A5 cena prim. 2007.indd

C E N A P R I MÁTORA BRATISLAVY 2007
Jozef Kšiňan
Mgr. Jozef Kšiňan je jedným z najznámejších slovenských športových novinárov
a publicistov. Venoval sa najmä futbalu, lyžovaniu, ale aj boxu. V mladosti sám
aktívne športoval, absolvoval štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Ako novinár sa zúčastnil na piatich vrcholných športových udalostiach – olympijských hrách. Bol na futbalových majstrovstvách sveta v Mexiku
v roku 1970 a pre náš futbal pamätných majstrovstvách Európy 1976 v Belehrade.
Bohatú novinársku kariéru začal ako devätnásťročný v roku 1946 v denníku
Pravda, neskôr pracoval aj v denníkoch Práca a Smena. Od roku 1978 až do odchodu do dôchodku pôsobil vyše dvadsať rokov v Tlačovej agentúre SR. Jozef Kšiňan
je autorom viacerých športových monografií, ktoré patria do základnej knižnice
slovenskej športovej publicistiky. Medzi jeho nezabudnuteľné knihy, ktoré čítal
snáď každý slovenský fanúšik futbalu, patrí publikácia Pohár je náš z roku 1976,
Svet deväťdesiatich minút, Futbal encyklopédia a Zlatá kniha futbalu na Slovensku z roku 1988. Okrem toho je kmeňovým autorom kníh o futbalovom Slovane
Bratislava. Napísal snáď všetky knihy a kroniky o výročiach tohto najslávnejšieho slovenského klubu. Vyše dvadsať rokov pôsobil aj ako tlačový šéf na všetkých
významnejších futbalových stretnutiach na Tehelnom poli, robil hlásateľa na bratislavskom zimnom štadióne pri hokejových zápasoch. Ani v dôchodcovskom veku
neodložil novinárske pero, ktorým písal moderné dejiny slovenskej športovej žurnalistiky. V denníku Pravda vychádza dodnes jeho pútavý seriál o histórii bratislavského športu a športovcoch bratislavských klubov.
Cenu primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na rok 2007
prevezme Mgr. Jozef Kšiňan za celoživotné vynikajúce dielo športového novinára a publicistu s dôrazom na jedinečnú knižnú tvorbu o histórii a osobnostiach
bratislavského športu.
Alena Sklenáriková
Práca s deťmi na prvom stupni základnej školy nie je pre pani učiteľku Mgr. Alenu Sklenárikovú obyčajným zamestnaním. Je to jej poslanie. Po absolvovaní pedagogickej fakulty začala rodáčka z Bratislavy, ktorá však detstvo a mladosť prežila
v dedinke Sirk na Gemeri, učiť na základnej škole v Ždiari. Po návrate do Bratislavy
v roku 1986 zostala verná Petržalke. Najprv dostala 34 prváčikov na základnej
škole Gessayova a od roku 1988 učí na základnej škole na Černyševského ulici.
Pre rodičov vyše 400 detí, ktoré mali to šťastie stretnúť pani učiteľku Sklenárikovú, zostáva PANI učiteľkou, na aké sa nezabúda. Dobrá, spravodlivá, zábavná,
a zároveň prísna a náročná na ich vedomosti. Pre Alenu Sklenárikovú sa jej práca nekončí napoludnie posledným školským zvonením. Deťom sa snaží spríjemniť
pobyt v škole, ale aj mimo nej. Pripravuje im rôzne učebné pomôcky na uľahčenie učenia. Organizuje im súťaže, besiedky, výlety. Nemá problém ísť v jednu
nedeľu do hvezdárne v Hlohovci, aby ste ju na druhý víkend stretli s deťmi pri
pozorovaní vtákov na Hrušovskej zdrži alebo ako sa s nimi preháňa na inline korčuliach po dunajskej hrádzi. Kvôli deťom sa naučila korčuľovať ako 46-ročná. Deti
naučila veľa o Slovensku a Bratislave. Stáva sa, že „jej“ deti vo veku do 10 rokov
rozprávajú doma svojim rodičom o zaujímavej histórii rôznych pamiatok v Starom
Meste. Zriedkavosťou nie sú rozhovory na ulici, pretože za tie roky je veľa detí,
pre ktoré je cťou pani učiteľku pozdraviť a poďakovať sa.
Alena Sklenáriková vychovala pre naše mesto veľa slušných a vzdelaných detí.
Odkrýva im tajomstvo prvých krôčikov na ceste za poznaním s neobyčajnou láskavosťou a nasadením nielen v rámci školy, ale aj v mimoškolskom čase. Neopakovateľným spôsobom poznamenala ich vedomostné základy a citový svet. Jej práca
je obdivuhodná o to viac, že tak robí na škole a v triede, ktorú navštevujú zdravotne oslabené deti.
Cenu primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na rok 2007
prevezme Mgr. Alena Sklenáriková za výnimočnú obetavú prácu učiteľky na prvom stupni základnej školy.
Ján Nagy
Keď nadporučíka Jána Nagya nahovoril v roku 1973 po absolvovaní základnej
vojenskej služby jeho švagor, aby sa obaja prihlásili do hasičského útvaru, nikto
z nich zrejme nemohol tušiť, že sa začína ďalší z výnimočných príbehov o vernosti
k jednému povolaniu a lojalite k svojmu mestu. Zhoda okolností navyše chcela,
aby rodený Bratislavčan Ján Nagy z Hálkovej ulice v Novom Meste začal pracovať
a neskôr aj bývať na – hasičskej zbrojnici na Hálkovej ulici.
Nebolo však od začiatku všetko ako v rozprávke. Keď Ján Nagy doniesol
domov prvú „hasičskú“ výplatu, s manželkou sa skoro rozplakali. Napriek tomu
dnes slúži v Hasičskom a záchrannom útvare hlavného mesta Bratislavy tridsiaty
piaty rok. Vyše dvadsať päť rokov pôsobil ako veliteľ čaty a do každodenného
boja s ohnivým živlom viedol svojich dvadsiatich kolegov a kamarátov. Za ten čas
bol pri takmer desiatich tisícoch zásahov, pri ktorých v prvej línii zachraňoval životy
spoluobčanov, ale aj ich majetok. Podľa vlastných slov mu v pamäti navždy zostanú
minimálne dva: veľký požiar botela na Dunaji 5. mája 1975 a jeho prvý zásah
v úlohe veliteľa čaty vo februári 1981 v bytovom dome v Rači, kedy si – obrazne
i doslova – prežil svoj „krst ohňom“.
Nadporučík Ján Nagy je v tohtoročnom defilé ocenených vynikajúcim reprezentantom stoviek odvážnych a spoľahlivých mužov a žien v hasičských útvaroch
po celom Slovensku, vďaka ktorým môžeme mať istotu, že keď naše mestá a naše
domovy napadne ohnivý živel, prídu nám na pomoc a s nasadením vlastných
životov sa budú snažiť zachrániť to najcennejšie, čo máme. Ján Nagy takto už
vyše tridsať rokov bdie nad bratislavským hasebným obvodom od Šancovej ulice
až po Podunajské Biskupice.
Cenu primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na rok 2007
prevezme nadporučík Ján Nagy za celoživotnú obetavú službu hasiča – veliteľa
čaty v Hasičskom a záchrannom útvare hlavného mesta Bratislavy.
Andrej Čierny – brat Filip
Pán Andrej Čierny – brat Filip, člen rádu Františkánov, študent teológie, vedie
klub s názvom “Hľa človek”, na ktorého stretnutiach je vždy okolo stovky bezdomovcov z celej Bratislavy hľadajúcich uspokojenie svojich základných ľudských
potrieb – teplo, jedlo, materiálnu pomoc, ale aj medziľudské kontakty a vzťahy.
Stretnutia v klube sú pre nich ostrovom nádeje, kde hovoria o svojich radostiach
a trápeniach, ale aj o snoch ľudí na dne spoločnosti cez rôzne podoby bezdomoveckých osudov. Tie začína písať vždy strata opravdivých ľudských vzťahov uprostred
konzumného blahobytu či materiálnej núdze, ktorá vedie neraz k strate strechy
nad hlavou, zamestnania, sociálnych väzieb, zmyslu života a nakoniec k samotnému bezdomovectvu, ako stavu totálnej vydedenosti uprostred spoločnosti.
Brat Filip hovorí, že najťažšie je zápasiť s pocitmi sebaobviňovania a osudovosti bezdomovcov, z nich niektorí už ako 25-30 roční rezignovali na svoj život
a zomierajú duševne a neraz i fyzicky. Presvedčiť ich, že bezdomovectvo nemusí
byť ich trvalý stav, že majú vlastnú ľudskú veľkosť, že môžu v sebe nájsť silu začať
nanovo zmenou seba, nájdením zamestnania, bydliska a vzťahu, že sa tak dokážu
pozdvihnúť a v tom pozdvihnutí aj vydržať – čiže veriť v zázrak svojej totálnej premeny, to podľa brata Filipa vyžaduje silu, ktorú on čerpá zo svojho vzťahu k Bohu
a z neho plynúcej potreby darovania sily nádeje najbiednejším.
Pre tie často až neľudsky ťažké osudy bezdomovcov sú akoby malým dočasným vykúpením práve ich stretnutia v klube “Hľa človek”. Na otázku, ako dokáže
spoluprežívať osudy bezdomovcov, duševne im pomôcť i materiálne ich podporiť,
hľadať im zamestnanie, ubytovanie a pomôcť im v ďalších zložitých existenčných
problémoch, brat Filip odpovedá: “Úprimne cítim, že Boh ma má rád a teší ma,
že to so mnou nevzdáva. Mám bratstvo, ktoré ma zvláštnym spôsobom nesie
a úžasných priateľov, ktorí ma dokážu podržať. Ak som začal pracovať s bezdomovcami, tak preto, lebo celé Evanjelium je postavené na nepodmienenej láske
k Bohu a človeku. Pokúšam sa o takú lásku a mám skúsenosť, že vždy sa to oplatí,
ak človek do niekoho investuje čas a cit.”
Cenu primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na rok 2007
prevezme pán Andrej Čierny – brat Filip, za realizáciu jedinečného projektu
pomoci bezdomovcom žijúcim na území Bratislavy.
Dr. Günter Geyer
Pán Dr. Günter Geyer, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Wiener
Städtische Versicherung AG Vienna Insurance Group, je predsedom dozornej
rady spoločnosti Kooperatíva poisťovňa, a.s., ktorá bola založená ako prvá
súkromná poisťovňa na Slovensku koncom roka 1990. Kooperatíva využíva viac
ako 180-ročné skúsenosti a významnú finančnú silu svojej materskej spoločnosti, ako jednej z najväčších európskych poisťovacích skupín s vedúcim postavením
v regióne strednej a východnej Európy. Poisťovňa Kooperatíva, ako líder skupiny
VIG, získala za kvalitu služieb svojim klientom na Slovensku už štyrikrát ocenenie
Poisťovňa roka. Dr. Geyer je garantom dynamického rozvoja celého koncernu VIG,
ktorý patrí na Slovensku medzi najväčších rakúskych investorov.
Pán Dr. Günter Geyer je významnou podnikateľskou osobnosťou. Zásluhou jeho
veľkorysých podnikateľských aktivít spojených s víziou spolupráce dvoch partnerských hlavných miest Bratislavy a Viedne, bol vytvorený priestor realizácie mnohých obojstranne prospešných činov. Koncom 90-tych rokov pri reštrukturalizácii
mestských financií poskytol koncern Bratislave finančnú pôžičku.
Úspechy podnikovej ekonomiky umožnili spoločnosti Kooperatíva a celej skupine Vienna Insurance Group byť priamym donorom, podporovateľom či iniciátorom mnohých sociálnych, športových, zdravotníckych, kultúrnych a spoločenských aktivít obohacujúcich a skvalitňujúcich život v Bratislave. Boli to napríklad
charitatívny projekt Úsmev ako dar, projekty Nadácie pre deti Slovenska a Nadácie Harmony Petra Dvorského, džezové koncerty a Rakúska noc v Divadle Aréna,
hudobné Mozartove dni, koncert Petra Dvorského a jeho hostí na Hviezdoslavovom námestí, akcia Daruj krv, športové aktivity v hokejovom klube HC Slovan
a mnoho ďalších aktivít.
Cenu primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy za podnikateľský
čin na rok 2007 prevezme pán Dr. Günter Geyer za vynikajúci podiel na rozvoji
slovenského poisťovníctva a za výrazný príspevok poisťovne Kooperatíva, a.s. k
ekonomickému a spoločenskému rozvoju hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy.
Hlavné mesto SR Bratislava