vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu

Transkript

EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT, S.R.O., KUNOVICE
SBORNÍK
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE
SPOLEČNOSTI A REGIONU“
VIII. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2012
20. leden, Kunovice, Česká republika
Kolektiv autorů
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“
Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil:
(C) Evropský polytechnický institut, s.r.o., 2012
Publikace neprošla jazykovou úpravou.
Za obsahovou správnost odpovídají autoři.
ISBN 978-80-7314-280-3
“VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI
A REGIONU”
Organizován
EVROPSKÝM POLYTECHNICKÝM INSTITUTEM, s.r.o., KUNOVICE
Předseda programového výboru konference
Ing. Oldřich Kratochvíl, Honorary professor, Ph.D., Dr.h.c., MBA
PROGRAMOVÝ VÝBOR KONFERENCE
Hon. prof. Ing. Oldřich Kratochvíl, Ph.D., Dr.h.c., MBA, Evropský polytechnický institut, s.r.o.,
Kunovice, ČR
Dr. Grišin Viktor Ivanovič, Ruská Ekonomická Akademie, Moskva, RU
Prof. Ruslan I. Khasbulatov, Dr.Sc., Ruská Ekonomická Akademie, Moskva, RU
Prof. Alexej Aleandrovič Nikulin, Dr.Sc., MBA, Institut of economics, Podolsk, RU
Dr. Jan Telus, Univerzita ekonomie, turizmu a sociální vědy, Kielce, PL
Prof. Ing. Karol Polák, DrSc., Dr.h.c., Vysoká škola Sládkovičovo, SR
Prof. PhDr. Beata Kosová, CSc., Univerzita Mateja Bela v Banské Bystrici, SR
Doc. Ing. Viera Cibáková, CSc., Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy, Bratislava,
SK
doc. PaeDr. Marek Pribula, PhD., Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia, Prešov,
SR
Doc. Ing. Miroslav Mečár, Csc., Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR
Plk. Prof. JUDr. Jozef Králik, CSc., Akadémia policajného zboru Bratislava, SR
Prof. Dr. Vladimir V. Tabolin, Ph.D., Moskevská podnikatelská akademie v Moskvě
Prof. Dr. hab. Jan W. Wiktor, Ekonomická akademie, Krakow, PL
Prof. Ing. Milota Vetráková, Ph.D., Univerzita Mateja Bela v Banské Bystrici, SR
Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, Ph.D., Univerzita Mateja Bela v Banské Bystrici, SR
Prof. PhDr. Karel Lacina, Dr.Sc., Univerzita Pardubice, ČR
Prof. Ing. Imrich Rukovanský, CSc., Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR
plk. Doc. JUDr. Jozef Kuril, CSc., Akadémia policajného zboru Bratislava, SR
Doc. PhDr. Milan Vinklárik, CSc., Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR
Doc. Ing. Judita Štouračová, CSc., Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů, Praha, ČR
Mgr. Iveta Hashesh, Ph.D., h. doc., MBA, Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR
Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc., Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR
Sekce č. 1: Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu
Sekce č. 2: Nové modely výuky vysoké školy podporující specifické potřeby regionu
Oponentní rada:
Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, Ph.D., Univerzita Matěja Beľa, Bánská Bystrica, SK
Prof. Ing. Ľudmila Lipková, CSc., Ekonomická Univerzita v Bratislave, SK
Doc. Ing. Antonín Malach, CSc., Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR
Obsah
ÚVODNÍ SLOVO ............................................................................................................................................................. 9
NIEKOĽKO POZNÁMOK K VÝUČBE IKT A PRÍPRAVE PRE ZNALOSTNÚ SPOLOČNOSŤ V 21.
STOROČÍ ........................................................................................................................................................................ 11
Július Alcnauer ................................................................................................................................................................. 11
SKÚSENOSTI S ELEKTRONICKÝMI AUKCIAMI V PIEŠŤANOCH ................................................................. 15
Denisa Bartošová, Daniela Hricišáková ........................................................................................................................... 15
SELECTED MEZHODS AND APPROACHES TO THE INDIVIDUAL EMPLOYEES´ MOTIVATION ......... 17
Zuzana Bodorová .............................................................................................................................................................. 17
INOVÁCIE AKO FAKTOR ROZVOJA EKONOMIKY .......................................................................................... 23
Michal Culek, Jozef Strišš ................................................................................................................................................ 23
VÝZNAM CONTROLLINGU V PODNIKOVOM SYSTÉME MANAŽMENTU .................................................. 33
Ivana Dlugošová ............................................................................................................................................................... 33
PRACTICAL USE OF MICROECONOMIC THEORIES TO CREATE A BUSINESS PLAN ............................ 39
Juraj Dubovec ................................................................................................................................................................... 39
AFFECTING DECISIONS OF ECONOMIC ACTORS USING NEURO-LINGVISTIC PROGRAMMING
(NLP) ............................................................................................................................................................................... 43
Juraj Dubovec, Ladislav Obdržálek, Tibor Hlačina .......................................................................................................... 43
THE HISTORICAL DEVELOPMENT OF COMPANY ........................................................................................... 47
Juraj Dubovec, Alena Poncarová ...................................................................................................................................... 47
ENVIRONMENTÁLNÍ MANAGEMENT .................................................................................................................. 57
Hynek Dušek .................................................................................................................................................................... 57
OD KVANTITY KU KVALITE VPLYV KVALITY PRIJÍMANÝCH ŠTUDENTOV VŠ NA VÝŠKU
PRIDEĽOVANEJ DOTÁCIE ....................................................................................................................................... 61
Miloš Haščic, Miroslav Mečár.......................................................................................................................................... 61
LEGALIZACE PROSTŘEDKŮ POCHÁZEJÍCÍCH Z ORGANIZOVANÉ KRIMINALITY ............................. 65
Juraj Dubovec, Tibor Hlačina ........................................................................................................................................... 65
VLIV FRANCHISINGU NA ZVÝŠENÍ KONKURENCESCHOPNOSTI MALÉHO A STŘEDNÍHO
PODNIKÁNÍ ................................................................................................................................................................... 73
Vladimíra Hlaváčková, Jozef Strišš .................................................................................................................................. 73
VPLYV FINANČNEJ ANALÝZY NA PODNIKOVÉ RIADENIE ........................................................................... 79
Anna Jacková .................................................................................................................................................................... 79
IMPROVEMENT OF COMPANY PERFORMANCE, PRODUCTIVITY, DEVELOPMENT OF EMPLOYEES
AND WORKING ENVIROMENT ............................................................................................................................... 85
Ladislav Jarina, Zuzana Bodorová .................................................................................................................................... 85
EFEKTIVNÍ VYUŽÍVÁNÍ POČÍTAČŮ VE FIRMÁCH ........................................................................................... 91
Robert Jurča, Oldřich Kratochvíl, Jakub Musil ................................................................................................................ 91
ON THE FUZZY APPROACH TO THE DECISION MAKING AND INNOVATION PROCESS ...................... 95
Aleš Kozubík .................................................................................................................................................................... 95
OPEN SOURCE SOFTWARE TOOLS IN THE ADVANCED CALCULUS EDUCATION ............................... 101
Aleš Kozubík .................................................................................................................................................................. 101
FOREIGN DIRECT INVESTMENT IN EU COUNTRIES ..................................................................................... 107
Zuzana Kozubíková ........................................................................................................................................................ 107
IMPACT OF RECESSION ON FOREIGN DIRECT INVESTMENTS ................................................................. 111
Alžbeta Kucharčíková .................................................................................................................................................... 111
PŘÍNOS VYSOKÝCH ŠKOL K PROFESNÍMU VZDĚLÁVÁNÍ VE VEŘEJNÉ SPRÁVĚ ............................... 117
Karel Lacina ................................................................................................................................................................... 117
ELECTRONIC REVERSE AUCTIONS IN PUBLIC PROCUREMENT OF THE CZECH REPUBLIC ......... 121
Radka Lopourová............................................................................................................................................................ 121
NATIONAL SYSTEM OF OCCUPATIONS IN THE SLOVAK REPUBLIC....................................................... 125
Miloš Majerník ............................................................................................................................................................... 125
UNIVERZITY A PODNIKY UNIVERSITIES AND BUSINESSES ....................................................................... 129
Antonín Malach .............................................................................................................................................................. 129
PODNIKANIE VO VIDIECKOM CESTOVNOM RUCHU NA SLOVENSKU A V EÚ ..................................... 135
Roman Pauliček .............................................................................................................................................................. 135
IS EURO ADVANTAGEOUS FOR SLOVAKIA? .................................................................................................... 141
Alena Pauličková ............................................................................................................................................................ 141
AKO ĎALEJ, EUROZÓNA? ...................................................................................................................................... 145
Alena Pauličková ............................................................................................................................................................ 145
PODNIKOVÉ VZDĚLÁVÁNÍ A JEHO VÝZNAM PRO PODNIK ....................................................................... 149
Ivana Pituchová .............................................................................................................................................................. 149
VÝSKUM – VZDELANIE – INOVÁCIE................................................................................................................... 153
Karol Polák ..................................................................................................................................................................... 153
MISSION, OBJECTIVES AND STRATEGIES OF LOGISTICS BUSINESS FOR 21 CENTURY ................... 155
Jan Prachař ...................................................................................................................................................................... 155
NOVELA ŠKOLSKÉHO ZÁKONA - FUNKČNÍ OBDOBÍ ŘEDITELŮ ŠKOL .................................................. 161
Dušan Ružič .................................................................................................................................................................... 161
SOUDCE A JEHO DALŠÍ VZDĚLÁVÁNÍ ............................................................................................................... 165
Karel Šabata, Ondřej Šabata ........................................................................................................................................... 165
АДМИНИСТРАТИВНОЕ {УПРАВЛЕНЧЕСКОЕ} ПРАВО В СЛОВАКИИ .................................................. 169
Мариан ШЕВЧИК ......................................................................................................................................................... 169
NOVÁ EKONOMIKA VO VZDELÁVACOM PROCESE NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH .................................. 173
Ľubomíra Strážcovská, Helena Strážovská ..................................................................................................................... 173
РОЛЬ ПРЯМЫХ ИНОСТРАННЫХ ИНВЕСТИЦИЙ ДЛЯ РАЗНЫХ ЭКОНОМИЧЕСКИХ СИСТЕМ .. 177
Чан ТхиТханьНга .......................................................................................................................................................... 177
NEW PRODUCT ADAPTATION IN REGIONAL MARKETS ............................................................................. 179
Tokarčíková Emese ........................................................................................................................................................ 179
THE ROLE OF UNIVERSITIES AND REGIONAL MANAGEMENT IN CONTEXT OF CORPORATE
SOCIAL RESPONSIBILITY ...................................................................................................................................... 185
Tokarčíková Emese ........................................................................................................................................................ 185
MOŽNOSTI ZVYŠOVANIA KONKURENCIESCHOPNOSTI AKO NÁSTROJA PRE ROZVOJ
ASPOLUPRÁCU REGIÓNOV ................................................................................................................................... 191
Jana Tomanovičová ........................................................................................................................................................ 191
VPLYV „TRANS-ARABSKÉHO KONFLIKTU“ NA VOLATILITU CIEN ROPY S UHĽADOM NA
ENERGETICKÚ BEZPEČNOSŤ EÚ ........................................................................................................................ 195
Alexander Turan ............................................................................................................................................................. 195
REVIEW OF SELECTED FACTORS INVOLVED ON THE CREATION AND EVOLUTION OF THE
GLOBAL ECONOMIC CRISIS ................................................................................................................................. 203
Alexander Turan ............................................................................................................................................................. 203
VZÁJOMNÝ ZAHRANIČNÝ OBCHOD SLOVENSKEJ REPUBLIKY A KRAJÍN ZÁPADNÉHO BALKÁNU
........................................................................................................................................................................................ 209
Andrea Vargová .............................................................................................................................................................. 209
K NĚKTERÝM ASPEKTŮM HOSPODÁŘSKÉ TRESTNÉ ČINNOSTI.............................................................. 215
Radomíra Veselá ............................................................................................................................................................. 215
RESEARCH FOCUSED ON THE IMPORTANCE OF APPLYING POSITIVE PSYCHOLOGY IN
UNIVERSITY TEACHER’S EDUCATION PROCESS .......................................................................................... 219
Otília Zorkóciová, Erika Maria Jamborová .................................................................................................................... 219
INTEGRÁCIA RIZIKA PRI HODNOTENÍ EKONOMICKEJ EFEKTÍVNOSTI INVESTIČNÝCH
PROJEKTOV ............................................................................................................................................................... 227
Jozef Mihok, Milan Vinklárik ........................................................................................................................................ 227
WHERE IS GOING SMALL AND MEDIUM - SIZED ENTERPRISES AND SELF CONFIDENCE IN THE
BUSINESS ..................................................................................................................................................................... 231
Jan Prachař ...................................................................................................................................................................... 231
ENVIRONMENT MANAGEMENT QUALITY AND DESIGN ............................................................................. 237
THE CURRENT STRATEGY OF TRANSNATIONAL CORPORATIONS AND THEIR INFLUENCE ON
THE STABILITY OF THE GLOBAL FINANCIAL SYSTEM - ECONOMIC GROWTH AND THE NEW
ECONOMY ................................................................................................................................................................... 241
Jan Prachař ...................................................................................................................................................................... 241
THE IMPACT OF THE CRISIS ON EMPLOYEES IN THE LABOR MARKET ............................................... 247
RUSKO – KIRGIZSKÉ VZŤAHY V SÚČASNOSTI - CURRENT RELATION BETWEEN RUSSIA
FEDERATION AND KYRGYZ REPUBLIC ............................................................................................................ 255
Vinklárik Milan, Gosiorovský Ivan, Mečár Miroslav ..................................................................................................... 255
JMENNÝ REJSTŘÍK .................................................................................................................................................. 259
ÚVODNÍ SLOVO
Konference „Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu“ proběhla sice již po osmé, ale poprvé ve
virtuální technologii. Účastníci konference přišli z 12 univerzit a výzkumných institucí. Recenzované příspěvky v počtu
42 se věnovaly vývoji v oblasti teoretických disciplín (NPL, fuzzy logika), především však aplikovanému výzkumu
ekonomických jevů. Příspěvky ukazují na nebezpečí dalšího pokračování negativního vývoje v Eurozóně, na
nebezpečný nárust kriminality a korupce. Ukazuje se, že současná krize ekonomického vývoje naší civilizace není jen
krizí ekonomiky, ale především krizí hodnot, selhávání elit celých národů a poklesem respektu populace k politickým
stranám.
Účastníci upozornili na potřebu inovace strategie extenzivního rozvoje ČR a SR tak, aby byl zachován sociální smír ve
společnosti, která negativně reaguje na opatření EU, vlád a regionů zemí. Dlouhodobá nezdravá dotační zemědělská
politika EU v mnoha případech negativně ovlivnila vývoj zemědělství v regionech, což může mít pro tyto regiony a
země velice nepříznivý dopad. Není dobré přehlížet, že nekoncepční budování fotovoltaických elektráren bez
doplňujících akumulačních nádrží přečerpávacích elektráren, nebo jiných akumulátorů elektrické energie může přinést
více starostí, než se při rozhodnutí o jejich budování předpokládalo.
Tyto a další problémy analyzovali účastníci ve svých příspěvcích a hledali odpovědi na otázky, které jejich regiony
zajímají.
Je mně ctí poděkovat nejen všem akademickým pracovníků, recenzentům za jejich práci, ale také vědeckému výboru
konference a organizačnímu výboru konference za vynikající práci.
Oldřich Kratochvíl
h. prof., Ing., Ph.D., CSc., Dr.h.c., MBA
rektor EPI, s.r.o.
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VIII. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2012
EPI, s.r.o., Kunovice, Česká republika, 20. leden, 2012.
9
10
NIEKOĽKO POZNÁMOK K VÝUČBE IKT A PRÍPRAVE PRE ZNALOSTNÚ SPOLOČNOSŤ
V 21. STOROČÍ
Július Alcnauer
Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave
Institute of Social Sciences and Health of the Bl. P. P. Gojdič in Prešov
St. Elisabeth College of Health and Social Work Bratislava
Abstrakt: Článok sa zameriava na vybrané dôsledky používania nových IKT technológií. Kritizuje
izolovaný pohľad na technológie a výučbu ovládania programov. Upozorňuje na rozpory medzi klasickým
ponímaním duševného vlastníctva a novými možnosťami šírenia informácií. Navrhuje sústrediť sa na
dôsledky zmien a nevýhody vyplývajúce z využívania IKT technológií. Ponúka východisko pre inováciu
informatického vzdelávania.
Abstract: The paper focuses on the selected consequences of the use of ICT. It critically evaluates the
isolated view of technologies and of teaching mastering programmes. It also pinpoints the contradiction
between the classical view of intellectual property and new possibilities of information dissemination.
Next, it suggests focusing on the impact of changes and on drawbacks arising from the use of ICT. Finally
it offers a foundation for some innovations in IT education.
Kľúčové slová: IKT, znalostná spoločnosť, vzdelávanie, sociálne siete, riziká IKT
Key Words: ICT, knowledge society, education, social networks, threat ICT
ÚVOD
Svet okolo nás sa prudko zmenil. Zmeny sú také rýchle, že si ich možno prestávame všímať a nezamýšľame sa nad ich
dôsledkami. Jeden z bývalých vysokoškolských pedagógov sa vyjadril, že je človekom z minulého storočia. V ňom
prežil väčšinu svojho aktívneho výskumníckeho života a vývoju udalostí a technológií vtedy ešte rozumel. Terajší svet
sa mu javí ako „príliš rýchly“. Transformácia nášho školstva a zmeny obsahu spotrebujú väčšinu tvorivého potenciálu
pedagógov a len časť odborníkov sa hlbšie zamýšľa nad dôsledkami, ktoré prináša aplikácia informačnokomunikačných technológií (IKT) do pedagogického procesu. Najlepšie to vyjadrujú slová popredného slovenského
informatika Ivana Kalaša: „...aká by mala byť úloha učiteľa, čo by mali žiaci a študenti zažiť v škole také, aby boli
dobre pripravení na život o desať, dvadsať, tridsať rokov...“ [1] Je paradoxné, že tieto slová adresoval pred 6 rokmi
deťom, účastníkom detskej univerzity.
Staršia generácia teoretikov pedagogického procesu sa obvykle obmedzí na konštatovanie, že dnes sa máme sústrediť
na kompetencie a zhodnú sa s Mironom Zelinom, podľa ktorého: „Sme svedkami paradoxu, že mladšia generácia, deti
a študenti v tomto čase ovládajú prácu s počítačom, internetom, ale mnohí dospelí nie. Je to zvláštna situácia aj preto,
že tradičný názor na to, že učenie je odovzdávanie poznatkov a skúseností staršej generácie mladšej, tu neplatí celkom.
Človek sa učí nie priamym odovzdávaním poznatkov a skúseností, ale sprostredkovane cez médium, čo vytvára podstatu
virtuality.“ [2] Vďaka počítačom a sieťovým technológiám sa dotýkame virtuality častejšie, než si uvedomujeme.
Problémy, ktoré to prináša sa obvykle dajú veľmi populárne popísať ako hackerstvo, pirátstvo a počítačová kriminalita.
Najlepšie to dokazuje odborná debata o ekonomickej inflácii a pokušení vydávať nekryté peniaze. Istý mladý fyzik sa
opýtal na elektronické bankové prevody peňazí a ich rozsah v globálnom svete. Fyzika je exaktná veda a jeho otázka,
koľko je vlastne peňazí v obehu, ak sa ukrývajú len ako virtuálne čísla v počítačoch, bola zmietnutá zo stola. Po
ukončení oficiálnej časti konferencie dostal pozvanie od ekonómov, aby sa zúčastnil aj na ich budúcom stretnutí.
DÔSLEDKY IKT TECHNOLÓGIÍ V 21. STOROČÍ
Pri analýze akreditovaných študijných programov sa často stretávame so zúženým chápaním IKT. Príprava netechnicky
zameraných smerov sa sústreďuje na zvládnutie základných počítačových programov. Obvykle sa rozšíri a upevní práca
s kancelárskym balíkom MS Office a základné zručnosti vo využívaní internetu vrátane vymenúvania hlavných rizík.
Niektorí odborníci to pejoratívne nazývajú, že sa vyučuje ovládanie vybraných programov. Ak si všimneme overovanie
získaných vedomostí, môžeme ho smelo prirovnať k preskúšaniu obsluhy cestného stroja. Základ prístupu je v
11
pedagogickom myslení 20. storočia. Naučíme sumu vedomostí a zručností. Staršia generácia na základe vlastných
skúseností vie, čo bude potrebné. Takmer absentuje nabádanie k hľadaniu širších súvislostí medzi masovým
používaním počítačov a možnými nežiadúcimi zmenami a rizikami, ktoré nevieme dnes odhadnúť.
Hlboké presvedčenie laickej verejnosti, že je jasné, aký softvér je najvhodnejšie používať, sa premieta do dominancie
jedného operačného systému a súboru kancelárskych programov, ktoré nakupujeme za cenu dominantného výrobcu.
Prehlásenie, ktoré musíme odsúhlasiť pri inštalovaní takmer každého program obsahuje právne korektné zbavenie sa
zodpovednosti výrobcu programu. Poznámka používaná v minulosti, ktorá upozorňovala, že sa tento program nesmie
používať v jadrových elektrárňach a na riadenie letovej prevádzky, nevyvoláva v laickej verejnosti žiadne obavy.
Zvykli sme si, že náš notebook občas môže „zamrznúť”. Pri vývoji nových typov mobilných telefónov sa v súčasnom
období krízy ako prvé škrtajú náklady na dôkladné testovanie výrobkov a ich softvéru. Takmer žiadny rozsiahly
počítačový projekt sa nedokončí za náklady, ktoré naň boli plánované. Životný cyklus programu hovorí o jeho
zastaranosti už v deň dokončenia. Svet virtuálnych technológií, ktorý si okolo seba vytvárame, je nestabilný. Informácie
ukladáme na nosiče, ktoré majú obmedzenú životnosť. Aj seriózne americké inštitúcie sa stretávajú s ťažkosťami a
stratou dát pri požiadavke prečítať svoje tridsať rokov staré počítačové záznamy a digitalizované fotografie. Ak to
porovnáme s dlhovekosťou klasických archívov a ich dostupnosťou, je pochopiteľné tvrdenie, že sme civilizácia, ktorá
po sebe nič nezanechá. V časovom meradle veku egyptských pyramíd sa nás to zdanlivo netýka. Ale pri dĺžke ľudského
života a porovnaní počtu generácií nasadzovaných počítačov, je táto otázka alarmujúca. Nástup a odumieranie
komerčných technológií sa tak zrýchlilo, že za jeden ľudský život sme svedkami objavenia sa a rozvoja novej
technológie a aj jej úplného vymiznutia. (Predstave si svojho pravnuka s videokazetou babičkinej svadby a trvanlivosť
bežných farebných fotografií z minilabu sa ani netestuje.) Pri prieskume názorov na bezpečnosť uchovávania dát na CD
a DVD nosičoch sa študenti málokedy zhodnú na reálnom časovom intervale, po ktorom je potrebné prekopírovanie
záznamov. Vo firemnom ponímaní sa práve obrovská redundancia produkovaných a archivovaných dát javí ako
problém. Firma IBM, ktorá stojí za rozšírením počítačov, ponúka firmám sofistikované produkty na rozbor dát, ich
triedenie pre dlhodobé, strednodobé a krátkodobé archivovanie. Svoje investície do tohto segmentu trhu vie doložiť
presvedčivými údajmi o značných finančných úsporách.
Táto oblasť je doménou technicky orientovaných používateľov. Študent vysokoškolského štúdia by mal dostať
informácie o týchto rizikách a porozumieť aktuálnemu vývoju a ponuke produktov na spoľahlivé archivovanie dát. Z
pohľadu prípravy na život s počítačmi sa nám javí táto oblasť ako často zabezpečená externými dodávateľmi.
SOCIÁLNE SIETE A NÁSTUP VIRTUÁLNEJ KOLABORÁCIE
Druhá oblasť, o ktorej sa v našich školách hovorí len veľmi málo je spojená s rozšírením sociálnych sietí a spoluprácou
používateľov. Digitálna demokracia a digitálna priepasť sú len prvotnými pojmami v tejto problematike. Nástup trendu
výstižne naznačil časopis Time, ktorý 1. januára 2007 ako osobnosť roka označil každého, kto využíva internet a patrí
do informačného veku. Od tejto doby sa hovorí, že používatelia prevzali iniciatívu. Už neurčovali len odborníci, ktorá
služba na internete prežije, ale životaschopnosť služieb určoval záujem a popularita služieb, ako napr. Youtube,
SceondLife a ďalších. Toto naštartovalo éru, ktorú zažívame doteraz.
Čo sa zmenilo? Čím je charakteristická táto zmena? V 20. storočí, keď sme čítali na internete odborný časopis, tak to
predstavovalo pasívne prijímanie informácí. Na reklamu firme postačovala www stránka s e-mailovou adresou. Ak sa
dnes pozrieme na internete na akékoľvek noviny, vždy nájdeme dole tlačidlá Like, Share a môžeme zdieľať náš názor s
ostatnými používateľmi sociálnej siete Facebook. Oba zdanlivo oddelené činnosti sa zlievajú a celý internet sa začína
podobať na Facebook. Veľkí hráči na poli internetového biznisu, napr. GOOGLE, sa snažia napodobniť niektoré
vlastnosti Facebooku. Google+ je len najmarkatnejším prejavom týchto premien. Twitter a jeho dostupnosť cez mobil
poznačili celú súčasnú éru. Schopnosť zorganizovať značné masy obyvateľov, napr. na egyptské demonštrácie, dala
vzniknúť označeniu Twitterové revolúcie. Tento nebezpečný a zdarma dostupný nástroj tvorí popri blogoch zdroj
bezbrehého šírenia názorov na internete. Charlene Li a Josh Bernoff hovoria o spodnej vlne: „... spodná vlna je
spoločenský trend, v ktorom ľudia používajú technológie na získanie toho, čo potrebujú jeden od druhého namiesto
toho, aby ich získali od firiem.“ [3]
Ak sa spoja názory mnohých používateľov a rozbehne sa diskusia napr. na tému kritiky produktu niektorej firmy,
správa sa táto virtuálna spoločnosť ako vlna. Nedá sa zastaviť. Jedným z cieľov súčasného vzdelávania v oblasti
informatiky by malo byť vysvetlenie možných dôsledkov takejto vlny. Mnohé trendy, ktoré v súčanosti sledujeme,
svedčia o tom, že politici, právnici, finančníci v zábavnom priemysle nepochopili potenciál a riziká týchto technológií.
Aktivita sa presúva na bežných používateľov. Redaktor, ktorý prinášal televízne spravodajstvo z vojnovej zóny je
nahradený anonymným miestnym občanom a jeho mobilným telefónom. Táto kombinácia umožňuje prinášať šokujúce
a aktuálne zábery, preniesť ich do sveta internetu. Snaha brániť zverejneniu fotografií, informácií vedie často k tomu, čo
sa nazýva Streisand effect. Jeho vznik je poučný a ilustruje možnosti tejto novej doby: „Pilot a fotograf sa rozhodli
nafotiť pobrežie Kalifornie. Známa speváčka trvala na tom, aby jej vilu odstránili zo záberov. Pozornosť tlače
a rozruch, ktorý tým získala spôsobil, že všetci začali vyhľadávať pohľad na jej vilu a vznikol nový termín Streisand
12
effect. Podobný efekt začínajúci od zverejňovania kritických videozáznamov sa dá objaviť aj pri zverejňovaní
vnútorných pomerov vo firme. Napr. hygienických podmienok pri príprave jedál, či iných sťažnostiach na firmu.“ [4]
Ako uvádzajú Charlene Li a Josh Bernoff – cit.: „To, čo sa stalo týmto firmám, sa stane i vám. Zamestnanci vašej
spoločnosti sa práve teraz rozprávajú o vašej značke na MySpace a možno takým spôsobom, ktorý by ste
neschvaľovali... Lenže tento prúd sa nedá skrotiť. Pochádza z tisícov zdrojov a valí sa tradičným biznisom ako záplava.
A podobne ako záplava, nedá sa zastaviť na nijakom mieste. A často sa nedá zastaviť vôbec.“ [3]
Práve pri sledovaní udalostí vo svete, ale aj okolo nás, vidíme nepochopenie rizík, ktoré prinášajú sociálne siete. Pokusy
politikov a právnikov o zákaz toho, či onoho sa stretávajú často s podráždením mládeže. Ich protesty sa len pokúšame
spútať na internete. Možnosti ukázať silu a odstaviť stránku banky, či vlády len naznačujú, že je to ich svet. Boj
názorov staršej generácie s mládežou sa podobá na márne robenie poriadku v mori, kde sa len ťažko vyrovnáme
schopnostiam, ale i počtu vodných živočíchov.
Domnievame sa, že v súčasnosti stojíme pred zmenou paradigmy. V oblasti právneho chápania duševného vlastníctva
sa opierame o predstavy 19. a 20. storočia. Francúzsko prinieslo orientačné prieskumy, ktoré naznačujú nesúlad
prvoplánovej logiky: „ Kto kopíruje, ten len kradne“. Niektoré prieskumy naznačujú, že chronickí sťahovači hudby
z internetu si kupujú viac originálnych nahrávok ako „slušní občania“. Právnici sa pokúšajú postihnúť aj tieto virtuálne
zločiny. Každý, kto si kúpi čisté CD platí napred za to, čo ešte nespáchal. Odvádza drobné percento autorskému zväzu,
drobnú pokutu akoby kupujúci boli už zlodeji.
Je zaujímavé sledovať boj medzi dvoma tábormi v Amerike. Čo dostane prednosť, sloboda internetu a zisky
internetových spoločností, alebo zábavný priemysel a pokusy vyberať poplatky za filmy a hudbu. Právne predpisy
narážajú na klasické chápanie teritoriality. Zákony platia na určitom území, zločin možno spáchať na tomto území a tam
platí aj potrestanie tohto zločinu.
K "exteritorialite" legálna je vlastne len teritorialita. "Locus crimen" teda miesto činu môže byť štátne územie,
veľvyslanectvo či konzulárne územie štátu , loď a lietadlo mimo územia, na mori je to legálne len 20 km t.j. 12
námorných míľ od pobrežnej čiary. Určite sa v blízkej budúcnosti staneme svedkami zásahov odôvodnených
americkými zákonmi aj inom kontinente. Snaha o presadenie tvrdej kontroly. Zvýšenie právomoci colníkov prezrieť
počítač cestujúceho a pod. bude narážať na pocit mladej generácie, že im táto sloboda patrí. Sme svedkami
neprispôsobivosti zákonov, obchodných modelov a celé to pripomína situáciu, keď tvrdíme, že správne knihy sú len tie,
ktoré sú opísané ručne v kláštore. Ale za rohom je možnosť kopírovať a xeroxovať čokoľvek za veľmi nízke ceny.
Spoliehať sa ďalej na predaj môže byť podobné sizyfovskému tlačeniu balvana, ktorý vždy skĺzne a nespráva sa tak,
ako očakávame. Mládež a dnešní anonymous sú možno nové politické strany a hnutia, ktoré predstavujú snahu o
riešenie rozporu 20. a 21. storočia. Čo ak revolta pirátskych strán, ktoré sa už dostali do parlamentov v niektorých
štátoch, predstavuje postoj pre budúcnosť a je to viac, než len mladícka nespokojnosť? Dnešní študenti sú generáciou,
ktorá nezažila svet bez internetu a počítačov. Sú pre nich samozrejmé, ako bola pre nás ceruza, či pero.
ZÁVER
Mladý vysokoškolsky vzdelaný odborník musí mať širší prehľad a chápať súvislosti problémov, ktoré prinášajú nové
technológie. Musíme nájsť model spolupráce pri vzdelávaní, kde sa študent stáva partnerom učiteľa. Informuje ho
o nových veciach a svojich názoroch. Učiteľ by mohol vychovávať a naznačiť riziká, ktoré sa dajú očakávať. Celý
vývoj IKT technológií sa deje v klasickej špirále. Minulé problémy sa vracajú v zdanlivo inej podobe. Prvé počítače
umožňovali pripájať k nim v kanceláriách terminály a pracovať na diaľku. Dnes tak populárny Cloud Computing
predstavuje čosi veľmi podobné v globálnom meradle. Výhody a nevýhody sa postupne objavia a budú podobné ako
pred 50 rokmi. Napr. ak zveríme firme svoje dáta a ona má servre a dátové sklady na americkom kontinente pri prístupe
cez internet to nepredstavuje problém. Čo sa stane v prípade právnych problémov? Prístup k dátam sa bude riadiť
americkými alebo európskymi právnymi predpismi?
Podobné paralely sa núkajú pri pohľade na vývoj v oblasti smartfónov. Viacero operačných systémov, pre každý z nich
sú potrebné iné aplikácie, objavili sa prvé vírusy. Tu môže byť pohľad staršej generácie prínosom aj pre mladých.
Veríme v nápravu vecí a silu dobra. Ak mládež učíme, že zverejnené fotografie sa nedajú jednoducho stiahnuť
z internetu – možno to predstavuje aj nové vševidiace oko 21. storočia. Dôvod prečo byť slušný. Kto opisuje diplomovú
prácu, musí vedieť, že bude zverejnená a globálne prístupná. Podobne rôzne hriechy politikov. Tie sa nepodarí utajiť.
Zastaviť šírenie informácií bude podstatne zložitejšie, ako zhabanie nákladu nepohodlných novín.
Celá budúcnosť bude zložitejšia. Napr. veľký internetový provider v Číne dokázal presmerovať časť internetových dát
cez svoje super výkonné počítače. Vždy sme učili, že internet sa nedá vypnúť. Tu ho naraz dokázali filtrovať. Možno aj
pozmeniť.
Naučiť novú generáciu žiť s počítačmi je asi to najdôležitejšie. Naučiť ich kritickému mysleniu a vystríhať ich pred
13
slepou dôverou v počítačové algoritmy a spoločne skúmať túto nebezpečnú džungľu je úlohou učiteľa budúcnosti. To je
nevyhnutné už dnes. Počítače máme všade okolo nás a často sa tvárime, že nič nehrozí. Na záver malý príklad. V
súčasných autách pri brzdení využívame ABS a ani nerozmýšľame nad tým, že ak prudko dupneme na brzdu, počítač
rozhodne, kedy kolesá brzdia a kedy sa naše brzdenie na krátky okamih preruší, aby sme nedostali šmyk. [4]
LITERATÚRA:
[1]
KALAŠ, I. Prečo je počítač po škole? [online], [cit. 2006-02-03]. Dostupné na internete:
<www.uniba.sk/DUK2004/prednaska02/kalas.htm>.
[2]
ZELINA, M. Teória výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo –
Mladé letá s.r.o, 2004. s. 208
[3]
LI, CHARLENE; BERNOFF, J. Spodná vlna: Bratislava : Eastone Books, 2010. s. 10
[4]
BROŽ, M.; ALCNAUER, J. Základy informatiky. Praha : Vysoká škola obchodní v Praze,
o. p. s. 2011. s. 133
ADRESA:
PaedDr. Július Alcnauer, PhD.
Prostějovská 103
080 01 Prešov
Slovensko
e-mail: [email protected]
14
SKÚSENOSTI S ELEKTRONICKÝMI AUKCIAMI V PIEŠŤANOCH
Denisa Bartošová, Daniela Hricišáková
Kľúčové slová: Mesto Piešťany, verejné obstarávanie, elektronická aukcia
Mesto Piešťany ako verejný obstarávateľ realizuje verejné obstarávanie formou elektronickej aukcie od roku 2007,
pričom zmluva s dodávateľom licencie firmou WELL MANAGEMENT s.r.o. Bojnice bola podpísaná v decembri 2006.
Už prvá e-aukcia nám priniesla finančnú úsporu, za ktorú sme zaplatili ročný prenájom softvéru na realizáciu eaukcie.
Inšpiráciou pre nás bola e-aukcia na Mestskom úrade v Dubnici nad Váhom v roku 2006, ktorú realizoval WELL
MANAGEMENT s.r.o. Bojnice. E-aukcia priniesla neočakávané výsledky šetrenia finančných zdrojov mesta pri
realizácii investičnej akcie. S kolegami sme sa rozhodli, že to skúsime aj v Piešťanoch. E-aukcia získala u nás
priaznivcov nielen z radov vedenia mesta a zamestnancov, ale i poslancov. Dnes máme zavedený systém, ktorý je
založený na verejnom obstarávaní tovarov, služieb a stavebných prác podľa internej smernice a platnej legislatívy, ktorá
sa bohužiaľ často mení a komplikuje osvedčené postupy. V súčasnosti Mesto Piešťany využíva e-aukcie pri obstarávaní
tovarov a služieb nad hodnotu 3 000 € a stavebných prác nad hodnotu 5 000 €.
Ako dlhodobo osvedčený model spolupráce s firmou WELL MANAGEMENT s.r.o. Bojnice je prenájom systému
proe.biz spolu s poradenskými službami. Poradenský servis slúži najmä na odstránenie nedostatkov pri príprave eaukcie (iný pohľad zvonku), rozšírenie okruhu možných dodávateľov, rýchle odstránenie vzniknutého problému počas
e-aukcie, vysoko odborné poradenstvo pred, počas a po e-aukcii zo strany dodávateľa systému.
Za roky 2007 až 2011 sme zrealizovali 124 e-aukcií s finančnou úsporou 932 980,39 €. Najviac finančných
prostriedkov sme ušetrili v prvom roku používania e-aukcie a to vyše 260 000 €. Finančná úspora sa vyčísľuje z
najnižšej ponuky uchádzačov z obálok, t.j.z ponuky keby sa e-aukcie neuskutočnila. Úspory oproti návrhu zo
spracovanej projektovej dokumentácie alebo z návrhu rozpočtu mesta sú oveľa vyššie. Každoročne realizujeme
obstarávanie nasledovných tovarov a služieb: nákup potravín, tonerov, renovácia tonerov, výpočtovej techniky,
xerografického papiera a obálok, kancelárskych potrieb, čistiacich a hygienických prostriedkov, deratizačné služby,
chemická ochrana pagaštanov, nákup zberných nádob na separovaný zber odpadu.
Z investičných akcií sme realizovali e-aukciou rekonštrukcie chodníkov, ciest, budov, kotolní, striech, výstavbu
futbalového ihriska a tribúny, výstavbu cyklistických chodníkov, realizáciu viacúčelových športových zariadení,
výstavbu parkovísk, rekonštrukciu telocvične, rekonštrukciu verejného osvetlenia, výmenu okenných výplní, výmenu
rozvodov teplej vody, elektrorozvodov, rekonštrukciu križovatky, rekonštrukciu sociálnych zariadení a mnohé ďalšie.
Čo je pre nás e-aukcia?
 transparentný proces
 protikorupčný nástroj
 úspora finančných prostriedkov
 kľudný spánok bez rôznych tlakov počas obstarávania • očakávanie
 napätie
 dobrý pocit
 výborná spolupráca s firmou WELL MANAGEMENT s.r.o. Bojnice
Verejné obstarávanie formou e-aukcie považujeme za najtransparentnejší a najhospodárnejší spôsob obstarania tovarov,
služieb a stavebných prác. Doposiaľ sme nezaznamenali žiadne námietky od uchádzačov voči vyhodnoteniu touto
formou obstarávania.
Naše odporúčania:
 „získať“ zamestnancov, vedenie mesta, poslancov
 obstarať e-aukciou sa dá všetko, ale pozor na správne zadefinovanie predmetu obstarávania a prípravu
súťažných podmienok
 vysoká úspora pri investičných akciách (10-30%)
 akékoľvek šetrenie je šetrenie
 inšpirovať sa u tých čo majú skúsenosti
 využitie e- aukcie v samospráve, štátnej správe i podnikateľskom sektore
15
KONTAKT:
RNDr. Denisa Bartošová
prednostka Mestského úradu v Piešťanoch
viceprezidentka Asociácie prednostov úradov miestnej samosprávy
Doc. RNDr. Daniela Hricišáková CSc.
Evropský polytechnický institut, s.r.o.,
Osvobození 699,
686 04 Kunovice
16
SELECTED MEZHODS AND APPROACHES TO THE INDIVIDUAL EMPLOYEES´
MOTIVATION
Zuzana Bodorová
The University of Žilina, Faculty of Operation and Economics of Transport and Communications
Abstract: In this article I focused on selected theoretical approaches and methods of motivation which
respect the individuality of employees. As the motivation of employees is now a very important,
I subordinated the choice of theoretical approaches and methods to their potential application in practice.
I focused on the description of different types of employees and different methods of motivation.
Key words: motivation, personality, personality types.
INTRODUCTION
Currently, when everybody is savings, everywhere are limited financial sources, companiescannot make investments in
development, purchase new equipment etc. for capacity building, development or just sustainment, arethe most
important people. As the company cannot afford to motivate their employees by financial rewards they have to use
other methods of motivation.
Motivation can be divided into intrinsic and extrinsic motivation. The intrinsic motivation can be defined as the selfgenerated factors that influence people to behave in a particular way or to move in a particular direction. [6] Every
manager wishes that his employees were those, who would be the most motivated by intrinsic motivation.Work would
be simplified for managers, they would not have to control and supervise their subordinates, even motivate them.
Offices should be reduced, employees should work from home, and only contact managers if they could not solve the
problem by themselves. The economic situation and employees‘approach to work requires extrinsic motivation. It
includes rewards, praises, promotes as well as punishments. However there is the lack of financial sources currently and
motivation through punishment is not effective over the long term; managers should focus on employees’ personality
and adapt motivation to it.
Managers who are able to identify the personality types of their employees, and on that basis individually motivate
them, are able to better exploit the potential of their employees. When the managers know the personality type of their
employee, they can adapt not only motivation but also management style, work environment, can prepare employees for
changes, allocate them goals best suitable for them, assign them suitable co-workers,. Also it is the way how to reduce
conflicts in the workplace, decrease absences and fluctuation. All these have an impact on creating a pleasant working
environment, where employees would feel good, enjoy the work, would like to go to work, the work would satisfy
them, that will naturally motivate them and they will perform their best. All of these will contribute to an increase of
productivity and profitability.
There are many theoretical approaches how to motivate employees. The question is, which of them is the best to
choose, whichone is the most effective? In the following chapters, I focus on some theoretical approaches, methods and
techniques which can be used in practice.
1. THE EXPECTATION THEORY
Theprinciples of the theory are to estimate the effort which employees give in to fulfilment of the task, to the desired
goal. The employee motivation is dependent on three components: the expectation (if the goal can be met and how
much effort will have to be make), instrumentality (probability of successful fulfilment of the task) and valence
(emotional reaction to the expected benefits). In order for, the employeesaremotivated if all three components are
intrinsically positive. [1]
Porter and Lawler extended the theory by follow. Some of the results themselves act as a reward, they satisfy employee.
These internal rewards act directly motivationally. The effort, which employee put into the achievement of the goal, is
affected by the expected reward. Motivation is also affected by the feedback which is: the likelihood of reward
achievement and the effort invested is influenced by past experience, employee compares compensation with the effort
involved and it is about fairness; expectation that the effort leads to success. [1]
17
It is essential to realize, that all the elements of theory are dependent on the individuality of employees, their character
traits, previous experiences. It is necessary to realize, that what some employees motivate demotivates others.
2. MOTIVATIONAL TYPES OF EMPLOYEES BY HACKHAUSEN
Hackhausen identified two types of employees by the basis of motivational effects. The firs type of employees prevail
belief in the success,which motivates them. Employees outline the long-term realistic goals. They are flexible in
changing the target and have a positive attitude towards the future. The second type of employees is characterized by
fear of a failure and negative attitude toward the future. They reluctantly change their targets, which are extremely low
or high. [2]
In general, too low motivation leads to poor performance. At the same time too high motivation can increase stressful
situations which may result in lower performance. For example, managers should set goals, for the type 2employees,
which are not too risky, so they will not be afraid of failure. At the same time, the managers should reassure them that
the way their work is correct and support them. To the types 1 employee can be given complex and difficult targets,
which will motivate them themselves. [2]
3. MCGREGOR’STHEORY
McGregor focused, in his theory, on human behaviours in the workplace. He divided employees into two types:
 The type X employees do not like work, they take it as a necessary evil, and theyare lazy, try to avoid work.
Employees let themselves to be managed and do not want to be responsible.
 The type Y employees like work;it is a natural part of their lives. They work independently and responsibly,
are capable of independent decision-making. They can solve problems, set goals and achieve them. [3]
The type X employee can be motivated by precisely set targets, the way how to achieve them andby controlof the set
targets. Whereas the work is for them the necessary evil the best way of motivating them is the material reward. [3]
Managers can motivate the types Y employees, by letting them some flexibility, decision-making powers, supporting in
their creativity, develop new proposals, targets which they can implement. The type Y employees are easily motivated
by intangible resources such as praise, gratitude, appreciation of their performance and contribution to the organization
etc. [3]
4. THE EMPLOYEES’MOTIVATION BY REY
I think that dividing employees only to two types is insufficient and too vague. People are not just X or Y, black or
white, but there are many shades of grey. Managers should therefore focus on the different types of personality and
motivation to use "tailor-made" to the type of personality. Of course, this kind of motivation is not possible when the
manager manages a large group of people. But in the majority of Slovak companies teams are not so large that
managers do not know their subordinates and cannot motivate them individually. However the question remains is the
willingness of managers, their attitude towards work and colleagues. Managers should realize that an effective way of
motivation results from the personality and of course affects it.
Motivating employees by type of personality is developing David E. Rey in his book 1001 ways to inspire your
organization, your team and yourself. In his book he defined four types of personality types: power players, team
players, diplomatic players and party players.
TYPE 1 POWER PLAYERS
The power players can be characterized as workaholics, they are career oriented. They perform faithfully their duties,
but they have to be convinced about them, that they are correct and interested to them. They tend to be frustrated easily
when things do not go as they planned. They love when their results are measurable, especially by money. [4]
They have excellent presumption to become leaders. They are good at decisions making, setting goals, looking for ways
to improve, have good logical and creative thinking. They want to be leaders because they want to be independent and
want to do things their own way. They also have problems with authority, are stubborn, supercilious and difficult to
manage. They like commanding and do not respect other people's feelings. Therefore it is difficult to work with them.
[4]
They are highly efficient at work but prefer quantity before quality. For reaching the goal they do not accept weakness,
interfering emotions and personal life to work, they can tell straight, insensitively what they think. They have the gift of
18
speech, but the debate will only embark on matters which they have sufficient knowledge. They do not engage fillings
in conversation and work. Also, they like facts so when managers are negotiating with them, they should be factual and
accurate. [4]
Their weaknesses include insecurity complex, therefore they require understanding from others. They like compliments;
they want to be respected for their performance. Nevertheless, they think they are always right, they do not ask others
for their opinion. In case if it is proven that they did mistake, they put somebody else in the wrong. [4]
Based on their nature it is very easy to motivate them. They are task oriented. The goals should be described clearly,
briefly, logically and concisely to them. However, those goals have to be motivated, interesting and challengeable for
them. They will be even more zealous if manager offer them a management post for example in a team and financial
reward. When it is not possible to give them management positions or financial rewards, managers should motivate
them by praise, praise especially their abilities, ask them on their opinion, and appreciate them.
It is very important to create mutual respect between boss and subordinate. Subordinate type 1 will be respected only if
the manager will have the respect from others. Mutual respect is so important because, as previously was mentioned, the
types 1 think that they still have the truth and do not like when someone else meddle in their internal affairs. To keep
the respect, manager should use authoritarian approach and must be decisive.
As they do not like emotions neither conversation should be emotional, because manager will lose their respect. Targets
have to be set logically and briefly. The manager has to have always ready logical argues and have prepared facts on
proposed questions. Brevity is important because the type 1 employees are not good listeners and they hear only what
suits them and they want to hear.
TYPE 2 TEAM PLAYERS
For the team players is characterized that they want to make others happy, they want to help them. They do it therefore
because they want to be appreciated, other people thank them, listen to them and like them. It is important for them that
other colleagues thank them for everything good they done. They have a strong sense of integrity. Therefore, type 2 is
easiest to work with. They are loyal only if they believe their colleagues. They prefer the interests of others before their
own. Their behaviour is more emotional than logical even if they do logical, strategic decisions but they are influenced
by emotions. When they discuss, they listen carefully their colleagues’ opinions, then they modify their own opinion to
make everybody happy. They are high-principled, which can lead to situations when they refused to cooperate with
people who do not like, or on projects which they are not intrinsically identified. [4]
The type 2 employees accept corporate policy, authority, and have high work ethics and prefer to work hard as they
should goof off. They are creative and like projects where they can use their talent. They like to develop creative and
friendly working environment by themselves. As it is important for them to be praised for their work performed, types 2
are constantly looking for opportunities where they can apply their talent and like to take challenges as complex
projects. [4]
Because they have too high expectations and simultaneously they are perfectionists, often they are unhappy because
their expectations cannot be met. Their colleagues do not like when they check them, that they have everything in order
without error, even though the team players are doing it in good faith. As they are afraid of everything, if everything is
correct, it is difficult for them to work in stressful situations. Emotional involvement and guilt may prevent them from
finishing the task on time. [4]
The easiest and cheapest way how to motivate the type 2 employees is thank them and appreciate their performance,
benefits and approach. They appreciate if they receive some kind of award, which can be hung on the wall in their
office.
The type 2 employees are afraid of failure; therefore good way of motivation is convince them that failure is sometimes
good. As they involve feelings to everything and feel responsible for everything they have to be convince that
everything is not their fault. At the same time the team players need safe working environment, it has to be created for
them and they have to be constantly reassured about it. In less stressful environment with plenty of time they will fully
develop their creative abilities.
The managers have to develop the type’s 2 respect and trust. In communication manager should be emotional, be
friendly, sincere, sensitive. The types 2 appreciate that and will be able to work better.
19
TYPE 3 DIPLOMATIC PLAYERS
The types 3, as the name suggests, will do everything possible to avoid conflicts. They like environment without
conflict with the team consensus. They are characterized by silence, but also the independence, stubbornness, liabilities
resistance, especially when things do not go according to their ideas. They do not like when somebody control them,
they like to do things their own way. Once the control is too much, they can get pretty much angry. They require respect
and stand up against anyone who does not respect them. [4]
To resolve conflicts they use diplomacy. It is easy to cooperate with them in the team, they are open to learning from
others, encourage teamwork, accept others members opinions. However, they do not say their opinion by themselves
unless they are not asked. They easily adapt to new working conditions and have a balanced personality, are tolerant,
patient. They have a natural gentle nature; co-workers believe them and respect them. They are also open to change
their own behaviour if they are convinced that this will help them achieve the goal. Also they emphasize and respect the
needs of others. They respect the superiors and the principles and rules of the company. They work well in stressful
situations. [4]
The diplomatic players like day dreaming so they often miss deadlines and are unproductive. They do not like change
because they are lazy and often overlooked opportunities, or some improvements beneficial for the company. They are
reluctant to set goals because they fear of rejection, defeat, do not like risk, do not like to be responsible for the decision
making process because they are unsure of themselves. But once they set the goal, which they are convinced that it can
be met, they will do everything possible to achieve it. However, if they find the better goal they focus on it and let the
old one way. Therefore, it is better when they are in a position as subordinates than in a position of manager or leader.
[4]
As they refuse confrontation, they make a lot effort to avoid conflicts. This behaviour can be misappropriated and
therefore they can be manipulated. They do not trust everybody; they trust colleagues when they deserve it. [4]
It is very difficult to motivate the diplomatic players because they operate on a self-serving power base so subtle, it is
difficult to determine whether they manipulate or are manipulated. [4]
Because they like day dreaming and are lazy, it is necessary to motivate them by setting goals which they are convinced
that they can meet. However, if managers have set several goals they must determine their priority. At the same time
managers have to control whether the goals are being met and if not they have to lend a hand if it is necessary. In order
to managers are able to motivate them, they have to gain their trust and accept their individuality. Once managers gain
their trust, they have to listen carefully to their problems and reasons why they cannot do their work. The diplomatic
players get easily upset by external influences. Managers have to listen carefully why they are upset and then they can
direct them strongly and directly to their duties.
TYPE 4 PARTY PLAYERS
As the name implies, the party players consider life as a big party where they are at the centre. They are optimistic,
friendly, social relationships are very important for them. Popularity is important for them and therefore they try to be
friendly. Their aim is to be the centre of attention and need to be constantly praised. At the same time they are afraid of
losing popularity, therefore they do everything possible to do not lose it. Usually they are at the centre of attention;
people like to be around them, because they are enthusiastic. They enjoy life, are positive, charismatic, people
connectors, socially connect employees. They transmit their positive energy to others and inspire them. They can
energize colleagues to improve their performance and achieve the goals. They like to present their opinions and accept
the others points of views. [4]
The party players can be easily bored, and therefore they seek action, adventure, and often change jobs. Because they
love adventures are not afraid to make risky decisions, looking for opportunities. However, they do not like details,
emotional issues, and then they quickly retreat. As they focus more on entertainment, they cannot be defined as
workaholic rather the opposite. Also, instead of achieving the depth and nature they rather chose easy way. They talk
more about what they do, in fact, than they do. [4]
They are enthusiastic with each new project, so they start a lot of them but at least they finish. They do not like pressure
and responsibility. If something is screwed up they blame others. If problems are not solved quickly they become
frustrated. They believe to everyone, they are naive, easily manipulated, they are easily abused. [4]
When they are at the centre of attention and constantly praised it is easy to motivate them. Managers can make them
party, invite them for lunch, and praise them in front of colleagues. As the party players like change but do not like
strive too much, it is necessary to convince them that the effort will bring them success to them in front of colleagues,
company, praise on the Christmas party etc. They can be motivated by short-term goals and projects and even they are
20
interesting for them, the party players will work incredibly hard. Managers cannot forget to control the party players’
deadlines!
The managers should communicate with them friendly, positive and not too serious. The managers have to let themtalk,
present their views, ideas and requirements.
5. THE COLOUR CODE AND REY METHODOLOGY
In the book The Colour Code, Taylor Hartmandivided the personality types into four colours: red, blue, white, yellow.
The following table lists the individual types of motivation:
These are the power wielders. Power, the ability to move from point A to point B, and get
things done is what motivates and drives these people. They bring great gifts of vision and
Red personalities
leadership and generally are responsible, decisive, proactive and assertive.
These are the do-gooders. Intimacy, connecting, creating quality relationships and having
purpose is what motivates and drives these people. They bring great gifts of quality and
Blue personalities
service and are generally loyal, sincere and thoughtful.
These are the peacekeepers. Peace, or the absence of conflict, is what motivates and drives
these people. They bring great gifts of clarity and tolerance and are generally kind, adaptable,
White personalities
good listeners.
These are the fun lovers. Fun, or the joy of doing something fun just for the sake of doing it,
is what motivates and drives these people. They bring great gifts of enthusiasm, optimism and
Yellow personalities
are generally charismatic, spontaneous, and sociable.
Source: http://www.mrharris.us/Focus/colorcode/colorcodepdf.pdf
Also it is possible to divide the individual personality types to sub-categories ergo colour shades. This achieves more
detailed employees’ identification and specification their motivation.
Comparing the Hartman’s and Rey’s approach, there are clearly visible common features of personality types and
motivation methods. It is only up to manager which approach he will choose and suits him better.
6. METHOD OF DETERMINING PERSONALITY TYPE
The question is how the managers can allocate the personality types to individual employees. Currently, in selection
processes are used psychological tests. In cases, when employees had been hired without the psychological tests, the
manager can ask employees to carry them out. I think that if the psychological tests make already hired employee, they
are more truth full than those performed during the interview. Because the applicants try to look at their best during the
interview, adapt their answers to the specific position requirements. The capable managers can also determine the
personalitytype based on the description of personality types, as described above, which they compare with
employees’character and behaviour.
Managers can use, to determine the employee’s personality type different models. Currently is commonly used “The big
five model”, that describes the five factors of personality:
Low score- reserved and shy in company, able to concentrate on long tasks, prefers a calm
environment,dislikes the limelight and attention, inhibited and somewhat reluctant in teams,
not a natural communicator, deliberate, and reflects on things, lacks spontaneity. High scoreExtraversion
open and talkative, competitive, enthusiastic and persuasive, enjoys a fast pace and variety at
work, gregarious, socially active and energetic, can be impulsive or indiscreet, needs praise,
enjoys attention, can lack concentration in routine or long tasks.
Low score- unsure of self, hesitant, checks with superiors, prone to anxiety under pressure,
dislikes making bigimportant decisions, not ambitious, somewhat pessimistic, concerned by
change or the unexpected, may be temperamental, low emotional control, nervous presenting
Confidence
self or own ideas. High score- relaxed, calm under pressure, high self-esteem, decisive,
asserts him/herself, optimistic, enjoys taking lead, resilient to pressure, copes with the
unexpected, enjoys autonomy, ambitious.
Low score-flexible and informal approach to work , multi-task , not detail conscious expedient, prefers 'big picture' - strategic, less committed to formal tasks, works well in a
chaotic environment, dislikes paper work - unstructured. High score- structured approach to
Detail-Conscious
work, quality-conscious and detailed, plans and forecasts - organised, reliable and efficient,
persevering and dutiful, committed to the job - striving, keen to achieve goals.
21
Tough-Minded
Conforming
Low score- empathetic and consensus oriented, enjoys team participation, tolerant of others,
seen as kind and generous, patient and democratic with others, can find disciplining others
difficult, can be seen as too soft or submissive, naturally democratic management style. High
score- self-reliant and independent – pushy, not a natural team player – dominant, goal
oriented - tough and determined, capable of dealing with 'office politics', drives through
obstacles, somewhat impatient with weaker colleagues, able to make unpopular decisions,
autocratic management style.
Low score- finds routines and systems constricting, enjoys challenging the status quo,
champions change - accepts risks, idealistic, with a variety of interests, creative thinker and
problem solver, unconventional and intellectual, thinks on feet, improvises. High scorefollow rules and procedures, risk-averse and cautious of change, adapts rather than creates
new approaches, conservative and serious, obedient to corporate methodology, practical and
down to earth, adheres to guidelines and systems.
Source: http://www.businessballs.com/personalitystylesmodels.htm#the_big_five_factors_personality_OCEAN
Based on the position on the scale on each category, manager can identify the personality type of each employee.
In big international corporations, managers do not have to do surveys and evaluate subordinates themselves. The trend
is to hire a company or a specialist, in better case the specialist is part of the HR department, to test the employees and
provide necessary data for managers to improve motivation, communication, working environment and relationships.
CONCLUSION
Theories and approaches suggest ways how to motivate employees. It is essential that managers do not follow just one
theory or approach but combine them. In this article, I tried to show some approaches of motivating employees that
managers can use in practice. The main focus was on individual differences of employees. In order to motivation will be
successful, it is necessary (if it is practically possible) to motivate employees individually by selected methods and
ways of motivation suitable especially for them. In this type of management, high demands are placed on managers,
whose natural abilities should be to identify individual temperaments and the personality traits of employees and
subsequently incorporated employees to the various types of personalities, and motivate them appropriately.
LITERATURE:
[1]
BERRYOVÁ, L. 2009: Psychology at Work: An introduction to industrial & Organizational psychology,Pegas,
[2]
http://kiwiki.fmtnuni.sk/mediawiki/index.php/Motivácia_zamestnancov_k_práci_(výkonu)_a_ku_kvalite
[3]
http://www.accel-team.com/human_relations/hrels_03_mcgregor.html
[4]
REY, D. 1998: 1001 ways to inspire your organization, your team and yourself, The Career Press
[5]
http://www.mrharris.us/Focus/colorcode/colorcodepdf.p
[6]
ARMSTRONG, M. 2006: Humanresourcemanagementpractice. KoganPagelimited
[7]
http://www.businessballs.com/personalitystylesmodels.htm#the_big_five_factors_personality_OCEAN
ADRESS:
Zuzana Bodorová
The University of Žilina,
Faculty of Operation and Economics of Transport and Communications
Čajakova 7,
010 01 Žilina,
Tel: 0907 408 885,
E-mail: [email protected]
22
INOVÁCIE AKO FAKTOR ROZVOJA EKONOMIKY
Michal Culek, Jozef Strišš
Evropský polytechnický institut, s. r. o. Kunovice
Resumé: Príspevok charakterizuje inovačné procesy z pohľadu rozvoja ekonomiky. Okrem základného
členenia inovácií a ich vymedzenia sa zaoberá ekonomickými cieľmi inovácií, inováciami v službách
a základným modelom inovačného procesu.
Kľúčové slová: Inovácie, inovačný proces, technická inovácia, netechnická inovácia, inovácia v službách
TEORETICKÉ VYMEDZENIE INOVÁCIÍ1
Inovácia je riadený proces generovania, prenosu a implementácie nápadov do praktickej aplikácie, ktorá vyvolá
skokovú kvalitatívnu zmenu a zákazník ju ocení ako novú pridanú hodnotu, za ktorú je ochotný zaplatiť. Kreativita sa
zaoberá generovaním nových nápadov. Inovácia rozširuje kreativitu o implementáciu týchto nápadov. Veda a výskum
menia peniaze na znalosti a inovácie premieňajú znalosti na peniaze.2
Obrázok č. 1 Pyramída inovácií3
Za zakladateľa ekonomického smeru zameraného na skúmanie inovácií a inovačného procesu je považovaný J. A.
Schumpeter. V práci Teória hospodárskeho rozvoja nehovorí ešte o inováciách, ale o nových kombináciách
vývojových zmien. Tieto kombinácie vychádzajú hlavne zo zmien vo výrobe a zmien na trhu. Charakterizuje päť
typických zmien:
 používanie novej výrobnej techniky, výrobných procesov alebo obchodného zabezpečenia výroby,
 zavádzanie nových výrobkov, resp. pôvodných s novými vlastnosťami,
 používanie nových surovín,
 zmeny v organizácii výroby a jej zabezpečení,
 otváranie nových trhov.
Neskôr tento autor používa pojem inovácia a chápe ňou nasledujúce zmeny:
 uvedenie nového výrobku na trh, ktorý sa podstatne líši od iných na trhu,
 zavedenie novej výrobnej techniky, nových výrobných procesov,
 používanie nových surovín,
 zmeny v organizácii výroby a jej zabezpečovania,
 otvorenie nových trhov.
Kubičková, V., Benešová, D.: Inovácie v službách. 2007.
http://www.ipaslovakia.sk/Default.aspx?id=18&sub_id=161&pos=1
3
www.InnovationMain.com
1
2
23
DRUH INOVÁCIE
OBMIEŇANIE
OBSAH INOVÁCIE
Zdôraznenie,
či
potlačenie
charakteristických čŕt produktu
VEĽKOSŤ BALENIA
Zmena objemu, počtu alebo frekvencie
použitia
DRUHY BALENIA
Modifikácia obalu z hľadiska materiálu
alebo tovaru
DESIGN
úprava)
Modifikácia vonkajších úprav vzhľadom
k životnému štýlu
(vonkajšia
DOPLŇUJÚCE
PRVKY
Obohatenie produktu o doplnkové zložky
alebo služby
UĽAHČENIE
NÁKUPU
Uľahčenie
nákupného
spotrebiteľa
procesu
pre












EFEKTY NA TRHU
rozšírenie cieľovej skupiny,
schopnosť lepšie obslúžiť konkrétne segmenty.
zvýšenie počtu príležitostí pre spotrebu.
schopnosť lepšie obslúžiť konkrétne segmenty
alebo subsegmenty,
rozšírenie výrobkovej kategórie (rady).
transformácia potenciálnych zákazníkov
v skutočných,
maximálne preniknutie produktu na trh.
Tabuľka č. 1 Prístupy k vývoju nových produktov4
Inovácie sa nachádzajú v centre ekonomickej zmeny. Povedané slovami Schumpetera, „radikálne“ inovácie formujú
veľké zmeny vo svete, zatiaľ čo „prírastkové“ inovácie uskutočňujú proces zmeny postupne.
Problematika inovácií je spojená s prácou akademika Valentu. Vysvetľuje pojem inovácia ako „zmenu v pôvodnej
štruktúre výrobného organizmu, ako prechod k novému stavu jeho vnútornej štruktúry“. Teóriu inovácií vníma ako
teóriu cieľavedomých zmien spoločenskej reprodukcie, ktorá predstavuje „teoretický odraz štruktúry a celistvosti
procesu rozvoja ľudského poznania a jeho využitia v praxi vo všetkých úrovniach a formách podnikania“. Za predmet
zmien v štruktúre výrobného organizmu považuje nasledujúce prvky výroby a vzájomné vzťahy medzi nimi:
 kvalifikácia pracovníkov,
 pracovné predmety,
 pracovné prostriedky,
 vzťahy vzájomného technologického pôsobenia,
 vzťahy, ktorými sa určujú pracovnému predmetu určité konkrétne tvary podľa konštrukcie vyrábaného
výrobku,
 organizačné vzťahy,
 iné činitele, napr. pracovné prostredie.
Uvedené teórie uvažujú o inováciách výrobkov, výrobných procesov a vzťahov, ktoré vznikajú v týchto podmienkach.
Neriešia problematiku inovácie v podmienkach produkcie nehmotných statkov. Súvisí to so zameraním ekonomickej
teórie i praxe industriálnej spoločnosti, v ktorej vznikli. Nástupom „spoločnosti služieb“ vznikla potreba identifikovať
všetky ekonomické javy súvisiace s realizáciou produkcie a spotreby služieb, inovácie produktov a procesov
nevnímajúc.
Zelený dokument Európskej komisie o inovácii vysvetľuje inováciu ako:
 obnovovanie a zvyšovanie rozsahu výrobkov a služieb a príslušných trhov,
 vznik nových metód produkcie, zásobovania a distribúcie,
 uvádzanie zmien do manažmentu, organizácie práce a pracovných podmienok a do skúseností pracovnej sily.
Veľká ekonomická encyklopédia charakterizuje inováciu ako „kreatívny proces, v ktorom sa kombinujú dve alebo viac
vecí novým spôsobom, so zámerom vyrobiť jedinečnú vec; komplexná zostava aktivít od nových ideí až po ich
zavedenie do praxe; invencia a implementácia nových nápadov; celkom nová myšlienka, koncept alebo idea“. Ďalej
rozlišuje medzi skutočnou a odvodenou inováciou. Skutočná inovácia je pôvodný nový výrobok, ktorý uspokojuje
existujúce potreby prvýkrát alebo dokonca ich len vytvára (nové potreby). Sú väčšinou vyvolávané novými objavmi
technického charakteru, majú určitú hodnotu vzácnosti. Odvodené inovácie súvisia so skutočnosťou, že s nasýtenosťou
trhu produktmi je potrebné hľadať nové alebo zlepšené uspokojenie potrieb.
..............................................................................................................................................................................................
Súčasné teórie manažmentu podniku ponúkajú viacero definícií inovácie, pričom akceptujú existenciu produkcie
služby, a zároveň rozdielnosť jej produkcie od produkcie výrobku.
4
Kotler, P.: Inovativní marketing. 2005.
24
Autori Molnár a Dupaľ chápu inováciu ako „každú zmenu v produkte (organizme) – (výrobok, služba, technológia,
organizačná štruktúra atď.) v konkrétnom prípade – v podniku, ktorá smeruje k novému stavu. Predstavuje aktivitu, pri
ktorej nová myšlienka (invencia, námet, nápad) je transformovaná do praktického použitia“.
V ekonomickej teórii sa stretávame s viacerými rozdeleniami inovácií. Tie rozlišujú medzi jednotlivými typmi podľa
rôznych kritérií, napr.:
 kvalita uskutočnenej zmeny,
 kvantita uskutočnenej zmeny,
 fáza reprodukčného procesu, v ktorom zmena pôsobí,
 objekt vplyvu inovácií,
 inovačný zdroj,
 iné.
Metodológia OECD v oblasti inovácií reprezentovaná tzv. Oslo manuálom sa zameriava na stanovenie súboru
ucelených, pokiaľ možno presných definícií rôznych typov inovácií, inovačných činností a tiež inovujúcich podnikov.
Zložitosť inovačného procesu a rozdielov v spôsoboch, ako k nemu dochádza v rôznych typoch podnikov, znamená, že
nie sú vždy možné presne vymedzené definície a je potrebné prijať všeobecne prijateľné vymedzenia.
1. TECHNICKÉ INOVÁCIE PRODUKTOV A PROCESOV (TECHNOLOGICAL PRODUCT AND PROCESS
INNOVATIONS)
TPP zahŕňajú technicky realizované nové produkty a procesy a významné technické zdokonalenia produktov
a spracovania. TPP inovácie boli realizované, ak boli zavedené na trh (inovovaný produkt) alebo použité v procese
produkcie (inovácia spôsobu produkcie). TPP sa týkajú množstva vedeckých, technických, organizačných, finančných
a obchodných činností. TPP inovujúci podnik je ten, ktorý počas skúmania obdobia realizoval nové alebo významne
technicky zdokonalené produkty alebo procesy.
TPP inovácie môžu byť členené podľa produktu a podľa procesu a ďalej podľa stupňa novosti zmien dosiahnutých
v jednotlivých prípadoch.
Technická inovácia produktu môže nadobudnúť dve formy:
 technicky nový produkt,
 technicky zlepšený (zdokonalený) produkt.
Technicky nový produkt je produkt, ktorého technické parametre alebo predpokladané použitie sa významne líšia od
predchádzajúceho produktu. Takéto inovácie môžu zahrnovať úplne novú techniku, môžu byť založené na kombinácii
existujúcich techník pre nové použitie alebo môžu byť získané uplatnením nových znalostí.
Technicky zlepšený produkt je existujúci produkt, ktorého pôsobnosť bola významne pozdvihnutá na vyššiu úroveň.
Jednoduchý produkt môže byť zdokonalený (so zreteľom na lepšiu účinnosť alebo nižšie náklady) použitím účinnejších
komponentov alebo materiálov, alebo zložitý produkt zostavený z radu integrovaných technických subsystémov môže
byť zlepšený čiastočnými zmenami jedného zo subsystémov.
Technická inovácia procesov je zavedenie technicky nových alebo význame zdokonalených produkčných metód
vrátane metód dodania produktu. Tieto metódy môžu zahrnovať zmeny v zariadení alebo v organizácii produkcie, alebo
v kombinácii týchto zmien, a môžu byť získané využitím nových znalostí. Metódy môžu byť určené na produkciu alebo
distribúciu technicky nových alebo zdokonalených produktov, ktoré nemôžu byť vyprodukované alebo dodané použití
bežných produkčných metód, alebo podstatne zvýšiť hospodárnosť produkcie alebo dodávky existujúcich produktov.
2. NETECHNICKÁ INOVÁCIA
Pokrýva všetky inovačné činnosti, ktoré sú vylúčené z technickej inovácie. To znamená, že zahrnuje všetky inovačné
činnosti firiem, ktoré sa nevzťahujú na zavádzanie technicky nových alebo podstatne zmenených produktov (výrobkov
a služieb), alebo na použitie nových alebo podstatne zmenených procesov. Prevažujúcimi typmi netechnickej inovácie
sú predovšetkým organizačná inovácia a inovácia riadenia.
Medzi hlavné typy organizačnej inovácie a inovácie riadenia sa zaraďujú:
 zavedenie zdokonalených riadiacich techník, napr. TQM, TQS,
 zavedenie významne zmenených organizačných štruktúr,
 uskutočnenie nových alebo podstatne zmenených podnikových stratégií.
25
V práci autorov Čima a Mariaša je uvedené takéto rozlíšenie inovácií:
 Procesné inovácie
Prejavujú sa zefektívnením technologických procesov. Technológia je systém, ktorý určitým spôsobom zjednocuje
prostriedky, procesy a organizáciu firmy (hardvér, softvér a orgvér) s cieľom dosiahnuť požadovanú zmenu,
charakterizuje spôsob vykonania určitých činností. Inovácia technológie a výrobných podmienok môže mať aj charakter
nehmotný, napr. Rast a zmena kvalifikácie ľudského faktora v podnikaní alebo dokonalejší manažment. Racionalizačné
opatrenia sú zamerané na dosiahnutie úspor z rastúcej výroby realizovanej na expandujúcich trhoch. Orientuje sa buď
na nové, alebo zrelé výrobky, na ktoré sa viaže rastúci dopyt.
 Produktové inovácie
Sú zamerané na vytvorenie úplne nových produktov (výrobkov, služieb, informácií) alebo na zvýšenie úrovne
technických a ekonomických parametrov súčasných produktov. Výrobok je pritom chápaný ako integrovaná jednotka
hmotnej podstaty (vecného nositeľa) výrobku a jeho schopnosti uspokojovať určité potreby. Pozitívnu zmenu môžeme
dosiahnuť zmenou parametrov vecného nositeľa (výrobku) alebo zmenou jeho úžitkových vlastností. Najvýznamnejšie
sú však zmeny v úžitkových vlastnostiach výrobku, ktoré dosiahneme zámernými zmenami parametrov vecného
nositeľa. Tieto zmeny sú realizované inovačnými procesmi na základe nových poznatkov vedy, ale tiež využívaním
empirických poznatkov.
Napriek tomu, že uvedené charakteristiky vymedzujú produktovú inováciu ako inováciu výrobku a procesnú inováciu
výhradne v podmienkach výroby, môžeme konštatovať, že uvedené typy inovácií zaznamenávame i v podmienkach
produkcie služieb. Keďže služba má nehmotný charakter, vo väčšine prípadov sa produktová inovácia služby viaže i na
zmenu parametrov vecného nositeľa, ktorý je súčasťou produktového balíka. Produktová inovácia služby znamená však
predovšetkým zmenu jej úžitkových vlastností pre klienta. Môže pritom ísť o absolútnu zmenu týchto vlastností
v prípade úplne novej služby.
Procesná inovácia služieb je častým spôsobom realizácie zmien v podniku služieb. Je sprevádzaná zavádzaním novej
techniky, uplatňovaním nových pracovných a produkčných postupov, skvalitňovaním personálnej práce a pod. Cieľ by
mal byť pritom orientovaný na hľadanie kontinua medzi úsporou nákladov na jednotku produkcie a dosahovaním
vysokej kvality produktu.
Podľa obsahu a pôsobenia inovácií rozlišujeme:
 Elementárnu inováciu - je to každá jednotlivá inovácia, ktorú už nemôžeme ďalej členiť na ďalšie menšie
inovácie. Môže byť charakterizovaná podľa spôsobu pôsobenia ako:
 podnetná inovácia – predstavuje progresívnu zmenu, ktorá iniciuje ďalšie pozitívne zmeny,
 vyvolaná inovácia – vzniká nadväznosťou činností na podnetnú elementárnu inováciu.

Komplexnú inováciu – množina elementárnych podnetných alebo vyvolaných inovácií, ktorá vzniká ich
horizontálnym a vertikálnym zreťazením. Vzťah medzi komplexnou inováciou a elementárnymi inováciami
možno vyjadriť ako vzťah medzi celkom a jeho časťami.
Horizontálne zreťazenie elementárnych inovácií znamená, že určitá podnetná elementárna inovácia určitého stupňa
musí alebo môže byť spojená so súčasným uskutočnením efektívnych elementárnych vyvolaných inovácií ostatných
faktorov produkčnej štruktúry, a to obyčajne inováciou rovnakého stupňa, ako je rád podnetnej elementárnej inovácie,
alebo inováciou nižšieho stupňa.
Vertikálne zreťazenie inovácií znamená, že elementárna vyvolaná inovácia určitého faktora a určitého stupňa môže
alebo musí byť spojená so súčasným uskutočnením inovácií nižších rádov príslušnej produkčnej štruktúry.
Hľadisko obsahu a významnosti inovácií zohľadňuje rozdelenie inovácií na jednotlivé inovačné rády. Určuje
významnosť zmeny existujúceho výrobku, služby prostredníctvom inovovania. Valentovo inovačné spektrum uvádza
spolu 9 inovačných rádov.
1) Inovácia mínus prvého rádu – Degenerácia (DE)
V objekte dochádza k deštrukcií jeho hlavných (originálnych, pôvodných) čŕt (funkcií, charakteristík), objekt stráca
svoju funkčnosť, objavujú sa degeneračné zmeny.
2) Inovácia nultého rádu – Regenerácia (RE)
V štruktúre organizmu (výrobku, služby, podniku) sa uskutočňujú zmeny, ktoré anulujú degeneračný proces a vracajú
objekt do pôvodného stavu.
3) Inovácia prvého rádu – Extenzívne zväčšenie (EZ)
Jednoduché kvantitatívne rozšírenie základných prvkov produktu a rozšírenie ich spoločných väzieb. Tieto inovácie
v porovnaní s ostatnými vyžadujú väčšie investície.
4) Inovácia druhého rádu – Zmena vzťahov (ZV)
26
Reorganizácia vzájomných vzťahov medzi základnými prvkami objektu – jednoduchá zmena usporiadania organizačnej
štruktúry.
5) Inovácia tretieho rádu – Adaptácia kvality (AK)
Reprezentuje kvalitatívnu zmenu, k predstavuje menšie kvalitatívne zmeny v objekte.
6) Inovácia štvrtého rádu – Nový variant (V)
Najednoduchšia kvalitatívna zmena presahujúca adaptačné zmeny. Jedna alebo malé množstvo významných
charakteristík z veľkého celkového množstva sa mení.
7) Inovácia piateho rádu – Nová generácia (G)
Kvalitatívna zmena každého významného prvku – veľké množstvo charakteristík z celkového množstva sa mení.
Koncepcia objektu zostala zachovaná.
8) Inovácia šiesteho rádu – Nový druh (D)
Koncepcia objektu sa mení, princíp zostáva zachovaný.
9) Inovácia siedmeho rádu – Nový rod (R)
Úplná zmena základného princípu výrobku. Nový výrobok je založený na úplne nových princípoch, nepreberá pôvodný
princíp.
Obrázok č. 2 Inovačné rády
Inovačné stupne 1. až 3. rádu autor nazýva „procesnými inováciami“, pretože sú prevažne zviazané s výrobnými
procesmi vo firme. Inovačné stupne 4. až 7. rádu sú prevažne aplikované na výrobkoch, preto ich autor označuje ako
„výrobkové inovácie“.
Každý z uvedených inovačných rádov je rozoznateľný i v podnikoch služieb. V prípade degenerácie môže ísť
o zlyhanie poskytovania služieb vo vzťahu k požiadavkám klienta. Vznikajú stále nové druhy služieb, narastá produkcia
daných služieb i obchod s nimi, čo svedčí o existencii i opodstatnenosti tzv. „produktových inovácií“ v podnikoch
služieb, teda nielen „výrobkových“ v podmienkach výroby. Produktové inovácie služieb môžu byť, samozrejme,
vyvolané výrobkovými inováciami, pretože majú k týmto výrobkom doplnkový charakter. Môže však nastať i opačná
situácia, keď inovovaný, resp. Úplne nový typ služby vyvolá potrebu inovovať výrobok používaný v produkcii služby,
resp. pri jej spotrebe.
Dôvody firmy na zavádzanie zmien by mali byť identifikované prostredníctvom ekonomického cieľa vo vzťahu
k produktom a trhom. Niekoľko cieľov je obvykle významných.
Ekonomické ciele inovácie:
 náhrada zastaraných produktov,
 rozšírenie produktového radu,
 v hlavnej oblasti produktu,
 mimo hlavnej oblasti produktu.
 vývoj ekologicky šetrných produktov,
 udržanie podielu na trhu,
 otvorenie nových trhov,
 v zahraničí,
 zameranie sa na nové tuzemské cieľové skupiny.
 zlepšenie pružnosti produkcie,
27




nižšie náklady produkcie,
 znižovaním mzdových nákladov,
 znižovaním spotreby materiálov,
 znižovaním spotreby energie,
 znižovaním podielu odpadu,
 znižovaním nákladov na dizajn produktu,
 skrátením času nevyhnutného na realizáciu produkcie.
zdokonalenie kvality produktu,
zlepšenie pracovných podmienok,
obmedzenie škôd na životnom prostredí.
Faktory obmedzujúce inovačné činnosti:
 Ekonomické faktory
 riziká, ktoré firma vníma ako extrémne,
 príliš vysoké náklady,
 nedostatok zodpovedajúcich finančných zdrojov,
 príliš dlhé obdobie návratnosti inovácie.

Podnikové faktory
 nedostatočný inovačný potenciál (VaV, dizajn, atď.),
 nedostatok informácií o technike,
 nedostatok informácií o trhoch,
 ťažko kontrolovateľné inovačné výdavky,
 neochota k zmenám vo firme,
 ťažko dostupné externé služby,
 nedostatok príležitostí na kooperáciu.

Iné príčiny
 nedostatok technických možností,
 nedostatočná infraštruktúra,
 absencia potreby inovovať vzhľadom na predchádzajúce inovácie,
 nedostatky v oblasti vlastníckych práv,
 legislatíva, právne normy, predpisy, technické normy, daňový systém,
 zákazníci nereagujú na nové produkty a procesy.
5
INOVÁCIE V SLUŽBÁCH
Sektor služieb sa tradične považoval za sektor s nízkou produktivitou práce a s nízkou úrovňou inovácií. Skúsenosti
posledného desaťročia však dokazujú, že produktivita v službách má rastúcu tendenciu, servisné činnosti sú inovované
a vytvárajú pracovné miesta vyžadujúce a zároveň rozvíjajúce špeciálne, kvalifikované zručnosti a schopnosti
personálu. Obchod so službami narastá, je vystavovaný silnejúcej konkurencii, čo spôsobuje zvýšený tlak na výkony
producentov. Vzrastajúca produktivita podporená investíciami do informačných a komunikačných technológií,
liberalizácia a rozvoj obchodu v službách možno považovať za hlavné faktory výkonnosti sektora služieb.
Charakter inovácií v službách je rozdielny od inovácií vo výrobe. Väčšina inovácií v službách je netechnického
charakteru a zahŕňa zmeny v procesoch a pracovných postupoch.
Sundbo a Gallouj rozlišujú štyri typy inovácií v službách:
 inovácie produktov,
 inovácie procesov,
 organizačné inovácie,
 trhové inovácie.
V rámci kategórie procesných inovácií môžeme rozlišovať medzi zmenami v procesoch produkcie a dodávky služieb.
I keď je zjavná rozdielnosť jednotlivých typov inovácií, je predpoklad, že existujú firmy. Ktoré ich spájajú do jedného.
Vo všeobecnosti produktové, procesné a organizačné inovácie vystupujú spoločne. Inovácie „ad hoc“ predstavované
a vyvolávané spotrebiteľom, môžeme označiť za piaty typ inovácie v službách, ktorý je realizovaný v priamej interakcii
so zákazníkom.
Autori Tether a Hipp ponúkajú takéto rozdelenie inovácií existujúcich v jednotlivých odboroch služieb s rôznym
5
Kubičková, V., Benešová, D.: Inovácie v službách. 2007.
28
zastúpením:
1) inovácia služby (produktu), ktorá má za následok novú alebo významne zdokonalenú službu,
2) inovácia procesu, ktorej dôsledkom je nová alebo podstatne zdokonalená metóda produkcie služby,
3) organizačná inovácia, ktorou sa rozumie významná organizačná zmena.
MODEL INOVAČNÉHO PROCESU
Príprava a postupné uskutočňovanie inovačných zmien sa nazýva inovačný proces. Jeho výsledkom je inovácia, ako
realizovaná, využívaná pozitívna zmena. Úlohou inovačných procesov je cieľavedomé ovplyvňovanie reprodukcie
všetkého podnikania v súlade s rastúcimi potrebami a požiadavkami spotrebiteľa a trhu ako celku.
Inovačný proces je procesom tvorby a šírenia inovácií. Inovačné procesy v podnikateľských činnostiach chápeme ako
realizáciu jednotlivých inovácií alebo ich súborov, ktoré zabezpečujú kvantitatívnu a kvalitatívnu zmenu vo výrobkoch,
službách a štruktúre výrobno – technickej základne so všetkými ekonomickými a spoločenskými súvislosťami.
Inovačné procesy zasahujú hlboko do výrobno- technickej štruktúry podnikateľskej sféry a tým do procesu jej
reprodukcie.
Inovačný proces nie je náhodný. Je riadený konkrétnym projektom alebo programom prepojeným po vertikále
a horizontále realizačnej sféry.
Vo všeobecnej úrovni sa spravidla uvádza päť fáz inovačného procesu (veda, výskum, vývoj, výroba, využitie).
Manažéri zapojení do realizácie inovácií a zmien v organizácii sledujú model zostavený z nasledujúcich šiestich
6
krokov :
1) vnímanie príležitostí na zmenu alebo identifikovanie problému, ktorý je potrebné vyriešiť,
2) diagnostikovanie situácie a generovanie ideí,
3) prezentovanie návrhu a adaptácia zmeny,
4) plánovanie zamerané na prekonanie vzdoru voči zmenám,
5) implementácia stratégie,
6) monitorovanie výsledkov inovácie.
Obrázok č. 3 Model inovačného procesu (vlastné spracovanie)
Každý inovačný proces nemusí byť úspešný. Z mnohých dôvodov môže byť pred skončením prerušený, prípadne
konečná zmena môže byť neuspokojivá. Preto účinok realizácie inovačného procesu možno hodnotiť aj v časovo
7
vzdialenejšom období .
8
KONKURENČNÁ INOVAČNÁ STRATÉGIA
Konkurenčná stratégia definuje, čím chce firma v inováciách konkurovať, čím chce byť jedinečná:
1) konkurovanie rýchlosťou – počet inovácií za určité obdobie úspešne uvedených na trh,
2) konkurovanie efektívnosťou – celkové tržby a ziskovosť zavedených inovácií,
3) konkurovanie múdrosťou – stupeň novosti inovácií voči svetu – svetový patent.
Mariaš, M., Čimo, M.: Inovácie vo firemnej stratégii. 1998.
8
http://www.ipaslovakia.sk/UserFiles/File/ZL/20093%20PI%20Inov%C3%A1cie%20ako%20strategick%C3%BD%20proces.pdf
6
7
29
Obrázok č. 4 Strategická rovina inovácií (vlastné spracovanie)
9
EFEKTÍVNOSŤ INOVÁCIÍ
Kritériami účinnosti uplatnenia inovácií je ich prijatie spotrebiteľmi, prospešnosť a pokrokovosť, ktorými sa prejavujú.
V teórii sa uvádzajú aj ďalšie kritériá, ktoré rozvíjajú predchádzajúce:
 cieľavedomosť,
 dynamickosť,
 účelnosť,
 realizovateľnosť.
Pri hodnotení inovácie musíme zvažovať jej technický, ekonomický, spoločenský, sociálny i ekologický aspekt.
Nemožno tu pracovať s komplexným ukazovateľom, ktorý by obsahoval všetky zmienené aspekty. Metodicky je
vhodnejšie hodnotenie inovácie pomocou špecializovaných ukazovateľov technickej, ekonomickej, spoločenskej,
sociálnej a ekologickej progresívnosti. Tento prístup umožňuje objektívnejšie hodnotiť úroveň inovácií.
Nevyhnutnou podmienkou efektívnosti všetkých inovácií, teda zmien v procese realizácie podnikania, je progresívnosť
a komplexnosť týchto zmien.
Progresívnosť kvalitatívnej inovácie spočíva najmä v tom, že:
 ide o pozitívnu inováciu (z hľadiska príslušného celku, v ktorom sa inovácia uskutočňuje),
 je správne rozhodnuté o stupni podnetnej elementárnej inovácie podľa hĺbky zmeny v porovnaní s pôvodným
stavom,
 je v čo najväčšom súlade s:
 objektívnymi zákonitosťami vývoja podnikania,
 tendenciami vývoja všetkých podnikateľských subjektov, v ktorých sa inovácie uskutočňujú,
 konkrétnymi podmienkami vývoja celej ekonomiky a danej časti, v ktorej sa príslušná inovácia
uskutočňuje.
Komplexnosť inovácie je daná:
1) Možnosťou a schopnosťou absorpcie danej kvalitatívnej inovácie príslušnými podnikateľskými subjektmi:
 z hľadiska vnútorného stavu musí kvalitatívna inovácia s ňou vyvolaná komplexná inovácia nadväzovať na
doterajší vývojový proces a musí umožňovať dosiahnutie vyššieho vývojového stupňa,
 z hľadiska vonkajších vzťahov tohto celku musí podnetná a ňou vyvolaná komplexná inovácia buď riešiť
kvantitatívnu stránku niektorého z vonkajších protikladov (napr. zvyšovať krytie kvantitatívnej potreby
výrobkov), alebo riešiť kvalitatívnu stránku niektorého z vonkajších protikladov (napr. začatím výroby nového
druhu výrobku s potrebnou technicko- ekonomickou úrovňou).
2) Horizontálnym a vertikálnym zreťazením podnetnej kvalitatívnej inovácie a vyvolaných inovácií všetkých faktorov
štruktúry podnikateľského subjektu.
3) Rešpektovaním objektívneho pôsobenia faktora času pri príprave a realizácii určitej komplexnej inovácie pričom je
nevyhnutná:
 príprava určitej komplexnej inovácie vo všetkých nevyhnutných vecných i časových súvislostiach v čo
najkratšom čase,
 správna voľba okamihu začatia realizácie určitej komplexnej inovácie rešpektovaním existencie akčného
rádiusu komplexnej inovácie.
9
30
LITERATÚRA A PRAMENE:
[1]
MARIAŠ, M.; ČIMO, M. Inovácie vo firemnej stratégii. 1998.
[2]
KOTLER, P. Inovativní marketing. 2005.
[3]
KUBIČKOVÁ, V.; BENEŠOVÁ, D. Inovácie v službách. 2007.
[4]
http://www.money.sk/
[5]
http://www.stormware.sk/
KONTAKT NA AUTOROV:
Ing. Michal Culek
Evropský polytechnický institut s. r. o. Kunovice
Osvobození 699
686 04 Kunovice
doc. Ing. Jozef Strišš, CSc.
Evropský polytechnický institut s. r. o. Kunovice
Osvobození 699
686 04 Kunovice
31
32
VÝZNAM CONTROLLINGU V PODNIKOVOM SYSTÉME MANAŽMENTU
Ivana Dlugošová
Stanislava Bíroša 375/10, 014 01 Bytča, Slovenská republika
Abstrakt: Cieľom autorkinho príspevku je rozobrať a poukázať na nezastupiteľnú úlohu controllingu
v podnikovom systéme manažmentu, na potrebu dobrého nastavenia controllingových funkcií, s cieľom
zabezpečenia efektívneho a spoľahlivého riadenia podniku.
Špecifickou a veľmi významnou oblasťou controllingu je personálny controlling, ako strategický nástroj
pre hodnotenia podniku, z pohľadu situácie v oblasti riadenia a rozvoja ľudských zdrojov.
Výkonnosť podniku alebo akumulované výsledky všetkých procesov a činností v podniku, faktory, ktoré
k výkonnosti podniku prispievajú, sú komplexné, avšak dôležité koncepcie. Manažéri merajú a kontrolujú
výkonnosť organizácie a zameriavajú sa na produktivitu organizácie, ako na meradlo účinnosti práce
zamestnancov.
Kľúčové slová: controlling, personálny controlling, výkonnosť, produktivita, efektívnosť.
ÚVOD
Kľúčovou funkciou riadenia každého podniku je systematické sledovanie všetkých procesov, ktoré v jeho štruktúre
prebiehajú a zároveň dosahovaných výsledkov, disponibility zdrojov, kvantity a kvality ľudských zdrojov, stabilizáciu
špičkových zamestnancov, vývoja fluktuácie a iných ukazovateľov a vplyvov, ktoré v pozitívnom alebo negatívnom
smere ovplyvňujú vývoj podniku.
Zmyslom controllingu v podnikovom systéme manažmentu je priebežné zhromažďovanie informácií a poskytovanie ich
pre potreby plánovania a riadenia procesov, pre rozhodovanie, prevenciu rizík a pre ďalšie podnikové a manažérske
funkcie.
Riadenie podniku môže prebiehať efektívne a spoľahlivo len vtedy, keď má dobre nastavené controllingové funkcie.
Controlling je nástrojom riadenia podnikových procesov, na základe ich hodnotenia. Úlohou podnikového systému
controllingu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj systém personálneho controllingu, je získavať informácie potrebné
pre efektívne rozhodovanie. Zahŕňa hodnotenie aktuálneho stavu podnikových procesov, taktiež však plnenie
stanovených cieľov, avšak aj formulovanie výhľadov do budúcna – prognózy.
Controlling musí nepretržite zaisťovať vstupy hodnoverných informácií potrebných pre procesy riadenia. Musí ručiť, že
informácie sú k dispozícií vždy načas, že sú v rámci možnosti úplné, relevantné a v potrebnej miere presné – pravdivé.
Základnou funkciou controllingu je zber informácií – dát, ich spracovanie, analýza, vyhodnocovanie, výber – filtrácia,
evidencia a prezentácia.
Dobre zavedený controlling nie je len informačný systém, neuspokojuje sa s uchovávaním a prezentáciou dát, ale snaží
sa analyzovať a hľadať príčiny zistených problémov, ako sú odchýlky procesov od žiaduceho priebehu, prípadne aj
navrhovať spôsoby ich riešenia. Výstupy z controllingových aktivít predstavujú nenahraditeľný vstup
do manažmentu rizík, taktiež však do rozvoja ľudských zdrojov. [1]
1 OBLASTI CONTROLLINGU
1.1. PODNIKOVÝ MANAŽMENT
Predmetom priebežného hodnotenia má byť v prvom rade samotný podnikový manažment, jeho jednotlivé zložky,
reprezentovaný činnosťou a prínosmi manažérov na jednotlivých úrovniach riadenia podniku. Manažér – riadiaci
pracovník výkonom svojej riadiacej činnosti ovplyvňuje pomerne mnoho ľudí, pôsobí pritom na jednotlivcov, taktiež
však na menšie alebo väčšie pracovné skupiny – tímy. S prihliadnutím na túto skutočnosť, mal by preto najmä vedieť:
 vždy jasne a konkrétne vymedziť ním riadeným pracovníkom zámer a cieľ,
 zreteľne vyjadrovať svoje priania, príkazy, pokyny námety, podnety,
 presne formulovať svoje myšlienky, vecne a zrozumiteľne ich pracovníkom oznamovať,
 rozhodovať aj v zložitých situáciách,
33













akceptovať jednanie pracovníkov, rozumieť im, tolerovať a usmerňovať ich,
poskytovať pracovníkom spätnú väzbu a taktiež ju od nich prijímať a očakávať,
ľahko sa orientovať aj v náročných problémoch,
tvorivo pristupovať k riešeniu odborných a riadiacich situácií,
dobre organizovať a kontrolovať prácu riadených zamestnancov,
pružne reagovať v nových situáciách,
zvládať aj náročnejšiu neuropsychickú záťaž,
jednať v zhode so svojím svedomím, byť dôsledný, čestný a zodpovedný. [2]
Hodnotenie je zdrojom podkladov nutných pre podnikové riadenie a taktiež pre posudzovanie –
verifikáciu:
jednotlivých oblastí – segmentov manažmentu, pričom sa rozlišuje controlling procesný, finančný, personálny
(ľudských zdrojov), logistický, bezpečnostný, zmenový, informačný, znalostný, kvality,
cieľov, stratégií, produktov, zdrojových procesov, vstupov (dodávateľov), výstupov (služieb a výrobkov
vlastnej činnosti),
vykonaných alebo pripravovaných preventívnych a nápravných opatrení,
komunikácie a tokov informácií.
Výstupy z hodnotenia manažmentu majú byť spracované do podrobných stratégií, programov a plánov zabezpečovania
zlepšovania činnosti a výkonnosti organizácie.
Pozornosť controllingu musí byť zameraná aj na externé podmienky, predovšetkým na informačné vstupy
o dodávateľoch, zákazníkoch, trhu a konkurencií. [1]
1.2. PROCESY A ČINNOSTI
Procesy musia byť hodnotené v rámci ich riadenia a zlepšovania a taktiež v rámci širšie orientovaných auditov a analýz,
ktoré môžu byť zamerané na rôzne podnikové funkcie, napríklad na organizačnú štruktúru a s ňou spojenú
systematizáciu funkčných miest alebo na komplexnú analýzu procesných sieti, na analýzu komunikácie a informačných
tokov, identifikáciu silných a slabých stránok v rámci SWOT analýzy rizík a zlyhaní, analýzu zmenového manažmentu.
Globálnym kritériom funkčnosti procesov je spoľahlivosť, efektívnosť, výkonnosť a bezpečnosť. Počiatočným
predpokladom je stanovenie a vyhlásenie merateľných požiadaviek na procesy a kritéria, podľa nich bude následne
posudzované ich plnenie.
Hodnotenie procesov sa zameriava jednak na ich priebehy a výstupy, taktiež však na vstupy – zdroje, dodávateľov
a dodávateľské procesy. Predpokladom hodnotenia procesov je zaistenie ich sledovateľnosti v bežnej prevádzkovej
praxi.
Užitočným zdrojom informácií je dokumentácia procesov. Podnik má mať spracovaný systém (režim, organizáciu)
dokumentovania procesov, ich zmien a výsledkov – výkonových parametrov, faktorov ovplyvňujúcich priebeh
procesov, dát o spoľahlivosti a životnosti zariadení. Veľmi dôležitá je dokumentácia porúch – zlyhaní a výsledkov
poruchových analýz.
Dôležitou súčasťou systému hodnotenia procesov je validácia a schvaľovanie metód a analytických postupov, ktoré sú
v organizácií štandardne používané. Zvláštna pozornosť musí byť týmto postupom hodnotenia venovaná:
 keď dôjde k významným zmenám požiadaviek na procesy alebo zmene vonkajších podmienok,
 pri nemožnosti overovania výsledkov hodnotenia, najmä ak nie je možné priame overovanie výstupného
produktu,
 u bezpečnostne kritických procesov a produktov.
Špecifickými formami
u dodávateľa. [1]
hodnotenia
procesov
sú
analýzy
za
účasti
zákazníka
a validácia
procesov
1.3. ĽUDSKÉ ZDROJE
Riadenie ľudských zdrojov funguje prostredníctvom systému ľudských zdrojov, ktoré logickým a premysleným
spôsobom prepájajú:
 Filozofie ľudských zdrojov popisujúce kľúčové a zastrešujúce hodnoty a základné princípy uplatňovania
v riadení ľudí,
 Stratégie ľudských zdrojov definujúce smer, ktorým chce riadenie ľudských zdrojov ísť,
34




Politiky ľudských zdrojov, čo sú zásady definujúce, ako by mali byť tieto hodnoty, princípy a stratégie
uplatňované a realizované v jednotlivých oblastiach riadenia ľudských zdrojov,
Procesy v oblasti ľudských zdrojov obsahujúce formálne postupy a metódy používané k uskutočňovaniu
strategických plánov a politiky ľudských zdrojov,
Praxe v oblasti ľudských zdrojov zahrňujúce neformálne prístupy používané pri riadení ľudí,
Programy v oblasti ľudských zdrojov umožňujúce, aby sa stratégie, politika a prax v oblasti ľudských zdrojov
realizovali podľa plánov. [3]
Úlohou controllingu v tejto oblasti činnosti podniku je uchovávať informácie:
 o potenciálnych kompetenciách (schopnostiach, znalostiach, zručnostiach) zamestnancov – obecne
pracovníkov, ich silných a slabých stránkach, obecných a špeciálnych postojoch,
 o skutočne vykonávaných činnostiach a ich výsledkoch, o dosahovanej úrovni pracovného výkonu,
spoľahlivosti, presnosti, efektívneho využívania času, poriadku, morálke, pozícií a chovania v pracovnom
tíme, spokojnosti zákazníkov.
Jedným zo základných prostriedkov riadenia ľudských zdrojov je hodnotenie zamestnancov. Okrem toho,
že poskytuje manažérom informácie o prejavovaných a potenciálnych schopnostiach zamestnancov, procesy hodnotenia
sami o sebe sú významným aktivačným stimulom.
Výsledky hodnotenia by preto vždy mali byť k dispozícií nielen nadriadeným zamestnancom, ale taktiež
aj hodnoteným zamestnancom. Vytvára sa tak užitočná spätná väzba o vlastnej pozícií, perspektíve, slabinách
a prednostiach. [1]
Zamestnanci – pracovníci dosahujú spravidla lepšie výsledky a z nich vyplývajúce pozitívne hodnotenie v tom prípade,
ak sú angažovaní, oddaní a motivovaní.
Angažovanosť, oddanosť a motivácia sú spravidla úzko prepojené, avšak keď uvažujeme o tom, ako ovplyvňujú
politiku a prax odmeňovania, je užitočné medzi nimi robiť rozdiely. Ako sa obvykle tvrdí a taktiež ako vyplýva
z definovania angažovanosti, oddanosti a motivácie, tieto sú komplementárne, navzájom sa doplňujúce procesy: sú
vzájomne spojené, vzájomne sa presahujú, či dokonca prekrývajú. Ale taktiež ich možno vzájomne rozlíšiť.
O angažovanosti môžeme hovoriť vtedy, keď ľudí ich práca zaujme a majú o ňu záujem, či ich dokonca vzrušuje a oni
sú pripravení vynakladať dobrovoľne úsilie na to, aby ju urobili.
Oddanosť alebo taktiež niekedy oddanosť organizácie sa týka identifikácie pracovníka s cieľmi a hodnotami
organizácie, túžba patriť k organizácií a ochota v jej záujme vynakladať úsilie.
K motivácií, či taktiež k motivovaniu dochádza vtedy, keď ľudia majú dobre definované ciele a podnikajú kroky, od
ktorých naplnenia očakávajú dosiahnutie týchto cieľov. [4] Personálny controlling je strategickým nástrojom pre
hodnotenie podniku z hľadiska situácie v oblasti riadenia a rozvoja ľudských zdrojov. Jeho úlohou je v prvom rade
sledovať a analyzovať, ako sa v organizácií vyvíjajú personálne ukazovatele. Zároveň musí byť hodnotená účinnosť
nástrojov a postupov riadenia ľudí (projektov v oblasti ľudských zdrojov), najmä z hľadiska toho, ako zodpovedajú
strategickým cieľom organizácie.
Personálny controlling sa nezaoberá len kvantitatívnymi dátami (miera fluktuácie, náklady), ale najmä kvalitatívnymi
(mäkkými) faktormi, ktoré nemôžu byť predmetom merania alebo štatistických rozborov. Controlling v tomto prípade
používa takých postupov akými sú rôzne prieskumy, založené najmä na zhromažďovaní spätnej väzby od zamestnancov
pomocou dotazníkov, rozhovorov a ankiet. V prvom rade sa tu controlling zameriava na systematické hodnotenie role
ľudského činiteľa, vlastníkov procesov, komunikáciu, postupov prideľovania zodpovednosti a právomocí.
Dôležitou súčasťou personálneho controllingu je personálny reporting. Jeho úlohou je zhromažďovať informácie
o personálnych procesoch, vyhodnocovať ich vývoj a dosiahnuté výsledky (personálne ukazovatele) a prevádzať ich do
vhodnej formy správ a výkazov, prípadne počítačových dát. Tieto informácie sú podľa potreby predávané manažmentu
podniku, taktiež však radovým zamestnancom.
Zdrojom informácií a znalostí sú personálne audity, ich cieľom je posúdiť najmä spôsobilosti a rozvojový potenciál
zamestnancov, a to s ohľadom na stanovené ciele a úlohy. Základným predpokladom je zaistenie objektívneho
a nezávislého (nezaujatého) pohľadu. Audity využívajú postupy riadených rozhovorov a pozorovaní v pracovných alebo
modelových situáciách, prípadne doplnené štandardizovanými psychodiagnostickými metódami (testy osobnosti,
schopnosti).
K používaným technikám, ktorých cieľom je eliminovať subjektívnosť každého individuálneho hodnotenia, patrí
napríklad:
35



popis požiadaviek a stanovenie merateľných ukazovateľov ich plnenia (metóda modelovania kompetencií),
využívanie kontrolných zoznamov a klasifikačných stupníc (metóda BARS – Behaviorally Anchored Rating
Scales),
metóda posudzovania zamestnanca prostredníctvom viacerých hodnotiteľov a to ako nadriadenými, taktiež
spolupracovníkmi, podriadenými a ďalšími partnermi, ako sú dodávatelia, zákazníci, pracovníci nadväzujúcich
prevádzok (metóda 3600, HIT – hodnotenie individuálnych dispozícií pre prácu v tímoch).
Podceňovanou a často veľmi dôležitou úlohou controllingu v oblasti ľudských zdrojov je identifikácia problémových
osôb, ktoré môžu byť zdrojom zvýšených rizík. Postupy môžu byť založené napríklad na vyhľadávaní pracovníkov so
zníženou schopnosťou adaptovať sa na pracovné nároky prejavujúce sa nízkou výkonnosťou, nadpriemerným výskytom
chýb, prípadne negatívnym hodnotením od spolupracovníkov. Významnú rolu tu hrajú najmä nežiaduce postoje
založené na nízkej motivácií alebo osobnostné dispozície, brániace nadviazanie hodnotových tímových vzťahov.
Príčinou môžu byť samozrejme aj zdravotné problémy – handikepy (psychické, fyzické) alebo dočasné osobnostné
problémy.
Hodnotenie nesmie mať charakter jednorazových akcií, ktoré skončia vytvorením a založením záznamov, ale má byť vo
vhodných intervaloch opakované, aby bolo priebežne overované, že získané kompetencie naďalej trvajú a
že stále vyhovujú súčasným činnostiam organizácie, ale aj z očakávaných nárokov na pracovné spôsobilosti v súvislosti
s pripravovanými produktmi a kontaktmi.
Potenciálne chyby hodnotenia sa v prvom rade dotýkajú systému hodnotenia a to najmä na:
 nepremyslenej koncepcií hodnotenia,
 nezabezpečení základných cieľov systému hodnotenia,
 zameranie hodnotenia na dielčie aspekty a pozabudnutie požiadaviek celostného poňatia,
 nesprávne, nejasné alebo nejednoznačné kritéria hodnotenia,
 nevhodnú voľbu metód hodnotenia, nedostatočné prispôsobenie podmienkam a okolnostiam, nezvládnuté
problémy s uchovávaním informácií (napríklad pri chovaní v reálnych situáciách),
 nedostatočnú prípravu alebo voľbu hodnotiteľov – nedostatočné schopnosti pre hodnotenie, nevhodné postoje
k samotnému hodnoteniu, taktiež však k hodnoteným pracovníkom,
 nedostatočnú možnosť hodnotených pracovníkov podieľať sa na príprave hodnotenia, čo vedie k nízkej
akceptácií výsledkov,
 nezvládnuté postupy ochrany informácií pred možným zneužitím,
 podcenení formovania priaznivej podnikovej kultúry (posilňovanie sklonov k súťaživosti, závisti,
protekcionizmu, revanšizmu),
 nevhodne stanovené – demotivujúce – pravidlá a prax oznamovania výsledkov hodnotenia. [1]
1.4. RIZIKÁ
V súčasnosti bezpečnosť práce a starostlivosť o zdravie zamestnancov nie je len otázkou naplnenia legislatívnych
požiadaviek ale aj otázkou celkovej kultúry danej firmy. Úlohou manažmentu je riadiť a rozhodovať v otázkach
prosperity danej spoločnosti avšak aj viesť a vychovávať svojich zamestnancov k pocitu spoluzodpovednosti za ich
kvalitnú a bezpečnú prácu. Kultúra bezpečnosti je pojem, ktorý sa zdá síce zrejmý, ale kroky ktoré je potrebné vykonať
na jej efektívne implementovanie do firmy sú značne náročné. „Vnímať“ čo je bezpečné, čo znamená ohrozenie a čo
riziko, ako aj vedieť tieto pojmy konkrétne aplikovať zvyšuje nároky na bezpečnostného technika ako aj ostatných
zamestnancov. Práve bezpečnostný technik vytvára „treciu plochu“ medzi zamestnancami a manažmentom resp. štátom
(z hľadiska legislatívnych požiadaviek) a ak nie je pochopený, najmä z hľadiska právomocí a zodpovedností, nie je
schopný svoju úlohu zvládnuť.
Dôsledky ohrozenia sú priamo závislé na tom, aká je pravdepodobnosť, že sa nežiaduca udalosť stane, a
čo môže spôsobiť ohrozenie, pričom kombinácia týchto vlastností je definovaná ako riziko.
Monitorovanie nežiaducich udalostí a včasná prevencia rizík je ďalšou pre podniky veľmi významnou oblasťou
controllingu.
1.5. TECHNOLÓGIE
Tu je predmetom hodnotenia technické vybavenie, materiálové vstupy a technologické postupy. Hodnotené sú taktiež
procesy ich zaisťovania, kontroly a údržby.
Controlling čerpá z procesov kontroly technického vybavenia a z meraní produktov (priebežná a výstupná kontrola).
Zaoberá sa funkčnosťou technického vybavenia, najmä z hľadiska prevádzkového a bezpečnostného.
K reaktívnemu controllingu pristupuje proaktívne hodnotenie predpokladaného vývoja organizačných, zdrojových
a realizačných procesov, v súvislosti s technologickými inováciami. [1]
36
1.6. PRACOVNÉ PODMIENKY
Pracovné podmienky – predstavujú komplex podmienok, ktoré pôsobia na človeka v pracovnom procese a vplývajú na
efektívny priebeh. Časové podmienky – predstavujú dĺžku a štruktúru pracovného času i účelné striedanie práce a
oddychu v rámci zmeny, pracovného týždňa a roka.
Pracovný režim predstavuje spôsob rozvrhnutia pracovného času – môže byť rovnomerné a nerovnomerné.
Pracovné prostredie – je to časť životného prostredia, kde sa uskutočňujú spoločenské pracovné zaradenia človeka. Na
pracovné prostredie vplývajú:
 fyzikálne faktory – osvetlenie, farebná úprava, hluk, otrasy, čistota ovzdušia,
 sociálno – psychologické faktory – obsah práce, možnosť zvyšovania kvalifikácie a iné.
Táto oblasť controllingu má bezprostredný vplyv na výkonnosť a spoľahlivosť ľudského činiteľa. Controlling poskytuje
podnikovému manažmentu údaje a podnety pre optimalizáciu technických a organizačných podmienok pracovnej
činnosti, taktiež psychosociálnych a motivačných faktorov. [1]
1.7. INFORMAČNÉ TOKY A KOMUNIKÁCIA
Nezavedený alebo zle zavedený informačný a znalostný manažment môže byť zdrojom závažných rizík a veľmi často
tomu aj v podnikovej praxi aj je, napriek tomu,že to tak nemusí byť vnímané. Každá neznalosť, chýbajúca informácia,
môže samozrejme skôr alebo neskôr spôsobiť aj veľmi závažné zlyhanie. Málokedy deficit v podnikových procesoch
má tak bezprostredný a nekompenzovateľný účinok, ako nefungujúce informačné a znalostné procesy.
Predmetom záujmu preto musia byť najmä informácie a znalosti o dielčich chybách a neúspechoch a o znalostných
nedostatkoch, v porovnaní s konkurenciou (benchmarking).
Z vyššie uvedených dôvodov, mimo pozornosť controllingu nesmie zostať funkcia podnikových procesov, ktoré slúžia
k prenosu informácií a znalostí medzi útvarmi a konkrétnymi pracovníkmi. [1]
1.8. ZMENOVÝ MANAŽMENT
Narastajúca turbulencia podnikateľského prostredia v oblasti výstupov (globalizácia trhu, zmena štruktúry a atribútov
dopytu, konkurencia) ako aj v oblasti efektívneho zužitkovania ľudských, informačných, finančných a materiálových
zdrojov (dostupnosť a ich cena), s čoraz väčším dôrazom nútia podniky, aby svoju štruktúru a procesy pružne
prispôsobovali k meniacim sa podmienkam. Pružné prispôsobovanie sa v dnešnej dobe je nutnou podmienkou
úspešnosti každého podniku, ktorý v procese zmien akceptuje:
 čas potrebný na realizáciu zmeny,
 náklady vynaložené na realizáciu zmeny,
 schopnosť súbežnej realizácie zmeny a udržania prípadnej expanzie výkonnosti podniku.
Zmenové procesy so sebou vždy prinášajú riziká. Predpokladom ich úspešného zvládnutia je hodnotenie toho, ako sú
zmeny pripravené, ako sú prijímané dotknutými pracovníkmi, ako sú zohľadňované možné priame a nepriame dopady.
Ďalšou požiadavkou je monitorovanie a vyhodnocovanie priebehu zmenových procesov a ich očakávané a neočakávané
dopady. [1]
1.9. VÝSTUPY (PRODUKTY)
Poslednou z kľúčových oblastí procesného controllingu je hodnotenie výstupov z prevádzkových procesov. Obecne sa
jedná o plnenie cieľov podniku, konkrétne potom produktov (výrobkov a služieb). Vedľa parametrov produktov,
zisťovaných hlavne výstupnou kontrolou, je tu meradlo spokojnosti zákazníkov, prípadne výskyt sťažností a reklamácií.
Východiskom je znalosť a presné určenie požiadaviek na produkty a špecifikácia meraných výstupov. Ďalším krokom
je zaistenie metodických a technických predpokladov.
Z hľadiska rizík je dôležité monitorovanie činností v situáciách, kedy došlo k procesným zlyhaniam, s následkom
vzniku nevyhovujúcich produktov. [1]
ZÁVER
Controlling je súhrn pravidiel (alebo aj podsystém systému riadenia), ktorý pomáha dosiahnutiu podnikových cieľov,
má za úlohu zabrániť prekvapeniam, včas predvídať nebezpečenstvo a podniknúť kroky na jeho elimináciu. Predstavuje
špecifickú formu práce s informáciami, ktorej úlohou nie je procesy riadiť, ale riadiť celý podnik prostredníctvom
informácií o reálnych procesoch. Od pracovníkov controllingu sa teda vyžaduje, aby dobre poznali podnik jednak ako
37
celok a jednak ako súbor všetkých špecifík jeho jednotlivých útvarov. Controlling má pripraviť informácie pre riešenie
plánovacích, rozhodovacích, implementačných a kontrolných úloh. Nemožno ho zamieňať s kontrolou ani s riadením,
nakoľko jeho úlohou nie je len hodnotiť udalosti „po“, ale naopak, predvídať, určovať kurz, ktorý je najvhodnejší na
dosiahnutie cieľa podniku.
Základom podnikového controllingu je preto porovnávanie „plány – skutočnosť“. Pojem „controlling môžeme teda
zhrnúť do niekoľkých bodov:
 podnikový controlling ovláda podnik, má ho pod kontrolou, včas dokáže signalizovať existenčnú krízu a
urobiť patričné opatrenia,
 controlling nie je kontrola,
 controlling predstavuje „držať pod kontrolou”,
 controlling predstavuje aktívne riadenie, t.j. riadenie do budúcnosti,
 controlling predstavuje odborné poradenstvo manažéra.
Skúseností jednoznačne preukazujú, že Podnikové controllingové procesy majú významný vplyv na zamestnancov, na
vykonávanie činností, ich produktivitu, spoľahlivosť a bezpečnosť.
Pri koncipovaní systému hodnotenia a voľbe používaných metód, ale taktiež pri príprave hodnotiteľov, musí byť
kladený dôraz na to, aby systém controllingu bol zdrojom informácií a znalostí.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
1. Monografie
[1]
KRULIŠ, J. 2011. Jak vítězit nad riziky. Aktivní management rizik – nástroj řízení úspěšných firem. 1. vydání.
Praha: LINDE, a.s., 2011. 558 s. ISBN 978-80-7201-835-2.
[2]
BEDRNOVÁ, E., NOVÝ I. a kolektív. Psychologie a sociologie řízení. 3. rozšířené a doplněné vydání. Praha:
MANAGEMENT PRESS, s.r.o., 2007. 798 s. ISBN 978-80-7261-169-0.
[3]
ARMSTRONG, M. 2007. Řízení lidských zdrojů. 10. vydání. Praha: GRADA Publishing, a.s., 2007. 769 s.
ISBN 978-80-247-1407-3.
[4]
ARMSTRONG, M. 2009. Odměňování pracovníků. 1. vydání. Praha: GRADA Publishing, a.s., 2009. 448 s.
ISBN 978-80-247-2890-2.
2. Internetové zdroje
[5]
http://www.google.sk/search?q=monitorovanie+riz%C3%ADk&hl=sk&source=hp&gbv=2&gs_sm=c&gs_upl
=1984l4890l0l15968l6l6l0l0l0l0l328l1422l2-4.1l5l0&oq=monitorovanie+riz%C3%ADk&aq=f&aqi=&aql
(18.01.2012)
[6]
http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/pravo/33167/pracovne-podmienky (18.01.2012)
[7]
http://katedry.fmmi.vsb.cz/639/qmag/mj31-cz.htm (18.01.2012)
[8]
http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/ekonomia/13650/?print=1 (18.01.2012)
ADRESA:
Ing. Ivana Dlugošová
Stanislava Bíroša 375/10,
014 01 Bytča, Slovenská republika,
tel.: +421415521582,
mobil: +421908068045,
e-mail: [email protected]; [email protected]
38
PRACTICAL USE OF MICROECONOMIC THEORIES TO CREATE A BUSINESS PLAN
Juraj Dubovec
Žilinská univerzita v Žiline
Abstract: In the article is described the problem of practical use of microeconomic theories to create a
business plan with the aim of improving connections between theories and practical application of
acquired knowledge. Each student is to create an individual business plan, or selects a company or
institution, he knows. After the lecture, the students are adding to there project the control questions. The
control questions are the feedback element for practical use of microeconomic theories for creating
business plans.
Key words: Project, microeconomics, business plan, control questions
ÚVOD
Ekonómia skúma pozorované konanie ekonomických aktérov pri využívaní obmedzených zdrojov na uspokojovanie
ľudských potrieb a snaží sa analyzovať dôsledky tohto konania na ekonomické javy v hospodárskom systéme.
Ekonómia je vedou o prostriedkoch k dosahovaniu zvolených cieľov nie vedou o voľbe cieľov a neskúma
psychologické udalosti, ktoré predchádzali konaniu (rozhodnutiu). Ľudské konanie je účelové správanie sa na
odstránenie pociťovanej nespokojnosti. Podľa prístupov a cieľov uplatňovaných pri ekonomickej analýze tvoria súčasti
ekonomickej vedy dejiny ekonomického myslenia, ekonómia a národohospodárska politika.
Neschopnosť ekonomického merania nespočíva v nedostatku technických metód ale vyplýva z absencie konštantných
vzťahov (rôzni ľudia hodnotia rovnaké veci rôzne a aj jednotlivé hodnotenie sa mení podľa špecifických podmienok).
Štatistické čísla týkajúce sa ekonomických udalostí sú historické údaje, ktoré hovoria čo sa stalo v neopakovateľnom
historickom prípade. Historickú udalosť nemôžeme popísať bez odkazu na miesto, čas a osobu, ktorej sa týka.
V ekonomickej teórii a zvlášť v mikroekonómii bolo verbálne pojednávanie vysvetľujúce kauzálne vzťahy nahradené
matematickým jazykom operujúcim s malými zmenami, rôznymi krivkami pseudo-štatistických závislostí, analýzou
historických dát a testovaním hypotéz. Z učebníc mikroekonómie sa vytratil pohľad na dynamiku ekonomického
systému. Miesto hľadania odpovede na obsahové otázky, podriadil sa výklad použitým prostriedkom a tým došlo
k strate spojenia medzi teóriou a realitou.
Z pohľadu vnútorného členenia ekonómie rozlišuje moderný prístup dva navzájom úzko previazané okruhy problémov,
označované:
 makroekonómia a
 mikroekonómia.
Sú založené na odlišnom uhle pohľadu, pod ktorým skúmajú hospodárstvo a hospodárske javy a procesy.
Makroekonómia sústreďuje pozornosť na interakcie rozličných častí ekonomiky ako uceleného systému. Stav
ekonomiky charakterizuje pomocou makroagregátov, jej zmeny pomocou priemerných či pomerných ukazovateľov.
Skúma hospodársky kolobeh a jeho poruchy, peňažné toky a vývoj hospodárstva ako celku. Zaoberá sa faktormi
určujúcimi výstup ekonomiky a zamestnanosť, všeobecnou úrovňou cien, celkovým objemom výdavkov a úspor v
ekonomike, súhrnným vývozom a dovozom ako aj vývojom peňažnej masy a ďalších finančných aktív. Zisťuje
spôsoby, ktorými sa zmena v jednej zložke ekonomiky prenáša do jej ostatných zložiek, ako aj mechanizmy, ktorými sa
vyvolaná reakcia ostatných zložiek spätne premieta do tej zložky, v ktorej vznikla pôvodná zmena, pričom ju môže v
určitej miere korigovať.
Mikroekonómia je časť ekonómie, ktorá skúma konanie individuálnych ekonomických aktérov z hľadiska ich
vzájomných vzťahov v reálnom hospodárskom systéme s cieľom pochopiť procesy, ktoré v hospodárskom systéme
vytvárajú dopyt a ponuku na individuálnych trhoch.
Predmetom skúmania mikroekonómie je analýza príčin a dôsledkov konania ekonomických aktérov v prostredí:

domácností, (spotrebitelia) v ktorej sú členovia združení na spoločné hospodárenie, kedy ich konanie
ovplyvňuje stranu „dopytu“ na individuálnych trhoch.
39
Spotrebitelia majú možnosť voľby pri uspokojovaní svojich potrieb (základných, kultúrnych a luxusných), pričom sa
rozhodujú:
 čo kúpiť, čo nekúpiť,
 koľko kúpiť,
 kedy kúpiť,
 kde kúpiť.
Spotrebitelia nemajú schopnosť aktívne sa zorganizovať k spoločnému pôsobeniu na trhu (napr. nekupovaním určitých
výrobkov).

firiem a inštitúcií, kedy rozhodovanie ovplyvňuje stranu „ponuky“ na individuálnych trhoch. Manažéri firiem
a inštitúcií rozhodujú:
 čo produkovať, čo neprodukovať,
 koľko produkovať,
 kedy produkovať,
 kde produkovať,
 pre koho produkovať,
 za čo produkovať,
 ako ovplyvniť rozhodovanie spotrebiteľa.
Manažéri vo firmách a inštitúciách majú schopnosť zorganizovať sa a postupovať na trhu spoločne.
Trh je miesto pre „previerku správnosti“ rozhodnutí jednotlivých aktérov.
CIEĽ PROJEKTU
Po absolvovaní predmetu Mikroekonómia získajú študenti poznatky pre analýzu rozhodovacích procesov
ekonomických aktérov, ktorí v reálnom hospodárskom systéme vytvárajú dopyt a ponuku na individuálnych trhoch.
Vypracovaný projekt v rozsahu ( P1-P15) tvorí súčasť skúšky. Študent preukáže spracovaním projektu praktické
využitie mikroekonomickej teórie. V projekte študenti použijú jednotnú formálnu úpravu podľa zadania. Písomnou
prácou v rozsahu 1 strany na každú sadu kontrolných otázok preukáže študent svoje schopnosti a určitú mieru tvorivosti
pri aplikácii nástrojov mikroekonomickej analýzy na konkrétny podnikateľský zámer. Použitá literatúra a citácie musí
byť v súlade s normou.
ČASŤ I. TEÓRIA SPOTREBITEĽA
P1. úvod do metodológie mikroekonómie
Kontrolne otázky:
 Vytvorte jednoduché modely individuálneho dopytu a ponuky charakteristické pre Váš zámer a zistite čo
spôsobí reakcia na zmeny v dopyte, ponuke a cenová regulácia.
 Aké dáta sú k dispozícii v predchádzajúcom prípade a ako sa zberajú a spracúvajú.
P2. Ekonomickí aktéri
Kontrolne otázky:
 Uveďte príklad uplatnenia podnikateľského konania z Vášho okolia.
 Ktoré zdroje považujete vo Vašom zámere za kľúčové a prečo.
 Ktoré oblasti neurčitosti môžete využiť pre ciele Vášho projektu.
 Ktoré faktory ovplyvňujú preferencie Vašich budúcich zákazníkov.
P3. Rozhodovanie ekonomických aktérov
Kontrolne otázky:
 Vytvorte rozhodovací postup Vášho dôležitého rozhodnutia.
 Ako ovplyvnila asymetria informácii Vaše konkrétne rozhodnutie.
 Uveďte príklad rozhodnutia, kedy ste integrovali informácie a poučili sa zo skúseností.
P4. Vplyv prostredia na konanie ekonomických aktérov
Kontrolne otázky:
 Vyberte z tlače rozhodnutie manažmentu, ktoré by sa dalo uviesť ako príklad Weber–Fechnerovho zákona.
 Aký typ statkov (tovarov a služieb) by ste prezentovali v podnikateľskom zámere..
 Vytvorte model a odhadnite cenovú elasticitu vybraných zákazníkov Vášho podniku.
40



Ako je Váš podnik integrovaný do siete a aké sú základné vlastnosti tejto siete.
Ako vytvoriť z vybraného produktu sieťový produkt.
Zamyslite sa nad spôsobom rozvoja Vášho sociálneho kapitálu v podniku.
P5. RACIONáLNA VOľBA
Kontrolne otázky:
 Ktoré atribúty v úžitkovej funkcii sú dôležité pre Vašich zákazníkov.
 Ktoré komplementárne produkty by zvýšili Vaše tržby.
 Odhadnite mieru substitúcie pri rozhodovaní Vašich zákazníkov.
 Aký je substitučný a príjmový efekt zmeny ceny pre Vašich zákazníkov.
P6. Altruistické rozhodovanie
Kontrolne otázky:
 Ktoré činnosti podporujúce altruizmus sú realizované vo Vašom podnikateľskom zámere a čo je ich cieľom.
 Aké darčeky by dostávali od Vašej firmy zamestnanci a zákazníci.
 Popíšte ako sa dá zvýšiť altruizmom predaj statkov a sociálny kapitál firmy.
P7. Úvod do Teórie hier
Kontrolne otázky:
 Ako sa dá eliminovať podvádzanie, ak zákazníci použijú stratégiu pre jednorazovú dilemu väzňa.
 Aké by ste navrhli opatrenia zo strany podniku aby ste zlepšili svoju pozíciu na trhu pri opakovanej dileme
väzňa.
P8. Ovplyvňovanie Spotrebiteľovho rozhodovania
Kontrolne otázky:
 Kde a akým spôsobom budú najčastejšie získavať informácie Vaši zákazníci.
 Akým spôsobom by ste zisťovali preferencie.
 Aká je úloha reklamy pri ovplyvňovaní spotrebiteľa pri nákupe produktov Vášho podniku.
 Ako by ste využili „módnu vlnu“ pri predaji Vášho produktu.
ČASŤ II. TEÓRIA FIRMY
P9. Rozhodovanie aktérov v prostredí firmy
Kontrolne otázky:
 Ktoré prvky podnikovej politiky a podnikovej kultúry by ste rozvíjali a prečo.
 Ktoré inovačné príležitosti by mal využiť Váš podnik.
 Ak budete maximalizovať zisk, aké informácie bude potrebovať pre svoje rozhodnutia.
 Popíšte príklad na ilustráciu vzťahu principál-agent z Vášho podniku.
P10. rozhodovanie o vstupoch do transformačného procesu
Kontrolne otázky:
 Popíšte parametre hlavného (transformačného) procesu Vášho podniku a väzby na riadiaci a obslužný proces.
 Ktorú rozhodovaciu úlohu vo Vašom podniku by ste mohli modelovať ako jednofaktorovú produkčnú funkciu.
 Ktorú rozhodovaciu úlohu vo Vašom podniku by ste mohli modelovať ako viacfaktorovú produkčnú funkciu.
 Aké kriteriálne funkcie by ste zvolili pri optimalizácii podnikových procesov vo Vašom podniku.
P11. Rozhodnutia súvisiace s optimalizáciou nákladov
Kontrolne otázky:
 Ktoré náklady považujete vo Vašom podniku za fixné a variabilné.
 Ako by ste postupovali pri stanovení ceny na základe hraničných nákladov.
 Vypočítajte a graficky ilustrujte bod zvratu vybraného produktu z Vášho podniku.
 Pre ktoré, Vám známe podnikové činnosti (lebo procesy) by bolo vhodné zvoliť vlastnú produkciu alebo nákup
(uvedené skutočnosti doložte výpočtom).
P12. Alokačné rozhodnutia
Kontrolne otázky:
 Do mapy zaznačte kde je lokalizovaný Váš podnik a zakreslite izotimy pre Vašich zákazníkov.
 Ktorú cenovú stratégiu používate pri predaji výrobkov a zdôvodnite prečo.
 Akými opatreniami by sa dali zväčšiť hranice dosahu Vašich výrobkov.
41

Keby ste mali zmeniť miesto pôsobenia (lokalizáciu) Vášho podniku, ktoré kritériá by ste zvolili.
ČASŤ III. TRHOVÉ ŠTRUKTÚRY
P13. Vytváranie intervenčnej moci firiem
Kontrolne otázky:
 Odhadnite veľkosť a spôsob využitia intervenčnej moci Vášho podniku.
 K akému účelu by bola použitá intervencia (lobizmus).
 Aké môžu byť potenciálne riziká týchto aktivít.
P14. rozhodovanie v podmienkach Monopolu
Kontrolne otázky:
 Ktoré monopolné prvky využíva Váš podnik.
 Čo považujete za konkurenčnú výhodu z pohľadu Vašich zákazníkov.
 Akú formu cenovej diskriminácie by ste navrhli pri predaji Vašich výrobkov.
P15. Rozhodovanie v podmienkach oligopolu
Kontrolne otázky:
 Ktoré bariéry vstupu považujete vo Vašej oblasti podnikania za najdôležitejšie.
 Kartel výrobcov medu Vás požiadal o vypracovanie stratégie spoločného postupu. Aké budú Vaše
doporučenia.
 Aký je potenciál úspor z rozsahu vo Vašom podniku.
ZÁVER
Výsledky projektu sme overovali počas minulých 2 rokov na rôznych pracoviskách. Študenti hodnotili túto formu práce
za veľmi dobrú a hlavne oceňovali prepojenie na iné projekty v rámci svojho štúdia. Nakoľko sa jedná o predmet
v prvom ročníku bakalárskeho štúdia boli sme prekvapení výbornou formou projektov a hlavne originalitou
podnikateľských nápadov.
[1]
DUBOVEC, J. Rozhodovanie ekonomických aktérov (mikroekonomický pohľad), Kunovice : Evropský
polytechnický institut, 2008, ISBN 978-80-7314-156-1.
[2]
DUBOVEC, J.; HLAČINA, T. Demografická výzva pre nové modely výučby vysokej školy, In: Zborník z
medzinárodnej konferencie "Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu", január 2008, str. 153159, European Polytechnical Institute Kunovice, ČR, ISBN 978-80-7314-133-2.
[3]
DUBOVEC, J.; HLAČINA, T. NEW TRENDS IN MICROECONOMICS THEORY, In: Komunikácie vedecké listy Žilinskej univerzity, č. 2/2007, str. 61-63, ISSN 1335-4 205.
[4]
DUBOVEC, J.; MATUŠÍKOVÁ, I. Regionálny manažment a Creative Business Ideas, In. III.mezinárodní
konference “Jak úspěšně podnikat v příhraničních regionech Jihovýchodní Moravy“, máj 2007, Kunovice :
European Polytechnical Institute, ČR, str. 93-96, ISBN 978-80-7314-111-0.
ADRESA:
Ing. Juraj DUBOVEC, PhD.
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
42
AFFECTING DECISIONS OF ECONOMIC ACTORS USING NEURO-LINGVISTIC
PROGRAMMING (NLP)
Juraj Dubovec1, Ladislav Obdržálek2, Tibor Hlačina2
1
Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice
2
Abstract: Today’s status on most markets is showing strong overhangs on the side of supply. In this
situation various techniques are created to affect the users’ decision. This article describes basic structure
and use of Neuro-Lingvistic Programming (NLP) by modeling communicative processes in management.
The use of NLP in practical applications is shown in the end of the article.
Key words: affecting decision, neuro-lingvistic programming, model, communication
ÚVOD
Konanie je ľudská aktivita, ktorá umožňuje na základe voľby z daných alternatív vybrať spôsob riešenia problému. Je to
reakcia na prekážky alebo obmedzenia, na ktoré narážame v spoločnosti alebo v okolitej prírode, aby sme uspokojili
svoje subjektívne potreby. Konanie vychádza z potreby aktéra uskutočniť „najlepší výber“ zo všetkých dostupných
alternatív v priestore možností voľby. Konanie je premena našich cieľov, pravidiel a noriem na činnosť.
Predpoklad racionálneho rozhodovania je nesprávny, ak sa pozrieme bližšie na to ako funguje mozog. Ukazuje sa, že
nie sme „konštruovaní“ ako racionálne bytosti. Všetky naše rozhodnutia sa uskutočňujú v kontexte. Záhada ako sa
dopracovať k správnemu rozhodnutiu je jednou z najstarších záhad ľudskej mysle.
Existuje metafora, že ľudská myseľ je ako počítač, nakoľko každý z nás je súborom programov, ktoré pracujú v našej
hlave (umelá inteligencia). Na druhej strane to má veľký nedostatok: počítače nemajú emócie a to preto, lebo emócie sa
nedajú redukovať na bity a zapísať ich v programovacom jazyku. Keby sme nemali emócie racionalita by neexistovala.
Emócie sú nevyhnutnou súčasťou rozhodovacieho procesu. V prípade, že sme odrezaní od svojich pocitov nezmôžeme
sa ani na najbanálnejšie rozhodnutie. Mozog, ktorý nič necíti sa nedokáže rozhodnúť.
Svet je plný podnetov a naše pocity nám pomáhajú voliť medzi nimi. Skonštruovať mozog trvalo veľmi dlho (mozog je
ako operačný systém počítača, ktorý bol uvedený na trh a je zle vyskúšaný a evolúcia nemala dosť času aby vychytala
chyby). To je dôvod, prečo najlacnejšia kalkulačka dokáže počítať rýchlejšie ako matematici, počítač porazí majstra
sveta v šachu a prečo si mýlime kauzalitu s koreláciou.
Časť mozgu, ktorá spracováva emócie bola za tisícky rokov dopracovaná do dokonalosti. Tento softvér bol vyskúšaný
na obrovskom počte úloh a dokáže robiť rozhodnutia na základe malého množstva informácií (príklad odpálenia
baseballovej loptičky – predbežné informácie) trénovaný mozog vie na ktoré detaily sa má sústrediť. Pokiaľ niečo
funguje prirodzený výber to nenahradzuje a naše pocity nám umožňujú pochopiť všetky informácie, ktoré nedokážeme
priamo získať. Naša myseľ je vytvorená z dvoch systémov: - prvý je racionálny a vedomý, druhy je rýchly, emočný
a nevyžaduje žiadne vedomé úsilie. Kľúčom k „správnemu“ rozhodnutiu je uvedomenie si, kedy sa máme spoľahnúť na
ktorý.
1. VPLYV NEISTOTY NA ROZHODOVANIE
Voči neistote sme vyzbrojení dvoma prostriedkami - skúsenosťou z minulých udalostí a schopnosťou porozumenia.
Konanie, ktoré pre aktéra môže znamenať značnú ekonomickú stratu umožňuje aktérom vybavenými schopnosťou
integrovať informácie a učiť sa zo skúseností neurobiť rovnakú chybu dvakrát.
Nebezpečenstvo náhodných procesov (napr. pri výherných automatoch) spočíva v tom, že zneužívajú slabé miesto
v emočnej časti mozgu – dôverujeme naším pocitom a nahovárame si zákonitosti tam, kde neexistujú.
Tento jav je známy ako hráčsky omyl kedy sa ľudia domnievajú, že nejaká náhodná udalosť sa vyskytuje viac alebo
menej často v závislosti na tom, či sa v minulosti vyskytla, alebo nevyskytla (najznámejší prípad tohto javu je z roku
1913 kedy guľôčka na rulete pristála na čiernej 26 krát za sebou).
Tento defekt emočnej časti mozgu má dôležité dôsledky. Akciový trh je náhodný (hypotézu potvrdil Eugene Fama
začiatkom 60-tych rokov) a žiadne vedomosti alebo racionálna analýza nepomôžu nikomu aby predpovedal s istotou čo
sa stane (Wall Stret je ako hrací automat). Nebezpečenstvo akciových trhov spočíva v tom, že máme pocit
43
predvídateľnosti na krátke obdobie a dopamínové neuróny sa snažia „prísť veci na koreň“. Mozog hľadajúci nejakú
zákonitosť po ktorej má prísť odmena v boji s náhodnosťou prehráva. Miesto toho aby sme videli náhodnosť,
nahovárame si, že už vieme ako to je a vidíme zmysluplné konanie tam, kde sú iba náhodné výkyvy. Keď náš mozog
narazí na niečo náhodného, automaticky interpretuje náhodnosť ako nejakú zákonitosť.
Existenciu mentálneho efektu „obava zo straty“ demonštrovali Kahneman a Tversky koncom 70-tych rokov. Keď je
osoba konfrontovaná s neistou situáciou nevyhodnocuje každú informáciu, nepočíta pravdepodobnosti a ani o tom
nepremýšľa. Jeho rozhodnutie urobia emócie, inštinkty a mentálne skraty. Bolesť z prehry je asi 2x tak veľká ako
potešenie z výhry (strata je viac ako zisk). Strach zo straty nás často núti riskovať.
Hazardná hra, inžinierstvo a špekulácia sú rôzne postupy ako sa vysporiadať s budúcnosťou. Rozumní aktéri si
uvedomujú neistotu, ktorá vyplýva z nejednoznačnosti možných dôsledkov tohto konania v budúcnosti. Z tohto dôvodu
ekonómovia neprodukujú žiadne spoľahlivé informácie o budúcnosti, ale poskytujú iba istý výklad štatistických údajov
týkajúcich sa minulosti. Predvídanie podoby trhu predstavuje márny pokus odstrániť neistotu budúcnosti a zbaviť
podnikanie špekulatívnej podstaty.
2. NEURO-LINGVISTICKÉ PROGRAMOVANIE (NLP)
V sedemdesiatych rokoch 20. storočia jazykovedec John Grinder a matematik a psychológ Richard Bandler na základe
pozorovaní vybraných psychoterapeutov zisťovali, čo robí terapeutov úspešnými a pomocou modelu vytvorili systém,
ako sa tieto schopnosti dajú získať a novú teóriu nazvali neurolingvistické programovanie.
Úspech, ktorý ich teória zaznamenala v oblasti aplikácie rôznych psychoterapeutických techník zameraných na
zvyšovanie osobného výkonu, nikto nečakal. Títo dvaja muži spojili svoje nadanie pri riešení zaujímavého problému –
ako modelovať správanie sa výnimočných ľudí, ktorí dokázali úspešne a účinne meniť a pretvárať okolitý svet, pričom
hľadali spôsob, ako tieto modely používať pri riešení bežných problémov vo vzájomnej komunikácii.
Neurolingvistické programovanie je smer psychoterapie, ktorý sa však čoraz častejšie využíva pri tréningu
manažmentu, komunikácie a predajných zručností.
Základy, ktoré položili, ďalej rozvíjali mnohí pokračovatelia, ktorí ich doplnili a aplikovali na najrôznejšie oblasti
ľudského života (osobné vzťahy, profesijné vzťahy, tímová a skupinová práca, zavádzanie zmien, obchodné rokovania,
dlhodobé vzťahy so zákazníkmi a pod.).
Názov neurolingvistické programovanie, pre ktorý sa používa skratka NLP, je na prvý pohľad trošku zložitý. Jeho prvá
časť neuro podporuje základnú myšlienku, že ľudské správanie pochádza z neurologických procesov zrakového,
sluchového, chuťového, hmatového, čuchového a citového vnímania, čo znamená, že telo a myseľ tvoria neoddeliteľnú
jednotu.
Lingvistická časť naznačuje, že na usporiadanie myšlienok, správanie a komunikáciu ľudia používajú jazyk.
Programovanie sa vzťahuje na spôsoby, ktoré si vyberajú na usporiadanie myšlienok a správania s cieľom dosiahnuť
želaný výsledok.
Neurolingvistické programovanie ponúka univerzálne kľúče, ktoré pomáhajú premostiť vlastný svet so svetom iných.
Často sa spomína pri komunikácii empatická stratégia prevzatá od indiánov: „prejdi míľu v mojich mokasínach ...
Jedna z jeho definícií hovorí, že ide o vedu o ľudskej výnimočnosti a o umení zmeny. Poznaním a prijatím jeho
princípov do vlastnej mysle možno docieliť to, čo výkonní a úspešní ľudia už dávno vedia: schopnosť vytvoriť si
možnosť voľby, ovládať svoje vnútorné stavy a riadiť svoje myslenie. Je modelom, vďaka ktorému si človek môže
štrukturalizovať individuálne životné skúsenosti a využívať ich v praktickom živote. Ináč povedané je to štúdium
štruktúry subjektívnych skúseností a všetkého, čo by z toho mohlo byť odvodené.
NLP sa zaoberá mysľou. Umožňuje skúmať deje a skutočnosti pomocou ich rozkladu na základné zložky, vďaka
ktorým môžu fungovať. NLP pomáha ľuďom učiť sa komunikovať so sebou samým a s okolím prostredníctvom
pozorovania štýlu jazykového prejavu a ďalších prejavov. To znamená, že efektívne komunikovať sa človek dokáže
naučiť vtedy, ak pozoruje jednotlivé výrazy a správanie ľudí počas komunikácie. To mu pomáha pochopiť, ako ľudia
myslia, cítia a konajú.
NLP rozlišuje podľa štýlu komunikácie tri základné kategórie ľudí:
 vizuálne založení ľudia vnímajú svet prevažne v podobe obrazov. Snažia sa udržať krok s meniacimi sa
obrazmi vo svojom mozgu, a preto väčšinou hovoria rýchlo. Používajú výrazy súvisiace so zrakovým
vnímaním, hovoria o tom, ako veci vyzerajú („vidím, čo hovoríš“, „z môjho pohľadu“, „mám o tom jasný
obraz“). Radi majú veci napísané na papieri, grafické doplnky a diagramy dokážu stimulovať ich
predstavivosť.
 sluchovo založení ľudia väčšinou volia slová starostlivejšie. Majú znelejší hlas, ich reč je pomalšia,
rytmickejšia a odmeranejšia. Slová pre nich znamenajú veľa, preto venujú pozornosť tomu, čo hovoria
(„počúvam vás“, „znie mi to dobre“, „všetko klape“). Ich pozornosť stimulujú zvuky a radšej veci počujú ako
čítajú.
 pocitovo (kinesteticky) založení ľudia sú ešte pomalší. Reagujú predovšetkým na pocity. Majú hlboký hlas a
ich reč sa obvykle tiahne ako med. Často používajú metafory z fyzikálneho sveta.
44
Jedným z mnohých pravidiel NLP je počúvanie jazyka, ktorý ľudia používajú pri komunikácii. Podľa toho, či používajú
aktívne alebo pasívne slovesá možno napríklad zistiť, či ide o lídrov alebo ich nasledovníkov. Pozorným počúvaním
možno identifikovať aj pohnútky a signály, ktoré v druhej strane vyvolávajú pozitívne reakcie. Pre niekoho to môže byť
rodina, záľuby, peniaze a podobne.
Na dosiahnutie efektívnej a jasnej komunikácie je však dôležitá nielen verbálna, ale aj neverbálna komunikácia. Pri
neurolingvistickom programovaní je potrebné naladiť sa na vnímanie neverbálnej komunikácie druhej strany a vedieť
odhaliť jej potreby a nepriamo vyjadrené pocity. Význam komunikácie totiž spočíva v reakcii, ktorú človek dostáva.
Profesionálny komunikátor by mal brať reakciu príjemcu ako spätnú väzbu. Ak odozva nie je v súlade so zamýšľaným
posolstvom, potom je na profesionálnom komunikátorovi, aby prispôsobil svoje správanie, kým tento stav nedosiahne.
NLP sú zásahy a postupy, ktorými sa dá zmeniť ľudské správanie. Pritom sa však NLP nezaoberá samotnou zmenou,
ale len vytvorením náhradných alternatív. Vychádza totiž z predpokladu, že pre každé ľudské správanie sa nachádza
aspoň jedna situácia, v ktorej je vysoko užitočné, a teda potrebné. Problémy vzniknú až vtedy, keď ho začíname
používať v situáciách, kde už až tak užitočné nie je. Napríklad pre manažéra je veľmi dôležité dokázať presadiť jedno
riešenie v tíme, kde každý člen má inú predstavu o riešení. Problém však nastane, keď začne presadzovať svoje vlastné
riešenie v prípade, keď celý tím má práve opačný názor. Pokiaľ to urobí raz, prejde mu to. Ak to robí zakaždým, má
vážny problém. A tu nasadzuje NLP. Nepokúsi sa o prevýchovu a tým nezbaví manažéra užitočného nástroja schopnosti presadiť sa, ale preňho vytvorí alternatívne reakcie, ktoré bude môcť použiť vždy podľa situácie, v akej sa
bude nachádzať. NLP je teda o sebakontrole a tým aj kontrole správania tých druhých.
3. KOMUNIKAČNÉ ASPEKTY NLP
Komunikácia tvorí základ úspechu. Súčasný manažér, profesor, lekár alebo politik je predovšetkým „komunikátor“
(a až potom je v niečom odborníkom).
V komunikácii je sila. NLP je filozofiou 21. storočia. Predmetom záujmu je štúdium ľudskej komunikácie aby
dosahovali optimálnych stavov v rôznych variantoch správania sa.
Od chvíle, kedy sa ľudské bytosti objavili na tomto svete sa komunikácia stala najdôležitejším faktorom, ktorý určuje
aké vzťahy si človek vybuduje.
Stačí spomenúť významných ľudí, ktorí prostredníctvom svojej komunikačnej sily zmenili svet. Systém NLP si
môžeme predstaviť ako systém skladajúci sa z troch častí.
Prvá časť predstavuje vieru. Čo človek dokáže, alebo nedokáže urobiť je vo veľkej miere určené tým, čomu verí a čo
pokladá za možné, alebo nemožné. Dôležitý je pozitívny spôsob myslenia.
Druhú časť môžeme označiť ako „mentálny syntax“. Ľudia sa často spolu nedokážu dorozumieť, nakoľko používajú
odlišné kódy a rozdielny syntax. Jazyk je základným nástrojom pre ovplyvňovanie, len je potrebné pochopiť ako to
pôsobí. Základom je prispôsobenie vlastnej komunikácie spôsobu myslenia poslucháča, čo je umenie hovoriť jazykom
druhého človeka. Vyjednávať pre dohodu prinášajúcu výhodnosť pre obidve strany.
Tretia časť je fyziológia. Naša myseľ a telo sú prepojené. Spôsoby, ktorými používame svoju fyziológiu – dýchanie,
držanie tela, výraz tváre, podstata a kvalita pohybu určujú stav, v ktorom sa nachádzame. Pozorovaním a všímaním si
verbálnych aj neverbálnych signálov partnera dokážeme lepšie určiť stav v akom sa nachádza pri komunikácii.
ZÁVER
Keď nastane situácia, že na trhu je previs ponuky nad dopytom manažment musí hľadať spôsoby ako na preplnenom
priestore nájsť miesto pre produkty a služby. V takýchto prípadoch sa často využíva manipulácia ako nástroj na
ovládanie (ovplyvňovanie) myslenia druhej osoby či viac osôb. Manipulátor sa snaží vnútiť cieľovej osobe myšlienky,
názory či konania, ktoré nie sú obeti vlastné a ktoré by dobrovoľne neprijala a získava výhodu voči nej bez toho, aby
mala voľbu. Obeť si často ani neuvedomuje, že je manipulovaná.
Veľa analýz môže škodiť. Príliš premýšľania nad jahodovým džemom spôsobí, že sa sústredíme na množstvo rôznych
parametrov, ktoré nie sú v skutočnosti dôležité. Namiesto toho, aby sme sa riadili naším inštinktívnym úsudkom
(najlepší je džem, ktorý nám najviac chutná) náš racionálny mozog hľadá dôvody prečo nám chutí tento viac ako
tamten.
Ľudia kupujúci nehnuteľnosti sa často dopúšťajú chyby, ktorá je len istou odrodou chyby pri hodnotení jahodových
džemov (táto chyba sa volá „chybné váženie“). Pri rozhodovaní o 3 izbovom byte, z ktorého je blízko do práce
a radovým domčekom v prímestskej oblasti, z ktorého dochádzanie trvá 45 minút budú ľudia zvažovať znovu a znovu si
vyberú väčší dom. Čím dlhšie o tom premýšľajú, tým im priestor navyše (2 kúpeľne) pripadá dôležitejšia. Pritom
kúpeľňa navyše (v ročnom využití) oproti dennému dlhému dochádzaniu sa prejaví ako nevýhoda. Ak človek dochádza
viac ako hodinu každým smerom do práce, musí zarábať aspoň o 40 % viac peňazí aby bol s takýmto životom spokojný
rovnako, ako ten čo dochádza na krátku vzdialenosť (dochádzka do práce v dopravných špičkách ľudia považujú za
najhoršiu časť dňa).
Efekt placeba je veľmi silný (ľudia sa cítia lepšie po domnelom lieku, nahovárame si, nám chutná najhorší džem), v
tomto prípade naše myslenie bráni dobrému rozhodnutiu.
Značkový aspirín nám účinkuje lepšie ako generický produkt, Coca Cola chutná lepšie ako lacnejšie kolové nápoje, aj
45
keď väčšina spotrebiteľov pri teste „naslepo“ rozdiel nepoznala (určité produkty vyvolávajú určité očakávania).
Iracionálny prístup k nakupovaniu nám môže ušetriť veľa peňazí.
Marketingové aktivity bývajú spojené sa s marketingovými manipuláciami. Marketing ovplyvňuje svoju cieľovú
skupinu prostredníctvom poznaných psychologických zákonitostí. Vplýva predovšetkým na ľudí, ktorí si manipuláciu
neuvedomujú, nemajú vybudované obranné mechanizmy voči marketingovým manipuláciám. Poznanie príslušných
zákonitostí neznamená, že sa manipuláciám zo strany marketingu a reklamy úplne vyhneme.
Niektoré techniky manipulácie bežne používajú profesionáli v reklame s cieľom predať tovar a v politike s cieľom
získať priazeň voličov. V týchto prípadoch sa spravidla neuplatňujú vyššie city, ktoré sú naopak hlavným nástrojom
manipulátora v medziľudských vzťahoch. NLP umožňuje použitím vhodných modelov zvýšiť efektívnosť komunikácie
v manažmente (meranej ako cost-benefit). S využitím a s podporou kvantitatívnych metód umožňuje manažérom
dosahovať požadované parametre pri predaji výrobkov a služieb.
[1]
BAUMAN, Z. Úvahy o postmoderní době, Praha : SLON, 2004.
[2]
BECKER, G. Teorie preferencí, Praha : Grada Publishing, 1997.
[3]
CLAYTON, P. Reč tela. Praha : Ottovo nakladatelství, 2003.
[4]
DEVITO, A. Základy medzilidské komunikace. Praha : Grada, 2001.
[5]
DUBOVEC, J. Rozhodovanie ekonomických aktérov (mikroekonomický pohľad), Kunovice : Evropský
polytechnický institut, 2008.
[6]
KHELEROVÁ, R. Komunikační a obdchodní dovednosti manažéra. Praha : Academia, 2002.
[7]
LEHRER, J. Jak se rozhodujeme. Praha : Dokořán, 2010.
[8]
MISESS, L. Lidské jednání: pojednání o ekonomii, Praha : Liberálni institut, 2006.
[9]
SCHIFFMAN, L.; KANUK, L. Nákupní chovaní, Brno : Computer Press, 2004.
[10]
SZARKOVÁ, M. a kol. Komunikácia v manažmente. Bratislava : Vydavateľstvo Ekonóm, 2004.
ADRESA:
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
[email protected]
Ing. Ladislav Obdržálek
Evropský polytechnický institut, s.r.o.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
[email protected]
Ing. Tibor Hlačina
Osvobození 699
686 04 Kunovice
[email protected]
46
THE HISTORICAL DEVELOPMENT OF COMPANY
Juraj Dubovec1, Alena Poncarová2
1
2
Abstract: This contribution describes the historical overview of major events that shaped the company as
an institution, affecting millions of people around the world. Philosopher Hegel predicted that the basic
unit of modern society will be the State, Marx, that it will be commune, Lenin and Hitler that it will be
political party. Their ancestors have claimed the same: it will be parish, manor and feudal monarchy.
From today's point of view the firm is the most important organization is the most important organization
in the world: the basis of prosperity. What began as a state-sponsored charity, later expanded into all
possible areas to newly organized geography, conflict, art, science and even language. From the beginning
of the economic life entrepreneurs was looking for ways to distribute risks and profits from their activities.
"The visible hand of management control" replaced "invisible hand of market forces."
Key words: The company, history, trade, monopolies, globalization, corporations, management, Silicon
Valley, multinational companies, speculative communities, the relationship between firms and law, IT
firms, accounting and auditing firm, firm’s future.
ÚVOD
Kupci a lupiči, imperialisti a špekulanti, ktorí celé stáročia vládli obchodovaniu, očividne nevytvorili plnoprávne firmy,
no napriek tomu zriadili silné organizácie, čo zmenili komerčný život. V roku 1340 zaviedli podvojné účtovníctvo,
zväčša aby zachovali legitimitu svojich zahraničných kancelárií.
V 16. a 17. storočí sa zrodili najpozoruhodnejšie obchodné organizácie autorizované (výsadné) spoločnosti pomenované
podľa takmer všetkých kútov známeho sveta (Východná India, Moskovské kniežatstvo, Hudsonov záliv, Afrika,
Levanta, Virgínia, Massachusetts). Boli to komplexné entity. Vedenie britskej Východoindickej spoločnosti
zamestnávalo v roku 1700 vyše 350 ľudí. Prvá autorizovaná akciová spoločnosť bola Spoločnosť Moskovského
kniežatstva, ktorá dostala oprávnenie v roku 1555. Známa anglická Východoindická spoločnosť bola viac než iba
moderná firma v zárodku. „Najmajestátnejšia spoločnosť kupcov na svete“ vlastnila armádu, vládla veľkej časti
zemegule, vytvorila najvýznamnejšie svetové štátne správy, vybudovala väčšinu londýnskych prístavísk. Prvé cesty sa
osvedčili ako mimoriadne ziskové. Guvernér a jeho zástupca pomáhali zvyšovať počet účtovníkov, úradníkov
a pokladníkov, pracovali prostredníctvom siedmich výborov špecializovaných na účtovníctvo, nakupovanie,
korešpondenciu, nakladanie, financovanie, skladovanie a súkromný obchod. Vo firme sa voľné pracovné miesta
zvyčajne obsadzovali výberom spomedzi synov najväčších akcionárov. Agentov nútili, aby dodatočne odškodnili firmu
v prípade svojich pochybení. V roku 1680 spoločnosť dosahovala 50-percentný výnos na akciu.
O dve storočia neskôr Edward Thurlow (1731-1806) tvrdil: „Korporácie nemajú telo, aby sa dali potrestať, ani dušu,
aby sa dali odsúdiť, preto si robia, čo chcú“. Adam Smith (1723-1790), ktorý sa zaoberal zneužívaním postavenia
Východoindickej spoločnosti v Bengálsku, mal dve zásadné námietky: Po prvé, nepáčila sa mu skutočnosť, že
autorizované spoločnosti vlastnia monopoly, pokladal ich za prekážku alebo zbytočnosť a za „zle vedený obchod či
obchod obmedzujúci voľnosť pohybu“. Po druhé, bol presvedčený, že akciové spoločnosti sú v podstate menej výkonné
než výhradní obchodníci. Trápil ho najmä problém agentúry: najatí manažéri neprejavujú rovnako úzkostlivú
ostražitosť k záujmom svojich firiem ako manažéri, ktorí sú ich vlastníkmi „Nedbalosť a bohatstvo preto musia vždy
prevládať“.
John Stuart Mill (1806-1873), ktorý veľkú časť svojich diel Systém logiky a Princípy politickej ekonómie napísal
v pracovnom čase ( bol zamestnaný vo Východoindickej spoločnosti), zistil, že „úradné povinnosti sú naozaj odpočinok
od ostatných duševných zamestnaní, ktoré som súčasne vykonával“. V prvej polovici 19. storočia štát začal cúvať.
Existovali tri podnety na zmenu:
Najdôležitejšia bola železnica (Wiliam Murdock v osemdesiatych rokoch 18. storočia vypracoval plán parnej
lokomotívy, ktorý Watt okamžite odmietol so slovami, že „nie je nádej, aby sa kolesový vozeň niekedy stal
užitočným“). Druhý podnet bol právny. V roku 1819 Najvyšší súd zistil, že korporácie akéhokoľvek druhu majú
súkromné práva, štáty preto nemôžu z rozmaru prepisovať ich licencie.
47
Posledný podnet bol politický. Zákonodarné zbory začali uvoľňovať kontrolu nad spoločnosťami. Súťaž medzi štátmi
pravdepodobne spustila fenomén, neskôr pomenovaný „preteky ku dnu“, keď miestni politici ponúkali obchodným
spoločnostiam väčšiu slobodu, aby udržali ich podnik. V zákone o železniciach z roku 1844 si štát vyhradil právo
odkúpiť naspäť akúkoľvek trať po uplynutí 21 rokov jej prevádzkovania.
Ak si niekto zaslúži titul otec modernej firmy, tak je to T. Lowe. Lowov zákon z roku 1856 umožnil podnikateľom
získať obmedzené ručenie so „slobodou, ktorá sa rovnala takmer licencii“. Stačilo, aby sedem ľudí podpísalo
spoločenskú zmluvu, a spoločnosť si mohla zaregistrovať kanceláriu a propagovať svoj štatút označením s. r. o. Bola to
prvá autonómna inštitúcia, ktorá mala vytvoriť mocenské centrum v rámci spoločnosti a pritom byť nezávislá od
ústrednej vlády národného štátu.
1. VZOSTUP MONOPOLOV V AMERIKE
Moderný obchodný podnik sa stal prijateľným, „iba keď sa viditeľná ruka manažmentu osvedčila účinnejšie než
neviditeľná ruka trhových síl“. Podľa britského príkladu väčšie železnice začali budovať zložité hierarchie pre svoje
riadenie a na začiatku roka 1850 zamestnávali 50 až 60 manažérov, neskôr ich bolo niekoľko sto. Takýmto spôsobom
vznikli v agrárnej spoločnosti manažéri novej podstaty - ľudia, ktorí organizácie nevlastnili, iba v nich pracovali.
V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 19. storočia navrhli účtovníctvo a informačné systémy na kontrolu pohybu
vlakov a dopravy, na účtovanie fondov, ktoré obhospodarovali, a na určenie zisku a straty pre rozličné operačné
jednotky. V poslednej štvrtine 19. storočia skrachovalo vyše 700 železničných spoločností, ktoré dohromady
kontrolovali viac než polovicu železničných tratí v krajine. Železniční magnáti usúdili, že tajná dohoda je jediná cesta,
ako zabezpečiť pravidelný tok dopravy a zabrániť zničujúcim cenovým vojnám. V roku 1914 vyviezli zo Severnej
a Južnej Ameriky do Európy pätnásťkrát viac pšenice než v roku 1850. Prvé americké spoločnosti, ktoré mali profitovať
z infraštruktúry železníc, vznikli v oblasti distribúcie a maloobchodu. Väčšina tovarov sa v roku 1840 distribuovala
v krajine systémom kšeftovania. V priebehu jednej generácie distribúciu ovládli obrovské spoločnosti. Noví
maloobchodníci tak objavili spôsob na zníženie nákladov a zároveň na zlepšenie ponuky. Zásoby obracali oveľa
pohotovejšie než menší konkurenti (tajomstvo úspechu v maloobchode).
Systém pásovej výroby zdokonalil Henry Ford (1863-1947). Jeho inžinieri sa inšpirovali najmä „stopkovou“
myšlienkou prvého duchovného učiteľa manažmentu Frederika Taylora, ktorého Princípy vedeckého manažmentu vyšli
v roku 1911. Znížilo to čas na výrobu Modelu T z dvanásť hodín na dve a pol hodiny. Fordov závod Highland Park
skrátil na jar 1914 tento čas na jeden a pol hodiny a vyrábal tisíc áut denne. Integrovaná priemyselná firma mohla mať
úspory z veľkosériovej výroby vo všetkom - od nákupu po reklamu – a chrliť nekonečné dodávky cigariet, zápaliek,
filmov, fotoaparátov a pod. Kľúčom bolo vlastniť čo najväčšiu časť tohto procesu. Ford vlastnil aj pôdu, kde sa pásli
ovce produkujúce vlnu na výrobu poťahov na sedadlá áut. Najosobitnejším znakom všetkých integrovaných firiem bola
túžba čo najviac vyrásť, čo nevyhnutne viedlo k fúziám.
South Improvement Company, založená v Pennsylvánii, patrila medzi prvé trustové spoločnosti. Trusty, oddeľujúce
držbu a kontrolu aktív od ich prospešného vlastníctva, boli starým právnym pojemom ešte z obdobia križiackych výprav
(keď rytieri zvyčajne zverili svoje majetky „s dôverou“, po anglicky trust, iným ľuďom, aby v neprítomnosti majiteľov
viedli tieto majetky v ich mene). Zbohatlíci našli potešujúce ospravedlnenie pre svoje činy v sociálnom darvinizme
anglického mysliteľa Herberta Spencera. Získal zástupy následníkov za doktrínu „o prežití najschopnejšieho“ a za
odpor k štátnej intervencii každého druhu od ciel až po verejné vzdelávanie. Rockefeller prirovnával liberálny
kapitalizmus k šľachteniu ruže „Americká krása“ obetovaním prvých pukov rastúcich dookola. V roku 1902 sa
novinárka Ida Tarbellová, ako prvá zaoberala odhaľovaním škandálov, zverejnila nelichotivé skutočnosti v súvislosti so
spoločnosťou Standard Oil. Tvrdila, že na vzostupe spoločnosti sa podieľali „podvod, lesť, osobitné privilégium, hrubá
ilegalita, podplácanie, nátlak, korupcia, zastrašovanie, špionáž a priamy teror“.
Američania zväčša nemali o podnikaní jednotnú mienku. Nepáčilo sa im sústredenie moci korporácií, ale obdivovali
možnosť podnikať. E. L. Godkin v roku 1867 vysvetlil, prečo Amerika nemá silné triedne povedomie Európy, a zrejme
je to dodnes pravda: „Sociálna čiara medzi pracujúcim a kapitalistom je tu veľmi slabá. Najúspešnejší zamestnávatelia
sami začínali ako robotníci; väčšina robotníkov dúfa, že sa stane zamestnávateľmi“.
Zbohatlíci si medzitým osvojili filantropiu. Carnegieho nadácia venovala do roku 1919 vyše 350 miliónov dolárov
(vyše 3 miliardy dnešných dolárov) na rozličné projekty. Bohatstvo pomohlo zaviesť sociálne služby tam, kde nijaké
neexistovali. Nové obchodné spoločnosti očividne zlepšili životnú úroveň miliónov obyčajných ľudí a luxus bohatých
sa dostal na dosah ruky človeka z ulice. George Eastman kúpil prvý fotoaparát v novembri 1877, stál ho 49,58 dolára
a jeho používanie bolo také náročné, že za lekciu musel zaplatiť ďalších 5 dolárov. No už v roku 1900 stál fotoaparát
Brownie automatic 1 dolár a predával sa pod heslom: „Vy stlačíte gombík a my urobíme ostatné“. Produktivita
obchodných spoločností spravidla nadväzovala na gigantizmus, ktorý zároveň zväčšoval bariéry vstupu na trh.
48
2. VZOSTUP MONOPOLOV VO VEĽKEJ BRITÁNII V NEMECKU A JAPONSKU
Spojené štáty mali veľký náskok pred zvyškom sveta, ale aj iné krajiny sa usilovali prijať podmienky obchodných
spoločností. Tri najzaujímavejšie – Veľká Británia, Nemecko a Japonsko – zavádzali odlišné prístupy k novej
hospodárskej podobe. Veľká Británia váhavo prechádzala na obchodné spoločnosti, nezužitkovala tak z mnohých príčin
svoje východiskové výhody. Angličania sa totiž vyznačovali silným uprednostňovaním rodinných firiem a osobného
manažmentu v krajine; charakteristickou bola aj ich predpojatosť proti priemyselnému kapitalizmu. Ďalším britským
problémom v súvislosti s obchodnými spoločnosťami bola osudná anglická snobská nechuť podnikať. Elitné verejné
školy zasväcovali najtalentovanejších študentov do úplne zbytočných predmetov a opovržlivo sa vyjadrovali o všetkom,
čo zaváňalo obchodom. Britskí intelektuáli najmä v medzivojnovom období pokladali kariéru v podnikaní za
odsúdeniahodný spôsob života, ktorému sa venujú iba hlupáci bez fantázie.
Koncom 19. storočia sa všetky najlepšie príklady európskej „novej ekonomiky“ nachádzali v Nemecku. Veľké nemecké
spoločnosti dokázali nahradiť Veľkú Britániu a stali sa tak vedúcou priemyselnou mocnosťou v Európe. V roku 1900 sa
objavili štyri štrukturálne rozdiely medzi nemeckým korporačným modelom a jeho anglosaským náprotivkom.
Najvýraznejšia bola nemecká tolerancia.
Rozdiel oproti anglosaskému kapitalizmu predstavoval vplyv veľkých bánk. Nemeckí bankári vytvorili akciový kapitál
a banky ako komanditné spoločenstvá riadne prevádzali peniaze od rozličných sporiteľov najprv do železníc a potom do
mladých priemyselných spoločností ako Siemens. Vplyv bankárov odzrkadľoval tretí veľký rozdiel oproti
anglosaskému svetu: nemecký dvojúrovňový systém firemnej kontroly. Zákon z roku 1870 zaväzoval akciové
spoločnosti k dvojúrovňovej kontrole: vedenie zodpovedné za denné rozhodnutia a dozorné rady, ktoré tvorili veľkí
akcionári a rozličné záujmové skupiny. Všetky tieto štrukturálne rozdiely – rady, bankári a legalizované tajné dohody –
upevnili štvrtú osobitosť nemeckých spoločností: dôraz na ich sociálnu úlohu. Alfred Krupp zaviedol v päťdesiatych
rokoch 19. storočia dôchodky a zdravotné i životné poistenia pre svojich zamestnancov. V rokoch 1883 –1889
Bismarck nariadil obchodným spoločnostiam zaviesť všeobecný systém sociálneho poistenia a donútil ich vyplácať
peniaze a v roku 1891 predložil systém spolurozhodovania, ktorý poskytoval zamestnancom formálne hlasy
v obchodných spoločnostiach. Nemecký úspech nevychádza z kapitalizmu záujmových skupín, ale z praktickejších
záležitostí. Po prvé, bol tu kult vzdelania – najmä vedeckého a odborného výcviku. Samotná mníchovská univerzita
mala do roku 1872 pokročilejší chemický výskum než celé Anglicko. Druhá súvisiaca oblasť bolo uctievanie
manažérov, ktorí mali rovnako vysoké postavenie ako byrokrati z verejného sektora.
Japonská verzia organizovaného kapitalizmu mala veľa podobných znakov s Nemeckom. V sedemdesiatych rokoch 19.
storočia Japonsko prijalo koncepciu obchodnej spoločnosti, v ktorej sa spájal moderný profesionalizmus s výrazným
nacionalizmom. Vedúcu úlohu pri veľkom kroku Japonska vpred nepochybne zohrala vláda. Ministerstvo priemyslu
videlo svoju úlohu v odstraňovaní „japonských nedostatkov ráznym pochopením silných stránok západných
priemyselných zručností“. Odohralo sa to vo všetkých oblastiach vlievaním peňazí do infraštruktúry, zakladaním
univerzít, zameraním podnikov a dôverou k firmám, ale aj zakladaním verejných obchodných spoločností ako
príjemcov západnej technológie a vzorov západného podnikania. Mitsubishi bol vzorom zaibatsu - japonských
konglomerátov (doslovne finančných klík), ktoré ovládali obchod v krajine. Zaibatsu sa osvedčili ako mimoriadne
úspešné v prelínaní rodinného vlastníctva s manažmentom.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa určujúcou inštitúciou americkej spoločnosti stala veľká firma. Najpozoruhodnejšia
vec v období 60 rokov po prvej svetovej vojne bola kontinuita a najmä nepretržitý úspech veľkého amerického
podnikania. Zoznam najväčších amerických firiem v roku 1970 by J.P. Morgan, ktorý zomrel v roku 1913, určite
poznal. Významnou novinkou zavedenou v dvadsiatich rokoch 20. storočia bola multidivizionálna firma, lebo
sprofesionalizovala veľkú obchodnú spoločnosť a určila jej prevládajúcu štruktúru a stala sa vzorkou „manažérstva“.
Ak bol archetypálnou postavou éry cechov zbohatlík, jeho nasledovníkom bol profesionálny manažér.
V prvých dvoch desaťročiach 20. storočia sa začal tichý prevrat: postupné oddeľovanie vlastníctva od riadenia. Každá
emisia akcií rozptyľovala vlastníctvo: počet obyčajných akcionárov vzrástol z 2 miliónov v roku 1920 na 10 miliónov
v roku 1930. Manažéri ako Du Pont a Sloan usúdili, že aktivity spoločnosti sú priveľmi rôznorodé, aby ich viedol jeden
ústredný orgán. Rozhodli sa preto pokladať jednotlivé útvary za autonómne divízie. Každú divíziu určoval trh, ktorému
slúžila. V prípade automobilov ju určovala cenová pyramída. Dodávaním auta „na každý účel a pre každú peňaženku“ si
pomocou tejto pyramídy GM udržal zákazníkov na celý život.
Divízni manažéri sa starali o podiel na trhu, generálni riaditelia monitorovali ich výkon a najúspešnejším prideľovali
viac zdrojov. Desaťčlenný výkonný výbor na čele s Du Pontom a Sloanom určoval firemnú stratégiu. Krása
„sloanizmu“ spočívala v tom, že štruktúra spoločnosti sa ľahko rozširovala: ak výskum prišiel s novým produktom,
mohli zriadiť novú divíziu. Fordove rozhodnutie, že bude spravovať obrovské impérium sám, viedlo ku katastrofe. Čo
urobil Ford pre fyzické stroje, to urobil Sloan pre ľudské bytosti. Multidivizionálna štruktúra, ktorú postupne zavádzalo
mnoho amerických veľkých firiem, bola ideálny nástroj na riadenie rastu.
49
Na úspechu jednotlivých firiem sa podieľala nová kultúra manažmentu. V roku 1914 Harvard ponúkal kurzy
marketingu, podnikového hospodárstva, ba aj obchodnej politiky. Dobrý manažment priťahuje uznanie, priťahuje
pracovníkov, priťahuje zákazníkov. Už v dvadsiatych rokoch 20. storočia formovali charakter firemného človeka dve
veci: profesionálne normy a firemná lojalita.
Znakom úspechu manažérskeho kapitalizmu je spôsob prijatia jeho štátneho ekvivalentu po roku 1945. V Amerike
federálna vláda kupovala polovicu všetkých priemyselných a poľnohospodárskych produktov. Vláda jednako zostala
zákazníkom, policajtom i spojencom, nie však vlastníkom. Inak to bolo v západnej Európe, kde povojnové vlády
systematicky znárodňovali spoločnosti, ktoré ovládali rozhodujúce zložky hospodárstva: ťažký priemysel, komunikácie,
infraštruktúru. V mnohých krajinách bol každý piaty pracujúci zamestnancom znárodnenej firmy. Bezpečnosť
a predvídavosť, akú prejavili americkí manažéri v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia, sa podobala na
nemecký akciový kapitalizmus. Obchodné spoločnosti nielenže využívali styky s vládami, ale rozširovali aj uštipačné
poznámky: „Čo je dobré pre General Motors, je dobré pre Ameriku“. Zázračné deti Boba McNamaru sa bez problému
presunuli od riadenia Forda k vedeniu vietnamskej vojny.
Európania sa rozhodli, že sa budú učiť od Američanov. Vyše polovica zo sto najväčších britských priemyselných
podnikov sa do roku 1970 obrátila na poradcov od McKinseyho, aby sa zreorganizovala a čoraz viac obchodných
spoločností nadobúdalo multidivizionálnu podobu.
3. PARADOX FIRMY
Začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia sa očakávalo, že veľké obchodné spoločnosti zohrajú kľúčovú rolu
v podpore povojnového konsenzu. Hospodárstvo mnohých krajinách sa nachádzalo v zúfalom stave. Obory boli
málokedy silnejšie: baníci zvrhli v roku 1974 britskú konzervatívnu vládu. Richard Nixon v roku 1971 nariadil kontrolu
miezd a cien. Deregulačná revolúcia sa začala v Británii, kde vlna hnevu zo štrajkov a stagnácie vyniesla k moci v roku
1979 Margaret Thatcherovú. Privatizácia bola radikálna myšlienka, ktorú Thatcherová napokon odmietla ako
nedotiahnutú – ako pokus „vyrobiť z mulice zebru pomaľovaním jej chrbta pruhmi“. Do súkromného sektora sa do roku
1992 dostali dve tretiny priemyselných spoločností vo vlastníctve štátu. Po každej privatizácii nasledovalo zníženie
počtu zamestnancov (niekedy až o 40 %) a zvýšenie platov vedenia.
Najradikálnejšie rozšírenie firiem sa uskutočnilo v bývalom komunistickom svete. Jeľcinova vláda sa v roku 1992
pustila do gigantického programu privatizácie. Číňania, naopak, išli do privatizácie po špičkách. Aj vo Washingtone sa
hovorilo o deregulácii. Najväčšia americká regulovaná spoločnosť AT & T bola rozpustená v roku 1981. Tempo, akým
veľké americké firmy opúšťali zoznam Fortune 500, sa v rokoch 1970 až 1990 štvornásobne zvýšilo. Veľké firmy rástli
oveľa pomalšie než malé firmy, ktoré zabezpečovali väčšinu nových pracovných miest v rozvinutom svete. Do roku
2000 zmizla zhruba polovica zo sto najväčších priemyselných firiem z roku 1974 a to buď prevzatiami alebo
zbankrotovaním. Veľké firmy, ktoré prežili tento vír udalostí, to dokázali iba pomocou vražedných vnútorných
revolúcií.
Na prelome tisícročí sa už nezdalo také nezvyčajné, že najväčšia výzva pre najbohatšieho muža sveta Billa Gatesa sa
náhle objaví vo fínskom univerzitnom internáte, lebo svoj produkt, nový operačný systém Linux, umožní používať
zadarmo. V podnikaní vždy záležalo na mozgovej kapacite. V roku 1999 patril k najcennejšiemu americkému
vývoznému artiklu intelektuálny kapitál: krajina zarobila 37 miliárd dolárov na licenčných poplatkoch a tantiémach.
Príbeh firmy v poslednej štvrtine 20. storočia pokračuje rozčleňovaním štruktúry. Viac ľudí odišlo z veľkých
obchodných spoločností a založilo si vlastné: napríklad v Británii sa v rokoch 1980 až 1996 zvýšil počet obchodných
spoločností o 50 %. Zistili, že základné funkcie nespočívajú v hmotných záležitostiach, ako je zariadenie továrne, ale
v nehmotných hodnotách: napríklad v kultúre objavu v Glaxo Wellcome, či v tradíciách technického pokroku firmy
Mercedes-Benz. Nečudo, že v Silicon Valley sa pokladalo za samozrejmosť využívať iné zdroje: Cisco sa vyšvihlo na
najväčšieho amerického výrobcu, pričom priamo vyrábal iba štvrtinu predaných produktov. Vo Fordovom závod River
Rouge v Dearbone v štáte Michigan tritisíc ľudí vyrobilo v roku 2001 až 800 mustangov denne. Zostavovali ich zo
súčiastok od subdodávateľov a Fordovi bossovia hovorili o výrobcovi automobilov ako o „majiteľovi značky vozidla“,
ktorý navrhuje, konštruuje a predáva autá, no v skutočnosti ich nevyrába. Vedúcu úlohu v rozložení korporácie na
jednotlivé oblasti činnosti zohrávali tri skupiny ľudí: Japonci, Wall Street a Silicon Valley.
V polovici päťdesiatych rokov 20. storočia nastal rozvoj motocyklového priemyslu pod vedením mladého Londýnčana
so slabosťou pre otvorenú cestu a vietor na tvári Harley-Davidsona. O desať rokov neskôr už existovali ďalšie štyri
japonské firmy: Honda, Yamaha, Kawasaki a Suzuki, ktoré sa stali priekopníkmi v spomínanom priemyselnom odvetví.
Harley-Davidson bol v roku 1981 nútený požiadať vládu o ochranu a britský motocyklový priemysel bol prakticky
odpísaný. Mýtus o nezastaviteľnej japonskej firme nahradil v Európe mýtus zo šesťdesiatych rokov 20. storočia
o nezastaviteľnej americkej firme. Japonskí výrobcovia znova objavili kedysi toľko hanobený britský automobilový
priemysel.
50
Srdcom japonského modelu bol systém štíhlej produkcie Toyoty. Jej bossovia po vojne navštívili americké továrne
a trápilo ich, koľko „muda“, čiže stratenej námahy tam videli. Toyota pokladala všetky časti výrobného systému ako
vývoj, nákup a výrobu za plynulý proces a nie ako sled samostatných operácií. Spojila niekoľko dôležitých myšlienok,
ako sú celková kvalita manažmentu, stále zlepšovanie podávaním zlepšovacích návrhov a dodávky súčiastok presne
v čase, kedy je ich treba vo výrobe treba (just-in-time) Pracovníci boli rozčlenení do tímov, ktoré sa riadili sami.
Taktiež v oblasti dodávateľsko-odberateľských vzťahov začali uplatňovať nové progresívne metódy.
Americkí manažéri pokladali tieto myšlienky za šokujúce, no postupne sa od Japoncov začali učiť. Americké
priemyselné odvetvia na báze najnovšej technológie zistili, že pokiaľ zaviedli japonské výrobné metódy, mohli im
konkurovať inováciou a dizajnom. Druhú časť japonského modelu možno otitulovať ako „dlhodobizmus“. Japonské
spoločnosti verili v celoživotné zamestnanie pre všetkých. Manažment sa zvyčajne tvoril na základe konsenzu.
Japonské obchodné spoločnosti fungovali v rodinách alebo v keiretsu a znova objavovali zaibatsu, zatiaľ čo americké
spoločnosti fungovali ako nezávislé útvary. Kým západné obchodné spoločnosti mali sklon zodpovedať za
krátkodobých investorov, japonské firmy si financovali rozširovanie pôžičkami od svojich bánk keiretsu. Pokiaľ ide
o zisky, prikladali im menšiu dôležitosť než podielu na trhu. Japonské firmy boli pripravené znášať veľmi nízku
návratnosť investície a mali pevnú podporu vlády, ktorá chránila niektoré slabšie priemyselné odvetvia keiretsu
a súčasne sa tvárila slepo k otázkam korporačného vládnutia i k protitrustovým úvahám. Koncom osemdesiatych rokov
20. storočia kritici mohli poukazovať na viditeľné úspechy. Juhokórejské čeboly, ktoré zväčša kopírovali systém
keiretsu, sa pokladali za hrozbu.
V deväťdesiatych rokoch 20. storočia obdiv ustúpil pochybnostiam. Japonci mali viac dôvodov na stagnáciu,
v neposlednom rade pre zlé makroekonomické riadenie, ale ideál záujmových skupín bol jedným z nich. Udržanie
celoživotného zamestnania sa ukázalo nielenže nemožné, ale slúžilo aj ako obávaná prekážka pri presadzovaní sa
mladého talentu. Múdri japonskí bankári a podnikatelia prešli do západných firiem, ktoré boli pripravené poskytnúť im
väčšiu zodpovednosť, nehovoriac o peniazoch. Moc veľkých investičných inštitúcií sa v ďalšej štvrtine storočia
nezadržateľne zvyšovala: do roku 1980 vlastnili tretinu akcií na Wall Streete, do roku 2000 vyše 60 %. Penzijné fondy
rástli mimoriadne rýchlo – z 0,8 % na trhu v roku 1950 na vyše 30 % koncom storočia. Poskytovalo to nesmiernu moc
organizáciám, ako bol obrovský Kalifornský dôchodkový systém verejných zamestnancov. Bola to nielen otázka čísel,
ale aj postavenia. Vzájomné fondy takisto rýchlo rástli a rozličné programy sporenia spustené vládami mali kľúčový
význam. Sporiteľov totiž nútili, aby sa začali informovať o investičných manažéroch a o údajoch o ich štvrťročnej
výkonnosti. Fondoví manažéri sa rýchlo zbavovali akcií, aby zvýšili svoje štvrťročné zárobky. Tento zvyk prispel
k zvýšeniu objemu na newyorskej burze z 962 miliónov akcií v roku 1962 na 262 miliárd v roku 2000.
Investičný svet sa medzitým stal oveľa komplexnejším, keď sa trhy deregulovali a do rokovacích miestností vtrhli
počítače. Vývoj „euro-trhu“ v Londýne urýchlil vznik flexibilnejších pravidiel v New Yorku, čo zasa podnietilo
flexibilnejšie pravidlá všade inde. Západ mal začiatkom osemdesiatych rokov integrovaný zahraničný výmenný trh
a aspoň pre veľké firmy globálny dlhopisový trh.
Manažérom naháňali najväčší strach žraloci - osoby alebo skupiny snažiace sa získať kontrolu nad určitou
spoločnosťou náhlym skúpením väčšiny jej akcií. Ľudový majiteľ ropných polí T. Boone Pickens zistil, že môže
poriadne zbohatnúť neprevzatím ropných firiem: vďaka stúpajúcim cenám akcií zarobil jedným ťahom iba na vojne
v Perzskom zálive 500 miliónov dolárov.
Kohlberg Kravis Roberts (KKR) predstavoval nový druh organizácie – špekulatívne spoločenstvo - vytvorené skúpením
podielu vo firme a sústava investičných fondov. Špekulatívne spoločenstvá vytvorené skupovaním podielov vo firme
boli pokusom donútiť manažérov, aby rozmýšľali ako vlastníci. Michael Jensen vyhlásil, že takéto súkromné firmy
vyvolávajú konflikt medzi vlastníkmi a manažérmi v oveľa jasnejšej podobe. Tvrdil, že dlh je oveľa náročnejší spôsob
financovania spoločností než vlastný kapitál: „Vlastný kapitál je mäkký, dlh je tvrdý. Vlastný kapitál je zhovievavý, dlh
je tvrdošijný. Vlastný kapitál je vankúš, dlh je meč“. Skupovanie podielov vo firmách neobľubovali odborové zväzy,
lebo pre ne sa to spájalo s veľkým prepúšťaním zamestnancov. Špekulatívne odkúpenia podnikov za vypožičané
peniaze vychádzali z iného vynálezu na Wall Streete: z podradných obligácií. V rokoch 1975 až 1986 vydali 71,5
miliardy dolárov podradných obligácií s priemernými výnosmi 13,6 % ročne. Podradné obligácie žili v duchu svojho
názvu: približne pätinu z nich nevyplatili a veľa sporiteľní, ktoré ich nakúpili, zbankrotovalo.
Do konca 20. storočia sa akcionárom nepodarilo skrotiť moc manažérov, ako mnohí dúfali. Koncom deväťdesiatych
rokov 20. storočia si vedenie veľkých obchodných spoločností odnieslo domov priemerne 12,4 milióna dolárov –
šesťkrát viac než v roku 1990. O pár rokov neskôr škandál Enronu odhalil manažérske zneužívanie v takej miere, akú si
seriózni firemní ľudia z päťdesiatych rokov 20. storočia nevedeli ani predstaviť.
V roku 2000 britská spoločnosť Vodafone omráčila nemecké vedenie získaním kontroly nad Mannesmannom
v nepriateľskom prevzatí. Do roku 2002 tri skupiny – Fidelity, Union Bank of Switzerland a Allianz – kontrolovali
každá po 1 trilióne dolárov v aktívach. Peniaze idú tam, kam chcú, a zostávajú tam, kde s nimi dobre nakladajú.
Majitelia a manažéri si museli položiť zložitú otázku o rozsahu firemných aktivít.
51
Názov Silicon Valley, ktorý vynašiel miestny novinár zaoberajúci sa technológiami, odzrkadľuje úspech výrobcov
pamäťových čipov. Dňa 28. marca 1980 Richard Anderson, manažér firmy HP oznámil, že podľa testov japonské
pamäťové čipy prekonali čipy z Valley. Valley úspešne zmenilo podobu prostredníctvom outsourcingu svojej výroby
a diverzifikácie ponuky od čipov k počítačovému softvéru.
Silicon Valley zmenilo firmy dvoma spôsobmi. Po prvé, produktmi, ktoré sa tu vyrábali. Jadrom takmer všetkých bol
princíp miniaturizácie. V posledných troch desaťročiach 20. storočia náklady na výpočtovú spracovateľskú kapacitu
prudko klesli o 99,99 % alebo o 35 % ročne. Význam počítačov preráža aj do nižších stupňov korporačnej hierarchie –
k lokálnym oblastným sieťam (LAN), k pracovnému stolu a čoraz väčšmi mimo kancelárie. Koncom storočia eBay,
hlavný nezávislý dom on-line aukcií mal 42 miliónov používateľov na celom svete. V posledných troch mesiacoch roku
2001 evidovali u týchto zákazníkov 126 miliónov položiek za 2,7 miliardy dolárov.
Koncom 20. storočia prebiehala postupná „silikonizácia“ obchodu. Hierarchie veľkých firiem sa všade uvoľňovali.
Manpower, dočasná pracovná agentúra, ako najväčší americký zamestnávateľ vystriedal firmu General Motors. Firmy
všade objavovali výhody aliancií, spoločenstiev, spoločných podnikov a koncesií. V roku 1997 pochádzala podľa
odhadov pätina príjmov tisícky najväčších amerických spoločností z niektorého druhu aliancie. Odborníci v podnikaní
ako Michael Porter poukázali na konkurenčné výhody, ktoré pochovali reťazce nemeckých strojárskych firiem na
spôsob cechov.
Nič lepšie nesymbolizovalo stratu dôvery ako rast odvetvia manažérskej teórie. Mnohé obchodné spoločnosti nechali za
seba aj myslieť rastúci počet „čarodejníckych doktorov“. Mc Kinsey mal do roku 2000 štyritisíc poradcov, desaťkrát
viac než v roku 1975. Iné spoločnosti – predovšetkým IT firmy a účtovníci – založili poradenské podniky. Bol to čas,
keď módne trendy ako napríklad radikálna premena firmy (reeingineering), obchádzali svet závratným tempom
a podnikatelia sa ponáhľali kupovať knihy o manažérskej múdrosti.
V deväťdesiatych rokoch 20. storočia začali obchodné spoločnosti presúvať svoje ústredia mimo centier miest.
Namiesto vystavovania svojej moci na obdiv celému svetu sa stiahli do nízkych podnikových areálov na predmestiach.
Pre firemného človeka to bolo kruté obdobie. Útočilo sa na všetky jeho základné hodnoty – lojalitu, poddajnosť
a ochotu vynakladať čas. Novým hrdinom sveta biznisu bol podnikateľ bez viazanky, nie muž v sivom flanelovom
obleku. Ženy sa začali presadzovať ako konkurencia, nie iba ako sekretárska pomoc. Štatistika svedčí o tom, že
pracujúci v deväťdesiatych rokoch 20. storočia menili zamestnanie iba o niečo častejšie než v sedemdesiatych rokoch.
Najväčšou novinkou bol prudký vzostup pracovných miest pre ženy na určitý čas. Ľudia hovorili o možnosti zamestnať
sa, nie o celoživotnom zamestnaní. Cesty kariéry viedli po chaotickej trase, každý začal pracovať s nadčasmi.
Tieto zmeny začali nastoľovať otázky o vzťahu firmy a štátu. V roku 2002 sa zdalo, že postoj spoločnosti
k podnikovému sektoru má dve tváre. Na jednej strane vlády oslobodili firmy deregulovaním trhov, uvoľnením
obchodných bariér a privatizáciou podnikov v štátnom vlastníctve. Na druhej strane politici a nátlakové skupiny hľadali
spôsoby, ako firmu nasmerovať na sociálne ciele. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia európske vlády individuálne,
ale aj prostredníctvom Európskej únie výrazne zvýšili byrokraciu v mene spoločného dobra.
Spotrebiteľov treba chrániť, bezpečnostné normy sa musia plniť a produkty treba označovať. Manažéri mali oveľa
väčšie obmedzenia než v minulosti pri vykonávaní jednej zo svojich základných funkcií – najímanie a prepúšťanie
zamestnancov. Boli tu aj iné „náklady“ pre Ameriku – najmä zvýšené nároky na čas, ktorý obchodné spoločnosti
venovali politickému lobovaniu, aby rozmotali rozrastajúci sa spleť zákonov vo svoj prospech.
Deväťdesiate roky 20. storočia boli desaťročím pobláznenia firmami. Počet časopisov o podnikaní sa zvyšoval, hoci
časy usmievavých vrcholových manažérov sa pominuli. Do leta 2002 George Bush podpísal Sarbanesov-Oxleyho
zákon, od tridsiatych rokov 20. storočia pravdepodobne najtvrdší článok firemnej legislatívy. Veľa šéfov, ktorí
v minulosti zdobili obálky časopisov o podnikaní, teraz čelilo obvineniam z trestných činov. K celkovému urýchleniu
tejto revolúcie prispelo prevalenie amerického podvodu. Od marca 2000 do júla 2002 sa zničilo 7 triliónov bohatstva,
suma, ktorá sa rovná štvrtine finančných aktivít Američanov.
Osobitným urýchľujúcim prvkom sa stala jedna z firiem, na ktoré sa Bush obrátil so žiadosťou o vypracovanie návrhu
energetickej politiky. Enron bol miláčikom deväťdesiatych rokov 20. storočia – táto nová forma energetickej
spoločnosti sa nespoliehala na vrty a čerpacie stanice, ale na tímy finančných obchodníkov. Manažéri používali zložité
finančné metódy – komplikované spoločenstvo, nezaúčtovaný dlh a exotické techniky poistenia pred stratou – na
zakrytie obrovských strát. Keď to vyšlo najavo, predali milióny v akciách firmy, kým zamestnancom to zakazovali.
Kolaps Enronu viedol k zničeniu obrovskej audítorskej firmy Arthur Andersen, ktorá auditovala jeho účtovníctvo.
Vláda obvinila firmu Arthur Andersen, že úmyselným zničením dokumentov Enronu bráni výkonu spravodlivosti.
Krátko potom nasledoval World-Com. Vysvitlo, že tento telekomunikačný gigant sa dopustil jedného
z najďalekosiahlejších účtovných podvodov v korporačných dejinách nadhodnotením hospodárskych výsledkov o vyše
3,8 miliardy dolárov za päť štvrťrokov počnúc januárom 2001. Majetok World-Comu, ktorého hodnota akcie dosiahla
v roku 1999 sumu 64,50 dolára, zastavil obchodovanie pri 83 centoch a investorov to stálo okolo 175 miliárd dolárov,
takmer trojnásobok sumy, ktorá sa stratila v prudkom zániku Enronu.
52
Nasledovali ďalšie škandály: Xerox a AOL Time Warner museli zrevidovať svoje účty. V čom bola chyba? Objavili sa
dve vysvetlenia. Pod prvé sa podpísala Bushova vláda a možno ho označiť ako takzvanú školu zlých jabĺk: škandály
boli produktom chamtivosti jednotlivcov, nie chybného systému. Naopak, ľudia z takzvanej školy prehnitých koreňov
tvrdili, že problémy sú oveľa hlbšie. Vyhlasovali, že v deväťdesiatych rokoch 20. storočia došlo k závažnému oslabeniu
náležitých kontrol a súvah. Audítori pokladali samých seba predovšetkým za podnikových poradcov, nie za kontrolórov
účtov slúžiacich akcionárom. Skrátka, problém agentúry – otázka, ako zladiť záujmy ľudí riadiacich obchodné
spoločnosti so záujmom tých, ktorí ich vlastnia – sa vrátil. Keď sa začali šíriť škandály, politici si uvedomili, že niečo
treba robiť. V polovici júla 2002 senát schválil sprísnenú verziu Sarbanesovho návrhu zákona a prezident ho podpísal
ako zákon. Je mimoriadne tvrdý k audítorom: účtovní partneri, ktorí robia audit obchodnej spoločnosti, musia každých
päť rokov rotovať a účtovnícke firmy nesmú poskytovať poradenstvo audítorským spoločnostiam. Znamenalo to
ozajstné víťazstvo pre školu „zhnitých koreňov“ – od tridsiatych rokov 20. storočia najvýznamnejšiu zmenu v kontrole
amerických obchodných spoločností.
Pri pohľade do histórie zistíme, že po obdobiach krikľavého kapitalizmu nasledovala reakcia – často prehnaná. Napriek
veľkému kriku v Európe poplach okolo Enronu nevyzeral ako revolúcia proti americkému kapitalizmu, ale ako
preformulovanie jeho základných princípov. Nútiť audítorov a zahraničných riaditeľov, aby reprezentovali akcionárov,
neznamenalo výzvu pre firmu, ale jej potvrdenie. Nič osobitne firemné nebolo na zakrývaní dlhov pochybnými
spoločenstvami. Nebola to odveta proti podniku, ale proti zlým podnikateľským praktikám. Reforma napokon mala
zvýšiť pôsobenie akciového kapitalizmu v zahraničí.
4. NÁRODNÉ SPOLOČNOSTI
Národné firmy vždy vzbudzovali podozrenie – u národných elít (ktoré ich pokladali za ohrozenie svojej spravodlivej
autority), u konzervatívnych populistov (ktorí ich odsudzovali ako agentov kozmopolitizmu) a neskôr u socialistov
(ktorí ich zatracovali ako „najvyšší stupeň kapitalizmu“).
Ďalšia podozrivá skupina nadnárodných firiem boli výsadné (autorizované) obchodné spoločnosti ako Východoindická
spoločnosť, ktoré dlhovali štátu ešte viac peňazí. Dejiny modernej nadnárodnej spoločnosti, podobne ako dejiny
samotnej modernej firmy, sa začali vo Veľkej Británii železnicami. Železnice sa od začiatku pokladali za vývozný
priemysel.
Typická nemecká nadnárodná firma bola úspešná domáca obchodná spoločnosť, ktorá sa pri hľadaní trhov a surovín
rozšírila do zahraničia. Najprv do Rakúsko-Uhorska a zakrátko do Spojených štátov, kde sa nemeckí prisťahovalci
osvedčili ako ochotní zákazníci a nachystaná sieť kontaktov.
Rastúca životná úroveň v povojnovej Európe vďaka Marshallovmu plánu podporila spotrebiteľský dopyt, ktorý
najlepšie uspokojili zdravšie americké spoločnosti. Zavedenie Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) v roku
1947 odstránilo väčšinu colných bariér a americké firmy prerazili do zámoria. Šesťdesiate roky 20. storočia priniesli
rozkvet americkej nadnárodnej firmy. Myšlienka, že Američania si vezmú všetko, padla v sedemdesiatych rokoch 20.
storočia. Devalvácia dolára v roku 1971 spôsobila zdraženie zahraničných majetkov pre americké firmy a zlacnenie
amerických majetkov pre zahraničné firmy. Medzi najlepšími sto spoločnosťami sa podľa trhového hodnotenia v roku
1995 objavilo 43 zo Spojených štátov, 27 z Japonska, 11 z Veľkej Británie a 5 z Nemecka. Toto obdobie vynikalo tromi
významnými zmenami, ktoré ovplyvnili nadnárodné firmy každého druhu. Prvá, výrazne sa zvýšil ich počet. Druhá
zmena, v tomto období sa menšie spoločnosti podieľali na riadení globalizácie rovnako ako veľké. Dobré nadnárodné
firmy prešli dlhý kus cesty nielen v upravovaní výrobkov podľa miestneho vkusu, ale aj dôsledným hľadaním nápadov
po svete. Veľa organizačných zmien v týchto rokoch sa uskutočnilo v snahe o spojenie globálneho rozsahu a miestnych
poznatkov. Čína a Brazília patrili medzi najsľubnejšie trhy pre 21. storočie. Niektoré firmy sa na rozvojový svet
pozerali ako na zdroj lacnej pracovnej sily a nie ako na zdroj nápadov. Táto „ekonomika Nike“ spoliehajúca sa na
lacných pracovníkov z tretieho sveta prispela k rozvíreniu nálady proti nadnárodným firmám.
Koncom 20. storočia sa nadnárodné firmy rutinne zavrhovali ako temní vládcovia globalizácie. Nadnárodné firmy boli
v skutočnosti oveľa menej silné, než si ich kritici predstavovali. Pri hodnotení vychádzali z porovnania predajov
spoločností a HDP krajín. HDP je však veľkosť pridanej hodnoty, nie odbytu. Nadnárodné firmy ešte ani zďaleka
nedosiahli hospodársku moc a už ju strácali. Najväčších 50 firiem sveta v rokoch 1980 až 2000 rástlo pomalšie než
svetová ekonomika ako celok. Bohatstvo sa mimochodom nerovná moci. Wal-Mart bol v roku 2000 azda bohatší než
Peru, no keďže pôsobil vedľa vlády nefunkčnej krajiny, vyzeral veľmi chabo. Wal-Mart nemal donucovacie právomoci:
nemohol zdaňovať, vydržiavať si vojsko ani väzniť ľudí. Kľúčom k úspechu spravidla nie je vyplácanie nízkych miezd,
ale prínos v podobe nadpriemerného kapitálu, zručností a myšlienok (čo dvíha životnú úroveň a zvyšuje možnosti
otvárajúce sa miestnym spotrebiteľom).
53
ZÁVER
Z ekonomického hľadiska existujú tri smery budúcnosti obchodných firiem:
 Prvý, mimoriadne obľúbený v antiglobalistických kruhoch, tvrdí, že hŕstka obrovských firiem sa usiluje o
„tiché prevzatie“ sveta. Všetci tí, čo prežili, sú v súčasnosti skutoční páni vesmíru a majú väčšiu ekonomickú
moc, než väčšina národných štátov, no bez akéhokoľvek pocitu záväzku či zodpovednosti. Veľké firmy
nezvyšujú vládu nad svetom, ale strácajú územia. Všeobecne platí, že čím je priemysel futuristickejší, tým
menej je koncentrovaný.
 Druhá myšlienková škola tvrdí takmer opak prvej, a to, že firmy sú čoraz menej dôležité. Pre letmý pohľad do
budúcnosti jej navrhovatelia odporúčajú Monorail Corporation, ktorá sa zaoberá predajom počítačov. Monorail
nevlastní továrne, sklady ani iné hmotné majetky. Pracuje na jednom prenajatom poschodí kancelárskej
budovy v Atlante. Jeho počítače sú určené pracovníkom na voľnej nohe. Zákazníci zadávajú objednávky
telefonicky na bezplatné číslo napojené na logistickú službu firmy Federal Express. Tá odovzdá objednávky
ďalej, aby uzatvorila zmluvu s výrobcom, ktorý zostavuje počítače zo súčiastok. FedEx potom dopraví
počítače zákazníkom a faktúry pošle SunTrustBank, zástupcovi firmy Monorail. Spoločnosť má iba dobrý
nápad, hŕstku ľudí v Atlante a fúru zmlúv. Výhodou tejto minimalistickej školy je niekoľko významných
ekonómov, ktorí sú na jej strane. Firmy majú zmysel vtedy, ak transakčné náklady súvisiace s nákupom
presiahnu hierarchické náklady na udržiavanie byrokracie, potom moderná technológia všeobecne presúva
rovnováhu výhody od spoločnosti smerom k trhom a jednotlivcom.
 Tretia predpoveď je odnož druhej: diskrétna firma už nie je základným stavebným kameňom moderného
hospodárstva. Nahradí ju reťazec. Nápad s vytváraním reťazcov dáva dohromady priveľa protichodných
myšlienok. Akciová spoločnosť, bez ohľadu na ostatné chyby, má právnu subjektivitu a systém vnútornej
zodpovednosti. Reťazce nemajú ani jedno. Z toho dôvodu je ťažké, aby robili spoločné rozhodnutia alebo
rozdeľovali zisky.
Ani jedna z týchto troch možných budúcností nevyzerá neodvratná. A predsa posledné dve vízie pôsobia prijateľnejšie
než prvá. Súčasný trend je združenie, ktoré sa má stať menej „združené“, väčšie organizácie by sa mali rozložiť na
menšie podnikateľské celky. Problém všetkých ekonomických predpovedí je, že nezohľadňujú rozhodujúcu premennú
politiku. Firmy často ťažili z „pretekov ku dnu“, keď donútili vlády a súťažiť o ich priazeň. Pri pohľade dopredu je
vhodné zdôrazniť, že darebáctvo je, bolo a vždy bude problém firiem najmä v čase boomu trhu s cennými papiermi.
Anglosaské firmy možno nemajú dušu, ale majú mozog. Podniky teraz fungujú v žiare publicity; viac ako predtým sa
zodpovedajú svojim záujmovým skupinám. Firma IBM v súčasnosti vykresľuje samu seba ako strategického investora
vo vzdelaní. Kritici firiem označujú tieto aktivity ako sebectvo: kozmetické spoločnosti chcú na ženy pôsobiť
zúčastnene, rovnako ako zbohatlíci z Filadelfie chceli využiť charitu, aby sa doplazili do klubu Whitemarsh Valley
Hunt Club. Týmto cynikom unikla pointa. V celých dejinách sa opakuje, že pokiaľ firmy zarábajú peniaze, sledujú aj
iné ciele okrem jednoduchého maximalizovania krátkodobých ziskov. Z mnohých racionálnych príčin má
podnikateľský sektor oprávnený záujem, aby ľudia videli, že koná dobro. Existujú dve čoraz dôležitejšie príčiny. Prvá
je dôvera, druhá je „vojna o talent“.
Problémy v budúcnosti zrejme nespôsobí to, čo firmy urobia pre spoločnosť, skôr to, čo spoločnosť urobí pre firmy.
Vlády možno deregulovali trhy, ale dnes s oveľa väčším nadšením než v minulosti regulujú obchodné spoločnosti.
Z dejín si treba vziať ďalšie ponaučenie, že celkovo najväčšiu prosperitu dosiahli vláda i firmy, keď ich oddeľovala
hrubá čiara. Vo svete neobmedzeného výberu sa nijaká firma nemôže spoliehať na bezpečnú budúcnosť.
POUŽITÁ LITERATÚRA
[1]
BAUMAN, Z. Úvahy o postmoderní době, Praha : SLON, 2006, 2. vydání, ISBN 80-86429-11-3, EAN
9788086429113.
[2]
BLACKBURN, J. Závod s časem, Praha : Victoria Publishing, 1994, ISBN 80-85605-34-1.
[3]
DAVIS, S.; DAVIDSON, B. Vize roku 2020, Praha : NIS ČR, 1995.
[4]
DRUCKER, P. Inovace a podnikavost, Praha : Management Press, 1993, ISBN 80-85603-29-2.
[5]
DRUCKER, P. Věk diskontinuity, Praha : Management press, 1994, ISBN 80-85603-44-6.
[6]
DUBOVEC, J. Mikroekonómia, Žilina : EDIS, ŽU Žilina, 2004, ISBN 80-8070-197-0.
[7]
ETZIONI, A. Morálni dimenze ekonomiky, Praha : Victoria Publishing, 1995, ISBN 80-85865-19-X.
[8]
GATES, B.; HEMINGWAY, C. Byznys rychlostí myšlenky, Praha : Management Press, 1999, ISBN 80-8594397-2.
[9]
GATES, B.; RINEARSON, P.; MYHRVOLD, N. Informační dálnice, Praha : Management Press, 1997, ISBN
80-85943-28-X.
[10]
GRAY, J. Márne iluze, Košice : Paradigma, 2002, ISBN 80-968603-1-3.
[11]
HAMMER, M. Agenda 21, Praha : Management Press, 2002, ISBN 80-7261-074-0.
[12]
JIRÁSEK, J. Štíhla výroba, Grada Publishing, 1998, ISBN 80-7169-394-4.
[13]
KORTEN, D. Keď korporácie vládnu svetom, Košice : VIENALA, 2002, ISBN 80-986603-0-5.
54
[14]
[15]
[16]
[17]
[18]
[19]
KUDERA, J. Moderní teorie firmy, Praha : Grada Publishing, 2000, ISBN 80-7169-954-3.
MICKLETHWAIT, J.; WOOLDRIDGE, A. Firma, Bratislava : SLOVART, 2006, EAN 9788080851873,
ISBN 80-8085-187-5.
PETERS, T.; WATERMAN R. H. Hledáni dokonalosti, Praha : Svoboda, 1992, ISBN 8020503137.
PORTER, M. Konkurenční výhoda, Praha : Victoria Publishing, 1995, ISBN 80- 85605-12-0.
TAPSCOTT, D. Digitální ekonomika, Brno : Computer Press, 1999, ISBN 80-7226-176-2. 7.
TOFFLER, A.; TOFFLEROVÁ, H. Válka a antiválka. Jak porozumět dnešnímu globálnímu chaosu, Praha:
Dokořán, Argo, 2002, ISBN 80-7203-445-6, EAN 9788086569161.
ADRESA:
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
[email protected]
Ing. Alena Poncarová
Osvobození 699
686 04 Kunovice
[email protected]
55
56
ENVIRONMENTÁLNÍ MANAGEMENT
Hynek Dušek
Evropský polytechnický institute, s.r.o., Kunovice
Abstrakt: Environmentální management je v podstatě systém řízení organizace, ve kterém se organizace
dobrovolně hlásí k dodržování zásad ochrany životního prostředí a udržitelného rozvoje. Většina
moderních organizací se hlásí k respektování zásad udržitelného rozvoje a ochrany životního prostředí a
tak přispívá k zlepšení nebo alespoň zachování kvality životního prostředí.
Abstrakt: Environmental management is essentially the organization's management system, which has
voluntarily committed to the principles of environmental protection and sustainable development. Most
modern organizations committed to respecting the principles of sustainable development and
environmental protection, and thus contributes to the improvement or at least maintaining environmental
quality.
Klíčová slova: environmentální management – EMAS, ochrana životního prostředí, udržitelný rozvoj
Key words: Environmental Management - EMAS, environmental protection, sustainable development
Environmentální systém řízení a s tím spojená ochrana životního prostředí se v dnešních pokrokových a vyspělých
společnostech stává jednou ze základních priorit a potřeb.
V souvislosti se vzrůstajícím proekologickým tlakem veřejnosti v 70. a 80. letech 20. století začaly podniky prosazovat
environmentální management. To je dobrovolnou aktivitu posilující image podniku, zvyšující zisky,
konkurenceschopnost, ale zároveň i snižující náklady. K dobrovolným nástrojům řadíme například systém
environmentálního managementu (EMS) dle ISO 14001, systém environmentálního managementu (EMS) dle
Národního programu EMAS, environmentální audity, čistší produkci, ekodesign, ekologické značení (ekolabelling),
life-cycle-assessment tools, environmentální účetnictví atd. Uvedené dobrovolné nástroje se samozřejmě v praxi mohou
navzájem prolínat a kombinovat.[2]
V problematice politiky ochrany životního prostředí je možné vypozorovat několik směrů směřujících od nápravných k
preventivním opatřením, přechod od norem, represivních zásahů k upřednostnění nástrojů ekonomických a
informačních, od odpovědnosti společnosti (státu) k odpovědnosti samotných výrobních i jiných organizací. Hlavním
rysem aktivit environmentálního managementu je jejich dobrovolnost. Firmy zavedením environmentálního
management dávají navenek informaci, že je nezajímá jen čistý zisk bez ohledu na následky životní prostředí, ale že se
zajímají o zásady ochrany a udržitelnosti životního prostředí.
Systémy EMS představují v současné době nejrozšířenější způsob, jak může organizace deklarovat, že v rámci své
činnosti dbá na ochranu životního prostředí a že při produkci výrobků či poskytování služeb jsou zvažovány také jejich
dopady na životní prostředí.
EMAS představuje systémový přístup k řízení otázek souvisejících s životním prostředím v organizaci s důrazem na
integraci environmentálního hlediska jak do celkové strategie organizace, tak do jejích každodenních činností. Požaduje
po organizaci definovat významné environmentální aspekty (a dopady) a dále konkrétní cíle a opatření, pomocí kterých
bude naplňovat požadavek tzv. neustálého zlepšování. [1]
EMAS byl zřízen Evropskou unií, hlavním účelem jeho vzniku je již popisováné zjišťování a kontrola dopadu činností
organizací na životní prostředí a zveřejňování informací formou jednotlivých environmentálních prohlášení (prohlášení
k životnímu prostředí). EMAS jako aktivní přístup organizace ke kontrole, řízení a postupné minimalizaci dopadů na
životní prostředí, je určen pro širokou sféru organizací. EMAS se může uplatni jak v soukromé sféře, tak i v
organizacích státní správy, nebo i ve školství. V podstatě všude tam, kde je zájem o ochranu a zlepšování stavu
životního prostředí
EMAS představuje aktivní přístup podniku ke sledování, řízení a postupnému snižování dopadů činností organizace na
životní prostředí. Je určen pro organizace provozující činnost v soukromé sféře (akciové společnosti, společnosti s
ručením omezeným ad.) i pro organizace státní a veřejné správy (ministerstva, městské úřady ad.), nebo jejich části
(výrobní jednotka, detašovaná pracoviště).
57
Program EMAS neustále sleduje zlepšování tzv. environmentálního profilu organizace prostřednictvím:
1) určení a zavedením EMS v organizaci°;
2) systematického, objektivního a pravidelného vyhodnocování efektivnosti EMS;
3) zveřejňováním informací o své enviro-profile
4) spoluzodpovědnosti svých zaměstnanců
Uplatňování EMAS v praxi představují takové aktivity, které jsou zaváděny a aplikovány na základě dobrovolnosti a
jdou nad rámec platných legislativních norem. Jeho uplatňování patří k nástrojům preventivní strategie, to znamená, že
se neřeší až vzniklé škody na životním prostředí a tím spojené ekonomické sankce, ale organizace se aktivně snaží
těmto škodám zabránit a tím dosáhnout jak zachování kvality životního prostředí, tak i zabránit následným
ekonomickým škodám v důsledku různých sankcí.
V současné době je zcela běžné se zavádějí normy beroucí v potaz ochranu životního prostředí – sytémy
environmentální managementu EMS (Environmental Management Systems) nebo dokonce EMAS ((Eco-Management
and Audit Scheme ).Pokud se rozhodne organizace pro zavedení systému environmentálního řízení EMS, který
představuje v současnosti nejrozšířenější způsob, může k jeho zavedení přistoupit v zásadě třemi způsoby:
1) zavedení EMS podle norem řady ISO 14000;
2) zavedení EMS podle Programu EMAS;
3) zavedení neformálního (zjednodušeného) EMS.
První dvě možnosti představují zavedení formálního, třetí stranou ověřeného (certifikovaného / validovaného) systému.
Zatímco normy řady ISO 14000, reprezentované především kmenovou normou ISO 14001, mají mezinárodní platnost,
Program EMAS byl vytvořen na úrovni Evropské unie a upravuje jej Nařízení Evropského parlamentu a Rady (ES) č.
761/2001. Program EMAS v sobě obsahuje, kromě dalších, také veškeré požadavky normy ISO 14001. Zavádění EMS
v podnikách podle obou standardů je proto velmi podobné.[3]
Rozhodnutí zavést v organizaci sytém řízení EMAS, klade důraz na splnění některých požadavků, kterýma se norma
ISO 14001 až tak podrobně nezabývá a často má odkaz jen doporučující charakter. Zde lze zařadit zejména prvky
následující:
1) environmentální přezkoumání: jedná se o úvodní analýzu problematiky ochrany životního prostředí (při zavádění
ISO 14001 je jeho vypracování dobrovolně)
2) publikace a ověřování environmentálního prohlášení: jsou to environmentální zprávy o dopadu a vlivu činnosti
organizace na složky životního prostředí;
3) soulad s platnou legislativou;
4) posuzování nepřímých environmentálních aspektů: jedná se o problematiku, kterou nemůže organizace zcela
kontrolovat ale může je ovlivnit (způsob dopravy, obalové materiály, vývoj a pod.);
5) aktivní účast zaměstnanců na procesu neustálého zlepšování: jedná se o zapojení všech zaměstnanců do
problematiky ochrany životního prostředí;
6) využívání loga: toto logo má informovat veřejnost a odborné kruhy o skutečnosti, že organizace je zapojená do
systému EMS;
7) registrace: v České republice se registračním orgánem Agentura EMAS – při CENIA, registrované organizace jsou
v níže uvedené tabulce.
Seznam organizací registrovaných v programu EMAS v České republice.
Poř. Registrační
č.
číslo
Datum
registrace
Název společnosti
Certifikát
EMAS platný
do
Environmentální
prohlášení
1
CZ-000014
OHL ŽS a. s. - závod Dopravní stavby
24.06.2004
07.06.2013
(PDF, 14 MB)
2
CZ-000016
OHL ŽS, a. s. - závod Pozemní
24.06.2004
stavitelství
07.07.2013
(PDF, 9 MB)
3
CZ-000017
OEZ, s.r.o.
08.12.2004
14.06.2013
(PDF, 5 MB)
4
CZ-000021
IMOS Brno, a. s.
23.11.2005
31.08.2014
(PDF, 7 MB)
5
CZ-000022
Teplárna Strakonice, a. s.
24.11.2005
26.07.2014
(PDF, 8 MB)
6
CZ-000023
Alpiq Zlín s.r.o.
05.01.2006
10.05.2014
(PDF, 2 MB)
58
7
CZ-000025
GEOSAN GROUP, a. s.
13.03.2006
01.06.2014
(PDF, 2 MB)
8
CZ-000026
Česlog s.r.o.
18.04.2006
26.11.2011
(PDF, 168 kB)
9
CZ-000027
Subterra a. s.
04.05.2006
27.03.2012
(PDF, 11 MB )
10
CZ-000028
HBH odpady s.r.o.
22.05.2006
10.05.2014
(PDF, 2 MB)
11
CZ-000031
HOCHTIEF CZ a. s.
10.07.2006
28.05.2012
(PDF, 844 kB)
12
CZ-000032
Metrostav a. s.
08.09.2006
22.04.2012
(PDF, 176 kB)
13
CZ-000033
VCES a. s.
19.10.2006
02.07.2012
(PDF, 11 MB)
14
CZ-000034
Zlínstav, a. s.
15.12.2006
07.12.2014
(PDF, 2 MB)
15
CZ-000037
STRABAG a. s. odštěpný závod
Pozemní stavitelství Praha a České 16.08.2007
Budějovice
20.09.2013
(PDF, 2 MB)
16
CZ-000038
RELIMEX spol. s.r.o.
07.02.2008
17.9.2013
(PDF, 1 MB)
17
CZ-000039
KONSTRUKTIVA KONSIT a. s.
07.02.2008
20.09.2013
(PDF, 13 MB)
18
CZ-000040
UNISTAV a. s.
19.05.2008
29.03.2014
(PDF, 13 MB)
19
CZ-000041
POHL cz, a. s.
29.05.2008
29.04.2014
(PDF, 3 MB)
20
CZ-000042
GEMA ART GROUP a. s.
28.07.2008
28.04.2014
(PDF, 299 kB)
21
CZ-000044
Ministerstvo životního prostředí
02.01.2009
29.12.2011
(PDF, 598 kB)
22
CZ-000045
Město Chrudim
20.01.2010
10.12.2012
(PDF, 6 MB)
23
CZ-000046
EKOZIS spol. s r.o.
24.06.2010
24.06.2013
(PDF, 12 MB)
24
CZ-000047
SUDOP PRAHA a. s.
11.04.2011
15.10.2013
(PDF, 1 MB)
Tab. č. 1: Seznam organizací registrovaných v programu EMAS v České republice
Zdroj: [4]
ZÁVĚR
Environmentální management EMS či dokonce EMAS by se mel stát součástí řízení co největšího počtu organizací. Jak
již bylo uvedeno, v současné industriální době je životního prostředí stále čím dál tím víc ohrožované. Je důležité, aby
principy environmentálního managementu a udržitelného rozvoje staly součástí řízení nejen organizací v Evropě, ale i
na celém světě. Mnohé organizace, které se hlásí k environmentálnímu managementu v zemích svého působení, již tak
docela nezajímá, odkud jsou produkty nebo komponenty které využívají pro svoji vlastní činnost= posuzování
nepřímých ekologických aspektů. Tuto je potřebné brát v potaz, zejména v době současné ekonomické krize, kdy
většina firem se snaží snižovat své náklady a často je to právě v oblasti ochrany životního prostředí .
ZDROJE:
[1]
CENIA - Česká agentura životního prostředí. [online]. [2012-01-10]. Dostupné na www:
http://www.cenia.cz/web/www/web-pub2.nsf/$pid/CENMSFZS9TOS
[2]
VLČKOVÁ, J. Podnikový ekolog. Praha : JDS tiskárna Praha spol. s.r.o., 2006. 270 s. ISBN 80-86684-46-6.
[3]
Planeta – odborný časopis pro životní prostředí: Příručka k programu EMAS. Praha, leden 2007. [online].
[2012-01-10]. Dostupné na WWW: http://www.cenia.cz/web/www/web-pub2.nsf/$pid /MZPMS
FJ1TY3H/$FILE/ planeta1_korektura2.pdf.
[4]
CENIA - Česká agentura životního prostředí, Seznam organizací registrovaných v programu EMAS v České
republice.
[online].
[2012-01-10].
Dostupné
na:
http://www.cenia.cz/__C12571B20041E945.
nsf/$pid/CENMSFKV2WL1
ADRESA:
Ing. Hynek Dušek
Osvobození 699,
686 04 Kunovice
Tel. 00420 572 54 90 18
Email:[email protected]
59
60
OD KVANTITY KU KVALITE VPLYV KVALITY PRIJÍMANÝCH ŠTUDENTOV VŠ NA
VÝŠKU PRIDEĽOVANEJ DOTÁCIE
part A
Miloš Haščic1, Miroslav Mečár2
1
Šoltésovej 1704/223, 017 01 Považská Bystrica
2
EPI s.r.o. Kunovice
Motto
Ak chceme mať dobrý výrobok,
musíme merať kvalitu surovín na vstupe,
hodnotiť kvalitu technologického procesu
a merať kvalitu hotového výrobku na výstupe.
autori
Abstrakt: V tomto článku sa autori zaoberajú procesom hodnotenia kvality výrobku „absolvent vysokej
školy“ z pohľadu hodnotenia „kvality surovín“ vstupujúcich do technologického procesu, v nadväznosti na
súčasný model financovania vysokých škôl, ktorí sa snažia o tento aspekt modifikovať.
Kvalitu akéhokoľvek hotového výrobku výrobe možno predikovať v závislosti od:
 kvality vstupov – čím sú vstupy kvalitnejšie, tým by mal byť aj výsledný produkt kvalitnejší
 vyspelosti a zvládnutia technologického postupu – čím je technologický proces prepracovanejší
a uskutočňovaný inovatívnejšími metódami a kvalifikovanejšími pracovníkmi pri použití kvalitných vstupov,
tým by mal byť aj výsledný produkt kvalitnejší.
Neznamená to však, že každý výrobok pri splnení vyššie uvedených axiomov bude kvalitný. No na základe teórii
pravdepodobnosti je to vysoko pravdepodobné.
Ako to bolo v minulosti?
Kvalita vstupov sa v minulosti hodnotila na základe prijímacieho konania, kde záujemcovia o štúdium na vysokých
školách (VŠ), absolvovali písomnú a niekedy aj ústnu časť prijímacej skúšky. Kritéria prijímacej skúšky – ich
náročnosť, bolo v kompetencii jednotlivých VŠ. Dochádzalo k tomu, že niektoré VŠ mali ťažšie kritéria pre prijatie,
ako iné VŠ.
Ako je to v súčasnosti?
Postupne - cca od roku 1990, začali vysoké školy od „klasických prjímačiek“ upúšťať a prešli k prijímaniu uchádzačov
na základe výsledkov prijímacieho konania, kde sa hodnotil prospech zo strednej školy uchádzačov o VŠ štúdium resp.
prospech z nosných predmetov.
Uchádzači o VŠ štúdium boli zoradení podľa priemerov známok a do určitého priemeru boli prijatí na príslušnú školu.
Hraničný priemer väčšinou kopíroval kapacitné možnosti VŠ. V prípade nenaplnenia kapacitného počtu, bolo vypísané,
druhé, resp. tretie kolo výberového konania.
Možno konštatovať, že v súčasnosti, niektoré školy používajú systém klasických príjimačiek, niektoré systém
prijímacieho konania na základe hodnotenia výsledkov zo stredných škôl.
Kam to smeruje v budúcnosti?
MŠ SR zviedlo hodnotenie absolventov ZŠ a stredných škôl prostredníctvom monitoringu. Je to jedna z možností, ako
hodnotiť kvalitu absolventov týchto škôl a ich pripravenosť na štúdium na stredných a vysokých školách. Na základe
výsledkov monitoringu, by mohli byť absolventi stredných škôl najobjektívnejšie prijímaní na VŠ. Problém nastáva
v rôznorodosti VŠ a z toho vyplývajúcich požiadaviek na predmety/vedomosti, ktoré by jednotlivé VŠ v rámci potreby
pre prijímacie konanie požadovali monitorovať.
V prípade prijímania študentov na VŠ na základe jednotného minimálneho limitu bodov dosiahnutých v monitoringu,
61
by viac menej bol zachovaný princíp objektívnosti. Nebol by však zachovaný princíp kvality prijímaných študentov na
jednotlivé VŠ. Je predpoklad, že o kvalitnejšie školy by mali záujem kvalitnejší študenti, teda tí, ktorí v požadovanej
hranici prijímaných študentov dosiahli v monitoringu vyššie bodové ocenenie.
Prečo by sa mala kvalita prijatých študentov odraziť vo výške dotácie?
Možno predikovať, že čím sú vstupy kvalitnejšie, tým ich je menej, sú cennejšie a tým aj drahšie. Je v nich zhmotnená
väčšia pridaná hodnota, ako u bežných dostupných materiálov. Preto aj konečná cena hotového výrobku odráža kvalitu
vstupných surovín použitých pri ich výrobe.
Obdobne by tento axiom mať platiť aj v pedagogickom proces. Preto aj výška rozpísanej dotácie na jednotlivé VŠ, by
mala odrádzať kvalitu prijatých uchádzačov o VŠ štúdium.
Ako je to dnes?
Použité kritéria na rozpis dotácie mzdových prostriedkov v podprograme 07711 medzi verejné vysoké školy, kopírujú
potreby kvality len na strane zamestnancov jednotlivých vysokých škôl tým, že sa určujú ako podiel vysokej školy na
počte publikácii za sledované obdobie (15 %).
Kvalita študentov, ktorý sú na jednotlivých vysokých školách, sa nehodnotí, i keď podľa počtu študentov sa rozpisuje
až 85 % pridelených mzdových prostriedkov v podprograme 07711. Keďže podľa metodiky rozpisu dotácie mzdových
prostriedkov sa započítava každý študent ktorý je na vysokej škole študentom, berú sa na niektoré VŠ študenti bez
ohľadu na výsledky zo strednej školy t.j. bez ohľadu na ich kvalitatívnu úroveň.
Dochádza k výraznej deformácii a degradácii kvality získaných poznatkov zo stredných škôl, keď v jednom krúžku
študuje študent s priemerom známok 1,5 z gymnázia so študentom s priemerom známok napr. 3,9 z odbornej školy
(učilišťa). Jedná sa o tie verejné vysoké školy, ktoré neuplatňujú systém prijímacích skúšok, ale len systém prijímacieho
konania.
Tieto školy vypisujú dodatočné prijímacie konania, aby získali študentov z tých vysokých škôl, kam sa títo študenti
vďaka prijímacím skúškam nedostali.
Orientujú sa na kvantitu len z toho dôvodu, aby zabezpečili dostatok započítateľných parametrov (študentov) pre
potreby delenia dotácie. Výsledok je otrasný. Je verejným tajomstvom, že verejnosť pochybuje o náročnosti a kvalite
výučby na VŠ, lebo mnohí poznajú študentov a absolventov niektorých VŠ už z ich pôsobenia na základných
a stredných školách, ktoré ledva ukončili a zrazu sú študentmi VŠ.
Nedôvera voči absolventom niektorých VŠ a absolventom niektorých študijných programov rastie nielen z tohto
dôvodu, ale aj z dôvodu opodstatnenosti potreby počtu takýchto absolventov pre trh práce Slovenska.
Sporná je tiež opodstatnenosť štúdia popri zamestnaní, ktoré je ešte na nižšej kvalitatívnej úrovni ako štúdium v dennej
forme, ktoré hravo pokrýva počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí pre potreby národného hospodárstva.
Tieto skutočnosti si v budúcnosti vyžiadajú svoju daň a to:
 v nemožnosti štátu zabezpečiť finančné zdroje na výchovu stále vyššieho a vyššieho počtu vysokoškolsky
vzdelaných ľudí (čo vyvolá nespokojnosť akademickej obce),
 jednak v nekvalite absolventov vysokých škôl, ktorá je odrazom kvality vstupov – ich priemernosti
a podpriemernosti, čo bude mať dopad na budúci ekonomický rast.
Aké sú východiská?
V prvom rade zrušiť externé štúdium.
V druhom rade započítavať študentov VŠ na základe novej metodiky uplatňujúcej princíp kvality. Znamená to, použiť
doterajšiu metodiku pre delenie dotácie s tým, že prepočítaný počet študentov pre I. ročníky prvého, druhého a tretieho
stupňa vysokoškolského štúdia bude modifikovaný koeficientmi kvality (študijných výsledkov).
DOTERAJŚIA METODIKA – stanovenie prepočítaného počtu študentov
Študenti dennej formy štúdia
stupeň štúdia
koeficient
študijné programy prvého stupňa
študenti, na ktorých sa koeficient
vzťahuje
študenti v prvom roku štúdia, ktorým
nevznikla povinnosť uhradiť školné
0,7
62
študijné programy druhého stupňa
1,50
študenti, ktorým
uhradiť školné
nevznikla
povinnosť
študijné programy tretieho stupňa
9,00/SDS
študenti, ktorým
uhradiť školné
nevznikla
povinnosť
MODIFIKOVANÁ METODIKA – stanovenie prepočítaného počtu študentov pri použití koeficientu kvality
Podľa bodu a) študijné programy prvého stupňa
0,7 * koeficient 3 pri priemere dosiahnutých výsledkov zo strednej školy do 1,5 (vypočíta sa ako vážený aritmetický
priemer koncoročných priemerov známok v jednotlivých ročníkov a maturitnej skúšky)
0,7 * koeficient 1,5 pri priemere dosiahnutých výsledkov zo strednej školy do 2,0 (vypočíta sa ako vážený aritmetický
0,7 * koeficient 1 pri priemere dosiahnutých výsledkov zo strednej školy do 2,5 (vypočíta sa ako vážený aritmetický
0,7 * koeficient 0,5 pri priemere dosiahnutých výsledkov zo strednej školy nad 2,5 (vypočíta sa ako vážený aritmetický
priemer koncoročných priemerov známok v jednotlivých ročníkov a maturitnej skúšky).
Podľa bodu b) študijné programy druhého stupňa
1,5 * koeficient 3 pri priemere dosiahnutých výsledkov z I. stupňa VŠ štúdia do 1,5 (vypočíta sa ako priemer známok v
I. stupni VŠ štúdia)
1,5 * koeficient 1,5 pri priemere dosiahnutých výsledkov z I. stupňa VŠ štúdia do 2,0 (vypočíta sa ako priemer známok
v I. stupni VŠ štúdia)
1,5 * koeficient 1 pri priemere dosiahnutých výsledkov z I. stupňa VŠ štúdia do 2,5 (vypočíta sa ako priemer známok v
I. stupni VŠ štúdia )
1,5 * koeficient 0,5 pri priemere dosiahnutých výsledkov z I. stupňa VŠ štúdia nad 2,5 (vypočíta sa ako priemer známok
v I. stupni VŠ štúdia)
Podľa bodu c) študijné programy tretieho stupňa
Zarátavajú sa len študenti pri priemere dosiahnutých výsledkov z VŠ štúdia do 1,5 (vypočíta sa ako priemer známok
v počas celého VŠ štúdia)
Uvedené opatrenia, pri stávajúcich zdrojoch, spustia reakciu samolikvidácie VŠ škôl, ktoré sa snažia prežívať z titulu
naberania nekvality, proklamovaním opodstatnenosti ich existencie len z hľadiska záujmu o štúdium.
Tieto opatrenia sa pri malých úpravách dajú použiť pri tvorbe metodiky prideľovania mzdových prostriedkov stredným
školám.
Len po zhodnotení kvality vstupov, môžeme hodnotiť kvalitu technologického procesu – akreditáciu a následne kvalitu
hotového výrobku – uplatnenie absolventov.
ADRESA:
Ing. Miloš Haščic, PhD.
Šoltésovej 1704/223,
017 01 Považská Bystrica,
Slovenská republika
e-mail: [email protected],
tel.: 042/4322099
Doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc,
EPI s.r.o. Kunovice,
Osvobození 699
686 04 Kunovice
63
64
LEGALIZACE PROSTŘEDKŮ POCHÁZEJÍCÍCH Z ORGANIZOVANÉ KRIMINALITY
Juraj Dubovec, Tibor Hlačina
Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice
Abstrakt: V článku jsou částečně analyzovány základní nástroje boje proti praní špinavých peněz
a financování terorizmu v CR.
Abstract: The paper partly analyses the basic instruments of the fight against the money laundering and
financing the terrorism in the Czech Republic.
Klíčová slova: organizovaný zločin, legislativa, zákony, praní špinavých peněz, namáčení, namydlení,
ždímání, umístění, vrstvení, intergrace,hawalla, terorizmus.
Key words: organized crime, legislation, laws, money laundering, layering, integration, placement,
terrorism.
1. LEGALIZACE PROSTŘEDKŮ POCHÁZEJÍCÍCH Z ORGANIZOVANÉ KRIMINALITY
Prostředky pocházející z organizované kriminality:
Zpravidla se jedná o zisky z tzv. organizovaného zločinu.
Zisky vytvářené zločineckými strukturami se v celosvětovém měřítku pohybují v obrovských částkách, ročně je to suma
přesahující 1,5 bilionu USD (jen z obchodu s drogami více než 700 miliard USD). V České republice se výnosy ze
zločinu odhadují na téměř 250 miliard Kč ročně.
Tyto vysoké zisky organizovaného zločinu vytvářejí možnost financování nejrůznějších obchodů, které vedou ke ztrátě
konkurenceschopnosti legálních firem a k závislosti celých odvětví národního hospodářství na ilegálních kapitálových
proudech. Ty ve svých důsledcích mohou destabilizovat společenský a politický systém.
Kromě ekonomické moci zločinecké skupiny dlouhodobě usilují o integraci do politických a státních orgánů, tedy o
získání skutečné moci ve státě.
Zdrojem těchto prostředků jsou zejména tyto druhy organizovaného zločinu a jiné závažné kriminality:
1) Finanční a hospodářská kriminalita, finanční podvody.
2) Obchod s drogami.
3) Organizovaná prostituce.
4) Obchod se zbraněmi.
5) Nelegální migrace osob.
6) Loupeže, násilné vydírání.
7) Padělání peněz nebo cenných papírů.
8) Nelegální zaměstnávání osob.
9) Porušování autorských práv.
10) Celní a daňové úniky.
Jedním z hlavních prostředků boje proti organizovanému zločinu i terorismu by měl být boj proti legalizaci výnosů
z trestné činnosti vedoucí k odčerpání nebo minimalizování zisku z organizované trestné činnosti. [1, s. 12]
PROCES LEGALIZACE VÝNOSŮ
Legalizací výnosů z trestné činnosti, častěji označované termínem „praní špinavých peněz“ nebo „praní peněz“, se
rozumí jednání sledující zakrytí nezákonného původu výnosů z cílem vzbudit zdání, že jde o příjem nabytý v souladu se
zákonem. [8, s. 6]
Operace spojené s legalizací výnosů z trestné činnosti lze rozdělit do tří etap, jež zahrnují:
1) Umístění peněžních prostředků v hotovosti do finančního systému (placement-umístění, také „namáčení“),
2) Zastření nelegálního původu špinavých peněz (layering-vrstvení, také „namydlení“),
3) Návrat nelegálně získaných peněžních prostředků do ekonomiky (integration- integrace, také „ždímání“).
65
1. etapa
Umístění peněžních prostředků v hotovosti do finančního systému (placement – umístění, také „namáčení“)
Zločinecké organizace při své nezákonné činnosti shromažďují denně značné objemy peněžních prostředků v hotovosti
a stojí před problémem jak tyto výnosy přeměnit na bezhotovostní formu, k čemuž mají několik důvodů.
Prvním důvodem je skutečnost, ze se jedná o velké objemy peněžních prostředků a velice špatně se s nimi manipuluje.
Dalším důvodem je to, že v ekonomicky vyspělém zahraničí používání většího množství bankovek v platebním styku je
vždy podezřelé.
Rozmísťování peněžních prostředků na bankovní účty se provádí například formou ukládání hotových peněz v menších
obnosech do různých bank.
Tato metoda je velice pracná, jedna z jejích forem spočívá v realizaci velkého počtu vkladů do určité výše, která je pod
hranicí ukládající bance povinnost identifikovat vkladatele.
Dalším způsobem shromažďování a rozmísťování peněžních prostředků je tzv. směšování tržeb.
Jedná se o promísení výnosů z trestné činnosti s tržbou z legálních aktivit, nelegální zisky jsou maskovány jako legální
příjmy z pravidelné obchodní činnosti (restaurace, směnárny, firmy poradenských služeb, reklamní agentury apod.), a
jsou odváděny spolu s tržbou.
Dalším trikem používaným v této souvislosti je využívání nastrčených osob či fiktivních firem.
Princip je prakticky stejný jako u směšování tržeb, pouze s tím rozdílem, že neexistuje legální tržba, legální aktivitu tyto
firmy předstírají a tržbu i zisk představují pouze výnosy z trestné činnosti.
Dále následují transakce méně rizikové, které jsou již slučováním peněz na jeden či několik málo účtů pomocí
bezhotovostních transferů.
Nejefektivnější způsob legalizace výnosů z trestné činnosti je realizován přímo v bankách.
Uložení nelegálně získaných příjmů do finančních institucí je pro zločinecké organizace nesmírně důležité, neboť tyto
výnosy mohou být prostřednictvím elektronických a bezhotovostních převodů převáděny na různé účty, do různých
bank a zemí světa. Tak mohou být před hranice propašované peníze uloženy u bank spolupracujících se zločineckými
organizacemi a následně využity i v mezinárodním měřítku.
V první etapě legalizace využívají zločinecké organizace pro vnášení výnosů z trestné činnosti nastrčené osoby či
fiktivní firmy. [2, s. 8]
2. etapa
Zastření nelegálního původu špinavých peněz (layering – vrstvení, také „namydlení“)
Výnosy z trestné činnosti, které byly odděleny od jejich nezákonného zdroje již v první etapě legalizace výnosů,
procházejí postupně v druhé etapě bezhotovostními a hotovostními operacemi.
Vstupují na účty bank, aby je vzápětí opustily a byly za ně nakoupeny cenné papíry a ty obratem prodány a nakoupeny
drahé kameny, zlato, nemovitosti, umělecká díla či starožitnosti, a následně se vrátily opět na jiný účet, do jiné banky
apod. Druhá etapa legalizace výnosů je velmi důležitá, neboť v této etapě je nutné očistit kapitál pocházející z trestné
činnosti. To znamená, že je třeba dát tomuto kapitálu novou identitu a přerušit možnost sledovat toky peněz, aby nebylo
možné zpětně zjistit jejich zdroj a původ. [3, s. 11]
Nelegální zisky uložené do mezinárodního finančního systému jsou prostřednictvím finančních transakcí přesunovány
mezi velkým množstvím institucí, pokud možno v různých státech. Bohužel někdy těmto strukturám nahrává i stát sám,
například tím, že vydává státní dluhopisy prakticky komukoliv, kdo za ně zaplatí a v roce 2011 to v ČR představovalo
20,1 mld. Kč, i když se předpokládal objem kolem 10 mld. Kč. Na rok 2012 se připravuje ještě větší objem státních
dluhopisů ve výši přesahující 100 mld. Kč.
Z tohoto důvodu jsou nejčastěji peníze převáděny na číselná konta ze zemí, které striktně dodržují bankovní tajemství,
do zemí tzv. daňových rájů nebo na nejrůznější konta krycích firem, které ve skutečnosti patří zločineckým
organizacím.
3. etapa
Návrat nelegálně získaných peněžních prostředků do ekonomiky (integration – integrace, také „ždímání“)
V této poslední etapě legalizace výnosů z trestné činnosti je nelegálně získaný kapitál po rozsáhlých operacích
zastírajících jeho původ zaváděn do hospodářství tak, aby vznikl dojem, že byl získán cestou nezávadné obchodní
činnosti. Vzhledem k tomu, že zde dochází ke spojení či provázání dnou ekonomik, tj. legální a nelegální, je tato etapa
nazývána integrací. Zdánlivě zákonně získané peníze jsou pak použity k nákupu nemovitostí, cenných papírů, zlata
apod. Mohou se také vracet do země jejich původu ve formě půjček poskytovaných zahraničními firmami. Zločinecké
organizace investují strategicky. Směřují k získání nemovitého majetku v jednotlivých teritoriích působnosti
organizace, jako např. získání dopravní firmy, které usnadní pašování zboží, nebo k investicím do forem umožňujících
snazší legalizaci výnosů z trestné činnosti jako jsou kasina, loterijní společnosti, sítě supermarketů, směnáren a podniků
cestovního ruchu, reklamních agentur, marketingu apod. Nelze vyloučit ani zakládání vlastních bank v zemích východní
Evropy. [4, s. 18]
66
Legalizované výnosy, které prošly oběma etapami a zastřely tak svůj původ se vracejí ve formě nezávadného a často již
i zdaněného příjmu původnímu majiteli.
2. FINANCOVÁNÍ TERORISMU
Charakteristické rysy financování terorismu
Podle definice Mezinárodní úmluvy o potlačování financování terorismu je primárním cílem terorismu „zastrašovat
obyvatelstvo nebo nutit vedení mezinárodní organizace, aby provedla nebo se zdržela provedení nějakého činu“.
Úspěšná teroristická skupina jako jakákoliv jiná zločinecká organizace musí být schopna vybudovat a udržet účinnou
finanční strukturu.
Za tím účelem musí vytvořit zdroje financování, způsob praní těchto zdrojů a konečně způsob jak zajistit, aby mohly
být tyto finanční zdroje použity pro získávání materiálu a jiných logistických položek potřebných pro provádění
teroristických činů.
Zdroje finančních prostředků teroristů
Prvním zdrojem je finanční podpora poskytovaná státy nebo organizacemi s dostatečně velkou infrastrukturou, aby
mohli finanční prostředky shromáždit a pak je poskytnout teroristické organizaci.
Druhým velkým zdrojem financování terorismu je příjem pocházející z nejrůznějších činností „přinášejících zisk“.
Stejně jako u zločineckých organizací může příjem teroristické skupiny pocházet z trestné činnosti či jiných
nezákonných aktivit. Teroristická skupina v určité oblasti může podporovat sama sebe únosy a vyděračstvím.
V tomto scénáři zajišťují nezbytné finanční prostředky zejména výkupné placené za osvobození rukojmích, výpalné,
vymáhané od obchodů, pašování ve velkém, nejrůznější druhy podvodů, krádeže, loupeže a obchodování s drogami.
Používá k tomu starého způsobu tzv. hawalla, kdy se přesouvají peněžní prostředky ve vysokých částkách vyškolenými
specialisty, kteří se znají a tím tzv. „špinavé peníze“ uvádějí do oběhu. [4, s. 13]
Financování teroristických skupin může na rozdíl od zločineckých organizací zahrnovat také příjem pocházející
z legálních zdrojů nebo z kombinace legálních a nelegálních zdrojů. Toto financování z legálních zdrojů je vlastně
klíčovým rozdílem mezi teroristickými skupinami a tradičními zločineckými organizacemi. Významnou roli při
financování některých teroristických skupin hrají charitativní nebo jiné neziskové organizace a další právní subjekty.
Praní finančních prostředků spojených s terorismem
Teroristé a jejich podpůrné organizace často používají pro praní špinavých peněz stejných metod jako zločinecké
organizace. K některým z konkrétních metod zjištěných u teroristických skupin patří:
 pašování hotovosti,
 strukturované vklady na bankovní účty nebo výběry z nich,
 nákupy nejrůznějších typů peněžních nástrojů (cestovní šeky, bankovní šeky, peněžní poukázky),
 používání kreditních nebo úvěrových karet,
 bankovní převody.
Z výše uvedeného vyplývá, že prioritním cílem teroristických organizací není praní peněz, ale naplnění svých
ideologických a politických cílů. Je však nutno podotknout, že bez patřičných financí se tyto cíle nedají realizovat.
Terorismus je bezesporu nebezpečnější hrozbou než praní špinavých peněz. Nicméně možnost získávat velké sumy
peněz z nelegálních obchodů, prostřednictvím praní špinavých peněz, dává terorismu silný zdroj pro financování jeho
aktivit a rozvoje. Proto se mnohé mezinárodní organizace snaží bojovat nejen proti terorismu, ale také proti praní peněz,
které s ním úzce souvisí.
Obchody spojené s povinností identifikace
 obchod v hodnotě převyšující částku 15 000 EUR,
 podezřelý obchod (zejména u bank) a to bez ohledu na jeho hodnotu.
Ověření totožnosti účastníka obchodu dle zákona o bankách
Podle zákona o bankách je zaměstnanec banky povinen požadovat prokázání totožnosti klienta u transakcí, jejichž
hodnota převyšuje 100 000 Kč (zpravidla hotovostních).
Způsob provádění identifikace
Prvotní identifikace fyzické osoby, která identifikaci podléhá, se provádí „tváří v tvář“, tedy pouze za její přítomnosti a
na základě průkazu totožnosti.
U právnické osoby je pak identifikace realizována na základě platného výpisu z rejstříku, v němž je povinně evidována
nebo na základě jiného platného dokladu prokazujícího její existenci a na základě identifikace „tváří v tvář“ fyzické
osoby za ni jednající.
67
Identifikace třetí osoby
Je-li účastník obchodu zastoupen na základě plné moci, prování se identifikace zmocněnce a dále předložením plné
moci s úředně ověřeným podpisem zmocnitele. [5, s. 32]
Jestliže zaměstnanec banky při uzavírání obchodu zjistí nebo má podezření, že účastník obchodu nejedná svým jménem
nebo že zastírá, že jedná za třetí osobu, uloží mu, aby písemným prohlášením potvrdil, za koho jedná a doložil údaje o
identifikaci této třetí osoby.
Odmítnutí identifikace
Pokud se účastník obchodu, u něhož je dána povinnost identifikace, odmítne identifikaci podrobit, nebo odmítne
identifikaci třetí osoby, zaměstnanec banky:
 předmětný obchod nesmí provést,
 je povinen o této skutečnosti informovat ministerstvo.
Identifikace osob
Rozsah identifikačních údajů
a) u FO zjištění
 jména a příjmení, případně všech jmen a příjmení,
 rodného čísla nebo data narození,
 pohlaví,
 trvalého nebo jiného pobytu,
 státní příslušnosti.
jejich ověření z průkazu totožnosti, jsou-li v něm uvedeny a dále ověření
 shody podoby s vyobrazením v průkazu totožnosti,
 čísla a doby platnosti průkazu totožnosti,
 orgánu nebo státu, který jej vydal.
b) u fyzické osoby provozující podnikatelskou činnost též zjištění
 obchodní firmy,
 odlišujícího dodatku nebo dalšího označení,
 identifikačního čísla.
c)
u právnické osoby zjištění
 obchodní firmy nebo názvu včetně odlišujícího dodatku nebo dalšího označení
 sídla,
 identifikačního čísla nebo obdobného čísla přidělovaného v zahraničí,
 jména, případně popřípadě všech jmen a příjmení, rodného čísla nebo data narození a trvalého nebo jiného
pobytu osob, které jsou jejím statutárním orgánem nebo jeho členem,
 většinového společníka nebo ovládající osoby (u podnikatele),
 zakladatele (u nepodnikatele),
 a identifikace fyzické osoby, která jejím jménem jedná v daném obchodu.
Je-li statutárním orgánem (nebo jeho členem) identifikované právnické osoby právnická osoby zjištění:
 obchodní firmy nebo názvu včetně odlišujícího dodatku nebo dalšího označení sídla,
 identifikačního čísla nebo obdobného čísla přidělovaného v zahraničí,
 identifikačních údajů osob, které jsou jejím statutárním orgánem nebo jeho členem.
Subjekty podléhající zúžené identifikaci
Identifikaci v zúženém rozsahu identifikačních údajů podléhají tyto subjekty:
1) Většinový společník nebo ovládající osoba právnické osoby podnikatele.
2) Zakladatel právnické osoby nepodnikatele.
3) Statutární orgán nebo člen statutárního orgánu právnické osoby odlišný od osoby jednající.
4) Statutární orgán právnická osoba nebo člen statutárního orgánu právnická osoba statutárního orgánu nebo člena
statutárního orgánu právnické osoby.
5) Osoby, která je statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu subjektu dle bodu 4.
Identifikace fyzické osoby (fyzické osoby podnikatele), průkazy totožnosti
Zaměstnanec banky je povinen přesvědčit se u předložených průkazů totožnosti, podpůrných nebo jiných dokladů
68
fyzických osob předložených k identifikaci zejména o tom, zda:
 Jedná se o existující a pravý doklad,
 podoba držitele průkazu odpovídá zobrazení podoby uvedené v průkazu, stejně jako dalším údajům
vztahujícím se k fyzickému vzhledu, věku, pohlaví apod.,
 podoba v průkazu je vyhotovena originálním způsobem,
 neuplynula doby platnosti v něm vyznačená,
 údaje vedené v průkazu se shodují s údaji o dané osobě vedenými v databázi banky.
Průkazy totožnosti:
Občan ČR:
a) občanský průkaz,
b) cestovní doklad,
c) řidičský průkaz ČR.
Podpůrnými doklady sloužícími k identifikaci občanů ČR jsou zejména:
 potvrzení o občanském průkazu,
 potvrzení o změně příjmení,
 potvrzení o změně místa trvalého pobytu.
Cizinec:
a) cestovní doklad,
b) průkaz o povolení k pobytu,
c) průkaz o povolení k pobytu pro státního příslušníka členského státu evropské unie a Evropských společenství.
Identifikace osoby podnikatele a právnické osoby
Doklady osvědčující některé identifikační údaje fyzických osob podnikatelů a právní subjektivitu a identifikační údaje
právnických osob musí být předloženy buď v originále, nebo v úředně ověřené kopii. V případě zahraničních
právnických osob musí být předložen úřední překlad dokladů a listin. [6, s. 27]
Doklady, které je mono využít k identifikaci fyzické osoby podnikatele, jsou:
 výpis z obchodního rejstříku u subjektů do něj zapsaných,
 živnostenský list, koncesní listina nebo osvědčení vydané živnostenským úřadem u osob provozujících
živnostenské podnikání,
 potvrzení nebo výpis z evidence u osob provozujících jinou podnikatelskou činnost např. advokáti, auditoři,
daňoví poradci, lékaři, notáři, rozhodci, soudní znalci a tlumočníci.
Doklady, které je možno využít k identifikaci právnické osoby jsou:
U právnických osob ČR:
 výpis z obchodního rejstříku u subjektů do něj zapsaných,
 společenská nebo zakladatelská smlouva, zakladatelská listina, stanovy, statut, organizační řád, nadační listina
nebo výpis z nadačního rejstříku apod. u subjektů nezapsaných do obchodního rejstříku, tj. takových, které
nejsou založeny nebo zřízeny za účelem podnikání.
U zahraničních právnických osob:
 výpisy z rejstříku nebo jiné doklady prokazující jejich právní subjektivitu.
3. PODEZŘELÝ (NEOBVYKLÝ) OBCHOD
Podezřelým obchodem, tedy případem praní špinavých peněz, se rozumí:
 obchod provedený za okolností vyvolávajících podezření ze snahy o legalizaci výnosu,
 podezření, že v obchodu užité prostředky jsou určeny k financování terorismu, teroristických činů nebo
teroristických organizací.
Podezřelým obchodem jsou zejména:
a) vklady v hotovosti následované jejich okamžitými výběry nebo převody na jiné účty,
b) zřizování účtů jedním klientem, jestliže jejich počet je ve zjevném nepoměru k předmětu jeho podnikatelské
činnosti nebo jeho majetkovým poměrům a převody mezi těmito účty,
c) pohyby na účtech klienta, které zjevně neodpovídají povaze nebo rozsahu jeho podnikatelské činnosti nebo jeho
majetkovým poměrům,
d) případy, kdy počet obratů na účtu během jednoho dne nebo ve dnech následujících neodpovídá obvyklým
69
peněžním operacím klienta,
transakce, které zjevně nemají ekonomický původ,
případy, kdy účastníkem obchodu je přímo nebo nepřímo právnická nebo fyzická osoba, vůči níž ČR uplatňuje
mezinárodní sankce podle zvláštního právního předpisu,
g) případy, kdy předmětem obchodu je, byť i jen zčásti, sankcionované zboží nebo služby poskytované
sankcionovanému subjektu nebo sankcionované osobě,
h) transakce směřující do země, která nedostatečně nebo vůbec neuplatňuje opatření proti legalizaci výnosů.
e)
f)
Základním problémem je skutečnost, že v současných ekonomických podmínkách transformujícího se hospodářství se
dříve či později může dopustit neobvyklého obchodu v podstatě každý majitel běžného účtu u banky. [6, s. 1]
Oznamovací povinnost
Zjistí-li povinná osoba v souvislosti se svou činností podezřelý obchod nebo jakoukoli jinou skutečnost, která by mohla
podezřelému obchodu nasvědčovat, oznámí to neprodleně ministerstvu s uvedením všech zjištěných identifikačních
údajů účastníku obchodu.
Oznámení provede bez zbytečného odkladu, nejpozději do pěti kalendářních dnů od zjištění obchodu. Vyžadují-li to
okolnosti případu, zejména hrozí-li nebezpečí z prodlení, je povinen ministerstvo upozornit ihned po zjištění
podezřelého obchodu.
Odklad splnění příkazu klienta
Důležitým zákonným institutem, jehož cílem je zabránit, aby výnos z trestné činnosti unikl mimo dosah orgánů činných
v trestním řízení, je odklad splnění příkazu klienta.
Povinná osoba může splnit příkaz klienta týkající se podezřelého obchodu nejdříve po uplynutí 24 hodin od přijetí
oznámení ministerstvem.
Odložení příkazu klienta není možné např. u operací prováděných platebními kartami, nebo kdy by mohlo takové
odložení zmařit šetření podezřelého obchodu
Jestliže si prověření podezřelého obchodu vyžádá delší dobu, může ministerstvo uložit povinné osobě, aby prodloužila
dobu, nejdéle na 72 hodin. Pokud ministerstvo nepodá trestní oznámení, povinná osoby příkaz provede.
Bylo-li trestní oznámení v této lhůtě podáno, povinná osoba provede příkaz klienta po uplynutí 3 kalendářních dnů ode
dne podání trestního oznámení, pokud orgán činný v trestním řízení v této lhůtě nerozhodl o odnětí nebo zajištění
předmětu podezřelého obchodu.
Povinná osoby nenese odpovědnost za škodu vzniklou splněním povinnosti, za takovou škodu nese odpovědnost stát.
[2, s. 22]
Povinnost mlčenlivosti a další povinnosti
Oznamovatel má povinnost o oznámení podezřelého obchodu zachovávat mlčenlivost ve vztahu k třetím osobám včetně
osob, jež se sdělené informace týkají. Zaměstnanci ministerstva a jeho orgánů jsou povinni zachovávat mlčenlivost o
úkonech učiněných a o informacích získaných při provádění zákona proti praní špinavých peněz.
Povinnost mlčenlivosti nezaniká skončením pracovněprávního poměru nebo jiného vztahu k povinné osobě nebo
ministerstvu nebo tím, že fyzické osoba přestala vykonávat uvedenou činnost.
Povinnosti zachovávat mlčenlivost se však nelze dovolávat v těchto případech:
1) orgánu činnému v trestním řízení, pokud provádí řízení o trestném činu souvisejícím s legalizací výnosu nebo
jedná-li se o splnění oznamovací povinnosti vztahující se k takovému trestnému činu,
2) soudu rozhodujícímu v občanském soudním řízení spory týkající se obchodu nebo nároku vyplývajícího z tohoto
zákona,
3) osobám vykonávajícím kontrolu,
4) orgánu oprávněnému podle zvláštního předpisu rozhodovat o odnětí oprávnění k podnikatelské nebo jiné
samostatné výdělečné činnosti v případě, že ministerstvo předloží podnět k odnětí takového oprávnění,
5) osobě, která by mohla uplatnit nárok na náhradu škody způsobené postupem podle tohoto zákona, jde-li o následné
oznámení skutečností rozhodných pro uplatnění takového nároku; povinná osoba může v tomto případě sdělit
klientovi, že bylo jednáno podle tohoto zákona, až po předchozím písemném souhlasu ministerstva,
6) příslušnému zahraničnímu orgánu při předávání údajů sloužících k dosažení účelu stanoveného tímto zákonem,
pokud to zvláštní právní předpis nezakazuje,
7) správnímu orgánu, který plní úkoly v systému certifikace surových diamantů podle zvláštního právního předpisu,
70
8) správnímu orgánu oprávněnému ukládat pokuty podle zvláštních právních předpisů, jimiž Česká republika
uplatňuje mezinárodní sankce, v řízení o porušení těchto právních předpisů,
9) Národnímu bezpečnostnímu úřadu, Ministerstvu obrany, zpravodajským službám nebo Policii České republiky,
pokud provádějí v rozsahu svého oprávnění bezpečnostní prověrku navrhované osoby nebo pokud Národní
bezpečnostní úřad provádí bezpečnostní prověrku organizace nebo ověřování bezpečnostní způsobilosti fyzických
osob podle zvláštního právního předpisu,
10) Bezpečnostní informační službě a Vojenskému zpravodajství,
11) finančnímu arbitrovi rozhodujícímu podle zvláštního právního předpisu ve sporu navrhovatele proti převádějící
instituci.
Porušení povinnosti mlčenlivosti je přestupkem, za který lze v řízení podle zvláštního zákona uložit pokutu až do výše
200 000 Kč; tím není dotčena odpovědnost za škodu, která tím osobě, jíž se vyzrazené údaje týkají, vznikla, ani
případná trestní odpovědnost toho, kdo porušil povinnost mlčenlivosti. [7, s. 10]
Povinná osoba na požádání sdělí ministerstvu údaje o obchodech, na něž se vztahuje identifikační povinnost nebo
ohledně nichž ministerstvo provádí šetření, předloží doklady nebo k nim umožní přístup pověřeným zaměstnancům
ministerstva a poskytne informace o osobách, které se účastnily takových obchodů.
Ministerstvo kontroluje, zda povinné osoby plní povinnosti stanovené zákonem a zda nedochází k legalizaci výnosů
povinnými osobami.
4. ZÁVĚR
V České republice se naplno projevila slabost mladé demokracie, která českému národu spadla do klína, aniž by na ni
byl po etické a morální stránce připraven. Národ, který žil mnohá léta dle motta „kdo neokrádá stát, okrádá sám sebe“,
byl uvržen do ekonomického experimentu, který mnohem více než ekonomickou transformaci připomínal drancování
vojska po vyhrané bitvě. Čím větší svoboda, tím menší kontrola. Čím menší hrozba postihu, tím větší kriminalita.
Nespoutaná politika ve fázi ekonomické transformace, bez řádu a pravidel, a z toho plynoucí minimální
kontrolovatelností poskytovala vhodné prostředí pro bujení všech forem hospodářské kriminality. Minimální
vynutitelnost práva, nefungující soudy, špatné zákony a celková tolerance společnosti k evidentním prohřeškům, když
ne proti zákonu, tak minimálně zásadním prohřeškům proti dobrým mravům, umožnily obrovské majetkové přesuny
nesoucí znaky trestné činnosti, které svým rozsahem výrazně přesáhly celkovou bilanci tradičního organizovaného
zločinu (obchod s drogami, pašování, prostituce) na území ČR. Praní špinavých peněz v České republice bylo v 90.
letech, ale ještě i dnes je, spjato především s hospodářskou kriminalitou – privatizačními podvody, tunelováním,
drancováním společností pomocí konkursních řízení, daňovými úniky a všudypřítomnou korupcí.
Jakou hodnotu má legislativa v prostředí všudypřítomné korupce, nefungujících trestních orgánů nebo obecné
společenské tolerance vůči finanční kriminalitě? Kde není žalobce, není ani soudce. V poslední době se diskutuje o
převodu asi 7 mld. Kč do Švýcarska za Severočeské doly, kde žalobce je pouze ve Švýcarsku a žalobce z ČR není
žádný.
Za poslední 2 roky se stalo obětí hospodářské kriminality 29 % firem působících v ČR, kde se většina případů týká
internetové kriminality. [9, s.1]
Do budoucna bude bankovnictví směřovat jinam než dnes. Nebudou existovat pobočky, kam si člověk zajde vyřídit co
potřebuje-fyzicky vyzvednout peníze nebo osobně přikázat převod peněz. Tím také ale odpadne zásada, poznej svého
klienta, která se dnes používá. Lidé budou své účty ovládat zásadně přes „superbezpečný“ internet a peníze v hotovosti
budou raritou, protože se vše bude platit kartami.
A to také bohužel dle mého názoru bude znamenat rozkvět praní špinavých peněz přes počítače různými „hackery“,
kteří se dokáží nabourat i do „superzabezpečených“ systémů.
POUŽITÁ LITERATURA
[1]
REZKOVÁ, M. Zákon proti praní špinavých peněz s komentářem a příklady, 1. vyd. Praha : Právnické a
ekonomické nakladatelství a knihkupectví Bohumily Hořínkové a Jana Tuláčka, 2004. 7-87 s. ISBN 80-7201503-6.
[2]
ÚZ-Úplné znění, Banky, platební styk, finanční arbitr, praní špinavých peněz, Ostrava-Hrabůvka : Jiří
Motloch-Sagit, 2006. č. 554, s. 176-191. ISBN 80-7208-560-3.
[3]
HRDINOVÁ, J. Praní špinavých peněz, Kunovice : EPI, s.r.o., 2007, s. 46
[4]
TERRINVEST. Historie a základní charakteristika boje proti praní špinavých peněz v České republice [online]. Praha. Terrinvest, 2006 [cit. 20. 4. 2007] Dostupný z WWW: http ://www. ardeus.
cz/AJADEUSNEWS/Prani-spinavych-penez-historie-a-zakladni-charakteristika. html
[5]
IPOINT. Kauza KTP pokračuje: Podezření z praní špinavých peněz (podle vyšetřovatelů se schyluje k právní
71
[6]
[7]
[8]
[9]
bitvě s KB), Finanční noviny 2006. [on-line]. [cit. 20. 4. 2007] Dostupný z WWW:
http://ipoint.financninoviny.cz/kauza-ktp-pokracuje-podezreni-z-prani-spinavych-penez-podle-vysetrovateluse-schyluje-k-pravni-bitve-s-kb.html, ISSN 1214-2131
BISKUP, P. Česko zřejmě čeká další vlna bankovních podvodů, deník Právo, 2006, 3. 10. 2006, titulní strana
Vláda České republiky, Důvodová zpráva k zákonu č. 61/1996 Sb., ASPI: 137, publikovaný názor, platný na
území ČR
ČTK: MF chce zpřísnit zákon proti praní špinavých peněz [on-line]. [cit. 26. 6. 2007]. Dostupný z www:
www.ct24.cz/ekonomika/index_view_.php?id=210822
http://www.sfinance.cz/zpravy/finance/334662-29-procent-ceskych-firem-se-stalo-obeti-hospodarskekriminality/
ADRESA:
Ing. Juraj Dubovec, PhD.
Žilinská Univerzita Žilina
Fakulta riadenia a informatiky
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
Ing. Tibor Hlačina
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Česká republika
72
VLIV FRANCHISINGU NA ZVÝŠENÍ KONKURENCESCHOPNOSTI MALÉHO A STŘEDNÍHO
PODNIKÁNÍ
Vladimíra Hlaváčková, Jozef Strišš
Anotácia: Príspevok sa zameriava na charakteristiku franchisingu a možnosti podnikania touto formou
v Českej republike. Zameriava sa na vypracovanie franchisingovej zmluvy v súlade s platnými predpismi.
Kľúčové slová: Franchising, franchisor, franchisant, franchisingova smlouva, franchisingove předpisy
PODSTATA A VÝVOJ FRANCHISINGU
Franchising můžeme definovat jako systém smluvních vztahů, kdy podnikatel (franchisový poskytovatel, dále
franchisor) svůj podnikatelský nápad, systém odbytu výrobků či služeb, poskytuje za úplatu svým obchodním
partnerům. Základem fungování franchisingu je dlouhodobá podnikatelská spolupráce dvou a více subjektů. Zachovává
výhody drobného podnikání a zároveň eliminuje některá nežádoucí rizika.
Franchisor nabízí hotový a ověřený podnikatelský koncept poskytuje místnímu podnikateli (franchisantovi) spolu s
právem založit podnik a používat po určitou dobu jeho jmén a jeho podnikatelský systém. Příjemce franchisové licence
bývá obvykle začínající nebo nepříliš zkušený podnikatel, podnikající pod vlastním IČ a na vlastní účet, avšak pod
značkou franchisora. Franchising v sobě spojuje výhody velké firmy a výhody individuálního podnikání – kombinuje
úspěšné systémové know-how franchisového poskytovatele a ambice začínajícího podnikatele vlastnit svůj malý
podnik.
Provozovatel franchisového systému tedy poskytne samostatnému franchisantovi svůj podnikatelský a marketingový
koncept, dá mu k dispozici veškeré podklady o chodu systému a poskytne mu manuál, ve kterém najde informace o
úspěšném řízení své pobočky. Poskytnutí tohoto zázemí je kompenzováno jednorázovým vstupním poplatkem a
měsíčními, resp. ročními franchisovými poplatky, které je franchisant povinen platit. Spolupráce franchisora a
franchisanta je upravena franchisingovou smlouvou, která shrnuje všechny práva a povinnosti obou stran.
Organizační struktura franchisové sítě je založena na dělbě práce: franchisor se věnuje systémovým a strategickým
úkolům a franchisantům přenechává řešení operativních záležitostí.
Obecně lze říci, že podnikání s využitím franchisového systému je relativně bezpečné s poměrně malým procentem
neúspěchů. Nabízí mnoho výhod, snížené riziko podnikání a relativně vysokou rentabilitu vloženého kapitálu.
Franchising dokáže snížit podnikatelská rizika držitelů franchisingové licence oproti podnikatelům podnikajícím samostatně
až o 80 %.
Obrázek č. 1: Stupeň kontroly a míra rizika v jednotlivých podnikatelských systémech
Zdroj: [3]
Z obrázku je patrné, že franchising představuje pro podnikatele optimální poměr kontroly a rizika . Distribuce zboží
prostřednictvím dealerů či distributorů představuje pro podnikatele minimální finanční riziko, na druhé straně mu však
73
nedovoluje uplatňovat téměř žádné reálné prvky kontroly. Subjekty jako dceřiné společnosti či joint-ventures umožňují
výraznější kontrolu provozu společnosti, představují však daleko vyšší míru finančního rizika.
TERMINOLOGIE FRANCHISINGU
Doposud neexistuje žádný všeobecně platný soubor názvosloví používaný pro definování stran a pojmů týkajících se
franchisingu. Běžně se tedy můžeme setkat jak s anglickým přepisem franchising, čteno /frenčajsing/ i /frančízing/, tak
s počeštěným přepisem franšízing.
V příspěvku je využito následujících termínů:
Franchisor
Poskytovatel franchisingové licence, iniciátor franchisových sítí, složených z franchisora a jednotlivých franchisantů,
o něž franchisor dlouhodobě pečuje. Je vlastníkem know-how, který za poplatek propůjčuje za podmínek stanovených
franchisingovou smlouvou franchisantovi.
Franchisant
Příjemce franchisingové licence. Franchisor mu uděluje právo provozovat obchod, výrobu či služby za použití
franchisorova know-how a pod jeho obchodním názvem a značkou.
Know-how
Soubor nepatentovaných praktických znalostí, vycházejících z franchisorem získaných a ověřených zkušeností.
Charakteristickými znaky pro identifikaci, zdali se skutečně jedná o know-how, je podmínka, že informace musí být:
a) Tajné (důvěrné)
Know-how ve své podstatě, struktuře a složení není všeobecně známé nebo jako celek lehce dostupné. Každá jednotlivá
část know-how musí zůstat utajená, využitá může být jen se souhlasem franchisového poskytovatele
b) Důležité
Know-how musí obsahovat poznatky, které jsou pro franchisanta důležité a nezbytné z hlediska prodeje zboží
nebo poskytování služeb, jedná se zejména o vystavení a uložení zboží, používané prodejní techniky, administrativa či
řízení hospodaření franchisové jednotky. Know-how musí být užitečné tak, aby zlepšilo konkurenceschopnost,
umožnilo zvýšit výkon nebo umožnilo snadnější a rychlejší průnik na trh.
c) Identifikovatelné
Know-how musí být dostatečně podrobně popsané a ověřené. Samozřejmě musí splňovat požadavky tajnosti a
důležitosti. Podrobný popis know-how se uvádí buď přímo ve franchisingové smlouvě, nebo častěji, ve formě tzv.
Provozního manuálu.
SOUČASNOST A BUDOUCNOST FRANCHISINGU
Franchising je dnes rozšířen prakticky ve všech zemích světa, především však v USA; v Evropě je nejpopulárnější ve
Velké Británii, Francii a Německu. Řada dnes velkých a známých firem vděčí za své silné celosvětové konkurenční
postavení a věhlas právěfranchisingu. Prodej zboží prostřednictvím franchisového systému dosahuje v USA 32 %
z celkového maloobchodního obratu [2]. Nejúspěšnější franchisingové koncepty se postupně propracovaly od místního
trhu k celonárodnímu a později až ke globálnímu pokrytí.
Franchising a poptávka po něm je logickou konsekvencí změn na evropském a českém trhu. Nabízí mnoho výhod,
bezpečnější podnikání a relativně vysokou rentabilitu vloženého kapitálu. Internacionalizace úspěšných franchisových
systémů každoročně stoupá a tak právě globalizace otevírá nové šance a trhy pro podnikání.
V dnešní době hodnota firem spočívá především ve schopnosti vytvářet nehmotné hodnoty – znalosti a informace, a
tyto dále distribuovat, sdílet a aplikovat. Předpokládá se, že v tomto století dojde na základě sdílení know-how k ještě
výraznějšímu vytváření nejrůznějších aliancí a k většímu propojování obchodních sítí a samostatných podnikatelů.
Lze očekávat, že franchising a podobné kooperační formy založené na sdílení know-how se postupně stanou
dominující formou maloobchodu.
Franchising v České republice a na Slovensku
Franchising vstoupil na slovenský trh prostřednictvím hotelového řetězce Forum.Do České republiky se franchising
dostal až začátkem 90. let minulého století, kdy k nám začaly expandovat známé restaurace rychlého občerstvení
(McDonald´s, KFC) a o něco později pak i prodejny s kosmetikou (Yves Rocher) či hypermarkety se zbožím pro
kutily a zahrádkáře (OBI).
74
Rychlejšímu rozšiřování a uplatňování franchisingu bránila nedostatečná znalost jeho fungování a tím i určitá nedůvěra
mezi podnikateli. Dalšími faktory, které ovlivňovaly pomalý vývoj franchisingu u nás, byly problémy financování,
nevyvinutá podnikatelská kultura, nedokonalá legislativa a právní povědomí, kvalita managementu, chybějící knowhow a zkušenosti s touto formou spolupráce podnikatelských subjektů.
V roce 1993 byla založena Česká asociace franchisingu, jejímž cílem je prosazovat a podporovat rozvoj
franchisingových forem podnikání. Poskytuje zájemcům o franchising základní informace, reference o vybraných firmách
a také pořádá semináře. Nyní Česká asociace franchisingu eviduje přibližně 90 franchisingových systémů. Nejčastěji se jedná
o koncepty z oboru gastronomie – hotely, restaurace, kavárny a čajovny, další velkou skupinu tvoří koncepty z oboru bydlení
a hobby.
Dále v České republice působí Český institut pro franchising, který usiluje o zvýšení publicity a tím i všeobecného
povědomí o franchisingu; a pořádáním odborných přednášek, kurzů, seminářů a konferencí usiluje o hlubší pochopení
principů a výhod franchisingu.
Vliv franchisingu na zvýšení konkurenceschopnosti malého a středního podnikání
Franchisor, aby v tvrdé konkurenci obstál, je nucen vyvíjet a nabízet nové produkty a služby a svou koncepci upravovat
podle požadavků doby a očekávání zákazníků. Regionální měřítko podnikání jednotlivých franchisantů umožňuje
konkurovat nejen cenou, ale také šíří, flexibilitou a rychlostí nabídky. Image a značkovost spjatá s franchisingem
přinášejí zákazníkům lepší orientaci na trhu, garanci a stabilitu kvality.
ranchising je přínosný také ze společenského a makroekonomického hlediska – podporuje a rozvíjí malé a střední firmy
tím, že jim poskytuje možnost získat řadu konkurenčních výhod, jaké mají velké obchodní společnosti.
Díky novému know-how, technologiím, nárokům na kvalitu a přístupu k zákazníkům franchisingové koncepty obecně
přispívají k celkovému zlepšení úrovně služeb a pomáhají vytvářet nová pracovní místa s vyšší kvalifikací, čímž zvyšují
úroveň managementu malých a středních podniků.
Motivace pro franchisora
 Rychlý rozvoj řetězce podle vlastních představ
 Relativně nižší nároky na vlastní kapitál
 Menší riziko podnikání
 Průnik na nové trhy prostřednictvím franchisantů
 Jistější a rychlejší odbyt produktů
 Méně personálních problémů
Motivace pro franchisanta
 Samostatnost
 Prostor pro vlastní iniciativu
 Jistější a rychlejší vstup na trh
 Menší riziko podnikání
 Pomoc při startu a provozu
 Participace na výsledcích průzkumu trhu
 Snadnější přístup k úvěrům
 Rychlé navázání kontaktů s dalšími podnikateli
Nevýhody pro franchisora
 Riziko neúspěchu franchisanta
 Ve franchisantovi si vychovává potenciálního
konkurenta
 Riziko vyzrazení obchodního tajemství
Nevýhody pro franchisanta
 Omezení samostatného rozhodování
 Podřízení se kontrole centrály
 Závislost na franchisorovi
 Povinnost odvádět franchisingové poplatky
Tab. č. 1: Výhody a nevýhody franchisingu
Zdroj: [3]
ZÁKLADNÍ LEGISLATIVNÍ PŘEDPISY
V České republice v současné době neexistují speciální zákony upravující franchising jako formu podnikání a
neexistuje ani právní úprava franchisingové smlouvy. České právo sice neobsahuje úpravu, která by se franchisingu
výslovně týkala, franchising je však s českou legislativou plně slučitelný. Relevantní právní předpisy jsou již plně
kompatibilní s právem EU, zájemci ze zahraničí mohou tudíž očekávat jak právní jistotu, tak i bezproblémový přechod
na jednotný trh.
Franchising a některé náležitosti franchisingové smlouvy se i v České republice řídí pravidly deklarovanými
v Evropském kodexu etiky franchisingu, vydaném Evropskou federací v roce 1972. Ačkoliv tento kodex není právně
závazný, jeho dodržování je všeobecně uznáváno.
75
FRANCHISINGOVÁ SMLOUVA
Smlouva o franchisingu dlouhodobě reguluje veškeré aspekty vztahu mezi oběma obchodními partnery. Doba trvání
franchisingové smlouvy se pohybuje v rozmezí od 2 do 20 let; nejčastěji se setkáváme se střednědobými smlouvami
v délce 5 let, zpravidla uzavíranými s možností dalšího prodloužení nebo opce. Dlouhodobé smlouvy (10 - 20 let)
uzavírají sítě, jejichž obchodní jednoty vyžadují investice nad 3 mil. Kč a s dobou návratnosti nad čtyři roky.
Forma franchisingové smlouvy není stanovena žádným právním předpisem, jako smluvní typ není uvedena
v Obchodním ani Občanském zákoníku, spadá tedy jako tzv. nepojmenovaná smlouva pod právní úpravu vymezenou
Obchodním zákoníkem, neboť oběma smluvními stranami jsou zde vždy podnikatelé.
Franchisingová smlouva kombinuje prvky nejrůznějších druhů smluv – nejčastěji prvky smlouvy licenční, smlouvy o
využití know-how, nájemní smlouvy nebo například smlouvy o obchodním zastoupení.
Protože jedním z práv, které franchisor poskytuje příjemci franchisingové licence, je právo užívat jeho ochrannou
známku, řídí se strany také Zákonem o ochranných známkách č. 137/1995 Sb., resp. 441/2003 Sb.
ZÁKLADNÍ BODY FRANCHISINGOVÉ SMLOUVY
Franchisová smlouva musí především přesně specifikovat vztahy mezi franchisorem a franchisantem. Musí být
v souladu s platnými zákony České republiky a Kodexem etiky franchisingu. Smlouva chrání franchisorovi práva
z průmyslového a duševního vlastnictví a společnou identitu i autoritu franchisové sítě.
Předpokladem úspěchu celého podniku je přesné a detailní definování práv a povinností obou smluvních stran, jak
franchisora, tak franchisanta. Přesné vymezení práv a povinností ve smlouvě o franchisingu předejde možným
pozdějším názorovým či kompetenčním střetům.
V rámci franchisové smlouvy je nutné jednoznačně stanovit příslušné povinnosti a odpovědnosti smluvních stran,
minimálně následující:
 Postavení, práva a povinnosti franchisora
 Postavení, práva a povinnosti franchisanta
 Popis a vlastnosti franchisingové koncepce a práva odevzdávaná franchisantovi (samotné know-how)
 Důvěrnost informací, postup při nakládání s obchodním tajemstvím a sankce při jeho porušení
 Postup při spuštění franchisingové obchodní jednotky (souhrn všech informací a služeb, potřebných k zahájení
provozu. Musí být jasně definováno, který ze smluvních partnerů nese náklady v tomto procesu).
 Vztahy v rámci franchisingové sítě, vztahy ke konkurenci a ke třetím osobám
 Délka trvání smlouvy – měla by být taková, aby franchisant měl možnost amortizovat své počáteční investice
do franchisingu
 Možnost eventuálního prodloužení smlouvy
 Podmínky případného prodeje či převedení franchisového provozu, předkupní právo franchisora, právní
nástupnictví
 Ustanovení, která se týkají podmínek použití typických znaků franchisora, jména firmy, ochranné známky,
servisní značky, loga či jiných zvláštních identifikačních znaků a jejich časová a teritoriální použitelnost
 Školení franchisanta a jeho zaměstnanců (ve smlouvě je vhodné určit, která ze smluvních stran hradí náklady
na pravidelná školení)
 Franchisingové poplatky (určení výše vstupního poplatku – jednorázová cena za franchisingovou licenci,
royalty – pravidelný poplatek z obratu a příspěvek na reklamu a marketing).
 Dodací a platební podmínky a vedení účetnictví
 Určení práva a periodicity kontrol franchisora u partnera
 Ustanovení o ukončení smlouvy – podmínky pro ukončení smlouvy a důvody pro odstoupení od smlouvy,
účetní uzávěrka při ukončení smlouvy a jak naložit s dokumenty (manuál), materiály, technikou a know-how
po ukončení smluvního partnerství
 Následky ukončení smlouvy a vzájemné vypořádání
 Postup v případě právních sporů
PŘÍPRAVA PODNIKATELSKÉHO KONCEPTU PRO FRANCHISING
Nejvhodnějšími podnikatelskými koncepty pro franchising jsou ty jednoduché, opírající se o originální nápad, knowhow, technologii či zajímavé řešení [3]. Franchisanty je třeba proškolit, aby provozovali svou obchodní jednotku
úspěšně a v souladu s představami franchisora. Franchisor proto musí věnovat dostatek času i peněz pro vytvoření co
nejjednoduššího funkčního systému organizace, administrativy i provozu franchisingové jednotky, aby jeho další
opakování už nebylo příliš složité a náročné.
76
Pro efektivní fungování franchisingového řetězce je nutné vybudovat sofistikovaný centralistický systém řízení.
Centrála zpočátku nebude příliš velká, měla by spíše postupně růst spolu s rozvojem franchisingové sítě.
Je také potřeba vytvořit nezaměnitelnou a konzistentní image franchisingového řetězce, opírající se o výraznou značku
nebo jiné označení, registrované jako ochranná známka. Image a značka by měly prodávaný produkt v očích zákazníka
zhodnocovat a zprostředkovávat mu „značkový zážitek“.
Společnost, která uvažuje o přechodu z klasické formy podnikání na franchisingový systém, musí splňovat některé
základní podmínky:
 Společnost musí fungovat takovým systémem řízení, který je možné opakovat, duplikovat. To znamená, že
pokud je vykonán určitý postup nebo osvědčený praktický krok, lze očekávat předem určený výsledek.
Prakticky to znamená, že konkrétní koncepci lze předat dalším lidem. Toto je základní předpoklad
franchisingové společnosti.
 Franchisingová koncepce musí být konkurenceschopná. Franchisingový partner musí vykazovat dostatečné
příjmy, ideálně s ročním ziskem 25 – 30 %.
 Kromě stabilního finančního základu je důležité, aby firma disponovala prokazatelnými obchodními úspěchy.
 Společnost, která chce přejít na franchisingový koncept, musí počítat s pravidelným proškolováním svých
partnerů, je nutné zde počítat s odpovídajícími prostory a specialisty.
FINANCOVÁNÍ
Pro financování franchisingu lze použít nejrůznější finanční zdroje, jako například:
 bankovní úvěry
 půjčky z privátních zdrojů
 státní programy podpory pro malé a střední podnikatele
 finanční nebo strategický partner
 leasing
 factoring, forfaiting
 dodavatelské úvěry
 Venture Capital
 strukturální fondy EU
Komerční banka jako první na českém trhu uvedla speciální program určený pro financování podnikatelských potřeb
v rámci franchisingu s názvem KB Franchising. Franchisingový program Komerční banky je určen jak franchisantům –
tuzemským právnickým nebo fyzickým osobám – podnikatelům podnikajícím na území České republiky, jimž otevírá
cestu k financování jejich podnikatelské činnosti v rámci franchisy, tak franchisorům podnikajícím na území České
republiky, jimž usnadňuje výběr nových franchisantů a rozšiřování jejich franchisingové sítě.
Při využití tohoto způsobu financování se zvyšuje dostupnost získání podnikatelského úvěru i podnikatelům bez
podnikatelské historie. Franchisingový program Komerční banky pojímá franchisanta jako součást ověřeného a úspěšně
fungujícího systému a tím umožňuje zároveň také franchisorovi snadnější rozšíření franchisingové sítě. V rámci jedné
franchisingové sítě lze také jednoduše, rychle a standardizovaně financovat nové franchisanty.
Samotnému financování předchází smluvní spolupráce franchisora a banky, jež vyhodnotí dokumenty a informace,
které použije k vytvoření konceptu financování konkrétního franchisorem provozovaného systému. Jakmile franchisor
s Komerční bankou spolupracuje v rámci KB Franchising programu, je možné přistoupit k financování jednotlivých
franchisantů na základě individuálního způsobu financování přesně dle potřeb konkrétního franchisanta.
SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY
[1]
APSAN, R.; STARK, S. TheLingerie Handbook. New York : Workm an Publishing Company, 2006. 185 s.
ISBN 0-7611-4323-8.
[2]
BARROW, C. Základy drobného podnikání. Praha : Grada Publishing, 1996. 198 s. ISBN 80-7169-232-8.
[3]
BESHEL, B. AnIntroducing to Franchising. Washington : IFA Educational Foundation [on-line]. 2001. 50 s.
Dostupný z <http://www.franchise.org>. ISSN 662-0764.
[4]
BRAUN-HÖLLER, A. Marketing a PR pro ženy. Praha : GradaPublishing, 2005. 134 s. ISBN 80-247-1130-3.
[5]
HAMMOND, R. Chytře vedená prodejna. Jak mít více zákazníků a větší tržby. Praha : Grada Publishing, 2005.
144 s. ISBN 80-247-1066-8.
[6]
KOTLER, P.; ARMSTRONG, G. Marketing. Praha : GradaPublishing, 2004. 855 s. ISBN 80-247-0513-3, s.
105.
[7]
Evropský
kodex
etiky
franchisingu
[on-line].
Dostupný
z
www:
<http://www.czech„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ VIII. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2012
77
franchise.cz/franchising/eticky-kodex-franchisingu/>
KONTAKT NA AUTOROV:
Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc.
Evropský polytechnický institut Kunovice
Osvobození 699, Kunovice
http: www.edukomplex.cz
[email protected]
[email protected]
Ing. Vladimíra Hlaváčková
Evropský polytechnický institut Kunovice
Osvobození 699, Kunovice
http: www.edukomplex.cz
[email protected]
78
VPLYV FINANČNEJ ANALÝZY NA PODNIKOVÉ RIADENIE
Anna Jacková
Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra makro a mikroekonomiky
Abstrakt: Finančná analýza podniku predstavuje metódu, ktorá skúma ekonomické javy a procesy, pri
ktorých hlavnú úlohu zohrávajú peniaze a čas. V súčasných podmienkach trhového hospodárstva je jej
problematika veľmi aktuálna. Nielen preto, že sa zameriava na skúmanie dôsledkov ekonomických javov a
procesov, na kvantifikáciu ich príčin a návrh opatrení na dosiahnutie cieľov podniku, ale aj preto, že
rozoberá spôsoby získavania a využívania finančných zdrojov, analyzuje výsledky finančného
hospodárenia, odhaľuje finančné rezervy a možné spôsoby ich využitia.
Kľúčové slová: finančná analýza, informačné zdroje finančnej analýzy, finančná analýza ex ante,
ukazovatele likvidity, ukazovatele aktivity, ukazovatele zadĺženosti, ukazovatele rentability, finančná
analýza ex ante, metóda Balanced Scorecard.
ÚVOD
Finančná analýza predstavuje dôležitú súčasť podnikového riadenia. Zaujíma kľúčové postavenie pri hodnotení
súčasného stavu a predvídaní budúceho vývoja, a to nielen podniku, ale aj celého odvetvia národného hospodárstva.
Zároveň finančná analýza poskytuje nenahraditeľné informácie tak pre rozhodovanie externých užívateľov, ako aj pre
samotné vedenie podniku.
PREDMET, ÚLOHA A CIELE FINANČNEJ ANALÝZY
Predmetom finančnej analýzy je finančná situácia podniku. Finančná situácia je skutočnosťou s veľmi zásadným
vplyvom na tvorbu podnikového image s významnými vonkajšími a vnútornými súvislosťami. Vonkajšie súvislosti
možno synteticky vyjadriť tak, že podnik sa prostredníctvom finančnej situácie zobrazuje a javí svojmu okoliu, ktoré ho
pomocou nej vníma. Podstatou vnútorných súvislostí je, že finančná situácia je výsledkom, ktorý podnik dosiahol
v jednotlivých oblastiach svojej činnosti. Do finančnej situácie sa preto premieta kvalita jeho výroby, úroveň komerčnej
činnosti a poznanie trhu, inovačná aktivita. [1]
Úloha finančnej analýzy spočíva v určení činiteľov a ich intenzity, ktorou sa podieľajú na formovaní finančnej situácie
podniku. Tieto činitele umožňujú odhaliť silné a slabé stránky podniku, ktoré môžu byť neskôr využité v jeho prospech.
Hlavným cieľom finančnej analýzy je dať čo najrealistickejší obraz o finančnej situácii podniku, o jeho efektívnosti
hospodárenia, o jeho postavení na trhu v podobe vhodných výstupov pre všetkých užívateľov, ktorí tieto informácie
potrebujú (a majú oprávnenie ich dostať). Medzi takéto subjekty patria manažéri podniku, zamestnanci, banky, veritelia,
vládne inštitúcie a pod. Z tohto hľadiska užívateľov vychádza aj obsahové zameranie a prispôsobuje sa metodika
finančnej analýzy. Obsahovo možno finančnú analýzu rozdeliť na:
 finančnú analýzu ako rozbor údajov z účtovníctva, tiež označovanú ako analýzu účtovnej závierky,
 finančnú analýzu rozšírenú o hodnotiaci proces k finančnému rozhodovaniu podniku,
 finančnú analýzu chápanú ako proces opierajúci sa o informačné zdroje nielen z účtovníctva, ale aj z ďalších
zdrojov, a to z finančných a nefinančných, interných a externých.
INFORMAČNÝ ZDROJ FINANČNEJ ANALÝZY – ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA PODNIKU
Finančná analýza potrebuje veľké množstvo informácií a údajov rôznej povahy a z rôznych zdrojov. Hlavným zdrojom
informácií pre finančnú analýzu je účtovná závierka podniku. Štruktúra účtovnej závierky, spôsob jej zostavovania,
a teda aj výkazy, ktoré ju tvoria, sa líšia podľa toho, či podnik účtuje v jednoduchom alebo podvojnom účtovníctve.
Účtovnú závierku v podvojnom účtovníctve tvoria:
 súvaha,
 výkaz ziskov a strát,
 poznámky.
Súvaha synteticky vyjadruje stav podnikového majetku a finančných zdrojov krytia k určitému dátumu, väčšinou
k poslednému dňu účtovného obdobia. Preto obsahuje stavové veličiny a neukazuje ich tok. Aktíva spoločnosti ukazujú
79
prehľad o tom, čo podnik vlastní a čo mu dlhujú ďalšie ekonomické subjekty. Pasíva zobrazujú akým spôsobom sú
aktíva podniku financované, čiže čo firma dlhuje iným ekonomickým subjektom a vlastné zdroje. Súvaha sa zostavuje
v účtovnej forme. [1]
Vypovedacia schopnosť súvahy neposkytuje potrebný pohľad pre vonkajšie prostredie, preto je vhodné vykazovať
bilanciu aj za predchádzajúce obdobie, kde je možné vidieť zmeny na strane aktív a pasív. Zo štruktúry súvahy vyplýva
niekoľko nasledujúcich pravidiel, ktoré sa musia dodržiavať:
 základné bilančné pravidlo – aktíva sa musia rovnať pasívam,
 zlaté bilančné pravidlo – stále aktíva by sa mali financovať z dlhodobých cudzích zdrojov a vlastných zdrojov,
 zlaté pravidlo financovania – finančný zdroj by nemal byť k dispozícií kratší čas, ako je viazanosť majetkovej
súčasti, na krytie ktorej by mal slúžiť.
Financovanie stálych aktív z krátkodobých zdrojov spôsobuje podkapitalizovanie podniku a vznik nekrytého dlhu.
V opačnom prípade je podnik prekapitalizovaný. Výkaz ziskov a strát obsahuje usporiadanie výnosov a nákladov
podniku za určité obdobie v peňažnom vyjadrení a v požadovanom členení na vyčíslenie výsledku hospodárenia podľa
zdrojov tvorby. Úlohou výkazu ziskov a strát je dokumentovať tvorbu výsledku hospodárenia v danom podniku za
presne stanovené obdobie.
Poznámky ako súčasť účtovnej závierky sa zostavujú tak, aby informácie v nich uvedené boli užitočné, významné,
zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Údaje sa uvádzajú len za bežné účtovné obdobie. Za bezprostredne
predchádzajúce účtovné obdobie sa uvádzajú údaje len vo vybraných prípadoch, kde je potrebné porovnávanie.
Funkciou poznámok je vysvetľovať a dopĺňať údaje v súvahe a vo výkaze ziskov a strát. Obsah poznámok tvoria
predovšetkým nasledujúce časti:
 všeobecné informácie o účtovnej jednotke,
 informácie o účtovných zásadách a účtovných metódach,
 doplňujúce informácie k výkazom účtovnej závierky,
 prehľad zmien vlastného imania,
 prehľad peňažných tokov,
 ďalšie informácie na základe požiadaviek právnych predpisov a podľa rozhodnutia účtovnej jednotky.
Poznámky sa zostavujú v forme tabuliek, alebo popisným spôsobom. [3]
POSTUP FINANČNEJ ANALÝZY
Štandardný postup vypracovania finančnej analýzy podniku pozostáva z nasledujúcich, chronologicky usporiadaných
etáp:
1) Získanie východiskových údajov.
2) Výpočet pomerových finančných ukazovateľov.
3) Porovnanie výsledkov ukazovateľov so zvoleným základom.
4) Vyhodnotenie výsledkov a návrh opatrení.
Podniky v krajinách s rozvinutou trhovou ekonomikou pracujú s rôznymi formami finančnej analýzy podniku. Výber
vhodnej metódy finančnej analýzy je na každom podniku jednotlivo. V praxi sa hlavne využíva analýza pomerových
ukazovateľov, ktoré charakterizujú vzájomný vzťah medzi absolútnymi ukazovateľmi. Analýza by sa mala zaoberať len
tými vzťahmi, ktoré sa priamo vzťahujú na konkrétny finančný problém alebo rozhodnutie.
FINANČNÁ ANALÝZA EX POST A EX ANTE
Finančná analýza ex post pomocou informácií z minulosti vysvetľuje súčasný stav a jeho príčiny prostredníctvom
rozhodujúcich ukazovateľov podniku. Medzi najčastejšie používané ukazovatele patria:
 ukazovatele likvidity,
 ukazovatele aktivity,
 ukazovatele zadĺženosti,
 ukazovatele rentability.
Pre ukazovatele likvidity je príznačné, že jednotlivé majetkové súčasti sa vyznačujú rôznou likvidnosťou.
Likvidnosťou sa pritom rozumie schopnosť (rýchlosť) transformácie z danej podoby (napr. z podoby zásob) na peňažné
prostriedky, ktorými možno vyrovnať záväzky. Vzhľadom na túto vlastnosť možno majetok zaradiť do niekoľkých
tried:
 najlikvidnejšie – peniaze, ceniny, krátkodobé cenné papiere (krátkodobý finančný majetok),
80




majetkové súčasti realizovateľné v krátkej dobe – splatné krátkodobé pohľadávky,
menej likvidné – zásoby,
dlhodobo likvidné – obligácie, dlhodobé pohľadávky, termínované vklady, podiely,
nelikvidné – dlhodobý hmotný majetok.
Ukazovatele likvidity sa rozdeľujú na:
 likviditu pohotovú,
 likviditu bežnú
 likviditu celkovú.
Likvidita pohotová (likvidita 1. stupňa) vypovedá o vzťahu medzi najlikvidnejšou časťou majetku a jeho krátkodobými
záväzkami. Vypočíta sa ako pomer finančného majetku a krátkodobých záväzkov. Výsledok môže byť rôzny, no
dôležitá je jeho vypovedacia hodnota. Napr. výsledok v intervale 0,9 až 1,0 znamená, že 90 % až 100 % krátkodobých
záväzkov by si mal podnik vedieť pokryť vlastným finančným majetkom. Likvidita bežná (likvidita 2. stupňa) má
čitateľ rozšírený o krátkodobé pohľadávky. Ich dosadeniu by však mala predchádzať dôsledná previerka ich
inkasovateľnosti. Len pohľadávky, ktoré sa uhradia, možno použiť pri výpočte vlastnej schopnosti hradiť záväzky.
Smernou hodnotou v tomto prípade je interval 1,0 až 1,5. Likvidita celková (likvidita 3. stupňa) má čitateľ doplnený
o zásoby. V záujme verného obrazu je potrebné zásoby preveriť, t. j. zreálniť stav tých, ktoré sa neúmerne pomaly
obracajú. Celková likvidita by sa mala pohybovať v intervale 2,0 až 2,5.
Ukazovatele aktivity umožňujú analyzovať a vyjadriť, do akej miery podnik efektívne využíva svoj majetok. Situácie,
ktoré vznikajú v podniku sú rôzne. Ak má podnik priveľa majetku, viaže na seba značné náklady, pretože majetok treba
udržiavať. S tým sú spojené značné finančné prostriedky, ktoré podnik kryje napr. úverom. Čím väčší úver, tým väčší
úrok. Na druhej strane nízky stav majetku je pre podnik tiež nevýhodný. Podnik nedokáže zabezpečiť produkciu a tým
prichádza o tržby. Na vyjadrenie aktivity slúžia ukazovatele vypovedajúce o obratovosti, viazanosti majetku ako celku
a jeho jednotlivých častí. K typickým ukazovateľom patria:
 doba obratu celkového kapitálu,
 doba obratu vlastného kapitálu.
Ďalej pomocou obratovosti jednotlivých zložiek majetku a kapitálu sa sleduje hospodárska aktivita podniku, napr.:
 doba obratu zásob,
 doba obratu pohľadávok
 doba obratu záväzkov.
Všetky ukazovatele sa počítajú ako pomer napr. celkového kapitálu, vlastného kapitálu, zásob atď. k tržbám, ktoré sa
nachádzajú v menovateli zlomku. Výsledok sa vynásobí 365 dňami.
Doba obratu celkového kapitálu vyjadruje, za koľko dní sa obráti celkový kapitál (vlastný a cudzí) vo vzťahu k tržbám.
Jeho hodnota by mala byť čo najnižšia. Doba obratu vlastného kapitálu vyjadruje dobu obratu vlastného kapitálu
k tržbám. Ukazovateľ doba obratu zásob vypovedá o tom, koľko dní trvá jedna obrátka zásob. O tom, koľko dní
v priemere trvá, kým od fakturácie dôjde k k inkasu informuje doba obratu pohľadávok. Čím je táto doba dlhšia, tým je
väčšia potreba finančných zdrojov na jej krytie, čo spôsobuje zvýšenie finančných nákladov. O tom, ako rýchlo hradí
svoje záväzky analyzovaný podnik vypovedá ukazovateľ doba obratu záväzkov.
Ukazovatele zadĺženosti slúžia na monitorovanie štruktúry finančných zdrojov podniku. Podiel vlastných a cudzích
zdrojov ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku. Vysoký podiel vlastných zdrojov robí podnik stabilným, nezávislým, pri
ich nízkom podiele je podnik labilný, výkyvy na trhu a zneistenie veriteľov môže mať vážne dôsledky. [1]
K najpoužívanejším ukazovateľom zadĺženosti patrí:
 stupeň finančnej samostatnosti,
 stupeň samofinancovania,
 stupeň zadĺženosti,
 platobná neschopnosť.
Stupeň finančnej samostatnosti vyjadruje pomer medzi cudzími a vlastnými zdrojmi (vlastným imaním). Jeho hodnota
by sa mala pohybovať v intervale od 0,3 do 1,0. Na základe tohto ukazovateľa sa banka rozhoduje, či poskytne alebo
neposkytne žiadaný úver. Už hodnota 1,0 znamená, že ide o rizikového klienta. Stupeň samofinancovania
charakterizuje celkovú stabilitu podniku. Vypočíta sa ako pomer vlastného kapitálu k celkovému kapitálu. Jeho výška
samozrejme závisí aj od druhu podnikania a dostupnosti získania úveru. Dlhodobí veritelia požadujú, aby tento
koeficient nadobúdal hodnotu minimálne 50 %. To z dôvodu, aby sa na riziku podnikania zúčastňoval aspoň polovicou
objemu kapitálu aj podnik. Ukazovateľ stupeň zadĺženosti vyjadruje štruktúru finančných zdrojov a vypočíta sa ako
pomer cudzieho kapitálu k celkovému kapitálu. Výsledný koeficient by sa mal pohybovať v rozpätí 0,3 až 0,7. To preto,
81
že podiel cudzieho kapitálu nemá presiahnuť 70 % kapitálu. Platobná neschopnosť sa vypočíta ako pomer záväzkov
a pohľadávok. Vypovedá o vzťahu týchto položiek aktív a pasív. Ak je hodnota ukazovateľa > 1, jedná sa o primárnu
platobnú neschopnosť, ak je hodnota ukazovateľa < 1, jedná sa sekundárnu platobnú neschopnosť.
Výnosnosť podnikového úsilia vyjadrujú ukazovatele rentability. Všetky ukazovatele sa počítajú ako pomer napr.
celkového kapitálu, vlastného kapitálu, tržieb atď. k výsledku hospodárenia po zdanení, ktorý sa nachádza v čitateli
zlomku. Vyjadruje sa v percentách. Medzi najčastejšie používané ukazovatele patrí:
 rentabilita celkového kapitálu,
 rentabilita vlastného kapitálu,
 rentabilita tržieb,
 rentabilita výnosov,
 rentabilita nákladov.
Rentabilita celkového kapitálu vyjadruje intenzitu, s akou sa reprodukuje kapitál vložený do podnikania. Rentabilita
vlastného kapitálu poukazuje na to, do akej miery podnik reprodukuje vlastné zdroje, bez vplyvu cudzích. Výnosnosť
vlastného kapitálu by mala byť vyššia ako výnosnosť celkového kapitálu. Rentabilita tržieb informuje o tom, koľko
percent tvorí zisk po zdanení a rentabilita výnosov udáva, na koľko percent je podnik ziskový z celkových výnosov.
Tieto dva ukazovatele merajú zisk k výsledku hospodárenia podniku, k objemu podnikovej činnosti, a tak vyjadrujú
zhodnotenie spotrebovaných výrobných činiteľov. Ukazovateľ rentability nákladov vyjadruje mieru dosiahnutého
výsledku hospodárenia po zdanení z vynaložených nákladov.
Výsledky finančnej analýzy ex post prinášajú podnikovému manažmentu množstvo poučení, avšak dosiahnuté výsledky
už nemožno zmeniť. Prognózovať vývoj finančnej situácie podniku, jeho budúcu solventnosť či insolventnosť
umožňuje finančná analýza ex ante. Je založená na hodnotení a interpretácii výsledkov dosiahnutých v súčasnosti.
Metódy prognózovania finančnej situácie umožňujú s primeranou spoľahlivosťou zaradenie podniku do kategórie
prosperujúcich prípadne neprosperujúcich. To si vyžaduje, aby bola celková finančná výkonnosť a výsledky podniku
vyjadrené najlepšie jednočíselne. Predtým sa musia identifikovať potrebné zdroje. Väčšinou sú tieto zdroje z účtových
závierok a to z dôvodu, že údaje z účtovnej závierky sú vecne, časovo a formálne správne, objektívne a spoľahlivo tento
proces odrážajú. Medzi prognostické metódy patria napr:
 metódy bodového hodnotenia,
 matematicko-štatistické metódy,
 metódy multikriteriálneho hodnotenia.
Pre metódy bodového hodnotenia je príznačné, že hodnoty zvolených finančných ukazovateľov sa transformujú na
body pomocou bodových stupníc. Jednoduchý, resp. vážený súčet bodov je potom veličinou, podľa ktorej sa predikuje
finančný vývoj podniku. V závislosti od konštrukcie bodovej stupnice sa v niektorých metodikách považuje za
pozitívny čo najväčší počet dosiahnutých bodov, v iných čo najmenší. Prednosťou matematicko-štatistických metód je,
že závery získané ich pomocou, nie sú ovplyvnené subjektívnymi názormi a skúsenosťami expertov, ale sú exaktné. Do
širšieho využitia sa dostala najmä jednorozmerná diskriminačná analýza a viacrozmerná diskriminačná analýza. Pri
metódach multikriteriálneho hodnotenia ide o kombináciu rôznych prístupov, expertného hodnotenia, matematickoštatistických metód, grafických metód a pod. Cieľom je čo najvýstižnejšie postihnúť finančno-ekonomickú situáciu
podniku a na tom základe prognózovať jej budúcnosť.
METÓDA BALANCED SCORECARD
Úspech podnikov v konkurenčnom prostredí je podmienený dynamickým a informatívnym rozhodovaním. Významný
vplyv na dosiahnutie budúcich úspechov má vhodne zvolená a vykonávaná stratégia podniku. Vývoj a hlavne
implementácia úspešnej stratégie je veľká výzva pre väčšinu úspešných podnikov. Posledné výskumy ukázali
jednoznačný vzťah medzi efektívnosťou podniku, dosahovaním vytýčených cieľov a spôsobom jeho strategického
riadenia. Modernou metódou, ktorá umožňuje sledovať a vykazovať značné množstvo údajov z rôznych oblastí riadenia
podniku poskytujúci plastický obraz o komplexnosti vývoji aktív a tým aj hodnoty podniku, je metóda Balanced
Scorecard.
V konkurenčnom prostredí musí byť podnik schopný stále sa zlepšovať zo všetkých stránok. Avšak zlepšiť možno iba
to, čo sa dá merať. Manažérska metóda Balanced Scorecard pozostáva zo súboru meradiel prepojených kauzálne na
strategické ciele, čo podniku umožňuje stále sledovať úspešnosť ich plnenia. V prípade nepriaznivého vývoja je podnik
využívajúci túto metódu schopný na základe sledovania stanovených meradiel identifikovať nielen existenciu problému,
ale aj konkrétne miesto, kde problém vznikol. Tým sa významne zjednodušuje riadenie podniku a skracuje sa čas na
odstránenie neefektívnosti. Pri používaní tejto metódy je nevyhnutným predpokladom merateľnosť jednotlivých
ukazovateľov. Niektoré, najmä finančné ukazovatele, sú merateľné ľahko. Všetky potrebné informácie sa totiž dajú
82
získať z účtovníctva. Meranie ukazovateľov v perspektíve interných procesov alebo v perspektíve učenia sa a rastu už
môže byť ťažšie. Pretože nie je totiž bežnou praxou, že podniky takéto údaje cielene zhromažďujú a sledujú. Preto bude
vo väčšine podnikov nevyhnutné potrebný spôsob sledovania a zhromažďovania údajov tvoriť. Pri tvorbe metódy
podnik vždy vychádza zo svojej vízie. Na jej základe stanoví ciele v jednotlivých perspektívach a priradí im meradlá.
Nesmie sa pri tom zabúdať na potrebu logického vzťahu príčina – následok. Každé meradlo je súčasťou reťazca
kauzálnych súvislostí smerujúcich k cieľom. Potom podnik stanoví cieľové hodnoty pre jednotlivé meradlá a definuje
akčné plány na ich dosiahnutie. Výsledkom bude zrozumiteľné zobrazenie stratégie podniku. Manažérska metóda
Balance Scorecard je premyslený prístup ako integrovať podnikové knowhow do komplexného systému riadenia.
Rovnako ako je táto metóda významná pre podnik ako celok, taktiež ju možno využiť pre riadenie jednotlivých
organizačných celkov. Je modernou metódou, ktorá umožňuje sledovať a vykazovať značné množstvo údajov z rôznych
oblastí riadenia podniku. Výkazníctvo podniku sa tak stáva komplexnejším. Vykazovanie finančných ale aj
nefinančných údajov poskytuje trhu a investorom viac relevantných informácii, čím robí podnik transparentnejším.
ZÁVER
K najdôležitejším faktorom, ktoré často rozhodujú o prosperite alebo zostupu podniku, patrí schopnosť správne sa
rozhodnúť v otázkach finančného riadenia. Podobne ako každé rozhodovanie aj rozhodovanie na úrovni finančného
riadenia musí byť podložené podrobnou a kvalitnou finančnou analýzou.
Príspevok je čiastkovým výstupom výskumnej úlohy VEGA č. 1/0149/09, ktorú rieši KMME FRI ŽU v Žiline.
POUŽITÁ LITERATÚRA
[1]
BARAN, D. a kol. Finančno-ekonomická analýza podniku v praxi. Bratislava : IRIS, 2006, s. 10, 14, 25. ISBN
80-89238-09-2.
[2]
ĎURIŠOVÁ, M.; JACKOVÁ, A. Podnikové financie. Žilina : EDIS – vydavateľstvo ŽU, 2007, ISBN 978-808070-661-6.
[3]
JACKOVÁ, A.; ĎURIŠOVÁ, M. Finančné účtovníctvo. Žilina : EDIS – vydavateľstvo ŽU, 2008, s. 252.
ISBN 978-80-8070-875-7.
[4]
MAJTÁN, M. a kol. Manažment. Bratislava : Sprint, 2003, ISBN 80-89085-17-2.
[5]
MAJTÁN, Š. a kol. Podnikové hospodárstvo. Bratislava : Sprint, 2005, ISBN 80-89085-46-6.
[6]
ZALAI, K a kol. Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava : SPRINT, 1998, ISBN 80-88848-18-0.
ADRESA:
Anna Jacková
Žilinská univerzita v Žiline,
Fakulta riadenia a informatiky,
Katedra makro a mikroekonomiky
Univerzitná 8215/1,
010 26 Žilina,
Slovenská republika,
Tel.: 00421 41 513 1422,
83
84
IMPROVEMENT OF COMPANY PERFORMANCE, PRODUCTIVITY, DEVELOPMENT OF
EMPLOYEES AND WORKING ENVIROMENT
Ladislav Jarina, Zuzana Bodorová
University of Žilina, Faculty of Operation and Economics of Transport and Communications,
Slovak Republic
Abstract: In the current turbulent times when managers try to keep businesses afloat, introducing
arrangements and inefficiency is not allowed, only a few managers are focused on people. Dissatisfied,
discouraged, or uninterested employees can cause more damages than managers realize. They can cause
the cost increase not only by turnover but also by worse performance, the outflow of clients, loss of
opportunities, etc. Therefore in this article we focused on employees, methods how to increase their
commitment, motivation and efficient of their potential. We focused on selected methods such as coaching,
mentoring, 360-degree feedback as well as motivation and management and their main benefits for the
enterprise.
Key words: coaching, mentoring, 360-degree feedback, motivation, leadership, management
INTRODUCTION
It is not so long time ago, when companies went through the consequences of economic crisis. Companies introduced
various economy measures and cancelled employees’ benefits. At the same time these measures requested the highest
tax in the form of layoffs to maintain a balance between desired and actual needs. Also some companies abused
situation for various reasons. In Slovakia, the unemployment rate was rising sharply and in the labour office found
themselves also well qualified people, in which the company previously put resources for their training and education.
Currently, when expectations of economic situation are very uncertain and forecasts suggest more far-reaching
consequences, that the situation, from couple years, will be repeated. Companies, to protect their valuable resources
such as experts, knowledge, experience, staff-turnover, should start to take care of their employees and create them
pleasant working conditions. Therefore it is necessary to realize as soon as possible, that proper management of human
resources affects not only their financial management but also financial incomes, by improving the work and labour
productivity also affects the amount of costs. The question is what tools and methods can be used to exploit the
potential of employees, reduce turnover and improve the efficiency of operations and processes in the company. In our
companies are still relatively new and not established tools such as coaching, mentoring and 360-degree feedback. Also
it is necessary to improve motivation and management.
1. EMPLOYEES IMPORTANCE
During the crisis, when the unemployment rate is high, employers are not afraid of leaving their employees. They think
that when unemployment is high, their staffs do not find another job. However, they are very wrong and do not realize
the consequences of their actions. Even though unemployment is high, highly qualified and skilful employees can find
another job during the crisis. If they cannot find a new job during the crisis, at the first occasion, as circumstances
change in the labour market, they will find it and even average employees will leave if they are not satisfied in the
company.
Employers do not realize what costs they incur because of staff turnover. Fluctuation generates the following costs:
 costs of hiring a new employee- include the costs of publication the advertisements, interviews, assessment
canters, recruitment agencies and head hunters,
 costs to integrate the new employee- are cost of the adaptation process as training costs and courses, part of
employee’s salary who is training new employee and cannot carry out work properly, the cost of repairing
defects caused by new ones.
 additional costs- costs to cover vacant job or decreased productivity, losses due to reduced new employee’s
productivity, loss of know-how, loss of customers.
When the company calculates it all, the additional cost can be 50-75% of annual salary, and some studies suggest up to
200 % of annual salary. Most managers think that the main reason of increased fluctuation is money but the reasons are:
85






annoying, arrogant manager with who is difficult to cooperate,
hostile work environment and team,
employee is unable to fulfil their potential and abilities,
there is no possibility of career development or the employee is not informed about this possibility,
employee’s performance and rewards are not adequate and fair,
employee is not adequately valued and motivated
Hidden costs also occur when an employee is dissatisfied in their company. Discontent employee may cause losses in
the form of reduced performance, deterioration in work atmosphere and motivation, the outflow of clients and the
reduction of incomes, increased absences. At the same time company is losing new ideas, improvements, innovations,
opportunities, etc.
To reduce the fluctuation costs and increase performance of existing staff it is necessary:
 efficient exploitation of human potential- hence all knowledge, skills, qualifications, behaviour patterns, values
and motivations that are found in the company,
 stabilization of employees- the key factors are identification with company, credibility of managers, respect
and trust in employees [1]
Enterprises can expect from investments in their employees not only reduced fluctuations, stabilization of staff but also
increased productivity, performance, flexibility, involvement and innovations. Even though companies spend a lot of
money to various motivational and educational programs, studies show that these resources are not spent effectively:
 only 20 % of employees has a tendency to work more than is required,
 66 % of employees contribute to the business targets less than 33 % of their potential,
 employees’ involvement to work in the first year is decreasing and falls sharply with increased number of
years in the company,
 more than 30 % of employees do not care if company is doing well and prospering, providing that they receive
pay checks on time,
 up to 65 % of employees is actively looking for a new job, it can be assumed that it is mainly those employees
who want to work and in the labour market is interest of them,
 most of the employee would be able to perform its current daily output for the 3/4 of their working time. [2]
To streamline business, companies could start using not too expensive tools such as coaching, mentoring and 360
degree feedback. Of course there should be a focus on motivation, change in approach of managers and leaders too.
2. COACHING
Coaching is relatively new and is mainly used in the larger and international companies. However, we often encounter
the erroneous understanding, interpretation and application of it. Coaching can be defined as:
"A process, that enables learning and development to occur and thus performance to improve. To be a successful a
coach requires a knowledge and understanding of process as well as the variety of styles, skills and techniques that are
appropriate to the context in which the coaching takes place"[3]
"Coaching involves dialogue between a coach and a client with the aim of helping the client obtain a fulfilling life. This
is achieved by helping the client establish what is important to them and by clarifying their values. With the client’s
input the coach co-creates value based goals and a plan to achieve them. Through collaboration, the coach supports the
client to achieve these goals." [4]
A coach is someone who accompanies on the road to find an expert inside ourselves. Coaching may be informal, but
must be planned. In order to be effective coaching, as far as possible, should be done as part of the future development
of which will benefit not only employee but also the company itself.
The targets of coaching are:
 help employees to realize how they perform they work, where is improvement necessary and what they have to
learn,
 initiate managed delegation to the practice can delegate new tasks or expanded work area, to provide the
necessary guidance on how tasks should be carried out and track performance in carrying out the work,
 enable managers and workers to exploit any situation arising as opportunities for learning and education,
 enable an opportunity to provide leadership in how to perform specific tasks, but always in such a way that
employees find it by themselves. [5]
Coaching will help to increase employee motivation, performance, feedback, effective management of organizational
processes, work environment and organizational culture. When managers become coaches by themselves, it will help to
86
improve motivation and increase efficiency, they can operationally detect the needs of subordinates and can direct them
to be able to improved performance.
3. MENTORING
Frequently there is confusion between the terms of coaching and mentoring because they use similar techniques and
approaches, but the main difference is that the mentor is learning and the coach is helping to learn. Mentoring can be
defined as „Mentoring is a developmental partnership through which one person shares knowledge, skills, information
and perspective to foster the personal and professional growth of someone else. We all have a need for insight that is
outside of our normal life and educational experience. The power of mentoring is that it creates a one-of-a-kind
opportunity for collaboration, goal achievement and problem-solving.” [6]
Mentoring is an intense relationship that involves listening without judging, design alternatives, offering solutions and
feedback and appropriate teaching techniques and tools. The mentor’s role is to assist the employee to achieve
improvement. Mentor does not preach at, but try to listen and ask questions that stimulate deep thinking. Mentoring is
based on trust in mentor and the willingness to educate. The main objective of mentoring is to develop employee’s
career by transmitting mentor’s knowledge and experience what contributes to the transfer of know-how. It also
involves enhancing personal effectiveness, employee performance and adaptation to corporate culture and colleagues.
The main benefits of mentoring are:
 increases motivation,
 increases employees loyalty,
 develops and maintain a talent,
 contributes to networking,
 accelerates adaptation,
 shortens the time to solve complex tasks,
 support the achievement of career goals,
 preserves and shares know-how,
 staff development and thereby increased performance and productivity.
4. 360-DEGREE FEEDBACK
For the evaluation of employees in most companies are used direct evaluation by supervisor, eventually this evaluation
is accompanied by a self-assessment. In order to evaluation would be comprehensive and objective 360-degree
feedback is used. This is the evaluation when an employee is evaluated not only by direct superior but also direct and
indirect co-workers, subordinates, where appropriate by suppliers and customers and also it contains self-assessment. In
order to ensure objectivity, the anonymous structured questionnaires are used, currently in electronic form.
Contribution off 360-degree feedback is:
 invoke enthusiasm, it gives employees a fair, good quality feedback and also personal development perspective
 provides managers with information on the capabilities and needs of employees
 motivates for the successful behaviours and improvement
 creates a trust as well as subordinates are involved in important decision-making
 creates a corporate culture focused on efficiency and better customer service
 detects and identifies priorities for training and staff development and assesses the effectiveness of these
programs. [7]
Obrázok 3: The process of 360-degree feedback and itscontribution. [8]
87
The 360-degree feedback can be modified to the 180, 540 or 720 degree feedback. In the 180-degree feedback
employees are evaluated by subordinates or superiors for example, performance assessment, or just colleagues at the
same level. The 720-degree feedback marks later repeated 360-degree feedback
5. MOTIVATION
Motivation consists of factors that influence employees to behave a certain way. Motivation can be divided into
intrinsic and extrinsic. Intrinsic motivation consists of self-generated factors that influence people to behave in a
particular way or to move in a particular direction. [9] These include accountability, independence, opportunity to
develop, to improve and interesting work that fulfil internally employee. Current economic situation and employees’
approach shows, that most employees need extrinsic motivation which consists of rewards and punishments, whether
financial or non-financial.
Armstrong defines ten steps which can be made to highly motivate employees:
 set achievable challenging goals,
 establish behaviour rules,
 provide feedback,
 provide adequate financial rewards as well non-financial rewards as praise, appreciation, acknowledgement,
 emphasize the relationship between performance and rewards,
 enable self-realization and autonomy,
 choose good manager, who can manage and motivate simultaneously,
 educate employees to broader their experiences, skills and abilities,
 allow career development.
There are many theoretical approaches and methods of motivation. In practice, most commonly used method is the
carrot and stick method. Research shows that in the long term is inefficient (especially in times of crisis when there is a
lack of funds and managers remain just punishment) and is ineffective for creative, artistic work. In such cases, it may
do more harm than good, especially in the quality of performance and completion time.
However, this method works, it cannot be denied, but it is important to be properly used. It should rather be used for
routine, repetitive types of work, where are clear procedures and processes. But that has not held disincentive, manager
should stress to the importance and necessity of employee work, where possible, to allow the employee to selfsuggested method of implementation the given task.
Newer approaches focus on individual motivation by type of personality. This approaches we consider as more
effective, if they can be implemented in practice, because they can better exploit the potential of employee, managers
can adapt their management styles, allow more efficient allocation of targets, and offer possibility to create more
effective teams and work environment. There exist several approaches of identifying employee personality, for example
Jung’s, Mayer Briggs’s, Eysenck’s, Benziger’s, DISC, OCEAN, the color code etc. For ease of application we have
chosen as an example of personality types and their individual motivation Rey approach which is presented in the table
below:
Power
Players
Team
Players
They want to do everything right; respect and
approval of their peers is very important to
them; are committed to work, goals, and high
levels of productivity; like to be leaders and
demand high work standards of others; can
become highly insecure if anyone challenges
their beliefs; are very impetuous individuals.
They want their feeling to be understood;
appreciation and peer endorsements are very
important to them.; are committed to people
and to helping them achieve a quality focus;
have high integrity levels and they demand
honesty from others; are self-righteous and
highly judgmental of others. If others do not
meet their expectations, they are unforgiving;
are easily depressed.
To motivate power players offer them challenges that
include things they like to do; offer them rewards and
bonuses for good work; hide their insecurities, so
avoid talking about their personal failures; appeal to
their desire to be highly productive at whatever they
do; appeal to them on logical, rather than emotional,
terms.
To motivate them give them award because they like
to cover their walls with them; reinforce their need for
security whenever the opportunity presents itself; limit
the risk level of whatever assignment you delegate to
them; promote creativity and allow them ample time
to collect their thoughts on creative ideas; avoid
demanding immediate action unless have their full
cooperation; earn their trust and respect before you
place demands on them.
88
They want to be independent and allowed to
do their own thing; peer support and
recognition are very important to them; are
patient with people and seek to solicit
Diplomatic
cooperation in all they do; are excellent
Players:
communicators; respect authority; can be
insecure and hide their insecurities; want to
please themselves first before they strike out
to please others.
To motivate them be sensitive but firm when
communicating; listen carefully to what they have to
say and look for nonverbal clues of expression; accept
their individuality and provide a work structure that's
comfortable for them; constantly offer them ideas for
goals and present them with opportunities for
involvement; constantly monitor their progress toward
completing assigned goals, and be prepared to initiate
corrective action whenever appropriate.
They want to be popular; anyone who offers
them an exciting opportunity will become
their friend for life; are very forgiving; enjoy
life to its fullest and are optimists; demand
trust in their relationships; appreciate the
purpose of goals but don't like to set them; if
they are involved in a situation that is not fun
for them, they will become rebellious.
To motivate them always be positive; promote reward
and recognition events for completing well-defined
goals; allow them to verbally express themselves,
listening carefully to what they say; don’t be too
serious or intense when criticizing; totally control their
schedules with regular follow-up sessions to make
sure they're meeting their commitments.
Party
Players
Source: REY, D. 1998: 1001 ways to inspire your organization, your team and yourself, The Career Press
6. LEADERS’ AND MANAGERS’ APPROACHES
Many people consider the words management and leadership as synonyms but they should be distinguished:
"Management is concerned with achieving results by effectively obtaining, deploying, utilizing and controlling all the
resources required, namely people, money, facilities, plant and equipment, information and knowledge."[10]
"Leadership focused on the most important resources, people. It is the process of developing and communicating a
vision for the future, motivating people and gaining their commitment and engagement."[10]
Leaders carry the vision, new goals, are not afraid of change. Their approach is proactive rather than reactive. They
focus more on long-term vision, for example visions that despite short-term losses can bring long-lasting success.
Leaders can encourage the enthusiasm of their colleagues for a new target and what is more important they are able to
inspire colleagues, energize, activate, and draw them into work. Also they are interested in how the new strategy will
affect employees and try to empathize. The relationship in the workplace is important for them prevent defeat the target.
Of course, neither the manager’s function is negligible. Even when managers do not like too much risky targets and
their approach is more reactive, are necessary to ensure that all production factors ensure implementation of the
strategy, and take care of running business when the leader's head is in the clouds.
But what is common to both is that, in order to improve engagement and motivation of employees, they should modify
both management and leadership styles. For example, the transactional and autocratic style should be replaced by the
democratic and transformational stale because they operate motiveless. The autocratic and transactional styles do not
allow the participation of subordinates in decision-making process, impose its authority on the status, rewards and
punishments. In contrast, the democratic and transformational style motivates employees by allowing them to
participate in decision-making process, they outsource the responsibility and independence of the task. Leaders and
managers have energetic and enthusiastic approach, interest in their subordinates and try to motivate them.
They should also strive to create a pleasant working environment, to communicate openly with subordinates also about
such unpleasant matters such as layoffs and pay cuts. It is important to explain to employees the reasons for changes but
they also raise the vision and objectives for the future and to awaken hope and optimism inside employees.
Communication should also change, and not just in times of financial crisis, managers and leaders should meet with
their subordinates, to show that they do care about them, to be human, to show them that their work contributes to meet
the overall goal, and even though they job is not too important, to show employees that appreciate their work. In order
to motivate employees, leaders should lead by example and make use of windows and mirrors approach. Leader for
charging merits they should look out of window to assign them to those who actually deserved them. Leaders and
managers should look to the mirror when looking for the culprit.
CONCLUSION
In the interest of every company should be to strive to implement new training and development tools such as coaching,
mentoring and 360 degree feedback, as well as a different approach to motivating and managing employees. These tools
will bring the company more accurate and objective view on the ability of its employees, ensure the continuous
development of people, improve performance and staff productivity, better fulfilment and achievement of stated goals,
89
building a new corporate culture and higher involvement of employees.
At the time of current economic situation, companies should even more try to implement these tools into their structure
because as Coffman suggests “The success of your organization doesn’t depend on your understanding of economics, or
organizational development, or marketing. It depends, quite simply, on your understanding of human psychology: how
each individual employee connects with your company and how each individual employee connects with your
customers.” [12]
REFERENCES:
[1]
URBAN, J. Stabilizace ani motivace se neopírají jen o peníze. Human resource management 1/2001.
[2]
http://www.hrclub.sk/clanky/ako-firmy-vyuzivaju-potencial-svojich-zamestnancov-/13114
[3]
http://www.what-is-coaching.com/ocmcoachingdefinition.html
[4]
http://www.what-is-coaching.com/icacoachingdefinition.html
[5]
ARMSTRONG, M.; STEPHENS, T. Management a leadership, Grada, 2008.
[6]
http://cmcismentorprogram.wordpress.com/mentoring-program-manual/definition-of-mentoring/
[7]
WAGNEROVÁ, I. Hodnocení a řízení bvýkonnosti, Grada, 2008.
[8]
KUBEŠ, M.; ŠEBESTOVÁ, Ľ. 360 stupňová zpětná vazba jako nástroj rozvoje lidí, Grada, 2008.
[9]
ARMSTRONG, M. Human resource management practice. Kogan Page, 2006.
[10]
AMSTRONG, M. Management and leadership, Grada, 2008.
[11]
REY, D. 1001 ways to inspire your organization, your team and yourself, The Career Press 1998.
[12]
COFFMAN, C.; GONZALES-MOLINA, G. Follow This Path: How the World's Greatest Organizations Drive
Growth by Unleashing Human Potential, Warner Books, 2002.
ADRESS:
Ladislav Jarina
University of Žilina,
Faculty of Operation and Economics of Transport and Communications,
Slovak Republic
010 26 Žilina,
Zuzana Bodorová
University of Žilina,
Faculty of Operation and Economics of Transport and Communications,
Slovak Republic
010 26 Žilina,
90
EFEKTIVNÍ VYUŽÍVÁNÍ POČÍTAČŮ VE FIRMÁCH
Robert Jurča, Oldřich Kratochvíl, Jakub Musil
European Polytechnic Institute, Ltd. Kunovice
Abstrakt: Je jisté, že současné řízení výroby a firemní agendy se bez rozsáhlého využívání výpočetní
techniky neobejde. Technika a zejména ta výpočetní rozšiřuje tvůrčí možnosti lidí, šetří lidský potenciál,
zvyšuje efektivitu práce v mnoha firemních oblastech. Je také nesporné, že výpočetní technika poskytuje
člověku čas k řešení složitých, zejména rozhodovacích úkolů, které v současnosti ještě není možné touto
technikou řešit. Je také nesporné, že plošné zavádění počítačů do firem a dalších organizací přináší i velmi
mnoho negativních skutečností. A právě fenoménu negativních skutečností se chceme v našem příspěvku
nyní věnovat, a přivést čtenáře k zamyšlení.
Klíčová slova: počítač, efektivnost, organizace, efektivnost počítače, informační technologie, výpočetní
technika, technická efektivnost, uživatelská efektivnost
V souvislosti s rychlým rozvojem informačních technologií a výpočetní techniky vstupujícím do společnosti a firem
vyvstal problém, kde se u uživatelů a pracovníků ve firmách projevuje nedostatečná připravennost k efektivnímu
využívání moderní počítačové techniky. Analýzou problematiky efektivního využívání těchto nových technologií se
dochází k závěrům, že daná technika je zbytečně svými parametry předimenzována k účelu původního užití, daná
technika není dostatečně využita k účelu k němuž byla pořízena, špatně nebo nedostatečně využívané výsledky získané
danou technikou zejména vedoucími pracovníky. V některých případech se tedy více ztrácí než získává. Lidé, kteří
chtějí efektivně využívat možnosti výpočetní techniky, nezbytně potřebují získat vysokou kvalifikaci. Při našem
výzkumu se v mnoha případech ukazuje, že pracovníci vlastně ani nejsou k efektivnímu využívání výpočetní techniky
připraveni. Aby byly počítače využity efektivně, je velmi důležité aby pracovaly nepřetržitě, ale pouze na tykových
úlohách, které jsou zadány firmou, případně slouží k jejímu rozvoji.
Efektivnost uživatelská
Efektivnost technická
Efektivnost práce
výpočetní techniky
FORMULACE ÚKOLU
kvalifikace
přesnost
Pracovník
smysl pro organizaci
disciplinovanost
Obr. 1 Ovlivnění efektivnosti práce výpočetní techniky
zdroj: [vlastní]
Postupně přicházíme k názoru, že ve velké míře je efektivnost výpočetní techniky (nebereme nyní v úvahu technické
parametry), závislá na kvalifikaci (viz. obr.1). Přesto toto konstatování nestačí. Jsou důležité i takové lidské kvality jako
je přesnost, smysl pro organizaci (jak vlastní organizaci práce, tak kolektivní) a disciplinovanost. Na druhé straně
s rychlým a rozvíjejícím se informačních technologií a výpočetní techniky do společnosti vyvstává problém ve formě
bariér ve využívání počítačů. Mezi něž patří zejména:
 státní bariéry
 ekonomické bariéry
 bariéry zdravotní
91



psychoogické bariéry
vzdělanostní bariéry
jazykové bariéry
Přestože je morálka současných zaměstnanců daleko lepší než v dřívějších dobách, stále vykazuje rezervy. Vlastním
dotazníkovým šetřením a monitorováním některých firem ve Zlínském kraji jsou zaměstnanci náchylní ke zneužívání
počítačů po návratu z oběda, tedy mezi 12 až 14 hodinou (graf 1).
Graf 1: Využití internetu během pracovní doby u firem od 1 do 50 zaměstnanců ve Zlínském kraji
zdroj: [vlastní]
Jak ukazují vlastní výzkumy, tak i zjištění analýzy truconneXion, jsou klíčová zjištění ve využívání výpočetní techniky
následující:
 54 minut stráví v průměru zaměstnanci denně mimopracovními aktivitami.
 32,5 min – nejvíce práce na počítači uděláme mezi 11.00 a 12.00.
 13 min z práce odkrojí mimopracovní činnost na internetu mezi 13.00 až 14.00.
Zajímavým počinem, nad kterým je třeba se zamyslet, je i to, že některé ze současných firem, zapracovaly potřebu
relaxace zaměstnanců do své firemní filosofie. Je totiž jasné, že zaměstnanci jsou pouze lidé a odpočinek potřebují.
Praxe potvrzuje, že pokud zaměstnavatel do určité míry odpočinek toleruje, výkonnost a efektivita práce jeho
zaměstnanců se zvýší. Důležité totiž není „odsezená“ pracovní doba, ale podaný výkon. Na druhou stranu však
zkušenosti českých zaměstnavatelů ukazují potřebu stálého monitoringu práce s výpočetní technikou. Souvisí to s kázní
a motivací českých zaměstnanců. Ta bohužel není příliš vysoká. Proto vyvstává někdy potřeba přistoupit v určitých
případech i k restrikcím, pokud se upozornění míjejí účinkem. Vlastní kontrola efektivity práce zaměstnanců se tak
stává trvalým nástrojem utužování pracovní kázně ve firmách. Je na kvalitě vedoucího týmu případně managementu
firmy umět rozpoznat hranici, kolik důvěry a volnosti pro své zaměstnance, aby podali co nejlepší výkon, ale zároveň
aby nedošlo k narušení pracovní morálky.
Další příčinou v problematice zvyšování efektivnosti využívání počítačů a dalšího zařízení, je možné vidět i případy,
kdy dochází k zbytečně předraženým nákupům této techniky, aniž by byla její technická kapacita následně využita.
Znamená to například, že jsou nakoupeny zbytečně drahé naddimenzované technické prostředky, na kterých jsou
následně provozovány jednoduché úkoly, které by zvládla i technika daleko levnější.
ZÁVĚR
Neradi bychom, aby se z obsahu našeho příspěvku nabylo dojmu, že ve využívání počítačů je vše špatné. Je však nutno
říci, že neustále existují rezervy. Zvláštní otázku, na niž by se měly hledat odpovědi, představuje příprava projektování
a obsluhy výpočetní techniky. Posoudit potřebují i další otázky efektivního stimulování odborníků pracujících
s výpočetní technikou. Jednoduše řečeno, je třeba udělat vše možné pro to, aby se výrazně zvýšil reálný efekt využívání
výpočetní techniky. Závisí na tom ve značné míře i efektivnost celé firmy. Je třeba, aby zaměstnanci sami vzali za své
snahu, zvyšovat efektivitu práce s výpočetní technikou pro zaměstnavatele.
LITERATURA:
[1]
JONÁKOVÁ, K. Bariéry ve využití počítačů. Ikaros [online]. 1998, roč. 2, č. 3 [cit. 24. 10. 2011]. Dostupný
na World Wide Web: <http://www.ikaros.cz/node/177>. URN-NBN: cz-ik177. ISSN 1212-5075.
92
[2]
[3]
[4]
SUTHERLAND, R.; FACER, K.; FURLONG, R.; FURLONG, J. A new environment for education? The
computer in the home. Computers & Education. Volume 34, Issues 3 - 4, 1 April 2000, Pages 195 – 212. ISSN
0360-1315.
SZOTKOWSKI, R. Počítač ve výuce. In Modernizace vysokoškolské výuky technických předmětů.
Hradec
Králové : Gaudeamus, 2007. s. 93 – 96. ISBN 978-80-7041-776-8.
VÁRKOLY, L.; VÁRKOLYOVÁ, B.; BARÉNYI, I.; KVASNICA, P. Multimediálneprostriedky na podporu
technického vzdelávania. 18. medzinárodná vedecko-odborná konferencia ”Didmattech 2005” – sekcia B.
Prešov, 13. - 14. 9. 2005, CD-ROM proceedings, ISBN 80-8068-424-3, 406-410.
CONTACT ADRESS:
Ing. Robert Jurča, Ph.D.
Department of Electronic Systems,
European Polytechnic Institute, Ltd.,
Osvobození 699,
686 04 Kunovice, ČR
tel. 572549018, fax 572548788
e-mail [email protected]
Mgr. Et Bc. Oldřich Kratochvíl
European Polytechnic Institute, Ltd.
Osvobození 699
686 04 Kunovice, ČR,
tel. 572549018, fax 572548788
Ing. Jakub Musil
European Polytechnic Institute, Ltd.
Osvobození 699,
686 04 Kunovice, ČR,
tel. 572549018, fax 572548788
93
94
ON THE FUZZY APPROACH TO THE DECISION MAKING AND INNOVATION PROCESS
Aleš Kozubík
Department Of Mathematical Methods, FRI ŽU v Žiline, Slovak republic
Abstract The present paper brings an introduction into the decision modelling in the situations, when the
decision rules are stated in the vague verbal terms. Here is presented fuzzy approach enabling expression
of the terms and control rules. It can be applied to the innovation processes, if they are stated in the form
of implications sequences.
Keywords fuzzy sets, decision making, innovation process
1. INTRODUCTION
We can frequently meet with the situations, when the decision makers judgments are uncertain and they can hardly be
estimated by exact numerical values. Under many conditions, crisp data are inadequate to model real-life situations;
human judgments, including preferences, are often vague and preferences cannot be estimated in exact numerical
values. That means the decision makers face many problems with vague or incomplete information. In such situations
the classical deterministic MCDM methods cannot be applied effectively. Consequently we see the needy to develop the
methods for handling the Group Decision-Making problems with imprecise and linguistic information.
In order to deal with vagueness of human thought, the notion of the fuzzy set was introduced and first time mentioned
in [5]. Fuzzy set theory has been studied extensively over the past 47~years and it has been recognized as an important
technique for modelling and solution problems requiring the representation of the uncertainty in human cognitive
processes. Many of the decision making problems in the real world take place in an environment in which the goals, the
constraints, and the consequences of possible actions are not known precisely [1].
The fuzzy sets were introduced in the Multi-Criteria Decision Making (MCDM) field by Bellman and Zadeh [1] and
Zimmermann [6]. They cleared the way for a new family of methods to deal with problems that had been inaccessible to
and unsolvable with standard MCDM techniques. Bellman and Zadeh introduced in [1] the first approach regarding
decision making in a fuzzy environment. They suggested that fuzzy goals and fuzzy constraints could be defined
symmetrically as fuzzy sets in the space of alternatives, in which the decision was defined as the confluence between
the constraints to be met and the goals to be satisfied. They defined the maximizing decision as a point in the space of
alternatives at which the membership function of a fuzzy decision attained its maximum value.
The innovation process is no exception. It represents one of the most important factors of the economical growth and it
is as well an important tool for increasing the quality and standard of living. The innovation process is formed not only
by reaching of the new knowledge, but as well by implementing the results. In both mentioned phases it represents the
creative activities whose positive results depend on many factors and relations.
The innovation process or its partial projects were long time mathematically modelled by the methods of the correlation
analysis, regression analysis, by using the production functions theory or by the factor analysis. Throughout these
methods bring some positive results, the main barriers in their practical application are the great complexity of the
reality and great requests on the accuracy of the statistical data. Obviously, this is in conflict with the low ability to
quantify exactly all of the key factors influencing the efficiency of the innovation process.
2. MODEL OF THE INNOVATION PROCESS
From the introductory notes implies, that for the increasing the efficiency of the innovation process, the best choice for
the model is to apply the principles of the uncertainty models. The model of the innovation process should respect the
following requests:
 Respect the fact, the innovation process is the product of the complex operation of the large number of the
factors and incorporate as many of them as possible. It is necessary to search for operations, which enable to
work with indirect or vague stated arguments.
 All inner and outer conditions influencing all relations between the factors of the innovation process are never
completely known. Therefore the model must enable the decision making in the uncertainty and as well in the
scope of newly arising states and relations.
 The model has to enable at most complete characteristics of the final effect of the innovation process.
Simultaneously it must enable to take in account the maximal number of the factors operating in the field of
valorization the results of the given process.
95
Since most of the operating factors is not quantified and are expressed only in the verbal form, it gives the conditions
for application of the fuzzy methods in the modeling of the innovation process. Formally we can the model represent by
general relation
Y  F  X1 , , X n  ,
where Xi, i=1,…,n, are independent variables and  is dependent variable. The exact form of the real dependence we
are not able to express since it is too complex and moreover, the variables Xi and  are mostly described verbally (for
example “low efficiency”, “average material equipment”, “suitable qualification” and similar). Therefore, the
dependence above has also the form of the language dependence, that means Xi and  are language variables and the
function  is expressed as the sequence of the implications in the form:
IF Value of the factor X1 is A1  F
Value of the factor X2 is A2  F
 X1 
 X2 
……………………………………..
Value of the factor Xn is An  F  X n 
Value of the result  is B  F  Y
AND
AND
THEN

3 DECISION MAKING BY INTERSECTION OF FUZZY GOALS AND CONSTRAINTS
We can characterize the decision making as the selection or choice from alternatives, which are available, i.e. they are
found or discovered. In the process of decision making,
 specified goals have to be reached and
 specified constraints have to be kept.
Consider a simple decision-making model consisting of a goal described by a fuzzy set A whose membership function
we will assign μA(x) and a constraint described by a fuzzy set C with membership function μC(x), where x belongs to the
classical set of alternatives Ualt. By definition ([1]) the decision is a fuzzy set D with membership function μD(x),
expressed as intersection of A and C,
(1)
D ( x)  min   A ( x), C ( x)  , x U alt .
The decision makers frequently require a crisp result, that means they want to get a value among the elements of the set
[d1,d2]  Ualt which best or adequately represents the fuzzy set D. That leads to the operation of defuzzification of D. It
is natural to adopt for that purpose the value x from the selected set [d1,d2] with the highest degree of membership in the
set D. Such a value x maximizes μD(x) and is called maximizing decision. We can express it formally by equation
xmax  x max  D ( x)  max min   A ( x), C ( x) .
(2)
Formulas (1) and (2) can be easily generalized for the decision-making models with any finite number of goals and
constraints. If we suppose to have n goals Ai, i = 1,…,n, and m constraints Cj, j = 1,…,m, the decision is given as
(3)
D  A1   An  C1   Cm ,
and the membership function of D is defined by formula
 D ( x)  min   A1 ( x), ,  An ( x), C1 ( x), , Cm ( x)  .
The maximizing decision is then given by
xmax   x  D ( x) is max.
(4)
(5)
Let us note the decision made by formulas (3) and (4) is sometimes reported as pessimistic decision (see for example
[4]). The alternative decision formula, reported as optimistic decision is then introduced by
D  ( A1  C1 )  ( A2  C2 )   ( An  Cn ),
(6)
where the membership function of D is defined by formula
 D ( x)  min  max( A1 ( x), C1 ( x)), , max( An ( x), Cn ( x))  .
96
(7)
EXAMPLE
Let us consider the situation of an individual who wants to decide which of four possible jobs u1, u2, u3 and u4, to
choose. His goal is to choose a job that offers a high salary under the constraints that the job is interesting and within
close driving distance. In such situation we have the set of alternatives U = {u1, u2, u3, u4}, and the concepts of high
salary, interesting job and short driving distance we will model by the fuzzy sets. These concepts are highly subjective
and context-dependent, and must be defined by the individual. The individual’s goal we can express in the monetary
terms. Hence, according to our notation, we denote the fuzzy set expressing the goal by A. A possible definition of A is
given by the membership function, defined as
x  500
0
 x  500

 A ( x)  
500  x  1500
 1000
x  1500
1


where we assume, for convenience, that the underlying universal set is
in the possible jobs are:
s(u1) = 550 EUR,
s(u2) = 650 EUR,
s(u3) = 800 EUR,
s(u4) = 1 000 EUR.
. Let us assume the offered monthly salaries
Now we can construct the fuzzy set A representing the goal. We get

A  0.05
u1
, 0.15
u2
, 0.3
u3
, 0.5
u4
.
Further, let us suppose, the first constraint, requiring that the job be interesting, is expressed directly in terms of set A.
Assume that the individual assigns to the four jobs in A the following membership grades in the fuzzy set of interesting
jobs:

C1  0.45
u1
, 0.7
u2
, 0.2
u3
, 0.15
u4
.
The second constraint requires that the driving distance be short. It is expressed in terms of the driving distance from
home to work. Following our notation, we denote the fuzzy set expressing this constraint by C2. A possible definition of
C2 is again dependent on the individual opinion. We will assume, the membership function of the C2 can be written in
the form
x  10
1
 50  x

 C2 ( x )  
10  x  50
 40
x  50
0
where we assume, for convenience, that the underlying universal set of distances is
for given four jobs are
d(u1) = 6 km,
d(u2) = 12 km,
d(u3) = 30 km,
d(u4) = 45 km.
Calculating the grades of membership, we obtain the fuzzy set C2


. Let us suppose, the distances

C2  1 , 0.95 , 0.5 , 0.125 ,
u1
u2
u3
u4
which expresses the constraint in terms of the set A.
Applying now formula (4), we obtain the fuzzy set

D  0.05
u1
, 0.15
u2
, 0.3
u3
, 0.125
u4
,
which represents a fuzzy characterization of the concept of desirable job. The decision about the desired job then
represents the choice of the alternative with the maximal membership grade, that is u3. This is the most desirable job
among the four available jobs under the given goal A and constraints C1, C2.
97
Next step is setting the if … and … then rules of inference called also control rules or production rules. Propositions of
this type are expressed by the canonical form
P : If x is A, then y is B,
where x, y are variables whose values are in sets U1, U2, respectively, and A, B are fuzzy sets on U1, U2, respectively.
These propositions may also be viewed as propositions of the form (x, y) is R,where R is a fuzzy set on U1  U2 that is
determined for each x  X and each y  Y by the formula
R  x, y   I  Ax, By  ,
where I
 Ax, By 
denotes a binary operation on [0, 1] representing a suitable fuzzy implication
I
 Ax, By   min 1,1  Ax  By  .
The number of the rules is nm, the rules with the possible fuzzy outputs assigned Cij are presented symbolically on the
rectangular nm. They can be represented by so called decision table where Ci,j, i = 1,…, n, j = 1,…, m, are renamed
elements of the set {C1,…,Cnm}. (Ck renamed as Cij with respect to its location in the cell at the intersection of i-th row
and j-th column.
A1
Table 1 The decision table
B1
Bj
Bj+1
C11
C1j
C1,j+1
Ak
Ck1
Ak+1 Ck+1,1
An
Bm
C1,m
Ck,j
Ck,j+1
Ck+1,j Ck+1,j+1
Cn1
Cn,j+1
Ck,m
Ck+1,m
Cn,j+1
Cnm
The actual meaning of the if … and … then rules given by table 1 is
If x is Ai and y is Bj then z is Ck.
Example A Client Financial Risk Tolerance Model
The tolerance of the client when faced to financial risk can be expressed by his annual income and his total wealth.
Each of these factors is measured by its presence in one of three groups. Hence the number of if… then rules is 9 and the
number of different outputs is 3. Assume that the financial experts selected the rules presented on the decision Table 2.
Annual
income
Table 2 Client Risk Tolerance rules.
Total wealth
L
M
H
L
L
L
MO
M
L
MO
H
H
MO
H
H
The rules have as a conclusion the terms in the output C. They read:
Rule 1: If client's annual income (CAI) is low (L) and client's total wealth (CTN) is low (L), then client's risk tolerance
(CRT) is low(L);
Rule 2: If CAI is L and CTN is medium (M), then CRT is L;
Rule 3: If CAI is L and CTN is high (H), then CRT is moderate (MO);
Rule 4: If CAI is M and CTN is L, then CRT is L;
Rule 5: If CAI is M and CTN is M, then CRT is MO;
Rule 6: If CAI is M and CTN is H, then CRT is H;
Rule 7: If CAI is H and CTN is L, then CRT is MO;
Rule 8: If CAI is H and CTN is M, then CRT is H;
Rule 9: If CAI is H and CTN is H, then CRT is H.
98
These rules correspond to everyday life. It is clear, that a person with low annual income and low total wealth accept a
low risk while a person with high annual income and high total wealth to accept high risk.
As the last step we have to find value corresponding to the output z if the inputs to the model are x = x0 and y = y0, then
The entering numbers x0 and y0 are called readings and we obtain them by measurement, observation, estimation, etc.
To enter into the model, the values x0 and y0 have to be translated to proper terms of the corresponding linguistic
variables. A reading has to be matched against the appropriate membership functions representing terms of the
linguistic variable.
The “and” part of each rule, called here strength of the rule denoted by
αij = min (μAi(x0), μBj (y0)).
The outputs of the rules located in the active cells of the decision table now have to be combined to produce one output.
Its membership grade μagg(z). For aggregation we naturally express by max:
μagg(z) = max (min(αij, μCij (z)), min(αi,j+1, μCi,j+1 (z), min(αi+1,j, μCi+1,j (z)), min(αi+1,j+1, μCi+1,j+1 (z)).
Example A Client Financial Risk Tolerance Model – continuation
Let us suppose, that the terms low income, middle income and high income are for the net monthly income in EUR
described by fuzzy sets (membership functions)
x  700
0

1
x

500
x  1000

0
 x  700 700  x  1200
 x  500
 x  1000

 500

 L ( x)  
500  x  150  M ( x)  
 H ( x)  
500  x  150
 1000
1700  x 1200  x  1700
 1000
x  1500
x  2000
0
 500
1
0
x

1700

Let us further suppose, the total wealth is measured in thousands of EUR and the membership
following formulas:
x  50
0

1
x

30

0
 x  50
50  x  150
 x  30
 x  200

 100

 L ( x)  
30  x  100  M ( x)  
 H ( x)  
 100
 250  x 150  x  250
 100
x  100
0
 100
1
0
x

250

functions are given by
x  200
200  x  300
x  300
If we assume a person with the net monthly income x0=750 EUR and total wealth y0= 65 in thousands of EUR, the
strength of the given rules is calculated as follows:
α11 = min(μL(750), μL(65)) = min(0.25, 0.35) = 0.25
α12 = min(μL(750), μM(65)) = min(0.25,0.15) = 0.15
α21 = min(μM(750), μL(65)) = min(0.1,0.35) = 0.1
α22 = min(μM(750), μM(65)) = min(0.1,0.15) = 0.1.
These results are presented in the rules strength in the table
Table 3 Rules strength table for the clients financial risk tolerance model.
μL(65)=0.35
μM(65)=0.15
0
μL(750)=0.25
0.25
0.15
0
μM(750)=0.1
0.1
0.1
0
0
0
0
0
For the control outputs (CO) of the rules we obtain
CO of rule 1: min(α11,μL(z)) = min(0.25,μL(z)),
CO of rule 4: min(α22,μMO(z)) = min(0.1,μMO(z)),
and for the aggregated output we get
μagg(z) = max{min(0.25,μL(z)), min(0.1,μMO(z))}.
99
4 CONCLUSION
As the conclusion we can formulate the general methodology suitable for the fuzzy modelling. It can be asummarized in
the following steps:
a) description of the problem,
b) identification and definition of the factors entering into the model,
c) analysis of all variables with respect to their dependencies and stating, which of the dependent variables are
determined by minimal set of independent variables,
d) identification of the factors, which are described by linguistic variables and determining their universes,
e) transformation of the language variables to the concrete fuzzy sets,
f) creation of the own model in the form of rules defined as sequences of the implication and their mathematical
evaluation.
Acknowledgement: This work has been supported by the grant VEGA 1/0992/11 “Cooperative management - effective
approaches for profit competitive advantage”.
REFERENCES
[1]
BELLMAN, R. E.; ZADEH, L. A. Decision Making in a Fuzzy Environment, Management Science, 17 (1970),
pp.141-164.
[2]
KOZUBÍKOVÁ, Z. Finančné rozhodovanie manažmentu podniku v podmienkach rizika. (In Slovak), Krízový
manažment, č. 1/2007, s. 63-67.
[3]
KUCHARČÍKOVÁ, A.; TOKAČÍKOVÁ, E.; ĎURIŠOVÁ, M.; JACKOVÁ, A.; KOZUBÍKOVÁ, Z.;
VODÁK, J. Efektivní výroba, Brno : Computer Press, 2011.
[4]
NOVÁK, V. Fuzzy Sets and their Applications, (In Czech: Fuzzy množiny a jejich aplikace), Praha : SNTL,
1986.
[5]
ZADEH, L. A. Fuzzy sets, Infrom. and Control, 8, (1965), pp. 338-353.
[6]
ZIMMERMANN, H. J. Fuzzy programming and linear programming with several objective functions, Fuzzy
Sets and Systems, 1, (1978), pp. 45-55.
ADRESS:
Aleš Kozubík
Department Of Mathematical Methods,
FRI ŽU v Žiline,
010 26 Žilina, Slovak republic,
tel.:++421/41/513 42 80,
100
OPEN SOURCE SOFTWARE TOOLS IN THE ADVANCED CALCULUS EDUCATION
Aleš Kozubík
Department Of Mathematical Methods, FRI ŽU v Žiline, Slovak republic
Abstract This paper presents some ideas about using the wxmaxima software in the education of the
Fourier series. Here are introduced simple routines, which enable the automatic computations of the
complex integral calculations arising when calculating the expansions. It is as well shown, how it helps to
visualize the obtained results.
Keywords Calculus, Open Source software, wxmaxima,
1. INTRODUCTION
Calculus plays the key role in the elementary course of mathematics on all grades of university study. In its advanced
parts we frequently meet with situations, when it is necessary to realise a plenty of mechanical calculations, which are
non-creative and long time consuming processes. As well as in teaching other areas of mathematics for engineers, aims
to use computers in our view, gave to formulate something like stated in [2]:
 relieve students from strenuous, nothing new and creative bringing routine drudgery, which they may give
false complacency, because they do something,
 saved time devote to activities concerned in better understanding of basic concepts and experimenting with
them,
 develop a general culture of informatics students using the build mathematical thinking in the selection, use
and creation of software
Nevertheless it should be borne in mind not to reach the opposite effect, namely that students will mindlessly rely on
computer and get on the ground to the left to reduce their cognitive activities. Having good own experience in using
Open Source software, we have chosen as a tool to support the teaching of computer algebra system MAXIMA (see [1])
and its graphical interface wxmaxima. In addition to MAXIMA, we also used systems Pylab (described in the textbook
[3]) or Sage.
The main advantages of the wxmaxima computer algebra system can be summarized as:
 Allowing both numeric and symbolic computations.
 Easy accessibility. This program is distributed under the GNU Public License and belongs to the Open Source
software.
 Platform independence MAXIMA can be compiled on different operating systems, especially so under
Windows, Mac OS and Linux. On the http://wxmaxima.sourceforge.net site OS can be freely downloaded
precompiled installation packages of this system.
 MAXIMA is able to solve all tasks of the elementary course of mathematical analysis. This is namely
differentiation, integration, computing Taylor polynomials, Laplace transform, solution of ordinary differential
equations. It can also be used for the purposes of algebra, the system can solve the equation, even in the
complex domain, it is able to work with polynomials, vectors, matrices and tensors. Many additional
specialized packages are provided.
 The visualization of graphs of functions works with graphical tools as Gnuplot or OpenMath, which are
similarly as MAXIMA the Open Source tools.
 It is not joined with knowledge of the concrete programming language and enables simple use of user
predefined procedures.
We will illustrate the MAXIMA strength and graphical possibilities on a few selected problems from the Fouriers series
solved in the scope of the continuation course in mathematical analysis at our faculty.
2 EXPANSION OF THE GIVEN FUNCTION DEFINED ON [-Π,Π]
Suppose that a function f (x) is piecewise continuous and defined on the interval [-π, π]. To find its Fourier series, we
has to calculate the Fourier coefficients, given by simple formulas
101
an 
1



 f ( x) cos nx dx n 
 {0}, bn 
1



 f ( x)sin nx dx n 
(8)
and for the own expansion we have
a0 
   an cos nx  bn sin nx  .
2 n 1
(9)
It is clear, that for the expansion of relatively low degree we need to calculate many definite integrals, mostly solved by
the integration by parts method. This can be easily realised in wxmaxima program. At first we declare the variable n
representing the degree of the expansion. Its value has clearly to be nonnegative:
(%i1) (declare(n,integer),assume(n>0),facts());
Now we can define the expanded function, for example f(x)=x and then predefine the calculation of the Fourier
coefficients:
(%i2) f(x):=x$
(%i3) a0:integrate(f(x),-%pi, %pi)/%pi$
(%i4) define(a(n),integrate(f(x)*cos(n*x),x,-%pi, %pi)/%pi$
(%i5) define(b(n),integrate(f(x)*sin(n*x),x,-%pi, %pi)/%pi$
Let us note, we had to work separately with a0 because of different handling with this value. Now we are ready to
define the Fourier series of the function, which depends of the given length n=nmax:
(%i6) frad(nmax):=a0/2+sum(a(m)*cos(m*x)+b(m)*sin(m*x),m,1,nmax)$
If we wish to see the values of the Fourier coefficients, we can apply the map function on the defined functions a(n) and
b(n). It is done by commands
(%i7) map('a,makelist(i,i,1,10));
(%i8) map('b,makelist(i,i,1,10));
and as well we can print as many expansions s we want by command
(%i9) map('frad,makelist(i,i,1,10));
In all presented commands, the last number 10 represents the maximum length of the expansion. The influence of the
length of the expansion on its accuracy we can observe when plotting the results (see figure 1). We use command
(%i10) wxplot2d([frad(2),frad(5),frad(10)],[x,-10,10],[y,-.1,4],[legend,"Fourier
series n=2", "Fourier series n=5", "Fourier series n=10"], [style,
[lines,1,1], [lines,1,2], [lines,1,5] ])$
The result can be compared also with the original function, what is depicted at figure 2.
Figure 1 Fourier series of the function f(x)=x of different length n.
Figure 2 Fourier series of the function f(x)=x of different length n
compared with the original function
A little bit different approach we have to use in the case, when the function whose expansion we are computing is
compound from more integrable fragments. The calculation of the Fourier coefficients by formula (1) then has to be
divided with respect to the intervals corresponding to the particular parts of the function. We can illustrate it on the case
of the absolute value and on the function modeling simple impulse on the interval [0,2π].
For the absolute value we take in account its definition as
 x x  0,
x 
 x x  0.
102
Therefore after declaration we divide the integration in two parts: the first integral defined on the interval [-π,0] and the
second integral on the interval [0,π]:
(%i2) a0:integrate(-x,x,-%pi,0)/%pi+integrate(x,x,0,%pi)/%pi$
(%i3) define(a(n),integrate(-x*cos(n*x),x,-%pi,0)/%pi +
integrate(x*cos(n*x),x,0,%pi)/%pi)$
(%i4) define(b(n),integrate(-x*sin(n*x),x,-%pi,0)/%pi +
integrate(x*sin(n*x),x,0,%pi)/%pi)$
The expansion we define as the function dependent on the required length of the expansion. We do it in the same
manner as in the previous case:
(%i5) frad(nmax):=a0/2+sum(a(m)*cos(m*x)+b(m)*sin(m*x),m,1,nmax)
Now we can draw the resulting series of different lengths by command:
(%i6) wxplot2d([frad(2),frad(5),frad(10)],[x,-10,10],[y,-0.1,4],[legend,"Fourier
series n=2","Fourier series n=5","Fourier series n=10"],
[style,[lines,1,1], [lines,1,2],[lines,1,5]])$
Similar method we will apply in the case of the simple impulse composed from the fragments of the quadratic function
and constant function in the form:
 x2 0  x   ,
(10)
f ( x)   2
   x  2 .
After necessary declaration we again define the Fourier coefficients as the sum of two integrals, each defined on one
subinterval:
(%i2) a0:integrate(x^2,x,0,%pi)/%pi+integrate(%pi^2,x,%pi,2*%pi)/%pi
(%i3) define(a(n),integrate(x^2*cos(n*x),x,0,%pi)/%pi +
integrate(%pi^2*cos(n*x),x,%pi,2*%pi)/%pi)$
(%i4) define(b(n),integrate(x^2*sin(n*x),x,0,%pi)/%pi +
integrate(%pi^2*sin(n*x),x,%pi,2*%pi)/%pi)$
and again for the Fourier series we define
(%i5) frad(nmax):=a0/2+sum(a(m)*cos(m*x)+b(m)*sin(m*x),m,1,nmax)$
Before plotting the Fourier expansion, we define the function f(x), using the if clause in the form
(%i6) f(x):=if x>=0 and x<=%pi then x^2 else if x>=%pi and x<=2*%pi then %pi^2$
Now we explore the function f(x) to draw the plot together with the original impulse sample. We obtain it by command:
(%i7) wxplot2d([f(x),frad(20)],[x,-4*%pi,4*%pi],[y,-2,13],[legend,"Original
f","Fourier series"],[style,[lines,3,1],[lines,1,2]])$
Figure 3 Plot of three Fourier series of the function
x
. We can observe Figure 4 Fourier expansion of the simple impulse defined by the formula
(3). As we can see from (%i7), the length of the expansion is 20.
increasing precision with growing length of the series.
3 FOURIER SERIES ON THE GENERAL INTERVAL OF THE LEGNTH 2H
It is well known fro the theory of the Fourier series, the formulas can be modified for any periodic function with the
103
period 2h defined on the intervals of the length 2h. In this case we have
an 
1 h
n x
 f ( x) cos h dx n 
h h
 {0}, bn 
1 h
n x
 f ( x)sin h dx n 
h h
(11)
and
a0 
   an cos nh x  bn sin nh x  .
2 n 1
(12)
We will illustrate the calculations on the case of the function f(x)=x2-x on the interval [0,2]. After necessary declaration
we have to start with definition of the function and the starting point of the interval and the half period. Therefore we
continue with the commands
(%i2) f(x):=x^2-x$
(%i3) start:=0$
(%i4) h:=1$
and the Fourier coefficients formulas we modify by the formulas (4). Let us note, that h is only one half of the period of
the function, therefore we have to move the upper integration bound by 2h.
(%i5) a0:integrate(f(x),x,start,start+2*h)/h$
(%i6) define(a(n),integrate(f(x)*cos(n*x*%pi/h),x,start,start+2*h)/h)$
(%i7) define(b(n),integrate(f(x)*sin(n*x*%pi/h),x,start,start+2*h)/h)$
Finally, for the Fourier expansion we submit again
(%i8) frad(nmax):=a0/2+sum(a(m)*cos(m*%pi*x/h)+b(m)*sin(m*%pi*x/h),m,1,nmax)$
To obtain the plot of the expansion together with the original sample, we at first define the fragment g(x) of the function
on the interval of the length 2h and then we apply the plotting command:
(%i9) g(x):=if x>start and x<start+2*h then f(x)$
(%i10) wxplot2d([g(x),frad(20)],[x,-4,4],[y,-0.5,2.7],[legend,"Original
function","Fourier series"],[style,[lines,3,1],[lines,1,5]])$
The corresponding plot is on the figure 5.
Figure 5 The graphs of the function
f  x   x 2  x, defined on the interval [0,2] and its Fourier series for n=20.
4 EVEN AND ODD EXTENSIONS
The last problem from the theory of the Fourier series is the construction of the even and odd extension of the function.
Let us consider any continuous function, defined on the interval [0,h]. Its even and odd extensions we can define as
0 xh
0 xh
 f ( x)
 f ( x)
f even ( x)  
and f odd ( x)  
(13)
f
(

x
)

h

x

0

f
(

x
)

h x0


With respect to the known fact, that for even function are all bn Fourier coefficients turned to zero, so we get so called
104
cosine series and similarly for the odd function are all an turned to zero, so we get so called sinus series, we will
construct the even and odd extensions in the form of the cosine and sine series. That means


a
(14)
f even ( x)  0   an cos nh x , f odd ( x)   bn sin nh x ,
n 1
2 n 1
where the coefficients an and bn are given by
2h
an   f ( x) cos nh x dx n 
h0
 {0}, bn 
2h
n x
 f ( x)sin h dx n 
h0
(15)
The solution we will illustrate on the simple impulse function


1 0  x  2
f ( x)  


 1 2  x 
After necessary declarations we can define
(%i2) define(bn(n), (integrate(sin(n*x),x,-%pi/2,0)+
integrate(sin(n*x),x,%pi/2,%pi)+integrate(-sin(n*x),x,-%pi,-%pi/2)+
integrate(-sin(n*x),x,0,%pi/2))/%pi)$
for the odd extension, or
(%i2) ap0:integrate(1,x,-%pi,-%pi/2)/%pi+integrate(1,x,%pi/2,%pi)/%pi
+integrate(-1,x,-%pi/2,%pi/2)/%pi$
(%i3) define(ap(n),integrate(cos(n*x),x,-%pi,-%pi/2)/%pi+integrate(cos(n*x),
x,%pi/2,%pi)/%pi+integrate(-cos(n*x),x,-%pi/2,%pi/2)/%pi)$
for the even extension. For the adequate sine or cosine series we can define
(%i3) odd(nmax):= sum(bn(m)*sin(m*x),m,1,nmax)$
for the odd extension resp.
(%i4) even(nmax):=ap0/2+sum(ap(m)*cos(m*x),m,1,nmax)
for the even extension. To get a plot of the original sample and its extension, we have to define the function
(%i5) f(x):=if(x>0 and x<%pi/2) then -1 else if(x>%pi/2 and x<%pi) then 1$
Now we are ready to plot the results by commands
(%i6) wxplot2d([f(x),odd(30)],[x,-3*%pi,3*%pi],[y,-1.5,1.7],[legend,"Original
f", "Odd extension"],[style,[lines,3,1],[lines,1,5]])$
(%i6) wxplot2d([f(x),even(30)],[x,-3*%pi,3*%pi],[y,-1.5,1.7],[legend,"Original
f", "Odd extension"],[style,[lines,3,1],[lines,1,5]])$
The results are illustrated on the figure 6 and figure 7.
Figure 6 Odd extension of the function f(x)
Figure 7 Even extension of the function f(x).
105
5 CONCLUSION
The presented short scripts for using in the wxmaxima system can be easily created by the student during the laboratory
practices, held in the Linux laboratory at Faculty of Management and Informatics. As they are built up only by simple
declarations and maxima commands, it makes no request on knowledge of concrete language. Moreover, wxmaxima is
free software, so they can install it freely on their home desktops, independently on the platform they are using. Once
the students have created their scripts (it represents a creative work which is close to the programming and informatics),
they can apply it for more complex functions and as well visualize the results.
REFERENCES
[1]
BUŠA, J. MAXIMA Open Source systém počítačovej algebry, (In Slovak), Košice : FEI TU, 2006.
[2]
KAUKIČ, M. Funkcie komplexnej premennej s podporou Open Source softvéru, (In Slovak), 5. Konference o
matematice a fyzice na vysokých školách technických, Brno 2007, pp. 158-163.
[3]
KAUKIČ, M. Základy programovania v Pylabe, (In Slovak), Košice : FEI TU, 2006.
[4]
KOZUBÍK, A. Calculus Education Added by the Open Source Software.
ADRESS:
Aleš Kozubík
Department Of Mathematical Methods,
FRI ŽU v Žiline,
010 26 Žilina, Slovak republic,
tel.:++421/41/513 42 80,
106
FOREIGN DIRECT INVESTMENT IN EU COUNTRIES
Zuzana Kozubíková
Department of macro-and microeconomic FRI University of Žilina, Slovak Republic
Abstract This article analyzed the current state of foreign direct investment (FDI) in selected regions of the
EU and EU strategic investments abroad. The article lists the possible changes in the investors behavior
when investing in the EU, i.e. investors from the U.S. will continue to invest mainly in Germany and
selected countries in Central and Eastern Europe, including Romania and Bulgaria. Investments will be
directed mainly to the automotive industry, energy, telecommunications, pharmaceuticals, nanotechnology,
etc.
Keywords: foreign direct investment, EU, GDP, the crisis.
1. INTRODUCTION
After a slight recovery in foreign direct investments in different regions of the world we can again observe slowing
down of the economic growth of the global economy. Countries around the world are trying to attract foreign
investments by subsidies, tax breaks, land prices and a wide range of financial and non-financial incentives. EU
member states follow the same principles that build on the promotion of competition within the EU internal market. The
aim is to prevent companies from abusing their dominant position in markets and regulate state aid.
Actually, at the forefront of addressing strategic sectors in the EU is the technological know-how. Global competition in
the most modern latest technologies development is so tense the EU decided in the near future to establish along the
lines of the U.S. (Committee on Foreign Investments AFI) authority to supervise foreign investment in Europe. In this
way the Commission would decide on the possible purchase of a European company to foreign investors in strategic
sectors.
2. INSTITUTIONAL INVESTORS SUPPORT GROUP IN THE EU
The greatest pan-European network including private equity and venture capital investors is EVCA - European Private
Equity & Venture Capital Association, established on 31.8.1983 as the result of the pilot project of the Commission of
the European Communities, aimed at promoting cooperation between national venture capital companies. With a short
interval of the European Commission supported its activities in support of industrial innovation. At present, it brought
together more than 1200 companies that have permanent membership access to information, resources and services,
leading to the successful recapitalization of business opportunities in Europe and beyond.
3. FOREIGN INVESTMENT IN CENTRAL AND EASTERN EUROPE
Since the nineties there was an impressive growth in Central and Eastern Europe countries, which was supported by
exports to the euro area, mainly to Germany. In Slovakia, the Czech Republic and Hungary the exports represented
from 80 to 90 % of the GDP. Substantial part of the industry of these countries focuses on the cars production. In order
to be able compete and attract even more investors from other sectors they offer tax and as well non-tax relief, for
example the state guarantees, tax breaks and similar. Support is provided selectively to the investments in selected
sectors in selected regions with the highest unemployment measures and under other criteria, depending on the state
long-term strategy.
It is standard that the promotion and communication with potential foreign investors is provided by specialized
government agencies to promote foreign investment. One of the first information requested by the foreign investor is
usually the possibility of the profit and capital repatriation. Any risks rather stem from the unexpected twists in world
markets and the exchange rate risks [3].
Slovakia achieved the record growth of GDP in the years 2006 and 2007. In 2006 it was 8,2 % and in 2007 it raised to
10,4 %. The above development was supported by foreign investment. Inflows of the investments is currently setting
the stage for growth in output and GDP in the future. The investors from the Netherlands, Hungary, Austria, Germany,
Italy, France, Sweden and South Korea have the greatest interest to invest in Slovakia [2].
107
9000
8000
7000
6000
5000
4000
3000
2000
1000
0
Czech Republic Slovakia
Hungary
Bulgaria
Poland
Romania
Figure 1 Foreign direct investment per capita in Central
and Eastern Europe, 2009, the figures are in euros.
Source: WIIW, statistics, foreign direct investment, 2009, ICEG, 2010
While the year 2009 was still marked by a sharp decline of foreign investment, the year 2010 brought a reversal in the
countries of Central and Eastern Europe. The volume of foreign direct investment in CR raised to nearly 4 % of GDP
(almost more than double) and in Slovakia it made 1 % of GDP [1]. The graph at figure 1 shows that CR and SR
reached in this period the best results in the volume of FDI per capita in the region of Central and Eastern Europe.
Foreign investors operating in Slovakia were once again optimistic, but we can expect changes during 2012. Polish
foreign investment is currently stagnant, but the country has sufficient potential to reverse this trend. Foreign
investment in Poland so far accounted for roughly one-fifth of all investments in the country.
As is clear from the survey focused on the mood of 166 firms, European investors expected in the year 2010 to 2011
improved trade. "Approximately 40 percent of the questioned companies want to invest more and expand the number of
employees," says a survey presented by Slovakia-German Chamber of Commerce [7].
Investors are attracted to Slovakia mainly by:
 government policies to encourage foreign investment,
 skilled workforce,
 low labor costs,
 legislative and fiscal environment.
Brake input investors in the territory of Central and Eastern Europe is inflexible government policies to encourage
foreign investment due to turnover of government officials at the time of the state conception. We cannot forget an
important element that affects the inflow of foreign investment – the insufficiency of staff with technical vocational
education. This is due to the achievement of only low-grade of the transition to a knowledge economy in society.
Another problem is permanent and underdeveloped transport infrastructure.
4. THE CURRENT STATE OF EUROPEAN INVESTMENT AND PROMOTING COMPETITIVENESS IN
THE EU
In 2009, there has been a significant fall in the total amount of foreign investment in the EU. The decline in total foreign
investment in the EU-27 in 2009 was the transfer of these investments mainly in the USA.
The most sought-after country, attracting most of the foreign companies in the EU countries is France. Just last year,
foreign direct investment in France increased by 22 %. Overall, in 2010 foreign investment in this country have reached
$ 57.4 billion. This placed France over Belgium, Great Britain and Germany. In the global whole world rankings France
ended up fourth, behind the U.S., China and Hong Kong.
An important factor of promoting the competitiveness of the EU is Franco-German pact for competitiveness. It focuses
on addressing long-term structural problems associated with energy and innovation.
108
The cooperation resulted in stating six priorities, which will be with a short delay applied within the EU [7]:
 removal systems of indexation of the wages,
 consensus on the mutual recognition of education,
 create a database of all legal entities,
 adjustment of the pension system,
 establishment of "national crisis management mode" for banks,
 new legislative measures undertaken by countries to implement tighter fiscal policy through the "warning
mechanism
for
debt."
Chart in the figure 2 illustrates the percentage share of each of the EU-27 countries to EU investment abroad during the
period 2007 to 2009 (average). There was recognized the following percentage values: Luxembourg 23,9 %, UK 18,8
%, France 7,8 %, Germany 6,4 %, Spain 5,5 % Sweden 2,9 % and other EU 34,6 %.
Others 34,6%
Sweden 2,9%
Luxembourg 23,9%
Spain 5,5%
Germany 6,4%
France 7,8%
United Kingdom 18,8%
Figure 2 Percentage of EU-27 countries for EU investment
abroad in the period 2007 - 2009 (average). Source: [10]
In 2011, the investments made by the EU companies and contracts concluded in Korea achieved the total value of 510
billions dollars. The targets of the investment were in the field of the renewable energy. Most of this foreign investment
is based on the German capital. The recently ratified FTA agreement between the EU-Korea promises further revival.
Its aim is to facilitate and promote mutual investment.
German companies made new investments in Egypt. New projects are designed to exploit investment opportunities
offered by Egypt across the entire national economy. The first investment in the volume of 20 million euros should be
directed into the retail and wholesale activities. Another 100 million dollars from the German investor will be invested
in Spartanburg County BMW Manufacturing (USA).
Sweden is an important trading partner of Russia. It keeps the 8-th rank among the foreign investors. Both countries
have close historical ties that overlap with the present. The largest volume of the Swedish foreign investments belongs
to energy. Even greater cooperation is expected in the field of energy and energy efficiency. The investments in the
automotive industry have the same importance. Overall, in Russia there are more than 400 Swedish companies and this
number will rise, since the Russian market is growing dynamically.
109
The short term forecast can be based on the information about the developments and changes in the last decade.
 Strengthen the investment in traditional countries, such as Germany.
 New investments in selected countries in Central and Eastern Europe including as well Romania and Bulgaria.
 Investments will be directed mainly to the automotive industry, energy, telecommunications, pharmaceuticals,
nanotechnology, etc.
5. CONCLUSION
Foreign direct investments (FDI) represent an essential part of the economic growth of the global economy. They allow
the progress of the developing but also developed countries. Beside the capital they also bring transfer knowledge and
technology and they also have an impact on the job creation and establishment of new business relationships.
Currently there are registered strong concerns about European growth in 2012, which may also have implications for
the investment in individual EU countries. Therefore it becomes imperative to identify opportunities for business
growth in the EU as a whole and promote innovation potential so as to increase mainly investments in new technologies
(increasing the proportion of high-tech). We should not forget the development of information and communication
technologies, which have substantially simplified for example the social networking [4] and they still have potential to
surprise us in the future.
It is necessary to create conditions to support innovation activities in private and public sectors. Innovation in Central
and Eastern Europe hampers insufficient amount of their funding sources, and therefore they cannot exist without the
help of governments, in cooperation with the European Investment Fund.
Acknowledgement: This work has been supported by the grant VEGA 1/0992/11 “Cooperative Management - an
innovative approach to business”.
REFERENCES:
[1]
KOZUBÍKOVÁ, Z. Common Problems of the Central European Economies Development. Kunovice : EPI,
2011.
[2]
KUCHARČÍKOVÁ, A. Prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko pred a po vstupe do EÚ.
Zborník z medzinárodnej konferencie, 14. – 16. 5. 2008, Slezká univerzita v Opave, s. 407 - 411, Opava, 2008.
[3]
KUCHARČÍKOVÁ, A.; TOKARČÍKOVÁ, E.; ĎURIŠOVÁ, M.; JACKOVÁ, A.; KOZUBÍKOVÁ, Z.;
VODÁK, J. Efektívní výroba. Brno : Computer Press, 2011.
[4]
TOKARČÍKOVÁ, E. Využitie sociálnych sietí v prihraničných regiónoch. Zborník z 5. medzinárodnej
konferencie, 15. 5. 2009 Luhačovice, EPI Kunovice, Česká republika, s. 225 - 230
[5]
SOVIAR, J.; JURÍČEK, P.; KRÁLIK, T. Basis of Toyota Cooperation Model – Case NUMMI – NEW United
Motor Manufacturing, Inc. Toyota/General Motors Joint Venture. In BORKOWSKI. S.; NABIALEK, M.
Toyotarity. Knowledge using in production management. Monograph. Dnipropetrovsk, Makovetsky, Poland.
2010.
[6]
VODÁK, J.; TESAROVIČOVÁ, I. Economic Crisis, Performance Management and Human Capital, CAG
University Sosyal Bilimler Dergisi, Journal of Social Science, 6(1), Haziran 2009, Universite Adina Sahibi,
Indexed in EBSCO, Ulrych Periodical Directory databases, Turecko.
[7]
http://www.financeportal.eu/ (cit.2011-05-05) a (cit.2012-18-01)
[8]
http://www.evca.eu/about/default.aspx?id=1852 (cit.2011-05-05)
[9]
http://www.wiiw.ac.at/
[10]
http://epp.eurostat.ec.europa.eu/
ADDRESS:
Ing. Zuzana Kozubíková, PhD.
Katedra makro a mikroekonomiky
FRI Žilinskej univerzity v Žiline
t.č. ++421/41 5134424
e- mail: [email protected]
110
IMPACT OF RECESSION ON FOREIGN DIRECT INVESTMENTS
Alžbeta Kucharčíková
Department of Macro and Microeconomics, Faculty of Management Science and Informatics, University of Žilina
Abstract: Slovakia is one of the small economies, for which it is necessary to participate in international
trade and for which exports and imports are an important item of GDP. FDI flow into the open countries
with underpowered own resources, which are involved in various forms of international economic
integration. These may take the form of greenfield investments or shareholding obtained by buying shares
in existing foreign enterprises. Another option is to participate in a joint venture in which the property
participates in domestic and foreign owner. Foreign investment brings benefits not only for himself an
investor, but also the economy of the host.
Keywords: foreign direct investment, economic recession, state aid, regions, jobs
1. INTRODUCTION
FDI are an important phenomenon of our time, the accompanying sign of the globalization of economic and political
and social processes. Their advantage is the fact that they contribute to the efficient allocation of resources, because
investors are directing their investments in those regions where the expected achievement of economies of scale. They
usually adapt to various rationalization measures to this aim.
According to the classification of the International Monetary Fund (IMF), the investment is considered as foreign direct
investment (FDI) in it if a foreign investor owns at least 10 % share. The IMF defines FDI as well as investments,
reflecting a lasting interest in an entity resident of one country (direct investor) in an entity resident of another country
(enterprises with FDI), which includes all transactions carried out between direct investors and enterprises with FDI.
UNCTAD defines the FDI as investments based on long-term relationship to the company and reflecting the continuing
interest and control of resident operators in one country (the foreign investor or parent company) in an enterprise
resident in another country, which may be a company with FDI or branch of a foreign company. [1]
"Direct investment enterprise may be a subsidiary, associate or branch in proportion to the direct investor in the capital.
Concepts subsidiary, associate or branch used in the statistics of foreign direct investment, are differ from the
definitions of terms used in the internationally accepted accounting standards. Subsidiary represents more than 50 %
share of the direct investor's capital or voting rights in respect of associate share of 10 to 50 percent. Branch is a 100 %owned direct them to investors, it may be a permanent office or agency, land and buildings owned by non-resident
direct and mobile facilities that operate in the economy more than one year. As part of foreign direct investment are
considered in addition to a share in the capital and reinvested earnings and other capital - associated with various
intercompany debt operations. "[9]
Reason of investors to invest abroad can be many. It is an attempt to acquire new natural and human resources at a
lower price than the domestic economy. It may be finding new opportunities for marketing products, and ultimately to
increase the efficiency of production but a growth of own revenue.
For FDI in the current period is characterized by some of the trends. Most investments in the world flow between the
three strongest economic regions in the USA. European Union and Japan. Until recently prevailed oriented FDI in the
area of finance, is now interested in energy, information technology, automotive and pharmaceutical industries.
2. FDI DURING THE RECESSION
The volume of FDI is sensitive to business cycle phases. This is also confirmed in the current period of economic
recession. According to the report Word Investment Report 2009 prepared by UNCTAD, since 2003, FDI inflows in the
world grew continuously until 2008, when as a result of the financial crisis and subsequent economic recession, there
was a slight decline. In 2009, the expected further decline in FDI inflows, from 1,7 bil. USD to 1,2 bil. USD. The
recovery should occur in 2010 and the acceleration in 2011. This is according to the latest available statistics from the
years 2009 and 2010 confirmed. The crisis has changed the target territories. At the beginning of the crisis have been
most affected economically developed countries. In 2009, the decline extended to developing countries for which FDI
111
often represent the only source of external financing for development. The share of developing and transition economies
in FDI inflows reached about 43 %. Most investment went to the USA, France, China, Britain, Russia. The crisis
decreased inflows into private equity funds, by contrast, have a positive outlook in developing countries, investments in
agricultural production, which should lead to greater availability of food safety and also to increase agricultural
productivity.
In Slovakia in 1998, due to the then government policy, which was not inclined to support the idea of foreign investors
coming to Slovakia, Slovakia is located in the volume of FDI in the last place in the V4 countries. This situation,
however, did not change despite the increased pace of foreign investments especially after 2000.
Source: UNCTAD
Figure 1: FDI in V4 countries in the years 1993-2010 (USD million, current prices)
To illustrate, while on 31.12.1998 poured in to Poland 22,4 mld. USD, 14,3 mld. USD in the Czech Republic, in
Slovakia it was only 2,9 mld.USD investment from abroad. Change occurred after the 1998 elections, when the new
right-wing oriented government took such measures as may be amended by a decrease in the investment ratio to gross
domestic product, open to the world and create conditions for FDI inflows into the country.
Source: UNCTAD
Figure 2: FDI inflows to the SR, CR, PR in the years 1993-2010 (USD million, current prices)
Like everywhere in the world occurred in Slovakia after 2008 due to economic recession, decline in foreign direct
investment. While in 2008 FDI poured in to Slovakia in the volume of 4686 million USD, in 2010 was only 525 million
USD. Foreign investors are also more than ever, considering the risk of their investments in uncertain times. "Access to
risk depends mainly on the subjective attitude to risk, the degree of speculation and risk of selected plans in the context
of its financial capabilities." [3]
3. FDI IN THE REGIONS OF SLOVAKIA
When we talk about the positive impact of foreign direct investment at the macroeconomic level, these are assertions
multiple regional level, too. With the arrival of foreign investors coming into the region usually a new technologies that
need to employ people with higher level qualifications. To promote domestic competition and innovation activities in
the region and the willingness, it is need to educate people. As long as domestic firms become subcontracting for
foreign investors, there is a possibility for them to expand into foreign markets, which has usually been underpinned
investor. Promote tourism in the region can attract tourists from the country of origin of foreign investors. This is for
regions with lower economic level opportunity to boost production, employment and long term living standards of
citizens of the region.
112
It is very convenient when a company is allocated foreign investment in border regions. Then the positive impacts of
FDI are multiplied. "There are social networks in different directions a great tool for monitoring the conditions of the
border provides business. Options offered may benefit both small and large companies on their expansion. Built-in
search network services provide the ability to search commercial and industrial information and topics dealing with
specific issues. You can also search for specific companies and firms from different sectors and look at the user's
recommendations. "[7]
The Ministry of Economy established the organization Slovak Agency for Investment and Trade Development
(SARIO). It is organization for professional guidance, for foreign investors, for providing consulting services, for
assistance about investment projects and the identification of suitable sites for the implementation of investment
projects.
FDI in Slovakia to 2006, flowed particularly to the western part and close to Bratislava, even though it's most developed
region. This fact was mainly caused by territorial proximity and excellent transport links to the countries of Western
Europe, built the highway, a high level of human capital and a large number of universities in the territory of Bratislava.
"Database and selection of job applicants in this border region may have an international dimension. This allowing
competition in the labour market, a wider range of suitable candidates at a lower cost, with no barriers in
communication, education and so on." [6]
For the purposes of equitable economic and social development of Slovakia is necessary that the FDI coming into the
less developed regions with high unemployment. In 2006 and 2007 there was a turn in the direction of investment and
investors are oriented significantly to Košický, Nitriansky, Trenčiansky, Žilinský and Banskobystrický region.
Source: UNCTAD
Figure3: FDI stocks on 31.12.2008 Slovakia by region (%)
Although the recently passed investment from abroad and in other regions than in Bratislava, on 31. 12. 2008 amounted
to cumulative FDI in the Bratislava region 67 % of the total investment. In the regions with the highest unemployment,
lowest performance and efficiency of utilization of productive resources, it was paradoxically the smallest shares. It was
3 % n Banská Bystrica region, in Prešov region it was even only 1 % of the total FDI inflow to Slovakia.
FDI inflow to Slovakia since 1998 has grown at a higher pace than in the past, while Slovakia's accession to the
European Union has intensified. Turnover occurred in connection with signs of economic recession. It should be noted,
that the number of completed projects does not inform about initial investor´s investment or about the number of new
jobs, which are important indicators of any investment coming into the country which to a greater extent informs on the
impact of FDI inform the future development of the region.
4. STATE AID AND JOB CREATION
One, although not the only attraction of FDI inflow to Slovakia, is to provide state aid for major investors. For investors
in deciding on the allocation of investment is very motivating the quality infrastructure, human capital, economic
stability, legal and political environment in the host country.
The definition of state aid and the responsibilities associated with the provision contained in Act no. 203/1999. The
state aid is considered to aid in any form provided by the business or in connection with business service provider,
113
directly or indirectly from the state budget, from its budget or indirectly from its own resources. State aid may be
granted to promote the economic development of regions with a low standard of living or high unemployment, to make
a significant project of European interest, the development of certain economic activities or areas and the development
of culture and heritage conservation. The main subject of process of state aid in relation to the Government of the
Slovak Republic (SR) and in relation to the European Union is the Ministry of Finance.
One of the forms of state aid is investment aid for regional development, which the award is governed by Act no.
561/2007 about investment aid, which came into force on 1. 1. 2008. Under the Act, investment aid for the following
forms: subsidies for the acquisition of tangible fixed assets and intangible assets, relief from income tax, contribution to
create new jobs, the transfer of immovable property or confusion at a price lower than its general value. The Act sets
out conditions for granting investment aid for the four areas, namely industrial production, technology centers, shared
services and tourism.
Source: Ministry of Economy SR
Figure 4: State aid granted to foreign investors in the years 2001-2010 by regions SR (Sk million)
During the years 2001-2010, the highest level of state aid was given to foreign investors in Trnava region (10 mld. Sk)
and Žilina region (8,6 mld. Sk) and the smallest in the Prešov region, only about 0,5 mld. Sk. Although most new jobs
created for investors with state aid was created in Trenčín region (9753) and not in the Trnava region (7685), though
this is expected. Žilina region with 5 006 jobs created was fifth in the regions of Slovakia.
Source: Ministry of Economy SR
Figure 5: Number of jobs created by foreign investors with state aid in the period 2001-2010 by regions of Slovakia
114
Foreign investors are allocated in individual regions of Slovakia unevenly and their contribution to job creation in view
of the obtained amount of financial aid is different. It should be noted, however, that in general foreign direct
investment has a direct positive impact on employment growth and decline in unemployment in the regions.
Nevertheless, there are still problems in the employment of disadvantaged job seekers. Large enterprises automotive
industry employment the people from wide surroundings and declare shortage of skilled people, on the one hand to and
on the other hand, they do not creating a new jobs for disabled citizens, graduates, older people of working.
5. CONCLUSION
There are investors from the Netherlands, Hungary, Austria, Germany, Italy, France, Sweden and South Korea, who are
greatest interest to invest in Slovakia have. Significant investments flowed in recent years in Slovakia in the banking
sector restructuring in the banking field. At present, FDI are mostly aimed at electrical, engineering, automotive, rubber,
metal, wood, furniture and paper industry and wholesale trade are expected to further investment in energy. Positive
character of FDI enterprises is the development of production with higher added value.
Among the benefits that FDI brings, is the introduction of new management techniques, more efficient transfer of new
technologies, increasing productivity of labour and capital, competitiveness, easier access to foreign markets. All these
factors contribute to the growth performance and ultimately in the long term also increase the standard of living of
citizens. It is obviously affected by the economic level of the host country, industry exposure, saturation rate and
foreign investment absorption capacity of the country.
The favourable trend in the inflow of FDI in Slovakia changed the current economic recession, during which foreign
investors have limited interest in investing in Slovakia. Those who are already established, as a result of the decline in
demand forced to reduce the volume of production and lay off workers. Although predictions say about the gradual
revival of investor interest, to what the impact on FDI inflows will have a recession, can be measured only with
hindsight.
LITERATURE:
[1]
ĎURIŠOVÁ, M. Alokácia PZI v SR a ČR. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Jak úspěšně
podnikat v příhraničních regionech jihovýchodní Moravy, Evropský polytechnický institut Kunovice,
Luhačovice, 11. 5. 2007, s. 173-177, ISBN 978-80-7314-111-0.
[2]
CHODASOVÁ, Z. Influence of financial crisis on development organization in Slovakia. Internacional
Scientific Conferene Financial crisis, Slovenská štatistická a demografická spoločnosť, Bratislava, jún 2010,
ISBN 978-80-88946-54-0, CD.
[3]
KOZUBÍKOVÁ, Z. Problematika rizika v podmienkach malého a stredného podnikania. Zborník
z medzinárodnej vedeckej konferencie Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu. EPI
Kunovice, 22. 1. 2010 Hodonín, ČR, s. 69-74, ISBN 978-80-7314-202-5.
[4]
KUCHARČÍKOVÁ, A.; TOKARČÍKOVÁ, E.; ĎURIŠOVÁ, M.; JACKOVÁ, A.; KOZUBÍKOVÁ, Z.;
VODÁK, J. Efektivní výroba. Využívejte výrobní faktory a připravte se na změny na trzích. Computer Press,
Brno, Česká republika, 2011, 344 s. ISBN 978-80-251-2524-3.
[5]
KUCHARČÍKOVÁ, A. Prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko pred a po vstupe do EÚ.
Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Čtyři roky členství zemí střední a východní Evropy v Evropské
unii: důsledky a nové výzvy pro národní a regionální trhy práce, SU v Opavě OPF v Karviné, Karviná 14.-16.
5. 2008, Česká republika, s. 407-414, ISBN 978-80-7248-484-3.
[6]
TOKARČÍKOVÁ, E. Využitie sociálnych sietí v prihraničných regiónoch. Zborník z medzinárodnej vedeckej
konferencie Jak úspěšně podnikat v příhraničních regionech jihovýchodní Moravy, EPI Kunovice, Luhačovice
15. 5. 2009, Česká republika, s. 225-229, ISBN 978-80-7314-171-4.
[7]
TOKARČÍKOVÁ, E. Influence of social networking for enterprise´s activities. Periodica polytechnica social
and Management Sciences Budapest, str. 37-41, 2011 -1 ISSN 1587-3803.
[8]
www.economy.gov.sk
[9]
www.nbs.sk
[10]
www.sario.sk
[11]
www.statisctics.sk
[12]
www.unctad.org
[13]
www.upsvar.sk
115
ADRESS:
doc. Ing. Alžbeta Kucharčíková, PhD.
Department of Macro and Microeconomics,
Faculty of Management Science and Informatics, University of Žilina
010 26 Žilina, Slovakia
e-mail: [email protected];
phone number.: +421 41 5134 422
116
PŘÍNOS VYSOKÝCH ŠKOL K PROFESNÍMU VZDĚLÁVÁNÍ VE VEŘEJNÉ SPRÁVĚ
Karel Lacina
Vysoká škola finanční a správní.o.p.s.
Abstrakt: Jednu z významných dlouhodobých tendencí vývoje soudobé evropské veřejné správy představuje
zaměření na zkvalitňování profesního vzdělávání volených představitelů územní samosprávy a úředníků.
Bývá velmi často spojováno přínosem profesního vzdělávání ke zvyšování konkurenceschopnosti pracovní
síly našich úředníků (a nikoli pouze jich) s kvalitou pracovní síly volených představitelů a pracovníků
veřejné správy v dalších zemích, v první řadě ve Spojených státech amerických a v Japonsku. Rozvoj
profesního vzdělávání je velkou výzvou pro vysoké školy, které by se měly do přípravy specializovaných
vzdělávacích modulů ještě intenzivněji zapojovat. Článek pojednává o prioritách soudobých vzdělávacích
aktivit v evropské veřejné správě.
Klíčová slova: veřejná správa, Evropský správní prostor, evropská strategie zaměstnanosti, Lisabonská
deklarace, profesní vzdělávání, tailor - made training, in - service training
Rozvoj profesního vzdělávání volených představitelů a úředníků v členských státech Evropské unie se stal jedním
z významných rysů reforem veřejné správy. Zkušenosti z řady evropských států dokládají skutečnost, že kvalitní
dlouhodobé profesní vzdělávání volených představitelů a pracovníků úřadů je velmi často vnímáno jako důležitý
předpoklad pro účinnější a efektivnější výkon správních činností a současně jako cenná garance kreativity aktérů
veřejné správy. I při vědomí uvedené skutečnosti jsou na akademické a další specializované profesní půdě vypracovány
a postupně uváděny do praxe různé systémy profesního vzdělávání, které se průběžně zdokonalují.
Jistou inspirací a zdrojem důležitých podnětů pro naše autory modulů vzdělávání úředníků a volených představitelů
z řad pracovníků vysokých škol mohou být i stávající směry rozvoje procesu evropské integrace promítající se
do legislativní oblasti. Ve snaze sladit výkon správní činnosti je v rámci tzv. Evropského správního prostoru vydáváno
poměrně značné množství právních norem s nadnárodní působností. Jejich přesnou aplikaci je nezbytné objasňovat
nikoli pouze na úrovni ústředních úřadů státní správy, nýbrž i - a to se stále větším důrazem - též v rovině výkonu
regionální a municipální územní samosprávy.
K příznačným rysům výše uvedených systémů patří skutečnost, že bývají poměrně úzce spojeny s cíly evropské
strategie zaměstnanosti, které dlouhodobě akcentují orientaci na růst kvality pracovní činnosti v jednotlivých odvětvích
podnikatelského a veřejného sektoru spjatý se systematickým prohlubováním odborných znalostí a dovedností
pracovníků. Zmíněné zaměření se prosazuje zvláště od druhé poloviny osmdesátých let minulého století, kdy byl
v rámci integrované regionální politiky Evropských společenství schválen strategický Cíl č. 4 nazvaný Program
ADAPT, který je současně jedním ze dvou hlavních dlouhodobých cílů evropské politiky zaměstnanosti. Tento stále
platný dlouhodobý strategický program je zaměřen na zvyšování adaptability a flexibility evropské pracovní síly tak,
aby byla konkurenceschopná hlavně v porovnání s kvalitou pracovní síly ve Spojených státech amerických, Kanadě,
Japonsku a v některých dalších průmyslově vyspělých neevropských státech. Právě rozpracování cílů stanovených
Programem ADAPT na národní a na regionální úrovni je dnes jednou z důležitých výzev i pro naše vysoké školy. Na
úrovni Evropské unie byla pozornost zaměřovaná ke zkvalitňování vzdělávacích systémů výrazněji posílena po roce
1996, kdy došlo k vyhlášení “Evropského roku celoživotního učení„. O dva roky později Evropská komise v tzv.
„Hlavních liniích zaměstnanosti“ (anglicky: Employment Guidelines) zvýšila důraz kladený na ocenění přínosu
celoživotního učení ke zkvalitňování zaměstnanosti v nejrůznějších odvětvích lidské činnosti. Její stanovisko schválil
Evropský parlament přijetím stanoviska, že “celoživotní učení je klíčem k zajištění sociální integrace a k dosažení
rovných příležitostí„.
Přístup k této závažné problematice byl dále upřesněn na zasedání Evropské rady konaném v březnu roku 2000
v hlavním portugalském městě Lisabonu. Na něm byla přijata tzv. Lisabonská deklarace. V ní byly mimo jiné
stanoveny hlavní směry politiky Evropské unie pro první desetiletí 21. století zaměřené, jak známo, zvláště na podstatné
zvýšení ekonomického a kvalifikačního potenciálu členských států EU. Právě v Lisabonu bylo zdůrazněno, že “posun
k celoživotnímu učení musí doprovázet úspěšný přechod k ekonomice a společnosti založené na znalostech“. Současně
zde byla Evropskou radou akcentována potřeba zvýšit intenzitu základního a aplikovaného vědeckého výzkumu rovněž
jako jednoho z důležitých předpokladů pro zkvalitnění profesního vzdělávání. Dále se zde konstatovalo, že přístup k
aktuálním informacím a ke znalostem, spolu s motivací a dovednostmi, které je třeba uvážlivě využívat ve prospěch
117
společenství jako celku, se stává klíčem k posílení konkurenceschopnosti Evropy a ke zlepšení zaměstnatelnosti a
adaptability pracovních sil.
V návaznosti na rozhodnutí Evropské rady v listopadu roku 2 000 Evropská komise schválila závažný pracovní materiál
nesoucí označení „Celoživotní učení - čas jednat“. V něm podtrhla stanovisko, že „celoživotní učení se musí stát
vůdčím principem pro poskytování a účast na vzdělávání v jakémkoli jeho kontextu„ a že „v nadcházejícím desetiletí
musí dojít k uskutečnění této vize„. Současně Evropská komise ve zmíněném pracovním materiálu stanovila požadavek,
aby byla do podzimu následujícího roku vypracována zpráva o výsledcích debaty k problematice celoživotního učení. V
této souvislosti Evropská rada mimo jiné podtrhla význam e- learningového vzdělávání jako širší součástí tzv. Iniciative
eEurope akcentující potřebu orientace na zvyšování úrovně digitální gramotnosti občanů Evropské unie.
Evropská komise akcentovala šest dosud platných klíčových přístupů. Jde o následující:
1) Zabezpečení všeobecného a stálého přístupu k učení zaměřenému na osvojování a obnovování dovedností
potřebných pro účast ve společnosti znalostí.
2) Zvýšení objemu investic do lidských zdrojů.
3) Vytváření účinných metod výuky, učení a kontextu pro kontinuitu celoživotního učení.
4) Zkvalitňování způsobů hodnocení účasti jednotlivých pracovníků na vzdělávání a jimi dosahovaných výsledků.
5) Zajištění snadného přístupu občanů ke kvalitním informacím a k poradenství v průběhu celého jejich života.
6) Poskytování příležitostí k celoživotnímu učení co nejblíže k lidem tak, aby se jeho jednotlivé formy uskutečňovaly
přímo v jejich obcích.
Vedle Evropské unie se v podpoře snah o zkvalitňování profesního vzdělávání dlouhodobě významnou měrou angažuje
Mezinárodní organizace práce, která mimo jiné v 90. letech uplynulého století zveřejnila konvenci známou jako ILO
140. Jednou z jejích hlavních priorit je vytváření předpokladů pro rozvoj profesního vzdělávání prakticky ve všech
oblastech lidské činnosti.
Problematika rozvoje profesního vzdělávání se v neposlední řadě stala součástí posuzování efektivity aktivit
začleněných do plnění úkolů Evropské politiky zaměstnanosti, k němuž dochází na zasedáních Evropské rady.
V systému profesního vzdělávání se za klíčovou považuje výuka:
 cizích jazyků (s možností získání jazykové kvalifikace všech úrovních - od elementárních vzdělávacích aktivit
až po dosahování mezinárodně uznávaného certifikátu),
 tzv. občanského a zájmového vzdělávání majícího přispívat k dalšímu sbližování národů evropského
kontinentu,
 profesních znalostí a dovedností potřebných pro zvyšování kvalifikace v jednotlivých pracovních činnostech
Evropanů, specifickou problematiku veřejné správy nevyjímaje.
V aplikaci do oblasti výkonu veřejné správy uvedené dlouhodobé zaměření vychází především z vědomí skutečnosti, že
systematicky zvyšovaná flexibilita pracovníků státní správy a územní samosprávy nezbytná pro moderní pro výkon
správní činnosti představuje komparativní výhodu pro Evropu jako celek.
STÁVAJÍCÍ ZAMĚŘENÍ PROFESNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ VE VEŘEJNÉ SPRÁVĚ
Významná pozornost přikládaná v Evropské unii profesnímu vzdělávání ve veřejné správě je založena především na
dvou základních přístupech:
 přesvědčení o tom, že uskutečňování reforem veřejné správy všeobecně klade zvýšené profesní a etické nároky
jak na volené představitele územní samosprávy, tak prakticky na veškeré kategorie úředníků;
 skutečnosti, že v době, kdy se Evropská unie jako celek stále více poměřuje s členy NAFTA, s Japonskem a
dalších integračních seskupení, profesní vzdělávání ve veřejné správě je vnímáno jako integrální součást
celkového úsilí o zvýšení flexibility, adaptability a mobility evropské pracovní síly (vyjádřené – jak již bylo
zmíněno - především v programu ADAPT).
Další upřesňování dlouhodobého zaměření profesního vzdělávání volených představitelů a pracovníků úřadů veřejné
správy bývá nejednou spojováno se specifikaci profilu úředníka státní správy a územní samosprávy. Ten je obvykle
charakterizován následovně: V zásadě by to měl být vysokoškolsky nebo středoškolsky vzdělaný jedinec se
všeobecným kulturním rozhledem a se zájmem se průběžně dlouhodobě zdokonalovat ve své profesi, připravený
aktivně komunikovat s občany. Měl by mít dosti ucelené právní vědomí, organizační schopnosti a v pracovní činnosti
by měl projevovat systematický přístup. Předpokládá se rovněž jeho (její) ochota a připravenost k týmové práci, jakož i
schopnost ovládat a využívat výpočetní techniku (konec konců i v souvislosti s rozvojem e-governmentu). Jako důležité
jsou dále charakterizovány rétorické schopnosti a dovednosti dotyčného, jeho umění vystupovat na veřejnosti,
schopnost vést diskuze, prosazovat a hájit nejen své vlastní názory, nýbrž zároveň schopnost přijímat a realizovat i jiná
řešení než ta, které jednotlivý úředník doporučuje. K takovémuto ideálnímu profilu úředníka lze podle názorů
118
představitelů členských států EU dospět jen postupně zdokonalením zásad výběru pracovníků, systému jejich dalšího
vzdělávání, zvyšováním a prohlubováním kvalifikace, a systematického ověřování dovedností.
Soudobá koncepce vzdělávání volených představitelů a úředníků má nezbytně decentralizovanou podobu. Obecně se v
oblasti vzdělávání ve veřejné správě projevuje důraz na to, aby tato forma výukových aktivit odpovídala konkrétním
potřebám jednotlivých úřadů. V úvahu se berou specifické vzdělávací potřeby jednotlivých kategorií účastníků
profesního vzdělávání. Pojetí vzdělávací činnosti v nemalé míře vychází z předpokladu, že má-li profesní vzdělávání
plnit svůj primární úkol, rozvoj vzdělávacích modelů se neobejde bez aktivní participace vedoucích představitelů
příslušných správních úřadů. Jedním z příznačných rysů vzdělávacích programů pro volené představitele a pro úředníky
státní správy a územní samosprávy v členských zemích Evropské unie je skutečnost, že stát podporuje snahy o
rozšiřování distančních forem výuky. Ta bývá charakterizována jako “primární“ a jako “sekundární vzdělávací cesta“.
Na uvedeném základu se zformovala koncepce “učícího se správního úřadu”, která je určitou aplikací dříve
vytvořeného pojetí „učící se firmy„. Značný důraz se klade na tzv. „výuku na míru“ (tailor- made training). Je založena
na tom, aby konkrétní typ vzdělávací aktivity vycházel z konkrétních potřeb menšího úřadu, nebo některého útvaru
velkého správního úřadu (proto ti, kdo projekt konkrétní vzdělávací aktivity připravují, obvykle nejdříve studují
problémy takovéhoto pracoviště).
Koncepce předpokládá, že orientace na “učení se od soukromého sektoru” je a nadále bude ve veřejné správě využívána
především pro zvyšování výkonnosti administrativní činnosti jako celku. Dalším jejím příznačným rysem je
přesvědčení o tom, že je nezbytné, aby vzdělávací proces probíhající v úřadu měl kontinuální povahu, reagoval na
konkrétní problémy, jež příslušný správní úřad řeší a aby zahrnoval pokud možno veškeré pracovníky úřadu. Pojetí
„učícího se úřadu“ tak svým způsobem reprezentuje poměrně efektivní formu zkvalitňování aktivit veřejné správy. Je
výzvou pro vysoké školy nabízející různé moduly vzdělávání úředníků. Jde o to, aby i vysoké školy skutečně
připravovaly „výuku na míru“ se zřetelem na profesní nároky spojené s konkrétním pracovním zařazením jednotlivých
úředníků v rámci organizačních struktur úřadů. Dlouhodobější poznatky potvrzují, že takovéto chápání způsobu
zkvalitňování každodenního výkonu veřejné správy nevede jen ke zlepšení individuální způsobilosti jednotlivých
pracovníků, ale také může přispívat k inovaci postupů, jimiž je pracovní činnost v úřadech uskutečňována.
Do značné míry se vychází z objektivního poznatku, že i když je počet nabídek vzdělávacích aktivit rozšiřován, rychlost
změn, jimiž dnešní územní samospráva prochází, je taková, že mnohde nelze s potřebným tempem zajistit zvyšování
kvalifikace a rekvalifikace všech úředníků, kteří takovýto přístup nezbytně potřebují. Kromě toho je koncepce „učícího
se úřadu“ (in- service training) poznamenána značnou finanční náročností. Nejednou náklady na dlouhodobější profesní
vzdělávání úředníka totiž až několikanásobně převyšují výdaje na jednoho vysokoškolského studenta. Tvůrci modulů
profesního „vzdělávání v úřadu„ působící na vysokých školách si musí být vědomi skutečnosti, že strategickým místem
dnešních vzdělávacích systémů je nikoli vysoká škola či institut, nýbrž hlavně konkrétní pracoviště menší skupiny
úředníků a volených představitelů, kteří za činnost jimi řízených útvarů úřadů odpovídají. Nejvýznamnějšími
organizačními formami tohoto vzdělávacího systému jsou „pracovní semináře" (workshops), siřeji koncipované
„semináře" (seminars) a „kulaté stoly" (round tables).
Z pohledu evropské dimenze systémů profesního vzdělávání lze konstatovat, že k opatřením, která mají za cíl zvýšit
kvalitu vzdělávací činnosti, patří jak snahy o standardizaci kvalifikačních požadavků na výkon povolání, tak úsilí o
standardizace vlastních programů profesní přípravy. Jako jedny z primárních úkolů bývají často charakterizovány:
1) Stanovování konkrétních nároků na udělování certifikátů o absolvování příslušných kurzů a seminářů. Tento
postup má zaručit kvalitu získaných znalostí a dovedností a případně i oprávnění k výkonu povolání nebo funkce
v jiném členském státu EU než v mateřské zemi pracovníka. Vydávání takovýchto certifikátů s celoevropskou
platností se pro výuku v oblasti veřejné správy doporučuje. Za zvláště potřebné se pokládá v případě výuky cizích
jazyků, ve výuce zaměřené na zvyšování znalostí a dovedností potřebných pro řízení, využívání nejmodernějších
technologií a pro aktivity spojené a s aktivním využíváním volného času.
2) Tzv. evropská způsobilost pedagogů spojená s doškolováním učitelů pro potřeby vzdělávání dospělých.
3) Nová média a telekomunikace.
4) Rozvoj distančních forem vzdělávání.
5) Vytváření sítí (networking) mezi členskými státy, které je nutno v oblasti vzdělávání dospělých naplnit konkrétními
projekty dále stabilizovat.
ADRESA:
prof. PhDr. Karel Lacina, DrSc.
Vysoká škola finanční a správní.o.p.s.
tel.739169516
e-mail: kar.lacina @seznam.cz
119
120
ELECTRONIC REVERSE AUCTIONS IN PUBLIC PROCUREMENT OF THE CZECH
REPUBLIC
Radka Lopourová
Department of logistics, University of Defence, Brno
Abstract: The paper is focused on electronic reverse auctions operation within contracting authorities of
the Czech Republic practice. Legal framework synthesis based on the EU directive and our Act on public
contracts summarizes the main rules of e-auctions use in the public sector and forms the starting point for
statistical analysis of e-auctions organizing frequency. It has been proven via chi-square goodness of fit
test applied to the random sample of e-actions being implemented in last five years within selected
categories of goods and services that there are statistically significant differences among these categories
from e-auctions frequency point of view. The reasons of the differences and deeper analysis of health care
category as the leader in e-auctions frequency will be the subject of the next research. I would like to prove
that e-auctions being implemented on selected categories of products and services can bring significant
savings in financial resources and wider spectrum of potential suppliers.
Key-Words: electronic public procurement, dynamic purchasing system, public contract, Act on public
contracts, e-marketplace, tenderer, tender, contracting authority, electronic reverse auction.
1 INTRODUCTION
"Use of electronic commerce in the public sector shall contribute to the considerable decline in acquisition costs and to
the raising of the quality of the public procurement processes. The freeing of resources shall contribute to allowing
public offices to concentrate on their primary tasks to a greater degree” [1].
Is this statement really true within all the products and services being procured in the public sector? Are there any
differences among particular items from the point of view of electronic public procurement usability in practice? These
questions will be partially answered in this paper which will be focused on the electronic reverse auctions (e-auctions)
state of the art statistical analysis.
E-auction can represent, as a possible subsystem of electronic public procurement, really useful tool for acquisition
costs reduction.
The main aim of the research is to find out if e-auctions are held by the institutions of the public sector in case of below
and above-the-treshold public contracts tenderers evaluation, in which quantity and for which kind of products or
services being procured they are mostly organized in practice.
2 ELECTRONIC PUBLIC PROCUREMENT IN THE PUBLIC SECTOR OF THE CZECH REPUBLIC LEGAL FRAMEWORK SYNTHESIS
Legal framework of the electronic public procurement of the Czech Republic is formed by two basic levels – the
European Union (EU) level and national level as been described via the following scheme:
Fig. 1 Electronic public procurement legal framework levels
121
Directive 2004/18/EC1 of the European Parliament and of the Council on the coordination of procedures for the award
of public works contracts, public supply contracts and public service contracts sets down the general rules of dynamic
purchasing system operation. This system is represented via the wide spectrum of electronic tools which can be used for
the electronic public procurement of common and generally available products and services. E-auction can be one of the
elements of the dynamic purchasing system. Auctions are recommended to use if the contract specifications can be
established with precision. Before proceeding with an electronic auction, contracting authorities shall make a full initial
evaluation of the tenders in accordance with the award criteria set and with the weighting fixed for them. During eauction the contracting authority is allowed to communicate the rank and total volume of potential suppliers to each
tenderer but it is not allowed to tell them the details concerning the identity of the other tenderers. [2]
Act no. 137/2006 Coll. on Public Contracts deals with the terms dynamic purchasing system and e-auction in the
paragraph 17 and stresses the usability of these tools only in case of common and generally available products and
services. Conditions and scope of e-auctions use are analyzed in paragraph 96 and 97. The detailed rules of e-autions
operation are based on the Directive 18. [3]
According to the Government Resolution No. 6832 is compulsory for the public sector institutions to procure defined
information and communication technology commodities (ICT) with the financial volume from 5 thousand to 2 million
CZK via e-marketplaces determined for this purpose. Contracting authorities can choose from two available emarketplaces: gem.b2bcentrum.cz, www.allygem.cz. [4] Both of these e-marketplaces enable organizing of e-auctions
without any additional investment. Recommended financial value for e-auctions using stated in this resolution is 500
thousand CZK without VAT.
Government Resolution No. 4513 analyzes the types of products and services suitable for e-procurement and the
reasons of this suitability. The most interesting part of the resolution is formed by the list of standardized commodities
which should have been procured via e-marketplaces by institutions of the public sector (in case of small scale public
tenders, simplified below-the-treshold procedure and framework agreement) from the 1 st of January 2012. This list
containing more than forty pages has been created according to following criteria:
 possibility of a tenderer substitution,
 necessity of a relationship building with a tenderer,
 negativity of impact of tenderer’s failure,
 specific knowledge needed for the subject-matter of public contract specification,
 facility of a product or service description (eg via technical drawings).
The above mentioned criteria were evaluated with points. Maximum was 5 which means maximum possibility of
standardization so the more standardized product or service is the more suitable it is for electronic procurement and
especially e-auction practical use. Stationery, transportation services, repairs, personal computers belong to the
examples of standardized products and services.[5]
Government Resolution No. 9334 has postponed the start of e-marketplaces operation for defined products and
services stated in resolution 451 to the 1st of April 2012.[6]
The Strategy of Electronic Public Procurement over the period 2011-2015 was approved by Government
Resolution No. 5 of 5 January 2011. According to this Strategy “National infrastructure for electronic public
procurement” (NIPEZ) programme should be fully functional in 2015 if the financial situation of the state and the EU
bodies allows. It should mean that 100 % of contracting entities will have a complex of information systems to support
the whole public contract life-cycle at their disposal. This project should be cofinanced in a ratio of 15 % Czech
Republic/ 85 % the EU. The total amount should be 12 million EUR. NIPEZ model was approved by Government
Resolution in 2009. Reduction of transaction costs and contract prices represent two main aims of this model. There
should be approximately five e-marketplaces operating within NIPEZ since April 2012. The intention is to use it for
common and generally available products procurement. E-autions should be used in 30 % from the total public
contracts volume till 2015 acording to this strategy.
Decree No. 9/2011 Coll. of 10 January 2011 Laying down detailed conditions related to electronic tools and acts taken
electronically in awarding public contracts and particulars concerning Certificate of conformity. The decree deals
mainly with the rules of encrypting and decrypting the content of a tender by tenderers and contracting authorities and
emphasises the importance of tenderers’ and contracting authorities’ e-signature verification within electronic
communication among them.
1
Directive 2004/18/EC of the European Parliament and of the Council on the coordination of procedures for the award of public works contracts,
public supply contracts and public service contracts.
2
Government Resolution No. 683/2002 of the coordinated financing of information and comunication technologies.
3
Government Resolution No. 451/2011 of the commodities list which will be procured via e-marketplace.
4
Government Resolution No. 933/2011 of e-marketplaces using via institutions of the public sector.
122
Contemporary situation in the public sector procurement is really interesting – e-procurement tools are compulsory to
use only for defined ICT commodities within defined financial borders, which means only for small scale public
contracts. In case of below and above-the-treshold public contracts it is only recommended to use modern eprocurement tools such as e-auction. However practical use of these tools can be much wider and can bring significant
time and financial resources savings within below-the-treshold and above-the-treshold public contracts as well.
3 RESULTS
Data filtration analysis has been applied to the contemporary situation related to e-autions operation within public sector
institutions of the Czech Republic. The length of the researched period was five years (from July 2006 till October
2011). Section contracting authority has been chosen from the spectrum of contracting bodies. Data has been filtrated
from the Information system of below and above-the-treshold public contracts which is maintained by the Ministry for
Regional Development of the Czech Republic.
This information system enables to create special databases according to preselected spectrum of criteria. Criteria being
chosen for this research have been as follows:
 type of product or service being procured during the above mentioned period:
1. culture and religion
2. public services
3. education
4. health care
5. environmental protection
Table 1 Product and services categories


total quantity and financial volume of public contracts being awarded by contracting authorities during last five
years,
quantity and financial volume of e-auctions being organized within particular product and services type by
contracting authorities within the determined period of time.
The most important findings based on the data filtration analysis are as follows:
 Total number of public contracts awarded by contracting authorities during the last five years: 45 551 with the
financial volume: 1 078 288 371 390 CZK.
 Total number of e-auctions being organized within this period: 230 with the financial volume: 5 359 465 712
CZK.
 The highest value of e-auctions belongs to the field of health care in comparison to the total number of public
contracts being awarded by the corresponding type of the contracting authority: 54 from 3 142 contracts and
financially: 811 406 927 from 76 444 736 143 CZK.[7]
Hypotheses testing can give the answer to the question if the differences among particular goods and services categories
from the point of view of e-auctions frequency organizing are statistically significant or not.
For this purpose, following hypotheses have been stated:
 Null hypothesis H0: Frequency of e-auctions being organized by contracting authorities is not significantly
different within particular type of product or service category.
 Alternative hypothesis HA: Frequency of e-auctions being organized by contracting authorities is significantly
different in terms of product or service category.
Chi-square goodness of fit test has been applied to this decision situation with results as follows:
GS category
quantity of PC
Oi
Ei
Oi - Ei
(Oi - Ei)2
(Oi - Ei)2 / Ei
culture and religion
697
5
5,584935897
-0,58494
0,34215
0,061263014
public services
education
health care
environmental protection
∑
17325
2345
3142
827
24336
119
9
54
8
195
138,8221154
18,7900641
25,17628205
6,626602564
195
-19,8221
-9,79006
28,82372
1,373397
392,9163
95,84536
830,8067
1,886221
2,830357809
5,100853015
32,99957931
0,284643677
41,27669683
Table 2: Chi-square goodness of fit test results
123
where GS category means goods and services category, quantity of PC represents the total number of below and abovethe-treshold public contracts being awarded by corresponding contracting authorities in last five years, Oi is observed
frequency of e-auctions being organized within the above mentioned period and Ei expected frequency of e-auctions.
The last value in the last column is chi-square test statistic χ2 which is defined by the equation:
(1)
with the degrees of freedom:
(2)
where k is the number of levels of categorical variable.[8]
4 CONCLUSION
Alternative hypothesis HA can be accepted because the calculated value of test criterion is higher than critical value
stated in the table (9.483 for four degrees of freedom). This means that there is a strong correlation between type of
product or service being procured and frequency of e-auctions being organized. Why? For which subject-matter of the
public contract e-auctions have been used within particular type of product or service? Has the subject belonged to the
group of common and generally available products or services as required by the EU directive and our legislation or
was it the member of another group? These are the questions for the next research.
Deeper research will be conducted in the field of health care products and services. It has been proven via data filtration
analysis that this is the leader within e-auctions organizing in the public sector of the Czech Republic compared with the
number of public contracts being awarded in particular areas. The next research task than will be to verify if significant
cost savings can be achieved via e-auctions implementation in comparison to usual procurement parameters negotiation
procedure.
REFERENCES:
[1]
KROGSTIE, J. Advances in Information Systems Research, Boston : Education and Practice. Springer, 2008.
[2]
Directive 2004/18/EC of the European Parliament and of the Council on the coordination of procedures for the
award of public works contracts, public supply contracts and public service contracts
[3]
Act no. 137/2006 Coll. on Public Contracts
[4]
Government Resolution No. 683/2002 of the coordinated financing of information and comunication
technologies
[5]
Government Resolution No. 451/2011 of the commodities list which will be procured via e-marketplace
[6]
Government Resolution No. 933/2011 of e-marketplaces using via institutions of the public sector
[7]
Official site of public contracts [online]. [cit. 2012-01-15]. Accessible on http://www.isvzus.cz/usisvz/
[8]
CHRÁSKA, M. Hypotézy a jejich ověřování v klasických pedagogických výzkumech. Olomouc : Pedagogická
fakulta UP, Votobia, 2005. ISBN 80-7220-253-7.
ADRESS:
Radka Lopourová
Department of logistics
University of Defence
Kounicova 65 Brno
CZECH REPUBLIC
+420 973 44 30 88
[email protected]
124
NATIONAL SYSTEM OF OCCUPATIONS IN THE SLOVAK REPUBLIC
Miloš Majerník1
Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice, ČR
IMPERATOR, s.r.o. SR
Abstract: The aim of this article is point out at the impact of national system of occupations project which
is realized in Slovak republic in years 2011 and 2012. The future of NSO is to create a platform for cooperation development between the education system creators and players on the labour market.
Secondary school graduates will be more able to fulfill the requirements of employers. Demand and supply
of labour force will more cooperate because of employers requirement will be accepted in the curriculum
of future graduates.
Key words: Employer, employee, workforce, workplace, occupation.
INTRODUCTION
National system of occupations (thereinafter NSO) builds an efficient mechanism for monitoring the employers´ needs
for labour force and their transfer into the system of education and preparation for the labour market.
There are defined next NSO objectives:
 to create a network of functioning branch councils that would present the branch needs regarding new skills for
jobs,
 within Slovakia preparing a standard description of the needs of employers in the form of national standards of
jobs as a system components of Jobs Registry,
 providing access to free IS and web portal of the NSO to public,
 creating a national classification of jobs as a starting point for the creation of the National Standards of Jobs
that would provide for current and complex statistic research in the area of employment and wage conditions,
1. FOCUS GROUPS OF THE NSO
NSO project is targeted for the next groups of entities:
 Employers
 Employees
 Job applicants
 Persons interested in employment
 Providers of non-state services of employment e.g. HR agencies and providers of state services of employment
e.g. Offices of labour, social affairs and family
 Providers of education: Secondary schools a Universities
 Bodies of state administration and local self-administration
2. PROJECT ACTIVITIES
NSO project consists of these activities:
1) Analyses of national systems of occupations in selected EU and OECD countries (Great Britain, the Netherlands,
France, Czech Republic, Canada, Australia, New Zealand, Federative Republic of Germany, and USA)
2) Creating a methodological support for the National System of Occupations
3) Ensuring institutional and HR structure for 20 pilot branch councils with active involvement of employers,
representatives of employers: employers societies, associations, chambers, unions, guilds etc., representatives of
employees: trade unions, associations or trade union organizations, education, bodies of state administration and
local self-administration
4) Organisational and technical arrangement and complex performance of professional training
5) Preparation of projects and work on the NSO IS that would be available to Slovak citizens as a free web portal
about employers´ requirements on labour force and other interesting information about the labour market
1
The author is the member of Sector Skills Council for Food Processing Industry and Sectors Skills Council for Administration, Economics and
Management
125
6) Creation and implementation of new national classification of occupations as a system frame for the creation of the
National Standards of Jobs and creation of conditions for international and national comparison of labour market
indicators
NSO is organized with the co-operation of employers, employers´ societies, associations, chambers, unions, guilds,
trade unions, associations and trade union organizations, central bodies of state administration, bodies of local selfadministration, providers of education, Institute of information and Forecasting in Education and State Institute of
Professional Education
3. ASPECTS OF NSO PROJECT
International aspects
 European Strategy of Employment – more jobs, better work opportunities, better educated and more skilled
workforce, wider partnerships on regional and local level, involvement of social partners
 Strategy “Europe 2020” – creation of national programs of reforms, development of qualified workforce
according to the labour market needs, support of jobs quality and lifelong education, improvement of education
systems and technical preparation efficiency
 Initiative of the European Commission “New skills for new jobs” – support and preparation of a workforce
capable of reacting to labour market needs by improving skills and capabilities, refurbishment of national
education systems with the objective of flexible response to the changes on labour market
National aspects
 Program declaration of the Slovak Government for the period of 2010 and 2014 – restarting high and
sustainable economic growth with the focus on education, science and research as key areas from the point of
economy sustainability and employment in the future
 Act No. 5/2004 Coll. on employment services and on amendments and supplements to some laws – national
system of occupations as a complete information system of the description of standard requirements of the
labour market on individual jobs, determining the requirements on technical skills and practical experience
needed for working activities in jobs on the labour market
 Act No. 184/2009 Coll. on professional education and preparation and on amendments and supplements to
some laws – professional education and preparation at secondary technical schools in compliance with labour
market needs, position and duties of state administration, self-administration, employers and employees in
professional education and preparation
 Act No. 568/2009 Coll. on lifelong education – regulation of lifelong education, accreditation of education
programs of further education, information system of further education, system of education needs monitoring
and forecasting and other areas
4. THE STRUCTURE OF NATIONAL STANDARD OF OCCUPATION
Each national standard of occupation consists of these parts:
1) The author
2) Name of the sectional board
3) The actual state of national standard of occupation
4) The alternative names of national standard of occupation
5) Characteristic
6) Regulated profession
7) International standard employment classification ISCO 08
8) Employment classification SK ISCO 08
9) Statistic classification of economic activities SK NACE Rev. 2
10) European classification system EKR
11) Required level of education
12) General capabilities
13) Professional knowledge
14) Professional abilities
15) Certifications and other acknowledgments
16) Required experiences
17) Illustration photo
5. THE ALLIANCE OF SECTIONAL BOARDS
The Alliance of Sectional Boards represents the highest management level of NSO project. The Alliance organized the
126
activities of 24 sectional boards, but only these 20 sectional boards have been established to nowadays:
1) Sectors Skills Council for Agriculture, Veterinary, Fishery
2) Sectors Skills Council for Mining, Crude arranging, Geology
3) Sectors Skills Council for Food Processing Industry
4) Sectors Skills Council for Textile, Garments, Leather Pretreatment
5) Sectors Skills Council for Forestry, Wood Processing Industry
6) Sectors Skills Council for Paper and Cellulose industry, Printing Industry
7) Sectors Skills Council for Chemistry and Pharmacy
8) Sectors Skills Council for Metallurgy, Foundry Industry and Smithery
9) Sectors Skills Council for Glass, Ceramics, Mineral Products and Non-Metallic Materials
10) Sectors Skills Council for Automotive Industry and Engineering
11) Sectors Skills Council for Electrical Engineering
12) Sectors Skills Council for Energy, Gas and Electricity
13) Sectors Skills Council for Water, Waste and Environment
14) Sectors Skills Council for Construction Industry
15) Sectors Skills Council for Sales, Marketing, Catering and Tourism
16) Sectors Skills Council for Transport, Logistics and Postal Services
17) Sectors Skills Council for IT and Telecommunications
18) Sectors Skills Council for Banking, Financial Services and Insurance
19) Sectors Skills Council for Administration, Economics and Management
20) Sectors Skills Council for Crafts and Personal Services
There are more than 1200 experts - members of all sectors skills councils who represent more 400 entrepreneurs and
other organizations. The aim of national system of occupations project is to define approximately 1400 national
standards of occupations till to July 2012.
CONCLUSION
The future of NSO is to create a platform for co-operation development between the education system creators and
players on the labour market. This platform will support the innovation of lifelong education, knowledge economy,
productivity improvement and contribute to the growth and sustainable competitiveness of the Slovak economy. There
will be defined more than 1400 national standards of occupations to better create and prepare the graduates for the
labour market. Secondary school graduates will be more able to fulfill the requirements of employers. This project
subsidies the economic growth of Slovak Republic in the long run. Demand and supply of labour force will more
cooperate because of employers requirement will be accepted in the curriculum of future graduates. So the employers
will be able to find new employees by their anticipations very quickly and without other additional costs for retraining
the graduates.
CITATIONS AND LITERATURE
[1]
Sectors Skills Council for Food Processing Industry: Internal materials. 2011.
[2]
Sectors Skills Council for Administration, Economics and Management: Internal materials. 2011.
ADRESS:
Ing. Miloš Majerník, PhD.
Osvobození 699,
686 04, Kunovice, ČR,
IMPERATOR, s.r.o.
913 03 Drietoma 184, SR,
127
128
UNIVERZITY A PODNIKY UNIVERSITIES AND BUSINESSES
Antonín Malach
Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice.
Anotace: Univerzity a podniky je zkrácený název projektu Síť na podporu spolupráce technicky a
podnikatelsky zaměřených univerzit s podniky v Jihomoravském kraji. Autor uvádí charakteristiku a
průběžné výsledky řešení projektu z pozice oponenta tří studií, zpracovaných v rámci projektu.
Klíčová slova: spolupráce univerzit s podniky, nabídka spolupráce vysokých škol pro firmy, potřeby
podniků v rámci spolupráce s univerzitami, projekt spolupráce univerzit s podniky v Jihomoravském kraji,
operační program vzdělání pro konkurenceschopnost
Abstract: Universities and businesses is the short name of the project network to promote cooperation,
technical and business-oriented universities and businesses in South Moravia. The author presents the
characteristics and interim results of the project with the position of the opponent's three studies, prepare
dby the project.
Keywords: cooperation with universities, companies, universities offer co-operation for the company, the
needs of businesses in cooperation with universities, project co-operation with universities, companies in
the South Moravian Operational Programme Education for Competitiveness
ÚVODEM
Spolupráce vysokých škol s aplikační sférou je nezbytnou součástí kvalitních studijních výsledků a také podmínkou
rozvoje podniků. Je proto tématem, které se řeší v teoretické i praktické rovině. Např. již v Bílé knize terciárního
vzdělávání2 a v diskuzích provázejících přípravu nového zákona o terciárním vzdělávání je kladen důraz na spolupráci s
praxí.
1 CHARAKTERISTIKA PROJEKTU
Obsahem projektu je konstituování a následný provoz, zaměřený na spolupráci dvou brněnských univerzit s podniky
v Jihomoravském kraji. Jde o Vysoké učení technické, které je nositelem projektu (VUT - fakulty stavební, strojního
inženýrství, chemická, informačních technologií, elektrotechniky a komunikačních technologií, podnikatelská, a o
Mendelovu zemědělskou a lesnickou univerzitu (MZLU - provozně ekonomickou fakultu). Podnikatele, zúčastněné na
projektu zastupuje jako další řešitelská instituce Regionální hospodářské komora v Brně.
Hlavním přínosem projektu pro zmíněné univerzity je jejich přiblížení dynamicky se vyvíjející řídící, výrobní a
obchodní praxi v podnicích. Podnikům pomáhá řešit jejich rozvojové problémy s využitím výzkumného potenciálu
univerzit a dále personální problémy podporou přechodu absolventů univerzit do praxe. Funkčnost sítě je ověřena
pilotní realizací pobytů učitelů a praxí
Projekt je rozložen do let 2009 až 2012 s rozpočtem kolem 31 milionů Kč z programu Vzdělání pro
konkurenceschopnost.
2 KLÍČOVÉ AKTIVITY
Bližší představu o náplni celého projektu získáme výčtem jednotlivých aktivit projektu.
2.1 PRŮZKUM POTŘEB A MOŽNOSTÍ SPOLUPRÁCE UNIVERZIT A PODNIKŮ
Prostředkem mapování tržního prostředí, v němž působí univerzity v Jihomoravském kraji jsou průzkumové studie.
Vychází z potřeb spolupráce univerzit s podniky, a to jak po dobu realizace projektu, tak v rámci udržitelnosti. Tomu
odpovídá zadání jak pro zpracování dotazníků, tak vlastních studií. Jejich kvalitní zpracování umožnilo cílenou realizaci
aktivit, zaměřených na studijní pobyty pedagogů, pilotní praxe studentů a pilotní řešení vybraných problémů podniků.
2
MATĚJŮ, P. a kol. Bílá kniha terciárního vzdělávání. MŠMT: Praha 2009. ISBN 978-80-254-4519-8
129
2.2 ZPRACOVÁNÍ NABÍDKY UNIVERZIT PRO PODNIKY
Nabídka univerzit byla strukturována tak, aby podněcovala vzájemnou spolupráci univerzit jako institucí terciárního
vzdělávání a podniků. Nejde tedy o pouhý výčet jejich nabídky v oblasti výzkumu a vývoje a dalšího vzdělávání, ale
především o reakci na zjištěné potřeby podniků. Nabídka se ovšem v rozumné míře nevyhla ani nabídce terciárního
vzdělávání, zvláště distančního, protože zaměstnanci podniků uvítali nabídku pro další směřování svých dětí a podniky
pro další odborný růst svých vybraných zaměstnanců. Nabídka byla zveřejněna nejen v tištěné podobě, ale i na
webových stránkách projektu, aby byla zajištěna její flexibilní dosažitelnost.
2.3 STUDIJNÍ POBYTY PEDAGOGŮ UNIVERZIT V PODNICÍCH
Studijní pobyty pedagogů byly účinnou složkou komunikace v rámci projektu. Jejich smluvní zadání proto oboustranně
akcentovalo informační toky, tj. pokud jde o univerzity, oborové rady a tedy fakulty, vysílající pedagogy na studijní
pobyty; bylo požadováno, aby nejen byly získávány strukturované informace o praxi podniků, ale, a to z hlediska
účinnosti, zejména potřebné informace o "Best Practices".
2.4 PILOTNÍ PRAXE STUDENTŮ V PODNICÍCH
Výstupem projektu je pilotní vyslání 105 studentů/doktorandů z univerzit na praxi do podniků, tj. do každého z 21
vybraných podniků postupně 5 studentů, neboli současně 15 studentů z každé fakulty, která se zúčastní projektu. Délka
praxe byla celkově 1 měsíc a nemusela být absolvována vcelku, i když to je žádoucí. Je tomu tak proto, že praxe v
podnicích nejsou na zainteresovaných univerzitách standardní součástí studijních programů.
2.5 PILOTNÍ ŘEŠENÍ VYBRANÝCH PROBLÉMŮ PODNIKŮ
Pilotní řešení vybraných problémů podniků navazuje na studijní pobyty pedagogů, tj. na nejúčinnější složku
komunikace v rámci projektu, protože budou rovněž probíhat "on the spot". Týkají se konkrétnějších záležitostí a bylo
požadováno, aby byly získávány nejen strukturované informace o praxi podniků, ale, a to z hlediska účinnosti zejména
potřebné informace o "Best Practices“. Navíc jde z hlediska univerzit o nedocenitelnou možnost pro pedagogy seznámit
se v mnoha případech se špičkovými technologiemi, užívanými ve výrobě a v optimálním případě i napomoci k jejich
rozvoji. Uvedené informace poslouží ve zpětné vazbě k okamžité inovaci výuky v rámci stávajících studijních
programů a to právě prostřednictvím praktikujících pedagogů.
2.6 WEBOVÉ STRÁNKY PROJEKTU
Webové stránky projektu3 a manažer projektu jsou vybaveny evidencí přístupů k jejich jednotlivým částem, která je
pravidelně každý měsíc vyhodnocována a výsledky předávány vedoucím projektu, manažerovi projektu a předsedům
koordinačních rad.
2.7 KOMUNIKAČNÍ A KOORDINAČNÍ PLATFORMA PROJEKTU
Koordinační platforma projektu svým obsahem a finanční dotací je klíčovým nástrojem projektu, zajišťujícím naplnění
základních podporovaných aktivit ve výzvě. Je komunikační platformou a spolu s webovými stránkami i interaktivní
platformou, podporující spolupráci mezi institucemi terciárního vzdělávání a podnikatelským sektorem. Zahrnuje v
potřebném rozsahu kontaktní místa pro naplnění cílů.
3 PRŮBĚŽNÉ HODNOCENÍ PŘÍNOSU PROJEKTU
Projekt má za sebou dvě ze tří let řešení. Doc. RNDr. Miloslav Švec, CSc., prorektor VUT Brno konstatoval 4, že se
projekt zdárně rozběhl – je plněn až přeplňován ve většině kontrolovatelných výstupů klíčových aktivit.
Fakulty VUT a MENDELU v souladu se zadáním projektu navázaly spolupráci s 21 podniky Jihomoravského kraje
formou Rámcových smluv. Jedná se o podniky, s nimiž je v projektu počítáno jako se strategickými partnery
v klíčových aktivitách Studijní pobyty pedagogů, Praxe a stáže studentů a Řešení problémů podniků. Řešitelé řeší
zadané úkoly z projektu a předávají je bezplatně zadavatelům problému. Průběžně jsou plněny úkoly vyplývající ze
studijních pobytů pedagogů a realizovány stáže studentů. Zájem studentů o tyto stáže – přestože nejsou placené či
z projektu financované – převyšuje možnosti a zadání projektu. Přesto se snažíme všechny studenty ve spolupráci
s podniky uspokojit.
Stěžejním výstupem posledních dvou let řešení je vydání publikace „Nabídka a potřeby firem Jižní Moravy“ a tří
3
4
např. www.rhkbrno.cz, složka RHK&univerzitystudentů
na konferenci Vzdělání jako významný faktor konkurenceschopnosti na Masarykově univerzitě v Brně dne 4. 11. 2011
130
kriticko-analytických studií k formě a obsahu spolupráce univerzit s podniky. Publikace byla slavnostně pokřtěna dne
15. 9. 2011 představiteli zapojených univerzit a města Brna. Publikace má 442 stran. Její součástí jsou studie projektu
spolupráce, závěry a doporučení. Podstatnou část publikace tvoří příloha propagace a nabídky spolupráce celkem 169
podniků regionu.
4 PUBLIKACE „NABÍDKA A POTŘEBY FIREM JIŽNÍ MORAVY“
Publikace byla zpracována jako jedna z hlavních aktivit v rámci řešení zmíněného projektu č. CZ/107/2.400/12.JMK
007 Síť na podporu spolupráce technicky a podnikatelsky zaměřených univerzit s podniky. Obsahuje tři kritickoanalytické studie k formě a obsahu spolupráce univerzit s podniky.
4.1 STRUKTURÁLNÍ ANALÝZA NABÍDKY A POTŘEB PODNIKŮ JIŽNÍ MORAVY
Do studie „Strukturální analýza nabídek a poptávek podniků jižní Moravy“ jsou shrnuty úvahy a postřehy, společné
odvětvím strojírenstv
podnicích získaly fakulty zmíněných univerzit a RHK vlastním
průzkumem v rámci projektu.Předkládaná hodnotící studie část I. vychází ze Studie zpracované RNDr. Helenou
Wallenfelsovou a RNDr. Ivo Mollem, CSc., doplněna Regionální hospodářskou komorou Brno o závěry, příklady a
komentáře.
Obsah studie je poměrně rozsáhlý. Hodnotí řadu prvků důležitých zejména z hlediska konkurenceschopnosti podniků.
Všímá si i firemních log. Popisuje portfolia podniků, která napomohou studentům při hledání podniku pro jejich praxi
nebo k tvorbě absolventské práce.
U jednotlivých firem je uveden druh a stupeň certifikace a stav referencí o firmách, což je doloženo i příklady. Cenná
jsou vyjádření zájmu firem o spolupráci. To může napomoci i při tvorbě studijních programů. Konkrétnost námětů ke
spolupráci a k firemní praxi pro studenty dokumentují jednak součtové grafy a jednak mnohé příklady. Největší zájem o
spolupráci projevily firmy s 26 – 100 zaměstnanci. To je impuls pro univerzity, že spolupráci netřeba hledat jen mezi
velkými a nadnárodními firmami. Ve studii č. I bylo vhodné doplnit grafy třídění firem podle velikosti a podle
ekonomického členění, protože to podklady od firem umožňují.
Závěrem lze shrnout, že studie č. I splňuje předpokládané cíle projektu „Síť na podporu spolupráce technicky a
podnikatelsky zaměřených univerzit s podniky v Jihomoravském kraji“. Data jsou zpracována tak, že umožňují
orientaci v nabídkách a urychlují prvotní komunikaci podniků a univerzit při navazování vzájemné spolupráce. To je
dokumentováno konkrétními příklady z vyjádření jednotlivých firem. Úplné údaje ode všech firem, uvedené v příloze
studie, jsou zdrojem konkrétních informací o tom, kudy spolupráci orientovat, jak formulovat témata závěrečných prací,
kde se ucházet o praxi a následně o zaměstnání. V širším smyslu Studie tak naplňuje požadavky, kladené na zkvalitnění
vysokoškolského studia na univerzitách a inovativnosti a konkurenceschopnosti v rozvoji podniků.
4.2. OBOROVÁ ANALÝZA NABÍDKY A POTŘEB PODNIKŮ JIŽNÍ MORAVY
Cílem oborové analýzy bylo vyhodnotit požadavky firem podle jednotlivých oborů podnikání tak, aby mohly být
realizovány příslušnými fakultami univerzit, jmenovitě fakultami stavební, elektrotechnickou a komunikačních
technologií, chemickou, informačních technologií, strojního inženýrství a podnikatelskou fakultou VUT Brno a
Provozně ekonomickou fakultou MENDELU.
Studie se stala prostředkem mapování aktuálního tržního prostředí, v němž působí univerzity v Jihomoravském kraji.
Tento přehled umožňuje univerzitám adekvátně reagovat a naplňovat vzdělávací cíle. Vychází z potřeb spolupráce
univerzit s podniky a naopak a to nejen po dobu realizace projektu, ale i v rámci udržitelnosti v dalších letech. Tomu
odpovídalo zadání jak pro zpracování dotazníků, tak pro tvorbu vlastní studie. Jejich kvalitní zpracování umožnilo
cílenou realizaci aktivit, zaměřených na studijní pobyty pedagogů, pilotní praxe studentů a pilotní řešení vybraných
problémů podniků.
Analýzy jsou interpretovány přehlednými grafy, členěnými podle oborů. Z grafu je např. zřejmé, že převážná většina
(75 %) firem působících ve stavebnictví má pouze obecnou představu o spolupráci s fakultami vysokých škol. Jen 17
% stavebních firem má tuto představu konkretizovánu, což je ilustrováno příklady. Mezi nimi například společnost
EUROVIA CS, a.s., která uvádí: „V budoucnu se chceme zapojit i do inovativních projektů využívání nanotechnologií
ve stavebnictví.“
Podobně jako u předchozí analýzy je významná také konkrétní představa o nabídce pro praktikující studenty. Jen na
základě konkrétní nabídky se mohou studenti uvažující o praxi ve firmě rozhodnout, zda pro ně daná praxe bude
131
přínosem. Potěšující je, že 70 % stavebních firem tuto konkrétní nabídku studentům předkládá. Například společnost
HUTIRA-BRNO, s.r.o. nabízí: „Studenti se seznámí v praxi s regulační technikou. Získají možnost pracovat s
moderními technologiemi a ve vybavených laboratořích. Budou se moci podílet na projektech nejen v ČR, ale také na
projektech v zahraničí.“
Nejčetnější co do počtu pracovníků se zúčastnily firmy s elektrotechnickým zaměřením. Co se nabídky praxí pro
studenty VŠ, resp. SOŠ, SOU v rámci elektrotechnických firem týká, je charakteristická např. nabídka společnosti
VYTEZA, s.r.o.: Na otázku „Co se ve firmě naučí praktikující student?“ odpovídá: Student se v naší firmě naučí
spolupráci se zákazníkem,
marketingovou komunikaci,
účetnictví,
orientaci v energetickém odvětví,
seznámení s druhotnými surovinami, činnosti technicko-provozní, činnosti správy v oblasti ekonomicko – právní,
poradenství při revitalizaci domů a vybraným právním službám.
Strojírenské firmy jednoznačně nejpočetněji – ve 32 % ze všech zkoumaných odvětví formulují svá očekávání,
vyplývající ze spolupráce s fakultami vysokých škol. Například společnost ZKL – Výzkum a vývoj, a.s. formuluje svá
očekávání následovně: „Zájem firmy je spolupracovat v oblasti zkoušek ložiskových materiálů, metrologie vyrobených
ložiskových součástí a výpočtů pevnostní napjatosti“.
Co se nabídek praxe pro studenty týče, převážná většina strojírenských firem – 72 % předkládá jasné nabídky
studentům, kteří si na jejich základě mohou vytvořit velmi jasnou představu o přínosu praxe v dané firmě. Např.
společnost Faktum Design, s.r.o. nabízí reálný postup a metodiku při navrhování a tvarování průmyslových výrobků a
převedení designérského návrhu do reálného výrobního řešení.
Konkrétní nabídku praxí pro studenty ze sektoru Obchod a služby předkládá 60 % zapojených firem. Mezi nimi
například společnost ECONOMY RATING, a.s., která uvádí: „Studenti VŠ budou spolupracovat s projektovými
manažery a konzultanty na konkrétních projektech“. Podle svého odborného zaměření a zájmů se mohou studenti
zapojit do zpracování dotačních projektů, sestavení finančních plánů, do tvorby finančních analýz a hodnocení
finančního zdraví společností
tvorby a implementace podnikatelských strategií, tvorby procesních analýz,
vyhledávání a výběru zaměstnanců nebo do přípravy vzdělávacích kurzů. Odvětví obchodu a služeb se tak stalo s
velkou rezervou největším odvětvím v projektu z hlediska počtu firem 86.
Na projektu „Univerzity - podniky“ participuje i sedm škol. Je to jedna škola poskytující středoškolské a vyšší odborné
vzdělání ( Střední odborné učiliště tradičních řemesel a Vyšší odborná škola) a šest vysokých škol. Všech šest
vysokých škol lze charakterizovat jako vysoké školy ekonomické s různým zaměřením (např. právo – Vysoká škola
Karla Engliše, AKADEMIE STING; krizový management – Rašínova vysoká škola, s.r.o.; cestovní ruch – Vysoká
škola obchodní a hotelová, s.r.o.; zahraniční vzdělávací programy – Brno International Business School (B.I.B.S.),
veřejná správa – Newton College).
Studie č. II s názvem Oborová analýza nabídky a potřeb podniků jižní Moravy, zpracovaná v rámci projektu „Síť na
podporu spolupráce technicky a podnikatelsky zaměřených univerzit s podniky v Jihomoravském kraji“ je cenným
přínosem pro zkvalitnění, případně rozšířění činnosti podniků, zúčastněných na projektu na jedné straně a zlepšení
vzdělávací práce škol na straně druhé.
4.3 SROVNÁVACÍ ANALÝZA NABÍDKY UNIVERZIT S NABÍDKOU A POTŘEBAMI PODNIKU
Ve studii č. II jsou podrobně analyzována očekávání firem v oblasti organizační, výrobní, výzkumné a vývojové, dále
jsou formulovány nabídky náplně praxe pro studenty v jednotlivých podnicích. Školy upřesňují ve studii své možnosti,
které nabízejí v oblasti získání kvalifikace.
Studie tak splnila svůj účel a zhodnotila úsilí, věnované Regionální hospodářskou komorou při náročném sběru
podkladových údajů ve firmách a ve školách.
ZÁVĚREM
Publikace Nabídka a potřeby firem jižní Moravy je jedním z hlavních výstupů projektu Univerzity – podniky. Její
ambicí je nejen popsat současný stav, ale také formulovat budoucí potřeby a nabídnout možnosti perspektivní
spolupráce. Vychází z náročného výzkumu, organizovaného Regionální hospodářskou komorou Jihomoravského kraje.
Tak jsou připraveny podmínky ke zkvalitnění výukového procesu na školách, zejména v zefektivnění obsahu a přínosu
absolventských prací. Pracovníci firem, akademičtí pracovníci i studenti najdou v knize konkrétní podněty k rozvoji
inovací a ke zkvalitnění praxí studentů a stáží učitelů.
V posledních letech, již od vydání Bílé knihy vzdělávání v roce 2004, se výrazně volá pro těsnější spolupráci škol
132
s podniky. Ve studii OECD Czech Republic Country Note z roku 2006 se poukazuje na slabé stránky českého
vysokoškolského vzdělávání. Je to přílišné soustředění na akademické hodnoty a malé zapojení odborníků z praxe, malá
pozornost praktické části studijních programů a z toho vyplývající nedostatečná připravenost absolventů na vstup na trh
práce. Ke zlepšení v tomto směru směřoval Dlouhodobý záměr Ministerstva školství, mládeže a tělovýchovy. Cenné
poznatky přinesl výzkum Centra pro studium vysokého školství v návaznosti na podněty evropského vysokoškolského
prostoru, vyjádřený v boloňské, sorbonské a berlínské deklaraci. Mnohé návrhy v tomto směru obsahuje i Bílá kniha
terciárního vzdělávání a připravovaný nový zákon o terciárním vzdělávání. Na tyto národní i mezinárodní snahy
navazuje naše kniha.
V průběhu řešení projektu došlo k sebereflexi technicky a ekonomicky zaměřených brněnských vysokých škol,
začleněných do výzkumu a k ujasnění nabídky pro spolupráci s podniky. Právě konkrétnost a aktuálnost nabídek a
ujasnění potřeb v rámci Jihomoravského kraje vytváří originalitu a znamená posun v řešení náplně, metod a organizace
spolupráce vysokých škol s podniky.
Významnou skutečností je to, že předložená rozsáhlá publikace tvořící základ k vzájemné spolupráci pokračuje na
webových stránkách škol a firem a tak bude přispívat k efektivnosti studia a ke zvýšení konkurenceschopnosti firem i
v dalších letech.
LITERATURA
[1]
Síť na podporu spolupráce technicky a podnikatelsky zaměřených univerzit. Projekt ESF
CZ.1.07/2.4.00/12.0017. Vysoké učení technické v Brně. Brno. 1999.
[2]
WALLENFELSOVÁ, H.; MOLL, I. Studie I. – III. Nabídka a potřeby firem Jižní Moravy (doplněna
Regionální hospodářskou komorou Brno o závěry, příklady a komentář). In: Nabídka a potřeby firem Jižní
Moravy. Projekt ESF CZ.1.07/2.4.00/12.0017. Brno: Vysoké učení technické v Brně, Brno, 2011.
[3]
ŠVEC, M. Síť na podporu spolupráce technicky a podnikatelsky zaměřených univerzit v Jihomoravském kraji.
In Malach, J. Vzdělání jako faktor konkurenceschopnosti. Ostrava : Pedagogická fakulta Ostravské univerzity,
194 s. ISBN 978-80-7368-986-5.
[4]
VETEŠKA, J.; ŠEBKOVÁ, H. Spolupráce technických fakult veřejných vysokých škol s podniky a dalšími
experty se zaměřením na bakalářské studijní programy. Praha : Educa Service, 2010. 336 s. ISBN 978-8087306-05-5.
[5]
KRATOCHVÍL, O.; MALACH, A. Spolupráce vysoké školy s praxí prostřednictvím bakalářských prací. In
Dnešné trendy inovácií. Trenčín : DTI, 2010, s. 171-178. ISBN 978-80-89400-12-6.
ADRESA:
Doc. Ing. Antonín Malach, CSc.
Evropský polytechnický institut Kunovice, s.r.o.,
Osvobození 699,
Kunovice
T: 745 051 745,
133
134
PODNIKANIE VO VIDIECKOM CESTOVNOM RUCHU NA SLOVENSKU A V EÚ
Roman Pauliček
Vysoká škola v Sládkovičove, Slovenská republika
Abstrakt: Napriek značnému rozmachu vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky v posledných rokoch,
pretrvávajú v tejto oblasti naďalej viaceré problémy, ktoré brzdia jeho ďalší rozvoj. Základným
predpokladom prežitia každého podnikateľa vo vidieckom cestovnom ruchu a agroturistike je poskytovanie
kvalitných služieb. Fyzické aj právnické osoby v rámci svojich podnikateľských aktivít sú povinné splniť
podmienky v rámci viacerých právnych predpisov i s poukazom na podnikanie v rámci vidieckeho
cestovného ruchu. Príspevok poukazuje na povinnosti týchto subjektov, ale i na fungovanie samosprávy,
prírodné zdroje ako i na hospodársky rast vidieka v Slovenskej republike a EÚ.
Kľúčové slová: vidiek, samospráva, podnikateľské subjekty, práva a povinnosti, hospodársky rast.
Abstract: Although a considerable expansion of a rural tourism and agricultural tourism during last few
years, many problems persist in this sphere, which obstruct its further development. A basic prerequisite of
survival of every entrepreneur in rural tourism and agricultural tourism is providing a high quality
services. Natural persons and legal persons within their entrepreneurial activities are obliged to meet
conditions within more legal regulations with reference to doing business within rural tourism. The paper
points out the obligations of these units, as well as self administration functioning, natural resources and
economic growth of a country-side in the Slovak Republic and the European Union.
Key Words: country-side, self administration, entrepreneurial units, rights and obligations, economic
growth
ÚVOD
Slovensko je ešte stále skôr vidieckou krajinou a aj preto patrí medzi málo urbanizované štáty Európy, podiel
obyvateľstva bývajúceho v mestách dosahuje len 56 %. Sídelná štruktúra Slovenskej republiky je výrazne rozdrobená.
Z 2 891 obcí krajiny tvoria tzv. malé obce (s menej než 1 000 obyvateľmi) až 67 percent, obýva ich však len 16 %
celkovej populácie krajiny. Podľa indikátora vidieckosti krajiny, ktorý používa pre medzinárodné porovnávania OECD
(za vidiecke sa považujú tie obce, v ktorých hustota zaľudnenia nepresahuje 100 obyvateľov na km 2), tvorí vidiek
takmer 80 % územia Slovenskej republiky a obýva ho takmer tretina celkovej populácie. Podľa tejto metodiky sa k
okresom s podielom obyvateľstva žijúceho vo vidieckych obciach vyšším ako 50 % radí až 39 z celkového počtu 79
okresov Slovenskej republiky. V týchto regiónoch „s výrazne vidieckym charakterom“ žije pritom takmer polovica
slovenskej populácie.
Vidiecky charakter krajiny, s množstvom vzácnych prírodných zdrojov, poskytuje dobrý potenciál pre hospodársky rast
vidieka najmä v špecifických odvetviach podnikania, zameraných na cestovný ruch, agroturistiku, poľnohospodárstvo
či lesné hospodárstvo. Bariérou rozvoja slovenského vidieka je však zlá organizovanosť decentralizovanej vlády a jej
neschopnosť opustiť mnohé svoje zásahy do slobodného trhu.
Pre optimálne a efektívne fungovanie samosprávy a pre životaschopnosť obcí je dôležitá ich veľkosť v zmysle počtu
obyvateľov. Schopnosť poskytovať verejné služby samosprávou je určovaná i výškou a skladbou ich rozpočtu. V
malých obciach však tvoria takmer polovicu rozpočtu výdavky na správu (na chod obecného úradu, platy starostu,
miestnych poslancov), z čoho vyplýva, že tieto obce majú obmedzené kapitálové výdavky, teda nie sú schopné
investovať do svojho rozvoja a majú problém financovať ostatné samosprávne funkcie. Výraznú položku výdavkov
obcí v súčasnosti tvoria personálne výdavky - priemerne takmer 21 % z celkových výdavkov. Malé obce majú logicky
značne vyššie jednotkové náklady na administratívu (v prepočte na obyvateľa), než populačne početnejšie obce.
Riadenie obcí by sa preto malo zefektívniť a prispôsobiť zmeneným podmienkam prebiehajúcej transformácie
spoločnosti.
Napriek tomu, že obce majú zo zákona možnosť spájať sa za účelom spoločného výkonu kompetencií do tzv.
spoločných obecných úradov (na spôsob obcí s rozšírenou pôsobnosťou v ČR), z vyššie uvedených dôvodov ju
nevyužívajú dostatočne, hoci by spoločným výkonom svojich funkcií ušetrili a kvalita poskytovaných služieb občanovi
by sa zvýšila. Hlavným nedostatkom je dobrovoľnosť zriaďovania spoločných obecných úradov.
135
Nielen úspešné dokončenie reformy verejnej správy, ale i budúca podoba vidieka závisí práve od uskutočnenia
komunálnej reformy. Jej cieľom by malo byť vytvorenie takej samosprávy na úrovni obcí, ktorá by bola reálne schopná
plniť si svoje funkcie - teda spoluvytvárať na území svojej pôsobnosti podmienky pre rozvoj obce v súlade so
zverenými kompetenciami a príslušnými verejnými financiami.
Štátna politika v oblasti vidieka v zásade len kopíruje jej európske ciele. V Národnom strategickom pláne rozvoja
vidieka Slovenskej republiky na roky 2007-2013 vláda Slovenskej republiky vymedzuje za globálny cieľ „multifunkčné
poľnohospodárstvo, potravinárstvo, lesníctvo a udržateľný rozvoj vidieka“. Tento plán predpokladá štandardné
mechanizmy etatistických zásahov do slobodného trhu najmä prostredníctvom dotácií do vládou preferovaných
sektorov. Európske plánovanie je však len zúfalou snahou byrokratov zmeniť procesy, ktoré (nielen) na slovenskom
vidieku prirodzene prebiehajú a majú svoj odraz v migrácii rurálnej populácie za prácou a kvalitnejšími službami
smerom do miest či ich blízkeho okolia. Podporou aktivít, ktoré nie sú schopné prežiť v konkurencii na trhu, bude štát
ďalej len umelo udržiavať vidiek v stave závislosti od externej pomoci z eurofondov a ďalších štátnych subvencií.
Slovenský vidiek disponuje dobrými predpokladmi pre svoj budúci hospodársky rast. To, či sa mu podarí svoj potenciál
naplniť, závisí však aj od schopnosti vlády ustúpiť z pozícií a činností, ktorými brzdí jeho rozvoj. Naznačili sme hlavné
princípy, ktorými je potrebné sa riadiť: sú nimi komunálna reforma zameraná najmä na zníženie neefektívnych
vládnych výdavkov na vlastnú činnosť, uvoľnenie trhu s pozemkami a znižovanie neefektívnych regulácií podnikania v
prírode a so zložkami životného prostredia, ktoré nevedú k zlepšovaniu kvality prírodného prostredia, ale práve naopak:
k demotivácii vlastníkov zodpovedne spravovať svoj majetok. Štát by mal opustiť svoju nepriateľskú pozíciu voči
občanom a ustúpiť z pozície vlastníka výrobných faktorov. Slovenský vidiek je zviazaný s prírodou, ktorá má množstvo
vzácnych zdrojov a disponuje preto obrovským potenciálom pre rast blahobytu vidieckeho obyvateľstva. Je otázne, aby
štát túto šancu nepremrhal.
Za posledných pätnásť rokov sa podstatne rozšírila kapacita ubytovania v súkromí na Slovensku. Mnohí podnikatelia v
cestovnom ruchu začínali s ubytovaním v súkromí, ktoré neskôr rozšírili na ubytovanie v penziónoch alebo v menších
rodinných penziónoch. Ubytovanie v súkromí predstavuje významnú súčasť najmä vidieckeho cestovného ruchu (i keď
malá časť ubytovania v súkromí sa realizuje v mestách). Vidiecky cestovný ruch sa pokladá za prísľub pre budúcnosť
vidieka ako faktor stabilizácie jeho ekonomického a sociálneho rozvoja. Jeho rozvoj na slovenskom vidieku chápeme
ako súčasť regionálneho rozvoja a ochrany životného prostredia. Rozvoj veľkovýroby v poľnohospodárstve mal v
uplynulých desaťročiach za následok podceňovanie poľnohospodárstva a vyľudňovanie vidieka. Ekonomická aktivita
obyvateľov vidieka sa preniesla do miest a pre väčšinu znamenala potrebu migrácie za prácou do miest. Vidiek ale
neexistuje bez poľnohospodárstva, ktoré je producentom podstatnej časti potravín. Poľnohospodárska výroba má
výrazne sezónny charakter. Vidiek preto potrebuje aj iné ekonomické aktivity, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu príjmov.
Vidiek má vhodný potenciál aj pre rozvoj cestovného ruchu. Nie je to len pôsobivá krajina, ktorá láka najmä ľudí z
miest, ktorí stratili kontakt s prírodou, ale aj dobrodružstvo spojené s poznávaním prírody a spôsobu života na vidieku,
domáckosť prostredia, tradičná gastronómia, tradície a remeselná výroba ap. Cestovný ruch sa tak stal novou
príležitosťou pre ekonomickú činnosť vidieckeho obyvateľstva, založenou na rešpektovaní potrieb návštevníkov – hostí
a reálnych možností ponuky služieb vidieka. Budúcnosť cestovného ruchu na vidieku závisí predovšetkým od kvality
poskytovaných služieb a kvality životného prostredia.
Zapájanie obcí a podnikateľov do rozvoja cestovného ruchu je ovplyvnené cieľmi, ktoré sledujú návštevníci a tiež
podnikatelia. Návštevníci chcú stráviť dovolenku v zdravom a netradičnom prostredí, spojenú s neformálnym návratom
k prírode a hodnotám, ktoré reprezentuje vidiek (spôsob života, tradície a pôvab vidieka, vzťah k prírode), ako aj
vykonávaním telesných aktivít s cieľom starostlivosti o zdravie rodiny, osobitne detí, plnohodnotné stravovanie ap.
Toto si musia uvedomiť aj podnikatelia – poskytovatelia služieb. Musia mať na pamäti, že uspokojovaním potrieb
návštevníkov môžu zhodnocovať poľnohospodárske produkty vlastnej výroby, stimulovať rozvoj a zachovanie
remeselníckych tradícií vidieka, zachovať a zveľaďovať ľudovú architektúru a ľudové umenie a tradície a tak
ekonomicky stabilizovať vidiek (vytvárať pracovné miesta, zabezpečiť stály príjem a zlepšovať sociálnu situáciu). Pre
agropodnikateľov znamená cestovný ruch doplnkový príjem na zlepšenie ekonomickej situácie.
Pri podnikaní v cestovnom ruchu na vidieku je nevyhnutné brať do úvahy:
 využitie rekreačného a kultúrneho potenciálu pre cestovný ruch,
 možnosť využitia bytového fondu pre cestovný ruch,
 pripravenosť na poskytovanie služieb návštevníkom,
 nevyhnutnosť prípravy obyvateľstva na rozvoj cestovného ruchu v obci.
FORMY PODNIKANIA PRI UBYTOVANÍ V SÚKROMÍ
Poskytovať služby vo vidieckom cestovnom ruchu, ako fyzická osoba, vrátane ubytovania v súkromí, možno dvomi
spôsobmi:
a) bez živnostenského oprávnenia,
b) so živnostenským oprávnením.
136
V prípade, že záujemca o poskytovanie ubytovania v súkromí chce tieto služby poskytovať bez živnostenského
oprávnenia (nie ako živnosť), môže využiť možnosti, ktoré mu poskytuje súčasná legislatíva a tými sú:
 prenájom nehnuteľnosti (resp. hnuteľného majetku),
 poskytovanie týchto služieb cez sprostredkovateľa.
Túto problematiku upravuje ustanovenie § 4 zákona č. 455/1991 Zb. - Živnostenského zákona nasledovne: Prenájom
nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou vtedy, ak sa okrem prenájmu poskytujú aj iné, ako
základné služby spojené s prenájmom. Len prenájom nehnuteľností nie je teda živnosťou. Za živnosť sa považuje vtedy,
ak sa okrem základných služieb (zásobovanie vodou, plynom, elektrinou ap.), poskytujú aj iné dodatkové služby, napr.
výmena bielizne, raňajky, upratovanie. Ak pôjde len o prenájom a účastníkovi vidieckeho cestovného ruchu sa
neposkytujú žiadne ďalšie služby, nie je potrebné živnostenské oprávnenie. Tieto podmienky sú upravené zmluvou o
nájme podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a prenajímateľ nehnuteľnosti (chaty, rekreačného domu)
má postavenie občana a nie živnostníka. Príjem, ktorý získa občan z takéhoto nájmu, podlieha zdaňovaniu podľa
zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Z toho dôvodu je potrebné, aby si občan evidoval aj tieto príjmy z prenájmu.
Podobne možno postupovať aj pri poskytovaní niektorých služieb. Napr. požičiavanie športovej výstroje (bicykle, člny)
možno chápať z hľadiska zákona ako prenájom hnuteľnej veci, ktorý možno realizovať tiež bez živnostenského
oprávnenia.
Živnostenský list nie je potrebný ani v prípade, keď osoba poskytujúca služby vidieckeho cestovného ruchu ponúka
svoje služby prostredníctvom cestovnej kancelárie. V tomto prípade cestovná kancelária podpíše s poskytovateľom
služieb vo vidieckom cestovnom ruchu zmluvu, na základe ktorej zaradí objekt alebo služby do svojej ponuky.
Alternatívou môže byť vybavenie živnosti na poskytovanie služieb vidieckeho cestovného ruchu pre obec v prípade, že
v obci je viac záujemcov o poskytovanie týchto služieb a záujemcovia chcú poskytovať služby bez živnostenského
oprávnenia.
Najčastejšou formou poskytovania služieb pri ubytovaní v súkromí je živnostenské podnikanie v súlade so
Živnostenským zákonom (Zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov).
Živnostenský zákon upravuje podmienky získania živnostenského oprávnenia, práva a povinnosti podnikateľov a
spôsoby zániku živnostenského oprávnenia. Živnostenský zákon vymedzuje živnosť ako sústavnú činnosť,
prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok
stanovených Živnostenským zákonom (§ 2 Živnostenského zákona). Z uvedenej definície vyplýva, že zákon spája
živnostenské podnikanie so sústavnosťou. To znamená, že živnosť nemôže mať príležitostný a občasný charakter a
mala by sa vykonávať najmä ako hlavná činnosť. Podnikanie na vlastnú zodpovednosť znamená, že podnikateľ ručí za
svoje záväzky celým svojím majetkom. Každá činnosť, ktorá napĺňa znaky ustanovenia § 2 Živnostenského zákona je
živnosťou a musí sa na ňu vydať živnostenské oprávnenie.
Vo vidieckom cestovnom ruchu a teda aj pri ubytovaní v súkromí, najmä v začiatkoch, prevažuje individuálna forma
podnikania, t.j. podnikanie fyzickej osoby na základe živnostenského listu. Individuálna forma podnikania má určité
výhody, ale aj nevýhody. Podnikateľ relatívne rýchle a neformálne vybaví živnostenské oprávnenie, vedie jednoduché
účtovníctvo (ak sa sám nerozhodne pre podvojné), nemusí vkladať do podnikania povinne žiadny vklad, disponuje
svojím osobným majetkom, zdaňuje sa daňou z príjmu fyzických osôb. Nevýhodou je, že za svoje záväzky ručí celým
svojím osobným majetkom neobmedzene, vrátane bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pokiaľ si bezpodielové
spoluvlastníctvo manželia dohodou so súhlasom súdu nerozdelia.
Cestovný ruch je otvorený a dynamicky sa vyvíjajúci systém, ktorý tvoria dva podsystémy, a to subjekt/návštevník a
objekt cestovného ruchu. Návštevník cestovného ruchu je nositeľom dopytu a vystupuje ako spotrebiteľ produktu
cestovného ruchu (sú ním voľné statky, verejné statky, služby a tovar). Objekt cestovného ruchu je nositeľom ponuky
produktu, ktorý je predmetom spotreby a tvorí ho cieľové miesto, podniky a inštitúcie cestovného ruchu. Všetci, ktorí sa
podieľajú na uspokojovaní potrieb návštevníkov, sú povinní pritom spolupracovať. Keďže sme cestovný ruch označili
za systém, vieme, že existuje sústava väzieb nielen medzi jeho podsystémami (subjektom a objektom) a ich prvkami,
ale aj medzi cestovným ruchom a inými systémami, ktoré tvoria jeho okolie (vonkajšie prostredie). Na cestovný ruch
vplýva ekonomické, sociálne a kultúrne, technicko-technologické, politické, legislatívne a ekologické prostredie.
Živnostenský zákon sa vzťahuje nielen na fyzické, ale aj na právnické osoby. Všetci podnikatelia, ktorí chcú vykonávať
činnosti, ktoré sú živnosťou, musia mať živnostenské oprávnenie.
Cieľom Živnostenského zákona je zabezpečiť, aby sa živnosti vykonávali s potrebnou odbornosťou, a preto zákon
prísne stanovuje podmienky na vykonávanie určitých živností. Zákon určuje na získanie živnosti:
 všeobecné podmienky (vek nad 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť,
 osobitné podmienky (odborná alebo iná spôsobilosť, ktorá sa preukazuje príslušnými dokladmi o jej
nadobudnutí (vysvedčenie, potvrdenie o praxi ap.).
137
Podnikateľ by mal osobne spĺňať podmienky, ktoré mu zákon predpisuje pre vykonávanie určitých živností. V prípade,
že sám nespĺňa podmienky, nie je to dôvodom, aby nepodnikal. Má možnosť ustanoviť tzv. zodpovedného zástupcu,
ktorý vyhovuje podmienkam Živnostenského zákona.
Zodpovedný zástupca je fyzickou osobou, musí spĺňať všeobecné a osobitné podmienky prevádzkovania živnosti, musí
byť v pracovno-právnom vzťahu s podnikateľom, musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo
povolenie na dlhodobý pobyt na účely podnikania na území Slovenskej republiky, môže vykonávať funkciu len v jednej
prevádzkarni, pokiaľ živnostenský úrad neprizná výnimku. Zodpovedný zástupca sa povinne ustanovuje vtedy, ak
podnikateľ nespĺňa podmienky na prevádzkovanie živnosti, ak ide o viac prevádzkarní, alebo ak bude podnikateľ
fungovať ako právnická osoba.
Podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené Živnostenským zákonom a
osobitnými predpismi. Podnikateľ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti sa
nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu. Riadne,
poctivo a odborne nie sú vykonávané živnosti, pri ktorých prevádzkovaní opakovane dochádza k poskytovaniu
nekvalitných tovarov a služieb z dôvodov porušovania osobitných predpisov, najmä technických noriem a profesijných
zvyklostí.
Živnostenský úrad pri vydaní živnostenského oprávnenia pridelí identifikačné číslo (IČO), ktoré musia podnikateľské
subjekty používať pri komunikácii s inštitúciami a úradmi a v rámci obchodného styku. Po vydaní živnostenského listu
sa musí živnostník najneskôr do 30 dní zaregistrovať u správcu dane (Daňový úrad) príslušného podľa miesta
podnikania. Zaregistrovať sa musí za platiteľa v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov:
a) dane z príjmov fyzických osôb,
b) dane zo závislej činnosti (len v prípade, že plánuje niekoho zamestnať).
Podľa ustanovenia § 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
na území Slovenskej republiky získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie je povinná požiadať miestne
príslušného správcu dane o registráciu do 30 dní od získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie. Na účely tohto
zákona sa za deň získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo
právnická osoba podľa osobitných zákonov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky.
Fyzická osoba, ktorá
a) nie je registrovaná, je povinná do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala
vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala byt alebo
nebytový priestor alebo ich časti, alebo nehnuteľnosť alebo jej časť okrem pozemku, požiadať miestne príslušného
správcu dane o registráciu,
b) je registrovaná, je povinná do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať
samostatnú zárobkovú činnosť alebo na území Slovenskej republiky prenajala byt alebo nebytový priestor alebo ich
časti, alebo nehnuteľnosť alebo jej časť okrem pozemku, oznámiť túto skutočnosť miestne príslušnému správcovi dane.
Daňovník je povinný ďalej oznámiť správcovi dane do tridsiatich dní zriadenie stálej prevádzkarne a jej umiestnenie na
území Slovenskej republiky. Tridsať dní pred zrušením tejto stálej prevádzkarne oznámi túto skutočnosť správcovi
dane.
Ako samostatne zárobkovo činná osoba sa musí následne registrovať do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Po vykonaní
uvedených krokov sa stáva samostatne zárobkovo činnou osobou (podnikateľ – fyzická osoba).
SITUÁCIA V EURÓPE
Zahraniční návštevníci sú odlišní. Aby sme ich mohli získať a uspokojiť ich potreby, najskôr musíme pochopiť prečo
prichádzajú do našej obce regiónu, alebo krajiny: je to zvedavosť, ktorá ich privádza k nám stráviť chvíle v inom
prírodnom prostredí, s inými tradíciami, kultúrou a gastronómiou. Toto ide ruka v ruke s pozitívnym, aktívnym
prístupom. Zahraniční návštevník chce nielen pozorovať, dívať sa, ale sa aj dotknúť a zažiť tieto rozdiely takpovediac
na vlastnej koži. Očakávania na vybavenie a služby sú zvyčajne vyššie ako očakávania domácich návštevníkov – ale
základné úrovne sú akceptovateľné, ak sú autentické a nefalšované. Minimálne hodnotiace kritéria, ktoré vypracoval
EuroGites pre vidiecke ubytovanie môžu byť považované za prahové, symbolizujú čo je chápané pojmom „základné
minimum“ pre medzinárodného návštevníka.
Vidiecky cestovný ruch je viditeľná realita a unifikovateľná aktivita sama osebe bez ohľadu na tri základné koncepty,
historický vývoj a pozadie a stratégie rozvoja. Tak ako je to aj v iných službách, ktoré súvisia s voľným časom, trendy
rozvoja vidieckeho cestovného ruchu boli podmienené preferenciami spotrebiteľov a „módnosťou“, to znamená sú
138
poznačené tak časovým obdobím silného alebo slabšieho rastu - alebo dočasne aj recesiou. Napriek tomu z údajov,
ktoré má k dispozícii Eurogites – Európska federácie pre vidiecky cestovný ruch - vyplýva, že priemerný ročný rast za
obdobie posledných 10-15 rokov v dopyte ako aj ponuke bol približne na úrovni 10-15 %, čo je oveľa vyššia hodnota
ako napr. pre rast cestovného ruchu v Európe, ktorý bol v sledovanom období na úrovni cca 4-5 % p.a.
Veľký podiel na priaznivom vývoji má nárast kapacít v krajinách, ktoré sa iba prednedávnom začali orientovať aj na
ponuku vo vidieckom cestovnom ruchu. V krajinách ako je napr. Španielsko, sa každé tri roky ubytovacia kapacita
takmer zdvojnásobuje, čo spôsobuje prechodný previs ponuky nad dopytom. V krajinách, v ktorých sa vidiecky
cestovný ruch rozvíja už dlhodobo, sú čísla rastu oveľa nižšie (blížia sa k nule). V týchto krajinách veľmi silná
konkurencia núti aktívnych hráčov k neustálemu zdokonaľovaniu, inováciám a špecializácii v ponuke služieb.
Je ťažké ponúknuť presné čísla, alebo aj spoľahlivé odhady. Definície a zdroje údajov sú veľmi rôznorodé medzi
krajinami, v niektorých prípadoch aj v rámci krajiny. Oficiálna štatistika v mnohých prípadoch vôbec nesleduje výkony
mnohých ubytovacích zariadení, pretože sa nezapočítavajú vďaka svojej malej veľkosti do oficiálnych štatistík. Napriek
tomu existujú určité odhady ohľadne ubytovacej kapacity v malých, mikro alebo doplnkových typoch ubytovania vo
vidieckych oblastiach, pričom vychádzajú z oficiálnych štatistík:
 Viac ako 500 000 ubytovacích jednotiek
 Približne 6 500 000 lôžok
 “Agroturizmus” reprezentuje približne 15-20% z celku
 Priame spotrebné výdavky generované vidieckym cestovným ruchom sú viac ako 60 000 mil. EUR
 Celkový (priamy a nepriamy vplyv pri zohľadnení multiplikačného účinku) vplyv na ekonomiku vidieka je
väčší ako 110 000 mil. EUR
Tieto hodnoty nezahŕňajú príjmy generované výletníkmi (jednodňovými návštevníkmi bez prenocovania), ktoré sú dosť
významné najmä v oblastiach kde sú frekventované výlety z veľkých miest alebo sú husto zaľudnené. Tieto čísla tiež
nezahŕňajú výkony v rámci tieňovej ekonomiky, alebo sa realizujú v zariadeniach, ktorých výkony oficiálna štatistika
nezahrňuje (podprahové) alebo sa realizujú v rodinných hoteloch s kapacitou viac ako 40 lôžok. Uvedené odhady
predstavujú iba veľmi konzervatívny obraz skutočnosti. V skutočnosti môže vidiecky cestovný ruch dosahovať ročnú
úroveň príjmov až na hranici 200 000 mil. EUR pre vidiecke oblasti v Európe. Pre porovnanie je to viac ako HDP
Maďarska, alebo dvojnásobok hodnoty HDP Slovenska.
ZÁVER
V prvom rade, musí nám byť jasné ako my vnímame vidiecky cestovný ruch a tiež ako ho vnímajú naši zákazníci:
potrebujeme umiestniť našu ponuku alebo službu v rámci tohto globálneho obrazu, inak to nebude považované ani
vnímané za ďalšiu voľbu.
Zdokonalenie viditeľnosti a známosti je kritickým faktorom z hľadiska budúceho rozvoja vidieckeho cestovného ruchu,
aby vystupoval ako medzinárodný produkt, alebo ako vidiecka oblasť, ktorá stojí v úzadí. Rôzni aktéri, ktorí vzájomne
spolupracujú v strediskách cestovného ruchu, resp. na úrovni produktu, sa môžu najlepšie vysporiadať s týmto
problémom. Koncept „destinácie“, v rámci ktorej funguje množstvo zariadení a aktivít spolu tvoriacich zážitok
návštevníka je rozhodujúci faktor výberu zákazníka.
Efektívny trvalo udržateľný manažment cieľového miesta cestovného ruchu vyžaduje účelnú organizačnú štruktúru, v
rámci ktorej je možné očakávať naplnenie záujmov rôznych zúčastnených strán, čo je predpoklad formovania
partnerstva a tiež efektívneho vodcovstva.
Súkromní podnikatelia sú základom pre každý sektor, ale sú závislí na adekvátnej podpore zo strany verejnej správy v
mnohých ohľadoch, ako sú napr. verejné služby, infraštruktúra, ochrana územia, stavebné povolenia a ďalšie.
Samosprávne kraje a orgány miestnej štátnej správy tu zohrávajú kľúčovú úlohu. Ďalšie záujmy, ktoré je nevyhnutné
zohľadniť, zahŕňajú: záujmy miestnej komunity, zachovanie prírodného a kultúrneho dedičstva, doprava, možnosti
miestnej rekreácie/spotrebiteľské skupiny, odbory, miestne vzdelávacie a školiace inštitúcie.
Malí a strední podnikatelia vo vidieckom cestovnom ruchu a agroturistike sú schopní sami propagovať svoje zariadenia,
ale nemôžu sa podieľať na propagácii cestovného ruchu celého Slovenska. To je úlohou štátu, zvlášť keď všetky
doterajšie vlády v svojich programových vyhláseniach mali podporu rozvoja cestovného ruchu ako svoju prioritu.
LITERATÚRA
[1]
KAZDA, R.; SLOBODA, D. Perspektívy slovenského vidieka [on-line]. 2006 [cit. 2006.07.20]. Dostupné
z www: <http://www.revuepolitika.cz>.
139
[2]
[3]
[4]
[5]
[6]
[7]
[8]
Formy podnikania pri poskytovaní služieb vo vidieckom cestovnom ruchu [on-line]. 2008 Dostupné z www:
<http://www.vioregio.sk>.
PAULIČKOVÁ, A. Podnikanie malých firiem v Slovenskej republike po vstupe do Európskej únie. Bratislava :
Eurounion, 2004. ISBN 80-88984-65-3.
Zákon č. 455/1991 Zb. Živnostenský zákon.
Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov.
http://ec.europa.eu/enterprise/tourism/docs/tsg/tsg_final_report_en.pdf
http://www.slovacivosvete.sk/10/prispevky
http://www.apa.sk/index
ADRESA:
JUDr. Ing. Roman Pauliček, PhD.
Vysoká škola v Sládkovičove,
[email protected]
140
IS EURO ADVANTAGEOUS FOR SLOVAKIA?
Alena Pauličková
Vysoká škola v Sládkovičove, Slovenská republika
Abstract: After implementation of Euro exchange different, transactional and different administrative costs
have been removed what signals expectation of even better connection of Slovakia with the Euro zone
markets. Exactly the euro-zone countries belong to our most important business partners. From the
investors´ point of view, Slovakia currently voids of higher quality infrastructure and better atmosphere in
business environment. A big development potential is visible in services. In connection with a high rate of
car and electrotechnical industries a lot is spoken about a higher level of diversification in the industry. It
is necessary to perceive the Euro stability from a long period as an advantage to attract investors.
Key words: Euro, investments, economic growth, economy, economic depreciation, unemployment
1. CONSEQUENCES OF CRISIS IN EUROPEAM UNION
Within the EU crisis has shown the differences in attitudes between the east and south. We could conclude it this way:
Once we will be more strict what concerns the east than we were once more benevolent towards the south. In Paris, the
idea, that France could face the crisis thanks to the important role of state in economics while the countries in the east
were influenced the most and sank under the siren of economic liberalism, prevails. States of Central Europe can bear
up against the crisis better than western countries. The most important country of this region, Poland, is the only one in
the EU, which is not in recession (growth 1.5 per cent in the year 2009). The crisis falls on this region which is not
responsible for it.
Inspite of that there is a group of countries, mainly Hungary and Latvia which after the weakening of currencies, cannot
repay Austrian and Scandinavian loans in euro. These countries searched for help in the International Monetary Fund
and have accepted the drastic economy measures in the extent which is not in the west and mainly in the south probable.
While there were speeches about the misfortune in the east, the problem was in the south. It did not refer only to
liberalism but also to the debts of states. It seems to be shocking that financial rings saved by massive interventions of
states now attack the states considered to be vulnarable.
It is logical that in eurozone they take care of their members who face problems more than of the potential candidates
for the entrance. It is not very wise to decrease the deficits in the time of recession. However, over different perception
and crisis of euro one issue seems to be evident: criteria for future candidates for implementation of euro will be the
more strict, the less they were respected by the countries in the south. And mainly the expansion of eurozone towards
the east will rely on the precious recovery of debts in the south. [1]
New strategy of European Union, Europe 2020, is waiting according to Slovak Prime Minister Robert Fico the same
fate as its previous Lisabon strategy, which was after the negotiation of European Council labeled as big failure.
Conclusions of the 2- day summit of European Union to this agenda should contain 5 points. Mainly, it is the question
of employment, question of expenses for science and research, then certain goals in the area of emission limits, question
of education and finaly, there was much discussion on criteria of poverty. New member states stressed a lot cohesion,
which enables the development towards future. They emphasized energetic safety and Treaty on growth and stability.
All three conditions were implemented into documents.
As an example of non- fulfilled expactations Slovak Prime minister mentioned investitions to science and research
which should achieve the level of 3 %. However, we know that in Slovakia in the year 2015 we will have the level
around 1.8 or 1.9 %. (GDP).
On the other hand, the prime minister welcomes that the goals stated in the document shall apply for whole EU and
each member state will have right to define its own national programmes, which can be different from the goals of EU.
He emphasized the paradox of the document, which on one hand has ambitious goals but in the first paragraph states
that „ in the last two years we have been facing the worst economic crisis since the thirties of the last century.“ Text
speaks about the slow structural growth, high unemployment and over - debting at 80 %. In Slovakia it is at 39 %.[2]
141
2. GREEK DEBT
Greek debt has reached 300 miliards of euro. To compare this, Slovak debt is 27.5 miliards of euro. The number of
Greek citizens is twice more than of Slovaks. Per capita, the Greeks are 6 more times in debts than Slovaks. On paper,
their life standard is better than ours. They had life standard higher thanks to high debts. They will have to pay it back
with interests, it means they will have to work hard. Will they be able to do this? They produce yearly less than their
debt is. 40 % of GDP is created by state expenses what means no production. Greece was from a certain point of view
relatively prosperous country. They became a part of EU, adopted euro and were considered to be the standard
European country. Now, they would be on the level of developing world. They got there on behalf of others- those who
helped them and sent them euro funds. Now, when the situation is bad, not only Greeks have problem but others have
problems as well. Greeks do not have money to pay for loans and they request for other money (the best for nonrecourse loans). They cannot practically offer the value – They do not have developed industry and sea transport and
tourism is going down. Crisis disclosed gigantic problem that is spread out on other countries using Euro. And Euro can
function only when the rules are adhered strictly, debts are kept at stay and economics produce real value. And Greece
is not the only country that has problems like this.
3. NEXT OVERFLOW OF ECONOMICS
On the other hand, the western Europe does not have liberal rules and economics cannot clean itself. What has
happened? The financial crisis has come nad banks and firms are having problems. Consequently, the states to a great
extent covered their problems (scrapping, saving of banks, a help to chosen firms). However, states were not properly in
debts before, so with these measures the debts have increased. After Greece, the other states will have problems - first
the states in the south and then it will continue towards the north. Money from different saving parcels will be slowly
used by firms and they will have to search for radical rationalization measures. First companies that will fire employees
will be car producers, first companies will be Fiat and Opel. Knowing facts one does not have to be a magician to know
where all this will finish. The better question is When. We can assume that next overflow of economics will come at the
end of this summer. [3]
4. EURO IN SLOVAKIA
Implementation of euro caused that in Slovakia we removed exchange- rate, transactional and other administrative costs
thanks to what one can expect better connection of Slovakia with other markets in eurozone. The countries of eurozone
belong to the most important business partners. Slovakia from the point of view of investors misses the high- quality
infrastructure and better atmosphere in the entrepreneur´s area. Big potential can be seen in the area of services. In
connection with the high rate of car and electro-technical industry, it is spoken a lot about higher degree of
diversification in industry. The motor of high increase of the Slovak economy in the time before the global economy
crisis was car and electro-technical industry. Besides these branches of industry one cannot forget small investment
projects.
Investment in general contributes to the decrease of unemployment, growth of life standard and consumption what
concerns of households. It attracts and opens place for new investors, mainly from the area of services. Consequently,
big foreign investors create space for the arrival and for the development of smaller entrepreneurs aimed at services,
even from domestic area.
Holland, Austria and Germany, belong to the countries which invested the most. Their contribution on whole direct
foreign investment since the rise of the Slovak republic represents more than half. Among other important investors in
Slovakia belong from the long-term point of view, investors from the Czech Republic, Italy, Hungary or Cyprus.
Absolute majority, more than 85 % from the whole direct foreign investment has been allocated in Slovakia in
enterprises, the rest in bank sector. The most important financial bulks have been invested to industrial production,
mainly production of cars and electronics, energetic industry and financial services. Interesting investment have been
done in the area of trade, transport or communication. From the regional point of view, two thirds of foreign
investments have been placed in Bratislava region and on contrary nearly one per cent in Prešov region.[4]
The economics in Slovakia since its beginnings has never had such a sharp fall like last year, when ten thousands of
people lost their jobs. This is a worse part of messages from the Statistic Office. More detailed view to its numbers was
from the last months of the year. It showed that thanks to industry, the economics has slowly started to recovered. The
growth of unemployment has been slower as well. In the last quarter we had the second highest economic growth in
Union. It changes the whole fall of economics.
When we compare this situation with the Czech republic, during the whole year we had worse numbers. Czech
economics fell about 4.3 per cent and the Slovak economics about 4.9 per cent. At the beginning of the last year our
economic had sharp fall, one of the deepest in Union. The end of the year however, was better. What can be seen behind
the last year fall, it is crisis thanks to which foreign countries bought fewer goods than 2 years ago. EU fell down about
142
4.1 per cent.
This year we should grow. Ministry of finance estimates about 2.8 per cent, what is twice more than in the Czech
republic. What should help us should be the construction of new roads. The fall of economics was accompanied by
freezing of salaries and big firing. More than 100,000 people lost their jobs and their income radically decreased. The
employment was decreased about more than 4 per cent, i.e. more than in history. There are about 350,000 people
without work nowadays. In this year, the economics should grow, but real salaries shall according to the ministry of
finance fall. There will be more unemployed people. The more we have them, the more certainty will be lost. Industry
nowadays produces about 7 per cent less than before crisis, it employs about 21 per cent less. It infers, that employees
are more employed and firms react for revitaling of production with delay. Improvement will not come so early.
Unemployment will fall very slowly. It will take several years to get into position we had in the year 2008, when the
crisis just started. [5]
The year 2009 can be called the year of crisis, After hypothecary bubble in America, it was brought to old continent as
well. It reached mostly the labour market. People started losing their jobs. Profit of companies according to statistics fell
about 30 per cent. The number of unemployed was higher than 324,000. Anger, poverty and sour. These are
consequences of crisis for many people. And there were not only unclever and lazy people. Moreover, it is not sure,
whether this year will not be later called the year of crisis. It is visible, that crisis has brought the truth. It was born from
overproduction. Factories in their expectations created so big capacities that they were made redundant. Simply said,
they wanted to produce so much and such products that in normal conditions no one would want. The world is full of
companies which are not needed.
Is then capitalism the system which can bring prosperity? If the world economics wants to be prosperous, the countries
should aim at what they can manage easily and remove with cooperation of other insufficiences. Politicians should take
the steps that will have longer and better results. Slovak government should concentrate on innovation and development
of science and education. Educated people should not get lost. Because only they can understand the fact that capitalism
is not easy, but all the other systems have failed. Only an educated man can find something what is better than
capitalism. Something less utopian? [6]
Financial wealth of the Slovak households inspite of the economic crisis is going up. Households in the last year started
to consume less and cumulate savings, which were higher in comparison with the year 2008. It comes up from the
analysis of UniCredit Bank, according to which the income of households last year went down but the households
restricted their consumption. One of the motives of such behaviour is the reality that the Slovaks do not like loans and
debts. Households in Slovakia are nowadays more careful in spending Money and therefore they cumulate savings in
spite of the growing unemployment.
The reality that the Slovaks do not like debts and long-term unemployment caused that the financial wealth of
households in the last year reached 59 % of gross domestic product (GDP), what is least in comparison with other states
of V4. Analysts however alert that in this evaluation we need to take into consideration the non-financial wealth
represented by real property. Slovaks have more wealth in non-financial property. Citizens of Slovakia possess
according to the data from the year 2001 more than 16 % of flats than in western Europe and about 40 % more than as
e.g. in the Czech republic. Rate of own residing reached in the mentioned year 66 %, while the average of western
Europe was 57 %. With the gradual growth of the standard of living in Slovakia should, according to Ján Tóth, increase
the financial wealth. We do not expect the dramatic changes in behaviour of households.
However, analysts warn that the Slovaks have in comparison with other countries less savings but on the other hand
they have fewer debts. Liabilities of the households in Slovakia reached last year in Slovakia on average only 22 % of
GDP, while the average of the western Europe is 59 % GDP. Slovaks still use few financial products and they keep too
big portion of financial wealth in cash and bank deposits. We do not have too many share funds- Slovaks according to
the analysis use more expensive consumer credits and fewer loans.[7]
5. CONCLUSION
In spite of the temporary competitive advantage of the neighbouring countries at weakening of their currencies last year,
it is necessary to perceive the euro from the long-term perspective as the advantage when getting investors. High
fluctuation of currencies of the neighbouring countries can be the certain symbol of unsteadiness and the negativity for
investors when considering the entrance to a given country. Investor can secure himself against the fluctuation of
currency, but this securing means higher costs.
143
LITERATURE
[1]
Európska únia je spolok nerovných. Dostupný z WWW: <http://finweb.hnonline.sk>.
[2]
Podľa premiéra skončí Európa 2020 fiaskom. Dostupný z WWW: <http://hnonline.sk>
[3]
Kríza udrela na štáty – Pôjdeme z kopca. Dostupný z WWW: <http://blog.etrend.sk>
[4]
Dane a euro sú našimi výhodami. Dostupný z WWW: <http://finweb.hnonline.sk>
[5]
Ekonomika padla, ale začína rásť. Dostupný z WWW: <http://ekonomika.sme.sk>
[6]
Zdochni kapitalizmus? Dostupný z WWW: <http://hnonline.sk>
[7]
Finančné bohatstvo Slovákov napriek kríze rastie. Dostupný z WWW: http://ekonomika.aktuality.sk
ADRESS:
Dr.h.c. doc. JUDr. Alena Pauličková, PhD.
144
AKO ĎALEJ, EUROZÓNA?
Alena Pauličková
Vysoká škola v Sládkovičove
Abstrakt: Po globálnej finančnej kríze dochádza k nezanedbateľnej zmene v dynamike vývoja únie. Týka sa
vzájomných vzťahov starších a novoprijatých štátov. Nové štáty vstupovali do EÚ s cieľom pozdvihnúť
svoje národné ekonomiky s tým, že im v tom výrazne pomôžu práve staršie štáty EÚ. Zmena nateraz
spočíva v tom, že po finančnej kríze nové a hospodársky menej vyspelé štáty by mali ekonomicky pomáhať
starším, ktoré sa zlým hospodárením dopracovali do stavu blízkemu štátnemu bankrotu. Preto záleží na
jednotlivých národných vládach, do akej miery nechajú zatiahnuť svoje ekonomiky do nebezpečnej špirály.
Kľúčové slová: globálna finančná kríza, štáty EÚ, ekonomická pomoc, štátny bankrot, národné vlády
Abstract: After a global financial crisis there is a significant change in a dynamic union development. It
relates to mutual relationships of older and new member states. The new states entered into European
Union with an aim to raise their national economies with outstanding help of older EU states.
The change consists in a fact that after a financial crisis new and economically weaker states should
economically help older ones, which have nearly come to the state bankruptcy thanks to their bad
economy. That is why it depends on particular national governments, to what extend they will pull their
economies in a dangerous convolution.
Key words: global financial crisis, EU states, economic help, state bankruptcy, national governments.
Európska únia sa doteraz dokázala úspešne dostať z každej krízy, aj keď s meškaním. Jeho záverečné hodnotenie znie:
EÚ predstavuje elitný klub krajín, preto je dobré byť členom tohto klubu. Za pozornosť však stojí aj fakt, že po
globálnej finančnej kríze dochádza k nezanedbateľnej zmene v dynamike vývoja únie. Týka sa vzájomných vzťahov
starších a novoprijatých štátov. Nováčikovia vstupovali do Európskej únie s cieľom pozdvihnúť svoje národné
ekonomiky. Predpokladalo sa, že im v tom výrazne pomôžu práve staršie členské krajiny. Zmena nateraz spočíva v tom,
že po finančnej kríze nové a hospodársky menej vyspelé štáty by mali ekonomicky, finančne pomáhať starším, ktoré sa
zlým hospodárením aj vinou bánk dopracovali do stavu blízkeho štátnemu bankrotu. To je nepochybne dosť zásadná
zmena. Preto záleží na jednotlivých národných vládach, do akej miery nechajú zatiahnuť svoje ekonomiky do
nebezpečnej špirály finančnej pomoci bankrotujúcim krajinám typu Grécka, Írska a Portugalska.
Je únosné žiadať hospodársky menej vyspelé štáty, aby úverovali a neskôr prípadne aj financovali úpadok bohatších
členov únie? Samostatnú, a nie bezvýznamnú výzvu vývoju Európskej únie predstavuje otázka kontroly. Dokážu
politické špičky na úrovni únie, ako aj jej členských štátov dostatočne kontrolovať finančný sektor, alebo si ten robil a
robí, čo chce? Do akej miery je tento vývoj právne relevantný, ústavný či v súlade s harmonizovaným európskym
právom? Teraz hrozí štátny bankrot Portugalsku, na dôvažok aj Grécko a Írsko požadovali zmiernenie podmienok ich
úverovania eurovalom, respektíve po roku 2013 Európskym stabilizačným mechanizmom (ESM). Je to politicky
realistické očakávať, že úsporné opatrenia presadzované Európskou úniou, ktoré nedokázala implementovať doterajšia
vláda (Grécka, Írska, Portugalska atď.), presadí vláda, ktorá vzíde z predčasných volieb tak, aby dokázala splatiť úvery
eurovalu? Alebo je pravdepodobnejšie, že ich nakoniec budú platiť ostatné členské štáty vrátane Slovenska? Po
hroziacom bankrote Portugalska nie je možné vylúčiť ani hrozbu domino efektu v eurozóne. Mnohí politici i experti sa
dnes utešujú tvrdeniami, že Španielsko je v lepšej kondícii, ako predchádzajúce bankrotujúce krajiny. Kto to však môže
zaručiť? Veď aj v predchádzajúcich prípadoch sme počúvali ubezpečovania, že sa nepriaznivý ekonomický vývoj
podarí včas zastaviť. No nestalo sa tak.
Vyššie úrokové prirážky sa po prípadnom páde Atén nevyhnú ani Slovensku. Aj keď Slovensko nepožičalo Grékom v
rámci záchranného balíka ani euro, prípadný bankrot tohto štátu by nás vyšiel draho. Ak skrachuje niektorá krajina
eurozóny, padne aj pomyselný klub nedotknuteľných a dá sa predpokladať, že reakciou finančných trhov na túto
situáciu bude skokový rast rizikových prirážok pre všetky krajiny eurozóny. Tento scenár sa nevyhne ani nám a štát, ale
aj podniky, budú za úvery platiť viac.
Ak Grécko zbankrotuje, treba sa pripraviť na rast úrokov. Banky budú musieť znášať straty zo svojich investícií a
zároveň budú aj opatrnejšie investovať. Zakolísanie so slovenským bankovým sektorom ani so slovenskou ekonomikou
145
nebude témou dňa vzhľadom na nízku angažovanosť slovenského bankového sektora voči Grécku. Skutočnosť, že
slovenské banky tam nemajú veľa peňazí, nemusí stačiť. Pri súčasnej miere previazanosti sa problémy v nemeckých
alebo vo francúzskych bankách veľmi rýchlo prejavia aj na našom trhu. Naše banky si síce nebudú musieť odpisovať
zlé investície, ale určite si nebudú môcť dovoliť vo veľkom požičiavať, keď ich zahraničné matky na tom budú zle. A aj
keby boli banky ochotné viac si požičiavať, jednoducho nebudú môcť. Aj ony totiž budú musieť platiť za kapitál vyššie
rizikové prirážky, ktoré si budú pýtať zneistené finančné trhy.
Rovnako ako firmy, aj Slovensko si bude po páde Grécka požičiavať s vyššími úrokmi ako doteraz. Rozpad klubu
nedotknuteľných totiž finančné trhy znervózni natoľko, že aj štáty s relatívne bezproblémovým dlhom budú platiť za
pôžičky viac.
Kým však samotný pád Grécka nemá potenciál odštartovať novú krízu, prípadne rozšírenie nákazy na Írsko aj
Portugalsko už takouto bombou môže byť. Reštrukturalizácia dlhu zhorší financovanie dlhu pre ostatné problematické
krajiny, keďže investori by brali Grécko ako určitý precedens. A to môže byť problém. Ak sa rozpúta druhé kolo krízy,
tak dosah na Slovensko bude oveľa silnejší ako dodatočné pol percenta na úrokových sadzbách.
Takýto negatívny vývoj vyvoláva celý rad otázok o odbornej kvalifikovanosti prebujneného a finančne mimoriadne
nákladného byrokratického aparátu Európskej komisie. Dokázal včas zastaviť hrozbu finančných bankrotov v
spomínaných členských štátoch Európskej únie? Ak nedokázal, nie je načase zvážiť jeho kontraproduktívne
financovanie? Nebolo by azda vhodnejšie začať so štrukturálnymi reformami práve na úrovni aparátu Európskej
komisie tak, aby sa mohla vylúčiť hrozba domino efektu v eurozóne?
Ukážkou nového prístupu môže poslúžiť napríklad novo sformované európske lobistické združenie Finance Watch. Ide
o nátlakovú skupinu orientovanú na finančný sektor s cieľom vytvoriť protiváhu lobovaniu bánk. Medzi jej
zakladateľov patrí Európska konfederácia odborov, Európska federácia investorov a celý rad mimovládnych
organizácií, o. i. dobročinná skupina Oxfam či spotrebiteľské združenie BEUC, celkovo približne tri desiatky subjektov.
Globálna ekonomika môže na budúci rok spomaliť tempo rastu a je dokonca možné, že spadne do novej recesie. Ďalšie
problémy predpovedá Európe šéf čínskeho suverénneho fondu China Investment Corporation (CIC) Lou Ťi-wej, ktorá
bude zrejme aj najviac zasiahnutá. Fond CIC má k dispozícii asi 300 miliárd dolárov a vláda jeho prostredníctvom
investuje v zahraničí. Rok 2011 je hodnotený relatívne optimisticky, je ale možné, že v roku 2012 dôjde k výraznému
poklesu hospodárskeho rastu a možno aj k recesii. Vidia riziko predovšetkým v tom, že najväčšie svetové ekonomiky
by mohli v štvrtom štvrťroku zmeniť doterajšiu rastovú politiku. Tým by podľa neho znížili tempo hospodárskeho rastu.
Ďalšie riziko spočíva v narušení plynulosti dodávok ropy na svetový trh v dôsledku nepokojov v arabských krajinách.
Hospodárska situácia v Spojených štátoch sa podľa šéfa CIC príliš nezmení, oveľa horšie na tom bude Európa. Tá
podľa neho doplatí hlavne na slabý domáci dopyt. Fond chce ale napriek neveľmi dobrým vyhliadkam pre Európu ďalej
v niektorých európskych krajinách investovať. Čína už napríklad nakúpila dlhopisy niektorých krajín na okraji
eurozóny, ktoré majú problémy s vysokým zadlžením.
Vnútorný trh v Európe sa nezotavuje príliš rýchlo a je pravdepodobné, že európsku ekonomiku ťahá zahraničný dopyt.
To ale neznamená, že nechcú v Európe investovať. V Európe hľadajú komplexnejšie investičné príležitosti.
Atraktívnejšie možnosti ako v iných krajinách podľa neho v Európe ponúkajú niektoré investície s účasťou štátu.
Napríklad u zákaziek na výstavu infraštruktúry je model PPP (partnerstvá verejných a súkromných subjektov) v Európe
oveľa lepší ako v Spojených štátoch. Očakávajú, že mladé trhové ekonomiky zvýšia úrokové sadzby a povolia rast
kurzov svojich mien. Tým zároveň spomalia svoj hospodársky rast. Čína založila fond CIC v roku 2007 a poverila ho,
aby vhodne investoval časť devízových rezerv. Tie pred pár dňami prekročili tri bilióny dolárov a sú najvyššie na svete.
Peking chce zabezpečiť, aby Čína mala rezervy uložené v investíciách s vyšším výnosom. Globálne investície sa Číne v
roku 2009 zhodnotili zhruba o 12 percent. O rok skôr z nich mala, naopak, asi dvojpercentnú stratu.
Zatiaľ čo eurozóna nevie, či chce zachraňovať ďalšiu zo svojich PIGS (Portugalsko, Írsko, Grécko, Španielsko – štáty s
vysokým dlhom, ohrozené bankrotom), na opačnej strane sveta sa iná skupina, BRICS, dohadovala, či chcú ďalej
zachraňovať globálnu ekonomiku v jej súčasnej podobe. Pod skratkou BRICS sa skrýva päť krajín: Brazília, Rusko,
India, Čína a Juhoafrická republika, teda rýchlo rastúce ekonomiky. Žije v nich vyše 40 percent svetovej populácie,
zodpovedajú za 18 percent obchodu, asi 45 percent súčasného globálneho hospodárskeho rastu. A sú medzi nimi dvaja z
piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.
O ich hospodárskej a politickej váhe nemožno pochybovať. Koniec koncov, potvrdením ich vstupu do veľmocenskej
prvej ligy bolo, keď sa zásadné diskusie o celosvetovom vývoji presunuli z pôdy G8 do skupiny G20, ktorej sú členmi.
Summit BRICS v čínskom Sanja mal dva hlavné body: posilnenie hlasu rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík v globálnych
finančných otázkach a budúcnosť dolára ako svetovej meny.
146
Požiadavka na demokratizáciu medzinárodných finančných inštitúcií nie je nijako nová. Ak sa však ťažisko svetovej
ekonomiky nachádzalo v okolí severného Atlantiku, volania boli zbytočné. Spojené štáty a bohaté európske štáty si
udržiavali dominantné postavenie v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) aj vo Svetovej banke. Finančná a
hospodárska kríza však zrýchlila presuny hospodárskej moci.
Krajiny BRICS sa zameriavajú na MMF. Súvisí to s druhým problémom – postavením amerického dolára ako globálnej
meny. V posledných rokoch sa jeho pozícia čiastočne oslabila nástupom eura, stále však Spojeným štátom uľahčovala
financovanie obrovského deficitu. No kríza v USA a eurozóne posilňuje hlasy žiadajúce alternatívu, naozaj globálnu
menu, ktorú by vydávala medzinárodná inštitúcia. Na summite v Sanja sa preto často skloňovala umelá "mena" SDR,
vytvorená Medzinárodným menovým fondom pre zúčtovanie transakcií medzi vládami.
Čo sa týka Európskej únie, tá si často "demokratizáciu globálnej ekonomiky" predstavuje ako posilnenie svojho
postavenia oproti USA, nie priznanie vyšších práv iným štátom. Ak by sa tieto zmeny presadili, zobudili by sme sa do
výrazne iného sveta. Dominancia v medzinárodných finančných inštitúciách a úloha dolára ako svetovej meny sú
jedným z pilierov vplyvu USA v globálnej ekonomike. Iste, je ilúziou predpokladať, že sa Washington vzdá tohto
postavenia dobrovoľne. Kríza však zatriasla základmi dominancie Západu. Rovnako je iluzórne čakať, že nové
hospodárske mocnosti budú ochotné sa podieľať na ekonomickej obnove, ktorá by znamenala návrat k starému
poriadku.
SKUPINA G20 NAŠLA RECEPT NA CHORÉ EKONOMIKY
Ministri financií skupiny ekonomicky významných krajín G20 sa predbežne dohodli na pravidlách merania
ekonomickej nerovnováhy a majú aj náčrt rámca na ovplyvňovanie kapitálových tokov. Podľa zdroja z G20, bude G20
vyhodnocovať tri hlavné indikátory, ktoré majú pomôcť rozpoznať neudržateľnú obchodnú a finančnú nerovnováhu.
Skupina sa zatiaľ nedohodla na tom, či v tejto fáze poukáže na konkrétne krajiny, pri ktorých teraz vidia problémy.
Ministri sa prepracujú k tomu, aby konkrétne krajiny vymenovali. Tieto krajiny potom budú podliehať ďalšiemu kolu
analýz, ktoré sa zameria na podhodnotenie mien a hromadenie nadmerných rezerv. Indikátory, ktoré sú predmetom
dohody, sú totožné s tými, ktoré boli vo februári dohodnuté v Paríži. Zahŕňajú teda verejný dlh, fiškálny deficit,
súkromné úspory a pôžičky a tiež obchodnú bilanciu a ďalšie zložky platobnej bilancie danej krajiny. G20 sa dohodla
na štyroch metódach ich merania, aby s ich pomocou mohla určiť, či je potrebná ešte hlbšia analýza. Ministri musia
načrtnutý plán ešte dopracovať. Zámerom je ale nastaviť pravidlá tak, aby bolo možné identifikovať tie krajiny, ktorých
politika môže byť pre globálnu ekonomiku potenciálne nebezpečná. Zmyslom je nájsť taký mechanizmus, ktorý bude
schopný zistenú nerovnováhu riešiť, a zmierniť tak výkyvy cyklu, ktorým ekonomika pravidelne prechádza.
LITERATÚRA
[1]
http://nazory.pravda.sk
[2]
http://finweb.hnonline.sk
[3]
http://spravy.pravda.sk
ADRESA:
Dr.h.c. doc. JUDr. Alena Pauličková, PhD.
147
148
PODNIKOVÉ VZDĚLÁVÁNÍ A JEHO VÝZNAM PRO PODNIK
Ivana Pituchová
Třinec – Lyžbice, Česká republika
Abstrakt: Článek se zabývá definováním pojmu podnikové vzdělávání a vymezením konceptu celoživotního
vzdělávání. V článku jsou nastíněny cíle a výhody, jenž podnikové vzdělávání přináší podnikům.
Klíčová slova: Podnikové vzdělávání, formální vzdělávání, neformální vzdělávání, informální vzdělávání,
celoživotní vzdělávání, výhody podnikového vzdělávání.
ÚVOD
„Vědomosti je nutné neustále doplňovat, zkvalitňovat, podceňovat a zvyšovat, nebo se vytratí.“ Peter F. Drucker
V současné moderní společnosti se neustále klade větší důraz na prohlubování a rozšiřování znalostí a dovedností
zaměstnanců. Důvod je jednoduchý. Podniky chtějí uspět na trhu, být konkurenceschopné, být inovativní, zabezpečit
svým zákazníkům kvalitní služby a výrobky. To docílí zejména pomocí svých zaměstnanců. J. Koubek se ve své knize
Řízení lidských zdrojů (2003) zmiňuje, že člověk si po celou dobu své ekonomické aktivity již nevystačí s tím, co se
naučil během přípravy na povolání. Podniky si to samozřejmě uvědomují, a z tohoto důvodu v procesu vzdělávání
sehrávají důležitou roli. Svým zaměstnancům proto organizují vzdělávací aktivity, pomocí kterých získávají
flexibilnější zaměstnance.
Z. Palán (2002) také uvádí důvody, proč je podnikové vzdělávání důležité, jedná se především o stále se zvyšujících
nárocích na jejich kvalifikaci, participovanou a neustálé zvyšování míry nasazení. V současnosti se vyžaduje
samostatnost, vysoká míra tvořivosti, iniciativy a odpovědnosti. Lze tedy říci, že rutinní výkon je již nedostačující.
Podnik pečuje o své zaměstnance, vzdělává je. Zaměstnanci dle Z. Palána (2002) mají možnost seberealizace, což
v konečném důsledku vede k aktivnímu spolupodílení se na cílech podniku, stávají se výkonnějšími, schopnějšími
přijímat nové úkoly, jsou způsobilí inovovat, podílet se na tvořivosti podniku.
1 PODSTATA PODNIKOVÉHO VZDĚLÁVÁNÍ
Pro potřeby této kapitoly budu používat následující pojmy:
U pojmu znalosti je zapotřebí rozlišovat explicitní a implicitní znalosti. Explicitními znalostmi je vše, co se dá nějak
sepsat, natočit, „zakonzervovat“ apod. Předmětem vzdělávání jsou především explicitní znalosti. Naopak implicitní
znalosti jsou spíše sdílenými a mají částečně i emocionální povahu. 1
Pod pojmem schopnosti rozumíme to, co člověk ví, a co umí (můžeme mluvit o znalostech a dovednostech). Se
schopnostmi člověka lze pracovat, rozvíjet je pomocí vhodných vzdělávacích programů. Schopnosti však samy o sobě
nestačí, ještě je důležité, aby je lidé používali ve prospěch firmy, ke kýženým činům. 2
Dovednosti lze chápat jako způsobilost lidí, jejich osobnostní dispozice, která jim umožňuje provádět určité ustálené
činnosti optimálním (efektivním) způsobem. Vzdělávání je proces cílevědomého a systematického zprostředkování,
osvojování a upevňování schopností, znalostí, dovedností. Nahrazuje, doplňuje, rozšiřuje, inovuje, mění a jinak
obohacuje počáteční vzdělání dospělých osob, které záměrně a intencionálně rozvíjejí své znalosti a dovednosti
potřebné pro plnohodnotnou práci a plnění životních a společenských rolí. 3
Podnikové vzdělávání je vzdělávací proces organizovaný podnikem. Zahrnuje jak vzdělávání v podniku, tak i
vzdělávání mimo podnik či vzdělávání na pracovišti. Jedná se o systematický proces změny pracovního chování, úrovně
znalostí a dovedností včetně motivace zaměstnanců organizace. Cílem podnikového vzdělávání není jen předávání
poznatků, ale i vytváření podmínek pro seberealizaci jako nejúčinnějšího motivačního nástroje.4 Podnikové vzdělávání
je hlavním nástrojem rozvoje zaměstnanců ve smyslu zdokonalování, rozšiřování, prohlubování anebo změny struktury
a obsahu jejich profesní způsobilosti a tím vlastně také příspěvkem k vyšší výkonnosti pracovníků i firmy jako celku. 5
HRONÍK, F. Rozvoj a vzdělávání pracovníků. 1 vyd. Praha: Grada Publishing a.s., 2007, s. 37. ISBN 978-80-1457-8.
PLAMÍNEK, J. Vedení lidí, týmů a firem. 3. vyd. Praha: Grada Publishing, 2008, s. 60. ISBN 978-80-247-2448-5.
PALÁN, Z. Lidské zdroje – Výkladový slovník. 1. vyd. Praha: Akademie věd České republiky, 2002, s. 237. ISBN 80-200-0950-7.
4
PALÁN, Z. Lidské zdroje – Výkladový slovník. 1. vyd. Praha: Akademie věd České republiky, 2002, s. 157. ISBN 80-200-0950-7.
5
TURECKIOVÁ, M. Řízení a rozvoj lidí ve firmách. 1. Vyd. Praha: Grada Publishing a.s., 2004. s. 89. ISBN 80-247-0405-6.
1
2
3
149
Vzdělávání realizované podniky tvoří významnou součást celoživotního vzdělávání, přičemž za celoživotní vzdělávání
pokládáme spojení vzdělávání formálního (realizovaného v rámci školské soustavy), neformálního (realizovaného
v průběhu zaměstnání) a informálního (res. neinstitucionálního), které tvoří přirozenou součást každodenního života a
vůbec nemusí být vnímáno jako vzdělávání. 6 Hnací silou budování celoživotního vzdělávání především v krajinách
Evropské unie je poznatek, že růst národního blahobytu a konkurenční schopnosti jednotlivých krajin jsou závislé od
lidské pracovní síly, od vzdělání člověka a jeho schopnosti přijímat a dále rozvíjet nové vědomosti a novou techniku.
Vůle lidí vědomostně růst, neustále se učit, je jedním z nejdůležitějších výrobních faktorů. Vzdělávací systém se proto
formuje tak, aby vzdělávání mohlo být celoživotní a směřovalo především k přípravě na práci, pro zaměstnání. 7
Celoživotní vzdělávání lze z tohoto kontextu chápat jako nepřetržitý proces, který předpokládá prolínání všech tří typů
vzdělávání v průběhu celého života.
Formální vzdělávání tvoří základnu celoživotního vzdělávání. J. Veteška a M. Tureckiová ve své knize Kompetence
ve vzdělávání (2008) uvádí, že formální vzdělávání je realizováno na školách, vzdělávacích institucích apod. Dle
legislativy České republiky se člení na 3 stupně, a to základní, střední a vysokoškolské. Toto vzdělávání je ukončeno
vysvědčením, diplomem, výučním listem, certifikátem apod. Lze říci, že formální vzdělávání je také zaměřeno na
sociální rozvoj jedince, na utváření jeho osobnosti.
Na získání dovedností, zkušeností, kompetencí a dovedností je zaměřeno neformální vzdělávání. Toto vzdělávání
umožní jedinci zlepšit společenské, ale také pracovní uplatnění. Neformální vzdělávání je realizováno soukromými
vzdělávacími institucemi, nadacemi, kluby, kulturními institucemi, neziskovými organizacemi apod. Vzdělávání je
zaměřené pouze na určité jedince a zařadíme zde především rekvalifikační, řidičské či počítačové kurzy. Příkladem
neformálním vzděláváním je výuka cizích jazyků poskytována odborným lektorem či učitelem.
Informální vzdělávání vysvětluje Z. Palán ve své knize Výkladový slovník Lidské zdroje (2002) jako proces získávání
vědomostí a znalostí, osvojování dovedností a postojů z každodenních zkušeností, z prostředí, kontaktů. Toto
vzdělávání probíhá v práci, ve volném čase, v rodině, mezi vrstevníky, při sledování TV apod. Na základě této
skutečnosti je patrné, že tento vzdělávací systém není koordinovaný, systematický a institucionální.
2 POJETÍ CELOŽIVOTNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ
Současný koncept celoživotního vzdělávání má své základy v 90. letech minulého století. Koncept preferuje
realističtější cíle spojené s programy celoživotního učení zaměřenými na rozvoj lidských zdrojů, zejména ve vztahu k
potřebám efektivního fungování ekonomiky. Těžiště tohoto konceptu se přesouvá k problematice odborného vzdělávání
a přípravy k uplatnění v pracovním životě. Zásadní myšlenkou se stává společenská funkce celoživotního vzdělávání.
Jedná se především o důležitý nástroj k zajištění existence každého jedince, závislé nejen na předpokladech pro
uplatnění na trhu práce, ale i na možnosti nalézt vlastní identitu a své místo v nepřehledných společenských vztazích. 8
Ve strategických dokumentech Evropské Unie (EU) je na celoživotní učení nahlíženo jak z hlediska zaměstnanosti a
rozvoje lidských zdrojů, tak z hlediska vzdělávání. Současné evropské dokumenty ovšem již uplatňují pojetí komplexní,
které zdůrazňuje jak ekonomický, tak sociální rozměr celoživotního učení. Z tohoto komplexního pojetí vychází i
strategie celoživotního učení České republiky. Budoucí směr politiky a činnosti v EU pro 21. století určilo zasedání
Evropské rady v Lisabonu v březnu 2000, které schválilo tzv. Lisabonskou strategii transformace Evropy na
nejdynamičtější a nejvíce konkurenceschopnou ekonomiku světa založenou na znalostech, poskytující trvalý růst,
vytvářející více a lepších pracovních míst a umožňující sociální soudržnost. Celoživotní učení má v této strategii
klíčovou roli. Lisabonský proces byl dále v oblasti vzdělávání propracován v r. 2001 ve Stockholmu. Tak vznikl první
oficiální dokument nastiňující komplexní a ucelený evropský přístup k národním politikám v oblasti vzdělávání a
odborné přípravy. V návaznosti na tento dokument byl zpracován podrobný pracovní program pro dosažení cílů, který
byl schválen v r. 2002 Evropskou radou v Barceloně. Tento pracovní program Vzdělávání a odborná příprava v Evropě
(Vzdělávání 2010) představuje strategický referenční rámec pro tvorbu politik v oblasti vzdělávání a odborné přípravy na
úrovni EU. Zabývá se jednotlivými stupni a druhy vzdělávání a odborné přípravy od základních dovedností až po odborné a
vysokoškolské vzdělávání se zvláštním zřetelem na princip celoživotního učení.9
Lisabonská strategie tedy vytyčila do roku 2010 velmi náročné cíle – učinit EU atraktivním místem pro investice i práci,
vytvořit jak více pracovních příležitostí, tak i lepších pracovních příležitostí a jako klíčový faktor růstu podporovat
rozvoj znalostí. To znamená podporovat výzkum a vývoj, inovace a vzdělávání. Základní nezbytností je realizace
celoživotního učení.10 Lisabonská strategie přinesla řadu pozitivních efektů, avšak nepodařilo se splnit její hlavní cíle.
VODÁK, J., KUCHARČÍKOVÁ, A. Efektivní vzdělávání zaměstnanců. 2. vyd. Praha: Grada Publishing a.s., 2011, s. 80. ISBN 978-80-247-3651-8.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Koncepcia celoživotního vzdelávania v Slovenskej republike. Materiál
dostupný z: http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=525.
8
SOMR, Z. Strategie celoživotního učení ČR, Praha: Národní ústav odborného vzdělávání, 2006. s. 9. Materiál dostupný z :
www.nuov.cz/uploads/Publikace/Strategie_celozivotniho_uceni_CR201206.doc.
9
SOMR, Z. Strategie celoživotního učení ČR, Praha: Národní ústav odborného vzdělávání, 2006. Materiál dostupný z:
www.nuov.cz/uploads/Publikace/Strategie_celozivotniho_uceni_CR201206.doc.
10
VETEŠKA, J., TURECKIOVÁ, M. Kompetence ve vzdělávání. 1. vyd. Praha: Grada Publishing a.s., 2008, s. 58. ISBN 978-80-247-1770-8.
6
7
150
Nastolila agendu v oblastech podpory výzkumu, vývoje a inovací, investic do lidského kapitálu, modernizace trhu práce
a zlepšení podnikatelského prostředí, to však mnohdy nestačilo k dosažení reálného pokroku. EU v roce 2010 nebyla
nejkonkurenceschopnější, ani nejdynamičtější ekonomikou světa, nepodařilo se tedy splnit jeden z hlavních cílů
Lisabonské strategie. Hodnocení úspěchů a neúspěchů, týkající se také finančních trhů, eurozóny, vliv globalizace apod.
bylo využito při formulaci strategie Evropa 2020. Strategie Evropa 2020 je doplněna o nové oblasti, kterým se
Lisabonská strategie nevěnovala nebo se jich dotýkala jen okrajově. Základním cílem je stanovení vize evropského
sociálně tržního hospodářství pro 21. století. Jednou z priorit se stává inteligentní růst, tj. rozvoj ekonomiky založené na
znalostech a inovacích. Zde byl kvantifikován cíl, zvýšit investice do výzkumu a vývoje v EU na 3% HDP. Bude
strategie Evropa 2020 úspěšnější než Lisabonská strategie? Na tuto otázku odpoví až budoucnost. 11
3 CÍL A VÝHODY PODNIKOVÉHO VZDĚLÁVÁNÍ
Základním cílem naplňování systému podnikového vzdělávání ovšem není, nebo by neměl být, pouhý rozvoj či změna
způsobilostí ve smyslu osvojování si nových znalostí a dovedností (odborná způsobilost, kvalifikace), ale především
dosažení změn v myšlení/cítění a chování pracovníků, které jsou rozhodující pro další rozvoj firmy a pro dosažení a
udržení její konkurenceschopnosti. Nové znalosti, dovednosti a ovšem také pracovní návyky a postoje jsou prostředkem
a zároveň podmínkou úspěchu zavádění organizační změny, ať už má podobu změny postupné (inkrementální), či
transformační. Jde tedy opět o vzájemné propojení: 12
1) ochoty k vynaložení určitého úsilí, nutného k tomu, aby pracovník získal nové znalosti, osvojil si a případně
rozvinul dovednosti, které se projevují následně v jeho pracovním chování („chtít se učit“);
2) schopností k osvojování si nových pracovních postupů (prostřednictvím nových znalostí a dovedností), které
jsou rozhodující pro úspěšnou implementaci změny, ať už se týká organizačního uspořádání, nových produktů,
nových způsobů práce s lidmi, využívání nových technologií atd. („umět se učit“);
3) možnosti zúčastnit se podnikového vzdělávání a uplatnit nové formy chování v pracovních činnostech („moci se
učit“ a naučené používat).
Změny ve struktuře znalostí a dovedností vedou za výše uvedených předpokladů ke změnám v pracovních návycích, ve
způsobech, jak práci děláme a jak o ní přemýšlíme.
M. Armstrong se ve svém 10. vydání knihy Řízení lidských zdrojů (2007) zmiňuje o potencionálních výhodách, které
hovoří ve prospěch investic do vzdělávání a rozvoje. Jedná se především o zlepšování týmového, individuálního a
podnikového výkonu a to v podobě kvality, výstupů a celkové produktivity. Pokud se podnik věnuje vzdělávání svých
zaměstnanců, přitahuje tím nové kvalitní pracovníky. Zvyšuje se atraktivita podniku na trhu práce. Pracovníci zejména
oceňují možnost zvýšení úrovně jejich schopností, zlepší se jejich dovednosti a umožní jim to dosáhnout většího
uspokojení z práce, vyšší odměny. Podnikové vzdělávání také nabízí pracovníkům dodatečné nepeněžní odměny jako
příležitost k růstu a kariéře. Dochází také k rozšiřování okruhu dovedností pracovníků, což v důsledku zlepšuje
flexibilitu podniku. Podnikové vzdělávání vybavuje pracovníky znalostmi a dovednostmi, které potřebují, aby se
přizpůsobili novým situacím. Pracovníci se ztotožňují s posláním a cíli podniku. V neposlední řadě se zabezpečuje vyšší
úroveň služeb pro zákazníky.
J. Koubek (2002) také uvádí, že dochází k neustálému zdokonalování vzdělávacích procesů na základě předchozích
zkušeností vzdělávacího cyklu. Podniky tak nabízejí svým zaměstnancům stále propracovanější vzdělávací aktivity.
J. Vodák a A. Kucharčíková (2011) ve své knize Efektivní vzdělávání zaměstnanců uvádí, že pro podnik má investice
do specifického lidského kapitálu smysl pouze v dané konkrétní organizaci. V tomhle kontextu lze s autory souhlasit.
Podnik investováním do svého lidského kapitálu očekává snížení fluktuace pracovníků a růst produktivity lidského
kapitálu v daném podniku.
F. Hroník (2007) se zmiňuje také o dalších výhodách podnikového vzdělávání. Podle něj je neméně důležité
pracovníkům rozšiřovat znalosti a dovednosti, které jsou potřebné k vykonávání jiných pracovních míst. Dochází tak
k rozšiřování pracovních schopností. Díky této skutečnosti poté dochází k usnadnění případné rekvalifikace.
Rekvalifikace je proces, kdy pracovníci jsou přeškolováni na povolání, které organizace potřebuje.
ZÁVĚR
V současnosti si mnoho podniků uvědomuje skutečnost, že je zapotřebí vzdělávat své zaměstnance, rozšiřovat jejich
znalosti a dovednosti. Zaměstnancům je zapotřebí umožnit prostor pro vlastní rozvoj a seberealizaci, poněvadž takový
přístup dle mého hlediska povede nejen k zefektivnění činnosti ale především k pozitivní tvořivosti.
Hlavním cílem podnikového vzdělávání je zejména dosažení konkurenční výhody pro daný podnik. Podnikové
vzdělávání také přispívá ke zvyšování produktivity, spokojenosti pracovníků, zlepšení pracovního života a připravenosti
MALÝ, J. Porovnání Lisabonské strategie a strategie Evropa 2020: budou mít podobný, nebo rozdílný osud? Praha: Evropské fórum podnikání
(www.efp.cz), 2010. Materiál dostupný z: http://www.efp.cz/download/ prispevky/Maly_EFP_2010.pdf.
12
TURECKIOVÁ, M. Řízení a rozvoj lidí ve firmách. 1. Vyd. Praha: Grada Publishing a.s., 2004. s. 92. ISBN 80-247-0405-6.
11
151
na změny. V konečném důsledku lze vyvodit obecný závěr, a to, že nedostatek potřebných znalostí a dovedností může
ovlivňovat produktivitu práce a snížit schopnost podniku obstát v konkurenčním prostředí.
Článek byl napsaný v rámci řešení výzkumného projektu MŠ SR: VEGA 1/0992/11.
LITERATURA A ZDROJE
[1]
ARMSTRONG, M. Řízení lidských zdrojů. Nejnovější trendy a postupy. 10. vydání. Praha : Grada Publishing,
2007, 800 s. ISBN 978-80-247-1407-3.
[2]
HRONÍK, F. Rozvoj a vzdělávání pracovníků. 1 vyd. Praha : Grada Publishing a.s., 2007, 240 s. ISBN 978-801457-8.
[3]
KOUBEK, J. Řízení lidských zdrojů. 3. vyd. Praha : Management Press, 2003, 367 s. ISBN 80-7261-033-3.
[4]
KUCHARČÍKOVÁ, A. Prístupy manažmentu pri zvyšovaní konkurencieschopnosti podnikov. Zborník
z medzinárodnej vedeckej konferencie Marketing a obchod, EDUCA –MaO, KMOSL Zvolen, 14.-16. 11.
2006, s. 120-125, ISBN 80-8093-009-0
[5]
MALÝ, J. Porovnání Lisabonské strategie a strategie Evropa 2020: budou mít podobný, nebo rozdílný osud?
Praha : Evropské fórum podnikání (www.efp.cz), 2010. Materiál dostupný z: http://www.efp.cz/download/
prispevky/Maly_EFP_2010.pdf.
[6]
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Koncepcia celoživotního vzdelávania
v Slovenskej republike. Materiál dostupný z: http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=525.
[7]
PALÁN, Z. Lidské zdroje – Výkladový slovník. 1. vyd. Praha : Akademie věd České republiky, 2002, 280 s.
ISBN 80-200-0950-7.
[8]
PLAMÍNEK, J. Vedení lidí, týmů a firem. 3. vyd. Praha : Grada Publishing, 2008, 208 s. ISBN 978-80-2472448-5.
[9]
SOMR, Z. Strategie celoživotního učení ČR, Praha : Národní ústav odborného vzdělávání, 2006. Materiál
dostupný z : www.nuov.cz/uploads/Publikace/Strategie_celozivotniho_uceni_CR201206.doc.
[10]
TURECKIOVÁ, M. Řízení a rozvoj lidí ve firmách. 1. Vyd. Praha : Grada Publishing a.s., 2004. 168 s. ISBN
80-247-0405-6.
[11]
VETEŠKA, J.; TURECKIOVÁ, M. Kompetence ve vzdělávání. 1. vyd. Praha : Grada Publishing a.s., 2008,
159 s. ISBN 978-80-247-1770-8.
[12]
VODÁK, J.; KUCHARČÍKOVÁ, A. Efektivní vzdělávání zaměstnanců. 2. vyd. Praha : Grada Publishing a.s.,
2011, 240 s. ISBN 978-80-247-3651-8.
[13]
VODÁK, J.; SOVIAR, J. Innovation Needs of Corporation in Žilina self government region (Slovak republic)
and Moravian Silesian reegion (Czech republic), Toyotarity. Quality in the Toyotas management principles,
monography, Samara 2011, print AWR Edtor, Katowice, PLR, ISBN 978-5-98941-149-8.
[14]
VODÁK, J. Vplyv globalizácie na manažment ľudského kapitálu. Scientific papers. Volume IV. No 01-02 (0708) 2008. Katedra manažmentu FCHPT STU v Bratislave, s. 82-88, ISSN 1336-815X.
ADRESA:
Ivana Pituchová
Na Kopci 1287
Třinec – Lyžbice
739 61
Česká republika
732 385 987
[email protected]
152
VÝSKUM – VZDELANIE – INOVÁCIE
Karol Polák
Abstrakt: Článok pojednáva o význame znalostného trojuholníka pre znalostnú ekonomiku. Je tu dôraz na
spoluprácu vysokých škôl na výskume a transferu vedeckých výsledkov do práce, ktorej obraz vytvára trh
práce a kvalita vzdelávania.
Kľúčové slová: Znalostná ekonomika, znalostný trojuholník, systémy vzdelávania a potreby základného,
cez stredné až po vysokoškolské univerzitné (Uni.) a neuniverzitné (NUni.) vzdelávanie
Výskum a vývoj je základom modernej znalostnej ekonomiky. Nositeľom tohto trendu je znalostný trojuholník: veda –
vzdelanie – inovácie. Príklady prevezmeme z fínskej stratégie vzdelávania a spolupráce s vládou a politickými
reprezentáciami pre prínosy do konkurencieschopnosti.
Fínske stratégie vo výskume a vývoji pozostávajú zo spolupráce vysokých škôl s firmami, ktoré vytýčia, čo treba
skúmať. Motorom tejto dvojice je finančný fond medzi firmami a univerzitami. Na pleciach firiem leží asi 20 % účasti
financií na výskum. Pre MSP je to asi 50%. Tento trend drží podmienky aj výskumníkov na vysokej úrovni. Trh poháňa
model: vláda – firmy – vysoké školy. Vysoké školy sú tvorcovia, priemysel je užívateľom a vláda garantuje čas pre
naplnenie vedeckých programov. Teda výskum si kupujú firmy od vysokých škôl pre svoje vlastné záujmy. Aj keď je tu
spor univerzít o robenie tzv. čistej vedy je cesta aplikácií a inovácii pre firmy jedine správna, lebo je spojená s využitím
výstupov s návratom financií MSP vyrastajú pri veľkých, ktoré im zverujú časť vývojových aktivít, ktoré prežívajú aj
krízové obdobia. Trvalá obnova konkurencieschopnosti sa viaže vždy na vedu a inovácie a vznik MSP najmä
vývojových mikropodnikov tzv. nositeľov pokroku, ktoré bez veľkého servisu a úradníkov sú veľmi racionálne.
Proces od invencie k novej inovácii je zložitý a plný rizík aj neúspechov. Pre komerčné úspechy sa musí vykonať vždy
marketingový prieskum, čo je na trhu žiadané a čo je treba preto vykonať. Základný výskum spravidla pre jeho časovú
náročnosť financuje štát, aplikovaný šitý na mieru spolufinancujú firmy. Prepojiť tieto dva zdroje financovania je
možné iba víziami úspechov v podnikaní veľkých, malých a stredných podnikov, ale treba si uvedomiť, že revolučné
inovácie sú vždy vecou rozumu a nie len financií. Teda investujme do nových invencií, ale aj do inovačných
mikropodnikov (start – upo), ktoré sú v nadväznosti na základný výskum financovaný prevažne z verejných zdrojov,
štátu a mikropodniky sú financované zo súkromných zdrojov firiem. Podiel firemných investícií do výskumu a vývoja
je vo Fínsku (70 %), v Nemecku (66 %) a Belgicku (60 %)
Pre rozvoj znalostnej ekonomiky sú rozhodujúce tri veci: výskum – vzdelávanie –inovácie. Nato treba financie a ľudské
zdroje. Uvedomiť si treba, že je tu nová epocha, aj keď len začínajúca, ale je tu znalostná ekonomika, ktorej základom
sú nehnuteľné „suroviny“ a to vedomosti z čítania, poznatky zo skúmania a znalosti z možného inovačného využitia.
Tento reťazec potrebuje vychovať science workers, project workers a services workers. Aká veľká bude vrstva duševne
pracujúcich to ešte len tušíme - asi 10 %.
Títo aktuálni pracovníci potrebujú akadémiu, univerzity, vedecké, technologické, inovačné, inkubátorové a iné
pracoviská t.j. prostredie pre nositeľov znalostnej ekonomiky. Zatiaľ viac cúvame a tlačíme na ľudí, ktorí na tento vývoj
nemajú. Je dobré, že vieme, čo treba, ale aj to, že sa môžeme oprieť o štáty EÚ, USA, Japonska, Indie a Číny, čo už
predsa len veľa dokázali.
No kvalitné vzdelávacie inštitúcie musíme budovať ihneď formou reforiem a pozitívnych vzorov úspešných štátov napr.
Fínska. Sú to ťažké úlohy pre vypracovanie stratégií stredoeurópskych krajín, kde patrí aj naše Slovensko.
Fínsky model vzdelávania a výchovy je založený na ohľaduplnej výchove všetkých narodených ale s dvomi dôrazmi
a to vychovať dobrú masovú strednú vrstvu (ZŠ, SŠ a OVŠ) a elitnú výberovú excelentnú vrstvu (ŠVŠ, Uni, PhD.) so
zapojením do vedy, výskumu a inovácií (pozri obr. 1).
Na materských školách prebieha výchova hrami pre motiváciu mladých inteligentov, ktorí sa vedia správať a všímať si
svet krásna, rovnováhy a stability.
Pre základné školy (ZŠ) je krédom všestranná – heterogénna výchova poctivých občanov, ktorí sa kurzovým
153
preškoľovaním stávajú aktívnymi zamestnancami a drobnými podnikateľmi (individuálne podnikanie alebo
zamestnanie). Stredné školy (SŠ a učňovky) sa musia odidelogizovať a dostať sa do pragmaticko-utilitárnej polohy v
smere technologickom, humanitnom, umeleckom a športovom, ktorí sa nadstavbovo stávajú malými podnikateľmi, ale
aj strednou inteligenciou so sofistikovaným využitím jazykovej a počítačovej kultúry. Absolventi stredných škôl
a učňoviek sú potenciálnymi zdrojmi pre masové odborné vysoké školy (výučný list a maturitné vysvedčenie) a pre
výberové univerzitné vysoké školy (maturitné vysvedčenie a eventuálne prax v odbore).
Odborné vysoké školy (OVŠ) sú základom masovej výchovy vysokoškolských inovátorov a sofistikovane vyzbrojených
výkonových odborníkov vyučených na 1/3 prevádzkovo a 2/3 inovačne. Tieto školy sú 4 ročné (3+1) bez bakalariátu
s celoživotným formovaním a zmenou certifikovaných kvalifikácií so zápisom do kvalifikačnej knižky. Človek za jeden
priemerný ľudský život mení pre trh práve kvalifikáciu každé 2 až 5 rokov (certifikovane).
Špecializované vysoké školy (S-VŠ) sú základom štúdia objektov v súlade s víziou štátu (technika, technológia,
ekonomika, pôdohospodárstvo) s tzv. objektovou výchovou v laboratórnych podmienkach S-VS, priemyslu, alebo
štátnych výskumných ústavov vyváženým pomerom teórie a praxe (1:1). Sú to prevažne Bc., 2 Mgr., eventuálne 3 PhD.
Užšie odborné zamerania sú kontrolované systémom atestácií (napr. Ing. atest.) – (atestačne) univerzity (excelentné,
výskumné, vývojové) sú základom kauzálnej prevažne teoretickej výchovy so 6 ročným cyklom 3+3+3 (Bc., Mgr.,
PhD. eventuálne DrSc.) za celoživotné snaženie, pre povznesenie učenia a učených spoločností zložených prevažne
s emeritných učiteľov všetkých typov vysokých škôl. Učenie vedou a kauzálnou teóriou je významné pre základný
výskum a znalostnú spoločnosť.
Poďme do konštruktívnej polemiky
ostatné VŠ heterogénne učenie zo života (dobré)
Takto sa rodíme
všeobecné učenie z vedy pre prežite ľudstva
géniovia objavov
géniovia aplikácie
špecialisti, výskumníci a vedci pre štátne záujmy
k čomu a ako sa školíme?
MŠ
materské školy
Stredná vrstva pre inovácie výkonu povolania
Regionálne VŠ
s SŠ
regionálne
VZŠ
učňovky
V ŠVŠ
SOVŠ
gymnázium
ŠVŠ atest.
OVŠ cert.
základné školy
stredné školy
odborná VŠ Špec. VŠ
vysvedčenia, kurzy
diplom
výučný list, maturita,
nadstavba
Ing., Mgr.,
cert.
masové vzdelávania "Non. Uni"
kurzy
schopnosti
Celoštátne VŠ
V - Univerzity
Uni.
Uni. atest.
Uni. pgš.
Univerzitné VŠ
Dipl., Ing., PhD., Mgr. aj Uni. Bc., Uni. Mgr. (Ing.),
PhD. atest.
PhD., Pgš
výberové vzdelávanie "Uni"
remeslá
inovácie
REGIÓNY INOV. CENTRÁ SVŠ
Výskum veda emeritná uč. Spoločnosť
ŠTÁTY EXC. CENTRÁ VVŠ
ADRESA:
Prof. Ing. Karol Polák, DrSc. et Dr. h. c.
Fučíkova 269
925 21 Sládkovičovo
tel.: 031/788 17 14
fax: 031/788 17 10
154
MISSION, OBJECTIVES AND STRATEGIES OF LOGISTICS BUSINESS FOR 21 CENTURY
Jan Prachař
Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, Česká republika
Abstrakt: In my article I deal with optimizing and managing inventory. I describe how to inventory
management, for effective and transparent storage and easier handling.
Key Words: Optimization, stocks, inventory management, inventory, analysis, strategy, goods, products,
company, subscriber, supplier, store.
Recently, the management companies are increasingly focusing on logistics processes, such as, for example, focus on
quality, access just-in-time, reengineering, supply chain management.
FOCUS ON QUALITY
One of the control strategy known as Total Quality Management (TQM) should be at the forefront of decision making,
assist in creating a strategic planning process and be included in the actual implementation of the strategy. Quality is the
main aspect of customer service, any reduction in quality can lead to increased customer dissatisfaction and often also
to reduced turnover. The task of TQM is to focus on maintaining and improving the quality of the customer's
perspective.
JUST-IN-TIME
Method in time (JIT) is a philosophy that has a major impact on logistics operations. Its mission is to reduce losses and
inefficiencies throughout the production system. In practice, the method provides JIT delivery of materials just when
they are needed for production. So the company does not keep inventory in stock to cover the production of weekly and
longer, but you can arrange delivery on a daily basis. Usually such frequent deliveries have taken place between
businesses which are situated close together, and transport takes no more than 2-3 hours. Often it is also collecting
supplies when a larger car ordered several nearby suppliers at once. This eliminates the number of trips needed and
reduces transportation costs. Most companies that uses this method retains its stock-day supply in case of security
problem. When the supplier is close, chances are that it can in 24 hours to produce and deliver the necessary material to
endanger the production of your customer.
REENGINEERING
Reengineering is a method of removing the old methods and processes and introducing new ones. This method gives
space to major changes, regardless of how the firm had previously worked. There's room for improvement of the old
processes, and slow improvement. Creating a strategic planning process is an ideal opportunity to evaluate the current
process in the enterprise. Reengineering is applied mainly in the processes of labor-intensive, and the volume of
transactions. It is mainly invoicing, income and creating orders.
Thomas A. Stewart used in the definition of reengineering the following example:
 He is an optimist who says that the cup is half empty.
 Anyone who is a pessimist says the cup is half empty.
 The person performing reengineering says that the cup is twice as large as is necessary [1].
SUPPLY CHAIN MANAGEMENT
The main tasks of supply chain management is better information sharing and effective deployment of inventory in the
channel. This management channel easily reaches the efficiency and effectiveness of its management. It is also
necessary to analyze which part is able to channel most effective to focus on the task and perform it. Control of the
supply channel should definitely incorporate into the strategic planning process, where management should decide
which tasks to perform one.
155
Trends in logistics
At present the total cost of logistics in the U.S. where the industry is more developed than in the EU, about ten percent
of GDP, roughly U.S. $ 920 billion. This external outsourced logistics is something around sixty billion with the
assumption about devatenáctiprocentního annual increase. In the European Union, the volume outsourced logistics
about forty billion euros. In internal logistics are reaching the largest share of consumer goods manufacturers, second
place is the primary producers, the third manufacturer of investment and production resources. Fourth place falls in the
sale of industrial goods, in fifth place are the crafts and services and only sixth in retail. Overall, the more developed
countries in terms of GDP generated, it is also a greater range of logistics performance and logistics costs. In terms of
costs are on average level, for example Germany, Austria, Belgium, the Netherlands, Finland, Italy and France - a
country with which we have the largest trading relationship. Above-average cost of logistics on the contrary observed in
Sweden and Norway, partly also in Denmark and Finland. In contrast, lower than average logistics costs are in the UK
and in Portugal. The size of the EU market in the provision of logistics services is about forty billion and a half share in
the company they have to come from Great Britain. A major theme today is the outsourcing of logistics services. We
must distinguish two concepts: outsourcing in logistics and logistics outsourcing. Outsourcing of logistics outsourcing
is partial section of the logistics chain, the phase or article - to be the logistics center and a range of activities. In
contrast, outsourcing of logistics outsourcing is a complete supply chain or logistics of entire file systems. Analyses
from Germany show that, at present, although about a quarter of the range of logistics activities outsourced, but of
which forty percent of companies have outsourced these activities are only about twenty percent, 54 percent of
companies have outsourced range from 20 to 50 percent and only five percent have more than half. Outsourcing
logistics is a booming trend, outsourcing of logistics as a whole still remains a matter of maybe close, but still the
future. Also interesting are the reasons leading clients in logistics outsourcing. First and foremost is cost reduction, the
second is variabilizace fixed costs. [2]
These data should be added that:
 The more developed the economy, the greater range of logistics performance in her place, while increasing the
share of small and express deliveries with handling and greater administrative demands;
 With the development of the economy a relatively growing proportion of logistics costs and the share of
processing costs, this fact already pointed out in the 70th team's University of Gothenburg (Sweden) led by
prof. Lindahl, who had guessed that this is an increase from 30 % to 60 %, taking into account the economic
transition from the level of the European "South" advanced level "North";
 Tendency to a relative increase logistics costs does not necessarily mean an absolute increase in expenditure on
logistics companies, which would grow over retail prices, respectively. despite reducing profits threaten living
standards or the tax system, he can face the increasing efficiency of logistics processes, the reality shows an
example of the U.S. economy, where spending on logistics in 2001 exceeded 17 % of gross domestic product
(GDP), but at present is as already above about 10 % of GDP;
 In the structure of logistics costs of firms in advanced economies are now dominated by transport costs - in the
U.S. accounts for 60 % of total logistics costs, while their share in the last twenty years, doubled in the second
place, the operational costs of maintaining inventory - in the U.S. represent 36 % , which has long been almost
constant proportion, the rest are administrative costs, along with packaging costs - in the U.S. are 4 % of
logistics costs;
 "Dearest" Logistics in Europe are the Scandinavian countries and Spain and the influence of large distances
and low population density, on the contrary "cheapest" Logistics is the UK's average logistics costs are
Germany, Austria, Belgium and the Netherlands;
 Logistics market prices fall, their decline and increasing the efficiency of logistics processes have so far been
able to compensate for the effects of the growth of Europeanization and globalization;
 The largest share of logistics costs in the advanced economies, producers of consumer goods.
THE CURRENT SITUATION IN ENTERPRISES
According to a study BVL should be in full 99 % of German companies in 2010 to set up separate departments of
logistics and 70 % of these departments should be entrusted with solving problems in the spirit of integrated logistics.
What was the real situation? As for Germany, we can rely on the survey conducted in 2010 at the Department of
Logistics Philpps - Universität Marburg. [3]
This study answers the question to what extent the increasing importance of logistics realistically reflected in the
activities of corporate managements, especially at the strategic level of management if they were actually always
relevant objectives and determined whether there was consistency between building systems, logistics and strategic
management practices. The survey brought these findings:
 At first glance it seems that companies recognize the importance of strategic management of logistic processes:
72 % of businesses surveyed reported that performing or preparing strategic planning.
156




Beneath the surface is hidden a number of shortcomings in communicating strategic objectives in the
relationship between strategic and operational planning. In the foreground stood qualitative objectives such as
improving service delivery levels, closely followed by quantitative targets expressed by number of indicators,
respectively. extent, but social objectives, such as personal development of staff has been attributed, in practice
only moderate importance, however, that the qualifications and training of staff in most enterprises have been
formally identified as important factors for future success.
The specific form of strategic management of logistic processes depends largely on how it is in that enterprise
logistics seen: about 57 % of German respondents said that they understand as a comprehensive logistics
management focused on the smooth flow of goods, nearly 35 % of respondents considered the logistics of
coordinating function focused on flow, whose task is to ensure continuous availability of products through
coordination among all parties involved, only 8 % in logistics real development tool has seen the
transformation process in time and space.
Two thirds of German companies surveyed stated that carries responsibility for creating the vision and for
formulating policy on the logistics department of logistics, it also seems that logistics was commonly used as a
management tool. In reviewing the assignment of responsibility for individual tasks of logistics at the strategic
and operational level, it was found that the practice was different: the commission was dominated by classical
solutions to logistics transportation, handling and storage at the operational level instead of the commission's
strategic tasks, despite the logistics companies have tried to enforce logistics as a strategic management tool.
Strategic logistics planning in 85 % of German firms to carry out special planning department or project team
regularly constituted, 30 % of businesses surveyed also used the services of external consultants. The time
horizon of strategic logistics planning were at 54 % of businesses in the range 1 to 3 years in 32 % of
businesses ranging from 3 to 5 years. The greatest benefit from the strategic planning of businesses have seen
in the horizon of one year, possibly 1 to 3 years of a longer planning horizon, expected very little benefit. It
seems that creating a logistics vision or policies that would meet the longer-term development of business in
the answers of the respondents played no significant role. Yet 95 % of companies allowed for growth planning
activities at the strategic level. Also, about 45 % of enterprises engaged in the systematic monitoring of
competitiveness factors and 44 % of companies take into account the results of external prospective studies,
however, 30 % of the companies admitted that the systematic monitoring of these factors were still only a
wish, which with regard to available resources can not meet (the number of these enterprises, however, rapidly
declined). Among the methods of planning prevalent classical qualitative methods as a method of life cycle of
a product or product portfolio, but also apply more demanding method of estimation of future development
scenarios as a method, various workshops and more. Quantitative methods that seem more appropriate for
short-term planning horizons, found only rarely use.
The above findings show that the discrepancy between theory and practice of logistics and lasted throughout the 90th
the 20th century and continues today. Company managers still failed to take advantage of all opportunities to strengthen
the competitiveness and viability, which offers logistics. There is a preponderance of the commission of logistics
departments in enterprises sub-tasks at the operational level instead of the commission system and strategic tasks. This
means that the average European company is still dealing with problems of internal integration and application of
logistics coordination function in the ongoing processes across business units. But it does mean also that it increases the
difference between average and top companies, whose logistics concepts already are moving to compete with
comprehensive global process chains (supply chains), and which established itself at the level of logistics strategic
management. Chances of long-term survival of the average company so early in the 21st century shrinks, it's not so
much a mistake to corporate logisticians, but rather a lack of foresight and conceptualisation of top managers.
In the traditional concept of a framework of strategic business management cycle filled activities at the beginning of the
analysis area of business where unavoidable elements were customers, competitors, suppliers, partners and external
infrastructure, finance and legislation, labor resources, etc., further analysis of the company itself, which focused on
products and services, cash flow, distribution and sales, production, purchasing and supply, research and development,
respectively. on workers, corporate culture, organization and management, engineering and technology, economy and
ecological context. The results of both analysis were the basis to create a corporate vision, including formulation of the
mission of the company (why the business is here and what he wants, verbally expressed to achieve) and the
fundamental objectives of the company (and qualified for time, for example in the form of sales, production volume,
percent market share, etc. . whose fulfillment is subject to the continued existence of the enterprise). Vision was the
design and rationale of variations and ways conditions for achieving the basic objectives and design a sequence of
solutions to major business development issues. The intermediate link between analysis and vision should be well
conceived prognosis. Forecasting as a method of problem solving associated with the systematic exploration of the
future opens into allegations of objectively possible alternatives and future options. Corporate vision and business area
were then analyzed in terms of strengths and weaknesses. The result served as the basis for the preparation of corporate
strategy. If the company was seen as a system, then the business strategy was a set of alternative decisions for the
operation and conduct of business in the various possible situations, whose purpose was to achieve the desired business
157
goals. It was therefore generated a greater number of strategies, they have undergone an evaluation and was chosen the
best of them. These procedures were developed market economies, greatly refined, is relied on a number of proven
methods and techniques.
The chosen strategy was transferred to the partial implementation of concepts and their related implementation projects,
which identify people and systems, organizational structure and resources to plan, then implement the systematic
balancing of specific goals and means - the chosen strategy was implemented. While the company's vision is formed at
least five or more years ahead, corporate strategy had to be renewed every three to five years of implementation
concepts are then processed for one to two years, performing projects used to be one year.
At the same time must be respected character field in which the firm operates. Remember what I said in the ongoing
paradigm shift in management and new business concepts:
 In the growth area should be such a method of management to actively shaping the future business, which
means accepting innovation.
 In a mature industry must go to ensure flexibility and rapid change. Because in such a field moving from one
way of meeting the needs of another, it is appropriate to conclude an alliance between the companies.
 In the waning field orientation is necessary to reduce costs while simultaneously improving quality and
services, while allowing for the gradual transformation of the nature of products in the "commodity" product.
According to the International Consultants, you can choose between two different approaches to corporate strategy. The
first is based on the strengths of the company, on which construction. Answers the question "What can we do better
than others?" And it looks for the corresponding business area, markets or products. The second approach puts the
strategic goal to the forefront and first asks, "What we want to become, how should our business be like in ten, fifteen
years?". Only then looking for ways and means to achieve this drafted. It identifies the necessary resources, existing
strengths, and those that will be built. It informs about missing sources, and attempts to find them. While the first
approach adapts to target resources, the other leads in the opposite direction: attempting to source the creative process to
adapt to objectives.
The specific function is to provide resource productivity, the key role played by quality management. They are the only
managers - not natural laws or laws of economic and state, who ensure the productivity of resources within the scope of
individual responsibility.
Productivity is the source of all economic value. There are four crucial resources to be consistently, systematically and
conscientiously follow in terms of productivity: capital, the most important physical asset, time and knowledge, each of
these resources must be managed separately and differently. Managers to succeed, it must set itself two goals. The first
is in the next eight to ten years to double the productivity of corporate funds - the productivity of capital, so that the
average annual rate of growth of approximately 7.5 percent. The second goal during the next eight to ten years to
increase production by 50 percent, but without increasing the number of employees, this means that managers must
strive to increase productivity of people at an annual rate 4 to 5 percent.
Firm's survival is probably required a minimum volume growth. Is always necessary in a situation where the market is
growing, or when it changes the structure of the industry. Any growth that within a short time leads to a general
increase in all components of resource productivity of the firm's growing health. In contrast, growth that manifests itself
only in the volume and that during a relatively short period leads to higher overall productivity, means weight gain.
Each volume increase, which leads to higher overall productivity should be sweat. Finally, any increase in volume,
which leads to reduced productivity, with the exception of the shortest possible period commencing new activities
degenerative, cancer does not indicate if you directly. It should be removed by radical surgery - and fast. [3]
CASE STUDY: REEBOK INTERNATIONAL
Reebok is a distributor of footwear and clothing from Asian producers in the U.S. and other parts of the world. The
company based in Massachusetts in the U.S. reached over three years in the early 90 year increase in net sales
worldwide of the original 919 million dollars to 1.8 billion dollars over five years, then the total increase of 2700 %.
U.S. with 1200 million pairs of shoes largest import market, the Asian country's largest exporter, presenting over 50 %
of world footwear exports.
Logistics company problem lies in reconciling production preparation, production itself, transportation and distribution
range in which the extreme fluctuations in demand. Its peak occurs in late summer with the start of the school year.
Production is outsourced to Asian manufacturers in February, takes place in May and transportation of manufactured
goods in June, in June and July peak distribution in the USA. The majority of sport shoes are manufactured in South
Korea, of Taiwan and China. Other manufacturers of footwear and clothing are in Thailand, Indonesia and the
Philippines. In most of these countries, manufacturers must first obtain a license from local authorities for export to the
U.S., which is sending a letter of credit subject to the Reebok for the producer in question.
158
Transportation of goods to the U.S. over the Pacific Ocean is the container shipping vessels. Maritime transport takes 19
days from Korea, including customs clearance and shipment 23 to 25 days from Southeast Asia about 5-7 days longer at
risk for delays, if the consignment is sent over the lack of marina facilities, such as Klong toey in Bangkok, Thailand .
Smaller shipments of shoes and clothing from various Asian countries are first transported to Taiwan, where the naval
ship classify and consolidate into direct shipments to U.S. distribution centers Reebok or its customers, such as Sears
and Foot Locker. This consolidation of shipments carried out cheaper than if they were held up in distribution centers in
the U.S. territory. Shipments should be consolidated with the need to meet the prescribed minimum size of the
consignment appropriate loading capacity of a truck during transport from the ports in the U.S. Panama Canal ceased to
be used under the former political crisis and shipments for the eastern part of the U.S. have moved permanently to the
rail. External partner Reebok odbavujícím its shipment to the continent by Arthur Frits and Co.
Shipments to customers west of the Mississippi are disposed to Reebokova new distribution center in Fontana,
California. The largest number of shipments by rail to points in Stoughton, Massachusetts, where the main distribution
center of the company, which has been in operation since 1987 and its 100 thousand m2 replaced the six until rented
warehouses.
Reebok distribution system monitors the movement of goods by computer from the moment when the goods leave the
factory, and manages the transportation and movement of stocks. Also, the movement of goods within the distribution
centers the company manages a computer. These computers are connected via EDI to the main computer system.
On the basis of constantly updated data and storage of goods during the night, compiled by a computer-optimized plans
for picking and assembling goods in accordance with customer orders and for sorting and consolidation of shipments
according to the needs of transport. Shipments from expanded distribution centers bear the UPC code. Computers and
print tickets for individual consignments. This system exceeded 99% of the company limit the timeliness of delivery
and error-free deliveries to customers [2].
LITERATURE:
[1]
THOMAS, A.; STEWART. Evidence that Reengineering Has Lost Its Buzz, Fortune, 1995.
[2]
Dopravní
noviny.
[online].
2011-08-15
[cit.
2011-08-15].
Dostupné
na
WWW:
http://www.dnoviny.cz/logistika-spedice/doc-ing-petr-pernica-csc-pro-dn2146.
[3]
GOPFERT, I.; NEHER, A. Verbesserunspotenziale. Logistik Heute, 7/2010.
[4]
PERNICKY, R.; HYBNER, H. Zpět na špici. Seriál o možnostech českých podniků dostat se zpět na přední
evropské firmy. Ekonom, 28/2010.
ADRESS:
Ing. Jan Prachař, Ph.D.
Evropský polytechnický institut, s.r.o.,
Osvobození 699,
686 04 Kunovice, Česká republika
tel/fax +420 572 549018,
159
160
NOVELA ŠKOLSKÉHO ZÁKONA - FUNKČNÍ OBDOBÍ ŘEDITELŮ ŠKOL
Dušan Ružič
Advokátní kancelář, Praha, Česká republika
Abstrakt: Příspěvek pojednává o zavedení funkčního období u ředitelů veřejných mateřských školek,
základních a středních škol novelou školského zákona. Zaměřuje se na nejednotný výklad přechodných
ustanovení novely školského zákona.
Klíčové slova: funkční období, ředitel, výklad
Jednou z mnoha právních změn v České republice účinných počínaje novým rokem je novela školského zákona. Dnem
1. ledna 2012 nabyl účinnosti zákon č. 472/2011 Sb., kterým se mění zákon č. 561/2004 Sb., o předškolním, základním,
středním, vyšším odborném a jiném vzdělávání (školský zákon), který upravuje zejména předškolní, základní, střední,
vyšší odborné a některé jiné vzdělávání ve školách a školských zařízeních, stanoví podmínky, za nichž se vzdělávání a
výchova uskutečňuje, vymezuje práva a povinnosti fyzických a právnických osob při vzdělávání a stanoví působnost
orgánů vykonávajících státní správu a samosprávu ve školství. Školský zákon je tedy právní úprava regulující režim
škol počínaje od mateřské školky, základní školy až střední školou konče.
Novela školského zákona zavádí několik změn, ze kterých lze zmínit kupříkladu zrušení povinnosti škol zpracovávat
zprávu o vlastním hodnocení jako samostatný dokument, dále také zrušení povinnosti zpracovávat tzv. výstupní
hodnocení žáků základních škol, v souvislosti se střídavou péčí a povinnou školní docházkou, je nově stanovena
povinnost ředitelům škol postupovat v dohodě při vzdělávání žáka, který se vzdělá střídavě ve dvou základních školách,
v případech, kdy soud rozhodl o svěření do střídavé výchovy, dále došlo k zavedení změn v přijímacím řízení na střední
školy (uchazeči o přijetí do střední školy mohou podat nejvýše dvě přihlášky namísto současných tří, při oznamování
kladných rozhodnutí v přijímacím řízení budou tato rozhodnutí oznamovány pouze zveřejněním seznamu přijatých
uchazečů a školy nemusí je tedy odesílat poštou), atd.
Záměr novely školského zákona, sledovaný při jeho tvorbě, bylo podle oficiálního sdělení Ministerstva školství,
mládeže a tělovýchovy (dále jen ministerstvo) celkové snížení administrativní zátěže škol. Jak vyplyne i z dále
uvedeného, praxe se možná bude míjet s původním záměrem ministerstva.
Již v průběhu legislativního procesu schvalování novely školského zákona bylo poukázáno na některé nedostatky či
rozpory ve formulaci některých ustanovení novely. Před schválením novely bylo zřejmé, že výklad některých
ustanovení novely je výrazně nejednoznačný, a to v podstatných otázkách. Ačkoliv tyto nesrovnalosti byly známé před
přijetím novely, tato byla schválená v podobě, která uvádí do nejistoty stovky dosavadních ředitelů mateřských škol,
základních a středních škol zřizovaných krajem, obcí či svazkem obcí. Tito mají obavy z právní nejistoty v otázce
setrvání ve funkci ředitele, z nejistoty, kterou jim novela školského zákona přináší.
Jednou z nejdůležitějších změn, ne-li nejpodstatnější, kterou novela přinesla, je časové omezení funkčního období
ředitelů škol a školek, což dosavadní právní úprava neumožňovala.
Právní úprava školského zákona platná před novelou působila v praxi problémy, když podle ní mohli zřizovatelé škol z
řad krajů, obcí a svazků obcí odvolat ředitele školy z funkce pouze v případě závažného porušení nebo neplnění
právních povinností vyplývajících z vykonávané funkce. Zřizovatelé tak nemohli včas řešit personální problémy v
některých špatně řízených školách. Odvolání ředitele školy bylo pro zřizovatele velmi nesnadné a znamenalo vysoké
riziko následných soudních procesů s nejistým výsledkem. I z uvedeného důvodu bylo novelou školského zákona
zavedeno omezení funkčního období ředitele na období šesti let.
Ustanovení § 166 odst. 2 novelizovaného školského zákona stanoví, že „Ředitele školské právnické osoby zřizované
ministerstvem, krajem, obcí nebo svazkem obcí, ředitele příspěvkové organizace nebo vedoucího organizační složky
státu nebo její součásti jmenuje na vedoucí pracovní místo zřizovatel na základě jím vyhlášeného konkursního řízení na
období 6 let.“
Citovaným ustanovením se nově zavádí pravidlo jmenování ředitelů škol zřizovatelem na základě jím vyhlášeného
konkursního řízení na předem časově vymezené šestileté funkční období. Právní úprava se týká ředitelů všech stupňů
škol – mateřskými počínaje a středními konče. Ve smyslu ustanovení § 33 odst. 3 zákona č. 262/2006 Sb. zákoníku
161
práce ve spojení s ust. § 131 a 166 školského zákona jmenováním ředitele školy zřizovatelem se zakládá pracovní
poměr ředitele na dobu určitou šesti let.
Novela školského zákona vyvolala dva „druhy obav“ ředitelů škol, a to:
První obava ředitelů škol vyplynula z nejednoznačného výkladu této části zákona, resp. přechodných ustanovení novely
upravující režim setrvání dosavadních ředitelů ve svých funkcích, neboť se různí výklady v tom, zda-li dosavadní
ředitelé mohou zůstat ve svých funkcích bez potřeby vypsat konkurs již podle nové právní úpravy či nikoliv.
Dále vzhledem k tomu, že se nyní jedná o časově omezené funkční období ředitele škol, vznikla obava ředitelů ohledně
jejich další možnosti setrvat ve funkci ředitele, popřípadě dalšího pracovního zařazení po uplynutí šestiletého funkčního
období.
K prvnímu tématu:
Aktuálně se vede spor o způsob výkladu toho, je-li podle novely školského zákona povinnost provést konkurs na místa
dosavadních ředitelů všech škol a školských zařízení v letech 2012 až 2014. Zřejmě nejnovější výklad zákona hovoří o
tom, že by ve funkcích s největší pravděpodobností mohli i nadále zůstat bez uskutečnění konkursního řízení ti ředitelé,
kteří se osvědčili a jejichž zřizovatelé jsou s jejich dosavadní prací spokojeni. Zákonodárci, ministerstvo školství i
právní kanceláře zpracovávají právní podklady pro jednotný výklad.
Přitom žádný složitý výklad k vyřešení dilema, jak z níže uvedeného plyne, není zapotřebí.
Bod 5. článku II přechodních ustanovení novely školského zákona jasně stanoví:
„Řediteli školské právnické osoby zřizované Ministerstvem školství, mládeže a tělovýchovy, krajem, obcí nebo svazkem
obcí, řediteli příspěvkové organizace a vedoucímu organizační složky státu nebo její součásti, který vykonává ke dni
nabytí účinnosti tohoto zákona činnosti ředitele v příslušné škole nebo školském zařízení podle § 166 zákona č.
561/2004 Sb. nepřetržitě
a) po dobu delší než 6 let, končí výkon práce na daném pracovním místě vedoucího zaměstnance dnem 31. července
2012,
b) v rozmezí 3 až 6 let, končí výkon práce na daném pracovním místě vedoucího zaměstnance dnem 31. července 2013,
c) po dobu kratší než 3 roky, končí výkon práce na daném pracovním místě vedoucího zaměstnance dnem 31. července
2014.
Toto ustanovení se nepoužije, pokud výkon práce na daném pracovním místě vedoucího zaměstnance skončí dříve. Další
pracovní zařazení zaměstnance se řídí zákoníkem práce.“.
Z citovaného přechodného ustanovení jednoznačně plyne, že by k 31. 7. 2012 měli ve funkci skončit dosavadní ředitelé
veřejných škol a školských zařízení, kteří k 1. 1. 2012 zastávali funkci více než šest let, v následujícím roce ti ředitelé,
kteří jsou ve funkci tři až šest let, a ředitelé sloužící méně než tři roky by měli termín 31. 7. 2014.
Výklad ustanovení novely je spíše jednoznačný, a toho si bylo ministerstvo školství vědomo již v rámci legislativního
procesu. Z uvedeného důvodu podporovalo změnu znění přechodného ustanovení novely, která měla vyloučit povinnost
zřizovatelů provést konkursy na místa dosavadních ředitelů všech škol a školských zařízení v letech 2012 až 2014.
Pokus o prosazení změny úpravy, podle které by zřizovatelé nemuseli konkurs vyhlašovat, pokud jsou s prací ředitele
spokojeni, a která by tedy jednoznačně vyloučila v nadcházejících dvou letech nutnost vypisovat výběrová řízení na
místa nynějších ředitelů, proběhla v rámci pozměňovacího návrhu Senátu. Poslanci ale senátní návrh odmítli a ve finále
schválili povinné uspořádání konkursů v letech 2012, 2013 a 2014 v závislosti na délce funkčního období ředitele.
Rozpor mezi senátním a sněmovním výkladem novely spočívá v následujícím. Podle ustanovení § 166 odst. 3 novely
vyhlášení konkursu na funkci ředitele v závěru šestiletého funkčního období není povinné:
„V průběhu posledních 6 měsíců pracovního poměru ředitele školy nebo školského zařízení na dobu určitou, nejpozději
však 3 měsíce před jeho skončením, může zřizovatel vyhlásit konkurs na ředitele školy nebo ředitele školského zařízení
pro další období. Zřizovatel vyhlásí konkurs vždy, navrhne-li to nejpozději 6 měsíců před koncem doby trvání
pracovního poměru na dobu určitou Česká školní inspekce nebo školská rada. Nedojde-li k vyhlášení konkursu,
prodlužuje se doba trvání pracovního poměru na dobu určitou ředitele školy nebo školského zařízení o dalších 6 let.“
Je tedy na úvaze zřizovatele, vyhlásí-li konkurs či nikoliv. Je-li zřizovatel spokojen s dosavadním působením ředitele a
nenavrhne-li Česká školní inspekce či školská rada nejpozději 6 měsíců před koncem šestiletého období vyhlášení
konkursu, prodlužuje se doba trvání pracovního poměru na dobu určitou o dalších šest let. Uvedené ustanovení tedy
umožňuje automatické prodloužení „funkčního období“ o dalších 6 let, nedojde-li v zákonem stanovené lhůtě
162
k vyhlášení konkursu. Konkurs zřizovatel vyhlašuje na základě vlastního uvážení nebo na návrh školské rady nebo
Česká školní inspekce.
Sněmovna vztáhla výše uvedený výklad i na režim ukončení pracovního poměru dosavadních ředitelů, přičemž uvedený
postup neplatí pro nynější ředitele, zřizovatel v roce 2012, 2013 a 2014 nemůže uplatnit výše uvedený postup. Pokud se
v těchto letech rozhodne zřizovatel opět jmenovat do funkce svého osvědčeného ředitele na další období, může tak
učinit, ale jmenování musí předcházet konkurs, protože podle § 166 odst. 2 školského zákona jmenuje ředitele na
základě jím vyhlášeného konkursního řízení na období 6 let.
Ačkoliv zřizovatel může opětovně jmenovat dosavadního ředitele, musí k tomu však vyhlásit konkurs. Tato skutečnost
znamená pro zřizovatele značnou administrativní zátěž spočívající ve vyhlašování konkursů na místa ředitelů všech jimi
zřizovaných škol a školských zařízení, což je zcela v rozporu s původním záměrem ministerstva školství, který byl
novelou školského zákona sledován od počátku. Formulace přechodného ustanovení de facto způsobí automatický
plošný zánik funkcí dosavadních ředitelů ve třech vlnách.
Ministerstvo školství nyní pro záchranu vzniklé situace zvažuje další kroky ke zmírnění dopadů novely. Zatím
představilo pouze své výklady k přechodným ustanovením k novele ustanovení § 166 školského zákona.
K dnešnímu dni vydalo již dva „upřesňující“ výklady k situaci dosavadních ředitelů veřejných škol a školských
zařízení, na které se vztahují přechodná ustanovení novely školského zákona. Podle ministerského výkladů:
a) novela nenutí zřizovatele vyhlašovat zbytečné konkursy
b) není-li vyhlášen konkurs, funkční období ředitelů se automaticky prodlužuje
c) zřizovatelé nejsou povinni vyhlašovat na místa těchto ředitelů konkursy, ledaže vyhlášení konkursu navrhne ČŠI
nebo školská rada. V případě, že zřizovatel za podmínek stanovených v novelizovaném § 166 odst. 3 nevyhlásí
konkurs, pokračuje dosavadní ředitel ve funkci v šestiletém funkčním období.
Ministerstvo odůvodňuje své výklady mimo jiné tzv. „skutečným významem přechodného ustanovení čl. II bodu 5
zákona č. 472/2011 Sb.“, dále zásadou hospodárnosti veřejné správy, neboť konkursní řízení na ředitele veřejných škol
zatěžuje veřejné rozpočty a nebudou-li zřizovatelé nuceni k vyhlašování zbytečných konkursů, předejde se plýtvání
veřejnými prostředky.
Závěrem svých výkladů ministerstvo samozřejmě dodává, že podobně jako u jiných právních výkladů není jeho právní
názor pro zřizovatele škol a školských zařízení závazný a k závaznému výkladu práva v případných sporech jsou
příslušné výlučně soudy.
Podle ministerstva bylo účelem přechodného ustanovení čl. II bodu 5 zákona č. 472/2011 Sb. převést dosavadní ředitele
veřejných škol a školských zařízení do nového režimu „funkčních období“ ve smyslu novelizovaného ustanovení § 166
(které zavádí časově omezené šestileté funkční období). Takový byl původní záměr. Konečná podoba však
nekoresponduje s tímto záměrem. A budou-li se zřizovatelé řídit výkladem ministerstva, pak má předcházení plýtvání
veřejnými prostředky přednost před dikcí zákona, nebo také, výklad právního předpisu je povýšen nad zákon.
Odhlédneme-li od nepovedené formulace přechodných ustanovení novely školského zákona, samotnou myšlenku
znovuzavedení „funkčního období“ odborná veřejnost přijala pozitivně. Myšlenku podpořila také Asociace profese
učitelství ČR s odůvodněním, že od znovuzavedení „funkčního období“ očekává větší tlak na kvalitu práce ředitelů, ale
i na kvalitu práce ČŠI a zřizovatelů škol. Současně ale asociace upozornila na riziko, které sebou změna přináší, a to
nebezpečí vyřizování “účtů“ mezi zřizovatelem, školskou radou a ředitelem školy, pokud nebudou předem stanovena
jasná hodnotící kriteria kvality ředitelské práce, a také riziko, že se do konkursů nebudou hlásit kvalitní a schopní lidé,
pokud ředitelé nebudou adekvátně za svou práci odměňováni.
Zavedení šestiletého funkčního období má současně ochránit ředitele škol před přílišnými zásahy zřizovatelů. Na druhé
straně má ale umožnit ředitele odvolat pro nespokojenost s vedením školy v případech, kdy formálně má vše v pořádku.
Shrneme zásadní změny týkající se jmenování ředitelů:
a) zavedení šestiletého funkčního období pro ředitele škol, na závěr tohoto období bude moci zřizovatel rozhodnout o
vypsání konkursu,
b) na návrh České školní inspekce nebo školské rady bude muset být výběrové řízení vypsáno povinně,
c) současní ředitelé skončí ve funkci k 31. červenci roku 2012, 2013 nebo 2014, podle toho, jak dlouho již školu
vedou,
d) dosažení 65 let již nebude důvodem pro odvolání ředitele.
Bude záležet na zřizovateli, zda vyhlásí v termínu podle § 166 odst. 3 školského zákona konkurs. Vyhlásí-li konkurs,
přestává dosavadní ředitel vykonávat práci na vedoucím pracovním místě ředitele ke dni stanovenému v čl. II bodu 5
novely.
163
Pokud se týká druhé obavy ředitelů o ukončení jejich pracovních poměrů, vzhledem k tomu, že u dosavadních ředitelů
se nejednalo o jmenování na dobu určitou, pokud by se ředitel, který již nemá zájem účastnit se konkursu, podle
ustanovení § 73 odst. 6 zákoníku práce vzdal funkce ředitele, byl by zaměstnavatel povinen mu podat návrh na změnu
jeho pracovního zařazení na jinou práci odpovídající jeho zdravotnímu stavu a kvalifikaci. Pokud by ale zaměstnavatel
takovou práci pro ředitele neměl, nebo nabídnuté pracovní zařazení ředitel odmítne, jde o překážku v práci na straně
zaměstnavatele a současně je dán výpovědní důvod pro tzv. nadbytečnost.
Závěrem lze shrnout, že následkem „legislativního“ nedorozumění se může stát skutečností, že případné výběrové
řízení na ředitele se bude týkat stovek škol v rámci celé České republiky. Paradoxně novela školského zákona, která
měla snížit administrativu ve školství, způsobí nevídané administrativní zatížení v rámci školství z důvodu potřeby
uskutečnění několika set výběrových řízení na funkci ředitele škol.
Bude zajímavé sledovat postup jednotlivých zřizovatelů, kolik z nich se zachová v intencích výkladu ministerstva a
kolik z nich se naopak bude držet opačného výkladu a vyhlásí konkursní řízení na funkci dosavadních ředitelů. Pokud
zůstane bez předchozího konkursu ve funkci ředitele dosavadní ředitel, kterému podle přechodných ustanovení skončil
výkon funkce, bude takový postup v rozporu s novelou, neboť nebyl dodržen postup podle § 166 odst. 2 školského
zákona.
Pokud by zřizovatelé chtěli postupovat v dikcích novely školského zákona v případech, kdy dosavadním ředitelům
končí „funkční období“ již 31. července 2012, a tedy využít práva vyhlásit konkurs, musí tak učinit v období od 1.
února do 30. dubna 2012. V této první vlně mohou ČŠI nebo školská rada zřizovateli navrhnout vyhlášení konkursu do
31. ledna 2012. Všem zúčastněným tedy nezůstává mnoho času na úvahy o výkladu novely školského zákona.
Současně bude zajímavé sledovat i případy případného střetu mezi postupem zřizovatele a ČŠI či školské rady, kdy se
zřizovatel bude řídit výkladem ministerstva a ČŠI či školská rada výkladem opačným, tj. zřizovatel ponechá ve funkci
dosavadního ředitele bez uskutečnění výběrového řízení a přitom ČŠI či školská rada využije svého práva navrhnout
zřizovateli vyhlášení konkursu, který dle školského zákona zřizovatel pak vyhlásit musí.
A tak uvidíme, co se bude dít dál, zdali zvítězí zákon nad výkladem tak, jak to má být v právním státě.
Závěrem lze souhlasit s názorem většiny odborné veřejnosti, že změny při procesu jmenování ředitelů, zavedené
novelou školského zákona, přispějí k výběru těch schopnějších lidí na pozici ředitelů a že se více bude hledět na kvalitu
jimi odváděné práce.
Kvalitní výběr ředitelů nižších stupňů škol, na kterých se tvoří předpoklady pro následné vysokoškolské studium, má
rovněž vliv na celkovou úroveň naší mládeže a jejich následnou schopnost dostát vysokým nárokům, které na ně klade
studium na vysoké škole.
ADRESA:
JUDr. Dušan Ružič, PhD.
Advokátní kancelář,
Kubišova 919/19,
182 00 Praha 8,
Česká republika
tel. + 420 284 680 930,
fax. + 420 284 680 930,
email: [email protected]
164
SOUDCE A JEHO DALŠÍ VZDĚLÁVÁNÍ
Karel Šabata, Ondřej Šabata
Abstrakt: Soudce náleží mezi klasická právnická povolání. Při řešení vzdělávání soudců je nutno vzít v
úvahu zatíženost každého jednotlivého soudce, soustředění většiny soudců do okresů, mimo centra, v nichž
sídlí právnické fakulty, změny, k nimž neustále dochází v právní úpravě a nejednotnost rozhodovací praxe
vyšších soudů. Dále pak rychle se měnící společenské vztahy, které přináší nové právní vztahy a složité
právní problémy. Dospěli jsme k poznání, že své úkoly si v oblasti dalšího vzdělávání soudců plní Justiční
akademie. Spolupráce soudců s vysokými školami je pak v oblasti dalšího vzdělávání komplikovaná.
Navrhujeme, aby vysoké školy svým působením přispívali v oblasti práva k překonání rozporů v judikatuře
vyšších soudů. Vysoké školy je nutno vtáhnout do praktického života a do řešení praktických problémů, což
náleží k úkolům kladeným na vysoké školy.
Klíčová slova: soudce, předpoklady pro výkon funkce soudce, Justiční akademie, vysoké školy, další
vzdělávání soudců
K VÝCHODISKŮM PRO DALŠÍ VZDĚLÁVÁNÍ SOUDCŮ
Ke klasickým právnickým povoláním bývají zařazovány profese soudce, státního zástupce, advokáta a notáře. Všechna
tato povolání patří k základním činitelům výkonu spravedlnosti. Přesto zvláštní místo mezi těmito povoláními náleží
profesi soudce. Jen soud rozhoduje o vině a trestu a soudce je ten, kdo vynese jménem republiky rozsudek v určité
kauze. U soudce případ končí.
Všechna klasická právnická povolání představují mimořádně náročnou odbornou činnost. Výkon všech těchto profesí
ovlivňuje ochranu lidských práv občanů, právní jistotu občanů.
Žijeme v době, kdy se relativizují tradiční hodnoty. Proto je právní jistota občana, vykonatelnost práv občanů a ochrana
lidských práv podstatnou oporou pro běžné lidi.
Vývoj práva je zejména v době po roce 1989 spjat s bouřlivými změnami. Naše země navázala na právní tradici
z období první republiky a rovněž na vývoj práva v zemích západní Evropy. Dochází k rozsáhlým novelizacím právních
předpisů a postupující rekodifikaci jak soukromého práva, tak rovněž veřejného práva. V každém roce jsou ve sbírce
zákonů publikovány stovky nových právních předpisů. Troufáme si tvrdit, že již dnes v naší zemi nežije nikdo, kdo zná
všechny právní předpisy.
Souvisejícím problémem je kvalita přijímaných právních předpisů. Je pochopitelné, že v takto překotném procesu
přijímání nových právních předpisů, nelze udržet vysokou kvalitu normotvorby. Stává se, že dříve než právní předpis
nabude účinnosti je již novelizován. Bohužel je to případ i velkých kodexů, například i nového trestního zákoníku
(pokud jde o věk trestní odpovědnosti). V řadě právních předpisů se novelizují i jiné právní předpisy s konkrétní právní
normou ani bezprostředně nesouvisející.
Černé obaly do nichž je svázána sbírka zákonů jsou tak v lepším případě pěknou dekorací advokátních kanceláří. Praxe
totiž využívá k orientaci v právní úpravě automatizované systémy, zpracovávající právní informace.
Množství nově přijímaných právních norem je však jen částí problému. Přestože náležíme do kontinentální oblasti
práva, při aplikaci práva je velmi důležitá judikatura vyšších soudů. Překotný proces tvorby právních předpisů a
v některých případech i horší kvalita vydávaných právních norem, které umožňují různý výklad, se pochopitelně odráží
v nejednosti soudních rozhodnutí. Dokonce se občas hovoří o jevech okresního práv či krajského práva. My však
tvrdíme, že i uvnitř určitého soudu, je nejednotnost a dochází tedy k tomu, že určitou právní otázku vyřeší každý ze
soudců odlišně, přitom každý najde dostatek argumentů ke zdůvodnění svého postupu.
Rozhodně to však není jen problém nižších soudů. Jako příklad označujeme obchodní zákoník, kompletně přijatý až po
roce 1990. Jde o zákon č. 513/1991 Sb., Nejvyšší soud ČR v různých svých rozhodnutích v podstatě nebyl schopen do
dnešního dne vytvořit jednotnou judikaturu k řadě otázek. I po 20 letech jeho účinnosti zůstávají senáty nejednotné ve
svých postupech. Máme pocit, že se spíše čeká na přijetí nového občanského zákoníku, který má vyřešit to, co
165
předchozí právní praxe nedokázala po dlouhé roky. Představme si však určitého občana, který řeší například problém
s leasingovou společností. Toho přeci nezajímá, že určitý senát se nedokáže sjednotit s jiným. Toho přeci nezajímá
překotný proces tvorby práva, návrat k západní právní tradici. Takový občan hledá právní jistotu a spravedlnost.
Nic z toho však není psáno jako kritika soudců. Ostatně „střet občana s právem“ nenastává zpravidla na nejvyšším
soudě, ale právě na nejnižších soudních instancích. Zde naopak postup soudců, kteří mnohdy přijímají principy
přirozeného práva, je lidský a pečlivě posuzují všechny okolnosti věci očima lidské spravedlnosti. Výše naznačené
problémy však jejich práci neprospívají.
Po událostech roku 1989 se právní vztahy mezi občany stávají více komplikované. Podnikání, rozvoj úvěrování,
pojišťovnictví, nové majetkové vztahy, to vše vytváří ohromný potenciál pro vznik právních sporů. Často i svou
povahou odlišných a specifických od dosavadních sporů. Spory jsou tak oproti předchozí době složitější a
komplikovanější.
Soudy registrují po roce 1990 prudký nárůst agendy. Zatíženost řadových soudců je enormní. Systém práce na soudě je
však částečně strnulý a tak soudci jsou zatěžováni i řadou agend, které neodpovídají jejich kvalifikaci. Jako příklad
označujeme úkony soudce při zajištění doručování písemností.
Tyto řádky nepíšeme samoúčelně. Máme-li se vyjádřit k problému potřeby dalšího vzdělávání soudců, musíme vymezit
alespoň v hrubých obrysech východiska pro naše úvahy.
Chceme-li řešit vzdělávání soudců vezměme v úvahu zatíženost každého jednotlivého soudce, soustředění většiny
soudců do okresů, mimo centra, v nichž sídlí právnické fakulty, ohromné změny, k nimž neustále dochází v právní
úpravě a nejednotnost rozhodovací praxe vyšších soudů. Dále pak také rychle se měnící společenské vztahy, které
přináší nové právní vztahy a složité právní problémy.
K PŘEDPOKLADŮM PRO VÝKON FUNKCE SOUDCE
Soudce jmenuje do funkce prezident republiky.
Soudcem může být ustanoven státní občan České republiky, který je způsobilý k právním úkonům, je bezúhonný,
jestliže jeho zkušenosti a morální vlastnosti dávají záruku, že bude svou funkci vykonávat řádně. Dále pak v den svého
ustanovení musí dosáhnout věku 30 let a musí souhlasit se svým ustanovením za soudce a s přidělením k určitému
soudu. 1
Předpokladem pro ustanovení soudcem je vysokoškolské vzdělání získané řádným ukončením studia v magisterském
studijním programu na vysoké škole v České republice a složení odborné justiční zkoušky.
K tomu, aby soudce úspěšně absolvoval odbornou justiční zkoušku, zpravidla musí absolvovat přípravnou službu jako
justiční čekatel. Přípravné služba justičního čekatele trvá 36 měsíců.
Shrnujeme tedy zevrubně, že soudcem musí být právník, který absolvoval studium práva v magisterském studijním
programu, které je pětileté, následně vykonal přípravnou službu, většinou přípravnou službu justičních čekatelů v délce
3 roky, kterou úspěšně zakončil složením odborné justiční zkoušky.
Kvalifikační předpoklad absolvování vysokoškolského právnického studia na vysoké škole v České republice je
nepřekonatelný. Jde-li o přípravnou službu, pak tato může být vykonávána i jinak než formou čekatelské praxe v rámci
služby justičního čekatele. Za odbornou justiční zkoušku se totiž považuje též advokátní zkouška, závěrečná zkouška
právního čekatele, notářská zkouška a odborná exekutorská zkouška. 2Z toho plyne, že soudcem může být jmenován i
odborník z jiné profese, který úspěšně absolvoval přípravu na některou z těchto právnických profesí.
Výše uvedené řádky komentujeme tak, že soudce je tedy vždy špičkovým právním odborníkem, vysokoškolákem, který
osvědčil své kvality v předchozí právní službě a prokázal svou úroveň vykonáním odborné justiční zkoušky, má dále
odpovídající morální vlastnosti a zkušenosti.
SOUDCE A JUSTIČNÍ AKADEMIE
Je pochopitelné, že i po jmenování do funkce soudce se musí soudce dále odborně vzdělávat. 3 Svou funkci musí
vykonávat svědomitě.
Zákonem o soudech a soudcích byla zřízena Justiční akademie se sídlem v Kroměříži. K jejím úkolům náleží
Srov. § 60 odst. 1,3 zákona č. 6/2002 Sb., o soudech a soudcích
srov. § 60 odst. 5 zákona č. 6/2002 Sb., o soudech a soudcích
3
srov. Koudelka, Z., Rozhovor s ředitelkou justiční akademie Danielou Kovářovou, Státní zastupitelství č. 10/2008, s. 3
1
2
166
zabezpečovat výchovně vzdělávací akce v rámci přípravy justičních a právních čekatelů a soustavné vzdělávání soudců,
státních zástupců a dalších osob, působících v justici. Tuto činnost vykonává Justiční akademie v úzké součinnosti se
soudy a státními zastupitelstvími tak, aby co nejlépe odpovídala jejich potřebám. 4
Justiční akademie tedy zabezpečuje vzdělávání osob působících v okruhu působnosti Ministerstva spravedlnosti. Svou
činnost koordinuje s činností soudů, státních zastupitelství a dalších institucí. V této souvislosti zjišťuje potřeby m.j.
soudů. Vzdělávání organizuje podle plánu vzdělávání.
Pokud jde o předmět našeho příspěvku, pak Justiční akademie zajišťuje kromě přípravy justičních a právních čekatelů
také další vzdělávání soudců.
Svou činností pak Justiční akademie náleží do Evropské justiční vzdělávací sítě, jež reprezentuje zájmy více než
160.000 evropských soudců, státních zástupců a dalších osob. Tato síť byla založena v roce 2000 zejména za účelem
poskytování vzdělávání v oblasti evropského práva, ale i v jiných oblastech, jako odborné jazykové vzdělávání,
vzdělávání v evropské právní kultuře, školení vzdělavatelů. 5 Justiční akademie tedy organizuje z pohledu předmětu
našeho příspěvku vzdělávací akce pro soudce, a to přímo v oblasti právní, ale i v souvisejících oblastech, například
v oblasti jazykového vzdělávání. Rovněž pak organizuje výměnné stáže. Nabízí tedy řadu možností pro další vzdělávání
soudců, včetně různých odborných textů.
Justiční akademie své akce organizuje prostřednictví systému ASJA. Jedná se v podstatě o informační systém o
vzdělávacích akcích, který umožňuje rovněž automatizované přihlašování na tyto akce. 6
Pokud jde o náš pohled, pak činnost Justiční akademie velmi oceňujeme. Považujeme ji za velmi přínosnou.
Nedokážeme si již představit výkon funkce soudce bez činnosti Justiční akademie.
Problém, který nemůže Justiční akademie ovlivnit je však problém zatíženosti soudců především I. stupňů. Časové
možnosti mnohdy neumožní v potřebném rozsahu se zúčastnit určité akce. Dalším problémem je pak to, že problémy
v právní praxi nastávají spontánně a nebývá na ně včas reagováno. Tím chceme říci, že pokud se soudce zúčastní
vzdělávací akce, pak někdy ani přednášející nejsou schopni reagovat na problém. To vyvolává určitou nejistotu mezi
soudci. Jednoduše řečeno s novými právními problémy se mnohdy nedokáží vypořádat ani zástupci vyšších soudů, kteří
například vedou určitý seminář a spíše čekají, jak se řešení určitého problému v praxi v průběhu času vyvine. Proto
zejména starší soudci považují někdy účast na vzdělávací akci za nadbytečnou.
My však velmi oceňujeme i neustálé zkoumání potřeb soudců na organizování dalších vzdělávacích akcí, poskytování
odborných textů i snahu Justiční akademie naplnit své zákonné poslání.
SOUDCE A VYSOKÉ ŠKOLY
Dále se chceme zabývat tím, zda vysoké školy umožňují soudcům další vzdělávání. Po roce 1990 došlo k obrovskému
nárůstu počtu vysokých škol.
I v regionech vyrostly soukromé vysoké školy, zpravidla ekonomického zaměření. V poslední době je pak tendence i
k nabídce oborů v oblasti humanitní.
Zvýšil se počet právnických fakult. Podstatně narostl počet studentů práv.
Připouštíme, že pro širší vzdělávání může soudce využít i možností soukromých vysokých škol. Je jistě přínosné znát
nejen oblast vysloveně právní, ale rovněž související, například i ekonomické problémy.
Jelikož soukromé vysoké školy, včetně naší vysoké školy, nabízí i možnosti vzdělávání při zaměstnání, jsou dány určité
možnosti pro vzdělávání soudců.
Znovu pak namítáme obrovskou vytíženost zejména soudců soudů I. stupňů.
Předmětem našeho příspěvku jsme však učinili především možnosti dalšího vzdělávání v oblasti právní.
Zde se domníváme, že příliš možností vysoké školy nenabízejí. Jelikož jsou soudci absolventi magisterského studijního
programu, pokud by chtěli dále studovat, museli by využít doktorandského studijního programu. Zde však příliš mnoho
možností není. Navíc jde o mimořádně náročné studium a řada soudců při služebním vytížení není schopna toto
absolvovat, chtějí-li se věnovat například i vlastním rodinám, či zálibám z jiných oborů.
Tuto kapitolu jsme však zařadili do našeho příspěvku z následujícího důvodu. Máme za to, že právnické fakulty
dostatečně neplní svou funkci v oblasti právní doktríny. Domníváme se totiž, že překonat nesoulad v soudní judikatuře
lze stanovisky odborníků z akademické obce. Bohužel máme pocit, že teorie a praxe jsou u nás jakoby dvě oddělené
srov. § 129 zákona č. 6/2002 Sb., o soudech a soudcích
zdroj www.asja.cz
6
Kovářová, D., Informace o novém přihlašování na semináře justiční akademie, Státní zastupitelství č. 5/2009, s. 34
4
5
167
nádoby.
Publikují-li teoretici své názory, nejsou schopni jakoby přijmout skutečnou právní praxi, jakoby ji nepřijímali. Pro
praktiky jsou pak názory odborníků z akademické obce v právu málo využitelné. Domníváme se, že úkolem
akademických pracovníků je podrobně znát praxi a pokud jde o právní praxi, pak akademičtí právníci musí reagovat na
nesoulad v judikatuře a rozhodnutích soudů a tyto sjednocovat a pomáhat tak právní praxi.
Stejný názor pak zobecňujeme i na další obory než jen na právo. Akademický pracovník musí znát praxi svého oboru a
nabídnout jiné pohledy, nová možná řešení, varovat před slabými místy a riziky a překonávat problémy praxe. Vysoké
školy, ať soukromé, či vysoké, by měli sloužit praxi a být tedy vtaženy do reality společnosti výkonu. Není možné, aby
si vysoká škola žila svým akademickým životem a byla spokojena sama sebou. Jinak nemá počet vysokých škol, podle
nás, opodstatnění. Bohužel za takové vysoké školy, bez vztahu k praxi, označujeme i řadu veřejných vysokých škol, i
některé právnické fakulty.
Jde-li o konference pořádané vysokými školami, tyto by měly být, podle našeho názoru, zaměřeny na konkrétní
praktický problém. To je náš názor na nutný krok, jakým vysoká škola může prokázat své opodstatnění ve společnosti.
SLOVA ZÁVĚREM
Náš příspěvek jsme věnovali možnostem dalšího vzdělávání soudců. Naznačili jsme problémy profese soudce, který je
špičkovým právním odborníkem. Dospěli jsme k závěrům, že své úkoly si v daném směru plní Justiční akademie.
Spolupráce soudců s vysokými školami je pak v oblasti dalšího vzdělávání komplikovaná.
Navrhujeme, aby vysoké školy svým působením přispívali v oblasti práva k překonání rozporů v judikatuře vyšších
soudů. Vysoké školy je nutno vtáhnout do praktického života a do řešení praktických problémů, což od akademiků
praktici očekávají. Právě nedostatek praktičnosti akademické obce je určitým dluhem vysokých škol společnosti a praxi.
ADRESA:
JUDr. Karel Šabata, PhD.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Ing. Ondřej Šabata
Osvobození 699
686 04 Kunovice
168
АДМИНИСТРАТИВНОЕ {УПРАВЛЕНЧЕСКОЕ} ПРАВО В СЛОВАКИИ
Мариан ШЕВЧИК
Факультет права Трнавского университета, Кафедра управленческого права, права окружающей среды и
финансового права.
ГРАНТ УПРАВЛЕНЧЕСКОЕ СУДОПРОИЗВОДСТВО
В предисловии разрешите мне заметить теоретические особенности аппарата понятий разграничение основных
понятий данной отрасли права т. е. управленческое право, орган управления, действие перед данным органом с
процессуальной точки зрения, судебное исследование решений органов управления, управленческое
судопроизводство.
В условиях науки право, в общем, конкретно в нашей отрасли встречаемся в данный момент в Словакии с
устоявшимся понятием УПРАВЛЕНЧЕСКОЕ ПРАВО, чем выделена его конкретизация, отклонение от
исходного понятие административное право, которое имело другой исторический контекст, и подчеркивается,
прежде всего, действительность того, что речь идёт об изменении правовых отношений, в которых излагаются
права и правом защищаемые интересы физических и юридических лиц на стороне органов управления или же
отдельных субъектов органов управления, на которые государство перенесло правомочия принятия решений в
органах управления.
С данным определением встречаемся в старой словацкой литературе, например у проф. Михала Гаспара, или в
современной научной литературе у проф. Петра Скултетыго, проф. Мариана Мрабка, проф. Катарины
Тотговой, доц. Сони Косицаровой или и в учебных текстах, которые возникли в авторском коллективе под
моим руководством.
В этой части уместно привести источники права в Словакии в этой нашей отрасли, для того, чтобы мы могли
отметить особенности данной правовой отрасли в такой временной последовательности, которую мы знаем в
данный момент:
1) Конституция Словацкой Республики,
2) Конституционные законы Словацкой Республики,
3) Законы Парламента Словацкой Республики,
4) Постановления Конститационного суда Словацкой Республики,
5) Акты центральных органов Словацкой Республики,
6) Всеобщие директивные постановления населённых пунктов, городов, городских частей города Братислава
и города Кошице,
7) Общие директивные постановления высших территориальных единиц,
8) Директивы ЕС, в том случае если прошли процесс аппроксимации в соответствии с Конституцией СР.
9) Решения Европейского суда по правам человека |Страсбургские решения|,
10) Международные договорённости, которые были ратифицированные в соответствии с Конституцией СР.
В данный момент нормативно правовое управление имеет основу, определённую в законе C71/1967
законодательства. Это закон который называется управленческий порядок, который как кодифицированная
самостоятельная правовая норма возник в по 15-ти годах подготовительных работ, а именно перед принятием
конституционного закона о чехословацкой федерации / конституционный закон № 143| 1968 Cб. зак. /,но по
принятии конституционного закона № 100|1960 Сб. Зак. которым и было изменено название ЧСР на ЧССР.
Далее в 1963 году был принят закон № 99|1967 Сб. под названием Гражданский судебный порядок и прежде
всего на его основании возникло дополнение к закону, которое при исходном апелляционном процессе внесло в
этом законном изменении кассационный процесс, которым лишь изучаются решения органов управления|
постановления параграфов 248 и за ним следующих. |
Потом по ноябрю 1989 года началась основательная реформа местного государственного управления, когда в
Словакии был принят закон о общем аппарате |369|1990 Сб.|, на основании которого исчезли народные
комитеты, типичные для послевоенной эры, и был введён дуализм местного управления, то есть при городских
государственных органах возникли управленческие органы населённых пунктов с их головами |мерами
городов| и их представительства.
169
Принятие Конституции Словацкой Республики 01.09.1992 создало новые правовые рамки для развития
комплекса органов управления, когда:
1) IV Глава Конституции СР завела элемент создания правительства, который называется
ТЕРРИТОРИАЛЬНОЕ САМОУПРАВЛЕНИЕ, под чем понимают:
а.| населённый пункт в соответствии с ч. 64 конституции СР,
б.| высшие территориальные единицы в соответствии с ч. / 64 абз. 3 конституции СР,
в.| столица СР Братислава и город Кошице в соответствии со специальными законами,
г. | городские части Братиславы |всего 17| и городские части города Кошице |всего 9|.,
2) VI. Глава Конституции СР, которая вводит
а. | центральные органы государственного управления т.е. те, во главе которых стоит член правительства СР,
б.| другие центральные органы государственного управления, во главе которых стоит особа, не являющаяся
членом правительства СР,
Для этих видов органов правительства на основании ссылки Конституции СР является правовым основанием
так наз. Большой компетентный закон.
3) принятием закона № 221|1996 сб. было создано новое территориальное деление СР, которым было
заменено исходное деление СР со времён Конституции ЧССР от 1960 года и возникло 79 вместо исходных
38 территориальных единиц.
4) принятием закона № 222|1996 сб. о местном государственном управлении:
а.| исчезло 38 районных управлений и 121 окружное оправление всеобщего городского государственного
управления,
б.| исчезло 38 районных управлений специального местного государственного управления и их 121 окружное
управление,
в.| возникло 79 районных управлений в качестве управленческих органов первого уровня общего
государственного управления, 8 краевых управлений в качестве управленческих органов второго уровня
общего государственного управления.
г.| был создан состав специализированного государственного управления | налоговое, таможенное управление,
городские советы и краевые управления полиции |.
Выше описанное состояние был характеризирован как децентрализация правительства с тем, что это была
концепция на уровне городского управления, где главы данных администраций были назначены
правительством СР, и отвечали перед ним за свои действия, причём задачей глав администрации была
юридическая и целенаправленная координация, в соответствии с Программным постановлением правительства
СР.
Состояние, которое я описал от 1996 года, действовало до 2003 года, когда на основании реформы, автором
которой является Виктор Низнанский, с принятием закона № 515|2003 как дополнения к закону № 222|1996 сб.
создал состояние при котором:
5) исчезли органы районного управления,
6) возникли окружные управления без связи с территориальным делением СР в количестве 50, и без правовой
субъективности.
7) сузилась компетенция краевых управлений,
8) частично наполнилась формулировка статьи 71 абз. 1 конституции СР, когда от удалённых органов
районного управления, краевых управлений узкой сферы было перенесено выполнение задач городского
государственного управления на районы и города и на высшие территориальные единицы. О частичном
содержании постановления цитированной статьи конституции отмечаю потому, что государство не провело
районам полноценное финансовое возмещение переноса деятельности городского государственного
управления.
170
В настоящее время органы правительства представлены следующими органами:
1) Окружные управления, которые после 2008 года уже имеют правовую субъективность всего 50,
2) Высшие территориальные единицы |далее ВТЕ | всего 8,
3) населённые пункты и города около 5600,
4) центральные органы и другие центральные органы государственного управления всего 45,
5) нотариус, судебный экзекутор, в перенесённой деятельности процессе решений около 200
Органы управления принимают решения на основании аппликационных принципов им законом ограниченной
деятельности, которыми например, являются:
1) принцип устности | письменности,
2) принцип официальности,
3) принцип публичности | не публичности,
4) принцип легальности,
5) принцип концентрации действия | экономичности действия,
6) принцип двухуровневого действия | в данный момент министерство, мер | специализированное
государственное управление
Сообразно также в деятельности принятия решений органов управления применяет ст. 46 абз. 1 конституции
Словакии право на охрану прав участника действия решается в не заинтересованных органах, ст 47 абз. 2
конституции право на помощь у органов правительства, ст . 48 абз. 2 конституции право на обсуждение вещей
без избыточных заминок, право справедливого процесса в соответствии с ст. VI абз 2. договора об охране прав
и свобод человека. | СР является государство участником данного договора. |
Органы управления выдают решения только на основании доверительно определённого реального состояния.
Это формулировка императивного правового порядка. Практика показывает, что это удаётся не всегда.
Не возможно в связи с разнородностью правовых отношений достичь правового совершенства
унифицированной правовой коррекции. И для данного объективного состояния мы обязаны принимать во
внимание реальность того, что разницы или предмет правовой коррекции вызывают необходимость иметь в
наличии особенную часть коррекции и потому распознаём следующие виды управленческого действия и
процессуальных коррекций:
1) загсовое действие процесс регистрации актов гражданского состояния, рождения ребёнка, смерти,
изменения имени, фамилии. Регистрация данных событий проводится в самостоятельных Книгах о
рождении, Книгах о смерти, Книгах о браках, Книгах о разводах с учётом годов, месяцев, дней. Отдельно в
окружном управлении в Братиславе ведётся Книга выше приведённых загсовых событий, для тех случаев,
которые произошли за границей, то есть в посольствах Словацкой Республики.
2) Нарушения в тех случаях, когда речь идёт о нарушении прав, которое не имеет интенсивность уголовного.
3) Строительный процесс, проводимый на уровни населённого пункта, проводимый на уровни центральных
органов или на уровни специальных строительных управлений. Сюда относятся и так называемые
экспроприированные действия в том случае если проводятся в общественном интересе и при соблюдении
принципов конституции СР,
4) Территориальное действие / размещение строительства, закрытие строительства, охранные пояса,
охраняемые области.
5) Земельное действие
6) Кадастровое действие
7) Действие о сходстве, т.е. импорт товаров и услуг в СР,
8) Таможенное действие
9) Налоговое действие
10) Действие перед органами полиции / выдача удостоверений личности, водительских прав, загранпаспортов,
решение дорожно-транспортных нарушений и т. п.
11) Действие в отношении ретрансляции выделение частот вещания радио и телевидения в министерстве
транспорта
12) Действие в отношении выдачи лицензии мобильных операторов в рамках управления телекоммуникаций
действующего в министерстве транспорта
13) Действие о протесте прокурора или в соответствии с законом № 71 | 1967 сб. / или в соответствии с уже
упомянутым гражданским судебным порядком подачей соответствующей жалобы
14) Действие перед омбудсменом
15) Действия относительно социального страхования / пенсии / пенсии по инвалидности / вдовьей пенсии / их
возможное отнятие / сиротских пенсий/,
16) Действие на бирже труда регистрация, активная политика трудоустройства.
171
Я упомянул, что неотделимой частью управленческого права является обеспечение права участника действия
перед органами управления судебной охраны, которая обеспеченна так, что неудовлетворённому участнику
процесса предоставляется возможность, обратиться в суд с подачей, так называемой Кассационной жалобы при
условии строгого соблюдения условий приведённых в г.с.п.
Гражданский судебный порядок в общем, если специальной директивой не установлено иначе определяет
правило о том, что таким судом является краевой суд, в судебном округе которого расположен управленческий
орган, который вынес решение в последнем уровне управленческого действия.
Кассационный процесс направлен на то, чтобы вовремя поданная определяющая жалоба, которая направленна
против конкретного решения второстепенного управленческого органа, которое:
1) перечит законному порядку действий управленческого органа при выдачи решения| со ссылкой на основы
управленческого действия|,
2) перечит законному решению управленческого органа | также со ссылкой на основы управленческого
действия|,
3) обвиняется в бездействии управленческого органа в процессе принятия решения.
Гражданский судебный порядок сохраняет для участника управленческого процесса возможность подать
жалобу в течение 2 месяцев от получения второстепенного решения в собственные руки. Закон не допускает
несоблюдение данного временного периода.
В случае бездействия управленческого органа не определён период на подачу данной жалобы, но в практике на
основании решений Конституционного суда СР , бездействием можно считать период если управленческий
орган от подачи предложения участника правильно адресованного и доставленного конкретному
управленческому органу не принял решение до 6 месяцев от доставки.
Иначе такую жалобу может подать участник управленческого действия когда угодно по истечении шести
месяцев. Статистически суды Словацкой республики приводят, что за год таких жалоб бывает 5 – 6 и все
успешны в сторону истца.
Кассационный суд может принять лишь следующие решения:
1) решение второстепенного органа подтвердит или
2) решение второстепенного органа и с ним связанные решения отменит, и случай вернёт к повторному
процессу, причём, при выдаче нового решения управленческий орган ограничен правовым взглядом суда.
В случае если, произойдёт процессуальная ситуация т. е. кассационный суд подтвердит решение
второстепенного органа, участник имеет право обратиться с жалобой в Конституционный суд СР, в специально
установленный период.
В случае если не достигнет успеха и в Конституционном суде СР, имеет право обратиться с жалобой против
Словацкой республике в ЕСПЧ в Страсбурге в специально установленном порядке.
Лишь для интереса, Словацкая республика от 1992 года в ЕСПЧ не выиграла ни один процесс.
ADRESS:
д.ю.н. Мариан ШЕВЧИК, CSc.
Факультет права Трнавского университета
Кафедра управленческого права,
права окружающей среды и
финансового права.
172
NOVÁ EKONOMIKA VO VZDELÁVACOM PROCESE NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH
Ľubomíra Strážcovská, Helena Strážovská
Fakulta manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave
Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave
Abstrakt: Kvalita vzdelávania a vzdelanosti je určovaná poznatkami vedy a výskumu. Od rozsahu
a hodnoty poznatkov do veľkej miery závisí budúcnosť ľudskej spoločnosti. Významné premeny našej
súčasnosti možno vidieť v niekoľkých oblastiach. Máme na mysli predovšetkým globalizáciu trhu
vzdelávania, rozširovanie súkromných vzdelávacích inštitúcií, tvorbu nových učebných programov a iné.
Uvedené je významne podporené informatizáciou spoločnosti. Inštitúcie výchovy a vzdelávania
predovšetkým vysoké školy musia venovať týmto a ďalším novým smerom v oblasti výchovy trvalú
pozornosť.
Kľúčové slová: nová ekonomika, globalizácia, sieťovo-orientovaná ekonomika, tvorba poznatkov na
základe výskumu
Na prelome tisícročí nastali významné zmeny, ktoré dostali viaceré označenia. Z nich za najvýznamnejšie považujeme
označenie „Nová ekonomika“. Označuje celý rad kvantitatívnych a kvalitatívnych zmien, ktoré zmenili štruktúru
a pravidlá fungovania ekonomiky. Ak novú ekonomiku definujeme v zhode so zahraničnými autormi treba zdôrazniť,
že ide o ekonomiku vedomostí a ideí, kde kľúčom k vytváraniu nových pracovných miest a vyššej životnej úrovne sú
inovatívne myšlienky a technológie plne integrované v službách a produktoch. Ide o ekonomiku, kde riziko, neistota
a neustála zmena sú skôr pravidlom ako výnimkou.
Nové prvky v ekonomickej teórii resp. nové teórie hoci dostali rôzne mená, dá sa s menšou mierou presnosti povedať,
že sa čiastočne prekrývajú a nová ekonomika predstavuje ich pojmové zastrešenie. Ide o nasledovné pomenovania
nových ekonomických disciplín, resp. ich širšieho ponímania.
V odbornej literatúre sa stretávame aj názvami:
 Post-industriálna spol.
 inovačná ekonomika
 Digitálna ekonomika
 Ekonomika vedomostí
 Internetová ekonomika
 sieťová ekonomika
 Elektonická ekonomika.....
Medzi charakteristické črty novej ekonomiky možno zaradiť vedomostne a sieťovo založenú ekonomiku, kreativitu, rast
hodnoty intelektuálneho kapitálu, či rast hodnoty sociálneho kapitálu.
Sieťovo orientovaná ekonomika pritom znamená významnú prepojenosť systémov vo vede i praxi, výskume a
vzdelanosti.
Pod novou ekonomikou možno rozumieť prostredie, v ktorom primárnu úlohu v ekonomicko-spoločenských vzťahoch
zohrávajú informácie a vedomosti, ktoré predstavujú kľúčovú komoditu vo vzájomných vzťahoch medzi jednotlivými
subjektmi.
Moderné technológie predovšetkým informačné a telekomunikačné, predstavujú nástroje, ktoré umožňujú informácie a
vedomosti a manipulovať s nimi.
Vzniká potreba vytvorenia kompatibilných pravidiel, ktoré by umožňovali ekonomickým sieťam fungovať efektívne
ako jednotný globálny systém.
Nová ekonomika vo vzdelávacom procese je prezentovaná predovšetkým tvorbou poznatkov na základe výskumu.
Hovoríme o novej ekonomike, hovoríme o takom svete a o takom stave, v ktorom ľudia používajú svoj mozog/rozum
173
namiesto práce rukami. Táto všeobecná východisková definícia novej ekonomiky predstavuje vstup do mnohých, dosiaľ
nepoznaných a neodskúšaných procesov.
V princípe ide o inovačné procesy.
V literatúre prevládajú označenia sprevádzajúce proces novej ekonomiky:
 Rastúca aktivita na globálnom trhu,
 Ako proces rýchlo sa rozvíjajúcej interaktivity ekonomických subjektov,
 Ako proces v ktorom prevládajú moderné technológie,
 Ako proces rozvoja spotreby,
 Ako proces prejavujúci sa vysokými trendmi rozvoja investícií a iné.
Rozsah pôsobností novej ekonomiky znamená vlastne požadovaný rast rozsahu výroby a služieb, kľúčom k
zabezpečeniu ktorého sa stal intelektuálny kapitál.
Táto úspora nákladov sa zväčšuje pri zavedení elektronických foriem obchodovania, pričom za médium s najväčším
elektronickým potenciálom je považovaný v súčasnosti internet.
Rýchlosť v novej ekonomike je výrazne podporovaná zavedením virtuálnych projektov tímov, tzn. odborníkov
realizujúcich projekt na diaľku prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov.
V novej ekonomike iniciuje nákup zákazník, čo mu umožňuje hlavne internet, nakoľko má možnosť porovnávať rôzne
ponuky produktov navzájom, porovnávať ceny a kvalitu.
V súvislosti s úlohou zákazníka a zmenou jeho správania v novej ekonomike, mení sa ponímanie marketingu v zmysle
jeho agresívnejších foriem.
Platí okrídlená veta, že sa postupne lojalita zákazníka k dodávateľovi bude meniť na lojalitu dodávateľa k zákazníkovi.
Intelektuálny kapitál v novej ekonomike bude výraznejšie než dosiaľ tvoriť súčasť trhovej hodnoty podniku, ktorá bude
závisieť od dominantnosti intelektuálneho kapitálu v tvorbe hodnôt.
Výkon podniku bude založený prevažne na poznatkoch, znalostiach, výraznejšie než na fyzickej práci.
V novej ekonomike sa nakupujú viac znalosti ako stroje.
Novú ekonomiku vo vzdelávacom procese na vysokých školách možno interpretovať v syntetickej podobe, ako proces
poskytovať kvalitné vzdelanie. Kvalitné vzdelanie je základom budúcnosti ľudskej spoločnosti. Je určované poznatkami
vedy a výskumu, ktoré sa tvoria na vysokých školách a výskumných pracoviskách.
Za najvýznamnejšie premeny našej súčasnosti a z hľadiska našej profesie je možné považovať:
1) Nové požiadavky na jedinca a život,
2) Tvorbu nových pravidiel v ekonomike,
3) Oboje zakotvené vo výrazných zmenách systému vzdelávania
V centre premien je človek – jedinec a jeho nedotknuteľná aktivita, ako sú:
 vedomosti,
 trvalý prílev informácií,
 jeho vzťahy a spôsoby komunikácie,
 právo človeka na podporu rozvoja kvalít, umožňuje využívania jeho schopností a zručností.
Tieto prvky musia mať rastúci trend. Nové požiadavky na jedinca a život vyžadujú zmenu tradičnej formy života, jej
postupný ústup a rešpektovanie tendencií sieťovo založenej spoločnosti s výraznými a rozširujúcimi sa prvkami
globalizácie.
Nové požiadavky na jedinca a život sú premenou, ktorej musí dať tvár výkonné vzdelávanie.
Charakteristickými črtami nových pravidiel v ekonomike sú podľa popredných zahraničných a našich autorov:
 Vedomosti a sieťovo založená ekonomika,
 Nové stratégie založené na otvorenosti,
 Kreativita,
 Rast hodnoty intelektuálneho kapitálu,
174

Rast hodnoty sociálneho kapitálu.
Nové pravidlá v ekonomike, ako vyplýva z uvedeného, sú založené hlavne na sieťovo-orientovanej ekonomike, čo
znamená významnú prepojenosť systémov vo vede i praxi, otvorenosť, tvorivosť, hľadanie a nájdenie spôsobov ako
vedomosti rozširovať, ako prepájať výskum a vzdelanosť.
Kľúčovým momentom novej ekonomiky je skutočnosť, že dominantným zdrojom ekonomického rozvoja a rastu sú
informačné technológie.
Nová ekonomika dramatickým spôsobom vnáša novú dynamiku do rozvoja všetkých trhov.
Trhy prechádzajú rýchlo zmenami umocňujú sa globalizáciou svetového hospodárstva.
Tradičné hierarchie nie sú schopné v dostatočnej miere reagovať na prichádzajúce podnety z prostredia globálnej
megakonkurencie, preto rastie tlak na vytváranie virtuálnych ad-hoc aliancií na princípe sietí.
Nová ekonomika je teda založená na vedomostiach a znamená predovšetkým výzvy do budúcnosti. U všetkých
procesov je zdôrazňovaná rýchlosť ich tvorby a realizácie, v zásade teda vysoké tempo rozvoja.
Nová ekonomika vo vzdelávacom procese je prezentovaná predovšetkým tvorbou poznatkov na základe výskumu, a to
v dvoch súvislostiach:
 Tvorbou poznatkov do vzdelávania ako systému výučby založenom na výskume,
 Tvorbou poznatkov pre potreby hospodárskej praxe na základe výskumu
Nové videnie týchto otázok je založené na tvorbe a využití nových technológií. Nastáva teda dialóg medzi teóriou a
praxou, do ktorého významne vstupujú vysoké školy.
Treba si uvedomiť, že nie všetci autori a ani nie všetci vedeckí pracovníci prijímajú novú ekonomiku s nadšením
a uznaním. Vyskytujú sa názory, že významná technologická explózia nemá tak významný vplyv a tak významný
dopad na fungovanie ekonomiky ako celku, ako sa o tom hovorí a píše. A nemá hlavne tak významný vplyv a podiel na
ekonomickom raste ekonomík jednotlivých štátov a ani svetového hospodárstva.
Zahraniční autori však pripomínajú, že práve inovácie informačných technológií umožňujú tieto a iné zmeny uskutočniť
a následne vytvárajú a formujú smer a rýchlosť technologického pokroku.
Nová ekonomika disponuje piatimi inter-reagujúcimi hnacími motormi:
 technológiou,
 konkurencieschopnosťou,
 novou ekonomickou kultúrou vo sfére vlády,
 aj domácností,
 prirodzene aj vo sfére podnikania.
Nové myšlienky, nové vedecké stanoviská odjakživa vyvolávali neistotu ba až strach. Napriek uvedenému, nová
ekonomika našla svojich stúpencov a možno vidieť jej pozitívny zásah do života spoločnosti.1
ADRESA:
Ľubomíra Strážovská
Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave,
Tel.: 0907 729 427,
Helena Strážovská
Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave
1
Pozn.: V texte boli použité materiáli autorov EDAMBA ako i popredných slovenských autorov a vlastné výskumy.
175
176
РОЛЬ ПРЯМЫХ ИНОСТРАННЫХ ИНВЕСТИЦИЙ ДЛЯ РАЗНЫХ ЭКОНОМИЧЕСКИХ
СИСТЕМ
Чан ТхиТханьНга
Москва
Аннотация:Процесс движения капитала является распространённым явлением в мировой
экономике. Однако существуют противоречивые взгляды на его роль для экономики страны
реципиента.
Ключевые слова:прямые иностранные инвестиции, роль инвестиции
На практике, прямые иностранные инвестиции (далее ПИИ) считается важным пульсом в процессе
экономического обновления и роста субъектов экономики – как инвестор, так и реципиент (получатель).
Однако, существует противоречивые точки зрения на роль и влияние ПИИ. Cyшествуют большое количество
исследований, посвящённых вопросу, как ПИИ поддерживает или тормозит экономику стран- реципиент.
Отсюда формируются школы, поддерживающие и против ПИИ.
А.
Представитель
школы
не
поддерживающей
ПИИ
является
Ronald
E.
Müller
(Thepoliticaleconomyofdirectforeign investment-1974).Он считал, что передача технологии транснациональными
корпорациями развивающим странам создает безработицу в больших масштабах, что они монополизируют
больше чем вносят капитала, они укрепляют позицию больше чем усилят национальные корпорации, они
ухудшают а не улучшает платёжный баланс развивающих стран.
FernandoHenriqueCardoso,EnzoFalletto,TonioDosSantos так же приводят ряд возникающих проблем при
получении ПИИ такие как: увеличение иностранного долга, возникновение союзы между иностранными
компаниями и государство- реципиент а так же местными внешнеэкономическими отделами... Эта точка зрения
считает, что государство может развивать свою экономику только когда временно отделено с мировой
экономикой, и в основном основано на внутренней силе.
Б. Школа поддерживающий ПИИ имеет позитивный взгляд на иностранные инвестиций. HarryJohnsoncчитает,
что ПИИ приносит странам-реципиентам капиталы по низкой цене, передовую технику, управленческую
способность и преимущественное рыночное знание. Причём, привлечение иностранных инвестиций
содействует процесс передачи технологии и управленческие опыты от индустриальных развивающим странам.
Процессом передачи технологией, инвесторы, в основном транснациональные корпорации, установили
экспортный коридор развивающим странам, удовлетворяющий спрос к иностранным валютам и приносит
большое количество рабочих мест.JohnDieboldподчеркивает, что стимулирование экспорта является важнейшей
пользой, которая транснациональные корпорации принесли странам Латинской Америки. Druckercчитает, что
решением безработицы во многих развивающих странах расширяет требование к присутствиям
транснациональных корпораций с их маркетинговые и экспортные возможностей.
Благодаря ПИИ, у государства есть капитал для вложения в инфраструктуру, развивать здравоохранение,
образование ... Некоторые отрасли промышленности и добычи требует довольно большое капиталовложение,
которое из-занедостатки средств правительство вынуждено привлекать иностранные инвестиций. Среди
многих видов иностранных инвестиций, ПИИ имеет более постоянный источник капитала, чем другие.
Преимущества ПИИ ещё в не образовании долга, перевод прибыль в страну инвестора осуществляется только
когда проект имеет доходность, эта прибыль во многих случаях повторно инвестируется в страну-реципиенту.
Однако, ПИИ считается более дорогой источник капитал чем другие виды займов. Уровень прибыли
иностранных компаний обычно превышает процентной ставки других видов займов. В некоторые случаи
внутренние компании не могут реализовать проект вследствиеснедостатком капитала. Следовательно, ПИИ
становится одним из важнейших факторов для стран получающих инвестиций. На пример, в 2009 г. глобальные
прямые иностранные инвестиций составляют 1.114 миллиард USD то Китай получил 96 миллиард USD.( Global
FDI flows will exceed $1.2 trillion in 2010, report predicts: timid and uneven recovery appears under way-UNCTAD
/Press /PR2010 )
177
ПИИ так же содействует повышению рабочей квалификации и приносит рабочее место. Не только в
развивающих странах, даже в развитые страны создание рабочих мест всегда остаётся главной задачей в
социально-экономической стратегии каждой страны. Для развивающих стран одним из первых решающих
условий принятия ПИИ – создание многочисленных рабочих мест. Проекты с ПИИ , использующие большое
количество рабочих в промышленностях, сборки автомобилей, мотоцикл, электроника, торговые центры, отели,
офисы, туристические комплексы, развлекательные комплексы поощряют и получают высокие льготы.
Большинство рабочих перед принятием в экономические зоны сПИИ были переподготовлены, повышены
квалификации, приближены к новой технологией и передовому менеджменту. Таким образом ПИИ вносит
вклад в формировании рабочего кадра, имеющего достаточной управленческой и технической способностей
распоряжаться производством, эксплуатацией в высокоуровневой конкурентной среде.
В нынешнем мировом контексте, могущество каждой страны, ценность каждого народа измеряется в основном
экономической, и передовой научно-технической силой, то привлечение ПИИ является ключом для
развивающие страны в сближении к передовой науке и технике, управленческой опыте.
Позитивные влияния ПИИ вносят вклад в увеличении продуктивности страны-реципиента, в создании большой
ассортимент продуктов, удовлетворяющий максимум потребность потребителей. А так же производимые
продукты употребляется в международном рынке благодаря торговой стратегией транснациональных
компаний. Маркетинг продуктов и услуг, внешнеторговые обороты имеют позитивные влияние в образовании
имиджа страны-реципиента. Отрасли сПИИ так же вносят немалый вклад в государственный бюджет страныреципиента. В КНР, в 2009 году общий объём примышлено-торговый налог с ПИИ ….,составляет …В
основном производимые товары предприятий с ПИИ экспортируются, создают большой источник валюты и
повышает уровень валютного резерва. В КНР, валовый экспортный доход предприятий сПИИ составляет 60%
валового экспортного дохода страны в 2002г. Валютный резерв КНР не прерывно возрастает, в 2008 - 2009
2010- достигает .
Однако, ПИИ отрицательно тоже влияет на страну-реципиента. Страны, которые не могут установить
эффективную систему контроля, импортировали усталую технику и устройства могут стать «промышленной
мусорной полей». Появление внешних капиталов могут ослабить некоторых внутренних предприятий,
компании которые не могут конкурировать, приводят к банкротству. Инвестор, поставив цель прибыли
слишком высока, не выделяет внимание на переработку промышленных отходов и приводит к загрязнению
окружающей среды. Помимо этого, избег налога, отклонение от уплаты налог, несоблюдение местного
трудового закона и другие негативные социальные последствия являются отрицательными чертами
экономической зоны с ПИИ. Но недостатки ПИИ зависят от государственной управленческой способности а
так же уровень принятий ПИИ внутренних предприятий.
ADRESS:
Чан ТхиТханьНга
115054, Москва,
Стремянный переулок,
дом 14, кв 1207,
[email protected]
178
NEW PRODUCT ADAPTATION IN REGIONAL MARKETS
Tokarčíková Emese
Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky
Abstract: It is well known that the introduction of new product or service despite the positive response
among experts does not automatically ensure theirs commercial success. Because the novelty has no
relevant historical data traditional forecasting methods are failing. Even though regional trade are more
readable, all information about new product’s or service’s market adaptation is more than necessary and
desirable not only for regional firms. Uncertainty firms can be reducing by application of different
adaptation theories based on various adaptation models. This article deals about these ones, because they
can be an appropriate manager tools to creating better managerial decisions, which are a crucial part of
good business, make company and also the whole region more efficient, competitive and profitable.
Keywords: new product, adaptation models, regional markets, forecasting methods, managerial decisions
1. ÚVOD
Prognóza adaptácie nového produktu či inovácie býva náročná. V prípade noviniek neexistujú totiž žiadne relevantné
historické štatistické dáta aplikovateľné v rámci klasických prognostických modelov. Na danej skutočnosti nezmení nič
ani skutočnosť, že regionálne trhy vzhľadom na ich geografické limity bývajú čitateľnejšie a viac prehľadnejšie ako
národné či globálne trhy. Dokonca ani existencia čísel o predajnosti porovnateľného produktu v prípade, že sú neúplné,
(z hľadiska množstva alebo periódy) neumožní klasickým prognostickým metódam načrtnúť predpokladaný budúci
vývoj predaja nového produktu. Ako teda odhadnúť, či zákazníci daný produkt či službu príjmu a budú ochotní
a schopní ich kupovať, dopytovať? Teórie zaoberajúce sa adaptáciou nového produktu sa snažia odpovedať práve na
tieto otázky výrobcov resp. poskytovateľov služieb.
2. METÓDY A PRÍSTUPY
Informácie o tom, ako sa nový produkt (služba), technológia ujme medzi zákazníkmi nielen na regionálnom trhu, sú
nevyhnutné a žiadané pre všetkých ekonomických aktérov snažiacich sa presadiť a predať svoj výstup. Je preto dôležité,
aby „podniky boli schopné inovovať produkciu i interné procesy, efektívnejšie produkovať, kvalitnejšie komunikovať s
obchodnými partnermi ako i so svojimi zákazníkmi a týmto prístupom zaujať a udržať svoju pevnú pozíciu na trhu“
(Kucharčíková & Vodák, 2011) [11].
Predpovedať úspech či neúspech nového produktu na regionálnych trhoch bez existencie historických dát vyžaduje
vhodne zvolenú teóriu na ich predikciu. Všeobecne vychádzajú modely a štúdie adaptácie nových produktoch
zo štyroch hlavných teoretických prístupov
 Adaptačné teórie
 Domestikovaný prístup
 Výskum „ uses and gratifications“
 Difúzná teória
2.1 ADAPTAČNÉ TEÓRIE
Výskumné práce z oblasti adaptačných teórií popisujú a vysvetľujú adaptačné rozhodnutia jednotlivých zákazníkov
pomocou rôznych sociálnych, kognitívnych a behaviorálnych prístupov z oblastí problematiky skúmajúcej vzťah medzi
postojom a správaním jednotlivca.
2.1.1 TEÓRIA ODÔVODNENÉHO KONANIA (THEORY OF REASONED ACTION – TRA)
Teória je spojená s menami M. Fishbeina a I. Ajzena. Ich práca sa zaoberá problematikou výskumu postojov a správaní
jedincov. (Ajzen & Fishbein,1975) [3] Sústreďujú sa na vzťah kognícií (poznávania), reprezentovaných súborom
presvedčení jedinca a jeho afektov. Základnými prvkami TRA sú tri všeobecné atribúty, a to zámery správania, postoje
a subjektívne normy. Dobrovoľné správanie jednotlivca je predvídateľné na základe jeho postojov všeobecne vo vzťahu
k vlastnému správaniu a na základe toho, čo si myslí o tom, ako ho budú posudzovať iní za dané správanie. To
znamená, že oddelili vlastne postoje subjektu a subjektívne normy, pričom subjektívna norma je produktom súboru
179
všetkých presvedčení osoby o tom, že určití jedinci alebo skupina si myslia, že má alebo nemá konať istým spôsobom a
jeho motivácie vyhovieť im (Koncz, Čema, online) [10].
Jednoduchú formuláciu TRA môžeme vyjadriť pomocou matematickej funkcie
ZS = (AB) V1 + (SN) V2, (2.1.1)
kde
ZS zámery správania
(AB) postoj jednotlivca ku vzťahu realizovaného správania
V empiricky odvodená váha
SN subjektívna norma jednotlivca týkajúca sa realizovaného správania
(Zdroj: Hale, 2003)
Na základe hore uvedeného, osobný postoj a spoločenský tlak formujú postoj, ktorý je podstatný pri realizácií správania
a v neposlednom rade aj pri zmene správania.
2.1.2 MODEL TECHNOLOGICKEJ AKCEPTÁCIE (TECHNOLOGY ACCEPTANCE MODEL –TAM)
TAM pokračuje a významne rozširuje teóriu TRA. Vytvorili ho F. Davis a R. Bagozzi. Patrí medzi teórie informačných
systémov, ktoré modelujú, ako užívatelia dospejú k prijímaniu nových technológií, pričom ich rozhodnutie ako a kedy
ich budú používať je ovplyvnené množstvom rôznych faktorov. TAM používa tiež zámer (intension) ako závislú
premennú na predikciu správania jednotlivca, pričom ďalšími kľúčovými premennými sú :
 predpokladaná užitočnosť – úroveň zvýšenia výkonnosti jedinca, v ktorej dosiahnutie vďaka použitiu určitého
systému jedinec verí,
 predpokladaná jednoduchosť používania – ako veľmi jedinec verí, že použitie určitého systému je bez námahy
(Davis, 1989) [6].
Model je teda založený na postojovom vysvetľovaní zámeru použiť špeciálnu technológiu či službu. Prezentuje
presvedčenie, že každá technológia je užitočná a jednoduchá.
Teória z iného pohľadu na „užitočnosť“ hovorí, že informačný systém je užitočný dovtedy, kým potenciálny adaptér
posudzuje danú inováciu ako takú, ktorá ponúka vyššiu hodnotu ako alternatívny spôsob aplikácie rovnakej úlohy.
(Agarwal&Prasad 1998) [1]
2.1.3 TEÓRIA PLÁNOVANÉHO SPRÁVANIA (THEORY OF PLANNED BEHAVIOR –TPB)
V roku 1985, Ajzen sformuloval teóriu plánovaného správania, ktorá bola rozšírením teórií TRA a tiež zdôrazňuje
úlohu zámeru v správaní, ale skúma aj prípady, kedy jedinec nemá pod kontrolou všetky faktory ovplyvňujúce jeho
aktuálne správanie. Výsledkom je, že nová teória stanovuje rozsah pôsobenia aktuálne uskutočneného správania, ktorý
je úmerný k hodnote individuálnej sebakontroly a intenzite individuálnych záujmov v správaní (Ajzen, 1985) [2].
Na základe vedeckých východísk teórií TAM, TRA a TPB ich rozšíreným a modifikáciou vznikol model modifikovanej
teórie TPB. Bol vytvorený nórskymi výskumníkmi a stal sa základným modelom pre ich prípadové adaptačné štúdie,
založené na dátach získaných dotazníkovou metódou (klasicky prípadne prostredníctvom internetových diskusií)
a benchmarkingom. Sú to napríklad štúdie adaptácie služieb mobilného obchodu (Pedersen, 2001) [13] a textových
správ (Pedersen, 2002) [14]. Ukázalo sa, že klasický TPB model v prípade adaptačných štúdii mobilných technológií
a služieb musí byť modifikovaný, ale základné atribúty tradičného modelu vyhovujú na účely daného výskumu .
Navrhovaný model adaptácie mobilných služieb podľa Pedersena [13] je zobrazená na schéme č. 2.1.3.
2.2 DOMESTIKOVANÝ PRÍSTUP
Tento prístup má základy v sociológii, pričom skúma adaptáciu a použitie nových technológií a inovácií
v každodennom živote. Sústreďuje sa hlavne na sociálne a spoločenské konzekvencie domestifikovania technológii
a služieb. Príkladmi sú štúdie ohľadom pevných telefónov (Fisher, 1988), televízie (Silverstone & Haddon, 1996a)
počítačov v domácnosti (Silverston& Haddon, 1996b). Domestikovaný prístup nemá obmedzenia ohľadom štúdií
individuálnych či súhrnných faktorov, preto jeho podstatou je vysvetlenie a popis adaptácie a užívateľských profilov tak
spoločenských skupín, napr. (Townsend, 2000) ako i individuálnych koncových užívateľov, napr. (Ling, 1997).
Townsend (2000) analyzoval dôsledok mobilných telefónov pre plánovanie miest, kým Fortunati (1998) analyzoval ich
dôsledky pre rodinu ako inštitúciu.
Proces domestifikácie má obvykle päť čiastkových procesov zahrňujúcich predstavivosť, privlastnenie, namietanie,
začlenenie a konverziu. Tieto čiastkové procesy majú veľkú vysvetľujúcu schopnosť pri pochopení adaptácie. Obšírny
popis a prehľad z oblasti domestifikácie mobilných služieb nájdeme v štúdii od Haddon (2001) [8].
180
Predpokladaná
výraznosť
Predpokladaný
pôžitok
Postoj k používaniu
Predpokladaná
ľahkosť používania
Predpokladaná
užitočnosť
Externé vplyvy
Subjektívna norma
Postoj k používaniu
Používanie
Interpersonálne
vplyvy
Samokontrola
Samoúčinnosť
Nápomocné
podmienky
Kontrola správania
sa
Schéma č. 2.1.3 Model predstavuje modifikáciu a rozšírenie teórie TPB.
2.3 VÝSKUM USES AND GRATIFICATIONS
Prístup „Uses and gratifications research“ má základy v mediálnom výskume, sociológií a pôvodne sa zameriaval na
masmédia a masové komunikačné prostriedky (Blumler and Katz, 1974) [3]. Sústreďuje sa na individuálneho užívateľa
alebo adaptéra, pričom jeho všeobecnou myšlienkou je, že adaptér služby hľadá uspokojenie v masmédiách
a technológiách založených na ich individuálnych „potrebách“ a „motiváciách“ (Lin,1996) [12]. Táto teória má
funkcionálny podklad podobný teóriám racionality či úžitku. Originálne štúdie z tejto oblasti skúmali uspokojenie
z rozličných technológii a služieb, ako napríklad videohry (Sherry a kol., 2001), Internet (Papacharissi, Rubin, 2000),
email (Dimmick, Kline, Stafford, 2000) pagers (Leung&Wei, 1998) a mobilné telefóny (Leung &Wei, 2000).
V poslednej menovanej štúdii identifikovali sedem uspokojení z mobilných telefónov: 1. móda/status (prestíž), 2.
ovplyvnenie/sociálnosť, 3. relaxácia 4. mobilita, 5. okamžitý prístup, 6. prostriedok, 7. opätovné uistenie. Aj ďalšie
výskumy potvrdili, že okrem klasických uspokojení z produktu sú móda a status dôležité pre uspokojenie zákazníkov,
hlavne medzi mladými ľuďmi, ktorí sa často zaraďujú do skupiny včasných adaptérov.
2.4 DIFÚZNE MODELY
Difuzionizmus je samostatný vedný odbor zaoberajúci sa problematikou popisu zmien v spoločnosti vyvolané
významných objavmi. Difúzna teória inovácií skúma, ako, prečo a s akou intenzitou sa budú šíriť nové inovácie
a technológie v spoločnosti. Popredným predstaviteľom je Everett M. Rogers [15], ktorý definoval základné pojmy
súhrnnej (agregátnej) difúznej teórie a popísal postup rozšírenia inovácií v čase cez komunikačné kanály a model ich
adaptácie užívateľmi. Rogers poznamenal, že napriek jasným výhodám ktoré prinášajú nové objavy, ich adaptácia
užívateľmi je veľmi zložitá U každého užívateľa má postup osvojenia niekoľko nadväzujúcich krokov – objavenie,
záujem, vyskúšanie, rozhodnutie, osvojenie (Rogers & Shoemaker, 1971) [16]. Aj z hľadiska zavádzania nových
mobilných služieb sú teda dôležité informácie o tom, aká časť užívateľov je v tej ktorej fáze zavádzania inovácií do
praxe ochotná túto novinku prijať a používať.
Rogers [15] rozlišuje 5 kategórii osvojiteľov. Členovia jednotlivých kategórií majú typické charakteristiky, ako je
uvedené nižšie.
 Inovátori – nadšenci, či prví užívatelia (štatisticky je to 2,5 % celkovej populácie)
 Včasní adaptéri – vizionári, lídri (13,5 % celkovej populácie)
 Ranná väčšina – pragmatici, rozvážni (34 %)
 Neskorá väčšina – konzervatívci (34 %)
 Oneskorenci – skeptici (16 %).
181
Každý zákazník môže byť zaradený do niektorých definovaných kategórií. Keď priebeh osvojenia graficky zobrazíme v
čase, vznikne tzv. S krivka (Obrázok 2.4.1, horná časť). Spočiatku počet zákazníkov rastie v miernejšom tempe, potom
nastáva významný rozmach, čo je dovŕšené inflexným bodom a neskôr nasleduje znovu pomalý vývoj až po dosiahnutí
saturácie. Okrem toho, že krivka má tvár pripomínajúci písmeno S, je dôležité aj to aký má sklon - hlavne v prípade
včasných osvojiteľov - kde má inflexný bod a úroveň a čas nasýtenie. Zákazníci majú rôznu úroveň ochoty adaptácie, a
tak všeobecne krivka priebehu adaptácie má približne tvar normálneho rozloženia v čase a znázorňuje, aký priebeh má
momentálny relatívny počet osvojiteľov počas inovácií (Obrázok 2.4.1, dolná časť). Miera penetrácie a priebeh
adaptácie sú založené na rovnakých princípoch a používajú rovnakú terminológiu, preto ich krivky bezprostredne
súvisia. (Rogers & Shoemaker, 1971) [16]
Miera nasýtenia
/penetrácie/
INOVÁTORI VČASNÝ RANNÁ NESKORÁ ONESKORENCI ČAS
(T)
adaptéri väčšina väčšina
Priebeh adaptácie
Obrázok 2. 4.1 Súvislosť miery penetrácie a priebehu adaptácie nových mobilných služieb
Cieľom difúznych modelov je, aby pomocou jednoduchej matematickej súvzťažnosti popísali mieru rozšírenia inovácií
resp. nového produktu v čase, medzi očakávanými osvojiteľmi. Osvojiteľom (adaptérom, užívateľom) je jednotlivec
(prípadne rodina alebo skupina), ktorý kúpi aj používa daný produkt. Pri kúpe produktu trvalej spotreby sa berie do
úvahy jeho prvá kúpa, pri ostatných produktoch sa kúpa môže aj zopakovať. Všeobecné difúzne modely sa zaoberajú
produktmi dlhodobej spotreby, pričom sa snažia popísať dynamiku troch segmentov trhu:
1. TM(t) : veľkosť celkového trhu v čase t
2. TN(t) : veľkosť trhového potenciálu, t. j. počet osvojiteľov ktorí v čase t produkt poznajú a sú schopní ho aj
kúpiť,pričom N(t) potom udáva veľkosť trhového pokrytia, t. j. počet osvojiteľov, ktorí do času t už kúpili daný produkt
3. nedotknutá časť trhu: TM(t) - TN(t), udáva počet zákazníkov, ktorí v danom čase t nevedia o existencií inovácií, resp.
z iných špecifických dôvodov nie je možné ich zahrnúť medzi potenciálnych osvojiteľov.
Využitie difúznych modelov môže mať široké uplatnenie napríklad na trhu s mobilnými telefónmi, technológiami a
službami, ktorý patrí medzi dynamické a rýchlo sa rozvíjajúce trhy a kde zavedenie nových inovácií a technológií sa
deje v krátkom časovom intervale. V súčasnosti sa trendy mobilného trhu menia práve od ponuky predaja mobilných
aparátov k predaju nových mobilných technológií a samotných mobilných služieb. Úspešnou technológiou sú napr.
„mobilné lokalizačné služby (Location Based Services – LBS), ktoré prilákali veľa zákazníkov a očakáva sa, že ich
počet v najbližších rokoch ešte významne porastie, nakoľko vznikajú nové riešenia pre polohovanie pomocou
vreckového počítača a odtlačkov prstov “ (Benikovsky, Brida, Machaj, 2010) [4]. Okrem technológie, mobilní operátori
usilujúci sa o zvyšovanie svojich príjmov upriamujú pozornosť na predaj nových služieb s mobilným obsahom, ktoré sú
zamerané hlavne na zábavu. Sú to teda konkrétne trhy, kde použitie difúznych modelov má svoje uplatnenie.
3. ZÁVER
Na regionálnych (lokálnych) trhoch tak ako aj „v podnikom prostredí medzi významné faktory zvyšovania
konkurencieschopnosti patria okrem iného zvyšovanie produktivity práce, uplatňovanie moderných metód v riadení a
marketingu, aplikácia najnovších výdobytkov vedy a techniky vo výrobe a pri poskytovaní služieb ako i schopnosť
včasnej implementácie inovácií“ (Tulejová - Nižnik - Kucharčíková, 2009) [17]. Úspešná trhová adaptácia produktov
182
umožňujú firmám zvyšovať svoju výkonnosť, pričom okrem posilnenia regionálneho trhového postavenia vytvárajú
podnikom priestor na dosahovanie zisku, ktorý „je základným motívom každého podnikania a kritériom rozhodovania a
zainteresovanosti všetkých aktérov hospodárskeho diania“ (Ďurišová – Jacková, 2007) [7]. Často však zodpovední
pracovníci stoja pred vážnou otázkou, aká bude adaptácia tejto inovácie (produktu či služby)? Uvedený článok ponúka
úvod do adaptačnej teórie inovácií. Konkrétne použitie jednotlivých teórií umožňuje manažérom aby ich prognózy
prijatia nového produktu zahrňovali aj iné aspekty než doposiaľ známe štatisticko-ekonomické prognostické modely, čo
zároveň skvalitní aj rozhodovacie procesy manažérov tak na strategickej ako aj na operatívne úrovni.
LITERATÚRA
[1]
AGARWAL, R.; PRASAD, J. 1998 A conceptual and operational definition of personal innovativeness in the
domain of information technology. Information Systems Research, 9, 204-216.
[2]
AJZEN, I. 1985 From intentions to actions: a theory of planned behavior. on Kuhl, J and Beckmann, J (eds).
Action control: from cognition to behaviour. Springer Verlag, New York.
[3]
AJZEN, I.; FISHBEIN, M. 1975 Belief, attitude intention and behaviour: an introduction to theory and
research. Reading. MA: Addison- Wesley.
[4]
BLUMLER, J. G.; KATZ, E. (EDS.) 1974 The uses of mass communications: Current perspectives on
gratifications research. Sage, Beverly Hills, CA.
[5]
BRÍDA, P.; BENIKOVSKÝ, J.; MACHAJ, J. 2010 Localization in Real GSM Network with Fingerprinting
Utilization, 2nd International ICST Conference on Mobile Lightweight Wireless Systems MOBILIGHT 2010,
Barcelona,pain, 10-12 May 2010, ISBN: 978-963-9799-91-2.
[6]
DAVIS, F. D. 1989 Perceived Usefulness, Perceived Ease of Use, and User Acceptance of Information
Technology. MIS Quarterly, 1989, p. 319-339.
[7]
ĎURIŠOVÁ, M.; JACKOVÁ, A. 2007 Podnikové financie. EDIS - Vydavateľstvo ŽU, Žilina, 2007, ISBN
978-80-8070-661-6.
[8]
HADDON, L. 2001 Domestication and mobile telephony Presented at the conference „Machines that Become
Us“, Rutgers University, April 18-19, New Jersey.
[9]
HALE, J. L. 2003. The Theory of Reasoned Action. In J. P. Dillard & M. Pfau (Eds.), The persuasion
handbook: Developments in theory and practice (pp.259-286). Thousand Oaks, CA: Sage.
[10]
KONCZ, P.; ČEMA, V. [online] Multidimenzionálny referenčný model postojového systému dostupné na
http://www.pulib.sk/elpub/FF/Slancova2/pdf_doc/koncz_cema.pdf
[11]
KUCHARČÍKOVÁ, A.; VODÁK, J. 2011. Efektivní vzdělávání zaměstnanců, Grada Publishing, a.s., Praha,
ISBN 978-80-247-3651-8.
[12]
LIN, C. A. 1996 Looking back: The contribution of Blumler and Katz’s uses of mass communication to
communication research. Journal of Broadcasting & Electronic Media, 40, 574-582.
[13]
PEDERSEN, P. E. 2001 Adoption of mobile commerce: An exploratory analysis. SNF – Report 51/ 01,
Institute for Research in Economics and Business Report, Bergen, Norway.
[14]
PEDERSEN, P. E. 2002 The adoption of messaging service amoung Norwegian teens: development and test of
extended adoption model SNF – Report 23/ 02, Institute for Research in Economics and Business Report,
Bergen, Norway.
[15]
ROGERS, E. M. Diffusion of Innovations. 2003 Fifth Edition, New York: The Free Press, A Division of
Simon & Schuster, Inc., New York, 543p.
[16]
ROGERS, E. M.; SHOEMAKER, F. F. 1971 Communication of Innovations: A Cross-Cultural Approach (2nd
ed.). New York: The Free Press.
[17]
TULEJOVÁ, L.; NIŽNÍK, L.; KUCHARČÍKOVÁ, A. 2009 Konkurencieschopnosť firiem v období
ekonomickej recesie, In: Manažment ľudského potenciálu v podniku: zborník príspevkov 6. medzinárodnej
vedeckej konferencie: Žilina, 19.-20. mája 2009. – Žilina : Žilinská univerzita, 2009, ISBN 978-80554-0013-6.
- s. 64-70.
ADRESA:
Ing. Tokarčíková Emese, Phd.
Univerzitná 821, 5/1,
010 26 Žilina, Slovenská republika
telefón: 0421 41 534 4422
183
184
THE ROLE OF UNIVERSITIES AND REGIONAL MANAGEMENT IN CONTEXT OF
CORPORATE SOCIAL RESPONSIBILITY
Tokarčíková Emese
Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky
Abstract: The article presents issues concerning the role of responsible universities in the context of
achieving better economical and social results in region. Appearing the new trends in area of corporate
social responsibility (CSR) we can identify the main benefits of this concept both for regions and for
universities themselves. Competitive advantage, socially well structured and award winning business, local
engagement, relationship building and sustainable activities are the frequently required aims of regions.
Therefore the quality of the studies in field of CSR and above all the quality of theirs real applications are
frequent topics that have been discussed in professional and general public recently. This article wanted to
increase attention how can universities help to raise awareness and commitment also in regions to develop
a sustainable socio-economic model for the future.
Keywords: universities, regional management, corporate social responsibility, education process,
cooperation
1. INTRODUCTION
Nowadays corporate social responsibility (CSR) has the hallmark of being a truly global concept. It means very
different things to different stakeholders, depending upon a range of local regional factors including culture, religion,
and governmental or legal framework conditions. Moreover carefully implemented CSR policies can help regions to
provide access to investment, funding opportunities, generate innovation, develop and also enhance relationships with
all stakeholders. The role of universities in this field leans on quality education and research process, as well as on
intensive communication and cooperation between universities and region. Mediation of actual results and new
knowledge from research, and also well known and proven expertise and knowledge through publications and
educational activities can open new horizons not only for regions but can improving the overall quality of life on Earth.
2. CORPORATE SOCIAL RESPONSIBILITY – WHAT DOES IT MEAN?
Different organisations have framed different definitions of CSR. Generally this concept teaches managers how they
can manage the business processes to produce an overall positive impact on society. Howard R. Bowen, an American
economist and one of the first CSR theorists in his landmark book Social Responsibilities of the Businessman defined:
“It refers to the obligations of businessmen to pursue those policies, to make those decisions, or to follow those lines of
action which are desirable in terms of the objectives and values of our society” (Bowen, 1953), [1]. Another important
contributor William C. Frederick modified definition:„ [Social responsibilities] mean that businessmen should oversee
the operation of an economic system that fulfils the expectations of the public. And this means in turn that the
economy’s means of production should be employed in such a way that production and distribution should enhance
total socio-economic welfare. Social responsibility in the final analysis implies a public posture toward society’s
economic and human resources and a willingness to see that those resources are used for broad social ends and not
simply for the narrowly circumscribed interests of private persons and firms. (Frederick, 1960, p. 60) [5].
In the new millennium, efforts to find better definition of CSR was influenced by many voluntary associations, NGOs
as well as by the European Union, which considers social responsibility in business for one of the tools necessary to
achieve the Lisbon Strategy.
By World Business Council for Sustainable Development: „Corporate Social Responsibility is the continuing
commitment by business to contribute to economic development while improving the quality of life of the workforce
and their families as well as of the community and society at large.“ (wbcsd, online) [14]
In general, definitions, studies and educational materials explaining that the corporate responsibility have the following
common characteristics of CSR activities:
 base on general ethical principles (transparency, commitment ..., etc.),
 are universal for all types of businesses or organizations,
185



emphasize the voluntary nature of the proposal to go beyond legislative provision duties,
aim to develop the quality of life with active cooperation of stakeholders,
draw attention to the general development and not only on economic growth of business or organization.
2.1. MAIN TERMS OF CORPORATE SOCIAL RESPONSIBILITY
Companies or organizations do not work in isolation, but they are a direct part of society. According to this
view they operate with respect to the so-called. triple bottom line (triple income), and should focus own activities on the
3P:
 People - social activities,
 Planet - environmental activities,
 Profit - economic activity.
The concept of CSR is often confused with the concept of corporate philanthropy. Philanthropic activities - although
means something different than sponsorship e.g. business relationship and promotion tool – are only an integral part of
the concept of corporate responsibility.
Similarly, the concept of CSR is often reduced only to ethical business. Although business ethics means a friendly and
open corporate culture, which in conjunction with the Code of Ethics guaranteeing fair dealing with customers,
suppliers and employees and creates non-conflict, and inspiring environment, it’s also only a particular segment of
CSR.
The important subjects in case of CSR´s implementation are the so called stakeholders, i.e. persons, groups or
organizations that have a main impact on the company’s behavior. So these "stakeholders" are e.g. owners,
shareholders, investors, governments, NGOs and interest groups, community, media, employees, consumers, suppliers
and business partners, competitors. To answer a question, why to be socially responsible is not easy. It is primarily
means to realize the position of the company or organization, not only on the market but also within the scope of society
and to remark the benefits not only by current short-term economic gain, but also by long-term benefits of company’ s
society-wide recognition.
The following scheme n. 1 illustrates the main implementing areas of CSR and their cross connections. This scheme
also shows that companies need to answer not only the aspects of the quality of their management – (both in terms of
people and processes), but also the aspect of the nature of and quantity of their impact on society in the various areas.
Scheme n.1. The main implementing areas of corporate social responsibility
Diagram by Mallen Baker
In quadrant of workplace, company or organization should create and maintain a motivating environment in which
employees are involved in achieving their goals because "in an atmosphere of encouraging new initiatives, teams and
individuals can compare their own current direction and the results of the commitments you have given, regardless of
whether they existed in the river or in a continuous dialogue on finding new ways of business "(Vodák - Kucharčíková,
186
2011), [12]. Also well known that "the effects that positively influence the work motivation of employees, one
employee in particular the possibility to participate in creating their own work program to apply to the labor market, job
security, wage premium option, removal of barriers to creativity and causes of job dissatisfaction "(Tulejová, 2009),
[10].
In quadrant of community, company or organization can organize activities e.g. blood donation or creation a team of
volunteers who self-organized learning activities for example workers for local (regional) nonprofit organizations, or
organized by a population-educational lectures, respectively excursions for local (regional) children kindergarten and
primary schools.
In quadrant of environment, company or organization should to recycle paper and reuse it for printing new internal
materials. Another proceeding can be efforts which bring reduction of administrative tasks that require documentation
in paper form. Results of this proceeding will be not only less papers usage but also savings of toner usage and
generally lower operating costs.
In quadrant of market, company or organization can focus on activities increasing its credibility and transparency in the
public respectively customer’s view and also on activities building cooperation with regional public administration.
Promoting competitiveness and improving the quality of outputs is another way of good CSR approach. Raise public
awareness about corporate social responsibility and also to be not only a pioneer but also a good example as an ethically
and socially sentient organization promoting sustainable development.
3. ROLE OF UNIVERSITY IN BUILDING AWARENESS ABOUT CSR
Discussions and actual research about CSR is no longer just a matter of foreign universities, but also Czech and Slovak
universities are starting to join and to diffuse of knowledge in this area. Activities related with education and
dissemination of CSR in Slovakia surprisingly firstly weren´t make by universities, but this role was taken by nongovernmental organizations and by business practice itself. The reasons of this phenomenon we can find possibly in a
large diversity of CSR activities. Also the entrepreneur Tomas Bata in the 20's and 30's of the twentieth century in
Czechoslovakia created relationship with its employees on the principle of partnership. He influenced the community
and environment in which his companies operated. Many of his activities and approaches have become part of today's
CSR, and a number of studies show that "the concept of corporate social responsibility is perceived by us only about a
more intuitive way to the public as well as between entrepreneurs' (Trnková 2004, Gall Kriglerová et al. 2007) [11], [6].
CSR is generally understood as an umbrella term for a wide range of synonyms and overlapping terms, Slovak and
Czech universities didn´t have created a separate subject, e.g. called Corporate Responsibility. Fragments of the CSR
concept students could/ can find in other accredited compulsory and optional modules. These are such as:
 Business Ethics, Marketing, Marketing for NGOs,
 Ecological / Environmental Management, Sustainable Development,
 International Management, Strategic Management,
 Financial Accounting, Managerial Accounting,
 Philosophy, Sociology,
 Economy of Public Administration, Economics of Tourism.
Education and teaching how to be social responsible on Slovak universities usually take place though project studies,
case studies and courses organized by or with collaboration with NGOs and business practice.
Pioneer in this field is the Pontis Foundation, which was established by firms and organizations to „support the
development of corporate philanthropy and corporate social responsibility. We recognize the philanthropic activities of
corporations and individuals in Slovakia with our annual Via Bona Slovakia Award. We administer the Business
Leaders Forum – an informal association of firms that commit themselves to enforce the principles of corporate social
responsibility in Slovakia.” (Pontis,online) [15] Pontis´s seminars take place in various regions of Slovakia for SMEs
where they can learn how to do responsibly business. This project is funded by the European Commission. Pontis
Foundation also operates a public site www.zodpovednépodnikanie.sk since 2009.
Another important project is the project of weekly periodical TREND. This project is mapping companies with CSR
activities, naming trends, building a unique register of CSR projects undertaken by firms and education projects realized
on elementary, middle and high schools. Furthermore several times a year organize a public inquiry, so called TREND
CSR Barometer that reflects suggestions, views and attitudes of a special panel of participants. (www. csr.eTREND.sk)
It must be noted that also at universities though scientific research tasks was offered a number of recommendations
regarding the implementation of CSR in Slovak conditions at the last 2-3 years. Unfortunately they were not enough
published similarly like on Czech universities. Missed time, universities today are catching by organizing conferences
about CSR or related topics, or through the bachelor's, master's and doctoral theses, which processed this theme.
187
Generally in Slovakia and in Europe (takes) took longer than some new concepts (like CSR) has been accepted as an
academic discipline. In the United States this kind of process had been running over quicker. Also Americans had been
creating a variety of scientific works and analyses in this area. For example with regard to various corporate scandals
taken place in America, a team of authors investigated and confirmed that “there is an “intellectual bias against business
ethics” in schools” providing teaching and research in business and economics.“ (Hosmer, 1999, p. 91, 102). [7]
Comprehensive introductory overview about CSR situation in Europe was provided by Mahoney (1990) [8], when he
compared the teaching of business ethics in schools USA, UK and continental Europe. It´s true, that this study has its
limitations because it is quite narrowly focused. Higher explanatory ability has a case study about development of
teaching business ethics for the practice in European countries (Zsolnay, 1998) [13] or individual depth surveys in
different countries, especially in the UK (Cowton and Cummins 2003, Cummins, 1999) [2], [3]. Recent studies provide
an overview of teaching and research CSR and with reflection of different approaches and teaching methods of
European educational institutions, where are rather dominating short courses, respectively education within the frame of
optional modules.
Approaches to CSR
mainstreaming
Optional modules
Embedding in other modules
and courses
Compulsory modules
Other CSR teaching activities
(seminars, conferences, special
events, etc.)
Proportion ( % )
47
38
27
20
Table n.1. Approaches to CSR mainstreaming
Source: Matten a Moon (2004)
The results of international survey in table n. 1 show that the most popular way of mainstreaming is through the
provision of optional modules on universities. „Hence it is impressive that nearly 40 % of respondents indicate that they
are embedding CSR in other modules and courses. This would, for instance, imply that a strategy module would not
only teach a managerial view of the firm (as being responsible mainly to shareholders, customers and suppliers) but
a broader sense of the firm being intertwined in more complex responsibilities towards a plethora of stakeholders and
other societal actors.“ (Matten a Moon, 2004) [9]
Many experts thing, that it is not enough to integrate CSR courses into the corporate education system, because the
practice demands from each graduate student, that after graduation, they will have a basic knowledge of CSR. This
cohesion of the education and practice can create synergies and to bear fruit in the broader context for fulfilling national
and regional vision of doing business.
4. INFLUENCE OF CSR EDUCATION FOR REGION
In currently conditions of regional business environment is well-known, that foreign corporations transfer CSR
knowledge to their subsidiary firms or even require CSR behavior from their Slovak suppliers and distributors.
Implementation of CSR activities on regional level is much easier than on national level, because of closer cooperation
and relations of regional economic actors.
On the basis of existing knowledge from applied research summarized in case that the regional company has socially
responsible management than receives the following benefits:
 customer loyalty and strengthen their confidence,
 competitive advantage on the market and better conditions for brand building,
 requested partner status and reputation in the business and professional environment,
 a tool to manage risk and promote innovation,
 increasing attractiveness for investors and new opportunities for business,
 satisfied and motivated employees and low turnover,
 better management of human resources,
 creative company environment,
 protection of environmental resources and reduce waste
 and not least the long-term cost savings and increasing economic and non-economic gains.
188
Despite these advantages, many managers dispute and appeal that the adaption of CSR into business strategy is costly
initial investment, which affects all business areas. They are confident that in the Slovak market this adaption will be a
long process. In context of their opinion the very interesting detail is that historically the approach of social
responsibility is not only a new request of multinational companies or European Union. Many Slovak companies have
CSR, even if they do not know about it. Already mentioned Bata based the so called. Bata’s school of work or Bata’s
supporting fund and nowadays more and more companies are voluntarily socially engaged even they didn’t formulate a
concrete concept of CSR.
Results of independent prognosis are calling catch the CSR until it gets his boom. That´s a good reason why to increase
and to improve cooperation of region with universities to get better economical and social results in region.
5. CONCLUSION
General theorem of economics are business processes how to achieve economic benefits, which "is the basic motive of
any business, and this decision criteria can be the basis of economic interest of employees." (Ďurišová - Jacková, 2007),
[4]. A new look at the operation and production goals of businesses and organizations, says that besides economic gain
should strive to achieve also the so-called "social profit" from which can benefit the whole society. Universities as the
highest educational institutions have to draw attention to the concept of corporate social responsibility and make space
for research and education in this area. Also their role is to cooperate with regional management in this case and suggest
adequate implementation processes for CSR project. This article provides an insight into the concept of corporate social
responsibility in context of university education process and regional management. Because only a few literatures on
this topic are available in Slovakia, this article wants to draw attention to the benefits of this concept for both regional
businesses and university development.
REFERENCES
[1]
BOWEN, H. J. 1953. Social Responsibilities of the Businessman. New York: Harper Row, Bradshaw,
Thornton.
[2]
COWTON, C. J.; CUMMINS, J. 2003, Teaching Business Ethics in UK Higher Education: Progress and
Prospects’, Teaching Business Ethics 7, 37–54.
[3]
CUMMINS, J. 1999, The Teaching of Business Ethics at Undergraduate, Postgraduate and Professional
Levels in the UK (Institute of Business Ethics, London).
[4]
ĎURIŠOVÁ, M.; JACKOVÁ, A. 2007. Podnikové financie, EDIS - Vydavateľstvo ŽU, Žilina, 2007, ISBN
978-80-8070-661-6.
[5]
FREDERICK, W. C. 1960. The growing concern over business responsibility. California Management
Review, 2, 54-61.
[6]
GALOVÁ, KRIGLEROVÁ, E. a kol. 2007. Východisková správa o uplatňovaní spoločensky zodpovedného
podnikania na Slovensku. Bratislava: Regionálne centrum Rozvojovej pomoci OSN pre Európu a Spoločenstvo
nezávislých štátov. [online]. 2007.
[7]
http://europeandcis.undp.org/home/cst/show/A0B81B9B-F203-1EE9-B187C65CFD51AA2F.
[8]
HOSMER, L. T. 1999, Somebody Out There Doesn’t Like us: A Study of the Position and Respect of Business
Ethics at Schools of Business Administration, Journal of Business Ethics 22, 91–106.
[9]
MAHONEY, J. 1990, Teaching Business Ethics in the UK, Europe, and the USA: A Comparative Study
(Athlone Press, London; Atlantic Highlands, NJ).
[10]
MOON, J.; MATTEN, D. 2004, Corporate Social Responsibility Education – How and why Europe is different
(Research Paper Series ICCSR, Nottingham).
[11]
TULEJOVÁ, L. 2009. Motivačné aspekty flexibilných modelov organizácie pracovného času., In: 2.
sympózium manažment ´09 , EDIS - Vydavateľstvo ŽU, Žilina, 16.4.2009 ISBN 978-80 -554-0063-1.
[12]
TRNKOVÁ, J. 2004. Společenská odpovědnost firem (Corporate Social Responsibility): Kompletní průvodce
tématem&závěry průzkumu v ČR. Praha: Business Leaders Forum, 2004. Dostupné na internete:
http://www.blf.cz/csr/cz/vyzkum.pdf
[13]
VODÁK, J.; KUCHARČÍKOVÁ, A. 2011. Efektivní vzdělávání zaměstnanců, Grada Publishing, a.s., Praha,
ISBN 978-80-247-3651-8.
[14]
ZSOLNAI, L. (ed.): 1998, The European difference. Business Ethics in the Community of European Business
Schools (Kluwer, Boston, Dordrecht, London).
[15]
(wbcsd, online, 2011) http://www. www.wbcsd.org
[16]
(pontis online, 2011) http://www.nadaciapontis.sk
189
ADRESA:
Ing. Tokarčíková Emese, PhD.
Univerzitná 8215 / 1,
010 26 Žilina , Slovenská republika
telefón: 00421 41 534 4422
190
MOŽNOSTI ZVYŠOVANIA KONKURENCIESCHOPNOSTI AKO NÁSTROJA PRE ROZVOJ
ASPOLUPRÁCU REGIÓNOV
Jana Tomanovičová
Katedra manažmentu a rozvoja ľudských zdrojov, Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov, Trenčianska univerzita
Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Abstrakt: Zvyšovanie konkurencieschopnosti patrí k základným nástrojom a mantinelom ako pre rozvoj
jednotlivých regiónov, tak i pre nadväzovanie a posilňovanie spolupráce medzi nimi. Zvyšovanie
konkurencieschopnosti sa stalo v súčasnosti základným cieľom nie len pre členské krajiny Európskej únie,
ale i pre Spojené štáty, Japonsko, a rýchlo rastúce ekonomiky ako i ostatné vyspelé štáty.
Konkurencieschopnosť je možné rozvíjať v troch úrovniach, t. j. v rovine posilňovania a rozvíjania
manažérskych zručností, zvyšovania productivity a efektívnosti realizovaného procesu a nakoniec v rovine
vedecko-technického rozvoja. Ako jednotlivé roviny rozvoja konkurencieschopnosti ovplyvňujú rozvoj
a spoluprácu regiónov je uvedené v nasledujúcom článku.
Kľúčové slová: Rozvoj a spolupráca regiónov, konkurencieschopnosť, manažérske zručnosti, produktivita
práce a jej účinnosť, efektivita, vedecko-technický rozvoj.
Abstract: Increasing of the competitiveness belongs to the basic tool for the development of individual
regions, and attributes as well as for the continuation and strengthening of the cooperation between them.
Competitiveness has currently become the basic aim of not only the member countries of the European
Union, but also of the United States, Japan, and the fast-growing economy as well as the other developed
States.
Competitiveness can be developed at three levels, i.e. in the level of strengthening and developing
management skills, the improvement of productivity and efficiency of the process and eventually in the
plane of the scientific and technological development. How the individual level of development affects the
development of competitiveness and cooperation of the regions is listed in the following article.
Key words: Development and co-operation of regions, competitiveness, management skills, productivity of
work and its effectiveness, efficiency, scientific-technical development.
ÚVOD
V súčasnosti je každá ľudská činnosť hodnotená z troch aspektov a to v rôznych i v diametrálne odlišných pilieroch,
a to či sa jedná o základy trvalo udržateľného rozvoja, zásady na ktorých je postavená spolupráca v Európskej únii,
resp. samotné spoločenské konanie. Zvyšovanie konkurencieschopnosti regiónu ako aj zvyšovanie jeho spolupráce
s inými regiónmi v krajine, či mimo nej, je založená tiež na troch základných atribútoch hodnotenia ľudskej činnosti.
Každá ľudská činnosť je hodnotená v rovine fyzikálnej, sociálno-psychickej a intelektuálnej. Fyzikálnu rovinu v tomto
prípade predstavuje materiálno-technické zabezpečenie tak potrebné pre akúkoľvek výrobu a následný rozvoj
a spoluprácu regiónov. Jej systematické zvyšovanie je tiež sprevádzané zvyšovaním konkurencieschopnosti daného
regiónu. Sociálno-psychologickú rovinu predstavuje úroveň a zloženie požadovaných sociálnych služieb a rozsahu
vybudovanej sociálnej infraštruktúry v danom regióne. Sociálna infraštruktúra sa stala na prelome milénií nedeliteľnou
súčasťou všetkých vyspelých ekonomík. Intelektuálnu rovinu pri rozvoji a spolupráce regiónov zosobňuje vedeckotechnický potenciál ako i množstvo realizovaných inovácií a invencií v danom regióne. Je tiež nedeliteľnou súčasťou
potrebnou pre zvyšovanie konkurencieschopnosti.
PRODUKTIVITA A JEJ ÚČINNOSŤ
Produktivita a jej účinnosť predstavuje prvý základný atribút hodnotenia ľudskej činnosti znázornenú ako fyzikálna
rovina, pretože je čoraz viac vytesňovaná modernejším parametrom, ktorým je výkonnosť.
Produktivita práce vyjadruje objem vyprodukovaných hodnôt pripadajúci na jednotku spotrebovanej práce za určité
obdobie (rok, mesiac, deň, hodinu) podľa toho, v akom období túto produktivitu zisťujeme. V prípade, keď naším
konečným cieľom je určiť celkovú účinnosť spoločnosti postačí, keď vypočítame celkovú produktivitu práce. Môžeme
ju vyjadriť jednoduchým vzťahom:
191
P
Q
T
kde P predstavuje produktivitu, Q - vyprodukované množstvo vyjadrené naturálnymi, pracovnými, alebo hodnotovými
ukazovateľmi a T – odpracovaný čas (rok, mesiac, deň).
Účinnosť produktivity nám predstavuje kvalitatívnu rovinu vzhľadom k tomu, že vyjadruje percento prvotriedne
vyprodukovaných výrobkov. V tomto prípade robíme korekciu na nepodarky, resp. čas, ktorý je potrebný na
odstránenie nedostatkov. Získame tak obdobným výpočtom produktivitu P 1. Môžeme ju vypočítať dvomi spôsobmi, t.
j.:
Q  Q1
T
P1 
kde Q1 predstavuje množstvo vyprodukovanej chybnej produkcie. Druhý spôsob korekcie sa urobí prostredníctvom
času T1, ktorý potrebujeme na opravu nepodarkov, potom:
P1 %
P1 
Q
T  T1
Potom účinnosť produktivity práce vyjadrenej v % onačenej ako U vypočítame nasledovne:
U
P1
.100
P
Tento jednoduchý a tak často opomenutý parameter nám umožní stanoviť náklady na nepodarky a každý podnikateľ sa
ich snaží čo najviac minimalizovať. Umožní mu tak určiť i možnosti znižovania percentuálneho výskytu reklám, ktorú
je povinný každý podnikateľ odstrániť v rámci záručného servisu.
SOCIÁLNA SIEŤ A SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE
Rozvoj sociálnej siete ako i rozvoj poskytovaných sociálno-psychologických služieb korešponduje so zvyšovaním
kvality života a to občanov ako v predproduktívnom, tak i produktívnom a poproduktívnom veku. Stala sa nedeliteľnou
súčasťou nášho každodenného života.
Sociálne zabezpečenie tvorí jeden zo základných troch pilierov trvalo udržateľného rozvoja a tak sa sleduje jeho
rovnováha s ekonomickým - hospodárskym rozvojom krajiny a so zachovaním životného prostredia, ktorý je
nedeliteľnou súčasťou pre zdravý a trvalý rozvoj našich regiónov.
Narušením rovnováhy medzi ekonomickým rozvojom – sociálnym rozvojom a zachovávaním životného prostredia
prehlbuje jeho nerovnováha a posúva celé ľudstvo do oblasti nerovnováhy prejavujúcou sa v podobe globálnej krízy.
Vzniknutú globálnu krízu nie je možné riešiť na lokálnej úrovni, pretože jednotlivé svetové krajiny sú vzájomne
poprepájané prostredníctvom podpísaných medzinárodných dohôd a zmlúv, za ktorými stoja významné nadnárodné
spoločnosti, pretože sa väčšina krajín vzdala svojím rozhodovacích kompetencií v prospech týchto nadnárodných
organizácií. Jedná sa o organizácie ako sú Organizácia spojených národov - OSN, Organizácia svetového obchodu WTO, Svetová banka SB, Medzinárodný menový fond - MMF, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OECD, Európska únia – EU a ďalšie.
Spomedzi veľkého množstva podpísaných medzinárodných dohôd a zmlúv v tejto súvislosti spomenieme aspoň dohodu
WTO označovanú ako GATT’94, ktorá pojednáva o voľnom pohybe tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Táto zmluva
pojednáva o zjednocovaní jednotlivých čiastkových trhoch do jedného veľkého medzinárodného trhu.
Z toho dôvodu v súčasnosti nemôžeme hovoriť o 100 % izolovanosti a uzatvorení ekonomiky tej ktorej krajiny
i napriek tomu, že stupeň otvorenosti tieto krajiny dosahujú rôzny. Preto hospodárska nerovnováha vzniknutá v jednej
krajine zasiahne i druhé a to v závislosti od jej rozvoja a veľkosti.
Rozvoj sociálnych služieb v súčasnosti tiež prechádza korektúrou a to v závislosti od rozvoja svetovej finančnej
a hospodárskej krízy. Usmernenia v tejto oblasti vychádzajú od OECD, ktorá v rade medzinárodných organizácií plní
často úlohu metodologickú a doporučujúcu na riešenie vzniknutých problémov.
Z dôvodu narastajúcej sa nezamestnanosti počas novodobej svetovej finančnej a hospodárskej krízy sa sústreďuje
v oblasti sociálneho zabezpečenia na oblasť uprednostňovania aktívnej politiky zamestnanosti v porovnaní s pasívnou
formou podpory zamestnanosti a ďalšími opatreniami v tejto oblasti.
Aj keď sociálne zabezpečenie je v rôznych svetových krajinách zabezpečené na rôznej úrovni a neexistuje jednotná
spoločná stratégia ani pre členské krajiny Európskej únii, existujú na to spoločné mantinely, ako je zabezpečenie
sociálneho zmieru medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami, odstránenie hladu, odstránenie, resp. zmiernenie
bezdomovectva a podobne.
192
Riešenie a zabezpečenie tejto oblasti nie je možné v súčasnosti eliminovať zo systematického plánovania a realizácie
pri rozvoji jednotlivých regiónov, vzhľadom k tomu, že súčasná svetová a finančná kríza sa prejavuje zvyšovaním
nezamestnanosti a to najmä v oblastiach zacielených na lukratívnejšie, teda drahšie výrobky. V oblastiach zameraných
na lacnejšie výrobky dochádza naopak k zvyšovaniu produktivity i zisku. Avšak tento proces celkovo spomaľuje
alokovanie voľných finančných zdrojov potrebných k obnove a k rozvoju hospodárstva takmer vo všetkých regiónov.
VEDECKO-TECHNICKÝ POTENCIÁL
Vedecko-technický potenciál je v súčasnosti hybnou silou rozvoja každého regiónu či krajiny. Spoločenská objednávka
v oblasti rozvoja inovácií, invencií a s tým spojený tiež rozvoj investícií, bola diskutovaná tiež na konferencii, konanej
v Bruseli dňa 7. marca 2011 pod názvom TRASATLANTICKÉ HOSPODÁRSTVO 2011, kde sa konštatovalo, že
pretrvávajú stále finančné problémy na oboch stranách Atlantiku s čím je spojené obmedzenie rozvoja investícií.
Podľa vyjadrenia Quinlana by sa zákonodarcovia na oboch stranách Atlantiku mali snažiť dosiahnuť hospodársky rast
aspoň 3 %. Podľa neho to bude možné len v prípade, ak sa podnikne dosť krokov na podporu investícií, inovácií a
zvýšenie štandardov v oblasti vzdelávania.
Ďalej tiež varoval, že deficity národných rozpočtov a rekordné dlhy v najbližších rokoch povedú k zníženiu množstva
verejných financií dostupných na investície. Súkromný sektor sa preto podľa neho musí ujať vedúcej úlohy pri poháňaní
inovácií vpred. Vlády by preto podľa Quinlana mali vytvoriť podporný ekonomicko-právny rámec pre firmy na väčšie
investovanie do výskumu a vývoja. Priznal ale, že verejnosť tieto opatrenia nemusí v súčasnej atmosfére podporovať.
“Vo zvýšenej miere potrebujete peniaze a prírodné zdroje, a tieto sú vo zvýšenej miere koncentrované v rozvojových
krajinách,” povedal Quinlan a dodal, že práve kontrola nad kľúčovými komoditami, potravinami a energetickými
zdrojmi je nevyhnutná pre konkurencieschopnosť hospodárstva.
Tieto konštatovania boli vyjadrením sa na situáciu v medzinárodných súvislostiach, a to najmä vo väzbe na rýchlo
rozvíjajúce sa ekonomiky, ku ktorým na popredné miesto sa radí Čína a India, ktoré sa čoraz viac úspešne etablujú na
medzinárodných trhoch.
Z dôvodu posilnenia konkurencieschopnosti ako US tak i EÚ je ďalším kľúčovým faktorom podľa Quinlana ľudský
kapitál. Z toho dôvodu vyzdvihol dôležitosť investovania väčšieho objemu finančných prostriedkov do škôl a zvýšenia
štandardov vzdelávacích systémov, rovnako ako prilákania najtalentovanejších jednotlivcov v oblasti vedy a výskumu
“do bitky o globálne mozgy” (www.EuropskaUnia.sk).
Hodnotiaca správa EÚ o nových inováciách, zverejnenej dňa 1. februára 2011, konštatuje narastajúcu priepasť v oblasti
konkurencieschopnosti EÚ v porovnaní s jej spojencami a to so Spojenými štátmi a Japonskom. Ďalej rozdeľuje členské
krajiny do 4 základných skupín, t. j.:
 Lídri v oblasti inovácií: Dánsko, Fínsko, Nemecko, Švédsko - všetky dosahované výsledky sú vysoko nad
týmto priemerom EÚ-27.
 Inovátori: Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Estónsko, Francúzsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Slovinsko a
Spojené kráľovstvo - ukazujú, že výkonnosť krajiny v oblasti inovácií sa pohybuje takmer na priemere EÚ-27.
 Umiernení inovátori: Výkon Chorvátsko, Česká republika, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Malta, Poľsko,
Portugalsko, Slovensko a Španielsko – ukazujú, že výkonnosť krajiny v oblasti inovácií je nižšia ako priemer
EÚ-27.
 Skromní inovátori: Bulharsko, Lotyšsku, Litve a Rumunsku - ukazujú, že výkonnosť krajiny v oblasti inovácií
zďaleka nedosahuje priemeru EÚ-27.
Členské krajiny EÚ boli hodnotené na základe ukazovateľov zoskupených do troch základných kategórií:
 "Enabler", čiže základné stavebné kamene, ktoré umožňujú realizovať inovácie (ľudské zdroje, financie a
podporu, otvorenie veľmi kvalitného a atraktívneho systému výskumu).
 "Firemné aktivity", ktoré ukazujú, koľko má krajina inovatívnych európskych firiem (firemné investície, väzby
a podnikanie, intelektuálneho vlastníctva).
 "Výstupy", ktoré ukazujú, na prínos inovácií pre ekonomiku ako celok (inovátorov, ekonomické dôsledky).
V tejto súvislosti nemožno ani opomenúť skutočnosť, že slovenské investície do vzdelania, vedy a výskumu patria
medzi najnižšie v OECD, na Slovensku študuje minimum zahraničných študentov, a naopak odliv študentov zo
Slovenska patrí v krajinách OECD k najvyšším (OECD b,2010). V inovačnom hodnotení krajín EÚ sa Slovensko
prepadlo z 18. miesta v roku 2009 na 23. miesto v roku 2010 (OECD,2009). Aj keď problematike vedomostnej
ekonomiky sa venuje množstvo strategických dokumentov, doteraz chýbala politická koordinácia iniciatív a ich
implementácie na najvyššej úrovni (www.EuropskaUnia.sk).
Prepad Slovenského rozvoja v oblasti vedecko-technického potenciálu je v súčasnosti z časti podmienený záujmom
zahraničných investorov, ktorí sa snažia sústrediť celý vedecko-technický potenciál do svojich domovských krajín a tak
podporiť svoju vlastnú konkurencieschopnosť v porovnaní s hosťujúcimi ekonomikami.
Z toho dôvodu je potrebné, aby sa ako Slovenská vláda tak i zástupcovia jednotlivých regiónov sústredili, mimo iné, aj
na podporu a rozvoj vedecko-technického potenciálu.
193
ROZVOJ A SPOLUPRÁCA REGIÓNOV
Rozvoj a spolupráca jednotlivých regiónov môže prebiehať iba na princípoch trvalo udržateľného rozvoja, t.j.
zachovania rovnováhy medzi ekonomickým rozvojom daného územia, sociálnym zabezpečením a zachovaním
životného prostredia. Iba v takýchto podmienkach je možné rozvíjať tiež vedecko-technický potenciál a podporovať
aktívnu politiku zamestnanosti pri súčasnom znižovaní nezamestnanosti.
Jednotlivé piliere trvalo-udržateľného rozvoja sú vzájomne prepojené a tvoria spojené nádoby. Sociálne zabezpečenie
v podobe dávok v nezamestnanosti neumožní investovanie ani do obnovy hospodárstva a ani do ochrany životného
prostredia a zachovania krajinného priestoru.
Narušenie ktorejkoľvek zložky trvalo-udržateľného priestoru má dopad tiež na ostatné dve zložky. Každou
nerovnováhou sa problémy nabaľujú a ich riešenie sa alokujú do budúcnosti s niekoľko násobnými dopadmi.
Za týchto sťažených podmienok nie je možné efektívne rozvíjať daný región a následne začnú strácať záujem na ďalšiu
spoluprácu i doposiaľ kooperujúce regióny, čím sa len vzniknutý problém ešte viacej prehĺbi.
ZÁVER
V súčasnosti, v podmienkach prehlbujúcej sa svetovej finančnej a hospodárskej krízy, je žiadúce, aby sa regióny pri
realizácii dosahovania hospodárskych výsledkov v podmienkach narastania a upevňovania konkurencieschopnosti
a spolupráce medzi jednotlivými regiónmi prednostne sústredili a to najmä na:
 zachovanie a obnovenie trvalo-udržateľného rozvoja postaveného na troch pilieroch, t.j. rozvoj ekonomiky –
sociálne zabezpečenie obyvateľstva a zachovanie kvality životného prostredia;
 znižovanie nezamestnanosti a umožnenie vytvárania dostatočného množstva alokovaných finančných
prostriedkov potrebných na primeraný rozvoj investícií, zabezpečenie sociálneho zmieru a zachovanie kvality
životného prostredia;
 podporu a rozvoj vedecko-technického potenciálu ako na úrovni štátnej a verejnej, tak i na úrovni súkromnej
a vytvorenia vhodných podmienok pre prácu nositeľom inovácií a invencií;
 pomocou obnovenia sledovania produktivity a jej účinnosti zabezpečiť zvýšenie odbytu vyprodukovaného
tovaru a služieb vo väzbe na posilnenie konkurencieschpnosti vyprodukovanej produkcii.
LITERATÚRA
[1]
KOUBEK, J. Řízení lidských zdrojů, základy moderní personalistiky. Praha : Management Press. 2007. ISBN
978-80-7261-168-3.
[2]
OECD a: Innovative Workplaces., 2010, str. 45.
[3]
OECD b: Measuring Innovation., 2010, str. 99.
[4]
OECD: Higher Education to 2030, volume 2: globalisation., 2009, str. 29, 66, 67.
[5]
STEWART, D. Growing the Corporate Culture. In: http://www.smartbiz.com, 17.01.2010 o 17,30;
[6]
TOMANOVIČOVÁ, J. The impact of the crisis in the labor market in Slovakia. In: Zborník z konferencie:
Intelektuálny kapitál ako konkurenčná výhoda, Komárno 19. júna 2010, s. 113 -117. ISBN 978-963-216-2706.
[7]
www.EuropskaUnia.sk
KONTAKT
Ing. Jana Tomanovičová, PhD.
Katedra manažmentu a rozvoja ľudských zdrojov
Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Študentská 3
911 50 Trenčín
Tel: 00421 – 32- 7400 461
194
VPLYV „TRANS-ARABSKÉHO KONFLIKTU“ NA VOLATILITU CIEN ROPY S UHĽADOM
NA ENERGETICKÚ BEZPEČNOSŤ EÚ
Alexander Turan
Katedra medzinárodného obchodu, Obchodná fakulta, Ekonomická univerzita v Bratislave
Abstrakt: V predkladanom článku autor analyzuje aktuálny „trans-arabský konflikt“ a jeho vplyvy na ceny
ropy, ako aj iných energonosičov. Sústreďujeme sa na najdôležitejšie udalosti, ktoré zásadným spôsobom
ovplyvnili obchod s ropou a zemným plynom. Aktuálny vývoj cien na komoditných trhoch s globálne
najdôležitejším palivom – ropou je do značnej miery diktovaný špekuláciami a trhovým sentimentom,
pričom ten reflektuje a hyperbolizuje sociálne napätie a vojenské, či civilné konflikty v krajinách MENA
(Middle East and North Africa). Generujeme náčrt možného vývoja energetickej bezpečnosti EÚ, ktorý sme
postavili na súčasnej situácii v ktorej sa EÚ ako významný dovozca ropy a iných energonosičov nachádza.
Analyzujeme úlohu Čínskej ľudovej republiky v obchode s ropou a energiami, najmä zo strany odberateľa
a úlohu Ruskej federácie zo strany dodávateľa. Poskytujeme hypotetický náčrt ďalšej genézy postavenia
triády EU – RF – ČĽR v svete ovplyvnenom vývojom v krajinách MENA, ako aj finančnou krízou.
Kľúčové slová: trans-arabský konflikt, ropa, energonosiče, palivá, MENA (Middle East and North Africa),
vývoj cien, energetická bezpečnosť EÚ
ÚVOD
Napriek tomu, že sa pomer ropy ako energonosiča od roku 1973 zmenšil zo 45 % na približne 35 % [1], ostáva
najobchodovanejšou komoditou na svete a jej obchodovaný objem sa stabilne zvyšuje. V súčasnosti zažíva svet nielen
globálnu finančnú krízu, ale zároveň rastúce napätie v arabskom svete, ktorý je svetovo najdôležitejším regiónom ťažby
ropy. Toto dianie do značnej miery ovplyvňuje ceny ropy, otázky energetickej bezpečnosti EÚ a otvára hypotetickú
diskusiu na otázku cenovej explózie v dôsledku nedostatočnej ponuky ropy v prípade prehĺbenia krízy arabského sveta.
V článku sa zaoberáme mimoriadne aktuálnou témou tzv. „trans-arabského konfliktu“, ktorá nie je primárne
konzekvenciou globálnej finančnej krízy, avšak domnievame sa, že určitým motívom k vzniku napätia v arabskom
svete mohlo prísť v súvislosti s následkami globálnej finančnej krízy. Vzhľadom na vyššie miery nezamestnanosti a iné
ekonomické problémy v daných krajinách ako aj charakter vlád, resp. vládcov daných krajín, ktoré sú prevažne vlády
autoritatívne a diktátorského typu vzniklo sociálne napätie, ktoré vyústilo do konfliktov v krajinách severnej Afriky
a Arabského polostrova.
V súvislosti so stále nekončiacimi konfliktami v arabskom svete sa vynárajú nové skutočnosti, ktoré do značnej miery
ovplyvňujú trh s ropou, a teda jej ceny. K posledným konfliktom patria nepokoje v Jemene, ktoré sú len logickým
vyústením nespokojnosti občanov s režimom vládnucim v krajine a sociálno-ekonomickými podmienkami. V prípade
stále pokračujúceho konfliktu v Líbyi sme mohli empiricky pozorovať cenový vývoj nekorešpondujúci s vývojom na
strane ponuky. Vojnou, ktorá prebieha v tejto krajine sa znížila krátkodobo svetová ponuka ropy o 1 %, avšak ceny
vzrástli o 30 %. Z tohto titulu môžeme hovoriť o dosahu špekulácií na trhu s komoditami, ktorý má čoraz markantnejší
ráz. Nepísaná dohoda medzi občanmi arabských štátov a ich predstaviteľmi, podľa ktorej sú kráľovské rodiny
a diktátorské režimy rešpektované za predpokladu plynulých dodávok a vysokých cien ropy je prelomená. Zatiaľ čo
v minulosti znamenali vyššie ceny ropy vždy pokojné vládnutie, v súčasnosti sa postoj obyvateľstva mení. Napriek
relatívne „zdravým“ cenám, ktoré sa pred konfliktami pohybovali nad 90 USD za barel sa obyvateľstvo začalo búriť.
Napriek snahe kráľovskej rodiny Saudskej Arábie o upokojenie situácie prostredníctvom dotácií školstva, zvýšených
dávkach nezamestnaným a prísľubom reforiem je situácia na blízkom východe mimoriadne napätá. Podobne vyhrotená
situácia ostáva v Egypte a iných severoafrických štátoch, pričom v mnohých došlo k zvhrnutiu prezidentov, či vlád.
Výpadky dodávok ropy v súvislosti s konfliktami doteraz vykrývala Saudská Arábia ako najväčší producent ropy na
svete s dennou produkciou približne 9 mil. Barelov. [2] Žiaden odborník sa však doposiaľ neodvážil odhadnúť cenu
ropy v prípade výpadku Saudskej Arábie v dôsledku možného konfliktu. V takomto prípade by 200USD/bbl bolo
prekonaných vo veľmi krátkom okamihu. Situácia v arabskom svete sa dá riešiť len postupnými reformami. Nesmieme
však zabúdať na odlišnosť kultúr a čiastočne religiózny systém vládnutia v mnohých z týchto krajín, a preto by mohlo
byť vnucovanie demokratického systému mimoriadne nevhodné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že čo len malý náznak
nepokojov a konfliktov v štátoch MENA (Middle East and North Africa) bude znamenať vysokú volatilitu cien ropy,
ktoré budú aj v budúcnosti ovplyvnené viac ako skutočnou možnosťou a schopnosťou produkcie trhovým sentimentom
a psychológiou špekulantov.
195
ANALÝZA JEDNOTLIVÝCH KONFLIKTOV V ARABSKOM SVETE
Z nedávneho vývoja môžeme vyvodzovať záver, že Saudská Arábia už nemôže byť považovaná za stabilného
a spoľahlivého dodávateľa ropy. Na jednej strane je to dané tým, že aj v samotnej Saudskej Arábii sa prejavuje
nespokojnosť obyvateľstva, ktorá je však potláčaná tak policajnými a vojenskými zložkami, ako aj tajnými službami.
Kráľovská rodina tejto krajiny nie je vystavená silnému medzinárodnému politickému tlaku z dôvodu nevyhnutnosti
dodávok ropy z tejto krajiny, a preto nie je výnimočné použitie násilia proti opozícií, ktoré je inak kritickým západom
tolerované. Neochota kráľa Abdulláha k reformám je podčiarknutá dedičmi trónu, ktorí sa prezentujú ešte väčším
odporom k reformám. Práve z vyššie uvedených dôvodov sa domnievame, že za predpokladu silnejúceho odporu zo
strany obyvateľstva bude kráľovská rodina preferovať použitie hrubej sily nad dohodou a protesty sa bude snažiť tvrdo
potlačiť.
Nepokoje v Tunisku, Egypte a Líbyi poukázali na fakt, že jedinou krajinou schopnou zabezpečiť výpadok dodávok
ropy z iných krajín je Saudská Arábia. Je známe, že produkcia Ruskej federácie v spolupráci s inými producentmi
(SAE, Kuvajt, Alžírsko, Irán, Irak, Venezuela, Angola, Nigéria) je využitá takmer na 100 %, práve preto by neboli tieto
krajiny schopné eventuálne zabezpečiť dostatočné množstvo ropy v prípade výpadku Saudskej Arábie. Dá sa teda
povedať, že ceny ropy sú do značnej miery závislé na jednom producentovi – Saudskej Arábii, resp. pri možnom
prerušení, alebo značnom znížení dodávok z tejto krajiny by mohlo prísť k bezprecedentnému nárastu cien pri ktorom
by ceny z júla 2008 (147USD/bbl) boli mimoriadne nízke. Saudská Arábia je jedinou krajinou so značnou rezervou
v produkcií (približne 4 mil. barelov za deň), ktorá je schopná substituovať výpadok inej krajiny tak ako tomu je
v prípade Líbye. U.S. Energy Information Administration odhaduje výpadok viac ako polovice produkcie Líbye (takmer
1 mil. bbl. [1]) z približne 1,8 mil. barelovej produkcie v čase pred konfliktom [2]. Celý tento výpadok sa zaviazala
vykryť Saudská Arábia.
Budúcnosť cien ropy je neistá vzhľadom na neutíchajúce protesty a pokusy o revolúcie u viacerých menej, či viac
významných producentov. Aktuálne konflikty v Jemene sú druhou vlnou nadväzujúcou na protesty, ktoré začali po
revolúcií v Tunisku začiatkom roka (2011). Povstalci požadujú odstúpenie dlhoročného prezidenta Aliho Abdullaha
Saleha, ktorý vládne v krajine už 33 rokov.
Protesty občanov prebiehajú aj v Ománe a to už niekoľko mesiacov. Neustále dochádza k ozbrojeným konfliktom
medzi armádou a protestujúcimi, ktorí sa búria najmä proti korupcií, nezamestnanosti a nízkym mzdám. [2] Sultán
Qaboos bin Said Al Said, ktorý vládne v krajine viac ako 40 rokov prisľúbil niekoľko reforiem, no napriek tomu
protesty v krajine pretrvávajú.
Protivládne protesty pretrvávajú aj v Bahrajne, kde kráľovi poslala Saudská Arábia viac ako 2000 vojakov na pomoc
pri bojoch s protestujúcimi. Zainteresovanosť SA v záležitostiach inej krajiny poukazuje na obavy kráľovskej rodiny zo
silnejúceho disentu, ktorý by sa mohol postupne prejaviť aj v samotnej SA. Napriek tomu, že kráľ vyhlásil zrušenie
výnimočného stavu k 1. júnu nie je isté, nakoľko bude toto vyhlásenie realizované a nakoľko bude rešpektované. [2]
V Sírii protestujúci požadujú slobodu a demokraciu, a teda odstúpenie prezidenta Bashara al-Assada. [2]
Vyššie uvedené krajiny (Jemen, Omán, Bahrajn a Sýria) sú separátne malé producentské krajiny, ale spolu ich
produkcia presahuje 1,5 mil. bbl. denne. Domnievame sa, že spomenuté krajiny sú v súčasnosti politicky veľmi
nestabilné a v blízkej budúcnosti nemožno v nich vylúčiť zásadnejšie konflikty, či občianske vojny, ktoré by mohli
rezultovať v obmedzení, či prerušení dodávok ropy.
Okrem vyššie spomenutých krajín sú aktuálne konflikty a povstania, resp. veľmi nestabilná politická situácia aj v Iráne,
Iraku, Alžírsku, Maroku, Jordánsku a určité tlaky sú vyvíjané aj na kráľovskú rodinu v Saudskej Arábii.
V súčasnosti sa dá teda tvrdiť, že štáty regiónu MENA sú nestabilné, čo je jeden z faktorov tlačiacich ceny ropy nahor.
Saudská Arábia svojimi prebytočnými produkčnými kapacitami dokáže pokryť výpadok niekoľkých menších
producentov, no v prípade výpadku väčších producentov, alebo viacerých štátov by Saudská Arábia pravdepodobne
nestačila. Ďalším problémom je, že ropa ťažená v Saudskej Arábii je „kyslá“ (angl.: sour), t.j. obsahuje viac síry, ide
teda o ťažší typ ropy ktorej spracovanie je drahšie a náročnejšie ako napr. spracovanie ľahších „sladkých“ (angl.: sweet)
typov ropy akou disponuje napr. Líbya. Niektoré rafinérie nie sú prispôsobené na spracovanie ťažkej ropy, čo bolo
jedným z dôvodov (nie však tak podstatným ako sú špekulácie na komoditnom trhu) cenového výkyvu na začiatku
vojny v Líbyi. Hypoteticky môže pri pokračujúcich konfliktoch prísť k prevratu v Saudskej Arábii, čo by znamenalo pre
svet ekonomickú katastrofu, pretože výpadok 10 mil. barelov denne by znamenal, že ceny ropy by vysoko
pravdepodobne zaznamenali historické maximá. Vzhľadom na množstvo finančných prostriedkov, ale aj na vojenskú
silu ktorou Saudská Arábia pod vládou kráľovskej rodiny disponuje však nie je pravdepodobné, že by prišlo k prevratu.
Kráľ Abdullah bin Abdul-Aziz Al Saud vyjadril snahu o upokojenie situácie vo februári keď rozhodol o dávkach
v hodnote 37 mld. USD na zmiernenie inflácie, nezamestnanosti a bývania mladých. [1] Napokon sa vládnuca rodina
rozhodla znásobiť dávky na 129 mld. USD, čo by mohlo zvýšiť cenu ropy potrebnú na vyrovnaný rozpočet o 15,5 USD
196
na 84 USD za barel. [2] Saudská Arábia sa teraz bude snažiť udržať cenu vyššie a zrejme si nebude môcť dovoliť
reagovať na prípadné výpadky iných štátov tak ako to bolo zvykom v minulosti, prílišné zapojenie dodatočnej
produkcie by mohlo posunúť ceny smerom nadol. Prípadný prepad cien na úrovne z januára 2009 približne na 35 USD
by znamenali veľkú záťaž pre rozpočet a zároveň nutnosť čerpať prostriedky z devízových rezerv.
OTÁZKA ENERGETICKEJ BEZPEČNOSTI EÚ V SÚVISLOSTI S PANARABSKÝMI NEPOKOJMI
V súčasnosti sa teda EÚ môže presvedčiť, že otázka energetickej bezpečnosti je veľmi zložitá a, že Ruská federácia ako
partner v sfére energonosičov, a to predovšetkým ropy, nie je samotnou krajinou s otáznou spoľahlivosťou dodávok.
Taliansko, Španielsko a Francúzsko napr. dovážali 22, 16 resp. 13 % ropy z Líbye. [1] Z toho titulu vojnový konflikt
v tejto severo-africkej krajine spôsobil krátkodobé ekonomické negatívne výkyvy najmä v Taliansku, ktoré odoberá
z Líbye aj 13 % spotrebovávaného zemného plynu, ale aj v Španielsku a Francúzsku. Okrem vyššie spomenutých krajín
boli redukciou exportu líbyjskej ropy postihnuté aj iné krajiny. Írsko dováža 23 % ropy z Líbye, susedné Rakúsko 21 %
a Portugalsko 11 %. [1] EÚ teda nemá veľa možností aj vzhľadom na to, že čerpá množstvo zemného plynu a ropy zo
severnej Afriky, kam mnoho európskych krajín investovalo s cieľom diverzifikácie dodávok ropy a zemného plynu od
dvoch veľkých nestabilných dodávateľov – Ruska a Iránu. Na obrázku uvedenom nižšie je uvedených najväčších 10
dodávateľov ropy podľa krajín. Len jedna krajina z top 10 dodávateľov EÚ – Nórsko, nepatrí medzi dlhodobo
nestabilné režimy. Najdôležitejší dovozca ropy – RF, sa snaží nie len o zabezpečenie dodávok do EÚ (či už zemného
plynu, alebo ropy), ale rovnako buduje ropovody a plynovody do Ázie, predovšetkým Číny. Týmto spôsobom sa
postupne odpútava od EÚ ako jediného veľkého odberateľa a buduje si lepšiu vyjednávaciu pozíciu, čo môže pre EÚ
znamenať ohrozenú bezpečnosť dodávok za primerané ceny a väčšiu súťaž v budúcnosti s najľudnatejšou krajinou sveta
o ruské zásoby ropy a plynu.
Graf č. 1: Percento importu ropy do EÚ z tej ktorej krajiny – 10 najväčších dodávateľov
Vlastné spracovanie na základe údajov z: European Commission – Energy. EU Crude oil imports. 2011. [online]. 2011. [cit. 2011-25-5]. Dostupné na
internete: <http://ec.europa.eu/energy/observatory/oil/import_export_en.htm>
Naviac, EÚ odoberá kumulatívne z blízkeho východu a severnej Afriky, z blízkeho východu je to viac ako 17 %
dodávok ropy a viac ako 21 % zo severnej Afriky. [1] Revolučné tendencie arabského sveta najviac ohrozujú práve
Arabský polostrov a severnú Afriku, ktoré spoločne dodávajú EÚ 38 % importov ropy, čo je len o málo menej ako 42,4
% z regiónu SNŠ [1] – najdôležitejšieho dodávateľského regiónu. OPEC stále kontroluje viac ako 30 % trhu s ropou
a disponuje takmer 80 % dokázaných svetových zásob ropy, čo tomuto kartelu dáva stále priestor na ovplyvňovanie jej
ceny. [1] Z vyššie uvedeného vyplýva nestabilita najvýznamnejších energetických dodávateľských partnerov EÚ, ktorá
sa dá riešiť len troma spôsobmi ak vylúčime možnosť zásadného zvýšenia dodávok ropy z Nórska, či Veľkej Británie.
1) EÚ sa obráti zásadnejšie k využívaniu alternatívnych palív (biomasa, solárna, veterná energia, vodík), pričom bude
potrebné vynaložiť nesmierne prostriedky na výskum a vývoj, vzhľadom na neefektívnosť a v niektorých
prípadoch i vyššiu náročnosť na životné prostredie,
2) Producenti EÚ sa presunú k ťažbe na severe pri Grónsku, či severnom póle. Druhá možnosť však prináša so sebou
riziko konfliktu viacerých krajín, ktoré si nárokujú územie severného pólu.
3) Tretia možnosť bude do značnej miery ovplyvnená novými objavmi ložísk, akými sa stali napr. off-shore ropné
polia Brazílie, ale aj cenou ropy, ktorá bude ovplyvňovať možnosti ťažby z takto dostupných miest, alebo možnosti
spracovania ropy, ktorá sa ťaží napr. vo forme bitúmenových pieskov a pod. Samozrejme vedecko-technický
pokrok môže predovšetkým za podmienok vysokých cien ropy donútiť trh na reakciu, ktorá vyústi v celkom nový
197
zdroj energie, pričom nemusí absolútne ísť o umelo podporované zdroje ako napr. biomasa, ktoré spôsobili do
značnej miery nárast cien potravín a prehĺbili potravinovú krízu tretieho sveta. Ako F. A. Hayek hovoril: „trh si
nájde svoju cestu“, je možné, že sa zopakuje historická udalosť kedy sa v minulosti využíval na pohon prvých áut
elektrický pohon z akumulátorov a platila domnienka o budúcnosti práve tohto pohonu. Dokonca prvý automobil,
ktorý prekročil rýchlosť 100 km/h bol na elektrický pohon. Napokon sa presadili zážihové a vznetové motory.
Práve pre vyššie uvedený príklad ako aj mnohé iné a mnoho krát historicky potvrdený fakt štátnej podpory
neperspektívnych odvetví, firiem, či technológií sa domnievame, že vhodnejším spôsobom je práve rozhodnutie
trhu samotného, ktorý má schopnosť bez diskrepancií dosiahnuť to, čo je skutočne najefektívnejšie.
Graf č. 2: Import ropy do EÚ podľa regiónov
Vlastné spracovanie na základe údajov z: European Commission – Energy. EU Crude oil imports. 2011. [online]. 2011. [cit. 2011-25-5]. Dostupné na
ČÍNA A JEJ VPLYV NA CENY ROPY
Ceny ropy v súčasnosti do značnej miery závisia na dopyte Číny. Čína patrí na jednej strane medzi najväčších
producentov ropy s dennou produkciou takmer 4 mil. barelov, avšak na strane druhej je druhým najväčším
konzumentom po USA s dennou spotrebou 8,2 mil. barelov. Import ropy do Číny vzrástol v roku 2010
o bezprecedentných 17,5 % [2]. Aj keby Čína dosahovala tempo rastu na úrovní predpovedí, t.j. 5-7 % [2], pre krajiny
exportujúce ropu by to znamenalo vyššiu cenu v dôsledku rýchlo silnejúceho dopytu. Vysoké tempá rastu hospodárstva
ako aj importu ropy by boli veľmi zaujímavé pre Angolu, Saudskú Arábiu (približne po 20 % importu), RF, Sudán
a Irán (všetky približne po 8 % importu). Čína je zatiaľ len konzumentom geopolitickej stability, nie však jej
poskytovateľom a zaručovateľom, túto úlohu zatiaľ prenecháva USA. Konzekvencie tohto správania sú pre Čínu veľmi
pozitívne – západným svetom je v daných otázkach vnímaná pasívne a krajiny s ktorými má západ narušené
diplomatické vzťahy, alebo ku ktorým má isté výhrady ako napr. Irán majú s Čínou relatívne dobré vzťahy práve
z titulu absencie zásahov (či už politických, alebo reálnych) do ich vnútorných záležitostí (aj keď aj tie niekedy
presahujú rámec danej krajiny ako napr. jadrový program Iránu).
V tejto časti však považujeme za nutné podotknúť hypotetickosť vyššie uvedených myšlienok s tým, že vývoj
národných hospodárstiev v budúcich rokoch bude záležať od nepreberného množstva faktorov a podmienok, ktoré
môžu podstatne zmeniť situáciu nielen jednej krajiny, ktorou by hypoteticky mohla byť Čína, ale aj situáciu
v globálnom ponímaní. Podobne ako Čína za posledné tri dekády dosahovala hospodársky rast okolo
10 % (s malými výnimkami), dosahovalo Japonsko takmer totožný hospodársky rast v 50-tych až 70-tych rokoch,
pričom si vysoké tempá rastu udržiavalo až do konca 80-tych rokov. Japonsku sa hovorilo „hospodársky zázrak“, no
postupná apreciácia yenu v dôsledku vysoko pozitívnych výsledkov obchodnej bilancie (analógia so súčasnou čínskou
situáciou), spolu s vysokými úsporami, nízkou spotrebou v kombinácií s nesprávne nastavenou monetárnou a fiškálnou
politikou, ktorá bola reakciou na prasknutie finančnej bubliny na japonskej burze spôsobili diametrálne odlišnú situáciu.
Po viac ako 2 dekádach osciluje niekdajší „hospodársky zázrak“ medzi recesiou a stagnáciu s výnimočnými a malými
periódami rastu. Za predpokladu uvoľnenia renminbi, t.j. čínskeho juanu, by sa situácia za určitých okolností mohla pre
Čínu výrazne zhoršiť a teoreticky by mohla rezultovať v nepokojoch s nebývalými následkami. Ak Čína bude
pokračovať v politike oslabovania, resp. udržiavania hodnoty svojej meny, môže postupne prísť o „sliepku, ktorá znáša
zlaté vajcia“, t.j. USA v dôsledku prehlbujúcich sa deficitov obchodnej bilancie a vzrastajúceho zahraničného ako aj
verejného dlhu.
198
Graf č. 3: Najväčší dodávatelia ropy pre Čínu k januáru 2010
Chinaoilweb.com. 2011. China’s Crude Oil Imports for January 2010. [online]. 2011. [cit. 2011-21-5]. Dostupné na internete:
<http://www.chinaoilweb.com/UploadFile/docs/Attachment/2010-3-169132990.pdf>
PRAVDEPODOBNÝ SCENÁR VÝVOJA SITUÁCIE ČÍNY A JEJ VPLYV NA POSTAVENIE RUSKEJ
FEDERÁCIE
Nehľadiac na vyššie uvedené hypotetické scenáre je v súčasnosti (aspoň v krátkodobom horizonte) oveľa
pravdepodobnejší hospodársky rast Číny, Indie a niektorých ďalších ázijských krajín, čo je už v súčasnosti reflektované
v presune hospodárskej sily na ázijský kontinent zo západu. Rovnakým smerom bude s najvyššou pravdepodobnosťou
prúdiť aj energia a to vo všetkých svojich formách, podobne ako suroviny, ale aj polotovary a hotové výrobky. Tento
trend už v súčasnosti využíva Rusko a budovaním silnejšieho prepojenia smerom na juho-východ ropovodmi,
plynovodmi, ako aj elektrifikačnou sústavou bude schopné na jednej strane generovať vyššie zisky zo svojich
prírodných zdrojov a na druhej strane si takto bude môcť vydobyť silnejšie postavenie medzi západom a východom ako
surovinová dodávateľská krajina. Domnievame sa, že RF takto v strednodobom horizonte upevní svoju negociačnú
pozíciu najmä voči EÚ, avšak naďalej sa bude rozvíjať smerom tzv. „surovinovej základne“ skôr ako smerom
k postupnej transformácií na rozvinutú trhovú ekonomiku s adekvátnou podporou a uplatňovaním výstupov vedeckotechnického pokroku a výstupov z neho plynúcich.
ZÁVER
Globálna finančná kríza je negatívnym fenoménom posledných rokov s nepriaznivými, ale aj priaznivými vplyvmi
a konzekvenciami. Zníženie dopytu po rope a iných palivách v dôsledku recesie nebolo natoľko podstatné, aby prišlo
k tak dramatickému zníženiu cien. Podobne zníženie ponuky v dôsledku konfliktov v krajinách MENA, predovšetkým
v Líbyi nebolo dôvodom na tak výrazný rast cien ropy. Z uvedeného teda vyplýva signifikantný vplyv špekulácií na
komoditných trhoch. Otáznou ostáva reálnosť splnenia prísľubov Saudskej Arábie týkajúcich sa dodatočnej ponuky
ropy z jej nevyužitých zdrojov v prípade výpadkov produkcie iných krajín. Trans-arabské sociálne napätie, nepokoje
a konflikty do značnej miery ovplyvnili politickú stabilitu oblasti MENA, ktorá je dôležitým dodávateľským regiónom
ropy a zemného plynu nielen pre EÚ, ale aj pre veľké množstvo krajín vrátane USA a Číny. Toto dianie destabilizovalo
ceny ropy, ktoré ovplyvňujú výkonnosť hospodárstiev predovšetkým vyspelých krajín, ale aj rýchlo rastúcich krajín ako
je napr. Čína. Ďalší vývoj „trans-arabského konfliktu“ bude veľmi významne vplývať na vývoj cien ropy a zemného
plynu. Hypoteticky prichádza do úvahy prehĺbenie konfliktu, ktoré by mohlo vyústiť do revolúcií aj v relatívne
stabilných krajín daného regiónu ak Saudskej Arábie. Takýto priebeh by rezultoval do nových cenových hladín ropy
a zemného plynu.
Nebývalý rozmach Čínskeho hospodárstva je jedným z ťahúňov dopytu po rope nielen z oblasti MENA, ale aj z Ruskej
federácie. Trojdekádový hospodársky rast Číny dosahujúci takmer neustále tempá rastu okolo 10 % je zdrojom
zvýšeného dopytu po energonosičoch, iných surovinách, ako aj po tovaroch a službách, avšak novodobý „hospodársky
zázrak“ nemusí dosahovať podobné tempá v budúcnosti. Budúci hospodársky rast Číny bude do značnej miery závisieť
najmä od schopnosti USA (ako aj iných krajín) platiť za čínsky dovoz a rozhodnutie čínskej vlády o ďalšom
uvoľňovaní meny.
Ruská federácia bude v strednodobom horizonte za predpokladu ďalších vysokých temp rastu Číny, Indie a iných
ázijských krajín budovať energetické prepojenie s Čínou, s cieľom dosiahnutia silnejšej negociačnej pozície voči EÚ.
Za predpokladu vysokých cien ropy a iných energonosičov, ktorý je vysoko pravdepodobný, vzhľadom na vysoké
199
výdavky mnohých vlád oblasti MENA za účelom naklonenia si obyvateľstva na svoju stranu, bude Ruská federácia
pokračovať v profilácií ako dodávateľa surovín vrátane energonosičov. V prípade vysokých cien sa domnievame, že
nebude pravdepodobný vývoj smerom k postupnej transformácií hospodárstva na rozvinutú trhovú ekonomiku so
sofistikovanými outputmi. RF si v takomto prípade bude upevňovať pozíciu na Kaukaze ako aj pozíciu voči EÚ a Číne.
Súčasné dianie vo svete je pravdepodobne predzvesťou nebývalých zmien v svetovom hospodárstve a presunom
ekonomickej sily zo západu smerom na východ. Vo svete zrejme príde k výmene miest medzi najsilnejšími
hospodárstvami v absolútnom porovnaní, avšak v porovnaní per capita budú RTE naďalej pretrvávať na popredných
miestach hospodársky najsilnejších krajín. Tento predpoklad však môže byť zmenený prehlbovaním dlhovej krízy
množstva RTE, ako aj prehlbovaním negatívnych sáld obchodných bilancií RTE. Energonosiče budú hrať významnú
rolu v ďalšom vývoji svetového hospodárstva predovšetkým z titulu rastúcej spotreby energií nielen v RTE, ale aj
v rýchlo sa rozvíjajúcich RK.
POZNÁMKY:
Článok je spracovaný v rámci projektu mladých č. 2316075 “Význam Ruska pre rast konkurencieschopnosti EÚ“
 Väčšina dostupných oficiálnych údajov o produkcií ropy je z roku 2009 a uvádza RF ako najväčšieho
producenta. Údaje z roku 2010 sa líšia podľa prameňa a najnovšie údaje od vlády SA sa líšia podľa vyhlásenia
toho ktorého vysokého úradníka. Špekuluje sa, či SA skutočne zvýšila produkciu ako reakciu na Líbyjský
výpadok, resp. či dokonca nedošlo k zníženiu produkcie s cieľom zvýšiť cenu ropy.
POUŽITÁ LITERATÚRA:
[1]
IEA, 2005. Energy Statistics Manual 2005. IEA Publications. [online]. 2011, [cit. 2011-28-5]. Dostupné na
internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/NRG-2004/EN/NRG-2004-EN.PDF>
[2]
HERRON, J. Saudi Oil Production Does not Add Up. The Wall Street Journal. [online]. 2011. [cit. 2011-255]. Dostupné na internete: <http://blogs.wsj.com/source/2011/04/27/saudi-oil-production-doesnt-add-up-4/>
[3]
HAUSER, C. Why the Disruption of Libyan Oil Has Led to a Price Spike. New York Times. [online]. 2011.
[cit.
2011-25-5]. Dostupné
na
internete:
<http://www.nytimes.com/2011/02/24/business/energyenvironment/24oil.html?_r=1&pagewanted=2>
[4]
EIA. 2011. Country Analysis - Libya. [online]. 2011, [cit. 2011-23-5]. Dostupné na internete:
<http://www.eia.gov/countries/country-data.cfm?fips=LY>
[5]
Muscat Daily. 2011. Operation Salah, army arrests protesters. [online]. 2011, [cit. 2011-24-5]. Dostupné na
internete:
<http://www.muscatdaily.com/Archive/Stories-Files/Operation-Salalah-army-arrestsprotesters/%28language%29/eng-GB>
[6]
BRONNER, E. Bahrain Says It Will End State of Emergency. New York Times [online]. 2011. [cit. 2011-245]. Dostupné
na
internete:
<http://www.nytimes.com/2011/05/09/world/middleeast/
09bahrain.html?scp=2&sq=bahrain&st=cse>
[7]
BAKRI, N. Security Forces Restrained as Syrian Protests Spread. New York Times. 2011. , [cit. 2011-245]. Dostupné
na
internete:
<http://www.nytimes.com/2011/05/28/world/middleeast/
28syria.html?scp=2&sq=Syria&st=cse>
[8]
LAESSING, U. Saudi king back home, orders $37 billion in handouts. Reuters. [online]. 2011. [cit. 2011-255]. Dostupné
na
internete:
<http://www.reuters.com/article/2011/02/23/us-saudi-kingidUSTRE71M22V20110223>
[9]
Centre for Global Energy Studies. 2011. Higher Saudi spending pushes breakeven price of oil up 23%.
[online]. 2011. [cit. 2011-25-5]. Dostupné na internete: <http://www.cges.co.uk/media/articles/2011/
04/16/higher-saudi-spending-pushes-breakeven-price-of-oil-up-23>
[10]
CALA, A. Europe Rethinks Dependence on Libzan Oil. European Dialogue. [online]. 2011. [cit. 2011-275]. Dostupné na internete: <http://eurodialogue.org/Europe-rethinks-dependence-on-Libyan-oil>
[11]
European Commission – Energy. EU Crude oil imports. 2011. [online]. 2011. [cit. 2011-25-5]. Dostupné na
[12]
OPEC.com. 2011. OPEC World Crude Oil Reserves. 2011. [online]. 2011. [cit. 2011-20-5]. Dostupné na
internete: <http://www.opec.org/opec_web/en/data_graphs/330.htm>
[13]
Reuters. 2011. China January Crude Imports up 27%. [online]. 2011. [cit. 2011-21-5]. Dostupné na internete:
<http://af.reuters.com/article/energyOilNews/idAFTOE64607F20110214?pageNumber
=3&virtualBrandChannel=0>
[14]
BALÁŽ, P.; HAMARA, A. Vplyv vývoja na medzinárodných komoditných trhoch a ekonomická kríza:
príčiny a dôsledky. In Ekonomické rozhľady : vedecký časopis Ekonomickej univerzity v Bratislave. Bratislava : Ekonomická univerzita v Bratislave, 2009. ISSN 0323-262X, 2009, roč. 38, č. 3, s. 359-369. MSM
6138439909
200
[15]
[16]
[17]
[18]
[19]
[20]
[21]
C.I.A., 2010. The world Factbook. [online]. [cit. 2011-21-5]. Dostupné na internete:
<https://www.cia.gov/library/publications/the-worldfactbook/fields/2174.html?countryName=United%20States&countryCode=us&regionCode=na&#top>
Chinaoilweb.com. 2011. China’s Crude Oil Imports for January 2010. [online]. 2011. [cit. 2011-215]. Dostupné
na
internete:
<http://www.chinaoilweb.com/UploadFile/docs/Attachment/2010-3169132990.pdf>
EIA. 2011. World Crude Oil Prices. [online]. 2011, [cit. 2011-28-5]. Dostupné na internete:
<http://www.eia.doe.gov/dnav/pet/pet_pri_wco_k_w.htm>
EIA. 2011. Sources of Energy. [online]. 2011, [cit. 2011-28-5]. Dostupné na internete:
<http://www.eia.gov/energy.cfm?page=about_sources_of_energy-basics>
IMF.org, 2011. World Economic Outlook Database. . [online]. [cit. 2011-21-5]. Dostupné na internete:
<http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2011/01/weodata/weorept.aspx?sy=1980&ey=2011&scsm=1&ssd=
1&sort=subject&ds=%2C&br=0&pr1.x=20&pr1.y=2&c=001&s=NGDP_RPCH%2CNGDPD%2CNID_NGD
P%2CTRADEPCH%2CBM%2CBX&grp=1&a=1>
VEJMELKA, P. Energie ako zdroj pohybu a výnosov : v sektore ropy je investované množstvo peňazí,
špekulanti sa obávajú regulácie. In Investor : financie & investície & poradenstvo. - Bratislava : ECOPRESS,
2010. ISSN 1335-8235, jún 2010, roč. 11, č. 6, s.18-19.
World Bank, 2011. Commodity Market. [online]. 2011, [cit. 2011-28-5]. Dostupné na internete:
<http://econ.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/EXTDEC/EXTDECPROSPECTS/0,,contentMDK:215749
07~menuPK:7859231~pagePK:64165401~piPK:64165026~theSitePK:476883,00.html>
KONTAKT:
Ing. Alexander Turan
Katedra medzinárodného obchodu
Obchodná fakulta
Ekonomická univerzita v Bratislave
Dolnozemská cesta 1, 852 35
[email protected]
201
202
REVIEW OF SELECTED FACTORS INVOLVED ON THE CREATION AND EVOLUTION OF
THE GLOBAL ECONOMIC CRISIS
Alexander Turan
University of Economics in Bratislava, Faculty of Commerce, Department of Intenational Trade
Abstract: The objective of the article is to describe selected financial products that were involved in the
amplification of the global economic crisis and to review other factors that contributed to the development
of the crisis. We put stress on the financial products like MBS, CDO, CDS etc. and explain their role in the
crisis. It focuses on the paradigm of indefinite growth which has been accepted by many and was the solid
foundation for the crisis. The article also deals with the shift of powers towards the east and the
consequences of such changes.
Key words: the global economic crisis, Federal bank reserve system, interest rates, Mortgage based
obligations, Collateralized debt obligations, Credit default swap, rating agencies, sustainability
INTRODUCTION
The last economic crisis has brought many questions concerning the sustainability of our banking system, financial
system and the global economy as a whole. A great deal of publicly unknown facts have emerged on the surface of
murky waters of financial system in the midst of its tremendous problems. Among other unbelievable information came
also the fact that profits of large financial corporations and banks were privatized and on the contrary, their debts were
nationalized. The humankind might find out quickly if the system we live in is sustainable or if it is no longer true. This
essay deals with different causes of the global economic crisis which is the second worst one from the times of Great
depression and concentrates also on selected financial products that had an important place in the development of the
crisis. Some economists have even proposed that this crisis is the worst in the history (of modern economy). The crisis
far outreached the United States and has had (and will have) global consequences.
1. THE PARADIGM OF INFINITE GROWTH
Consumption has been rising (maybe with the exception of last year’s real GDP – EU27 – 4,2 %1, US – 2,6 %2) for
decades in developed countries. The aura of GDP has become publicly widespread and also used by many economists
as the right indicator of wealth and economy’s real state. There are more problems that GDP does not take into account,
e.g. the real sustainability meaning how much we are taking from the nature and how much we return (not as wastes and
pollution). The problem of GDP is also its cumulating character, as it usually grows each year by a certain percentage
and next year the growth is counted from the base plus the percentage by which it grew and so on n-times. The function
of GDP is thus exponential in time. The question is if the people really need that much more productivity and more
products and services if we came across the problem of automobile makers making much more than the global market
needs and they even get subsidies from states to boost the consumption. Anyone can ponder how much longer will
artificially supported demand and artificially boosted supply of money last.
2. TRANSFER OF ECONOMIC POWER
Yet another problem of developed countries has been outsourcing since the costs of the labor, plots and capital have
been increasing over years and in certain point became increasingly uncompetitive in the world that has meanwhile
become global and thus super-connected by each year better communication means and faster and more effective
transportation. Where the rule of comparative advantage is valid (globally), there have been major changes and shifts in
investment and manufacturing. While manufacturing was transferred to developing countries, especially in Southeastern Asia, concentration of investors formed especially in developed countries, mainly in the US and Western
Europe (even though the investors have become more spread and are currently situated also in Arabic countries and
elsewhere). When manufacturing was continuously being transferred towards the East, a large portion of population in
the developed countries lost jobs, but did not lose the appetite for consumption which was financed largely by credits
1
Eurostat.eu;
Real
GDP
growth
rate,
2010.
[online]
2010.[cit.
2010.10.11.].
Available
on
<http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>
2
Bureau of economic accounts; National economic accounts, 2010. [online] 2010.[cit. 2010.10.11.]. Available on the Internet:
<http://www.bea.gov/national/index.htm#gdp>
the
203
Internet:
(loans, mortgages, etc.) Apparently, the paradigm of ever growing debt has become deeply rooted in society and the
reflection of society which is represented by the governments. The proof to that is that most of the countries in the
world created greater or smaller national debt and most of world’s population has also private debts.
3. THE ROLE OF FEDERAL BANK RESERVE SYSTEM (FED) IN THE GLOBAL ECONOMIC CRISIS
Central banks are nowadays described by many economists as the cause of the crisis and the cause of the deformities in
global economy. Milton Friedman and many others criticized interventions of central banks, but these interventions are
many times needed and when done carefully can be helpful which was also proved by the “30 famous Keynesian years”
after the World War 2. Nevertheless, the intervention can be very harmful for the economy. This “attitude” was
displayed many times in the modern history of economics but very recent example is presented by the US, but also by
EU and many other nations. In the US, so called Quantitative easing (2) is just being exerted and the EU’s ECB is not
very transparently buying bonds from EU countries that have financial problems 3 (also commonly known under the
acronym PIGS or also PIIGS). When we look a little bit further into the history after the events of 9/11 in 2001, we can
also see an intervention by Fed, which was also the reaction to bursting bubble of ITC companies’ stock prices known
as Dot com bubble. In order to save at least some of these companies Fed lowered the interest rate to less than 2 % by
the end of 20014. The rates had been set to even lower percentage and maintained on low levels until the end of 2004.
Low interest rates from Fed consequently created demand for credit by commercial banks, which than lent for less.
Since the real estate prices at that time were quite high and had been rising until that time and in the times of low
interest rates because of the demand boosted by “cheap” mortgages as well as the credit for investors who looked for a
place where to put their money. Fed’s bonds (considered a safe investment) were no longer attractive as an investment
because they brought only low interest, but on the other hand, banks could (as I already mentioned above) borrow
money with lower interest rates. New mortgages and loans create more money through the money multiplication and
investors (especially banks) use leverage to increase their profits. Leverage effect in financial terms means that one can
operate with multiplied capital compared to capital that one really owns, e.g. 10 times bigger.
Chart 1: Effective Federal funds rate (1990-2009)
Source: Own processing according to Federal Reserve Bank, 2010.
4. MORTGAGES AND COLLATERALIZED DEBT OBLIGATIONS
Strict division of conventional and investment banks and rules that made speculations from the side of banks much
more difficult were enacted in 1933 in Glass-Steagal act, but were repelled in 1999 during the tenure of US president B.
Clinton. This enabled more speculation and riskier deals. Since the prices of real estate were rising and the demand was
still strong it was convenient to invest into mortgages. To increase the demand even more and to address more investors
it was needed to find more borrowers. The banks relaxed conditions that needed to be fulfilled to get a mortgage or a
HNonline; Trichet sa tvári ako partizán z SNP, 2010. [online] 2010.[cit. 2010.10.11.]. Available on the Internet: <http://finweb.hnonline.sk/c348104040-kP0000_d-trichet-sa-tvari-ako-partizan-z-snp-span-class-koment-komentar-dna-span>
4
Federal Reserve Bank, 2010. Economic research. Effective federal funds rate. [online]. [cit. 2010-27-10]. Available on the Internet:
<http://research.stlouisfed.org/fred2/data/DFF.txt>
3
204
loan (credit card, loan for a car etc.). Some banks lowered the conditions to such extent that they either did not require
any down payment, or only required low down payment 5 and gave mortgages in the value of 125 % of the price of real
estate to customers who would not normally be given a mortgage. These mortgages became known as “subprime
mortgages”. Since in the US, it is common that brokers are responsible for getting data about potential bank customers
that are interested in getting a loan, it was easier to manipulate the data. Brokers usually get a provision from the
mortgage they sell, so they were motivated to sell as many mortgages as they could. It was very obvious that there were
more homeowners that would not be granted a mortgage under normal circumstances, but the investors (investment
banks) who bought the mortgages from lending banks were reassured by institutions like Freddie Mac or Fannie Mae.
Even though originally was Fannie Mae (Federal National Mortgage Association) owned by state it became publicly
traded and thus private but remained sponsored by the US government 6. These institutions purchased mortgages from
lending banks and created “packages” of mortgages which were offered to investors in the form of Mortgage based
securities, or MBOs. This way was financed more than 50 %7 of American mortgages. State guarantee of these products
made them safe for investors. Lending banks were willing to sell off the mortgages they had because that way they
could get the liquidity they needed in much shorter time than in conventional banking where the banks get the amount
lent in installments plus the interest over a longer period of time (e.g. 30 years by mortgages). The investors also bought
other packages of credits packaged in Collateralized debt obligations, or CDOs. These were different types of loans like
mortgages, credit card loans, etc. packaged usually according to the type of loan and according to the rating. Packages
of loans were rated according to the risk which was determined from data that were acquired about the borrowers. The
packages with the highest rating were also insured with Credit default swaps (CDS) to increase the safety of the top
rated packages8. The problem with CDSs is that they grew to a tremendous extent and the product is not sufficiently
regulated and even risky. I will explain the scheme of CDS below. Investors who preferred lower risk bought the CDOs
with high ratings and investors who preferred riskier investment with higher return (like some hedge and pension
funds). The system could have worked well if the portion of defaulted mortgages was kept low.
5. MONETARY POLICY OF FED AND THE FALL OF HOUSING PRICES
As I wrote in the text above, in 2004 Fed, at that time headed by Alan Greenspan, started to increase the interest rates to
higher levels, as the average of interest rate from 1990 to 2010 was 4,02 %9. Continual increase to certain point which
would be over a longer period of time might not become a problem, but in an economy where there are many
“subprime” homeowners it proved to be a breaking point. Many banks had a policy of a short time fixation (e.g. 3
years), which was also a logical strategy of banks in the times of very low interests which could only be lifted.
“Subprime” customers usually did not understand the system of mortgages as well as the term “fixation”. Naturally, the
most convenient mortgages had the shortest period of fixation and when the fixation period was over the bank remade
the interest rates especially according to the interest rates dictated by Fed, because the banks get money from Fed and
add own interest (interest margin or spread) when they lend the money to their customers. An example would be a
mortgage given to a customer in the end of 2003. The bank borrowed money from Fed for 1 % interest rate (Nov.
2003)10 and added a 2,75 % interest margin when it lent mortgage to a “subprime” customer. The fixation was 3 years.
After 3 years the interest rate of Fed increased to 5,25 %. The bank adjusted the interest rate of the mortgage to 8 %
(2,75+5,75). This was unbearable for a large percentage of “subprime” customers, who were not able to pay as high
interest. They defaulted on the mortgage and the bank became the new owner of the house. In small extent this state
would be sustainable, but on a larger scale it threatens the whole system, because the investors did not receive monthly
payments anymore, but were gathering houses which they needed to sell. On a larger scale, this created big supply of
houses and that led to falling prices. To this problem were added some of the owners that were still paying the
installments and interest, but were unsatisfied with the impact on their budget when confronted with the new falling
prices of surrounding real estate. Many decided to default on their mortgage when they could purchase another house
for a significantly lowered price. The result was not only a market with a huge supply of houses and thus decreased
activity in construction business (almost to zero) and the subcontracting businesses, but also other consequences in the
financial sector. The inflow of money from CDOs was reduced with the reduction of homeowners paying the mortgage.
Many investors were in a situation when they invested a lot of money into CDOs and these products were not creating
sufficient inflow. The problem was magnified by leverage, meaning that most of the money they used to buy the CDOs
(usually multiple times more than their own investment) was borrowed. These investors went bankrupt and as a result
5
Note of the authors: Down payment is only a fraction of the whole sum that needs to be paid at or prior to the time of purchase to buy some product,
the rest of the sum is usually paid in installment over a certain period of time.
6
Fannie Mae; About us, 2010. [online]. [cit. 2010-20-11]. Available on the Internet: <http://www.fanniemae.com/kb/index?page=home&c=aboutus
>
7
Investujeme.sk, 2010. Všetko o kríze: Z lokálnej realitnej krízy finančná kríza (2007 – 2002). [online]. [cit. 2010-13-3]. Available on the Internet:
<http://investujeme.sk/clanky/z-lokalnej-realitnej-krizy-financna-kriza-2007-2008/>
8
MORRISSEY, J.: Credit Default Swaps: The Next Crisis?. In: TIME. [online]. 2010. [cit. 2010-14-3]. Available on the Internet:
<http://www.time.com/time/business/article/0,8599,1723152,00.html>
9
Federal Reserve Bank, 2010. Economic research. Effective federal funds rate. [online]. [cit. 2010-27-10]. Available on the Internet:
<http://research.stlouisfed.org/fred2/data/DFF.txt>
10
same
205
many of their creditors or lenders were drawn into the same situation. A snowball effect caused the fall of many banks,
unless they were saved by the state. If the “bailout” or the biggest nationalization and saving lending in history was a
good step could show only the future. Throughout the modern history it has happened that ineffective companies
supported by state either went to bankruptcy or caused inequalities in the economy, where the ones which are
productive and effective are penalized.
6. CDS AS A PRODUCT AND RISKS THAT IT REPRESENTS
Credit default swap is a product of financial markets that was created in the mid-nineties of previous century11. It works
similarly like insurance and the aim of the product was originally to ensure quality of miscellaneous financial products
that were supposed to bring interest to their owner. Prior to speculation with CDSs they were used e.g. by a company
that emitted bonds to protect the investors from the case when it would be no longer able to pay the interest. Another
and similar case would be when the investor insures his investment into bonds of a company and the case when the
company that emitted them would no longer be able to pay the interest or would go to bankruptcy. In such a case the
seller of CDS (insurer12) would have to pay the buyer of the insurance the value (or a part of it) of the bonds, or a loan.
The subject that insures the investment has to pay a premium (a fee). In a case when the company that emitted the bonds
goes to bankruptcy, the subject that bought the insurance (and was paying the premium) gets the money from the seller
of CDS and vice versa. CDS worked in above described scheme only when the market with CDS was relatively small
and when the subjects involved in the scheme were known to one another. Advantage for the CDS sellers was absenting
regulation since CDS is not insurance, not a commercial paper, or bond and if it is sold by a financial institution other
than a bank it is also not regulated by bank inspection or supervision institution13. To the growth of the “CDS business”
contributed also the real estate bubble and the long-term growing prices of houses especially in the US. Ever rising
prices would ensure that in case that a person could not afford to pay for the house; the bank would sell the house to
another person and get even higher profits. CDS is a very liquid product, meaning that it can be sold quickly and what is
very important, it can be sold by both parties – by the CDS seller (insurer) to another insurer (possibly multiple times)
and by the buyer, in case that it is an investor who assumes that the insured subject is in a good condition and will not
have problems to repay the loan (or bonds) with the interest. Both parties only have to find other investors who assume
otherwise. Since the rules of CDS sale do not order the parties to inform the counterpart about a sale of CDS. Since the
sales became increasingly common it was normal that the purchasing investor did not know what is the underlying asset
and the risk linked to it. Actually, about 14 % of re-sales of these products during the credit market upheaval in August,
2007 were unconfirmed; meaning one of the parties in the resale transaction was unidentified in trade documents and
remained unknown 30 days later14. Hypothetically there might have been situations when a buyer of CDS, who would
become the new insurer, would actually buy CDS that covered risks of his own company linked to certain underlying
asset. The value of notional or speculative CDS in 2009 was 30,4 trillion USD15. Comparing to the world GDP of 2009
which was approximately 58,2 trillion, we can see what kind of risk the CDS represent. We can also assume that the
moral hazard of many investors has grown to unbearable extent and that the CDS did not fulfill the task of protection of
investors anymore, but became increasingly products of “financial roulette or gambling”.
11
SafeHaven Preservation of Capital, 2010. Shadows of the CDS market. [online]. [cit. 2010-14-3]. Available on the Internet:
<http://www.safehaven.com/article-9497.htm>
12
Note of the authors: We use the term insurer and insurance only to simplify the relations in the CDS schemes, but the reader shall be reminded that
CDS is not a form of insurance.
13
CI Komodity a.s., 2010. Credit Default Swap (CDS). [online]. [cit. 2010-15-3]. Available on the Internet:
<http://www.cikomodity.com/index.php?action=vzdelavanie-credit-default-swap>
14
SafeHaven Preservation of Capital, 2010. Shadows of the CDS market. [online]. [cit. 2010-14-10]. Available on the Internet:
<http://www.safehaven.com/article-9497.htm>
15
International Swaps and Securities Association, 2010. Summary of market survey results. [online]. [cit. 2010-14-10]. Available on the Internet: <
http://www.isda.org/statistics/recent.html>
206
Scheme 1: speculation in CDS
Source: Own scheme
7. SCHEME OF HYPOTHETICAL SPECULATION WITH CDS
1) A company emits bonds to increase basic capital and offers it to investors who buy them
2) Speculative investor makes an agreement with the seller of CDS (this investor bets that the company will default on
the bonds
3) This speculative investor pays premiums to the CDS seller
4) The seller of CDS sells the contract to another investor (investor 2) without informing the investor A
5) After certain time, the new investor (investor 2) sells the CDS contract to another investor and that can possibly
repeat n-times with an information delay gap between the parties on the opposite sides
6) The CDS buyer (investor A) sells the CDS “insurance” to another investor (investor B), e.g. because of improving
financial situation of the company that emitted the bonds. The other investor who buys CDS assumes that the
financial situation is not as good as the selling investor thinks
7) Investor B sells the CDS “insurance” further to investor C and this could go on n-times
8) (?) in the case that the company that emitted the bonds goes bankrupt, the CDS seller must pay a certain sum (in
accordance with the agreement) to the CDS buyer. The CDS seller may not be able to pay, because it’s a
completely different investor from the original one and may have thought that the underlying asset is “healthy” or
without a significant risk of failure (for instance, because of good ratings). Consequently, the scheme falls apart as
the seller cannot pay and goes bankrupt and the buyer, even after a period of paying premiums, goes bankrupt,
because the underlying asset is worthless and does not pay the interest as well as the installment anymore. Above
mentioned situation could be possibly even more complicated if the CDS seller would become the insurer of his
own risks linked to a certain underlying asset without even knowing it.
8. THE DARK SIDE OF RATING AGENCIES
It has been a known fact for a while that also the rating companies had their share on the crisis when they supported the
blind trust of investors by false or falsified ratings. The largest and most renowned rating agencies – Moody’s, Standard
& Poor’s and Fitch along with some others rated some of above mentioned products with the highest grade without
having sufficient information. They also rated some companies and banks with very high ratings even though the
portfolio of investment of these investment banks was not sufficiently diversified and was linked to very high risk.
Example for all would be the rating of no longer existing investment bank Lehman & bros. The three well-known rating
agencies rated this bank with grades ranging from A to AAA (the top grade – safest investment) until mid-September
2008 when it went bankrupt16.
16
The Huffington Post, 2010. Credit Rating Agency Analysts Covering AIG, Lehman Brothers Never Disciplined. [online]. [cit. 2010-1310]. Dostupné na internete: <http://www.huffingtonpost.com/2009/09/30/credit-rating-agency-anal_n_305587.html>
207
The rating agencies had a lot to do with CDS too. As they rated the underlying assets, possibly CDOs which included
e.g. Mortgage debt obligations, and graded them incorrectly, the investor buying the CDS from previous CDS insurer
could assume that he does not need to hold large sums of money in case of the financial problems linked to the
underlying assets. In a case when he would have to pay, it could happen that because of the delusion he would not
posses sufficient funds.
The question is if the rating agencies were or were not biased to the rated companies and to what extent. If they were
influenced by the investment banks, which themselves ordered the rating, then the rating made no other sense than only
the creation of a huge delusion.
CONCLUSION
Current global economic crisis is showing the truly globalized world with a great interdependency of countries the
dangers that an uncontrolled and ever growing financial system poses for the society. Questions have emerged about the
sustainability and functionality of the present financial system, but the problem is not only in the financial institutions
including the banks, but also in the society which accepted the dogma of indefinitely growing wealth and consumption.
Many financial products sprang up during the times of the upswing in the decade of nineties and then later after 2001
and their presence has amplified if not even caused the crisis. Present system will either be changed and entirely rebuild
into a new sustainable economic system or it will remain unchanged to create ever new bubbles that will burst for such
a long time until the system crashes completely without a chance of repair.
BIBLIOGRAPHY
[1]
Bureau of economic accounts; National economic accounts, 2010. [online] 2010.[cit. 2010.10.11.]. Available
on the Internet: <http://www.bea.gov/national/index.htm#gdp> HNonline; Trichet sa tvári ako partizán z SNP,
2010. [online] 2010.[cit. 2010.10.11.]. Available on the Internet: <http://finweb.hnonline.sk/c3-48104040kP0000_d-trichet-sa-tvari-ako-partizan-z-snp-span-class-koment-komentar-dna-span>
[2]
CI Komodity a.s., 2010. Credit Default Swap (CDS). [online]. [cit. 2010-15-3]. Available on the Internet:
<http://www.cikomodity.com/index.php?action=vzdelavanie-credit-default-swap>
[3]
Eurostat.eu; Real GDP growth rate, 2010. [online] 2010.[cit. 2010.10.11.]. Available on the Internet:
<http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020>
[4]
Federal Reserve Bank, 2010. Economic research. Effective federal funds rate. [online]. [cit. 2010-27-10].
Available on the Internet: <http://research.stlouisfed.org/fred2/data/DFF.txt>Fannie Mae; About us, 2010.
[online].
[cit.
2010-20-11].
Available
on
the
Internet:
<http://www.fanniemae.com/
kb/index?page=home&c=aboutus >
[5]
International Swaps and Securities Association, 2010. Summary of market survey results. [online]. [cit. 201014-10]. Available on the Internet: < http://www.isda.org/statistics/recent.html>
[6]
Investujeme.sk, 2010. Všetko o kríze: Z lokálnej realitnej krízy finančná kríza (2007 – 2002). [online]. [cit.
2010-13-3]. Available on the Internet: <http://investujeme.sk/clanky/z-lokalnej-realitnej-krizy-financna-kriza2007-2008/>
[7]
SafeHaven Preservation of Capital, 2010. Shadows of the CDS market. [online]. [cit. 2010-14-3]. Available on
the Internet: <http://www.safehaven.com/article-9497.htm>
[8]
MORRISSEY, J. Credit Default Swaps: The Next Crisis?. In: TIME. [online]. 2010. [cit. 2010-14-3]. Dostupné
na internete:<http://www.time.com/time/business/article/0,8599,1723152,00.html>
[9]
The Huffington Post, 2010. Credit Rating Agency Analysts Covering AIG, Lehman Brothers Never
Disciplined. [online]. [cit. 2010-13-10]. Dostupné na internete: <http://www.huffingtonpost.com/
2009/09/30/credit-rating-agency-anal_n_305587.html>
ADRESS:
Ing. Alexander Turan
University of Economics in Bratislava,
Faculty of Commerce,
Department of Intenational Trade,
Dolnozemská cesta 1,
852 35 Bratislava, Slovakia
208
VZÁJOMNÝ ZAHRANIČNÝ OBCHOD SLOVENSKEJ REPUBLIKY A KRAJÍN ZÁPADNÉHO
BALKÁNU
Andrea Vargová
Ekonomická univerzita v Bratislave
Abstrakt: Podpora vzájomného obchodu je jednoznačne jednou z ciest stabilizácie regiónu a zvýšenia
životnej úrovne. Bývalá Juhoslávia bola svojho času druhým najvýznamnejším partnerom niekdajšej ČSSR,
no po období transformácie na oboch stranách, vojnových konfliktov a eskalácii nestability v regióne
a preorientovaní jednotlivých ekonomík na iné trhy, význam vzájomného obchodu upadol do úzadia.
A to napriek tomu, že spoločné historické väzby s regiónom sú silné, či sa to týka slovenskej menšiny (už
vyše 260 rokov žije silná slovenská komunita vo Vojvodine), spoločnej diplomatickej podpory
(medzivojnová éra, podpora Srbska v otázke Kosova), zdieľanej komunistickej minulosti alebo aj styčných
body bežného života (Slováci už dlhé roky prioritne ako dovolenkovú destináciu vyhľadávajú
„Juhosláviu“).
Kľúčové slová: Albánsko, Bosna a Hercegovina, CEFTA, Čierna Hora, export, investície, import, Kosovo,
Chorvátsko. Macedónsko, podnikateľské prostredie, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, zahraničný obchod,
západný balkán
„Cieľom SR bolo a zostáva udržanie stability regiónu juhovýchodnej Európy, ako aj rozvoj obchodnej výmeny medzi
našimi krajinami. Zástupcovia SR na všetkých rokovaniach v rámci orgánov EÚ aktívne podporovali snahy
o dosiahnutie lepšej regionálnej integrácie všetkých balkánskych krajín vrátane Srbska prostredníctvom rozšírenia
CEFTA. Jej pôsobenie politicky, ale predovšetkým hospodársky napomohlo začleneniu zmluvných strán CEFTA do
európskych hospodárskych a politických štruktúr, čím došlo k praktickému naplneniu myšlienky ďalšieho rozširovania
a prehlbovania vzájomnej spolupráce a procesu integrácie v Európe. CEFTA je stále vnímaná ako vhodná forma
prípravy aj v kontexte budúceho členstva Srbska v EÚ, a tiež ako základ ďalšej úpravy vzťahov medzi krajinami
juhovýchodnej Európy.“ 1
Takto sumarizuje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky slovenskú zahranično-obchodnú politiku smerom na
západný Balkán.
Slovensko ako člen Európskej únie má s krajinami regiónu skrze združenie CEFTA podpísané preferenčné zmluvy.
„Voľný vstup na trh Únie sa poskytuje všetkým produktom okrem živých hovädzích zvierat, hovädzieho mäsa:
čerstvého, chladeného a mrazeného a rybieho kaviáru alebo náhrady kaviáru pripravenej z rybích ikier. V prípade
dovozu textilu z Čiernej Hory a Kosova je bezcolný dovoz obmedzený na vopred stanovené ročné objemy dovozu. Únia
zaviedla colné kontingenty na dovoz vybraných rybích produktov, vína a teľacieho.“ 2
Zahraničnoobchodné vzťahy medzi Slovenskou republikou a západným Balkánom majú na starosti pobočky OBEO,
ktoré prechádzajú z pod správy Ministerstva hospodárstva do správy Ministerstva zahraničných vecí.
Regiónu sa týkajú tri. JUDr. Mirko Benický cez pobočku v Záhrebe má na starosti nielen Chorvátsko, ale aj Bosnu
a Hercegovinu a Čiernu Horu. Ing. Mirko Malik je vedúcim úradu v Slovinsku a Ing. Ján Štark cez belehradskú centrálu
spravuje obchodné vzťahy so Srbskom, Macedónskom a Albánskom.
Slovensko sa v rámci svojej zahraničnej pomoci podieľalo a podieľa na rozvoji krajín regiónu a to či už skrze
predvstupový program Európskej únie IPA alebo cez formy bilaterálnej spolupráce.
Cez Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej agentúry pre rozvojovú spoluprácu Slovenská republika
pomáha na viacerých projektoch v región. Región patrí medzi projektové krajiny strednodobej stratégie, z nich je
špeciálne spomenuté Srbsko. Zároveň cez zastupiteľstvá v daných krajinách (Macedónsko, Bosna a Hercegovina,
Albánsko, Čierna Hora, Srbsko a osobitne Kosovo) podporuje región aj cez mikrograntový program. V rokoch 2003 –
MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SR : Obchodné vzťahy SR – Srbsko. Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR.
KAŠŤÁKOVÁ, E. a kol. 2010. Zahraničnoobchodné vzťahy EÚ s vybranými tretími krajinami II (USA, Kanada, Japonsko, SNŠ a západného
Balkánu). Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, 2010. 149 s. ISBN 978-80-225-2986-0
1
2
209
2009 bolo len v Srbsku preinvestovaných zhruba 10 miliónov eur na 100 projektoch. 3 Pomoc sa ale v posledných
rokoch presúva viac do Ázie a Afriky, teda menej rozvinutých častí sveta.
Napriek tomu je región prioritou slovenskej zahraničnej politiky ako aj podpory exportu a zahraničných investícií, čo
potvrdzuje aj nedávno podpísaná dohoda medzi slovenským Ministerstvom hospodárstva a srbským Ministerstvom
baníctva a energetiky o vzájomnej spolupráci v energetike.
Krajina
Import
2009
Export
2009
Import
2010
Export
2010
Obrat
2009
Obrat
2010
Saldo
2009
Saldo
2010
Slovinsko
156,1
260,0
181,8
355,6
416,0
537,4
103,9
173,8
Srbsko
87,6
303,5
124,2
368,4
391,1
492,7
215,9
244,2
Chorvátsko
47,6
175,7
64,4
185,2
223,3
249,7
128,1
120,8
Macedónsko
Bosna
a
Hercegovina
18,4
31,5
31,2
36,1
50,0
67,3
13,1
4,8
9,9
44,2
15,9
51,3
54,1
67,1
34,2
35,4
Albánsko
0,3
52,1
0,7
18,2
52,4
19,0
51,8
17,5
Čierna Hora
0,2
7,0
0,7
5,0
7,3
5,7
6,8
4,2
Tabuľka 13 Zahraničný obchod medzi SR a krajinami západného Balkánu (v miliónoch eur)
Zdroj: vlastné spracovanie podľa SITC4 2010 od Ministerstva hospodárstva SR
Krajina
Import 09/10
Export
09/10
Obrat 09/10
Saldo 09/10
Slovinsko
16,5
36,8
29,2
67,3
Srbsko
41,8
21,4
26,0
13,1
Chorvátsko
35,4
5,4
11,8
-5,7
Macedónsko
69,4
14,4
34,7
-63,0
Bosna a Heregovina
60,1
16,1
24,2
3,4
Albánsko
120,5
-65,0
-63,8
-66,2
Čierna Hora
212,1
-29,0
-21,1
-37,5
Celý región
30,9
16,7
20,5
8,5
Tabuľka 14 Medziročné zmeny zahraničného obchodu medzi SR a krajinami západného Balkánu (v percentách)
Zdroj: vlastné spracovanie podľa SITC 2010 od Ministerstva hospodárstva SR
Spomedzi krajín regiónu bolo v roku 2010 pre Slovensko najvýznamnejším obchodným partnerom Slovinsko, ktoré
medziročne predbehlo Srbsko. V roku 2010 sa medzi krajinami realizoval obchod v hodnote 537,4 miliónov eur s 29 %
nárastom hodnoty výmeny. Údaj ale stále nedosiahol rekordnú výmenu z roku 2008 v hodnote 611,7 miliónov eur.
Nárast spôsobil najmä vyše 95 miliónový nárast slovenského exportu do Slovinska.
Za nárast sa pripísali najmä položky v skupine stroje a prepravné zariadenia, kde bolo medziročné zvýšenie o 40
miliónov eur. Z jednotlivých položiek najväčší nárast zaznamenali zariadenia na telekomunikáciu a železné a oceľové
odpady a šrot. Hlavnou položkou vývozu sú automobily a iné dopravné prostriedky, nasledujú ploché valcované
výrobky zo železa alebo ocele a televízne prijímače.
V rámci importu vrástol dovoz výrobkov zo zinku, prevodových hriadeľov a ostatných výrobkov zo železa a ocele.
Jednoznačne najdovážanejšie slovinské výrobky sú lieky a sedadlá.
Na podporu vzájomného obchodu sa pripravuje založenie slovensko-slovinského združenia podnikateľov SLO-SLO.
Obrat sa výrazne zvýšil aj v obchode so Srbskom, rovnako vďaka vývozu aj dovozu. Drvivá väčšina obchodu je
v rámci položiek trhové výrobky a stroje a prepravné zariadenia. Údaje sú ale klamlivé, lebo značná časť obchodnej
SLOVAKAID.SK: Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci za rok 2010. [online] [cit. 2011. 27.13.] Dostupné na internete:
<http://www.slovakaid.sk/?p=4495>
4
Standard International Trade Classification; uvádzané aj pod názvom Realizácia zahraničného obchodu
3
210
výmeny je založená na medziproduktoch, ktoré sa posielajú do jednej krajiny na zhodnotenie a potom naspäť vracajú.
Konkrétne sa to týka napríklad vagónov.
Hlavné dovozné položky sú drôty a káble, za nimi nasledujú ploché valcované výrobky zo železa alebo ocele. V exporte
suverénne vedú polotovary zo železa, ktoré tvoria 35 % vývozu Slovenska do Srbska nasledované televíznymi
prijímačmi
V rámci PZI patrí Slovensku 17. miesto v štatistike zahraničných investorov v Srbsku.5 Medzi rokmi 2000 a 2009
slovenské podniky preinvestovali v Srbsku 69,692 miliónov amerických dolárov.
Základom hospodárskych vzťahov medzi Slovenskom a Srbskom sú U. S. Steel Košice/Smederevo. Okrem tohto
nadnárodného podniku, k najvýznamnejším slovenským investorom patria Neografia (podnik investoval 700 000 EUR
do podniku Vydavateľstvo a tlačiareň Kultúra Báčsky Petrovec) a ŽOS Trnava, ktorá kúpila podnik Goša
v Smederevskej Palanke. Podnik vyrába vagóny. ZOŠ Trnava v Srbsku investovala viac ako dva milióny eur.
Veľkou investíciou mala byť kúpa štvrtinového podielu v srbskej banke Poštanska Štedionica slovenským
Istrokapitalom, no privatizácia bola pozastavená a jej obnovenie je v nedohľadne. Vo finančníctve už v krajine pôsobí
Tatra Banka.
Okrem týchto podnikov na srbskom trhu pôsobia aj napr. Slovenské energetické strojárne, Matador Púchov (dodáva
dopravné pásy aj na trhu ostatných krajín Balkánu vrátane Kosova), Konštrukta Industry, Novácke chemické závody.
Na trhu sú prítomné aj podniky ako Slovenská plavba a prístavy, Duslo Šaľa, Unimed Pharma, Energocontrols, Idops
Bratislava, Dataterm a iné. Mondi group, a. s. z Ružomberka (Mondi SCP), pokrýva 37 % srbského trhu v oblasti
papieru a výrobkov z celulózy.
Vo vzťahu k Chorvátsku výraznejšie poklesol vývoz nerastov a mazív, týka sa to najmä ropných olejov a olejov
získaných z bitúmenových nerastov. Naopak stúpol vývoz piestových vznetových motorov a telekomunikačných
zariadení.
Medziročne stúpol dovoz z Chorvátska o 35,4 %. Týka sa to najmä sedadiel a piestových vznetových motorov (možná
duplicita viď. vagóny v Srbsku). Významný podiel tvoria aj lieky.
Dôležitým artiklom medzinárodnej výmeny sú osobné automobily, kde je najväčším slovenským vývozcom
Volkswagen Bratislava.
Vzájomný obchod vzrástol aj vo vzťahu k Macedónsku. Import vzrástol o 69,4 % a export o 14,4 %. Importu vedú
rozvádzače, rozvodné panely, ovládacie (dispečerské) stoly. Dôležitými položkami boli aj otáčkomery a ostatné meracie
prístroje, ploché valcované výrobky zo železa alebo nelegovanej ocele a ferozliatiny. Slovensko vyváža najmä
telekomunikačné prístroje a televízne prijímače.
Okrem iných medzi slovenské podniky pôsobiace v obchode s Macedónskom patria Matador Púchov, Grafobal,
Volkswagen Slovakia, Nestlé Slovensko, Zentiva, Novácke chemické závody, Whirplool Slovakia, Tento, RENO-obuv
SK, či Hydina ZK, či Mondi SCP.
Podobná tendencia ako v obchode s Macedónskom bola aj v obchode s Bosnou a Hercegovinou. Nárast dovozu tiež
presiahol 60 % a vývoz stúpol o 16 %.
Hlavnými vývoznými artiklami sú televízne prijímače a chemická drevná buničina, ktoré spolu tvoria tretinu vývozu.
Zaujímavý nárast zaznamenávajú výrobky z usní. Významné sú ešte automobily a papier. Importujú sa najmä časti
obuvi (možná duplicita zahraničného obchodu s usňami) a nespracovaný hliník. Ich súčet presahuje 46% dovozu
z krajiny. Okrem nich sa dováža aj obuv a toaletný a iný hygienicky papier.
Slovensko má v Bosne a Hercegovine dvoch významných investorov. Eco-Invest z Ružomberku, ktorý vlastní
majoritný podiel v továrni Celex v Banje Luke a ZVL Auto Prešov, ktorá má podobne väčšinový podiel v podniku na
výrobu ložísk v Konjevaci.
75 % dovozu z Albánska tvorí obuv. Tá medziročne zaznamenala 178 % rast. Podobne jednostranný je aj vývoz zo
Slovenska. 72,9 % tvoria televízne prijímače. Tie ale zaznamenali opačný vývoj, keď ich údaj za rok 2010 tvorí len
29% z roku 2009. Za zmienku stoja ešte osobné automobily. Ich vývoz činil vyše milióna eur.
Medzi najvýznamnejšie slovenské podniky obchodujúce s Albánskom patria Volkswagen Slovakia, Sladovňa,
Neografia, Telenor Slovakia, Junipex, Inspekta Slovkia, či Antik.
O 212 % vzrástol dovoz z Čiernej Hory. Ide ale o malé čísla, takže rast je relatívny. Z 90 % dovoz tvoria medený šrot
a medené odpady. Vývoz poklesol o 29 %. Poklesol vývoz automobilov a televíznych prijímačov, naopak o 137 %
5
Údaj za rok 2009.
211
vzrástol vývoz telekomunikačných elektronických prístrojov. Spolu tieto tri položky tvoria skoro 65 % vývozu do
krajiny. Čierna Hora je aj obľúbenou destináciou slovenských turistov. Tvoria piatu najpočetnejšiu skupinu tamojších
turistov. Informácie za Kosovo sa neudávajú.
Slovensko je navyše dlhoročný podporovateľ integrácie krajín regiónu do EÚ, obhajuje záujmy krajín na pôde EÚ,
presadzuje program Východného partnerstva a podieľa sa na mnohých prospešných bilaterálnych zmluvách.
Napriek tomu všetkému spoločný zahraničný obchod, napriek pomalému rastu, stále ani z ďaleka nedosahuje význam,
ktorý mal a na ktorý má potenciál. Západný Balkán je bezpochyby významným trhom pre zahraničný obchod.
Dôkazom toho sú strategické ekonomické záujmy takých štátov ako Rusko, Taliansko, Nemecko, či Rakúsko.
Záujem týchto krajín odzrkadľuje podnikateľskú atraktivitu regiónu, ktorý za posledných dvadsať rokov prešiel
turbulentnými zmenami. Hlavnými devízami ostávajú lacná a kvalifikovaná pracovná sila a aktívna podpora
zahraničných investícií. V menej rozvinutých krajinách je aj výhodný daňový systém, často s rovnou daňou okolo
úrovne 10 %.
Región je vstupnou bránou na ďalšie trhy. Napr. Srbsko má dohodu o voľnom obchode s Ruskom, čím je unikátom
v regióne. Okrem toho má aj dohody s Bieloruskom, Kazachstanom a Tureckom. Výhodou je aj združenie CEFTA,
ktoré zastrešuje vzájomný obchod medzi krajinami regiónu.
Strategická poloha regiónu pretínajúca niekoľko transeurópskych koridorov, disponujúca mnohými námornými (Koper,
Rijeka) i riečnymi prístavmi (Novi Sad, Smederevo, Belehrad) veľkého významu vyvažuje vážne negatívum regiónu v
podobe infraštruktúry, ktorá je v mnohých častiach nerozvinutá až zaostalá (najmä Albánsko, Kosovo, Macedónsko).
Korupcia a byrokracia sú stále vážnymi problémami, no v mnohých štátoch sa situácia už zlepšuje. Menovite treba
spomenúť napr. Srbsko, či Chorvátsko. Stále ale trápi krajiny ako Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Albánsko, či
Kosovo. Macedónsko zase zápasí s vysokou mierou šedej ekonomiky a slabou platobnou disciplínou podnikov.
Slovenská zahraničnoobchodná aktivita v regióne zaostáva za potenciálom. Názory na to, prečo to tak je sa rôznia, no
na každom je kúsok pravdy. Záujem slovenských podnikov by možno bol, no aktivita k tomu nie je adekvátna.
O mnohom povedala Prezentácia chorvátskych infraštruktúrnych projektov 8. apríla 2011, ktorá napriek mnohým
ponúknutým investíciám pôsobila dojmom, akoby tam podnikateľská obec ani nebola. Ak sa už prejaví aktivita
podnikov, často padá na neznalosti teritória, neovládaní a nerešpektovaní obchodnej etikety, či neschopnosti dlhodobo
udržiavať kontakty, čo je v tomto regióne tak dôležité. Často aj tí úspešní, ktorí dané zákutia biznisu poznajú, padajú na
byrokracii tamojších úradov (častý prípad v Srbsku) alebo na neschopnosti konkurovať podnikom z krajín s väčšou
kúpnou silou či väčším kapitálom.
Tento druhý aspekt vytvára paradox, že v Srbsku je na hospodárskej úrovni úspešnejšie Maďarsko, ktoré dlhodobo
podporuje Kosovo, ako Slovensko, ktoré zastáva pozíciu Srbska a ktoré ma inak dobré referencie a meno v krajine,
vrátane hospodárstva a výroby. A to, ako píše Ing. Peter Jesenský (SARIO) v zborníku NADSME o podnikaní
v regióne: „Slovensko má ako jedna z mála krajín veľkú výhodu, že v Srbsku žije početná slovenská národnostná
menšina, ktorú Srbi považujú za veľmi štátotvornú a sú medzi nimi vynikajúce vzťahy. Tento aspekt málo využívajú
slovenské podnikateľské subjekty pri vstupe na srbský trh. Oveľa viac srbských (vojvodinských) Slovákov spolupracuje
s českými spoločnosťami, ktoré v oveľa väčšom počte vidieť v hospodárskom prostredí Srbska. Podobne je to aj s
Maďarskom.“6 Ruky čisté v tomto ohľade nemá ani štát a vláda. Neustále personálne i inštitucionálne zmeny v riadení
zahraničnoobchodnej politiky nepomáhajú tomu, čo je na obchode, obzvlášť v tomto regióne, najdôležitejšie – a to
budovaniu vzájomnej dôvery a vzťahov. Prechod OBEO z pod Ministerstva hospodárstva pod Ministerstvo
zahraničných vecí ešte nerieši zásadný problém častej absurdity slovenskej zahraničnoobchodnej politiky.
Najvypuklejším príkladom je Čierna Hora. Skvelú pôdu pripravenú tým, že slovenskí diplomati dohliadali na
referendum o nezávislosti krajiny, nebola slovenská hospodárska diplomacia schopná využiť. Veľvyslanectvo v krajine
bolo otvorené až štyri roky po vyhlásení nezávislosti a to si musel post ministra zahraničných vecí počkať až na
Miroslava Lajčáka, ktorý spolu s Františkom Lipkom zastrešoval referendum.
Taktiež je otázne ako môže OBEO v Záhrebe efektívne manažovať hospodárske vzťahy s Čiernou Horou. Nielen diaľka
hlavných miest, ale aj ignorovanie historických i hospodársky prioritných vzťahov Podgorice s Belehradom (ako
vhodnejšieho umiestnenia detašovaného pracoviska) má za následok, že Slovensko má v zahraničnom obchode
s Čiernou Horou zanedbateľnú až žiadnu pozíciu.
NÁRODNÁ AGENTÚRA PRE ROZVOJ MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA. 2010 Perspektívy podnikania na západnom Balkáne Podnikanie v Albánsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej hore, Macedónsku a Srbsku. Bratislava: AMICITIA, s.r.o., 2010, 74 s., ISBN 978-80-8895752-2
6
212
Situácia by absurdná nebola, ak by si Slovenská republika pravidelne nedávala región západného Balkánu na vrchol
pyramídy prioritných regiónov. Tri OBEO (z toho jedno čisto pre Slovinsko) a pomalé otváranie ambasád nevytvárajú
dojem, žeby mal región pre Slovensko strategický význam.
Napriek tomu možno do budúcna hľadieť s určitou nádejou. Vzájomný obchod stále rastie a to oboma smermi. Veľký
potenciál majú rozbehnuté energetické projekty v Srbsku a perspektívnym je aj obchod v rámci automobilového
priemyslu, ktorý má v regióne dobré zázemie (Bosna a Hercegovina, Slovinsko). Úspešné môžu byť aj slovenské
stavebné firmy disponujúce zahraničnou technológiou schopnou pre vývoz, či IT sektor, ktorý sa na Balkáne (najmä v
Srbsku) prebúdza. V prípade oživenia záujmu slovenských podnikov môže byť úspešná privatizácia vo viacerých
štátoch regiónu.
Osobitnou kapitolou je západný Balkán ako vstupná brána na iné trhy (Rusko, Turecko, Bielorusko, Kazachstan).
V týchto ohľadoch zatiaľ slovenskú aktivitu nebadať, no možnosti tu sú, napr. dosah na ruský automobilový trh skrze
Srbska.
Vzormi ako investovať v regióne môžu pre ďalšie podniky byť Neografia, či ŽOS Trnava.
LITERATÚRA:
[1]
MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SR Obchodné vzťahy SR – Srbsko. Miesto vydania : Bratislava :
Ministerstvo hospodárstva SR.
[2]
KAŠŤÁKOVÁ, E. a kol. 2010. Zahraničnoobchodné vzťahy EÚ s vybranými tretími krajinami II (USA,
Kanada, Japonsko, SNŠ a západného Balkánu). Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, 2010. 149 s. ISBN
978-80-225-2986-0.
[3]
SLOVAKAID.SK: Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci za rok 2010. [online] [cit. 2011. 27.13.]
Dostupné na internete: http://www.slovakaid.sk/?p=4495.
[4]
KUCHARČÍK, R. 2010. Medzinárodné vzťahy Politické II (Praktikum k vybraným otázkam). Bratislava :
Vydavateľstvo EKONÓM, 2010, 268 s., ISBN 978-80-225-3058-3.
[5]
NÁRODNÁ AGENTÚRA PRE ROZVOJ MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA. 2010 Perspektívy
podnikania na západnom Balkáne - Podnikanie v Albánsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej hore, Macedónsku
a Srbsku. Bratislava : AMICITIA, s.r.o., 2010, 96 s., ISBN 978-80-88957-52-2.
ADRESA:
Ing. Andrea Vargová, PhD.
Ekonomická univerzita v Bratislave,
Dolnozemská cesta,
852 35 Bratislava,
Te.: 02/ 67 291 405,
213
214
K NĚKTERÝM ASPEKTŮM HOSPODÁŘSKÉ TRESTNÉ ČINNOSTI
Radomíra Veselá
European Polytechnic Institute, Ltd. Kunovice
Abstract: The deep economic, political and social changes that occurred after the fall of the
totalitarian regime in
late 1989, gradually significantly influenced all
areas
of life
in
our
society. Developing of the market economy has brought new forms of attacks against it. The criminal law
protection against economic crime and thus the effective protection of the functioning of the economic
mechanism and system of economic relations had to be brought by the new Criminal Code, published in
the Collection of Laws under No. 40/2009 Coll. The economic crimes are contained in the chapter No 6 in
its special section. This title, however, does not cover all crimes of economic nature and therefore they can
be assigned to other crimes, especially crimes against property (Chapter 5), crimes against the
environment (Chapter 8) and last but not least, the crime against order in public affairs (Chapter 10).
Key words: The market economy, economic crime, criminal repression, penal code, prevention.
Boj proti hospodářské kriminalitě je nikdy nekončící proces. Společnosti, které chtějí realisticky vyhodnocovat a účinně
řídit rizika podvodu, musí pravidelně přehodnocovat své systémy řízení rizik. Stejně důležité jsou postoj managementu
a vytváření takové firemní kultury, která kontrolní systémy podpoří jasnými etickými pravidly, posílí loajalitu
zaměstnanců a zajistí, aby byl každý pachatel bez ohledu na jeho pozici a funkci adekvátně potrestán. Podobně jako u
ostatních podnikatelských rizik i u hospodářské kriminality platí, že prevence je levnější než reakce.“
Sirshar Qureshi,
partner v oddělení Forenzních a vyšetřovacích služeb, PricewaterhouseCoopers Česká republika
Hluboké ekonomické, politické a sociální změny, ke kterým došlo po pádu totalitního režimu koncem roku 1989,
postupně významně ovlivnily všechny oblasti života naší společnosti, a tudíž přinesly nové formy útoků vůči ní. Mezi
nejzávažnější druhy kriminality se zařadila i hospodářská trestná činnost, neboť její „intenzita a rozsah se dotýká
základních příjmových složek státu, jejichž ohrožení zpochybňuje dlouhodobé a kvalitní fungování státního
mechanismu1. Trestní zákon, uveřejněný ve Sbírce zákonů pod č. 140/1961 Sb. upravoval a postihoval hospodářskou
kriminalitu v souladu se společenským řízením doby, kdy vznikl, tzn. ve společnosti s direktivním způsobem řízení
hospodářství, a proto obtížně reagoval na měnící se společenskou realitu a jen v omezené míře přispíval ke stabilitě
společnosti. Zdravé ekonomické prostředí je však základem prosperujícího státu.
Trestněprávní ochranu ekonomiky před trestnou činností a tím i faktickou ochranu fungování hospodářského
mechanismu a systému ekonomických vztahů měl přinést nový trestní zákoník, uveřejněný ve Sbírce zákonů pod č.
40/2009 Sb. Ten však v kontextu hospodářské kriminality nepřinesl žádné převratné změny. Hospodářské trestné činy
obsahuje v hlavě 6. zvláštní části a rozděluje je do čtyř dílů. Jedná se o:
 trestné činy proti měně a platebním prostředkům (díl.1. - § 233 - §239),
 trestné činy daňové, poplatkové a devizové (díl.2. - §240 - §247),
 trestné činy proti závazným pravidlům tržní ekonomiky a oběhu zboží ve styku s cizinou (díl 3. - § 248 - 267)
a
 trestné činy proti průmyslovým právům a proti autorskému právu (díl 4. - § 268 - 271).
Šestá hlava trestního zákoníku však nepostihuje všechny trestné činy hospodářského charakteru, ke kterým lze přiřadit i
další trestné činy, zejména:
 trestné činy proti majetku (hlava 5.),
 trestné činy proti životnímu prostředí (hlava 8.) a
 v neposlední řadě i trestné činy proti pořádku ve věcech veřejných (hlava 10.).
Hospodářské trestné činy tvoří jádro hospodářské kriminality, což je sice pojem dobře známý i laické veřejnosti,
nicméně jeho jednotná definice neexistuje. Výklad tohoto pojmu poskytují:
1
KUCHTA, J. a kol. Hospodářská trestná činnost. Adamov : MIKADAPRESS, s.r.o., 1. vydání. 2007. s. 10.
215




Chmelík,2 který hospodářskou kriminalitou rozumí takové jednání, které je možné podřadit pod některou ze
skutkových podstat trestných činů popsaných ve zvláštní části trestního zákona a které je namířené proti
hospodářské aktivitě ekonomického subjektu, zejména ve sféře podnikatelské.
Teryngel3 s ním v podstatě souhlasí a dále poukazuje na to, že stát zůstává garantem určitých
nepřekročitelných mezí hospodářského života a určité vztahy bude vynucovat (nebo chránit) i prostřednictvím
trestního práva.
Dolenský4 za hospodářskou kriminalitu označuje útoky na majetek a činnost subjektů vykonávajících
podnikatelskou aktivitu.
Fryšták,5 který cituje V. Poradu, a uvádí, že hospodářská kriminalita je kriminalitou nenásilnou s mimořádným
sociálním a ekonomickým dopadem na vnitřní stabilitu státu.
Jedná se o definice velice obecné, což souvisí s nutností postihnout co nejširší okruh trestné činnosti. Obecně lze
shrnout, že hospodářskou kriminalitou rozumíme zaviněné jednání popsané ve zvláštní části trestního zákoníku, které
poškozuje nebo ohrožuje hospodářský pořádek, právní vztahy související s podnikáním, případně subjekty těchto
vztahů.6
Rozsah trestního postihu pro hospodářské trestné činy je omezen zásadou pomocné úlohy trestní represe, dle níž se má
trestní donucení uplatnit jako krajní prostředek v případech, kdy jiné prostředky ekonomického nebo právního donucení
nestačí. Platná právní úprava totiž vychází z primární regulace ekonomických aktivit předpisy soukromého práva, např.
občanským či obchodním zákoníkem atd. Trestní represe se tak fakticky omezuje na trestné činy, které svou povahou
představují nebezpečný zásah do ekonomických vztahů a pravidel hospodářské soutěže. Jedná 7se o:
 postih pro nesplnění povinností vůči státu, zejména finančních (daňových, celních, devizových atd.),
 postih pro nedodržení důležitých předpisů vymezujících rámec podnikání a závazná pravidla podnikání, včetně
zajištění rovnosti na trhu – neoprávněné podnikání, porušování předpisů o nakládání s kontrolovaným zbožím
a technologiemi, a jiné,
 postih různého podvodného jednání – poškozování spotřebitele, pletichy při veřejné soutěži a veřejné dražbě
apod.,
 ochrana tajemství obchodních informací a účetní evidence – zneužívání informací v obchodním styku,
zkreslování údajů o stavu hospodaření a jmění apod.,
 ochranu měny a závazků vyplývajících z mezinárodních smluv a úmluv – padělání a pozměňování peněz,
průmyslová práva, autorské právo, poškozování finančních zájmů Evropských společenství apod.
Pachatelem hospodářské trestné činnosti může být kdokoli, tzn. každá fyzická osoba, která vykoná činnost uvedenou
v některé skutkové podstatě hospodářského trestného činu. Osobnosti pachatelů hospodářské trestné činnosti jsou však
na rozdíl od pachatelů obecné majetkové trestné činnosti osobami bez zjevných projevů asociálnosti a bez narušených
sociálních vazeb, přičemž jejich protiprávní jednání vyplývá z negativního právního vědomí, které se projevuje ve
vztahu k hospodářské soustavě a kázni.
Motivem páchání hospodářské trestné činnosti je sice osobní obohacení či získání jiného prospěchu, avšak její pachatelé
netvoří kompaktní skupinu, nýbrž oscilují mezi dvěma póly, které tvoří na jedné straně pachatelé naivní a lehkomyslní,
kterými se v podstatě může stát kdokoliv nezávisle na svém postavení, a na druhé straně pachatelé manipulátoři, kteří se
vyznačují schopností dosáhnout moci a majetku zneužitím jiných lidí, které využívají jako své nástroje 8. Tato skupina
pachatelů hospodářské trestné činnosti fakticky obchází a porušuje zákony v rámci výkonu profese na místech, která to
umožňují, s cílem získat vyšší zisk.
Hospodářská kriminalita je tedy poněkud specifická tím, že její příčiny jsou zpravidla odlišné od důvodů páchání
ostatních trestných činů. Nejblíže má k majetkové kriminalitě, k jejímu páchání vedou většinou stejné důvody.
Pro hospodářskou trestnou činnost je typické:
 relativně dlouhá doba páchání trestné činnosti,
 existence organizované skupiny pachatelů,
CHMELÍK, J., HÁJEK, P., NEČAS, S. Úvod do hospodářské kriminality. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., 2005, 167 s.
ISBN 80-86898-13-X. s. 10.
3
TERYNGEL, J. Podnikání, hospodářské a majetkové trestné činy ve světle novely trestního zákona. Praha Prospektrum, 1991, s. 24.
4
ISBN 80-86898-13-X. s. 11.
5
FRYŠTÁK, M. Hospodářská kriminalita z pohledu teorie a praxe. Praha : KEY Publishing s.r.o., 2007. s. 8.
6
ISBN 80-86898-13-X. s. 17.
7
Srov. ŠÁMAL, P. Hospodářské trestné činy ve vládním návrhu trestního zákoníku. In. Nett, A. (ed) Nové jevy v hospodářské kriminalitě. Sborník
z mezinárodní konference konané na Právnické fakultě MU v Brně v únoru 2005, 307 s. ISBN 978-80-210-3831-8. s. 219 až 221, jakož i důvodová
zpráva k TZ.
8
Viz NOVOTNÝ, O., ZAPLETAL, J. a kol. Kriminologie. 3. vyd. Praha: ASPI – Wolters Kluwer, 2008. 528 s. ISBN 978-80-7353-376-8. s. 361.
2
216



využívání nejnovějších technických prostředků,
vysoký stupeň průběžného a specializovaného vzdělání,
zodpovědné ekonomické postavení nebo funkce pachatele.
Tzn., že odhalení této trestné činnosti je velmi složité, neboť její pachatelé tvoří uzavřený okruh osob, do kterého se
orgánům činným v trestním řízení jen obtížně proniká, další problémy vznikají při jejím dokazování.
Na hospodářskou kriminalitu lze usuzovat z těchto kriminogenních signálů:9
 management firmy je ovládán úzkou skupinou osob bez působení dozorčího orgánu,
 porušování zákonných interních norem,
 nadstandardní životní úroveň některého z představitelů firmy, která neodpovídá jeho příjmu,
 neúměrná přesčasová práce zaměstnance, zpravidla vedoucího pracovníka, který odmítá úkoly delegovat na
jiné osoby,
 zřizování bankovních účtů v tzv. daňových rájích,
 neobvyklé finanční nebo obecně hospodářské transakce hrubě se vymykající z podobných režimů a další.
Hospodářská kriminalita se sice podílí na celkové kriminalitě zhruba 10 %, nicméně škody způsobené hospodářskou
kriminalitou zjištěnou policejními orgány v České republice se pohybují v posledních letech mezi 14 až 20 miliardami
Kč ročně, přičemž z této částky zajistí policejní orgány méně než 1 procento. Vzhledem k tomu, že celková škoda
způsobená zjištěnou trestnou činností se pohybuje okolo 25 miliard korun ročně, je hospodářskými trestnými činy
způsobeno ročně asi 60 až 80 procent veškerých zjištěných škod. 10
Na zvýšení efektivnosti odhalování latentní hospodářské kriminality je zapotřebí:
 zkvalitnit stávající právní stav, neboť význam právní regulace ekonomických vztahů je u této trestné činnosti
prvořadý,
 zdokonalit kontrolní mechanismy,
 využít nové naše i zahraniční vědecké poznatky a zkušenosti,
 stabilizovat početní stavy zainteresovaných pracovníků a zvýšit jejich odbornou způsobilost,
 dobudovat evropský automatizovaný informační systém o organizované kriminalitě,
 odstranit objektivní a subjektivní příčiny a podmínky trestné činnosti,
 zvýšit spolupráci s co nejširší veřejností za účelem zvýšení právního vědomí občanů.
Z uvedeného je tedy zřejmé, že boj s hospodářskou trestnou činností je nesmírně složitý a cesta ke zkvalitnění metod
jeho potírání je dlouhodobým procesem, k jehož realizaci nestačí samotná změna legislativní úpravy, ale který primárně
vyžaduje uvědomění si nebezpečí hospodářské kriminality a rizik, které s sebou páchání hospodářské trestné činnosti
přináší.
POUŽITÁ LITERATURA:
[1]
FRYŠTÁK, M. Hospodářská kriminalita z pohledu teorie a praxe. Praha : KEY Publishing s.r.o., 2007. 205 s.
ISBN 978-80-87071-18-2.
[2]
CHMELÍK, J.; HÁJEK, P.; NEČAS, S. Úvod do hospodářské kriminality. Plzeň: Vydavatelství a
nakladatelství Aleš Čeněk, 2005. 167 s. ISBN 80-86898-13-X.
[3]
JELÍNEK, J. a kol. Trestní zákoník a trestní řád s poznámkami a judikaturou. 1. vydání. Praha : Leges, 2009,
1216 s. ISBN 978-80-87212-22-6.
[4]
KUCHTA, J. a kol. Hospodářská trestná činnost. Adamov : MIKADAPRESS, s.r.o., 1. vydání. 2007. 111 s.
[5]
NETT, A. Nové jevy v hospodářské kriminalitě: sborník z mezinárodní konference konané na Právnické
fakultě MU v Brně v únoru 2005. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 2005. 307 s. ISBN 978-80-210-38318.
[6]
NOVOTNÝ, O.; ZAPLETAL, J. a kol. Kriminologie. 3. vyd. Praha : ASPI – Wolters Kluwer, 2008. 528 s.
ISBN 978-80-7353-376-8.
[7]
TERYNGEL, J. Podnikání, hospodářské a majetkové trestné činy ve světle novely trestního zákona. Praha :
Prospektrum, 1991.
ISBN 80-86898-13-X. s. 41.
10
viz Statistické přehledy kriminality vydané Policejním prezidiem ČR, Statický výkaz č. 1 Česká republika za období od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010,
in: http:// www. Policie.cz/web – informační – servis – statistiky.
9
217
ADRESA:
JUDr. Radomíra Veselá
Osvobození 699
686 04 Kunovice
tel.: 572 549 018, fax: 572 548 788
218
RESEARCH FOCUSED ON THE IMPORTANCE OF APPLYING POSITIVE PSYCHOLOGY IN
UNIVERSITY TEACHER’S EDUCATION PROCESS
Otília Zorkóciová, Erika Maria Jamborová
University of Economics in Bratislava, Faculty of Commerce, Department of International Trade
Abstract: Teaching experience has always been closely linked with psychology. The role of the university
teacher is to provide its students with the skills and knowledge gained from experience and research, at the
same time, however, also to represent a positive role model - a personality that students associate directly
with the subject and the university. Teacher’s approach and enthusiasm will undoubtedly leave an
indelible "footprint" in each individual listener. The aim of a university teacher is to inspire students to a
positive attitude toward learning and spread the own knowledge, also have a positive impact in terms of
further development of their personality characteristics, provide them with the "best" of myself, something
they can build on in the future, in life and in practice. The aim of this paper is to present the results of our
own original research on the possibilities of using psychology as a scientific discipline in educational
process, in order to achieve the already mentioned desired result.
Keywords: university teacher, education, educational psychology, humanistic psychology, positive
psychology, positive education
INTRODUCTION
Despite less-than-favorable conditions for practicing university teachers today, compared to the previous time - which
was associated with this profession’s unmistakable honor, we believe that this profession is more of a mission, which
have not lost on its attractiveness today. The pedagogical activity demostrates the opportunity to link the theory with
practice, the possibility of sharing of experience and active role in education of future generations. The aim of our paper
is based on our own original research, to highlight the possibilities of effective and active role in higher education
teaching and educating of young people-students, with emphasis not only to meet educational goals, but also a positive
development and shaping of the young generation as a whole.
1 THE ROLE OF A TEACHER IN THE EDUCATIONAL PROCESS
The term pedagogy referres to the definitions related to science of education. The object of education is to study the
complex phenomena of desirable educational objectives, development of personality with respect for social needs
(Kompoltová, 2009, pp 20-26). The role of the teacher's pedagogical action is not finished shaped personality, but the
creation of conditions for the formation of personality, on which the teacher works. The present time creates many
opportunities but also risks and uncertainties for the young generation. Today, more than ever, the communication
boundaries are wiped out and reduced, caused by both the continuous development of information technology and,
consequently, the use of new elements of communication. These new communications options as well as a huge "boom"
of travel and population migration caused by the gradual blurring of differences, change the adaptation to many
elements of different cultures, where especially the younger generation inclines more to these characteristics of current
developments. In terms of generation, nowdays, people look alike a lot more. Education has a socio-historical character.
The society regulates the development of every individual by using the means of education, the results of education
influence the behavior of people and thus the development of the whole society (Kompoltová, 2009, pp 37-47).
According to Comenius, the teacher should be as such as he would like the others be. Science, which deals with the
examination of teacher’s personality is called pedeutology (Šlosár, 1998, p. 138). Examination of teacher's personality
is possible from several perspectives. On the one hand, it is getting closer to the ideal (normative method), another
option is to analytically describe how the teacher actually is (analytical method) (Šlosár, 1998, pp 138 – 156). The
teacher specifically targets other people - students, parents, colleagues. The relationship of teacher and student is
determined by the content and referal side. With the emotional plane students acquire knowledge on the basis that the
teacher is seen as partner. The role of the teacher is apart from sharing of experience and expertise also the evaluation of
students, for which he/she takes personal responsibility. Expression of the evaluation is the ranking that the teacher used
to diagnose student. Previous diagnosis of student progress is designed to monitor only learning and teaching, it touches
education very briefly, which we consider to be a handicap especially in primary and secondary education, but often a
moment of educational training is also necessary to be applied to university-level study. It is right in this area where a
university teacher can use his/her personal characteristics as a role model for students. It is argued that a good teacher is
219
known by what and whom he taught. Also, the student tends to argue that he is good depending on what and how much
he knows. Student’s performance is not just the result of a teacher, but it also depends on a number of other internal and
external factors that affect it. Teachers are only human, characterized by certain qualities, abilities, interests, they are
presented as experts in their field of specialisation, with professional skills and habits. For the educational process it is
important to know the optimal use of the strengths of the personal characteristics of teachers and improve the
weaknesses of their communication. Incentives for student learning is based on cognitive needs (eg. achievement of an
ever higher level of the individual), social (eg. the need to belong to a group) performance requirements (eg. achieve
success and avoid failure) (Kačániová, 2008, pp 161-174). Motivation is therefore seen as means to increase the
effectiveness of teaching students and it is also one of the important objectives of the educational activity of the school.
2 PSYCHOLOGY IN THE EDUCATIONAL PROCESS
Psychology is the science investigating the psychological patterns of integration and regulation of behavior and
survival. Its purpose is the most objective knowledge of human being, anticipating his behavior as well as its formation
in the right direction (Kačániová, 2008, p.16). Psychology as a subject has not yet been clearly defined. Boroš defines
psychology as subject from two perspectives - both as a study or monitoring of the "inner world" of internal events, i.e.
survival, or the study of external, observable and measurable responses of a human being, i.e. his behavior (behavioral
aspect) (Boroš, 1987, pp 45-46). To the very foundation of scientific methodology in psychology also contributed the
development of disciplines such as, medicine, biology, physiology and so on. The development of psychology as a
science is closely linked with the growing demands in practice. The philosophy of existentialism, which emphasizes the
uniqueness and freedom of human beings is based on humanitarian psychology, whose leaders are represented
especially by A. Maslow and C. Rogers (Kačániová, 2008, pp 13-16).
2.1 Educational Psychology
Psychology is one of the humanity art sciences. As a science it can be applied in all areas of society. Our contribution
focuses mainly on the use of knowledge in the field of educational psychology and adjoining psychological disciplines.
Educational psychology is one of the border disciplines of science, as it applies basic sciences such as psychology and
pedagogy (Kačániová, 2008, p.145). The importance of the application of psychology as a scientific discipline in
teaching practice is based on knowledge of patterns of mental life of subjects of the educational process, to understand
their behavior and survival, opinions and attitudes as well as explanation of behavior in contact with other people
(Boroš, p. 58). Educational psychology is orientated mainly towards psychological issues of learning and teaching,
educational psychology and mental disorders in terms of education (Kompoltová, 2009, p. 25). Recently, the humanistic
psychology has been increasingly applied in education, with main task to humanise the school, i.ee the school is not
there just for learning and acquiring knowledge, but with emphasis on educational work of the teacher. Humanistic
psychology is based on humanistic philosophy. According to humanistic philosophy psychology emphasizes
educational equivalency and mutual acceptance of teacher and student (Kačániová, 2008, pp. 144-150).
2.2 Positive Psychology
In recent years the focus of the society is increasingly taking the way towards the material well-being. Financialization
at present represents an overarching economic effects stemming from financial transactions beyond the real economy. It
has a global, worldwide nature and its importance is constantly increasing. The current crisis is now openly called social
crisis, the crisis of values. In this context it is further increasing the importance of humanities education in ethics and
socially responsible behavior by each individual. As per Seligman and Csikszentmihalyi (2000) the role of the
humanities is also pointing out what needs to be done to make people think positively, highlight the "good life" (well
being), but also that this fullfiled life is the right of every member of society and therefore it is necessary that each of us
behave socially responsibly towards themselves and towards their surroundings and thereby contribute to the benefit of
the whole society. Psychology should answer the question of what makes life worthy of being. Positive psychology
assesses subjective experiences and the experiences gained, positive approach to life, confort and satisfaction (past),
hope and optimism (future), the flow of experiences and good fortune (present). The priority of positive psychology is
to act especially in the field of prevention. In recent decades, the number of young people suffering from depression,
abused people or people suffering from schizophrenia is significantly increasing. Increasing is anxiety, aggression,
feeling of loneliness and abandonment. According to Seligman, research has shown that it is not so much faith or
income, but personal relationships that contribute most to the happiness of human beings. Particularly problematic
author sees the impact of rational choice theory to the concept of human motivation. Responsibility for one's own
choice is often very difficult, leading to uncertainty and sadness. The task of psychology is not just to treat and repair,
but also to show people methods -ways, giving examples of how they can help themselves to live a richer and more
fulfilling life.
220
2.3 POSITIVE EDUCATION
Positive education is defined as an education leading towards the traditional abilities as well as happiness. The reason
for its introduction in schools should be an increasing number of young people suffering from depression, low
enjoyment of life and the synergy between learning and positive emotions. Positive mood enhances attention,
contributes towards creative and holistic thinking. By contrast, the negative feelings cause more defensive attitude,
adapting to the commands of others. Both feelings find their application in appropriate situations. The research team
under the guidance of M. Seligman, who is considered to be a significant capacity in the field of positive psychology,
devoted twenty years of research focused on the possibility of introducing a positive education in schools. The research
results showed that application of positive education in the educational process leads mainly to the reduction and
prevention of symptoms of depression, reduce feelings of hopelessness, increases optimism, the reduction and
prevention of anxiety, reduction and prevention of behavioral disorders. Many times it is stated that the nation is richer
if the next generation is better off than the previous one. This may be true in material terms. Parents, however, more
than material survival benefits wish for "fullfilled life" ("well - being") of their children (Seligman, 2009, pp 293-311).
3 RESEARCH ON THE IMPORTANCE OF APPLYING POSITIVE PSYCHOLOGY IN UNIVERSITY
TEACHER’S EDUCATION PROCESS
The aim of our research was the identification and analysis of values and purpose of a university lecturer’s teaching
activities from the perspective of positive psychology. Our research focused on the experience of starting university
teacher without previous teaching experience, but with vast experience in various economic areas and in managerial
positions. As a part of our research we examined and evaluated the results of this teacher, in teaching the profiling
subject in an attractive study program in the second year of masters engineering study, where she led lectures and
exercises in eight classes. The choice of research of approached and selected teacher was conditional, on that basis that
she is not burdened with past experience of the teaching process and she may utilize any other lessons learned from
communication experience in previous practise and also the fact that students meet with a new personality, about whom
they so far know nothing - heard nothing and thus do not know what they can expect from the teacher and the subject
taught by her. In fact, the two parties were set against each other with no prior experience or transmitted murmur and
they had to create their own opinion of themselves, build their own image. In terms of content and forms of educational
process, the teacher was given full freedom of their fulfillment within the agreed syllabus and compliance with the
schedule. Based on the above, the teacher at the very first exercise (where she meets with fewer students than at the
lecture and has a much broader opportunity for mutual communication) has chosen the path to start building positive
relationships closer acquaintance. Students were asked three questions, which they could voluntarily and anonymously
answer:
1) Why did you decide to study at this university?
2) Why did you choose to study this curriculum?
3) Where do you see yourself in practice now and in five years?
At the same time the students were given the opportunity to ask the teacher three questions.When evaluating students'
responses to the issues we encountered diversity, but in our opinion also honesty (which certainly helped the anonymity
of responses) of their responses. The aim of the first questions was not only an incentive for students to study at the
Universtity of Economics in Bratislava, but as they were explained, the impetus for this decision. The responses
indicate that most of the students questioned chosen the University of Economics in Bratislava as a base for further
study of interest in economics and also because of the university's reputation amongst business schools. The second part
of the question, what was the main impetus for the decision, the students' answers varied in the direction of the decision
to study a bachelor's degree and an engineering master’s degree course. Whereas for the undergraduate level of study
was the impulse surroundings - parents, siblings, who are already studying the EU, friends, former graduates, students
who are familiar with the EU, and possibly also the information that they directly acquired as a prospective students of
the school, with Master degree students it was mainly the recommendations, advice and experience of of older
classmates, students already at this stage of study, as well as reputation of the university teachers and subjects taught by
them, who by their approach made this degree program attractive over any other programs of study offered. The
intention of the second question was to find motivation for the chosen program, feedback to assess their university
teachers, teachers in the chosen program of study, who could for student-respondents represent a pedagogical and
personal idol that evokes their selection. In this respect, as anticipated, and indeed confirmed the decision of students to
which study programs to choose after successful completion of bachelor degree was determined by, as previously
mentioned, the experience of their older classmates as well as the reputation of teachers and therefore also by individual
subjects enrolled for in each study programs. Here we noted that as with all communications the negative messages
spread ten times faster than positive, the evaluation has two positions, it may be an attractive subject for students to
study but may not be personally met with expectations from that particular teacher or teachers, the ideal scenario is the
optimal management of both approaches, then the response is positive. Also from our experience we came to conclusion
that there are still students who choose the transition to an engineering master degree study "the easy way", they study
specialization, which spreads the news that it easier managable and thus the achievement of the degree is less
221
demanding. Certainly, this is subject for continued research into much broader area, but we believe that number of such
students decreases from year to year and there are not many of those type of students. The last question was directed
towards students who will shortly finish their studies, whether they have an idea about the possibilities of using
acquired studied knowledge in practise and whether they have met with any desired knowledge requirements of a
particular practice. The answers to this question were surprisingly skeptical - like. "......... We will be happy, if we will
find a job somewhere in the labor market, there are no requirements anywhere for what precisely we are studying, what
might give us an advantage over the other candidates and so on. "In summary, the graduate students would like to work
in their chosen field of study, but deep skepticism dominated whether they would succeed. Certainly this is also due to
the current financial - economic crisis and its manifestations and increased unemployment. We welcome the results of
research showing that most students have worked in seasonal temporary jobs.The questions asked by the students were
directed to the teachers practical experience, whereas they were interested in using more than three questions. Students
demonstrated particular efforts to obtain information, examining how is the teacher knowledgeable for quality teaching
not only of theoretical knowledge of the subject, but in particular application of the theory in specific situations, since
real practice seminars in individual subjects should be focused on the content of these aspects of teaching. Differences
in approaches, we also recorded between full time students and part-time students. As for full-time students special
interest in mutual communication was shown, while amongst part-time students prevailed less interest, or no interest at
all - they did not use the opportunity to ask the teacher the allowed three questions, their efforts have been more
motivated to go as quickly as possible to the issue of consultations. These reactions may, in our opinion, arise from the
different age and professional background of part time students' - however, most of them already operate in practice and
also the fact that compared to full-time studies it is significantly smaller part of the allowed area of teaching of the same
subjects at the external part-time study. Being in the last year of master degree study, part-time students are fully aware
of the handicap and therefore tend, as much as possible to use the consultations to gain knowledge of the lectured
courses. As the content of ongoing full-time seminars of the taught subject, of which teaching was subject of this
research, teacher has chosen to address specific case studies, each following a topic of previous lectures. Hereby the
teacher tried to capitalize on a wealth of experience from her previous employment and also lead students to
independence and creativity through several routes to find the correct solution to the present problem. In this case there
was a problem from the beginning, as the students were accustomed to, that there is only one correct solution, that was
demanded at the first few seminars. Therefore, the teacher was trying to prove again by using examples of practical
experience that life is not black and white and always provides some good compromised solutions. Seminars have also
been devoted to inspections that were kept anonymous to examine students gained knowledge of the issues of the
subject. These should have served the teacher to verify the adoption of acquired knowledge of the subject taught by the
teacher and for the students to understand how they have succeeded in mastering the lectured issues, study and
understanding of the issues. Written tests were announced in advance. The objective of anonymous written interim test
inspections was to determine students' willingness to continuously learn, if they know in advance that this may
contribute to their overall evaluation. This assumption was not fully confirmed but only partially confirmed. Still
prevalent is the students 'crash' approach to the study ie when it is absolutely necessary and non-anonymous, ie for
credit or a serious test, continuous studying during the term is more less absent, students in particular focus on subjects,
where they are being continuously tested. The results of three ongoing anonymous written tests and non-anonymous
midterm exam of the subject are summarized in Table. 1 and 2. Tables show the average number of points obtained
from individual written test for verified classes of full time study and separately for part-time study, as well as the
degree evaluation mark and number of students who reached that grade.
midterm
class
1.test 2.test
3.test
credit
examination/test
73
51
54
92
MO1
87
48
33
18
83
MO2
78
47
48
21
85
MO3
80
82
57
67
84
MO4
82
46
56
8
66
MO5
76
75
72
36
93
MO6
85
61
61
47
83
MO7
85
60
37
98
86
MO8
81
part time students
68
average
62
52
44
84
75
Table No. 1: Results of interim and final evaluation (full time and part time students)
Source: own processing
class/ marks of the
test
A-excellent B-very good
C-good
D- satisfactory
E-sufficiently FX-unsufficiently
51
41
29
20
8
2
MO1-MO8
4
3
5
3
4
part time students
55
44
34
23
12
2
Table No. 2: Number of students who achieved the appropriate level of assessment
Source: own processing
222
The average result obtained from an anonymous written interim tests decreased progressively from 62 to 52 to 44
obtained points towards the end of the semester, as if the initial enthusiasm was disappearing. Students justyfication was
the influx of homework from other curriculum subjects being evaluated around the same time in the semester. After
each written examination, the evaluation of the class was also published on the bulletin board next to the teacher's room.
Students welcomed this initiative and teacher experienced even some rivalry between the classes with the most
ambitious students who competed among themselves in quality of their achievements. However, if the students were
already on the midterm evaluation of non-anonymous screening and written test, the results were different. While the
number of points obtained from the intermediate anonymous tests averaged 52 for the class, ie lowest level of
evaluation E (followed only by FX - failed, meaning that the student failed) the midterm exam of it was already 84, i.e.
evaluation B - very good, or grade 1 - and 75 of the test, ie C - good or second mark. The achieved lower scores in the
test compared to midterm credit can be justified by the efforts of many students to undergo more tests in less time, but
also to the very demanding test structure compared to the written examination. Based on these results it can be
concluded that students do not use the possibility of continuous preparation. In contrast, 58 % of all students evaluated
in the test got mark A and B (A means to achieve the maximum number of points of 91-100 per exam, so top marks 1
and B means 81-90 points, a grade 1 -) which is evaluated as positive in favor of the success of the teaching methods of
the teacher and the positive relationship of students to issues taught. Certainly what contributed to this result was non
standard form of communication and cooperation practiced by the teacher with her students. Teacher and students
relationship was conducted from the beginning through dialogue and partnership. Communication, whether direct or
indirect - through the Internet was very intense and focused not only on the possibility of individual consultations, but
also on forwarding of vast amount of information to the email address of the class including number of current and
interesting topic materials associated with the subject taught by the teacher. Seminars were conducted by way of
partnership and freedom under the teachers guidance, discussion, where students were encouraged to present their views
on the issues examined and their erudite justyfication. The teacher was convinced of the correctness of the method and
human approach used, which was obvious from the various very positive reactions of students after the semester had
finished where students evaluated the level of teaching and teacher's personal approach. It was as if these students
expressed the opinion that they met with the above non-standard approaches only sporadically and therefore they were
appreciated. It is the moral appreciation of teachers work, which is currently absent in our society, along with the
absence of material apreciation. However, research also pointed to another fact, an appreciation of the teacher's work
was by especially "passed with honor" students class, which are placed in top positions. (Table 3) In these classes, there
was also a creative atmosphere during the semester and is also reflected in the number of absent hours. In this research,
we tried to demonstrate how motivation can be linked with the achievement of students and the relationship between the
results of students and number of absent hours during seminars (a teaching unit is two hours). Table no. 4 shows the
sequence of classes by absent hours per student, the number of students in the classes is different. Confirmed is the
correlation between participation in seminars or absent hours and results. The least absent hours had the classes placed
according to the results, in the first few places and vice versa.
interim
tests
test
credit
order
for
examination
MO1
MO6
MO7
MO4
MO8
MO3
MO2
MO5
part
time
9
students
Table 3: Success achieved according to results
of the taught subject
Source: Own processing
1
2
3
4
5
6
7
8
MO4
MO8
MO6
MO1
MO7
MO3
MO5
MO2
MO6
MO1
MO8
MO3
MO4
MO7
MO2
MO5
class
MO1
MO2
MO3
MO4
MO5
MO6
MO7
MO8
absent
No of students
hours
to
in class
absent hours one student
for class
order
21
20
0,95
3
20
62
3,1
8
19
20
1,05
4
22
16
0,73
1
25
36
1,44
6
17
16
0,94
2
22
28
1,27
5
16
24
1,5
7
162
together
Table 4 Order of classes by absent hours in seminars
Source: Own processing
The profession of a teacher is responsible and challenging. Part of the educational work is training and education,
although on education it is disproportionately greater emphasis placed not only in professional and scientific literature,
but also in practical life. Requirements for teacher’s personality are huge, she should have observing talent,
psychological knowledge, the ability to objectively analyze the situation and to be able to work systematically. Teacher
should certainly be empathetic towards young people and contribute by her actions on the personal development of
students. In addition to professional or social skills she must also be a good psychologist. Her efforts should be focused
on the most objective knowledge of her students, their personal assumptions and the ways these assumptions and skills
can be further developed. Positive psychology resulting in positive effects in education is gaining a new dimension in
the last decade, the issue is increasingly debated in scientific circles, but at the same time also in their application in
223
specific conditions of practice. Research has shown that negative feelings contribute to a more subordinate attitude,
adaptation to the commands of others or their takeover. This is evidenced for example by requirements of the students
to the teacher, where they stated that they would like the only correct solution of case studies, less effort for creativity or
to defend their own opinions even if is not corresponding exactly with the view of the teacher. Some skepticism among
students and suppleness under given conditions were also evident in their responses to the placement prospects in the
labor market. This is evaluated as a sign of low self-esteem, skepticism, despite the fact that more than half of the
students managed to have found during their studies a suitable temporary jobs. The following responses, can be
discussed in a broader context, when we are assesed as a nation with a not sufficiently high confidence, although we
have many highly skilled and highly knowledgeable people who show their success not only in the labor market in
economically developed countries, but also in Slovakia and in many international globally active companies. As we
already pointed out, the teacher was trying to overcome this barrier by her pedagogical approach and personality.
Together with the students she tried to create equal partnership of mutual respect and understanding and, therefore, to
create conditions for creative and creative atmosphere while solving the present problems in the various workshops.
This approach, which was dominated by the elements of positive psychology was fully proved. Seligman argues that
under the influence of the positive action of education students’ performance and interest increased, desire to learn,
creativity of students and the final results improved. Our research led to similar results. According to Seligman in the
area of social skills increased empathy, self-control, cooperation, improved behaviour and student’s performance
increased. These positive attitudes as well as humanistic psychology approach in teacher’s practice, within the evaluated
subject, proved already confirmed assumptions on which positive psychology and humanistic psychology are based.
This calls for the attention to be drawn to the scientific meaning and its application in teaching practice, which can have
unambiguously positive effect on students' development of personal qualities and hence the positive development of
society.
CONCLUSION
The aim of our research was to confirm a positive value of a university lecturer’s teaching activities from the
perspective of psychology. Every teacher, teaching at any level of study, seeks to fulfill its mission. Based on the
findings we are more inclined to believe that the value of educational activities lies directly in teacher’s personality, her
approach to students, to her profession, her passion for teaching process, good character traits, humanity, leniency,
creativity, love. Our little research indirectly proved this. Nowdays we live a "very fast paced life", communication
between people is becoming increasingly anonymous, personal contact is receding to social networks, carrying many
risks and negatives. To change something we must start with ourselves and immediately by accepting the basic
principles of ethics and socially responsible approach to life, and hence to our surroundings and to each of its elements.
This is also true, especially for teachers who in many ways form our future generations. Simple statements, referring to
the younger generation as a failure, low ambition, low level of morality and so on will not stand. It is necessary to look
for reasons and seek correction based on teacher’s own example so that it will lead to further efforts to improve the
quality of life and its fulfillment in the spirit of "full life" - "well being" within the purview of positive psychology.
REFERENCES
[1]
BOROŠ, J. 1987. Základy psychológie. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987, pp
45-46, p. 58.
[2]
HRABAL, V. 1988. Jaký jsem učitel?: Metody pro získávání poznatku o vlastní vzdělávací činnosti. 1. vyd.
Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1988.
[3]
HRABAL, V.; MAN, F.; PAVELKOVÁ, I. 1989. Psychologické otázky motivace ve škole. 2. uprav. Vyd.
Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1989.
[4]
KAČÁNIOVÁ, J. 1990. Výchovnovzdelávací proces a jeho úloha pri utváraní osobnosti žiaka. 1. vyd.
Bratislava : VŠE, 1990.
[5]
KAČÁNIOVÁ, J. 2008. Psychológia pre učiteľov. 3. vyd. Bratislava : Ekonóm, 2008. ISBN 978-80-225-26494, pp 13-16, p. 16, pp 144-150, pp 161-174.
[6]
KOMPOLTOVÁ, S. 2009. Pedagogika. 1. vydanie. Bratislava : Ekonóm, 2009. ISBN 978-80-225-2805-4, pp
20-26, pp 37-47, pp 138-156
[7]
KOMPOLTOVÁ, S. 2008. Rétorika. 1. vydanie. Bratislava : Ekonóm, 2008. ISBN 978-80-225-2626-5.
[8]
MACKOVÁ, Z. 2008. Psychologická propedeutika. 1. vydanie. Bratislava : Ekonóm, ISBN 978-80-225-26364.
[9]
RUISEL, I. 2004. Inteligencia a myslenie. Bratislava : Ikar, 2004, Pegas, 3. zväzok. ISBN 80-551-0766-1.
[10]
RUISEL, I.; RUISELOVÁ, Z. 1990. Vybrané problémy psychológie poznania. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1990.
[11]
SELIGMAN, M. a kol. 2009. Positive Education: Positive Psychology and Classroom Interventions. In Oxford
Review of Education. [online]. 2009, Vol. 35, No. 3, June 2009, [cit. 2011-05-17].
<http://www.authentichappiness.sas.upenn.edu/newsletter.aspx?id=1551>.
ISSN
1465-3915
(online)/
09/030293-19, pp 293-311.
224
[12]
[13]
[14]
SELIGMAN, M. – CSIKSZENTMIHALYI, M.. 2000. Positive Psychology : An Introduction. In American
Psychologist.
[online].
2000,
Vol.
55,
No.
1,5-14,
[cit.
2011-05-17].
<http://www.ppc.sas.upenn.edu/ppintroarticle.pdf >.
ŠLOSÁR, R. 1998.Odborová didaktika ekonomických predmetov. 1. vydanie. Bratislava : Ekonóm, 182 s.
ISBN 80-225-0938-8, p. 138, pp 138-156.
ZORKÓCIOVÁ, O. a kol. 2007. Corporate Identity II. 2. vydanie. Bratislava : Ekonóm, 2007. 282 s. ISBN
978-80-225-2336-3.
The contribution is treated as part of the project VEGA 1/1185/12: Changes in consumer trends conditional to impact of
the financial-economic (social) crisis, reflected by modifications in the marketing programs of business entities in order
to maintain their competitiveness in international markets (with application to the conditions EU with an emphasis on
SR)
ADRESS:
Doc. Ing. Otília Zorkóciová, PhD.
University of Economics in Bratislava
Faculty of Commerce
Department of International Trade
Dolnozemská 1
852 35 Bratislava
Slovakia
TEL. 00421-02-67291425, 00421-02-67291228 fax: 00421-02-67291149
Ing. Erika Maria Jamborová
University of Economics in Bratislava
Faculty of Commerce
Department of International Trade
Dolnozemská 1
852 35 Bratislava
Slovakia
TEL. 00421-02-67291425, 00421-02-67291228 fax: 00421-02-67291149
e-mail: erika.jamborova @ gmail.com
225
226
INTEGRÁCIA RIZIKA PRI HODNOTENÍ EKONOMICKEJ EFEKTÍVNOSTI INVESTIČNÝCH
PROJEKTOV
Jozef Mihok1, Milan Vinklárik2
1
Technická univerzita Košice
2
EPI s.r.o. Kunovice
Anotácia: Článok zdôrazňuje, že riziko investičného projektu je spojené predovšetkým s odhadom
peňažného toku a stanovením diskontnej sadzby projektu. Uvádza priamy a nepriamy prístup k integrácií
rizika pri hodnotení ekonomickej efektívnosti investícií. Priame číselné určenie rizika sa vyjadruje
pomocou štatistických charakteristík - rozptylu, štandardnej odchýlky alebo variačného koeficienta.
Investičné rozhodnutie sa uskutoční na základe vzájomného porovnania stupňa rizika projektu a jeho
efektívnosti. To znamená, že každý projekt je hodnotený pomocou dvoch veličín: hodnoty zvoleného
finančného ukazovateľa a rizikom. V príspevku je dôraz kladený na nepriame číselné určenie rizika, ktoré
je založené na úprave požadovanej výnosnosti o riziko a úprave neistých peňažných tokov na isté. V tomto
prípade investičný projekt je hodnotený len jednou veličinou - finančným ukazovateľom, zohľadňujúcim
riziko. Hospodárska prax uprednostňuje zohľadňovanie rizika nepriamym spôsobom. Je to jednoduchší
spôsob a najčastejšie sa aplikujepomocou úpravy diskontnej sadzby.
Kľúčové slová: investičný projekt, riziko, diskontná sadzba
ÚVOD
V dôsledku globalizácie podnikania a rýchleho zavádzania nových technológií sa podnikateľské prostredie stáva čoraz
zložitejším a neistým. Väčšina podnikateľských rozhodnutí sa prijíma na základe neúplných znalostí o tom, ako sa bude
vyvíjať budúcnosť, čím sa akceptuje určitá miera rizika. Preto riziko sa stáva neodmysliteľnou súčasťou podnikania. Na
jednej strane je spojené s nádejou na dosiahnutie dobrých hospodárskych výsledkov, na druhej strane je sprevádzané
nebezpečenstvom podnikateľského neúspechu, vedúceho k stratám, ktoré môžu mať niekedy taký veľký rozsah, že
výrazne narušia finančnú stabilitu podniku a môžu viesť až k jeho úpadku. Riziko je neoddeliteľným aspektom aj pri
hodnotení efektívnosti investičných projektov. Spôsob rešpektovania rizikových faktorov a ich integrácia pri hodnotení
efektívnosti investičného projektu významne ovplyvňuje kvalitu investičného rozhodovania.
1. RIZIKO INVESTIČNÉHO PROJEKTU
Riziko konkrétneho investičného projektu je možné charakterizovať ako nebezpečenstvo odchýlok v parametroch
ekonomickej efektívnosti, respektíve v peňažných tokoch od ich predpokladaných hodnôt. (Janeková, Kádárová, 2010)
V súčasnej dobe, v rámci hodnotenia ekonomickej efektívnosti investičného projektu, nestačí iba odhadnúť jeho
peňažné toky, použiť niektorú z techník ohodnocovania projektov a na tomto základe rozhodnúť o jeho prijatí, resp.
neprijatí, ale aj uvedomiť si, že s každým odhadom je spojené riziko. Riziko vyplýva predovšetkým z neschopnosti
spoľahlivo určiť budúce hodnoty rizikových faktorov (napríklad predajné ceny výrobkov, nákupné ceny surovín,
materiálov a energií, dopyt, menové kurzy, úrokové sadzby, technologický vývoj a podobne), ktoré ovplyvňujú
jednotlivé zložky peňažných tokov (investičné výdavky, prevádzkové príjmy a výdavky) hodnotených projektov.
Ide o systematický postup, ktorý sa prelína celou prípravou investičného projektu a možno ho charakterizovať pomocou
piatich fáz (Tab. 1).
Riziko investičného projektu
Fázy
Etapy
Analýza rizika
Riadenie rizika
Identifikácia rizikových faktorov
Stanovenie poradia významnosti rizikových faktorov
Kvantifikácia rizika projektu
Prijatie opatrení na zníženie rizika
Preventívne
Nápravné
Plán korekčných opatrení
Tab. 1 Analýza a riadenie rizika investičných projektov,
Zdroj: vlasné spracovanie podľa (Janeková, Fabianová, 2008), (Mihok, Janeková, Cehlárová, 2006)
227
Kvalitná analýzaa riadenie rizika investičných projektov síce neodstraňuje úplne riziko, ale zvyšuje pravdepodobnosť
úspechu jednotlivých investičných projektov, vedie k prijatiu dopredu kalkulovaného, pre podnik prijateľného (ani
príliš veľkého, ani príliš malého) rizika s vhodným zabezpečením voči možnému neúspechu a znižuje nebezpečenstvo
takého neúspechu investičných projektov, ktoré by malo nepriaznivé dôsledky na finančnú stabilitu podniku.
2. MOŽNOSTI INTEGRÁCIE RIZIKA PRI HODNOTENÍ EKONOMICKEJ EFEKTÍVNOSTI
INVESTIČNÝCH PROJEKTOV
Spôsob začlenenia rizika pri hodnotení ekonomickej efektívnosti investície závisí do určitej miery od zvoleného
hodnotiaceho kritéria. Pokiaľ cieľom podniku je rast trhovej hodnoty, potom pre hodnotenie a výber investičného
projektu sú vhodné finančné kritéria ako čistá súčasná hodnota alebodiskontovaná ekonomická pridaná hodnota. Pre
stanovenie uvedených kritérií je potrebné poznaťočakávanépeňažné toky z investície, diskontnú sadzbu projektu a dobu
trvania projektu. Riziko je primárne spojené s peňažným tokom, ktorého základnou zložkou je EBIT, ovplyvňovaný
sadzbou dane z príjmu, spôsobom odpisovania a spôsobom riadenia nepeňažného pracovného kapitálu v podniku.
Premietnutie rizika do výslednej hodnoty zvolenéhofinančného kritéria sa môže uskutočniť priamym alebo nepriamym
spôsobom. Priame číselné určenie rizika sa vyjadruje pomocou štatistických charakteristík - rozptylu, štandardnej
odchýlky alebo variačného koeficienta. Investičné rozhodnutie sa uskutoční na základe vzájomného porovnania stupňa
rizika projektu a jeho efektívnosti. To znamená, že každý projekt je hodnotený pomocou dvoch veličín: hodnoty
zvoleného finančného ukazovateľa a rizikom. Nepriame číselné určenie rizika je založené na úprave požadovanej
výnosnosti o riziko, respektíve úprave neistých peňažných tokov na isté. Po týchto úpravách sa vypočíta zvolený
finančný ukazovateľ. V tomto prípade investičný projekt je hodnotený len jednou veličinou - finančným ukazovateľom,
zohľadňujúcim riziko.
V hospodárskej praxi zohľadňovanie rizika sa obyčajne uskutočňuje nepriamym spôsobom. Je jednoduchší než priame
zohľadnenie rizika a vyskytuje sa formou úpravydiskontnej sadzbya metódy koeficientov istoty.
3. INTEGRÁCIA RIZIKA POMOCOU ÚPRAVY DISKONTNEJ SADZBY
Stanovenie podnikovej diskontnej sadzby sa realizuje pomocou priemerných vážených nákladov na kapitál podniku
(WACC - Weighted Average Cost of Capital), ktoré stanovujú minimálnu percentuálnu požadovanú výnosnosť, ktorá
zabezpečí úhradu nákladov na kapitál veriteľom (úroky z cudzieho kapitálu), ale aj odmenu vlastníkom (požadovanú
výnosnosť z vlastného kapitálu). V teórii a praxi existujú rôzne modifikácie vzťahu pre výpočet priemerných nákladov
na kapitál podniku. Ich spôsob vyčíslenia závisí od počtu finančných zdrojov a spôsobu výpočtu ich váh. Najčastejšie
používaný spôsob výpočtu WACC uvádza vzťah (1):
WACC  rd  1  t  
D
E
 re  ,
C
C
(1)
kde: rd – úroková miera platená z cudzieho kapitálu,
t –koeficient sadzby dane z príjmov,
re–požadovaná výnosnosť vlastného kapitálu,
D – cudzí kapitál,
E – vlastný kapitál,
C –kapitál celkom (C=D + E).
V praxi je bežné, že podnikyvyužívajú na financovanie svojej činnosti kapitál získaný z viacerých cudzích zdrojov,
ktoré sú získané pri rôznych úrokových mierach. V takom prípade je potrebné pre každú zložku cudzieho kapitálu
stanoviť náklady na kapitál samostatne. Potom celkové priemerné úrokové náklady sa vypočítajú podľa vzťahu (2):
D
D
D

rd   1  rd1  2  rd2  3  rd3  ,
D
D
D

(2)
kde: D1, D2, ... – veľkosť jednotlivých zložiek cudzieho kapitálu,
rd1, rd2, ... – úroková miera za poskytnuté jednotlivé zložky cudzieho kapitálu,
D – celkový cudzí kapitál.
Náklady na vlastný kapitál závisia od rizika podnikateľskej činnosti podniku. Platí, žečím je podnikateľská činnosť
podniku rizikovejšia, tým vlastníci požadujú vyšší výnos a tým sú náklady na vlastný kapitál vyššie. Pri určení
nákladov na vlastný kapitál sa vychádza zo súčtu bezrizikovej výnosovej sadzby a rizikovej prémie. V prípade, že
228
riziková prémia podniku ako aj investičného projektu je nulová, potom náklady na vlastný kapitál podniku sa rovnajú
bezrizikovej výnosovej miere, za ktorú sa spravidla považuje výnosnosť štátnych pokladničných poukážok.
V reálnych projektoch je potrebné vždy stanoviť aj rizikovú prémiu. Prostredníctvom rizikovej prémie je možné
eliminovať prípadné odchýlky v predpokladaných hodnotách príjmov a výdavkov investičného projektu počas jeho
doby životnosti.
Existuje niekoľko spôsobov stanovenia nákladov na vlastný kapitál. Jedným z nich je model CAPM (Capital Assets
Princing Model), podľa ktorého sa náklady na vlastný kapitál vypočítajú nasledovne:
re  rf    rm  rf 
(3)
kde: re – náklady na vlastný kapitálu,
rf – bezriziková výnosová miera trhu,
rm– výnosnosť trhu.
β – parameter rizika.
Prístupy k určeniu rizikovej prémie na základe údajov z kapitálového trhu sú v našich podmienkach málo použiteľné,
preto do úvahy prichádzajú expertné prístupy. Jedným z nich sú stavebnicové modely. Základom všetkých modelov je
bezriziková výnosová miera, ktorá sa upravuje o prirážky za riziko podľa úrovne činnosti podniku. Medzi najznámejšie
modely patria model podľa Garnet Hill, komplexný model podľa profesora Maříka alebo raitingový model Ministerstva
priemyslu a obchodu Českej republiky.
Úprava diskontnej sadzby vychádza z pravidla, že čím je vyššie riziko investície, tým vyššiu požadovanú mieru
výnosnosti je potrebné zvoliť pre výpočet sledovaného finančného kritéria. V dôsledku vyššej diskontnej sadzby sa
znižuje súčasná hodnota peňažných tokov z investície a tým aj hodnota finančného kritéria.
Diskontná sadzba investičného projektu sa môže stotožniť s priemernými nákladmi na capital podniku iba v prípadoch,
ak miera rizika investície je približne rovnaká ako riziko podnikateľskej činnosti podniku, alebo ak spôsob financovania
príliš neovplyvňuje kapitálovú štruktúru podniku, z ktorej vychádzajú náklady na kapitál podniku. V ostatných
situáciáchje potrebné náklady na kapitál korigovať. Pre zvýšenie alebo zníženie podnikových nákladov neexistuje
žiadny exaktný prístup. Postup uplatňovaný v hospodárskej praxi, vychádza z rozdelenia investícií do určitých kategórií
s rozdielnou diskontnou sadzbou.
V najjednoduchšej situácii sa investičné projekty členia do troch kategórií (Valach, 2006) a to projekty s:
 nízkym rizikom – diskontná sadzba je nižšia ako náklady na kapitál podniku o 1 % až 3 %,
 priemerným rizikom – diskontná sadzba sa rovná nákladom na kapitál podniku,
 vysokým rizikom – diskontná sadzba je vyššia o 2 % až 5 % ako náklady na kapitál podniku.
Detailnejšie členenie investičných projektov podľa miery rizika uvádza tabuľka 2.
Kategória projektu
Obnova výrobného zariadenia
Zavedenie novej technológie
Rozšírenie existujúceho výrobného programu
Zavedenie nových výrobkov:
- na súčasný trh
- na nový trh
Projekty
výskum
vzdialené
zameraniu
Dopad
na hospodárenie
bez zmeny
zníženie nákladov
nové výnosy a náklady
rizikové výnosy:
- stredné
- vysoké
podniku, ťažko odhadnuteľné
Riziko
nízke
↓
normálne
Prirážka
v (%)
-2
-1
0
↓
2
4
vysoké
8 a viac
Tab. 2 Korekcia nákladov na kapitál v závislosti od typu investičného projektu
Zdroj: (Schoellová, 2009)
Úprava diskontnej sadzby investičného projektu (Tab. 2) znamená expertne posúdiť charakter investície a začleniť ju do
niektorej z uvedených kategórií. Úpravy súvisia iba s výnosnosťou vlastníka, pretože veriteľ poskytuje kapitál podniku
za úrokovú mieru, ktorá vychádza z rizika podniku a nie projektu.
229
ZÁVER
V investičnom rozhodovaní sa okrem vyššie uvedených prístupov integrácie rizika do konkrétnych prepočtov
ekonomickej efektívnosti investičných projektov používajú aj ďalšie analytické metódy ako napríklad analýza citlivosti,
scenáre, rozhodovacie stromy, simulačná analýza, či reálne opcie.
Záverom možno konštatovať, že riziko je neoddeliteľným aspektom hodnotenia efektívnosti investičných projektov.
Rozsah a miera zohľadnenia rizika závisí predovšetkým od charakteru podnikateľského prostredia a charakteru
investičného projektu. Platí zásada, že čím je podnikateľské okolie dynamickejšie a viac neisté, tým má analýza a
riadenie rizika väčší význam. Naopak, pri projektoch, ktoré budú fungovať v relatívne stabilnom prostredí je možné
obmedziť rozsah a mieru detailnosti analýzy rizika. Najväčší význam má analýza rizika pri projektoch zameraných na
jeden produkt, respektíve malú skupinu produktov vyrábaných špeciálnou, jednoúčelovou technológiou. Zmena
podmienok fungovania týchto projektov a tým aj ich neúspešnosť by mohla viesť k výrazným finančným problémom v
podnikoch. Dôležité miesto má analýza rizika aj pri investíciách zavádzajúcich nové výrobky na trh a investíciách do
podnikového výskumu a vývoja. Naopak, riziko je možné zanedbať pri projektoch malého rozsahu s krátkou dobou
životnosti.
LITERATÚRA
[1]
FOTR, J.; SOUČEK, I. Podnikatelský záměr a investiční rozhodování. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, a.s.,
2005. ISBN 80-247-0939-2.
[2]
JANEKOVÁ, J.; KÁDÁROVÁ, J. Manažment investičného rozvoja podniku. 1. vyd.: SjF TU Košice, 2010,
150 s. ISBN 978-80-553-0429-8.
[3]
JANEKOVÁ, J.; FABIANOVÁ, J. Kvantifikácia rizika pri hodnotení ekonomickej efektívnosti investícií. In:
Bezpečné Slovensko a Európska únia. - Košice : Vysoká škola bezpečnostného manažérstva, 2008 s. 158-161.
ISBN 978-80-892-8228-9.
[4]
MIHOK, J.; JANEKOVÁ, J.; CEHLÁROVÁ, I. Hodnotenie efektívnosti investičných projektov. In: Nové
trendy rozvoja letectva. - Košice : TU, 2006, 7 s. ISBN 8080735204.
[5]
SCHOELLOVÁ, H. Investiční controlling. 1. vyd.: Grada Publishing, a.s., Praha, 2009, 288 s. ISBN 978-80247-2952-7.
[6]
VALACH, J. Investiční rozhodování a dlouhodobé financování. 2. prepracované vyd. Praha: Ekopress, s.r.o.,
2006. ISBN 80-86929-01-9.
KONTAKT:
Prof. Ing. Jozef Mihok, CSc.
Technická univerzita Košice
[email protected]
doc. Dr. Milan Vinklárik, CSc.
EPI s.r.o. Kunovice
[email protected]
230
WHERE IS GOING SMALL AND MEDIUM - SIZED ENTERPRISES AND SELF
CONFIDENCE IN THE BUSINESS
Jan Prachař
The Polytechnic Institute, Ltd., Kunovice, Czech Republic
Abstract: In contrast to large enterprises, small companies are characterized by a lack of training and
research and poorer position in the labour market. Banking sector qualifies small and medium-sized
enterprises as risk groups, which makes their access to capital to implement business plans worse.
Self-confidence is an attitude which allows individuals to have positive yet realistic views of themselves and their
situations. Self-confident people trust their own abilities, have a general sense of control in their lives, and believe that,
within reason, they will be able to do what they wish, plan, and expect. Having self-confidence does not mean that
individuals will be able to do everything. Self-confident people have expectations that are realistic. Even when some of
their expectations are not met, they continue to be positive and to accept themselves.
WHERE IS GOING SMALL AND MEDIUM – SIZED ENTERPRISES
1. CURRENT STATE OF SMALL AND MIDDLE ENTERPRISES
Currently, in time of intense concentration of companies in all sectors and increasing globalization it would appear that
the importance of small and medium-sized enterprises is declining. The opposite is true. The European Union spends
substantial funds just to support the development of these companies. There is 18 million small and medium-sized
businesses in the EU. They employ 66 % of the workforce and contribute with 55 % on the total national turnover.
According to statistics of the Ministry of Industry and Trade of the Czech Republic, these companies employ 58 % of
the workforce and participate in the performance of the domestic economy with 53 %. Small and medium-sized
enterprises are able to absorb part of the labour force released from large enterprises and represent a stabilizing element
of the economic system. In contrast to large enterprises, small companies are characterized by a lack of training and
research and poorer position in the labour market. Banking sector qualifies small and medium-sized enterprises as risk
groups, which makes their access to capital to implement business plans worse. In the Czech Republic a systematic
comprehensive and long-term government support is based on the Act No. 299/1992 Coll. - State support of small and
medium-sized businesses.
 87 % of small and medium-sized companies will survive only one year of its activities
 68 % will survive at least 3 years
 55 % will survive to the end of a five-year period.
For more analysis of the causes of failure of small and medium businesses is one of the main reasons for termination is
a management failure. Therefore, development programs of SMF should be focused on the development of management
skills.
2. MANAGEMENT OF SMALL AND MEDIUM – SIZED ENTERPRISES
 I hesitate to even use the name 'SME': Use a shortcut for a set of firms that are small and medium size, implies
that this is something special, a defined component of the society that deserves special treatment.
 Use of such abbreviations implies the development of (pseudo) theories about their special role and special
significance. I am convinced that this is not a special group. There are companies that are medium and small
size, either because it's natural for them the nature of their business, or because they (yet) failed to grow in a
size, which we could label as "great". It is a natural phenomenon, which requires neither a special theory nor a
special treatment.
 Glorification of "small" and "medium-sized companies" in itself implies a false assumption that "big"
companies are undesirable, unnecessary, or "less desirable" and "less necessary".
 Let us not look for any special role of small and medium-sized companies. Their role is to make a profit for
their owners and the side effect of their efforts is employing people and the growth of wealth of society as a
whole. That is no difference from large companies. The state is not here to divide small and large one.
231


I admit the only reason why it makes sense to deal with a set of "small" and "midsize" companies: The reason
is the existence of the state favouring of large firms. The existence of favouring large companies (e.g. in the
form of investment incentives), however does not imply the need to start "giving advantage" also to "small"
and "medium". Rather, we should talk about the need to avoid favouring large firms. This will create a level
playing field and no special treatment of "small" and "medium-sized" firms will be needed. What "small" and
"midsize" companies for their development need is FREEDOM and equal conditions – e.g. not deformed by
state. Let us not create new distortions to offset already existing ones. Just let’s remove only all harmful
interference of the state. That only way can be actually created equal business environment.
In this sense, should be offered to "little" and "midsize" companies following promotion. Removal of
investment incentives favour large firms and disadvantage small ones. So as to have approximately 100
selected major investors in the Czech Republic tax holidays, thousands of "small" and "medium-sized
companies' are liable to tax rate on corporate income of 19 %. Other hundreds of thousands of tradesmen are
subject to high and progressive tax payment. The taxation of profits reduces the possibility of business
investment and development of their businesses. When the government hail the system of investment
incentives, highlights the volume of foreign investment, they do not say already, that thousands of "small" and
"medium" companies can not invest 19 % of their profits because they must pay it as the tax. Abolition the
system of investment incentives will remove the additional burden imposed on small and medium-sized
businesses and everyone, regardless of size will be taxed at the same rate of 15 %. Cancellation of CzechInvest
and agenda linked with the granting of selective incentives save taxpayers others tens of millions crowns.
Investment incentives are a peculiar policy that is by attracting ones forcing out some others. Reducing taxes
for business and for firms must be in equilibrium, otherwise there will be special-purpose creation of
corporations by small firms too, just because of taxes. Low taxes are a recipe to improve business conditions
for the "big" as well as for "small" and "medium". Cutting red tape is another impetus to help "small" and
"midsize" companies. It would be the best to cancel all the "Operational Programs" for small and mediumsized businesses, soft loans and grants. Repeal of these agendas would reduce bureaucracy and also could
reduce taxes. Unfortunately, today's system helps to success to entrepreneur who writes a "good project" e.g. a
request for assistance from other taxpayers and not the entrepreneur who succeeds in a fair competition at his
customers. These programs are often European and their cancellation is not possible. As long as the EU have
such programs, or until the EU will exist, there will be negative and market distortions, which always help to
selected entrepreneurs at the expense of the vast majority of others. So we should at least reduce the subsidy
programs that are genuinely Czech. We have to reduce bureaucracy, where despite the EU rules, we can do.
E.g. in a flat tax system entrepreneurs will already not complete three business tax returns – for tax authorities,
health insurance and social security administration, but only one - will pay a flat tax, which will already
contain all three elements. Another important impetus to improve the conditions for "small" and "medium"
enterprises is improving the availability of credits. Not bureaucratic measures, but the state’s retreat off a credit
market. Becoming leveraged and thus the state push out private investors from the credit market. Banks prefer
buying government bonds instead to deal the laboured and risky banking business, e.g. provision of
commercial loans. Emissions of more and more bonds - amassing of hundreds-milliard deficits – the state is
partly pushing interest rates up so is draining resources of the banks that otherwise might banks use as loans to
entrepreneurs. A priority can be seen in an effort to progressively eliminate budget deficits. This will help to
entrepreneurs vastly more than a selective soft loans and grants. They are always only a weak patch on the
oppressive taxation and high interest rates caused by the state.
3. CONCLUSION
 Therefore I do not want any special programs and benefits, no export promotion, no preferential loans, no tax
breaks, no subsidy programs.
 I want to cancel the existing benefits whether they relate to small, medium or large companies. I want to give
companies the freedom to trade and thus issue them to fair competition.
 Business support means to me only the one - let the companies take their place – without a bed or wellintended interference of the state.
4. WATCH YOUR COMPETITION
Voting SME
Competitive threat
International companies
73 %
SME in the Western EU countries
34 %
232
Competition from outside of Europe
31 %
Existing local SME
29 %
Large local companies
29 %
SME in the other Central European countries of the EU
25 %
Budding local SME
16 %
SME in the Eastern European non-EU countries
8%
Table 1: The most serious competitive threats to SME for the next five years
ACKNOWLEDGEMENTS
Let’s realize that development of people is not a priority for businesses with fewer employees. But why big companies
pay so much attention to this issue? Is it possible to apply same personnel principles of large companies for those small
ones?
Certainly not entirely. Small companies usually prefer informal working relationships and management styles, which
are built on one or more dominant figures of owners. These companies do not have a person who deals only with
personnel work, and often there is not any extensive program of continuing education and development of staff.
Workers must be more flexible in terms of their type of work than in large companies, and the final decision making is
often in the hands of few individuals-owners who do not have sufficient funding for comprehensive development of its
people. On the other hand, these companies also need the best employees, not to lose track in modern technologies and
must prove to succeed in a global world.
SELF – CONFIDENCE IN THE BUSINESS
People who are not self-confident depend excessively on the approval of others in order to feel good about themselves.
They tend to avoid taking risks because they fear failure. They generally do not expect to be successful. They often put
themselves down and tend to discount or ignore compliments paid to them. By contrast, self-confident people are
willing to risk the disapproval of others because they generally trust their own abilities. They tend to accept themselves;
they don't feel they have to conform in order to be accepted.
Self-confidence is not necessarily a general characteristic which pervades all aspects of a person's life. Typically,
individuals will have some areas of their lives where they feel quite confident, e.g. academics, athletes, while at the
same time they do not feel at all confident in other areas, e.g., personal appearance, social relationships.
HOW IS SELF-CONFIDENCE INITIALLY DEVELOPED?
Many factors affect the development of self-confidence. Parents' attitudes are crucial to children's feelings about
themselves, particularly in children's early years. When parents provide acceptance, children receive a solid foundation
for good feelings about themselves. If one or both parents are excessively critical or demanding, or if they are
overprotective and discourage moves toward independence, children may come to believe they are incapable,
inadequate, or inferior. However, if parents encourage children's moves toward self-reliance and accept and love their
children when they make mistakes, children will learn to accept themselves and will be on their way to developing selfconfidence.
Surprisingly, lack of self-confidence is not necessarily related to lack of ability. Instead it is often the result of focusing
too much on the unrealistic expectations or standards of others, especially parents and society. Friends' influences can
be as powerful or more powerful than those of parents and society in shaping feelings about one's self. Students in their
college years re-examine values and develop their own identities and thus are particularly vulnerable to the influence of
friends.
ASSUMPTIONS THAT CONTINUE TO INFLUENCE SELF-CONFIDENCE
In response to external influences, people develop assumptions; some of these are constructive and some are harmful.
Several assumptions that can interfere with self-confidence and alternative ways of thinking are:
 ASSUMPTION: “I must always have love or approval from every significant person in my life."
 ALTERNATIVE: This is a perfectionistic, unattainable goal. It is more realistic and desirable to develop
personal standards and values that are not completely dependent on the approval of others. “I must be
thoroughly competent, adequate, and achieving in all important areas of my life."
233



ALTERNATIVE: This again is a perfectionistic, unattainable goal and suggests that personal worth is
determined by achievement. Achievement can be satisfying but does not make you more worthy. Instead,
worth is an inherent quality and all people possess it.
ASSUMPTION: “My past remains all important and control my feelings and behaviors in the present."
ALTERNATIVE: While it is true that your confidence was especially vulnerable to external influences
during your childhood, as you grow older you can gain awareness and perspective on what those influences
have been. In doing so, you can choose which influences you will continue to allow to have an effect on your
life. You don't have to be helpless in the face of past events.
SELF-DEFEATING THOUGHT PATTERNS
Subscribing to these harmful assumptions leaves you vulnerable to the following self-defeating thought patterns:
 All or nothing thinking. “I am a total failure when my performance is not perfect."
 Seeing only dark clouds. Disaster lurks around every corner and comes to be expected. For example, a single
negative detail, piece of criticism, or passing comment darkens all reality. “I got a C on one chem test, now I'll
never get into medical school."
 Magnification of negative/minimization of positive. Good things don't count nearly as much as bad ones. “I
know I won five chess games in a row, but losing this one makes me feel terrible about myself."
 Uncritical acceptance of emotions as truth. “I feel ugly so it must be true."
 Overemphasis on statements. “I Should" statements are often perfectionistic and reflective of others'
expectations rather than expressive of your own wants and desires. “Everyone should have a career plan when
they come to college. I don't so there must be something wrong with me."
 Labeling. Labeling is a simplistic process and often conveys a sense of blame. “I am a loser and it's my fault."
 Difficulty accepting compliments. “You like this outfit? I think it makes me look fat."
The following strategies may help overcome such self-defeating thought patterns.
STRATEGIES FOR DEVELOPING CONFIDENCE
 Emphasize strengths. Give yourself credit for everything you try. By focusing on what you can do, you
applaud yourself for efforts rather than emphasizing end products. Starting from a base of what you should do
helps you live within the bounds of your inevitable limitations.
 Take risks. Approach new experiences as opportunities to learn rather than occasions to win or lose. Doing so
opens you up to new possibilities and can increase your sense of self-acceptance. Not doing so turns every
possibility into an opportunity for failure, and inhibits personal growth.
 Use self-talk. Use self-talk as an opportunity to counter harmful assumptions. Then, tell yourself to "substitute
more reasonable assumptions. For example, when you catch yourself expecting perfection, remind yourself
that you can't do everything perfectly, that it's only possible to try to do things and to try to do them well. This
allows you to accept yourself while still striving to improve.
 Self-evaluate. Learn to evaluate yourself independently. Doing so allows you to avoid the constant sense of
turmoil that comes from relying exclusively on the opinions of others. Focusing internally on how you feel
about your own behavior, work, etc. will give you a stronger sense of self and will prevent you from giving
your personal power away to others.
TOP 10 QUALITIES OF A MANAGER
What qualities are most important for a manager to be effective? Below are the top 10 in rank order according to
frequency listed.
1. Inspires a shared vision
An effective manager is often described as having a vision of where to go and the ability to articulate it.
2. Good communicator
The ability to communicate with people at all levels is almost always named as the second most important skill by
project managers and team members. Leadership calls for clear communication about goals, responsibility,
performance, expectations and feedback.
3. Integrity
One of the most important things a project leader must remember is that his or her actions, and not words, set the modus
operandi for the team.
234
Good leadership demands commitment to, and demonstration of, ethical practices.
4. Enthusiasm
We tend to follow people with a can-do attitude, not those who give us 200 reasons why something can't be done.
Enthusiasm is contagious and effective leaders know it.
5. Empathy
Empathy - when a leader acknowledges that we all have a life outside of work.
6. Competence
Simply put, we must believe that that person knows what he or she is doing.
7. Ability to delegate tasks
Trust is an essential element in the relationship of a project leader and his or her team.
You demonstrate your trust in others through your actions - how much you check and control their work, how much you
delegate and how much you allow people to participate.
Individuals who are unable to trust other people often fail as leaders, or end up doing all of the work themselves.
8. Cool under pressure
In a perfect world, projects attitude would be delivered on time, under budget and with no major problems or obstacles
to overcome. But we don't live in a perfect world - projects have problems. A leader with a hardy will take these
problems in stride.
9. Team-building skills
A team builder can best be defined as a strong person who holds the team together
10. Problem solving skills
Although an effective leader is said to share problem-solving responsibilities with the team, we expect our project
leaders to have excellent problem-solving skills themselves.
REFERENCES
[1]
DRUCKER, P. Řízení v době velkých změn. Praha : Management Press, 2010.
[2]
http://www.mpo.cz/cz/podpora-podnikani/oppp/
ADRESS:
Ing. Jan Prachař, PhD.
Evropean Polytechnic Institut, Ltd.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
235
236
ENVIRONMENT MANAGEMENT QUALITY AND DESIGN
Jana Tomanovičová
Department of Management and Human Resources Management, Faculty of Social and Economic Relations, Alexander
Dubcek University in Trenchin
Abstract: Presently world tendencies suggest two trends in economic development. One trend is
globalization and increasing competitiveness. The second trend is holdback of sustainable development
including holdback of environmental quality a one from three blocks. These both trends are in contact by
appraisal of the design in the view of management quality of environment. Reply to the question is that the
design influences a development of environmental management quality and on what levels in this article it
is listed.
Key worlds: Environment management quality, Design, Sustainable development, Humane, Products,
Documents, Organization and its close surroundings, Country-creation.
PREAMBLE
Presently two outlook tendencies are encountered in the scene of the world economy that have become new
phenomenon, inasmuch as in a short time we can look forward to scoring from the view of the macroeconomic effect.
The element of the one tendency is a regulation of a globalization process, which is linked with a competitive increase
on world markets, tenders etc, by contemporary advocacy, free penetration of products, services, capital and people.
The element of the second tendency is conservation and improving conditions of sustainable development, built on
three elements. One of element pillars of sustainable development is protection and development conditions of
environment.
We can follow an appointment supra listed both tendencies in the area of environment management quality into change
over with appraisal of design in a wider context.
WHAT CONDITIONS THE DEVELOPMENT OF ENVIRONMENT MANAGEMENT
Presently we can often hear some phrase that environment management quality and design – though essentially less
seen in one sentence. While environment management quality treats with production and a service process, that should
protect quality of environment, respectively in some case its development, the design treats with aesthetics and
functional aspect of an outer visage in products and a process.
Environment management quality as regards the international level is directed in two main lines, namely form the view:
 UNO by forming sustainable development and consequently semi-finished Agenda 21 and district accepted
documents, references and responsibilities, that have given aim to fulfill.
 Trade and environment corrected through WTO and consequently accepted conclusions of GATT and line of
semi-finished international agreements regulating the world production and services in connection with the
international trade.
These engagements and recommendations accepted by UNO and WTO are semi-finished on the level of OECD and EU
and consequently on the national and regional level and also into individual, respectively legal regulations, which are a
part for fulfilling of legal terms, for obtaining of a certificate in the area of environment management quality.
IMPORTANCE OF DESIGN
In conformity with Oxford dictionary1word design is illustrated in five elementary terms:
 ARRANGEMENT – the general arrangement of the different parts of something that is made, such
as a building, book, machine etc: The basic design of the car is very similar to that of earlier models; special
new design features; The machine’s unique design prevents it from overheating; The magazine will appear in a
new design from next mount.
1
Advanced Learness DICTIONARY, Oxford University Press, Oxford 2002, ISBN 0-19-431585-1
237




DRAWING/PLAN/MODEL – the art or process of deciding how something will look, work etc. by drawing
plans, making models, etc: a course in an art design; a design studio; a computer aided design; the design and
development of new products – see also INTERIOR DESIGN
DRAWING/PLAN/MODEL – a drawing or plan from which something may be made; designs for aircraft; a
new and original designs
PATTERN – an arrangement of lines and shapes as a decoration: floral/abstract/geometric designs; The tiles
come in a huge range of colours and designs.
INTENTION – a plan or an intention: It happened – whether by accident or design – that the two of them were
left alone after all the others had gone; It is all part of his grand design for government.
THAT DESIGN INFLUENCES DEVELOPMENT OF ENVIRONMENT MANAGEMENT QUALITY
There is still a question left, how can the development of design influences the environment management quality and
which significance we can understand.
In this context it is necessary to realize, that the management itself is a process, which emphasizes charisma, aesthetics,
humane visage, verbal and nonverbal communication etc, what can be in wider context marked as a project and
consequently realization selfpresent, a humane design. It is one of the decisive elements in an approval process while
presenting new ideas, projects etc, as well as in the area of environment management quality.
The next component is classified as a product design, i. e. the design of all subjects, listed above in more details. A
subset of a product design is a document design, i. e. present documents including advertising on the level of an
approval process, respectively on the level of buyers-suppliers relationships, that organization submits to public. The
document design can not be underestimated, because in many causes, as for example public competitions, international
tenders etc, these submitted documents present company and form the first effect about some organization.
In the case of environment management quality on design of organization and its close surroundings are
emphasized, i. e. aesthetic, a function of a given organization area, its internal solution warehousing, circulation and
junky economy and also its harmony with environs, where this area is located. It comes out from the approved plan or
intention in some organ of local, regional or national level and at the same time it can point at the limit of its
observation.
Country-creation design region is also accounted in quality management of environment, which is regarded with
submitted project respectively which is influenced by activity of the organization itself or the institution from the aspect
of aesthetic as well as from the aspect of a sustainable development and their reciprocal cooperation and is accepted on
a local, regional, or national level and at the limit of its observation.
In this continuity it is necessary to realize, that the design is not judged only on the level of a product design, that
majority of people accept also on the level of:
 humane design
 document design as a part of product design

design of organization and its close surroundings
 country - creation design.
It is necessary to pay attention to that design and its construction in all levels, because just it is thereby what forms the
first effect, needed for all other judgment and evaluation. It is possible to say, that it becomes a symbol of presenting
and a shorter time is needed to introduce it than in evaluating of projects, respectively managing and attendance during
the discussions.
It is necessary to realize, that people themselves are judged from the view of the whole image including the view, what
colors of clothes are chosen for discussion, i. e. for example different tones of red color, i. e. from vine color, thought
red, orange pending pink color, that is a symbol of fervidness and passion are not dominated.
Then it is also needed to notice if clothes do not symbolize not requested visual tendency as for example colors
symbolizing antifascism etc.
In case of document design arrangement, the size and shape of writing, used organization brand, color scheme as well
as an option of main and supplementary colours, secondary writing, correction etc, are evaluated.
We have to realize, that during the first appointment, where we are suppose to make a decision with a possible
purchaser on another co-operation and elaborating of our reflections, it is needed to prepare a priming material only in
238
the form of slides, whose size of letters is chosen not to use any spectacles.
We have to notice, that also a colour of cover, respectively a priming colour of presented materials are evaluated, if we
do not present the colour, respectively some symbols of an unfavourable current, which have become a symbol of some
philosophic view, respectively some ultra organizations. Logos and brands are suitable from the view of sententious,
duration of usage etc.
The design of organization and its close surroundings provide spectators whit obtaining the first effect from the keeping
of environment, from the view of the top management, as well as employees themselves. This relation bespeaks of a
solution of the building itself, as for example a solution of the roof, canalization, separation and collection waste and
further specialties on-line type operation.
A country creation design initiates a design of an organization and its close surroundings. In this continuity first and
foremost solution of made rim, unwarranted dumps and another, adventitious appearance wastes, cleanness dwellings –
streets and public spaces and the others are evaluated.
It is understood, that the design – the visage of environment discovers us at the first sight the maintenance of conditions,
accepted for sustainable development of environment as on a local, regional or national level. Conditions for
maintenance of visage close and wider surroundings of operation, the image of the top management itself, as well as
standard workers. It is a little likelihood, that a person, who does not take care of his design – visage, will take care of
the residential design of organization and its close surroundings with responsibility.
Therefore the evaluation of design in all levels with its inseparable component of conditions is an inseparable part of
conditions for approving of the system in management quality including the environment management quality.
It is necessary to realize, that it is regarded to a process and each of the words from listed nomenclature for evaluation
has its substantiation. Therefore it is needed to demur over the statute of the word management and evaluate it as a
humane design.
The word “quality”; characterizes the whole operating process of an organization and its subset are also documents
assigned for public respectively in buyers-suppliers relationships.
The last part of the title warns us against the reality, that the whole process is focused on environment management
quality, what in self-corpus returns appraisal of the design of organization and its close surroundings as well as the
country-creation design.
CONCLUSION
It is necessary to pay a particular attention to a design in bond to the system of environment management quality in all
levels, i. e. in the level of humane design, document design, design of organization and its close surroundings and
country-creation design.
In this continuity it is essential to realize, that an operative element of fruitfulness is just the debits locality of a
management process. Therefore all listed specifications equally influence the development of the environment
management quality as the integrated process.
ABBREVIATIONS
 EU – European Union
 GATT – General Agreement on Tarifes and Trade
 OECD – Organization for Economic Co-operation and Development
 UNO – United Nations Organization
 WTO – World Trade Organization
LITERATURE
[1]
Advanced Learness DICTIONARY, Oxford University Press, Oxford, 2002, ISBN 0-19-431585-1.
[2]
Agenda 21 a trvalo udržateľný rozvoj, Ministerstvo životného prostredia SR, ISBN 80-88833-03-5.
[3]
Trade and Environment at the WTO, The World Trade Organization, Printed by WTO Secretariat, April 2004.
[4]
TOMANOVIČOVÁ, J. Zvyšovanie konkurencieschopnosti procesným spôsobom (Competitiveness increase
by procedural style). In: Zborník 2. ročníka medzinárodnej vedeckej konferencie „Trendy hospodárskeho
a sociálneho rozvoja v krajinách EÚ“ – Universitas Trenchiniensis 2006 – in print.
239
[5]
[6]
[7]
http://www.accon.sk/iso9001.php
http://www.poling.sk
The facts of life
CONTACT
Department of Management and Human Resources Management
Faculty of Social and Economic Relations
Alexander Dubcek University in Trenchin
Študentská 3
Tel.: + 421 32 7400 461
240
THE CURRENT STRATEGY OF TRANSNATIONAL CORPORATIONS AND THEIR
INFLUENCE ON THE STABILITY OF THE GLOBAL FINANCIAL SYSTEM - ECONOMIC
GROWTH AND THE NEW ECONOMY
Jan Prachař
Evropean Polytechnic Institut, Ltd. Kunovice
Abstract: Technological changes bring about economic growth. We are now at the beginning of a new
phase of global economic development, called the New Economy. The main bearers are especially
information technology, biotechnology, material technology, energy and space technology. This process is
taking place under the following significant factors of integration: new technology, competitiveness (which
is becoming a necessity), the new economic culture in government, and in households and business.
Keywords: New Economy, economic growth, global economy, technological changes
INTRODUCTION
In the scientific literature dealing with the theories of economic development there are obvious differences, not only
between the characteristics of a basically static nature, but also between those of a more dynamic one(Economic
growth, economic development). Many authors express these quite broadly and name them as narrow growth or
economic growth, whilst others say the opposite. Here we are discussing the differences between the various theories of
growth and the developing market economies, and are dealing with the development of theories concerned with these
developing economies. Hence the narrowest category can be regarded as economic growth. This can be defined by GDP
growth or by using other appropriate measurements and their components. Research on economic growth is therefore
focused on the effects of factors and other conditions affecting the growth of GDP and its components. Economic
growth is largely thus measured by the GDP growth or by means of other similar aggregate total measurements An
important factor influencing economic growth is population growth. The higher the rate of population growth, the lower
the growth rate of GDP per capita. Among the other main factors affecting economic growth are: the accumulation of
capital, technological progress, economic parameters, degrees of specialisation, the organisation of production, and
natural resources In the above mentioned but rather narrow conception of economic growth the changes in the socialeconomical and technological parameters are not included. However these parameters are of the utmost importance
when disussing development and therefore they form part of the broader content of the categories of economic
development. The simplest definition of economic development is economic growth and structural changes. We can
include the above mentioned technical and social-economical changes under the category of structural changes. These
are the changes of ownership, distribution, employment, living standards, etc. Also included here are changes in
economic policy, the many technical and economic factors affecting both the development of the production of goods
and services and their distribution (changes in interest rates, tax laws, depreciation, etc.). Even these broader concepts
of economic development do not compare with the narrow concept of economic growth over the economic sphere. The
non-economic sphere, however, including non-economic factors and conditions does affect development most
significantly. Therefore it is necessary to pay close attention to the broadest categories of these dynamic systems and
their development. The development of this concept includes economic development and changes of institutions,
including the non-economic sphere. Even non-economic factors and conditions have serious economic and social
implications. Often disappointing economic growth and disappointing results bring about a renewed interest in the
categories of economic growth and economic development and their mutual relationship, which is discussed in
economic theory. The main object of criticism has become economic growth, whose preference in the developing
strategies, their plans and economic policy generally just does not bring about the desired results, especially in the
socio-economic sphere. Even with the emerging notion that economic growth does not result in economic develpment
in such cases, we can have economic growth without economic development. These principles support the idea that
economic development is essentially a positive phenomenon, whilst economic growth alone may bring along positive
results but often does not in fact do so. These growth concepts which can be expressed best with the proposition
"economic growth solves everything" have been and now are of course regarded as flawed. However, in order to avoid
a one-sided judgment, it is advisable to approach the issue of the relationship between economic growth and economic
development with a clear opinion. This opinion should be considered an interpretation of the facts, emphasizing the
narrower concept of economic growth, a broader conception of economic development, and also the broadest approach
to development. This position corresponds to the concept of sustainable development, highlighting most of all the
environmental factors. Human activity has a negative impact on nature - and nature destabilises the environment which
241
then endangers lives. In order to maintain this economic development, it is necessary that the recent progress is
achieved in several other spheres together. These being the:
 Economic,
 Human,
 Environmental,
 Technology.
METHODOLOGICAL BASIS – CHANGES
Accelerating technological change is generally considered to be the main cause of economic growth Technological
change can be divided according to Freeman into four categories. The lowest level represent an incremental innovation
consisting of the progressive modification of products and processes on a small scale. Higher levels correspond to
radical innovations, already presenting discontinuity, which can drastically modify the existing products and processes,
but they usually are isolated occurrences that have significant implications for the economic system. An exception here
is the clusters leading to the formation of new industries or sectors of industry and services (for example synthetic
materials or semiconductors). Even more important are the degree of changes that will affect not only many parts of the
economy, but also those that are in a position to generate entirely new industries. For the present time these are typical
for information technology, biotechnology, materials technology, and energy and space technology. The fourth and
highest category are the really revolutionary changes in the technological-economical paradigm, resulting in a change in
the style of production (cost structure and production conditions), distribution and management (organization) across
the entire system. This is the creative storm of destruction, at the heart of the theory of long waves by J. A. Schumpeter.
The observation that global economic developments are taking place in periods of long waves lasting about fifty years
generally relates to the work of the Russian economist N. D. Kondratiev working in the twenties of the twentieth
century, even though the original idea did not originate from him. He identified four completed K - waves. Each wave,
which can be divided into four phases: prosperity, recession, depression and recovery is usually associated with a
particularly important technological change -or major technological revolution. In the case of K1 this was the using of
steam power, and the textile industry (mainly cotton) and iron industry. The next wave K2, was dominated by the
railways, and with the production of iron and steel. The prosperity of the K3 wave is mostly associated with the
development of energy and the expansion of the chemical and automotive industries. The central point of wave K4
should be primarily seen in electronics, petrochemicals and synthetic materials. Around these especially significant
technological changes are grouped the next innovations - in production, distribution and organization - which eventually
spread throughout the economy. This stimulates the diffusion of technology, economic growth and employment.
Technology alone is not a sufficient cause for economic growth as there must also be temporal, demographic, social,
industrial, financial and other conditions. Each K - wave has a specific geographical location. Technological leadership
in wave K1 belonged to Britain, France and Belgium, which then acceded in the second wave to Germany and the
United States. These two countries in the next wave of K3 were joined on the tip of these leaders of countries by
Switzerland and the Netherlands as well. In the wave K4 these leading groups out countries also included Japan,
Sweden and other industrialized countries. Today we are on the threshold of a new phase in the devleopment of the
world economy, this being the fifth wave, the wave of global economic development often named the so-called New
Economy, including in particular information technology, biotechnology, material technology, energy and space
technology. In the historical development economic growth has always prevailed over the decline or stagnation in
production. This has run, however, very unevenly over time and regarding territorial distribution. There has been a
significant acceleration of territorial expansion and economic growth, particularly from the industrial revolution in the
last third of the 18th century. Modern economic growth compared with the past is characterized by a relatively steady
rise in production per capita, accompanied by an increasing population and usually very significant structural changes.
Modern economic growth is a longterm process, which does not preclude temporary reductions and therefore
fluctuations, but overall seems to follow an upward trend. The rapidly increasing number of people associated with this
process is to some degree relieved by the slowing population growth in some RTE (developed market economies) and
gradually, has been reaching a steady state. Under these structural changes we refer to the major shift in focus from
industry to services and to structural changes within the service sector. Modern economic growth is historically
conditioned by the unprecedented development of science and technology and their technological applications.
THE DEVELOPMENT OF THE WORLD ECONOMY
The characteristics of the global economy are related to the post-war phase of its development. Here we can distinguish
free main phases:
 The first phase, following a period of recovery (from the end of the war through the late 40's ans into the 50s),
which also included a centrally planned economy (CPE) and the beginning of the decline of classical
colonialism in the 50s and 60s. This can be seen as a period of relative prosperity.
 The second stage is the critical period of the 70s and 80s years
 The 90s years, including our present period, constitute this third stage.
242
1st stage. In the postwar period we saw a significant acceleration of economic growth, which peaked in the 60s years.
This high rate of economic growth was typical for all main groups of countries. This rapid economic growth takin place
in all groups of countries was accompanied by progressive changes in industry structure. In the RTE (developed market
economies) there was the growing importance of the services sector, while in the SS (deloping countries) and CPE
(centrally planned econimies) saw growth in industry. This increase was accompanied by a number of shortcomings,
including too much emphasis put on heavy industry. In particular, in the SS (developin countries) there were significant
differences in the rate of total economic growth per capita due to the different dynamics of commodity production and
services and population development differences.
The changes in the economic growth in the world and in major country groups resulted in the post-war development of
various conditions and factors. The result of the CPE (centrally planned economies) and the breakup of classical
colonialism during the late 40s and during the 60s years led to the emergence of three major centers (US, EC, Japan),
and this phenomenon is mainly explained by the fact that they managed to find and develop such forms of economic
relations that enabled the massive development of science the rise of living standards in their countries and this
mutually beneficial international economic cooperation. The main factors of dynamic growth in this period can be
regarded as its good economic policy, international economic integration, including affiliation of SS (developing
counries) and the expansion of transnational corporations.
Even after this liberaal stage it was dominated by relatively favorable conditions for faster growth. Here there was an
increased economic role of the state, including attempts in development planning and the rise of the public sector
promoting industrialization efforts, reinforced by economic growth and phasing of progressive structural changes.
Prosperity of the RTE (developer market econonies) developed overall upwardly, even though with fluctuating demand
for traditional and modern exports of SS (the developin countries). In addition, the SS (developing countries) began to
make use of the direct and indirect benefits flowing from the beginning of economic cooperation with the CFE
(developer market economies) Most European CPEs (centrally planned economies), even did not suffer from the limits
of extensive economic growth with their bureaucratic centralist growth and management systems. However there still
occurred in some of these countries attempts to remedy deficiencies in terms of economic reforms based on the idea of
"Plan and Market". However, these attempts have failed. Either their implementation attemps were politically
interrupted, or their performance was proved to be unsuccessful.
2 phase. In 70 years, however, in the global economy, serious, until unknown disturbances. The most important being as
the structural crisis: energy (Especially the crucial part - the oil crisis), food and raw materials. There have also been
new phenomena as stagflation and slumpflace (a combination of stagnation and inflation, recession and a combination
inflation), accompanied by negative consequences for both the RTE and the SS. The food crisis was triggered in 1972
by two main factors: so-called hundred-crop failures, which affected mainly the southern and southeastern Asia, subSaharan Africa and economic policy measures leading RTE (USA), which limited the area sown in a time of declining
global agricultural production. Acute food shortages and huge increases their price was over two years stopped. The
food problem of the developing world, however, resolved and has not appeared yet again in dramatic circumstances in
the 80ś and in 90ś and will probably a burning issue in the coming years. The raw material crisis arose at the same time
as the food crisis. Temporary shortages and raw materials price growth was chiefly the concurrence of the industrial
cycle phase boom in the three centers of the world market economy (USA, MD. Europe and Japan). The crisis was
halted in 1974 when a downturn in commodity prices. Predictions an absolute shortage of raw materials from that time
showed odd. Benefiting from the crisis were particularly RZ-based raw materials and many of RTE, which participated
and still participate in most mining and trade of raw materials. Other countries that are mainly imported raw materials,
development raw materials suffered from the crisis. The oil crisis was in 1973. Although its creation was motivated by
politics (the fight Arab countries against Israel and use the oil weapon against its allies), its base was Economy: OPEC
countries accounted for most of the production and export of petroleum in the world. By limiting production make good
on its monopoly in higher costs, which increased from 2.5 USD barrel in 1973 to $ 11.65 in 1974 (first oil shock ") and
in 1979-81 to 36 USD (the "second oil shock). During the 80th years there has been a gradual price decline,
vystřídanému drop to 14 USD and less in 1986. Since then, oil prices fluctuated between 15 - U.S. $ 18 until 1990
when, due to Iraq's aggression and temporarily exceeded $ 40. In the 90ś Between the price of oil fell briefly to below
U.S. $ 10 to the turn of the century to get over $ 30 per barrel and at varying levels of around $ 25. The actions of
OPEC in 1973 meant the temporary and partial breaking of the international division Work by the SS oil, whose
earnings from oil exports increased from U.S. $ 100 billion in 1974 to U.S. $ 260 billion in 1980. The experience of
other OPEC countries to encourage the efforts of SS the introduction of a new international economic order to
overcome their dependent position in the RTE. The oil crisis has intensified inflation, and later led to a stronger
deflationary effects that precipitated the economic crisis coming. Oil importing countries, and SS RTE had to pay the
increased price of oil OPEC and other oil exporters, including USSR. RTE, however, managed to make so-called
recycling of petrodollars, which OPEC deposited in western banks. It is able to flexibly adapt to changing conditions
and take a series of measures to save oil consumption and increase in its production. Many OPEC countrie,
overestimated their capabilities and if the revenues from oil exports declined in the mid 80 years under U.S. $ 100
243
billion, fell into debt. Structural crisis and other disorders affecting the pace of economic záporněji 70s growth in RTE
than in SS. In addition to oil-exporting stage growth registered only successful newly industrialized countries (below),
which, however, some heavily indebted. Most, however, SS suffered as a result of contradictory developments 70s
considerable losses, which resulted in appreciable growth retardation as a whole. Even more pronounced growth
slowdown and declining efficiency showed CPE. 80s period is characterized by a number of adverse conditions that
could nevyústit the continuation of the downward growth trend. The longest and deepest economic crisis since while the
30s was in the West, but its arrival has been accelerated by the already mentioned "second oil shock. " Hit most of the
RTE and the SS and CPE. However, while the RTE from the crisis relatively soon came mainly due to the rapid
scientific progress and an even faster technology applying his knowledge in the production stage only in recent years
have demonstrated the ability of certain acceleration. The main causes of the prolonged crisis and recovery are lame
sought in a growing international debt to them goes in funding for economic growth. Another significant cause is seen
in an unfavorable market developments, including the so-called commodity anti shock oil in 1986. The limited
development of export income for a large group of major oil exporters and forced them to reduce development
programs. Much of the suffering of SS combined effects of the two main causes. CPE fell in the second half of the 80s
to another, different nature of the crisis. It was not a cyclical crisis but a crisis in which the wedded political and
economic aspects. The main cause of declining economic performance of the CPE previous deep crisis can be
formulated as the intensifying conflict between the need for development advanced production factors, especially the
new technology and highly skilled forces able to develop and effectively utilize the one hand, and the inability to
achieve this objectives in terms of existing economic relations, including bureaucratic centralist planning and
management of the corresponding type of old-fashioned totalitarian political structure of on the other. While the
conditions and factors contributing to economic growth decelerating informative, instructive are the conditions and
factors affecting growth in a surprisingly long prosperity RTE Group (since 1983): Technological progress, structural
change, factors aggregate demand (private consumption and government consumption), changes in international trade
and movement of capital, depending on changes in rates of major currencies, the economic policy reforms ("Supply
side" Reforms), liberalization of capital markets, lower inflation and other consequences monetary policy and
commodity price decline on the world market. These factors and elements have been mostly linked to one another
while, but never operand once. However, some weakening has been replaced by other reinforcements. Eg. due to
changes the rates of major currencies was replaced by Japan in the second half of the '80s in the role of the United
States 'Engine of growth based on domestic demand and investment growth abroad. In the second half of the '80s
occurred in a global economy accelerating economic growth. This dynamic has been the result of improvement in
growth outcomes, and some RTE SS region (Asia), on the other hand, caught the continuing slowdown in the pace and
volatility of other developing regions (Africa and Latin America), and finally the unprecedented absolute decrease in
the former European CPE, the current transition economies in the context political changes in the late 80s.
Third stage. At the beginning of the 90s, however, came a radical change. For the first time in postwar history there was
a global recession - in 1991 was associated with less production of goods and services than in 1990th The main factors
for this decline are considered especially problems which are interfered RTE (including the effects of the crisis in the
Persian Gulf), which caused a considerable slowdown pace of some of these countries such as Japan, or straight decline
in the U.S., Canada and United Kingdom. More explicit and direct effect of crisis showed the transition countries in
Central and Eastern Europe from centrally planned to market economies. This transition is consistent with the
predominant type of economic reforms and not necessarily linked with several years of decline in production. Although
RTE and SS during the 80s, underwent significant changes, much more signifiant changes have been in its
development, particularly the European CPE. Because of the obstacles encountered by put into consideration the very
essence of the reigning social order. The starting point was found in the unprecedented transformation of the central
economies of Central and Eastern Europe in a market economy. In the economic field, winning the transition to a
market economy over alternative economic reforms focused on the relationship of the plan and the market. These
changes mean not qualitatively different type, the disintegration of socialism in the world. With the disintegration of
Moreover, there is a metamorphosis of the whole postwar system of world economy: the system based on two different
systems is a clear trend of change in a single system - world market economy.
NEW ECONOMY
Now the U.S. is increasingly in the 90s, promoted by the new economy, which has not yet ruled themselves
superlatives: no inflation to speak of, shares are at all time highs and for the last four years to maintain growth above
four percent, there was full employment and budget surpluses. Now everything is different. The markets for goods and
labor reveal problems. Survival of new economy slowdown? The answer is clear: to survive and spread throughout the
world and eventually become pervasive as for example happened in the thirties of the welfare state and strong
government. It will shape our economy as well as our lives for decades. The new economy has five mutually interacting
motors: Technology and competitiveness on the one hand, and a new economic culture of government, households and
businesses:
Technology is the most obvious part: the telecommunications revolution is pervasive and spreading much faster than
244
the telegraph or telephone at the time. There is also the information revolution, which lies in the ability to create
software programs, to dramatically restructure tasks from accounting to ticket sales, project finance, shopping and
leisure. This part of the revolution is not over, we just beginning. The explosion of computing capacity will soon
introduce opportunities that are still now beyond anyone's imagination today. High competitiveness becomes law, even
in those countries where it fears (Germany, France, Japan) and elsewhere. Drivers of competition are of course world
trade, which has become, thanks to modern technology and reducing welfare state more efficient. Shareholders insist to
get what they deserve. Speculative capital is available to anyone, and there is no limit. To cancel protected markets is a
short step. The New Economy is a rat forward, but anyone who is at least as a buyer is king. The third driver is a new
economic culture. Central banks and ministries Finance has learned that stable prices and sound budgets make
extraordinary contributions to prosperity. As important, individuals and businesses have received a very basic message
of a world where everything is possible. Do not rely on the government, if you have a problem, solve it yourself!
Number of countries according to annual growth in GNP per capita between 1990 - 2010
Growth of over four percent
20
The growth of three to four percent
13
The growth of zero to three percent
79
Long-term decline
59
Tab. 1st - Differentiation of annual growth in GNP per capita and year.
Number of countries according to annual growth in GNP per capital between 1990 – 2010.
Source: World Economic and Social Survey. New York: UN, 2011
These approaches fundamentally change the way the world works: Medium Management, a bastion of tradition, was
virtually destroyed, and as in any revolution, the protagonists of the status quo are expelled. Young people want to work
in the emerging startup companies. Joseph Schumpeter (Třešť native of Jihlava, a failed Austrian finance minister at the
turn century, who was just 21 years old, soon failed banker and formidable Harvard Economist) called this process
"creative destruction." He envisaged trade as changing the rules of the game or an important innovation that will have
shocking markets, the result is that prices, players and rules of the game change in the economy. In this process, which
is old and tired of disposing, there is a great regrouping and mixing, which greatly raises productivity.
There is no better example of Schumpeter's creative destruction than what happened during the last decade in America.
But that's not a U.S. story. Creative destruction is sweeping almost the entire world. Skeptics argue that competition and
technology wreak havoc and destroy the harmony in society that create inequality and eviscerate the middle class. The
truth is that the new economy is tough for those who live at the expense of taxpayers and hareholders. But it's also true
that the energetic people, who were long out, gives a chance. Interestingly, in the U.S. it has meant full employment and
improving economic status of the poorest. People often change jobs, and learn. But who would want back? Not parents,
who see great opportunities to their kids, and it's not or children who have the time to make their lives could truly enjoy.
It is also creative destruction.
CONCLUSION
We can therefore conclude that the New Economy is maturing fast. However it doesnt offer a quick road to riches, nor a
rapid increase in the growth rate, nor can easily be applied to the problems. This new economy in fact means that there
will be lot of hard work ahead, with limited miraculous results, though they will nevertheless be noticed. In many places
the world will appeal to be turned upside down: Finland has now become a high-tech centre, while Germany is still
somewhat lagging behind others as the changes there are often being slowed down, and in Japan the falling economy
has been rescued only due to its huge technological potential. Central banks and finance ministries can no longer create
a false sense of prosperity. Globalisation, an inherent phenomenom of this new economy, is however to be seen at the
beginning of this new century as a double-edged sword: as a powerful driver of economic growth and the development
of new technologies resulting in an increase in living standards of both rich and poor countries, but also as a
controversial force detrimental to national sovereignty, eroding local cultures and traditions and hence threatening
economic and social stability. The key question of the 21st century is whether states will be able to keep this process
under control, or fall victims to it.
Economic history is largely a story of expanding economic markets: from the farm to the city, and from regions to the
nation state, and from one national state to another. In the twentieth century this expansion in the markets was slowed
down by two world wars and a deep economic depression. However, after the end of the second world war development
was again accelerated by the rise of new technologies and policital pressures. The Cold War then, from the forties until
245
the end of the eighties, forced the United States to use trade liberalisation and economic growth as a tool in the fight
against communism. Furthermore, the success of major trade negotiations reduced average trade tariffs from forty
percent in 1946 down to only 4 percent in 1995.
After two world wars, the economic unification of Europe is now perceived as a suitable barrier against the dangers of
nationalism, and the new technology has now added to this policy. Even before the creation of the Internet prices had
been declining for communication sytems and transport - from jet aircraft to better submarine cables and satellites-thus
helping global trade development. At the end of the 90s (discounting the effects of inflation) worldwide exports were at
levels almost ten times higher than they were forty years beforehand. Globalisation developes this process, but it
ignores this process at least in one important aspect. Up until recently states were seen as independent economic units
connected predominantly with trade. However, this is now no longer valid. Companies and financial markets in their
production, marketing and investment decisions are increasingly overcoming national boundaries.
LITERATURE:
[1]
DRUCKER, P. F. (1993) Post capitalist society. Prague, Management Press.
[2]
KOFMANN, E. (1996) Globalisation: Theory and Practice. London, Pinter.
[3]
MINC, A. (1993) Le Nouveau Moyen Age. Paris, Gallimard.
[4]
VORISEK, J. (1997) Strategic management of information systems and system integration. Prague
Management Press.
ADRESS:
Ing. Jan Prachař, PhD.
Evropean Polytechnic Institut, Ltd.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
246
THE IMPACT OF THE CRISIS ON EMPLOYEES IN THE LABOR MARKET
Jana Tomanovičová
Department of Management and Human Resources Management, Faculty of Social and Economic Relations, Alexander
Dubček University in Trenčín
Abstract: Classical economic theory is different from the present network of modern economic theory. New
elements penetrate to all parts of the current social and economic life. It brings ever changing environment
with itself. Turbulence also brings together with current tendencies the impact on the development of the
world financial and economic crisis as well as on the development and the social order for workers on the
labor market.
The current economic theory in relation to the economic cycle does not only dealt with changing of social
order in the work force during the crisis of overproduction, but also in other aspects, such as the rise of
price bubbles in the financial and capital markets, adverse demographic development, moving away from
the impact of the monetary policy for the development of trends, standard metal globalization of the
country, preferring good – will prior to the expertise and the like.
As all these listed attributes affect the development of manpower in the labor market in the world financial
and economic crisis is further shown in the following article.
Key words: Financial and economic crisis, labor market, the price bubbles, demographics, monetary
policy, the metal standard, globalization trends, good-will.
INTRODUCTION
The labor market has a wide range of individual levels of the workers employed there in, as the different levels of
quality and quantity. In addition to the workers’ jobs on the one hand, there is also a smaller group of top experts and
scientists who themselves weigh in the further development of the labor force, as well as on the other hand, experienced
top managers. Between these two poles there is still a wide and diverse middle layer of experts and workers.
All social classes are evolving in time and space, depending on the socio-economic conditions of the country, whether
of a larger grouping, which completes the socio-economic attributes of the geopolitical country, or a social international
grouping.
The classical theory of Economics discusses the crisis as a result the overproduction and about money as taking the
values of the resource exchange, means of payment, the unit and about the socio-psychological aspect, which represents
money as a tool of power. However this theory was currently, i.e. in the period of network economics, closed due to the
fact that currently exist, or may be expected new causes of the crises which affect directly the development and course
of the economic cycle, i.e.:
 The rise of the crisis as a result of the creation of price bubbles in the financial and capital markets, where a
profit which is not covered by either the goods or services is produced. And so this generated profit is
associated with deterioration of financial means. The following generated profit increases the volume of
financial resources, but it is not possible to buy goods or services that you want for it. The money loses its
original function, i.e. the maintainer of values.
 The rise of the crisis as a result of the adverse demographic trends and especially in advanced economies,
which will further enhance with the departure of the 3/4 of the post-war baby-boom generation known as
retirement. It is assumed that significantly the number of workers per retiree in economically developed
countries will be reduced, thereby simultaneously reduction of the total number of workers and thus the
volume of produced goods and services, while in the possession of a large volume of the allocated funds as a
reserve for retirement.
 The rise of the crisis due to the deflection of the monetary policy from the metallic standard which makes it
notable that world exporters gain dollars for their goods as the international means of payment, which
cumulate in their national banks, and consequently as the prevention of the degradation of its own currency,
thus obtain the funds to buy government bonds of the United States, as well as reverse the capital of the US
dollar and further contributes to an increase in social order for its reissue and the subsequent dissolving of the
currency.
 The rise of the crisis as a result of globalization due to the concentration of selected activities of the
multinational companies into the trends of home countries in order to obtain advantages in achieving the
247

competitiveness of the country. This is in particular activities linked to developing of the scientific and
technical potential of the country, and the strengthening of the role and importance of the private money.
The deepening of the crisis as a result of good-will preference, i.e. soft - management skills before hard ones –
expertise, which is also reflected in fostering and maintaining good-will and retain features of the top
management in the host countries.
All of the above options whether the crises have impact on the development and application of the labor force in the
labor market as well as on the whole development of the world economy.
With regard to the existence of the developed level of globalization, supported by the free movement of goods, services,
people and capital, it is not possible to solve possible causes of the crisis and its consequences individually in each
country, but jointly at the international level by means of transnational clusters.
OVERVIEW OF THE CRISES IN THE 20TH CENTURY
In assessing the crisis in any country in the world in the period of globalization developed to be assessed in relation to
the development of financial and economic sector U.S. Rights crisis in the U.S. starting in the financial sector. The first
phase of the current crisis, economists named as the credit crunch. The second phase gave the name of economic producer group crisis.
Development of the crisis took place in two stages also in the 30th the last century. At the first show in the U.S. stock
exchange and then the economic crisis. Again, the financial crisis grew in economic activity. It began 16 years since its
inception, the First World War in a country where free market flourished. The economic decline lasted four years, but
the consequences are gradually removed until next year. The crisis, however, exported around the world and bring a
solution to economic restructuring as a result of World War II.
World War II helped bring the U.S. economy on its feet, although not directly by its participants. The war has brought
them new outlets and the country's development has been conditioned by its integrity in relation to the consequences of
war.
After the war there was a second wind in all countries of the world, which was associated mainly with the scientific
development and renewal of individual economies. World Development also helped to strengthen the U.S. dollar's
position as a global tender. The conditional formation problem, a metal cover of the dollar standard - gold. For this
reason the dollar in 1971, disconnected from the golden path coverage and financially sustainable development, which
then began to promote greater UN was built on three pillars, namely: economic development, social welfare and
environmental conservation.
This change will allow the dollar to strengthen, as a global tender. However, prevented the emergence of the first and
second oil crisis in 1973 and the 1976th Another crisis in 1989 led to the collapse Pact of Warsaw and economic
restructuring of NATO member countries established in the markets of member countries of the former CMEA, which
then opened up their markets.
Opening the markets of the former CMEA member countries allow advanced economies to strengthen the economic
development of their countries due to new outlets. The comfort and luxury so also helped. "Green Revolution" in 60th
the last century which was signed in the overproduction of food production in the first time in human history, the
introduction of fertilizers and protective agents against pests. So food became a tool well-being.
Luxury and comfort have led several countries to the loss of prudence. Developing the financial sector allowed the
creation of profits that have been covered with metal standards, but neither produced goods and services as a condition
for sustainable development. Thus, there are price bubbles, which again led to the financial and economic crisis.
The period from 80 years of last century until today, also recorded significant developments in the various management
disciplines, including lobbying and negotiation techniques. Soft skills such as management skills are called to decide 85
% of the project. Hard skills are identified as professional knowledge to decide only 15 % of the success of the project.
This is at the forefront of receiving views and intentions of managers particular views and intentions of the financial
oligarchy (Tomanovičová, J., 2010).
THE IMPACT OF THE CRISIS AS A RESULT OF THE ADVERSE DEMOGRAPHIC TRENDS ON THE
FORMATION OF THE LABOR FORCE
In accordance with the medium-term projections of the Organization of United Nations in the year 2050 can be
248
expected the world population increase to about 9 billion inhabitants in comparison with the current level of 6.5 billion
inhabitants. The demographic development is uneven throughout the world. It has two separate development branches:
 Among the countries with a growing number of population Africa and Asia rank in the first place from which
Asia will be the most populated continent. From economically developed countries North America has the
highest birth rate. In these countries social orders, mainly foodstuff, energy, transport and other resources will
increase.
 In developed economies, whose population is made up largely of the white race, there is a gradual loss of
population due to reduced fertility rates among intelligence. From this reason, in those countries the
governments try to extended retirement age due to the high volume of allocated funds for the older population
and at the same time to prevent the lack of labor age and to prevent the desolate of family and residential
houses as well as industrial sites.
The present situation in the demographic development of the member countries of the European Union points at
changes in the structure of the population connected with the extending age of the population and reduction of fertility
rates which will lead to an increase in the post productive section of the population.
Decreasing number of economically active population will lead to an increase in the social order to raise of labor
productivity and efficiency. This will be achieved by a highly skilled labor force in the current implementation of
innovations and inventions.
The change in the structure of the population will affect relations between the generations, as well as the standards of
living and the perception of well-being. All these changed conditions will have an impact on the development of labor
force as well as creation of social security, including pension systems and health care.
The prognosis of the demographic development of the EU-25 countries reflects the increase in the population till 2025
to 470 million from existing 460 million inhabitants. After this period the gradual decline of the population to a level of
450 million the population in 2050 is assumed. The increment of the population in this period will be provided to a
large part of the migration. From this reason possible solutions using managed migration are making progress.
As can be seen from the above the same significant increase of the population as well as its loss interfere with the
conditions of sustainable development of the country based on a balance among three fundamental attributes, among
which economics - the social security and the preservation of the environment are, even if each mode brings different
problems to solve (Vokoun, J. a kol., 2006)
THE IMPACT OF THE CRISIS DUE TO THE DEFLECTION OF THE MONETARY POLICY FROM THE
METALLIC STANDARD AND CREATION OF PRICES BUBBLES IN THE FORMATION OF THE LABOR
FORCE
The development of the financial sector mainly the financial and capital markets allowed the creation of the gains that
had not been covered by metal standards neither produced goods and services to prevent the creation of price bubbles,
which was a condition of sustainable development. Conduct of arbitration which deals with the financial and capital
markets, as well as commodity markets with crude oil and gold, silver and their interconnection allows an uncontrolled
growth of profits and the increase of price bubbles, which lead to the emergence and spread of financial as well as
economic crises.
In accordance with the theory of Hayek, a holder of the Nobel prize, published under the name "Private money", private
companies will decide and manage monetary policy and thereby the whole economy of the country and the world. This
process is already functioning through the international Internet trade and is increasing the possibility of purchasing of
required goods from any part of the world. Complete preserving of discretion for the purchaser should not be neglected
from the possible reason of critics and public deprivation in mentioned geopolitical region in consequence of cultural
traditions and habits within. This method of trade knocked down the boundaries of countries and have generated to a
certain extent their own price relatives as well as value the exchange rates of the individual national currencies.
The gold standard was the cover of banknotes with gold. Its disconnection from the currency, the US do not deduct their
management towards the other countries in the form of gold sale, in the case of capital accumulation of the larger
quantity of this currency in the country exporting to the USA. Currently the exporters, due to the release of a
momentary exchange stock of the American dollar (USD), purchase government bonds of the USA. This ultimately
does not lead to greater accumulation, which does not allocate the required volume of reversing the USD funds without
their additional press in the country.
Another disadvantage of disconnection from the gold standard is also the fact that currently money is not covered by
249
neither gold nor produced surplus value, which is represented by produced goods and services (work), respectively
other comparable values. This enables the creation of price bubbles in the capital, financial and exchange markets in the
form of profit, which is not a subject to surplus value produced.
Thus produced profit allows you to obtain funds for the purchase of movable and immovable things, licensing, rights
and patents, of immovable property and the requested services. The lack of real goods and services in any form leads
slowly to increase in inflation. Due to the fact that inflation is associated with the purchasing among human population,
not only the investors, whose incomes are not significantly altered will start to decline gradually. Across-the-board
reduction of consumption in the country, in turn, leads to a gradual increase in unemployment. Goods and services have
become even more inaccessible. This mentioned scenario only deepens the crisis and negatively affects the labor
market.
In the USA leading economists are trying to prevent a slowdown in economic growth through the elimination of price
bubbles by diluting the USD, i.e. its additional press. Distribution of new volume funds into the economy of the USA
was in the second half of September 2010, due to the resurgence of growth in prices temporarily suspended on the stock
markets, and thus a resurgence in price bubbles. In the event of a further dilution, the dollar is expected to come to a
gradual dilution, as well as EUR and JPY, which will also have a direct impact on the development of the economies
concerned (Maloney, 2010).
THE IMPACT OF THE CRISIS AS A RESULT OF GLOBALIZATION ON THE FORMATION OF THE
LABOR FORCE TRENDS
Currently the globalization has already reached the high stage of its operation, through the free movement of goods,
services, people and capital. This enables the creation of transnational companies and the concentration of the
individual divisions of the company depending on natural conditions and skills of the country. The most common teams
are placed in parent countries. Financial divisions are placed in countries where the presence of the largest financial and
capital market in the particular continent and production divisions, turn to countries with relatively cheap but qualified
labor.
Currently, in addition of professional – hard skills of prominence soft-management skills were given. These skills,
including good-will decide on the level of up to 85 % in comparison with the knowledge and skills, whose weight is
only 15 % when deciding on the success of the project.
Assessment of good-will has become an everyday part of our economic life. Currently good-will is becoming a part of
the capital of undertakings and is valued to the quarter of its level. It shows the patent rights, protecting trade marks as
well as individual certification of ISO standards and the professional technical standards in force of the international
context and the other components of an intangible asset.
Good-will even if it is a guarantee of quality cannot replace the quality itself in the future. Thus they gain a certain
brand of products, or services run in the preference. This will to a certain extent, entrenched disadvantage of new
entrants both domestic and international markets that bring new knowledge and invention.
This method is intended to facilitate the implementation of those projects and evaluation frequently on international
calls for tenders which meet all the formal requirements, including their fair presentations, but they often do not achieve
the level of technical sophistication of new entities, respectively, their consideration or the affliction of the environment.
For these reasons, each mature economy is trying to protect the good-will as a country, so individual business entities.
Multinational companies as a result of the tendency use the golden rule of economy of the developed stage of
globalization, which allows to allocate profits in domestic country and thus increases the difference among the
countries. The concentration of scientific and technological potential in a domestic country as the setting-up of the top
management of domestic countries to host ones determines the orientation of the development of the labor force in
different countries, including their competitiveness.
THE IMPACT OF THE CRISIS DUE TO THE INCREASE IN INDEBTEDNESS OF THE COUNTRIES ON
THE FORMATION OF LABOR FORCE
Principles of sustainable development, which were supposed to avoid excessive growth of the economy in the country
at the expense of social and ecological exploitation of the country were raised in 1992 in Rio de Janeiro. Luxury and
comfort, however, led to the loss of prudence and deviation of the country sustainable development.
To defuse the situation involving threats and comparing with the crisis risen before World War II on the world economy
250
Erkki Liikanen, the member of the Governing Council of the European Central Bank (ECB), declared the day
19.10.2010. “The world economy is recovering from a deep recession that affected financial markets at the end of 2008.
Economic development is uneven, but... “.
The Criteria of Maastricht for the member countries of the European Union lay down the essential attributes for the
achievement of sustainable development as a precondition for joining the euro area. These conditions are currently, i.e.
in the period of financial and economic crisis, difficult to maintain for a number of member countries of the EU as well
as for leading the complex world's economies observed. One of the-alert and warning signals became the growth of the
indebtedness of the country in comparison with the formation of the GDP.
Among the warning signs belongs the debt burden of the largest in the world economy, i.e. the United States of
America. The debt, according to the Bureau of Economic Analysis, Federal Reserve, the Census Bureau: Historical
Statistics of the United States reached the level in 1933, i.e. in the period of the great economic crises, the level of 299,8
% of GDP, while in the third quarter of 2009 it reached a level of 369,7 % of GDP and it has a rising tendency.
Analysis of the crisis, the indebtedness of euro area from 4th October 2011 shows the expected increase in 2011 at the
level of 84 % GDP, whereas the Pact stability and growth allows the national debt of the euro area only to the level of
60 %. The biggest debt from among the Member countries of the EU achieved Italy in 2009 amounted to 119 % of the
GDP, followed by Belgium amounted to 96,2 % of GDP. In 2009 Slovakia had the Government debt at the level of 35,4
% to the GDP. The lowest ratio of government debt to gross domestic product (GDP) in the framework of the 26
countries of the European Union (EU) showed at the end of 2009, Estonia, at the level of 7,2 % of the GDP. Currently,
as the most problematic is the debt service repayments in Greece. Eurostat also published the budgetary deficits of 26
countries of the EU for the year 2009, with the exception of Greece.
So we enter the problem of default solving which is complicated. The member of Council ….. asked member countries
of EU in which indebtedness enormously increased into structural reforms connected with the economic growth of a
country.
The revival of the economy in the countries where there has been an excessive increase in the deficit is possible only in
an economic context which allows the growth of the economy. At the same time, it is necessary to focus on the moral
value of the economy, including increased diligence and saving in accordance with the verdict of the Czech big
entrepreneur Tomáš Bata from 1932 and current American economist Michael Maloney. This, however, would lead to
revival of the economy, but according to Michael Maloney would not allow the enriching of investors and benefit from
the financial and capital markets transactions for arbitration.
For the countries which have decided for the revival of the economy, it brings more restrictions such as:
 the restriction of investment by operators, due to the tightening of bank credit conditions;
 the sustained pressure on layoffs due to the reduction of consumption;
 reducing the projected growth of salaries and wages;
 reducing the costs of training activities from the side of employers;
 limited production of the required financial resources allocated.
Despite the partial boosting of economies in some countries in 2010, we cannot say that this financial and economic
crisis have become a matter of the past, because currently it has not been solved definitively the dissolution of price
bubbles up to the US mortgage markets. The US economy, as the world's largest economy had, has and will have a
insignificant effect on the development of all the other economies. This fact could not long wait to itself and already in
the year 2011 it began to be talked about the qualified estimation of the duration of the world and the economic crisis in
a period of 10 years and its gradual increase, more and more countries in the framework of the member countries of the
European Union.
The structural reforms will not avoid the population in the countries where the interest gradually increases not only of
the indebted Government issued bonds, but also for businesses and households. Implied persistence and deepening of
the financial and economic crisis will slow down the natural recovery of the economies of the countries concerned,
respectively, will suspend the natural rise of economies in touched countries. Energy saving measures will lead to a
reduction in the purchasing power of the population, as well as the increase in unemployment and also the increase of
the social order for the benefits of social assistance and health care as a result of the increase in diseases connected with
stress, which will also be necessary to deal with consequent loss of competitiveness.
Presently more than ever before not only inhabitants are trying to improve their competitiveness in their fight to obtain
favorable labor opportunities for themselves, but also the country in struggling to obtain a good-will position on the
international market and thus to ensure marketing good-will and the growth of GDP for its country.
251
To ensure good-will as for the population as well as for the country brings a range of expenses associated with the
promotion and protection of brand and the like. This fact brings with it a social order for the increase in credit exposure,
the population as well as the country. Therefore, the current epoch is marked, inter alia, as a consumption society.
Shown conditions at the same time point at the possibility of limited development of the labour force and thus intellect
because of restrictive measures. This measure will affect all social levels, but most the holders of intellect. Therefore, a
part of the holders of intellect releases for more efficient use getting to the common labor market. The application can
be found in those of the world's economies, which do not introduce restrictive measures.
Regarded that the financial and economic crisis in 30ts of the last century and currently it has its roots in the financial
and capital markets, the question of whether the US will buy talents of the world and will strengthen their
competitiveness against scientific and technical potential, despite the problems that it has (www.EuropskaUnia. Sk).
THE OPTIONS FOR STRENGTHENING THE ECONOMIC PERFORMANCE OF A COUNTRY
In accordance with the above mentioned it is currently possible to increase the economic performance of the country,
mainly through:
 the growth of competitiveness;
 the reduction of indebtedness;
 the support of active employment policy;
 the strengthening of return to a sustainable development;
 stabilization of banking and non-banking financial institutions.
All listed attributes of the growth of the country economic performance are not possible without investment in human
capital, connected with the support of increasing the knowledge and skills to promote innovation and the inventive in
the country.
In this context, it was at the Joint Conference of the United States and the Member countries of the European Union
held in Brussels on 7th March 2011, under the name TRANSATLANTIC ECONOMY 2011, stated that the financial
problems at both sides of the Atlantic with the associated restriction of development investments still persist.
According to Quinlan, lawmakers on both sides of the Atlantic should strive to achieve the economic growth of at least
3 %. According to him it will only be possible in case enough steps will be taken to promote investment, innovation and
increase the standards in the field of education.
Further, he also warned that the deficits of national budgets and record debts in the coming years will lead to a
reduction in the amount of public funds available for investment. The private sector, therefore must take the leading role
in the sense of driving innovation forward. Therefore the Governments should to create a supportive legal framework
for economic Qinlan company for a greater investment in a research and development. But he admitted that the public
might not support these measures in the current atmosphere. "Increasingly money and natural resources are needed, and
these are increasingly concentrated in the developing countries," said Quinlan and added that currently a control over
key commodities, food and energy sources is essential for the competitiveness of the economy.
These allegations were an expression of the situation in the international context and mainly in relation to the rapidly
emerging economies, among which the Republic of China and India are ranked, which are more and more successfully
presented on international markets.
Due to the strengthening of competitiveness as a key factor in the US and the EU a human capital is another key factor
according to Quinlan. From this reason he stressed the importance of investing a larger volume of funds to schools and
increasing the standards of educational systems, as well as attracting the most talented individuals in the field of science
and research "in the battle of global minds" (www.EuropskaUnia. sk).
Evaluating report of EU about new innovations published 1st February 2011 notes an increasing gap in the field of
competitiveness of the EU in comparison with its allies and with the United States and Japan. Further it divides member
countries EU into four basic groups, i.e.:
 Leaders in innovation: Denmark, Finland, Germany, Sweden-all achieved results are high above the average
EU-27.
 The innovators - Austria, Belgium, Cyprus, Estonia, France, Ireland, Luxembourg, the Netherlands, Slovenia
and the United Kingdom-show that the performance of the countries in the area of innovation is moving close
to the average EU-27.
 Moderate innovators: the power of the Czech Republic, Croatia, Greece, Hungary, Italy, Malta, Poland,
Portugal, Slovakia and Spain – show that the performance of the countries in the area of innovation is lower
than the average EU-27.
252

Modest innovators: Bulgaria, Latvia, Lithuania and Romania show that the performance of the country in the
field of innovation does not approach the average EU-27.
The Member countries of the EU have been evaluated on the basis of the indicators into three basic categories:
 The “Enabler”, the basic building blocks, which allow to realize the innovation (human resources, finance and
support, opening a very high quality and attractive system of research).
 “Corporate activities”, which show how many innovative European firms the country has (the firm's
investment, ties, and entrepreneurship, intellectual property).
 The ‘‘Outputs’’, that show the benefits of innovation for the economy as a whole (innovators, economic
consequences).
The social order to create a supportive economic-legal framework for companies to greater investment in research and
development of the Member countries Governments is emerging mainly in those Member countries which rank among
moderate respectively modest innovators. Without the support of investments in science and research development it
will not be possible to suspend lagging of those countries in the production of products and services with a high added
value. Labor force in these countries would be utilized by foreign investors only in case of use its low price compared
with the domestic.
EMPLOYERS AT LABOR MARKET
The current world financial and economic crisis has affected all components of a social and economic life in the world's
economies, including the Member countries of the European Union, avoiding not the social and labor market, which are
interconnected. Therefore, the social security from the perspective of the OECD brings methodology aimed to the
following steps:
From the perspective of the OECD during the crisis the pressure on social security, intensifies especially in the area:
 support programs for the unemployed people;
 support programs for people in social need;
 early retirement benefits;
 increasing the number of disability pensioners.
For this purpose, according to the OECD, at the country level it is desirable to adopt measures to:
 review of macroeconomic stabilizers depending on national economic development of the country;
 targeting passive employment policy to support the search for employment;
 to support workers with low salaries and reduce the number and unemployment, including the support for
employment of disadvantaged people;
 preventing social exclusion - Slovakia from among OECD countries is on the tail to promote unemployment,
welfare benefits because in the 1st year of unemployment, only 32 % of the original income is paid and the
other is only 3 % through a housing allowance, social and health insurance while in Austria and Denmark, the
income recompense is from 72 - to 61 %;
OECD as an international organization dedicated to the processing of recommendations and guidelines to assess the
major challenges in the field of social security:
 Increasing the availability of necessary resources for subsistence should be the first priority if we want to avoid
failures in social services, late payment and narrowing.
 Extension of unemployment benefits in relation to the sector or industry for example by monitoring the ratio of
job vacancies in the sector, the number of unemployed.
 “Release” of conditions for eligibility of unemployment benefits because of repeated for-and short-term jobs,
because such people are not often entitled to receive unemployment benefits and automatically find themselves
in a social network. Social Policy preferably targets to the mechanisms of social security which will be less
linked to previous employment prior to addressing the challenges of the labor market (OECD, 2011).
As seen from above mentioned current social order forces not only particular countries, but also international
organizations to think about implementing employees at the labor market.
Solution to the situation requires more a more from employees. This is required to strengthen, in particular, the
scientific and technical potential in the country, in accordance with the economic-law restrictions of the country. This
condition is difficult to accomplish in the countries at the turn of millennium had undergone the transformation process
and also to a change in the sectional structure of the national economy and, depending on the degree of openness of the
economy in these countries due to the fact that this process is not yet completed.
Stabilization of the industrial structure is dependent on the stability of the start-up foreign investors and consolidation of
253
the current sector structure for the smooth implementation of educational activities in accordance with the new social
requirements and support and by building the scientific and technical potential in the new structure (OECD, 2009 and
2010 a&b).
CONCLUSION
The current financial and economic crisis, in accordance with the free movement of goods, services, people and capital
does not evolve separately but has global dimensions. For this reason, it is not possible to deal with it in isolation, but in
parallel in all advanced economies. Answering the question to more modern phenomena came to the fore, which are:
 creation of price bubbles in the financial and capital markets;
 unfavorable demographic development;
 deviation of monetary policy from the metal of standard;
 globalization tendencies and deviation from a sustainable development;
 prioritizing soft-management skills to hard – professional skills.
The way how to escape from the world financial and economic crisis will lead through the strengthening of the
performance of the economy by increasing competitiveness, including strengthening the innovators and inventions
tendencies in the country, while increasing employment using the proposed methodology of the OECD - social security
including the promotion of employment.
LITERATURE
[1]
Academic Ranking of World Universities 2010. In.: www.arwu.org.
[2]
EU: Innovation Union Scoreboard. In.: http://www.proinno-europe.eu
[3]
FRIEDMANN, J. A. General Theory of Polarized Development. In: HANSEN, N. M.: Growth Centres in
Regional Economic Development. New York: Free Press 1972, s. 82-107. [Reprint of work 1966.]
[4]
KOUBEK, J. Řízení lidských zdrojů, základy moderní personalistiky. Praha: Management Press, 2007. ISBN
978-80-7261-168-3.
[5]
MALONEY, M. Investujte do zlata a striebra, Praha: MediaEmpire, 2010.
[6]
OECD: Higher Education to 2030, volume 2: Globalisation., 2009, pp. 29, 66, 67.
[7]
OECD: Innovative Workplaces., 2010 a, p. 45
[8]
OECD: Measuring Innovation. 2010 b, p.99
[9]
Times Higher Education ranking 2010. In.: http://www.timeshighereducation.co.uk/world-universityrankings/2010-2011/top-200.html,
[10]
TOMANOVIČOVÁ, J. Changes in management in the period of financial and economic crisis and its impact
on the economy of the country. In: ICABR 2009, V. International Conference on Applied Business Research,
21. – 25. 9. 2009, Mendel University in Brno, Czech Republic, Kasetsart University, Thailand and University
of Malta, p. 1536 – 1541,
[11]
TOMANOVIČOVÁ, J. The impact of the crisis in the labor market in Slovakia. In: Zborník z konferencie:
Intelektuálny kapitál ako konkurenčná výhoda, Komárno. júna 2010, s. 113 -117. ISBN 978-963-216-270-6
[12]
TREBUŇA, P.; ŠIMKOVÁ, H. Kríza ako výzva pre riadenie ľudských zdrojov, In: Transfér tinovácií 13/2009,
Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Strojnícka fakulta, pp 203 -205 US News and World
Report ranking, In.: www.usnews.com
[13]
VERČEK, P. Nová ekonomika, globalizácia, príležitosti a výzvy, In.: International Business Cooperation, r. 12,
č. 2/2001, p. 24. Bratislava 2001
[14]
VOKOUN, J. A KOL. Megatrendy – Dôsledky zmien v demografickom vývoji a urbanizácii na Slovensku,
Expertízne štúdie SAV, Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied ,Bratislava 2006. In:
http://www.ekonom.sav.sk/uploads/journals/ES04.pdf. ISSN 1337‐0812 (elektronická verzia)
CONTACT:
Department of Management and Human Resources Management
Faculty of Social and Economic Relations
Alexander Dubcek University in Trenchin
Študentská 3
Tel.: + 421 32 7400 461
254
RUSKO – KIRGIZSKÉ VZŤAHY V SÚČASNOSTI - CURRENT RELATION BETWEEN
RUSSIA FEDERATION AND KYRGYZ REPUBLIC
Vinklárik Milan, Gosiorovský Ivan, Mečár Miroslav
Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice
Abstrakt: Rusko-kirgizské vzťahy majú dlhú tradíciu. V poslednom období v nich vidieť narastanie
problémov a snahu vedenia Kirgizskej republiky o hľadanie nových partnerov a inej orientácie. Vyplýva to
aj z toho, že o priestor Strednej Ázie prejavili eminentný záujem USA a zároveň dočasne opadol záujem
Rusov o toto strategické teritórium. Prítomnosť cudzích vojsk a vojenských základní v Kirgizsku, vojna
v Afganistane a v Iraku, menia postavenie tejto malej a hornatej republiky v medzinárodnej politike.
Kľúčové slová: Ruská federácia, Kirgizská republika, USA, NATO, klanový systém, korupcia, politická
nestabilita, pád prezidenta Akaeva a Bakieva, letecké základne USA a Ruska v Kirgizsku, vojna v
Afganistane
Abstract: There is long tradition of the relation between Russian Federation and Kyrgyz Republic.
Recently we have seen growing problems in this relation and the effort of the Kyrgyz Republic government
to find new partners and different direction. The situation comes out of the fact that the area of Middle
Asia has become Americancurrent interest and Russia Federation reduces the interest in these strategic
territories. The presence of foreign army and army bases in Kyrgyz Republic, the war in Afghanistan and
Iraq has changed the position of this small mountains country in the international policy.
Key words: Russian Federation, Kyrgyz Republic, USA, NATO, clan system, corruption, political
instability, fall of the presidents Akaev and Bakieva, airplane bases of USA and Russian Federation in
Kyrgyz Republic, the war in Afghanistan.
Kirgizská republika je malý štát na východe Strednej Ázie. Jeho rozloha je okolo 198,5 km2 (86 miesto na svete).
Administratívne je rozdelené na sedem oblastí a dve mestá republikového významu (hlavné mesto Biškek a Oš).
V Kirgizsku žije okolo 5,5 miliónov obyvateľov (110 miesto na svete). Ročný prírastok obyvateľstva v roku 2011 bol
okolo 66 tisíc, z toho je 70,1 % Kirgizov, 14,3 % Uzbekov, 7,8 % Rusov. Žije tu aj asi 5 000 Čechov a Slovákov, ktorí
sa do Kirgizska presídlili v roku 1926 v období Interheľpa.
Prezidentom Kirgiztska je AtambaevAlmazbekŠaršenovič, zvolený za prezidenta vo voľbách 30. októbra 2011. Narodil
sa 17. septembra 1956 v dedinke Arašan v Kirgizskej SSR. V roku 1980 ukončil Moskovskú univerzitu riadenia. Je
považovaný za oddaného priateľa Ruskej federácie.
Dvojstranné vzťahy medzi Kirgizskou republikou a Ruskou federáciou sa budujú na širokej zmluvnej základni. Medzi
podpísanými dookumentami je základná zmluva „Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci“, podpísaná
v roku 1992 a „Deklarácia o večnej družbe, spolupráci a partnerstve medzi Ruskou federáciou a Kirgizskou
republikou“, podpísaná v roku 2000. Celkove je medzi oboma krajinami podpísaných okolo 200 zmlúv a dohôd, ktoré
upravujú vzájomné vzťahy a spoluprácu.
Od apríla 2010 došlo k novej etape v rozvoji spolupráce medzi oboma štátmi. V Kirgízii došlo k masovým nepokojom
obyvateľstva, ktoré bolo nespokojné s biedou, klanovým a autoritatívnym, systémom riadenia štátu, ktoré preniklo do
všetkých sfér života, s korupciou, bol zvrhnutý vtedajší prezident K. Bakiev. Riadiace štruktúry vtedajšieho štátu
doviedli Kirgizsko do úplného krachu. Riadenie štátu, ktoré sa budovalo na rodinkárskych vzťahoch, bolo využívané
predovšetkým na obohacovanie sa početného rodinného klanu K. Bakieva. Najbližší prezidentovi ľudia, synovia
a bratia skoncentrovali v svojich rukách nielen moc ale aj najziskovejšie odvetvia ekonomiky štátu. V dôsledku toho
došlo k rozkradnutiu všetkého, čo nie tak už bohatý štát vlastnil, štátna pokladňa bola prázdna. Nedostatok zdrojov
priviedol krajinu na pokraj ekonomickej a sociálnej katastrofy. Situáciu využili pod rúškom nespokojných más
kriminálne živly, ktorépomocou neriaditeľných más ľudí začali rabovať, neberúc žiaden ohľad, či majetok je súkromný,
alebo štátny.
V týchto podmienkach sa dostala na pretras aj myšlienka, či je vôbec možné budovať národný štát za daných
podmienok fungovania korupcie, klanovosti a rodinkárstva hlavne v obchode. Politická kríza, ktorá v Kirgizsku začala,
255
sa mala stať začiatkom systémovej prestavby politickej úrovne štátu, odstrániť v budúcnosti nezodpovednosť riadiacich
elít a jej absolútneho nezáujmu o sociálne podmienky ľudí, hlavne jeho najbiednejších vrstiev.
Ruská federácia uznala dočasnú vládu Kirgizskej republiky, ktorá vznikla po nepokojoch a deklarovala jej všemožnú
pomoc a podporu. Život však ukázal, že dočasná vláda nepredstavuje jednotný monolitný celok. Vo vláde bolo
množstvo predstaviteľov, ktorí mali ambície zúčastniť sa v nastávajúcich voľbách do parlamentu i za prezidenta
Kirgizskej republiky. Preto bolo od nich ťažké očakávať, že sa tvrdo zapoja do boja proti klanovosti, korupcii
a protekcionalizmu. Väčšina týchto predstaviteľov bola v opozícii proti prezidentovi A. Akajevovi a neskôr proti K.
Bakievovi. Okrem toho sa z času na čas v Kirgizskej republike zdvihli masové nepokoje, najmä v hlavnom meste
Biškeku, počas ktorých sa diskutovalo aj o legitímnosti dočasnej vlády. Nepokoje vznikali najmä vtedy, keď dočasná
vláda musela prijať nepopulárne opatrenia, ktoré sa dotýkali každého obyvateľstva republiky.
Pri zmene vlády nedošlo k vyriešeniu niektorých problémov, ktoré sú pre Kirgizsko vážne a dlhodobo sa neriešili.
Predovšetkým to je fakt, že Kirgízia sa nachádza na pokraji humanitárnej katastrofy. Republika nemohla túto situáciu
vyriešiť bez zahraničnej pomoci. Vnútorné rezervy boli všetky rozkradnuté. Kirgizsko si muselo požičať v zahraničí,
pýtať si granty a akúkoľvek humanitárnu zahraničnú pomoc, odpísať všetky zahraničné dlhy a presunúť lehoty
splatnosti na neskoršie obdobie. Ak by sa to bolo nepodarilo, štát bol na pokraji ekonomického bankrotu.
Ruská federácia posúdila túto situáciu v Kirgizskej republike a poskytla jej bezplatne humanitárny grant vo výške 20
mil. USD a úver vo výške 30 mil. USD. Okrem toho bola Kirgizsku poskytnutá humanitárna pomoc vo forme
pohonných hmôt (nafta a benzín) vo výške 20 tisíc ton na zrealizovanie jarného vysiatia plodín a 1 500 ton potrebných
osív.
V súčasnosti je pre Ruskú federáciu najdôležitejšie pomôc Kirgizsku pri vytváraní stabilnej situácie, pri posilňovaní
všetkých riadiacich štruktúr, nepripustiť chaos a vznik nových nepokojov, Kľúčovou úlohou bolo potlačiť a utlmiť
ohniská vznikajúcej občianskej vojny, založenej na nevraživosti a neznášanlivosti severu a juhu Kirgizska – boj medzi
severnými a južnými klanmi.
Súčasne s tým musela Ruská federácia viesť snahy o upevnenie vzťahov medzi oboma štátmi. Preto bolo s uľahčením
prijaté riešenie, že predsedníčka dočasnej vlády Roza Otumbajeva bola poverená aj funkciou prezidenta Kirgizskej
republiky. Uznesenie vlády bolo neskôr potvrdené aj v referende 27. júna 2010. V referende bola schválená aj nová
Ústava Kirgizskej republiky, v ktorej sa predpokladalo obmedziť práva prezidenta a poveriť ich výkonom parlament.
Kirgizsko si takto vytvorilo predpoklad stať sa v budúcnosti parlamentnou republikou. Dňa 10. októbra 2010 prebehli
nové voľby do parlamentu a bola sformovaná aj nová vláda Kirgizskej republiky. Do parlamentu sa dostalo všetkých 5
strán, ale ani jedna z nich nemala väčšinu (8, 10, 11).
Ruská vláda prostredníctvom MZV RF vyhlásila, že bude spolupracovať s každou vládou Kirgizska, ktorá vznikne
z demokratických volieb na princípe zmlúv a dohôd, ktoré už boli podpísané a ktoré akceptovala aj dočasná vláda
Kirgizstanu. Bola vyslovená aj obava, že rýchly prechod k parlamentnej republike môže vyvolať rôzne problémy, ktoré
za súčasnej situácie v Kirgizsku bude ťažké riešiť. Ak sa to však podarí, zahraniční partneri Kirgizska budú len radi.
Poverenie R. Otumbajevovej dočasne aj výkonom prezidentských právomocí bolo pvým predpokladom riešenia týchto
nejasností, hlavne v oblasti sociálno-ekonomických problémov, zabezpečiť akúsi legitimitu výkonnej moci v tomto
období, pomôcť navodiť dialóg medzi klanmi a ostatnými vnútropolitickými silami a vytvoriť dôveryhodnú situáciu
okolo Kirgizska v zahraničí. Hlavnou úlohou tohto obdobia bolo vytvoriť stabilnejšiu situáciu a odstrániť napätie
v Kirgízii, keď dochádzalo k zrážkam medzi Kirgizmi a Uzbekmi na juhu vo Ferganskej doline. Existencia týchto
problémov vo vzťahoch dvoch národností s a prejavilo aj v podpore bývalého prezidnta Kirgízie A. Bakieva,
v aktivizácii kriminálnych živlov a nespokojnosti uzbeckej diaspory. Aj keď sa urobili niektoré opatrenia v oblasti,
situácia bola veľmi výbušná. Nemohli sa vylúčiť ani konflikty medzi štátmi, ktoré súsedia vo Ferganskej doline.
Na 65. zasadani OSN prezident Uzbeckej republiky Islam Abduganievič Karimov vyhlásil, že situácia v Kirgizstane
ohrozuje mier nielen v Uzbekistane, ale aj v celej Strednej Ázii. Obzvlášť zdôraznil fakt, že juh Kirgízie, kde je slabá
štátna moc, vysoký stupeň korupcie, nízka profesionálnosť polície a vojsk, dlhodobé neriešenie medzinárodných
problémov, bieda, aktivizácia rôznych náboženských skupín, najmä vachchabistov, veľké množstvo zbraní u ľudí sa
môžu prejaviť rozsiahlymi nepokojmi a krvavými zrážkami. Podľa mienky uzbeckého prezidenta už dochádza vo
Ferganskej doline k bojom medzi kirgízskými a uzbeckými kriminálnymi živlami. Bola to aj príčina národnostných
pogromov medzi oboma národmi, z ktorých vychádzala víťazne len rozsiahla preprava narkotík z Afganistanu
a posilňoval sa vplyv religióznych skupín. Nepokoje na juhu Kirgizska v rokoch 2010 a 2011 potvrdili pravdivosť jeho
slov.
V ekonomickej oblasti je situácia v spolupráci medzi Kirgizskom a Ruskou federáciou ovplyvňovaná politickou
nestabilitou v Kirgizsku. Ruská federácia dováža do Kirgizska predovšetkým všetky druhy palív, oceľ, chemické
256
výrobky, motory, elektroniku, papier a celulózu, stavebné materiály, dopravné prostriedky a spotrebné tovary.
Z Kirgizskej republiky dováža Ruská federácia predovšetkým bavlnu a bavlnené výrobky, tabak, sklo, svietidlá a
odevy. Obchodný obrat medzi oboma štátmi ročne rastie okolo 6 – 7 % a v absolútnom čísle sa pohybuje v rozhraní
viac ako 100 mil. USD (12).
V budúcnosti sa musí viac rozvinúť spolupráca medzi Ruskou federáciou a kirgizskom v oblasti energetiky. V roku
2004 medzi energetickými štruktúrami oboch štátov bolo podpísané memorandum „O spoločnej príprave a realizácii
projektu ukončenia výstavby Kambaratinskej vodnej elektrárne 1 a 2“. Krajiny pripravovali od roku 2009 k podpisu
medzivládnu dohodu o strategickom partnerstve v oblasti energetiky. Práce na dohode však boli z kirgizskej strany
preťahované a nakoniec prerušené. Prejavili sa tu snahy o rozsiahlu korupciu a finančné špekulácie, na ktoré ruská
strana nepristúpila.
Gazprom a vtedajšia kirgizská vláda podpísali „Dohodu o spolupráci v plynárenskej sfére“. Ruská spoločnosť bola
pripravená zúčastniť sa na rekonštrukcii a modernizácii plynovodných sietí Kirgizska, na zvýšení ich kapacít, realizovať
prieskum a dobývanie na náleziskách v Kirgizsku. Plánovalo sa aj založenie spoločného podniku v ropnom
a plynárenskom priemysle. Rokovania o spolupráci sa preťahovali a neviedli k žiadnym konkrétnym výsledkom.
Ruská strana má kapacity na to, aby pomohla Kirgizsku pri výstavbe ciest, dialnic i mostov a zároveň využila kirgizské
kapacity na stavbu tunelov po Ruskej federácii. Kirgizskí tunelári sú považovaní za najlepších staviteľov tunelov
v krajinách SNŠ. Ruská federácia ponúkla pomoc aj pri hľadaní a rozpracovávaní rudných a nerudných ložísk, pri
rozširovaní a modernizácii textilného a obuvníckeho priemyslu, pri spracovávaní kože, v papiernickom a celulózovom
priemysle, v chemickom priemysle, pri výrobe liečiv, v sfére informačných technológií a cestovného ruchu.Situácia
ukázala, že musí dôjsť k oživeniu práce Medzivládnej komisie pre obchodno-ekonomickú činnosť, vedecko-technickú
a humanitárnu spoluprácu. Oživenie si vyžaduje aj spolupráca regiónov Ruskej federácie s regiónamiKirgízie. Môže
tomu napomôcť aj doriešenie situácie okolo pridelenia budovy pre ruské obchodné zastupiteľstvo v Biškeku.
Oživenie musí dôjsť aj v oblasti vzdelávania, kultúry a vedy. V roku 1993 bol v Biškeku založená Kirgizsko – ruská
slovanská univerzita. Vláda Ruskej federácie vydelila na jej činnosť oveľa viac finančných prostriedkov, než
v minulosti. V Kirgizskej republike vychádza viacero titulov novín a časopisov, ktoré sú tlačené v ruskom jazyku.
Obdobne je to aj s vysielaním rozhlasu a televízie v ruštine.
V Kirgizskej republike má ruský jazyk status oficiálneho jazyka. Ale už v roku 2006 sa na kirgizskej strane pri
zostavovaní novej ústavy prejavovali snahy znížiť úroveň ruského jazyka, odňať mu status oficiálneho jazyka a povýšiť
úroveň kirgízskeho jazyka na medzinárodnú úroveň. Bude si to vyžadovať určité obdobie a finančné prostriedky.
Podobne, ako aj v iných krajinách SNŠ, sa mnohovektorová zahraničná politika Kirgizskej republiky nie vždy
zhodovala so zahraničnou politikou Ruskej federácie. Potvrdením tohto konštatovania je aj zriadenie leteckej vojenskej
základne na letisku Manas v Biškeku. Na ruskej strane došlo k výhradám k existencii tejto leteckej základne na území
Kirgizska. V počiatočnom štádiu kirgizská strana mala snahu zlikvidovať uvedenú základňu na svojom území. Došla
však k záveru, že vypovedanie dvojstrannej zmluvy by bolo spojené s americkým úverom Kirgízii vo výške 2 mld.
USD, s humanitárnou pomocou vo výške 150 mi. USD a odpustenie dlhu vo výške 173 mil. USD. Problém nebol
vyriešený dodnes. Ruská federácia zriadila svoju leteckú základňu v Kante, za ktorú však neplatila Kirgizsku. Problém
ruských dlhov bol doriešený až pri poslednej návšteve kirgizského prezidenta Atambaeva v Moskve.
Vzťahy medzi Ruskou federáciou a Kirgizskom v súčasnosti sú priateľské, ale zložité. Podiel na tejto situácii majú obe
strany. Ich doriešenie sa načrtlo, ale treba na ňom ešte dlho pracovať.
LITERATÚRA:
[1]
VOROBJEV, V. P. Problemyrazvitija i reformirovanija SNG, Moskva, 2010.
[2]
ŽIĽCOV, S. S.; VOROBJEV, V. P.; ŠUTOV, A. D. Evoľjucijapolitiki Rossii na postsovetskomprostranstve,
Moskva, 2010.
[3]
GUSTOV, V. A.; MAŇKO, V. Ch. Rossija – SNG : puťintegraciiternist, no zamančiv, SanktPeterburg –
Moskva, 2002.
[4]
ČURSIN, A. A.; MEČÁR, M. Vnešneekonomičeskajadejateľnosť organizácii : Praktičeskie i teoretičeskie
aspekty. 1. vyd. Moskva : FGUP NTC Informtechnika, 2009. 648 s. ISBN 978-5-8125-1244-6.
[5]
FILIP, J.; MEČÁR, M.; ROSENBERG, M. Svetová ekonomika na začiatku 21.storočia: Teórie
medzinárodného obchodu. 1. vyd. Bratislava : IRIS, 2005. 142 s. ISBN 80-89018-955.
[6]
MEČÁR, M.; ZORKÓCIOVÁ, O.; ROSENBERG, M. Koncepcija torgovojpolitiki Slovackoj respubliki
poslevstuplenija v Evropejskijsojuz.. = Koncepcia obchodnej politiky Slovenskej republiky po vstupe do
Európskej únie, In: Sociaľno - ekonomičeskojeupravlenije: teorija i praktika. ISSN 1813-7946. 2005, č. 1 - 2.,
s. 297 - 303.
257
[7]
[8]
[9]
[10]
[11]
[12]
[13]
[14]
MEČÁR, M.; KORDOŠ, M. L.; ŠTEFKOVÁ, N. EU and Black Sea Regional Cooperation: Current propects
of BSEC, In: International Economic Issues. ISSN 1306-8431, vol. 7, Special Edition (2007), s. 74 - 77.
ROUDNY, R. Transparentnostveřejnésprávy. In: Sborník příspevkú z mezinárodního vědeckého semináře
Verejné politiky a jejich účinnost…, Brno, Tribún EU, 2008, s. 1 - 7, ISBN 978-80-7399=345-0.
TATARINCEV, V. M. Sodružestvo Nezavisi mych Gosudarstv v načale XXI. veka: problemy i perspaktivy,
Moskva, 2007.
TATARINCEV, V. M. Dvuchstaronnyeotnošenija Rossii so stranami SNG, DIP MID rossii, Moskva, 2011.
VINKLÁRIK, M.; ROSENBERG, M.; POSPÍŠILOVÁ, Z.; MEČÁR, M. The Incubator Development in
Developed Countries (Federal Republic of Germany and France), In : Acta Moraviae 3/2010, Kunovice, 2010,
ISSN 1803-7607.
Strategijaekonomičaskogorazvitija Sodružestva Nezavisimych Gosudarstv na period do 2020 goda, WEB MID
RF, október 2007, 2008, 2010.
BIKI 2010, 25. februára, č. 22 – 23.
BIKI 2010, 25. septembra, č. 1 a 3.
KONTAKT:
Doc. Dr. Milan Vinklarik, CSc.
EPI s.r.o. Kunovice
[email protected]
Dr. Ivan Gosiorovský, CSc.
EPI s.r.o. Kunovice
[email protected]
doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc.
EPI s.r.o. Kunovice
[email protected]
258
JMENNÝ REJSTŘÍK
A
ALCNAUER, J. ......................... 11
B
BARTOŠOVÁ, D. ..................... 15
BODOROVÁ, Z................... 17, 85
M
MAJERNÍK, M. ....................... 125
MALACH, A. .......................... 129
MEČÁR, M........................ 61, 255
MIHOKL, J. ............................. 227
MUSIL, J. .................................. 91
C
CULEK, M. ................................ 23
O
OBDRŽÁLEK, L. ...................... 43
D
DLUGOŠOVÁ, I. ...................... 33
DUBOVEC, J. .......... 39, 43, 47, 65
DUŠEK, H. ................................ 57
P
PAULIČEK, R. ........................ 135
PAULIČKOVÁ, A........... 141, 145
PITUCHOVÁ, I. ...................... 149
POLÁK, K. .............................. 153
PONCAROVÁ, A. ..................... 47
PRACHAŘ, J. .......... 155, 231, 241
G
GOSIOROVSKÝ, I.. ................ 255
H
HAŠČIČ, M. .............................. 61
HLAČINA, T. ...................... 43, 65
HLAVÁČKOVÁ, V................... 73
HRICIŠÁKOVÁ, D. .................. 15
R
RUŽIČ, D................................. 161
S
STRÁŽOVSKÁ, Ľ................... 173
STRÁŽOVSKÁ, H. ................. 173
STRIŠŠ, J. ............................ 23, 73
J
JACKOVÁ, A. ........................... 79
JAMBOROVÁ, E. M. .............. 219
JARINA, L. ................................ 85
JURČA, R. ................................. 91
T
TCHITCHANHRA, Č, ............ 177
TOMANOVIČOVÁ, J. .... 191, 237
TOMANOVIČOVÁ, J. ............ 247
TOKARČÍKOVÁ, E. ....... 179, 185
TURAN, A. ...................... 195, 203
K
KOZUBÍK, A. .................... 95, 101
KOZUBÍKOVÁ, Z................... 107
KRATOCHVÍL, O. .................... 91
KUCHARČÍKOVÁ, A. ........... 111
Š
ŠABATA, K............................. 165
ŠABATA, O............................. 165
ŠEVČÍK, M. ............................ 169
L
LACINA, K. ............................. 117
LOUPOROVÁ, R. ................... 121
V
VARGOVÁ, A......................... 209
VESELÁ, R. ............................ 215
VINKLÁRIK, M.. ............ 227, 255
Z
ZORKÓCIOVÁ, O. ................. 219
259
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ V. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2009
EPI, s.r.o., Hodonín, Česká republika, 23. leden, 2009.
260
Název:
„Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu“
Autor:
Kolektiv autorů
Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil:
Osvobození 699, 686 04 Kunovice
Náklad: 200 ks
Počet stran: 260
Vydání: první
Rok vydání: 2012
ISBN 978-80-7314-280-3

vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu

Transkript

Podobné dokumenty