acrobat - Notárska komora Slovenskej republiky

NA ÚVOD
Vážené kolegyne, vážení kolegovia!
Rok 2011 je z hľadiska využívania informačných technológií notárom prelomovým rokom, ktorému predchádzal historický vývoj.
Novela Notárskeho poriadku účinná od 1. januára 2002 zaviedla pojem notárske centrálne registre. Notárska
komora Slovenskej republiky vedie Centrálny informačný systém a zodpovedá za jeho plynulú a bezpečnú prevádzku. Centrálny informačný systém pozostáva z technického vybavenia a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracovávanie, uchovávanie, vyhľadávanie a prenos dát súvisiacich
s notárskou činnosťou. Súčasťou systému sú notárske centrálne registre, ktorých vedenie je komore zverené
Notárskym poriadkom alebo osobitným predpisom. Do Centrálneho informačného systému má prístup každý
notár a iné osoby, ak to ustanoví osobitný predpis. Prvým notárskym centrálnym registrom bol Notársky centrálny register určených právnických osôb. Ďalšími dôležitými boli – notársky centrálny register závetov, notársky centrálny register záložných práv, notársky centrálny register dražieb.
Ďalším významným krokom bolo spustenie notárskeho centrálneho registra listín od 1. januára 2005.
V súlade s ustanovením § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka je písomná forma zachovaná vždy, ak je právny
úkon urobený elektronickými prostriedkami a je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Každá notárska zápisnica je obligatórne najneskôr v deň jej vyhotovenia uložená v elektronickej podobe do Notárskeho
centrálneho registra listín, zároveň je nutné, aby ju notár ako jej autor v elektronickej podobe aj podpísal svojím zaručeným elektronickým podpisom a opatril časovou pečiatkou. V súlade s tým vydalo Ministerstvo spravodlivosti SR výnos, ktorým bol tento postup zapracovaný do novely kancelárskeho poriadku účinnej od
1. októbra 2011, a od tohto dňa je spustená systémová nadstavba na Notársky centrálny register listín.
Už prvý vývoj notárskych centrálnych registrov predpokladal, že budú uchovávať a spracovávať dôverné, citlivé
a dôležité informácie, preto aj sama legislatíva ustanovuje, aby bol systém funkčný 7 dní v týždni a 24 hodín
denne podľa prísnych bezpečnostných pravidiel.
Aby sa splnili tieto prísne požiadavky, Notárska komora SR viackrát investovala do modernizácie svojho systému a do dôkladnej kontroly bezpečnosti.
V týchto dňoch Notárska komora SR ukončila prvú etapu vývoja a celoplošného úspešného nasadenia informačného systému WEBNotar, ktorý obsahuje komplexné riešenie archívneho a databázového systému nevyhnutného k činnosti každého notárskeho úradu. Vývoj tohto nového systému prebiehal od roku 2010.
Samozrejme, keďže išlo o nasadenie úplne nového moderného systému, nebolo jeho nasadenie jednoduché
a aj pre notárov bolo časovo náročné.
Tento nový systém založený na najmodernejšej počítačovej platforme obsahuje všetky pôvodné databázy notárskych centrálnych registrov starého systému, ako aj novovytvorené databázy nového systému.
Architektúra systému WEBNotar je postavená na filozofii otvoreného systému, ktorý je možné prispôsobovať
požiadavkám iných informačných systémov štátnej správy a justície. Vďaka jeho nasadeniu, bude spúšťanie
jednotlivých databáz informačných systémov verejnej správy a justície podstatne jednoduchšie, rýchlejšie
a finančne menej náročné.
Prvou novinkou, ktorá bola v systéme spustená, bol nový systém vydávania výpisu z obchodného registra, kde
proces, ktorý štandardne trval až 4 dni, bol zrýchlený na niekoľko hodín, a na zrýchlení sa stále aktívne pracuje.
Notárska komora SR aktívne pracuje na nových možnostiach využívania databázových systémov, ktoré sú napojené vo vládnej sieti Govnet prostredníctvom Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES).
Ide najmä o služby obchodného registra, živnostenského registra, registra trestov, registra obyvateľov.
Vybudovaný informačný systém získava svoje vplyvné postavenie pri elektronických službách, o čom svedčí aj
fakt, že pri navrhovaných novelách právnych predpisov, z viacerých rezortov, ktoré zavádzajú elektronické
služby, sa s činnosťou notára a jeho informačného systému počíta.
JUDr. Miroslav Gregor ml.
predseda Analytickej skupiny NK SR
a člen Prezídia NK SR
Články
ARS NOTARIA 4/2011
• Články •
DLHY V DEDIČSKOM KONANÍ A PREDLŽENÉ
DEDIČSTVO – IV. ČASŤ
JUDr. Miriam Breznoščáková
notárka so sídlom vo Vranove nad Topľou
nariadiť likvidáciu dedičstva. Rozhodne o tom aj
bez návrhu. Rovnako súd postupuje, ak štát navrhol likvidáciu dedičstva preto, že veriteľ odmietol prijať na úhradu svojej pohľadávky vec z dedičstva.“
V závere svojho predchádzajúceho príspevku
som sa začala zaoberať likvidáciou predlženého
dedičstva postupom podľa § 175t až 175v OSP,
ako posledným z troch spôsobov a procesných
možností vyporiadania sa s dlhmi poručiteľa, ktoré prichádzajú do úvahy zásadne len v prípade
predlženého dedičstva, konštatovaného na základe uznesenia podľa § 175o OSP.1
Odsek 2: „O nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili
svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí,
a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri
likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie
vyvesí na úradnej tabuli súdu.“
Likvidácia dedičstva
Vo štvrtej časti svojho príspevku na tému „dlhy
v dedičskom konaní“ sa pozastavím práve nad
osobitým spôsobom vyporiadania sa s predlženým dedičstvom, a to likvidáciou dedičstva.
Odsek 3: „Len čo uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva nadobudlo právoplatnosť, nepostupuje sa už podľa § 175p až 175s.“
Osobitne sa pokúsim zamerať na predpoklady
likvidácie dedičstva, obsah a formu uznesenia
o nariadení likvidácie dedičstva, právne následky jej nariadenia, premlčanie v súvislosti s nariadením likvidácie dedičstva, účel likvidácie dedičstva a načrtnem zákonné spôsoby a možnosti
speňaženia majetku patriaceho do dedičstva.
A. Predpoklady likvidácie
Likvidáciu dedičstva môže nariadiť zásadne len
súd. Nariadenia súd vykoná vo forme uznesenia,
ktoré obsahuje výrok o nariadení likvidácie. Toto
uznesenie pripravuje súdny komisár a vydáva ho
len sudca, teda nie súdny komisár2 ani vyšší súdny úradník,3 keďže ide o úkony, ktoré sú vyňaté
z ich kompetencií.
Podľa súčasnej platnej procesnej úpravy zakotvenej v §175t OSP platí:
Súd nariadi likvidáciu, čo v praxi znamená prípravu uznesenia o nariadení likvidácie súdnym
komisárom, len za splnenia určitých formálnych
Odsek 1: „Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode podľa § 175p, môže súd uznesením
1 § 175o ods. 1 OSP: „Na podklade zistenia podľa § 175m určí súd všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedič-
stva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi; ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy. Ustanovenie § 136 OSP sa použije primerane.“
2 § 38 ods. 2 OSP - Notár v konaní podľa odseku 1 je oprávnený vydať rozhodnutia okrem rozhodnutí uvedených v osobitnom
predpise.
3 § 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších prepisov – V občianskom súdnom konaní vyšší súdny
úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu
c) v konaní o dedičstve okrem
1. sporu dedičov o dedičské právo,
2. odňatia veci poverenému notárovi,
3. vrátenia veci notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo zmenu uznesenia,
4. konania o dedičstve alebo jeho časti, ktoré sa nachádza v cudzine,
5. konania o dedičstve po poručiteľovi, ktorý zomrel v cudzine alebo bol cudzím štátnym príslušníkom,
6. nariadenia likvidácie dedičstva,
7. privolenia súdu k úkonom dedičov na predaj alebo iné opatrenia...
4
ARS NOTARIA 4/2011
Články
a materiálnych predpokladov v danom štádiu
dedičského konania, a to:
a) Dedičstvo je predlžené a o tejto skutočnosti
je už vydané samostatné uznesenie podľa
§ 175o OSP (samozrejme, že predlženie je
zistené ku dňu smrti poruč.), resp. právoplatné uznesenie o vyporiadaní BSM.
b) Dedičia neuzatvorili s veriteľmi dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu
pohľadávok veriteľom alebo ju súd neschválil.
Obe podmienky uvedené v písm. a) a b) musia byť splnené kumulatívne.
c) Likvidáciu dedičstva navrhne dedič alebo veriteľ, čím ju súd musí nariadiť, pokiaľ sú splnené predpoklady uvedené v a) a b).
d) Likvidáciu dedičstva navrhne štát, ktorému
dedičstvo pripadlo, a veriteľ odmietne prijať
na úhradu veci z dedičstva, hoci ide aj o nepredlžené dedičstvo, čím ju súd musí nariadiť
(podľa súčasnej judikatúry tak štát môže navrhnúť len do právoplatnosti osvedčenia či
uznesenia o dedičstve, ktorým došlo k pripadnutiu dedičstva štátu).
e) Súd môže nariadiť likvidáciu dedičstva aj bez
návrhu... súd tu musí posúdiť dôvodnosť tohto
postupu vzhľadom na všetky okolnosti, ktorými sú: rozsah majetku, z ktorého by mohli byť
veritelia uspokojení, záujem veriteľov...
ktorú určí súdny komisár. Táto výzva obsiahnutá v uznesení o nariadení likvidácie dedičstva
je obligatórnou obsahovou náležitosťou tohto
uznesenia aj v tom prípade, ak už jedna konvokácia podľa §175n4 bola vykonaná.5
3.
veriteľom, že pohľadávky, ktoré
nebudú pri L uspokojené, ak sa vyčerpá cena
dedičstva
4.
možnosti podať
Uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva sa
doručuje do vlastných rúk:
1. dedičom,
2. všetkým známym veriteľom v deň vydania
uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva
(pričom sa už nedoručuje prípadným ďalším
veriteľom, pokiaľ by došlo k zmene okruhu
veriteľov ako účastníkom konania),
3. vyhláškou neznámym veriteľom alebo veriteľom, pobyt ktorých nie je známy, vyvesením
na úradnej tabuli súdu a súdneho komisára.6
C. Právne následky nariadenia
likvidácie dedičstva
n
n
B. Uznesenie o nariadení likvidácie
Uznesenie súdu, ktorým sa nariadi likvidácia dedičstva obsahuje:
1. Výrok o
likvidácie.
2.
,
n
Najpodstatnejším právnym následkom likvidácie dedičstva je, že dedičstvo neprechádza
reálne na dedičov, ale uspokojujú sa z neho
jednotlivé nároky veriteľov v rámci rozvrhu výťažku získaného speňažením dedičstva.
Nariadením likvidácie dedičstva
konania o dedičstve (sú nimi až do skončenia konania).
Nariadením likvidácie dedičstva
7
, a preto ani nemožno veriteľov
odkazovať na sporové súdne konanie.8
4 § 175n OSP - Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú
v uznesení určí, a poučí ich o tom, že dedičia nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky včas neoznámili, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli. Uznesenie súd uverejní vyvesením na úradnej tabuli súdu.
5 Pri konvokácii vykonanej podľa § 175n OSP, pokiaľ ide o zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa, sa len obmedzí miera zod-
povednosti dediča, ktorý nadobudne predlžené dedičstvo za neuplatnené pohľadávky veriteľov v lehote uvedenej v konvokačnej výzve, no pri konvokácii obsiahnutej v uznesení o nariadení likvidácie dedičstva pohľadávka, ktorá nebola uspokojená
z rozvrhu výťažku pri likvidácii zanikne, pričom však nie je rozhodujúce, či počas plynutia lehoty uvedenej vo výzve obsiahnutej
v uznesení o nariadení likvidácie uplatnená bola, alebo nie.
6 § 47a OSP - Pokiaľ zákon ustanovuje, že rozhodnutie má byť vyvesené na úradnej tabuli súdu, platí, že pätnástym dňom vyvese-
nia bolo rozhodnutie doručené účastníkom, ktorí nie sú súdu známi alebo ktorých pobyt nie je známy.
7 § 175k ods. 3 OSP - Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte
čistého majetku na ne neprihliada.
8 § 175y OSP - (1) Nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podľa § 175k ods. 3 nebráni
účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve.
(2) Okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzišlo, aby sa domáhal svojho práva žalobou.
5
Články
n
n
ARS NOTARIA 4/2011
dlhu poručiteľa zo
Preto je potrebné objasniť skutočné vlastnícke vzťahy poručiteľa k majetku a súčasne
je potrebné preukázať, či tu dlh poručiteľa
existuje, či nie (platí tu zásada oficiality).
Pri zisťovaní dlhov
veriteľov, teda prihlásených pred
nariadením likvidácie dedičstva, rovnako ako
aj na pohľadávky veriteľov prihlásených po
nariadení likvidácie dedičstva.
Pri likvidácii dedičstva
strany dedičov
, nie k priebehu dedičstva, čo
však nebráni, aby dedičia svoj názor ohľadom
namietania premlčania pohľadávky veriteľom
uplatňovanej v priebehu konania o dedičstve nemohli meniť.
dedičstva
premlčacia
doba
Dosiaľ
. To sa týka aj takých pohľadávok, ktoré
veriteľ do dedičstva prihlásil a následne potom
na výzvu veriteľom v uznesení podľa § 175t OSP
si už znovu túto pohľadávku neprihlásil. Úmrtím
veriteľa sa rovnako nezastavuje premlčacia lehota jeho pohľadávky, preto je potrebné v rámci konania o dedičstve zabrániť premlčaniu pohľadávok zaradených do aktív dedičstva, napríklad
ustanovením správcu dedičstva alebo iným neodkladným opatrením.10
likvidácie dedičstva,
n
Pokiaľ sa pri zisťovaní majetku a dlhov poručiteľa ku dňu nariadenia likvidácie dedičstva
zistí rozdiel medzi všeobecnou cenou majetku, výškou dlhov a výškou predlženia ustanovenou ku dňu úmrtia poručiteľa uznesením,1
napríklad z dôvodu veľkého časového rozdielu medzi týmito údajmi, alebo z dôvodu, že sú
zistené ďalšie aktíva či pasíva, a tým aj rozdielny údaj o všeobecnej cene majetku, výške
dlhov a výške predlženia,
Speňaženie majetku poručiteľa
9
n
Nariadením likvidácie dedičstva
n
, ktorí prihlásili svoje pohľadávky
pred nariadením likvidácie dedičstva, aj
v priebehu likvidácie dedičstva,
dedičstve. Ak
v priebehu konania súd zistí, že pohľadávka
veriteľa, ktorý je tým aj účastníkom dedičského konania, neexistuje, prestane s ním konať
ako s účastníkom, pričom o tom nevydáva
uznesenie.
Vychádzajúc zo samého účelu likvidácie dedičstva, ktorým je jednoznačne uspokojiť veriteľov,
bez ohľadu na práva a záujmy dedičov, ktorí síce
ostávajú dedičmi, no strácajú dosah na predmet
dedičstva a akékoľvek ovplyvňovanie priebehu
likvidácie, je podstatnou fázou likvidácie dedičstva jeho speňažovanie.
Dovolím si povedať, že táto etapa dedičského konania už s dedičským konaním ma pramálo čo
spoločné, azda len to, že dedičia sú stále účastníkmi konania, rovnako ako pretrvávajúca zásada oficiality, ktorou je stále dedičské konanie vedené, aj pri speňažovaní majetku patriaceho do
dedičstva. V každom prípade je to veľmi špecifický postup, ktorý sa svojím charakterom odlišuje
od samej podstaty dedičského konania a je
vlastne prelomom zásady dedičského konania
ako nesporového konania.
D. Premlčanie v nadväznosti
na likvidáciu dedičstva
Jeho cieľom, ako som to už spomenula, nie je
prejednať samo dedičstvo univerzálnou sukce-
pohľadávky veriteľom do dedičstva
sa premlčacia lehota
.
9 § 175o ods. 3 OSP posledná veta - Ustanovenie § 136 OSP sa použije primerane.
§ 136 OSP - Ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa
svojej úvahy.
10 § 175e OSP - (1) Ak to vyžaduje všeobecný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov, urobí súd aj bez návrhu neodkladné opat-
renia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa
o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu
dedičstva alebo jeho časti.
(2) Zabezpečenie dedičstva sa vykoná najmä jeho uložením na súde alebo u uschovávateľa, zapečatením v poručiteľovom byte
alebo na inom vhodnom mieste, zákazom výplaty u dlžníka poručiteľa alebo súpisom namieste samom.
6
ARS NOTARIA 4/2011
Články
ku.
postupovať
s náležitou starostlivosťou tak, aby majetok speňažil za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný majetok za obdobných podmienok obvykle
predáva“.
siou, ale uspokojiť uplatnené nároky veriteľov speňažením poručiteľovho majetku.
Je to vlastne samostatná etapa dedičského konania, v ktorej sa obhajujú oprávnené záujmy veriteľov, odhliadnuc od toho, že ide vlastne formálne stále o dedičské konanie.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia „pri
speňažovaní majetku súdny komisár koná za
účastníkov konania vo vlastnom mene. O každom speňažovaní majetku súdny komisár informuje účastníkov konania a prihliada na ich výhodnejšie návrhy na speňažovanie majetku“.
Po právoplatnosti uznesenia o nariadení likvidácie v spojení s uplynutím lehoty na prihlasovanie
pohľadávok veriteľov uvedenej v uznesení o nariadení likvidácie súdny komisár pristúpi k speňažovaniu majetku patriaceho do dedičstva.
Podľa odseku 3 „o majetku poručiteľa, ktorý sa nepodarilo takto speňažiť, rozhodne súd, že pripadá
štátu s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa“.11
Nariadenie likvidácie majetku má za následok,
že sa akýkoľvek majetok poručiteľa (zaradený do
aktív dedičstva) speňaží. Speňaženie sa vykonáva aj pri veciach (pohľadávkach), ktoré by inak
nepodliehali výkonu rozhodnutia. Speňaženie
vykoná súd/súdny komisár bez ďalšieho návrhu,
a to predajom veci.
Z historického hľadiska sa likvidácia realizovala,
a teda speňažovanie prebiehalo exekúciou. Prof.
Peter Vojčík vo svojom Stručnom komentári
k Občianskemu zákonníku, konkrétne k § 471,
uvádza ako spôsob likvidácie predaj celého majetku poručiteľa prostredníctvom exekútora
(podľa § 114 až 128 zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov).
Speňažovanie a procesná norma
Verím, že mi dajú mnohí kolegovia za pravdu, ak
poviem, že v slovenskom právnom poriadku absentuje podrobnejšia právna úprava vyporiadania predlženého dedičstva, najmä spôsobov
a postupov speňažovania majetkovej podstaty
dedičstva, ktorá je v súčasnosti pomerne stroho
zakotvená len v ustanovení § 175v OSP, no bez
odkazu na osobitný právny predpis, prípadne vykonávací predpis, či iný interný právny predpis.
Tento legislatívny stav trvá od 1. júla 2005, teda
od účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku prijatej v súvislosti s prijatím zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii,
ktorý zrušil a nahradil zákon o konkurze a vyrovnaní, na ktorý práve odkazovalo pôvodné ustanovenie § 175u OSP, čo navodilo stav, že ustanovenie §175u OSP neobsahuje odkaz na inú
osobitnú právnu normu, ktorá by upravovala
spôsob speňažovania majetku poručiteľa.
Keďže súčasný Občiansky súdny poriadok upúšťa
od špecifikácie spôsobov speňažovania majetku
patriaceho do dedičstva, možno teda predpokladať, že pri speňažovaní majetku patriaceho do dedičstva pri jeho preukázanom predlžení, môže
súdny komisár zvoliť akýkoľvek zo zákonných časovo a finančne efektívnych spôsobov speňažovania, teda predaja dedičstva tak, ako sú uvedené
v jednotlivých súvisiacich predpisoch.
Ustanovenia o speňažovaní majetku možno
v platnom právnom poriadku SR nájsť v týchto
predpisoch:
1. § 116 až 190 zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov,12
2. § 132,11 § 471 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník)v znení neskorších predpisov,13
Podľa súčasného právneho stavu zakotveného
v § 175u ods. 1 OSP „likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majet-
11 § 132 ods. 2 OZ - Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným,
a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
12 § 116 zákona č. 233/1995 Z.z. - Exekúcia sa môže vykonať aj podľa návrhu oprávneného s výslovným určením vecí, ktoré sa
majú predať.
§ 134 zákona č. 233/1995 Z.z. - Exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti (ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“) súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.
13 § 471 druhá veta OSP - Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to
súd na návrh dedičov vyzvalo, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.
7
Články
ARS NOTARIA 4/2011
voľnej dražby, no na druhej strane sa zasa
otvára veľký priestor pre aplikáciu akýchkoľvek
súvisiacich právnych noriem.
3. § 92 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov,14
4. § 2 a nasl. zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľnej dražbe v znení neskorších predpisov.15
Ustanovenie jasných zákonných prostriedkov
a kompetencií notára najmä pri speňažovaní likvidovaného majetku v dedičskom konaní sa javí
azda naliehavejším o to viac, že ustanovenie
§ 175u OSP svojím znením kladie
Z tohto by sa dalo usúdiť, že právny poriadok Slovenskej republiky pozná reálne niekoľko spôsobov speňažovania majetku poručiteľa na účely
uspokojenia veriteľa, no ani jediný z týchto spôsobov nie je úplne jasný a daný, hoci sa má realizovať stále v rámci dedičského konania, v ktorom je činný súdny komisár.
(tým, že umožňuje súdnemu komisárovi konať za účastníkov
vo vlastnom mene16) a súčasne mu kladie
(tým, že mu kladie povinnosť postupovať s náležitou starostlivosťou pri speňažovaní majetku
– úkony notára ako súdneho komisára by mali
smerovať k čo možno k najefektívnejšiemu výsledku – k dosiahnutiu čo najvyššieho výťažku,
a teda čo najvyššej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov – ochrana veriteľov poručiteľa17
a súčasne predpokladá komunikáciu notára
a veriteľov, čím notár má voči veriteľom povinnosť informovať ich o svojom postupe a prihliadať na ich návrhy na speňažovanie 18.
Preto sa pokúsim načrtnúť možné spôsoby speňažovania majetku patriaceho do dedičstva po
poručiteľovi v rámci nariadenej likvidácie dedičstva, aj v porovnaní s českými kolegami, vychádzajúc z platnej právnej úpravy Slovenskej republiky upravujúcej predaj majetku, ako jeho
speňažovanie.
Práve skutočnosť, že dedičské konanie stále prebieha a je tu činný súdny komisár na základe
poverenia súdu... úloha, poslanie a najmä kompetencie notára ako súdneho komisára vykonávajúceho jednotlivé úkony pri likvidácii dedičstva, najmä pri jeho speňažovaní v žiadnej
zákonnej úprave nie sú jasné a dané, vyvoláva to
na jednej strane obavy z neznáma, možno neprekročenia istých hraníc kompetencií či prelínaniu
verejného prvku dedičského konania, v ktorom
vystupuje na základe delegácie súdnej právomoci notár s prvkom súkromným, najmä v prípade
priameho predaja a speňažovania formou dobro-
Azda okrem § 38 a § 175zca ods. 2 písm. a) OSP
je to jediné výslovné zakotvenie pojmu súdny komisár v procese dedičského konania, a preto sa
nám notárom javí ako významné.
Na druhej strane je táto formulácia odseku 1
druhá veta a odseku 2 ak nie protichodná, tak
aspoň nejasná, keďže v prvej vete odseku 1
19
(a nie súdnym komisárom) a následné právo a povinnosť už viaže k súdnemu komisárovi 16, 17, 18.
14 § 92 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii - Spôsob speňažovania majetku – odsek 1: Správca môže na účely
speňaženia majetku
a) vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž,
b) poveriť predajom majetku dražobníka,8
c) poveriť predajom majetku obchodníka s cennými papiermi,
d) zorganizovať dražbu, ponukové konanie alebo iný súťažný proces smerujúci k predaju majetku,
e) predať majetok iným vhodným spôsobom.
15 § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľnej dražbe v znení neskorších predpisov – dražbou je verejné konanie, ktoré-
ho účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri
ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu
dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.
16 § 175u ods. 2 prvá veta OSP - Pri speňažovaní majetku súdny komisár koná za účastníkov konania vo vlastnom mene.
17 § 175u ods. 1 druhá veta OSP - Súdny komisár je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby majetok speňažil za
cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný majetok za obdobných podmienok obvykle predáva.
18 § 175u ods. 2 druhá veta OSP - O každom speňažovaní majetku súdny komisár informuje účastníkov konania a prihliada na ich
výhodnejšie návrhy na speňažovanie majetku.
19 § 175u ods. 1 druhá veta OSP - Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku.
8
ARS NOTARIA 4/2011
Články
Z dôvodovej správy predkladateľa novely Občianskeho súdneho poriadku je zrejmý azda
len zámer speňažovania majetku dedičstva, a to
predaj za čo najvyššiu cenu so zohľadnením trhových podmienok.
sad by mal súd/súdny komisár postupovať aj
pri speňažovaní poručiteľových pohľadávok.
ako súdny
Úkony by mal vykonávať
komisár pod svojím menom, nie pod hlavičkou
súdu, a vystupuje ako fyzická osoba. Notár teda
jedná o cene, je viazaný zákonným predkupným
právom (ponúknuť predávanú vec spoluvlastníkov). Súd musí dať na predaj súhlas, no len formou záznamu do spisu, nie formou uznesenia.
Oznámenie o predaji je vhodné zverejniť okrem
tabule súdu a notára aj na tabuli OcÚ, inzerciou
v tlači a pod.
Je zrejmé, že procesná úprava dedičského konania, v rámci ktorého sa likvidácia dedičstva
a samo speňažovanie majetku patriaceho do dedičstva po poručiteľovi, teda Občiansky súdny
poriadok nemá úpravu:
n rozloženia kompetencií na súd a notára,
n spôsoby a formy speňažovania dedičstva,
alebo aspoň odkaz na osobitný právny predpis, či inú normu (Spravovací poriadok pre
Okresné a krajské súdy a iné).
Nevýhoda: Súdny komisár stále koná v mene
súdu, vedie nesporové konanie... táto činnosť sa
vymyká jeho účelu ako prejednávateľa pozostalosti, a nie vymáhateľa dlhov poručiteľa. Notár
nie je vybavený svojím povolaním ani zamestnancami a vôbec účelom, aby zverejňoval inzeráty, porovnával ponuky, robil jednania o cene
a pod.
Napriek tejto absencii konkrétnejších navigácií pre
notára predpokladám, že to bol zámer zákonodarcu ponechať takýto „voľný priestor“ pre pôsobnosť
notára vykonávajúceho úkony speňažovania majetku ako súdneho komisára pri likvidácii dedičstva v rámci dedičského konania.
3. Predajom vecí na nútenej dražbe podľa Exekučného poriadku
Z uvedenej súčasnej právnej úpravy speňažovania majetku de lege lata aj de lege ferenda sa pokúsim stručne opísať štyri načrtnuté možné spôsoby osobitej fázy likvidácie dedičstva, jeho
speňažovania a azda nájsť v nich, porovnávajúc
ich navzájom, výhody, ako aj nevýhody ich použitia v rámci likvidácie dedičstva.
Pri speňažovaní dedičstva podľa Exekučného poriadku treba rozlíšiť dve hľadiská a línie. Po prvé,
keď speňažovanie vykonáva stále notár ako súdny komisár, postupujúc pritom primerane podľa
ustanovení Exekučného poriadku, kedy vlastne
notár vykonáva úkony exekútora. A po druhé,
tak, ako to uvádza prof. Peter Vojčík vo svojom
Stručnom komentári k Občianskemu zákonníku,
teda kde sa uvádza ako spôsob likvidácie predaj
celého majetku poručiteľa prostredníctvom exekútora, teda speňažovanie dedičstva vykoná
exekútor, nie súdny komisár.
1. Predaj hnuteľných vecí na dražbe podľa Občianskeho súdneho poriadku v rámci výkonu
rozhodnutia účinnosťou novely Občianskeho
súdneho poriadku a Exekučného poriadku
s účinnosťou od 1. septembra 2005 už nie je
aktuálny
V prvom prípade (s ktorým mám osobné skúsenosti ako súdny komisár, teda podľa ktorého
som postupovala v konkrétnej dedičskej veci pri
speňažovaní predlženého dedičstva použitím
ustanovení Exekučného poriadku) je speňažovanie dedičstva v rukách súdneho komisára,
samozrejme, s autoritatívnymi úkonmi súdu
v podobe uznesení, ktorými vlastne schváli úkony súdneho komisára (akoby súdneho exekútora), ako je napríklad Uznesenie o predaji hnuteľných vecí (nehnuteľností) dražbou, uznesenie
o schválení predaja (udelenia príklepu) a iné, no
stále bez intervencie tretej osoby v podobe
2. Predaj mimo dražby (z voľnej ruky) vykonaný
primerane podľa ZoKaR
Týmto spôsobom možno predať veci len so súhlasom veriteľov a predaj možno uskutočniť aj
jednotlivo (veci možno predať aj pod odhadnú
cenu) alebo aj jednou zmluvou. Pokiaľ ide o veci,
práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia
k prevádzkovaniu podniku, pri uzatváraní tejto
zmluvy sa postupuje primerane podľa § 476
a nasl. OBZ.20 Primerane podľa uvedených zá-
20 § 476 ods. 1 OBZ - Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné
práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho
súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.
9
Články
ARS NOTARIA 4/2011
by mohol vykonať aj rozvrh výťažku a spis by
sa už späť nevracal notárovi na rozvrhové konanie.
správcu konkurznej podstaty, súdneho exekútora, dražobníka či realitnej kancelárie.
Pokiaľ by malo dôjsť k speňažovaniu dedičstva
síce rovnako podľa Exekučného poriadku, no už
prostredníctvom tretej osoby, súdneho exekútora, musel by byť daný zákonný rámec pre právomoc súdneho exekútora vykonávať úkony notára
v dedičskom konaní, keďže notár ako súdny komisár koná na základe poverenia súdu a toto poverenie mu trvá počas celého konania až po
skončenie veci, ktorým je aj pri likvidácii dedičstva uznesenie o rozvrhu výťažku, ktorého návrh
predkladá súdu. V našom právnom poriadku by
sme mohli nájsť taký zákonný rámec v § 2 ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak tak
ustanoví tento zákon, exekútor môže vykonávať
aj ďalšiu činnosť... Úvahy de lege ferenda by nás
priviedli k možnej formulácii §175u ods. 1 pre
súdneho exekútora, resp. odkaz na Exekučný poriadok.
4. Predajom na dobrovoľnej dražbe podľa
zákona o dobrovoľných dražbách
Vychádzajúc z obsahu odkazu21 k § 7 zákona
č. 527/2003 Z.z. o dobrovoľných dražbách
v znení neskorších predpisov,22 kde sú demonštratívnym spôsobom uvedené osobitné právne
predpisy podľa ktorých možno podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, by sme analogicky mohli odôvodniť, že by tam mohol patriť aj
§ 175u OSP, a teda navrhovateľom dražby by mohol byť aj notár ako súdny komisár.
Notár by mohol navrhnúť vykonanie dobrovoľnej
dražby, podpísať zmluvu o dobrovoľnej dražbe,
oznámenie o dobrovoľnej dražbe a pod. Dodržiavajúc ustanovenia § 175u OSP, by však mal jednať o výbere dražobníka s čo najlepšími časovými a platobnými podmienkami z hľadiska
efektívnosti speňažovania dedičstva.
Po nariadení likvidácie by mohol súd poveriť
priamo exekútora speňažením majetku poruč.
spôsobmi podľa Exekučného poriadku, teda najmä predajom na dražbe či mimo nej. Na porovnanie môžem uviesť platnú právnu úpravu v Českej republike, podľa ktorej môže súdny komisár
požiadať priamo exekútora o vykonanie speňaženia majetku, keďže podľa § 176 EP môže tak
exekútor vykonať nie len na základe exekučného
titulu, ale aj na návrh osoby oprávnenej disponovať s vecou, ktorou je súdny komisár konajúci
v dedičskom konaní na základe poverenia súdu.
Samozrejme, je k tomu nevyhnutný súhlas súdu
a odmena exekútora patrí do nákladov konania
(rovnako ako pri dobrovoľnej dražbe).
V každom prípade existuje zákonný rámec, a to
práve demonštratívny výpočet ustanovení v rámci
odkazu na navrhovateľov dražby, a tým sa vytvára
azda jediný zákonný a efektívny právny základ pre
speňažovanie majetku v rámci likvidácie dedičstva.
V závere tohto svojho príspevku v rámci pokračovania témy dlhov v dedičskom konaní som načrtla možné smery, ktorými by sa mohol uberať notár pri speňažovaní majetku v rámci likvidácie
dedičstva.
V nasledujúcom príspevku sa pokúsim podrobnejšie rozobrať, možno aj prostredníctvom metódy komparácie, už jednotlivé úkony speňažovania, a to podľa Exekučného poriadku a podľa
zákona o dobrovoľných dražbách tak, ako som
sa s nimi vysporiadala ja, vo svojej praxi, a tým sa
podeliť s vami, milí kolegovia, o moje skúsenosti
so speňažovaním dedičstva a následným rozvrhom výťažku, teda uspokojovaním veriteľov.
Výhoda de lege ferenda: Súdny exekútor je svojím poslaním účelovo predurčený, aby vymáhal
pohľadávky aj od poručiteľa, a pritom je vybavený svojím povolaním, skúsenosťami, praxou,
technikou, zamestnancami a vôbec účelom, aby
zverejňoval inzeráty, porovnával ponuky, robil
jednania o cene, ohliadky a pod. Súdny exekútor
21 9) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení ne-
skorších predpisov, zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
22 § 7 zákona č. 527/2003 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov - Navrhovateľom dražby je vlastník pred-
metu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť
vykonanie dražby podľa osobitného zákona.9
10
ARS NOTARIA 4/2011
Články
POSÍLENÍ POSTAVENÍ NOTÁŘŮ
KOMFORTNĚJŠÍ ŘÍZENÍ PRO ÚČASTNÍKY
Mgr. Pavel Bernard
predseda Legislatívnej komisie
Prezídia Notárskej komory Českej republiky
Úkony v řízení o dědictví jsou v České republice
prováděny notáři, soudními komisaři, což bylo
s účinností od 1. ledna 1993 zakotveno v ust.
§ 38 zákona č. 99/1963 Sb., občanský soudní
řád. Původně byly z úkonů, které prováděl notář
v řízení o dědictví, vyňaty žádosti o poskytnutí
právní pomoci v cizině a soudní rozhodnutí. Od
1.1.2001 přibyla notářům pravomoc vydávat
rozhodnutí, kterými se upravovalo řízení o dědictví, z nich nejčastější bylo vydání usnesení, kterým byl ustanoven znalec k ocenění majetku, připadajícího do dědictví.
není spojeno zvýšení odměny notáře, ač je zcela
nepochybné, že dochází k nárůstu jeho práce,
zejména pak v oblasti tzv. porozsudkové agendy
a v dalších činnostech demonstrativně popsaných níže. Uvedené změny jsou nepochybně součástí kroků vedoucích k odbřemenění české justice a to jak její elektronizací (např. elektronické
platební rozkazy, vytvoření podmínek pro automatizaci systému protokolace, vytvoření podmínek pro vedení spisů v elektronické podobě), tak
změny dalších předpisů, např. upravení kompetencí soudních exekutorů, zákon o mediaci.
S účinností od 1.7.2009, resp. 20.7.2009, se notářům vrátila dědická agenda včetně činnosti
rozhodovací, v podstatě v celém rozsahu, resp.
v rozsahu, který se bezprostředně dotýká drtivé
většiny účastníků řízení, došlo k výraznému posílení pravomocí notáře v řízení o dědictví. Do jisté
míry se notáři vrátili do éry před rokem 1993,
kdy účastníci z kanceláří tehdejšího státního notářství odcházeli s rozhodnutím opatřeným razítkem právní moci.
V uvedených dnech nabyly účinnosti zákon
č. 7/2009 Sb. a zákon č. 218/2009 Sb., které
stanovily, že z úkonů notáře v rámci řízení o dědictví jsou vyloučeny pouze žádosti o poskytnutí
právní pomoci v cizině, ustanovení správce dědictví v případech, kdy je správcem dědictví ustanoven notář, který v tomto řízení není soudním
komisařem (§ 175f odst. 2 o.s.ř. věta první, část
za středníkem), na zrušení usnesení o dědictví
(§ 175w o.s.ř.) a na vydání potvrzení podle
§ 175z odst. 1 o.s.ř. (vydání úředního potvrzení
o tom, že projednání dědictví nenáleží do pravomoci soudů České republiky). Důvodová zpráva
k zákonu č. 7/2009 Sb. k novelizaci ust. § 38
o.s.ř. mimo jiné uvádí, že „soudu by v řízení o dědictví měly být svěřeny pouze základní úkoly, nezbytné pro to, aby byl zachován přehled o počtu
probíhajících dědických řízení, tj. zejména přidělování věcí soudním komisařům a vyřizování věcí
týkajících se ciziny“.
Došlo tak k významnému zrychlení dědického řízení, kdy v současné době je průměrná délka dědického řízení kolem čtyř měsíců, řízení se zkrátilo minimálně o dobu, jakou potřebovaly soudy
k vydání a rozeslání konečného usnesení v dědických věcech, minimálně proto, že notáři získali i další oprávnění, která budou zmíněna dále
a která rovněž ve svém důsledku vedou ke zrychlení řízení.
Novelizacemi právních předpisů se vyřešil pro
účastníky leckdy obtížně pochopitelný stav, kdy
notář shromáždil veškeré podklady pro vydání
konečného usnesení, účastníci uzavřeli dohodu
o vypořádání dědictví, celý spis se postoupil včetně veškerých potřebných návrhů usnesení a realizačních poukazů soudu, který je pak následně
rozesílal účastníkům a ti si po uplynutí odvolací
lhůty chodili vyznačit právní moc opět na příslušný soud (leckdy chybně k notáři). Pro účastníky řízení je to změna o to příjemnější, že dochází nejen ke zrychlení řízení, ale rovněž s touto změnou
Podle současného znění ust. § 38 o.s.ř. jsou notáři – soudní komisaři – pány nad dědickým řízením v prvním stupni. Mají vykonávat a většinou
i vykonávají všechny úkony v řízení o dědictví
s výjimkami uvedenými výše, tedy notáři po zahájení řízení, které činí soud, provádějí veškeré
činnosti, které jinak činí soud prvního stupně.
Mají přitom postavení předsedy senátu, jediné
co takovému postavení dosud nesvědčí je ustanovení § 374 odst. 3 o.s.ř., které stanoví, že je-li
podáno odvolání proti rozhodnutí, které vydal so-
11
Články
ARS NOTARIA 4/2011
udní komisař, justiční čekatel, asistent soudce nebo pověřený administrativní zaměstnanec, může mu zcela vyhovět předseda senátu
(samosoudce). Jeho rozhodnutí se považuje za
rozhodnutí soudu prvního stupně a lze je napadnout odvoláním. Na jednu stranu může toto ustanovení být poslední berličkou k tomu, jak zvrátit
vydané rozhodnutí, v relativně krátké době, na
druhou stranu, jsou notáři z hlediska rozhodovací činnosti postaveni na roveň vyšších soudních
úředníků, justičních čekatelů, asistentů soudce,
což snad časem rovněž dozná změn.
zastavení odvolacího řízení pro nezaplacení
soudního poplatku
Podoba usnesení vydávaných
notáři a jejich doručování
Podobu usnesení, která vydává soudní komisař,
stanoví ust. § 90 jednacího řádu pro okresní
a krajské soudy. Usnesení vydává notář jménem
soudu, kterým byl pověřen úkony v řízení o dědictví, uvádí jméno a příjmení soudního komisaře,
popřípadě náhradníka, adresa notářské kanceláře a údaj, že byl v řízení o dědictví dědickým soudem pověřen k provedení úkonů jako soudní
komisař, dále usnesení obsahuje označení
účastníků, jejich zástupců a věci, výrok, odůvodnění (s výjimkou případů, kdy usnesení nemusí
obsahovat odůvodnění), poučení o tom, zda je
přípustné odvolání, jaká je odvolací lhůta a místu k podání odvolání, den a místo vydání usnesení. Jako místo k podání odvolání se uvede adresa
sídla soudu, který notáře pověřil, aby jako soudní
komisař provedl úkony v řízení o dědictví, případně i adresa notářské kanceláře soudního komisaře, přičemž ustanovení o možnosti podat odvolání v kanceláři soudního komisaře slouží
spíše k tomu, aby byla zachována lhůta pro podání odvolání v případech, kdy účastník odvolání
podá v kanceláři notáře a nikoli u soudu.
Která rozhodnutí tedy
notář vydává?
Dosud jsem vymezil rozhodnutí vydávaná notáři
– soudními komisaři pouze negativně, odkazem
na zákonnou úpravu. Jmenovitě jde o následující
usnesení
a) usnesení, kterými se upravuje průběh řízení
(např. jmenování znalce, odročení jednání,
prodloužení lhůty)
b) usnesení v rámci neodkladných opatření
(§175e o.s.ř.),
c) ustanovení správce dědictví (se shora uvedenou výjimkou)
d) usnesení o zastavení řízení
e) usnesení dle ust. § 175k o.s.ř. – spory o dědické právo
f) usnesení o vypořádání společného jmění
manželů (§175l o.s.ř.)
g) usnesení o konvokaci věřitelů (§175u o.s.ř.)
h) usnesení o určení obvyklé ceny (§175o o.s.ř.)
i) usnesení o přenechání dědictví věřitelům
(§175p o.s.ř.)
j) usnesení o skončení dědického řízení
(§175q o.s.ř.) – potvrzení nabytí dědictví jedinému dědici, schválení dohody o vypořádání
dědictví, potvrzení nabytí dědictví dle dědických podílů, odúmrť
k) usnesení o schválení nakládání s majetkem,
který tvoří předmět řízení o dědictví (§175r
o.s.ř.)
l) usnesení o nařízení likvidace dědictví (§175t
o.s.ř.)
m) usnesení o rozvrhu výtěžku po provedené likvidaci dědictví (§175v o.s.ř.)
n) usnesení vydávaná v rámci dodatečného projednání dědictví (§175x o.s.ř.)
o) usnesení související s odvoláním – např. odmítnutí opožděného odvolání (§208 o.s.ř.),
Usnesení lze vydat i v elektronické podobě, což
je prakticky využíváno při doručení prostřednictvím datových schránek, případě v rámci porozsudkové agendy, kdy jsou stejnopisy usnesení
doručovány katastrálním úřadům k provedení
záznamů týkajících se věcných práv k nemovitostem.
Jelikož datové schránky existují poměrně krátce, dovolím si malé odbočení – byly zřízeny zákonem č. 300/2008 Sb. o elektronických úkonech
a autorizované konverzi dokumentů a notář, jako
orgán veřejné moci má schránku zřízenu povinně a je tedy povinen komunikovat pouze prostřednictvím své datové schránky, pakliže to
umožní povaha dokumentů. Datová schránka je
zákonem definována jako elektronické úložiště,
které bylo původně určeno pouze k doručování
orgány veřejné moci a k provádění úkonů vůči orgánům veřejné moci (jeho užití je dále rozšiřovány – nyní může sloužit i k dodávání dokumentů
fyzických osob, podnikajících fyzických osob
a právnických osob). Datovou schránku nelze zaměňovat s e- mailem, datové schránky jsou stá-
12
ARS NOTARIA 4/2011
Články
tem garantovaný systém, který lze posílat
zprávu (včetně příloh) z jedné schránky do druhé, nelze z ní odesílat e-mail ani ho přijímat. Podle ust. § 18, odst. 2 z.č. 300/2008 Sb. úkon učiněný prostřednictvím datové schránky má stejné
účinky jako úkon učiněný písemně a podepsaný.
ní o dědictví. Takové pověření není soudním
rozhodnutím (ust. § 38 odst. 4 o.s.ř.) Počátek pověření notáře je tedy jasně definovaný, ne zcela
jasné je, kdy takové pověření končí. Nabízelo by
se, že pověření končí právní mocí usnesení, kterým se končí řízení o dědictví. Ust. § 175s o.s.ř.
však mimo jiné stanoví, že po právní moci usnesení podle § 175p a 175q o.s.ř. soud zruší provedená zajištění dědictví, která nezrušil již v průběhu řízení o dědictví; zruší zejména všechny
zákazy výplaty vkladů, pojistek a jiných hodnot,
které byly v řízení o dědictví nařízeny nebo podle
zákona provedeny. též vyrozumí banky o tom,
kdo se stal majitelem zůstavitelových účtů. Toto
jsou rovněž úkony, které provádí notář. Toto jsou
však úkony, které činí notář bezprostředně po
právní moci usnesení, kterým se řízení končí
a může tedy s náklady, které mu tím vzniknou,
počítat ve vydaném rozhodnutí, kterým se řízení
končí. Musí totiž účtovat pouze skutečné náklady. Instrukce ministerstva spravedlnosti, kterou
se vydává vnitřní a kancelářský řád pro okresní,
krajské a vrchní soudy v ust. § 263, odst. 3 stanoví, že je-li do dědického spisu po vyřízení věci
soudním komisařem doručena písemnost, na jejímž základě je třeba provést další opatření, předá dědický soud spis k vyřízení notáři, který byl
původně ustanoven k provedení úkonů a není-li
to možné, jinému příslušnému notáři. Notář takové úkony v současné době činí na své náklady
a bezplatně. Pro ilustraci uvádím, že se jedná
většinou o dotazy věřitelů u osob, které měly
značné množství závazků a věřitelé se opakovaně ptají, kdo je dědicem a kdo odpovídá za dluhy
dědictví, dále exekutoři a jiné instituce, které se
zabývají vymáháním dluhů. Z uvedeného vyplývá, že pověření vlastně „nekončí nikdy“.
Ust. § 45 o.s.ř. stanoví, že nedojde – li k doručení
písemnosti při jednání či jiném úkonu soudu doručí ji soud prostřednictvím veřejné datové sítě
do datové schránky. Není-li možné doručit písemnost prostřednictvím veřejné datové sítě do
datové schránky, soud ji doručí na žádost adresáta na jinou adresu nebo na elektronickou adresu, pak následují jiné způsoby doručení. Uvedeným způsobem je povinen postupovat i notář,
mohu na tomto místě pouze poznamenat, že doručování právnickým osobám, zapsaným v obchodním rejstříku či jiným orgánům veřejné moci
větší problémy na straně odesilatele nečiní, ze
strany příjemců, zejména potom bank, se notáři
setkávají s žádostmi, aby do označení zpráv zadávali klíčová slova či znaky tak, aby v rámci
elektronického příjmu písemností, se příjemcům
podařilo jednodušeji a rychleji doručené písemnosti třídit, pochopitelně klíčová slova má každá
banka jiná. Rovněž je nutno poznamenat, že vyhledávání zejména fyzických osob, které mají zřízenu datovou schránku, není zcela bez problémů a rovněž odeslání písemnosti trvá zpravidla
delší dobu než prostřednictvím pošty. Na druhou
stranu, dosud uživatelé za datové schránky neplatí.
Pro účastníky a konec konců i pro notáře je tak
nejvýhodnější stav, kdy usnesení, kterým se řízení končí, účastníci převezmou u jednání nebo
bezprostředně po něm, vzdají se práva odvolání
a mají doklad k tomu, že došlo k přechodu dědictví ze zůstavitele na dědice, na jehož základě
pak mohou fakticky přebírat majetek, který byl
předmětem dědictví. Doručení při jednání nezatěžuje účastníky finančně (nehradí nemalé náklady poštovného) a notáři šetří čas, spojený se
sledováním odvolací lhůty, s řešením možných
problémů při doručovaní (např. reklamace doručenek). Dnes by se řeklo, že takový postup, je pro
účastníky komfortnější.
Poté kdy soud zahájí řízení o dědictví a pověří notáře dle ust. § 38 o.s.ř. notář zapíše potřebné
údaje do rejstříku Nd, což je v době informačních
systému vedených v elektronické podobě poněkud nadbytečná činnost, neboť rovněž soudy vedou svůj rejstřík D a údaje, které jsou zapisovány
do rejstříku Nd už jsou jednou zpracovány a notář, jehož úkony se považují za úkony soudu, do
těchto systému nemá přístup a už jednou pořízená data zapisuje znovu. Nepropojenost těchto
systémů způsobuje i značné rozdíly ve statistických zjišťováních počtu neskončených věcí, ono
cesta spisu od notáře zpět soudu trvá určitou
dobu a údaje v soudním informačním systému
dostávají data se zpožděním. Propojení nepochybně brání i absence jednotného systému evidence dědických věcí na straně notářů.
Jaké jsou některé praktické
dopady nové úpravy
Soud dle ust. § 38 o.s.ř. pověří notáře, aby jako
soudní komisař za odměnu provedl úkony v říze-
13
Články
ARS NOTARIA 4/2011
Významnou změnou, která nastala od
20. 7. 2009, zavádí ust. § 175ze o.s.ř., v němž
je stanoveno, že v řízení o dědictví má pověřený
notář pro účely získání dálkového přístupu k počítačovým souborům, v nichž jsou vedeny údaje
katastru nemovitostí, postavení organizační
složky státu, jinými slovy, notář může již po obdržení spisu, po provedení lustrace centrální evidenci závětí a centrální evidenci manželských
smluv, provést lustrum v katastru nemovitostí
ohledně vlastnických práv zůstavitele k nemovitému majetku v České republice. Přístup notáře
soudního komisaře do katastru nemovitostí je
bezplatný, což je opět velmi praktické ustanovení, neboť obě strany zbytečně zatěžovala vzájemná písemná korespondence, navíc bylo nutno
postupovat tak, že notář příslušné výpisy z katastru nemovitostí nemohl žádat u jednoho katastrálního úřadu, ale vždy u příslušných úřadů.
Nová úprava patrně povede rovněž k poklesu
počtu dodatečných projednání dědictví, která se
týkají nemovitého majetku zapsaného v katastru
nemovitostí. Systém totiž dokáže vyhledávat nemovitosti celorepublikově.
tář má po sepsání takové smlouvy povinnost
ji zaevidovat v evidenci. Na zřízení této evidence
pak navazuje povinnost notáře soudního komisaře provést lustrum v takovém seznamu pro
účely řízení o dědictví. Tato úprava zajišťuje, aby
se notář při projednání dědictví dověděl o změně
majetkového režimu mezi manželi a plní tak preventivní úlohu, neboť pokud by smlouva o úpravě majetkového režimu nebyla účastníky předložena, vedlo by to k chybnému rozhodnutí.
Likvidace dědictví
Jak jsem uvedl výše, usnesení o nařízení likvidace dědictví (175t o.s.ř.) vydává soudní komisař.
Likvidace dědictví je agendou neustále narůstající, přičemž nemalý vliv na její narůstání má nepochybně poskytování spotřebitelských úvěrů.
Dalším z důvodů podstatného nárůstu počtu likvidací bývá skutečnost, že vypravitel pohřbu odmítne převzít nepatrný majetek zůstavitelem
zanechaný, často jinak předluženého dědictví
nebo jen z důvodu, že by mu vznikly náklady na
vyklizení bytu a řízení tak nelze zastavit dle ust.
§ 175h, odst. 2 o.s.ř., potenciální dědicové dědictví odmítnou a i kvůli zcela nepatrnému majetku, který nepokryje ani náklady likvidace, je
třeba likvidaci dědictví provést. Likvidaci dědictví provádí a zajišťuje soudní komisař a ust.
§ 175u o.s.ř. ho zavazuje postupovat podle ustanovení o výkonu rozhodnutí prodejem movitých
věcí, nemovitostí a podniku, ve veřejné dražbě
podle zákona č. 26/2000 Sb., o veřejných dražbách nebo v dražbě provedené soudním exekutorem podle z.č. 120/2001 Sb. Další možností je
provést likvidaci prodejem mimo dražbu, v takovém případě však v souladu s ust. § 175zd
odst. 2 o.s.ř. notář potřebuje souhlas soudu.
Na tomto místě je nutno zmínit, že notář má v řízení o dědictví od července 2009 rovněž i přístup
do evidence obyvatel, který mu zajistila změna
z. č. 133/2000 Sb. o evidenci obyvatel a rodných
čísel, bohužel vyhledávací kritéria nejsou zcela
ideální, zejména případy, kdy se hledají dědicové
třetí dědické skupiny musí být i nadále řešeny
často dotazem přes ministerstvo vnitra. Nicméně
i tato změna znamená zkrácení dědického řízení
a omezení do značné míry zbytečné korespondence mezi notářem a ministerstvem vnitra.
Centrální evidence
manželských smluv
Tady bych se chvíli zdržel u ustanovení týkající se
dražeb a znovu odbočím k zákonem nepříliš řešené otázce finanční – dražebník nepochybně
dražbu nekoná zdarma a je zde na místě otázka,
jak má postupovat notář při jeho výběru. Zda má
oslovit určitý jím vybraný okruh osob, které mají
právo tuto činnost provádět nebo učinit jakousi
veřejnou nabídku, navíc cena za provedení dražby nemusí být tím nejlepším kriteriem pro výběr
dražebníka. Otázkou je rovněž úhrada nákladů
a odměny spojené s dražbou, neboť k rozvrhovému usnesení bývá od dražby často dlouhá doba,
dražebník vystaví fakturu. Ust. § 175v odst. 2,
písm. a) o.s.ř. sice stanoví, že náklady řízení
vzniklé státu v souvislosti se zpeněžením majet-
Zákonem č. 7/2009 Sb. došlo rovněž ke změně
notářského řádu a mimo jiné i ke zřízení Centrální evidence manželských smluv, jako neveřejného seznamu v elektronické podobě, který vede,
provozuje a spravuje Komora, tedy v obdobně
jako je tomu u Centrální evidence závětí. V tomto seznamu jsou evidovány smlouvy o rozšíření
nebo zúžení zákonem stanoveného rozsahu společného jmění manželů a smlouvy o vyhrazení
vzniku společného jmění manželů ke dni zániku
manželství, uzavřené manžely nebo mužem a ženou, kteří chtějí uzavřít manželství. Pro tyto smlouvy je stanovena obligatorní forma notářského
zápisu (ust. § 143a Občanského zákoníku), no-
14
ARS NOTARIA 4/2011
Články
Ustanovení správce dědictví
ku jsou v rámci výtěžku hrazeny prioritně, ale
smlouvu o provedení dražby uzavírá notář
svým jménem, i když se jeho úkony považují za
úkony soudu.
Rovněž bych se na tomto místě rád zmínil
o správcích dědictví, neboť rozhodnutí o jejich
ustanovení do funkce, s drobnou výjimkou, opět
náleží notářům. Opět velmi prospěšná úprava, kdy
notář je schopen prakticky obratem vydat usnesení, kterým je ustanoven správce dědictví a předejít
zejména rychlostí případným problémům a možným škodám pro případ, že je ustanovení správce
dědictví třeba a zůstavitel již sám, za svého života
správce dědictví neustanovil. Je třeba si uvědomit,
že předmět dědictví se čím dál častěji stávají i rozsáhlé majetky, kdy je nezbytné zajistit provoz podniků, vyplácení mezd, zajistit pronájmy nemovitostí
a podobně. Jako velmi prospěšný institut, byť dosud příliš neužívaný, se jeví možnost ustanovit
správce dědictví podle ust. § 480d občanského
zákoníku, tedy ještě za života, kdy lze listinou
o ustanovení správce dědictví, učiněnou ve formě
notářského zápisu, stanovit, aby po smrti zůstavitele až do skončení řízení o dědictví spravoval veškerý majetek, náležející do dědictví nebo podnik,
nemovitost či jinou část majetku náležejícího do
dědictví, správce dědictví. Tyto listiny o ustanovení
správce dědictví jsou v souladu s ust. § 35a notářského řádu, evidovány v Centrální evidenci závětí.
Oblast likvidace dědictví by si nepochybně zasloužila podrobnější úpravu, vždyť např. insolvenční
zákon má 434 paragrafů a likvidaci dědictví
upravuje řádově desítka paragrafů. Přitom je třeba mít na paměti, že jestliže dlužník v průběhu
konkurzu zemře, dojde ke zrušení konkurzu
a věc je postoupena dědickému soudu, tedy notáři (ust. § 310 z.č. 182/2006 Sb. o úpadku
a způsobech jeho řešení, insolvenční zákon).
Neodkladná opatření
Podle ust. § 82 jednacího řádu pro okresní
a krajské soudy neodkladná opatření podle
§ 175e o.s.ř. provádí až do předání spisu s pověřením soudnímu komisaři soud, poté je provádí
soudní komisař.
Neodkladná opatření ve smyslu ust. § 175e
odst. 2 o.s.ř. jsou podle novely nově v případě zajištění dědictví realizována přednostně uložením
u soudního komisaře nebo u soudu nebo, nelze
– li uložení takto zajistit, uložením u schovatele
a dalšími zákonem předvídanými způsoby. Dříve platná úprava prioritně zajišťovala dědictví
úschovou u soudu či u schovatele. Touto drobnou změnou opět došlo k nemalému přenesení
činností soudu na notáře, neboť počet úschov
v souvislosti s řízením o dědictví stoupl na dvou
až trojnásobek oproti původní úpravě.
Co říci závěrem?
Nová právní úprava postavení notáře v řízení o dědictví má za sebou určitou dobu existence, v tomto
článku nejsou a ani nemohou být popsány veškeré
činnosti nově vykonávané notářem, jedná se přece
o všechny úkony soudu prvního stupně, včetně
těch, která činí soud prvního stupně v případě podaného odvolání, záměrně nebyla zmíněna jen pozitiva úpravy, ale i oblasti vhodné k dopracování či
změně. Nová úprava přináší s sebou zrychlení řízení a je pro účastníky pochopitelnější a komfortnější, notáři činí to, co od nich veřejnost očekává a to
bude mít nepochybně pozitivní vliv na vnímání notářského stavu veřejností. Co je prospěšné účastníkům, nemusí být vždy bez problémů pro notáře,
ale ono dědické řízení sice je klasickým řízením soudním, nicméně účastníci, leckdy v těžké životní situaci, od notáře nečekají úřednický přístup, ale
především lidský přístup a tato úprava přiblížila notáře blíže účastníkům. Ani dnes tolik kladený důraz
na rychlost řízení v konečném důsledku nemusí
být vnímán pozitivně účastníky, leckdy je časový
odstup vhodnější. Notáři slouží veřejnosti a ke spokojenosti veřejnosti, nová úprava k tomu vede.
Přenesení neodkladných opatření sice snižuje
zatížení soudů, nebyla s ním však spojena dostatečným způsobem úprava týkající se náhrady nákladů, které s úschovou věcí v rámci řízení o dědictví vznikají či mohou vznikat. Nepříliš šťastná
je i úprava úschov u schovatele. Podle ust. § 111
jednacího řádu schovatel úschovu vydá poté, co
ho soudní komisař vyzve k vydání úschovy. Soudní komisař schovatele současně vyzve k vyúčtování nákladů spojených s úschovou, nebudou-li
mu při vydání úschovy tyto náklady příjemcem
zaplaceny. To je podle mne zcela neživotaschopné ustanovení. Nelze přenášet rizika spojená
s neuhrazením nákladů na soukromé subjekty,
byť to odlehčí soudům. Takové odlehčení ale nebude trvalé, neboť logicky schovatel bude své
peníze vymáhat nebo bude věc zadržovat do
doby úhrady nákladů a projeví se to opět před soudem, pro změnu v řízení sporném.
15
Z praxe notárstva
ARS NOTARIA 4/2011
• Z praxe notárstva •
NOVÝ SKÚŠOBNÝ PORIADOK
NOTÁRSKEJ KOMORY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Podľa nového skúšobného poriadku sa kurzy pre
koncipientov budú konať spravidla dvakrát do
roka v súvislej dĺžke nepresahujúcej tri kalendárne dni, čím sa zníži počet účastníkov na kurze
a koncipienti nebudú musieť čakať na vyhlásenie termínu konania ďalšieho kurzu celý rok v prípade, ak sa nemohli kurzu v danom termíne zúčastniť.
Prezídium Notárskej komory Slovenskej republiky podľa § 31 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov schválilo na
svojom zasadnutí 30. júna 2011 nové znenie
Skúšobného poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len „skúšobný poriadok“),
ktorý nadobudol platnosť dňom jeho schválenia
a účinnosť 1. júla 2011. Schválením nového skúšobného poriadku sa zrušil skúšobný poriadok
schválený prezídiom Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len „komory“) 17. februára
2006.
Vzhľadom na stále rastúci počet koncipientov
sa upresnila a zjednodušila organizácia kurzov
oproti doterajšiemu stavu, kedy sekretariát komory každému koncipientovi písomne listom
oznamoval dátum konania kurzu a osobitne každého koncipienta pozýval na kurz.
Nový skúšobný poriadok upravuje postup pri organizovaní a výkone kurzov pre notárskych koncipientov (ďalej len „koncipient“) a notárskych
skúšok.
Podľa novej právnej úpravy vzdelávacia komisia
vyhlasuje termín konania kurzu najmenej dva
mesiace vopred, a to jeho zverejnením na webovej stránke komory: www.notar.sk, na ktorej sa
po schválení prezídiom komory vytvorila podstránka s názvom „Vzdelávanie“. Koncipient,
ktorý bude mať záujem zúčastniť sa na kurze, zašle písomnú prihlášku na základný kurz alebo
zdokonaľovací kurz podľa zverejnených pokynov
najmenej jeden mesiac pred konaním kurzu.
Vzdelávacia komisia má právo zrušiť termín konania kurzu a vyhlásiť náhradný termín najmä
v prípade, ak sa na kurz prihlási menej ako desať
koncipientov, o čom bude informovať prihlásených koncipientov najmenej dva týždne pred termínom kurzu zverejnením tohto oznámenia na
webovej stránke komory: www.notar.sk.
I. KURZY PRE KONCIPIENTOV
Jedným z hlavných zámerov nového skúšobného
poriadku bolo v súlade s § 35 ods. 3 Notárskeho
poriadku preniesť povinnosti pri organizovaní
kurzov pre koncipientov z prezídia komory na
vzdelávaciu komisiu a odstrániť tak rozpor dovtedy platného skúšobného poriadku s Notárskym poriadkom a podrobnejšie upraviť postup
pri organizovaní a výkone kurzov pre notárskych
koncipientov.
Nová právna úprava ponechala dva druhy kurzov
pre koncipientov: základný kurz a zdokonaľovací
kurz (ďalej len „kurz“) a zároveň uložila notárovi,
u ktorého je koncipient v pracovnom pomere, povinnosť umožniť koncipientovi účasť na kurzoch
v termíne ním odsúhlasenom, najneskôr však
v lehote do jedného roka odo dňa splnenia podmienok pre účasť koncipienta na kurze.
Cieľom nového skúšobného poriadku bolo taktiež minimalizovať náklady na konanie kurzu zo
strany komory, a to zavedením poplatku za kurz,
z ktorého sa budú hradiť náklady na prenájom
priestorov, náklady na prednášajúcich a náklady
na občerstvenie počas konania kurzu. Koncipient je povinný uhradiť komore paušálny poplatok za kurz, ktorého výšku určí vzdelávacia komisia pri vyhlásení termínu kurzu, a to najneskôr
v deň konania kurzu. Koncipient, ktorý neuhradí
poplatok za kurz, sa nemôže na kurze zúčastniť.
Uhradený poplatok sa bez ohľadu na výsledok
Zo skúšobného poriadku sa vypustila právna
úprava účasti koncipienta na iných ako povinných kurzoch (základnom a zdokonaľovacom
kurze), pretože nesúvisí s činnosťou vzdelávacej
komisie pri výchove a vzdelávaní koncipientov.
16
ARS NOTARIA 4/2011
Z praxe notárstva
kurzu nevracia a pripadá komore. Vzdelávacia komisia má záujem organizovať kurzy pre
koncipientov v prípade menšieho počtu účastníkov kurzu v sídle komory, čím odpadnú poplatky
za prenájom priestorov. Komora taktiež nie je povinná zabezpečovať ubytovanie a stravovanie
počas kurzu, ktoré si zabezpečujú na vlastné náklady koncipienti.
naľovací kurz sa končí písomnou prácou – vypracovaním listiny z notárskej činnosti a vypracovaním listiny z činnosti notára ako súdneho komisára, čím budú mať koncipienti možnosť
vyskúšať si vypracovať písomnú prácu, ktorá je
rozsahovo podobná písomnej práci na notárskej
skúške alebo na výberovom konaní.
Výsledky základného aj zdokonaľovacieho kurzu
sa hodnotia stupňami: výborný, veľmi dobrý, prospel a neprospel. O výsledku kurzu bude oboznámený koncipient a notár, u ktorého je koncipient
v pracovnom pomere. Koncipient úspešne absolvoval kurz, ak výsledok kurzu bol hodnotený
stupňom výborný, veľmi dobrý alebo prospel.
Koncipient, ktorý bol hodnotený stupňom neprospel, môže kurz opakovať v najbližšom vyhlásenom termíne.
Osnovu kurzov upravuje vzdelávacia komisia
tak, aby obsahovala prednášky najmä z občianskeho práva hmotného a procesného, obchodného, rodinného, štátneho, správneho, finančného, pracovného práva, ako aj z predpisov
týkajúcich sa notárskej činnosti a interných predpisov komory.
Nový skúšobný poriadok definoval „prax koncipienta“ ako odbornú prípravu koncipienta pre výkon činnosti notára, ktorá sa začína zápisom zamestnanca notára, ktorý spĺňa podmienky podľa
§ 21 ods. 1 Notárskeho poriadku do zoznamu
koncipientov vedeného komorou a končí sa
úspešným vykonaním notárskej skúšky alebo
skončením pracovného pomeru u notára. Pojem
„prax koncipienta“ sa tak odlíšil od pojmu „notárska prax“, ktorá je významným pojmom zakotveným v Notárskom poriadku, ako aj v iných
právnych normách komory, a to najmä v súvislosti s určením podmienok pre účasť na notárskej skúške, výberovom konaní a podobne. Bolo
potrebné definovať pojem prax koncipientov,
v rámci ktorej absolvujú koncipienti kurzy, prípadne iné formy vzdelávania, a tým tento pojem
odlíšiť od notárskej praxe vymedzenej v Notárskom poriadku na iné účely, aby tak nedošlo
v budúcnosti k výkladovým nejasnostiam.
II. NOTÁRSKA SKÚŠKA
Vzhľadom na to, že v zmysle § 35 ods. 3 písm. b)
Notárskeho poriadku „Vzdelávacia komisia organizuje notárske skúšky podľa skúšobného poriadku“, novým skúšobným poriadkom sa zverilo
vyhlásenie termínu konania notárskej skúšky,
ako aj sama organizácia notárskej skúšky vzdelávacej komisii, a nie prezídiu komory, ako to
bolo v pôvodnej právnej úprave.
Taktiež sa upravil spôsob zverejnenia termínu
notárskej skúšky tak, že vzdelávacia komisia vyhlási termín konania notárskej skúšky najmenej
tri mesiace vopred, a to jeho zverejním na webovej stránke komory: www.notar.sk a o vyhlásení
termínu konania notárskej skúšky upovedomí písomne prezídium komory. Nová právna úprava
umožnila, aby sa notárska skúška konala spravidla dvakrát ročne a spravidla v sídle komory,
a to z dôvodu stále väčšieho počtu koncipientov
a z dôvodu, aby koncipienti nemuseli čakať celý
rok na vyhlásenie termínu konania ďalšej notárskej skúšky v prípade, ak sa nemohli na notárskej skúške v danom termíne zúčastniť.
1. Základný kurz
Podľa novej právnej úpravy sa na základnom kurze môže zúčastniť koncipient, ktorý vykonal ku
dňu konania kurzu prax koncipienta v dĺžke najmenej tri mesiace. Základný kurz sa končí písomným testom z odvetví práva, ktoré boli na danom kurze odprednášané, čím budú mať
koncipienti možnosť vyskúšať si napísať písomný test, ktorý je rozsahovo podobný písomnému
testu na výberovom konaní.
Nová právna úprava presnejšie upravuje podmienky, po splnení ktorých sa koncipient môže
na notárskej skúške zúčastniť, podmienky na
zaslanie prihlášky koncipienta na notársku
skúšku a podmienky na zaslanie pozvánky na
notársku skúšku zo strany vzdelávacej komisie.
Taktiež sa upravuje možnosť odstúpenia od notárskej skúšky.
2. Zdokonaľovací kurz
Na zdokonaľovacom kurze sa môže zúčastniť
koncipient, ktorý vykonal ku dňu konania kurzu
prax koncipienta v dĺžke najmenej deväť mesiacov a úspešne absolvoval základný kurz. Zdoko-
Podľa skúšobného poriadku sa na notárskej
skúške môže zúčastniť koncipient, ktorý:
17
Z praxe notárstva
ARS NOTARIA 4/2011
vzdelávacej komisie pripravujú zadania pre
písomnú časť notárskej skúšky, vykonávajú dohľad nad priebehom písomnej časti notárskej
skúšky a poznajú odborné znalosti koncipientov
z konania základného a zdokonaľovacieho kurzu.
a) ku dňu konania notárskej skúšky je zapísaný v zozname koncipientov a nenastal dôvod na jeho vyčiarknutie podľa § 23 ods. 1
písm. a) až f) Notárskeho poriadku,
b) úspešne absolvoval základný kurz a zdokonaľovací kurz podľa skúšobného poriadku,
c) ku dňu konania notárskej skúšky vykonal najmenej trojročnú právnu prax, z toho najmenej dvojročnú notársku prax.
V novom skúšobnom poriadku sa zosúladila podmienka účasti na notárskej skúške, pokiaľ ide
o dĺžku právnej praxe s § 24 ods 1 a 2 Notárskeho poriadku, podľa ktorého „notárska skúška
musí byť umožnená každému, kto vykonal najmenej trojročnú právnu prax, z toho najmenej
dva roky notársku prax“.
V novom skúšobnom poriadku sa vypustila povinnosť notára upravená v pôvodnom skúšobnom poriadku: „Notárskeho koncipienta ku
skúške uvádza a skúšobnej komisii predstavuje
notár, u ktorého je notársky koncipient v pracovnom pomere“, a to vzhľadom na to, že táto povinnosť sa v súčasnej dobe javí ako nadbytočná
a vzhľadom na pracovnú zaneprázdnenosť notárov sa aj v minulosti väčšina notárov na notársku
skúšku svojho koncipienta nedostavila.
Koncipient, ktorý má záujem zúčastniť sa na notárskej skúške, zašle písomnú prihlášku na notársku skúšku podľa zverejnených pokynov najmenej dva mesiace pred termínom konania
notárskej skúšky. Na prihlášku, ktorú podá koncipient po tejto lehote sa neprihliada. Vzdelávacia komisia má právo zrušiť termín konania notárskej skúšky a vyhlásiť náhradný termín najmä
v prípade, ak sa na notársku skúšku prihlási menej ako päť koncipientov. Ak koncipient splnil
podmienky účasti na notárskej skúške uvedené
v § 9 skúšobného poriadku, pozve ho vzdelávacia komisia na notársku skúšku. V opačnom prípade mu písomne oznámi dôvod, prečo ho na
notársku skúšku nepozvala.
Notárska skúška sa skladá z písomnej časti a
z ústnej časti, spravidla v dvoch až troch po sebe
nasledujúcich kalendárnych dňoch. V písomnej
časti notárskej skúšky vypracuje koncipient jednu listinu z notárskej činnosti a jednu listinu z dedičského práva. Zadania pre písomnú časť notárskej skúšky pripravuje vzdelávacia komisia,
ktorá vykonáva aj dohľad nad priebehom písomnej časti notárskej skúšky. V ústnej časti notárskej skúšky koncipient preukáže svoje odborné
vedomosti z občianskeho práva hmotného a procesného, obchodného, rodinného, štátneho,
správneho, finančného, pracovného práva, ako
aj z predpisov týkajúcich sa notárskej činnosti
a interných predpisov komory.
Pozvánku na notársku skúšku zašle koncipientovi vzdelávacia komisia najmenej jeden mesiac
pred termínom konania notárskej skúšky. V pozvánke uvedie údaje o čase a mieste konania notárskej skúšky, časovom rozvrhu a predmete notárskej skúšky a o pomôckach, ktoré môže
koncipient pri notárskej skúške použiť. Koncipient môže do začatia písomnej časti notárskej
skúšky od notárskej skúšky odstúpiť.
Podrobnejšie je upravený postup pri hodnotení
notárskej skúšky, a to aj v prípade odstúpenia
koncipienta od notárskej skúšky, ako aj v prípade vylúčenia koncipienta z notárskej skúšky. Výsledky notárskej skúšky sa hodnotia stupňami:
výborný, veľmi dobrý, prospel a neprospel. Výsledok notárskej skúšky oznámi koncipientovi predseda skúšobnej komisie ústnym vyhlásením bezprostredne po porade v prítomnosti všetkých
členov skúšobnej komisie. Koncipient, ktorý odstúpil od notárskej skúšky pred začatím písomnej časti, nebude hodnotený. Odstúpenie koncipienta od notárskej skúšky po začatí písomnej
časti alebo v priebehu ústnej časti, prípadne
vylúčenie koncipienta z notárskej skúšky skúšobnou komisiou alebo vzdelávacou komisiou
z dôvodu nerešpektovania zverejnených pokynov má za následok hodnotenie výsledku notárskej skúšky stupňom neprospel. Oproti pôvodnej
právnej úprave sa zaviedla možnosť opakovať
notársku skúšku dvakrát, najskôr po uplynutí
Skúšobný poriadok upresnil zloženie členov skúšobnej komisie, pokiaľ ide o vymenovanie členov
skúšobnej komisie zo strany prezídia komory,
a to tak, že „troch členov skúšobnej komisie vymenúva prezídium komory, a to najmenej jedného z členov prezídia komory a najmenej jedného
z členov vzdelávacej komisie. Tretí člen skúšobnej komisie vymenovaný prezídiom komory môže
byť člen prezídia komory alebo člen vzdelávacej komisie“. Vymenovanie minimálne jedného
člena skúšobnej komisie z členov vzdelávacej
komisie sa doplnilo z toho dôvodu, že členovia
18
ARS NOTARIA 4/2011
Z praxe notárstva
ky, a to najneskôr v deň konania notárskej
skúšky, ako aj postup a podmienky pri vrátení
poplatku za notársku skúšku. Koncipient, ktorý
neuhradí poplatok za notársku skúšku, sa nemôže na notárskej skúške zúčastniť. Uhradený poplatok sa bez ohľadu na výsledok notárskej skúšky nevracia a pripadá komore. Poplatok bude
koncipientovi vrátený len v prípade odstúpenia
koncipienta od notárskej skúšky pred začatím jej
písomnej časti.
jedného roka od konania predchádzajúcej
notárskej skúšky.
Zabezpečila sa možnosť účasti verejnosti na notárskej skúške, a to najmä notárom, u ktorých je
notársku skúšku absolvujúci koncipient v pracovnom pomere, ale aj iným notárom, čím sa posilnila objektivita hodnotenia notárskej skúšky.
Koncipient, ktorý úspešne absolvoval notársku
skúšku s hodnotením výborný, veľmi dobrý alebo
prospel, dostane osvedčenie o vykonaní notárskej skúšky vydané predsedom skúšobnej komisie. Jeden opis tohto osvedčenia dostane notár,
u ktorého je notársky koncipient v pracovnom
pomere a ďalší opis dostane komora.
Tak isto ako pri právnej úprave poplatku za kurz,
náklady spojené s účasťou na notárskej skúške,
napr. náklady na ubytovanie a stravovanie počas
notárskej skúšky nie sú hradené z paušálneho
poplatku a hradí si ich účastník notárskej skúšky.
V novej právnej úprave je zakotvená povinnosť
koncipienta uhradiť komore paušálny poplatok
za notársku skúšku, ktorého výšku určí vzdelávacia komisia pri vyhlásení termínu notárskej skúš-
JUDr. Martina Mižiková
predsedkyňa Vzdelávacej komisie NK SR
ODÚMRŤ A SPRÁVA MAJETKU ŠTÁTU
Pri správe majetku štátu Slovenskú republiku zastupuje správca majetku štátu, ktorého určuje
zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu
a súvisiace predpisy.
Pri uskutočňovaní úkonov súvisiacich s prejednávaním dedičstva v konaní po poručiteľovi, ktorý nezanechal závet a po ktorom neprichádza do
úvahy žiadny dedič zo zákona, sa notár v prípadoch, ak predmetom konania je majetok, ktorý
tvorí poľnohospodársky pôdny fond, alebo lesný
pôdny fond, stretáva s otázkou, aký subjekt má
byť zástupcom štátu v konaní a ako sa má vysporiadať s ustanoveniami právnych predpisov upravujúcich správu majetku štátu.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona
č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu na základe ustanovenia § 462 Občianskeho zákonníka, teda ako „odúmrť“ a ktorý nie je v správe
žiadneho správcu alebo majetok, ktorý prešiel
na štát na základe dedenia zo závetu, pričom
správca v závete výslovne uvedený nie je, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad
v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa takýto majetok nachádza.
Pri riešení tejto problematiky je potrebné poukázať na niektoré ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v platnom znení.
Podľa ustanovení zákona č. 229/1991 Zb.
o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému
poľnohospodárskemu majetku, nehnuteľnosti
vo vlastníctve štátu tvoriace poľnohospodársky
pôdny fond spravuje Slovenský pozemkový fond.
Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne podľa ustanovenia § 462 Občianskeho
zákonníka Slovenskej republike.
Podľa ustanovenia § 175b Občianskeho súdneho poriadku sú účastníkmi konania tí, o ktorých
sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, je ním štát.
Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu
pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi
alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 4 OSP).
Lesný majetok vo vlastníctve štátu v zmysle zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch a súvisiacich
predpisov jeho správu vykonávajú Lesy SR, š.p.
Na tomto mieste treba poukázať aj na rozdiel
medzi procesným postavením štátu ako účastníka v dedičskom konaní, s ktorým je konané
19
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 4/2011
v súlade s citovaným ustanovením § 175b
Občianskeho súdneho poriadku a hmotnoprávnym postavením Slovenskej republiky ako
vlastníka majetku, ktorej pripadlo dedičstvo v súlade s § 462 Občianskeho zákonníka na základe
právoplatného dedičského rozhodnutia.
hodnutia súdu týkajúci sa „odúmrti“ obsahuje len potvrdenie skutočnosti, že dedičstvo,
ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadá Slovenskej republike. Výrok nemôže obsahovať určenie, že majetok, ktorý pripadol Slovenskej
republike, je v správe niektorého zo správcov
majetku štátu.
Slovenská republika v postavení účastníka konania, až do právoplatného skončenia dedičského
konania je len potencionálnym nadobúdateľom
dedičstva a do okamihu právoplatného rozhodnutia súdu nemožno riešiť otázku správy majetku
štátu, keďže tento majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky v čase rozhodovania ešte nie je.
Zisťovanie, kto je správcom majetku štátu, prichádza do úvahy až po právoplatnom skončení
dedičského konania na základe rozhodnutia, že
dedičstvo pripadlo štátu, a túto otázku rieši zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu
tým, že dočasný správca, v tomto prípade príslušný obvodný úrad, prevedie správu na príslušného správcu, v prípade sporu sa uplatní ustanovenie § 7 cit. zákona.
Súd (poverený súdny komisár) v konaní o dedičstve, po ukončení ktorého pripadá majetok Slovenskej republike, uskutoční úkony smerujúce
k zisteniu poručiteľovho majetku, prípadných
dlhov poručiteľa a následne v zmysle § 175q
ods. 1 písm. b) OSP súd potvrdí, že dedičstvo,
ktoré nenadobudol žiaden dedič, pripadlo štátu.
Na základe uvedeného požiadavky zástupcov štátu v dedičskom konaní, aby súd vo výroku rozhodnutia určil správu majetku štátu, ktorý Slovenská
republika nadobudne ako „odúmrť“, sú nelegitímne a v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu.
Súd (poverený súdny komisár) nezisťuje v konaní, kto bude budúcim správcom majetku Slovenskej republiky. Uvedená skutočnosť nie je predmetom dedičského konania a dedičský súd
nemá kompetenciu riešiť otázku správy majetku
štátu a vo výroku rozhodnutia určovať, kto túto
správu nadobúda.
Súd, resp. notár ako poverený súdny komisár
v dedičskom konaní koná s príslušným obvodným úradom ako jediným zástupcom Slovenskej
republiky. Nie je možné, aby bolo konané s iným
správcom, keďže by to bolo v rozpore s ustanovením § 5 zákona č. 278/1993 Z.z.
Výkon správy je určený zákonom. Prípadné spory
v otázke správy majetku štátu rozhoduje zriaďovateľ, resp. Ministerstvo financií SR podľa ustanovenia § 7 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe
majetku štátu.
Na základe uvedeného možno dospieť len k jedinému jednoznačnému názoru, a to, že výrok roz-
JUDr. Ľubomír Ondov
člen Prezídia NK SR
• Aktuality z komory •
KONFERENCIA NK SR A ŠKOLENIE NOTÁROV
ml., ktorý je predsedom Analytickej skupiny NK
SR. Dotkol sa v nej aktuálnych otázok súvisiacich so zavedením systému Webnotár na notárskych úradoch. Zároveň vyzval notárov k otvorenej diskusii k tejto problematike, aby Analytická
skupina do budúcna mohla aktuálne reagovať
na potreby notárov v tejto oblasti. Druhou, tak-
Prezídium NK SR zorganizovalo 14. októbra
2011 v priestoroch hotela Patria na Štrbskom
plese vo Vysokých Tatrách školenie notárov NK
SR. Témy školenia boli vybrané k aktuálnym
otázkam týkajúcim sa činnosti notárov. Prvú
tému školenia „Webnotár a novinky informačného systému“ prednášal JUDr. Miroslav Gregor
20
ARS NOTARIA 4/2011
Aktuality z komory
tiež zaujímavou témou školenia, ktorú predniesla predsedníčka Legislatívnej skupiny NK SR
JUDr. Katarína Valová, PhD., boli „Dobrovoľné dražby a činnosť notárov pri dobrovoľných
dražbách podľa zákona o dobrovoľných dražbách.“ Išlo o takisto poučnú tému, keďže nie
všetci notári sa v praxi stretávajú s praktickými problémami v tejto oblasti, na ktoré dala odpoveď prednášajúca. Záverečnou témou školenia bola „Činnosť notára v súvislosti so zápisom
práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností“, ktorú predniesla JUDr. Odeta Poldaufová, riaditeľka legislatívneho odboru Úradu geodézie,
kartografie a katastra SR. Nastolila aktuálne
smerovania a možnú širšiu spoluprácu s notármi
v tejto oblasti a zodpovedala na otázky prítomných, ktoré vzišli z prednesenej témy. Prítomní
notári skonštatovali, že školenie im prinieslo
veľa poučných a zaujímavých informácií a je potrebné v trende týchto školení pokračovať aj v budúcnosti. Programom druhého dňa stretnutia
notárov bola každoročná jesenná konferencia,
ktorú viedol viceprezident NK SR JUDr. Miroslav
Pavlovič. Na úvod sa prítomným notárom prihovoril prezident NK SR JUDr. Karol Kovács, ktorý
predstavil jednotlivých členov Prezídia NK SR, ktoré vzišlo z posledných volieb do orgánov NK SR.
Pridal i citát: „Menej bombastických správ a viac
každodennej tvorivej práce“, ktorého autorom
je velikán slovenského národa Ľudovít Štúr,
a v zmysle ktorého bude pracovať aj Prezídium
NK SR pod jeho vedením. Hlavným bodom programu konferencie bolo schválenie návrhu Rokovacieho poriadku konferencie notárov NK SR.
Tento návrh bol prítomnými notármi jednohlasne
schválený bez pripomienok. V závere sa poďakoval prezident NK SR prítomným notárom za ich
účasť na školení a konferencii a zaželal im veľa
pracovných aj osobných úspechov.
JUDr. Pavol Dorič, PhD.
21
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 4/2011
CELOŠTÁTNA KONFERENCIA NOTÁROV
ČESKEJ REPUBLIKY
rantovať zákonnosť niektorých rozhodnutí obchodných spoločností. Dňa 1. januára 2012
má nadobudnúť účinnosť zákon o premenách
obchodných spoločností a družstiev, prof. Dědič uviedol, ktoré nové úlohy na základe tohto zákona budú prenesené na notárov. Prednáška
doc. Havla nadväzovala na skutočnosť, že v parlamente Českej republiky sa prejednáva návrh
nového občianskeho zákonníka, ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2014; ide o komplexný kódex súkromného práva, ktorý zahŕňa aj
obchodnoprávne vzťahy, v nadväznosti na to sa
pripravuje návrh zákona o obchodných korporá-
V dňoch 20. až 22. októbra 2011 som sa zúčastnil na základe pozvania prezidenta Notárskej komory Českej republiky JUDr. Martina Foukala na
služobnej ceste v Českej republike na notárskej
konferencii v Prahe, ktorá sa konala 21. októbra
2011 v priestoroch novej budovy Národného múzea (bývalá budova Federálneho zhromaždenia).
Jej témou bola Úloha notárstva a jeho prínos
v práve obchodných korporácií – garancia dôvery a právnej istoty, komplexná právna služba. Na
tejto konferencii som sa zúčastnil ako jediný zahraničný účastník.
Hosťami konferencie boli pani Karolína Peake,
podpredsedníčka vlády Českej republiky a predsedníčka Legislatívnej rady vlády, pán Jiří Pospíšil, minister spravodlivosti, pán Roman Fiala,
podpredseda najvyššieho súdu, pán Marek Benda, podpredseda Ústavnoprávneho výboru Poslaneckej snemovne Českej republiky, pán Petr
Kužel, prezident Hospodárskej komory Českej
republiky, pán Tomáš Lichovník, prezident Sudcovskej únie Českej republiky, pán Peter Poledník, podpredseda Českej advokátskej komory,
pani Jana Tvrdková, prezidentka Exekútorskej
komory Českej republiky. Všetci títo hostia vrátane mňa vystúpili na tejto konferencii spolu s ďalšími hosťami. V tejto časti konferencie bola predstavená publikácia Veřejní notáři v českých
městech, zvláště v městech pražských až do husitské revoluce autora Josefa Nuhlíčka, ktorú vydala Notárska komora Českej republiky. Dielo
uviedol prof. Hlaváček.
Odbornú časť konferencie vyplnili prednášky týkajúce sa jej nosnej témy; prednášky predniesli
prof. Ján Dědič a doc. Bohumil Havel. Prof. Dědič
vo svojej prednáške oboznámil poslucháčov
s históriou a odôvodnenosťou vzniku obchodných spoločností, potrebou preventívnej kontroly
vzťahov týkajúcich sa obchodných spoločností,
s riešením otázky, kto ju má vykonávať, ako na
tieto otázky reagovali smernice Európskej únie.
Vo vzťahu k notárom bola kľúčová novela obchodného zákonníka zákonom č. 370/2000 Sb.,
ktorým došlo k prispôsobeniu českého práva
európskym smerniciam, bol novelizovaný aj notársky poriadok, v rámci ktorého začali notári ga-
22
ARS NOTARIA 4/2011
Aktuality z komory
účastníci mali možnosť výberu postupovať pri zápise prostredníctvom notára alebo požiadať o zápis súd, ktorý vedie obchodný register.
ciách. V rámci tohto zákona sú zverené rozsiahle
kompetencie notárom, ktorí budú vykonávať materiálny prieskum v súlade so smernicami Európskej únie, notár je právne vzdelaný a viac motivovaný verejný úradník ako sudca, resp. súdny
úradník, konať rýchle, hospodárne a kvalitne. Ak
sa podľa tohto zákona bude vykonávať konštitutívny zápis do obchodného registra, bude sa pre
tento úkon vyžadovať forma notárskej zápisnice.
Uvažuje sa o pôsobnosti notára pri digitalizácii
listín a ich ukladaní do zbierky listín, zároveň
o priamom zápise zo strany notára do obchodného registra, pričom sa ponechá súbeh tak, aby
Obsah konferencie a jej výsledky boli veľmi podnetné pre slovenské notárstvo, preto som vo svojom prejave poďakoval za možnosť oboznámiť sa
s týmito zaujímavými trendmi v rámci obchodného práva, ktorých niektoré aspekty by mohli byť
aplikovateľné aj v rámci slovenského právneho
poriadku.
JUDr. Karol Kovács
prezident NK SR
Medzinárodná konferencia pri príležitosti 20-eho
výročia slobodného notárstva v Poľsku s názvom:
„ISTOTA ALEBO RIZIKO?
RÔZNE DILEMY RÝCHLEHO POKROKU V POĽSKU“
dy z celospoločenského vývoja na postavenie
a úlohy, ktoré počas 20-tich rokov pôsobenia poľské notárstvo prekonalo, a aký je ďalší predpoklad jeho vývoja v budúcnosti.
V dňoch 13. a 14. februára 2011 sa konala konferencia pri príležitosti 20-eho výročia slobodného notárstva v Poľsku s názvom „Istota alebo riziko? Rôzne dilemy rýchleho pokroku v Poľsku“
(ďalej „Konferencia“) za účasti významných zahraničných i domácich hostí v Kráľovskom paláci
vo Varšave. Téma Konferencie bola zvolená zámerne tak, aby podala vysvetlenie a rôzne pohľa-
Konferenciu otvoril prezident Poľskej notárskej komory Lech Borzemski, ktorý zdôraznil, že
14. február 1991 je nielen významným historic-
23
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 4/2011
disko. Nezodpovedné riskovanie nie je pokrok! Predseda Komisie spravodlivosti a práv človeka Ryszard Kalisz uviedol, že z hľadiska ochrany práv človeka v Poľsku sa javí úloha notára
jednoznačne: notár vytvára bezpečnosť a istotu
priamym výkonom svojej práce, a preto si zasluhuje inštitút notárstva latinského typu nielen
uznanie a podporu, ale aj ochranu. Poľské notárstvo je významným a aktívnym realizátorom myšlienok celosvetového notárstva latinského typu
a ochrana, ochranné prvky latinského typu civilného práva sú garantované vymenovaním ministrom spravodlivosti, reguláciou počtu notárskych
úradov, pevnou sadzbou odmeňovania (tarifa) a
v tom nie je žiadna živelnosť, ale rozhľadená potreba. Zdôraznil, že len tak sa spoločnosť môže
zdravo vyvíjať, keď vychádza z potrieb záruky
bezpečnosti a istoty. Viceprezident Súdnej Rady
Poľska Roman Keska poukázal na to, že len splnenie predpokladov výkonu práce (vzdelanie,
právna prax, výber, modernizácia a technická
vybavenosť), ako aj dostupnosť výkonu práva
a jeho sprostredkovanie občanom štátu dáva
dostatočnú záruku, istotu a bezpečnosť.
kým dátumom vo vývoji poľského notárstva,
ale predovšetkým štátu, a to nasmerovaním
na cestu istoty a bezpečnosti v právnych vzťahoch a celospoločenskom vývoji. Pozdravný
a ďakovný list prezidenta Poľskej republiky prečítal a slávnostne odovzdal tajomník kancelárie
prezidenta Krzysztof Laszkiewicz. Po odovzdaní
štátnych vyznamenaní (zlatého, strieborného
a bronzového kríža) 12 najvýznamnejším notárom, ktorí svojimi zásluhami prispeli k rozvoju
práva a medzinárodných vzťahov, minister spravodlivosti Krzysztof Kwiatkowki vo svojom prejave poďakoval za prínos poľského notárstva pri
výkone práva a spravodlivosti. Skonštatoval, že
štatisticky je preukázaná 100 % istota v notárskych právnych aktoch za 20 rokov pôsobenia
slobodného notárstva v Poľsku, a síce od čias,
keď poľskí biskupi získali právo vymenovať notára, uplynulo dlhé obdobie, ale bolo to stále obdobie dôvery, viery a istoty, ktoré nenarušili ani
zmeny v štátnom zariadení. Nielen výkon činnosti 2 194 notárov (notárskych úradov) vo vyhotovovaní úradných dokumentov, ale predovšetkým
ich bezplatná právna pomoc, humanitárna pomoc pri rôznych udalostiach (prírodné katastrofy
a pod.) a pôsobenie v oblasti medziľudských
vzťahov je významná v dnešnej dobe.
Zo zahraničných hostí prezident Medzinárodnej
únie latinského notárstva (ďalej „UINL“) Jean
Paul Decorps poďakoval poľskému notárstvu za
jeho doterajšiu činnosť a zdôraznil, že je prvým
notárstvom z poreformných štátov, ktoré pred 20
rokmi zdvihlo štafetu, ale rovnako aj s ostatnými,
ktoré ho nasledovali, ďalej aktívne šíria myšlienky a svojou prácou významne prispieva na rozvoj
ďalších právnych vzťahov v prospech celosvetového notárstva, keďže v právnych vzťahoch sa
odrážajú aj spätné väzby na ekonomiku, vedu,
kultúru, a preto poľskému notárstvu patrí poďakovanie za spoluprácu, za rozvoj, za bezpečnosť
a istotu v Európe i vo svete.
S prejavmi vystúpili viacerí významní predstavitelia justície, ako napríklad predseda Ústavného
súdu Poľskej republiky Andrzej Rzepliński, ktorý
vo svojom prejave uviedol, že z ústavného hľadiska sa vždy postavenie notárov odvíja od celospoločenského diania. Ochrana slobody je vždy
spojená s rizikom, ale rozsah rizík eliminuje bezpečnosť, ktorá predpokladá správnu mieru slobody a také právne nástroje, ktoré sú spojené
s prevenciou, a nie už len represiou alebo zákazmi. Voľnosť, sloboda v ekonomickom zmysle,
ekologickom, alebo pracovnoprávnom je síce
predpokladom rozvoja a pokroku, ale nesmie byť
daná na náhodný vývoj, alebo sa obmedziť len
na ekonomické výhody. Musí byť zabezpečená
istotami, že sa nezvráti v neprospech iných, že
nebude bez zodpovednosti a na nezodpovedné
konanie jedných nebudú doplácať tí druhí. Ústava musí zabezpečiť ochranu práv všetkých,
a preto nielen ekonomické ukazovatele majú byť
smerodajné (teda výrobný trh), ale ochrana života, zdravia a právo, výkon spravodlivosti. Predseda Najvyššieho súdu Poľskej republiky Stanislaw
Dabrowski vyhlásil, že ak má byť bezpečnosť na
prvom mieste, tak aj efektívnosť využitia potenciálu notárstva a iných právnych nástrojov bezpečnosti znižuje riziko a to je podstata a výcho-
V rámci odbornej polemiky k téme z hľadiska sociológa podal vysvetlenie a svoje stanovisko
prof. dr. hab. Pawel Spievak, Dr. Hanna Wasilewska – Trenkner, prof. dr. hab. Jacek Holówka,
prof. dr. hab Malgorzata Król, ktorí zhodne skonštatovali, že notárstvo ako spoločenský fenomén
znižuje riziká a zvyšuje opodstatnenosť pozitívnej úlohy notára v neoliberálnom svete. Paradigma etiky notára je jeho vymenovanie ministrom
spravodlivosti, čo je priamy prenos zodpovednosti, ktorý musí byť zabezpečený aj recipročne
vrátením dôvery a nesklamaním zo strany notára. V danom prípade to znamená najvyšší štandard (ako u sudcov). Dôležitý je záujem občana,
záujem spoločnosti, ktorý je na prvom mieste,
24
ARS NOTARIA 4/2011
Aktuality z komory
jeho pôsobenia ako slobodného notárstva
v medzinárodných funkciách, inštitúciách
a majú najväčšie zásluhy na vedeckom a medzinárodnom úspechu notárstva.
a to je verejná služba a právna kultúra, ktorú
musí garantovať notár. V závere slávnostného
zasadnutia odovzdal iaditeľ Nadácie spoločného poľského notárstva, poslanec Grzegorz
Karpiński v sprievode ostatných zúčastnených
najvyšších zástupcov poľskej justície pod patronátom ministerstva spravodlivosti z počtu 220
žiadateľov ceny Nadácie spoločného poľského
notárstva. Išlo sa o 5 grantov, z toho 3 projekty
vedecké a 2 projekty technické. Ďalšie ceny ako
finančné podpory boli odovzdané charitatívnym
organizáciám a na rozvoj mimovládnym organizáciám. Boli odovzdané aj diplomy tým, ktorých
ľudská solidarita dala možnosť prežiť aj tým, ktorí by inak nemali šancu prežiť, alebo skvalitniť
ich život (nezamestnaní, chorí, siroty po katastrofách). Rovnako sa ocenila aj bezplatná právno-poradenská činnosť a zásluhy notárov, ktorí
reprezentovali poľské notárstvo počas 20 rokov
Podujatie bolo sprevádzané srdečnosťou, ktorá
je vlastná našim poľským priateľom a kolegom,
ale tiež úcta, dôvera a vďaka, ktorú najvyšší
predstavitelia štátu a justície prejavili a z ktorého
bolo zrejmé, že poľské notárstvo sa teší významnému spoločenskému postaveniu v Poľsku.
Aj slovenské notárstvo onedlho bude sláviť toto
jubileum a priala by som si, aby sme v podobnom duchu a atmosfére dôvery a úcty mohli
v spoločnosti našich zahraničných kolegov a našich štátnych a justičných reprezentantov osláviť
aj náš sviatok.
JUDr. Magdaléna Valušová
notárka so sídlom v Rimavskej Sobote
NOVINKY Z MEDZINÁRODNEJ SKUPINY
aj proti vôli účastníkov. Európsky súdny dvor
však vo svojom rozhodnutí nechcel definovať pojem výkon verejnej moci a ani ho nedefinoval, iba
v konkrétnom prípade žalovaných krajín riešil
otázku prístupu k povolaniu na základe štátnej
príslušnosti a rovnako sa nezaoberal ani postavením notára v žalovaných členských krajinách.
V oblasti štátnej príslušnosti žalovala pred Európskym súdnym dvorom Európska komisia šesť
štátov Európskej únie z dôvodu porušenia povinnosti pri výhrade prístupu k notárskemu povolaniu pre svojich štátnych príslušníkov. Argumentácia žalovaných krajín spočívala vo viazaní
notárskej činnosti na výkon verejnej moci, čím by
táto činnosť patrila pod výnimku z ustanovení
o slobode usadzovania sa. Európsky súdny dvor
rozhodol, že notárske činnosti, ako sú v súčasnosti vymedzené v dotknutých členských štátoch, nesúvisia s výkonom verejnej moci v zmysle článku 45 ZES. V dôsledku toho podmienka
štátnej príslušnosti ustanovená právnou úpravou týchto štátov pre prístup k notárskemu povolaniu predstavuje diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ktorú Zmluva ES zakazuje.
V oblasti dedičského práva sa už dlhodobo pracuje na úrovni Európskej únie na nariadení upravujúcom európske dedičské osvedčenie. Aktuálne sa diskutuje o výnimkách pre jednotlivé
krajiny (napr. v prípade nášho právneho poriadku zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy),
otázkach prechodu dlhov a stále rezonujúca
otázka rozhodného práva.
Pracovná skupina Nové technológie Rady notárstiev EÚ (CNUE) sa zaoberá najmä riešením platformy pre overovanie elektronických podpisov
notárov členských štátov, úspešne sa spustil
projekt Európskeho zoznamu notárov, riešia sa
zásahy do internetovej stránky e-Justice a jej propagácia. Veľkým úspechom bola stránka o dedení v Európe, ktorá bola tiež spolufinancovaná
Európskou komisiou a spolu s Európskym zoznamom notárov sú hodnotené ako veľmi úspešné
Pri prípadnej aplikácii na náš právny systém je
však nutné prihliadať na oblasť súdneho komisariátu, kde účastníci nemajú možnosť vybrať si
slobodne notára, a tak má teda výkon tejto činnosti skôr povahu výkonu verejnej moci ako výkonu činnosti vo verejnom záujme. Notár v Slovenskej republike má na rozdiel od žalovaných
krajín totiž ako súdny komisár možnosť vydávať
čiastkové rozhodnutia vo veci – uznesenia, a to
25
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 4/2011
projekty s vysokou návštevnosťou občanov
Európskej únie.
spolupráca Notárskej komory Slovenskej republiky a maďarskej notárskej komory pri vydaní
dvojjazyčnej knihy o notárovi Sándorovi Markóovi, ktorý pôsobil v 19. storočí v Rožňave. Táto kniha bude prezentovaná na novembrovom kolokviu v Pécsi a k dispozícii všetkým notárom
v Slovenskej republike a Maďarsku.
V oblasti obchodného práva sa intenzívne diskutuje najmä o prepojení obchodných registrov jednotlivých členských krajín a stále rezonuje téma
cezhraničnej zmeny sídla obchodných spoločností.
Ostatné oblasti (napr. právo spotrebiteľov, vzdelávanie, atď.) sú nemenej dôležité a sleduje sa
v nich dianie, vypĺňajú sa dotazníky a priebežne
sa pripravujú preklady. Členovia medzinárodnej
skupiny sa zúčastňujú na náročných rokovaniach pracovných skupín, komisiách a zhromaždeniach, pričom je to vždy na úkor ich povinností
v kanceláriách a rodinách.
Aj keď sa môže zdať, že Brusel a Európska únia
sú pre národnú legislatívu veľmi vzdialené, je
nutné mať vždy na mysli, že v prípade prijatia legislatívy na úrovni Európskej únie je táto automaticky použitá aj na národnej úrovni. Z tohto
dôvodu je činnosť Notárskej komory Slovenskej
republiky na medzinárodnej úrovni nesmierne
dôležitá pre našu prácu v notárskych kanceláriách a pre zachovanie, resp. aj možné rozšírenie
našich kompetencií v oblasti zabezpečenia preventívnej spravodlivosti pre občanov a našich
klientov.
Prezident NK SR a ostatní členovia prezídia sa
pravidelne zúčastňujú na povinných valných
zhromaždeniach CNUE, UINL a Hexagonály, kde
svojimi aktívnymi vystúpeniami prispievajú k vytváraniu uznesení aj v prospech slovenského notárstva. Zároveň sa vytvárajú aj užšie väzby na
jednotlivé európske notárstva prostredníctvom
ich zástupcov. Z takejto väzby vzišla napríklad aj
Mgr. Peter Danczi
predseda Medzinárodnej skupiny NK SR
a člen Prezídia NK SR
ARS NOTARIA OD ROKU 2012
Časopis ARS NOTARIA vstupuje do novej etapy.
Prezídium Notárskej komory Slovenskej republiky schválilo na svojom júnovom zasadnutí novú
koncepciu časopisu a prijalo Štatút časopisu,
obsahom ktorého je aj nová obsahová štruktúra.
Na októbrovom zasadnutí schválilo zmenu vydavateľa, ako aj nové grafické prevedenie časopisu. Zmeny sú účinné od prvého januára 2012.
skej komory Slovenskej republiky vyslovujeme
poďakovanie vydavateľstvu IURA EDITION, spol.
s r.o., s ktorým sme spolupracovali od okamihu
vzniku myšlienky vydávania časopisu až do
dnešných dní. Poďakovanie patrí celému tímu
vydavateľstva a špeciálne nebohému konateľovi
vydavateľstva Ing. Petrovi Bobrovi, CSc. S vydavateľstvom sa nelúčime, aj naďalej bude prebiehať spolupráca s Notárskou komorou Slovenskej
republiky v iných oblastiach.
Toto číslo je posledným číslom z dielne vydavateľstva IURA EDITION, spol. s r.o. V mene Notár-
ŠTATÚT ARS NOTARIA
ČASOPISU NOTÁRSKEJ KOMORY
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov
schvaľuje tento Štatút ARS NOTARIA časopisu Notárskej komory Slovenskej republiky
Prezídium Notárskej komory Slovenskej republiky podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
26
ARS NOTARIA 4/2011
Aktuality z komory
§5
Úvodné ustanovenia
1. Súčasťou obsahu časopisu môže byť aj inzercia a reklama. Jej rozsah nesmie presiahnuť
20 % obsahu časopisu. Vhodnosť konkrétnej
inzercie a reklamy posudzuje redakčná rada.
2. Uverejnenie inzercie alebo reklamy ohľadne
činnosti notára alebo notárskeho spoločenstva sa nepripúšťa.
§1
1. Notárska komory Slovenskej republiky (ďalej
len „komora“) vydáva odborný časopis pre
notárov s názvom ARS NOTARIA.
2. Vydavateľom časopisu ARS NOTARIA (ďalej
len „časopis“) je komora.
§2
Redakčná rada
Vydávanie časopisu – spracovanie textov a ďalších materiálov, grafické spracovanie, redakčnú
úpravu, jazykovú korektúru, tlač, distribúciu, vyplácanie honorárov autorom a odmien členom
redakčnej rady zabezpečuje vydavateľ prostredníctvom vydavateľstva na základe zmluvy medzi
vydavateľom a vydavateľstvom.
§6
1. Redakčná rada má štyroch až siedmich členov vrátane vedúceho redaktora. Členov redakčnej rady vymenúva Prezídium komory
z kandidátov navrhnutých redakčnou radou.
Členov redakčnej rady odvoláva Prezídium
komory na návrh redakčnej rady. Redakčná
rada si spomedzi svojich členov volí vedúceho redaktora.
2. Členovia redakčnej rady sú členmi komory.
Prezídium komory členov redakčnej rady vymenúva z radov notárov, notárskych kandidátov a notárskych koncipientov. V prípade
potreby možno jedného až dvoch z členov redakčnej rady nahradiť zástupcom z odborných právnických kruhov. Členstvo v redakčnej rade vzniká dňom vymenovania za člena
redakčnej rady a zaniká dňom odvolania alebo dňom vzdania sa funkcie člena redakčnej
rady, ktoré je účinné dňom jeho doručenia na
Prezídium komory. Členom redakčnej rady
patrí za ich činnosť odmena. Výšku odmeny
a spôsob jej vyplácania upravuje zmluva medzi vydavateľom a vydavateľstvom.
3. Vedúci redaktor zastupuje redakčnú radu navonok, najmä smerom k vydavateľstvu, Prezídiu komory a ostatným orgánom komory, ako
aj iným právnickým a fyzickým osobám. Technické, administratívne a organizačné zabezpečenie činnosti redakčnej rady vykonáva určený člen sekretariátu komory v rámci svojej
pracovnej náplne.
4. Úlohy spojené s vydávaním časopisu zabezpečuje redakčná rada.
5. Redakčná rada plní nasledovné úlohy:
n vykonáva všetky činnosti v rozsahu agendy súvisiacej s vydávaním časopisu,
n zabezpečuje styk s vydavateľstvom,
Účel, štruktúra
a podoba časopisu
§3
Účelom vydávania časopisu je prezentácia notárstva a notárskej činnosti navonok, vytváranie
priestoru na odbornú právnickú diskusiu a diskusiu o praktických problémoch notárskej činnosti,
ako aj na komunikáciu a informovanosť v rámci
samosprávy notárov.
§4
1. Časopis je vydávaný periodicky, a to štvrťročne v listinnej podobe. Elektronická podoba
časopisu sa umiestňuje na webovej stránke
komory. Vydanie mimoriadneho čísla sa pripúšťa.
2. Štruktúra časopisu je daná najmä týmito rubrikami:
n úvodník,
n odborný článok,
n postrehy z praxe notárov,
n rozhovor,
n judikát (príp. aj komentovaný),
n postrehy z diania v právnickej obci,
n dianie v komore.
3. Zmeny v štruktúre časopisu sú prípustné
vzhľadom na konkrétne okolnosti vydania
príslušného čísla. V mimoriadnom čísle sa
pripúšťa odlišná štruktúra, spravidla zameraná tematicky na príležitosť a účel jeho vydania.
27
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 4/2011
n
schvaľuje obsahovú a grafickú náplň
a úpravu každého čísla časopisu, vrátane inzercie a reklamy,
n predkladá Prezídiu komory návrh štatútu
a jeho zmien a návrh rozpočtu časopisu,
n ďalšie činnosti podľa zmluvy medzi vydavateľom a vydavateľstvom a v rozsahu
tohto štatútu.
6. Plnením úloh poveruje jednotlivých členov redakčnej rady jej vedúci redaktor.
ný odkaz na publikáciu, z ktorej bol daný príspevok prevzatý.
2. Za odbornú a jazykovú úroveň príspevku zodpovedá autor. Redakčná rada môže vyzvať
autora na úpravu príspevku. Zaslaním príspevku dáva autor súhlas s jeho zverejnením
v listinnej aj elektronickej podobe na stránke
komory. Spolu s príspevkom autor doručí
údaje potrebné na vyplatenie odmeny.
3. Za zverejnenie príspevku patrí autorovi odmena. Výšku odmeny a spôsob jej vyplácania
upravuje zmluva medzi vydavateľom a vydavateľstvom.
4. Vo vzťahoch medzi autorom a vydavateľom,
ktoré nie sú upravené týmto štatútom sa postupuje podľa osobitného predpisu.1
§7
1. Zasadnutia redakčnej rady sa konajú podľa
potreby, spravidla raz štvrťročne a spravidla
v sídle komory, a to najmenej 30 kalendárnych dní pre uzávierkou časopisu. Uzávierkou časopisu sa rozumie posledný deň lehoty
určený zmluvou medzi vydavateľom a vydavateľstvom na dodanie všetkých materiálov
na spracovanie. Zasadnutia redakčnej rady
zvoláva a vedie vedúci redaktor. V prípade
potreby môže vedúci redaktor poveriť vedením zasadnutia redakčnej rady niektorého
z jej členov.
2. Redakčná rada je uznášaniaschopná, ak je
prítomná nadpolovičná väčšina jej členov.
Redakčná rada rozhoduje väčšinou hlasov
prítomných na zasadnutí. V prípade rovnosti
hlasov je rozhodujúci hlas vedúceho redaktora. Ak je to nutné, hlasuje redakčná rada
prostredníctvom elektronických prostriedkov
(mailom). V tomto prípade je potrebná na rozhodnutie väčšina hlasov všetkých jej členov.
3. Zo zasadnutia redakčnej rady sa vyhotoví zápisnica. Zápisnicu spisuje určený zamestnanec sekretariátu komory.
4. V prípade, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, plní pôsobnosť redakčnej rady jej vedúci redaktor.
§9
Rozpočet časopisu
1. Rozpočet časopisu tvoria na strane výdajov
celkové náklady súvisiace s vydávaním časopisu, najmä náklady vydavateľa, odmeny
autorov príspevkov a členov redakčnej rady,
na strane príjmov príjmy z predaja časopisu,
príjmy z inzercie a reklamy.
2. Rozpočet časopisu schvaľuje Prezídium komory na návrh redakčnej rady na každý kalendárny rok. Rozpočet je súčasťou rozpočtu
komory.
3. Príjmy z predaja časopisu, inzercie a reklamy
sú príjmy komory ako vydavateľa.
4. Všetky náklady spojené s existenciou a vydávaním časopisu sú nákladmi komory ako vydavateľa.
§ 10
Účinnosť
Tento štatút nadobúda platnosť dňom jeho
schválenia Prezídiom komory a účinnosť 1. januára 2012.
§8
Vzťah medzi autorom a vydavateľom
Dôvodová správa
1. V časopise sa publikujú príspevky, ktoré doteraz neboli zverejnené alebo už publikované
príspevky, o ktorých zverejnení rozhodne redakčná rada vzhľadom na ich význam alebo
odbornú úroveň. V takomto prípade je uvede-
Časopis vychádza už niekoľko rokov. Prešiel viacerými zmenami, personálnymi aj zmenami
technického charakteru. Význam existencie notárskeho časopisu je nepochybný. Vzhľadom na
1 Zákon č. 618/2003 Z.z. autorský zákon v znení neskorších predpisov.
28
ARS NOTARIA 4/2011
Spoločenská rubrika
to, že nebol upravený status časopisu, jeho
vzťah ku komore, postavenie, rozsah činnosti
a kompetencie členov redakčnej rady, ako aj ďalšie otázky súvisiace s časopisom notárov, je žiaduce ich upraviť. Účelom vydania štatútu časopisu je preto riešenie týchto a ďalších otázok.
spojených s vydávaním časopisu riešiť aj
otázky súvisiace so zmenami. Ide najmä o ukončenie spolupráce s doterajším vydavateľstvom,
prerokovanie a príprava znenia zmluvy s novým
vydavateľstvom, doplnenie členov redakčnej
rady a príprava návrhu rozpočtu časopisu na rok
2012. Podľa pôvodného rozpočtu, ktorého rozsah je daný zmluvou s vydavateľom, sa postupuje do konca roku 2011. Veci vyžadujúce schválenie Prezídiom komory predloží redakčná rada
Prezídiu komory do konca roka 2011.
Účinnosť od 1. januára 2012 sa navrhuje z dôvodov súvisiacich s transformáciou existujúceho
stavu a prechodu na novú koncepciu a štruktúru
časopisu. Redakčná rada bude zároveň za obdobie do konca roka 2011 okrem bežných úloh
• Spoločenská rubrika •
Vo IV. štvrťroku 2011 sa životných jubileí dožili
a dožívajú títo členovia Notárskej komory Slovenskej republiky:
JUDr. Iveta Vašková, 50 rokov
JUDr. Želmíra Boborová, 60 rokov
JUDr. Eva Čabrová, Dr., 45 rokov
JUDr. Marián Zboja, 50 rokov
Mgr. Oľga Czuczorová, 60 rokov
JUDr. Zuzana Grófiková, 40 rokov
JUDr. Katarína Čarnecká, 60 rokov
Všetkým srdečne blahoželáme, prajeme im veľa
zdravia, úspechov v práci i v osobnom živote.
Eva Karellová, 60 rokov
Mgr. Darina Beranová, 55 rokov
JUDr. Ing. Andrea Kašperová, 50 rokov
Prezídium NK SR
29