Akvárium - maniAKVA

bulletin občianskeho združenia
KLUB.AKVA.SK
2
/6.11.2006/
„ ŠNEKÁČI“
mýty o přidávání CO2
založenie akvária
Poecilia reticulata
REPORTÁŽE
akvá ri um pr
pree kre vet y, raky a krab y
akva foto gr afi e – Ji
Jiřříí Plí š ti l
ur
ob s i sám
“
urob
s ám – CO 2 se t a „bu rči ak
ak“
n ajzau
rid
aj zau jímavejši
jímave jši e z akv a.s k – kto p
pri
d áva s ooľľ??
n ás tr oje aq u
as cap in gu
uas
r ep ortáž e – Ryc hn
ov, Os tr ava, Aqu a Fes ti val , Akvári um 2006...
hnov,
2006. ..
vychádza ako dvoj mesačník v elek troni ckej podobe /formát .pdf/
Akvárium, číslo 2
editoriál
KLUB.AKVA.SK
Milí čtenáři a čtenářky, vítám vás u druhého čísla našeho
časopisu. Asi jste zvědaví, jestli první vydání nebyl jen
výstřelek a teď už šetříme síly... letmý pohled na obsah vás
přesvědčí, že „výstřelkem“ je teprve toto číslo :-)
15 stran věnovaných šnekáčům – rybám, které
jsou natolik zajímavé, že se z části redakce stali okamžitě
„šnekáčofilové“ – je z naší strany signálem směrem
k milovníkům cichlid, že i na ně myslíme. Ostatně přijdou
si na své i v dalších rubrikách. Stejně tak budou snad
spokojení i příznivci šlechtěných živorodek – kromě článku
o Poecilia reticulata najdou množství fotografií v reportážích
ze soutěžních výstav.
Výjimečně velký počet stran má na svědomí jednoduchý
fakt: za uplynulé dva měsíce bylo v akvaristickém světě hodně
rušno, konaly se výstavy a jiné akce – a my jsme byli u toho.
Mohli jsme tak obdivovat nekonečné množství ryb a akvárií,
ale hlavně se seznámit se zajímavými lidmi a setkat se znovu
s přáteli. Doufejme, že v budoucnu se budou podobné akce
konat čím dál tím častěji i na Slovensku – ostatně to je jedním
z cílů KLUBu.AKVA.SK a začínáme pracovat na jeho
naplnění.
Máme před sebou dobu odpočinku; velké akce skončily,
emoce pomalu utichají a nastává ideální čas... třeba k založení
nového akvária :-) Já jsem si založila akvárium pro šnekáče,
pravda ještě předtím, než jsem četla články – byla to pro mě
odměna za vydání prvního čísla časopisu. Vaše akvaristické
sny jsou možná jiné, tak se nebojte je realizovat – zasloužíte si
to poté, co přečtete všech 76 stran.
Za dva měsíce se vynasnažíme dát zase o něco více
prostoru rostlinám a biotopům. Také vám mohu prozradit, že
ve srovnání s tímto číslem bude „trojka“ skutečně miniaturní!
Přeji vám za celou redakci příjemné počtení.
editoriál
Markéta Rejlková
(Foto: Eva Naďová)
Akvárium – dvojmesačník, vydáva KLUB.AKVA.SK – 2. číslo (vyšlo 6.11. 2006)
Redakčná rada:
Norman Durný, Martin Haláč, Peter Kaclík, Lukáš Podhola, Markéta Rejlková
// [email protected]
Na vzniku tohto čísla sa podieľali:
www.akva.sk, Patrik Bíro (alias Patrox), Jaroslav Čopík (alias jacik, jacik.akva.sk), Claudia Dickinson (ACA „BB“ Managing Editor),
Norman Durný (alias Norman), femorale.com, Chez Gabriel, Peter Greguš (alias Ceco), Martin Haláč (alias roger, www.rgr.sk),
Miloš Chmelko (alias Miloš), Peter Kaclík (alias skala, www.sozo.sk), Lukács László (www.sugerfold.hu), Molly Leonard
(www.finsout.com, www.shelldwellers.com), Veronika Matisová, Eva Naďová (alias rybka), Tim Nurse (www.fishaholics.org), Miloslav
Pešek (alias milop), Jiří Plíštil (www.aquatab.net), Lukáš Podhola (alias virus31, www.natureaquarist.com), Peter Priesol (alias emkac),
Markéta Rejlková (alias Raviolka, www.sweb.cz/maniakva), Max Standberg, Peter Szalay (alias salik, www.akva.sk), Miroslava
Šufáková, Silvester Valentin (alias Silvester Valentin), Ivan Vyslúžil (alias vysluzil2)
obsah
Zákaz kopírovania a rozširovania textového či obrazového materiálu bez písomného súhlasu redakcie. © KLUB.AKVA.SK
2
Akvárium, číslo 2
obsah
KLUB.AKVA.SK
Akvárium, číslo 2:
4
Editoriál..............................................................................2
Obsah....................................................................................3
Ryby:
Šnekáči.......................................................................4
Lamprologus ocellatus..............................................8
Lamprologus stappersi.............................................9
Neolamprologus multifasciatus...............................11
Neolamprologus hecqui...........................................12
Neolamprologus similis...........................................14
Minialbum tanganických cichlíd..............................16
19
Rastliny:
CO2 v rostlinném akváriu........................................19
10 mýtů o přidávání CO2.........................................19
Tillmanova tabulka..................................................25
Bezstavovce:
30
Aký domov potrebujú krevety, raky a kraby...........26
Profil: Macrobrachium assamense........................30
Pre začiatočníkov:
Založenie akvária......................................................31
Aquadesign:
Nástroje aquascapingu.............................................34
Aquabox....................................................................36
45
Akvafoto:
Akvaristická fotografie.............................................39
Dnes fotí: Jiří Plíštil.................................................40
Živorodky:
Poecilia reticulata....................................................45
50
Reportáže:
Prednáška p. Dokoupila a klubová schôdza............48
Klubový zájazd: Profi-Aquarium, Obří akvárium...49
Klubový zájazd: AkvaEXPO 2006 Rychnov............50
AQUA-TERRA 2006 Ostrava...................................54
Akvárium 2006 Praha..............................................58
Akvaristická sobota: 2. Aquafestival........................61
Akvaristická sobota: Stretnutie cichlidárov Čáslav....65
Na návšteve v Zoodome...........................................68
61
Urob si sám:
Ako na CO2 – zostavte si vlastný CO2 set...............70
Kvasnicová metoda alias „burčák“...........................72
Recenzie:
65
Christel Kasselmann: Pflanzenaquarien gestalten....73
To najzaujímavejšie z akva.sk:
Kto pridáva kuch. soľ do vody?................................74
Ivanov stĺpik:
Čo je vlastne akvaristika...........................................76
ryby
3
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
ryby
MALÉ TANGANICKÉ CICHLIDY, VYUŽÍVAJÚCE
K SVOJMU ŽIVOTU PRÁZDNE SLIMAČIE ULITY:
ŠNEKÁČI
Martin Haláč
Určite ste sa pri nadpise zhrozili, čo to tu ja opäť vypisujem, ale nemôžem ináč. S kýmkoľvek som o týchto rybách začal
debatovať, vždy sme hovorili o šnekáčoch, nie o ulitníkovcoch alebo ulitníkoch (čo sú mimochodom slimáky a im príbuzné).
Takže po celý čas, čo budete túto sériu článkov čítať, budete narážať na termín: šnekáči. Je to číročistý čechizmus, ale
mne to neprekáža a dúfam, že ani vám. Toto nie je odborný taxonomický článok, toto sú osobné skúsenosti chovateľov s týmito
rybami. Musím sa priznať, že som v živote nechoval žiadneho šnekáča, pár som ich síce videl, ale nič viac. Ale hneď,
ako som začal zbierať informácie o týchto malých zaujímavých rybkách, ma veľmi zaujali. Dá sa povedať, že doteraz mi
nedajú spávať. Mal som tú česť sa zoznámiť prostredníctvom internetu s viacerými odborníkmi, väčšinou praktickými
chovateľmi týchto rýb.
Hneď na úvod sa musím poďakovať zhodou okolností dvom ženám a to pani Molly Leonard [1], úspešnej chovateľke týchto
rýb, a pani Claudii Dickinson, editorke American Cichlid Association Buntbarsche Bulletin. S jej láskavým dovolením som
mohol čerpať informácie od pána Petra A. Lewisa, ktorý už žiaľ nie je medzi nami, ale zanechal po sebe množstvo vedomostí
a informácií práve o tých rybičkách, ktoré nás momentálne najviac zaujímajú – šnekáčoch. Prevažná väčšina všeobecných
informácií o šnekáčoch je prebratá práve od pána Lewisa [4], tieto časti sú v texte označené žltou farbou.
Počas mojej 30 ročnej skúsenosti s tropickými rybami,
najmä s prácou s rybami z čeľade Cichlidae, ma vždy viac
priťahovali malé než veľké druhy, či už afrických alebo
amerických cichlíd. Keď sa v polovici 70-tych rokov začalo
s exportom prvých šnekáčov z jazera Tanganika, prvých pár
druhov si našlo cestu do mojej zbierky. V tom čase boli
Lamprologus ocellatus a L. ornatipinnis najrozšírenejšími
druhmi. Dnes existuje úplne iný scenár s mnohými
dostupnými druhmi šnekáčov.
Žiaľ, s narastajúcim počtom druhov z mnohých oblastí
jazera dochádza k zmätku, ktorému sa nedá zabrániť pri
nových importoch. Lovci dávajú týmto importovaným rybám
názvy podľa pobrežia, kde boli ulovené. Napríklad, nový
šnekáč sa niekoľko mesiacov predával s názvom "pearly
ocellatus" a neskôr bol označený názvom Lamprologus
meleagris Buscher 1991 – tzv. "lace lamprologus" – a dodnes
vidím výskyt oboch názvov. Ak si chceme zadovážiť nový druh
do zbierky, je dôležité ho získať z dôveryhodného zdroja
predajcu alebo chovateľa, ktorý vie, odkiaľ pochádza tento
nový druh. Ak je to možné, je vhodné kupovať dospelých
jedincov a spoliehať sa na svoju znalosť druhu na potvrdenie
ich pravej identity.
Jazero Tanganika na mape Afriky. Zdroj: [6]
Všetky cichlidy z jazera Tanganika označované ako
šnekáče uprednostňujú život v blízkosti opustených slimačích
ulít. Nazývajú sa tiež ostrakofilné cichlidy – tento názov
je odvodený z gréčtiny a znamená niečo ako "milujúci
ulitu". Dodnes väčšina cichlíd, ktoré zodpovedajú tomuto
opisu, patrí do rodov Lamprologus, Neolamprologus a
Telmatochromis – spomedzi ktorých T. burgeoni (Poll 1942)
je jediný momentálne označený druh rodu, ktorý naisto
obýva územie s rozstrúsenými prázdnymi slimačími ulitami.
Systematické hľadisko
Ďalšia citácia je tiež od pána Lewisa, ide o krátke
pojednanie o systematickom zaradení šnekáčov. Originál bol
napísaný v roku 1996, takže to budeme brať iba ako ukážku,
ako to vlastne s tými všetkými cichlidami z taxonomického
hľadiska vlastne je. Je to veľmi zložité a v žiadnom prípade
dnes nemôžeme ani náhodou tvrdiť, že by bol medzi
cichlidami poriadok.
4
Akvárium, číslo 2
ryby
KLUB.AKVA.SK
Predtým než prediskutujeme jednotlivé druhy, ktoré
môžeme nazvať šnekáčmi, musíme najprv zohľadniť otázku
rodu Lamprologus. Posledné prieskumy cichlíd jazera
Tanganika sú od Profesora Maxa Polla v roku 1986
publikované na Kráľovskej akadémii (Academy Royal)
v Belgicku. V tomto prieskume Poll odmietol obmedzenia
rodu Lamprologus od Columba a Allgazera, ktorí ho
definovali ako tie druhy, ktoré sa našli na rieke Kongo a
ktorí opísali tri nové rody tanganických cichlíd =
Neolamprologus, Paleolamprologus a Variabilichromis.
Poll pre zmenu zoradil 57 uznaných rodov cichlíd, ktoré
dodnes nazbieral na jazere Tanganika, do 12 čeľadí a odmietol
dva z troch rodov navrhovaných Columbom a Allgazerom –
a to Paleolamprologus a Variabilichromis. Cítim, že
Pollova štúdia bola prinajmenšom povrchná, podobne
ako Loisellova [2], a aj keď súhlasím s reklasifikáciami
druhov Lamprologus calvus a L. compressiceps do nového
rodu Altolamprologus, nesúhlasím so zaradením takých
cichlíd ako N. tretocephalus spolu s N. multifasciatus do
nového rodu Neolamprologus. Môj odhad je, že rod
Nelamprologus sa dostal do kategórie „zmiešaný rod“, do
ktorej patria aj „Lamprologusy“ až pokiaľ nebudú
uskutočnené ďalšie výskumy, ktoré dokážu správnejšie
zaradenie. Pre tento článok by som navrhol používať zoznam
uverejnený Markom Smithom v roku 1995 v jesennom vydaní
časopisu Aquarium Frontiers, než umiestniť všetko späť do
rodu Lamprologus.
Breh jazera Tanganika, oblasť Namansi. (Foto: Tim Nurse)
Prirodzené prostredie
Takmer všetky cichlidy označované ako šnekáče
pochádzajú z pobrežných vôd jazera Tanganika, žijú
v pieskových zónach v hĺbke 5-30 metrov, na spodku so
stlačeným jemným pieskom alebo blatom pokrytým ulitami
silmákov druhu Neothauma tanganyicense. Tieto ryby sa
zhromažďujú a používajú ulity ako zdroj ochrany pred
predátormi a ako miesto pre kladenie ikier. O mláďatá sa
starajú samičky. Zvlášť zaujímavým druhom je Lamprologus
signatus a aj Neolamprologus brevis, obidva tieto druhy sa
našli v hĺbke 50 metrov. Ich prirodzená potrava je zložená
z malých bezstavovcov a sladkovodných kreviet. V zajatí
všetky druhy obľubujú krmivo ako je cyklop, dafnie alebo živé
artémie.
Druhy tanganických cichlíd patriace k šnekáčom [5]:
Altolamprologus compressiceps “Sumbu“ (Boulenger, 1898)
Lamprologus callipterus Boulenger, 1906
Lamprologus finalimus Nichols & La Monte, 1931
Lamprologus kungweensis Poll, 1956
Lamprologus ocellatus (Steindachner, 1909)
Lamprologus ornatipinnis Poll, 1949
Lamprologus signatus Poll, 1952
Lamprologus speciosus Büscher, 1991
Lamprologus stappersi Pellegrin, 1927
Neolamprologus boulengeri (Steindachner, 1909)
Neolamprologus brevis (Boulenger, 1899)
Neolamprologus caudopunctatus (Poll, 1978)
Neolamprologus hecqui (Boulenger, 1899)
Neolamprologus leleupi (Poll, 1956)
Neolamprologus meeli (Poll, 1948)
Neolamprologus multifasciatus (Boulenger, 1906)
Neolamprologus pleuromaculatus (Trewavas & Poll, 1952)
Neolamprologus similis Büscher, 1992
Neolamprologus wauthioni (Poll, 1949)
Pseudotropheus lanisticola Burgess, 1976
Telmatochromis bifrenatus Myers, 1936
Telmatochromis brichardi Louisy, 1989
Telmatochromis dhonti (Boulenger, 1919)
Telmatochromis temporalis Boulenger, 1898
Telmatochromis vittatus Boulenger, 1898
Teplota jazera Tanganika je po celý rok stabilná, približne
26,5 °C. Tvrdosť sa môže pohybovať medzi 11,5-12,0 °dGH,
el.vodivosť 550 až 620 μS/cm2.
Neothauma tanganyicense. (Foto: femorale.com)
5
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
ryby
N. brevis je jediná cichlida, pri ktorej sa samec a samička
ukrývajú do jednej ulity. Keď sú ohrození tak samička, ktorá
je menšia (maximálna veľkosť okolo 4 cm), ako prvá vlezie
do ulity a potom ju nasleduje samec, ktorého je maximálna
veľkosť okolo 5 cm. Ulita bežne nebýva ukrytá v piesku, ale
aj tak ju tieto cichlidy využívajú. N. brevis sa živia
planktónom a veľmi často sa "vznášajú" nad ulitami a
zbierajú planktón, ktorý unáša voda v ich prostredí.
Ikry kladú do ulít a keď sa mladé rybky rozplávajú, celá
rodinka sa ukrýva v jedinej ulite. Mladé rybky opúšťajú
rodičovskú ulitu v skorom štádiu života, okolo jedného
týždňa, potom ako začnú sami plávať a potulujú sa v jazere a
hľadajú voľné ulity. N. brevis sú príkladom cichlíd, ktoré sa
adaptujú každým dostupným spôsobom na podmienky jazera
Tanganika.
Na breh vyvrhnuté prázdne ulity slimákov
N.tanganyicense. (Foto: Tim Nurse)
Špeciálne požiadavky
Ak chceme vytvoriť kolóniu, ktorá obsahuje niekoľko
generácií, odporúča sa, aby mal samec priestor aspoň 20x20
cm plochy dna a aby tam bola aspoň jedna až dve ulity pre
každú rybu v kolónii. Aj keď to nie je pravidlo, mnohé šnekáče
zvyknú zahrabať svoje ulity až pokiaľ nezostane trčať len
otvor. Tento zvyk je evidentný hlavne pri importovaných
divých rybách a často je to jeden z kľúčov k nereseniu, keď
všetky ďalšie spôsoby zlyhajú. Odporúča sa, aby dno akvária
bolo pokryté veľmi jemným čistým pieskom s hrúbkou 5 až
7,5 cm tak, aby každá rybka mohla skúšať to, čo je pre ňu
prirodzené: zahrabávať ulity na zvýšenie ochrany, aby si
ochránili teritórium pred veľkými cichlidami, napríklad
druhu L. callipterus. Táto je obyvateľom tej istej zóny, kde
boli pozorované ulity v ústach cichlíd, ktoré ich niesli do
svojich teritórií.
Výška substrátu sa však nedá generalizovať a podľa
najnovších poznatkov niektoré druhy, respektíve formy
šnekáčov, vyžadujú nižšiu vrstvu substrátu alebo dokonca
holé dno, čo súvisí s podmienkami v prírode. V jazere sú
oblasti, kde je dno tvorené bahnom a ílom. Tento substrát má
diametrálne odlišné parametre ako piesok a ryby žijúce
v takomto prostredí sa aj ináč správajú. Takýmto rybám
nedávame na dno žiadny substrát.
Pokiaľ máme v akváriu bežné druhy šnekáčov, použijeme
jemný piesok. Biely koralový piesok je vhodný, ale jemný šedý
piesok je ideálny. Voda musí byť čistá a na jej filtráciu sa má
používať vhodný molitanový filter umiestnený v rohu akvária,
alebo výkonný vonkajší filter. Pôdne filtre sa neodporúčajú,
keďže väčšina šnekáčov trávi hodiny neúnavným pretváraním
substrátu v akváriu, len aby odokryli filter a tým znemožnili
jeho fungovanie.
Ak chceme akvárium bez substrátu, potom každá ulita
musí byť umiestnená na plytkej miske plnej piesku, aby
vyhovela potrebám cichlíd. Osobne som bol svedkom toho,
ako dospelý jedinec tlačil ulitu 7 cm po pieskovom povrchu, až
kým ju nepresunul na svoje požadované miesto. Obvykle sa
ryba podkope pod ulitu až kým nie je ulita celá pokrytá
Šnekáči a ulity
Šnekáčov môžeme podľa využívania ulít rozdeliť na
niekoľko skupín.
Do prvej skupiny patria minimálne tri druhy cichlíd, ktoré
kladú ikry do ulít. Sú to Lamprologus callipterus,
Lamprologus calliurus a Lamprologus ornatipinnis. Táto
skupina sa odlišuje od iných šnekáčov tým, že iba samičky sa
schovávajú do ulít. Samci sa síce zdržujú v blízkosti samíc a
tým aj v blízkosti ulít, ale v prípade nebezpečenstva hľadajú
útočisko medzi skalami, v škárach, v dutinách a iných
členitostiach terénu.
Ďalšia skupina šnekáčov a to Lamprologus sp.
"ornatipinnis zambia", Lamprologus ocellatus a príbuzné
druhy majú malých samcov, ktoré sú schopné ukryť sa
v ulitách - každý do svojej ulity, to znamená, že každý jedinec
obýva svoju súkromnú ulitu.
Do tretej skupiny patrí Neolamprologus brevis
(Boulenger, 1899). Samec a samička tohto druhu sa
schovávajú do tej istej ulity. Členovia prvých dvoch
skupín sa rozmnožujú v skupinkách (háremoch). N. brevis sú
bežne monogamné. To je pravdepodobne následok ich
životného štýlu. Jediná ulita (obyčajne Neothauma) postačí
pre jeden párik. N. brevis dokážu žiť aj v oblasti s nízkym
počtom prázdnych ulít a niekedy obývajú región, kde už nie
sú ďalšie šnekáče.
V popredí samička, vzadu samček N.brevis.
(Foto: Tim Nurse)
6
Akvárium, číslo 2
ryby
KLUB.AKVA.SK
pieskom. Rybky nosia plnými ústami piesok zrnko za zrnkom,
až pokiaľ nedosiahnu svoje. Ak by sme chceli premiestniť
rybky z ulity bez toho, aby sme vybrali ulitu z akvária,
vertikálne umiestnime do akvária 20 cm dlhú plastovú rúrku
plnú piesku, tak, aby sa ulita dala položiť na vrch rúrky a
zároveň aby bola úplne ponorená. Ryba by mala opustiť ulitu
a priblížiť sa ku dnu, kde sa cíti bezpečnejšie. Potom môžeme
premiestniť prázdnu ulitu z vrchu rúrky a rybu môžeme
chytiť, pokiaľ nenájde lepší únik.
samotný počet. Zdá sa, že väčšina druhov sa bude
rozmnožovať dovtedy, až kým bude akvárium plné mladých
a dospelých párov. Ak tento stav dosiahneme, mali by
sme vybrať zopár tuctov ulít, ktoré obsahujú mladé, nahradiť
ich prázdnymi ulitami a založiť novú kolóniu v ďalšom
akváriu, do ktorého ich umiestnime. Vytieranie môžeme
podporiť výmenou vody a zvýšením teploty o 2 až 3 stupne
nad normál.
Na záver tohoto úvodu by som vás rád ešte raz upozornil
na to, že od čias, kedy boli napísané zdroje k tomuto článku,
ubehlo už desať rokov. Od vtedy boli zistené mnohé
skutočnosti, ktoré v tomto článku nenájdete. Hádam to
čitateľov neodradí od ďalších príspevkov v tejto téme.
S každou skupinou rýb je to podobné, žiadne informácie
a poznatky nie sú stopercentné a môžu sa vyskytnúť výnimky,
alebo úplne iné zistenia. Šnekáči vôbec nie sú rozšírená
skupina akváriových rýb, tým pádom je aj tých „zaručených“
informácií naozaj málo. Dúfam, že aj touto sériou článkov
podnietime záujem o tieto nádherné tanganické skvosty, rady
šnekáčofilov sa budú rozširovať a v budúcnosti budeme
publikovať skúsenosti
a hlavne úspechy slovenských
a českých akvaristov s týmito rybami.
Altolamprologus compressiceps "Sumbu".
(Foto: Molly Leonard)
Kľúč k úspešnému rozmnoženiu
Šnekáči sú väčšinou agresívne, teritoriálne, trpasličie
cichlidy (aj keď samci niektorých druhov dorastajú okolo
10 cm). Majú rituál trenia, charakterizovaný trením
buď slabšieho páru samca a samičky ako páru koloniálneho
rozmnožovania v sociálnej štruktúre, čo znamená, že pár
obýva teritórium mimo hlavných stanovíšť dominantných
samcov. Ďalšou možnosťou je hárem s jedným samcom, ktorý
slúži štyrom až piatim samičkám, z ktorých každá si chráni
svoje teritórium vytvorené samcami.
Šnekáči sú typické cichlidy a preto často bojujú až do
skonania pre teritoriálne hádky, alebo ak akvarista vytvorí
osadenstvo akvária zložené len z párov a neposkytne im
dostatok ulít. Keď sa ryba zdržuje v hornom rohu akvária, je
to príznak, že je vytláčaná. Táto ryba nevyráža do úkrytu, keď
je vyrušená a zriedkakedy je jej dovolené jesť. Pokiaľ chceme
zabrániť jej úhynu, treba ju premiestniť do iného akvária.
Stav vody nie je rozhodujúci, ale mal by byť udržiavaný
v podobnom priemere, aký je v jazere Tanganika: to nie je
žiadny problém. Voda má mať 25,5 °C a pH 7,8, tvrdosť nad
10 °dGH. Voda by sa mala meniť každých 14 až 21 dní, inak sú
tieto cichlidy nenáročné. Nadmerná výmena vody by však
mohla uškodiť, obzvlášť keď sú rybky mladšie ako 4 týždne.
Najdôležitejšou súčasťou akvária by mal byť dostatok
prázdnych ulít vhodnej veľkosti. Ak chceme vytvoriť pravú
kolóniu, musíme rybám poskytnúť viac ulít, ako je ich
Húf mladých rýb druhu Telmatochromis vittatus.
(Foto: Chez Gabriel)
Zdroje informácií:
[1] http://www.finsout.com
[2] Dr.P.V.Loiselle (1994): The Cichlid Aquarium. Tetra Press.
[3] http://www.shelldwellers.com
[4] Peter A. Lewis (1996): Shell Dwelling Cichlids from Lake
Tanganyika - Part 1, Shell Dwelling Cichlids from Lake Tanganyika Part 2. Journal of the American Cichlid Association - ACA
Buntbarsche Bulletin č.176-177.
[5] http://www.fishbase.org
[6] http://www.britannica.com
[7] http://femorale.com
[8] Ad Konings (1998): Tanganyika cichlids in their natural habitat.
Cichlid Press.
[9] http://hernando.free.fr/cichlidae/_tanganyika/index.html
[10] http://www.fishaholics.org
[11] http://the.cichlid.com
7
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
ryby
LAMPROLOGUS OCELLATUS (STEINDACHNER, 1909)
Molly Leonard
Je to jeden z najbežnejších šnekáčov, ktorý sa vyskytuje
v rôznych farebných podobách. Načastejší je zlatý variant,
vyskytujúci sa vo farebnej škále od silnooranžovej až po
červenú, alebo aj vo forme hnedastej až žltkastej; existujú aj
modré alebo purpurové typy a varieta so žltými plutvami.
L. ocellatus sú teritoriálne a mierne agresívne ryby.
Uhryznutie ruky, ktorá ich kŕmi pokladajú za samozrejmosť,
takže je veľmi dobré, že ich papuľky sú veľmi malé.
Iskra a guráž tohoto druhu by boli veľmi ťažko zvládnuteľné,
keby boli väčšie; ale takto je to len roztomilá, zábavná
charakteristika 6 cm cichlíd. Schopnosť postarať sa o seba
z nich robí dobrých obyvateľov ulít v primeranej nádrži
tanganického typu; dokážu ochrániť seba aj svoje
teritórium pred väčšími rybami bez prejavovania nejakého
rešpektu. L. ocellatus tak, ako aj iní obyvatelia ulít, potrebuje
tvrdú, zásaditú a teplú vodu. Na rozdiel od iných
druhov potrebuje značný priestor; každé teritórium by
malo mať v priemere 30 cm alebo aj viac, takže malá
skupinka by mala byť umiestnená v 80 l nádrži. Aj keď nejde
o skupinové ryby, mladé rybky sú vo všeobecnosti dobre
tolerované.
Lamprologus ocellatus. (Foto: Max Standberg)
L. ocellatus sa pomerne ľahko odchovávajú, ak im
poskytnete čistú vodu, dobrú stravu a trochu súkromia.
Dodržať poslednú podmienku je pomerne ťažké, keďže tento
druh je taký fascinujúci, že je ťažké odolať a nepozorovať ho.
Ale chovateľ L. ocellatus môže častokrát očakávať, že keď sa
vráti z dovolenky, nájde nový neočakávaný húf mladých
rybičiek ukrývajúcich sa v matkinej ulite.
Ikry kladie a stará sa o ne samička, ktorá môže zostať
v ulite niekoľko hodín, ale obvykle sedí na okraji ulity, máva
prsnými plutvami, aby priviedla okysličenú vodu k ikrám a po
jednom alebo dvoch dňoch sa vyliahnu malé rybičky. Mláďatá
môžu zostať v ulite aj týždeň; v tomto čase samička vyhĺbi
jamku, aby sa nezatúlali ďaleko. Jamku samička postupne
zväčšuje, s narastajúcou schopnosťou rybičiek plávať, až kým
nie sú na jamku priveľké. Pomaly rastúcemu plôdiku treba
vytvoriť také podmienky, aby bol jeho rast čo najrýchlejší
(kŕmiť viackrát denne, dodržiavať teplotu vody aj jej častú
výmenu). Ak sú rybičky rozmaznávané, tak ich rast môže byť
prekvapivo rýchly a ich rodičia určite ocenia zvýšenú
starostlivosť.
Lamprologus ocellatus.
(Foto: Miloslav Pešek)
Pohlavie L. ocellatus vie skúsený chovateľ rozlíšiť podľa
tvaru hlavy, čo môže začínajúcemu chovateľovi robiť problém.
Podstatné je, že samičkina papuľka je omnoho kratšia,
s ostrejším sklonom od očí k ústam a tiež má menšie pery.
Najlepší spôsob, ako si všimnúť rozdiel, je vyhotoviť pár
fotografií identifikovaných jedincov druhu L. ocellatus. Pri
dobrých záberoch z boku objavíte tvar hlavy samca aj
samičky; rozdiel by mal byť jasne viditeľný. Takáto znalosť
nám môže pomôcť pri určovaní živých rýb (alebo pri iných
fotografiách). Samičky sú tiež vo väčšine prípadov svetlejšie.
Aj napriek tomu je najlepšie začať so šiestimi mladými rybami
a ponechať ich, nech si sami vyberú, kto zostane a kto bude
vylúčený zo spoločnosti.
Lamprologus ocellatus – samička nad ulitou.
(Foto: Molly Leonard)
8
Akvárium, číslo 2
ryby
KLUB.AKVA.SK
LAMPROLOGUS STAPPERSI PELLEGRIN, 1927
Molly Leonard
Určiť pohlavie nie je jednoduché. V skupine rovnako
starých rýb sú samci zreteľne väčší a často škvrny na ich
chvoste vytvárajú zreteľné pruhy. Skúsení chovatelia však
vedia, že na hlave sú oveľa lepšie rozlišovacie znaky. Hlava
samičky je kratšia a strmšia, a jej ústa sú menšie. Samci majú
väčšiu „buldočiu“ hlavu. Sfarbenie je v tomto prípade
nepodstatné, pri podráždení môžu byť samičky dokonca
farebnejšie ako samci, najmä subdominantní samci bývajú
bledší než akceptované samičky.
Druh sa môže chovať v páre alebo v skupinke, aj keď jeden
pár by nemal byť neustále držaný osamote, pretože samec
môže ublížiť samičke, ak nemá dostatok priestoru na vybitie
agresivity. Samička môže tiež ohroziť samca v prípade, že
bude brániť mladé rybky. Vhodnejšie prostredie by malo
obsahovať buď ďalšie samičky na vytvorenie háremu, alebo
podobne veľké samce, ktoré by odpútali pozornosť oboch
členov páru. Nádrž by mala byť dostatočne priestranná, dlhá
aspoň 80 cm a viac, hlavne keď tento relatívne plodný druh
začne klásť ikry.
Párik Lamprologus stappersi. (Foto: Molly Leonard)
Chov
Nádrž pre odchov L. stappersi nemusí byť špeciálna, stačí
taká, ako pre odchov bežných rýb: dôležité sú voda, teplota,
filtrácia. Pre život však potrebujú ulitu. Existujú rozmanité
možnosti ponúkajúce rôzne druhy ulít. V obchodoch hľadajte
nemaľované (surové) ulity s priemerom medzi 3 až 6 cm
a s okrúhlym otvorom. Vhodné ulity kúpite aj v obchodoch
s potrebami pre domácich miláčikov, ktoré sú často
predávané pre rakov pustovníkov. Slimačie ulity sú dosť
ľahké na presun a majú ideálny tvar a veľkosť. Akýkoľvek
gurmánsky obchod či luxusné potraviny ich predávajú a ak
nie, aj francúzska reštaurácia môže byť dobrým zdrojom.
Menej bežné sú ulity z PVC s uzáverom na jednom konci, aj
keď využitím takejto možnosti si majiteľ odopiera možnosť
pozorovať fascinujúce správanie sa rýb pri zariaďovaní ulity.
Jedným z problémov týkajúcich sa tohoto druhu je jeho
neustále sa meniaci vedecký názov. Bežnejšie je známy ako
Lamprologus meleagris. Debata o tom, ktorý názov je
správny, resp. či ide o synonymum, alebo sú to oddelené
druhy, je v plnom prúde. V tomto momente je názov L.
stappersi pokladaný za správny, ale názov rodu znamená
ďalší problém. Podľa mnohých ichtyológov by sa rodové
meno Lamprologus nemalo používať pre ryby z Tanganiky.
L. stappersi majú tvar a niektoré znaky L. ocellatus,
ale sú menej výrazné. Hoci sa často chovajú v skupine
tanganických druhov, mnoho chovateľov zistilo, že na rozdiel
od agresívnych robustných „ocelátov“ môžu byť tieto
nadmerne stresované aktívnymi kolegami, ktorí v skutočnosti
nepredstavujú žiadnu hrozbu. Pri chove L. stappersi
v spoločenskej nádrži by si mal chovateľ všímať „stresové“
sfarbenie, nadmerné skrývanie sa, prípadne aj chudnutie.
Lamprologus stappersi – samec. (Foto: Molly Leonard)
Lamprologus stappersi – samica. (Foto: Molly Leonard)
9
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
L. stappersi a jeho príbuzný druh L. ocellatus sú nadaní
„bagristi“. Ak majú k dispozícii dostatok piesku, sú obratní
pri zakopávaní celej ulity, okrem jej vstupného otvoru.
Oba tieto druhy pochádzajú z miest, kde sú ulity roztrúsené,
takže priveľa nakopených ulít nepredstavuje prirodzené
prostredie a môže viesť k nárastu agresívneho teritorálneho
správania.
ryby
Často predtým, ako sa odvážia výjsť von, samička vykope
pred ulitou jamku - niečo ako „jasle“, pravdepodobne preto,
aby vytvorila hranice pre ich krátke výlety. Postupne sú
rozširované na hlbšiu priekopu, až kým sú mladé pripravené
opustiť toto miesto a samička môže vrátiť ulitu do
štandardného módu, napoly zakopanú.
Z dôvodu pomalého rastu je podstatné kvalitné kŕmenie, a
to hlavne počas prvých mesiacov života. Rastu rybiek tiež
prospieva niekoľkonásobné kŕmenie počas dňa, mierne vyššia
teplota a častá výmena vody. Aj keď toto všetko nepodnecuje
až taký výrazný vzostup v rýchlosti rastu, určite to pomôže
zvýšiť ich životaschopnosť.
Samičky opúšťajú svoje mladé asi po jednom mesiaci,
kedy ich vo svojom teritóriu definitívne prestávajú
akceptovať. Mladé rybky sú však aj napriek tomu iba zriedka
v ohrození ostatnými jedincami, navyše samec obývajúci
samostatné teritórium sa o ne môže postarať (chráni ich).
Mladé rybky po rozplávaní sú takmer identické s dospelými
jedincami, až na perleťový lesk, a tiež majú schopnosť meniť
farbu. Vedia splynúť rovnako dobre so svetlým pieskom, ako
aj s tmavým otvorom ulity. Mladé rybky sú dosť bentické (tj.
držia sa veľmi pri dne, nie ako dospelé jedince), ale sú aj
schopní plavci, v prípade že sa rozhodnú opustiť substrát.
L. stappersi nie sú prieberčivé v strave a čiastočne majú
tendenciu sa adaptovať na hladinové kŕmenie, na rozdiel
od ich menej smelých bratrancov a sesterníc. Keďže sa
zdržiavajú na dne, uprednostňujú hlavne stravu, ktorá
nepláva, napr. kvalitné tablety pre cichlidy. Tieto tablety sú
dobrým základom pre vyváženú stravu, pretože omrvinky,
ktoré nechajú dospelí jedinci, sú prvou potravou pre mladé
ryby dávno predtým, než si ich majiteľ uvedomí ich
existenciu.
V prípade dospelých rýb je chov vcelku jednoduchý,
hoci si to vyžaduje trochu trpezlivosti. Ako mnohým
tanganickým druhom, tak aj L. stappersi trvá nejakú
dobu, než vyrastú. Samička pred a po kladení ikier
nadmerne hrabe a kopí piesok okolo vybranej ulity,
ktorej veľkosť je často taká, aby jej umožnila vstup,
ale nedovolila vstúpiť inej rybe okrem nej samotnej.
Nakladie dovnútra ikry a samec ich oplodní väčšinou
v okamihu, keď ona vychádza, takže mlieč je vtiahnutý do
ulity spôsobeným podtlakom. Mladé ryby sa vyliahnu po
niekoľkých dňoch, ale zotrvávajú v ulite približne jeden
týždeň.
L. stappersi sú trochu náročné na priestor a jeho
rozvrhnutie v porovnaní s ostatnými šnekáčmi, ale sú to
pravdepodobne tie najkrajšie ryby, obývajúce ulity. Žiadny
chovateľ takmer s určitosťou neoľutuje chov tohoto
ohromujúceho druhu.
Samica s mláďatmi. (Foto: Molly Leonard)
10
Akvárium, číslo 2
ryby
KLUB.AKVA.SK
NEOLAMPROLOGUS MULTIFASCIATUS
(BOULENGER, 1906)
Molly Leonard
N. multifasciatus niekedy zaradený aj do rodu
Lamprologus je ďalším z tanganických šnekáčov. Jeho názov
znamená "mnohopáskovaný", čo poukazuje na jeho početné
pásiky. V angličtine sa tento šnekáč ľudovo nazýva Multis
alebo Multies. Značné obdbobie bola táto ryba považovaná za
najmenšiu cichlidu (v súčasnosti je to zrejme druh L. brevis).
Často žijú v tom istom teritóriu ako impozantné jedince
druhu Cyphotilapia frontosa. V skutočnosti sú tieto ryby také
nenáročné a ich schopnosť prežiť je taká veľká, že ich
akvaristi bežne chovajú vo veľkých akváriách s ,,frontosami“.
N. multifasciatus sa v akváriu rozmnožujú ľahko.
Zo všetkých šnekáčov je tento druh asi najbežnejší. Pri
výbere najmenšieho a najväčšieho zo skupiny je
pravdepodobné, že si vyberiete samičku a samca. Moje
osobné podozrenie je, že podobne ako pri ,,brevisoch“, aj pri
multisoch sa môže určiť mužské pohlavie podľa čiar na
chvoste, ktoré sú omnoho intenzívnejšie (a môže ich byť
viacej).
Neolamprologus multifasciatus – skupinka.
(Foto: Miloslav Pešek)
Samozrejme, čím vačšie akvárium, tým lepšie. 80 litrové
akvárium umožňuje chovať niekoľko samcov a samičiek.
Jeden môj známy chovateľ má 200 litrové akvárium len pre
jedince druhu N. multifasciatus, skutočnú kolóniu (vlastne
niekoľko!). 400 litrové akvárium plné N. multifasciatus by
bolo jedinečným sídlom pre ryby, avšak iba pre niekoho, kto
má pevnú vôľu nemiešať ich s iným druhom rýb.
Ak poskytneme týmto cichlidám piesok, ulity (aspoň dve
ulity na rybu, čo najviac sa tam zmestí), teplotu 25 °C, tvrdú a
čistú vodu a kvalitnú potravu pre cichlidy, budeme mať na
veľmi dlhý čas takmer najmenšiu cichlidu na svete.
Starostlivosť
Starostlivosť o druh N. multifasciatus je podobná ako pri
druhu N. similis, s jednou výnimkou: nechovajte ich spolu
s rybami, ktoré sú príliš agresívne. Sú malé, ale lovia v húfe
a sú citlivé na svoje teritórium. Najlepšie je ich ponechať
samotné alebo s jednou väčšou rybou, napríklad už
spomenutou ,,frontózou“.
To platí samozrejme pre veľké akváriá. Druh
N. multifasciatus (ako jeden z najmenších šnekáčov) môže
byť chovaný aj v 30 litrovom akváriu. Párik alebo dokonca
trio môže žiť v takomto malom akváriu, samozrejme ak majú
dostatok ulít a čistú vodu.
Chov
N. multifasciatus produkujú len do 20 ikier na jedno
trenie. Na rozdiel od chovateľov tetier, gupiek, gurám
alebo iných druhov veľkovýrobcov, jedince druhu N.
multifasciatus sú stále pomerne vzácne na predaj. Trvá to
nejaký čas kým vyrastú, ale ich rodičia vás budú zaťažovať
s novými várkami mladých až dovtedy, keď zrazu prvé
mláďa dorastie do 3 cm — také sú vhodné na predaj. Je to
akurátne množstvo na naplnenie predaja, ale nie veľa na
presýtenie trhu. Je to ryba, na ktorej pravdepodobne
nezbohatnete, ale aspoň ju nebude problém predať alebo
sa jej inak zbaviť. To je všetko čo potrebujem! Aj vaši
priatelia ocenia tohoto krásavca. Aj tí, čo sa nezaoberajú
akvaristikou ich milujú, lebo je to ryba, ktorá chráni
svoje mladé, žije v ulite a útočí vám na prst!
Párik nad ulitami. (Foto: Molly Leonard)
11
Akvárium, číslo 2
ryby
KLUB.AKVA.SK
NEOLAMPROLOGUS HECQUI (BOULENGER, 1899)
Molly Leonard
Neolamprologus hecqui – samec. (Foto: Molly Leonard)
Aj keď Fishbase, Konings a iné renomované zdroje
uvádzajú tento druh ako Neolamprologus hecqui, väčšina
chovateľov a obchodníkov má viacej zaužívaný názov
Lepidiolamprologus hecqui, čo sa vlastne môže stať
oficiálnym názvom. Tento rodový názov sa tiež používa pre
jeho blízkych príbuzných, druhy N. meeli a N. boulengeri.
N. kungweensis je síce tiež príbuzným druhom, ale len
zriedka sa stretneme s názvom Lepidiolamprologus
kungweensis.
v nádrži plaché. Nie sú hlúpe a keď ich naháňate sieťkou,
skryjú sa v ulite alebo jaskyni. Majiteľ však môže očakávať, že
väčšinu času strávia mimo úkryt. Konflikty medzi
jednotlivcami sú časté, ale väčšou hrozbou je odopieranie
potravy mladým samcom, ako aj útoky pri obrane mladých
rybiek. Nadbytoční samci by mali byť preto z nádrže
odstránení. Ľahko sa dajú rozpoznať podľa toho, ako sa chúlia
v horných rohoch nádrže.
Kŕmenie je nekomplikované. Jedince druhu N. hecqui sú
primárne mäsožravé, ale ich pažravosť nepozná hranice.
S radosťou vyjedajú slimáky priamo z ulít, naučia sa prijímať
potravu priamo z vašej ruky a nekompromisne napádajú
akúkoľvek konkurenciu pri prijímaní potravy. Jednou
z najlepších stránok týchto veľkých obyvateľov ulít je možnosť
chovať ich v prítomnosti iných rýb, ktoré sú dostatočne
agresívne na to, aby sa cítili bezpečne. N. hecqui a ich
príbuzné možno bez problémov chovať s druhmi ako
Ide o jednu z najväčších „ulitových“ cichlíd, aj keď
nedosahuje parametre samca druhu N. callipterus, ale telesná
stavba jednoznačne vypovedá o jej sile. Ak vás táto ryba pri
kŕmení uhryzne, pocítite to. Majú široké ústa s mohutnými
čeľusťami, takže vám môžu schmatnúť prst – čo neplatí pre
jeho menších príbuzných, akými sú napr. „hryzavý“
L. ocellatus, ktorý vás po chňapnutí hneď pustí. Aj napriek
opísaným tendenciám sú tieto ryby po udomácnení sa
12
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
napríklad N. leleupi, s väčšími druhmi rodu Julidochromis
a inými väčšími rybami. Ak má každý druh k dispozícii
dostatok miesta, výraznejšie sa neohrozujú. Dobrým
riešením, ako zvládnuť agresivitu obyvateľov skál, je ponechať
aspoň 15 cm prázdne miesta medzi skalami a ulitami, aby ani
jeden z druhov neohrozoval okraje vedľajšieho teritória.
Skalnatý útes, ktorý by mal fungovať ako vizuálna bariéra, má
opačný účinok a ryby ho budú skôr pokladať za rozšírenie
svojho teritória.
ryby
Druh N. hecqui je typická háremová ryba, aj keď ju možno
chovať aj v pároch. Samice sa neradi delia. Ich teritoriálne
potreby sú také rozsiahle, že je najvhodnejšie nechať rybe
voľný priestor na to, aby si mohla sama všetko najlepšie
zariadiť. Samica bráni priamo ulitu, ale samec zaisťuje celý
blízky priestor. Samec je veľmi obratný pri udržiavaní
jedincov iných druhov ďalej od ulity bez použitia výraznejšej
sily, samozrejme, ak je pochopený. Tieto ryby sú skutočne
dostatočne efektívne v ochrane svojho územia a často dokážu
ochrániť mladé rybky pred ich požieraním aj pred druhmi,
ako sú cichlidy z rodu Julidochromis.
N. hequi je farebne veľmi variabilná ryba. Táto variabilita
závisí od farby substrátu, hierarchie v spoločenstve, nálady
a podmienok kŕmenia. Tmavší substrát má za následok
hnednutie vzorov, svetlý má tendenciu rybu zosvetliť, takže
najvhodnejším riešením je pri výbere substrátu kompromis
(zmes čierneho a bieleho substrátu alebo odtieň hnedej).
Tento druh má pri vhodnom osvetlení, alebo pri použití
blesku, fialovo-perleťový lesk. V prípade, že sú ryby
rozrušené, vydesené, alebo ochraňujú mladé, „obliekajú“ si
svoj „drzý“ šat, čo platí najmä pre samcov. Tak ako aj
v prípade iných cichlíd, farebné vzory sú už len „čerešničkou
na torte“, pretože ich správanie je to, čo z nich robí také
fascinujúce druhy.
Rozlišovanie pohlavia nie je jednoduché. Keď sú rybky
mladé, reálne neexistuje spôsob, ako ich rozlíšiť, snáď až na
to, že samce sú zvyčajne väčšie ako samičky. S pribúdajúcim
vekom sú veľkostné rozdiely evidentné. Samci sú veľké
a mocné ryby. Aj samičky sú pomerne veľké, ale nemajú takú
mohutnosť a výzor ako samci. Počas dospelosti predstavuje
veľkosť najlepší rozlišovací faktor pri určovaní pohlavia, ale
nie je jediným fyzickým rozdielom. Dôležitý je tiež tvar hlavy,
čo sa dá aplikovať na takmer všetky podobné druhy. Samci
majú na svoju veľkosť masívne čeľuste a hrčku nad nosom.
Profil „tváre“ samičky je rovný.
Neolamprologus hecqui – samica. (Foto: Molly Leonard)
13
Akvárium, číslo 2
ryby
KLUB.AKVA.SK
Rozmnožovanie je jednoduché. V dospelosti sú väčšie ako
bežné šnekáče. Samičky sú dlhé okolo 4 cm a samci až 8 cm;
rozmnožovať sa začínajú vo veľkosti 3-4 cm. Plôdik je
početnejší ako v prípade príbuzných druhov a to najmä preto,
že samica je väčšia a teda má aj viac ikier. Mladé rybky sa
liahnu a vyliezajú z ulity približne v rovnakých časových
intervaloch, ako u iných šnekáčov – jeden až dva dni liahnutie
a päť dní kým opustia ulitu. V priebehu niekoľkých dní získajú
rovnaké maskovacie schopnosti, ako majú ich rodičia, a skvele
splynú s prostredím. Sú obratní plavci a rovnakí pažravci, ako
dospelí druhu N. hecqui.
týždni života. Ďalšou vhodnou potravou mladých rýb je
čerstvo vyliahnutá žiabronôžka soľná, alebo len jej odpuzdrené
vajíčka, cyklop či drozofily.
Voda by mala byť rovnaká, ako pre akýkoľvek iný
tanganický druh: teplá, zásaditá, tvrdá a veľmi čistá,
s dobrým prúdením. Jedince druhu N. hecqui sú dobrí plavci
a ocenia kyslík navyše. Ako väčší druh si vyžadujú veľa
miesta. Poskytnite im aspoň 75 cm dlhú nádrž, ideálna je aj
väčšia. Na výške až tak nezáleží, i keď subdominantným
rybám umožňuje dostať sa vyššie, takže ideálna chovná
nádrž by mala byť dlhá, široká a nízka, tak aby poskytovala
dostatok miesta.
Ideálny základ stravy mladých rýb je presne to, čo by našli
vo voľnej prírode: zbytky potravy ich rodičov. Kŕmte často,
v malých
dávkach
kvalitným
tabletovým
krmivom
a prenechajte kŕmenie mladých rybiek rodičom. Zapamätajte
si, že rozdrvené tablety alebo vločky podávame až po prvom
N. hecqui je oveľa menej bežným druhom, ako populárne
druhy L. multifasciatus alebo L. ocellatus a dokonca aj L.
boulengeri a jeho blízki príbuzní. Aj napriek tomu má táto
ryba sama o sebe šarm a oplatí sa ju vyhľadať.
NEOLAMPROLOGUS SIMILIS BÜSCHER, 1992
Molly Leonard
Aj keď malý druh Neolamprologus multifasciatus
môžeme vidieť v akvaristických obchodoch a akváriách
nadšencov častejšie, inou rybou zo skupiny pásikavých
šnekáčov, ktorá stojí za pozornosť, je druh Neolamprologus
similis. Je nazvaný podľa toho, že sa výrazne podobá na
Neolaprologus multifasciatus. N. similis je však iný druh.
Začínajúc fyzickými črtami, ,,similis” je väčšia ryba, dorastá
okolo 43 mm. Pásiky sú na tmavom tele oveľa svetlejšie,
a ako nám napovedá ich ľudový názov “veľkooký multi”,
oči môžu byť vačšie, aj keď v žiadnom prípade tento faktor
nie je určujúci. Dospelý ,,similis” má viac modrej a žltej na
plutvách ako dospelý ,,multifasciatus”. Pre lepšie rozlíšenie
sú rozhodujúce pásiky: pásiky ,,similisa” pokračujú na hlave,
krku a na chvoste, pásiky ,,multifasciatusa” začínajú za
žiabrovym viečkom (operkulom) a siahajú len po začiatok
chvosta. Samci ,,multifasciatusa” a ,,similisa” by mali
mať skôr spomínané rozoznávacie znaky a nie sa líšiť
veľkosťou.
Samica má výrazne hladší profil a zopár slabo
definovaných pásikov na chvoste. (Foto: Molly Leonard)
Starostlivosť
Ako druh Neolamprologus multifasciatus, aj N. similis
sa líši od ostatných šnekáčov svojimi požiadavkami
na prostredie. Kým skupiny ,,brevis“ a ,,ocellatus“ sú
nadanými kopáčmi, šikovnými pri zahrabávaní ulít
a predmetov za účelom označenia teritória, N. similis
hrabe z jedného dôvodu: aby odstránil substrát. Panuje
všeobecný názor, že N. multifasciatus a N. similis radi
kopú, nakoľko to robia veľmi usilovne. Pravdou však je,
že tieto ryby robia presne to, čo vidíte: odstraňujú zo
svojho teritória všetok piesok a dávajú ho na miesto,
kde nebude prekážať, nechávajúc voľné miesta pod ulitami,
aby sa ich potomstvo malo kde schovať. Takže ideálne
akvárium pre N. similis je čo najviac sa priblížiť jeho
prírodným podmienkam: považujte substrát za nepodstatný,
okrem zredukovania odrazov svetla, namiesto toho navŕšte
masívne kôpky ulít. Toto nie je ryba, ktorej postačia dve-tri
Aj správaním je N. similis príbuzný, ale odlišný. Obidva
druhy žijú v kolóniách a obľubujú hlboké lôžko z ulít; odhrňte
alebo odstráňte substrát, ak je to možné, aby sa potomstvo
mohlo schovať pod alebo medzi ulitami. ,,Multifasciatus” je
omnoho tolerantnejší k jedincom rôzneho veku, dokonca aj
v 30 litrovom akváriu, keď má málo miesta, spoja sa do
kolónií a neprekážajú im zásahy do teritória. Opak platí
pre ,,similisy” – ak nie je dosť miesta pre kolóniu, nemal by sa
chovať viac ako pár alebo trio, nakoľko tento druh môže byť
teritoriálne agresívny. Nadmerné množstvo ulít a vizuálne
územné ohraničenie môže v tomto pomôcť, ale ideálnym
riešením je 70 centimetrové alebo dlhšie akvárium, ktoré je
vhodné pre kolónie.
14
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
ulity na jednu rybu, dno by nimi malo byť pokryté čo
najhustejšie.
Ďalšie aspekty prostredia v akváriu sú typické pre väčšinu
šnekáčov: minimum kameňov, rastlín a hocičoho iného, čo by
mohlo zabrať miesto ulitám, pokiaľ to neslúži ako vizuálna
bariéra. Dobrá filtrácia a teplo sú nevyhnutné, aj keď ako
viacerí šnekáči, ,,similis“ je citlivý na nízke hladiny kyslíka
a musíte dávať pozor na to, aby sa ryby nezadusili pri
vysokých teplotách.
Neolaprologus similis môže byť viac citlivý na tvrdosť
vody a na nitráty; prvé by malo byť vysoké, medzi 10 a 20
stupňami, a druhé nízke, pod 40 mg/l. Prijateľná tvrdosť je
dôležitým faktorom pre úspech neresu.
Dobré krmivo je tiež dôležité. N. similis je
mikropredátorom a aj keď sa uspokojí aj s peletami
a dokonca s vločkami, mali by byť podávané doplnky vo forme
živých alebo mrazených pochúťok.
Artémia, cyklop, dafnie a grindal sú dobrým výberom, ich
zmesou dosiahnete najlepší rast a farbu. Častá výmena vody
zaručí zdravie, ale uvedomte si, že mierne zanedbanie je často
spúšťačom úspešného neresenia sa. Zvyčajne sa stane, že
výsledkom týždenných prázdnin je nová várka mladých
rybiek. Či však rodičia rýb obľubujú súkromie, alebo istú
stabilitu v parametroch vody, zostane záhadou. V každom
prípade, tieto druhy sa pokojne neresia pred majiteľom.
ryby
Rozmnožovanie
Ďalší prípad “len pridajte vodu”. Nechcem povedať, že
sú ako gupky, ale rozmnožovanie je porovnateľne
jednoduché. Neresia sa v ulitách – samica do nich nakladie
ikry a samec sa potom nad nimi vznáša a oplodní ich.
Znášky sú dosť malé (do tucta mladých, zvyčajne ale 6-8),
ale časté a starší súrodenci zriedka ohrozujú mladších.
Mladé sa kŕmia samé, ale môžete im poskytnúť čo uznáte
za vhodné – čerstvo vyliahnuté artémie, vírniky, drvené
vločky, odpuzdrené vajíčka artémií... nápadom sa medze
nekladú.
Udržujte vodu čistú a neočakávajte rast v štýle betta
– môže im trvať mesiace, kým dorastú do dĺžky 2 cm.
Pásiky sa objavia na jedincoch až pri veľkosti 2,5 cm;
potomstvo ,,similisov“ často vyzerá ako mladé jedince
druhu Lamprologus caudopunctatus, skôr ako ich vlastní
rodičia. Ako pri mnohých iných druhoch, veľkosť je
dobrým indikátorom mladých rýb – samce zvyknú byť
výrazne väčšie ako samice. Zvyčajne majú samce
výraznejšie pásiky na chvoste. Dospelé jedince možno
rozoznať podstatne jednoduchšie – podľa šijového hrbu.
Nie je to presne to obrovské hruškovité čelo, ktoré
má ,,frontóza”, ale je ťažko prehliadnuteľné, keď sa začne
vyvíjať.
KLUB.AKVA.SK
Vás pozývá na
akvaristické výmenné trhy
ktoré sa uskutočnia dňa 2.12.2006 od 9:00 do 12:00
v priestoroch Karloveského centra kultúry
na Molecovej 2 v Bratislave
Vstupné je 20 Sk pre návštevníkov, 100 Sk pre predávajúcich.
Predajné miesta je nutné rezervovať telefonicky
na číslach 0904/883 609 a 0918/498 321.
MHD spojenie ku KCK: autobus 32, električka 1, 4, 5, 9, 12
15
Akvárium, číslo 2
ryby
KLUB.AKVA.SK
ČO ŽIJE V PRÍRODE SPOLU SO ŠNEKÁČMI?
Martin Haláč
Tanganické cichlidy. Čo si pod týmto pojmom človek, alebo skôr akvarista predstaví? Niekto maličkého šnekáča, niekto
Julidochromisa a niekto veľkú „frontózu“. V tomto albume by som vám chcel predstaviť niekoľko tanganických cichlíd, aby ste si
vedeli predstaviť tú širokú škálu rýb čeľade Cichlidae, ktoré v tomto jazere žijú. Nebude to pohľad ucelený – keď si predstavíme,
že v jazere Tanganika (alebo Tanganyika) žije 200 druhov cichlíd, tak to ani nie je možné. Ale ako názorná ukážka rozmanitosti
to hádam bude stačiť.
Cyphotilapia frontosa „Kigoma“
(Boulenger, 1906)
Táto cichlida sa vyskytuje v severnej časti jazera, je
to majestátna ryba, ktorá dorastá do úctyhodných
rozmerov. Niektoré zdroje udávajú 30 cm, niektoré až
do 50 cm, čo je už na akváriové pomery poriadny kus.
Akvárium pre tieto cichlidy by malo mať minimálny
objem 500 litrov. Vyhovuje jej klasická tanganická
voda: teplota 25 až 27 °C, tvrdosť 8 až 12 °dGH, pH by
sa malo pohybovať okolo 8. Vzhľadom na svoju veľkost
je táto cichlida málo agresívna až mierna. Mali by sme
ju kŕmiť krmivom primeraným jej veľkosti. Vďačne
zožerie patentky, cyklop, malé rybky, ale aj cestoviny
alebo rastlinnú potravu – špenát.
forma „Zaire blue“
(Foto: László Lukács)
(Foto: László Lukács)
Ako ste si iste všimli, máme tu dve fotky “frontóz“,
dokonca aj dva názvy. Sú to časté prírodné formy
jednotlivých
druhov
východoafrických
cichlíd.
Väčšinou sa používajú názvy lokality, kde bola daná
cichlida ulovená; keď je nálezisko neznáme, používa sa
komerčný názov, najčastejšie podľa výraznej črty
v sfarbení. Poprípade sa môžu tieto termíny
kombinovať, tak ako v tomto prípade. Nedá mi
nespomenúť
taxonomický
problém
s
rodom
Cyphotilapia, aj napriek tomu, že sú opísané len tri
druhy. Najstarší druh je C. demeusii (Boulenger, 1899)
s dĺžkou len 13 cm, ďalším druhom je naša C. frontosa
(Boulenger, 1906) a posledným je C. gibberosa
Takahashi & Nakaya, 2003, ktorý však podľa opisu
dorastá len do 23 cm, čo sa mi zdá na „frontózy“
rozšírené v akváriách dosť málo.
Ophthalmotilapia ventralis
(Boulenger, 1898)
Táto cichlida sa vyskytuje pre zmenu v južnej časti
jazera, dorastá do 15 cm. Zdržiava sa v miestach, kde je
medzi kameňmi piesok, najčastejšie v hĺbke 10 až 15 m.
S kŕmením týchto rýb nie sú žiadne problémy,
najdôležitejšia je pestrosť podávanej stravy. Parametre
vody sú také isté ako pre predchádzajúci druh,
nesmieme zabudnúť na silnú filtráciu a pravidelnú
výmenu
aspoň
jednej
tretiny
vody.
Rod
Ophthalmotilapia je klasický tlamovec, tzn. odchováva
(Foto: László Lukács) mladé v papuli.
16
Akvárium, číslo 2
ryby
KLUB.AKVA.SK
Xenotilapia papilio “Kantalamba“
Büscher, 1990
Táto cichlidka dorastá iba do 7 cm, ako jedna
z mála nie je endemitom jazera, ale vyskytuje sa aj
v iných lokalitách. Okrem doby rozmnožovania sa
ryby zdržujú v húfoch. Druhy tohoto rodu môžeme
chovať aj v menších akváriách, od 200 litrov, ale
musíme dávať pozor pri výbere spoločenstva, lebo aj
napriek svojej veľkosti môžu byť veľmi agresívne,
hlavne pre ryby iných druhov. Prijíma akúkoľvek
potravu vhodnej veľkosti: živú, mrazenú, rastlinnú aj
rôzne náhrady a umelé krmivá. Ako pri všetkých
rybách, nielen cichlidách, dôležitá je pestrosť
podávanaj potravy.
(Foto: László Lukács)
Xenotilapia bathyphila "Kekese"
Poll, 1956
Ďalší nádherný druh tohoto rodu, na rozdiel
od predchádzajúceho
je
to
endemický
druh,
dorastajúci do 10 cm. Správa sa rovnako ako
predchádzajúci druh. V prirodzenom prostredí sa
tieto cichlidy zdržujú v miestach pokrytých súvislou
vrstvou piesku, preto sa nazývajú “pieskové cichlidy“.
Ďalšou zaujímavosťou rodu Xenotilapia je, že v prvom
štádiu nosí mladé rybky v papuli samička a zhruba po
8 až 12 dňoch ich preberie samček.
Druhy rodu Xenotilapia sú medzi akvaristami
zatial veľmi málo rozšírené, ale pre ich veľkosť, krásne
pastelové jemné farby a zaujímavý spôsob
rozmnožovania sa to dúfam čoskoro zmení.
(Foto: László Lukács)
Julidochromis transcriptus
Matthes, 1959
Do ďalšieho rodu Julidochromis patrí celkovo
9 druhov. Sú to menšie, 6 až 12 cm dlhé cichlidy
kladúce ikry do substrátu na dne. Druh J.
transcriptus dorastá iba na 6 až 7 cm. Sú to ryby
zdržujúce sa v pároch. Ich produktivita nie je príliš
vysoká, kladú iba okolo 30 až 40 ikier. Na potravu nie
sú náročné.
Takisto vieme, že pri chove cichlíd je veľmi
dôležitý výber jednotlivých druhov. Môže sa stať, že
budeme musieť naše pôvodné chovateľské zámery
úplne zmeniť iba pre jedného namysleného samca
druhu J. transcriptus, ktorý bude terorizovať celú
osádku akvária ;-)
(Foto: Molly Leonard)
17
Akvárium, číslo 2
ryby
KLUB.AKVA.SK
Neolamprologus brichardi
(Poll, 1974)
Ďalším zástupcom tanganických cichlíd je náš starý
známy rod Neolamprologus, ale tentokrát to nie je
šnekáč, ale zástupca druhov kladúcich ikry na kamene
a stropy jaskyniek. Vodu vyžaduje klasickú tanganickú,
pozor si musíme dávať na pH, to by nemalo klesnúť
pod 7,5, najlepšie je udržiavať pH na hodnote 8. O ikry
sa vzorne starajú obidvaja rodičia, preto sa môžeme
pokúsiť aj o odchov v spoločenskej tanganickej nádrži.
V našich akvaristických predajniach ich môžeme kúpiť
pod ľudovým názvom „princezny“.
(Foto: Molly Leonard)
Tropheus duboisi
Marlier, 1959
Na koniec som si nechal bonbónik v podobe druhov
rodu Tropheus. Určite im v budúcnosti venujeme viac
pozornosti, ale keď si tu už predstavujeme tanganické
cichlidy, na tieto ryby nemôžeme zabudnúť! Sú to
jednoducho králi Tanganiky. Najčastejšie chované sú
dva druhy: Tropheus duboisi a Tropheus moorii
v neprebernom množstve farebných variant. Niekedy
by sme zapochybovali, či je to ten istý druh, také sú
farebne odlišné. Všetky “tropheusy“ je nutné chovať
v skupinách. Dominantný samec si nárokuje relatívne
veľké územie, tomu musíme
prispôsobiť veľkosť
akvária. Množstvo samíc a mladých samcov nie je
z teritoriálneho hľadiska príliš dôležité. Jeden
z najdôležitejších faktorov pre život tropheusov je, akú
(Foto: Miloslav Pešek) potravu im podávame.
Tropheusy vyžadujú značný podiel rastlinnej zložky
v potrave. V prírode skonzumujú počas dňa veľké
množstvo potravy, ale s malou kalorickou hodnotou.
Tomu prispôsobíme aj naše kŕmenie, mladé ryby
kŕmime v malých dávkach viackrát za deň, dospelé
staršie ryby len jedenkrát za deň. Mali by sme sa
vyhnúť podávaniu potravy nachytanej z prírody, často
sa stáva, že sa ryby nakazia a ochorejú. Preto
podávame iba bezpečné krmivo: mrazené, sušené,
kvalitné umelé krmivá vyrábané špeciálne pre tento
rod.
Tropheusy si obzvlášť potrpia na čistotu a kvalitu
vody, preto tomu venujme veľkú pozornosť. Tropheusy
odporúčam chovať iba skúseným akvaristom.
Tropheus moorii “Chimba“
(Foto: Miloslav Pešek)
Boulenger, 1898
rastliny
18
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
rastliny
CO2 V ROSTLINNÉM AKVÁRIU
Markéta Rejlková
O CO2 se mluví a píše všude, kde přijdou na přetřes akvarijní rostliny. Nemůžeme tedy zůstat pozadu ani my, a tak
se v rubrikách věnovaných zejména rostlinám a technice budete setkávat s články, které s problematikou CO2 souvisí. Pro
začátek se pokusím poskytnout záchytné body pro orientaci v tvrzeních o CO2, která jsou často protichůdná. Nejen na internetu,
ale i v knihách a časopisech se dočteme občas zavádějící informace. Já osobně je nazývám mýty – jsou to teorie, kterých se
jednotlivé skupiny zastánců drží, aniž by svoje přesvědčení dokázali podpořit věcnými argumenty. Snad vám článek pomůže,
abyste příště i vy sami dokázali zaujmout stanovisko k dohadům, jestli je lepší CO2 na noc „vypínat“, jaký je vztah CO2
k množství kyslíku ve vodě, případně jestli je CO2 vůbec pro rostlinná akvária zapotřebí. Zdaleka tu nenajdete vyčerpávající
odpovědi na všechny otázky, zmiňuji se jen o těch mýtech, které se na internetových diskusích tradují nejčastěji.
Článek není úvodem pro ty, kteří chtějí s přidáváním CO2 začít. Pro ně je určený návod na „kvasnicovou metodu“ v rubrice
Urob si sám. Nenajdete tu ani vysvětlení chemické podstaty jevů, které při přidávání CO2 nastávají – o tom se lehce zmiňuje
následující článek, věnovaný Tillmanově tabulce. Úvodní stať tak můžete považovat za návod pro brouzdání světem informací
o CO2, ať už na ně narazíte kdekoliv...
Rostlinné akvárium bez přidávání CO2. (Foto: Martin Haláč)
10 MÝTŮ O PŘIDÁVÁNÍ CO2
1. CO2 je nutné pro zdárný růst rostlin
CO2 se stává zaklínadlem rostlinných akvárií. Prodavači
teď šťastným rodinám, které si ze zoo-sekce hypermarketu
odnášejí svoje první akvárium, přibalí nejen zázračné vodičky
na úpravu vody, ale často také „jednoduchou“ sadu na
přidávání CO2. Protože s CO2 jim rostliny určitě porostou,
bez něj to půjde těžko.
Zvídavý, nebo řekněme „modernější“ začátečník
v akvaristice si to všechno ověří buď v literatuře (té zaměřené
na rostliny je velmi málo a hnojení CO2 se tam vesměs
doporučuje), nebo na internetu. Zkušených akvaristů,
ochotných poradit s optimální koncentrací CO2, se sháněním
komponentů pro hi-tech řešení pomocí tlakové lahve, nebo
prostě předvádějících svoje úžasně zarostlá akvária, dopovaná
samozřejmě CO2, je mnoho – a tak se nedá přehlédnout,
že CO2 dnes hýbe světem rostlinných akvárií. Někteří
internetoví rádci mají jednoduché heslo:
„Nerostou ti rostliny? A používáš ty vůbec CO2???“
Ale nutnost přidávat CO2 je mýtus – na to také přijde
každý, kdo se oprostí počátečního okouzlení nádhernými
holandskými akvárii a získá trochu vlastních zkušeností.
Všude okolo nás jsou akvaristé, kteří CO2 nepoužívají a ejhle,
jejich akvária jsou nádherně zarostlá. Jak to dělají?
Jednoduše se nechtějí řídit tím, co je právě moderní, možná
jsou i trochu pohodlní, takže „ to nechají na přírodě“. A ono to
funguje.
Jistě, zastánci CO2 vás upozorní, že některé rostliny
prostě bez CO2 neporostou, nebo porostou velmi pomalu.
To je pravda – ale jedná se vesměs o rostliny, které jsou tzv.
problematické – jsou náročné a pod vodou prostě rostou
neochotně. Ale neházejte flintu do žita – takových druhů je
velmi, velmi málo; daly by se spočítat na prstech jedné ruky.
Naproti tomu jsou desítky druhů, které porostou výborně
i bez přidávání CO2.
19
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
2. CO2 je jen obchodnické lákadlo
rastliny
CO2 (rostliny dokázaly nějaké CO2 získat i při horším světle).
Samozřejmě, pokud došlo ke zvýšení intenzity osvětlení a
zároveň k přidávání CO2, byl růst rostlin významně rychlejší,
než v předešlých případech. Velmi pěknou studii na toto téma
publikovali autoři Pedersen, Christensen & Andersen
v časopise Aqua Planta [1] – anglickou verzi najdete tady [2],
český sumář nejdůležitějších údajů zase zde [3].
Vzhledem k tomu, že většina standardně prodávaných
akvarijních setů (nebo krytů se zabudovaným osvětlením)
není pro pěstování rostlin zařízena nijak velkoryse, obvykle
jakákoliv změna v osvětlení nebo v koncentraci CO2 přinese
své ovoce. Světlo s sebou nese ale řasy – za předpokladu,
že nezvládneme udržovat koncentraci N a P v únosných
mezích – takže se snad vůbec nesetkáme s tím, že by
prodavači v akvaristikách doporučovali přidat k setu navíc
ještě jednu nebo dvě zářivkové trubice. CO2, jako bezpečnější
z hlediska dlouhodobých problémů, ale v konečném důsledku
pracnější, dnes vyhrává na plné čáře. Také proto, že „za
vyzkoušení nic nedáte“.
Mohlo by se zdát z předchozího textu, že využívání CO2
v akváriu zrovna nefandím a považuji ho za obdobu
„zázračných vodiček“, tj. za něco, co obchodníci jednohlasně
nabízejí, ale co má přínos pro akvaristu velmi sporný (pokud
vůbec nějaký). Nikoliv – CO2 skutečně má pozitivní efekt,
a často obrovský.
Jen pár hodin po zahájení přidávání CO2 můžete
pozorovat bublinky – což bych se bránila označit za něco
pozitivního, ale každopádně to ukazuje, že se „něco děje“.
V nejbližších dnech se potom růst rostlin výrazně zrychlí, listy
budou větší, pod hladinou vznikne za chvilku hustá spleť
rostlin a můžete si vyhrnout rukávy a pustit se do
zastřihování a přesazování... a za týden zase... a zase... Ano, to
je jedna z „nevýhod“ CO2 – rostliny rostou příliš rychle a
musíte často do akvária zasahovat, což nevyhovuje každému.
Zahradníci si ale přijdou na své.
Výše popsaný průběh je samozřejmě ideální – tj. CO2 má
kýžený efekt, který se projeví rychle a výrazně. Může se ale
stát, že si nevšimneme ničeho, nebo je změna nepatrná.
Potom záleží na nás, jestli pokus s CO2 ukončíme a spokojíme
se s dosavadním stavem, nebo začneme pátrat po dalších
faktorech, které růst rostlin brzdí. Může to být přece jen
nedostatek CO2, ale nedokázali jsme zajistit jeho transport
k rostlinám (tj. provedení samotného hnojení CO2 nebylo
správné) – anebo je příčina někde úplně jinde.
3. CO2 vyřeší problémy s růstem rostlin
Mnoho akvaristů, kteří mají problémy se špatně
rostoucími rostlinami, hledají pomoc právě ve zvýšení
koncentrace CO2. Musíme si ale uvědomit, že je to něco velmi
podobného situaci, kdy bychom nemocnému dávali jídlo,
aby se jeho stav zlepšil. Nejen, že mu to nepomůže, ale často
ani nebude schopný potravu přijmout – s rostlinami je to
stejné. CO2 je zdrojem uhlíku, který se na sušině rostlinného
těla podílí ze 45 %, je to tedy základní stavební kámen a
hlavně základní zdroj energie.
Zažloutlé listy rostlin? Tak tady CO2 nepomůže.
(Foto: Markéta Rejlková)
4. CO2 je drahé
Pokud si adept akvaristiky přečte nějakou novější knihu,
nebo prolistuje brožurky v obchodě, nabude nutně dojmu,
že pořizovat si tlakovou láhev, elektromagnetický ventil,
jehlový ventil, difuzor atd. je na malý pokus s růstem rostlin
kapánek moc. Nejen, že o fungování podobných věcí nic neví
a často ani nechce vědět, ale cena za podobné vybavení může
leckdy převýšit cenu samotného akvária.
Levnější sety, které můžeme koupit v lepších
akvaristikách, nás budou stát řádově stovky korun a vydrží
zásobovat akvárium (samozřejmě podle jeho velikosti)
několik měsíců.
Ale existuje metoda přidávání CO2, která je skutečně
levná – slavný „burčák“ nebo„kvasnicová metoda“. Počítejte
se mnou – počáteční investice je 28 Sk za nejmenší balení
silikonového lepidla (koupíte v akvaristice), dále potřebujeme
kus vzduchovací hadičky (15 Sk) a půllitrovou PET lahev
(zdarma). Potom každých 4-6 týdnů potřebujeme kvasnice,
1/24 balíčku, tj. necelé 2 gramy: 0,20 Sk. Za předpokladu, že
Ovšem, slabý člověk může být i vyhladovělý nebo
podvyživený, a potom je podání potravy na místě. Na
rostlinách takový stav poznáte a odlišíte od situací, kdy
rostliny strádají nedostatkem některého makro- nebo
mikroprvku. Různé skvrny, žloutnoucí, hnědnoucí nebo
nenormálně červenající listy, listové deformace, dírky apod.
nesvědčí o nedostatku CO2. Proto se je ani nesnažte vyřešit
jeho přidáváním.
„Hladová“ rostlina roste, sice pomalu, ale přece. Nové listy
jsou většinou velmi malé, s delšími řapíky, u stonkových
rostlin jsou přesleny listů chudé. Velmi podobné příznaky se
objevují při nedostatečném osvětlení. Je to proto, že aby
mohly rostliny účinně využít CO2, potřebují jistou intenzitu
osvětlení. Z tohoto důvodu se v různých růstových pokusech
v akvarijních podmínkách dosáhly velmi podobné výsledky
jak při zvýšení intenzity osvětlení (rostliny tak lépe dokázaly
využít stávající koncentraci CO2), tak při zvýšení množství
20
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
zbytek kvasnic nepoužijete (?), stojí nás celé balení řekněme
4,50 Sk. Cukr, 100 g, 3 Sk. A to je vše – jednoduché
vyzkoušení, jestli CO2 rostlinám v našich podmínkách
prospěje, nás tak vyjde na zhruba 50 korun. Budeme mít
několik týdnů na pozorování rostlin a pokud se rozhodneme
pokračovat, každý další měsíc nás vyjde na nějakých pět,
maximálně deset korun.
Více o přidávání CO2 pomocí kvasnic se dočtete
v samostatném článku v rubrice Urob si sám.
rastliny
CO2 jako by vyplývalo, že stačí jakkoliv snížit pH nebo zvýšit
UT a množství CO2 stoupne. Nikoliv – ať už si
experimentátoři s různými kyselinami, změkčovači vody
(resp. ionexy obecně) nebo třeba s rašelinou myslí co chtějí,
pokles pH není v tomto případě doprovázen rozpouštěním
většího množství CO2.
Rozpustnost plynů se musí řídit Henryho zákonem
a jediný způsob, jak dostat do vody nějaké to CO2 navíc,
je mít někde jeho zdroj. Zdrojem může být dýchání
organismů, tlaková láhev, „burčák“ nebo třeba rozkladné
procesy v akváriu, ale určitě jím není HCl, H3PO4 apod.
6. CO2 mohu dávkovat jen tak „od oka“, nebo
metodou „pokus-omyl“
Když čtete některé návody např. na výrobu CO2 pomocí
kvasnic, zdá se, že je to vlastně všechno velmi jednoduché.
Koupíte komponenty, zamícháte, a pak už jen „bubláte“ a
nestačíte se divit tomu, jak vám rostliny úžasně rostou.
Ohromné množství akvaristů-začátečníků, kteří nemají
pořádně přehled o biologických pochodech v akváriu,
o chemii ani nemluvě, se pouští do pokusů s CO2 hned poté,
co se o něm někde dočtou. Nechci na ně útočit, jejich snahu o
pěkné akvárium naprosto chápu. Bohužel, přidávat CO2,
protože „se to tak dělá“, příp. protože soused s dokonalým
akváriem mi to poradil, se může pořádně vymstít.
Nemáte-li test pH, do hrátek s CO2 se ani nepouštějte.
Je to podobné, jako byste si pořídili psa, ale v zájmu úspory
financí mu nekoupili vodítko. Jistě, venčit psa můžete i tak,
a dokonce vás možná bude poslouchat lépe než souseda,
kterého jeho pes vláčí stále za sebou. Vodítko se vám bude
hodit, dokud bude pes mladý a bude provádět „psí kusy“.
Později ho klidně odložíte do šuplíku, ale pro případ potřeby
bude vždy po ruce. Je zkrátka dobré mít kontrolu nad tím,
co děláme – obzvlášť tehdy, když hazardování může ohrozit
životy našich svěřenců.
Pokud nemají vaše rostliny problémy s růstem, které
očividně souvisí s nedostatkem uhlíku (a/nebo s nedostatkem
světla, jak už bylo vysvětleno výše), a zároveň nemáte
zjištěnou koncentraci CO2 pomocí Tillmanovy tabulky, pak
si budete zbytečně přidělávat práci, hyzdit akvárium další
hadičkou (příp. i zvonem) a především riskovat nehodu
s otravou ryb.
CO2 může způsobit velký pokles pH, zároveň dochází i ke
snížení alkality – ta je důležitá právě pro stabilizaci pH a
neutralizování kyselin, které by mohly vést k zhroucení celého
ekosystému. Nemáte-li v akváriu ryby, krevety nebo plže,
nemusíte se o to nijak zvlášť starat – rostlinám na rozdíl od
živočichů prudká změna pH směrem dolů většinou neuškodí;
případný rozpad některých rostlin není pak tolik tragický,
jako sbírání mrtvolek ryb.
Aby bylo přidávání CO2 bezpečné, je potřeba nejprve
zjistit výchozí hodnoty pH a uhličitanové tvrdosti (test
alkality). Na základě toho vypočítáme i momentální
koncentraci CO2 (viz Tillmanova tabulka v dalším článku).
„Bublinkující“ Rotala rotundifolia – důkaz, že je voda
přesycená kyslíkem. (Foto: Eva Naďová)
5. CO2 získám okyselením vody
Z ne úplně zřejmého důvodu se někteří experimentátoři
nespokojí s levnou a poměrně spolehlivou metodou přidávání
CO2 pomocí kvasnic, o hi-tech řešení ani nemluvě, a snaží se
najít vlastní originální cestu. Pominu nápady s každodenním
doléváním minerální vody do akvária, protože je to velmi
nestabilní, nebezpečná a pracná metoda a velmi brzo to
každého přejde (doufejme, že dřív, než na to doplatí jeho
ryby).
Chtěla jsem se věnovat jinému fenoménu – znovu a znovu
se objevují akvaristé, kteří si někde přečetli o vztahu pH, UT
(= uhličitanová tvrdost) a CO2 a vyvodili z toho nesprávné
důsledky. Bohužel je tzv. Tillmanova tabulka (viz následující
článek) šířená bez toho, aby k ní neustále byl připojen
dodatek o jejích omezeních a vůbec o tom, jak jsou měření
pomocí akvaristických testů nepřesná a jakákoliv odvozená
čísla jsou proto jen orientační. Rozhodně neplatí, jak se
bohužel mnoho akvaristů domnívá, že výsledek měření pH,
UT a následně vypočítanou koncentraci CO2 lze považovat za
bernou minci.
Pomineme-li tento zdroj nedorozumění a problémů, je tu
ještě další „kámen úrazu“ – z jednoduchého vztahu pH, UT a
21
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
Pozor – měření provádíme v akvarijní vodě, příp. ve vodě
vodovodní, ale odstáté aspoň 24 hodin. Protože nám jde
o obsah CO2 v akváriu, je lepší odebrat vzorek přímo z něj.
V každém případě musíme provést testy ihned, nenecháváme
vzorek někde stát, ani ho nemůžeme odnést otestovat ke
kamarádovi či do blízké akvaristiky.
Zjistíme-li, že je v akváriu nedostatek CO2 a zároveň je
alkalita alespoň 3 °dKH (tj. je voda dostatečně odolná proti
prudkému poklesu pH), můžeme začít s přidáváním CO2.
Není kam spěchat, takže stačí nejdříve jen málo a postupně
zvyšovat jeho koncentraci s přerušením dodávky v noci,
s kontrolou pH a množství CO2 a se sledováním ryb (!).
Až později, když najdeme optimální způsob dávkování a
optimální koncentraci CO2 pro naše akvárium, můžeme přejít
na non-stop režim a používat testy jen občas, pro kontrolu.
Smyslem testování parametrů není jen zabránit
předávkování. Často totiž zjistíme, že ačkoli „bubláme“ o sto
šest, pH v akváriu se nesnižuje, nebo jen nepatrně. Znamená
to, že rozpouštění CO2 není dostatečně účinné – bez testů
bychom CO2 zavrhli, protože na rostlinách by se sotva
projevila nějaká změna – ve skutečnosti je ale na vinně špatné
technické provedení.
Při výši obnosu, který musíme zaplatit, abychom měli
v našem akváriu hustý porost rostlin, je položka na testy pH
a alkality zanedbatelná. Má-li někdo odpor k testování vody
a k chemii vůbec, potom bych mu doporučila, ať
problematiku CO2 prostě ignoruje, zvýší osvětlení akvária
a na ty nejnáročnější rostliny zapomene. Podobně, má-li
někdo v akváriu jen málo rostlin, protože mu připadají drahé
(a tím pádem i testy), nechť se věnuje jiným okruhům
akvaristiky, než jsou rostlinná akvária hnojená uměle CO2.
Jak už jsem psala, velmi pěkné akvárium s bujným růstem
rostlin můžeme mít i bez hrátek s chemií.
rastliny
nebezpečí, možná proto, že o něm ani nevěděl.
Zní to snad pro někoho triviálně, ale CO2 je sloučenina,
která může otrávit živočichy v našem akváriu. Musíme to mít
stále na mysli a udržovat proto koncentraci CO2
v „rozumných mezích“.
Nejčastěji se jako pojistka doporučuje přerušovat dodávku
CO2 na noc. Osobně si myslím, že je-li nutná noční přestávka,
pak je dávkování CO2 příliš silné a nebylo by na škodu snížit
počet bublinek za sekundu nebo dobu jejich rozpouštění
v akváriu. Více o optimální koncentraci CO2 a o noční pauze
se dočtete dále...
Často se akvaristé mylně domnívají, že CO2 z vody
vytěsňuje kyslík, a právě proto se ryby mohou udusit. Není
tomu tak, problémy s dýcháním se mohou objevit i ve vodě,
která obsahuje zcela dostatečné množství O2. Množství
rozpuštěných plynů je na sobě nezávislé, tzn. jeden plyn
nevytěsňuje z vody druhý – resp. nedochází k tomu při
koncentracích, které v akvarijní vodě přicházejí běžně do
úvahy.
Není pravdou ani jiné tvrzení, že přenos kyslíku
znemožňuje CO2 vazbou na hemoglobin. Vznik karbaminohemoglobinu nehraje v tomto případě roli. Řízení procesu
vázání a uvolňování kyslíku v krvi ryb je složitý proces, který
by vystačil na samostatný článek – pro nás je v tuhle chvíli
důležité, že hemoglobin má schopnost navázat až 4 molekuly
O2. To, jestli je při průchodu krve žábrami naváže (a kolik
z těch čtyř), a samozřejmě také jestli je uvolní tam kde má, se
řídí do velké míry hodnotou pH. pH je pak určováno
především koncentrací H+ a HCO3-, resp. CO2 rozpuštěného
v krvi. Ve tkáních ryb, kde buňky produkují jako „odpad“
metabolismu CO2, klesá pH – a proto dochází k uvolnění
přenášeného kyslíku. V žábrách se CO2 z krve díky rozdílné
koncentraci uvolňuje difúzí do vody, pH krve stoupá a afinita
(jakási ochota navazovat molekuly) hemoglobinu k O2 roste.
Čím více je v okolní vodě CO2, tím hůře se tato látka
uvolňuje z krve, takže vzestup pH v krvi není dostatečný.
Méně kyslíku se dostává ke tkáním celého těla, ryba se začíná
dusit a lapá po dechu pod hladinou. V takovém případě je
nutné odstavit ihned přívod CO2 a zapnout vzduchování,
nebo ještě lépe nastavit filtr tak, aby čeřil co nejvíce hladinu.
Přebytečné CO2 tak z vody vyprchá a stav ryb by se měl rychle
zlepšit.
Dušení ryb může nastat i tehdy, jsou-li v akváriu
v přítomny jedovaté dusíkaté sloučeniny (NH3, NO2-). Proto
je nezodpovědné „zkoušet“ přidávání CO2 v akváriu, které
není ještě zaběhnuté, a přesto jsou v něm ryby. Dusíkaté
sloučeniny poškozují žábry ryb a znesnadňují dýchání, takže
k dušení může dojít mnohem snáze než ve vodě s výbornou
kvalitou.
S tím souvisí ještě jedna potíž, kterou můžeme způsobit,
když přidáváme CO2 pokusně nebo nepravidelně. Jakmile
vysadíme přívod CO2, pH začne stoupat k původním
hodnotám. Často tak překročí bezpečnou hranici pH okolo 7,
kdy se ve vodě začíná objevovat jedovatý amoniak (NH3).
Příklad akvária, do kterého není radno CO2 přidávat.
Rostlin je velmi málo, osvětlení je chabé a nechybí tu
dokonce ani kus vápence! (Foto: Markéta Rejlková)
7. CO2 není pro ryby nebezpečím
Bohužel už nejeden akvarista udělal s CO2 velmi zlou
zkušenost, možná proto, že podcenil varování o potenciálním
22
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
V zarybněném akváriu je tato odpadní látka vždy přítomna,
i když u dobře zaběhnutých nebo hodně zarostlých akvárií
v nepatrném množství. Při pH pod 7 je ale ve formě relativně
neškodného amonného kationtu NH4+, při vzestupu pH, ke
kterému může dojít (a zpravidla dojde) při ukončení dodávky
CO2, se ale mění na prudce jedovatý amoniak a může
způsobit úhyn ryb. Proto pouštíme-li se do přidávání CO2,
musíme to dělat kontinuálně (příp. s noční přestávkou),
v žádném případě se nesnažme rostliny několik dní zásobit
CO2 a pak několik dní CO2 nepřidávat.
rastliny
nepokleslo příliš nízko; také cirkulace vody na hladině, byť
i velmi mírná, zajišťuje výměnu plynů a tedy neustálé unikání
CO2 z akvária.
Nebezpečné mohou být pokusy s non-stop přidáváním
CO2 v akváriích, která jsou málo zarostlá, příp. nedochází
k dostatečné výměně plynů na hladině (plovoucí rostliny,
příliš utěsněný kryt, žádná cirkulace vody). Významná je
i spotřeba O2 a produkce CO2 při rozkladných procesech,
proto se mohou objevit potíže s dýcháním ryb v nádržích,
které jsou přerybněné, nebo v nich není prováděna
dostatečná údržba. Do takových akvárií ale uměle přidávané
CO2 nepatří vůbec.
Nejideálnějším řešením je přidávání CO2 řízené pH
elektrodou. Potom se ve dne v noci udržuje stabilní hodnota
pH, a tedy i koncentrace CO2. Dochází samozřejmě
k nočnímu poklesu O2, protože neprobíhá fotosyntéza – ale to
je jev zcela přirozený a v dobře fungujících (hustě zarostlých)
akváriích to není žádný problém. V noci je metabolismus ryb
i rostlin pomalejší, spotřeba O2 tak klesá – ve dne po
rozsvícení jsou pak rostliny schopné okamžitě naplno zahájit
fotosyntézu a nemusejí čekat, než obnovená dodávka CO2
doplní množství, které přes noc vyprchalo.
8. CO2 musím na noc „vypínat“
Protože rostliny v noci CO2 nespotřebovávají a docházelo
by k jeho akumulaci v akváriu, doporučuje se umělé přidávání
na noc přerušit. To znamená vypnout dodávku z tlakové
lahve, nejlépe pomocí elektromagnetického ventilu
připojeného na spínací hodiny spolu s osvětlením akvária,
vyndat přívod z „burčáku“ (pozor nesnažme se hadičku
zaškrtit, CO2 musí dál volně utíkat mimo akvárium) nebo
plnit difúzní zvon jen ráno, resp. odpoledne (ale už ne večer).
Ryby, které po ránu lapají po dechu pod hladinou (v tom
lepším případě – jsou aspoň ještě naživu), jsou jasným
důkazem toho, že opomenutí tohoto bezpečnostního opatření
se může vymstít. Ráno, před rozsvícením světel, bývá obsah
CO2 v akváriu nejvyšší – a to i pokud ho uměle nepřidáváme.
Proto si v tuto dobu nejlépe ověříme, jestli není koncentrace
příliš vysoká a neměli bychom upravit dávkování. Tím
samozřejmě nechci nikoho nabádat, aby večer vesele spustil
bublinky a ráno se šel podívat na akvárium, kolik ryb to
případně přežilo. Lepší je nehazardovat a zvolit rozumné
dávkování, které nebude nebezpečné – nenechte se ovlivnit
různými komerčními testy a ukazateli, že je obsah CO2 stále
nízký. Ale o tom více v další části.
Je mnoho akvaristů, kteří dodávku CO2 na noc
nepřerušují, rostlinám se daří a ryby nemají sebemenší
problémy. Dokonce tak můžete udržovat pH v akváriu
stabilnější, než kdybyste CO2 na noc odstavili. Spotřeba
rostlinami totiž představuje jen méně významnou cestu, kudy
se CO2 dostává z vody pryč – daleko větší podíl ho totiž
vyprchá ven do vzduchu nad hladinou. Můžete si sami
vyzkoušet, o kolik se změní pH, když přerušíte dodávku CO2
na několik hodin. Často dodávají akvaristé do vody příliš
velké množství, takže pH sníží vzhledem k původním
hodnotám třeba o 0,5 jednotek, ale i více. O stejnou hodnotu
se pak většinou pH zase zvýší, když CO2 na noc odstavíte.
Znamená to velké kolísání parametrů během dne, což akváriu
nijak zvlášť neprospívá.
Naproti tomu stálé přidávání CO2 způsobí pokles pH
v noci, ale většinou o hodně menší, než by byl případný
vzestup při vypnutí. Udržujeme-li koncentraci CO2 přes den
řekněme okolo 15-20 mg/l, pak by přes noc tato hodnota
neměla stoupnout k nebezpečným číslům. Samozřejmě zde
hraje roli i množství kyslíku – v dobře zarostlém akváriu ho
rostliny přes den vyprodukovaly dostatek, aby jeho množství
9. Optimální koncentrace CO2 je 35 mg/l
Tento mýtus je bohužel velmi rozšířený. Doporučovat
tak vysokou hodnotu však nemá žádné opodstatnění –
v přírodě se koncentrace CO2 velmi různí, ale zřídka
přesahuje 5-10 mg/l. Přirozená koncentrace je max. asi
2 mg/l, zvýšená bývá v důsledku rozkladu organického
materiálu nebo vývěrů podzemní vody, která je na CO2 často
bohatá. To, že se rostlinám v přírodě daří i při množství CO2,
které bychom v akváriu považovali za velmi nedostatečné,
způsobuje mimo jiné i mnohem větší intenzita denního světla.
Jak už bylo řečeno, světlo a CO2 jsou do jisté míry zástupné
faktory. Protože je pro akvaristy snazší poskytnout rostlinám
CO2, než přidat několik zářivkových trubic, pumpují někdy
do akvária takové množství CO2, které je již nebezpečné pro
ryby.
Nemáte-li doma pěstírnu rostlin, tj. necítíte potřebu
sklízet každý týden náruče zelených výhonků, a navíc žijí ve
vašem akváriu i ryby nebo jiní živočichové, potom je
nesmyslné snažit se dosáhnout „optima“ 35 mg/l. Taková
hodnota je příliš vysoká, zpravidla znamená nutnost
přerušení dodávky CO2 na noc, tj. větší pracnost (v případě
jednodušších řešení), nebo větší náklady (elektromagnetický
ventil). Finanční úspora, pokud budeme dodávat CO2 byť
non-stop (nepotřebujeme elmag. ventil), ale v menším
množství, je zřejmá.
Odkud se u nás rozšířila ona pověstná „pětatřicítka“ není
těžké zjistit – na testu Karbon od firmy Rataj, který slouží ke
stanovení tzv. uhličitanové tvrdosti (správně alkality), je
velmi zjednodušená Tillmanova tabulka. Z ní se akvarista
dozví, kolik má v akváriu CO2 – nutně zní verdikt MÁLO,
protože 35 mg/l opravdu v akváriu nemá přirozeně nikdo.
23
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
Nastává zděšení, že rostliny neporostou, návštěva akvaristiky
a zakoupení setu k přidávání CO2 a bublání, dokud nebudu
mít „pětatřicet“... Upřímně řečeno proti této firmě nic nemám
a jsem pánům Ratajům vcelku nakloněná, ale tak strašně
zjednodušený přístup k CO2 mě velmi zklamal.
Pár údajů odjinud: Christel Kasselmannová [4], uznávaná
německá odbornice na vodní rostliny, uvádí jako optimální
koncentraci CO2 hodnoty v rozsahu cca 3-30 mg/l. Použila
přitom upravenou verzi tabulky pánů Horst a Kipper [5]
starou cca 20 let – při nižší a střední alkalitě v ní autoři
označovali za příliš vysoké už hodnoty nad 15 mg/l. Barry
James [6], autor u nás velmi rozšířené příručky o vodních
rostlinách, doporučuje 5-15 mg/l, 20 mg/l pak uvádí jako
maximum. V další u nás běžně dostupné knize uvádí autorka
Ines Scheurmannová [7] v textu jako ideální 10 až 40 mg/l,
hodnoty nad 30 mg/l ale v tabulce označuje jako příliš
nebezpečné (více o této a předchozí knize v rubrice Recenze).
George Booth [8], uznávaný přispěvatel např. na Kribu,
považuje koncentrace CO2 do 30 mg/l za bezpečné, optimum
pro růst rostlin je ale podle něj 15 mg/l. Tom Barr [9],
americký guru rostlinných akvárií, prosazuje jako optimum
20-30mg/l. Chuck Gadd doporučuje 10-25 mg/l, nad 25 mg/l
již hovoří o nebezpečí [10].
Co z toho vyplývá? 35 mg/l je tak nanejvýš hranicí, kdy
koncentrace CO2 přestává být příliš vysoká a začíná být
nebezpečně vysoká. Rozhodně to není optimum. Navíc při
přesnosti pH a UT testů, které jsou běžně využívané,
odchylka jediné desetiny pH může znamenat rozdíl
v koncentraci CO2 třeba 10 mg/l.
Přidržela bych se hodnoty 15 mg/l. Pro ryby je zcela
bezpečná a pro rostliny znamená vynikající podmínky –
ovšem za předpokladu, že zajistíme dobrou cirkulaci vody
(s tím, že méně znamená někdy více), intenzivní osvětlení,
dostatek živin...
rastliny
k marnosti. Používáte-li kvasnice, nikdy se vám nepodaří
odměřit přesně stejné množství ingrediencí, navíc kvasnice
nebudou nikdy stejně čerstvé, jako minule, teplota v místnosti
bude jiná... Než se vám podaří nastavit ventil na tlakové lahvi
tak, aby akvárium dostávalo ten správný počet bublinek,
skoro zešedivíte... Při odkalování omylem zavadíte o vyústění
filtru, hned se pokusíte ho vrátit do původní pozice, ale jste se
jistí, že se vám to povedlo na milimetr přesně? Nepovedlo,
nepatrně to změní pohyb vody v akváriu... Přikoupíte velké
množství rostlin, nebo naopak provedete drastické protrhání,
zapomenete na pravidelné odkalování a výměnu vody,
přinesete nové ryby, nevyměníte včas zářivku, ujede vám
ruka při odměřování hnojiva nebo při sypání vloček na
hladinu...
Tohle a spousta dalších faktorů má za důsledek fakt, že
vaše akvárium dnes není stejné, jako vaše akvárium před
týdnem. Nemluvě o tom, že nebude nikdy stejné jako
akvárium vašeho souseda, moje nebo pana XY, který má na
internetu fantastickou prezentaci.
Nesnažme se proto puntičkářsky diktovat akváriu, že má
voda v něm obsahovat přesně tolik a tolik CO2, rostliny mají
odebírat právě určené množství a růst o předepsaný počet
centimetrů za týden. Nebude to tak fungovat, i kdybychom se
na hlavu stavěli.
Místo toho můžeme buď nechat všechno na přírodě
a s parametry vody nemanipulovat, nebo přidávat CO2
nějakou bezpečnou a stabilní metodou tak, aby nehrozila
žádná nehoda. Je úplně lhostejné, jaká je ideální plocha
zvonu, příp. ideální počet bublinek za vteřinu – nikdo na
světě ještě před vámi neměl stejné akvárium, jako je to vaše,
takže vám v tomhle nemůže poradit. Navíc, rostlinám je
skutečně jedno, jestli budete udržovat horko těžko „optimum“
na hodnotě 35, 25 nebo 15 mg/l. Dařit se jim totiž může
výborně i při 5 mg/l. Rybám už to tak jedno není, ty
přebytečné CO2 nepotřebují a jen jim ztěžuje život.
Na druhou stranu, pokud někoho baví chemie a rád se řídí
vzorečky a návody, má v této oblasti ohromné pole
působnosti. Ať ale potom není zklamaný, že jeho akvárium se
ničím řídit nenechá.
Zdroje informací:
[1] Pedersen O., Christensen C. & Andersen T. (2000):
Wechselwirkungen zwischen CO2 und Licht stimulieren das
Wachstum aquatischer Pflanzen . Aqua-Planta 25 (4): 148-155.
[2] http://www.tropica.com/article.asp?type=aquaristic&id=142
[3] http://planta.aquariana.cz/fotosynt_01.htm
[4] Kasselmann Ch. (2006): Pflanzenaquarien gestalten. Kosmos,
155 pp.
[5] Horst K. & Kipper H. (1985): Das Optimale Aquarium. AD
aquadocumenta, 203 pp.
Permanentní test na CO2 – skutečně mám v akváriu
málo CO2? (Foto: Peter Szalay)
[6] James B. (2003): Akváriové rastliny. Slovart, 118 pp.
10. Při dávkování CO2 se mohu spolehnout na
vzorečky a rovnice
Snaha používat při řízení chodu akvária nejrůznější
kalkulátory a osvědčené postupy je nekonečná, ale odsouzená
[7] Scheurmannová I. (2003): Akvarijní rostliny. Vašut, 96 pp.
[8] http://aquaticconcepts.thekrib.com
[9] http://www.barrreport.com
[10] http://www.csd.net/~cgadd/aqua/art_plant_co2chart.htm
24
Akvárium, číslo 2
rastliny
KLUB.AKVA.SK
TILLMANOVA TABULKA
Tzv. Tillmanova tabulka se používá pro jednoduché zjištění množství rozpuštěného CO2 ve vodě. Nemám v úmyslu zabíhat
do detailů a umořit vás vysvětlováním chemických pochodů, ke kterým dochází v akváriu – zájemci si mohou některé souvislosti
nastudovat zde: [1]. Spíše bych ráda ještě před přistoupením k samotné tabulce zdůraznila, jaká jsou omezení jejího používání:
•
•
•
•
vodu testujte ihned po odebrání vzorku (snažte se s ním moc nemíchat) – nenechávejte ji odstát ani chvilku
vzhledem k jisté nepřesnosti akvaristických testů na pH a KH považujte výsledek měření vždy za orientační
nezapomeňte na rozdíly pH ráno a večer; přidáváte-li CO2 non-stop nebo vůbec, je pH ráno nejnižší a večer nejvyšší
přidáváte-li do akvarijní vody jakýkoliv přípravek (za účelem snížení nebo zvýšení pH, rašelinný výluh, akvaregulátory apod.
•
– výjimkou jsou např. léčiva a jedlá soda), narušujete tím vztah pH/KH/CO2 a Tillmanova tabulka přestává platit – znamená
to, že nejste schopni běžně dostupnými prostředky zjistit, kolik CO2 v akváriu máte!
Tillmanova tabulka neplatí ani v případě, že jste použili substrát s výraznou sorpční schopností (akadama, aquaclay, ADA
•
substráty apod.), rašelinu, zeolit, různé iontoměniče; silně barvící kořen nebo listí může výsledek rovněž ovlivňovat
zjistíte-li v 48 hodin odstáté vodovodní vodě koncentraci CO2 výrazně vyšší než 2 mg/l, nelze Tillmanovu tabulku použít!
Všechny testy na CO2, běžně využívané v akvaristice (včetně permanentních čidel), pracují na principu vztahu
pH/KH/CO2 – a platí tedy pro ně stejná omezení, jako pro používání Tillmanovy tabulky !
[1] http://sweb.cz/maniakva/chemie5.htm
bezstavovce
Co že to vlastně je ta Tillmanova tabulka? Jednu její verzi vidíte před sebou, ke zjištění množství CO2 v akváriu vám stačí jen
změřit pH a KH (uhličitanovou tvrdost, alkalitu). Vyhledáte pak průsečík příslušných hodnot a zjistíte koncentraci CO2 v mg/l.
hodnoty pH (sloupce) a KH (řádky), které odečtete z testů
příliš nízké hodnoty KH – hrozí dramatický pokles pH, s přidáváním CO2 buďte velmi opatrní
nízké množství CO2 – ale nemusí to nutně znamenat, že se rostlinám nebude dařit
optimální koncentrace CO2 pro rostlinná akvária, s jistou opatrností můžete přidávat CO2 24hod. denně
příliš vysoká koncentrace CO2 – hrozí nebezpečí rybám !!!
pH
/°dKH
6,0 6,1 6,2 6,3 6,4 6,5 6,6 6,7 6,8 6,9 7,0 7,1 7,2 7,3 7,4 7,5 7,6 7,7 7,8 7,9 8,0
0,5
15
12
9,5
7,5
6,0
4,7
3,8
3,0
2,4
1,9
1,5
1,2
0,9
0,75
0,6
0,5
0,4
0,3
0,23 0,19
0,15
1
30
24
19
15
12
9,5
7,5
6,0
4,8
3,8
3,0
2,4
1,9
1,5
1,2
0,9
0,8
0,6
0,5
0,4
0,3
1,5
45
36
28
23
18
14
11
9,0
7,1
5,7
4,5
3,5
2,8
2,3
1,8
1,4
1,1
0,9
0,7
0,6
0,45
2
67
42
53
27
33
21
17
13
11
8,4
6,7
5,3
4,2
3,3
2,6
2,1
1,7
1,3
1,0
0,8
0,7
2,5
75
60
38
47
30
24
19
15
12
9,4
7,5
6,0
4,7
3,8
3,0
2,4
1,9
1,5
1,2
0,9
0,8
3
90
71
57
45
36
28
23
18
14
11
9,0
7,1
5,7
4,5
3,6
2,8
2,3
1,8
1,4
1,1
0,9
3,5
105
83
68
53
42
33
26
21
17
13
11
8,3
6,6
5,2
4,2
3,3
2,6
2,1
1,7
1,3
1,0
4
133
106
84
67
53
42
33
27
21
17
13
11
8,9
7,6
5,7
4,8
3,0
2,6
1,9
1,5
1,2
5
150
120
95
75
60
47
38
30
24
19
15
12
9,5
7,5
6,0
4,7
3,8
3,0
2,4
1,9
1,5
6
193
153
121
96
77
61
48
38
30
24
19
15
12
10
8,0
6,0
4,9
4,0
2,9
2,3
1,8
8
257
204
162
129
102
81
65
51
41
32
26
20
16
13
10
8,0
6,0
5,0
3,8
2,9
2,4
10
321
255
203
161
128
102
81
64
51
40
32
25
20
16
13
10
8
6
5
4
3
12
386
307
244
193
154
122
97
77
61
49
39
31
24
19
15
12
10
8
6
5
4
14
450
357
284
225
179
142
113
90
71
57
45
36
28
22
18
14
11
9
7
6
4
16
500
397
315
250
199
158
125
100
79
63
50
40
31
25
20
16
12
10
8
6
5
18
562
447
355
282
224
178
141
112
89
71
56
45
35
28
22
18
14
11
9
7
6
25
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
bezstavovce
AKÝ DOMOV POTREBUJÚ KREVETY, RAKY A KRABY
Norman Durný
V minulej časti seriálu o bezstavovcoch v akváriách sme si
stručne predstavili najčastejšie chované bezstavovce.
V dnešnej časti zhrnieme konkrétne nároky kreviet, rakov a
krabov na ich životný priestor, ktorý potrebujú, aby sa u nás
cítili ako doma.
potrebné im zabezpečiť (pre ich medzidruhovú aj
vnútrodruhovú neznášanlivosť) nádrž dostatočne veľkú,
s veľkým množstvom úkrytov z kameňov a koreňov. Keďže
krevety, raky a kraby nepochádzajú z príliš hlbokých
prirodzených biotopov, a aj tie, ktoré žijú v jazerách sa
zdržujú skôr v plytkých vodách, nádrž nemusí byť vysoká.
Optimálna výška z hľadiska presvetlenia, rezervy pre vyššiu
vrstvu substrátu a manipulácie s vnútornou dekoráciou je
okolo 35 až 45 cm. Samozrejme napríklad pri kraboch, ktoré
vyžadujú len nízku vodnú hladinu, bude nádrž nižšia. Pri
nízkej hladine je však potrebné udržať objem vody aspoň 50 l,
pretože kraby pri požieraní potravy vodu rýchlo zakalia
a malý objem by sa rýchlo znehodnotil. Pre zachovanie
estetickosti nádrže je možné použiť druhú-skrytú, slúžiacu
ako biofilter a kompenzátor objemu vody v systéme. Čo sa
týka dĺžky a šírky nádrží, volíme čisto podľa nášho vkusu
a plánovaného „dizajnu“.
Pred rozhodnutím zaobstarať si nejaké živočíchy je
nevyhnutné rozmyslieť si, kam s nimi. Pri zariadenej okrasnej
nádrži s nejakou rybou osádkou je potrebné výber nových
obyvateľov obmedziť z dôvodov naznačených v minulom dieli,
preto je najvhodnejšie uvažovať o nádrži samostatnej,
zariadenej výhradne pre zamýšľané kôrovce, ba až o nádrži
výhradne pre jeden druh (ak máme v úmysle daný druh aj
rozmnožovať).
Už pri samotnej voľbe nádrží pre krevety, raky, či kraby je
nutné si rozvrhnúť, či pôjde o nádrž pre malé krevetky, ktoré
nepotrebujú vyliezať z vody von a teda sa uspokoja aj
s klasickým akváriom, alebo o nádrž pre raky a kraby,
z ktorých niektoré druhy viac či menej vyžadujú aj mierny
bahnitý či piesčitý kúsok súše, alebo plytčiny a viac im
vyhovie paludárium ako akvárium. Keďže v akvaristike
neexistujú zaručené návody, ktoré sú ideálne pre všetky
prípady, a je nutné vo väčšine prípadov prispôsobiť sa
konkrétnym nárokom jednotlivých druhov, opíšem najprv
spoločné črty a na záver špeciálne nároky každej skupiny na
chovnú nádrž osobitne.
Nádrže
Ak už nádrž nemáme rozmerovo danú, volíme v závislosti
na počte a veľkosti našich budúcich chovancov v dospelosti,
prípadne pamätáme aj na možné prírastky. Tu by bolo
vhodné napísať prvé zaručené pravidlo: koľko litrov vody na
koľko centimetrov „kôrovca“, avšak toto nie je možné ani
orientačne použiť. Ani pravidlo 1 l vody na 1 dospelú drobnú
krevetku nemôžem nikomu odporučiť, aj keď sa často
spomína v literatúre. Mýli totiž začiatočníkov, aby si kúpili
10 l akvárium, v ktorom po odrátaní objemu dekorácie ostane
však len okolo 8 l vody. Akvaristi potom vpustia podľa
„zaručeného návodu“ 10 krevetiek do akvária, v ktorom
udržať rovnováhu bez väčších výkyvov je síce možné, avšak
veľmi náročné. Takisto je možné chovať aj 10 krevetiek v 4 l
uhorkovej fľaši bez filtrácie, ale odporúčať to možno len
skúsenejším. Každopádne pri nádržiach nad 50 l, v ktorých
nie je problém ako tak kontinuálne udržiavať parametre vody
bez veľkých zmien, je možné chovať aj 1 drobnú krevetku na
jeden liter vody. Práve pri väčšom množstve krevetiek
v akváriu je radosť sa pozerať, ako pri kŕmení povylieza celá
skupina zo svojich úkrytov. Pre väčšie krevety, raky a kraby je
Akvárium pre stredné krevety. (Foto: Norman Durný)
Obsah nádrže
Nádrž už teda máme, čo ďalej do nej. V prvom rade nejaký
substrát. Najvhodnejšie sú hrubé piesky, resp. jemnejšie
štrky alebo jemnejšie frakcie substrátov, ako napr. akadama,
aquaclay a podobne. Absolútne nevhodné sú najmä farbené
substráty, substráty reagujúce s vodou a substráty obsahujúce
ťažké kovy (vápenné štrky, korálové drte, drte zo schránok
ulitníkov, niektoré čadiče prípadne zeolity); o substrátoch
z „poplastovaného“ kremičitého štrku alebo piesku by sa dalo
polemizovať. Síce možno kôrovcom neuškodia, ale sú menej
vhodné pre usídľovanie baktérií a mikroorganizmov, ktoré
(najmä drobné krevetky) radi zo zrniečok substrátu
konzumujú. Pri farebnosti substrátu treba voliť vhodnejšie
tmavšie farby, buď jednoliate alebo viacfarebné zmesi.
Väčšina pestrých drobných kreviet pochádza z horských
26
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
potokov so substrátmi rôznej farebnosti a zrnitosti; krevetky
sa preto budú cítiť na bežnom prírodnom štrku dobre. Tmavý
substrát dá skôr vyniknúť ich farbám, nie je však
bezpodmienečne nutný. Čisto biely substrát by som však
neodporúčal, spôsobí vyblednutie farieb a väčšiu plachosť
našich chovancov; zvyčajne sa rýchlo zariasi a je na ňom príliš
vidno detrit. Pre väčšie krevety, raky a kraby, ktoré si viac
alebo menej pretvárajú svoje okolie, je vhodné použiť zmes
viacerých zrnitostí ťažších substrátov a pokojne aj s prímesou
menších kamienkov. Raky a kraby, ktoré potrebujú aj súš,
resp. plytčinu, na nej uvítajú bahno, do ktorého si môžu
vyhĺbiť úkryt. Pre inšpiráciu sa stačí pozrieť na brehy
horských potokov. Experimentátorom so substrátmi možno
poradiť pridať lístie a úlomky tenších koreňov, samozrejme
dobre vylúhovaných vo vode. Tomuto sa potešia najmä veľké
raky a kraby, ktoré aktívne pretvárajú dno. Inak by hrozilo,
po uležaní dna, ich zahnívanie. Samozrejme je možné
(a bezpečnejšie) použiť lístie a korene voľne položené na dne.
bezstavovce
aj zdroj potrebnej celulózy, ktorú potrebujú najmä veľké
krevety a raky. Takisto svojim pomalým rozkladom
obohacujú vodu o dôležité látky. Preto by aspoň jeden koreň
v nádrži kreviet, rakov, či krabov chýbať nemal. Mne sa
najlepšie osvedčili mangrovové korene a korene nazbierané
v našich potokoch. Ako prípadné doplnky stravy je možné
používať aj čerstvé konáriky listnatých stromov rastúcich pri
vode, napr. vŕb.
Ďalšou dôležitou súčasťou dna a nádrže samotnej je
dekorácia v podobe kameňov, koreňov a iných prírodnín,
prípadne keramických napodobenín dutín alebo skalných
útvarov. Pri druhoch, ktoré sú samotárske, je absolútna
nevyhnutnosť rozdeliť dno bariérovo pomocou kameňov,
a vytvoriť veľa úkrytov. Inak by hrozili časté strety medzi
jedincami. Vhodné kamene sú tie, ktoré nereagujú s vodou
a neobsahujú ťažké kovy, najlepšie nazbierané v prírode
a otestované pomocou nejakej kyseliny na prítomnosť
vápnika (ocot, prípravky pH-). Zistiť prítomnosť ťažkých
kovov je ťažšie, preto vyberajme kamene, ktoré nemajú
viditeľné žily s kovmi. Kamene ukladáme tak, aby vytvorili
rôzne úkryty, avšak treba dať pozor na to, aby boli stabilne
uložené a pri podkopávaní alebo rýchlom úniku sa nestali
obyvateľom osudnými.
Caridina sp. “Tüpfel“ na dreve. (Foto: Norman Durný)
V chovných nádržiach bez dna, ale aj vhodne
naaranžované v zariadených nádržiach, nájdu uplatnenie
aj rôzne rúrky a útvary z pálenej hliny. Najmä malé druhy
rakov radšej uprednostnia hotový úkryt. Takúto dekoráciu
volíme v závislosti od veľkosti chovancov. Priemer, resp. diera
musí byť veľmi tesná, pokiaľ bude väčšia, nebude sa kôrovec
cítiť bezpečne a uprednostní iný úkryt. Je lepšie použiť o niečo
viac úkrytov ako máme chovancov, oni si už sami vyberú.
Pre zpestrenie dna ale aj jedálnička sa môžu použiť aj
suché listy drevín, ako napr. duba, jelše, mandľovníka, ktoré
majú aj určité antimykotické a iné účinky, ale o tom
v samostatnej časti seriálu.
Kreveta nad úkrytom. (Foto: Norman Durný)
Korene a iné prírodniny (napr. škrupina kokosového
orecha, bambusové alebo trstinové stonky, listy a konáriky)
sú ďalšou dôležitou súčasťou vybavenia. Poskytujú úkryty ale
Krevetka na dubovom liste. (Foto: Norman Durný)
27
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
Keďže sme si opísali zloženie dna, môžeme sa pustiť do
osadenia nádrže rastlinami. Najvhodnejšie sú asi
machorasty. Sú takmer ideálne, poskytujú dostatok možností
na úkryty, sú odolné proti veľkým krevetám a rakom, ktoré
konzumujú iné mäkšie rastliny. Vhodné sú všetky druhy
machorastov, spomeniem aspoň najčastejšie dostupné druhy
Vesicularia dubyana a Monosolenium tenerum. Rastú aj pri
slabšom osvetlení, resp. pod tieňom ostatných rastlín. Ich
takmer ideálnosť narúša len ich pomalý rast, preto je
potrebné použiť na odbúravanie odpadových látok aj
rýchlorastúce rastliny, ako napríklad druhy Ceratophyllum
demersum,
Limnophila
sessiliflora,
Heteranthera
zosterifolia, Rotala rotundifolia, rody Najas a Myriophyllum
a plávajúce rastliny Limnobium, Salvinia a Riccia. Použitie
ďalších rastlín je na výbere každého chovateľa. Pre drobnejšie
krevetky sú estetickejšie drobnolisté druhy rastlín, a osadenie
čo najväčšej plochy dna. Najlepšie je mať zo začiatku vysoký
podiel rýchlorastúcich rastlín a až potom postupne uberať
(pre hustejšie obsadenie nádrže živočíchmi). Pre veľké
krevety, raky a kraby sú vhodné skôr robustnejšie a tvrdšie
druhy rastlín, napr. anubiasy, paprade, niektoré echinodory,
inak sa nám môže stať, že všetko rastlinstvo požerú a ostane
nám len ,,kameňolom“. Podiel rýchlorastúcich rastlín nemusí
byť až taký veľký, keďže hustota osadenia živočíchmi bude
menšia. Každopádne však treba mať aj nejaké rastliny, na
ktorých si môžu pochutnať a doplniť prípadné nedostatky
v strave, alebo prikrmovať aj už spomínanými čerstvými
vetvičkami stromov, prípadne špenátom, uhorkou a pod.
bezstavovce
žiadne liečivá pre ryby. Pri neistých zdrojoch vody je možné si
pomôcť prefiltrovaním cez aktívne uhlie. Keďže je väčšina
kôrovcov citlivejšia na obsah odpadových látok vo vode, treba
držať obsahy NH3, NH4+, NO3-, NO2- na čo najnižších
hodnotách. Pri tomto si pomôžeme buď rýchlorastúcimi
rastlinami, alebo výmenami vody za vodu čistú. Pri napúšťaní
resp. výmene vody je lepšie použiť vodu odstátu ako čerstvú,
upravenú pomocou rôznych prípravkov proti chlóru
a podobne. Pri čiastočnej výmene do 30 % objemu nádrže je
možné použiť aj studenú vodu z vodovodu. Takéto výmeny
spojené s ochladením vody v nádrži sú užitočnejšie ako
negatíva chlóru.
Filtrácia
Filtrácia vody nie je bezpodmienečne nutná, pri príliš
predimenzovanom
litrovom
výkone
filtra
dokonca
kontraproduktívna. Pri väčšej hustote osádky je však filtrácia
vhodná. Používané sú najmä molitanové filtre poháňané
vzduchom alebo čerpacími hlavami, HMF filtre, ktoré krevety
považujú za „prestretý stôl“ a veľmi radi sa preberajú
v čiastočkách usadených vo filtračnej pene. Pre vyslovene
esteticky zariadené nádrže je možné použiť externé filtre,
avšak pracujúce ako biofiltre. Prílišné vírenie vody spojené
s odplavovaním detritu, ktorý je pre niektoré kôrovce
potrebný, nie je vhodné.
Osvetlenie
Voľba osvetlenia je individuálna vec a závislá od
požiadavky na celkové poňatie nádrže. Pri nádrži
holandského a „nature“ typu, kde budú krevety, raky, či kraby
predstavovať len doplnok dekorácie a „upratovaciu“ čatu,
bude pre rastliny nutná silná intenzita osvetlenia. Obyvatelia
si nájdu svoje „tmavé kúty“, ktoré budú vyhľadávať. Väčšina
kreviet a rakov však neuprednostňuje príliš silné intenzity
svetla, a niektoré, najmä s večernou a nočnou aktivitou, sú
skôr svetloplaché. Nájdu sa však aj výnimky, napríklad kraby
žijúce v blízkosti pobreží, prípadne piesčitých brehov, ktoré sa
slnia. Na tento účel však postačí samostatné silnejšie
osvetlenie plytkej alebo suchej časti nádrže. Pre bežné nádrže
30 centimetrovej šírky a výšky 36 cm postačí jedna žiarivková
trubica na celú dĺžku akvária.
Cladophora aegagropila. (Foto: Norman Durný)
Voda
Pre chov väčšiny kreviet a rakov je použiteľná voda
s celkovou tvrdosťou od 2 až po 25 °dGH, teplotou od 4 do
28 °C, pH od 6 po 7,5. Pri kraboch z brakickej vody ph až do
8,5. Každý druh má však svoje nároky, preto spomeniem len
to, na čo si treba dať pozor celkovo. Je to najmä chemické
znečistenie vody. Takmer všetky kôrovce sú vysoko citlivé na
prítomnosť ťažkých kovov vo vode, najmä medi, ktorá môže
byť prítomná pri použití medených rozvodných rúrok,
prípadne sa vyskytuje vo veľkej časti liečiv pre ryby. Takže
pozor aj na preventívne liečebné prípravky a nepoužívať
Špeciálne nároky jednotlivých skupín:
Drobné krevetky
• možná vyššia hustota osádky
28
•
možná kombinácia viacerých druhov
•
možná kombinácia s rybami a inými živočíchmi
•
husto zarastené nádrže
•
nízkoprietokové biofiltre
•
pri absencii predátorov nepotrebujú úkryty
•
drobný substrát, aj ľahší
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
•
Drobné raky
• stredná hustota osádky
• kombinácia s krevetkami možná, avšak s inými druhmi
drobných rakov pre možné párenie nevhodná
• možná kombinácia s rybami a inými živočíchmi
• hustejšie zarastená nádrž s voľným priestranstvom na
kŕmenie a s množstvom úkrytov (napr. z bambusových
stoniek, hlinených rúrok), niektoré jemné rastliny môžu
byť konzumované
• drobný substrát, skôr ťažší
• nízkoprietokové biofiltre
•
•
•
•
•
bezstavovce
jemný piesčitý substrát s prídavkom hrubších štrkov,
prípadne bahna
bahnomilné rastliny s väčšou časťou nad hladinou
vzhľadom na tvar tela nie príliš husté osadenie koreňmi
a kameňmi
plynulý prechod na súš, súš s prípadným doplnkovým
osvetlením na slnenie
možnosť pestovať v paludáriu živé mangrovníky, prípadne
iné rastliny
najlepšie externá mechanická filtrácia, časté výmeny vody
Stredné krevety
• stredná hustota osádky, premyslené kombinácie druhov
alebo jednodruhové nádrže
• možná kombinácia s väčšími rybami a inými živočíchmi
• drobný ťažší substrát, alebo dobre zakorenené rastliny
• stredne zarastená nádrž, s voľným priestranstvom na
kŕmenie, nejaké úkryty (kamene, korene)
• výkonnejšia biofiltrácia spolu s mechanickou filtráciou
• pre krevety s vejármi zabezpečiť prúdenie vody pre
filtrovanie potravy z vody
Veľké krevety
• nízka hustota osádky vo väčších nádržiach, v menších len
1-2 samce a niekoľko samíc
• jednodruhové nádrže
• nižšia výška vodného stĺpca
• najlepšie zmes substrátov rôznych zrnitostí, skôr ťažšie
• prídavky drevených úlomkov, vetvičiek
• redšie zarastená nádrž, odolné dobre zakorenené tvrdšie
rastliny a machy
• veľká hustota koreňov drevín
• veľa skál tvoriacich úkryty a rozdeľujúcich nádrž
• výkonnejšia mechanická filtrácia,
Akvárium pre drobné krevetky. (Foto: Norman Durný)
Raky
• veľmi nízka hustota osádky vo väčších nádržiach len 1-2
samce a niekoľko samíc
• jednodruhové nádrže
• nižšia výška vodného stĺpca
• najlepšie zmes substrátov rôznych zrnitostí, skôr ťažšie
• prídavky drevených úlomkov, konárikov
• redšie zarastená nádrž, odolné dobre zakorenené tvrdšie
rastliny a machy
• veľká hustota koreňov drevín
• veľa skál tvoriacich úkryty a rozdeľujúcich nádrž, umelé
dutiny rôznych veľkostí
• pre niektoré druhy aj plytčina a súš s piesčitým, či
bahnitým substrátom
Akvárium pre drobné krevetky. (Foto: Norman Durný)
Záver
Dnes sme si zhruba priblížili základné pravidlá, na ktoré
treba pamätať pri návrhu nádrže pre krevety, raky a kraby.
V budúcom pokračovaní si povieme niečo o nákupe
a adaptácii kreviet, rakov, či krabov ako aj o ich výžive. Tým
z vás, ktorí uvažujete o založení nádrže, odporúčam urobiť
tak čo najskôr, pretože by mala byť zabehnutá aspoň 6-8
týždňov pred vpustením nových obyvateľov. Takto sa
vyhneme prípadným stratám pri vysokých koncentráciách
NO2 a NO3, ako aj prípadnej devastácii čerstvo posadených
a ešte nezakorenených rastlín.
Kraby
• nízka až veľmi nízka hustota osádky v závislosti na druhu
• jednodruhová nádrž
29
Akvárium, číslo 2
bezstavovce
KLUB.AKVA.SK
Latinský názov
Macrobrachium assamense
Slovenský názov/synonymum
Pôvod
Veľkosť
Správanie
žiadny
východné Himaláje, vo vyšších nadmorských výškach
samice okolo 60 mm, samci okolo 80 mm
K rovnako veľkým jedincom pri dostatku stravy a priestoru neutrálna, chov v skupine
možný. Pri bojoch o samice sú slabšie samce utláčané. Cez deň zotrváva v úkryte
a jeho blízkom okolí, vychádza však ochotne v čase kŕmenia, za súmraku a v noci.
Spoločenstvo s väčšími rybami nespiacimi na dne možné. Drobnejšie a pomaly
plávajúce ryby (napr. samce gubiek so závojovými plutvami) môžu byť obeťou.
Nechovať spolu s rakmi, pri bojoch o úkryt by neprežil slabší jedinec.
Kreveta patriaca medzi menšie druhy rodu Macrobrachium, základná farba tela
v dospelosti mramorovo hnedo-šedá, klepetá červeno-hnedo pásikované, najmä
v mladosti vyniká červená farba. Pri dostatku pestrej stravy sú farby intenzívnejšie,
na tmavšom základe.
Opis
Teplota °C
pH
Celková tvrdosť dGH
Uhličitanová tvrdosť dKH
Potrava
Rozmnožovanie
Pohlavné rozdiely
Plodnosť
Požiadavky na chov
Odchov
Zvláštnosti
Príbuzné druhy/variety
Minimálna
20
6,5
3
3
Optimálna
24
okolo 7
Maximálna
30
8,0
20
15
Všežravec – sladkovodný planktón, bežné umelé aj mrazené krmivo pre akváriové
ryby, uhynuté akváriové živočíchy, ulitníky aj vežovky, ploskule, nezmary a iné nižšie
živočíchy. Občasné spestrenie jedálnička rastlinnou zložkou, napr. špenátové listy.
Špecializovaný typ, celý cyklus prebieha v sladkej vode, z vajíčok sa liahnu
životaschopné 4 až 6 mm samostatné mláďatá.
Samce väčšie, nápadnejšie sfarbené a s mohutnejšími a farebnejšími klepietkami.
20 – 60 mladých každých 4 – 6 týždňov
Akvárium od 50 l objemu, hustejšie zarastené rastlinami a machom s voľným
miestom pre kŕmenie na dne, korene, jemnejší štrk. Chov vo väčšej skupine 6-10
jedincov pri nádrži od 100 l možný. Druh nenáročný na chemické zloženie vody.
Jednoduchý aj bez pričinenia chovateľa. Pri teplote pod 20 °C sa pri samiciach zbrzdí
až zastaví tvorba vajíčok. Mladé krevetky sa živia ako rodičia. Pri dostatočne
zarastenej nádrži a pravidelnom kŕmení dospelých jedincov nie je potrebné odlovenie
samice pred vypustením mladých do samostatnej nádrže.
pre začiatočníkov
v mladosti výrazné biele a červené prúžky na klepietkach
Macrobrachium dayanum nazývané aj „Red Rusty“. Veľmi podobný druh,
rozoznateľný len pri detailnom pozorovaní, prípadne pod mikroskopom. Nároky
rovnaké ako druh Macrobrachium assamense.
Macrobrachium assamense – samica. (Foto: Norman Durný)
Macrobrachium assamense – samec. (Foto: Norman Durný)
30
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
pre začiatočníkov
ZALOŽENIE AKVÁRIA
Peter Kaclík
Pri zakladaní akvária je ideálne, ak si akvarista najprv
zaobstará samotnú nádrž a stojan, vybaví sa potrebnou
technikou a až potom si zadováži vodné rastliny a ryby.
Pred zadovážením nádrže pre vaše rybičky stojíte pred
základnou otázkou, aké veľké bude vaše nové akvárium.
Každopádne je dobré, ak chcete chovať ryby, aby ste
predtým rozmýšľali, kde bude ich životný priestor, v čom
budú existovať. Nuž a to so sebou prinesie aj odpovede
na otázky, aký bude zaberať priestor samotná nádrž, či bude
nutný stojan, akú použiť elektroinštaláciu, techniku,
pomôcky?
Dôležitým parametrom je hrúbka skla. Ak kúpite nádrž
v obchode, bude spĺňať požiadavky, ktoré zodpovedajú
norme. Iná situácia nastane, keď sa rozhodnete akvárium
zlepiť vlastnými silami. Hrúbka skla veľmi závisí od tlaku na
steny, čiže samotný objem nádrže nie je smerodajný
parameter. Hrúbka potrebného skla závisí najmä od výšky
akvária. Čím vyššie akvárium bude, tým väčší tlak bude voda
v ňom spôsobovať a tým musí byť sklo hrubšie. Konkrétne
čísla sa dajú nájsť v literatúre.
Akvarista by mal myslieť aj na poistenie voči prasknutiu
a tečeniu akvária. Je to nepríjemná vec, ktorá sa občas
pritrafí. Niekedy vadou, opotrebovaním materiálu, niekedy
nešťastnou náhodou, napr. rozbitím nejakým ťažkým tvrdým
predmetom.
Nádrž
Akváriá sa vyrábajú vo viac-menej štandardných
rozmeroch. Zväčša je šírka a výška rovnaká a dĺžka je
dvojnásobkom rozmeru výšky. Priestranné nádrže sú
vhodnejšie pre tvorbu krásneho akvária, poskytujú väčšiu
plochu. Sú dostať hotové v obchode, alebo sa dajú vyrobiť na
mieru, samozrejme aj nepravidelné tvary, so skosenými
rohmi, s ohýbaným sklom atď. Veľkosť akvária si musíte
vybrať sami, orientujte sa podľa nárokov rýb a rastlín, ktoré
mienite chovať. Ja vám poradím, že väčšie akvárium je krajšie
a udržuje sa jednoduchšie. Ak začínate s akvaristikou, začal
by som s objemom 150-200 litrov.
Umiestnenie nádrže
Akvárium je lepšie z hľadiska svetelných podmienok
situovať skôr do tmavej časti miestnosti a tam, kam
nedopadajú priame slnečné lúče, nie však pred okno a nie
v protisvetle. Z hľadiska svetových strán je lepšie umiestnenie
nádrže na západnú alebo východnú stranu.
Nemalo by byť príliš vysoko - aby ste mali z pohľadu naň
pôžitok a aby bola jeho údržba praktickejšia, dostupnejšia. Pri
nádrži by mal byť dostatok priestoru na jeho údržbu.
Odporúčam umiestniť akvárium do výšky očí a radšej nižšie
ako vyššie. Akvárium by nemalo byť ani príliš nízko - aj napr.
kvôli deťom a opäť kvôli údržbe.
V minulosti boli obľúbené nádrže tzv. elementky. Nelepili
sa, boli vyrobené z liateho skla. Používali sa len ako menšie
nádrže - do 20 litrov, a boli veľmi náchylné na puknutie.
Rozšírené boli aj nádrže v kovových rámoch. Nepoužíval sa
v nich lep, ale tmel, kov časom hrdzavel a akvárium často
tieklo. Pre prenos rýb a ako dočasné nádrže na burzách sa
často používajú aj nádrže plastové.
Nádrž musí byť položená na rovnom podklade. Pri
akomkoľvek objeme je vhodné, ak váha akvária nestojí na
štyroch malých nohách. Tlak je vhodné rozšíriť na väčšiu
plochu. Nádrž nesmie trpieť bodovými tlakmi, preto je
vhodné pod ňu podložiť 1-2 cm hrubú vrstvu polystyrénu,
karimatky, prípadne podobného materiálu, čím sa váha
rozloží. Či vaša podlaha vydrží tlak, je otázka dôležitá,
všeobecne ale môžem povedať, že začínajúci akvaristi majú
v tomto príliš veľké obavy. Odporúčam umiestňovať väčšie
akvária pri nosných stenách, zásadne nie do stredu
miestnosti.
Dnes sa nádrže spájajú silikónom. Používa sa špeciálny
akvaristický silikón, buď transparentný, alebo čierny.
Čierny považujem za vhodnejší, pretože ho menej narúšajú
riasy a zdá sa mi aj elegantnejší. Najpoužívanejší kvalitný
silikón je Perennator [1]. Naozaj veľké nádrže, zväčša nad
1500 litrov sa lepia špeciálnymi a veľmi drahými materiálmi,
prípadne celkom inou technológiou – jeden postup by som
nazval zváranie skla. Napr. 1 600 000 litrová nádrž
v Tropikáriu v Budapešti je riešená čiastočne murovanou
stenou, ale zväčša 14 cm hrubým sklom, ktoré zaobstarala
japonská firma.
V prípade väčšieho akvária je vhodné, aby vaša nádrž
mala výstuže – pozdĺžne pásiky skla. Ak máte nádrž cez
250 litrov alebo dlhšiu ako meter, hodí sa aj priečna výstuž.
Pre spevnenie rohov je výborné, ak tvorca akvária vlepí
úzky pásik skla aj po výške, a na strane dna, aj po obvode
zvnútra nádrže.
Za väčšie akvárium považujem nádrže o objeme nad
150 litrov. Veľké akváriá majú nad 1000 litrov. Oficiálna
informácia hovorí, že bežné byty sú stavané na stálu záťaž
150 kg/m2. Ak chcete mať doma nádrž do 500 litrov a
dom nemá nejaké zjavné ťažkosti so statikou, starosti
s hmotnosťou vášho akvária hoďte za hlavu.
Panel na sídlisku má vyššiu nosnosť ako bežný rodinný
dom. Z hľadiska statiky je úplne jedno, či je záťaž na ôsmom
poschodí, na trinástom, alebo na druhom. Ak to nie je
miestnosť, pod ktorou sú už základy, tak na tom nezáleží.
31
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
pre začiatočníkov
Stojan
Typ akvária
Najmä pri väčších nádržiach treba zabezpečiť, aby nádrž
držal stabilný, rovný stojan. Kompletne zariadené akvárium
s objemom 300 litrov môže vážiť aj 400-500 kg. Aj pri
manipulácii s nádržou buďte opatrní a myslite na to, že je
pomerne ťažká.
Z hľadiska vášho rozhodovania je dôležité, čo
vlastne chcete v akváriu mať. Spoločenské akvárium
je najčastejším typom akvária. Zaňho považujte také
akvárium, ktorého zloženie nemá snahu detailne
napodobňovať prírodu. Najčastejšími chovancami takéhoto
typického akvária sú mrenky, tetry, ryby menšieho
vzrastu, ktoré sú aj svojou povahou spoločenské. Možné
je aj zoskupenie rôznych druhov živorodiek, príkladov je
veľa. Akvárium biotopné, niekedy aj nazývané prírodné,
je také, v ktorom sa snažíte prispôsobiť čo najviac
podmienkam v prírode. Článok o takýchto akváriách vyšiel
v prvom čísle nášho časopisu [2].
Dno
Ako založiť akvárium, aby fungovalo podľa vašich
predstáv? Ak máte novú nádrž, ktorá je čerstvo zlepená,
odporúčam umyť, najmä spoje octom a následne celú nádrž
opláchnuť vodou.
Do nádrže nasypte na dno štrk. Štrk by mal byť hladký.
Na ostrých hranách sa ryby môžu poraniť. Dno akvária je
veľmi dôležité. Ideálne je použiť riečny alebo morský štrk.
Ak použijete morský a zároveň kremičitý štrk, nemusíte sa
starať o uvoľňovanie vápenatých a horečnatých solí do vody,
čiže štrk vám nebude zvyšovať tvrdosť vody. Ak chcete
úspešne pestovať rastliny, odporúčam jemný štrk s veľkosťou
frakcie 1-4 mm. Samozrejme jednotlivé druhy rýb majú rôzne
nároky na veľkosť štrku. Napr. pre africké cichlidy jazera
Malawi je najvhodnejší štrk veľmi jemný. Pre chov karasov sa
zase hodí hrubý štrk.
Štrk dostanete kúpiť v akvaristickom obchode, alebo si ho
zadovážite vlastnými prostriedkami. Ak máte možnosť,
použite tzv. starý štrk z nádrže od známeho, prípadne si
pomôžete z iného už zabehnutého akvária. Takýto štrk už
v sebe
obsahuje
mikroorganizmy,
ktoré
napomôžu
úspešnému rozvoju vašej nádrže – k procesu zabehnutia
celého akvária.
Štrk z obchodu alebo z prírody pred použitím premyte vo
vode. Štrk sám je chudobný na využiteľné živiny, ale je
substrátom pre rozvoj mikroorganizmov. Štrk na vami
požadovanú veľkosť si môžete sami preosiať. Do jemnejšieho
štrku sa aj rastliny sadia lepšie. Do štrku môžete pri zakladaní
akvária hneď pridať aj hnojivo, substrát pre rastliny, napr.
kúsky dreva, jelšové šišky, rašelinu, pevné komerčné alebo
vlastné hnojivo. Všetko podľa nárokov a možností vášho
budúceho akvária.
Minimálne množstvo štrku, ktoré si dobré akvárium
vyžaduje, je 5 cm po ploche celého dna. Ak však chcete
docieliť perfektný rast rastlín, je vhodná 10 cm vrstva štrku.
Všetko závisí na tom, čo chcete a aké máte prostriedky.
Do menšieho akvária pravdepodobne dáte menej štrku ako
do väčšieho. Závisí aj od druhov vodných rastlín, ktoré chcete
pestovať.
(Foto: Peter Kaclík)
Ideálny stojan pre akvárium je kovový. Šikovný človek si
dokáže vytvoriť alebo zadovážiť aj pekne pôsobiaci, napríklad
drevom obložený stojan. Prípadne „stojan“ tvorí kombinácia
murovky, ocele a dreva.
Nádrž však môže byť zabudovaná do nábytku, do stavby,
technickým riešeniam sa medze nekladú. O tom, aký stojan je
pre vás vhodný, sa poraďte s jeho výrobcom, predajcom,
všetko závisí na záťaži, ktorú má niesť.
Krycie sklo
K akváriu patrí krycie sklo. Obyčajne je z tenšieho skla ako
steny nádrže. Je veľmi dobré, ak má zrezané rohy, pretože
tým získate priestor pre kŕmenie, aj pre káble
elektroinštalácie. Je praktické, ak nemusíte vždy odkladať
krycie sklo, keď chcete rybičky nakŕmiť.
V prípade, že chováte doma mačku, tá si dokáže občas
uloviť z nezakrytého akváriu aj vašu rybičku. Na druhej
strane, krycie sklo chráni prípadné drobné zvieracie miláčiky,
ale aj malé deti pred nechceným kúpeľom.
Samozrejme, že krycie sklo nie je nevyhnutné,
napr. ak nám záleží na čo najlepšej priechodnosti svetla
do akvária, možno zvoliť iné riešenie. Je však otázne,
ako je v tomto prípade toto vaše riešenie bezpečné.
Treba vziať do úvahy, či svetlo, ktoré je nad hladinou,
je nejako zabezpečené proti vode, proti skratu, či sa
hladina nečerí apod. Môžete si zhotoviť kryt s osvetlením,
čím si zvýšite estetickú hodnotu celého kompletu.
32
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
Dno môžete tvarovať, v zásade je krajšie a praktickejšie
mať vyššiu vrstvu vzadu ako vpredu. Štrk sa však časom začne
„hýbať“, a preto môžete vytvoriť terasy alebo použiť iné
technické riešenia, ktoré zafixujú tvar dna. O tom iste budú
písať iní v rubrike Aquascaping – viď aj prvé číslo [3].
Piesok do akvária podľa mňa v zásade nepatrí. Ak predsa
len piesok chcete, tak použite hrubozrnný. Jemný piesok tvorí
ťažké, zľahnuté, málo priepustné prostredie.
pre začiatočníkov
Vypustenie rýb
Po 3-4 týždňoch nasaďte ryby, starostlivo sledujte ich
správanie, prípadné znaky choroby, alebo otravy
nezanedbajte – v takom prípade sa poraďte so skúsenejším.
Ryby vám produkujú odpad, ktorý spracúva najmä mikroflóra
a neskôr z neho čerpajú živiny rastliny.
Koľko rýb však vo svojom akváriu chovať? V prvom rade
neodporúčam prerybňovať nádrž. Treba uvážiť, že ryby časom
vyrastú a ryby rastú celý život. Iné nároky vyžadujú väčšie
druhy rýb ako menšie. Situácia závisí aj od techniky,
od špecifických vlastností jednotlivých druhov. Veľmi zhruba
sa dá povedať, že na 1 cm dĺžky tela ryby by sme mali rátať
s 1 litrom vody. Povedzme, že máte 1000 litrové akvárium.
Nasadil by som doňho napr. 200-300 neóniek, alebo
50 väčších druhov veľkosti 10-20 cm. V prípade, že nasadíte
príliš malý počet rýb a všetko ostatné je v poriadku, vaše ryby
môžu vykazovať veľmi veľkú vyľakanosť a strach – v takom
prípade je dobré uvažovať o zvýšení počtu rýb, najmä ak tieto
ryby sú malé a v budúcnosti príliš nevyrastú. Alebo je nutné
rozmýšľať o vytvorení viacerých úkrytov, je to druhovo
špecifické.
Dekorácia a technika
Do akvária určite chcete nasadiť ryby a rastliny. Lenže
na to, aby sa ryby a rastliny mohli v akváriu cítiť dobre,
a aby sa vám akvárium páčilo, je nutné použiť dekoráciu a
potrebnú techniku. Založiť akvárium bez techniky, prípadne
s minimom techniky možné je, začiatočníkom to však
neodporúčam.
Ak už máte v nádrži štrk, osaďte techniku a dekoráciu.
Technika sa dá zakryť dekoráciou, pravdaže aj rastlinami a je
vhodné na to myslieť. Dekoráciou môže byť skala, drevo,
keramická jaskynka apod. Techniku tvorí napr. filter,
ohrievač, vzduchovací kameň, teplomer. V prípade, že
použijete 3D pozadie, je ho nutné inštalovať do holej nádrže.
Tapeta na zadnú stenu sa ľahšie nalepuje na prázdne
akvárium.
Nároky akvária
Vaše akvárium, ryby, osadenstvo aj technika si bude
vyžadovať váš čas a vedomosti. Bez toho to nepôjde, na druhej
strane akvárium má silu vám ukázať nádherné veci a vie byť
pekným doplnkom vo vašej domácnosti.
Teraz je vaše akvárium založené. Kým sa zabehne, uplynie
pol roka. Možno nastanú problémy, nenechajte sa však
odradiť, udržiavať akvárium nie je jednoduché a najmä nie
pre začiatočníka. Akvárium závisí od mnohých faktorov.
Skúste sa na to pozrieť tak, že eventuálne straty, ku ktorým
sami neinformovanosťou, alebo zľahčením možných
problémov môžete dospieť, sa udejú z vášho vrecka, na živých
tvoroch.
Častokrát počúvam alebo čítam postupy, ktoré sa snažia
o bleskové zavedenie rýb, a potom to končí mojím
konštatovaním – veď vy ste tie ryby otrávili. Nie je ojedinelý
prípad, kedy akvarista jedného dňa vyrukuje: „veď mi tu
smrdí čpavok“, alebo „naučil som ryby plávať znak“.
Akvárium si vyžaduje, aby sa mu človek venoval a ono sa mu
potom odvďačí.
Želám veľa úspechov vo vašom akvaristickom živote,
každý robíme chyby, neustále sa učíme, preto sa treba
neustále vzdelávať.
Napustenie nádrže
Keď ste tieto kroky absolvovali, pristúpte ku napusteniu
nádrže vodou. Hodí sa studená voda – je nevhodné použiť
teplú vodu, pokiaľ nie je ohrievaná bojlerom. Takáto voda
totiž obsahuje nežiadúce zložky pre život v akváriu (napokon
táto voda nie je označená ako pitná). Ideálnou možnosťou je
použiť zabehnutú vodu z iného akvária - napr. od nejakého
akvaristu, prípadne z akvária, ktoré už nejaký čas máte - celý
proces zabehnutia akvária to uľahčí a urýchli.
Po napustení vody zapnite filter a nechajte vodu filtrovať
aspoň týždeň. Ak máte možnosť, infikujte filtračnú hmotu
inou, z už používaného filtra. Napr. tak, že starú vložku
vyperte vo vode z akvária a novú vložku v tejto zakalanej vode
„umyte“. Tým sa mikroflóra naočkuje do novej vložky a
urýchli sa proces zavedenia filtra.
Nasadenie vodných rastlín
S rastlinami a rybami zatiaľ trpezlivo vyčkajte. Po týždni
vypustite 1/3 vody a nasaďte rastliny - ideálne rýchlorastúce
druhy a zapnite osvetlenie, a ak chcete, vzduchovanie.
Vzduchovanie je veľmi účinný nástroj na potlačenie mnohých
nepriaznivých situácií. Osvetlenie nechajte zapnuté po dobu
12 hodín denne. Tento stav ponechajte ďalších aspoň 5 dní.
Cyklus dusíka trvá niečo vyše mesiaca. Po 2 týždňoch od
napustenia vody je koncentrácia amoniaku najvyššia.
V prípade, že ste niečo zanedbali, môže sa vám stať, že zacítite
amoniak, čo iste sami uznáte, nie je nič príjemné. To ale
znamená, že ste asi niekde spravili chybu. Ja odporučím
nasadiť vtedy rastliny a aspoň dočasne zaviesť vzduchovanie.
aquadesign
Zdroje informácií
[1] http://www.illbruck.de/building-systems/cz/sealant_systems/products/perennator_sealants/aq_201_aquarium_silicone/index_c
z.html
[2] http://klub.akva.sk – Akvárium 01/06, Markéta Rejlková –
Biotopní akvária, p. 35
[3] http://klub.akva.sk – Akvárium 01/06, Lukáš Podhola –
Aquascaping, p. 29
33
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
aquadesign
NÁSTROJE AQUASCAPINGU
Lukáš Podhola
V minulém čísle našeho časopisu jsme uvedli pojem
aquascaping a jistě každého z vás napadlo, jaké vybavení
pro svoje akvárium budete muset pořídit, abyste dostáli
perfektních střihů rostlin nebo aby se vašim rostlinám
dostalo péče, kterou pro svůj zdravý růst potřebují. Možností,
jak se o tvar aquascapu starat, je mnoho a my se pokusíme
probrat ty nejdůležitější.
všechny druhy kupoval. Někdy postačí čisté (tj. nepoužité
jinde než v akváriu) nůžky na papír s vhodným tvarem,
jindy zase nůžky na manikúru. Staráte-li se ale o několik
nádrží, výhody profesionálních nástrojů pocítíte mimo jiné
v rychlosti a efektivitě práce.
Stejně jako modeláři letadel mají pro svůj koníček
nespočetně druhů různých štětců, skalpelů či sprejů,
i modelář akvarista má na výběr z velkého množství
pomůcek. Probereme si jednotlivé typy nůžek, pinzet a
dalších doplňkových věcí, které nám ulehčí život při náročné
údržbě nádrže.
Jako první (a pravděpodobně s pinzetami nejdůležitější)
nástroj si popíšeme nůžky a jejich užití při zkracování
a tvarování rostlin. Ač se to nezdá, jedny nůžky na
všechny činnosti spojené s tvarováním a zkracováním
rostlin nestačí. Někdy je třeba provést malý zákrok,
jindy zase plošný střih. Od těchto aktivit se odvíjí požadavky
na velikost a zakřivení čepele i na délku rukojeti.
Podstatnou věcí, kterou byste měli v základu znát, je i fakt,
že pro
aquascaping
jsou
určené
speciální
druhy
nůžek, povětšinou vyrobené z nereznoucích slitin nebo
z jiných
materiálů,
nepodléhajících
všudepřítomné
vlhkosti.
Všeobecně platí, že čím větší zásah potřebujete vykonat,
tím větší musí být čepel. Její tvar je pak závislý na tom,
jaké rostliny se chystáte upravovat. Pro rostliny, které lze
pěstovat v kobercích a je vhodné je zachovat v rovnoměrné
výšce, je dobré použít nůžky, jejichž čepel je k části, kterou
držíte v ruce, postavena v mírném úhlu a její tvar není
nijak zakřivený. Takové nůžky vám umožní pohodlný střih
a minimalizují následné dolaďování střihu koberce, jakého
by bylo třeba při použití jiného druhu nůžek. Pokud je váš
akvarijní trávník nakombinován z rostlin, jimž by plošný
střih uškodil (například kombinace Echinodorus tenellus a
Eleocharis acicularis), pak je vhodné užít nůžky s čepelí
mírně prohnutou a nijak nevytočenou od rukojeti.
Díky jejímu tvaru se nám bude nad rostlinami dobře
manévrovat.
Tyto dva základní tvary čepelí by nám měli postačit
pro běžnou údržbu. Pro dolaďování tvarů různých keřů
z rostlin nebo prostříhávání jsou nejlepší nůžky s dlouhou
rukojetí a krátkou rovnou čepelí. Důvodem pro krátkou čepel
je minimalizace nechtěných střihů do okolních rostlin.
Akvaristické nůžky nepatří mezi nejlevnější vybavení.
Víceméně není nutné pro běžného hobbyakvaristu, aby si
(Foto: Lukáš Podhola)
Druhou důležitou a pro aquascapisty nezbytnou
pomůckou jsou pinzety. Opět stejně jako u nůžek se liší
délka jejich držadla, délka hrotu a jeho zakřivení. U pinzet
už není tolik markantní, kolik a jaké ten který druh přináší
výhody a naopak. V podstatě by se dalo říci, že pinzeta
stačí jedna, a to s přiměřenou délkou vůči hloubce
vašeho akvária. Při jejím výběru však dbejte na vlastnosti
hrotu. Z vlastní zkušenosti mohu potvrdit, že se nejlépe
pracuje s rovnými a tenkými hroty, které lze snadno
ovládat, tedy není potřeba vyvíjet extrémní tlak při uchopení
rostliny.
34
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
Samotná pinzeta je ve skutečnosti akvaristova
prodloužená a hlavně preciznější ruka, než jakou ve
skutečnosti má. Díky ní se může pohodlně dostat do míst,
kde by obtížně něco sázel nebo vytahoval. I rostliny
samotné mají různou stavbu a ne všechny se dají vysázet
ručně pro svoji velikost či jemnost. Typickým příkladem
rostliny, u níž je sadba pinzetou nutností, je Glossostigma
elatinoides.
V textu jsem zmínil tenký hrot, který je nutné vyzdvihnout
jako důležitou vlastnost pinzety. Jeho účelem je co
nejjemnější vniknutí do substrátu bez následků na rostliny
v okolí sadby. Shodně jako u nůžek jsem zmínil zakřivení
hrotu pinzety. Po pravdě řečeno z vlastní zkušenosti
nevím, k čemu přesně zahnutý hrot je, a přestože jednu
takovou pinzetu vlastním, nepoužívám ji – kromě krmení ryb
– na nic.
Opět, chceme-li se dobře vybavit, je nutné si připravit
větší sumu peněz. Bohužel v případě pinzet žádné alternativy
nejsou a nezbývá, než se případně poohlédnout po lékárnách
či obchodech s chirurgickým vybavením, kde by mohli
vhodné pinzety prodávat. Tak jako u nůžek platí, že je
dobré hlídat si, z jakého materiálu jsou vyrobeny.
aquadesign
akvaristy naprosto dostačuje a svůj úkol plní na výbornou.
Alternativou mohou být produkty renomovaných firem,
u nichž jde spíše o pocit, že v ruce držíte něco výjimečného,
jinak se v zásadě od obyčejného pravítka neliší.
Možná vás někdy napadlo, jak pročistit co nejefektivněji
plochy hustě porostlé nízkými rostlinami s tenkými listy,
aniž by vás to stálo výměnu velkého množství objemu vody
nebo zasahování do dna odkalovacím zvonem. Nejlepším
sluhou se v tomto případě stává obyčejný hřeben. Volba
hustoty jeho zubů závisí na šířce listů rostlin, které chcete
pročesávat. Při tomto způsobu odstraňování nečistot byste
ale měli vést v patrnosti, že řádně nezakořeněné rostliny
by tím mohly utrpět.
Posledními ze základních potřeb aquascapisty jsou
pomůcky pro upevňování rostlin a mechorostů k dekoracím.
Čím dál více akvaristů má v oblibě připevňování rostliny
ke kamenům nebo kořenům, aby tak dosáhli například
kompaktních zelených ploch na dně nádrže nebo efektu
pnoucích se rostlin po kořenech či kamenech. K uchycení se
v současnosti dají sehnat materiály, které se postupem času,
než se rostlina sama přichytne, rozloží.
Pro uchycení mechorostů se nejčastěji používá obyčejný
bezbarvý vlasec, který rostlina časem sama přeroste a tak
skryje před zraky diváka. Jeho výhodou je snadná dostupnost,
netoxicita a možnost výběru z různých barevných variant,
včetně té bezbarvé. Po vlasci je další nejpoužívanější
obyčejná nit, která je pro svoji tenkost a barevnost
vhodná k připevnění mechorostů na tmavé materiály
(například kořeny či lávové kameny). Jestliže se potýkáte
s připevňováním rostlin rodů Anubias, Bolbitis apod., pak
jednoznačně nejlepšího výsledku dosáhnete s drátkem,
potaženým nějakým plastem. Drží tvar, dá se sehnat v mnoha
druzích a velice lehce ho lze po čase z dekorace
sejmout.Rád bych však zdůraznil, že byste se měli vyvarovat
použití kovů, které reagují s vodou, a které mohou ve vaší
nádrži nadělat velkou škodu. Jde hlavně o měd a její slitiny.
Následky takového užití by mohly být pro celé akvárium
fatální!
Jako bonus by vaše výbava mohla obsahovat láhev
s rozprašovačem na vodu, která se hodí při zakládání
akvária nebo výměně vody. Jejím účelem je zvlhčování listů
rostlin během doby, kdy jsou mimo vodní sloupec nádrže.
Nestojí mnoho a odvádí užitečnou práci.
Stejně tak pokud byste chtěli něco extra na doplňování
odpařené vody, je dobrá malá konvička s kropítkem.
Při přilévání vody se pak nemusíte bát, že by se vířilo dno,
nebo že byste rušili život v akváriu.
Máte-li dostatek financí a aquascaping je vaše hobby,
nebojte se investovat do základních nástrojů pro údržbu
nádrže i rostlin. Vyplatí se vám to. Pokud moc peněz nemáte,
nebo je nechcete takto utrácet, zkuste se poohlédnout po
alternativách. Možná tak přijdete i na něco nového.
(Foto: Lukáš Podhola)
Dále si uvedeme nástroje a pomůcky, které by nám
měli ulehčit život při zakládání nádrže a následně i při její
údržbě.
Často jsem se potýkal s nerovnostmi substrátu na dně
nádrže. A tak když přestala na uhlazení stačit dlaň, začal
jsem používat obyčejné pravítko. Pro potřeby nemovitého
35
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
aquadesign
AQUABOX
Lukáš Podhola
V pokračování našeho seriálu "bylo jednou jedno akvárium" se podíváme na nádrž, jíž jsem sám autorem. Oproti
předchozímu dílu se vyhnu hodnocení layoutu a vhodnosti použití rostlin nebo ryb. Zaměřím se na důvod, proč vlastně toto
akvárium vzniklo, co mě vedlo ke krokům, které jsem při jeho designování provedl, proč se mu v některých fázích nedařilo
a k jakému jsem se vlastně dobral výsledku.
Prapůvod mého snažení je ukryt několik let zpátky ve studiu nádrží Takashi Amana, jehož aquadesignérské dílo na mě
mělo velký vliv. Vše začalo prohlížením a sběrem fotografií přírodních akvárií z produkce firmy AquaDesignAmano.
Kromě úžasných velkoobjemových nádrží mi učarovala akvária, jejichž velikost nepřesahovala několik málo litrů a jejichž
zařízení bylo na tak malý prostor více než velkolepé. Řekl jsem si, že nemůže být tak těžké, mít malou nádrž stejně
vyšperkovanou, jako má Takashi Amano.
Před samotným zakládáním jsem se snažil pochopit principy přírodních nádrží a zjistit, v čem vlastně tkví jejich
unikátnost. Během tohoto studia jsem vydedukoval, že přírodní akvárium nestojí jen na umu aquascapera. Jeho vzhled je
navázán na principy japonské kultury a východních učení; má tedy jistá pravidla, která nejsou na první pohled vidět. A tak
jsem stanul před malým velkým návrhem miniaturní nádrže, na níž jsem se později naučil chápat základy tvorby
přírodních akvárií.
Prvotně jsem se snažil sehnat prostředky na nákup potřebného vybavení. Ve chvíli, kdy jsem dokoupil poslední
komponenty, jsem si však uvědomil, že nemám žádný nástřel, kde bych měl začít. Potřeboval jsem inspiraci. V začátku mě
napadlo okopírovat nějaký aquascape, který je mi blízký. Z toho ale brzy sešlo. Následovalo několik výletů do přírody a
inspirací se nakonec stala část zahrady na chatě babičky. Tady začíná celá evoluce akvária, jež nese název Aquabox.
Rozměry: 25 x 25 x 25 cm (15,6 l)
Osvětlení: 9W
Filtrace: Eheim Liberty 100
Substrát: křemičitý štěrk o zrnitosti 1-2 mm
CO2: kvasnice
Hnojivo: PMDD, Bivoj, Brutus, Color Fe+
Voda: pH 6,8-7,2, Fe 0,5 mg/l, PO4- < 0,5 mg/l
Akvárium jsem založil na přelomu října a listopadu
roku 2005 s ne úplně jasnou představou, jak se budou
vysazené rostliny vyvíjet. V počátku jsem vsadil na druhy
Micranthemum micranthemoides, Eleocharis acicularis,
Glossostigma elatinoides a Rotala wallichii. Po jejich
vysazení do substrátu, obohaceného o Sera FloreDepot,
jsem je nechal růst vlastním životem bez větších zákroků.
Prvních pár týdnů byly v pořádku, bylo znát, že u listů
dochází k přizpůsobení k podvodnímu životu a začínají
nabírat, i když pozvolnými kroky, na hustotě.
Počáteční nadšení, jak se všechno daří, mě přešlo ve chvíli,
kdy se rostliny zastavily v růstu a napadla je štětičková
řasa. Po nedlouhé době jsem objevil příčinu, a to přehnojení
dna kuličkami Bivoj. Náročné odsání přebytečného hnojiva
ze dna a manuální odebrání nejsvrchnější vrstvy štěrku
s řasou pomohlo rostlinám se opět vzbudit k životu. Bohužel
Rotala wallichii už se neprobrala, odumřely jí vrcholky
a začala zakrňovat, až úplně přestala růst a musela být
vyjmuta.
Akvárium několik týdnů po založení. Rostliny mění listy
z emerzní formy na submerzní. (Foto: Lukáš Podhola)
Nedlouho na to přišlo další období, kdy se věci v akváriu
začaly hýbat špatným směrem a rostliny začala napadat
sinice. Po různých experimentech se ukázalo, že mám vysoký
obsah PO4-, a proto jsem ho – a dodnes to tak dělám –
uměle snižoval přípravkem Sera Phosvec. Pak nastalo dlouhé
období smíru s řasami, do akvária byla postupně vypuštěna
fauna. Podařilo se mi v místním zverimexu sehnat dva kusy
36
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
Otocinclus affinis, dále několik amanových krevetek Caridina
japonica a 2 krevetky Neocaridina denticulata “Cherry“,
jež jsem objednal na internetu. Živočichové se krmili
výhradně řasami, které rapidně mizely nejen z přístupných
částí nádrže, ale i z hloubi keře Micranthemum
micranthemoides.
aquadesign
nekorespondoval se skalkou, která si své místo držela od
prvopočátku akvária. Na druhou stranu s pokusem o
vysazení Lilaeopsis brasiliensis jsem byl spokojen. Jednak
trávník z Eleocharis dostal nový náboj a nádech, a pak taky
sama nádrž byla oživena skromně vyhlížejícími květy
Lilaeopsis. Co se stalo trochu nepříjemným, bylo mizení
a dokupování krevetek. Čas od času, i po malé výměně vody,
se krevetky rozhodly skákat. Bohužel je na akváriu zavěšené
světlo a filtr a krycí sklo chybí. Jejich cesta vedla většinou
přes filtr pryč z nádrže.
Neocaridina denticulata “Cherry“ krmící se řasou
ve větvích Micranthemum micranthemoides.
(Foto: Lukáš Podhola)
Dalo by se říci, že akvárium prosperovalo. Po relativně
dlouhém období klidu přišlo velké stěhování, a to v podobě
rozšíření trávníku z Eleocharis. Důvodem byl jednak špatný
růst Glossostigmy, a dále nespokojenost s formováním
aquascapu.
Fotografie nádrže po prvním rázném střihu, který
naznačil, jakým směrem se bude aquascape ubírat.
(Foto: Lukáš Podhola)
V průběhu dubna 2006 jsem pomýšlel na odfocení
nádrže pro mezinárodní aquascapingovou soutěž ADA
International
Aquascaping
Contest
2006.
Bohužel
akvárium nebylo v době uzávěrky v takovém stavu, aby
se s ním dalo chlubit. Navíc řasa postihla podsadu
Eleocharis, která
začala chřadnout
a
žloutnout.
Po
náročných manévrech s pinzetou
a
úzkou
odsávací
hadičkou se ji podařilo oživit a ve výsledku i dostat do
rozumné podoby. To už bylo skoro léto a mně se přestalo
dostávat času z důvodu pracovního vytížení. Nádrž
prošla silnou zatěžkávací zkouškou soběstačnosti. Přestože
šlo o ekosystém opravdu malý, dokázal se bez větších
problémů udržet a fungovat i s novým osazenstvem deseti
kusů Boraras urophthalmoides. Léto se nachýlilo a s ním
i uzávěrka AGA International Aquascaping Contest 2006,
kterou jsem chtěl stihnout. Tři týdny před finálním focením
proběhlo poslední výrazné stříhání nádrže a pak následovaly
jen dolaďovací a čistící práce. Fotku se podařilo odeslat
a výsledek mého ročního snažení teď můžete posoudit vy
sami.
Obohacení trávníku z Eleocharis acicularis o Lilaeopsis
brasiliensis a další keř Micranthemum micranthemoides.
(Foto: Lukáš Podhola)
V dalším vývoji nádrže se ve své podstatě dost
periodicky opakovaly události se sinicí, drobné přesuny
rostlin, jejich neustálé zahušťování, stříhání a tvarování.
V rámci experimentování jsem do nádrže umístil druhý
kámen, který bohužel tvarem, texturou a barvami příliš
37
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
aquadesign
Finální fotografie nádrže pro soutěž AGA International Aquascaping Contest 2006. (Foto: Lukáš Podhola)
Možná bych měl na závěr bilancovat. Co mi ten rok
se skleněnou kostkou dal nebo vzal, čím jsem koho obohatil,
nebo také naopak. Ve skutečnosti si neuvědomuji, že by
něco vzal. Ba právě naopak, vyzkoušel jsem nepočítaně
nových přístupů k řešení různých problémů, poznal
nové nástroje, získal znalosti, vytvořil blog [1] o zkušenostech
z praxe v udržování přírodního akvária, komunikoval a
radil se s lidmi ze zahraničí a tak bych mohl pokračovat dál
a dál. Jedno je však jisté, životní cyklus aquaboxu končí.
Téměř na den po roce bude nádrž zrušena a přestavěna
na novou. Nechme se překvapit.
akvafoto
[1] http://aquabox3.blogspot.com
Otocinclus affinis odpočívající na listu
Lilaeopsis brasiliensis.
(Foto: Lukáš Podhola)
38
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
akvafoto
AKVARISTICKÁ FOTOGRAFIE
Markéta Rejlková
Žádná akvaristická publikace by nebyla myslitelná bez
fotografií a platí to dnes už i o akvaristice samotné –
fotografie nám pomáhají při diagnostice chorob, při hledání
řešení nejrůznějších problémů na internetových diskusích,
nebo si podle nich jednoduše vybíráme svoje vysněné ryby a
rostliny. Fotografie rostlinných akvárií (spolu s internetem,
který umožnil jejich masové šíření) posunuly akvaristiku
v celosvětovém měřítku někam úplně jinam.
Proto se skoro každý akvarista pokouší více či méně
úspěšně zachytit i svoje vlastní akvárium, rostliny a živočichy.
Ať už patříte mezi ty zdatnější fotografy, nebo se řadíte
k začátečníkům a portrét vaší oblíbené rybky se vám prostě
nedaří a nedaří, doufám, že se vám tahle nová rubrika bude
líbit. Rádi bychom vám na tomto místě přinášeli každé
dva měsíce nejrůznější tipy a triky, ucelené návody, ale
i prostou přehlídku povedených snímků a prezentace
fotografů, kteří „umí“.
Asi každý z nás má nějakou oblíbenou fotografii nebo
dokonce autora, na jehož nové snímky se těší. Jsou často
pohlazením na duši a potěšením pro oko, přibližují nám krásu
živých tvorů. Inspirují nás k vlastní tvorbě, protože to chceme
taky dokázat. Pro mě jsou největším zázrakem povedené
snímky ryb – ať už zachycují tření, šarvátky, nebo jsou to jen
„obyčejné“ portréty, z kterých vyzařuje krása ryb. Lesk šupin,
jemné odstíny zbarvení, zajímavá ústa, oči nebo ploutve –
tohle všechno nás oslovuje z fotografií hosta, kterého jsem
vybrala pro toto číslo.
Fantastický portrét kančíka pod tímto textem ve mně
vyvolává úžas a obdiv. A také otázky: kdo to fotil, jak to, že
to tak umí, co všechno k tomu potřebuje a hlavně – dokážu
to jednou taky? Co za tím je? Na některé z těchto věcí jsem
se zeptala Jirky Plíštila, jednoho z nejuznávanějších českých
fotografů ryb. Ke slovu se samozřejmě dostane i několik
jeho snímků.
Heros efasciatus. (Foto: Jiří Plíštil)
39
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
akvafoto
DNES FOTÍ: JIŘÍ PLÍŠTIL
Grafik, programátor a fotograf
publikující
své
fotografie,
kresby a články v časopisech
Akvárium Terárium, Akva tera
fórum (ATF) a DATZ. Od roku
1999
je
členem
týmu
FISHBASE. V letech 2000-2004
byl členem redakční rady
časopisu Akvárium Terárium,
od roku 2004 je členem
redakční rady ATF. Jeho
specializací je v poslední době
systematika ryb a rybovitých
obratlovců a jejich české
názvosloví.
Máš oblíbený druh nebo skupinu, nebo nějaký
námět, který fotíš nejraději?
Skupinu oblíbenou nemám v podstatě žádnou, spíše mám
neoblíbené ryby. Jsou to paví oka (Poecilia reticulata),
udělat dobrou fotografii samce je dost náročné. S námětem
je to už jiné, hodně se specializuji na fotografie detailů hlav.
Jak moc se věnuješ fotografické teorii? Jsi třeba
zapojený do diskusních skupin, nebo jak (pokud
vůbec) komunikuješ s jinými akvafotografy?
Sleduješ práci svých kolegů?
Fotografická teorie? To slovo neznám. Abych pravdu řekl,
tak teorii k ničemu nepotřebuji. Dávám přednost praxi.
Díky své „teoretické neznalosti" jsem často terčem vtipů
od kolegů. V diskusních fórech se občas objevuji, ale opravdu
výjimečně. Komunikuji v podstatě se všemi českými
fotografy ryb, známe se osobně a občas mezi námi proběhnou
i vtípky o tom, jak kdo fotí.
Tvoje fotografie zná asi každý, kdo občas listuje
akvaristickými časopisy, nebo hledá obrázky ryb na
internetu. Ale napadlo mě: jsi Ty vůbec akvarista?
To je zajímavá otázka. Dnes už se akvaristou necítím,
zaměřuji se spíše na systematiku.
Mohl bys poradit začátečníkům, jak na to? Co je
podle Tebe klíčem k dobrému rybímu portrétu?
Začátečníkům bych poradil jediné, ať se nenechají odradit
prvotními neúspěchy. Klíčem k dobré fotografii je podle mě
něco, co má člověk v sobě, nedokážu to pojmenovat. Smysl
pro dobrou fotografii se nedá naučit a ani technika ho
nedokáže nahradit. Už několikrát jsem se přesvědčil o tom, že
i člověk se sebelepším vybavením neudělá kolikrát kvalitní
fotografii.
Znamená to, že nemáš doma žádné akvárium
a nechováš ryby?
Ne, neznamená. V tuto chvíli mám doma 5 akvárií, největší
má objem 200 litrů.
Kdes vyfotil ty desítky (nebo spíš stovky?) druhů
ryb? Mohl bys popsat, jak vypadá příprava před
zmáčknutím spouště?
Svoje fotografie jsem udělal buď přímo u akvaristů v jejich
odchovnách, na výstavách nebo u sebe doma. Příprava
před zmáčknutím spouště snad ani žádná není. Zkrátka
vyfotím rybu ve chvíli, kdy je dobře postavená nebo
vykonává nějakou zajímavou
činnost.
Vynikající
jsou
k tomuto účelu výstavy, člověk pak nemusí čekat u jedné
nádrže, ale v klidu se prochází po výstavě a sleduje, co se
v akváriích děje.
Stránky Jiřího Plíštila (včetně bohaté galerie) najdete zde:
[1] http://www.aquatab.net
Kdy a jak jsi s fotografováním ryb začal?
S fotografováním jsem začal někdy v roce 1997 nebo
1998. Tehdy jsem pracoval za minilabem v jedné rychnovské
firmě. Mým prvním fotoaparátem byla Praktika, která po
nějaké době odešla. Fotil jsem pak vypůjčenými aparáty,
každou chvíli jsem fotil něčím jiným.
Jakou teď používáš techniku?
Dnes používám vybavení firmy NIKON, konkrétně digitální
zrcadlovku NIKON D70, makroobjektiv NIKKOR 60 Micro a
blesk NIKON SB-800.
Copella nattereri. (Foto: Jiří Plíštil)
40
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
akvafoto
Danio frankei. (Foto: Jiří Plíštil)
Betta dimidiata. (Foto: Jiří Plíštil)
41
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
akvafoto
Puntius denisoni. (Foto: Jiří Plíštil)
Nannostomus marginatus “Peru red“. (Foto: Jiří Plíštil)
42
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
akvafoto
Rasbora pauciperforata. (Foto: Jiří Plíštil)
Barbus semifasciolatus. (Foto: Jiří Plíštil)
43
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
akvafoto
Helostoma temmincki. (Foto: Jiří Plíštil)
živorodky
Phractocephalus hemiliopterus. (Foto: Jiří Plíštil)
44
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
živorodky
POECILIA RETICULATA PETERS, 1859
Peter Kaclík
Poecilia reticulata patrí medzi živorodky. Je to všeobecne
známy druh akváriových rýb. Aj u nás sa zrejme s národným
názvom gupky stretol asi každý dospelý človek. Často sa im
komolí meno na gubky, guby a podobne, a to aj medzi
odborníkmi - čo len naznačuje ich veľkú popularitu. Iným
častým názvom pre gupky je pávie očko. Toto krásne
pomenovanie má pôvod v prírodnej forme druhu
P. reticulata, ktorá má na tele dve tmavé škvrny
pripomínajúce oči.
triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii). Slovenský názov je
živorodka dúhová.
Synonymá [2]:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Pôvod a rozšírenie
Rybky pochádzajú z východnej Amazónie, Venezuely,
Trinidadu a Tobaga, Barbadosu, severnej Brazílie a Guayany povodia Orinoka.
Gupky dnes nájdeme aj mimo areálu pôvodného
rozšírenia a to napr. v Austrálii, na Kube, Havaji,
v juhovýchodnej Ázii, vo východnej a južnej Afrike, v Južnej
Amerike až po USA na severe, v Rusku, v južnom Španielsku,
Grécku, Taliansku, Česku a Slovensko nevynímajúc.
Kompletnejší zoznam eviduje Fishbase [1].
Príroda a samozrejme človek vykonali v mnohých
prípadoch aj na Slovensku už svoje. Druh P. reticulata sa
prispôsobil svojmu prostrediu a začína sa stále viac
prejavovať pôvodná prírodná forma. Keď porovnám divoké
gupky z Venezuely a gupky chytené v Brazílii, tak vidím jasné
presadzovanie pôvodnej genetickej výbavy. Divoká príroda
zase raz víťazí.
Gupky sa nachádzajú tam, kde je teplá voda, obyčajne
v termálnych prameňoch. Viem, že sa nachádzajú v areáli
Slovnaftu, počul som o viacerých iných výskytoch a viem, že
sú v termálnych jazierkach v Piešťanoch, odkiaľ sám
pochádzam.
Poecilia reticulata Peters, 1859
Poecilioides reticulatus (Peters, 1859)
Acanthophacelus reticulatus (Peters, 1859)
Girardinus reticulatus (Peters, 1859)
Haridichthys reticulatus (Peters, 1859)
Lebistes reticulatus (Peters, 1859)
Poecilia reticulatus Peters, 1859
Lebistes poeciloides De Filippi, 1861
Lebistes poecilioides De Filippi, 1861
Girardinus guppi Günther, 1866
Acanthophacelus guppii (Günther, 1866)
Heterandria guppyi (Günther, 1866)
Opis
Dĺžka samčeka v prírode je 3,5 cm, samičky 6 cm [3]. Žijú
priemerne 8-12 mesiacov. P. reticulata sa vyznačuje veľkým
pohlavným dimorfizom. Samček je oveľa farebnejší, vzrastom
menší, štíhlejší a má gonopódium, ktoré vzniklo zrastením
lúčov ritnej plutvy. Gonopódium je pohlavným orgánom.
Samička je oválnejšia, v dospelosti väčšia, ritnú plutvu má
normálnu a má škvrnu gravidity v brušnej časti tela. Základná
farba oboch pohlaví je sivá.
Gupka je veľmi priateľská ryba, zväčša plávajúca
v strednej a dolnej časti akvária. Ak chováte veľa gupiek
v jednej nádrži, tak sa gupky združujú v celom vodnom stĺpci.
V prípade, že kŕmite tak, že ruku máte v akváriu, gupky
vám zvedavo a nebojácne „oblizujú“ prsty. Zaujímavé je aj
chytanie gupiek do sieťky, pretože ony sa chytajú často až
príliš ľahko – ak chcete chytiť jednu jedinú, ľahko sa stane,
že ich máte v sieťke aj 20. Jednoducho chytiť do sieťky gupku
medzi sto inými je problém. Čím je vyššia početnosť, tým sú
zvedavejšie a nebojácnejšie.
Chov
Chov gupiek je celosvetovo rozšírený, čo je spôsobené asi
aj tým, že ide snáď o najvariabilnejší druh ryby chovaný
v sladkovodných akváriách a to nielen sfarbením, ale aj
tvarom. Existuje množstvo tvarových a farebných foriem
druhu P. reticulata. Keďže gupka je a vždy bola pre
akvaristov výzvou, došlo k veľkým zmenám v jej vzhľade,
v nárokoch chovu.
Gupky tolerujú široké pásmo parametrov vody. Za ideálne
hodnoty chovu považujem teplotu 22-27 °C, 10-20 °dGH, pH
7,5. Sú schopné, najmä v dospelosti, pokiaľ nepatria ku
chúlostivým populáciám, znášať aj veľké zasolenie.
Toto divoké pávie očko má dokonca viac ako 2 očká a
niektoré doslova hrajú farbami. Aspoň je jasné, že príroda
je jednoducho krásna.
(Foto: Peter Kaclík)
Systematické zaradenie
Poecila reticulata Peters, 1859 patrí do podčeľade
Poecilinae, do čeľade Poecillidae, radu Cyprinodontiformes,
45
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
živorodky
Profitovanie gupiek v piešťanských jazierkach je toho
dôkazom. Piešťanské jazierka sú totiž napájané vodou,
ktorá je veľmi bohatá na síru a iné minerály. Do jazierok
ľudia púšťajú čas od času všelijaké ryby, ale prežívajú
len Poecilia sphenops a Poecilia reticulata. Sú to druhy, ktoré
sú proti tomuto faktoru rezistentné – populácie tam
nachádzajúce sa dozaista. Nuž a niektorí chovatelia dokázali
aklimatizovať svoje gupky postupným privykaním si
dokonca na morskú vodu – chovajú tak gupky v morskej
vode – slanej!
Chov gupiek bol kedysi bezproblémový. Asi ste aj vy počuli
akvaristov a známych, ktorí vraveli, že gupky chovať nebol
nikdy problém, a že to nemôže byť problém ani dnes. Dnešné
gupky, ktoré dostanete kúpiť v akvaristike, prípadne od
chovateľa, sú chúlostivé ryby. Svojim nárokmi sa dosť
odlišujú od svojich príbuzných z minulosti. Dnes sú gupky
silne prešľachtené, čím sa stali menej odolnými. Áno je
pravda, kedysi gupky neboli vôbec chúlostivé, ale dnes je to
inak. Často sa chovateľovi stane, že si zakúpi nejaké gupky,
pridá ich ku svojim a najprv zahynú tie nové a neskôr aj jeho
staré.
Ak chcete chovať gupky, ideálne je nájsť si cestu
k chovateľovi, ktorý si udržuje čistú líniu. Pomer pohlaví
odporúčam 3:1 a viac v prospech samičiek. Samce často
nedožičia pokoj samičkám, preto je vhodné chovať viac
samičiek ako samcov.
Forma triangel a sfarbenie metalická modrá.
(Foto: Peter Kaclík)
Úprava vody
Niektorí chovatelia pridávajú do akvárií, kde chovajú
gupky, soľ. Najmä tí, ktorí chovajú gupky bez dna a bez
rastlín. V každom prípade sa gupka cíti v slanej vode dobre
a lepšie odoláva nástrahám chorôb. Odporúčaná dávka soli
pre ne sú dve polievkové lyžice na 40 litrov vody. Na soľ je
treba rybičky privyknúť postupne a použiť len vtedy, ak to
iným rybám neprekáža. Jediným bežným sladkovodným
druhom, ktorému vyhovuje takéto zasolenie je Poecilia
sphenops.
Gupky majú relatívne dlhé chvosty a zvyčajne preto
viac trpia rôznymi chorobami. A keďže gupky veľa zožerú
a veľa odpadu aj vyprodukujú, treba dbať na čistotu
vody aj dna. Jeden môj kamarát nazýva gupky a mečovky
vďaka tejto vlastnosti kombajn, nad čím sa môžeme spolu
pousmiať. Gupky v noci oddychujú ležiac na dne, chvosty
sa dotýkajú dna a vtedy im hrozí nákaza. Dno nesmie
obsahovať veľa detritu, účinná filtrácia je dobrým
predpokladom vašich zdravých rýb. Gupky doslova milujú
čerstvú vodu a ak sa im veľmi často mení voda, rastú veľmi
rýchlo a sú vo výbornej kondícii. Ideálna je kontinuálna
výmena vody.
Potrava
Gupky sú všežravé. Vhodnou potravou sú nitenky,
patentky, cyklop, moina, artémia, ideálne v živom stave.
Mrazené krmivo tohto typu stačí namočiť do akvária
a párkrát s ním rozvíriť hladinu a ryby nakŕmite. Ak
chcete aby samičky gupiek kvalitne rodili, poskytnite im
larvy čierneho komára, práve toho, ktorý nám ľuďom vie
niekedy tak veľmi znepríjemniť život – komára piskľavého
(Culex pipiens). Gupky sú riasožravé, vhodnou potravou
je spirulina, sparený špenát, šalát a pod. Pre dorastajúce
mladé gupky sa hodí nálevník. S radosťou prijmú napr.
nelietavé octové mušky druhu drozofila obyčajná (Drosophila
melanogaster) a je to práve hmyz, na ktorý sa pri kŕmení
rýb všeobecne najviac zabúda. Vhodné sú samozrejme
mikry, alebo grindal, menej už vločkové suché krmivá,
ktoré predávajú v akvaristických obchodoch.
(Foto: Peter Kaclík)
V prípade, že máte ambície zúčastniť sa súťaží, je vhodné
gupky chovať v akváriach s rastlinami, pretože v nich sa
gupky cítia lepšie a lepšie aj vyzerajú. Chov gupiek si teda
vyžaduje viac akvárií, ideálne je, ak každá forma má svoje
akvárium. Zvlášť pre dospelé ryby, mláďatá, dospievajúce
jedince.
Ku gupkám sa do spoločenského akvária hodia iné
živorodky ako napr. platy, mečovky, molinézie, ďalej tetry,
pancierničky rodu Corydoras. Nehodia sa k nim väčšie druhy
cichlíd – napr. skaláre, labyrintky – napr. bojovnice,
kaprovité ryby – napr. Puntius partipentazona.
46
Akvárium, číslo 2
živorodky
KLUB.AKVA.SK
Rozmnožovanie
Rozmnožovanie gupiek je jednoduché, častokrát sa môže
v nádržiach akvaristov diať aj proti ich vôli. Samčekovia,
nezriedka aj traja naraz, naháňajú vytrvalo samičku, ktorá ale
zvyčajne zo začiatku ignoruje ich aktivitu. Keď ale samička
privolí, samček pomocou pohlavného orgánu – gonopódia –
kopuluje. Samička je schopná držať si spermie v zásobe a
rodiť aj v ďalších 3-4 nasledujúcich vrhoch. Aj preto je
nevyhnutné, ak chcete zachovať líniu – tvar a farebnosť
rodičov, zamedziť miešaniu genetického materiálu.
Gravidné samičky je možné izolovať v pôrodničkách, napr.
v takých, ktoré dostanete v obchode, alebo si zostrojíte napr.
zo záhradníckeho pletiva kôš. Pletivo stačí zošiť a kôš upevniť
na akvárium. Alebo sa môžete inšpirovať článkom
v predchádzajúcom čísle [4] a spraviť si pôrodničku pomocou
PET fľaše a pletiva. Samozrejme môžete nechať samičku
odrodiť v spoločnom akváriu a neskôr mladé vychytať.
Gupky si niekedy svoje potomstvo žerú, preto ak chcete
mať potomstvo, je dobré mať akvárium dobre zarastené
rastlinami.
Gupky sú schopné rodiť mladé každý mesiac – perióda
trvá zhruba 28 dní. Priemerný počet mladých je 40 jedincov –
pohybuje sa od 30 do 70, niekedy aj viac ako 100 mladých.
Niekedy sa stane, že samička vrhne len zopár mladých.
Dbajte na to, aby ste, ak prekladáte samičku pred pôrodom,
nemenili drasticky parametre vody, najmä aby ste nezvýšili
teplotu. Zvýšená teplota by mohla mať za následok predčasný
pôrod – nedostatočne vyvinuté alebo mŕtve jedince. Samička
je po pôrode vyčerpaná, je bežné, že sa jej v tomto čase zhorší
zdravotný stav.
Čo je väčší problém, je mladé odchovať. Ako hovorí môj
kamarát Ivan Vyslúžil: „Gupku rozmnoží aj žiačik, ale
odchová iba chovateľ.“ Narodené mladé gupky sú relatívne
veľkým rybím plôdikom – dorastajú približne do 1 cm. Najprv
rastú pomalšie, po dvoch týždňoch sa ich rast pri dobrom
kŕmení rozbehne. Tak ako aj pri iných rybách, gupky do
veľkosti dvoch centimetrov je vhodné kŕmiť čo
najdôslednejšie. Najlepšou možnosťou ako podávať potravu
takýmto mladým gupkám je čo najčastejšie a po malých
dávkach. Samozrejme ideálne je živé krmivo, ktoré sa
pohybuje v celom vodnom stĺpci akvária. Takýmto
požiadavkám vyhovie žiabronôžka soľná (Artemia salina) a
nálevník Paramecium caudatum. Akonáhle sa dá rozlíšiť
pohlavie, mlaď rozdeľte podľa pohlavia. Samčekovia
pohlavne dospievajú vo veku 2 mesiacov, samičky o mesiac
neskôr. Samičky so samcami dajte spolu vtedy, ak chcete, aby
sa spolu párili. Pokiaľ to nie je nevyhnutné, vyhýbajte sa
súrodeneckému páreniu.
reportáže
Choroby
Gupky trpia často chorobami, ktoré nevieme
diagnostifikovať – často hynú bez zjavnej príčiny a veľmi
rýchlo. Jednou zo závažných chorôb, postihujúcich tieto ryby,
je bakteriálny rozpad plutiev spôsobený baktériami rodov
Pseudomonas, Aeromonas a inými. Inou chorobou je
mykobakterióza, ktorá je len veľmi ťažko liečiteľná.
Ichtioftirióza, známa medzi akvaristami ako krupička, sa
považuje za menej vážnu chorobu.
(Foto: Peter Kaclík)
Súťaže a výstavy
P. reticulata si istotne svoje významné miesto
v akvaristike zaslúži a obháji, veď napokon sú to práve
gupky, pre ktoré sa konajú majstrovstvá Európy aj
majstrovstvá sveta, a iné medzinárodné a národné súťaže
a výstavy. Vo svete sa usporadúvajú rôzne výstavy rýb a
výstavy gupiek patria medzi ne. Dokonca existuje
medzinárodná organizácia IKGH (Internationale Kuratorium
Guppy-Hochzucht), ktorá jednotlivé organizácie zaoberajúce
sa chovom druhu P. reticulata združuje a koordinuje [5].
Súťaží sa podľa vypracovaného štandardu IHS [6]. Zväčša
súťažia triá samčekov, ale čoraz viac sa presadzujú aj páry.
Kategórie sú určené podľa tvaru chvostovej plutvy.
Kategória
Triangel
Kruh
Dvojmečík
Dolný mečík
Horný mečík
Lýra
Vejár
Vlajka
Rýľ
Plamienok
Ihla
Šerpa
Zdroje informácií
[1] http://www.fishbase.org/Country/CountryList.cfm?ID=3228
&GenusName=Poecilia&SpeciesName=reticulata
[2] http://64.95.130.5/Nomenclature/SynonymsList.cfm?ID=3228
&GenusName=Poecilia&SpeciesName=reticulata
[3] http://64.95.130.5/summary/SpeciesSummary.php?id=3228
[4] http://klub.akva.sk/ - Akvárium 01/06, Ivan Vyslúžil –
Pôrodnička pre živorodky, p. 55
[5] http://www.poecilia.nl/ikgh/
[6] http://www.poecilia.nl/downloads/%7B095E7E92-DA8B-48A881DE-57BF073D1FBD%7D_IHS%2004%20tm%20rusava%20A5%
20geen%20boekje.pdf
47
Akvárium, číslo 2
reportáže
KLUB.AKVA.SK
PREDNÁŠKA NORBERTA DOKOUPILA
A USTANOVUJÚCA SCHÔDZA KLUBU.AKVA.SK
Peter Kaclík
KLUB.AKVA.SK [1] zorganizoval dňa 6.9.2006 v Dome
kultúry Ružinov akvaristickú prednášku Norberta Dokoupila
„Nielen o živorodkách“. Zúčastnilo sa jej 50-60 ľudí. Pán
Dokoupil rozprával o sfarbení rýb a o tom, akými farbivami
ryby disponujú.
Po prednáške prebehla diskusia, kde sme sa napr. pýtali,
prečo ryby nebývajú zelené. Položili sme pánovi Dokoupilovi
niekoľko otázok, jednu z nich aj prítomný Miro Rusko.
Aj mimo oficiálneho programu sa živo diskutovalo a verím,
že mnohí z nás využili príležitosť prehodiť zopár viet so
svojimi kolegami.
Na záver večera sa uskutočnila ustanovujúca schôdza, na
ktorej sa volil výbor klubu a revízna komisia.
Zvolený výbor: Branislav Barčin, Norman Durný,
Markéta Rejlková, Vladimír Volf, Martin Haláč, Peter
Kaclík, Ivan Vyslúžil
Norbert Dokoupil. (Foto: Peter Kaclík)
Revízna komisia: Miloslav Pešek, Ľubomír Holubčík
Priebeh prednášky máme zaznamenaný prostredníctvom
kamery a ja som zachytával dej fotoaparátom, aby som vám
priblížil atmosféru, ktorá v DK Ružinov 6.9.2006 vládla.
[1] http://klub.akva.sk
Prednášková sála. (Foto: Peter Kaclík)
Premietali sme cez dataprojektor fotografie
dokumentujúce farebnosť rýb. (Foto: Peter Kaclík)
Čakanie na výsledok voľby. Štefan Vetrák
a Martin Haláč. (Foto: Peter Kaclík)
48
Akvárium, číslo 2
reportáže
KLUB.AKVA.SK
KLUBOVÝ ZÁJAZD
DO AKVARISTICKÝCH ČIECH
Patrik Bíro, * Miloš Chmelko, ** Markéta Rejlková
Piatok 15.9.2006 ráno sa malá výprava členov KLUBu.AKVA.SK (vodič: Roger; navigátor: Raviolka; posádka: Skala, Miloš,
Patrox) vybrala na okružnú cestu k západným susedom – bratom Čechom. Trasa bola naplánovaná nasledovne: Dříteč
(pre neznalých: [1]) – Hradec Králové [2] – Rychnov nad Kněžnou (AkvaEXPO).
PROFI-AQUARIUM DŘÍTEČ
Cesta ubiehala pokojne bez nežiadúceho zdržania a tak
sme dorazili do Dříteča podľa časového plánu. To, čo
nasledovalo, bolo pre mňa neskutočným zážitkom. Toľko
akvárií som nevidel za celý môj život. Zapamätať si, čo všetko
tam plávalo, sa proste nedalo – rybky, ktoré u nás
v obchodoch ani len nezazriete, ale aj bežné druhy, ktoré
už mal hádam každý. Po prejdení všetkých uličiek nastal
veľký problém. „Čo si kúpiť?“ Neodolal som a na cestu sa
začali chystať 4 Cleithacara maronii, ktoré voľakedy boli
u nás bežné, no dnes ich zohnať je veľký problém. K nim
pribudli ešte 4 Otocinclus vestitus. A tak som od zamestnanca
vyfasoval dve vedierka s vodou a hor sa k akváriám na
„lov“. Najviac ma uchvátili Paracheirodon simulans, ktoré
v jednom akváriu, kde ich bolo cez 200, spravili nádherný
húf a lietali z jednej strany na druhú.
(* Ja osobne som tam nič nekúpil, aj keď dôvodom nebol
zlý výber, ale chýbajúce akváriá. Išiel som tam kúpiť
borarasky, ale keďže tie nemali, odchádzal som naprázdno.
To sa nedá povedať už o skalovi, ktorý si nakúpil gupky a dosť
ma pobavil, keď pri platení predavačke na otázku koľko ich
má povedal, že po dvadsiatich prestal rátať.)
OBŘÍ AKVÁRIUM – HRADEC KRÁLOVÉ
Ale čas bežal, a tak sme sa nalodili a dumajúc, či som
spravil dobre, keď rybky budú v sáčkoch ešte dva dni, vyrazili
sme do Hradce Králové. Tu sme sa rozdelili a do „džungle“
Južnej Ameriky sme vkročili len traja. Za prvými dverami
bola… pokladňa. Za druhými dverami nás čakala expozícia
preparovaných lebiek rýb. Mňa osobne moc nezaujala, predsa
len mám radšej živé zvieratá ako nejaké kosti (** Mně i
Milošovi se výstava líbila – minimálně to byla zajímavá
podívaná, velmi pěkně naaranžovaná).
přísavníci, neustálý pohyb nad našimi hlavami – škoda jen, že
se tam tak zle fotilo. A škoda, že je to jen jedno akvárium.)
Na konci prehliadky bola ešte malá akva predajnička – tá
však nevybočovala zo štandardu. Nasadli sme do auta
a vyrazili do hlavného miesta nášho výletu: Rychnova nad
Kněžnou.
Nasledoval výstup po schodoch na poschodie, kde sme sa
vnorili do mini pralesa. Prales bol umiestnený nad samotným
akváriom, cez ktoré viedol mostík. Prales bol spravený
odhadom z bežných rastlín, ktoré pestuje veľa ľudí ako izbové
rastlinky. (** Nedá mi to nepoznamenat, že on i ten skutečný
prales JE z pokojových rostlin.) Ale to už sme schádzali dole,
kde na nás čakal tunel cez obrie akvárium. V ňom plávali ryby
z amazonskej oblasti. Boli to krásne veľké exempláre, ktorým
sa tam očividne darilo. Škoda len, že tam neplával taký menší
(1000 kusový) húf tetričiek – ja viem bolo by to asi len
drahšie krmivo, ale predsa...
Z výstavy preparovaných lebek. (Foto: Markéta Rejlková)
(* Čo mňa osobne udivilo najviac bol plôdik, ktorý si tam
popri rodičoch existoval v spoločenstve naozaj veľkých rýb.
** Souhlasím, obří arowany byly nádherné, ale rodinka
kančíků to u nás vyhrála na plné čáře. Osazenstvo akvária
bylo parádní, spousta ohromných ryb v dobré kondici, velcí
49
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
AKVAEXPO RYCHNOV NAD KNĚŽNOU 2006
Po príjazde sme sa najprv stretli s Jiřím Plíštilom, ktorý
nás pozval na jeho mini výstavku fotografií rýb v miestnej
škole. Fotky to boli krásne, vyfarbenie rýb a ich kresba bola
zachytená veľmi realisticky. (** Výstava nebyla o víkendu
otevřená, takže návštěvníci AkvaEXPO byli o tenhle zážitek
ochuzeni. Děkujeme ještě jednou Jirkovi, že nám umožnil si
fotografie prohlédnout.) Odtiaľ sme sa už vybrali do miestnej
sokolovne, kde sme mali objednaný nocľah. Tu organizátori
umiestnili aj expozíciu predajcov, a tak sme si večer
spríjemnili „očumovaním“ príprav a vykladania tovaru,
chystaného na druhý deň. V sobotu ráno sme už pripravení
čakali na otvorenie predaja – hlavne na „Rataja“, pretože sme
si ešte večer vyhliadli pár zaujímavých kúskov, ktorých mali
len v niekoľkých exemplároch.
Po zvládnutí nákupu sme sa konečne vybrali na výstavu.
Po krátkej prechádzke po Rychnove sme dorazili do Domu
chovateľov. Po vstupe, kde vonku v klietkach boli vystavované
holuby a zajace sme zamierili do budovy. Tam sa už tlačilo
neskutočne veľa ľudí a aj rýb. Na malej ploche tu bolo
situovaných veľa akvárií, rozčlenených do skupín podľa ich
pôvodu. Akváriá boli pekne zariadené, nie len kameňmi
a koreňmi, ale aj rastlinkami. Rybky boli trošku nesvoje, kto
by nebol keď, z druhej strany akvária je neskutočný pohyb
a hluk.
(**Tato rychnovská výstava byla jubilejní třicátá. V zhruba
180 nádržích bylo možné obdivovat přes dvě stovky rybích
druhů, kromě toho zde byla expozice krevet a raků a menší
terarijní část. To vše v útúlných prostorech Domu chovatelů –
v době okolo sobotního oběda bylo u akvárií mnoho
návštěvníků, ale dýchat se ještě dalo.)
(* Opisovať, čo tam všetko bolo, mi príde zbytočné – lebo
ako sa hovorí „radšej raz vidieť ako sto krát počuť“. Fotografie
to povedia za mňa.)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
50
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
Hodiny sa však nezastavili a my sme už smerovali do
kultúrneho domu na súťaž rýb v plávaní a na prednášky.
Rychnovskí akvaristi sa chceli zapísať do knihy rekordov
a zorganizovali veľmi originálnú súťaž v plávaní rybiek.
Bol to prvý ročník – a dúfam, že nie posledný. V pripravenom
akváriu rozmermi cca 130x40x10 cm boli spravené 4 dráhy.
Štartovacia čiara bola upravená ako modrá plastová doska,
ktorá sa po štarte vytiahla z vody. Cieľová čiara bola upravená
kruhovými otvormi. Do súťaže bolo zaevidovaných 16 rybiek
z Čiech a z Nemecka do veľkosti 6 cm. Pretekať sa
malo v štyroch rozplavbách a rozhodnúť malo finále.
Nakoniec to vyhrala jedna rybka už v rozplavbách, keďže
bola jediná, ktorá sa dostala cez otvor na cieľovej páske. Aj
napriek tomu to boli napínavé a zábavné preteky.
(* Preteky síce nedopadli podľa predstáv usporiadateľov,
ale aj tak boli spestrením, na ktorom sme sa pobavili. Do cieľa
dorazila síce iba jedna rybka, ale to ako sa niektoré rybky aj
tri štyri krát prehnali vedľa seba po celej závodnej trati hore
dole a nechávali nás v napätí, či konečne preplávajú, alebo to
skončí opäť diskvalifikáciou, bolo tiež zaujímavé.
Výstavu sme však opustili kvôli prednáškam a tak sme
boli celkom radi keď začali. Predsa len nie každý z nás sa
môže vybrať naloviť si rybky do ich prirodzeného prostredia
a tak sme si radi aspoň vypočuli ľudí, ktorí to šťastie majú. Pri
pozeraní fotiek, spestrené rozprávaním o tom, aké to tam
naozaj bolo, sme im len ticho závideli. Pri pohľade na
namerané parametre vody v danej oblasti som neraz ostával
v šoku a neveril som, že v takej “kyseline” môže niečo aj žiť.)
Po prestávke nasledovali dve zaujímavé prednášky: RNDr.
Roman Slaboch a jeho cesta po Argentíne a Kaj Andersen –
lov cichlíd v Kolumbii. Prednášky boli zaujímavé a
prednášatelia zaujali určite všetkých v sále (nikto nezaspal).
Po prednáškach sme sa vybrali naspäť na výstavu. Na
rozdiel od rána, krátko pred zatvorením tam už bolo len málo
ľudí (keď nerátam nás tak už vlastne nikto), a tak sme si
mohli v pokoji prejsť znovu celú výstavu. Rybky sa zkľudnili,
krásne sa predvádzali a my sme si mohli užiť fotenia do
sýtosti. Nakoniec sme museli opustiť ten krásny svet a
zamieriť na večeru a odtiaľ na posedenie, ktoré zorganizovali
usporiadatelia. Táto časť sa mne osobne moc nepáčila
z jednoduchého dôvodu – speváčka bola až príliš hlučná,
takže rozhovor pri stole bol dosť problematický.
Na druhý deň ráno sme nasadli do auta a plný dojmov
vyrazili domov. (* Ostali nám zážitky a rozhodnutie, že
podobný výlet určite ešte zopakujeme. Tí, čo ste neboli, máte
šancu pridať sa k našim potulkám svetom za akvaristikou
nabudúce, k čomu vás možno inšpiruje aj tento článok.)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
Predajná časť v sokolovne. (Foto: Peter Kaclík)
Prednášková sála. (Foto: Peter Kaclík)
51
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Patrik Bíro)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Miloš Chmelko)
(Foto: Markéta Rejlková)
(Foto: Patrik Bíro)
(Foto: Martin Haláč)
(Foto: Martin Haláč)
(Foto: Markéta Rejlková)
52
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
(Foto: Patrik Bíro)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Martin Haláč)
(Foto: Patrik Bíro)
(Foto: Markéta Rejlková)
(Foto: Patrik Bíro)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Markéta Rejlková)
(Foto: Markéta Rejlková)
(Foto: Markéta Rejlková)
53
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
MEDZINÁRODNÁ VÝSTAVA AQUA – TERRA V OSTRAVE
Peter Kaclík
Výstava sa konala v dňoch 28.9. až 1.10.2006 v DK města
Ostravy, Třída 28. října 124. V rámci nej sa uskutočnilo
záverečné 7. kolo ME Guppy, medzinárodné a české
majstrovské súťaže akvaristov v kategóriách Guppy, XiphoMolly, Betta splendens, expozícia teráriových živočíchov,
hmyzu, hlodavcov. Prebiehal aj predaj rýb, vodných a
bahenných rastlín, krmív, techniky, pomôcok, prírodnín,
literatúry.
Ja som sa výstavy zúčastnil 28.9.2006 s tým, že na nej sa
malo uskutočniť stretnutie, na ktorom by sa dohodol vznik
medzinárodnej organizácie podobnej ako je IKGH. IKGH je
organizácia, ktorá koordinuje kluby, výstavy zaoberajúce
sa gupkami a nová organizácia by združovala „priateľov“
Xipho-Molly. Žiaľ k ničomu nedošlo.
Práve v Ostrave sa mi prihodila príjemná vec. Spolu
s kamarátom sme si pozerali ryby a diskutovali o nich. Počul
nás jeden návštevník, usmial sa a povedal: „Vy tady někde
máte své ryby?“ My sme mu povedali: „Áno, máme.“ Potešil
sa a potešilo to aj mňa, že pre niekoho to môže byť celkom
zaujímavé vidieť pekné ryby a aj ich chovateľov.
Výstava sa každopádne vydarila, ja sám som sa opäť
stretol s ľuďmi podobnej krvnej skupiny a prehodili sme
zopár slov. Dlho som sa v Ostrave nezdržal, ale svoj
8 hodinový pobyt považujem za prínos.
Priestor výstavy. (Foto: Peter Kaclík)
Medzinárodná výstava bojovníc. (Foto: Peter Kaclík)
Vedúcim výstavy v rámci ME Guppy bol Milan Hrubý,
medzinárodným
posudzovateľom
Krysztof
Synowski.
Posudzovateľmi boli Gernot Kaden, Jaromír Kubina,
Boguslaw Micinski, Gerhard Ostrzil a Milan Stieranka.
Propozície pre ME Guppy: [1]
Víťazi jednotlivých kategórií:
ME Guppy. (Foto: Peter Kaclík)
Štandard
Triangel
Meno
Zeipelt – Freimuth
Body
84,00
Vlajka
Herbert Brosenbauer
68,00
Dvojitý mečík
Michael Milde
82,33
Horný mečík
Michael Milde
79,33
Dolný mečík
Gerhard Ostrzil
81,67
Lýra
Erwin Renner
79,00
Rýľ
Gernot Kaden
78,00
Plamienok
Michael Lehmann
84,33
Kruh
Gerhard Ostrzil
80,33
Medzinárodná výstava Xipho-Molly, MČR 2006.
(Foto: Peter Kaclík)
[1] http://ckchzr.webpark.cz/prop_sout/pict/guppycr.gif
54
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
(Foto: Peter Kaclík)
Poháre pre víťazov. (Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
Cena za víťazstvo. (Foto: Peter Kaclík)
Gupky
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
55
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
Iné ryby
(Foto: Peter Kaclík)
Xiphophorus helleri. (Foto: Peter Kaclík)
Poecilia sphenops. (Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
56
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
(Foto: Peter Kaclík)
Betta splendens. (Foto: Peter Kaclík)
Predaj hlavne afrických cichlíd. (Foto: Peter Kaclík)
Betta splendens. (Foto: Peter Kaclík)
Momentky
(Foto: Peter Kaclík)
Arnošt Perger – tento pán stál za výstavou.
On za to môže ;-) (Foto: Peter Kaclík)
(Foto: Peter Kaclík)
57
Akvárium, číslo 2
reportáže
KLUB.AKVA.SK
AKVÁRIUM 2006, PRAHA
Markéta Rejlková
Výstava v pražské botanické zahradě je pro mě tradiční
záležitostí. Protože to možná pro někoho zní nadneseně,
uvedu to hned na pravou míru: svoje VŠ studium jsem
absolvovala jen pár kroků od vchodu do skleníku Botanické
zahrady UK, ve kterém se výstava pražského spolku
Akvárium zal. 1899 [1] každoročně koná. A tak jsem náhodně
tuhle výstavu objevila (přiznávám se, že jsem v té době
akvaristické dění nijak nesledovala), zašla se podívat a stala
se jejím pravidelným návštěvníkem.
Tato pražská výstava bývá spojena se soutěží živorodek
(Guppy, Xipho-Molly), buď na úrovni mistrovství Evropy,
nebo aspoň mistrovství ČR. Už dvakrát jsem tu viděla i World
Guppy Contest – soutěžní klání, kterého se účastní
i zaoceánská paví očka a přehlídka je tak nejen obsáhlejší,
ale hlavně pestřejší.
Abych pravdu řekla, šlechtěné ryby mě moc neoslovují
a nemůžu se zbavit dojmu, že to co vidím je vlastně stále to
samé – červené gupky, až přehnaně dlouhé ocasní ploutve,
se kterými se samcům obtížně plave. (Omlouvám se dopředu
všem, co by si to mohli vyložit jako hanění svých šupinatých
miláčků – jsem jen laik neznalý věci.) A stejně se mi spousta
vystavených ryb líbí – ty modré, žluté, ty s krátkými ocasními
ploutvemi („kruhy“). A hlavně obdivuji nádherně urostlé
mečovky, platy a molynézie.
Každý máme jiný vkus – pokud někdo nemiluje okázalé
barvy pavích oček, osloví ho možná „šedé myšky“
v doprovodné části expozice (podíl doprovodné a soutěžní
části se rok od roku liší). Loni tvořili doplněk (pro někoho
spíš těžiště) výstavy dvě obsáhlé kolekce – halančíci a divoké
živorodky [2]. Letos, protože se konala opět světová soutěž
World Guppy Contest, zbylo na „šedé myšky“ podstatně
méně místa. Byly k vidění divoké živorodky, kolekce
studenovodních ryb a potom několik různých druhů a variet
raků a krevet, v našich končinách celkem neobvyklý počin.
A abych nezapomněla, kromě malých akvárií, jejichž účelem
je ukázat jako na dlani nějakou rybu, bývá v botanické také
několik velkých zařízených akvárií s různým společenstvím
ryb. Pro rostlinkáře tu nic extra k vidění nebývá, holandská
ani nature akvária se nekonají – což je bohužel vzhledem ke
krátkodobosti výstavy pochopitelné, ale i tak to zamrzí.
Nemůžu nezmínit jedno důležité specifikum této
akce, a to jsou prostory, ve kterých probíhá. Ve skleníku
je pochopitelně spousta denního světla – to je příjemné
i nepříjemné. Pro fotografy je to děs; najít úhel záběru, při
kterém se ve skle neodráží nic nežádoucího, je velké umění.
A přesto tam velmi ráda fotím; na ryby dopadá světlo
z různých směrů, často přímé sluneční paprsky – a ony se
přenádherně lesknou. Nikde jinde než tady mě nenapadla
intenzivněji myšlenka, že světlo dokáže z ryb vyčarovat úplně
jiné tvory, než jaké je často známe. Intenzívní světlo také
způsobuje, že jsou akvária dostatečně osvětlená a není
problém s dlouhými expozičními časy (fotím vždy bez blesku).
Má to ale i svou zápornou stránku – v závislosti na počasí
v průběhu výstavy voda občas zezelená, o sklech ani nemluvě.
Letos měli organizátoři situaci vcelku pod kontrolou a velké
problémy s viditelností do akvárií jsem nezaznamenala, ale
pamatuji si i horší časy, kdy byla některá akvária prostě
„nedostupná“.
Líbí se mi velmi atmosféra ve sklenících – spousta malých
nádrží, lidé (často rodiny s dětmi) se pomalu sunou podél
nádrží a hlasitě obdivují pestré barvy ryb. Baví mě
poslouchat, co si o rybách myslí nezaujatí diváci (ke kterým
se počítám i já). Fotografové po sobě navzájem pokukují,
sledují zápolení se světlem a vyměňují si stesky, že ryby
ani chvíli nepostojí. Vždycky je tu někdo z organizátorů,
debatují tu spolu lidé, kteří se předtím nikdy neznali,
vyprávějí si o svých akvaristických strastech a chlubí se
úspěchy. A ptají se; velmi často se lidé před odchodem
ze skleníku ještě zastaví u prodejních akvárií a ptají se, proč
se jim nedaří to či ono, a prodávající se síťkou v ruce mudruje
a ve mně to vyvolává takový domácí pocit. Není to jako
v prodejně, tok informací je plynulý a oboustranný
a všichni nakonec mají pocit, že strávili ve skleníku příjemné
okamžiky.
To je asi v kostce můj pohled na výstavu Akvárium.
Ta letošní splnila moje očekávání – škoda jen, že zbylo
méně místa na doprovodné expozice. Na druhou stranu
širokou veřejnost, i tu neakvaristickou, zřejmě (a celkem
pochopitelně) daleko víc oslovuje pestrost barev a forem,
takže si přišla na své.
[1] http://www.akvarium.cz/1899/
[2] http://sweb.cz/maniakva/akvarium_praha_2005.htm
Vrábel Arpád, 78,33 b. (Foto: Markéta Rejlková)
58
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
Štafl Václav, 83,67 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Altenbeck Walter, 85,67 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Piorek Alexander, 79,33 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Herbrik Pavel, 88,33 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Fučík Zdeněk, 80,67 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Lehmann Michael, 87,33 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Wächter Tilo, 80,00 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Micinski Boguslaw, 81,00 b. (Foto: Markéta Rejlková)
59
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
Vyslúžil Ivan, 92,33 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Micinski Boguslaw, 85,00 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Procambarus fallax. (Foto: Markéta Rejlková)
Lehmann Michael, 89,00 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Cherax albertsii. (Foto: Markéta Rejlková)
Machek Zdeněk, 88,00 b. (Foto: Markéta Rejlková)
Atya gabonensis. (Foto: Markéta Rejlková)
Belonesox belizanus. (Foto: Markéta Rejlková)
Altenbeck Walter, 81,00 b. (Foto: Markéta Rejlková)
60
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
AKVARISTICKÁ SOBOTA 21.10.2006
Miloslav Pešek
V sobotu 21. októbra ráno sme vyrazili ja a dvaja kamaráti cichlidári na cestu do Prahy na medzinárodnú akvaristickú
výstavu s honosným názvom:
2. AQUA FESTIVAL
I. Český šampionát chovatelů skalár, mezinárodní výstava tématických akvárií, prednášková odpoledne,
představení činnosti českých a slovenských spolků, prodej akvaristických potřeb a literatury...
Ako asi väčšina, zastavili sme sa pred opustením SR
na pumpe v Sekuliach, kde nás čakalo prijemné stretnutie
s ďalšími akvaristami na ceste do Prahy a s Heňom
Urbancom, ktorý smeroval do Čáslavi na stretnutie
cichlidárov – exkluzívnu prednášku Hynka Dařbujana
o východoafrických cichlidách.
Vtedy som si uvedomil, že túto akciu som zavrhol,
lebo 1. Čáslav, ktorú som našiel, bola kdesi okolo Liberca.
To som si povedal, že pri tej diaľke to nestojí za to,
hlavne keď niečo veľmi podobné sa malo konať onedlho aj
v Trenčíne.
Po príchode do Prahy ku Kongresovému centru sa nám
podarilo trochu zablúdiť, a tak sme sa v doprovode milých
upratovačiek vynorili zo zadných dverí rovno v priestoroch,
kde sa akcia konala.
Hneď pohľad do sály nás zarazil prázdnotou a relatívne
voľným priestorom, ktorý mal byť zastavaný akváriami a
expozíciami vystavovateľov.
Pre priateľov, ktorí neboli v Prahe na 1. ročníku, to bolo
po zážitkoch s výstavou v Norimbergu trochu sklamanie.
Výstavu a stánky predajcov sme obehli za 15 minút. Potom
sme 2-3-krát obišli expozíciu skalárov, kde boli síce veľmi
pekné exponáty, ale celkovo sme mali pocit, že je to výstava
skalných, ktorí túto akciu podržali a poslali sem svojich
miláčikov, aby nebola hanba s propagovanou medzinárodnou
akciou.
Výstavné akvárium s diskusmi. (Foto: Miloslav Pešek)
Cyphotilapia frontosa. (Foto: Miloslav Pešek)
Prostredie výstavy. (Foto: Miloslav Pešek)
Pterophyllum scalare bicolor. (Foto: Miloslav Pešek)
61
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
Pri vstupe do priestorov boli 4 tématické akváriá:
diskusové s rastlinami, s tetrami, s africkými cichlidami
rodu Cyprichromis a nakoniec obrovská 30-40 cm frontóza
(takú som ešte nevidel) s hejnom Neolamprologus buescheri.
Akvárka boli pekné – veľmi pekné – ale na avízovanú
medzinárodnú výstavu tématických akvárií žalostne málo.
Šampionát skalár (53 kolekcií) – možno povedať, že tu
bolo asi 5 foriem Pterophyllum scalare: závojový – rôzne
farby, zebra závoj, bicolor, diamant bicolor, červený –
novinka z Nemecka, ale vystavované boli len mladé kusy,
a okrem farby som na nich nevidel nič pozoruhodné, skôr
naopak.
A ešte niekoľko kolekcií vzácnych Pterophyllum altum,
ktorých odchov je ešte stále problematický a úspešné pokusy
možno rátať na prstoch. Altumy vzbudzovali pozornosť a
fotil si ich kto mohol a na čo mohol.
Spoločne s ďalšími účastníkmi sme konštatovali, že
chýbajú ďalšie známe formy a širšie zastúpenie súťažiacich,
škoda! Snaha usporiadateľov by si určite zasluhovala ďaleko
väčšiu podporu a záujem, ale vzhľadom na predchádzajúce
akcie v ČR – Ostrava, Plzeň, Brno, Rychnov, Praha
(živorodky + halančíky)... atď. mám pocit, že aktivity
akvaristov ČR, jednej z akvaristických veľmocí, sú dosť
roztrieštené a na podporu veľkej „grand akcie“ v rámci
celej ČR nezostáva síl, alebo dostatok spoločného záujmu.
Pterophyllum scalare leopard dymový škvrnitý.
(Foto: Miloslav Pešek)
Dajme slovo aj ďalšiemu akvaristovi:
Silvester Valentin
Do Prahy sme cestovali 21.10. s Petrom Kaclíkom
autobusom. Kongresové centrum, kde sa festival konal, je len
4 zastávky metrom od autobusovej stanice Florenc, takže
sme 15 minút po príchode na stanicu mohli obdivovať prvé
akvárium s terčovcami, umiestnené hneď pri vchode.
Aj keď nie som zrovna skalárový fanda, vystavované
ryby ma doslova nadchli. Moje nadšenie ešte viac stúplo
po oznámení organizátorov o prednáške Jürgena Schmidta
na tému juhovýchodoázijské labyrintky. Bola síce pojatá
tak všeobecne, no aj tak som bol veľmi rád, že som sa
jej mohol zúčastniť. Stánky, medzi ktoré sme vpadli
po prednáške, ponúkali všetko možné – od techniky až
po akvaristickú literatúru. Osobne som tam nechal niekoľko
stoviek a odchádzal veľmi spokojný. Pri behaní medzi
akváriami a stánkami sme úplne zabudli, že sme ešte
neraňajkovali, takže hlad sme zahnali až počas vyhlasovania
výsledkov. Potom nasledovala hádam najočakávanejšia
prednáška Horsta Linkeho, ktorú sme žiaľ nevideli celú,
lebo odchod autobusu nás prinútil opustiť ju v polovici.
Čo viac povedať na záver? Bola to moja prvá väčšia akcia
po mnohých rokoch a vôbec neľutujem, že som sa jej
zúčastnil. Naopak – veľmi rád pôjdem aj na 3. ročník.
Pterophyllum scalare zlatý závojový červenohlavý.
(Foto: Peter Kaclík)
Pterophyllum scalare amazonský. (Foto: Peter Kaclík)
62
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
Pterophyllum scalare Blue Diamant. (Foto: Peter Kaclík)
Pterophyllum scalare čierny. (Foto: Peter Kaclík)
Pterophyllum scalare Red Devil. (Foto: Peter Kaclík)
Pterophyllum altum. (Foto: Peter Kaclík)
Pterophyllum scalare viacfarebný. (Foto: Peter Kaclík)
63
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
Pterophyllum scalare bicolor závojový.
(Foto: Peter Kaclík)
Pterophyllum altum. (Foto: Miloslav Pešek)
Pterophyllum scalare zlatý závojový.
(Foto: Peter Kaclík)
Stánky ATF a Akvarista.cz. (Foto: Peter Kaclík)
Bezradne sme postávali a rozhodovali sa, čo ďalej. Na
stĺpe visel pútač s pozvaním na akciu v Čáslavi – žiadny
Liberec, smer Kutná Hora a kúsok od Prahy k tomu,
smerom domov. Po krátkej porade padlo rozhodnutie –
ideme!!!
Pterophyllum scalare koi diamant. (Foto: Peter Kaclík)
64
Akvárium, číslo 2
reportáže
KLUB.AKVA.SK
ČÁSLAV - STRETNUTIE CICHLIDÁROV
Čáslav, restaurace „Na Balkáne“ – na akciu sme síce
dorazili už v čase obedňajšej prestávky – po prednáške,
po debate o budúcnosti chovateľov cichlíd a po premietaní
foto, ale do atmosféry spokojných a nadšených cca 8o
účastníkov. Nasledovalo veľmi inšpiratívne video z cesty
usporiadateľa pana Hynka Dařbujana a spol. priamo do raja
cichlidárov, na jazero Tanganika, a čakalo nás to „naj“:
návšteva chovne (alebo česky „pěstírny“) prednášateľa,
usporiadateľa a úspešného chovateľa / „pěstíře“ pana Hynka
Dařbujana, majiteľa firmy HD CICHLID AND MARINE
CENTRE, patriacej medzi špičky na našom (ČR a SR) trhu
a asi aj v Európe [1]. O tejto pěstírne som už mal
informácie z vynikajúcej reportáže Martina Roseho z r. 2004
– [2] – a tak som s očakávaním vstúpil do cichlidárskeho raja.
Hneď na prvý pohľad ma upútala neobvyklá konštrukcia
stojanov, kde nosnú časť tvorili bočné sklá akvárií bez
obvyklých oceľových stojanov, položené na betónových
obrubníkoch !!!
Prehliadkou zničený H. Dařbujan. (Foto: MiloslavPešek)
Zaujali tam krásne vyfarbené cichlidy z jazera Malawi,
napr. rodu Aulonocara.
(Foto: Miloslav Pešek)
A potom samozrejme ryby a ryby – mnohé, ktoré som
naživo ešte nevidel. Napr. Gnatochromis permaxillaris
(nad nim je torzo z ďalšej rarity, Bentochromis tricoti, tú som
však neviem prečo nefotil).
Aulonocara jacobfreibergi. (Foto: Miloslav Pešek)
Asi absolútnym hitom pre zúčastnených bola svietivá
Aulonocara sp. “Red Dragon“, Hynek úspešne rozpredal celý
odchov až po cca 1,5 cm mladé rybičky.
Gnatochromis permaxillaris. (Foto: Miloslav Pešek)
65
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
Ryby „GOBY“, tribut Eretmodiny – donedávna ďalšia
rarita – sú to monogamné biparentálne ryby vytvárajúce
verné páry. Pri výtere samička zoberie do papuľky 10-15 (max
20) ikier a po cca 12-14 dňoch ich odovzdá samčekovi. Ten ich
po ďalších cca 10-14 dňoch vypustí a ešte zopár dní sa o ne
starajú spoločne. Patria sem 3 rody: Eretmodus (2 druhy),
Spathodus (2 druhy), Tanganicodus (1 druh).
Aulonocara sp. “Red Dragon“ – samica.
(Foto: Miloslav Pešek)
Eretmodus cyanostictus. (Foto: Miloslav Pešek)
Mojou srdcovou záležitosťou sú ryby rodu Cyathopharinx
– zostava druhov a foriem, ako aj krása jednotlivých
exemplárov (asi priame odchyty) je u Hynka neprekonateľná.
Evidoval som oba druhy – C. foai a C. furcifer s viacerými
formami (podľa miesta výskytu): Moliro, Karilani, Sumbu,
Resha, Kabogo,...
Aulonocara sp. “Red Dragon“ – samec.
(Foto: Miloslav Pešek)
Ja som však nadšencom endemitov z jazera Tanganika,
ktoré mnohokrát neočarujú takými pestrými farbami, ale ich
spôsob života, viazanosť na prostredie, ako aj prejavy „rybej
inteligencie“ ma už niekoľko rokov fascinujú. V Hynkových
akváriách pláva asi najlepšia kolekcia, s akou som sa doteraz
stretol.
Altolamprologus sp. „compressiceps Shell“ Sumbu,
jediný Altolamprologus, ktorý sa v prírode vytiera do ulít
slimákov rodu Neuthauma. V akváriách sa vytierajú do ulít
VŠETKY (!) Altolamprologusy, ale „in natura“ len tento jeden,
dorastajúci cca 5 cm – v prírode, v akváriách samček až 8 cm.
Cyathopharinx foai “Moliro“. (Foto: Miloslav Pešek)
Altolamprologus sp. “compressiceps Shell“ Sumbu.
(Foto: Miloslav Pešek)
Cyathopharinx furcifer “Kabogo“.
(Foto: Miloslav Pešek)
66
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
Nedá mi nespomenúť okrajovo ďalšiu srdcovku: ryby
z rodu Cyprichromis a Paracyprichromis. Zaujala ma
albinotická forma Cyprichromis leptosoma – odchov
H. Dařbujana a Paracyprichromis nigripinnis.
reportáže
Rod Xenotilapia – celá kolekcia, medzi nimi Xenotilapia
„ochrogenys ndole“.
Xenotilapia “ochrogenys ndole“. (Foto: Miloslav Pešek)
Alebo táto čarovná samička – asi ten istý druh.
Xenotilapia “ochrogenys ndole“. (Foto: Miloslav Pešek)
Paracyprichromis nigripinnis. (Foto: Miloslav Pešek)
Ako neuviesť tohto krásavca : Callochromis macrops.
O ďalších druhoch by sa dalo písať celé litánie, ale
uvediem aspoň okrajovo: zo šnekáčov – zaujímavý, nie častý
Neolamprologus signatus; z rodu Neolamprologus ešte aj
dvojfarebný N. nigriventris.
Callochromis macrops. (Foto: Miloslav Pešek)
A s týmto krásavcom nech nám niekto pomôže. Viem, že
je to šnekáč, ale asi priamy import – bol cca 6 cm veľký a na
N. simillis aj N. multifasciatus (môj typ) trochu prerastený;
u týchto druhov sa uvádza všeobecne max. dĺžka 4 cm.
Neolamprologus signatus. (Foto: Miloslav Pešek)
??? (Foto: Miloslav Pešek)
Návšteva v tejto chovni je určite pre každého, kto sa len
trochu zaujíma o africké cichlidy, nezabudnuteľný zážitok.
Ale aj na Slovensku máme vynikajúcich chovateľov a
návštevu v ich raji by som rád priblížil nabudúce.
[1] http://www.hynek-darbujan.cz
[2] http://www.aquatab.net/articles/pestirna-pro-21-stoleti-1.asp
Neolamprologus nigriventris. (Foto: Miloslav Pešek)
67
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
reportáže
NA NÁVŠTEVE V ZOODOME
Martin Haláč
Zase po dvoch mesiacoch, v rovnakej zostave a znovu
v rovnakom očakávaní, čo z toho len bude, „letíme“ s Milom
do ďalšieho bratislavského obchodu, kde sa dá nájsť pár
akvárií a niečo živé aj mŕtve do nich. V prvom čísle sme
boli v Biotope, nájsť obchod
s aspoň podobnou kvalitou
a kvantitou nie je vôbec ľahké.
No my sme ho našli, vlastne,
ani sme nemuseli veľmi
hľadať. My, akvapozitívni
obyvatelia hlavného mesta ten
obchod dobre poznáme. Hneď
ako sme vkročili, koho to
nevidíme! Nášho kamaráta,
tiež
akvaristu, ktorý
sa
v komunite nazýva krycím
menom vest. Hmm, rozmýšľali
sme, či mal vest na vodítku
psa, alebo ten psík jeho. To už
asi nikdy nezistíme, nevadí.
Majú aj dosť dobrý výber techniky: vnútorné a externé
filtre, hadice k filtrom – na metre, akváriá, akváriové sety,
trubice, štrk, dekorácie, biomolitan a iné. Rastlinky zatiaľ vo
veľmi dobrom stave (dúfajme, že nebudú nasledovať
Hornbach – čas ukáže) – hlavne od Rataj-a (napr.: Riccia
fluitans, Vesicularia dubyana,...), osadené korene. Veľký
výber testov vody. Taktiež dobrý výber rybiek a našli sa tam
i inakšie zvieratá: pavúky, chameleóny, mačky, škrečky,
fretky, hady, papagáje, korytnačky. Ale našla sa i jedna
chybička krásy – v piatok (deň otvorenia) im vypadol
pokladničný systém a preto sa nedalo dosť vecí kúpiť a pri
výrobkoch chýbali ceny, ale tvrdili, že v pondelok už bude
všetko ok.
(Foto: Miloslav Pešek)
Poďme sa radšej venovať Zoodomu. V októbri 2005
pribudla na naše internetové fórum informácia:
Stojan s rastlinami. (Foto: Miloslav Pešek)
13.10.2005 Barky: Predajňa možno bude otvorená už
od rána, zatiaľ to nie je isté... dnes už boli všetky výstavné
akváriá napustené, v dvoch budú plávať skaláre odo mňa :-)
Je tam pomerne veľká ponuka živorodiek, nájdu sa aj nejaké
špecialitky ako nožovce a pod. Naozaj veľká ponuka
príslušenstiev a podobne – myslím, že sa to oplatí navštíviť.
Celkom dobrá kritika, nemyslíte? Skúsme pohľadať
ďalšie, škoda by bolo nevyužiť to a nenapísať konkrétne
postrehy konkrétnych ľudí – akvaristov.
Pseudoplatystoma fasciatum. (Foto: Miloslav Pešek)
17.10..2006 celloo: Bol som tam včera, no, až tak ma
to neočarilo... Áno, výhoda je v možnosti ošahania, ale na to,
aký je to veľký obchod, by som očakával podstatne širší
sortiment. Napr. hľadal som tam rôzne rozbočky na
vzduchotechniku a podobné drobnosti a nenašiel som. Ďalej
ma dosť mrzí absencia produktov firmy Aquael, no však
uvidíme, čo sa zmení po čase....
Príchod do oddelenia akvaristiky. (Foto: Miloslav Pešek)
Konečne niečo nové! Povedali si mnohí akvaristi a utekali
pozrieť, čo sa to tu objavilo za obchod. Onedlho sa na fóre
objavili ďalšie osobné skúsenosti:
17.10.2005 xdodox: Je to „kvázi“ samoobsluha – dá sa
všetko „omakať“. Majú tam hlavne krmivá od značky Sera,
JBL, Tetra a zopár menej známych (napr. Aquafood).
Taktiež som zazrel výrobky od Rataj-a (testy, hnojivá,...).
Toto môžem okomentovať, však som tam bol včera, ešte si
pamätám čo tam ponúkali ;-) Na jednom výstavnom
zariadenom akváriu bola položená krabica a v nej čo nevidím?
68
Akvárium, číslo 2
reportáže
KLUB.AKVA.SK
Kolienka, rozdvojky, rozbočky, škrtítka, no všetky tie malé,
drobné vecičky na vzduchotechniku. Asi tam z toho obchodu
niekto číta naše fórum. Ešte k tomu majú aj výrobky poľskej
firmy Aquael! To už asi nie je náhoda.
Fotografie vám prezradia viac, ako by som tu mal
dopodrobna opisovať čo tam je a ako to vypadá. Najlepšie by
bolo, keby ste sa do Zoodomu išli pozrieť na vlastné oči, určite
neodídete naprázdno. V krátkom zozname vám prinášam
prehľad niektorých menej dostupných rýb, ktoré som tam
včera videl. Samozrejme, v akváriách pláva množstvo tzv.
bežných rýb. Trošku sme sa tam zdržali, tak som si stihol
zapísať aj niektoré konkrétne ceny rýb, keď už tam pôjdete,
aby ste vedeli, koľko peňazí treba zobrať so sebou ;-)
Regál s krmivami a chémiou. (Foto: Miloslav Pešek)
9.12.2005 drobec: Odporúčam, ja som bol spokojný a
to som obehal všetko čo v BA je, samozrejme záleží od toho
aké druhy rýb človek hľadá, ale tie bežné ryby mali podľa
mňa dobré...
Phractocephalus hemioliopterus. (Foto: Miloslav Pešek)
Ceny vybraných druhov rýb
v slovenských korunách
Trigonostigma hengeli. (Foto: Miloslav Pešek)
urob si
2.1.2006 skala: Ja som navštívil predajňu prvý krát
minulý týždeň, keď bola otvorená. Bol som spokojný, kľud
v predajni prispieval mojej spokojnosti. Ryby sa mi
pozdávali.
22.2.2006 ObiWanKenobi: Bol som tam dnes a
niekoľko krát pred tým – a veľmi dobrý obchod! Radi
pomôžu, poradia a sú tam odborníci! Pozdravujem
oddelenie
rybičiek,
podľa
mňa
najlepší
obchod
s chovateľskými potrebami! Ryby sú krásne a rastliny
taktiež!
Scleropages jardinii. (Foto: Miloslav Pešek)
69
Parambassis ranga............................40,Toxotes jaculatrix..............................139,Monodactylus sebae.........................339,Hexanematichthys seemanni...........155,Channa micropeltes..........................225,Xenomystus nigri...............................155,Apteronotus albifrons.......................460,Chitala chitala...................................139,Polypterus senagalus........................ 279,Botia striata.......................................105,Botia kubotai......................................125,Tatia intermedia...............................169,Pangasius hypophthalmus.................69,Acantopsis choirorhynchos.................45,Agamyxis pectinifrons.......................145,Osphronemus goramy........................69,Gastromyzon punctulatus.................119,Piaractus brachypomus......................95,Pimelodella gracilis............................165,Rhamdia marthae..............................165,Chaetostoma sp. "L-128".................1450,Hypancistrus sp. "L-340".................465,Panaque sp. "L-204".........................955,Ancistrus sp. .......................................30,Corydoras melini................................115,Corydoras sanchesi.............................75,Corydoras arcuatus...........................105,Corydoras delphax............................105,Corydoras punctatus.........................105,Corydoras panda.................................59,Nannostomus beckfordi......................35,Pseudoplatystoma fasciatum...........249,Phractocephalus hemioliopterus......405,Scleropages jardinii........................1350,Osteoglossum bicirrhosum...............825,Pantodon buchholzi...........................125,Macrognathus siamensis...................125,Mastacembelus erythrotaenia..........235,Mastacembelus cryptacanthus..........155,Pseudomugil furcatus.........................89,Iriatherina werneri.............................79 ,-
sám
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
urob si sám
AKO NA CO2 – ZOSTAVTE SI VLASTNÝ CO2 SET
Jaroslav Čopík
Pravdepodobne každý, kto to s pestovaním rastliniek
myslí vážne, začne časom uvažovať nad umelým pridávaním
CO2 do akvária. Treba si ale uvedomiť, že v drvivej väčšine
akvárií vám bežné rastliny porastú aj bez umelej dodávky
CO2 a zasa opačne, keď vám nič nerastie, tak obvykle ani CO2
nepomôže. Problém treba hľadať inde, najčastejšie v hnojení
a osvetlení.
Ak však vaše akvárium už pred umelým pridávaním
CO2 funguje normálne, tak po pridaní ďalšieho CO2 sa
fotosyntéza rastlín zvýši, rastliny porastú rýchlejšie a
vyprodukujú viac kyslíka. Keďže aj živiny budú
spotrebovávané rýchlejšie, tak je takmer vždy nutné ešte
umelo hnojiť, napr. pomocou PMDD, a dopĺňať tak
spotrebované živiny.
Upozornenie: kvapalný CO2 dokáže pri prudkom
uvoľnení ochladiť okolie až na -73 °C, môžu z toho byť celkom
pekné omrzliny! Taktiež je dôležité, aby tlaková fľaša počas
prevádzky stála.
Takže, čo budete potrebovať na CO2 z tlakovej fľaše?
1. Kvalitnú tlakovú fľašu na kvapalný CO2. Na tento
účel akvaristi zväčša používajú vyradené fľaše z hasiacich
prístrojov na CO2. Je dobré zohnať si fľašu určenú minimálne
na 2 kg CO2 (menšiu fľašu treba plniť častejšie), napr. ja mám
na 6 kg CO2.
Moja fľaša má hlavný ventil, ktorým sa dá úplne uzavrieť,
na hlavnom ventile je aj poistný ventil, keby sa tlak vo fľaši
príliš zvýšil (napr. teplom). Z dôvodu bezpečnosti som si fľašu
dal otestovať tlakovou skúškou na tlak 190 barov a takisto aj
pretesniť hlavný ventil na fľaši (stojí to len pár desiatok
korún). Pri použití veľkej fľaše treba uvažovať aj nad jej
umiestnením, pretože výška 6 kg CO2 fľaše je takmer 70 cm a
nemôže ležať.
Komerčné CO2 sety
Predávané CO2 sety sa dajú zhruba rozdeliť do dvoch
kategórií.
Prvá sú lacnejšie, fungujúce na organickej báze. Výhodou
je relatívne nízka nákupná cena (cca 300-400 Sk), nevýhodou
je nestabilné (zo začiatku veľmi búrlivá reakcia) a krátkodobé
vytváranie CO2 (max. 4-6 týždňov, ako aj nutnosť kupovať
náhradné náplne (cca 50 Sk).
Druhou skupinou sú CO2 z tlakovej fľaše. Výhody:
stabilná a dlhodobá dodávka CO2; nevýhody: vysoká
nákupná cena (cca 7000-10000 Sk) a cena za opätovné
naplnenie tlakovej fľaše, keďže tlakové fľaše sú relatívne
malé (0,5-1 kg, cca 150 Sk za naplnenie viackrát ročne
podľa objemu akvária). Taktiež väčšina výrobcov k CO2
setu nedodáva magnetický ventil, čo je cca 1000-1200 Sk.
Existuje aj riešenie založené na tlakovej fľaši s CO2,
ale s o mnoho menším objemom. V princípe sa jedná o
klasické sifónové bombičky, ktorými je dopĺňaný zvon
umiestnený v akváriu. Výhodou je relatívne nízka
nadobúdacia cena, najmä ak máte doma zvyšnú sifónovú
fľašu. Nevýhodou je nutnosť každodenného dopĺňania CO2
do zvona v akváriu, ako aj nutnosť častej výmeny sifónových
bombičiek.
2. Redukčný ventil aspoň s 1 manometrom na vstupný tlak
(vo fľaši). Hľadajte redukčný ventil určený na CO2. Redukčný
ventil musí na fľašu priamo pasovať. Nesmú sa používať
žiadne redukcie. V mojom prípade mám závit G3/4. Takže
hľadajte tak, aby vám to sedelo.
Je dobré mať na redukčnom ventile aspoň jeden
manometer, pretože pokiaľ je vo fľaši aspoň nejaký kvapalný
CO2, tak tlak je približne konštantný (cca 55 bar). Tlak
začína klesať až tesne pred vyprázdnením fľaše, a tak viete,
že čoskoro bude treba znova naplniť tlakovú fľašu.
Niektorí akvaristi odoberajú CO2 do akvária už priamo
z redukčného ventilu, no vzhľadom na negatívne skúsenosti
kolegov akvaristov, ktorí tak otrávili všetky ryby v akváriu, by
som to takto určite nerobil.
3. Ihlový ventil. Nasleduje po redukčnom a slúži na
najjemnejšie doladenie toku CO2. Znova treba dať pozor,
aby pasoval do redukčného ventilu. V tomto som mal
problém, pretože môj ihlový ventil mal pri rovnakom
priemere iné stúpanie než vnútorný závit redukčného
(klasický 8 mm). Našťastie kolega ho prerezal. Na utesnenie
som použil teflónovú pásku.
CO2 z kvasníc
Lepší ekvivalent CO2 setov na organickej báze je CO2
z kvasníc – viď následujúci článok.
CO2 z fľaše
Ak sa vám pridávanie CO2 osvedčilo, tak časom budete
hľadať šikovnejšie riešenie než kvasnice. A vtedy treba prejsť
na CO2 z fľaše. Princíp je jednoduchý. Vo fľaši máte pod
tlakom cca 55 bar stlačený kvapalný CO2, ktorý po troške
vypúšťate do akvária.
4. Magnetický ventil + spínacie hodiny. Magnetický
ventil šetrí CO2 a znižuje riziko, že dodávaním CO2 aj v noci
otrávite ryby. Dôležité je pozrieť si spotrebu magnetického
ventilu vo wattoch. Môj má odber 2 W. Magnetický ventil sa
väčšinou napája na vzduchovaciu hadičku.
70
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
Spínacie hodiny slúžia na nastavenie času dodávky CO2
do akvária. Väčšinou sa nastavia na takú dlhú dobu, aby sa
zapli, keď sa zapne osvetlenie, a vypli hodinu-dve pred
vypnutím osvetlenia, tak aby sa hladina CO2 ešte počas
svietenia znížila, keďže v noci sa už bude dýchaním rýb,
rastlín, slimákov a baktérii vo filtroch iba zvyšovať.
urob si sám
interného filtra. Vrtuľka filtra bublinky CO2 pekne rozbíja
a úplne rozpúšťa do vody. Na vstupe filtra nie je žiadny
molitan, iba nasávací kôš, aby som ho nemusel každý týždeň
pre zapchávanie sa čistiť. Tento filter nie je určený na
filtráciu, ale len ako difúzor.
V predaji existuje viacero typov difúzorov. Keramické sú
drahé (cca 900 Sk) a treba ich pravidelne čistiť. Rôzne
prepadové, rúrkové a pod. sú síce lacnejšie, ale majú malú
účinnosť. Po viacročných skúsenostiach odporúčam iba
difúzory rozbíjajúce bublinky CO2 pomocou vrtuľky, alebo
zaviesť výstup CO2 pred vstup interného či externého filtra.
5. Difúzor. Posledný článok CO2 systému. Zo začiatku som
používal vzduchovací kamienok. Takéto riešenie je
jednoduché a lacné, ale s CO2 zbytočne plytváme. Preto
v súčasnosti už privádzam výstup CO2 do nasávania
Pri kompletovaní CO2 systému z tlakovej
fľaše pripájate na hlavný ventil tlakovej nádoby
redukčný ventil. Vzhľadom na tlak až 55 bar musí
byť spojenie priame, bez redukcií. Na redukčný
ventil pripájate ihlový ventil. Tam sa už môže
použiť redukcia, ale kvôli možným únikom CO2
je lepšie znova naskrutkovať ihlový ventil priamo
do redukčného. Na výstup ihlového ventilu už
pripájame klasickú vzduchovaciu hadičku do
akvária. Magnetický ventil pripojíme na druhý
koniec hadičky, ktorú je ideálne skrátiť na cca 1030 cm podľa potreby. Magnetický ventil je zväčša
smerový, takže nezameňte vstupný a výstupný
vývod magnetického ventilu. No a z výstupu
magnetického ventilu pokračuje CO2 vzduchovacou
hadičkou rovno do difúzora umiestneného alebo
v akváriu, alebo vo filtračnej nádrži. Znova záleží na
konkrétnom akváriu.
(Foto: Jaroslav Čopík)
Náklady na sestavenie CO2 setu:
Komponenty
Cena
Kde sa dá zohnať?
CO2 fľaša na 6 kg CO2
cca 800 Sk
hasiči, firmy zabezpečujúce požiarnu ochranu
tlaková skúška, pretesnenie hlavného ventilu, naplnenie cca 250 Sk
firmy zabezpečujúce požiarnu ochranu
redukčný ventil
cca 1000 Sk obchody so zváračskou technikou
ihlový ventil
cca 500 Sk
magnetický ventil
cca 1200 Sk internetové akvaristické obchody, najlepšie zahraničné
spínacie hodiny
cca 300 Sk
elektropredajne, hypermarkety
filter AquaEl-FAN1
cca 400 Sk
v akvaristických predajniach
Celkom
cca 4450 Sk
internetové akvaristické obchody, najlepšie zahraničné
Poznámka: Nájsť bližšie aktuálne informácie, kde v ktorom meste zohnať ktorý komponent, prípadne sa dohodnúť na hromadnej
objednávke zo zahraničného internetového obchodu môžete na fóre [1].
[1] http://www.akva.sk
71
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
urob si sám
KVASNICOVÁ METODA ALIAS “BURČÁK”
Markéta Rejlková
Chcete-li CO2 jen vyzkoušet, nebo jsou-li pro vás peníze
momentálně přednější než vaše pohodlí, potom je metoda
přidávání CO2 pomocí cukerného kvašení přesně to, co
hledáte. Je to jednoduché, levné a funguje to.
“Burčák” pracuje na jednoduchém principu – kvasinky,
které koupíme jako droždí, se živí cukrem za vzniku alkoholu
(nepít!) a CO2. Plyn se hromadí ve velkém množství a uniká
jedinou dostupnou cestou – hadičkou do akvária...
Recept:
do 0,5 l láhve: 2 g čerstvých kvasnic, 100 g cukru, 0,3 l vody
do 1,5 l láhve: 10 g čerstvých kvasnic, 150 g cukru, 1 l vody
Vodu používáme vlažnou až teplou, ale ne horkou! Směs
dokonale promícháme, láhev uzavřeme, hadičku s kamínkem
(nebo jiným doplňkem, který zaručuje co nejjemnější
bublinky) zavedeme na požadované místo do akvária a
nezbývá než čekat, až se objeví první bublinky. To trvá
obvykle hodinu až dvě. Zpočátku je proud bublinek silný,
během několika dnů se produkce CO2 stabilizuje a vydrží 2-6
týdnů – to záleží na teplotě, na množství a “kondici”
kvasinek... Já používám 0,5 l láhev a směs vydrží produkovat
stabilní množství CO2 minimálně 4 týdny – ale dávám si
záležet, abych kupovala co nejčerstvější kvasnice (mají dobu
spotřeby za nejméně 3 týdny ).
Ustává-li produkce CO2, máme 2 možnosti: buď přisypat
trochu cukru (většinou se reakce rozběhne aspoň na dalších
několik dní), nebo obsah láhve celý vyměnit. Vzhledem
k tomu, že náklady na jednu dávku kvasnic a cukru se
pohybují v řádech korun, vyplatí se zřejmě nečekat a míchat
hned znovu. Růst kvasinek totiž brzdí alkohol, který v láhvi
vzniká – je-li ho velké množství, pak ani nová potrava nebude
stimulovatdalší produkci CO2.
Co potřebujete?
PET-láhev (hodí se všechny velikosti, více o tom níže)
PVC hadičku (z akvaristiky; asi 1 m – podle umístění láhve)
malou tubu silikonového lepidla (z akvaristiky)
vzduchovací kamínek / lipové dřívko / cigaretový filtr atd.
kvasnice (droždí – buď čerstvé, nebo i sušené – těch se dává
zhruba dvojnásobek)
cukr
Příprava:
Velmi jednoduchá – víčko PET-láhve provrtáte ostrým
předmětem tak, aby se vzniklým otvorem dala protáhnout
hadička. Hadička musí končit v horní čtvrtině láhve, tj. stačí
protáhnout uzávěrem jen několik málo cm. Potom je nutné
bezchybně utěsnit možné mezery; nejlépe prstencem
silikonového lepidla, které vytlačíme z tuby na vnitřní i vnější
stranu uzávěru okolo hadičky. Uzávěr musí být dokonale
vzduchotěsný! Necháme lepidlo zatvrdnout podle pokynů
výrobce a můžeme začít míchat směs.
POZOR: systém musí být neustále otevřený s možností
úniku plynu. Chcete-li na noc odstavit přidávání CO2 do
akvária, v žádném případě se nesnažte láhev utěsnit a
shromažďovat tak noční produkci CO2 do zásoby. Vzniklý
tlak je velmi velký a výbuch, který rozmetá ne velmi voňavou
směs po celé místnosti, má za sebou nejeden akvarista...
Produkci CO2 není možné nějak jemně regulovat.
Pomůže ale rozdvojka, z níž vede jedna hadička do akvária a
druhá otevřená větev je opatřená škrtítkem – jeho
nastavením můžeme určit, kolik CO2 poputuje do akvária a
kolik ho vypustíme mimo. Regulaci množství CO2 ale
můžeme provádět i přímo v akváriu: je logické, že dáme-li
vzduchovací kamínek až na dno, rozpustí se více CO2, než
když bude zdroj bublinek blízko hladině.
Kolik CO2 se rozpustí záleží i na dalších faktorech –
můžeme použít zvon, nechat bublinky rozprášit do akvária
proudem vody vytékající z fitru, velmi záleží také na pohybu
hladiny atd. O těchto záležitostech, které se týkají
problematiky CO2 v akváriu obecně, si určitě napíšeme někdy
příště.
recenzie
Poznámka na závěr: CO2 není hračka – testujte
pravidelně pH a KH a sledujte chování ryb!
(Foto: Markéta Rejlková)
Někdy
se
používá
i
přečišťovací nádobka, která
ale podle mých zkušeností
není zapotřebí. CO2 se
nechává nejprve probublat
v jiné nádobce s vodou, stejně
tak pečlivě utěsněnou, a teprve
potom se přivádí do akvária.
(Obrázek: www.akva.sk)
72
Akvárium, číslo 2
recenzie
KLUB.AKVA.SK
PFLANZENAQUARIEN GESTALTEN
Christel Kasselmann – 2006 – Kosmos Verlag, 2. aktualizované vydání, 155 pp.
Markéta Rejlková
V knihovně našeho klubu se objevila nová kniha, která bude určitě zajímat všechny akvaristy,
specializující se na rostlinná akvária. Stačí rychlé prolistování a napadá mě – tuhle knihu musím
mít! Na 155 stranách najdeme 200 barevných fotografií ve špičkové kvalitě – a co je neméně
důležité, zobrazené rostliny jsou submerzně rostoucí, nikoliv čerstvě zasazené do akvária, a
akvária jsou jako vystřižená ze snu mnoha akvaristů. To je obrovský skok v kvalitě, pokud
srovnáváme s jinými knihami s podobnou tématikou, dostupnými běžně u nás. Fotografie
ukazují jednak nepřeberné množství krásně rostoucích rostlin, ale také srovnání s rostlinami
nedostatečně hnojenými, rozdíly v barevnosti při různé intenzitě osvětlení atd.
Pojďme se ale podívat podrobněji, co nám tato poměrně útlá knížka nabízí. Není to totiž
výpravná fotografická publikace, i když po této stránce by snad i obstála. Christel Kasselmannová
je nejen v Evropě jedním z nejuznávanějších odborníků na akvarijní rostliny – svoje široké
znalosti opírá o zkušenosti z 25-leté praxe a z nespočetných cest do domoviny tropických
akvarijních rostlin. Jako autorka vydala několik knih a skoro dvě stovky článků v odborných
i populárních časopisech, působí dlouho i v redakci německého časopisu Aqua- Planta.
Kniha je zaměřená na široký okruh publika, ale těžiště informací spočívá ve výběru rostlin za účelem dosažení nějakého
vizuálního efektu v akváriu. Nehledejte tu detailní rozpis hnojiva, ani návody na množení rostlin – více než pro pěstitele rostlin je
tato publikace určena akvaristům, kteří chtějí mít jednoduše pěkné akvárium, plné prosperujících rostlin.
to najzaujímavejšie z akva.sk
První část (23 stran) je věnovaná nejdůležitějším faktorům, ovlivňujícím růst
rostlin: světlu, substrátu a vodě. Zde najdeme vše podstatné – rady ohledně délky
osvětlení, zdroje světla, počet trubic a vhodné kombinace vlnové délky, reflektory
atd.; střízlivý a moderní pohled na pěstování rostlin, jaký bohužel v drtivé většině
akvaristické literatury stále nenajdeme. V části o substrátu uvádí autorka údaje
z tropů, ale i vlastní zkušenosti s konkrétními substráty a substrátovými hnojivy.
Není tu sice návod na pořízení vlastní CO2 sestavy, ale zato je tu podrobná stať
o „kvasnicové metodě“. Následuje 10 stran o výběru vhodných rostlin a potom
největší kapitola (55 stran) o zařizování akvárií. Tady autorka demonstruje různé
použití rostlin a efekty, kterých můžeme dosáhnout správným výběrem. Nechybí
tipy ohledně nákupu a sázení a také deset návrhů rostlinných nádrží.
Máme-li akvárium osázené, musí nutně následovat údržba (10 stran) –
zastřihování, hnojení, výměna vody apod., vše samozřejmě bohatě ilustrované
fotografiemi. 16 stran je věnováno řasám; dále už zbývají jen dvě krátké kapitoly
o speciálních akváriích (holandské a japonské „nature“ akvária) a o rybách
v rostlinných nádržích.
Poslední část je seznam 100 vybraných druhů rostlin s jejich stručnou
charakteristikou a popisem nároků – tento seznam je informačně hodnotný, ale
komu by to bylo málo, doporučuji jinou publikaci této autorky – knihu
Aquarienpflanzen, která je bezkonkurenčně nejlepším „atlasem“ akvarijních
rostlin – ale o této knize si můžeme povědět někdy jindy...
Co dodat závěrem? Vynikající knížka, kterou doporučuji všem zájemcům
o okrasná rostlinná akvária. Nenašla by mezi knihami vydanými u nás
konkurenci. Fantastické fotografie a praktické tipy a triky, jak s pomocí rostlin
vyčarovat krásnou vodní zahradu – jak knihu hodnotí čtenáři si můžete zjistit
např. v recenzích na Amazon.de. Dávám stejné hodnocení.
Jediným negativem je jazyk – v češtině nebo slovenštině se jí sotva
dočkáme. Cena je pro nás sice mírně vyšší, ale litovat nebudete.
73
Kde nakupovat:
Amazon.de
Amazon.co.uk
Amazon.com
Jazyk:
Hodnocení:
12,95 EUR
25,50 £
35,50 $
německy, anglicky
5/5
Akvárium, číslo 2
Kto pridáva kuch.
soľ (NaCl) do vody?
----------------------------------------milop:
V suvislosti s témou "mám problem s
chorobou" sa chcem spytať na aktuálne
skusenosti s pridávaním Na Cl do vody akva
Kedysi to bola bežná zaležitosť- soľ sa
pridávala do vody pre lepšiu kondiciu rýb
aako
zakladná
prevenciu"
vôči
cudzopasnikom - podporuje tvorbu kožného
sekretu (cca polievková lyžica na 50 l vody )
V súčasnostisom sa s tým nestretol.
mafo:
Ja som zacal pridavat sol do vody pred par
rokmi, ked sa mi ryby (afr.cichlidy) zacali
obtierat o dno a skaly. Odtedy som to robil
viacmenej pravidelne koli prevencii - nikdy
ziadna choroba (dufam ze som to teraz
nezakrikol). Prednedavnom sa mi sef akvaria
T.Duboisi zranil o otvor v novom pozadi
(zasekol sa), bol dost doranany a v ranach a
na zadnej plutve sa mu vytvorili biele
chumace plesne - moc sanci som mu vtedy
nedaval, vyzeral dost biedne. Po pridani soli
plesen zmizla takmer okamzite a rany sa
zacelili. Dnes to uz nieje ani vidiet a sefom je
aj nadalej. Z toho plyne pouceni hoj hoj pro
vsecky: kazdy problem da se resit hoj hoj
vedecky - solou :o)
xDodox:
Nieje pre niektore ryby sol skodliva?
barky:
Ja osobne sol do akvarii nepridavam (chovam
z 90% zivorodky), a ani nevidim ziaden dovod
aby som ju pridaval.
Skor by som chcel uviest jeden poznatok,
ktory som sa docital na nemeckych strankach,
kde varuju pred pouzivanim jodidovanej soli v
akvariu, ci uz ako prevenciu, albo aj z inych
dovodov - kvoli tomu, ze jod nici "uzitocne"
bakterie v dne a filtri.
Chvila:
Pre vsetkych. Nicoho sa nebojte a kludne sol
do akvarii davajte. Mne sa nejlepsie osvedcil
pomer kavova lyzicka na desat litrov vody.
Rybam to v ziadnom pripade neuskodi moze
im to iba pomoct. Chovam tetry, zivorodky,
cichlidy. Ziaden problem!!!!!!!!!!!!!!!!!
joko:
S toho co som sa ja docital, aj sa to odporuca
aj nie. Skor si ale myslim, ze ak netreba, tak
nech tam neni, resp. iba pocas liecenia, potom
prevaznu cas vody vymenit, po castiach. Ved
keby sme zili stale v prostredi, kam striekali
dezinfekcne latky, naozaj by sme chory
neboli ;-) ale ze by tam bol cerstvi vzduch, sa
povedat neda. Ale ak v ich biotope, odkial
pochadzaju rybky sa sol nachadza vo vode v
danom pomere, tak preco nie! Inac ani
nahodov im nebudem zneprijemnovat zivot.
Ani psa nezrazi auto ak je na retazi. :(
Chvila:
Hovorim z vlastnej skusenosti. Nemal som s
tym ziadne problemy. Ryby su spokojnejsie a
vytieraju sa uplne v pohode.
joko:
Jeminenko, asi si ma nepochopil, ja netrvrdim
ze sa ti nevytieraju! Ale ze to nemusi byt pre
KLUB.AKVA.SK
to najzaujímavejšie z akva.sk
ne pohoda! To ze sa rozmnozuju, ze nechoreju
neznamena ze sa maju lepsie v tej soli ako by
sa mali bez nej! To ze ti kvoli soli neskapu
slabsie jedince, neznamena, ze sa maju lepsie.
To ze ti ziju takto uz 20 rokov neznamena, ze
su s tej soli totalne happy ;-)
Nepresviecam ta, aby si tu sol prestal davat,
ale dufam ze si pochopil, ako som to myslel.
Ak nie kasli nato, alebo si to este raz precitaj.
Sanko2:
joko Napísal: Nepresviecam ta, aby si tu sol
prestal davat, ale dufam ze si pochopil, ako
som to myslel. Ak nie kasli nato, alebo si to
este raz precitaj.
joko a myslis ze sa rybyvytru ked sa citia
(jemne povedane) zle? ak sa riadis "Ani psa
nezrazi auto ak je na retazi." ktore si sam
pouzil...tak potom sa tie tvoje rybycky prilis
skvele nemaju...mozna ze Ta tu nepochopi
viac ludi, a ak chces sby ta pochopili tak to pis
prehladnejsie...
veta: Ani psa nezrazi auto ak je na retazi. to
prilis kladne nevyznelo...mozna by si si mohol
tie svoje clanky pecitat ty.... :)
majko:
Sanko2 Napísal: joko a myslis ze sa
rybyvytru ked sa citia(jemne povedane) zle?
Ked ta zavriem do sterilneho prostredia tiez Ti
bude fajn a budes mat chut na sex. Ale prva
infekcia Ta moze skolit lebo Tvoj obrany
system bude nepripraveny.
Sanko2 Napísal: ak sa riadis "Ani psa
nezrazi auto ak je na retazi." ktore si sam
pouzil...tak potom sa tie tvoje rybycky prilis
skvele nemaju...mozna ze Ta tu nepochopi
viac ludi, a ak chces sby ta pochopili tak to pis
prehladnejsie...
No skor by bolo dobre keby si cital
pozornjesie, lebo mam pocit, ze si ho
nepochopil TY :-). Joko pouzil metaforu. Ryby
v sterilnom prostredi (sol) tazsie ochoreju =
psa na retazi tazsie zrazi auto.
milop:
Ono asi treba zvážiť podmienky. pre ake ryby !
a do akej vody - tvrdosť,pH,...,či sú v akva
rastliny (a ake)
Mnohé ryby - napr.aj gubky bežne žijú v
zasolených vodách (braktických ) a pre lepšie
vytery sagubkam pridavala soľcca 1 PL /10l
vody. Kto má problémy nech to skusí
mnohokrát platíme zachemiu a pritom sa pre
niektoré druhy rýb problém dá riešiť
jednoduchými prostriedkami,ale to už je zase
na rozhodnuti každehosamostatne
Raviolka:
milop
Napísal:
mnohokrát
platíme
zachemiu a pritom sa pre niektoré druhy rýb
problém
dá
riešiť
jednoduchými
prostriedkami
To hej, na léčení nemocí je sůl zázračný
prostředek. Jinak ale musím podpořit na
100% to co napsal joko... přidávat do akvária
jakoukoliv chemickou látku (a kuchyňská sůl
není vyjímka) jen proto, aby se ryby cítily
spokojeně a vesele se třely... ehm, nějak se v
tom ztrácí smysl akvaristiky. Ale každý z nás
ten smysl vidí jinde... ;-)
Většinou přece nejde jen o to, aby se nám ryby
třely a netrpěly nemocema. Akvárium je malý
ekosystém, rostou tam rostliny a žijí
bezobratlí... solení vody je násilná změna
chemismu pro celý tento systém. Nesolím
vodu a ryby mi nestonají... tak proč používat
74
preventivně metodu, která vede u ryb k
podráždění kůže (už jsme to vlastně probírali
v tématu o mollynkách)?
Sanko2:
majko ano ked ma tam zavries tak ja chut
budem mat, ale zivocichy sa riadia niecim
uplne inym....su zvierata a ryby nevynimajuc
ze ked maju nevhodne podmienky tak trva
ovela dlhsie kym sa rozmnozia a moze sa stat
ze
sa
nerozmnozia
vobec....zivocichy
organizmy, okrem cloveka a par druhou
ludoopov, na sex nemyslia je to len pudova
otazka prezitia a ked podmienky nesplnaju
aby nieco s potomstva bolo tak sazvacsa
neparia vobec...
raviolka - aj voda je chemicka latka a do
akvaria sa dava :) :D
majko:
Vidim, ze nechces pochopit :-(. Proste podla
Teba, ked sa ryby rozmnozuju je vsetko v
poriadku. Okrem toho, ze to nie je pravda to
nema nic spolocne s tym ci pridavat sol, alebo
nie. Ked budes davat do vody pravidelne
liecivo npr. antibiotika, tiez sa rybky budu
mnozit a bude to mat chvilkovy efekt zdravych
ryb.
Sanko2:
ale nie ja to chapem ja som len
zaargumentoval a nikde som nenapisal ze ked
sa ryby mnozia tak je vsetko ok....mam dojem
ze sme sa nepochopili navzajom...:) alebo len
ja vas:)
ale ty mi zas netvrd ze sa rybky budu triet aj v
bazurine....
Raviolka:
Sanko2 Napísal: raviolka - aj voda je
chemicka latka a do akvaria sa dava :) :D
Heh, když se tak chytáš slovíček... já jsem
psala přidávat, ne dávat - a to je trochu rozdíl.
Sanko2 Napísal: ale ty mi zas netvrd ze sa
rybky budu triet aj v bazurine....
A já si myslím že budou. Stačí se podívat na
domovinu některých ryb. Naopak jikry
některých druhů se v osolené vodě
nevyvinou... to podle tebe nic neznamená?
Sanko2:
Raviolka - ach jaj ale nie tie ktore v tych
bazurinach neziju...tie co im to vyhovuje tak
ano...a niektore zas slanu vodu k tomu aby sa
im ikry vyvinuli potrebuju...
a napisala si "Akvárium je malý ekosystém",
ano ale strasne strasne umeli...je to
neskutocne vzdialene realite...
a vodu do akvaria neprilievas, aspon obcas
isto :) CO2, menenie tvrdosti a pH, to vsetko
sa nedeje len tak...
ale uz dost nebavi ma hadat sa s Vami...tym
nechcem povedat ze mam uplnu pravdu...ak
sme sa zle pochopili tak sa osparavedlnujem a
dufam ze ste tie moje prispevky nebrali ako
cieleny utok na Vas...ak ano prepacte nebolo
to tak myslene... :)
Vlado:
Ahojte,
ja pridavam kuchynsku sol do akvaria po
kazdom vycisteni 1 kavovu lyzicku na 10 litrov
vody, niekedy aj viac a nikto sa nestazuje.
Chovam neonky, gubky, mecune, molynezie,
guramy, platy.
Vlado
majko:
No divil by som sa keby sa stazoval :-). Ale
skusme inak, vysvetli nam preco to robis.
Akvárium, číslo 2
Vlado:
Ako som pisam mam v akva BLACK MOLLY a
tie v svojej domovine su v trochu slenej vode,
aby som urobil lepsie podmienky pre BLACK
M. tak pridavam sol. Mal som choru rybkutiez Black Molly nieco mala s okom,a tu som
premiestnil do 10 akva a dal som tam 3
polievkove lyzice soli. Je to dost vela, ale rybka
bola za 1 tyzden fit a dal som ju naspat. Takze
sol pre Black Molly robi lepsie prostredie a pre
ostatne ma liecive ucinky.
Vlado
majko:
Vlado Napísal: pre ostatne ma liecive
ucinky.
Prave o tom tu hovorime, vytvaras im umelo
serilizovane prostredie. Ma to v podstate
rovnaky ucinok, ako keby si pridaval do vody
stale lieky. Tiez to bude mat liecive ucinky.
Ak pisala Raviolka sol drazdi kozu ryb. Su
druhy ktore sa vyskytuju v brakickej vode,
otazkou zostava co maju nase ryby v akvariu
spolocne s divymi formami.
Brakicku vodu netvori len NaCl(kuchynska
sol), ale aj ine soli (Mg,Na,K..).Nehovoriac o
tom, ze kuchynska sol je jodidovana.
Dalsim aspektom je, ze nie kazda rastlinka sa
bez problemov vysporiada zo slanou vodou.
Ja netvrdim, ze tu sol tam nemas davat, ani
netvrdim, ze to rybkam priamo ublizuje. Len v
tom nevidim nejaky zasadny vyznam.
Sanko2:
majko Napísal: "Prave o tom tu hovorime,
vytvaras im umelo serilizovane prostredie"
to myslis vazne...??? ved predsa vsetky akvaria
su umelo vytvorene prostredia pre nase rybky
a kazdy sa im snazi zabezpecit co najlepsie
podmienky...nemyslim ze sa im tymto vytvara
umelo sterilne prostredie...
v volnej prirode tu sol dokaze priroda vytvorit
sama...v akva nemas dokonaly ekosystem,
ktory nepotrebuje ziaden zasah a aked tam uz
nejako zasiahnes tak to uz predsa umele je...
majko:
Sanko2 Napísal: v volnej prirode tu sol
dokaze priroda vytvorit sama.
Priroda nepridava do vody jodidovanu
kuchynsku sol. :-).Kuchynsku sol pridava vela
ludi ako preventivnu dezinfekciu, bez ohladu
na to ci ryby pochadzaju s brakickych vod,
alebo nie. Je to ako ked doma drzime vsetko
sterilne,
klimatizacia
filtruje
vsetky
bakterie,roztoce atd. A vysledok? Nase deti su
alergicke a maju slaby imunitny system. To je
moj nazor, nemusis ho akceptovat. Ja Ti Tvoj
nazor neberem. Vsetko co som povedat chcel
som povedal.
Sanko2:
ach jaj
JanoT:
Vlado: Pises, ze chovas aj neonky. Tym to robi
tiez dobre?
Nemyslim. Ale ak sa im u teba dari O.K.
joko:
No je pravda, ze to nemusel niekto pochopit,
alebo pochopil inac . Ale na to je forum, aby sa
to vysvetlilo. Nie ? :-)
joko Napísal: Ani psa nezrazi auto ak je na
retazi.
Myslel som to tak, ze ak sa stale nachadza v
akvariu nejaky dezinfekcny prostriedok, tak
KLUB.AKVA.SK
to najzaujímavejšie z akva.sk
je nepravdepodobne, ze ryby ochoreju, takze
ak psa nepustis z retaze, tak sa mu nic
nestane (nezrazi ho, nezatula sa a pod.). Ale
to neznamena, ze tie ryby sa v tej soli maju
dobre! Ani pes sa nema dobre ked je na retazi
a pritom je relativne na tom bezpecneisie.
Inac to bolo iba prirovnanie na koniec, znazil
som sa to vysvetlit v hlavnom texte. Vidim, ze
sa tu polemizuje, banilizuje. Ale tusim uz
vsetko chapeme, aj co som napisal uz majko
vysvetloval. Neonky maju radi makku vodu,
takze ... Ja nemam Biotop, takze radsej
nedam sol kvoli par rybam, a dalsim to
nechyba ...
zanedbane akva a rybky budou ve spatne
kondici, tak jim ale ani ta sul nepomuze.
Naopak v dobre fungujicim akvariu ji podle
meho nazoru neni treba. Jinak s ni mam dobre
zkusenosti (spolu se zvysenim teploty, v
koncentraci 1 kavova lzicka na 10 l vody) v
pripade, ze se mi u skalary vyskytla plisen nebo co to bylo (takova mala mista mlecne
zakalena na ploutvich).Ale abych to shrnula:
protoze nechovam rybky, ktere by v prirode
zily v brakicke vode, radsi bych sul preventivne
do sveho akva nepridavala.
Jinak preji vsem akvaristum (a nejen jim)
stastny novy rok a zdrave rybicky!:D
fliper:
majko Napísal: Nase deti su alergicke a
maju slaby imunitny system.
to myslis vazne? Maju slaby imunitny system
a alergie, kvoli smogu, prachu a zlemu ziv.
prostrediu a nie kvoli nejakemu sterilnemu
prostrediu, ved kde by si ho aj vzal? Preco
nepomoct trochou soli rybam?, ved ten sliz si
vytrvoria same...neliecime ich...ci nechat
akvarko na pospas chorobam?
majko:
fliper Napísal: „Nase deti su alergicke a
maju slaby imunitny system“ to myslis vazne?
Ano. Par citatov:
Přirozeně fungující imunitní systém je
schopen "odhalit" nebezpečné antigeny a
zneškodnit je. Bohužel dětem už dnes téměř
není dovoleno s antigeny "bojovat". Nesmí se
totiž dotýkat ničeho špinavého, matky je často
myjí, doma mají vzorně uklizeno a
vydezinfikováno. Právě přílišná, až sterilní
čistota, ve které děti odmalička vyrůstají,
způsobila, že jejich imunitní systém nemá v
rozhodujících okamžicích "natrénováno".
Situaci navíc někdy zhoršují sami lékaři, když někdy i na nátlak rodičů - předepisují dětem
antibiotika i na banální infekce, s nimiž by se
tělo vypořádalo samo, byť by mu to trvalo o
něco déle. V důsledku takové léčby pak tělo
neumí s takovými infekcemi bojovat samo.
Sorry za trochu off-topic.
Raviolka:
fliper Napísal: Preco nepomoct trochou
soli rybam?, ved ten sliz si vytrvoria
same...neliecime ich...ci nechat akvarko na
pospas chorobam?
Fliper: proč nepomoct trochou léku dětem?:?
Dával bys svým dětem preventivně léky, nebo
bys je radši nechal "napospas chorobám":?:
O léčebném používáni soli tu nikdo
nepolemizuje, stejně tak o přisolování vody
těm druhům, které jsou na to zvyknuté; ale
sůl jako prevence je volba lenochů. Jedna
rozumná zásada akvaristů je: zasahovat do
akvária pokud možno minimálně. Pokud to
zkusíš, nemoci se akváriu vyhnou - za
předpokladu, že se o něj příkladně
staráš:wink:Kdy ryby onemocní? V 99%
případů potom, co dojde v akváriu k nějaké
změně, nebo se nahromadí odpadní látky.
Není lepší prevencí těmto situacím
předcházet:?:
Fliper, ještě jednou se vrátím k tvojí otázce:
pomoct rybám trochou soli? A k čemu? Aby si
vytvořily nějaký ten sliz navíc? Ale ony ho
nepotřebují, jsou ve výborné kondici a kdyby
se vyskytla choroba, bude to jasné znamení,
že jsem někde něco zanedbala. A to něco
určitě neznamená, že jsem zapomněla hodit
do akvária špetku soli:|
Příznivci soli jako prevence: nezapomeňte, že
sůl v určité míře likviduje bezobratlé
živočichy a bakterie (škodlivé i užitečné). Je
to zásah do ekosystému, ke kterému nemusí
dojít - a to je pro mě osobně pádný důvod k
tomu, aby k němu nedošlo.
jlu:
Myslim, ze zrovna preventivni podavani leku
detem neni uplne vhodny priklad - povinne
ockovani (neni to primo lek, ale take je to
umely zasah proti prirode) prece chrani deti
proti spouste velmi osklivych nemoci a take
deti ockovat nechavame - az na par vyjimek,
kteri radsi zkusi, jestli jejich dite tu nemoc
chyti a prekona.
Ja jsem sul do akvaria pridavala do nedavne
doby, protoze mi to pri zakladani akva
poradili v obchode, kde nakupuji. Myslim, ze
ani sul neni vselek a pokud budu mit
No Pani,
IvoMP:
75
Ivanov stĺpik
robotmz:
Tymto by som chcel reagovat na pani, alebo
slecnu jlu:
Myslim, si, ze ked sa tu bavime o ockovani
deti, tak je to v dnesnej dobe velmi potrebne
prave na to, aby si dieta samo,
ZDORAZNUJEM SAMO nastartovalo svoju
produkciu protilátok. Toto očkovanie nie je
zásah do organizmu proti prirodzenosti, ale je
to práve náprava, lebo dnešný život, a dnešný
štýl života je zásah proti prirodzenosti
prostredia.
Ešte by som tu podotkol, že zásah do
prirodzenosti je ako-tak podávanie hotových
prípravkov, teda vitamínov, ale aj tie sú
potrebné, za predpokladu, že sa ich nám
nedostáva dostatok z bežnej stravy a z
faktorov, ako je napr. slnko...
Tieto očkovacie protilátky iba prinútia telo,
aby si samo vyrábalo tieto konečne protilátky,
ktoré priamo posobia proti napr. chrípke...
Je plno detí, ktoré vdaka "starostlivému
zaobchádzaniu v rukavičkách" zo strany
rodičov majú už 5 !!! rokov, a ešte nemali
chrípku. Keby takéto dieta chytilo "živý bacil"
tak je tu pomerne velké riziko poškodenia
organizmu, ba aj smrť... Preto existujú aj
vakcíny z FYZICKY rozsekanými /nie iba
usmrtenými/ bacilmi, ktoré nie sú schopné
viac reprodukcie...Vacsina z nás mala už prvé
ochorenia, keď ešte nemali ani rok, takže
protilátky majú "naštartované"... Moja terajšia
manželka mala prvú angínu v 21 rokov, a už by
som v živote nechcel zažit priebeh tohto
ochorenia...
Napísal som to trochu dlhé, lebo mám už
trošku vypité. Majte sa a Štastný a veselý Nový
rok, a aj nový rok :-/
Akvárium, číslo 2
KLUB.AKVA.SK
ja mam akvarko 6 rokov ale este ani raz sa mi nic neokotilo ani nevytrelookrem par gupiek. Choval som vselico ale jedine co mi vzdy prezilo a zije
dodnes je fuzaty sumec 16 cm dlhy.Maval som problemi z machom ne sklach,
teda najskor to boli take tvrde bodky a potom z toho rastol mach. Pred asi 2
rokmi mi niekto poradil davat sol do vody, vraj mam tvrdu vodu a sol tomu
pomoze, vodu tvrdu mam(vyviera z vapencovej hory, jej tvrdost som radsej
nemeral lebo asi by som sa pod 20-25 nemeckych nezmestil:) ). Ked som pridal
sol cca 4 pol.lyzice na 100lit. tak sa vsetko zmenilo, mach prestal rast, bodky na
skle su male (ale su:x ), ryby prestali kapat a vsetko sa to tak nejak
stabilizovalo. 100 percentne to urcite nieje pretoze sa mi nic nemnozi, ale
chvala bohu aspon ze ziju. Este to musim zdokonalit:D .
Tod tolko skusenosti s NaCl
ps: svojimi hratkami sa na slovicka robile toto forum nudne ale inak je to ok
velo:
Je iste ze ten kto ma black molly sol moze pridavat do akva ale zeby to robilo
dobre neonkam skalarom ... no neviem. Solou mozme riesit problemi ked nam
rybky ochoreju a potrebujeme to vyliecit ... ale aj clovek nepapa stale
antibiotika ... a ockovanie sa u ryb neda previest takze musime im dovolit aby si
vytvorili obranyschopny organizmus sami. Lebo ak budeme dezinfikovat vsetko
v akvarku tak cochvila dame nasim rybickam ruska a budu ako Michal Jackson
a budu vidiet vsade choroby:roll:
romancek:
Mozem pridat do akvaria aj morsku sol, alebo musi byt NaCl+jod? Pouzivam
doma totiz iba morsku sol.
joko:
Myslis morsku jedlu ? Alebo mas morske akvarium a chces tam pridat morsku
sol? Alebo jodidovanu ? :-)
Ray:
Poradte mi prosim. Mam osadenstvo: 4x prisavnik, 9x neonka, 6x gupka, 6x
Black Molly, 2x Colisa red, 2 male mecune (1 cm) a tri male gupky (6 mm).
Mozem tam dat sol? Problem je v tom, ze v priebehu dvoch dni mi uhynuli dva
samce Colisy red a neviem preco.
Dragon:
No ja na to skusim takto: Vidim ze sa tu mnozia prispevky ze jeden sol pridava
druhy nie.. a stale ze jeden ano a stale ze druhy nie... Ale na to je forum... Ja
osobne si myslim, ze tak ako kazdy clovek je iny - aspon odtlackami prstov:-) tak je ine aj kazde jedno akvarium. Ked som zacal s akvaristikou, tak som vobec
nevedel o nejakej soli, alebo pripravkoch co sa pridavaju do akva.. a akvarium
mi &quot;fungovalo&quot; uplne v pohode ryby mi z malych stuplov vyrastli na
10 cm pekne kusy...
Pred asi 7. mesiacmi som zalozil akva odznova a pridal som aj sol - preco?
Docital som sa ze zivorodky maju sol radi, vedel som ze dezinfikuje atd, atd.
Postupne ako vymienam raz za cas 1/4 vody v akva a cistim filter, tak ma
omrzelo tu sol tam davat a prislo mi to aj trochu &quot;proti prirode&quot;..
Zamyslel som sa aj nad tym, naco som tam na zaciatku sol dal, ked bolo vsetko
OK... Samozrejme nevylucujem sol v pripade choroby, ak nie su ryby vo svojej
kozi, alebo ked to niekomu fakt neda tak pri vymene tam &quot;supnut&quot;
STIPKU soli - to sa da zvladnut - ale zas STIPKA soli neznamena podla mna 23 polievkove lizyce:-/ Cize ako je kazdy clovek iny, tak ine su aj akvarka a
niekde ta sol fakt moze pomoct (choroby,...) a niekde je to uplne zbytocne len
tak ju davat do akva aby sa ryby citili &quot;lepsie&quot; - a ked tak, tak s
MIEROU... Cize sa neda jednoznacne povedat ANO/NIE, kazdy si musi
zohladnit v akom stave ma akvarko.
majky:
ja davam sol , gupky ju maju radi,a tak isto aj ku inym rybam sem tam supnem
koli prevencii.
Dany Five:
mno pekne, ze kazdy dava sol...
[1] http://www.akva.sk/phpBB2/viewtopic.php?t=2024
Milé akvaristky, milí akvaristi,
dočítali ste druhé číslo nášho časopisu AKVÁRIUM a môžete
posúdiť, či sa napĺňa naše predsavzatie, ktoré bolo na tomto mieste
v prvom čísle. Boli by sme radi, keby ste vaše pripomienky, návrhy
a priania posielali na našu e-mailovú adresu [email protected], alebo
môžete svoje názory vyjadriť vo fóre na stránkach www.akva.sk.
S pozdravom a vierou, že o dva mesiace sme tu zas a ešte lepší!
Redakcia
76
Ivanov stĺpik
Čo je vlastne akvaristika?
Je to vlastne snaha utvoriť prírodné prostredie, je
to snaha kontaktu s prírodou. Akvárium je celok,
ktorý má harmonicky ladiť so zariadením bytu.
Každý akvarista má svoju predstavu výzoru svojho
akvária. Ako si ja predstavujem svoje akvárium? Pre
mňa je to živé predstavenie. Akvárium predstavuje
mólo, po ktorom sa predvádzajú modelky. Pri
pozeraní sa vžívam do role módneho návrhára.
Mojou akvaristickou úlohou je byť zároveň štylistom,
maskérom, kaderníkom, čiže starať sa o tvar hlavy,
tela, plutiev, lesk šupín. Svetlo v akváriu si
predstavujem ako svetlo dopadajúce na mólo, kde sa
predvádzajú usmievajúce modelky, na ktorých sa
objavujú lúče reflektorov. Odohráva sa show.
Modelky vychádzajú zo zákulisia. Zákulisie pre mňa
predstavuje porast rastlín. Modelky vychádzajú
maximálne sústredené, aby predviedli čo najlepší
výkon. Ich úlohou je urobiť najlepší dojem, ktorý na
módnych prehliadkach ocenia diváci potleskom. Ako
akvarista(návrhár) si vyberám najvhodnejšie rybky
(modelky). V akváriu sa rybky musia pohybovať
ladne, tak ako modelky ktoré sa na móle predvádzajú
za zvukov hudby a svetelných efektov.
A ako sa majú stravovať modelky? žiadne
bublinky (z tých sa priberá), cola bez cukru. Povolené
je jedno jabĺčko denne, alebo jeden jogurt aj to biely.
S úsmevom sa hovorí jeden hrášok denne, ak si dá
modelka dva hrášky, znamená to že sa prejedla.
A ako sa stravujú moje rybky? Stravu musia mať
výživnú. Musí im chutiť. Musí jej byť presne toľko,
aby množstvo potravy zároveň vyhovovalo okrem rýb
aj filtrácii a rastlinám.
Na záver prehliadky idú všetky modelky
v jednom rade spolu s návrhárom a pozdravujú
divákov. Po zožatom úspechu návrhára nasleduje
afterparty, na ktorej sa podávajú jednohubky
s kaviárom, rôzne delikatesy a šampanské tečie
prúdom. A ako sa mi odvďačili moje rybky
(modelky)? Tak, že sa im tento rok darilo na
súťažiach ME živorodiek. Tie sa konali dvojkolovo
v Nemecku a Čechách.
A čo ešte dodať na záver? Snáď aj to, že na krásu
a vitalitu rýb má veľký vplyv prítomnosť rastlín
v akváriu.
Za krok späť v estetike považujem aj to, že sa
uvažuje v Interštandarde XIPHO-MOLLY o znížení
bonifikácie za formu zvláštneho oplutvenia (lýra,
delta, špic, simpson, dvojitý mečík). A už vôbec nie
som nadšený tým, že sa nepripúšťa druhový
a tvarový štandard: delta-lyra, delta-špic...
Ivan Vyslúžil