ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU v Bratislave

Transkript

ALFA 4/2012 - Fakulta architektúry STU v Bratislave
1135
2679
ARCHITEKTONICKÉ LISTY FAKULTY ARCHITEKTÚRY STU
ARCHITECTURE PAPERS OF THE FACULTY OF ARCHITECTURE SUT
VEDA VO VÝSTAVBE
Medzinárodná vedecká konferencia doktorandského štúdia
v oblasti architektúry a urbanizmu
3 ¦ 2012
1€
Obsah ¦ Contents
5 ¦ Editoriál
Editorial
Henrieta Moravčíková
TEÓRIA ARCHITEKTÚRY A METODOLÓGIA VÝSKUMU
6 ¦ Aký typ vedeckého problému je mesto?
What Kind of a Scientific Problem a City is?
Kristína Staněková
8 ¦ Podrobenie mesta
Poznámky k interpretácii architektúry a urbanizmu totalitných a autoritatívnych režimov
Conquering a City
Notes on the Interpretation of Architecture and Urbanism of Totalitarian and Authoritarian Regimes
Marián Potočár
12 ¦ Průběžné výsledky výzkumu začlenění souborů staveb do struktury města
Incorporation of a Complex of Structures into the City Structure: Current Research Results
Jaromír Hainc
14 ¦ Objavovanie architektonických záznamov ako proces
Discovering Architectural Records as a Process
Valéria Gašparová
18 ¦ Pozícia záhradného a krajinárskeho architekta v študijných a plánovacích procesoch
v českej republike
The Role of Landscape Architecture Profession in Studying and Planning Processes in Czech Republic
Martina Sarvašová
VÝSKUM NAVRHOVANIA
22 ¦ Výskum prostredníctvom tvorby pri obnove pamiatok
Research by Design in Renovation of Industrial Heritage
Vladimír Hain
26 ¦ Sonosféra mestských priestorov v konceptuálnych fázach architektonického návrhu
Soundscape of Urban Spaces in the Conceptual Phases of Architectural Design
Matej Kamenický
30 ¦ Geometrie život podporujících forem v architektonickém návrhu
Geometry of the Life Supporting Forms in Architectural Design
Radan Volnohradský
34 ¦ Kontinuálnosť a ruptúry v digitálnej architektúre
Continuity and Rupture in Digital Architecture
Júlia Kolláthová
38 ¦ Aplikace hodnocení udržitelné architektury ve výuce architektury
Evaluation of Sustainable Architecture and its Use in Architecture Teaching
Hana Kasalová
42 ¦ Stratégie pre zapojenia vegetácie na stavbách do rozvoja sídiel
Význam a príklady zahraničných miest
Strategies for Implementation of Greenery into Buildings within Settlements Development
Importance and Some Examples from Foreign Cities
Zuzana Krivošová
48 ¦ Místo pro velkou rodinu
A Place for a Big Family
Kateřina Katovská
2
ALFA 3 ¦ 2012
URBANIZMUS
52 ¦ Vliv globalizace na proměnu Prahy
Influence of Globalization on the Transformation of Prague
Anna Háblová
54 ¦ Urbanita v mestách je mŕtva. Nech žije urbanita v nákupných centrách!
The Urbanity in the Cities is Dead. Long Live the Urbanity in the Shopping Centres!
Lucia Štefancová
60 ¦ Zahusťovanie ako stratégia pre rozvoj satelitov a vidieckych sídiel
Increase in Density as a Strategy for the Development of Satellite Villages and Rural Settlements
Milan Šuška
66 ¦ Prírodné a umelé prostredie v kontexte riečnych nábreží
Natural and Man-Made Environments in Context of River Banks
Tomáš Hanáček
70 ¦ Potenciál a limity opustených priemyselných areálov
The Potential and Limits of Abandoned Industrial Sites
Zuzana Haburajová-Kepičová
ARCHITEKTONICKO-HISTORICKÝ VÝSKUM
74 ¦ Vplyv zakladateľov Bratislavskej cvernovej továrne na jej architektúru
The Influence of Founders of Thread Factory in Bratislava on its Architecture
Veronika Kvardová
80 ¦ Textilní továrna TIBA, Beroun – "Alte Weberei" – stará tkalcovna
Textile Factory TIBA, BEROUN – "Alte Weberei" – Old Weaving Mill
Petr Šimr
84 ¦ Česká sakrální architektura okolo roku 1918
Czech Sacral Architecture in the Period about 1918
Jan Obrtlík
88 ¦ Jak chránit poválečnou architekturu?
How to Preserve Post-War Architecture?
Klára Mergerová
92 ¦ Anglické abstrakty
English Summary
99 ¦ Autori
Authors
ALFA 3 ¦ 2012
3
4
ALFA 3 ¦ 2012
Editoriál
Editoriál
Teoretické myslenie a vedecké skúmanie v architektúre ostáva v našom prostredí stále na okraji záujmu architektov, ale aj samotného akademického prostredia. Mohli by sme polemizovať o tom, či ide o dôsledok hlbších
spoločensko-historických daností, alebo skôr o reakciu na aktuálnu situáciu, v ktorej sa čoraz väčšmi zdôrazňuje úloha vysokej školy vychovať praktických architektov, schopných napĺňať požiadavky Európskej únie na
výkon tohto povolania. Teoretické myslenie v oblasti architektúry sa tak dostalo do pozície, kde sa mu venujú
len niekoľkí v slonovinovej veži vedy prežívajúci jedinci. Pre nich samotných to nie je pozícia nepríjemná. Práve naopak. Veď o pôžitkoch prameniacich z takého „bios theoretikos“ písal už Platón.
V situácii, keď sa čoraz častejšie tematizuje úloha architekta v spoločnosti, keď sa zdá, že opäť dochádza
k zmene paradigmy a architekt hľadá nové možnosti svojho profesionálneho pôsobenia, je však teoretické
myslenie aj v tomto odbore čoraz podstatnejšie či priam nevyhnutné. Architekt sa opäť, podobne ako jeho
avantgardní predchodcovia, usiluje okrem navrhovania a stavania domov viac pôsobiť v spoločensky komplexnejšej úlohe. Chce byť akcelerátorom diania, nositeľom akcie smerujúcej k zmene prostredia.
Keď nemecká filozofka Hannah Arendt nastolila svoje delenie ľudských činností na prácu, tvorbu a konanie,
dielo architekta uviedla ako charakteristický príklad „tvorby“, ľudskej činnosti, ktorej výsledkom sú kontúry
nášho umelého sveta. Súčasne však na vrchol hierarchie ľudských aktivít postavila práve ničím nevynútené
nezávislé „konanie“, ktoré považovala za najvyšší prejav slobodnej vôle. Nebolo by to však to pravé konanie,
keby sa prejavovalo len na základe individuálnych popudov. Pre Arendtovú je konanie verejnou kategóriou,
reflektuje záujem ľudského spoločenstva. Ako také je konanie nevyhnutne spojené s morálkou, ale aj s teoretickým myslením. Práve niekde tu, v spojení „tvorby“ rámca umelého sveta a „konania“ v prospech jeho
obrany v zmysle záujmov celého ľudského spoločenstva by sme mohli pátrať aj po novej úlohe architekta.
Architekt v takej pozícii však už nevystačí s praktickými zručnosťami, ale nevyhnutne potrebuje schopnosť
teoreticky reflektovať realitu, rozoznať jej jedinečnosti i všeobecné zákonitosti, nevystačí s technickými normami, ale čoraz väčšmi bude potrebovať tie morálne normy.
Monotematické číslo časopisu ALFA, ktoré práve držíte v rukách, sústreďuje sériu príspevkov k teoretickému mysleniu v oblasti architektúry, urbanizmu a pamiatkovej obnovy. Ukazuje, akými smermi sa uberá
aktuálne vedecké skúmanie poslucháčov doktorandského štúdia v odbore architektúra a urbanizmus na školách architektúry v Prahe, Brne a v Bratislave. Ide o výber z takmer šesťdesiatich príspevkov, ktoré v rámci
výzvy česko-slovenskej vedeckej konferencie doktorandov posúdil vedecký výbor konferencie. Jednotliví autori a autorky predstavia svoje témy podrobnejšie v rámci vedeckej konferencie VEDA VO VÝSTAVBE, ktorá sa
uskutoční na pôde Fakulty architektúry STU v Bratislave 13. septembra 2012.
Henrieta Moravčíková
ALFA 3 ¦ 2012
5
TEÓRIA ARCHITEKTÚRY A METODOLÓGIA VÝSKUMU
Aký typ vedeckého
problému je mesto?
Kristína Staněková
Pri skúmaní mesta je vhodné si predovšetkým ujasniť, aký typ vedeckého problému predstavuje. K tomuto poväčšine nedochádza a spravidla sa uspokojujeme
s pomerne vágnou definíciou asi v týchto intenciách:
„Mesto je zložitým amalgámom komplexných sociálnych, spoločenských, kultúrnych, politických a iných
procesov a javov… Fyzickým prejavom mesta je urbánna forma, v istej miere zjednodušenia tvorená štruktúrou objektov a urbánnym priestorom.“ 1 Voči takto
formulovanej definícii síce pravdepodobne niet čo namietať, nehovorí však o podstate problému, aký mesto
predstavuje a ešte menej indikuje, aký typ metódy je
relevantné zvoliť na jeho skúmanie.
Stručný prehľad vývoja vedeckého myslenia
Aby sme sa dostali bližšie k vedeckej formulácii tak
zdanlivo nepolapiteľného problému, akým je mesto,
musíme spomenúť, že vývoj vedeckých metód v 20. storočí pokročil natoľko, že rébusy, ktoré sa zdali byť neanalyzovateľnými, stali sa prístupnejšími uchopeniu.
Neostalo však len pri tom. Posun vo vedeckom myslení odhalil, že niektoré typy problémov nie sú v skutočnosti tým, čím sa zdali byť. Ako uvádza Jacobsová2
čerpajúc z prednášky Warrena Weavera, historicky je
možné vývoj stratégií vedeckého myslenia rozdeliť na
tri štádiá: „(1) schopnosť zaoberať sa jednoduchými
problémami; (2) schopnosť zaoberať sa problémami
neorganizovanej komplexnosti; a (3) schopnosť zaoberať sa problémami organizovanej komplexnosti.“
Jednoduché problémy
Jednoduché problémy sú problémami o dvoch premenných, keď správanie prvej kvantity môže byť s primeranou mierou presnosti ozrejmené tak, že zoberieme do úvahy len jej závislosť od druhej kvantity s tým,
že vplyv iných faktorov možno zanedbať. Príkladom je
závislosť tlaku plynu od jeho hustoty. Fenomény v pozorovanom svete sú väčšinou príliš komplexné, aby
bolo možné im porozumieť modelovaním všetkých
ich častí a interakcií, preto je nevyhnutná istá forma
zjednodušenia. Vedci tradične zjednodušovali naturálnu komplexnosť tak, že sa dívali na individuálne
pozorované položky izolovane od komplexného súhrnu vzťahov, ktorý ich spája s ich životným prostredím
a napokon aj s celým svetom. Izolovali objekt svojho
pozorovania, zaujímajúc sa pritom primárne o induktívne reťazce, ktoré bolo možné bez problémov skúmať
ako „… lineárnu – a možno cirkulárnu – kauzalitu (tj.
A ovplyvňuje B, B ovplyvňuje C a pravdepodobne tiež
A).“ 3 Tento typ zjednodušenia viedol k akumulácii obrovského množstva informácií o špecifických entitách
a o ich vzájomných interakciách a v rámci periódy do
roku 1900 položil základy pre teórie o svetle, zvuku,
teple a elektrine, ktoré nám priniesli telefón, rádio,
automobil, lietadlo, film, turbínu, dieselový motor
a vodnú elektráreň.
6
ALFA 3 ¦ 2012
Problémy neorganizovanej komplexnosti
Experimentálne a analytické metódy vhodné na skúmanie tohto typu problémov však nepostačovali, ak bolo žiaduce zodpovedať na otázky zahŕňajúce
veľký počet premenných. Odpoveďou vedy z prelomu
19. a 20. storočia bola teória pravdepodobnosti a štatistické mechanizmy, ktoré boli schopné adresovať tzv.
„problémy neorganizovanej komplexnosti“. Problém
neorganizovanej komplexnosti je charakteristický tým,
že ide o systém elementov, ktoré sa správajú „neorganizovane“, avšak napriek tomuto chaotickému alebo
neznámemu správaniu všetkých jednotlivých premenných, systém ako celok má isté usporiadané a analyzovateľné priemerné vlastnosti. Na ozrejmenie uveďme
príklad priemernej vlastnosti neorganizovaného komplexného systému. Považujme za systém všetky rodiny
v jednom meste a chceme vedieť, ako často za týždeň
si chodia kúpiť čerstvé rožky a koľko si ich kúpia. Nie
je nutné získať odpoveď na tieto otázky každej z nich.
Stačí si vybrať určitú vzorku a z vyzbieraných dát spraviť priemer. Zistíme tak, že priemernou vlastnosťou rodín v nejakom meste, t. j. nášho skúmaného systému
je, že si jeho premenné chodia kupovať čerstvé rožky
3,5 krát týždenne a zakaždým kúpia priemerne 6 rožkov. Z toho je možné určiť priemernú vlastnosť systému a tou je priemerná spotreba rožkov a frekvencia
návštev predajne so sortimentom pečivových výrobkov za jednotku času. Predpokladom je, že elementy
alebo premenné (v našom prípade rodiny) nemajú žiaden vzájomný vzťah (počet kúpených rožkov v jednej
rodine nijak neovplyvňuje rozhodnutie druhej rodiny
o počte rožkov, ktoré sú potrebné pre jej členov), prípadne ich vzájomné vzťahy možno zanedbať bez toho,
aby to ovplyvnilo validitu odpovede na položenú vedeckú otázku.
Problémy organizovanej komplexnosti
Ani táto metóda analýzy však neponúkla kľúč k riešeniu všetkých nezodpovedaných otázok. Napríklad
biológia, medicína či sociálne vedy sa síce stretávajú
najmä s problémami obsahujúcimi väčší počet premenných, tie však ako celok vykazujú mimoriadne
dôležitý znak – a tým je organizácia. Zároveň sú vystavené komplexnému súhrnu vplyvov. Od problémov
neorganizovanej komplexnosti sa líšia tým, že ich vzájomné vzťahy a väzby nie je možné ani žiaduce zanedbať. Otázky tohto typu spadajú do okruhu organizovanej komplexnosti, pričom Jacobsová poukázala na
fakt, že k takémuto typu problémov nepochybne patrí
aj mesto.4
Zoberme si napríklad vitalitu života v mestskom
priestore. Zistíme, že má naň vplyv ako morfológia
a dizajn priestoru, tak aj to, kto, kedy a na čo tieto priestory využíva, aký typ funkcií sa nachádza v objektoch
vymedzujúci tento priestor, či cezeň vedú hlavné trasy pešieho pohybu, aké je funkčné využitie priestorov
Aký typ vedeckého problému je mesto?
s ním susediacich, v ktorej časti mesta sa nachádza
a mnohé iné faktory, ako aj ich rôzne vzájomné kombinácie. Na získanie čiastkových odpovedí na otázky, ktoré predstavuje, je nepochybne možné využiť lineárnu
kauzalitu jednoduchých problémov, ako aj štatistické
metódy. Vzhľadom na podstatu problematiky však tieto metódy nie sú postačujúce. Neumožňujú totiž určiť,
ako sa komplexné veci správajú za predpokladu, že sú
vystavené komplexnému súhrnu vplyvov.
Teória systémov
Na vyrovnanie sa s problémami tohto typu sa medzi
prvými podujal biológ Ludwig von Bertalanffy, pričom
jeho prvé stanoviská k tejto otázke sa datujú do rokov 1925 – 1926. Napriek tomu, že vychádzali z odboru biochémie, predznamenali vznik novej všeobecne
uznávanej interdisciplinárnej metódy skúmania, a to
vznik teórie systémov.5 Interdisciplinárnosť metódy
pramení z faktu, že jeho závery korelovali so závermi
vedcov pôsobiacich v takých rozdielnych odboroch,
akými sú biológia, psychológia, medicína, ekonómia
či sociológia. Výhodou poznania, že pre takto zdanlivo nesúvisiace odbory platia univerzálne meta-pravidlá okrem iného je, že za predpokladu dôkladného zváženia možno isté závery a predpoklady, ku ktorým sa
došlo v jednom odbore, analogicky využiť a vychádzať
z nich v odbore inom. Korelácia záverov vychádza zo
skutočnosti, že všetky tieto vedné odbory sa stretávajú buď s entitami, ktoré sú produktom pomalého, ale
rozsiahleho procesu evolúcie v prírode (t. j. prírodnými alebo naturálnymi entitami), s entitami, ktoré sú
komponentmi týchto entít, alebo agregátmi vytvorenými týmito entitami. Pre ich vymedzenie univerzálne
platí koncept systému v najširšom poňatí definovaný
ako „… komplex vzájomne sa ovplyvňujúcich komponentov spolu so vzťahmi medzi nimi, ktoré umožňujú
identifikáciu entity alebo procesu, ktorý ich ohraničuje
alebo vymedzuje.“ 6
Teória systémov a jej implikácie
pre výskum mesta
Povedzme si však, aké to má implikácie pre skúmanie
mesta za predpokladu, že cieľom je stanoviť súbor pracovných metód a postupov, ktoré budú slúžiť na zámerné formovanie ľudského osídlenia tak, aby spĺňalo
ašpirácie spoločnosti a aby reprezentovalo jej hodnoty. Ako sme sa vyššie zmienili, entity, ktoré sú produktom evolúcie, sú prírodnými alebo naturálnymi systémami. Naturálnym systémom je aj ľudská spoločnosť.
Mesto ako fyzická entita je vytvorené ľudskou spoločnosťou, ide teda o umelý systém vytvorený prírodným
systémom. Mesto ako fyzická entita predstavuje prirodzené životné prostredie ľudskej spoločnosti a ako
také ovplyvňuje a ovplyvňujú ho komplexné sociálne,
spoločenské, kultúrne, politické a iné procesy a javy
prebiehajúce v rámci systému ľudskej spoločnosti.
V podmienkach demokracie je namieste predpoklad,
že by malo zabezpečovať optimálne životné podmienky tak pre jednotlivca, ako aj pre ľudskú spoločnosť
ako celok.
Systémová definícia mesta
Majúc toto na zreteli, naša všeobecná systémová definícia môže znieť nasledovne: Mesto je komplexným
systémom, v ktorom dochádza k interakcii prírodného
(ľudská spoločnosť) a umelého (fyzická entita) systému, pričom umelý systém je produktom systému prírodného. Skladá sa z množstva „… hierarchických alebo
zoskupených subsystémov, ktorých typickým znakom
sú elementy navzájom na seba pôsobiace horizontálne, ktoré sú zároveň vo vertikálnej interakcii s vyššími
organizačnými štruktúrami.“ 7 Každá premenná alebo
entita týchto subsystémov nie je spravidla súčasťou
len jedného jediného subsystému.8 Toto implikuje záver, že mesto možno rozložiť na rôznym spôsobom vymedzené subsystémy. Rozklad je pritom podmienený
typom otázky, na ktorú je žiaduce dať odpoveď, a to do
značnej miery preferenciou a intuíciou výskumníka.9
Rozdielne vymedzenia systémov nie je možné odmietať per se. Istý typ zákonitostí sa totiž môže odhaliť pri
jednom type rozkladu a úplne iný pri inom type rozkladu. Závery z nich vyplývajúce môžu byť dokonca protichodné, či si zdanlivo vyslovene odporovať, to však
automaticky nevylučuje ich simultánnu pravdivosť.10
Pre systémy totiž neplatí lineárna kauzalita, to jest
jedna a jedna sa nerovná nevyhnutne dva. V závislosti
od rôznych faktorov to môže byť v istej konfigurácii
dva, v inej osem a v ďalšej dvadsaťpäť.
Metóda skúmania fenoménov
vykazujúcich systémové vlastnosti
Neplatnosť lineárnej kauzality je hlavným dôvodom,
prečo pomocou tradičnej vedeckej metódy nie je možné dôjsť k uspokojivým záverom. Tá totiž vzhľadom na
predpoklad platnosti lineárnej kauzality zahŕňa tieto
kroky: „(1) dekonštrukcia na to, čo bude ozrejmené; (2)
formulácia vysvetlení, ktoré separátne popisujú správanie alebo vlastnosti komponentov; (3) syntéza týchto vysvetlení do agregátneho porozumenia celku.“ 11
Proces skúmania vybratého fenoménu, ktorý vykazuje systémové vlastnosti, sa nevyhnutne skladá zo
štyroch stupňov: (1) definícia integrovaného kontextu,
ktorý zahŕňa, a do istej miery je definovaný skúmaným
fenoménom; (2) opis toho, čo môže byť definované ako
„subcelky v rámci integrujúceho celku“, to jest identifikovateľné nespojité entity existujúce samy osebe
v rámci širšieho rámca súhrnnej množiny; (3) skúmanie špecializovaných častí v rámci identifikovateľných
celkov s dôrazom na pochopenie štruktúr, ich skladby a spôsobov fungovania; (4) zameranie sa na integrujúci kontext zapracovaním získaného uhla pohľadu
v každom z predchádzajúcich krokov do porozumenia
celkového fenoménu. Sem spadá aj vnútorný a vonkajší kontext. „Kľúčom k porozumeniu je dôraz na funkciu
rovnako ako na štruktúru, na vzťahy a väzby za doplnenia elementov a komponetov, ku ktorým sa vzťahujú, takže výsledné porozumenie skúmanej entity alebo
procesu je vyjadrené v zmysle jej úloh a funkcií v rámci
integrujúceho celku.“ 12
Záver
V rámci tohto príspevku sme sa venovali zmenám vo
vedeckom myslení, ku ktorým došlo v priebehu 20. storočia, sledujúc pritom implikácie teórie systémov pre
definovanie typu problému, aký predstavuje mesto.
Súčasne sme poukázali na skutočnosť, že z vedeckého
hľadiska existujú rôzne typy problémov a o všetkých
nie je možné uvažovať rovnakým spôsobom. Niektoré
spôsoby uvažovania na niektoré problémy jednoducho
nie je možné použiť, preto je vhodné mať na zreteli,
že metódu skúmania nie je možné zvoliť na základe
našich preferencií, ale na základe vnútornej podstaty
problému.
Autorka spracováva dizertačnú prácu na FA STU na
tému Stratégie formovania mestského verejného priestoru. Školiteľ: prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD.
Zoznam bibliografických odkazov
1
STANĚKOVÁ, Kristína: Verejný mestský priestor:
Zdroje progresu v diskurzívnych náhľadoch. ALFA 2/2011,
s. 42 – 47, tu s. 42.
2
JACOBS, Jane: The Death and Life of Great American Cities,
The failure of modern town planning. New York, Vintage Books.
1992, s. 429.
3
LASZLO, Alexander – KRIPPNER, Stanley: Systems Theories:
Their Origins, Foundations, and Development. In: JORDAN,
J. Scott. (ed.): Systems Theories and A Priori Aspects
of Perception. Amsterdam. Elsevier Science 1998, 47 – 74.
http://archive.syntonyquest.org/elcTree/resourcesPDFs/
SystemsTheory.pdf, vyhľadané 15.3.2012.
4
JACOBS, Jane: (pozn. 2), s. 9.
5
HJØRLAND, Birger – NICOLAISEN, Jeppe (ed.): Systems theory;
The Epistemological Lifeboat: Epistemology and Philosophy of
Science for Information Scientists. 2005. http://www.panarchy.
org/vonbertalanffy/systems.1968.html, vyhľadané 15.3.2012.
6
LASZLO, Alexander – KRIPPNER, Stanley, (pozn. 3), s. 7.
7
COELHO, Dana – RUTH, Matthias: Seeking a unified urban
systems theory. In: MANDER, Ülo – BREBBIA, C. A. – TIEZZI,
Enzo (ed.): The Sustainable City IV: Urban Regeneration and
Sustainability. Southampton, WIT Press 2006, s. 179 – 188.
http://library.witpress.com/pages/PaperInfo.asp?PaperID=16848,
vyhľadané 28.4.2012
8
ALEXANDER, Christopher: Město není strom. In: Karel Meier
(ed.): Urbanistická čítanka I. Vybrané texty urbanistické literatury
XX. století. Praha, Česká komora architektu, 2000, s. 37 – 47.
9
LASZLO, Alexander – KRIPPNER, Stanley: (pozn. 3).
10
SALINGAROS, Nicos A. : Principles of Urban Structure.
Amsterdam, Techne Press 2005.
11
LASZLO, Alexander – KRIPPNER, Stanley, (pozn. 3), s. 14.
12
LASZLO, Alexander – KRIPPNER, Stanley, (pozn. 3), s. 14.
ALFA 3 ¦ 2012
7
TEÓRIA ARCHITEKTÚRY A METODOLÓGIA VÝSKUMU
Podrobenie mesta
Poznámky k interpretácii architektúry a urbanizmu
totalitných a autoritatívnych režimov
Marián Potočár
1. ARCHITEKTÚRA TOTALITNÝCH
A AUTORITATÍVNYCH REŽIMOV
„Kdo se stane pánem města zvyklého svobodnému
životu a nevyvrátí je, může čekat, že ono zničí jeho.“
Niccolò Machiavelli: Vladár
V tomto príspevku predostrieme niekoľko poznámok k možnostiam teoretického prístupu k vzťahu
priestoru a moci a uvedieme pojem urbicídy, teda
cieleného útoku na fyzické prostredie sídla. Na základe nášho doterajšieho predvýskumu v oblasti architektúry a urbanizmu totalitných a autoritatívnych
režimov načrtneme hypotézu, že proces urbanizácie
vedenej politickými režimami novodobého Československa a Slovenska niesol znaky urbicídy.
8
ALFA 3 ¦ 2012
Hannah Arendt1 rozlišuje medzi režimami autoritatívnymi a totalitnými. Autoritatívne režimy definuje
ako tie, ktoré si autokraticky uzurpujú všetku politickú moc, kým totalitné režimy kontrolujú aj každý
aspekt života jednotlivcov a spoločnosti. Pre účely
tohto príspevku sa „uspokojíme“ s takouto stručnou
definíciou a prejdeme k skúmaniu architektúry. Budeme sa pýtať na súvis medzi logikou architektonickej formy, ktorou sa prejavuje autoritatívna moc so
spoločenskými vzťahmi moci.
Pri zložitom hľadaní vlastného „oficiálneho” architektonického výrazu autoritatívne a totalitné režimy lavírovali medzi mimobežnými8 či navzájom
protichodnými formálnymi stratégiami, ktoré čerpali z modernizmu, tradicionalizmu aj eklektického
historizmu 1, a od päťdesiatych rokov sa v tejto otázke štátne autority otvorene nevyjadrovali16, s. 61. Len
na základe formálnej analýzy architektonických prejavov explicitne odkazujúcich k ideológii sa tak nedostaneme bližšie k spoločnému menovateľu týchto fenoménov a hlbšiemu pochopeniu skúmaného
problému.
Kimberley Zarecor21 sa vo svojom výskume socialistickej československej architektúry pokúša prekonať
výskumné metodológie, ktoré uprednostňujú formálne a estetické kritériá, zamerať sa na dynamiku
procesov („process-driven observations”) a prehodnotiť zjednodušenú predstavu vládnej (komunistickej) strany ako monolitického spoločenského telesa
Podrobenie mesta
organizovaného zhora nadol. Dospieva ku komplexnému obrazu vnútornej dynamiky socialistickej výstavby. Tvorivé úsilie architektov o uspokojenie
spoločenského dopytu po novej výstavbe a snaha
o transformáciu architektonickej profesie samotnej boli ovplyvnené štátnou ideológiou, no hlavnou
motiváciou boli idey modernizácie a spoločenského
pokroku. Práve predstavu „objektívneho” univerzálneho vývoja dáva viacero teoretikov do súvisu s fungovaním modernej moci.
1.1 Biomoc
Na prepojenie moderných ideí poznania a pokroku
s mocou poukazuje Michel Foucault. Modernú moc
opisuje ako difúznu, pôsobiacu rozptýlene v technológiách racionalizácie a individualizácie, ktoré
si osvojili všetky novodobé štáty 2. Tie tým sledujú
formovanie disciplinovaných a užitočných ľudských
tiel12. Pojmom „biomoc” označuje vznik rôznorodých
techník na podriadenie a cielené formovanie tiel. Zatiaľ čo predmoderná moc sa opierala o právo trestať
smrťou, moderná moc, ktorá sa legitimizuje racionálne, je založená na ochrane života. Uplatňovanie
biomoci – biopolitika – spočíva v regulácii a kultivácii všetkých telesných aktivít prostredníctvom
hygienických opatrení, systému vzdelávania, zdravotníctva či stavebných noriem, s cieľom zlepšenia
kvality života. Biomoc nesie prvky utopizmu, lebo
obsahujú predpoklad vízie dokonalého stavu človeka
a spôsobu života, ku ktorému možno nedokonalého
človeka vychovať.
Model tohto usporiadania spoločnosti prevzali
moderné štáty z priestorového princípu moderného väzenia – panoptikonu12. Moderná doba je preto „epochou priestoru”. „Nachádzame sa v epoche
simultánnosti: sme v epoche juxtapozícií, v epoche
blízkostí a vzdialeností, priľahlosti, rozptýlenosti.”
(Foucault,10, tu s. 351 Technológie orgnizácie tohto relatívneho priestoru (určeného vzťahmi), ako architektúra a urbanizmus sa tak stávajú nepostrádateľným
mocenským nástrojom.
1.2 Priestor a spoločnosť
Henri Lefebvre považuje priestor za „spoločenský
produkt” 15. Vo svojom ponímaní spája predstavy fyzického priestoru (ako objektívneho prírodného javu),
mentálneho priestoru (ako subjektívneho fenoménu
v predstavách a reprezentácií ako fotografiách či plánoch) a spoločenského priestoru („priestoru” ľudského jednania a konfliktov) do unitárneho konceptu
priestoru ako spoločensko-priestorovej reality.
Takýto priestor je relatívny, nehomogénny (kvalitatívne diferencovaný) a je v dialektickej interakcii
so spoločenskými vzťahmi. Logika jeho fyzických foriem sa odvíja od obsahu spoločenských významov
a spätne na ne pôsobí. Priestor tak „ožíva” a stáva sa
tvorivým aktom, procesom. Antagonizmy každej spoločnosti sa z tohto hľadiska stávajú konfliktom priestoru samotného, namiesto javov v priestore.
ALFA 3 ¦ 2012
9
TEÓRIA ARCHITEKTÚRY A METODOLÓGIA VÝSKUMU
2. TERMINOLÓGIA
2.1 Stratégia a taktika
Už sme použili spojenie „formálna stratégia”. „Stratégiu” definoval vojenský stratég Carl von Clausewitz ako vysoko organizovanú a precízne plánovanú sériu krokov smerujúcu k určitému konkrétnemu
cieľu. Či už je stratégia v presadzovaní svojich cieľov úspešná, alebo nie, prostredníctvom plánovania
a racionálnej projekcie predstáv a krokov do daných
podmienok tieto podmienky mení na príležitosti
a tvorivo nastoľuje novú situáciu. Clausewitz rozlišoval termín „stratégia” od termínu „taktika”, ktorá,
naopak, súvisí s konaním v konkrétnej situácii s už
danými príležitosťami.
V inom kontexte podobnú terminológiu používa
aj Michel de Certeau. Ten vo svojej teórii stratégiu
chápe ako „kalkuláciu vzťahov moci”, ktorá je možná
vtedy, keď „subjekt disponujúci vôľou a mocou môže
byť oddelený” od svojho prostredia7 s. 35 – 36. Taktika je
silou „toho druhého” a na rozdiel od stratégie neplánuje svoj postup zvonka, mimo prostredia, v ktorom
koná. Ide o každodenné praktiky „užívateľov” priestoru, ktorí prostredníctvom svojich individuálnych
zručností a znalostí prostredia vnášajú do zvonka daného poriadku element hry a nejednoznačnosti.
2.2 Urbicída
Pojem „urbicídy”, teda cieleného útoku na mestskú
štruktúru alebo významné budovy sa dostal do povedomia najmä v súvislosti s vojenskými praktikami
počas konfliktu v bývalej Juhoslávii či v pásme Gazy.
No s koncepciou urbicídy možno narábať voľnejšie aj
v inom kontexte ako pri situáciách otvoreného vojenského konfliktu. Eyal Weizman ho aplikuje na „hygienické” zásahy moderného mestského plánovania
v amerických mestách v druhej polovici 20. storočia,
kde boli podľa neho moderné stratégie urbicídy vyvinuté (Weizman, 2003) . Znaky urbicídy v procese
urbanizácie režimov tzv. východného bloku naznačuje Matej Blažek4.
2.2.1 Urbicída a genocída
Urbicída môže byť chápaná ako súčasť procesu genocídy. Ich prelínanie pripúšťa Martin Coward5 avšak súčasne dôsledne rozlišuje základne rozdiely
v povahe obidvoch javov. Podľa Cowarda nemožno
Dasein a okolitý svet chápať ako dve oddelené entity (vychádzajúc z filozofie Heideggera), z ktorých by
bolo možné jednu zasiahnuť bez dosahu na druhú.
Za akt urbicídy cielený na mesto pokladá útok vedený so zámerom zničenia základov urbánnej heterogenity spojenej s jeho prostredím. Za základ „mestskosti” totiž tak ako Louis Wirth19, 3 pokladá sociálnu
heterogenitu ukotvenú v relatívne hustom a permanentnom osídlení. Urbicída je teda zásahom, ktorý
10
ALFA 3 ¦ 2012
mnohovrstevnú a integrovanú mestskú heterogenitu
nahrádza antagonistickou homogenitou. Primárnym
cieľom útoku nemusia byť živé osoby, ale samotné
štruktúry tvoriace základ heterogenity. Kým teda genocída ničí samotnú nežiaducu existenciu, urbicída
sa zameriava na zničenie podmienok umožňujúcich
túto existenciu. Urbicída eliminuje príležitosti pre
subverzívne taktické konanie, ale na rozdiel od klasickej „haussmanizácie” ide o dynamický jav – proces.
2.2.2 Logika urbicídy
Predpokladajúc, že urbicídu vykonáva vládnuca skupina na podrobenej skupine, Stephen Graham13 na
prípade konfliktu v Gaze formuluje tri ideologické
konštrukty, o ktoré sa opiera:
• Demografická úzkosť
Úzkosť z rýchleho rastu podriadenej populácie,
ktorá ohrozuje dominantné postavenie vládnucej
skupiny.
• Medicínska obraznosť
Pre opis problémov sídiel sa zavádzajú výrazy
analogické medicíne a biológií ako „rakovinový
rast“ či „ozdravný zásah”. Okrem eufemistického
pomenovania a legitimácie radikálnych búracích
zásahov používanie takejto terminológie zavádza
diskurz mesta ako organizmu, ktorého „lekári” (urbanisti, architekti, plánovači) pri zabezpečení jeho
metabolických funkcií a ďalšieho zdravého vývinu
stoja pred úlohou eliminácie škodcov.
• „Problémové” miesta
Z pohľadu vojenského stratéga, ktorý chce kontrolovať určité územie, predstavujú mestá neprehľadný a ťažko ovládateľný priestor, ktorý musí
byť buď úplne transformovaný, alebo odstránený.
2.2.3 Strategické ciele urbicídy
Graham ďalej uvádza nasledujúce strategické ciele,
ktoré urbicída sleduje:
• Pretvorenie mestského priestoru tak, aby sa uľahčila jeho kontrola a bolo upevnené mocenské postavenie vládnucich skupín.
• Deštrukcia pôvodnej mestskej štruktúry, ktorá
uvoľní miesto na expanziu nových štruktúr podľa
plánu dominantnej strany.
• Snaha o obmedzenie ekonomického, sociálneho
a kultúrneho rozvoja podrobených marginalizovaných skupín.
• Zavedenie legislatívnych a byrokratických obštrukcií, ktoré znemožnia ďalší nezávislý rozvoj nežiaducich štruktúr.
Podrobenie mesta
3. TVORBA A DEŠTRUKCIA
V PLÁNOVANÍ
Walter Benjamin historický vývoj pesimisticky spája
s deštrukciou. Pokrok metaforicky opisuje ako víchricu, čo nezadržateľne ženie „anjela dejín” do budúcnosti, ktorej sa obracia chrbtom, zatiaľ čo dejinné
udalosti sa pred jeho pohľadom upreným do minulosti ako jediná katastrofa „vŕši trosky na trosky” 3.
Aj pojem urbicídy poukazuje na fakt, že v modernom plánovaní deštrukcia starého a tvorba nového
tvoria dva rovnocenné aspekty jedného procesu. Na
priestor sídiel sa zameriavajú technológie moci, ktoré odstraňujú nežiaduce hmotné štruktúry a nahradzujú ich novými, ktorých forma sleduje strategický
zámer upevnenia mocenského statusu quo.
Hlavné motívy rozvoja miest vedeného autoritatívnymi režimami 20. storočia vychádzali z ideí modernizácie a racionalizácie spoločnosti. Hlavní stratégovia – odborníci a plánovači – si osvojili medicínsku
terminológiu pri zdôvodňovaní odstránenia „hygienicky nemožných” a „odumierajúcich” historických
centier, ktoré boli poznačené špinou, chorobami, kriminalitou či prostitúciou. Staré centrá miest (ale aj
rurálne sídla) boli okrem toho nežiaduce, lebo niesli
formy a symboly starého poriadku.
Na ich marginalizáciu a fyzické odstránenie nadväzovala rozsiahla výstavba nových mestských centier.
Tie boli plánované v zmysle politicko-ekonomickej
agendy vládnuceho režimu a symbolicky podčiarkovali jeho moc. Zároveň súviseli so systematickým
riadením demografického vývoja smerom k homogenizácii a upevneniu dominantného postavenia lojálnych skupín obyvateľstva. Podporovaná imigrácia
majoritného etnika prebiehala súbežnej s marginalizáciou či premiestňovaním neželaných etník17. Socialistický režim okrem etnickej preferencie sledoval
posilnenie priemyselného robotníctva. Dôležitou súčasťou legislatívneho rámca, ktorý umožňoval postup tohto procesu, bolo znárodnenie a centralizácia
plánovaného hospodárstva a neexistencia súkromného vlastníctva.
Hoci urbicída býva bežne spájaná so situáciami
vyhroteného vojenského konfliktu, prípadne s procesom genocídy, my sa na základe uvedenej diferenciácie (pozri Urbicída môže byť chápaná ako súčasť
procesu genocídy. Ich prelínanie pripúšťa Martin
Coward5 avšak súčasne dôsledne rozlišuje základne
rozdiely v povahe obidvoch javov. Podľa Cowarda nemožno Dasein a okolitý svet chápať ako dve oddelené
entity (vychádzajúc z filozofie Heideggera), z ktorých
by bolo možné jednu zasiahnuť bez dosahu na druhú.
Za akt urbicídy cielený na mesto pokladá útok vedený so zámerom zničenia základov urbánnej heterogenity spojenej s jeho prostredím. Za základ „mestskosti” totiž tak ako Louis Wirth19, 3 pokladá sociálnu
heterogenitu ukotvenú v relatívne hustom a permanentnom osídlení. Urbicída je teda zásahom, ktorý
mnohovrstevnú a integrovanú mestskú heterogenitu
nahrádza antagonistickou homogenitou. Primárnym
cieľom útoku nemusia byť živé osoby, ale samotné
štruktúry tvoriace základ heterogenity. Kým teda genocída ničí samotnú nežiaducu existenciu, urbicída
sa zameriava na zničenie podmienok umožňujúcich
túto existenciu. Urbicída eliminuje príležitosti pre
subverzívne taktické konanie, ale na rozdiel od klasickej „haussmanizácie” ide o dynamický jav – proces.) domnievame, že jej znaky možno pripísať aj architektúre a urbanizácií autoritatívnych režimov na
Slovensku, hoci tieto režimy sa s genocídou (s výnimkou relatívne krátko trvajúceho režimu slovenského
štátu) všeobecne nedajú spájať.
Autor spracováva dizertačnú prácu na FA STU
Bratislava na tému Architektúra totalitných
režimov v 20. storočí.
Školiteľka: doc. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková
1
K téme viac v [9], kapitola Architektúra a štát.
2
Ale aj iné hierarchické organizácie, ako napríklad
kapitalistické korporácie – pozri (Holubec, 2009).
3
Tu je vhodné porovnanie aj s niektorými
postmodernými pozíciami (Venturi, (1966).
Literatúra
ARENDT, Hannah:The Origins of Totalitarism. 1958.
BAUMAN, Z. Modernosť a Holokaust. Bratislava, Kalligram 2002.
BENJAMIN, Walter: Iluminácie. Bratislava,
Kalligram (1950)1999. O pojme dejín.
BLAŽEK, Matej: Thirdspace and sub-culture: Spatialities and
identities of hip-hop youth in post-socialist housing estate.
[Diplomová práca]. School of Geography, Politics and Sociology,
University of Newcastle upon Tyne. Newcastle 2007.
COWARD, Martin: Urbicide. The Politics of Urban
Destruction. New York, Routledge 2009.
CRANG, Michael: Places and Unwritten Geographies in the Work
of Michel de Certeau (1925 – 1986). In: Crang, Michael – Thrift,
Nigel (ed.): Thinking Space. New York, Routledge 2000.
DE CERTEAU, Michel: The Practice of Everyday Life. 1984.
DULLA, Matúš: Ľahká mimobežnosť moderny
a tradície. In: Architektúra Slovenska. Impulzy
a reflexie. Verlag Anton Pustet 2003.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra
Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002.
FOUCAULT, Michel: Of Other Spaces: Utopias and Heterotopias.
In: Rethinking Architecture. Routledge (1967) 1997.
FOUCAULT, Michel: Vůle k vědení. Dejiny sexuality
I. Herrmann & synové, (1976)1999.
FOUCAULT, Michel: Dozerať a trestať. Zrod väzenia.
Bratislava, Kalligram 2002. Z francúzskeho
originálu preložil Miroslav Marcelli.
GRAHAM, Stephen: Lessons in Urbicide. New Left Review. 2003,
19, s. 63 – 77. Dostupné z:
http://www.newleftreview.org/? view=2432.
HOLUBEC, Stanislav: Silní milují život. Utopie, ideologie
a biopolitika baťovského Zlína. Kuděj. 2009, 2, s. 30 – 55.
LEFEBVRE, Henri: The Production of
Space. Oxford, Blackwell 1991.
MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Monumentality in Slovak architecture
of the 1960s and 1970s: authoritarian, national, great and
abstract. The Journal of Architecture. 2009, XIV, 1.
NIŽŇANSKÝ, Eduard – BÚTORA, Ivan: Stratené mesto.
Kto zbúral Podhradie. Národy a etnické čistky v Bratislave
v 20. storočí. Bratislava, Marenčin PT 2011.
VENTURI, Roberto: Složitost a protiklad
v architektuř. Arbor Vitae, (1966) 2004.
WEIZMAN, Eyel: The Evil Architects do. Crimes of
Urbicide and the Built Environment. Content. 2003.
WIRTH, Louis: Urbanism as the way of Life.
1964. podľa LeGATES, R. T. – STOUT, F.(ed.): The
City Reader. New York, Routledge 1996.
ZARECOR, Kimberley Elman: Manufacturing a Socialist
Modernity. Pittsburgh, University of Pittsburgh Press 2011.
ALFA 3 ¦ 2012
11
TEÓRIA ARCHITEKTÚRY A METODOLÓGIA VÝSKUMU
Průběžné výsledky výzkumu
začlenění souborů staveb
do struktury města
Jaromír Hainc
Bytová výstavba tvoří více než polovinu zakázek
architekta a zároveň obytné prostředí formuje naše
životy. Developerské projekty a projekty větších
souborů jsou systematicky zkoumány zpravidla kvůli
typologii bytů a obytného prostředí v samotných
souborech (Kohout, 2011, přednášky a cvičení na
FA ČVUT). Pozornost, která je věnována bydlení, se
soustřeďuje zpravidla na individuální výstavbu a interiéry. Chybí zkoumání obytnosti prostředí - v termínech krásného a obytného města (Jehlík, 2009).
Propojení souborů staveb s městem a jejich prostorové uspořádání je tématem výzkumu.
Již více než 20 let probíhá nejen bytová výstavba neplánovaně; v prostředí ovlivněném liberalizací národního hospodářství. Cílem výzkumu je proto
zkoumat začlenění nově postavených souborů do
struktury města. Důvodem je absence takového výzkumu a zároveň přesvědčení, že prostor je formován
architektem v raných fázích projektu spolu s developerem; je tedy žádoucí poskytnout zpětnou reflexi tvorby. Pro porovnatelné a důvěryhodné srovnání
je použita metoda Space Syntax, která je používána
v západoevropských zemích i jinde ve světě již řadu
let. Pro samotný výzkum je stanovena metodika práce zahrnující nejen metodu Space Syntax, ale také
Urban Morphology (morfologie města) a záznam
skutečného provedení projektů.
Předmět zkoumání
Pro účely výzkumu byly vytipovány lokality na území
hl. m. Prahy, většinou v zastavěném území (intravilánu města). V Praze bylo podle dosavadních výzkumů provedených v rámci výzkumného záměru Změny
prostorové struktury v pražském regionu (Grant SGS
10/303/OHK1/3T/15, Ewig, Hainc, Jeřábková) postaveno od roku 1989 více než 140 obytných souborů. Obytným souborem se rozumí seskupení několika objektů.
Velikost obytných souborů je zpravidla větší než 2 ha
a převažujícím využitím objektů je bydlení. Z tohoto
velkého množství bylo pro účely doktorského výzkumu vybráno 15 souborů tak, aby pokryly různá časová
období, rozdílné umístění v Praze a jejich typologické
uspořádání bylo různé. V tomto článku je ukázána metodika na příkladu vybraného souboru z Prahy.
12
ALFA 3 ¦ 2012
Stručný popis metody a teorie Space Syntax
Space Syntax reprezentuje metodu založenou na top-down přístupu. Předpokládám, stejně jako teorie
Space Syntax, že orientace ve městě je závislá na délce
pohybu a směru pohybu (trajektorie pohybu) a jeho zapamatovatelnosti pro člověka. Plány měst mohou být
překresleny pomocí linií na tzv. axiální mapy. (Hillier,
2007, 5-40); postupuje se transformací ulic v síť os, které dobíhají až k bodu na fasádě - na hranice veřejného
prostoru. Tím je generována axiální mapa uliční sítě.
Tato metoda a její nástroje umožňují analyzovat
a velmi přehledně prezentovat, jak město funguje ve
svém prostorovém uspořádání. To se zdá být často na
první pohled jasné a srozumitelné, ale správná interpretace a návrhy nových částí měst tomu nenasvědčují. I když Space Syntax často potvrdí to, co je známé anebo tušené, umožňuje v případě nových návrhů
analýzu s cílem odkrytí vazeb prostorového uspořádání. Tato metoda prokázala, že záleží na každém domě,
jeho velikosti, orientaci a postavení (Hillier, 2007,
94-98). Souhrnem analýz a jejich porovnáním lze
dospět ke komplexnějšímu pohledu na porozumění
stavby měst.
Metodika
Metodika využívá teorie a metod urbanistické morfologie (Moudon) pro zobrazování souborů a dále metody Space Syntax (B. Hillier) pro analýzy a výzkum
začlenění souborů do struktury města, jakož i jejich
prostorové konfigurace a k zachycení reálného stavu
popis a fotografie z jednotlivých lokalit.
Na vybraných souborech byla provedena analýza
pomocí metody Space Syntax, a to konkrétně analýza
míry propojení (Integration Value Analyses). Zjednodušeně popsáno se jedná o analýzu prostoru na 2D
plánu podle míry jeho integrace s okolními prostory. Míra propojení prostorů byla analyzována pomocí
softwaru Ajax verze 1.01. Grafické výstupy v podobě
schémat nad axiálním zobrazením ulic poskytly vyhodnocení ve škále od modré a zelené až po oranžovou a červenou, kde modrá znamená nejmenší míru
propojení prostoru a červená naopak míru nejvyšší.
Takovýto grafický výstup je typický pro Space Syntax metodu a poskytuje nejen architektovi snadnou
Průběžné výsledky výzkumu začlenění souborů staveb do struktury města
1 Situace – Zahradní čtvrť
2 Fotografie – Zahradní čtvrť
orientaci a analýzu v řešeném území. Byly provedeny
také analýzy lokálního měřítka, tzv. Depth Maps.
Analytické metody Space Syntax mohou identifikovat oddělená místa, skrytá místa a místa nepřístupná v městské struktuře (Hillier, 2007, 93-107,
139-170). Tato místa existují a budou existovat; je
ovšem otázkou, kde a v jaké míře se mají ve městech
nacházet. Důležitá je interpretace výsledků pro konkrétní lokalitu.
hypotézu, že obdobné problémy se vyskytují i v sídlištních typech zástavby a že dnešní situace je pokračováním dřívějšího plánování.
Pro potřeby Space Syntax je velmi důležité a zásadní rozhodnutí, jaké dimenze a rozsah bude mít veřejný prostor. Z toho vyplývá zvláštní pozornost, kterou je třeba věnovat sídlištím. Ta tvoří velkou část
bytového fondu nejen v ČR. Je zřejmé, že je čekají
v blízké budoucnosti rekonstrukce a opravy. Je otázka, jaké zásahy by to měly být. Sídliště se vymykají
z obvyklého a jasného dělení veřejného a neveřejného prostoru. Důležité bude provést analýzu prostorů na sídlištích. Záměrně pomíjím socioekonomické
výzkumy sídlišť a zaměřuji se na prostorovou a architektonickou tvář prostředí. Výzkumy naznačují,
že chybí hierarchie prostorů a tím je také zhoršena
orientace obyvatel. Je pravda, že v obytném prostředí je dobré být částečně izolován a mít „klid“, ovšem
na sídlištích je takových kvalit dosaženo homogenně
v celé ploše území sídliště (Obrázek 7. Analýza Space
Syntax sídliště Černý Most), a to i tam, kde je umístěna vybavenost a obchody.
Podrobné zkoumání prostorových vztahů (do budoucna brzy možné i ve 3D dimenzích) by mělo předejít zhoršení kvality prostředí. Sídliště jsou postavena na myšlence bydlení v zeleni a např. pouhým
zahuštěním struktury bez ohledu na prostorové kvality může dojít k chybnému zacházení s těmito velkými celky. Výzkumy provedené metodami Space Syntax dokazují spojitosti mezi prostupností prostředí
a kriminalitou, prostředím inkluze či exkluze apod.
(S. Read, 2006).
Zahradní čtvrť Praha - Zbraslav
Vybraný příklad prezentuje obytný soubor nacházející se na Zbraslavi, což je okrajová část Prahy, nicméně
charakterem a typem zástavby odpovídá obdobným
souborům ve vnitřním městě nebo na předměstích
Prahy. Plocha obytného souboru je 4,2 ha; domy jsou
uspořádány jako desky, body nebo tvoří otevřené bloky. Podlažnost je v rozmezí 3-6 podlaží.
Výsledek analýzy vykazuje linie s převažující vyšší
a nejvyšší mírou integrace. Uvnitř souboru jsou prostory před zástavbou z řadových rodinných domů více
integrované než linie mezi bytovými domy. Současně
ale jedna z přístupových linií má nejvyšší míru integrace v souboru. Celkově je soubor dobře přístupný. Obdobně byly zkoumány i další lokality. Výsledky
jsou shrnuty v závěru.
Závěr
Dosavadní výzkum dospěl na vybraných lokalitách
k následujícím závěrům:
• Jedna třetina lokalit měla homogenní míru propojení, tzn. nedostatečnou integraci v celé své oblasti, a tedy relativní absenci hierarchie a jasnější
různorodosti veřejných prostranství a ulic, tzn.
méně přehlednou lokalitu, kde je obtížnější nalézt
prostorově dominantnější místa.
• Lokality obsahující míru integrace v celém spektru mají jasnou hierarchii a členění veřejných prostranství a ulic. Tomu odpovídá i samotné provedení veřejných prostorů, koreluje s tím velikost
a proporce objektů vzhledem k jejich umístění
Ukázalo se, že i v mnoha soudobých souborech je jasné vymezení veřejného prostoru (veřejná prostranství, ulice a parky) složité. Můžeme předpokládat
Tento výzkum byl podpořen grantem ČVUT v Praze
SGS10/303/OHK1/3T/15: “Prostorové struktury v kontextu udržitelného rozvoje: Praha město a region.”
Autor spracováva na FA ČVUT Praha dizertačnú prácu na tému: Vnitřní periferie města.
3 Analýza Space Syntax – Zbraslav
Literatura
DAY, Christopher; Parnell Rosie. Consensus Design - Socially
inclusive process. Kent: Gray publishing, Tunbridge Wells. 2003.
ISBN: 0 7506 5605 0.
JACOBS, Jane. The Death and Life of Great American Cities.
New York. 1993. ISBN-13: 9780679600473
GEHL, Jan. Life between buildings/Using public spaces. Wiley,
John & Sons. 1987. ISBN-13: 9780442230111.
READ, Stephen; Pinilla, Camilo. Visualizing the Invisible:
Towards an Urban Space. Delft: Spacelab. 2006. 194 s. ISBN:
90-8594-003-6.
HILLIER, Bill. Space is the Machine. London: Space Syntax. 2007.
356 s. ISBN: 978-0-9556224-0-3
LAFRENZ, J. Hamburg und seine Partnerstädte, Institut für
Geographie der Universität Hamburg, s. 1-125, Hamburg, 2001,
ISBN 3-9806865 1-5
MOUDON, A. V. Urban morphology as an emerging
interdisciplinary field. ISUF: Urban Morphology 1. 1997. p. 3-10.
ISSN 1027-4278. Zdroj: http://www.urbanform.org/online_
public/1997_1.shtml
JEHLÍK, Jan. Habilitační práce. ČVUT v Praze. 2009
ALFA 3 ¦ 2012
13
TEÓRIA ARCHITEKTÚRY A METODOLÓGIA VÝSKUMU
Objavovanie architektonických
záznamov ako proces
V kontexte digitálnej architektúry orientovanej na
programovanie, modelovanie a digitálne spracovanie obrazov dochádza k radikálnym premenám v metódach navrhovania. V súčasnosti môžeme v rámci
nových postupov digitálneho navrhovania zameriavajúcich sa viac na procesy ako na samotnú architektonickú reprezentáciu, pochopiť posun od konceptuálnych diagramov ku koncentrácii informácií
v zázname.
Od začiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia s rozvojom počítačových technológií a ich začleňovaním
do procesov navrhovania ustavične dochádza k novým formuláciám toho, aký potenciál tieto technológie predstavujú. Kritickým náhľadom na formalistické navrhovanie, ktoré vyústilo do nadmernej
produkcie návrhových pravidiel, ktoré mali pomáhať
k systematizácii architektonického navrhovania, sa
súčasný výskum viac orientuje na nahradenie týchto
formálnych počítačových aplikácií metódami uvažovanými z pohľadu interakcií.
Čo predstavujú nové techniky zaznamenávania
priestoru a akým spôsobom možno prepísať časové
dáta do geometrických alebo textových štruktúr?
Následne, akým spôsobom sú tieto záznamy spracúvané, aký je ráz programovacích jazykov a aký vplyv
majú na proces navrhovania?
Valéria Gašparová
Komplexnosť záznamov charakterizujú tri aspekty:
časové dimenzie, geometrie a dematerializácia digitálnych médií.
Význam záznamu spočíva v identifikácii priestorovej a časovej informácie a v objavovaní jeho vizuálno-analytických stratégií. V tomto ohľade záznam
predstavuje koncentráciu dát, ktorú možno pretransformovať do geometrických alebo textových štruktúr.
Je aj ukazovateľom, iniciačným zámerom, východiskovým bodom pre proces navrhovania.
Na základe autorskej metódy sú paralelne vytvárané architektonické záznamy v dvoch podobách:
digitálne a prostredníctvom média kresby a kombinovaných techník. Vytváranie digitálnych záznamov
je prepojené s objavovaním ďalších možných kontextov súvisiacich s procesmi, akými sú napríklad:
programovanie odlišných dĺžok trvania, variabilné
transkripcie alebo postupné transformácie geometrií v čase.
Digitálny záznam charakterizuje nasledujúci proces: 1. zaznamenávanie dát, 2. transformácia dát
do podoby dynamických geometrií prostredníctvom
animačného softvéru, 3. interpretácia vzťahov. Druhý
typ autorského záznamu je predovšetkým koncipovaný ako analytický nástroj. Pozostáva z postupnej vizuálizácie série zmien s cieľom vytvoriť konceptuálny
model časovo-priestorových vzťahov.
implementation
computers
to architectural design
process
’LIQUID ARCHITECTURE
IN CYBERSPACE’
Michael Benedict
Marcos Novak
DIAGRAMMATIC APPROACH
Félix Guattari
Gillez Delleuze
Gillez Delleuze
diagrammatic approach – exchange of
fluid interconnected forces over time
“dynamic forces”– in the design
processinterest in generative design
and emergence
FOLDING IN ARCHITECTURE
Gillez Delleuze
Peter Eisenman
Jefferey Kipnis
Greg Lynn
SPLINE SURFACES
John Frazer
how information is encoded in
architectural design - the genaration of
form itself
cellular automata- recursive processes
FOLDING
Bernard Cache
Greg Lynn
GENETIC ALGORITHMS
John Frazer
parametric CAD tools:
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1995
14
ALFA 3 ¦ 2012
MS
Objavovanie architektonických záznamov ako proces
expanding Frank Duffy´s four “S” into six “S”
Duffy´s four layers of “longevity of built components”: Shell, Services, Scenery, and Set
quick processes can most influence the slow processes
1 year-1 moth
3 years
7-15 years
20 years
30-300 years
STUFF
building interacts with individuals
SPACE PLAN
SERVICES
SKIN
STRUCTURE
SITE
outlast over generations
Changing Speeds
ARCHITEKTONICKÉ ZÁZNAMY:
Architektúra/technológia (1992 – 2004)
Digitálne metódy/paradigmatické posuny
(1990 – 2012)
Zámerom mapovania architektonických teórií je
prostredníctvom vizualizácie pojmov a dát pochopiť vývoj, kontexty i súčasné smerovanie metód architektonického zobrazovania. Tieto záznamy architektonických teórií sú rozdelené do dvoch kategórií.
Predmetom prvej kategórie záznamov je vzťah architektúry a technológie. Táto skupina záznamov zahŕňa
výber z textov jednotlivých autorov v časovom intervale rokov 1992 – 2004.
1. Joseph Rykwert (1992):
Morfogenetické procesy
Morfogenetické procesy charakterizujú topologické
funkcie, princíp elasticity, individualizácia a diferenciácia v časopriestore.
2. Steward Brand (1994):
Zmena rýchlostí
Zmena rýchlostí predstavuje proces spojený s tzv. životným cyklom jednotlivých častí a systémov budov
v prepojení na odlišné stupne interakcií.
Changes In A System
3. Félix Guattari (1995):
Posun od materiálneho k nemateriálnemu
Pochopenie strojového ako kontinua technických
materiálov vzájomne prepojených a vsadených do
procesov, systémov, infraštruktúr nielen technologických, ale aj sociálno-politických.
1. Stewart Brand 1994 Shearing
4. Paul Virilio (1997):
Ilúzia simultánnosti komunikačných technológií
Pôsobenie nových technológií vytvárajúcich novú kategóriu skúsenosti, ktorá prekračuje limity koncepcií
priestoru a času. Tento nový interval sa vynára z ilúzie simultánnosti, ktorú vytvárajú súčasné digitálne komunikačné technológie. Okamžitá dostupnosť
časovo-priestorovej informácie mení naše bežné pochopenie skúsenosti tu a teraz.
5. Ben Van Berkel a Caroline Bos (1999):
Trojstupňový proces počítačových techník
Komparácia diagramu a počítačových techník:
Diagram ako ho charakterizujú Ben Van Berkel
a Caroline Bos (5) pozostáva z troch štádií: výber,
použitie a operácia. V tomto kontexte počítačové
techniky: 1. zobrazujú, uchovávajú a manipulujú
informácie, 2. robia čas viditeľným a vypočítateľným,
3. predstavujú nový typ technológií založených na
flexibilných systémoch.
INTERACTION DESIGN
Formal logic of computers /
visual insight – humans perform better
than computers
visual computing
“Generative Components”
explicit modelling+ parametric modelling
visual design and programming
software use and software development
Patrik Schumacher
TOPOLOGY
Tolological deformation
Morphing software
Sanford Kwinter :
the architecture of
foldingquestionsof formalism
importance of form in relation to
event or program
DYNAMIC DIAGRAMS
theme in architecture
Karl Chu
Greg Lynn
evolution and interaction of different
organisations over time
time-based changes between interacting
systems
concepts around timing of events
and sequences
RESEARCH / ARCHITECTURE IN THE NEW
“VIRTUAL AGE”
Multimedia architecture
Stan Allan
The diagram as "Abstract Machine" – a dynamic
device- suited to the computer
computer as a design tool
Greg Lynn
vectors
trajectory
shift from a passive space of static coordinates
to an active space ofinteractions
animation software
INTERACTION DESIGN
Yu-Tung-Liu
Liberation of form and space
Evolving concept of space
Parametric intelligence of design
Coexistence of physical and virtual cities
William Braham
the dynamic diagram of the digital machine
Ali Rahim
the dynamic diagram is both conceptual and
material
Alan Cooper
interaction design / the problem of the division
between the thinking for software programming
and thinking for human behaviour
INFORMATI
VISUALIZAT
visualization
visualizing da
statistical an
information w
1996
1997
1998
1999
2000
2001
ALFA 3 ¦ 2012
15
TEÓRIA ARCHITEKTÚRY A METODOLÓGIA VÝSKUMU
machinic as continuum of related elements
2. David Leatherbarrow and Mohsen
Mostafavi 2002 Surface Architecture
organisation of a machine/no
connection with its materiality
systems
structure implies feedback loops
processes
functional ensemble
which associates with man
materials
material aapparatus
machinic as continuum of related elements
heterogeneus levels
shift from the material into the immaterial
ep
ro
po
s
al
Each device or technical apparatus,
pp
ro
pr
ia
tin
gr
event of "appropriation" in a technological age
cu
pe
r
at
ive
an
da
is a chronicle of its own modification
db
ya
re
non propositional or improbable
fo
llo
we
territorial or territorially specific
progression from
the material
to the immaterial
Gotfried Semper
Structure of his theory
Der Stil 1860-63
process of transposition
eventually discovered, foresight and changed circumstances
3. Felix Guattari 1995 Machinic Heterogenesis
technical arts
architecture emerges in the move from one technology to another
4 technical arts
textiles
ceramics
tectonics
stereotomy
abstract procedures
materials
procedures
abstract proceduere cannot be thought of in isolation
from the historical material
4. Bernard Cache 2000 Digital Semper
material
information
textile
ceramics
tectonics
stereotomy
modulation
interlacing
revolving
solid, polar
coordinates
translantation,
Carthesian
coordinates
Boolean
operation,
tilling algorithms
a composition of several lineages of transposition by which the four abstract procedures constitute
thamselves by switching from one material to the other
INFORMATION VISUALIZATION
(InfoVis)
visualization of data structures
visualizing databases
statistical and numerical data
information workspace
GENETIC ALGORITHMS
Manuel De Landa
problem:
genetic form- tendency to repetition
operating within narrow fields of formal
types
automation in a design process
linear processes – a certain goal is fixed
and eventually reached
concept of generative design techniques
integration of spatial strategies and
material constraints into the setupfrom
the beginning
circulation patterns
CONCEPTUAL TECHNIQUES:
TOPOLOGICAL SPACE
ISOMORPHIC SURFACES
DYNAMIC SYSTEMS
KEY-SHAPE ANIMATION
PARAMETRIC DESIGN
Branko Kolarevic
INFORMATION VISUALIZATION (InfoVis)
INTERACTION DESIGN
increasing scripting techniques
CASEY REAS
different levels of programming will be fully
integrated into the design process and design
software
CHRIS WISE
EMERGENCE IN DESIGN COMPUTING
computing process is made of things that
The design of conditions for and according to emergence change according to intersection
in urban or natural systems
Computer simulated emergence
self-organising architecture or genetic algorithms,
cellular automata
PERFORMATIVE ARCHITECTURE
ENVIRONMENTAL DESIGN
ARCHITECTURE IN THE AGE OF SOFTWARE
ALGORITMIC ARCHITECTURE
rule-following processes
2001
2002
2003
2005
e thinking
ur
16
ALFA 3 ¦ 2012
EMERGENCE
Luciano Floridi
2004
WARE
Objavovanie architektonických záznamov ako proces
9. William Mitchell (2002):
Proces fragmentarizácie
Proces fragmentarizácie a vznik tzv. tunelových efektov, ktoré sú paradoxným dôsledkom elektronických
prepojení.
10. Manuel Castells (2004):
Proces transformácie miest v informačnom veku
Tento proces charakterizuje dominancia globálnych
procesov nad lokálnymi procesmi, problematika sociálnej integrácie, ako aj vzájomná koexistencia fyzických a virtuálnych priestorov.
techník determinovaných na základe pravidiel smerom ku koncepciám generatívneho navrhovania.
V ďalšej rovine diagram odkrýva hlavné aspekty
novej podoby architektonického záznamu cez proces morfogenézy, opozície reálneho/virtuálneho
času a dematerializáciu digitálnych techník. Druhá
kategória záznamov sleduje vývoj smerov, postupov
a metód digitálného architektonického navrhovania
od začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia až po
súčasnosť.
Časový sled paradigmatických posunov je zaznamenaný od diagramatických postupov cez kritiku
formálného navrhovania ku koncepciám genetických
algoritmov. Súčasne vzájomne sa prelínajúce koncepcie interaktívneho navrhovania, informačnej architektúry, vizualizácie dát a dynamické programy
možno sledovať z pohľadu prehodnocovania procesov navrhovania.
Interaktívne navrhovanie sa orientuje na prácu
s časom, čo znamená nahradenie záujmu o objekty
záujmom o vzťahy. Orientácia na aktivity a skúmanie
možností ich synchronizácie, variabilné časové mierky a odlišné stupne organizácie predstavujú niektoré
z princípov interaktívneho navrhovania.
Aká je povaha autorského zaznamenávania spojeného s otázkou artikulácie časovej a priestorovej
informácie?
Nahradenie formálnej logiky počítačových aplikácií hľadaním a overovaním autorských metód je
výzvou objavovať a skúmať viacvrstevnatosť procesu navrhovania nových podôb architektonických
záznamov.
Následne je vytvorený syntetizujúci záznam z vybraných textov, ktorý reprezentuje postupnú diverzifikáciu i expanziu urbánnych procesov a posun od
Autorka spracováva dizertačnú prácu na VŠVU na
tému Autorská téza / Architektonická tvorba –
cielený výskumný projekt:
6. Bernard Cache (2000):
Proces dematerializácie
Proces vzájomného prepojenia materiálnej transformácie na jednej strane a vývoj architektonických
techník na strane druhej.
7. Manuel De Landa (2002):
Nelineárny proces architektonického navrhovania
Generatívny proces architektonického navrhovania
sa orientuje na možnosti využívania počítačových
programov známych ako genetický algoritmus, ako
aj na problematiku používania existujúcich softvérov
architektmi.
8. David Leatherbarrow a Moshen Mostafavi
(2002): Proces apropriácie
Proces apropriácie, kde jednotlivé technologické
komponenty môžu byť začlenené do špecifického
kultúrneho kontextu cez interakciu s miestom a ich
privlastnenia samotnými užívateľmi.
BRAND, Stuart: Shearing. In: BRAHAM, William – HALE,
Jonathan ed. Rethinking Technology: A Reader in Architectural
Theory. New York, Routledge 2007, s. 351 – 352.
CACHE, Bernard: Digital Semper. In: BRAHAM, William – HALE,
Jonathan ed.: Rethinking Technology: A Reader in Architectural
Theory. New York, Routledge 2007, s. 396 – 406.
CASTELLS, Manuel: Space of Flows, Space of Places: Materials
for a Theory of Urbanism in the Information Age. In: BRAHAM,
William – HALE, Jonathan ed.: Rethinking Technology: A Reader
in Architectural Theory. New York, Routledge 2007, s. 446 – 448.
DADE-ROBERTSON, Martyn: The Architecture of Information:
Architecture, interaction design and the pattering of the digital.
London, Routledge 2011.
DE LANDA, Manuel: Deleuze and the Use of the Genetic
Algorithm in Architecture. In: BRAHAM, William – HALE,
Jonathan ed.: Rethinking Technology: A Reader in Architectural
Theory. New York, Routledge 2007, s. 408 – 412.
GUATTARI, Félix: Machinic Heterogenesis. In: BRAHAM, William
– HALE, Jonathan ed.: Rethinking Technology: A Reader in
Architectural Theory. New York, Routledge 2007, s. 365.
HAGAN, Susannah: Digitalia: architecture and the digital, the
environmental and the avant-garde. London, Routledge 2008.
LEATHERBARROW, David – MOSTAFAVI, Mohsen: Surface
architecture. In: BRAHAM, William – HALE, Jonathan ed.:
Rethinking Technology: A Reader in Architectural Theory. New
York, Routledge 2007, s. 420.
McCULLOUGH, Malcolm: Digital Ground: Architecture, Pervasive
Computing and Environmental Knowing. London, The MIT Press
2004.
MITCHELL, William: E-Bodies, E-Buildings, E-Cities. In:
BRAHAM, William – HALE, Jonathan ed.: Rethinking Technology:
A Reader in Architectural Theory. New York, Routledge 2007,
s. 428 – 430.
RYKWERT, Joseph: Organic and Mechanical. In: BRAHAM,
William – HALE, Jonathan ed.: Rethinking Technology: A reader
in Architectural Theory. New York, Routledge 2007, s. 346.
VAN BERKEL, Ben – BOS, Caroline: Techniques, Network Spin,
and Diagrams. In: BRAHAM, William – HALE, Jonathan ed.:
Rethinking Technology: A Reader in Architectural Theory. New
York, Routledge 2007, s. 385 – 386.
VIRILIO, Paul: The Third Interval. In: BRAHAM, William – HALE,
Jonathan ed.: Rethinking Technology: A Reader in Architectural
Theory. New York, Routledge 2007, s. 376.
SUSTAINABILITY
digital analysis of organic
systems to extract rules for the
generation of built forms as
adaptive
Richard Coyne
Interpretation in Architecture
three interpretative themesplay,
edication and otherness
ARCHITECTURE
IN THE AGE OF
SOFTWARE
though about appropriate
design
Mike Silver
VISUALIZING DATA
Ben Fry
stages in extracting useful
information
from data
acquire
parse
filter
mine
represent
refine
interact
PERVASIVE COMPUTING
inscribed into the social and
environmental complexity
INFORMATION
ARCHITECTURE
Martyn Dade-Robertson
sementic space
screen space
interaction space
INTERACTION DESIGN
PATTERING OF DIGITAL INFORMATION
digitally encoded information with
metaphors of physical spaces and
architecture
interacting with information spaces
through the visual space of the screen
direct user input used in most GUIs
rethinking of the design
process and the invention
of new types of spatial
representation and
software interfaces
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
ALFA 3 ¦ 2012
17
TEÓRIA ARCHITEKTÚRY A METODOLÓGIA VÝSKUMU
Pozícia záhradného
a krajinárskeho architekta
v študijných a plánovacích procesoch
v Českej republike
Martina Sarvašová
Úloha záhradne a krajinársky architektonickej (ďalej len skratka ZaKA) profesie je, v prostredí Českej
republiky, v porovnaní so západnými krajinami, odlišná. Predmetom tohto výskumu je na jednej strane definovať vnímanie krajiny ako anglického slova
„landscape“, a tým definovať aj úlohu ZaKA architekta v plánovacích procesoch. Za cieľ si kladie odbúrať
pomyselné hranice medzi plánovacími profesiami,
akými sú architektúra, ZaKA, urbanizmus a územné
plánovanie. Na druhej strane kriticky hodnotí nedostatočný rešpekt a pozíciu tejto profesie, ktorý sa odráža tak na školách, ako aj v praxi.
Doktorandské štúdium prebieha v Českej republike, a preto sa zameriava na situáciu práve tu a výsledky vedeckej práce budú aplikovateľné na české
právne podmienky a normy. Výskum sa zameriava na
identifikáciu procesu štúdia záhradnej a krajinárskej
architektúry a prechodu do praxe. Ďalej sa venuje
ZaKA praxi, procesom autorizácie a členstvu v komorách architektov.
Landscape alebo krajina?
Slovo „landscape” bolo prvýkrát použité v roku 1598
ako umelecký výraz, ktorý opisoval scenériu na obraze. Pochádza z dánskeho slova „landschap“ (v oblasti
stredného Dánska „landscap“) a v doslovnom preklade opisuje „oblastné podmienky“ (land = región, oblasť, scap = stav, podmienky). V roku 1632 bol konečne použitý na opis konkrétnej krajinnej scenérie
v plenéri.
Spojenie krajiny, výrazu „landscape“ a ľudského
vnímania a umenia vyvrcholila vynálezom tzv. Claudeho zrkadla (známe aj pod názvom čierne zrkadlo).
Vymyslel ho a prvýkrát použil maliar Claude Lorrain
v období medzi rokmi 1655 – 1660. Toto zrkadlo má
schopnosť zachytiť unikátnu scenériu a svetlo, ktoré slúži ako predloha pre umelcovo dielo. V podstate
18
ALFA 3 ¦ 2012
zachytáva pôvodný „landschap“ dánskych malieb.
Človek pri pohľade do zrkadla stojí chrbtom k scenérii a pozoruje jej odraz.
Čierne zrkadlo má ďalekosiahle následky aj
v súčasnosti. V princípe sa síce zmenilo, no ľudské
vnímanie pôvodného „landschap“ priamo ovplyvňuje. Najnovšie aplikácie tzv. augmented reality (vylepšená realita) vytvorili novodobý osobný verejný
priestor (Rein Cano, 2011).
Definícia krajiny je právne definovaná v európskom
dohovore o krajine z roku 2000, a to ako: „ Krajina je
zastavaná i nezastavaná časť územia a to tak, ako je
vnímaná obyvateľstvom a jej charakter je výsledkom
činnosti a vzájomného pôsobenia prírodných a/alebo
ľudských faktorov.“
V Českej republike vnímame krajinu ako vidiek.
Vnímame ju ako všetko, čo je za hranicou mesta a nazývame to „zeleň”. V rámci mesta sa krajina scvrkla
do podoby záhrad a parkov. Nezahrnuje verejný priestor, nezahrnuje mesto samotné.
Krajina však nie je ako ementál, je komplexným
celkom, ktorý je výsledkom pôsobenia multidisciplinárnej škály ľudskej činnosti a prírodných procesov,
pričom sa všetky tieto faktory navzájom prekrývajú
ako okvetné plátky ruže. Krajina nie je instantná. Vyžaduje si to veľa trpezlivosti, aby sme mohli obdivovať výsledky našej činnosti v nej. Krajinu nemôžeme
oslavovať obdobne ako architektonické dielo, nemôžeme z nej strhnúť plachtu a slepo jej tlieskať.
Landscape architecture alebo záhradná a krajinárska architektúra?
Podľa Steinera je ZaKA umenie a veda, ktorá usporadúva pôdu tak, aby sa čo najviac prispôsobila ekonomickým, estetickým a funkčným potrebám rôznych vrstiev obyvateľstva. Odbor sa vyvíjal v štyroch
obdobiach. Počas prvého obdobia vzniklo viacero
Pozícia záhradného a krajinárskeho architekta v študijných a plánovacích procesoch v Českej republike
landscape architecture
ecology
ogy
sociology
logy
architecture
arch
urban
landscape
ur
u
rbban landsca
appe
ape
ngineering
civil engineering
európskych záhradníckych štýlov, ktoré sa vyvinuli z formálnych renesančných záhrad cez francúzske
parky až po naturalistický, anglický krajinársky štýl.
Druhé obdobie charakterizuje tvorba Fredericka Law
Olmsteda, ktorý spopularizoval výraz „landscape
architecture“ v USA a anglické krajinárske princípy
adaptoval v podobe mestských parkov v amerických
podmienkach. Jeho prvým dielom bol Central Park
v meste New York. Olmstedovou koncepciou bolo vytváranie mestských parkov, ktoré slúžili ako útočiská
pred zhonom masívne zaľudnených miest, ktoré boli
výsledkom priemyselnej revolúcie. Mestské parky,
univerzitné kampusy, veľtrhy, štátne, národné a medzinárodné parky, mestské a regionálne plány a nové
komunity boli Olmstedovým jedinečným dielom. Počas tretieho obdobia sa krátko pred druhou svetovou
vojnou objavilo modernistické hnutie, ktoré vrcholilo v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia. V súčasnosti vedie ZaKA vedúcu pozíciu v environmentálnom hnutí, a to v podobe krajinárskeho či
ekologického urbanizmu (Steiner, 2001).
Neyfakh vo svojom článku Zelená stavba opisuje
vznik ZaKA takto: „ZaKA sa stala vplyvnou ako jeden
z ďalších odborov tvorby miest. Väčšinu 20. storočia
bola ZaKA vnímaná ako stojatá voda architektúry,
okrasné remeslo, ktorého tvorcovia boli zodpovední
za okrášlenie vecí po tom, čo bola stavba dokončená. ZaKA architekti však mali na rozdiel od urbanistov a architektov skúsenosti a najmä odbornú znalosť
s odvetvím, o ktorom ostatní veľa nevedeli. Boli ekologicky vzdelaní. V osemdesiatych rokoch na Pensylvánskej univerzite začali ZaKA architekti po prvýkrát
namietať, že ich vzdelanie a spôsobilosť by sa nemala
rovnať, podľa slov austrálskeho ZaKA architekta Ruicharda Wellera – ‚sypaniu petržlenu na pečené prasa“
(Neyfakh, 2011).
Bol to práve ZaKA architekt, profesor Pensylvánskej univerzity, Ian McHarg, kto ako prvý zdôraznil
potrebu a dôležitosť ekologického vzdelania ZaKA
architektov v knihe Navrhovanie s prírodou (1969)
(z angl. originálu Design with Nature). McHarg prišiel s princípom metodiky ekologického plánovania
alebo navrhovania miest. Napriek tomu, že mnohé
z jeho princípov boli zapracované do súčasných plánovacích postupov, veľká časť jeho diela dodnes nenašla pravé využitie.
Podľa charty IFLA je ZaKA charakterizovaná ako:
„Interdisciplinárny odbor, ktorý sa skladá z niekoľkých hlavných komponentov: humanitný vied, sociálnych a prírodných vied, technických vied a výtvarného
umenia. ZaKA architektúra sa má vyučovať na univerzitách, vysokých školách, polytechnických inštitútoch
a akadémiách. Vzdelanie ZaKA , ktoré má vyústiť do
odbornej spôsobilosti a umožňovať odborníkom praktizovať tento odbor, musí byť univerzitné a musí mať
ZaKA ako hlavný študijný odbor.“
V súčasnosti neexistuje profesia, ktorá by bola
schopná riešiť problémy 21. storočia samostatne. Je
nevyhnutné otvoriť sa interdisciplinárnej spolupráci a do návrhových procesov zapájať odbory, ako architektúra, urbanizmus, pozemné staviteľstvo, ZaKA,
ekológia, sociológia, antropológia, ekonómia, politológia atď. (schéma 1). Práve ZaKA je v takomto komplexnom procese kritickým článkom, ktorý je schopný
vytvoriť platformu pre ďalšie pôsobenie architektov,
a tým vytvoriť výsledný, navrhnutý verejný priestor,
ktorému podmienky nediktujú architekti, ale ľudia.
V Českej republike vnímame ZaKA mylne ako
okrasné záhradníctvo a vo vzdelávaní kladieme veľký
dôraz na znalosť botaniky, kvetinárstva, dendrológie
a ďalej technológie, ktorá napriek tomu nie je vôbec
uspokojivá.
urban
urba design
spatial planning
Schéma 1
Autori: Martina Sarvašová, Henry W. A. Hanson
ALFA 3 ¦ 2012
19
TEÓRIA ARCHITEKTÚRY A METODOLÓGIA VÝSKUMU
Komora architektov
Každá krajina má svoje špecifické podmienky
pre vstup do komory
Pracovná skupina ZaKA
Niektoré pracovné skupiny fungujú samostatne,
niektoré ako súčasť komory architektov
IFLA
Medzinárodne uznané pravidlá, na základe ktorých je
možné žiadať o vstup do IFLA, najmä uznané vzdelanie
Asociácia profesionálov
Každá krajina má svoje špecifické podmienky
pre vstup do asociácie
Schéma 2 Existujúca štruktúra profesionálnych skupín
v Európe (upravené podľa databázy EFLA 04/04/2011)
Autorka: Martina Sarvašová, 2012
Česká komora architektov
autorizace se všeobecnou působností (A.0) – 2400 členov
obor architektura(A.1) – 1400 členov
krajinářská architektura (A.3) – 176 členov
Kontrola
Netransparentný proces,
nespĺňa podmienky
dané IFLA
Česká IFLA
37 členov
SZKT (Asociácia profesionálov)
83 členov
Schéma 3 Existujúca štruktúra profesionálnych
skupín v Českej republike
Autorka: Martina Sarvašová, 2012
20
ALFA 3 ¦ 2012
Pracovná skupina pre ZaKA
5 členov
Kontrola
V bežnej praxi sa potom krajina stáva doménou
krajinných inžinierov, ekologické otázky a tvorba
ÚSES (Územný systém ekologickej stability) sú predmetom riešenia ekológov. Územné plánovanie je
ihriskom architektov a urbanistov rovnako ako tvorba verejných priestorov a tzv. tvorba miesta. Návrh
záhrad majú na starosti záhradníci a historické parky sú často doménou kunsthistorikov a dendrológov. Nielenže chýba povedomie o interdisciplinárnej
spolupráci, ale chýba aj ustálený termín pre mestskú
krajinu. Otázkou teda zostáva, kto je ZaKA architekt
a aká je jeho úloha?
ZaKA vzdelanie a medzinárodné
štandardy IFLA (International
Federation of Landscape Architects)
V roku 2008 vznikol medzinárodne uznávaný dokument s názvom Príručka pre uznanie a akreditáciu odborných vzdelávacích programov krajinnej architektúry (z angl. originálu GUIDANCE DOCUMENT
for RECOGNITION or ACCREDITATION Professional
Education Programs in Landscape Architecture).
Tento dokument je metodikou, ktorá opisuje medzinárodné štandardy vzdelávania ZaKA, definuje
jej oblasť pôsobenia, práva a povinnosti a uplatnenie v praxi. Pre všetky vzdelávacie inštitúcie je tento
dokument záväzný a jedine univerzity, ktoré spĺňajú
IFLA štandardy, môžu na základe žiadosti dostať medzinárodne uznávanú IFLA akreditáciu. Tá oprávňuje
absolventov na to, aby získali medzinárodnú autorizáciu a stali sa členmi IFLA (schéma 2).
Mendelova univerzita v Brne je v súčasnosti v Českej republike jediná škola s IFLA akreditáciou. Napriek tomu je v Českej republike možné získať IFLA
členstvo inak, a to na základe autorizácie v Českej komore architektov (ďalej len ČKA). Ide o typ autorizácie KA: obor krajinářská architektura (skratka A.3).
ČKA má ďalej špeciálnu kategóriu, a to tzv. príbuzné
vzdelanie, ktoré oprávňuje absolventov s týmto vzdelaním na to, aby A.3 autorizáciu získali. Následne
môžu požiadať o členstvo a autorizáciu IFLA. Tento
proces nie je fér a je netransparentný. Znevýhodňuje absolventov odboru ZaKA a znemožňuje im obstáť na trhu práce. Titul Ing. je všeobecne zaznávaný
a v spoločnosti sa ZaKA architekt za architekta ani
nepovažuje. ČKA má tak priamy vplyv na to, koho do
IFLA pustí, a to bez toho, aby spĺňal medzinárodne
stanovené podmienky (schéma 3).
Tu je uvedený zoznam škôl, ktorého absolventi
môžu na základe príbuzného vzdelania žiadať o autorizačné skúšky KA: obor krajinářská architektura
(skratka A.3).
Pozícia záhradného a krajinárskeho architekta v študijných a plánovacích procesoch v Českej republike
Zoznam univerzít oprávnených získať autorizáciu KA:
obor krajinářská architektura (skratka A.3) na základe uznaného vzdelania podľa čka a IFLA (podľa dokumentu „Usnesení představenstva české komory architektů č. VII/01/2003 ze dne 3. června 2003):
Univerzita
MZLU Brno
Fakulta
ZF
Typ programu
Magisterský
Študijný program
Zahradní a krajinářská architektura
Odbor
Zahradní a krajinářská architektura
Zoznam univerzít oprávnených získať autorizáciu KA:
obor krajinářská architektura (skratka A.3) na základe príbuzného vzdelania podľa čka a IFLA (Podľa
Dokumentu „Usnesení Představenstva České Komory Architektů č. VII/01/2003 ze dne 3. června 2003):
Univerzita
Typ programu
Študijný program
Odbor
AVU Praha
Fakulta
Magisterský
Výtvarná umění
Architektonická tvorba
VŠUP Praha
Magisterský
Výtvarná umění
Architektura
Architektura
TU Liberec
FA
Magisterský
Architektura a urbanismus
VUT Brno
FA
Magisterský
Architektura a urbanismus
Architektura
ČVUT Praha
FS
Magisterský
Pozemní stavby a architektura
Pozemní stavby a konstrukce
ČVUT Praha
FA
Magisterský
Architektura a urbanismus
Architektura, Prostorové plánování
ČVUT Praha
FA
Magisterský
Architektura a urbanismus
Prostorové plánování
Na zozname sa nenachádza Česká zemědělská univerzita v Praze, a to napriek tomu, že ponúka viacero
bakalárskych I magisterských študijných programov
v odbore krajinárska tvorba, krajinné inžinierstvo,
záhradný dizajn a postgraduálny stupeň vzdelania
v odbore ZaKA.
Záver
Vnímanie krajiny jej užívateľmi je jeden zo základných princípov, ktorý definuje pole pôsobenia ZaKA
architekta. Kým neuznáme mestské prostredie za
krajinu, neprelomíme mentálne bariéry odborníkov
a nezlepšíme povedomie o našej profesii v laických
a odborných kruhoch, nenájdeme uplatnenie. Vnímanie prostredia priamo súvisí s vnímaním ZaKA
profesie, pretože práve tá tvorí priestor s využitím širokého spektra znalostí a nepristupuje k nemu ako
k indivíduu či k izolovanému objektu.
Autorka spracováva dizertačnú prácu na FA ČVUT
Praha na tému Mesto ako organizmus.
Školiteľ: Henry W. A. Hanson IV, RA, RLA, LEED AP
Referencie
Česká komora architektů. Databáze architektů [online].
[cit. 2012-05-22]. Dostupné z:
http://www.cka.cc/oficialni_informace
Existujúca štruktúra profesionálnych skupín v českej republike
(Martina Sarvašová, 2012)
Guidance document for Recognition or Accreditation:
Professional Education Programmes in Landscape Architecture.
In: International Federation of Landscape Architects. 2008.
IFLA Charter for Landscape Architectural Education: final draft.
In: International Federation of Landscape Architects. 2005.
MCHARG, Ian: Design with Nature. New York,
Garden City 1969. 198 s. NEYFAKH, Leon: “Green building” in Boston Globe [online].
2011, s. 3 [cit. 2012-05-22]. Dostupné z: http://www.boston.com/
bostonglobe/ideas/articles/2011/01/30/green_building/
REIN CANO, Martin: “Personal Public Space”. Praha. 2011.
STEINER, Frederick: „Landscape Architecture“ in International
Encyclopedia of the Social & Behavioral Sciences (2001), eds.
Editors-in-Chief: Neil J. Smelser & Paul B. Baltes, Pergamon,
Oxford, pp. 8270 – 8275.
ALFA 3 ¦ 2012
21
VÝSKUM NAVRHOVANIA
Výskum prostredníctvom tvorby
pri obnove pamiatok
Vladimír Hain
Priemyselné dedičstvo predstavuje jeden z najdôležitejších záznamov rozvoja miest a obcí. Monumentálne priemyselné stavby reflektujú neobyčajný
technicko-hospodársky rozmach doby, pokroku vedy
a techniky v posledných dvoch storočiach. Aj po zániku pôvodnej funkcie sa svojou architektúrou naďalej výrazne podieľajú na atmosfére každého mesta.
Je dôležité, že základné zásady ochrany a obnovy pamiatok boli spoločne dohodnuté a formulované na
medzinárodnej odbornej úrovni, no nemenej dôležitá
je aj ich aplikácia v jednotlivých krajinách.
Meniace sa spoločenské a hospodárske pomery,
ale najmä rozvoj technológií, otvárajú ďalšie otázky
vo vzťahu ku kultúrnemu, respektíve priemyselnému dedičstvu. Aj v rámci TICCIH1 dochádza k neustálemu vývoju názorov a k diskusiám na túto tému.
Nastáva čas na postupné prehodnocovanie, obsahové prehĺbenie či transformáciu zaužívaných zásad a postupov obnovy a ochrany. Potvrdzuje sa to
najmä v problematike priemyselného dedičstva, kde
sa ukázalo, že zaužívané postupy nemusia zaručiť vyhovujúce riešenie. Objavujú sa alternatívne metódy,
ktoré, ako sa zdá, sú veľmi platným a účinným nástrojom. Príkladom je aplikácia známej, ale len zriedkavo využívanej metódy research by design – výskum
prostredníctvom tvorby.
Výskum prostredníctvom tvorby
„Výskum“ (research) priemyselného dedičstva by sa
mal zakladať na interdisciplinárnej koncepcii, ktorá zahŕňa technické, sociálne, ekonomické a kultúrne aspekty.“2 Jeho metódy sú metódy historického,
materiálového, dokumentačného, technického no
najmä architektonického výskumu. Práve úlohou architekta by mala byť sumarizácia všetkých podkladov
a ich následné implementovanie do výsledného návrhu, prípadne do jeho variantných riešení.
Predpokladom kvalitného akademického výskumu je použitie tradičných, v prípade potreby aj netradičných metód3 uvádza profesor Roberto Rocco
22
ALFA 3 ¦ 2012
z univerzity v Delfte (2008). Tradičné vedecké metódy sú podľa neho zamerané na pozorovanie, zbieranie dát, experimenty, testy a formuláciu hypotéz,
ktoré môžu viesť k neočakávaným výsledkom alebo
modelom. Príkladom je takzvaná Mertonová vedecká
norma CUDOS4, ktorej použitie by malo zaručiť objektívny výskum a aj objektívne výsledky.
1. Communalism (komunálnosť, všeobecnosť)
2. Universalism (univerzálnosť)
3. Disinterestedness (nezaujatosť)
4. Organised Scepticism (organizovaná skepsa –
feedback, resp. spätná väzba)
Bolo by vhodné, aby sa podobné metódy viac využívali aj v pamiatkovej obnove. Napríklad systém známej SWOT analýzy, ako vítanej súčasti návrhu. Takáto SWOT analýza patrí k tzv. vonkajším, nezávislým
metódam hodnotiaceho výskumu, najmä v prípade,
ak sú jej spracovatelia oslovení napríklad z nezávislej akademickej obce. Nie z praxe, ktorá daný projekt
realizuje. Objektívne výsledky môžu ďalej poslúžiť
aj ako podklad na zadanie architektonickej súťaže.
Práve tá je predpokladom na vznik väčšieho počtu kvalitných návrhov riešení a následne možnosti
optimálnej voľby. Z tohto hľadiska je teda architektonická súťaž jedným z najvhodnejších prostredí nielen pre použitie SWOT analýzy, ale aj pre uplatnenie
metódy Research by Design v obnove priemyselného
dedičstva.
Možnosti komplementárnej interakcie
Charakteristika výskumu Research by Design podporuje význam zámerne použitej spojky v nadpise medzi výskumom a tvorbou. Matematická nerozlučiteľnosť tejto dvojice hovorí práve o výskume s tvorbou,
výskume prostredníctvom tvorby a zároveň tvorbe
výskumom. Do úvahy sa berú tradičné metódy výskumu, hĺbkovej analýzy prostredia a navrhovaného
objektu, ktorá je prvotným článkom architektonickej tvorby v kombinácii so simuláciou a vizualizáciou výsledného návrhu, jeho hodnotením odbornou
Výskum prostredníctvom tvorby pri obnove pamiatok
s
w
Strengths
(Silné stránky)
Weaknesses
(Slabé stránky)
s
w
t
o
t
o
Opportunities
(Príležitosti)
Threats
(Hrozby)
výsledky
návrh riešenia
SWOT je analýza vnútorných silných a slabých stránok podniku, produktu v súvislosti s vonkajšími
príležitosťami a hrozbami na predmetnom trhu či objekte – patrí medzi tradičné výskumné
metódy – Albert Humphrey šesťdesiate až sedemdesiate roky 20. storočia.5
i laickou verejnosťou, pripomienkovaním a zapracovaním pripomienok. Za hľadanie optimálneho výsledku môžeme výskum prostredníctvom tvorby považovať právom, lebo je splnená požiadavka riešenia
problému širšej cieľovej skupiny. Prínos a užitočnosť
výsledkov je tu viac než zreteľná. Opakovateľnosť
a prenosnosť poznatku už však zabezpečená nie je.
Hoci sa návrh dá použiť ako referencia, nie je možné
jeho exaktné použitie ako „šablóny tvorby“ pre inú
prípadovú štúdiu. A to z dôvodu, že každé zadanie je
jedinečné, špecifické a nesie so sebou aj špecifické
požiadavky.6 Preto by sa malo podrobne preskúmať,
prostredníctvom tvorby overiť a individuálne posúdiť výber optimálneho postupu.
Darwinova koncepcia evolúcie naznačuje, že výber
z množstva zaručuje pokračovanie užitočných vlastností. Prirodzený výber umožňuje pokračovanie toho
„lepšieho“ a súťaž tvorí kvalitu. Hoci „prírodné druhy“ majú rovnaké vlastnosti, napriek tomu aj u nich
zohráva výraznú úlohu miera jedinečnosti a neopakovateľnosti. Slovo charakter vystihuje potrebu rozlíšiť
každého jednotlivca zvlášť.7 Platí to aj pri existujúcich
stavbách a ich charakteristických črtách či lokalizácii.
Na rozdiel od mnohých iných oblastí, ktoré vedú
len k jedinému riešeniu,8 si tvorivá činnosť architekta
vyžaduje divergentné myslenie. Myslenie zameriavajúce sa na vytváranie variantných riešení problémov
a ich ustavičné prehodnocovanie. V rámci architektonickej tvorby by sa dalo povedať, že takéto hľadanie,
môže analogicky viesť aj k viacerým dobrým variantom. Dokonca vzhľadom na prípadovú štúdiu s možným diametrálne rozdielnym výsledkom. Definitívny výber a zdôvodnenie voľby optimálneho riešenia
je však jedinečné od prípadu k prípadu. Keďže každá priemyselná či technická pamiatka môže mať iné
hodnoty, nie je vždy možné uplatniť nadobudnutú
vedomosť aj na inú prípadovú štúdiu. Samotný koncept však aplikovateľný byť môže a to aj pre oblasť
divergentného myslenia, kde sa výskum prostredníctvom tvorby javí vhodnou voľbou.
Evolučný diagram, možností je veľa, vývoj sa niektorými
smermi v danom čase jednoducho neuberá
Prečo výskum pre obnovu
a zachovanie pamiatok
Hoci na prvý pohľad môže obnova pamiatok pôsobiť, že nie je v architektúre tvorivou disciplínou a jej
metódy neumožňujú kreatívny prístup, ukazuje sa, že
opak môže byť pravdou. Research, respektíve výskum
je v obnove pamiatok najdôležitejšou zložkou a každé jeho obohatenie designom či návrhom výrazne
prispieva k výslednej kvalite riešenia.
Už profesor Emanuel Hruška (od roku 1965 pôsobiaci ako expert pre UNESCO, od roku 1971 predseda Československého národného komitétu (COMOS)
presadzoval zásadu ,,Dobrá ochrana je i tvorbou
nových hodnôt. Dobrá tvorba stáva sa najlepšou
ochranou dochovaných kultúrnych hodnôt.“
Podobne aj článok číslo 9 Medzinárodnej charty
o ochrane a obnove pamiatok a pamiatkových sídel
(Benátky 1964) uvádza: ,,Obnova je úkon, ktorý má
mať povahu výnimočnosti. Jeho cieľom je zachovať a odhaľovať estetické a historické hodnoty
pamiatky.“ 9
Článok 10 tej istej charty ďalej uvádza, že keď sa
tradičné techniky ukážu nedostatočnými, potom
trvanlivosť pamiatky sa môže zabezpečiť použitím
každého moderného technického procesu konzervovania a výstavby, ak jeho účinnosť už bola preukázaná vedeckým výskumom a nadobudnuté skúsenosti
ju zaručujú.
Research by Design v obnove pamiatok a priemyselného dedičstva patrí medzi netradičné metódy.
Dopĺňajú ho všetky moderné počítačové technológie umožňujúce nielen podrobný architektonický či
vedecký výskum, ale aj vizuálne preukázanie ich výsledkov. Pomocou simulácií pôsobiacich dopadov,
ale najmä prostredníctvom vizualizácií možno predchádzať nepriaznivým vplyvom na danú pamiatku.
Variantné riešenia môžu poskytnúť odpovede aj na
spočiatku nevyjasnené otázky alebo vyvrátiť prvotné hypotézy, a tak rozšíriť pole vedomostí v danej
problematike.
ALFA 3 ¦ 2012
23
VÝSKUM NAVRHOVANIA
Príklad použitia metódy Research by design pri návrhu obnovy Elektrárne Piešťany
Autori: Michal Ganobjak, Vladimír Hain
Variant s odstráneným dikoplastovým náterom so zachovaním všetkých prvkov
ošetrených antikoróznym náterom a novou zjednocujúcou tmavosivou farbou
Variant s rekonštruovanými okennými otvormi so zachovaním všetkých prvkov
ošetrených antikoróznym náterom a novou zjednocujúcou tmavosivou farbou
Prípadová štúdia
Azda najcharakteristickejšou vlastnosťou priemyslu je jeho ustavičná modernizácia a zmeny v priebehu času, ktoré sa udiali na priemyselnej architektúre, s cieľom zlepšovať kvalitu aj kvantitu. V prípade
Elektrárne Piešťany bola táto skutočnosť viac ako
zjavná. Proces tvorby revitalizácie budovy bol sprevádzaný mnohými konfrontáciami s pamiatkovým
úradom. Po dôkladnej SWOT analýze, návrhoch a ich
vyhodnotení sa rozhodlo pre návrh zachovať Elektráreň v Piešťanoch ako súhrn všetkých modernizačných procesov, ktoré na budove prebehli. Pamiatkový úrad však trval na odstránení niektorých súčastí
s odôvodnením prinavrátenia sa k určitému obdobiu
jej existencie. Túto ich štandardne stanovenú metódu prístupu však uplatňovali len selektívne. Niektoré
prvky navrhovali zachovať, iné nie10. Na základe doplňujúceho archívneho výskumu boli vykonané variantné riešenia, z ktorých sa volil optimálny prístup
k rekonštrukcii. Zistilo sa, že elektráreň pre jej mnohé stavebné zásahy nie je možné vrátiť do akejkoľvek z jej prestavbových fáz, bez straty podstatného
podielu historických znakov. Preto boli zhotovené vizualizácie a simulácie budúceho vzhľadu fasády a aj
všetkých variantov s prinavrátením pôvodných okenných otvorov a výplní. Výskum prostredníctvom dizajnu, výrazne pomohol definitívne vylúčiť niektoré
zdanlivo dobré riešenia, aby sa ďalej pokračovalo už
len v rozvíjaní bezkonfliktného návrhu.
24
ALFA 3 ¦ 2012
Vyhodnotenie
Príspevok výskumu prostredníctvom designu v obnove pamiatok by sa dal charakterizovať aj ako spektrum s dvoma extrémnymi pólmi a variabilnými
kombináciami medzi nimi. Ako už bolo viackrát spomenuté nemožno ho generalizovať. Nielen v rámci
objektu, ale ani v rámci krajiny či regiónu. Výsledok
každého výskumu by však nemal poznať len konkrétny výskumník, ale jeho závery by mali byť adekvátne odprezentované zainteresovanej verejnosti. Pretože verejnosť rozpozná originalitu a prínos riešenia
jedine vtedy, ak je oboznámená s celým kontextom.
Samotný výsledok sa až potom stane objektívnym
a akceptovateľným.
Jedna skúsenosť učí: „Kulturne, respektíve priemyselné dedičstvo je najlepšie chránené vtedy, ak si
ho ľudia chránia sami.“ Druhá skúsenosť hovorí: ,,Ak
ľudia vedia o niečom málo, tak sa o to nezaujímajú.“ 11 Na Slovensku je to stále aktuálna téma, pretože
medzi ľuďmi nie je zatiaľ dostatočné vžitá a laickej
verejnosti pomerne neznáma12. Súčasné riešenie otázok pamiatok industriálnej éry je na Slovensku ešte
len na začiatku dlhej cesty, hoci odborníci sa už viac
ako 15 rokov venujú jeho výskumu, mapovaniu a definovaniu hodnôt priemyselného dedičstva. Poukázanie na možnosti úspešnej aplikácie metódy a vhodná prezentácia jej výsledkov môžu výrazne pomôcť
k lepšiemu pochopeniu problematiky priemyselného
dedičstva a následne aj jeho väčšej akceptácii odbornou i laickou verejnosťou. Prípad Elektrárne Piešťany, ako aj viacerých ďalších úspešných projektov sú
toho dôkazom.
Výskum prostredníctvom tvorby pri obnove pamiatok
Variant s rekonštruovanými okennými otvorm, odstráneným
balkónom a všetkými kovovými prvkami z fasády
Záver
To, že už aj v našich podmienkach sa ozývajú prvé lastovičky kvalitných realizácií v rámci pamiatkovej obnovy priemyselného dedičstva je najmä vďaka zodpovednej a intenzívnej interdisciplinárnej spolupráci.
No aj vďaka dôslednému uplatňovaniu metód, ako
je Research by Design, SWOT analýza alebo nemenej dôležitá, im predchádzajúca, inventarizácia architektonických prvkov a detailov. Z pozície uplatnenia
v praxi by bolo vhodné, aby sa tieto metódy stali záväznými, lebo z hľadiska získavania údajov a postupov ako jedny z mála zabezpečujú objektívnu tvorbu.
Zároveň tak potvrdzujú príslušnosť vedy vo výstavbe,
výrazne napomáhajúcej starostlivosti o priemyselné
dedičstvo.
Príspevok je výstupom projektu KEGA 4/064STU/2011 – Vybudovanie základne pre interdisciplinárny transfer výsledkov výskumu architektonického
dedičstva.
Autor spracováva dizertační prácu na FA STU na tému
Priemyselné dedičstvo jako polygón.
Školiteľka: doc. Ing. Eva Kráľová, CSc.
Súčasný stav
1
TICCIH – The International Committee for the Conservation
of the Industrial Heritage (Medzinárodná rada pre ochranu
priemyselného dedičstva) – založená v roku 1999.
2
Kolokvium venované priemyselnému dedičstvu. Le Creusot,
Francúzko 1976, článok 1.2
3
Roberto Rocco – 2008 v prezentácii Research by Design or
Design by Research Delft University of Technology – Netherland,
Univrsity of Hertfordshire, UK.
4
MERTON, Robert, K.: The Normative Structure of Science, 1942.
5
SWOT analýza – pozri http://sk.wikipedia.org/wiki/SWOT
6
Research by Design, International Conference Faculty of
Architecture, Delft: Delft University of Technology in cooperation with the EAAE, AEEA November 1-3 2000, preklad
Ganobjak Michal (2011)
7
DARWIN, Charles: The Origin of Species, publisher John Murray,
London 1859. 502 p. – subject natural selection.
8
SAKÁL, Peter: Strategické myslenie – STU MTF – Katedra
priemyselného inžinierstva a manažmentu, 2005, semestrálny
projekt, 48 strán., strana. 44 – divergentné myslenie.
9
Preklad ŠUJANOVÁ, Oľga: Ochrana pamiatok, medzinárodné
dohovory, odporúčania, charty a rezolúcie. Bratislava, Videopress
MON 1982, s. 307, metodická príručka strana 180 – článok 9.
10
Rozhodnutie Pamiatkového úradu v Trnave – schválené
rozhodnutím Mestského úradu Piešťany, Č. j. 4840/22/4/2010Če – rozhodnutie o námietkach účastníka konania
11
MIHELIČ, Breda: DEKD – The yuropean Heritage Days, Institute
for the Protection of Cultural Heritage of Slovenia, coordinator:
BOŽNAR & PARTNER, bouletin, printed by:SCWARZ, 8. pages.
Zoznam použitej literatúry
FRAENKEL, Jack, R. – WALLEN, Norman, E.: How to Design and
Evaluate Research in Education. 2nd. ed. New York, Mc Graw-Hill
1993.
FRAGNER, Benjamin: Konverze industriálních staveb jako
prostředek generování nových urbanistických aktivit a otazníků.
Zprávy památkové péče 64/2004/4, s. 284 – 288.
HÁJEK, Tomáš: Zánik a vznik památkových péčí. Filozofie
památkové péče. Praha, Epocha 2005.
Kolektív autorov, zborník Research by Design, International
Conference Faculty of Architecture, Delft: Delft University of
Technology in co-operation with the EAAE, AEEA November 1-3
2000.
KRAĽOVÁ, Eva: Stopy priemyselného dedičstva na Slovensku.,
Bratislava, Slovak University of Technology in Bratislava. 2010,
s. 240.
Obrazová príloha
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:SWOT_sk.svg –
autorská úprava
Schéma SWOT analýzy – autorská schéma
http://farm4.static.flickr.com/3228/2593282323_
b1e8d8284c.jpg
Autorská fotografia posteru z výstavy súťažných návrhov
14.marca 2012 v Nitre
Projekt Elektráreň Piešťany – časť dokumentácia pre stavebné
povolenie – 2011 (autori: Michal Ganobjak, Vladimír Hain)
12
PÁSZTOR, Peter: Úvod k oponentúre dizertačnej práce na tému
Industriálne dedičstvo, TUKE (2011).
ALFA 3 ¦ 2012
25
VÝSKUM NAVRHOVANIA
Sonosféra mestských priestorov
v konceptuálnych fázach
architektonického návrhu
Matej Kamenický
Prostredie, nie len priestor
Architekt vytvára priestor, v ktorom človek dokáže
napĺňať svoje životné potreby. Zároveň s organizáciou hmoty vytvára aj prostredie, v ktorom sa človek
bude pohybovať a interagovať s ním. Architektonický
priestor je prostredím pre životné aktivity. Človek ho
zažíva a užíva všetkými svojimi zmyslami. Architekt
Peter Zumthor1 krátko, ale výstižne podáva obraz
o architektonických dielach majúcich určitú atmosféru, ktorá utvára celkový dojem z miesta a možno
ju chápať ako nositeľku identity miesta. V súčasnosti
sa architekt z veľkej časti opiera o počítačové zobrazovanie a rysovanie. Vizualita modernej spoločnosti
zatienila ostatné spôsoby komunikácie a v architektonickej tvorbe sa to prejavuje výlučným uvažovaním v hmotovo-vizuálnych kategóriách. Opomenuté
sú ostatné „nosiče informácie“. Neprebádaným pre
architektov je zvuková zložka urbánneho prostredia
a možnosti jej využitia pri tvorbe atmosféry, dizajnu
a užívania mestského priestoru. V prácach zaoberajúcich sa rôznymi aspektmi určitého miesta, ako sú
jeho ráz, atmosféra1, identita2, 3 a hranice4 možno vytušiť, na čo všetko vplýva zvuková zložka prostredia
verejného priestoru.
Sonosféra – estetická koncepcia opisu
zvukovej situácie
Dynamické zvukové prostredie daného miesta sa
v multiodborových výskumoch nazýva sonosféra.
Možno ju chápať ako celok a systém všetkých zvukov, počuteľných na určitom mieste v čase. Aurálna paralela k vizuálnej krajine. McLuhan5, Schafer6,
Wrighton4 zhodne tvrdia, že uprednostňovanie zraku
ako kritéria pravdivosti nie je univerzálne a možno
ani prirodzené. Sonosféra (soundscape) je ústredná
koncepcia, okolo ktorej sa v šesťdesiatych rokoch 20.
storočia sformovala výskumná tradícia, ktorej čelným predstaviteľom je R. M. Shafer, a z ktorej sa vyvinul vedný odbor Akustická komunikácia, na čele ktorej stojí Berry Truax7. Zvukové prostredie odmietajú
redukovať na údaje o hlučnosti a zdôrazňujú zvuky
charakteristické pre dané miesto, príjemné, zaujímavé a historicky cenné.
Shafer rozlišuje sonosféry podľa miery diverzity
a rozlíšiteľnosti (jasnosti) jednotlivých „zvukových
stôp“, ktoré sa dynamicky menia v čase. Základne opisuje dva typy sonosféry – vysokoinformačná
sonosféra (hi-fi) a nízkoinformačná sonosféra (lofi). Ako vysokoinformačné označíme také zvukové prostredie, v ktorom jednotlivé zvuky môžu byť
26
ALFA 3 ¦ 2012
počuteľné zreteľne, a to vrátane detailov a priestorovej orientácie. Takáto sonosféra dodáva zvukovému
prostrediu priestorovosť. Nízkoinformačná sonosféra
obsahuje zvuky nezreteľné, prekrývanie zvukov spôsobuje zvýšenie hluku v pozadí. Lo-fi sonosféra vytvára prostredie bez hĺbky, kde zostávajú len zvuky
bezprostredne prítomné7. Pokusy definitívne kvantifikovať kvalitu sonosféry v danom verejnom priestore mesta prebiehajú v inštitúte CERMA na škole
architektúry v Nantes. Sleduje sa tu miera entropie
kompozitu význačných zvukov a základných tónov, jej
premeny v časopriestore v jednotlivých polohách sledovaného verejného priestoru.10 Koncepcia sonosféry je na účely jednoznačného zhodnocovania a opisu
jednotlivých zvukových udalostí v mestskom prostredí málo špecifická, neurčitá, ale najmä, vyjadruje
iba estetické kvality.
P. Amphoux, H. Torgue, J. F. Augoyard sa zaoberajú súvislosťami sonosféry a atmosférami architektonického priestoru celkovo. Posúvajú uvažovanie
o akustických kvalitách mestského priestoru od sonosféry k narábaniu z tzv. sonickými efektmi8. Okrem
fenomenologicko-teoretického výskumu prebieha
praktický výskum hľadajúci možnosti kvantifikácie
sonosféry a vplyvu urbánneho prostredia na ňu a následnú simuláciu sonosféry v architektonickom návrhu9 – 11. Z domácich autorov sa tematike vzťahu urbánneho prostredia a zvukového zažívania priestoru
venuje T. Řiháček4.
Sonosféra a verejný priestor
V súčasnosti sa v procese výstavby (vytvárania miesta) pozornosť k zvukovému prostrediu obmedzuje na
posudzovanie splnenia stanovených limitov hlučnosti poverenou osobou. Je potrebné zdôrazniť, že
„hlukový prístup“ k zvukovému prostrediu miesta,
teda redukovanie kultúrno-spoločenského a informačného významu zvuku na údaje o jeho „množstve“,
môže viesť k celkovej homogenizácií tejto zložky prostredia. To môže v konečnom dôsledku viesť k rovnakým problémom kontextuality vzniku „ne-miesta“
ako pri vizuálne homogenizovanom mestskom prostredí uniformnej výstavby.
Z výskumu Dr. R. Thomasovej zameranom na silu
vplyvu mestskej atmosféry na smery pohybu chodcov jednoznačne vyplýva, že voľba trasy je závislá
od urbanistického návrhu priestoru, jeho atmosféry
a zámeru chodca.12 To teda znamená, že dobrý parter
vťahuje ľudí do prechádzok, zjednodušuje a robí cestu príťažlivejšou.
Sonosféra mestských priestorov v konceptuálnych fázach architektonického návrhu
Zvukový efekt – kvalitatívny opis sonosféry
V koncepcii sonosféry chýbajú multikriteriálne
deskriptory, ktoré by umožnili opis a zhodnotenie
akustickej situácie v mikromierkach a okamihoch
v rámci mestského priestoru.
Teória zvukového efektu8 predstavuje zoznam 82
zvukových situácií, nazvaných sonické efekty. Opísané predovšetkým z pohľadu každého participujúceho odboru môžu byť použité ako usmernenie k pochopeniu každodenných zážitkov zo zvuku v obytnom
prostredí. Z toho je 16 zvukových efektov podrobne
preskúmaných, pričom sú rozdelené podľa disciplinárnych prístupov (napr. hudobná estetika). Cieľom
práce a celého tímu je poskytnúť odbornej verejnosti metodológiu a nástroje, ktorými sa môžu jednotne opisovať všetky zvuky zažívané denne vo všetkých
mysliteľných priestoroch. (Logicky hlavná časť záujmu sa zameriava na verejné priestory, keďže tie obsiahnu najväčší počet ľudí.)
Hlavný prínos spočíva práve v opise zvukového
efektu z pohľadu rôznorodých disciplín. Užívateľ si
môže vybrať spôsob interpretácie daného zvuku a výsledného zážitku (účinku) podľa disciplíny, ktorá mu
je najbližšia.
Koncepcia stojí na troch východiskových pozorovaniach reality urbanistického priestoru:
1. Zvuková udalosť nemôže byť oddelená od priestorových a časových podmienok pri šírení jej fyzického signálu (závislosť šírenia zvuku na objektívnych vonkajších podmienkach).
2. Zvuk danej udalosti je dotváraný sluchovou kapacitou, postojom a kultúrným zázemím poslucháča (závislosť výsledného významu od subjektívných vnemov poslucháča).
3. Univerzálny prístup k počúvaniu nie je možné
stanoviť.
4. Každý dej v rámci urbanistickej štruktúry má svoj
zvukový znak.
Možnosti zmeny akustickej kvality miesta
Architekt vytvára prostredie pre život a nepriamo je
zodpovedný za akustickú pohodu v ňom. Je potrebné hľadať prijateľnú symbiózu človeka s dopravnými
prostriedkami a inými „hlukovými zdrojmi“ vo verejnom priestore. Ráz zvukového prostredia z pohľadu
architekta určujú faktory14:
• Štruktúra zástavby – usporiadanie budov, proporcie priestoru (pôdorysné, v rezoch)
• Forma obalového plášťa budov – použité materiály, konštrukcie, miera členenia
• Tvar budov – veľkosť jednoliatych plôch, mierka,
proporcie vzhľadom na verejný priestor
• Vegetácia – hustota a výška stromov, vegetačné
fasády
• Intenzita dopravy – miera upokojenia dopravy architektonickými prostriedkami, preferencia určitých typov komunikácií, ich tvarovanie
• Kvalita komunikácií – povrchy
• Využitie v urbanistickom parteri – spoločensky
prijateľné (žiaduce) zvuky prevádzok verzus prevádzkový hluk výrobných a zábavných funkcií
• Zonácia v územnom plánovaní (ÚPN) – direktívne
označenie zvláštnych požiadaviek (napr. „zóny ticha“) na akustické veličiny vo vyhradených zónach
(súboroch)
Vývoj technológie pohonov v doprave je ďalšou možnosťou – napríklad tzv. „akusticky zelené auto“ 15.
Kvalitu zvukového prostredia neurčuje len doprava
a miera „ticha“, existujú zvuky, ktoré sú žiaduce. Absencia dopravy na ulici ešte neznamená dobré (žiadané) zvukové prostredie!
Kostol ako zvukový zdroj spoločenských hraníc obyvateľstva
Sonosféra a hranice verejného priestoru
Koncepcia sonosféry v akustickej ekológií pristupuje
k zvukovému prostrediu ako k zdroju mnohých významov. Redukcia zvukového prostredia na určitý akustický údaj vedie k strate kvalitatívneho rozlišovania
zvukov. Významy environmentálnych zvukov sú rôzne – okrem komunikácie je to najmä orientačná funkcia. Zvuk má aj výrazný sociálny rozmer, pretože je
zmyslom zdieľania a komunikácie. Tu majú základnú
úlohu zvukové hranice priestoru.
Zvuk kladie na prvé miesto objem a plochu, kým
zrak dáva, naopak, na prvé miesto hranice a limity daného priestoru. Zvuk dokáže akcentovať hranice priestoru, vytvárať v povedomí a podvedomí
„sonosferickú obálku“ miesta. Keď je človek v rámci
tejto „obálky“, cíti sa ako súčasť prostredia daného
miesta, vytvára pocit spolupatričnosti. Hranice, rozhranie a ohraničenia sú pre pochopenie a stotožnenie sa s priestorom rovnako dôležité ako povedomie
o jeho strede. Sonosféra daného miesta často presahuje jeho vizuálne hranice a tým vťahuje človeka ako
účastníka, aj keď sa nenachádza priamo v priestore
daného miesta. Takéto pôsobenie zvuku je ďalším
dôvodom, prečo by architekt urbanista nemal podceňovať význam sonosféry, ktorú svojím návrhom priamo či nepriamo ovplyvňuje.
ALFA 3 ¦ 2012
27
VÝSKUM NAVRHOVANIA
Vplyv pôdorysnej konfigurácie urbánnej
štruktúry na šírenie zvuku
prebraté z [9]
Zvuk a architekt urbanista
Ak sa má zlepšovať celkové prostredie miest, musíme dbať o vytvorené zvukové prostredie a tomu musí
zodpovedať paradigma architektonicko-urbanistického navrhovania verejného priestoru. Zvukové prostredie chápať nie ako hrozbu, ale ako príležitosť vo
vytváraní lepšieho prostredia. Aktívne vytvárať, teda
nie aktívne obmedzovať (hlukový prístup).
Aké sú architektove možnosti ochrany proti
nežiaducim zvukom (hlukom)?
V súčasnosti architektmi urbanistami zavedený idióm: akustika = odstraňovanie hluku = hluková stena
a tesné okná, treba nevyhnutne nabúrať. Možnosti,
ako predísť nadmernému hluku, nie sú limitované
výstavbou bariér a tesných okien alebo kontrolou
medzných hladín sledovaných deskriptorov. Architekti majú najväčší dosah a vplyv na preventívne
opatrenia.
1. Konfigurácia terénu, pozícia stavebných objektov,
trasovanie líniových stavieb a miera využiteľnosti (univerzálnosti) daného priestoru.
2. Formy a členenie hmôt objektov. Budova môže
fungovať buď ako difúzor, pohlcovač, alebo efektívny reflektor zvukových vĺn.
3. Proporcie priestorov a zvolené materiály ovplyvňujú ráz zvukového prostredia, umiestnenie
technológií zásadnou mierou prispieva k hlukovej záťaži. Architekt by mal skôr trasovať šírenie
zvuku než dodatočne ho zastavovať akustickou
izoláciou.
4. Stanovenie miery využiteľnosti priestoru –
usmerňovanie alebo kontrolovanie budúcich
zdrojov hluku alebo miery obťažovania.
28
ALFA 3 ¦ 2012
Sonosféra mestských priestorov v konceptuálnych fázach architektonického návrhu
Zamyslenie nad ďalším smerovaním výskumu
Skúmanie zvukových aspektov mestských priestorov
a ich využitie v procese navrhovania urbanistického
parteru vnesie do povedomia architektov urbanistov
komplexnejší, holistický obraz o verejnom priestore a môže byť silným nástrojom tvarovania prostredia. Predložil som v krátkosti základné dôvody, prečo by mal architekt – tvorca mestských priestorov,
dbať o akustickú zložku mestského prostredia, ktoré
svojím návrhom vytvorí. Ďalšie možné smerovania
výskumu:
• Odkrytie súvislostí medzi zvukmi, zvukovými situáciami a atraktivitou daných mestských priestorov. Je rozdiel medzi očakávanou zvukovou situáciou a skutočnou akustickou realitou daného
priestoru dôvodom na jeho odmietanie?
• Zavedenie vyučovania o aurálnej architektúre
a akustickom dizajne na školách podľa vzoru Virginia School of Architecture16
• Vytvoriť modely a metodiku simulácie a navrhovania zvukového prostredia v projekte (aurálne
programy ako paralely k vizualizačným/modelovacím programom).
• Vytvoriť metodiku objektívneho kvalitatívneho
opisu zvukovej situácie v danom urbanistickom
priestore.
• Legislatívne podchytiť požiadavky na dobrý verejný priestor z takého hľadiska, ktoré zohľadňuje
koncepciu sonosféry. Dobrým príkladom je Linecká charta – LINZ CHARTER, ktorá chce byť základom pre výskum a vývoj v oblasti, ktorú sama
nazýva „akustické priestorové plánovanie.“ 17
• Vytvoriť povedomie o vplyve jednotlivých architektonicko-urbanistických prvkov na výslednú
akustickú situáciu v navrhnutom prostredí
.
Autor spracováva dizertační prácu na FSv ČVUT
Praha na tému: Akustické hľadiská pri formovaní
urbanistických koncepcií verejných priestorov.
Vplyv priečneho profilu uličného priestoru na šírenie zvuku
1
ZUMTHOR, Peter: Atmospheres: architectural environments;
surrounding objects. Basel. Birkhäuser 2006.
2
AMPHOUX, Pascal: L‘identité sonore des villes européennes:
ide méthodologique à l‘usage des gestionnaires de la ville,
des techniciens du son et des chercheurs en sciences sociales.
Lausanne. IREC 1993. 40 s.
10
WOLOSZYN Philippe, LEDUC Thomas: Urban Soundscape
Informational Quantization: Validation Using a Comparative
Approach. J Serv Sci & Man 2010.
11
VALLE Andrea, LOMBARDO Vincenzo, SCHIROSA Mattia:
Simulating the Soundscape through an Analysis/Resynthesis
Methodology. Auditory Display 2010
3
HELLSTRÖM, Björn: Noise design: architectural modelling and
the aesthetics of urban acoustic space. Göteborg. Ejeby 2003.
263 s.
12
THOMAS, Rachel: The power exerted by urban atmosphere
over our choice of walk. Proceedings of the Barcelona Walk 21:
Anonymous Barcelone. 2008.
4
13
ŘIHÁČEK, Tomáš : Zvukové prostředí města a jeho vliv
na prožívání. Brno: Masarykova univerzita, Mezinárodní
politologický ústav. 2009. 240 s.
5
MCLUHAN, Marshall: The medium is the massage. London:
Penguin. 2008. 160 s.
6
SCHAFER, R. M. : The soundscape : our sonic environment and
the tuning of the world. Rochester, Vt. Destiny Books. 1994.
301 s.
7
KAMENICKÝ, Matej. Urbanistické koncepty veřejného prostoru
z pohledu sluchové architektury a vnímání sluchem. Proceedings
of the Člověk, Stavba a Územní Plánování 4: Kramářová Z. (Red):
květen. Praha. Vydavatelství ČVUT 2010, s. 193 – 203.
8
AUGOYARD, Jean F: Sonic experience : a guide to everyday
sounds. Montréal; London: McGill-Queen‘s University Press.
2006. 216 s.
CARMONA, Matthew: Public places urban spaces: the
dimensions of urban design. Oxford. Architectural 2010. s.394 .
14
KAMENICKÝ, Matej: Možnosti ovplyvňovania zvukového
prostredia verejného priestoru. Proceedings of the Člověk,
Stavba a Územní Plánování 5: Kramářová Z. (Red): květen. Praha.
Vydavatelství ČVUT 2011, s. 281 – 295.
15
LAUDBERG, O.: Developing quiet tyre designs for quiet road
surfaces, Low noise DualQ tyre combined with electric vehicle.
16
SHERIDAN Ted, VAN LENGEN Karen: Hearing Architecture:
Exploring and Designing the Aural Environment. Journal of
Architectural Education 2003. 57 (2): s. 37 – 44.
17
ANDROSCH, Peter: Linz Charter – Guideline for Urban
Development. Proceedings of the Vienna Real Corp 2010
proceedings/tagungsband: Shrenk M, Popovich VV, Zeile P (Red):
May 18-20.2010. Vienna. 2010. s. 1145 – 1149.
9
KANG, J.:Urban sound environment. London ; New York: Taylor
& Francis. 2007. 278 s.
ALFA 3 ¦ 2012
29
VÝSKUM NAVRHOVANIA
Geometrie život
podporujících forem
v architektonickém návrhu
Radan Volnohradský
VNÍMÁNÍ
Lidské vnímání je velmi komplexní proces odehrávající se paralelně na několika úrovních. Drtivá většina
přijímaných informací se zpracovává nevědomě, svým
vědomím nejsme schopni postihnout ani jedno promile bitů informací za sekundu. Jako vstupní brána
pro informační tok slouží naše smysly. Majoritní podíl na absorpci okolního prostředí má zrakový aparát.
Oko v zásadě detekuje světlo a přeměňuje jej na elektrochemické impulzy v mozku. Sbírané světlo, jehož
intenzita je regulována membránou duhovky, je soustředěno sadou čoček na sítnici v zadní části oka. Zde
se díky světločivým buňkám startuje kaskáda elektrických signálů, které se šíří do různých oblastí mozku. Získané informace se rychle porovnávají se vzorci
ukotvenými v paměti, při shodě dochází k aktivaci odpovídající části nervového spojení a my rozpoznáme,
na co se díváme. To dále způsobuje distribuci chemických látek a aktivaci specifických neuronů.5
FRAKTÁLY –
HARMONICKÉ VLASTNOSTI STRUKTUR
Neuroestetika a architektura
Zmíněnými neurologickými procesy v souvislosti s teoriemi estetiky se zabývá nový vědní obor – neuroestetika. Objasňuje především interpretaci a význam
krásy, což vystihuje z velké části podstatu umění
a architektury. Bylo zjištěno, že než poznáme nějaký
předmět, vidí naše oči pouze kontrastní okraje či geometrické formy. K vytvoření souvislé čáry nemáme
30
ALFA 3 ¦ 2012
dostatek informací, ale mozek zvládne tečky propojit
a prázdná místa vyplní. Jedna část mozku dokáže rozpoznat tváře, další předměty, jiná budovy nebo celé
scény. Tento souvislý proces vnímání způsobuje díky
specifickým propojením různých částí mozku a aktivaci nervových buněk uvolňování biochemických látek
podobných endorfinům do organismu. Množství těchto látek a míra povzneseného stavu bytí jimi vyvolaná
je přímo úměrná kvalitě vnímaného obrazu.5 Na základě nesčetných vědeckých výzkumů, bádání a pozorování můžeme v našem případě kvalitativní definici prostoru určit v její nejvyšší hodnotě jako fraktální
strukturu často se skrytými poměry čísla fí (viz 3.1).8
Přirozené fraktály
Běžným příkladem fraktálních vzorců jsou nádherné
přírodní scenérie nebo geometrické obrazce v přírodě
(viz obrázek 1). Ať už budeme zkoumat tvary sněhových vloček, strukturu skalního útvaru, systém větvení stromů (viz obrázek 2), vodní řečiště či celé galaxie,
objevíme téměř pokaždé tyto stejné vzorce. V lidském těle najdeme fraktální uspořádání ve struktuře
plicních sklípků, krevních cév či v závitech mozku.7, 8
Podstatou fraktálu je rozvíjení rekurzivním opakováním algoritmu s tím, že starší generace postupem
času sílí.6 Při vývoji neživých přírodních systémů platí předpoklad nevymezení rozsahu působení, a tedy
konce vývoje soběpodobných odkazů. Živé systémy
tento předpoklad většinou nemají, ale úspěšně ho
nahrazují například aktivací rozličných částí DNA.
Geometrie život podporujících forem v architektonickém návrhu
1a. Přirozené fraktály – vodní řečiště,
členitost pobřeží, spirálová galaxie
Fraktály a urbanismus
S vědomím o harmonických fraktálních strukturách
se můžeme pustit do polemiky například nad kvalitou urbanistického návrhu. Vážným prohřeškem
proti zmíněným principům je absence některých velikostních kategorií prvků. Důsledek takového návrhu může vygradovat v ponurost panelákových sídlišť, kde jsou všechny stavby stejně velké, minimální
množství zeleně, ale chybí vše mezi tím. Rovnoměrné rozmístění všech budov v monofunkční zóně tak,
jak ho známe ze satelitních milionářských městeček,
je podobným příkladem, stejně jako historická nekontextuálnost takové zástavby. Z pohledu dneška
je totiž i historie fraktálním souborem více a méně
důležitých událostí.3 Moderním funkčním příkladem
aplikace fraktálů v tvorbě měst je například americký Washington, kde je především v půdorysné stopě
chytře použit systém soběpodobných pětiúhelníků4,
nebo dále australská Canberra (viz obrázek 3 vlevo)
se spoustou vnitřních odkazů na posvátnou geometrii. Historicky i Praha obsahuje tyto tajemné vzorce
(viz obrázek 3 vpravo).
POSVÁTNÁ GEOMETRIE
Zlatý řez a Fibonacciho posloupnost
Než se dostaneme v diskuzi do měřítek architektury budov, je ještě potřeba objasnit úlohu poměrů
a geometrie forem, a to i v euklidovském prostoru.
Dosud vysvětlené fraktální struktury (a důsledky jejich vnímání) by nebyly plně pochopeny, kdybychom
1b. Počítačově vytvořené fraktály
Zdroj: http://nazim- cankaya.net/fraktal_dosyalar
2. Větvení koruny stromu jako ideální přírodní fraktál
Zdroj: foto autora
se neseznámili s jejich základní matricí. Fraktál totiž často využívá nekonečně hodnotu √2 či √31, absolutně nejčetněji (především v organické říši) však
hodnotu fí, známou též jako zlatý řez, poměr zlatého řezu nebo božský poměr (1:1,618033988749894…)
Zjednodušeně lze konstatovat, že tento poměr je
esenciální pro vývoj harmonických struktur a je taktéž základní součástí systému geometrie označované pro svou jedinečnost a významnost jako posvátná. Znalosti tohoto systému sahají hluboko do
historie a souvisí se samotným matrixem vesmíru.8
Zlatý řez, zkoumaný po staletí, poprvé znázorněn
Eukleidem okolo 3. stol. př. n. l., lze určit jako poměr celku vůči jeho částem, kde části vůči sobě mají
stejný vztah jako celek k větší části (ukázka zlatého
řezu na lidském těle viz obrázek 4 vlevo). Začátkem
13. století odhaluje matematik Fibonacci posloupnost čísel, v níž každé číslo znamená součet dvou po
sobě předcházejících čísel. Pozoruhodné je, že poměr
dvou sousedních čísel se blíží zlatému řezu, a to tím
přesněji, čím je hodnota čísel větší. Studium fylotaxie („uspořádání listů na ose“) poukazuje na výskyt
takových čísel v přírodě překvapivě často. Může jít
o uspořádání korunních plátků růže či poměr paralelních spirál šupin ananasu, šišky nebo o genealogii
medonosných včel. Geometrická translace posloupnosti dává vzniknout logaritmické spirále, jejíž podobu má například ulita hlavonožce loděnky (viz obrázek 4 vpravo).1, 2
ALFA 3 ¦ 2012
31
VÝSKUM NAVRHOVANIA
3 Vývoj geometrických tvarů – zleva monáda, dyáda
(vesica piscis), triáda, tetráda, pentáda, hexáda. Zdroj: autor
semeno života
čtyřstěn
kvet života
šestistěn
plod života
osmistěn
metatronova krychle
dvanáctistěn
dvacetistěn
4. Geometrický vývoj matrice Květu života a přerod na Platónská
tělesa. Zdroj : http://www.floweroflife.org/teachings.htm
Geneze forem
K ukotvení systému posvátné geometrie v euklidovském prostoru použijeme pythagorejský způsob geneze čísel s výrazně metafyzickým významem (viz
obrázek 3), Vychází ze středu (bodu, Esence, Jednoty). Okolo něj je kružnice (monáda), která při svém
odrazu vytváří dvojici kružnic (dyáda). Na filozofické úrovni představuje princip polarity a také číselný
přechod od jednoho k mnoha. Útvar společný oběma
kružnicím se nazývá vesica piscis (v překladu „rybí
měchýř“) nebo také mandorla. V něm se dále rozvíjí rovnostranný trojúhelník (triáda).2 Trojúhelník lze
ozrcadlit a dále rozšířit mimo vesica piscis, vzniká tak
velmi stabilní a harmonická struktura. Pro sestrojení
čtveřice (tetrády) spojíme přímkou středy a průsečíky kružnic dyády, průsečík přímek je střed kružnice
opsané, kde lze vidět čtverec. Ten představuje ve filozofických souvislostech spravedlnost. Symbol čísla pět (pentáda) se nám objevuje nejčastěji v podobě
pěticípé hvězdy. Její konstrukce byla pro svůj význam
dokonalosti po dlouhá staletí utajována, ale zároveň
dobře „infiltrována“ například do architektury gotických katedrál. Má v sobě zakotveny poměry zlatého
řezu a můžeme se s ní setkat v hojné míře v přírodě. Mohli bychom dále pokračovat konstrukcí hexády
(aditivní rozšíření triády) a následujících tvarů, ale
vzhledem k tomu, že vycházejí z podobných již zmíněných principů, jejich popis vynecháme.1
32
ALFA 3 ¦ 2012
Kvadratura kruhu
Symbolický význam čtverce (Země, hmota) a kruhu
(Nebesa, duch) s identickým obsahem či obvodem
poukazuje při sjednocení na jeden z nejslavnějších
antických konstrukčních problémů – kvadraturu kruhu. Je pozoruhodné, že lze na základě tohoto transcendentního vztahu určit relativní velikost Měsíce
vůči Zemi s přesností na 99,9 % a zároveň v něm najít proporce božského poměru.2
Květ života a platónská tělesa
Připojíme-li k dyádě specifickým způsobem další
a další kruhy o stejném poloměru, dostáváme postupně obrazec Semene života, Stromu života a Květu života (7 celých dotýkajících se kružnic), který je
jedním z nejstarších grafických symbolů světových
náboženství a architektury. Expanzí tohoto obrazce
na 13 celých kruhů vzniká Plod života (základní geometrie vesmíru). Propojením středů všech 13 kruhů
dostáváme Metatronovu krychli, jež je považována za
základní informační systém Universa. Zvýrazněním
určitých čar lze v Metatronově krychli zobrazit všech
5 platónských těles: čtyřstěn, šestistěn, osmistěn,
dvanáctistěn a dvacetistěn. Jsou to tělesa, jejichž
všechny strany, úhly a plochy stěn jsou stejné, jejich vrcholy se dotýkají povrchu koule a mají stejnou
vzdálenost od středu. Symbolicky představují 4 živly a éter. Jsou například základem geometrie atomů,
krystalů nebo virových partikulí.1, 8, 9 (viz obrázek 4)
Geometrie život podporujících forem v architektonickém návrhu
e
5. příklad návrhu stavby s matricí posvátné
geometrie (Michael Rice)
ARCHITEKTURA A ŽIVÁ GEOMETRIE
Po podrobném (leč neúplném) popisu harmonických
struktur, poměrů a geometrie by se mohlo zdát, že
se vytrácí pojítko s architektonickým návrhem. Jaká
je tedy souvislost? O co složitější byl zmíněný výčet,
o to jednodušší je způsob jeho aplikace. Pokud architektura, stavby a domy v sobě nesou stopy základní matrice vesmíru (posvátnou geometrii), tak se pro
nás stávají místem, kde může naše životní síla přirozeně proudit a projevit se. Bylo by však příliš úzkoprsé tvrdit, že pouhá aplikace geometrických forem
do plánů (a posléze do stavby) přinese kýžený výsledek, a to i přes fakt, že lze účinnost takového postupu
experimentálně ověřit. Nabízí se zde spíše holistický
přístup na více úrovních propojující znalosti z různých vědních oborů a uplatňující dynamický přístup
bez úsilí, tak jak ho používá příroda sama.7 Významné architektonické příklady a postupy z dávné historie, ale i současnosti (například stavby Michaela
Rice – viz obrázek 5, 6) nás o takovém způsobu silně utvrzují. Bez znalosti míry fraktálnosti stavebních
materiálů můžeme například potlačit efekt výborně
navržené stavby. Ocelové konstrukce postupně živé
formy degradují, naopak dřevo s vysokým minerálním obsahem umožňuje jejich vývoj. Tyto vlastnosti materiálů potvrzují vědecké pokusy a studie Dana
Wintera. Jeho tým vysvětluje působení staveb na
člověka v rovině elektrických polí. Vše živé je v podstatě schopno vyprodukovat slabý elektrický náboj,
6. příklady realizací Michaela Rice dle bioarchitektury
(posvátné geometrie) Zdroj (společný): [7]
Soupis bibliografických citací
přičemž perfektní distribuce takového náboje zlatým
řezem naoptimalizovaným fraktálem umožní ideální
kompresi. Tento děj je esenciální pro plynulý rozvoj
organismů a nazývá se život. Z tvrzení dále vyplývá,
že není-li elektrické pole vytvářené budovou fraktální, elektrický náboj živé entity pohybující se v budově se postupně ztrácí a život umírá. Vědci ověřili tuto
skutečnost pokusem. Umístili jednu nádobu s naklíčenými semeny rostlin do ocelové klece, druhou
do fraktálního prostoru. V druhé nádobě semena za
daný časový úsek vyrostla, v první nikoli.8 Zkusme takovou nádobu umístit do našich budov a uvidíme…
Autor spracováva dizertačnú prácu na FA VUT
Brno na tému Geometrie život podporujících forem
v architektonickém návrhu.
Školiteľka: prof. Ing. arch. Hana Urbášková, Ph.D.
1
HEMENWAYOVÁ, Priya. Tajný kód: Záhadný vzorec v umění,
přírodě a vědě. Praha: Slovart, s. r . o., 2009. 203 s.
ISBN 978-80-7391-253-6.
2
LUNDY, Miranda. Posvátná geometrie. Praha: Dokořán, 2008.
Pergamen, 2. ISBN 978-80-7363-196-3.
3
Fraktální krajiny – realita či mýtus.In: Péče o krajinný ráz – cíle
a metody. Ed. I. Vorel, P. Sklenička. Praha: ČVUT, 1999. s. 159-187.
ISBN 80-01-01979-9.
4
MANN, Nicholas R. Posvátná geometrie Washingtonu:
Integrita a síla původního projektu. Praha: Eminent, 2007. 251 s.
ISBN 978-80-7281-311-7.
5
RICE, Michael. The Science of Seeing. Ireland, 2011.
6
MANDELBROT, Benoit .B. The fractal geometry of nature.
San Francisko: W.H. – Freeman & Co., 1982. ISBN 0-7167-1186-9
7
RICE, Michael. Bioarchitecture [online]. Great Britain, [2007],
říjen 2010 [cit. 10.3.2011]. Holistic/ bio architecture. Dostupné z:
http://www.holisticarchitecture.com/bioarchitecture.html
8
Implosion Group‘s website about Dan Winter – Sacred
Geometry & Coherent Emotion, & HeartTuner + BlissTuner
[online]. Aktual. 8.1.2012 [cit. 13.1.2012]. Dostupné z: http://
www.goldenmean.info
9
BUDAŘOVÁ, Jana. Posvátná geometrie. Alternativní
psychoterapie [online]. Aktual. 28.11.2011 [cit. 13.1.2012].
Dostupné z: http://psychoterapie.wbs.cz/ Posvatna-geometrie.
html
ALFA 3 ¦ 2012
33
VÝSKUM NAVRHOVANIA
Kontinuálnosť a ruptúry v digitálnej
architektúre
Júlia Kolláthová
34
ALFA 3 ¦ 2012
Nestabilita, neistota a premenlivosť – pojmy, ktoré azda najlepšie vystihujú súčasné dianie vo svete. Všetko sa nám zdá byť krehké a nestabilné, či už
ide o ekonomickú, či politickú situáciu, mier, alebo
globálnu klímu. Niektorí hovoria o konci sveta, iní
zas o premene. Systémy, v ktoré sme doteraz verili,
nám prestali poskytovať istotu. Existuje veľa možných scenárov, niektoré sú dokonca protikladné. Názorov a možných ciest je veľa, hranice a významy sa
rozmazali…
Čo sa deje vo svete architektúry? Panuje tam rovnaká neistota a nestabilita ako všade inde vo svete?
Ako na tieto premeny reaguje? Necháva sa unášať
v horko-sladkej melanchólií alebo je aktívna, čulá,
hľadá a poskytuje odpovede? Nemala by práve problematizovať a hľadať chyby v systéme? Nemohla by
zo súčasnej situácie aj niečo vyťažiť?
Aby sme pochopili súčasnú situáciu, musíme sa
vrátiť do nedávnej minulosti, na začiatok deväťdesiatych rokov 20. storočia, keď sa tieto premeny začali.
V roku 1989 padol Berlínsky múr, v roku 1991 sa rozpadol Sovietsky zväz, skončila sa studená vojna a rozdelenie sveta na Východ a Západ bolo zrušené. Pocit
globálnosti bol ďalej posilňovaný sprístupnením internetovej siete občanom na začiatku deväťdesiatych
rokov. Internetová sieť nepozná štátne hranice, dokáže nás prepojiť zo zvyškom sveta (obr. 1). Na jednej
strane sme sa stali súčasťou jednej veľkej „globálnej
dediny“ 1, na druhej strane však zvíťazila individualita
nad kolektivitou. Nasledovalo obdobie plurality názorov, ktoré trvá dodnes. Tieto zmeny sa, samozrejme, odrazili aj vo svete umenia a architektúry. Podľa Nicolasa Bourriauda2 už nie je prvoradým cieľom
vytvoriť niečo predtým nevídané, ale ide skôr o využitie už existujúcich fragmentov a o ich pospájanie
do nového celku, o vytvorenie nového príbehu. Tým
sa zmenila poloha architekta a zmenil sa aj pohľad na
otázku tvorby a originality. Myslia sa tým tzv. open
source systémy, komunity okolo internetových serverov, kde sa vymieňajú a vzájomne využívajú voľne
prístupné informácie. Existuje poprepájaný, rizomatický3 systém vzťahov, stále sa meniaci a dynamický.
Vytvárajú ho súčasne viacerí autori, ktorí sú zároveň
aj používateľmi toho istého systému. Úlohou architekta je výber a správna koordinácia týchto subsystémov, aby spoločne vytvárali nový celok.
Okrem globalizácie a sprístupnenia internetu sa
udiali ďalšie veľké prevraty, ktoré vo významnej miere ovplyvnili okrem iného aj svet architektúry. Bol to
rozvoj počítačových technológií a animovaných foriem, ktoré od vzniku Paperless Studia na Kolumbijskej univerzite (Columbia University) začiatkom deväťdesiatych rokov získavali čoraz viac prívržencov.
Prišlo obdobie rozmachu digitálnych technológií
v oblasti architektonického navrhovania, ktoré sčasti
pretrváva dodnes. Preto len sčasti, lebo po začiatočnom nadšení z nových možností sa nám dnes ujasnilo
postavenie počítača v procese tvorby. Podľa Sanforda
Kwintera4 sa naša spoločnosť vyvíjala od archaickej
materiálnej inteligencie cez mechanickú smerom až
k elektronickej inteligencii. Čistá inteligencia sa však
nedá oddeliť od materiálnej podstaty nášho sveta.
Môže sa však využívať ako nástroj a sprostredkovateľ medzi ľudskou mysľou a prírodou. Podľa Kwintera v súčasnosti prežívame návrat k archaickým spôsobom, ale už v kombinácií s novými možnosťami
ponúkanými digitálnymi technológiami. Ani najvýkonnejší počítač nedokáže súťažiť s komplexnosťou
prírodných systémov, môže byť však nápomocný pri
ich skúmaní. Práve tomu sa venujú od osemdesiatych
Kontinuálnosť a ruptúry v digitálnej architektúre
3D mapa celosvetovej internetovej siete
Štruktúra vytvorená pomocou nasimulovanej
rojovej inteligencie
rokov v Inštitúte pre výskum komplexnosti v Santa
Fe (New Mexico), kde skúmajú prírodné systémy, ako
roje, tlupy zvierat, búrky či zemetrasenia. Prirodzená
divoká inteligencia týchto systémov odborníkov fascinuje. Za divoké sú považované z toho dôvodu, lebo
je veľmi ťažké odhadnúť ich správanie a reakcie. Nepodliehajú jednej autorite, sú dynamické a premenlivé. Systémy ako búrky a zemetrasenia dokážu svoje
okolie rozbiť a ďalej „využívať“ jednotlivé fragmenty.
Cieľom súčasného navrhovania je poučiť sa od týchto
štruktúr pri vytváraní umelých urbánnych prostredí.
Rozšírenie digitálnych technológií prinieslo so sebou ďalšie zmeny, ktoré ovplyvnili svet architektúry.
Podľa odborníkov Dennisa R. Sheldena a Andrewa
J. Witta od Gehry Technologies došlo ku kolízií euklidovskej a neeuklidovskej geometrie, čo spôsobilo
zmeny aj v chápaní priestoru. V našom svete dominovala doteraz euklidovská geometria a karteziánsky
systém. Tomu zodpovedal aj opis priestoru: „lineárny, kontinuálny, absolútny a singulárny; existuje tu
jeden taký priestor, v ktorom sa vyskytujú všetky útvary.“ 5 Nové možnosti počítačmi podporovanej tvorby však priniesli nové geometrie: neeuklidovskú, parametrickú, fraktálnu a procedurálnu. Plocha sa stala
priestorotvornou, tvarom sa začalo zaoberať z hľadiska priestoru a nielen len z hľadiska konštrukcie a tektoniky. Nové geometrie sú opisované pomocou dvoch
alebo viacerých topologických priestorov: „ako vnútorný 2D parametrický priestor plochy a ako vonkajší
obtekajúci 3D priestor mimo plochy.“ 6 Priestor možno ďalej členiť na subpriestory a rôznou kombináciou
týchto geometrií sa aj ich priestory dajú prepájať do
väčších sietí. „V kontexte takej rozpínajúcej sa konštelácie poprepájaného priestoru predstava jedného
a privilegovaného všetko obsahujúceho priestoru
stráca funkciu, dokonca i relevantnosť.“ 7
Premeny v geometrií a v chápaní priestoru spôsobili nesúlad medzi architektonickými víziami a stavebnou realitou, ktorý vyústil do krízy tektoniky
a mierky.8 Došlo ku kolízií ne-euklidovského sveta
počítačmi generovaných povrchov a karteziánskym
systémom nášho fyzického sveta. Počítačmi generované tvary sú jedinečné, ťažko sa medzi nimi hľadá
spoločný menovateľ – o modularite ani nehovoriac.
Preto sa návrhy takého typu obmedzujú na veľké
a reprezentatívne zákazky. V každodennom svete však
ešte stále prevláda euklidovská geometria. Ako reakcia na tento nesúlad sa ponúka hneď viacero riešení.
Niektorí to chápu ako žiadosť o alternatívnu tektoniku. Do tejto skupiny patrí aj inžinier Cecil Balmond,
ktorý v spolupráci s architektonickým ateliérom Herzog & de Meuron navrhli budovu Olympijského štadióna v Beijingu. Členenie fasády je nepravidelné
a na prvý pohľad náhodné. Na docielenie podobnej
zdanlivej náhodnosti sa často využíva aj voronoi diagram pri členení povrchov. Nové geometrie sa však
nedajú tak ľahko klasifikovať na kontinuálne alebo
prerušované. Pri tejto otázke nejde len o samotnú
plochu, ale aj o priestorovú kontinualitu či separáciu.
Ďalšia skupina hľadá odpovede cez návrat ku základom architektúry v geometrií. V kombinácií s novými
možnosťami ponúkanými digitálnymi technológiami
dokážu vytvárať povrchy, ktoré „predstavujú určitý
druh syntézy kontinuity a ruptúr v jednom jednoduchom popise“ 9. Iná skupina však vidí riešenie v nových, netradičných technológiách výstavby a vo využití nových materiálov. Samozrejme, nie je vylúčená
ani kombinácia týchto spôsobov rozmýšľania. Všetky
tri spôsoby sa však prelínajú pri otázke krízy mierky.
Frank Gehry a kol.: Guggenheimovo múzeum, Bilbao,
Španielsko, 1991 – 1997, konštrukcia fasády
ALFA 3 ¦ 2012
35
VÝSKUM NAVRHOVANIA
36
ALFA 3 ¦ 2012
UN Studio: Mobius House
Het Gooi, Netherlands, 1993 – 1998, diagram
Frank Gehry a kol.: Guggenheimovo múzeum, Bilbao,
Španielsko, 1991 – 1997, povrchová úprava fasády
Voronoi diagram využitý pri členení
povrchu – projekt ateliéru Matsys
Príklad využitia nových stavebných technológií a materiálov
Novou technológiou výstavby, novou geometriou či
tektonikou sa strácajú okná, dvere, členenie na podlažia v tradičnom zmysle slova. Počítačové generovanie tvaru umožňuje zachovať precíznu detailnosť aj
pri veľkých rozmeroch. Budovy sa stávajú šperkom,
členenie fasády akýmsi zvláštnym druhom ornamentu. Pri pohľade na tieto štruktúry dochádza k oscilácií nášho pohľadu, nevieme, či máme odstúpiť ďalej,
aby sme dokázali štruktúru zachytiť vo svojej celistvosti, alebo pristúpiť bližšie a pozrieť si precíznu detailnosť z blízka.10
Vidíme teda, že architektonické paradigmy sú takisto premenlivé a dynamické ako dianie všade inde
vo svete. Postupne strácajú svoju platnosť a sú vystriedané novými. Dochádza ku kolízií systémov. Architektúra nielenže sa musí vyrovnať s premenami
v rámci vlastného sveta, citlivo reaguje aj na dianie
v rôznych sférach našej spoločnosti. Charakterizuje ju
nestabilita, premenlivosť, elastickosť. Napriek tomu
alebo práve kvôli tomu sa však vždy nájdu nové cesty,
nové spôsoby riešenia. Ako to písal aj Lebbeus Woods:
„V každom prípade, hľadanie nových spôsobov robenia mnohých vecí, vrátane konštruovania budov, bolo
založené v núdzových situáciách. A, samozrejme, alebo našťastie, v závislosti od úrovne vašej viery v ľudskú vynachádzavosť – nové spôsoby boli nájdené.“ 11
Autorka spracováva na VŠVU Bratislava dizertačnú
prácu na tému: Výskum architektonických foriem
vojnových, ekologických, politických a prírodných
konfliktov a iných tragédií.
Kontinuálnosť a ruptúry v digitálnej architektúre
Herzog & de Meuron v spolupráci s inžinierom
Cecilom Balmondom: Olympijský štadión
v Beijingu, Vtáčie hniezdo, Čína, 2003 – 2008
Štruktúra predstavujúca syntézu globálnej topológie
a lokálnej diskretizácie
1
MCLUHAN, Marshall – FIORE, Quentin: War and Peace in the
Global Village. 1968.
2
BOURRIAUD, Nicolas: Postprodukce. 2004.
3
DELEUZE, Gilles – GUATTARI, Félix: Mille Plateaux. Tisíc plošin.
Fragment: Rysy rizomu. 1980.
4
KWINTER, Sanford: Far from Equilibrum: Essays on Technology
and Design Culture. 2008.
5
Anglický originál: „… linear, continuous, absolute and
singular; there is only one such space in which all shape occurs.“
z SHELDEN, Dennis R. – WITT, Andrew J.: Continuity and
Rupture. 2011.
6
R & Sie(n): I´ve heard about, 2005 – 2006
Anglický originál: „… an intrinsic two-dimensional parametric
space, and the containing three-dimensional space outside the
surface.“ z SHELDEN, Dennis R. – WITT, Andrew J.: Continuity
and Rupture. 2011.
7
Anglický originál: „In the context of such an expanding
constellation of interconnected space, the notion of a singular
and privileged containing space loses hold as a necessary or even
relevant construct.“ z SHELDEN, Dennis R. – WITT, Andrew J.:
Continuity and Rupture. 2011.
8
PICON, Antoine: Digital Culture in Architecture. 2010.
Literatúra
BOURRIAUD, Nicolas. Postprodukce: kultura jako scénář: jak
umění nově programuje současný svět. Praha, Tranzit 2004.
s. 106
DELEUZE, Gilles – GUATTARI, Félix. Mille Plateaux. Tisíc plošin.
Fragment: Rysy rizomu. [online]. Institut Intermédií [Česká
republika]: Apr. 2009 [cit. 2012-05-06]. Zdroj: http://www2.iim.
cz/wiki/index.php/Tis%C3%ADc_plo%C5%A1in.
KWINTER, Sanford. Far from Equilibrum: Essays on Technology
and Design Culture. Barcelona; New York, Actar 2008. 196 s. MCLUHAN, Marshall – FIORE, Quentin: War and Peace
in the Global Village. 1968. Zdroj: WOZNICKI, Krystian.
Angstgesellschaft: Medienwandel, Krisen-Ökonomie und der
apokalyptische Thriller „Contagion“. In Berliner Gazette. [online].
2011-10-19. [cit. 2012-05-06]. Dostupné na internete: http://
berlinergazette.de/angst-medienwandel-oekonomie-krisecontagion/.
PICON, Antoine: Digital Culture in Architecture. Switzerland,
Basel, Birkhäuser GmbH 2010. 224 s.
SHELDEN, Dennis R. – WITT, Andrew J.: Continuity and Rupture.
In Architectural Design: Mathematics of Space. July/August 2011,
vol. 81, no. 42, s. 36 – 43.
9
Anglický originál: „… represent a sort of synthesis of continuity
and rupture, in one simple descriptor.“ z SHELDEN, Dennis R. –
WITT, Andrew J.: Continuity and Rupture. 2011.
10
11
PICON, Antoine: Digital Culture in Architecture. 2010.
Anglický originál: „Anyway, the search for new ways of doing
many things, including the construction of buildings, was put
on an emergency basis. And naturally—or luckily, depending on
the level of your faith in human ingenuity—the new ways were
found.” z WOODS, Lebbeus. DRAWINGS, STORIES 2. 2011.
WOODS, Lebbeus: DRAWINGS, STORIES 2. [online]. 2011-05-08.
[cit. 2012-05-06]. Dostupné na internete: http://lebbeuswoods.
wordpress.com/2011/05/08/drawings-stories-2/.
WOZNICKI, Krystian. Angstgesellschaft: Medienwandel,
Krisen-Ökonomie und der apokalyptische Thriller „Contagion“.
In Berliner Gazette. Zdroj: http://berlinergazette.de/
angst-medienwandel-oekonomie-krise-contagion/
ALFA 3 ¦ 2012
37
VÝSKUM NAVRHOVANIA
Aplikace hodnocení udržitelné
architektury ve výuce architektury
Hana Kasalová
38
ALFA 3 ¦ 2012
Obecně
Tím, jak by měl udržitelný dům vypadat, se začali lidé
zabývat již v 80. letech 20. století. Objevily se první
pokusy, jak stavby hodnotit a docilit, aby byly stavěny budovy úsporné a zbytečně nezatěžující životní
prostředí. Těmto hodnotícím metodám se řiká certifikační systémy. Do dnešní doby jich vzniklo několik
desítek.
Současně s vývojem a rozšiřováním pozornosti
na stále větší počet sledovaných kritérií se objevila
snaha jednotlivé budovy mezi sebou porovnávat. To
vedlo ke vzniku několika systémů hodnocení budov.
V současné době existuje ve světě celá řada certifikačních nástrojů a téměř v každém státě se používá odlišná hodnotící metodika. V některých státech
se používá dokonce více metodik certifikace, které si
vzájemně konkurují nebo se doplňují (každá metodika se soustředí na jinou typologii budov).
Situace je tedy poměrně nepřehledná a zatím nic
příliš nenasvědčuje vůli ke sjednocení hodnoticích
nástrojů. Certifikátů a metodik pro posouzení udržitelnosti budov jsou skoro dvě desítky. Mezi nejpoužívanější patří americký LEED, kterým se pyšní přes
7000 certifikovaných budov, britský BREEAM, který
má po světě cca 1880 certifikovaných staveb, unijní
certifikát GreenBuilding, který má asi 90 budov v Evropské unii, či německý DGNB, který má 270 certifikovaných budov.
Ačkoliv množství kritérii má zabezpečit posouzení
stavby ze všech úhlů pohledu, při bližším zkoumání
certifikačních kritérií lze dojít k závěru, že hodnocení
se z větší části týká pouze stavebních a konstrukčních
vlastností. V naprosté většině dochází k opomenutí
architektonických kvalit budovy. Velmi dobrým příkladem je německý certifikační systém DGNB.1 Jednotlivá kritéria jsou zařazena do tří skupin kvalit:
ekonomická, sociokulturní, a technická. Estetická
kvalita je vyjádřena pouze kritériem “architektonická soutěž” (vypsání architektonické soutěže na návrh
dotyčné stavby) a kritériem “umění v architektuře”
(přítomnost “prvku umění” v budově). Dohromady
tyto dva činitele ovlivní celkový výsledek certifikace
pouze ze 3 %. Dalším příkladem může být certifikace LEED.2 Hledané estetické kvality se objevují jen
v kritériu “inovace v designu”, za který je možno získat jen tři body z celkového počtu 69 bodů. Jedním
z hlavních problémů systémů hodnocení budov je
potlačení architektonického a estetického hodnocení
kvality stavby.
Hodnocení udržitelných staveb na FA ČVUT
na Ústavu navrhování II
V ZAN doc. Ing. arch. Schlegera se pracuje podle zásad trvale udržitelného rozvoje architektury (green
architecture), důraz je kladen na využití všech aspektů ekologického stavění (nízkoenergetické principy,
orientace na sluneční energii) v souladu se zvyšováním kvality života, “tvorbou elegantní střídmosti”.3Snahou je přiblížit studentům holistický pohled
architekta na celek na čtyřech krocích vedoucích k šetrné architektuře. Již Andrea Palladio v 1. kapitole
své Knihy o architektuře mluví o vhodném místě pro
stavbu jako o místě veselém a zdravém. V prvním
kroku je špatné rozhodnutí neopravitelné a nevhodná orientace ke světovým stranám neomluvitelná. Ve
Aplikace hodnocení udržitelné architektury ve výuce architektury
druhém kroku je důležité navrhnout hmoty stavby
v souladu s chodem slunce a získáním co nejlepšího ukazatele kompaktnosti. Třetí krok je dovršením
kroku 1. a 2. Je proto logické navrhnout stavbu, která by koexistovala se sluncem a vyrovnávala kolísání intenzity a absenci solární radiace v průběhu dne
a noci. Čtvrtý krok je pověstnou třešničkou na dortu
a bez předchozích tří kroků není životaschopný. Z architektonického hlediska se jedná o integraci těchto
zařízení do budovy a jejího pláště, takže jejich účinnost musí zaručit předchozí tři kroky.
V ateliéru byla vyvinuta hodnotící metoda, tzv.
“ekoparametry”. Je to nástroj, jenž slouží ke studijním účelům při návrzích udržitelných staveb. Každý
studentský projekt, který je vytvářen v ateliéru, je porovnán “ekoparametry”, tak aby se zjistilo, jak je energeticky náročný. Prvním parametrem je geometrická
charakteristika stavby A/V. Určuje poměr ochlazovaných obalových konstrukcí a obestavěného prostoru.
Druhý parametr určuje maximální velikost osluněného otvoru v poměru k podlahové ploše tak, aby byla
zajištěna tepelná pohoda interiéru v letním období.
Třetí ekologický parametr určuje pasivní využití sluneční energie. A poslední - čtvrtý parametr určuje
využití aktivních solárních prvků a využití sluneční
energie k ohřevu teplé vody a podpoře vytápění.
Díky takzvaným “ekoparametrům” může být úroveň udržitelnosti budovy ovlivňována v raných fázích návrhového procesu. Ale samotný proces návrhu
udržitelné stavby není založen pouze na technických
parametrech a fyzikálních vlastnostech jednotlivých
součástí budovy, ale zejména na zkušenostech a na
talentu architekta a jeho týmu. Kvalitní a komplexní
architektonické řešení nevznikne jen za využití všech
zadaných parametrů ze seznamu. Je třeba si uvědomit, že udržitelná kvalita stavby je spíše dána jasným
architektonickým konceptem, založeným na důsledné filosofii a znalostech architekta než fragmentálním přínosem specialistů.
SOLAR DECATHLON
Ukázkovým příkladem, kdy studenti mají možnost
naučit se navrhovat udržitelnou stavbu, je účast
v mezinárodní soutěži Solar Decathlon. Je to prestižní studentská soutěž, ve které se dvacet vybraných
univerzitních týmů z celého světa potýká v návrhu
a stavbě atraktivního, energeticky efektivního domu
poháněného pouze solární energií. Solar Decathlon
je založen na týmové spolupráci jednotlivých účastníků. Samotná soutěž, kterou vyvrcholí dva roky usilovné práce a příprav, trvá deset dní. Stavby jsou prezentovány veřejnosti a snaží se ukázat, jak uspořit
náklady a vliv stavby na životní prostředí díky využití
sluneční energie a dalších efektivních technologií.
AIR House – konceptuální skica
AIR House – postup výstavby
ALFA 3 ¦ 2012
39
VÝSKUM NAVRHOVANIA
AIR House – hlavní obytný prostor
Vizualizace: Cyrany
Historie
První ročník soutěže se odehrál v roce 2002. Od té
doby soutěž vzbudila ve světě takový ohlas, že v roce
2010 poprvé proběhla soutěž Solar Decathlon Europe a v roce 2013 se má uskutečnit Solar Decathlon
China.
Nástroj
Leed
Země
USA
Stručná charakteristika
Hodnocení souboru kritérií z oblasti udržitelné výstavby, budova je certifikovaná
jako "stříbrná", "zlatá", nebo "platinová"
GBTool
Španělsko, Itálie,
Portugalsko
Hodnotí budovy z hlediska sedmi základních skupin kritérií
SBToolCZ
Česká republika
Vývoj českého nástroje probíhá ve výzkumném centru CIDEAS na Fakultě
stavební ČVUT
BREEAM
Velká Británie
Hodnotící kritéria z oblasti udržitelné výstavby, podle výsledného naváhování je
budova zařazena do jedné ze čtyř kategorií (1-4 slunečnice)
Green Star
DGNB
Austrálie
Německo
Hodnotí budovy podle 4 základních kritérií
Hodnotící kritéria: ekologická kvalita, ekonomická kvalita, funkčnost, sociální
aspekt, technická kvalita, poloha a kvalita procesu výstavby
PromisE
Finsko
Zahrnuje 4 základní oblasti – lidské zdravím oírodní zdroje, ekologické důsledky,
rizikový enviromentální management
ESCALE
Francie
Hodnocení vztaženo k hodnotám "bežné praxe", "lepší praxe" a "horší praxe"
40
ALFA 3 ¦ 2012
Pravidla
Mezi základní omezení soutěže patří velikost zastavěné plochy domu, která se pohybuje od 55,7 do 92,9 m
čtverečných, maximální výška domu může být nejvýše
5,4 m. Dům musí být snadno transportovatelný, protože na postavení domu mají týmy pouze sedm dní.
Hodnocení - disciplíny
Podobně jako u atletického decatlonu jsou v této
soutěži testovány dovednosti v deseti disciplínách:
Architektura, Atraktivita pro trh, Inženýring, Komunikace, Cenová dostupnost, Komfort, Teplá voda,
Spotřebiče, Domácí zábava, Energetická bilance.
V každé disciplíně lze dosáhnout 100 bodů, celkové
maximum je tedy 1000 bodů. Část disciplín je založena na měřitelných veličinách (Cenová dostupnost,
Komfort, Teplá voda, Spotřebiče, Domácí zábava,
Energetická bilance) a část disciplín hodnotí odborná porota (Architektura, Atraktivita pro trh, Inženýring, Komunikace a Domácí zábava).
Aplikace hodnocení udržitelné architektury ve výuce architektury
Solar Decathlon 2013 Team Czech Republic
V listopadu roku 2011 podal přihlášku do soutěže tým ČVUT - Team Prague Solar Decathlon 2013.
V letním semestru 2011 byl návrh solárního domu
pro Solar Decathlon jedním z témat zadání v ateliérech Ústavu navrhování II na Fakultě architektury.
Čtyři studentské týmy podrobně analyzovaly podmínky soutěže a soutěžní stavby z minulých kol a připravily podklady pro další vývoj projektu.
V létě byla uspořádána dvě kola interní architektonické soutěže, které se zúčastnili studenti doktorského studia z Fakulty architektury a Fakulty stavební. Z hodnocení odborné poroty vzešla doporučení
a nasměrování pro konečný design soutěžního domu.
Důležitým bodem přípravy byla exkurze členů týmu
na finále Solar Decathlon 2011 ve Washingtonu, kde
navštívili všechny soutěžní domy, diskutovali s jednotlivými týmy a upřesnili si řadu detailů ohledně
1990
BREEAM
Velká Británie
1996
GBTool
Španělsko, Itálie,
Portugalsko
1998
LEED
USA
1998
ECO QUANTUM
2001
NABERS
Australie
2001
CASBEE
Japan
2004
Green Globes
Canada
2006
LEnSE
8 zemí
2010
SBToolCZ
ČR
přihlášky i samotného návrhu. Finální podoba domu
AIR House je výsledkem otevřeného workshopu
a spolupráce studentů magisterského a doktorského studia Fakulty architektury a Fakulty stavební, za
podpory univerzitních expertů.
Vůbec první účast českého týmu v Solar Decathlon
2013 je pro Českou republiku jedinečnou příležitostí
propagovat českou architekturu a inženýrství ve světě a podílet se na hledání nových řešení pro trvale
udržitelný rozvoj.
Závěr
Metod, jak stavby hodnotit a docílit tak toho, aby
byly stavěny úsporně, je nespočet. Liší se nejen metodikou, ale také cílovou skupinou, tedy tím, komu
má být hodnocení stavby určeno. Zatím je udržitelná
stavba určitý nadstandard, ale měl by to být základ,
ze kterého by měl každý architekt vycházet. Ve fázi
tvorby návrhu jsou architekt a další účastníci nejvíce
schopni ovlivnit budoucnost stavby a předurčit tak
míru jeji “udržitelnosti”. Proto je důležité zaměřit se
na aplikace hodnocení udržitelné architektury do výuky architektury a zejména naučit studenta architektury prošetřit základní principy udržitelnosti projektu již při vývoji architektonického konceptu.
Autorka spracováva na FA ČVUT Praha dizertačnú
prácu na tému: Tendence udržitelného vývoje v
architektuře.
Školiteľ: doc. Ing. arch. Eduard Schleger.
Literatura:
1
www.dgnb.de
2
www.usgbc.org
3
http://fa.cvut.cz/Cz/ZAN/ZANSchleger
AIR House – pohled z jihovýchodu
Vizualizace: Cyrany
ALFA 3 ¦ 2012
41
VÝSKUM NAVRHOVANIA
Stratégie pre zapojenia vegetácie
na stavbách do rozvoja sídel
Význam a príklady zahraničných miest
Zuzana Krivošová
42
ALFA 3 ¦ 2012
Úvod do problematiky
Nachádzame sa v situácii, keď väčšina ľudskej populácie žije v meste a za 35 rokov budú v mestách žiť
dve tretiny obyvateľstva Zeme. (State of World Population 2011, ii ) Predpokladá sa teda nárast počtu obyvateľov v mestách, rast miest a zároveň súčasným trendom v mestách je zachovávať, v čo najväčšej
možnej miere, prírodné prvky. Máme tak viacero možností, akým smerom sa tento vývoj môže uberať. Okrem podzemného urbanizmu, sú možnosti rozvoja
miest v horizontálnej rovine, na úkor prírodnej krajiny, vo vertikálnej rovine, zvýšením intenzity zástavby územia a napokon využitím efektívnejších foriem
výstavby, ktoré rátajú s integráciou prvkov vegetácie
ako súčasťou konštrukcií stavieb. (Kováč, 2009)
Vo využití vegetačných plôch súčasným trendom
v zahraničí je adaptácia miest na klimatické zmeny
pomocou prírodných prvkov – „zelenej a modrej infraštruktúry“ („green and blue infrastructure“), zníženie teploty v meste, zadržiavanie zrážkovej vody,
využitie mestskej vegetácie ako prostriedok k lokálnemu pestovaniu potravín, efektívnejšie využitie verejných mestských priestorov vrátane plôch zelene,
čo sú všetko myšlienky udržateľného rozvoja sídel.
Aký by mal byť cieľ a ako systematicky navrhovať
a tvoriť stavby spojené s vegetáciou v meste, je otázkou. Zahraničné mestá nám ukazujú, že ekologické,
sociálne, psychologické, estetické, klimatické, ekonomické prínosy týchto ekosystémov sú obrovské. Je
zrejmé, že je to prínosný spôsob, ako zachovať zdravé,
kvalitné prostredie, ako adaptovať mesto na súčasné
požiadavky obyvateľov a investorov a situáciu, ktorá
sa deje v ľudskom spoločenstve aj v prírode.
Stratégie
Vegetácia v rámci konštrukcií nedosahuje svoj potenciál v meste len tak sama osebe, ale v takom prípade, že verejnosť, laická i odborná, ľudia, čo rozhodujú
o chode sídla, majú informácie potrebné pre jej systémové zapojenie do strategických dokumentov. Až
keď títo ľudia majú jasnú predstavu, až potom – architekti, krajinní architekti a stavební inžinieri a iní
vytvárajú prostredie na základe pokynov, smerníc
a legislatívy určenej štátom či mestom. Tieto rozhodnutia závisia od politickej kultúry danej krajiny
a od idey, ku ktorej chcú smerovať.
Predstavíme niekoľko stratégií, ktoré zvolili mestá
v zahraničí.
Stratégiu mesta chápeme ako súbor nástrojov, ktorými chceme v stanovenom čase dosiahnuť cieľ. Nástroje sa rôznia, najčastejšie sa vyskytujú tri hlavné:
• regulačné – povinné, na rôznych úrovniach dokumentácie – od štátnej po zonálnu
• finančné – príspevky, zníženie poplatkov a daní…
• podporné – súťaže, bezplatné konzultácie, informačné semináre, školenia a podobne
Stratégie nachádzame zakotvené v rozvojových dokumentoch, v územných plánoch či iných smerniciach
určujúcich chod sídla.
Nemecko
Nemecko má silnú tradíciu ochrany životného prostredia a aj politicky silné hnutie Strany zelených,
ochotu verejnosti obetovať niektorú časť osobnej autonómie pre verejné blaho. Spoločnosť pre krajinný
výskum, rozvoj a konštrukcie – FLL (Forschungsgesellschaft Landschaftsentwicklung Landschaftsbau ),
Stratégie pre zapojenia vegetácie na stavbách do rozvoja sídel
vegetačné strechy
vegetačné steny
Staré mesto
devínska záhorská bystrica
nová
ves
lamač
dúbravka
vinohrady
bývanie chránené zemou
vajnory
nové
mesto
devín
Rača
rača
trnávka
staré
karlova ves
mesto
vrakuňa
nivy
vegetácia samostatne
stojacich stien
petržalka
ružinov
podunajské
biskupice
jarovce
vegetácia v koľajovej
trati električiek
Ružinov
rusovce
čunovo
spevňujúci múr,
krajinná stena
Rusovce
stavebný prvok
tkanivo
založená v roku 1975 nezávislými odborníkmi ako nezisková organizácia, prvýkrát publikovala smernice
pre dizajn a konštrukcie vegetačných striech v roku
1998.
Vegetačné strechy sú v Nemecku podporované na
viacerých úrovniach správy štátu (federálnej, štátnej
(Land) a lokálnej), avšak spôsob ich podpory sa mení
v závislosti od konkrétneho mesta.
Hlavnými nástrojmi podporujúcimi použitie vegetácie na konštrukciách sú:
• finančná pomoc vo forme dotácií na konštrukciu
• zníženie poplatkov za odvádzanie dažďovej vody
• požiadavka ekologickej kompenzácie
• požadovanie vegetačných striech v lokálnych rozvojových dokumentoch formou regulatívov
Nástroje, ktoré sa uplatňujú v menšej miere, sú súťaže, mediálna podpora, vegetácia na verejných budovách, požiadavka na zníženie ekologického dosahu
stavby, hodnotiace systémy (rôzne pre každé mesto).
(Ngan, 2004, s. 19 – 29)
Dotácie sú využité len zriedka, najčastejšie sa využíva požiadavka, že nová plochá alebo šikmá strecha s nízkym sklonom prekračujúca istú plošnú mieru, musí byť najmenej čiastočne pokrytá vegetáciou.
(Dunett, Kingsbury, 2010, s. 33, www.fll.de) Dokument Smernice pre plánovanie, realizáciu a starostlivosť o plochy s vegetačnými strechami vydaný FLL
v Nemecku, je modelovým príkladom aj pre iné štáty, ako USA, Kanadu a Britániu, na ktorý sa vo svojich plánovacích stratégiách odvolávajú. (Waldbaum,
2008, s. 60; Peck, Kuhn, 2003)
Berlín je unikátnym príkladom vlastnej regulácie, ktorá sa vyvíjala od sedemdesiatych rokov 20.
mestská časť
sídelná štruktúra
storočia. Najprv využili príspevky na zazelenenie,
striech, fasád a dvorov – komunitných záhrad, čo trvalo do deväťdesiatych rokov a neskôr prešli na regulačné nástroje.
V súčasnosti za zníženie odvodu zrážkových vôd
nie sú žiadne zníženia poplatkov, ale ak územie nie
je napojené na mestský kanalizačný systém, tak nemusí platiť poplatky. Cieľom je kompletne riadiť odvod zrážkových vôd v konkrétnom území, napríklad
napojením striech na odvodňovacie priekopy (swaletrench systém). Vegetačné strechy bývajú integrované do miestnych plánov využitia územia (u nás zóny
ÚPN). Posledným je použitie ukazovateľa – Biotope
Area Factor.
Motívom na vytvorenie tohto regulatívu bolo zníženie účinkov štruktúr vysokej hustoty na prostredie,
za ktoré považujú:
• vysoký stupeň strácania pôdy
• neadekvátne dopĺňanie podzemných vôd dôsledkom odvádzania zrážkových vôd do kanalizačného
systému
• nedostatok vlhkosti a prehrievanie ovzdušia
• ustavičné znižovanie počtu domovov pre rastlinstvo a živočíšstvo vyplývajúce z úbytku vegetačných plôch
Biotope Area Factor (BAF alebo BFF – BiotopFlächenFaktor) je regulatív sledujúci práve tieto environmentálne ciele. Vyžadujú ho v územiach s vytvoreným záväzným krajinným plánom, ktorých je
v Berlíne 13. V iných územiach je dobrovoľný a slúži
na usmernenie dosahu novej výstavby na existujúce
prostredie.
ALFA 3 ¦ 2012
43
VÝSKUM NAVRHOVANIA
Stratégia sídla
ÚPN – sídlo
Plán sociálneho a hospodárskeho rozvoja
Prieskumy a rozbory – Krajinno-ekologický plán
Normatívy (štandardy min. vybavenosti obcí)
ÚPN – zóna
Regulatívy (Kvp)
zákon
Výpočet BAF
BAF = ekologicky efektívne územie/celková plocha
nezastavaného územia
Pre každý typ urbánnej formy je daný cieľový BAF.
Nová rezidenčná štruktúra vyžaduje 0,6 a nová komerčná štruktúra 0,3. V prípade renovácií cieľový
BAF závisí od existujúceho stupňa zastavanosti územia. Pri renovácii v rezidenčnej štruktúre so zastavanosťou polovice územia je cieľový BAF 0,3. Každé
ekologicky efektívne územie má svoju charakteristiku a opisov tabuľke, kde je určená jeho príslušná
hodnota. Nepriepustné spevnené povrchy (asfalt, betón, strešná krytina a pod.) majú hodnotu BAF 0,0
a vegetácia na teréne má hodnotu 0,5 – 1,0 v závislosti od kvality vegetácie (kroviny a dreviny zvyšujú
hodnotu BAF). Do BAF sa započítavajú aj vegetačné
steny do výšky 10 m, bez okien, pričom ich hodnota
je 0,5. Vegetačné strechy (intenzívne aj extenzívne)
majú hodnotu 0,7. (Calculating BAF, 2012)
Efektivita tohto reulačného nástroja sa preukazuje
pozitívnym ohlasom zo strany architektov a majiteľov pozemkov, kde bol BAF zahrnutý, lebo je ľahký na
použitie, kvôli úspore energie , ale aj okamžitému vizuálnemu zlepšeniu kvality prostredia. (Lenk, 2003
In: Ngan, 2004 s. 40)
Kolín nad Rýnom je príkladom, ktorý využíva
prvé dve z hlavných možnosti podpory vegetačných
striech – dotácie na konštrukciu vegetačnej strechy
a zníženie poplatkov za odvádzanie dažďovej vody.
Obidve sú iniciované a administrované Stadtentwässerungsbetriebe Köln, AöR (Mestský kanalizačný
systém). V prípade dotácií sú prihlášky odovzdané na
spracovanie mestu Kolín nad Rýnom.
Základným motívom je kombinácia zvýšenia transparentnosti vo financovaní odvodňovacieho systému a starostlivosti o životné prostredie.
Ktokoľvek, kto sa chce pripojiť na verejný kanalizačný systém, pošle prihlášku do Mestského kanalizačného systému, povolenie je súčasťou akéhokoľvek
stavebného povolenia. Mestský kanalizačný systém
pošle zoznam vhodných dodávateľov. Poplatky sa
účtujú od prvého použitia pitnej vody. Poplatok sa
odvádzanie dažďovej vody predstavoval v roku 2004
44
ALFA 3 ¦ 2012
1,10 €/m2/rok, čiže každý meter štvorcový nepriepustných povrchov na pozemku je značná položka v rozpočte majiteľa budovy.
Ak majiteľ chce znížiť poplatky využitím vegetačných striech alebo inými opatreniami, musí dodať nasledujúce materiály: situáciu (1 : 500 alebo 1 : 250), ktorá preukazuje opatrenia na zníženie
odvodov zrážkových vôd, písomnú deklaráciu dodávateľom vegetačnej strechy, potvrdzujúcu „Runoff“
koeficient a vyplnený formulár s názvom Fakty o infiltrácii zrážkových vôd. Formulár obsahuje nasledujúce informácie:
• druh a plochu každého povrchu
• detaily o tom, kde a ako budú nadbytky vody
spracované
• detaily navrhovaného systému vsakovania vrátane
sklonu strechy, hrúbky a „Runoff“ koeficientu pre
vegetačnú strechu
• či žiadateľ má povolenie od vodohospodárskeho
úradu na vsakovanie na pozemku
• či navrhovaný odvodňovací systém ovplyvní susediace pozemky
• či existuje nejaké prepojenie medzi vsakovacím
systémom a systémom verejnej kanalizácie
Pre stavby sa vyratúva takzvaný „Runoff“ koeficient
(Koeficient odchádzajúcej zrážkovej vody) a od toho,
aká je jeho hodnota, závisí aj zníženie poplatku.
Hodnota „Runoff“ koeficientu závisí od hrúbky
substrátu a sklonu strechy a stanovuje sa podľa nasledujúcej tabuľky:
Hrúbka substrátu
Sklon strechy
do 15°
Sklon strechy
nad 15°
>50 cm
C = 0,1
–
25 – 50 cm
C = 0,2
–
15 – 25 cm
C = 0,3
–
10 – 15 cm
C = 0,4
C = 0,5
6 – 10 cm
C = 0,5
C = 0,6
4 – 6 cm
C = 0,6
C = 0,7
2 – 4 cm
C = 0,7
C = 0,8
Koeficient je založený na pozorovaní, kde dážď o objeme 300 l/(s x ha) predtým nasiaknutej streche odtekal počas 24 hodín (FLL, 2002 In: Ngan, 2004, s. 22)
Stratégie pre zapojenia vegetácie na stavbách do rozvoja sídel
Zníženie poplatku v závislosti od koeficientu:
Hodnota
„Runoff“
koeficientu
C=
0,1
C=
0,2
C=
0,3
C=
0,4
C=
0,5
C=
0,6
C=
0,7
Zníženie po- 90
platku v %
80
70
60
50
40
30
(Stadt Köln, 2003 In: Ngan, 2004, s. 35)
Cieľom tejto politiky bolo stabilizovanie poplatkov za
odvod dažďových vôd, čo sa podarilo, ich hodnoty sa
znížili tak, že dosahujú stav z roku 1993. (Stadtentwässerungsbetriebe Köln, 2004 In: Ngan, 2004, s. 35)
Rakúsko
Linec (Linz) je mesto s 190 000 obyvateľmi, z ktorých 11 000 pracuje v chemickom a oceliarskom priemysle. Dôsledkom zaberania poľnohospodárskej
pôdy industriálnymi budovami a znížením počtu vegetačných plôch v meste nastalo rapídne zhoršenie
kvality ovzdušia. Výsledkom situácie bolo vytvorenie 1. plánu vegetačných plôch (Green space plan of
Linz) v roku 1985. Tento plán sa rokmi obnovuje a je
v ňom jasne vyznačené, ktoré územia majú nedostatočný, dostatočný a dobrý level vegetačných plôch.
Toto hodnotenie zahŕňa plochu a typ vegetácie, zastavanú plochu, index podlažných plôch a počet podlaží. Tieto územia sú doplnené okrem vegetácie na
teréne aj vegetáciou na stavbách. Architekt tak má
jasnú predstavu, v akom území začína tvoriť.
V mestských plánovacích nariadeniach je pre nové
stavby a rekonštrukcie v meste záväzných niekoľko
regulatívov dotýkajúcich sa vegetačných striech:
• Nové budovy na bývanie a ich dostavby s plochou
prevyšujúcou 100 m2, kde sklon strechy je menší
ako 20°, musí byť strecha zazelenená, s výnimkou,
ak zostávajúca vegetácia na pozemku bude minimálne 60 % z plochy celého pozemku
• Nové priemyselné a komerčné stavby s plochou
prevyšujúcou 500 m2, kde sklon strechy je menší
ako 20° musí byť strecha zazelenená, s výnimkou
ak zostávajúca vegetácia na pozemku, bude minimálne 60 % z plochy celého pozemku
• Vegetačná strecha intenzívna má minimálnu
hrúbku vegetačnej vrstvy 15 cm a porast musí pokrývať 80 % strechy
• Minimálna hrúbka substrátu a vegetácie v prípade
extenzívnej vegetačnej strechy je 8 cm
• Všetky strechy stavieb pod terénom musia byť
zazelenené. Najvrchnejšia vrstva vegetačnej strechy má hrúbku minimálne 50 cm a pokrýva 80 %
plochy strechy
• Výškový rozdiel hladiny terénu a strechy podzemnej stavby nesmie presiahnuť 60 cm a musí
byť skosený a pokrytý vegetáciou, aby vytvoril
kontinuitu
Príspevok na konštrukciu ako podporný finančný nástroj sa používa do výšky 30 % z celkových nákladov. Poskytuje sa na nové stavby aj na rekonštrukcie
a predstavuje od 13 – 25 eur/m2. Príspevok sa zaviedol v roku 1989 a odvtedy do roku 2005 vzniklo 404
nových vegetačných striech. (Maurer, 2006)
Intenzívne vegetačné strechy sú v lepšom stave a ako extenzívne, najmä z dôvodu žiadnej údržby a nedostupnosti. Podľa magistrátu mesta Linec
v roku 2008 bolo v meste 455 striech pokrytých vegetáciou, spolu tvoria 485 000 m2 vegetačnej plochy. (Maurer, 2009),
Podľa Edmunda Maurera z magistrátu mesta Linz
je úspešná realizácia tejto myšlienky z týchto troch
dôvodov:
• povinná regulácia
• finančná podpora
• informovanosť (Maurer, 2006, In: Waldbaum,
2006, s. 55 – 56)
ALFA 3 ¦ 2012
45
VÝSKUM NAVRHOVANIA
Štát
Nemecko
Mesto
Typ vegetácie na konštrukcii
Cieľ
Berlín
vegetačné steny
vegetačné strechy
bývanie chránené zemou
skvalitenie obytného prostredia
vytvorenie domovu pre faunu a flóru
zlepšenie mikroklímy, hygieny atmosféry
ochrana a rozvoj funkcií pôdy a rovnováhy vody
Kolín
nad Rýnom
vegetačné strechy
bývanie chránené zemou
zlepšenie manažmentu vody v území
skvalitnenie životného prostredia
podpora biodiverzity
Munster
vegetačné strechy
bývanie chránené zemou
Stuttgart
vegetačné strechy
Švajčiarsko
Francúzsko
Linec
vegetačné strechy
podzemné stavby
Viedeň
vegetačné strechy
podzemné stavby
regulačné
BAF
finančné
príspevok na konštrukciu
regulačné
Runoff koeficient
finančné
zníženie poplatkov za odvod dažďovej vody
finančné
zníženie poplatkov za odvod dažďovej vody
príspevok na konštrukciu
finančné
príspevok na konštrukciu
bezplatná konzultácia s odborníkom
regulačné
Každá plochá strecha do skonu 12° na novej
stavbe musí byť extenzívne zazelenenná
Bazilej
vegetačné strechy
bývanie chránené zemou
podpora biodiverzity
úspora energie
Paríž
vegetačné steny
vegetačné strechy
zvýšiť podie vegetácie v štrukt. vysokej hustoty
Climate Plan 2020 -zníženie emisií o 30%
Londýn
vegetačné steny
vegetačné strechy
Sheffield
regulačné
povinnosť vytvoriť vegetačnú strechu pre:
nové rezidenčné stavby, >100m2, < 20°,
nové industriálne, komerčné budovy, >500m2, <20°
všetky stavby pod úrovňou terénu
min 80% strechy veget., min hr. 8-extenz, 15-50-intenz.
regulačné
povinnosť vytvoriť vegetačnú strechu v prípade:
plochej strechy, >100m2, < 5°, min. 50% vegetácie stavby pod
úrovňou terénu, min. hr. 60 cm
finančné
príspevok na konštrukciu
iné
povinná konzultácia s odborníkom ak strecha >1000m²
regulačné
nové budovy,miestna pôda a flóra
regulačné
Biotype koeficient
podpora biodiverzity
zlepšenie manažmentu vody v území
regulačné
min. 70% strechy-vegetácia25% strechy prístupná pre
obyvateľov/pracovníkov
priem. hĺbka substrátu 100 mm
80% strechy zadržiavacia schopnosť vody 2litre/100mm/m²
vegetačné strechy
podpora biodiverzity
vytvorenie domovu pre faunu a flóru
adaptácia na klimatické zmeny
zlepšenie kvality ovzdušia
pestovanie jedla v meste
dokomponovanie systému vegetácie v sídle
regulačné
Sheffield Developement Framework
Green Roof Code
Toronto
vegetačné strechy
zlepšenie manažmentu vody v území
zlepšenie kvality ovzdušia
regulačné
na všetkých mestských budovách vegetačná strecha
na ostatných budovách percentuálny podiel podľa plošných
rozmerov strechy
New York
vegetačné strechy
zlepšenie manažmentu vody v území
zníženie efektu tepelného ostrova
finančné
zníženie dane z nehnuteľnosti o 35% ak veg. strecha
vegetačné strechy
zníženie odvodov zrážkových vôd
regulačné
každá nová stavba- vegetácia na streche najmenej 70%
rekonštrukcia tiež musí zahŕňať vegetačnú strechu
no ostatných budovách percentuálny podiel podľa
Tokyo
vegetačné strechy
zlepšenie mikroklímy, hygieny atmosféry
zníženie teploty v centrálnom meste
regulačné
nad 1000m² na súkromnej budove 20% strešnej vegetácie
nad 250m² na verejnej budove 20% strešnej vegetácie
Singapúr
vegetačné steny
vegetačné strechy
zvýšenie urbánnej estetiky "Skylight Greening "
regulačné
vegetačné plochy terás využiteľné na komunitné aktivity
môžu byť vyňaté z celkového sumáru podlažnej plochy a
zarátané ako vegetačná plocha
UK
USA
Nástroje
zlepšenie kvality ovzdušia
Ciele stanovené štátom:
zlepšenie kvality ovzdušia
vytvorenie dowwwmovu pre faunu a flóru
skvalitnenie životného prostredia
zlepšenie manažmentu vody v území
ochrana a rozvoj funkcií pôdy a rovnováhy vody
predĺženie životnosti striech
zníženie efektu tepelného ostrova
Rakúsko
Typy nástrojov
Portland,
Oregon
Japonsko
Spracované podľa: (Waldbaum, 2008); (Manchester City Council, 2009 ); (Lawlor, 2006); (Maurer, 2006); (Maurer, 2009); (Ngan, 2004); (Rivers, 2010)
46
ALFA 3 ¦ 2012
Stratégie pre zapojenia vegetácie na stavbách do rozvoja sídel
Záver, zhodnotenie
Dôvodom využitia vegetácie na stavbách je v každom
z uvedených prípadov zlepšením kvality prostredia.
Ciele, ktoré si mestá a štáty volia, možno zhrnúť do
týchto hlavných kategórií:
• Ekologické – zlepšenie kvality ovzdušia, zníženie
teploty v meste, podpora biodiverzity, zníženie
odvodov zrážkových vôd, adaptácia na klimatické
zmeny
• Finančné – zníženie odvodov zrážkových vôd, zníženie energetických nákladov na prevádzku budov,
pestovanie potravín v meste
• Sociálne – zlepšenie kvality obytného prostredia,
vytváranie komunitných priestorov
• Estetické – zvýšenie urbánnej estetiky
Odborníci a municipalita v mestách, kde sa takáto
politika používa už niekoľko rokov, sú inšpiratívnym
zdrojom aj pre naše mestá. Ukazuje, aký je trend navrhovania sídelnej vegetácie a využitia spojenia architektúry a vegetácie.
Svoje argumenty pre tento typ humanizácie prostredia podkladajú odborníci predovšetkým z oblasti ekonómie a ekologie. Dôležitosť urbánnej estetiky je však rovnako ďalekosiahla, lebo krása má silu
pritiahnuť obyvateľstvo do priestorov a podporuje
sociálny život. Tam, kde sa v priestore nič krásne nenachádza, územie degraduje a ľudia do neho vstupujú len v prípade nevyhnutnosti. (Scruton, 2012) Na
to by sme ako architekti a tvorcovia priestoru mali
pamatať aj pri tvorbe vegetácie na konštrukciách budov. Môžeme ho tak považovať aj za spôsob, ako zvýšiť atraktivitu miest.
Pre nás ako dizajnérov mesta je kľúčový aj fakt, že
nie všetko súvisiace s tvorbou prostredia musí byť
nevyhnutne ukotvené len v územnom pláne alebo
v nejakej forme regulácie, ale na zlepšenie kvality
priestorov sú aj iné spôsoby. A vyžaduje si to aj informovanosť a záujem zo strany verejnosti
.
Autorka spracováva na FA STU Bratislava dizertačnú
prácu na tému: Stavby spojené s vegetáciou v
štruktúre mesta
Školiteľ: doc. Ing. arch. Dagmar Kaliská, CSc.
Bibliografia
Calculatin BAF, webstránka mesta Berlín, [online] [citované 30.
4. 2012] zdroj: http://www.stadtentwicklung.berlin.de/umwelt/
landschaftsplanung/bff/en/bff_berechnung.shtml
DUNETT, Nigel – KINGSBURY, Noel: Planting green roofs and
living walls. 2. vydanie, Londýn, Timber press 2010. 328 s.
KAZMIERCZAK, A. – CARTER, J.: Basel, Switzerland: Building
regulations for green roofs, prípadová štúdia, GraBS projekt
2010, [online] [citované 8. 1. 2012], zdroj: http://www.grabs-eu.
org/membersArea/files/basel.pdf
KOVÁČ, Bohumil: Zeleň v mestách – a ako ďalej… In: Eurostav:
odborný časopis z oblasti stavebníctva a architektúry roč. 15,
č. 1 – 2. s. 16 – 19.
LAWLOR, G. a kol.: Green Roofs, A Resource Manual for
Municipal Policy Makers, Kanada, CMHC 2006. 24. [online]
[citované 25.1.2012], zdroj: http://commons.bcit.ca/greenroof/
publications/resource_manual.pdf
MAURER, E.: Green Roof in Linz, Municipality Linz, Planning
Departement, 2006, príspevok na konferencii Green Roof
Conference 2006 v Sheffield-e, [on line] [citované 30.4.2012]
dostupné na: http://www.green-roof.group.shef.ac.uk/
Greenfoofppts.htm
MAURER, E.: Green roof city Linz, Municipality Linz, Planning
Departement, Apríl 2009, [online] [citované 24.1.2012], zdroj:
http://www.ma22 herbsttagung.at/downloads/gruendach/
LinzGruendach09.pdf
NGAN, G.: Green Roof Policies: Tools for Encouraging Sustainable
Design, 2004, [online] [citované 30.4.2012], zdroj: http://www.
gnla.ca/assets/Policy%20report.pdf
PECK, S. – KUHN, M.: Design Guidlines for Green Roofs, Toronto,
Ontario Association of Architects; Ottawa, CMHC 2003. 22
s. [online] [citované 30.4.2012], zdroj: http://www.cmhc.ca/en/
inpr/bude/himu/coedar/loader.cfm?url=/commonspot/security/
getfile.cfm&PageID=70146
SCRUTON, R.: A Plea for Beauty: A Manifesto for
a New Urbanism, Society and Culture Outlook 3/2012,
American Enterprise Instutute for Public policy Researsch,
[online] [citované 14.5.2012] zdroj: http://www.aei.org/
files/2012/03/29/-a-plea-for-beauty-a-manifesto-for-a-newurbanism_153507521391.pdf
United Nations Population Fund: The State of World Population
2011. 2011 [online, 30.4.2012], zdroj: http://foweb.unfpa.org/
SWP2011/reports/EN-SWOP2011-FINAL.pdf
ALFA 3 ¦ 2012
47
VÝSKUM NAVRHOVANIA
Místo pro velkou rodinu
Kateřina Katovská
Podobně jako většina evropských zemí se i Česká republika potýká s nízkou porodností. Současná úroveň plodnosti podle Českého statistického úřadu
nezajišťuje míru prosté reprodukce České republiky.
V této souvislosti chce stát prostřednictvím projektu
Národní koncepce podpory rodin s dětmi podporovat
rodiny se specifickými potřebami, např. pěstounskou
péči nebo rodiny s třemi a více dětmi a zajistit jim
vzdělání i všestranný sociální vývoj.
Velká rodina
Velkou rodinou je myšlena rodina, která žije ve společné domácnosti v počtu pěti a více osob. Může se
například jednat o pěstounské rodiny, národnostní
menšiny jako romské rodiny nebo i početné křesťanské rodiny. Za velkou rodinu lze pokládat i bydlení
dětí v SOS vesničkách. Statistiky uvádí, že v České
republice má čtyři nebo více dětí téměř čtyři a půl
procenta rodin. To není málo vzhledem k tomu, že se
dnes ve městech navrhují byty pro maximálně čtyřčlenné rodiny.
48
ALFA 3 ¦ 2012
Chráněné bydlení ve městě
Při studijní cestě do Nizozemska jsem narazila na
pěkný příklad chráněného bydlení v centru Amsterdamu, který poukazuje na možnosti rodinného bydlení. Třebaže se jedná o příklad, který je velmi starý,
zdá se mi jeho transformace pro současnost až překvapivě vhodná. Příklad amsterdamských chráněných dvorů, tzv. hofjes, což je vlastně soubor domů
postavených kolem společného dvora uvnitř vnitrobloku, se skvěle hodí pro rodinné bydlení. Často
mají tato místa jeden vstup a jsou propojena s veřejnou komunikací úzkou chodbou, kde jsou na konci
dveře nebo brána, která se většinou na noc zamyká.
Tyto dvory jsou idylická místa bez ruchu města, kde
se zdá, jako by se zastavil čas.
Begijnhof
O tomto typu chráněného bydlení jsou dochované
zmínky již od roku 1346 a jeho užití se nejvíce rozšířilo v 15. až 18. století. Možná je to jeden z důvodů,
proč není tolik známý. Jedním z nejznámějších a nejstarších dochovaných hofjes je Begijnhof. Toto místo
v centru Amsterdamu, které bylo původně určené pro
Místo pro velkou rodinu
Příklady hofjes v centru Amsterdamu,
Foto: Kateřina Netopilová
bydlení zbožných osamělých nebo ovdovělých žen, je
především místem klidu. Uzavřené dvory měly svá
pravidla, která se dají vypozorovat ještě dnes: zákaz
vstupu psům, zákaz jízdy na kole apod. Před rekonstrukcí z roku 1979 bylo v Begijnhofu 140 obytných
jednotek, které byly převážně jednopokojové. Během
rekonstrukce došlo ke zvětšování jednotek na vícepokojové a dnes je jich kolem 105.
O bydlení ve městě
Pokusím se dle dostupných informací dotknout nejrůznějších problémů bydlení v centru města, abych
ukázala na výhody využití hofjes. Společnost se neustále mění a největší dopad na změnu požadavků
na bydlení je zřejmě zvýšená mobilita. Dnes třeba
nehraje roli, jak dlouho se dopravuji do zaměstnání
nebo do školy, ale spíš jestli je to dostupné autem.
Společnost si bohužel navykla pohybovat se po městě v soukromých dopravních prostředcích.
Má to dopad na společnost. Ta se rozdělila na mladé lidi, kteří nemají nebo nechtějí využívat auta. Žijí
hektickým způsobem života a chtějí bydlet v centru
města a mít vše po ruce. A naopak rodiny s dětmi se
přesouvají na okraj měst a staví si tam vlastní rodinné domy a vozí děti do školy. Proč? Je to velmi složitá otázka a sama na ni odpověď těžko najdu, ale
proč se o tom zmiňuji? Je nutné se tomuto trendu
podvolovat a je opravdu tak nemožné najít způsob,
jak společnost znovu promísit a umožnit rodinné bydlení v centru?
S velkou rodinou je to ovšem ještě složitější. Takto
velká rodina má mnoho specifických požadavků, a to
především na prostor. Není možné, aby žilo šest osob
ve dvoupokojovém bytě, naopak je kladen důraz na
prostorné místnosti, velké úložné prostory, více hygienických zařízení a v neposlední řadě se dotazované
rodiny zmiňují, že je pro ně velmi důležitý i venkovní
prostor jako dvorek nebo zahrádka.
Vnitrobloky
Využití prostoru uvnitř městských bloků pro klidné
bydlení se mi zdá velmi dobré. Nejedná se sice o lákavý a velkolepý developerský projekt, ale ani si nemyslím, že je to nemožné. Například vnitřní dvory
městských bloků v centru Brna jsou většinou dostatečně velké a povětšinou zanedbané a nevyužívané.
ALFA 3 ¦ 2012
49
VÝSKUM NAVRHOVANIA
Begijnhof v centru Amsterdamu
Foto: Lukáš Moštěk
50
ALFA 3 ¦ 2012
Místo pro velkou rodinu
Letecký pohled na Begijnhof (Google 2012)
Srovnání velikosti
Zdroj: archiv autorky
Naopak v případě zastavění jejich části a úpravy parkových ploch by se vytvořily příjemné a chráněné
prostory pro děti nebo i seniory.
Znovu se vrátím k příkladu amsterdamského hofjes
Begijnhof. Jeho plocha je asi 3 000 m2 a ve srovnání s velikostí průměrného vnitrobloku v centru Brna
je tato plocha asi třetinová. Pro představu - tento
vnitřní dvůr by zabral menší plochu, než odpovídá
polovině náměstí Svobody.
Na obrázku 7 je vidět, že prostor vnitrobloku za budovou České spořitelny na ulici Křížová je obdobně
velký. Budovy v tomto případě mají funkci bydlení
s vyvýšeným přízemím asi o půl patra a byty nemají přímý přístup na soukromou zahrádku. Tyto byty
v přízemí nepatří vyhledávaným, bývají většinou levnější a to je další důvod, proč tyto byty zatraktivnit
jejich rozšířením jak co do velikosti a počtu místností, tak i co se týče venkovního prostoru. Podobných
příkladů je v centru města více než dost.
Příklad zastavění vnitrobloku na ulici Křížová, studentská
práce, Veronika Havlátová, 2011
Zdroj: Archiv autorky
Závěr
Ačkoli jsem se zmínila jen okrajově o přednostech
hofjes, myslím si, že je jasně vidět, jaký mají potenciál. Nejsou jen důmyslným využitím vnitřního dvora, ale i radikální myšlenkou pro chráněné rodinné
bydlení ve městě. V mnohém může tento příklad
změnit dosavadní pohled na utváření nových bytových jednotek, a přestože se zakládá na využití vnitrobloků, je přece jen něčím víc než pouhým zastavěním volného místa.
Autorka spracováva na FA VUT Brno dizertačnú prácu na tému: Velké byty pro velké rodiny.
Školiteľ: doc. Ing. arch. Dagmar Glosová, CSc.
VRÁNKOVÁ, Karolína. Sny o bydlení, Berlín 2010. ERA 21. 2010,
3, s. 16-21.
Plodnost a sňatečnost žen [online]. 1990 - 2001 [cit. 2011-0311]. Míra prosté reprodukce, pořadí a počet dětí ženy. Dostupné
z www: <czso.cz>.
Národní koncepce podpory rodin s dětmi [online]. 2011 [cit.
2012-01-13]. Dostupné z: http://www.mpsv.cz/files/clanky/7958/
Narodni_koncepce_podpory_rodin_s_detmi.pdf
Velké byty pro velké rodiny, Sborník XV. vědecké konference
doktorandů FA VUT, Brno, 2011, 135 s. ISBN 978-80-214-4266-5
KUČA, Karel. Brno: vývoj města, předměstí a připojených vesnic,
Praha: Baset, 2000. 644 s. ISBN 80-86223-11-6.
ALFA 3 ¦ 2012
51
URBANIZMUS
Vliv globalizace na proměnu Prahy
administrativní komplexy prahy
výškové budovy prahy
VLIV GLOBALIZACE NA PROMĚNU MĚST
Globalizace je dosud neukončený, spontánní a neřízený proces stále intenzivnější integrace zemí světa v jediném ekonomickém systému, ke kterému dochází od
sedmdesátých let dvacátého století. (Mezřický, 2006;
Sýkora, 2000)
Mezinárodní měnový fond (IMF) definuje globalizaci jako rostoucí ekonomickou vzájemnou závislost
zemí ve světovém měřítku v důsledku rostoucího objemu a druhu přeshraničních transakcí zboží a služeb
a toku mezinárodního kapitálu, jakož i rychlejšího
a rozsáhlejšího šíření technologií.
Globalizace působí na všechny lokality, na všechna města. Mění je před našima očima už od 70. let
20. století, aniž bychom si toho významněji všímali.
(Marcuse, van Kempen, 2000)
Pro práci s územními celky tak nastává změna při
řešení urbanistických úloh. Už nejde brát v potaz jen
lokalitu samotnou. Místní skutečnosti jsou formovány nejen lokálními událostmi, ale i procesy, dějícími
se na míle daleko. Při práci s určitým územím už se
musíme začít dívat jinam než jen do bezprostředního sousedství řešeného místa. „Místo toho, abychom
lokalitu viděli jako území vymezené hranicí, měli
bychom ji vnímat jako součást rozsáhlé sítě sociálních vztahů a zkušeností, z nichž většina je vytvářena v mnohem rozsáhlejším měřítku, než představuje
lokalita samotná, ať jí je ulice, region nebo celý kontinent. Takový přístup nám umožní vidět lokalitu propojenou s okolním světem, integrující prvky globální
a lokální.“ (Massey, 1993:66)
„Globalizace vede k přerozdělení moci od vlád států ve prospěch nadnárodních společností, od veřejného k soukromému sektoru. Přestože si státy udržují
svoji suverenitu, ekonomické subjekty s aktivitami na
globální úrovni ovlivňují svými požadavky vlády jednotlivých států tak, aby pravidla hry byla formulována ve prospěch největších vlastníků kapitálu. Nadnárodní společnosti vytvářejí nový druh moci, která je
v mnoha ohledech vymaněna z vlivu vlád a naopak
do značné míry jejich rozhodování formuje. Stále sílící hlasy upozorňují, že v současnosti je skutečná moc
52
ALFA 3 ¦ 2012
Anna Háblová
obchodní centra v praze
soustředěna do rukou nadnárodních společností.“
(Sýkora, 2000:11)
Moc se přesouvá z veřejného sektoru na soukromý.
Podobu města stále více ovlivňují nadnárodní kapitály. Perspektivou těchto faktů dostáváme klíč k pojmenování nejviditelnějších projevů globalizace ve
městech:
• Administrativní komplexy
souvisí se sídly poboček nadnárodních společností
(Sýkora, 2000:12)
• Mrakodrapy a výškové budovy
potřeba viditelnosti moci
• Letiště a dopravní infrastruktura
potřeba rychlého přesunu lidských kapacit
• Obchodní centra
expanze produktů nadnárodních společností a viditelnost (Sýkora, 2000:12)
• Funkční proměna historických center
tlak soukromé sféry na lukrativní oblasti měst
• Rezidenční zóny = gated communities = wall communities = citadely (Marcuse, 1997)
vytváření ostrých prostorových hranic mezi světem
bohatství a světem chudoby
• Suburbie
Rychlé a výrazné bohatnutí zemí světového jádra,
včetně střední třídy, které si pořizují rodinné domy
za městem
• Brownfields, waterfronts
Přesunem výroby z měst světového jádra do oblastí světové periferie dochází ke vzniku opuštěných,
kontaminovaných industriálních zón, které se nazývají „brownfields“. Ty, které se díky své lokalitě
(většinou na březích řek) byly schopné revitalizovat, se nazývají „waterfronts“ (Marcuse, 1997)
PŘÍKLADY VLIVU GLOBALIZACE
NA PROMĚNU PRAHY
Hlavní město České republiky sice okrajově, ale přesto
patří do zemí světového jádra a podílí se částečně na
tvorbě globalizace. Z větší části je však příjemcem globalizačních vlivů. Následující témata popisují projevy
globalizace ve velkých měřítkách na příkladu Prahy.
Vliv globalizace na proměnu Prahy Anna Háblová
dopravní infrastruktura prahy
Administrativní komplexy
BB centrum (1993) na jihu Prahy a River City Praha (1996) jsou administrativní komplexy, které jsou
sice sestavou velmi zajímavých architektonických příkladů, jako celek však vytvářejí ostrovy ve městě. BB
centrum je naprosto nedostupné pro pěší a River City
Praha nevyužívá potenciálu řeky, ani nepodporuje ulici Rohanské nábřeží.
Mrakodrapy a výškové budovy
Mrakodrapy vznikly v USA ve druhé polovině 19. století na základě zvýšení cen pozemků, výroby oceli a vynálezu výtahu. Jakožto výrazný a viditelný prvek v panoramatech měst byly chápány jako symbol prestiže
a moci, čímž docházelo k jeho přejímání nadnárodními společnostmi a firmami.
Jediným místem v Praze, kde se nacházejí výškové
budovy, je pankrácká pláň, jejíž nejvyšší budova City
tower má výšku 109 m s 27 patry. Mrakodrapy, které se tak oficiálně označují až od 150 m výšky, zatím
Praha nemá.
Obchodní centra
Mohou být nejen monofunkčními nákupními zónami,
ale i komplexy s kombinací obchodu, hypermarketu,
služeb, kin, zábavních podniků, sportovních center,
konferenčních center a administrativních prostor.
Obchodní centra mají své kořeny v Americe, kde se
jejich vývoj odvíjel od realizace Country Club Plaza v Missouri od J.C. Nicholase, přes Northgate Mall
v Seattlu od Johna Grahama, až zakotvil u realizací
Victora Gruena, jako např. Northland Mall u Detroitu
nebo Southdale Mall v Minnesotě, jejichž koncepty se
používají po celém světě dodnes.
Výstavba obchodních center (OC) v Praze podobně jako v ostatních městech ČR probíhala směrem
z okrajových zón měst do centra. Důvodem pro výstavbu OC na okrajích měst byly nižší ceny pozemků
s vyjasněnými vlastníky, jejich celistvost a faktická
neexistence územního plánu. Po vyčerpání okrajových
částí se nová OC přesunula do vnitřního města, jako
tomu bylo v případě Nového Smíchova (2001) a Paláce Flóra (2003). (Spilková, 2012:33)
funkční proměna historického centra prahy
Letiště a dopravní infrastruktura
Základním impulsem pro zahájení globalizace byla revoluce v dopravě, která proběhla v polovině 20. století. Díky rychlejší silniční, letecké, železniční i lodní
dopravě bylo možné pro firmy uzavírat smlouvy nejen s lokálními . V českých městech však dálnice, letiště a železnice představují bariéry a snížení obytnosti
dané lokality.
Například problém pražského letiště je v tom, že
je lokalizováno příliš blízko městského centra. Odtud vyplývá nevole sousedních obcí k jeho rozšiřování, které je pro ekonomický vývoj Prahy i celé ČR
významný.
Funkční proměna historického centra
K proměně historických center dochází převážně ze
dvou důvodů. Prvním je tlak na vznik hotelů, administrativní, obchodní a zábavní funkce ze strany soukromého sektoru. Druhým je odchod trvale žijících
obyvatel na okraj města, k čemuž dopomáhá snadná
dostupnost centra dopravní infrastrukturou.
Rezidenční zóny (gated, wall communities)
Gated communities nebo také wall communities jsou
do sebe uzavřené, oplocené a hlídané čistě obytné,
nebo i plně funkční obytné zóny, jež jsou určeny pro
nejbohatší vrstvu společnosti, která se tím prostorově
odděluje od chudé části města. (Marcuse, 1997).
Suburbie
Nekoncepční a neekonomická výstavba rodinných
domů za hranicemi souvisle zastavěného města. Souvisí i s ubýváním krajiny kolem Prahy, která se zaplňuje skladovacími halami, dálnicemi, kobercovou zástavbou rodinných domů a obchodními centry.
Závěr
To, co má většina těchto projevů globalizace společného, je jejich postoj a vztah k městu. Uzavírají se
před městem a jeho problémy do introvertního světa,
staví se k městu zády. Tím dochází ke vzniku hluchých
oblastí mezi organismem/strukturou města a „zády“
ať již administrativních komplexů, obchodních center
příměstské rezidence prahy
nebo rezidenčních zón. Tyto části měst se dají označit jako vnitřní periferie, hluchá území nebo zbytková
místa, která jsou velmi těžko řešitelná a jsou potenciály kriminality v daném území.
Další ze společných charakteristik je vymezení těchto objektů jen pro určitou skupinu lidí. Mrakodrapy a administrativní komplexy jsou jen pro ty, kteří
v nich pracují, obchodní centra jen pro ty, kteří v nich
nakupují, a rezidenční zóny pro ty, kteří v nich bydlí.
Na případové studii obchodních center dále zkoumám skutečnou problematičnost již zmiňované introvertnosti, úlohu veřejného prostoru v rámci těchto staveb a možnost integrace obchodních center
do měst.
Autorka spracováva na FA ČVUT Praha dizertačnú
prácu na tému: Vliv globalizace na proměnu měst,
obchodní centra v Praze 1992- 2012.
Školitelka: doc. Ing. arch. Irena Fialová, PhD.
Poznámky k obrazové příloze: Mapa Prahy v sobě nese
symboliku svého současného stavu. Černá linie znázorňuje hranice kontinuálního města, šedý podklad vyjadřuje administrativní území Prahy a šedě vyznačené
obce vně administrativních hranic zobrazují suburbánní obce Středočeského kraje, ze kterého více než padesát procent trvale bydlících obyvatel dojíždí za prací
do centra města.
Literatura:
MARCUSE, Petr, van Kempen, Ronald, (ed.): Globalizing cities:
a new spatial order?, Oxford: Blackwell, 2000
MARCUSE, Petr: (1997) The enclave, the citadel, and the ghetto.
Urban Affairs Review, ročník 33, číslo 2, str. 228-24
MASSEY, D., Mapping the Futures: Local Cultures, Global
Change, London Routledge, 1993
SPILKOVÁ, Jana: Geografie maloobchodu a spotřeby, věda
o nakupování, Karolinum, 2012
SÝKORA, Luděk: Globalizace a její společenské a geografické
důsledky, Přírodovědecká fakulta UK, 2000
UAP Prahy: Územně analytické podklady Prahy, Útvar rozvoje hl.
m. Prahy, 2008
ALFA 3 ¦ 2012
53
URBANIZMUS
Urbanita v mestách je mŕtva.
Nech žije urbanita
v nákupných centrách!
Lucia Štefancová
54
ALFA 3 ¦ 2012
Mesto funguje ako živý organizmus s ťažiskovými
tepnami, svojou kostrou, doplňujúcimi tkanivovými
obytnými súbormi a ľuďmi ako esenciálnymi živinami
v ňom. Centrá miest a ťažiskové priestory slúžili všetkým na uspokojovanie potrieb, ako nakupovanie, relaxovanie, trávenie voľného času. V poslednom období
začali vznikať menšie organizmy v meste – nákupné
centrá, ktoré svojou náplňou, usporiadaním a celkovým vzhľadom pohltili veľkú skupinu návštevníkov,
a tým sa z mesta ako takého život pomaly vytratil.
Treba sa zaoberať otázkou, prečo si ľudia nákupné
centrá tak obľúbili a ako sa získané poznatky dajú využiť pre opätovný návrat verejného života do miest.
Urbanita v mestách je mŕtva. Nech žije urbanita v nákupných centrách!
Atmosféra v nákupnom centre,
autor Akihisa Hirata,
zdroj: http://www.archdaily.com/8237/
sarugaku-akihisa-hirata/694814477_sketch/"
Verejné priestory ako
tradičné štruktúry mesta
„Mesto je veľmi zložitý – premenlivý útvar, a preto
sa nedá zachytiť naraz. Kto nepozná jednotlivé časti
mesta a rozmanitosť jednotlivých prostredí, nemôže
si predstaviť celok a často protirečivý život tohto obrovského organizmu. Najväčšou devízou mesta nie je
len jeho architektúra, ale aj jeho prehľadná prevádzka, čistota a nie v poslednom rade jeho obraz o svedectve vývoja našej kultúry.“ 1
Súčasné mestá prestávajú fungovať vo svojom
tradičnom hierarchickom princípe. Budovy a objekty, ktoré sa v minulosti otvárali do exteriéru
a komunikovali s verejnosťou, sa dnes introvertne
zatvárajú a verejné priestory pôsobia anonymne, bez
identity. Verejný život sa z námestí a ulíc vytráca
a premiestňuje sa do iných polôh v meste a dokonca
do interiérov nákupných centier. Súčasné mestá nevedia naplniť požiadavky svojich užívateľov a zmietajú sa v širokom spektre problémov:
• vplyv ekonomických faktorov trhu (nedostatok finančných zdrojov v štátnom sektore – samosprávach miest, lobbing developerských skupín)
• absencia urbanistickej koncepcie rozvoja mesta,
respektíve územno-plánovacej dokumentácie a ich
nedodržiavanie
• deštrukcia mesta a jeho pôvodných väzieb (privatizácia verejného priestoru, čierne stavby, znehodnocovanie a asanácie pamiatkových zón)
• nadmerné zaťaženie ťažiskových priestorov automobilovou dopravou
• slabé artikulovanie a chýbajúca identita verejných
priestorov2
ALFA 3 ¦ 2012
55
URBANIZMUS
Atmosféra v nákupnom centre
56
ALFA 3 ¦ 2012
Vplyv nákupných centier na život
vo verejných priestoroch miest
„Obchodné centrá už dlho neslúžia len na nakupovanie. Nepredávajú tovar, ale životný štýl.“ 3 Simulujú verejný život a ich návštevníci nazývajú jednotlivé komunikácie v interiéri chodníkmi, ulicami alebo
promenádami. Otázkou je, čím si tieto obrovské obchodné centrá tak získali ľudí, ktorí ich obľubujú.
Keď v centre a v ťažiskových priestoroch mesta
nie je dostatočný priestor na parkovanie, ľudia si
pohodlne vybavia svoje potreby v obchodných centrách, ktoré na nadmerný rozvoj automobilovej dopravy reagujú dostatočne kapacitnými plochami na
parkovanie. Ďalším dôvodom obľúbenosti je zažitý
fenomén pešieho pohybu. Mesto bolo vždy pešou rezerváciou, kde pasant prekonával krátke vzdialenosti
chôdzou a dlhšie pomocou MHD. Pripustením automobilovej dopravy do každej polohy sa z mesta peší
pohyb vytlačil a ľudia ho opäť zažívajú v moderných
obchodných komplexoch, kde v príjemnom prostredí
nakupujú a bezpečne sa pohybujú. Tretím dôvodom úspešnosti spôsobuje enormný nárast prisťahovalcov z vidieka, ktorí sa na prelome storočí začal
vysídľovať do miest. Tí zvyšujú počet obyvateľov
mesta, a tým nepriamo zvyšujú počet návštevníkov
obchodných centier, ktoré pre nich predstavujú
mestský spôsob života.
Negatívnym javom nákupných centier je primárne
nevhodná poloha týchto organizmov v rámci mesta.
Pri vhodnom umiestnení by sa pôsobenie mesta i obchodného centra mohlo navzájom podporovať a nie
si nezmyselne konkurovať.
Druhým nevhodným javom je výstavba nákupného
centra ako dominantného kolosu v meste, ktorý sa
absolútne uzatvára pred celým svojím okolím a funguje si ako samostatná jednotka bez nadväzností.
„Pri výstavbe prímestských nákupných centier je
vytváranie rozsiahlych vybetónovaných parkovacích
plôch v ich predpolí nielen ekologickým problémom,
ale z kompozičného hľadiska degradujú aj kultúrnu
úroveň vstupu do mesta. Často sa realizuje pod nátlakom investorov typové nákupné centrum, ktoré by
si v danej lokalite zaslúžilo originálny návrh. V tomto prípade by sa z excelentnej polohy dalo získať ešte
viac návštevníkov a logickým zakomponovaním do
mesta by aj urbanistický koncept zostal zachovaný.“ 4
Urbanita v mestách je mŕtva. Nech žije urbanita v nákupných centrách!
Nevhodná poloha nákupných centier
ALFA 3 ¦ 2012
57
URBANIZMUS
1
2
Mesto „architektúra v urbanizme“
Extrovertné mestotvorné pôsobenie „smerom von“ – fasády sa otvárajú
a komunikujú s okolím – otváranie urbanistického priestoru.
Nákupné centrum „urbanizmus v architektúre“ / „mesto v meste“
Introvertné pôsobenie „smerom dnu“ do vnútorných vestibulov –
fasády pokryté reklamou nekomunikujú s okolím.
Vizuálna ponuka stavieb rôznych štýlov, slohových období Stavby moderné aj historické, staré aj nové, vnímanie identity mesta.
Moderná architektúra v jednotnom štýle, realizácia najnovších trendov
v materiáloch, technológiách aj interiérovom dizajne.
Rôzne mierky priestorov, prevažne monumentálny ráz moderných obytných
štvrtí z osemdesiatych rokov 20. storočia versus homogénna ľudskej
mierke prispôsobené príjemné prostredie historického centra.
Vertikálna viacpodlažnosť – atraktívne výhľady na veľké
množstvo sediacich či pohybujúcich sa ľudí.
Pohyb v rámci jednej úrovne na teréne – atraktívne priehľady
cez ulice, námestia, podlubia či pasáže. (obrázok 1)
Vertikálna viacpodlažnosť – atraktívne výhľady na veľké
množstvo sediacich či pohybujúcich sa ľudí. (obrázok 2)
Atraktivita prostredia v použití všetkých prostriedkov urbanistickej kompozície
(dominanty, akcenty, kontrast, rytmus, zhoda, symetria, asymetria…) s cieľom
zjednodušiť orientáciu a zachovať v pamäti obraz mesta. (obrázok 3)
Atraktivita prostredia vo využití aktivít a simulácie tradičnej lineárnej mestskej
štruktúry. Orientáciu zabezpečuje krátka pešia vzdialenosť „od A do B“ jednoduchá
na zapamätanie, ktorá nebudí dojem nekonečnosti. (obrázok 4)
Občianska vybavenosť – služby a obchody v relatívne ďalekých peších vzdialenostiach. Rôznorodosť a konkurencia služieb a obchodov na jednom
mieste – rýchlo dostupné šetriace čas návštevníka.
Striedanie tradičných zažitých mestotvorných štruktúr
lineárnych (ulice) a uzlových (námestia).
Dominuje lineárna forma priestorov s akcentujúcimi otvorenými
predpriestormi vestibulov v miestach vstupov.
Preberanie osvedčených schém peších priestorov historickej štruktúry s osvedčeným
rastrom, hierarchizáciou priestorov aj vzdialenosťou medzi ohniskovými bodmi.
Kontakt verejný priestor – parter s občianskou vybavenosťou len „cez sklo“.
Dojem jedného priestoru, kontakt s obchodmi a službami priamy bez
bariér (komunikačný koridor sa stráca v spoločenskom priestore).
Výber všetkých dopravných prostriedkov – problém pri
automobilovej doprave s parkovaním na teréne.
Prispôsobenie sa automobilovej doprave, pohodlie pri podzemnom
parkovaní a parkovaní na streche nákuprného centra.
Dynamika vnímania – peší a cyklistický pohyb, MHD aj automobilová doprava.
Peší bezbariérový pohyb – pobyt s pocitom bezpečia na rovnakom
bezbariérovom dlažobnom povrchu bez nerovností.
Vonkajšie prostredie – čerstvý vzduch, slnko. Peší pohyb
a pobytová funkcia sú limitované počasím.
Vnútorné prostredie – stabilná teplota 20° C vo všetkých ročných obdobiach
(„komfortný pohyb bez kabáta“). Fenomén „stropu“ vo forme presklených
priehradových konštrukcií alebo veľkorozmerných svetlíkov zanecháva dojem pobytu
v exteriéri, ale chráni pred nepriazňou počasia. Vytvára verejný introvertný priestor.
Atmosféra vo forme premeny ročných období a výkladov doplnená o „ruch mesta“.
Atmosféra vo forme sezónnej výzdoby reagujúcej na ročné
obdobia a sviatky doplnená o hudbu v pozadí.
Kultúrne podujatia a tradičné akcie na vybraných námestiach.
Kultúrne podujatia každoročne sa opakujúce aj novovzniknuté
s prínosom stále nových podnetov.
Vegetácia vo všetkých formách – rastlá zeleň, trávnaté
porasty, zelené strechy, zeleň na konštrukciách…
Vegetácia umelá, poprípade nenáročné rastliny v kvetináčoch.
Neobmedzený pohyb a pobytová funkcia vo verejných priestoroch.
Variácie typov priestorov od verejných po súkromné.
Život vo forme sociálnej premiešavanosti.
Prirodzený exteriér – široký repertoár mestského mobiliáru (vrátane
pitných fontán, hodín a displejov informujúcich o vonkajšej teplote).
Obmedzený pohyb v rámci otváracích hodín, absencia pobytových zón.
Lineárny peší verejný pohyb so zameraním sa na nakupovanie.
Prevažuje rovnaká sociálna skupina.
Umelý exteriér – simulácia verejného priestoru zaužívanými prostriedkami
ako fontány, lavičky, lampy verejného osvetlenia vo V = 3 m…
Mobiliár a všetky stánky a posedenia zhotovené tak, aby vydržali nápor
počasia aj vandalizmu (použitie betónu, málo pohodlných materiálov…)
Čistý pohodlný mobiliár v rôznych materiálových
realizáciách, udržiavané, ľahko prístupné WC.
58
ALFA 3 ¦ 2012
Urbanita v mestách je mŕtva. Nech žije urbanita v nákupných centrách!
3
Porovnanie výhod a nevýhod miest
a nákupných centier
Pri porovnaní náplne prostredia mesta a nákupných
centier sa dá usúdiť, že sú si protichodné v rôznych
alternatívach, a tým ponúkajú široké spektrum možností pre návštevníka. Pri zlepšení čiastkových negatívnych javov sa môžu obidve formy vhodne dopĺňať a navzájom si vyriešia svoje nedostatky.
Záver
Nové obchodné centrá sa stávajú silnou konkurenciou centier miest, z ktorých sa obchody, služby a iná
občianska vybavenosť sťahujú do ich nájomných
prevádzok. Najmä historické jadrá miest sa stávajú „skanzenmi pre turistov“ a ponúkajú prevládajúcu funkciu kaviarní a reštaurácií. Slabinou mesta v konkurencii s nákupnými centrami je pomerne
nízka kvalita verejných priestorov s rôznorodosťou
funkcií a aktivít. Naopak, mesto môže ponúknuť návštevníkom neopakovateľnú atmosféru a identitu formovanú históriou a navyše pokojové relaxačné zóny
4
s vegetáciou, ktoré v obchodných centrách absentujú. Na druhej strane sú nákupné centrá fenoménom,
ktorý svojou náplňou vhodne dopĺňa funkcie, ktoré
mestu chýbajú. Keby všetci obyvatelia miest trávili
čas na jednom mieste, mesto by bolo presýtené.
Mesto by malo rovnako valorizovať svoj potenciál,
prispôsobovať sa dobe a potrebám spoločnosti a zahrnúť aj participovanie obyvateľov na svojom rozvoji. Verejné priestory mesta by mali mať určitú mieru flexibility a možnosť reagovať na zmeny (sezónne
aktivity, trhy…). Obmieňaním funkcie, výzdoby alebo
aktivít by opäť prinútilo ľudí tráviť čas v uliciach a na
námestiach. Taktiež zvýraznením genia loci každého
priestoru formou dodania identity, ktorú medzičasom stratil, by mesto vytvorilo obrovský repertoár
rôznych typov prostredí na trávenie voľného času.
Autorka spracováva dizertačnú prácu na FA STU Bratislava na tému Valorizácia mestotvorných urbanistických štruktúr Školiteľ: doc. Ing. arch. Peter Kardoš,
PhD. Všetky skice, okrem prvej: Lucia Štefancová
Zdanlivo bezvyznamné ulice majú uplatnenie – nákupné centrum
1
BRATH, Jozef: Úvahy o architektúre, urbanizme i fenoméne
človeka. Bratislava, Vydavateľstvo STU 2001. 164 s., tu s. 129.
2
KONVIČKA, Miloslav: Problematika urbánního
prostředí. In: Zborník medzinárodnej konferencie Praha,
november 2001: Město, venkovský prostor a krajina.
Praha, Fakulta architektury ČVUT 2001, s. 149.
3
LEONTIEVOVÁ, Tamara: Architektonická koncepcia
obchodných centier. In: ASB číslo 11 – 12/2010, s. 71 – 73.
4
KOVÁČ, Bohumil: Urbanistické aspekty výstavby veľkých
investičných celkov. In: Eurostav číslo 10/2011, s. 12 – 17.
5
KAPLAN, Ivan: Funkční aspekty proměny veřejných
prostorú v sídlech. In: Zborník medzinárodnej
konferencie: Město, venkovský prostor a krajina.
Praha, Fakulta architektury ČVUT 2001, s. 98.
6
KALISKÁ, Dagmar: Vplyv spôsobu života na vitalitu
jadra mesta. In: Zborník odborných prednášok z vedeckej
konferencie s medzinárodnou účasťou: Living city
core. Bratislava, FA STU 2008, s. 63 – 64.
7
Zborník Trajektórie územného rozvoja. Bratislava, ROAD
2006. 468 s. Editori Petríková, Dagmar – Finka, Maroš.
8
Zborník prednášok z vedeckej konferencie s medzinárodnou
účasťou. Námestie a jeho parter – význam, potenciály
a inovatívne formy riešenia. Bratislava, FA STU 2006. 150 s. Zdanlivo bezvyznamné ulice majú uplatnenie
ALFA 3 ¦ 2012
59
URBANIZMUS
Zahusťovanie
ako stratégia pre rozvoj
satelitov a vidieckych sídel
Milan Šuška
Zahusťovanie vidieckych sídel je v histórii známym
javom. Stávalo sa tak zväčša v dôsledku delenia dedičstva, stavbou nových domov na už zastavaných
parcelách alebo prestavbou hospodárskych stavieb
na bývanie. Výrazný vplyv na to mali rôzne nariadenia s cieľom ochrany prírodných zdrojov. Príspevok
sa venuje analýze historických príkladov vidieckych
sídel, ktoré sa rozvíjali zahusťovaním v rôznych kultúrnych prostrediach a súčasnými dôvodmi, legislatívou a možnosťami takéhoto rozvoja u nás.
60
ALFA 3 ¦ 2012
2.1 Podbiel (SK)
To, čo sa dnes javí ako cielená historická parcelácia v
mnohých horských dedinách na Slovensku, je výsledkom dlhodobého vývoja. Príkladom je oravská obec
Podbiel. „V roku 1625 stáli na území obce 4 usadlosti
príbuzenských rodín s voľnou polohou stavieb. Išlo o
riedku reťazovú zástavbu s dvormi obrátenými k juhovýchodu. V 17. storočí populácia vzrástla a vzniklo tu 7 dvorov štvorcového pôdorysu. V 18. storočí
patrili niektoré dvory dvom usadlostiam a ich ďalšie
členenie postupovalo rýchle. V r. 1767 vyšlo nariadenie pre celú habsburskú monarchiu, ktoré zakazovalo
stavať mimo vymedzený intravilán obcí, čo spôsobilo,
že sa naďalej zvyšovala hustota dvorov. Od 19. storočia sa do stredu dvora vstavovali nové dvorové trakty
a pre účely bývania sa prestavovali i chlievy za stávajúcimi domami.“ 1 Dnes, keď je táto obec chránená
pamiatková rezervácia, tu stojí 34 dvorov so zrubovými domami orientovanými štítom k ceste.
Zahusťovanie ako stratégia pre rozvoj satelitov a vidieckych sídel
Podbiel
Foto: Milan Šuška
Tinduff
Foto: Milan Šuška
2.2 Svatoslav (CZ)
Zvyšujúci sa nedostatok miesta v dvorových parcelách často viedol k uličnej zástavbe známej z miest.
Po tridsaťročnej vojne sa v nížinách v povodí Dunaja
uplatňovali mestské vzory. Nové domy, stavané často z hliny, sa podľa vzoru miest orientovali odkvapovou stranou k ceste. Dedinské námestie (po česky náves) ako predobraz námestia sa po obvode nahusto
zastavovala sedliackymi dvormi. Rodiny, ktoré neboli
viazané na grunty (remeselníci) si potom stavali svoje obydlie na prenajatej obecnej pôde, priamo na vidieckom námestí alebo pri ceste do dediny.
2.3 Tinduff (FR)
Rybárske osady okolo prístavu Tinduff, 6 km od mesta Brest, sú zostavou nahusto naskladaných domov
v rektangulárnych drúzach. Pre cudzinca je nečitateľné, ktorá časť záhrady patria ku ktorému domu. Táto
zástavba však aj napriek svojej tesnosti dokáže zabezpečiť súkromie, preslnenie a komfort pre svojich obyvateľov. Najstaršie kamenné domy, široké len 6 m,
majú okná orientované výhradne na juhovýchod. Vychádzalo to nielen z funkčných, ale i duchovných dôvodov. „Juhovýchod predstavoval zrod Slnka nového
dňa a s ním spojné sebazáchovné rituály v dome. Sever a západ zase temné sily, a preto tam bolo umiestňované ohnisko, komín.“ 1 Domy s jednou alebo viacerými miestnosťami radenými vedľa seba vytvorili
riadkovú zástavbu. Poloverejné uličky medzi nimi dodnes pôsobia veľmi intímne. Novšie domy sú širšie,
často s omietkou, okenné otvory majú po obidvoch
odkvapových stranách. Aby výhľady z nich nesmerovali do okien suseda, boli v zástavbe otočené o 90°,
kolmo k pôvodným domom. Osady sa oproti svojmu
stredovekému pôdorysu začali rozrastať až od druhej
polovice 20. storočia.
2.4 Staphorst (NL)
Uprostred „kobercovej“ poľnohospodárskej krajiny
sa nachádza Staphorst. Súčasné 16-tisícové mestečko vzniklo ako slatinná kolónia v 13. storočí rozvojom v tvare stužky (lintbe-bouwing), čo bol častý spôsob osídľovania mníchmi pri kultivovaní bažín. 11 km
dlhú cestu cez rašeliniská obklopujú rodinné farmy
s nízkymi širokými domami typu Saxon z tehly s trstinovou strechou, so zelenými dverami a okenicami.
Pozemky boli delené na pruhy po 125 m, no následným dedením sa ďalej delili. Takýto spôsob rozvoja
je obdobný u nás v reťazových obciach so zárubkami (v iných oblastiach nazývané aj ako lazy), keď sa
k obecnej ceste pristavovali nové domy. V Holandsku
syn však nezdedil dom – farmu, ale musel stavať nový
dom – za otcovým domom. Vznikali tak rodové uličky. Rovnako orientované domy a rast urbanistickej
štruktúry obce sa tu riadia stáročnými pravidlami. Lineárne osídlenie s viacerými centrami zdeformovala
až nová zástavba v podobe obytnej kaše.
ALFA 3 ¦ 2012
61
URBANIZMUS
Pôdorysy obcí Podbiel 17. a 19. storočie, Svatoslav,
osady Tinduff, Staphorst – celkový pohľad a detail
62
ALFA 3 ¦ 2012
Zahusťovanie ako stratégia pre rozvoj satelitov a vidieckych sídel
3 Teória zahusťovania
Počet obyvateľov v Európskej únii stagnuje, zväčšuje sa však plocha obytného štandardu a zmenšuje sa
počet osôb v jednotlivých domácnostiach. Aj preto
stále pokračuje rozvoj sídel, zatiaľ však extenzívne
suburbanizáciou a adíciou k vidieckym sídlam so známymi negatívnymi dôsledkami. Jedným z dôvodov,
prečo sú suburbia považované za dlhodobo neudržateľné, je ich príliš nízka hustota obyvateľstva – približne 20 ob./ha. Aby na území mohli vznikať predajne alebo aby mohla efektívne fungovať verejná
doprava, mala by hustota v sídle dosahovať 50 – 100
ob./ha [Pavel Hnilička].
Vo Francúzsku majú so suburbiami bohaté skúsenosti. Potom, čo sa bytová politika odklonila od
spoločného sociálneho bývania, sa podporovala výstavba sólo domov. V súčasnosti sa Ministerstvo
ekológie, udržateľného rozvoja, dopravy a bývania v
pláne Le PUCA zaoberá ich premenou na udržateľnejšie štruktúry. Okrem toho projekt BIMBY hľadá
možnosti a nástroje tam, kde legislatíva zlyháva, medializuje dôvody, metódy a reálne výsledky zahusťovania. Záujmy na zahusťovanie môžu byť rôzne (stavba výmenku – seniori zostávajú v komunite, delenie
dedičstva, stavba domu/bytu na prenájom alebo predaj časti pozemku s cieľom získať financie...). Dôležité však je, že tieto súkromné záujmy jednotlivcov
idú ruka v ruke so záujmami spoločenstva (vznik autobusovej zastávky, obchodu, ordinácie...). Naproti súčasným trendom, BIMBY predkladá namiesto
kvantity kvalitu. „Hlavnými aspektmi zahusťovania
sú: dostupnosť, mix, hustota, vzťah s existujúcou
urbanistickou štruktúrou. Výhodami sú: šetrenie
pôdy, financií, energií, rôznorodosť typológie domov,
blízkosť, miešanie, spolužitie všetkých generácií
a sociálnych vrstiev, podpora tvorby komunity a jej
aktivít (komunitné záhrady, kvalitný verejný priestor,
ktorý vytvára pocit spolupatričnosti a identity), súkromie, obchod, verejné služby a život v štvrti.“ 2 To
sa nezaobíde bez politickej podpory, osvety a spolupráce s obyvateľmi i médiami.
Jedným z najpodstatnejších predmetov riešenia je
mobilita a s tým súvisiaca decentralizácia a podpora
subcentier, dostupných peši, verejnou a ekologickou
dopravou. „Absolútna mobilita býva prezentovaná
osobným automobilom. Ten však spôsobuje stres,
zápchy, stratu času, znečistenie, problémy s parkovacími miestami, zaberanie množstva verejného priestoru, obmedzenie vnímania verejného priestoru na
priestory ciest pre dospelých i deti. Umožniť alternatívnu dopravu znamená ponúknuť priestor na jej
rozvoj. Tá prináša bezpečnosť, nezávislosť, zdravie,
kvalitu života, mestský komfort, šetrenie času, lepšie
vnímanie prostredia a každodennú efektivitu.“ 2
Teória zahusťovania a antireklama automobilizmu
podľa BIMBY preložená do nášho prostredia
ALFA 3 ¦ 2012
63
URBANIZMUS
Práce študentov, Zdroj: archív autora
4 Cvičenie z urbanizmu II
S Janom Šárkom a Gabrielom Kopáčikom sme pre
študentov 2. ročníka pripravili nové zadanie do cvičení z urbanizmu. Študenti prekreslili výsek mapy
100 x 100 m satelitu zo svojho okolia, na ktorom si
overili legislatívne požiadavky na výstavbu rodinných domov. Následne sa snažili oblasť nielen zahustiť, ale aj vložiť do nej ďalšie pridané hodnoty.
5 Legislatíva a spoločenské trendy u nás
Územné plány obcí poskytujú kvantum rozvojových plôch, čo vedie k plytvaniu pôdy, obmedzeného a nevratného zdroja. Ľudstvo bude vždy závislé
od poľnohospodárstva, supermarkety samy osebe
nestačia. Vďaka globálne ekonomickým vzťahom
je však poľnohospodárska krajina mimo intravilánu využívaná ako najlacnejšie územie na stavby „komerčného odpadu konzumnej spoločnosti.“ Je tento
ľahostajný prístup skutočne vôľa verejnosti alebo
developerov podporovaných politikmi, ktorí rozhodujú o rozvoji obcí?
Problémom stavebného zákona je, že nerozlišuje medzi mestským a vidieckym prostredím. Platná
legislatíva sa uplatňuje všeobecne v každej situácií
bez rozdielu mierky a bez vzťahu k tradičným zastavovacím systémom. Odstupové vzdialenosti, ktoré
reagujú na problémy z 19. storočia (zlé hygienické
podmienky, preľudnenosť, znečistenie, nedostatok
zelene), nereflektujú problémy súčasného urbanizmu a znemožňujú vznik tradičnej zástavby, kultúrne
overených priestorov alebo iného rozumného osídlenia. Fakt, že je najjednoduchšie umiestniť stavbu
64
ALFA 3 ¦ 2012
v prieluke hanáckej obce 3 m od cesty a 2 m od susedných pozemkov podporuje šírenie anonymných
„katalógových“ domov bez rešpektu k duchu miesta či topografie. Získať výnimku je náročný proces.
Novostavba rodinného domu na hranici pozemku
je závislá od súhlasu suseda, existujúcej urbanistickej štúdie alebo výkladu zákona stavebným úradom:
Vyhláška o obecních požadavcích na využívaní území č. 501/2006 Sb. § 23 (2) „Umístěním stavby...
na hranici pozemků nebo v její bezprostřední blízkosti nesmí byt znemožněna zástavba sousedního
pozemku.“ 3
K plytvaniu vedú i predimenzované dopravné požiadavky. Vyhláška č. 268/2009 o technických požiadavkách na stavby a ČSN vyžaduje 1 – 2 státia na
vlastnom pozemku pre 1 stavbu. „Zákony a nariadenia odoberajú premýšľanie ľudí a ich zodpovednosť,“
(Bohuslav Blažek) výsledkom je to, čo pozorujeme
v okolí miest, na vidieku.
Obyvatelia suburbií sú so svojím bydliskom spokojní. Takéto bývanie i veľkosť pozemku spĺňa ich
požiadavky na súkromie a relax. Nepociťujú problémy prezentované v médiách a odbornou verejnosťou.
Možno sa teda domnievať, že by sa tu zahusťovanie
nestretlo s úspechom. Naproti tomu tradičné dediny prijímajú zahusťovanie prirodzenejšie a prebieha
dodnes. Ide totiž o zmeny menšieho rozsahu než výstavba geta vedľa dediny. Nové satelity s tým však
zatiaľ nemajú skúsenosť. Vo vzdialenom horizonte,
ekonomickými zmenami však môžu aj dnešné suburbiá prijať zmeny.
Zahusťovanie ako stratégia pre rozvoj satelitov a vidieckych sídel
6 Záver
Zahusťovanie sa v našom prostredí môže zdať urbanistickou utópiou, ktorá nie je postavená na spoločenskom dopyte. Je však jednou z taktík pre udržateľný „rozvoj“ satelitov i vidieckych sídel bez zaberania
ďalšej pôdy, najmä v oblastiach s obmedzeným rozvojom (CHKO, NP). V každom prípade nejde o samospasiteľný zásah, ktorý by vyriešil všetky problémy daných oblastí, ale o dlhodobý proces vrstvenia,
ktorý v spojení s ďalšími prístupmi prináša rozmanitosť, a teda aj udržateľnosť. Na možnosť následného
rozvoja by sa malo myslieť už pri situovaní stavieb
do nových rozvojových území. Neodkladné je tak –
nastaviť podpornú legislatívu.
Autor spracováva dizertačnú prácu na FA VUT Brno
na tému Typologie soudobého města a vesnice.
Školiteľ: doc. Ing. arch. Gabriel Kopáčik, Dr.
Grafické znázornenie vyhlášky č. 501/2006 Sb.
1
LANGER, Jiří: Lidové stavby v Evropě.
Praha, Grada Publishing 2010.
2
MINISTERE DE INTERIEUR ET DIIEMENAGEMENT
DU TERRITOIRE. Pour des quartiers et des villages
attractifs et vivants, Habitat-sur-mesure, Mobilitealternative [online]. 2004, http://www.ml.public.lu/fr/
publications/habitat_et_urbanisme/index.html
3
BURDEK, Ladislav: Stavební zákon
a vyhlášky. Ostrava, Sagit 2010.
ALFA 3 ¦ 2012
65
URBANIZMUS
Prírodné a umelé prostredie
v kontexte riečnych nábreží
Tomáš Hanáček
66
ALFA 3 ¦ 2012
Znehodnotené územia nábreží riek sa stávajú predmetom revitalizácie v mnohých európskych mestách.
Prívlastkom mesto na vode sa má záujem pýšiť nejedno sídlo. Akým spôsobom možno zhodnotiť potenciál
území, v ktorých sa spája prírodné prostredie rieky
s umelým prostredím mesta? Kultúrny benefit a historický odkaz mesta na vode sa v tomto prípade stávajú pridanou hodnotou v tejto matematickej rovnici.
Cieľom dizertačnej práce je hľadať postupy, ktorými možno odkryť skutočný charakter nábrežných
priestorov riek a optimálne zhodnotiť potenciál daných miest. Charakter miesta v sebe nesie rad špecifických motívov, ktoré možno skúmať v rôznych
rovinách urbanistickej, sociálnej, ekonomickej či
kultúrnej sféry. Našou snahou je dokázať tvrdenie,
že cesta k pojmu „mesto na vode“ vedie cez aktiváciu urbanistických štruktúr a vzájomnú koordináciu
obidvoch brehov rieky. Urbánne štruktúry riečnych
nábreží možno definovať pomocou vzťahu umelého
a prírodného prostredia, ktoré spolu vytvárajú prostredie fyzikálne. Nórsky teoretik Christian NorbergSchulz fyzikálne prostredie dopĺňa o prostredie kultúrne a sociálne.1
Skúmaním potenciálov prostredia umelého a prírodného spolu s fenoménom rieky možno odkryť
podmienky pre vznik prostredia kultúrneho. Touto
problematikou sa v minulosti bližšie zaoberal francúzsky architekt a urbanista Dominique Perrault,
ktorý vo svojom urbanistickom návrhu revitalizácie
rieky Garonne Dva brehy Bordeaux naplno rozvinul
filozofiu rozdielneho charakteru dvoch brehov na vymedzenom úseku rieky: „Až vzťah, ktorý možno rozvíjať na základe prírodného a umelého sa stáva naozaj
kultúrnym.“ 2
Vo svojej metodologickej časti práce sa Dominique
Perrault zaoberá interakciou a vzájomným pôsobením dvoch rozdielnych prostredí, ktoré si nekonkurujú, ale práve naopak, navzájom sa dopĺňajú a spolu komunikujú. Samotná rieka sa týmto spôsobom
dostáva do zaujímavej polohy mediátora vzájomných
vzťahov pre celé mesto.
A práve umelé prostredie mesta v dotyku s prírodným organizmom rieky je v mnohých prípadoch riešené nekoncepčne, bez skúmania vzájomných vzťahov
na urbanistickej, ale aj iných spoločenských a kultúrnych úrovniach. Filozofia dualizmu nám môže pomôcť v skúmaní interakcie a vzťahov medzi prostrediami.
Daný filozofický prístup rozvinul v európskom
kontexte filozofie a kultúry grécky filozof Parmenides. Rovnako sa jej venovali aj grécky filozof Platón
a francúzsky teoretik Descart.3
Filozofia dualizmu je úzko spätá s dialektikou priestoru a jej hľadaním harmónie medzi tvorbou a zachovávaním hodnôt minulosti. Otázka tradície miesta sa tak dostáva z teoretickej kultúrnej roviny, do
konkrétnej podoby s priamou nadväznosťou na okolité prostredie. Na základe filozofie dualizmu možno hľadať odlišný charakter obidvoch brehov rieky,
pričom vzniká vzájomná interakcia a reflexia nábrežných priestorov. Naša hypotéza vo forme „námestia
na vode“ predstavuje jedinečný prvok mestského interiéru. „Námestie na vode“ je jasne definované brehmi rieky a dvojicou mostov na rieke. Fenomén mosta
v tomto prípade zhromažďuje, odhaľuje symbolickú
hodnotu miesta. Adaptáciou bývalých mostov na
living bridge, prípadne výstavbou peších lávok, získavajú námestia na vode jedinečné prvky svojej
štruktúry.
Námestie na vode tvorí platformu, na základe ktorej možno podrobne skúmať vzťah rieky k existujúcej
urbanistickej zástavbe, k voľným vegetačným plochám a ku koncepcii verejných priestorov na nábreží. Z pohľadu vnútorného obrazu mesta sú dôležitým
predmetom skúmania siluetárne priehľady a hľadanie tzv. kontrolných bodov vnímania obrazu mesta.
Podľa nemeckého filozofa Martina Heideggera:
„Svet je to, čo je medzi nebom a zemou.“ 4 V obraze sídla, cez ktoré preteká rieka, je tento citát ešte
väčšmi čitateľný. Po obidvoch brehoch rieky má sídlo určitú štruktúru s vlastným charakterom, hustotou a výškou zástavby. Práve v miestach, kde rieka
Prírodné a umelé prostredie v kontexte riečnych nábreží
pretína mesto, je táto štruktúra prerušená a vzťah
neba a zeme (v tomto prípade vody) jasne čitateľný.
Z brehu rieky môžeme na hladine pozorovať zrkadlový obraz náprotivnej mestskej štruktúry týčiacej
sa k nebu, a tak duplicitne vnímať vzťah umelej figúry a prírodného pozadia daného obrazu. „Martin
Heidegger nechápe hranice ako miesta, kde niečo
končí, ale opierajúc sa o gréckych filozofov, sú preňho
hranice tým, odkiaľ zjavujúce sa veci získavajú svoj
počiatok.“ 5
Rieka v obraze krajiny predstavuje líniový prvok,
prírodnú hranicu, ktorá však vďaka fenoménu vody
a jej životodarnej schopnosti priťahuje k sebe zvieratá, rastliny či ľudí. Prírodnému prostrediu tak dodáva jedinečné danosti, ktoré človek v priebehu stáročí
využil a v blízkosti rieky si vybudoval sídla. Pozdĺž
rieky však existuje mnoho polôh, kde mohli sídla vyrásť. Ich konkrétnu lokalizáciu tak ovplyvnili aj ďalšie prírodné zložky (geomorfológia terénu, podnebie,
dostupnosť surovín, kríženie rieky a ciest – brody
a pod.), ktoré určujú prvotné danosti miesta so svojou vlastnou prírodnou identitou. Spojením prírodného prostredia krajiny a umelého prostredia sídla
vzniká existenciálny priestor, v ktorom možno jasne
definovať základné vzťahy medzi človekom a jeho
prostredím.
Rovnako vzťah rieky a mesta možno skúmať na základe tvrdenia Kevina Lyncha:„Image prostredia je
produktom dvojsmerného procesu prebiehajúcim medzi pozorovateľom a jeho okolím.“ 6
V obraze miest možno tento vzťah jasne pozorovať práve v prostredí nábreží riek. Imidž mesta (vzťah
obyvateľ – mesto) je jasne čitateľný v otvorenom
prírodnom prostredí rieky. Fyzické zrkadlenie brehov
rieky na vodnú hladinu sa tak symbolicky dostáva do
polohy filozofického zrkadlenia obrazu spoločnosti
k jej prostrediu. Vzťah človeka k prostrediu nábrežia rieky možno považovať za ustavične živý proces.
Pri pobyte na prírodnom brehu skrz rieku zažívame
aj „mestský“ umelý breh a naopak. Táto vzájomná interakcia napĺňa myšlienku Kevina Lyncha, pri
ktorej prostredie cez nás prechádza, stáva sa nami
samotnými.
Hypotézy vyslovené na základe štúdia odbornej literatúry je potrebné overiť formou metodoligického
výskumu vybraných prípadových štúdií, diskusií s odbornou aj laickou verejnosťou a konfrontáciou danej
problematiky na medzinárodnej úrovni na pôde konferencií a seminárov.
Princíp Research by Design predstavuje experimentálny prístup k dizajnérskej, architektonickej
či urbanistickej tvorbe. Najvýraznejšími predstaviteľmi výskumu prostredníctvom tvorby v praxi je
v súčasnosti architektonická kancelária Owe Arup
Partners, japonské štúdio SANAA (Kazuyo Sejima +
Ryue Nishizawa) či OMA (Rem Koolhaas & Partners).
V prípade urbanistickej tvorby podľa princípu Research by Design nás zaujala metóda URBAN WALK
500 x 500 m, ktorú rozvinuli fínski architekti Aitoa arkkitehtuuria. Vo svojej výskumnej činnosti
sa zaoberajú zažívaním urbánnej štruktúry centra
mesta vo viacerých európskych mestách (Helsinki,
Barcelona, Amsterdam, Bern, Telč, Gdansk a pod.).
Zložky nábrežného prostredia: umelé,
prírodné, sociálne a kultúrne
Zdroj: Tomáš Hanáček
Dva rozdielne charaktery brehov rieky
Garonne v meste Bordeaux
Zdroj: Hőlzer, Ch. & Co: Riverscapes – Designing
Urban Embankments, s. 288
ALFA 3 ¦ 2012
67
URBANIZMUS
Aplikácia metódy 500 x 500 m URBAN WALK
Zdroj: Aitoa arkkitehtuuria
68
ALFA 3 ¦ 2012
Na pôdorysnej stope 500 x 500 metrov sa snažia
odhaliť najpôsobivejšiu trasu pre pešieho chodca
pomocou časovo- priestorovej kontinuity. Pomocou
analytickej metódy skíc v jednotlivých bodoch urbánnej prechádzky sa snažia odhaliť skrytý ráz a jedinečnosť prostredia. Následné zahustenie urbánnej
štruktúry je opätovne overované formou skíc v jednotlivých kontrolných bodoch. Forma abstraktných
skíc dovoľuje istú mieru individuálnej imaginácie
a vlastného dopovedania urbánneho priestoru.
Spojenie umeleckých skíc s lyrickými veršami využívajú Helena Zemánková a Gérard Le Gouic v opise pobrežia Armoriky v kraji Bretagne vo Francúzsku.
Voľná forma skíc zachytáva prírodné prostredie pobrežia Atlantického oceánu s osobitým rázom urbanistickej zástavby.7
Na základe spomenutých experimentálnych a analytických metód hľadáme možnosti optimalizácie
riešenia urbánneho priestoru prostredníctvom vlastnej metódy SKETCH & GO. Metóda využíva kombináciu autentického videozáznamu prostredia z pohľadu
chodca so zastavením v kontrolných bodoch, v ktorých sa dodatočne odohráva skicovanie urbánnych vízií. Pohyb chodca – cyklistu – korčuliara sa zaznamenáva do pôdorysnej mapy územia, ako aj na časovú os
daného pohybu. V kontrolných bodoch zastavenia je
potrebné skúmať viaceré faktory urbanistickej tvorby (ráz zástavby, výška zástavby, koncepcia verejných
priestorov, priehľady, vnútorný obraz mesta, panoráma mesta). Urbánny priestor tak možno zaznamenať,
podrobne analyzovať a následne pretvárať na základe
experimentálneho princípu Research by Design. Videozáznam prechádzky urbánnym priestorom môže
slúžiť pre ďalší odborný výskum (sociológovia, pamiatkari, kulturológovia, ekológovia).
Dôležitým aspektom metódy je jej multidisciplinárna aplikovateľnosť a následná možnosť komparácie jednotlivých zložiek. Výstup zo skúmaných
záznamov predstavuje ucelený obraz o urbánnom
priestore, odhaľuje vzťah umelého a prírodného
prostredia a ponúka variantné riešenia urbanistickej
koncepcie nábreží riek.
V prípade hľadania prípadových štúdií sa zameriavame na dvojicu slovenských miest, cez ktoré pretekajú naše dve najvýznamnejšie rieky (Bratislava –
Dunaj a Trenčín – Váh).
V obidvoch prípadoch možno rozvíjať filozofiu dualizmu, spolu s hľadaním rozdielneho rázu obidvoch
brehov riek. Rozdielna mierka urbánneho priestoru
miest a šírka riečnych korýt nám umožní overenie vyslovených hypotéz.
Výsledkom práce by malo byť riešenie v podobe urbanistických vízií, ktoré kladú dôraz na odkrytie rázu
nábrežných priestorov. Variantné riešenia ponúkajú komplexný obraz o možnostiach zastavania územia, výškovej regulácie zástavby, koncepcií verejných
priestorov, ako aj zachovania prírodného rázu územia
vo vybraných zónach. Urbanistické vízie by sa mali
stať jedným z podkladov pre strategické plánovanie
mesta, tvorbu urbanistického masterplanu. Rovnako
ich možno využiť pri plánovaní zmien územných plánov centrálnych mestských zón. Urbánna prechádzka
URBAN WALK predstavuje dôležitý prvok komunikácie miestnej samosprávy a odbornej verejnosti s obyvateľmi mesta. Vzájomná interakcia a osobná účasť
verejnosti pri procese tvorby masterplanu mesta
môže pomôcť lepšie pochopiť a skvalitniť prostredie
nábrežných priestorov. (Projekt Trenčín si TY sa zaoberá tvorbou vízií pre zadanie urbanistickej súťaže
na revitalizáciu nábrežia rieky Váh v meste Trenčín.)
Rieka disponuje sociálnou a prírodnou históriou
v špecifickom ponímaní času a miesta. Jej hybridná
forma prostredia je ovplyvnená dynamikou vývoja spoločnosti, ako aj morfológiou terénu. Zánikom
bariéry medzi spoločnosťou a prírodným prostredím
sa vytvára možnosť na vznik prostredia kultúrneho.
Autor spracováva dizertačnú prácu na FA STU
na tému Valorizácia mestotvorných nábreží.
Školiteľ: doc. Ing. arch. Peter Kardoš, PhD.
Prírodné a umelé prostredie v kontexte riečnych nábreží
Pôdorysné skice metódy SKETCH & GO
(Zdroj: Tomáš Hanáček)
bratislava
trenčín
1
NORBERG-SCHULZ, Christian: Genius Loci. Praha, Dokořán
2010, s. 42 – 58.
Oliver G.: Riverscapes-Designing Urban Embankments. Basel –
Boston – Berlin, Birkhäuser 2008.
2
PERRAULT, Dominique: „Two banks of Bordeaux,“
L‘architecture d‘aujourd‘hui 379 (Sep. 2010), s. 34 – 41.
LEE, Uje: Waterfront, Resewing the City Plaza and Square in
Europe. Soul, DooKyoung Printech 2011.
3
MARCELLI, Miroslav: Filozofi v meste. Bratislava, Kalligram
2009, s. 107.
LYNCH, Kevin: Obraz mesta. The Image of the City. Praha, Bova
Polygon 2004.
4
NORBERG-SCHULZ, Christian: Genius Loci. Praha, Dokořán
2010, s. 8 – 9.
MARCELLI, Miroslav: Filozofi v meste. Bratislava, Kalligram
2009.
5
NORBERG-SCHULZ, Christian: Genius Loci. Praha, Dokořán
2010, s. 13 – 14.
NORBERG-SCHULZ, Christian: Genius Loci. Krajina, místo,
architektura. Praha, Dokořán 2010.
6
LYNCH, Kevin: Image of the city. Praha, Bova Polygon 2004,
s. 6 – 7.
NIŽŇANSKÝ, Eduard – BÚTORA, Ivan: Stratené mesto Bratislava
– Pozsony – Pressburg. Bratislava, Marenčin 2011.
7
ZEMÁNKOVÁ, Helena: BRETAGNE – Toulky po pobřeží
Armoriky. Brno, Studio Lumina 2010, s. 12 – 25.
PERRAULT, Dominique: „Two banks of Bordeaux,“ L‘architecture
d‘aujourd‘hui 379 (Sep. 2010), s. 34 – 41.
Použitá literatúra
VIDAL, Ch. M.: „Landscape architecture review – Cauces
Riverbeds,“, PAISEA Madrid, Next de publicidad 2009.
DENISON, Edward – Stewart, Ian: How to read BRIDGES- A crash
course spanning the centuries. London. Herbert Press 2012.
GUALLART, Vincente: SOCIÓPOLIS- Project for a City of the
Future. Valencia. Actar 2004.
Pôdorysné skice metódy SKETCH & GO
Zdroj: Tomáš Hanáček
Poloha rieky a mesto (Bratislava – Dunaj a Trenčín – Váh)
Zdroj: Tomáš Hanáček
ZEMÁNKOVÁ, Helena – LE GOUIC, Gérard.: BRETAGNE – Toulky
po pobřeží Armoriky. Brno, Studio Lumina 2010.
HŐLZER, Christoph – HUNDT, Tobias – LŰKE, Carolin – HAMM,
ALFA 3 ¦ 2012
69
URBANIZMUS
Potenciál a limity opustených
priemyselných areálov
Zuzana Haburajová-Kepičová
Opustené priemyselné areály predstavujú aktuálny, konkrétny a závažný interdisciplinárny problém
ekonomickej, ekologickej, spoločenskej, technickej
oblasti a oblasti ochrany kultúrneho dedičstva. Negatívny dôsledok sa dotýka predovšetkým bezprostredného okolia areálov, avšak má významný a nezanedbateľný vplyv aj na celkový obraz mesta, často
s regionálnym dosahom. Pritom tieto lokality predstavujú veľký, v našich podmienkach dosiaľ neobjavený potenciál pre mesto, najmä z hľadiska kontaktu
s jestvujúcou urbanistickou štruktúrou, mnohokrát
v dotykovej polohe s centrálnou či obytnou zónou,
avšak najmä z hľadiska jestvujúcej dopravnej obsluhy, technickej infraštruktúry, areálovej zástavby, racionálneho usporiadania organizačnej schémy
a podobne. Aj napriek overeným skúsenostiam zo zahraničia i z menších domácich realizácií sa súčasné
tendencie novej výstavby nezaoberajú možnosťami
revitalizácie rozsiahlych území, vzhľadom na to, že
riziká výrazne prevyšujú ich potenciál.
Potenciál opustených priemyselných areálov
• Územná rezerva pre ďalší stavebný rozvoj mesta
predstavuje jeden z najvýznamnejších potenciálov
opustených priemyselných areálov. Územnou rezervou sa v tomto prípade rozumie celková plocha
opusteného alebo neefektívne využívaného priemyselného areálu vrátane vlastnej územnej rezervy a hygienických ochranných pásem.
• Možnosť využitia a uprednostnenia intenzívneho
využitia mesta pred extenzívnym využitím spočíva
vo fyzickom a funkčnom zahusťovaní jestvujúcich
urbanistických štruktúr, respektíve opustených
priemyselných areálov, prednostne pred extenzívnym narastaním sídel a s ním súvisiacim záberom
poľnohospodárskej pôdy. V týchto územiach možno dosiahnuť vysoké hodnoty zvýšenia efektivity
využitia plôch a územných rezerv mesta, rovnako
tak aj využitie areálov na iný ako pôvodný účel.
• Možnosť nového funkčného využitia jestvujúcich
objektov je prípustná po predchádzajúcom zabezpečení optimálnych podmienok potrebných pre
nový konkrétny účel, najmä zo stavebno-technického hľadiska a z hľadiska dispozičného riešenia.
Súčasne je potrebné pôdu, odkaliská a zariadenia s nebezpečným a zdraviu škodlivým odpadom
a materiálom použitím vhodných sanačných techník upraviť do stavu, ktorý neohrozuje zdravie
a nemá negatívny vplyv na životné prostredie.
70
ALFA 3 ¦ 2012
• Jestvujúca dopravná a technická infraštruktúra výrazne znižuje náklady spojené s novou výstavbou.
• Poloha v meste vo vzťahu k centrálnej zóne je nezanedbateľným faktorom pri voľbe optimálneho
nového funkčného využitia územia.
Ciele transformácie opustených priemyselných areálov
Transformáciou opustených priemyselných areálov
možno dosiahnuť viacero čiastkových, pre mesto
podstatných a nezanedbateľných cieľov, ktoré však
musia byť vopred jasne definované. Ich postupné
naplnenie môže mať v konečnom dôsledku dosah
na regionálnej, národnej i globálnej úrovni. Z toho
vyplýva nevyhnutnosť stanovenia jasnej vízie, voľby
optimálneho prístupu, zvolených metód a možných
dôsledkov po ukončení procesu transformácie.
Jedným z cieľov je zachovanie industriálnej vrstvy
ako súčasti kultúrneho dedičstva z 20. storočia. Ide
o významnú požiadavku najmä v súčasnosti, keď sa
čoraz častejšie vyskytujú prípady asanácie jedinečných areálov s dokumentačnými a inými kultúrnohistorickými hodnotami a následným vybudovaním
objektov a súborov popierajúcich pôvodný ráz území, pričom nové využitie lokality nevylučuje možnosť
adaptácie jestvujúcich objektov.
Ďalšími čiastkovými cieľmi sú efektívnosť využitia
všetkých plôch a súčasne doplnenie chýbajúcich funkcií v meste. Problémom mnohých súčasných miest
je nepriaznivý stav vyplývajúci z nedostatočného zabezpečenia spádových území potrebnými funkciami.
Mestám tak chýba zóna práce, rekreácie, športu, oddychu, kultúry, vzdelávania, plochy parkovej zelene, prípadne možnosti individuálneho bývania a rezidenčné
súbory. Všetky tieto funkcie sa za vhodných podmienok dajú aplikovať práve v nedostatočne využívaných
priemyselných areáloch. Je potrebné uprednostniť
trend intenzifikácie pred neefektívnym extenzívnym
rastom a zaberaním poľnohospodárskej pôdy.
V prípade bezprostredného kontaktu areálu s centrálnou zónou je nevyhnutné zabezpečiť kontinuitu
verejných mestských priestorov, dopravných a peších
trás a súčasne odstránenie napätia medzi funkčne
odlišnými celkami mesta, ktoré sú v bezprostrednom
kontakte, teda napätia medzi mestskou alebo obytnou štruktúrou a bývalou priemyselnou zónou.
Z hľadiska zabezpečenia udržateľnosti je nevyhnutné v začiatočných fázach odstrániť staré environmentálne záťaže, ako aj implementácia
Potenciál a limity opustených priemyselných areálov
Pohľad na siluetu Vysokej pece č. 1 v areáli Vítkovice –
Ostrava. Príklad transformácie opusteného priemyselného
areálu v dotykovej polohe s centrálnou zónou na nové
centrum mesta v kombinácii muzeálnej expozície
s implementáciou kultúrno-vzdelávacích aktivít. Areál je
od roku 2008 zapísaný v Zozname európskeho kultúrneho
dedičstva UNESCO. Autor riešenia: architekt Josef Pleskot.
Pohľad na vnútornú skladbu areálu z veže
Vysokej pece č. 1, Vítkovice – Ostrava
VI. energetická ústredňa ponúkla priestor na
vytvorenie interaktívneho múzea priemyslu
ALFA 3 ¦ 2012
71
URBANIZMUS
Interiér VI. energetickej ústredne slúži na prezentáciu
deväťstotonových turbodúchadiel a technologických
exponátov s atmosférou posledného pracovného dňa
požiadaviek zainteresovaných skupín a interdisciplinárny kompromis na umožnenie nového a efektívneho využitia areálov a následné stanovenie dlhodobej
strategickej vízie rozvoja územia. Komplexným riešením a zohľadnením všetkých požiadaviek možno
postupné odstrániť negatívne sociálno-ekonomické,
demografické a kultúrne faktory vyplývajúce z negatívnych dôsledkov opustených priemyselných areálov na mesto, prípadne na celý región.
Rovnako významnú úlohu pri zabezpečení udržateľnosti má proces vytvárania pozitívneho obrazu
miesta a následne obrazu mesta a regiónu, pričom
dochádza k zviditeľneniu a zvýšeniu atraktivity lokality, mesta a regiónu pre rôzne záujmové skupiny
spoločnosti a je úzko prepojená s novými možnosťami získať investície a pracovné príležitosti do stagnujúcich oblastí.
Prístupy a metódy
• Konzervácia s cieľom vytvoriť atmosféru posledného pracovného dňa
• Revitalizácia pôvodnej alebo novej
priemyselnej výroby
• Transformácia a adaptácia na nové funkčné využitie – nadstavba, prístavba, vložený interiér
• Asanácia jednotlivých stavebných objektov alebo
celých areálov
• Novostavba, novotvar
• Kombinácia viacerých prístupov
Podmienky
• Poznanie a definovanie kultúrno-historických
a spoločenských hodnôt
• Stanovenie variantných možností využitia
potenciálu
• Voľba optimálneho nového funkčného využitia
• Aplikácia overených prístupov podľa príkladov zo
zahraničia
• Zabezpečenie stratégie udržateľnosti
a dlhodobej vízie
– Financovanie a systém ekonomického
zvýhodnenia
– Legislatívna opora
– Vedomostné zázemie, systém vzdelávania
– Otvorený dialóg, spätná väzba, ustavičné overovanie správnosti riešenia
Tabuľka 1: Miera ekologickej záťaže
a nové funkčné využitie
Kat. Miera záťaže
Ráz záťaže / pôvodné využitie
Hygienické ochranné a vstupné pásma, odevný priemysel, výroba keramiky a iné výrobné
odvetvia bez ekologickej záťaže
Nové funkčné využitie
Bez obmedzení; optimálne využitie na obytné, kultúrne,
vzdelávacie, športové účely
A
Žiadna
B
Minimálna
Farbivá, biologický odpad a iná ľahko odbúrateľná záťaž vyplývajúca z textilnej,
potravinárskej, drevospracujúcej, polygrafickej, elektrotechnickej a inej ľahkej výroby bez
negatívnych vplyvov na zdravie užívateľov a životné prostredie
Využitie je podmienené vyčistením územia od záťaží;
prípustné je obytné, kultúrne, vzdelávacie, komerčné,
administratívne, športovo-rekreačné využitie
C
Stredná
Exhaláty a záťaž z energetických zariadení, ťažby surovín, kovový a chemický odpad zo
strojárskeho, hutníckeho a sklárskeho priemyslu, zvýšená ľahko odbúrateľná kyslosť alebo
zásaditosť pôdy vplyvom chemických látok
Pre obytné účely je potrebné zabezpečiť vyčistenie
kombináciou sanačných techník; optimálne je funkčné
využitie v nadväznosti na centrálnu zónu mesta
D
Vysoká
Ťažké kovy, rozpúšťadlá, ropné látky, odkaliská po strojárskom, chemickom,
petrochemickom, gumárenskom priemysle, zariadenia na likvidáciu biologických
odpadových látok, spaľovne TKO
Nové využitie je podmienené dôkladným vyčistením
prostredia; využitie, pri ktorom sa očakáva dlhodobý
pobyt osôb je vylúčené
E
Extrémna
Rádioaktívne a karcinogénne látky bezprostredne ohrozujúce zdravie užívateľov, zariadenia Akékoľvek iné funkčné využitie je
na likvidáciu nebezpečných odpadových látok
v týchto lokalitách vylúčené
Súhrn výsledkov výskumu v oblasti limitov opustených priemyselných areálov.
72
ALFA 3 ¦ 2012
Potenciál a limity opustených priemyselných areálov
Objekt plynojemu je podľa návrhu architekta Josefa
Pleskota adaptovaný na kultúrno-spoločenské účely, čím
sa rozšírili a doplnili funkcie z centrálnej zóny mesta
Ústredný priestor plynojemu predstavuje
multifunkčná aula s rôznymi možnosťami využitia
Zvon plynojemu s riešením stropného osvetlenia je
pozitívnou ukážkou prezentácie fragmentov industriálnej
architektúry a stavebno-konštrukčných detailov
Optimálne nové funkčné využitie
a udržateľnosť
Zásadným problémom v procese revitalizácie, transformácie a zabezpečenia udržateľnosti území je hľadanie a výber optimálneho nového funkčného využitia. Komplexné riešenie spočíva v zohľadnení
všetkých podmienok, špecifických vlastností a súvislostí jedinečných pre každú lokalitu. Voľba funkčného využitia musí vychádzať z dvoch predpokladov:
poloha areálu vo vzťahu k centrálnej zóne a miera
ekologickej záťaže a jej vplyv na zdravie užívateľov
a životné prostredie. Ako príklad nevhodného funkčného využitia možno uviesť tieto extrémne protipóly:
• Obytná funkcia príliš vzdialená vo vzťahu k centrálnej zóne a v okrajových polohách intravilánu
• Obytná funkcia v území s nadmerným ekologickým zaťažením alebo s nevyhovujúcim stavebnotechnickým stavom bezprostredne ohrozujúcim
zdravie a život užívateľov
• Funkčné využitie nezohľadňujúce skutočné potreby spádového územia
• Asanácia objektov vo výbornom stavebno-technickom stave, s pamiatkovými a kultúrnymi
hodnotami, najmä asanácia objektov v procese
vyhlasovania za národné kultúrne pamiatky
• Muzeálna konzervácia bez akejkoľvek inej funkcie,
prípadne bez adekvátneho urbanistického kontextu s centrálnou zónou, respektíve bez zabezpečenia dostupnosti pešieho pohybu, dopravnej obsluhy a MHD
• Projekty nezabezpečené dlhodobou strategickou
víziou garantujúcou udržateľnosť
Takéto formy jednoznačne nespĺňajú základnú podmienku udržateľnosti, a teda v procese transformácie opustených priemyselných areálov by sa nemali
aplikovať.
Vhodné a nevhodné funkčné využitie, v závislosti
od špecifických podmienok urbanistického kontextu
zohľadňujúce riziká vyplývajúce z ekologickej záťaže
a potenciál týchto území, možno obsiahnuť v systéme vzájomne závislých tabuliek.
Referencie
Autorka spracováva dizertačnú prácu na FA STU na
tému Transformácia opustených priemyselných areálov. Školiteľ: doc. Ing. arch. Ernest Nagy, PhD.
Urbanita 3/2011 – Brownfieldy. 23. ročník, Bratislava, URBION
2011, s. 6 – 49.
Kat. Poloha v katastrálnom území
Poloha v bezprostrednom
1 kontakte s centrálnou
zónou mesta
Kolektív autorov: Brownfields príručka. Lifelong Educational
Project on Brownfields – LEONARDO DA VINCI PILOT PROJECT
CZ/04/B/F/PP-168014, máj 2006. 90 s.
Kolektív autorov: Město, region a velké průmyslové zóny. Brno,
Ústav územního rozvoje 2010. 60 s. In: Urbanismus a územní
rozvoj č. 1/2010. Brno, Ústav územního rozvoje 2010.
Kolektív autorov: Metodika akčného plánovania pre úspešné
navrhovanie a projektovanie mestských verejných priestranstiev.
Projekt UrbSpace Aktivita 5.1.3, august 2011. 50 s. Kolektív autorov: Principles of Brownfield Regeneration –
Cleanup, Design, and Reuse of Derelict Land. Washington,
ISLAND PRESS 2010. 136 s. Kolektív autorov: Praha, ČVUT 2008. 334 s. LYNCH, Kevin: The Image of the City. The M.I.T. Cambridge MA,
Press 1960. 202 s. WOODARD, Frank: Industrial Waste Treatment Handbook.
Woburn, Butterworth-Heinemann 2001. 436 s. Autor všetkých fotografií: Zuzana Haburajová-Kepičová
Optimálne nové funkčné využitie
Obytné, kultúrne, vzdelávacie, športové účely, prípadne
rozšírenie centrálnej zóny mesta; bez obmedzení
2
Poloha v štruktúre mesta bez
priameho kontaktu s centrálnou
zónou mesta
Obytné, kultúrne, vzdelávacie, športové, rekreačné účely,
prípadne administratívne centrá, komerčné aktivity
3
Poloha na okraji intravilánu mesta
v bezprostrednom kontakte
so štruktúrou mesta
Kultúrne, vzdelávacie, výskumné, športové, rekreačné
účely, administratívne centrá, komerčné aktivity,
prípadne nové výrobné účely v jestvujúcich areáloch
Poloha mimo intravilánu mesta,
respektíve bez priameho kontaktu
so štruktúrou mesta
Optimálne využitie územia a objektov na nové výrobné
účely formou revitalizácie a adaptácie, prípadne športové
a rekreačné účely, ak možno zabezpečiť rýchle spojenie
s mestom
4
GEHL, Jan: Život mezi budovami – Užívání veřejných prostranství.
Nadace Partnerství – Program Partnerství pro veřejná
prostranství a Jan Gehl 2002, Brno. 202 s. Súhrn výsledkov výskumu v oblasti limitov opustených priemyselných areálov.
Tabuľka 2: Poloha vo vzťahu k centrálnej
zóne mesta a nové funkčné využitie
ALFA 3 ¦ 2012
73
ARCHITEKTONICKO-HISTORICKÝ VÝSKUM
Vplyv zakladateľov Bratislavskej
cvernovej továrne na jej architektúru
Veronika Kvardová
Pôvodnými zakladateľmi Uhorskej cvernovej továrne
v Bratislave boli dve spoločnosti – viedenská firma
Richter & Salcher a škótska spoločnosť na výrobu
nití J & P Coats. Fabrika v Bratislave bola 26. továreň
založená etablovanou firmou J & P Coats mimo územia Veľkej Británie a zároveň bola jedinou vo vtedajšom Uhorsku1. Viedenská firma Richter & Salcher pokračovala v tradícii úspešného podnikania Mathiasa
Salchera (1803 – 1879), ktorý v polovici 19. storočia
založil textilnú továreň neďaleko St. Pöltenu. Jeho
firma neskôr odkúpila a postavila viacero textilných
továrni v oblasti miest Brunn, Harland, Stattersdorf
a Ochsenburg v Dolnom Rakúsku.2 Tento príspevok
sa zameriava na sledovanie architektúry textilných
podnikov založených firmami Salcherovcov v Rakúsku a J & P Coats v Škótsku a porovnanie ich možného vplyvu na architektúru Bratislavskej cvernovej
továrne.
Továrne firmy Coats pri Paisley
Firma Coats vybudovala niekoľko veľkých textilných
tovární pri škótskom meste Paisley v rokoch 1826 –
18583. Firmy sa po odchode zakladateľa Jamesa Coatsa do dôchodku, chytili jeho synovia, ktorí pomohli
podniku expandovať do celého sveta.4 Mimo svojej
domovskej krajiny mala firma podiel vo viacerých
74
ALFA 3 ¦ 2012
textilných podnikoch5. V niektorých sa rozhodli investovať od začiatku, inde sa pripojili už k rozbehnutej výrobe najmä vtedy, keď ich majitelia neobstáli v silnom konkurenčnom boji. Fabriky, pri ktorých
stáli od ich založenia, tvorili len jednu pätinu z tých,
ktoré vlastnili mimo Veľkej Británie. Medzi nimi môžeme nájsť aj niektoré európske – v mestách Barcelona, Bratislava či Porto.6 Architektonický výraz ich
pradiarenských budov bol veľmi ovplyvnený skúsenosťami, ktoré majitelia nadobudli pri stavbe fabrík
v ich domácej krajine.
Najkrajší príklad typickej tehlovočervenej pradiarne sa nachádzal v tzv. Ferguslie thread Works pri
škótskom meste Paisley. Najimpozantnejšou stavbou
komplexu je „Pradiareň č. 2. je päťpodlažná telová
stavba s kamennými prvkami, s ohňovzdornou konštrukciou, kde každé podlažie stojí na liatinových
stĺpoch. Interiér je obložený glazovanými dlaždicami. Táto budova, s vežami ukončenými medenou krytinou, je výnimočný príklad štýlu francúzskej renesancie – 400 stôp dlhá, 100 stôp vysoká a 130 stôp
široká – navrhnutá firmou Woodhouse a Morley
z Bradfordu v roku 1887.“ 7 Architektonická firma
Woodhouse a Morley z Bradfordu sa špecializovala
na viacpodlažné industriálne budovy stavané z červených tehál.8 Fasáda pradiarne pomocou rôzneho
Vplyv zakladateľov Bratislavskej cvernovej továrne na jej architektúru
tvarovania okien graduje smerom k vrchu stavby,
čo podčiarkuje aj výrazná atika tvorená z balustrád.
Na nárožiach boli umiestnené vežičky a vázy, ktoré
zdobili budovu v renesančnom historizujúcom štýle. V najexponovanejšej polohe sa nachádzal rizalit
ukončený dekoratívnym tympanónom. Tieto tendencie dekorovania industriálnych stavieb súvisia s reprezentatívnosťou pradiarní, ktoré mali poukazovať
na bohatosť a dôležitosť priemyslu v meste. Takisto prezentovali aj samotnú firmu a architektonický
vkus jej majiteľov. Známe meno architektonickej firmy dokladuje tendenciu zadávania výstavby priemyselných budov architektonickým ateliérom, ktoré sa
snažili vytvoriť nielen funkčnú stavbu, ale aj reprezentatívnu budovu, akúsi značku firmy.9
Z porovnania ostatných pradiarenských budov firmy Coats doma i vo svete vieme, že výrazným prvkom
pradiarní bola ich reprezentatívna dekorácia fasád,
ktorá sa prejavovala najmä na komínoch, schodiskových či vodných vežiach, ktoré boli ukončené profilovanou atikou. Viacpodlažné výrobné budovy mali
voľnú dispozíciu určenú pre technologické zariadenia. Všetky ostatné funkcie, ako je strojovňa, schodiská, hygienické zariadenia a podobne, boli v iných
budovách či objemoch, ktoré nadväzovali na hlavnú
stavbu. Ostatné stavby v závode mali zväčša jednotný architektonický výraz.
Pradiareň firmy Coats v Paisley
Rodina Salcherovcov a ich továrne v blízkosti
St. Pöltenu
Podnikanie Matthiasa Salchera v blízkosti St. Pöltenu malo dlhú tradíciu. Na začiatku výroba prebiehala v kúpených fabrikách. Tie museli byť najskôr
prerobené pre potreby textilnej výroby. Neskôr sa
k nim dostavali nové výrobné budovy, podľa požiadaviek najmodernejších technológií. V tomto príspevku sa budem venovať len tým súčastiam podnikov Matthiasa Salchera, ktoré dala priamo vystavať
jeho firma.
Prvá Harlandská fabrika Salcherovcov bola rozšírená o nové budovy zošľachtovne a sušiarne v roku
1884 podľa návrhov Johanna Wohlmeyera10 tesne
pri umelom vodnom kanáli. Napriek neskorším úpravám možno odčítať fasádu tvorenú rytmom otvorov
so segmentovým zakončením, ktoré spolu s horným
presvetlením vytvárali podmienky vhodné na prácu.11
Výplne otvorov tvoria jednoduché kovové okná, ktoré sú delené na štvorcové tabličky. Na fasáde je prezentovaný nosný systém pomocou lizénových rámov,
ktoré jemne vystupujú zo stien.
ALFA 3 ¦ 2012
75
ARCHITEKTONICKO-HISTORICKÝ VÝSKUM
Vodná elektráreň Aufelt
Zošlachťovňa a sušiareň v Harlande
Vrátnica v Harlande
Vpravo pristavaná strojovňa v Harlande
Zdroj: autorka článku (2012)
76
ALFA 3 ¦ 2012
Na začiatku 20. storočia bola postavená vrátnica pozdĺž kanála a transformátorovňa, ktoré sa od
ostatných stavieb výrazne odlišujú svojou dekoratívnosťou. Rovná fasáda je členená rytmom okien
a pásovými lizénami. Okná majú profilované ostenia s náznakom klenáka a vystúpeným parapetom,
čo naznačuje inšpiráciu v jednom z dekoratívnejších
hnutí v tomto období.
V roku 189712 bola pristavaná k severnej stene
hlavnej výrobnej budovy, ktorú kúpili Salcherovci od
Antona Schrama, nová strojovňa, ktorá má výrazné
veľké okno v strede uličnej fasády. Výplň okna tvorí
zaujímavý pravidelný vzor z kovových častí. Celá fasáda strojovne má reprezentatívny ráz, ktorý zvýrazňuje bosáž, orámovanie okien a nápisov, na ktorých
je rok výstavby 1897 a nápis Zwirnerei Harland (Cvernáreň Harland). Opäť sa tu objavuje riešenie, ktoré
podčiarkuje funkciu stavby pomocou použitia bohatšieho tvaroslovia.
Elektrárne textilných podnikov rodiny
Salcherovcov
Pozoruhodnú kapitolu vo výstavbe textilného komplexu fabrík Salcherovcov v okolí Harlandu tvorí aj
energetické hospodárstvo, ktoré bolo vybudované
v rokoch 1905 – 191413. Je to sústava viacerých elektrární, ktoré sú postavené na umelo vytvorených
kanáloch.
Elektráreň Aufelt bola vybudovaná v roku 190714.
Jej neomietnutá fasáda tvorí kontrast s omietnutými profilovanými orámovaniami okolo otvorov. Použité je jednoduché zasklenie delené na malé tabličky.
Plochá strecha je ukončená zvýraznenou omietnutou atikou, ktorá vystupuje na severnej strane, kde
sa pravdepodobne nachádza miestnosť s turbínami.
Táto časť stavby je oddelená omietnutými lizénami
aj na nárožiach. Takmer identický architektonický výraz má aj ďalšia elektráreň, ktorá bola postavená pre
požiadavky nového podniku Salcherovcov podľa plánov Johanna Schirmera v roku 1908 v Ochsenburgu.15
Na kanáli Luggau bola v roku 190916 vybudovaná
ďalšia, dodnes zachovaná, vodná elektráreň17. Svojím
architektonickým výrazom sa odlišuje od predchádzajúcich, najmä svojou hmotou. Ide o vysokú stavbu
zakončenú valbovou strechou s výraznými opornými
piliermi nad prívodným kanálom. Okná v tejto časti sú obdĺžnikové a orámované plastickým ostením.
Časť, v ktorej sa nachádza turbína, má symetriu na
fasáde podporenú veľkým zvýrazneným poloblúkovým prekladom, pod ktorým sa nachádza dvojica tabličkových okien a veľká brána. Medzi týmito otvormi
je umiestený nápis, ktorý dokladá použitie stavby pre
Harlandskú pradiareň a cvernáreň18. Riešenie výplne
malého dverného otvoru a ukončenie striech kovovými prvkami, naznačuje vplyv secesného hnutia na
tejto stavbe.
Firma Salcherovcov budovala svoje textilné podniky a k nim prislúchajúce stavby celé 19. storočie
až do prvej svetovej vojny. Ich výraz nie je jednotný,
čo bolo spôsobené najmä rôznym obdobím výstavby,
používaním pokrokovejších techník a modernejších
materiálov pri ich výstavbe. Stavby mali omietnutú
fasádu alebo fasádu z neomietnutého muriva, ktorá
bola zjemnená dekoratívnymi prvkami kontrastujúcimi s jednoduchou hmotou budovy. Dodnes zachované elektrárne a strojovne nám dávajú jasný signál, že
tieto budovy boli vďaka strojovému vybaveniu hrdými súčasťami fabrík. Na nich sa sústredili tvaroslovné princípy, ktoré prechádzali od inšpirácie z historizmov až po nové hnutie – secesiu.
Architektúra Bratislavskej cvernovej továrne
Z porovnania predchádzajúcich príkladov a všetkých
známych faktov o vzniku Bratislavskej uhorskej továrne19 vieme povedať, že architektúra jej stavieb
vychádza z rozličných princípov. Na architektonickú
Vplyv zakladateľov Bratislavskej cvernovej továrne na jej architektúru
Vodná elektráreň na kanáli Luggau
formu a dekoráciu budovy vplývala predovšetkým jej
funkcia. Práve funkcia stavby ovplyvnila výber dekorácie, ktorá dokladá význam danej budovy v rámci závodu. Viac reprezentačné budovy mali zväčša
prepracovanejšiu koncepciu fasád. Z pôvodného návrhu20 pradiarne v Bratislavskej cvernovej továrni
mala byť fasáda tvorená jednoduchým rastrom typických veľkých priemyselných okien, medzi ktoré boli
umiestené tehlové lizény. Pradiareň mala byť ukončená zvýraznenou atikou. Schodisková veža s vodnou nádržou na poslednom podlaží je na výkresoch
načrtnutá s výrazným štylizovaným cimburím a hodinami, čo sú znaky, ktoré môžeme nájsť na veľkých
pradiarňach, ktoré stavala firma J & P Coats vo svete. Z veľkej časti sa návrh realizoval, no v roku 1965 21
bola budova prefasádovaná.
Budova s čerpadlom v bratislavskej továrni je príkladom objektu, ktorý má podobné črty ako vodné
elektrárne postavené firmou Salcherovcov v Harlande. Pôvodne jednopodlažná stavba má dekoratívne
omietnuté ostenia otvorov s vystúpeným klenákom.
Podobné prvky nachádzame aj na elektrárni na kanáli
Luggau, ktorá vznikla v tom istom roku.22
Vplyv zahraničných investorov a ich stavebnej praxe je dodnes čitateľný aj v Bratislavskej cvernovej
továrni 23. Napriek tomu sa tu prejavila aj domáca
tradícia na budove cievkarne, ktorá nesie znaky architektúry vyskytujúcej sa častejšie v oblasti bývalého
Rakúsko-Uhorska. Stavba sa svojím výzorom začleňuje do skupiny priemyselných budov, ktoré sa nachádzajú v iných podnikoch v rámci mesta24. Z toho
možno usudzovať, že domáca tradícia stavania tvorila taktiež jeden z podnetov, ktorý ovplyvnil výzor
stavieb v samotnom podniku. V neposlednom rade
ovplyvňuje tvar a dekoráciu na výrobnom objekte obdobie jeho vzniku a pokrokovosť stavebníctva na poli
nových konštrukcií a materiálov.25
Kombináciou všetkých kategórií vplyvov a impulzov, ktoré kreovali priemyselnú architektúru, vznikla
na rôznych miestach sveta osobitná tvár fabrík tvoriaca ich poznávací prvok v krajine. Napriek rovnakým
majiteľom, staviteľom, funkcii či prostrediu bola vytvorená vždy nová stavba inšpirovaná dekoratívnymi
prvkami z celého spektra nielen priemyselných stavieb. Zmesou týchto častí sa vytvoril dokonalý príbytok pre stroje, ktoré dávali prácu ľuďom a dodnes
pripomínajú niekdajšiu prosperitu kraja. Dekoratívna stránka týchto budov podčiarkuje ich dôležitosť
v našich dejinách a v obraze miest. Uhorská cvernová továreň je dodnes toho príkladom v širšom centre
hlavného mesta Slovenska.
Príspevok vyšiel v rámci Programu na podporu mladých výskumníkov STU v Bratislave.
Autorka spracováva dizertačnú prácu na FA STU na
tému Priemyselné areály v Bratislave. Tvaroslovie
a dekorácia na priemyselnej architektúre Bratislavy.
Školiteľka: doc. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD.
Autor fotografií v článku Veronika Kvardová.
Dverný otvor na vodnej elektrárni Luggau
ALFA 3 ¦ 2012
77
ARCHITEKTONICKO-HISTORICKÝ VÝSKUM
Pôvodný návrh fasády pradiarne v Bratislave
Budova s čerpadlom v Bratislave
78
ALFA 3 ¦ 2012
Vplyv zakladateľov Bratislavskej cvernovej továrne na jej architektúru
Budova cievkarne z dvora v Bratislave
Bibliografia
1
s. 526 (KIM, 1997)
2
Od roku 1923 sa spoločnosť J & P Coats stala vlastníkom firmy
Salcherovcov. Podľa: KIM, 1997.
3
Poznámka: citát preložený z anglického originálu (Butt, 1967,
s. 73)
4
Dokazuje to aj príklad na pradiarni č. 2 či č. 8 v Paisley
a spomína to v dictionary of scottish architects (dostupný
online).
14
s. 626 (STADLER, 2006)
15
s. 635 (STADLER, 2006)
16
Vybudovaná v tom istom roku ako budova s čerpadlom
v Bratislavskej uhorskej továrni
17
s. 627 (STADLER, 2006)
18
Nápis Elektrizitätswerk Luggau, Harlander Baumwollspinnerei
und Zwirnfabrik
19
5
Bolo ich až 54 a nie všetky spracovávali len bavlnu, podľa KIM,
1997
Autroka článku prezentovala výsledky vo viacerých
publikáciách, ktoré sú momentálne v tlači.
20
6
s. 530, (KIM, 1997)
7
Poznámka: citát preložený z anglického originálu (Butt, 1967,
s. 73)
Dokumentácia od firmy D. V. JUNK z roku 1900, Archív mesta
Bratislavy, Útvar hlavného architekta 1849 – 1967, krabica č. 413.
21
ANGERMAYER, 2002
22
8
Dokazuje to aj príklad na pradiarni č. 2 či č. 8 v Paisley
a spomína to v dictionary of scottish architects (dostupný
online).
9
Princíp zadávania realizácie a návrhu továrne významným
architektonickým ateliérom, aby vytvorili reprezentatívnu
architektúru, spomína to aj publikácia o priemyselnej archeológii
(PALMER, NEAVERSON, 2005, s. 65).
Podľa miestopisu z roku 1943 sa datuje stavba budovy
s nádržou do roku 1909. Miestopis sa nachádza v Archíve mesta
Bratislavy, Útvar hlavného architekta 1849 – 1967, krabica č. 414.
23
Dokazuje to budova pradiarne, farbiarne, strojovne, ktoré nesú
na sebe prvky anglickej staviteľskej praxe, či budova s čerpadlom
a kotolňa, ktorých výzor je veľmi podobný so stavbami v RakúskoUhorsku.
BUTT, John: The industrial archeology of Scotland. Newton
Abbot, David & Charles 1967. 344 s. KIM, Dong-Woon. J & P Coats as a Multinational before 1914.
In: Business and Economic Histor , vol. 26, no. 2. Glasgow 1997,
s. 526 – 539.
PALMER, Marilyn – NEAVERSON, Peter: Industrial archeology:
Principles and practice. New York, Routledge 2005. 180 s., tu
s. 65.
STADLER, Gerhard A.: Das industrielle Erbe Niederösterreichs:
Geschichte, Technik, Architectur. Wien, Böhlau Verlag 2006.
1020 s. Archívna dokumentácia:
Miestopis z roku 1934, Archív mesta Bratislavy, Útvar hlavného
architekta 1849 – 1967, krabica č. 414.
dokumentácia od firmy D. V. JUNK z roku 1900, Archív mesta
Bratislavy, Útvar hlavného architekta 1849 – 1967, krabica č. 413
Online zdroje:
Royal Commission on the Ancient and Historical monuments od
Scotland. [online] [10.05.2012], http://canmore.rcahms.gov.uk/
en/site/43172/details/paisley+ferguslie+thread+works/
24
10
s. 629 (STADLER, 2006)
11
Pôvodne mali stavby šedovú strechu, no v roku 1902 bola
nahradená železobetónovou strechou.
12
s. 630 (STADLER, 2006)
13
s. 623 (STADLER, 2006)
Podobnú realizáciu fasád mala fabrika na Káble na Továrenskej
ulici či Patrónová továreň – obidve navrhnuté rodinou
Feiglerovcov.
25
Od začiatku výstavby cvernovej továrne v Bratislave sa spája
meno firmy Pittel a Brausewetter, preto aj stavba cievkarne má
pokrokový konštrukčný betónový systém ako jediná spomedzi
stavieb z tohto obdobia v závode.
Coats, our heritage [online] [15.05.2012], http://www.coats.com/
index.asp?pageid=20
Dictionary of Scottish Architects [online], 2008, [15.05.2012],
http://www.scottisharchitects.org.uk/architect_full.
php?id=202691
ALFA 3 ¦ 2012
79
ARCHITEKTONICKO-HISTORICKÝ VÝSKUM
Textilní továrna TIBA, Beroun:
„Alte Weberei“ – stará tkalcovna
Petr Šimr
Historie objektu
Objekt Staré tkalcovny byl vybudován pražským židovským průmyslníkem Aronem Dormitzerem na tehdejší periferii města Beroun v roce 1834 v blízkosti císařské silnice z Prahy do Plzně; dnešní ulice Plzeňská;
na pozemku vedle Červeného mlýna mlynářské rodiny
Bíbových při uměle vytvořeném ramenu řeky Litavky
již v první polovině 17. století. Historické textové prameny poukazují na spuštění provozů přádelny v původní budově Staré tkalcovny již v roce 1835.
Projektová dokumentace nalezená v roce 2011
v areálu Tiby k objektu Staré tkalcovny pod názvem
„Alte Weberei“ je zachycena s drobnými stavebními úpravami na výkresech z období až druhé poloviny 19. století. Jedná se vůbec o první textilní továrnu ve městě Beroun, která se v pozdějších časech
po jednotlivých etapách výstavby dalších textilních
budov – přádelen, tkalcoven, jejich technologického zázemí, mísírny, skladů, vrátnic – stala součástí
rozsáhlého a velmi prosperujícího textilního podniku továrního charakteru na celém Berounsku. Tento
objekt existuje dodnes, avšak při pohledu z exteriéru
v pozměněné podobě
Popis objektu
Objekt prvotní etážovky berounské textilní továrny
sestával z hlavního traktu o čtyřech podlažích s volnou dispozicí nesenou jednou řadou pěti štíhlých
litinových sloupů a podkrovím, dále příčným traktem dvou- až čtyřpodlažním s vertikální komunikací – schodištěm a prostory se zázemím pro úředníky
a kanceláří ředitele závodu. V roce 1840 byla v přízemku zřízena malá mechanická tkalcovna. K objektu byla v roce 1867 vybudována při umělém ramenu
vodního náhonu řeky Litavky přístavba jednopodlažní strojovny, kde byla pomocí dvou horizontálních
přetlakových Francisových kašnových turbin vyráběna energie pro pohon pomocí mechanických řemenových transmisí soustředěných ke tkalcovským
stavům do prvních tří podlaží. Přístavek donedávna
používaného jednopodlažního prostoru, přístupného
zvenčí jako sklad olejů, původně sloužil jako kotelna objektu, ke které byl přidružen na tehdejší dobu
80
ALFA 3 ¦ 2012
fascinující čtverhranný kónický komín z bílých cihel
o výšce cca 20 – 22 m. Za vedení textilního závodu ředitelem Nedomlelem vznikl na konci 19. století
vzhledem k využití vodní energie k pohonu lanových
transmisí k přadláckým strojům příkaz k odstranění
komína tehdejší kotelny, proto bylo předpokladem
stržení komína a využívání kotelny dál ke skladovým
účelům. V roce 1862, kdy byla v areálu textilní továrny tehdejších majitelů – synů průmyslníka židovského původu Bedřicha Kubinzkého Friedricha a Moritze
Kubinzkých postavena budova tzv. „Neue Weberei“ –
Nízká tkalcovna, byly provozy přádelny ze Staré tkalcovny převedeny do tohoto objektu a dispozice Staré tkalcovny byly využívány jako provozy tkalcovny
a kanceláře pro úředníky a ředitele závodu. Po druhé
světové válce byly provozy ve Staré tkalcovně uzavřeny a objekt byl nadále využíván již jen jako sklad
dutinek, pomocného materiálu a kancelář ředitele
a úředníků. V roce 1964 byl pouze odstraněn starý
Červený mlýn, označovaný také jako Bíbovský mlýn.
Zprvu – před vybudováním strojovny s vodními turbinami – se kromě původní výroby energie pro pohon
lanových transmisí pohánějících původní dřevěné
tkalcovské a spřádací stroje ve všech podlažích tkalcovny zásobovaly vodou samospádem na praní řepy
pod lukami a přirozeného koryta říčky Litavky také
objekty cukrovaru, dnešního berounského pivovaru,
který leží v těsné blízkosti berounského vlakového
nádraží. V roce 1979 došlo k zatrubnění umělého ramena vodního náhonu řeky Litavky. Vlivem nových
technologií výroby a dopravy elektrické energie i pohonného média pozbyla strojovna na vodním náhonu
umělého ramena řeky Litavky s vodním pohonem pro
výrobu elektrické energie k osvětlení, vytápění a pohonu tkalcových stavů lanovými transmisemi funkce
a byla odstraněna.
Dnešní stav – popis objektu
Ačkoli dnešní stav z vnější strany mylně naznačuje
stáří objektu maximálně několik desítek let, vnitřní
část deklaruje původní stav – štíhlé litinové sloupy,
původní dřevěný trámový strop a ošoupaná dřevěná
prkenná podlaha napuštěná olejem, vykazující vysoký
Textilní továrna TIBA, Beroun: „Alte Weberei“ – stará tkalcovna
Stav objektu Staré tkalcovny v dubnu roku 2012
Zdevastovaný prostor čtvrtého podlaží etážovky
v dubnu 2012, absence svislé nosné konstrukce ve všech
podlažích etážovky výrazně narušující statiku objektu
Materiálové charakteristiky nosné části stěn
a dle omítky patrný původní sklon střechy
ALFA 3 ¦ 2012
81
ARCHITEKTONICKO-HISTORICKÝ VÝSKUM
82
ALFA 3 ¦ 2012
Situační schéma katastrální mapy z roku 1847,
umístění Staré tkalcovny v areálu textilní továrny,
vedle budovy objektu Červeného mlýna
Situační schéma, umístění Staré tkalcovny
v areálu textilní továrny
stupeň opotřebení z někdejších provozů. Podstatně
novější konstrukce jsou čitelné zejména ve výplních
otvorů, kde původní dřevěná okna nahradily luxferové výplně s vyhlídkami typického industriálního charakteru 80. let 20. století a v kancelářských místnostech obyčejná okna dřevěná z dob socialistické éry.
Oproti původní projektové dokumentaci objekt vykazuje změny i ve sklonu a tvaru krovu i celkové mocnosti střechy. Vizuální podoba dřevěných konstrukcí a technologie spojů střešní konstrukce napovídají
rozsáhlé rekonstrukci krovu a plechové krytiny tkalcovny přibližně v 80. – 90. letech 20. století. V současnosti je střecha objektu sedlová o spádu do 25°.
Při pečlivém ohledání obnažených stěn podkrovních
prostor nad kancelářemi byla zjištěna skutečnost, že
původní sklon střechy byl dle sklonu omítnuté části vnější obvodové stěny zašedlou omítkou zhruba
40° a jednoznačně se také potvrdila domněnka – dle
neomítnutých stěn -, že objekt byl postaven z hrubě
opracovaných kamenných bloků různé velikostí s cihelnými segmentovými klenbami. Vertikální komunikace – vnitřní schodiště do úrovně druhého podlaží – je betonové. Do dalších podlaží je již původní
dřevěné, lemované plechovými protiskluznými pásky,
vykazující již velmi žalostný stav.
Fasády byly v druhé polovině 70. let také upraveny.
Někdejší stav před rozsáhlou rekonstrukcí napovídal
členění budovy horizontálními průběžnými římsami.
Dodnes jsou fasády hladké, omítnuté zašedlou omítkou, bez známek říms a jakéhokoli plastického zdobení. Oproti původnímu stavu byl v minulosti zhruba
v 70. letech 20. století k severnímu průčelí objektu
přidružen i oplechovaný tubus nákladního výtahu,
který byl funkční do října roku 2011, než byl odpojen
elektrický proud. Před jeho výstavbou jsou ve výkrese pohledu na průčelí objektu „Alte Weberei“ v jeho
místě patrné ve druhém podlaží dvoukřídlé dveře pro
vertikální dopravu materiálu a pod trámovým stropem se dodnes nachází kladkové kolečko. Původní
kotelna donedávna sloužila jako přízemní skladové
a technické prostory pro motorové oleje a svářecí
techniku. Stopy po někdejším komínu či vodní elektrárně při dnes zatrubněném vodním náhonu umělého ramena řeky Litavky nejsou téměř žádné. Na
jižním průčelí je v místech tehdejší přístavby vodní
elektrárny na vnější stěně patrná pouze oplechovaná římsa.
Do září roku 2011 byly přízemní prostory pronajaty subjektu k drobnému podnikání, ostatní skladové a kancelářské prostory byly ponechány ladem
k nájezdům zlodějů a bezdomovců. Při průzkumech
v témže roce jednotlivé místnosti vykazovaly čím dál
větší rozsah devastace, především interiéry kanceláří. V dubnu 2012 byl zjištěn již stav střechy bez plechové krytiny nad kancelářemi a manipulačním prostorem, tím i zatékání do vnitřních prostor objektu
a násilím odstraněné a odcizené litinové sloupy ve
výrobních prostorách etážovky, což má velmi negativní dopad na statiku objektu.
Provozy textilní výroby ani skladování tento objekt industriálního charakteru již dnes nedokládá.
Původní ani historizující technologické zařízení se
v objektu nenachází. V současné době je na objekt
vydán demoliční záměr. V blízké době objekt Staré
tkalcovny i ostatní objekty berounské textilky ustoupí nové výstavbě.
Výsledky výzkumu a zhodnocení
Velkým překvapením byl výsledek porovnání zprvu
nalezených neúplných, chaotických textových informací o tomto objektu v dostupné literatuře vedeném
pouze jako sklad pomocného materiálu, o kterém
Textilní továrna TIBA, Beroun: „Alte Weberei“ – stará tkalcovna
Severní průčelí Staré tkalcovny, výkresová
dokumentace z konce 19. století
Půdorys Staré tkalcovny – výkresová
dokumentace z konce 19. století
Stav objektu Staré tkalcovny v lednu roku 2011
samotném nebyla vedena žádná výkresová dokumentace z jiné doby než 70. let 20. století a později nalezené úplné výkresové dokumentace všech budov
textilního areálu, napříč jednotlivými etapami výstavby a stavebních úprav, nalezené v areálu textilního závodu v lednu roku 2011. Při osobní návštěvě
areálu a průzkumu dispozic jednotlivých textilních
budov v objektu dílen a údržby nalezená výkresová
dokumentace pod označením „Alte Weberei“ jednoznačně potvrzuje a dokládá myšlenku, že vznik objektu, ve druhé polovině 20. století sloužícího skutečně jako sklad pomocného materiálu, je datován již
v roce 1834 a jedná se – dle nastudovaných půdorysů a celkové hmotové koncepce objektu i logických
předpokladů – o budovu prvotní přádelny, založené
Aronem Dormitzerem, později v roce 1862 při výstavbě novější budovy tkalcovny (Neue Weberei) dispozičně upravené pro provozy mechanické tkalcovny.
Dále je nezvratně prokázáno, že budova Staré přádelny nebyla postavena na místě bývalého mlýna, jak
tvrdí dostupné textové prameny dosavadních publikací o tomto textilním závodě, nýbrž v jeho těsné
blízkosti. Informační prameny jednoznačně dokládají
existenci samotného Červeného mlýna až do prosince roku 1964, kdy byly jeho ruiny při zvelebování textilního závodu odstraněny. Bylo poukázáno na veškeré mylné informace v dostupné literatuře v rámci
cyklu přednášek o berounském textilním areálu Tiba,
který se konal spolu s výstavou zachráněných a dochovaných textilních předmětů dne 15. února 2012
od 14.hodin v prostorách Muzea Českého Krasu v Berouně a dále budou mnou nastudované a vyhodnocené informace shrnuty v monografii nejen pro potřeby
NPÚ Praha, ale i každé knihovny v ČR. Vydání publikace o historii a architektuře textilní továrny Tiba se
předpokládá v druhé polovině roku 2012.
Závěr
Ačkoli je budova Staré tkalcovny budovou nejstarší v areálu berounského textilního závodu, exteriér,
krov a výplňové konstrukce ukazují výrazně novější ráz vzhledem ke stavebním a technickým zásahům a použití modernějších stavebních materiálů,
i přesto dokládá někdejší existenci průmyslové éry.
Původní interiéry výrobních prostor jsou jasným
a přesvědčujícím důkazem. Ze statického hlediska
by byla stavba schopna konverze v jiný účel, ale neustálými útoky rabujících skupin již došlo k značnému
poškození a dokonce k násilnému odstranění nosné
sloupové konstrukce ve všech podlažích výrobních
prostor, tím k narušení statiky a ke znehodnocení
cenných původních interiérových hodnot. Bohužel
se na budovu vztahuje také demoliční záměr vydaný v roce 2011 na převážnou část textilního areálu.
S největší pravděpodobností s jejím zánikem zmizí
jedna velká, historicky nejbohatší a obecně poslední
kapitola o tovární textilní výrobě na Berounsku.
Zdroje
Historie a současnost závodu tiba v berouně. Předeme a tkáme :
Časopis berounské Cotony. 1986, 1. [článek]
HRADILOVÁ, Dana. Podnikatelská rodina Kubinzky a její aktivity
na Berounsku : Entrepreneurial family of Kubinzky and its
activities in the Beroun Area. Český kras : Archeologie, historie.
2009, XXXV, s. 57 – 62. ISSN 1211-1643. [článek]
GARKISH M., TOŠNEROVÁ M., TOPINKA J. (historická část),
J. Jankovec (autorská spolupráce na druhé části) (2006): Historie
a současnost podnikání na Berounsku a Hořovicku. – Městské
knihy: 1 – 207. Žehušice.
ŠKORPIL (1984): Koncept prvních kapitol kroniky závodu TIBA
02 – Beroun, Příloha č. 1 k AF č. 2 – Textilag.
http://www.mapy.cz/#x=14.183073&y=49.995409&z=12&t=s&q
=loděnice&qp=10.981396_48.554733_19.857647_50.909220_
6&d=muni_3611_0_1
Výkresová dokumentace “Alte Weberei” nalezená v budově
dílen a údržby v areálu textilní továrny dne 11. 1. 2011. Nálezce –
Ing. arch. Petr Šimr.
Fotografická dokumentace pořízená při fyzických průzkumech
areálu textilky.
Autor spracováva dizertačnú prácu na FSv CVUT
Praha na tému Průmyslové dědictví na Berounsku
Školiteľ: prof. Ing. arch. Petr Urlich, CSc.
ALFA 3 ¦ 2012
83
ARCHITEKTONICKO-HISTORICKÝ VÝSKUM
Česká sakrální architektura
okolo roku 1918
Jan Obrtlík
Časovým ohniskem zkoumaného tématu je rok 1918
a politický vznik samostatného Československa jako
suverénního národního státu na evropském kontinentu. V oblasti sakrální architektury se zaměřujeme
na okruh realizací, které se dobou svého vzniku zařazují do tohoto období a v hmotné podobě odrážejí
proměnu kulturního klimatu související se změnami
politickými. Nelze v tomto případě tvrdit, že vztah
mezi politikou a kulturou je jednoznačně vztahem
příčiny a následku. Daleko spíše se jedná o souběžné
a vzájemně se posilující tendence v politice i kultuře.
Vzhledem k rychlosti, která je vlastní architektonickému vývoji, volíme širší časový záběr, který lze
přibližně vymezit roky 1912 až 1930.
HISTORICKÝ KONTEXT
ZKOUMANÉ LÁTKY
Stručná rekapitulace obecných dějin
okolo r. 1918
Od konce napoleonských válek na začátku 19. století
se musel vídeňský režim potýkat se stále silnější snahou jednotlivých národů monarchie o vymezení se
vůči centrálně vnucovanému německému charakteru
oficiální kultury i politiky. Krátká naděje revolučních
let po roce 1848 byla vystřídána další vlnou absolutismu, i když tentokrát již alespoň hospodářsky a správně reformovaného. Tlak a vynucování ústupků ze
strany českých politiků postupně vedly ke zlepšování
české pozice v rámci monarchie. (Agnew, 2008, s. 189)
V celé Evropě procházela společnost vnitřní transformací způsobenou průmyslovou revolucí a objevovaly se nové impulzy v umění i vědě. Rychle rostl význam střední třídy, která se brzy stala vůdčí silou ve
společnosti. Přes četné ústupky českým národním zájmům si však rakouské císařství zachovalo svou konzervativní tvář až do epochálních výstřelů sarajevského atentátu v červnu 1914 na následníka tehdy již 66
let vládnoucího císaře Františka Josefa I. Následující první světová válka zásadně proměnila politickou
84
ALFA 3 ¦ 2012
mapu Evropy. Válečné zásluhy československých legionářů a přesvědčivost původně téměř spiklenecké exilové národní rady přiměly vítězné mocnosti
k tomu, aby v prostoru mezi dvěma německy hovořícími velmocemi dostala svou dějinnou příležitost
československá republika. (Bělina, 1995, s. 141)
Náboženská situace v českých zemích
okolo r. 1918
Původní značná provázanost státu a církve v rámci
rakouského císařství byla v 19. století v souvislosti s narůstajícím separatismem podřízených národů
rozrušována tendencí k odpoutání autority panovníka a autority církve. Z takového odpoutání profitoval
panovník, který získal větší nezávislost na papežském
Římu. Profitovala z něj také církev, nezávislejší na
státním byrokratickém aparátu. A konečně i političtí separatisté, kterým se snáze útočilo na panovníka
zbaveného aury Bohem vyvoleného vládce.
Reformy roku 1848 fakticky znamenaly vytlačení
vlivu náboženských institucí za hranice oficiální veřejné sféry. Čeští liberálové se v akceptovaných reformních návrzích z roku 1849 vyslovili vesměs pro
naprostou náboženskou svobodu a rovnost všech
církví. Záležitosti víry pak považovali za věc ryze soukromou. (Mišovič, 2001, s. 71) To ovšem neznamenalo ztrátu vlivu katolické nauky na život širokých
vrstev obyvatelstva. Působení nižšího kléru v oblasti
všeobecné osvěty a vzdělávání mezi lidem bylo nyní,
stejně jako i dříve, chápáno jako jeden z pilířů národní kultury.
Postupné uvolňování vztahu k církvi a politicky
motivované zpovrchnění náboženského života v duchu volnomyšlenkářství přelomu století nemohly obratem změnit značný demografický vliv křesťanských
církví. V posledním sčítání lidu provedeném v rakouské monarchii roku 1910 deklarovalo příslušnost
ke katolické církvi , byť pravděpodobně zčásti formální, 97 % obyvatel českých zemí. (Mišovič, 2001, s. 76)
Česká sakrální architektura okolo roku 1918
Kostel Nejsvětějšího Srdce Páně, Praha
(architekt Josip Plečnik, 1928-32)
S příchodem moderní doby po roce 1918 se pro
ty věřící, jejichž dosavadní víra byla spíše politicky
vynuceným ústupkem rakousko-uherskému režimu
než vnitřním postojem, otevřela možnost veřejně
deklarovat svůj ateismus bez rizika přímých či nepřímých společenských sankcí. Roku 1921 se konalo
první československé sčítání lidu, jehož výsledky vypovídají jak o celkovém snížení počtu věřících osob,
tak o přesunu řady věřících do nekatolických církví.
Hlavní příčinou tohoto poklesu byly změny ihned
v roce 1918, kdy se 750 000 původně římskokatolických věřících stalo zcela bezkonfesními a dalších
523 000 spoluvytvořilo Církev československou.
(Mišovič, 2001, s. 78)
SAKRÁLNÍ ARCHITEKTURA
Sakrální stavby okolo r. 1918
Na dobu, kterou z řady hledisek musíme označit za
přelomovou, reagovali architekti různě. Zdaleka ne
vždy šlo o jednoduchý přechod od tvorby historizující k tvorbě moderní. Někdy dokonce po rychlém příklonu k moderní jednoduchosti docházelo k návratu
k dekorativním historizujícím formám anebo ke střídání různých stylů u staveb bezprostředně po sobě
následujících.
Jako příklad umírněného a konsekventního tradicionalismu, který postupně integroval secesní, folklorní i moderní inspirace, lze uvést dílo Vladimíra Fischera, který v 1. polovině 20. století především na
Moravě realizoval asi 150 staveb. V roce 1908 byl
podle jeho návrhu dokončen kostel sv. Alžběty Durynské ve Vnorovech ve stylu v té době ještě aktivně
rehabilitovaného neobaroka. Tuto historizující tendenci však postupně opouští a přechází k přístupu
folkloristickému. Zde lze předpokládat vliv tvorby
Dušana Jurkoviče. (Osolsobě, 2008, s. 106)
Po válce realizovaný kostel sv. Jana Nepomuckého v Brně – Starém Lískovci z roku 1923 již s předchozí Fischerovou tvorbou kontrastuje svými
jednoduchými moderními formami, i když v tomto
případě jsou spíše důsledkem poválečných požadavků na hospodárnost stavby než výtvarného záměru
autora. Návrh kostela sv. Augustina v Brně z roku
1929 však již prozrazuje vědomý diskurs a kompromis mezi dekorativním a konstruktivistickým myšlením. (Osolsobě, 2008, s. 118)
Ačkoli v poválečných letech nebyla stavba nových
kostelů zdaleka prioritou ani nutností, proběhla
v Praze v roce 1919 velmi prestižní soutěž na projekt
katolického kostela Nejsvětějšího Srdce Páně na Vinohradech. Ještě před skončením jejího prvního kola
sepsalo 29 předních českých architektů dopis zadavateli soutěže, v němž žádali, aby návrh kostela byl
svěřen učiteli mnohých z nich, slovinskému architektovi Josipu Plečnikovi. (Šlapeta, 1991, s. 35) Stavba
je obtížně stylově zařaditelná s ohledem na autorův
osobitý projev kombinující klasicistní koncept s téměř postmoderní koláží citací starověkých architektur. Spolu s úpravami Pražského hradu pro prezidenta Masaryka je nejvýznamnějším architektovým
dílem v českých zemích.
Vrchol sakrální tvorby české meziválečné architektury tvoří, alespoň z hlediska dějin architektury 20.
století, puristické chrámové stavby, které svým stylem dokonce překračují hranice konfesí. Z katolických kostelů je to kostel sv. Václava v Praze – Vršovicích od Josefa Gočára, dokončený v roce 1930. Stejný
autor navrhl v roce 1927 pro Československou církev
husitskou Ambrožův sbor v Hradci Králové. Za stavbu srovnatelné kvality lze jistě považovat Husův sbor
v Brně od architekta Jana Víška z roku 1927. Všem
těmto stavbám je společný v té době takříkajíc celoevropský avantgardní charakter daný prostými geometrickými formami, bílou omítkou a oproštěností
od jakýchkoliv dekorativních prvků. Prostorový koncept je určován individualitou autorů, společná je
ovšem snaha o dosažení monumentálního působení
jednoduchými hmotovými prostředky.
100 %
90 %
80 %
70 %
60 %
50 %
40 %
30 %
20 %
10 %
0%
1910
1921
1930
římskokatolická církev
československá církev husitská
všechny evangelické církve
bez vyznání
Podíl jednotlivých náboženských vyznání v obyvatelstvu
(statistické údaje dle Mišovič, 2001)
ALFA 3 ¦ 2012
85
ARCHITEKTONICKO-HISTORICKÝ VÝSKUM
Kostel sv. Alžběty Durynské, Vnorovy – detail průčelí
(architekt Vladimír Fischer, 1908)
86
ALFA 3 ¦ 2012
Kostel sv. Augustina, Brno
(architekt Vladimír Fischer, návrh 1929, realizace 1930-35)
Kostel sv. Václava, Praha
(architekt Josef Gočár, 1930)
Výklad vývoje sakrální architektury okolo
roku 1918
Před začátkem 1. světové války jsou v české architektonické tvorbě patrné čtyři základní názory. V linii kanonických směrů je to diskurs mezi doznívajícími historismy i s jejich neoklasicistní vlnou a prvními díly
moderního architektonického uvažování, i když ještě bez podpory teoreticky formulovaného programu.
Mimo oblast tradičního architektonického kánonu
stojí svěží secesní tvorba inspirovaná obnovou vztahu architektury k řemeslu a užitému umění. A také
její geometrické variantě ne zcela cizí fenomén českého kubismu, hledající v krystalických formách výraz pro atmosféru nové doby. Nebylo však neobvyklé
ani prolínání několika z výše uvedených stylů v rámci
jednoho stavebního díla.
Po vzniku Československé republiky jsou patrné
dva základní protichůdné postoje vzhledem k mezinárodnímu architektonickému kontextu. Jedním je
akceptování avantgardního tvarosloví společného
všem progresivním evropským architekturám, druhým pak konzervativní tradicionalismus formovaný
místními podmínkami a požadavky.
Nově nabytá politická samostatnost byla jistě důvodem k demonstrativnímu prezentování svébytnosti národní kultury a architektura měla hrát díky
svému společenskému významu na tomto poli zásadní roli. Tento konzervativní proud někdy i záměrně zdůrazňoval znaky zjevně odlišné od zahraniční
produkce a precizoval prvky národního slohu. Mladá
československá demokracie upřednostňovala tento
styl pro oficiální veřejné stavby mající za úkol kromě vlastního účelu prezentovat navenek i důstojnost
nového státu. I mezi církevními stavbami je možné
najít případy uplatnění tohoto myšlenkového přístupu, zmínit je možno například Husův sbor Církve československé husitské v Olomouci navržený architektem Hubertem Austem, dokončený v roce 1926.
Bylo však dějinnou kombinací až ironickou, že Československo dostalo první možnost tříbit svůj národní kulturní styl v témže okamžiku, kdy většina
evropských kultur začala pod vlivem hrůz 1. světové
války národní tradicionalismy spíše opouštět a hledat nová východiska v čistotě a jednoduchosti moderního myšlení. Zklamání z otřesu či téměř rozpadu dosavadních pevných hodnot vedlo k nechuti vůči
minulosti obecně a někdy až naivně předpokládalo
možnost nového začátku ve všech oblastech života
bez rušivých hlasů historického svědomí. Bylo potom nanejvýš zřejmé, že chce-li mladá československá kultura v Evropě obstát, nesmí s těmito hnutími ztratit kontakt. Vyvstávalo tak dilema mezi
Česká sakrální architektura okolo roku 1918
kanonické směry
historizmus
nekanonické směry
kritika historizmu
arts & crafts
1900
kritika historizmu
secese
neoklasicizmus
kubismus
moderna
1910
secese florální
secese geometrická
1920
tradicionalizmus
národní sloh
funkcionalizmus
purizmus
konstruktivizmus
árt-déco
Schéma vývojové následnosti architektonických
směrů okolo roku 1918
konzervativním, tedy národním, a progresivním, tedy
mezinárodním, ztvárněním stavebních úloh, které
veřejný a reprezentativní charakter sakrálních staveb
rozhodně nezjednodušoval.
Především nová Československá husitská církev
hojně využívala možnosti nového a jednoduchého
funkčního stylu svých staveb k výraznému odlišení se
od tradičních staveb katolické církve, na kterou navíc
padal stín spojitosti s nedávno zaniklým rakousko-uherským mocnářstvím.
A byly to právě v kontrapozici vůči dosavadním autoritám nově nalezené formy, díky nimž mohla československá moderní architektura během krátkých
dvou desetiletí svobodného demokratického života
mezi světovými válkami stát v první linii evropského
kulturního vývoje. (Marek, 1998, s. 280)
Autor spracováva dizertačnú prácu na FA VUT Brno
na tému Česká sakrální architektura mezi roky
1900 a 1950 v mezinárodních souvislostech.
Školiteľ: prof. Ing. arch. Vladimír Šlapeta, DrSc.
Husův sbor v Olomouci
(architekt Hubert Aust, 1926)
Seznam použité literatury a pramenů
Zdroje obrázků
AGNEW, Hugh LeCaine. Češi a země Koruny české. Z anglického
originálu Czech and the Lands of the Bohemian Crown přeložila
Marcela Ouzká. Vyd. 1. Praha: Academia, 2008. 549 s. ISBN 97880-200-1626-3.
Obrázek 1: Podíl jednotlivých náboženských vyznání
v obyvatelstvu (statistické údaje dle Mišovič, 2001)
zdroj: autor
BĚLINA, Pavel – POKORNÝ, Jiří aj. Dějiny zemí Koruny české:
Od nástupu osvícenství po naši dobu. Vyd. 3. Praha – Litomyšl:
Paseka, 1995. 329 s. ISBN 80-7185-006-3, ISBN 80-7185-007-1
(soubor).
DVOŘÁČEK, Petr. Architektura českých zemí: Secese. Praha:
Levné knihy KMa, 2005. 127 s. ISBN 80-7309-287-5.
OSOLSOBĚ, Jana – FILIP, Aleš. Stylové proměny sakrálních
staveb Vladimíra Fischera. In FILIP, Aleš – SCHMIDT, Norbert
(eds.). Dům Boží a brána nebe ve 20. století: Studie o sakrální
architektuře. Vyd. 1. Brno: Centrum pro studium demokracie
a kultury – Mikulovské centrum pro evropskou kulturu, 2009.
169 s. ISBN 80-7325-197-0.
LUKEŠ, Zdeněk – HAVLOVÁ, Ester. Český architektonický
kubismus / Czech architectural cubism. Praha: Galerie Jaroslava
Fragnera, 2006. ISBN 80-239-8368-7.
MAREK, Jaroslav. Česká moderní kultura. Vyd. 1. Praha: Mladá
fronta, 1998. 376 s. ISBN 80-204-0674-3.
MIŠOVIČ, Ján. Víra v dějinách zemí Koruny české. Vyd. 1. Praha:
SOCIOLOGICKÉ NAKLADATELSTVÍ (SLON), 2001. 193 s. ISBN
80-85850-99-0.
ŠLAPETA, Vladimír. Chrámové stavby 20. století v našich zemích.
Umění a řemesla (U a Ř), 1991, č. 3 / 1991, s. 33 – 41, ISBN 807005-021-7.
Obrázek 2: kostel sv. Alžběty Durynské, Vnorovy – detail průčelí
(architekt Vladimír Fischer, 1908)
zdroj: http://www.mistopisy.cz/vnorovy_10392.html
Obrázek 3: kostel sv. Augustina, Brno (architekt Vladimír Fischer
1930-35)
zdroj: http://brno.biskupstvi.cz/petrov/images/kostely/
augustin-01.jpg
zdroj: Harold, Wikipedie, http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:
Brno,_náměst%C3%AD_M%C3%ADru,_kostel_svatého_
Augustina_(2).jpg
Obrázek 4: kostel Nejsvětějšího Srdce Páně, Praha (architekt
Josip Plečnik, 1928-32)
zdroj: http://scena.cz/index.php?o=4&c=16679&r=1&d=1
zdroj: Dezidor, Wikipedie, http://cs.wikipedia.org/wiki/
Soubor:Praha,_Jiř%C3%ADho_z_Poděbrad,_kostel.jpg
Obrázek 5: kostel sv. Václava, Praha (architekt Josef Gočár, 1930)
zdroj: http://www.farnostvrsovice.cz/fotogalerie/farnikronika?album=1&gallery=116
zdroj: Matěj Baťha, Wikipedie, http://commons.wikimedia.org/
wiki/File:Praha,_Vršovice_-_kostel_svatého_Václava_086.jpg
Obrázek 8: Schéma vývojové následnosti architektonických směrů
okolo roku 1918
zdroj: autor
Obrázek 7: Husův sbor v Olomouci (architekt Hubert Aust, 1926)
zdroj: Michal Maňas, Wikipedie, http://cs.wikipedia.org/wiki/
Soubor:Husuv_sbor_in_Olomouc_2.jpg
ALFA 3 ¦ 2012
87
ARCHITEKTONICKO-HISTORICKÝ VÝSKUM
Jak chránit poválečnou
architekturu?
Klára Mergerová
88
ALFA 3 ¦ 2012
Tlustá čára, kterou jsme v roce 1989 důrazně oddělili demokratickou současnost od čtyřiceti let socialistické beznaděje, přinesla v prvním porevolučním
období vlnu idealismu a nadějí na lepší zítřky. Nedůsledné vyrovnání s minulostí se ale propsalo do plošného odsuzování veškerých připomínek předchozího
režimu a na dlouhou dobu dopředu nám znesnadnilo
nezaujaté hodnocení. Také architektura jako nedílná
součást kulturního dědictví trpí stejnými předsudky a stereotypy, jakými jsme si zvykli hodnotit vše,
co nám čtyři desetiletí socialismu zanechala. Stavby
poválečné éry jsou nahlíženy prizmatem politického
režimu, ve kterém byly vytvořeny, a provází je malá
a jen pomalu vzrůstající popularita ze strany laické
a mnohdy bohužel i odborné veřejnosti. Z celého období od roku 1950 až do současnosti je v Praze chráněno pouze deset architektonických děl. Takto nízký
počet kulturních památek, jenž nemůže uceleně reprezentovat vývoj české architektury 2. poloviny 20.
století, svědčí o naléhavé povinnosti začít jednat.
Z jakých důvodů je v České republice prozatím památkově chráněno jen mizivé procento významných
staveb? Jaké faktory brání komplexnímu zhodnocení
poválečné architektury a její ochraně? Čím je architektura 50.–80. let specifická a čím je specifická její
případná ochrana?
Pro českou architekturu let 1948–89 je více než
kdy jindy typické užití specifických stavebních materiálů, vycházející z omezené nabídky stavebního
průmyslu, jenž znesnadňoval hledání individuálních řešení a preferoval masovou, převážně prefabrikovanou produkci. Práce architekta nespočívala jen
v projektovém navrhování, ale také ve vyhledávání
stavebních materiálů vyhovujících autorskému záměru. Úspěch každé realizace spočíval do jisté míry
i ve schopnostech architekta sehnat vhodného dodavatele a prosadit vlastní kreativní návrh řešení. Pro
dobovou tvorbu je charakteristické experimentování s novými konstrukcemi 1, práce s materiály, které
pro stavebnictví původně nebyly určeny, a nesourodé
kombinování typizovaných prvků s individuálními,
řemeslně vyráběnými.2 Šedesátá léta, prosycená vírou v neomezený technologický pokrok, zaznamenala
oblibu experimentovat s kombinacemi různorodých
materiálů. Čím menší nabídku trh, pokud se trhem
mohl vůbec nazývat, poskytoval, tím větší byla chuť
a odhodlání některých tvůrců dosáhnout i v limitovaných podmínkách svého cíle.
K přestavbám a odstranění jsou často náchylná
technická zařízení budov, která jsou nicméně jejich
nedílnými součástmi. Postupným nahrazováním
drobných prvků dochází k pozvolné proměně charakteru stavby. Příkladem může být dilema, se kterým
se památkové orgány setkaly při obnově vysílače na
Ještědu, konkrétně venkovních prvků z pohledového
betonu, podrobených během let vysokohorským povětrnostním podmínkám. Náročné klima způsobilo
poškození povrchové vrstvy betonu a korozi výztuže,
která dnes vyžaduje rekonstrukci. Záplatování betonu by ale zcela jistě nebylo s původním materiálem
vizuálně jednotné a vyvolává otázky, jakým způsobem s dosluhující konstrukcí naložit. Je technické vybavení součástí chráněné kulturní hodnoty? „Jakým
způsobem se postavit k autenticitě hmoty? Rezignovat na autenticitu hmoty a snažit se držet formu, tj.
dožilé prvky nahradit kopiemi? Držet nikoli formu, ale
pouze výraz, tj. dožilé prvky nahrazovat soudobými
formami v původním duchu?“ 3 Jak tedy se specifickými realizacemi nakládat? Do jaké míry je autenticita
původních materiálů důležitá pro hodnoty stavby?
Jakým způsobem se specifickými materiály dnes zacházet a jakým způsobem je chránit? Jak manipulovat s původními, často experimentálními stavebními
materiály, jejichž rekonstrukce je nejen časově a finančně náročná, ale navíc jen málo efektivní? Původní materiály lze již dnes vyměnit za současné náhražky s téměř identickým vzhledem, ale pokročilejšími
technologickými vlastnostmi. Je vhodné nahrazovat
nekvalitní, ale autentické materiály dnešními ekvivalenty, které rekonstrukci zajistí větší odolnost, ale trvale znehodnotí historické svědectví doby?
Jak chránit poválečnou architekturu?
Používání neobvyklých stavebních materiálů s sebou nese i další komplikace. Vlastnosti experimentálních látek nebyly v době použití dostatečně prověřené a až časový odstup či změny v užívání staveb
odhalily dílčí potíže. Moderní hygienické normy také
kvůli obsahu škodlivých látek vyloučily ze stavebnictví některé dříve běžně používané materiály. Obsah
azbestu nyní ohrožuje budoucnost některých významných staveb 20. století.
Jiné nároky jsou dnes kladeny i na energetické režimy budov. Současným podmínkám požadovaných
úspor spotřeby energie při provozu budov mnoho staveb z druhé poloviny 20. století neodpovídá,
a proto vyžadují rekonstrukce obvodových plášťů.
Obzvláště ohrožené rekonstrukcemi jsou stavby z období 2. poloviny 50. a 60. let, kdy se u nás začaly ve
velkém měřítku používat velkoplošné skleněné fasády. Lehké závěsové či výplňové pláště byly velmi neúsporné a intervence, jež mohou zajistit úspory v řádech desítek procent, jsou tedy nevyhnutelné; nutné
zateplení však může znamenat značný zásah do jejich
výrazu. Stěny, realizované v domácích podmínkách
po vzoru amerických „curtain walls“, mohou necitlivými zásahy snadno přijít o svoji lehkost a tím také
o osobitý charakter.
Omezený sortiment trhu tehdejšího Československa často znemožňoval architektům realizovat jejich
ideální vize. Architekti byli nuceni upravovat své projekty podle momentální nabídky místních či dominantních dodavatelů a vzdalovat se tak od původních
plánů. O to větší se může zdát dilema, před kterým
stojí dnešní památková péče. Jejím cílem je na základě podrobného stavebně-historického průzkumu
definovat hodnotné prvky a maximum jich uchovat
budoucím generacím. Co když je ale v dnešní době
pokročilé techniky možné uskutečnit konstrukční
postupy, které byly v Československu 60. let příliš
nákladné, technicky náročné či dokonce nerealizované? Památková péče se tak dostává na tenký let
pokušení učinit památku ještě původnější, než jakou
byla v momentě svého vzniku. O tom, zda je takový
postup správný, však pochybuje Rostislav Švácha.4
Jakkoliv oceňuje kvalitu a citlivé provedení rekonstrukce Ústavu makromolekulární chemie, klade si
otázku, zda je vhodné zhmotňovat ideální představu
Karla Pragera a de facto tím narušovat historickou
hodnotu skutečné stavby z počátku šedesátých let.
Chráníme historický stav, v jakém byla stavba v době
svého dokončení v roce 1964, nebo progresivní vize
Karla Pragera?
Do osudů hodnotných poválečných staveb se dále
zásadně promítá střet dvou zákonů – autorského
a památkového. V případě staveb 2. poloviny 20.
století dochází k situaci, kterou dosud památkové
orgány neřešily. Žijící architekt nejenže sleduje osud
svých staveb, ale také může v případě zásahů uplatňovat svoje autorské právo. Autorský zákon se zde
střetává s památkovým a pro osud stavby je zásadní,
kterým z nich se bude vlastník řídit.
Podle autorského zákona 121/2000 Sb.5 je chráněno architektonické dílo, kterým ovšem není fyzická
stavba (ta je definovaná jako „vyjádření architektonického díla“ 6), ale projekt, myšlenka, koncept. Zákon nejasně stanovuje povinnost vlastníka stavby
provádět zásahy se souhlasem autora, pokud se však
jedná o „přiměřené změny [architektonického] díla
v míře nezbytně nutné a při zachování hodnoty díla“ 7,
vlastník tuto povinnost ztrácí. Nezbytně nutná míra
je diskutabilní pojem a ze staveb nenápadně mizí
hodnotné prvky bez vědomí jejich autorů.
Chceme-li stavby chránit podle autorského zákona, dbáme na zachování umělecké hodnoty a autorského záměru, opomíjíme ale zároveň hodnotu
historickou. Stavebními zásahy dochází k poškození
nebo dokonce výměně původních materiálů za nové,
narušeny mohou být dobové konstrukce, zanedbány
charakteristické technologické postupy. Je však v případě nejmladších architektonických památek relevantní o historické hodnotě vůbec uvažovat a lze ji
posuzovat? Jsme pro krátký časový odstup schopni
objektivně hodnotit kvality architektonických děl?
ALFA 3 ¦ 2012
89
ARCHITEKTONICKO-HISTORICKÝ VÝSKUM
Dalšími hráči, kteří začali po listopadu 1989 výrazně vstupovat do problematiky památkové ochrany,
byli soukromí vlastníci staveb. Vlastnickoprávní spory a zdlouhavé majetkové restituce způsobily, že otázka památkové ochrany byla na počátku devadesátých
let odsunuta na okraj zájmu. Naděje, že se v porevoluční době podaří navázat na dynamičnost památkových orgánů z doby jejich vzniku, se nenaplnily.
Česká architektura vznikala v letech 1948–89 na
pozadí pokřiveného režimu, jehož dopad na soudobou praxi projektových ústavů a stavební kulturu
není možné zanedbat. Chceme-li ji však interpretovat a včlenit do vývojové linie dějin architektury,
musíme zhodnotit, zda měl politický režim dopad
také na vývoj architektonických forem, a zda je tedy
možné na architekturu daného období hledět politickou optikou. Historik architektury Petr Kratochvíl
v této souvislosti připomíná: „Náš pohled na minulost je vždy předurčen naší aktuální situací, která je
vždy i situací politickou. Je lepší, když jsme si této situovanosti vědomi, a jsme tedy také schopni ji kriticky reflektovat, než když si naivně myslíme, že můžeme
vystoupit z dějin a zaujmout nezávislou pozici nezaujatého pozorovatele.“ 8 Jakkoli je důležité vnímat
dobové politické souvislosti, je nutné se vyvarovat
prvoplánových odsudků architektonických děl jako
plodů režimu, se kterým se neztotožňujeme.
Autorka spracováva dizertačnú prácu na FA ČVUT
Praha na tému Aspekty ochrany poválečné architektury. Školiteľ: prof. Ing. arch. Matúš Dulla, DrSc.
90
ALFA 3 ¦ 2012
1
ŠVÁCHA, Rostislav, Česká architektura 1956–1970. In:
DUŠEK, Karel (ed.), Česká architektura 1945–1995 (kat. výst.),
Praha 1995, s. 43.
2
VORLÍK, Petr, Inventarizace interiérů televizního vysílače
a horského hotelu Ještěd. In: VORLÍK, Petr – FRAGNER,
Benjamin – BERAN, Lukáš (eds.), Ještěd / evidence hodnot
poválečné architektury, Praha 2010, s. 18.
3
SOLAŘ, Miloš, Televizní vysílač a horský hotel Ještěd:
Čeho chceme dosáhnout památkovou ochranou? In: VORLÍK –
FRAGNER – BERAN (pozn. 2)
4
ŠVÁCHA, Rostislav, Průkopnická rekonstrukce průkopnické
stavby, Stavba, 2003, č. 1, s. 50–51.
5
Autorský zákon č. 121/2000 Sb. je dostupný z www
http://www.nkp.cz/o_knihovnach/AutZak/Index.htm
6
Ibidem
7
Ibidem
8
KRATOCHVÍL, Petr, Filozoficko-historický pohled na blízkou
minulost, In: DOLEJŠ, Petr (ed.), Obnova památek 2011.
Co s architekturou 60. a 70. let 20. století? Praha 2011, s. 7.
Jak chránit poválečnou architekturu?
ALFA 3 ¦ 2012
91
ENGLISH SUMMARY
English
Summary
92
ALFA 2
3 ¦ 2012
What Kind of a Scientific
Problem a City is?
By Kristína Staněková
¦
¦
¦
¦
This paper briefly summarizes the progress
of scientific thinking in the course of 20th
century focusing on the emergency of system theory and its implications for urban
design research. This is done in the quest
for the verified method and conceptual
framework applicable to use when dealing with a complex and elusive problem
such as a city is. It was observed, that when
dealing with questions concerning a city we
rarely start from a point in which we define what kind of a scientific problem a city
poses. Not doing so we mostly put forward
definitions that don’t indicate scientific
method appropriate to use when exploring
this phenomenon. It exposes us to a danger
that we might unconsciously use methods
which can’t lead us to correct answers. The
nature of a problem, not our preference for
certain way of handling it, should guide our
decision.
There are three basic types of scientific
problems: problems of simplicity, problems of disorganized complexity and problems of organized complexity. They can’t
be approached in the same way. Problems
of simplicity are problems of two variables
for which the methods that rely on linear
causality can be used. Problems of disorganized complexity are problems of many
variables behaving in “haphazard” way, and
the questions they pose, can be answered
by the techniques of the probability theory and statistics. Problems of organized
complexity involve several variables whose
behavior is interconnected, all are varying
simultaneously but nevertheless they create an organized whole. Before the emergence of system theory in the first half of
the 20th century, science was not able to
successfully deal with these kinds of problems. City, too, happens to be a problem
of organized complexity and therefore it is
wise to approach it as such.
Conquering a City
Notes on the Interpretation of
Architecture and Urbanism of Totalitarian
and Authoritarian Regimes
By Marián Potočár
¦
¦
Based on our preliminary research on the
topic, this article presents some possibilities of particular theoretical approaches to
the problem of architecture and urbanism
in totalitarian and authoritarian regimes.
First section briefly introduces the view
on development of architecture and urbanism as a process with complex inner
dynamics influenced by universal ideas of
modernist development. Based on Michel's
Foucault's concept of Biopower, the link
between rationalization and development
of knowledge in modern states is suggested
as well as a tendency towards spatial distribution of social and power relationships.
The text then deals with the description of
Lefebvre's idea of space as a social product.
In his theory, architectural (spatial) practices become socio-spatial phenomena dialectically determining social relations.
Second section clarifies a few terms used
in urban landscaping which are influenced
by social conflict. The urbicide concept is
the key one here, i.e. planned assault that
targets constructed environment. Destruction of given landscape is imposed by the
side of power on a powerless group and is
followed by its reshaping in favour of the
former. Urbicide can be distinguished from
genocide as a systematic attempt for destruction of a possible alien existence rather than an alien existence itself.
The third section thus suggests a hypothesis that the processes of urbanization
and construction facilitated by totalitarian
and authoritarian regimes in Slovakia bore
distinctive features of urbicide.
Incorporation of a Complex of
Structures into the City Structure:
Current Research Results
By Jaromír Hainc
¦
¦
¦
In general, residential buildings and residential sector represent more than half of
the work of an architect. Sufficient housing
for people and the need for quality of living is a key issue in many countries, in the
Czech Republic as well. The long duration
of street layout has influence on the sustainability of cities. In this article, a specific
segment – housing complexes are studied
in terms of spatial integration and accessibility. The Space Syntax method is used to
analyze 15 selected housing complexes in
Prague. The conclusions are indicated with
preliminary interpretation of the analyses
results.
This study is part of the theme of Recently Built-up Areas and Their Integration
into the Pattern of a City. This article tries
to briefly inform and show the methods of
research used for better understanding of
spatial relations and integration of recently built up complexes. One of the key targets is to more deeply analyze the housing
estates – blocks of flats of collective housing built in the second half of 20th century.
English
Discovering Architectural
Records as a Process
By Valéria Gašparová
¦
¦
¦
¦
The ways of recording temporal and spatial
changes are linked to the discovering and
deductive explanation, scrutinizing ambiguities of urban situations with respect to
different degrees of organization and specific character of selected urban areas.
Recent design methodologies, influenced by possibilities of new technologies,
are directed at research of digital processes,
replacing thus the previous concentration
on form representation.
What do new time-space mapping techniques represent and how is it possible to
transcript temporal data into a visual geometrical record or into an abstract form
of script? Consequently, in which type are
these records processed, what is the character of programming languages and how are
they influencing the design process? A key
argument is that a record is conceived as an
indicator, an initiatory object and the starting point for design process.
The thesis focuses on research of new visual appearance and techniques of generating records stressing the dynamic aspects
of mapping. Through structural analysis,
the factors which have meaningful influence on the manner of record’s formation
are identified.
Evolution of architectural recording and
mapping is scrutinized from the viewpoint
of geometrical manipulations. Denotation
of record lies in identification of spatial
and temporal information and in discovering its visual-analytical strategies. The
complexity of architectural records is examined through oppositions: real time
contra computational time, visual appearance contra dematerialization, geometry
contra scripts. A significant phenomenon
surveyed is that of finding a relation between authors’s selected records, their manipulation and processing through computational procedures.
The results of the submitted thesis can
be applied in further conceptualization of
methodological design research.
The Role of Landscape Architecture
Profession in Studying and Planning
Processes in Czech Republic
By Martina Sarvašová
¦
¦
¦
This research shall focus on identifying the
process of studying landscape architecture
(curriculum, study abroad and exchange
opportunities), transition to practice (internships), everyday practice (architectural offices), and the process of registration
(authorization) and chamber memberships
(rights and obligations). The goal is to remove mental boundaries between planning
and design professions, between countries,
between the public and professionals, inhabitants and their habitats; thereby giving a professional freedom to collaboration
and promoting the arts in the public place.
In the Czech Republic we often refer to
landscape as countryside, everything what
is beyond the boundaries of cities and
called “greenery”. Within the cities, the
term landscape is generally re-mastered
and reduced into “gardens and parks”.
Landscape perception by inhabitants is
one of the basic principles which define
the role of landscape architects. If we don’t
recognize urban landscape as a domain of
landscape architecture, we cannot erase
the mental boundaries of other professionals and we cannot improve the profession
and public awareness, and in the Czech environment and conditions we cannot find
support. The perception of landscape environment is directly connected with the
perception of the profession itself, because
it is landscape architecture, which makes
place for the use of wide scope of knowledge and doesn’t treat it as individual or
isolated object.
The source document for defining and
comparing educational systems is a document created and approved by IFLA in
2008 called “GUIDANCE DOCUMENT for
RECOGNITION or ACCREDITATION Professional Education Programs in Landscape
Architecture”.
Research by design in renovation
of industrial heritage
By Vladimír Hain
¦
¦
¦
¦
Research of the industrial heritage should
be based on an interdisciplinary concept
that comprises technical, social, economic and cultural aspects."1 Its methods are
the methods of historical, material, documentation, technical but especially architectural research. The role of the architect
should be summary of all documents and
their subsequent implementation into the
final draft or to the variant designs.
There is no possibility to generalize one
correct solution or method in here. It is necessary to make the choice on a case by case
basis and also within the country or region.
The outcome of any research should not be
only known by the particular researcher,
but the conclusions should be adequately
presented to the interested public.
One experience teaches: “Cultural or industrial heritage is best protected if it is
protected by people themselves." The second experience says: “If people know only
a little about something they do not care
about it."2 The protection of the industrial heritage is still a hot topic in Slovakia because among people it is not enough
established and it is relatively unknown to
the general public.3 Current solution of the
issues of the industrial-era monuments in
Slovakia is just in the beginning of a long
journey, although professionals have already been dealing with this problem for
more than 15 years.
Nevertheless, even in our conditions we
can see the first quality designs in the field
of historic restoration of industrial heritage thanks to the interdisciplinary collaboration and also to the consistent application of methods, such as the Research by
Design, SWOT analysis or not less important inventory of architectural elements
and details.
In practical terms it would be appropriated that these methods became mandatory, because in terms of data collection
and procedures it's ensuring objective science works.
1
Colloquim dedicated to the industrial
heritage, Le Creusot, France 1976, article 1.2
2
MIHELIČ, B.: DEKD – The yuropean
Heritage Days, Institute for the Protection
of Cultural Heritage of Sloveni,
coordinator: BOŽNAR & PARTNER,
bouletin, printed by:SCWARZ, 8. pages
3
PÁSZTOR, P.: Introduction to the
adversary of dissertation on the topic
industrial heritage, TUKE (2011)
ALFA 23 ¦ 2012
93
ENGLISH SUMMARY
Soundscape of Urban Spaces in
the Conceptual Phases
of Architectural Design
By Matej Kamenický
¦
¦
¦
Soundscape has an important role in the
overall architectural ambiance in design
of public spaces. Acoustics of the designed
space, whether it is interior architecture
or urban exterior of public space plays an
important role in influencing the soundscape. Architects today do not usually take
the aural properties of their public space
designs into account during the conceptual
phase. This article suggests ways how to incorporate notion of soundscape and acoustic design into architectural design paradigms. However, the concept of soundscape
itself is too broad to address the acoustical
situations and qualities in detail. In addition, it is a term that addresses only aesthetical qualities of the given urban space.
Use of the sonic effect theory is briefly described and compared to the soundscape
concept. Suggested directions of research
on this topic in our professional conditions
include:
– Revealing the links between sounds,
sound situations and attractiveness of
urban areas. Is the difference between
expected and actual situation of the
sound acoustic reality of the space a reason for its rejection?
– The introducing teaching of aural architecture and acoustic design into schools
according to the model of Virginia
School of Architecture [16]
– Developing models, simulating methodology and designing sound environments in the project (arualisation
programmes as parallels to the visualization / modelling)
– Establishing an objective methodology
for qualitative description of the sound
situation in urban areas.
– Legislative requirements to involve the
public, which take into account the concept of soundscape. A good example is
the Charter of Linz – Linz Charter [17].
Creating awareness about the impact of
architectural elements on the resulting
sound levels in the proposed area.
Geometry of the Life Supporting
Forms in Architectural Design
By Radan Volnohradský
¦
¦
¦
¦
Human perception is a complex process
which mostly takes place on unconscious
level. Organs of sight play the major role
in perception of the space around us. New
field of study– neuro aesthetics is a link
to understand the incoming images and
reactions in our brain. In this context the
significance of fractal and sacred geometry structures as initiators of healthy
biochemical body production should be
stressed. Fractals are common in nature,
visible for example in snowflakes or in human air sacks. Their principle is evolving
by recursive repetition of an algorithm and
therefore creation of self-similar references
of great variety. We can perceive the loss
of fractal structures for example in urban
planning of a concrete block of flats (lack
of size variety). As we continue further to
architectural scale it is necessary to mention the matrix for almost every natural
fractal. No wonder that this can be found
as phi or Golden mean ratio (1:1,618…).
This number represents the essence of harmonic structures including sacred geometry as a system of life creation. Fibonacci
sequence frequently presented in nature
(rose bloom, cephalopod Nautilus) deals
with approximation to Golden mean and is
often visible in the form of the Fibonacci
curve. The Pythagorean geometry (as an interpretation of sacred geometry in Euclidean space) appears in its basis in simple
forms with strong metaphysical meaning.
Starting with point and circle we can continue with special shape of Vesica Piscis
through pentad and its star fractality on
a way to infinite possibilities. Famous symbol in art and architecture the Flower of life
gives the geometrical opportunity to transform itself to five Platonic solids (matter
creation). If all the above mentioned is
purposely worked into architectural design with sensitive holistic approach then
a space full of life force is created. The positive impact to human body could be measured and scientifically proven.
Continuity and Rupture in Digital
Architecture
By Júlia Kolláthová
¦
¦
¦
¦
Today our world seems to be unstable
and full of changes. The system, in which
we have believed in, provides us no longer with the feeling of security. Some talk
about the end of the world, others about
conversion. How does architecture response to these changes? Does it response
at all? Are the instability and uncertainty
dominating also in the world of architecture? Can architecture get anything from
this situation?
In the early 1990's, there were several
fundamental changes in our society. The
Cold War finished and the separation of the
world into East and West ended. The globalization has been further strengthened
by the world wide web availability to the
majority of people. In the world of art and
architecture prevailed interactivity, there
were created open source communities
based on the free information exchange.
The meaning of creation and originality
has changed. The development of computer technologies has brought unprecedented opportunities into the world of architectural design. After the initial excitement
from the new opportunities, at present we
are experiencing return to the traditional
way. The computer is like a tool, a mediator between man and nature. The interest of experts is increasingly exploring the
wild natural intelligence. The dominance
of Euclidean geometry is weakened by the
extension of non-Euclidean geometries. It
changed our understanding of space. These
changes led us to a significant discrepancy
between architectural visions and the reality of construction, which finally resulted
in the crisis of tectonics and scale. Some
consider it as application for an alternative
tectonics; others are trying to return to the
basis of architecture in geometry. Some
are experimenting with new materials and
technologies.
Perhaps the world of architecture is experiencing a crisis too, but as the Swiss
writer, playwright and architect Max Frisch
said: "A crisis is a productive state. You
simply have to get rid of its aftertaste of
catastrophe." 1
1
FRISCH, Max. Attributed statement [online].
Wikiquote: Febr. 2012 [cit. 2012-05-06].
Available at: http://en.wikiquote.org/wiki/
Max_Frisch.
94
ALFA 2
3 ¦ 2012
English
Evaluation of Sustainable
Architecture and its Use in
Architecture Teaching
By Hana Kasalová
¦
¦
¦
There are many methods used for evaluation of buildings and methods that help us
to achieve that the structures are built sustainably. They differ not only in methodology, but also in the target group, to whom
the evaluation is determined.
Each sustainable building represents extra-standard for now and it should be the
basis from which each architect should proceed. An architect can influence the future
of the building and predict the degree of
its 'sustainability' in the process of design
of its concept. For this reason it is really
important to focus on application of sustainability assessment in architecture education and to teach students to investigate
the basic principles of the project sustainability in the development of an architectural concept.
At the Faculty of Architecture in CTU, in
the Design Studio of Assoc.prof. Ing.arch.
Schleger, an evaluation method called 'ecoparameters' was developed. Thanks to the
so-called 'eco-parameters' the level of sustainability of a building can be influenced
in early stage of the design process. The
process of sustainable building design is
not only based on the technical parameters
and physical properties of individual components of the building, but especially on
the experience and the talent of the architect and the team. It is not posible to reach
the quality and comprehensive architectural design with just the use of all specified
parameters on the list. It should be noted
that a sustainable quality of the building
is given rather more with the clear architectural concept based on thorough knowledge and philosophy of the architect.
Participation in international competition SolarDecathlon can be considered as
an example where students have the opportunity to learn how to design a sustainable
building. It is a prestigious student competition where twenty university teams
selected from around the world are confronted in the design and construction of
an attractive, energy-efficient house powered only by the solar energy. Participation
of students of the Faculty of Architecture
CTU in this international competition in
2013 is a great success.
Strategies for Implementation of
Greenery into Buildings within
Settlements Development
Importance and Some Examples from
Foreign Cities
By Zuzana Krivošová
¦
Significance of strategy is in every case
important, because it provides tools and
methods necessary to achieve objectives. In
case of creating green cities, one of strategies used is an implementation of green
roofs and walls into planning documents,
strategies and regulation principles.
This article presents three different
strategies for implementation of greenery
as part of building construction, into strategic and planning documents of cities. All
example cities are from German speaking
countries, where such way of regulation
was made for the first time. Three different reasons for implementing greenery to
building constructions and three different
strategies will be presented.
Tools for the strategies are different, but
from all of them three main ones can be
determined:
– Regulatory – in strategic and planning
documents
– Financial – allowances, reduction of
fees and taxes, etc.
– Supportive – the competition, free consultations, information seminars, training and so on.
A Place for a Big Family
By Kateřina Katovská
¦
¦
¦
¦
¦
The article is dedicated to family housing
and, above all, to housing options for large
families in a city centre. It describes an example of protected housing and highlights
the problems related to living in the city
centre, which appears to be growing large,
along with its impact on the development
of such cities and society. Like most European countries, the Czech Republic faces
a low birth rate. The current fertility level ascertained by the Czech Statistical Office does not provide simple reproduction
rate of the Czech Republic’s population.
In this context, the government strives to
support families with children requiring
specific care, including e.g. foster care or
support families with three or more children and provide them with education and
general social development. Statistics indicates that almost four and a half per cent
of families in the Czech Republic have four
or more children, suggesting that this concerns families of six or more. This is not
a small number, considering the fact that
the today’s city flats are usually designed
for a family of four, at most. Though spacious, these apartments’ typological rules,
allowing common housing for six people otherwise, are being overlooked. This
might be reason why large families live
mostly in rural areas. Nevertheless, reasons
are plain enough. Almost each such family
responds that living in the country is easier.
They have land and house of their own, and
a garden, which is undoubtedly necessary
for a large family. On the other hand, the
city offers numerous activities for teenagers and better job opportunities, as well.
The question is, whether the current situation allows for a good-quality family urban
housing. Does the city offer what a family
needs? What do they bring to the city, on
the contrary?
The question is whether the current situation allows for quality family housing in
the city. In this article, I mention hofjes pros
only marginally. These do not solely present a clever use of patio, but also a radical
idea of protected family living in the city
and the family living itself. In many ways,
this example can change the current opinion of design of new housing units, and, although based on the use of courtyards, it
consists in more than just building-up the
free space, after all.
ALFA 23 ¦ 2012
95
ENGLISH SUMMARY
Influence of globalization
on the transformation of Prague
By Anna Háblová
¦
¦
¦
¦
Globalization is still an unfinished, spontaneous and uncontrolled process of increasingly intensive integration of countries
of the world in a single economic system,
which occurs since the seventies of the
twentieth century. (Mezricky, 2006a; Sykora, 2000). Globalization affects all disciplines, including architecture and urban
planning. One of the aims of the research is
to find out how the process of globalization
affects the appearance of Prague. "Globalization leads to a redistribution of power
from national governments to multinational companies, from public to private
sector. The still growing voices point out
that at present, the real power is concentrated in the hands of multinational companies." (Sýkora, 2000:11)
The key to name the sorts of influence of
globalization is the power of private sector
and the multinational capital. The areas of
the most visible influence of globalization
on Prague are:
– skyscrapers and tall buildings –
the Pankrac plain
– administrative complexes – BB Centre
(1993), River City Prague (1996)
– shopping malls – historic city, inner
city, edge of the city, outside the city
– airport and transport infrastructure
– functional transformation of the historic centre
– residential zones – lucrative areas in
the city
– suburbia – almost all of Central
Bohemia
– brown fields – Holešovice
The common characteristic feature of influence of globalization is the relationship to the city. Globalisation closes the
city parts into their own introverted world,
they are showing their backs to the rest of
the city. This leads to formation of empty
spaces, deaf holes and inner peripheries in
the city.
Another characteristic feature is predetermination of these parts for a certain group of people. Skyscrapers and
administrative complexes are for people
working there, shopping malls for people shopping there, residential zones
and suburbia for people living there.
96
ALFA 2
3 ¦ 2012
The Urbanity in the Cities is Dead.
Long Live the Urbanity in the
Shopping Centres!
By Lucia Štefancová
¦
¦
¦
City functions as a living organism with its
arteries, skeleton, supplemental tissue in
form of residential areas and people who
represent the essential nutrients inside
its vein flow. Over the last few years other
organisms have started to appear in a city
– shopping centers, which absorb large
groups of the city visitors mainly by their
content, organization and overall visual appearance, which causes the life in the city
centres to be slowly dispersing. It is important to examine the reasons why people
have become so fond of them and how this
knowledge can be used to return life back
into the city centres.
New shopping centers have become
great rivals to the city centers. Shops, services and civil amenities migrate from the
centre of town to rented spaces in shopping
centers. In particular, historical city cores
are becoming “folk museums for tourists”
and provide only a limited range of functions – mostly restaurants and cafes. City
centre’s weakness, in comparison with
the shopping centers, is mainly in a relatively low quality of its urban spaces and
an absence of functions and activities. On
the other hand, only the city can offer an
unique atmosphere and an identity formed
by its history. Furthermore, city centre can
provide its visitors with calm relaxing zones
with vegetation, which are not present in
shopping malls.
Apart from that, shopping centers are
a phenomenon, which can appropriately fill
in the missing functions of the city. If all
the citizens would spend their time only in
one place, the city would be over crowded.
Urban spaces should be flexible to a certain extent and be able to react to some
changes (seasonal activities, markets, etc.).
Changing the function, decoration or activities should motivate people to spend
time at squares and streets. Emphasizing
an ambience of such spaces by forming
their identity, which has disappeared over
time, would help create a greater variety of
different environments to spend free time.
Increase in Density as a Strategy for
the Development of Satellite Villages
and Rural Settlements
By Milan Šuška
¦
¦
¦
An increasing density of rural settlements
is a known phenomenon in history. This article presents domestic and foreign examples of a density increase, theories, methods and reasons in terms of sustainability.
It usually used to happen because of heritage division or because various regulations on the protection of natural resources. An example is a regulation from 1767,
which forbade building up in specific areas of a village within the whole Habsburg
monarchy. Interests for increasing density
might be various, but what is important is
that those interests lead to social welfare.
The article also shows legislative barriers
and conflicts within contemporary social
trends. Zoning plans provide lots of sites
for development, which result in the waste
of soil, a very limited and irreversible natural resource. Due to the global economic
relations, agricultural land is used as the
cheapest building site for "commercial
waste of the consumer society." Building
Act does not distinguish between urban
and rural environment. Current legislation is applied generally in every situation,
regardless of scale or traditional development systems.
Second part of the article focuses at students’ projects within the Urban Design II
course, where students tried to raise density in a particular area and upgrade it, too.
Increasing density in our social environment might seem like an urban utopia which is not based on a social demand.
But it is one of approaches to sustainable
development of suburbs and rural settlements without using more land, particularly in areas with limited development
(national parks, PLA, etc.).
English
Natural and Man-Made Environments
in Context of River Banks
By Tomáš Hanáček
¦
¦
¦
¦
Degraded river waterfront areas become
the subject of revitalization in many European cities. Many cities dispose of the attribute of a city on water or the water-city.
How can we evaluate the potential of the
area, which combines the natural with the
man-made environment? Intelligent urban
development is based on revelation of territories. The main goal of this process is to
define and implement the most efficient
conceptual instruments to take into account the living environment.
The river environment as the part of an
urban area consists of four basic parts1:
– man-made environment
– natural environment
– social environment
– cultural environment
The river disposes of specific social and natural history in the sense of time and space.
The hybrid form of environment is affected
by the dynamics of social development and
geographical morphology. Termination of
the barriers between society and the natural environment creates opportunities for
the development of specific cultural environment. Each one of this quaternion represents specific requirements of society.
Multidisciplinary review of the theme and
discussion with the public provide opportunity to the comprehensive understanding of the issue.
The philosophy of dualism can help us to
examine the interaction and relationships
between man-made and natural environment. The Greek philosopher Armenides
developed the philosophical approach in
the context of European philosophy and
culture, analogous to Greek philosopher
Platon and the French theorist Descart.
The philosophy of dualism is closely linked
with the dialectic of space and its search
for harmony between development and the
maintenance of values of the past.
Research on the optimal evaluation of
the character and potential of the riverbanks areas is the main goal of this work.
Activation of both river banks and mutual coordination create conditions for
the formation of “the city on water''. Cultural environment with opportunities for
further development in time and space
should be the result of the formation of
river banks and urban public spaces. The
movement in space/time influences the
site considerably. Architects declare that
this is the protest against universal trends
that are anonymous and against coca-cola
architecture.
In the case studies of my PhD thesis we
use similar methods SKETCH and GO, which
combine the multi-sense perception of the
environment through short movies and
sketches as instruments of urban vision
development.
Analytical method SKETCH and GO supports the method Research by Design. This
method searches opportunities how to optimize solutions for design in urban space
through multi-sense perception of the
environment. An important aspect of the
method is its multidisciplinary applicability and possibility of comparison of each researched element.
We focus on two Slovak towns (Bratislava and Trenčín) in our case studies. Two
major rivers flow trough these towns
(Bratislava – Danube and Trenčín – Váh).
In both cases we can develop the philosophy of different riverbank character (natural and man-made). Different scales of the
urban space provide verification of the hypothesis in practice. The urban vision of the
square on water provides a unique proposal
of a riverbank as a public space. It is clearly
defined by the river and two bridges over
the river. The square on water brings a new
element into the urban regional character.
The phenomenon of the pedestrian bridge
described in this case collects and reveals
the symbolic value of the site.
Innovative transformation of the riverbanks opens the ways and public interest
for creation of high-quality public spaces
with a unique cultural identity of the 21st
century. We need strategies that minimize
negative cultural interferences and maximize both historical and natural benefits
of the riverbank public space.
The Potential and Limits of
Abandoned Industrial Sites
By Zuzana Haburajová-Kepičová
¦
¦
¦
¦
Abandoned industrial sites represent
a specific and severe interdisciplinary issue.
Negative impacts primarily affect the immediate surrounding area. They also have
considerable impact on the overall image
of the city with regional impact. Although
these locations represent a great potential
for the city particularly in terms of contact with the existing urban structures,
frequently in tangency with the central or
residential areas, but also in terms of existing transport service, infrastructure, buildings, organization schemes etc.
Significant potential is represented by
the area as a space for new urban development, it provides opportunity for urban
intensification, the proximity to the central area, new utilization opportunities of
existing buildings, transport services and
infrastructure.
The main objectives are preservation
of the industrial layer as a constituent of
cultural heritage, effective utilization, the
complementation of urban functions, continuity of public places, implementation of
different requirements and interdisciplinary compromises, long-term strategies of
development and assignment of sustainability, withdrawal of tension among diverse urban structures in immediate contact, contamination disposal, elimination
of negative impacts and creation of positive image of the location and subsequently of the image of the city and region.
Crucial problem in the process of transformation and assignment of sustainability is the selection of suitable utilization.
It is important to take into consideration
particular conditions remarkable for each
locality. Selection of new function depends
on mutual relation of the site and the central area. It also depends on the extent of
contamination and impact on users’ welfare and the environment.
The Influence of Founders of
Thread Factory in Bratislava on its
Architecture
By Veronika Kvardová
¦
¦
¦
As shown by the comparison of the examples in the paper, it can be said that the
architecture of buildings made use of various principles. First of all, the architectural form and decoration of the building was
influenced by its function. Next influential
elements were the owners and the architects. An influence of foreign investors and
their previous building experience is still
visible at current structures, too. However,
the local building tradition was also one of
the formative impulses which influenced
the look of buildings within an establishment. Last but not least is the form and
decoration influenced by the time of its origin and advance in the building industry
in the field of new construction materials.
The brick, as an easily accessible building
material, created the basis of all buildings
and was markedly expressed on the façade
in spite of the fact that the bearing system
was created by cast iron or concrete.
As a result of the combination of all categories of influences and impulses, which
created industrial architecture, a special
look of factories forming their cognitive element in the landscape, was created thanks
to the place of its creation. In spite of owners, builders, functions or the environment
a new building, inspired by decorative elements from the whole spectrum containing
not only industrial building, was accomplished. By blending these parts, an ideal
space for machines was created, gave work
to people and now marks past prosperity of
the region. Decorative attributes of these
buildings emphasize their importance in
our history and create an image of cities.
1
enviroment partition according to Christian
Norberg Schulz (Genius Loci)
ALFA 23 ¦ 2012
97
ENGLISH SUMMARY
Textile factory TIBA, Beroun –
"Alte Weberei" – Old Weaving Mill
By Petr Šimr
¦
¦
¦
¦
This article is a summary of information
about the textile factory in the city of Beroun and its history. It also deals with its
architectural analysis based on the found
extensive project documentation and physical inspection of the examined object. The
analysed structure is related to important
historical milestones. The photographic
documentation of the current layout and
the examined state of the buildings has
been the other researched aspects. Numerous photos backed by detailed analysis of
the examined aspects document the condition of the building. Intensively researched
were irregularities in available text sources on the initial building mills. They were
proved thanks to comparison of the texts
to historically valuable images and a large
complex of drawing documents. The drawings provided for historical, technical and
scientific purposes a very good idea of size,
shape, disposition and location of individual buildings in the area, the dates of their
construction, further reconstructions, and
functional conversions. This is a great benefit not only for scientific purposes.
This case study is an unpublished part
of extensive scientific work which is part of
the thesis on "Industrial Heritage in Beroun." Research of the Beroun Tiba textile
factory started in January 2011 and today
some of the topics – such as textile factory
history, architecture, technology and technical equipment of buildings, industrial
heritage, and the use of degraded sights
or industrial archaeology are still relevant.
Other topics such as Fire Sprinkler progress, statics of the buildings, underground
conduit network, vertical lines of the textile factory, etc. are still under research.
98
ALFA 2
3 ¦ 2012
Czech Sacral Architecture in the
Period about 1918
By Jan Obrtlík
¦
¦
¦
¦
The article deals with Czech sacral architecture, in particular, historical moment.
Because of the slow movement in the architectural area in comparison to politics,
a certain zone of immediate historical period is chosen, which corresponds to the
speed of architectural evolution. The midpoint of this imaginary zone on the historical axis is the year 1918, the year of political
establishment of independent Czechoslovakia. In the present work the church architecture and the architecture of related
buildings is studied mostly from the viewpoint of reactions on the progressing society events.
After the political establishment of the
Czechoslovakia, there are two basic contradictory relations with an international
architectural context. The first of them is
the acceptance and co-creation of the formal language of the European avantgarde,
the second than the conservative traditionalism formed by the local conditions
and requirements. The avantgarde created
the same formal language across the borders of all progressive European countries
marked by simple white-plastered volumes
without any decoration. The national traditionalism in the opposite tried to form
a local formal style suitable for expressing
the dignity and values of the new state and
at the same time integrating inspirations
from local folklore.
It is an irony of modern history, that the
first chance for the Czechoslovak culture to
build an original national style was after
the World War I when most of the Europe
tried to start a brand new epoch and forgot
the disappointments of the past.
Anyway these were the two decades of
liberty between the World Wars during
which the young Czechoslovak democratical culcure could stand in the first line of
European cultural development.
How to Preserve Post-War
Architecture?
By Klára Mergerová
¦
¦
¦
¦
The thick line which in 1989 definitively divided our democratic present from the forty years of socialist period caused that the
early post-revolutionary period was full of
idealism and hopes for better future. However, the inconsistent settlement with the
past resulted in a general refusal of any allusion of the former regime and impeded a
detached look for a long time.
Architecture, as an inseparable part of
the cultural heritage suffers from the same
prejudice and stereotypes by which we got
used to judge all remains of the forty socialist years. The post-war buildings have
been regarded through the prism of the political regime of that time. Their popularity
is still growing very slowly not only among
the general public, but also among experts.
In Prague there are only ten buildings from
the period after 1950 protected as a cultural heritage. Such a small amount cannot fully represent the evolution of Czech
architecture of the 2nd half of the 20th
century. Which factors impede a complex
evaluation of Czech post-war architecture
and its preservation? What are the particularities of this architecture and of its potential preservation?
Today’s approach to post-war architecture is determined by several different
aspects such as usage of specific building
materials accessible on the limited socialist market, which are difficult to maintain
or reconstruct. The post-war constructions also face different energetic and
hygienio demands, resulting from different laws and mainly from the political
misinterpretation.
Autori ¦ Authors
Autori ¦ Authors
EDITORIÁL
doc. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková
Fakulta architektúry STU Bratislava
[email protected]
TEÓRIA ARCHITEKTÚRY
A METODOLÓGIA VÝSKUMU
Ing. arch. Zuzana Krivošová
Fakulta architektúry STU Bratislava
[email protected]
Ing. arch. Kateřina Katovská
FA VUT Brno
[email protected]
URBANIZMUS
Ing. arch. Kristína Staněková
Fakulta architektúry STU Bratislava
[email protected]
Ing. arch. Marian Potočár
Fakulta architektúry STU Bratislava
[email protected]
Ing. arch. Jaromír Hainc
FA ČVUT Praha
[email protected]
Mgr. art. Valéria Gašparová
VŠVU Bratislava
[email protected]
Ing. Martina Sarvašová
FA ČVUT Praha
[email protected]
VÝSKUM NAVRHOVANIA
Ing. arch. Vladimír Hain
Fakulta architektúry STU Bratislava
[email protected]
Ing. arch. Matej Kamenický
FSv ČVUT Praha
[email protected]
Ing. arch. Radan Volnohradský
FA VUT Brno
[email protected]
Mgr. art. Júlia Kolláthová
VŠVU Bratislava
[email protected]
Ing. arch. Anna Háblová
FA ČVUT Praha
[email protected]
Ing. arch. Lucia Štefancová
Fakulta architektúry STU Bratislava
[email protected]
Ing. arch. Milan Šuška
FA VUT Brno
[email protected]
Ing. arch. Tomáš Hanáček
Fakulta architektúry STU Bratislava
[email protected]
Ing. arch. Zuzana Haburajová-Kepičová
Fakulta architektúry STU Bratislava
[email protected]
ARCHITEKTONICKO –
HISTORICKÝ VÝSKUM
Ing. arch. Veronika Kvardová
Fakulta architektúry STU Bratislava
[email protected]
Ing. arch. Petr Šimr
FSv ČVUT Praha
[email protected]
Ing. arch. Jan Obrtlík
FA VUT Brno
[email protected]
Mgr. Klára Mergerová
FA ČVUT Praha
[email protected]
Ing. arch. Hana Kasalová
FA ČVUT Praha
[email protected]
ALFA 3 ¦ 2012
99
ARCHITEKTONICKÉ LISTY
FAKULTY ARCHITEKTÚRY STU
ARCHITECTURE PAPERS
OF THE FACULTY OF ARCHITECTURE, SUT
ročník ¦ volume 17
rok ¦ year 2012
číslo ¦ number 3
Redakčná rada ¦ Editorial board
doc. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková
predsedníčka redakčnej rady ¦ chair of the editorial board
doc. RNDr. Ingrid Belčáková, PhD.
prof. Ing. arch. Julián Keppl, PhD.
prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD.
doc. PhDr. Magdaléna Kvasnicová, PhD.
doc. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD.
doc. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD.
prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc.
Ing. arch. Mária Topolčanská, PhD.
Šéfredaktorka ¦ Chef editor
Ing. arch. Irena Dorotjaková
Jazyková redaktorka ¦ Editor
prom. fil. Blažena Moravčíková – slovenské príspevky/Slovak contributions
Ing. arch. Lenka Popelová, PhD. – české príspevky/Czech contributions
Anglický preklad ¦ English translations
Mgr. Jarmila Archlebová, PhDr. Danica Brečková, Mgr. Zuzana Motešická, PhD.
Grafická koncepcia a layout ¦ Graphic concept and layout
Mgr. art. Matúš Lelovský
Mgr. art. Juraj Blaško
Príspevky posúdili členovia vedeckého výboru konferencie VEDA VO VÝSTAVBE
Contributions were reviewed by scientific committee members
of the Science in Progress conference
prof. Ing. arch. Matúš Dulla, DrSc.
doc. Ing. arch. Irena Fialová
doc. PhDr. Magdaléna Kvasnicová, PhD.
doc. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková
prof. Ing. arch. Hana Urbášková, Ph.D.
doc. Ing. arch. Maxmilián Wittmann, Ph.D.
Fotografie ¦ Photos
Archív FA STU, archív autorov
FA STU and authors’ archives
Vydáva ¦ Published by
Fakulta architektúry STU
Námestie slobody 19, 812 45 Bratislava
www.fa.stuba.sk
tel.: + 421 918 665 026, + 421 2 57 27 61 78
e-mail: [email protected]
Tlač ¦ Printed by
BIND print, s. r. o.
Amurská 36, 821 06 Bratislava
Vychádza štvrťročne ¦ Published quarterly
ISSN 1135-2679
Evidenčné číslo MK SR: EV 4209/10
Cena: 1 €
Toto číslo vychádza s podporou Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. ALFA 3 ¦ 2012
ISSN 1135-2679

Podobné dokumenty

Číst celou práci v Pdf

Číst celou práci v Pdf Půda jako znečištění Z environmentálního hlediska je zajímavý vědecko-hygienický náhled na půdu z přelomu osmnáctého a devatenáctého století, který ji vnímá jako zdroj nebezpečných výparů, odporné...

Více

13/2012 - Kulturní noviny

13/2012 - Kulturní noviny veřejnost z velké části lhostejná, nebo ho dokonce přijímá s nedůvěrou. Mládež poznává Lidice jako školní učivo, k  němuž si nevytváří osobní vztah. V  rámci projektu proto chceme Lidice očistit od...

Více

Architektonicky koncept z perspektivy udrzitelnosti

Architektonicky koncept z perspektivy udrzitelnosti a architektonického konceptu v perspektivě udržitelného vývoje.  Navíc  se  domnívám,  že  správným  řešením  je  technický  pokrok  (což  se  nevylučuje  s poučením  se  z minulosti a tradice, při...

Více