docDrevný odpad... Čo s ním? - Energetické centrum Bratislava
download 
Stížnost Transkript
Drevný odpad... Čo s ním? - Energetické centrum Bratislava
Drevný odpad... Čo s ním? 1. Úvod 1. ÚVOD Na Slovensku považujeme za základné „energetické nosiče” klasické palivá, ako uhlie, ropa, zemný plyn. Využívanie obnoviteľných energetických zdrojov je v podstate návrat k energetike „starých čias”. Ľudia využívali energiu od nepamäti. Kúrili drevom, využívali geotermálne pramene, rieky im slúžili napríklad na splavovanie dreva, voda v mlynoch poháňala mlynské kolesá... Využitie uhlia, ropy, či zemného plynu priniesla až doba industrializácie. Rozvoj dopravy a priemyslu so sebou zákonite priniesol zvýšené potreby energie. Tempo hospodárskeho rastu sa neustále zvyšovalo, ale dnes už vidíme, že tieto klasické energetické zdroje sú obmedzené. Ich zásoby ľudstvu vystačia len na niekoľko desiatok rokov, ako je to v prípade ropy a plynu, resp. na niekoľko storočí (uhlie). Skutočnosťou však zostáva, že spotrebovanie týchto zdrojov neovplyvní budúce generácie len tým, že vlastne už nebude čo spaľovať, ale prinesie aj následky, ktoré spaľovanie fosílnych palív so sebou prináša. Globálne klimatické zmeny, kyslé dažde, odpady. Dôležitý nie je len aspekt environmentálny, ale aj ekonomický. Slovensko patrí medzi krajiny chudobné na zdroje klasických palív. Je odkázané na dovoz zo zahraničia. Táto skutočnosť je hlavnou príčinou veľkého deficitu zahraničného obchodu, na ktorom sa dovoz palív podieľa najvýraznejšou mierou. V ročnej bilancii dovozu predstavujú objem až 40 miliárd Sk. To, či je možné súčasný nepriaznivý stav zmeniť, súvisí s odpoveďou na otázku, či existuje alternatíva ku klasickým palivám. Oddávna predsa platí, že slnko ako základ obnoviteľných zdrojov energie je jediným zdrojom, na ktoré sa ľudstvo môže plne spoľahnúť. Slnečná energia nám dokáže poskytnúť všetko, čo od energie požadujeme a to veľmi jednoducho, čisto a bez rizika. Teplo, elektrickú energiu, ale aj palivá – to všetko je možné získať. Prostredníctvom slnečnej energie alebo energie z nej pochádzajúcej – biomasy, veternej a vodnej energie – vieme vyprodukovať tepelnú, elektrickú, mechanickú energiu a pod. Publikácia „Drevný odpad... Čo s ním?“ vznikla ako reakcia na skutočnosť, že obyvateľstvo Slovenskej republiky nie je dostatočne informované o možnostiach využívania biomasy na báze drevného odpadu ako obnoviteľného zdroja energie. Jedným z hlavných problémov, ktoré je v tejto oblasti potrebné prekonať, je zmeniť chápanie odpadového dreva v očiach verejnosti. Z kategórie „odpad“ je ho potrebné presunúť do kategórie „surovina“, ktorú je možné výhodne energeticky zužitkovať. Nedostatok informovanosti spôsobuje podceňovanie priaznivého vplyvu využitia drevného odpadu na životné prostredie a ekonomiku regiónu a krajiny. Platí to často i o kompetentných pracovníkoch ochrany životného prostredia a energetiky. Využiteľný potenciál drevnej biomasy na Slovensku predstavuje 1,3 milióna ton ročne s energetickým ekvivalentom viac ako 26 PJ. V súčasnosti je z tohto potenciálu využívaných len o niečo viac ako 20 %. [2] Priaznivý vplyv spaľovania drevného odpadu na životné prostredie spočíva v tom, že v porovnaní s klasickými fosílnymi palivami vzniká výrazne menšie množstvo emisií. Pri spaľovaní drevnej biomasy nedochádza k nárastu CO2 v atmosfére, pretože pri spaľovaní sa uvoľní len toľko uhlíka, koľko sa ho pri jeho raste prostredníctvom fotosyntézy z atmosféry naakumuluje. Vydanie publikácie “Drevný odpad… Čo s ním?” si kladie za cieľ sprístupniť odbornej a laickej verejnosti všetky tieto aspekty. Publikácia obsahuje celkové zhodnotenie potenciálu drevného odpadu na Slovensku, environmentálne, legislatívne a ekonomické aspekty jeho využitia, prehľad dostupných technológií, prípadové štúdie zo Slovenska a iných krajín. Súčasťou publikácie je databáza výrobcov a dovozcov technológií spracovania drevného odpadu a jeho spaľovania. Publikácia je určená pôvodcom odpadov, manažmentom drevárskych podnikov, energetickým spoločnostiam, orgánom štátnej a miestnej samosprávy, výrobcom technologických zariadení na spracovanie odpadu, ako aj všetkým, ktorí sa venujú alebo plánujú venovať sa zberu, úprave a zhodnocovaniu odpadov. Táto publikácia vznikla za finančnej podpory programu ENERGIE Európskej komisie. V texte sú uvádzané viaceré slovenské i zahraničné firmy. Ich uvedenie nie je založené na komerčnej báze, ale má za cieľ urobiť dôkladný prehľad sektora spracovania drevného odpadu na Slovensku. Snahou autorov bolo do publikácie zaradiť všetky známe spoločnosti a organizácie činné v tejto oblasti. Autori Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 5 Drevný odpad... Čo s ním? 2. Drevo – zdroj energie 2. DREVO - ZDROJ ENERGIE Od začiatku vývinu ľudstva človek používal prírodu ako zdroj nekonečného množstva surovín, teda aj energetickej suroviny. Najprv to bolo drevo, uhlie, rôzne rudy, neskôr ropa, zemný plyn a iné suroviny, ktoré bol človek postupom času schopný spracovať. V minulosti sa považovali zdroje ropy, uhlia, zemného plynu za nekonečné a nevyčerpateľné. Dnes už vieme, že to nie je pravda. Zásoby uhlia sa odhadujú na 225 rokov, ropy na 40 rokov a zemného plynu na 25 rokov, obrovské množstvá týchto surovín sú ukryté vo veľkých hĺbkach oceánov a morí, avšak v súčasnosti ešte nepoznáme takú technológiu, ktorou by sme boli schopní tieto zásoby využívať [18]. Tento fakt nás núti hľadať nové zdroje, resp. hľadať nové, efektívnejšie technológie využitia už známych obnoviteľných zdrojov, ktoré sú prakticky nevyčerpateľné. 2.1 OBNOVITEĽNÉ ZDROJE Množstvo energie, ktoré Slnko vyžiari za jeden rok, je 107 TWr (1 TWr = 8760 hod x 1012 W = 8,7 .1012 kWh). Z tejto energie na Zem dopadá „len“ 1,78.105 TWr - to je energia, ktorá umožňuje život na našej planéte. V dôsledku odrazov od atmosféry a zemského povrchu sa z tejto hodnoty stráca 0,63.105 TWr. Ak si uvedomíme, že celosvetová ročná spotreba energie (uhlia, ropy, plynu, uránu a obnoviteľných zdrojov) je asi 12 TWr, potom je zrejmé, že zo slnečnej energie - 1,15.105 TWr absorbovanej za jeden rok povrchom Zeme, by ľudstvo mohlo pokryť spotrebu energiu na takmer 10 tisíc rokov. V prípade Slovenska je ročná spotreba energie nás porovnateľná s množstvom slnečnej energie dopadajúcej na naše územie počas dvoch dní. Ako vyplýva z „Energetickej koncepcie pre Slovensko do roku 2005“ [1], predstavuje využívanie obnoviteľných zdrojov energie v súčasnosti asi 23 PJ, t.j. 3% z celkovej spotreby primárnych energetických zdrojov. Takmer celý tento príspevok pochádza z využívania vodnej energie. Podiel obnoviteľných zdrojov v energetickej bilancii SR je skutočne veľmi nízky a nezodpovedá našim podmienkam. Veď len podiel biomasy (drevo, slama, bioplyn, bionafta) na celkovej spotrebe energie, ktorý u nás predstavuje 0,16 %, je vo Švédsku až 18 % a v susednom Rakúsku 12 %, pričom tento výsledok bol dosiahnutý za menej ako 10 rokov a navyše má stále rastúci charakter. Okrem toho v Rakúsku, ktoré je rovnako chudobné na zdroje fosílnych palív a má podobné klimatické podmienky ako Slovensko, je inštalovaných viac ako 1 milión m2 slnečných kolektorov (najviac na jedného obyvateľa v Európe) oproti 20 tis. m2 inštalovaných u nás. Údaje o množstve a zložení jednotlivých obnoviteľných zdrojov sú v rôznych prameňoch značne rozdielne až protichodné. Podľa Aktualizovanej energetickej koncepcie SR predstavuje reálne využiteľný potenciál obnoviteľných zdrojov v roku 2010 približne 55,4 PJ. Príspevok jednotlivých obnoviteľných zdrojov by mohol byť nasledujúci: Zdroj energie Vodné elektrárne (veľké aj malé) Lesná biomasa Geotermálna energia Slnečná energia Bioplyn Veterná energia Množstvo v PJ 26,5 11,4 7,2 4,9 4,3 1,1 Tab. 2.1 Využiteľný potenciál obnoviteľných zdrojov Jedným z týchto zdrojov je aj biomasa, t.j. hmota vznikajúca v prírode biologickými procesmi. Biomasa je rastlinná (dendromasa – dreviny, fytomasa – zväčša jednoročné rastliny) alebo živočíšna (zoomasa) hmota jedincov, populácie alebo inej časti biocenózy na určitej ploche alebo v priestore. Technická biomasa, o ktorej sa v publikácii pojednáva, je obnoviteľný zdroj surovín rastlinného a živočíšneho pôvodu, vhodný na priemyselné a energetické využitie. Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 6 Drevný odpad... Čo s ním? 2. Drevo – zdroj energie Množstvo vyprodukovanej biomasy na Zemi za jeden rok predstavuje asi 2.1014 kg, čo zodpovedá energetickému ekvivalentu približne 90 TWr. Z toho vyplýva, že množstvo energie v biomase je 7,5 krát väčšie ako je celosvetová spotreba energie (12 TWr). Slnečná energia absorbovaná v biomase môže byť premenená na užitočnú formu energie - teplo, elektrinu alebo pohonné hmoty pre motorové vozidlá viacerými spôsobmi, napr. spaľovaním, fermentáciou či anaeróbnym vyhnívaním. Ako vhodné palivá sa ponúkajú hlavne drevo, slama, bioplyn alebo špeciálne pestované rastliny s krátkym rotačným cyklom. Pritom najväčšie percento biomasy predstavuje drevný odpad. V súčasnosti energetické využívanie biomasy na Slovensku výrazne zaostáva za potenciálnymi možnosťami a to z hľadiska množstva, energetickej a ekonomickej efektívnosti, ako aj možných environmentálnych prínosov. Využiteľný ročný potenciál biomasy je viac ako 35 PJ, viď obr. 2.1 a tab. 2.2. Podiel zhodnocovanej biomasy na celkovej spotrebe primárnych palivovo-energetických zdrojov SR je v súčasnosti cca 1 % a ročná energetická hodnota využívanej biomasy osciluje okolo 9 PJ. Komunálny odpad 2528 TJ 6,5% ČOV 682,5 1,76% Energické porasty 3230 TJ 8,31% Lesná biomasa 8769,38 TJ 22,56% Poľnohospodárska biomasa 7799,9 TJ 20,07% Drevospracujúci priemysel 15861,8 TJ 40,8% Obr. 2.1 Technicky využiteľný potenciál biomasy v SR Hlavné príčiny nedostatočného energetického využívania biomasy na Slovensku: 1. Absencia prepracovanej stratégie energetického využívania biomasy na úrovni štátu, krajov a nižších územnosprávnych celkov. 2. Chýba legislatíva, ktorá by podporovala využívanie biomasy ako významného tuzemského obnoviteľného zdroja energie. 3. Nedostatočná angažovanosť hlavných producentov a distribútorov palív a energie (SE, SPP) pri rozvoji energetického využívania palivovej biomasy. Cieľom SPP je zvýšiť podiel plynofikovaných obcí zo súčasných 1193 (z celkového počtu 2867 sídiel) na 1900 do roku 2005, pričom plánuje preinvestovať 5,5 miliárd Sk. 4. Deformácia cien klasických palív a energie znemožňuje využívanie biopaliva. Relatívne nízke ceny fosílnych palív pôsobia demotivačne pri jej energetickom využívaní. Podporou klasických zdrojov energie (plynofikácia cez SPP) sa štát stáva závislým na importe palív. 5. Nedostatočná výskumno-vývojová činnosť a podpora rozvoja výroby domácich technológií na zodpovedajúcej technickej úrovni. 6. Nedostatok finančných zdrojov na nákup investične náročných zahraničných technológií. Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 7 Drevný odpad... Čo s ním? Druh biomasy Lesná biomasa Tenčina stromov do 7 cm Odpadová hrubina stromov Odpad po manipulácii s drevom Palivové drevo Biomasa z prerezávok Pne a korene Odpad po mechanickom spracovaní dreva Spolu Poľnohospodárska biomasa Obilná slama Repková a slnečnicová slama Odpad z ovocných sadov a viníc Bioplyn Bionafta Spolu Odpad z drevospracujúceho priemyslu Kusový odpad Jemnozrnný odpad Kvapalný odpad Spolu Kaly z ČOV Komunálny odpad Komunálny odpad Drevný komunálny odpad Komunálny odpad spolu CELKOM *) 2. Drevo – zdroj energie Využiteľné množstvo [t/rok] Energetický ekvivalent [TJ/rok] 250 740 76 200 110 590 323 900 14 300 23 500 103 800 903 030 2 383,05 724,00 1 050,69 3 079,81 138,58 223,25 1 170,00 8 769,38 272 700 161 300 50 400 43 530 * 5 500 489 900 3 861,00 2 223,30 528,60 972,50 214,50 7 799,90 483 000 322 000 460 000 1 265 000 31 022 * 5 680,10 3 741,70 6 440,00 15 861,80 682,50 177 000 133 200 310 200 2 968 130 1 062,00 1 466,00 2 528,00 35 641,58 tis m 3, v tabuľke nie sú uvedené energetické porasty Tab. 2.2 Celkový využiteľný potenciál biomasy na Slovensku 2.2 DREVNÝ ODPAD Lesy pokrývajú 42% územia Slovenska [2]. Pod energetickým potenciálom rozumieme len drevný odpad, ktorý vzniká v rôznych podobách úmerne s plochou lesného porastu. Drevný odpad môžeme podľa pôvodu vzniku rozdeliť na odpad vznikajúci pri primárnom spracovaní dreva, sekundárnom spracovaní dreva a odpad, ktorý vzniká vo sfére spotreby, obr. 2.2. Produkcia lesnej biomasy závisí od prírodných podmienok v jednotlivých oblastiach Slovenska. Ročný využiteľný potenciál drevných odpadov v jednotlivých okresoch je zrejmý z obr. 2.5. Vzniká v ťažobno-výrobnom procese a prakticky celý zostáva v lesných porastoch. Priemyselné využitie ťažbových odpadov je v súčasnosti technicky zložité a ekonomicky málo efektívne. Ide hlavne o časti korún stromov, korene, pne, kôru a odrezky. Z tabuľky 2.2 je zrejmé, že v súčasnosti sa ročne vyprodukuje viac ako 900 tisíc ton lesnej biomasy s energetickou hodnotou 8 769,38 TJ. Podľa Aktualizovanej energetickej koncepcie SR do roku 2010 sa uvažuje o založení až 25 000 hektárov rýchlorastúcich drevín. Tým by sa zvýšilo množstvo lesnej biomasy o ďalších 300 000 tisíc ton ročne s využiteľným energetickým potenciálom 5 000 TJ. Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 8 Drevný odpad... Čo s ním? 2. Drevo – zdroj energie Vznik drevného odpadu Odpad z drevospracujúceho priemyslu Lesná biomasa Tenčina stromov do 7 cm Drevný komunálny odpad Kusový odpad Odpadová hrubina stromov Jemnozrnný odpad Odpad po manipulácii s drevom Kvapalný odpad Palivové drevo Biomasa z prerezávok Pne a korene Odpad po mechanickom spracovaní dreva Obr. 2.2 Vznik drevného odpadu 2.2.1 LESNÁ BIOMASA Tenčina stromov Ročný výskyt po zohľadnení obmedzení biologických a biologických technologických m3.rok-1 m3.rok-1 158 100 79 300 340 600 171 440 498 700 250 740 po ťažbe Tenčina z ihličnanov z listnáčov Spolu m3.rok-1 223 400 429 200 652 600 Tab. 2.3 Ročný výskyt tenčiny Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 9 Drevný odpad... Čo s ním? 2. Drevo – zdroj energie Technologické možnosti ťažby tenkého dreva sú obmedzené predpísanou formou hospodárskeho spôsobu pre každý hospodársky súbor. Výpočet využiteľného množstva odpadu vychádza z údajov [2] o veľkosti ťažby podľa platných lesných hospodárskych plánov. Preto sa využiteľné množstvo redukovalo o straty pri ťažbe a sústreďovaní dreva, pozri tab. 2.3. Tento odpad je silne znečistený, má vysokú vlhkosť a veľmi rôznorodú frakciu. Asi najväčšou nevýhodou je jeho malá objemová hustota (hmotnosť/objem). Odpadová hrubina Za predpokladu dodržania technologickej disciplíny zostáva ročne po úmyselnej ťažbe v porastoch 154 650 m3 hrubiny, využiteľné množstvo je 76 200 m3, viď tabuľka 2.4. Ročný výskyt Hrubina z ihličnanov z listnáčov Spolu po ťažbe po zohľadnení biologických a technologických obmedzení m3.rok-1 66 100 88 550 154 650 m3.rok-1 30 680 45 520 76 200 Tab. 2.4 Ročný výskyt hrubiny Odpad po manipulácii s drevom Odpad vzniká na manipulačno-expedičných skladoch, odvozných miestach, pílach a v stavebno – sklárskej výrobe. Do tejto skupiny môžeme zaradiť kusový odpad, ktorý vzniká pri výrobe rôznych sortimentov dreva. Ide hlavne o odrezky guľatiny pri sortimentácii pred výrezom, odrezky vznikajúce pri výreze drevnej guľatiny, odrezky vznikajúce delením reziva pri výrobe, kôru a drevný odpad pri odkôrňovaní a hrče. Nezanedbateľné množstvo odpadu predstavujú aj samotné piliny. Využitie tohoto odpadu je efektívnejšie. Vlhkosť odpadu je síce prakticky zhodná s vlhkosťou čerstvého dreva, v porovnaní s tenčinou má však odpad vyššiu objemovú hustotu a rovnorodosť a nie je tak silne znečistený. Palivové drevo Podľa sortimentácie plánovanej ťažby v permanentnej inventarizácii lesov sa predpokladá podiel 3 -1 palivového dreva na celkovej ťažbe 2,3 %, čo predstavuje 112 000 m .rok . V skutočnosti sa v posledných rokoch na Slovensku ročne produkuje 320 až 340 tisíc ton palivového dreva (tab. 2.5). Do tejto skupiny môžeme sčasti zaradiť aj palivové drevo z prerezávok. Hlavnými príčinami tohoto rozdielu je vysoká početnosť kalamít, nadhodnotenie kvality dreva pred vykonaním ťažby (skryté vady) a najmä subjektívne príčiny pri vlastnom spracovaní dreva. -1 z ihličnanov z listnáčov Ročná výroba palivového dreva [t.rok ] 89 300 234 900 Spolu 324 200 Tab. 2.5 Ročná výroba palivového dreva Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 10 Drevný odpad... Čo s ním? Pne a korene 223,25 TJ 2,55% 2. Drevo – zdroj energie Odpad po mechanickom spracovaní dreva 1170 TJ 13,34% Tenčina stromov 2383,05 TJ 27% Biomasa z prerezávok 138,58 TJ 1,58% Odpad po manipulácii s drevom 1050,69 TJ 11,98% Palivové drevo 3079,81 TJ 35,12% Odpadová hrubina stromov 724 TJ 8,26% Obr. 2.3 Technicky využiteľný potenciál energetickej hodnoty lesnej biomasy v SR 2.2.2 ODPAD Z DREVOSPRACUJÚCEHO PRIEMYSLU Na Slovensku je 150 malých a 21 stredne veľkých a veľkých podnikov drevospracujúceho priemyslu. S celkovou ročnou spracovateľskou kapacitou 2,9 mil. m3 dreva vyprodukuje ročne približne 1,265 mil. t odpadovej biomasy, (tab. 2.2). Z tohto množstva predstavuje takmer dve tretiny odpad po mechanickom spracovaní dreva a jednu tretinu tvoria tzv. čierne lúhy (obr.2.4). Odpad vzniká po mechanickom, ako aj po chemickom spracovaní dreva pri premene suroviny na výrobok. Z dôvodu vysokej rovnorodosti spracovaného materiálu je aj odpad rovnorodý. Tvoria ho odrezky a kusový odpad, vznikajúci pri výrobe finálnych výrobkov z rastného vysušeného dreva, odrezky vznikajúce pri formátovaní dosiek z aglomerovaných materiálov, odrezky z konštrukčných materiálov, ktoré nespĺňajú kvalitatívne požiadavky a nepodarky pri výrobe. Vysoké je množstvo pilín bez kôry, ktorá vzniká pri rozmerovej a povrchovej úprave dosák, brúsením a pod., tab. 2.6. Ročné množstvo [t.rok-1] 321 000 162 000 221 000 111 000 805 000 Druh Kusový odpad Jemnozrnný odpad vlhký suchý vlhký suchý Spolu Energetická hodnota [TJ.rok-1] 3 040 2 640 2 090 1 650 9 420 * vlhký odpad – nad 30% vlhkosti, suchý odpad – 8-12% vlhkosti Tab. 2.6 Štruktúra drevných odpadov z drevospracujúceho priemyslu Energetické využitie čiernych lúhov je miestne a časovo viazané na drevokombináty Ružomberok, Vranov nad Topľou a Štúrovo. Spaľovanie čiernych lúhov je v súčasnosti motivované najmä environmentálnymi dôvodmi. V blízkej budúcnosti sa predpokladá ich využitie len na výrobu tepelnej energie. Kvapalný odpad 6440 TJ 39,6% Kusový odpad 5680,1 TJ 35,81 Obr. 2.4 Odpady z drevospracujúceho priemyslu, energetická hodnota pri vlhkosti menej ako 30% Jemnozrnný odpad 3741,7 TJ 23,59% Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 11 Drevný odpad... Čo s ním? 2. Drevo – zdroj energie Obr.2.5 Ročný využiteľný potenciál drevných odpadov v jednotlivých okresoch v SR Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 12 Drevný odpad... Čo s ním? 2. Drevo – zdroj energie 2.2.3 DREVNÝ KOMUNÁLNY ODPAD Drevný komunálny odpad vzniká vo sfére spotreby a jeho ročné množstvo je cca 133 200 ton, (tab. 2.2). Zákon o odpadoch ho radí do skupiny NO – nebezpečný odpad. Takýto drevný odpad je veľmi rôznorodý a len ťažko ho možno presne charakterizovať. Je daný charakterom procesu a miesta, kde vzniká a to z hľadiska druhu, veľkosti frakcie, čistoty a vlhkosti. Energetický potenciál komunálneho drevného odpadu podľa jednotlivých krajov je zrejmý z obr. 2.6. Odpad môže byť silne kontaminovaný, napadnutý červotočom, môže byť impregnovaný rôznymi ropnými a chemickými látkami. Môže obsahovať železné a neželezné kovy, plasty a ďalšie materiály, ktoré sa používajú v priemysle ako doplnok k dreveným výrobkom vo forme spojovacieho materiálu, líšt, atď. ako aj ďalšie „cudzie” prímesi, ktoré sa do odpadu dostali či už pri samotnej výrobe a demontáži, alebo skládkovaní odpadu. Je to väčšinou omietka, skaly, piesok, zemina a iné. Rozmery takéhoto odpadu sú veľmi rôznorodé. Odpad môže mať zrnitú frakciu až po kusy dlhé niekoľko metrov. Košický kraj 3152,25 TJ 8,84% Bratislavský kraj 2172,52 TJ 6,10% Prešovský kraj 5514,02 15,47% Banskobystrický kraj 5102,2 TJ 14,32% Trnavský kraj 3696,8 TJ 10,37% Trenčiansky kraj 2794,3 TJ 7,84% Žilinský kraj 6733,32 TJ 19,89% Nitriansky kraj 6476,32 TJ 19,17% Obr. 2.6 Technicky využiteľný potenciál komunálneho drevného odpadu podľa jednotlivých krajov SR 2.3 EXPORT DREVNÉHO ODPADU Na základe údajov Štatistického úradu, [3] bola zostavená tabuľka pre export komodity HS 440130 –„drevené piliny, zbytky a odpad, tiež aglomerované v tvare klátov, brikiet, peliet a podobných tvarov“. V tabuľke sú zaznamenané údaje o exportovaných množstvách uvedenej komodity v rokoch 1995–1999. Z citovaného zdroja nebolo možné zistiť štruktúru zloženia komodity. Preto je tabuľka doplnená o vypočítané hodnoty hmotnosti 1 m3 a o cenu za 1 kg. Z tabuľky 2.7 je zrejmé, že aj keď množstvo vyvezeného odpadu vzrastá len mierne, cena za odpad v sledovanom období vzrástla o viac ako 230 %. Z toho ale vyplýva, že okrem nárastu cien v absolútnych hodnotách sa menia miesta určenia vývozu komodity, prípadne sa mení sledovaná komodita z hľadiska štruktúry. Výrazne vzrastá podiel vývozu drevných brikiet. V roku 1999 je to už takmer 16 tisíc ton. Rok 1995 1996 1997 1998 ) 1999* netto [t] 36 649 30 322 49 462 43 147 28 375 množstvo [m3] 63 066 50 109 73 992 73 681 42 917 FCO [mil. Sk] 30 853 25 199 45 050 55 878 55 297 hustota [kg.m-3] 581 605 668 585 661 cena [Sk.kg-1] 0,841 0,831 0,910 1,295 1,948 *) údaje z roka 1999 sú predbežné, FCO – franco cena Tab. 2.7 Množstvo exportovanej komodity komodity HS 440130 Z informácií uvedeného zdroja vyplýva, že najväčšími odberateľmi komodity HS 440130 sú Maďarsko, Dánsko, Rakúsko a Česká republika. Ich podiel na celkovom odbere v sledovanom období je zrejmý z grafu na obrázku 2.7. (Údaje z roku 1999 sú len priebežné, nakoľko v čase spracovania publikácie ešte neboli známe celkové údaje za daný rok). Je predpoklad, že z hľadiska štruktúry sledovanej komodity narastá podiel sortimentu s vyššou predajnou hodnotou (brikety, pelety a iné). Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 13 Drevný odpad... Čo s ním? 2. Drevo – zdroj energie 50000 40000 množstvo [t] 30000 20000 10000 Celkove Maďarsko 0 Rakúsko 1995 1996 Dánsko 1997 Čechy 1998 1999 Obr. 2.7 Export komodity HS 440130 podľa odberateľov Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 14 Drevný odpad... Čo s ním? 3. Spôsoby zhodnotenia drevného odpadu 3. SPÔSOBY ZHODNOTENIA DREVNÉHO ODPADU Dnes je problém drevných odpadov riešený hlavne spaľovaním a skládkovaním. Je to preto, že v súčasnosti sú to ekonomicky najefektívnejšie spôsoby zneškodňovania odpadov. Pri spaľovaní odpadu je prioritnou úlohou zneškodnenie – zbavenie sa odpadu bez využitia jeho energetického potenciálu. Pri skládkovaní riešenie nie je konečné, z environmentálneho hľadiska ide len o odsunutie problému do budúcnosti. V súlade so štátnou environmentálnou politikou hlavný dôraz pri nakladaní s odpadom by mal spočívať v snahe opätovného navrátenia suroviny do výroby. Ak to nie je z určitého dôvodu možné, pri organických odpadoch by mala byť táto snaha orientovaná na využitie jeho energetického potenciálu. Až po vyčerpaní všetkých možností recyklácie a energetického zhodnotenia odpadu môžeme uvažovať o jeho termickom zneškodnení, prípadne skládkovaní. Táto postupnosť by sa mala uplatňovať aj v prípade, ak sú uvažované metódy zhodnocovania ekonomicky náročnejšie, ako sú náklady vynaložené na skládkovanie odpadu. Drevný odpad možno zhodnotiť tak materiálovo, ako aj energeticky. Reálne spôsoby zhodnotenia drevného odpadu sú zrejmé z diagramu na obrázku 3.1. Drevný odpad Energetické zhodnotenie Materiálové zhodnotenie Kompostovanie Palivové drevo Kusový odpad ako vstupná surovina Energetická štiepka Drvina ako vstupná surovina Nosič pri alternatívnom palive Iné Zhutnený odpad Iné Obr. 3.1 Možnosti zhodnocovania drevného odpadu Stále treba mať na zreteli priority – materiálové zhodnotenie, energetické zhodnotenie a až na poslednom mieste zneškodnenie. 3.1. MATERIÁLOVÉ ZHODNOTENIE Pri materiálovom zhodnotení je upravený odpad použitý ako surovina na výrobu toho istého, alebo iného výrobku. Snahou technológov, konštruktérov a ekonómov na celom svete je zvýšiť objem recyklovaných druhotných surovín. Pasívny prístup k životnému prostrediu, predstavovaný rôznymi spôsobmi skládkovania, treba nahradiť aktívnym riešením, t.j. vybudovaním spracovateľského priemyslu s nasadením techniky, umožňujúcej minimalizovať vznik odpadu, prípadne odpad, ktorý vznikne, vhodne triediť, upravovať a v maximálnej miere ho vracať späť do výroby ako druhotnú surovinu. Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 15 Drevný odpad... Čo s ním? 3. Spôsoby zhodnotenia drevného odpadu Kompostovanie Kompostovaná drvina zmiešaná vo vhodnom pomere s inými prísadami je hodnotným hnojivom využívaným v poľnohospodárstve. Navrátenie drevnej hmoty takýmto spôsobom späť do prírody predstavuje environmentálne najčistejšie zhodnotenie nevyužitej drevnej suroviny. Kusový odpad ako vstupná surovina Kusový odpad vzniká v drevospracujúcom priemysle, ako aj vo sfére spotreby. Takýto odpad je možno veľmi často využiť v stavebníctve, poľnohospodárstve alebo na výrobu rôznych debnení, plotov, paliet. Drvina ako vstupná surovina Ide hlavne o výrobu drviny pre drevotrieskové alebo drevovláknité aglomerované dosky. Vzhľadom na veľkú rôznorodosť drevného odpadu je možné týmto spôsobom využívať len jeho malú časť. Suchá drevná drvina sa pre svoje vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti stále viac využíva v stavebníctve. V susednom Rakúsku sa takouto drvinou vypĺňajú steny rodinných domov. Ďalším spôsobom využitie drviny môže byť výroba tvárnic a debnenia na báze cementu, dreva a vodného skla [5]. Ide o veľmi progresívne a dômyselné technológie, ktoré umožňujú rýchle a jednoduché skladanie základného systému (tvárnice/debnenie) do požadovaného tvaru s následným vyplnením vzniknutých stien betónom. Na Slovensku sú známe výrobky DURISOL, ISO-SPAN a VELOX. Aj tieto technológie majú pomerne vysoké požiadavky na drevnú štiepku a to tak z hľadiska druhu (smrek, jedľa...), ako aj veľkosti a vlhkosti drviny. Aj keď ide o veľmi zaujímavú problematiku, s ohľadom na zameranie tejto publikácie nie je možné venovať väčšiu pozornosť materiálovému zhodnoteniu drevného odpadu. 3.2 ENERGETICKÉ ZHODNOTENIE S klesajúcimi zásobami fosílnych energetických zdrojov a zvyšujúcim sa rizikom globálnych zmien rastie tlak na úpravu odpadu a jeho následné využitie ako potenciálneho zdroja energie. Vhodnou úpravou väčšiny organických odpadov je možné získať palivo ako náhradu za fosílne palivá. Využitie odpadu ako potenciálneho zdroja energie je preto úloha stále viac aktuálna. Pri energetickom zhodnotení sa z odpadu vyrába tepelná alebo elektrická a tepelná energia. Pri výrobe tepelnej energie je čiastočne upravený odpad spaľovaný v kotloch. Pri výrobe elektrickej energie je odpad splyňovaný a následne sa v kogeneračnej jednotke z plynu vyrába elektrická a tepelná energia. Takéto palivo má vhodné vlastnosti pre využitie, dopravu a skladovanie. Odpad sa podľa potreby čistí, dezintegruje, suší a následne zhutňuje. 3.2.1 PALIVOVÉ DREVO Sortiment palivového dreva má normou stanovené kvalitatívne parametre. Vzniká pri manipulácii s drevom z častí kmeňov a konárov, ktoré nevyhovujú kvalitatívnym požiadavkám na sortiment vyššej akosti. Pripravuje sa bežným ťažobným postupom lesného hospodárstva, prípadne sa konečná forma zabezpečuje kombinovanými rezacími a štiepacími strojmi. Približne 70 % palivového dreva sa spotrebováva vo forme polien a polienok. Toto palivové drevo je určené pre vykurovanie rodinných domov a spravidla sa pri tom spotrebiteľ neobíde bez ručnej práce. Množstvo palivového dreva, ktoré sa ročne produkuje, je uvedené v tabuľke 2.2. a jeho štruktúra je popísaná v kap. 2.2.1. Vzhľadom na zhoršujúcu sa kvalitu dreva a vysoký podiel kalamitných ťažieb zostane podiel palivového dreva aj v budúcnosti na súčasnej úrovni (7 až 8 % z celkovej ťažby). 3.2.2 ENERGETICKÁ ŠTIEPKA Z hľadiska budúcnosti ide o veľmi zaujímavý spôsob energetického využitia drevného odpadu. Takáto úprava je perspektívna aj pre odpad, ktorý vzniká priamo pri ťažbe dreva. Energetická štiepka Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 16 Drevný odpad... Čo s ním? 3. Spôsoby zhodnotenia drevného odpadu sa spravidla vyrába z menej hodnotného odpadového dreva, tenčiny, prebierok a kôry. Je perspektívna aj v budúcnosti pri energetickom zhodnocovaní plantáží z rýchlorastúcich drevín. Aby sa zefektívnil proces výroby štiepky z tenčiny, bude treba v technológii rátať s preddrvením odpadu priamo na mieste zberu. Tým sa výrazne zmenší objem odpadu a znížia dopravné náklady na jeho približovanie do miest finálnej úpravy. Uvedená filozofia uvažuje, že mobilné technologické linky na výrobu štiepky sa budú budovať súbežne s lokalitou ťažby dreva. V týchto linkách sa drevo následne upraví na frakciu s požadovanou veľkosťou a vlhkosťou. O perspektíve tejto technológie svedčí aj fakt, že tvar paliva umožňuje plne automatizovať proces spaľovania. 3.2.3 NOSIČ PRI ALTERNATÍVNOM PALIVE Ide o známu, na Slovensku veľmi propagovanú technológiu úpravy odpadu za účelom jeho termického zhodnotenia. Rôzne druhy inak nevyužiteľných odpadov (organický odpad, poľnohospodársky odpad, plasty...) sú pri tejto technológii drvené na relatívne malú frakciu a viazané na základný nosič. Veľkosť frakcie základného odpadu nesmie byť väčšia ako 1 cm. Ako nosič sa používajú drevné piliny, slama, odpad z konopy a iné. Do základného nosiča a odpadu sú primiešavané aj kvapalné odpady, ako sú staré oleje, farby a rôzne chemikálie. Alternatívne palivo sa využíva v cementárniach, kde je cez trysky vháňané priamo do cementárenskej pece. Na Slovensku sa úpravou odpadu – produkciou alternatívneho paliva zaoberá firma ASO, a.s. Pezinok. Ide o prvé pracovisko tohoto druhu v strednej a východnej Európe s investíciou vo výške 80 miliónov korún. Odpad tu vyrobený sa používa ako palivo v cementárskej peci HIROCEM, a.s. Rohožník. Predpokladaná ročná výroba tepelnej energie by mala dosiahnuť 0,5 PJ, čo predstavuje náhradu asi 20 tisíc ton čierneho uhlia. Firma ASO je ochotná drevný odpad odoberať. Musel by sa ale čiastočne čistiť, drviť na požadovanú frakciu (maximálne 1 cm) a dopravovať na miesto spracovania. Po splnení týchto podmienok je nulová výkupná cena. V opačnom prípade by bolo treba za odobratie odpadu platiť. Táto technológia má aj svoje negatíva, ktoré sa veľmi úspešne zamlčujú. Povolené množstvá emisií sa dosahujú len zmenou pomeru miešania jednotlivých druhov odpadov. Tým sa nerieši základný problém znižovania vypúšťaných emisií do ovzdušia, ale len veľmi jednoduchým trikom sa obchádza nedokonalosť zákona. Alternatívne palivo nie je sušené a teda s nárastom vlhkosti proporcionálne klesá jeho výhrevnosť. Pri spaľovaní sa tým súčasne zvyšuje dechtovanie spaľovacieho zariadenia. Technológia je s ohľadom na priebežnú kontrolu emisií a náročnosť úpravy (drvenie, dokonalé premiešavanie...) relatívne nákladná, a preto rentabilná len pri veľkých objemoch spracovaných na jednom mieste. Preto sa v Čechách, resp. na Slovensku uvažuje o vybudovaní jedného, maximálne dvoch takýchto stredísk. Treba si pritom uvedomiť, že s vybudovaním „centrálnych“ závodov na úpravu odpadov sú spojené vysoké náklady na dopravu, či už samotného odpadu na spracovanie alebo alternatívneho paliva do cementární. Alternatívne palivo sa aj do cementárne prepravuje v nezhutnenom stave. Palivo má tiež obmedzený rozsah využitia a teda aj viazanosť odbytových možností. Takéto palivo totiž nie je možné spaľovať v bežných kotloch a predohniskách, ale vyžaduje zakúpenie špeciálnych horákov. 3.2.4 ZHUTNENÝ ODPAD Vhodnými technológiami pre úpravu drevného odpadu je jeho zhutnenie pri vysokom tlaku a teplote bez pridania spojiva. Známe sú technológie kompaktovania, peletovania a briketovania, obr. 4.1. S ohľadom na požadovaný pomer teploty, tlaku a „zotrvanie“ v tomto stave, využívajú sa pre zhutňovanie dezintegrovaného dreva len technológie peletovania a briketovania. Takto možno v mnohých prípadoch získať ušľachtilé palivo v tvare a stave vhodnom tak pre transport, skladovanie, ako aj jeho energetické využitie. 3.2.4.1 CHARAKTERISTIKA ZHUTNENÉHO ODPADU Zlisované brikety/pelety majú pri spaľovaní v porovnaní s neupraveným odpadom viacero výhod, [7]: Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 17 Drevný odpad... Čo s ním? 3. Spôsoby zhodnotenia drevného odpadu • Energetická účinnosť Základným kvalitatívnym kritériom pre porovnanie rôznych druhov palív je ich energetická účinnosť. Výhrevnosť rôznych druhov organických odpadov je uvedená v tabuľke 3.1. • Zmena objemu Pri drvení je objem materiálu redukovaný v niektorých prípadoch až o 80 %. Veľkosť zmeny závisí od druhu a štruktúry vstupného materiálu. K výraznej zmene objemu dochádza aj pri zhutnení. Podľa analýz je pomer objemov rozdrveného sypaného a zlisovaného odpadu 1:6. Pre bavlnený a konopný odpad je tento pomer podstatne vyšší - až 1:19. Pri takejto redukcii objemu dochádza k ďalším, nezanedbateľným úsporám na doprave a skladovaní. Lisovanie drevného odpadu prebieha pri tlaku cca 120 MPa a teplote asi 90 °C, v dôsledku čoho dochádza k jeho zhutneniu v pomere 1:10. Druh odpadu Drevené piliny Kôra Papierový odpad PVC odpad Kožiarsky odpad Polyetylén Slama Konopný odpad Trstina Rašelina Bavlna Guma Výhrevnosť [MJ.kg-1] 16 - 17 16 - 17 14 - 15 18 - 20 18,5 - 21,5 41 - 43 15 - 16 17 - 20 14 - 18 18 - 20,5 21 - 25 32 - 36 Výhrevnosť [kcal.kg-1] 3800 – 4100 3800 – 4100 3300 – 3600 4300 – 4750 4400 – 5100 9700 – 10200 3600 – 3800 4100 – 4750 3300 – 4300 4300 – 4900 5000 – 5950 7600 – 8550 Energetický obsah [kWh] 4,5 - 4,8 4,5 - 4,8 4 - 4,2 5 - 5,6 5-6 11,6 - 12,1 3,9 4,8 - 5,6 4-5 5 - 5,7 5,9 - 7 9 - 10 Tab. 3.1 Hodnoty výhrevností analyzovaných odpadov • Spôsob horenia Výlisky (brikety/pelety) majú pri danom type približne rovnaký tvar, hustotu a vlhkosť. Preto horia plynulo a ustáleným plameňom. Doba horenia jednej brikety z dreva je (v závislosti od tvaru a veľkosti) v rozsahu 30-60 minút. Pelety horia 10–20 minút. Popol možno použiť ako vhodné biologické hnojivo. Zlisovaný odpad má iné mechanické vlastnosti ako pôvodný materiál. Napríklad pri drevnom odpade je hustota výlisku ρ =11,4 kg/dm-3, čo je vyššia hustota ako je hustota samotného dreva. • Biopalivo Pri spaľovaní väčšiny organických odpadov vzniká v porovnaní s hnedým uhlím menej emisií [19]. Množstvo emisií pri spaľovaní jednej tony hnedého uhlia a jednej tony drevných brikiet je uvedené v tabuľke 3.2. druh emisie druh paliva Hnedé uhlie Drevné brikety Pomer drevné brikety/ hnedé uhlie Popolček [kg] N2O5 [kg] CO2 [kg] SO2 [kg] 26,5 0,3 88-krát menšie množstvo 5 1,8 2,7-krát menšie množstvo 40 1 40-krát menšie množstvo 30 1 30-krát menšie množstvo Tab. 3.2. Množstvo emisií pri spaľovaní hnedého uhlia a drevných brikiet Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 18 Drevný odpad... Čo s ním? 3. Spôsoby zhodnotenia drevného odpadu • Cena paliva Cena energie je limitovaná prakticky len nákladmi na spracovanie a dopravu odpadu. V prípade, že sú známe ceny jednotlivých odpadov, prípadne náklady na ich zber, separáciu atď., je možné určiť cenu za jednotku energie. Je reálny predpoklad, že ceny klasických palív a elektrickej energie budú z dôvodov postupného zmenšovania sa zásob fosílnych palív naďalej narastať. Z hľadiska spracovania odpadu za účelom jeho termického zhodnotenia, bude zaujímavý rozdiel medzi výrobnými a odbytovými cenami. • Možnosť spaľovania Výlisky môžu byť plnohodnotnou náhradou za drevo, uhlie, plyn, vykurovacie oleje a elektrickú energiu. Pri niektorých materiáloch nie je možné odpad z dôvodu výbušnosti (drevný prach, konopný odpad, bavlnený odpad, skartované bankovky...), ako aj dokonalosti spaľovania (odpad z kože) bez predchádzajúceho lisovania vôbec spaľovať. Objemové percentá popola vzniknuté horením rôznych druhov palív sú uvedené v tabuľke 3.3. Materiál Uhlie Množstvo popola 7 - 20 % Vykurovací olej Drevné brikety 0% 0,4 – 1 % Brikety z kôry stromov 1 -2 % Tab. 3.3. Objemové percentá popola vzniknuté horením • Ochrana pôdneho fondu Keďže skládky odpadov zaberajú pomerne veľkú plochu, výrobcovia sú pod tlakom hospodárskej politiky štátu nútení investovať do environmentálne nezávadných technológií. • Legislatíva Krajiny potenciálneho exportu ochraňujú svoj trh legislatívne. Každý potenciálny exportér by mal preto zohľadňovať už pri návrhu linky a výbere jednotlivých strojov požiadavky na výlisky, ktoré sú uvedené v normách. Najďalej je v tejto oblasti Nemecko a Rakúsko. Požiadavky na drevné výlisky sú klasifikované normou DIN 51 731 [11], resp. Ö-NORM 7135. Normy obsahujú definíciu brikety, jej označenie, rozmery, dovolený podiel emisií, ako aj postup skúšok brikiet. Norma DIN 51731 zaraďuje výlisky z drevného odpadu do piatich rozmerových skupín (tab. 3.4) bez definovania, kedy je výsledný produkt briketa, alebo peleta. Všeobecne je za briketu považované teleso, ktoré rozmerovo zodpovedá rozmerovej skupine HP 1 až HP 3. Do rozmerových skupín HP 4 až HP 5 možno zaradiť produkty kompaktovania a peletovania. Rozmerová skupina HP 1 HP 2 HP 3 HP 4 HP 5 Dĺžka [cm] >30 15 až 30 10 až 16 < 10 <5 Priemer, príp. výška alebo šírka [cm] > 10 6 až 10 3 až 7 1 až 4 0,4 až 1 Tab. 3. 4 Rozmerové skupiny výliskov z dreveného odpadu podľa DIN 51 731 Brikety i pelety majú svoje miesto na trhu s palivami. Výhodou brikiet je, že ich môžeme spaľovať bez akýchkoľvek úprav vo všetkých otvorených systémoch spaľovania. Brikety sú vhodné pre kuchynské sporáky, kachle, etážové a ústredné kúrenie a kozuby. Pelety možno vhodne spaľovať v špeciálnych kotloch, čo je spojené s nemalými investičnými nákladmi. Po určitých technických úpravách je možné ich spaľovať aj v kotloch na spaľovanie kusovej kusového dreva, prípadne v jestvujúcich kotloch na hnedé uhlie. Najväčšou výhodou peliet je to, že s ohľadom na veľkosť a homogenitu paliva možno plne automatizovať proces spaľovania. Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 19 Drevný odpad... Čo s ním? 3. Spôsoby zhodnotenia drevného odpadu Pelety Základné technické parametre peliet (obr. 3.2) sú uvedené v tabuľke 3.5. Pre vykurovanie budov sa pelety najčastejšie vyrábajú v priemeroch 6 až 8 milimetrov. Väčšie priemery sa používajú len pre spaľovanie vo veľkých kotolniach a cementárniach. Priemer pelety Dĺžka pelety Hustota pelety Objemová (sypná) hmotnosť Relatívna vlhkosť Obsah popola Výhrevnosť 4-20 mm 5-30 mm 0,8 –1,1 kg.dm-3 650 kg.m-3 10-12 % 1,5 % 17,5 MJ.kg-1 Tab. 3.5 Parametre peliet Obr. 3.2 Voľne sypané pelety Brikety Produkt zhutnenia - brikety – je možné rozdeliť podľa veľkosti (tab. 3.4) a podľa tvaru, obr. 3.3. Brikety s dierou sa vo všeobecnosti vyrábajú len pri väčších priemeroch (vonkajší priemer brikety je väčší ako 88 milimetrov) z dôvodu lepšieho horenia. Výroba takýchto brikiet je náročnejšia a výkon stroja sa pritom zníži až o jednu štvrtinu. Tvary jednotlivých brikiet sú znázornené na obrázku 3.4, technické parametre brikiet v tabuľke 3.6. Tvar brikety Valec Bez diery N - uholník S dierou Bez diery Kváder S dierou Obr. 3.3 Možné tvary brikiet a) valcová briketa bez diery Obr. 3.4 Reálne tvary brikiet b) 8-uholníková briketa s dierou Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 20 c) obdĺžniková briketa Drevný odpad... Čo s ním? 3. Spôsoby zhodnotenia drevného odpadu Priemer brikety [mm] Dĺžka brikety Hustota brikety [mm] 100-400 ihličnaté drevo [kg.dm-3 ] 1,27-1,32 listnaté drevo [kg.dm -3] 1,15-1,21 Relatívna vlhkosť [%] Obsah popola [%] Výhrevnosť 40-100 v sušine 5,2-9,6 3,9-4,3 -1 16,8-17,06 -1 17,6-18,4 [MJ.kg ] v horľavine [MJ.kg ] Tab. 3.6. Orientačné parametre brikiet Podľa zrealizovaného prieskumu [7] sa na Slovensku ročne vyprodukuje asi 18 tisíc ton drevných brikiet. Z uvedeného množstva sa takmer 90% exportuje. 3.2.4.2 CENA ZHUTNENÉHO ODPADU Pri ekonomickej analýze výroby paliva, vykonanej v kap. 5., treba poznať okrem výrobných nákladov aj odbytové ceny produktu. Ceny biopaliva (palety/brikety) sú veľmi rozdielne. Závisia od lokality, kde sa vyrábajú, sezóny, druhu spracovaného materiálu, veľkosti a spôsobu balenia, odoberaného množstva. Pre ilustráciu uvádzame ponúkané ceny brikiet od firmy BRONČEK (tab. 3.7) a peliet od firmy HOLZ – PRODUKT (tab. 3.8). Situovanie slovenských producentov paliva je zrejmé z mapy na obr. 3.5. Zoznam a kontaktné adresy sú uvedené v kapitole 12. Balenie Zimná cena Letná cena Celoročná cena [Sk/kg] [Sk/kg] [Sk/kg] PE – vrecia 25 kg 3,1 2,1 2,6 PE – vrecia 10 kg 3,2 2,2 2,7 Papierové tašky cca 10 kg 3,5 2,5 3 - pri odbere nad 100 ton mesačne zľava 5%, - pri predplatbe alebo platbe v hotovosti skonto 2% - pri odbere 200 – 300 ton mesačne zľava 10%, - ceny sú bez DPH Tab. 3.7 Cenník drevných brikiet firmy BRONČEK Cena [Sk/kg] pri odbere množstva [kg] Balenie do 50 nad 50 nad 250 nad 600 nad 800 3 kg 15 14,3 13 11 10 5 kg 14,6 14 12,6 10,6 9,6 - pri odbere väčšieho množstva sa ceny určia dohodou, - ceny sú bez DPH 1001 – 1200 9 8,6 Tab. 3.8 Cenník drevných peliet firmy HOLZ – PRODUKT Pri tvorbe ceny nového druhu paliva si treba uvedomiť, že tento produkt má na trhu šancu na úspech len vtedy, ak je ekonomický porovnateľný s klasickým palivom. V takomto prípade je možné počítať s tým, že tak podniky, ako aj malospotrebitelia budú ochotní pristúpiť na zmenu energetického zhodnocovania zhutneného drevného produktu ako náhradu za dnes používané palivá. Argumentom na zamyslenie je aj fakt, že cena energie získavaná z klasických palív bude v dôsledku ich postupného úbytku rásť progresívnejšie, ako cena energie z odpadu. Taktiež kritériá environmentálnej vhodnosti sú v prípade biopaliva na báze dreva podstatne lepšie, ako pri klasických fosílnych palivách. Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 21 Drevný odpad... Čo s ním? 3. Spôsoby zhodnotenia drevného odpadu Legenda: ● ○ v prevádzke vo výstavbe ⊗ mimo prevádzky Obr. 3.5 Situovanie producentov drevných brikiet a peliet Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 22 Drevný odpad... Čo s ním? 3. Spôsoby zhodnotenia drevného odpadu Pri ekonomickej analýze palív ale nestačí porovnávať len ceny palív a absolútnych hodnotách, ale mala by sa porovnať cena, ktorú vynaložíme za jednotku tepla, [8]. Pri známej hodnote výhrevnosti odpadu (tab. 3.9) a cene, za ktorú je možné takéto palivo na trhu predávať, je možné porovnať energetickú účinnosť výliskov z rôznych druhov odpadu. Výhodou uvedeného parametra je, že umožňuje tiež jednoducho porovnať rôzne druhy palív, tabuľka 3.9. Z tabuľky je zrejmé, že energiu je možné najlacnejšie získať spaľovaním dreva. Za 1 MJ tepla, ktorý sa jeho spálením získa, zaplatíme približne 10 halierov. Pri súčasných cenách paliva na Slovensku je cena za jednotku energie drevných brikiet (cca 13,3 haliera za 1MJ) porovnateľná s cenou za energiu u hnedého (cca 13,6 haliera za 1 MJ), resp. s cenou za zemný plyn (cca 12,9 halierov za 1MJ). Druh paliva Drevo Čierne uhlie Drevené brikety Hnedé uhlie Zemný plyn Koks Elektrina Výhrevnosť [MJ.kg-1] 14 –17 3) 23 – 29 17 – 19 3) 14 – 16 30 –32 27 – 32 1 MJ=0,278 kWh Cena 1) za 1kg, resp. za 1kWh 1,5 - 1,7 3,1 – 3,3 2,3 – 2,5 1,9 -2,2 3,9 – 4,1 4,7 – 5 0,69 – 0,715 2) Cena za 1 MJ [Sk] 0,088 – 0,121 0,106 – 0,143 0,131 – 0,135 0,135 – 0,137 0,128 – 0,130 0,156 – 0,174 0,182 – 0,197 Poradie výhodnosti 1 2 4 5 3 6 7 široká spektrum výhrevnosti jednotlivých palív je spôsobené rôznou vlhkosťou paliva 1) ceny jednotlivých palív sú platné pre maloodberateľov k 31.12.1999, podľa údajov jednotlivých dodávateľov (SPP, Palivá, ZEZ). 2) sú priemerné hodnoty vypočítané z denných (0,79 -1,97 Sk/kWh) a nočných (0,28 -0,44 Sk/kWh) taríf pre rôzne druhy vykurovania. Tab. 3.9. Energetická účinnosť Pri snahe nahradiť klasické fosílne palivá (hnedé uhlie, zemný plyn), nesmie priemerná celoročná cena drevných brikiet pre veľkoodberateľov prekročiť hodnotu 2,3 Sk/kg a pre maloodberateľov 2,50 Sk/kg. V takom prípade majú nové druhy biopaliva na báze dreva reálnu šancu na úspech. Budúci producent by mal svoju produkciu orientovať aj na export, kde sú odbytové ceny brikiet vyššie takmer o 10%. Franco cena export sa napr. pre Rakúsko pohybuje cez zimu v rozsahu 0,9 - 1,1 ATS/kg, cez leto 0,65 - 0,85 ATS/kg. Pri uvažovaní spodnej hranice jednotlivých sezónnych cien, pri kurze 3,- Sk za 1 ATS, je priemerná celoročná cena cca 2,55 Sk/kg. Akceptovateľná cena peliet je s ohľadom na ich možnosť automatického spaľovania v porovnaní s drevnými briketami maximálne o 5 % vyššia. Z uvedeného rozboru teda vyplýva, že ceny ponúkaných peliet od firmy Holz - produkt (tab. 3.8) nie sú ako náhrada za klasické palivo pre slovenský trh akceptovateľné. Ponuka peliet ako náhrada za drevné uhlie je tiež diskutabilná. Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 23 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu 4. TECHNIKA SPRACOVANIA ODPADU Odpad treba takmer vo všetkých prípadoch zhodnocovania upravovať, viď diagram na obr. 4.1. Technológie využívané v procese spracovania odpadu môžeme rozdeliť do troch základných fáz: na fázu prípravy, fázu transformácie a fázu využitia odpadu. Fázy spracovania odpadu ----- I. Fáza úpravy -----------------------------------------------------------------------I.1.1. Triedenie I.2.1. Drvenie I.3.1. Sušenie ---- II. Fáza transformácie -----------------------------------------------------------------II.1. Materiálové zhodnotenie II.2. Spaľovanie II.3.1. Peletovanie II.3. Zhutňovanie II.3.2. Kompaktovanie -------------------------------------------- III.1. Produkt - druhotná surovina - kompost III. Fáza využitia III.2. Produkt – energia II.3.3. Briketovanie ------------------------------- III.3. Produkt - tepelná - elektrická a tepelná - brikety - pelety Obr. 4.1 Fázy spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 24 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu Pri využití odpadu ako druhotnej suroviny ide hlavne o jeho „vyčistenie“ a následnú dezintegráciu na požadovanú frakciu. Pri energetickom zhodnotení sa odpad upravuje minimálne alebo sa vo fáze úpravy drví, suší a následne sa vo fáze transformácie zhutňuje do paliva. V jednotlivých častiach o nakladaní s odpadom je uvedený opis a rozdelenie príslušnej technológie, sú vymenovaní výrobcovia jednotlivých typov strojov na Slovensku a v Českej republike a ich porovnanie so svetovými výrobcami. V závere kapitoly sú vyšpecifikované kritériá pre návrh vhodného stroja. 4.1. TRIEDENIE Základom každej úpravy odpadov je triedenie. Odpad je väčšinou heterogénny, je zmesou rôznych materiálov. Triedenie je postup, pri ktorom sa odpad separuje podľa veľkosti frakcie, resp. sa triedi podľa druhu, kvality alebo podľa fyzikálnych vlastností, obr. 4.2. Triediče Podľa veľkosti vyseparovanej frakcie Podľa druhu vyseparovanej frakcie Bubnový Magnetický Vibračný Elektrostatický Balistický Flotačný Iné Iné Obr. 4.2 Rozdelenie triedičov Cieľom triedenia je oddelenie úžitkovej zložky od nepotrebnej na základe ich rozdielnych vlastností. Triediče sa ďalej rozdeľujú na mechanické (roštové a vibračné triediče a sitá), hydraulické a pneumatické. Kým mechanické triediče využívajú rozdiely v rozmeroch zŕn, hydraulické a pneumatické sú založené na rozdieloch sedimentačnej rýchlosti vo vode a vo vzduchu. 4.1.1 ROZDELENIE TRIEDIČOV PODĽA VEĽKOSTI VYSEPAROVANEJ FRAKCIE Veľkosť triedenia frakcie je podmienená otvormi v site. Sitá sú spravidla riešené ako výmenné, čo je výhodné pri prestavovaní parametrov triedenia stroja. Ďalšou výhodou je znižovanie obstarávacích nákladov. Táto vlastnosť je vo veľkej miere rozhodujúcim faktorom pri výbere vhodného triediča. BUBNOVÉ TRIEDIČE ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 25 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu Existujú dva spôsoby uloženia bubna: a) naklonený valcový bubon V tomto prípade je bubon valcového tvaru naklonený pod určitým uhlom. Zhora padajúci materiál postupuje v bubne vplyvom gravitácie smerom dole a rotácie smerom dolu. Menšie častice prepadávajú otvormi po obvode bubna. Obr. 4.3 Valcový triedič b) kužeľový bubon Bubon kužeľového tvaru má os vo vodorovnej polohe. Zhora padajúci materiál vplyvom gravitácie a otáčania sa kužeľového bubna postupuje smerom dolu, pričom menšie čiastočky prepadnú otvormi po obvode bubna. Technické parametre kužeľového triediča SV 25, (obr. 4.5) od firmy TMS (Česká republika) sú uvedené v tabuľke 4.1. Obr. 4.4 Kužeľový triedič Typ SV 25 Výkon [kg/h] 2500 Príkon [kW] 0,37 Otáčky bubna -1 [min ] 34 Výška stroja [mm] 690 Hmotnosť [kg] 110 Tab. 4.1 Parametre triediča SV 25 ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 26 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu Valcové aj kužeľové triediče môžu byť viacstupňové. Obr. 4.5 Kužeľový triedič SV 25 VIBRAČNÉ TRIEDIČE U vibračných triedičov ide o systém vibrujúcich sít s rozdielnymi veľkosťami otvorov v jednotlivých sitách. Známe sú vibračné triediče s centrálnym dávkovacím systémom (obr. 4.6) alebo s vibračnou kupolou (obr. 4.7). Pri centrálnom dávkovacom systéme prebieha dávkovanie materiálu cez otvor v strede. Materiál padá na vibrujúce sito, menšie čiastočky prepadnú a ostatok vypadáva otvorom vedľa sita. Obr. 4.6 Vibračný triedič s centrálnym dávkovaním Pri systéme s vibračnou kupolou táto napomáha rýchlejšiemu vyprázdňovaniu materiálu prepadnutého cez sito. Triedič má tým vysokú priepustnosť. Obr. 4.7 Triedič s vibračnou kupolou ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 27 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu Tvar vibračných triedičov nemusí byť len kruhový. Často majú tvar štvorca, alebo obdĺžnika. Pre funkciu triediča to nie je rozhodujúce. Rozdiely sú len v rozmeroch jednotlivých triedičov. 4.1.2 ROZDELENIE TRIEDIČOV PODĽA DRUHU VYSEPAROVANEJ FRAKCIE BALISTICKÉ SEPARÁTORY Balistické separátory sú najznámejšie zariadenia používané na separáciu ťažkej a ľahkej frakcie Pri svojej činnosti využívajú princíp zotrvačnosti. Takýto separátor je znázornený na obr. 4.8. ľahk á frak cia Obr. 4.8 Balistický separátor MAGNETICKÉ SEPARÁTORY Magnetické separovanie sa v širokej miere používa na oddelenie železných a neželezných materiálov. Rozdelenie magnetických separátorov je zrejmé z obr. 4.9. Magnetické separátory Pásové Špeciálne elektromagnetické elektromagnetické s permanentnými magnetmi Valcové s permanentnými magnetmi elektromagnetické s permanentnými magnetmi Bubnové Obr. 4.9 Rozdelenie magnetických separátorov ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 28 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu BUBNOVÉ SEPARÁTORY Ako vidno na obr. 4.10, bubnový separátor je zaradený na konci dopravníkového pásu. Magneticky vodivý materiál ostáva vplyvom magnetického poľa na páse až do oddelenia pásu od bubna. Pod pásom umiestnený klin zabraňuje opätovnému zmiešaniu vyseparovaných častíc. Výrobca: BMZ (Slovensko) Obr. 4.10 Bubnový odlučovač PÁSOVÉ SEPARÁTORY Pásové separátory (obr. 4.11) sa montujú nad dopravníkový pás, a to dvoma spôsobmi. Pri prvom spôsobe je separátor namontovaný kolmo na smer pohybu dopravníkového pásu. Magneticky vodivé častice sú priebežne separované z nemagnetického materiálu. Pri tomto spôsobe montáže je možné odlučovač umiestniť po celej dĺžke dopravníkového pásu. Obr. 4.11 Pásový odlučovač Pri druhom spôsobe je pásový separátor umiestnený nad koncom dopravníkového pásu v smere jeho pohybu, (obr. 4.9). Magneticky vodivé častice sú odvádzané až po koniec magnetu odlučovača, kde vplyvom zoslabnutia magnetického poľa padajú za prepážku oddeľujúcu vyseparované častice. Pásový elektromagnetický odlučovač firmy BAKKER MADAVA (Holandsko) je znázornený na obr. 4.12. Obr. 4.12 Pásový odlučovač BVE ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 29 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu VALCOVÉ SEPARÁTORY Valcový magnetický separátor je zaradený na koniec dopravníkového pásu, obr. 4.13. Otáčajúci sa valec s výstupkami má v časti zabudovaný elektromagnet, ktorý je stacionárny. Magneticky vodivé časti sú unášané dovtedy, kým na ne pôsobí elektromagnet. Po zoslabnutí magnetického poľa padajú za prepážku oddeľujúcu vyseparované častice. Obr. 4.13 Valcový separátor FLOTAČNÝ SEPARÁTOR Základným princípom flotácie je technologické využitie rozdielnych povrchových vlastností tuhého odpadu, predovšetkým zmáčavosť povrchu častíc v kvapalinách. Prípad suchej flotácie je znázornený na obr. 4.14. ľahké materiály rozdeľovač Obr. 4.14 Suchý fluidný separátor Ako je vidieť z uvedeného rozdelenia, existuje celý rad rôznych princípov odlučovačov. Pri výbere vhodného typu je základom pre rozhodovanie kvalita separácie, konštrukčné riešenie, výkon zariadenia, príkon a cena. Prehľad vybraných výrobcov magnetických separátorov je v tab. 4.2. 4.2 DRVENIE Technológia drvenia rôznych materiálov je veľmi frekventovaná v samotnej výrobe i v odpadovom hospodárstve. Existuje mnoho klasifikácií drviacich zariadení. Drviče sú väčšinou rozdelené podľa veľkosti, príkonov, princípu drvenia a pod. Na základe získaných poznatkov boli drviace zariadenia rozdelené [9] podľa obrázka 4.15. Zvolený princíp drviaceho stroja závisí hlavne od druhu drveného materiálu. ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 30 Drevný odpad... Čo s ním? Princíp Typ permanentný magnet Bubnový odlučovač elektromagnet Pásový odlučovač permanentný magnet elektromagnet Valcový odlučovač permanentný magnet elektromagnet permanentný magnet Špeciálne elektromagnet 4. Technika spracovania odpadu Výrobca Typ BMZ BMZ BAKKER MADAVA BAKKER MADAVA BAKKER MADAVA BAKKER MADAVA BAKKER MADAVA BAKKER MADAVA BAKKER MADAVA BMZ BMZ BAKKER MADAVA BAKKER MADAVA BAKKER MADAVA BAKKER MADAVA BAKKER MADAVA BAKKER MADAVA BAKKER MADAVA BAKKER MADAVA BAKKER MADAVA BAKKER MADAVA BAKKER MADAVA BAKKER MADAVA BAKKER MADAVA BAKKER MADAVA BAKKER MADAVA MBO 315/600 MBO 500/1150 KRP 27.044 KRP 27.049 KRP 27.077 KRE 27.001 KRE 27.006 KRE 27.017 KRE 27.026 FOA 800 FOB 1000 BVP 28.101 BVP 28. 130 BVE 28.150 BVE 28.160 BVE 28. 181 TRP 29. 045 TRP 29. 060 TRP 29. 070 TRE 29. 001 TRE 29. 010 TRE 29. 017 CMH 29. 048 CMA 26. 061 PMP 26. 004 PME 26. 505 Kapacita 3 [m /h] 14 35 470 65 171 785 4225 5 50 150 9 70 90 120 Hmotnosť [kg] 340 1200 75 160 2200 165 330 2100 4920 1570 1680 335 470 820 2050 8100 85 260 680 570 2450 11000 89 - Tab. 4.2 Prehľad vyrábaných typov separátorov firiem BMZ (Slovensko) a BAKKER MADAVA (Holansko) 4.2.1 VÝROBCOVIA DRVIACICH STROJOV Výrobe drviacich strojov sa venuje celý rad firiem. Na Slovensku k týmto firmám patrí: ŠDVÚ Bratislava, ZVS Dubnica, TOS Jasová, Liptovské strojárne, LVÚ Zvolen, Nitrianske strojárne. Aj napriek relatívne veľkému počtu výrobcov neexistuje firma, ktorá by v tejto oblasti dosiahla významnejší komerčný úspech. Tieto stroje boli vždy vyrobené ako jednoúčelové pre úzku oblasť použitia. Ani jedna zo spomenutých firiem sa tejto problematike nevenuje systematicky. Z uvedeného dôvodu stroje nenašli na trhu širšie uplatnenie. Každá z menovaných firiem vyrobila jeden, maximálne dva kusy. Systematickejšie sa výrobe a predaju drvičov na Slovensku venujú firmy Ing. ČASTULÍK z Bratislavy a PROFING Piešťany, viď kapitola 12. Ide žiaľ o malé firmy. V Českej republike sa výrobe drviacich strojov venujú firmy UNIMER CONSULT Ostrava, SONNTAG Králiky, ODES Jaroměř a TERIER Liberec. Tieto ponúkajú podstatne širší sortiment zariadení a cez svoje obchodné zastúpenia dosahujú dobré komerčné úspechy aj na slovenskom trhu. Aj napriek veľkému počtu výrobcov na Slovensku a v Česku je počet importovaných drvičov relatívne vysoký. Medzi známych výrobcov dezintegračných zariadení v Európe patria hlavne firmy z Nemecka, Talianska a Veľkej Británie. ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 31 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu Rozdelenie drvičov Podľa charakteru pôsobiacej sily Podľa princípu drvenia - kladivové čeľusťové granulátory nárazové vrtuľové kužeľové špeciálne - s dynamickým pôsobením sily - so statickým pôsobením sily Podľa frekvencie otáčania - nízkofrekvenčné - vysokofrekvenčné Podľa počtu rotorov Podľa mobilnosti - jednorotové - viacrotorové - mobilné - statické Podľa typu nástroja Podľa zvolených technických parametrov - monolitické - segmentové - príkonu - hodinového výkonu - rozmerov vstupného otvoru - vstupnej a výstupnej frakcie Obr. 4.15 Rozdelenie drviacich zariadení V Nemecku sú to hlavne firmy ADELLMANN, MEWA, MOCO, GUTBA, SIEBTECHNIK, HANDLE, ALPINE A LINDNER. V Taliansku firma COSTA a vo Veľkej Británii firma FRANKLIN MULER. Uvedené stroje sa vyznačujú širokou škálou rozmerových radov, širokým rozsahom výkonov, otáčok a možnosťou drvenia rôznych druhov odpadov na požadovanú veľkosť výstupnej frakcie. Komplexnosť ponúkaných riešení výrazne zvýhodňuje tieto zariadenia aj na tuzemskom trhu v konkurencii našich zariadení. ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 32 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu 4.2.2 HRUBÁ FRAKCIA - DVOJROTOROVÉ DRVIČE Ako už bolo spomenuté, pre drvenie na hrubú frakciu (> 8 cm) sa pre tuhý organický odpad takmer -1 výlučne používajú viacrotorové nízkofrekvenčné drviče (do cca 160 min ). Tieto drviče sú nasadzované pre drvenie/preddrvenie materiálu v prípadoch, pri ktorých nie sú kladené vysoké požiadavky na veľkosť a tvar podrvenej frakcie. Vyznačujú sa tzv. samovťahovacím účinkom a pri viacstupňovom drvení sa používajú takmer výhradne v prvom stupni. Výhodou nízkofrekvenčných drvičov je jednoduchá ochrana proti poškodeniu drviča. Firma MERCODOR vyrába dvojrotorové drviče typu ZM, obr. 4.16. Tieto drviče sú určené na spracovanie drevného odpadu, plastov, textilu, gumy a papiera. Technické údaje sú uvedené v tabuľke 4.3. Obr. 4.16 Drvič firmy MERCODOR typ ZM 52 TYP Príkon P [kW] Vstupný otvor Rozmery d x š x v Hmotnosť Výkon W [mm] [m] [kg] ZM 44 5,5/7,5 ZM 1 3 ZM 2 7,5/11 ZM 52 15/18,5/22 ZM 54 2x11/2 x15 2x18,5/2x22 380x50 360x380 650x440 650x540 850x660 1,2x1x1,8 1,2x1x1,7 1,2x1,2x1,8 1,2x1,7x1,9 1,2x2,4x1,8 750 450 1200 1600 3500 Podľa nastavenia a voľby rezných nožov, počtu otáčok a tvaru nožov Tab.4 3. Technické parametre drvičov firmy MERCODOR K známym výrobcom dvojrotorových nízkofrekvenčných drvičov patrí firma TERIER z Českej republiky so svojimi drvičmi typového radu S (obr. 4.17). Drviče sú určené ma dezintegráciu pneumatík, veľkorozmerného plastového odpadu, dreva a komunálneho odpadu. Technické údaje drvičov sú uvedené v tabuľke 4.4. ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 33 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu Obr. 4.17 Drvič radu S firmy TERIER S 500 TYP [ot/min] [kg/hod] [kW] [m] [kg] Otáčky hriadeľov Výkon W Príkon P Rozmer d x v x š Hmotnosť S 750 8-19 400-800 15-22 2,3x1,6x1,25 2000 200-400 7-22 2,05x1,6x1,25 1500 S 1000 cca 1000 30 2,55x1,6x1,25 3500 Tab. 4.4 Technické parametre drvičov firmy TERIER Porovnanie vybraných dvojrotorových drvičov je spracovaný v tabuľke 4.5. Na obr. 4.18 sú porovnané technologické náklady drvičov od rôznych výrobcov. Konštantným parametrom pri výbere drvičov je príkon 15 kW. N á k la d y ( S k / k g ) 0 DZ 240 0,02 0,04 0 ,0 6 0 ,0 8 0 ,1 0,1 2 0,1 4 0 ,1 6 E ner geti c ké I nv esti č né C el k o v é 0 ,0 48 O KR 840 Zariadenie 0 ,0 6 2 UC 85 0 ,0 5 7 AZ 15 0 ,0 8 7 RS 30 0 ,1 3 6 V 1000 0 ,1 1 2 Obr. 4.18 Náklady na prevádzku drviacich zariadení ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 34 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu Typ stroja TYP DZ 240 TOS Jasová DRK 840 ODES Jaromněř UC 85 MEWA AZ – 15 MOCO RS 30 Adelmann V1000 Lindner Príkon P [kW] 15 15 15 15 15 15 Rozmery pracovného priestoru [mm] 500 x 480 840 x 560 860 x 700 650 x 650 450 x 560 820 x 750 1600 x 1000 x 3100 1700x930 x1900 2160 x 1080 x 610 1300 x 900 x 2000 2000 x 1600 x 2000 1500 1300 3500 1850 1700 2000 Vonkajšie rozmery dxšxv Hmotnosť [mm] [kg] 3 -1 2000x1500 x 1300 Výkon W [m .hod ] 2-4 1–3 8 – 10 2–5 1–3 2-4 Rezný kotúč M – monolit V - vymeniteľný M/V M M M M M Cena [Sk] 450 000 420 000 2 000 000 1 800 000 1 000 000 1 500 000 A 20 N A N A 25 - 40 A 0 - 30 Priemer otvoru [mm] sita Energetické náklady En [Sk/kg] 0,0271 0,0284 0,0085 0,0142 0,0355 0,0213 Investičné náklady In [Sk/kg] 0,0271 0,0337 0,0428 0,0723 0,1004 0,0904 Technologické [Sk/kg] náklady Cn 0,0484 0,0621 0,0567 0,0865 0,1359 0,1117 Tab. 4.5 Porovnanie drviacich zariadení 4.2.3 JEMNÁ FRAKCIA - JEDNOROTOROVÉ DRVIČE Jednorotorové drviče dezintegrujú materiál pomocou rotujúcich a pevných nožov. Monolitné alebo segmentové nástroje sú uchytené na rotore. Po stranách drviacej komory sú upevnené pevné nože a stierače, ktoré zabraňujú namotávaniu drveného materiálu. Výhodou jednorotorových drvičov je jednoduché zabezpečenie veľkosti a tvaru dezintegrovanej frakcie. Tá sa dosahuje buď interne – vzdialenosťou medzi rotujúcimi a pevnými nožmi, alebo externe – veľkosťou otvorov v sitách. Pre zvýšenie výkonu sa pri nízkofrekvenčných drvičoch používa prítlačné zariadenie. Vysokofrekvenčné drviče (cca 1500 min-1), ktoré na drvenie využívajú hlavne kinetickú energiu, sú citlivé na poškodenie nožov pri vstupe cudzích predmetov (kovové časti, atď...) do drviacej komory. Nemecká firma KLÖCKNER vyrába jednorotorový drvič typu KEP, ktorý umožňuje drviť odpadové drevo, kôru, palety, lepenkové kartóny a iné. Nástroje sú v tvare štvorcových platničiek, pripevnené v držiakoch, ktoré sú na valec privarené špirálovite z obidvoch strán. ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 35 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu Firma WEIMA (Nemecko) vyrába jednorotorový drvič (obr. 4.19) s typovým označením WL. Doštičky upevnené na rotore je možné 8-krát otočiť. Umožňuje drvenie všetkých druhov odpadového dreva, odrezkov, paliet, či vrstvených dosiek. Technické parametre drviča sú uvedené v tabuľke 4.6. Obr. 4.19 Drvič firmy WEIMA typ WL TYP Násypka Výkon Počet nožov Príkon Otáčky Priemer rotora Priemer otvorov v site Hmotnosť WL 3 3 [m ] 3 [m /h] [-] [kW] [min-1] [mm] [mm] [kg] WL 4 WL 5 0,6 1,8 13 WL 6 WL 7 0,9 2,7 19 11/15 15/18,5 1200 1300 15 18,5 60 – 100 252 20 alebo 10 1500 1500 WL 8 1,2 3,6 24 15 18,5 1600 1700 Tab. 4.6 Technické parametre drvičov firmy WEIMA typ WL Prehľad ďalších vybraných výrobcov jednorotorových drviacich zariadení je uvedený v tabuľke 4.7. Výrobca ALPINE ALPINE ALPINE ALPINE DELUMPER DELUMPER DELUMPER HOLZMAG TRAD. HOLZMAG TRAD. KLOCKNER KLOCKNER KLOCKNER REINBOLD REINBOLD REINBOLD REINBOLD Typ 80/100 80/425 90/224 100/224 1082L 1075L 2086L 800/850 800/1300 KEP100x65 KEP150x150 KEP225x150 RZHR600 RZHR800 RZHR1000 RZHR1200 Výkon [kg/h] 2000 2350 6000 5700 2,2 – 3,4 15,6 – 21,5 31,2 – 42,5 100 – 250 180 – 600 180 – 600 210 270 450 570 Príkon [kW] 110 110 -132 2x200 2 x200 11/15 11/15 11 -15 30 - 50 30 - 50 9,2 11 15 18 - 22 1 Otáčky [min- ] 1500 1500 1000 1000 60-90 60-90 93 93 93 93 Tab. 4.7 Prehľad jednorotorových drviacich strojov ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 36 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu 4.2.4 VÝBER VHODNÉHO TYPU STROJA Treba si uvedomiť, že neexistuje univerzálny drvič na všetky druhy odpadov. Samozrejme je možné takýto stroj skonštruovať, avšak musel by byť dostatočne „silný - predimenzovaný“, a preto by bol neprimerane drahý aj pre jednoduché aplikácie. Riešením je modulová stavba drviaceho stroja. Ide o kombinovanie dvoch, respektíve troch konštrukčných princípov v určitých typorozmerových radoch. V súčasnosti už vo svete existuje viac výrobcov, ktorí sa zaoberajú princípom takejto modulovej stavby. Typickým príkladom je koncepcia od firmy MOCO. Katedra výrobnej techniky Strojníckej fakulty STU v Bratislave sa už niekoľko rokov zaoberá vývojom zariadenia určeného na úpravu, recykláciu a zneškodňovanie tuhých odpadov, [9]. Na základe viacročných skúseností bola navrhnutá stavebnicová koncepcia drviaceho komplexu, ktorá umožňuje navrhnúť podľa zadaných vstupných hodnôt stroj „šitý na mieru“. Umožňuje navrhnúť zostavu v jedno alebo dvojstupňovom prevedení. Drviace komory v jednotlivých stupňoch môžu byť jednorotorové alebo viacrotorové a to buď nízkofrekvenčné alebo vysokofrekvenčné. Typorozmerový rad vychádza z predpokladu konštantnej šírky drviacej skrine, prípadne konštantnej osovej vzdialenosti drviacich valcov. Variabilnou hodnotou je dĺžka drviacej komory. Základnými kritériami pre návrh optimálnej zostavy sú: druh drveného materiálu, veľkosť drveného materiálu, požadovaná veľkosť výstupnej frakcie, hodinový výkon, príkon, rozmery a cena stroja. Na základe týchto vstupných požiadaviek je možné navrhnúť pomocou existujúceho originálneho aplikačného software vhodnú zostavu drviaceho komplexu. 4.3 SUŠENIE Pod pojmom sušenie sa rozumie proces odstraňovania vody z dreva odparovaním, vyparovaním alebo sublimáciou. Sušenie dreva je okrem tepelno-technického procesu predovšetkým technologický proces, v priebehu ktorého sa zlepšujú jeho vlastnosti. Drevo ako hygroskopický materiál má schopnosť meniť svoju vlhkosť v závislosti od stavu okolitého vzduchu. Základným princípom sušenia je dodať vode také množstvo energie, aby prekonala väzobné sily, ktoré ju viažu k danému materiálu (drevu) a oddelila sa od neho. Voda sa do vzduchu vyparuje vtedy, keď sa vzduch dostane do styku s povrchom vody alebo vlhkého telesa a keď je parciálny tlak pary vo vzduchu nižší ako tlak jeho nasýtenia pri danej teplote. Teplota vzduchu v priebehu odparovania vody sa znižuje, merná vlhkosť a relatívna vlhkosť sa zvyšujú. Prenos tepla do drevných častíc môže prebiehať priamym stykom, konvekciou, žiarením alebo kombináciou týchto spôsobov. Hlavným rozdielom a aj výhodou pri sušení drevných častíc v porovnaní so sušením reziva je výrazné skrátenie transportnej vzdialenosti vody zvnútra triesky na jej povrch. Znižuje sa tým vplyv prenosu tepla a pohybu vlhkosti na účinnosť sušenia. Výrazné je tiež zväčšenie voľného povrchu častice v pomere k objemu hmoty a aj k objemu vlhkosti. V klasických sušiarňach býva vlhkosť spracovávaných častíc (triesky, vlákna, piliny, hobliny...) zvyčajne väčšia než 30 %. Konečná požadovaná vlhkosť sa pohybuje obvykle pod 10%. Sušiaca teplota závisí od doby zotrvania drevných častíc v sušiacom médiu a je ohraničená teplotou ich samovznietenia. Sušenie trvá rádovo sekundy až minúty. 4.3.1 ROZDELENIE SUŠIARNÍ Aplikácia sušiarní pri nakladaní s odpadom závisí od vstupných parametrov spracovaného materiálu (veľkosť, vlhkosť) a od zvolenej technológie spracovania. Pri sušení drevného odpadu relatívne malej frakcie, vhodnej pre zhutnenie, sú najvhodnejšie bubnové sušiarne. Slovenská spoločnosť VZT-VZDUCHOTECHNIKA (od 29.2.2000 STROJTECH s.r.o) má vo svojom výrobnom programe bubnové sušiarne typu BRS (obr. 4.21). ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 37 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu Sušiarne Trojbubnové Dvojbubnové Rotačné bubnové Komorové Pásové Nepriechodné vákuové tryskové hrabadlové fluidné prúdové viacpásmové iné Jednobubnové - Podľa konštrukčného riešenia Priechodné Podľa princípu sušenia Obr. 4.20 Rozdelenie sušiarní k ondenz á t or s u c hé š t ie p k y Obr. 4.21 Schéma sušiarne BRS Sušiarne sú vhodné na kontinuálne sušenie drevných pilín, štiepok, drviny a podobne s plne automatizovaným procesom sušenia. Technické parametre sú uvedené v tabuľke 4.8. TYP Priemer bubna Dĺžka bubna L A – piliny, B – drevotrieska Tepelný príkon pri 400 °C Elektrický príkon Množstvo usušeného materiálu pri vstupnej vlhkosti [m] [m] [kW] [kW] 40% [kg/h] 80% BRS 0505 0,5 5 A B 50 35 4 4 115 80 30 30 BRS 0806 0,8 6 A B 140 95 6 6 360 240 145 100 BRS 1006 1 6 A B 240 150 8 8 580 390 240 160 BRS 1207 1,2 7 A B 380 250 10 10 960 650 385 260 Tab. 4.8 Parametre sušiarní typu BRS od firmy VZT – VZDUCHOTECHNIKA (od 29.2.2000 STROJTECH s.r.o) ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 38 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Firma BRIKLIS z Českej republiky vyrába bubnové sušiarne typu BUS (obr. 4.22), určené na sušenie drevných pilín a štiepkov. Technické údaje sú v tabuľke 4.9. Prehľad výrobcov bubnových sušiarní je v tabuľke 4.10. TYP Elektrický príkon Tepelný príkon Spotreba paliva Odparivosť vody Množstvo vstupného materiálu s vlhkosťou 45% Množstvo výstupného materiálu s vlhkosťou 15% Rozmery l x š x v Hmotnosť [kW] [kW] [kg/hod] [kg/hod] [kg/hod] [kg/hod] [m] [kg] Bus 100 3,2 45 10 40 80 50 4x1,3x1,9 600 Bus 2-T2 5,3 114 30-40 109 309 200 6,6x1,7x2,3 2100 Bus 2- T4 9 300 75 218 618 400 8,2x1,7x2,3 2600 Tab. 4.9 Technické údaje sušiarní typu BUS Obr. 4.22 Schéma sušiarne typu BUS od firmy BRIKLIS Výrobca VZT-Vzduchotechnika* VZT-Vzduchotechnika* VZT-Vzduchotechnika* VZT-Vzduchotechnika* ŠKODA, záv. Ejpovice**) ŠKODA, záv. Ejpovice**) BRIKLIS BRIKLIS BRIKLIS Typ BRS0505 BRS1207 BRS1812 BRS2200 BS-1 BS-6 BUS100 BUS200 BUS400 Výkon [kg/h] 30-115 260-960 960-3600 2400-9000 350 1000 50-100 200-309 400-618 Tepelný príkon [kW] 25-50 250-380 950-1500 2400-3600 300 2300 45 114 300 Cena [Sk] 815 000 1 550 000 2 970 000 4 950 000 500 000 1 100 000 339 250 1 069 500 2 150 500 *) od od 29.2.2000 STROJTECH s.r.o) **) Sušiarne nie sú nové, ale sa skladajú z dielov priamo na mieste. Kompletnú montáž, ako aj servis zabezpe čuje česká firma KLIMA-VZDUCHTECHNIKA spol. s r.o. Rokycany. Tab. 4.10 Prehľad výrobcov bubnových sušiarní Ako je vidieť z tabuľky 4.10, nákup sušiarne je investične náročná akcia. Okrem ceny je nutné pri konkrétnom návrhu sušiarne zohľadňovať aj druh sušeného materiálu, veľkosť sušenej frakcie, požadovanú vstupnú a výstupnú vlhkosť, výkon [kg/hod] a rozmery sušiarne. 4.3.2 ZDROJE TEPLA PRE SUŠIAREŇ Pri výbere vhodnej sušiarne nie je zanedbateľný ani spôsob jej vykurovania, obr. 4.23. ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 39 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Zdroj tepla pre sušiareň Spaľovacia komora na tuhé palivo: drevný odpad, brikety, uhlie... Zdroj odpadového tepla napr. z priemyselnej výroby, kompresorovej stanice Spaľovacia komora s horákom na zemný plyn, mazut, oleje, LTO a pod. Výmenník pre ohrev vzduchu – parný, elektrický... Obr. 4.23 Zdroje tepla pre sušiarne Snahou každého prevádzkovateľa je dosiahnuť čo najvyšší výkon sušiarne pri minimálnych prevádzkových nákladoch. Sušiarne BUS firmy BRIKLIS sú vyrábané špeciálne pre sušenie drevných pilín, hoblín a štiepok. Sušiarne majú spaľovaciu komoru navrhnutú na spaľovanie drevného dopadu alebo plynu vyrobeného splyňovaním drevnej hmoty. V tabuľke 4.9 sú uvedené údaje o spotrebe paliva potrebného na vysušenie materiálu. Z tabuľky je zrejmé, že na zníženie vlhkosti materiálu zo 45 % na 15 % potrebujeme v spaľovacej komore spáliť 15-20 % z hmotnosti vysušeného drevného odpadu. 3 Zníženie vlhkosti drevných triesok pri objeme 1 m o 1% si vyžaduje odparenie približne 6 - 8 kg vody. V ideálnych podmienkach to predstavuje približne energiu získanú spálením 0,55 m 3 zemného plynu alebo 0,45 kg vykurovacieho oleja. S ohľadom na druh spracovaného materiálu (drevný odpad) je preto veľmi výhodné aj tepelnú energiu pre sušenie získavať spaľovaním drevného odpadu. Existuje viac typov sušiarní (BRS, BS...), ktoré sú štandardne dodávané v prevedení s horákmi pre spaľovanie plynu alebo vykurovacieho oleja. Pri použití sušiarne v zhutňovacom komplexe, produkujúcom drevné výlisky, je výhodnejšia jej kombinácia so spaľovacou komorou pre spaľovanie drevného odpadu. Pece na tuhé palivo rozdeľujeme podľa charakteru spaľovania na splyňovacie a klasické pece. SPLYŇOVACIE PECE Pri spaľovaní splyňovaním dochádza k viacnásobnému spaľovaniu tak tuhého paliva, ako aj vznikajúcich plynov. Tým sa dosahuje vyššia účinnosť spaľovania. Splyňovacie pece sú ale investične náročnejšie ako klasické spaľovacie pece. Jedným z výrobcov splyňovacích pecí je napr. česká firma VERNER. Pece sú určené na spaľovanie drevnej hmoty a brikiet, tab. 4.11. TYP Výkon W Elektrický príkon Účinnosť Hmotnosť Rozmery v x š x h [kW] [kW] [%] [kg] [m] VERNER V 25 25 50 cca 84 380 1,175x0,59x0,845 VERNER P 45 45 70 cca 83 520 1,48x0,58x0,915 VERNER G 75 75 90 cca 83 840 1,64x1,17x1,03 Tab. 4.11 Technické parametre splyňovacích pecí firmy VERNER ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 40 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ KLASICKÉ PECE Slovenská firma VIHORLAT vyrába pece s typovým označením KD (obr. 4.24), určené na spaľovanie kusového drevného odpadu, štiepok a pilín s vlhkosťou pod 30 %. Pec slúži ako zdroj tepla pre teplovzdušné sušiarne. Teplota na výstupe z predkúreniska sa pohybuje v hodnotách okolo 1100 °C. Konštrukcia je kovová s kamennou výmurovkou. Technické parametre sú v tabuľke 4.12. TYP Výkon W Maximálny príkon Spaľovacia účinnosť Rozmery d x š x v Hmotnosť [kW] [kW] [%] [m] [kg] KD 730 730 2,2 4,01x1,86x2,92 10 250 KD 1160 1160 2,2 95 – 98 4,01x2,09x2,92 10 850 KD 1860 1860 3 4,01x2,55x2,92 12 100 Tab. 4.12 Technické parametre pecí typu KD Obr. 4.24 Schéma pece typu KD od firmy VIHORLAT Firma BME NOVÁKY (Slovensko) vyrába pece typového radu HAGER-BME na spaľovanie štiepok, pilín, uhlia, poľnohospodárskeho odpadu (slama, bôbovina…). Kotol je určený na spaľovanie drevnej biomasy s vlhkosťou maximálne 23 % pri dosahovanej účinnosti 84 %. Technické údaje sú popísané v tabuľke 4.13. Typ HAGER-BME Príkon [kVA] Tepelný výkon [kW] Účinnosť kotla [%] Hmotnosť kotla [kg] Rozmery vxšxh [m] 23 0,75 23 73-75 520 1,62x0,645 x1,43 40 0,75 40 73-75 600 1,5x0,645 x1,58 60 1,2 60 84 1000 1,885x0,85 x2,28 80 1,2 80 84 1200 1,885x0,85 x2,28 110 1,2 110 84 1400 1,885x0,85 x2,475 Tab. 4.13 Technické parametre pecí typ HAGER-BME ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 41 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Pece na spaľovanie tuhého odpadu (drevo, textil, uhlie…) sú zväčša vybavené zásobníkom paliva. Riadené sú pomocou automaticky ovládaného mechanizmu, čo umožňuje ich prevádzku s minimálnou obsluhou. Pri výbere vhodnej pece treba zohľadňovať druh paliva, jeho maximálnu vlhkosť, tepelný výkon pece, účinnosť spaľovania, príkon, cenu, ako aj rozmery a hmotnosť. Prehľad technických parametrov klasických a splyňovacích pecí je v tabuľke 4.14. Druh pece Splyňovacie pece Klasické pece klasické pece Výrobca VERNER VERNER VERNER VIHORLAT VIHORLAT VIHORLAT BME NOVÁKY BME NOVÁKY BME NOVÁKY BME NOVÁKY VERNER VERNER VERNER EKOMAJA EKOMAJA EKOMAJA SPÄNEX SPÄNEX SPÄNEX SPÄNEX Typ V25 P45 G75 KD730 KD1160 KD1860 HAGER-BME 23 HAGER-BME60 HAGER-BME80 HAGER-BME110 VERNER-GOLEM140 VERNER-GOLEM1400 VERNER-GOLEM6000 AZSO100 AZSO250 BS10 UL/E 75-RW SRW-V410 SRW-U650 SRW-U840 Výkon [kW] 25 45 75 730 1160 1860 23 60 80 110 140 1400 6000 100 250 1000 88 410 650 840 Príkon [kW] 0,05 0,07 0,09 2,2 2,2 3 0,75 1,2 1,2 1,2 2 11,3 41,6 0,6 1,2 1,1 2 2,2 Cena [Sk] 42 281 52 187 102 182 370 000 410 000 456 000 750000 - - Tab. 4.14 Prehľad vybraných výrobcov spaľovacích pecí 4.4 ZHUTŇOVANIE Technológie zhutňovania sú známe viac ako 130 rokov. Prvý patent na výrobu drevných brikiet je z roku 1864, [10]. Drevné brikety boli používané v USA už pred 75-mi rokmi. Jedno z najlepších palivových polien (brikiet) bolo vyrábané a predávané ako „pres-to-log“ od roku 1933. Spoločným znakom všetkých technológií zhutňovania - briketovania, kompaktovania a peletovania je lisovanie materiálu pri vysokom tlaku. Vhodne zvolený tlak a teplota sú nutnými podmienkami k tomu, aby bol zhutnený materiál po zlisovaní kompaktný aj bez spojiva. Ďalšou podmienkou je maximálna veľkosť frakcie, ako aj povolená vlhkosť zhutňovaného odpadu. V prípade prekročenia týchto hodnôt treba odpad drviť a sušiť, viď schému na obr. 4.1. Výsledným produktom uvedených technológií sú výlisky rôznych tvarov a rozmerov. 4.4.1 PELETOVANIE Peletovanie je progresívny spôsob zhutňovania podrvenej a vysušenej drevnej hmoty pretláčacím lisom pri veľmi vysokom tlaku. Uvedená technológia sa začína dynamicky rozširovať v USA. V Európe je to hlavne vo Švédsku, Veľkej Británii, Dánsku, v Nemecku a Rakúsku. Rozdelenie peletovacích strojov je zrejmé z obrázku 4.25. ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 42 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Peletovacie stroje Podľa pohonu Podľa lisovacieho nástroja Podľa polohy matrice Podľa typu matrice lisovacie kladky valcové valcovou matricou lisovací rotor s plochou kruhovou matricou ozubené koleso vertikálne horizontálne hydraulické mechanické závitovka kužeľové Obr. 4.25 Rozdelenie peletovacích strojov podľa konštrukčného prevedenia ZÁVITOVKOVÝ PRETLÁČACÍ STROJ Princíp a konštrukcia závitovkového pretláčacieho stroja (obr. 4.26) je v podstate jednoduchá. Závitovkový podávač je súčasne aj nástrojom tohto lisu. Dodáva materiál do lisovacej komory a zároveň ho aj stláča. Pod vysokým tlakom je materiál pretláčaný cez kruhovú matricu. Teplota lisovacej komory je stabilizovaná chladiacim zariadením. Pretlačené pelety sa ulamujú po dotyku s pevnou doskou. Výhodou princípu je plynulý chod, jednoduchá výmena matrice, teda aj zmena priemeru peliet. Medzi nevýhody môžeme zahrnúť potrebu chladiaceho zariadenia a nízky hodinový výkon. 1 - matrica 2 - závitovka 3 - komora 4 - chladič 5 - nôž 6 - chladiace médium 7 - spracovávaný materiál Obr. 4.26 Schéma závitovkového peletovacieho stroja ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 43 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Závitovkový peletovací stroj PSM 72 od firmy SINO-ALLOY je znázornený na obrázku 4.27. Obr. 4.27 Závitovkový peletovací stroj SINO-ALLOY HORIZONTÁLNY PELETOVACÍ STROJ S VALCOVÝMI KLADKAMI A VALCOVOU MATRICOU Pri tomto spôsobe peletovania sa materiál dodáva v smere osi matrice, obr. 4.28. Vzhľadom na rotačný pohyb, ktorý vykonáva matrica, sa materiál premiešava. Valcové kladky sú upevnené na unášači, ktorý sa neotáča. Kladky sa otáčajú len okolo svojej osi. Materiál je po prechode matricou odrezávaný nožmi, ktoré sú pevne ukotvené na ráme stroja. 1 - lisovacie kladky 2 - oceľová matrica 3 - nôž 4 - pelety Obr. 4. 28 Schéma horizontálneho peletovacieho stroja s valcovými kladkami smer rotácie Pri rotačnom pohybe sa matrica ani valce nedotýkajú. Výhodou konštrukčného riešenia je minimálne opotrebovanie kladiek a matrice, nevýhodou nerovnomerné dodávanie materiálu pod obe kladky. V Českej republike sa vyrábali stroje tohto typu v RND Ejpovice v licencii firmy PROMILL pod označením G6 (obr. 4.29). Uvedené granulátory dodáva VZD Vzduchotechnika-Rokycany ako repasované so všetkými zárukami. Technické parametre stroja G6 sú uvedené v tabuľke 4.15. Pohľad na lisovacie kladky v otvorenej lisovacej komore je zrejmý z obrázku 4.30. ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 44 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Obr. 4.29 Granulátor G6 Názov stroja G6 Rozmery pelety: priemer/dĺžka [mm] 8 -12/10 - 30 Výkon stroja Príkon hlavného motora/ celkový príkon Váha stroja [kg/hod] 630 - 4 000 Cena stroja [kW] 37 / 43 [kg] 2100 [Kč] 600 000 Tab. 4.15 Technické parametre G6 Obr. 4.30 Lisovacia komora HORIZONTÁLNY PELETOVACÍ STROJ S VALCOVOU MATRICOU A LISOVACÍM ROTOROM Konštrukcia peletovacieho stroja je zhodná s predchádzajúcou konštrukciou. Rozdiel spočíva len v odlišnosti nástroja a kinematických pomeroch. Materiál (obr. 4.31) je v komore lisovaný otáčajúcim sa rotorom. Po pretlačení cez otvory v matrici je odrezaný nožmi, ktoré sú spojené s matricou a rotujú v opačnom smere ako rotor. 1 - lisovací rotor 2 - oceľová matrica 3 - nôž 4 - pelety smer rotácie Obr. 4.31 Schéma horizontálneho peletovacieho stroja s lisovacím rotorom ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 45 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ V porovnaní s predchádzajúcim riešením možno medzi výhody tohto riešenia zaradiť jednoduchšiu konštrukciu. Nevýhodou je vyššie trenie medzi nástrojom a matricou a z toho vyplývajúce rýchlejšie opotrebenie rotora. Lisovací rotor je znázornený na obrázku 4.32. Obr. 4.32 Horizontálny lis s rotujúcim rotorom, a – princíp, b – pohľad do komory HORIZONTÁLNY PELETOVACÍ STROJ S OZUBENÝMI KOLESAMI Takýto peletovací stroj sa skladá z páru dutých valcov, ktoré majú po obvode ozubenie, obr. 4.33. V ozubeniach sú navŕtané otvory, cez ktoré sa materiál pretláča dovnútra valcov. V dutinách valcov uložené nože režú vylisované pelety. Výhodou princípu je jednoduché dávkovanie materiálu, ako aj fakt, že nedochádza k dotyku medzi kolesami. Naopak, malý počet zubov je príčinou malého hodinového výkonu. 1234- ozubené kladky nôž pelety lisované piliny smer rotácie Obr. 4.33 Schéma horizontálneho peletovacieho stroja s ozubenými kladkami ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 46 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ VERTIKÁLNY PELETOVACÍ STROJ S VALCOVÝMI KLADKAMI A PLOCHOU MATRICOU K peletovaniu dochádza medzi dvomi alebo viacerými kladkami uloženými na statických hriadeľoch a plochou kruhovou matricou s otvormi požadovaného priemeru, obr. 4.34. Matrica je poháňaná závitovkou. Keďže je materiál dodávaný zhora, je rovnomerne rozdelený po celej ploche matrice. Pod matricou sú uložené nože, ktoré pelety po ich vylisovaní režú. Lisovacie kladky sú permanentne pritláčané k povrchu matrice. Výhodou princípu je rovnomerné dávkovanie materiálu a dynamická vyváženosť systému, nevýhodou pomerne vysoké a nerovnomerné opotrebenie kladiek. 123456- plochá matrica valcové kladky lisovacia komora nôž pelety piliny Obr. 4.34 Schéma vertikálneho peletovacieho stroja s valcovými kladkami smer VERTIKÁLNY PELETOVACÍ STROJ S KUŽEĽOVÝMI KLADKAMI A PLOCHOU MATRICOU Konštrukcia peletovacieho stroja je zhodná s predchádzajúcim typom stroja. Rozdiel je v tvare lisovacieho nástroja, obr. 4.35. Namiesto valcových kladiek sú použité kladky kužeľového tvaru, čím sa dosiahne ich rovnomerné opotrebovanie po celej výške. Zvyčajne sa používajú tri kladky pootočené o 120°. Bývajú uložené na hriadeľoch, ktoré nemajú pohon. Vertikálny peletovací stroj má vo svojej ponuke aj česká firma BRITEX z Uničova. Technické parametre ponúkaného stroja sú uvedené v tabuľke 4. 16. NÁZOV STROJA Rozmery pelety: priemer/dĺžka Výkon stroja Príkon hlavného motora/celkový príkon Váha stroja Cena [mm] [kg/hod] [kW] [kg] [Kč] TL 700 B 14 – 16/ 20 - 30 700 75 / 80 3000 1 690 000 Tab. 4.16 Technické parametre TL 700 B ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 47 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ 1 - plochá matrica 2 - kužeľové kladky 3 - lisovacia komora 4 - nôž 5 - pelety 6 - piliny Obr. 4.35 Schéma vertikálneho peletovacieho stroja s kužeľovými kladkami smer rotácie Prehľad svetových výrobcov peletovacích strojov je uvedený v tabuľke 4. 17. 4.4.2 KOMPAKTOVANIE Kompaktovanie je technológia zhutňovania odpadu, pri ktorej je materiál požadovanej frakcie a vlhkosti zhutňovaný medzi dvoma proti sebe sa otáčajúcimi hladkými alebo ryhovanými valcami (obr. 4.36), ktoré sú k sebe navzájom pritláčané. Lepšie zhutnenie sa dosahuje použitím spojiva. Výsledkom kompaktovania sú granule alebo aglomerát doskovitého tvaru, ktorý je po rozsekaní na granule použiteľný pre ďalšie spracovanie, predovšetkým v chemickom a hutníckom priemysle. Technológia nie je veľmi vhodná na lisovanie odpadu z dreva, pretože základným „spojivom” v dreve je lignín. Na to, aby pôsobil ako spojivo, musí mať stláčaný odpad určitú dobu zotrvania pri vysokej teplote a tlaku. 1 2 1 - podávacia závitovka 2 - bandáže s drážkami v tvare granulí 3 - protibežné valce 4 - granule 3 4 Obr. 4.36. Schéma kompaktovacieho stroja ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 48 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Výrobca Príkon P [kW] Typ lisu Produkcia W [kg/hod] Energetické náklady En [Sk/kg] ZÁVITOVKOVÉ PRETLÁČACIE PELETOVACIE STROJE SDPM SINO-ALLOY POLYPRISE SHOMAN PLASTIK SDET 55 SDET 90 PSM50 PSM72 HC-30 HC-60 SH.DP55 SH.DP80 55 90 45 110 0,75 0,75 15 22,5 500 1000 30 60 80 120 0,308 0,252 0,07 0,035 0,525 0,525 HORIZONTÁLNE PELETOVACIE STROJE SINO-ALLOY BRITEX RND Ejpovice DICER LKAB C. F. SCHEER H.I.PALLMANN PSF08 PSF20 PSF35 PSF60 TL 700 B G6 R&Dicer 50 M 800 M 3000 M 7000 M 18000 GR 650 UC GR 850 UC SGS 200 SGS 300 SGS 400 IPS 800x950 IPS 800x1260 IPS 1000x950 0,75 2,25 3,75 7,5 80 43 2,6 3 7,5; 11 11,2; 22,4 37,3; 55,9; 75,9 18,5 30 11 15 22 75-132 75-160 90-160 12-80 40-250 110-700 320-2000 700 630 23 363 1360 3175 8165 2600-5200 3500-8400 1500 2250 3000 - 0,026 0,025 0,015 0,011 0,322 0,192 0,317 0,023 0,015 0,009 0,013 0,01 0,01 0,021 0,019 0,021 - HORIZONTÁLNE PELETOVACIE STROJE S OZUBENÝMI KOLESAMI SICAR BEPEX COMPACT 100 COMPACT 300 COMPACT 600 COMPACT 1000 COMPACT 2000 SERIA G 8 12 18 24 45 - 80-120 270-330 550-650 900-1000 2000-2500 50-1000 0,187 0,102 0,078 0,067 0,050 - VERTIKÁLNE PELETOVACIE STROJE EREMA KAHL 2535-FA 2550-FA 2575-FA 25100-FA 38-780 37-850 39-1000 10/15/20 20/25/30 20/30/40 30/40 90-110 132-160 160-200 80-200 120-300 160-400 200-500 - 0,28 0,28 0,28 0,224 - Tab. 4.17. Prehľad jednotlivých typov vyrábaných peletovacích strojov ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 49 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ 4.4.3 BRIKETOVANIE Briketovanie je najrozšírenejšou technológiou zhutňovania. Uvedená technológia bola okrem dreva doposiaľ použitá pri briketovaní slamy, kukurice, drevenej kôry, slnečnice, bavlny, textilu a ďalších materiálov. Briketovacie stroje môžeme rozdeliť podľa schémy na obrázku 4.37. Z uvedeného vyplýva, že sortiment predávaných strojov na briketovanie odpadu je pomerne široký. Prehľad výrobcov briketovacích strojov je uvedený v tabuľke 4.20 [7], kde sú uvedené jednotlivé typy strojov, ako aj ich ceny, elektrický príkon a výkon strojov, ako aj náklady na výrobu jednotkového množstva. Briketovacie stroje Podľa pohonu Podľa lisovacej komory Podľa lisovacieho nástroja hydraulický otvorená lisovacia závitovka mechanický uzavretá lisovací piest kľukový mechanizmus kolenovopákový mechanizmus Obr. 4.37 Rozdelenie briketovacích lisov 4.4.3.1 POHON Sila pri briketovaní je funkciou druhu lisovaného materiálu, vlhkosti a veľkosti jeho frakcie. Lisovaciu silu briketovacích lisov získavame z hydraulického alebo mechanického pohonu. HYDRAULICKÝ POHON Pri lisoch s hydraulickým pohonom je lisovacia sila vyvodená priamo piestom hydraulického motora. Výhodou lisov s hydraulickým pohonom je tichá prevádzka a relatívne jednoduchá konštrukcia. Vysoké lisovacie tlaky (80 – 140 MPa) majú ale nepriaznivý vplyv na jej životnosť. Opotrebovanie hydrauliky sa prejavuje hlavne unikaním kvapaliny. Pritom si treba uvedomiť, že jej cena predstavuje viac ako 60% z celkovej ceny stroja. Príklad briketovacieho lisu s otvorenou lisovacou komorou je znázornený na obrázku 4.38. Lisovaný materiál je dodávaný do zásobníka 1. Frekvenčne riadená podávacia závitovka dopravuje materiál do prvého stupňa lisovania. Tu je materiál predlisovaný piestom 3 a konečný výlisok dosiahneme následne piestom 4. Výkon stroja je možné meniť frekvenciou otáčania podávacej závitovky. ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 50 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ 1 - zásobník, 2 - podávacia závitovka, 3 – hydraulický piest pre primárne lisovanie, 4 – lisovací piest pre sekundárne lisovanie Obr. 4.38 Briketovací lis s hydraulickým pohonom MECHANICKÝ POHON Pri mechanickom pohone je pohyb nástroja zabezpečovaný od elektromotora cez remenicu. Ak nástroj (závitovka) vykonáva rotačný pohyb, je pripojený priamo na výstup prevodu, obr. 4.43. Transformácia pohybu pri lisoch s priamočiarym vratným pohybom nástroja je zabezpečovaná cez kľukový alebo kolenovo-pákový mechanizmus. Výhodou kľukového mechanizmu (obr. 4.39) je jednoduchšia konštrukcia. Naopak, kolenovo-pákový mechanizmus (obr. 4.40) umožňuje priaznivejšie meniť priebeh sily v závislosti od zdvihu, ako aj meniť veľkosť tohto zdvihu. Obr. 4.39 Lis s mechanickým pohonom cez kľukový mechanizmus ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 51 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Obr. 4.40 Lis s mechanickým pohonom cez kolenovo-pákový mechanizmus Pri mechanických lisoch s priamočiarym vratným pohybom nástroja ide o dynamické vytváranie kontinuálnej brikety v otvorenej lisovacej komore. S ohľadom na uvedené podmienky sú konštrukčné princípy lisov tieto princípy pomerne hlučné. 4.4.3.2 LISOVACIA KOMORA UZATVORENÁ KOMORA Princíp briketovania v uzatvorenej lisovacej komore je odvodený od paketovania kartónového, drevného a kovového odpadu v priemyselných podnikoch. Uskutočňuje sa stláčaním materiálu z viacerých strán, viď obr. 4.41. Zásobovacia závitovka 7 plní formu 15, ktorú po naplnení zhora uzatvára lisovací piest 12. Hlavné zlisovanie uskutočňujú piesty 13, 14. Spodná časť barana predstavuje kalenú tvarovo zhodnú dvojzásuvku 9, ktorá je po zlisovaní brikety horizontálne presúvaná piestom 4. Po dosiahnutí polohy výstupného kanála 10 alebo 11 sú brikety vytlačené piestami 5 alebo 6. Dĺžka jedného cyklu je približne 5 sekúnd a okrem tepelných sťahov nedochádza v brikete po jej uvoľnení k žiadnym termickým pochodom. -3 Výsledná hustota brikety pri tomto spôsobe výrazne neprekročí hodnotu 1 kg.dm . Výkon lisovania môžeme zvýšiť predĺžením dĺžky brikety. S narastajúcou dĺžkou ale klesá hustota a teda aj kvalita brikety. ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 52 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Obr. 4.41 Schéma briketovania v uzatvorenej lisovacej komore OTVORENÁ KOMORA Briketovanie v otvorenej lisovacej komore, obr. 4.42, je spôsob lisovania materiálu, pri ktorom v pracovnej komore z jednej strany pôsobí cez nástroj (piest, závitovka) lisovacia sila a z druhej, otvorenej strany, pôsobí odporová sila, brzdiaca pohyb spracovaného materiálu. Obr. 4.42 Princíp briketovania v otvorenej lisovacej komore 4.4.3.3 LISOVACÍ NÁSTROJ LISOVACÍ PIEST Samotné lisovanie je realizované buď lisovacím piestom alebo lisovacou závitovkou. Keď je nástrojom piest, tento vždy koná priamočiary vratný pohyb odvodený od hydraulického alebo mechanického pohonu. Piest je spravidla valcového tvaru. V poslednom čase sa stále viac objavujú aj n–uholníkové alebo tvarové brikety. Pri väčších priemeroch (nad 80 mm) má piest namontovaný strmeň, čo mu umožňuje vyrábať brikety s dierou. ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 53 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ LISOVACIA ZÁVITOVKA Lisovanie pomocou závitovky je proces, pri ktorom je lisovaný materiál závitovkou stáčaný do zužujúceho sa prierezu. Vonkajší tvar brikety je daný tvarom tohto prierezu – lisovacej komory. Spravidla býva n-uholníkový alebo profilový. V prípade, že má závitovka strmeň, môže vyrábať brikety s dierou. Kvalita brikety je veľmi vysoká, pretože je vytváraná kontinuálne a nie jednotlivými výliskami. Proces briketovania je tichý a kľudný. Vplyvom vysokého trenia medzi nástrojom a lisovaným materiálom ale dochádza k rýchlemu opotrebovaniu závitovky a ložísk. Cena závitovky je pritom vysoká. Schéma závitovkového briketovacieho lisu je znázornená na obrázku 4.43. Materiál je dodávaný závitovkou 8 z násypky 6 do lisovacej komory 4. Materiál je do požadovaného tvaru brikety stláčaný v komore pracovnou závitovkou, ktorá je poháňaná remenicou 9. Obr. 4.43 Schéma závitovkového lisu 4.4.3.4 VÝROBCOVIA LISOV Z ponúkaných variácií (obr. 4.37) nie je možné vytvoriť ľubovolné kombinácie princípov lisov. Reálne navrhované a komerčne dostupné konštrukčné princípy lisov sú vyšpecifikované v tabuľke 4.18. Z tabuľky je napr. zrejmé, že na trhu nie je dostupný žiaden briketovací lis s mechanickým pohonom a s uzatvorenou lisovacou komorou. druh komory a nástroja Komora Nástroj hydraulický pohon uzavretá otvorená závitovka piest ● ● x ● rotačný Druh pohonu mechanický pohon kľukový kolenovo-pákový mechanizmus mechanizmus x ● ● x x ● x ● x ● x ● ●-reálne riešenie, x - nereálne riešenie Tab. 4.18 Kombinatorika riešenia ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 54 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ HYDRAULICKÉ BRIKETOVACIE LISY S OTVORENOU LISOVACOU KOMOROU V Českej republike vyrába hydraulické briketovacie lisy firma BRIKLIS, s.r.o. Konštrukčne parametre vyrábaných strojov sú uvedené v tabuľke 4.19, technické v tab. 3.20. Generálnym dovozcom lisov na Slovensko je firma Ing. ČASTULÍK. TYP Priemer brikety Výkon Príkon Dĺžka stroja Šírka stroja Výška stroja Hmotnosť Objem násypky [mm] [kg/hod] [kW] [mm] [mm] [mm] [kg] [m3] HLS25 65 25 3 1280 1080 1260 460 0,25 HLS50 65 50 5,5 1280 1080 1450 540 0,25 HLS100 50 100 8,5 1600 1460 1560 1040 3-9 HLS200 50 200 13,5 2800 1460 1560 1600 3-9 HLS400 50 400 28 3000 2880 1765 3000 3-9 Tab. 4.19. Konštrukčne parametre briketovacích lisov firmy BRIKLIS MECHANICKÉ BRIKETOVACIE LISY S OTVORENOU LISOVACOU KOMOROU V Českej republike briketovacie lisy s otvorenou lisovacou komorou vyrába firma BRITEX, s.r.o. V tabuľke 4.20 je uvedený prehľad jej sortimentu. Briketovacie stroje sú podľa prospektov výrobcu vhodné pre lisovanie vstupnej suroviny s maximálnou vlhkosťou 10 - 12 %, s maximálnym znečistením 1,5 %, s rozmermi 5 x 5 x 20 mm, s podielom tvrdého dreva maximálne 50 % a podielom kôry maximálne 50 %. Zoznam výrobcov je briketovacích lisov uvedený v kapitole 12 Mechanické briketovacie lisy s otvorenou lisovacou komorou BL 3 vyrába aj firma BIOMAC TRADE spol. s r.o. Požiadavky na vstupnú surovinu sú nasledovné: maximálna vlhkosť 10 - 12 %, maximálne znečistenie 1,0 %, rozmery 5 x 5 x 15 mm. Na Slovensku je jediným výrobcom briketovacích lisov firma KONŠTRUKTA INDUSTRY, s.r.o. Briketovacie lisy, obr. 4.43 sú vyrábané pod označením BZ 50-280. Technické parametre sú uvedené v tabuľke 4.20. Prehľad lisov dostupných na trhu je znázornený v tabuľke 4. 20. 0br. 4.43 Briketovací lis BZ 50 – 280, KONŠTRUKTA-INDUSTRY ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 55 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu M e c h a n ic k é l i s y Závitovkové lisy Princíp lisu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Názov výrobcu Označenie lisu Výkon stroja W Príkon stroja P [mm] [kg/h] [kW] Cena stroja Energetické náklady Cs x10 3 En na 1 kg [Sk/kg] [Sk] Investič. náklady In na 1 kg [Sk/kg] Celkové náklady Cn na 1 kg [Sk/kg] Pini+KAY FG600 62 600 44 3510 0,242 0,292 0,534 BASTIAN BAST 60 60 50 4 1260 0,253 0,312 0,565 BDM STOKER 28 800 75 - - - - BIOMAG BRITEX BL 3 K-50 K- 90 BK1000 70/60 70/120 55/150 1300DF2 90 50 90 96 65 70 56 56 1200 200 1000 1100 70 120 285 1400 85 15 80 96 7,5 10 31,7 45 3 936 1832 3677 4292 478,8 655,2 1400 3546 0,199 0,211 0,225 0,246 0,282 0,220 0,293 0,090 0,164 0,458 0.183 0,195 0.348 0.273 0,245 0,126 0,363 0,669 0,408 0,441 0,630 0,493 0,538 0,216 BT 86 BZ50 280 H – 50 H-100 H-200 H-400 60 50 50 50-65 50-70 50-70 220 280 45 100 200 400 18,5 17,5 6,8 9,8 13,5 28 620 680 238,8 489,2 846 1,754 0,222 0,197 0,398 0,258 0,190 0,197 0,1409 0,136 0,265 0,219 0,149 0,152 0,363 0,333 0,663 0,497 0,339 0,349 Super 60 Hydro 80 60 80 180 1 300 9,0 40 872,9 4510,8 0,132 0,081 0,242 0,173 0,374 0,254 RB 50 60x60x 80 150x60 x40 150x60 x40 150x60 x40 150x60 x40 150x60 x40 150x60 x40 150x60 x40 150x60 x40 80 50 50 60 60 50 2,2 710 0,116 0,710 0,826 110 5,5 1200,2 0,132 0,545 0,677 220 11,0 1474,8 0,132 0,335 0,467 330 18,5 1780,6 0,148 0,269 0,417 440 30,0 2065,4 0,180 0,234 0,414 660 30,0 3387,1 0,120 0,256 0,397 880 45,0 3733,6 0,135 0,212 0,347 50 5,5 500 0,290 0,500 0,790 100 7,5 520 0,198 0,260 0,458 200 60 100 120 180 18,5 5,5 7,5 7,5 10 798,7 790,56 872,54 1054,1 1207,8 0,244 0,242 0,198 0,165 0,146 0,199 0,658 0,436 0,439 0,335 0,443 0,900 0,634 0,604 0,481 CENTROGLOB COSTA GANZ EKOMAJA Konštrukta BRIKLIS HOLZMAG l is y RB110 H y d ra u l ic k é Rozmer brikiet RB220 RUF RB300 RB440 RB660 RB880 SBH50 SPÄNEX SBH100 Th 60 WEIMA Th400 Th500 Th600 Th700 Tab. 4.20. Prehľad briketovacích strojov a celkové náklady stroja Cn na 1 kg ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 56 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ 4.4.3.5 VÝBER VHODNÉHO LISU Budúci výrobca brikiet spravidla nemá prehľad o výhodách a nevýhodách jednotlivých konštrukčných princípov. Pozná len množstvo a druh odpadu pre spracovanie. Pri rozhodovaní by mohol vychádzať hlavne z nasledovných kritérií: a) kvalita brikety Základom pri rozhodovaní by mala byť kvalita budúcej produkcie. Z hľadiska ziskov je výhodný jej vývoz. Krajiny potenciálneho exportu už ochraňujú svoj trh legislatívne. Každý výrobca by mal preto už pri výbere vhodného lisu, resp. linky zohľadňovať požiadavky na brikety, ktoré sú uvedené v normách DIN 51 731 (Nemecko) a Ö-Norm 7135 (Rakúsko). Podľa týchto noriem musí byť briketa vyrobená bez spojiva, len za pôsobenia teploty a tlaku. Surovinou pre výrobu brikiet nesmie byť kontaminované drevo. Hraničná hustota brikety je 1÷1,4 kg.dm-3, vlhkosť pod 12 %, obsah popola pod 1,5 % a výhrevnosť 17 500 - 19 500 kJ.kg-1. Tomuto treba podriadiť aj výber vhodného briketovacieho stroja. Najlepšia kvalita brikety sa dosahuje na závitovkových briketovacích lisoch. Bežne sa dosahuje hustota vyššia ako 1,1 kg.dm -3. Povrch brikety je zväčša tmavý, karbonizovaný. Brikety sú stále, odolné voči atmosferickej vlhkosti. Vyznačujú sa aj veľmi vysokou pevnosťou, pretože, ako už bolo napísané, je to jediný proces, pri ktorom sú brikety vytvárané kontinuálne. Nevýhodou je veľké opotrebovanie nástroja a z toho vyplývajúce náklady na prevádzku. Požadovanú hustotu bez problémov dosahujú briketovacie lisy s priamočiarym vratným pohybom nástroja. Brikety majú nižšiu pevnosť ako brikety vyrobené na závitovkových briketovacích lisoch. Problém s požadovanou hustotou je pri briketách, vyrábaných na briketovacích lisoch s hydraulickým pohonom, najmä na lisoch s otvorenou lisovacou komorou. Hustota brikiet produkovaných na tomto type lisov je najviac 1 kg.dm-3, vyššia býva iba výnimočne. Brikety sa v dôsledku toho rozpadajú už pri manipulácii a skladovaní. Ľahko „nasávajú“ atmosferickú vlhkosť, pri spaľovaní si súdržnosť zachovávajú iba krátko, čo sa odzrkadľuje na vysokej rýchlosti procesu horenia. b) voľba veľkosti stroja Pri návrhu vhodnej veľkosti stroja spravidla vychádzame z plánovanej kapacity výroby, ktorú plánujeme dosiahnuť. Z hľadiska veľkosti stroja je možné rozhodnúť sa buď pre stroj dimenzovaný na požadovaný hodinový výkon, alebo odpovedajúci počet paralelne radených menších strojov. Použitie veľkých strojov je výhodnejšie z hľadiska technologických nákladov, viď Ekonomickú bilanciu, kapitolu 5. Z hľadiska spoľahlivosti prevádzky je výhodnejšie použiť viac menších strojov. Medzi výhody paralelného radenia strojov patrí: - menšia citlivosť prevádzky na poruchy stroja (pri poruche jedného stroja sa nezastaví celková produkcia), ale len sa percentuálne zníži produkcia, - univerzálne použitie náhradných dielov pre všetky lisy, - nižšie investičné náklady In. Podľa ponuky firmy BIOMAC je cena stroja s výkonom okolo 1200 kg/hod cca 3 396 000 Sk. Ak tento stroj nahradíme štyrmi strojmi BZ 50-280, (fa KONŠTRUKTA -INDUSTRY ) každý o výkone 280 kg a s cenou 680 000,- Sk, ušetríme na investičných nákladoch 676 000, - Sk. c) príkon na jednotku objemového výkonu Nepriamo hovorí o účinnosti spôsobu briketovania a vyvodenia lisovacej sily, ktoré používa daný druh lisu. Na toto kritérium sa najmä v poslednej dobe kladie vysoký dôraz, v priamej súvislosti s vyžadovanou hospodárnosťou výrobnej techniky. Analýza veľkosti príkonu na jednotku objemového výkonu bola vykonaná na takmer sto typoch briketovacích lisov od rôznych svetových výrobcov [12]. V zahraničnej literatúre sa pri porovnávaní jednotlivých princípov lisovania často stretávame s jednotkou W/kg. Podľa [10] je energia na jednotku produkcie pri hydraulických lisoch 75 W/kg, pri mechanických 48 W/kg. Pri porovnaní účinnosti analyzovaných lisov [12] boli dosiahnuté podobné výsledky. ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 57 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Podľa vyššie opísaných parametrov bolo v práci [7] pridelené briketovacím lisom klasifikačné hodnotenie, tab. 4.21. Z tabuľky vyplýva, že optimálnym variantom (pre stredne veľké až veľké množstvá spracovávaného materiálu, cca 400 kg) je použitie mechanického briketovacieho lisu s otvorenou lisovacou komorou. Druh briketovacieho lisu Závitovkový s otvorenou komorou Hydraulický s otvorenou komorou Hydraulický s uzatvorenou komorou Mechanický s otvorenou komorou Kvalita brikety Hlučnosť Náklady na 1 kg brikiet Opotrebenie funkčných častí Nároky na obsluhu a údržbu Príkon na jednotku objemového výkonu 1 1 3 4 4 2 3 1 4 4 3 3 4 2 4 4 2 4 2 4 2 2 2 1 1 - výborne, 2 - veľmi dobre, 3 - dobre, 4 - vyhovujúco, 5 – nevyhovujúco Tab. 4.21. Celkové zhodnotenie briketovacích lisov 4.5 DOPRAVNÍKY Transportný systém je neoddeliteľnou súčasťou každej technologickej linky na úpravu a spracovanie odpadu. Dopravníky slúžia na prepravu materiálu, suroviny a výrobkov do rôznych miest a vzdialeností. Vzhľadom na rôznorodosť a objem prepravovaného materiálu ponúkajú výrobcovia rôzne varianty a typy dopravníkov. Je len na spotrebiteľovi, pre ktorý sa rozhodne (obr. 4.44). Možnosti dopravy Doprava vzdušnou cestou Doprava mechanickým spôsobom pásové dopravníky závitovkové dopravníky korčekové dopravníky Obr. 4.44 Rozdelenie dopravníkov ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 58 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ 4.5.1 DOPRAVA MECHANICKÝM SPÔSOBOM PÁSOVÉ DOPRAVNÍKY Medzi výrobcov pásových dopravníkov v Českej republike patrí firma AGRA Přelouč. Dopravníky s typovým označením ND (obr. 4.45) sú určené na prepravu sypkých a malých kusových materiálov. Dopravník sa skladá z nosnej konštrukcie, pohonu, dopravného pása, prípadne podvozku. Typ ND1-428 je prenosný bez podvozku. (Pre dĺžky 6, 8, 10, 12 m môže byť v prevedení aj s podvozkom). Dopravný pás je nesený na nosných a podperných valčekoch. Pás môže byť hladký, alebo hrabličkový. Regulácia chodu pásu je zabezpečená mechanizmom na vratnom bubne, napínanie pásu je riešené posuvným uložením hnacieho bubna. Technické parametre dopravníkov sú popísané v tabuľke 4.22, [13]. Na Slovensku pásové dopravníky vyrába firma LABSTROJ, tabuľka 4.24. Obr. 4.45 Pásový dopravník firmy AGRA typ ND TYP Šírka pásu A Dĺžka dopravníka Rýchlosť pásu Dopravný uhol c Výkonnosť Príkon [mm] [m] [m/s] [°] [t/hod] [kW] ND1-428 500 3 – 15 0,75 (1,5) max. 36 50 (m3/hod) 0,75 (1,1) ND1-500 500 ND1-650 ND1-800 650 800 5 – 30 1,6 (podľa potreby možno prispôsobiť) 0 – 22 150 200 250 2,2 – 11 Tab. 4.22. Technické parametre pásových dopravníkov ND firmy AGRA ZÁVITOVKOVÉ DOPRAVNÍKY Firma RIELA (Nemecko) vyrába závitovkové dopravníky (obr. 4.46) určené na prepravu sypkých materiálov malej frakcie. Firma RIELA vyrába aj vzduchové dopravníky. Pri závitovkových dopravníkoch je preprava materiálu zabezpečovaná prostredníctvom skrutkovice, ktorej dĺžka sa môže variabilne meniť. Skrutkovica je poháňaná elektromotorom cez remeňový prevod. Dopravník je vybavený poistnou klapkou a pre lepšiu manipuláciu je umiestnený na podvozku. Nad vstupným otvorom je veľká násypka s objemom 2-3 m 3. Konštrukcia dopravníka dovoľuje prevádzku pod rôznym uhlom vyklopenia. Technické informácie sú popísané v tab. 4.23. ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 59 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ TYP Výška H1/H2 Dĺžka Priemer Ø Príkon Výkon Kapacita násypky Výška násypky H Rozmer násypky h x š 200 [mm] [m] [mm] [kW] [t/hod] 3 [m ] [m] [m] 220 3150 / 6150 10 220 7,5 60 2–3 1,77 2 x 1,75 200 5,5 25 1 0,7 2x1 280 280 11 80 – 90 2–3 1,77 2 x 1,75 Tab.4.23 Technické parametre závitovkových dopravníkov firmy RIELA Obr. 4.46 Schéma závitovkového dopravníka firmy RIELA Korčekové dopravníky vyrába firma LAW-DENIS ENGINEERING (Veľká Británia). Prehľad vybraných výrobcov dopravníkov dostupných na trhu je uvedený v tabuľke 4.24. Pri výbere vhodného typu dopravníka treba vychádzať z prepravovaného množstva materiálu. Dôležitými kritériami pri výbere sú veľkosť prepravovanej frakcie, vlhkosť a hmotnosť materiálu na jednotku objemu. Druh dopravníka Pásový Závitovkový Korčekový Výrobca AGRA AGRA LABSTROJ LABSTROJ RIELA RIELA RIELA LAW-DENIS ENG. LAW-DENIS ENG. LAW-DENIS ENG. Typ ND1-500 ND1-800 T-506 T-510 200 220 280 10N 20N 30N Výkon [kg/h] Príkon [kW] Dĺžka [m] 150000 250000 210000 210000 25000 60000 90000 20000 100000 200000 2,2-11 2,2-11 1,5 2,2 5,5 7,5 11 - 5-30 5-30 6 10 10 10 10 min. 1,68 min. 2,53 min. 2,755 Tab. 4.24 Prehľad výrobcov dopravníkov ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 60 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ 4.6 ZÁSOBNÍKY Zásobníky s premiešavaním bez premiešavania Obr. 4.47 Rozdelenie zásobníkov Zásobníky slúžia na uskladnenie, manipuláciu, prepravu suroviny a výrobkov a odpadu. Pre využitie v spracovateľskej linke je výhodnejšie používať medzioperačné zásobníky, vyrobené na základe požiadavky projektanta s ohľadom na kapacitu a zameranie linky. Ďalej sú opísané sériovo vyrábané zásobníky. ZÁSOBNÍKY BEZ PREMIEŠAVANIA Na Slovensku vyrába zásobníky bez premiešavania - o objemoch 3,5 m 3, 5 a 7 m3 firma FEREX. Kontajnery sú určené na zber tuhého a sypkého materiálu obr. 4.48. Obr. 4.48 Kontajner firmy FEREX Ďalším výrobcom kontajnerov na Slovensku je firma ŽELBA. Vyrába kontajnery s typovým označením KOA (obr. 4.49) určené na zber, prepravu a skladovanie rôznych materiálov. Technické parametre sú uvedené v tabuľke 4.25. TYP Objem Rozmery d x š x v [m3] [m] KOA-5 5,5 3,2 x 1,9 x 1,2 KOA-7 7 3,5 x 1,9 x 1,4 KOA-10 10 4 x 1,9 x 1,75 Tab.4.25 Technické parametre kontajnerov typ KOA ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 61 Drevný odpad... Čo s ním? 4. Technika spracovania odpadu ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Obr.4.49 Kontajner firmy ŽELBA Pre výber vhodného kontajnera sú smerodajné parametre akými je objem kontajnera, konštrukčné riešenie (otvorený, krytý) a cena. Prehľad výrobcov kontajnerov je uvedený v tabuľke 4.26. Typ KKD-5 KKD-10 3,5 7 KOA-5 Objem [m3] 5 10 3,5 7 5 Cena [Sk] 16 000 23 000 - FEREX KOA-10 3,5 10 3,5 20 000 FEREX 7 7 28 300 Druh kontajnera Otvorený Krytý Výrobca ŽELBA ŽELBA FEREX FEREX ŽELBA ŽELBA Tab. 4.26 Prehľad výrobcov kontajnerov ZÁSOBNÍKY S PREMIEŠAVANÍM Zásobníky s premiešavaním sú špeciálne vyrobené pre konkrétnu technológiu a vo všeobecnosti sú dodávané spolu s ďalším strojným vybavením. V technologickej zhutňovacej linke sa takéto zásobníky používajú ako medzisklad medzi stupňom sušenia a zhutňovania. Cieľom premiešavania je dosiahnuť maximálnu homogenitu zhutňovaného materiálu. Objem zásobníka je navrhovaný podľa výkonu linky a 3 býva v rozsahu 1 – 30 m . Tvar zásobníka závisí od strojov použitých v linke, ako aj od priestorových možností. Býva väčšinou vyrobený „na mieru“ pre konkrétny projekt. To je aj základ pre tvorbu ceny takéhoto zariadenia. ______________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 62 Drevný odpad... Čo s ním? 5. Ekonomická analýza _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ 5. EKONOMICKÁ ANALÝZA Ekonomická analýza je základom pre vytvorenie si obrazu o prosperite budúcej prevádzky. Aj napriek svojej dôležitosti je táto fáza veľmi často podceňovaná pri návrhu novej prevádzky. Budúci producent biopaliva často nevie posúdiť kvalitu jednotlivých strojov z hľadiska nákladov na výrobu. Výrobca nemá predstavu o tom, aké budú jeho skutočné výrobné náklady na 1 kg produkcie. Nevie, s akým ziskom, resp. s akou stratou bude vlastne vyrábať. Pri svojom rozhodovaní vychádza len z dobrých alebo zlých skúseností iných producentov, prípadne zo známych exportných cien za tovar. Celkové náklady nie je možné zovšeobecňovať. Treba si uvedomiť, že skutočné náklady závisia od konkrétnej prevádzky, celého radu konkrétnych faktorov a špecifických vstupných podmienok. Pre každú, aj veľmi podobnú prevádzku preto treba vypracovať samostatnú ekonomickú analýzu. V tomto smere môže mať aj prípadný negatívny výsledok veľký význam pri rozhodovaní o investovaní. Ak budú výsledky analýzy nepriaznivé, včas sa zabráni prípadným škodám, ktoré by mohli následne vzniknúť. Ekonomická analýza zahrňuje dve základné časti: - náklady na zhutňovací komplex, - prevádzkové náklady na výrobu jednotkového množstva. 5.1. NÁKLADY NA ZHUTŇOVACÍ KOMPLEX PRE ROZLIČNÉ TECHNOLÓGIE Aby bolo možné porovnávať ekonomickú efektívnosť rôznych strojov, dokonca aj princípov, bol definovaný matematický model [8] pre výpočet celkových nákladov Cn, ktorý v sebe zahrňuje tak energetické, ako aj investičné náklady na jednotku produkcie. Výhodou opísaného modelu je, že umožňuje porovnávať rôzne stroje nezávisle na ich princípe a veľkosti. Následne je uvedený zjednodušený tvar matematického modelu s príkladom aplikácie na briketovacie lisy: - energetické náklady na 1 kg brikiet: En = P. C e W In = Cs W. H - investičné náklady na 1 kg brikiet: kde: P - príkon stroja [kW] Cs - cena stroja [Sk] Ce - cena za 1 kW energie [Sk] W - hodinový výkon stroja [kg/hod] H - celkový počet hodín práce stroja [hod] -celkové náklady stroja Cn na 1 kg produkcie pre príslušnú technológiu: Cn = En + In Jednotlivé typy briketovacích lisov sú podľa uvedeného kritéria Cn porovnané v tabuľke 4.20. V porovnávacích výpočtoch bolo uvažované, že stroje budú pracovať 5 rokov, 244 dní v roku v trojsmennej prevádzke, t.j. cca 20 hodín denne. V prípade, že bola získaná cena stroja uvedená v inej mene ako „Sk“, bol prepočet prevedený podľa kurzového lístka, zo dňa 5.3.2000. Takto bolo porovnaných takmer 80 rôznych druhov (závitovkové, kľukové a hydraulické) a veľkostí strojov. U mechanických - kľukových lisov sú najvyššie náklady u lisu Dinamic 70/60, (CENTROGLOB) 0,63 Sk/kg. Najnižšie náklady - 0,21 Sk/kg - sú pri použití lisu 1300 DF2, (GANZ). Pri hydraulických lisoch sú jednotlivé extrémy u lisov Th 400 (WEIMA) 0,90 Sk/kg a Hydrospeed 80 (HOLZMAG) 0,254 Sk/kg. Rozbor ukázal, že rozdiel medzi najvyššími a najnižšími nákladmi je takmer 0,70 Sk/kg. Priebeh režijných výdavkov na energiu a investičných výdavkov a celkových výdavkov v závislosti od výkonu lisov je znázornený na obrázku 5.1. Z obrázku je zrejmé, že s rastúcimi náklady [Sk/kg] _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 63 1,000 0,900 Drevný odpad... Čo s ním? 5. Ekonomická analýza _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ výkonmi stroja klesajú investičné náklady Cn. Nezávisle od typu stroja poklesli náklady z cca 80 hal/kg, pri lisoch s výkonom 50 kg/hod na cca 26 hal/kg, pri lisoch s výkonom cca 1300 kg/hod. Obr. 5.1 Priebeh výdavkov na výrobu brikiet v závislosti od výkonu stroja Podobne je možné postupovať pri určovaní nákladov aj v ďalších sekciách projektu (drvenie, sušenie...). Napríklad dvojrotorové drviče sú podľa týchto vzťahov analyzované v tabuľke 4.5 a graficky porovnané na obrázku 4.18. Takto stanovené parciálne náklady sú základom pre výpočet nákladov celej linky pri príslušnej technológii. Z uvedeného rozboru je zrejmé, že reálne náklady na výrobu je možné urobiť len pre konkrétnu prevádzku so skutočnými vstupnými podmienkami. Efektívnosť výroby brikiet závisí tak od požadovanej hodinovej kapacity linky, ako aj od druhu, veľkosti, a vlhkosti základnej suroviny. Na základe výsledkov takéhoto rozboru je projektovaná konkrétna zostava pracovnej linky s jednotlivými technologickými strojmi (drviaci stroj, sušiareň...). 0,000 45 60 Cieľom VZOROVÝ PROJEKT BRIKETOVACIEHO KOMPLEXU 100 110 120 180 200 „vzorového 250 režijné náklady na energiu 440 660 projektu“ je ukázať zmenu nákladov v závislosti od 1 200 zmeny vstupných parametrov. Pre názornosť Celkové náklady Investičné náklady zmeny sa v demonštračných príkladoch mení vždy len jeden parameter [20]. Reálny projekt je vždy riešený pre presne definované vstupné požiadavky. Pre vytvorenie si základného obrazu sú vo vzorovom projekte uvedené len niektoré vybrané vstupné požiadavky, tab. 5.1. [kg/h] Hodinový výkon linky [-] Počet smien denne Zhutňovaný materiál Veľkosť frakcie - vstupná [mm] - výstupná Vlhkosť frakcie - vstupná [%] - výstupná [Sk/m 2/rok] Prenájom priestorov Doprava materiálu 200 – 700 s možnosťou variabilnej zmeny výkonu 3 piliny z mäkkého dreva piliny z píly a gátra, frakcia 3 x 3 x 30 mm, vhodná pre navrhnutý briketovací stroj predpokladaná 60 – 80 12 600 z piatich miest vzdialených 6 - 60 km o celkovom objeme 750 m3/za mesiac Tab. 5.1 Vybrané zadané technické parametre Príklad č. 1. – Zmena technológie Prvý príklad demonštruje zmenu celkových nákladov pri zmene dodávateľa technológie. Ponuka od firmy BRIKLIS je spracovaná v tabuľke 5.2, od firmy KONŠTRUKTA-INDUSTRY v tabuľke 5.3. Variant „A0-200“ dodávateľ firma BRIKLIS Druh stroja Výrobca – typ Triedič Prihrňovacia závitovka Spaľovacia komora Sušiareň Zásobník suchých pilín Briketovací stroj Nájazdová rampa Váha Briklis-200 Briklis Briklis-200 Šustrik Briklis-HLS 200 - Príkon [kW] 0,5 2,2 5,3 5 13,5 - Výkon [kg/hod] 300 200 3 25m max. 200 - Cena [Sk] 59 000 168 000 1176 000 290 000 846 000 3 500 _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 64 Drevný odpad... Čo s ním? 5. Ekonomická analýza _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Technologický projekt Strojná montáž Elektroinštalácia Spolu - 36,5 200 36 000 165 000 180 000 2 913 500 Tab. 5.2. Variant „A0-200“ dodávateľ firma Briklis Potom sú: - investičné náklady na 1 kg: - energetické náklady na 1 kg: - celkové náklady na 1 kg: In = 0,606 Sk/kg En = 0,411 Sk/kg Cn = 1,018 Sk/kg Variant „B0-250“ dodávateľ firma Konštrukta-Industry Druh stroja Výrobca – typ Triedič Prihrňovacia závitovka Spaľovacia komora Sušiareň Zásobník suchých pilín Briketovací stroj Nájazdová rampa Váha Technologický projekt Strojná montáž Elektroinštalácia Spolu Príkon [kW] 0,5 2,2 3 30 5 18 58,7 Briklis-200 Klima Vihorlat- DK730 Klima-BS6 Šustrik BZ50 – 250 - Výkon [kg/hod] 300 750 800 25m3 250 250 Cena [Sk] 59 000 69 800 373 000 940 000 290 000 680 000 3 500 40 000 150 000 128 000 2 733 300 Tab. 5.3 Variant „B0-250“ dodávateľ Konštrukta-Industry Potom sú: - investičné náklady na 1 kg: - energetické náklady na 1 kg: - celkové náklady na 1 kg: In = 0,455 Sk/kg En = 0,529 Sk/kg Cn = 0,985 Sk/kg V porovnaní s variantom A0-200 výrazne poklesli investičné náklady, zvýšili sa však energetické. Nárast energetických nákladov je spôsobený hlavne vysokým projektovaným elektrickým príkonom sušiarne. Príklad č. 2. – Zmena výkonu Cieľom príkladu je poukázať na zmenu celkových nákladov v závislosti od zmeny výkonu linky. V príklade sú porovnané náklady linky pri výkone 250 (tab. 5.3) a 750 kilogramov (tab. 5.4). Variant „B3-750“ dodávateľ firma Konštrukta-Industry Druh stroja Výrobca – typ Triedič Prihrňovacia závitovka Spaľovacia komora Sušiareň Zásobník suchých pilín Briketovací stroj Briklis-200 Klima Vihorlat- DK730 Klima-BS6 Šustrik BZ0 50 –250 Príkon [kW] 0,5 2,2 3 30 5 18 Výkon [kg/hod] 300 750 800 3 25m 250 Cena [Sk] 59 000 69 800 373 000 450 000 290 000 380 000 _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 65 Drevný odpad... Čo s ním? 5. Ekonomická analýza _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ 2 x BZ 50 – 250 - Nájazdová rampa Váha Technologický projekt Strojná montáž Elektroinštalácia Spolu 36 94,7 2 x 250 750 1 360 000 10 500 40 000 150 000 128 000 3 310 300 Tab. 5.4. Variant „B3-750“ s hodinovým výkonom linky 750 kilogramov. Potom sú: - investičné náklady na 1 kg: - energetické náklady na 1 kg: - celkové náklady na 1 kg: In = 0,183 Sk/kg En = 0,284 Sk/kg Cn = 0,468 Sk/kg Náklady variantu B3-750 v porovnaní s variantom B0-250 poklesli viac ako o polovicu. 5.2. PREVÁDZKOVÉ NÁKLADY NA VÝROBU JEDNOTKOVÉHO MNOŽSTVA Prevádzkové náklady zahrňujú mzdové náklady, náklady na dopravu, materiál a iné náklady. 5.2.1. MZDOVÉ NÁKLADY Výsledná mzda pracovníkov je súčtom výkonovej a hodinovej položky. Výkonovú položku vypočítame ako súčin z navrhnutého výkonového základu „x“ a vyrobeného množstva „m“ brikiet za hodinu: V = x.m. Celkové náklady na mzdy sú uvedené v tabuľke 5.5. Vo vzorovom projekte sa počíta so strojníkom, potrebným počtom baličov brikiet, vedúcim pracoviska, administratívnym pracovníkom a šoférom. MZDOVÉ NÁKLADY [kg/hod] Hodinový výkon 250 500 750 [Sk] 148,83 203,86 249,1 Mzdy spolu [Sk] 56,555 77,46 94,658 Odvody (38%) [Sk] 205,38 281,326 343,758 Spolu mzdy a odvody [Sk] Mzda na 1 kg produkcie 0,821 0,562 0,458 Tab. 5.5. Mzdové náklady pracovníkov 5.2.2. NÁKLADY NA DOPRAVU Vyprodukované množstvá brikiet za deň a rok pri uvažovaných hodinových výkonoch sú uvedené v tabuľke 5.6. V tabuľke sú uvedené prepočítané množstvá mokrých a suchých pilín pre obdobie za deň, mesiac a rok. Hodinový výkon Časové obdobie Spotreba suchých pilín Spotreba mokrých pilín Spotreba pilín pri hodinovom výkone [kg/hod] [kg/hod] 250 500 deň mesiac rok deň mesiac rok [-] 13,4 268 3216 26,8 536 6432 [m3] 750 deň mesiac 40,2 804 rok 9648 [m3] 28,2 6768 9, 4 188 2256 18,8 376 4512 564 Tab. 5.6. Prepočítaná spotreba pilín v m3 Náklady na dopravu, tab. 5.7, prepočítané na 1 kg, sú určené váhovo zo zadaných hodnôt o dovážaných množstvách a vzdialenostiach. Výkon linky Náklady na dopravu [kg/hod] [Sk/kg] 250 0,012 500 0,023 750 0,032 _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 66 Drevný odpad... Čo s ním? 5. Ekonomická analýza _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Tab. 5.7. Náklady sa dopravu 5.2.3. NÁKLADY NA MATERIÁL Náklady na materiál zahrňujú náklady na drevný odpad a obal. Výsledky váhového prepočtu v závislosti na cenách a spotrebe pilín z jednotlivých zdrojov pri rozdielnej hodinovej produkcii sú uvedené v tabuľke 5.8. Celkové náklady na materiál nie sú závislé na hodinovom výkone linky. Výkon linky Náklady na materiál Náklady na obal [kg/hod] [Sk/kg] [Sk/kg] 250 0,029 0,422 500 0,033 0,422 750 0,035 0,422 Tab. 5.8 Náklady na materiál 5.2.4. NÁKLADY NA PRENÁJOM PRIESTOROV Prenájom ovplyvňuje pomerne výrazne jednotkovú cenu brikety. Je pritom pochopiteľné, že so vzrastajúcim výkonom linky táto zložka jednotkovej ceny klesá, tabuľka 5.9. Výkon linky Náklady na prenájom [kg/hod] [Sk/kg] 250 0,136 500 0,068 750 0,045 Tab. 5.9. Náklady na prenájom 5.2.5. OSTATNÉ PREVÁDZKOVÉ NÁKLADY Prevádzkové náklady zahrňujú náklady na opravu a údržbu, vodu, svetlo, telefón, atď. Pre zadané vstupné podmienky sú prevádzkové náklady konštantné: Co = 0,055 Sk/kg. 5.3. REKAPITULÁCIA Celkové náklady na 1 kg brikiet sú súčtom parciálnych nákladov, ktoré boli analyzované v kapitolách 5.1 a 5.2. Získané výsledky sú zhrnuté v tabuľke 5.10. Celkové náklady na 1 kg [Sk] Variant Investičné a energetické náklady Mzdy Náklady na dopravu Náklady na materiál Náklady na obal Náklady na prenájom Ostatné prevádzkové náklady Celkové náklady B0-250 B1-250 B2-500 B3-750 0,985 0,821 0,012 0,029 0,422 0,136 0,055 2,461 0,853 0,821 0,012 0,029 0,422 0,136 0,055 2,33 0,564 0,562 0,023 0,033 0,422 0,068 0,055 1,729 0,468 0,458 0,032 0,035 0,422 0,045 0,055 1,517 Tab. 5.10. Celkové náklady na 1 kg brikiet Na základe realizovaného ekonomického rozboru môžeme určiť predpokladaný ročný zisk. Pri určovaní celkových ziskov sa vychádza z reálnych odbytových cien brikiet na tuzemskom trhu a _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 67 Drevný odpad... Čo s ním? 5. Ekonomická analýza _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ v zahraničí. Tieto ceny brikiet sú uvedené v kapitole 4.2.4.2. Pri výpočte zisku (tab. 5.11) je uvažovaná priemerná cena brikiet 2,40 Sk/kg pre tuzemský trh a 2,55 Sk/kg pre export. Variant Investičné náklady Celkový príkon Ročná produkcia brikiet Prevádzkové náklady Kalkulovaný zisk – tuzemsko Kalkulovaný zisk – export REKAPITULÁCIA B0-250 2 733 300 [Sk] 58,7 [kW] 1 200 [t] 2,461 [Sk/kg] - 73 200 [Sk] 106 800 [Sk] B1-250 1 943 300 58,7 1 200 2,33 84 000 246 000 B2-500 2 626 800 76,7 2 400 1,729 1 610 400 1 970 400 B3-750 3 310 300 94,7 3 600 1,577 2 962 800 3 502 800 Tab. 5.11. Rekapitulácia Z tabuľky 5.11 vyplýva: - - - Variant B0-250 pri predaji produkcie na tuzemský trh vykazuje stratu 73 200 Sk ročne. Je to hlavne preto, že investičné náklady na jednotku produkcie sú neprimerane vysoké. Prevádzkové náklady so zväčšujúcim sa výkonom výrazne klesajú. Pri náraste výkonu z 250 na 750 kg poklesli náklady na 1 kg takmer o 1 Sk. Hodnota zisku rastie proporcionálne s hodnotou výkonu. Je to hlavne z toho dôvodu, že pri navrhnutom koncepčnom riešení linky rastie výška investičných nákladov a príkon linky pomalšie, ako je hodinová produkcia. Pri variante B2-500 sú investičné náklady aj pri dvoch briketovacích lisoch nižšie ako pri variante B0-250. Tento rozdiel vznikol najmä úsporami investícií na sušiareň a briketovací stroj. Predpokladaný zisk je ale neporovnateľne vyšší. Existuje predpoklad, že pri maximálnom variante linky (B3-750) by sa investičné náklady mali vrátiť v priebehu jedného roka, pri linke s dvoma lismi do dvoch rokov. Rozmiestnenie technologickej linky pre zadané priestory je zrejmé z obrázku 5.2. Cieľom „Vzorového projektu“ bolo ukázať ekonomickú analýzu projektu briketovacej linky. Z príkladu je zrejmé, že sledované parametre veľmi významne ovplyvňujú zisk, prípadnú stratu z pripravovanej prevádzky. Dnes už existuje rad firiem (KONŠTRUKTA – INDUSTRY, BRITEX, BRIKLIS, WAMAG...), ktoré zabezpečujú dodávky kompletných investičných liniek podľa konkrétnych požiadaviek zákazníka. Z uvedeného dôvodu treba k návrhu novej prevádzky pristupovať veľmi zodpovedne a dôsledne zvážiť všetky kritériá, aby sa dosiahol požadovaný výsledok. _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 68 Drevný odpad... Čo s ním? 5. Ekonomická analýza _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Obr. 5.2 Ideový návrh vzorového projektu a – pôdorys, b – bokorys, rez _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 69 Drevný odpad... Čo s ním? 6. Spaľovanie drevného odpadu 6. SPAĽOVANIE DREVNÉHO ODPADU Technika spaľovania v posledných rokoch zaznamenala veľký pokrok v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi. Skúsenosti z využívania drevnej biomasy možno zhrnúť do dvoch modelov: centralizovanej a decentralizovanej výroby tepla, popr. aj elektrickej energie. Pri používaní dreva na energetické účely je vo väčšine krajín potrebné dodržiavať určité predpisy. Napr. v Nemecku sa požaduje, aby bolo drevo po ťažbe skladované najmenej dva roky pod prístreškom, čo zabezpečí jeho vysušenie na vlhkosť pod 20% a až potom je možné spaľovať ho v energetických zariadeniach. 6. 1 DECENTRALIZOVANÁ VÝROBA TEPLA Takýto model výroby tepla je preferovaný napr. vo Francúzsku, Belgicku, centralizovaný viac v Dánsku a Nemecku. Každý model má svoje výhody a nevýhody a v praxi je možné miestne využívať taký, ktorý je v tom – ktorom prípade najvýhodnejší. Lokálne vykurovacie zariadenia sa dajú použiť pre vykurovanie malých priestorov, alebo na doplnenie ústredného vykurovania. V oboch prípadoch sa dajú pripojiť na radiátorový okruh. Takéto vykurovanie má veľmi lacnú prevádzku a je investične nenáročné. Ak sa lokálne vykurovacie zariadenie použije ako doplnok ústredného vykurovania, je (kotol, krb...) umiestnené v jednej miestnosti a môže byť napojené na vykurovaciu sústavu tak, že zabezpečuje teplom i ďalšie miestnosti, resp. byty. Výhodou takejto kombinácie je, že v prechodnom období (jarné a jesenné mesiace), je možné prevádzkovať len lokálne zariadenie a nepoužívať systém ústredného vykurovania, diaľkový rozvod a podobne. Týmto spôsobom sa dá ušetriť až 1/3 pôvodnej energie za rok a tým značne znížiť náklady na vykurovaciu sezónu, hlavne ak je k dispozícii vlastné drevo. Pomocou takéhoto systému je možné vykrývať špičky tepelnej potreby, hlavne v zle izolovaných domoch, čo umožňuje inštalovať výkonovo nižší zdroj tepla – kotol. 6.1.1 KOZUB Obr. 6.1 Kozub Najstarším, vyše tisíc rokov známym zariadením na vykurovanie spaľovaním dreva je kozub. Pod názvom kozub sa rozumie viacúčelové zariadenie s otvoreným ohniskom ako zdroj vykurovania, prípravy pokrmov a pod. V bežnej terminológii sa tieto zariadenia nesprávne označujú ako krby. Z hľadiska termomechaniky sú kozuby najnevýhodnejšie, nakoľko účinnosť spaľovania je od 15 do 21%. Ako jediný zdroj vykurovania je tento spôsob veľmi neekonomický a neracionálny. Kozuby sú náročné na kvalitu spaľovaného dreva, pretože vyžadujú suché tvrdé drevo: breza, dub, buk a ovocné dreviny; nevhodné je drevo z ihličnanov, lebo pri horení „prská uhlíky“. Z týchto dôvodov sa začalo upúšťať od používania kozubov s otvoreným ohniskom a začali sa používať kozubové vložky, ktoré majú jednu až tri strany zo špeciálneho skla. Táto úprava podstatne zvyšuje účinnosť spaľovania až na 78 -84 % [22] a nebráni spaľovaniu dreva z ihličnatých stromov. Najvyššie účinnosti sa dosahujú pridaním výmenníka tepla a ventilátora. Takýto kozub je potom schopný vykúriť aj niekoľko miestností. Je len potrebné zabezpečiť dostatočný tok vzduchu cez výmenník tepla (napr. ventilátorom) a rozvod teplého vzduchu potrubiami do viacerých miestností. Tým sa vlastne uzavretým kozubom docieli teplovzdušné vykurovanie. [24] Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 70 Drevný odpad... Čo s ním? 6.1.2 6. Spaľovanie drevného odpadu KACHĽOVÁ PEC Kachľová pec je ďalším, niekoľko storočí známym zariadením na vykurovanie, ktoré sa svojim tvarom, rozmermi a často aj výtvarným riešením významne podieľa na umeleckom dotváraní interiéru. Takáto pec pozostáva z plášťa, zhotoveného z kachlíc, prostredníctvom ktorého odovzdáva teplo do okolitého priestoru. Konštrukcia a použitý materiál majú schopnosť akumulovať teplo, čím sa jej časová účinnosť predlžuje. Správne dimenzovaná a postavená pec má tepelnú účinnosť nad 80%, pričom dobre využíva energiu spalných plynov. Pec patrí medzi tepelné zdroje s nízkou povrchovou teplotou a väčšou výhrevnou plochou. Obr. 6.2 Kachľová pec 6.1.3 KACHLE Kachle na spaľovanie drevného paliva môžu byť buď jednoduchej konštrukcie s tepelným výkonom 5,5 kW a účinnosťou 70% alebo pre dlhodobé horenie dreva a drevných brikiet sa používajú stáložiarové kachle, napr. s tepelným výkonom 4,7 a 5,6 kW, ktoré dosahujú 72%. Ďalšou možnosťou je kombinácia stáložiarových a priamovykurovacích kachlí, ktorú je možné docieliť rýchle vyhriatie miestnosti ako aj to, že takéto teplo sa v miestnosti dlho udrží. Takéto kachle sú vhodné na vykurovanie chát. V takomto prípade sú ideálnym palivom polená do dĺžky 50 cm alebo drevné brikety. Stačí prikladať raz za 5 až 8 hodín a čistenie popola sa robí raz za 10 dní. Na Slovensku patrí medzi najznámejších výrobcov liatinových kachlí firma EXMONT. Technické údaje sú znázornené v tab. 6.1. Obr. 6.3 Liatinové kachle firmy EXMONT šírka výška Technické údaje [mm] [mm] Typ 1 460 1 430 Typ 2 460 1 080 Typ 3 460 1 080 Typ 4 460 780 váha menovitý výkon [kg] [kW] 167 12 149 10 133 9 119 8 účinnosť vykurovacia schopnosť [%] [m3] 72 300 70 240 65 220 60 180 pripojenie na komín - priemer spotreba paliva pri menovitom výkone tvrdé drevo mäkké drevo maximálna doba horenia pri tzv. nočnej prevádzke pre tvrdé drevo max. dĺžkové rozmery paliva tepelná zotrvačnosť po vyhasnutí [mm] 120 (150) 120 (130) 120 (130) 120 [kg/hod] 3,44 3,44 3,44 3,44 [kg/hod] [hod] 2,72 4(10) 2,72 3 2,72 7 2,72 4 400(1000) 6 300 6 830 6 530 6 [mm] [hod] Tab. 6.1 Technické údaje liatinových kachlí CLASSIC od firmy EXMONT Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 71 Drevný odpad... Čo s ním? 6.1.4 6. Spaľovanie drevného odpadu KOZUBOVÉ TEPLOVZDUŠNÉ KACHLE Tieto kachle sa okrem chát dajú vhodne použiť i pre obytné miestnosti rodinných domov. K vykurovaniu dochádza konvekciou (80%), to znamená, že teplo zo spaľovacej komory je odovzdávané vzduchu, ktorý prúdi medzi dvojitým plášťom kozubových kachlí a sálaním (20%) z presklených dvierok a dymovodu. Obr. 6.4 Systém horenia a rozvodu tepla v teplovzdušných kachliach 6.2 CENTRALIZOVANÁ VÝROBA TEPLA Jedná sa najmä kotolne spaľujúce palivo na báze drevnej hmoty, príp. Biopalivo je v porovnaní s fosílnymi palivami vhodnejšie pre kvalitu životného prostredia, pretože drevo pri svojom spaľovaní uvoľňuje iba toľko množstva oxidu uhličitého, koľko spotrebuje pri svojom raste. Vývoj technológie spaľovania dreva v kotolniach nie je ešte ukončený a rezervy sú najmä v regulácii spaľovania. Systém horenia je jadrom zariadenia a je jediným absolútne nevyhnutným komponentom. Ak ide o dolnú hranicu výkonových radov, možno použiť tieto technológie: - podohniskové horenie, - horenie s fúkaním paliva - pyrolýzne spaľovanie V zásade možno tieto systémy horenia použiť aj u kotlov so strednými a veľkými výkonmi. Pre väčšie zariadenia sa však presadilo posuvné alebo roštové horenie. Manuálne nakladanie s palivom je možné iba pri zariadeniach s malým výkonom. Doprava s využitím gravitácie sa používa pri spodnom odhorievaní a pri menších pyrolýznych systémoch. Pri veľkých zariadeniach s automatickým zásobovacím zariadením sa používajú zariadenia s posuvnými tyčami alebo závitovkami, ktoré je možné kombinovať so systémom na princípe vyfukovania. Pri kúrení biopalivom na báze dreva je dôležitým parametrom veľkosť zrna úletu. Tuhé znečisťujúce látky, aerosóly a plynné škodliviny je možné odlúčiť čistením dymového plynu. V zásade by sa ale malo pamätať na to, že vzniku všetkých uvedených škodlivín, vznikajúcich najmä v dôsledku nedokonalého spaľovania, sa dá zabrániť, resp. dosiahnuť podstatne nižšie hodnoty už počas horenia. Tieto látky by mohli zhoršiť aj účinnosť čistenia, resp. znemožniť odlučovanie čiastočiek. Pri znižovaní emisných hodnôt tuhých častíc sa používajú cyklóny, multicyklóny a elektrofiltre. V zahraničí sa elektrofiltre používajú pre energetické zariadenia s výkonom nad 1 MW a to z ekonomických dôvodov, nakoľko sú finančne veľmi náročné. Pri nižších výkonoch ich dostatočne nahradia multicyklóny vzhľadom na súčasné emisné limity u nás i v krajinách Európskej únie. [24] 6.2.1 KOTLE Pre moderné a komfortné vykurovanie rodinných domov slúžia kotle pre ústredné vykurovanie. Kotle na báze biopalív, napr. kusového dreva, či drevných brikiet sú hodnotené ako ekonomicky výhodné s minimálnym dopadom na životné prostredie. Sprísňovanie emisných limitov v zmysle zákona o ochrane ovzdušia pozitívne ovplyvňuje i konštrukčný vývoj zdrojov tepla. V novovyvinutých kotloch sa zásadne zmenil princíp procesu spaľovania aj biopalív na báze dreva. Moderné kotle pre spaľovanie dreva sú konštruované ako pyrolýzne, ktoré umožňujú Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 72 Drevný odpad... Čo s ním? 6. Spaľovanie drevného odpadu efektívne využiť energetický obsah paliva s minimálnym dopadom na životné prostredie a to vývinom horľavej zmesi plynov v procese pyrolýzy. Táto zmes plynov potom následne zhorí a odovzdá teplo teplonosnému médiu ÚK, obyčajne vode. Horenie prebieha trojstupňovým procesom v jednotlivých zónach: 1. zóna – vysúšanie a splyňovanie drevnej hmoty, 2. zóna – horenie drevného plynu v dýze s prívodom vzduchu, 3. zóna – dohrievanie v zvláštnom spaľovacom priestore. Takéto kotle spaľujú bioapalivá na báze prírodného dreva (napr. kusové drevo, brikety, štiepky, piliny a hobliny s maximálnou vlhkosťou 20%, pričom v minimálnej miere zaťažujú životné prostredie. Existujú aj kombinované kotle s možnosťou kombinácie spaľovania drevo – uhlie, čo si však vyžaduje v konštrukcii kotla určité kompromisy, nakoľko drevo a uhlie sú veľmi rozdielne palivá. Avšak pri správnom vyregulovaní pomeru dreva a uhlia v procese spaľovania a použití vhodnej konštrukcie zariadenia, je možné túto kombináciu využívať. Na obr. 6.6 je znázornený roštový kotol na spaľovanie drevného paliva s výkonovými parametrami 16 t/h; 2,8 MPa; 380 °C. Spaľovací rošt pozostáva z nepohyblivých vodou chladených roštníc zavesených na zvislých stenách ohniska. Medzi jednotlivými roštnicami sú zabudované liatinové posúvacie platne, ktoré zabezpečujú posúvanie paliva po vodou chladených roštniciach v smere sklonu Obr. 6.5 Kotol DAKON roštu. Na konci rošta je výsypka slúžiaca na odvod tuhých GASOGEN 24 na pyrolytické zbytkov spaľovania. V prípade nedostatku drevného paliva a spaľovanie dreva od firmy pre stabilizáciu pri nízkych výkonoch je každý kotol vybavený DAKON NOVA dvoma monoblokovými horákmi na zemný plyn každý o výkone 3,5 MW. Kotol je opatrený jedným primárnym vzduchovým ventilátorom, ktorý dopravuje vzduch do troch vzduchových zón pod rošt. Na každom kotle je nainštalovaný jeden ventilátor sekundárneho vzduchu, ktorý bude dopravovať vzduch cez bočné steny ohniska tesne nad vrstvu paliva na rošte. Vlastný tlakový systém kotlov je riešený ako päťťahový s prirodzenou cirkuláciou parovodnej zmesi vo výparníku. Prvý ťah kotlov tvorí ohnisko, ktoré má v dolnej časti nainštalovaný vodou chladený rošt s dohorievacou klenbou. V hornej časti ohniska je kotlová mreža, cez ktorú prúdia spaliny do druhého ťahu, v ktorom sú umiestnené dva diely prehrievača pary. Medzi prvým a druhým dielom je zabudovaný vstrek slúžiaci na reguláciu teploty prehriatej pary na výstupe z kotla. Tretí ťah kotla tvorí výparníkový zväzok, z ktorého prúdia spaliny do štvrtého a piateho ťahu, v ktorom je umiestnený ohrievač vody pozostávajúci zo šiestych blokov. Z ohrievača vody sú spaliny vedené spalinovodmi do elektrostatického odlučovača popolčeka, z ktorého sú odsávané radiálnym ventilátorom do komína . Tlakový systém kotlov je podopretý približne v strede výšky kotlov, takže dolná časť kotlov dilatuje smerom dolu k roštu a horná časť smerom hore. Celé zaťaženie od tlakového systému vrátane prídavných zaťažení od zariadení umiestnených alebo zavesených na plošinách prenáša nosná konštrukcia do základov. Napájacia voda je privádzaná do vstupnej komory prvej časti ohrievača vody, ktorý je zapojený ako protiprúd. Z prvej časti ohrievača vody prúdi voda do kondenzátora, slúžiaceho na výrobu vlastného kondenzátu zo sýtej pary odoberanú z kotlového telesa pre vstrekovú reguláciu teploty prehriatej pary. Z kondenzátora je napájacia voda vedená do druhej často ohrievača vody. Z ohrievača vody je napájacia voda zavedená do kotlového telesa. Konvenčné plochy kotlov budú periodicky čistené od nánosov parnými ofukovačmi. Popol vznikajúci vyhorením drevného paliva na rošte vypadáva na konci roštu, odkiaľ je redlerovým dopravníkom vynášaný do zberného kontajnera. Popol zachytený pod druhým ťahom Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 73 Drevný odpad... Čo s ním? 6. Spaľovanie drevného odpadu kotlov, vo výsypkách pod ohrievačom vody a v elektrostatických odlučovačoch je odvádzaný nízkotlakovou pneumatickou dopravou do zberného zásobníka opatreného filtrom na zamedzenie prášenia. Para vyrobená v kotloch je zavedená do protitlakej parnej turbíny s elektrickým generátorom o menovitom výkone 770 kW respektíve je zavedená do redukčnej stanice pary. Výrobcom parnej turbíny je PBS Veľká Býteš a.s. Ide o rýchlobežnú parnú turbínu STIG-R-C0,96 s radiálnym turbínovým stupňom s natáčaním statorových lopatiek. Pohon elektrického generátora je zabezpečený cez zubovú spojku a prevodovku. Základné technické parametre parnej turbíny a elektrického generátora sú uvedené v tabuľke č.4. Para z protitlaku parnej turbíny je použítá pre potreby výrobnej technológie, vykurovanie a výrobu teplej užitkovej vody. [23] Obr.6.6 Roštový kotol na spaľovanie drevného odpadu ( 16 t/h; 2,8 MPa; 380 °C ), SES Tlmače Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 74 Drevný odpad... Čo s ním? 6. Spaľovanie drevného odpadu Na Slovensku je jedným z výrobcov kotlov na spaľovanie drevného odpadu VIHORLAT SNINA. Výrobca udáva, že kotle na spaľovanie dreva a drevného odpadu sú určené pre ústredné vykurovanie výrobných dielní, sociálnych alebo správnych budov, ale môžu sa použiť ako zdroj tepla pre sušičky, pariace jamy a iné technologické účely. Môžu byť vybavené rôznymi dopravníkmi, podávačmi, zásobníkmi a pod. Sortiment je znázornený v tab. 6.2. Typ Výkon [kW] Nízkotlakové teplovodné kotly s teplotou vody max. 110oC a maximálnym prevádzkovým pretlakom 0,3 MPa KD - 100 V KD - 290 V KD - 465 V KD - 730 V 100 290 465 KD - 1160 V 730 1160 o Typ Výkon [kW] Nízkotlakové parné s teplotou sýtej pary max. 110 C a maximálnym prevádzkovým pretlakom 0,05 MPa KD - 290 P KD - 465 P KD - 730 P KD - 1160 P 290 465 730 1160 Tab. 6.2 Sortiment kotlov radu KD na spaľovanie drevného odpadu firmy VIHORLAT SNINA 6.2.2 SPLYŇOVANIE DREVA Ďalším spôsobom zhodnotenia drevného odpadu je jeho splyňovanie. Takto vyrobený plyn možno využiť buď na priame spaľovanie v kotle alebo na pohon plynového motora v spojení s elektrickým generátorom (kogenerácia). Splyňovanie dreva sa dá realizovať v malých splyňovacích jednotkách alebo vo veľkých zariadeniach (až 4000 ton drevnej hmoty naraz). Účinnosť splyňovania dosahuje hodnoty 8085%. Splyňovanie drevného odpadu má priaznivý vplyv na minimálne investičné náklady na rekonštrukciu kotlov pre spaľovanie drevného plynu. V mnohých prípadoch postačuje iba zámena olejových alebo plynových horákov za horáky na drevný plyn. Zároveň odpadnú náklady a nutné odstávky kotla pre realizáciu predkúreniska pre priame spaľovanie drevného odpadu. Splyňovanie je proces, pri ktorom sa horľavá hmota paliva mení na palivo plynné pri určitej teplote a pri obmedzenom prístupe vzduchu. Na plynné palivo sa rozkladajú aj produkty suchej destilácie. Podľa priebehu chemických reakcií je možné splyňovanie rozdeliť do piatich za sebou nasledujúcich procesov a to: 1. sušenie 2. suchá destilácia (intenzívne zahrievanie hmoty a jej následný rozklad) 3. spaľovanie – oxidácia (C+O2) 4. redukcia CO2 na CO 5. popol Účinnosť splyňovania je závislá na od výhrevnosti biopaliva a výhrevnosti z neho vzniknutého plynu. Obsah vody sa zhoršuje výhrevnosť, čo priamo súvisí s výsledkami splyňovania, preto je pre túto technológiu vhodné používať drevo s maximálnou vlhkosťou 20%, pričom optimálna hodnota je 13% obsahu vody. [24] Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 75 Drevný odpad... Čo s ním? 6. Spaľovanie drevného odpadu 6.3 KOGENERÁCIA Názvom kogeneračná jednotka (KGJ) sa označuje zariadenie na združenú výrobu tepla a elektrickej energie, poháňané väčšinou spaľovacím motorom (pre výkony od 3 kWe do výkonu 8 MWe) alebo turbínami (0,5 až 300 MWe). Zariadenia môžu spaľovať aj bioplyn, získaný z anaeróbnych digestorov pri splyňovaní zoomasy – exkrementov poľnohospodárskych zvierat, prípadne z čističiek odpadových vôd. Hlavnú časť KGJ tvorí spaľovací motor (turbína), spojený s generátorom elektrického prúdu, doplnený o sústavu výmenníkov tepla. Vo vyspelých krajinách sa v oblasti malej decentralizovanej energetiky zvyšuje záujem o KGJ a to nielen z dôvodov ekonomických, ale Obr. 6.7 Kogeneračná jednotka so hlavne environmentálnych. Napr. vo Fínsku predstavuje spaľovacím motorom ich inštalovaný výkon až 50% celkového inštalovaného elektrického výkonu. Nasadenie technológie kogeneračných jednotiek je možné tak pri decentralizovanej, ako aj pri centralizovanej výrobe energie. Medzi hlavné prínosy kogenerácie patrí značné zníženie spotreby paliva, nakoľko zariadenie zabezpečuje využitie paliva v maximálnej možnej miere. Vhodné nasadenie kogenerácie je v miestach, resp. prevádzkach, kde je celoročná potreba elektrickej energie a tepla, ako aj tam, kde môže byť KGJ prevádzkovaná minimálne 600-7000 hod. ročne a kde dokážeme zabezpečiť odber tepelnej energie aj v lete, napr. v priemyselných a poľnohospodárskych podnikoch rôzneho zamerania, ako aj v nemocniciach, obchodných domoch, bankách, ale aj v čističkách odpadových vôd a pod. KGJ môže fungovať: - v paralelnej prevádzke so sieťou - samostatný zdroj elektrickej energie a tepla - v ostrovnej prevádzke - ako záložný zdroj elektrickej energie Účinnosť KGJ sa pohybuje 70-80 000 prevádzkových hodín. medzi 80 - 90%, životnosť súčasných zariadení [21] Avšak spaľovanie zoomasy v kogeneračných zariadeniach prináša so sebou množstvo problémov, ktoré v súčasnosti nie sú u nás ešte doriešené. Takýmto problémom je napr. vznik dechtov, vznikajúcich pri splyňovaní ako aj fakt, že neexistuje komerčný generátor drevoplynu, ktorý by vyvíjal plynné palivo vhodné pre jeho bezproblémovú aplikáciu v spaľovacích motoroch, či turbínach. Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 76 Drevný odpad... Čo s ním? 7. 7. Legislatívne predpisy LEGISLATÍVNE PREDPISY Legislatívny systém patrí k rozhodujúcim faktorom na zabezpečenie realizácie energetickej politiky každého štátu. Zákony, nariadenia, vyhlášky, podzákonné predpisy a iné legislatívne a normatívne dokumenty musia byť vzájomne prepojené tak, aby vytvárali systém, ktorý podporuje energetickú politiku a vytvára priaznivé prostredie na jej realizáciu. V súčasnosti sa slovenská legislatíva nachádza v štádiu prechodu na podmienky trhovej ekonomiky, rešpektuje skutočnosť, že podnikanie v energetike je podnikaním v prirodzene monopolnom prostredí a vzhľadom na termíny jej úprav zohľadňuje nevyhnutnú harmonizáciu práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie. Uvedomujúc si uvedené skutočnosti schválila Vláda SR svojim uznesením č. 1055/1999 Program znižovania energetickej náročnosti a uznesením č.5/2000 novú Energetickú politiku SR. Tieto dokumenty svojou orientáciou plne zapadajú do celkového rámca opatrení v oblasti výroby a spotreby energie v súvislosti s približovaním sa k EU a v súlade s potrebným vytváraním trhu s energiou. 7.1 Energetický zákon Pre odvetvia energetiky je od 1.7.1998 účinný Zákon č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“). Tento tzv. „energetický zákon” je unifikovaným právnym predpisom pre celú oblasť energetiky, pre všetky jej odvetvia: elektroenergetiku, plynárenstvo a tepelnú energetiku. Pretože uvedený zákon o energetike je základným legislatívnym dokumentom, je treba podrobnejšie vysvetliť jeho „filozofiu” a jeho zámery. Nosným zámerom nového energetického zákona je liberalizácia podnikania v energetických odvetviach tak, aby každý, kto splní podmienky tohto zákona o energetike, mohol v energetických odvetviach slobodne podnikať. Umožnenie podnikania v energetike sa riadi zásadou autorizačnou a nie tendrovou. Liberalizácia podnikania v energetike podľa zákona o energetike spočíva na týchto štyroch základných princípoch: • • • • každý, kto splní zákonom predpísané podmienky, môže byť držiteľom licencie na výrobu, výkup, rozvod alebo tranzit energie (elektriny, plynu) alebo na výrobu, výkup a rozvod tepla, každý, kto splní technické podmienky a týmto zákonom predpísané podmienky a technické požiadavky, má právo byť pripojený na rozvod (zdroj) energie, každý, kto vyrába energiu alebo disponuje zdrojmi energie má právo, aby štátom určený výkupca energie od neho vykúpil všetku ním vyrobenú energiu, ak je to environmentálne odôvodnené a pre výkupcu ekonomicky efektívne a technicky možné, do podnikania v energetike sa zasahovanie štátu obmedzuje len na nevyhnutnú mieru, t.j. na zabezpečenie cieľov energetickej politiky štátu a na zabezpečenie opatrení na predchádzajúce a odstránenie stavov núdze. Pri vypracovaní zákona o energetike sa vychádzalo z princípov, zakotvených v Európskej energetickej charte, ktorú Slovensko ratifikovalo v roku 1995, z Asociačnej dohody a zo smerníc a direktív Európskej únie pre oblasť energetiky. Zákonom o energetike sa zaviedli do slovenského právneho poriadku nové inštitúcie a inštitúty. Sú nimi: licencia na podnikanie v energetike, zodpovedný zástupca držiteľa licencie, štátna regulácia, stav núdze, ústredný dispečing, štátny dozor a Štátna energetická inšpekcia. Zasahovanie štátu sa uplatňuje zavedením inštitútov štátnej regulácie, stavmi núdze a štátnym dozorom. Štátny dozor zákon o energetike zveruje Štátnej energetickej inšpekcii a určuje sídlo jej ústredného inšpektorátu. Na rozdiel od obchodného zákonníka, kde sú obchodnými partnermi predávajúci a kupujúci, definuje na energetickom trhu ako partnerov dodávateľa a odberateľa. Zákon o energetike má tri články: Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 77 Drevný odpad... Čo s ním? § 7. Legislatívne predpisy Čl. I. – predstavuje obsahové jadro zákona o energetike – má 4 časti so 43 paragrafmi. Prvá, úvodná časť sa týka základných (všeobecných) ustanovení pre všetky energetické odvetvia a regulačné pôsobenie štátu. Druhá časť je špecifická, lebo zahŕňa tri samostatné hlavy pre energetické odvetvia. Tretia časť ustanovuje štátny dozor v energetických odvetviach. Štvrtá časť obsahuje spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia. Čl. II. – obsahuje ustanovenie o zmene živnostenského zákona. Čl. III. – taxatívne určuje termín nadobudnutia účinnosti zákona o energetike. V článku I., v súlade so všeobecnými predpismi o podnikaní, v prvej časti zákon o energetike z vecného hľadiska ustanovuje všeobecné podmienky podnikania v odvetviach energetiky. Podmienkou podnikania v odvetví energetiky je udelenie licencie Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). S ohľadom na špecifickosť podnikania v odvetviach energetiky, zákon o energetike podrobne upravuje podmienky podnikania fyzických osôb a právnických osôb, určuje náležitosti žiadosti o udelenie licencie, práva a povinnosti držiteľov licencie, ale aj podmienky zániku, odňatia a zrušenia licencie. Zákon o energetike zavádza inštitúciu zodpovedného zástupcu držiteľa licencie v záujme zabezpečiť vysokú profesionalitu podnikania na energetickom trhu a v záujme zabezpečiť stabilitu elektroenergetickej a plynárenskej sústavy ukladá povinnosť držiteľom licencie na tranzit elektriny a plynu zriadiť Slovenský elektroenergetický dispečing a Slovenský plynárenský dispečing. Charakter energetiky ako prirodzeného monopolu si vyžaduje jednoznačné vymedzenie práv a povinností držiteľa licencie ako dodávateľa energie, aby nedošlo k zneužitiu jeho postavenia voči odberateľom energie. Preto zákon o energetike taxatívnym výpočtom ustanovuje dôvody, pre ktoré možno obmedziť alebo prerušiť dodávku energie. Na druhej strane sa držiteľovi licencie – dodávateľovi energie priznávajú oprávnenia voči odberateľom energie a tretím osobám, kde sa pripúšťa, zo zákonných dôvodov, obmedzenie vlastníckych práv na nehnuteľnosti formou vecných bremien. Ústredné dispečingy, ktoré zabezpečujú rovnováhu medzi energetickými zdrojmi a zásobovaním energiou, plnia v stavoch núdze funkciu výkonného orgánu v mene štátu pri zabezpečení rovnováhy energetickej bilancie a efektívnej realizácii možných obmedzujúcich opatrení. Účelom štátnej regulácie je predovšetkým chrániť spotrebiteľa a zabezpečovať spoľahlivú, hospodárnu a kvalitnú dodávku energie. Výkonom štátnej regulácie podmienok podnikania v energetike poveruje zákon o energetike ministerstvo. Zmiernenie následkov stavov núdze, ktoré môžu vzniknúť dôsledkom takých mimoriadnych udalostí, ako sú živelné pohromy, havárie energetických zariadení, teroristické činy alebo stav brannej pohotovosti štátu, zákon o energetike rieši opatreniami, záväznými ako pre držiteľov licencie – dodávateľov energie, tak aj pre odberateľov energie. Druhá časť článku I. má tri hlavy, ktorými sa upravuje konanie osôb v jednotlivých odvetviach energetiky: elektroenergetika, plynárenstvo a tepelná energetika (zásobovanie teplom), pri zohľadňovaní špecifík týchto odvetví. Táto časť vymedzuje systémovo v každej hlave najskôr základné pojmy, ustanovuje podmienky zmluvných vzťahov pri dodávke energie, upravuje meranie dodávky energie, definuje neoprávnený odber energie a určuje ochranné a bezpečnostné pásma jednotlivých energetických výrobných a rozvodových zariadení. V tretej hlave o zásobovaní teplom nad rámec systému hláv predošlých vymedzuje aj hospodárnosť prevádzky sústav tepelných zariadení. V tretej časti na rozdiel od minulého právneho stavu, zákon o energetike zavádza štátny dozor nad dodržiavaním ustanovení zákona. Výkon štátneho dozoru zveril Štátnej energetickej inšpekcii (ďalej len „ŠEI“). ŠEI je orgánom štátnej správy, podriadeným ministerstvu. Člení sa na ústredný inšpektorát a jemu podriadené krajské inšpektoráty. Je rozpočtovou organizáciou so sídlom v Trenčíne. Štvrtá časť obsahuje prechodné ustanovenia, ktorými zákon o energetike upravuje ďalšie podnikanie v energetike do nadobudnutia jeho účinnosti podnikajúcich subjektov, založených podľa doterajších predpisov a rieši prechod práv a povinností nadobudnutých podľa predpisov pred nadobudnutím účinnosti zákona o energetike. Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 78 Drevný odpad... Čo s ním? 7. Legislatívne predpisy Svojimi ustanoveniami zákon o energetike zrušil: elektrizačný zákon, plynárenský zákon, zákon o výrobe, rozvode a spotrebe tepla a zákon o štátnej energetickej inšpekcii, teda všetky energetické zákony, ktoré boli do nadobudnutia účinnosti zákona o energetike v platnosti na Slovensku. Zároveň sa zrušili vykonávacie predpisy citovaných energetických zákonov. Článok II. zákona o energetike rieši novelizáciu živnostenského zákona. Vzhľadom na to, že podnikanie v energetických odvetviach je osobitným druhom podnikania, vyžaduje si splnenie materiálnych, technických a finančných predpokladov. Preto sa upravili podmienky podnikania v energetike osobitným zákonom o činnosti v energetických odvetviach a vyňali sa z pôsobnosti živnostenského zákona. Ustanovenie o nadobúdaní účinnosti zákona o energetike je predmetom Článku III. zákona o energetike. Vzhľadom na jestvovanie prirodzených monopolov v energetických odvetviach a potrebu harmonizácie slovenského práva v tejto oblasti ekonomickej činnosti s právom vyspelých ekonomík a najmä s právom Európskej únie, zákon o energetike ustanovuje taxatívne práva a povinnosti držiteľa licencie a upravuje nevyhnutný rozsah zasahovania štátu zavedením inštitútu štátnej regulácie za účelom vytvárania a podpory prostredia blízko konkurenčnému a ochrany spotrebiteľa, vymedzuje tiež pôsobnosť štátneho dozoru nad dodržiavaním zákona o energetike. Súlad zákona o energetike s európskym energetickým právom dokazuje súhlasná aproximačná doložka k zákonu o energetike. [26] Kompatibilita práva SR a EÚ Právne predpisy EÚ v oblasti energetiky sú okrem príslušných ustanovení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva upravené v ďalších 54 predpisoch EÚ. Pre Slovenskú republiku ako asociovaný štát sú v súčasnej etape najdôležitejšie tie predpisy, ktoré Biela kniha uvádza vo výbere opatrení prvej etapy. Opatrenia tzv. druhej etapy nemajú vzťah k zákonu o energetike. Na základe porovnania sa dá konštatovať, že energetický zákon so zreteľom na možnosti a potreby slovenského hospodárstva, aplikuje takmer všetky odporúčania Komisie EÚ obsiahnuté v Bielej knihe. Zákon o energetike je kompatibilný so Smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 96/92/EC, týkajúcou sa spoločných pravidiel vnútorného trhu s elektrinou a Smernicou Rady a Európskeho parlamentu č. 98/30/EC, týkajúcou sa spoločných pravidiel vnútorného trhu s plynom vo všetkých ustanoveniach s výnimkou prístupu tretích strán do sietí. Prístup tretích strán do sietí je jediné ustanovenie uvedených smerníc pre vnútorný trh s elektrickou energiou, resp. s plynom, ktoré tento zákon neuplatňuje. V podmienkach prechodu energetických sietí SR na trhové hospodárstvo sa uzákonenie takejto požiadavky ukazuje ako predčasné. Súčasnosť radikálneho postupu v členských štátoch EÚ ukazuje, že aj Slovensko nebude v procese pristúpenia k členstvu požadovať výnimky na uplatňovanie tohto ustanovenia. Zavedenie povinnosti umožniť prístup tretím osobám do prenosových, resp. tranzitných sietí predpokladá dlhší časový horizont aplikácie, ktorý má byť podľa doterajšieho vývoja reálny postupne až k roku 2005. Zákon o energetike nezakazuje prístup tretích strán na vnútorný trh s elektrinou a plynom, ale povinnosť tohto prístupu sa bude dať uzákoniť až po upresnení termínu vstupu Slovenska do EÚ, resp. po dosiahnutí takých cien pre všetky skupiny odberateľov, ktoré budú zohľadňovať náklady a primeraný zisk. Na základe komparácie zákona o energetike s právnymi úpravami EÚ sa dá konštatovať, že zákon o energetike je úplne kompatibilný s predpismi EÚ s výnimkou Smerníc o otvorení vnútorných trhov v oblasti elektrickej energie a plynu, s ktorými je kompatibilný čiastočne. Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 79 Drevný odpad... Čo s ním? 7. Legislatívne predpisy Vykonávacie predpisy k Energetickému zákonu Vykonávacie predpisy k zákonom upravujú postupy a spôsoby uplatnenia zákonov v dennej praxi. Doplňujú ustanovenia zákonov o nevyhnutné technické detaily, upresňujú práva a povinnosti jednotlivých subjektov. K zákonu o energetike vydalo Ministerstvo hospodárstva SR doteraz tieto vykonávacie predpisy: • • • • • • • • • • Vyhlášku č.366/1998 Z.z. o kvalifikačných predpokladoch, výučbe a rozsahu skúšky, odbornej spôsobilosti, zriaďovaní a činnosti skúšobných komisií a o osvedčeniach odbornej spôsobilosti na podnikanie v energetických odvetviach (k § 4 ods. 8) Vyhlášku č.367/1998 Z.z. o náležitostiach žiadostí o udelenie licencie na podnikanie v energetických odvetviach (k § 6 ods. 6) Vyhlášku č.368/1998 Z.z. o poskytovaní údajov pre výkon štátnej regulácie v energetických odvetviach (k § 10 ods. 8) Vyhlášku č.14/1999 Z.z., ktorou sa ustanovujú sídla a územná pôsobnostiť krajských inšpektorátov Štátnej energetickej inšpekcie (k § 39 ods. 5) Vyhlášku č.15/1999 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe dodávok merania tepla, o spôsobe výpočtu škody vzniknutej dodávateľovi v prípade neoprávneného odberu tepla a o technických požiadavkách na zabezpečenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, dodávok tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody (k § 35 ods. 4 a § 36 ods. 2 a § 37 ods. 4) opatreniach pri stavoch núdze v elektroenergetike (k § 11 ods. 7) opatreniach pri stavoch núdze v plynárenstve (k § 11 ods. 7) niektorých podmienkach dodávky elektriny (k § 14 ods. 10 a § 21 ods. 2) stanovení podmienok pripojenia, dodávok a merania plynu (k § 25 ods. 7) spôsobe výpočtu škody spôsobenej dodávateľovi neoprávneným odberom plynu (k § 30 ods. 4) 7.2 ZÁKON O ODPADOCH Pre odpadové hospodárstvo platia v súčasnosti tieto zákony a vyhlášky: • Zákon č.238/1991 Zb. o odpadoch v znení zákona NR SR č.255/1993 Z.z. • Zákon SNR č.494/1991 Zb. o štátnej správe v odpadovom hospodárstve v znení zákona SNR č.309/1992 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva SNR č. 371/1992 Zb., zákona SNR č. 453/1992 Zb., zákona NR SR č. 255/1993 Z.z. a zákona NR SR č.222/1996 Z.z., Zákon NR SR č. 327/1996 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov, Nariadenie vlády SR č. 605/1992 Zb. o vedení evidencie odpadov, Nariadenie vlády SR č. 606“1992 Zb. o nakladaní s odpadmi v znení nariadenia vlády SR č. 190/1996 Z.z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 19/1996 Z.z., ktorou sa ustanovuje kategorizácia odpadov a vydáva Katalóg odpadov. • • • • Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v rámci svojej pracovnej činnosti pripravuje nový Návrh zákona o odpadoch. Zákon má vo svojej prvej časti pojednávať o účele odpadového hospodárstva, druhá časť sa má venovať programom odpadového hospodárstva. Zákon sa má zaoberať orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva (ministerstvo, inšpekcia, krajské úrady, okresné úrady a obce), ich oprávneniami, povinnosťami a spôsobilosťou. Ďalej zákon určí, v ktorých prípadoch treba žiadať o vyjadrenie orgánov štátnej správy, čo má žiadosť obsahovať; popisuje odborne spôsobilú osobu na Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 80 Drevný odpad... Čo s ním? 7. Legislatívne predpisy vykonávanie takýchto činností, stanovuje povinnosti držiteľa odpadu. V ďalšej časti zákon ustanoví predpisy na zaobchádzanie s odpadom a stanovuje recyklačný fond a povinné odvody. [27] 7.3 VÝSTAVBA ZARIADENÍ NA ENERGETICKÉ VYUŽÍVANIE DREVNEJ BIOMASY Ľubovoľná stavebná činnosť podlieha Zákonu o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Zákon č. 50/1976 Zb. sa viackrát novelizoval. Jeho ostatnú novelu uverejnila Zbierka zákonov v čiastke 101 z augusta 1997. Zmeny a úpravy uvedené v novele zákona vytvárajú predpoklady na prijatie nového zákona o územnom plánovaní, o stavebnom poriadku a vyvlastnení, ktorý bude v plnom rozsahu kompatibilný s analogickými úpravami činností v krajinách Európskej únie. Proces výstavby Proces výstavby – od myšlienky, cez zriadenie až po uvedenie do prevádzky – prebieha ako kontinuálny postup po jednotlivých stupňoch, zodpovedajúco stavebnému zákonu. Prvým logickým krokom investora je definovanie zámeru investície. Zámer investora má obsahovať všetky údaje a technické parametre potrebné na prípravu dokumentácie, ktorá je východiskovým podkladom na územné konanie a pre stavebné povolenie. Investorský zámer má obsahovať: Výber miesta výstavby – spoľahlivé zistenie majetkovo-právnych vzťahov k zvolenému pozemku na základe výpisu z evidencie nehnuteľností (príslušný Katastrálny úrad, resp. Úrad pre geodéziu a kartografiu) a zistiť : • vlastníka/vlastníkov daného pozemku • účel výstavby • veľkosť obstavanej a voľnej plochy pozemku • počet spolupracovníkov / zamestnancov • existujúce inžinierske siete (voda, kanalizácia, elektrický prúd, plyn, teplo) • odhad nákladov • predbežný odhad vplyvu výstavby a prevádzky na životné prostredie • ďalšie miestne podmienky, resp. vzťahy Územné konanie je administratívno-technický proces, ktorého výsledkom je územné rozhodnutie, čiže rozhodnutie o umiestnení stavby. Územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu Úradu pre životné prostredie alebo iného úradu štátnej správy. Návrh doložený dokumentáciou ustanovenou zákonom a vykonávacími predpismi k tomuto zákonu, prípadne dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam organizácií a občanov, ktorí prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. Územne príslušný Úrad pre životné prostredie v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické a protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a bezpečnosť technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 81 Drevný odpad... Čo s ním? 7. Legislatívne predpisy Úrad pre životné prostredie v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Územné rozhodnutie je dokument, v ktorom Úrad pre životné prostredie vymedzí územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie, vrátane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch Úrad pre životné prostredie môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti, podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. Stavebné konanie je opäť administratívno-technický proces, ktorého výsledkom je stavebné povolenie. Žiadosť o stavebné povolenie spolu s predpísanou dokumentáciou, ktorou je predovšetkým kompletná projektová dokumentácia, ako aj doklad o vlastníckych vzťahoch k stavebnému pozemku, podáva investor/stavebník príslušnému Úradu pre životné prostredie. Súčasťou predpísanej dokumentácie je aj posúdenie vplyvov na životné prostredie podľa Zákona č. 127/1994 Zb. Účastníkmi stavebného konania sú stavebník, ako aj ostatné osoby, ktoré majú vlastnícke práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti, ktoré môžu byť stavebným povolením dotknuté. V stavebnom konaní Úrad pre životné prostredie preskúma najmä: • či dokumentácia spĺňa podmienky územného rozhodnutia, • či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa záujmov spoločnosti, predovšetkým ochrany životného prostredia a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, • či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, • či bude stavbu uskutočňovať oprávnená organizácia alebo či pri stavbách a prácach na nich, ktoré budú uskutočňovať organizácie samy pre seba, je zabezpečené odborné vedenie a uskutočňovanie stavby alebo či je zabezpečený odborný dozor. Stavebné povolenie vydá Úrad pre životné prostredie na základe ukončeného stavebného konania. V stavebnom povolení určí Úrad pre životné prostredie záväzné podmienky na uskutočnenie a využívanie stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Úrad pre životné prostredie zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi štátnej správy, predovšetkým vylúčenia alebo obmedzenia negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ Úrad pre životné prostredie v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu. Kolaudácia dokončenej stavby Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné využívanie možno využívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Kolaudačné konanie vykonáva Úrad pre životné prostredie, ktorý vydal stavebné povolenie. Účastníkom kolaudačného konania je stavebník, prípadne užívateľ (prevádzkovateľ), ak je v čase začatia konania známy. Kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka. Ak je to účelné, prizve Úrad pre životné prostredie na kolaudačné konanie projektanta, prípadne dodávateľa. V kolaudačnom konaní Úrad pre životné prostredie najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej Úradom pre životné prostredie v stavebnom konaní a či sa dodržali podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočná realizácia stavby alebo Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 82 Drevný odpad... Čo s ním? 7. Legislatívne predpisy jej využívanie nebude ohrozovať záujmy spoločnosti, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Ak Úrad pre životné prostredie pri kolaudačnom konaní zistí na stavbe závady brániace jej využívaniu, určí lehotu na ich odstránenie a preruší konanie. Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje využívanie stavby na daný účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky využívania stavby. V kolaudačnom rozhodnutí môže Úrad pre životné prostredie určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočnej realizácie stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť v prípade, ak ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému využívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá. Ak sa má stavba využívať ako prevádzkareň, je kolaudačné konanie zároveň osvedčením, že je prevádzkareň spôsobilá na prevádzku. [28] 7.4 LEGISLATÍVNE PREDPISY OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Z HĽADISKA VÝROBY A SPOTREBY ENERGIE Procesy výroby a využívania energie patria k najintenzívnejším znečisťovateľom životného prostredia, predovšetkým ovzdušia. Právna úprava ochrany ovzdušia je daná zákonom o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (ďalej len „Zákon o ovzduší“), ako aj následnými vykonávacími vyhláškami a ďalšími doplňujúcimi zákonmi. Legislatíva ochrany ovzdušia vychádza z týchto princípov: • pri výrobe, dovoze, preprave a predaji zariadení, výrobkov a materiálov je každý výrobca, dovozca, prepravca a predávajúci povinný voliť také riešenie, ktoré zabezpečuje ochranu ovzdušia; • pri výstavbe nových zariadení alebo pri modernizácii jestvujúcich zariadení sa musia voliť najlepšie dostupné technológie s prihliadnutím na primeranosť výdavkov na ich obstaranie a prevádzku, tzv. BAT (best avalaible technology); • v predpisoch sú definované a určené emisné a imisné limity znečisťovania ovzdušia a je ustanovená povinnosť prevádzkovateľom zdrojov dodržiavať určené emisné limity. Taktiež je upravená možnosť určovať najvyššie prípustné množstvá znečisťujúcich látok (emisné kvóty), ktoré môžu byť v priebehu roka vypustené z veľkých a stredných zdrojov znečisťovania do ovzdušia. Ak takéto emisné kvóty budú určené, prevádzkovatelia zdrojov sú povinní ich dodržiavať; • je zabezpečené i obmedzovanie neorganizovaných únikov znečisťujúcich látok tým, že sú ustanovené všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania ovzdušia a uložená povinnosť prevádzkovateľom trvalo prevádzkovať zdroj v súlade so schválenými podmienkami prevádzky; • novovybudované zdroje znečistenia ovzdušia musia spĺňať emisné limity zodpovedajúce najlepším dostupným technológiám, s prihliadnutím na primeranosť výdavkov od ich uvedenia do prevádzky. Jestvujúce zdroje majú určené lehoty, v ktorých musia dosiahnuť prísnejšie kritériá. Maximálna lehota na ich dosiahnutie mohla byť určená do 31.12.1998. S ďalšími sprísnenými kritériami, ktoré ustanovilo nariadenie vlády k zákonu o ovzduší, sa prevádzkovatelia jestvujúcich zdrojov musia v zásade vyrovnať najneskôr do 31.12.2004. Posledná novelizácia zákona o ovzduší vykonaná zákonom č. 393/1998 Z.z. ustanovila v plnení týchto povinností určité výnimky; • sú ustanovené podmienky na zabezpečenie rozptylu vypúšťaných znečisťujúcich látok, ktoré musia nové zdroje znečisťovania ovzdušia spĺňať; Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 83 Drevný odpad... Čo s ním? 7. Legislatívne predpisy • povinnosti o prevádzke zdrojov a dodržiavaní emisných limitov sa vzťahujú i na prevádzkovateľov mobilných zdrojov znečisťovania ovzdušia; • realizácia nových stavieb a technológií, ktoré budú zdrojmi znečisťovania ovzdušia, alebo zmeny v ich užívaní a prevádzke sa môžu uskutočniť len so súhlasom orgánov ochrany ovzdušia; • pri posudzovaní a schvaľovaní stavieb zdrojov znečisťovania ovzdušia, alebo pri zmenách v ich využívaní a prevádzke je zavedený systém, ktorý umožňuje orgánom ochrany ovzdušia požadovať odborné zhodnotenie schvaľovanej veci. Odborné posudky môžu vydávať len odborníci z teórie a praxe, ktorí sú na to oprávnení MŽP SR; • orgánom ochrany ovzdušia sú zverené kompetencie, ktoré umožňujú zastavovať alebo obmedzovať prevádzku zdrojov znečisťovania, ak zdroj neprevádzkuje v súlade s podmienkami ustanovenými právnymi predpismi; • v oblastiach, vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia je umožnené orgánom ochrany ovzdušia uplatňovať prísnejšie požiadavky na zabezpečenie ochrany ovzdušia a vláda SR môže pre tieto oblasti určiť prísnejšie emisné limity; • znečisťovanie ovzdušia podlieha poplatkovej povinnosti a to v závislosti od množstva a škodlivosti vypúšťaných znečisťujúcich látok; • neplnenie povinností ustanovených predpismi o ochrane ovzdušia podlieha sankciám; • prevádzkovateľom zdrojov znečisťovania a orgánom ochrany ovzdušia sú uložené povinnosti informovať verejnosť o znečisťovaní ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na znečisťovaní. 7.5 EMISNÉ LIMITY NA SPAĽOVANIE TUHÝCH PALÍV Výkon (W) nový zdroj smernica ES Výkon (W) nový zdroj* smernica ES * Výkon (MW) nový zdroj smernica ES Výkon (MW) nový zdroj smernica ES Tuhé znečisťujúce látky (mg.m-3) 0,2-2 2-50 50 –400 400 a viac 250 150 100 50 100 50 Oxidy síry SO2 (mg.m-3) 0,2-40 40-140 140-400 400 a viac 2500 1700 1700-400 400 2000-400 400 Oxidy dusíka NO2 (mg.m -3) 0,2-50 50 a viac 650 550 650 Oxid uhoľnatý CO (mg.m-3) 0,2-5 5 a viac 850 250 Smernica ES 88/609/1988 EEC emisné limity pre CO pri spaľovaní tuhých palív neurčuje * emisný limit sa určuje podľa lineárnej závislosti EL = 2400 – 5x MTV (MTV – menovitý tepelný výkon v MW) Obr. 7.1 Emisné limity na spaľovanie tuhých palív Na fluidné spaľovanie tuhých palív s cirkulujúcou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou v zariadeniach s MTV vyšším ako 2 MW (u emisných limitov CO s MTV 0,2 - 200 MW) stanovuje podmienky nariadenie vlády SR č. 92/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov Pri spaľovaní dreva, kôry, drevného odpadu a inej hmoty rastlinného pôvodu v zariadeniach nových zdrojov s MTV 0,2 MW a vyšším nesmie suma koncentrácií organických látok vyjadrená ako celkový -3 organický uhlík v spalinách prekročiť hodnotu 50 mg.m . Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 84 Drevný odpad... Čo s ním? Obsah 1. Úvod .......................................................................................................................................... 2. Drevo – zdroj energie ............................................................................................................... 2.1 Obnoviteľné zdroje .............................................................................................................. 2.2 Drevný odpad ...................................................................................................................... 2.2.1 Lesná biomasa ........................................................................................................ 2.2.2 Odpad z drevospracujúceho priemyslu ................................................................... 2.2.3 Drevný komunálny odpad ........................................................................................ 2.3 Export drevného odpadu ..................................................................................................... 2.4 Vlastnosti drevného odpadu ako paliva ............................................................................... 3. Reálne spôsoby zhodnotenia drevného odpadu ................................................................... 3.1 Materiálové zhodnotenie ...................................................................................................... 3.2 Energetické zhodnotenie ...................................................................................................... 3.2.1 Palivové drevo ......................................................................................................... 3.2.2 Energetická štiepka ................................................................................................. 3.2.3 Nosič pri alternatívnom palive ................................................................................. 3.2.4 Zhutnený odpad ...................................................................................................... 3.2.4.1 Charakteristika zhutneného odpadu ........................................................... 3.2.4.2 Cena zhutneného odpadu .......................................................................... 4. Technika spracovania odpadu ................................................................................................ 4.1 Triedenie .............................................................................................................................. 4.1.1 Rozdelenie triedičov podľa veľkosti vyseparovanej častice .................................... 4.1.2 Rozdelenie triedičov podľa druhu vyseparovanej častice ....................................... 4.2 Drvenie ................................................................................................................................. 4.2.1 Výrobcovia drviacich strojov .................................................................................... 4.2.2 Hrubá frakcia – dvojrotorové drviče ......................................................................... 4.2.3 Jemná frakcia – jednorotorové drviče ..................................................................... 4.2.4 Výber vhodného typu stroja ..................................................................................... 4.3 Sušenie ................................................................................................................................ 4.3.1 Rozdelenie sušiarní ..................................................................................................... 4.3.2 Zdroje tepla pre sušiareň ............................................................................................. 4.4 Zhutňovanie .................................................................................................................... 4.4.1 Peletovanie ..................................................................................................... 4.4.2 Kompaktovanie ............................................................................................... 4.4.3 Briketovanie .................................................................................................... 4.4.3.1 Pohon ............................................................................................. 4.4.3.2 Lisovacia komora ........................................................................... 4.4.3.3 Lisovací nástroj .............................................................................. 4.4.3.4 Výrobcovia lisov.............................................................................. 4.4.3.4 Výber vhodného lisu ....................................................................... 4.5 Dopravníky ..................................................................................................................... 4.5.1 Doprava mechanickým spôsobom ................................................................. 4.6 Zásobníky ....................................................................................................................... 5. Ekonomická analýza ................................................................................................................... 5.1 Technologické náklady na zhutňovací komplex ............................................................. 5.2 Prevádzkové náklady na výrobu jednotkového množstva .............................................. 5.2.1 Mzdové náklady ............................................................................................. 5.2.2 Náklady na dopravu ....................................................................................... 5.2.3 Náklady na materiál ........................................................................................ 5.2.4 Náklady na prenájom priestorov ..................................................................... Energetické centrum Bratislava, OPET Slovakia - 1 - 1 2 2 4 5 7 9 9 10 12 12 13 13 14 14 14 15 18 20 21 21 24 27 27 29 32 32 33 33 35 38 38 44 46 46 48 49 50 53 55 55 57 59 59 62 62 63 63 63 Drevný odpad... Čo s ním? Obsah 5.2.5 Ostatné prevádzkové náklady ............................................................................ 5.3 Rekapitulácia ...................................................................................................................... 6. Spaľovanie drevného odpadu ........................................................................................................ 6.1 Decentralizovaná výroba tepla ........................................................................................... 6.1.1 Kozub .................................................................................................................. 6.1.2 Kachľová pec ...................................................................................................... 6.1.3 Kachle ................................................................................................................. 6.1.4 Kozubové teplovzdušné kachle .......................................................................... 6.1.5 Kotle .................................................................................................................... 6.2 Centralizovaná výroba tepla ............................................................................................... 6.3 Kogenerácia ........................................................................................................................ 7. Legislatívne predpisy ...................................................................................................................... 7.1 Energetický zákon .............................................................................................................. 7.2 Zákon o odpadoch .............................................................................................................. 7.3 Výstavba zariadení na energetické využívanie drevnej biomasy ....................................... 7.4 Legislatívne predpisy ochrany životného prostredia z hľadiska výroby a spotreby energie 7.5 Emisné limity pre spaľovanie tuhých palív .......................................................................... 8. Programy na podporu šetrenia energiou ...................................................................................... 8.1 Program na podporu úspor energie a využitia alternatívnych zdrojov energie ................... 8.2 Podpora zo štátneho fondu životného prostredia ............................................................... 8.3 Podpora národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania ............................ 8.3.1 Podporný úverový program ................................................................................ 8.3.2 Mikropôžičkový program ..................................................................................... 8.4 Medzinárodné podporné programy ..................................................................................... 9. Podnikateľský plán .......................................................................................................................... 9.1 Základné body prípravy podnikateľského plánu ................................................................. 9.1.1 Základné informácie o projekte ........................................................................... 9.1.2 Informácie o navrhovateľovi projektu .................................................................. 9.1.3 Partneri ............................................................................................................... 9.1.4 Výrobky, služby a trh .......................................................................................... 9.1.5 Úloha banky ........................................................................................................ 9.1.6 Cash flow a finančná predikcia ........................................................................... 9.1.7 Popis projektu a rozloženie projektových nákladov ............................................ 9.1.8 Finančný plán a prognózy ................................................................................... 9.1.9 Environmentálne aspekty ................................................................................... 9.1.10 Priložená dokumentácia ................................................................................... 10. Postup realizácie projektu ............................................................................................................ 11. Prípadové štúdie spaľovania drevného odpadu ......................................................................... 12. Databázy ......................................................................................................................................... Energetické centrum Bratislava, OPET Slovakia - 2 - 64 64 67 67 67 67 68 68 68 68 70 72 72 75 75 78 79 80 80 81 81 81 82 82 84 87 87 87 87 88 88 88 88 89 89 89 90 91 92 Drevný odpad... Čo s ním? 6. Spaľovanie drevného odpadu 6. SPAĽOVANIE DREVNÉHO ODPADU Technika spaľovania v posledných rokoch zaznamenala veľký pokrok v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi. Skúsenosti z využívania drevnej biomasy možno zhrnúť do dvoch modelov: centralizovanej a decentralizovanej výroby tepla, popr. aj elektrickej energie. Pri používaní dreva na energetické účely je vo väčšine krajín potrebné dodržiavať určité predpisy. Napr. v Nemecku sa požaduje, aby bolo drevo po ťažbe skladované najmenej dva roky pod prístreškom, čo zabezpečí jeho vysušenie na vlhkosť pod 20% a až potom je možné spaľovať ho v energetických zariadeniach. 6. 1 DECENTRALIZOVANÁ VÝROBA TEPLA Takýto model výroby tepla je preferovaný napr. vo Francúzsku, Belgicku, centralizovaný viac v Dánsku a Nemecku. Každý model má svoje výhody a nevýhody a v praxi je možné miestne využívať taký, ktorý je v tom – ktorom prípade najvýhodnejší. Lokálne vykurovacie zariadenia sa dajú použiť pre vykurovanie malých priestorov, alebo na doplnenie ústredného vykurovania. V oboch prípadoch sa dajú pripojiť na radiátorový okruh. Takéto vykurovanie má veľmi lacnú prevádzku a je investične nenáročné. Ak sa lokálne vykurovacie zariadenie použije ako doplnok ústredného vykurovania, je (kotol, krb...) umiestnené v jednej miestnosti a môže byť napojené na vykurovaciu sústavu tak, že zabezpečuje teplom i ďalšie miestnosti, resp. byty. Výhodou takejto kombinácie je, že v prechodnom období (jarné a jesenné mesiace), je možné prevádzkovať len lokálne zariadenie a nepoužívať systém ústredného vykurovania, diaľkový rozvod a podobne. Týmto spôsobom sa dá ušetriť až 1/3 pôvodnej energie za rok a tým značne znížiť náklady na vykurovaciu sezónu, hlavne ak je k dispozícii vlastné drevo. Pomocou takéhoto systému je možné vykrývať špičky tepelnej potreby, hlavne v zle izolovaných domoch, čo umožňuje inštalovať výkonovo nižší zdroj tepla – kotol. 6.1.1 KOZUB Obr. 6.1 Kozub Najstarším, vyše tisíc rokov známym zariadením na vykurovanie spaľovaním dreva je kozub. Pod názvom kozub sa rozumie viacúčelové zariadenie s otvoreným ohniskom ako zdroj vykurovania, prípravy pokrmov a pod. V bežnej terminológii sa tieto zariadenia nesprávne označujú ako krby. Z hľadiska termomechaniky sú kozuby najnevýhodnejšie, nakoľko účinnosť spaľovania je od 15 do 21%. Ako jediný zdroj vykurovania je tento spôsob veľmi neekonomický a neracionálny. Kozuby sú náročné na kvalitu spaľovaného dreva, pretože vyžadujú suché tvrdé drevo: breza, dub, buk a ovocné dreviny; nevhodné je drevo z ihličnanov, lebo pri horení „prská uhlíky“. Z týchto dôvodov sa začalo upúšťať od používania kozubov s otvoreným ohniskom a začali sa používať kozubové vložky, ktoré majú jednu až tri strany zo špeciálneho skla. Táto úprava podstatne zvyšuje účinnosť spaľovania až na 78 -84 % [22] a nebráni spaľovaniu dreva z ihličnatých stromov. Najvyššie účinnosti sa dosahujú pridaním výmenníka tepla a ventilátora. Takýto kozub je potom schopný vykúriť aj niekoľko miestností. Je len potrebné zabezpečiť dostatočný tok vzduchu cez výmenník tepla (napr. ventilátorom) a rozvod teplého vzduchu potrubiami do viacerých miestností. Tým sa vlastne uzavretým kozubom docieli teplovzdušné vykurovanie. [24] Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 70 Drevný odpad... Čo s ním? 6.1.2 6. Spaľovanie drevného odpadu KACHĽOVÁ PEC Kachľová pec je ďalším, niekoľko storočí známym zariadením na vykurovanie, ktoré sa svojim tvarom, rozmermi a často aj výtvarným riešením významne podieľa na umeleckom dotváraní interiéru. Takáto pec pozostáva z plášťa, zhotoveného z kachlíc, prostredníctvom ktorého odovzdáva teplo do okolitého priestoru. Konštrukcia a použitý materiál majú schopnosť akumulovať teplo, čím sa jej časová účinnosť predlžuje. Správne dimenzovaná a postavená pec má tepelnú účinnosť nad 80%, pričom dobre využíva energiu spalných plynov. Pec patrí medzi tepelné zdroje s nízkou povrchovou teplotou a väčšou výhrevnou plochou. Obr. 6.2 Kachľová pec 6.1.3 KACHLE Kachle na spaľovanie drevného paliva môžu byť buď jednoduchej konštrukcie s tepelným výkonom 5,5 kW a účinnosťou 70% alebo pre dlhodobé horenie dreva a drevných brikiet sa používajú stáložiarové kachle, napr. s tepelným výkonom 4,7 a 5,6 kW, ktoré dosahujú 72%. Ďalšou možnosťou je kombinácia stáložiarových a priamovykurovacích kachlí, ktorú je možné docieliť rýchle vyhriatie miestnosti ako aj to, že takéto teplo sa v miestnosti dlho udrží. Takéto kachle sú vhodné na vykurovanie chát. V takomto prípade sú ideálnym palivom polená do dĺžky 50 cm alebo drevné brikety. Stačí prikladať raz za 5 až 8 hodín a čistenie popola sa robí raz za 10 dní. Na Slovensku patrí medzi najznámejších výrobcov liatinových kachlí firma EXMONT. Technické údaje sú znázornené v tab. 6.1. Obr. 6.3 Liatinové kachle firmy EXMONT šírka výška Technické údaje [mm] [mm] Typ 1 460 1 430 Typ 2 460 1 080 Typ 3 460 1 080 Typ 4 460 780 váha menovitý výkon [kg] [kW] 167 12 149 10 133 9 119 8 účinnosť vykurovacia schopnosť [%] [m3] 72 300 70 240 65 220 60 180 pripojenie na komín - priemer spotreba paliva pri menovitom výkone tvrdé drevo mäkké drevo maximálna doba horenia pri tzv. nočnej prevádzke pre tvrdé drevo max. dĺžkové rozmery paliva tepelná zotrvačnosť po vyhasnutí [mm] 120 (150) 120 (130) 120 (130) 120 [kg/hod] 3,44 3,44 3,44 3,44 [kg/hod] [hod] 2,72 4(10) 2,72 3 2,72 7 2,72 4 400(1000) 6 300 6 830 6 530 6 [mm] [hod] Tab. 6.1 Technické údaje liatinových kachlí CLASSIC od firmy EXMONT Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 71 Drevný odpad... Čo s ním? 6.1.4 6. Spaľovanie drevného odpadu KOZUBOVÉ TEPLOVZDUŠNÉ KACHLE Tieto kachle sa okrem chát dajú vhodne použiť i pre obytné miestnosti rodinných domov. K vykurovaniu dochádza konvekciou (80%), to znamená, že teplo zo spaľovacej komory je odovzdávané vzduchu, ktorý prúdi medzi dvojitým plášťom kozubových kachlí a sálaním (20%) z presklených dvierok a dymovodu. Obr. 6.4 Systém horenia a rozvodu tepla v teplovzdušných kachliach 6.2 CENTRALIZOVANÁ VÝROBA TEPLA Jedná sa najmä kotolne spaľujúce palivo na báze drevnej hmoty, príp. Biopalivo je v porovnaní s fosílnymi palivami vhodnejšie pre kvalitu životného prostredia, pretože drevo pri svojom spaľovaní uvoľňuje iba toľko množstva oxidu uhličitého, koľko spotrebuje pri svojom raste. Vývoj technológie spaľovania dreva v kotolniach nie je ešte ukončený a rezervy sú najmä v regulácii spaľovania. Systém horenia je jadrom zariadenia a je jediným absolútne nevyhnutným komponentom. Ak ide o dolnú hranicu výkonových radov, možno použiť tieto technológie: - podohniskové horenie, - horenie s fúkaním paliva - pyrolýzne spaľovanie V zásade možno tieto systémy horenia použiť aj u kotlov so strednými a veľkými výkonmi. Pre väčšie zariadenia sa však presadilo posuvné alebo roštové horenie. Manuálne nakladanie s palivom je možné iba pri zariadeniach s malým výkonom. Doprava s využitím gravitácie sa používa pri spodnom odhorievaní a pri menších pyrolýznych systémoch. Pri veľkých zariadeniach s automatickým zásobovacím zariadením sa používajú zariadenia s posuvnými tyčami alebo závitovkami, ktoré je možné kombinovať so systémom na princípe vyfukovania. Pri kúrení biopalivom na báze dreva je dôležitým parametrom veľkosť zrna úletu. Tuhé znečisťujúce látky, aerosóly a plynné škodliviny je možné odlúčiť čistením dymového plynu. V zásade by sa ale malo pamätať na to, že vzniku všetkých uvedených škodlivín, vznikajúcich najmä v dôsledku nedokonalého spaľovania, sa dá zabrániť, resp. dosiahnuť podstatne nižšie hodnoty už počas horenia. Tieto látky by mohli zhoršiť aj účinnosť čistenia, resp. znemožniť odlučovanie čiastočiek. Pri znižovaní emisných hodnôt tuhých častíc sa používajú cyklóny, multicyklóny a elektrofiltre. V zahraničí sa elektrofiltre používajú pre energetické zariadenia s výkonom nad 1 MW a to z ekonomických dôvodov, nakoľko sú finančne veľmi náročné. Pri nižších výkonoch ich dostatočne nahradia multicyklóny vzhľadom na súčasné emisné limity u nás i v krajinách Európskej únie. [24] 6.2.1 KOTLE Pre moderné a komfortné vykurovanie rodinných domov slúžia kotle pre ústredné vykurovanie. Kotle na báze biopalív, napr. kusového dreva, či drevných brikiet sú hodnotené ako ekonomicky výhodné s minimálnym dopadom na životné prostredie. Sprísňovanie emisných limitov v zmysle zákona o ochrane ovzdušia pozitívne ovplyvňuje i konštrukčný vývoj zdrojov tepla. V novovyvinutých kotloch sa zásadne zmenil princíp procesu spaľovania aj biopalív na báze dreva. Moderné kotle pre spaľovanie dreva sú konštruované ako pyrolýzne, ktoré umožňujú Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 72 Drevný odpad... Čo s ním? 6. Spaľovanie drevného odpadu efektívne využiť energetický obsah paliva s minimálnym dopadom na životné prostredie a to vývinom horľavej zmesi plynov v procese pyrolýzy. Táto zmes plynov potom následne zhorí a odovzdá teplo teplonosnému médiu ÚK, obyčajne vode. Horenie prebieha trojstupňovým procesom v jednotlivých zónach: 1. zóna – vysúšanie a splyňovanie drevnej hmoty, 2. zóna – horenie drevného plynu v dýze s prívodom vzduchu, 3. zóna – dohrievanie v zvláštnom spaľovacom priestore. Takéto kotle spaľujú bioapalivá na báze prírodného dreva (napr. kusové drevo, brikety, štiepky, piliny a hobliny s maximálnou vlhkosťou 20%, pričom v minimálnej miere zaťažujú životné prostredie. Existujú aj kombinované kotle s možnosťou kombinácie spaľovania drevo – uhlie, čo si však vyžaduje v konštrukcii kotla určité kompromisy, nakoľko drevo a uhlie sú veľmi rozdielne palivá. Avšak pri správnom vyregulovaní pomeru dreva a uhlia v procese spaľovania a použití vhodnej konštrukcie zariadenia, je možné túto kombináciu využívať. Na obr. 6.6 je znázornený roštový kotol na spaľovanie drevného paliva s výkonovými parametrami 16 t/h; 2,8 MPa; 380 °C. Spaľovací rošt pozostáva z nepohyblivých vodou chladených roštníc zavesených na zvislých stenách ohniska. Medzi jednotlivými roštnicami sú zabudované liatinové posúvacie platne, ktoré zabezpečujú posúvanie paliva po vodou chladených roštniciach v smere sklonu Obr. 6.5 Kotol DAKON roštu. Na konci rošta je výsypka slúžiaca na odvod tuhých GASOGEN 24 na pyrolytické zbytkov spaľovania. V prípade nedostatku drevného paliva a spaľovanie dreva od firmy pre stabilizáciu pri nízkych výkonoch je každý kotol vybavený DAKON NOVA dvoma monoblokovými horákmi na zemný plyn každý o výkone 3,5 MW. Kotol je opatrený jedným primárnym vzduchovým ventilátorom, ktorý dopravuje vzduch do troch vzduchových zón pod rošt. Na každom kotle je nainštalovaný jeden ventilátor sekundárneho vzduchu, ktorý bude dopravovať vzduch cez bočné steny ohniska tesne nad vrstvu paliva na rošte. Vlastný tlakový systém kotlov je riešený ako päťťahový s prirodzenou cirkuláciou parovodnej zmesi vo výparníku. Prvý ťah kotlov tvorí ohnisko, ktoré má v dolnej časti nainštalovaný vodou chladený rošt s dohorievacou klenbou. V hornej časti ohniska je kotlová mreža, cez ktorú prúdia spaliny do druhého ťahu, v ktorom sú umiestnené dva diely prehrievača pary. Medzi prvým a druhým dielom je zabudovaný vstrek slúžiaci na reguláciu teploty prehriatej pary na výstupe z kotla. Tretí ťah kotla tvorí výparníkový zväzok, z ktorého prúdia spaliny do štvrtého a piateho ťahu, v ktorom je umiestnený ohrievač vody pozostávajúci zo šiestych blokov. Z ohrievača vody sú spaliny vedené spalinovodmi do elektrostatického odlučovača popolčeka, z ktorého sú odsávané radiálnym ventilátorom do komína . Tlakový systém kotlov je podopretý približne v strede výšky kotlov, takže dolná časť kotlov dilatuje smerom dolu k roštu a horná časť smerom hore. Celé zaťaženie od tlakového systému vrátane prídavných zaťažení od zariadení umiestnených alebo zavesených na plošinách prenáša nosná konštrukcia do základov. Napájacia voda je privádzaná do vstupnej komory prvej časti ohrievača vody, ktorý je zapojený ako protiprúd. Z prvej časti ohrievača vody prúdi voda do kondenzátora, slúžiaceho na výrobu vlastného kondenzátu zo sýtej pary odoberanú z kotlového telesa pre vstrekovú reguláciu teploty prehriatej pary. Z kondenzátora je napájacia voda vedená do druhej často ohrievača vody. Z ohrievača vody je napájacia voda zavedená do kotlového telesa. Konvenčné plochy kotlov budú periodicky čistené od nánosov parnými ofukovačmi. Popol vznikajúci vyhorením drevného paliva na rošte vypadáva na konci roštu, odkiaľ je redlerovým dopravníkom vynášaný do zberného kontajnera. Popol zachytený pod druhým ťahom Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 73 Drevný odpad... Čo s ním? 6. Spaľovanie drevného odpadu kotlov, vo výsypkách pod ohrievačom vody a v elektrostatických odlučovačoch je odvádzaný nízkotlakovou pneumatickou dopravou do zberného zásobníka opatreného filtrom na zamedzenie prášenia. Para vyrobená v kotloch je zavedená do protitlakej parnej turbíny s elektrickým generátorom o menovitom výkone 770 kW respektíve je zavedená do redukčnej stanice pary. Výrobcom parnej turbíny je PBS Veľká Býteš a.s. Ide o rýchlobežnú parnú turbínu STIG-R-C0,96 s radiálnym turbínovým stupňom s natáčaním statorových lopatiek. Pohon elektrického generátora je zabezpečený cez zubovú spojku a prevodovku. Základné technické parametre parnej turbíny a elektrického generátora sú uvedené v tabuľke č.4. Para z protitlaku parnej turbíny je použítá pre potreby výrobnej technológie, vykurovanie a výrobu teplej užitkovej vody. [23] Obr.6.6 Roštový kotol na spaľovanie drevného odpadu ( 16 t/h; 2,8 MPa; 380 °C ), SES Tlmače Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 74 Drevný odpad... Čo s ním? 6. Spaľovanie drevného odpadu Na Slovensku je jedným z výrobcov kotlov na spaľovanie drevného odpadu VIHORLAT SNINA. Výrobca udáva, že kotle na spaľovanie dreva a drevného odpadu sú určené pre ústredné vykurovanie výrobných dielní, sociálnych alebo správnych budov, ale môžu sa použiť ako zdroj tepla pre sušičky, pariace jamy a iné technologické účely. Môžu byť vybavené rôznymi dopravníkmi, podávačmi, zásobníkmi a pod. Sortiment je znázornený v tab. 6.2. Typ Výkon [kW] Nízkotlakové teplovodné kotly s teplotou vody max. 110oC a maximálnym prevádzkovým pretlakom 0,3 MPa KD - 100 V KD - 290 V KD - 465 V KD - 730 V 100 290 465 KD - 1160 V 730 1160 o Typ Výkon [kW] Nízkotlakové parné s teplotou sýtej pary max. 110 C a maximálnym prevádzkovým pretlakom 0,05 MPa KD - 290 P KD - 465 P KD - 730 P KD - 1160 P 290 465 730 1160 Tab. 6.2 Sortiment kotlov radu KD na spaľovanie drevného odpadu firmy VIHORLAT SNINA 6.2.2 SPLYŇOVANIE DREVA Ďalším spôsobom zhodnotenia drevného odpadu je jeho splyňovanie. Takto vyrobený plyn možno využiť buď na priame spaľovanie v kotle alebo na pohon plynového motora v spojení s elektrickým generátorom (kogenerácia). Splyňovanie dreva sa dá realizovať v malých splyňovacích jednotkách alebo vo veľkých zariadeniach (až 4000 ton drevnej hmoty naraz). Účinnosť splyňovania dosahuje hodnoty 8085%. Splyňovanie drevného odpadu má priaznivý vplyv na minimálne investičné náklady na rekonštrukciu kotlov pre spaľovanie drevného plynu. V mnohých prípadoch postačuje iba zámena olejových alebo plynových horákov za horáky na drevný plyn. Zároveň odpadnú náklady a nutné odstávky kotla pre realizáciu predkúreniska pre priame spaľovanie drevného odpadu. Splyňovanie je proces, pri ktorom sa horľavá hmota paliva mení na palivo plynné pri určitej teplote a pri obmedzenom prístupe vzduchu. Na plynné palivo sa rozkladajú aj produkty suchej destilácie. Podľa priebehu chemických reakcií je možné splyňovanie rozdeliť do piatich za sebou nasledujúcich procesov a to: 1. sušenie 2. suchá destilácia (intenzívne zahrievanie hmoty a jej následný rozklad) 3. spaľovanie – oxidácia (C+O2) 4. redukcia CO2 na CO 5. popol Účinnosť splyňovania je závislá na od výhrevnosti biopaliva a výhrevnosti z neho vzniknutého plynu. Obsah vody sa zhoršuje výhrevnosť, čo priamo súvisí s výsledkami splyňovania, preto je pre túto technológiu vhodné používať drevo s maximálnou vlhkosťou 20%, pričom optimálna hodnota je 13% obsahu vody. [24] Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 75 Drevný odpad... Čo s ním? 6. Spaľovanie drevného odpadu 6.3 KOGENERÁCIA Názvom kogeneračná jednotka (KGJ) sa označuje zariadenie na združenú výrobu tepla a elektrickej energie, poháňané väčšinou spaľovacím motorom (pre výkony od 3 kWe do výkonu 8 MWe) alebo turbínami (0,5 až 300 MWe). Zariadenia môžu spaľovať aj bioplyn, získaný z anaeróbnych digestorov pri splyňovaní zoomasy – exkrementov poľnohospodárskych zvierat, prípadne z čističiek odpadových vôd. Hlavnú časť KGJ tvorí spaľovací motor (turbína), spojený s generátorom elektrického prúdu, doplnený o sústavu výmenníkov tepla. Vo vyspelých krajinách sa v oblasti malej decentralizovanej energetiky zvyšuje záujem o KGJ a to nielen z dôvodov ekonomických, ale Obr. 6.7 Kogeneračná jednotka so hlavne environmentálnych. Napr. vo Fínsku predstavuje spaľovacím motorom ich inštalovaný výkon až 50% celkového inštalovaného elektrického výkonu. Nasadenie technológie kogeneračných jednotiek je možné tak pri decentralizovanej, ako aj pri centralizovanej výrobe energie. Medzi hlavné prínosy kogenerácie patrí značné zníženie spotreby paliva, nakoľko zariadenie zabezpečuje využitie paliva v maximálnej možnej miere. Vhodné nasadenie kogenerácie je v miestach, resp. prevádzkach, kde je celoročná potreba elektrickej energie a tepla, ako aj tam, kde môže byť KGJ prevádzkovaná minimálne 600-7000 hod. ročne a kde dokážeme zabezpečiť odber tepelnej energie aj v lete, napr. v priemyselných a poľnohospodárskych podnikoch rôzneho zamerania, ako aj v nemocniciach, obchodných domoch, bankách, ale aj v čističkách odpadových vôd a pod. KGJ môže fungovať: - v paralelnej prevádzke so sieťou - samostatný zdroj elektrickej energie a tepla - v ostrovnej prevádzke - ako záložný zdroj elektrickej energie Účinnosť KGJ sa pohybuje 70-80 000 prevádzkových hodín. medzi 80 - 90%, životnosť súčasných zariadení [21] Avšak spaľovanie zoomasy v kogeneračných zariadeniach prináša so sebou množstvo problémov, ktoré v súčasnosti nie sú u nás ešte doriešené. Takýmto problémom je napr. vznik dechtov, vznikajúcich pri splyňovaní ako aj fakt, že neexistuje komerčný generátor drevoplynu, ktorý by vyvíjal plynné palivo vhodné pre jeho bezproblémovú aplikáciu v spaľovacích motoroch, či turbínach. Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 76 Drevný odpad... Čo s ním? 5. Ekonomická analýza _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ 5. EKONOMICKÁ ANALÝZA Ekonomická analýza je základom pre vytvorenie si obrazu o prosperite budúcej prevádzky. Aj napriek svojej dôležitosti je táto fáza veľmi často podceňovaná pri návrhu novej prevádzky. Budúci producent biopaliva často nevie posúdiť kvalitu jednotlivých strojov z hľadiska nákladov na výrobu. Výrobca nemá predstavu o tom, aké budú jeho skutočné výrobné náklady na 1 kg produkcie. Nevie, s akým ziskom, resp. s akou stratou bude vlastne vyrábať. Pri svojom rozhodovaní vychádza len z dobrých alebo zlých skúseností iných producentov, prípadne zo známych exportných cien za tovar. Celkové náklady nie je možné zovšeobecňovať. Treba si uvedomiť, že skutočné náklady závisia od konkrétnej prevádzky, celého radu konkrétnych faktorov a špecifických vstupných podmienok. Pre každú, aj veľmi podobnú prevádzku preto treba vypracovať samostatnú ekonomickú analýzu. V tomto smere môže mať aj prípadný negatívny výsledok veľký význam pri rozhodovaní o investovaní. Ak budú výsledky analýzy nepriaznivé, včas sa zabráni prípadným škodám, ktoré by mohli následne vzniknúť. Ekonomická analýza zahrňuje dve základné časti: - náklady na zhutňovací komplex, - prevádzkové náklady na výrobu jednotkového množstva. 5.1. NÁKLADY NA ZHUTŇOVACÍ KOMPLEX PRE ROZLIČNÉ TECHNOLÓGIE Aby bolo možné porovnávať ekonomickú efektívnosť rôznych strojov, dokonca aj princípov, bol definovaný matematický model [8] pre výpočet celkových nákladov Cn, ktorý v sebe zahrňuje tak energetické, ako aj investičné náklady na jednotku produkcie. Výhodou opísaného modelu je, že umožňuje porovnávať rôzne stroje nezávisle na ich princípe a veľkosti. Následne je uvedený zjednodušený tvar matematického modelu s príkladom aplikácie na briketovacie lisy: - energetické náklady na 1 kg brikiet: En = P. C e W In = Cs W. H - investičné náklady na 1 kg brikiet: kde: P - príkon stroja [kW] Cs - cena stroja [Sk] Ce - cena za 1 kW energie [Sk] W - hodinový výkon stroja [kg/hod] H - celkový počet hodín práce stroja [hod] -celkové náklady stroja Cn na 1 kg produkcie pre príslušnú technológiu: Cn = En + In Jednotlivé typy briketovacích lisov sú podľa uvedeného kritéria Cn porovnané v tabuľke 4.20. V porovnávacích výpočtoch bolo uvažované, že stroje budú pracovať 5 rokov, 244 dní v roku v trojsmennej prevádzke, t.j. cca 20 hodín denne. V prípade, že bola získaná cena stroja uvedená v inej mene ako „Sk“, bol prepočet prevedený podľa kurzového lístka, zo dňa 5.3.2000. Takto bolo porovnaných takmer 80 rôznych druhov (závitovkové, kľukové a hydraulické) a veľkostí strojov. U mechanických - kľukových lisov sú najvyššie náklady u lisu Dinamic 70/60, (CENTROGLOB) 0,63 Sk/kg. Najnižšie náklady - 0,21 Sk/kg - sú pri použití lisu 1300 DF2, (GANZ). Pri hydraulických lisoch sú jednotlivé extrémy u lisov Th 400 (WEIMA) 0,90 Sk/kg a Hydrospeed 80 (HOLZMAG) 0,254 Sk/kg. Rozbor ukázal, že rozdiel medzi najvyššími a najnižšími nákladmi je takmer 0,70 Sk/kg. Priebeh režijných výdavkov na energiu a investičných výdavkov a celkových výdavkov v závislosti od výkonu lisov je znázornený na obrázku 5.1. Z obrázku je zrejmé, že s rastúcimi náklady [Sk/kg] _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 63 1,000 0,900 Drevný odpad... Čo s ním? 5. Ekonomická analýza _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ výkonmi stroja klesajú investičné náklady Cn. Nezávisle od typu stroja poklesli náklady z cca 80 hal/kg, pri lisoch s výkonom 50 kg/hod na cca 26 hal/kg, pri lisoch s výkonom cca 1300 kg/hod. Obr. 5.1 Priebeh výdavkov na výrobu brikiet v závislosti od výkonu stroja Podobne je možné postupovať pri určovaní nákladov aj v ďalších sekciách projektu (drvenie, sušenie...). Napríklad dvojrotorové drviče sú podľa týchto vzťahov analyzované v tabuľke 4.5 a graficky porovnané na obrázku 4.18. Takto stanovené parciálne náklady sú základom pre výpočet nákladov celej linky pri príslušnej technológii. Z uvedeného rozboru je zrejmé, že reálne náklady na výrobu je možné urobiť len pre konkrétnu prevádzku so skutočnými vstupnými podmienkami. Efektívnosť výroby brikiet závisí tak od požadovanej hodinovej kapacity linky, ako aj od druhu, veľkosti, a vlhkosti základnej suroviny. Na základe výsledkov takéhoto rozboru je projektovaná konkrétna zostava pracovnej linky s jednotlivými technologickými strojmi (drviaci stroj, sušiareň...). 0,000 45 60 Cieľom VZOROVÝ PROJEKT BRIKETOVACIEHO KOMPLEXU 100 110 120 180 200 „vzorového 250 režijné náklady na energiu 440 660 projektu“ je ukázať zmenu nákladov v závislosti od 1 200 zmeny vstupných parametrov. Pre názornosť Celkové náklady Investičné náklady zmeny sa v demonštračných príkladoch mení vždy len jeden parameter [20]. Reálny projekt je vždy riešený pre presne definované vstupné požiadavky. Pre vytvorenie si základného obrazu sú vo vzorovom projekte uvedené len niektoré vybrané vstupné požiadavky, tab. 5.1. [kg/h] Hodinový výkon linky [-] Počet smien denne Zhutňovaný materiál Veľkosť frakcie - vstupná [mm] - výstupná Vlhkosť frakcie - vstupná [%] - výstupná [Sk/m 2/rok] Prenájom priestorov Doprava materiálu 200 – 700 s možnosťou variabilnej zmeny výkonu 3 piliny z mäkkého dreva piliny z píly a gátra, frakcia 3 x 3 x 30 mm, vhodná pre navrhnutý briketovací stroj predpokladaná 60 – 80 12 600 z piatich miest vzdialených 6 - 60 km o celkovom objeme 750 m3/za mesiac Tab. 5.1 Vybrané zadané technické parametre Príklad č. 1. – Zmena technológie Prvý príklad demonštruje zmenu celkových nákladov pri zmene dodávateľa technológie. Ponuka od firmy BRIKLIS je spracovaná v tabuľke 5.2, od firmy KONŠTRUKTA-INDUSTRY v tabuľke 5.3. Variant „A0-200“ dodávateľ firma BRIKLIS Druh stroja Výrobca – typ Triedič Prihrňovacia závitovka Spaľovacia komora Sušiareň Zásobník suchých pilín Briketovací stroj Nájazdová rampa Váha Briklis-200 Briklis Briklis-200 Šustrik Briklis-HLS 200 - Príkon [kW] 0,5 2,2 5,3 5 13,5 - Výkon [kg/hod] 300 200 3 25m max. 200 - Cena [Sk] 59 000 168 000 1176 000 290 000 846 000 3 500 _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 64 Drevný odpad... Čo s ním? 5. Ekonomická analýza _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Technologický projekt Strojná montáž Elektroinštalácia Spolu - 36,5 200 36 000 165 000 180 000 2 913 500 Tab. 5.2. Variant „A0-200“ dodávateľ firma Briklis Potom sú: - investičné náklady na 1 kg: - energetické náklady na 1 kg: - celkové náklady na 1 kg: In = 0,606 Sk/kg En = 0,411 Sk/kg Cn = 1,018 Sk/kg Variant „B0-250“ dodávateľ firma Konštrukta-Industry Druh stroja Výrobca – typ Triedič Prihrňovacia závitovka Spaľovacia komora Sušiareň Zásobník suchých pilín Briketovací stroj Nájazdová rampa Váha Technologický projekt Strojná montáž Elektroinštalácia Spolu Príkon [kW] 0,5 2,2 3 30 5 18 58,7 Briklis-200 Klima Vihorlat- DK730 Klima-BS6 Šustrik BZ50 – 250 - Výkon [kg/hod] 300 750 800 25m3 250 250 Cena [Sk] 59 000 69 800 373 000 940 000 290 000 680 000 3 500 40 000 150 000 128 000 2 733 300 Tab. 5.3 Variant „B0-250“ dodávateľ Konštrukta-Industry Potom sú: - investičné náklady na 1 kg: - energetické náklady na 1 kg: - celkové náklady na 1 kg: In = 0,455 Sk/kg En = 0,529 Sk/kg Cn = 0,985 Sk/kg V porovnaní s variantom A0-200 výrazne poklesli investičné náklady, zvýšili sa však energetické. Nárast energetických nákladov je spôsobený hlavne vysokým projektovaným elektrickým príkonom sušiarne. Príklad č. 2. – Zmena výkonu Cieľom príkladu je poukázať na zmenu celkových nákladov v závislosti od zmeny výkonu linky. V príklade sú porovnané náklady linky pri výkone 250 (tab. 5.3) a 750 kilogramov (tab. 5.4). Variant „B3-750“ dodávateľ firma Konštrukta-Industry Druh stroja Výrobca – typ Triedič Prihrňovacia závitovka Spaľovacia komora Sušiareň Zásobník suchých pilín Briketovací stroj Briklis-200 Klima Vihorlat- DK730 Klima-BS6 Šustrik BZ0 50 –250 Príkon [kW] 0,5 2,2 3 30 5 18 Výkon [kg/hod] 300 750 800 3 25m 250 Cena [Sk] 59 000 69 800 373 000 450 000 290 000 380 000 _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 65 Drevný odpad... Čo s ním? 5. Ekonomická analýza _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ 2 x BZ 50 – 250 - Nájazdová rampa Váha Technologický projekt Strojná montáž Elektroinštalácia Spolu 36 94,7 2 x 250 750 1 360 000 10 500 40 000 150 000 128 000 3 310 300 Tab. 5.4. Variant „B3-750“ s hodinovým výkonom linky 750 kilogramov. Potom sú: - investičné náklady na 1 kg: - energetické náklady na 1 kg: - celkové náklady na 1 kg: In = 0,183 Sk/kg En = 0,284 Sk/kg Cn = 0,468 Sk/kg Náklady variantu B3-750 v porovnaní s variantom B0-250 poklesli viac ako o polovicu. 5.2. PREVÁDZKOVÉ NÁKLADY NA VÝROBU JEDNOTKOVÉHO MNOŽSTVA Prevádzkové náklady zahrňujú mzdové náklady, náklady na dopravu, materiál a iné náklady. 5.2.1. MZDOVÉ NÁKLADY Výsledná mzda pracovníkov je súčtom výkonovej a hodinovej položky. Výkonovú položku vypočítame ako súčin z navrhnutého výkonového základu „x“ a vyrobeného množstva „m“ brikiet za hodinu: V = x.m. Celkové náklady na mzdy sú uvedené v tabuľke 5.5. Vo vzorovom projekte sa počíta so strojníkom, potrebným počtom baličov brikiet, vedúcim pracoviska, administratívnym pracovníkom a šoférom. MZDOVÉ NÁKLADY [kg/hod] Hodinový výkon 250 500 750 [Sk] 148,83 203,86 249,1 Mzdy spolu [Sk] 56,555 77,46 94,658 Odvody (38%) [Sk] 205,38 281,326 343,758 Spolu mzdy a odvody [Sk] Mzda na 1 kg produkcie 0,821 0,562 0,458 Tab. 5.5. Mzdové náklady pracovníkov 5.2.2. NÁKLADY NA DOPRAVU Vyprodukované množstvá brikiet za deň a rok pri uvažovaných hodinových výkonoch sú uvedené v tabuľke 5.6. V tabuľke sú uvedené prepočítané množstvá mokrých a suchých pilín pre obdobie za deň, mesiac a rok. Hodinový výkon Časové obdobie Spotreba suchých pilín Spotreba mokrých pilín Spotreba pilín pri hodinovom výkone [kg/hod] [kg/hod] 250 500 deň mesiac rok deň mesiac rok [-] 13,4 268 3216 26,8 536 6432 [m3] 750 deň mesiac 40,2 804 rok 9648 [m3] 28,2 6768 9, 4 188 2256 18,8 376 4512 564 Tab. 5.6. Prepočítaná spotreba pilín v m3 Náklady na dopravu, tab. 5.7, prepočítané na 1 kg, sú určené váhovo zo zadaných hodnôt o dovážaných množstvách a vzdialenostiach. Výkon linky Náklady na dopravu [kg/hod] [Sk/kg] 250 0,012 500 0,023 750 0,032 _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 66 Drevný odpad... Čo s ním? 5. Ekonomická analýza _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Tab. 5.7. Náklady sa dopravu 5.2.3. NÁKLADY NA MATERIÁL Náklady na materiál zahrňujú náklady na drevný odpad a obal. Výsledky váhového prepočtu v závislosti na cenách a spotrebe pilín z jednotlivých zdrojov pri rozdielnej hodinovej produkcii sú uvedené v tabuľke 5.8. Celkové náklady na materiál nie sú závislé na hodinovom výkone linky. Výkon linky Náklady na materiál Náklady na obal [kg/hod] [Sk/kg] [Sk/kg] 250 0,029 0,422 500 0,033 0,422 750 0,035 0,422 Tab. 5.8 Náklady na materiál 5.2.4. NÁKLADY NA PRENÁJOM PRIESTOROV Prenájom ovplyvňuje pomerne výrazne jednotkovú cenu brikety. Je pritom pochopiteľné, že so vzrastajúcim výkonom linky táto zložka jednotkovej ceny klesá, tabuľka 5.9. Výkon linky Náklady na prenájom [kg/hod] [Sk/kg] 250 0,136 500 0,068 750 0,045 Tab. 5.9. Náklady na prenájom 5.2.5. OSTATNÉ PREVÁDZKOVÉ NÁKLADY Prevádzkové náklady zahrňujú náklady na opravu a údržbu, vodu, svetlo, telefón, atď. Pre zadané vstupné podmienky sú prevádzkové náklady konštantné: Co = 0,055 Sk/kg. 5.3. REKAPITULÁCIA Celkové náklady na 1 kg brikiet sú súčtom parciálnych nákladov, ktoré boli analyzované v kapitolách 5.1 a 5.2. Získané výsledky sú zhrnuté v tabuľke 5.10. Celkové náklady na 1 kg [Sk] Variant Investičné a energetické náklady Mzdy Náklady na dopravu Náklady na materiál Náklady na obal Náklady na prenájom Ostatné prevádzkové náklady Celkové náklady B0-250 B1-250 B2-500 B3-750 0,985 0,821 0,012 0,029 0,422 0,136 0,055 2,461 0,853 0,821 0,012 0,029 0,422 0,136 0,055 2,33 0,564 0,562 0,023 0,033 0,422 0,068 0,055 1,729 0,468 0,458 0,032 0,035 0,422 0,045 0,055 1,517 Tab. 5.10. Celkové náklady na 1 kg brikiet Na základe realizovaného ekonomického rozboru môžeme určiť predpokladaný ročný zisk. Pri určovaní celkových ziskov sa vychádza z reálnych odbytových cien brikiet na tuzemskom trhu a _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 67 Drevný odpad... Čo s ním? 5. Ekonomická analýza _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ v zahraničí. Tieto ceny brikiet sú uvedené v kapitole 4.2.4.2. Pri výpočte zisku (tab. 5.11) je uvažovaná priemerná cena brikiet 2,40 Sk/kg pre tuzemský trh a 2,55 Sk/kg pre export. Variant Investičné náklady Celkový príkon Ročná produkcia brikiet Prevádzkové náklady Kalkulovaný zisk – tuzemsko Kalkulovaný zisk – export REKAPITULÁCIA B0-250 2 733 300 [Sk] 58,7 [kW] 1 200 [t] 2,461 [Sk/kg] - 73 200 [Sk] 106 800 [Sk] B1-250 1 943 300 58,7 1 200 2,33 84 000 246 000 B2-500 2 626 800 76,7 2 400 1,729 1 610 400 1 970 400 B3-750 3 310 300 94,7 3 600 1,577 2 962 800 3 502 800 Tab. 5.11. Rekapitulácia Z tabuľky 5.11 vyplýva: - - - Variant B0-250 pri predaji produkcie na tuzemský trh vykazuje stratu 73 200 Sk ročne. Je to hlavne preto, že investičné náklady na jednotku produkcie sú neprimerane vysoké. Prevádzkové náklady so zväčšujúcim sa výkonom výrazne klesajú. Pri náraste výkonu z 250 na 750 kg poklesli náklady na 1 kg takmer o 1 Sk. Hodnota zisku rastie proporcionálne s hodnotou výkonu. Je to hlavne z toho dôvodu, že pri navrhnutom koncepčnom riešení linky rastie výška investičných nákladov a príkon linky pomalšie, ako je hodinová produkcia. Pri variante B2-500 sú investičné náklady aj pri dvoch briketovacích lisoch nižšie ako pri variante B0-250. Tento rozdiel vznikol najmä úsporami investícií na sušiareň a briketovací stroj. Predpokladaný zisk je ale neporovnateľne vyšší. Existuje predpoklad, že pri maximálnom variante linky (B3-750) by sa investičné náklady mali vrátiť v priebehu jedného roka, pri linke s dvoma lismi do dvoch rokov. Rozmiestnenie technologickej linky pre zadané priestory je zrejmé z obrázku 5.2. Cieľom „Vzorového projektu“ bolo ukázať ekonomickú analýzu projektu briketovacej linky. Z príkladu je zrejmé, že sledované parametre veľmi významne ovplyvňujú zisk, prípadnú stratu z pripravovanej prevádzky. Dnes už existuje rad firiem (KONŠTRUKTA – INDUSTRY, BRITEX, BRIKLIS, WAMAG...), ktoré zabezpečujú dodávky kompletných investičných liniek podľa konkrétnych požiadaviek zákazníka. Z uvedeného dôvodu treba k návrhu novej prevádzky pristupovať veľmi zodpovedne a dôsledne zvážiť všetky kritériá, aby sa dosiahol požadovaný výsledok. _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 68 Drevný odpad... Čo s ním? 5. Ekonomická analýza _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Obr. 5.2 Ideový návrh vzorového projektu a – pôdorys, b – bokorys, rez _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 69 Drevný odpad... Čo s ním? 8. Podporné programy šetrenia energiou 8. PROGRAMY NA PODPORU ŠETRENIA ENERGIOU Rozumné zaobchádzanie s energiou – znižovanie jej spotreby realizáciou úsporných opatrení, je pre Slovensko, ktoré má nedostatok primárnych zdrojov a je odkázané na dovoz energie, mimoriadne dôležité. Investície do úsporných opatrení sú efektívnejšie ako investície do zvyšovania výroby energie. Podporné programy financované zo štátneho rozpočtu sa začali aplikovať v roku 1991. Dnešná podoba programov sa snaží čo najobjektívnejším spôsobom vyberať projekty zamerané na úspory energie, pričom hlavným ukazovateľom je ušetriť čo najviac energie za čo najmenej finančných prostriedkov. Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR vyhlásilo s platnosťou od 1.1.2000: 8. 1. PROGRAM NA PODPORU ÚSPOR ENERGIE A VYUŽITIA ALTERNATÍVNYCH ZDROJOV ENERGIE Jeho vyhlásením sa skončila platnosť Programu znižovania spotreby energie v bytových domoch a bytoch, rovnako ako aj Program podpory ekonomických aktivít vedúcich k úspore palív, energie a dovážaných surovín. Program podpory úspor energie v bytových domoch a bytoch je okrem iného zameraný na: - rekonštrukciu tepelných zdrojov, z ktorých sa zásobujú bytové domy, najmä využitím kotlovej kondenzačnej techniky a využitím kogeneračných jednotiek do výkonu 10 MWe. Program podpory využívania alternatívnych zdrojov energie je zameraný na: - výstavbu malých vodných elektrární, - energetické využitie biomasy (rekonštrukcia tepelných zdrojov, zabezpečenie náhrady fosílnych palív, osobitne výstavba zariadení na spracovanie a využitie biomasy) - využitie tepelných čerpadiel - inštaláciu slnečných kolektorov, - využitie geotermálnej energie, - využitie veternej energie. PODPORA AKTIVÍT, KTORÉ VEDÚ K ÚSPORÁM ENERGIE Programy podporujú projekty racionalizácie a modernizácie technologických zariadení, ktoré vedú k úsporám energie a energetických zdrojov: - zavádzanie výroby moderných zariadení a technológií, ktorých využitím sa u ich odberateľov dosahujú úspory energie alebo sa využívajú alternatívne energetické zdroje, - dosiahnutie významných efektov v racionalizácii spotreby palív a energie (rekonštrukcia tepelných zdrojov, vykurovacích systémov a technologických kreditov), - zabezpečenie náhrady fosílnych palív, osobitne výroba zariadení na spracovanie a využitie biomasy. Príjemcami podpory sú bytové družstvá, bytové podniky, spoločenstvá vlastníkov bytov, obce, vlastníci alebo správcovia bytových domov a tepelných zdrojov…, ako aj fyzické a právnické osoby, ktoré podnikajú podľa obchodného zákonníka alebo zákona o energetike, zamestnávajúci najviac 250 zamestnancov a majetková účasť štátu je u nich maximálne 49%. Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 85 Drevný odpad... Čo s ním? 8. Podporné programy šetrenia energiou Postup pri podaní žiadosti: Žiadosť o zaradenie projektu do programu na územne príslušnej pobočke Slovenskej energetickej agentúry (SEA) v termíne do 30.4. v časovo príslušnom roku. V príslušných pobočkách je možné dostať okrem prihlášok aj všetky potrebné informácie. 8.2 PODPORA ZO ŠTÁTNEHO FONDU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Štátny fond životného prostredia bol zriadený za účelom sústreďovania finančných prostriedkov, prerozdeľovania a ich efektívneho využívania v záujme ochrany a tvorby životného prostredia. Prostriedky z tohto fondu je možné použiť na veľmi široké spektrum aktivít a projektov, okrem iného aj na podporu akcií zameraných na dosahovanie cieľov štátnej environmentálnej politiky, ktorá priamo podporuje využívanie biomasy na zabezpečovanie energetických potrieb obyvateľstva. Rovnako je možné prostriedky fondu poskytnúť ako dotácie a granty, pôžičky a úvery. Fond posudzuje žiadosti o poskytnutie prostriedkov fondu v členení na skupinu nenávratného financovania a na skupinu návratného financovania, pričom žiadosti o poskytnutie prostriedkov fondu v oboch skupinách zaraďuje do týchto sektorov: - sektor ochrany ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme, - sektor ochrany a racionálneho využívania vôd, - sektor odpadového hospodárstva a environmentálnych rizikových faktorov, - sektor ochrany prírody a krajiny, - sektor územného plánovania a výsadby zelene v obciach, - sektor iných akcií na podporu štátnej environmentálnej politiky. Žiadosti o poskytnutie prostriedkov fondu v jednotlivých sektoroch sa usporiadajú do poradia v súlade s prioritami a cieľmi stratégie štátnej environmentálnej politiky premietnutými na určité obdobie do opatrení národného environmentálneho akčného programu schváleného vládou SR. 8.3 PODPORA NÁRODNEJ AGENTÚRY PRE ROZVOJ MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA 8.3.1 PODPORNÝ ÚVEROVÝ PROGRAM Cieľom programu, ktorý od roku 1994 realizuje Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, je sprístupnenie strednodobých úverov pre malých a stredných podnikateľov za výhodných úverových podmienok. Zdroje fondu sú vytvorené z príspevkov programu EC PHARE, štátneho rozpočtu a zúčastnených bánk. Úvery sú určené pre podniky, založené po 1.1.1990, ktoré je registrované a sídlia na území SR. Minimálne 51% podniku musí byť súkromného charakteru. Financovať možno podnikateľské projekty so zameraním na výrobu s výnimkou poľnohospodárskej prvovýroby, remeselné činnosti, služby a aktívny cestovný ruch zameraný na využívanie domácich zdrojov. Úver je možné použiť na obstaranie hnuteľného a nehnuteľného majetku, t.j. na nákup strojov, nástrojov a zariadení alebo ich modernizáciu, kúpu, stavbu a rekonštrukciu prevádzkových priestorov, rovnako ako aj na nákup základných zásob a surovín určených na ďalšie spracovanie a to maximálne do výšky 50% poskytnutého úveru. Žiadosťou o poskytnutie úveru je kvalitne vypracovaný podnikateľský plán. Národná agentúra alebo RPIC/BIC (Regionálne poradenské a informačné centrum, resp. Podnikateľské inovačné centrum) každý plán posudzuje a hodnotí. Podrobnejšie je podnikateľský plán popísaný v kapitole 9. Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 86 Drevný odpad... Čo s ním? 8. Podporné programy šetrenia energiou Podnikateľský plán musí obsahovať: zhrnutie projektu, opis firmy, opis výrobku, zostavenie organizačného plánu a manažmentu, popis trhu a konkurencie, návrh marketingu, výrobného procesu, možný dopad na životné prostredie, finančné plány, prílohy. Zoznam RPIC a PIC sa nachádza v kapitole 12. 8.3.2. MIKROPÔŽIČKOVÝ PROGRAM Cieľom mikropôžičkového programu je podpora malého podnikania vo vybraných regiónoch Slovenska, sprístupnenie kapitálu malým začínajúcim podnikateľom. Program je určený malým podnikateľom, zamestnávajúcich menej ako 10 zamestnancov, ktorých podnikateľské aktivity vychádzajú z potrieb regiónu. Maximálna výška pôžičky je 500 000 Sk, minimálna 50 000 Sk. Doba splatnosti do 3 rokov, pričom môže byť poskytnutý odklad splátok istiny max. na 6 mesiacov. Úroková sadzba sa rovná diskontnej sadzbe NBS, zvýšenej o 2,5 %. V prípade poskytnutia pôžičky na nákup zásob obchodného charakteru je maximálna výška 300 000 Sk s dobou splatnosti do 1 roka. Úroková sadzba sa rovná dvojnásobnej diskontnej sadzbe NBS. Pred poskytnutím mikropôžičky bude účelovosť použitia poskytnutých finančných prostriedkov konzultovaná s miestnou samosprávou, miestnym živnostenským združením a Združením podnikateľov Slovenska. O túto pomoc môže žiadať podnikateľ, ktorý: - je držiteľom živnostenského listu, koncesie alebo iného oprávnenia k podnikateľskej činnosti, - zamestnáva maximálne 10 pracovníkov, - charakter podnikateľskej činnosti je v súlade s potrebami regiónu, - sídlo podniku a podnikania je na území Slovenska, - bezúhonnosť podnikateľa je doložená výpisom z registra trestov, - žiadateľ absolvoval základné školenie organizované NARMSP (Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania) alebo sieťou RPIC/BIC. Pôžičku možno použiť na: - vybavenie prostriedkami potrebnými na podnikanie, t.j. na nákup a obstaranie hmotného a nehmotného investičného majetku - rekonštrukciu, úpravy a opravy prevádzkových priestorov, - nákup potrebných zásob materiálu a surovín. Kontaktnými miestami, kde sa podávajú informácie a prijímajú žiadosti, sú Kontaktné poradenské a informačné centrá, ktorých zoznam sa nachádza v kapitole 12 tejto publikácie. 8.4 MEDZINÁRODNÉ PODPORNÉ PROGRAMY Okrem domácich finančných zdrojov existuje pre slovenských záujemcov možnosť uchádzať sa o prostriedky z viacerých zahraničných fondov. Ide o podporné programy Európskej Únie, bilaterálne podporné programy a mimoeurópske zdroje. Podrobné informácie o podmienkach získavania financií možno získať na internetových adresách, uvedených v kapitole 12. Slovensko, ako jedna z kandidátskych krajín EÚ má možnosť získavať finančné prostriedky z týchto programov: ISPA – program na podporu projektov rozvoja infraštruktúry v oblasti životného prostredia a dopravy PHARE – program na podporu budovania inštitúcií, regionálny a sociálny rozvoj, reštruktualizáciu priemyslu a rozvoj malého a stredného podnikania. Program Phare finančne podporuje aj cezhraničné projekty v oblasti životného prostredia. SAPARD – program na modernizáciu poľnohospodárstva a rozvoj vidieckych oblastí. Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 87 Drevný odpad... Čo s ním? 8. Podporné programy šetrenia energiou Z programov Európskej komisie, ktoré sa týkajú projektov využívania biomasy, možno spomenúť: 5. rámcový program / ENERGIE – podpora výskumu a zavádzania inovačných technológií, podpora demonštračných projektov ALTENER – program na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie Viaceré krajiny západnej Európy disponujú fondmi na podporu projektov v oblasti životného prostredia, energie, nakladania s odpadmi. Takýmito programami sú napr.: SENTER /PSO – Holandsko, DANCEE – Dánsko. Organizácie s celosvetovou pôsobnosťou podporujúce aj projekty využitia biomasy ako spôsobu znižovania emisií skleníkových plynov sú napr. WORLD BANK, UNDP a Global Environmental Facility (GEF). Perspektívnym spôsobom financovania projektov biomasy sa javí tiež systém projektov Join Implementation, ktorý bol pripravený v rámci Kyotského protokolu o znižovaní emisií skleníkových plynov. Systém umožňuje krajinám investovať na medzinárodnej úrovni do opatrení vedúcich k zníženiu emisií a tým získať úmerný kredit CO2. V súčasnosti je tento mechanizmus v pilotnej fáze (Activity Impemented Jointly) a na Slovensku boli realizované dva projekty zámeny uhlia ako paliva za biopalivo na báze dreva (financované nórskym partnerom) a dva projekty, týkajúce sa vytvorenia energetického informačného systému a stratégie racionálneho vyžívania energie, financované partnerom z Holandska. Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 88 Drevný odpad... Čo s ním? Podnikate ľský plán 9. PODNIKATEĽSKÝ PLÁN Pri navrhovaní projektu, ktorý si vyžaduje investície z iného zdroja ako z vnútorných zdrojov organizácie, resp. od navrhovateľa projektu, sa často vyžaduje podnikateľský plán. Takáto situácia nastáva v prípade väčších projektov, kde investície potrebné na realizáciu projektu, presahujú kapitálové a zdrojové možnosti navrhovateľa projektu. Podnikateľský plán v sebe zahŕňa analýzu všetkých technických, environmentálnych, sociálnych, ekonomických a finančných aspektov navrhovaného projektu. Podnikateľský plán musí demonštrovať, že projekt je technicky uskutočniteľný, finančne výhodný a nemá nijaký vážny dopad na životné prostredie. V podnikateľskom pláne je potrebné prezentovať nielen technické aspekty projektu, ale musí sa v ňom dokázať, že projekt prinesie dostatočné množstvo finančných prostriedkov na splatenie investovaného kapitálu. Podnikateľský plán je nástrojom ohodnotenia nielen pre potreby navrhovateľa projektu, ale je tiež kľúčovým elementom na prezentovanie projektu potenciálnym investorom, bankám alebo iným finančným inštitúciám. Význam podnikateľského plánu pre navrhovateľa projektu: Hlavným významom podnikateľského plánu pre navrhovateľa projektu je zistenie, či je projekt uskutočniteľný z dlhodobého hľadiska, a či sa investície vložené do projektu vrátia späť. Proces prípravy podnikateľského plánu prináša nutnosť zahrnúť množstvo rôznych aspektov projektu. Je bežné, že v tejto fáze prípravy podnikateľského plánu sú zahrnuté dôležité detaily, ktoré bude potrebné vyriešiť, a ktoré by inak ostali nepovšimnuté. Podnikateľský plán je taktiež užitočnou pomôckou v začiatočnej fáze a neskôr pomôže ukázať ako a či spoločnosť plní tento plán. Významom podnikateľského plánu pre potenciálnych investorov, banky a iné finančné inštitúcie je dokázať im, že: - projekt je uskutočniteľný, - projekt nie je len abstraktnou ideou, ale v pláne treba detailne ukázať, ako by idea mohla byť implementovaná, - projekt je možné technicky implementovať - je finančne výhodný a aké má pre investora možné výhody, ako je zvýšenie produkcie, úspora energie a pod - preň existuje miesto na trhu Dôležitým faktom je to, že navrhovateľ projektu je schopný pripraviť komplexný projekt, ktorý tak z technického ako aj z finančného hľadiska dokáže, že spoločnosť, ktorá tento projekt navrhuje, je ekvivalentným partnerom pre potenciálneho investora. Preto bude potenciálny investor venovať pozornosť obsahu podnikateľského plánu, ale tiež zhodnotí ako profesionálne je podnikateľský plán pripravený. Navrhovateľ projektu by mal byť schopný prezentovať projekt adekvátnym spôsobom a tiež odpovedať na otázky, ktoré môže potenciálny investor položiť, a ktoré sa budú týkať hlavne rizika projektu. Projektové riziko Pri zostavovaní podnikateľského plánu sa musí navrhovateľ zamerať na riziko projektu, ako ho preklenúť, buď jeho minimalizovaním alebo rozložením rizika na ostatné zúčastnené strany. Energetické centrum Bratislava, OPET Slovakia 84 Drevný odpad... Čo s ním? Podnikate ľský plán Podnikateľské riziko je možné definovať ako každú neistotu alebo nestabilitu, ktorá je súčasťou projektu. Každý projekt má vlastný rizikový faktor, to znamená, že každý projekt môže mať iný druh rizika a rôznu veľkosť rizika, ktorá sa mení od projektu k projektu. Vo všeobecnosti však existujú hlavné rizikové oblasti, ktoré musí mať navrhovateľ na pamäti pri plánovaní podnikateľského plánu: 1) 2) 3) 4) 5) 6) 7) 8) riziko navrhovateľa projektu technologické riziko riziko dokončenia projektu riziko spojené s dodávkami operačné riziko riziko spojené so životným prostredím hospodárske riziko riziko predaja Potenciálny sponzor, banka bude od navrhovateľa očakávať jasné analýzy týchto rizík (relevantných k projektu) a spôsoby ich zmiernenia. Riziko navrhovateľa projektu Toto riziko je veľmi dôležité. Riziko navrhovateľa úzko súvisí s rizikom nedokončenia projektu. Pohľad banky na riziko nedokončenia projektu bude silne ovplyvnený rizikom navrhovateľa. Hlavným cieľom je dokázať, že navrhovateľ projektu je vhodný pre daný projekt a že je finančne schopný. Potenciálny sponzor (banka) bude požadovať od navrhovateľa, aby sa podieľal 15-50 % na projektových nákladoch, aby si zabezpečil záväzok navrhovateľa projektu. Hodnota navrhovateľa, ktorý môže zabezpečiť či už finančné alebo technické zdroje pre problematický projekt je pre banku vysoká. Preto by sa mali subjekty podnikajúce v oblasti energetickej efektívnosti a na projektoch obnoviteľných zdrojov energie, ktoré často nemajú spoločnú základňu ako väčšina spoločností, pripraviť na diskusiu s potenciálnymi sponzormi (bankami) týkajúcu sa takejto témy. Postoj potenciálnych sponzorov k riziku navrhovateľa projektu je taký, aby do projektu vstúpilo viacero záujemcov a tak by sa riziko navrhovateľa rozložilo. Avšak pre malé projekty, ktoré nepotrebujú veľkú infraštruktúru, takéto rozloženie rizika nie je vhodné. Technologické riziko Banky venujú veľkú mieru pozornosti technologickému riziku pri energeticky efektívnych projektoch a pri projektoch obnoviteľných zdrojov energie. Navrhovateľ projektu musí byť pripravený na detailné rozobratie otázky technologického rizika a pokúsiť sa dokázať, že: - s touto technológiou existujú dobré skúsenosti, navrhovateľ projektu má skúsenosti v technologickej oblasti, existuje adekvátnosť garancií a oprávnení, ktoré boli dohodnuté, je známy spôsob, akým sa zabezpečí údržba, alebo ak je to nutné výmena súčiastok, úroveň efektívnosti a schopnosti bude ľahko prevedená v takej miere, v akej bola predpokladaná Potenciálni investori môžu tiež požadovať hodnotenie projektu od nezávislého technického odborníka. Riziko nedokončenia projektu Potenciálni investori sa určite zamerajú na možnosť nárastu nákladov a na možnosť omeškania dokončenia projektu. Táto etapa totiž predstavuje pre investorov najväčšie riziko. Môžu sa ocitnúť Energetické centrum Bratislava, OPET Slovakia 85 Drevný odpad... Čo s ním? Podnikate ľský plán v situácii, kedy bude projekt zrušený, pretože nebude schopný prinášať cash-flow. Investori sa budú snažiť minimalizovať toto riziko požadovaním fixnej ceny v kontrakte. Navrhovateľ musí prezentovať všetky oprávnenia, zmluvy a poistenia, ktoré sa vzťahujú k situácii nárastu nákladov alebo k situácii omeškania dokončenia projektu. Tieto situácie by mali byť pokryté v dobrom kontrakte a finančné alebo iné kompenzácie by mali byť taktiež v kontrakte zahrnuté. V podnikateľskom pláne sú nutné jasné stanoviská o tom, kto prevezme riziko nedokončenia projektu a aké sú zdroje a fondy na pokrytie daných rizikových situácií. Riziko spojené s dodávkami Riziko spojené s dodávkami predstavuje situáciu, kedy nebude možné zaobstarať príslušný zdroj energie pre daný projekt, ktorý je obzvlášť významný pre projekty obnoviteľných zdrojov energie, ako je odpadové drevo, metán ako plyn v projektoch skládok, pre spaľovne a podobne. Môže nastať situácia, kedy sa neprimerane zvýši cena dodávok alebo nastanú problémy s hlavným dodávateľom. Pre takéto prípady treba predložiť predpovede približných pohybov cien a uviesť, aký dopad bude mať zvýšenie ceny daného zdroja energie na projekt. Je potrebné predložiť kontrakty s dodávateľmi, kde by mali byť uvedené kompenzácie v prípade dodávky materiálu nižšej kvality ako bolo pôvodne dohodnuté. Operačné riziko Operačné riziko znamená možnosť, že operačný tím nebude schopný dosiahnuť úroveň výsledku (efektívnosť, množstvo, kvalita), ktorý bol predpovedaný v podnikateľskom pláne. Banky si budú želať zaistiť, aby realizátor projektu bol kompetentný a finančne schopný, tiež budú sa chcieť ubezbečiť, že operačný tím pracujúci na projekte je skúsený v zavádzaní danej technológie a je schopný vysporiadať sa so všetkými predvídateľnými situáciami, či už sú to situácie bežné a rutinné alebo situácie vyžadujúce dodatočné zručnosti a zdroje. Banky často vidia riešenie v tom, že navrhovateľ projektu zamestná tretiu stranu, ktorá sa postará o prevádzku a údržbu a má lepšie predpoklady zabezpečiť túto časť projektu. Tým pádom sú všetky náklady prevádzky a údržby zafixované v zmluve s touto treťou stranou. Navrhovateľ projektu by teda mal zvážiť aj takúto možnosť, hoci môže dôjsť k zvýšeniu nákladov. Riziko spojené so životným prostredím Existuje riziko, že prevádzka nebude schválená kvôli dopadom na životné prostredie, prípadne, že bude obmedzená v dôsledku prísnejšej environmentálnej legislatívy. Je preto dôležité pri predkladaní návrhu potenciálnym investorom prezentovať všetky detaily dohôd a povolení. Environmentálne riziká, ktoré treba brať do úvahy: - znečistenie v dôsledku prevádzkovania, znečistenie z minulosti, akútne alebo havarijné prípady znečistenia, manipulácia, preprava a skladovanie nebezpečných materiálov, nadmerné alebo nevhodné využívanie prírodných zdrojov, používanie resp. deponovanie environmentálne citlivých materiálov, náklady na očistenie, pokuty alebo kompenzačné poplatky, znížená hodnota aktív zastaraných z ekologického hľadiska Hospodárske riziko Navrhovateľ projektu musí zohľadniť riziko spojené so zmenami devízového kurzu, s infláciou a riziko súvisiace s úrokmi a ich dopady na jej vlastnú činnosť. Energetické centrum Bratislava, OPET Slovakia 86 Drevný odpad... Čo s ním? Podnikate ľský plán Riziko predaja Riziko predaja predstavuje riziko, kedy sa projektu nepodarí zabezpečiť primeraný príjem. Pôžička na projekt môže byť splatená len v prípade, ak je projekt ziskový a preto majú banky veľký záujem o všetky aspekty tohto rizika. Či banka prijme riziko na určitej cenovej úrovni, ktorú prinesie výsledok projektu, závisí na množstve faktorov zahŕňajúcich vyspelosť trhu pre dané projekty a citlivosť cenovej hladiny na daných trhoch. Obidva tieto faktory by mali byť uvedené v podnikateľskom pláne. 9.1 ZÁKLADNÉ BODY PRÍPRAVY PODNIKATEĽSKÉHO PLÁNU Podnikateľský plán musí obsahovať viacero častí. Hlavné body sú zhrnuté v nasledujúcej schéme. Treba poznamenať, že zoznam nie je úplný, v závislosti od špecifickosti navrhovaného projektu k nemu možno pridať ďalšie položky, prípadne niektoré môžu byť pozmenené. 1. Základné informácie o projekte 2. Základné informácie o navrhovateľovi projektu 3. Partneri 4. Výrobky, služby a trh 5. Úloha banky 6. Cash-flow a finančná predikcia 7. Popis projektu a rozloženie projektových nákladov 8. Finančný plán a prognózy 9. Environmentálne aspekty 10. Priložená dokumentácia 9.1.1 Základné informácie o projekte Zhrnúť základné informácie o projekte je veľmi dôležitou časťou podnikateľského plánu, ktorá by mala charakterizovať tieto oblasti: - cieľ projektu, - užitočnosť projektu (v zmysle zvýšenia výroby, zvýšenia exportu, vytvárania pracovných miest, zlepšenia produktivity, úspory energie, prípadne predaja a pod.), - celkové náklady na projekt Táto časť podnikateľského plánu musí byť stručná, ale musí podčiarknuť hlavné charakteristiky projektu. 9.1.2 Informácie o navrhovateľovi projektu - sídlo - právna forma - odvetvie - hlavné aktivity spoločnosti - štruktúra akcionárov - výpis z obchodného registra - informácie o tom, kedy bola firma založená a kým - organizačná štruktúra spoločnosti - počet zamestnancov a profil ich odbornosti - počet prevádzok - informácie o kvalifikácii manažmentu a o jeho praxi (prax v danom odvetví, odpracované roky vo firme) - vzťahy s bankami a referencie 9.1.3 Partneri Energetické centrum Bratislava, OPET Slovakia 87 Drevný odpad... Čo s ním? Podnikate ľský plán Charakteristika hlavných partnerov, zainteresovaných na projekte a to: - Predchádzajúce skúsenosti Finančné údaje (za minulé obdobie a tiež budúce predpovede) Navrhovaná finančná spolupráca a miera rizika Riešenie pre prípad zahrnutia zahraničného partnera, ak sa o tom uvažuje Obchodné ciele, úlohy krátkodobo ale aj dlhodobo plánované 9.1.4 Výrobky, služby a trh - Opis produktov alebo služieb, ktoré majú byť uvedené na trh - Ceny a náklady; zdroje na odhadované náklady; vysvetlenie cenových odhadov - Trh, umiestnenie na trhu a veľkosť trhu 9.1.5 Úloha banky Stručný opis plánovanej úlohy banky v projekte sa nevyhnutne požaduje v každom projekte. 9.1.6 - Cash flow a finančná predikcia Prevádzkový zisk Operačný kapitál Zdaňovanie Financovanie Koeficienty, ukazovatele 9.1.7 Popis projektu a rozloženie projektových nákladov Popis projektu: - podrobný popis projektu: do akej miery je nový projekt v súlade so súčasnou činnosťou spoločnosti, - popis nového zariadenia a technológie, - podobný technický popis nového zariadenia a technológie, - dodávatelia navrhovanej technológie a zariadenia, - pomoc, ktorú by mal poskytnúť dodávateľ technológie, - plán prevádzky, - energetický výkon technického zariadenia, - popis realizácie projektu, - plánovaný harmonogram realizácie projektu, - aké licencie, potvrdenia a schválenia sú potrebné pre realizáciu projektu, - akým spôsobom budú vyberaní dodávatelia a aké podmienky musia splniť, - pracovné otázky ako počet nových zamestnancov, vzdelávanie, - popis užitočnosti projektu (v prípade aktuálnosti), ako sú dopady projektu na zvýšenie výroby, zvýšenie exportu, náhradu dovozu, vytváranie pracovných miest, transfer technológií, úspory energie, resp. predaja alebo výkonu, zlepšenie životného prostredia. Rozloženie projektových nákladov znamená podrobný rozpis zloženia a rozpočtu projektu v tabuľke nákladov, čo znamená: - čo sa presne bude financovať, - v priebehu akého harmonogramu (harmonogram hradenia nákladov počas obdobia realizácie projektu), - aké budú zdroje financovania (ako budú kryté projektové náklady) Energetické centrum Bratislava, OPET Slovakia 88 Drevný odpad... Čo s ním? 9.1.8 Podnikate ľský plán Finančný plán a prognózy Tento plán predstavuje srdce podnikateľského plánu a obsahuje témy: - ako sa bude projekt financovať v úplnosti, - uhrádzanie finančných čiastok počas realizácie projektu, - v prípade financovania z externých zdrojov všetky podrobnosti o všetkých jednotlivých zdrojoch (napr. pre úver, úroková sadzba, doba splatnosti a štruktúra). Jedným z hlavných zdrojov financovania projektu je zapožičanie kapitálu od banky alebo finančného ústavu a splatenie tejto pôžičky počas určitého obdobia. Vo finančnom pláne navrhovateľ identifikuje tok peňazí do projektu a splátky s tým spojené. Prognózy by mali obsahovať analýzu citlivosti a scenárov negatívneho vývoja, keď situácia v budúcnosti bude menej úspešná ako tá, ktorú predpokladá základný plán. Projekt by mal byť uskutočniteľný aj pri najpesimistickejšom ale možnom scenári. 9.1.9 Environmentálne aspekty Podnikateľský plán musí obsahovať informácie o environmentálnych otázkach a o bezpečnosti práce. Mnohé banky a inštitúcie aplikujú pri posudzovaní projektov environmentálne kritériá a môžu poskytovať pôžičky iba na projekty, ktoré sú z environmentálneho hľadiska zdravé a bezpečné. Tieto inštitúcie preto požadujú obsiahle informácie z tejto oblasti, napr.: - popis lokality projektovej prevádzky a historické i súčasné použitie predmetného pozemku spojeného s projektom - popis povahy akýchkoľvek stavebných prác spojených s projektom - kópie všetkých environmentálnych auditov a vyhodnocovaní dopadov na životné prostredie realizovaných v spojitosti s daným projektom - podniková stratégia v oblasti životného prostredia - potenciálne environmentálne obavy spojené s projektom Aj iné obchodné banky, ktoré nezdôrazňujú environmentálne otázky ich berú do úvahy, nakoľko tieto môžu ohroziť schopnosť dlžníka splatiť úver (napr. zrušenie projektu v dôsledku novej environmentálnej legislatívy) 9.1.10. Priložená dokumentácia Nasledujúci zoznam nie je úplný a nie všetky položky, ktoré sú v ňom uvedené, sa dajú aplikovať na každý projekt: - finančné výkazy z minulosti (súvaha, výkaz ziskov a strát, výkaz o cash-flow) po dobu existencie spoločnosti - správa audítora (ak existuje) - kontrakty s dodávateľmi a zákazníkmi (ak existujú) - nájomné zmluvy - v relevantných prípadoch dohoda o spoločnom podniku - typ pozemku a prevodové listiny - zmluva so stavebnou firmou - poistenie Energetické centrum Bratislava, OPET Slovakia 89 Drevný odpad... Čo s ním? Podnikate ľský plán 10. POSTUP REALIZÁCIE PROJEKTU myšlienk a využiť drevný odpad na enegretic ké ú čely návšteva poradenskej organizác ie - vlastnosti drevného odpadu - dostupné technológie na spracovani e drevného odpadu - vlastnosti trhu na využ itie drevného odpadu - legis latívne prostredie - možnosti financovania - investič né náklady - prevádzk ové náklady - rentabilita proj ektu - úvod proj ektu register dlžníka rozsah projektu realizácia proj ektu trhová analýza a stratégia riadenie projek tu náklady projektu životné prostredie plán financovania projektu prognózy financ ovania projektu. predbežná štúdia vhodnos ti riešenia riešenie je nevhodné podnikateľský plán štúdia realizovateľnosti zí skavanie financií na realizác iu - s tavebná časť - technologická časť výkresová dokum entácia d odávateľ technologick ej časti dodávateľ stavebnej časti sk úšobná prevádzka kolaudácia optim alizác ia prevádz ky rozvoj prevádzky trvalá prevádzka zari adenia servis Energetické centrum Bratislava, OPET Slovakia 90 Drevný odpad... Čo s ním? 11. Prípadové štúdie spaľovania drevného odpadu 11. PRÍPADOVÉ ŠTÚDIE SPAĽOVANIA DREVNÉHO ODPADU Miesto realizácie projektu Bučina Zvolen, a.s. Rok realizácie projektu 1999-2000 Zariadenie Náhrada zastaralých kotlov K1 a K2 kotlami na biomasu Vo februári 1999 bola podpísaná zmluva na obnovu výroby tepla medzi Charakteristika stavu o SES kompletnej energetické Tlmače dodávke využívanie a Bučina Zvolen technologického odpadovej a.s. zariadenia biomasy z pre výrobného procesu. Podnik sa zaoberá spracovaním dreva, preto sa toto použije aj ako palivo. Výkonové údaje • Inštalovaný menovitý výkon kotla: 16 t/h • Teplota napájacej vody: 105 oC • Palivo: kusový drevný odpad (kôra, odrezky) a prachový drevný odpad • Dolná výhrevnosť paliva: 11-17 MJ/kg (kusové drevné palivo), 17,6 MJ/kg (prachové palivo) • Účinnosť kotla pri menovitom výkone: 84% • Druh paliva: kusový drevný odpad (kôra, odrezky), prachový drevný odpad Odpadové drevo je rozdelené podľa veľkosti častíc a to na Spôsob nakladania kusový s palivom a prachový drevný odpad. Kusový drevný odpad sa pred odpad, ako je kôra a rôzne odrezky využitím v kotloch triedi v triediči na kusový a drobný. Takto vytriedený sa ešte drví v pomalobežnom drviči, dopravuje sa do medzizásobníka, kde sa privádza aj prachový drevný odpad zo zásobníkových veží. Z medzizásobníkov sa zmiešané palivo dopravuje k zásobníkom jednotlivých kotlov. Realizácia tohto projektu prinesie zlepšenie oproti pôvodnému Zhodnotenie projektu stavu: • zlepšenie manipulácie a zvýšenie efektívnosti využitia drevného odpadu • v kotloch sa dosiahne úplné vyhorenie spaľovacích plynov s minimálnym objemom emisií, závislými od spaľovania • objem vzniknutých emisií je nižší ako maximálny, zákonom povolený Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 96 Drevný odpad... Čo s ním? 11. Prípadové štúdie spaľovania drevného odpadu Miesto realizácie projektu Rok realizácie projektu Rajec, okres Žilina november 1995 Zariadenie Sídlisko a materská škôlka vykurované odpadovým drevom Charakteristika stavu Výkonové údaje Druh paliva Financovanie Mesto malo za cieľ realizovať demonštračný projekt efektívneho využívania energie a ochrany životného prostredia. Popri opatreniach, zameraných na znižovanie spotreby energie, sa jedná aj o využitie biomasy. Cieľom bolo nahradenie nevyhovujúcich kotlov na spaľovanie hnedého uhlia kotlami na biomasu a zabezpečenie vykurovania a prípravy TÚV v komunálnej sfére. V prípade biomasy je hlavným zdrojom drevný odpad vo forme odrezkov a pilín, vznikajúci na pílach v celom regióne. Odpad po ťažbe dreva sa zatiaľ využíval len minimálne. Projekt bol zameraný na úsporu energie, zníženie energetických a prevádzkových nákladov, zlepšenie stavu životného prostredia (zníženie emisií zo spaľovacích procesov). Súčasne sa črtala možnosť vytvoriť nové pracovné miesta. V okolí mesta sa nachádzali prebytočné zdroje biomasy vo forme odrezkov a pilín, ktoré boli častokrát vyvážané priamo na skládky odpadov. Inštalovaný výkon kotlov: 1x1 MW a 1x1,4 MW Ročná produkcia tepla a teplej vody: 11 000 GJ Spotreba drev. odpadu: 1 400 ton/rok (pri 35% vlhkosti paliva) Energetická efektívnosť kotlov: 87% (garantovaná výrobcom) Odberatelia: 187 bytov a materská škôlka (plánuje sa rozšírenie počtu odberateľov) Pilny a odpadné drevo z píly, odpadové drevo z lesných prác. Palivo sa najprv prirodzene predsúša a následne štiepkuje. Celkové investičné náklady: 13,5 mil. Sk Vlastné prostriedky: 0,7 mil. Sk Úver: 11,0 mil. Sk Obligácie: 1,8 mil. Sk Na základe doterajších skúseností udáva prevádzkovateľ nasledujúce výhody zariadenia: • • • Zhodnotenie projektu • • • • • zníženie nákladov na fosílne palivá rekonštrukciou pôvodného hnedouhoľného vykurovacieho systému využitie lacného zdroja energie zlepšenie environmentálnych parametrov spalín, výrazný pokles emisií škodlivín do ovzdušia zníženia množstva odpadov na skládkach znižovanie nákladov na energiu vytváranie nových pracovných miest posilnenie ekonomiky regiónu, nakoľko peniaze za energie z využívania miestnych obnoviteľných zdrojov zostávajú v prevažnej miere v regióne. V roku 1996 zostalo v regióne k dispozícii asi 1,9 mil. Sk (pri cene energie 300 Sk/GJ a 1000 Sk/t dreva) okrem toho zostáva v Rajci aj ďalších asi 7,9 mil.Sk v dôsledku realizovaných opatení na úspory energie, ako sú zatepľovanie bytov a domov, meranie a regulácia spotreby, prestavba zásobovania teplom a decentralizovaná príprava TÚV Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 97 Drevný odpad... Čo s ním? 11. Prípadové štúdie spaľovania drevného odpadu Miesto realizácie projektu Žakovce, okres Kežmarok Rok realizácie projektu 1997 Zariadenie Kotol na spaľovanie dreva, inštalovaný v rodinnom dome Majiteľ domu sa rozhodol nahradiť starý kotol na uhlie Chrakteristika stavu environmentálne vhodnejším a lacnejším kotlom na spaľovanie dreva. Inštalovaný výkon kotla: 32 kW. Namiesto priameho horenia využíva moderný systém splyňovania. Pri tomto trojstupňovom procese horenia v jednotlivých zónach kotla dochádza postupne k: Výkonové údaje 1. vysušovaniu a splyňovaniu dreva 2. horeniu drevného plynu v tryske s prívodom predohriateho sekundárneho vzduchu 3. dohorievanie vo zvláštnom spaľovacom priestore Výkon kotla je možné plynulo meniť pomocou regulátora zabezpečujúceho optimálny prívod vzduchu. Kotol umožňuje spaľovať drevo a prírodné drevné odpady od štiepkov až po polená s dĺžkou 50 cm a šírkou 20 cm. Piliny a hobliny je možné spaľovať spoločne s odrezkami, vetvami alebo polenami. Celkové investičné náklady: 36 000 Sk (vrátane inštalácie a prác) Ročná spotreba paliva: 18 m3/rok Financovanie Cena paliva: 250-270 Sk/m3 Náklady na prevádzku: 5 000 Sk/rok Návratnosť vložených investícií: 3 roky Na základe doterajších skúseností udáva majiteľ kotla tieto výhody: • odpadajú problémy s čistením a skladovaním popola z uhlia (za týždeň len 5 litrov popola, čistenie 1x za mesiac) Zhodnotenie projektu • popol je čistý a možno ho využiť ako organické hnojivo • na rozdiel od starého uhoľného kotla, kedy ráno teplota vody o poklesla len na 20 C, kotol si udržuje stálu teplotu vody počas celého dňa na nastavenej úrovni • nízke prevádzkové náklady, jednoduchá obsluha Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 98 Drevný odpad... Čo s ním? 11. Prípadové štúdie spaľovania drevného odpadu Miesto realizácie projektu Kiuruvesi, Finland Rok realizácie projektu jeseň 1999 Zariadenie Kogeneračná jednotka na báze drevných odpadov Kogeneračná jednotka Sermet bola inštalovaná pri píle vo Fínskom meste Kiuruvesi koncom roku 1999. Cieľom projektu bola produkcia elektrickej energie pre pílu a tepla pre sušiace zariadenia Charakteristika stavu na píle a pre dodávku tepla do systému ústredného vykurovania. Zámerom bola tiež maximalizácia využitia dreva. Kotol využíva patentovanú technológiu pre spaľovanie BioGrate, na výrobu elektriny sa používa parná turbína a generátor. Výrobca a typ technológie: dodávka „na kľúč” firmy SERMET Oy Inštalovaný elektrický výkon: 900 kW Inštalovaný tepelný výkon: 7 MW Ročná výroba elektrickej energie: 5000 MWh Ročná produkcia tepla: 32 000 GWh Výkonové údaje Celková účinnosť zariadenia: 85 % Zdroj paliva: lokálne píly Ročná spotreba paliva: 74 000 m3 Vlhkosť paliva: 30 – 65 % Využitie vyrobenej energie: píla a mesto Kiuruvesi Druh paliva kôra 60 %, piliny 40 % Financovanie Celkové investičné náklady: 16 mil. FIM Vlastné prostriedky: 14 mil. FIM Iné zdroje: 2 mil. FIM Na základe doterajších skúseností udáva prevádzkovateľ nasledujúce výhody zariadenia: • vlastná výroba elektriny znížila náklady na jej zaobstarávanie • zisk z predaja tepla do miestneho systému centrálneho Zhodnotenie projektu zásobovania teplom • technológia BioGrate vykazuje mimoriadnu spoľahlivosť aj pri vysokej vlhkosti paliva Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 99 12. DATABÁZA VÝROBCOV A PREDAJCOV TECHNOLOGICKÝCH ZARIADENÍ názov organizácie kontaktná osoba VIHORLAT a.s. Snina Ľudovít Mydla BME Banská mechanizácia a elektrifikácia Nováky Ing. Jozef Huljak VIMAR Banská Bystrica Slovenské energetické strojárne, a.s. Ing. Viliam Petráš, riaditeľ marketingu STS Jindřichův Hradec výhradný predajca pre SR: ZDRAVOTECHNIKA STAVIEB Ing. Častulík, s.r.o adresa rozsah sortimentu Vihorlat a.s. Strojárska 20 069 23 Snina tel: 0932 / 760 1273 fax: 0932 / 762 2581 - kotle: teplovodné, horúcovodné a parné s výkonmi 100, 250, 465, 730, 1160, 1860 kW - predkúreniská nahradzujúce roštovú časť koltov na spaľovanie uhlia, - dopravníky (hrabicové, závitovkové, pásové) pre dopravu paliva do kotla pracujúceho v automatickom režime s reguláciou výkonu Hornonitrianske bane Prievidza a.s. Banská mechanizácia a elektrifikácia 972 71 Nováky tel: 0862 / 5461 090 fax: 0862 / 5461 260 www.hbp.sk N. Čulena 25 974 01 Banská Bystrica tel: 088 / 41 87 022 fax: 088 / 41 87 022 Továrenská 210 935 28 Tlmače tel.: 0813 / 638 2490 fax: 0813 / 638 2494 e-mail: [email protected], [email protected] web page: www.ses.sk Zdravotechnika stavieb Dibrovova 229 916 01 Stará Turá tel: 0834 963 732 - kotle: teplovodné kotle s výkonmi 23, 40, 60, 80, 110, 400, 2000 kW - pripravuje sa 200, 600, 1 250, 3000 KW, ako aj horúcovodný kotol 2,1 MW Š. Králika 16 841 07 Bratislava tel: 07/ 6428 1683 tel./fax: 07/ 6428 1674 www.castulik.sk e-mail: [email protected] - kotle na spaľovanie drevnej hmoty VIGAS, teplovodné s výkonmi 25, 40, 60, 80 kW - kotle na spaľovanie všetkých druhov palív a ich kombinácií - kotle na spaľovanie biopaliva na báze dreva - teplovodný kotol na drevo ATMOS s výkonom 20, 23, 32, 50 kW s veľkým zásobníkom (450 kg) - drviace zariadenia: dvojrotorové drviče, nožové mlyny, štiepkovače dreva, sekačky konárov - lisy: briketovacie lisy, paketovacie lisy, lisy na plechové sudy, na olejové filtre - projekty na spracovanie odpadu - dodávky briketovacích komplexov 100 PROFING Pieštany s.r.o Ing. Peter Dúbrava JWC Slowakei, s.r.o Ing. Róbert Škultéty TERIER spol. s r.o Ing. Stanislav Beránek ODES s.r.o., Ing. Michal Friml BRIKLIS, s.r.o. Ing. Miroslav Šmejkal BRITEX, s.r.o. Ing. Milan Vašíček TRADE spol. s r.o. Ing. Rostislav Schwarz, KONŠTRUKTA INDUSTRY, s.r.o. Ing. Igor Širila REEKO s.r.o. Vrbovská cesta 2617/102 921 01 Pieštany tel. 0838/523322 tel./fax: 0838/523323 Družstevná 373/24 972 23 Dolné Vestenice tel. 0862/5485620, mobil: 0905/649650 Hynaisova 75 460 07 Liberec 9 Česká republika tel.: 00420 / 48 / 486054 fax.: 00429 / 48/485867 Husova 249 P.S. 11B 551 01Jaroměř tel.: 00420 / 442 / 815470 fax: 00420 / 442 / 815064 e-mail: [email protected] Slapy u Tábora 39 391 76 Tábor tel/fax.: 00420 / 361 / 318050 Nádražní 910 Uničov Česká republika tel/fax.: 00420 / 643 / 451073 Šumperská 941 Uničov Česká republika tel/fax.: 00420 / 643 / 453 534 K výstavisku 15 911 01 Trenčín tel/fax.: 0831 / 516270 Lamačská cesat 8 814 17 Bratislava tel: 07/ 547 187 33 - drviče plastov, dvojrotorové drviče - drviče: nízkofrekvenčné dvojrotorové - dvojrotorové drviče, nožové mlyny - drviče: nízkofrekvenčné jednorotorové a dvojrotorové - lisy: hydraulické briketovacie s otvorenou lisovacou komorou - lisy: mechanické briketovacie s otvorenou lisovacou komorou - lisy: mechanické briketovacie s otvorenou lisovacou komorou - lisy: mechanické briketovacie s otvorenou lisovacou komorou - modulové elektrostatické odlučovače na objemy čistených plynov 3 3 – 2500 m /hod. - modernizácia súčasných elektroodlučovačov a zdrojov ich zapájania s cieľom dosahovať emisné limity a znížiť ich príkon - optimalizácia prevádzky elektroodlučovačov - emisné systémy 101 DATABÁZA VEDECKO – VÝSKUMNÝCH A INÝCH ORGANIZÁCIÍ, PÔSOBIACICH V OBLASTI VYUŽÍVANIA DREVNÉHO ODPADU názov organizácie kontaktná osoba Energetické centrum Bratislava Ing. Vladimír Hecl Katedra tepelnej techniky Doc. Ing. Miroslav Horák, CSc. Katedra výrobnej techniky Doc. Ing. Ľubomír Šooš, CSc. Lesnícky výskumný ústav Doc. Ing. Ján Ilavský, CSc. Zväz spracovateľov dreva Slovenskej republiky Ing. Roman Réh, CSc. popis činnosti adresa ECB Bratislava, Bajkalská 27 82799 Bratislava tel: 07/ 58 248 472 fax: 07/ 58 248 470 e–mail: [email protected] www.ecbratislava.sk Katedra tepelnej techniky Strojnícka fakulta STU nám. Slobody 17 812 31 Bratislava tel:07/ 57 296 342 e-mail: [email protected] www.ktt.sjf.stuba.sk - energetické poradenstvo - realizácia prieskumov energ. trhov - organizovanie seminárov a workshopov „na kľúč“ - príprava údajov a informácií o rezorte energetiky a o aktuálnych energetických projektoch - pomoc pri zostavovaní podnikateľského plánu Katedra výrobnej techniky Strojnícka fakulta STU nám. Slobody 17 812 31 Bratislava tel:07/ 57 296 581 fax: 07/ 52 497 809 e-mail: [email protected] www.kvt.sjf.stuba.sk - výskum a vývoj zariadení na spracovanie a využitie odpadov - netradičné technológie zhodnocovania odpadov - konštrukcia Eko-techniky (briketovacie a peletovacie stroje, drviče, triediče...) - návrh projektov na úpravu a využitie odpadov Lesnícky výskumný ústav T.G.Masaryka 22 960 52 Zvolen tel: 0855 533 5716 fax: 0855 532 18 83 www.fris.sk - výskumná a vývojová činnosť v rezorte lesníctva Zväz spracovateľov dreva Slovenskej republiky T.G.Masaryka 24 960 53 Zvolen tel: 0855/5206 806 fax: 0855 5330 278 e-mail: [email protected] www.zsdsr.sk - obchodná, ekonomická a spoločenská propagácia drevárskeho odvetvia na Slovensku a v zahraničí - spolupráca pri tvorbe a novelizácii zákonov, právnych predpisov a technických ustanovení vo svojom odvetví - poradenstvo pri výbere energetického zariadenia (kotla, kogeneračnej jednotky) - diagnostikovanie skutkového stavu (meraním), návrhy opatrení na zlepšenie - posudková činnosť s ohľadom legislatívy na ochranu ovzdušia a energetické úspory, - návrh nových energetických zariadení, konštrukcie, modely 102 SK- BIOM, Slovenská asociácia využitia biomasy Doc. Ing. Jozef Víglaský, CSc. EKOENERGIA Alena Žideková BIOMASA – združenie RNDr. Ladislav Židek Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky Technická univerzita vo Zvolene Doc. Ing. Jozef Víglaský, CSc. Cech podnikateľov v energetike Slovenska Technická univerzita vo Zvolene, T.G.Masaryka 24 960 53 Zvolen tel: 0855/ 5310148 fax: 0855/533 3562 e-mail: [email protected] www.skbiom.sk EKOENERGIA Nám. SNP 11 P.O.Box 34 015 01 Rajec tel/fax: 0823 54 22 177 e-mail: [email protected] Republiky 1, 010 01 Žilina tel/fax: 089/562 2295 e-mail: [email protected] - člen európskej asociácie pre biomasu – AEBIOM - podpora projektov v oblasti využívania biomasy na Slovensku FEVT Technická univerzita Zvolen T. G. Masaryka 24 960 53 Zvolen tel./fax: 0855 53 10 148 e-mail: [email protected] - pedagogická práca – garant predmetu: Technika využívania obnoviteľných a netradičných zdrojov energie (vrátane dendromasy ako zdroja energie) - vedenie ročníkových projektov a diplomových prác zameraných na biomasu, školenie doktorandov - tvorba odbornej literatúry - vedecko-výskumná práca: projekty, zamerané na energetické využitie biomasy – VEGA, MVP, EC - vývojové práce na technológiách spaľovania a splyňovania biomasy, výroba pyrolýzneho oleja Cech podnikateľov v energetike Pankúchova 7 851 04 Bratislava - obhajovanie zákonných práv záujmov CPE - pripomienky k návrhom zákonov, pomoc pri získavaní úverov aj zo zahraničia Katedra chemickej technológie dreva, celulózy a papiera Chemickotechnolog. fakulta STU Radlinského 9 812 37 Bratislava tel/fax/odk: 07 / 5932 5648 tel: 0905 488 101 e-mail: [email protected] - chemické spracovanie dreva (a podobných rastlinných materiálov, fytomasy), - zužitkovanie, zhodnotenie a hodnotenie materiálov, resp. látok na báze rastlinných surovín a odpadov, vznikajúcich pri ich spracovaní, v tejto súvislosti aj hodnotenie na základe požiadavky výrobcov drevného uhlia alebo drevných brikiet, uhlia a iných produktov, kvalitu ich výrobkov v zmysle platných noriem. - laboratórne a prístrojové vybavenie pracoviska umožňuje hodnotiť nielen vyššie uvedené produkty, ale aj kvalitu zloženia organických a anorganických materiálov, všeobecne, aj z hľadiska ekologických požiadaviek (odpady, emisie, odpadové vody a iné) Slovenské centrum energetického využívania biomasy T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen tel./fax: 0855 5310148 e-mail: [email protected] - poskytovanie odborných informácií - podporovanie aktivít na rozvoj bio- energetiky - tvorba a organizovanie: kurzov a exkurzií zameraných na bio-energetiku, ako aj k realizovaným projektom, zameraných na bio-energetiku - spracovávanie odborných štúdií z tejto oblasti - vývoj nových investičných projektov - identifikácia národných a medzinárodných partnerov, - uľahčovanie spolupráce medzi politikmi, priemyslom a koncovými odberateľmi - spotrebiteľmi - koncepcia, systém využívania odpadového dreva - projekty využívania obnoviteľných zdrojov energie - vzdelávanie a rozvoj ľudí, organizácií a komunít - šírenie myšlienok trvalo udržateľného rozvoja -príprava a implementácia projektov na rekonštrukciu kotolní-zámena kotlov na uhlie a koks za kotle na pelety, príprava paliva, - projekt vybudovania centrálnej spracovateľskej a výrobnej jednotky na výrobu drevných peliet Ing. Fridolín Slaninka Katedra chemickej technológie dreva, celulózy a papiera Ing. Igor Šurina, CSc. Slovenské centrum energetického využívania biomasy Doc. Ing. Jozef Víglaský, CSc. 103 DATABÁZA VÝROBCOV BRIKIET NA SLOVENSKU názov spoločnosti kontaktná osoba adresa BioTerm Elena Fáberová Liptovská Porúbka 479 033 01 tel./fax.: 0844/ 221 500 mobil: 0905/ 639 732 Mudrochova 908/1 01501 Rajec tel: 0823/ 5423 165 fax:0823/ 5423 703 [email protected] www.netax.sk/broncek Jilemnického 1448, 972 26 Nitrianske Rudno tel./fax.: 0862/ 923 011 mobil: 0905/702791 Veľké pole 91 96674 Žarnovica tel./fax.: 0858/ 6895 113 mobil: 0905/584 829 výrobca: RUF typ: RB 220, 1ks RB 330, 1ks hydraulický výrobca: RUF typ: RB 440, 2ks, hydraulický 1993 výrobca: Konštrukta typ: BZ 50-280, 3ks, mechanický výrobca: Wamag typ: BT 86, 2ks mechanický 1999 Podrybnická 1 069 01 Snina P. O. Box. 29 tel./fax.: 0858/ 6895 113 mobil: 0903/611146 výrobca: Briklis typ: HLS 200, 1 ks hydraulický Drevovýroba Rajec, s.r.o. Ing. Miloš Bronček Norba Plus Jozef Čierny Debnár Milan Debnár Beky, a.s. Jaroslav Jarolín výrobca stroja typ stroja zahájenie výroby 1997 1999 1997 výrobca: Biomac typ: BL 3, 1ks mechanický Drevomax s.r.o. František Ondrejka Mária Šuvadová ul. 1 mája 2044 03101 L. Mikuláš prevádzka: Oravský Podzámok – Široká tel./fax.: 0845 /5893 398 výrobca: Britex typ: BK 1000, 1ks mechanický 1998 L and R Igor Novák MDF,a.s. Pezinok, Drevárska 25, 902 01 Pezinok tel./fax.: 0704 / 6411311 mobil: 0905/538 777 výrobca: Konštrukta typ:BZ 50-250, 1ks, mechanický 1994 104 tvar brikety, resp. pelety pomer dreva mäkké/tvrdé briketa: hranatá 60x100 mm dĺžka: 160 mm drevo: 80 % / 20 % briketa: hranatá 60x100 mm dĺžka: 160 mm drevo: mäkké balenie reálna ročná produkcia - 10, 20 kg do zmršťovacej fólie - 1000 kg na palete 3600 t 20% / 80% (Holandsko) - 10, 25 kg - PE vrecia, papierové tašky - 1000 kg na palete 2500 t 50% / 50% (Nemecko, Rakúsko, Čechy, Poľsko) briketa: valcová priemer: 50 mm dĺžka: 250-300 mm drevo: 50 % / 50 % briketa: valcová priemer: 50 mm dĺžka: 250-300 mm drevo: mäkké 80 % - 10 kg – papierové tašky - 1000 kg na palete 3500 t 5% / 95% (Rakúsko, Holandsko) - 10 kg – PE fólia - 1000 kg na palete 2200 t 20% / 80% (Rakúsko) briketa: valcová priemer: 50 mm dĺžka: 100-150 mm - 10, 25 kg - kartón, jutové vrecia - 1000 kg na palete 1000 t 25% / 75% (Rakúsko) briketa: valcová priemer: 90 mm s dierou dĺžka: 270- 300 mm drevo: mäkké 40 % briketa: valcová priemer: 90 mm s dierou dĺžka: 270- 300 mm drevo: mäkké - 10 kg, - PE –fólia - 1000 kg na palete 3000 t - 10 kg, - PE –fólia - 1000 kg na palete 2500 t 20% / 80% (Rakúsko) briketa: valcová priemer: 50 mm dĺžka: 250-300 mm drevo: 20 % / 80 % - 10, 20, 30 kg 800 t 5% / 95% (Rakúsko) - kartón, PE vrecia, papierové vrecia - 1000 kg na palete odbyt tuzemsko /export 2% / 98% (Rakúsko, Nemecko) Geotech Ružomberok Excellent Faba s.r.o. Stolárstvo Kobelár Holz-Produkt (výroba peliet) Peter Mišík Ing. Belcák Radoslav Peter Bosák - - Pod Dielcom 3,Biely Potok 034 03 Ružomberok prevádzka: Údavské, Humenné Bartókova 4169/1, 81102 Bratislava prevádzka: Cesta Mládeže 18, Malacky fax: 07/ 544 15 930 tel.: 0905 / 717 171 Trate Mládeže 11 Banská Štiavnica 11 tel./fax.: 0859/6921067 Stolárstvo Kobelár – brikety Nádražná 500 920 41 Leopoldov Jarková 73, Prešov, tel./fax.: 091/56093 mobil: 0905/681375 e-mail: [email protected] www.po.psg.sk/prezente/ holz výrobca: Konštrukta typ:BZ 50-250, 2ks, mechanický zač. výroby 9/2000 výrobca: Montostroj typ:BZ 50-250, 2ks, mechanický 1998 výrobca: Biomac typ: BL 3 mechanický 1998 - briketa: valcová priemer: 50 mm dĺžka: 250-300 mm drevo: 40 % / 60 % brikety: priemer: 50 mm dĺžka brikety: 250 mm briketa: valcová priemer: 90 mm s dierou dĺžka: 270- 300 mm drevo: mäkké 40 % 2200 t 5% / 95% (Rakúsko, Švédsko) - 10, 20 kg - PE vrecia, papierové vrecia - 1000 kg na palete 2200 t 5% / 95% (Rakúsko) - 10 kg, - PE –fólia - 1000 kg na palete 3000 t 15% / 85% (Rakúsko) - - - - 10, 20 kg - PE vrecia, papierové vrecia - 1000 kg na palete 1999 105 peleta: valcová priemer: 6, 8, 12 mm - - 3 a 5 kg - papierové tašky - - 5% / 95% (Rakúsko) DATABÁZA ORGANIZÁCIÍ, POSKYTUJÚCICH INFORMÁCIE A FORMULÁRE O PODPORNÝCH PROJEKTOCH Program na podporu úspor energie a využitia alternatívnych zdrojov energie odbor regulácie a energetickej politiky riaditeľstvo pobočka Bratislava pobočka Banská Bystrica pobočka Trenčín pobočka Košice Ministerstvo hospodárstva SR Mierová 19, 827 15 Bratislava 212 tel: 07/ 485 419 22, 485 419 52 fax: 07/ 48 543 918,952 Slovenská energetická agentúra Bajkalská 27, 827 99 Bratislava 27 tel: 07/ 58 248 339 fax: 07/ 534 210 19 Antolská 3, 850 07 Bratislava tel: 07 / 6381 0073,5 fax: 07/638 100 76 Rudlovská cesta 53, 974 28 Banská Bystrica 088/ 414 2350 fax: 088/ 414 2351 Hurbanova 58, 911 01 Trenčín tel: 0831/ 743 7446 fax: 0831/ 743 6057 Krivá 18, 041 94 Košice tel: 095 / 7625 32 fax: 095 / 766 411 Zahraničné podporné programy (všetky bližšie informácie sa nachádzajú na internetových adresách) ISPA – PHARE SAPARD GEF – ALTENER FP5/ ENERGIE SENTER DANCEE - www.europa.sk/ispas.html www.europa.sk/phares.html www.europa.sk/sapards.html www.gefweb.org http://europa.eu.int/en/comm/dg17/altener.htm http://www.cordis.lu/fp5/home.html http://www.senter.nl/pso/ http://www.mst.dk/activi/04000000.htm 106 Drevný odpad... Čo s ním? 14. Zoznam použitej literatúry _________________________________________________________________________________________________________________________________________________ 14. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY [1] [2] [3] [4] [5] [6] [7] [8] [9] [10] [11] [12] [13] [14] [15] [16] [17] [18] [19] [20] [21] [22] [23] [24] [25] [26] [27] [28] [29] [30] Kolektív: Aktualizovaná energetická koncepcia pre SR do roku 2005, Ministerstvo hospodárstva SR, sekcia energetiky, nerastných surovín a hutníctva, Bratislava, 1997, 34 s. MURÍNOVÁ, O.: Stanovenie technicky využiteľného potenciálu obnoviteľných a druhotných zdrojov energie, EGÚ Bratislava, Bratislava, 1997, 155 s. Colný sadzobník: Komodita HS 440130 – výber zo sadzobníka, Colné riaditeľstvo SR, Bratislava, 2000. Kolektív: Program odpadového hospodárstva, Ministerstvo životného prostredia SR, december 1993, ŠEVT, 85 s. ŠOOŠ, Ľ.: Zhodnotenie stavebného dreveného odpadu. HZ 12/99 [Úvodná štúdia], Bratislava jún 1999, 86 s. FIALA, J.- MAŹAROVÁ, T.: Využívanie odpadov v rotačných cementárenských peciach, In.: Technika ochrany prostredia - TOP 98. Bratislava, 1998, s. 100 - 107. ŠOOŠ, Ľ.: Vhodná úprava odpadu – vznik nového paliva, In.: E' 97 Separovaný zber a recyklácia, Bijo, v.z., Košice, s. 53 - 69. ŠOOŠ, Ľ.: Ekonomika briketovania organických odpadov pre ich energetické využitie, In.: Časopis Odpady, číslo 5-6/1995 s. 20 - 22. KOLLÁTH, Ľ. - ŠOOŠ, Ľ.: Zmenšovanie objemu odpadu - úspora pri doprave a skládkovaní, In.: E' 99 Sanácie a rekultivácie skládok, Bijo, v.z., Žilina, 1999, s. 41 - 49. RESCH, H.: Producing densified fuels from wood and bark, In.: Holzforschung und Holzverwertung, Jahr 1992, Nr. 3, s. 49-53. DIN 51731.: Preßlinge aus naturbelassenem Holz, Anforderungen und Prufüng,1996, 10 s. GROS, P.: Dvojkomorový briketovací lis. [Diplomová práca], KVT SjF STU v Bratislave, Bratislava, 2000, 62 s. VIZÁR, D.: Ekokomplex [Diplomová práca], KVT SjF STU v Bratislave, Bratislava 1999, 83 s. ŠOOŠ, Ľ.: Die Entwicklung von Geräten für energetische Austnutzung von organischen Abfällen, In.: Computer Integrated Manufacturing, Marec 1992 s. 375 - 381. ŠOOŠ, Ľ.: Možnosti využitia drevného odpadu v Severoslovenských celulózkach a papierňach a.s. Ružomberok, Výskumná správa, Bratislava, December 1997, 36s. ŠOOŠ, Ľ.-KHUNOVÁ, V.: Úprava odpadu za účelom jeho termického zhodnotenia, In.: Odpady [Časopis], č. 6, 1998, s. 1- 4. HULSCHER, W.S.: Biomass/wood energy resources: Commercional prospects for wood-based technologies, In.: AEEMTRC / ASSN-NRSEE conference “renewable Energy for Project Developers, Bangkok, May,1998, s.21-29. Terek, J.- Vostal, Z: Základy ekológie a vybrané kapitoly environmentalistiky, FHPV PU Prešov 1998,151 strán. ŠOOŠ, Ľ - KOLLÁTH, Ľ.: Energetické zhodnotenie organických odpadov, In.: AT&P Journal. 6/1999, s. 13-15. ŠOOŠ, Ľ.: Ekonomika briketovania drevného odpadu, [Výskumná správa], Setra, s.r.o. Brno 1999, 67s. Firemná literatúra VLK, V. Krby II., Grada Publication, Praha, 1996 KOVÁČIK, Š., KŘIŠŤAN, I., ŽEMBERY, P.: Energetické využitie odpadovej biomasy v spoločnosti Bučina Zvolen a.s., HORÁK, M.: BIOMASA – perspektívne obnoviteľné palivo, Topenářství, instalace, 2/1996, str.39 BORSEKOVÁ I.: Energetické a ekonommické hodnotenie aplikácie systému kombinovanej výroby tepla, chladu a elektrickej energie v pekárenskej prevádzke [Diplomová práca], KTT SjF STU, Bratislava, 2000 Zákon č.70/1988 o energetike, Návrh zákona o odpadoch, materiál MH SR, http://www.economy.gov.sk Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení zákona č. 103/1990 Zb. a zákona č.262/1992 Zb. SEA – SEI: Ako zostaviť podnikateľský plán pre projekty efektívneho využívania energie, SEA – SEI, Bratislava, 1994 ORAVEC, M., ILAVSKÝ, J.: Energetické využitie biomasy, [Výskumná správa], LVÚ Zvolen, 1997, 27 s. ________________________________________________________________________________________________________________________________________________ Energetické centrum Bratislava, OPET Slovensko 108
Podobné dokumenty
energie z biomasy xiii - Energetický ústav
výrobe, ako aj vo sfére spotreby pri úprave odpadov. Nevyužiteľný odpad sa vyváža na skládky. To je
v súčasnosti veľmi často ekonomicky najefektívnejší spôsob zneškodňovania odpadu. Pri vhodnej úpr...
pod tímto odkazem celý sborník - Energetický ústav
Zájem o stanovení nízkých koncentrací sirných sloučenin v hořlavých plynech je vyvolán hlavně rozvojem moderních
postupů výroby a spotřeby syntetických plynných a kapalných paliv a s tím spojeným d...
zde
- změnit údaje o produkci – změnit výnos a cenu produktu
- změnit technické zajištění operace a to:
- ponechat doporučenou soupravu a pouze změnit
uvedené technické a ekonomické parametry (pracnost...
Dva výrobci technologií pro zpracování odpadů
Papierenský priemysel je jedným z najväčších celosvetových odvetví, ktoré
využíva trvale obnoviteľný zdroj surovín – drevnú hmotu. Zároveň masívne
zužitkováva druhotnú surovinu – zberový, resp. odp...
Vliv druhové skladby odpadní měkké polyurethanové pěny
že jím recenzovaný lánek vyšel, aniž by autor vzal v úvahu
mnohé z jeho p ipomínek, které považoval za d ležité. Této
záležitosti bych se zde cht l více v novat a vysv tlit, jak roli
recenzí chápu ...
pod tímto odkazem celý sborník - Energetický ústav
Pyrolýza patří spolu se spalováním a zplyňováním mezi procesy termochemické konverze. Tyto procesy
se významně odlišují v obsahu kyslíku v reakčním prostoru. Poměr skutečně spotřebovaného kyslíku k...
Katalog Označení Označení změny Název Třídící znak Věstník
Třídící znak Věstník vydání Datum zrušení
Technické výkresy - Terminologie - Termíny vztahující se k technickým výkresům, definici produktu a související dokumentaci 13101
