mnohých poznatkov z rozličných vedných disciplín a ich dialektické skúmanie, kritické zovšeobecňovanie, aplikovanie a realizovanie, pričom tiež potrebuje účelne využiť i poznatky získavané prostredníctvom vyhodnotenia praktických skúseností, nadobúdaných v každodennom živote. Je zrejmé, že problematika ochrany osôb a majetku má svoj zásadný politický, ale najmä národohospodársky, právny, kultúrny, sociologický vnútroštátny i medzinárodný aspekt a rozmer. V našom príspevku sa môžeme zamerať prirodzene iba na niektoré čiastkové problémy ochrany osôb a majetku v prihraničných regiónoch európskych krajín, a aj to len z demonštratívneho reštriktívneho pohľadu, ktorý korešponduje nám na tomto mieste poskytnutému priestoru. Ako najvhodnejší úsek príslušný na parciálnu analýzu identifikovaného problému sme si preto z nášho pohľadu zvolili čiastočnú právnu analýzu ochrany osôb a majetku v prihraničných regiónoch EÚ prostredníctvom fragmentovitého vyhodnotenia slovenskej colnoprávnej regulácie de lege lata. Prostriedky, ktoré podmieňujú kvalitu podnikateľského prostredia, pritom možno členiť na politické, ekonomické, právne, sociálne, kultúrne a iné. Avšak, práve miera ochrany osôb a majetku zabezpečovaná najmä právnymi prostriedkami, vari najvýraznejšie ovplyvňuje možnosti podnikania, jeho rozvoj, stagnovanie alebo útlm. Preto právnym prostriedkom a najmä colnoprávnym nástrojom ochrany osôb a majetku je venovaná aj naša pozornosť. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 14 I. Clo ako historická kategória, avšak najmä ako ekonomická kategória a súčasne aj ako finančnoprávny inštitút plní dôležité funkcie aj v colnom priestore EÚ. Vyberané v osobitnom colnom konaní príslušnými colnými orgánmi sa súčasne stáva vo výške 75% vlastným zdrojom príjmov EÚ a vo výške zvyšných 25 % aj zdrojom vlastných príjmov verejného rozpočtu SR. Napĺňajúc svoju ochranársku funkciu, clo vytvára aj dôležitú bariéru a priestor na ochranu a rozvoj výrobných faktorov EÚ pred lacnou a spravidla dumpingovou produkciou dovážanou do colného priestoru EÚ z tretích štátov, situovaných najmä v ázijskom priestore. Tým priamo chráni aj podnikateľské subjekty, fyzické osoby aj právnické osoby, pôsobiace legálne na priestore európskom trhu, osobitne na trhu EÚ. Prijatie Colného zákona č. 199/2004 Z. z. a jeho prirodzené integrovanie do právneho poriadku Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) bolo svojho času nevyhnutnou reakciou na obligatórne aproximačné výzvy adresované SR a následne formujúce budúci vzťah SR k EÚ. Jeho prijatie bolo tiež načasované tak, aby nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ. Týmto dňom sa totiž stali základom slovenskej colnoprávnej úpravy prvotne colnoprávne akty EU resp. colné acquie Európskych spoločenstiev (ďalej len „ES“) a teda tak sa tento nový národný colný zákon stal predovšetkým iba ich doplnkom. Priamo záväznými a aplikovateľnými sa totiž dňom vstupu SR do EU stali v oblasti colného práva sekundárne pramene európskeho práva, najmä nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. 10. 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva (ďalej len „CKES“) v znení neskorších zmien a doplnkov, nariadenie Komisie č. 2454/93 z 2. 7. 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/93, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva, v znení neskorších zmien a doplnkov, nariadenie Rady (EHS) č. 918/83 z 28. 3. 1983, ktorým sa ustanovuje v Európskom spoločenstve systém oslobodenia od cla, v znení neskorších zmien a doplnkov, nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a Colnom sadzobníku ES v znení neskorších predpisov. Colnému zákonu z roku 2004 potom prirodzene pripadla iba rola regulovania tých colných vzťahov vznikajúcich na území SR, ktoré komunitárne colnoprávne predpisy ponechávajú priamo právne neupravené a ich vnútroštátnu právnu reguláciu ponechávajú na vôli jednotlivých členských štátov EÚ. Do formou pôvodne deväťdesiatštyri paragrafového rozsahu najnovšieho slovenského Colného zákona (ďalej len “CZSR“) je integrovaná právna úprava pravidiel a postupov normujúcich zaobchádzanie s tovarom, pričom sa nimi zabezpečuje praktické uplatňovanie opatrení vydaných na základe osobitných predpisov EU pre pohyb tovaru medzi EÚ a tretími štátmi na území SR a tiež aj opatrení na zabránenie protiprávneho konania osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi EÚ a tretími štátmi na území SR. Územie SR je pritom od 1. 5. 2004 súčasťou colného územia EÚ, v ktorého rámci sa dôsledne realizuje princíp jednotného trhu bez vnútorných hraníc. V týchto súvislostiach je nevyhnutné pripomenúť, že od spomínaného dátumu sa ako tzv. tretí štát definuje teda iba taký štát, ktorý nie je členským štátom EÚ. Napr. SR má s Českou republikou (ďalej len „ČR“) spoločnú štátnu hranicu, ktorá však v spomínanom zmysle slova nie je súčasne aj colnou hranicou, keďže colnú hranicu tvorí iba štátna hranica s tretím štátom. V prípade SR je to teda iba štátna a paralelne colná hranica s Ukrajinou, v prípade ČR v podstate neexistuje klasická colná hranica so susednými štátmi, keďže všetky sú členmi EÚ a tak sú teda súčasťou spoločného colného priestoru EÚ. V takto chápaných intenciách treba potom akceptovať aj platný colnoprávny režim uskutočňovaný v obvode prihraničných území členských štátov EÚ, vrátane SR a ČR, a colnoprávny režim realizovaný v prihraničných územiach EÚ a tretích štátov, pričom sa prirodzene od neho odvíja aj režim colnoprávnej ochrany osôb a majetku. II. Sústavu orgánov štátnej správy colníctva v SR tvorí Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „MF“), Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „CRSR“), colné úrady (ďalej len „CÚ“) a Colný kriminálny úrad (ďalej len CKÚ“). S výnimkou MF tvoria tieto orgány súčasne aj organizačnú štruktúru špecializovanej sústavy colnej správy. Zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný od 1. 1. 2005 komplexne zakotvuje postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti výkonu colníctva. Zo širšieho zorného uhla možno pritom do určitej miery chápať tento právny predpis ako jeden zo špecifických nástrojov zabezpečujúcich právnu ochranu osôb a majetku. Najmä preto, že promptne reagoval na zmeny úloh colnej správy vyplývajúce zo zavŕšenia predvstupových aktivít SR do EÚ, ktorých podstatou sa stala práve ochrana ekonomických záujmov fyzických osôb a právnických osôb, a osobitne záujmov podnikateľských subjektov pôsobiacich na území európskej colnej únie, teda na teritóriu politicky, ekonomicky, právne, sociálne a kultúrne sa integrujúcej Európy. Zdôrazniť ale treba, že CZSR je svojou „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 15 „filozofickou“ podstatou a koncepciou upriamený aj na dosiahnutie inštitucionálneho garantovania optimálneho právneho normovania spoločenských vzťahov integrujúcich sa do širšie chápanej oblasti problematiky zabezpečovania ľudských a občianskych práv, ako aj na špecifickými nástrojmi zabezpečovanú ochranu bezpečnosti občanov SR a EÚ. Napĺňať tieto úlohy a ciele má aj aplikácia ustanovení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Príslušné ustanovenia tohto zákona ustanovujú ako garanta plnenia úloh štátu v oblasti colníctva MF, ktoré ho charakterizujú a definujú ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť colníctva. Náplňou jeho činnosti je o. i. garantované vypracovávanie koncepcie colnej politiky, ktorá sa ex lege chápe ako súčasť globálnej finančnej politiky a colníctva. Možno konštatovať, že MF predstavuje v hierarchickej štruktúre colnej správy akýsi tretí „vrcholový“ stupeň jej organizačnej základne, keďže vo vzťahu k CRSR plní úlohu odvolacieho orgánu a preskúmava jeho rozhodnutia v mimoodvolacom konaní. Takto MF ovplyvňuje činnosť podriadených orgánov colnej správy definovaním záväzného právneho názoru, ktorý sú tieto orgány povinné úplne a bezvýhradne rešpektovať, čím vlastne vytvára aj príslušnú klímu pre ďalší rozvoj colnej legislatívy. MF určovaním organizačnej štruktúry CRSR môže tiež priamo a aktívne pôsobiť na činnosť celej sústavy colnej správy v súlade so zámermi finančnej politiky SR, stanovenej v programovom vyhlásení vlády SR na príslušné volebné resp. funkčné obdobie. Z finančnoprávnej charakteristiky CRSR vyplýva, že tento druhostupňový „stredný“ riadiaci správny orgán je rozpočtovou organizáciou, riadiacou a kontrolujúcou colné úrady a Colný kriminálny úrad. Na čele špecializovanej sústavy orgánov colnej správy, teda na čele CRSR stojí generálny riaditeľ, menovaný do svojej funkcie a odvolávaný z nej ministrom financií. Tento vrcholový funkcionár colnej správy realizuje svoju riadiacu úlohu o. i. aj ex lege mu zvereným oprávnením určovať vnútornú organizačnú štruktúru colných úradov a Colného kriminálneho úradu. Racionálne využívanie tohto oprávnenia umožňuje podľa potreby elasticky reagovať na zmenu konkrétnej situácie v oblasti výkonu colníctva, zvyšovať jeho adaptabilitu a mobilitu, avšak súčasne vytvára kompetenčné a následne aj organizačné predpoklady na zabezpečovanie permanentnej optimalizácie ochrany osôb a majetku nielen v prihraničných regiónoch členských štátov EÚ, ale aj všeobecne v colnom priestore EÚ, a to prostredníctvom efektívnej aplikácie platných colnoprávnych predpisov na konkrétne aktuálne spoločenské vzťahy, na mieru ich dynamiky, ako aj na realizáciu ich vývinových tendencií. Generálny riaditeľ CRSR bezprostredne ovplyvňuje efektívnosť fungovania colnej správy aj prostredníctvom oprávnenia zriaďovať organizačné zložky jednotlivých colných úradov, ktorými sú pobočky a stanice colného úradu, ako aj oprávnením menovať a odvolávať riaditeľov colných úradov a Colného kriminálneho úradu. Je markantné, že toto výrazné personálne oprávnenie môže účinne napomáhať aj boju s korupciou v colníctve, ako aj v boji s colnou kriminalitou, bezprostredne sa dotýkajúcou ochrany osôb a majetku. Sústavu resp. sieť colných úradov spolu s Colným kriminálnym úradom považujeme za prvý a „základný“ stupeň integrovanej organizačnej základne sústavy colnej správy. Colné úrady sú preddavkové organizácie napojené na rozpočet CRSR. Ich organizačná základňa je deväťprvková. Každý spomedzi colných úradov, spolu s podriadenými pobočkami a stanicami, vykonáva svoju pôsobnosť v územnom obvode, ktorého hranice vymedzuje všeobecne záväzný podzákonný právny predpis, ktorým je v súčasnosti vyhláška MF č. 736/2004 Z.z. resp. jej príloha. Pôsobnosť colných úradov sa uskutočňuje v každodennej praxi ich rozhodovacou činnosťou, vykonávaním úkonov vo veciach colného dohľadu, vymeriavaním, vyberaním a vymáhaním nedoplatkov na cle a na príslušenstve cla, pátraním po tovare, ktorý unikol colnému dohľadu a pátraním po osobách, ktoré porušili colné predpisy, vykonávaním správy dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru podľa zákona č. 222/204 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a od 1. 5. 2005 aj plnením úloh v oblasti správy spotrebných daní (spotrebná daň z minerálneho oleja, spotrebná daň z vína, spotrebná daň z liehu, spotrebná daň z tabakových výrobkov, spotrebná daň z piva). Vari už klasickou úlohou colných úradov je aj vykonávanie kontroly plnenia ohlasovacej povinnosti pri dovoze, vývoze a prevoze peňažných prostriedkov alebo iných platobných prostriedkov cez colné územie EÚ. Colný úrad následne v tejto súvislosti zhromaždené a vyplnené úradné tlačivá deklarujúce splnenie uvedenej zákonnej ohlasovacej povinnosti zasiela príslušným orgánom finančnej polície tvoriacich organizačnú zložku Policajného zboru. Vo sfére ochrany osôb a majetku napĺňajú svoje legitímne poslanie colné orgány aj vykonávaním kontroly, ktorej podstatou je zisťovanie, či sú dovážané výrobky opatrené vyhlásením o zhode a značkou zhody. Túto povinnosť im v súčasnosti ukladá zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Aplikáciou jeho ustanovení do praxe colné orgány súčasne priamo pôsobia aj pri zabezpečovaní ochrany obyvateľov EÚ pred dovozom takého tovaru do colného priestoru EÚ, ktorý by mohol ovplyvniť ich zdravie alebo ich „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 16 bezpečnosť, keďže ich kardinálnou úlohou je v tejto oblasti tiež zabezpečenie vlastnej spôsobilosti a schopnosti takýto tovar nielen zadržať, ale následne aj informovať vnútroštátne orgány zodpovedné za monitorovanie trhu tak, aby mohli tieto orgány podniknúť potrebné opatrenia, uložené im nariadením Rady (EHS) č. 339/93 o kontrole zhody výrobkov dovážaných z tretích krajín s právnymi predpismi o bezpečnosti výrobkov. Ochranu osôb a majetku, ako aj vytváranie žiadúcich podmienok na optimálny rozvoj podnikania v regiónoch prostredníctvom efektívnej a optimálnej aplikácie colnoprávnych predpisov zabezpečujú všetky colné úrady a ich zložky. Tento cieľ sa dosahuje isto aj prostredníctvom zákonného výkonu úloh colného dohľadu, ktorý je v kompetencii ako pohraničných colných úradov, tak aj vnútrozemských colných úradov. (2) Colný kriminálny úrad je relatívne špecifickou a autonómnou zložkou sústavy orgánov colnej správy a svoju pôsobnosť vykonáva na celom území SR sám ako celok alebo prostredníctvom svojich siedmych regionálnych pobočiek. Je riadený na princípoch, na akých je postavené riadenie iných bezpečnostných zborov, hoci colná správa nie je bezpečnostným ozbrojeným zborom, ale podľa Colného zákona iba ozbrojeným zborom. CKÚ bol kreovaný k 1. 1. 2005 ako dôsledok realizácie záväzkov SR vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv v oblasti spolupráce colných správ a spolupráce s policajnými orgánmi, pričom plní úlohy v oblasti boja proti nedovolenému dovozu, vývozu a prevozu omamných látok, psychotropných látok, ich prekurzorov, chránených druhov rastlín a živočíchov, proti nedovolenej preprave rádioaktívnych a iných vysoko nebezpečných materiálov a pod. Jeho úlohou je aj zisťovanie a odhaľovanie osôb, ktoré sa na trestných činoch takejto povahy podieľajú. CKÚ tiež vyvíja aktivity v oblasti odhaľovania a vyšetrovania trestných činov spáchaných v súvislosti s porušovaním colných predpisov alebo daňových predpisov, zisťuje ich páchateľov a vykonáva úkony v rámci skráteného vyšetrovania ako poverený colný orgán v procesnom postavení povereného policajta. III. Globálne, celosvetové štatistické údaje naznačujú sústavný nárast páchania trestnej činnosti, a to aj internacionalizovanou organizovanou formou, vrátane zreteľného nápadu colnej kriminality. Trestná činnosť páchateľov trestných činov v oblasti colníctva, vrátane samotných colníkov, sa však výrazne negatívne, teda škodlivo, prejavuje najmä na ekonomických, obchodných a finančných aktivitách a záujmoch každého ňou napadnutého štátu. Osobitne ale postihuje oprávnené záujmy a práva legálne podnikajúcich a fungujúcich hospodárskych subjektov. To priamo núti jednotlivé štáty spájať svoje sily do boja s trestnou činnosťou, teda vzájomne spolupracovať. Svetová colná organizácia (WCO) poskytuje pritom primeraný priestor na efektívnu spoluprácu colných správ jednotlivých štátov sveta, keďže slúži na to, aby jej signatárske štáty svojim colným systémom garantovali čo možno najvyšší stupeň vzájomného súladu a jednotnosti postupov, aby v záujme permanentného rozvoja svetového medzinárodného obchodu efektívne využívali všetky najnovšie poznatky nazhromaždené teoretickým frontom i získané vyhodnotením každodenných praktických skúseností o colnej technike a colnej legislatíve preto, aby boli colné orgány v súlade s colnoprávnymi predpismi schopné vždy operatívne zasahovať v prospech ochrany oprávnených osôb a ich majetku. V podmienkach EÚ bol však v záujme zabezpečenia ešte efektívnejšieho súladu činnosti colných správ podpísaný v Bruseli 26.7.1995 Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o používaní informačných technológií, tzv. dohovor CIS. Na jeho základe colné správy členských štátov EÚ zriadili a začali prevádzkovať spoločný automatizovaný informačný systém orientovaný do sféry colníctva – colný informačný systém (ďalej len „CIS“). Jeho úlohou je napomáhať rozvíjaniu procesu predchádzania, vyšetrovania a trestného stíhania závažných porušení vnútroštátnych colnoprávnych predpisov, a to práve prostredníctvom zvýšenia efektívnosti vzájomnej spolupráce a kontrolných postupov colných správ členských štátov EÚ zlepšovaním kvality, kvantity, operability a rýchlosti ich vzájomnej informovanosti. Preto CIS umožňuje rýchle šírenie informácií o tovare, o dopravných prostriedkoch, o podnikateľských subjektoch, o osobách, o trendoch v oblasti podvodov a o dostupnosti odborných poznatkov operatívne medzi jednotlivými orgánmi colnej správy štátov integrovaných do EÚ. Nariadenie Rady (ES) č. 515/97 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach spoločenstva je ďalším prvkom registra formálnoprávnych nástrojov slúžiacich na zabezpečenie medzinárodnej integrovanej pomoci a vzájomnej spolupráce colných orgánov členských štátov EÚ. (3) Zámerom, ktorý podnietil vznik a prijatie tohto dokumentu, bolo optimálne upraviť a normovať spôsoby, ktorými colné orgány ako správne orgány garantujúce bezporuchové vykonávanie predpisov upravujúcich colné a poľnohospodárske záležitosti v EÚ zabezpečujú v týchto oblastiach vzájomnú spoluprácu a spoluprácu s Európskou komisiou (ďalej len „EK“). Takto sa určili povinnosti členských štátov EÚ „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 17 v rámci systému vzájomnej administratívnej pomoci a spolupráce pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania colných a poľnohospodárskych predpisov a pri právnej ochrane finančných záujmov spoločenstva. Dosahovanie cieľového zámeru tohto nariadenia je zabezpečované predovšetkým preventívnou, excerpčnou, analytickou, objasňujúcou a represívnou činnosťou príslušných colných orgánov, ktorá sa realizuje najmä predchádzaním a dôsledným vyšetrovaním konaní, v rámci ktorých došlo k porušeniu noriem integrovaných v tomto nariadení, avšak aj dôsledným vyšetrovaním činov a operácií, realizovanie ktorých môže byť v rozpore so stanovenými zásadami, zakotvenými v tomto nariadení. Zo všeobecnej povinnosti aplikovať jednotlivé ustanovenia nariadenia v každodennom živote vyplýva aj konkrétna povinnosť colných orgánov členských štátov EÚ oznamovať EK všetky dôležité informácie, dotýkajúce sa • tovaru, ktorý sa stal, alebo vzniklo podozrenie, že sa stal predmetom porušenia colných alebo poľnohospodárskych predpisov, • metód alebo praktík, ktoré boli použité, alebo vzniklo podozrenie, že boli použité na porušenie colných alebo poľnohospodárskych predpisov, • žiadostí o pomoc, podniknutých krokov a vymenených informácií. Colné orgány sú súčasne v tomto kontexte povinné oznamovať EK aj všetky informácie o nedostatkoch alebo medzerách zistených v colných a poľnohospodárskych predpisoch, ktoré sú zrejmé a ktoré môžu vplývať na ich praktické uplatňovanie. Z toho je zrejmá aj vysoká miera pozornosti, ktorú príslušné orgány EÚ venujú oblasti praktickej aplikácie accquie communitaire, keďže mnohé „diery“ v právnych predpisoch veľmi často odhalí výlučne až samotná ich praktická aplikácia do každodenného ekonomického života EÚ. Okruh poskytovania informácií tohto typu má obligatórny charakter vzájomnosti a promptnosti. Aj takýmto spôsobom je potom zabezpečená bezprostredná informovanosť colných orgánov členských štátov EÚ o možnostiach a možnom spôsobe porušovania colných a poľnohospodárskych predpisov. Tým je tiež prejudiciovaný postup smerujúci k zabráneniu ich porušovania a k zabezpečeniu ochrany záujmov EÚ a jej hospodárskych subjektov. Obdobné colnoprávne a colnotechnické „informačné postoje“ EÚ možno ale identifikovať aj vo vzťahu k tretím krajinám. Významný formálny nástroj medzinárodnej spolupráce colných správ a policajných orgánov predstavuje Dohovor vypracovaný na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii a o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami (dohovor Neapol II.), ktorý, nahrádzajúc Dohovor o poskytovaní vzájomnej pomoci medzi colnými správami, tzv. Neapol I. zo 7. 9. 1967, stelesňuje nový významný colno - legislatívny posun vpred a jedinečný právny nástroj pôsobiaci v rámci tretieho piliera EÚ (4). Jeho aplikáciou sa majú naplniť očakávania na všeobecné zlepšovanie efektívnosti colnej spolupráce v priestore EÚ sústredeným využívaním právoochranných nástrojov, osobitne široko chápanej prevencie a dôsledného odhaľovania porušovania colných predpisov, čo má prispieť k posilneniu boja proti colným a daňovým podvodom, proti nadnárodnému porušovaniu vnútroštátnych colných predpisov, ako i colných predpisov EÚ. Dohovor, keďže napomáha realizácii cieľov tretieho piliera EÚ, teda rozvoju policajnej a justičnej spolupráce v trestnoprávnej oblasti, ako i činnostiam slúžiacim na ich dosiahnutie, prezentuje súčasne nové horizonty vzájomnej spolupráce, ktoré predstavujú napr. inštitúty cezhraničného prenasledovania osoby spozorovanej pri porušovaní colných predpisov, cezhraničného sledovania osoby dôvodne podozrivej zo zapojenia do porušovania colných predpisov, kontrolovaných dodávok, skrytého vyšetrovania, teda vyšetrovania utajenou formou, spoločných vyšetrovacích tímov a ich realizácia. Je zrejmé, že tento dohovor explicitne deklaruje realitu medzinárodnej spolupráce colných orgánov najmä v prihraničných oblastiach, avšak aj inde. Pozoruhodné je, že dohovor tiež je bezprostredným impulzom aj na rozvíjanie spolupráce s príslušnými orgánmi Ministerstva vnútra SR, keďže colné orgány SR nedisponujú niektorými nevyhnutnými nástrojmi a právomocami na úspešnú realizáciu zámerov tohto dohovoru (absentujúci útvar sledovania v štruktúrach colnej správy SR, nemožnosť využívania krycích dokladov a pod.). Je potrebné, aby tento dokument v čo najkratšom čase nadobudol platnosť a účinnosť, čo môže byť výlučne na prospech rozvoja legálnej ekonomiky, osobitne v prihraničných oblastiach, ako aj na prospech zvýšenej ochrany osôb a majetku v týchto regiónoch. Samozrejme, že okrem nariadení a dohovorov na úrovni EÚ a okrem vnútroštátnych colnoprávnych predpisov, sféru miery ochrany osôb a majetku prostredníctvom hmotných a procesných inštitútov colného práva garantujú aj bilaterálne a multilaterálne medzinárodné dohody o vzájomnej pomoci a administratívnej spolupráci v colných otázkach. Slovenská strana resp. jej colná správa je pritom doteraz signatárom dvadsiatichpiatich bilaterálnych medzivládnych dohôd takéhoto poslania a obsahu. Takéto dohody však nie sú uzatvárané iba medzi SR a členskými štátmi EÚ, ale aj s inými zmluvnými stranami, ako je napr. Čínska ľudová republika (1992), Spojené štáty americké (1997), Turecká republika (2001), Albánska republika (2006). Do spektra partnerských zmluvných strán možno teda nazrieť aj z pohľadu ich postavenia, významu, úlohy a váhy v medzinárodných obchodných vzťahoch, a to ako legálnych, tak aj ilegálnych. SR má preto prirodzený záujem aktívne všestranne spolupracovať v colnej oblasti aj s tými partnermi, ktorí sa sami boria s dôsledkami prejavov, poukazujúcich na „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 18 silné a vplyvné medzinárodné štruktúry kreované organizovaným zločinom (nezákonný obchod s umeleckými dielami, alkoholom, tabakovými výrobkami, minerálnymi olejmi, ženami, drogami, pornografiou a pod.) a spoločne sa brániť preventívnymi opatreniami i represívnymi opatreniami produktom jeho importu z cudziny do tuzemska. (5) IV. Zabezpečovanie ochrany osôb a majetku je vo všeobecnom záujme vari každého štátu. Osobitné, a to najmä právne nástroje však štát poskytuje na ochranu majetku podnikateľských subjektov a podnikajúcich osôb. Pravda, len majetku legálne a legitímne nadobudnutému, a osobám legálne a legitímne podnikajúcim. Ochranu osôb a majetku okrem rozličných mimoprávnych inštitútov zabezpečujú predovšetkým všeobecne záväzné vnútroštátne právne predpisy rozličnej právnej sily, avšak predovšetkým ústava príslušného štátu, ale i medzinárodné zmluvy, a v prípade SR a Českej republiky (ďalej len „ČR“) aj právne akty, pútajúce tieto štátne útvary k EÚ. Už samotný právne zakotvený inštitút ochrany osôb a majetku napomáha rozvoju ekonomiky v komunálnej sfére, v regionálnej sfére, vo vnútroštátnej sfére i v medzinárodnom merítku. Na tejto ochrane sa pritom podieľajú rozličné nástroje a rozličné orgány. Najdôležitejšie však je, aby sa najväčšou mierou intenzity na tejto participácii podieľali štátne orgány. Práve ich postoj k riešeniu rozličných problémov sputnávajúcich spoločenské aktivity sa prostým obyvateľom javí ako ukazovateľ funkčnosti štátu. A ten za funkčný považujú iba vtedy, ak sa primeranými prostriedkami postará o ich osobnú bezpečnosť a o bezpečnosť ich majetku. Štát za týmto účelom zriaďuje a prevádzkuje celý komplex univerzálnych i špecializovaných orgánov a inštitúcií, vrátane ozbrojených síl (armáda), ozbrojených bezpečnostných zborov (polícia), ozbrojených zborov (colná správa, väzenská stráž), ako i hasičských a záchranárskych zborov. Osobnú ochranu a ochranu svojho majetku si ale môžu vo vlastnej réžii zabezpečovať z verejných zdrojov aj obce (obecná polícia, mestská polícia), a určité kategórie obyvateľstva a podnikateľských subjektov aj z vlastných súkromných zdrojov (tzv. osobná telesná stráž významných osôb, banková stráž, závodná stráž atď.). Pre zdravý rozvoj podnikania má teda, ako z už uvedeného vidieť, podstatný význam zdravé podnikateľské prostredie. Jeho stav však závisí od mnohých okolností, vrátane garantovaného stupňa ochrany osôb a majetku. Podnikateľské prostredie v konkrétnom regióne ale najviac determinujú faktory, medzi ktorými patrí priorita politickej klíme. Jej kvalita sa napokon prejavuje vo všetkých sférach života spoločnosti, a v konečnom dôsledku aj na kvalite podnikateľského prostredia. V týchto súradniciach možno konštatovať, že SR v kvalite podnikateľského prostredia dlhodobo stagnuje. A to najmä preto, že sa v jej spoločenskom organizme už dlhodobo prejavujú vážne nedostatky, ktoré sa vlastne nedarí riešiť vôbec. Do tohto okruhu negatív, vážne narušujúcich kvalitu existujúceho podnikateľského prostredia SR patrí predovšetkým problém vzdelávania, problém financovania podnikateľskej sféry, problém zjednotenia a zjednodušenia daňového a odvodového systému a zaťaženia obyvateľstva jeho produktmi, problém efektívneho využívania zdrojov tzv. eurofondov, problém administratívneho terorizovania obyvateľstva zo strany štátnej moci, problém plazivej korupcie, problém morálky obyvateľstva, najmä úradníkov a podnikateľov, problém vysokej nezamestnanosti, problém nízkej konkurencieschopnosti slovenských výrobkov na medzinárodnom trhu, problém zlej kvality infraštruktúry, problém nízkej efektivity činnosti orgánov štátnej moci, problém rastu početnosti asociálnych etnických skupín, problém dobrovoľného i vynúteného odchodu intelektuálov do zahraničia a podobne. Tieto problémové okruhy SR môžeme demonštratívne klasifikovať podrobnejšie do tejto štruktúry: • vysoké odvodové zaťaženie, • administratívny terorizmus, • vysoká miera nezamestnanosti, • nedostatočne rozvinutý finančný a najmä kapitálový trh, • nerozvinuté podnikateľské štruktúry, • nedostatok kvalifikovaných riadiacich pracovníkov, • energetická náročnosť, • podpriemerná zdravotnícka a sociálna starostlivosť, • nedostatočná vzájomná previazanosť vzdelávania a podnikania, • nízka miera tzv. hight – tech exportu, • zaostávajúca dopravná infraštruktúra, • nedostatočná vymožiteľnosť práva, • korupcia. SR však nemá len problémy a vo svojich interných štruktúrach neidentifikuje iba negatíva a problémové oblasti. Možno povedať, že medzi silnejšie stránky SR, ktoré môžu na inonárodné podnikateľské prostredie pôsobiť „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 19 povedzme až inšpiratívne, treba zaradiť: • mieru ekonomického rastu, • otvorenosť ekonomiky medzinárodnému obchodu, • motivačný otvorený postoj voči zahraničným investorom, • nízke náklady na pracovnú silu a jej reprodukciu, • solídne meno štátu ako spoľahlivého partnera v zahraničí, • mieru populačnej hustoty ekonomicky produktívneho obyvateľstva, • jednoduchý, motivačný a fungujúci daňový systém, • rast miery investícií do tzv. vedomostnej ekonomiky, • rast miery investícií do telekomunikačnej sféry. Možnosti SR participovať výraznou mierou na rozvoji podnikania všeobecne, avšak aj v medzinárodnom meradle, najmä vzájomným pozitívnym ovplyvňovaním rozvíjania kvality podnikateľského prostredia v prihraničných regiónoch so susediacimi členskými štátmi EÚ, osobitne s Českou republikou (ďalej len „ČR“) sú dlhodobo otvorené a nie vždy efektívne a racionálne využívané. Napriek tomu, že medzinárodné hodnotenie kvality podnikateľského prostredia v ČR je hodnotené podstatne vyššie, než v SR, keďže česká ekonomika stojí dlhodobo na výdatnom a sústavnom prílive zahraničných investícií, čo o SR nemožno povedať, predsa len možno predpokladať dynamizáciu rozvoja podnikania v oblasti Pomoravia za účasti oboch štátov. Podľa nášho názoru, základnými akcelerátormi úspešného naštartovania takéhoto procesu na strane oboch štátnych útvarov môžu byť len politicky motivované a navzájom ústretové ekonomické stimuly. Tak, ako sú v SR podporované investičné injektáže zo strany Hyundai – Kia alebo PSA, tak by mohli byť oboma štátmi a ich prihraničnými samosprávnymi krajmi podporené projekty oživenia leteckého, traktorového, potravinárskeho, drevospracujúceho, farmaceutického, turisticko - kúpeľníckeho či chemického priemyslu, a to napr. aj podporovaním vzniku joint ventures. Vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúcu svetovú permanentnú krízu v oblasti výroby a distribúcie pohonných hmôt by bolo azda osožné urýchlene premyslieť aj možnosti zintenzívnenia vzájomnej spolupráce v oblasti poľnohospodárstva, ktorá by mohla byť prednostne orientovaná na produkciu poľnohospodárskych plodín vhodných na priemyselné spracovanie a využitie ako alternatívneho zdroja produkcie bionafty a biopalív, resp. bioenergií. Napokon, práve v tejto sfére špecificky zameraného podnikania vidíme v súčasnosti najpravdepodobnejšiu úspešnosť realizácie vízie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu slovensko – českých prihraničných regiónov a paralelne od neho sa odvíjajúce možnosti efektívneho rozvíjania globálneho podnikateľského prostredia juhovýchodnej Moravy a juhozápadného Slovenska. POZNÁMKY: (1) Pod označením tzv. euronárodov resp. euroľudu máme na mysli v zásade tzv. historické európske národy indoeurópskeho pôvodu (národy románske, germánske, slovanské, ugrofínske a autochtónne), teda etnické komunity duchovne disponujúce kresťanskou ideologickou bázou a v jej intenciách formovanou autonómnou kultúrou, ktorá je v podstate založená na relatívne liberálnom postoji väčšiny ich príslušníkov k materiálnym statkom a ich využívaniu, ako aj k od nich odvodeným sociálnym štruktúram, kreovaným na základe príslušného normativizovaného vzťahu a prístupu či postoju určitého jednotlivca a určitej identifikovateľnej komunity k ich tvorbe, rozdeľovaniu, využívaniu, ovládaniu, kontrole a prerozdeľovaniu. (2) Colný zákon definuje pohraničný colný úrad ako colný úrad, ktorý vykonáva svoju pôsobnosť na železničných staniciach, v prístavoch, na letiskách, na poštách a iných miestach, ak vykonáva vstupný colný dohľad a výstupný colný dohľad. Vnútrozemským colným úradom je každý iný colný úrad. Po vstupe SR do EÚ je absolútna väčšina colných úradov klasifikovateľných ako vnútrozemské colné úrady. Pohraničné colné úrady pôsobia vlastne iba na vonkajšej hranici EÚ s Ukrajinou a na letiskách. (3) Pod pojmom „poľnohospodárske záležitosti“ chápe toto nariadenie ucelený súbor opatrení, ktoré boli prijaté na základe dohodnutej Spoločnej poľnohospodárskej politiky, realizovanej v EÚ. (4) K Európskej únii komplexnejšie v KOLEKTÍV: Encyclopaedia Beliana IV. Eh – Gala. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2005, s. 231 – 236. ISBN 80 – 224 – 0847 – 6. (5) V obchodnej oblasti colným orgánom a ich činnosti pri ochrane osôb a majetku môžu účinne pomáhať aj justičné orgány. K tomu pozri napr. JAKUBOVIČ, Daniel: Zmluvná disciplína a zabezpečovacie právne inštitúty v obchodnom práve – s relevantnou judikatúrou. 1. vyd. Bratislava : EPOS, 2005, 494 s.; ISBN 80 – 8057 – 674 – 5. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 20 ADRESA: plk. prof. JUDr. Jozef Králik, CSc. Akadémia Policajného zboru v Bratislave Sklabinská 1 835 17 Bratislava Slovenská republika Tel.: 0961 057 402, 0244 888 372 e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 21 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 22 APLIKÁCIE A SKÚSENOSTI ŠPANIELSKEHO MODELU V ROZVOJI VEDY, VÝSKUMU A INOVÁCIÍ Miroslav Mečár Abstrakt: Článok analyzuje vedecko-technologický systém Španielska a význam aplikácie vedeckých poznatkov a nových technológií pre národné hospodárstvo krajiny v kontexte Európskej únie. Hoci výdavky na vedu a výskum sú v Španielsku v porovnaní s EÚ nízke, je badať zlepšenie oproti minulosti. Stále však pretrvávajú štrukturálne problémy ako najmä fungovanie väzieb medzi verejným a súkromným sektorom a regionálne disparity v rámci krajiny na poli výskumu a vývoja. Ide o to, že súkromná sféra nevie zúžitkovať vysokokvalifikované výskumné kapacity verejného sektora pre zvyšovanie svojej vlastnej konkurencieschopnosti. Kľúčovým je, aby existovala kvalitná spolupráca regionálnych vlád a ústrednej štátnej správy, ktorá by ako centrálny orgán dokázala aktivity výskumu a vývoja do určitej miery regulovať. Kľúčové slová: Konkurencieschopnosť, regionálne disparity, vedecko-technologické parky, verejný sektor, vedecká infraštruktúra, hrubá pridaná hodnota, vedecko-výskumný sektor, priemyselná koncentrácia. V moderných ekonomikách, v makroekonomickej rovine platí, že ekonomický rast je v súčasnosti založený na schopnosti ekonomík zavádzať technologické inovácie. V mikroekonomickej rovine je technológia považovaná za strategický prvok podnikovej konkurencieschopnosti v odvetviach, ktoré zavádzajú nové spôsoby výroby a distribúcie produktov a služieb. Technológia je poznatkom, ktorý je výsledkom dlhoročných a nazbieraných skúseností. V centre celého procesu je podnik, ako hlavný prvok vytvárania nových technológií. Pramene technologických poznatkov sú viaceré. Môžu byť výsledkom výskumu a vývoja na univerzitách, vo výskumných centrách, nadáciách, podnikoch, alebo môžu prameniť z doplnkových aktivít transformujúcich výsledky výskumu a vývoja na inovácie. Ďalšou možnosťou je import týchto poznatkov zo zahraničia. Ekonomický rozvoj v Španielsku bol počas industrializácie poznačený neschopnosťou vytvárať potrebné technologické imputy. Španielsko sa tak stalo krajinou závislou od dovozu technológií zvonka. Technologický proces bol kľúčovým faktorom rastu španielskej ekonomiky až v druhej polovici 20. storočia. Etapa silného ekonomického rozvoja, ktorá začala v roku 1960, podnietila zrýchlenie priemyselného rastu a s ním spojeného dopytu po technologických zdrojoch. Vzhľadom na nepostačujúce vnútorné technologické kapacity španielskej ekonomiky si krajina naďalej udržiavala závislú pozíciu od dovozov. Boli však naštartované určité pokusy vymaniť španielsku ekonomiku z tejto nevyhovujúcej situácie. Uplynulý vývoj v Španielsku sa dá charakterizovať tak, že hoci sa v krajine čoraz viac prostriedkov venuje technologickým inováciám, priepasť voči vyspelým krajinám sa naďalej prehlbuje a to vedie k štrukturálnej slabosti celej ekonomiky. Preto je kľúčové prehodnotiť politiky týkajúce sa technologických inovácií, snažiť sa aktívne zúčastňovať Rámcového programu EÚ pre výskum a vývoj, a tak isto vyvíjať aj väčšie interné úsilie na prekonanie tejto technologickej medzery voči iným krajinám EÚ. Tento proces je nevyhnutný a Španielsko má dostatočné kapacity na to, aby v ňom zastávalo lepšie pozície, ako doteraz. V 80. rokoch sa začali vypracovávať hospodárske politiky na podporu vedy, technológií a inovácií. V Španielsku je vypracovaná tzv. vedecko-technologická politika, ktorej súčasťou je aj Národný plán výskumu, vývoja a inovácií (NP). Podľa zákona č. 13/1986 o podpore a všeobecnej koordinácii vedecko-technického výskumu je Národný plán jej hlavným nástrojom. Od schválenia tohto zákona bolo vypracovaných päť NP s podstatnými rozdielmi, reagujúcimi na meniace a vyvíjajúce sa podmienky v oblasti vedy a technológií. NP výskumu, vývoja a inovácií je kľúčový pri budovaní a riadení Španielskeho systému vedy, technológií a riadenia - SECTE. Priamu zodpovednosť za vytýčenie priorít a za financovanie Národného plánu má Ústredná štátna správa (AGE), hlavne Ministerstvo školstva a vedy (MEC). Takisto existujú štátne výskumné ústavy (OPI) pod gesciou spomínaného ministerstva, ktoré majú tiež dané povinnosti pri plnení národného plánu. Národný plán je integrujúcim prvkom národnej politiky v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Za riadenie NP „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 23 zodpovedajú viaceré odbory na ministerskej úrovni, preto bola vytvorená Medziministerská komisia pre vedu a technológie (CICYT). Tá je zodpovedná za koordináciu aktivít jednotlivých ministerských odborov vo veci výskumu, vývoja a inovácií. Od roku 2001 bola časť jej kompetencií delegovaná na novovzniknuté Ministerstvo vedy a technológií (MCYT). Po zmene vlády v roku 2004 bolo ministerstvo zrušené a taktiež došlo k zmenám v zložení CICYT a celkovej koordinácie. Kompetencie MCYT prešli na novovzniknuté Ministerstvo priemyslu, obchodu a cestovného ruchu (MICYT) a Ministerstvo školstva a vedy (MEC), čo spolu s ostatnými organizáciami tvorí systém SECTE. Predsedom pléna komisie CICYT sa stal predseda španielskej vlády a v pléne sú zastúpení všetci ministri a štátni zástupcovia. Okrem vypracovania má CICYT za úlohy: • navrhovať rozdelenie verejných a súkromných zdrojov medzi programy NP, • koordinovať vedecké aktivity na jednotlivých ministerstvách, • hodnotiť plnenie NP a rozpracovaných programov, • predkladať vláde ročnú správu o plnení NP, • dodávať vedecko-technické informácie. Medzi základné ciele Národného programu patrí: 1. Posilniť spoluprácu medzi AGE a regiónmi, resp. zlepšiť koordináciu národného a regionálnych plánov výskumu a vývoja. 2. Zlepšiť koordináciu medzi riadiacimi orgánmi NP a inštitúciami vo verejnom sektore výskumu a vývoja. 3. Posilniť systém väzieb a spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom v oblasti výskumu a vývoja. Osobitá pozornosť pri napĺňaní cieľov agendy Národného plánu pre výskum a inovácie je venovaná úlohe regiónov. Na úrovni autonómnych spoločenstiev – regiónov sú taktiež vyčlenené zodpovednosti a právomoci. NP má byť vypracovávaný a dodržiavaný na národnej úrovni, ale aj na regionálnej úrovni. Regióny si vypracovávajú vlastný vedecko-technologický podnikový systém, ako základ ich socioekonomického rastu. Niektoré regióny prijali i vlastné zákony o vede a technológiách a disponujú regionálnymi orgánmi pre túto oblasť. Všetky si vypracovávajú regionálne plány pre výskum, vývoj a inovácie. Národný plán a regionálne plány majú oblasti spoločných záujmov ako najmä vytváranie a posiľňovanie konkuren-cieschopnosti výskumných centier, budovanie vedecko-technickej infraštruktúry a podpora vedecko-technickej kultúry. V účasti na programoch v rámci NP sa na prvých troch miestach umiestňujú regióny Madrid, Katalánsko a Andalúzia. V novembri 2003 bol schválený Národný plán na obdobie 2004 – 2007, ktorý počíta s rozpočtom 9,2 mld. EUR na prvé dva roky. NP 2004 – 2007 má tri hlavné princípy, ktorými sa má riadiť vedecko-technická politika Španielska: • slúžiť občanovi a zvyšovaniu životnej úrovne, • prispievať k zvyšovaniu podnikovej konkurencieschopnosti, • prispieť k vytváraniu nových poznatkov a vedomostí. Pri definovaní strategických cieľov sa zohľadňovalo spustenie nového projektu Európskeho výskumného priestoru (ERA) a rastúci význam regionálnych plánov pre výskum, vývoj a inovácie. Aktualizácia posledného NP, ktorú si za jednu z priorít vytýčila aj nová vláda , sa bude realizovať prostredníctvom tzv. pracovného programu, ktorého cieľmi je najmä: • nárast počtu a kvality ľudských zdrojov vo verejnom i súkromnom sektore výskumu a vývoja, • posilnenie medzinárodnej dimenzie španielskeho sektoru vedy a technológií hlavne v ERA, • posiľňovanie spolupráce Ústrednej štátnej správy (AGE) a regiónov, • v rámci formulácie tzv. podporných politík vedy a výskumu a inovácií financovanie výskumu s vývoja s cieľom ročného rastu na úrovni cca 10%. V súvislosti s Lisabonskou stratégiou EÚ, dosiahnuť v roku 2010 úroveň 3% HDP na vedu a výskum, španielska vláda predstavila program Ingenio 2010. Ten sa snaží zapojiť štát, podniky, vysoké školy a iné štátne výskumné ústavy do aktivít, ktoré majú zlepšiť pozíciu Španielska v oblasti výskumu a vývoja, keďže tá je kľúčová pre zvyšovanie hospodárskeho rastu, produktivity práce a životnej úrovne v krajine. Prioritou vedeckotechnologickej politiky Španielska bude znižovanie technologickej zaostalosti voči okolitým európskym krajinám. Hlavnými nástrojmi programu sú verejné zdroje na vedu a výskum, minimálne 25% ročne a nové strategické aktivity. Konkrétne ciele programu sú: • dosiahnuť úroveň investícií do vedy a výskumu 2% HDP v roku 2010, • dosiahnuť úroveň 55% súkromných investícií do vedy a výskumu v roku 2010, • dosiahnuť úroveň 0,9% HDP verejných výdavkov na vedu a výskum v roku 2010, „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 24 • dosiahnuť priemer EÚ v % HDP na TIC, t.j. 7% v roku 2010. Piliermi programu Ingenio 2010 sú: 1. program Cénit – ide o financovanie veľkých strategických projektov priemyselného výskumu so širokým vedecko-technickým obsahom v perspektívnych sférach, kde by nové poznatky mohli vylepšiť technologickú pozíciu španielskeho výrobného sektora. Cieľ je zvýšenie kooperácie a presadiť začleňovanie MaSP. Trvanie projektov sú 4 roky, rozpočet 5 – 10 mil. EUR a subvencie pokryjú až 50% celkových nákladov. 2. program Consolider – jeho úlohou je zvyšovať úroveň výskumu a má 4 piliere: • Consolider – zvyšovanie finančných dotácií najkvalitnejšieho výskumu, posilnenie účasti štátnych výskumných ústavov na Rámcovom programe EÚ pre vedu a výskum, • Ciber – podpora nového výskumu v biomedicíne a zdravotníctve, • Program I3 – incentivácia (podnecovanie), inkorporácia a intenzifikácia výskumných aktivít najímaním vysokokvalifikovaných domácich a zahraničných výskumných pracovníkov, • Strategický fond vedecko-technických infraštruktúr – zabezpečenie vedecko-výskumného vybavenia a zariadenia a podpora VTP. 3. plán Avanz@ - cieľom je dosiahnuť konvergenciu s ostatnými členskými krajinami EÚ v oblasti informačnej spoločnosti so zameraním na 4 kľúčové skupiny: občania, MaSP, elektronická verejná správa a vzdelávanie. Významnou formou podpory vedy a výskumu v Španielsku sú daňové stimuly pre vedecko-výskumné a inovačné aktivity. Novelou zákona 43/1995 o daniach z príjmov spoločností sa Španielsko zaradilo medzi najvýhodnejšie krajiny z hľadiska daňových stimulov pre vedecko-výskumné aktivity v OECD. Aj napriek však len 20% vedecko-výskumných a inovačných projektov využilo tieto daňové zvýhodnenia v posledných rokoch. V danej legislatíve je zakotvená daňová úľava na aktivity výskumu a vývoja napr. všeobecná daňová úľava 30%, doplnková 20% na výdavky na výskumníkov, zmluvné projekty s vysokými školami, technologickými centrami, 10% na investície do vedy ba výskumu. Daňové úľavy v oblasti technologických a inovačných aktivít napr. 10% úľava až do 1mil. EUR na výdavky na projekty týkajúce sa priemyselného dizajnu, pokrokovej technológie vo forme patentov, know-how a licencií, obdržania certifikátu kvality ISO 9000, 10% na výdavky na nákup TIC v hodnote do 5 mil. EUR. Podľa analýzy OECD je Španielsko krajinou, ktorá ponúka najvyššie daňové stimuly pre veľké podniky realizujúce výskumno-vývojové aktivity. Nasledujú Portugalsko, Rakúsko, Kanada. V oblasti MaSP prvé priečky patria Taliansku, Španielsku a Holandsku. Ďalšou nemenej významnou formou podpory vedy a výskumu v Španielsku je vytváranie vedeckotechnologických parkov (VTP). Prvé VTP v Španielsku vznikali za účelom regionálneho rozvoja a nie prenosu technológií. Do polovice 90. rokov, hlavnými aktérmi vo VTP neboli subjekty zaoberajúce sa výskumom. Postupne si VTP uvedomili, že bez výskumu na vysokých školách sa nepohnú ďalej. V polovici 90. rokov s rastúcim záujmom o inovácie a rozširovaním VTP o univerzity a vedecko-výskumné centrá sa začína hovoriť o riadení vedecko-výskumných poznatkov. V súčasnosti 90% podnikov zapojených do VTP sú MaSP vznikajúce v inkubátoroch. V porovnaní s inými krajinami v Španielsku sa prepojenie VŠ s podnikateľskou sférou nezvykne uskutočňovať pomocou spin-off podnikov, ktoré sa rodia na pôde VŠ. Naopak VTP sú tie, ktoré sa približujú vysokým školám a ktoré žiadajú o príspevky v národných alebo vedecko-výskumných programoch. V Európe len Fínsko a Veľká Británia majú viac technologických parkov než Španielsko, ktoré ich v roku 2004 malo 19 fungujúcich parkov a 35 zapojených do projektov. Z tých 19 je 17 technologických a 2 vedecké parky (Madrid, Barcelona), ktoré sa vyznačujú silným rozvojom podnikov technologickej povahy. V porovnaní s Talianskom alebo Francúzskom vo VTP Španielska je malé zastúpenie štátnych podnikov a vo všeobecnosti podniky pracujú s technológiami výrazne nižšej úrovne. Z konkrétnych údajov o španielskych VTP môžeme spomenúť: • 34% podnikov sa zapája do projektov s IT a ITC, zdravotníctva, inžinierstva a biotechnológií, • 58% výskumných centier zapojených do verejného systému vedy a výskumu sa zaujíma o VTP, • zahŕňajú 53% subjektov tvoriacich verejný systém vedy a výskumu, • 80% VTP v krajine sa okrem prilákania podnikov a koncentrácie technológie snažia o prenos inovácie do sféry výroby. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 25 Medzi jednotlivými regiónmi Španielska existujú priepastné rozdiely aj v oblasti vynakladania verejných zdrojov na výskum a vývoj. V regiónoch zaradených do kategórie cieľ 1 výdavky verejného sektora na vedu a výskum tvorili v r. 2003 61,9% celkových výdavkov v týchto regiónoch. Ide o zaostalé regióny orientované na poľnohospodárstvo, kde firmy nedisponujú takými prostriedkami, aby investovali do výskumu a vývoja. Preto na výskum a vývoj tu vynakladá najväčšie finančné prostriedky takmer výlučne verejný sektor. V Andalúzii a Extremadure podiel týchto výdavkov na HDP v roku 2003 bol 0,55%, v Madride 0,77% a vo Valencii 0,57% HDP. Pri porovnaní údajov o financovaní vedy a výskumu a vynakladaní výdavkov v jednotlivých sektoroch zisťujeme, že podniky minuli v roku 2003 na vedu a výskum 4,21 mld. EUR. Z toho si sami financovali 3,7 mld., zvyšok im pokryli: verejná správa s 500 mil. EUR a zahraničné zdroje 232,6 mil. EUR. Verejnej správe z celkových 1,159 mld. EUR výdavkov na vedu a výskum financovalo 103 mil. zahraničie, ostatné si pokryla z vlastných zdrojov. Porovnaním španielskych investícií do vedy a výskumu v zahraničí, ktoré boli v roku 2003 na úrovni 1,4 mld. EUR a zahraničných investícií do vedy a výskumu v Španielsku (471 mil. EUR) dospejeme k negatívnej bilancii mínus 940 mil. EUR, ktorá poukazuje na to, že Španielsko dostáva na vedu a výskum menej financií zo zahraničia, ako samo zahraničiu poskytuje. Z týchto zistení vyplýva, že španielsky výskum a vývoj je závislý od zahraničných zdrojov, no krajina vystupuje v tejto oblasti ako tzv. čistý prispievateľ, čo nie je z dlhodobého hľadiska optimálne. Otázne je však, či po rozšírení EÚ bude európska pokladnica stačiť nárokom všetkých členov, tak ako doteraz, čo môže viesť krajiny ako je Španielsko do situácie, že budú musieť hľadať zdroje i na iných miestach ako sú európske fondy. V rámci rozpočtového financovania vedy a výskumu aj napriek určitej liberalizácii, Ústredná štátna správa (AGE) zohráva kľúčovú úlohu pri výrobe tzv. verejných statkov, kam patrí aj veda a výskum. verejný sektor v oblasti vedy a výskumu a vývoja reprezentujú štátne výskumné ústavy a vysoké školy. V NP pre výskum a vývoj sú zakotvené dva hlavné nástroje používané na financovanie výskumu a vývoja z rozpočtových zdrojov: 1. tzv. Program 46 štátneho rozpočtu „Výskum, vývoj a inovácie“, ktorý zahŕňa rozpočtové programy na financovanie vedecko-technologickej politiky. 2. štrukturálne fondy Európskej únie. Za posledných sedem rokov sa objem prostriedkov vyčlenených na rozpočtový program 46 zvýšil. Viac ako 52,2% prostriedkov vyčlenených na rozpočtový program 46 spotrebuje program výskumu a priemyselného technologického vývoja. Z toho jasne vyplýva, že krajina sa snaží viac prostriedkov vynakladať na podporu vedecko-technologických aktivít, znižujúc príspevky oblastiam, ktoré za prioritné nepovažuje, ako je napr. výskum v obrane, informačnej spoločnosti, či zdravotníctve. Technologické zaostávanie krajiny sa dá prekonať len investovaním do technologického pokroku. Preto úvery alebo subvencie na financovanie vedeckovýskumných a inovačných aktivít súkromných podnikov zahŕňajú 42% prostriedkov vyčlenených na rozpočtový program 46. Stručne môžeme povedať, že hoci podiel výdavkov na vedy a vývoj na HDP rastie, ich úroveň je nepostačujúca v porovnaní s priemernou úrovňou 2% v EÚ. Aktivity podnikov v oblasti výskumu a vývoja sú nedostatočné, hoci by mali byť jedny z kľúčových, lebo od nich závisí transformácia nových poznatkov na technologické inovácie a zvyšovanie produktivity práce a hospodárskeho rastu. V porovnaní s EÚ (1,1%) sa na výskum a vývoj v španielskych podnikoch vynakladá iba 0,41% HDP. Španielska vedecká produkcia tvorí iba 2,77% svetovej. V krajine je v priemere 0,6 patentov/1000 obyvateľov, v EÚ je to 2,5 patentov/1000 obyvateľov. Celkovo vo výskumu a vývoji pracuje 8 ľudí/1000 obyvateľov. Náklady na jedného výskumníka klesli z 11,8 mil. v 1990 na 11,7 mil. EUR v 2000. Hoci výdavky na výskum a vývoj sú v Španielsku v porovnaní s EÚ nízke, je badať zlepšenie oproti minulosti. Stále však pretrvávajú štrukturálne problémy, ktoré poukazujú na slabosti španielskeho systému inovácií. Ide najmä o fungovanie väzieb medzi verejným a súkromným sektorom a regionálne disparity v rámci krajiny na poli výskumu a vývoja. Faktom je, že súkromná sféra nevie zúžitkovať vysokokvalifikované výskumné kapacity verejného sektora pre zvyšovanie svojej vlastnej konkurencieschopnosti. Počet VTP je síce tretí najväčší v EÚ, no iba 50% zapojených podnikov vykonáva činnosť výskumu a vývoja. Absentuje kultúra kooperácie medzi podnikmi, nedostatočná vedecká infraštruktúra, malá podpora multidisciplinárnych projektov a vývoju nových technológií. Ďalej je tu otázka vysokej regionálnej koncentrácie výskumných aktivít do najvyspelejších regiónov Madridu, Katalánska a Baskytska. Ide o akýsi bludný kruh, kde vždy budú existovať regióny preferované s vyššou životnou úrovňou. Podstatné je, aby difúzia vedecko-technologickch poznatkov fungovala efektívne v rámci celej krajiny, inak sa regionálne rozdiely ešte viac prehĺbia. Kľúčovým je, aby existovala kvalitná spolupráca regionálnych vlád a Ústrednej štátnej správy (AGE) , ktorá ako centrálny orgán by vedela disperziu „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 26 výskumno-vývojových aktivít regulovať aspoň do určitej miery, pretože AGE má dosah iba na verejný sektor výskumu a vývoja, ktorý by mal byť postupne nahrádzaný podnikovým výskumom, ktorý sa zase naopak riadi trhovými princípmi. Podnikový výskum však nie je možné úplne abstrahovať od verejného. Súčasné vedeckotechnologická politika vyzdvihuje ich vzájomné prepojenie vo VTP, ktoré majú byť zdrojom vedeckotechnických inovácií pre výrobnú sféru. Tu sa už nemôže spoliehať na cenové konkurenčné výhody, ale musí stavať na stabilnejších perspektívnych pilieroch vychádzajúcich zo znalostí a moderných technologických inovácií generujúcich vysokú pridanú hodnotu pre samotnú výrobu i spoločnosť. V nasledujúcej časti bude rozobratá tématika, do akej miery španielsky výrobný sektor dokázal transformovať svoju štruktúru smerom k odvetviam sofistikovaných statkov. Na zhodnotenie ekonomickej situácie národného hospodárstva sa používajú vo všeobecnosti dva základné ukazovatele: hrubý domáci produkt (HDP) a hrubá pridaná hodnota (PH), t.j. pridaná hodnota vykazovaná vo výrobných, a nie v predajných cenách. Miera podielu na tvorbe pridanej hodnoty odráža ekonomickú vyspelosť národnej ekonomiky. Štruktúra tvorby PH v Španielsku prešla zmenami, no aj naďalej sa najväčším podielom zúčastňujú na nej tradičné odvetvia. Pokrokové odvetvia nevytvárali ani 3% pridanej hodnoty priemyslu. V súčasnosti podiel pokrokových výrob vzrástol na 6%, z toho najmarkantnejší skok bol zaznamenaný v odvetví elektroniky, kde to bolo vďaka prílivu zahraničných investícií. Tvorba pridanej hodnoty je takmer rovnomerne rozložená v odvetviach stredných a nízkych technológií, s nedostatočnou, minimálnou úrovňou odvetví vysokých technológií. V období na prelome 20. a 21. storočia sa nedá hovoriť o významných výkyvoch ani v jednom z odvetví. V rámci odvetví vysokých technológií si najväčší podiel udržiava farmaceutický priemysel, ktorý v poslednej dobe celosvetovo zažíva priaznivé obdobie. Napr. v porovnaní s odvetvím základnej chémie, ktorá vynakladá len 1,67% výdavkov na výskum a vývoj, farmaceutický priemysel míňa až okolo 13%. Preto je dôležité, aby Španielsko udržiavalo a upevňovalo svoju pozíciu v tomto odvetví spolu s ďalšími odvetviami vysokých technológií ako je napr. výroba zdravotníckych a optických prístrojov. Tie spolu s výrobou rádiových, televíznych a spojových zariadení a výrobou kancelárskej techniky a počítačov zaznamenávali od roku 2001 klesajúcu tendenciu. To môže mať súvis s trendom, že svetové korporácie v odvetviach farmácie, chémie a elektroniky investujú do závodov na výrobu vysokých technológií na novovznikajúcich trhoch Ázie, odkiaľ sa vyvážajú sofistikované produkty a komponenty, čo ohrozuje také krajiny ako Španielsko. Odvetvia stredne vysokých a stredne nízkych technológií spoločne vytvárajú približne 57% pridanej hodnoty celej priemyselnej výroby. V rámci odvetví stredne vysokých technológií Španielsko ako 6. svetový producent automobilov vytvára najviac pridanej hodnoty práve vo výrobe motorových vozidiel. Toto odvetvie má porovnateľnú pozíciu s odvetvím priemyselných strojov a zariadení. Významný je aj chemický priemysel, ktorý využil trend nahrádzania tradičných materiálov ako drevo, oceľ a sklo umelými, chemicky upravenými materiálmi (plasty kaučuk) v 80. rokoch. Odvetvia, ktoré sa najviac podieľajú na tvorbe domáceho produktu a teda aj pridanej hodnoty sú zaradené do skupiny stredne nízkych a nízkych technológií. Sú to najmä výroby kovových výrobkov, potravinárstvo a papiernictvo. Z hľadiska vybavenosti národnej ekonomiky je to prirodzený dôsledok, pretože tieto odvetvia čerpajú domáce prírodné zdroje, ktoré spracovávajú a vyrábajú z nich finálne výrobky. Z hľadiska ekonomickej efektívnosti však tradičné odvetvia generujú minimálnu pridanú hodnotu. Tieto odvetvia sú náročné na pracovnú silu i drahé energetické zdroje, ktoré Španielsko nakupuje zo zahraničia, čo má nepriaznivý dopad i na zahraničnoobchodnú bilanciu krajiny. Tieto drahé dovozy však len ťažko budú kompenzované vývozmi tradičných výrob, pre ich nízku pridanú hodnotu a tým pádom nevýhodné obchodné výmenné relácie v zahraničnom obchode. Z hľadiska zamestnanosti najviac ľudí zamestnávajú odvetvia nízkych technológií, aj keď celkovo v odvetviach stredných technológií pracuje až 50% ľudí celého priemyslu Španielska. V poslednom období zamestnanosť v odvetviach nízkych technológií zaznamenáva klesajúcu tendenciu najmä v odvetviach textilu a kožiarstva, čo kopíruje aj vývoj v tvorbe pridanej hodnoty. I keď ide o tradičné výrobky, lacné dovozy z ázijských krajín ohrozujú ich konkurencieschopnosť, čo sa prejavuje poklesom výroby a zamestnanosti. Pokles pracujúcich v tradičných odvetviach sa uskutočnil v prospech odvetví stredných technológií, ktorých miera zamestnanosti mierne vzrástla. Pri porovnávaní údajov o zamestnanosti a údajov o tvorbe pridanej hodnoty zisťujeme: • necelých 44% pracovníkov priemyslu v odvetviach nízkych technológií vytvára len 37% PH. To potvrdzuje tvorbu nízkej pridanej hodnoty v tomto type odvetví náročných na pracovnú silu a energie. Najmarkantnejší je rozdiel v textilnom, drevárskom a kožiarskom priemysle, kde podiel na tvorbe HDP je polovičný oproti podielu na zamestnanosti. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 27 • • postupujúc k sofistikovanejším výrobám sa pomer ukazovateľov obracia. Zatiaľ čo zamestnanosť v odvetviach stredne vysokých technológií je v priemere ne úrovni 23%, podiel na tvorbe PH je vyšší, cca 26%. Najväčší rozdiel je badať vo výrobe chemických výrobkov. podobná je situácia aj v odvetviach vysokých technológií, kde cca 5% zamestnaných v priemysle vytvára cca 6-7% PH. Opäť farmaceutický priemysel dokazuje, že chémia je vysoko náročná na know-how a výrobné technológie. Podiel drahých energetických vstupov u týchto výrob klesá v prospech nárastu náročných technológií a vedecko-technických poznatkov. To znamená, že hodnota vstupov týchto druhov výrob je značne nižšia ako vstupov, čo umožňuje uplatňovať vysoké obchodné marže pri realizácii výrobkov na trhoch. Španielsko preukazuje nevyrovnanú priemyselnú koncentráciu v regiónoch. Až 59% priemyselnej výroby je sústredenej v regiónoch Katalánaska (28%), Valencii (10,9%), Madride (10%) a Baskitsku (9,7%), ktoré sa vyznačujú diverzifikovanejšou hospodárskou štruktúrou, s vyššími úrovňami produktivity a technológií. Naopak južanské regióny Extremadura a Andalúzia sú najchudobnejšie a orientujú sa najmä na tradičné málo produktívne odvetvia ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo, verejné služby a potravinárstvo. Odvetvia vysokých technológií majú najsilnejšie zastúpenie v Madride (6% na všetkých podnikoch), v Katalánsku (3,7%) a v Baskitsku (3,5%). Španielsko po vstupe do EÚ naštartovalo etapu transformácie a vďaka zvýšenej otvorenosti národnej ekonomiky a prílevu PZI začalo modernizovať svoj systém produkcie rozširujúc odvetvia stredne vysokých a vysokých technológií. Aj napriek tomu však dnes po 20 rokoch odvetvia nízkych technológií sú tie, ktoré sa podieľajú najviac na tvorbe PH a zamestnávajú najviac pracovnej sily. High-tech odvetvia, rovnako ako high-tech služby sa podieľajú na tvorbe PH v rámci sektoru iba 6%. Ide o alarmujúco nízku hodnotu, ktorá okrem toho, že radí krajinu na posledné pozície spomedzi vyspelých krajín, vypovedá o dlhodobo neudržateľnej a neperspektívnej konkurenčnej pozícii španielskej ekonomiky. krajina sa jednoznačne pohybuje v oblasti stredných technológií, pretože ak zohľadníme podiely v odvetví stredne vysokých a stredne nízkych technológií na domácej produkcii i pri realizácii na zahraničných trhoch, v oboch ukazovateľoch sa súčet hodnôt blíži k 60%. Krajina za to vďačí silnému automobilovému priemyslu, chémii a kovospracujúcemu odvetviu. Je to logický dôsledok disponibilných ľudských a prírodných zdrojov v krajine, no z dlhodobého hľadiska to nielenže bude prehlbovať závislosť krajiny od technologických dodávok zo zahraničia, ale i technologickú priepasť a závislosť voči vyspelým obchodným partnerom budujúcim svoje konkurenčné výhody na poznatkoch a inováciách. Ak porovnáme vedné disciplíny, do ktorých plynie najviac prostriedkov zistíme, že najvyšší podiel výdavkov smeruje na inžinierstvo a technológie, čo pokrývajú spomínané odvetvia. Na druhej strane ale miera výdavkov výskumu a vývoja na exaktné disciplíny, t.j. optiku a elektroniku (19% všetkých výdavkov) nezodpovedá ich podielu na tvorbe domácej PH, ktorý je iba na úrovni necelých 2%. Španielsko podporuje aplikovaný výskum i technologický rozvoj v menšej miere ako iné vyspelé krajiny EÚ. Problémom však je, že ani existujúcu úroveň vedecko-výskumných aktivít nedokážu zúžitkovať španielske podniky a reflektovať ju vo výrobnom procese. Kľúčové je zapojenie súkromných subjektov do výskumných aktivít, resp. ich napojenie na štátne výskumné ústavy a vysoké školy prostredníctvom VTP, technologických inkubátorov a pod., aby sa zabezpečil transfer získaných vedecko-technických poznatkov do praxe. Je potrebné, aby si centrálne inštitúcie uvedomili tieto priority a zvýšili podporu súkromného vedecko-výskumného sektora, vzdelávania vedeckého personálu a posilnili vnútorné väzby v rámci SECTE. Španielsko má predpoklady na zmiernenie svojho technologického zaostávania, no je potrebné, aby kompetentné orgány a subjekty začali túto otázku chápať ako prioritnú z hľadiska budúcej konkurencieschopnosti celej národnej ekonomiky a zamerali svoje úsilie na jej napĺňanie. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY: [1] IPKOVÁ, Ľ a kol. Medzinárodné hospodářské vzťahy. Bratislava : SPRINT, 2006. [2] CSABAY, M. K niektorým aspektom teoretického vymedzenia podpory exportu. In Medzinárodné vzťahy – vedecký časopis pre medzinárodné politické, ekonomické, kultúrne a právne vzťahy, roč. 1, 2003, č. 2. 18. Bratislava, 2003. [3] Internetová brána do Európy : www.euroactiv.sk [4] Portál Európskej únie : www.europa.eu.int „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 28 ADRESA: doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc. Fakulta sociálnoekonomických vzťahov Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Študentská 1 911 01 Trenčín tel.: +421-32-7400400 [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 29 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 30 INTEGRACJA EUROPEJSKA WYZWANIEM DLA INNOWACJI W SZKOLNICTWIE WYŻSZYM: METATEORIE Krystyna Duraj-Nowakowa Abstrakt: Metateoretyczne konteksty ujęć wybranej problematyki polegają na szukaniu ich tła i specyfiki w „teoriach teorii” naukowych: socjologicznych i pedagogicznych. Problemy integracji europejskiej są postrzegane na tle społeczno-politycznym takich zjawisk, które stanowią czynniki i zarazem składniki wyzwań dla innowacji w szkolnictwie wyższym: globalizacja a uniwersalizacja i partykularyzacja, trybalizacja i fundamentalizacja. Niebezpieczeństwa globalizacji w sferze szkolnictwa wyższego oznaczają standaryzację myślenia i zachowania ludzi, ich zagrożenie utratą tożsamości i – nawet – kolonizację przez kulturę i ekonomię (gospodarkę). Dawnej daty globalizm ograniczony obecnie pokonuje globalizm uniwersalny integracji przez głoszenie haseł: liberalizmu, pluralizmu i tolerancji w szkołach wyższych Europy. Oznacza to, jeśli posłużyć się tu metaoptyką systemologii, ”zanurzenie” tych kwestii w problematyce deontologicznej, moralnej i etycznej tak nauczycieli, jak i studentów. Słowa kluczowe: integracja europejska, globalizacja oświaty, uniwersalizacja wyzwań, innowacje pedagogiczne, szkolnictwo wyższe, metateorie pedagogiczne. WSTĘP Autorska optyka tytułowego problemu cyklicznej już konferencji międzynarodowej zakłada systemowe postrzeganie integracji europejskiej, czyli w wymiarach jej pełnej globalizacji. Zaś próbom rozwiązań tej problematyki nadaje się formę ujęć metateoretycznych, czyli ”teorii teorii” globalizowania zjawisk integracji i ich sensów dla szkolnictwa wyższego. 1. METATEORETYCZNE KONTEKSTY INTEGRACJI Współczesna kultura i edukacja – także w szkolnictwie wyższym – wykazują silną tendencję do integracji, globalizacji i uniwersalizacji oraz natężania procesów naskórkowej dyfuzji, czyli przenikania idei. Podłoże tych zjawisk stanowi przede wszystkim gwałtowny rozwój w różnych dziedzinach życia, głównie w zakresie europeizacji polityki i kultury, techniki i ekonomii. Globalizacja to stan (sytuacja, zjawisko i proces) kurczenia się czasu i przestrzeni. Aktualnie ten termin posiada jeszcze bardziej uniwersalne znaczenia i treści. W XXI wieku proces globalizacji nie obejmuje już tylko ekonomii, techniki i informatyki (por.: Z. Bauman, 2000), jednak te dyscypliny objął w pierwszym rzędzie i w szczególności. Wobec problemu „bycia globalizowanym” i życia we współczesnej megapolis (por.: A. i H. Toffler, 1996, J. Kozielecki, 1995) coraz częściej stają: pedagogika w teorii, edukacja w praktyce i także pedeutologia (por.: K. Duraj-Nowakowa). Obecnie można mówić o różnych odmianach globalizmu. W zasadzie możemy wyróżnić dwa wspomniane już rodzaje globalizmu: globalizm ograniczony i globalizm uniwersalny. W praktyce i życiu społeczeństw narodów europejskich, w których rozpowszechnia się ideologia globalizmu, faza początkowa jego funkcjonowania przybiera zwykle postać globalizmu uniwersalnego. Opiera się on na innej triadzie idei niż dotychczasowe formacje społeczne. Wysuwane są w nim trzy hasła: liberalizmu, pluralizmu i tolerancji. Liberalizm – to podmiotowa niezależność jednostki od wszelkich form bytowania wspólnotowego oraz wszelkiej etyki i moralności o zasięgu społecznym. Natomiast hasło pluralizmu odnosi się do działania człowieka. Określa bowiem społeczne warunki aktywności właściwe jednostce twórczej. Zaś hasło tolerancji, wysuwane przez globalistów, to imperatyw określający postawę jednostki ludzkiej wobec innych jednostek. Charakterystyczną cechą tej postawy jest nieodróżnianie dobra od zła, a w skrajnych przypadkach prawdy od fałszu, piękna od brzydoty, a więc okazuje się, iż są nader ważne to właściwości aksjologiczne procesów edukacji. Zjawisko globalizacji niesie jednak ze sobą pewne zagrożenia dla pedagogiki i edukacji (por. P. Martin, H. Schumann, 1999). Jest to przede wszystkim niebezpieczeństwo standaryzacji myślenia i zachowań ludzi w skali dotąd nieznanej, bowiem wykraczającej daleko poza środowisko lokalne. Zagrożenie utraty tożsamości kulturowej poszczególnych mniejszych lub większych całości społecznych może stać się więc kolejnym „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 31 skutkiem procesu globalizacji (por.: H. Golka, 1992) Pomimo postępującego procesu globalizacji zauważa się też inną, skrajnie odmienną tendencję – do partykularyzacji, a niekiedy nawet do trybalizacji i fundamentalizacji. Na szczególną uwagę pedagogów – także szkoły wyższej – w kontekście globalizacji zasługuje zjawisko i termin partykularyzmu, który ma pejoratywną konotację. Tego zjawiska nie można jednak bez szkody dla rozumienia jego znaczenia wyczerpująco objaśniać tylko w tym negatywnym obrazie. Niesie ono bowiem z sobą także określone korzyści społeczne, w tym – – edukacyjne. Pozwala docenić znaczenie poczucia własnego interesu jednostki, lub bliskiej grupy społecznej dla dynamizowania postaw aktywnych, rozwijania więzi grupowych i poczucia solidarności. Przede wszystkim jednak dla kształtowania tożsamości wspólnotowej na jej elementarnym poziomie, jeszcze niedojrzałej, ale stanowiącej niezbędny fundament. Może też służyć lepszemu wykorzystaniu lokalnych zasobów i ich powiększaniu dla zaspokojenia różnorodnych potrzeb itp. Trybalizacja za socjologią jest tu rozumiana jako wsteczna tendencja do powtórnego zbudowania społeczeństwa zamkniętego, na wzór dawnych społeczeństw plemiennych, a fundamentalizacja oznacza uruchomienie procesów totalnej indoktrynacji opartej na tradycyjnej ideologii, która użyta zostaje jako jedyny czynnik budowania wspólnoty i regulowania działalności ludzkiej, której z kolei podłożem jest najczęściej fundamentalistycznie interpretowana religia (por. D. Jankowski, 1999, J. Szczepański, 1989). Partykularyzm i globalizm, jako dwa różne co do swej charakterystyki nurty społeczne, bynajmniej nie muszą się wykluczać, gdyż mogą się dopełniać, realizując wiele ważnych dla rozwoju społecznego funkcji. Na płaszczyźnie wysiłków edukacyjnych, które zwykle są zorientowane na integrowanie procesów rozwoju osobowości, zachodzi możliwość pełnego pogodzenia wpływów ze źródeł globalnych i lokalnych, w tym nawet źródeł partykularnych, co podkreśla D. Jankowski (1999, s.34). Więc należałoby tę możliwość wykorzystywać celowo. Zważmy, iż „Globalizacja w równym stopniu dzieli i jednoczy, a przyczyny podziału świata są takie same, jak czynniki pobudzające go do uniformizacji” (por.: Z. Bauman, tamże). Globalizacja naszych czasów, której celem jest liberalizacja ludzkiego ducha, wyróżnia się główną cechą tworzenia wspólnej przestrzeni dla różnych działań człowieka. Drugą cechą globalizmu jest idea symbiozy ludzi i przyrody. Zaś za trzecią cechę globalizmu uznawana jest koncepcja przestrzeni informacyjnej nie geograficznej, lecz system sieci sieci komunikacyjnych (por.: M. Fleischer, 1994). Jak w Internecie. Współcześnie największym problemem dla oświaty okazują się być aspekty uniwersalizacji, standaryzacji oraz partykularyzacji, wyznacza to konieczność systemowego oglądu współczesnych wyzwań edukacyjnych w szkolnictwie w ogóle a szkolnictwie wyższym w szczególności. 2. CAŁOŚCIOWE WIZJE Systemologiczna optyka edukacyjnych problemów warunkuje ich poznawanie w kategoriach nie tylko genetycznych i strukturalnych, lecz równocześnie i funkcjonalnych. Funkcje systemologiczne oświaty wymagają z kolei rozpatrzenia w dwu kategoriach wewnątrz- i zewnątrzsystemowych. Przy czym funkcje zewnątrzsystemowe to takie, które system wykonuje dla siebie samego, natomiast funkcje zewnątrzsystemowe są wykonywane na rzecz otoczenia („środowiska”) dla tamtego wyodrębnionego spośród innych systemów: adaptacji, osiągania celów i podtrzymania wzorów (por.: K. Duraj-Nowakowa, 2000). Systemowe interpretowanie wyzwań edukacyjnych współcześnie obliguje do posłużenia się nadrzędnym dla edukacji pojęciem „systemu społecznego” w ujęciu twórcy teorii T. Parsonsa (1969). Proces pojawiania się wyzwań edukacyjnych pozostaje w ścisłym związku z systemem (obiektem), w którym ten proces zachodzi. Model tego systemu służy jako modus operandi, umożliwiając określenie funkcji oświaty w procesach społecznych. Mimo krytyki tego modelu posługiwanie się nim jest nadal uzasadnione, jest to bowiem model wysoce heurystyczny, tzn. sugerujący i płodne pytania i poszukiwanie na nie własnych prób odpowiedzi. Możliwość taka pojawia się w sytuacji przyporządkowania edukacji jej funkcji systemowych, które Parsons ujął w cztery grupy funkcji: 1) adaptacyjną 2) osiągania celów, 3) podtrzymywania wzorów i 4) integracji. Już same ich nazwy, a tym bardziej konotacje tych pojęć wiele znaczą dla pedagogiki. Jak rozumie się te cztery podsystemy według Parsonsa: oto podsystem adaptacyjny dotyczy otoczenia w postaci ekonomii i technologii, podsystem osiągania celów dotyczy rządu, podsystem podtrzymywania wzorów tyczy gospodarstw domowych i rodziny, zaś podsystem integracyjny obejmuję kulturę, religię, wychowanie (w szerokim pojmowaniu) i środki masowej informacji. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 32 3. DEMOKRATYZACJA W INNOWACJACH SZKOLNICTWA WYŻSZEGO Przyjmując taki podział funkcji i założenie o działaniu systemu oświaty jako organizacji, można je uporządkować wedle schematu prakseologicznego, w którym występują cele, środki i skutki. Przyporządkowując zaś te funkcje do cyklu działania prakseologicznego, uzyskujemy następującą klasyfikację: funkcje osiągania celów, funkcje realizacyjne – adaptacji i integracji – – oraz funkcje skutków, tzn. podtrzymywania wzorów. W następstwie tu prowadzonych tropów zaznaczam, iż zupełnie nie podejmowano rozpatrzenia systemowości wyzwań edukacyjnych w kontekście właściwości obiektu w związku z czterema aspektami systemów w ujęciu systymologicznym (por.: L. v. Bertalanffy, 1984, K. Duraj-Nowakowa, 1992). I tak po pierwsze należałoby przyjrzeć się jeszcze systemowi integracji edukacji w kontekstach par cech następujących: koherencja i addytywność, homo- i heterostaza, współzależność (ekwifinalność) i samoorganizacja elementów. Po wtóre perspektywiczny byłby ogląd wyzwań edukacyjnych w kontekście integracji formalnych cech systemów: kompleksowości, czyli integralności tej integracji, sumatywności, mechanizacji, centralizacji i hierarchizacji struktury komponentów. Po trzecie rezerwy tkwią jeszcze w uwzględnianiu przez identyfikację wyzwań edukacyjnych czterech procesów zmieniających właściwości systemów: integracji, dyferencjacji, centralizacji i decentralizacji oraz upadku i rozpadu systemów. To w pierwszym ujęciu ich dynamiki, drugie bowiem ujęcie dynamiczne wiąże się z ostatnią odmianą dynamiki ruchu systemów, o czym niżej. Oto po czwarte są to potencjały tkwiące w procesach utrzymania lub naprawy zachowania systemu zjawisk edukacyjnych współczesności: naprawa systemu, reprodukcja (autokreacja) i samoreprodukcja systemu, sterowanie i samopodtrzymywanie systemu edukacji o takich perspektywach (por.: K. Duraj-Nowakowa, tamże). Realizacja idei globalistycznych w edukacji pojmowanej systemologicznie występuje w sposób wyraźny w formach działania zwanych skrótowo demokratycznymi. W kontekście społecznym i edukacyjnym budowanie demokracji europejskiej bez odpowiedzialności moralnej człowieka byłoby ułomne. Odpowiedzialność bowiem jest wartością nader cenną dla demokratycznego stylu współżycia. W erze globalizacji szczególnego znaczenia nabiera ten problem odpowiedzialności. Jeśli ludzkość chce kierować swoim losem (przeznaczeniem), musi przezwyciężyć globalny kryzys moralny. Dzieje się tak za sprawą dynamiki czynników, zwłaszcza w sferze polityki i ekonomii, cywilizacji technicznej i informacyjnej. Dlatego w tekście tym postuluje się przedstawienie drogi i wyników poszukiwań argumentów przemawiających za tak znaczną funkcją odpowiedzialności w życiu człowieka w globalnym świecie, człowieka w roli zawodowej nauczyciela, w świecie moralnej ambiwalencji, w którym cieszymy się niespotykaną wcześniej wolnością wyboru, a jednocześnie w sposób podmiotowy i etyczny nie potrafimy z niej skorzystać. KONKLUZJE Tytułem prób uogólnień tu poprowadzonych analiz można sformułować szczególnie istotne pytania nowe dla współczesnej edukacji. Czy i w jakim zakresie współczesna pedagogika edukacja i wychowanie mogą pomóc, a w jakim przeszkadzać „globalizowanym” i zarazem europeizowanym podmiotom edukacji? Czy globalizacja w pedagogice szkoły wyższej nie wymagałaby naszej uwagi w wymiarze nie tylko uniwersalnym, lecz także partykularnym z zachowaniem między nimi stosowanych proporcji, z uwzględnieniem ich pozytywnych i negatywnych wydźwięków? Czyż nie jawi się to zadanie jako nieprzeciętnie trudne w ujęciu teoretycznym, obecnie dopiero częściej opisywanym i jeszcze bardziej w mniej charakteryzowanym podejściu praktycznym, w kontekstach praktyk edukacyjnych i wychowawczych, np. w wymiarach etycznych? Czy optyka systemologiczna tytułowej problematyki nie zdaje się konieczna adekwatnie do globalnych wymiarów wielce złożonego i skomplikowanego przedmiotu poznania? Niektóre z postawionych tu pytań znalazły już próby rozwiązań w autorskiej monografii (por.: K. Duraj-Nowakowa, 2005), nazwanej przez recenzentów wydawniczych metateoretyczną. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 33 LITERATURA: [1] BAUMAN, Z. Globalizacja: i co z tego dla ludzi wynika? Warszawa : PIW, 2000. [2] BERTALANFFY, L. v. Ogólna teoria systemów. Warszawa : PWN, 1984. [3] DURAJ-NOWAKOWA, K. Teoria systemów a pedagogika. Kraków : WN WSP, 1992. [4] DURAJ-NOWAKOWA, K. Modelowanie systemowe w pedagogice. Kraków : WN WSP, 1997. [5] DURAJ-NOWAKOWA, K. Nauczyciel: kultura – osoba – zawód. Kielce : Wyd. Mediator i WSU, 2000. a [6] DURAJ-NOWAKOWA, K. Systemologiczne inspiracje pedeutologii. Kraków : Of. Wyd. „Impuls”, 2000. b [7] DURAJ-NOWAKOWA, K. Źródła podejść do pedagogiki: zarys problemów. Kielce : Wyd. ŚSW, 2005. [8] FLEISCHER, M. Problemy i hipotezy systemowej teorii kultury. Wrocław : Ossolineum, 1994. [9] GOLKA, H. Kultura jako system. Poznań : Ośr. Wyd. Nauk. PAN, 1992. [10] HABER, L. H. Mikrospołeczność informacyjna: na przykładzie Miasteczka Internetowego Akademii Górniczo-Hutniczej w Krakowie. Kraków : Wyd. AGH, 2001. [11] JANKOWSKI, D. Autoedukacja wyzwaniem współczesności. Toruń : Wyd. Adam Marszałek, 1999. [12] KOZIELECKI, J. Koniec wieku nieodpowiedzialności. Warszawa : Wyd. J. Santorski, 1995. [13] MARTIN, P.; SCHUMANN, H. Pułapka globalizacji: atak na demokrację i dobrobyt. Wrocław : Wyd. Dolnośląskie, 1999. [14] PARSONS, T. Struktura społeczna a osobowość. Warszawa : PWN, 1969. [15] SZCZEPAŃSKI, J. Społeczne uwarunkowania rozwoju oświaty. Warszawa : WSiP, 1989. [16] TOFFLER, A. i H. Budowa nowej cywilizacji: polityka trzeciej fali. Poznań : Wyd. Zysk i S-ka, 1996. ADRESA: Prof. Zw, dr. hab. Krystyna Duraj-Nowakowa Akademia Świetokrzyska im. Jana Kochanowskiego Ul. Krakowska 11 25-029 kielce „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 34 SOCIÁLNO – EKONOMICKÉ PRÍSTUPY K ROZVOJU TRENČIANSKEHO KRAJA Jozef Habánik, Mária Šedivá Abstrakt: Po vstupe SR do EÚ, v súvislosti s procesmi jej ďalšieho rozširovania, ekonomickými a štrukturálnymi zmenami a kompetenčnými úlohami a aktivitami, jednu z rozhodujúcich otázok tvorí problematika programovania regionálneho rozvoja. Úlohou inštitúcií pôsobiacich v lokálnom a regionálnom rozvoji bude pripraviť programy, ktoré zabezpečia možnosť uchádzať sa o alokované zdroje. Pôjde o tvorbu základných dokumentov a programov nevyhnutných pre získanie, alokáciu a efektívne využitie prostriedkov a zdrojov regionálneho rozvoja. V programovacom období 2007 – 2013 regionálna politika únie stojí pred niekoľkými výzvami v oblastiach konkurencieschopnosti a vnútornej súdržnosti, nakoľko jej rozšírenie na 25 členov, prípadne budúce rozšírenie na 27 členov prehĺbilo priemerné regionálne rozdiely. HDP na 1 obyvateľa klesol po rozšírení o 12%. 18.2.2004 Európska komisia schválila správu o ekonomickej a sociálnej súdržnosti, z ktorej vyplynuli tri zámery a to: konkurencieschopnosť, konvergencia a spolupráca. V článku sa zaoberáme prístupmi k rozvoju Trenčianskeho kraja vo väzbe na nové programovacie obdobie, prelínanie a tvorbu stratégií a koncepcií na regionálnej úrovni a tiež otázkami zamestnanosti a nezamestnanosti ako fundamentami sociálno – ekonomického rozvoja kraja. Klúčové slová: Región, Regionálny rozvoj, Regionálna ekonomika a politika, Regionálna dostupnosť, Vedomostná ekonomika, Rozvojový potenciál, Póly rastu, HDP, Zamestnanosť, Nezamestnanosť, Územná systematizácia, Integrovaná stratégia, Programovacie obdobie, Regionálne operačné programy. ÚVOD Ukazuje sa, že regióny predstavujú dnes hybnú silu ekonomického a sociálneho rozvoja a v budúcnosti budú hlavným motorom rastu založeného na znalostiach a inováciách. Preto i zameranie novej štrukturálnej politiky EÚ pre programovacie obdobie 2006 – 2013 je založené na politike konvergencie, politike konkurencieschopnosti, politike vzdelávania a výskumu, politike územnej spolupráce a podobne. Každá z uvedených politík má vymedzený priestor, napríklad politika konvergencie má za úlohu riešiť regionálne disparity a politika vzdelávania a výskumu je naopak nástrojom transformácie na región poznatkovo orientovaný. Už dnes regióny predstavujú hnací motor a katalyzátor rozvoja založeného na vedomostiach a inštitúcie pôsobiace v lokálnom a regionálnom prostredí majú za úlohu vytvárať absorbčné kapacity pre zdravý a udržateľný ekonomický rast regiónu, jeho dynamičnosť a konkurencieschopnosť regiónu. Lokálne a regionálne inštitúcie v tomto procese majú pôsobiť ako facilitátor a koordinátor s cieľom prepojenosti stratégie a programov Európskej politiky a národnej politiky na regionálnu ekonomiku a politiku. Ukazuje sa, že orgány územnej samosprávy budú tým článkom, ktorý bude integrovať vyššie uvedené funkcie. Trenčiansky kraj s viac ako 605 tisíc obyvateľmi, mierou zamestnanosti 53%, mierou nezamestnanosti 11.7%, mierou nezamestnanosti mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov 16%, HDP na 1 obyvateľa v parite kúpnej sily pred rozšírením EÚ 44% ( 9 846 EUR ), HDP na 1 obyvateľa v roku 2003 5 195 EUR, priemernou nominálnou mzdou 14 812 Sk, je z hľadiska ľudského potenciálu značne heterogénny. Trenčiansky kraj má necelých 11% obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním a takmer 37% obyvateľov má úplné stredné vzdelanie. Len pre porovnanie najvyspelejší kraj v rámci Slovenskej republiky, Bratislavský kraj má 26% ekonomicky aktívnych obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním. REGIONÁLNY ROZVOJ Zaoberať sa akoukoľvek problematikou si vyžaduje vopred uviesť, čo rozumieme pod základnými pojmami skúmaného problému, aké sú ich vzájomné vzťahy a súvislosti, interakcie. Pre účely nášho príspevku sú to pojmy, ktoré sa v súčasnosti v spojení so sociálno-ekonomickým rozvojom vyskytujú a ktoré považujeme za potrebné vysvetliť, pretože sa často používajú bez jednoznačne vymedzeného obsahu. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 35 V literatúre nachádzame rôzne ponímanie rozdelenia určitého územia. Za región v najširšom slova zmysle považuje Gúčik [5] „územie, v rámci ktorého sa vo funkčnej nadväznosti organizujú ekonomické a sociálne činnosti, využívajúce špecifické prírodné, demografické (ľudské) a ekonomické zdroje.“ Podľa Hamalovej [1] regióny reprezentujú základné územné články regionálnej politiky, vystupujú ako adresáti koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja centra a ako iniciátori aktivizácie vlastného rozvojového potenciálu a lokálnej politiky. Z poznania uvedeného vidíme, že územná diferenciácia je rozhodujúcim článkom celého komplexu sociálno – ekonomických faktorov. Podľa Búšika [4] „može ísť tiež o územie, v ktorom podľa dlhodobých cieľov regionálnej politiky majú vzniknúť alebo vyvíjať sa vyvážené hospodárske a sociálne vzťahy využívajúce miestne zdroje, ľudský a ekonomický potenciál .“ Niektorí ďalší autori sa stotožňujú s definíciou regiónu ako základnej jednotky, na ktorú možno členiť priestor, pričom región predstavuje „ ...priestorovo zviazaný systém premenných, ktoré sú medzi sebou v silnejšej interdependencii ako iné premenné...“, možno ho definovať aj ako „subsystém priestorového systému štátu, ...bohato štrukturovaný celok“, ktorý sa vyznačuje ekonomickými, geografickými, sociálnymi, kultúrnymi, historickými, národnostnými a ďalšími znakmi .“ Uvádzame aj označenie regiónu ako základného prvku ekonomického priestoru, ktorý zjednodušuje realitu a v dnešnej dobe decentralizácie je dôležitým elementom aj na Slovensku. Zákon č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja definuje región ako územne vymedzený priestor na tvorbu regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého a tretieho stupňa podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek. Región možno špecifikovať viacerými spôsobmi a to: podľa zvolených kritérií (napr. HDP na obyvateľa, miera zamestnanosti, miera nezamestnanosti, hrubá pridaná hodnota) kedy hovoríme o homogénnych regiónoch, alebo podľa funkčnej závislosti centra a jeho príslušného územia, kedy sú to regióny funkčné. [4] Koncepcia teórie pólov rozvoja, vychádzajúc z abstraktného ekonomického priestoru, rozlišuje tri typy regiónov: • homogénny región, ktorý sa vyznačuje určitým stupňom homogénnosti (napr. homogénne prírodno– geografické podmienky, homogénna ekonomická a sociálna úroveň obyvateľstva), • polarizovaný región, v ktorom sa ekonomická činnosť sústredí do určitého pólu, pričom do regiónu patria ekonomické subjekty, ktorých väčšina ekonomických väzieb smeruje k tomuto pólu a menšia časť von z regiónu, • programový región sa vyznačuje tým, že jeho rozvoj sa uskutočňuje podľa toho subjektu, ktorý riadi ekonomickú činnosť. Tento subjekt sleduje ciele, ktoré zabezpečuje prostredníctvom rozvojového programu. Ide o vytvorenie tzv. účelových regiónov. [6] V zásadnom rozdelení podľa stupňa rozvoja na dve kategórie hovoríme o regiónoch rozvinutých, v ktorých nie sú potrebné špeciálne zásahy štátu a zaostalé, ktoré sa vyznačujú nízkym využívaním vlastného potenciálu. Sociológovia zaoberajúci sa územím a sídlami zdôrazňujú, že pre dynamiku regiónov bola dôležitá industrializácia a urbanizácia – a tie boli aj na Slovensku historicky oneskorené, prebiehali v čase, kedy inde končila etapa klasickej urbanizácie. Zaostalé regióny majú horší sociálny potenciál, vyššiu mieru nezamestnanosti, nevyhovujúci stav infrašturktúry, odvetvové a sektorové problémy a podobne. Do ťažkej situácie sa dostali pohraničné okresy juhu, východu a severu, ale i regióny s dôrazom na poľnohospodársku výrobu a s neperspektívnymi výrobnými štruktúrami. Z ekonomického hľadiska pre problematické okresy a mikroregióny je charakteristické: • vysoká miera nezamestnanosti (absolventov, osôb v preddôchodkovom veku, dlhodobá nezamestnanosť), • slabá absorbčná schopnosť malých a stredných podnikov v oblasti zamestnanosti, • nedostatočný rozvoj súkromného podnikania, • odchod odborníkov za vedecko-výskumnými centrami do iných regiónov, ktoré sú schopné absorbovať ich potenciál, • nedostatočná sociálna a technická infraštruktúra. Podľa zákona č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja je regionálny rozvoj „trvalý rast hospodárskeho potenciálu regiónu, čo zvyšuje jeho hospodársku úroveň, jeho obyvateľov, región tak prispieva k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju celej ekonomiky.“ „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 36 Pre lepšie pochopenie podstaty regionálneho rozvoja je potrebné poznať faktory, ktoré rozvoj ovplyvňujú. Tieto faktory môžeme rozčleniť na dve základné skupiny: a) exogénne faktory – nachádzajú sa mimo regiónu a predstavujú vonkajšie podmienky regionálneho rozvoja. Príkladom vonkajšieho faktora je hospodárska politika integrovaná do dokumentov ako Programové vyhlásenie vlády, Národný rozvojový plán, Národný strategický referenčný rámec, Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska, Stratégia prijatia Eura, Lisabonská stratégia, Agenda 21 a ďalšie, b) endogénne faktory – predstavujú vnútorné podmienky regiónu a nachádzajú sa priamo v ohraničenom území konkrétneho územného celku. Ide o transfer regionálnej politiky EÚ priamo do regionálnej, subregionálnej a lokálnej úrovne. Po koncepčnej stránke sú zahrnuté v dokumentoch ako Plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja, Sektorové regionálne operačné programy, Programy rozvoja vidieka, Koncepcie a stratégie zamestnanosti, Regionálne inovačné stratégie a ďalšie. Región disponuje vnútornými zdrojmi, ktoré majú dvojaký charakter. Pôsobia ako: • zdroje alokácie, • zdroje regionálneho rozvoja. Na realizáciu regionálnej politiky sa v Európskej únii používa systém kategorizácie územno-štatistických jednotiek (systém NUTS, podľa francúzskeho názvu Nomenclature des Unités Territoriales Statistiques), vypracovaný Eurostatom, ktorý slúži potrebám sociálno-ekonomických a štrukturálnych analýz územných jednotiek. Systém NUTS pracuje s päťstupňovým hierarchickým triedením, z toho sa vzťahujú tri na regionálnu úroveň a dve na lokálnu úroveň. Územná systematizácia v zmysle tohoto opatrenia je nasledovná: Úroveň NUTS 1 tvorí Slovenská republika, NUTS 2 tvorí Bratislavský kraj, Západné Slovensko, Stredné Slovensko, Východné Slovensko, NUTS 3 je 8 krajov, NUTS 4 predstavuje 79 okresov a NUTS 5 tvorí 2878 obcí Slovenska. Pre potreby porovnávania hospodárskej úrovne jednotlivých regionálnych celkov a plánovaciu činnosť sa vypracovala v každej členskej krajine hierarchicky trojstupňová klasifikácia regiónov (NUTS 1, 2, 3). Platná územná systematizácia SR Jednotka Počet územných celkov Územný celok/celky NUTS I 1 Slovensko NUTS II 4 Bratislavský kraj, západné, a východné Slovensko 8 Kraje Slovenska: kraj bratislavský, trnavský, nitriansky, trnavský, trenčiansky, banskobystrický, žilinský, košický, prešovský NUTS III stredné Zdroj: Národný strategický referenčný rámec, 2006 Podľa Tvrdoňa [2] regionálna politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky štátu a realizuje sa v úzkej súčinnosti s odvetvovými politikami, štrukturálnou a urbanistickou politikou, pričom sama ich dopĺňa o regionálny rozmer. Z uvedeného vyplýva, že regionálny rozvoj úzko súvisí s regionálnou politikou, ktorej podstatu formulujú inštitúcie verejného sektora, v tomto prípade najmä orgány územnej samosprávy. Môžeme povedať, že regionálna politika je inštitucionalizovaný systém, ktorý spája lokálnu úroveň so stratégiou hospodárskeho rozvoja národnej ekonomiky. Je mostom a zároveň hranicou pre sociálny, ekonomický a environmentálny rozmer rozvojových stratégií. TRENČIANSKY KRAJ Trenčiansky kraj patrí medzi ekonomicky vyspelé oblasti Slovenskej republiky s mnohoodvetvovou priemyselnou základňou. Z hospodárskeho hľadiska má kraj dve výrazne odlišné oblasti oddelené Považským Inovcom, a to Považie a Ponitrie. Na Hornej Nitre je najvýznamnejšia banícka oblasť Slovenska, kde ťažba uhlia a rašeliny predstavuje viac ako štyri pätiny produkcie celej Slovenskej republiky, na Považí dominuje strojárstvo a textilný priemysel. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 37 Trenčiansky kraj Zdroj: www.tsk.sk Trenčiansky samosprávy kraj sa rozprestiera v severozápadnej časti Slovenskej republiky. Patrí do oblasti Západných Karpát. Územím preteká rieka váh. Celú dĺžku západnej časti kraja tvorí štátna hranica s Českou republikou, na juhu kraja hraničí s Trnavským a Nitrianskym samosprávnym krajom na východe hraničí s Banskobystrickým a na severe so Žilinským samosprávnym krajom. Jeho územie prešlo mnohými historickými etapami. Pamätá si príchod rímskych légií, vpád Tatárov i obdobie slávy počas vládnutia „Pána váhu a Tatier“ – Matúša Čáka Trenčianskeho. Odrazom jedinečného kultúrneho dedičstva sú zachovalé majestátne stavby na historických miestach, staré kostoly, či kaštiele. O historickom a kultúrnom bohatstve vypovedajú múzeá a muzeálne expozície. Pre domácich a zahraničných návštevníkov sa každoročne konajú rôzne spoločensko-kultúrne podujatia. Ľudové zvyky, remeslá a tradície sú uchovávané prostredníctvom festivalov hudby a tanca. Rozloha Trenčianskeho samosprávneho kraja je 4501 km2. Na jeho území žilo k 31. 12. 2004 spolu 601 392 obyvateľov. V skladbe obyvateľstva prevažujú ženy (51,2%). Z národnostného hľadiska je zloženie homogénne. Najpočetnejšou národnosťou Trenčianskeho kraja je národnosť slovenská, po nej nasleduje česká národnosť s veľmi malou početnosťou rómska a maďarská národnosť. Územie Trenčianskeho samosprávneho kraja tvorí 9 okresov (Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín), z ktorých najväčší okres je Prievidza a najmenší okres Myjava. Z celkového počtu 276 administratívnych sídiel má 18 štatút mesta, okrem krajského a okresného mesta Trenčín. Z hľadiska ekonomickej štruktúry má Trenčiansky samosprávy kraj priemyselno-poľnohospodársky charakter. Priemysel je rôznorodý, zastúpený strojárstvom, elektrotechnikou, banským priemyslom, gumárenským, drevospracujúcim, chemickým, odevným, sklárským, kožiarskym a potravinárským priemyslom. Z hospodárskeho hľadiska má Trenčiansky samosprávy kraj dve výrazne odlišné oblasti oddelené od seba Považským Inovcom, a to Považie a Ponitrie. Na Hornej Nitre je najvýznamnejšia banícka oblasť Slovenska. Medzi väčšie podniky v kraji patria Hornonitrianske bane Prievidza a.s. Prievidza, Ozeta odevné závody a.s. Trenčín, Makyta a.s. Púchov, Matador a.s. Púchov, Yazaky Debnar Slovakia s.r.o Prievidza, Novácke chemické závody a.s. Nováky, Rona a.s. Lednické Rovne, Merina a.s. Trenčín, Tana a.s. Bánovce nad Bebravou a Vulkan a.s. Partizánske. Poľnohospodárska pôda zaberá dve pätiny územia. Z hľadiska poľnohospodárskej výroby má Trenčiansky samosprávy kraj rôzne pestovateľské podmienky. Rastlinná výroba v teplejších, nižšie položených častiach kraja produkuje najmä jačmeň, cukrovú repu, pšenicu. Významné je ovocinárstvo a pestovanie chmeľu. Vo vyšších polohách sa pestujú prevažne zemiaky. So stúpajúcou nadmorskou výškou pribúdajú lúky a pasienky, na ktoré nadväzuje chov hovädzieho dobytka. Z dopravného hľadiska sú dôležité cestné a železničné trasy, ktoré vedú Považím. Územím ide hlavný železničný ťah Bratislava – Žilina – Košice, ktorý podľieha rekonštrukcii. Okolo Trenčína je vybudovaný „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 38 diaľničný obchvat. Ten je súčasťou nedokončenej diaľnice D1, ktorá pôjde celým Považím. Významné sú aj cestné a železničné spojenia, ktoré vedú do Českej republiky. ZAMESTNANOSŤ V TRENČIANSKOM KRAJI Veľmi dôležitým makroekonomickým ukazovateľom národného hospodárstva je zamestnanosť. Vývoj zamestnanosti v TSK bol silne ovplyvnený v dôsledku privatizácie niektorých štátnych podnikov. Najvyššiu zamestnanosť vykazuje priemyselná výroba , zatiaľ čo v poľnohospodárstve sa zamestnanosť znižuje. Transformačným procesom pribudli samostatne hospodáriaci roľníci, prevláda neustála depresia na trhu potravinárskych výrobkov, čo sa prejavuje v znižovaní počtu zamestnancov v poľnohospodárstve. V súčasnosti sa podniky zameriavajú na zvyšovanie efektívnosti v zamestnaní a odstraňovaní nerentabilných činností, ktoré zapríčiňujú neefektívnosť. V nasledujúcej tabuľke je zaznamenaný vývoj počtu zamestnancov v rokoch 2000 – 2004. Je vidieť ich klesajúcu tendenciu. Pravdepodobne sa bude tento stav v rokoch 2007 – 2013 zlepšovať, z dôvodu , že jedným zo strategických cieľov NSRR, je zvyšovanie zamestnanosti v rámci OP Ľudské zdroje, pre ktorý sú vyčlenené finančné prostriedky. Vývoj počtu zamestnancov (vo fyzických osobách) v TSK v rokoch 2000 - 2004 1. - 3. Rok 2000 2001 2002 2003 2004 štvrťrok 2005 Počet 140 481 139 913 139 259 137 959 134 910 134 510 zamestnancov Zdroj: ŠÚ SR, Krajská správa v Trenčíne, 2005 TSK v 1. – 3. štvrťroku 2005 evidoval 134 530 zamestnancov, z čoho vyplýva, že je tretím v poradí za Bratislavským samosprávnym krajom (338 371 zamestnancov) a Banskobystrickým samosprávnym krajom (143 246 zamestnancov). Najnižší počet zamestnancov eviduje okres Myjava (4 782), najvyšší počet zamestnancov má okres Trenčín (33 449). Vývoj zamestnanosti v Trenčianskom kraji v rokoch 2000-2004 počet zamestnancov 141 000 140 000 139 000 138 000 137 000 136 000 135 000 2000 2001 2002 2003 2004 roky Zdroj: Vlastné spracovanie V septembri roku 2005 bolo ekonomicky aktívnych v TSK 298 663 obyvateľov. Najviac ekonomicky aktívneho obyvateľstva má okres Prievidza (68 760 osôb), najmenej okres Myjava (13 906 osôb). Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v TSK za sledované obdobie činila 15 722, čo predstavuje v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o 8,1 %. Najvyššia bola v okrese Púchov (17 719 Sk) a najnižšia v okrese Partizánske (12 643 Sk). Na jedného zamestnanca pripadlo 1 261 odpracovaných hodín. Najviac zamestnancov pracovalo v súkromnom sektore (99 936 osôb), kde priemerná nominálna mesačná mzda predstavovala za 1. – 3. štvrťrok 2005 sumu 15 787 Sk. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 39 Priemerné nominálne mesačné mzdy v TSK v rokoch 2000 - 2005 TSK Priemerná nominálna mesačná mzda v Sk 10 408 11 637 12 932 13 667 15 127 15 722 Rok 2000 Rok 2001 Rok 2002 Rok 2003 Rok 2004 1.- 3. štvrťrok 2005 Zdroj: ŠÚ SR, Krajská správa v Trenčíne, 2005 Trenčiansky kraj pomerne nízku priemernú mzdu oproti ostatným krajom, aj keď má vyššiu výkonnosť. Tu môžeme hovoriť o niekoľkých dôvodoch: • v skladbe HDP v regióne, kde na jeho tvorbe sa podieľajú prevažne odvetvia z nízkou pridanou hodnotou, • v nesúlade medzi ponukou a dopytom po práci v dôsledku štrukturálnych zmien v regióne, v dôsledku rastu technického vybavenia práce a zvyšovania produktivity práce dochádza k prepúšťaniu časti pracovnej sily a na druhej strane sa prílevom nových investícií vznikajú nové pracovne miesta v obmedzenom rozsahu, • v Trenčianskom kraji majú ešte stále silnú pozíciu odvetvia, kde priemerná mzda je nižšia ako celoslovenský priemer, napr. odevníctvo, obuvníctvo, montáž káblových zväzkov, ktoré v dôsledku nízkej pridanej hodnoty, nárokov na zručnosti a kvalifikáciu pracovnej sily a konkurenčný boj v globalizovanom prostredí môžu fungovať len za podmienky nízkej ceny práce, • časť kvalifikovanej pracovnej sily, najmä z Považia dochádza za prácou do zahraničia, t.j. mzdu dostávajú v cudzej mene a teda nie je započítavaná do regionálneho priemeru a táto časť pracovnej sily nevystupuje v kategórii zamestnaní. Ak regióne zvolíme pragmatickú regionálnu stratégiu, kde sa zameriame na podporu už existujúcich domácich a zahraničných podnikateľských subjektov a na podporu prílevu investícií do odvetví s vyššou pridanou hodnotou, postupne prebudujeme kvalifikačnú skladbu pracovnej sily, v tom zmysle, že upravíme sieť stredných škôl v nadväznosti na požiadavky zamestnávateľov, využijeme potenciál Trenčianskej univerzity a jej fakúlt, vo väčšej miere zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ, najmä z fondov ERBD a ESF, využijeme situáciu v susedných regiónoch vo svoj prospech tak vyrovnáme zaostávanie v priemernej mzdy za ostatnými regiónmi. NEZAMESTNANOSŤ V TRENČIANSKOM KRAJI Nezamestnanosť podľa VZPS v TSK má od začiatku roka 2001 do konca júna 2005 klesajúcu tendenciu. Od júla 2005 začala mierne stúpať a k 30. 9. 2005 dosiahla 6, 77 % - nú mieru evidovanej nezamestnanosti, čo je o 4,43 % menej ako je celoslovenský priemer (11,2 %). Najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti majú okresy Partizánske (10,64) a Prievidza (8,49). Najnižšiu okresy Trenčín (3,98 %) a Ilava (4,57). Vývoj nezamestnanosti v TSK v rokoch 2000-2005 Rok Miera EN v TSK 2000 2001 2002 2003 2004 12,67 % 12,70 % 10,91 % 9,87 % 8,09 % 1. - 3. štvrťrok 2005 6,77 % Zdroj: ŠÚ SR, Krajská správa v Trenčíne, 2005 Z tabuľky je vidieť, že nezamestnanosť od roku 2000 do 30. 9. 2005 klesla takmer o 6 % a po celý sledovaný čas si TSK udržiaval pozíciu druhého miesta, hneď po Bratislavskom samosprávnom kraji. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 40 počet nezamestnaných Vývoj nezamestnanosti v Trenčianskom kraji v rokoch 2000-2004 50 000 40 000 30 000 20 000 10 000 0 2000 2001 2002 2003 2004 roky Zdroj: Vlastné spracovanie K 30. 9. 2005 sa uchádzalo o zamestnanie v TSK spolu 23 145 osôb, z toho 53,1 % tvorili ženy, nezamestnaní občania so zdravotným postihnutím 8 % - ný, absolventi 11 % - ný a mladiství 0,5 % - ný podiel z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie. Je známe, že práve ženy, občania so zdravotným postihnutím, absolventi a mladiství patria k skupine najviac ohrozených nezamestnanosťou. Nasledovná tabuľka znázorňuje vývoj nezamestnanosti špecifickej skupiny. Je v nej vidieť, ako sa situácia postupne od roku 2000 zlepšovala a k 30. 9. 2005 sa počet evidovaných nezamestnaných znížil takmer o polovicu, čo je však z veľkej miery ovplyvnené sprísnením podmienok evidencie a nie tvorbou nových pracovných príležitostí v regióne. Najviac ohrozenou skupinou sú ženy a absolventi. Ich počet síce v jednotlivých rokoch klesal (okrem stavu k 30. 9. 2005), ale oproti celkovému stavu evidovaných nezamestnaných je to najmenej znižujúca sa hodnota. Štruktúra evidovaných nezamestnaných podľa špecifických skupín v rokoch 2000 - 2005 Rok EN Ženy (počet) ZPS (počet) Absolventi (počet) Mladiství (počet) 2000 40 624 17 488 3 018 3 215 721 2001 40 931 17 471 3 484 2 387 444 2002 36 743 15 550 3 231 3 488 219 2003 32 524 14 121 2 618 2 671 141 2004 25 761 12 206 2 107 1 472 106 k 30. 9. 2005 23 145 12 290 1 847 2 542 109 Zdroj: ŠÚ SR, Krajská správa v Trenčíne, 2005 Z hľadiska doby evidovaných nezamestnaných v TSK prevláda nezamestnanosť nad 12 mesiacov (8 791). Z toho najväčší počet zaznamenal okres Prievidza (2 421) a najmenej okres Myjava (371). Disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie dosiahol ku koncu septembra 2005 počet 20 855 osôb. Z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie nemôže po predložení vhodného pracovného miesta nastúpiť do zamestnania 2 928 uchádzačov o zamestnanie z dôvodu rekvalifikácie, dočasnej pracovnej neschopnosti a OČR a absolventskej praxe. SWOT ANALÝZA TRENČIANSKEHO KRAJA VO VÄZBE NA IMPLEMENTÁCIU STRATÉGIE ZAMESTNANOSTI Podstatnou pre vypracovanie SWOT analýzy trhu práce v Trenčianskom kraji bola analýza lokálnych trhov práce v jednotlivých okresoch Trenčianskeho kraja, indikované trendy a závery vyplývajúce z analýzy zozbieraných a vyhodnotených primárnych a sekundárnych štatistických zistení. Analýza trhu práce v Trenčianskom kraji ukázala, že pokles nezamestnanosti nemusí znamenať zároveň rast miery zamestnanosti. Z analýzy uvádzame len vybrané časti: „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 41 Silné stránky • nižšia miera nezamestnanosti ako je priemerná úroveň nezamestnanosti v slovenskej ekonomike, • relatívna úroveň stredoškolského vzdelania v pomere k reálnym súčasným podmienkam dopytovej strany trhu práce. Slabé stránky • nízka miera zamestnanosti, najmä v zamestnanosti mladých ľudí bez praxe , • silne segmentovaný trh práce s lokálnymi rozdielmi v nezamestnanosti, • nízka úroveň mobility a flexibility pracovnej sily, • nedostatočná zladenosť medzi systémom vzdelávania a potrebami trhu práce. Príležitosti • vytváranie nových pracovných miest vo väzbe na vznik priemyselných parkov a zón, vytvorenie logistických a subdodávateľských firiem pre rozvíjajúci sa priemysel na Považí, ktoré budú náročné na sofistikovanú pracovnú silu, • využitie potenciálu vysokých škôl v Trenčianskom kraji, najmä Trenčianskej univerzity v Trenčíne, ktorá ma perspektívnu heterogénnu štruktúru študijnými programov, • podpora celoživotného vzdelávania ako základu transformácie na znalostnú ekonomiku a udržateľný rozvoj. Ohrozenia • zväčšenie nerovností na trhu práce a rast dlhodobej nezamestnanosti, • prehlbovanie štrukturálnych rozdielov medzi ponukou a dopytom na trhu práce v rámci regiónu, • odliv kvalifikovanej pracovnej sily mimo región. Všeobecné ciele vyplývajúce zo SWOT analýzy môžeme zhrnúť do nasledovných kľúčových bodov: a) podpora vytvárania nových pracovných miest na regionálnej a lokálnej úrovni, ktorá smeruje najmä do oblasti súkromného sektora (veľkí zamestnanávatelia, malé a stredné podnikanie, samozamestnanie, prípadne rodinné zamestnanie v cestovnom ruchu a ďalších službách ), b) nové pracovné miesta bude prevažne obsadzovať miestna pracovná sila, je to dôsledok nízkej pracovnej mobility, vysokých nákladov na dopravu do zamestnania a nedostatočnej sociálnej a technickej infraštruktúry, c) dôraz na adaptabilnosť pracovnej sily v pracovnom zaradení, rast kvalifikačnej štruktúry. Výsledkom SWOT analýzy bolo definovanie horizontálnych priorít pod názvom „Lokálne akčné plány zamestnanosti“ a formulovanie zásad a opatrení, ktoré boli podrobne rozpracované do prehľadu formátov opatrení. Horizontálne priority (prierezové ciele): 1. Vytváranie nových efektívnych pracovných príležitostí, 2. Znižovanie mikroregionálnych a lokálnych disparít trhu práce, 3. Podpora systému celoživotného vzdelávania a adaptability pracovnej sily, 4. Pomoc najzraniteľnejším skupinám. Stratégia zamestnanosti je v súlade s plánom hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja a jeho prístupov k: • aktivizácii nedostatočne využitého ľudského potenciálu a hospodárskeho potenciálu, • znižovaniu regionálnych disparít a pomoc ekonomicky slabším oblastiam. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 42 SWOT analýza Trenčianskeho kraja vo väzbe na programovacie obdobie 2006 – 2013 a na NSRR a SROP Silné stránky DOPRAVA 1. výhodná geografická poloha v dopravnom spojení, dopravné spojenie v smere východzápad a sever-juh 2. dokončený diaľničný úsek diaľnice D1 (Beluša – Sverepec) 3. vybudované letiská Trenčín, Prievidza, Dubnica nad Váhom Slabé stránky DOPRAVA 1. nevyužitá kapacita leteckej dopravy v Trenčíne, Prievidzi a v Dubnici nad Váhom 2. slabá propagácia letísk z hľadiska komerčného a športového využitia 3. nevhodný technický stav vozoviek I. a II. triedy 4. zlý technický stav rýchlostnej komunikácie R2 (I-50) – smer Prievidza 5. nevýhodné vlakové a autobusové spojenie na Hornonitriansku časť TSK 6. chátrajúce objekty železničných staníc 7. zastaralé prostriedky hromadnej dopravy ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 4. environmentálne vyhovujúca oblasť – centrálna časť Strážovských vrchov a Považský Inovec 5. 132 vyhlásených chránených prírodných rezervácií, pamiatok a území 6. chránená vodohospodárska oblasť Strážovské vrchy a Javorníky ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 8. silne narušená oblasť životného prostredia v okrese Prievidza, Partizánske a Bánovce nad Bebravou v dôsledku existujúcich ťažobných procesov 9. nízky počet obcí s kanalizačnou sieťou napojenou na čističku odpadových vôd 10. nadmerná chemizácia a neuvážená rekultivácia pôd, existencia divokých skládok 11. slabé zavádzanie separovaného zberu odpadu v obciach TSK REGIONÁLNA DOSTUPNOSŤ 7. rozvinutá sieť zdravotníckych zariadení 8. rozvinutá sieť základných a stredných škôl 9. postupné rozširovanie siete vysokých škôl REGIONÁLNA DOSTUPNOSŤ 12. nepostačujúca kapacita sociálnych zariadení 13. vzniknutá zadĺženosť vnútorných objektov zdravotníckych, sociálnych a školských zariadení VEDOMOSTNÁ EKONOMIKA 10. vysokoatraktívne prostredie s bohatými prírodnými danosťami 11. bohaté kultúrne tradície 12. v rámci rôznorodej výrobnej štruktúry dominuje priemysel VEDOMSTNÁ EKONOMIKA 14. nízka úroveň inovácií v priemysle a službách 15. zrušenie zbrojárskeho priemyslu v 90-tych rokoch ĽUDSKÉ ZDROJE 13. priaznivá veková štruktúra obyvateľstva 14. kvalitný ľudský potenciál s pomerne vysokou vzdelanostnou a kvalifikačnou úrovňou 15. rozvíjajúca sa sieť zariadení pre rekvalifikáciu a celoživotné vzdelávanie ĽUDSKÉ ZDROJE 16. vysoká miera nezamestnanosti v okresoch TSK (BN, PE, PB) 17. zvyšujúca sa miera nezamestnanosti absolventov škôl 18. migrácia absolventov škôl z TSK do bratislavského regiónu alebo zahraničia z dôsledku nízkych miezd 19. stredné školy pomaly reagujú na potreby praxe Ohrozenia DOPRAVA 1. nepostačujúca výška finančných prostriedkov na modernizáciu a budovanie dopravnej infraštruktúry 2. nerovnomerné budovanie dopravnej Príležitosti DOPRAVA 1. modernizácia a rozvoj železničných tratí 2. budovanie druhého diaľničného privádzača Trenčín (mosť cez Váh) 3. budovanie a modernizácia ciest I. triedy a „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 43 4. 5. 6. 7. zvyšovanie tak bezpečnosti cestnej premávky rozvoj verejnej osobnej dopravy využívanie leteckej dopravy v oblasti komerčného a športového charakteru možnosť využívania finančných prostriedkov EÚ na skvalitnenie dopravnej infraštruktúry vybudovanie terminálu kombinovanej dopravy 3. infraštruktúry v jednotlivých okresoch TSK zvyšovanie dopravných nehôd v dôsledku nerealizovania infraštruktúry ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 8. regenerácia starých environmentálnych záťaží (opustené lomy) 9. možnosť alternatívnych spôsobov výroby energií v rámci ochrany životného prostredia 10. dobudovanie environmentálnej infraštruktúry v jednotlivých obciach TSK 11. začatie budovania protipovodňovej ochrany 12. zavádzanie separovaného odpadu do všetkých obcí a miest TSK 13. možnosť využívania obnoviteľných zdrojov energie 14. možnosť ekonomického zhodnotenia odpadu 15. náhrada automobilizmu alternatívnymi zdrojmi pohonných hmôt ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 4. nepostačujúca výška finančných zdrojov na dobudovanie environmentálnej infraštruktúry 5. absencia ekologického vedomia a preferovanie konzumného spôsobu života, nezáujem občanov a trvalo udržateľný rast. 6. zhoršovanie zdravotného stavu obyvateľov v dôsledku znečisťovania životného prostredia REGIONÁLNA DOSTUPNOSŤ 16. poskytovanie sociálnych služieb príspevkovými organizáciami 17. budovanie nových zariadení sociálnych služieb 18. modernizácia existujúcich zariadení sociálnych služieb a zdravotníckych zariadení 19. zvyšovanie kvality života obyvateľov prostredníctvom regenerácie sídiel 20. zvyšovanie kvality vzdelávacieho procesu 21. dôraz na preventívnu starostlivosť REGIONÁLNA DOSTUPNOSŤ 7. nepostačujúca výška finančných prostriedkov na budovanie a modernizáciu objektov sociálnej infraštruktúry 8. nezdravý životný štýl 9. rušenie škôl z dôvodu nedostatočného počtu žiakov v materských a základných školách VEDOMOSTNÁ EKONOMIKA 22. zavádzanie a využívanie informačných technológií do všetkých procesov, vďaka ktorým je možné efektívnejšie využívať zdroje, výrobné prostriedky a ľudský potenciál 23. zavádzanie inovácií umožní zvyšovanie konkurencieschopnosti výrobných procesov a efektívnosti vo výrobe 24. postupné zvýšenie informatizácie zdravotníckych zariadení, zavádzanie nových diagnostických a terapeutických štandardných postupov VEDOMOSTNÁ EKONOMIKA 10. rastúca konkurencia ostatných regiónov SR 11. pomalá modernizácia výrobných zariadení 12. vysoká miera opotrebovanosti technologických zariadení 13. nedostatok finančných prostriedkov pre rozvoj malých a stredných podnikov ĽUDSKÉ ZDROJE 25. zvyšovanie kvality a prístup k celoživotnému vzdelávaniu 26. v oblasti regionálneho školstva podporovať rozvoj komunikačných schopností, kreatívneho myslenia 27. pružné reagovanie vysokých škôl vo vzdelávaní na nové potreby znalostnej spoločnosti ĽUDSKÉ ZDROJE 14. stárnutie populácie 15. neprestávajúca migrácia pracovných síl do bratislavského regiónu a zahraničia 16. nízke mzdy pre absolventov škôl „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 44 ZÁVER Regionálny rozvoj vytvára predpoklady pre zvyšovanie ekonomickej a sociálnej úrovne a to v dôsledku „priestorovej blízkosti“ jednotlivých aktérov. Inovačný prístup k regionálnemu rozvoju je súborom ekonomických, sociálnych, politických a inštitucionálnych vzťahov a väzieb na ponukovú a dopytovú stránku v regióne. Ponukovú stránku regionálneho rozvoja tvorí kvalifikovaná pracovná sila v štruktúre odpovedajúcej profilu regiónu a dopytovú stránku tvoria absorbčné kapacity v regióne pohlcujúce vedecko – technologické a podnikateľské znalosti. Analýza ukázala, že TSK patrí medzi rozvinuté kraje Slovenska. Aby sa kraj i naďalej pozitívne rozvíjal, je potrebné zvyšovať jeho konkurencieschopnosť. Rozvoj územia je vo veľkej miere podmienený výškou finančných prostriedkov, ktoré možno získať v rámci finančnej pomoci z Európskej únie programového obdobia na roky 2007-2013. Najväčšími prioritami, ktoré vyplývajú z analýzy TSK je dobudovanie a modernizácia dopravnej infraštruktúry, dobudovanie kanalizačnej siete v obciach TSK, reštrukturalizácia a modernizácia vnútorného vybavenia škôl, sociálnych a zdravotníckych zariadení, zavádzanie inovácií do priemyselných technológií, modernizácia infraštruktúry turistických destinácií a zvýšenie kvality služieb cestovného ruchu a prispôsobenie obsahu vzdelávania na stredných školách potrebám trhu práce. Ochrana a tvorba životného prostredia je neodmysliteľnou súčasťou všetkých činností ľudského života. Aby nedochádzalo k jeho znečisťovaniu, je potrebné efektívne zvýšiť zložky trvalo udržateľného rozvoja. Tým sa zlepší kvalita nielen súčasnej, ale aj budúcej generácie na území TSK. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY [1] TVRDOŇ, J.; HAMALOVÁ, M.; ŽÁRSKÁ, E. Regionálny rozvoj. EU. Bratislava : 1995. [2] BARÁNIK, M.; HABÁNIK, J. Makroekonómia. Trenčín : TnU AD, 2004. [3] BENČO, J. a kol. Sociálna politika a sociálny rozvoj. Banská Bystrica : UK UMB, 2000. [4] BÚŠIK, J. Územné a ekonomické aspekty rozvoja regiónov. Banská Bystrica : EF UMB, 1997. [5] GÚČIK, M. Cestovný ruch ako faktor rozvoja regiónov. Banská Bystrica : EF UMB, 2000. [6] HAMALOVÁ, M. a kol. Priestorová ekonomika. Bratislava : EU, 1996. [7] KOLEKTÍV. Služby a cestovný ruch. Bratislava : SPRINT, 2001. [8] MAIER, G.; TÖDTLING, F. Regionálna a urbanistická ekonomika. Bratislava : Elita, 1998. [9] SKOKAN, K. Konkurencieschopnosť, inovace a klastry v regionálním rozvoji. Ostrava : Repronis, 2004. [10] KÚTIK, J. Verejná správa, základné princípy európskej integrácie, súvislosti s legislatívou a reformou. In Sociálno – ekonomická revue. Trenčín : TnUAD, 1/2004 s. 70, ISSN 1336-3727. [11] HRTÁNEK, L.; KÚTIK, J. Súčasný stav právnej regulácie verejnej správy v SR. Trenčín : TnUAD, 2005. s. 48. [12] Národný rozvojový plán, Národný strategický referenčný rámec. ADRESA Ing. Jozef Habánik, PhD., Katedra mikro a makroekonómie Fakulta sociálno – ekonomických vzťahov Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Študentská 1 911 50 Trenčín Slovenská republika E-mail: [email protected] Ing. Mária Šedivá Katedra verejnej správy Fakulta sociálno – ekonomických vzťahov Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Študentská 1 911 50 Trenčín Slovenská republika „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 45 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 46 SEKCE 1 ÚKOLY VEŘEJNÉ SPRÁVY PŘI ROZVOJI PŘÍHRANIČNÍHO REGIONU JIŽNÍ MORAVY „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 47 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 48 IDABC – SLUŽBA PRE VEREJNÚ SPRÁVU, PODNIKATEĽSKÉ SUBJEKTY A OBČANOV V EURÓPSKEJ ÚNII Jozef Balga Abstrakt: Príspevok spracováva aktuálnu problematiku využívania transeurópskych sietí v zmysle Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v oblasti posilňovania vnútorného trhu. Uvedené siete majú podporiť prechod Európskej únie na dynamické svetové hospodárstvo založené na poznatkoch, ktoré je schopné udržateľného hospodárskeho rastu s viacerými pracovnými miestami a väčšou sociálnou súdržnosťou. Odstraňovanie prekážok elektronických komunikácií medzi verejnými správami na všetkých úrovniach a s podnikmi ako aj občanmi Únie prispieva k zlepšovaniu európskeho podnikateľského prostredia. Medzi programy, ktoré majú zefektívniť cezhraničnú spoluprácu v uvedenej oblasti je IDABC. V príspevku je pozornosť venovaná právnej úprave a charakteristike uvedeného programu. Zároveň poukazujev stanovených oblastiach na možné využitie programu IDABC verejnou správou, podnikateľskými subjektmi a občanmi Európskej únie. Kľúčové slová: transeurópske siete, mobilita podnikov a občanov, slobodný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu, Lisabonská stratégia, program IDABC, telematická sieť, paneurópske egovernment služby, projekt všeobecného záujmu, horizontálne opatrenia, infraštruktúrne služby, regionálne politiky, centrálna a regionálna verejná správa, medzinárodná spolupráca, strategické a podporné činnosti. Základnými cieľmi Európskeho spoločenstva (ďalej len Spoločenstvo) je vytvorenie spoločného trhu, hospodárskej a menovej únie a uskutočňovanie spoločných politík a činností v zmysle Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva s cieľom podporovať harmonický, vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj hospodárskych činností, vysokú úroveň zamestnanosti a sociálnej ochrany. Medzi ďalšie ciele Spoločenstva patrí zabezpečenie rovného postavenia mužov a žien, trvalo udržateľného a neinflačného rastu, vysokej úrovne konkurencieschopnosti a zbližovania hospodárskej výkonnosti, ochrany a zlepšovania životného prostredia, životnej úrovne, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a v neposlednej rade solidarity medzi členskými štátmi. Úsilie Spoločenstva smeruje taktiež k znižovaniu rozdielov medzi úrovňami rozvoja jednotlivých regiónov a znižovanie zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov vrátane vidieckych oblastí. Orgánom, ktorý je určený na pomoc pri vyrovnávaní hlavných regionálnych rozdielov v Spoločnosti prostredníctvom účasti na rozvoji a štrukturálnom prispôsobovaní zaostávajúcich regiónov a na konverzii upadajúcich priemyselných regiónov je Európsky fond pre regionálny rozvoj. Na strane druhej Európska únia (ďalej len Únia) je založená na Európskych spoločenstvách doplnených politikami a formami spolupráce zavedenými Zmluvou o Európskej únii a predovšetkým zabezpečuje súdržnosť všetkých svojich vonkajších činností v oblasti zahraničnej, bezpečnostnej, hospodárskej a rozvojovej politiky. Uvedené ciele a úsilie nie je možné plniť bez využitia transeurópskych sietí. Transeurópske siete majú umožniť predovšetkým občanom Únie, ekonomickým subjektom ako aj regionálnym a miestnym celkom ťažiť z výhod vyplývajúcich z vytvorenia priestoru bez vnútorných hraníc. Spoločenstvo prispieva k zakladaniu a rozvoju transeurópskych sietí v oblastiach dopravnej, telekomunikačnej a energetickej infraštruktúry. Činnosť Spoločenstva je v rámci systému otvorených a konkurenčných trhov zameraná na podporu vzájomného prepojenia a súčinnosti národných sietí, vrátane prístupu do týchto sietí. Spoločenstvo na dosiahnutie spomenutých priorít určuje rad usmernení zahŕňajúcich ciele, priority a hlavné línie opatrení plánovaných v oblasti transeurópskych sietí a vykonáva všetky opatrenia, ktoré sa ukazujú potrebnými na zabezpečenie vzájomnej súčinnosti sietí, najmä v oblasti harmonizácie technických noriem. Okrem iného spoločenstvo tiež podporuje projekty spoločného záujmu členských štátov, ktoré sú vymedzené v rámci usmernení, najmä prostredníctvom realizačných štúdií, záruk na pôžičky alebo zníženia úrokových sadzieb či pomáha v členských štátoch financovať osobitné projekty v oblasti dopravnej infraštruktúry prostredníctvom kohézneho fondu. Spoločenstvo pri tejto činnosti berie do úvahy potenciálnu hospodársku životaschopnosť „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 49 projektov. Usmernenia a projekty spoločného záujmu, ktoré sa týkajú územia členského štátu, vyžaduje schválenie dotknutého členského štátu. Európska Rada, na svojom zasadnutí v Lisabone v marci 2000, prijala závery zamerané na prípravu prechodu Európskej únie do roku 2010 na najkonkurenčnejšie, dynamické svetové hospodárstvo založené na poznatkoch, ktoré je schopné udržateľného hospodárskeho rastu s viacerými a lepšími pracovnými miestami a väčšou sociálnou súdržnosťou. V súčasnosti v rámci Lisabonskej stratégie sa navrhuje vytvoriť do roku 2010 Spoločný európsky priestor vedomostí, so zámerom dosiahnuť ciele stratégie, prostredníctvom silnejšej európskej spolupráce vo vzdelávaní, inováciách a výskume. Spolupráca by mala byť založená na jasne definovaných cieľoch, doplnených o potrebné legislatívne opatrenia. Kľúčovým bodom bude vyvinúť efektívne systémy na postúpenie vedomostí a využívania praktických skúseností. Akčný plán pre eEurópu (Európu využívajúcu služby použitím informačných technológií), potvrdený Európskou Radou zasadajúcou v Seville v júni 2002, najmä kapitola o e-government službách (elektronické služby použitím informačných technológií poskytované vládnymi orgánmi), podčiarkuje význam programu elektronickej výmeny údajov medzi správami pri podporovaní vytvárania paneurópskych e-government služieb na podporu cezhraničných aktivít dopĺňajúc a ustanovujúc rámec pre iniciatívy týkajúce sa e-government služieb na všetkých príslušných úrovniach. Paneurópske e-government služby sa majú rozvíjať v súvislosti s osobitnými projektmi všeobecného záujmu a osobitnými horizontálnymi opatreniami na podporu poskytovania služieb vo vzájomnej súčinnosti vytváraním alebo podporovaním infraštruktúrnych služieb. To znamená poskytovanie služieb na splnenie generických požiadaviek, zahŕňajúce technologické a softvérové riešenie, vrátane európskeho rámca pre vzájomnú súčinnosť bezpečnosti, aplikačných programových prostriedkov a sieťových služieb. Na podporu dosiahnutia uvedených cieľov Európska Rada, sa na svojom zasadnutí v Bruseli v marci 2003, venovala aj podpore a presadzovaniu zriadenia a rozvoja paneurópskych e-government služieb a základných telematických sietí. Paneurópske e-government služby znamenajú cezhraničné informačné a interaktívne služby verejného sektora, ako odvetvového tak aj horizontálneho, ktoré sú poskytované európskymi verejnými správami európskym verejným správam, podnikateľským subjektom a občanom prostredníctvom telematických sietí pôsobiacich vo vzájomnej súčinnosti. Telematická sieť obsahuje systém dátovej komunikácie, pozostávajúci z fyzickej infraštruktúry a spojení ako aj príslušných služieb a úrovní aplikácie umožňujúc tak výmenu informácií elektronicky medzi verejnými správami ako aj medzi verejnými správami a podnikateľskými subjektmi a občanmi. Zdokonalené poskytovanie e-government služieb umožňuje podnikateľským subjektom a občanom, aby pôsobili vo vzájomnej súčinnosti s verejnými správami bez osobitných kvalifikácií čo sa týka informačnej technológie alebo predchádzajúcich poznatkov internej funkčnej organizácie verejnej správy. Používanie transeurópskych telematických sietí na výmenu informácií medzi verejnými správami, inštitúciami Spoločenstva a organizáciami a inými subjektmi, ako sú európske agentúry, služby a organizácie zamerané na presadzovanie záujmov Spoločenstva, by sa nemalo považovať za cieľ, ale za prostriedky na dosiahnutie vzájomne použiteľných informácií a interaktívnych služieb na paneurópskej úrovni. Tieto služby počítajú s občanmi a podnikateľskými subjektmi a poskytujú občanom a podnikateľským subjektom prínosy vznikajúce zo spolupráce medzi verejnými správami v celej Európe. Do systému poskytovania paneurópskych e-government služieb patrí program vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych e-government služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov (ďalej len program IDABC), ktorý sa stanovil na obdobie rokov 2005-2009. Právny rámec programu upravuje rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 2004/387/ES z 21. apríla 2004 (ďalej len rozhodnutie). Program sa zameriava na umožnenie účinnej, efektívnej a bezpečnej výmeny informácií medzi užívateľskými subjektmi, rozširovanie prínosov informácií s cieľom uľahčenia poskytovania služieb podnikateľským subjektom a občanom zohľadňujúc ich potreby. Taktiež podporuje rozhodovacie procesy Spoločenstva vytvorením príslušného strategického rámca na paneurópskej úrovni. Podporuje dosiahnutie vzájomnej súčinnosti v rámci rôznych politických oblastí, kde je to vhodné s podnikateľskými subjektmi a občanmi, hlavne na základe európskeho rámca o vzájomnej súčinnosti. Prispieva k snahám verejných správ členského štátu a spoločenstva rýchlejšej realizácie, bezpečnosti, účinnosti, prehľadnosti, kultúry služieb a zodpovednosti. Podporuje rozširovanie správneho postupu v rámci rozvoja inovačných telematických riešení vo verejných správach. Cieľom programu je identifikovať, podporovať a presadzovať rozvoj a zriaďovanie paneurópskych egovernment služieb a základných telematických sietí pôsobiacich vo vzájomnej súčinnosti podporujúcich členské štáty a Spoločenstvo pri aplikácií svojich kompetencií v interakcii s verejnou správou, podnikateľskými „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 50 subjektmi a občanmi. Na dosiahnutie cieľa Spoločenstvo v spolupráci s členskými štátmi vykonáva projekty všeobecného záujmu stanovené v predbežnom programe činnosti. Projekty všeobecného záujmu podľa programu vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych e-government služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov sú zriadené v oblastiach politík a činností týkajúcich sa slobodného pohybu osôb, pôsobenia európskych agentúr a orgánov, hospodárskej a menovej politiky, regionálnej politiky a politiky súdržnosti (uľahčenie zberu, riadenia a šírenia informácií týkajúcich sa vykonávania regionálnych politík a politiky súdržnosti na úrovni centrálnej a regionálnej verejnej správy), financovania spoločenstva (vytvorenie prepojenia s existujúcimi databázami Spoločenstva na účel uľahčenia prístupu európskych organizácií a najmä malých a stredných podnikov k zdrojom financovania Spoločenstva), štatistiky (týkajúce sa zberu a šírenia štatistických informácií), poľnohospodárskeho odvetvia (podpory pre riadenie poľnohospodárskych trhov a štruktúr), priemyselných odvetví a odvetví služieb (výmena informácií medzi verejnými správami, ktoré majú na starosti otázky obchodnej konkurencieschopnosti), školstva, kultúry, cestovného ruchu, životného prostredia, verejného zdravotníctva, verejného obstarávania, ochrany spotrebiteľa, imigračnej politiky (prostredníctvom vykonávania zdokonalenej elektronickej výmeny údajov s vnútroštátnymi verejnými správami na účel uľahčenia informačných a konzultačných procesov), spolupráce medzi súdnymi orgánmi, informačných systémov umožňujúcich účasť národných parlamentov a občianskej spoločnosti na legislatívnom procese, ďalšieho sledovania legislatívy Spoločenstva v členských štátoch a výmeny informácií medzi členskými štátmi a inštitúciami Spoločenstva. Pri podpore projektov všeobecného záujmu Spoločenstvo v spolupráci s členskými štátmi vykonáva horizontálne opatrenia. Horizontálne opatrenia zabezpečujú, udržiavajú a podporujú infraštruktúrne služby pre verejné správy v Spoločenstve na základe politiky zachovania a prístupu v rámci programu vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych e-government služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov. Zabezpečujú tiež riadenie horizontálnych paneurópskych e-government služieb ako aj vytváranie strategických a podporných činností na presadzovanie týchto služieb, vykonávanie strategickej analýzy príslušných vývojov v Spoločenstve a členských štátov a zabezpečenie riadenia programu. Horizontálne opatrenia vykonávané na začatie, umožnenie a riadenie poskytovania horizontálnych paneurópskych e-government služieb, vrátane organizačných a koordinačných aspektov sa zameriavajú na portál poskytujúci prístup k paneurópskym, viacjazyčným priamym informačným a interaktívnym službám podnikateľským subjektom a občanom, samostatné miesto prístupu (napríklad k právnym priamym informačným službám v členských štátoch), interaktívnu žiadosť o zhromažďovanie názorov akcionárov a skúseností s otázkami verejného záujmu a o pôsobení politiky Spoločenstva. Vykonávanie horizontálnych opatrení na zabezpečenie a zachovanie technologických a softvérových riešení, ktoré zahŕňajú sieťové služby, aplikačné programové prostriedky, bezpečnosť a pokyny smeruje k platformám pre bezpečnú a spoľahlivú komunikáciu pre výmenu údajov medzi verejnými správami, bezpečnému a spoľahlivému systému pre riadenie dátových tokov prepojených s rôznymi pracovnými tokmi, spoločnej sade softvérových nástrojov pre riadenie viacjazyčne kooperujúcich webových stránok a portálov, akreditácii platformy na účel spracovania tajných informácií, bezpečnostným štúdiám a analýzam rizík na podporu sietí alebo iných infraštruktúrnych služieb a mechanizmom na vytvorenie dôvery medzi certifikačnými úradmi, aby sa umožnilo používanie elektronických osvedčení pri paneurópskych e-government službách. K horizontálnym opatreniam podľa programu vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych egovernment služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov patria strategické a podporné činnosti, ako je analýza stratégií v celej Európe, čo sa týka informačného riadenia, organizácia akcií na zvyšovanie informovanosti zahŕňajúcich príslušné nezainteresované tretie strany, zabezpečenie kvality a kontrola zlepšenia špecifikácie cieľov projektu, ako aj na vykonanie projektu a výsledkov, hodnotenie programu a analýza pomeru vynaložených prostriedkov k celkovému zisku osobitných projektov a opatrení a všeobecná iniciatíva určená verejnosti (napríklad realizácia konferencie). Pri vykonávaní projektov všeobecného záujmu (ďalej len projekt) a horizontálnych opatrení (ďalej len opatrenie) sa uplatňujú zásady uvedené v článkoch 6 a 7 rozhodnutia. Základnou zásadou je právny základ na vykonanie projektu alebo vykonania opatrení. Ďalšou zásadou je podpora účasti čo najväčšieho počtu členských štátov na projekte. Zásada zabránenia duplicity zdôrazňuje pri definovaní projektov a opatrení zohľadňovanie výsledkov dosiahnutých inými príslušnými aktivitami Spoločenstva a členských štátov. Zásada revidovania projektov a opatrení v sebe zahŕňa povinnosť pri realizácii každého projektu a opatrenia vykonať revidovanie do jedného roka po ukončení obdobia vykonania projektu, pričom sa do revidovania zahŕňajú analýzy návratnosti nákladov. Dôležitou zásadou je etapyzácia realizácie projektov a opatrení. Do uvedenej zásady patrí etapa prípravná, etapa „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 51 realizačná, etapa vývoja, etapa overenia platnosti a etapa vykonania. Prípravná etapa vedie k vytvoreniu prípravnej správy obsahujúcej ciele, rozsah a zdôvodnenie projektu alebo opatrenia, očakávané náklady a prínosy. Etapa realizačná vedie k vytvoreniu celkového plánu realizácie, ktorý zahŕňa etapy vývoja a realizácie a obsahuje informácie zahrnuté v prípravnej správe. Táto správa obsahuje opis plánovaného organizačného vývoja, ciele, funkčnosť, účastníkov a technický prístup, opatrenia na uľahčenie viacjazyčnej komunikácie, opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany údajov, určenie úloh Spoločenstvu a členským štátom. Medzi obligatórne údaje v správe patrí rozpis očakávaných nákladov a opis očakávaných prínosov vrátane kritérií hodnotenia na zmeranie týchto prínosov nad rámec etapy realizácie a podrobná analýza návratnosti investícií, ako aj míľniky, ktoré sa majú dosiahnuť a systém definujúci spravodlivé rozdelenie nákladov medzi subjekty. Počas etapy vývoja a overenia platnosti sa môžu testovať, hodnotiť a sledovať navrhované riešenia v malom rozsahu a výsledky sa využijú na úpravu celkového plánu realizácie. Počas etapy vykonania (realizácie) sa vytvoria príslušné plne funkčné služby v súlade s celkovým plánom realizácie. Začatie a realizácia projektu a opatrenia, definícia jeho etáp, vytvorenie prípravných správ a celkových plánov realizácie je vykonané a kontrolované Komisiou konajúcou v súlade s postupom príslušného odvetvového výboru. Tam, kde sa neuplatňuje žiadny postup odvetvového výboru, Spoločenstvo a členské štáty vytvárajú skupiny expertov na preskúmanie všetkých príslušných sporných otázok. Pri vykonávaní projektov a opatrení nesie Spoločenstvo náklady úmerne svojmu podielu. Preto, aby projekt alebo opatrenie získalo finančný príspevok od Spoločenstva, požadujú sa konkrétne plány na financovanie nákladov na údržbu a prevádzkových nákladov etapy po realizácii s jasným určením úloh Spoločenstvu a členským štátom alebo iným subjektom. V prípravnej etape a realizačnej etape môže príspevok Spoločenstva kryť celé náklady na potrebné štúdie. Financovanie projektu alebo opatrenia týkajúceho sa poskytovania a zachovania infraštruktúrnych služieb zo strany Spoločenstva sa spravidla ukončuje do štyroch rokov od začiatku prípravnej etapy. Naopak finančné zdroje poskytnuté na základe tohto programu sa neprideľujú projektom a opatreniam, ktoré využívajú iné zdroje financovania Spoločenstva. Program IDABC je otvorený na základe príslušných medzinárodných dohôd so Spoločenstvom aj členským štátom Európskeho hospodárskeho priestoru a kandidátskym krajinám. V rámci programu sa podporuje spolupráca s ostatnými tretími krajinami pri vykonávaní projektov a opatrení, hlavne s verejnými správami v krajinách Stredomoria, balkánskych a východoeurópskych krajín. Pozornosť sa venuje tiež medzinárodnej spolupráci pri podpore rozvojovej a hospodárskej spolupráce. Medzinárodné organizácie a medzinárodné subjekty sa môžu podieľať na vykonávaní projektov a opatrení na svoje vlastné náklady. Rozhodnutie umožňuje v prípade horizontálnej e-government a infraštruktúrnej službe vytvorenej v rámci Spoločenstva na základe programu elektronickej výmeny údajov medzi správami alebo programu vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní uvedených služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov, tieto využívať Radou na vytvorenie alebo zdokonalenie činností v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a súdnej spolupráce v trestných záležitostiach v súlade s hlavami V a VI Zmluvy o Európskej únii. O používaní takýchto služieb však musí byť rozhodnuté a financované v súlade s hlavami V a VI tejto zmluvy. Finančný rámec na vykonanie opatrení Spoločenstva v zmysle rozhodnutia sa stanovilo na obdobie od 1. januára 2005 do 31. decembra 2009 na 148,7 milióna EURO. ZÁVER Odstraňovanie prekážok elektronických komunikácií medzi verejnými správami na všetkých úrovniach a s podnikmi ako aj občanmi prispieva k zlepšovaniu európskeho podnikateľského prostredia, znižovaniu administratívneho zaťaženia a zredukovaniu byrokracie. Môže to podporovať tiež podnikateľské subjekty a občanov Európskej únie k dosiahnutiu prínosov informačnej spoločnosti a vzájomnej súčinnosti s verejnými správami elektronickými prostriedkami. IDABC predstavuje systém elektronickej výmeny údajov medzi správami, ktoré majú zlepšiť efektívnosť cezhraničnej spolupráce medzi verejnými správami a zohľadňuje výsledky predchádzajúcich programov elektronickej výmeny údajov medzi verejnými správami. Zároveň uvedený program sa prispôsobuje rýchlemu tempu technologických zmien v tejto oblasti. Pre efektívne využívanie programu je naďalej nutné zabezpečiť úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a Spoločenstvom a tam, kde je to vhodné a možné, inštitúciami Spoločenstva a nezainteresovanými tretími stranami. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 52 Prezentovaný program môže byť v ďalšom období predstaviteľom efektívneho a racionálneho využívania egovernment služieb pre tak dôležité subjekty v systéme Európskej únie, ako sú verejná správa, podnikateľské subjekty a občania Európskej únie. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY [1] [2] [3] [4] [5] [6] GERBET, P. Budování Evropy. Praha : Karolinum, 2004. TICHÝ, L. et.al Evropské právo. Praha : C. H. Beck, 1999. SIMON, D. Komunitární právní řád. Praha : ASPI, 2005. AZUD, J. Medzinárodné právo. Bratislava : VEDA, 2003. PRUSÁK, J. Teória práva. Bratislava : VO PF UK, 1995. ELMAN, J. Veľký slovník skratiek Európskej únie. Bratislava : Agentúra SMER v spolupráci s nadáciou SOLIDARITA, 2002. [7] Zmluva o Európskej únii. Bratislava : SAP, 1999. [8] Ú. v. ES L 181, 30.4.2004, s. 864-874. [9] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23 [10] Ú. v. EÚ C 65, 17.3. 2006, s. 94-102 ADRESA: doc. Dr. Jozef Balga, PhD. Akadémia Policajného zboru Sklabinská 1 835 17 Bratislava Tel. 0421 961 057 374 [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 53 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 54 ÚROKY Z OMEŠKANIA V PRÁVNEJ REFLEXIÍ SLOVENSKÉHO A ČESKÉHO PRÁVNEHO PORIADKU Daniel Jakubovič Abstrakt: Predmetom tohto článku je právna analýza obchodno-právneho inštitútu úroku z omeškania v intenciách Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES a jeho vzájomné porovnanie v rámci českej a slovenskej legislatívy. Tento právny inštitút nie je porovnávaný len v rámci vyššie uvedených intencií, ale i v rámci empirického kreovania a kontinuálnej existencie civilistickej právnej roviny. Autor taktiež poukazuje na legislatívne úskalia toho času platnej normatívnej úpravy a aplikačné problémy, ktoré eventuálne vznikajú v sporovom konaní pri špecifikovaní toho času nevyčísliteľného úroku z omeškania ako príslušentsva žalovanej pohľadávky. Klíčová slova: omeškanie dlžníka, úrok z omeškania, zákonný úrok u omeškania, dohoda o úroku z omeškania, riadne a včasné plnenie, vadné plnenie, odstúpenie od zmluvy. Je nespornou skutočnosťou, že oba naše štáty, t.j. Česká a Slovenská republika, absolvovali z empirického hľadiska veľkú časť svojho normatívneho právneho kreovania spoločne – v poslednom období sa však začínajú viditeľnejšie prejavovať isté legislatívne odlišnosti oboch právnych poriadkov: účelom tohto článku je preto podať komparatívny právny náhľad na odlišnosti právneho inštitútu úrokov z omeškania uplatňovaného v Českej a Slovenskej republike, to všetko v priamej právnej komparácií s komunitárnym právom tak, aby si podnikateľské subjekty uvedomili marginálne odlišnosti právnych úprav a k tomu sa viažuce účinky omeškania. V danej súvislosti upozorňujeme na skutočnosť, že v súčasnom období je tak Česká, ako i Slovenská republika plnoprávnym členom Európskeho právneho priestoru, preto predstavuje komunitárna legislatíva z hľadiska svojho účinku rozhodný vplyv pre určovanie smeru vlastnej národnej legislatívnej činnosti každého členského štátu Európskej únie, oba vyššie uvedené štáty nevynímajúc - bolo tomu tak i v rámci právneho inštitútu obchodno-právnych úrokov z omeškania a otázky stanovenia ich výšky, ktoré právne relevantným spôsobom v ostatnom období rieši predovšetkým Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES (ďalej len “Smernica“). Predmetom tohto článku je právne posúdenie vhodnosti a účelnosti legislatívnej zmeny obchodnoprávneho úroku z omeškania upravovaného v rámci slovenského1 a českého2 Obchodného zákonníka po transponovaní Smernice do právnych poriadkov Českej3 a Slovenskej4 republiky. Predmetnom tohto článku nie je:5 d) určenie doby splatnosti ceny dodávky6 a e) právny rozbor Smernice. V danej súvislosti treba pripomenúť, že ratio legis7 implementovanej Smernice bol jednoznačný: podpora malých a stredných podnikateľov, predovšetkým živnostníkov. Nevyhnutnosť, ktorá vyústila k prijatiu 1 Ustanovenie § 369 slovenského Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 369 a 369a českého Obchodného zákonníka. 3 Novelizácia českého Obchodného zákonníka vykonaná prostredníctvom zákona č. 554/2004 Sb. - týmto zákonom bola do systematiky českého Obchodného zákonníka inkorporovaná Smernica. Zmena bola v rámci právneho poriadku Českej republiky vykonaná i v podzákonnej právnej norme stanovujúcej výšku úroku z omeškania, vykonávacom nariadení vlády č. 142/1994 Sb., a to nariadením vlády č. 163/2005 Sb. 4 V rámci právneho poriadku Slovenskej republiky bola transpozícia Smernice do systematiky Obchodného zákonníka vykonaná prostredníctvom zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 5 Z hľadiska právneho purizmu som považoval za vhodné negatívne enumerovať, ktorým otázkam sa v tomto článku nebudem venovať. 6 Teda riešenie právnej otázky, kedy sa dlžník dostáva do omeškania so zaplatením ceny dodávky (výrobkov, služieb či prác). 7 Z lat. - účel zákonodarcu, ktorý ho viedol k prijatiu príslušného prameňa práva. 2 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 55 Smernice, spočívala v skutočnosti, že malí a strední podnikatelia (ďalej len “podniky“) sú pri podnikateľskej činnosti zaťažení rozsiahlymi administratívnymi a finančnými povinnosťami, ktoré sú dôsledkami neprimerane dlhých lehôt splatnosti (oneskorené platby nevynímajúc); priamym právnym dôsledkom vyššie uvedených negatív v aplikačnej praxi môže byť sekundárny vznik platobnej neschopnosti, ktorá priamo ovplyvňuje aj štruktúru týchto podnikov - negatívom potom môže byť prepúšťanie zamestnancov, ako i iné rozsiahle interné organizačné a racionalizačné zmeny. Cieľ Smernice bol preto jednoznačný - zabránenie zneužitia zmluvnej slobody v neprospech veriteľov, ktorých v tomto prípade predstavujú podniky. Pokiaľ teda dohoda slúži predovšetkým k dosiahnutiu dlžníkovej likvidity na úkor veriteľa, alebo pokiaľ hlavná zmluvná strana určí pre svojich dodávateľov alebo subdodávateľov platobné podmienky, ktoré nie sú primerané8 v priamej právnej komparácií s platobnými podmienkami, ktoré hlavná zmluvná strana stanovila pre seba,9 je možné takéto konanie pre účely Smernice považovať za okolnosť zakladajúcu zneužitie. Smernica pritom vnútorne nestratifikuje,10 či ide o obchodné transakcie realizované medzi verejnými alebo súkromnými podnikmi, alebo obchodné transakcie medzi orgánmi verejnej moci a podnikmi.11 Práve v tomto sa v rámci systematiky českého Obchodného zákonníka, konkrétne ustanovenia § 369a ods. 4, odrazil cieľ „európskeho“ zákonodarcu obsiahnutý v Smernici, transponovaný do národného poriadku. Smernica taktiež zaviedla nové kritérium pre určovanie výšky obchodno-právneho úroku z omeškania,12 kde sa unisono vychádza zo základnej úrokovej výšky príslušnej centrálnej banky; čo sa týka obdobia, rozhodným je polročné interval - nie ročné obdobie, ako tomu bolo doteraz. Pozrime sa však podrobnejšie, ako postupoval zákonodarca pri transponovaní Smernice do národných poriadkov Českej a Slovenskej republiky. Na tomto mieste by sme si mohli na úvod povedať zopár slov o právnom inštitúte omeškania, zakotvenom v právnom poriadku Slovenskej republiky. Pod pojmom omeškanie je vo všeobecnej rovine nevyhnutné rozumieť včasné nesplnenie určitej povinnosti. Obchodný zákonník13 poníma právny inštitút omeškania v širšej rovine,14 a preto omeškanie dlžníka, rovnako ako Občiansky zákonník,15 charakterizuje nielen ako neskoré plnenie, ale zároveň i ako plnenie nenáležité. V danom prípade (t.j. pri omeškaní dlžníka) nejde o kumulatívnu podmienku – to znamená, že obe jej obsahové prvky tu nemusia byť splnené zároveň (t.j. neskoré a nenáležité plnenie): omeškanie totiž nastáva i pri riadnom, avšak oneskorenom plnení (ak sa neplní riadne, predmetná skutočnosť sama osebe predstavuje oneskorené plnenie). Nesplnenie povinnosti riadne a včas a nesplnenie povinnosti vôbec sa týmto spôsobom dostávajú na rovnakú právnu úroveň – v oboch prípadoch ide skrátka o omeškanie. Dôvody takéhoto záveru spočívajú v dôsledkoch protiprávností; hospodárske účinky úplného nesplnenia záväzku a hospodárske účinky záväzku splneného v rozpore s príslušnou zmluvou sa v mnohých prípadoch v podstate od seba nelíšia. V omeškaní sa nemusí nachádzať len dlžník, ale môže v ňom byť i veriteľ – ten sa do právnej pozície meškajúceho subjektu dostáva za situácie, keď neprijme dlžníkom riadne ponúkané plnenie alebo dlžníkovi neposkytne nevyhnutnú súčinnosť.16 8 Opodstatnené. Typický znak synalagmatickosti, t.j. vzájomnosti. 10 Nerozlišuje. 11 Orgány verejnej moci v súčasnom období realizujú značný počet platieb v prospech podnikov. 12 V prípade, ak nebola výška úroku z omeškania medzi účastníkmi dohodnutá. 13 Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej označovaný len ako “Obchodný zákonník“ alebo “Obchodný kódex“ alebo “OBZ“). V prípade, ak sa v texte vyskytuje iba uvedenie „Obchodný zákonník“ platí, že normatívna právna úprava Českej a Slovenskej republiky je pri analyzovanom komercionalistickom právnom inštitúte rovnaká. 14 Máme na mysli (rovnako ako v predchádzajúcej poznámke k textu) niektoré prípady škôd spôsobených prevádzkovou činnosťou, pri ktorých nemusí byť splnení predpoklad protiprávnosti – viď ustanovenie § 420a Občianskeho zákonníka: napr. škoda spôsobená fyzikálnymi, chemickými prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, a pod. 15 Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej označovaný len ako “Občiansky zákonník“ alebo “Občiansky kódex“ alebo “OZ“). Porovnaj - Občiansky kódex zakotvuje právny inštitút omeškania dlžníka v ustanovení § 517 a Obchodný kódex vo svojom ustanovení § 365. V prípade, ak sa v texte vyskytuje iba uvedenie „Občiansky zákonník“ platí, že normatívna právna úprava Českej a Slovenskej republiky je pri analyzovanom civilistickom právnom inštitúte rovnaká. 16 Ustanovenie § 370 Obchodného zákonníka. 9 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 56 Na záver je nevyhnutné upozorniť na skutočnosť, že normatívna právna úprava Obchodného zákonníka je samostatná a komplexná, takže aplikácia príslušných ustanovení upravujúcich tento právny inštitút v rámci normatívnej právnej úpravy Občianskeho kódexu na obchodno-právne záväzkové vzťahy je vylúčená. Omeškanie v zmysle platnej a účinnej normatívnej právnej úpravy nastáva nezávisle od vôle (nedbanlivosti alebo zavinení) zmluvných strán. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, ktorá mení obsah pôvodného právneho záväzku v okamihu, kedy v rozpore z obsahom tohto záväzku nebolo riadne plnené (t.j. bolo neplnené). Jedinou výnimkou z tohto pravidla – t.j. liberačným dôvodom, je prípad, keď dlžník nemohol splniť svoju povinnosť, pretože veriteľ bol v omeškaní s plnením svojej povinnosti.17 Za existencie predmetnej podmienky – t.j. v prípade absencie liberačného dôvodu, je omeškaním dlžníka nesplnenie akejkoľvek jeho zmluvnej povinnosti vo vzťahu k veriteľovi. V tejto súvislosti upozorňujeme, že dôležitá je tá právna skutočnosť, že zmluvné strany sa v zmluve nemôžu dohodnúť na inom riešení – zákonná definícia omeškania dlžníka zakotvená v ustanovení § 365 Obchodného zákonníka, liberačný dôvod nevynímajúc, má totiž výslovne kogentnú povahu, rovnako ako aj legálna normatívna definícia omeškania veriteľa zakotvená v ustanovení § 370 Obchodného zákonníka. K vzniku zodpovednosti za omeškanie sa podľa nášho Obchodného kódexu (na rozdiel od niektorých iných zahraničných zákonných normatívnych právnych úprav) pritom nevyžaduje predchádzajúca upomienka (resp. predchádzajúca výzva na plnenie právnej povinnosti) veriteľa.18 Všeobecná normatívna právna úprava vzniku omeškania dlžníka a veriteľa, ako aj následkov omeškania, je v mnohých prípadoch značným spôsobom modifikovaná osobitnou normatívnou právnou úpravou jednotlivých zmluvných typov zakotvených v rámci systematiky Obchodného kódexu, ktorá má potom prednosť pred všeobecnou normatívnou právnou úpravou Obchodného kódexu. Už len na okraj podotýkame, že skoršie (staršie) diferencovanie subjektívneho omeškania – t.j. dlžníkovo plnenie je objektívne možné (resp. tomu tak nie je, ale nemožnosť plnenia si zavinil dlžník sám alebo sa zaručil i za náhodu – t.j. vis maior) a objektívneho omeškania – t.j. plnenie nie je trvale nemožné, ale dlžník nie je schopný riadne a včas plniť pre okolnosti, za ktoré nezodpovedá, Obchodný zákonník neprevzal – pre vznik omeškania teda nie je zásadne dôležitá jeho príčina; omeškanie môže vzniknúť i tak, že riadnemu a včasnému plneniu zabráni už spomínaná vyššia moc – vis maior. Zodpovednosti za omeškanie sa ale nie je možné zbaviť tým spôsobom, že by sa zohľadňovali okolnosti vylučujúce zodpovednosť19 alebo vyššia moc – tieto skutočnosti sú relevantné výlučne pre prípadný vznik zodpovednosti za škodu a povinnosť nahradiť spôsobenú škodu,20 nie však pre vznik zodpovednosti za omeškanie. Ako sme už uvádzali, dlžník je v omeškaní, pokiaľ nesplní riadne a včas svoj záväzok. Z hľadiska pozitívneho vymedzenia prípadov vzniku omeškania dlžníka môžeme uviesť, že dlžník sa dostane do omeškania vždy, ak: f) splní svoj záväzok riadne, ale oneskorene, g) nesplní svoj záväzok riadne, hoci vadné plnenie poskytol včas, h) nesplní svoj záväzok riadne ani včas.21 17 Ide o dva prípady: po prvé, veriteľ neprijal dlžníkom riadne ponúknuté plnenie a po druhé, veriteľ neposkytol spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok. 18 Funkciu upomienky veriteľa (v prípade omeškania veriteľa potom upomienkou od dlžníka) v praxi vlastne plní poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na splnenie povinnosti, ktorá má svoj význam v prípade, ak omeškanie je nepodstatným (t.j. nie je podstatným) porušením zmluvy a druhá zmluvná strana má záujem od zmluvy odstúpiť, to všetko v zmysle ustanovenia § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka. Druhá zmluvná strana je však v omeškaní aj bez predmetnej „upomienky“ a neposkytnutie takejto dodatočnej primeranej lehoty len dočasne zbavuje druhú zmluvnú stranu možnosti od zmluvy odstúpiť. V tejto súvislosti je tiež podstatné, že ak zmluvná strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá zmluvná strana od zmluvy odstúpiť i bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty alebo pred jej plnením – t.j. bez už vyššie uvádzanej upomienky. 19 V zmysle ustanovenia § 374 Obchodného zákonníka ide o takú prekážku, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku túto prekážku predvídala. Samozrejme, zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov, pričom účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené len na dobu, pokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené. 20 V zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka každý, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej zmluvnej strane, s výnimkou prípadu, ak by preukázal, že predmetné porušenie bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 21 V tejto súvislosti vyvstáva interpretačná otázka, či je splnené včas, ak je plnené predčasne – môže byť dlžník v omeškaní pri poskytnutí predčasného plnenia? Sme toho právneho názoru, že nemožno súhlasiť s rezultátom, podľa ktorého je dlžník pri predčasnom poskytnutí plnenia v omeškaní, nakoľko veriteľ nie je povinný predčasne ponúkané plnenie prijať; ak tak veriteľ vykoná, dlžník potom nesplnil svoju povinnosť a má napr.: povinnosť „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 57 Ak by sme, naopak, vychádzali z negatívneho vymedzenia, musíme uviesť, že omeškanie dlžníka nenastane v prípade, ak je splneniu dlžníkovho záväzku zabránené v dôsledku omeškania veriteľa. Omeškanie nastáva za predpokladu splnenia zákonom uvádzaných podmienok bez ohľadu na zavinenie ex lege.22 Omeškanie dlžníka trvá až do doby poskytnutia riadneho plnenia (napr.: neskorším bezvadným plnením, odstránením vád, pri reklamácií i poskytnutím náhradného plnenia) alebo do doby, kedy záväzok dlžníka zanikne iným spôsobom (napr.: privatívnou nováciou, urovnaním, započítaním pohľadávok, odstúpením od zmluvy, premlčaním, zaplatením odstupného a pod.). Veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi mu z príslušného obchodno-záväzkového vzťahu, odmietne prevziať riadne ponúkané plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol riadne a včas splniť svoj záväzok; v tejto súvislosti nemá žiadnu relevanciu, z akých dôvodov odmietol veriteľ prevziať riadne a včas ponúkané plnenie, pričom typickým prípadom neposkytnutia potrebnej súčinnosti veriteľa je napr.: jeho nezabezpečenie stavebnej pripravenosti, neoznámenie určitých prepravných dispozícií, atď. Ak omeškanie veriteľa predchádza omeškaniu dlžníka a v danom prípade bolo plnenie dlžníkovej povinnosti priamo závislé na plnení určitej veriteľovej povinnosti (v aplikačnej praxi najmä formou súčinnosti), bráni platnému vzniku omeškania dlžníka. K veriteľovmu omeškaniu teda v žiadnom prípade nemôže dôjsť, pokiaľ splnenie záväzku nepredpokladá jeho spolupôsobenie (v úvode spomínané záväzky typu non facere). Čo platí pre omeškanie dlžníka z pohľadu jeho vzniku, to platí i pre omeškanie veriteľa – rovnako nastáva v prípade splnenia zákonom stanovených predpokladov, a to bez ohľadu na zavinenie a ex lege. Obchodný zákonník teda v žiadnom prípade nevychádza zo zásady, že povinnosť plniť má výlučne dlžník a veriteľ nemá povinnosť plnenie prijať – naopak, zákonodarca výslovne formuluje povinnosť veriteľa prijať riadne a včas ponúkané plnenie,23 a to priamo pod sankciou veriteľovho omeškania. Omeškanie dlžníka a veriteľa v zásade nezbavuje možnosti druhú zmluvnú stranu trvať na splnení pôvodnej právnej (zmluvnej) povinnosti – t.j. poskytnutí plnenia peňažnej, ale aj nepeňažnej povahy, pokiaľ niečo iné neustanoví zákon; pri omeškaní dlžníka môže byť v príslušnej zmluve uzatvorenej medzi zmluvnými stranami dohodnuté i odchylné právne riešenie.24 Právnymi dôsledky omeškania predvídaného zákonom sú: a) možnosť odstúpenia od zmluvy – v závislosti na charaktere porušenej povinnosti môže byť aplikované buď odstúpenie okamžité alebo odstúpenie následné, s poskytnutím dodatočnej primeranej lehoty na plnenie. Účinky podobné odstúpeniu (zánik záväzku zo zmluvy) nastanú aj pri fixných zmluvách, pokiaľ veriteľ ešte plniť v dobe dohodnutej v príslušnej zmluve. Naopak, ak veriteľ príjme predčasné plnenie (napr.: plnenie ponúkané pred dobou plnenia dojednanou v zmluve), vyjadruje takto s dobou plnenia svoj súhlas. Už len na záver uvádzame, že i všeobecne akceptovaný jazykový úzus nepripúšťa interpretáciu, podľa ktorej by bolo možné predčasné plnenie kvalifikovať ako plnenie oneskorené (k uvádzanému záveru sa môžeme dopracovať i prostredníctvom logického výkladu)! 22 Z lat. – priamo zo zákona. 23 V zmysle ustanovenia § 329 Obchodného zákonníka je veriteľ povinný prijať aj čiastočné plnenie záväzku, pokiaľ čiastočné plnenie neodporuje povahe záväzku alebo hospodárskemu účelu sledovanému veriteľom pri uzatvorení zmluvy, ak tento účel je v zmluve vyjadrený (preto, ako uvádzame pri právnom inštitúte zmarenia účelu zmluvy, je vhodné, aby zmluvné strany pri uzatváraní zmluvy v preambule definovali jej účel – to najmä z hľadiska unesenia onus probandi v eventuálnom súdnom spore pri zániku záväzku jeho nesplnením) alebo dlžníkovi bol v čase uzatvorenia zmluvy známy. Povinnosť prijať riadne ponúkané plnenie zo strany veriteľa dopĺňa ustanovenie § 332 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak nie je plnenie záväzku viazané na osobné vlastnosti dlžníka, musí veriteľ prijať plnenie záväzku ponúkané treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil. Ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou nevyplýva niečo iné, vstupuje tretia osoba splnením dlžníkovho záväzku do práv veriteľa, ktorý je povinný jej vydať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky. Len podotýkame, že v danom prípade ide o odlišný právny mechanizmus od prevzatia dlhu (pozri ustanovenie § 531 a nasl. Občianskeho zákonníka) a pristúpenia k záväzku (pozri ustanovenie § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka), i keď sú tu určité spoločné povahové črty. 24 Ustanovenie § 371 Obchodného zákonníka je totiž na rozdiel od jeho ustanovenia § 366 kogentnej povahy; na riadnom splnení záväzku veriteľa nie je možné trvať napr. v situácií podľa ustanovenia § 486 ods. 1 Obchodného zákonníka – kupujúci je oprávnený podporne požadovať len zľavu z kúpnej ceny, nie však už dodanie chýbajúcich vecí alebo odstránenie vád. Márnym uplynutím lehoty stanovenej ustanovením § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka – t.j. doba určená zmluvou pre plnenie záväzku dlžníka (ako bolo uvádzané v úvode, uplatňované v rámci normatívnej právnej úpravy fixných zmlúv) je veriteľ tiež zbavený práva požadovať plnenie dlžníka. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 58 b) pred omeškaním dlžníka neoznámi, že v zmysle ustanovenia § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka trvá na plnení záväzku,25 platenie úrokov z omeškania – tento právny následok prichádza do úvahy len v prípade omeškania s plnením peňažného záväzku.26 Povinnosť platiť úroky z omeškania je podporne založená na objektívnom princípe – t.j. na princípe nezohľadňujúcom zavinenie. V rámci právneho poriadku Slovenskej republiky zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov menil Obchodný zákonník práve v jeho ustanovení § 369. Do jeho prijatia, t.j. do dňa 01.02.2004 bola podporne stanovená aj výška úrokov z omeškania – sadzbou o 1 % vyššou, než je najvyššia prípustná úroková sadzba alebo obvyklá úroková sadzba komerčnej banky v mieste sídla dlžníka. V zmysle normatívnej právnej úpravy Smernice, ktorú v zásade na území Slovenskej republiky rešpektoval27 zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov je toho času platná a účinná slovenská normatívna právna úprava, podľa ktorej ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka. Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od: a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len “doklad“), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo. Právne relevantná je skutočnosť, že veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania. Úroky z omeškania v skutočnosti predstavujú paušalizovanú náhradu škody, pokiaľ výška škody nepresiahne čiastku zaplatenú ako úroky z omeškania. Naproti tomu je česká normatívna právna úprava úrokov z omeškania odlišná – ustanovenie § 369 českého Obchodného zákonníka stanovuje, že ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je účastníkmi dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, má dlžník povinnosť platiť z nezaplatenej 25 Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku. 26 Pred ostatnou novelou slovenského Obchodného zákonníka platilo v zmysle jeho ustanovenia § 369 pravidlo, že ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená podľa ustanovenia § 502 OBZ (od doby poskytnutia peňažných prostriedkov bol dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona; ak úroky neboli takto určené, bol dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré banky poskytovali v mieste sídla dlžníka v čase uzatvorenia zmluvy. Ak si strany dojednali úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, bol dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladalo, že dojednaná výška úrokov sa týkala ročného obdobia.). Veriteľ mal nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len pokiaľ táto škoda nebola je krytá úrokmi z omeškania. Po ostatnej novele Obchodného zákonníka (ktorá zmenila znenie ustanovenia § 369 OBZ) platí pravidlo, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohoto polroka. Dôležitá je skutočnosť, že veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania. 27 Samozrejme, Smernica bola právnym základom pre zmeny výšky úroku z omeškania realizované aj v rámci systematiky českého Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Sb.). „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 59 čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak úroky z omeškania určené predpismi občianskeho práva.28 Odsek dva tohto zákonného ustanovenia českého Obchodného zákonníka upresňuje rovnako ako ustanovenie § 369 ods. 3 slovenského Obchodného zákonníka, že veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania. Na rozdiel od slovenskej normatívnej úpravy český Obchodný zákonník obsahuje ustanovenie § 369a Obchodného zákonníka, ktoré dopĺňa úrok z omeškania s nepriamym odkazom na definíciu vzťahov upravovaných ustanovením § 261 ods. 1 a 2 českého Obchodného zákonníka. Zákonodarca stanovil, že vo vzťahoch (1) medzi podnikateľmi alebo vo vzťahu (2) medzi podnikateľmi a verejno-právnymi korporáciami alebo (3) podnikateľmi a štátnymi príspevkovými organizáciami, ktorých predmetom je odplatná dodávka tovaru alebo služieb, vzniká veriteľovi právo na úrok z omeškania stanovený predpismi občianskeho práva dňom nasledujúcim po dni splatnosti alebo po uplynutí lehoty k plateniu dodávky stanovenými zmluvou, ak sú splnené podmienky uvádzané v odseku 3 tohto zákonného ustanovenia. Prostredníctvom nasledujúceho odseku 2 toto zákonného ustanovenia český zákonodarca upresňuje, že ak nie je deň alebo lehota splatnosti ceny dodávky stanovená zmluvou, vznikne právo na úrok z omeškania bez potreby akejkoľvek výzvy na plnenie:29 a) uplynutím 30 dní odo dňa, kedy dlžník dostal faktúru alebo obdobnú žiadosť o zaplatenie, b) ak nie je možné určiť deň doručenia faktúry alebo obdobnej žiadosti o zaplatenie, uplynutím 30 dní odo dňa dodania tovaru alebo služby, c) ak dostane dlžník faktúru alebo obdobnú žiadosť o zaplatenie skôr ako tovar alebo službu, uplynutím 30 dní odo dňa dodania tovaru alebo služby alebo d) v prípade ak zákon alebo zmluva stanovuje prevzatie alebo overenie zhody tovaru alebo služby so zmluvou a ak dlžník dostane faktúru alebo obdobnú žiadosť o zaplatenie (1) pred alebo pri prevzatí alebo (2) pred alebo pri overení zhody, uplynutím 30 dní odo dňa neskoršieho dátumu (t.j. po tomto neskoršom dátume). Vyššie uvádzaný odsek 3 ustanovenia § 369a českého Obchodného zákonníka uvádza, že veriteľ je oprávnený požadovať úroky z omeškania výlučne v rozsahu, v akom splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti30 a ak nedostal dlžnú čiastku v dobe jej splatnosti, s výnimkou prípadu, kedy dlžník nie je zodpovedný za omeškanie. Ďalší podstatný31 rozdiel v koncepcií normatívnej právnej úpravy úrokov z omeškania predstavuje odsek 4 ustanovenia § 369a českého Obchodného zákonníka, v ktorom zákonodarca stanovuje, že (1) dohoda strán odlišná od vyššie uvedeného (teda ustanovenia § 369a ods. 2 a 3 českého Obchodného zákonníka) a (2) dohoda o výške úrokov z omeškania odlišná od výšky stanovenej občiansko-právnymi predpismi,32 ktorá je aj s ohľadom na okolnosti prípadu, prax zavedenú medzi stranami33 a obchodné zvyklosti zrejme zneužívaním vo vzťahu k veriteľovi, je neplatná. V prípade, ak súd zistí, že vyššie uvedená dohoda je zneužívajúca a neexistuje objektívny dôvod pre zmluvnú úpravu odchylnú (od ustanovenia § 369a ods. 2 a 3 českého Obchodného zákonníka alebo o odlišnej výške úrokov z omeškania), dochádza ex lege k aplikácií odsekov 2 a 3 ustanovenia § 369a českého Obchodného zákonníka – t.j. výšky úrokov z omeškania určenej predpismi všeobecného občianskeho práva; právo na náhradu škody podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka tým nie je 28 Uvedené ustanovenie českého Obchodného zákonníka predstavuje základný diferenčný znak v koncepcií zákonných úrokov z omeškania uplatňovaných v rámci obchodno-právnych vzťahov medzi českou a slovenskou komercionalistikou. Úroky z omeškania sú tak určené v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 českého Občianskeho zákonníka v súvislosti s ustanovením § 1 nariadenia vlády Českej republiky č.142/1994 Sb., ktorým sa stanoví výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa českého Občianskeho zákonníka v platnom znení, a to tak, že výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku omeškania dlžníka je výška úrokov z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku. V tejto súvislosti by som rád uviedol, že v minulosti tomu nebolo tak - aj v Českej republike platil do prijatia nariadenia vlády Českej republiky č. 163/2005 Sb., ktorým sa menilo nariadenie vlády č. 142/1994 Sb., ako základ pre výpočet úroku z omeškania na území Slovenskej republiky v rámci občiansko-právnych vzťahoch aplikovaný dvojnásobok diskontu centrálnej banky. 29 V rámci samotného súdneho konania účastníkmi realizovaný tzv. „pokus o mimosúdny zmier“ alebo „pokonávka.“ 30 V danej súvislosti upozorňujeme z hľadiska legislatívnej čistoty, že český zákonodarca stratifikuje a v právnom jazyku jasne diferencuje zákonné a zmluvné povinnosti. 31 Právne relevantný. 32 Ustanovenie § 369 českého Obchodného zákonníka. 33 S týmto pojmom narába slovenský zákonodarca v ustanovení § 266 ods. 3 a § 275 ods. 4 slovenského Obchodného zákonníka (rovnako tak český). „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 60 dotknuté.34 Z vyššie uvedeného taktiež vyplýva, že česká normatívna právna úprava je v rámci právneho inštitútu úroku z omeškania komplexnejšia a bezproblémovejšia35 (v priamej právnej komparácií so slovenskou normatívnou právnou úpravou treba mať však na zreteli i odlišné znenie ustanovenia § 261 ods.6 a 7 v súvislosti s ustanovením § 262 ods. 4 českého Obchodného zákonníka) – nakoľko sa v rámci českej komercionalistiky i civilistiky aplikuje tohto času zhodná výška úrokov z omeškania: výška takto stanovených úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku omeškania dlžníka je výška úrokov z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku. To znamená, že ak je polročná repo sadzba určená Českou národnou bankou 2%, účastníci, ak sa nedohodli inak, na svoje obligačné vzťahy aplikujú 9% polročný zákonný úrok z omeškania. V danej súvislosti upozorňujeme na skutočnosť, že v rámci českej aplikačnej praxe záväzkového práva teda nemôže vzniknúť situácia, kedy by bolo sporné, či k danému záväzku36 prislúchajú úroky z omeškania určené podľa civilistiky alebo podľa komercionalistiky. Jednotný prístup v kreovaní právneho inštitútu úrokov z omeškania, spolu s definovaním absolútnych neobchodov v ustanovení 261 ods. 6 a 7 českého Obchodného zákonníka,37 túto oblasť vyriešil právne nerozporným spôsobom. To však nemožno povedať o právnom inštitúte úrokov z omeškania upravovaných v rámci slovenského Obchodného zákonníka. V rámci slovenského súkromného práva platí zásada, že popri sebe existujú občiansko-právne úroky z omeškania, viažuce sa na slovenský Civilný kódex (ustanovenie § 517 ods. 2 slovenského Občianskeho zákonníka v súvislosti s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení – t.j. dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo je toho času cca. 8% p.a.) a obchodno-právne úroky z omeškania, stanovené ustanovením § 369 v súvislosti s ustanovením § 502 slovenského Obchodného zákonníka (úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu; základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka – t.j. toho času ca. 14% p.a.). V minulosti, t.j. do prijatia zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len “predmetná novela slovenského Obchodného zákonníka“), bolo v rámci slovenskej komercionalistiky sporné, podľa ktorého kódexu,38 teda v akej výške, priznávať úroky z omeškania podnikateľom, ktorý uzatvorili zmluvu definovanú ako absolútny neobchod. Túto situáciu vyriešila predmetná novela slovenského Obchodného zákonníka ktorá stanovila, že zmluvy medzi osobami upravenými ustanovením § 261 ods. 1 a 2 slovenského Obchodného zákonníka, ktoré nie sú upravené v II. Hlave slovenského Obchodného zákonníka a sú upravené ako samostatný zmluvný typ vo všeobecných predpisoch občianskeho práva, sa spravujú príslušnými ustanoveniami všeobecného občianskeho práva o tomto zmluvnom type a týmto zákonom - t.j. Obchodným zákonníkom. To v slovenskej aplikačnej praxi znamená, že ak bola medzi podnikateľmi uzatvorená napr.: nájomná zmluva, na základe ktorej vznikol prenajímateľovi právny nárok na platenie nájomného a nájomca ho neplatil riadne a včas, prislúcha prenajímateľovi (vystupujúcemu v právnom postavení veriteľa) okrem dlžného nájomného (istiny) aj zákonný nárok na úrok z omeškania, určený však podľa komercionalistiky, nie civilistiky, to znamená vo výške 14% ročne z dlžnej sumy až do dňa zaplatenia, ak sa účastníci písomne nedohodli na inej výške úrokov z omeškania. Problém ale v rámci slovenského práva môže nastať v prípade fakultatívneho obchodu. Český zákonodarca však túto situáciu vyriešil, ako bolo uvádzané 34 Ustanovenie § 369a ods. 5 českého Obchodného zákonníka upresňuje, že „žalobu z důvodu, že smluvní podmínky určené pro obecné používání jsou zřejmě zneužívající ve smyslu odstavce 4, může podat a účastníkem řízení být i právnická osoba založená s cílem hájit zájmy středních a malých podniků.“ 35 Z hľadiska aplikačnej interpretácie a dualizmu súkromno-právnych predpisov - nie však vlastnej jurisdikčnej činnosti súdov a jej možnej rozdielnosti. 36 Založeného podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. 37 Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 českého Obchodného zákonníka „smlouvy mezi osobami uvedenými v odstavcích 1 a 2, které nejsou upraveny v hlavě II této části zákona a jsou upraveny jako smluvní typ v občanském zákoníku , se řídí příslušnými ustanoveními o tomto smluvním typu v občanském zákoníku a obchodním zákoníkem. Směnná smlouva související s podnikáním stran se však řídí tímto zákonem a použijí se na ni přiměřeně ustanovení tohoto zákona o kupní smlouvě; při plnění závazku dodat zboží má každá ze stran postavení prodávajícího a při převzetí zboží postavení kupujícího.“ Podľa ustanovenia § 261 ods. 7 českého Obchodného zákonníka „pojistná smlouva se řídí občanským zákoníkem a zvláštními zákony;“ K uvedenému pozri zákon č. 37/2004 Sb. o pojistné smlouvě a o změně souvisejících zákonú v platném znění a porovnaj s ustanovením § 261 ods. 6 slovenského Obchodného zákonníka. 38 Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 61 vyššie, právne nerozporným spôsobom práve prostredníctvom jednotne aplikovaného39 úroku z omeškania, pričom aj právna úprava fakultatívnych obchodov v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami inkorporovaná v rámci kódexovej úpravy, t.j. ustanovenia § 262 ods. 3 a 4 českého Obchodného zákonníka40 v súvislosti s ustanovením § 52 až § 62 českého Občianskeho zákonníka, sa javí ako vhodnejšia, právne efektívnejšia a komplexnejšia (predovšetkým v prospech ochrany spotrebiteľa). Vráťme sa ale späť. Podporne sa teda náhrada škody znižuje o čiastku zaplatenú v rámci úrokov z omeškania. Ak hovoríme o právnom inštitúte úrokov z omeškania, z hľadiska jeho funkčnej povahy ide vlastne o trest (určitý peňažný postih) za to, že si jedna zmluvná strana bez súhlasu druhej zmluvnej strany a na jej úkor vlastne čerpá vynútený úver; preto vzniká veriteľovi nárok na tento úrok podporne priamo zo zákona [Naopak je to v prípade právneho inštitútu zmluvnej pokuty – tú si musia zmluvné strany výslovne písomne dohodnúť, pričom môže zabezpečovať porušenie akejkoľvek (zmluvnej alebo zákonnej) povinnosti; naviac z nezaplatenej a uplatnenej zmluvnej pokuty podporne (ak neexistuje žiadna iná dohoda medzi príslušnými zmluvnými stranami) vzniká nárok na úroky z omeškania s platením peňažnej pohľadávky]. V prípade, ak si zmluvné strany medzi sebou dohodnú sankciu za omeškanie s plnením peňažného záväzku a expresiss verbis nevylúčia ustanovenie o úroku z omeškania v zmysle ustanovenia paragrafu 369 Obchodného kódexu, ide o platné dojednanie o zmluvnej pokute, ktorá nastupuje ako zabezpečovací právny inštitút pri omeškaní s plnením (platením) peňažného záväzku; z pohľadu právnej istoty bude len prínosom, ak príslušné zmluvné strany takéto, vyššie uvádzané, zmluvné dojednanie aj označia ako dohoda o zmluvnej pokute. Nárok na úrok z omeškania v zákonom podporne stanovenej výške tým nie je dotknutý, nakoľko vznikol priamo zo zákona (ex lege), zmluvne nebol vylúčený (opačný prípad by nastal vtedy, ak by ho zmluvné strany výslovne prostredníctvom príslušného zmluvného ustanovenia vylúčili). Pokiaľ však súbežne popri sebe existujú z príslušného porušenia právnej povinnosti dva samostatné právne nároky – t.j. nárok na zmluvnú pokutu (nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty) a nárok na úrok z omeškania (nárok na zaplatenie úroku z omeškania), bude nevyhnutné stanoviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby nemohla byť ponímaná ako neprimeraná:41 inak by ju mohol súd aplikáciou moderačného práva znížiť až na výšku škody, ktorá bola omeškaním spôsobená.42 Obchodný kódex v minulosti nestanovil výšku úrokov z omeškania absolútnou čiastkou – podporne zakotvil už uvádzanú jednopercentnú prirážku k premenlivej (ale samozrejme inak absolútne určiteľnej) úrokovej sadzbe, požadovanej v čase uzatvorenia príslušnej zmluvy bankami v sídle dlžníka za poskytované úvery. Po predmetnej novele slovenského Obchodného zákonníka zákonodarca stanovil úroky z omeškania o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. V súčasnosti (i v minulosti tomu bolo tak – t.j. pred ostatnou novelou Obchodného zákonníka) je takáto výška úrokov z omeškania z pohľadu svojej účinnosti závislá tak na tzv. obvyklej úrokovej sadzbe (napr.: 7 % úroková sadzba + 1 % predstavuje značný kvalitatívny rozdiel oproti 30 % úrokovej sadzbe + 1 %), ako aj na pojme obvyklosti [relevantnými skutočnosťami sú v danom prípade charakter zabezpečeného úveru (môže ísť o kontokorentný úver, revolvingový úver, prevádzkový úver, investičný úver, hypotekárny úver, syndikovaný úver, spotrebiteľský úver, iný bezúčelový úver a pod.), ako i dĺžka poskytnutia finančných prostriedkov, konkrétna situácia banky poskytujúcej v sídle dlžníka predmetný úver, požadované zabezpečenie, atď.]. Preto súdy v rámci vlastnej aplikačnej rozhodovacej praxe vyžadujú (odo dňa 01.02.2004 je účinná predmetná novela Obchodného zákonníka – slovenské súdy teda verifikujú žalobcom uplatnený úrok z omeškania oznámením Národnej banky Slovenska o priemernej úrokovej sadzbe) obvykle 39 V rámci civilistiky i komercionalistiky. Podľa ustanovenia § 262 ods. 3 českého Obchodného zákonníka „touto částí zákona se řídí i vztahy vzniklé při zajištění závazků ze smluv, pro něž si strany zvolily použití tohoto zákona podle odstavce 1, jestliže osoba poskytující zajištění s tím projeví souhlas nebo v době vzniku zajištění ví, že zajišťovaný závazek se řídí touto částí zákona.“ Podľa ustanovenia § 262 ods. 4 českého Obchodného zákonníka „ve vztazích podle § 261 nebo podřízených obchodnímu zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí, nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze zvláštních právních předpisů něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanovení občanského zákoníku nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana, která není podnikatelem, nese odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů podle občanského zákoníku a na její společné závazky se použijí ustanovení občanského zákoníku.“ Porovnaj s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 slovenského Obchodného zákonníka. 41 Samozrejme s ohľadom na skutočnosť, že časť škody vzniknutá veriteľovi omeškaním dlžníka bola už krytá úrokom z omeškania. 42 Z pohľadu moderačného práva súdu sa obdobná právna konštrukcia aplikuje pri zabezpečovacom právnom inštitúte zmluvnej pokuty – viď neskôr rozoberané ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka. 40 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 62 doloženie údajov o úverových podmienkach z niekoľkých (viacerých) komerčných bánk v sídle dlžníka (resp. potvrdenie o vývoji úrokovej sadzby z Národnej banky Slovenska), aby mohli priznať najspravodlivejšiu výšku úrokov z omeškania; obdobný postup bol aplikovaný aj v rámci českej aplikačnej praxe. Na záver len zopakujeme, že úrok z omeškania nie je sankciou, ale istou formou zhodnotenia peňažných prostriedkov, ktorú je povinná uhradiť tá zmluvná strana, ktorá si predmetné peňažné prostriedky takpovediac požičala.43 Úrok z omeškania tvorí príslušenstvo pohľadávky, pričom až jeho nesplnenie (nezaplatenie) oprávňuje veriteľa k jeho vymáhaniu zo strany dlžníka v zmysle ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka, a to aj v tom prípade, ak o tomto oprávnení veriteľa príslušná zmluva mlčí. Predvojnová aplikačná prax našich súdov vychádzala zo zásady, že „při peněžitých závazcích má dlužík nahraditi nejen zákonné úroky, nýbrž i škodu, která vznikne věřiteli poklesem kursovní hodnoty peněz.“44 Pri peňažných dlhoch sa teda nedlžila nominálna čiastka (hodnota), ale abstraktná peňažná hodnota, ktorá nie je určovaná nominálnym obnosom týchto jednotiek.45 Náš právny poriadok vychádza na rozdiel od tejto zásady valorizmu,46 zo zásady nominalizmu, a pokiaľ valorizačná dohoda neustanovuje inak, platí sa cena dohodnutá (teda vrátane úrokov z omeškania);47 už len na záver predmetnej právnej problematiky z pohľadu právnej istoty sumarizujeme doteraz uvádzané skutkové a právne informácie: ostatnou novelou Obchodného zákonníka nebolo dotknuté jeho ustanovenie § 502, podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzatvorenia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia. Čo uviesť na záver? Z vyššie uvedeného vyplýva, že oba štáty, Česká i Slovenská republika, splnili svoje legislatívne povinnosti vyplývajúce z členstva v Európskej únií a právne zodpovedajúcim spôsobom transponovali Smernicu do vlastných národných právnych úprav. Situácia v rámci právneho poriadku Českej republiky je z hľadiska dualizmu súkromného práva daného tak, ako v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky (t.j. existenciou dvoch nosných súkromno-právnych kódexov),48 jednoznačnejšia - uplatňuje sa tu z pohľadu normatívneho právneho prostredia jeden mechanizmus výpočtu úroku z omeškania; na území Slovenskej republiky je inak určený úrok z omeškania v rámci občiansko-právnych vzťahov,49 a inak v rámci obchodno-právnych vzťahov.50 Zamerajme sa teraz na obchodno-právny úrok z omeškania - jeho koncepcia výpočtu je rovnaká tak v rámci systematiky českého, ako i slovenského Obchodného zákonníka, samozrejme za predpokladu, že neexistuje 43 Čo sa týka právneho poriadku Českej a Slovenskej republiky, pôžička je občiansko-právnou zmluvou v zmysle ustanovenia § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka; pre podnikateľské subjekty Obchodný kódex zakotvuje zmluvu o úvere uzatváranú v zmysle jeho ustanovenia § 497 a nasl., pričom ju zároveň prostredníctvom svojho ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) definuje ako absolútny obchod. V tejto súvislosti len podotýkame, že i podnikateľský subjekt (napr. obchodná spoločnosť v právnej forme spoločnosti s ručením obmedzeným) môže napr. s občanom uzatvoriť zmluvu o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka [zjednodušene pre priblíženie možno uviesť, že samotné uvedenie názvu zmluva o pôžičke by malo byť v aplikačnej praxi analogicky ponímané ako voľba zákona v zmysle ustanovenia § 262 Obchodného zákonníka; čo sa týka právnej formy, zmluvu o pôžičke, na rozdiel od úverovej zmluvy (podmienkou platnosti uzatvorenia úverovej zmluvy v zmysle obchodno-právnej normatívnej úpravy taktiež nie je zákonodarcom obligatórne – expressis verbis, stanovená skriptuálna forma), nie je nevyhnutné uzatvoriť v písomnej forme]. 44 SEDLÁČEK, J.: Obligační právo, Právník, Brno, 1933, str. 273 a nasl. 45 ELIÁŠ, K. a kol.: op. cit. v poznámke č. 220 k textu, str. 87. 46 ELIÁŠ, K. a kol.: op. cit v poznámke č. 222 k textu, str. 87 a 88. 47 Porovnaj s ustanovením § 448 Obchodného zákonníka. 48 Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. 49 Dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 50 Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 63 dohoda zmluvných strán o výške dohodnutého úroku z omeškania. Prirodzene, z pohľadu absencie ustanovenia § 369a v slovenskom Obchodnom zákonníku51 možno rezultovať právnu skutočnosť, že český zákonodarca kladie nepomerne vyššie nároky na kvalitu a správne posúdenie rozhodných skutočností52 českými jurisdikčnými orgánmi ako vlastnými aplikátormi práva. Vzhľadom ku skutočnosti, že toho času vykonávam vyššie uvedenú činnosť na území Slovenskej republiky, mám pripomienky k právnemu jazyku zákonodarcu, ktorý zákonodarca zvolil pri koncipovaní znenia ustanovenia § 369 ods. 1 slovenského Obchodného zákonníka - konkrétne som toho právneho názoru, že v aplikačnej praxi môže spôsobovať problémy presné určenie rozhodnej lehoty pre uplatnenie správnej výšky požadovaného úroku z omeškania. Zákonodarca totiž stanovil, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. Prvá a druhá veta si teda stricto iure z logicko-gramatického hľadiska nielen mnou aplikovaného forenzného výkladu viac-menej odporujú, alebo sú minimálne nejasné. Zákonodarca v prvej vete stanovil, že z hľadiska určenia výšky úroku z omeškania bude rozhodná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná pred prvým dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, no v druhej vete však upresňuje, že takáto základná úroková sadzba platná v prvý deň kalendárneho polroka sa použije počas celého polročného obdobia. Je nepochybné, že účelom zákonodarcu bolo, aby sa pre prípad omeškania doposiaľ aplikované ročné obdobie rozdelilo na dve polročné obdobia, a to na prvý polrok plynúci odo dňa 01.01. do dňa 30.06. a druhý polrok plynúci odo dňa 01.07. do dňa 31.12. príslušného kalendárneho roka. Ak bol teda dlžník v omeškaní dňa 07.04.2005,ktorý deň bude rozhodný pre určenie príslušného kalendárneho polroka, a tým aj správnej výšky požadovaného zákonného obchodno-právneho úroku z omeškania? Som toho právneho názoru, že v druhej vete zákonodarcovi prinajmenšom vypadlo slovíčko „tohto“ - ak by totiž zákonodarca uviedol, že „základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň tohto kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka,“ systematický výklad prvej a druhej vety ustanovenia § 369 ods. 1 slovenského Obchodného zákonníka by nepôsobil zmätočne a situácia, ako i odpoveď na vyššie uvedenú básnickú otázku, by bola jasná: rozhodným pre vyššie uvádzané určenie by bol v danom prípade deň 01.07.2004. Rovnako tak stačilo napríklad uviesť, že rozhodnou bude základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná „v prvý deň predchádzajúceho kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu“ alebo „v prvý deň omeškaniu predchádzajúceho kalendárneho polroka.“ V tejto súvislosti si neodpustím ešte jednu poznámku, ktorá sa však bude týkať občiansko-právneho úroku z omeškania: v zmysle konštantnej jurisdikčnej činnosti orgánov aplikácie práva v oboch republikách53 platí už zaužívaný úzus, že výšku úroku z omeškania si v rámci civilistiky nemožno platne dohodnúť. Tento právny názor sa argumentačne opiera o odôvodnenie, podľa ktorého ak zákonodarca prostredníctvom ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka stanovil, že výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania „ustanovuje vykonávací predpis,“ nemožno si platne dohodnúť žiaden iný úrok z omeškania, ako úrok z omeškania vykonávacím predpisom stanovený. Ak by totiž zákonodarca chcel, aby si účastníci mohli úrok z omeškania platne na základe dohody alebo zmluvy určiť v odchylnej výške, priamo by to uviedol tak, ako v prípade obchodno-právneho úroku z omeškania.54 V rámci právneho poriadku Českej republiky preto zákonodarca výšku úroku z omeškania55 ustanovil56 nariadením vlády č. 142/1994 Sb., v znení nariadenia vlády č. 554/2004 Sb., v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky potom nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.. S uvedeným právnym rezultátom však, podľa môjho právneho názoru, nemožno súhlasiť a nastal čas, aby tento prístup nielen jurisdikčných orgánov bol revidovaný - pripúšťam však, že i na túto otázku sa môžu právne názory rôzniť. Poďme však k argumentom, ktoré odôvodňujú, aby si účastníci i v rámci občiansko-právnych vzťahov dohodli úrok z omeškania vo výške odlišnej, ako je vykonávacím právnym predpisom stanovená. V prvom rade upozorňujem na základnú zásadu práva, v právnej rovine transponovanú nielen v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky,57 ale i v Listine 51 Predovšetkým ustanovenia § 369a ods. 4 českého Obchodného zákonníka. Dohodu o výške úroku z omeškania, ktorá by bola dohodou zneužívajúcou v intenciách Smernice. 53 V Slovenskej i Českej republike. 54 Pozri ustanovenie § 369 oboch Obchodných zákonníkov. 55 Tak civilistického, ako i komercionalistického. 56 Vykonal ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 57 Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v platnom znení. 52 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 64 základných práv a slobôd,58 a to „iura merea facultatis“ - teda čo nie je zakázané, je pre občanov dovolené;59 v priamom kontraste ako ústavný protipól potom stojí štátna moc a spôsob jej vykonávania - „secundum et intra legem.“60 Po druhé, táto ústavná zásada je imanentná i v predpise nižšej právnej sily - v ustanovení § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka.61 V danej súvislosti teda ponúkam vlastný právny záver - nemožno prijať rezultát, podľa ktorého ak by zákonodarca chcel povoliť určenie občiansko-právneho úroku z omeškania dohodou, tak to výslovne uvedie v ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka - práve naopak; prostredníctvom primeranej a logickej aplikácie výkladového pravidla argumentum a contrario62 dospejeme k záveru, že ak zákonodarca výslovne nezakázal dohody určujúce iný ako vykonávacím predpisom stanovený úrok z omeškania, potom je možné si úrok z omeškania platne dohodnúť; takáto dohoda by však z pohľadu perfektnosti právneho úkonu mala spĺňať zákonodarcom stanovené podmienky na obsahové náležitosti právneho úkonu zakotvené prostredníctvom ustanovenia § 37 ods. 163 a ustanovenia § 3964 Občianskeho zákonníka, nemala by byť uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok65 a samozrejme, v prípade súdneho sporu by mala byť, pokiaľ možno, vyhotovená písomne - aby účastník ľahšie uniesol onus probandi.66 Taktiež sa domnievam, že vyššie uvádzaná ústavná zásada, ako i zákonné pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka jednoznačne podporujú práve ten prístup, ktorý preferuje možnosť dohodnúť si výšku úroku z omeškania v rámci civilistiky odlišným spôsobom od výšky úroku z omeškania stanovenej vykonávacím nariadením vlády. 67 Nevidím preto žiaden právne relevantný dôvod, prečo by malo byť občanom v oblasti súkromného práva odopierané to, čo prislúcha podnikateľom v rámci výkonu ich činnosti - zmluvná sloboda a voľnosť transponovaná do už spomínanej dohody o výške úroku z omeškania. Budem len rád, ak tento príspevok iniciuje právnickú obec k širokej odbornej diskusií o vyššie analyzovaných nástrahách právneho inštitútu úroku z omeškania. Na úplný záver podotýkam, s poukazom na vyššie uvádzané skutkové a právne okolnosti, ako i toho času aktuálne znenie platnej a účinnej systematiky Obchodného zákonníka,68 že podľa môjho právneho názoru by z pohľadu právneho purizmu mal byť obchodno-právny úrok z omeškania v petite žaloby, samozrejme, pokiaľ nie je známy a vyčísliteľný,69 určovaný k príslušnému polroku v známej výške, pričom do budúcnosti by mal byť z hľadiska určitosti, ako i vykonateľnosti takéhoto súdneho rozhodnutia, špecifikovaný tak, ako je v rámci normatívnej právnej úpravy - žalobca môže pokojne do žalobného petitu primerane prevziať v prípade právneho poriadku Slovenskej republiky formuláciu ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a v prípade 58 Ústavný zákon č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ktorá je prakticky inkorporovaná v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky. 59 Článok II. odstavec 3 Ústavy Slovenskej republiky - „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ 60 Článok II. odstavec 2 Ústavy Slovenskej republiky - „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ 61 Pozri ustanovenie § 2 ods. 3 českého i slovenského Občianskeho zákonníka - „účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.“ Podľa môjho právneho názoru ani z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by sa od neho nedalo odchýliť. Ak si niekto myslí opak, upozorňujem na horizontálne delenie právneho systému: ústavná zásada zakotvená v článku II. odseku 3 Ústavy Slovenskej republiky má väčšie právnu silu ako ustanovenie § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka. 62 Z lat. - pravidlo opaku. 63 Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 64 Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 65 Pozri ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť“ a porovnaj ho s ustanovením § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka - „vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.“ 66 Aby účastník náležite preukázal svoje tvrdenia. 67 Tak slovenského, ako i českého. 68 Tak v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky, ako i právneho poriadku Českej republiky. 69 Teda ku dňu žaloby nie je známy, t.j. „.............až do dňa zaplatenia.“ „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 65 právneho poriadku Českej republiky formuláciu vykonávacieho právneho predpisu - nariadenia vlády č. 142/1994 Sb., v platnom znení; uvádzané zdôvodňujem skutočnosťou, že uvedenie konkrétnej výšky do budúcnosti žalovaného úroku z omeškania je priamo závislé na úrokovej sadzby stanovenej centrálnou bankou dva krát do roka, resp. presnejšie povedané, úrokovej sadzby v polročných intervaloch centrálnou bankou aktualizovanej. Tento príspevok bol vypracovaný i vďaka Grantu Univerzity Komenského č. UK/ 82/2006 ADRESA: JUDr. Daniel Jakubovič, PhD. Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave Katedra obchodného, finančného a hospodárskeho práva sudca „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 66 ŠTÁTNA SLUŽBA V PODMIENKACH DEMOKRATICKÉHO A PRÁVNEHO ŠTÁTU Jozef Kuril Abstrakt: V príspevku autor konštatuje, že štátna služba je jedným z ukazovateľov politických pomerov v štáte, je odrazom spoločnosti. V demokratickom štáte je štátna služba založená na demokratických hodnotách a to jednak vo svojom vnútornom usporiadaní, tak aj v celej svojej činnosti. Štátna služba sa v právnej teórii nechápe jednotne. Štátna služba má dve stránky organizačnú a právnu, štátna služba zahŕňa široký okruh organizačných a riadiacich vzťahov. Štátna služba v právnom vyjadrení predstavuje komplexný právny inštitút, ktorý má interdisciplinárnu povahu, subsumuje normy viacerých právnych odvetví, predovšetkým z právneho, ústavného i pracovného práva. Kľúčové slová: Štát, štátna služba, právny inštitút, právny režim, štátni zamestnanci, kariérny systém štátnej služby, systém merit, štátno-zamestnanecké vzťahy, zamestnávateľ, individuálny právny akt, verejno-právna povaha štátno-zamestnaneckých vzťahov, disciplinárna zodpovednosť, metóda právnej regulácie, kolektívne zmluvy. Jedným z právnych inštitútov, ktorý v nových spoločenských podmienkach prežíva takpovediac opätovnú „renesanciu“ je aj inštitút štátnej služby. Štátna služba ako právny inštitút bol v predchádzajúcom období spoločenského vývoja z právneho poriadku takmer odstránený a používal sa iba sporadicky. Pojem služba je značne všeobecný, abstraktný, so širokým obsahom, umožňujúcim viacero možných alternatív jeho chápania. Pojem služba v slovnom spojení „štátna služba“, resp. „verejná služba“ je už o niečo vecnejší, keďže naznačuje s príslušným adjektívom pregnantnejší, reálnejší obsah. Celkom bežne a tradične sa používa pojem služba na označenie činnosti štátu, predovšetkým na úseku štátnej správy, verejného poriadku, bezpečnosti, ale aj na úseku zdravotnom kultúrnom či školskom. Je nepochybné, že adjektívum „štátna“ v predmetnom slovnom spojení signalizuje úzku prepojenosť tohto pojmu s organizáciou štátu, s činnosťou štátu a štátneho aparátu, s realizáciou štátnej moci. Veľmi zjednodušene povedané, štátna služba predstavuje realizáciu určitej činnosti, ktorá je vykonávaná pre štát, resp. z jeho poverenia, ale zároveň naznačuje aj spojenie určitého subjektu so štátom. Môže ísť pritom o záležitosť jednorázovú, prípadne relatívne trvalú, vykonávanú v zamestnaneckom vzťahu za náhradu, alebo z titulu funkcie. Štátna služba je historicko-spoločenský jav, inštitút štátnej služby, tak ako ho môžeme chápať v dnešnom poňatí, sa začína v Európe vyvíjať koncom 19. storočia. V podmienkach spoločenského, hospodárskeho, kultúrneho a sociálneho rozmachu sa formuje liberálny štát, postupne sa rozvíja verejné právo. V tejto súvislosti dochádza k formovaniu zvláštnej sociálnej vrstvy, štátnych úradníkov, pričom je zároveň postupne vytváraná špecializovaná právna úprava ich postavenia. Po páde absolutistického režimu v Rakúsko - Uhorsku sa formuje profesionálna byrokracia, postavenie štátnych úradníkov je upravované verejnoprávnym inštitútom štátnej služby. Služobný pomer medzi štátom a osobami v štátnej službe upravovala dlhodobo tzv. služobná pragmatika (zákon č. 15 Ríšskeho zákonníka, štátnu službu upravoval ako verejnoprávny inštitút, služobný pomer sa zakladal k štátu ). Štátni zamestnanci mali postavenie verejnoprávnych zamestnancov s odlišnou právnou úpravou v porovnaní so zamestnancami v súkromnom sektore. Služobná pragmatika dala služobnému pomeru štátnych zamestnancov veľmi dôležitý znak trvalosti a nezrušiteľnosti tzv. definitívu. V zmysle služobnej pragmatiky mal štát zvláštne postavenie medzi zamestnávateľmi, štátni zamestnanci mali osobitné práva a povinnosti. Špecifickou bola povaha plnenia služobných úloh a tým bola určovaná i povaha služobného pomeru štátneho zamestnanca. Bol vytvorený inštitút služobného pomeru, upraveného špeciálnymi predpismi, ktoré zodpovedali potrebám výkonu verejnej (štátnej) správy, avšak do istej miery zohľadňovali aj osobné požiadavky a potreby štátnych zamestnancov. Po roku 1945 je postupne „odštartovaný“ proces približovania právnej úpravy štátnych zamestnancov k všeobecnému právnemu režimu, presadzuje sa jednotná koncepcia pracovnoprávnych vzťahov, tento proces „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 67 vyvrcholil prijatím Zákonníka práce. V tomto období aj zamestnanci štátneho aparátu majú rovnaké práva a povinnosti ako ostatní zamestnanci, s výnimkou príslušníkov vojenských a ozbrojených zborov. Zamestnávateľská subjektivita štátu je odstránená, bola prenesená zo štátu na rôzne štátne orgány a organizácie. Štátna služba, ako právny inštitút, bol z právneho poriadku v tomto období takmer odstránený, o štátnej službe sa v odbornej literatúre objavujú zmienky len veľmi okrajovo. Až v zmenených spoločensko-ekonomických podmienkach, po roku 1989 štátna služba aj ako právny inštitút prežíva opätovnú renesanciu. Postupne sa vytvárajú nevyhnutné právne základy pre profesionálny, objektívny a nezávislý výkon štátnej služby. V nových pomeroch sa tiež postupne začína s potrebnou diferenciáciou zamestnaneckých vzťahov v štátnej službe od iných zamestnaneckých vzťahov vznikajúcich na trhu práce. Štátna služba sa transformuje do podoby zodpovedajúcej pomerom súčasného demokratického štátu. Stav štátnej služby je odrazom spoločnosti, je jedným z ukazovateľov politických pomerov v štáte. Štátna služba je súčasťou štátu, v demokratickom štáte je založená na demokratických hodnotách a to jednak vo svojom vnútornom usporiadaní, tak aj v celej svojej činnosti. Štátna služba bezprostredne súvisí s uplatňovaním štátnej moci, štátna služba má silný aspekt politický a mocenský. Spoločenská funkcia štátnej služby je podmienená úlohami a funkciami štátu, v usporiadaní štátnej služby, sa vo väčšej či menšej miere, odrážajú záujmy štátu. Štátna služba je jednou zo stránok činnosti štátu, ktorá smeruje k praktickej a bezprostrednej realizácii úloh a funkcií štátu. Štátna služba zo štátu „vyviera“, štátna služba „sprevádza“ štát v celej jeho histórii, a doslova „znáša“ jeho osudy. Štátna služba, ako mnohostranný jav, je predmetom záujmu viacerých vedných disciplín, právne vedy nevynímajúc. Z hľadiska právnej úpravy štátna služba, vrátane jej organizácie, zasahuje do viacerých odvetví nášho právneho poriadku. Pojem štátna služba sa v právnej teórii nechápe jednotne. Štátnej službe venuje pozornosť predovšetkým veda správneho práva, pričom poukazuje na zložitú a komplexnú povahu uvedeného inštitútu, ktorý zahrňuje široký okruh teoretických i praktických otázok. Vo všeobecnosti sa uznáva, že pokiaľ niekto koná určitú činnosť pre štát, z poverenia štátu, je v štátnej službe. Štátna služba môže byť tiež chápaná ako činnosť štátnych zamestnancov (zamestnancov štátneho aparátu) spočívajúca v uskutočňovaní funkcií štátu a vykonávaná v štátnozamestnaneckom pomere. Pojem štátna služba sa tiež používa pre označenie právneho režimu zamestnancov štátneho aparátu. Štátnu službu je možné charakterizovať aj ako súhrn právnych noriem, ktoré upravujú postavenie štátneho aparátu. Štátna služba môže tiež predstavovať okruh osôb resp. činnosť osôb pôsobiacich v štátnom aparáte. Podľa našej mienky, z viacerých vymedzení pojmu štátna služba, je navýstižnejšnejšie nasledovné jej vymedzenie: pojem štátna služba predstavuje činnosť štátnych zamestnancov (zamestnancov štátu), vrátane právneho režimu týchto osôb, podieľajúcich sa na plnení úloh štátu prostredníctvom štátnozamestnaneckého vzťahu (služobného pomeru). Ako výsledok deľby práce vytvára štátna služba podsystém spoločenskej práce a patrí z tohto pohľadu do pracovného práva. Štátna služba je však tiež súčasťou organizačno – právneho systému štátneho aparátu, týmto patrí do systému správneho práva. Na komplexný charakter štátnej služby poukazujú viacerí autori, zdôrazňujú jej zložitú povahu, poukazujúc, že problémy štátnej služby majú mnohostranný a vo sfére práva interdisciplinárny charakter. Štátna služba má dve stránky a to organizačnú a právnu, štátna služba je organizačno – právny inštitút, ktorý má svoje organizačné formy je upravený právnymi normami. V tomto zmysle inštitút štátnej služby zahrňuje normy regulujúce organizáciu štátnej služby a normy upravujúce právny režim štátnych zamestnancov. Štátna služba zahŕňa široký okruh riadiacich, organizačných a iných vzťahov, ktoré si vyžadujú právnu reguláciu v podobe noriem viacerých právnych odvetví. V tomto zmysle možno hovoriť o interdisciplinárnej povahe štátnej služby. Pojem štátna služba, ako právny inštitút, má charakter komplexného právneho inštitútu subsumujúceho v sebe právne inštitúty ústavného, správneho a pracovného práva, prípadne iných odvetví práva, ktoré sa vzťahujú na štátnu službu v rozsahu pôsobnosti svojich ustanovení. Ide predovšetkým o ústavné základy prístupu k verejným „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 68 funkciám, o správno-právne aspekty obsahu činnosti realizovaných štátnou správou a pracovno-právne aspekty dotýkajúce sa právneho režimu výkonu činností tvoriacich obsah štátnej služby. Konkrétna podoba štátnej služby v tom ktorom štáte je podmienená celým radom faktorov (o. i. politickými a mocenskými pomermi v štáte, osobitosťami historického vývoja, tradíciami, kultúrnou úrovňou obyvateľstva, národnostnými otázkami a pod.). Podľa podstatných znakov sa všeobecne rozlišujú dva základné systémy štátnej služby - kariérny systém štátnej služby a systém merit. V kariérnom systéme štátnej služby má právna úprava spravidla verejnoprávny charakter, v tomto systéme štátnej služby sa zamestnanie v štátnej službe stáva celoživotnou profesiou, keďže sa tu uplatňuje právom chránený, trvalý služobný pomer a zo zákona garantovaný služobný a platový postup. V systéme merit samotný štátnozamestnanecký pomer trvá len po dobu, počas ktorej úradník zastáva niektoré funkčné miesto v štátnej službe. Je to otvorený systém, na obsadenie funkcie je vhodný každý, kto zloží skúšku na určitú funkciu. Tento systém nepredpokladá celoživotné zamestnanie v štátnej službe, nedáva záruky na ďalší platový a služobný postup. Pri spracovaní zákonnej úpravy štátnej služby v podmienkach Slovenskej republiky bola prijatá filozofia uplatňujúca využitie predností oboch systémov. Právna úprava štátnej služby v našich podmienkach ťažiskovo vychádza z kariérneho systému štátnej služby, avšak v určitej previazanosti s prvkami merit systému. Plnenie úloh v štátnej službe realizujú štátni zamestnanci prostredníctvom štátno-zamestnaneckých vzťahov. Štátna služba napĺňa svoje poslanie takpovediac cez štátno-zamestnanecké vzťahy. Štátnozamestnanecké vzťahy sú koncipované ako verejnoprávne vzťahy, výrazom verejnoprávnej povahy zamestnaneckých vzťahov v štátnej službe je existencia niektorých charakteristických znakov týchto vzťahov, inak znakov tiež typických pre vzťahy v oblasti práva verejného. Predmet zmieňovaných právnych vzťahov má duálnu konštrukciu, pozostáva jednak z chovania spočívajúcom vo výkone práce nositeľa pracovnej sily za odmenu a jednak v účasti na bezprostrednom uskutočňovaní štátnej moci subjektami týchto vzťahov voči vonkajšej sfére. Právna úprava dvojakého druhu chovania v predmete týchto vzťahov má hybridnú povahu, to znamená, že pracovná stránka je upravená normami pracovného práva, funkčná stránka je upravená normami správneho práva; Práva a povinnosti subjektov týchto vzťahov smerujú jednak k uskutočňovaniu pracovného procesu (pracovnej činnosti), jednak k realizácii štátnomocenských funkcií, t. j. k bezprostrednému uskutočňovaniu štátnej moci; Práva a povinnosti subjektov týchto vzťahov, tvoriace obsah zmieňovaných právnych vzťahov, sú upravené niekoľkými právnymi odvetviami. Pre ich úpravu nepostačujú len normy pracovného práva, ale aj normy ústavného práva, ešte častejšie však správneho práva. Z tohto pohľadu možno hovoriť o akýchsi zložených alebo kombinovaných právnych vzťahoch. Právny vzťah štátnych zamestnancov má dva aspekty: ide jednak o vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi, jednak o vzťah štátneho zamestnanca k vonkajšiemu prostrediu, t. j. obyvateľstvu, inštitúciám, organizáciám a pod. Štátnozamestnanecký vzťah má teda dve stránky a to stránku pracovnú, ktorá je predstavovaná vzťahom zamestnanca k zamestnávateľskému subjektu, ako aj funkčnú stránku, ktorá sa napĺňa vo vzťahu k vonkajšiemu prostrediu. K úprave takto naznačeného správania, k reglementácii práv a povinností tvoriacich obsah tohto vzťahu nepostačujú len normy jedného právneho odvetvia, ale je potrebné spolupôsobenie noriem viacerých právnych odvetví, najčastejšie noriem pracovného a správneho práva. Zamestnanecké vzťahy v štátnej službe sa zakladajú k štátu ako zamestnávateľovi, vznikajú rozhodnutím (individuálnym právnym aktom) o prijatí občana do štátnozamestnaneckého pomeru, vydaniu rozhodnutia však vždy predchádza žiadosť občana o prijatie do zmieňovaného právneho vzťahu, čo svedčí o prelínaní pracovnoprávnych a administratívnoprávnych prvkov v tejto oblasti. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 69 V priebehu realizácie práv a povinností vyplývajúcich zo zamestnaneckých vzťahov v štátnej službe sa prejavuje nerovné postavenie subjektov týchto vzťahov, prevládajú vzťahy nadriadenosti a podriadenosti. Zmluvná sloboda je značne obmedzená, je nahradená kategorickým vymedzením oprávnení a povinností subjektov, uplatňuje sa kogentná právna úprava. Zamestnanecké vzťahy v štátnej službe sú vzťahmi zvýšených práv a povinností subjektov týchto vzťahov v porovnaní so všeobecnou mierou práv a povinností občanov. Táto skutočnosť je kompenzovaná niektorými výhodami, predovšetkým právne garantovaným platobným a služobným postupom, inštitútom definitívy, ako aj niektorými ďalšími kompenzačnými ustanoveniami. Vyjadrením verejnoprávnosti zamestnaneckých vzťahov v štátnej službe je aj ich osobitná, autonómna úprava, ktorá je nezávislá od právnej úpravy ostatných zamestnaneckých vzťahov. Vzťahom nadriadenosti a podriadenosti, to znamená verejnoprávnej povahe týchto vzťahov, zodpovedá aj spôsob riešenia sporov, o ktorých rozhoduje príslušný nadriadený t.j. služobný orgán a až následne súd. Disciplinárna zodpovednosť, ako osobitný druh právnej zodpovednosti, je jedným z výrazných, typických a charakteristických znakov zamestnaneckých vzťahov v štátnej službe dotvárajúci ich verejnoprávnu povahu. Uplatňovanie disciplinárnej zodpovednosti je jedným z výrazných právnych prostriedkov spojených s dôslednou realizáciou práv a povinností subjektov týchto vzťahov. Disciplinárna zodpovednosť v zamestnaneckých vzťahoch v štátnej službe má zásadne vnútroorganizačnú povahu, je uplatňovaná vo vnútri týchto vzťahov a podliehajú jej iba osoby, ktoré sú k tejto organizácii v určitom organizačnom vzťahu. Je výrazom vzťahov nadriadenosti a podriadenosti, zánikom štátnozamestnaneckého vzťahu končí aj jej uplatňovanie. Nerešpektovanie právom určených podmienok či porušenie povinností v zamestnaneckých vzťahoch v štátnej službe z strany štátneho zamestnanca nemá povahu súkromnoprávneho deliktu a preto nie je a ani nemôže byť predmetom súkromnoprávnych sankcií, ale sankcií verejnoprávnych. Disciplinárne opatrenia, ako sankcie za porušenie služobnej disciplíny v zamestnaneckých vzťahoch v štátnej službe predstavujú sankcie trestnej povahy, ktoré nesmerujú priamo k odstráneniu škodlivých následkov disciplinárneho previnenia. Ich uplatnením sa neprerušuje porušovanie služobnej disciplíny, ani sa subjekt porušujúci disciplínu neprinucuje chovať s požiadavkami disciplíny. Ukladaním disciplinárnych opatrení sa sleduje predovšetkým prevencia a to buď individuálna alebo všeobecná. Ohľadne metódy právnej regulácie v zamestnaneckých vzťahoch v štátnej službe, zastávame stanovisko, že tieto vzťahy sa vyznačujú kombináciou metód právnej regulácie. V súvislosti so vznikom štátnozamestnaneckých vzťahov sa uplatňuje rovnosť v postavení subjektov týchto vzťahov, autonómnosť vôle strán je však obmedzená kogentnosťou právnej úpravy. Ide tu o prelínanie prvkov súkromnoprávnej a verejnoprávnej metódy právnej regulácie. V priebehu realizácie vzájomných práv a povinností, počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru, prevláda nadriadenosť a podriadenosť v postavení subjektov, uplatňuje sa tu verejnoprávna metóda právnej regulácie. Pre skončenie zamestnaneckých vzťahov v štátnej službe je charakteristické, že sú tu zastúpené prvky súkromnoprávnej , ale aj verejnoprávnej povahy. Prípustnosť uzatvárania kolektívnych zmlúv v zamestnaneckých vzťahoch v štátnej službe znamená účasť súkromnoprávnych prvkov v regulácii vzájomných práv a povinností subjektov týchto vzťahov, keďže kolektívne zmluvy, ako právny inštitút, patria do sféry súkromného práva. Naproti tomu, povinné konanie pred rozhodcom pri riešení niektorých sporov z kolektívnych zmlúv má povahu verejnoprávnu. ZÁVER Štátna služba je zložitý, mnohostranný jav, ktorý je predmetom záujmu viacerých vedných disciplín, právne vedy nevynímajúc. Štátna služba zahŕňa široký okruh spoločenských vzťahov, štátna služba má komplexný, súhrnný charakter. Štátna služba má dve stránky a to organizačnú a právnu, štátna služba je organizačno-právny inštitút, ktorý má svoje organizačné formy je upravený právnymi normami. V tomto zmysle inštitút štátnej služby zahrňuje normy regulujúce organizáciu štátnej služby a normy upravujúce právny režim štátnych zamestnancov. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 70 Sme toho názoru, že pojem štátna služba treba chápať v súhrne všetkých jeho stránok a to jednak ako organizáciu štátnej služby a jednak ako právny režim štátnych zamestnancov podieľajúcich sa na plnení úloh štátu prostredníctvom štátnozamestnaneckého vzťahu (služobného pomeru) vo vzťahu k štátu. Štátna služba je verejnoprávny inštitút, v jeho obsahu majú prevahu právne normy viacerých právnych odvetví verejného práva, vrátane teórie verejného práva. V právnom vyjadrení štátna služba predstavuje komplexný právny inštitút, ktorý zahŕňa normy viacerých právnych odvetví (správneho, ústavného, pracovného práva, ale aj teórie verejného práva). Štátna služba ako právny inštitút má interdisciplinárnu povahu, ktorý z hľadiska systemizácie práva do odvetví, nemožno jednoznačne a bez pochybností začleňovať iba do jedného klasického odvetvia práva. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY [1] [2] [3] [4] [5] BOGUSZAK, J. a kol. Základy teórie práva. Praha : Aleko, 1991. BRŐSTL, A. Právny štát. Pojmy, teórie, princípy. Košice : 1995. HOLLÄNDER, P. Základy všeobecné státovědy. Praha : Všehrd, 1995. KURIL, J. Základné teoretické otázky služobného pomeru príslušníkov PZ. Bratislava : A PZ, 2000. KURIL, J.:Štátna služba. Bratislava : A PZ, 2006. ADRESA: doc. JUDr. Jozef Kuril, CSc. Akadémia Policajného zboru Sklabinská č. 1 835 17 Bratislava Tel. / fax.: 09610 57 000, 09610 59 053 http://apz.minv.sk [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 71 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 72 POVODŇOVÁ SPOLUPRÁCA NA RIEKE MORAVE Marián Suja Abstrakt: V článku sú charakterizované úlohy verejnej správy v oblasti ochrany pred povodňami, pri vzniku, trvaní a po skončení povodne. Článok obsahuje opatrenia, riadenie a zabezpečenie ochrany pred povodňami, ale aj základné parametre týkajúce sa povodňovej spolupráce na rieke Morave. Kľúčové slova: Ochrana pred povodňami, orgány štátnej správy, správca vodných tokov, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, povodňová komisia, operačné skupiny, Hasičský a záchranný zbor. Morava je rieka prameniaca na Morave, ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Českom a Slovenskom a medzi Rakúskom a Slovenskom. Vlieva sa do Dunaja v Bratislave pod hradom Devín. Ochrana pred povodňami, podľa § 3 zákona číslo 666/2004 Z. z. „o ochrane pred povodňami“ je súbor technických opatrení a organizačných opatrení (ďalej len „opatrenie“) orgánov štátnej správy a obcí, povodňových komisií, správcu vodohospodársky významných vodných tokov a správcov drobných vodných tokov (ďalej len „správca vodných tokov“), vlastníkov a správcov vodných stavieb, iných právnických osôb a fyzických osôb na predchádzanie vzniku povodne a na zmiernenie jej následkov. Každý je povinný v inundačnom území vykonať na pozemkoch a stavbách, ktoré má vo vlastníctve alebo v užívaní, opatrenia umožňujúce plynulý a neškodný odtok vôd. Každý má právo na poskytnutie primeranej pomoci zodpovedajúcej možnostiam ovládania povodne, ak je účinkami povodne ohrozený jeho život, zdravie alebo majetok a nie je schopný vykonať ochranu vlastnými silami a prostriedkami. Každý, kto zistí nebezpečenstvo povodne, je povinný neodkladne to ohlásiť povodňovému orgánu, Hasičskému a záchrannému zboru, koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému, Policajnému zboru alebo správcovi vodných tokov. Príjemca ohlásenia je povinný túto skutočnosť ihneď oznámiť orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami alebo správcovi vodného toku. Opatrenia na ochranu pred povodňami, sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne i po povodni, a podľa § 4 zákona číslo 666/2004 Z. z. sú to najmä: • povodňové plány, • povodňové prehliadky, • predpovedná povodňová služba a hlásna a varovná povodňová služba, • hliadková služba, • povodňové zabezpečovacie práce, • povodňové záchranné práce. Ochranu pred povodňami, podľa § 15 zákona číslo 666/2004 Z. z. riadia a zabezpečujú orgány štátnej správy ochrany pred povodňami v období prípravy na povodňové situácie, organizujú a kontrolujú činnosť subjektov zapojených do ochrany pred povodňami počas povodne a v období bezprostredne po zániku povodne kontrolujú plnenie opatrení na odstránenie následkov spôsobených povodňami. Orgány verejnej správy, právnické osoby, fyzické osoby - podnikatelia a fyzické osoby spolupracujú s orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami a pomáhajú im pri zabezpečovaní ochrany pred povodňami. Orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami sú: • Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, • krajské úrady životného prostredia, • obvodné úrady životného prostredia, • obce. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP SR“) spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami s Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“), zároveň majú zriadené operačné skupiny na plnenie úloh na ochranu pred povodňami. Jaj ostatné ústredné orgány štátnej správy majú zriadené operačné skupiny na ochranu pred povodňami. Operačná skupina vykonáva službu počas povodní a vedie povodňový denník. Činnosť operačnej skupiny na ochranu pred povodňami je upravená v pracovnom „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 73 poriadku operačnej skupiny. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, podľa § 16 zákona číslo 666/2004 Z. z. na úseku ochrany pred povodňami: • riadi a koordinuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami, • riadi a kontroluje prípravu a vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác, metodicky riadi prípravu na ochranu pred povodňami, najmä spracovanie, predkladanie a postup schvaľovania a aktualizácie povodňových plánov zabezpečovacích prác, • koordinuje v spolupráci s MV SR výkon povodňových záchranných prác, • koordinuje činnosť orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, zabezpečuje pomoc orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, ak nie sú schopné samostatne a vlastnými prostriedkami vykonávať opatrenia na ochranu pred povodňami, • zabezpečuje prieskumné a dokumentačné práce veľkého rozsahu, najmä letecké pozorovanie a letecké snímkovanie počas povodňovej situácie, • v súčinnosti s MV SR metodicky usmerňuje odbornú prípravu orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami a správcov vodných tokov a organizovanie hlásnej a varovnej povodňovej služby, • schvaľuje povodňový plán zabezpečovacích prác správcov vodných tokov pre územie Slovenskej republiky, • metodicky usmerňuje a finančne zabezpečuje tvorbu vecných prostriedkov pre správcu vodohospodársky významných vodných tokov na výkon povodňových zabezpečovacích prác, • spracúva a predkladá Ústrednej povodňovej komisii správy o vykonávaní povodňových zabezpečovacích prác, o nákladoch na povodňové zabezpečovacie práce a o následkoch spôsobených povodňami na majetku v správe správcov vodných tokov i na majetku právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, ktorých predmetom činnosti je vodné hospodárstvo, • organizačne zabezpečuje činnosť Ústrednej povodňovej komisie a plní aj úlohy jej sekretariátu, • zabezpečuje riešenie technických i hospodárskych otázok hraničných vôd a spolupracuje s orgánmi Českej republiky, Maďarskej republiky, Poľskej republiky, Rakúskej republiky a Ukrajinskej republiky pri vykonávaní opatrení na ochranu pred povodňami na hraničných vodách na základe medzištátnych zmlúv o hraničných vodách. Krajský úrad životného prostredia spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami s krajským úradom, a podľa § 17 zákona číslo 666/2004 Z. z. vo svojom územnom obvode: • riadi a koordinuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami, • riadi a kontroluje činnosť obvodných úradov životného prostredia na úseku ochrany pred povodňami, • koordinuje v spolupráci s krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru a krajským úradom výkon povodňových záchranných prác, • zostavuje povodňový plán kraja v spolupráci s krajským úradom a predkladá ho na schválenie MŽP SR, • schvaľuje povodňové plány zabezpečovacích prác územných obvodov obvodných úradov životného prostredia, • organizuje výkon hlásnej a varovnej povodňovej služby v územnom obvode krajského úradu životného prostredia, • vyhlasuje a odvoláva stav pohotovosti alebo stav ohrozenia v územnom obvode kraja, ak nebezpečenstvo povodne alebo povodeň presahuje územie obvodného úradu životného prostredia, • riadi povodňové zabezpečovacie práce v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak povodňová situácia alebo povodeň presahuje územie obvodného úradu životného prostredia, • zabezpečuje na požiadanie pomoc obvodným úradom životného prostredia a správcom vodných tokov v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak im na vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami nestačia vlastné sily a prostriedky, • vyžaduje pomoc Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek, • vyžaduje súhlas Ústrednej povodňovej komisie na použitie výbušnín na vykonanie opatrení na ochranu pred povodňami a na mimoriadnu manipuláciu na vodných tokoch a na vodných stavbách, • informuje bezodkladne MŽP SR, MV SR a koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému o vzniku nebezpečenstva povodne alebo o vzniku povodne vo svojom územnom obvode, • zabezpečuje vykonávanie povodňových prehliadok na vodných tokoch pretekajúcich na území dvoch a viacerých obvodných úradov životného prostredia v územnom obvode krajského úradu životného prostredia a vykonáva povodňové prehliadky na hraničných vodných tokoch v súčinnosti so správcami vodných tokov, • ukladá rozhodnutím opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov pri povodňových prehliadkach, • organizuje školenia o vykonávaní hlásnej a varovnej povodňovej služby, • spolupracuje s orgánom územnej samosprávy vyššieho územného celku vo veciach ochrany pred „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 74 • • povodňami, vyhodnocuje následky spôsobené povodňami a opatrenia vykonané na ochranu pred povodňami, predkladá MV SR a Ústrednej povodňovej komisii súhrnnú správu o následkoch povodní, spôsobených škodách a o nákladoch na výkon záchranných prác. Obvodný úrad životného prostredia spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami s obvodným úradom, a podľa § 18 zákona číslo 666/2004 Z. z. vo svojom územnom obvode: • riadi a kontroluje činnosť obcí pri výkone štátnej správy na úseku ochrany pred povodňami, • koordinuje v spolupráci s okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru a obvodným úradom výkon povodňových záchranných prác, • zostavuje povodňový plán vo svojom územnom obvode a predkladá ho na schválenie krajskému úradu životného prostredia, • schvaľuje povodňový plán zabezpečovacích prác obcí, ktoré majú v správe vodné toky, • schvaľuje povodňové plány zabezpečovacích prác stavieb navrhovaných na realizáciu na vodných tokoch, • schvaľuje povodňové plány stavieb v inundačných územiach v správe právnických a fyzických osôb podnikateľov, • vyhlasuje a odvoláva stav pohotovosti alebo stav ohrozenia v územnej pôsobnosti obvodného úradu, ak nebezpečenstvo povodne alebo povodeň presahuje územie obce, • organizuje odborné školenie o vykonávaní hlásnej a varovnej povodňovej služby, zamestnancov obcí a ďalších osôb zapojených do výkonu ochrany pred povodňami, • organizuje výkon hlásnej a varovnej povodňovej služby, • zabezpečuje pomoc správcom vodných tokov, vlastníkom, správcom alebo užívateľom vodných stavieb a iných stavieb na vodných tokoch a v ich bezprostrednej blízkosti, ak sú v čase nebezpečenstva povodne alebo počas povodne v dosahu ohrozenia a ak o to požiadajú z dôvodu nedostatku vlastných síl a prostriedkov, • vydáva príkazy právnickej osobe, fyzickej osobe - podnikateľovi alebo fyzickej osobe na plnenie úloh pri ochrane pred povodňami, • vyžaduje pomoc Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek, • vyžaduje súhlas Ústrednej povodňovej komisie na použitie výbušnín na účely vykonania opatrení na ochranu pred povodňami a na mimoriadnu manipuláciu na vodných tokoch a na vodných stavbách, • informuje bezodkladne krajský úrad životného prostredia o nebezpečenstve povodne alebo o vzniku povodne vo svojom územnom obvode, • zabezpečuje vykonávanie povodňových prehliadok na vodných tokoch pretekajúcich územnými obvodmi dvoch a viacerých obcí v územnej pôsobnosti obvodu v súčinnosti so správcami vodných tokov, • ukladá rozhodnutím opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, • vykonáva systematickú prevenciu na ochranu pred povodňami na území obvodu, • vyhodnocuje následky spôsobené povodňami a opatrenia vykonané na ochranu pred povodňami, • predkladá krajskému úradu životného prostredia súhrnnú správu o následkoch povodní, spôsobených škodách a o nákladoch na výkon záchranných prác, • kontroluje dodržiavanie povinností ochrany pred povodňami, • prejednáva správne delikty i ukladá pokuty za porušenie povinností a prejednáva priestupky na úseku ochrany pred povodňami. Obec, podľa § 19 zákona číslo 666/2004 Z. z. vo svojom územnom obvode vykonáva prenesený výkon štátnej správy na úseku ochrany pred povodňami: • spracúva a zostavuje povodňový plán záchranných prác obce a predkladá ho na schválenie okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru, • zabezpečuje v rámci svojich možností pracovné sily a vecné prostriedky na ochranu pred povodňami a vyhotovuje ich súpis; zabezpečuje riadne uskladnenie a udržiavanie vecných prostriedkov, • zabezpečuje v rámci svojich možností vybavenie obecného hasičského zboru potrebnými prostriedkami a výstrojom na výkon povodňových záchranných prác, • dohliada, aby vlastníci, správcovia a užívatelia vodných stavieb a iných stavieb na území obce, ktoré môžu byť ohrozené povodňou, vykonali opatrenia na ochranu pred povodňami podľa povodňových plánov, • organizuje a zabezpečuje na podnet správcu vodného toku hlásnu a varovnú povodňovú službu, varuje občanov v obci pred nebezpečenstvom povodne, upozorňuje naň susedné nižšie ležiace obce a nebezpečenstvo povodne bezodkladne ohlási obvodnému úradu a správcom vodných tokov, • vykonáva hliadkovú službu na svojom území, ak ju nie je schopná samostatne vykonávať, spolupracuje „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 75 • • • • • • • • • • • • • so správcom vodného toku a Hasičským a záchranným zborom pri jej organizácii, vyhlasuje a odvoláva stav pohotovosti a stav ohrozenia na území obce, vyžaduje pomoc Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek, organizuje a riadi v súčinnosti s obvodným úradom životného prostredia a Hasičským a záchranným zborom vykonávanie povodňových záchranných prác v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne v územnom obvode obce, ukladá povinnosť právnickej osobe, fyzickej osobe - podnikateľovi alebo fyzickej osobe poskytnúť vecné plnenie na zvládnutie úloh pri ochrane pred povodňami, zabezpečuje v súčinnosti s obvodným úradom životného prostredia a Hasičským a záchranným zborom evakuáciu obyvateľstva postihnutého povodňou a zabezpečuje dočasné ubytovanie a stravovanie evakuovaného obyvateľstva, ochranu majetku, návrat evakuovaného obyvateľstva, ako aj nevyhnutnú hygienickú a zdravotnú starostlivosť, zabezpečuje v súčinnosti s obvodným úradom životného prostredia a Hasičským a záchranným zborom ubytovanie a stravovanie osôb, ktoré sa zúčastňujú povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác, poskytuje v rámci svojich možností pomoc správcom vodných tokov, vlastníkom, správcom alebo užívateľom vodných stavieb a iných stavieb na vodných tokoch, ak je ich bezpečnosť ohrozená povodňou a ak o to požiadajú z dôvodu nedostatku vlastných síl a prostriedkov, poskytuje v rámci svojich možností pomoc susedným obciam pri výkone povodňových záchranných prác v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak im na tieto práce nestačia vlastné sily a prostriedky, poskytuje v rámci svojich možností pomoc správcovi vodného toku pri výkone preventívnych technických opatrení zameraných na zlepšenie odtokových pomerov v obci, najmä pri odstraňovaní prekážok na vodných tokoch a v ich blízkosti a pri uvoľňovaní zápch a zátarás na vodných tokoch, zúčastňuje sa povodňových prehliadok na vodných tokoch pretekajúcich cez územie obce, informuje bezodkladne obvodnú povodňovú komisiu o vzniku povodňovej situácie, prejednáva priestupky na úseku ochrany pred povodňami, vyhodnocuje následky spôsobené povodňami, opatrenia vykonané na ochranu pred povodňami, náklady vynaložené na výkon záchranných prác a predkladá súhrnnú správu o následkoch povodní, spôsobených škodách a o nákladoch na výkon záchranných prác obvodnému úradu životného prostredia. Na koordináciu a kontrolnú činnosť sa zriaďujú na výkon povodňovej ochrany povodňové komisie, ktorými sú: • Ústredná povodňová komisia, • krajské povodňové komisie, • obvodné povodňové komisie, • povodňové komisie obcí. Ústrednú povodňovú komisiu zriaďuje vláda Slovenskej republiky. Jej predsedom je minister životného prostredia Slovenskej republiky a podpredsedom minister vnútra Slovenskej republiky a ďalších členov určuje vláda na návrh predsedu Ústrednej povodňovej komisie. Úlohy, zloženie a zásady rokovania určuje štatút, ktorý schvaľuje vláda. Ústredná povodňová komisia koordinuje a kontroluje prípravu a vykonávanie preventívnych opatrení ústredných orgánov štátnej správy, krajských úradov, obvodných úradov, vyšších územných celkov a obcí na úseku ochrany pred povodňami. Na vykonávanie činností si zriaďuje technický štáb ako svoj odborný, poradný a výkonný orgán na plnenie svojich úloh. Vedúcim technického štábu je zástupca MŽP SR a jeho zástupcom je prezident Hasičského a záchranného zboru. Ústredná povodňová komisia, podľa § 20 zákona číslo 666/2004 Z. z. v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne: • sleduje a hodnotí vývoj povodne a povodňovej situácie, • riadi, koordinuje a kontroluje činnosť krajských povodňových komisií a poskytuje im potrebnú pomoc, • vydáva príkazy na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami, • riadi, koordinuje a kontroluje ochranu pred povodňami, najmä povodňové zabezpečovacie práce a povodňové záchranné práce, ak je ohrozené rozsiahle územie alebo ak krajské povodňové komisie požiadajú o pomoc z dôvodu nedostatku vlastných síl a prostriedkov, • riadi, koordinuje a kontroluje ochranu pred povodňami na hraničných vodách, • zabezpečuje prostredníctvom poverených osôb riešenie technických otázok a hospodárskych otázok hraničných vôd a spolupracuje s orgánmi Českej republiky, Maďarskej republiky, Poľskej republiky, Rakúskej republiky a Ukrajinskej republiky pri vykonávaní opatrení na ochranu pred povodňami na hraničných vodách na základe medzištátnych zmlúv o hraničných vodách, • vyžaduje pomoc záchranných zložiek, „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 76 • • • • vydáva pokyny a dáva súhlas na mimoriadnu manipuláciu na vodných tokoch a vodných stavbách, na uvoľňovanie ľadových celín a zátarás výbušninami a na vytvorenie umelých prietrží na účely vykonania opatrení na ochranu pred povodňami, vyhlasuje a odvoláva stav pohotovosti a stav ohrozenia 17. pre územie, ktoré presahuje územný obvod kraja, 18. na hraničných vodách, ak tým nepoverila iný orgán štátnej správy ochrany pred povodňami, koordinuje činnosť operačných skupín na úseku ochrany pred povodňami, predkladá vláde správy o priebehu a následkoch povodní, o nákladoch i škodách spôsobených povodňami a o navrhovaných opatreniach. Krajskú povodňovú komisiu zriaďuje krajský úrad životného prostredia je podriadená Ústrednej povodňovej komisii. Predsedom krajskej povodňovej komisie je prednosta krajského úradu životného prostredia a podpredsedom je prednosta krajského úradu. Na vykonávanie činností si zriaďuje technický štáb ako svoj odborný, výkonný a poradný orgán. Vedúcim technického štábu je riaditeľ krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru. Krajská povodňová komisia, podľa § 21 zákona číslo 666/2004 Z. z. v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne: • riadi, koordinuje a kontroluje ochranu pred povodňami a činnosť obvodných povodňových komisií v územnom obvode kraja, • vydáva príkazy na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami, • spracúva správy o povodňovej situácii v územnom obvode krajského úradu životného prostredia a predkladá ich MŽP SR, • vedie v povodňovom denníku chronologické záznamy o svojej činnosti a o činnosti svojho technického štábu; v časovom slede zaznamenáva priebeh a následky povodne, vykonávané opatrenia, vydávané príkazy, požiadavky o poskytnutie pomoci podriadeným povodňovým orgánom a spôsoby ich riešenia, • organizuje a riadi povodňové záchranné práce v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak povodňová situácia alebo povodeň presahuje územie obvodu, • zabezpečuje na požiadanie pomoc obvodným úradom a správcom vodných tokov v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak jej na vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami nestačia vlastné sily a prostriedky, • vyžaduje pomoc Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek, • vyžaduje súhlas Ústrednej povodňovej komisie na použitie výbušnín na vykonanie opatrení na ochranu pred povodňami, • informuje bezodkladne MŽP SR a MV SR o vzniku nebezpečenstva povodne alebo o vzniku povodne vo svojom územnom obvode. Obvodnú povodňovú komisiu zriaďuje obvodný úrad životného prostredia a je podriadená krajskej povodňovej komisii. Predsedom obvodnej povodňovej komisie je prednosta obvodného úradu životného prostredia a podpredsedom je prednosta obvodného úradu. Na vykonávanie činností si zriaďuje technický štáb ako svoj odborný, výkonný a poradný orgán. Vedúcim technického štábu je riaditeľ okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru; v obvodoch, kde nie je zriadené sídlo okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru, je členom obvodnej povodňovej komisie a zároveň vedúcim technického štábu veliteľ hasičskej stanice alebo príslušník určený riaditeľom okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru. Obvodná povodňová komisia, podľa § 22 zákona číslo 666/2004 Z. z. v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne • riadi, koordinuje a kontroluje ochranu pred povodňami a činnosť povodňových komisií obcí na území obvodu, • vydáva príkazy na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami, • spracúva správy o povodňovej situácii v územnom obvode obvodu a predkladá ich krajskému úradu životného prostredia, • vedie v povodňovom denníku chronologické záznamy o svojej činnosti a o činnosti svojho technického štábu; v časovom slede zaznamenáva priebeh a následky povodne, vykonávané opatrenia, vydávané príkazy, požiadavky o poskytnutie pomoci povodňovým komisiám obcí a spôsoby ich riešenia, • organizuje, riadi a zabezpečuje povodňové záchranné práce v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, • zabezpečuje evakuáciu obyvateľstva postihnutého povodňou, dočasné ubytovanie a stravovanie evakuovaného obyvateľstva, ochranu majetku a návrat evakuovaného obyvateľstva, • zabezpečuje núdzové zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a potravinami, hygienickú a zdravotnú starostlivosť a asanáciu zatopených zdrojov pitnej vody, „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 77 • • • • zabezpečuje pomoc správcom vodných tokov, vlastníkom, správcom alebo užívateľom vodných stavieb a iných stavieb na vodných tokoch a v ich bezprostrednej blízkosti, ak sú v čase nebezpečenstva povodne alebo počas povodne v dosahu ohrozenia a ak o to požiadajú z dôvodu nedostatku vlastných síl a prostriedkov, zabezpečuje pomoc obciam pri povodňových záchranných prácach v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak o to požiadajú z dôvodu nedostatku vlastných síl a prostriedkov, vyžaduje pomoc Hasičského a záchranného zboru, Policajného zboru a ďalších záchranných zložiek, vyžaduje súhlas Ústrednej povodňovej komisie na použitie výbušnín na účely vykonania opatrení na ochranu pred povodňami. Povodňovú komisiu obce zriaďuje obec na plnenie úloh na úseku ochrany pred povodňami, ktorá je podriadená obvodnej povodňovej komisii. Predsedom povodňovej komisie obce je starosta obce alebo primátor mesta, ktorý vymenúva jej členov zodpovedajúcich za výkon záchranných prác v obci. Povodňová komisia obce, podľa § 22 zákona číslo 666/2004 Z. z. v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne: • riadi, koordinuje a kontroluje ochranu pred povodňami na území obce, • vydáva príkazy na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami, • spracúva správy o povodňovej situácii na území obce a predkladá ich obvodnému úradu, • vedie v povodňovom denníku chronologické záznamy o svojej činnosti; v časovom slede zaznamenáva priebeh a následky povodne, vykonávané opatrenia, vydávané príkazy, požiadavky o poskytnutie pomoci a spôsoby ich riešenia. Medzi ostatné orgány podľa zákona 666/2004 Z. z., ktoré sa zaoberajú ochranou pred povodňami a ich úlohy sú popísané v tomto článku sa radí podľa § 24 zákona číslo 666/2004 Z. z. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, podľa § 25 zákona číslo 666/2004 Z. z. ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy pri plnení úloh na úseku ochrany pred povodňami, podľa § 26 zákona číslo 666/2004 Z. z. krajský úrad, podľa § 28 zákona číslo 666/2004 Z. z. vyšší územný celok, podľa § 29 zákona číslo 666/2004 Z. z. obvodný úrad a podľa § 27 a 30 zákona číslo 666/2004 Z. z. krajské a okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru. Povodňové záchranné práce vykonávajú hasičské jednotky podľa zákona číslo 314/2001 Z. z. „o ochrane pred požiarmi“ v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne podľa pokynov orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami a podľa povodňových plánov. Na vykonávanie povodňových záchranných prác Hasičský a záchranný zbor, závodné hasičské útvary, závodné hasičské zbory a obecné (mestské) hasičské zbory zabezpečujú a udržiavajú v stave pohotovosti technické a materiálne prostriedky podľa nebezpečenstva vzniku povodne na území vo svojej pôsobnosti. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru vyhotovuje súpis týchto prostriedkov v rámci svojej územnej pôsobnosti. Pri vykonávaní povodňových záchranných prác súčasne viacerými hasičskými jednotkami právomoc a povinnosti veliteľa zásahu sa určujú podľa zákona číslo 314/2001 Z. z. a vyhlášky číslo 129/2002 Z. z. „o integrovanom záchrannom systéme“. Ak sa na výkone povodňových záchranných prác zúčastňujú okrem hasičských jednotiek aj iné záchranné zložky, pri určovaní veliteľa zásahu sa postupuje podľa vyhlášky číslo 129/2002 Z. z. Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami môžu vyžadovať pri ochrane pred povodňami pomoc Policajného zboru na plnenie úloh, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú zo zákona číslo 171/1993 Z. z. „o Policajnom zbore“, ale aj pomoc ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa zákona číslo 321/2002 Z. z. „o ozbrojených silách Slovenskej republiky“. Povodňová spolupráca na rieke Morave ja zabezpečovaná prostredníctvom splnomocnencov vlád Slovenskej republiky a Českej republiky. Jedná sa hlavne o spoluprácu pri zabezpečovacích prácach, ktorá je evidovaná v povodňových plánoch. V povodňových plánoch hraničných tokoch, medzi ktoré sa radí aj rieka Morava je to zabezpečené v bode VII. Spolupráca s povodňovými službami susedných štátov na hraničných tokoch. Spolupráca prebieha hlavne v informovanosti správcov vodných tokov, ako je zmena situácie vodnej hladiny, zmena i novostavby vodnej stavby alebo inej stavby a pod. Ďalšia spolupráca je na báze výmeny odborných znalostí a riešenia problémov týkajúcich sa koryta, hrádze, stavieb, toku a pod. rieky Moravy. Pri záchranných prácach sa spolupráca na rieke Morave nepredpokladá. SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY Literatúra je uvádzaná v texte. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 78 ADRESA: npor. Ing. Marián Suja Akadémia Policajného zboru Bratislava Katedra verejnej správy a verejných financií Sklabinská 1 835 17 Bratislava Tel. / fax.: 09610 57069, 09610 59054 [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 79 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 80 ŘEŠENÍ KATASTROFICKÝCH RIZIK POJIŠTĚNÍM# Jarmila Radová, Tibor Hlačina Abstrakt: Statistiky četnosti a rozsahu škod vedené zajišťovnami a pojišťovnami potvrzují trend růstu velikosti škod způsobených extrémy počasí a rychlý nárůst výše pojistného plnění.Jediným možným východiskem v současné době je nutnost zajišťoven a pojišťoven stále více intenzivněji sledovat a analyzovat vývoj a dopady katastrof na své klienty a jejich škodní průběh a samozřejmě nejdůležitějším úkolem bude pracovat na zdokonalování modelů katastrofických událostí pro dané oblasti, a to i za předpokladu investování mnoha finančních prostředků. Oblast katastrof by měla být celonárodním úkolem, který se týká participace státu, účasti vládních organizací, poskytovatelů ochranného vybavení při katastrofě, mezinárodních expertů, atd., u soukromých iniciativ by měl být zajištěn určitý typ kompenzace (daňové zvýhodnění, dotace). Takový přístup zahrnuje rovněž zlepšení povodňové ochrany i ochrany proti dalším katastrofickým rizikům. V každém případě, vláda by měla hrát roli „konečné bezpečnostní sítě“, jako součást příslušného katastrofického schématu za předem dohodnutých podmínek. V opačném případě se jakékoli řešení po události prokáže jako neúčinné. Klíčová slova: pojištění, zajištění, katastrofické škody 1. POJIŠTĚNÍ A ZAJIŠTĚNÍ RIZIK Pojištění je forma finanční kompenzace škody, jejímž prostřednictvím lidé, kteří utrpěli ztrátu nebo úraz, obdrží finanční náhradu následků pojištěné události. Náhrada škod je vyplácena z fondu, který vzniká z peněz, jež platí všichni jednotliví majitelé pojistné smlouvy. Pojištění je tedy založeno na principu solidarity, kdy se lidé „skládají“ na možnou škodu a kompenzaci dostanou ti, které škoda postihla, přičemž každý pojistník platí stanovený příspěvek do společného fondu. Návratnost takto vložených investic je tedy podmíněná, to znamená, že pojištěný obdrží část vložených investic pouze v případě, že nastane pojistná událost definovaná v pojistné smlouvě. V pojišťovnictví existují dlouhodobé zkušenosti s tím, jaká je pravděpodobnost, že nastanou různé druhy rizika a na základě těchto zkušeností lze vypočítat pojistné, které je nezbytné k tomu, aby byly vytvořeny dostatečně velké finanční prostředky, které by pokryly pravděpodobné náhrady škod. Pojistník tak zaplacením pojistného ve sjednaný den počátku pojistného období, získává finanční ochranu pro případ, že jej postihne škodní událost nezanedbatelného rozsahu. Pojištění je založeno na příjmu rizika na základě sjednané smlouvy. Existují různá rizika, některá z nich jsou pojistitelná, některá však nikoli. Například rizika požáru nebo krádeže způsobují škodu jednotlivci, ovšem rizika války nebo zemětřesení představují ohrožení pro celou společnost. V zákoně č. 37/2004 Sb., o pojistné smlouvě se pojistným rizikem rozumí „míra pravděpodobnosti vzniku pojistné události, vyvolané pojistným nebezpečím“, přičemž za pojistné nebezpečí se považuje možná příčina vzniku pojistné události. Zajištění Pojišťovna, která přijme rizika od pojistníků se ocitá ve stejné situaci jako pojištěný. Nemůže přesně odhadnout velikosti a množství škod, a proto sama hledá finanční ochranu přenosem rizika na zajistitele - zajišťovnu. Koupí zajištění se může pojišťovna vyhnout výkyvům v nákladech na škody v delším období i v průběhu jednoho roku. Pojistitel rovněž může mít stanovenu finanční hranici pro velikost rizika, které na sebe může vzít, což by pro něho mohlo znamenat, že riziko může přijmout jen částečně a nebo vůbec. Tím, že si koupí zajištění, navýší svou kapacitu tak, že obchod může přijmout. Katastrofy mohou mít pro pojistitele tragické následky. Jednou z největších výhod, spíše než důvodem pro koupi zajištění, je skutečnost, že se náklady na riziko rozloží mezi místní trh a trhy světové, neboť kompenzace za riziko není závislá pouze na ekonomice jednoho státu. V zajišťovacím vztahu pojištěný nefiguruje. Tedy v případě, že zajistitel nesplní své závazky vůči prvopojistiteli - pojišťovně, ručí prvopojistitel pojištěnému nadále. Do vztahu prvopojistitele a zajistitele často vstupuje Příspěvek byl připraven jako součást výstupu grantového úkolu registrovaného Grantovou agenturou České republiky pod číslem402/05/0893. # „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 81 zajišťovací makléř, který má specializované a potřebné znalosti ohledně zajištění a světových zajišťovacích trhů a pomáhá tak při sjednávání odpovídajícího krytí a výběru nejvhodnějšího zajistitele. Typy zajištění Existuje několik typů zajištění: • Fakultativní – sjednává se individuálně pro jednotlivé pojistné smlouvy, smlouvy jsou zvažovány prvopojistitelem i zajistitelem případ od případu. • Obligatorní – sjednává se pro celé portfolio smluv. Při splnění podmínek z rámcové zajistné smlouvy má zajistitel právo a zároveň povinnost převzít příslušné části rizika z jednotlivých pojistných smluv. • Neproporcionální - zajistitel za speciálně stanovené zajistné přebírá po vzniku škody část pojistného plnění prvopojistitele, které přesáhne sjednanou prvopojistitelovu prioritu. • Proporcionální - pojistná částka, pojistné plnění a pojistné je dělena mezi prvopojistitele a zajistitele ve sjednaném poměru. Zajištění katastrofických rizik CatXL zajištění (zajištění škodního nadměrku katastrofické události, Catastrophe Excess of Loss Cover), je typ neproporcionálního zajištění, které zajišťuje prvopojistitele proti kumulaci škod vzniklých v důsledku škodní události – katastrofické události, z jedné příčiny (loss occurance). Je-li několik pojistných smluv postiženo stejnou škodní událostí s celkovými pojistnými nároky, překračujícími prioritu prvopojistitele, pak škodu, sníženou o prioritu hradí zajistitel. Prvopojistitel nehradí prioritu z každé pojistné smlouvy postižené danou škodní událostí. Škody se sčítají. Pokud součet překročí prioritu, pak platí zajistitel vše nad prioritu. PŘÍKLAD CatXL 25 zajistitel ŠKODY V MIL KČ 20 priorita 15 10 prvopojistitel 5 0 A B C D E F G H CELKEM POJISTNÉ SMLOUVY Graf č. 1 - Příklad CatXL zajištění (Jednotlivé pojistné smlouvy ze zajišťovaného portfolia jsou zobrazeny modře, zelený sloupec zobrazuje součet smluv, postižených přírodní katastrofou. Prvopojistitel – pojišťovna hradí část do priority, zajistitel ostatní nad prioritu) V Evropě, v důsledku vyššího výskytu katastrofických událostí, zejména povodní v roce 2002, rapidně vzrostly výdaje zajišťoven. Téměř 97% všech pojistných škod vzniklých při povodních 2002 v ČR zaplatily zajišťovny. K tomu navíc klesly jejich výnosy z investovaných rezerv, protože světové kapitálové trhy se ještě nevzpamatovaly z propadu konce 90. let. Výnosy z bezpečnostních investic byly tak malé, že nedovolovaly zajišťovnám nahradit ztráty, které utrpěly výplatou velkých škod. Zajišťovny proto nutí vysokým zajistným pojišťovny, aby provozovaly pojištění se ziskem. Zajistitelé se rozhodli akceptovat pouze rizika s přiměřeným potenciálem zisku. Katastrofická rizika byla proto vyjmuta z proporcionálních zajistných smluv a jsou nadále kryta pouze neproporcionálními zajistnými smlouvami. Návazně na události roku 2002 a vzhledem k rozsáhlým průmyslovým škodám zajistitelé požadovali podstatný nárůst sazeb v této oblasti, stejně tak jako vývoj a využívání modelů katastrofických událostí. Stejně tak jako v pojištění, i zajistitel stanovuje určité výluky v zajištění. Nejčastější jsou: • jaderná a válečná rizika, včetně teroristických činů • potenciální překročení kapacity zajistitele (ekologická rizika, kontaminace radonem nebo azbestem) „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 82 • územní omezení (například omezení na určité území vylučuje riziko zemětřesení) V této souvislosti se zmiňují i tzv. zachraňovací náklady vzniklé při katastrofické události. Zde vyvstává otázka, kdo bude tyto náklady hradit a v jaké výši. Je jasné, že pojišťovna i zajišťovna není finančně schopna hradit zachraňovací náklady v neomezené výši, mohlo by to pro ni znamenat katastrofální finanční ztráty, ne-li bankrot. 2. RŮST KATASTROFICKÝCH ŠKOD „Natural hazard events“ versus „Natural catastrophes“. Tyto pojmy jsou často v pojišťovací praxi rovněž zaměňovány. „Natural hazard events“ jsou klasifikovány jako události, při kterých nedojde ke ztrátám na životech a majetku. Například zemětřesení v poušti Gobi, nebo události v oblasti Antarktidy, tedy události, které nemají dopad na životy a majetek. Naopak události, které mají dopad na majetek či životy, jsou nazývány katastrofami. Lze je, z hlediska příčiny, dělit do skupin: • přírodní katastrofy – nejisté z hlediska periody návratu a závažnosti. Sem patří zemětřesení, hurikán, povodně, bouře, tornádo, pád meteoritu, tsunami, sopečné výbuchy, extrémní horka, lesní požáry, mrazy, krupobití a další. • katastrofy způsobené lidskou činností – nejisté z hlediska více parametrů. Sem patří požáry budov, ropných plošin atd., výbuchy, letecká, lodní a železniční neštěstí, terorismus, azbest, kyber- rizika, protržení přehrad, důlní katastrofy, pády budov a mostů, a další. Růst počtu katastrof i výše škod z katastrofických událostí v posledních letech se rapidně zvýšil. Důvodů nárůstu přírodních katastrof a škod způsobených přírodními katastrofami je několik, uveďme si některé z těch nejzásadnějších: • Růst populace: například v roce 1800 na planetě Zemi žila 1 miliarda lidí, dnes je to již více než 6,3 miliard. • Rostoucí životní úroveň lidí téměř ve všech zemích světa nutí produkovat stále více bohatství, které je zasaženo přírodními katastrofami. • Hustá koncentrace obyvatel a hodnota majetku – například v Tokiu žije více než 30 milionů lidí. • Osidlování a rozvoj průmyslu v rizikových oblastech, zejména pobřeží a blízkosti řek, turismus v nebezpečných a rizikových zónách. • Zranitelnost moderních společností a zejména technologií, strukturálního inženýrství, zařízení a vybavení, počítačových sítí a další. Rozvoj pojištění v celém světě, podíl pojištěného zboží, osob i majetku stále stoupá. Zároveň s tím stoupá i výše pojistných škod, což je patrné z níže uvedené tabulky Insured loss Victims Date Event Country (in USD m, (dead indexed to and 2005) missing) 45 000 1 326 24. 8. 2005 Hurricane Katrina; floods, US, Gulf of Mexico, damane to levees and oil rigs Bahamas, North Atlantic 22 274 43 23 .8. 1992 Hurricane Andrew US, Bahamas 20 716 2 982 11. 9. 2001 Terror attack on WTC, US Pentagon and other buildings 18 450 61 17. 1. 1994 Northridge earthquake (M 6.6) US 11 684 124 2. 9. 2004 Hurricane Ivan; damane to oil US, Caribbean: Barbados rigs et al 10 000 34 20. 9. 2005 Hurricane Rita; floods, damane US, Gulf of Mexico, Cuba to oil rigs 10 000 35 16. 10. 2005 Hurricane Wilma; torrential US, Mexico, Jamaica, Haiti rain, floods et al 8 272 24 11. 8. 2004 Hurricane Charles US, Cuba, Jamaica et al „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 83 Povodně V této souvislosti je vhodné zmínit, že velmi závažným problémem způsobujícím povodně ve světě je odlesňování. Jedním z nejvýznamnějších ekosystémů je mangrovová vegetace v Queenslandu. Tento typ vegetace představuje efektivní ochranu proti vlnobitím a větrem na nízko položených pobřežích. Přestože celá tato oblast, včetně tzv. Velké útesové bariéry, která je největším světovým korálovým ekosystémem, má status zvláštního národního parku a její ochrana je podporována federální vládou, vláda Queenslandu podporuje ekonomický rozvoj oblasti – hlavním tlakem je cestovní ruch, stavba letišť, hotelů atd. Odlesněné svahy byly na mnoha místech postiženy silnou erozí, která často v průběhu jediného roku, v důsledku prudkých lijáků, způsobuje ničivé sesuvy půdy. Teroristický útok Teroristický útok na spojené státy v září 2001 byl příkladem obrovské katastrofy. Pád 2 budov otřásl globální zajistnou sítí. Celkové pojištěné škody dosáhly 20 716 milionů USD1. Následkem této události začaly na celém světě stoupat ceny pojištění a zajištění. Ovšem na této události bylo navíc „hrozivé“, že ji nezpůsobila živelná katastrofa, ale „jeden člověk“ a navíc s katastrofou tohoto typu a rozsahu doposud v pojistném průmyslu nikdo nepočítal. A to byl právě jeden z impulsů, který donutil světové zajišťovny přehodnotit svá rizika. Statistiky Swiss Re a Insurance Information Institute jsou následující: Koncentrace pojištěného a nejen pojištěného majetku celkový růst majetku, koncentrace v kritických oblastech Při katastrofálních tsunami v prosinci 2004 dosáhla celková pojištěná škoda (majetkové škody a přerušení provozu, stav k únoru 2006) 2 068 milionů USD a hurikán Katrina způsobil celkové pojištěné škody (majetkové škody a přerušení provozu, stav k únoru 2006) 45 000 milionů USD. Obě katastrofy oblasti naprosto zpustošily. Výše škod způsobených hurikánem Katrina 21 krát vyšší. Více než 40% celkových ekonomických ztrát v „bohatých“ oblastech je kryto pojištěním, v chudých oblastech světa jsou pojištěním kryta pouze 3 % celkových ekonomických ztrát2. Pokud by se v záplavových územích v ČR v posledních cca 160 letech intenzivně nestavělo, škody způsobené povodní 1997 by dosahovaly malého zlomku odhadovaných cca 62,6 mld. Kč ztrát. Například Slovensko, nestavějící v záplavových územích, vyšlo z téže povodně jen se škodou cca 2,5 mld. Kč, i když je pravdou, že měli povodeň menší a protipovodňovou ochranu na rozdíl od ČR po r. 1989 nerozbili, coby přežitek socialismu. Podobně, jen s poškozenými komunikacemi, vyšlo ze stoleté povodně 2000 střední Rumunsko. Kromě komunikací neměla voda co ničit. 3. ÚLOHA STÁTU A POJIŠŤOVEN Státní dozor nad pojišťovnictvím vykonává ČNB. Kromě cílených kontrol kontroluje účetní závěrky pojišťoven, tvorbu technických rezerv, skladbu finančního umístění, solventnost pojišťoven a další doklady o činnosti pojišťoven. Rgulatorní orgán také schvaluje pojišťovnám a zajišťovnám rozsah činnosti, změnu vlastnických vztahů, personální obsazení významných pozic, sloučení, splynutí, přeměnu nebo rozdělení. Také nabytí nebo zvýšení účasti v pojišťovně na hranici 20 %, 33 % nebo 50 % hlasovacích práv není možné uskutečnit bez souhlasu ministerstva. Veřejná versus soukromá zodpovědnost - kde by měla být hranice odpovědnosti mezi soukromým sektorem a veřejným sektorem – z hlediska financování škod z katastrof? To je otázka, která je, vzhledem k prudkému růstu katastrof, nyní stále více diskutována. Pro názornost uvádím následující graf: 1 2 Zdroj Swiss Re, Sigma No 2/2006 Munich Re, NetCatService databáze, 2005 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 84 pravděpodobnost (%) Podíl na škodách 100 80 pojištěný 60 pojišťov na 40 zajišťov na kapitálov ý trh 20 0 v láda/ stát nízké značné v y soké záv ažné katastrof ální škody (%) Graf č. 2 – Prezentace World Bank Group, Eugene N. Gurenko, CPCU Are Dle výše uvedeného grafického modelu by škody měly být kryty v tomto pořadí: nejprve samotným pojištěným, poté pojišťovnou, zajišťovnou, kapitálovým trhem a v poslední řadě rovněž finančními prostředky státu / vlády. Při každé katastrofě vznikají nejen „přímé“ škody, ale rovněž náklady po událé katastrofě. S tím je spojen nově užívaný termín SuperCat, vystihující situaci, kdy je zcela zničena infrastruktura. Rizika Cat lze definovat, vytvořit pro ně model. V případě Hurikánu Katrina vznikly škody, s kterými modelování katastrof obecně nepočítá. Modelovaná rizika byla například pobřežní povodně, požár způsobený zemětřesením, únik vody ze sprinklerů, způsobený zemětřesením, nemodelovaná rizika byla například vnitrozemní záplava, způsobená protržením hráze, či ekologickou havárií, která zatopila většinu města Meraux olejem, rabování / krádeže / loupeže, žhářství a kontaminace. Byly zasaženy tyto oblasti – auta, plavidla, vnitrozemní loďstvo, lodní náklady, letadla, životy + úrazy, firmy, odpovědnost. Došlo k 350.000 škodám na automobilech, 50.000 lodích a 1 milionu bílého zboží. Toto všechno navíc způsobilo prudký nárůst inflace v postižené oblasti, neboť touto katastrofou byla úplně zničena infrastruktura, požadované potřebné zboží v oblasti bylo zničeno a nebylo jak dopravit nové. Desítky tisíc obyvatel se pravděpodobně do oblasti nikdy nevrátí, nejsou v oblasti pracovní síly, obyvatelé, kteří zůstali nemají kde bydlet, ceny všeho stoupají. 4. RISK MANAGEMENT JAKO NEDÍLNÁ SOUČÁST MANAGEMENTU KAŽDÉ SPOLEČNOSTI I POJIŠŤOVNY Risk management je obor který poskytuje metody k identifikaci a hodnocení rizik na základě vědecké, technické a statistické zkušenosti, jejichž cílem je snížit nebo předcházet potenciálním ztrátám. Risk management je integrální součástí vrcholového managementu, který je propojen se strategickým a operačním managementem podle schématu Důvodů pro vytváření koncepce integrovaného řízení rizik (ERM - Enterprise Risk Management) nejen v pojišťovnách a zajišťovnách, ale celkově ve finančních institucích, je mnoho. Jsou to dramatické změny v těchto odvětvích, požadavky národních regulátorů či nadnárodních organizací (aktuálně iniciativa EU Solventnosti II), které nutí vedení jednotlivých společností aktivně pracovat na rozvoji pravidel interní kontroly, risk managementu a aktivně je zapracovávat do procesu řízení a strategického rozhodování každé firmy. Dobrý systém řízení rizik zajišťuje pochopení potenciálních pozitivních i negativních důsledků všech faktorů, jež mohou ovlivnit organizaci, zvyšuje pravděpodobnost úspěchu a redukuje pravděpodobnost selhání a nejistotu „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 85 dosažení obecných cílů organizace. RM je trvalý proces, nejen pouze nastavení parametrů a naplnění formulářů, ale nutná součást řízení strategie firmy. Rozbor jednotlivých etap procesu risk managementu je podobně popsán v celé radě publikací. Jedním z klíčových materiálů je „Risk Management Standard“, vydaný mezinárodní společností AIRMIC3. Jedná se o materiál mezinárodně uznávaný v oblasti řízení rizik a je k dispozici na internetových stránkách společnosti. Obecně risk management zahrnuje tyto prvky: Stanovení strategických cílů organizace, stanovení rizik, jejich identifikace a analýza, popis a odhad, hodnocení rizik, dokumentace a stanovení hrozeb a příležitostí, rozhodnutí, řešení rizik, dokumentace reziduálního rizika a nakonec monitoring. Samozřejmě ale, každá firma si podle svých potřeb stanovuje vlastní postupy a prvky, dle oblastí rizik, s kterými přichází do styku. V činnosti pojišťovny a zajišťovny se především setkáváme s rizikem trhu, provozním, rizikem likvidity, upisovacím a kreditním, případně dalším či podrobnějším členěním. Základní vstupní fází risk managementu pojišťovna versus pojištěný je identifikace rizika. Systematické oceňování všech možných rizik umožňuje vypracovat program kontroly rizik. V druhé fázi, jíž je ocenění a kvantifikace rizik, jde o to, jakou váhu mají jednotlivá rizika a jaký dopad může mít realizace rizika na finanční situaci daného subjektu. Pro každé riziko je třeba stanovit jeho pravděpodobnost, respektive frekvenci výskytu (odhad, jak často z něj může vzniknout škoda) a intenzitu škody (finanční vyjádření její možné výšky). Pomůckou je v tomto případě „jednoduchá“ mřížka, do jejíchž segmentů se zařazují jednotlivá rizika podle výšky škody a pravděpodobnosti výskytu. Kalkuluje se s maximální možnou škodou, která může být realizací rizik způsobena. Ve třetí fázi – při kontrole pomoci technických či jiných prostředků – jsou přijímána opatření k předcházení škodám a připravuje se finanční eliminace důsledků negativních a nahodilých událostí, přičemž prvotní snahou je rizikům v co možná největší míře předejít. Ve čtvrté fázi, jíž je financování rizik, je totožně jak u pojištěného tak pojišťovny řešeno, zda krýt rizika z vlastních zdrojů nebo přenést rizika na specializovanou instituci, zabývající se pojistnou ochranou. V případě pojištěného na pojišťovnu a v případě pojišťovny na zajišťovnu. 5. POVODNĚ 1997 Povodně v červenci roku 1997 lze hodnotit jako přírodní katastrofu. Postihly 34 okresů na Moravě a ve východních Čechách. Česká asociace pojišťoven (dále jen ČAP) průběžně zpracovávala statistiky o pojistných událostech a vyplacených plněních. Ke dni 30. 9. 1998 – 14 měsíců po povodních – bylo z celkových 117 tisíc nahlášených pojistných událostí vyřízeno 96,2 %. Finančně vyjádřeno to znamená, že ke stejnému dni bylo z celkových odhadovaných nákladů na pojistná plnění ve výši 9,7 miliard Kč, vyplaceno 8,9 miliard Kč. Povodně se týkaly 23 členských pojišťoven ČAP a celkové škody způsobené povodněmi přesáhly 62,6 miliard Kč, zároveň došlo k 60 obětem na životech. Obrázek č. 5 –Území ČR zasažené povodní v roce 1997, MaGIS ČP 3 The Association of Insurance and Risk Managers „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 86 Povodňové dluhopisy - nástroj řešení finančních potřeb státu vzniklých v důsledku povodní a záplav roce 1997. Stále ještě v průběhu povodní - v době, kdy ještě nemohla být známa celková škoda, neboť do mnoha okresů se povodňová vlna teprve blížila - přijal Parlament České republiky zákon o vydání státních dluhopisů na financování opatření k odstranění následků povodní. Cílem urychlení celého procesu emise dluhopisů bylo zajištění co nejrychlejšího přísunu finančních prostředků do míst, kde byly po živelné katastrofě nejvíce potřeba. Dluhopisy byly následně vydány ve dvou sériích a třech tranších. Povodňové dluhopisy byly atraktivní pro drobné investory jednak pro svou nízkou jmenovitou hodnotu ve výši 1 000 Kč a jednak pro své úroky, které byly přizpůsobovány aktuální míře inflace. Hlavním stimulem pro investování do povodňového dluhopisu se však nestal výnos, ale touha lidí aspoň nějak se podílet na finanční pomoci obětem povodní, což bylo nejlépe vidět na odlišném zájmu drobných a velkých investorů po těchto dluhopisech. Zajímavý výnos měl být hlavním motivem pro držbu povodňového dluhopisu až do konce doby splatnosti. Na obr. č. 1 můžeme porovnat vývoj úrokové míry z povodňového dluhopisu s diskontní úrokovou mírou vyhlašovanou Českou národní bankou a s úrokovou mírou České spořitelny, jednoho z největších bankovních ústavů v zemi, uplatňovanou na spořící účet s dvouměsíční výpovědní lhůtou. S výjimkou období od 1. 8. 1997 do 31. 7. 1998 a období od 1. 8. 2000 do 1. 3. 2001 se úroková míra z povodňového dluhopisu pohybovala vždy několik procentních bodů nad úrovní diskontní sazby, přičemž maximální rozdíl činil 9,5 procentních bodů. Úroková sazba ze spořícího účtu v České spořitelně ve sledovaném období víceméně kopírovala vývoj diskontní sazby České národní banky. Figure nr. 1: Relevant Rates 15 13 Rate [%] 11 9 7 5 3 ČS Bond III.02 VI.02 IX.01 XII.01 VI.01 III.01 XII.00 IX.00 III.00 VI.00 IX.99 XII.99 VI.99 III.99 IX.98 XII.98 III.98 VI.98 XII.97 IX.97 1 Discount V případě, že jsme 1. 8. 1997 si pořídili dluhopis o jmenovité hodnotě 1 000 Kč, potom jsme svoji investici za pět let, tj. k datu splatnosti dne 1. 8. 2002, zhodnotili na 1 552,69 Kč před zdaněním, resp. 1 416,03 Kč po zdanění4. Pokud bychom porovnali tuto investici se spořícím vkladem 1 000 Kč v České spořitelně, pak bysme ke stejnému datu měli na svém účtu pouze částku ve výši 1 328,52 Kč (při neexistenci zdanění by tato částka činila 1 396,31 Kč). Jinými slovy investoři kteří se rozhodli pro investici do povodňového dluhopisu místo toho, aby uložili své peníze na spořící účet v České spořitelně, vydělali dodatečných 87,51 Kč po zdanění (= 1 416,03 - 1 328,52). Rozdíl v průměrné úrokové sazbě před zdaněním činil 2,53 procentních bodů, tj. 9,26 % (u dluhopisu) minus 6,73 % (u vkladu). 4 Předpokládáme, zde pro zjednodušení, že majitel dluhopisu mohl investovat vyplacené úroky z dluhopisu zpět do nákupu dalších povodňových dluhopisů při neexistenci jakýchkoli transakčních nákladů. Ve skutečnosti to možné nebylo. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 87 Figure nr. 2: Future Value 1 700 1 600 CZK 1 500 1 400 1 300 1 200 1 100 IX . XI 97 .9 7 I.9 8 III . V. 98 9 VI 8 I.9 IX 8 . XI 98 .9 8 I.9 III 9 . V. 99 VI 99 I.9 IX 9 .9 XI 9 .9 9 I.0 0 III . V. 00 VI 00 I.0 IX 0 . XI 00 .0 0 I.0 III 1 . V. 01 0 VI 1 I.0 IX 1 . XI 01 .0 1 I.0 2 III . V. 02 VI 02 I.0 2 1 000 ČS before Tax ČS after Tax Bond before Tax Bond after Tax Letos v srpnu si tedy mohli majitelé povodňových dluhopisů vyzvednout nejen úroky za poslední rok, ale též původně investovanou částku v podobě jmenovité hodnoty. Mnozí investoři si úroky průběžně nevyzvedávali a přišli si pro celou částku i s úroky až v den splatnosti dluhopisu. Výplata se neobešla bez administrativních problémů. České spořitelně, která technicky zajišťovala výplatu, zkolaboval počítačový systém při vyplácení jistin dluhopisů už z 1. emise. Investoři museli několik hodin čekat před bankovním ústavem a na některých pobočkách se nakonec dočkali jen informace o tom, že mají přijít příští den. Proto před výplatou jistin dluhopisů z 2. emise vydala banka neuvěřitelné a do jisté míry kuriózní doporučení: "Česká spořitelna dává klientům ke zvážení nezbytnost vyzvednutí výnosů a jistiny hned v prvních dnech výplaty5." Třetí emise byla zaknihovaná, měla i jiného správce a žádné technické problémy spojené s její výplatou se neobjevily. Minusem povodňových dluhopisů byla jejich likvidita. Ačkoli byly dluhopisy veřejně obchodovatelné, zásluhou své listinné podoby (u 1. a 2. emise) se do oběhu příliš nedostaly. 6. POVODNĚ 1998 A 2000 V červenci roku 1998 postihly povodně z přívalových dešťů některé lokality na Rychnovsku ve východních Čechách. Odhad celkového počtu pojistných událostí byl 3670 a odhad pojistných plnění 570 milionů Kč. Do dvou měsíců od této události vyplatily pojišťovny téměř polovinu, tj. 50% uvedené částky. Celkové škody způsobené povodněmi byly ve výši 1,8 miliard Kč. Na počátku března roku 2000 byly povodní zasaženy severní a východní Čechy. V červnu, tedy 3 měsíce po povodních bylo nahlášeno 7494 pojistných událostí, z nichž bylo vyřízeno 6514, tj. 86,9 %. Celková odhadovaná pojistná škoda činila v červnu 2000 1,9 miliard Kč, z této částky bylo pojištěným vyplaceno 1,062 miliardy Kč, tj, 54,9 % . Tato čísla ukazují na vyspělost pojistného trhu v ČR. 7. POVODNĚ 2002 Povodně v srpnu roku 2002 ve střední a východní Evropě byly největší přírodní světovou katastrofou v tomto roce. Tyto povodně byly způsobeny postupem dvou výrazných tlakových níží a s nimi spojených frontálních systémů přes střední Evropu v krátkém časovém rozmezí za sebou. Obě postupovaly navíc velmi pomalu, což prodloužilo období trvalých srážek. První vlna srážek ve dnech 6. a 7. srpna zasáhla především jižní Čechy a způsobila rozvodnění toků v horní části povodí Vltavy (Malše a Černé), druhá vlna srážek přišla ve dnech 11. - 13. srpna a zasáhla již i západní, střední a severní Čechy. Vzhledem k nasycenosti povodí, zejména českobudějovické a třeboňské pánve a již plným 5 Spořitelna čeká další dluhopisové fronty. www.idnes.cz z 26.8.2002. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 88 korytům řek, nastal rychlý vzestup a rozvodnění všech toků ve zmíněných oblastech. Vývoj povodně v Praze byl způsoben souběhem povodňové vlny na odtoku z kaskády nádrží na Vltavě a Berounce. Vltava v Praze kulminovala ve středu 12. 8. v poledne s úrovní přesahující všechny zaznamenaná maxima od roku 1845. Povodeň následně kulminovala na dolním Labi 16. 8. Dle výsledků ČAP, přinesly tyto povodně klientům pojišťoven u nás největší škody. Odhady k 31. 3. 2003 hovořily přibližně o 83 000 pojistných událostí, s odpovídající výší škod ve výši přes 37,1 miliard Kč. Ve srovnání s povodněmi roku 1997, kdy škody na majetku občanů činily 35% objemu pojištěných škod, činily škody na majetku občanů v roce 2002 cca 20%, zbývajících 80% připadalo na podnikatele a průmysl, neboť tyto povodně postihly zejména městské a průmyslové aglomerace. Povodněmi bylo zasaženo 45 okresů v rámci 9 krajů ČR, zatopeno bylo celkem 99 měst, městských částí a obcí. Voda poškodila přímo či nepřímo 15,5% obyvatel ČR. Celkové škody v roce 2002 činily 73,142 miliard Kč6, při odhadovaných 37,1 miliardách Kč vyplacených pojistných plnění, tak podíl pojišťoven na celkových ekonomických škodách přesahuje 50%. Je to evropský primát. Z hlediska jednotlivých druhů majetku došlo k největším škodám především: • Na budovách, halách a stavbách ve výši 6 miliard Kč • Pozemních komunikacích ve výši 4 miliardy Kč • Rodinných domech ve výši 3 miliardy Kč • Strojích, zařízeních, dopravních prostředcích a inventáři ve výši 3,7 miliard Kč • Silničních mostech ve výši 2,2 miliard Kč • Ostatních stavbách ve výši 2,1 miliard Kč • Vodních tocích ve výši 1,3 miliard Kč • Železniční infrastruktuře ve výši 2,4 miliard Kč • Na pražském metru ve výši 6 miliard Kč. Z výše uvedeného vyplývá, že při katastrofě takového rozsahu, je zasažen nejen majetek občanů nebo podnikatelů, ale zároveň široké spektrum ostatních oblastí. Pojišťovny, jejichž klienti byli zasaženi, reagovaly na vzniklou situaci okamžitě. V prvé řadě uklidnily veřejnost prohlášením, že jsou schopné dostát svým závazkům a situaci finančně zvládnou. V odůvodněných případech klientů poskytovaly okamžité zálohy na pojistná plnění. Pojišťovny do 11 měsíců po této události vyřídily 91,2 % z celkově nahlášeného počtu pojistných událostí. Po této události, si pojistitelé uvědomili, že nutně musejí vyrovnat prohlubující se nepříznivou bilanci mezi přijatým pojistným a vyplaceným pojistným plněním. Silný tlak rovněž vyvíjeli zajistitelé, jejichž celkový podíl na konečné škodě z povodní 2002 je odhadována na 97,2%7. Obrázek č. 6 –Území ČR zasažené povodní v roce 2002, MaGIS ČP 6 7 Zdroj Český hydrometeorologický ústav Zdroj Benfield Group „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 89 Nepříznivý škodný průběh v ČR nebyl v devadesátých letech doprovázen adekvátním zvyšováním sazeb pojistného, naopak například v základním pojištění majetku (FLEXA – požár, blesk, výbuch, pád letadla) se sazby dokonce snížily, u některých pojišťoven dokonce až o 50%. Důsledkem byl záporný kumulovaný technický výsledek účtu neživotního pojištění. Ve srovnání České republiky a okolních zemí, které byly povodněmi také zasaženy, docházíme k zajímavým výsledkům. V Německu a Rakousku tvořily škody něco přes 10% celkového přijatého pojistného, zatímco v ČR to byl více než trojnásobek ročního pojistného. Při srovnání pojištěných škod 2002 vůči HDP, v Německu tento podíl tvoří 0,06%, Rakousku 0,15%, ale v ČR 1,67%! Tedy již zmíněný padesátiprocentní podíl pojišťoven na celkových škodách v ČR je oproti podílu pojišťoven v Německu 12% a Rakousku 15% nesrovnatelný. Počínaje rokem 2003 přistoupily pojišťovny ke zvýšení sazeb v majetkovém pojištění, stanovení limitů pojistného plnění a spoluúčasti, přísnějšímu oceňování pojištěných rizik, modelování scénáře možného zasažení příslušného území povodní a vytvářením dostatečných rezerv pro krytí takovýchto katastrofických škod. Ve stejném roce byl v rámci ČAP rozběhnut projekt geografického informačního systémů (dále jen GIS) pro potřeby členských pojišťoven. SHRNUTÍ V příspěvku jsme analyzovali možnosti participace zúčastněných subjektů na řešení katastrofických škod, které jsou kryty pojištěním. Katastrofické škody zmíněné v příspěvku vznikly během posledních let a to nejen v České republice, ale též v dalších státech světa. Ukázali jsme, jaké možnosti mají sami pojistitelé při řešení rizik převzatých od klientů. LITERATURA [1] BOUDNÍKOVÁ, E. Řešení katastrofických rizik pojištěním. BIVŠ, 2006. [2] CIPRA, T. Zajištění a přenos rizik v pojišťovnictví. 2004. ISBN 80-247-0838-8. [3] RADOVÁ, J.; DVOŘÁK P.; MÁLEK J. Finanční matematika pro každého. Praha : Grada, 2005. ADRESA: doc. RNDr. Jarmila Radová, Ph.D. Vysoká škola ekonomická v Praze Fakulta financí a účetnictví, katedra bankovnictví a pojišťovnictví Nám. W. Churchilla 4, 130 00 Praha 3 Tel.: 224 095 161, fax: 224 095 135 [email protected] Ing. Tibor Hlačina Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699, 686 04 Kunovice Tel.: 572 549 018 [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 90 PODNIKATELSKÉ AKTIVITY V RÁMCI INTRAKOMUNITÁRNÍHO OBCHODU EU A SOUVISEJÍCÍ PROBLEMATIKA STATISTIKY INTRASTAT Pavel Matoušek Abstrakt: V příspěvku je popsána a analyzována administrativní povinnost – statistika Intrastat, kterou podnikatelé musí zajišťovat v souvislosti s intrakomunitárním obchodem, která po vstupu do EU, po zrušení celní administrativy v obchodu mezi státy EU nahradila tuto celní problematiku. Zejména u menších a středních podnikatelů je prvkem velmi zatěžujícím, náročným na speciální znalosti a v případě chyb, hrozícím sankcemi. Cílem pro budoucnost by měla být optimalizace těchto administrativních povinností. Klíčová slova: Statistika, Intrastat, intrakomunitární obchod EU, celní správa, Český statistický úřad, zpravodajská jednotka Mnozí podnikatelé při vstupu České republiky do EU podlehli dojmu, že se vstupem do EU padnou jakákoliv omezení pro jejich obchodní činnost s evropskými zeměmi, že budou moci neomezeně rozvinout své podnikatelské aktivity kdekoliv v EU, poskytovat služby a dodávat zboží kdekoliv v EU komukoliv a hlavně jednoduše, bez celních kontrol, bez celních dokladů, bez papírování a administrativních komplikací. Tato naivní představa jednoduchosti fungování EU v mnohých stále ještě i dnes přežívá a probuzení do reality obchodování mezi členskými státy EU v tzv. intrakomunitárním obchodu EU a s tím spojenou administrativou, bude pro mnohé šokujícím okamžikem, mnohdy spojeným s pokutou či jiným sankčním opatřením. Intrakomunitární obchod EU a s ním spojené činnosti jsou postaveny na vyšším rozsahu administrativy než dřívější obchodní praxe. Intrakomunitární obchod lze charakterizovat jako obchod mezi členskými státy Evropské unie, uvnitř území EU, obchod, kde pohyb zboží a služeb nepřesahuje vnější celní hranice EU. U tohoto intrakomunitárního obchodu celní orgány nemají kontrolní oprávnění pro kontrolu zboží, oběh zboží je volný, takže skutečně v tomto obchodu mezi členskými státy EU se celníci nevyskytují, zboží se nenalézá pod celním dohledem a obchodní subjekty, prodávající a kupující si tento obchod uskutečňují a organizují sami, ale sami také musí zajišťovat a vykonávat úkony, které dříve byly svěřeny právě celním orgánům. Jednou z těchto oblastí je právě oblast sběru dat pro statistiku Intrastat, statistiku o pohybu zboží v rámci intrakomunitárního obchodu mezi členskými zeměmi EU. Celníci pouze tuto statistiku Intrastat CZ zpracovávají pro Český statistický úřad, následně pro Eurostat. INTRASTAT Evropská unie nemá jednotnou daňovou úpravu a v členských zemích. EU působí pouze přeneseně v této oblasti a to snahou o harmonizaci daňových soustav členských zemí.Vzhledem k tomu, že daně jsou velmi těsně a přímo spojeny s veškerým vnitřním děním každého členského státu bez ohledu na EU, tak stále trvá stav, že daně jsou plně národní záležitostí každého členského státu. Nejvýraznější postup v harmonizaci daňových soustav můžeme zaznamenat v oblasti nepřímých daní, u daní spotřebních a u daně z přidané hodnoty. Ale i zde stále jsou rozdíly v úpravě u těchto daní v jednotlivých členských státech. Národně jsou upraveny v jednotlivých členských zemích sazby daně z přidané hodnoty, takže základní sazby DPH se v EU pohybují od 15% až do 25%. Vzhledem k tomu, že není přímý dohled nad pohybem zboží přes státní hranice členských zemí EU v rámci intrakomunitárního obchodu EU, a existuje rozdílnost v daňových sazbách, bylo nezbytné vytvořit alespoň rámcový kontrolní systém vycházející z následného monitoringu pohybu zboží v intrakomunitárním obchodu EU, se schopností signalizovat nesoulad mezi celkovým příjmem a odesláním zboží a s možností odvodit souvztažnost i vůči DPH. Tento kontrolní systém byl postaven na statistických principech, na logických vazbách nárůstů a poklesů údajů ve sledovaném systému pohybu zboží v rámci EU, který se sestává z údajů v přiznání k DPH, údajů v souhrnném hlášení (příloha přiznání k DPH) a údajů uváděných v hlášení statistiky Intrastat. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 91 Intrastat v celé EU vychází z jednotných, ve všech státech, stejných principů a zásad: • Intrastat vykazuje údaje pouze o hmotném zboží v intrakomunitárním obchodu EU, nevykazuje údaje o službách • Ve všech státech EU se vykazuje v Intrastatu stejná skladba údajů • Intrastat se vykazuje v hlášeních, a to samostatně příjem zboží, samostatně odeslání zboží a vždy za celý kalendářní měsíc a rozhodující je okamžik skutečného příjmu a odeslání zboží (nerozhoduje okamžik fakturace). • Nerozlišují se v hlášení jednotlivé zásilky, ani časová posloupnost obdržení zásilek, rozlišují se jen druhy zboží obsažené v zásilkách. • Příjemce i odesilatel zboží v EU vykazují hlášení Intrastatu nezávisle na sobě, dle skutečnosti a pravdivě, přičemž každý z nich nese sám odpovědnost za správnost svého hlášení Intrastatu . Statistiku Intrastat v současnosti upravují následující předpisy: • Nařízení Evropského parlamentu a Rady (ES) č. 638/2004 ze dne 31. 3. 2004 o statistice Společenství obchodu se zbožím mezi členskými státy a o zrušení nařízení Rady (EHS) č. 3330/1991. • Nařízení Komise (ES) č. 1982/2004 ze dne 18. 11. 2004, kterým se provádí nařízení Evropského parlamentu a Rady (ES) č. 638/2004 o statistice Společenství obchodu se zbožím mezi členskými státy a o zrušení nařízení Komise (ES) č. 1901/2000 a (EHS) č. 3590/1992 • Nařízení Komise (ES) č. 1915/2005 ze dne 24. 11. 2005, kterým se mění nařízení (ES) č. 1982/2004, pokud jde o zjednodušení zaznamenávání množství a údajů o zvláštních pohybech zboží Dále pro zpracování hlášení statistiky Intrastat je nutno vzít v úvahu ještě další předpisy EU, a to: • Nařízení Rady(EHS) č. 2658/1987 o celní a statistické nomenklatuře a o společném celním sazebníku ve znění Nařízení Komise EU č. 1810/2004 (= nomenklatura zboží a doplňková měrná jednotka) • Nařízení Komise (ES) č. 750/2005 o seznamu zemí a území pro statistiku zahraničního obchodu Společenství a obchodu mezi členskými státy (= kódy zemí) • Nařízení Rady (EHS) č. 2913/1992, kterým se vydává celní kodex Společenství (= původ zboží) INTRASTAT CZ V České republice je statistika Intrastat CZ upravena následujícími národními předpisy: • Celní zákon č. 13/1993 Sb. ve znění všech pozdějších novel, § 319. • Vyhláška ČSÚ a MF č. 201/2005 Sb. o statistice vyváženého a dováženého zboží a způsobu sdělování údajů o obchodu mezi Českou republikou a ostatními členskými státy Evropského společenství Všechny tyto předpisy jsou Českým statistickým úřadem a Generálním ředitelstvím cel promítnuty do vydání nového návodu pro praktické zpracování hlášení statistiky Intrastat CZ, což je: • Příručka pro Intrastat CZ (s označením leden 2006 – V5) Ustanovení této příručky sice nemají právní závaznost jako ustanovení obecně závazného právního předpisu, ale obsahují ve svém textu a v příkladech výklad ustanovení předpisů upravujících Intrastat CZ a stanovisko k jejich provádění z pozice Českého statistického úřadu. Statistiku Intrastat CZ spravuje v ČR Český statistický úřad a její zpracování a sběr hlášení zajišťuje celní správa. Některá důležitá ustanovení předpisů upravujících statistiku Intrastat CZ: Zpravodajskou jednotkou je v ČR osoba, která • je plátcem DPH, • účastní se intrakomunitárního obchodu EU, tj. je ve styku s firmami z jiných členských států EU a od nich přijímá nebo jim odesílá zboží v rámci EU • překročí osvobozující práh, tj. příjem zboží v hodnotě 2.000.000,-Kč a vyšší, za rok z EU, nebo odeslání zboží v hodnotě 4.000.000,-Kč a vyšší, za rok do EU Podnikatelský subjekt si sám průběžně sleduje naplňování osvobozujících prahů v průběhu roku. Jakmile uvedený subjekt překročí osvobozující práh (každý z osvobozujících prahů se posuzuje samostatně), stává se zpravodajskou jednotkou a již za ten měsíc, ve kterém byl osvobozující práh překročen, má povinnost zpracovat „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 92 a podat příslušný výkaz Intrastatu CZ. Zpravodajská jednotka má povinnost podávat výkazy Intrastatu CZ pravidelně až do konce následujícího kalendářního roku. Na konci tohoto následujícího kalendářního roku musí zpravodajská jednotka ověřit své překročení osvobozujících prahů. Je-li osoba zpravodajskou jednotkou a nedojde-li v průběhu měsíce, tzn. v referenčním období k žádnému přijetí či odeslání zboží v rámci intrakomunitárního obchodu EU, zůstává pro tuto zpravodajskou jednotku povinnost podat negativní hlášení. Předmětem Intrastatu je pohyb hmotného zboží mezi členskými zeměmi EU. V rámci Intrastatu CZ je povinností uvádět do výkazů Intrastatu údaje o přijatém či odeslaném zboží v rámci intrakomunitárního obchodu EU bez ohledu na skutečnost, zda obchodní transakce, při které zboží prokazatelně překračuje státní hranice ČR, je uskutečňována s osobou registrovanou či neregistrovanou k dani z přidané hodnoty v jiném státě EU, pokud toto zboží není předpisem EU z této vykazovací povinnosti vyňato. Podmínka, že musí být prokázán u zboží přestup státní hranice znamená, při skutečnosti, že na hranicích mezi členskými státy nejsou celníci, že sama firma se musí postarat o důkaz prokazující přestup zboží přes státní hranici. Nejčastějšími důkazy jsou potvrzené dodací listy, nákladní listy, čestná prohlášení příjemců, dopravců, že zboží bylo dodáno a převzato v jiném státě EU. Důkazy nejsou elektronické zprávy, které nejsou opatřeny elektronickým podpisem a důkazní hodnotu nemají ani zprávy faxové. ROZSAH A OBSAH VYKAZOVÁNÍ ÚDAJŮ V INTRASTATU CZ Všechny zpravodajské jednotky od 1. 7. 2005, uvádějí ve výkazech Intrastatu CZ stejné druhy údajů, vyplňují výkaz stejně. Ve výkazu Intrastat CZ se uvádějí povinně následující údaje: • Druh zboží = kombinovaná nomenklatura EU • Stát odeslání = stát, odkud je zboží fyzicky odesláno (jen ve výkazu „Přijetí“) • Stát určení = stát, kam je zboží fyzicky zasíláno (jen ve výkazu „Odeslání“) • Stát původu (dle pravidel o nepreferenčním původu) (jen ve výkazu „Přijetí“) • Kraj původu (jen ve výkazu „Odeslání“) • Fakturovaná hodnota • Vlastní hmotnost • Množství v doplňkových měrných jednotkách • Transakce • Dodací podmínky • Druh dopravy • Statistický znak (pokud pro zboží je statistický znak stanoven) • Zvláštní pohyb zboží (pokud se jedná o případ se zvláštním pohybem zboží) Pro vykazování všech požadovaných dat v hlášení Intrastatu CZ je třeba získat informace, a to zejména z následujících informačních zdrojů: • obchodní smlouvy, • smlouvy o zušlechtění, • přijaté a vydané faktury, účty, (týkající se zboží, dopravy, spedičních poplatků, skladného, balného, apod.) • proformafaktury, • dodací listy, • nákladní listy • následně i dobropisy a vrubopisy „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 93 V žádném případě nestačí ke zpracování hlášení Intrastatu CZ jen faktury, protože z nich se například mnohdy nedovíme nic o skutečném místě odeslání nebo skutečném místě vykládky. Každé zúžení, omezení informačních zdrojů zvyšuje riziko vzniku nesprávných údajů pro statistiku Intrastat CZ. Toto nebezpečí se může skrývat i při využívání elektronických firemních ekonomických informačních systémů, pokud se tyto povýší na jediný výhradní podkladový zdroj údajů pro Intrastat, protože mnohdy data pro tyto elektronické informační firemní systémy jsou čerpána výhradně jen z faktur. Je skutečně třeba zachovat potřebnou šíři informačních pramenů. Zmiňme se, o některých z těchto vykazovaných údajů: • Druh zboží – uvádí se zboží zařazené do osmimístného číselného kódu Kombinované nomenklatury EU. Zařazování zboží do Kombinované nomenklatury EU je velmi specializovanou činností, která dříve byla prováděna v souvislosti s vyclíváním zahraničního zboží specialisty celních oddělení, celními deklaracemi, celními agenty a byla pod kontrolou celníků při celním projednávání zboží. Dnes tato činnost přešla přímo do firem, provádějí ji většinou účtárny, bohužel, bez dostatečných znalostí a zkušeností. • Stát odeslání nebo stát určení - země odkud se zboží fyzicky odesílá nebo země kam zboží je fyzicky přepravováno a kde se vyloží. (Nezáleží z kterého státu je fakturováno nebo do kterého státu je fakturováno, tedy nezáleží na fakturační adrese.) • Kraj původu – vykazuje se jen v souvislosti s odesíláním zboží a je to údaj o kraji v ČR, ve kterém odesílané zboží vzniklo nebo bylo vyrobeno, pokud bylo vyrobeno v ČR. Jedná se o údaj, který ve firmě absolutně nikoho nezajímá, kromě pracovníka zpracovávajícího Intrastat, firma tento údaj k ničemu jinému, než Intrastatu, nepotřebuje. Navíc tento údaj je někdy obtížné získat, neboť není z adresy na první pohled vždy jednoduše rozpoznatelné, v kterém kraji se příslušné místo dodavatele nachází. Firma se však musí s tímto problémem identifikace kraje vypořádat. • Země původu - vykazuje se jen v souvislosti s příjmem zboží a je to údaj, který označuje stát nepreferenčního původu zboží Nepreferenčním původem zboží je ta země, ve které bylo zboží zcela získáno, vyrobeno, nebo pokud se na výrobě podílelo více zemí, pak je to ta země, ve které byla provedena poslední výrobní operace, která dala zboží charakter. Nepreferenční původ zboží se neprokazuje žádným zvláštním, předem určeným způsobem. Většinou je uváděn na obchodních dokladech formou informačního údaje o původu zboží nebo nepreferenční původ zboží může prohlásit sám dovozce. To však neznamená, že si původ zboží může vymyslet. Původ zboží musí být vždy pravdivý. V případě odůvodněných pochybností o původu zboží mají celní orgány právo požadovat prokázání i nepreferenčního původu zboží. Nelze označit jako původ zboží EU, protože dle Nařízení Komise (ES) č. 750/2005 zkratka „EU“ není určena pro statistické účely a Intrastat statistikou je. Musí se tedy vždy určit konkrétní stát, který je zemí původu zboží, a proto je nutno aby firmy údaje o původu zboží do průvodních dokladů ke zboží uváděly. • Fakturovaná hodnota - je převodní hodnota, která zahrnuje vše, co musí kupující zaplatit prodávajícímu, aby získal zboží a dostal ho do vlastních rukou. Zejména zahrnuje vlastní cenu zboží, balné, licence, a další položky, které jsou podmínkou prodeje zboží. Zahrnutí dopravného do fakturované hodnoty je ovlivněno druhem použitých dodacích podmínek. Není rozhodující jestli jednotlivé položky jsou fakturovány společně na jediné faktuře, nebo fakturovány samostatně na několika fakturách. Součástí fakturované hodnoty nejsou spotřební daně a DPH. Do fakturované hodnoty zboží dodávaného s instalací a montáží, podle toho, jak v tomto případě je tvořen základ pro DPH, může být započítána i cena této instalace a montáže. V případě, že za zboží není fakturováno, uvádí se do Intrastatu CZ cena obvyklá za toto zboží. • Dodací podmínky - se uvádějí dle kódů INCOTERMS 2000 a kód „XXX“ lze užít tehdy, když zjištěné dodací podmínky neodpovídají žádné z dodacích podmínek Incoterms 2000. TERMÍNY PODÁNÍ PÍSEMNÝCH VÝKAZŮ INTRASTATU CZ , ARCHIVACE KOPIÍ HLÁŠENÍ Pokud se hlášení podává elektronickou formou, pak hlášení musí být podáno do 12. pracovního dne následujícího měsíce po měsíci vykazovaném. Zpravodajská jednotka, která podává písemný výkaz, tzn. vykazuje hlášení Intrastatu na předepsaných papírových tiskopisech, musí podat tento písemný výkaz Intrastatu CZ celnímu úřadu nejpozději do 10. pracovního dne měsíce následujícího po referenčním období, tzn. po měsíci vykazovaném. Kopie vykazovaných hlášení Intrastatu musí zpravodajská jednotka uchovávat po dobu 2 let od jejich vyhotovení. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 94 NEJČASTĚJŠÍ CHYBY V HLÁŠENÍ INTRASTATU CZ Chyby většinou jsou důsledkem podcenění závažnosti statistiky Intrastat CZ vrcholových a středním managementem firem. Situace se dá charakterizovat rčením „o nic přece nejde, vždyť je to jen statistika“. Pochopení, že realita je jiná, je většinou spojeno s finanční újmou pro firmu ve formě pokuty. Chyby většinou v rámci tohoto podcenění ve firmách vznikají z nezkušenosti a z nedostatečných znalostí odborného personálu, z nesprávného systému sběru dat, z nedostatečně systematické práce při zajišťování této statistiky ve firmách, kdy tato činnost je u zpracovávajícího pracovníka většinou jen jako doplňková k jeho hlavní činnosti ve firmě, takže se Intrastatu nevěnuje průběžně, nýbrž jen nárazově, okrajově. Nejčastějšími chybami, které se v hlášeních Intrastatu CZ vyskytují jsou následující nedostatky: • Chybné zařazování zboží (nesprávná nomenklatura) • Záměna země fakturační za zemi odeslání či zemi určení • Nesprávně stanovená země původu • Kraj původu se nahrazuje krajem odeslání • Fakturovaná hodnota se uvádí v rozporu s ustanovením, že se jedná o převodní hodnotu, tzn. co vše platí kupující prodávajícímu za získání zboží • Nesprávně se jako vlastní hmotnost zboží vykazuje btto hmotnost zásilky • Nesprávně se uvádí kódy transakcí – druhy obchodních operací (zejména kódy 2 a 3) • Nesprávně se vykazují dodací podmínky • Neopravují se podaná chybná hlášení Intrastatu CZ Chyby v hlášeních Intrastatu CZ, za podmínek stanovených předpisy upravujícími statistiku Intrastat CZ, je nutno opravovat, a to ve lhůtě do 30 dnů od zjištění chyby nebo změny a nejpozději lze hlášení Intrastatu vykazovaného roku opravit do 30.6. následujícího roku. ZÁVĚR Je zřejmé, že podnikatel, plátce DPH, realizující ekonomickou činnost v rámci obchodu mezi členskými státy EU, přijímající zboží ze států EU, odesílající zboží do států EU, nemůže se věnovat jen svému podnikání, obchodu, výrobě, ne jen účetnictví a daním, ale musí věnovat pozornost z velké části i administrativním náležitostem spojeným s intrakomunitárním obchodem EU. Zejména pro menší a střední firmy je tato administrativní zátěž vyčerpávající. A nemůže si podnikatel dovolit tuto administrativu ignorovat, protože dodržení těchto předpisů je kontrolováno, jejich porušení sankcionováno. Vykazování údajů statistiky Intrastat CZ je třeba věnovat maximální pozornost. Ustanovení § 319, odst. 6, celního zákona č. 13/1993 Sb. ve znění všech pozdějších novel, stanovuje, že osoba, která má sídlo na území ČR, je povinna sdělit celnímu úřadu pravdivé údaje o obchodu uvnitř Společenství podle odst. 3 a 4 způsobem a s použitím dokladu, který stanoví ČSÚ a ministerstvo vyhláškou, a poskytnout celnímu úřadu potřebnou součinnost. Znamená to, že každá firma, zpravodajská jednotka statistiky Intrastat je povinna v hlášení Intrastatu CZ uvádět pravdivé údaje o svých obchodních operacích s firmami v ostatních členských státech EU. Chyby v hlášeních Intrastatu CZ mohou znamenat následně sankci – pokutu a to až do výše 1.000.000,-Kč. Z dostupných informací o dalším dlouhodobějším vývoji statistiky Intrastat se dá předpokládat, že dojde (hovoří se o letech 2007 a 2008) k celkové rekonstrukci a modernizaci celého systému statistiky Intrastat v EU, s cílem zvýšit kontrolní funkci systému se zaměřením na DPH při intrakomunitárním obchodu EU. Opět tedy nové předpisy. Rozlučme se už s naivní prvotní představou, že po vstupu do EU bude v ČR vše jednodušší, ale dlouhodobě se snažme prosadit v EU v budoucnu optimalizace administrativních povinností tak, aby podnikatel se mohl věnovat skutečně podnikání a ne jen výkonu administrativy spojené s podnikáním. SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY [1] BENDA, V.; TOMÍČEK, M. DPH u intrakomunitárnch dodávek a dovozu a vývozu zboží. Praha : RNDr. Ivana Hexnerová-Bova Polygon, 2006. [2] GALOČÍK, S.; a kolektiv. Mezinárodní obchod 2006-2007. Praha : ASPI, 2006. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 95 [3] JANATKA, F.; a kolektiv. Obchod v rámci Evropské unie a obchodní operace mimo členské země EU. Praha : ASPI, 2004. [4] TÝČ, V.; a kolektiv. Právo Evropské unie. Ostrava : Jiří Motloch – Sagit, 2004. ADRESA: JUDr. Pavel Matoušek Právnická fakulta Univerzity Palackého v Olomouci Tř. 17.listopadu 8, Pošt. schránka 16 771 11 Olomouc [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 96 ZVÝŠENÍ LUKRATIVITY ZLÍNSKÉHO KRAJE Z POHLEDU CESTOVNÍHO RUCHU Eva Slaměná Abstrakt: Cestovní ruch se jako odvětví národního hospodářství stává v řadě zemí velmi významným faktorem dynamického rozvoje ekonomiky a významně se podílí na růstu HDP. Rozvoj cestovního ruchu a jeho zvyšující se dynamika byla způsobena především mnohými technologickými změnami, zvláště pak zvýšením dostupnosti přepravních nákladů. Cestovní ruch je v mnohých případech velmi významným faktorem společenského vývoje, který zpětně ovlivňuje i životní úroveň obyvatelstva. Klíčová slova: Cestovní ruch; Sociálně-ekonomický rozvoj; Analýza vývoje cestovního ruchu; Turismus; Rekreační areál Cestovní ruch se stal v posledních desetiletích významným fenoménem. Je ve světě považován za odvětví budoucnosti. Představuje komplexní hospodářsko-ekonomické odvětví, které významným způsobem ovlivňuje zaměstnanost, platební bilanci a sociálně-ekonomický rozvoj regionů, podílí se na tvorbě hrubého domácího produktu, má vliv na příjmy místních rozpočtů a v neposlední řadě podporuje i investiční aktivitu v regionech. Cestovní ruch má průřezový charakter a na jeho realizaci se podílí celá řada dalších odvětví – doprava, stavebnictví, kultura apod. Má význam pro zachování kulturního dědictví, péči o kulturu a přírodní památky, přinášení kulturních hodnot či výstavbu ekologických zařízení. Je to odvětví sektoru služeb, které v ekonomikách vyspělých států představuje již nadpoloviční až dvoutřetinový podíl. I v rámci služeb, které jako celek vykazují vysokou dynamiku, patří cestovní ruch k těm rychle rostoucím. Základní složky cestovního ruchu a) Objekt cestovního ruchu: • rekreační prostor, • materiálně-technická základna b) Subjekt cestovního ruchu: • orgány a organizace zabývající se cestovním ruchem, • pracovníci v oblasti cestovního ruchu, • účastníci cestovního ruchu Činitelé působící na účast v cestovním ruchu mají různý směr a různou intenzitu. Mezi hlavní faktory, kterými je účast obyvatelstva na cestovním ruchu ovlivněna, patří: • sociálně-ekonomické faktory – příslušnost k sociální skupině, povolání, jeho charakter, finanční a materiální podmínky, • ekologické faktory – související s místem a charakterem bydliště, pracoviště, • demografické faktory – související s osobou účastníka a charakterem jeho rodiny, se zdravotním stavem, • psychologické faktory – zájmy, záliby člověka, charakterové vlastnosti, schopnosti apod., • ostatní faktory – např. fond volného času a způsob jeho využívání. Základní formy cestovního ruchu: • rekreační cestovní ruch • kulturně-poznávací cestovní ruch • sportovně-turistický • lázeňský cestovní ruch Účelově motivované formy cestovního ruchu: • lovecký cestovní ruch • pracovní cestovní ruch • kongresový cestovní ruch „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 97 • nákupní turistika Analýza cestovního ruchu ve Zlínském kraji V roce 2003 Zlínský kraj navštívilo více než půl milionu hostů, což je nejvíce za dobu existence kraje. Z nich bylo 15 % cizinců, především ze Slovenska a Německa. Co se týče konkurenční pozice kraje v rámci ČR tak jsou důležité především údaje o návštěvnosti zahraničních turistů v hromadných ubytovacích zařízeních. V roce 2004 se ubytovalo 81 608 zahraničních hostů. Z grafu je patrné, že kromě výsadního postavení Prahy je konkurentem Zlínského kraje Olomoucký kraj a většina českých krajů. Graf 1 Zahraniční hosté v hromadných ubytovacích zařízeních podle krajů ČR, 2004 5,20% 4,40% 2,80% 6,40% 2,40% 4,10% 4,90% 57,30% 0,90% 1,10% 5,70% 1,60% 1,30% 1,80% Praha Moravskoslezský Zlínský Olomoucký Jihomoravský Vysočina Pardubický Královehradecký Liberecký Ústecký Karlovarský Plzeňský Jihočeský Středočeský Zdroj: Český statistický úřad (2004) Organizace cestovního ruchu Ve Zlínském kraji nejí vytvořen destinační management cíleně zaměřený přímo na rozvoj cestovního ruchu. Centrální podpory by se mělo turistům dostávat z Krajského úřadu, kde je zřízen odbor cestovního ruchu, jehož činnost v této oblasti se rozbíhá jako v jiných krajích. Propagace Zlínského kraje Krajští zastupitelé jsou si vědomi ekonomického potenciálu, jaký cestovní ruch představuje, proto se snaží propagovat kraj na různých výstavách např. Regiontour či Holiday Word. Ke zviditelnění kraje má posloužit i vytvoření propojené informační sítě mezi jednotlivými městy a jejich informačními středisky. SWOT analýza cestovního ruchu ve Zlínském kraji V uvedené SWOT analýze jsem určila stupnici hodnocených faktorů známkami: • 1 – velmi slabé • 2 – slabé • 3 – průměrné • 4 – silné • 5 – velmi silné S- strenghts (síly) • Dobré životní prostředí v oblasti - velká oblast CHKO. (známka 5) • Vysoká koncentrace kulturně-historických památek. (známka 5) • Tradice nejrůznějších kulturních a folklórních festivalů a akcí. (známka 4) • Vyšší podíl obyvatelstva v předprodukčním věku. (známka 3) • Podnikavost obyvatel – vysoký podíl malých a středních podniků na zaměstnanosti. (známka 4) „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 98 • Relativně nízká úroveň kriminality. (známka 4) W – weaknesses (slabosti) • Špatná dopravní dostupnost. (známka 2) • Nízké procento vysokoškolsky vzdělané pracovní síly. (známka 1) • Nedostatek produktů cestovního ruchu. (známka 2) • Nízká výkonnost místní ekonomiky – nízký propočet hodnoty HDP kraje. (známka 3) • Nepřipravenost základní infrastruktury. (známka 1) • Chybí destinační management . (známka 1) O – opportunities (příležitosti) • Výstavba dopravní infrastruktury - zejména dálnice . (známka 5) • Rozvoj turistiky na venkově. (známka 3) • Vytvoření vazeb kulturních institucí, odborů kultury na složky cestovního ruchu. (známka 4) • Motivace obyvatel ke vzdělávání a osvojení znalostí. (známka 5) T – threats (hrozby) • Nedocenění ekonomických přínosů ve vazbě na cestovní ruch, tudíž malá podpora oblasti ve smyslu plánovaného rozvoje. (známka 3) • Nedocenění vazby patriotismu a kulturního dědictví. (známka 4) • Vzdělanostní zaostávání, odliv mozků. (známka 5) • Neshoda hodnot obyvatel s hodnotami produktů cestovního ruchu. (známka 4) • Podcenění udržitelnosti trvalého rozvoje a přecenění krátkodobých efektů. (známka 4) Z provedené SWOT analýzy vyplývá, že Zlínský kraj má dobré životní prostředí, vysokou koncentraci kulturněhistorických památek, vysoký podíl malých a středních podniků na zaměstnanosti a relativně nízkou úroveň kriminality. Slabinou kraje je špatná dopravní dostupnost, nízké procento vysokoškolsky vzdělaných pracovníků, nepřipravenost základní infrastruktury, nedostatek produktů v oblasti cestovního ruchu a především absenci destinačního managementu. Strategie rozvoje cestovního ruchu Na základě provedené SWOT analýzy je potřebné vypracovat některé strategické cíle: • vytvořit destinační management zaměřený přímo na rozvoj cestovního ruchu • celoročně rozšířit a zkvalitnit sortiment služeb pro návštěvníky i obyvatele kraje • řešit rozvoj produktů ve vazbě na lázeňskou turistiku • optimalizovat počet návštěvníků kraje se zaměřením na vícedenní turisty • podporovat systémový rozvoj produktové turistické infrastruktury V roce 2004 počet návštěvníků kraje výrazně klesl.Velké rezervy však vidím v nabídce produktů v oblasti cestovního ruchu a s nimi spojené služby. Proto jsem se rozhodla vybrat si jednu z oblastí a v ní vytvořit produkt, který by přilákal větší množství turistů. Zaměřila jsem se na rekreační oblast Všemina. Rekreační areál Všemina je podle mého soudu všeobecně známa jako klidná a čistá oblast, která právě svou malebností může přilákat zájem turistů především v letních měsících, a to s možností koupání ve zdejší přehradní nádrži a přírodním koupališti. Zároveň je pravdou, že se v této oblasti v posledních letech neudělalo mnoho, co by zvýšilo počet návštěvníků, naopak se domnívám, že konkrétně přehradní nádrž v posledních letech není, to co bývala a chátrá. Proto jsem vytvořila projekt, ve kterém navrhuji nově vysypat přehradní nádrž (je vhodná k pořádní rybářských závodů) a vybetonovat přírodní koupaliště. Počítám i s vybudováním laviček a úpravou travnatých ploch. Rovněž sociální zařízení je třeba opravit. Pro návštěvníky z větších dálek jsem navrhla vybudování chatek, které budou pro tyto hosty finančně méně náročné než ubytování v Park Hotelu Všemina. Oblast tak bude přístupná pro více lidí. Budeme-li počítat s 80 % vytížeností chatového kempu v zimní a letní sezóně, potom v tomto období přibude v areálu 2400 návštěvníků. Při vytíženosti 60 % mimo sezónu přibude v areálu 1320 návštěvníků. Celkem tedy 3720 návštěvníků ročně. Dalším objektem mého projektu je zábavné centrum s aguaparkem. Odhaduji, že počet návštěvníků tohoto centra se bude pohybovat na hranici 80 000. Vzhledem „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 99 k celoročnímu provozu toto číslo není určitě přehnané. Lyžařský svah s vlekem může v zimní sezóně přilákat na 3000 turistů. Celkem by se tedy počet návštěvníků oblasti zvýšil asi o 90 000. Jedná se samozřejmě jen o mé odhady. Neoddělitelnou součástí mého projektu je nabídka speciálních programů a služeb pro postižené děti seniory a pro děti z dětských domovů. Důležité je také zamyslet se nad realizovatelnosti projektu. Předpokládané náklady na celý projekt jsou zhruba 160.000.000 Kč.Po finanční stránce jde o náročný projekt. Nový areál by bylo možno financovat z rozpočtu obce Všemina, Zlínského kraje, státních dotací a fondů Evropské unie. Bylo by dobré realizaci projektu rozdělit do několika etap. V první etapě – opravy, úpravy stávajících ploch. V druhé etapě – výstavba obytných chatek a informačně-správního centra. V poslední etapě – výstavba zábavného centra s aquaparkem – finančně nejnáročnější. Co se týče propagace tak doporučuji areál propagovat – letáky do domovních stránek, reklamní šoty na TV Emurfilm, reklamní billboardy, v radiu Zlín. V konečném důsledku by celá akce měla návštěvníkům umožnit strávit příjemný výlet, rekreaci či dovolenou v každém ročním období s pestrou škálou možností sportovního využití. Přispěje tak k efektivnějšímu a zdravějšímu využití jejich volného času. Závěrem chci konstatovat, že realizací mého projektu získá Zlínský kraj další lukrativní turistický cíl, který přiláká spoustu návštěvníků z blízkého i vzdáleného okolí. SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY [1] HLADKÁ, I. Technika cestovního ruchu. Praha : Grada Publishing, 1997 [2] KUČEROVÁ, I. Ekonomika se zaměřením na cestovní ruch. Praha : Idea Servis, 1997. [3] ORIEŠKA, J. Technika služeb cestovního ruchu. Praha : Idea Servis, 1999 [4] PAYNE, A. Marketing služeb. Praha : Grada Publishing, 1996. [5] Statistická ročenka Zlínského kraje 2004.Zlín. ADRESA Ing. et. Bc. Eva Slaměná Lukoveček, Ráztocká 79 763 16 Fryšták Tel.: 777 323 821 E-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 100 JAK SE VYROVNAT S TLAKEM GLOBÁLNÍ KONKURENCE Jan Prachař Abstrakt: Zřejmě i ve středoevropských podmínkách nastává čas standardního chování vlastníků. Začíná se projevovat nesporný tlak globální konkurence. Ukazuje se nutnost radikálně změnit přístup k obchodním procesům, zejména tvorbě cen a způsobu využití informací. Nastupuje nová generace manažerů, kteří umí rozlišovat mezi efektivní pružností a chaosem. Skutečnou pružnost firmy lze dosáhnout pouze dokonalým zpracováním informací a nasazením nové generace systémů řízení. Klíčová slova: Formalizace, řízení, systém, controlling, efektivnost, výkon, hodnocení, kontrola, verifikovatelnost, srozumitelnost, jednoznačnost, přehlednost, provázanost, konzistence. 1. ZÁSADNÍ ZMĚNY V CHOVÁNÍ ORGANIZACÍ Stále častěji se při projektech, majících za cíl rozvoj systému řízení, setkáváme s požadavkem na získání konkurenční výhody nebo prostě posílení konkurenceschopnosti. Většinou zjišťujeme, že největší potíže firmám dělá komunikace. Nejčastěji jsou problémy způsobeny neochotou nebo neschopností najít společnou řeč mezi vlastníky a manažery, popř. mezi manažery navzájem. Řada z nich očekává, že problémy za ně vyřeší nákup informačního systému. Většinou však neumí ani zformulovat základní požadavky, které by nové technologie měly splňovat, řídit výběr systému, vyhodnotit serióznost partnera a udržet si přehled nad průběhem implementace. Možná právě proto kupují nejraději velká standardní řešení. Zkusme si položit otázky, které by měly vystihovat nejdůležitější jevy v řízení organizací, vztahů lidí a informačních a komunikačních technologií i vztahů lidí a organizací navzájem. • K jakým podstatným změnám v technikách a metodách řízení organizací dochází (u nás a případně ve světě, jak se tyto jevy vzájemně ovlivňují a na co především narážejí)? • Co vede manažery firem k tomu, že někdy i bez větší analýzy podnikových podmínek kupují velké programové balíky renomovaných firem. Co si vlastně kupují? • Jaké jsou možnosti řešení informačních potřeb firmy? Jsou firmy skutečně tak bezmocné vůči neuvěřitelnému tlaku technologických inovací? Jakou kvalifikaci potřebují pro správné rozhodnutí v oblasti ICT? • Musí nebo nemusí manažeři mít kvalifikaci v oblasti ICT? A jakou? • Pokud přežívají jenom ti nejlepší, jak se mezi ně zařadit? Co poskytne firmě konkurenční výhodu? Přesouvá se těžiště konkurenční schopnosti do oblasti ICT? Nejsou technologie jenom zástupným problémem? Nejsou jen prostředkem a nutností jako telefon? • Jak dosáhnout jednoty a nejvyšší možné motivace spolupracovníků? Je snaha o pozitivní motivaci a souznění ve firmě idealismus nebo životní nutnost? Jak stimulovat a umožnit tvůrčí myšlení a iniciativu? To, co následuje v tomto příspěvku je formulování odpovědí na výše položené otázky. 2. ČEHO POTŘEBUJEME DOSÁHNOUT PŘI ROZVOJI SYSTÉMU ŘÍZENÍ? Musíme významně zvýšit orientaci firmy na potřeby zákazníka a vybudovat mechanismy pro kontrolu dodržování stanovených zásad. Položit velký důraz na marketingové informace a sledování ekonomické efektivnosti. Zajistit fungování systémů hodnocení v této oblasti. Domníváme se, že rozhodující je a bude účinnost motivace a spojení spolupracovníků s firmou. To by mohlo znamenat určitou revoluci v personální oblasti. Linioví manažeři budou požadovat od personálního oddělení úplně jinou strukturu a kvalitu služeb. Budou potřebovat podporu při hodnocení výkonu a zlepšování mezilidských vztahů. 3. CO ŘEŠÍ FIRMY NÁKUPEM VĚHLASNÉHO BALÍKU? Je již jasné, že většina firem se při řešení svých informačních potřeb rozhoduje pro jednoduché a laciné řešení. Budou se vždy rozhodovat mezi dvěmi třemi řešeními. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 101 Je pravděpodobné, že firmy současně s úspěšným balíkem chtějí koupit obchodní či komplexní odborné knowhow. Předpokládají, že to, co funguje u předních firem v oboru, je dobrým předpokladem pro jejich vlastní úspěch. Může to být správný předpoklad, ale musíme se zeptat, jak snadno se dají odstranit problémy, které vznikly v dané firmě z jiných příčin než je nedostatek výkonu či funkčnosti informačního systému. Tyto problémy jsou často zakořeněny v dosud používaných metodách řízení, mezilidských vztazích a faktických nedostatcích práce manažerů. Jistě, existuje názor, že při implementaci systému se fakticky realizuje dodávka potřebného obchodního a částečně i manažerského know-how. Věříme, že informační systém sebou automaticky přinese potřebné změny v chování a myšlení lidí. I toto je v jistém smyslu korektní předpoklad. Ale musíme se zeptat – má tento efekt, který se vůbec nemusí dostavit a může se vyskytovat v různých (ne vždy pozitivních) podobách – má skutečně hodnotu v řádu několika milionů, které implementace komplexního světového sytému stojí? Nedalo by se zkvalitnění systému řízení dosáhnout i jednodušším způsobem? Je celkem pravděpodobné, že velký tlak na organizaci, systém řízení a firemní kulturu, který vyvolá implementace velkého systému, přinese značné změny. Některé problémy nebudou mít prostor a zmizí. Jiné ale přetrvají nebo vzniknou nové. A musíme se zeptat – není v takovém případě velký informační systém velkým balvanem na krku? Pokud připustíme, že kvalita zpracování informací bude významným faktorem v konkurenčním boji, že rozhodující pro úspěch bude úroveň využití možností systému, že důležitá jsou data, nikoli programy ... můžeme si dovolit používat velký systém nesprávně? Jak velký význam má v odborných publikacích často zmiňované riziko zafixování nesprávných procesů? 4. JE INDIVIDUÁLNÍ ŘEŠENÍ VŽDY NEPŘIJATELNÉ? Pokud si odpovíme, že chceme nejdříve umět řídit firmu a potom k tomu používat počítače (a nikoli naopak, jak se víceméně předpokládá v případě pořízení komplexního řešení), nastává několik problémů – na začátku je otázka, jak optimálně zajistit správnou analýzu a návrh fungování firmy, poté jaký systém tedy použít. Co potřebujeme vědět o možnostech, abychom se správně rozhodli? Často se dostaneme do slepé uličky, kde na jedné straně je velký balík, na druhé nepřijatelné riziko těžko ověřitelných proprietárních řešení či vlastního vývoje. Naštěstí se již profilují určité aktivity v podobě projektů volně šiřitelného software pro podporu obchodních a výrobních procesů, které staví podobně jako Linux na myšlence, že vydělávat na informačním systému bude ten, kdo jej bude umět použít (nasadit) – tedy především správně identifikovat podstatu podnikových procesů a najde k nim správný způsob využití možností použitého systému. V takovém okamžiku máme možnost si uvědomit, že to podstatné nejsou programy, ale data, která budou, resp. mohou být v systému uložena a jejich přístupnost a možnost jejich dalšího použití. Smyslem budování komplexního systému řízení je právě vytvoření optimálních podmínek pro deterministické, ale nikoli statické či strnulé chování organizace. Toto vnitřní uspořádání musí umožnit oproti zkostnatělé byrokracii či skrytému chaosu ideální pružnost, účelnost a účinnost reakcí na neočekávané situace – hrozby a příležitosti na trhu i jinde. Hlavním kritériem v tomto typu organizací je minimalizace odhadnutelného rizika. Současně však i maximalizace zisku, která naopak riziko přináší. To musí být řízené, pokud možno účinně a efektivně. Firma by tedy měla budovat vyspělé systémy řízení rizik a současně posilovat své prediktivní schopnosti. Vzhledem k požadované rychlosti obchodních procesů je již jasné, že takovéto systémy plánování a kontroly neobejdou bez velmi intenzívního využití informačních a komunikačních technologií. 5. KDE HLEDAT V NOVÉ DOBĚ KLÍČOVOU KONKURENČNÍ VÝHODU? Asi nám nezbývá nic jiného, než se významným způsobem pokusit zkvalitnit vztahy s našimi zákazníky. Narážíme na to na každém kroku, téměř v každé firmě i jiných typech organizací. Například banky se svými klienty spolupracují a nabízí jim užitečné a spolehlivé služby. Výstižným negativním příkladem ještě tři roky zpátky (znám to z vlastních zkušeností v řadě výrobních firem) bylo nepochopitelné chování některých průmyslových firem, které nebyly schopny spočítat skutečnou ekonomickou efektivnost svých činností, zejména ve vztahu k využití instalovaných strojových kapacit. Dokud na tom kterém výrobku nebyla zcela zřejmá jeho neefektivnost, nebyl nikdo schopen stáhnout jej z výroby. V zakázkové výrobě se tento přístup projevoval v té podobě, že každá zakázka, která nebyla očividně ztrátová, byla vlastně dobrá ve jménu zachování neproduktivních kapacit (ať už personálních nebo technologických). „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 102 Toto chování je negativním důsledkem nezvládnutí situace globální konkurence, převahy nabídky nad poptávkou a neschopnosti skutečně hospodařit s kapacitami a investicemi. 6. MUSÍ MÍT MANAŽEŘI ICT-KVALIFIKACI? Samozřejmě ano. Není možné se vyhýbat dopadům nových technologií, protože náklonnost obchodních partnerů budou do značné míry určena právě schopnostmi v této oblasti. 7. V ČEM SPOČÍVÁ FIREMNÍ INTELIGENCE? Je sporné, jestli potřebujeme firemní inteligenci, pod kterou si každý představuje něco trošku jiného. Ale je pravděpodobné, že tento pojem se svým skutečným významem a obsahem blíží tomu, co bude brzy rozhodovat o přežití firem. Nebudou to ani špičkové výrobní technologie, ani exklusivní zákazníci či laciné materiálové či lidské zdroje. Zřejmě se sníží i význam snadno dostupných peněžních zdrojů. Pro úspěch firmy se stává kritickou její schopnost přetvořit tlak na změny z ohrožení ve výhodu. Bude manažerům stačit dále rozhodování převážně na bázi intuice a zkušeností? Budou požadavkům zodpovědných řídích míst vyhovovat dosavadní metody kontroly? Jak zajistíte rozvoj systémů pro řízení rizik, jak se naučíte řídit krize, jak budete rizika a krize předvídat? Jak důležitý je a jakou roli má mít interní audit a controlling? Co všechno je nutno udělat proto, aby se nové metody mohly začít efektivně používat? Pro většinu rozhodujících lidí ve firmě je podstatné usilovat o co nejefektivnější komunikaci, nikoli hledat osobní prospěch a pohodlí. Je nepochybné, že direktivní stanovení žádoucích cílů vyvolává mezi těmi, kdo se mají takovouto vizí řídit, určitý přirozený odpor. Je otázka, jestli překonání tohoto odporu vyžaduje více nebo méně úsilí. Určitě ale stojí zato zkusit najít nové formy komunikace. Ty by měly lidem pomoci vnést vlastní představy do podnikové strategie a manažerům umožnit lépe svým spolupracovníkům porozumět, účinněji propagovat firemní záměry a lépe vysvětlit jejich smysl a princip. Je ovšem nemyslitelné to, že by se daly přeskakovat etapy ve vývoji. Řada manažerů si myslí, že si zjednoduší život, když nebudou zavádět pravidla a kontrolu a rovnou “se” lidé budou chovat v duchu nových systémů spolupráce. Poměrně často má jejich argumentace i jistou logiku. Ale než se naučíme běhat, musíme nejdříve umět chodit! 8. CO DÁL? Je jistě velmi obtížné prosadit a uvést do života nové pojetí spolupráce, dosáhnout skutečného ztotožnění zájmů spolupracovníků se zájmy firmy. Žijeme v době, kdy už nebude možné existovat bez skutečné a kvalitní strategie – stejně jako ve válce. Nestačí investovat do počítačů a software! Hlavní síly musí být napřeny do zvyšování schopností lidí s informacemi pracovat, do zvyšování úrovně a kvality práce manažerů a jejich komunikačních schopností. LITERATURA [1] CRAINER, S. Moderní management: základní myšlenkové směry. Praha : Management Press, 2005. ADRESA Ing. Jan Prachař Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice tel./fax.: 572 549 018/ 572 548 788 e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 103 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 104 K NIEKTORÝM VYBRANÝM INŠTITÚTOM ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA OBCÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Kristína Králiková Abstrakt:v ostatnom období sme boli na území Slovenskej republiky svedkami fiškálnej decentralizácie – obce a vyššie územné celky preto v súčasnosti majú právo aktívne pristupovať k správe „vecí komunálnych“ čo sa ale neprejavuje len v ich právomociach, ale i v štruktúre financovania. Nielen na vyššie uvedené otázky, ale i na aktuálny vzájomný vzťah štátnej správy a samosprávysa snaží reagovať tento príspevok. Kľúčové slová: obec, verejná správa, územná samospráva, obec, komunita, fiškálna decentralizácia, majetok obcí, verejný rozpočet, štátny rozpočet, rozpočet obce, komunálna politika, fiškálna a rozpočtová politika, zdroje EÚ, kontrolná činnosť, problémy financovania. Kľúčovým nástrojom na zabezpečenie optimálneho finančného hospodárenia obcí je ich obecný rozpočet. (1) Obecný rozpočet predstavuje decentralizovaný peňažný fond, ktorý je dôležitým nástrojom: • presadzovania lokálnych (komunálnych) záujmov a preferencií miestnych obyvateľov, • financovania potrieb verejnej ekonomiky na miestnej (komunálnej) úrovni, • realizácie koncepcie činnosti miestnej územnej (komunálnej) samosprávy. Rozvoj modernej spoločnosti podmienený procesmi demokratizácie a decentralizácie výrazne zvyšuje význam lokálnej (komunálnej) úrovne riadenia. (2) Samosprávu ale pri realizácii takýchto procesov nemožno preceňovať, keďže za určitých okolností sa môže stať nielen brzdou rozvoja obce, ale dokonca aj nástrojom terorizovania obecnej komunity, o čom sa však hovorí veľmi málo, avšak o čom svedčia už aj praktické skúsenosti (napr. v Rakúsku, na Slovensku). Lokálnu a regionálnu rozvojovú politiku pritom ale ovplyvňuje predovšetkým: • vyčerpanosť vonkajších faktorov zdroja rozvoja, • postupné zlyhávanie centrálno-alokačnej funkcie štátu, • rastúca úloha občanov a ich vplyvu na rozhodovacie procesy. Aktívna funkcia občanov je dôležitý zdroj efektívneho využívania priestoru spravovaného obcou a dynamizácie všeobecného rastu ukazovateľov jeho rozvoja. Občan sa totiž spravidla prejavuje ako aktivizujúci faktor a demokratizačný faktor rozvoja komúny určitého typu, vrátane obce. V lokálnej ekonomickej politike sa práve preto aj prostredníctvom jeho aktivít hľadá spoločný základ na identifikáciu prioritných záujmov, ktoré umožňujú približovať a zjednocovať jednotlivé skupiny a ich záujmy, ako aj hľadať optimálne prostriedky umožňujúce partnerskú spoluprácu pri rozhodovaní o smerovaní obecnej komunity. (3) Je samozrejmé, že lokálna politika sa viaže na určitú územnú jednotku a obsahuje v sebe tak politiku uskutočňovanú prostredníctvom lokálnych orgánov štátnej správy, ako aj samosprávy, a to za účasti územne zainteresovaných podnikateľských subjektov, miestnych iniciatív, občanov a ich záujmových združení. (4) Komunálna politika sa viaže na činnosť, úlohy a kompetencie všetkých orgánov samosprávy. Podľa nášho názoru predstavuje taký súbor činností zameraných na cieľavedomé zabezpečovanie ekonomického a sociálneho rozvoja určitej komúny, územne špecifikovanej na obec, mesto, región, ktorých cieľom je zabezpečenie komplexného rozvoja konkrétnej komunity a ňou spravovaného územia. Prirodzene, rozsah aktivít komunálnej politiky závisí od objemu vlastných zdrojov a schopností mobilizovať potenciálne zdroje obcí, podnikateľov a občanov. Avšak, aj od výdatnosti finančnej a inej materiálnej pomoci zo strany štátu resp. z príslušných fondov Európskej únie. (5) K formám aktivít, ktoré umožňujú formovať globálny optimálny vývoj obecnej komunity a ňou spravovaného územia pritom zrejme patria: • vzájomná občianska spolupráca v rámci komunity i mimo nej, • podnikateľská činnosť subjektov pôsobiacich na území komunity, „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 105 • • • interkomunálna spolupráca aspoň minimálna pomoc štátu z centrálnych národných zdrojov využívanie pomoci z tzv. štrukturálnych fondov Európskej únie Bilancovanie činností v obciach a mestách Slovenska a verejnosti prezentované želania starostov obcí a primátorov miest na prahu nového tisícročia ukázali, že majú takmer všetci na zreteli potrebu postupného doriešenia niekoľkých spoločných problémov resp. problémov so spoločným menovateľom. Najväčším z nich, a to dominantným, je nedostatok finančných prostriedkov cielených na rozvoj svojej komunity. Dostatok rozpočtových zdrojov obcí je z dlhodobého hľadiska viac než iluzórny, či však problém nedostatku primeraných finančných zdrojov, ktorý podmieňuje aj úspešnosť rozvoja ďalších oblastí komunity, sa v dohľadnej dobe vyrieši, to je stále len otázka čakajúca na odpoveď zainteresovaných. Nedobrá mikrohospodárska situácia komunít však zapríčiňuje aj reštriktívny rozvoj mnohých oblastí, ktoré by mali byť ich prioritami, ako je napr. rozvoj cestného fondu obce, budovanie spoločných obecných vodných zdrojov a transmisia pitnej vody, budovanie a prevádzkovanie čističiek odpadových vôd, kanalizačnej siete, ochrana životného prostredia, ochrana verejného poriadku najmä pred zlodejmi drevnej hmoty atď. Pretrvávajúca zlá celková hospodárska situácia Slovenska zapríčiňuje vysokú komunálnu a regionálnu, niekde až katastrofálnu nezamestnanosť, a tá zasa plodí nedostatočnú kúpyschopnosť obyvateľstva a úpadok výroby a služieb, a tak i celkovej životnej úrovne obyvateľstva obcí. Občania celých regiónov a obcí odchádzajú do Bratislavy a do cudziny za prácou, mnohí z nich sa pritom domov už nikdy nevrátia. (6) Vidiek sa vyľudňuje. V obecných komunitách zostáva čoraz častejšie žiť iba masa penzistov a asociálov, najmä vo východoslovenských regiónoch štátu. Asociálne obyvateľstvo pritom beztrestne čoraz častejšie a hrubšie terorizuje ostatných obyvateľov komunít, ba v niektorých konkrétnych prípadoch sa zmocňuje aj orgánov obecnej samosprávy, výkonnej moci v obci. Hospodárska úroveň takto cigánsko – rómskou populáciou postihnutých komunít a území ešte viac upadá, ba nezamestnanosť v niektorých obciach dosahuje vari až 100 %. Slovenské mestá a obce v niektorých regiónoch doslova chátrajú, obyvatelia sa brodia v špine a zápasia s univerzálnym úpadkom. Pominula už sláva a výstavnosť mnohých bývalých bohatých kráľovských miest, banských miest, ako je napr. Dobšiná. Paradoxom ale je, že hoci v mnohých mestách a obciach niet za čo urobiť údržbu komunikácií a verejných priestranstiev, realizovať bytovú výstavbu, budovať infraštruktúru atď., nezamestnaní zaháľajú, žijú z kriminálnych aktivít, v najlepšom prípade z podpôr, a to aj takých, ktorých poskytovanie im zo strany štátu garantuje ich nadštandardne vysoká pôrodnosť. V prípadoch, ak sa komunity vzhľadom na svoju početnosť zmocní takáto asociálna skupina, zlyhávajú všetky nástroje, ktoré obciam poskytujú právne normy na ich ochranu a zveľaďovanie, a ktoré možno označiť ako SAMOSPRÁVU. Samosprávne funkcie obce sa pritom dotýkajú najmä: • hospodárenia s majetkom obce, • rozpočtu a záverečného účtu obce, • miestnych daní a poplatkov, • ekonomickej činnosti v obci, • miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, cintorínov, kultúrnych, športových a ďalších zariadení obce, • verejnoprospešných služieb, • ochrany životného prostredia, • územnoplánovacej dokumentácie, • vlastnej investičnej a podnikateľskej činnosti obce, • zriaďovania právnických osôb obce, • hlasovania obyvateľov obce, • orgánov obce a jej zamestnancov, • verejného poriadku v obci, • kroniky obce, • ochrany kultúrnych pamiatok a zachovania prírodných hodnôt atď. Uviedli sme už pritom že obecný rozpočet je alfou a omegou jej úspešného finančného hospodárenia, ak je zostavený umne, a ak sa umne hospodári s jeho rozpočtovými zdrojmi. Teda, ak sa ním neplytvá. Pritom k plytvaniu s rozpočtovými prostriedkami obce dochádza najmä tam, kde sa k moci v komunite dostanú spomínané asociálne skupiny, hoci nie len tam. A to napr. prijímaním zbytočných pracovníkov do obecnej administratívy s využitím zásad nepotizmu, rozpredajom obecného majetku blízkym osobám ako nepotrebného pre obec za dumpingové ceny, nadštandardné odmeňovanie pracovníkov obecnej samosprávy a pod. Preto je v komunálnom prostredí nevyhnutné využívať dôsledne inštitút občianskej kontroly. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 106 Do pôsobnosti obce totiž patrí hlavne zostavovať a schvaľovať rozpočet obce a záverečný účet, a organizovať o ňom aj verejnú diskusiu. Občania teda majú zákonnú možnosť zasahovať do obecných financií. Ďalej, občanom patrí prostredníctvom obecných orgánov aj vykonávanie správy miestnych daní a poplatkov. Obec prostredníctvom svojich orgánov, obecného zastupiteľstva, starostu i kontrolóra, tiež disponuje dozorom nad využívaním zákonného oprávnenia zakladať, zriaďovať a kontrolovať svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov, zabezpečovať verejný poriadok v obci, vykonávať úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, usmerňovať ekonomickú činnosť v obci atď., čiže môže v jednote ako „komunálny parlament a komunálna vláda komunálneho mikroštátu“ spravovať bez obmedzenia svoje územie a významne regulovať a ovplyvňovať právne vzťahy ovládajúce jeho obyvateľstvo a jeho vzájomné väzby v rámci spravovanej komunity. Obecné zastupiteľstvo teda rozhoduje o základných otázkach života obce, ku ktorým patrí i schvaľovanie rozpočtu obce, ako aj určovanie náležitostí miestnych daní a poplatkov. (7) Starosta obce je najvyšším výkonným orgánom obce, teda „predsedom obecnej vlády“. Isto, okrem zákonov, kompetencie týchto orgánov reálne determinuje ich finančná nezávislosť. Rozpočet obce vyjadruje ekonomickú samostatnosť miestnej samosprávy, obsahuje finančné vzťahy k právnickým a fyzickým osobám pôsobiacim na spravovanom území, ako aj k občanom žijúcim na tomto území. Rozpočet obce zahŕňa aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu. Obecný rozpočet obsahuje príjmy a výdavky spojené s činnosťou samosprávy a súčasne plní aj niekoľko vážnych úloh, keďže obecný rozpočet : • je základný finančný plán obce, ktorý zabezpečuje solventnosť obce tým, že stanoví len tie výdavky, ktoré sú pokryté príjmami, ktoré možno reálne očakávať, existujúcimi rezervami, úvermi, ktoré možno získať, • stanovuje priority obce v rámci úloh a kompetencií samosprávy, • rozdeľuje zdroje medzi rôzne aktivity obce a určuje úroveň a smer činnosti, ktoré je potrebné vykonať v rozpočtovom období, • určuje v rámci legislatívne stanovených hraníc príjmy z daní, poplatkov a z ďalších platieb v danom rozpočtovom období, • poskytuje súhrnnú informáciu o finančnej situácii a plánoch obce. Spomedzi uvedených úloh resp. funkcií obecného rozpočtu môžeme spomenúť funkciu: • alokačnú (rozmiestňovaciu) – jej podstatou je alokácia čiže rozmiestnenie zdrojov nevyhnutných na zabezpečenie verejných služieb, • distribučnú (rozdeľovaciu) - rozdeľovanie národného dôchodku, • stabilizačnú - predchádza nepriaznivým vplyvom v ekonomike, • kontrolnú - kontrola plnenia cieľov finančnej politiky, • stimulačnú - spája sa so záujmami a zainteresovanosťou subjektov. Problémom je, ak rozpočtové hospodárenie obce nefunguje tak, ako by malo. Príčiny takéhoto stavu môžu byť pritom rozličné, a to aj s kriminálnym pozadím. V takomto prípade sa stáva v hospodárení obce nevyhnutné použiť inštitút nútenej správy. Nútená správa sa v rozpočtovom hospodárení obce využíva v prípade, že obec nesplní povinnosť a nezavedie stanovený ozdravný režim, alebo ak ozdravný režim zavedený obcou po uplynutí 120 dní neviedol k náprave. Vtedy je Ministerstvo financií SR (ďalej len „MF SR“) oprávnené vydať opatrenie, ktorým zavedie v konkrétnej obci nútenú správu a určí jej podmienky. Nútená správa však nikdy nemá črty svojvôle. Totiž, podľa príslušného zákona musí pri určení núteného správcu postupovať MF SR v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR, pretože núteným správcom bude zamestnanec územne príslušného orgánu miestnej štátnej správy. Obci preto tiež stanovuje zákon striktné povinnosti. Povinnosti obce, aby tento inštitút nebol na škodu občanom obecnej komunity pri výkone nútenej správy ich obce, tak sú stanovené v rovine úloh: • zriadiť v banke osobitný účet nútenej správy, na ktorom sústredí všetky zostatky peňažných prostriedkov obce, okrem účelových prostriedkov, ktoré je obec povinná viesť na samostatnom účte, • osobitný účet nútenej správy je určený na zabezpečenie základných služieb občanom, • finančné prostriedky z tohto účtu môže obec čerpať len s predchádzajúcim písomným súhlasom núteného správcu, • do 30 dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy je obec povinná zostaviť a schváliť krízový rozpočet na obdobie do konca rozpočtového roka, • ak obec v tejto lehote krízový rozpočet neschváli, bude hospodáriť podľa krízového rozpočtu zostaveného núteným správcom. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 107 Inštitút krízového rozpočtu má zabrániť úplnému krachu obecných financií v konkrétnom rozpočtovom období a tak zabezpečiť súčasne mimoobecnú kontrolu obecného krízového rozpočtového hospodárenia a dohľad nad ním. V tomto záujme sú ex lege stanovené aj povinné výdavky krízového rozpočtu, ktorými sú: • nevyhnutné výdavky obce na úhradu záväzkov, vyplývajúcich pre obec zo zákonných povinností, • výdavky na výkon samosprávnych funkcií, • výdavky na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených obcou, • výdavky na prenesený výkon štátnej správy. Samozrejme, že nútený správca v takomto prípade núdze či krízy obecných financií v podstate preberá úplnú zodpovednosť za rozpočtové hospodárenie obce. Nútený správca je povinný zistiť stav hospodárenia obce a je oprávnený požadovať od orgánov obce prijatie programu na konsolidáciu hospodárenia, vrátane príslušných organizačných a personálnych opatrení. Na zasadnutiach obecného zastupiteľstva má nútený správca ale iba hlas poradný, pričom však prerokovávané dokumenty týkajúce sa rozpočtu, hospodárenia a majetku obce, musia byť doložené stanoviskami núteného správcu. O ukončení nútenej správy rozhoduje MF SR na základe posúdenia návrhu núteného správcu alebo žiadosti obce. Významným nástrojom a formou kontroly rozpočtového hospodárenia obce je inštitút záverečného účtu obce. Záverečný účet obce spracováva po skončení príslušného kalendárneho resp. rozpočtového roka obec, vychádzajúc pritom z údajov o jej rozpočtovom hospodárení. Jeho súčasťou je finančné usporiadanie hospodárenia obce a všetkých finančných vzťahov. Záverečný účet musí preto obsahovať: • údaje o plnení rozpočtu príjmov a výdavkov v členení podľa rozpočtovej klasifikácie vrátane tvorby a použitia prostriedkov peňažných fondov, • bilanciu aktív a pasív, • prehľad o stave a vývoji dlhu, • prehľad o poskytovaných zárukách podľa jednotlivých príjemcov, • údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti. Prerokovanie záverečného účtu musí obecné zastupiteľstvo uzatvoriť výrokom, v ktorom vysloví súhlas s celoročným hospodárením bez výhrad alebo s výhradami. V prípade výhrad k záverečnému účtu musí zastupiteľstvo prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov. Obec je pritom povinná dať si overiť svoje hospodárenie za predchádzajúci rozpočtový rok audítorom. Predmetom overovania je tiež hospodárenie podľa rozpočtu v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách, hospodárenie s ostatnými finančnými prostriedkami, stav a vývoj dlhu a dodržiavanie pravidiel používania návratných zdrojov financovania. Predmetom takejto formy kontroly obecného rozpočtového hospodárenia je celá štruktúra obecného rozpočtu a jeho jednotlivých komponentov, príjmových aj výdavkových, teda : Rozpočetobce Príjmy 1) Daňové príjmy: - podiely obcí na daniach v správe štátu - daň z nehnuteľností - miestne dane a poplatky zamestnanosti 2) Nedaňové príjmy: - príjmy z vlastníctva majetku - príjmy z podnikania obce vrátane dividend, Výdavky 1) Neinvestičné výdavky: - personálne výdavky, platy - poistné fondom - príspevky do fondu - výdavky na prevádzku a údržbu - bežné transfery výdavkov - dlhová služba 2) Kapitálové výdavky: - nákupy pozemkov a nehmotných aktív - nákup budov a stavieb „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 108 odvodov a pod. - podiely z činnosti obchodných spoločností s účasťou obce, z príspevkových organizácií a pod. - správne a administratívne poplatky - príjmy z finančného hospodárenia - príjmy z predaja hnuteľného majetku - príjmy z predaja účastín - príjmy zo splácania poskytnutých úverov resp. pôžičiek a pod. - poplatky za uloženie odpadu, za znečistenie ovzdušia - rôzne druhy poplatkov, určených inými zákonmi 3) Dotácie a transfery - na prenesený výkon štátnej správy - predvstupové fondy EÚ - granty súkromných donorov a nadácií 4) Úvery a predaj účastín - nákup nábytku a kance lárskeho zariadenia - nákup prevádzkových a strojových zariadení - náklady projektovej dokumentácie - náklady realizácie, re konštrukcie a modernizácie stavieb - ostatné 3) Výdavok na prenesený výkon štátnej správy Hospodárenie s prostriedkami rozpočtu obce kontroluje obec, ktorá má na tento účel vytvorenú funkciu obecného kontrolóra. Obecné zastupiteľstvo v priebehu roka hodnotí stav plnenia rozpočtu obce a stav účtov peňažných fondov. Obec tiež vykonáva kontrolu hospodárenia v organizáciách vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Zdôrazňujeme však, že právo kontroly na úseku obecných rozpočtov má aj ministerstvo financií a jeho územné finančné orgány - správy finančnej kontroly, ale to len v tej časti finančných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté obci zo štátneho rozpočtu resp. štátneho fondu účelovo. Osobitnou formou kontroly zo strany štátu je aj kontrola podnikateľskej činnosti príspevkových organizácií alebo obce, ktoré vykonávajú daňové úrady ako správcovia daní. Účelom vykonávania kontroly rozpočtového hospodárenia obce rozličnými subjektmi sa má predchádzať porušovaniu rozpočtovej disciplíny obce a v prípade jej odhalenia aj sankcionovanie obce. Za porušenie rozpočtovej disciplíny sa považuje v prípade obce: • neoprávnené použitie finančných prostriedkov, s ktorými hospodária rozpočtové alebo príspevkové organizácie zriadené obcou, • neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov jej rozpočtu, • neoprávnené nakladanie s prostriedkami obecných peňažných fondov, • nedodržanie podmienok, za ktorých sa rozpočtové prostriedky poskytli. Subjekt, ktorý porušil rozpočtovú disciplínu je povinný odviesť neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky do rozpočtu, z ktorého boli poskytnuté alebo ktorého sa zadržujú. Rozpočtovú disciplínu porušujúci subjekt je tiež povinný zaplatiť do príslušného rozpočtu penále vo výške 0,2% z neoprávnene použitej alebo zadržanej sumy za každý deň omeškania s úhradou odvodu alebo za každý deň neoprávneného použitia poskytnutých prostriedkov. Maximálna suma penále ale nesmie prekročiť dvojnásobok sumy kvantifikovanej ako porušenie rozpočtovej disciplíny. Ak poruší rozpočtovú disciplínu rozpočtová organizácia zriadená obcou, tak sa jej príslušná suma viaže v sociálnom rozpočte. Obec však môže viazanie výdavkov čiastočne uvoľniť. V prípade porušenia rozpočtovej disciplíny inou ako rozpočtovou organizáciou odvod a penále ukladá a vymáha obec. Na zamedzenie tvrdosti môže obec po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení odvodu a penále povoliť odklad platenia alebo splátky odvodu a penále, prípadne úľavy z penále. Zákonné právne predpisy SR tiež stanovujú, že pravidlá rozpočtového hospodárenia na podmienky obce, vrátane pôsobnosti jednotlivých orgánov obce v oblasti úprav rozpočtu, poskytovania úľav zo sankcií za porušenie rozpočtovej disciplíny, by si mali obce upraviť vlastným nariadením. Tieto normatívne interné predpisy či zásady vydané všeobecne záväzným nariadením obce však musia korešpondovať všeobecnej zákonnosti a musia preto rešpektovať ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 109 Záverečný účet obce obsahuje výsledky rozpočtového hospodárenia obce vrátane výsledkov hospodárenia peňažných fondov. Obecný rozpočet tak môže skončiť ako schodkový (deficitný), prebytkový (sufficitný), alebo vyrovnaný. O použití prostriedkov z prebytku hospodárenia obce alebo o spôsobe úhrady schodku rozhoduje obecné zastupiteľstvo po schválení záverečného účtu obce. Východiská financovania obcí a miest v roku 2006 sú predmetom všeobecného záujmu, osobitne politikov, ekonómov, právnikov a funkcionárov obcí a miest. Dňa 12. decembra 2005 schválila Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) štátny rozpočet SR na rok 2006 a zobrala na vedomie rozpočet verejnej správy na roky 2006 - 2008. Schválením štátneho rozpočtu na rok 2006 NR SR určila aj obsah finančných vzťahov štátu k rozpočtom obcí na rok 2006. Podiely obcí na dani z príjmov fyzických osôb sú na rok 2006 rozpočtované v sume 27,59 mil. Sk. Oproti rozpočtu na rok 2005 je to nárast o 17,4%. V prepočte na jedného obyvateľa obcí vzrastie výnos dane z príjmov fyzických osôb na 5 123,82 Sk v roku 2006. Plánovaný podiel obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb spolu s očakávaným doúčtovaním výnosu tejto dane za rok 2005 vytvára predpoklady na financovanie medziročného rastu povinných obligatórnych bežných výdavkov obcí v roku 2006, ako je valorizácia platov zamestnancov obcí, rast platov zamestnancov na úseku originálneho školstva, dopad plánovanej inflácie a s tým spojeného rastu výdavkov na základné úlohy obcí a na nevyhnutnú úhradu nových úloh a povinností obcí. Súbežne so schválením parametrov finančných vzťahov štátu k rozpočtom obcí na rok 2006 v NR SR bol uverejnený aj rozpis rozdelenia výnosu dane z príjmov na jednotlivé obce. Na rozdiel od roka 2005 je podiel jednotlivých obcí na výnose dane z príjmov v roku 2006 uvedený len jednou sumou, bez uvedenia čiastkových súm podľa jednotlivých kritérií. Takýto postup je potvrdením, že MF SR rešpektuje princípy fiškálnej decentralizácie ako je samostatnosť a zodpovednosť obcí za rozhodovanie o použití vlastných daňových príjmov. Pritom pri tomto rozhodovaní nemajú byť obce viazané žiadnymi zákonnými obmedzeniami alebo zámermi orgánov štátnej správy, ani prípadne v budúcnosti deklarovanými. Takýto postup svedčí tiež o tom, že aj MF SR si konečne uvedomuje, ako sa pokračovaním presunu kompetencií na obce a ďalším rozširovaním ich úloh postupne zmení štruktúra výdavkov obcí, ako aj to, že štruktúra obecných rozpočtov už nebude presne zodpovedať tým podielom, ktoré boli v procese formulovania východísk fiškálnej decentralizácie použité pri určení kritérií delenia výnosu dane z príjmov. Pritom pri svojom rozhodovaní o použití výnosu dane z príjmov môžu obce v podmienkach fiškálnej decentralizácie uplatniť niekoľko postupov, ktoré boli v podobe alternatív zverejnené : • alternatíva 1 Podiel na výnose dane z príjmov budú obce v súlade s princípmi fiškálnej decentralizácie považovať len za jeden zo zdrojov financovania svojich výdavkov. Pretože je to ich vlastný príjem, môžu o jeho použití obce rozhodovať spolu s inými vlastnými príjmami. Východiskom rozhodovania obcí bude posudzovanie výšky a opodstatnenosti všetkých plánovaných výdavkov s cieľom pokryť tieto výdavky v súlade s potrebami a zámermi obce a jej rozpočtových, resp. príspevkových organizácií. • alternatíva 2 Obce budú mať záujem použiť podiel na výnose dane z príjmov v súlade s kritériami jeho výpočtu, t.j. 55 % na plnenie svojich pôvodných kompetencií, 40 % na plnenie úloh v oblasti školstva a 5 % na zabezpečenie opatrovateľskej služby. Pri tomto spôsobe použitia obce budú musieť najprv rozhodnúť, z akých vlastných zdrojov zabezpečia tie kompetencie, ktoré neboli zohľadnené v kritériách pre výpočet podielu dane z príjmov. O použití výnosu dane z príjmov môžu obce rozhodovať alternatívne a autonómne i postupovať, a to dvomi spôsobmi, ktorými môžu dospieť k mierne rozdielnym údajom: • obce mechanicky prepočítajú MF SR vypočítaný podiel na výnose dane podľa jednotlivých kritérií. Takto vypočítané podiely určia ako východisko výšky výdavkov v oblasti školstva, opatrovateľskej služby a ostatných výdavkov obce, • obce si podľa vzorca uvedeného v nariadení vlády o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve vypočítajú presné podiely pripadajúce na jednotlivé kritériá a takto vypočítané objemy „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 110 budú východiskom ich ďalšieho rozhodovania. Pri tomto spôsobe môžu uplatniť aj jednoduchší postup výpočtu. Pretože jedným z princípov fiškálnej decentralizácie je aj zvýšenie spravodlivosti prerozdeľovania daňových príjmov, musí byť v záujme Štatistického úradu SR, MŠ SR, MF SR a obcí doriešiť vzniknuté problémy spojené s výpočtom podielov obcí na výnose dane z príjmov na rok 2006 na spokojnosť všetkých slovenských obcí. Potrebné ba nevyhnutné však bude prijať aj také legislatívne zmeny alebo opatrenia, ktoré umožnia zverejniť štatistické ukazovatele pre výpočet podielu dane jednotlivých obcí na rok 2007 najneskôr 31.októbra 2006, teda tak, ako to určuje príslušný zákonný všeobecne záväzný právny predpis. Treba si totiž uvedomiť, že tento rok budú obce po prvýkrát pripravovať vlastný trojročný rozpočet. POZNÁMKY 1. K rozpočtom nižších zložiek verejnej správy pozri napr. HORNIAKOVÁ, Ľubica – KRÁLIK, Jozef : Základy verejnej správy. 1. vyd. Bratislava : Akadémia Policajného zboru, 2005, s. 71 – 79. ISBN 80 – 8054 – 371 – 2; tiež KRÁLIK, Jozef – JAKUBOVIČ, Daniel : Slovník finančného práva. 1. vyd. Bratislava : VEDA, 2004, s. 208 – 213. ISBN 80 – 224 – 0814 – X. 2. Pozri napr. KRÁLIK, Jozef : K problematike územného členenia štátu, územnej samosprávy a ich vzájomnému vzťahu v Slovenskej republike. In: Inovační procesy ve světě a jejich vliv na evropskou integraci (historie, realita, vize). Sborník z mezinárodní vědecké interdisciplinární virtuální konference z 15. prosince 2005. 1. vyd. Kunovice : Evropský polytechnický institut, 2005, s. 117 – 134. ISBN 80 – 7314 – 075 – 6; KRÁLIK, Jozef – JAKUBOVIČ, Daniel – ŠMÁTRALA, Milan : Abeceda finančného práva. 1. vyd. Bratislava : VEDA, 2005, s. 75 – 83. ISBN 80 – 224 – 0851 – 4. 3. K historickým súvislostiam tohto problému napr. KRÁLIK, Jozef : Historický vývoj slovenskej obecnej komunity a jej postavenia v rámci procesu vytvárania vnútornej organizácie štátu ako východiska vzniku a jestvovania permanentných integračných procesov v Európe. In: Slovensko a Európska únia – minulosť, súčasnosť a perspektívy. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v Bratislave v dňoch 16. – 17. mája 2006. 1. vyd. Bratislava : SLZA, 2006, s. 274 – 290. ISBN 80 – 969495 – 0 – 0. 4. K možnostiam rozvoja podnikateľských aktivít obcí pozri napr. KRÁLIK, Jozef – ŠMÁTRALA, Milan : Základy obchodného práva. 1. vyd. Bratislava : VEDA, 2004, 139 s. ISBN 80 – 224 – 0753 - 4; tiež JAKUBOVIČ, Daniel : Zmluvná disciplína a zabezpečovacie právne inštitúty v obchodnom práve. 1. vyd. Bratislava : EPOS, 2005, 494 s. ISBN 80 – 8057 – 647 – 5. 5. Pozri napr. príslušné časti diela KRÁLIK, Jozef – JAKUBOVIČ, Daniel : Finančné právo. 1. vyd. Bratislava : VEDA, 2004, 725 s. ISBN 80 – 224 – 0804 – 2; 6. Pozri a porovnaj s THURZO, Alexander : Vývoj a súčasné smerovanie imigračnej politiky Európskej únie. In: cit. č. 3, s. 93 – 101. 7. O rozpočtovom provizóriu štátu a odvodene z toho i o rozpočtovom provizóriu obce pozri napr. KRÁLIK, Jozef - JAKUBOVIČ, Daniel : Rozpočtové provizórium podľa aktuálnej normatívnej právnej úpravy Slovenskej republiky. In: cit. č. 3, s. 102 – 107. ADRESA Por. Mgr. Kristína Králiková Prezídium Policajného zboru Úrad hraničnej a cudzineckej polície 801 00 Bratislava „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 111 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 112 METODOLOGICKÝ POHLED NA STRATEGICKÉ ŘÍZENÍ ZDRAVOTNICKÝCH ZAŘÍZENÍ VE VZTAHU K MIMOŘÁDNÉ SLOŽITOSTI ŘÍZENÍ ZDRAVOTNICKÝCH ZAŘÍZENÍ Miroslav Rössler Abstrakt: V článku je učiněn kritický pohled na metodologii řízení zdravotnických zařízení (nemocnic) v souvislosti s mimořádnou složitostí jejich řízení v kontextu názorů prof. Zd. Součka, předního konzultanta a guru strategického managementu v ČR. Klíčová slova: benchmarking, bodový system, controlling, etika, hodnocení, instituce, management, nemocnice, podnik, reporting řízení, strategie, všeobecné zdravotní pojištění, zdravotnické zařízení Zdravotnické zařízení (nemocnice, ZZ) není svým postavením ničím výjimečným a výrazně se odlišujícím od ostatních firem a institucí. Odlišnost lze spatřovat pouze v předmětu činnosti, jímž je především léčení nemocných lidí, resp. stabilizace jejich zdravotního stavu (v případě nevyléčitelných onemocnění). I když je činnost valné většiny nemocnic zaměřena (bohužel) do oblasti sekundární, event. terciární prevence, podstatnou by se měla stát prevence primární, kterou prozatím příliš nepodporuje nastavený systém všeobecného zdravotního pojištění. Neznamená to nic jiného, než změnu myšlení člověka a jeho přístupu k vlastnímu zdraví směrem k předcházení nemocem, bez vážnější manifestace jejich projevů a trvalejšímu patofyziologickému stavu, před nutností léčení, ale v mnohých případech pouze stabilizací vážných onemocnění s komplikacemi. Management zdravého životního stylu, podporovaný v přípravě našich studentů – budoucích manažerů, na naší škole, by k tomu mohl ne nevýznamnou měrou přispět. Náročnost práce zdravotníků nikdo z nás, potenciálních pacientů nezpochybňuje. Kvalitu jejich práce očekáváme při návštěvě lékaře všichni. Koneckonců, dle renomovaných výzkumů veřejného mínění je lékařské povolání vždy stavěno na nejvyšší příčku v hodnocení prestiže. Formy a metody managementu zdravotnických zařízení však musí svou povahou být podobné, ne-li zcela identické jako v ostatních firmách a institucích výrobního zaměření či oblasti služeb. I v prostředí nemocnic (či zdravotnických zařízení obecně, bez ohledu na velikost a strukturu poskytovaných zdravotnických služeb – od samostatného soukromého lékaře, až po fakultní nemocnici), platí bazální ekonomická pravidla, přičemž nelze zpochybnit, že výnosy musí být vyšší nebo alespoň shodné jako náklady (obdobně jako v každé firmě v jakémkoliv podnikatelském prostředí musí být příjmy a výdaje v rovnováze). Bilance mzdových nákladů musí vycházet z ekonomické přidané hodnoty, odměňování všech pracovníků musí být založeno na hodnocení jejich výkonů, podpořených stimulací vhodným motivačním aparátem. Především však je nezbytné, aby úsilí firmy obecně bylo zaměřeno na uspokojení potřeb zákazníků (ve zdravotnictví tedy pacientů – klientů) v optimální výši, na optimálním místě, v optimálním čase a zejména kvalitě. Po desítkách let prožitých ve zdravotnictví se nemohu zbavit ozvěny jednotného hlasu svých někdejších spolupracovníků „v našich specifických podmínkách“, jímž jsem byl zahrnován takřka nepřetržitě. Ano, existují jistá specifika zdravotnických zařízení, na něž musí reagovat jejich strategické řízení, nelze je přehlížet, neboť právě ona činí řízení zdravotnických zařízení mimořádně složitým. Pokusím se nyní specifikovat osobní pohled, podložený desítky let praxe, na příčiny mimořádné obtížnosti řízení zdravotnických zařízení (při využití jejich výčtu z dílny guru strategického řízení v podmínkách ČR prof. Zdeňka Součka). „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 113 1. ROZPOR MEZI ÚROVNÍ LÉKAŘSKÉ VĚDY A DISPONIBILNÍMI ZDROJI V průběhu své praxe jsem byl při jakémkoliv rozhodování konfrontován s lékařskou Hippokratovou přísahou, podle níž lékař u příležitosti slavnostní promoce slibuje, že bude při léčbě postupovat vždy „lege artis“ (tedy na úrovni odpovídající běžným standardům). Pod pojmem „běžný standard“ však si nelze představit vše to, co pro nás výzkum a vědeckotechnický rozvoj obecně připravil. Lékařská věda ve stále se zkracujících inovačních cyklech a vývoji poskytuje stále nové poznatky, nové diagnostické metody a terapeutické přístupy. Zdroje, které má společnost pro spotřebu ve zdravotnictví k dispozici (nejenom u nás, ale i v rozvinutějších ekonomikách světa), však tempo těchto cyklů nejsou schopny v žádném případě udržet. Lékaři (ale i ostatní zdravotníci v sehraných týmech) se tak dostávají do rozporu mezi svým svědomím a reálnými možnostmi. Na management zdravotnických zařízení je tak vytvářen neustálý tlak stran pořizování stále nových přístrojů, zařízení, technologií , léčiv apod. V ředitelnách nemocnic se stále častěji ozývá zvolání „kupuj, kupuj, však on to někdo zaplatí“. V případě vyhovění tomuto tlaku je nebezpečí „přehřátí“ nemocnice, v případě nevyhovění pak zase (stále častěji úspěšný) tlak na výměnu „neschopného“ managementu. V souvislosti s tím je na místě zmínit bytostnou nechuť většiny zdravotníků, zejména lékařů, zabývat se otázkami ekonomie, financování a managementu obecně. Celoživotní vzdělávání lékařů a středního zdravotnického personálu činí vysoké nároky nejenom na čas. Špičková zdravotnická technologie vyžaduje dokonale zvládat interdisciplinaritu mezi poznatky nejenom medicíny, ošetřovatelství a psychologie, ale stále častěji i fyziky, chemie, elektroniky a dalších vědeckých disciplín, dokonalé ovládání prostředků lékařské elektroniky a podobně. Tím se značně zužuje prostor pro studium ekonomické a manažerské problematiky, sledování vývoje hospodaření jednotlivých pracovišť i nemocnice jako celku. Zčásti je to zapříčiněno i pregraduálním vzděláváním a konzervativismem kultury zdravotnických pracovišť. Každý lékař bez výjimky přichází s ještě neoschlým diplomem s cílem stát se primářem na zvoleném pracovišti (dříve snad i ředitelem ZZ). Již název této pozice „primář“ napovídá, že jde o „prvního lékaře“ na daném pracovišti, který je tím, kdo rozhoduje o všem a za vše rovněž nese odpovědnost. Tedy alespoň co se týče medicínské problematiky, bez jakékoliv vazby na náklady a tolik žádoucí hospodárnost. Každý z takových primářů si buduje autonomii i v rámci tak složitého komplexu, jako je regionální, neřku – li fakultní nemocnice. Každý má požadavky na svůj rentgen, svoji ultrazvukovou diagnostiku, svou endoskopii, funkční diagnostiku, mnohdy i laboratoř a rehabilitaci. Sám jsem byl postaven před nelehký úkol reorganizace laboratorní diagnostiky, prováděné na minimálně pěti vzájemně si konkurujících pracovištích. Dovoluji si zdůraznit, že něco jako vzájemné „krádeže“ vzorků pro imunologickou diagnostiku není exkurzí do oblasti SciFi. Tak se mnohdy stává, že jeden pacient je diagnostikován stejným testem v nákladech mnoha set Kč, což snad kromě potvrzení správnosti očekávaného výsledku nemá s racionalitou přístupu k diagnostice nic společného. Velmi pestrá nabídka těchto vyšetření, podpořená výhodným kurzem úhrad ze zdravotního pojištění, „usnadňovala“ přístup lékařů k indikaci „potřeb“ laboratorních vyšetření – nezřídka jsem byl svědkem dokonale vyplněné „křížovky“ nabídnuté škály vyšetření, mnohdy bez ohledu na diferenciální diagnózu a cílovost takové objednávky. 2. OBTÍŽNOST NORMOVÁNÍ ZDRAVOTNICKÝCH VÝKONŮ Na rozdíl od běžných prací dělníků a dalších zaměstnanců, kdy jde převážně o rutinní, opakované a shodné úkony, jež lze bez problémů normovat, je poněkud citelnější problém s normováním individuální a tvůrčí práce projektantů, programátorů a podobných profesí. Normování ve většině medicínských oborů je ještě komplikovanější. Důvodem je skutečnost, že každý organismus je jedinečný a tedy sám sobě ve své podstatě normou. Rovněž reakce lidského organismu jsou velmi individuální a ve smyslu výše uvedeného obtížně předvídatelné. Právě z těchto důvodů nelze přesně určit ani spotřebu času zdravotnických pracovníků, ani spotřebu materiálních prostředků (léčiv, speciálního zdravotnického materiálu, strojového času přístrojové techniky i speciálních prostor). Využití intelektuálních schopností zdravotníka, vycházejících zejména ze zkušeností, rovněž nelze svázat žádnou časovou normou. Žádná objektivní metoda měření výkonů zdravotníků doposud nalezena nebyla a pokusy o její nalezení jsou vždy předmětem velmi zásadních výhrad a odmítání. Pokud máme na mysli skutečné vědecké řízení ZZ, pak právě oblast plánu a kontroly v tomto ohledu silně selhává. Nicméně principy hospodárnosti ve ZZ musí platit stejně jako v ostatních institucích a podnicích. Ve zdravotnictví není však cílem maximální snížení nákladů, ale využití disponibilních zdrojů k poskytnutí optimální péče co nejširšímu okruhu klientů. 3. NADŘAZENOST ZDRAVOTNICKÉ PROFESE. Jedná se o etickou dimenzi vztahu mezi lékařskými profesemi a ostatními. Zcela neoddiskutovatelně jsou studium medicíny, ale i na podkladě něj práce zdravotníků, vysoce náročné. Jsem přesvědčen o tom, že dnešní stav poznání fyziky, chemie, ale i dalších oborů je natolik rozsáhlý, že i studium těchto oborů je stejně náročné, „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 114 ne-li náročnější, než medicína. Navíc tyto obory velmi rasantně vstupují do zdravotnictví jako integrální součást, mnohdy specifický obor (radiodiagnostika, intenzivní medicína, biochemie, nukleární medicíny, radioterapie apod.) svými technickými výdobytky zcela pohltila. Rozvoj pouze jediné součásti společnosti by byl popřením zákonů ekonomiky, jež nedovolují dlouhodobě spotřebovávat více vzácných zdrojů (hmotných, nehmotných, finančních, lidských), než jich konkrétní ekonomika vytváří. V intencích toho je absolutně nemyslitelné a dokonce i škodlivé, aby jedna izolovaná část společnosti dosáhla požadované úrovně ihned. Synergické efekty lze využívat pouze v dokonalé souhře všech komponent a jejich dosažení na patřičné úrovni je dáno logicky úrovní nejslabšího článku celého řetězu souvislostí. Stále častěji prezentovaná nespokojenost zdravotníků jeho posilování nezajistí. Tyto snahy jsou pouze důsledkem neporozumění systému jako takovému, se všemi čtyřmi nezbytnými atributy, působícími v neotřesitelné jednotě. Argumentace výší mezd lékařů v zahraničí prostým kurzovým přepočtem nominální výše platů je hodně zavádějící a smutné a svědčí o zjednodušování přístupu opomenutím započtení výše životních nákladů v daném ekonomickém prostředí.. 4. PŮSOBENÍ MIMOŘÁDNĚ SILNÉ FARMACEUTICKÉ, PŘÍSTROJOVÉ A STAVEBNÍ LOBBY Je logickým vyústěním předchozích příčin. Zdůvodnění nutnosti využití nákladnějších léčiv, kvalitnějších a modernějších technologií a přístrojů či využití moderních budov, mohou zajisté mít i ekonomické a zejména humánní podklady. Je vysoce obtížné nalézt vyváženou hranici mezi zájmem dodavatelů na jedné straně a úsilím o zlepšení zdravotní péče. Často výpočty využívané pro argumentaci narážejí opět na etickou dimenzi (stanovení ceny lidského života apod.). 5. LOBBY PACIENTŮ Zatímco předchozí skupiny jsou vysoce organizované, tato lobby neoplývá touto vlastností, ovšem její společenský význam je širokého záběru – každý občan je potenciálním klientem některého ZZ, ale zároveň i voličem. Myšlení některých lidí naráží svými požadavky na vyléčení za každou cenu na oblast nemožného. Současná eskalace těchto aktivit a následné pokusy o racionální řešení situaci ještě více přiostřuje. Bagatelizace těchto aktivit však rovněž není na místě. 6. MIMOŘÁDNĚ SILNÝ VLIV CENTRÁLNÍCH INSTITUCÍ. Jde zde o zásadní ovlivňování jak finančních toků z různých míst (MF, MPSV, MZd, MŠMT), ale rovněž i po stránce odborné (SÚKL, SZÚ, …). Bohužel mnohdy lze tyto vlivy pozorovat i v oblasti personální. Pokud se týče kvality těchto rozhodování obecně, jsou velmi často sporná (a rovněž velmi často rozporována), nelze je zařadit do opatření systémových (pokud vůbec připustíme, že zdravotnictví jako celek ve svých projevech systémem je). Často jsou pouze podnětem více vnášejícím do „systému“ „chaos“, když využití tohoto fyzikálního pojmu je v těchto souvislostech degradací tohoto velmi sofistikovaného fyzikálního systému s velmi dobře predikovatelným chováním (na rozdíl od popisovaného „systému“ zdravotnictví v ČR). V této souvislosti lze si při velmi častých změnách na postu ministra zdravotnictví pouze postesknout nad nepochopitelnými odvoláváními a jmenováními ředitelů nemocnic, populistickými rozhodnutími o změnách platů (bez systémového zajištění potřebných prostředků), nezvládání napjatých vztahů mezi ZZ a zdravotními pojišťovnami apod. Rozsáhlé kompetence centrálních institucí limitují rozhodování managementu ZZ – ten má velmi úzký manévrovací prostor pro svá rozhodování, jež naráží na množství vzájemně neprovázaných a nekonzistentních pravidel, příkazů, zákazů a subjektivně podbarvených pokynů. Stát je obecně špatným vlastníkem i hospodářem. Kraje se řízení svého nabytého zdravotnictví teprve začínají učit. Je pouze otázkou, zda žádoucí privatizace nenarazí na nepochopení části zdravotníků. Dle mého názoru ani tak nezáleží na formě vlastnictví, ale zato velmi významně na odpovědnosti lidí, managementem a majiteli počínaje. 7. PRÁCE NĚKTERÝCH ZDRAVOTNÍCH POJIŠŤOVEN Ta vnáší do ZZ mimořádný zmatek, byť by se na první pohled mohlo zdát, že jsou všechny vázány stejnými pravidly. Půlroční a delší prodlevy v uzavírání smluv, pro něž nejsou ještě po začátku období, na které jsou uzavírány, k dispozici ani závazná pravidla. Mnohé zdravotní pojišťovny dodnes využívají neracionálního systému bodových hodnot, petrifikovaného s očividnými disproporcemi, k jednostrannému přesunu obrovských částek zpět do svého rozpočtu. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 115 8. PŘEDVÍDÁNÍ POPTÁVKY Byť je nejslabší součástí řízení ZZ, jíž se dostává minimální pozornosti managementu, představuje klíčovou oblast, bez níž si nelze strategii v úplném a efektivně funkčním pojetí představit. Předpoklady, podloženými zoufalými výkřiky typu „každá nemocnice, každé lůžko, každý lékař si svého pacienta vždycky najdou“, „neexistuje zdravý člověk, jsou pouze nedostatečně diagnostikovaní pacienti“, apod., jsou nesprávné, byť k nim vedlo zavedení nevyváženého bodového systému a jeho důsledná implementace do pojišťovenské praxe. Podobně jako v každém jiném podniku a instituci je převis nabídky produktů a služeb (jako průvodní jev postindustriální společnosti) a boj o zákazníky prvořadou oblastí jejich zájmu, je existence poptávky po zdravotní péči pro ZZ doslova otázkou jejich přežití. Bez odpovědně vypracované analýzy a v návaznosti na ni prognózy poptávky, nelze považovat jakýkoliv další úspěch ZZ za možný. Právě v této oblasti sice některá ZZ udělala v rámci zavádění strategického řízení významný pokrok, ale mnohá si tento požadavek doby doposud ani neuvědomila. 9. POSTUPNÁ ORIENTACE NĚKTERÝCH ADVOKÁTŮ DO SFÉRY ZDRAVOTNICTVÍ Tento nový fenomén bude významnou měrou komplikovat řízení ZZ – éra privatizací a restitucí pomalu nestačí vytvářet poptávku po právnících. Očekávané žaloby, jimž se všude ve světě advokáti velmi pečlivě věnují, si vyžádají další zvýšení nároků na administrativu ZZ, vytváření funkčních a samokrontrolujících se informačních systémů pro vedení, zpracování a úpravy zdravotnické dokumentace. Předpokládá to rovněž nemalé náklady na zabezpečení připojištění apod. 10. NESTABILITA HODNOTÍCÍCH UKAZATELŮ Nástroje, jimiž jsou hodnocena ZZ (bodová výkonnost, unicitní rodná čísla, stanovený paušál, apod.), které jsou často dramaticky měněny a ve své podstatě vyžadují diametrálně odlišnou strategii ZZ, mnohde nemotivují unavený management a svádí k živelnosti a ponechání věcí volnému průběhu. Tato situace pak vede k mnohdy vyslyšeným argumentům managementu ZZ a jejich nejhorší hospodářské výsledky (ztráty) jsou „odměněny“ sanací ze státního rozpočtu. 11. PARALELNÍ ŘÍZENÍ DVĚMA MINISTERSTVY Pro sektor fakultních nemocnic, který rozsahem a náročností poskytované péče tvoří významnou část celého zdravotnictví ČR, je celý proces komplikován další složitostí, vytvářenou vstupem MŠMT do řídicích a koordinačních aktivit, což ve spojení s MZd vytváří pouze řevnivost vztahů mezi „školskou“ a „zdravotnickou“ částí personálu ZZ. Závěrem lze konstatovat, že na základě odhalení těchto skutečností a jejich podrobení kritice, mohou vyplynout požadavky na opatření k „normálnímu“ efektivnímu řízení ZZ. a) Manažerem ZZ by měl být manažer – profesionál, bez ohledu na zaměření pregraduálního vzdělání (lékařského, právního, ekonomického a dalších). Je nezbytné, aby vedle „slovníku“ z oblasti medicíny, porozumění procesům ve ZZ, především zvládal principy moderního managementu. Náročné studium MBA (nabízené i pro zdravotnické manažery Pražskou mezinárodní manažerskou školou) je k tomu tím nejlogičtějším doporučením. b) Neoddiskutovatelný fakt, že ZZ není izolovanou institucí, podléhající odlišnému režimu ve srovnání s ostatními firmami a organizacemi. Jako integrální součást společnosti, přispívá k vytváření žádoucí synergie všech sektorů národní ekonomiky, jejímž neotřesitelným zákonům logicky podléhá. c) Nástroje a dovednosti řízení ZZ jsou zcela shodnými s nástroji a dovednostmi v ostatních nezdravotnických podnicích a nejsou v rozporu s podstatou a charakterem činností, provozovaných ve ZZ. d) Zásada rovnováhy příjmů a výdajů (výnosů a nákladů) při respektování specifik zdravotnických výkonů, je dalším z neotřesitelných atributů řízení ZZ, včetně jejich účelného normování. e) Vedle plánování a kontroly na bázi zásad moderních reportingových a controllingových metod, je cestou dosažení úspěchu využití účinného benchmarkingu, a to nejenom v pohledu na ZZ v ČR, ale zejména na špičkové instituce ve vyspělých zemích světa (s akcentem na úsilí o dosažení úrovně nejlepších). „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 116 SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY: [1] [2] [3] [4] [5] SOUČEK, Z.; BURIAN, J. Strategické řízení zdravotnických zařízení. Olomouc : MVŠO, 2006. (v tisku). SOUČEK, Z. Úspěšné zavádění strategického řízení firmy. Praha : Professional Publishing, 2003. SOUČEK, Z. Firma 21. století. Praha : Professional Publishing, 2005. WAN, T. T. H. Analýza a vyhodnocování systému zdravotní péče. Olomouc : Vydavatelství UP, 1998. Periodika. Moderní řízení. Hospodářské noviny. Ekonom. ADRESA: RNDr. Ing. Miroslav Rössler, CSc. Moravská vysoká škola Olomouc, o. p. s. Jeremenkova 42 772 00 Olomouc Tel. / Fax : +420587331822 / +420587332311 [email protected] www.mvso.cz „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 117 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 118 SEKCE 2 PODNIKATELSKÉ AKTIVITY A ŘEŠENÍ AKTUÁLNÍCH PROBLÉMŮ V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 119 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 120 ZVYŠOVANIE KONKURENČNEJ SCHOPNOSTI PODNIKU Jozef Vodák Abstrakt: Tento príspevok sa venuje problematike implementácie stratégie podnikov do praxe, meraniu výkonnosti a zvyšovaniu konkurenčnej schopnosti. Poskytuje základné informácie o metóde Balanced Scorecard (BSC) a uvádza niektoré dôležité postrehy z praxe našich podnikov. Na záver uvádza základné kroky systematického a vyváženého prístupu implementácie metódy. Kľúčové slová: BSC, stratégia, výkonnosť, meranie, kontrola, hypotézy, perspektívy, riadenie ÚVOD Úspešné podniky informačnej spoločnosti, do ktorej sme vstúpili aj my, konkurujú tým najlepším svetovým firmám. Rastie význam nehmotných aktív organizácií a tým aj ich ľudí [1]. V živote moderných podnikov sú to predovšetkým ich zamestnanci, ktorí potrebujú dobre porozumieť základnej logike podniku v ktorom pracujú. Jeden z dôvodov je ten, že je oveľa príjemnejšie pracovať na niečom čomu rozumieme ako len dosahovať požadovaný výkon v plnení tých povinností za ktoré berieme plat. Ako dôsledok porozumenia sa pravdepodobne skôr či neskôr objavia prínosy pre podnik ako napríklad nižšia fluktuácia, nižšie absencie a lepšie plnenie výkonov. Pre zamestnávateľov sú však aj iné závažné dôvody. Dominantou doby je potreba rýchlej reakcie na celkové zmeny v prostredí, ktoré generujú pre podniky obmedzenia, ale aj nové príležitosti. Prebiehajúce globalizačné procesy zvyšujú dynamiku obchodu s tovarom, službami a kapitálom. Tieto tendencie predstavujú výzvu schopnostiam strategicky rozmýšľať a priebežne prispôsobovať svoje fungovanie meniacim sa podmienkam. Všetci zamestnanci sa tak dostávajú často do situácií ktoré sa nedajú predvídať, ktoré musia sami riešiť a kde treba uplatniť svoju samostatnosť, tvorivosť a iniciatívu. Aby boli zamestnanci schopní čo najlepšie pracovať v prospech podniku, potrebujú smer a vedenie ktoré im dá jeho stratégia. A navyše zo svojej každodennej roboty by mali všetci pracovníci priniesť svoje myšlienky a postrehy ktoré ovplyvnia rozmýšľanie o naplňovaní stratégie podniku. Aj preto je potrebné rozvíjať znalosti a schopnosti všetkých zamestnancov a to sa bude diať ľahšie a zaujímavejšie keď bude možnosť zosúladiť ich činnosť s dlhodobejšou perspektívou podniku. KĽÚČOVÉ VÝZVY VÝKONNOSTNÉHO MANAŽMENTU Ak chápeme výkonnostný manažment ako spoločný proces, ktorý zahŕňa tak nadriadených ako aj zamestnancov, ktorí identifikujú spoločné ciele, ktoré korelujú s vyššími cieľmi podniku potom pôjde o to ako úspešne identifikovať a dosahovať strategické ciele, teda o: 1. Objasnenie zmyslu smerovania podniku (kam vlastne smerujeme?), 2. Hlboké porozumenie podnikateľskému modelu podniku (robíme skutočne to, čo máme robiť?), 3. Schopnosť zamerať sa na priority (nájsť rovnováhu medzi dlhodobým rozvojom a krátkodobými prevádzkovými tlakmi), 4. Flexibilitu spojenú s učením (začleňovanie nových znalostí do strategického a prevádzkového plánovacieho procesu). Tieto výzvy pomáha efektívne realizovať prístup pomocou metódy výkonnostného manažmentu – metódy Balanced Scorecard. Vlastné navrhnutie a kaskádovanie má však malý význam pokiaľ nie je sprevádzané zmenou kultúry, potom sa nič nezmení a všetci budú robiť tak ako robili doteraz. Pre maximalizáciu efektu je potrebné použiť túto metódu ako centrálny nástroj strategického riadenia, aby pomohla zabezpečiť zosúladenie cieľov, iniciatív a ľudí v celom podniku. METÓDA Úžitok z použitia metódy Balanced Scorecard (BSC) sa prejavuje v mobilizácii potenciálu podniku pre strategické rozmýšľanie, sústredenie zamerania jeho činností do realizácie zamýšľaných stratégií čo prichádza cez užitočné diskusie ľudí spolu s ich túžbou po osobnom a podnikovom úspechu. BSC predstavuje skupinu nástrojov a organizačných procesov, ktoré zrozumiteľnou formou zabezpečujú viacdimenzionálny a bohatý opis toho čo podnik skutočne robí a prečo to vlastne robí . „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 121 Z tých podnikov, ktoré brali BSC ako módnu záležitosť už veľa upustilo od využívania tejto metódy. Tí, ktorí vydržali a boli trpezliví, tým BSC umožnilo pracovať novými a efektívnejšími spôsobmi. Ťažko hovoriť o tom, že firma bude ziskovejšia, to ovplyvňuje veľmi veľa vecí. Pokiaľ však manažment verí, že stratégia, koordinácia a sústredenie sa na podstatné veci zvyšuje flexibilitu a zlepšuje vykonávanie dohodnutých zámerov, potom je BSC tým správnym prístupom. Neskôr prichádza uvedomenie, že do realizácie stratégie a jej udržiavania v chode je potrebné vtiahnuť viac ako len malú skupinku ľudí. Potom je to skutočne o využití BSC v prospech všetkých zainteresovaných. finančná perspektíva ziskovosť, rast, cash-flow perspektíva interných procesov efektívnosť, náklady, čas zákaznícka perspektíva spokojnosť, noví zákazníci pridaná hodnota perspektíva učenia a rastu učenie jednotlivcov a skupín Obr. č.1. Perspektívy BSC BSC je v podstate spôsob ako opísať činnosti v podniku pomocou uceleného množstva ukazovateľov zvyčajne v štyroch perspektívach (finančná, zákaznícka, interných procesov, učenia a rastu). Všetky činnosti v podniku sú rozdelené do perspektív a charakterizované malým množstvom špecifických ukazovateľov pre každú z nich. Uvedený obrázok č.1 vyjadruje jednotlivé perspektívy a naznačuje aj ich vzájomné vzťahy. Tento opis pomocou BSC predstavuje istú formu vyjadrenia budúceho smerovania a cieľov podniku. Ide o kombinovanie finančných a nefinančných ukazovateľov. Niektorí hovoria, že takáto kombinácia nie je nič nového pod slnkom, no nie je to celkom tak. Na prvý pohľad nie je totiž zrejmý dôležitý faktor vyváženosti BSC. Táto vyváženosť je daná vzťahmi medzi perspektívami kedy žiadna nie je preferovaná a sú vzájomne zosúladené ale ide aj o vyváženosť medzi jednotlivými typmi ukazovateľov (oneskorené a prediktívne) v perspektívach, vrátane skrytého faktora času. BSC vyjadruje a prepája interné a externé faktory ovplyvňujúce podnikanie. Je síce pekné ak sa podnik venoval zlepšovaniu interných procesov a tie dobre pracujú. Čo z toho však bude, ak nie sú vo vhodnom vzťahu, nie sú zosúladené s externým prostredím so zákazníkmi a trhom? A čo je veľmi významné, je aj to, že celé dobre pripravené BSC je prepojené kauzálnymi vzťahmi príčiny a dôsledku. Uvedený obrázok č.1 zachytáva len prepojenie medzi jednotlivými perspektívami, ale podobné prepojenie by malo existovať aj medzi jednotlivými ukazovateľmi. VÝHODY POUŽITIA BALANCED SCORECARD Výhody v podnikovej praxi závisia od užívateľa. Len mať BSC nestačí. Na strategickej úrovni tento prístup pomáha organizáciám: • Formulovať holistickú množinu kľúčových strategických cieľov, prepojených na víziu. • Objasniť kauzalitu vzťahov, ktorá vedie k splneniu finančných cieľov podniku. • Identifikovať oblasti, kde je potrebné dosiahnuť vynikajúce výsledky a nie len kompromisy. • Podporiť rovnaké chápanie činností, ktoré majú viesť k naplneniu strategických cieľov. • Získať spoločný jazyk na formuláciu a komunikáciu strategických zámerov, plánov a cieľov podniku. • Podporiť dialóg vnútri podniku o strategických cieľoch a očakávaniach záujmových skupín. PRAKTICKÉ POSTREHY BSC je veľmi dobrý komunikačný nástroj. V podstate predstavuje istý návrh a prispôsobenie manažérskeho riadiaceho systému. Dokáže efektívne zosúladiť každodenné aktivity zamestnancov podniku s jeho dlhodobými „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 122 cieľmi, víziou a stratégiou podniku, monitorovať výkonnosť a navrhovať činnosti pre realizáciu plánovanej stratégie. Pri implementácii BSC do reálneho života dochádza k zaujímavým situáciám, ktoré môžu predstavovať vhodné poučenie pre tých, ktorí o BSC zatiaľ len uvažujú. Zo spoločných myšlienok a charakteristík ktoré oslovili manažérov ide napríklad o tieto: Podniky potrebujú kontrolu, nakoľko podnik je aj o efektívnom koordinovaní. Dokonca aj krátkodobé adaptívne riadenie v operatívnom kontexte potrebuje dlhodobú východiskovú základňu ktorá pozostáva z myšlienok, ktoré vytvárajú náš každodenný svet v ktorom pracujeme. Ľudia v podniku potrebujú spolu zdieľať tieto myšlienky a získať spoločné porozumenie ich vzájomných súvislostí. Len potom sú schopní konať tak rýchlo a tak múdro ako je to len možné. Strategické riadenie je v podstate o tom, byť si istý, že ľudia v podniku rozumejú tomu o čo ide a že podľa toho aj konajú. Riadenie podniku je potom o realizácii zamýšľaných stratégií. Myšlienky a zdieľané porozumenie v podniku sú v podstate hypotézy typu „ak – potom“. Ak budeme zlepšovať naše zručnosti, potom budeme schopní poskytovať lepšie služby. Ak budeme poskytovať lepšie služby, potom budeme lepšie vychádzať s našimi zákazníkmi, ktorí budú mať služby nášho podniku v obľube. Ak toho dosiahneme, budeme mať spokojných zákazníkov a množstvo nových, ktorí sa budú chcieť stať našimi zákazníkmi. Niektoré z uvedených hypotéz sú všeobecne prijímané, iné sú založené na skúsenosti alebo overené skúsenosťou. Iné môžu byť založené na dohadoch, nakoľko ich ešte nikto neoveril a sú potom v podstate niekedy aj istým druhom stávky do lotérie. Strategické mapy a rozpady BSC veľmi dobre dokážu dokumentovať jednotlivé hypotézy ktoré sa v podniku vytvorili. Pomáhajú nájsť vhodnú podporu jednotlivým hypotézam, alebo ich vyvracajú, pomáhajú im porozumieť, stotožniť sa s nimi a riadiť sa nimi pri každodenných činnostiach na každej úrovni podniku. Preto je vhodné vtiahnuť väčšie množstvo ľudí do diskusie o týchto hypotézach. Ľudia totiž potrebujú vedieť o rizikách stratégií a porozumieť svojej úlohe pri realizácii týchto zámerov. Každý zo zainteresovaných potom môže efektívne prispievať svojimi znalosťami a pomáhať zlepšovať tieto hypotézy. Pri využití BSC v podniku nejde ani tak o multidimenzionálne meranie výkonnosti ako také, ale predovšetkým o umožnenie efektívnej komunikácie. Jednou z výziev pre manažment je správna motivácia zainteresovaných pracovníkov a zosúladenie zdrojov (časové, finančné, ľudské) pre aplikáciu BSC v podniku. Kombinácia motivácie, zdrojov a úsilia zainteresovaných pracovníkov musí byť pre úspech BSC starostlivo zladená . Aby bolo možné dosiahnuť úspechu je potrebné pri návrhu BSC postupovať systematicky a cieľavedome. Kroky tohto systematického prístupu musia byť sami o sebe vhodne vyvážené. Medzi tie, ktoré sa ukazujú ako veľmi dôležité pri zavádzaní BSC je možné zaradiť: • Komunikácia - a otvorená diskusiou okolo návrhov s vyhodnotením dôležitých prepojení, nastavením požadovaných cieľov, ukazovateľov a analyzovaním dosahovaných výsledkov. • Strategické mapy – ktoré charakterizujú podnikateľský model a stratégiu s jej vzájomnými kauzálnymi vzťahmi. • Roly – jasne zadefinované roly jednotlivých zainteresovaných vrátane ich cieľov a zodpovednosti, takisto aj zodpovednosť za jednotlivé zúčastnené tímy. • Prepojenie - jednotlivých BSC na rôznych úrovniach podniku (kaskádovanie). • Stimulácia – zainteresovaných pracovníkov na úspechu implementácie BSC v podniku. • Podpora vhodným software – je dôležitá pre úspešné využívanie BSC, nie však viac ako vlastná metodika. Neexistuje najlepší postup, najlepší návrh strategických máp, najlepší software. Vždy však existuje možnosť poradiť sa s tými, ktorí získali skúsenosti so zavádzaním tejto metodiky v praxi a majú istú dávku potrebných vedomostí. Ukazuje sa, že je potrebné vychádzať z konkrétnej situácie daného podniku, aby bolo možné zosúladiť jednotlivé kroky implementácie BSC s tými očakávaniami manažmentu na ktoré kladie dôraz. Pri vhodnom použití BSC je možné dosiahnuť napríklad aj tieto dôležité prínosy: • Získa sa nástroj pre komunikáciu a dialóg, obzvlášť o nehmotných aktívach ktorých význam rastie prakticky u všetkých organizácií. • Pomocou vizualizácie strategickými mapami sa zlepší na požadovanej úrovni riadenia porozumenie hypotézam a strategickým rozhodnutiam v podniku. • Zdokumentujú sa zdieľané pohľady na strategické smerovanie podniku. • Zlepší sa realizácia stratégie, nakoľko postup je monitorovaný, vyhodnocovaný a diskutovaný cez viaceré perspektívy. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 123 • Môže sa využiť BSC pre kontrolovanie výkonnosti oproti vhodnému benchmarku. Okrem iných poznatkov z aplikácie tohto prístupu výkonnostného manažmentu v praxi sa objavuje u zamestnancov lepšie pochopenie smerovania celej organizácie, lepšom chápaní iných oddelení a tímov, jasnejšia individuálna a kolektívna zodpovednosť, jednoznačné smerovanie k dlhodobým cieľom, vyššia motivácia a vyššia výkonnosť organizácie ako celku. ZÁVER Snaha stredoeurópskych krajín o plnohodnotné členstvo v Európskej únii a iných európskych a euroatlantických integračných zoskupeniach podporila integračné snahy v stredoeurópskom regióne. Základy pre ekonomický rast danej krajiny môže v budúcnosti zabezpečiť i hospodársky pokrok v jednotlivých regiónoch [2]. Východiskom je úspešný a výkonný podnik na európskej úrovni, preto sa tento príspevok zaoberal implementáciou stratégie v podniku. V rámci prístupov výkonnostného manažmentu je Balanced Scorecard veľmi dobrý nástroj pre dosiahnutie vysokej výkonnosti a udržanie strategického spôsobu riadenia podnikov. Samotná kvalitná metóda však ešte nezaručuje úspech, je potrebná aj jej správna implementácia tak, aby mobilizovala potenciál ľudí v podniku k strategickému rozmýšľaniu a sústredila ich činnosti správnym smerom, niektoré z dôležitých myšlienok boli prezentované v tomto článku. LITERATÚRA: [1] VODÁK, J.; KUCHARČÍKOVÁ, A. Dnešný pohľad na zajtrajšiu budúcnosť. odborný článok časopis Produktivita 2/2002, ISSN 1335-5961. [2] TOKARČÍKOVÁ, E. Interakcia dopravy a hospodárskeho rozvoja regiónov z hľadiska integračných snáh do EÚ. odborný článok medzinárodnej konferencie Perners contact 2003, ISBN 80-7194-524-2. [3] KAPLAN, R.S.; NORTON, D.P. The Balanced Scorecard. Boston : HBS Press, 1996. [4] KAPLAN, R.S.; NORTON, D.P. The Strategy Focused Organization. Boston : HBS Press, 2000. Tento článok je súčasťou riešenia grantovej úlohy VEGA 1/2588/05 ADRESA: doc. Ing. Jozef Vodák, PhD. KMnT FRI Žilinská univerzita v Žiline [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 124 NOVÉ FORMY KOMUNIKÁCIE S TRHOM (SO ZAMERANÍM NA REKLAMU) A ICH VPLYV NA POZÍCIU PODNIKU Margaréta Nadányiová Abstrakt: Príspevok sa zaoberá novými formami reklamy, konkrétne internetovou reklamou a porovnáva klasickú reklamu s internetovou reklamou. Hodnotí výhody a nevýhody internetovej reklamy a posudzuje možnosti jej komerčného využitia. Kľúčové slová: marketingová komunikácia, reklama, internetová reklama ÚVOD Cieľom komunikácie so zákazníkom, ako jedného z nástrojov marketingu, je cieľavedomá činnosť zameraná na vyvolanie a usmernenie potrieb, ktoré sa uspokojujú prostredníctvom kúpy produktu firmy. Každý akt výmeny je na trhu spojený s množstvom komunikačných úkonov. Podstatou trhovej komunikácie je ovplyvňovanie, ktoré sa uskutočňuje za pomoci prostriedkov komunikačného systému. Komunikovať v marketingovej filozofii znamená na jednej strane informovať, oboznamovať s výrobkami a službami, vysvetľovať ich vlastnosti, vyzdvihnúť ich úžitok, kvalitu, hodnotu, prospešnosť, použitie a na druhej strane vedieť aj počúvať, prijímať a reagovať na podnety a požiadavky spotrebiteľov. Všeobecný cieľ komunikácie sa konkretizuje do čiastkových cieľov, a to informovanie, presviedčanie a pripomínanie. Úlohou komunikácie so zákazníkom možno názorne prezentovať prostredníctvom modelu AIDA, čo sú začiatočné písmená anglických výrazov označujúcich reakcie zákazníka v závislosti od jednotlivých fáz komunikačného procesu, a to: A = attention = pozornosť I = interest = záujem D = desire = túžba, želanie A = action = konanie Niekedy sa pridáva ešte jedno S ako satisfaction = uspokojenie po akte nákupu. Z hľadiska komunikácie je dôležité odovzdanie komunikačného oznamu cieľovej skupine zákazníkov. V tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy: • kto sú dnešní a kto potenciálni zákazníci firmy • čo chce firma komunikáciou dosiahnuť (napríklad zvýšiť odbyt, zaviesť na trh nový produkt, vytvoriť imidž firmy a pod.) • vhodnosť načasovania • charakter produktu, jeho jedinečnosť • spôsob odovzdania oznamu zákazníkov, výber média. KOMUNIKAČNÝ MIX Jednotlivé zložky komunikačného mixu používajú firmy ku komunikácii so svojimi cieľovými skupinami, aby odlíšili svoje výrobky, pripomenuli, informovali a presvedčili svojich zákazníkov a potenciálnych zákazníkov. Väčšina marketingových teoretikov charakterizuje marketingovú komunikáciu ako súbor štyroch komunikačných techník: reklama, podpora predaja, public relations (vzťahy s verejnosťou) a osobný predaj, ktoré spolu tvoria komunikačný mix. Niektorí autori pridávajú ešte priamy marketing ako piaty prvok. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 125 Schéma č.1: Klasický komunikačný mix REKLAMA PRIAMY MARKETING PODPORA PREDAJA Komunikačný mix OSOBNÝ PREDAJ PUBLIC RELATION Zdroj: vlastné spracovanie Význam jednotlivých komunikačných techník v rámci komunikačného mixu závisí od cieľov organizácie, jej rozpočtu, cieľového trhu alebo zvyklostí v danom odvetví. Je známe, že príbuzné typy podnikov alebo organizácií zvyčajne využívajú podobné kombinácie komunikačných metód. Môžeme tvrdiť, že každá firma na dosiahnutie čo najvýraznejšieho komunikačného efektu využíva tzv. integrovanú marketingovú komunikáciu, ktorá spočíva v komunikovaní rovnakého posolstva všetkými použitými komunikačnými nástrojmi. M.Hesková charakterizuje integrovanú marketingovú komunikáciu ako „integrovaný zdroj informácií pre ovplyvňovanie a zmenu postojov cieľových skupín, ktorá racionálne využíva komunikačné príležitosti a zvyšuje účinok multiplikačných faktorov komunikácie“. Efektívna marketingová komunikácia spolu s atraktívnosťou produktu predstavujú najdôležitejšie nástroje marketingového mixu v snahe o úspešné fungovanie v prostredí trhového mechanizmu. V súčasnosti, keď je trh zaplavený širokou paletou produktov a služieb a spotrebiteľ je priam atakovaný najrozličnejšími formami reklamy, podpory predaja, public relations a iných komunikačných techník, jeho postoj k trhu sa stáva pasívnejším. V tomto komunikačnom šume musia firmy hľadať nové účinnejšie formy ako prilákať potenciálnych spotrebiteľov a prebudiť dopyt po svojich ponúkaných výrobkoch či službách. Jednotlivé zložky klasického komunikačného mixu (viď schéma č.1) možno úspešne realizovať i na internete, avšak s výnimkou osobného predaja, pretože odpadá osobný kontakt práve v dôsledku použitia internetu. Internet môže podporiť osobný predaj možno niekedy v budúcnosti, ak sa stanú bežnou záležitosťou videokonferencie. V súčasnosti môže internet iniciovať dialóg medzi potenciálnym zákazníkom a predajcom a môže ponúkať rôzne propagačné materiály. V prípade internetu môžeme uvažovať o ďalšej komunikačnej zložke o tzv. virálnom marketingu, čo znázorňuje ďalšia schéma: „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 126 Schéma č.2: Komunikačný mix na internete REKLAMA PRIAMY MARKETING PODPORA PREDAJA Komunikačný mix na internete PUBLIC RELATION VIRÁLNY MARKETING Zdroj: vlastné spracovanie KOMUNIKÁCIA V INTERNETOVOM PROSTREDÍ Z hľadiska marketingovej komunikácie predstavuje internet nové, dynamicky sa rozvíjajúce komunikačné médium s obrovským dosahom. Hranicu 50 miliónov užívateľov dosiahol internet za štyri roky jeho existencie. Televízia na to potrebovala 13 rokov, rádio dokonca až 38 rokov. Aj napriek obrovskému počtu užívateľov internet ešte nie je masovokomunikačným médiom. Internet v sebe spája výhody všetkých tradičných médií, ale nedá sa jednoznačne zaradiť k personálnym, ani k nepersonálnym komunikačným kanálom. Umožňuje oslovovať spotrebiteľov masovo, ale zároveň aj individuálne. Výsledný efekt závisí predovšetkým od použitých nástrojov. Z pohľadu manažéra firmy je internet množinou menších uzavretých záujmových skupín, ku ktorým treba pristupovať individuálne. Nástroje použité pri tvorbe komunikačnej stratégie treba voliť v závislosti od typu cieľového publika. Doteraz používané média mali prevažne jednosmerný charakter, kde sa z jedného zdroja vysielala správa pre množstvo ľudí, ktorí však nemali možnosť jednoducho a rýchlo reagovať. Internet dokáže poskytovať informácie individuálne prispôsobené požiadavkám jednotlivých spotrebiteľov a umožňuje s nimi nadväzovať priamu komunikáciu - dialóg. V tabuľke č.1 je zhrnuté porovnanie základných vlastností internetu s vlastnosťami klasických komunikačných nástrojov. Internet sa teda od klasických médií odlišuje najmä globálnym pokrytím, nízkymi distribučnými nákladmi a interaktivitou, vďaka ktorej majú spotrebitelia možnosť spätne reagovať na podnety firmy. Už z vyššie uvedeného je zjavné, internet predstavuje pri vhodnom využití kombinácie jeho špecifických vlastností silný marketingový nástroj. Medzi hlavné výhody internetovej komunikácie možno zaradiť napríklad celosvetový dosah, nepretržitosť fungovania 24 hodín denne, možnosť rýchleho doručenia e-mailovej správy, nízke náklady, možnosť bezprostrednej spätnej väzby, či pomerne ľahká práca s informáciami. Na druhej strane sa objavujú i nevýhody, ako napríklad rôzne technické obmedzenia, v dôsledku možnosti komunikácie iba tých ľudí, čo majú prístup na internet, v prípade pomalého pripojenia – pomalá rýchlosť prenosu informácií, ako aj slabšie technické vybavenie počítača. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 127 Tabuľka č.1: Porovnanie jednotlivých médií a internetu Priestor Názornosť malý veľmi vysoká TV malý nízka Rozhlas veľký stredná Časopisy veľký stredná Noviny stredný veľmi nízka Billboard malý stredná Direct mail najväčší veľmi vysoká Internet Aktuálnosť vysoká vysoká nízka vysoká nízka nízka veľmi vysoká Životnosť malá malá vysoká veľmi malá stredná stredná veľmi vysoká Tabuľka č.1: Porovnanie jednotlivých médií a internetu - pokračovanie Náklady / 1000 Výrobné Spätná väzba Dosah na trhy náklady nízke vysoké rýchla veľmi veľký TV veľmi nízke veľmi nízke veľmi rýchla veľmi veľký Rozhlas stredné stredné stredná stredný Časopisy nízke nízke veľmi rýchla veľmi veľký Noviny stredné vysoké pomalá veľký Billboard nízke stredné rýchla veľmi veľký Direct mail veľmi nízke nízke najrýchlejšia veľký Internet Zdroj: STUCHLÍK, P.-PEGNER, M.-DVOŘÁČEK, M.: Marketing a reklama na internetu. Praha : GRADA Publishing, 1998, str. 31 REKLAMA AKO NÁSTROJ KLASICKÉHO A INTERNETOVÉHO KOMUNIKAČNÉHO MIXU Reklama ako nástroj klasického komunikačného mixu patrí k najstarším a najrozšírenejším nástrojom ovplyvňovania kupujúcich. Možno ju definovať ako „platenú formu nepersonálnej prezentácie a podpory myšlienok, výrobkov alebo služieb, ktorú platí identifikovateľný zadávateľ“. Reklama na internete, rovnako ako klasická reklama, informuje zákazníkov o existencii výrobku, o jeho kvalite, vlastnostiach a pod a snaží sa presvedčiť zákazníka, aby si výrobok kúpil. Môže taktiež upozorňovať na elektronický obchod, na firemné web stránky a na rôzne akcie. Do mozaiky dôvodov, ktoré spôsobili, že internetová reklama sa šplhá po rebríčku firemného záujmu nahor, patrí taktiež to, že „web“ veľmi rýchlo mení spotrebiteľské správanie a mediálnu prezentáciu. A tomu je potrebné sa prispôsobiť. V porovnaní s ostatnými médiami má internetová reklama na prvý pohľad nespochybniteľné výhody. Internet okrem toho ponúka aj ďalšie možnosti, ktoré jeho príťažlivosť ešte zvyšujú: je to najúčinnejšie „one to one" médium, ktoré sa zároveň najrýchlejšie vyvíja. Stúpajúca popularita a využívanie internetovej reklamy vo svete, ale aj u nás, vyvoláva otázku, prečo vlastne firmy investujú do reklamy na internete toľko finančných prostriedkov. Reklama na internete sa od reklamy v televízii, v tlači a rozhlase líši, a preto rieši niektoré nevýhody ostatných médií: Nevýhody TV, ktoré rieši internet • na oznam je iba 30 sekúnd • na efektívnu kampaň treba miliónové čiastky • pasívne vnímanie média • dočasnosť informácií, k zapamätaniu treba viacej opakovaní • k zisteniu ďalších podrobností zákazník musí využiť ďalší informačný zdroj Nevýhody rozhlasu, ktoré rieši internet • na oznam máte iba 30 sekúnd • nedá sa oznámiť viacej informácií naraz • nie je možná vizualizácia • rozhlas slúži často iba ako zvuková kulisa • k zisteniu ďalších podrobností zákazník musí využiť ďalší informačný zdroj „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 128 Nevýhody tlače, ktoré rieši internet: • neumožňuje pohyb ani zvuk • malá pružnosť • inzeráty a inzertné stránky sú ľahko prehliadnuteľné, najmä ak nie sú celostránkové Z doposiaľ uvedených skutočností môžeme tvrdiť, že internet ako reklamné médium: • zvyšuje známosť značky • buduje vzťah so zákazníkom • predáva výrobky a značku Internetová reklama ponúka oproti „klasickej“ reklame množstvo výhod. Napríklad: • aktuálnosť • interaktívnosť • cielenosť = adresnosť • flexibilnosť • okamžitá účinnosť • merateľnosť a vyhodnotiteľnosť • efektívnosť Každá dobre zorganizovaná reklamná kampaň by mala spĺňať určité nároky a požiadavky (model SMART): S specific – špecificky pripravená pre určitú situáciu M measurable – merateľná A actionable – akčná, aktívna R realistic – realizovateľná z hľadiska času, cieľov a rozpočtu T time-specific – časovo ohraničená Proces realizácie samotnej reklamnej kampane (model 5M) by mal pozostávať z piatich krokov: 1. Mission – určenie cieľov reklamnej kampane Okrem klasických marketingových cieľov, ktorými sú objem predaja, podiel na trhu, distribučná penetrácia, uvedenie nových výrobkov, atď., je potrebné určiť aj špecifické komunikačné ciele – čo chce firma realizáciou reklamnej kampane dosiahnuť. Typické komunikačné ciele sú: získanie povedomia, záujmu, zlepšenie poznatkov o produktoch, tvorba imidžu, a pod. 2. Money – stanovenie rozpočtu Stanoviť reklamný rozpočet možno pomocou nasledovných metód: • percentuálnej – určitým percentom z obratu resp. zisku • konkurenčnej parity – podľa toho, koľko dáva na reklamu konkurencia • subjektívneho rozpočtu – čo si firma môže dovoliť • úloh a cieľov – v takej výške, aby sa naplnili vopred stanovené ciele 3. Message – výroba správy Existuje niekoľko odporúčaní, ktoré by mala firma zohľadniť pri výrobe reklamného bannera: • banner by mal byť vždy animovaný (jeho účinnosť oproti statickému banneru je až niekoľko násobne väčšia) • produktový inzerát musí mieriť priamo k produktu a nie na hlavnú stránku firmy • neumiestňovať bannery na stránky, ktorých návštevnosť nie je auditovaná • umiestňovať reklamu na počet vzhliadnutí (je dôležité koľko ľudí a koľkokrát vašu reklamu videlo) • neexistujú miesta „prestížne“ a „málo prestížne“, len dobre cielené a zle cielené (personalizácia web stránok) • čas umiestnenia by mal byť minimálne jeden týždeň 4. Media – výber médií Stanovenie kritérií na výber konkrétnych serverov, hodnotenie, výber, kontaktovanie serverov. 5. Measurement – kontrola, meranie účinnosti Počas realizácie reklamnej kampane, ako aj po jej skončení, je potrebné monitorovať efektivitu reklamy a zhodnotiť jej úspešnosť. Na to nám slúžia niektoré ukazovatele, ktoré bližšie popisujem v nasledujúcej „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 129 kapitole. V oblasti realizácie internetovej reklamnej kampane sa týchto 5 krokov dá konkretizovať nasledovne: • zadanie na vypracovanie internetovej reklamnej kampane – časový harmonogram kampane, aké ciele chce firma dosiahnuť, aké cieľové skupiny chce firma osloviť, čo od reklamnej agentúry požaduje, aký rozpočet bol na kampaň vyhradený • stratégia kampane • tvorba mediaplánu – časový harmonogram, výber serverov a foriem reklamy, cenová kalkulácia, profily jednotlivých serverov • kritéria výberu serverov – na akú oblasť sa server (www stránka) orientuje, kto je cieľovým zákazníkom www stránky, aké služby server ponúka používateľom, aká je návštevnosť stránky, aké sú možnosti umiestnenia konkrétnej reklamnej formy na stránke, aká je cena umiestnenia • výroba reklamných foriem – banner, screening, out of the box, pop-up, moof, direct e-mail, intro, watermark, cursormark • realizácia kampane • priebežné monitorovanie kampane a prípadná optimalizácia • konečné spracovanie a vyhodnotenie internetovej reklamnej kampane Existuje veľké množstvo reklamných formátov, z ktorých niektoré sa používajú viacej, iné menej. V súčasnosti možno v reklame zaznamenať trend ústupu od tradičných full banerov a tlačítok a príklon k Interstitialom a podobným formátom. Ak má byť internetová reklama skutočne účinná, je nevyhnutné aby bola taktiež vtipná a kreatívna, čím sa zvýši pravdepodobnosť, že si ju návštevníci servera všimnú. Budúcnosť tohto typu reklamy je otvorená. Internetová reklama sa stala súčasťou komunikačných plánov celej rady firiem. Veľký význam pritom budem mať postupné rozširovanie internetu, ktorý je pre reklamu ideálnym médiom. POUŽITÁ LITERATÚRA: [1] BAKER, M. The Marketing Book. Oxford : Butterworth-Heinemann, 2003, ISBN 0-7506-5536-4. [2] BOUČKOVÁ, J. Marketing. Praha : C. H. Beck, 2003, ISBN 80-7179-577-1. [3] DANIEL, P. Internetová reklama: princezna nebo Popelka v mediálním mixu? 10. 1. 2004, www.hnonline.sk [4] DRUCKER, P. To nejlepší z Druckera v jednom svazku. Praha : Management Press, 2002, ISBN 80-7261066-X. [5] HESKOVÁ, M. Marketingová komunikace součást marketingového mixu. Vysoká škola ekonomická v Praze, 2001, ISBN 80-245-0176-7. [6] KOTLER, P. Marketing Management. 11th Edition USA : Prentice Hall, 2003, ISBN 80-247-0016-6. [7] KOTLER, P. Marketing podle Kotlera: Jak vytvářet a ovládnout nové trhy. Praha : Management Press, 2000, ISBN 80-7261-010-4. [8] LABSKÁ, H. Marketingová komunikácia. Bratislava : Ko&Ka, 1998, ISBN 80-7152-007-1. [9] NONDEK, L., ŘENČOVÁ, L. Internet a jeho komerční využití. Praha : Grada Publishing, 2000, ISBN 807169-933-0. [10] SITTARDIA, P. Advertising and Promotion Management. New York : McGraw-Hill Book Company, 2004, ISBN 0-0710-0278-2. [11] STUCHLÍK, P.; DVOŘÁČEK, M. Marketing na internetu. Praha : Grada Publishing, 2000, ISBN 80-7169957-8. [12] STUCHLÍK, P.; PEGNER, M.; DVOŘÁČEK, M. Marketing a reklama na internetu. Praha : GRADA Publishing, 1998, ISBN 80-7169-630-7. [13] ZYMAN, S. Konec marketingu jak sme ho dosud znali. Praha : Management Press, 2005, ISBN 80-7261134-8. [14] ZYMAN, S. Konec reklamy jak sme ji dosud znali. Praha : Management Press, 2004, ISBN 80-7261-107-0. Tento článok je súčasťou riešenia grantovej úlohy VEGA 1/3818/06 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 130 ADRESA: Ing. Margaréta Nadányiová Žilinská univerzita v Žiline Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Katedra ekonomiky [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 131 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 132 MARKETINGOVÝ PRÍSTUP MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV NA NOVÉ TRHY Jozef Strišš Abstrakt: Príspevok sa zaoberá charakteristikou základných marketingových činností, ktoré často v malých a stredných podnikoch nie sú rozpracované. Popisuje základný model trhovej výmeny, kľúčové činnosti marketingu – plánovanie, realizáciu, kontrolu a charakterizuje funkciu marketingu v podniku. Kľúčové slová: marketing, proces výmeny, plánovanie, realizácia, kontrola ,marketingový mix Marketing je taký spôsob riadenia a podnikania, ktorý orientuje komplexnú činnosť podniku na uspokojovanie potrieb spotrebiteľov - či už sú týmito spotrebiteľmi ďalšie podniky, jednotlivé domácnosti, alebo jednotlivci. Marketing znamená analýzu, plánovanie a realizáciu opatrení vo sfére výroby a zmien, ktorých zmyslom je maximálny rozvoj podniku. Prostriedkom k tomuto rozvoju je vytvorenie takej ponuky tovaru, ktorá prihliada k potrebám trhu a v ich rámci sa uplatňuje efektívna cenová politika a adekvátne prostriedky pri formovaní, stimulácii a obsluhe trhu. Marketing je orientovaný v prvom rade na zákazníka, na jeho požiadavky. Z toho vyplýva i úloha marketingu v podniku. Nestačí, ak sa vytvorí v podniku oddelenie s príslušným názvom, alebo sa zriadi nová "marketingová" funkcia. Marketingové myslenie musí preniknúť všetkými oblasťami činnosti podniku a základná marketingová filozofia - orientácia na zákazníka - sa musí stať základnou filozofiou všetkých pracovníkov. Marketing má dnes špecifickú funkciu pri hľadaní optimálneho súladu medzi príležitosťami na trhu a zdrojmi podniku. Aj preto sa marketing stal súčasťou úsilia o zákazníka nielen vo výrobných podnikov každého druhu, ale aj v neziskových organizáciách. Marketing má v týchto neziskových inštitúciách osobitné postavenie a prispieva k zlepšeniu ich výkonu a k ich lepšiemu postaveniu na trhu. V tomto prípade hovoríme o tzv. neziskovom marketingu. Základom marketingu je proces výmeny. Model trhovej výmeny je znázornený na obrázku č.1. V súvislosti so znázorneným modelom je potrebné objasniť si základné pojmy. V centre záujmu marketingu sú potreby a požiadavky zákazníkov, uspokojovanie ich dopytu. • Potreba je vyjadrením objektívneho stavu. Stručne ju možno chápať ako pociťovaný nedostatok niečoho. • Požiadavka je pociťovaná potreba. Požiadavka je vyjadrením subjektívneho stavu, je to potreba chcieť niečo konkrétne. • Dopyt je časť potrieb, ktorá sa realizuje prostredníctvom výmeny na trhu. Jej rozsah je daný kúpnou silou spotrebiteľov a ich ochotou nakúpiť. Dopyt existuje vždy len po konkrétnych druhoch tovaru za určité ceny. • Ponuka predstavuje tú časť dodávateľských zdrojov, ktoré sú určené pre uspokojenie dopytu prostredníctvom trhovej výmeny. • Trh tvorí miestne a časové sústredenie predávajúcich (ponuka) a kupujúcich (dopyt), ktorí vymieňajú tovar. • Výmena je proces, pri ktorom tovar mení svojho majiteľa. Individuálnym aktom výmeny je transakcia, ktorá môže byť peňažná (tovar za peniaze) alebo bartrová (tovar za tovar). Realizácia výmeny (nákup a predaj) vychádza z predpokladov, že: • existujú dve alebo viac strán (jednotlivci alebo organizácie) s neuspokojenými potrebami (zákazník pociťuje potrebu kúpiť produkt; výrobca či obchodník cíti potrebu, aby si produkty, ktoré predáva, niekto kúpil), • jednotlivé strany si želajú a sú schopné tieto potreby uspokojiť (zákazník chce uspokojiť potreby a musí mať peniaze a čas, aby si mohol tovar kúpiť; výrobca alebo obchodník chce predať, musí byť schopný predávať a mať produkty k dispozícii), • medzi obidvoma stranami existuje vzájomná komunikácia (zákazník musí vedieť o existencii produktu a mieste jeho predaja; obchodník musí poznať trh a potenciálnych zákazníkov, ktorí by si produkt kúpili), • existuje výmenný ekvivalent (kupujúci a predávajúci vymieňajú nejaké hodnoty, napr. tovar za peniaze; „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 133 každá strana pri tom niečo získa a niečo vydá, ale obe sú na tom lepšie, pretože uspokojili svoju potrebu). DOPYT vlastný produkt voľba na konkurenciu na trhu VOĽBA POKRYTIA POŽIADAVKY VOĽBA Z PONUKY voľba na ponuku firmy POŽIADAVKA NÁKUP uspokojenie tovarom HĽADANIE PROSTRIEDKOV K USPOKOJENIU POTREBY potreba uspokojená inak POROVNANIE VÝROBKOV A SLUŽIEB POTREBA nezhoda = nespokojnosť VZNIK POTREBY USPOKOJENÁ POTREBA zhoda = spokojnosť Obr. 1. Proces trhovej výmeny Úloha marketingu v podniku vychádza z marketingovej koncepcie podnikania. Namiesto toho, aby nútila zákazníkov kúpiť to, čo vyrobí, snaží sa vyrobiť to, čo zákazníci potrebujú. Samozrejmosťou je heslo „Dajte zákazníkom, čo potrebujú“. Proces marketingového riadenia (marketingového manažmentu) je proces • marketingového plánovania, • realizácie plánov, • kontroly ich plnenia. Tieto tri základné činnosti sú vzájomne prepojené, čím je proces marketingového riadenia nepretržitý. V procese plánovania firma na základe podrobnej analýzy vnútornej i vonkajšej situácie zhodnotí svoje reálne príležitosti a stanoví si dlhodobé ciele. Marketingové plánovanie zahŕňa oblasť strategického, taktického i operatívneho plánovania. Z hľadiska dlhodobého firma vypracuje marketingovú stratégiu, zo strednodobého hľadiska rozpracuje marketingové plány a z hľadiska krátkodobého plánovania rozpracuje marketingové programy. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 134 PLÁNOVANIE analýza situácie - charakteristika doterajšieho vývoja a súčasnej marketingovej situácie - odhad budúceho vývoja stanovenie cieľov a stratégií marketingové programy - stanovenie cieľov a určenie alternatívnych marketingových stratégií zameraných na cieľové trhy - program marketingového mixu - finančné rozpočty plánovaných akcií PLÁN REALIZÁCIA - organizovanie marketingu - realizácia marketingových programov VÝSLEDKY KONTROLOVANIE - meranie výsledkov a ich kontrolovanie s plánovanými hodnotami - identifikácia príčin vzniku odchýlok - návrhy na korekciu negatívnych odchýlok - využitie pozitívnych odchýlok Obr. 2. Marketingové činnosti podniku Realizácia marketingových plánov a programov sa uskutočňuje pomocou nástrojov marketingového mixu. Marketingový mix tvoria produkt, cena, distribúcia a marketingová komunikácia. V marketingu služieb sa k týmto štyrom nástrojom pridáva ešte piaty – zamestnanci prvej línie. Produkt sa zaoberá „vhodným“ výrobkom, alebo službou pre určený cieľový trh. Cena je nástrojom, ktorý zabezpečuje pre podnik tržby. Distribúcia je spätá s úlohou dostať „správny“ produkt na miesto cieľového trhu. Komunikácia je spojená s informovaním cieľových zákazníkov o „vhodnom“ výrobku. Zamestnanci - ľudia sú úzko spojení s poskytovaním služieb zákazníkom. Cieľom kontroly marketingových plánov a programov je porovnávať dosiahnuté výsledky s plánovanými cieľmi a korigovať plány v súvislosti s meniacimi sa vnútornými a vonkajšími podmienkami. Podrobnejšie nám proces marketingového riadenia firmy ukazuje obrázok č. 2. Marketing v podniku nemožno vyriešiť tým, že sa vytvorí oddelenie s príslušným názvom alebo tým, že sa zriadi nová - "marketingová" funkcia. Marketingové myslenie musí preniknúť všetkými oblasťami činnosti firmy a produkcie pre spotrebiteľov. S ohľadom na záujmy spoločnosti musí byť "leitmotívom" práce všetkých vedúcich pracovníkov. Ako východisko pre prechod na marketing možno odporučiť dôkladnú analýzu možností podniku, zhodnotenie marketingového systému a tiež rozbor vonkajšieho prostredia, v ktorom podnik pôsobí. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 135 K tomu by si mal podnik vytipovať marketingových špecialistov predovšetkým z ľudí so širokým rozhľadom a so schopnosťami koncepčného myslenia. Výber by sa mal zamerať na dlhoročných skúsených zamestnancov, ktorí by mali byť doplnení mladými špecialistami s neortodoxným myslením. Práca marketingových odborníkov začína ešte predtým, ako podnik začne s produkciou nového výrobku alebo služby a pokračuje určitú dobu po tom, keď je táto produkcia predaná. Marketingoví špecialisti sa zúčastňujú na prieskume potrieb a dopytu zákazníkov, rozpracovávajú opatrenia smerujúce k dokonalejšiemu uspokojovaniu požiadaviek zákazníkov, premýšľajú o vonkajšom vzhľade výrobku, o type a kvalite služby, jeho obale a značke, navrhujú cenu, premýšľajú o systéme odbytu produktov na regionálnych a medzinárodných trhoch, zabezpečujú efektívny systém propagácie a korigujú marketingové opatrenia. Marketingoví odborníci by mali patriť k ľuďom s takmer renesančným rozsahom znalostí. Súčasne by mali byť prieskumníkmi trhu i psychológmi, sociológmi, ekonómami, technikmi, propagačnými odborníkmi aj právnikmi. Prvým krokom pri prechode na marketing je teda vytvorenie štábu schopných ľudí, ktorí budú mať za úlohu rozobrať doterajšiu situáciu podniku a pokúsiť sa vypracovať jej marketingovú stratégiu. Marketingová stratégia nie je samozrejme jednorázový, ale skôr otvorený dokument. Je to proces analýzy možností podniku, výberu cieľov a formulácia plánov, uskutočňovanie marketingových opatrení a kontrola ich realizácie. Marketing je teda taký spôsob riadenia a podnikania, ktorý orientuje komplexnú činnosť podniku na uspokojenie potrieb spotrebiteľov - či už sú týmito spotrebiteľmi ďalšie podnikateľské subjekty, jednotlivé domácnosti, alebo jednotlivci. POUŽITÁ LITERATÚRA: [1] BOUČKOVÁ, J. Marketing. Praha : C. H. Beck, 2003, ISBN 80-7179-577-1. [2] KOTLER, P. Marketing Management. 11th Edition USA : Prentice Hall, 2003, ISBN 80-247-0016-6. [3] KOTLER, P. Marketing podle Kotlera: Jak vytvářet a ovládnout nové trhy. Praha : Management Press, 2000, ISBN 80-7261-010-4. Tento článok je súčasťou riešenia grantovej úlohy VEGA 1/3818/06 ADRESA: Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc. Žilinská univerzita v Žiline Fakulta riadenia a informatiky Katedra manažérskych teórií [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 136 SHADOW ECONOMY IN THE AREAS NEAR THE STATE LINES Juraj Dubovec, Tibor Hlačina Abstract: In the article are described specific decisions of a user which buys in the area near the state line. Typical for the areas near the state line are unequal prices for the goods which are illegally smuggled. For the determination of the smuggling distance we have used a simple total price comparing model. Key words: cigarettes, smuggling, models, distance ÚVOD Pašovanie cigariet v celej Európe rastie doslova explozívne. Podľa denníka Die Presse v Rakúsku vzrástla spotreba pašovaných cigariet o tretinu na 2,5 miliardy kusov, čo zodpovedá približne 15 percentám celoročnej spotreby (17 miliárd kusov). Austria Tabak odhaduje, že v tomto roku sa podiel pašovaných cigariet zvýši na viac ako 20 percent. Odborné odhady hovoria, že 60 až 80 percent pašovania zabezpečujú organizované skupiny a ich činnosť nadobúda rozmery, ktoré čoraz viac pociťuje štátny rozpočet. Podľa odhadov expertov rakúska štátna pokladnica prichádza ročne o milióny eur, čo zodpovedá takmer tretine celkových príjmov z dane na tabakové výrobky. Oficiálne štatistiky ministerstva financií dokazujú, že príjmy z "tabakovej" dane ležia výrazne pod plánovanými hodnotami. Vláda je týmto vývojom prekvapená, akoby si neuvedomila dosah výrazného zvýšenia dane o 30 centov na jeden balíček cigariet, čo sa na predajných cenách prejavilo zdražením zhruba o desať percent. Experti však za hlavnú príčinu rastúceho pašovania považujú cenové rozdiely v závislosti od daňového systému. Pašovanie cigariet výrazne pociťuje aj Nemecko. Podľa Spiegel Online bolo v prvom polroku 2005 skonfiškovaných o 210 miliónov pašovaných cigariet viac než v rovnakom období minulého roka. Spotreba nelegálnych cigariet od augusta 2004 do marca 2005 vzrástla z desiatich na 16,7 percenta a vo východnom Nemecku dokonca každý tretí balíček je pašovaný. Predajcovia falošných cigariet sa medzičasom prestali zaoberať pašovaním, ale cigarety vyrábajú priamo na cieľovom trhu. Podľa týždenníka WirtschaftsWoche nemeckí colníci odhalili nelegálne továrne v Oberhausene, Kolíne a Koblenci, ktoré vyrobili 400 miliónov cigariet, zväčša značky Marlboro. Oveľa dramatickejšia situácia je v nových členských krajinách únie. Podľa štúdie spoločnosti Nielsen sa slovenský legálny trh tabakových výrobkov od roku 2003 zredukoval viac než o polovicu. Z deviatich miliárd skonzumovaných cigariet bolo vlani iba 3,8 miliardy legálnych TVORBA MODELU V príspevku skúmame problém nákupu cigariet pre fajčiara, ktorý sa rozhoduje ako kúpiť čo najlacnejšie cigarety, ktoré má výhradne pre svoju spotrebu. V krajine „A“ je vysoká spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov v pomere s krajinou „B“ takže ceny cigariet sú tam niekoľko násobne nižšie. Zatiaľ čo v krajine „A“ si môže kúpiť cigarety legálne v každej trafike, alebo obchode z krajiny „B“ by ich musel pašovať, čo znamená dovoz tovaru do krajiny bez zaplatenia príslušných daní. Pašovanie cigariet a alkoholu je trestný čin za ktorý sú ukladané vysoké pokuty prípadne trest odňatia slobody. Predpokladajme, že fajčiar kupuje cigarety jednej značky a kvalita týchto cigariet je porovnateľná. Ak pašerák už prekonal hranicu nehrozí mu skoro žiadne riziko napr. prichytenia bežnou policajnou hliadkou, riziko prezradenia ľudí, ktorí bývajú v okolí miesta kde cigarety skladuje atď. Ďalej zanedbajme náklady na skladovanie a prípadné úpravy auta, aby sa znížilo riziko prichytenia a fakt, že cez hranicu je možné preniesť určité množstvo cigariet, ktoré je ale príliš nízke oproti fajčiarovej spotrebe. V krajine „A“ stojí krabička danej značky 55,- peňažných jednotiek, zatiaľ čo v krajine „B“ v prepočte 22. Predpokladajme, že ide o závislého fajčiara ktorý denne vyfajčí 2 krabičky cigariet (v jednej krabičke je 20 kusov). Z daných predpokladov môžeme vytvoriť jednoduchý model, ktorý umožňuje skúmať rozhodovanie „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 137 spotrebiteľa, ktoré podporuje tieňovú ekonomiku. V modeli predpokladáme, že pašerák by si na 1x doniesol zásoby na 3 mesiace. Predpoklady pre tvorbu modelu: • model zobrazuje situáciu, že pašerák by nebol prichytený na hranici, • cestuje sám osobným autom, • nemení sa cena cigariet a benzínu • využitie maximálneho úložného priestoru v aute, ktorý sa nedá jednoducho zistiť • vzdialenosť v km je 2 násobok skutočnej vzdialenosti (cesta tam a späť) Tab. č. 1. Spotrebované množstvo cigariet Cena v „A“ Cena v „B“ Denná spotreba – 2 krabičky 110,- 44,- Mesačná spotreba (30 dní) - 60 krabičiek 3300,- 1320,- Spotreba na 3 mesiace QMAX t.j. 200 krabičiek (max. využitie tajnej schránky v osobnom aute) 11000,- 4400,- Otázkou je, na akú vzdialenosť sa oplatí pašovanie? Pri výpočte používame fixné a variabilné náklady spojené s nákupom, alebo pašovaním. Tab. č. 2. Výpočet nákladov Náklady v krajine „A“ Fixné náklady (FC1) Cena cigariet (55 / krabička) - Variabilné náklady (VC1) TC1=FC1 = QMAX . pA = 200 . 55 = 11000,- Náklady ak pašuje z krajiny „B“ Fixné náklady (FC2) Cena cigariet (22 / krabička) Variabilné náklady (VC2) Cena spotrebovaného benzínu –VC2B, (35,- za 1l) Opotrebenie auta – VC2OA (6,20/1km) VC2 = VC2B + VC2OA = 6,20.s + 2,80. s = 9.s [km] TC2 = FC2 + VC2 = QMAX . pB + 9.s = 200 . 22 + 9.s = 4400+9.s Poznámky k tabuľke č.2: • pri priemernej spotrebe auta Sp = 8 l na 100 km a cene benzínu p = 35,- za liter, sú náklady na benzín na každý prejdený km: Sp . p = 0,08 . 35 = 2,80,- a variabilné náklady za benzín sú VC2B = 2,80. s • s – precestovaná vzdialenosť • pA , pB = ceny cigariet v krajine „A“, ceny cigariet v krajine „B“ Výpočet vzdialenosti sMAX do ktorej sa oplatí cigarety pašovať (kedy sa rovnajú celkové náklady TC1=TC2 ) TC1 = TC2 FC1 = FC2 + VC2B + VC2OA = QMAX . pUA + 9.sMAX SMAX = ( FC1 - QMAX . pUA ) / 9 = (11000 – 200. 22) / 9= 733,33 km ( tam aj späť ) „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 138 Graf č.1.: Porovnanie celkových nákladov pri nákupe alebo pašovaní ZÁVER Pre hodnoty použité v modeli sa fajčiarovi oplatí pašovať cigarety na vzdialenosť okolo 350 km. Preto je problém pašovania cigariet veľmi rozšírený. Nakoľko ceny cigariet rastú z roka na rok, fajčiarom ostávajú iba dve možnosti: alebo úplne skoncovať s touto závislosťou a tým pomôcť aj sami sebe alebo ostáva druhá možnosť a to dovážať lacnejšie cigarety z iných štátov kde spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov nie je taká vysoká. Keďže cigarety sú statok ktorý spôsobuje závislosť, fajčiar je donútený rozmýšľať o efektívnejšom spôsobe ako ušetriť a fajčiť rovnaké množstvo cigariet ako predtým. Keď budú hranice dostatočne chránene proti vynaliezavosti pašerákov bude najlepším a najekonomickejším riešením problému tuhého fajčiara nedopriať si svoje každodenné ničenie zdravia a začať rozmýšľať nad tým ako úplne prestať fajčiť. SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY [1] BAUMAN, Z. Úvahy o postmoderní době. Praha : SLON, 2004. [2] BECKER, G. Teorie preferencí. Praha : Grada Publishing, 1997. [3] DUBOVEC, J. Mikroekonómia. Žilina : EDIS, ŽU Žilina, 2004. [4] SCHIFFMAN, L.; KANUK, L. Nákupní chovaní. Brno : Computer Press, 2004. [5] MAIER, G.; TÖDTLING, F. Regionálna a urbanistická ekonomika. Bratislava : Elita, 1997. ADRESA: Ing. Juraj Dubovec, PhD. Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina e-mail: [email protected] Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice Ing. Tibor Hlačina Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 139 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 140 PODNIKATELSKÉ ROZHODOVÁNÍ PŘI SVOZU ODPADU V PŘÍHRANIČNÍCH OBLASTECH ZA PODPORY GENETICKÝCH ALGORITMŮ Petr Dostál, Radek Doskočil Abstrakt: Článek presentuje možný způsob využití genetických algoritmů pro řešení logistických problémů, který je demonstrován na příkladu odvozu odpadu z míst vzniku na sběrná místa. Klíčová slova: Svoz odpadu, logistické problémy, optimalizace, genetické algoritmy 1. ÚVOD K úkolům, které je potřeba v praxi řešit patří logistické a dopravní problémy. Správná optimalizace těchto problémů nám umožňuje minimalizovat náklady a čas. Genetické algoritmy nám mohou s těmito problémy pomoci. 2. GENETICKÉ ALGORITMY Genetické algoritmy se používají tam, kde přesné řešení úloh z praxe by systematickým prozkoumáváním trvalo téměř nekonečně dlouho. Umožňují tak řešit složité problémy velmi elegantně. Většina implementací genetických algoritmů pracuje s pojmy používanými v genetice, např. chromozomem1. U genetických algoritmů je chromozom reprezentován pomocí nul a jedniček, tj. binární reprezentací. V tomto případě jsou chromozomy představovány binárními řetězci, např. 01100110. Pro manipulace s chromozomy bylo navrženo několik genetických operátorů. Nejčastěji používanými operátory jsou selekce (selection), křížení (crossover) a mutace (mutation). Při selekci se jedná o výběr chromozomů, které se stanou rodiči. Důležitým hlediskem, jež se přímo či nepřímo uplatňuje při výběru alespoň jednoho z rodičů, je jeho „zdatnost“ (fitness). Tuto, tzv. selekci, ukazuje příklad, kdy číslo 122 (binárně 01111010) je větší jak 34 (binárně 00100010), proto chromozom 01111010 přejde do další generace. Viz tab.1. 01111010 122 > > 00100010 34 Tab.1: Selekce Křížení představuje výměnu částí dvou či více rodičovských chromozomů, které způsobuje modifikaci chromozomů, při němž vzniká jeden nebo více potomků. Toto tzv. jednobodové křížení je ukázáno v tab.2. Rodiče 011|0010 011|1001 potomci 0111001 0110010 Tab.2: Křížení 1 V genetice člověka je chromozom definován jako funkční celek dědičného záznamu genetické informace v buňce, schopný samostatné funkce při přenosu informací. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 141 Mutace představuje modifikaci chromozomu, při níž dojde k náhodné změně. Tato činnost se v přírodě vyskytuje zřídka. Mutace je znázorněna v tab.3. před 0110010 po 0010110 Tab. 3: Mutace Genetické algoritmy pracují tím způsobem, že se nejprve vytvoří počáteční populace chromozomů, a potom se tato populace mění pomocí genetických operátorů tak dlouho, dokud není proces ukončen, např. počtem cyklů (generací). Viz obr.1. Proces reprodukce, který se opakuje, se nazývá epochou evoluce populace (jednou generací) a představuje uvedené tři kroky: selekce, křížení a mutace. Při aplikaci genetických algoritmů na problémy řízení firem (resp. nevratného rozhodování), každý chromozom kóduje nějaké řešení problému (tedy chromozom je genotyp a odpovídající řešení je fenotyp) a jeho fitness je kladná hodnota, která nějakým způsobem odpovídá hodnotě účelové funkce v tomto řešení. V genetických algoritmech jsou preferovány chromozomy s vyšší hodnotou fitness. Fitness funkce musí být konstruovaná tak, že její hodnota je tím vyšší, čím lepší je hodnota účelové funkce. Selekce Inicializace Křížení Mutace Ne Start Konec? Ano Konec Obr. 1: Proces reprodukce 3. APLIKACE Při práci s genetickými algoritmy je nutné se soustředit na určení účelové funkce, tj. rovnici, kterou optimalizujeme na maximum, respektive minimum nebo určitou hodnotu, určit hodnoty, které mají být optimalizovány, typ chromozomu, volbu omezení optimalizovaných hodnot, a to rozsahy, podmínkami a funkcemi, velikost populace, délku chromozomu, parametr křížení, mutace a přechodu do další generace. Problematiku svozu budeme řešit za podpory programu GeneHunter® od firmy Ward System Group, Inc. Genetických algoritmů využijeme v procesu nazývaném jako shluková analýza. Jedná se o způsob, kdy se snažíme rozdělit data do oblastí (shluků) a nalézt jejich středy. Vstupem jsou souřadnice X a Y místa odvozu. Lze zadat libovolný počet míst svozu, tedy počet oblastí. Viz tab. 4. Vstupem jsou souřadnice míst odvozu X a Y, uvedené ve 2. a 3. sloupci levé části tab. 4. Účelová funkce, která se minimalizuje, je součet vzdáleností mezi místy odvozu a svozu. Měněné hodnoty jsou souřadnice X, Y míst svozu A, B, C a přiřazení míst svozu A, B, C k místům odvozu. Po stanovení počtu shluků proběhne výpočet, kdy se volí náhodně středy shluků a provádí se přiřazování bodů k nejbližšímu středu. Středy jsou přemísťovány tak, aby pozice odpovídala střední hodnotě daného shluku. Celý proces se opakuje tak dlouho, až pozice středů budou splňovat podmínku optimálnosti účelové funkce. Po ukončení procesu optimalizace dojde na základě zadaných souřadnic míst odvozu a zvoleného počtu (např. tří míst svozu A, B, C) k rozdělení míst odvozu do tří „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 142 oblastí a určení souřadnic místa svozu tak, aby vzdálenosti mezi místy odvozu a svozu byly minimální. Výstupem jsou tedy nejen souřadnice tří míst svozu, vyhovující podmínce optimálnosti (viz tab. 5), ale i přiřazení příslušných míst odvozu k místu svozu (viz pravý sloupec v tab. 4). Obr. 2 reprezentuje grafickou realizaci uvedeného příkladu. Příklad je ukázkou možné konkrétní aplikace. Dále byla nasimulována situace, kdy lze omezit oblasti, kde není možné vybudovat místa svozu, např. z ekologických důvodů. Tato oblast je na obr. 2 vyznačena čárkovanou elipsou. Po zavedení této podmínky do výpočtu byl bod B‘ se souřadnicí Y = 63 přepočítán na bod B se souřadnicí Y = 55. Při výpočtu došlo ke zhoršení hodnoty účelové funkce, která ale splňuje uvedenou podmínku a je tedy optimální variantou. Číslo místa Souřadnice místa Přiřazení odvozu odvozu místa svozu 1. Kyjov 2. Veselí n. Mor. 3. Uherský Ostroh 4. St. Město 5. Kunovice 6. Uh. Hradiště 7. Napajedla 8. Otrokovice 9. Uh. Brod 10. Luhačovice 11. Zlín - a 12. Zlín - b 13. Vizovice 14. Slavičín X Y 0 76 87 79 112 104 114 117 149 183 143 191 210 225 35 0 34 65 47 63 109 131 48 81 126 132 130 74 C C C C C B A A B B A A A B Tab. 4: Shluková analýza – vstupní tabulka Místo svozu Souřadnice místa svozu X 143 154 84 A B C Y 126 55 35 Tab. 5: Souřadnice míst svozu ×8 A•• ×11 ×12 ×13 ×7 ×10 ×4 ×14 ×6 •B’ × 9 •B ×5 ×1 ×3 •C x2 Obr. 2: Místa odvozu a svozu A,B,C „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 143 4. ZÁVĚR Genetické algoritmy nám umožňují řešit složité logistické a dopravní problémy. Správná optimalizace a aplikace výsledků v praxi nám umožňuje minimalizovat náklady, zvýšit zisk a chránit naše přírodní prostředí. SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY [1] DAVIS, L. Handbook of Genetic Algorithms. USA : Int. Thomson Com. Press, 1991, s. 385. ISBN 1-85032825-0. [2] DOSTÁL, P. Moderní metody ekonomických analýz – Finanční kybernetika. Zlín : UTB Zlín, 2002, 110p., ISBN 80-7318-075-8. [3] DOSTÁL, P.; RAIS, K. Genetické algoritmy a jejich využití v modelování. In Odborná konference Firemní management v praxi úspěšných. Kunovice : EPI s.r.o, 2002, s. 41-44, ISBN 80-7314-004-7. [4] DOSTÁL, P.; RAIS, K. Operační a systémová analýza II. Brno : VUT – FP – Brno, 2005, Skripta, 160s., ISBN 80-214-2803-1. [5] DOSTÁL, P. Vybrané metody rozhodování v podnikové sféře. Brno : VUT-FP, Brno, 2005, Habilitační práce, 22 s. 188 s. ISBN 80-214-3083-4, ISSN 1213-418X. [6] DOSTÁL, P.; RAIS, K.; SOJKA, Z. Pokročilé metody manažerského rozhodování. Praha : Grada, 2005, 168s, ISBN 80-247-1338-1. ADRESA: Doc. Ing. Petr Dostál, CSc. Vysoké učení technické v Brně, Fakulta podnikatelská, Ústav informatiky, Kolejní 4, 612 00 Brno Tel. +420 541 143 714, Fax. +420 541 142 692 [email protected], [email protected], www.iqnet.cz/dostal Ing. Radek Doskočil, DiS. Vysoké učení technické v Brně, Fakulta podnikatelská, Ústav informatiky, Kolejní 4, 612 00 Brno Tel. +420 541 143 717, Fax. +420 541 142 692 [email protected] www.fbm.vutbr.cz „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 144 PODNIKATELSKOU PROFESIONALITOU KE SPOKOJENOSTI ZÁKAZNÍKŮ V PŘÍHRANIČNÍCH OBLASTECH Pavel Mráček, Lukáš Volša Abstrakt: Příspěvek spojuje několik aktuálních témat. V první řadě se zabývá tématem profesionality, kde podrobněji vysvětluje a analyzuje tento pojem. Zde jsou rozebrána jednotlivá kriteria hodnocení profesionality jako je odbornost, kvalita, zkušenosti, spolehlivost, poctivost, etika a osobní přístup k zákazníkům. Snaha o respektování a uplatňování těchto kriterií v praxi je důkazem orientace firmy na zákazníka a jeho spokojenost. Další část textu je věnována tématu spokojenosti zákazníků, které v současné době nabírá stále více na významu také v příhraničních oblastech. V závěru práce je zhodnocena právě současná situace v oblasti spokojenosti zákazníků, kdy se tato veličina stává prakticky výsledným měřítkem a tedy i zpětnou vazbou toho, zda se firma a její zaměstnanci chovají ke svým zákazníkům profesionálně a vytvářejí tím svoji konkurenční výhodu. Klíčová slova: Profesionalita, kreativita, spokojenost, loajalita, příhraniční oblast, spokojený zákazník. ÚVOD Profesionalita je jedním z hlavních faktorů, které se podílí na „tvorbě“ spokojených zákazníků. V příspěvku se zamýšlíme nad samotným pojmem profesionalita, jak je, či může být, profesionalita v současnosti chápána a vysvětlována lidmi v rozdílných oborech lidské činnosti. Myslíme si, že označení člověka profesionálem by mělo znamenat kromě určité pocty spojené s tímto označením také určitou záruku, že člověk je obdařen správnými vlastnostmi, schopnostmi, dovednostmi, vzděláním a dalšími věcmi důležitými nejen pro výkon povolání. Oblast spokojenosti zákazníků je významným způsobem ovlivňována právě profesionalitou manažerů, prodejců i ostatních zaměstnanců firmy, jejichž přístup, chování a jednání se zákazníky výrazným způsobem působí a ovlivňuje míru spokojenosti zákazníků. Pro příhraniční oblasti by měl být kladen větší důraz na tvorbu spokojených zákazníků, vzhledem k tomu, že tyto regiony jsou většinou pouze průjezdním místem k cílům ve vnitrozemí. Je důležité se proto obzvláště zaměřit na jejich zatraktivnění týkající se především nabídky služeb, vedoucí k maximální spokojenosti „projíždějících“ zákazníků, aby se tito stali v budoucnu zákazníky pravidelnými – loajálními. POJEM PROFESIONALITA Profesionalita, pojem, kterým se ohání mnoho firem a lidí. Ale co se dá pod takovýmto pojmem vlastně představit? Profesionalita je ve své podstatě poměrně abstraktní pojem. Když si někde přečteme, že má firma „profesionální přístup“, vlastně ani nemůžeme tušit, o jaký přístup se jedná. Spousta zákazníků je pak navzdory slibu profesionálního přístupu výsledkem zklamána. Takový zákazník se pak stává nespokojeným, což je pravý opak ideálního zákazníka firmy. Současná společnost vyžaduje stále větší míru specializace a ruku v ruce s tímto faktem by si lidé měli uvědomit, že jsou součástí tohoto systému a chtějí-li si udržet přehled, musí vzájemně velmi intenzivně komunikovat. Z toho vyplývá značné rozšíření pojmu profesionalita. Už ho nelze chápat pouze jako perfektní znalost vlastního oboru a s ním souvisejících technologií. Její součástí musí být i schopnost nazírat na problémy očima oponentů či zákazníků a přijímat věcnou kritiku, jako obohacení vlastního pohledu. Podle slovníku cizích slov je profesionál, buď někdo, kdo něco koná pro výdělek jako zaměstnání a je odborník, nebo kdo si počíná odborně a kvalitně. Profesionální je pak obecně odborný, neamatérský, odborně dokonalý, či postrádající procítěnosti, jen řemeslný, bezduchý. Pro správné pochopení slova profesionál je velice vhodné podívat se také na definici týkající se pravého opaku profesionála, na „amatéra“. Ten je podle slovníku cizích slov chápán jako někdo, kdo se něčemu věnuje ze záliby, ne z povolání, avšak často s dobrou odbornou průpravou. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 145 Z výše uvedených tvrzení je zřejmé, že profesionál je ve svém oboru odborníkem. To by tak samozřejmě mělo být, ale jak by to mělo být s tím, že je jen řemeslný, bezduchý a postrádající procítěnost? Správný profesionál by naopak měl svoji práci dělat procítěně a měl by být schopen se vcítit do ostatních lidí, zejména pak do svých zákazníků. KRITERIA PROFESIONALITY Profesionalita, jakožto samostatný pojem se dá jen těžce a jednoznačně popsat. Z výše uvedeného je zřejmé, že definice není zcela jasná a jednoznačná. Pro zákazníka jsou nejdůležitější následující kriteria, které by mu měly při hodnocení profesionála pomoci: • odbornost (odborné vzdělání), • kvalita, • zkušenosti, • práce by měla být „srdeční záležitost“, • spolehlivost, • poctivost, • kreativita, • etické chování. Profesionalita jako taková se dá samozřejmě složit z mnohem více částí, které jsou v jednotlivých oborech a činnostech více či méně podstatné. Tyto části jsou však z pohledu spokojeného zákazníka v podstatě zanedbatelné. Každá z těchto vlastností má svá specifika. ODBORNOST V OČÍCH ZÁKAZNÍKA Odbornost, které „profesionál“ dosáhl, je velmi důležitá. Pod odborností si můžeme představit snad vše, co se týče daného oboru. Získává se ve školách, na různých kurzech či školeních, praxí, atp. Dá se z pravidla ověřit pomocí nějakého písemného potvrzení, které konkrétní odbornost dokazuje, jako například vysvědčení, osvědčení o absolvování kurzu či potvrzení o absolvované praxi, atd. Osobně si však myslíme, že jsou značné rozdíly mezi „držiteli“ stejných osvědčení. Vždyť jsou případy, kdy osoba, která má více osvědčení a často i s mnohem lepšími výsledky je v praktickém životě mnohem horší. Může to být dáno i tím, že není schopna své „teoreticky“ získané poznatky převést do praxe. Odbornost se dá zákazníkům prezentovat například vystavením příslušného osvědčení v místě, kde dochází ke kontaktu se zákazníkem (např. jako zarámovaný certifikát na zdi v prodejně). VNÍMÁNÍ KVALITY ZÁKAZNÍKEM Kvalita je dalším velmi důležitým faktorem k posuzování „profesionality“. I tato část „profesionality“ je poměrně těžce určitelná a její kriteria jsou značně závislá na odvětví, pro které se posuzují. Co se jednomu zdá dobré a kvalitní, může jiný vnímat jako průměrné či dokonce jako nedostačující. Vše záleží na potřebách a nárocích, které jsou na výrobek a službu kladeny, co zákazník očekává a jaké jsou jeho nároky a požadavky. Jsou oblasti, kde se kvalita dá poměrně lehce „nahmatat“ a změřit. Na druhou stranu existují však také oblasti, kde kvalitu můžeme pouze odhadovat. Kvalita by také neměla být při určování profesionality opomíjena. Měla by se stát nedílnou a samozřejmou součástí každé firmy či jedince. To, že je kvalita výrobků a poskytnutých služeb pro většinu zákazníků jedním z nejdůležitějších faktorů, by mělo zůstat v paměti všech „profesionálů“. FIREMNÍ ZKUŠENOSTI A JEJICH DOPAD NA VNÍMÁNÍ ZÁKAZNÍKEM Zkušenosti jsou další z oblastí, která značně ovlivňuje celkový pohled na „profesionalitu“. Zkušenosti získává každý jedinec po celý život. Jak ale poznat, zda osoba či firma, po které něco požadujeme, má skutečně bohaté zkušenosti? I zde nastává jakýsi rozdíl mezi vnímáním a přístupem různých osob. Navíc takové zkušenosti lze jen těžko jednoznačně prokázat např. při prvním setkání se zákazníkem. VZTAH K ZÁKAZNÍKOVI BY MĚLA BÝT PRO ZAMĚSTNANCE „SRDEČNÍ ZÁLEŽITOSTÍ“ „Srdeční záležitost“ je další částí, která by profesionálům neměla být cizí. To, aby správný profesionál měl „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 146 „srdeční“ vztah k tomu, co vykonává, je však velice důležité. Zákazník vždy z jednání prodejce vycítí jaký vztah k práci má. Takové zjištění často vyústí k tomu, že se zákazník právě kvůli špatnému chování a přístupu k němu obrací k jinému prodejci. To, že se zastáváme názoru, že by profesionál měl mít „srdeční“ vztah práce, z něj v dnešní době dělá vlastně částečně amatéra. Zákazník však tento přístup vycítí a pro mnoho z nich to může být rozhodujícím faktorem. SPOLEHLIVOST Spolehlivost jako taková je opět pojmem, který si každý může vyložit zcela jinak. Obecně je spolehlivost chápána jako schopnost dostát svých závazků. Jako součást profesionality by měla být nepostradatelná. Mnoho podnikatelů si však v současné době myslí, že spolehlivost není až tak důležitá a že zákazník je pouze zdroj peněz. U mnoha firem je dnes snad považováno za normální, že zákazník nedostane to, co si objednal a zaplatil. Pro spokojenost zákazníka je třeba dbát především na spolehlivost. Pokud bude zákazník spolehlivě obsloužen, existuje značný předpoklad k umocnění jeho spokojenosti a následně i možné loajality nebo-li věrnosti. Tato skutečnost může výrazným způsobem ovlivnit budoucí fungování firmy. POCTIVOST VS. SPOKOJENÝ ZÁKAZNÍK Poctivost by měla být chápána z hlediska spokojeného zákazníka hlavně tak, že je vše poskytnuto v odpovídající kvalitě a že se není důvod zákazníka nějakým způsobem oklamat. KREATIVITA Podle E.Ulrich (1987) je kreativita schopnost poznávat předměty v nových vztazích a originálním způsobem (originalita, nova kombinace), smysluplně je používat neobvyklým způsobem, vidět nové problémy tam, kde zdánlivě nejsou, odchylovat se od navyklých schémat myšlení a nepokládat nic jako pevné a vyvíjet z norem vyplývající nápady i proti odporu okolí, pokud se to vyplatí, nacházet něco nového, co představuje obohacení kultury a společnosti. Všeobecně však lidé chápou kreativitu jako tvořivost. Proti tvořivosti stojí různé bariéry: • předsudky, nevhodné kulturní vzorce, zlozvyky (odsuzování hravosti, humoru, podceňování citu, fantazie, intuice, obavy ze změn a inovací, dogmatismus) • konservatismus, nepružnost, odmítání nových myšlenek, obavy z ohrožení, rigidita, stereotypnost • zábrany ve vnímání problému (neschopnost změnit úhel pohledu, přesycenost informacemi, nesprávné definování problému, neschopnost redefinice problému) • nevhodné postoje (zaměřenost myšlení, profesionální slepota, ulpívání na první myšlence) • emocionální bariéry (strach udělat chybu, obavy ze selhání, nechuť riskovat, neschopnost tolerovat mnohoznačnost, touha po bezpečí, snaha po rychlém úspěchu, spokojenost, neschopnost odlišit realitu od fantazie) (3) ETICKÉ CHOVÁNÍ Tento pojem si každý z nás může vyložit (a vykládá) zcela po svém a jak se mu to zrovna v dané situaci hodí. Pro profesionály by měl být samozřejmostí vypracovaný etický kodex, podle kterého by se měli řídit. Pokud chce být někdo úspěšný nejen finančně, měl by si uvědomit, že etika je velmi důležitou součástí. Etické chování firem je v rámci dlouhého období tou nejlepší podnikatelskou strategií. Tímto není myšleno, že nás etické chování nic nestojí. Stejně tak tím není myšleno, že je etické chování vždy a okamžitě odměněno nebo že je neetické chování vždy sankcionováno. Je zřejmé, že neetické chování se někdy vyplácí a naopak etické chování je někdy spojeno s podnikovými ztrátami. Pokud definujeme etické chování nejlepší dlouhodobou podnikatelskou strategií, máme tím na mysli to, že v rámci dlouhého běhu a ve většině případů dává etické chování významnou konkurenční výhodu vůči podnikům, které se eticky nechovají. Etické chování vůči zákazníkovi by mělo být samozřejmostí. Díky takovémuto chování by se měl stát zákazník spokojeným a do budoucna by se tak dalo počítat i s tím, že se k firmě opět vrátí. Tato myšlenka vystihuje základní tržní orientaci firem, která má firmě zajistit přežití na současných přeplněných trzích. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 147 POJEM ZÁKAZNICKÁ SPOKOJENOST Nyní se dostáváme od pojmu a problematiky profesionality k navazujícímu pojmu zákaznické spokojenosti. Zákaznickou spokojenost můžeme prakticky chápat jako výsledné měřítko a tedy i zpětnou vazbu toho, zda se firma a její zaměstnanci chovají ve vztahu ke svému okolí, tedy obecně ke svým zákazníkům, profesionálně. PŘÍSTUP FIRMY K ZÁKAZNICKÉ SPOKOJENOSTI Problematika vytváření, měření a výsledného hodnocení zákaznické spokojenosti je v České republice hlouběji řešena teprve od devadesátých let dvacátého století, kdy došlo k mnoha změnám v politickém zřízení. Výsledné změny měly za následek přechod řízené direktivní ekonomiky na model tržní ekonomiky. S tímto přechodem bylo spojeno mohutné rozšíření soukromého podnikatelského sektoru a došlo tím tedy k vytvoření silně konkurenčního prostředí. Tato skutečnost začala nahrávat sektoru zákazníků, jež se oproti minulým letem mohl začít dostávat do role skutečného zákazníka, kterému náleží možnost výběru požadovaného výrobku z širší nabídky. Zvyšování konkurenčních tlaků začalo posouvat konkurenční boj mezi firmami na úroveň zlepšující se nabídky a zejména kvality doplňkových zákaznických služeb. Stále větší důraz je kladen na přístup k zákazníkům. Konkurenceschopnost firmy je stále více ovlivňována odborností, zkušenostmi, spolehlivostí a v neposlední řadě i osobním přístupem jednotlivých manažerů a zaměstnanců. Všechny tyto vlastnosti definují profesionalitu. V tuto chvíli se také začíná stále více pracovat s termínem zákaznické spokojenosti a věrnosti nebo-li loajality. SPOKOJENOST JAKO VELIČINA Do problematiky vytváření spokojenosti zákazníka a jejího vlivu na budoucí existenci firmy vstoupíme nejprve objasněním pravého významu tohoto slova. Spokojenost zákazníků se zakoupenými výrobky či poskytnutými službami se nemusí zcela odvíjet od objektivních kriterií, která by byla jednoznačně a snadno zjistitelná a měřitelná, ale závisí na velkém množství subjektivních názorů a dojmů samotného zákazníka. Spokojenost ve velké míře závisí na pocitech, potěšení nebo zklamání zákazníka, vyplývajících z porovnání spotřebitelské užitku s tím co od výrobku či služby očekával. Z toho lze usoudit, že pokud je skutečná hodnota produktu vyšší než očekávaná hodnota, pocit uspokojení zákazníka roste a roste i pravděpodobnost opakovaného nákupu, tedy loajality. Klíčem k dosažení vysoké zákaznické spokojenosti a následné věrnosti je dodávání vysoké spotřebitelské hodnoty. Firma musí vytvořit vysoce konkurenční hodnotovou záležitost a špičkový hodnotově distribuční systém. Hodnotová záležitost není pouze prezentace jedné vlastnosti produktu. Je to proklamace toho, jaký užitek může zákazník získat z akceptování nabídky a ze svého vztahu s prodejcem. Nabídka značky musí zahrnovat slib, že zákazník nebude ve svém očekávání zklamán. Schopnost firmy svůj slib dodržet závisí na tom, do jaké míry je schopna ovládat svůj hodnotově distribuční systém, zahrnující veškeré komunikační a distribuční prostředky, které se podílejí na prezentaci a dodávce nabídky zákazníkovi, tedy zda se bude chovat vůči zákazníkovi profesionálně. SPOKOJENOST VS. NESPOKOJENOST Pojem zákaznické spokojenosti je v mnoha případech mylně interpretován. Ve většině případů bývá na otázku: Jak může firma zjistit, zda má či nemá spokojené zákazníky? odpovězeno: „Firma zjistí množství nespokojených a tím i spokojených zákazníků podle množství stížností a reklamací na poskytované výrobky a služby.“ Mnohé výzkumy potvrzují, že oficiální reklamace a stížnosti jsou jen pouhým vrcholem ledovce nespokojenosti, protože si takovým způsobem stěžují jen asi 4 % celkově nespokojených zákazníků. Mnozí nespokojení zákazníci pak navíc neuplatňují reklamace oficiálním způsobem, pouze si stěžují na nízkou úroveň výrobku, resp. služby svým známým, tedy potencionálním zákazníkům. (2) ORIENTACE PŘÍHRANIČNÍCH FIREM NA TRH – ZÁKAZNÍKA Všichni lidé, jednotlivci i domácnosti, kteří nakupují výrobky a přijímají služby, vytvářejí tzv. spotřebitelský trh. Tento trh v celé České republice tvoří přibližně 10 miliónů tuzemců. Mimo tuzemských spotřebitelů je vhodné brát v úvahu také nezanedbatelný počet cizinců, kteří naší zemi navštíví buď cíleně, nebo pouze projíždějí přes naše území k jinému cíli. Tyto osoby je nutné zahrnout mezi významné potencionální zákazníky, a zaměřit se na tuto skupinu z hlediska struktury, kvality a úrovně nabízených služeb. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 148 V příhraničních oblastech patří tato skupina ke klíčovým zákazníkům. Samozřejmě, že nemůže být opomenuta skupina tuzemských zákazníků. Potenciál zákazníků ze zahraničí pro nás však díky spokojeným zákazníkům a jejich kladným referencím může vytvořit velice zajímavý segment loajálních zákazníků, jejíchž výdaje na poskytnuté služby a nakoupené zboží můžou výrazným způsobem překonat zákazníky tuzemské. Přilákat však zahraniční zákazníky znamená nasměrovat poskytované služby dle jejich požadavků, přání a potřeb (a to i takových o kterých oni sami zatím ani netuší). Existuje několik bariér vstupujících mezi zahraniční návštěvníky a tuzemské firmy, které je nutné překonat. Mezi nejzávažnější patří zejména jazyková bariera, nedostačující množství informačních center a informací pro turisty obecně, a dále také kvalita pozemních komunikací, která zcela neodpovídá evropským standardům. Je to sice bariera která je ze strany soukromého podnikatelského sektoru ne zcela odstranitelná, je však nutné na tuto skutečnost poukázat. Vzhledem ke statistikám o složení návštěvníků regionu jiho-východní Moravy, je vhodné, aby zde byli schopni zaměstnanci firem komunikovat zejména v německém jazyce. Hlavním důvodem je to, že podstatnou část cizinců zde tvoří Němci a Rakušané. Mezi další významnou skupinu patří Poláci a Slováci, u nichž je otázka komunikační bariery snížena příbuzností těchto jazyků. 1 Důležité je také vhodným způsobem zákazníky upoutat a přesvědčit o výhodnosti, jedinečnosti a kvalitě našich nabízených produktů nebo služeb. Na tyto skutečnosti můžeme zákazníka upoutat nabídkou zcela diferenciovaných produktů a služeb. Prostřednictvím vlastních kreativních nápadů můžeme vytvořit jedinečné vlastní jedinečnou nabídku, která se vymyká běžným standardům a upoutá tak pozornost možných budoucích zákazníků, kteří se ji rozhodnou vyzkoušet. ZÁVĚR V současné době a následně i v budoucnu, kdy firmy soupeří na přeplněných trzích v konkurenčním boji, bude stále více záviset na jejich schopnosti prosadit se, získat a především udržet si spokojené zákazníky, vyvolat v nich vysokou spokojenost a podnítit tím zákazníky k dlouhodobé věrnosti – loajalitě. Firmy se musí svojí profesionalitou, nebo-li profesionálním přístupem zaměřit na zákazníky, jejich přání, potřeby a požadavky, neustále reagovat a přizpůsobovat se měnícím se podmínkám trhu a v neposlední řadě upevňovat a prohlubovat vzájemné vztahy s veřejností. Vysoce spokojený zákazník, a následně i loajální zákazník, se stane hlavním cílem snažení marketingových oddělení a jejich pracovníků větších firem a také manažerů firem malých. Zákaznickou spokojenost můžeme prakticky chápat jako výsledné měřítko a tedy i zpětnou vazbu toho, zda se firma a její zaměstnanci chovají ve vztahu ke svému okolí, tedy obecně ke svým zákazníkům, profesionálně. Je nutné objevovat klíčové faktory, vlivy na získání a dále pak na udržení zákaznické spokojenosti a s tím spojené budoucí loajality. Musí především hledat nové možnosti ovlivňování a utváření zákaznické spokojenosti. Klíčovým úsilím firem se postupně stane důraz na komplexní péči o zákazníky, a to prostřednictvím nadstandardních zákaznických služeb. Poskytování těchto bonusových služeb bude jedním ze základních pilířů budování dlouhodobé zákaznické spokojenosti, která má firmě zajistit dlouhodobou konkurenční výhodu. Velkou výzvou se pro české podnikatelské prostředí zejména pro příhraniční oblasti se stal vstup republiky do Evropské unie. Tento vstup umožňuje domácím firmám snazší expanzi na další trhy a tím jim nabízí ohromnou příležitost prosadit se a případně i uchytit na jiných trzích. Znamená však také příliv nových zahraničních zákazníků do našich regionů. Na druhou stranu umožnilo spojení s unií i širší vstup zahraničních konkurentů, kteří se se svými produkty a službami uchází o přízeň zákazníků a snaží se zákazníky přilákat na svoje produkty a služby. Proto snad více než kdykoliv předtím narůstá potřeba udržení si stávající zákaznické klientely a samozřejmě i chuť a snaha získání zákazníků nových. Proto, aby se příhraniční oblasti nestaly pouze „místem na cestě jinam“, je třeba dbát na co nejkvalitnější uspokojování zákazníků i se zapojením kreativního myšlení. Pablo Picasso: Vše, co si dokážete představit je skutečné. Albert Einstein: Představivost je důležitější než vědomosti. Mráček & Volša: Kreativní je každý když o nic nejde, ale když o něco jde, tak se jí bojí!. 1 Zdroj informací: www.czechtourism.cz, dokumenty ze statistik „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 149 SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY [1] KLIMEŠ, L. Slovník cizích slov. 6. vyd. Prada : SPN – pedagogické nakladatelství, 1998. ISBN 80-7235-023-4 [2] NENADÁL, J. Měření v systémech managementu jakosti. 2. vyd. Praha : Management press, 2004. 335 s. ISBN 80-7261-054-6. [3] POKORNÝ, J. Myslet kreativně. Brno : Akademické nakladatelství CERM, 2004. 124 s. ISBN 80-7204-324-2 ADRESA: Ing. Pavel Mráček Ústav managementu Fakulta podnikatelská Vysoké učení technické v Brně, Kolejní 2906/4 612 00 Brno Tel.: 541143378 [email protected] www.fbm.vutbr.cz Ing. Lukáš Volša Ústav managementu Fakulta podnikatelská Vysoké učení technické v Brně, Kolejní 2906/4 612 00 Brno Tel.: 541143378 [email protected] www.fbm.vutbr.cz „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 150 SPOJITOST MEZI ODMĚŇOVÁNÍM A KONKURENCESCHOPNOSTÍ PODNIKU Marie Staňková, Petr Novák Abstrakt: Článek je zaměřený na problematiku odměňování ve vztahu ke konkurenceschopnosti podniku. Detailněji popisuje jednotlivé mzdové formy, zabývá se stavem poskytování zaměstnaneckých výhod v České republice, zaměřuje se na nákladovou optimalizaci prostřednictvím mzdových nákladů a popisuje příklady možných systémů odměňování. Klíčová slova: Odměňování, konkurenceschopnost, mzdové formy, benefity, systém cafeteria, sociální program, systém zlepšování a škodní fond. ÚVOD Dnešní prostředí působnosti firem se vyznačuje zostřující se konkurencí, které přispívá i příchod společností a příliv pracovních sil ze zemí Evropské unie. Uvedená skutečnost si proto vyžaduje neustálé změny v oblasti podnikání a to zejména ve strukturách zavedených postupů v podniku vedoucí k vyšší flexibilitě, větší samostatnosti, zefektivňování oblasti výroby a ostatních podnikových procesů. Nepřehlédnutelné jsou dopady změn v oblasti rozvoje a posílení konkurenční schopnosti lidských zdrojů. Zatímco dříve byl kladen důraz na přístupy k penězům a kvalitnímu vybavení, v posledních letech se za klíčové považují vnitřní zdroje podniku. Za východisko konkurenční výhody pak můžeme označit schopnost získat, udržet a dále rozvíjet kvalitní zaměstnance, což může být v podmínkách napjatějšího pracovního trhu mnohdy velmi obtížné. Mnohé společnosti si tak začaly správně uvědomovat, že jejich úspěšnost a konkurenceschopnost je v rozhodující míře závislá na zaměstnancích – na jejich přínosu, dovednostech, schopnostech, pracovním chování, znalostech a jejich tržní hodnotě. Nezbytným předpokladem zaměstnavatelů pro podporu konkurenceschopnosti je pružně reagovat na nárůst poptávky zaměstnanců po motivačních složkách odměn a věnovat tak zaměstnancům náležitou péči, která bude podporovat jejich spokojenost a rozvíjet jejich vztah k zaměstnavateli. 1. SYSTÉM ODMĚŇOVÁNÍ Aby byli zaměstnavatelé schopni náležitě pečovat o své zaměstnance poskytováním motivačních složek odměn, musí mít vytvořen efektivní mzdový systém, jež by měl brát v úvahu konkrétní specifika podniku, specifika na trhu práce a očekávání managementu či vlastníků podniku. Jeho efektivita se zintenzivňuje úzkým provázáním na celkovou strategii podniku. Jeho tvorba probíhá na základě rámcového projektu, který zastřešuje analýzu účinnosti současného způsobu odměňování a jeho cíle; určení souboru nástrojů pro stanovení mzdy; stanovení způsobů výpočtu mzdy a platu podle jednotlivých mzdových složek a způsob zavádění podnikového mzdového systému. Účinný a efektivní systém odměňování by měl zajistit do podniku přísun kvalitních uchazečů o pracovní místo, měl by motivovat a udržovat trvalý zájem o pracovní místo u stávajících kvalitních zaměstnanců a méně výkonné zaměstnance motivovat k lepším pracovním výsledkům. Měl by být jednoduchý, komunikativní na všech pracovních úrovních, férový a objektivní. Měl by vést ke zvyšování produktivity podniku, dosahování stanovených podnikových cílů s předpokladem souladu s právními normami, vnitřní politikou a kulturou společnosti. Systém odměňování pak realizujeme prostřednictvím odměny, kterou můžeme označit jako kompenzaci za vynaložené úsilí a vykonanou práci pracovníka. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 151 2. FORMY ODMĚN A VÝHOD1 V následujícím textu se budeme zabývat příklady mzdových forem a výhod mající významný stimulační vliv na pracovníka. Podrobně rozebereme z pohledu teorie uvedené formy odměn a doplníme je o aktuální stav poskytovaných zaměstnaneckých odměn a výhod v České republice. 2.1 Formy hmotných odměn a výhod Hmotné odměny a výhody lze rozdělit na přímé odměny a výhody, na nepřímé odměny a výhody ve finančním a nepřímé odměny a výhody v nefinančním vyjádření. Do kategorie přímých odměn můžeme zařadit základní peněžní odměnu, což je pevný plat nebo mzda vyjádřená sazbou (roční, měsíční, týdenní nebo hodinovou) za určitou práci, za její výsledek nebo pracovní místo. Tato sazba může být upravována v závislosti na zvyšování životních nákladů nebo tržních sazeb, na základě výkonu, dovedností, schopností nebo může být odvozena od času, po který je pracovník zařazen v daném tarifním stupni. Obecně však platí, že základní peněžní odměna patří mezi jeden z faktorů, který lidi udržuje v zaměstnání, ale její existence nepřispívá ke každodennímu zvyšování motivace. Mnozí odborníci tvrdí, že měsíční plat či mzda mají minimální motivační charakter a motivují zaměstnance pouze z krátkodobého hlediska a to v rozmezí maximálně tří měsíců. V této souvislosti se také potvrdilo, že není efektivní navyšovat základní peněžní odměnu o velké skoky, tj. např. o 20 %, ale spíše o 5 - 6 %. Základní peněžní odměnu lze tedy označit spíše za udržovací prostředek, který není jediným faktorem, který ovlivňuje přidanou hodnotu vytvořenou pracovníkem. Také můžeme v rámci této kategorie přímých odměn uvést výkonové prémie jednotlivce či podíly na kolektivních prémiích, příplatky za přesčas či podíly na zisku. Do kategorie nepřímých odměn a výhod ve finančním vyjádření patří různé typy příplatků (na pojištění, dovolenou, za použití osobního automobilu, mobilního telefonu aj.) nebo např. stravenky, půjčky či zavádění Internetu do bytu. Studie společnosti Sodexho Pass2 (podrobné výsledky průzkumu jsou uvedeny v kapitole č. 3) prokázala, že mezi nejrozšířenější zaměstnanecké výhody patří stravenky. Předností stravenek je jejich široké využití a možnost firem i zaměstnanců šetřit na daních a odvodech zdravotního a sociálního pojištění. Firmy tak mohou snižovat své náklady. Příklad: při zvýšení hrubého platu o 3 000,- Kč může firma buď zaplatit na pojištění ve výši 1 050,- Kč a zaměstnanci vyplatit pouze 2 085,- Kč čistého platu (po daních a sociálních a zdravotních odvodech), nebo mu vyplatit celé 3 000,- Kč ve formě stravenek. Hlavním a největším poskytovatelem poukázek v České republice je právě společnost Sodexho Pass ČR a. s. s téměř 500 000 uživateli služeb a více než 20 000 klienty. Dalšími zaměstnavateli využívající tyto výhody jsou EuroTel a Skanska. Motivační systém odměňování založený na stravenkách vyžaduje minimální administrativu, menší náklady a představuje daňovou úsporu. Zaměstnanci získávají čistý, tedy daňově osvobozený příjem v rozmanitých oblastech využití volného času (v kultuře, ve sportu, relaxaci, dovolené, vzdělávání, zdravotní péče, nákupu léků, zdravotních pomůcek, lázeňských programů a očkování). Další plošně poskytovanou zaměstnaneckou výhodou dle uvedené studie je penzijní připojištění a životní pojištění. Obliba těchto zaměstnaneckých výhod narůstala a stále roste díky efektivně vynaloženým peněžním prostředkům na motivaci zaměstnanců. Jedná se o daňově podporované zaměstnanecké výhody. Jinými zaměstnaneckými výhodami komunikovanými při nabídkách zaměstnání jsou služební automobily, mobily, notebooky i k soukromému použití. Tyto zaměstnanecké výhody jsou poskytovány za nějakým účelem výkonu práce a jejich přidělování úzce souvisí s náplní práce. O benefitu můžeme ale hovořit pouze ve chvíli, kdy má zaměstnanec možnost využívat jej k osobním účelům. V těchto případech je důležité přesně vymezit 1 2 Dále se v textu bude objevovat i pojem benefit, což odpovídá pojmu zaměstnanecká výhoda. Průzkum zaměstnaneckých výhod v ČR z července a srpna roku 2005, kdy odpovědělo více než 7 000 respondentů (soukromých společností 6 590 a státních zaměstnavatelských organizací 737). „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 152 určité limity, jejichž nadrámec bude zaměstnanec platit sám. Příklad: U automobilu se může jednat o stanovení určitého limitu ujetých kilometrů či projetého paliva, půjčování vozu na víkend, na dovolenou či možnost jeho využívání kdykoli. U mobilního telefonu jde o platby za soukromé hovory nad stanovený limit částky provolaných hovorů. Díky výhodám jako jsou automobil či mobilní telefon je zaměstnanec snáze k dispozici, což je velmi účelné zejména v případě potřeby zaměstnavatele. Mezi nepřímé odměny a výhody v nefinančním vyjádření patří například zvláštní ustanovení v pracovní smlouvě ohledně podmínek zaměstnání i nároků, prvotřídní vybavení pracoviště, předností parkování osobního vozu, poskytování služeb (občerstvení, mateřská škola, zdravotní péče pro zaměstnance i členy rodiny, podniková rekreace, podnikové ubytování), stravování a vlastní pomocný personál. 2.2 Formy nehmotných odměn a výhod Jedná se převážně o prestižní účasti na některých rozhodovacích procesech, zvýšená osobní pravomoc rozhodování v určitých otázkách či oblastech činnosti, možnosti preferenčního osobního růstu (např. účast na významných konferencích, setkáních odborníků, vzdělávacích a kvalifikačních programech), větší volnost vůči zavedeným pravidlům ve firmě (individuální pracovní doba), podpora v některých zájmových činnostech mimo podnik, větší sociální jistoty upravené pracovní smlouvou, aj. Z uvedených výhod se dostává do popředí systém vzdělávání, který má smysl zejména u středních a vyšších pozic. Prostřednictvím vzdělávání různými školeními či jazykovými kursy zvyšuje zaměstnavatel zaměstnancovu hodnotu na trhu práce a zkvalitňuje tak svůj vlastní potenciál. Výše uvedené odměny je možné kombinovat, což mnohé pracovníky motivuje k loajalitě vůči firmě a k vyšším výkonům. 3. VÝSLEDKY PRŮZKUMU NEJČASTĚJI POSKYTOVANÝCH ZAMĚSTNANECKÝCH BENEFITŮ V ČR Ve formě tabulek pro přehlednost a srovnatelnost uvádíme výsledky průzkumu společnosti Sodexho Pass ČR a. s. setříděné od nejvýznamnějších po nejméně významné zaměstnanecké benefity poskytované zaměstnavateli zaměstnancům v ČR. tabulka 1 – Benefity poskytované soukromými tabulka 2 – Benefity poskytované příspěvkovými společnosti a rozpočtovými organizacemi Počet soukromých Počet příspěvkových a společností poskytující rozpočtových Benefit Benefit benefit svým organizací poskytující zaměstnancům benefit [v %] [v %] Stravenky 70 Stravenky 70 Penzijní připojištění 36 Kultura 36 Vzdělávání 27 Rekreace 27 Životní pojištění 26 Pracovní podmínky 26 Relaxace, sport a kultura 16 Věcné dárky 16 Dovolená 14 Zdravotní péče 14 Doprava 13 Sport 13 Věcné dárky 12 Peněžní dary 12 Podniková jídelna 10 Sociální výpomoc 10 Předplacené stravenky 9 Bytové půjčky 9 Vlastní produkty 8 Penzijní připojištění 8 Půjčky 7 Zájmová činnost 7 Péče o zdraví 6 Źivotní pojištění 6 Péče o dítě 3 Stavební spoření 2 Jiné 1 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 153 4. OPTIMALIZACE NÁKLADŮ PROSTŘEDNICTVÍM MZDOVÝCH NÁKLADŮ Firmy mohou ovlivňovat výši svých mzdových nákladů, které tvoří významnou část celkových nákladů společnosti volbou takových odměn, které nepodléhají dani či odvodům zdravotního a sociálního zabezpečení (dále jen SZZP). Je důležité mít na vědomí, že zaměstnavateli vzniká nejen mzdový náklad, ale musí z něj odvést i SZZP ve výši 35 % za zaměstnance a za zdaňovací období mu vzniká povinnost zaplatit daň z dosaženého zisku, která činí v současné době 24 %. Zaměstnanci vzniká povinnost odvést ze mzdy daň z příjmů v intervalu od 15 – 32 % a sociální a zdravotní pojištění ve výši 12,5 %. Nejvýhodnějším řešením by pak byl stav, kdy by zaměstnanec neodváděl daň ani SZZP a zaměstnavateli vstupovala poskytnutá forma odměny do daňově uznatelného nákladu, za kterou by také nemusel odvádět SZZP. Uveďme si proto nyní několik příkladů forem odměn ovlivňující výši nákladů: tabulka 3 – Nákladová optimalizace prostřednictvím forem odměn Zaměstnanec Odměna Stravenky na stravování Vzdělávání Preventivní zdravotní péče Pracovní prostředí Technické vybavení Mobilní telefon (viz výše uvedená omezení) Automobil Penzijní připojištění Životní pojištění Společenské akce Sportovní akce Kulturní akce Dary, večeře, výjezdní zasedání Zaměstnavatel neplatí neplatí neplatí neplatí neplatí SZZP [12,5 %] neplatí neplatí neplatí neplatí neplatí neplatí daň z příjmu zvýšení daňového základu o 1 % z ceny auta neplatí do 5 % úhrnu vyměřovacího základu pro SZZP bez daně do 12 000 Kč ročně neplatí Neplatí Neplatí Neplatí do 55 % ceny stravenky ano ano ano ano SZZP [35 %] neplatí neplatí neplatí neplatí neplatí neplatí ano neplatí neplatí ano neplatí daňově uznatelný náklad neplatí neplatí neplatí neplatí do 3 % úhrnu vyměř. základu pro SZZP do 8 000 Kč ročně ne ne ne neplatí neplatí neplatí neplatí neplatí ne neplatí neplatí neplatí U automobilu považujeme za účelné zpřesnit, co je a co není uznatelným nákladem zaměstnavatele a co podléhá odvodům sociálního a zdravotního pojištění. V případě provozu a údržby automobilu můžeme uvažovat poměrnou výši odpovídající využití automobilu pro služební a soukromé účely za daňově uznatelné, kdežto náklady spojené s náhradou za pohonné hmoty pro služební účely a soukromé účely je nutné rozlišit s tím, že za soukromé účely nejsou daňově uznatelné. Dále zaměstnanci plyne příjem ve výši 1 % vstupní ceny automobilu za započatý kalendářní měsíc (avšak minimálně 1 000,- Kč). Tento příjem nepodléhá sociálnímu ani zdravotnímu pojištění, ale podléhají mu poskytnuté náhrady za pohonné hmoty na soukromé účely, které vstupují do zdanitelných příjmů zaměstnance. 5. SYSTÉMY ODMĚŇOVÁNÍ3 V rámci této části článku se budeme zabývat systémy odměňování, které se dle Čadila H. efektivně osvědčily v podnikové praxi. 5.1 Systém cafeteria Cafeterie je systém zaměstnaneckých výhod, ke kterému přistupuje každý zaměstnanec dle individuálních potřeb s určitými mantinely (např. body), za něž si vybírá opakovaně 1* ročně z poskytovaných benefitů. Výhodou je, že si zaměstnanec může vybrat jednu či více možností z většího portfolia nabídky, čímž si vytváří „na míru“ svůj balíček benefitů, které ho nejvíce uspokojují. Volbou výběru je přenesena na zaměstnance odpovědnost zaměstnavatele za rozhodnutí, čímž se také podporuje zaměstnancovo vědomí hodnoty benefitů. Odměňování založené na tomto způsobu zaručuje motivaci trvalejšího charakteru. Často se můžeme ale setkat, že část benefitů je pro všechny stejná (např. týden dovolené navíc, firemní půjčky, pracovní nástroje (mobil či automobil), příspěvek na dopravu) a jiné jsou volitelné. Nabídka volitelných benefitů bývá odstupňována podle různých kritérií. Může se jednat např. o navršení určitého věku, dosažení určité pracovní pozice či např. podle délky služebních let ve firmě nebo v provázanosti na dosaženou 3 Konkrétní příklady systémů odměňování uvedené výše v textu byly ověřeny ve firmě Pars nova a. s. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 146 výkonnost a jiná kritéria. Cafeteria systémy jsou v ČR tvořeny rozmanitou skladbou benefitů plynoucí z oblastí: • zdravotní péče (účelem je zamezit vysoké nemocnosti svých zaměstnanců) – může se jednat např. o zajištění závodního lékaře, hrazení vstupních a pravidelných prohlídek, příspěvek na lázeňskou či rehabilitační nebo kondiční péči apod., • rozvoje a vzdělávání (hrají významnou roli při udržení si konkurenceschopnosti na trhu) – např. jazykové kurzy, výcvik manažerských, obchodních dovedností, doplňování znalostí z oboru, získání řidičského oprávnění aj., • volného času – (podpora relaxace, kulturního vyžití a jiných zájmových aktivit) – např. příspěvky na sportovní akce (návštěvy bazénu, fitness, posilovny, atd.), kulturní akce (např. lístky do divadel či na koncerty) a společenské akce, • finančních služeb – patří sem produkty z oblasti bankovnictví a pojišťovnictví – například již zmíněné penzijní a životní pojištění a • profesního zázemí (účelem je podpora lepšího pracovního výkonu) – např. mobilní telefon, automobil, notebook, pracovní prostředí (např. vybavení kanceláře), aj. Cafeteria systém zastřešuje stanovení celkového rozpočtu (nutné rozpočítat na zaměstnance), definování skupin uživatelů (manažeři, klíčoví zaměstnanci, atd.), zjištění, co je skutečně benefit, sestavení nabídky produktů a služeb a jejich ohodnocení, sestavení pravidel pro čerpání, komunikaci zaměstnancům a vyhodnocení účinnosti. Vypracovat takový systém cafeterie a zajistit jeho produkty může být pracné. Proto je firmám ze strany odborníků doporučováno využít služeb externích specialistů, kteří jednotlivé produkty v dohodnutém objemu nasmlouvají a zajistí. 5.2 Sociální program Do roku 2003 se sociální program omezoval spíše na příspěvek životního a penzijního připojištění, příspěvek na stravování, poskytování odměn za dárcovství krve, odměnu zaměstnancům odcházejícím do starobního důchodu, den volna navíc při svatbě či úmrtí apod. Od roku 2004 došlo k nadstavbě běžného sociálního programu na úroveň cafeteria systému zaměstnaneckých výhod. Příklad sociálního programu, který obsahuje oblast rekreace, divadla, domů kultury, kina, knihkupectví, plaveckých areálů, vitamínových preparátů a možnosti převodů do dalšího roku. Podmínkou tohoto sociálního programu je, že každý zaměstnanec musí být alespoň rok v pracovním poměru, aby získal nárok na 1 200,- Kč, které může libovolně investovat do výše nabízených výhod. Mimo tuto částku, získá každý zaměstnanec, který není nemocen 100,- Kč za každý měsíc. Výši získaných částek může zaměstnanec sledovat na své výplatní pásce. 5.3 Systém zlepšování Podstatou tohoto systému je aktivní zapojení zaměstnanců do zlepšování stavu věcí kolem sebe ve firemním prostředí na základě podávaných návrhů. Příklad systému zlepšování - za každý podaný návrh, který je posouzen, že má smysl a je účelný, získá zaměstnanec 150,- Kč, první návrh je odměněn zvýšenou odměnou 250,- Kč a každý pátý, desátý, patnáctý přijatý návrh je odměněn 350,- Kč. Za každý detailně podaný návrh včetně podkladů a nákresů zvýší posudková komise pro přijetí návrhu částku až na 500,- Kč. Tento systém motivace je doplněn o další část a to o čtvrtletní losování tří zlepšovatelů přijatých návrhů, kterým je vyplaceno 1 000,- Kč, dále o roční vyhodnocení zlepšovatele s největším počtem přijatých návrhů, zlepšovatele s největším přínosem a zlepšovacího návrhu s největším přínosem, pro které je určeno 5 000,- Kč. Pro podporu motivace pro podávání návrhů jsou pravidelně vyhlašovány námětové týdny na aktuální problémy, které firmu trápí. Návrh podaný k těmto námětům je odměněn částkou 300,- Kč. Pokud zaměstnancův zlepšovací návrh přináší firmě úsporu, je zaměstnanci vyplacena jednorázová odměna ve výši 15 % z dosažené pololetní úspory. Tato odměna je pro obě strany oproštěna od odvodů SZZP a je pouze zdaněna. 5.4 Škodní fond Záměrem škodního fondu je zamezit lhostejnosti zaměstnanců vůči škodám, které způsobí a podpora zájmu o věci kolem nich. Pravidla škodního fondu jsou založena na odpočtech vyčíslených částek veškerých škod, které vzniknou zaměstnavateli, jež bude hradit z režie společnosti a dále budou odečítány náklady vynaložené na opravu tzv. vnitřních zmetků (např. poškrábaný lak). Výše zbylého škodního fondu pak bude rozdělena rovným dílem mezi pracovníky s tím, že se do výplaty nezahrne zaměstnanec, který způsobil nějakou škodu. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 147 ZÁVĚR Důležitým předpokladem spokojenosti pracovníků je spravedlivý systém odměňování v podniku, který bude pracovníky motivovat k vyšším výkonům, osobnímu rozvoji, bude usnadňovat dosažení žádoucí produktivity v podniku a podporovat vytváření harmonických vztahů v podniku. Na druhé straně přijatelný a efektivní systém odměňování v podniku bude udržovat rovnováhu mezi spokojeností zaměstnance se mzdou a schopností konkurence firmy s ostatními firmami a cíli státu dané legislativou. LITERATURA [1] ČADIL, H. Tvorba motivačních a stimulačních systémů. [2] PRSKAVCOVÁ, M. Zaměstnanecké výhody v ČR. Mezinárodní Baťova Doktorandská Konference. Zlín : Univerzita Tomáše Bati, 2006. ISBN 80-7318-384-6. [3] STAŇKOVÁ, M. The wage forms as implements of the company wage system. IV. International scientific conference. Management, Economics and Business Development in the New European Conditions. Brno : Fakulta podnikatelská, 2006. ISBN 80-7204-454-0. [4] http://www.m-journal.cz/cs/site/tema/person_market.htm Personální marketing – koncepce, nebo horký brambor? ADRESA: Ing. Marie Staňková Fakulta podnikatelská Kolejní 4 612 00 Brno Tel. 541 143 378 e-mail: [email protected] Ing. Petr Novák Fakulta podnikatelská Kolejní 4 612 00 Brno Tel. 541 143 378 e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 148 NÁKUPEM A PRODEJEM KE KONKURENCESCHOPNÉMU PODNIKÁNÍ Petra Syrovátková Abstrakt: V článku je analyzován nákup a prodej, nejen z pohledu marketingu ale i z pohledu logistiky. Jsou tu zmíněny některé trendy v této oblasti. V závěru se příspěvek zabývá problematikou nákupu prodeje v příhraničních oblastech. Klíčová slova: Nákup, prodej, logistika, komunikace, marketing ÚVOD O každé firmě můžeme říci, že nakupuje a prodává. Některé firmy nakupují a prodávají zboží nebo polotovary jiné služby. Každá firma by si měla své odběratele a dodavatele dobře vybírat a také s nimi komunikovat na vysoké úrovni. Komunikace záleží na mnoho faktorech. "Marketingová komunikace vychází z celkové strategie firmy a musí brát v úvahu: 1. Komu je sdělení určeno 2. Co mu chceme sdělit 3. Co podstatného by to v něm mělo zanechat (vyvolat), jaký dojem (image) 4. Jaké finanční prostředky hodláme na celou akci vynaložit 5. Jakými kanály hodláme sdělení doručit 6. Jaké očekáváme od adresáta reakce 7. Jak budeme celou akci řídit a kontrolovat 8. Jak zjistíme, čeho jsme dosáhli" [2] Těchto 8 bodů musíme brát v úvahu i při sestavování www stránek a další propagace. Www stránky neslouží jen jako propagace firmy, ale měli by sloužit i ke komunikaci se zákazníky a dodavateli. Na to by firmy neměli zapomínat. Komunikace dále slouží i pro předávání informací v celém podniku. V příhraničních regionech muže být nabídka a poptávka i ze zahraničí. Tu může nastat problém s komunikací se zahraničím. Ne vždy firmy mají komunikaci se zahraničím na stejné úrovni jako komunikaci v tuzemsku. 1. PRODEJ Zákazník požaduje od firmy zboží nebo službu ve stanoveném termínu a kvalitě. Prodej je spojen s marketingem a s logistikou. Marketingové pojetí prodeje Prodej se řídí pomocí marketingového mixu. „Marketingový mix je soubor marketingových nástrojů, které firma využívá k tomu, aby dosáhla marketingových cílů na cílovém trhu.“ [4] Použití marketingového mixu: Marketingový mix představuje a konkretizuje všechny kroky, které organizace dělá, aby vzbudila poptávku po produktu (nebo v případě demarketingu ji snížila). Tyto kroky se rozdělují do čtyř proměnných: 1. Produkt označuje nejen samotný výrobek nebo službu (tzv. jádro produktu), ale také sortiment, kvalitu, design, obal, image výrobce, značku, záruky, služby a další faktory, které z pohledu spotřebitele rozhodují o tom, jak produkt uspokojí jeho očekávání. 2. Cena je hodnota vyjádřená v penězích, za kterou se produkt prodává. Zahrnuje i slevy, termíny a podmínky placení, náhrady nebo možnosti úvěru. 3. Místo uvádí, kde a jak se bude produkt prodáván, včetně distribučních cest, dostupnosti distribuční sítě, prodejního sortimentu, zásobování a dopravy. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 149 4. Propagace říká, jak se spotřebitelé o produktu dozví (od přímého prodeje přes public relations, reklamu a podporu prodeje). Firma může mít určitou politiku na získávání zákazníků. Jednotlivé politiky se od sebe liší hlavně podle toho, na kterou z proměnných se firma zaměří. Jednotlivé firemní politiky znázorňuje následující graf. Účinný marketingový mix vhodně kombinuje všechny proměnné tak, aby byla zákazníkovi poskytnuta maximální hodnota a splněny firemní marketingové cíle. Je to soubor osvědčených nástrojů k realizaci firemní strategie. Philip Kotler ve svých publikacích uvádí, že k tomu, aby byl marketingový mix správně používán, nesmí se na něj manažer dívat z pohledu prodávajícího, ale z hlediska kupujícího. Marketingový mix pak bude vypadat: • z produktu se stane zákaznická hodnota (Customer Value), • z ceny zákazníkova vydání (Cost to the Customer), • místo se přemění na zákaznické pohodlí (Convenience), • z propagace se stane komunikace se zákazníkem (Communication). Díky tomu zjistíme, že zákazník požaduje hodnotu, nízkou cenu, velké pohodlí a komunikaci, nikoliv propagaci. Ze 4P se tak stanou 4C. [6] Schéma vztahu 4P a 4C vypadá následovně: 4P 4C Výrobek Řešení potřeb zákazníka (customer solution) Cena Náklady, které zákazníkovi vznikají (customer cost) Distribuce Dostupnost řešení (convenience) Propagace Komunikace (communication) Marketingoví pracovníci by tak měli myslet více z pohledu zákazníka než z pohledu prodejce. Tu se setkává právě prodej s nákupem. Prodej z pohledu logistiky Logistika je disciplína, kterou je možné pokládat za teoretickou, ale především také za zcela praktický přístup k řízení podniku. Abychom mohli nějaký přístup nazvat logistickým, musí platit následující skutečnosti: • Zájem podniku je zaměřen na určitou finální produkci, která přechází ke spotřebitelům prostřednictvím trhu, neboli výroba a oběh jsou sledovány jako procesy spojené se zakázkou. • Je třeba se zabývat koordinací a celkovou optimalizací všech hmotných a nehmotných procesů, které předcházejí dodání daného konečného výrobku zákazníkovi. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 150 • • • Pro danou finální produkci je nutné řešit současně problémy manipulace, přepravy, skladování, balení, servisních služeb, prostorového rozmístění i potřebných kapacit. Do příslušného řešení je třeba zahrnout všechny články. Které zprostředkovávají pohyby materiálu, zboží, energie, odpadů a informací. Rozhodujícím článkem celého řetězu je zákazník, jehož potřebám se všechny ostatní články musí přizpůsobit a podřídit, zákazník je posledním článkem z hlediska pohybu materiálu a zboží, ale prvním článkem z hlediska pohybu informací. [1] Logistický přístup je spojen s tržním hospodářstvím, kde hlavním posláním logistiky je posílit pozice výrobce zboží na trhu. Firma může být odběratel i dodavatel. Pokud má informační systém na podporu nákupu, je vhodné mít informační systém i na podporu prodeje. Dnes je konkrétní IS mnohdy vyžadován odběrateli. Dodavatel musí zvážit jestli zavedení takovéhoto IS je přijatelné. Proto jsou velmi důležité dlouhodobé dodavatelské vztahy. Pro prodej je důležitý dobrý servis. Tak jak si podnik vybírá své dodavatele stejně by si měl vybírat i své odběratele. Odběratel by měl splňovat: • Pro podnik jsou lepší dlouhodobé vztahy se zákazníkem. • Odběratel by měl být spolehlivý. • Měl by platit včas a řádně své závazky. K identifikaci hlavních procesů, které souvisejí s úspěšným podnikáním slouží metoda Five fingers happy day scenario. Metoda se skládá z těchto pěti procesů: identifikace příležitosti na trhu, marketing nového produktu, jeho prodej, dodávka a péče o zákazníky. Identifikuj příležitost • Máte strategii při získávání nových zákazníků? (identifikace příležitosti) Motivuj trh • Jak působíte marketingově na trhu? Čím lákáte zákazníky? Identifikace zákazníků dle objemu a počtu nákupů Prodej • Jak probíhá proces uzavírání zakázky? Na čem je postavena motivace zákazníka k nákupu? Jaké jsou zde trendy? Dodej • Jak probíhá průběh dodávky? Nejsou zdržení apod.? Není příležitost k zlepšení? Jaké jsou zde trendy? Jak je to s reklamacemi? Starej se • Jak zajišťujete, aby se k Vám zákazník vracel? Každá tato oblast se studuje zvlášť. Provede se její analýza například SWOT a potom se navrhne řešení na její zlepšení. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 151 Návaznost jednotlivých oblastí je zobrazena na obrázku. Strategie Marketing Obchod Dodej Servis Zde se propojuje marketing s logistikou. 2. NÁKUP Marketingové pojetí nákupu: „Marketingové pojetí nákupu rozšířilo obsah nákupu především o tvorbu a uskutečňování nákupní strategie,zahrnující průzkum dodavatelského trhu, systematickou podporu dodavatelů, využívání mezinárodních zdrojů nákladových a výkonových potenciálů dodavatelských trhů, analytické, predikční, rozhodovací a tvůrčí projekční činnosti,které formulují cíle, určují optimální nástroje pro jejich realizaci a požadavky na zdroje. V progresivních podnicích se vytváří a systematicky realizuje nákupní strategie, jako důležitá součást strategie rozvoje podniku.“ [3] Nákupní strategie podniku: Důležitou složkou nákupní strategie je dlouhodobá orientace na optimální usměrňování surovinové, materiálové a energetické náročnosti. Jde o rozhodování o nejvhodnějších variantách dosahování přijatého strategického cíle. Existují tři možnosti: 1. Strategie orientující se především na přímé efekty (snižování spotřeby, změna konstrukce, technologie …) 2. Strategie orientující se především na substituce surovin a materiálu. 3. Strategie orientující se především na rozšíření recirkulace (na širší využití druhotných surovin). Pro rozhodování o nákupní strategii a dodavatelích se využívá nákupní marketingový mix. Nákupní marketingový mix obsahuje následující základní prvky: 1. Informační a komunikační nákupní mix – patří sem získávání a využívání informací o dodavatelích; rozhodování o dodavatelích; komunikace s dodavateli při uzavírání smluv, při dodávkách; hodnocení dodavatelů, rozhodování o dalších vztazích s nimi. 2. Výrobkový mix a mix služeb – patří sem rozhodování o kvalitativních parametrech nakupovaných statků a služeb, o struktuře podnikového sortimentního standardu skladových zásob. 3. Cenový a kontrakční mix – patří sem rozhodování o nákupních cenách, způsobu objednávání dodávek, uzavírání smluv. 4. Logistický mix – patří sem rozhodování o dodávkových cestách,velikosti dodávek, o lhůtách uskutečnění dodávek, o řešení poruch v dodávkách, o dopravě a způsobu manipulace, o balení, o kvalitativním a kvantitativním přejímání dodávek, o reklamacích, o uskladnění, o přípravě pro výdej a kompletaci i přísunu na místa vnitropodnikové spotřeby, o odpadu a recyklaci; o způsobu, technickém vybavení a organizování nákupních logistických procesů a jejich návaznosti na další logistické procesy v podniku. [3] „Základní prvky nákupního mixu je nutné v konkrétních podmínkách co nejvhodněji kombinovat, aby výsledek nákupní činnosti odpovídal strategickým cílům podniku.“ [3] Dnes se nákupní strategie tvoří nejen pomocí klasických metod nákupu, ale stále víc používá také e-procurement (elektronické opatřování). „E-procurement znamená použití digitálních a internetových technologií jako informační podpory pro strategické, taktické a operativní nákupní úlohy v podniku dodavatele a odběratele. Cílem je elektronicky „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 152 propojit síť partnerů a optimalizovat běžné nákupní procesy v rámci e-business modelů (SCM, ERP, CRM, emarketing, e-payment, e-logistics, elektronická tržiště a portály), a to integrovaně a na základě spolupráce podél celého hodnotového řetězce od dodavatelů až ke konečnému zákazníkovi.“ [5] Při elektronickém opatřování se používají různé technologie. Podpory opatřování jsou hodnoceny na základě strategického významu a potenciálu automatizace. Mezi používané technologie patří osobní počítače, mobilní telefony podporující různé formy přenosu dat, přístup na internet a další. E-procurement v širším slova smyslu zahrnuje nejen nákup a logistiku, ale i digitalizuje i další procesy úlohy a procesy jako jsou marketing na nákupních trzích, průzkum nákupních trhů a jejich partnerů, příprava a formulace nákupních smluv a další. ZÁVĚR Prodej a nákup je pro podnik důležitý. Každý podnik by si měl uvědomit, že potřebuje nejen spolehlivé a kvalitní dodavatele, ale i odběratele. Hodně záleží na konkrétním podniku co vyrábí a pro koho. Celý nákup vychází z prodeje. Z požadavků klienta na kvalitu,dobu dodání, množství, místa dodání a dalších dodacích podmínek. Podle požadavků se sestavuje výroba a objednávky na komponenty. Firmy by se měli více zaměřit na získání kvalitních odběratelů. Dodavatele firmy většinou vybírají pečlivě a optimalizují své náklady. S odběrateli je to mnohdy horší. Pokud firma nebude mít spolehlivé odběratele, může jí to přinést zbytečné náklady. Pokud jí odběratelé nebudou schopni včas platit za odebrané zboží, může se sama firma dostat do platebních problémů. Bude mít vysoké závazky a může mít náklady s jejich vymáháním. Pokud chce být firma úspěšná, musí provádět marketingové analýzy trhu, konkurence, zákazníků a samotné firmy. Musí dobře propagovat svoji firmu a produkty, aby byly v podvědomí potencionálních zákazníků. Pokud se chce firma napojit do sítě dodavatelů, odběratelů, zákazníků a různých partnerů měl by mít kvalitní a optimální opatřovací a prodejní systém. Zavedení IS je náročné a drahé, ale má pro uživatele výhody. Celé vedení firmy by mělo být propojeno. Na základě informací o prodeji, případně odhadů a průzkumů prodeje, by se měla plánovat výroba a nákup surovin. Propagace firmy a výrobků by se měla provádět opět s vědomím výroby, pokud nabízím například zaváděcí slevy a počítám s větším prodejem, musím upozornit výrobu a s tím související nákup. Obecně by mělo ve firmě platit pravidlo, že řádná část podniku nebude vytvářet činnost, o které nebudou vědět ostatní. Jde hlavně o zásadní rozhodnutí, která by byla v rozporu s jinými činnostmi nebo se strategií firmy. Marketing ve firmě neslouží jen k propagaci firmy a jejích výrobků a služeb, ale i k nákupu. Je propojen i do logistiky ve výrobních firmách. Dále je používán pro různé analýzy firmy, jak k analýzám trhů (nákupních a prodejních) tak k získávání dalších informací a okolí firmy. Dále je důležitá i komunikace. Dnes je ve firmách marketing důležitý, aby firma byla konkurenceschopná, a proto se jím ve firmách zabývají. V příhraničních oblastech se můžeme potkat s nabídkou a poptávkou ze zahraničí. Firmy by měli být schopny komunikovat se zahraničními dodavateli a odběrateli. Nemuselo by být ani špatné propojení zahraničních firem do dodavatelsko-odběratelských řetězců. Zde by se však museli vztahy upravit podle platné legislativy v obou zemích. Zvlášť pokud by se firmy propojili navzájem informačním systémem, tento systém by mohl být komplikovaný a pro firmy drahý. Na druhou stranu pokud jsou firmy z EU, mohla by se použít legislativa EU. V těchto oblastech může být vyšší konkurence. Firmy při analýzách trhu by měli provádět tyto analýzy nejen na území České republiky ale i v zahraničí, alespoň v pohraničí. Tak aby byli připraveni na konkurenci ze zahraničí. SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY [4] DRAHOTSKÝ, I.; ŘEZNÍČEK, B. Logistika procesy a jejich řízení. 1 vyd. Brno : Computer Press, 2003, 334 s. ISBN 80-7226-521-0. [5] FORET, M. Marketingová komunikace. 2. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 1997. 157s. ISBN 80-210-1681-7. [6] HORÁKOVÁ, I.; STEJSKALOVÁ, D.; ŠKAPOVÁ, H. Strategie firemní komunikace. 1.vyd. Praha : Management Press, 2000. 233s. ISBN 80-85943-99-9. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 153 [7] KOTLER, F. Marketing management. Přel. V. Dolanský a S. Jernečka. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 720s. Překl. z: Marketing Management. ISBN 80-247-0016-6. [8] KAPOUN, J.; JUROVÁ, M.; KOVÁŘ, P. E-prokurement – první podsystém SCM. In: Logistika, 2005, XI/1, s.2021, ISSN 1211-0957. [9] /online/ dostupné z http://marketing. Robertnemec.com/marketingovy-mix-rozbor/. Poslední úprava 17.5.2006. ADRESA: Ing. Petra Syrovátková VUT v Brně, FP Kolejní 2906/4 612 00 Brno – Královo Pole Tel: 541142608 [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 154 MOŽNOSTI VYUŽITIA DEVÍZOVÉHO TRHU V SR A ČR Jana Galajdová Abstrakt: V článku sú analyzované možné teoretické využitia devízového trhu pre podnikateľské subjekty nielen v Slovenskej republike, ale aj v Českej republike, pričom som sa zamerala aj na celosvetový pohľad na devízové trhy, devízové burzy a samotný FOREX. Klíčová slova: devízový trh, devízový burza, FOREX, banky, podnikateľské subjekty, finančný trh, devízový zákon, maklérske resp. brokerské firmy, slovenský devízový trh, Národná banka Slovenska. V poslednom čase sú podnikateľské subjekty viac ako v minulosti vystavované nečakaným a často ťažko predvídateľným zmenám rôznych ekonomických parametrov a to na území Slovenskej republiky, ako aj na území Českej republiky. Neustále dochádza k novelizáciám právnych predpisov, k zavádzaniu nových postupov, na čo významne vplýva aj vstup do Európskej únie. V svojom príspevku by som chcela poukázať na fungovanie a význam devízového trhu v Slovenskej republike, ako príklad jeho využiteľnosti pre podnikanie v príhraničných oblastiach Moravy. Tento trh v nemalej miere využívajú naše podnikateľské subjekty za účelom rozvoju podnikania a jeho výsledky sú veľmi pozitívne hodnotené. Rôzne ekonomické výkyvy výrazne negatívne ovplyvňujú hospodárenie podnikateľských subjektov, a preto je dôležité, aby podniky prípadné riziká včas identifikovali a následne dokázali na ne vhodne reagovať. Na celom finančnom trhu, a to aj konkrétne na devízovom, je množstvo príležitostí nadobudnutia zisku resp. finančných aktív, ktoré následne využívajú podnikateľské subjekty. Predmetom práva finančného trhu sú spoločensko- ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú v procese tvorby, fungovania a rozvoja sústavy finančného trhu, predovšetkým jeho mnohorakých nástrojov a početného množstva subjektov, ktoré ďalej existujú v procese orgánov regulácie finančného trhu, ako aj spoločensko- ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú v rámci regulácie finančného trhu ostatnými orgánmi štátnej správy, v záujme fyzických a právnických osôb, ako aj samotného štátu1. Právo finančného trhu má množstvo špecifík oproti iným podsystémom finančného práva. Za významné z pohľadu podnikania považujem to, že sa v ňom spája finančné právo, obchodné aj občianske právo. Tieto vzťahy majú zmiešanú povahu tzn. aj verejnoprávnu aj súkromnoprávnu. Súvisí to napríklad aj s rozširovaním právomocí zasahovania štátu do ekonomiky. Na členenie finančného trhu existuje množstvo názorov významných právnikov. Ja som si vybrala tzv. základné, v ktorom vidieť zaradenie devízového trhu: • Peňažný trh, • Kapitálový trh, • Devízový trh, • Trh zlata a drahých kovov, • Poistný trh2. Devízový trh môžeme chápať ako miesto, kde sa stretáva ponuka zahraničných mien, resp. peňažných nástrojov denominovaných v zahraničných menách, s dopytom po nich a kde sa tvorí cena jednotlivých mien tzn. menový resp. devízový kurz3. Na devízovom trhu sa obchoduje formou devízových prostriedkov, to sú peňažné prostriedky v cudzej mene vo forme valút4 alebo devíz5. Činnosť na devízovom trhu sa riadi zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z.z. devízový zákon v znení neskorších právnych predpisov. 1 BALKO L., KRÁLIK J. a kol.: Finančné právo. II. časť. 1.vyd. Vydavateľské oddelenie PRAF UK. Bratislava.2005. ISBN 80-7160-199-3, s.575 2 KUDZBEL M.: Bankovníctvo. 1.vyd. Marada. Bratislava. 2000. ISBN 80-968458-0-2, s.12 3 Devízový kurz je cena na devízovom trhu, ktorá sa tvorí na základe ponuky a dopytu po cudzej mene. 4 Za valuty môžeme považovať peňažné prostriedky vo forme bankoviek, mincí. 5 Devízy sú peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré sú na účtoch v tuzemských alebo zahraničných peňažných ústavoch alebo s ktorými možno nakladať na základe zahraničných platobných dokumentov (medzi ne sa radia napríklad zahraničné cenné papiere týkajúce sa majetku v zahraničí, doklady, s ktorými je spojené právo na peňažné plnenie v cudzej mene a podobne.) „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 155 Hlavnou úlohou devízového trhu je umožniť kontakt medzi kupujúcimi a predávajúcimi konkrétnych zahraničných mien. Najčastejšie ide o taký typ trhu, kde nie je presne určené nejaké centrálne obchodné miesto a ani čas, kedy sa bude obchodovať. Takýto „neorganizovaný“ trh resp. spôsob obchodovania sa nazýva OTC trh tzn. obchod cez prehriadku (over the counter). Pri transakciách na OTC trhu neexistujú žiadne presne stanovené pravidlá, ide o neformálny a jeden z málo regulovaných trhov. Napriek tomu tu pôsobia orgány, ktoré regulujú samotnou kontrolou, ako aj skúmaním napríklad miery kurzového rizika priebeh devízových operácií komerčných bánk a iných účastníkov devízového trhu. Súčasný medzibankový devízový trh sa zjednodušene nazýva Forex (Foreign Exchange). Devízové obchody, ktoré prebiehajú na devízových burzách, môžu vykonávať len obchodníci, ktorí sú jej členmi a ktorí vložia percentuálne určenú zálohu. Takého operácie sú na rozdiel od OTC trhu presne upravené burzovými predpismi. V súčasnosti však význam devízových búrz vidieť najmä pri niektorých špecifických druhoch terminovaných obchodov (napríklad futurity a opcie). Tak ako je možné deliť finančný trh alebo jeho podsystémy, aj devízový trh môžeme členiť: • Z územného hľadiska • devízové trhy jednotlivých krajín, • medzinárodné devízové trhy, napríklad euromenové trhy, • Z časového hľadiska • promptné devízové trhy, ktoré sa realizujú okamžite s dobou splatnosti 1-2 dni, • terminované devízové trhy, ktorých doba splatnosti je dlhšie ako 2 dni, • Podľa druhu obchodov • forwardové trhy, • swapové trhy, • trhy finančných futurít, • opčné trhy. Z pohľadu funkcií devízového trhu sa za najzákladnejšiu považuje presun peňažných prostriedkov z jednej krajiny do druhej tzn. výmena peňažných fondov z jednej meny na druhú a na to nadväzujúce určenie devízového kurzu. Medzi ďalšie patria napríklad špekulácie na devízovom trhu (za účelom dosiahnutia vysokého zisku), zabezpečenie sa proti kurzovému riziku atď. Medzi subjekty, ktoré pôsobia na devízovo trhu radíme: • centrálne banky, • obchodné banky (spolu s ich devízových dílerov), • brokerské resp. maklérske firmy, devízoví makléri, • ďalšie nebankové subjekty (napríklad poisťovne, obchodníci s cennými papiermi, finančné spoločnosti), • obchodníci na Forexe. Centrálne banky vstupujú na národný, ako aj medzinárodný devízový trh. Každá centrálna banka jednotlivých štátov sa na tomto trhu inak správa a má rozdielny finálny cieľ, čo vo veľkej miere závisí od toho, o akú krajinu ide a aké úlohy má zakotvené v právnych predpisoch. V minulosti sa centrálne banky snažili pôsobiť ako účinný nástroj na usmerňovanie hodnoty danej meny. Avšak enormným zväčšením devízových trhov už ani centrálna banka nedokáže ho kontrolovať a na dlhšiu dobu na ňom riadiť ceny. Okrem tejto úlohy centrálne banky často vykonávajú devízové operácie pre vládu a iné štátne inštitúcie, kedy na devízovom trhu podľa potreby predávajú resp. kupujú zahraničné meny. Obchodné banky majú viacero dôvodov na vstup na devízové trhy. Jedným z nich je, že sa snažia zabezpečiť dostatočné množstvo devízových prostriedkov pre poskytovanie devízových služieb6 pre svojich klientov, alebo vystupujú ako sprostredkovatelia pre iné fyzické resp. právnické osoby. Vykonávajú operácie aj pre ostatné obchodné banky alebo môžu obchodovať aj na vlastný účet. Na trhu obchodné banky reprezentujú díleri. Ich činnosť je náročná, vzhľadom na to, že neustále musia mať prehľad o aktuálnej pozícií banky, o samotných trendoch pri zaznamenávaní kurzov na devízovom trhu. Tiež by mali byť schopný analyzovať celkový stav a predpokladaný smer pohybu kurzov tzn. kam sa budú uberať. Hlavnou úlohou týchto dílerov je dosiahnuť pri transakciách zisk (nakúpiť zahraničnú menu výhodne a následne ju predať za vyššiu cenu). 6 Predmetom devízových peňažných služieb je vykonávanie alebo sprostredkovanie cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov v hotovosti v slovenskej alebo v cudzej mene prípadne prevádzkovanie obchodných zastúpení na vykonávanie alebo sprostredkovanie takýchto cezhraničných prevodov. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 156 Brokerské resp. maklérske firmy sa považujú vo všeobecnosti na všetkých podsystémoch finančného trhu ako sprostredkovatelia. Pracujú za províziu, ktorá je určená percentuálne z ceny realizovaného obchodu. Z pohľadu devízového trhu makléri resp. brokeri zhromažďujú všetky informácie ohľadom ponuky na nákup a predaj devíz vo svojom finančnom centre. Keďže ich práca sa spája s obrovským množstvom transakcií, preto môžu výhodnejšie predávať, ako aj kupovať za výhodnejšie kurzy pri nižších nákladoch. Toto je jeden z dôvodov, prečo ich služby využívajú centrálne banky, obchodné banky a iné inštitúcie. Ďalším dôležitým dôvodom je ich vysoká erudovanosť a obrovská informovanosť, čo je v súčasnom svete informácií veľmi dôležité. Okrem iného, spolupráca s takouto firmou zabezpečuje jej klientom anonymitu. Čo sa týka Forexu, ide o spôsob nákupu alebo predaja zahraničných mien prostredníctvom maklérov teda obchodníkov cez internet. Ten umožňuje obchodovať aj menším investorom a to im umožňuje zúčastňovať sa na devízových trhoch. Devízová burza má množstvo prívlastkov - je najlikvidnejšou, najefektívnejšou a najštedrejšou burzou zo všetkých, ide o hotovostné, medzibankové a medziobchodné trhovisko. Obchoduje sa na nej prostredníctvom telefónu alebo počítača na všetkých možných miestach v svete, tzn. že nemá presne stanovené miesto resp. centrálne trhovisko. Devízová burza prešla od začiatku jej vzniku rôznymi zmenami. Dlhé roky Spojené štáty spolu s ich spojenci konali podľa Brettonwoodskej dohody, podľa ktorej bol devízový kurz viazaný na rezervy zlata. V roku 1971 prezident Nixon tento systém pozmenil a začalo sa obchodovať vo veľkom, čo vyplývalo aj z pohyblivosti devízového kurzu. V súčasnosti je významným merítkom hodnoty devízového kurzu ponuka a dopyt po určitej mene. Rôzne ekonomické ukazovatele akými sú napríklad inflácia, nezamestnanosť, pád komunizmu alebo výrazný rast ekonomiky v Ázií a Latinskej Amerike spolu s rôznymi katastrofami či politickou situáciou ovplyvňujú mieru ponuky a dopytu po danej mene. V minulosti bola devízová burza prístupná len bankám, osobám povereným riadením portfólia a veľkým finančným inštitúciám. Počas viacerých rokov sa tieto finančné inštitúcie dopracovali k vysokým ziskom. V súčasnosti na devízovej burze obchodujú aj ostatné subjekty , akými sú napríklad brokeri a zákazníci - dodávatelia a odberatelia. FOREX, ktorý je organizovaný britskou informačnou agentúrou Reuters je vysoko likvidným devízovým trhom. Na Forexe sa obchoduje 24 hodín. Samotný priebeh obchodu nie je nikým riadený a člení sa podľa časových pásiem. Prvá vlna obchodov začína v nočných hodinách (približne o 1:00), keď na trh vstupuje Ázia - Tokyo, Hongkong, Singapure a Austrália. Ďalšie oživenie nastáva o 8.00 hodine, na čo vplýva vstup európskych finančných centier - Frankfurt, Londýn, po ktorých vstupe sa kurzy mien začínajú meniť v sekundových intervaloch. Posledným časovým intervalom je vstup USA. Činnosť FOREXu začína slabnúť až v neskorých popoludňajších hodinách. Výnimka tohto kolobehu nastáva počas víkendov a štátnych sviatkov v USA, kedy je činnosť na trhu slabšia. Denný sa zobchoduje približne 2.5 trilióna dolárov. Súčasné devízové trhy sú pospájané pomocou off shore banking centier, ktoré môžeme chápať ako daňové oázy. Tieto krajiny poskytujú investorom výrazné výhody, a to nielen daňové zvýhodnenia, ale aj anonymitu a podobne. Niektoré z týchto krajín nemajú ani rozvinutý vlastný finančný trh a fungujú len zo zahraničného kapitálu a činnosti zahraničných bánk, čo môže pôsobiť veľmi rizikovo. Medzi také krajiny patrí napríklad Barbados, Panama, Hongkong. Avšak s takými krajinami ako je napríklad Londýn, Frankfurt nad Mohanom, New York či Tokyo tvoria celosvetový devízový trh. Čo sa týka likvidity devízového trhu, vplýva na ňu počet možných účastníkov, ktorí sú práve dostupní. Predávajúci chcú predávať vtedy, keď je na trhu čo najväčšie množstvo potencionálnych kupujúcich a kupujúci chcú nakupovať, keď majú prístup k najväčšiemu počtu možných predávajúcich, z čoho vyplýva aj najväčšie množstvo možností devízových transakcií. Toto nastáva najmä v čase otvorenia amerických a hlavných Európskych trhov. Zmeny na devízových trhoch si vyžiadali množstvo zmien, čo vidieť na vývoji a vytvorení nových finančných nástrojov7, derivátov, devízových operáciách8 a čo zmenilo aj klasické chápanie úloh ekonomiky v celosvetovom meradle. Rozvoj slovenského devízového trhu môžeme datovať od vzniku Slovenskej koruny a to je od roku 1993. Vtedy sa neustále zvyšovala konvertibilita (tzn. zámena meny za menu iného štátu)slovenskej meny. Medzi prvé vykonané obchody považujeme transakcie medzi centrálnou bankou a obchodnými bankami na devízovom fixingu. V roku 1995 nastala výrazná zmena, keď slovenská mena nadobudla externú konvertibilitu9 , na čo vo veľkej miere vplýval vstup Slovenskej republiky do OECD. V roku 1996 Národná banka Slovenska zmenila podmienky obchodovania na devízových trhoch, zaviedla nákupný a predajný kurz a určila kurzové napätie pre komerčné banky pri obchodovaní. Výsledkom toho bol nárast obchodovania Slovenskej koruny k cudzím menám medzi slovenskými komerčnými bankami. V roku 1998 zaviedla Národná banka Slovenska „riadený floating“ čo znamená, že zaviedla regulované 7 Napríklad vklady v zahraničných menách, zmenky a šeky v zahraničných menách, zahraničné bankovky a mince. Napríklad swapy, arbitráže, forwardy, finančné futurity, opcie. 9 Možnosť vytvárať pohľadávky v inej mene, disponovať s nimi, prístup k cudzej mene je bez obmedzenia. 8 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 157 plávajúce menové kurzy10. Hlavným menovým párom bol DEM- SKK, EUR- SKK a USD- SKK. V7znamné postavenie má menový pár CZK- SKK, lebo trh s českou korunou je likvidný a určuje sa priamo na základe ponuky a dopytu medzi nimi. So slovenskou korunou sa obchoduje v Londýne, Rakúsku, Nemecku a je kótovaná bankami ako Este Banka, Deutsch Bank či ING. V rámci svetových obchodov sa v najväčšej miere používa USD teda americký dolár. V súčasnosti majú prevahu obchody medzi domácimi a zahraničnými komerčnými bankami. Regulovaný plávajúci systém bol nahradený mechanizmom výmenných kurzov ERM II. Vo veľkej miere tu prevládajú portfóliové investície a obchody pre klientov, pričom díleri majú presne určený maximálny objem otvorených pozícií zahraničných cien, ktoré môžu držať cez noc a ktoré dlhodobejšie. Špekulačné obchody na slovenskom devízovom trhu sú čiastočne limitované a preto množstvo obchodníkov využíva najmä možnosti FOREXu, na ktorom je nielen vysoká rizikovosť a špekulácia, ale aj možný vysoký zisk. Súčasné devízové trhy sú otvorené v rámci jednotlivých krajín, prepájajú sa a integrujú. Majú globálny celosvetový charakter, čo sa udialo najmä odstránením prekážok pri voľno pohybu tovaru a služieb a voľnom pohybe kapitálu. Medzinárodný devízový trh zvyšuje pohyblivosť medzinárodného kapitálu, zväčšuje medzinárodné finančné toky, vedie k rastu výrobných kapacít vo svete, zlepšuje výrobné metódy a inovácie a tým vplýva aj na konkurenciu, vedie k rastu bohatstva. Z toho vyplýva že čím viac sa devízové trhy integrujú, tým majú výraznejší vplyv na podnikateľskú sféru, ako aj na celkovú ekonomiku štátu. Podnikateľské subjekty využívajú devízové trhy na uhradenie svojich záväzkov z medzinárodného obchodu a investovania, na zaistenie sa proti kurzovému riziku, na arbitráž, ako špekulatívne obchody, na formovanie devízovej pozície atď. Každý takýto subjekt, ktorý vykonáva nejakú obchodnú resp. investičnú aktivitu v zahraničí, vzhľadom k zväčšenému riziku devízových operácií, sa nezaobíde bez informácií a skúseností o devízových trhoch. SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY [1] BALKO,L.; KRÁLIK, J. a kol. Finančné právo II. časť. Bratislava : Vydavateľské oddelenie PRAF UK, 2005. [2] GRÚŇ, Ľ. Menové, bankové a devízové právo. Bratislava : Vydavateľské oddelenie PRAF UK, 1996. [3] KUDZBEL, M. Bankovníctvo. Bratislava : MARADA, 2000. [4] Zákon NR SR č. 202/1995 Z.z. Devízový zákon v znení neskorších právnych predpisov [5] www.nbs.sk [6] www.forex.sk ADRESA: por. JUDr. Jana Galajdová Akadémia Policajného zboru Bratislava Katedra verejnej správy a verejných financií Skalbinská 1 835 17 Bratislava Tel. : 09610 57 392 [email protected] 10 Regulovaný plávajúci systém je riadený, pričom do menového kurzu zasahuje Národná banka Slovenska tak, že nakupuje a predáva zahraničné meny i svoju menu. Výhodou je, že uľahčuje zahraničný obchod a zabraňuje väčším výkyvom v kurze meny. Nevýhoda je možné zväčšenie dovoznej inflácie. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 158 REŽIM PLATOBNÉHO STYKU MEDZI SLOVENSKOU REPUBLIKOU A PROTEKTORÁTEM ČECHY A MORAVA Milan Šmátrala Abstrakt: V článku je podaná analýza právnej úpravy platobného styku medzi Slovenskou republikou a Protektorátom Čechy a Morava, tak ako ho postupne vymedzovali opatrenia Slovenskej národnej banky v korešpondencii s celkovým politickým a ekonomickým vývojom v stredoeurópskom prostredí rokov 1939 až 1945. Kľúčové slová: Slovenská republika, Protektorát Čechy a Morava, Slovenská národná banka, Nemecká zúčtovacia pokladnica, platobný styk, tovar, colné územie, devízové opatrenia, opatrenia Slovenskej národnej banky, dlžník, veriteľ, záväzok, pohľadávka, import, export, tovarový účet, kapitálový účet, kapitálový podúčet, zberné miesto. 14. a 15. marec 1939 znamenali koniec vajatania režisérov "novej Európy" a fašistické mocnosti sa rozhodli agóniu Československa ukončiť. Stalo sa to, čo dával tušiť už Mníchovský diktát - Československá republika prestala právne aj fakticky existovať. Neprestali však pôsobiť dlhé roky budované a pestované súkromno-právne vzťahy, ktorých korene boli pevnejšie a hlbšie uchytené ako predpokladali hrobári Versailleskej Európy. Po rozpade spoločného štátu Čechov a Slovákov bolo nevyhnutné ustáliť štandardy podnikania a obchodu medzi dvoma na sebe nezávislými štátoprávnymi útvarmi. Podnikateľské obce na Slovensku i v Čechách boli navzájom husto prepletené spoločnými ekonomickými záujmami i vlastníckymi vzťahmi. Pre ich obchodno-právne vzťahy bola od roku 1918 charakteristická jednotná mena, jednotný ekonomický priestor, jednotný právny poriadok, spoločná zahraničnopolitická orientácia a ďalšie skutočnosti, ktoré po 14. marci 1939 zmizli v prepadlisku "nového svetového poriadku", ktorý násilím oktrojovali svetu fašistické mocnosti. Podnikanie všeobecne a obchod zvlášť sú však substancie internacionálne. spravidla ťažko a komplikovane ideologizovateľné a je len prirodzené, že obchodné, resp. podnikateľské vzťahy a kontakty prežili hlboký politický otras a zvrat, ktorý so sebou rozpad Československej republiky priniesol. Akokoľvek sa už stalo, spoločné prepojenia v súkromnej sfére, vzťahy vo výrobe, živnostenskom podnikaní, bankovníctve a poisťovníctve si žiadali normatívny štandard, uspôsobený reálnej politickej situácii na Slovensku, v zákryte a pod "ochrannými krídlami" nemeckého orla a v Protektoráte Čechy a Morava pod dominujúcou svastikou a vôľou ríšskeho protektora, predstavujúceho záujmy Nemeckej ríše v lukratívnej časti stredoeurópskeho priestoru. K tomu, aby sa normatívy stali skutočnosťou boli potrebné razantné a efektívne kroky vládnuceho establishmentu. Prvým krokom slovenskej vlády pri uplatňovaní zákona č. 1/1939 Sl. z. o samostatnom Slovenskom štáte bolo vymedzenie a zakotvenie slovenskej samostatnosti.aj v oblasti zahranično- obchodných vzťahov. V deň vyhlásenia samostatnosti nadobudlo účinnosť vládne nariadenie č. 2/1939 Sl. z. o úprave obchodného styku Slovenského štátu s colnou cudzinou. Vláda použijúc splnomocnenie dané jej zákonom č. 1/1939 Sl. z. v ustanovení § 4 vyhlásila, že "územie Slovenského štátu je samostatným colným územím." (Vl. nar. č. 2/1939 Sl. z. § 1) Zároveň aplikujúc zásadu uplatňovania recipovaných právnych noriem, potvrdila pre colný styk s colnou cudzinou platnosť colného zákona č. 114/1927 Sb. z. a n., ako aj vykonávajúceho vládneho nariadenia č. 168/1927 Sb. z. a n. so všetkými jeho novelizáciami. Obdobne slovenská vláda potvrdila zachovanie platnosti československej colnej tarify upravenej zákonom č. 349/1921 Sb. z. a n. a zákonom č. 109/1926 Sb. z. a n. Nemenej významným krokom bolo aj zachovanie a rešpektovanie platných československých zmlúv a dohôd obchodno-politickej povahy, uzavretých do 14. marca 1939 s inými štátmi, pokiaľ tieto signatárne štáty uznávali naďalej pre seba ich záväznosť. Pre obchodný styk Slovenského štátu s colnou cudzinou zostali v platnosti aj všetky „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 159 dovtedajšie obmedzenia dovozu a vývozu i predpisy vzťahujúce sa na povoľovacie pokračovanie, s tým, že minister hospodárstva "môže tieto predpisy podľa potreby upraviť alebo zmeniť." (Tamtiež, § 4) Už v tomto vládnom nariadení sa upravoval obchodný styk s českými krajinami a to tak, že pri dovoze tovarov vyrobených v českých krajinách a importovaných na Slovensko sa uplatnil bezcolný styk. Od cla mohli byť fakultatívne oslobodené aj tovary inej proveniencie ako českej, ak boli z Čiech na územie Slovenska dovážané. Dovoz a vývoz tovarov podliehal povoľovaciemu pokračovaniu a dovozné i vývozné povolenia, ktoré boli vydané ministerstvom obchodu v Prahe podnikom majúcim sídlo na Slovensku a neboli k 14. marcu 1939 použité, platili aj naďalej, ale so schvaľovacou doložkou príslušného slovenského ministra. Pri obchodnom styku s Protektorátom Čechy a Morava po 15. marci 1939, došlo k určitej zmene oproti predchádzajúcemu obdobiu a to vyhláškou ministra hospodárstva č. 83/1939 Úr. n. z 27. marca 1939, ktorá upravila povoľovacie pokračovanie tak, že vývozné povolenie bolo "potrebné len pri vývoze takých tovarov, ktoré podliehajú vývoznému povoľovaciemu pokračovaniu tiež pri obchodnom styku s inými štátmi." (Vyhl. č. 83/1939 Úr. n.) Do tohto procesu precizovania obchodných vzťahov inovačne zasiahla aj vyhláška ministra hospodárstva č. 86/1939 Úr. n. (č.j. 2000 - II), podľa ktorej pri obchodnom styku s Protektorátom Čechy a Morava bolo aj dovozné povolenie potrebné iba pri importe takých druhov tovarov, ktoré mu podliehali aj pri obchodovaní s inými štátmi. V priebehu týždňa, ktorý uplynul medzi prijatím obidvoch právnych noriem sa tak unifikoval spôsob úpravy aj pri exporte aj pri importe. Pre dotvorenie finančno-právneho prostredia a obchodný styk malo konštruktívny význam ešte jedno vládne nariadenie zo 14. marca 1939 a to č. 3/1939 Sl. z. o devízových predpisoch. Týmto nariadením slovenská vláda rozšírila ich platnosť aj na styk s krajinami Českou a Moravskosliezskou. Podľa vykonávacieho predpisu, ktorým bola vyhláška ministra financií č. 20/1939 Sl. z., devízy, valuty a iné cennosti, ktoré bolo potrebné prihlasovať a odvádzať Národnej banke Československej v Prahe, sa odo dňa 15. marca 1939 prihlasovali a odvádzali filiálke tejto banky v Bratislave, ktorá sa zároveň týmto právnym predpisom stala zákonnou, dočasnou predchodkyňou Slovenskej národnej banky, pretože bola zmocnená vykonávať všetky bankové operácie okrem práva emisného. (Slovenská národná banka bola zriadená 4. apríla 1939 ako ceduľová banka vládnym nariadením č. 44/1939 Sl. z.) Do takto konsolidovaného finančno-právneho prostredia systémovo zapadlo Opatrenie Národnej banky ČeskoSlovenskej, filiálky v Bratislave č. 3 z 24. marca 1939 o vzájomnom prevode platov medzi Slovenským štátom a Protektorátom Čechy a Morava, ktoré bolo uverejnené vyhláškou ministra financií č. 22/1939 Sl. z. (Iste nie náhodou toho istého dňa bola prijatá aj vyhláška ministra financií č. 21/1939 Sl. z., ktorou bolo publikované Opatrenie predmetného peňažného ústavu č. 2 o platebnom styku medzi Slovenským štátom a Nemeckou ríšou) Toto Opatrenie bolo pre obchodný a platobný styk podnikateľských obcí obidvoch štátnych útvarov veľmi dôležité, najmä ak si uvedomíme, že obchodno-záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi českými a slovenskými vzhľadom na spoločnú minulosť boli na oboch stranách výrazne dominujúcimi. K uskutočňovaniu platieb prostredníctvom zberných účtov boli poverené Národná banka Česko-Slovenská v Prahe a Národná banka Česko-Slovenská, filiálka v Bratislave s tým, že obidva účty boli iba korunové (slovenská koruna). V prípade, že záväzok dlžníka znel na inú menu, prerátal sa na koruny podľa stredného kurzu príslušnej meny v nemeckých markách. Prostredníctvom zberných účtov sa uskutočňovali platby dlžníkov zo Slovenského štátu i dlžníkov z Protektorátu Čechy a Morava a to: 1. platby za tovar dovezený z Protektorátu Čechy a Morava na Slovensko a naopak; 2. platby vyplývajúce zo vzájomného zušľachťovacieho styku; 3. platby za vedľajšie výdavky (clo, dopravné, špedičné trovy a pod.); 4. iné platby. Platobný styk mal ustanovený určitý algoritmus majúci svoje pravidlá z ktorých najvýznamnejšie boli: 1. Dlžníci z Protektorátu Čechy a Morava plnili veriteľom zo Slovenska svoje záväzky v korunách na účet tovaru filiálky Národnej banky Česko-Slovenskej filiálky v Bratislave, zriadeného u Národnej banky Česko-Slovenskej v Prahe; „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 160 2. 3. 4. 5. 6. Dlžníci zo Slovenska zaplatili svoje záväzky na účet Národnej banky Česko-Slovenskej v Prahe, ktorý bol zriadený u Národnej banky Česko-Slovenskej filiálky v Bratislave; Peňažné čiastky, ktoré boli predmetom záväzku sa neúročili; Výplaty veriteľom v Protektoráte Čechy a Morava realizovala Národná banka Česko-Slovenská v Prahe, slovenským veriteľom Národná banka Česko-Slovenská filiálka v Bratislave; Ak záväzok znel na inú ako korunovú menu, táto sa preratúvala podľa stredného kurzu príslušnej meny (US dolár, švajčiarsky frank a pod.) v ríšskych markách, ktorý bol zaznamenaný na berlínskej burze v burzovom dni predchádzajúcom platbe. pri platbách i výplatách zo zberného účtu sa vyberal manipulačný a režijný poplatok. Takýto bol právny stav upravujúci spôsob platobného styku až do leta 1940. Najmä v počiatkoch upevňovania svojho medzinárodno-právneho postavenia i konsolidácie vnútropolitickej situácie bolo potrebné veľmi konzekventne dbať o postupnosť a dôslednosť pri realizácii obchodného i platobného styku z neho vyplývajúceho s cudzinou, predovšetkým s Protektorátom Čechy a Morava. Na základe nariadenia s mocou zákona č. 152/1940 Sl. z. o povinnom vyrovnávaní záväzkov voči cudzine, už o dva týždne po jeho publikovaní (28. júna 1940) bolo prijaté Opatrenie Slovenskej národnej banky č. 16 o povinnom vyrovnávaní záväzkov za tovar voči Protektorátu Čechy a Morava, ktoré bolo uverejnené v Slovenskom zákonníku vyhláškou ministra financií č. 162/1940 Sl. z. Podľa ustanovenia čl. 1: "Každý dlžník voči Protektorátu Čechy a Morava je povinný svoj záväzok za tovar vyrovnať v lehote stanovenej v čl. 3., na podklade povolenia Slovenskej národnej banky, alebo mať od nej povolenie k odkladu vyrovnania záväzku." (Opatrenie č. 16, čl. 1, ods. 1) Lehota bola čl. 3 stanovená na 3 mesiace odo dňa colného odbavenia tovaru. Predmetná povinnosť sa však nevzťahovala na marginálne záväzky za tovar, ktoré neprekročili sumu 10 000.-Ks. Ďalším krokom pri aktualizácii platobného styku bolo Opatrenie Slovenskej národnej banky č. 20 zo septembra 1940 o úprave platieb medzi Slovenskou republikou a Protektorátom Čechy a Morava, ktoré bolo uverejnené vyhláškou ministra financií č. 237/1940 Sl. z. a ktoré zreálnilo najmä aktuálny pomer medzi Protektorátom Čechy a Morava a Nemeckou ríšou. Tento predpis upravil platobný styk v dvoch skupinách: 1. Platby za tovar (tovarové platby); 2. Platby kapitálové. Táto štruktúra bola už jednoznačne poznačená reálnou politickou situáciou za riekou Morava začlenením Protektorátu Čechy a Morava do colného územia Nemeckej ríše. Od 1. októbra 1940 sa totiž všetky platby vyplývajúce z tovarového styku medzi Slovenskou republikou a Protektorátom Čechy a Morava uskutočňovali výlučne prostredníctvom "tovarového účtu nemeckého" a to podľa Opatrenia Národnej banky Česko-Slovenskej filiálky v Bratislave č. 2, ktoré bolo publikované v Slovenskom zákonníku vyhláškou ministra financií č. 21/1939 Sl. z. o platebnom styku medzi Slovenským štátom a Nemeckou ríšou. Toto obchodno-právne pripútanie Protektorátu Čechy a Morava k Nemeckej ríši sa odrazilo aj v čl. 4 Opatrenia, podľa ktorého pri dodávkach tovaru zo Slovenskej republiky do Protektorátu Čechy a Morava sa platobný styk realizoval a teda fakturoval v ríšskych markách (kurz RM a Ks bol v tom období 1:10) Druhú skupinu tvorili platby kapitálové. Aj tieto sa od 1. októbra 1940 uskutočňovali cez "zvláštny účet - kapitálový styk" (Sonderkonto Kapitalverkehr), vedený pre Nemeckú zúčtovaciu pokladnicu u Slovenskej národnej banky a pre Slovenskú národnú banku u Nemeckej zúčtovacej pokladnici, pričom obidva účty už zneli výlučne na RM. O 11 dní po prijatí Opatrenia Slovenskej národnej banky č. 20 bolo prijaté nové Opatrenie č. 21 o úprave platieb medzi Slovenskou republikou a Protektorátom Čechy a Morava, ktoré bolo publikované vyhláškou ministra financií č. 252/1940 Sl. z. Táto novela predchádzajúceho Opatrenia priniesla niektoré významné úpravy. Predovšetkým podľa čl. 4 bolo možné alternovať menu používanú v platobnom styku a teda fakturovať tovary v slovenských korunách (Ks) alebo ríšskych markách (RM) alebo inej mene, avšak nie prostredníctvom protektorátnej koruny (K). „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 161 Ďalšou zmenou bolo prepočítavanie ceny tovarov na RM, pri ktorom sa výplaty v Ks z nemecko-slovenského clearingu realizovali podľa úradného clearingového kurzu RM. Ustanovenie čl. 4 sa vzťahovalo aj na obchody uzavreté a fakturované podľa čl. 4 predchádzajúceho Opatrenia č. 20 (platby boli uskutočňované výhradne v RM). Ďalším novým opatrením bola tá skutočnosť, že pri dodávkach tovarov z Protektorátu Čechy a Morava, ktoré sa mali uhradiť do 1. októbra 1940, Slovenská národná banka povolila uhradiť slovensko-nemeckým clearingom len takú sumu, akú bolo potrebné uhradiť pred 1. októbrom 1940 a nie vyššiu. K tomu sa pridružilo ďalšie opatrenie, podľa ktorého za dodávky tovaru, ktoré sa mali uskutočniť medzi 1. a 15. októbrom 1940 mohol slovenský importér žiadať od protektorátneho dodávateľa primeranú zľavu, ak sa pri stanovení ceny nebrala do úvahy zmena kurzového pomeru medzi Ks a K. V roku 1940 došlo na jeho sklonku ešte k jednej úprave Opatrenia č. 21 a to Opatrením Slovenskej národnej banky č. 22, ktoré bolo uverejnené vyhláškou ministra financií č. 343/1940 Sl. z. 30. decembra 1940. Úprava spočívala v tom, že všetky platby medzi Slovenskou republikou a Protektorátom Čechy a Morava, ktoré vyplývali zo záväzkov vzniknutých pred 1. októbrom 1940, bolo možné vykonávať až do 31. marca 1941 pôvodným spôsobom (t.j. podľa ustanovení Opatrenia č. 3 z 24. marca 1939). Napriek predĺženiu lehoty vyrovnania starých pohľadávok dochádzalo k nepriaznivému vplyvu omeškania platieb na likviditu slovenských veriteľov a preto v marci roku 1941sa slovenská vláda rozhodla riešiť tento problém nariadením s mocou zákona č. 60/1941 Sl. z. o likvidácii niektorých požiadaviek tuzemských veriteľov voči Protektorátu Čechy a Morava. Podľa ustanovenia § 1: "Požiadavky tuzemských veriteľov složené v ich prospech po 28. máji 1940 na sbernom účte podúčte A - Slovenskej národnej banky u Národnej banky pre Čechy a Moravu (v ďalšom texte "požiadavky"), preberá štát do úhrnnej sumy 300.000.000.- Ks." (Nar. s mocou zák. č. 60/1941 Sl. z. § 1, ods. 1) Toto ustanovenie sa však vzťahovalo na likviditu iba tých požiadaviek, pri ktorých jednotlivé úhrady boli vyššie ako 10 000.-Ks. Nástrojom tohto ozdravného kroku boli exportné pokladničné poukážky vydané ministrom financií, prostredníctvom ktorých bola Slovenská národná banka splnomocnená vyrovnať splatné požiadavky, pričom tuzemskí veritelia ich boli povinní prijať ako formu úhrady svojich pohľadávok. V júni 1941 slovenská vláda prijala dôležité nariadenie s mocou zákona č. 138/1941 Sl. z. o premene niektorých záväzkov tuzemských dlžníkov voči Protektorátu Čechy a Morava, znejúcich na Kč alebo K, na záväzky znejúce na Ks. Podľa tohto nariadenia sa záväzky slovenských dlžníkov voči protektorátnym veriteľom znejúce na menu zaniknutého československého štátu alebo na protektorátnu korunu, ktoré vznikli pred 1. októbrom 1940 zmenili dňom 1. júla 1941 na záväzky znejúce na Ks v prepočítacom kurze 1:1. V lete roku 1941 bolo potrebné vzhľadom k stále užšiemu prepájaniu slovenskej ekonomiky na nemeckú a čoraz čulejšie obchodné styky slovenských a nemeckých podnikateľských subjektov, novelizovať aj obchodnou praxou prekonané opatrenia Slovenskej národnej banky smerujúce k úprave platobného styku medzi oboma štátmi. Táto potreba bola umocnená aj nevyhnutnosťou jednotnej úpravy vzťahujúcej sa i na územie Protektorátu Čechy a Morava, pretože jednotný ekonomický priestor medzi Nemeckou ríšou a vazalským Protektorátom sa stále viac prehlboval. Agresivita nemeckého kapitálu a jeho expandovanie do českého priestoru, obzvlášť po napadnutí ZSSR nacistickým Nemeckom 22. júna 1941, nadobudli na obrátkach. Po prvýkrát túto problematiku upravila po novom vyhláška ministra financií č. 154/1941 Sl. z. zo 14. júla 1941, ktorou sa uverejňuje opatrenie Slovenskej národnej banky v Bratislave o úprave platobného styku medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Nemeckou ríšou a Protektorátom Čechy a Morava na druhej strane. Opatrenie Slovenskej národnej banky č. 30 rozšírilo uskutočňovanie platieb medzi Slovenskou republikou a Nemeckou ríšou (Altreich, Ostmark, Sudetendeutsche Gebiete, Olsagebiet) o Protektorát Čechy a Morava, prostredníctvom "Zberného účtu" Nemeckej zúčtovacej pokladnice (Deutsche Verrechnugskasse), zriadeného ako "Tovarový účet" u Slovenskej národnej banky a identický účet Slovenskej národnej banky zriadený u Nemeckej zúčtovacej pokladnice, pričom obidva účty zneli na RM. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 162 Prostredníctvom tovarového účtu sa realizovali platby: 1. za nemecký a protektorátny tovar dovezený na Slovensko a tovar smerujúci naopak; 2. zo vzájomného zušľachťovacieho styku; 3. za vedľajšie výdavky spojené s tovarovou výmenou ako napr. clo, dopravné, odmeny a provízie, poistné a pod.; 4. iné, podľa vzájomnej dohody. Kapitálové platby, ktoré sa nerealizovali prostredníctvom tovarového účtu sa prevádzali cez "Kapitálový účet" a "Kapitálový podúčet", ktoré si navzájom zriadili obidve strany u predmetných peňažných subjektov. Obidva účty slúžili prevodu peňažných prostriedkov a to cez "Kapitálový podúčet": 1. Penzie, renty, honoráre, platy, pokiaľ neboli upravené osobitnou dohodou; 2. podpory a vyživovacie príspevky; 3. výnosy z majetkov (úroky, dividendy, nájomné, árendovné a pod.); 4. iné úhrady; 5. za poistné prémie; 6. za licenčné a patentové poplatky; 7. za elektrický prúd. Ostatné kapitálové platby sa realizovali cez "Kapitálový účet", pričom k transféru platieb z Nemecka a Protektorátu Čechy a Morava na Slovensko, ktorý prevyšoval peňažnú čiastku 2000.- RM, bol potrebný súhlas Slovenskej národnej banky. Platby z hľadiska výmeny národných mien sa uskutočňovali osvedčeným spôsobom a to tak, že nemeckí a protektorátni dlžníci ich uhrádzali v RM na účet Slovenskej národnej banky zriadenej u Nemeckej zúčtovacej pokladnice a naopak, platba slovenských dlžníkov sa realizovala v Ks. Ak záväzok dlžníka znel na inú národnú menu, protihodnota v RM sa určovala podľa stredného kurzu danej meny vytýčeného v Berlíne v deň predchádzajúci predmetnej platbe. Všetky platby upravované týmto Opatrením sa realizovali iba prostredníctvom vybraných peňažných ústavov, ktorými boli: 1. Dunajská banka v Bratislave; 2. Moravská banka, pobočka v Bratislave; 3. Nemecká obchodná a úverová banka v Bratislave; 4. Poštová sporiteľňa v Bratislave; 5. Slovenská banka v Bratislave; 6. Slovenská ľudová banka v Bratislave; 7. Tatra banka, filiálka v Bratislave;; 8. Union banka v Bratislave; 9. Živnostenská banka, filiálka v Bratislave. Toto Opatrenie znamenalo výrazný posun v stabilizácii finančného zabezpečovania obchodných vzťahov a platobných stykov (platilo až do 19. júna 1944), pretože zrušilo nielen Opatrenia Slovenskej národnej banky č. 2 a 3, uverejnené vyhláškami ministra financií č. 21/1939 Sl. z. a č. 22/1939 Sl. z., ale aj Opatrenie č. 21 (Vyhl. č. 252/1940 Sl. z.) a č. 22 (Vyhl. č. 343/1940 Sl. z.), ktoré stratili účinnosť dňom 30. júna 1941. Tento spôsob obojsmerného vyrovnávania tovarových i kapitálových platieb fungoval bez akýchkoľvek zmien až do 30. novembra 1942, kedy bolo vyhláškou ministra financií č. 231/1942 Sl. z. publikované Opatrenie Slovenskej národnej banky č. 39 o sberných miestach pre clearing slovensko-nemecký. Podľa tohto Opatrenia došlo k novelizácii ustanovenia § 5 Opatrenia č. 30 v tom, že popri aplikovaných tovarovom účte, kapitálovom účte a kapitálovom podúčte sa objavil nový účet "Zvláštny účet - obsadené územia" Nemeckej zúčtovacej pokladnice u Slovenskej národnej banky. Okrem toho z peňažných ústavov, ktoré plnili funkciu zberných miest Dunajskú banku nahradila Ľudová banka, filiálka v Bratislave a namiesto Slovenskej ľudovej banky sa ním stala Sedliacka banka v Bratislave. Opatrenie nadobudlo účinnosť 12. decembra 1942. Poslednou úpravou platobného styku sa zaoberala až vyhláška ministra financií č. 91/1944 Sl. z., ktorou bolo publikované Opatrenie Slovenskej národnej banky č. 52 zo dňa 19. júna 1944 o úprave platobného styku medzi Slovenskou republikou na jednej strane a Nemeckou ríšou a Protektorátom Čechy a Morava na druhej strane. Opatrenie č. 52 prebralo všetky základné ustanovenia predchádzajúcich Opatrení č. 30 i č. 39. Predovšetkým sa rovnakým spôsobom uskutočňovali platby cez identické zberné účty znejúce na RM, pričom všetky boli bezúročné. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 163 Taktiež algoritmus vzťahov medzi dlžníkmi a veriteľmi zostal nezmenený. Jedinými zmenami boli zmena filiálky Živnostenskej banky na zastupiteľstvo tejto banky a úprava krytia manipulačných výdavkov Slovenskej národnej banky a zberných miest. Namiesto odmeny 3 promile, resp. najnižšej sumy 5.- Ks z poukázaných súm, toto Opatrenie odmenu selektovalo podľa clearingu na clearing slovensko-nemecký u ktorého bola odmena vo výške 3 promile z poukázaných súm a clearing nemecko-slovenský, u ktorého bola odmena stanovená až na 8 promile z poukazovaných súm, pričom výška najnižšej sumy zostala nedotknutá. Prirodzene odmena abstrahovala od poštovného a skutočných trov s peňažnými operáciami spojených. Opatrenie č. 52 nadobudlo účinnosť dňom 20. júna 1944 s tým, že zrušilo k 19. júnu 1944 účinnosť vyhlášky č. 154/1941 Sl. z. (Opatrenie č. 30) a vyhlášky č. 231/1942 Sl. z. (Opatrenie č. 39). Od leta 1944 k žiadnym zmenám ani doplnkom v režime platobného styku medzi Slovenskou republikou a Protektorátom Čechy a Morava nedošlo. Genéza i vývoj tohto finančno-právneho i obchodno-právneho inštitútu, cez peripetiá turbulencií na politickej mape Európy potvrdili, že profesionálne, odborné hľadisko riešenia predmetného problému bolo častokrát znásilňované a determinované politickými objednávkami a totalitným prostredím v obidvoch štátnych útvaroch. Uplatňovanie subjektivisticky, mocensko-politicky ustanoveného zameniteľného kurzu národných mien Ks - RM - K, favorizácia RM ako jediného zúčtovacieho ekvivalentu národnej meny, určovanie kurzu k iným menám podľa prepočítateľného kurzu stanoveného v RM v Berlíne, tvorba jednotlivých účtov a podúčtov prostredníctvom ktorých sa platobný styk realizoval, znamenali jednoznačne nerovnaké postavenie zainteresovaných subjektov v obchodno-záväzkových vzťahoch. Intervencia nielen Slovenského štátu do podnikateľského prostredia a jeho paternalizmus i dirigizmus prostredníctvom systému riadeného hospodárstva, ale aj zjavná dominancia nacistického Nemecka vo vzťahoch s obidvoma štátnymi útvarmi i medzi nimi navzájom, spôsobili v konečnom dôsledku aj v tejto oblasti konečný rozklad vlastný agónii celého politického systému na jar roku 1945, až do neslávneho konca. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY: [1] Zákon č. 1/1939 Sl. z. [2] Vládne nariadenie č. 2/1939 Sl. z. [3] Vládne nariadenie č. 3/1939 Sl. z. [4] Vyhláška č. 83/1939 Úr. n. [5] Vyhláška č. 86/1939 Úr. n. [6] Vyhláška č. 20/1939 Sl. z. [7] Vyhláška č. 21/1939 Sl. z. [8] Vyhláška č. 22/1939 Sl. z. [9] Nariadenie s mocou zákona č. 152/1940 Sl. z. [10] Vyhláška č. 162/1940 Sl. z. [11] Vyhláška č. 237/1940 Sl. z. [12] Vyhláška č. 252/1940 Sl. z. [13] Vyhláška č. 343/1940 Sl. z. [14] Nariadenie s mocou zákona č. 60/1941 Sl. z. [15] Nariadenie s mocou zákona č. 138/1941 Sl. z. [16] Vyhláška č. 154/1941 Sl. z. [17] Vyhláška č. 231/1942 Sl. z. [18] Vyhláška č. 91/1944 Sl. z. [19] Kamenec,I.: Slovenský štát (1939 - 1945). Praha: 1992. [20] Baranovský, M.: Na ceste k monopolu moci. Bratislava: 1992. ADRESA: Doc. JUDr. Milan Šmátrala, CSc. Akadémia Policajného zboru v Bratislave Sklabinská č. 1 Bratislava 83517 Tel./fax.: 042 - 09610 57207 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 164 PODPORA PODNIKAELSKÉ ČINNOSTI ZE STRANY INSTITUTU PRO TESTOVÁNÍ A CETIFIKACI, A.S. Čech Karel, Sviták Zdeněk Abstrakt: seznámení s historií vzniku, se současností a s aktivitami prosperující společnosti z oblasti služeb nezbytných pro rozvoj podnikání v regionálním, v republikovém i v mezinárodním měřítku. klíčová slova: kalibrace, elektrické přístroje, revizní přístroje, čas, délka, tlak, teplota, spektrometrie, tvrdost, ozon; zkoušení, EMC, LVD, klimatické zkoušky, mechanické zkoušky, hluk; certifikace, FMECA, posuzování registračních pokladen. Institut pro testování a certifikaci, a. s. Zlín (ITC, a. s.) je zkušební dům, který svou činností (zkoušení, certifikace, kalibrace, poradenství) zajišťuje důležitý a nepostradatelný prvek v procesu existence různých podnikatelských aktivit (viz www.itczlin.cz). ITC, a.s. je nezávislá zkušební, certifikační, dohlížecí, poradensko-konzultační a inspekční firma s širokou působností. Počátek organizace spadá až do roku 1969, kdy byla při VÚGPT (Výzkumný ústav gumárenské a plastikářské technologie) v tehdejším Gottwaldově zahájena činnost Státní zkušebny č. 224. Tato byla ze struktury VÚGPT v roce 1990 vymezena pod názvem Státní zkušební ústav chemického průmyslu (SZÚCHP), který byl v roce 1993 transformován se všemi kompetencemi do akciové společnosti se současným názvem. Prvotní aktivity institutu byly orientovány převážně na obor gumárenský a plastikářský. Snaha o poskytování komplexních služeb vedla firmu k postupnému posílení odbornými kapacitami a technickým vybavením také v oblasti zkoušení produktů textilního, kožedělného, obuvnického, potravinářského, chemického, stavebního a elektrotechnického průmyslu. V důsledku tohoto pracuje v současnosti při ITC, a. s., Zlín několik odloučených pracovišť: • zkušebna pro zkoušení asfaltů, Areál VUSH, Hněvkovského 65, 617 10 Brno, • zkušebna elektrických přístrojů a výrobků divize 4 - MESIT QM, Sokolovská 573, 686 01 Uherské Hradiště, • pracoviště v Praze k osvědčování provozuschopnosti VHP a k výkonu následné technické kontroly provozování VHP ve smyslu zákona č. 202/1990 Sb. Jednou z prvních významných kompetencí potvrzující technickou způsobilost organizace byla akreditace zkušebních laboratoří podle ČSN EN 45001. Osvědčení o akreditaci zkušebních laboratoří č. 1004 vydané Národním akreditačním orgánem ČIA, o. p. s. v roce 1991 a osvědčení o akreditaci zkušební laboratoře č. 1004.3 jsou stále aktualizována (ČSN EN ISO/IEC 17025), aktivována a doplňována o nové zkoušky. K dnešnímu dni převyšuje počet akreditovaných zkušebních postupů číslo 800. Naše společnost byla u zrodu implementace principů certifikace systémů jakosti do struktury firem v České republice. V roce 1992 prošla organizace akreditačním procesem podle kritérií ČSN EN 45012 a získala osvědčení o akreditaci k certifikaci systémů jakosti (ČSN EN ISO 9000) výrobních procesů a služeb č. 3002. Toto pověření zahájilo úspěšnou sérii pověření ITC v oblasti systémové certifikace, která byla rozšířena o kompetence certifikačního orgánu č. 3046 (EMS) a č. 5002 (EMAS). Zásadním momentem pro vývoj společnosti byl rok 1997, kdy ITC získalo pověření Úřadem pro technickou normalizaci, metrologii a státní zkušebnictví jako Autorizovaná osoba č. 224 k činnostem při posuzování shody výrobků stanovených nařízeními vlády podle zákona č. 22/1997 Sb., o technických požadavcích na výrobky. Od roku 1999 má ITC, jako zcela první česká zkušebna, zaveden a certifikován systém řízení jakosti podle ČSN EN ISO 9001:2001. V roce 2000 získala firma osvědčení o akreditaci pro kalibrační laboratoř č. 2289, a v roce 2001 pro kalibrační laboratoř 2222 a pro zkušební laboratoř č. 1004.3. V roce 2002 byly obě kalibrační laboratoře sloučeny pod jednu, č. 2222. Jako doplněk nosných aktivit využívá ITC autorizaci k výkonům úředního měření a k výkonům autorizovaného metrologického střediska K123. Dalším významným krokem ve vývoji společnosti byla privatizace. V roce 2000 přešly veškeré akcie a s nimi spojená práva do soukromých rukou. ITC, a. s. Zlín je v současné době plně privátní společností. Dlouhodobé úsilí firmy využít široký potenciál služeb také mimo hranice České republiky bylo korunováno úspěchem. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 165 Podpis mezinárodní dohody PECA umožnil získání notifikace Evropskou komisí a statutu Notifikované osoby č. 1023 Pro svou činnost (rozvoj regionu) využívá ITC, a.s. prostředků a záruk získaných z grantů v projektu PHARE 2003 a v projektu OPPP. Pracoviště v divizi 4 – MESIT QM KALIBRAČNÍ LABORATOŘ • nabízí služby v oblasti metrologie zaměřené na kalibrace pracovních etalonů, pracovních měřidel a měřících zařízení v oborech: elektrických veličin, magnetických veličin, frekvence, času, teploty, tlaku, délky, spektrometrie, tvrdosti plastů a pryží, koncentrace ozonu. Jedná se o široký sortiment druhů měřidel, která jsou používána ve většině výrobních společností. Kalibrace všech měřidel je prováděna ve smyslu zákona o metrologii č. 505/90 Sb. ve znění pozdějších navazujících předpisů. Základním účelem kalibrace je vytvoření metrologické návaznosti údajů měřicích přístrojů na etalony vyšších řádů. Metrologická laboratoř je akreditována Českým institutem pro akreditaci, o. p. s. (podle ČSN EN ISO/IEC 17025) a vlastní Osvědčení o akreditaci. Kalibrační laboratoř je oprávněna používat označení: "AKREDITOVANÁ KALIBRAČNÍ LABORATOŘ č. 2222". ITC, a.s. získal od ÚNMZ autorizaci jako AMS – K123 k ověřování stanovených měřidel, která slouží ke snímání a záznamu teploty při přepravě chlazených potravin. Rozhodnutím ÚNMZ dle č. j.: 559/04 20 je pro SKS přidělena značka C222 (viz www.itczlin.cz). Výstupními produkty jsou: kalibrační listy, ověřovací listy. ZKUŠEBNÍ LABORATOŘ • je akreditována Českým institutem pro akreditaci, o. p. s. podle ČSN EN ISO/IEC 17025 a vlastní Osvědčení o akreditaci. Zkušební laboratoř je oprávněna používat označení: "AKREDITOVANÁ ZKUŠEBNÍ LABORATOŘ č. 1004.3". Akreditace poskytuje klientům garance nezávisle a objektivně vykonávaných kvalitních služeb a zároveň je měřítkem technické způsobilosti pracoviště. Ke stanovení vlastností zkoušených zařízení používá AZL č. 1004.3 akreditované zkoušky, uvedené v příloze k Osvědčení o akreditaci zkušební laboratoře č. 1004.3. • ELEKTROMAGNETICKÁ SLUČITELNOST - EMC • ELEKTRICKÁ BEZPEČNOST - LVD • KLIMATICKÉ ZKOUŠKY • MECHANICKÉ ZKOUŠKY Divize 4 - MESIT QM zkouší elektronické a elektrotechnické výrobky z hlediska: • použití v civilním i vojenském letectví (přístrojové a palubní vybavení letadel). K této činnosti je laboratoř oprávněna na základě OPRÁVNĚNÍ - vydaného Úřadem pro civilní letectví ČR, • vydání zkušebního protokolu jako podkladu pro posouzení shody v souladu se zákonem č. 22/1997 Sb. v platném znění a NV č. 17/2003 Sb., NV č. 18/2003 Sb. v platných zněních, • speciálních požadavků zákazníka. ELEKTROMAGNETICKÁ SLUČITELNOST - EMC (NV č. 18/2003 Sb.): Ve zkušebních laboratořích divize 4 - MESIT QM jsou prováděny zkoušky výrobků z hlediska jejich vyzařovaného rušení i z hlediska odolnosti výrobků vůči rušení ve smyslu NV č. 18/2003- Technické požadavky na výrobky z hlediska jejich elektromagnetické kompatibility. ELEKTRICKÁ BEZPEČNOST - LVD (NV č. 17/2003 Sb.): Zkušební laboratoř provádí zkoušky výrobků z hlediska jejich elektrické bezpečnosti ve smyslu NV č. 17/2003 Technické požadavky na elektrická zařízení nízkého napětí. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 166 KLIMATICKÉ ZKOUŠKY Součástí zkoušení elektrických přístrojů a zařízení je stabilita elektrických vlastností při působení teploty, mrazu, vlhkosti a při působení jejich změn. Rozsah prováděných zkoušek je dán technickými parametry zkušebních zařízení (viz www.itczlin.cz). MECHANICKÉ ZKOUŠKY Součástí zkoušení elektrických přístrojů a zařízení je stabilita elektrických vlastností při působení vibrací a rázů. Rozsah prováděných zkoušek je dán technickými parametry zkušebních zařízení (viz www.itczlin.cz). Výstupními produkty jsou: zkušební protokoly. ADRESA: Ing. Karel Čech Institut testování a kvality, a.s. MESIT QM Sokolovská 573, 686 05 Uherské Hradiště, tel.: 572 522 219, 572 522 191, e-mail: [email protected] Ing. Zdeněk Sviták Institut testování a kvality, a.s. MESIT QM Sokolovská 573, 686 05 Uherské Hradiště, tel.: 572 522 219, 572 522 191, e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 167 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 168 MODERN METHODS IN MANAGEMENT Zuzana Chodasová Abstract: Management process influences an overall advancement of the property market, which is reflected also in the proper operation of the financial sector. It is therefore necessary that the management must include such methods as controlling, facility management and others that enable substantial elimination of risks of the given process. Controlling is a methodological tool of management as its employment may result in quality information necessary for efficient management. The present paper is therefore aimed to justify the employment of controlling in the management Keywords: Management, Company, Profitability, Controlling, Efficiency, Facility Management, Competition. INTRODUCTION One of the basic desirable qualities that an organization should currently display is that of flexibility enabling a prompt reaction to the market demands. New requirements mean new approaches which enable a company to enter the market competition successfully [6]. Permanently changing environment requires that the company´s management be able to take decisions in limited time space and ground them on true and complete information. This fast changes of conditions in the company´s environment burden the work of the company´s management. Decisions that the management board implements must be expeditious and efficient. Correct decision-making requires the supply of appropriate, precise and timely information, which may be effected by controlling as a progressive management tool. Controlling is a method which may help an undertaking to improve and better arrange their management work. It is therefore necessary that the management process, which includes all the stages of a construction life cycle, such as preparation of investment plan, construction financing, construction and operation of real property, be management primarily on the grounds of high quality information [1]. This may be facilitated by the controlling as an advisory tool of management. ROLE OF CONTROLLING IN ORGANIZATIONS Controlling as the tool for management processes in organizations may be of assistance in increasing competitiveness advantage and performing the following tasks [2].: • comparing plans and reality and budget control • employment of information from accountancy of costs/management accountancy • financial planning • reporting • analysis of deviations and their reasons • information interpreting • budgeting • investment planning • balancing accounts • internal advisory services in decision-making process etc It is important to determine the relationship between the functions of management and controlling in a business entity. Management of the organization takes decisions, assumes responsibility, whereas controlling inspires, evaluates, analyses, controls and gives recommendations. Controlling should be a highly qualified advisory body for the board of managers. Its successful introduction requires that there exist substantial elements of interrelation of information system such budgeting and recording of costs (recording according to types, place of origination, performance). While accountancy is subject to statutory rules regulating obligatory quality standards, with budgeting and costs recording the rules are less strict [3]. This might count as the first impediment for the introduction of efficient controlling. Before the introduction of controlling, the quality of management information tools has to be inspected and „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 169 accommodated with view to controlling. Otherwise there may arise danger of controlling being supplied with devaluated information. Management and dimensions of Controlling Processes in Respect of Organizations Controlling may be efficient only if it is targeted in accordance with the aims of the business entity. Planning, decisiontaking and management in a organization may be performed only in conjunction with goals set in advance [7]. These are also the grounds for a controlling organization which may take the following forms: • working position – controlling: it is suitable mainly for small-size business entities, it is designed as a single working position subject to the head of the financial department, • division of controlling: it is a higher form of controlling organization, headed by a person, trustworthy for the organization board of management, responsible for the selection of employees for this division who will perform partial tasks of controlling, • external controlling: represented by transfer of controlling tasks to an external entity, advantage of this sort being external view of production and non-production process. There are two dimension of controlling in respect of time projection [5]. • strategic controlling – it is a long-term, future-oriented type aimed at current initiating measures that will safeguard future existence of the business entity • operational controlling – it is aimed at short-term management and is targeted at the present period and the achievement of immediate business goals. It is centered on the formulation of the profit management system. Operational controlling operates in the horizon of between one and three years. Operational controlling is based on annual planning and its articulation into monthly success goals according to functional areas. This is accompanied with monitoring of monthly results. Running deviation analysis primarily serves the aim of determining a certain place as well as defining necessary management measures. Operational controlling is based on current personnel, machinery and capital capacity of an undertaking. Controlling requires that the board management of a organization should set clear, definite, binding and realistic goals. It should also recommend the company´s employees to receive further systematic training [4] as an efficient mode of discovering internal resources necessary for the satisfaction of the employees´ needs. CONCLUSION Controlling is a method suitable for business entities targeted at a long-term sustainable management. If a business entity is interested in advancing its activities and strengthen its position on the market, it must orientate to its corebusiness all its resources – intellectual, financial as well as material. Management process is therefore a complicated process which is interdisciplinary and dynamic in character. It must account for various aspects of the creation of the built-up area – economic, political, technical, sociological, legal and others which carry along risk not quite immaterial. This risk may be suitably moderated by the employment of methods such as controlling which represents a high-quality advisory capacity for the boards of management. BIBLIOGRAPHY [1] BARAN, D. Aplikácia controllingu v podnikovej praxi. Bratislava : ES STU, 2002, ISBN 80-227-1666-9, str. 28. [2] ChODASOVÁ, Z. Kontrola v riadení. vyd. Bratislava : STU, 2000, ISBN 80-227-1404-6. [3] ĎURIŠOVÁ, M. ”Diagnostický test- integrálna súčasť diagnostického procesu, Diagnostika podniku controlling a logistika. Žilina : 2004, ISBN 80-8070-208-X. str. 58. [4] KUCHARČÍKOVÁ, A. Podnikové vzdelávanie ako faktor kokurencie schopnosti na globálnom trhu. In PERNER´S CONTACT 2003, IV. Pardubice : Odborný seminár Pardubice, 2003, ISBN 80-7194-524-2, str. 359. [5] MESÁROŠ, F. Ceny, rozpočty a kalkulácie v stavebníctve. Košice : Stavebná fakulta.TU Košice 2003, ISBN 8070999-972-1. [6] REFÄUTER, D. Strategisches Controlling auf der Basis des Cash Flow. Wiesbaden 1990. [7] VODÁK, J. Marketing vo svetle tvorby stratégie malých a stredných podnikov. Marketing a obchod 2003, Príležitosti a riziká jednotného európskeho trhu, Zvolen 2003, ISBN 80-969033-0-6 str. 356. Príspevok bol spracovaný v rámci grantovej výskumnej úlohy 1/2588/05 Zvyšovanie konkurenčnej schopnosti a meranie výkonnosti podnikov v rámci spolupráce univerzít SvF STU a FRI Žilina. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 170 ADRESA: Ing. Zuzanaa Chodasová, PhD. Katedra ekonomiky a riadenia stavebníctva, SvF STU Radlinského 11, 813 68 Bratislava e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 171 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 172 STUDENTI EVROPSKÉHO POLYTECHNICKÉHO INSTITUTU PARTICIPUJÍCÍ NA VÝZKUMU Antonín Malach Abstrakt: Příspěvek se zabývá významem participace studentů vysoké školy EPI Kunovice na výzkumném šetření ve firmách a vzdělávacích institucích. Je přínosem jak pro studenty, tak i pro manažéry projektu. Dílčí vyhodnocení výsledků průzkumu ukazuje již na jisté tendence a poskytuje impulzy ke zlepšení přípravy v odborných školách a učilištích i v další přípravě pracovníků. Výsledky mohou být podkladem pro informování regionální Komise pro vzdělávání a pro Krajskou radu pro rozvoj lidských zdrojů k synergické koordinaci aktivit. Závěrečné vyhodnocení bude účelné srovnat s běžným systémem, který realizují úřady práce, s vytvářenou Národní soustavou kvalifikací a se strategií rozvoje JMK. Po dodání podkladů od Česko.německé obchodní a průmyslové komory a od Česko-rakouské hospodářské společnosti bude účelné srovnat výsledky našich a zahraničních firem a doplnit tuto informaci pro zainteresované osoby i pro širší veřejnost. Klíčová slova: Spolupráce studentů, participace studentů na výzkumu, další vzdělávání pracovníků, průběžné výsledky výzkumného šetření ve firmách 1. SPOLUPRÁCE STUDENTŮ EPI NA PROJEKTU HOSPODÁŘSKÉ KOMORY Je pozoruhodné, že idea rektora EPI „Vysoká škola jako facilitátor rozvoje regionu“ nejen neochabuje, ale dále se rozvíjí. V souvislosti s rozšířením pobočky školy do Hodonína se otevírá působnost zmíněné myšlenky kromě zlínského regionu i na kraj Jihomoravský. V této souvislosti byla podepsána smlouva s Obchodní a hospodářskou komorou Brno o participaci studentů EPI na výzkumném šetření ve firmách, které je organizováno v rámci projektu Evropského sociálního fondu v operačním programu Rozvoj lidských zdrojů na téma Další vzdělávání pracovníků řemeslných profesí1. Cílem projektu je srovnat zjištěné vzdělávací potřeby s nabídkou vzdělávacích institucí a získat podklady k ovlivnění dalšího vývoje dalšího vzdělávání v JMK ke zvýšení konkurenceschopnosti firem. Průběh spolupráce na tomto úseku ukazuje pozitivní přínos jednak v tom, že studenti mají vhodnou příležitost blíže se seznámit s výrobním programem, podnikovou kulturou i dalšími stránkami života firem v blízkém okolí. To jim napomůže při zajišťování zaměstnání po absolvování školy. Další významnou stránkou je poznání výzkumných technik, aplikovaných ve výzkumu. Kromě toho zanedbatelná není ani odměna za vyplnění jednoho dotazníku a jeho odeslání v elektronické podobě na OHK Brno. 2. CHARAKTERISTIKA VÝZKUMNÉHO PROJEKTU Výzkumné šetření ve firmách se týkalo dalšího vzdělávání pracovníků řemeslných profesí v Jihomoravském kraji. Od začátku roku 2006 již pokročilo a vyhodnotili jsme odpovědi z dotazníků od 310 firem což přesahuje polovinu celkově předpokládaných respondentů. Domníváme se, že zjištěné průběžné výsledky by mohly být zajímavé pro studenty, kteří se průzkumu zúčastnili i pro jejich učitele, případně i pro další zájemce. Navštívené podniky mají průměrný počet pracovníků 1032. Ve struktuře vzdělání je převážná většina pracovníků s výučním listem (52 %), necelá čtvrtina (24 %) s maturitou, necelých 10 % se základním, 7 % s vysokoškolským a 2 % s vyšším odborným vzděláním. Kvalifikační potenciál je tedy poměrně nízký. Průměrné výdaje na podnikové vzdělávání činí 0,56 % z nákladů firmy. To odpovídá situaci v ČR, ale nedosahuje průměru EU, který se pohybuje nad 1 %. 1 2 Projekt CZ 04.1.03/3.3.11.1/2655 podle třídění velikosti podniků EU se jedná převážně o malé podniky „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 173 3. VÝSLEDKY VÝZKUMNÉHO ŠETŘENÍ První otázkou bylo zjištění chybějících profesí. Největší poptávka je po stavebních profesích – v absolutním vyjádření 108 osob, tj. v každé třetí firmě chybí zedník, což odpovídá současnému stavebnímu rozmachu. Chybí také příbuzné profese - tesař. Další skupinu nedostatkových řemeslných profesí tvoří „černé řemeslo“: zámečníci, obráběči kovů, montéři, slevači a obsluhy strojů a zařízení. V rozporu s těmito potřebami se neotevřel obor zámečník v ISU na Olomoucké, a to vlivem působení rodičů, kteří nevidí perspektivu v řemeslné profesi. Zájem je také o knihaře, mechaniky elektrotechnických zařízení (graf 1) 1) V současné době nám chybí pracovníci řemeslných profesí ve třídě 27 29 108 36-67-E,H Zedník, kamnář, zednické práce, stavební práce 23-51-E,H Zámečník, zámečnické práce a údržba 32 34-57-E,H Knihař, knihařské práce 34 23-56-E,H Obráběč kovů, obráběčské práce 31-07-R Textil 34 36-64-E,H Tesař, tesařské práce 102 21-55-E,H Slévač, slévačské práce 26-52-E,H Mechanik elektrotechnických zařízení 60 29-53-E,H Pekař, pekařské práce 23-46-L Obsluha strojů a zařízení 79 82 Naše závěry v této otázce korespondují s poznatky Pardubického kraje, s nímž výsledky porovnáváme. Podobná skladba potřebných profesí je předpokládaná i v létech 2007 a 2010 (graf 2) 2) V rámci rozvoje firmy předpokládáme potřebu pracovníků řemeslných profesí 160 140 120 100 Počet zaměstnanců 2007: Počet zaměstnanců 2010: 80 60 40 20 0 23-51-E,H 36-67-E,H 23-56-E,H Zámečník, Zedník, kamnář, Obráběč kovů, zámečnické zednické práce, obráběčské práce a údržba stavební práce práce 36-64-E,H 34-57-E,H Tesař, tesařské Knihař, práce knihařské práce 31-07-R Textil 21-55-E,H Slévač, slévačské práce Ve struktuře kvalifikace požaduje skoro polovina firem za její nezbytnou součást především zodpovědnost za práci a řemeslnou zručnost a dále samostatnost, adaptibilitu na nové úkoly a schopnost týmové práce – jedná se tedy v prvé řadě o odbornost, ale výrazně se akcentují i osobnostní vlastnosti (graf 3). Překvapivé je, že značná část firem (přes 80) považuje za nepotřebnou zběhlost v cizím jazyku a také práci s počítačem. „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 174 3) Jaké kvality by měli mít pracovníci řemeslných profesí podle vašich představ? 160 140 120 100 nezbytné velmi důležité 80 potřebné málo potřebné není třeba 60 40 20 0 Komunikační schopnosti Řemeslná zručnost Zodpovědnost za práci Adaptabilita na nové úkoly Schopnost týmové práce Zběhlost v cizím jazyku Práce s počítačem Samostatnost V názorech firem na vzdělávání ve školském systému dominuje téměř u poloviny firem důraz na lepší praktické dovednosti, dále se očekává větší zájem o profesi, návyk na týmovou práci a na zvýšení pracovní disciplíny. 4) Jaká jsou Vaše očekávání pokud jde o odborné vzdělávání ve školském systému? 160 140 120 100 vyhovuje zlepšit podstatně zlepšit 80 60 40 20 0 Širší profesní zaměření Lepší praktické dovednosti Zvýšení pracovní disciplíny Větší zájem o profesi Loajálnější vztah k podniku a snahu podílet se na kultuře podniku Podobné jsou i požadavky na další odborné vzdělávání řemeslníků (graf 5) „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 175 5) Jak si představujete další vzdělávání řemeslníků pro vaši firmu po stránce obsahové a metodické? 51 54 Větší důraz na dovednosti 219 Návyk týmové práce Výraznější osobnostní výchovu 73 Propojení odborné a jazykové přípravy Více poznatků, inovací ze zahraničí, EUs mezinárodním certifikátem 133 Po organizační stránce převládá zájem o vzdělávání přímo ve firmě 186 ze 300 firem), ve vzdělávací instituci jen 112. Z forem vzdělávání firmy preferují distanční formu (56) oproti prezenční (31) 6) Jak si představujete další vzdělávání řemeslníků pro vaši firmu po stránce organizační? 31 8 56 Vzdělávání přímo ve firmě Vzdělávání ve vzdělávací instituci 186 Distanční formou ve volném čase pracovníka Prezenční formou s uvolňováním pracovníka ke studiu Uznání neformálních a informálních kompe- tencí pracovníka ve smyslu Národní soustavy kvalifikací 112 Způsob získávání nových pracovníků vykazuje překvapující údaje. Nejčastěji se zájemci hlásí sami, potom následuje doporučení zaměstnanců, inzeráty. Personální agentury a zejména úřady práce, jako specializované instituce jsou uváděny jako výjimečný zdroj, byť by se jednalo o podporu na nové místo nebo o zaměstnávání handicapovaných osob (graf 7). „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 176 7) Jakým způsobem získáváte nové pracovníky řemeslných profesí? 140 120 100 80 často někdy výjimečně nikdy 60 40 20 0 Z úřadu práce s podporou na nové místo Z úřadu práce zaměstnáním handicapov.osob Pomocí inzerátů Využitím personálních agentur Na doporučení zaměstnanců Přímo na školách Hlásí se sami Mezi problémy se získáváním řemeslníku uvádějí firmy jako běžné nevyhovující odbornou kvalifikaci, nedostatečné osobnostní vlastnosti, nepřiměřené mzdové nároky a špatné spojení do práce (graf 8) 8) Jaké problémy máte se získáváním nových pracovníků řemeslných profesí? 180 160 140 120 100 žádné běžné velké 80 60 40 20 0 Nevyhovující odborná kvalifikace Nedostatečné Špatné spojení Nevyhovující Závislost na Nepřiměřené osobnostní do práce pracovní doba drogách, mzdové nároky vlastnosti (jaká): alkoholu, ženy uchazečů s dětmi Neochota pracovat přesčas Některé profese nejsou k dispozici Neochota pracovat ve směnách . Toto zjištění bude nutné dále zkoumat ve vztahu k nabídce vzdělávání a hledat soulad mezi trhem práce a trhem vzdělávání. Lze očekávat opatření nově vznikajícího Institutu trhu práce, zřízeného z iniciativy MPSV a HK ČR. Za problémy k řešení označují dotázané firmy z 50% neochotu přebírat zodpovědnost, slabou flexibilitu v přechodu na jinou práci (84), vysoké platové nároky (80), neschopnost týmové práce (72) a také neúčast na budování podnikové kultury (53) a nedostatečné charakterové vlastnosti (48). Zarážející je poznatek, že 46 firem, tj. v každé skoro sedmé firmě se vyskytuje nezájem o rozšíření kvalifikace re o rekvalifikaci. Kardinální otázkou kvality přípravy řemeslníků je spolupráce s praxí.. Na praxi studentů se podílí značná část firem 57 (to je asi třetina firem), z toho s hodnocením studentů 39 a bez hodnocení 19. Exkurze poskytuje 35 firem, z toho 14 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 177 pravidelně. Sponzoring škol uvádí 19 firem, studentů 3. Neuspokojivá je účast zástupců podniků na zkouškách, jak to předpokládá školský zákon. Je to jen 5 firem ze 193, tj. ani tři %. (zpracováno z druhé etapy hodnocení – nové podklady nebyly dodány) Zajímaly nás i změny, způsobené vstupem do EU před dvěma roky. Nešlo o výrazné změny. Projevily se částečně ve zvýšení nároků pracovníků, ve více nabídkách a. v dodržování norem EU. Další vzdělávání pracovníků proběhlo v naprosté většině ve firmách a v pracovní době s tématickou převahou technologie (149), bezpečnosti práce (101) ISO (50), jazykových (22) a práce na počítači (23). V dotaznících byl vyčleněn prostor pro návrhy. Firmy nejčastěji požadují řešení daňových úlev při praxi studentů. Investice do nich jsou znehodnocovány přechodem učňů do jiného podniku. Daňové úlevy jsou potřebné i při zaměstnávání čerstvých absolventů, kterým chybí praxe. Firmy upozorňují na nutnost zvýšení prestiže řemeslných profesí a jejich stimulace ve společnosti. Řada firem projevila zájem o účast na konferenci, která se připravuji v rámci podzimního Mezinárodního strojírenského veletrhu v (18. 9. 2006). Některé firmy projevily zájem o spolupráci na pilotních projektech, kde budeme ověřovat kvalifikační a hodnotící standardy vybraných profesí. 4 ZÁVĚREM Participace studentů vysoké školy na výzkumném šetření ve firmách a vzdělávacích institucích je přínosem jak pro studenty, tak i pro manažéry projektu. Dílčí vyhodnocení výsledků průzkumu ukazuje již na jisté tendence a poskytuje impulzy ke zlepšení přípravy v odborných školách a učilištích i v další přípravě řemeslníků. Problémem je důstojné postavení řemeslných profesí v dalším vývoji společnosti. Ukazuje se mezera, která je způsobena tím, že úřady práce pracují především s nezaměstnanými, ale nejsou uzpůsobeny vyhledáváním potřebných pracovníků. Jeví se potřeba porovnávat potřeby trhu práce se strukturou školské soustavy i s možnostmi dalšího vzdělávání, což je prostor pro vytváření adekvátního systému v regionech. Předběžné výsledky mohou být podkladem pro informování Komise JMK pro vzdělávání a pro Krajskou radu pro rozvoj lidských zdrojů k synergické koordinaci aktivit. Závěrečné vyhodnocení bude účelné srovnat s běžným systémem, který realizují úřady práce, s vytvářenou Národní soustavou kvalifikací a se strategií rozvoje JMK. Po dodání podkladů od Česko.německé obchodní a průmyslové komory a od Česko-rakouské hospodářské společnosti bude účelné srovnat výsledky našich a zahraničních firem a doplnit tuto informaci pro zainteresované osoby i pro širší veřejnost. LITERATURA [1] DRUCKER, P. Řízení v době velkých změn. Praha : Management Press, 1998. [2] MALACH, A. Jak podnikat po vstupu do EU. Praha : Grada Publishing, 2005. [3] KOL.Projekt Další vzdělávání pracovníků řemeslných profesí. Brno : Obchodní a hospodářská komora, 2005. ADRESA Doc. Ing. Antonín Malach, CSc. Ekonomicko-správní fakulta Masarykovy university v Brně Lipová 41 a 602 00 Brno tel.: 549 495 892 e-mail: [email protected] „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 178 JMENNÝ REJSTŘÍK B M BALGA, J. ............................... 49 ČECH, K. ............................... 165 MALACH, A. ........................ 173 MATOUŠEK, P. ...................... 91 MEČÁR, M. ............................ 23 MRÁČEK, P. ......................... 145 D N DOSKOČIL, R. ...................... 141 DOSTÁL, P. ........................... 141 DUBOVEC, J.......................... 137 DURAJ-NOWAKOWA, K........ 31 P Č NADÁNYIOVÁ, M. .............. 125 NOVÁK, P. ............................ 151 PRACHAŘ, J. ........................ 101 G GALAJDOVÁ, J. ................... 155 R H, CH RADOVÁ, J. ............................ 81 RÖSSLER, M. ....................... 113 HABÁNIK, J. ........................... 35 HLAČINA, T. .................. 81, 137 CHODASOVÁ, Z. ................. 169 S, Š SLAMĚNÁ, E. ......................... 97 STAŇKOVÁ, M. ................... 151 STRIŠŠ, J. ............................. 133 SUJA, M. ................................. 73 SVITÁK, Z. ........................... 165 SYROVÁTKOVÁ, P. ............ 149 ŠEDIVÁ, M. ............................ 35 ŠMÁTRALA, M. ................... 159 J JAKUBOVIČ, D. ..................... 55 K KRÁLIK, J. .............................. 13 KRÁLIKOVÁ, K. .................. 105 KRATOCHVÍL, O. ....................9 KURIL, J. ................................. 67 V VODÁK, J. ............................ 121 VOLŠA, L. ............................ 145 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 179 „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006 EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006 180 Název: „JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ V PŘÍHRANIČNÍCH Autor: Kolektiv autorů Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil: Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699, 686 04 Kunovice Náklad: 100 ks Počet stran: 180 Vydání: první Rok vydání: 2006 ISBN 80-7314-097-7 REGIONECH I SBN 8 0 - 7 3 1 4 - 0 9 7 - 7 9 788073 140977