pozri pdf - nlcsk.sk

Transkript

NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM
Lesnícky výskumný ústav Zvolen
Stredisko kontroly lesného reprodukčného materiálu
SLOVENSKÁ LESNÍCKA SPOLOČNOSŤ – člen ZSVTS
AKTUÁLNE PROBLÉMY
LESNÉHO ŠKÔLKARSTVA, SEMENÁRSTVA
A UMELEJ OBNOVY LESA 2010
Zborník príspevkov z medzinárodného seminára,
ktorý sa konal 16. − 17. júna 2010 v Liptovskom Jáne
2 0 10
Editori:
Ing. Miriam Sušková, PhD.
Mgr. Gabriela Debnárová, PhD.
Recenzent: Ing. Ján Hoffmann, CSc.
Preklad:
Ing. Veronika Jaloviarová
Rozsah:
137 strán
Náklad:
150 výtlačkov
Grafická úprava, tlač a knihárenské spracovanie: NLC, oddelenie reprografie
Vydalo:
Národné lesnícke centrum, Zvolen
Copyright © Národné lesnícke centrum, 2010
ISBN 978 - 80 - 8093 - 113 - 1
OBSAH
ÚVOD
5
VYUŽÍVANIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Z PROGRAMU ROZVOJA VIDIEKA 2007 − 2013
V OBLASTI VZDELÁVANIA A INFORMÁCIÍ PRE LH
Milan Sarvaš
6
ŠKÔLKARSKÁ PRODUKCIA A POTENCIÁL PORASTOV UZNANÝCH PRE ZBER SEMENA V SRBSKU
Vera Lavadinović, Vasilije Isajev
11
ZAKLÁDÁNÍ SEMENNÝCH SADŮ Z POHLEDU LEGISLATIVY V ČESKÉ REPUBLICE
Pavel Kotrla, Miloš Pařízek
17
PRODUKCIA A POUŽÍVANIE OSIVA ZO SEMENNÝCH SADOV V SR
Miriam Sušková
23
VYUŽITIE UZNANÝCH PORASTOV NA ZBER SEMIEN A SEMENNEJ SUROVINY V SLOVENSKEJ
REPUBLIKE
Gabriela Debnárová, Dagmar Bednárová
30
VLIV ZPRACOVÁNÍ SEMENNÉ SUROVINY NA KLÍČIVOST SEMEN A POŠKOZENÍ PRYSKYŘIČNÝCH
VÁČKŮ U OSIVA JEDLE BĚLOKORÉ
Jana Řezníčková
37
VYUŽITÍ POZNATKŮ VÝZKUMU PŘI ÚPRAVĚ STANDARDŮ KVALITY SADEBNÍHO MATERIÁLU
LESNÍCH DŘEVIN
Antonín Jurásek
42
OVĚŘOVÁNÍ KVALITY KRYTOKOŘENNÉHO SADEBNÍHO MATERIÁLU A MOŽNOSTI UPLATNĚNÍ
POZNATKŮ V PRAXI
Jarmila Nárovcová
48
VÝSLEDKY RASTLINOLEKÁRSKEJ KONTROLY V LESNÝCH ŠKÔLKACH V ROKU 2009
Stanislav Barok
55
VÝSKYT NAJVÝZNAMNEJŠÍCH HUBOVÝCH OCHORENÍ KÔRY SADENÍC LISTNATÝCH DREVÍN
V LESNÝCH ŠKÔLKACH A VÝSADBÁCH
Roman Leontovyč, Andrej Kunca, Valéria Longauerová
59
TESTOVANIE BIOPREPARÁTOV APLIKOVANÝCH DO SUBSTRÁTU PRI PESTOVANÍ SMREKA
OBYČAJNÉHO A BOROVICE LESNEJ
Ivan Repáč, Ivana Sarvašová, Jaroslav Vencurik
65
VPLYV RÔZNYCH KONCENTRÁCIÍ AUXÍNOV NA ZAKOREŇOVANIE OSOVÝCH REZKOV
VYBRATÝCH DRUHOV LESNÝCH DREVÍN
Slavomír Strmeň
74
REAKCIE ZMLADENIA POD SMREKOVÝM PORASTOM PO NÁHLOM UVOĽNENÍ NÁSLEDKOM
VÍCHRICE
Sven Martens
79
GENETICKÉ ASPEKTY ZÍSKAVANIA A POUŽÍVANIA SADBOVÉHO MATERIÁLU BUKA LESNÉHO
(FAGUS SYLVATICA L.) ZÍSKANÉHO Z PRIRODZENÉHO ZMLADENIA
Ute Tröber, Heino Wolf
86
ČO MÔŽE PROVENIENČNÝ VÝSKUM POVEDAŤ PRE PRENOS LESNÉHO REPRODUKČNÉHO
MATERIÁLU? MODELOVÝ PRÍKLAD BUKA
Dušan Gömöry, Ladislav Paule, Roman Longauer
92
PRAKTICKÉ ASPEKTY REGULÁCIE ZÍSKAVANIA A POUŽÍVANIA LESNÉHO REPRODUKČNÉHO
MATERIÁLU
Roman Longauer, Marian Pacalaj, Dušan Gömöry
98
NECELOPLOŠNÉ VÝSADBY – PRÍRODE BLÍZKA METÓDA REKONŠTRUKCIÍ DREVINOVO
NEVHODNÝCH PORASTOV
Martin Kamenský, Igor Štefančík
104
NECELOPLOŠNÉ PODSADBY – PRÍRODE BLÍZKA METÓDA REKONŠTRUKCIÍ DREVINOVO
NEVHODNÝCH PORASTOV
111
VLIV KVALITY UŽITÉHO SADEBNÍHO MATERIÁLU NA NÁSLEDNOU KVALITU A STABILITU
ZALOŽENÝCH POROSTŮ
Mauer Oldřich, Mauerová Petra
117
VPLYV APLIKÁCIE PÔDNYCH ADITÍV NA RAST A PREŽÍVANIE VÝSADIEB PO PRVOM VEGETAČNOM
OBDOBÍ
Anna Tučeková, Ivan Repáč, Ivana Sarvašová, Jaroslav Vencurik
123
VPLYV APLIKÁCIE ALGINITU NA MORFOLÓGIU KOREŇOV SEMENÁČIKOV SMREKA
Peter Jaloviar
4
AKTUÁLNE
PROBLÉMY LESNÉHO ŠKÔLKARSTVA, SEMENÁRSTVA A UMELEJ OBNOVY LESA
131
2010
ÚVOD
Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2010, Národné lesnícke centrum
− Stredisko kontroly lesného reprodukčného materiálu Liptovský Hrádok organizuje už
deviaty ročník medzinárodného semináru „Aktuálne problémy lesného škôlkarstva,
semenárstva a umelej obnovy lesa“. Ambíciou organizátorov je aj tento rok predstaviť
odbornej verejnosti najnovšie poznatky z oblasti lesného semenárstva, škôlkarstva
a umelej obnovy lesa, poskytnúť informácie o riešení tejto problematiky v zahraničí
a sprostredkovať informácie o využívaní finančných prostriedkov z Programu rozvoja
vidieka 2007 − 2013 v oblasti vzdelávania a informácií pre lesné hospodárstvo.
Program deviateho ročníka semináru bude okrem problematiky produkcie lesného
reprodukčného materiálu zameraný aj na aplikáciu výsledkov výskumu v oblasti produkcie
a používania lesného reprodukčného materiálu do praxe.
Domáce príspevky budú zamerané na informácie z oblasti legislatívy, najmä v súvislosti
s novoprijatým zákonom o lesnom reprodukčnom materiáli, ktorý nadobudne účinnosť
od 1. 1. 2011, ďalej na informácie o nových technologických postupoch pri produkcii
sadbového materiálu a umelej obnove lesa, ako aj na informácie z oblasti ochrany proti
škodlivým činiteľom a o aktuálnej situácii na úseku rastlinolekárskej starostlivosti.
Príspevky zahraničných hostí prinesú informácie o témach, ktoré riešia jednotlivé
odborné pracoviská v oblasti produkcie sadbového materiálu, umelej obnovy lesa
a kontroly produkcie a používania lesného reprodukčného materiálu.
Zámerom organizátorov medzinárodného seminára je osloviť, nielen producentov
lesného reprodukčného materiálu, ale aj obhospodarovateľov lesa a prispieť tak k ich
ďalšiemu vzdelávaniu, rozširovaniu poznatkov a kontaktov v tejto oblasti lesného
hospodárstva a tiež k skvalitneniu činnosti a spolupráce všetkých zúčastnených.
ZBORNÍK
REFERÁTOV Z MEDZINÁRODNÉHO SEMINÁRA
− LIPTOVSKÝ JÁN, 16. − 17.
JÚN 2010
5
VYUŽÍVANIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV Z PROGRAMU ROZVOJA
VIDIEKA 2007 – 2013 V OBLASTI VZDELÁVANIA A INFORMÁCIÍ
PRE LH
Milan Sarvaš
Abstrakt
V príspevku sú prezentované výsledky činnosti Národného lesníckeho centra − Ústav lesníckeho poradenstva a vzdelávania Zvolen (NLC − ÚLPV Zvolen) v oblasti projektových
podpôr ďalšieho vzdelávania. Sú prezentované odborné publikácie v oblasti zakladania
a pestovania lesa. Rovnako sú prezentované ďalšie zámery rozvoja ďalšieho vzdelávania
na NLC.
Kľúčové slová: ďalšie vzdelávanie, lesné hospodárstvo, Program rozvoja vidieka 2007 −
2013, projektové podpory
Úvod
Vytvorením NLC (v roku 2006), kde sa v rámci jednej inštitúcie koncentrujú komplexné
informácie o lesoch a výsledky lesníckej vedy a výskumu, vznikol optimálny stav pre
ich prenos do lesníckej praxe. Tento prenos je zabezpečovaný hlavne formou ďalšieho
vzdelávania pracovníkov lesníckej praxe. Aktivity súvisiace s ďalším vzdelávaním,
poradenstvom a prácou s verejnosťou v rámci NLC zabezpečuje NLC − Ústav lesníckeho
poradenstva a vzdelávania Zvolen (NLC − ÚLPV Zvolen), ako priamy pokračovateľ Ústavu
pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva SR vo Zvolene.
Hlavným strategickým cieľom NLC v ďalšom vzdelávaní je zvýšiť rozsah a kvalitu
poskytovaných služieb pre interné a externé cieľové skupiny a integráciou ľudských
a odborných kapacít jednotlivých ústavov a zavádzaním inovácií vytvoriť na NLC komplexné
vzdelávacie centrum pre odvetvie lesníctva a príbuzné oblasti, ktoré bude schopné pružne
reagovať na celospoločenské potreby.
Na zabezpečenie uvedeného strategického cieľa NLC − ÚLPV Zvolen v maximálnej miere
využívame externé finančné prostriedky, hlavne zo zdrojov EÚ a čiastočne aj národných
grantových agentúr.
Zámerom príspevku je prezentovať výstupy doterajšej činnosti NLC v oblasti ďalšieho
vzdelávania, s dôrazom na prezentáciu odborných publikácií zameraných na otázky
súvisiace s dopestovávaním sadbového materiálu a pestovania lesa (stav k 1. 5. 2010).
Rovnako ďalším cieľom príspevku je prezentovať stratégiu rozvoja ďalšieho vzdelávania
v časovom horizonte nasledujúcich 5 rokov.
Program rozvoja vidieka (PRV) 2007 − 2013
NLC − ÚLPV Zvolen pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov lesného hospodárstva využíva
viaceré finančné možnosti, pričom od roku 2008 je to hlavne PRV 2007 − 2013, opatrenie
1.6 Vzdelávanie a informačné aktivity.
Cieľom uvedeného opatrenia je rozšíriť rámec vzdelávacích a informačných aktivít
a šíriť poznatky pre všetkých pracujúcich v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesnom
hospodárstve.
6
AKTUÁLNE
2010
Tento cieľ sa napĺňa predovšetkým prostredníctvom:
• vytvárania predpokladov pre dosiahnutie čo najväčšieho prínosu a pridanej hodnoty
v rámci relevantných opatrení programu,
• poskytovania potrebných vedomostí a zručností pre:
– zavádzanie inovácií, nových metód a nástrojov práce v poľnohospodárskych, potravinárskych a lesníckych podnikoch pre zvýšenie ich efektívnosti,
– zavádzanie a rozširovanie informačných a komunikačných technológií súvisiacich
s poľnohospodárskou, lesníckou alebo prvospracovateľskou činnosťou,
– zabezpečovanie a zvyšovanie kvality hospodárenia, výroby a bezpečnosti potravín,
– udržanie existujúcich a tvorbu nových pracovných miest,
– zlepšenie ochrany životného prostredia,
– dodržiavanie bezpečnosti práce.
Podpora je cielená na vzdelávacie projekty zamerané na získavanie, prehlbovanie
a inovácie vedomostí a zručností. Oprávnené sú všetky vzdelávacie a informačné aktivity,
ktoré súvisia s cieľmi opatrenia:
1. Všetky formy ďalšieho vzdelávania, ktorých zameranie je v súlade s cieľmi opatrenia
a príslušnými právnymi predpismi EÚ.
Vzdelávacie aktivity (napr. semináre, kurzy, školenia) tematicky zamerané na:
• technické, ekonomické a manažérske vedomosti súvisiace s rozvojom a konkurencieschopnosťou podniku v rezorte (aktualizácia zákonov, manažérske správanie, motivačné stratégie, komunikačné techniky, firemná kultúra),
• nové technológie z oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva,
• poznatky z oblasti zvyšovania kvality hospodárenia výroby, výrobkov a bezpečnosti potravín,
• prenos a využívanie poznatkov a výsledkov výskumu do pôdohospodárskej praxe (napr. technologické inovácie výrobných systémov, rozvoj biotechnológií),
• trvalo udržateľný manažment prírodných zdrojov,
• poznatky z dodržiavania krížového plnenia (cross compliance),
• využívanie výrobných postupov kompatibilných s obhospodarovaním a udržiavaním prírodnej krajiny a environmentu.
2. Nasledovné formy informačných aktivít s aktuálnym obsahom a prínosom pre prax
podľa platnej legislatívy SR:
• tvorba nových vzdelávacích programov,
• tvorba analýz vzdelávacích potrieb,
• krátkodobé kurzy, školenia a tréningy na získanie potrebných vedomostí a zručností,
• konferencie a semináre,
• televízne a rozhlasové kampane (ako sú napr. propagačné a informačné kampane na
podporu kvality a bezpečnosti potravín, mediálne aktivity, besedy, talk shows);
• výmenné informačné stáže a návštevy,
• putovné aktivity k cieľovým skupinám,
• ďalšie formy, ako napríklad tlačené publikácie a webové portály, informačný a poradenský servis zameraný na celoživotné vzdelávanie.
ZBORNÍK
JÚN 2010
7
Neoprávnené projekty
Podpora sa nevzťahuje na vzdelávacie projekty, ktoré sú organizované v rámci
existujúceho školského systému na úrovni stredných, vyšších a vysokých škôl (vrátane
špecializačného a kvalifikačného štúdia).
Konečný prijímateľ finančnej pomoci (oprávnený žiadateľ)
Oprávneným žiadateľom sú subjekty − inštitúcie, pôsobiace v oblasti vedy, výskumu
a ďalšieho vzdelávania a v predmete svojej činnosti majú vzdelávacie aktivity alebo
poskytovanie informačných aktivít (štátne, príspevkové, rozpočtové, verejno-právne,
neziskové organizácie, občianske a záujmové združenia, profesijné komory).
Konečný prijímateľ nefinančnej pomoci
Subjekty − prvovýrobcovia a spracovatelia produktov z oblasti poľnohospodárstva,
potravinárstva a lesného hospodárstva.
Realizácia projektov v oblasti ďalšieho vzdelávania pre LH a rozvoj vidieka
V rámci svojej činnosti NLC − ÚLPV Zvolen od roku 2007 realizovalo,
resp. realizuje 27 projektov financovaných z Programu rozvoja vidieka (http://www.
nlcsk.sk/nlc_sk/ustavy/ulpav/projekty/projekty_prv_2007_-_2013.aspx).
Zameranie týchto projektov pokrýva všetky hlavné činnosti lesného hospodárstva
(pestovanie a ochrana lesa, hospodárska úprava lesa, ekonomické riadenie lesných
podnikov, sortimentácia a zhodnotenie drevnej suroviny, funkcie lesa). Ďalšou prioritou
v oblasti vzdelávania je diverzifikácia výroby (podnikanie v lesoturistike, resp. poľovníctve)
a otázky súvisiace s lesnou pedagogikou a prácou s verejnosťou).
V rámci uvedených kurzov sa vzdelávacích kurzov zúčastnilo vyše 1 200 účastníkov.
Okrem samotných vzdelávacích kurzov ďalšie výstupy projektov predstavujú odborné
publikácie a učebný materiál, ktorý je bezplatne poskytovaný pracovníkom lesníckej
prvovýroby.
V elektronickej forme je možné uvedené publikácie v plnej verzii získať na adrese:
http://www.nlcsk.sk/nlc_sk/ustavy/ulpav/publikacie.aspx.
Publikácie sú rozdelené do nasledovných 9 oblastí s nasledujúcim hlavným zameraním:
1. Publikácie pre verejnosť − všeobecné informácie o LH, propagácia lesného hospodárstva;
2. Lesná pedagogika − environmentálne vzdelávanie, práca s verejnosťou;
3. Celoživotné vzdelávanie v lesnom hospodárstve − možnosti celoživotného vzdelávania
v LH;
4. Zakladanie a pestovanie lesa − dopestovávanie sadbového materiálu, obnova a pestovanie lesa, prírode blízke obhospodarovanie lesov;
5. Ochrana lesa − škodlivé činitele lesných drevín so zameraním na smrečiny;
6. Obhospodarovanie lesov a HÚL − dendrometrické postupy, postupy v HÚL;
7. Kvalita drevnej suroviny a obchod s drevom − zhodnotenie drevnej suroviny, obchod
s drevom;
8. Využívanie biomasy − možnosti dopestovávania a následného využitia biomasy;
9. Diverzifikácia lesníckych činností − podnikanie v lesoturistike a v poľovníctve.
Odborné publikácie v oblasti vzdelávania pre zakladanie a pestovanie lesa
Jednu z priorít NLC − ÚLPV Zvolen predstavuje diseminácia výsledkov vedy a výskumu
a odborných činností do lesníckej praxe. V oblasti zakladania a pestovania lesa boli vydané
nasledovné publikácie (usporiadané chronologicky, stav k 1. 5. 2010):
8
AKTUÁLNE
2010
1. Lesný reprodukčný materiál a pestovanie lesa − I. SARVAŠ M., HOFFMANN J., SUŠKOVÁ M.,
CHVÁLOVÁ K., LONGAUER R., TAKÁČOVÁ E., TUČEKOVÁ A. (2007)
Obsahovo je učebnica určená pre tri cieľové skupiny: robotníci, technicko-hospodárski
pracovníci a manažéri v lesníctve. V prvej časti sú uvedené základné praktické pravidlá
pri pestovaní voľnokorenného sadbového materiálu lesných drevín. V časti pre TH
pracovníkov sú uvedené základné informácie o zbere a spracovaní semennej suroviny,
dopestovávaní krytokorenného sadbového materiálu a o základných charakteristikách
lesných drevín, týkajúcich sa semien, ich skladovania, predsejbovej prípravy, výsevu
a postupov autovegetatívneho rozmnožovania. Kapitoly pre manažérov pojednávajú
o legislatívnych predpisoch v oblasti obchodovania s lesným reprodukčným materiálom
v rámci EÚ a členských krajinách OECD.
2. Zakladanie lesov v meniacich sa ekologických podmienkach − SARVAŠ, M., TUČEKOVÁ,
A., TAKÁČOVÁ, E., CHVÁLOVÁ, K., LENGYELOVÁ, A., VARÍNSKY, J. (2007)
Učebnica je obsahovo zameraná na predstavenie škôlkarskej výroby, progresívnych
postupov pestovania krytokorenného sadbového materiálu, autovegetatívneho
rozmnožovania drevín, kvality sadbového materiálu, umelej obnovy lesa, kvality práce
a nových technologických postupov v umelej obnove lesa, ochranu sadbového materiálu
a starostlivosti o lesné kultúry.
3. Výchova a obnova lesných porastov v rozdielnych ekologických podmienkach −
ŠTEFANČÍK, I., KAMENSKÝ, M., BRUCHÁNIK, R. (2007)
Cieľom publikácie je stručné zhrnutie základných princípov obhospodarovania
(manažmentu) lesných porastov v závislosti od diferencovaných prírodných a ekologických
podmienok na Slovensku. Publikácia je určená predovšetkým pracovníkom lesníckej
praxe, ale tiež odborným pracovníkom neštátnych subjektov, ktorí sú majiteľmi lesných
porastov. V jednotlivých kapitolách je postupne predstavovaná charakteristika rozdielnych
ekologických podmienok lesných porastov, vývoj diferencovaného manažmentu
lesných porastov na Slovensku, zásady diferencovaného manažmentu lesných porastov
v normálnych a zmenených ekologických podmienkach, perspektívy diferencovaného
manažmentu lesných porastov.
4. Problematika lesného reprodukčného materiálu a progresívne metódy
dopestovávania krytokorenného sadbového materiálu − SARVAŠ, M., TOMA, P., SUŠKOVÁ
M., CHVÁLOVÁ, K. (2009)
Odborná publikácia má prispieť k zvýšeniu informovanosti zamestnancov v lesných
škôlkach a pestovateľov lesa o aktuálnom stave právnej úpravy v oblasti lesného
reprodukčného materiálu a o progresívnych postupoch dopestovávania krytokorenného
sadbového materiálu.
5. Prírode blízke obhospodarovanie lesa − SANIGA, M., BRUCHÁNIK, R. (2009)
Prvoradým cieľom lesného hospodárstva je trvalé udržanie vlastností lesného
ekosystému v danej oblasti cez jeho ekologickú stabilitu. Prírode blízke pestovanie lesa,
ktoré má v lesoch Slovenska veľkú možnosť uplatnenia v lesných ekosystémoch pôvodných
drevín, vytvára predpoklady pre ich ekonomicky efektívne obhospodarovanie s vysokou
ekologickou stabilitou. Publikácia charakterizuje koncepcie prírode blízkeho pestovania
lesa, ako aj jeho praktické uplatňovanie v lesnej prevádzke.
Stratégia rozvoja ďalšieho vzdelávania
Významným predpokladom ďalšej činnosti NLC − ÚLPV Zvolen je úzka spolupráca
s klientmi, pre ktorých zabezpečuje ústav vzdelávacie aktivity. Ústav v tejto oblasti
oslovil zástupcov jednotlivých štátnych a neštátnych lesníckych subjektov a na základe
týchto kontaktov sa začali pripravovať vzdelávacie aktivity, ktoré plne rešpektujú ich
ZBORNÍK
JÚN 2010
9
požiadavky. Tento postup je dôležitý aj kvôli získaniu spätnej väzby. V týchto aktivitách
začal ústav využívať ako externých lektorov renovovaných odborníkov z lesníckej praxe,
čím zabezpečuje prenos praktických poznatkov a skúseností v obhospodarovaní lesov.
V oblasti zabezpečenia kvalitných vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania pre
lesnícku prvovýrobu a rozvoj vidieka ochrany prírody bude potrebné:
• zabezpečiť prepojenie odborných výstupov odborných zložiek NLC so vzdelávacími
aktivitami (vzdelávacia aktivita by mala nasledovať po ukončení riešenia vedeckovýskumného projektu, resp. ucelených odborných prác ďalších ústavov),
• podľa požiadaviek a potrieb spoločnosti rozširovať a rozvíjať ponuku a kvalitu vzdelávacích služieb aj mimo lesného hospodárstva a bude potrebné zadefinovať možnosti
rozšírenia aktivít aj o nové činnosti v rámci ochrany prírody, rozvoja vidieka,
• zavedenie systému riadenia kvality ISO 9000 do foriem vzdelávania,
• vytvoriť koncepciu e-learningu (ako formy dištančného vzdelávania) v ďalšom odbornom vzdelávaní pracovníkov v rezortoch lesníctva, drevárstva a životného prostredia
s centrom na NLC.
Kontaktná adresa:
Ing. Milan Sarvaš, PhD.
NLC − ÚLPV Zvolen
Sokolská 2, 960 52 Zvolen
e-mail: [email protected]
10
AKTUÁLNE
2010
ŠKÔLKARSKÁ PRODUKCIA A POTENCIÁL PORASTOV UZNANÝCH
PRE ZBER SEMENA V SRBSKU
Vera Lavadinović, Vasilije Isajev
Abstrakt
Lesníctvo má veľmi dôležitú úlohu v sociálno-ekonomickom rozvoji národnej ekonomiky
Srbskej republiky. Stratégia zachovania a posilnenia produkčnej kapacity národného genofondu prírodných zdrojov v Srbsku je primárnou úlohou a inštitucionálnym systémom.
Súlad s medzinárodnými štandardami i štandardami EÚ nevyhnutne vyžaduje posun v politike odboru a splnenie všetkých požiadaviek a podmienok predpísaných s cieľom vytvorenia kontrolného systému pre produkciu lesného reprodukčného materiálu.
Srbská republika definovala v niektorých svojich strategických dokumentoch zvýšenie výmery lesných porastov ako jeden z hlavných cieľov v oblasti lesníctva.
Nutným predpokladom pre zakladanie nových lesov a obnovu existujúcich lesov spôsobom, ktorý zabezpečí ich trvalosť a prispôsobenie sa podmienkam stanovišťa, ako aj
zachovanie biodiverzity, je produkcia kvalitného lesného reprodukčného materiálu z lesných drevín.
Kľúčové slová: škôlkarská produkcia, osivo, Srbsko, porasty uznané pre zber semena,
lesný reprodukčný materiál
Úvod
Lesy v Srbsku pokrývajú 39,3 % jeho územia, čo činí 2, 85 miliónov ha, z čoho 50,2 %
sú súkromné lesy a 49,8 % je vo vlastníctve štátu. Z hľadiska kategórií, lesy a plantáže
tvoria 49,0 %, výmladkové lesy 42,8 % a 9 % tvoria kríky a húštiny. Z toho 60 % sú listnaté,
5 % ihličnaté a 35 % sú zmiešané porasty.
V krajinách s rozvinutou lesníckou ekonomikou a moderným semenárstvom sa venuje
veľká pozornosť založeniu a pestovaniu semenných zdrojov.
Úlohou semenárskej služby v Srbsku je zabezpečenie dostatočného množstva vysoko
kvalitného osiva prostredníctvom vhodnej organizácie.
Semenárska služba zahŕňa synchrónnu prácu Ministerstva pôdohospodárstva a lesníctva
Srbskej republiky, štátneho podniku „Srbijašume“ a lesníckeho inštitútu.
Genetický potenciál osiva v Srbsku je značný, berúc do úvahy počet autochtónnych
druhov: buk, dub, borovica, smrek a jedľa. Tieto druhy tvoria ekonomický potenciál
lesníctva v Srbsku.
Srbské lesy oplývajú viac ako 205 domácimi druhmi stromov a kríkov (170 listnatých
a 35 ihličnatých druhov). Bohatstvo genofondu sa odráža v prítomnosti významného
počtu endemických a reliktných druhov ako Pinus peuce, Pinus heldreichii, Fraxinus
pallisae, Forsythia europaea, Corylus colurna a ďalších. Početné ekotypy, variety, formy
a ďalšie formy polymorfizmu sú dôležitými faktormi pre udržanie prispôsobivých druhov.
Významným je výskyt mnohých divých ovocných druhov − 88 druhov z 18 rodov.
ZBORNÍK
JÚN 2010
11
Lesný reprodukčný materiál
Skôr ako sa pristúpi k produkcii sadeníc, je potrebné zohľadniť niektoré genetické
aspekty. Pojem proveniencia je dobre známy škôlkarom aj iným lesníckym odborníkom.
Semenáčiky produkované z osiva z identifikovaných zdrojov (podľa zákona o reprodukčnom
materiáli lesných drevín zo známych proveniencií alebo z proveniencií danej oblasti) sú
bežne používané v klasickom zalesňovaní. Tento materiál môže byť použitý v zakladaní
ochranných lesov. Geneticky zmenený sadbový materiál je používaný pri pestovaní na
plantážach, za účelom vysokých prírastkov a uniformity porastovej štruktúry. Okrem toho
sa geneticky zmenený sadbový materiál využíva pri výsadbe ozdobných kultivarov a variet
druhov v ochranných lesoch, ako aj okolo mestských častí, zdravotníckych centier,
historických komplexov, športových a rekreačných centier a pod. (kultúrne taxómy divých
ovocných stromov, tuje, borievky, atď.).
Produkcia lesného osiva
Zber semena a semenáčikov získaných z prirodzeného zmladenia je dovolený iba
z registrovaného a uznaného východiskového materiálu.
Tabuľka 1 Registrovaný východiskový materiál pre produkciu reprodukčného materiálu lesných
drevín v Srbskej republike
Oblasť proveniencie
Počet oblastí
proveniencie
Druh dreviny
Identifikované
Počet
Plocha [ha]
Selektované
Počet
Kvalifikované
Plocha [ha]
Abies alba
?
21
Acer pseudoplatanus
1
10
5,48
Fagus moesiaca
5
82,05
Fraxinus angustifolia
2
Picea abies
4
Picea omorika
1
Pinus nigra
3
Počet
Plocha [ha]
295,76
12
923,45
14
3
23,47
3
121,97
25
275,56
5
11,48
2
120,92
13
72,01
Pinus sylvestris
?
11
68,49
Pseudotsuga menziessi
1
8
13,34
Quercus frainetto
1
1
2,50
Quercus petraea
2
9
165,54
9
69,96
Quercus robur
2
25
16 942,53
16
490,36
Robinia pseudoacacia
1
12
126,06
8
31,75
1
2,70
1
7,00
Tabuľka 2 Množstvo lesného osiva zozbieraného v rokoch 2002 − 2008
Rok
zberu
Quercus
Ďalšie druhy
Fagus
pedunculata rodu Quecus sylvatica
[kg]
[kg]
(kg)
Ihličnany
(P. nigra, P. silvestris,
Picea, Abies etc...)
[kg]
3 604
751
Ďalšie
opadavé druhy
[kg]
2002
260 116
200
1 234
2003
293 067
5 320
−
3 067
274
Suma
[kg]
265 905
301 728
2004
8 339
370
−
3 307
1 096
13 112
2005
335 810
6 101
−
4 551
472
346 934
2006
206 329
1 316
−
8 130
495
216 270
2007
2 655
1 761
118
5 395
396
10 325
2008
214 050
9 817
−
4 971
620
229 458
Spolu
1 320 366
24 885
1 352
33 025
4 104
1 383 732
12
AKTUÁLNE
2010
Produkcia lesného reprodukčného materiálu
Lesné škôlky
Produkcia lesného reprodukčného materiálu sa momentálne vykonáva v 85 registrovaných
lesných škôlkach, na celkovej ploche 451,43 ha. Celkovo sa v nich produkuje okolo 25
miliónov ks lesných sadeníc. Najväčšími výrobcami lesného reprodukčného materiálu sú:
štátny podnik „Srbijašume“, štátny podnik „Vojvodinašume“, Goran Serbia Movement,
vodárenské spoločnosti, štátny podnik Národný park „Tara“ a štátny podnik Národný park
„Fruška gora“. V súkromnom vlastníctve je iba malý počet lesných škôlok, väčšinou ide
o producentov topoľa.
Výhodou produkcie sadeníc je, že škôlkar a odberateľ musia spolu definovať požadované
kritériá kvality sadeníc, ako aj kritéria ich ohodnotenia.
Semenáčiky môžu byť ohodnotené z hľadiska morfologickej a fyziologickej kvality, hoci
všeobecný obraz môže byť získaný iba s ohľadom na oba aspekty. V našom škôlkarstve je
kvalita stále určovaná uniformne, predovšetkým morfologickými kritériami.
Osivo
Produkcia lesného osiva je realizovaná v súlade so zákonom o lesnom reprodukčnom
materiáli. Zber semien sa vykonáva v registrovaných objektoch pre zber semien, semenných
porastoch a semenných sadoch.
Provenienčné oblasti
Provenienčná oblasť je jednou alebo viacerými oblasťami s podobnými
environmentálnymi charakteristikami, v ktorých porasty konkrétnych druhov drevín
vykazujú podobné fenotypové alebo genetické vlastnosti.
Provenienčné oblasti sa vymedzujú iba pre tie druhy drevín, ktorých reprodukčný
materiál je používaný pri zalesňovaní v Srbskej republike. Hranice provenienčných oblastí
sú určené rozhodnutím Ministerstvom poľnohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva
Srbskej republiky, ktoré je vydané v „Oficiálnom vestníku Srbskej republiky“.
Do decembra 2008 bolo prijaté a vydané rozhodnutie na zriadenie provenienčných
oblastí duba letného a duba zimného („Oficiálny vestník Srbskej republiky č. 91/08“).
Provenienčné oblasti duba letného sú vymedzené na základe ekologických vlastností
stanovišťa a pre dub zimný aj na základe vykonaných DNA analýz s využitím genetickým
markérov.
Provenienčné oblasti ďalších druhov lesných drevín
Okrem oblastí pre dub letný a dub zimný budú vytvorené provenienčné oblasti pre
nasledovné druhy lesných drevín:
• buk,
• javor horský a javor mliečny,
• jaseň štíhly a úzkolistý,
• borovica čierna,
• borovica lesná,
• jedľa,
• smrek.
Pre všetky druhy s výnimkou borovice lesnej sú práce na definovaní provenienčných
oblastí ukončené. Všetky rozhodnutia boli vydané v „Oficiálnom vestníku Srbskej republiky“
do konca marca 2009.
ZBORNÍK
JÚN 2010
13
Porasty uznané pre zber semena
S cieľom čo najlepšie využiť genetický potenciál druhov drevín, sú v Srbsku vybrané
početné uznané porasty listnatých a ihličnatých drevín. Semenné zdroje vybrané na
základe bonitačných fenotypových charakteristík sú najlepšími populáciami v konkrétnych
lokalitách v rôznych nadmorských výškach a geologických podložiach. Genetický potenciál
semenných zdrojov sa cielene využíva na organizovanú produkciu osiva, ktoré sa používa
vo vybraných semenárskych a škôlkarskych objektoch. Ročne sa zozbiera 20 ton semien
a semennej suroviny ihličnatých a listnatých drevín, z ktorých sa vyrobí okolo 30 miliónov
kvalitných sadeníc.
Význam odbornej kontroly produkcie reprodukčného materiálu spočíva v overovaní,
či je tento materiál nositeľom genetických, fenotypových, ekologických charakteristík
pôvodného osiva.
Pretože genetický materiál má dlhodobý vplyv na všetky životné fázy, je kľúčovým
faktorom výber a získanie takéhoto materiálu, t.j. pôvod populácií a proveniencií.
Získavanie dostatočného množstva rôznorodého a vybraného lesného osiva v Srbsku je
hlavným cieľom výberu početných semenných objektov s cieľom zabezpečiť kvalitný
sadbový materiál.
Tabuľka 3 Uznané porasty drevín v Srbsku
Ihličnaté druhy
Druh dreviny
Listnaté druhy
Počet uznaných
porastov
Počet uznaných
porastov
Druh dreviny
Picea abies (L.) Karst
37
Picea omorika Panč.
4
Quercus petraea Liebl.
7
Pinus nigra Arn.
5
Fagus moesiaca (Domin.) Czezccott.
8
Pinus sylvestris L
22
Acer pseudoplatanus L.
9
Abies alba Mill.
16
Corylus colurna L.
6
Pseudotsuga menziessi
(Mirb.) Franaco
14
Robinia pseudoacacia L.
5
Pinus strobus L.
13
Larix decidua Mill.
14
Ďalšie druhy
26
Celkový počet
151
Plocha v ha
1476,1
Quercus robur L.
11
Ďalšie druhy
19
Celkový počet
65
Plocha v ha
1665,2
Produkčná kapacita uznaných porastov pre zber semena v štátnom podniku „Srbijašume“
pri plnej semennej úrode je pre ihličnaté druhy 2 277 kg a pre tvrdé listnáče 42 340 kg.
Tabuľka 4 Prehľad zberu osiva v porastoch uznaných pre zber semena v štátnom podniku
„Srbijašume“ pre obdobie 2005 − 2009 a plán na rok 2010
Druh
Ihličnaté
2005
2006
Rok
2007
2008
2009
2010
396
400
260
320
200
280
Listnaté
2004
3800
5000
5000
7000
7000
Suma (kg)
2400
4200
5260
5320
7200
5408
14
AKTUÁLNE
2010
Tabuľka 5 Prehľad semenných sadov podľa drevín v Srbsku
Klonové semenné sady
Jadrové semenné sady
Druh
Quercus robur Druh
Picea omorica
Rok založenia
1988
Druh založenia
1987
Výmera
7 ha
Výmera
3 ha
Počet genotypov
86
Počet polosesterských potomstiev
50
Počet jedincov
2520
Druh
Picea abies
Druh
Pinus nigra
Rok založenia
1986
Rok založenia
1991
Výmera
1,5 ha
Výmera
3 ha
Počet genotypov
30
40
Počet jedincov
2300
Druh
Acer hyrcanum
Rok založenia
1992
Výmera
2,5 ha
30
Záver
Realizácia rozsiahlych zalesňovacích úloh (Územný plán Srbskej republiky v roku
1995 a “Zalesňovanie s cieľom realizácie územného plánu a rozvoja poľnohospodárstva,
lesníctva a vodného hospodárstva Srbskej republiky 2006) predstavuje pre škôlkarov veľkú
výzvu v zmysle dostatočnej a včasnej výroby kvalitných sadeníc, ktoré majú spĺňať všetky
požiadavky, ktoré vyplývajú z funkcií ochranných porastov.
Špeciálne požiadavky v zmysle stanovištných podmienok a cieľov hospodárenia vytvárajú
potrebu výroby cieľových sadeníc. Tradičný koncept masovej produkcie rovnakých sadeníc
je treba nahradiť produkciou sadbového materiálu, ktorý lepšie spĺňa ciele zalesňovania.
Definícia cieľových sadeníc je spoločným cieľom producenta (škôlok) a užívateľa (lesník
zapájaný do zalesňovania).
Súčasnú prax hodnotenia kvality sadeníc založenú len na hodnotení morfologických
kritérií treba kvôli splneniu všetkých požiadaviek zalesňovania na konkrétnom stanovišti
nahradiť hodnotením podľa fyziologických kritérií.
Literatúra
1. ASHTON, P. M. S. AND DUCEY J. M. (1996): The Development of Mixed Species Plantations as
Successional Analogues to Natural Forests: National Proceedings Forest and Conservation, Nursery Associations: US Department of Agriculture Forest Service.
2. GLIŠIĆ, M. (1960): Šumska semenska područja NR Srbije, Beograd.
3. ISAJEV, V., ČOMIĆ M., MANČIĆ, A., MATARUGA, M. (1998): Priručnik za proizvodnju šumskog
semena u prirodnim semenskim objektima, Banja Luka. str. 1 − 65
4. JOVANOVIĆ, M. (1961): Izdvajanje semenskih sastojina − prva faza rada na oplemenjivanju i selekciji šumskog drveća, Šumarstvo 5 − 6, Beograd.
5. ISAJEV, V., IVETIĆ, V., VUKIN, M. (2006): Namenska proizvodnja sadnog materijala za pošumljavanje u zaštitnim šumama kitnjaka, sladuna i cera. Šumarstvo, br 3, UDK 630.
ISSN 0350-0-1752. Pp 141 − 149. Šumarski fakultet, Beograd. Srbija.
ZBORNÍK
JÚN 2010
15
6. BALL, J. B. ET AL. (1995): Experience with mixed and single species plantations Commonwealth Forestry Revew 74 (4), Oxford ,U.K.
7. JOVANOVIĆ, M., MARIĆ, B., MARKOVIĆ, L. J. (1969): Selekcija šumskog drveća četinara u Srbiji. Zbornik radova Instituta za šumarstvo IX, Belgrade.
8. LAVADINOVIĆ, V., ISAJEV, V. (2001): Genetic potential of seed sources in Serbia. Third Balkan
Scientific Conference „Study, Conservation and Utlisation of Forest Resources, Proceedings, Volume II, Sofia, Bulgaria, Pp. 111 − 118.
9. MARKOVIĆ, L. J., LAVADINOVIĆ, V. (1988): Neki aktuelni problemi šumskog semenarstva u užoj
Srbiji. Referat na Savetovanju Sekcije genetičara Jugoslavije, Banja Luka.
10.MARIĆ, B., JOVANOVIĆ, M. (1961): Uputstva za izdvajanje i registraciju semenskih objekata
četinara. Jugos. Savet. centar za poljop. i {umarstvo, Beograd.
11.MARIĆ, M. (1962): Izdvajanje semenskih sastojina četinara u SR Srbiji, Topola 25 − 26,
Beograd.
12.SCHOLTES, J. R. 1995: Nurseries and Reforestation in Russia: National Proceedings Forest
and Conservation, Nursery Associations: US Department of Agriculture Forest Service.
U.S.A.
13.TUCOVIĆ, A., ISAJEV, V. (1989): Izveštaj o naučno-istraživačkom radu na uređenju i korišćenju postojećih i izdvajanju novih semenskih sastojina i pripremi proizvodnje repromaterijala za semenske plantaže u titovoužičkom regionu, str. 2, 34 − 38, 40 − 41,
Belgrade.
14.TUCOVIĆ, A., ĐUKIĆ, M., ISAJEV, V. (1991): Kombinaciona promenljivost u semenskim sastojinama drveća i njen značaj. Glasnik Šumarskog fakulteta, br. 73, Beograd.
15.TUCOVIĆ, A. (1970): Sprovođenje uzgojno meliorativnih i drugih mera u semenskim objektima − važan zadatak u šumarstvu Srbije, Savetovanje o značaju i primeni selekcije
u šumskoj proizvodnji, Goč.
16.TUCOVIĆ, A. (1976): Značaj i uloga semenskih objekata šumskog drveća u svetlosti neposrednih zadataka planiranja i razvoja šumarstva, Poslovno udruženje drv. industrije
i šumarstva, posebno izdanje, Belgrade.
Kontaktná adresa:
Dr Vera Lavadinović
Institute of Forestry
Kneza Višeslava 3, Belgrade 11030
Serbia
Prof Dr Vasilije Isajev
Lesnícka fakulta
Kneza Višeslava 1, Belehrad
Srbsko
16
AKTUÁLNE
2010
ZAKLÁDÁNÍ SEMENNÝCH SADŮ Z POHLEDU LEGISLATIVY
V ČESKÉ REPUBLICE
Pavel Kotrla, Miloš Pařízek
Abstrakt
Semenné sady lesních dřevin jako zdroje reprodukčního materiálu slouží k produkci geneticky hodnotného osiva. Aby mohlo být osivo ze semenných sadů využíváno pro obnovu
lesa a zalesňování, je nutno každý semenný sad ve fázi nástupu jeho plodnosti uznat.
V podmínkách České republiky je zakládání semenných sadů ošetřeno příslušnými legislativními předpisy. V příspěvku jsou popsány postupy a popis vazeb a povinností mezi
vlastníkem sadu a pověřenou osobou od fáze záměru založení semenného sadu až po fázi
jeho uznání jako zdroje reprodukčního materiálu. Neplnění legislativou požadovaných
povinností může mít pro vlastníka sadu ten dopad, že semenný sad nemusí být jako zdroj
reprodukčního materiálu uznán.
Klíčová slova: legislativní předpisy, zakládání semenných sadů
Úvod
Semenné sady lesních dřevin jsou významnými zdroji reprodukčního materiálu, které
jsou určeny pro produkci geneticky hodnotného osiva.
V minulosti (80. léta minulého století) byl program zakládání semenných sadů v České
republice řešen centrálně v rámci státních lesů, v současnosti si zakládání semenných sadů
řeší jednotliví vlastnící lesů podle vlastních koncepcí a programů. Obecně lze konstatovat,
že v podmínkách ČR v oblasti zakládání semenných sadů převažují spíše jednodušší
šlechtitelské programy (převaha semenných sadů jsou sady 1. generace), v současnosti
jsou zakládány sady s převažujícím cílem zachování a reprodukce genofondu regionálních
populací dřevin, často s akcentem na záchranu genofondu. V posledním desetiletí byla
rovněž významným způsobem zaměřena pozornost na listnaté dřeviny, u kterých se mimo
jiné předpokládá zjednodušení vlastního sběru osiva.
Aby mohlo být osivo ze semenných sadů využíváno pro obnovu lesa a zalesňování, je
nutno každý semenný sad ve fázi nástupu jeho plodnosti uznat jako zdroj kvalifikovaného
(popř. testovaného) reprodukčního materiálu. Poměrně dlouhá časová perioda od založení
sadu do fáze, kdy začíná produkovat osivo a lze jej uznat jako zdroj reprodukčního
materiálu znamená, že je nutno již při zakládání sadu dodržet povinnosti vyplývající
z platných legislativních předpisů.
Legislativní předpisy ČR
Povinnosti vyplývající z legislativy pro oblast semenných sadů upravuje v České
republice především zákon č. 149/2003 Sb. o uvádění reprodukčního materiálu lesních
dřevin do oběhu v platném znění a jeho prováděcí vyhláška č. 29/2004 Sb., ve znění
vyhlášky 44/2010 Sb.
Dva odstavce věnuje semenným sadům také vyhláška č. 139/2004 Sb., kterou se provádí
zákon č. 289/1995 Sb. o lesích v platném znění.
ZBORNÍK
JÚN 2010
17
V tomto článku se z praktických důvodů zaměřujeme především na problematiku
zakládání semenných sadů kategorie kvalifikované, což je převážná většina sadů v České
republice.
Zákon č. 149/2003 Sb. v platném znění
Zákon v § 15 upravuje uznávání zdrojů kvalifikovaného reprodukčního materiálu.
Semenný sad (jako jeden z těchto zdrojů) musí splňovat požadavky na postup při založení
zdroje, na genetickou kvalitu a morfologickou kvalitu, polohu, rozlohu, věk, strukturu
a zdravotní stav a také musí být založen na vhodném stanovišti. O uznání zdroje rozhoduje
kraj na základě odborného posudku vypracovaného pověřenou osobou. Posudek dokládá
splnění všech požadavků uvedených výše.
Vyhláška č. 29/2004 Sb., ve znění vyhlášky 44/2010 Sb.
V § 10 uvedené vyhlášky jsou podrobnosti pro uznání zdroje kvalifikovaného
reprodukčního materiálu, tedy i semenných sadů. Za důležitý je nutné považovat již
první odstavec § 10, a sice, že semenný sad se zakládá podle dokumentace schválené
a registrované pověřenou osobou. Pouze v návaznosti na tuto registrovanou dokumentaci
je možné později po splnění legislativních podmínek v odborném posudku doporučit uznání
semenného sadu za zdroj kvalifikovaného reprodukčního materiálu. Semenný sad je tedy
možné uznat pouze tehdy, je-li v souladu s registrovanou a schválenou dokumentací pro
založení sadu a je zachován potřebný počet, skladba a rozmístění klonů, dobrý zdravotní
stav a semenný sad je ve věku, kdy nastoupila plodnost, na které se podílí nadpoloviční
většina zastoupených klonů.
V příloze č. 26 vyhlášky jsou dále specifikovány a detailněji popsány požadavky pro
uznání semenných sadů.
Vyhláška č. 139/2004 Sb.
V § 1 odst. 3 je uvedeno, že použití reprodukčního materiálu pocházejícího ze
semenných sadů musí splňovat podmínky stanovené v rozhodnutí o uznání zdroje podle
zákona č. 149/2003 Sb. v platném znění.
Postupy pro založení, obhospodařování a uznání semenného sadu v podmínkách
ČR
Zákonná definice semenného sadu
Zákonná definice semenného sadu zní: „Semenný sad je účelová výsadba selektovaných
klonů nebo reprodukčního materiálu získaného z rodičovského stromu, který je izolován
nebo obhospodařován tak, že sprášení pylem pocházejícím z rostlin nacházejících se mimo
semenný sad je vyloučeno nebo podstatně omezeno, pro generativní způsob reprodukce“
(viz § 2, písm. g zákona č. 149/2003 Sb.).
V definici semenného sadu je konstatováno, že se jedná o účelovou výsadbu
selektovaných klonů nebo RM získaného z rodičovského stromu; rodičovský strom a klon
jsou zákonem vyjmenovány mezi dalšími zdroji reprodukčního materiálu (viz § 2, písm. g
zákona č. 149/2003 Sb.).
Z uvedeného vyplývá, že semenný sad lze založit buď z klonů (v případě klonových
semenných sadů, zakládaných např. z roubovanců) nebo ze sazenic vypěstovaných jako
generativní potomstva rodičovských stromů (v případě tzv. jádrových semenných sadů).
Z jiných zdrojů reprodukčního materiálu (než vegetativního potomstva z klonů nebo
generativního potomstva z rodičovských stromů) založit semenný sad nelze.
18
AKTUÁLNE
2010
Vlastník sadu
Vlastníkem sadu je obecně vlastník zdroje (viz § 11, odst. 1 zákona č. 149/2003 Sb.).
Vlastníkem semenného sadu tedy může být teoreticky kdokoliv, kdo sad vlastní a při jeho
založení a obhospodařování plní příslušná ustanovení zákona 149/2003 Sb., nemusí být
přitom vlastníkem lesa.
Jedná se o důsledek legislativního oddělení oblasti produkce reprodukčního materiálu
(upravuje zákon o obchodu s reprodukčním materiálem) od jeho použití pro obnovu lesa
a zalesňování (upravuje lesní zákon). Jako příklad lze uvést, že si semenné sady mohou
zakládat např. školkařské firmy v rámci své dlouhodobější strategie zajišťování si vlastního
osiva.
Dokumentace, podle které se zakládá sad, péče o sad před jeho uznáním
Dokumentací, podle které se zakládá semenný sad, se rozumí projekt (viz příloha 26
vyhlášky č. 29/2004 Sb., ve znění vyhlášky 44/2010 Sb.). V uvedené příloze je rovněž
uvedeno, jaké údaje projekt obsahuje. Projekt schvaluje a registruje pověřená osoba −
ÚHÚL Brandýs n. Labem (viz § 10, odst. 1 a příloha 26 vyhlášky č. 29/2004 Sb., ve znění
vyhlášky 44/2010 Sb.). Zmíněná příloha 26 vyhlášky fakticky přejímá přílohu IV směrnice
Rady 1999/105/ES (minimální požadavky pro uznání zdrojů reprodukčního materiálu
kategorie kvalifikovaný).
Kdo projekt semenného sadu zpracovává, legislativní předpisy neřeší − je to na
rozhodnutí vlastníka budoucího zdroje, zda si projekt semenného sadu zpracuje sám,
nebo si jej nechá zpracovat odborníkem (odborným pracovištěm). Vzhledem k tomu,
že obecně platí, že založení semenného sadu je součástí šlechtitelského programu,
nepovažujeme zpracování projektu semenného sadu „na koleně“ za optimální řešení,
ovšem vyloučit ho nelze. Důsledkem ovšem je, že kvalita zpracování projektu sadu může
být velmi rozdílná.
Legislativní předpisy ukládají vlastníkovi budoucího zdroje (zakládaného semenného
sadu) před jeho založením předložit dokumentaci (projekt) pověřené osobě, která ho
schvaluje a registruje; totéž platí v případech dalších zásahů v sadě, v důsledku kterých
dochází ke změně údajů v dokumentaci (úhyny, vylepšování, pěstební zásahy apod.).
Legislativní předpisy tak nastavují režim, kdy je u pověřené osoby archivována veškerá
dokumentace od záměru založení až po aktuální stav sadu (ve fázi, kdy sad není dosud
uznán jako zdroj reprodukčního materiálu lesních dřevin).
Vzhledem k dlouhé periodě od založení sadu do fáze, kdy jej lze uznat jako zdroj
reprodukčního materiálu, je úloha dohledu pověřené osoby velmi důležitá.
Uznání semenného sadu jako zdroje RM kategorie kvalifikovaný (testovaný)
Aby bylo možno semenný sad využívat jako zdroj reprodukčního materiálu určeného
pro obnovu lesa a zalesňování, musí být orgánem veřejné správy uznán jako zdroj
kvalifikovaného (testovaného) reprodukčního materiálu.
O uznání semenného sadu jako zdroje reprodukčního materiálu žádá vlastník ve chvíli,
kdy stav sadu splňuje požadované podmínky (§ 10, odst. 2 vyhlášky č. 29/2004 Sb., ve
znění vyhlášky 44/2010 Sb.). O uznání semenného sadu rozhoduje orgán veřejné správy na
základě odborného posudku vypracovaného pověřenou osobou (viz § 15, odst. 2, popř. § 16,
odst. 2 zákona č. 149/2003 Sb.). Odborný posudek dokládá splnění zákonných požadavků
(viz § 15, odst. 1, popř. § 16, odst. 1 zákona č. 149/2003 Sb.).
O uznání semenného sadu jako zdroje reprodukčního materiálu může také orgán
veřejné správy rozhodnout z vlastního podnětu (viz § 11, odst. 2 zákona č. 149/2003 Sb.).
V tomto případě podává žádost o vypracování odborného posudku orgán veřejné správy
ZBORNÍK
JÚN 2010
19
(viz § 10, odst. 5, popř. § 11, odst. 2 vyhlášky č. 29/2004 Sb., ve znění vyhlášky 44/2010
Sb.).
Odborný posudek vypracovaný pověřenou osobou je věcně závazným podkladem pro
rozhodnutí orgánu veřejné správy o uznání semenného sadu jako zdroje reprodukčního
materiálu lesních dřevin. Odborný posudek dokládá splnění legislativními předpisy
vyjmenovaných požadavků ve fázi posouzení aktuálního stavu sadu − tedy souladu
pověřenou osobou schválené a registrované dokumentace sadu se skutečností. To mimo jiné
předpokládá, že vývoj, založení a následné obhospodařování sadu bylo zdokumentováno
v souladu s legislativními předpisy. V případě nedodržení uvedeného postupu může
v rámci zpracování odborného posudku nastat situace, kdy v lepším případě je vlastník
sadu vyzván k doplnění chybějících údajů, v horším případě může být posudek zpracován
s negativním stanoviskem pro uznání.
Součástí každého odborného posudku je na základě ustanovení § 1, odstavce 3 vyhlášky
139/2004 Sb. návrh použití reprodukčního materiálu pocházejícího z daného semenného
sadu pro podmínky ČR (vyjmenovány přírodní lesní oblasti a rozpětí lesních vegetačních
stupňů).
Závěr
Každý semenný sad je objektem dlouhodobého charakteru − celý proces od fáze přípravy
sadu, jeho založení, následné péče až po nástup plodnosti a počátku využívání sadu jako
zdroje ke sběru osiva, může trvat podle druhu dřeviny cca 10 až 20 let. Celý proces vzniku
semenného sadu je tedy procesem dlouhodobým s tím, že až teprve ve fázi nástupu
plodnosti semenného sadu (tedy s velkým časovým odstupem) lze daný semenný sad
uznat jako zdroj reprodukčního materiálu. Legislativní předpisy proto ukládají povinnost
vlastníkovi sadu vést po celou dobu odpovídající dokumentaci a tuto mít registrovanou
a schválenou pověřenou osobou. Neplnění legislativou požadovaných povinností může mít
pro vlastníka sadu fatální dopad − založený semenný sad nemusí být uznán jako zdroj
reprodukčního materiálu, a tedy vynaložené náklady i námaha přijdou vniveč.
Kontaktní adresy:
Ing. Pavel Kotrla, Ph.D.
Ústav pro hospodářskou úpravu lesů
Nábřežní 1326, 250 01 Brandýs nad Labem
tel.: +420 724 309 337
Ing. Miloš Pařízek
Ústav pro hospodářskou úpravu lesů, pobočka H. Králové
Veverkova 1335, 500 02 Hradec Králové
tel.: +420 494 947 014
20
AKTUÁLNE
2010
Příloha 1
Schéma − postup založení a obhospodařování semenného sadu od záměru založení do fáze
jeho uznání jako zdroje reprodukčního materiálu (popis vazeb a povinností mezi vlastníkem
sadu a pověřenou osobou)
ZBORNÍK
JÚN 2010
21
Příloha 2
Přehled založených semenných sadů v České republice (stav k 15. 12. 2009).
Dřevina
Počet semenných sadů
Plocha semenný sadů (ha)
Smrk ztepilý
24
61,35
Borovice lesní
29
107,02
Borovice blatka
3
1,78
Borovice limba
2
7,45
Borovice vejmutovka
1
1,05
Jedle bělokorá
1
1,60
Jedle obrovská
Modřín evropský
1
2,34
24
78,61
Douglaska tisolistá
5
5,35
Jehličnany celkem
90
266,55
Buk lesní
7
10,89
Jilm habrolistý
3
2,57
Jilm horský
8
10,41
Jilm vaz
3
3,30
Lípa malolistá
6
8,69
Lípa velkolistá
1
1,20
Javor klen
5
7,40
Jasan ztepilý
1
1,00
Třešeň ptačí
8
8,61
Jeřáb břek
3
1,72
Jeřáb oskeruše
1
0,87
Olše lepkavá
2
1,40
Topol osika
3
1,39
51
59,45
141
326,00
Listnáče celkem
Semenné sady v ČR celkem
Zdroj: ÚHÚL, DS ERMA
22
AKTUÁLNE
2010
PRODUKCIA A POUŽÍVANIE OSIVA ZO SEMENNÝCH SADOV V SR
Miriam Sušková
Abstrakt
Semenné sady sú po uznaných porastoch v Slovenskej republike druhým najvýznamnejším
zdrojom lesného reprodukčného materiálu. Účelom ich zakladania vždy bolo, okrem získania geneticky kvalitného reprodukčného materiálu, zjednodušenie zberu a zabezpečenie pravidelnejšej a bohatšej úrody. Semenné sady sú dôležitým zdrojom osiva najmä pre
smrekovec opadavý a borovicu lesnú. Príspevok analyzuje podiel lesného reprodukčného
materiálu získaného zo semenných sadov a dosah používania takéhoto materiálu na zachovanie genetickej diverzity novozakladaných porastov.
Kľúčové slová: genetická diverzita, osivo, produkcia lesného reprodukčného materiálu,
sadbový materiál, semenný sad
Semenné sady v Slovenskej republike
Semenné sady sú v Slovenskej republike po uznaných porastoch druhým najdôležitejším
zdrojom pre získavanie osiva lesných drevín.
Zakladaním semenných sadov sa šľachtitelia a pracovníci z prevádzky začali zaoberať
už v 50-tych rokoch 20. storočia. Prvé práce súvisiace so zakladaním semenných sadov sa
rozbehli po r. 1958, kedy Botanická záhrada SAV v Košiciach v spolupráci s Povereníctvom
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva usporiadala celoslovenskú inštruktážnu poradu
o zakladaní semenných sadov (LAFFÉRS 1959). Výsledkom porady bolo založenie niekoľkých
menších sadov, ktoré mali systémom založenia skôr charakter overovacích výskumných
sadov alebo klonových archívov. Ďalšie závery tejto porady sa nerealizovali.
Prvý konkrétny program zakladania semenných sadov bol prijatý v roku1964 a schválil
založenie 30 ha semenných sadov do roku 1970. Rovnako ako v Čechách, aj na Slovensku
to bol na začiatku smrekovec opadavý. Vzhľadom na slabé organizačné zabezpečenie
a nezáujem širšieho okruhu pracovníkov lesníckej prevádzky však boli prvé pokusy pomerne
neúspešné. Z tohto obdobia sa zachoval len semenný sad Korimovo na vtedajšom Lesnom
závode Muráň.
V roku 1971 bola spracovaná výskumná úloha „Zakladanie semenných plantáží“, na
základe ktorej bol vypracovaný plán zakladania semenných sadov na roky 1971 − 1975,
ktorý bol počiatkom zakladania semenných sadov vo väčšom rozsahu.
V ďalšom období nabralo zakladanie sadov zo smrekovca opadavého rýchlejšie tempo.
Pri realizácii tohto programu pomohli lesnej prevádzke aj niektoré teoretické práce
(LEHOTSKÝ 1974, LAFFÉRS 1976), v ktorých boli rozpracované zásady zakladania semenných
sadov, spôsoby vegetatívneho rozmnožovania, ako i možnosti rozmiestnenia klonov
s ohľadom na zníženie rizika príbuzenského kríženia, a tým poklesu kvality produkovaného
osiva.
V roku 2001 bolo v Slovenskej republike založených 91 semenných sadov pre 14 druhov
drevín na celkovej výmere 206,47 ha. V ostatných rokoch sa ako problém javil nadbytok
osiva zo semenných sadov, predovšetkým zo sadov smrekovca opadavého s pôvodom mimo
areálu prirodzeného rozšírenia tejto dreviny a zo sadov borovice lesnej zo šarišsko-spišskej
semenárskej oblasti (4). Ďalšími faktormi nepriaznivo ovplyvňujúcimi obhospodarovanie
sadov bol nedostatok finančných prostriedkov a v mnohých prípadoch aj nevysporiadané
ZBORNÍK
JÚN 2010
23
vlastnícke vzťahy. Všetky tieto faktory viedli, najmä hlavného obhospodarovateľa,
ktorým sú Lesy SR, š. p., k prehodnoteniu efektivity obhospodarovania jednotlivých sadov
a k vyradeniu niektorých sadov z evidencie zdrojov lesného reprodukčného materiálu. K 31.
12. 2009 tak klesol počet semenných sadov na 69 pri výmere 156,64 ha (viď tabuľka 1).
Tabuľka 1 Porovnanie výmery semenných sadov podľa drevín
Drevina
Smrek obyčajný
Smrekovec opadavý
Borovica lesná
Jedľa biela
Výmera v ha
2001
2009
5,00
5,85
105,67
87,24
65,64
37,80
2,30
2,30
Borovica čierna
11,41
7,00
Borovica limba
6,30
6,30
Smrek omorikový
0,30
0,30
Dub zimný
3,00
3,00
Javor horský
1,70
1,70
Jaseň štíhly
2,25
1,75
Jelša lepkavá
1,00
1,00
Lipa malolistá
1,50
1,50
Breza bradavičnatá-svalcovitá
0,40
0,40
−
0,50
Jaseň úzkolistý
Spolu
206,47
156,64
Prevažná väčšina semenných sadov je v súčasnosti v obhospodarovaní štátneho podniku
Lesy Slovenskej republiky (Odštepný závod Semenoles Liptovský Hrádok). Ďalšie semenné
sady obhospodarujú Štátne lesy TANAP-u, Vojenské lesy a majetky, š. p. Pliešovce a časť
je v obhospodarovaní školských lesov (TU vo Zvolene, SOŠL Banská Štiavnica). Len 14 %
výmery predstavujú semenné sady neštátnych obhospodarovateľov.
Ani po redukcii semenných sadov nemá ich zloženie, vzhľadom na potreby prevádzky,
štruktúru vyhovujúcu z hľadiska výmery a semenárskych oblastí. Podiel jednotlivých drevín
na celkovej výmere semenných sadov k 31. 12. 2009 uvádza graf na obrázku 1.
Obrázok 1 Výmera semenných sadov podľa jednotlivých drevín k 31. 12. 2009
24
AKTUÁLNE
2010
Podiel osiva získaného zo semenných sadov v jednotlivých zberových sezónach značne
kolíše najmä vplyvom stupňa úrody v uznaných porastoch ale aj v semenných sadoch.
Prehľad podielu osiva zozbieraného v semenných sadoch v rokoch 2001 − 2008 uvádza
tabuľka 2. Osivo zo zberovej sezóny 2009/2010 ešte nie je kompletne spracované a preto
nie sú k dispozícii ani údaje o registrácii osiva za r. 2009.
Tabuľka 2 Podiel osiva zozbieraného v semenných sadoch
2001
Drevina
2002
Celkom
z toho
SS
BO
607
108
18
BR
11
11
100
%
BC
2003
Celkom
z toho
SS
25
24
98
87
8
9
%
2004
z toho
SS
%
42
20
47
652
424
Celkom
Celkom
z toho
SS
65
273
21
8
27
7
25
32
10
30
133
2
2
DB
192 508
263
0
JL
15
3
18
%
JS
JU
LB
36
36
100
376
173
46
9
9
100
SC
444
240
54
928
572
62
504
373
74
1 960
0
0
SM
2005
Drevina
Celkom
2006
z toho
SS
%
BC
BO
2007
Celkom
z toho
SS
9
9
97
%
2008
Celkom
z toho
SS
%
46
8
17
148
47
32
341
95
28
56
9
16
JL
20
5
26
18
5
27
112
4
4
48
9
18
JS
1 238
96
8
290
49
17
264
142
24
130
1
1
546
3
0
BR
DB
JU
91
91
100
LB
34
34
100
SC
1 043
619
59
SM
Vzhľadom na to, že semenné sady produkujú osivo výrazne selektované a s predpokladom
heterózneho efektu, význam takéhoto osiva nie je primárne v oblasti zachovania
genofondu, ale v zakladaní produkčne a kvalitatívne výkonných lesných porastov. Preto
je nutné počítať s obmedzeným podielom takéhoto osiva v obnove lesných porastov.
Legislatíva, platná v niektorých európskych štátoch, uvádza obmedzenie podielu tohto
osiva na 30 % (RAMBOUSEK & NOVÁK 2000).
Smrekovec opadavý
Najmä u smrekovca opadavého je podiel osiva získaného zo semenných sadov
(s výnimkou roku 2007) viac ako 50 %. To súvisí jednak s obtiažnosťou získavania semennej
suroviny smrekovca opadavého zo stojacich stromov ale tiež s okolnosťou, že v prípade
smrekovca opadavého sa zber zo zeme pri ťažbe realizuje len vo veľmi obmedzenej miere.
Z toho vyplýva, že v prípade smrekovca opadavého sú semenné sady najdôležitejším
ZBORNÍK
JÚN 2010
25
zdrojom lesného reprodukčného materiálu. Ich podiel na celkovej výmere semenných
sadov je najväčší (55,7 % z celkovej výmery). Z uvedených dôvodov sa aj nerovnomernosť
zastúpenia podľa semenárskych oblastí prejavuje najmä u smrekovca opadavého.
Tabuľka 3 Prehľad výmery semenných sadov podľa semenárskych oblastí a výškových zón
Smrekovec opadavý
Drevina
Semenárska
oblasť
Výmera
v ha
celkom
%
z celkovej
výmery
1
3,00
3,44
2
18,48
21,18
3
3,50
4,01
4
1,50
1,72
5
46,96
53,83
6
4,00
4,59
X (import ČR)
9,80
11,23
Spolu
87,24
Výšková zóna
1
2
3
4
5
6
7
Výmera v ha
3,00
8,61
4,75
5,12
3,50
1,50
38,48
2,00
8,48
2,00
7,80
2,00
100,00
Takmer 61 ha semenných sadov je založených z výberových stromov pochádzajúcich
z oblastí mimo areálu prirodzeného rozšírenia smrekovca opadavého na Slovensku, resp.
z importovaného materiálu z výberových stromov z Českej republiky (PLO 27, 28, 29
Jeseníky). Osivo z týchto sadov je možné použiť len mimo areálu prirodzeného rozšírenia
smrekovca opadavého, resp. na obchodnú výmenu. V zahraničí je záujem najmä o osivo
zo semenných sadov s pôvodom v Českej republike.
Osivo zo semenných sadov smrekovca opadavého je využívané pri produkcii sadbového
materiálu v značnej miere. Z údajov o registrácii sadeníc vyplýva, že v prípade smrekovca
dosahuje podiel rozpestovaného sadbového materiálu zo semenných sadov 30 − 50 % (viď
obrázok 2).
Obrázok 2 Podiel sadbového materiálu smrekovca opadavého zo semenných sadov
Z podrobnej analýzy, ktorú na tomto mieste nie je možné, vzhľadom na obmedzený
rozsah príspevku, uviesť vyplýva, že až 80 % sadbového materiálu pochádza zo semenných
sadov zo semenárskej oblasti 2 − Stredoslovenská a 5 − Juhozápadoslovenská. Zatiaľ čo
v prípade semenárskej oblasti 5 sú do produkcie sadbového materiálu zapojené viaceré
semenné sady približne rovnakým podielom, v prípade semenárskej oblasti 2 v ostatných
26
AKTUÁLNE
2010
rokoch výrazne prevažuje semenný sad Dolné Mlynárovo (50 − 70 %), ktorý je založený z 26
výberových stromov, čo podstatne zužuje genetickú diverzitu novozakladaných porastov.
Borovica lesná
Borovica lesná je ďalšou drevinou, z ktorej sú semenné sady v Slovenskej republike
založené na pomerne rozsiahlej výmere (24,1 %).
Na rozdiel od smrekovca opadavého prispela redukcia výmery semenných sadov
borovice lesnej k zlepšeniu štruktúry semenných sadov s ohľadom na semenárske oblasti
a výškové zóny. Problematickou je trvalo semenárska oblasť 1 Tatranská, v ktorej nie je
uznaný žiadny porast ani semenný sad.
Tabuľka 4 Prehľad výmery semenných sadov podľa semenárskych oblastí a výškových zón
Borovica lesná
Drevina
Semenárska
oblasť
Výmera
v ha
celkom
2
2,50
3,97
3
5,40
14,29
4
9,17
24,26
5
3,47
9,18
6
9,21
24,37
7
8,05
21,30
37,80
100,00
Spolu
Výšková zóna
%
z celkovej
výmery
1
2
3
4
5
6
7
Výmera v ha
2,50
2,00
3,40
6,08
4,05
3,09
3,17
0,30
6,88
2,33
4,00
Aj napriek zníženiu celkovej výmery z roku 2001, po prehodnotení efektivity sadov,
o takmer 50 %, ostáva podiel získaného osiva v jednotlivých rokoch približne vyrovnaný −
10 − 30 %. Výnimkou je rok 2003, kde však zvýšenie podielu bolo spôsobené obchodnými
aktivitami obhospdarovateľa.
V porovnaní so smrekovcom opadavým, u borovice lesnej je osivo zo semenných sadov
využívané pri produkcii sadbového materiálu ešte vo väčšom rozsahu. Z údajov o registrácii
sadeníc vyplýva, že v prípade borovice lesnej dosahuje podiel rozpestovaného sadbového
materiálu zo semenných sadov 33 − 66 % (viď obrázok 3).
Obrázok 3 Podiel sadbového materiálu borovice lesnej zo semenných sadov
ZBORNÍK
JÚN 2010
27
Podrobná analýza rozpestovaného sadbového materiálu ukazuje, že 60 − 70 % sadbového
materiálu pochádza zo semenných sadov zo semenárskej oblasti 4 − Šarišsko-spišská a 7
− Záhorská.
Zatiaľ čo v prípade semenárskej oblasti 4 sú do produkcie sadbového materiálu
zapojené viaceré semenné sady, aj keď rôznym podielom, v prípade semenárskej oblasti
7 je v ostatných rokoch využívaný len semenný sad Políčko, ktorý je založený z 36
výberových stromov, čo rovnako, ako u smrekovca opadavého podstatne zužuje genetickú
diverzitu novozakladaných porastov. Semenný sad Políčko je jediným semenným sadom
v semenárskej oblasti 7 v obhospodarovaní štátnych lesov. Druhý sad, založený z tejto
semenárskej oblasti, bol vydaný pôvodnému vlastníkovi pozemku a podľa výsledkov
registrácie osiva a sadbového materiálu sa pre produkčné účely v ostatných rokoch
nevyužíva
Ostatné dreviny
U ostatných drevín je podiel osiva získaného zo semenných sadov veľmi rôznorodý.
V prípade tzv. „hlavných“ drevín (t. j. takých, ktoré majú vylíšené semenárske oblasti)
sú semenné sady založené ešte pre smrek obyčajný, dub zimný a jedľu bielu. Plodivosť
týchto sadov je však veľmi nízka a nepravidelná (semenný sad jedle bielej ešte neplodí
vôbec), takže problém nadmerného využívania osiva a zužovania genetickej diverzity sa
u týchto drevín nevyskytuje.
Naopak, u tzv. „ostatných“ drevín, u ktorých stačí v zmysle zákona 217/2004 Z. z.
zber vykonať len z 10 stromov, môže byť zber zo semenných sadov založených z viacerých
výberových stromov, výhodnejší ako pri zbere z uznaných porastov alebo zdrojov kategórie
identifikovaný.
Záver
Využívanie osiva pochádzajúceho zo semenných sadov významne ovplyvňuje genetickú
diverzitu a tým aj stabilitu a budúci vývoj novozakladaných porastov. Pri zakladaní
semenných sadov je preto dôležité zabezpečiť o. i. aj dostatočný počet výberových
stromov, ktorých potomstvo je v semennom sade zastúpené. Takéto opatrenia sa však
dajú realizovať len u nových semenných sadov. Medzi semennými sadmi založenými
v predchádzajúcom období je veľká časť sadov založená z nízkeho počtu výberových
stromov (25 − 35). Medzi takéto patria aj sady smrekovca opadavého a borovice lesnej,
ktorých podiel na produkcii osiva a sadbového materiálu je najvyšší.
V Slovenskej republike nie je, v zmysle platnej legislatívy, používanie osiva zo
semenných sadov nijako obmedzené. Avšak, aj vzhľadom na nový zákon č. 138/2010
Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a pripravovanej zmene hraníc semenárskych
oblastí, ktorá zmierni zásady horizontálneho prenosu je potrebné do budúcnosti uvažovať
o určitom spôsobe regulácie používania lesného reprodukčného materiálu pochádzajúceho
zo semenných sadov, predovšetkým u smrekovca opadavého a borovice lesnej, nakoľko
používanie materiálu vo väčších semenárskych oblastiach môže viesť k ďalšiemu zužovaniu
genetickej diverzity.
28
AKTUÁLNE
2010
Literatúra
1. LAFFÉRS, A., 1959: K základným otázkam šľachtenia lesných drevín a lesníckej genetiky.
Les 15 (3): 67 − 73.
2. LAFFÉRS, A., 1976: Rozmiestnenie klonov v semenných sadoch ako pomôcka pre lesnícku
prax. Les 32 (4): 157 − 162.
3. LEHOTSKÝ, L., 1974: Aké zásady dodržiavať pri zakladaní semenných plantáží? Les 30 (7):
292 − 299.
4. RAMBOUSEK, J. & NOVÁK, P., 2000: Semenné sady lesních dřevin v České republice. Lesnická
práce 79 (4): dostupné na ‹ http://lesprace.silvarium.cz/content/view/1617/142/ ›.
Kontaktná dresa:
Národné lesnícke centrum
Stredisko kontroly lesného reprodukčného materiálu
Dr. Gašperíka 598
033 01 Liptovský Hrádok
ZBORNÍK
JÚN 2010
29
VYUŽITIE UZNANÝCH PORASTOV NA ZBER SEMIEN A SEMENNEJ
SUROVINY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Gabriela Debnárová, Dagmar Bednárová
Abstrakt
Legislatíva platná v Slovenskej republike od roku 2001 umožňuje viesť presnú evidenciu
o uznaných porastoch a o nazbieranom lesnom reprodukčnom materiáli (semenná surovina, semeno). V predloženom príspevku prinášame prehľad o využití uznaných porastov
na zber semennej suroviny smreka obyčajného (Picea abies L.) Karst) a jedle bielej (Abies alba Mill.) a semien dubov (Quercus sp.) a buka lesného (Fagus sylvatica L.) v rokoch
2001 − 2009. Pri všetkých analyzovaných drevinách sme konštatovali, že bohatý potenciál
uznaných porastov je na zber semien využívaný veľmi málo, od 9 do 21 %, a to aj v čase
dobrých úrod. Okrem toho, počas deviatich analyzovaných rokov bol zber vykonávaný
opakovane v 27 − 45 % uznaných porastov.
Kľúčové slová: uznané porasty, semenná surovina, semeno, zber
Metodika spracovania
Na analýzu využiteľnosti uznaných porastov na zber sme použili údaje z databáz
Národného lesníckeho centra, Strediska kontroly lesného reprodukčného materiálu
Liptovský Hrádok, a to z katalógu zdrojov uznaných porastov a z databázy listov o pôvode.
V analyzovaných rokoch bol vyjadrený percentuálny podiel využitých uznaných porastov
na zber semennej suroviny pre smrek obyčajný (Picea abies (L.) Karst) a jedľu bielu (Abies
alba Mill.) a semien pre duby (Quercus sp.) a buk lesný (Fagus sylvatica L.).
Porovnaním údajov v databáze listov o pôvode v rokoch 2001−2009 sme vyjadrili počet
opakovaných zberov v určitých uznaných jednotkách a najfrekventovanejšie zbery sme
podrobili detailnejším analýzam.
Úvod
Uznané porasty sú a pravdepodobne zostanú základným zdrojom osiva (ŠINDELÁŘ, 1998).
Genofond lesov Slovenska má svoj osobitný význam v tom, že predstavuje posledné
prirodzené, našim podmienkam prispôsobené populácie, ktoré sú cennou génovou bankou
[sic] nielen pre súčasnú reprodukciu porastov, ale hlavne pre rekonštrukciu lesov budúcich
(LAFFERS a kol., 1988). Uznané porasty sú a budú základom nielen zachovania genofondu,
ale aj zachovania biodiverzity, a to druhovej, ekologickej a genetickej.
Na Slovensku má porastová plocha výmeru 1 933 591 ha (ZELENÁ SPRÁVA, 2009). Uznané
porasty z tejto výmery k 30. 4. 2010 mali výmeru pre drevinu 68 185 ha, čo je 3,53 %.
Výmera uznaných porastov so stavom k 30. 4. 2010 pre smrek obyčajný (Picea abies
(L.) Karst.) bola 16 666 ha, čo je 24,4 % z výmery uznaných (selektovaných) porastov,
pre jedľu bielu (Abies alba Mill.) 4 382 ha, čo je 6,4 % z výmery uznaných (selektovaných)
porastov, pre duby (Quercus sp.) 8 987 ha, čo je 13,2 % z výmery uznaných (selektovaných)
porastov a pre buk lesný (Fagus sylvatica L.) 31 329 ha, čo je 46,0 % z výmery uznaných
(selektovaných) porastov.
V databáze uznaných porastov je na Slovensku 6 044 uznaných jednotiek zo 14 800
porastami. V tabuľke 1 je uvedený počet uznaných jednotiek a porastov pre analyzované
dreviny so stavom k 30. 4. 2010.
30
AKTUÁLNE
2010
Tabuľka 1 Počet uznaných jednotiek a porastov k 30. 4. 2010
Drevina
SM
JD
DB
BK
Počet UJ
1229
755
761
1753
Počet porastov
3194
1620
1918
5028
Z údajov z katalógu o uznaných porastoch vyplýva, že uznané porasty sa nachádzajú
v oblasti optima svojho výskytu a ich výmera závisí od uznania na základe potrieb užívateľov.
Na základe výmery pre drevinu môžeme tiež skonštatovať, že základňa uznaných porastov
pre analyzované dreviny je na Slovensku veľmi veľká.
Jedľa biela (Abies alba Mill.)
Využitie zdrojov uznaných porastov na zber semennej suroviny jedle bielej v rôznych
zberových sezónach, t. j. od slabej cez strednú až po dobrú úrodu v časovom období
2001 − 2009 dokumentuje tabuľka 2. Využitie uznaných porastov na zber v čase slabých
a stredných úrod uvádzame len pre zaujímavosť, pretože najvýznamnejším faktorom,
ktorý slabé využitie ovplyvňuje je stupeň úrody. Dospeli sme však k záveru, že aj v čase
dobrej úrody dochádza k slabému využitiu veľkého potenciálu uznaných zdrojov. Ako
dokumentuje tabuľka 2, z celkového počtu uznaných jednotiek sa v období dobrej úrody
na zber využíva len 11 − 16 %.
Tabuľka 2 Využitie uznaných porastov na zber semennej suroviny jedle bielej v závislosti od
stupňa úrody v období r. 2001 − 2009
Rok
Stupeň úrody
Využitie UP v %
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
3
1
3
1
2
2
1
3
3
16
6
13
2
9
8
3
12
11
1− slabá, 2 − stredná, 3 − dobrá
Okrem slabého využitia zdrojov uznaných porastov sme analýzou dospeli k ďalšiemu
záveru, že mnohé uznané jednotky sú využívané počas viacerých rokov opakovane, zatiaľ
čo iné sa nevyužívajú vôbec. Počet opakovaní zberov v uznaných jednotkách je uvedený
v grafe 2. Za viacnásobný zber bol pokladaný aj zber v tej istej zberovej sezóne, keď
v určitej uznanej jednotke zbieralo viac subjektov.
Z grafu 2 je zrejmé, že v jednej uznanej jednotke bol za deväť rokov zber vykonaný
až 16-krát, v jednej 10-krát a v dvoch 9-krát. V nasledujúcom texte si urobíme prípadovú
analýzu najviac opakovaných zberov.
Opakovane 16-krát sa zbieralo v semenárskej oblasti 5, v nadmorskej výške 800 − 1000 m
n. m. Užívateľ uznaného zdroja bol neštátny subjekt. V uznanej jednotke je zaradených
8 porastov, výmera pre drevinu je spolu vo všetkých porastoch 41,80 ha, na zber bolo
využitých 6 porastov. Okrem využitia pre vlastné zbery bolo v čase úrod dovolené zbierať
aj ďalším subjektom, v roku 2006 napríklad zbierali v uvedenej uznanej jednotke štyri
subjekty, v roku 2005 a 2009 tri subjekty, v roku 2002, 2004, 2007 dva subjekty. Nazbierané
množstvá semennej suroviny boli spolu za všetky subjekty 300 − 600 kg, v závislosti od
úrody. Treba podotknúť, že užívateľ nemá iné uznané zdroje pre uvedenú semenársku
oblasť a nadmorskú výšku.
V ďalšej uznanej jednotke boli opakované zbery 11-krát. Išlo o uznanú jednotku taktiež
v semenárskej oblasti 5, v nadmorskej výške 600 − 800 m n. m. Užívateľ uznaného zdroja
bol opäť neštátny subjekt. V uznanej jednotke je zaradených až 13 porastov, výmera pre
ZBORNÍK
JÚN 2010
31
drevinu je spolu vo všetkých porastoch 41,80 ha. Okrem užívateľa zbierali v uznanom
zdroji aj iné subjekty. Musíme však konštatovať, že z 13 porastov boli využité len dva−tri
porasty (o rozlohe 10 − 15 ha). Nazbierané množstvá semennej suroviny sa pohybovali
od 1 300 − 3 500 kg. Užívateľ nemá iné uznané zdroje pre uvedenú semenársku oblasť
a nadmorskú výšku. Nazbierané osivo z tejto uznanej jednotky bolo pravidelne predmetom
obchodnej výmeny do Nemecka.
Graf 1 Počet uznaných jednotiek jedle bielej, v ktorých sa zbieralo opakovane v období
r. 2001 − 2009
Smrek obyčajný (Picea abies (L.) Karst.)
Analýzu využitia uznaných porastov na zber semennej suroviny sme urobili v rokoch
dobrej úrody. V roku 2003 sa pri zberoch využili uznané porasty na 9 %, v roku 2006 len na
5 % a v roku 2009 na 7 %. Musíme opätovne konštatovať, že uznané porasty sú využívané
na zber semennej suroviny smreka obyčajného minimálne.
Graf 2 dokumentuje, že tri štvrtiny uznaných jednotiek boli na zber semennej suroviny
využité len raz, v jednej tretine sa zbieralo opakovane: 2-krát − 8-krát. Za deväť rokov sa
v jednej uznanej jednotke zbieralo až 6-krát, v jednej dokonca až 8-krát.
Graf 2 Počet uznaných jednotiek smreka obyčajného, v ktorých sa zbieralo opakovane v období
r. 2001 − 2009
Analýzou týchto prípadov môžeme konštatovať, že šesťkrát sa za deväť rokov zber
vykonal v semenárskej oblasti 4, v nadmorskej výške 800 − 1000 m n. m. Užívateľom
32
AKTUÁLNE
2010
je neštátny subjekt. V analyzovanej uznanej jednotke sú dva porasty o rozlohe pre
drevinu okolo 3 ha. Nazbierané boli primerané množstvá semennej suroviny. Užívateľ má
v uvedenej uznanej jednotke a semenárskej oblasti len tieto dva porasty, je teda logické,
že ich každoročne využíva.
Osemkrát sa za deväť rokov zbieralo v semenárskej oblasti 5, v nadmorskej výške 600
− 800 m n. m. Užívateľom je opäť neštátny subjekt. V analyzovanej uznanej jednotke je
deväť porastov s celkovou výmerou pre drevinu 54 ha. Užívateľ využíval na zber len päť
porastov, dva o rozlohe 19 ha neboli využité vôbec. Nazbierané boli primerané množstvá
semennej suroviny a v uvedenej semenárskej oblasti a nadmorskej výške inú uznanú
jednotku užívateľ nemá.
Duby (Quercus sp.)
Využitie zdrojov uznaných porastov na zber semena sme analyzovali len v rokoch dobrej
úrody, ktorými v sledovanom období boli roky 2002, 2003, 2005, 2006. Na základe tabuľky
3 môžeme konštatovať, že uznané zdroje na zber dubov sa v rokoch plnej úrody využívajú
na 8 − 21 %, čo je opäť veľmi slabé využitie veľkého potenciálu uznaných zdrojov.
Ako môžeme vidieť v grafe 3, v dvoch uznaných jednotkách bolo za deväť rokov
zbierané 9-krát, v dvoch 8-krát, v ôsmych 6-krát atď. Analýzu sme vykonali pre uznané
jednotky, kde bol zber vykonaný 9-krát.
Graf 3 Počet uznaných jednotiek dubov, v ktorých sa zbieralo opakovane v období
r. 2001 − 2009
V prvom prípade išlo o zber v semenárskej oblasti 2, v nadmorskej výške 200 − 400 m n.
m. Užívateľ uznaného zdroja je neštátny subjekt − fyzická osoba, ktorá nie je vlastníkom
iných uznaných porastov pre zber duba, preto nie je zvláštne, že okrem roku 2004, kedy
nebola žiadna úroda dubov, využíval porast na zber každý rok, dokonca v roku 2009 bol
povolený zber aj pre iný subjekt. V uvedenej uznanej jednotke sa nachádzajú tri porasty,
výmera pre drevinu je spolu vo všetkých porastoch len 7,00 ha. Musíme však konštatovať,
že v niektorých rokoch boli vzhľadom na rozlohu porastov nazbierané nadmerné množstvá
žaluďov. Takéto zbery budú musieť byť v budúcnosti prísnejšie kontrolované.
V druhom prípade sa zbieralo taktiež v semenárskej oblasti 2, v nadmorskej výške
400 − 600 m n. m. Užívateľom uznaného zdroja je štátny subjekt, v uznanej jednotke sú
štyri porasty, výmera pre drevinu je spolu 55,80 ha. V analyzovanej uznanej jednotke boli
na zber využívané všetky porasty. Nazbierané množstvá semena sú vzhľadom na rozlohu
ZBORNÍK
JÚN 2010
33
porastov primerané. Užívateľ má v uvedenej semenárskej oblasti a nadmorskej výške aj
iné zdroje, ktoré na zber vôbec nevyužíval.
Tabuľka 3 Využitie uznaných porastov na zber semena dubov v rokoch dobrej úrody
Rok
Využitie UP v %
2002
2003
2005
2006
8
21
14
13
Buk lesný (Fagus sylvatica L.)
Aj v prípade buka lesného sme analýzu využitia uznaných porastov na zber urobili len
v rokoch plnej úrody. Môžeme konštatovať, že v roku 2001 boli uznané porasty využité pri
zbere na 10 %, v roku 2003 na 11 %, v roku 2008 na 7 %.
Opakované zbery počas deviatich rokov sú zobrazené v grafe 4. Jedenkrát sa zbieralo
v 63 % porastov, dvakrát v 22 % porastoch, trikrát v 9 % porastoch, štyrikrát v 3 % porastoch
atď.
Graf 4 Počet uznaných jednotiek buka lesného, v ktorých sa zbieralo opakovane v období
r. 2001 − 2009
V jednej uznanej jednotke sa počas deviatich rokov zbieralo deväťkrát. Uznaná jednotka
sa nachádza v semenárskej oblasti 2, v nadmorskej výške 200 − 400 m n. m, užívateľom
je neštátny subjekt − fyzická osoba. Zbery neboli vykonávané v roku 2004 a 2005, kedy
nebola úroda buka, v ostatných rokoch zbierali väčšinou dva subjekty. V analyzovanej
uznanej jednotke sa nachádzajú tri porasty, s výmerou pre drevinu 39,00 ha, ktoré boli
pre zber aj využité. V závislosti od úrody bolo nazbierané 130 − 650 kg bukvíc. Užívateľ
nemá v uvedenej nadmorskej výške a semenárskej oblasti iné porasty.
Záver
Vykonaná analýza aj praktické skúsenosti dokazujú, že uznané porasty sú využívané veľmi
nerovnomerne. V niektorých uznaných jednotkách sa nezbiera vôbec, do iných uznaných
jednotiek sa zberači vracajú v rokoch úrody pravidelne. Samozrejme, že sú situácie, kedy
uznané porasty v záujmovej oblasti nerodia a v iných oblastiach rodia opakovane, resp. je
zber vykonávaný len v ľahko dostupných porastoch, vtedy otázka zachovania biodiverzity
zostáva potlačená a predpokladáme, že sa situácia ani v budúcnosti nezmení.
Pri všetkých analyzovaných drevinách môžeme konštatovať, že bohatý potenciál
uznaných zdrojov je na zber semien využívaný aj v čase dobrých úrod veľmi málo, a to od
34
AKTUÁLNE
2010
9 do 21 %. Navyše počas deviatich analyzovaných rokov sa v 27 − 45 % uznaných porastov
zbieralo opakovane (2-krát − 16-krát).
Ako sme sa pokúsili ukázať v prípadových analýzach najviac frekventovaných zberov,
k opakovaným zberom dochádza hlavne u neštátnych subjektov, ktoré okrem využívaných
uznaných porastov väčšinou nemajú v požadovanej semenárskej oblasti a nadmorskej
výške v užívaní iné porasty, takže je prirodzené, že každoročne (pokiaľ je úroda) zbierajú
vo svojich, tých istých porastoch a často tam dovolia zbierať aj iným subjektom, ktoré
nemajú schválené svoje uznané porasty.
Na druhej strane štátne subjekty, hlavne Lesy SR, š. p., majú vytvorený veľký potenciál
uznaných porastov, ktorý sa však na zbery dostatočne nevyužíva a v mnohých porastoch
sa nezbiera vôbec.
Aj napriek obrovskému potenciálu uznaných zdrojov sa v praxi stretávame so situáciami,
keď v niektorých semenárskych oblastiach a nadmorských výškach chýbajú uznané zdroje.
Týka sa to aj neštátnych užívateľov lesných pozemkov aj subjektov, ktoré neprevádzkujú
lesné škôlky, ktorí si dostatočne neuvedomujú dôležitosť uznaných zdrojov a to hlavne
v ohrozených oblastiach, na extrémnych stanovištiach, pri ohrozených cenných ekotypoch
a pod.
Možno by sme si mali na záver položiť otázku, či je potrebné mať vytvorený taký veľký
potenciál uznaných zdrojov, keď sa využívajú tak málo? Náš názor je taký, že je dobre mať
vytvorený veľký potenciál uznaných zdrojov, z ktorého sa dá v prípade potreby vybrať, hoci
v niektorých prípadoch by skutočne bolo pri uznávaní zdrojov na zber semien potrebné
zvažovať aj možnosti praktickej realizácie zberu. Taktiež si myslíme, že uznávať porasty
s niekoľko árovými výmerami nemá zmysel. Aj keď by bolo v porastoch s malou výmerou
10 %-né zastúpenie dreviny, nastoľuje sa otázka, či tam bude 20 zarodených stromov pre
uskutočnenie zberu? Priklonili by sme sa k určeniu minimálnej výmery porastov podľa
drevín, tak ako to je, napr. v Nemecku, kde sú stanovené výmery pre smrek obyčajný 2,50
ha, pre jedľu bielu 1,00 ha, pre dub zimný 1,00 ha, pre dub letný 0,50 ha, pre buk lesný
2,50 ha. OSKARSON (1967) doporučoval minimálnu plochu pre uznanie porastu 3,00 ha.
Keďže z analýzy vyplynulo, že sa vzhľadom na výmeru vyskytujú zbery nadmerného
množstva semennej suroviny alebo semena, bude v budúcnosti potrebné zvýšiť počet
kontrol zberu, čo predpokladáme vyrieši zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom
materiáli, ktorý nadobudne účinnosť 1. 1. 2011.
Dá sa predpokladať, že opakovanými zbermi v rovnakých uznaných porastoch
(uznaných jednotkách) sa zužuje biodiverzita i genetická premenlivosť drevín, preto by
sa v budúcnosti zbery mali lepšie organizovať po následnom fenologickom pozorovaní
vyškolenými pracovníkmi, terénnou kontrolou vývoja šišiek a plodov a následnými
dôslednejšími kontrolami zberov. Tým by sa zabezpečil nielen kvalitný semenný materiál,
ale zabezpečila by sa aj záchrana cenných ekotypov z ohrozených oblastí, dostatočná
diverzita do budúcnosti, zvýšenie ekologickej stability krajiny, zvýšenie drevnej produkcie,
čo bude prínosom aj pre ochranu prírody a aj pre trvalo udržateľné lesné hospodárstvo.
ZBORNÍK
JÚN 2010
35
Literatúra
1. BEDNÁROVÁ, D.: Analýza štruktúry uznaných porastov smreka obyčajného (Picea abies
(L.) Karst.) a buka lesného (Fagus sylvatica L.) v SR z hľadiska ich plodnosti a využitia
pre reprodukciu lesných drevín, Dizertačná práca. 2009, 79 s. + 21 príloh.
2. LAFFERS, A., HOFFMAN, J., PIOVARČI, J., HUMLOVÁ, M.: Cesty a možnosti záchrany a zachovania
genofondu lesných drevín na Slovensku, VÚLH Zvolen, 1988, 94 s.
3. OSKARSON, O.: Utval av bestand för fröinsamling, Skogsbruket, s. 4.
4. MP SR, NLC − LVÚ Zvolen: Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2009,
Zelená správa, Bratislava, 2009, s. 18.
5. NLC − LVÚ Zvolen: Národný register zdrojov 2001 − 2009, SKLRM Liptovský Hrádok.
6. SUŠKOVÁ, M., BEDNÁROVÁ D., DEBNÁROVÁ G., FOFFOVÁ E., BOBRIK I., BRADOVKOVÁ V., PACALAJ M.,
2009: Kontrola lesného reprodukčného materiálu. Správa za úlohu riešenú v roku 2008
v rámci Kontraktu, ktorý bol uzatvorený medzi MP SR a NLC Zvolen, 52 s. + 21 príloh.
7. ŠINDELÁŘ, J.: Posouzení možností produkce osiva na základě současné plochy porostů
uznaných ke sklizni osiva a semenných sadů, Zprávy lesnického výskumu, Svazek 43,
číslo 2/1998, s. 5 − 12.
Kontaktné adresy:
1. Mgr. Gabriela Debnárová, PhD.
2. Ing. Dagmar Bednárová
NLC − LVÚ Zvolen, Stredisko kontroly LRM
Dr. Gašperíka 598
033 01 Liptovský Hrádok
tel.: 00421 44 5222 315
1. e-mail: [email protected]
2. e-mail: [email protected]
1. mobil: 0902 999 302
2. mobil: 0902 999 301
36
AKTUÁLNE
2010
VLIV ZPRACOVÁNÍ SEMENNÉ SUROVINY NA KLÍČIVOST SEMEN
A POŠKOZENÍ PRYSKYŘIČNÝCH VÁČKŮ U OSIVA JEDLE BĚLOKORÉ
Jana Řezníčková
Abstrakt
Jedle bělokorá patří jak v České republice tak na Slovensku k autochtoním dřevinám tvořících přirozenou složku smíšených lesů především v horských ale i v nižších oblastech.
Jedná se o lesotvornou dřevinu s důležitým hospodářským významem. I přesto, že v posledních letech došlo ke zvýšení přirozené obnovy jedle bělokoré, pro dosažení většího
procentického zastoupení v lesních porostech je nezbytná umělá obnova. Důležitou roli
v zajištění kvalitního osiva hraje technologické zpracování semenné suroviny. Předložená práce se zabývá vlivem různých technologických postupů při zpracování semenné
suroviny na klíčivost semen jedle bělokoré se zaměřením na problematiku poškození
pryskyřičných váčků.
Klíčová slova: luštění, klíčivost, pryskyřičný váček, semeno
Úvod
Při zpracování (luštění, odkřídlování a čištění) osiva jedle bělokoré existují dva hlavní
problémy: poškození pryskyřičných váčků a odstranění neproduktivních prázdných semen.
Pryskyřičné váčky jsou známy u semen rodů Abies, Cedrus, Kateleeria, Nothotsuga,
Pseudolarix, Thuja a Tsuga (FRANKIS 1988, KOLOTELO 1997a, KOLOTELO et al. 2001). Nacházejí
se ve střední vrstvě mezi semennými obaly, kde jsou obklopeny epiteliálními buňkami
(KOLOTELO 2005). Z pryskyřičných váčků prosakuje pryskyřice kanálky i do megagametofytu.
Počet váčků u semen různých druhů jedlí se pohybuje od 3 do 13, pro jedli bělokorou
se uvádí 5 − 7 váčků / semeno (KOLOTELO 1997a, EDWARDS 2001). Semena s porušenými
pryskyřičnými váčky lze poznat podle výrazné vůně, lepivého nebo „zasmoleného“
povrchu, šedavého zbarvení semen nebo podle matného a vyhlazeného vzhledu semen
(KOLOTELO et al. 2001). Při poškození váčků dochází ke slepování semen a nečistot, ale
především nastávají fyziologické změny negativně ovlivňující klíčivost semen (KOLOTELO
1997b, EDWARDS 2001).
Pryskyřice tvoří asi 20 % hmotnosti čerstvého semene jedle a až z 90 % obsahuje
monoterpeny (ČERMÁK 1987, KOLOTELO 2005). Negativní vliv terpenů v pryskyřici na klíčivost
semen jedle bělokoré prokázal už v 60. letech ZENTSCH (1960), který zaznamenal zvýšení
klíčivosti nestratifikovaných semen jedle bělokoré po odstranění pryskyřice nízkoteplotní
vakuovou destilací. Ke stejnému závěru došli GUNIA a SIMAK 1970 (ex EDWARDS 2001), kteří
pozorovali snížení klíčivosti čerstvých nepoškozených semen jedle bělokoré po kontaminaci
pryskyřice uvolněné z pryskyřičných váčků poškozených při zpracování semen.
Literatura uvádí několik teorií o roli pryskyřičných váčků. Terpeny obsažené v pryskyřici
mohou inhibovat předčasné vyklíčení semen, která se začátkem podzimu po rozpadu šišek
dostanou do podmínek vhodných pro klíčení (WALKENHORST 1984), chránit embrya před
vysušením (KOLOTELO 1997a) nebo proti napadení semen herbivory či patogeny (FALDT 2003 ex
KOLOTELO 2005). Podle EDWARDSE (2001) pryskyřice v semeni jedle při styku s kyslíkem rychle
oxiduje a stává se pro embryo toxickou. Působením nízkých teplot při předosevní přípravě
dochází k chemické změně ve složení pryskyřice a k degradaci toxicky působících látek
(GUNIA, SIMAK 1970 ex EDWARDS 2001), což podporuje tezi o inhibičním působení pryskyřice.
ZBORNÍK
JÚN 2010
37
Chemické složení pryskyřice se u různých druhů liší a může tak sloužit jako genetický
marker pro určování druhů; studium monoterpenů na biochemické úrovni genetické
regulace přináší také nové poznatky o funkci pryskyřice u konifer (HANOVER 1992).
V české lesnické praxi se jedlové šišky zpracovávají buď ručně nebo pomocí
mechanizačního zařízení. Při mechanizovaném zpracování (luštění) dojde nejdříve
k rozpadu šišek a odstranění vřetene, šupin a dalších hrubých nečistot, křídla se potom
odstraňují na odkřídlovačce nebo v míchačce. Takto „předčištěné“ semeno se dále zbaví
jemných nečistot a odlámaných křídel na čističce Petkus (Hlavová 2009, ústní sdělení).
Tento příspěvek je zaměřen na vyhodnocení vlivu různých technologických postupů při
zpracování semenné suroviny na poškození pryskyřičných váčků a klíčivost semen jedle.
Materiál a metodika
Materiál
V laboratoři Semenářská kontrola (VÚLHM, v.v.i. VS Kunovice) byla hodnocena klíčivost
a stav pryskyřičných váčků u 11 oddílů osiva jedle (rok zrání 2009). Šišky všech oddílů
byly vyluštěny ručně (kontrola) nebo mechanizovaně. Osm oddílů tvořily šišky ponechané
samovolnému rozpadu (8 oddílů), 2 oddíly představovaly šišky luštěné před rozpadem
(nerozpadlé) a u 1 oddílu byly šišky rozšlapány (tabulka 1.).
Stanovení klíčivosti
Vyluštěná semena i s křídlem (4 x100 ks) se umístila do krabiček na povrch vlhkého
substrátu (1 díl rašeliny a 1 díl písku) a lehce stejným substrátem zasypala. Krabičky
uzavřené průhledným víčkem se umístily do chladírny při 3±2 °C. Po 5 týdnech chlazení se
krabičky se semeny přesunuly do klíčící skříně SANYO, kde při 30/20 °C (8 hod světlo/16
hod tma) probíhala zkouška klíčivosti. Semena, která měla primární kořínek s hypokotylem
alespoň 4x tak dlouhý jako je délka semene, se vybírala po 10 (energie klíčení), 15, 20, 25
a 28 dnech. Po 28 dnech se u nevyklíčených semen řezem zjistil podíl semen prázdných,
mrtvých a svěžích. Pokud podíl svěžích semen byl ≥ 5 %, zjistila se životnost těchto semen
vitálním barvením v tetrazolium chloridu (ČSN 48 1211, 2006). Živá semena se připočítala
k semenům klíčivým. Výsledky klíčivosti byly přepočítány na plná semena.
Zjištění stavu pryskyřičných váčků
Poškození pryskyřičných váčků se hodnotilo u 4 x 100 semen každé varianty vizuálně
pod lupou či pod mikroskopem (zvětšení 7x). U každého oddílů a varianty zpracování byl
potom vypočítán podíl semen s poškozenými váčky.
Výsledky a diskuze
Z výsledků pokusů vyplývá, že při zvyšujícím se počtu poškozených semen (narušené
pryskyřičné váčky) dochází k poklesu klíčivosti jedle bělokoré. Taktéž klesá klíčivost semen
jedle v průběhu mechanizovaného zpracování šišek a semen (luštění−odkřídlení−vyčištění)
a současně se zvyšuje podíl poškozených semen. Největší rozdíl v klíčivosti byl pozorován
mezi ručním a mechanizovaným luštěním (průměrně 13 %), následující zpracování se
projevilo dalším poklesem klíčivosti o průměrně 4 (odkřídlení) a 6 % (vyčištění)(graf 1.).
Klíčivost plných semen byla nejnižší u šišek, které byly rozšlapány (66 %), zatímco klíčivost
semen získaných ručně z dodaných samovolně rozpadlých šišek nebo i šišek nerozpadlých
a vyluštěných ručně v laboratoři se pohybovala mezi 76 a 97 % (tabulka 1.).
Při ručním luštění byl nejvyšší podíl semen s prasklými pryskyřičnými váčky zjištěn
u rozšlapaných šišek (21 %), zatímco u semene ručně vyluštěného byl kolem 5 %.
Rozšlapávání šišek se ukazuje jako zcela nevhodná metoda při zpracování jedle bělokoré,
38
AKTUÁLNE
2010
která byla praktikována v minulosti (Hlavová 2010, ústní sdělení), dnes se již nepoužívá.
Mechanizovaným luštěním se podíl semen s poškozenými pryskyřičnými váčky proti
ručnímu luštění zvýšil průměrně o 9 %, po odkřídlení došlo k dalšímu 3 % zvýšení (graf 2).
Při poslední fázi zpracování semene, čištění, došlo k minimálnímu snížení klíčivosti a podíl
poškozených váčků se již nezvýšil.
Tabulka 1 Klíčivost plných semen a podíl semen s poškozenými pryskyřičnými váčky u semene,
získaného ze šišek různým způsobem.
Šišky samovolně rozpadlé
Oddíl č.
145
Ruční luštění
Mechanizované
luštění
97 / 5*
84 / 9
156
94 / 3
157
90 / 4
179
199
201
n
Mechanizované luštění
a odkřídlení
Mechanizované luštění,
odkřídlení a vyčištění
80 / 20
73 / 18
74 / 13
69 / 11
64 / 16
62 / 9
54 / 19
47 / 10
89 / 5
78 / 23
68 / 19
59 / 15
88 / 5
80 / 9
62 / 16
61 / 20
74 / 8
67 / 12
75 / 11
218
76 / 7
53 / 14
63 / 26
39 / 23
X**
78 / 9
73 / 13
78 / 13
71 / 16
146
96 / 6
76 / 21
159***
93 / 2
84 / 17
Šišky nerozpadlé
67 / 19
76 / 14
74 / 17
72 / 20
Šišky rozšlapané
X
66 / 21
71 / 15
n
n
* hodnoty udávají: klíčivost plných semen (%) / podíl semen s poškozenými pryskyřičnými váčky (%)
** číslo oddílu neznámé
*** šišky napadené plísní
n = nehodnoceno
Snížení poškození semene při zpracování semenné suroviny by mohlo vést k zefektivnění
výpěstnosti jedle bělokoré v praxi. Aby se zabránilo poškození pryskyřičných váčků je
nezbytná vhodná volba technologického postupu. Ponechat šišky po sběru samovolnému
rozpadu se jeví vhodnější než použití mechanizačního zařízení k luštění semen. Stejně tak
je nevhodné semena ze samovolně rozpadlých šišek zpracovávat na odkřídlovačce , jak ve
své práci potvrzuje i GORDON (1992). Šetrněji lze semena zbavit křídel opatrným drhnutím
přes síta, na kterých se poté ještě jednou přečistí a odstraní se i zbylé drobné nečistoty
(DRAHNÝ 2008). Další možností odstranění křídel a nečistot je plavení, kdy se semena přes
síta promývají vodou (SOCHOR 2009, ústní sdělení). Hrubé nečistoty, šupiny i jemný prach
lze odstranit separačním vibračním zařízením (KOLOTELO 1997b) nebo pomocí „míchačky“,
ve které se semena zalijí vodou a po promíchávání se nečistoty (pryskyřice) usazují na dně
bubnu speciální míchačky (KOLOTELO 1997b, SOCHOR 2009, ústní sdělení).
Úloha pryskyřice a její vliv na klíčivost semen je dosud málo prozkoumanou oblastí.
I přesto je vliv poškození váčků na klíčivost semen zřejmý. Další výzkum v této oblasti
spolu s hledáním vhodnějších technologií by měl i nadále pokračovat.
ZBORNÍK
JÚN 2010
39
Graf 1 Průměrná klíčivost plných semen při různém způsobu zpracování: A) semeno po
ručním luštění; B) semeno po mechanizovaném luštění; C) semeno po mechanizovaném luštění
a odkřídlení; D) semeno po mechanizovaném luštění, odkřídlení a vyčištění
Graf 2 Průměrný podíl poškozených semen (semen s prasklými pryskyřičnými váčky) při různém
způsobu zpracování: A) semeno po ručním luštění; B) semeno po mechanizovaném luštění;
C) semeno po mechanizovaném luštění a odkřídlení; D) semeno po mechanizovaném luštění,
odkřídlení a vyčištění
40
AKTUÁLNE
2010
Poznámka
Příspěvek vznikl v rámci výzkumného projektu MZE 0002070203 Stabilizace funkcí lesa
v antropogenně narušených a měnících se podmínkách prostředí.
Literatura
1. ČERMÁK, J. 1987: Monoterpene hydrocarbon contents of resin from seeds of silver fir
(Abies alba Mill.). Trees, Springer−Verlag, 1: 94 − 101
2. ČSN 48 1211 Lesní semenářství − Sběr, kvalita a zkoušky kvality semenného materiálu
lesních dřevin. 2006. Praha, Český normalizační institut: 56 s.
3. EDWARDS, D. G. W: Abies P. Mill.[online]. 2001 [cit. 16. června 2009].
4. <http://www.nsl.fs.fed.us/wpsm/Abies.pdf>.
5. FRANKIS, M. P. 1988: Generic inter-relationships in Pinaceae. Notes Royal Botanical Garden Edinburh 45, 3: 527 − 548.
6. GORDON, A.G. 1992: The processing of cones and seeds. − In. Gordon, A.G. (ed.). Seed
Manual for forest trees. Forestry Commission. Bulletin 83: 86 − 97.
7. HANOVER, J., W. 1992: Applications of terpene analysis in forest genetics. New Forest 6:
159−178. ČSN 48 1211 Lesní semenářství − Sběr, kvalita a zkoušky kvality semenného
materiálu lesních dřevin. 2006. Praha, Český normalizační institut: 56 s.
8. KOLOTELO, D. 1997a: Abies Seed problems. Nursery Association of British Columbia Proceedings, 12 s.
9. KOLOTELO, D. 1997b: Anatomy and morfology of conifer tree seed. Forest nursery technical series, 61 s.
10.KOLOTELO, D., VAN STEENIS, E., PETERSON, M., BENNET, R., TROTTER, D, DENNIS, J. 2001: Seed
Handling Guidebook. Canada, BC, Ministry of Forests, Tree Improvement Branch. 106 s.
11.KOLOTELO, D. 2005: Resin vesicles in conifer seeds. Tree Seed Working Group Newsbulletin, 42: 4 s.
12.WALKENHORST. R. 1984: Die Saatgut−Vorbehandlung. Allgemeine Forstzeitschrift, 36: 890
− 893.
13.ZENTSCH, W. 1960: Untersuchungen zur Erhöhung des Keim− bzf. Pflanzeprozentes bei der
Tanne (Abies pectinata).Dipl.−Forsting. Forbotanischer Institut Tharandt, 1: 36 − 38.
Kontaktní adresa:
Mgr. Jana Řezníčková
Výzkumný ústav lesního hospodářství a myslivosti, v.v.i.,
Strnady 136, 25202 Jíloviště,
Výzkumná stanice Kunovice, Na Záhonech 601, 686 04 Kunovice,
Česká Republika
ZBORNÍK
JÚN 2010
41
VYUŽITÍ POZNATKŮ VÝZKUMU PŘI ÚPRAVĚ STANDARDŮ KVALITY
SADEBNÍHO MATERIÁLU LESNÍCH DŘEVIN
Antonín Jurásek
Abstrakt
V rámci dlouhodobého pěstebního výzkumu a souběžné expertní činnosti v problematice
kvality sadebního materiálu lesních dřevin byla získána řada poznatků, které je možné
využít v praxi lesního hospodářství. Výsledky byly operativně využity pro doplnění standardů kvality v technické normě ČSN 48215 Sadební materiál lesních dřevin, konkrétně
při přípravě Změny 2 (Z2) ČSN 482115. Poznatky byly současně využity i při upřesnění
„obvyklé obchodní jakosti“ v rámci novelizace legislativních předpisů pro obchodování
se sadebním materiálem určeným pro obnovu lesa (Vyhláška č. 29/2004 Sb.). Změny
a doplňky normy a legislativy jsou zaměřeny zejména na upřesnění standardů kvality
krytokořenných semenáčků dřevin pěstovaných intenzivními školkařskými technologiemi,
specifika kvality sadebního materiálu smrku pro horské oblasti a stanovení standardů
kvality odrostků lesních dřevin.
Klíčová slova: sadební materiál lesních dřevin, standardy kvality, technická norma, legislativa
Referát vychází z řešení výzkumného záměru „Stabilizace funkcí lesa v antropogenně
narušených a měnících se podmínkách prostředí“ (MZE0002070203) a řešení projektu NAZV
č. QH92062 „Udržení stability a biodiverzity horských populací smrku ztepilého“.
Úvod
V rámci dlouhodobého pěstebního výzkumu na Výzkumné stanici Opočno je pozornost
mimo jiné věnována kvalitě sadebního materiálu lesních dřevin, používaného pro umělou
obnovu lesa. Výsledky výzkumu jsou nejen publikovány ve vědeckém a odborném tisku,
ale jsou průběžně zpracovávány do metodik pro praxi, expertní a poradní činnost. V řadě
případů jsou nové poznatky aplikovaného výzkumu využitelné i pro inovaci a doplnění
legislativních předpisů a norem.
Cílem tohoto příspěvku je informovat o konkrétní implementaci některých našich
výsledků výzkumu a expertní činnosti při úpravách a doplnění standardů kvality v ČSN
482115 Sadební materiál lesních dřevin a současně i úpravě některých parametrů „obvyklé
obchodní jakosti“ sadebního materiálu při novelizaci Vyhlášky č. 29/2004 Sb., kterou se
provádí zákon č. 149/2003 Sb. v platném znění.
Poznatky výzkumu v problematice kvality sadebního materiálu
Výzkum kvality sadebního materiálu ve vztahu k optimalizaci umělé obnovy lesa probíhá
na VS Opočno dlouhodobě, v posledních letech v rámci výzkumného záměru. Podrobnější
informace o výzkumu a odkazy na publikace jsou k dispozici na internetových stránkách
www.vulhm.opocno.cz. Výčet následně uváděných poznatků je tedy jen dílčí ukázkou
našich výsledků mimo jiné využitých pro úpravu standardů kvality sadebního materiálu.
Zvyšování podílu krytokořenného sadebního materiálu (dále KSM) z intenzivních
školkařských technologií je zejména u listnáčů celosvětovým trendem. Pěstování tohoto
typu sadebního materiálu umožňuje rychleji reagovat na aktuální potřebu umělé obnovy
lesa a má řadu dalších výhod. Běžnou součástí těchto technologií je i použití pevných, tzv.
42
AKTUÁLNE
2010
pomalu rozpustných hnojiv přimíchaných do pěstebního substrátu. U těchto hnojiv dochází
k postupnému uvolňování živin do substrátu, přičemž doba jejich působení může u KSM
listnáčů přesahovat dobu pěstování ve školce. Předmětem našeho výzkumu bylo ověřit,
do jaké míry se může intenzivní pěstování ve školce a použití těchto hnojiv promítnout do
kvality výsadeb, eventuálně i vzniku druhotných deformací kořenů po výsadbě. Modelovou
dřevinou pro toto ověřování byl buk lesní.
Výsledky po 5 letech od výsadby KSM buku lesního na živná stanoviště byly již
publikovány (např. NÁROVCOVÁ, JURÁSEK, BARTOŠ 2008) a prokazují velmi dobrý růst tohoto
sadebního materiálu. Deformace kořenů způsobené technologií pěstování ve školce
a použitím pomalu rozpustných hnojiv nebyly zjištěny.
Z prvních výsledků sledování různě hnojeného intenzivně pěstovaného sadebního
materiálu buku rostoucího v stanovištně extrémních podmínkách pro buk vyplývá, že
způsob pěstování a intenzita hnojení ve školce se u tohoto typu sadebního materiálu ani
v těchto podmínkách neprojevily na výši ztrát. U odebraných vzorníků nebyly zjištěny
závažné deformace kořenového systému. Deformace kořenů byly registrovány v rozsahu
4 − 10 %, přičemž se ve všech případech jednalo o méně závažné deformace (vybočení
hlavního kořene). Komplexnější zhodnocení růstu hodnocených výsadeb bude vzhledem
k pomalejšímu růstu buku v extrémních podmínkách možné až po více letech.
Nové upřesňující poznatky výzkumu o dobré ujímavosti a růstu KSM z intenzivních
školkařských technologií byly zjištěny i u dalších důležitých dřevin (např. smrk, dub).
V minulých letech jsme se intenzivně ve výzkumu věnovali i specifikům pěstování
sadebního materiálu smrku ztepilého pro vyšší horské polohy. Již z řady předchozích
literárních poznatků (např. HOLZER 1984, HOLZER ET AL. 1987, LANG 1989, KOTRLA 1998)
vyplývá, že osivo i semenáčky horské populace smrku se vyznačují velkou variabilitou
v kvalitativních parametrech, výrazně odlišná je i intenzita a dynamika růstu semenáčků.
Tyto rozdíly jsou z větší části přičítány vysoké genetické variabilitě osiva. Při pěstování
sadebního materiálu pro vyšší horské polohy je tedy žádoucí používat odlišná kritéria pro
třídění semenáčků a sazenic, než je běžné pro semenáčky a sazenice z nižších horských
a podhorských stanovišť, tj. poloh zhruba do 1000 m n. m. Vyřazování menších, pomalu
rostoucích jedinců původem z 8. LVS může negativně zúžit genetické spektrum populace
a odstranit právě ty rostliny, které jsou nejlépe přizpůsobeny k růstu v extrémních horských
podmínkách. Jedná se pravděpodobně o jedince, kteří jsou schopni přežít extrémní
klimatické výkyvy, ke kterým může docházet i jednou za několik desítek let (LANG 1989).
Této problematice se již od roku 1992 experimentálně věnujeme i na VS Opočno. Sledování
pokusů ukázalo, že výsadby založené sadebním materiálem dopěstovaným ze semenáčků
rostoucích ve školce pomalu a při běžném způsobu třídění vyřazovanými jako výmět, jsou
v horských podmínkách vitální a velmi dobře odrůstají (obrázok 1). Z hodnocení kvality
olistění je zřejmé, že výsadby stromků z kategorie „malých semenáčků“ vykazovaly
během sledování i velmi dobrý zdravotní stav (obrázok 2). Zajímavé je i srovnání těchto
pokusných výsadeb s běžnou provozní výsadbou ve stejných stanovištních podmínkách
(obrázok 2). Z hlediska udržení stability horských lesů v 8. LVS považujeme tyto poznatky
za velmi významné. Byly proto zpracovány a publikovány v řadě vědeckých a odborných
publikací (např. JURÁSEK, MARTINCOVÁ 2005, JURÁSEK A KOL. 2009) a současně i v rámci metodiky
pro praxi (JURÁSEK A KOL. 2007). V metodice jsou podrobně rozvedeny zásady pro pěstování
a použití sadebního materiálu horského smrku tak, aby bylo pro obnovu lesa na dané
lokalitě využito celé růstové spektrum oddílu sazenic. Tato metodika je rovněž k dispozici
ve formátu PDF na www.vulhm.opocno.cz.
ZBORNÍK
JÚN 2010
43
Obrázek 1 Výškový růst různých velikostních kategorií sadebního materiálu po výsadbě na
extrémní horskou lokalitu
Obrázek 2 Zdravotní stav vyjádřený procentem olistění různých velikostních kategorií
sadebního materiálu po výsadbě na extrémní horskou lokalitu
Využití poznatků výzkum a expertní činnost pro doplnění a úpravu standardů
kvality sadebního materiálu
Mimo výsledků výzkumu máme v současné době k dispozici i rozsáhlé poznatky z expertní
činnosti a praktické zkušenosti akreditované Zkušební laboratoře č. 1175.2 Školkařská
kontrola (ZL ŠK) při VÚLHM, v. v. i., VS Opočno. Navrhované změny se opírají o rozsáhlé
databáze parametrů sadebního materiálu lesních dřevin získané akreditovanou laboratoří
při posuzování kvality během testování a ověřování biologické nezávadnosti nových typů
44
AKTUÁLNE
2010
pěstebních obalů pro KSM, jehož praktickým výstupem je tzv. Katalog biologicky ověřených
obalů pro pěstování krytokořenného sadebního materiálu lesních dřevin.
Upřesnění parametrů KSM je velmi potřebné i proto, že se v souladu se světovým
trendem dá očekávat výrazné zvyšování jejich podílu při umělé obnově lesa i v našem
lesním hospodářství. Navrhované změny mají u KSM i ekologickou dimenzi, neboť „ladí“
biologické možnosti semenáčků a sazenic a optimální využití hnojiv při intenzivních
školkařských technologiích.
V rámci činnosti akreditované laboratoře ZL ŠK se již podařilo získat dostatečný
objem morfologických parametrů odrostků hlavních druhů lesních dřevin, takže bylo
možné vypracovat dosud chybějící standardní parametry tohoto typu sadebního
materiálu. Realizované změny ČSN 482115 a Příloh Vyhlášky 29/2004 Sb. reagují na
závažné a výzkumem ověřené poznatky o nutnosti specifického třídění smrku z 8. lesního
vegetačního stupně tak, aby nebyly ve školkách vyřazovány do výmětu pomaleji rostoucí
semenáčky a sazenice, které jsou s velkou pravděpodobností kostrou kvalitního porostu
v dospělém věku.
Vlastní implementace nových poznatků výzkumu a expertní činnost byla provedena ve
dvou úrovních:
1. Legislativní úprava parametrů „obvyklé obchodní jakosti“ při novelizaci Vyhlášky č.
29/2004 Sb., provádějící Zákon č. 149/2003 Sb. v platném znění (Vyhl. č. 44/2010
Sb.), konkrétně se jedná o úpravu příloh č. 2 a 3 této vyhlášky.
2. Doplnění a úprava standardů kvality v ČSN 482115 Sadební materiál lesních dřevin.
Úpravy budou realizovány ve formě změny normy (Z 2 ČSN 482115).
Úpravy akceptované v novelizaci Vyhlášky č. 29/2004 Sb.
•
•
•
•
Změny v přílohách č. 2 a č. 3 této vyhlášky jsou následující:
Nové tolerance pro rozpětí výšky nadzemní části u výsadbyschopných semenáčků
a sazenic borovice lesní a borovice černé
Povolení výškové tolerance u semenáčků a sazenic o minimální výšce 10 cm, resp. 15 cm
(číselný znak 1, 2 a 5) směrem dolů, a to až o 3 cm.
Nové minimální tloušťky kořenových krčků u krytokořenných semenáčků pěstovaných technologiemi zamezujícími vzniku deformací kořenů
U krytokořenných semenáčků pěstovaných maximálně jeden rok z výsevů do pěstebních obalů je navržena tolerance nejmenší tloušťky kořenového krčku směrem dolů až
o 1 mm. Neplatí to v případě, kdy je minimální tloušťka kořenového krčku stanovena
na 3 mm.
Nové upřesnění minimální tloušťky kořenového krčku pro dvouleté krytokořenné
sazenice smrku ztepilého, ve výškové třídě 26 − 35 cm (číselný znak 6), pěstované
technologiemi zamezujícími vzniku deformací kořenů
U dvouletých krytokořenných sazenic smrku ztepilého z výsevů do pěstebních obalů,
se připouští nejmenší tloušťka kořenového krčku 4 mm (bez další tolerance směrem
dolů).
Specifikace priorit parametrů pro výsadbyschopné sazenice smrku ztepilého původem z 8. lesního vegetačního stupně (LVS)
Vzhledem ke geneticky podmíněné růstové variabilitě je u sazenic smrku ztepilého původem z 8. LVS hlavním kritériem výsadbyschopnosti tloušťka kořenového krčku a dodržení ostatních parametrů kvality. U všech rozpětí výšek nadzemní části sazenic se
připouští tolerance 10 cm nahoru i dolů.
ZBORNÍK
JÚN 2010
45
• Změna minimálního poměru objemu kořenového systému k objemu nadzemní části
(KS:NČ) u sazenic DB, BK, JV a JS výškového rozpětí 15 − 35 cm v Příloze č. 3 k Vyhlášce č. 29/2004 Sb.
Poměr KS:NČ je úpraven z 2:1 na 1.1.
Doplnění stávající ČSN 482115 formou Změny 2 (Z2) této normy.
Do změny normy jsou zahrnuty všechny úpravy realizované v rámci úprav parametrů
„obvyklé obchodní jakosti“ zahrnuté do výše uvedené novelizace vyhlášky a to:
• úprava tolerancí pro rozpětí výšky nadzemní části u výsadbyschopných semenáčků
a sazenic borovice lesní a borovice černé,
• upřesnění některých parametrů kvality krytokořenného sadebního materiálu (KSM)
z intenzivních školkařských technologií,
• Specifikace hodnocení kvality sadebního materiálu smrku původem z 8. LVS.
Dále jsou do Z2 ČSN 48215 zahrnuty další změny a úpravy:
• Stanovení standardní kvality odrostků lesních dřevin
Parametry standardních výsadbyschopných odrostků budou doplněny do tabulky (1 A )
− Rozměry standardních výsadbyschopných poloodrostků a odrostků. Parametry kořenového systému odrostků budou zapracovány do tabulky 2 − Parametry kořenového
systému výsadbyschopného standardního sadebního materiálu.
• Doplnění parametrů semenáčků smrku a douglasky do tabulky 2 − Parametry kořenového systému výsadbyschopného standardního sadebního materiálu.
• Doplnění parametrů rozměrů pěstebních obalů pro semenáčky douglasky do tabulky 3 − Doporučená velikost obalů pro pěstování výsadbyschopného krytokořenného
standardního sadebního materiálu.
• Upřesnění a doplnění některých textových pasáží normy.
V textu normy budou upřesněny a doplněny některé formulace, akceptovány budou
nové doplňky značení pro pěstební vzorce uvedené v novele vyhlášky (z − označení pro
zakořeňování sadebního materiálu, p − označení stromků vyzvednutých z přirozeného
zmlazení).
Změna 2 ČSN 482115 je v současné době ve fázi projednávání návrhu s uživateli normy,
její vydání se předpokládá v druhé polovině roku 2010.
46
AKTUÁLNE
2010
Literatura
1. NÁROVCOVÁ, J., JURÁSEK, A., BARTOŠ, J.: Růst krytokořenného sadebního materiálu buku
lesního na živných stanovištích. [European beech containerized planting stock growing
on fertile sites]. Zprávy lesnického výzkumu, 53, 2008, č. 1, s. 64 − 69.
2. HOLZER, K: Die Bedeutung der Genetik für den Hochlagenwaldbau. In: Establihment and
tending of subalpine forest. Proc. 3d. IUFRO Workshop P.1.07−00, 1984, s. 225 − 232.
3. HOLZER, K., SCHULTZE, U., PELIKANOS, V., MÜLLER, F.: Stand und Problematik der Fichten −
Stecklingsvermehrung. Österreich. Forstztg, 98, 1987, č. 5, s. 12 − 13.
4. JURÁSEK, A., MARTINCOVÁ, J.: Specifika pěstování sadebního materiálu smrku ztepilého
původem z horských poloh. Zprávy lesnického výzkumu, 50, 2005, č. 1, s. 18 − 23.
5. JURÁSEK, A., LEUGNER, J., MARTINCOVÁ, J.: Specifika pěstování a využití sadebního materiálu
smrku ztepilého Picea abies (L.) Karst. pro horské oblasti. Lesnický průvodce 2/2007.
Jíloviště−Strnady, VÚLHM 2007. 27 s.
6. JURÁSEK, A., LEUGNER, J., MARTINCOVÁ, J.: Effect of initial height of seedlings on the growth
of planting material of Norway spruce (Picea abies [L.] Karst.) in mountain conditions.
Journal of Forest Science, 55, 2009, č. 3, s. 112 − 118.
7. KOTRLA, P.: Uchování a reprodukce genofondu původních populací smrku 8. lesního vegetačního stupně v Hrubém Jeseníku a Králickém Sněžníku. Disertační práce, MZLU
Brno. 1998, 139 s.
8. LANG, H.−P.: Risks arising from the reduction of the genetic variability of some Alpine
Norway spruce provenances by size grading. Forestry Supplement 62, 1989, s. 49 −
52.
9. Zákon č. 149/2003 Sb., o uvádění do oběhu reprodukčního materiálu lesních dřevin
lesnicky významných druhů a umělých kříženců, určeného k obnově lesa a k zalesňování, a o změně některých souvisejících zákonů (zákon o obchodu s reprodukčním
materiálem lesních dřevin).
10.Vyhláška č. 29/2004 Sb., kterou se provádí zákon č. 149/2003 Sb., o obchodu s reprodukčním materiálem lesních dřevin.
11.ČSN 48 2115 Sadební materiál lesních dřevin. Praha, Český normalizační institut 1998.
17 s.
12.ČSN 48 2115 Změna 1 Sadební materiál lesních dřevin. Praha, Český normalizační institut 2002. 15 s.
Kontaktná adresa:
Doc. Ing. Antonín Jurásek, CSc.
VÚLHM, v. v. i., Výzkumná stanice Opočno
Na Olivě 550
517 73 Opočno
Česká republika
ZBORNÍK
JÚN 2010
47
OVĚŘOVÁNÍ KVALITY KRYTOKOŘENNÉHO SADEBNÍHO MATERIÁLU
A MOŽNOSTI UPLATNĚNÍ POZNATKŮ V PRAXI
Jarmila Nárovcová
Abstrakt
Předkládaný příspěvek informuje o postupech ověřování kvality krytokořenného sadebního materiálu uplatňovaných akreditovanou zkušební laboratoří Školkařská kontrola Výzkumného ústavu lesního hospodářství a myslivosti v. v. i., Výzkumné stanice Opočno
(ČR). Uvedeny jsou také parametry školkařských výpěstků krytokořenné borovice lesní
při použití celého spektra pěstebních obalů a také jejich odrůstání v průběhu tří let po
výsadbě na trvalé stanoviště.
Klíčová slova: Katalog obalů, krytokořenný sadební materiál borovice lesní, morfologická a fyziologická kvalita, zkušební laboratoř Školkařská kontrola
Úvod
Zkušenosti s ověřováním, pěstováním a použitím krytokořenného sadebního materiálu
lesních dřevin v České republice na pracovišti Výzkumného ústavu lesního hospodářství
a myslivosti v. v. i., Výzkumné stanice Opočno, dlouhodobě trvají již půl století (DUŠEK
A KOL. 1985, LOKVENC 1962). V souladu s trendy posílení použití krytokořenných sazenic
např. ve Švédsku a Kanadě, kde podíl krytokořenných sazenic dosahuje 80 % všech
pěstovaných sazenic (SZABLA 2003), lze odhadovat postupný nárůst používaného kvalitního
krytokořenného sadebního materiálu. Sortiment prostokořenného sadebního materiálu
v tuzemských lesních školkách doplňují krytokořenné semenáčky a sazenice (fk1+0;
fk1+k1), které jsou žádány nejen pro specifické případy užití (např. rekultivace, extrémní
či specifické podmínky), ale také pro tradiční umělou obnovu lesa a zalesňování. Jde
především o krytokořenné výpěstky středního typu, intenzivně pěstované v 1 a 2 letém
pěstebním cyklu z výsevů do vícebuněčných plastových sadbovačů o objemu 0,2 až 0,3 litru.
V lesních školkách nepředstavují pouze okrajové spektrum produkce, neboť v uplynulých
letech byla pro celou řadu plastových sadbovačů od různých výrobců testována jejich
použitelnost z hlediska finální kvality sadebního materiálu lesních dřevin a zejména pak
kvality kořenových soustav (JURÁSEK, MARTINCOVÁ, NÁROVCOVÁ 2004, NÁROVCOVÁ, NÁROVEC 2006).
V rámci ČR byl zpracován systém ověřování biologické nezávadnosti pěstebních obalů
se záměrem, aby vlastník lesa měl při uplatnění krytkokořenného sadebního materiálu
dostatek informací o standardní kvalitě bez kořenových deformací (JURÁSEK A KOL. 2006).
Ucelený přehled testovaných produktů byl publikován v Katalogu biologicky ověřených
obalů pro pěstování krytokořenného sadebního materiálu lesních dřevin (zkráceně Katalog
obalů) a je každoročně aktualizován na internetových stránkách VS Opočno (http://www.
vulhmop.cz/sluzby4.html).
Činnost laboratoře Školkařská kontrola
Kvalita krytokořenných výpěstků, tj. rostlin vypěstovaných v umělých obalech
naplněných substrátem, je dána genetickými, morfologickými, fyziologickými znaky,
věkem a zdravotním stavem. Činnost akreditované laboratoře Školkařská kontrola
zahrnuje hodnocení morfologické a fyziologické kvality sadebního materiálu. Hodnocení
dodávek sadebního materiálu, popř. oddílů napěstované školkařské produkce, je zahájeno
odběrem reprezentativního vzorku. Odběry přímo ovlivňují výsledky následujících testů,
proto spadají i postupy odběru reprezentativního vzorku k činnostem akreditovaným.
48
AKTUÁLNE
2010
Velikost vzorku pro komplexní hodnocení kvality je 200 ks rostlinného materiálu. Počet
odebíraných vzorků se stanoví podle homogenity a velikosti hodnoceného souboru. Dle
normativních požadavků (ČSN 48 2115/Z1, dále jen ČSN) lze jeden vzorek odebírat
maximálně z plochy 0,25 ha záhonů školkařské produkce nebo z maximálně 50 tisíc kusů
expedovaného sadebního materiálu. K určení odběrných míst je využita metoda náhodného
výběru (PÁV A KOL. 1990), kdy jsou dílčí odběrová místa rovnoměrně rozmístěna, je tedy
vyloučeno subjektivní pochybení. Rozpracovány jsou postupy možných odběrů, tedy např.
ze záhonů při sedmiřádkovém nebo pětiřádkovém uspořádání, z plnosíje, ze svazků, aj.
Parametry morfologické kvality výpěstků (výška nadzemních částí (cm), tloušťka
kořenového krčku [mm], poměr objemu kořenového systému k objemu nadzemní části −
K/N (-), podíl objemu jemných kořenů v objemu celého kořenového systému − JK/K (%),
deformace kořenového systému (%), délka kůlového kořene, průměr řezných ran, tvar
nadzemní části) jsou zjišťovány destrukčními metodami. Vyhodnocení reprezentativního
vzorku (100 ks) zahrnuje kvalitu jednotlivých rostlin vzorku a také standardního souboru
sadebního materiálu (obsahuje do 5 % jedinců nenaplňujících normativní kritéria).
Významným je posun kvality kořenových systémů krytokořenných výpěstků zavedením
Katalogu obalů a jeho uplatněním v praxi. Smlouvy uživatelů sadebního materiálu (při
obnově lesa a zalesňování) obsahují odkazy na Katalog obalů a požadují pouze sadební
materiál napěstovaný v obalech ověřených, popř. v obalech, kde ověřování s dílčími
pozitivními výsledky probíhá. Kořenové systémy bez deformací zajišťují antideformační
prvky jednotlivých buněk obalu (např. vodící žebra, nepřítomnost dna obalu) a také
důsledné uplatnění technologie vzduchového polštáře po celé období pěstování.
Fyziologickou kvalitu sadebního materiálu pro vlastníky lesa určujeme metodou
růstového potenciálu kořenů a dále výsadbami kontrolními. Růstový potenciál kořenů
vyjadřuje schopnost rostliny obnovit růst kořenů po přesazení do optimálních růstových
podmínek a zjišťuje se po třítýdenní expozici rostlin v tzv. růstové místnosti. Hodnoceno
je i rašení pupenů jako doplňující údaj o vitalitě nadzemních částí rostlin. Schopnost
obnovy růstu kořenů slouží jako indikátor celkové vitality sazenic i jako kritérium pro
vyřazení souborů sazenic špatné kvality způsobené poškozením během manipulace nebo
předchozích pěstebních operací (RITCHIE, TANAKA 1990, OMI 1991). Pokud je rostlina vystavena
nežádoucímu stresu (oschnutí, ozáření, dlouhá manipulace, vystavení nízkým, popř.
vysokým teplotám, aj.), pak obnova růstu kořenů neprobíhá. Procentické vyhodnocení
rostlin s obnovou kořenových systémů, popř. růstem nových makroblastů, slouží jako
podklad pro stanovení fyziologické kvality konkrétních dodávek sadebního materiálu.
Fyziologické testy růstového potenciálu kořenů doprovázejí tzv. kontrolní výsadby ve
školkařském zázemí Výzkumné stanice Opočno, kde názorně, až do podzimního období
příslušného roku, dokladujeme vitalitu užitého sadebního materiálu. Porovnáním obou
užívaných metod fyziologické kvality v průběhu posledních 10-ti let můžeme konstatovat,
že přináší shodné výsledky (při četnosti 40-ti jedinců souborů).
Vyhodnocením náhodně vybrané části činnosti laboratoře Školkařská kontrola (20
vzorků morfologické kvality a 20 vzorků fyziologické kvality (celkem 3 600 ks rostlinného
materiálu) z předchozího období můžeme konstatovat:
• Neopomenutelná kritéria morfologické kvality byla naplněna u 90 % rostlin hodnocených akreditovanou laboratoří. Nestandardních bylo 10 % rostlin, u jehličnatých dřevin
především nenaplněním minimálního poměru objemu K/N, u listnatých dřevin pak nedodržením parametru minimální tloušťka kořenového krčku.
• Dobrou fyziologickou kvalitu zjišťujeme u 93 % náhodně zvolených hodnocených souborů laboratoře, ať už dle testů probíhajících v růstové místnosti, tak dle kontrolních
výsadeb.
ZBORNÍK
JÚN 2010
49
• Neuspokojivá fyziologická kvalita se projevovala obvykle plošně u celého vzorku. Na•
opak morfologická kvalita nebývá naplněna v několika procentech napříč všemi hodnocenými vzorky.
Kořenové deformace krytokořenných sazenic (obr. 1, 2) mohou být spojeny s osazováním neprorůstavých obalů prostokořennými semenáčky, při nezkrácení jejich kořenových systémů před osázením obalu. Dle poznatků ze zpracování Katalogu obalů vyplývá, že nejvhodnějším postupem k produkci krytokořenných sazenic je systém osazování
pevných obalů krytokořennými semenáčky. Odpovídající zkrácení kořenových systémů
je nezbytným předpokladem kvalitních kořenové soustavy i při osazování prorůstavých
typů obalů.
Obrázky 1, 2 Deformace kořenových systémů nezkrácením kořenů při osazování pevných obalů
prostokořennými semenáčky
Ověřování krytokořenného sadebního materiálu po výsadbě
Na vybraných lokalitách obnovy lesních porostů (výzkumné plochy) je sledována kvalita
krytokořenného sadebního materiálu a růst po výsadbě. Prezentovány jsou morfologické
znaky sadebního materiálu a výškový i tloušťkový růst v období tří let po výsadbě na trvalém
lesním stanovišti poblíž obce Polánky (přírodní lesní oblast Polabí, Česká republika).
Výsadbyschopné semenáčky borovice lesní zahrnují výškové třídy 10 − 14 cm a 15
− 25, sazenice 15 − 25 cm, 26 − 35 cm a 36 − 50 cm. Pro pěstování výsadbyschopných
krytokořenných semenáčků a sazenic borovice lesní dle výšky nadzemní části doporučuje
ČSN velikosti pěstebních obalů, jejichž přehled je uveden v tab. 1. Přehled ověřených
obalů (Katalog obalů) pro pěstování krytokořenných výpěstků borovice lesní přibližuje
tab. 2.
V rámci sledovaných pokusů byl sadební materiál krytokořenných semenáčků a sazenic
borovice lesní vypěstován v 9-ti ověřených typech obalů dle Katalogu obalů. Pro semenáčky
borovice lesní byly použity tyto pěstební obaly: HIKO V − 120 SideSlit, HIKO V − 265,
HIKO V − 310, PLANTEK 63 F, QUICK POT 35 T, QUICK POT 60 T/17 a ROOTRAINER
SHERWOOD, pro borové sazenice pak QUICK POT 24 T, HIKO V − 400. Ve školkařském
zázemí VS Opočno v jednotlivých variantách typů pěstebních obalů proběhlo napěstování
sadebního materiálu pod foliovými kryty za stejných podmínek (výsev osiva, identický
50
AKTUÁLNE
2010
substrát, hnojení substrátu dlouhodobě působícím hnojivem, závlaha, ochrana rostlin proti
chorobám a škůdcům, aj.). Na konci prvního roku pěstování byly krytokořenné výpěstky
borovice lesní detailně hodnoceny dle požadavků na morfologické znaky výsadbyschopného
sadebního materiálu lesních dřevin, průměrné hodnoty jsou uvedeny v tab. 3. Destrukční
analýzy zahrnovaly 370 ks sadebního materiálu.
Tabulka 1 Doporučená velikost obalů pro pěstování výsadbyschopných krytokořenných
semenáčků a sazenic borovice lesní
Borovice lesní
Výška nadzemní části [cm]
Semenáčky
Sazenice
Minimální přípustná výška
obalu [cm]
Horní průměr obalů [cm]
10 − 14
4
10
15 − 25
5
15
26 − 35
8
15
36 − 50
12
15
výška
[cm]
12
17
semenáčky
do 14 cm
sazenice semenáčky
26 − 35 cm 15 − 25 cm
4,8
5,7
7,6
4,2
5,7
4,8
4,8
3,8
9,5 11,5
15
16
18
9
13
15
17
11
175 300 200 200 200
330
650
90
275
265
240
120
310
X
X
X
X
X
X
X
X
X
X
O
X
X
X
O
6,8
6,6
5
11
10 12,5 16,5
20
6,7
x
O
x
TUBUS jednotlivý
6,7
5
15 15,5 15
350 250 1600 400
O
QUICK POT 15 T
HIKO V − 400
QUICK POT 6 T/20
TUBUS 300
HIKO V − 350
HIKO V − 310
HIKO V − 120
SiteSlit
QUICK POT 60 T/17
HIKO V − 265
PLANTEK 35 F
PLANTEK 63 F
QUICK POT 12 T/18
5
X
5
QUICK POT 24 T
QUICK POT 60 T/15
QUICK POT 35 T
JIFFY 7
5,5
410 230
O
O
X
X
sazenice
36 − 50 cm
BO
ROOTRAINER FLEET A
horní průměr
[cm]
4
objem
[ml]
buňka
Název obalu
pro pěstování
krytokořenného sadebního
materiálu
ROOTRAINER SHERWOOD
Tabulka 2 Přehled obalů ověřovaných pro pěstování krytokořenných semenáčků a sazenic
borovice lesní (stav ke konci roku 2009)
O
O
O
X
Poznámka: X − ukončené testování obalu po třech letech po výsadbě, O − ověřování po prvním roce po výsadbě,
neukončené testování obalu
ZBORNÍK
JÚN 2010
51
Jednoleté semenáčky borovice lesní v celém spektru obalů dosahují průměrnou výšku
11 cm, tloušťku kořenového krčku 3 mm, K/N 0,67; JK/K 77 % a nebyly zjištěny nepřípustné
deformace kořenových systémů. Osazováním krytokořenných semenáčků byla zajištěna
produkce krytokořenných sazenic těchto parametrů: výška nadzemní části 25 cm, tloušťka
kořenového krčku 4,95 mm, K/N 0,23; JK/K 48 % a u 3 % rostlin byly zjištěny nepřípustné
deformace kořenových systémů.
Sadební materiál byl ve sledovaných variantách vysazen na výzkumnou plochu Polánky
a v průběhu tří let po výsadbě byly zaznamenávány hodnoty celkové výšky nadzemních částí
a tloušťky kořenových krčků (tab. 4). Měření každoročně zahrnovala 1 000 ks rostlinného
materiálu.
Tabulka 3 Parametry sadebního materiálu borovice lesní (VS Opočno)
Sadební materiál
borovice lesní
Výška nadz.
části
[cm]
Tloušťka koř.
krčku
[mm]
K/N
[-]
deformace
kořenů
[%]
JK/K
[-]
Semenáčky fk1+0
HIKO V 120 SS
13
3,02
0,61
72
0
HIKO V 265
12
3,0
0,68
79
0
HIKO V 310
11
2,97
0,69
71
0
PLANTEK 63 F
12
2,96
0,71
79
0
9
2,92
0,78
80
0
QUICK POT 35 T
QUICK POT 60 T/17
12
2,95
0,56
76
0
ROOTRAINER SHERWOOD
9
2,9
0,71
80
0
Průměr semenáčky fk1+0
11,1
(10,8-11,4)
2,96
(2,94-2,97)
0,67
(0,64-0,70)
76,6
(75,4-77,7)
0
Sazenice fk1+fk1
QUICK POT 24 T
29
5,14
0,23
45
1
HIKO V 400
21
4,76
0,22
51
4
25
(24,3-25,7)
4,95
(4,84-5,05)
0,23
(0,22-0,23)
47,9
(46,5-49,3)
2,5
Průměr sazenice fk1+fk1
Poznámka: V závorce jsou uvedeny horní a spodní meze intervalu spolehlivosti průměru.
Tabulka 4 Parametry krytokořenné borovice lesní po výsadbě na trvalé stanoviště (Polánky)
fk1+1 (výzkumná plocha)
fk1+1 (výzkumná plocha)
1. rok po výsadbě
2. rok po výsadbě
3. rok po výsadbě
výška
výška
výška
tloušťka
tloušťka
tloušťka
HIKO V 120 SS
18,4
8,1
41,8
15,3
98,9
25,9
HIKO V 265
26,4
9,5
53,8
19,2
101,3
33,7
HIKO V 310
19,4
8,4
48,4
16,3
95,2
28,5
PLANTEK 63 F
11,1
6,6
34,6
13,0
75,7
25,3
QUICK POT 60 T / 17
16,7
7,9
43,6
16,7
94,7
29,2
Průměr semenáčky fk1+0
18,9
8,2
44,8
16,2
92,9
29,4
Sazenice fk1+fk1
QUICK POT 24 T
38,6
9,6
62
19,3
124,7
29,9
HIKO V 400
37,0
11,0
56,1
23,4
123,4
36,4
Průměr sazenice fk1+fk1
37,9
10,3
59,0
21,3
124,0
33,1
52
AKTUÁLNE
2010
Průměrná výška jednoletých krytokořenných semenáčků první rok po výsadbě činila
19 cm, v následujících letech pak 45 cm a 93 cm. Odpovídající průměrná tloušťka
kořenových krčků byla stanovena v prvním roce po zalesnění krytokořennými semenáčky
8 mm, v dalších letech 16 mm a 30 mm. Odrůstající krytokořenné sazenice dosahovaly
prvním rokem průměrnou výšku 38 cm (10 mm průměrná tloušťka kořenového krčku),
druhým rokem 59 cm (21 mm) a třetím rokem pak 124 cm (33 mm).
Krytokořenné semenáčky naplňují kritéria kořenového systému (stanovená ČSN),
charakteristiky K/N a JK/K jsou normativní minimální hodnoty nejen naplněny, ale silně
překročeny. Vytvoření kompaktního kořenového systému s velkým množstvím jemných
kořenů při pěstování rostlin v obalech na vzduchovém polštáři uvádějí např. SOUTH A KOL.
(2001), VACA (2001). Z uvedených prací vyplývá, že vlivem vzdušného střihu dochází v místě
zasychání kořenů ke tvorbě kalusu, ze kterého po výsadbě vyrůstá množství nových kořenů.
Pozitivní vliv vzdušného střihu na množství nových kořenů je dle uvedených autorů patrný
i po výsadbě na trvalá stanoviště. Krytokořenné sazenice borovice lesní naplňují kritéria
výše uvedené normy, kromě minimálního poměru K/N. Objemy nadzemních částí dvouletých
borovic (včetně asimilačních orgánů) dosahují až 18 ml, zatímco objemy nadzemních částí
borovic jednoletých dosahují v průměru 4 ml (objemy kořenových systémů dvouletých
borovic jsou 4 ml, jednoletých borovic pak 2,7 ml). Odrůstání těchto výpěstků tři roky po
výsadbě svědčí o vysoké kvalitě i růstové aktivitě krytokořenných sazenic borovice lesní.
Závěr
Morfologická i fyziologická kvalita na trh dodávaného sadebního materiálu (dle
hodnocení ve zkušební laboratoři Školkařská kontrola) vykazuje 10 % odchylky od
standardu. Dosavadní zkušenosti s krytokořennými výpěstky poukazují dále na skutečnost,
že k nežádoucím deformacím kořenových soustav lesních dřevin v ucelené školkařské
technologii nedochází. Výsledky výzkumných šetření krytokořenných výpěstků borovice
lesní dokladují, že s využitím biologicky ověřených typů obalů lze vypěstovat velmi
kvalitní sadební materiál bez kořenových deformací. Problematika vzniku a předcházení
deformací na kořenových soustavách krytokořenného sadebního materiálu lesních
dřevin se stále více posunuje do okamžiku vlastní výsadby, neboť zde je zpravidla ten
rozhodující okamžik a „technologický moment“, který předurčuje budoucí kvalitu
a stabilitu zakládaných kultur (Nárovec 2000). Vyloučení problému kořenových deformací
u krytokořenného sadebního materiálu důsledným použitím biologicky ověřených typů
obalů může v konečném důsledku vést k vyššímu používání krytokořenných semenáčků
a sazenic při obnově lesa (ZEZULA 2004). Odrůstání krytokořenných výpěstků po výsadbě na
trvalá stanoviště je doprovázeno jejich vysokou růstovou aktivitou.
Poznámka
Příspěvek byl zpracován v rámci řešení výzkumného záměru Stabilizace funkcí lesa
v antropogenně narušených a měnících se podmínkách prostředí (MZE 0002070203)
a při plnění úkolů pověření Expertní a poradenská činnost v oboru lesního semenářství
a školkařství, umělé obnovy lesa a zalesňování včetně hodnocení kvality reprodukčního
materiálu lesních dřevin, financovaných z rozpočtu MZe ČR.
ZBORNÍK
JÚN 2010
53
Literatura
1. DUŠEK, V.: Pěstění sazenic buku a borovice s bohatým kořenovým systémem podřezáváním kořenů. (Kandidátská disertační práce). Opočno, VÚLHM − Výzkumná stanice
1963. 201 s.
2. JURÁSEK, A., MARTINCOVÁ, J., NÁROVCOVÁ, J.: Problematika použití krytokořenného sadebního materiálu lesních dřevin z intenzivních školkařských technologií v podmínkách ČR.
In: Možnosti použití sadebního materiálu z intenzivních školkařských technologií pro
obnovu lesa. Sborník přednášek z mezinárodního semináře. Opočno, 3. a 4. 6. 2004.
Sest. A. JURÁSEK A KOL. Kostelec nad Černými lesy, Lesnická práce 2004, s. 6 − 15.
3. JURÁSEK, A., NÁROVCOVÁ, J., NÁROVEC, V.: Průvodce krytokořenným sadebním materiálem
lesních dřevin. 1. vydání Kostelec nad Černými lesy, Lesnická práce 2006, 56 s.(ISBN
80-86386-78-3).
4. LOKVENC, T.: Perspektivy použití rašelinocelulózových pohárků v ČSSR. Lesnická práce,
41, 1962, č. 5, s. 234 − 235.
5. PÁV, B., MICHALEC, M., BĚLE, J.: Metodický pokyn pro inventarizaci semenáčků a sazenic.
Lesnický průvodce 1/1990, Jíloviště-Strnady, VÚLHM 1990. 40 s.
6. NÁROVCOVÁ, J., NÁROVEC, V.: Pěstební obaly pro lesní školkařství. Lesnická práce, 85,
2006, č. 4, s. 192 − 193.
7. NÁROVEC, V.: Aktuální stav školkařské výroby u LDP Vltava, a. s. Vlašim a náměty na její
výhledovou optimalizaci s ohledem na disponibilní zdroje a předpokládané odbytové možnosti. Poradenská zpráva pro LDP Vltava, a. s. se sídlem ve Vlašimi. Opočno,
VÚLHM − Výzkumná stanice 2000. 42 s.
8. OMI, S. K.: The target seedling and how to produce it. In: Nursery Management Workshop
Proceedings. Texas A&M University, Texas Forest Service Publication 148. 1991, s. 88
− 118.
9. RITCHIE, G. A. − TANAKA, Y.: Root growth potential and the target seedling. In: Target Seedling Symposium: Proc., Comb. Meet. West. For. Nursery Assoc. August 13 − 17, 1990.
Rosenburg, Oregon. Gen. Techn. Rep. RM-200. Ed. R.Rose, S.J. Campbell, T.D. Landis.
Fort Collins (Colorado), Rocky Mount. For. and Range Exp. Stat. 1990. s. 37 − 51.
10.SOUTH, D. B., SHELTON, J., ENEBAK, S. A.: Geotropic lateral roots of container-grown longleaf pine seedlings. Native Plants Journal, 2, 2001, č. 2, s. 126 − 130.
11.SZABLA, K.: Ekonomické aspekty pěstování a použití kontejnerových sazenic v lesním
hospodářství. In: Perspektivy pěstování krytokořenného sadebního materiálu v podmínkách České republiky po vstupu do EU. Sborník referátů. Dlouhá Loučka 3. 9. 2003.
B. m. n. (2003), (s. 5 − 13).
12.VACA, D.: Technologie BCC v České republice. Lesnická práce, 80, 2001, č. 6, s. 272
− 273.
13.ZEZULA, J.: Strategie použití krytokořenného sadebního materiálu u státního podniku
Lesy České republiky. In: Možnosti použití sadebního materiálu z intenzivních školkařských technologií pro obnovu lesa. Sborník ze semináře. Opočno, 3. a 4. června
2004. Sest. A. Jurásek a kol., Kostelec nad Černými lesy, Lesnická práce 2004, s.
97 − 102.
Kontaktní adresa:
Ing. Jarmila Nárovcová, Ph.D.
Výzkumný ústav lesního hospodářství a myslivosti, v.v.i.
Výzkumná stanice, Na Olivě 550, 517 73 Opočno
http://vulhm.opocno.cz/homepages/narovcova/
54
AKTUÁLNE
2010
VÝSLEDKY RASTLINOLEKÁRSKEJ KONTROLY V LESNÝCH ŠKÔLKACH
V ROKU 2009
Stanislav Barok
Abstrakt
Odbor ochrany rastlín Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho
v Bratislave vykonáva rastlinolekársku kontrolu v lesných škôlkach a zodpovedá za zdravotný stav množiteľského materiálu uvádzaného na trh.
Cieľom príspevku je poskytnúť prehľad o skúsenostiach z vykonávania rastlinolekárskej
kontroly v lesných škôlkach a zdravotnom stave lesného reprodukčného materiálu z pohľadu karanténnych i nekaranténnych škodlivých organizmov.
Kľúčové slová: rastlinolekárska kontrola, škodlivé organizmy.
Rastlinolekárska kontrola v lesných škôlkach
Ponímanie rastlinolekárstva podľa už dlhodobo zavedených zásad v Európskej únii
predpokladá jednotný systém založený najlepšie na jednom úradnom orgáne členského
štátu. Popritom sa v zásade nerozlišuje medzi jednotlivými kontrolovanými druhmi rastlín
(plodín) z hľadiska ich použitia. Je pravdou, že v prvom rade sú to poľnohospodárske
plodiny, ale pod túto legislatívu patria aj lesné či okrasné druhy pestované na rôzne účely.
Toto vyplýva aj z potreby jedného orgánu, ktorý je partnerom v rastlinolekárskej oblasti
pre európske inštitúcie. V Slovenskej republike je ním Ústredný kontrolný a skúšobný
ústav poľnohospodársky v Bratislave. Rastlinolekárska kontrola množiteľských porastov
všeobecne je jedným zo základov prevencie zavlečenia, udomácnenia a rozširovania
karanténnych (kontrolovaných) škodlivých organizmov. Preto sa na ňu kladie prvoradá
pozornosť. Podľa národnej legislatívy vyplýva zo zákona Národnej Rady Slovenskej
republiky č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení neskorších predpisov
a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 199/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Tieto kontroly boli a sú zakotvené aj v lesníckej legislatíve, a to v § 16 ods. 3 zákona NR
SR č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli. V nariadení 199/2005 sú v prílohe
č. 5 časti A I. kapitoly bode 2 uvedené nasledovné druhy lesných drevín: jedľa (Abies),
smrekovec (Larix), smrek (Picea), borovica (Pinus), platan (Platanus), topoľ (Populus),
duglaska (Pseudotsuga), dub (Quercus) a jedľovec (Tsuga).
Toto sú základné druhy, na základe ktorých sú subjekty, ktoré ich pestujú a uvádzajú
na trh, povinné sa zaregistrovať na kontrolnom ústave. Okrem vyššie uvedených druhov
môžu rastlinolekárskej kontrole podliehať aj iné druhy, ktoré operatívne podľa Rozhodnutí
Komisie podliehajú pomerne prísnej kontrole vzhľadom na to, že riešia druhy škodlivých
organizmov, ktoré sa stali nebezpečnými v krátkom čase a treba operatívne proti nim
zasiahnuť. V súčasnosti ide najmä o tieto 3 škodlivé organizmy:
1. Fúzač (Anoplophora chinensis), ktorého hostiteľmi sú listnaté dreviny javor (Acer),
pagaštan (Aesculus), jelša (Alnus), breza (Betula), hrab (Carpinus), lieska (Corylus),
buk (Fagus), platan (Platanus), topoľ (Populus), vŕba (Salix) a brest (Ulmus) (+ niektoré
ovocné druhy). Kontrole podliehajú rastliny určené na pestovanie, okrem osiva. Larvy
tohto fúzača vyžierajú v dreve a lyku výrazné chodbičky. V škôlkach je potrebná kontrola všetkých hostiteľských rastlín vizuálne 2-krát ročne najmä v apríli a máji a tesne
pred uvedením na trh. Rovnako v okolí týchto škôlok s polomerom 2 km sa vykonáva
ZBORNÍK
JÚN 2010
55
jedna kontrola ročne. V prípade nájdených príznakov sa odoberá vzorka (aspoň jedna
zo škôlky).
2. „Živicová rakovina borovice“ (Gibberella circinata) napádajúca iba rastliny borovice (Pinus) a duglasky tisolistej (Pseudotsuga menziesii). Kontrole podliehajú rastliny
určené na pestovanie, vrátane semien a šišiek na množiteľské účely. Táto huba spôsobuje padanie klíčiacich rastlín, ktoré nie je veľmi odlišné od poškodenia bežnými hospodársky významnými škodlivými organizmami. V tomto prípade sa vyžaduje kontrola
počas dvoch vegetačných období, každým rokom aspoň 1-krát. Okrem toho je potrebné
aj vzorkovanie v množstve jednej vzorky za rok, a to najmä tesne pred uvádzaním na
trh. Vzorkovať sa bude hlavne materiál určený mimo Slovenskej republiky. Vzorky osiva sa odoberú iba zo SEMENOLES-u z Liptovského Hrádku.
3. Náhle odumieranie dubov (Phytophthora ramorum) vyskytujúce sa najmä na kaline (Viburnum), kamélii (Camellia) a rododendróne (azalkách) (Rhododendron), okrem
Rhododendron simsii. Okrem toho však napáda ďalších okolo 130 druhov, napr. buk
lesný (Fagus sylvatica), douglaska tisolistá (Pseudotsuga menziesii), dub cezmínolistý
(Quercus ilex), dub červený (Quercus rubra), dub kosákovitý (Quercus falcata), gaštan
jedlý (Castanea sativa), javor (Acer sp.), jedľu (Abies sp.), pagaštan konský (Aesculus
hippocastanum), smrek (Picea sp.), smrekovec (Larix), tis obyčajný (Taxus baccata)
a pod. Kontrole podliehajú rastliny určené na pestovanie, okrem osiva. Príznaky sú
najmä na kôre kmeňov a konárov v podobe zmeny sfarbenia a vytekajúcej miazgy.
Uvedené druhy podliehajú kontrole 2-krát za rok a v prípade príznakových rastlín sa
vykonáva odber vzoriek.
Rastlinolekársku kontrolu v lesných škôlkach vykonávajú fytoinšpektori odboru ochrany
rastlín Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. Tieto kontroly
vyplývajú z potreby minimalizovania rizika rozširovania škodlivých organizmov, ktorých
výskyt a rozširovanie je v Európskej únii kontrolovaný.
Pri výkone rastlinolekárskej kontroly sa všeobecne postupuje nasledovne:
1. kontrola dokladov o registrácii,
2. kontrola oprávnenia na vydávanie rastlinných pasov,
3. kontrola registrácie množiteľského materiálu podľa lesníckej legislatívy,
4. vykonanie kontroly v teréne,
5. odber vzoriek v prípade príznakových rastlín alebo podľa plánu vzorkovania,
6. potvrdenie neprítomnosti škodlivých organizmov,
7. potvrdenie uvádzania produkcie na trh.
Pre zjednodušenie celého procesu bolo dohodnuté, že „Žiadosti o registráciu
semenáčikov a sadeníc lesných drevín“ sú akceptované aj ako žiadosti o rastlinolekársku
kontrolu. Z toho dôvodu je pestovateľ v lesnej škôlke povinný odovzdať oblastnému
fytoinšpektorovi pri jeho prvej kontrole jednu kópiu takejto žiadosti a jednu kópiu
„Potvrdenia o zaregistrovaní materiálu“ vydávaného Národným lesníckym centrom −
Strediskom kontroly lesného reprodukčného materiálu.
V roku 2009 bolo vykonaných spolu 208 kontrol v 172 lesných škôlkach. V jednej škôlke
bola vykonaná väčšinou jedna, prípadne dve kontroly. Ide najmä o škôlky na severnom
a východnom Slovensku s prevahou smreka, jedle, borovice, buka a duba, v menšej miere
smrekovca a jaseňa. Spolu bolo odobratých 64 vzoriek rastlinného materiálu. Iba v jednom
prípade bola zistená prítomnosť karanténneho škodlivého organizmu, a to drobnoplodky
borovicovej (Mycosphaerella pini) na borovici. Prehľad všetkých odobratých vzoriek a na
nich zisťovaných škodlivých organizmoch je uvedený v tabuľke č. 1, pričom karanténne
škodlivé organizmy sú napísané tučným písmom a označené hviezdičkou (na jednej vzorke
56
AKTUÁLNE
2010
sú väčšinou zisťované viaceré škodlivé organizmy súčasne, preto súčet posledných dvoch
stĺpcov je výrazne vyšší ako celkový počet vzoriek − 64).
Tabuľka 1 Prehľad zisťovaných škodlivých organizmov vo vzorkách odobratých z lesných
škôlok v roku 2009
Identifikovaný škodlivý organizmus
Drobnoplodka borovicová (Mycosphaerella pini)*
Drobnoplodka Dearnessova (Mycosphaerella
dearnessii)*
Fúzač čínsky (Anoplophora chinensis)* a fúzač
ázijský (Anoplophora glabripennis)*
Vzorkovaný druh
Výsledok rozboru
pozitívny
negatívny
borovica
1
26
duglaska tisolistá
0
1
kosodrevina
0
1
smrek
0
2
smrekovec
0
1
borovica
0
25
duglaska tisolistá
0
1
kosodrevina
0
1
buk
0
3
„Živicová rakovina borovice“ (Gibberella
circinata)*
borovica
0
19
duglaska tisolistá
0
1
Alternárie (Alternarium sp.)
borovica
5
0
Discosia spp.
borovica
1
0
Discosia spp.
jedľa
1
0
Drobnomúčka dubová (Microsphaera alphitoides)
dub
3
0
Faléra lipová (Phalera bucephala)
dub
1
0
14
0
buk
1
0
hrab
1
0
jedľa
2
0
buk
1
0
dub
0
3
pagaštan
0
1
Guignardia aesculi
pagaštan
1
0
Herpotrichia spp.
borovica
1
0
Lykokaz borovicový (Tomicus piniperda)
borovica
2
0
borovica
1
0
borovica
Fuzárium (Fusarium sp.)
Fytoftóra (Phytophthora sp.)
Pestalotia spp.
Phomopsis sp.
Plesňovec sivý (Botrytis cinerea)
jedľa
1
0
dugklaska tisolistá
1
0
borovica
4
0
dugklaska tisolistá
1
0
jedľa
1
0
kosodrevina
1
0
smrekovec
ZBORNÍK
1
JÚN 2010
0
57
Identifikovaný škodlivý organizmus
Vzorkovaný druh
Výsledok rozboru
pozitívny
negatívny
dub
1
0
jedľa
1
0
Pyknídovka beľová (Sphaeropsis sapinea)
borovica
2
0
Rhizosphaera kalkhoffii
smrek
1
0
borovica
8
0
Praslenovka (Verticillium spp.)
Sclerophoma sp.
Skákač bukový (Rhyncheanus fagi)
Sypavka
smrek
1
0
buk
1
0
borovica
4
0
smrek
1
0
Sypavka (Cyclaneusma minus)
borovica
10
0
Sypavka (Lophodermium pinastri)
borovica
6
0
Sypavka (Lophodermium seditiosum)
borovica
5
0
Voška buková (Phyllaphis fagi)
buk
1
0
Najčastejším opatrením pri výskyte karanténneho škodlivého organizmu je likvidácia
danej dávky (partie) materiálu rovnakého pôvodu, zvyčajne pod dohľadom fytoinšpektora.
V každom prípade je v takomto prípade potrebná následná kontrola vykonania nariadených
opatrení.
Ako rastlinný pas pre vyššie uvedené a kontrolované druhy slúži „Sprievodný list
reprodukčného materiálu lesných drevín“, ktorý sa vystavuje vždy pri expedícii rastlinného
materiálu. V ňom treba vypĺňať v pravom hornom stĺpci „Registračné číslo ÚKSÚP“
a v prípade potreby „ZP (chránená zóna)“ − tu sa vypisuje kód chránenej zóny podľa
prílohy č. 6 časti C oddielu I NV SR č. 344/2008. Kolónka RP (náhradný rastlinný pas) sa
v SR momentálne nevypĺňa, podobne aj kolónka „Krajina pôvodu (vývozu)“ sa v prípade
pestovania na území SR nevypĺňa, pretože sa vypĺňa iba v prípade priameho predaja
materiálu pôvodom z inej krajiny ako SR, teda nepestovaného u nás. Stĺpec „Oddiel/
evidenčný kód“ je zároveň „číslo rastlinného pasu“. Upozorňujeme na vypisovanie
latinských názvov obchodovaných druhov.
Doplnok
Vzhľadom na prijatie NV SR č. 507/2009 Z. z. o opatreniach proti šíreniu rakovinovca
zemiakového a háďatka zemiakového sa odber vzoriek pôdy na rakovinu a háďatko
vykonáva iba na požiadanie. V prípade potreby potvrdenia, že zásielka určená na vývoz
prípadne v rámci EÚ je bez výskytu rakoviny zemiakovej (Synchytrium endobioticum)
a háďatka zemiakového (Globodera rostochiensis a Globodera pallida), je potrebné, aby
subjekt včas požiadal o vykonanie odberu vzorky pôdy a jej spoplatnený rozbor.
Kontaktná adresa:
Ing. Stanislav Barok, vedúci vnútornej karantény OOR ÚKSÚP
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave
Matúškova 21, 833 16 Bratislava
odbor ochrany rastlín
Hanulova 9/A, 844 29 Bratislava
58
AKTUÁLNE
2010
VÝSKYT NAJVÝZNAMNEJŠÍCH HUBOVÝCH OCHORENÍ KÔRY
SADENÍC LISTNATÝCH DREVÍN V LESNÝCH ŠKÔLKACH
A VÝSADBÁCH
Roman Leontovyč, Andrej Kunca, Valéria Longauerová
Abstrakt
Poškodzovanie sadeníc jaseňov v lesných škôlkach, ako aj v mladinách sa začalo v Európe
a na Slovensku prejavovať po roku 2004. Prvé príznaky chradnutia a odumierania sme
zaznamenali najprv v oblasti východného a neskôr aj severného Slovenska. Laboratórne
vyšetrenia preukázali prítomnosť hubových patogénov, najmä: Chalara fraxinea Kowalski, Phomopsis sp., Cytospora sp., Valsa sp. a Nectria sp. Podobne v rovnakom období
dochádza aj v topoľových škôlkach a výsadbách k nárastu výskytu dotichízy topoľovej
Cryptodiaporthe populea (SACC.) BUTIN.
V príspevku poukazujeme na nebezpečenstvo týchto ochorení, príznaky napadnutia, výskyt ochorení, ako aj možnosti vykonávania obranných opatrení.
Kľúčové slová: Cryptodiaporthe populea, Chalara fraxinea, obranné opatrenia
Úvod
V druhej polovici tohto decénia zaznamenávame v lesných škôlkach a následne aj vo
výsadbách nárast ochorení kôry a vodivých pletív listnatých drevín.
Zhoršovanie zdravotného stavu jaseňových mladín sme na Slovensku zaznamenali
na jeseň roku 2004 v oblasti LS Malá Lodina (ML Košice). Chradnutie postihlo najmä
mladiny z prirodzeného zmladenia vo veku 10 −15 rokov. V porastoch sa začalo objavovať
presychanie jednotlivých výhonov od koncov, lokálne sa zaznamenalo aj odumieranie
celých jaseňov. Následne na jar roku 2005 sa zaznamenalo aj odumieranie sadeníc jaseňa
v lesnej škôlke Bujanov (ML Košice). Koncom vegetačného obdobia sa podobné príznaky
zaznamenali aj v škôlkárskom stredisku Čermošná (OZ Semenoles). V rovnakom období sa
podobné príznaky odumierania zaznamenali aj v iných oblastiach Slovenska.
Napriek tomu že v priebehu dlhodobého šľachtenia sa podarilo takmer úplne eliminovať
vplyv hubových patogénov na produkciu jednotlivých klonov, dochádza v období
posledného decénia k nárastu výskytu pôvodcov ochorení spôsobujúcich chradnutie
a odumieranie topoľových výsadieb, najmä v prvom a druhom roku po výsadbe. Jedno
z najnebezpečnejších ochorení, ktoré napáda topole najmä v škôlkach a výsadbách je
dotichíza topoľová Cryptodiaporthe populea (SACC.) BUTIN, syn. Chondroplea populea
(Sacc. et Briard.) Kleb., anamorfné štádium Dothichiza populea SACC. et BRIARD.
Odumieranie jaseňov
Príznaky poškodenia jaseňov
Na sadeniciach jaseňa dochádza k postupnému odumieraniu terminálov, ktoré sa
prejavuje najmä výraznou zmenou sfarbenia kôry. Napadnuté časti sadeníc majú výrazne
tmavú, tmavohnedú až čiernu farbu kôry. Taktiež je viditeľný výrazný prechod medzi
nenapadnutou a napadnutou časťou sadenice. V mieste poškodenia sadenice neskôr
dochádza k postupnej deformácii výhonu. Príznaky poškodenia koreňového systému sme
nezaznamenali.
ZBORNÍK
JÚN 2010
59
Podobné príznaky sa zaznamenali aj v jaseňových mladinách z prirodzeného zmladenia.
Poškodenie sa začína prejavovať v terminálnych častiach, postupne dochádza k usychaniu
jednotlivých terminálov, pri intenzívnejšom napadnutí odumierajú aj bočné vetve.
V miestach poškodenia dochádza k deformácii napadnutých kmienkov a výhonov, neskôr
sa vytvárajú výrazné pozdĺžne nekrotické rany, pomiestne až 60 − 80 cm dlhé. Pod ranami
dochádza k vytváraniu náhradných výhonov. Pri silnom poškodení dochádza k odumieraniu
celých sadeníc.
Priamou príčinou hynutia je tracheomykózna huba Chalara fraxinea Kowalski.
Informácie, ktoré by detailne popisovali bionómiu alebo patogenitu huby Chalara fraxinea,
sú stále v štádiu skúmania. Pravdepodobne sa jedná o endofytickú hubu, ktorá prešla do
parazitického vzťahu s hostiteľom po pôsobení vonkajších faktorov. Možným prvotným
činiteľom (spúšťačom) boli suchá v rokoch 2000 a 2003.
Výraznejší výskyt tejto huby bol zaznamenaný už v roku 2005 v niektorých oblastiach
Slovenska (Čadca, Rajec, Spišská Magura, Košice). Najčastejšie boli postihnuté práve
mladé porasty jaseňa. V roku 2006 sa intenzita ochorenia zvyšovala a pribúdali nové
lokality, v roku 2008 sa ochorenie objavilo v Slánskych vrchoch (LS Kokošovce), Súľove,
Dubnici nad Váhom, LS Ihráč (OZ Žarnovica), atď.
Ochorenie sa v rovnakom období objavilo aj v Škandinávii, v pobaltských štátoch
a v kontinentálnej časti Európy. Pôvodca ochorenia bol zistený a zdeterminovaný v Poľsku
koncom roku 2006. Vzhľadom na závažnosť ochorenia, ktoré spôsobuje, ju EPPO zaradilo
na zoznam nebezpečných organizmov (http://www.eppo.org/QUARANTINE/Alert_List/
alert_list.htm). K sprievodným hubám však patria Phomopsis, Fusarium a Cytospora.
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
LS Malá Lodina
ŠS Čremošná (RV), OZ Žilina, LŠ Bujanov, ŠL TANAPu, LS Svinica, ML Košice, Relov (Jezersko)
ŠS Oravská Priehrada (NO), LS Rajecké Teplice, LS Povina (KM)
LS Ihráč (ZH), Dubnica nad Váhom, Botany (TV), LS Kokošovce (PO), LS Hriňová (DT), Súlov
ML Banská Bystrica (BB), Palárikovo
Sihla, Michalová
Obrázok 1 Rozšírenie hynutia jaseňa štíhleho na Slovensku v období rokov 2004 − 2010
Problém hynutia sadeníc a výhonkov jaseňov sa na Slovensku začal objavovať ešte
koncom roku 2004. Výraznejšie sa však tieto príznaky prejavili až v roku 2005. Hynutie
jaseňov s rovnakými príznakmi sa v minulom roku objavilo aj v Poľsku, Švédsku,
Nemecku, Rakúsku a iných krajinách Európy. Po konzultáciách so špecialistami z týchto
60
AKTUÁLNE
2010
krajín usudzujeme, že na tomto hynutí sa zúčastňujú aj iné škodlivé činitele napr. huby
rodu Phytophthora. Keďže ide o rozsiahle hynutie jaseňov, je možné, že významným
predispozičným faktorom bolo sucho a extrémne teploty v rokoch 2003 a 2004, v dôsledku
čoho došlo k fyziologickému oslabeniu jaseňov, a následnej aktivizácii biotických škodlivých
činiteľov, v tomto prípade patogénnych húb.
Doposiaľ známe lokality s výskytom poškodzovania jaseňa v lesných škôlkach a mladinách
sú zobrazené na obrázku 1.
Odporúčané opatrenia
Aj keď presná príčina hynutia jaseňov nie je v súčasnosti období celkom objasnená,
v lesných škôlkach niektorých štátov sadenice ošetrované fungicídmi boli menej
poškodzované ako sadenice neošetrované. Na základe doteraz známych informácií
odporúčame v lesných škôlkach vykonávať nasledovné opatrenia:
• Vykonať jarnú kontrolu zdravotného stavu jaseňových sadeníc.
• Sadenice s príznakmi poškodenia (tmavé sfarbenie terminálnych častí výhonov, deformácie a vytváranie nekróz v oblasti poškodenia sadeníc) je potrebné zo záhonov odstrániť a následne spáliť.
• Jaseňové sadenice začať ošetrovať od konca zimy (prelom februára a marca) až do
vypučania listov kontaktnými fungicídmi. K ošetreniu je možné použiť Dithane M 45
(0,3 %), Novozir MN 80 (0,3 %), Kuprikol 50 (0,5 %). Ošetrovanie opakovať v 10 − 14 dňových intervaloch.
• Po vypučaní listov pokračovať v ošetrovaní semenáčikov a sadeníc postrekom na listy
systémovými fungicídmi, napr. Switch 62,5 WG (0,1 %.), Aliette 80 WP (0,3 %).
Jaseňové mladiny
• Vykonať monitoring výskytu príznakov chradnutia jaseňových mladín v porastoch so
zastúpením jaseňa.
• Vzhľadom na charakter a rozsah poškodenia a obmedzenie možnosti rozširovania hubových patogénov na ostatné jasene je potrebné odumreté a napadnuté jedince vyrúbať
a následne spáliť.
• Venovať pozornosť prítomnosti podkôrneho hmyzu, najmä druhu lykokaz jaseňový (Leperisinus fraxini), pri zistení jeho prítomnosti vykonávať obranné opatrenie − kladenie
klasických lapákov.
• Na následné zalesňovanie použiť iné listnaté dreviny (javor, buk), prípadne ihličnaté
dreviny (smrekovec, borovica a jedľa).
Odumieranie topoľov
Príznaky napadnutia dotichízou topoľovou
Na odumretej časti kôry je možné po určitej dobe vidieť (lupa) tmavé plodničky
konídiového štádia (pyknidy) o veľkosti 0,5 − 0, 2 mm, ktoré vychádzajú z puklín v kôre.
Pyknidy produkujú značné množstvo konídií vo forme šedohnedých až hnedočervených
pentlíc, ktoré dosahujú max. 2 cm. Mikroskopické znaky: Najčastejšie dochádza k tvorbe
konídií v mesiacoch máj, jún a na jeseň. Konídie sú jednobunečné, spravidla bezfarebné,
oválne na jednej strane mierne špicaté, 10 − 13 x 7 − 9 μm veľké. Vreckaté plodničky
(peritéciá) sa vytvárajú až v druhom roku po infekcii, najmä na okrajoch závalov z prvého
roku infekcie. Plodničky sú guľovitého tvaru, spravidla čierne 500 − 600 μm veľké.
Z plodničiek vystupuje úzky krček dlhý 500 − 1000μm. Vrecká sú bezfarebné kyjakovité
ZBORNÍK
JÚN 2010
61
75 − 85 x 10 − 16 μm veľké, pričom obsahujú 8 bezfarebných dvoj bunečných askospór
o veľkosti 16 − 19 x 6 − 8 μm.
K rozširovaniu konídií dochádza počas celého vegetačného obdobia, pričom
k najintenzívnejšiemu rozširovaniu dochádza začiatkom vegetačného obdobia (marec,
apríl), neskôr v lete (jún) a na jeseň počas daždivého počasia. K vytváraniu vreckatých
plodníc dochádza až v druhom roku po napadnutí.
Prejavy ochorenia sú rozdielne a závisia najmä od obdobia vzniku nákazy, veku a miesta
vzniku nákazy. Vo všeobecnosti sa ochorenie prejavuje postupným stmavnutím kôry
v oblasti miesta infekcie, ktoré postupne hnedne až černie. Na kmeni okolo spodnej časti
mŕtvych konárov sú viditeľné oválne nekrózy, na okrajoch ohraničené závalmi hojivého
pletiva. Najčastejšie sa prejavuje ako vodnaté stmavnutie kôry, ktoré postupne hnedne
až černie. Z miesta infekcie dochádza k postupnému rozširovaniu kruhových útvarov.
Po čase sa pod kôrou tvoria 1 − 2 mm veľké plodnice, ktoré spôsobujú charakteristické
pretrhávanie kôry.
Ochorenie sa vyskytuje na topoľoch všetkých vekových tried. Najväčšie nebezpečenstvo
predstavuje pre topole do 4 − 6 rokov veku.
Faktory podmieňujúce rozvoj ochorenia
• poškodenie pletív kôry (silný mráz, mechanické poranenia, rany spôsobené zverou...),
• podcenenie porastovej hygieny, ponechávanie zvyškov po ťažbe,
• primárne oslabenie porastov nedostatkom prístupnej vody a živín,
• vhodné klimatické podmienky na rozširovanie patogénnych organizmov (vlhký priebeh
počasia),
• nárast negatívneho pôsobenia biotických škodlivých činiteľov, ako vektorov ochorenia,
• zanedbávanie pravidelných kontrol zdravotného stavu topoľových škôlok ako aj kultúr,
zavlečenie ochorenia so sadbovým materiálom.
Odporúčané opatrenia v lesných škôlkach a výsadbách
Na základe skúseností získaných pri aplikácii fungicídnych prípravkov voči dotichíze
topoľovej v rokoch 2006 − 2009 v ŠS Trstice a LS Gabčíkovo, zohráva dôležitú úlohu
obdobie aplikácie a množstvo postrekovej suspenzie. V priebehu posledných 3 rokov sa
najintenzívnejší výskyt dotichízy topoľovej zaznamenal na konci zimy, najmä v prvej
polovici marca. Napadnuté boli 2 ročné a staršie sadenice, napadnutie jednoročných
sadeníc sa v priebehu rokov 2007 až 2009 nezaznamenalo. Zvýšením hektárovej dávky
na 600 l/ha sa docielilo lepšie pokrytie kmienkov fungicídnym prípravkov, čo prispelo
k vytvoreniu lepšieho ochranného povlaku.
Dávka postrekovej suspenzie pri použití klasických aplikácií by mala dosahovať 1000
litrov na hektár, pri zachovaní doporučených koncentrácií, pri úsporných aplikáciách by
mal objem postrekovej emulzie dosahovať 400 až 600 l/ha. Objem aplikačnej dávky je
taktiež potrebné prispôsobovať aj veľkosti sadeníc, čím väčšia sadenica tým musí byť aj
hektárová aplikačná dávka vyššia, aby sa dosiahlo úplné vymáčanie sadenice v použitej
suspenziii.
Predbežné výsledky poukazujú na význam ošetrovania sadeníc aj po výsadbe, na
ošetrovaných sadeniciach nedošlo v jarných mesiacoch roku 2008 a 009 k výskytu nových
príznakov napadnutia dotichízou topoľovou v porovnaní s kontrolou. Ošetrovanie je možné
odporučiť najmä v prvom roku po výsadbe, najmä v rokoch kedy dochádza k silnému
infekčnému tlaku dotichízou topoľovou. Staršie sadenice pokiaľ majú dostatok vlahy
62
AKTUÁLNE
2010
v priebehu dvoch až troch rokov po výsadbe sú schopné odolávať napadnutiu, pričom
dokážu rany rýchlo prekryť kalusom.
Obranné opatrenia spočívajú v zabezpečení priebežnej kontroly zdravotného stavu
tak v priebehu ako aj mimo vegetačného obdobia. V priebehu vegetačného obdobia je
potrebné vykonávať pravidelné kontroly zdravotného stavu škôlok podľa hore uvedených
termínov. V ohrozených škôlkach je nutné sadenice chrániť postrekmi fungicídnymi
prípravkami. Vykonávať priebežné preventívne postreky fungicídnymi prípravkami a to
už od konca zimy. Na aplikácie možno použiť prípravky podľa „Zoznamu povolených
prípravkov...“, napr.: DITHANE M − 45 (0,3 − 0,5 %), NOVOZIR MN 80 (0,3 − 0,5 %), KUPRIKOL
50 (1,0 − 1,5 %), BUMPPER SUPER (0,1 %) SWITCH 62,5 WG (0,1 %). Pri aplikácii je potrebné
dbať na dôkladné ošetrenie fungicídnym prípravkom celého kmienka. Na kôre musí zostať
ochranný povlak. Na lepšiu prilnavosť odporúčame do prípravkov pridávať zmáčadlo
AGROVITAL v dávke 0,25 − 0,3 ml/10 m2 (t.j. 0,25 − 0,3 l/ha). Pri použití klasických aplikácií
je to 1000 litrov na ha pri zachovaní uvedených koncentrácií, pri úsporných aplikáciách
by mal objem postrekovej emulzie dosahovať 400 až 600 l/ha. Objem aplikačnej dávky
je taktiež potrebné prispôsobovať aj veľkosti sadeníc, čím väčšia sadenica tým musí byť
aj hektárová aplikačná dávka vyššia, aby sa dosiahlo úplné vymáčanie sadenice v použitej
suspenzii. Takýmto spôsobom je potrebné ošetriť aj hlavové škôlky z ktorých sa bude
odoberať materiál na rezkovanie. Koncom zimy je potrebné vykonať prvý postrek mesiac
pred predpokladaným pučaním sadeníc (koniec februára zač. marca). Taktiež po odobratí
rezkov je tieto potrebné ošetriť jedným z uvedených prípravkov máčaním po rozrezaní
prútov na rezky. Pred samotným rezkovaním je nevyhnutné vykonať dôslednú dezinfekciu
pôdy, formou zálievky.
Vzhľadom na pretrvávajúce problémy s pestovaním dvojročných a starších sadeníc
odporúčame v rokoch s intenzívnym výskytom dotichízy topoľovej pestovať len jednoročný
sadbový materiál. Tomuto je potrebné prispôsobiť technológiu výsadby a pestovania,
najmä výsadbu rezkov v redšom spone, minimálna vzdialenosť medzi rezkami v rade by
mala dosahovať 15 − 20 cm.
Po vypučaní topoľov pokračovať vo vykonávaní preventívnych postrekov počas celého
vegetačného obdobia v 2 − 3 týždňových intervaloch. Na aplikáciu je možné použiť aj
prípravky pôsobiace systémovo napr.: SWITCH 62,5 WG (0,1 %), ALIETTE 80 WP (0,3 %)
a pod. s pridaním zmáčadla AGROVITAL v dávke 0,25 − 0,3 ml/10 m2 (t.j. 0,25 − 0,3 l/ha).
Počas vykonávania postrekov odporúčame striedanie jednotlivých prípravkov tak, aby po
sebe neboli aplikované prípravky s tou istou účinnou látkou. Postrek je potrebné smerovať
priamo na kmienky a nie celoplošne na listy. Postreky je optimálne aplikovať aj pred
opadom lístia (október/november), následnú aplikáciu urobiť po opade lístia. Pri aplikácii
(postrek príp. náter) je potrebné dbať na dôkladné ošetrenie fungicídnym prípravkom. Na
kôre musí zostať ochranný povlak.
Pri vyvetvovaní (vylamovaní zálistkov) topoľov je nevyhnutné všetky práce vykonávať
odborne a v stanovenom agrotechnickom termíne. Rez je potrebné viesť tesne pri kmeni,
v mieste vetevného krúžku. Väčšie vzniknuté rany je potrebné v každom ročnom období
ošetriť. Na ošetrenie je možné použiť napr. štepársky vosk KAMBILAN, PELLACOL, LAC
BALSAM. Vetvy, ktoré vzniknú ako odpad je potrebné z kultúr odstrániť a následne
spáliť.
Záver
Prvé príznaky poškodzovania jaseňa v lesných škôlkach a mladinách sme zaznamenali
už v priebehu roka 2004, k samotnej identifikácii pôvodcu ochorenia došlo až v roku
2006. Nakoľko v jednotlivých rokoch sa príznaky chradnutia a odumieranie neprejavujú
s rovnakou intenzitou, možno predpokladať že významnú úlohu pri odumieraní zohrávajú
ZBORNÍK
JÚN 2010
63
predispozičné faktory, najmä klimatické podmienky v danom roku. Touto cestou chceme
vyzvať pracovníkov lesnej prevádzky aby v priebehu tohto roka venovali zvýšenú pozornosť
zdravotnému stavu jaseňa, tak v lesných škôlkach, ako aj v mladinách a pri zistení prvých
príznakov odumierania kontaktovali pracovníkov NLC − Strediska LOS v Banskej Štiavnici
na kontaktných adresách uvedených pri autoroch tohto príspevku.
Napriek tomu, že od roku 2009 nedochádza v lesných škôlkach a výsadbách ku výraznému
poškodzovaniu topoľových sadeníc hubou Cryptodiaporthe populea, tak ako tomu bolo
v rokoch 2005 − 2008, je potrebné venovať uvedenému ochoreniu neustálu pozornosť,
najmä dôslednému vykonávaniu kontrol zdravotného stavu sadbového materiálu, ako aj
realizácii preventívnych postrekov v lesných škôlkach.
Kontaktné adresy:
Ing. Roman Leontovyč
Ing. Andrej Kunca, PhD.
Národné lesnícke centrum Zvolen
Stredisko LOS, Lesnícka 11
969 23 Banská Štiavnica
tel.: 045 691 1144, 045 691 11 55
fax: 045 691 1044
e-mail: [email protected], [email protected],
Ing. Valéria Longauerová
Národné lesnícke centrum Zvolen
Odbor ochrany lesa a manažmentu zveri
T. G. Masaryka 22
960 92 Zvolen
64
AKTUÁLNE
2010
TESTOVANIE BIOPREPARÁTOV APLIKOVANÝCH DO SUBSTRÁTU PRI
PESTOVANÍ SMREKA OBYČAJNÉHO A BOROVICE LESNEJ
Ivan Repáč, Ivana Sarvašová, Jaroslav Vencurik
Abstrakt
V príspevku je prostredníctvom troch samostatných pokusov hodnotený vplyv aplikácie
viacerých, prevažne mikrobiálnych prípravkov do rastového substrátu na morfológiu jemných korienkov (výskyt ektomykoríz) a rast semenáčikov a odrezkov smreka obyčajného
a semenáčikov borovice lesnej. Do substrátu bolo aplikované granulové inokulom symbiotických (ektomykoríznych) húb, pripravené v laboratóriu Katedry pestovania lesa TU vo
Zvolene a v pokusoch s borovicou a odrezkami smreka aj komerčné prípravky Ectovit, Trichomil, Bactofil, Baktomix, Stockosorb a Vetozen. V pokuse so semenáčikmi smreka bol
zistený mierne nepriaznivý vplyv dezinfekcie substrátu Basamidom na prežívanie a rast
semenáčikov. Aplikované prípravky mali významný účinok na prežívanie zakoreňovaných
odrezkov smreka. Aj keď boli zistené určité rozdiely medzi prípravkami v tvorbe morfologických typov ektomykoríz, ich aplikácia nemala vplyv na celkový rozsah ektomykoríz.
Na tvorbe ektomykoríz sa za spolupôsobenia aplikovaných húb rozhodujúcou mierou podieľali miestne prirodzene sa vyskytujúce symbiotické huby. U niektorých rastových ukazovateľov semenáčikov boli sporadicky zistené významné rozdiely spôsobené účinkom
biopreparátov, nebol však zistený významný rozdiel v raste biopreparátmi ošetrených
a kontrolných semenáčikov. Vplyv aplikovaných prípravkov nebol významný ani na morfológiu korienkov ani na rast odrezkov smreka.
Kľúčové slová: biopreparáty, borovica lesná, mykorízna symbióza, odrezky, semenáčiky,
smrek obyčajný
Úvod
Kvalitné a adaptabilné sadenice, vypestované v lesnej škôlke, poskytujú záruku
úspešného založenia a vývinu nového porastu na zalesňovanej ploche. Životaschopnosť
a ujateľnosť sadeníc na výsadbových plochách sa dnes testuje rôznymi metódami na
skúmanie kvality sadbového materiálu. Zdravotný stav semenáčikov a sadeníc však
ovplyvňuje hlavne práca škôlkára počas ich pestovania, dodržiavanie agrotechnických
termínov, zabezpečenie kvalitnej výživy a v neposlednom rade dostatočnej závlahy.
Dôležitú úlohu zohráva samotné vyzdvihovanie, skladovanie a transport na výsadbovú
plochu, počas ktorých pôsobí na mladé dreviny najviac stresových faktorov a preukazuje
sa tak ich kvalita a schopnosť pokračovať v úspešnom raste.
Produkcia kvalitného sadbového materiálu, zalesňovanie s vysokou mierou ujateľnosti
a prežívania sadeníc, patria k intenzívnym procesom v lesnom hospodárstve. Zintenzívnenie
a skvalitnenie produkcie možno dosiahnuť účelnejším, správnejším výkonom, alebo
zavedením novej technológie, resp. prípravku.
V našej práci sme sa zamerali na testovanie symbiotických i nesymbiotických biologických
preparátov na bakteriálnej (Bactofil, Baktomix UN), a fungálnej úrovni (Ectovit, Trichomil,
selektované kmene čírovky, masliaka, sliziaka a pavučinovca) a polymérny hydroabsorbent
Stockosorb. Účinok testovaných látok bol hodnotený rastovými charakteristikami
semenáčikov smreka obyčajného, borovice lesnej a odrezkovancov smreka, ako aj
ZBORNÍK
JÚN 2010
65
kvalitatívnym rozdielom a percentuálnym vyhodnotením jednotlivých ektomykoríznych
typov.
Pokusy boli založené a vedené v rôznom období a podmienkach v Arboréte Borová
hora Technickej univerzity vo Zvolene. Pre pestovanie semenáčikov bol použitý rašelinový
substrát Bora Bobrov vyľahčený perlitom, pre zakoreňovanie odrezkov perlit s malým
podielom rašeliny. Substrát v každom pokuse bol dezinfikovaný Basamidom (200 g.m-3, 5
dní vyvíjanie, prekyprenie, 16 dní vetranie). Substrátom boli naplnené nádoby s rozmermi
46 × 15 × 12 cm, ktoré slúžili na pestovanie semenáčikov a zakoreňovanie odrezkov.
Každý variant pokusu (prípravok) bol aplikovaný v troch nádobách (opakovaniach), so
znáhodneným rozmiestnením variantov v troch úplných blokoch. Aplikácia ektomykoríznych
(EKM) húb bola formou granúl obsahujúcich mycélium húb. Mycélium húb bolo získané
a udržiavané a tiež granule pripravené na našom pracovisku podľa metódy Kropáčka
a Cudlína (1989). Granule boli aplikované bezprostredne pred výsevom vo vrstve asi 3 cm
pod povrch substrátu, tiež tesne pred zapichovaním odrezkov rovnomerne premiešané
asi s 4 cm vrchnou vrstvou substrátu. Semeno bolo pred výsevom morené Dithanom M-45
(1,5 % hmotnosti semena). Vysiate semeno bolo zasypané 0,5 −1,0 cm vrstvou rastového
substrátu. Semenáčiky boli pestované pod PEK, odrezky zakoreňované v skleníku. Nádoby
s výsevmi boli zakryté netkanou textíliou. Po celú dobu pestovania bol materiál štandardne
ošetrovaný (zavlažovanie, pletie).
Semenáčiky smreka obyčajného
Sledovaný bol účinok dvoch faktorov (dezinfekcia a symbiotická huba). Popri
dezinfikovanom substráte bol použitý i nedezinfikovaný substrát, do každého aplikované
2 huby (čírovka zelenohnedastá a sliziak mazľavý), čisté granule bez huby a ako kontrola
slúžil neinokulovaný rastový substrát. Semeno bolo získané z uznaného porastu kat.
B (evidenčný kód 01564PU-042). Semenáčiky boli v 1. vegetačnom období ošetrované
pesticídmi (Ridomil gold, Karben flo, Vaztak) a prihnojované NP−vit. V 2. vegetačnom
období boli nádoby umiestnené na nekrytý záhon.
Semenáčiky borovice lesnej
Semenáčiky boli pestované v nádobách, aj na krytom záhone, kde bol každý prípravok
aplikovaný na ploche 3 × 0,5 m2. V nádobách boli formou granulového inokula použité
huby čírovka zelenohnedastá a masliak zrnitý, ďalej boli použité komerčné prípravky
Baktomix, Ectovit, Trichomil a Stockosorb. Na záhone boli aplikované len Baktomix, Ectovit
a Trichomil. Tekutý bakteriálny prípravok Baktomix bol aplikovaný ako vodná suspenzia
s odstupom po výseve začiatkom júna a koncom júla. Ectovit aplikovaný vo forme gelu
obsahuje spóry a mycélium ECM húb. Gelovú konzistenciu vytvoril po zavlažení substrátu
aj primiešaný práškový hydroabsorbent Stockosorb. Tekutý Trichomil (mykoparazitická
huba Trichoderma) bol aplikovaný ako 1 % vodný roztok pri výseve a neskôr ešte 3-krát
počnúc začiatkom júla v mesačných odstupoch. Semeno pochádzalo zo semenného sadu
(ev. kód 05122MT-011). Semenáčiky boli pestované bez aplikácie pesticídov a hnojív.
Odrezky smreka obyčajného
Na inokuláciu substrátu boli použité huby sliziak mazľavý a neidentifikovaný druh z rodu
pavučinovec; tiež boli aplikované čisté granule bez mycélia. Popri už vyššie opísanom
spôsobe aplikácie Ectovitu a Trichomilu boli použité granulky bakteriálneho Bactofilu (asi
2 cm pod povrch zakoreňovacieho substrátu) a komerčný práškový stimulátor zakoreňovania
Vetozen (2-krát namočenie bázy odrezkov striedavo do vody a prípravku). Do jednej
nádoby bolo vysadených 60 ks odrezkov (rozstup 3,5 × 3,5 cm), v troch opakovaniach spolu
66
AKTUÁLNE
2010
180 ks na každý prípravok. Dormantné odrezky dĺžky 7 − 10 cm boli odobraté začiatkom
apríla zo sadeníc f1 + 3 (ev. kód 01564ZV-578) a vysádzané do hĺbky približne 2 cm. Teplota
a relatívna vzdušná vlhkosť v skleníku boli regulované len provizórne zakrytím a vetraním
skleníka a zvlhčovačom.
Hodnotenie rozsahu ektomykoríz a rastu semenáčikov a odrezkov bolo robené po
skončení vegetačného obdobia. Z každej nádoby sa náhodne odobralo 15 jedincov (15 × 3
= 45 pre každý variant). Pred hodnotením sa korene dôsledne očistili od substrátu. Rozsah
EKM bol hodnotený vizuálne pomocou binokulárnej lupy pri 10 − 25 násobnom zväčšení.
Na koreňovej sústave každého jedinca sme odhadli percento jednotlivých morfotypov
ektomykoríz rozlíšených podľa makroskopických znakov (hlavne odlišností vo farbe)
z celkového počtu krátkych korienkov s presnosťou na 5 %. U 2-ročných semenáčikov
smreka nebol rozsah EKM hodnotený. Merané biometrické znaky sú zrejmé z výsledkových
tabuliek. Hmotnosti biomasy boli zisťované po sušení 48 hod pri teplote 80 °C v sušiarni.
Všetky hodnotené charakteristiky boli analyzované analýzou rozptylu. Významnosť
rozdielov priemerných hodnôt charakteristík medzi variantmi bola posúdená Tukeyovým
testom (α = 0,05).
Výsledky
Semenáčiky smreka obyčajného
Analýza semenáčikov smreka obyčajného, ktoré boli pestované pod polyetylénovým
krytom a v čase výsevu inokulované ektomykoríznymi hubami, potvrdila pri dezinfikovanom
substráte nižšie priemerné percento prežitých jednoročných (84,7 %) a dvojročných
semenáčikov (72,3 %) v porovnaní s nedezinfikovaným rastovým substrátom (tab. 1).
Pozitívny vplyv aplikácie huby sliziak mazľavý (111,1 %) a čistých granúl bez huby (104,9 %)
na prežívanie semenáčikov sa preukázal pri porovnaní s kontrolným variantom len pri
jednoročných semenáčikoch na nedezinfikovanom substráte. V ostatných prípadoch bol
počet jednoročných a dvojročných semenáčikov smreka na inokulovaných substrátoch
oproti kontrole nižší.
Tabuľka 1 Percento z počtu kontrolných jednoročných a dvojročných semenáčikov smreka
obyčajného (Picea abies [L.] Karst.) pestovaných pod polyetylénovým krytom v dezinfikovanom
a nedezinfikovanom substráte inokulovanom v čase výsevu ektomykoríznymi hubami
Premenná
Substrát
Huba
Čírovka
Sliziak
Granule
Kontrola
Priemer
Jednoročné semenáčiky
%
Dezinfikovaný
88,6
91,1
76,3
91,7
84,7
Nedezinfikovaný
94,5
111,1
104,9
100,0
Priemer
95,5
105,4
94,6
100,0
100,0
Dezinfikovaný
69,2
72,7
60,7
75,3
72,3
Nedezinfikovaný
90,6
98,1
95,8
100,0
100,0
Priemer
91,1
97,4
89,3
100,0
−
−
Dvojročné semenáčiky
%
Pri hodnotení výskytu makromorfologických typov ektomykoríz bol zistený významný
vplyv (α < 0,05) substrátu a inokulácie na percentuálny podiel hnedých ektomykoríz
a významný vplyv interakcie substrátu a inokulácie na rozsah šedých ektomykoríz. Vplyv
sledovaných účinkov nebol významný na celkový rozsah ektomykoríz. Na korienkoch
semenáčikov pestovaných v dezinfikovanom substráte bolo zaznamenané vyššie zastúpenie
hnedých ektomykoríz (42,3 %) než v nedezinfikovanom substráte (35,7 %). Vyššie percento
ZBORNÍK
JÚN 2010
67
z počtu krátkych korienkov tvoril tento EKM typ tiež na semenáčikoch pestovaných
v substráte inokulovanom sliziakom (49,4 %) v porovnaní so semenáčikmi inokulovanými
čírovkou (29,9 %). Zvlášť veľký rozdiel výskytu tohto typu ektomykoríz bol zistený na
dezinfikovanom substráte, keď na semenáčikoch inokulovaných čírovkou bol odhadnutý
podiel 54 % a inokulovaných sliziakom 7 % (JURGA, REPÁČ 2009).
Hodnotením biometrických ukazovateľov jednoročných semenáčikov smreka sa ako
štatisticky významný (α < 0,05) potvrdil len rozdiel vo výškach stonky medzi variantmi
s aplikáciou čírovky (5,28 cm) a granúl (4,38 cm) (tab. 2). Pri dvojročných semenáčikoch
(tab. 3) sa preukázal štatisticky významný rozdiel medzi hrúbkami koreňových krčkov
semenáčikov pestovaných na dezinfikovanom (1,58 mm) a nedezinfikovanom substráte
(1,77 mm).
Tabuľka 2 Priemerné hodnoty biometrických znakov jednoročných voľnokorenných
semenáčikov smreka obyčajného (Picea abies [L.] Karst.) pestovaných pod PEK v dezinfikovanom
a nedezinfikovanom substráte inokulovanom granulovým inokulom ektomykoríznych húb
Výška
stonky
[cm]
Variant
Hmotnosť
Hrúbka
nadzemnej
koreňového
časti
krčka
v sušine
[mm]
[mg]
Hmotnosť
koreňovej
sústavy
v sušine
[mg]
Hmotnosť
spolu
[mg]
Pomer
hmotností
[mg]
Celkový
rozsah
ektomyk.
[m]
Substrát
Dezinfikovaný
4,94±1,43
0,89±0,17
71±31
47±19
118±45
0,70±0,28
86,0
Nedezinfikovaný
4,81±1,44
0,85±0,30
69±44
43±21
112±61
0,70±0,30
77,4
Huba
Čírovka
5,28±1,49a
0,88±0,19
75±39
45±18
120±53
0,67±0,28
84,0
Sliziak
5,23±1,70ab
0,91±0,35
78±51
47±24
125±72
0,66±0,22
85,2
Granule
4,38±1,15b
0,90±0,16
61±27
46±19
107±37
0,80±0,33
76,7
Kontrola
4,63±1,17ab
0,78±0,20
65±29
41±18
106±42
0,68±0,29
80,8
Medzi priemernými hodnotami označenými rôznymi písmenami je významný rozdiel (α< 0,05) podľa Tukeya
Tabuľka 3 Priemerné hodnoty biometrických znakov dvojročných voľnokorenných semenáčikov
smreka obyčajného (Picea abies [L.] Karst.) pestovaných pod PEK v dezinfikovanom
a nedezinfikovanom substráte inokulovanom granulovým inokulom ektomykoríznych húb
Variant
Výška stonky
[cm]
Hrúbka
koreňového
krčka
[mm]
Hmotnosť
nadzemnej
časti
v sušine
[mg]
Hmotnosť
koreňovej
sústavy
v sušine
[mg]
Hmotnosť
spolu
[mg]
Pomer
hmotností
[mg]
Substrát
Dezinfikovaný
8,50±2,76
1,58±0,45b
Nedezinfikovaný
9,15±2,75
1,77±0,47a
300±265
128±110
428±367
0,46±0,27
366±245
173±126
539±332
0,54±052
134±91
491±53
0,44±0,34
Huba
Čírovka
9,48±2,89
1,64±0,47
356±268
Sliziak
8,18±2,17
1,60±0,39
281±148
121±68
402±208
0,44±0,15
Granule
9,28±3,40
1,80±0,57
392±366
196±161
588±506
0,58±0,52
Kontrola
8,41±2,39
1,67±0,43
309±200
154±133
463±292
0,54±0,53
68
AKTUÁLNE
2010
Semenáčiky borovice lesnej
Aplikácia použitých prípravkov (granulové inokulum húb čírovka a masliak, komerčné
prípravky Baktomix, Ectovit, Trichomil a Stockosorb) nemala signifikantný vplyv (α > 0,05)
na zastúpenie jednotlivých EKM typov a celkový rozsah ektomykoríz na jednoročných
voľnokorenných semenáčikoch borovice lesnej pestovanej v nádobách pod PEK. Pri
semenáčikoch pestovaných na záhonoch stimulovala aplikácia Baktomixu štatisticky
významne (α < 0,05) väčší rozsah svetlohnedých ektomykoríz (70,7 %) v porovnaní
s prípravkom Ectovit (36,3 %). Signifikantne väčšie zastúpenie tmavohnedých mykoríz sa
naopak potvrdilo pri aplikácii Ectovitu (47,2 %) oproti Baktomixu (14,2 %) a kontrolnému
variantu (14,2 %).
Pri hodnotení rastových ukazovateľov semenáčikov borovice lesnej pestovanej
v nádobách sa štatisticky významný rozdiel (α < 0,05) prejavil len pri porovnaní hmotnosti
nadzemnej časti semenáčikov mykorizovaných masliakom (314 mg) a Ectovitom (246 mg)
a pri borovici pestovanej na záhonoch len pri porovnaní hrúbok koreňových kŕčkov medzi
variantmi s aplikáciou Trichomilu (1,73 mm) a Ectovitu (1,50 mm) (tab. 4).
Tabuľka 4 Priemerné hodnoty biometrických znakov jednoročných voľnokorenných semenáčikov
borovice lesnej (Pinus sylvestris L.) pestovanej v nádobách a na záhonoch pod PEK
Variant
Výška stonky
[cm]
Hrúbka
koreňového
krčka
[mm]
Hmotnosť
nadzemnej
časti
v sušine
[mg]
Hmotnosť
koreňovej
sústavy
v sušine
[mg]
Hmotnosť
spolu
[mg]
Pomer
hmotností
[mg]
Nádoby
Baktomix
9,52±1,75
1,44±0,24
273±99ab
82±33
355±125
0,31±0,09
Ectovit
8,58±1,91
1,42±0,25
246±104b
Trichomil
8,37±1,67
1,45±0,31
255±106ab
76±36
322±134
0,32±0,09
96±47
352±144
0,40±0,15
Stockosorb
8,50±2,20
1,36±0,29
259±116ab
87±47
346±141
0,36±0,17
Čírovka
8,90±1,66
1,41±0,29
250±120ab
85±42
335±158
0,34±0,09
Masliak
9,25±1,82
1,44±0,32
314±116a
86±36
400±143
0,31±0,10
Kontrola
8,83±1,85
1,51±0,26
274±115ab
84±34
358±138
0,30±0,10
136±71
487±275
0,42±0,12
Záhon
Baktomix
9,46±2,33
1,68±0,40ab
352±211
Ectovit
9,64±1,85
1,50±0,37b
295±141
115±56
410±194
0,40±0,09
Trichomil
9,48±1,81
1,73±0,32a
351±141
145±54
496±187
0,43±0,11
Kontrola
8,98±1,98
1,55±0,37ab
297±163
131±68
429±226
0,46±0,11
Odrezky smreka obyčajného
Percento prežívania odrezkov smreka obyčajného sa pohybovalo v intervale od 45 %
pri variante s aplikáciou čistých granúl bez mycélia do 75 % pri kontrolnom variante.
Výsledok G-testu (G=49,8; d.f.=7; α=0,001) potvrdil štatisticky významný vplyv použitých
prípravkov, resp. inokulácie odrezkov vybranými EKM hubami, na prežívanie odrezkov.
Použité prípravky neovplyvňovali významným (α > 0,05) spôsobom rozvoj jednotlivých
EKM typov a celkový rozsah ektomykoríz. Najmenší celkový rozsah ektomykoríz bol
zaznamenaný pri variante s inokuláciou substrátu sliziakom (79,6 %), najväčší pri variante
s hubou pavučinovec (90,9 %).
ZBORNÍK
JÚN 2010
69
Analýza variancie s následným Tukeyovým testom nepotvrdila signifikantný vplyv
(α > 0,05) aplikácie prípravkov, resp. inokulácie odrezkov vybranými EKM hubami, na
dosiahnuté hodnoty jednotlivých biometrických ukazovateľov odrezkov smreka obyčajného
(tab. 5).
10,1
Priemerná dĺžka
výhonku [cm]
3,5
Hmotnosť
výhonkov v sušine
[mg]
5,9
Dĺžka
terminálneho
výhonku [cm]
33,6
Dĺžka
výhonkov [cm]
43,8
Počet
výhonkov [ks]
7,7
Priemerná dĺžka
koreňa [cm]
Dĺžka
koreňov [cm]
Bactofil
Počet
koreňov [ks]
Variant
Hmotnosť
koreňovej sústavy
v sušine [mg]
Tabuľka 5 Priemerné hodnoty biometrických znakov odrezkov smreka obyčajného (Picea abies
[L.] Karst.)
3,2
107,8
3,0
Ectovit
7,1
47,7
28,0
7,2
3,4
10,1
3,0
112,0
3,0
Granule
6,4
36,9
29,2
6,1
3,5
10,3
3,1
113,3
2,9
Pavučinovec
6,0
36,5
26,8
6,2
3,9
11,7
3,3
118,0
3,1
Sliziak
7,0
42,5
33,5
6,3
3,5
10,3
2,9
120,5
3,0
Trichomil
7,7
37,1
28,5
4,8
4,0
11,4
3,2
124,2
2,8
Vetozen
7,8
44,5
32,8
5,8
3,5
10,3
2,8
114,9
3,1
Kontrola
8,0
43,2
30,1
5,5
3,4
10,3
3,0
111,4
3,1
Diskusia
Výsledky prác zaoberajúcich sa umelou mykorizáciou sadbového materiálu sú značne
rozdielne. Vplyv EKM húb na rast semenáčikov smreka obyčajného a borovice lesnej je
rôzny − od stimulačného (HÖGBERG 1989, REPÁČ 2003), cez indiferentný (KROPÁČEK A KOL. 1989,
REPÁČ 2007), po inhibujúci (Stenström a kol. 1990). Rovnako veľmi variabilné výsledky boli
dosiahnuté v prežívaní, zakoreňovaní, tvorbe ektomykoríz a raste inokulovaných odrezkov
smreka obyčajného (CHMELÍKOVÁ A KOL. 1992, REPÁČ 2002, REPÁČ 2005). Reakcia semenáčikov
a odrezkov na inokuláciu závisí od mnohých okolností, ako sú forma a metóda aplikácie
inokula, interakcia huba − drevina − prostredie a technológia pestovania (Rouhier, Read
1998, REPÁČ 2005, REPÁČ 2007). Redukcia rastu inokulovaných semenáčikov je bežným
prejavom umelej mykorizácie v dôsledku odčerpávania asimilátov symbiotickou hubou
(CHMELÍKOVÁ A KOL. 1992, ROUHIER, READ 1998).
Najvyšší celkový rozsah mykoríz pri borovici lesnej v nádobových pokusoch bol
identifikovaný pri variantoch Baktomix UN a Ectovit (99,1 %, 99,3 %), najviac nemykoríznych
korienkov sa nachádzalo pri kontrolnom variante a variante obohatenom o mycélium
masliaka. Dupponois a Garbaye (1991) potvrdili pozitívny vplyv jednotlivých kmeňov
užitočných baktérii Bacillus subtilis, Bacillus sp. (SHB1), Pseudomonas fluorescens
a Pseudomonas sp. (SBc5, MB3, SHB1, BBc6) počas mykorhizácie duglasky tisolistej hubou
Laccaria laccata. Autori vo všeobecnosti uvádzajú, že baktérie, rovnako ako v prípade
Baktomixu UN, urýchľujú mykorizáciu sterilných pôd. Pri semenáčikoch borovice lesnej
boli pozorované štyri druhy ektomykoríz, ktorých zastúpenie pri jednotlivých preparátoch
značne kolíše, či pri nádobovom pokuse, alebo pri záhonoch. Je potrebné všimnúť si,
že percento vidličnatých ektomykoríz je či v nádobách, alebo záhonoch najvyššie pri
prípravkoch obsahujúcich polymérny hydroabsorbent (variant Ectovit, Stockosorb).
Tomuto typu ektomykorízy zrejme vyhovuje nepresychavý, vlhký substrát.
70
AKTUÁLNE
2010
Pri sledovaní biometrických znakov semenáčikov borovice jediným znakom, kde
rozdiel v kvantitatívnych charakteristikách nebol náhodný, ale bol štatisticky potvrdený
vplyv prídavku, bola hmotnosť nadzemnej časti v sušine, najvyššia pri variante „masliak“
a najnižšia pri variante Ectovit, v nádobovom pokuse. Fakt, že nadzemné časti z variantu
Ectovit vytvorili najmenej sušiny, možno vysvetliť neefektívnou kolonizáciu koreňov
borovice symbiotickými hubami obsiahnutými v Ectovite a príliš vlhkým prostredím
v oblasti rizosféry. Jonson a kol. (1997) uvádzajú, že pri mykoríznej symbióze mykorízy
spotrebujú 4 − 20 % celkovej hodnoty fotosyntézy rastliny a napriek tomu, je pre rastlinu
spolunažívanie s mykoríznou hubou prínosom. Prísun fosforu, ktoré pre rastlinu zabezpečujú
mykorízy, nemusí byť vždy adekvátny (GRAHAM 2000), hoci korene rastlín, ktoré rástli na
pôdach chudobných na fosfor, boli vo vyššej miere kolonizované mykoríznymi hubami
(MORGAN A KOL. 2005). Príkladom môže byť aj nami testovaný variant s prídavkom mycélia
masliaka (Suillus bovinus (L. ex Fr.) O. Kuntze), kde produkcia sušiny nadzemnej časti
i celkovej sušiny bola najvyššia. Štatistickým testovaním sme preukázali, že v prípade
tohto nádobového pokusu, bolo použitie mycélia masliaka pre semenáčiky borovice lesnej
najefektívnejšie. V ostatných biometrických znakoch (výška stonky, hrúbka koreňového
krčka, hmotnosti v sušine, tab. 4) nebol preukázaný štatisticky významný vplyv ošetrenia,
v kvantitatívnych charakteristikách semenáčikov však najlepšie obstáli jedince z variantov
s prídavkom Baktomixu UN a Trichomilu.
Pri zakoreňovaní odrezkov smreka obyčajného sme zaznamenávali samotné zakorenenie
(%), ektomykorízne typy, celkový rozsah mykoríz, ako aj biometrické znaky. Z ôsmich rôznych
variantov boli v zakoreňovaní najlepšie výsledky dosiahnuté pri kontrolnom variante,
kde zakorenilo až 75 % odrezkov, následne o niečo horšie s prídavkom Vetozenu, 71 %
a najhoršie pôsobil na zakoreňovanie odrezkov prídavok mycélia sliziaka v zakoreňovacom
substráte, kde zakorenilo len 56 % odrezkov. Podobné výsledky uvádza Bärtels (1988),
ktorý tvrdí, že pri zakoreňovaní smreka obyčajného nie je dôležité ošetrenie odrezkov
rastovými stimulátormi, ale vhodná doba odberu odrezkov, vek materskej rastliny a typ,
resp. mikroklíma množiarne (vysoká vzdušná vlhkosť, systém dvojitého krytia). Podobné
poznatky uvádza aj Leugner a kol. (2009), ktorí okrem uvedených poznatkov a dodržiavaní
správnych technologických postupov najčastejšie používajú rastové stimulátory k.
indolyloctovú (IAA), k. naftyloctovú (NAA) a k. indolylmaslovú (IBA). Pri tomto postupe
dosahovali zakorenenie odrezkov smreka 70 − 90 %. Hoci ani v jednom biometrickom znaku
nebol potvrdený štatisticky významný účinok testovaného preparátu, najvyšší priemerný
počet koreňov po kontrole bol na variante s prídavkom Bactofilu, Vetozenu a Trichomilu,
najvyššia priemerná dĺžka koreňov bola pri použití Ectovitu a Bactofilu. Najťažšie
priemerné koreňové systémy v sušine mali jedinci smreka z variantov s prídavkom
Bactofilu, sliziaka a Vetozenu, čo zrejme poukazuje na mierne pozitívny vplyv týchto
prípravkov na zakoreňovanie odrezkov smreka.
Záver
Použitie mykoríznych, bakteriálnych, symbiotických i nesybiotických užitočných
pôdnych mikroorganizmov pri pestovaní sadbového materiálu lesných drevín, či pri zalesnení
nadobúda čoraz väčší význam. Vnášaním biologických preparátov do pestovateľského
substrátu, alebo pôdy sa zvyšuje jej biologická aktivita, čo je žiadúce hlavne na sterilných
a degradovaných pôdach. Zvyšuje sa nielen obsah živín v pôde (pútanie vzdušného dusíka,
biodegradácia živín), zefektívňuje sa tiež príjem živín rastlinou, osídlením rizosféry
správnymi druhmi baktérií a húb sa zvyšuje odolnosť a obranyschopnosť voči patogénnym
mikroorganizmom nielen v oblasti koreňov, ale celej dreviny.
ZBORNÍK
JÚN 2010
71
Poďakovanie
Ďakujeme pracovníkom Arboréta Borová hora a Vysokoškolského lesníckeho podniku
Technickej univerzity vo Zvolene za poskytnutie priestorov a pomoc pri ošetrovaní
pokusov. Janke Povaľačovej ďakujeme za pomoc pri laboratórnych a technických prácach.
Práca bola vypracovaná v rámci projektov VEGA č. 1/0516/09 a 1/0587/09.
Literatúra
1. BÄRTELS, A., 1988: Rozmnožování dřevin, SZN, Praha, 450 s.
2. DUPONNOIS, R., GARBAYE, J., 1991: Mycorrhization helper bacteria associated with the
Douglas fir-Laccaria laccata symbiosis: effects in vitro and in glasshouse conditions.
Annales des Sciences Forestičres, 48, 239 − 251.
3. GRAHAM, J. H., 2000: Assessing the costs of arbuscular mycorrhizal symbiosis in agroecosystems. In: Podilha, G., K., Douds D., D., D., eds. Current advances in mykorrhizae
research. St. Paul, Mn: APS Press, 127 −142.
4. HÖGBERG, P., 1989: Growth and nitrogen inflow rates in mycorrhizal and non-mycorrhizal
seedlings of Pinus sylvestris. For. Ecol. Manage. 28, 7 − 17.
5. CHMELÍKOVÁ, E., CUDLÍN, P., RADOSTA, P., 1992: Stimulation of short root and mycorrhiza formation of Norway spruce cuttings by mycorrhizal fungi. In: L. Kutschera et al. (eds.):
Root system and their ecology. Verein für Wurzelforschung, Klagenfurt, 597 − 600.
6. JURGA, T., REPÁČ, I., 2009: Účinky dezinfekcie a mykorizácie substrátu na vývin semenáčikov smreka obyčajného (Picea abies [L.] Karst.). Acta Facultatis Forestalis Zvolen,
Suppl. 1, 51, 41 − 53.
7. KROPÁČEK, K., CUDLÍN, P., 1989: Preparation of granulated mycorrhizal inoculum and
its use in forest nurseries. In: V. Vančura, F. Kunc (eds.): Interrelationships between
microorganisms and plants in soil. Academia, Praha, 177 −181.
8. KROPÁČEK, K., CUDLÍN, P., MEJSTŘÍK, V., 1989: The use of granulated ectomycorrhizal inoculum for reforestation of deteriorated regions. Agric., Ecosyst. Environ. 28, 263 − 269.
9. LEUGNER, J., JURÁSEK, A., MARTINCOVÁ, J., 2009: Možnosti využití vegetativního množení
smrku stepilého řízkováním při pěstení sadebního materiálu pro extremní obnovní stanovište. In: Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy lesa
2009 [elektronický zdroj]: zborník príspevkov z medzinárodného seminára, ktorý sa
konal 10. − 11. júna 2009 v Liptovskom Jáne / ed. MIRIAM SUŠKOVÁ, GABRIELA DEBNÁROVÁ.
Zvolen: Národné lesnícke centrum, 2009. ISBN 978-80-8093-084-4
10.MORGAN, J., A., W., BENDING, G., D., WHITE, P., J., 2005: Biological costs and benefits
to plant-microbe interactions in the rhizosphere. Journal of Experimental Botany 56
(417), 1729 − 1739.
11.REPÁČ, I., 2002: Účinok granulového inokula ektomykoríznych húb na zakoreňovanie,
vývin koreňov, výhonkov a tvorbu mykoríz odrezkov smreka obyčajného (Picea abies
[L.] Karst.). In: J. Karas, V. Podrázský (eds.): Současné trendy v pěstování lesů. ČZU
Praha, 119 − 126.
12.REPÁČ, I., 2003: Pestovanie mykorizovaných semenáčikov borovice lesnej (Pinus sylvestris L.). Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Ostraviensis. Biologia-Ekologia
9, 125 − 131.
13.REPÁČ, I., 2005: Vplyv aplikácie vegetatívneho inokula symbiotických húb do zakoreňovacieho substrátu na zakoreňovanie a tvorbu biomasy odrezkov smreka obyčajného
(Picea abies [L.] Karst.). Acta Facultatis Forestalis Zvolen 47, 223 − 233.
72
AKTUÁLNE
2010
14.REPÁČ, I., 2007: Ectomycorrhiza formation and growth of Picea abies seedlings inoculated with alginate-bead fungal inoculum in peat and bark compost substrates. Forestry
80, 517 − 530.
15.ROUHIER, H., READ, D., J., 1998: Plant and fungal responses to elevated atmospheric
carbon dioxide in mycorrhizal seedlings of Pinus sylvestris. Environ. Exp. Bot. 40, 237
− 246.
16.STENSTRÖM, E., EK M., UNESTAM, T., 1990: Variation in field response of Pinus sylvestris to
nursery inoculation with four different ectomycorrhizal fungi. Can. J. For. Res. 20,
1796 − 1803.
Kontaktné adresy:
doc. Ing. Ivan Repáč, PhD.
Ing. Ivana Sarvašová, PhD.
Ing. Jaroslav Vencurik, PhD.
Katedra pestovania lesa
Lesnícka fakulta TU vo Zvolene
T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen
ZBORNÍK
JÚN 2010
73
VPLYV RÔZNYCH KONCENTRÁCIÍ AUXÍNOV NA ZAKOREŇOVANIE
OSOVÝCH REZKOV VYBRATÝCH DRUHOV LESNÝCH DREVÍN
Slavomír Strmeň
Abstrakt
Zakoreňovanie osových odrezkov drevín možno úspešne zvýšiť použitím auxínov, rastových hormónov podporujúcich tvorbu koreňov. Pre stimulovanie rastu koreňov boli použité 0,01 %, 0,05 % a 0,1 % roztoky prirodzených auxínov kyseliny indolyl-3-octovej (IAA)
a kyseliny indolyl-3-maselnej (IBA) a syntetického auxínu kyseliny naftyloctovej (NAA).
Pri dvoch dobách exponovania rezkov (30 minútovom a 24 hodinovom) preukaznejšie
výsledky sa dosiahli pri nižších koncentráciách a dlhšom − 24 hodinovom pôsobení stimulátorov. Najlepšie reagovali rezky čerešne vtáčej, ktoré pri stimulátore IAA vo všetkých
koncentráciách zakorenili o 20 − 40 % lepšie oproti kontrole. Najúčinnejšie boli 0,01 %
koncentrácie všetkých troch stimulátorov, kde rezky čerešne vtáčej a hraba obyčajného
zakorenili oproti kontrole o 20 − 70 % lepšie.
Kľúčové slová: auxíny, stimulátory, rezkovanie, vegetatívne rozmnožovanie
Úvod
Zakoreňovanie osových odrezkov drevín nie je jednoznačná záležitosť. Niektoré
dreviny zakoreňujú ľahšie, iné obtiažnejšie a niektoré vôbec nie. Rozhodujúcim faktorom
pre úspešné zakoreňovanie rezkov je obdobie odberu rezkov (jar, leto), fyziologický stav
rezkov (dormancia, proces pučania, proces drevnatenia letorastov, atď.), vek materskej
dreviny, vek výhonku (1-roč., 2-roč.) ktorý sa na zakoreňovanie používa a pod. Pri drevine
smrek, ak sa odrezky odoberajú z matečníc do 6 rokov nie je pre zakoreňovanie rezkov
potrebné používať stimulátory. Ich použitie má význam pri odoberaní rezkov zo starších
matečníc a dospelých stromov, kde výrazne klesá zakoreňovacia schopnosť rezkov.
Najčastejšie stimulátory sú kyselina indolyloctová (IAA), kyselina indolylmaselná (IBA)
a kyselina naftyloctová (NAA) (LEUGNER, JURÁSEK, MARTINCOVÁ, 2009). Pre podporu koreňov
v procese zakoreňovania je potrebné vytvoriť priaznivé podmienky pre prežitie rezkov
a tvorbu koreňov. Ide o vhodné nastavenie vzdušnej a pôdnej vlhkosti, teploty ale aj tlmenie
plesňových a hubových patogénov. Na zvýšenie počtu zakorenených odrezkov sa používajú
prirodzené alebo syntetické auxíny ako rastové stimulátory podporujúce tvorbu koreňov.
Auxíny boli prvými identifikovanými hormónmi v rastlinách. Kyselina 3-indolyloctová (IAA)
bola dlho jediným známym prirodzeným auxínom (VAŇOVÁ, 2007). HOLUB (2003) uvádza
pre ťažko koreniace polovyzreté a drevnaté rezky opadavých a stále zelených drevín
koncentráciu 0,5 − 0,75 % kyseliny indolylmaselnej (IBA). Metóda dlhodobého máčania
v stimulátore IBA je obľúbená v Holandsku, kde sa používa pri rozmnožovaní niektorých
konifer ale i listnatých stromov (Platanus X acerifolia) pri koncentrácii 0,002 − 0,025 % po
dobu 12 − 14 hodín. Pravdepodobne pri dlhodobom namáčaní dochádza aj k rozpúšťaniu
inhibičných látok zabraňujúcich zakoreňovanie. Auxíny sa úspešne využívajú aj ako prísada
zakoreňovacích médií v in vitro rozmnožovaní. Pri štúdiu kalogenézy a diferenciácie
segmentov jednoročných výhonkov dvoch druhov tisa FILOVÁ, MIKLÁŠOVÁ (2006) zistili 48,5 %
intenzitu diferenciácie kalusov na kompletné explantáty in vitro pri druhu Taxus baccata
s pridaním auxínu IAA. ĎURKOVIČ (2008) uvádza pri in vitro rozmnožovaní Cornus mas
‘Macrocarpa’ pri dvoch rozdielnych pH a použití 0,5% a 1,0 % koncentrácií auxínu NAA
zvýšenie zakoreňovacej schopnosti výmladkov oproti kontrole až o 46,7 − 70 %.
74
AKTUÁLNE
2010
Metodika
Pokus bol zameraný na testovanie rôznych stimulátorov podporujúcich zakoreňovanie
a rast letných rezkov drevín. Pre stimulovanie rastu koreňov boli použité 0,01 %, 0,05 %
a 0,1 % roztoky prirodzených auxínov kyseliny indolyl-3-octovej (IAA) a kyseliny indolyl-3maselnej (IBA) a syntetického auxínu kyseliny naftyloctovej (NAA). Auxíny boli rozpustené
a na požadovanú koncentráciu riedené destilovanou vodou sterilizovanou pri 120 oC a tlaku
120 kPa a testovali sa v 30 minútovom a 24 hodinovom intervale pôsobenia. Aplikované
boli na letné rezky dreviny hrab obyčajný (Carpinus betulus, L.), čerešňa vtáčia (Cerasus
avium, L.), topoľ osika (Populus tremula, L.) a agát biely (Robinia pseudoakacia, L.).
Pre nedostatok materiálu nebol v 30 minútovom intervale testovaný vplyv 0,01 % a 0,1 %
koncentrácií auxínov na dreviny agát a čerešňa.
Odber rezkov bol uskutočnený v polovici augusta, kedy letorasty listnatých drevín
agáta a osiky boli ešte zelené (mäkké) na 50 %. Letorasty hraba a čerešne boli drevnaté po
celej dĺžke. Vek materských stromov bol odhadnutý na 15 − 20 rokov pri agáte, na 5 − 10
rokov pri osike a hrabe a na 1 rok pri čerešni.
V poraste boli odoberané dlhšie vetvy o dĺžke 40 − 100 cm podľa dĺžky tohoročného
prírastku, strihané v mieste minuloročného alebo až predminuloročného dreva. Po
prevezení boli vetvy uložené voľne v tienenom skleníku pod znížený fóliový kryt s teplotou
22 − 29 oC a 100 % vzdušnou vlhkosťou. Pre 30 minútovú periódu boli nastrihané rezky
ponorené bázami do roztoku stimulátora na 30 minút. Potom sa vkladali do pripravených
substrátov. Súčasne sa do substrátov vkladali aj neošetrené rezky označené ako kontrola.
Podobným spôsobom pre 24 hodinovú periódu boli rezky ponorené bázami do stimulátorov,
ale vkladané do substrátov až po 24 hodinách. Rezky pre 24 hodinovú periódu pôsobenia
stimulátorov sa pripravili v nasledujúci deň po odbere vetiev. Pripravené rezky sa vkladali
do substrátov 2 dni po odbere z materských stromov. Ako substrát bola použitá riadne
zvlhčená rašelina s perlitom v pomere 2:1. Substrát bol umiestnený na skleníkových
stoloch v kontajneroch o rozmeroch 80x60 cm a hĺbkou substrátu 12 cm. Pre drevinu agát
a čerešňa bolo vytvorených po 12 kombinácií a pre dreviny hrab a topoľ po 18 kombinácií
vplyvu auxínov na zakoreňovanie rezkov. Rezky boli počas zakoreňovania v dvojtýždňových
intervaloch ošetrované 0,5 % fungicídnym roztokom Kuprikol. Zakoreňovanie prebiehalo
v skleníku pod zníženým fóliovým krytom, v ktorom bola zabezpečená vlhkosť 88 − 100 %
a teplota vzduchu sa pohybovala v rozpätí 18,7 − 33 oC. Krátkodobo popoludní počas 8 dní
teplota vystupovala až do 37 oC, no vzdušná vlhkosť neklesla pod 88 %.
Výsledky
V závislosti od vyhodnotenia 30 min. a 24 hodinového (graf 1 a 2) pôsobenia stimulátorov
možno hodnotiť vplyv 24 hodinového pôsobenia za lepšie, oproti 30 minútovému pôsobeniu.
Pre nedostatok materiálu rezky agáta a čerešne pri 30 minútovom intervale pôsobenia boli
exponované len v 0,5 % koncentrácii všetkých troch stimulátorov. Agát však nereagoval ani
na jeden s použitých stimulátorov. Naopak čerešňa reagovala zakorenením (IAA − 70 %,
IBA − 50 %, NAA − 60 %) rezkov v celku vyrovnane na všetky tri stimulátory. Ale ich vplyv
možno hodnotiť ako neutrálny, keď rezky kontroly (bez ošetrenia) tiež dokázali zakoreniť
na 60 %.
ZBORNÍK
JÚN 2010
75
Graf 1 Pôsobenie stimulátorov na rezky 30 minút
Ostatné dve dreviny (osika a hrab, graf 1) boli zastúpené vo všetkých kombináciách tejto
varianty pokusu. Rezky osiky dokázali zakoreniť iba pri 0,05 % koncentrácii stimulátora
IBA a to len na 10 %. Jedine hrab reagoval tvorbou koreňov na všetky stimulátory a ich
koncentrácie, kde rezky zakoreňovali v rozpätí 10 − 70 %. Rezky hraba v kontrole zakorenili
na 20 %. Najvýraznejší vplyv na zakoreňovanie tejto dreviny mal stimulátor IBA, kde pri
0,1 % zakorenilo 50 % a pri 0,05 % koncentrácii až 70 % rezkov.
Graf 2 Pôsobenie stimulátorov na rezky 24 hodín
Rezky exponované v stimulátoroch 24 hodín zakorenili v niektorých prípadoch výrazne
lepšie ako pri 30 minútovom exponovaní. Agát a osika aj pri pôsobení stimulátora 24 hodín
prejavili najnižšiu zakoreňovaciu schopnosť. Agát reagoval vo všetkých troch stimulátoroch
pri 0,05 % koncentrácii zakorenením na 12,5 − 25 % (graf 2). Podobne zakorenili rezky už
len v stimulátore 0,01 % IAA na12,5 % a 0,1 % NAA na 25 %. Na rezky osiky mali vplyv len
0,01 % koncentrácie stimulátorov IAA a IBA, v ktorých zakorenilo zhodne po 10 % rezkov.
76
AKTUÁLNE
2010
Zakoreňovacia schopnosť hraba sa prejavila veľmi výrazným rozdielom pri použitých
stimulátoroch a ich koncentráciách. Ak pri stimulátore IAA, kocentrácii 0,01 % a 0,05 %
rezky zakoreňovali na 70 % a 100 %, pri koncentrácii 0,1 % nezakorenil ani jeden rezok
a zdá sa, že pôsobila inhibične. Podobne pri stimulátore IBA a koncentráciách 0,01 %
a 0,05 % zakorenili rezky na 90 % a 70 %. Neutrálne pôsobila koncentrácia 0,1 % v ktorej ,
tak ako v kontrole zakorenilo 20 % rezkov. Pôsobenie NAA pri koncentrácii 0,01 % vyvolalo
len mierne zlepšenie zakoreňovacej schopnosti (zakorenilo 40 % rezkov). Koncentrácie
0,05 % a 0,1 % pôsobili inhibične a zakorenilo len 10 % a 0 % rezkov hraba.
Na lepšie zakoreňovanie rezkov čerešne v porovnaní s rezkami v kontrole (zakorenených
60 % rezkov) mali stimulátory 0,01 % IBA (100 %), 0,01 % NAA (100 %) a všetky tri koncentrácie
stimulátora IAA kde zakorenilo 80 − 100 % rezkov. Neutrálny vplyv mal stimulátor 0,05 % IBA
(60 %). Inhibične pri tejto drevine pôsobili stimulátory 0,1 % IBA (10 %), 0,05 % NAA (10 %)
a 0,1 % NAA (0 %).
Vplyv stimulátorov na dreviny je rôzny. Na zakoreňovanie rezkov drevín možno odporučiť
stimulátory, ktorá oproti kontrole boli schopné zlepšiť zakoreňovaciu schopnosť rezkov
minimálne o 20 %.
Tvorba koreňov bez ohľadu na použitý stimulátor sa prejavila individuálne podľa druhu
dreviny. Odrezky čerešne vytvorili dobre prekorenený mnohopočetný zhluk adventívnych
koreňov (obrázok 1), naopak odrezky hraba vytvorili len málopočetné korene s priemerným
zastúpením jemných koreňov (obrázok 2).
Obrázok 1 Zakorenené odrezky čerešne vtáčej
Obrázok 2 Zakorenené odrezky hraba obyčajného
Záver
Pre každú drevinu individuálne je potrebné poznať vhodný stimulátor a koncentráciu
ak chceme dosiahnuť čo najvyššie percento zakorenenia pripravených rezkov. Použitie
auxínov IAA, IBA, NAA a ich rôznych koncentrácií malo prispieť k poznaniu reakcie
vybratých drevín na zakoreňovaciu schopnosť osových rezkov pri rôznej (30 minútovej
a 24 hodinovej) perióde pôsobenia. Pozitívne ovplyvnenie tvorby koreňov pri vegetatívnom
rozmnožovaní duglasky tisolistej a použití 24 hodinového pôsobenia 0,01 % koncentrácií
auxínov IBA uvádza BIELIKOVÁ A KOL. (1990) kedy sa zvýšilo percento zakorenenia odrezkov
v jednom prípade o 20,3 % v druhom prípade o 27,3 % v porovnaní s kontrolou. Zvýšenie
tvorby koreňov sa prejavilo aj u bresta sibírskeho, kde pri stimulátore IBA stimulované
odrezky dosiahli oproti kontrole o 10,5 % vyššie percento zakorenenia. HENSELOVÁ, LUX,
MASAROVIČOVÁ (2002) uvádzajú množenie rezkovaním druhov Karwinskia humboldtiana
(Roem et Schut) Zucc. a Karwinskia parvifolia Rose., ktoré bez stimulácie nezakoreňujú.
ZBORNÍK
JÚN 2010
77
Použili štyri rastové stimulátory, z ktorých 3 stimulovali rast koreňov. Stimulátor s účinnou
látkou benzolinone (300 g.l-1) stimuloval rast o 5 − 10 %, stimulátor s účinnými látkami
NA (0,06 %) +NAA 0,072 % stimuloval rast o 10 − 15 % a stimulátor s účinnými látkami IAA
(0,06 %) +NAA0,06 %) +NBA (0,05 %) stimuloval rast koreňov o 15 až 41 %.
Z uvedených výsledkov sa dá usúdiť, že krátkodobé (na 30 minút) exponovanie
v stimulátore v porovnaní s kontrolou výraznejšie neovplyvnilo zakoreňovací proces, aj keď
pri drevine hrab 0,05 % a 0,1 % koncentrácie auxínu podstatne prispeli k zakoreneniu rezkov.
Dlhodobé (24 hodinové) pôsobenie auxínov sa javí účinnejšie pri nižších koncentráciách.
Aj keď aj tu sa prejavil individuálny vplyv kombinácie stimulátora a jeho koncentrácie.
Stimulátor IAA na 24 hod. je najvhodnejšie použiť v 0,01 % a 0,05 % koncentrácii pri
všetkých štyroch drevinách. Stimulátor IBA na 24 hod. možno úspešne použiť v 0,01 %
koncentrácii pri drevine čerešňa a hrab a v 0,05 % koncentrácii agát a hrab. Stimulátor
NAA je najúčinnejší v 0,01 % koncentrácii pri drevine čerešňa a 0,05 % koncentrácii pri
drevine agát.
Literatúra
1. HOLUB, J., 2003: Použití auxinů ve školkařství. http://www.zahradaweb.cz/Pouziti-auxinu-ve-skolkarstvi. Biolab Olomouc, 5 s.
2. LEUGNER, J., JURÁSEK, A., MARTINCOVÁ, J., 2009: Možnosti využití vegetativního množení
smrku ztepilého řízkováním při pěstování sadebního materiálu pro extrémní obnovní
stanoviště. Aktuálne problémy lesného škôlkarstva, semenárstva a umelej obnovy lesa
2009. Zborník referátov z medzinárodné seminára. NLC Zvolen, ss. 83 − 89.
3. VAŇOVÁ, L., 2007: Využití in vitro kultur při studiu vlivu perzistentních organických polutantů na rostliny. Disertační práce, Masarykova univerzita Brno. 40 s.
4. HENSELOVÁ, M., LUX, A., MASAROVIČOVÁ, E., 2002: Effect of growth regulators on rooting
cuttings of Karwinskia species under in vivo conditions. ROSTLINNÁ VÝROBA, 48, Praha
2002 (10): pp. 471 − 476.
5. FILOVÁ, A., MIKLÁŠOVÁ, K., 2006: Faktory ovplyvňujúce proces kalogenézy Tisu (taxus spp.)
v podmienkach in vitro. In: Vliv abiotických a biotických stresorů na vlastnosti rostlin
2006, Sborník příspěvků, ČZU Praha, ss 104 − 107,
6. ĎURKOVIČ, J., 2008: Micropropagation of mature Cornus mas ‘Macrocarpa’.Trees (2008)
22: pp. 597 − 602.
7. BIELIKOVÁ A KOL., 1990: Selekcia a autovegetatívne rozmnožovanie lesných drevín predovšetkým z ohrozených oblastí a pre priemyselné plantáže. Záverečná správa. VÚLH
Zvolen, 132 s.
Kontaktná adresa:
Ing. Slavomír Strmeň
Národné lesnícke centrum − Lesnícky výskumný ústav Zvolen
T. G. Masaryka 22
962 92 Zvolen
78
AKTUÁLNE
2010
REAKCIA OBNOVY POD CLONOU SMREKOVÉHO PORASTU
NA NÁHLE UVOĽNENIE
Sven Martens
Abstrakt
Keď dôjde k poškodeniu materského porastu vetrom, zmenia sa náhle podmienky pre
podsadby pod clonou materského porastu. To, v akej miere ovplyvňuje rozdielna schopnosť reakcie buka lesného, jedle bielej a smreka obyčajného ďalší vývoj porastu, sa dá
exemplárne ukázať na výskumnom objekte vo vyšších polohách Krušných hôr. Výšková
dynamika podsadieb, sledovaná v časovom horizonte 15 rokov ukazuje na špecifické mechanizmy prispôsobenia sa jedle bielej a buka lesného.
Výsledky vedú k záverom, že pri premene smrekových porastov treba viac ako doteraz
zvažovať riziká abiotických škodlivých činiteľov − víchor a mráz a postupovať priestorovo
diferencovanejšie. Pre jedľu bielu vyvstávajú nové otázky o jej morfologicko-fyziologickej konštitúcii vyplývajúce z jej rozdielnej individuálnej reakcie na uvoľnenie.
Kľúčové slová: výškový rast, poškodenie vetrom, clonenie, podsadba, prestavba porastov
Východisková situácia
Lesné oblasti saského stredohoria, zvlášť stredné a vysoké horské polohy sa vyznačujú
veľkoplošnými rovnovekými smrekovými porastmi. V porovnaní so stanovištne vhodnými
zmiešanými porastmi s bohatšou štruktúrou a druhovým zložením majú tieto smrekové
porasty menšiu ekologickú stabilitu a plasticitu voči ekologickým zmenám. Z toho vyplývajú
funkčné riziká, ktoré sú diferencované s ohľadom na miestne stanovištné podmienky
a stav porastov. Proti týmto rizikám by mali pôsobiť viac ako dve desaťročia intenzívne
vykonávané prestavby porastov s etablovaním primiešaných druhov drevín ako buk lesný,
jedľa biela, ale aj javor horský a jaseň štíhly.
V kontexte vysokého ohrozenia mrazmi a vysokej schopnosti znášať zatienenie
špeciálne v mladom veku je pri obnove týchto druhov drevín pravidlom podsadba. Vo
vyšších horských polohách sú limitujúcim stanovištným faktorom pre rast nižšie teploty.
Na základe skúmania svetla ako ekologického faktora ovplyvňujúceho rast buka lesného
a jedle bielej pod zatienením smreka [5] sa odporúčalo presvetlenie podsádzaných
porastov, ktorého intenzita sa zväčšuje s rastúcou nadmorskou výškou.
Zvlášť pri silnejšom presvetlení smrekových porastov, vychovávaných podúrovňovou
prebierkou, sa znižuje kolektívna stabilita voči nárazovým vetrom [1]. Súčasne
s pribúdajúcou výškou a expozíciou v pohoriach, stúpa maximálna rýchlosť vetra, ktorá
predstavuje hlavnú veličinu, ktorá ovplyvňuje intenzitu poškodenia porastov [1, 6].
Silnejšie presvetlenie korunového zápoja, vyplývajúce z potreby tepla a s tým
súvisiace zmenšenie stability porastu tak predstavuje konflikt konania. Vychádzajúc z nie
zanedbateľného rizika pre poškodenie vetrom je preto zaujímavé, ako reagujú jedľa biela
a buk lesný s vyššími nárokmi na vyrovnanú klímu porastu popri smreku, ktorý je odolnejší
voči mrazu, na náhlu stratu ochranného pôsobenia clony materského porastu.
ZBORNÍK
JÚN 2010
79
Pokus rekonštrukcie „Sachsengrund 251“
S cieľom analyzovať vplyv obhospodarovania smrekových porastov na podmienky rastu
podsadieb, boli od roku 1991 založené systematické pokusy. Príkladom je, v apríli 1993
etablovaný pokusný objekt „Sachsengrund 251“. Na celkovo 38 parcelách (dĺžka strán 30
x 32 m) tu bol podsádzaný buk, čiastočne tiež s jednotlivým alebo hlúčikovým primiešaním
jedle.
Pokus leží v západnej časti Krušných hôr, asi 5 km južne od obce Morgenröthe-Rautenkranz
v nadmorskej výške asi 840 m n. m. K tomuto stanovišťu sa vzťahujú údaje o klíme [2]
v časovom horizonte 1961 až 1990. Tieto udávajú priemernú ročnú teplotu od 5,4 °C
a ročný úhrn zrážok vo výške asi 1230 mm. Vegetačné obdobie, ktoré v priemere začína
okolo 29. apríla tu trvá iba 151 dní. Na slabom až miernom na severozápad sklonenom
svahu viedla tvorba pôdy k pomerne, na živiny chudobným, dobre prevzdušneným žulovým
hnedozemiam prípadne žulovým podzolom.
Vývoj materského porastu
Rovnorodý smrekový porast, typický pre Krušné hory mal v čase založenia pokusu v r.
1993 priemernú zásobu porastu 310 m³/h. Vzhľadom na cieľ pokusu kolíše zakmenenie
(vypočítané z objemu) medzi 0,55 a 0,70. Až do plánovaného presvetlenia v októbri
2004, pri ktorom bolo odobratých priemerne 27 % z hektárovej zásoby, ktorá medzičasom
narástla na 475 m³/ha prirastenej zásoby, zakmenenie rástlo.
Po tomto plánovanom presvetlení vznikol sled poškodení, pri ktorom padla za obeť
veľká časť hornej etáže porastu. V roku 2005 sa koncentrovalo poškodenie v dôsledku
jednej letnej búrky na južnú časť pokusu (asi 10 % celkovej zásoby pokusnej plochy). Už
nasledujúca zima 2005/2006 bohatá na sneh viedla k zlomom alebo vývratom ďalších
stromov (asi 15 % celkovej zásoby pokusnej plochy) na celej ploche pokusu. Počas
nasledujúcej zimy podmienila víchrica „Kyrill“ 17. a 18. januára 2007 masívne poškodenie
zostávajúceho materského porastu, takže naďalej zostáva pod zvyškami clony bývalého
materského porastu len niekoľko parciel.
Štruktúra vyhodnocovania a koncepcia merania
Vychádzajúc z variantov so silnejším a slabším zaclonením sú svetelné pomery
ovplyvňované zvyškami porastu, susednými porastmi a intenzívnym bočným svetlom. Za
pomoci leteckej snímky (CIR) z apríla 2007 boli s ohľadom na viditeľné tienenie vytvorené
na základe bývalej schémy parciel bloky s porovnateľnou svetelnou ekológiou. Pritom sa
zohľadňoval výskyt nasledovných situácií:
• „clonený“ − materský, takmer nezasiahnutý porast.
• „podžiarený“ − južne (východne) exponované, intenzívne osvetlené zvyšky materského
porastu
• „zatienený“ − plocha bez materského porastu, v tieni zvyškov porastu
• „chránená voľná plocha“ − plocha bez zatienenia materským porastom, ktorá sa nachádza na voľnej ploche s výmerou cca 0,6 ha a je ohraničená materským porastom
• „exponovaná voľná plocha“ − voľná plocha bez zatienenia materským porastom, ktorá
sa nachádza na exponovanom svahu
V kombinácii východiskového clonenia z rokov 1993 − 2004 s aktuálnou situáciou vzniká
10 porovnávacích variantov.
Výškový rast následného porastu zachytáva časový rad meraní, ktorý vychádza
z pedochemických, fytocenologických, produkčných a fyziologických výskumov v rokoch
1993 − 1995 [4] a pokračuje v rokoch v 1995, 1999, 2004 a 2009. Posledné meranie
80
AKTUÁLNE
2010
zo septembra 2009 zachytáva aj údaje o dĺžke terminálneho výhonka vo vegetačných
obdobiach 2006 − 2009. Početná prirodzená obnova smreka, ktorá nastúpila na každej
parcele, v závislosti od mozaiky ostatnej vegetácie bola v roku 2009 zahrnutá do
evidencie.
Prispôsobenie sa cloneniu materského porastu smreka
Pred presvetlením v roku 2004 dosahovali buk aj jedľa rovnakú strednú výšku 2 m. Vo
vzťahu k triedam východiskového clonenia boli rozdiely v priemernej výške jedle 55 cm,
ale rozdiely buka len 25 cm (obr. 3). Z hľadiska rozdielneho osvetlenia sa teda dajú vo
veku 11 rokov pozorovať pri jedli podstatne väčšie rozdiely ako v prípade buka.
Obrázok 1 Boxplot výšok jedle a buka, meraných v rokoch 1995 (2-ročné), 1999 (6-ročné)
a 2004 (11-ročné) podľa variantov východiskového clonenia
Na zobrazených časových radoch stojí za pozornosť, že prvých šesť rokov (nezávisle
od intenzity clonenia) predrastá buk jedľu. V ďalšom časovom úseku, do veku 11 rokov,
dokázala jedľa v hustých variantoch takmer dobehnúť náskok buka, v prípade lepších
svetelných pomerov dokonca buk predrástla. Vzhľadom na veľké variačné rozpätie hodnôt
miním a maxím sa predpokladá slabá závislosť príkonu svetla od zásoby materského
porastu, zisťovaného po jednotlivých parcelách. Meranie žiarenia (priemerný denný
priebeh PAR v júni) na štyroch pozíciách v poraste vzdialených od seba maximálne 30
metrov to potvrdzuje. Pri priemernom zakmenení 0,85 v roku 2004 boli zistené podiely
žiarenia na voľnej ploche od 8 do 19 %. Po presvetlení porastu sa podiely pohybovali
v rozpätí 22 − 33 %.
Prirodzená obnova po vetrovej kalamite
Sporadické škody po ťažbe a približovaní pri presvetlení v jeseni 2004 ale predovšetkým
snehová a veterná kalamita a následné vyťahovanie dreva ovplyvnili štruktúru obnovy.
ZBORNÍK
JÚN 2010
81
V lete 2006 bola vykonaná bonitácia škôd a v rámci nej sa zistilo 1 400 bukov a 430 jedlí
na hektár z pôvodného priemerného počtu 4 040 bukov a 940 jedlí na hektár (rok 1995).
Okrem zníženia hustoty v dôsledku poškodenia je vplyv východiskového clonenia
postupne prekrytý vplyvom zmeneného svetelného režimu.
Na obrázku 2 je znázornená výšková štruktúra podsadieb v porovnaní s prirodzenou
obnovou smreka pre kombinácie pôvodného clonenia a aktuálnej situácie.
Obrázok 2 Boxplot výšok troch drevín, meraných v roku 2009, rozdelených podľa variantov
štruktúry porastu (modrá referenčná čiara predstavuje celkový priemer jedle)
Východiskové rozdiely medzi hustými a riedkymi časťami porastu, ktoré boli zistené
v roku 2004, sa do roku 2009 ďalej zväčšovali. V súčasnosti existujú pri jedli 1-metrové
rozdiely vo výške. Naproti tomu je pri buku rozdiel medzi hustými a riedkymi časťami
porastu v priemere len 32 cm. Predovšetkým v prípade jedle sa prejavuje vplyv aktuálnej
situácie v clonení. Najvyššie jedle sa nachádzajú v clonenom bloku 15/16 a v zatienenom
bloku 9/10, zatiaľ čo na voľných a podžiarených plochách boli namerané podstatne
menšie výšky. Celková priemerná výška smrekovej prirodzenej obnovy predstavuje 1,8 m
a priemerné výšky sú od nej menšie resp. väčšie len o 20 cm. Vo vzťahu k podsadbám
predstavuje výškový náskok jedle pri nízkom východiskovom clonení 1,7 m, ale pri vysokom
východiskovom clonení len 0,9 m. Pri buku sú rozdiely v porovnaní so smrekom menšie
a činia 1,3 prípadne 1,1 m.
Prírastkové reakcie drevín
Prírastkové reakcie bezprostredne pred uvoľnením a v nasledujúcich troch vegetačných
obdobiach po uvoľnení dokumentujú rozdielnu reakčnú schopnosť drevín a zároveň
umožňujú určitú prognózu ďalšieho vývoja obnovy (obr. 3).
Východisková hustota materského porastu spôsobuje zodpovedajúcu rozdielnu
prírastkovú úroveň už len na clonených alebo zatienených častiach. Prírastky smreka sa
pohybujú pod úrovňou prírastkov ostatných dvoch drevín.
Na častiach s charakterom voľnej plochy sa rozdiely spôsobené východiskovou hustotou
porastu už takmer nedajú identifikovať. Nápadná je ale stagnácia alebo aj zmenšovanie
výškových prírastkov buka aj jedle a to napriek všeobecnému trendu zvyšovania ročných
82
AKTUÁLNE
2010
prírastkov. V prípade smreka je, naopak, pozorovateľné exponenciálne zväčšovanie
prírastku. Buk prekonáva jedľu v raste na plochách s vyšším príkonom svetla resp.
s výraznejším charakterom voľnej plochy.
Obrázok 3 Prírastky drevín v rokoch 2006 až 2009 podľa variantov štruktúry porastu
Žltnutie ihličia niektorých jedlí poukazuje na problémy v prispôsobení sa podmienkam
voľnej plochy pri podsadbách adaptovaných na clonenie materským porastom. Na druhej
strane, nie sú ani na exponovaných voľných plochách na niektorých jedliach pozorovateľné
žiadne náznaky problémov s prispôsobením, naopak, tieto jedle vykazujú dobre rastúci
výškový prírastok. Ak sa za prírastkovú depresiu bude považovať výškový prírastok, ktorý
je menší ako 5 % výšky jedinca, potom podiel jedle bez prírastkovej depresie predstavuje
od 30 do 45 %. V blokoch, ktoré zostávajú naďalej pod clonou porastu predstavuje tento
podiel až 70 % a pohybuje sa tak približne na úrovni odclonených bukov. Pri smreku sa
prírastková depresia vyskytuje len veľmi zriedkavo, nezávisle na stupni clonenia.
Menej pozorovateľný je aj vplyv východiskového clonenia, ktoré sa cez rozdielne rastové
podmienky prejavilo v rozdielnej výške podsadieb. Podiel jedlí s dvoj- alebo trojročnou
prírastkovou depresiou je menší pri vyšších jedliach a nízkom východiskovom clonení.
Zhodnotenie výsledkov
V posledných 16 rokoch sa ukázali pomery žiarenia pre prirodzené zmladenie
a týmito pomermi vysvetliteľné rastové vzťahy buka a jedle ako nadmieru premenlivé.
Prvé vyhodnotenia pokusných objektov s prestavbami smrekových porastov vychádzali
z predrastania buka, nezávisle od clonenia pôvodným smrekovým porastom. Preto sa tiež
pestovné možnosti usmernenia rastových pomerov považovali za obmedzené a odporúčalo
sa časovo oddelené zakladanie podsadieb.
V pokuse však zostal rastový náskok buka lesného ohraničený na niekoľko málo rokov.
Vzchádzajúc z niekoľko rokov trvajúceho procesu prispôsobovania sa, v dôsledku ktorého
jedľa biela využíva dané svetelné podmienky efektívnejšie ako buk, sa obrátili rastové
pomery. Toto sa kryje s ďalšími výskumami svetelno-ekologických podmienok [7, 8,
10], ktoré tiež poukazujú na základné rozdiely prispôsobovania sa medzi vždyzelenými
ihličnanmi a opadavými listnáčmi. Tak reaguje buk lesný oveľa rýchlejšie na meniace sa
svetelné podmienky a je tolerantnejší na zvýšený prísun svetla aj vtedy, ak bol adaptovaný
ZBORNÍK
JÚN 2010
83
na zatienenie. Toto dokumentujú veľkosti ročných prírastkov merané po víchrici a výška
jedincov nameraná v roku 2009.
Jedľa biela profituje z dosiahnutého náskoku v súčasnosti len na nezmenených, ďalej
zaclonených blokoch. Zvlášť na voľných plochách sa výškové pomery presúvajú stále viac
v prospech buka. Okrem toho sa dá predpokladať, že prirodzená obnova smreka dobehne
výškový náskok obidvoch drevín okrem miest, ktoré zostávajú stále pod clonou materského
porastu, v priebehu budúceho desaťročia.
Za predpokladu, že dĺžky terminálnych výhonkov sú spoľahlivým indikátorom primárnej
čistej produkcie, poukazujú prírastkové depresie na opakované zabrzdenie fotosyntézy
v dôsledku osvetlenia s intenzitou vysoko presahujúcou bod svetelného nasýtenia. Tieto
sa vyskytujú pri buku celkovo len zriedkavo a trvajú len málokedy viac ako jeden rok.
Naproti tomu približne 10 % jedlí neprekonalo proces adaptácie ani 3 roky po osvetlení.
Keďže sa morfológia tiennych ihlíc pravdepodobne nemení [8, 10] je proces adaptácie
závislý od tvorby nových ročníkov ihlíc. Vzhľadom na pomerne vysoký počet ročníkov ihlíc
môže podiel fotosynteticky efektívnych ihlíc rásť len pomaly. V tejto súvislosti môže byť
zaujímavý podrobnejší pohľad na individuálnu morfológiu a fyziológiu ihlíc tých jedlí,
ktoré doteraz nevykazujú žiadnu pozorovateľnú reakciu na náhle odclonenie. Otázkou je,
či sú tieto jedle z hľadiska morfológie a anatómie ihlíc už adaptované tak, ako to zistil
ROBAKOWSKI [7] pod korunami smrekovca, ktoré však prepúšťajú viac svetla. Prinajmenšom
však systematicky nižšie podiely jedincov s prírastkovou depresiou na menej clonených
blokoch poukazujú na porovnateľné prispôsobenie.
Riziko skorých alebo neskorých mrazov, ktoré je obmedzené na prízemnú vrstvu
vzduchu je v porovnaní s rizikami prispôsobenia sa podsadieb dosahujúcich približne výšku
1,5 − 2,0 m len druhoradé. Vo vyšších horských polohách s vlhkou a chladnou klímou, pod
clonou dospelého smrekového porastu so zakmenením 0,6 − 0,8 prerastie buk aj jedľa
výšku, v ktorej sú ešte ohrozené mrazom, asi za 10 rokov.
Dôsledky pre prestavbu smrekových monokultúr
Ťažisko prestavieb smrekových monokultúr pre štátny podnik Saské lesy nie je
v porastoch vyšších horských polôh. Na druhej strane nepredstavuje v súčasných klimatických
podmienkach nadmorská výška 840 m žiadnu absolútnu hranicu pre prestavbu porastov.
Pre prestavbu smrekových monokultúr, ktorá má byť z ekonomického aj ekologického
hľadiska úspešná, je rozhodujúci proces obnovy optimálne spájajúci stanovištné pomery,
riziko a stav porastu s vlastnosťami drevín tvoriacich podsadbu. K tomuto môžu prispieť
nasledujúce odlišné pestovné postupy:
• Vzhľadom na všeobecne vysoké riziko poškodenia vetrom by sa labilné smrekové porasty vo vyšších polohách (kopy, horské chrbty, platá a vrcholové partie náveterných svahov) nemali obnovovať jedľou. Potrebné postupné znižovanie zápoja by viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu lability starých porastov, ktoré boli vychovávané úrovňovou prebierkou
ku kolektívnej stabilite. Pri využití vonkajšieho priestorového poriadku treba zásadne
uprednostniť okrajový rub spojený s podsadbou buka vo vnútornom okraji.
• Mladšie porasty sú už z hľadiska ich výšky vystavené menšiemu riziku poškodenia
vetrom. Úrovňové prebierky, ktoré začínajú v žrdkovinách vedú k vyššej individuálnej statickej stabilite a k formovaniu celkovo stabilnejšej porastovej štruktúry. V tejto
súvislosti sa ponúkajú prirodzene vzniknuté medzery v smrekových kmeňovinách na
podsadbu jedle s veľkým časovým predstihom pred bukom a smrekom.
• Ďalšia možnosť ako zohľadniť jedľu v rámci rekonštrukcií porastov je pestovanie prípravných porastov smrekovca opadavého alebo hybridného smrekovca. V Sasku sú mnohé pozitívne skúsenosti zo zalesňovania plôch poškodených imisiami, ktoré potvrdzujú
84
AKTUÁLNE
2010
vhodnosť pestovania hybridného smrekovca (Larix decidua Mill. x L. kaempferi [Lamb.]
Carr.). Vzhľadom na to, že sa tienne ihlice jedle prispôsobia vyšším príkonom žiarenia
pod korunami smrekovca [7] klesá aj riziko horšieho prispôsobovania jedle pri veterných kalamitách.
Literatúra
1. ALBRECHT, A. (2009): Sturmschadensanalysen langfristiger waldwachstumskundlicher
Versuchsflächendaten in Baden-Württemberg, Dissertation, Albert-Ludwigs-Universität Freiburg.
2. BERNHOFER, C. ET. AL. (2008): Sachsen im Klimawandel − Eine Analyse, Sächsisches Staatsministerium für Umwelt und Landwirtschaft.
3. EISENHAUER, D. R. (2000): Empfehlungen zur Wiedereinbringung der Weiß-Tanne, Schriftenreihe der Sächsischen Landesanstalt für Forsten, Heft 22/00.
4. GEROLD, D. (1995): Empfehlungen für den Waldumbau im Mittelgebirge auf der Grundlage von Bestandeszustandsanalysen, Schriftenreihe der Sächsischen Landesanstalt für
Forsten, Heft 6/96, S.
5. HERING, S., EISENHAUER, D. R., IRRGANG, S. (1999): Waldumbau auf Tieflands- und Mittelgebirgsstandorten in Sachsen, Schriftenreihe der Sächsischen Landesanstalt für Forsten,
Heft 19/99.
6. MARTENS, S. (2008): Sturmschadensrisiko von Fichtenbeständen in Sachsen, www.waldwissen.net
7. ROBAKOWSKI, P. ET AL. (2004): Growth, photosynthesis, and needle structure of silver fir
(Abies alba Mill.) seedlings under different canopies, Forest Ecology and Management,
Volume 201, Issues 2 − 3, Pages 211 − 227.
8. ROBAKOWSKI, P., ANTCZAK, P. (2008): Ability of Silver Fir and European Beech saplings to
acclimate photochemical processes to the light environment under different canopies
of trees, Pol. J. Ecol.(56)1, P 3 − 16.
9. WALDHERR, M. (2004): Waldbauliche Aspekte der Weiß-Tanne im Ostbayerischen Grenzgebirge, Berichte der Bayerischen Landesanstalt für Wald und Forstwirtschaft, LWF-Wissen Heft 45.
10.YOUNGBLOOD, A., FERGUSON D. E. (2003): Changes in needle morphology of shade-tolerant seedlings after partial overstory canopy removal, Can. J. For. Res. 33(7): 1315 −
1322.
Kontaktná adresa:
Sven Martens
Staatsbetrieb Sachsenforst, Kompetenzzentrum Wald & Forstwirtschaft
D-01796 Pirna OT Graupa, Bonnewitzer Straße 34
tel.: (00493501) 542 301
ZBORNÍK
JÚN 2010
85
GENETICKÉ ASPEKTY ZÍSKAVANIA A POUŽÍVANIA SADBOVÉHO
MATERIÁLU BUKA LESNÉHO (Fagus sylvatica L.) ZÍSKANÉHO
Z PRIRODZENÉHO ZMLADENIA
Ute Tröber, Heino Wolf
Abstrakt
Zvyšky veľkej a kedysi uzatvorenej autochtónnej populácie buka lesného v Krušných horách tvoria dôležitý potenciál pre zvýšenie jeho podielu v tejto oblasti. Popri zbere
semena, predstavujú ďalší dôležitý zdroj lesného reprodukčného materiálu semenáčiky
získané z prirodzenej obnovy. Na základe izoenzýmových analýz v komplexe bukového
porastu sa zistilo, ako vplývajú na genetickú štruktúru prirodzeného zmladenia rôzne
štruktúry zmiešania a počet potenciálnych rodičov. Výsledky podčiarkli nutnosť odoberať
sadbový materiál buka lesného z prirodzenej obnovy, výlučne z uznaného materského
porastu a podľa možnosti rovnomerne po celej ploche.
Kľúčové slová: genetické štruktúry, zmiešané porasty, buk lesný, premena lesa, semenáčiky z prirodzenej obnovy
Situácia a význam výskytu buka v Sasku
V prírodných lesných spoločenstvách Saska je buk lesný (Fagus sylvatica L.) jednou
z najdôležitejších lesných drevín. Vzhľadom na prírodné podmienky, by bukové lesné
spoločenstvá mohli tvoriť viac ako polovicu porastovej plochy. Sled rôznych príčin
v dejinách lesníctva viedol k výraznému ústupu, takže podiel buka v drevinovom zastúpení
na začiatku deväťdesiatich rokov činil iba 2,6 % (PAUL 1993).
V Krušných horách sa buk nachádza v centrálnej časti oblasti svojho rozšírenia a tvorí
popri smreku (Picea abies [L.] Karst.) jednu z hlavných zložiek prírodných lesných
spoločenstiev a to v spodnej, strednej aj hornej oblasti pohoria. Pri súčasne vykonávaných
premenách v Krušných horách, ktorých cieľom je založenie a výchova stanovištne vhodných,
stabilných, druhovo bohatých a výkonnejších zmiešaných porastov, nadobúda zvýšenie
podielu buka lesného (Fagus sylvatica L.) zásadný význam (SML 1992). Jeho súčasný podiel
v saskom krajinnom lese je okolo 6,5 % (SCHMID 2009), dlhodobo bude smerovať k cca
20 %. Podiel buka lesného na plochách s umelou obnovou v štátnych lesoch Saska činní
v súčasnosti 34 % (ANONYMUS 2009).
Aby bol zabezpečený rozvoj vhodných a reakcie schopných populácií, predstavuje
optimálne využitie existujúcich zdrojov reprodukčného materiálu výraznú úlohu. Popri
malom počte najčastejšie veľkoplošných autochtónnych populácií buka existujú v strednej
časti Krušných hôr relatívne mnohé izolované skupiny buka v porastoch smreka, ktorých
zmladenie ako aj prírodný potenciál prichádza do úvahy pre premeny porastov. Toto sa
týka v prvom rade obnovy porastov samotných, cez získavanie semenáčikov z prirodzenej
obnovy ako materiálu na reprodukciu, ale aj umelej obnovy iných porastov.
Získavanie semenáčikov buka lesného z prirodzenej obnovy má rad niekoľkých
nesporných výhod. Patrí sem prispôsobenie sa podmienkam stanovišťa, pružný odber
semenáčikov pri potrebe zalesňovania, ako aj bezkonkurenčná sviežosť semenáčikov pri
priamom a okamžitom použití na mieste výsadby. Aby sa tieto výhody dali uplatniť, musia
sa brať do úvahy niektoré aspekty, ktoré majú význam z genetického a právneho hľadiska
86
AKTUÁLNE
2010
pri použití semenáčikov z prirodzenej obnovy vo vlastnej lesníckej prevádzke, ako aj pri
predaji. Dôležitým bodom je pritom odhad možných dôsledkov pre genetické štruktúry
v následných porastoch.
Genetické aspekty / prípadová štúdia „Naturwaldzelle Rungstock“
Na základe výsledkov skôr vykonaných izoenzýmových analýz (PAULE 1992, MÜLLERSTARCK 1996, KONNERT et al. 2000, JANSSEN 2000 u.a.) sa nasledujúca prípadová štúdia
zaoberá genetickým charakterizovaním prirodzeného zmladenia buka rôzneho veku
a priestorového rozmiestnenia, ktoré pochádza z rozdielneho počtu rodičovských stromov
v porovnaní s dospelými stromami rastúcimi v okolí. Tieto výsledky majú slúžiť ako
pomoc pri rozhodovaní o pestovateľskom plánovaní vzhľadom na ďalšie zaobchádzanie
s prirodzeným zmladením buka.
Ako výskumná plocha bola zvolená bunka prírodného lesa (NWZ, skratka z nemeckého
Naturwaldzelle), v ktorej sú obsiahnuté rozsiahle relikty veľkého uzavretého výskytu
buka. Vyskytujú sa ako čisté rovnorodé bukové porasty, zmiešané bukovo-smrekové
porasty a smrekové porasty s rôznym podielom buka. Bunka prírodného lesa (NWZ) leží
vo vlhkej strednej zóne pohoria strednej časti Krušných hôr vo výške 560 − 760 m. n. m.
Priemerná ročná teplota je 6,2 °C, stredný ročný úhrn zrážok 880 − 930 mm. Geologické
podložie tvoria ruly a svorové bridlice (EISENHAUER 1999).
Pre existujúce výskumy sa vo forme kruhových pokusných plôch brali do úvahy
nasledujúce porastové štruktúry:
• „bukové porasty“, k nim patria bukové štruktúry ako „bukový rovnorodý porast“, „bukovo-smrekový zmiešaný porast“ a maloplošne sa vyskytujúce prechody medzi nimi,
• „skupiny buka“ v smrekových porastoch,
• „jednotlivo stojace predržané bukové výstavky“ v smrekových porastoch.
V kruhových pokusných plochách nasledovalo úplné zmapovanie dospelých bukov.
Z prirodzeného zmladenia v týchto plochách sa odoberali jednak skupiny pozostávajúce
zo 100 semenáčikov vo forme koncentrovaných hniezd (NVh, skratka z nemeckého
Naturverjüngung horstartig) a jednak tiež vo forme rastra 3x3m prípadne 5x5m (NVr,
skratka z nemeckého Naturverjüngung Raster). Celkom bolo k dispozícii asi 1300 dospelých
stromov a 1650 semenáčikov z prirodzeného zmladenia pre genetickú charakteristiku na
11 izoenzýmových génových lokusoch.
Porovnanie genetických parametrov medzi čiastkovými skupinami dospelých stromov
v prvom rade potvrdilo predpoklad, že sa jedná o relatívne uzavretý bukový komplex.
Štatisticky významné rozdiely medzi rôznymi porastovými štruktúrami sa našli iba na málo
génových lokusoch. V kruhových pokusných plochách „čistých bukových porastoch“ sa
našlo mierne viac alel ako v „skupinách buka“ resp. v „bukových výstavkoch“.
V tendencii vykazuje prirodzené zmladenie v takmer všetkých kruhových pokusných
plochách o čosi väčší podiel alel ako u dospelých stromov (obr. 1) a to najmä na južných
a východných okrajoch porastového komplexu.
ZBORNÍK
JÚN 2010
87
Obrázok 1 Počet alel v pokusných plochách rozdelený podľa porastových štruktúr
Niečo podobné je možné pozorovať pri strednom stupni heterozygotnosti v rámci
kruhových pokusných plôch. Tu ležia však hodnoty prirodzeného zmladenia o čosi nižšie
ako hodnoty dospelých stromov.
Častý výskyt zriedkavých alel v niektorých častiach populácie poukazuje aj na to, že
genetická variabilita nie je homogénne rozmiestnená po ploche. Obzvlášť pri porovnaní
dospelého porastu a prirodzeného zmladenia boli zjavné rodinné štruktúry. Na všetkých
parametroch variability vo vnútri čiastkovej populácie sa najzreteľnejšie od všetkých
ďalších líši kruhová pokusná plocha č. 99. Na tejto pokusnej ploche, ktorá sa nachádza
na juhovýchodnom okraji skúmanej oblasti a ktorá bola priradená k štruktúre „bukovosmrekovo zmiešaný porast“, sa vyskytuje veľa zriedkavých alel, ako u dospelých stromov,
tak aj v prirodzenom zmladení. Zvlášť zreteľne sa to ukazuje na príklade alely ACO-B4,
ktorej frekvencia výskytu u dospelých stromov je od 3 %, v prirodzenom zmladení skúmanom
v rastri od 7,5 % a v prirodzenom zmladení skúmanom v hniezdovitom usporiadaní od
10,6 % (obr. 2). Takéto zhlukovanie poukazuje na vývoj rodinných štruktúr a bolo nájdené
v menšom meradle tiež pre ďalšie alely a v ďalších kruhových pokusných plochách.
a
b
Obrázok 2 Rozdelenie zriedkavej alely ACO-B4 na kruhovej pokusnej ploche č. 99:
a) u dospelých stromov a b) u prirodzeného zmladenia (rastrová skúška)
88
AKTUÁLNE
2010
V kruhových pokusných plochách, v ktorých sa použili obidva zvolené spôsoby výberu pre
prirodzené zmladenie, bolo zreteľné, aký má význam priestorové usporiadanie vybraného
potomstva: prirodzené zmladenie reprezentuje genetickú variabilitu dospelých stromov
(potenciálnych rodičovských stromov) na kruhovej pokusnej ploche tým lepšie, čím väčší
je rozsah výberu semenáčikov prirodzeného zmladenia z hľadiska počtu, veku a plochy.
Pre skúmané plochy preto môže byť odporučené prebratie vyskytujúceho sa
prirodzeného zmladenia a jeho integrácia v premene porastov vtedy, keď sa využije čo
najviac východísk prirodzeného zmladenia a fruktifikácia viacerých ročníkov. Nutnosť
doplňovania z predložených výsledkov sa nedá vyvodiť.
Pre získanie semenáčikov z prirodzenej obnovy sa dajú z výsledkov odvodiť nasledovné
závery:
• zber semenáčikov z prirodzenej obnovy iba z jednotlivých hniezd prirodzeného zmladenia, prípadne z časti porastov s malým počtom plodiacich dospelých stromov vedie
s vysokou pravdepodobnosťou k zmene genetickej štruktúry prirodzeného zmladenia,
• pre získavanie semenáčikov z prirodzenej obnovy je možné využívať prirodzené zmladenie z čistých bukových porastov, prípadne z porastov s vysokým podielom buka za
podmienky čo najrovnomernejšieho zberu z celej danej plochy.
Právne rámcové podmienky
Vďaka výsledkom z pokusov o pôvode, z pokusov s potomstvom a klonmi je známe, že
veľký počet znakov, ktoré sú pozorovateľné na fenotype stromu, podliehajú genetickej
kontrole a sú dedičné. Predovšetkým znaky kvality ako vlastnosti tvaru (priamosť kmeňa,
vidlicovitý rast, priebežnosť kmeňa a točivý rast) podliehajú silnej genetickej kontrole na
50 % a viac (KLEINSCHMIDT 1999, NANSON 2002, GEBUREK 2004).
Veľký význam pre produktívnosť, kvalitu a stabilitu zakladaného porastu má pozorné
zisťovanie fenotypových znakov východiskového porastu, z ktorého boli semenáčiky
získané. Preto ako východiskové porasty prichádzajú do úvahy iba tie porasty, ktoré
zodpovedajú kritériám pre schválenie porastov buka lesného ako uznaných porastov
pre lesný reprodukčný materiál kategórie „selektovaný“. Tieto sú popísané v schválenej
vyhláške o LRM ako aj v odporúčaní spoločnej posudzovateľskej komisie krajín pre
zachovanie východiskového materiálu a možno ich nájsť na internetovej stránke http://
www.ble.de.
Pre nasledujúce znaky sú stanovené minimálne požiadavky (údaje pre buk lesný):
• minimálny vek (70 rokov),
• skutočná veľkosť porastu: podľa geografickej polohy je odstupňovaná minimálna výmera a požadovaný počet stromov (do 500 m n. m. 2,5 ha a 40 stromov; 500 − 800 m n. m.
2,0 ha a 20 stromov a nad 800 m n. m. 0,25 ha a 20 stromov),
• minimálny počet stromov na zber (do 500 m n. m. 20 stromov a od 500 m n. m. 10 stromov),
• prispôsobivosť, zdravotný stav a odolnosť,
• prírastok na objeme, kvalita dreva, tvar kmeňa a habitus.
Tieto požiadavky platia pre všetky druhy reprodukčného materiálu, vč. semenáčikov
a tiež pri ich produkcii a používaní vo vlastných lesných prevádzkach.
Pretože buk lesný podlieha zákonu o LRM a jeho semenáčiky v tomto zmysle predstavujú
lesný reprodukčný materiál, majú sa tieto zásady a predpoklady dodržiavať hlavne vtedy,
ak sa semenáčiky z prirodzenej obnovy dostávajú do obehu. Týmto sa myslí hlavne
ponuka na predaj a predaj, odovzdávanie, preprava v rámci poskytovania služieb, ako aj
distribúcia v rámci štátov EÚ.
ZBORNÍK
JÚN 2010
89
V prípade, že materiál bude uvádzaný do obehu, môže vyzdvihovanie semenáčikov
buka z prirodzeného zmladenia vykonávať len semenársky alebo škôlkarský závod a to len
v uznanom poraste. Ak chce vyzdvihnutý materiál do obehu uvádzať majiteľ lesa, musí
sa zaregistrovať ako semenársky alebo škôlkarský podnik. Vyzdvihovanie semenáčikov sa
musí oznámiť na príslušný úrad včas, t.j. najmenej dva pracovné dni pred vyzdvihovaním,
aby úrad mohol vykonať prípadnú kontrolu prác. Distribúcia semenáčikov je možná len
s certifikátom o pôvode, vystaveným príslušným úradom.
Pred odovzdaním semenáčikov sa ich zväzky označia etiketou, ktorá obsahuje údaje
z certifikátu o pôvode a umožňuje jednoznačné priradenie k príslušnému dodaciemu listu.
Dodací list priložený k dodávke obsahuje číslo certifikátu o pôvode a údaje o východiskovom
materiáli, reprodukčnom materiáli, množstve, dodávateľovi a odberateľovi. Ďalšie
informácie o náležitostiach etikety ako aj dodacieho listu sú obsiahnuté v spomenutých
odporúčaniach výboru posudzovateľov spolkových krajín.
Pre štátny podnik Saské lesy boli tieto pravidlá určené výnosom ako záväzné aj pre
vnútropodnikové používanie semenáčikov vyzdvihnutých z prirodzeného zmladenia.
Literatúra
1. ANONYMUS, 2009: Hauptergebnisse der Forsteinrichtung im Landeswald des Freistaates
Sachsen (Stand 2008). Staatsbetrieb Sachsenforst Pirna, unveröffentlicht.
2. EISENHAUER, D.-R,. 1999: Fachkonzeption Naturwaldzellen in Sachsen. In: Fachliche Grundlagen zu Totalreservaten und Naturwaldzellen in Sachsen. Materialien zu Naturschutz
und Landschaftspflege 1999, S. 37 − 46.
3. GEBUREK, T., 2004: Die Weitergabe genetischer Information − eine wichtige Komponente
bei der Waldverjüngung. Bundesamt und Forschungszentrum für Wald Wien, BFW-Praxis Information 4, 18 − 20.
4. KLEINSCHMIDT, J., 1999: Ist die Naturverjüngung immer die beste Lösung für den naturnahen Waldbau? In: KOHLSTOCK, N.; STAUBER, T.; ZASPEL, I. (Hrsg.): Erhaltung und Nutzung
genetischer Ressourcen für den naturnahen Waldbau − Betriebswirtschaft und/oder
Naturschutz. Mitteilungen der BFH Hamburg 194, 199 − 214.
5. JANSSEN, A., 2000: Untersuchungen zur genetischen Variation der Buche in Hessen:
Der Einfluss von Ernteverfahren auf die genetische Struktur von Saatgut eines Buchenbestandes. In: Forschungsberichte der Hessischen Landesanstalt für Forsteinrichtung,
Waldforschung und Waldökologie, Band 27, Hann. Münden.
6. KONNERT, M.; ZIEHE, M.; TRÖBER, U.; MAURER, W.; JANSSEN, A.; SANDER, T.; HUSSENDÖRFER, E. &
HERTEL, H., 2000: Genetische Variation der Buche (Fagus sylvatica L.) in Deutschland:
Gemeinsame Auswertung genetischer Inventuren über verschiedene Bundesländer.
Forst und Holz, 55: 403 − 408.
7. MÜLLER-STARCK, R., 1996: Genetische Aspekte der Reproduktion der Buche (Fagus sylvatica L.) unter Berücksichtigung waldbaulicher Gegebenheiten. Berichte des Forschungszentrums Waldökosysteme, Reihe A, Bd. 135, 103 S.
8. NANSON, A., 2002: Natural generation seen from the genetic stand point. In: MEIER-DINKEL,
A.; STEINER, W. (Eds.): Forest Tree Breeding in an Ecologically Oriented Forest Management System. Schriftenreihe der Forstlichen Fakultät der Universität Göttingen und
der Niedersächsischen Forstlichen Versuchsanstalt 134, 75 − 84.
9. PAUL, M., 1993: Beech forests in Saxony. In: MUHS, H.-J. and v. WUEHLISCH, G. (eds.).
The Scientific Basis for the Evaluation of Forest Genetic Resources of Beech. Proceedings of an EC Workshop, Ahrensburg, P. 103 − 108.
90
AKTUÁLNE
2010
10.PAULE, L., 1992: Genetische Differenzierung der Rotbuche (Fagus sylvatica L.) in ihrem
Verbreitungsgebiet. In: Biochemische Untersuchungen zur Genetik von Waldbaumpopulationen. Schriftenreihe d. Landesanstalt f. Forstwirtschaft Nordrhein-Westfalen,
P. 11 − 22.
11.SÄCHSISCHES STAATSMINISTERIUM FÜR LANDWIRTSCHAFT; ERNÄHRUNG UND FORSTEN 1992: Waldbaugrundsätze für den Staatswald (unveröff.). Landesforstverwaltung Dresden, 8 S.
12.SCHMID, M., 2009: Landeswaldinventur 2008 in Sachsen. Ergebnisse der Zwischenerhebung zur Bundeswaldinventur für den Landeswald im Freistaat Sachsen. http://www.
umwelt.sachsen.de/wald/download/Ergebnisse_LWI2009.pdf
13.TRÖBER, U. & BRANDES, E., (2004): Genetic structures of adult European beech (Fagus sylvatica L.) stands and the corresponding natural regeneration in the middle Ore Mountains − Part 1: Isozyme gene markers. In: FÜRST, C. et al. (eds.): Sustainable Methods
and Ecological Processes of a Conversion of Pure Norway Spruce and Scots Pine Stands
into Ecologically Adapted Mixed Stands. Forstwissenschaftliche Beiträge Tharandt, 20:
121 − 130.
Kontaktná adresa:
Ute Tröber
Staatsbetrieb Sachsenforst, Kompetenzzentrum für Wald und Forstwirtschaft
Referat Forstgenetik und Forstpflanzenzüchtung
D − 01796 Pirna OT Graupa, Bonnewitzer Str. 34
tel.: 0049-3501/542-223
ZBORNÍK
JÚN 2010
91
ČO MÔŽE PROVENIENČNÝ VÝSKUM POVEDAŤ PRE PRENOS LESNÉHO
REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU? MODELOVÝ PRÍKLAD BUKA
Dušan Gömöry, Ladislav Paule, Roman Longauer
Abstrakt
Existujúca semenárska rajonizácia je založená na paušálnej predstave o fungovaní prírodného výberu, takže semenárske oblasti sú vymedzené na základe klimatických zón
a pôdnych podmienok pri rešpektovaní administratívnych hraníc. Základom regulácie
prenosu by však malo byť primárne skutočné správanie jednotlivých populácií v nových
podmienkach. Podklady pre hodnotenie vplyvu pôvodu na výkonnosť populácie poskytuje
predovšetkým provenienčný výskum, čo štúdia ilustruje na príklade medzinárodného pokusu s bukom lesným. Pre jednotlivé proveniencie je odvodená optimálna miera prenosu
na základe regresnej závislosti medzi odozvou vo výškovom raste a prežívaní a rozdielom
v ekologických podmienkach medzi miestom výsadby a miestom pôvodu populácie. Odozvy vzhľadom k rôznym geografickým či ekologickým premenným boli následne použité
pre klasifikáciu proveniencií zhlukovou analýzou a definíciu skupín proveniencií, vykazujúcich homogénnu reakciu na prenos.
Kľúčové slová: reprodukčný materiál, horizontálny prenos, buk lesný
Úvod
Variabilita akýchkoľvek fenotypových znakov je podmienená dvomi skupinami
faktorov: dedičnou premenlivosťou a premenlivosťou podmienok prostredia. U jedincov
v ich prirodzenom prostredí nie je možné odlíšiť, nakoľko je hodnota fenotypového
znaku podmienená dedične a nakoľko prostredím. Všetky šľachtiteľské pokusy v šľachtení
lesných drevín sú preto založené na výsadbe jedincov v čo najhomogénnejších podmienkach (resp. v sade prostredí). Logika tohoto prístupu spočíva v tom, že ak eliminujeme
variabilitu prostredia, pozorovanú fenotypovú premenlivosť môžeme pripisovať rozdielom v genotypoch jedincov. Provenienčné pokusy ako jeden z typov šľachtiteľských
experimentov s lesnými drevinami je tiež založený na tomto princípe − porovnáva rôzne
populácie drevín, definované ich pôvodom, v snahe identifikovať genetický komponent
premenlivosti v rámci areálu dreviny resp. jeho vymedzenej časti.
Pôvodná motivácia pre provenienčný výskum bola výsostne pragmatická: identifikácia
dobre rastúcich a dostatočne adaptovaných populácií lesných drevín, ktoré možno využiť
ako zdroj materiálu pre umelú obnovu lesa (KÖNIG 2005). Potreba zakladania provenienčných pokusov bola vyvolaná často katastrofálnymi skúsenosťami s používaním semien
nedefinovaného pôvodu pre zalesňovanie. Medzinárodný obchod so semenom najmä
dubov a ihličnatých drevín sa v Európe rozšíril už od 17. storočia a pokračoval aj v dobách,
keď praktické skúsenosti aj výskum jasne preukázali nevhodnosť konkrétnych zdrojov pre
konkrétne stanovištia. Nešťastné prenosy sa nevyhýbali ani buku: TULSTRUP (1959) uvádza
bukvice zbierané pod netvárnymi ale bohato plodiacimi bukmi v Holandsku exportované
do celej západnej Európy ako výstražný príklad.
Napriek skutočnosti, že provenienčný výskum v súčasnom chápaní patrí do širokej
skupiny presadzovacích pokusov, oddávna využívaných v štúdiu systematicky a evolúcie
rastlín, a teda sleduje aj ďalšie ciele, z ktorých viaceré sú čisto teoretické, zachováva
si svoje primárne praktické zameranie. Jeho snahou je identifikovať geografické trendy
92
AKTUÁLNE
2010
genetickej premenlivosti, predovšetkým adaptívnej premenlivosti, a tým aj vymedziť
populácie drevín, ktoré vykazujú relatívne homogénnu odozvu na zmenu podmienok
prostredia. Oblasti v rámci areálu, ktoré zahŕňajú takéto adaptívne homogénne populácie,
sú dobrým základom pre semenársku rajonizáciu, teda pre stanovenie pravidiel prenosu
lesného reprodukčného materiálu.
Cieľom tejto štúdie je ilustrovať na príklade buka lesného užitočnosť informácií, ktoré
možno získať zo široko koncipovaných provenienčných experimentov, pre definovanie
zmysluplných pravidiel prenosu lesného reprodukčného materiálu (LRM), ktoré by na
jednej strane mali rešpektovať biologické danosti dreviny a eliminovať riziko negatívnych
dôsledkov prenosu, na druhej strany by nemali stanovovať zbytočné obmedzenia pre
prevádzku lesného hospodárstva.
Štúdia je založená na hodnotení provenienčných plôch v rámci medzinárodného provenienčného experimentu s bukom lesným, ktorý bol založený v koordinácii nemeckého
Ústavu lesníckej genetiky BFH v Grosshansdorfe. Experiment zahŕňa dve série plôch,
predmetom tejto štúdie je séria vysádzaná v roku 1998 s dvojročnými sadenicami na 23
plochách v rámci takmer celého areálu buka v Európe. Slovenská plocha tejto série bola
založená na VšLP TU Zvolen (lokalita Mláčik-Tále). Plochy boli vo všeobecnosti založené
v 3 znáhodnených blokoch s počtom 50 sadeníc na blok, zahŕňajú 32 − 50 proveniencií. V rokoch 2005 − 2007 sa uskutočnilo koordinované hodnotenie fenotypových znakov
v rámci akcie COST E52, pričom bol hodnotený predovšetkým výškový rast, prežívanie
a fenológia jarného pučania. Tieto 3 premenné boli použité na meranie odozvy na prenos.
Merania sa uskutočnili na 20 plochách, na ktorých je zastúpených 52 proveniencií, ale len
41 proveniencií bolo dostatočne zastúpených.
Pre hodnotenie reakcie na prenos bol použitý koncept ekologickej vzdialenosti podľa
MÁTYÁSa (1994). Ekologická vzdialenosť je definovaná ako rozdiel v polohe (geografické
koordináty, nadmorská výška) alebo v charakteristikách prostredia medzi miestom pôvodu
a miestom výsadby. Optimálna miera prenosu bola určená metodikou REHFELDTa et al.
(1999): vzťah medzi odozvou (výškový rast, prežívanie) a ekologickou vzdialenosťou bol
hodnotený kvadratickou regresiou pre každú provenienciu samostatne (predpokladom
bolo hodnotenie proveniencie aspoň na 5 plochách):
odozva = a + bE + cE2
a optimálna miera prenosu bola určená ako maximum regresnej funkcie (t.j. ekologická
vzdialenosť, pri ktorej výškový rast alebo prežívanie kulminuje) z prvej derivácie regresnej funkcie:
Emax = −b/2c
(E je ekologická vzdialenosť, a, b, c sú koeficienty regresnej rovnice).
Optimálne miery prenosu boli následne zobrazené v prostredí ArcView (ESRI).
Fenológia bola podrobne hodnotená len na ploche VšLP TU. Stredný deň pučania, odvodený z vyrovnania skóre pučania v 10 termínoch počas jari 2007 sigmoidnou funkciou ako
poloha jej inflexného bodu bol takisto zobrazený v ArcView.
Optimálne miery prenosu vzhľadom na dve charakteristiky odozvy (výška, prežívanie)
a 5 charakteristík ekologickej vzdialenosti (zemepisná šírka a dĺžka, nadmorská výška,
priemerná ročná teplota, ročný úhrn zrážok), t.j. 10 kombinácií, a stredný deň pučania boli
zobraté ako charakteristiky správania sa proveniencií. Ako mieru podobnosti (presnejšie
nepodobnosti) správania sa medzi dvomi provenienciami sme použili manhattanskú
metriku, teda sumu absolútnych rozdielov hodnôt 11 charakteristík. Matica nepodobností
ZBORNÍK
JÚN 2010
93
bola následne podrobená zhlukovej analýze metódou UPGMA a na jej základe boli definované zhluky proveniencií, vykazujúce relatívne homogénnu odozvu na prenos.
Výsledky a diskusia
Geografický trend doby jarného pučania je evidentný z obr. 1: západné proveniencie
pučia vo všeobecnosti podstatne neskôr (veľké symboly) ako stredo- a východoeurópske
(malé symboly). Je to evidentne dôsledok adaptácie na teplotný režim v priebehu roka.
Trend je východo-západný, teda fotoperióda zohráva v riadení doby pučania evidentne
len sekundárnu úlohu a dôležitejšia je kontinentalita klímy. Signálom pre začiatok pučania
je akumulácia sumy teplôt (VON WUEHLISCH et al. 1995). V podmienkach oceánickej klímy
s miernejšou zimou by nízka prahová suma viedla k skorému pučaniu a možnosti poškodenia neskorým mrazom. Naopak, vysoká prahová suma v podmienkach kontinentálnej
klímy s nižšími teplotami v zimných mesiacoch by odsúvala začiatok pučania na zbytočne
neskorý termín, čo by dreviny oberalo o časť potenciálneho vegetačného obdobia. Atlantické proveniencie, nastavené na vyššiu prahovú hodnotu, preto po presadení do relatívne
kontinentálnych podmienok strednej Európy pučia podstatne neskôr ako lokálne populácie.
Obrázok 1 Rozdelenie stredného dňa pučania v provenienciách buka lesného na ploche BFH
VšLP TU. Veľkosť symbolu zodpovedá strednému juliánskemu dňu pučania
Geografické rozdelenie optimálnych mier prenosu je na obr. 2 pre ilustráciu uvedené
pre odozvu vo výškovom raste na prenos v smere nadmorskej výšky. Populácie z atlantického pobrežia rastú lepšie, ak sú prenesené do vyšších nadmorských výšok, naopak
východoalpské proveniencie prosperujú lepšie pri výsadbe na lokalitách umiestnených
nižšie, než je miesto ich pôvodu (obr. 2a). Tento trend jednoznačne potvrdzuje aj závislosť optimálnej miery prenosu od nadmorskej výšky miesta pôvodu (obr. 2b), ktorá je
veľmi tesná a negatívna (r = ―0,668***). Je zaujímavé, že „neutrálna“ nadmorská výška
(teda výška, pri ktorej je optimálna miera prenosu nulová) je len niečo vyše 400 m n.m.
94
AKTUÁLNE
2010
Rovnaká závislosť vo všeobecnosti platí pre všetky premenné, a to ako v geografickom,
tak aj ekologickom kontexte (tab. 1). Znamená to, že populácie buka sú síce schopné
existovať aj v suboptimálnych podmienkach vďaka veľkej fenotypovej plasticite, ale
adaptácia prírodným výberom je v skutočnosti dlhotrvajúci proces a populácie sa zatiaľ
nestihli prispôsobiť podmienkam stanovíšť, do ktorých sa rozšírili.
Obrázok 2 Rozdelenie optimálnej miery prenosu v smere nadmorskej výšky (a) a závislosť
optimálnej miery prenosu od nadmorskej výšky pôvodu (b). Veľkosť symbolu zodpovedá
hodnote optimálneho prenosu, malé symboly označujú proveniencie preferujúce prenos nadol
(záporná ekologická vzdialenosť) veľké symboly proveniencie preferujúce prenos nahor(kladná
ekologická vzdialenosť)
Tabuľka 1 Spearmanove (poradové) korelačné koeficienty medzi optimálnymi mierami prenosu
s ohľadom na jednotlivé ekologické premenné a týmito premennými
Premenná
Zemepisná dĺžka
Zemepisná šírka
Nadmorská výška
Teplota
Zrážky
Výška
Prežívanie
−0.525***
−0.742***
−0.861***
−0.624***
−0.707***
−0.506***
−0.531***
−0.659***
−0.887***
−0.637***
Z obr. 2 je evidentné, že aj v reakcii populácií na prenos existujú zreteľné geografické
trendy, susedné populácie majú tendenciu vykazovať podobnú odozvu. Ak teda zohľadníme reakciu na zmenu viacerých ekologických faktorov či samotnej či geografickej
polohy, umožní to vyčleniť oblasti, v ktorých bukové populácie reagujú na podobné
podmienky podobným spôsobom. Je potrebné pripomenúť, že reakcie na prenos sú odvodené z výškového rastu či prežívania proveniencií na najmenej 5 plochách spravidla
pokrývajúcich celý areál buka s výnimkou Balkánu, teda dáta, ktoré sú podkladom pre
delenie areálu na adaptívne homogénne oblasti sú reprezentatívne.
Rozdelenie dendrogramu na obr. 3a na jednotlivé vetvy je samozrejme vecou subjektívnej voľby, ale zvolené deliace línie rešpektujú kompaktné zhluky, ktoré sú následne
v obr. 3b znázornené v geografickom kontexte. Aj tieto zhluky vykazujú v istom zmysle
geografický trend, súvisiaci s postglaciálnou rekolonizáciou kontinentu: jadrové refugiálne populácie (▲), intermediárne populácie (■) a marginálne populácie (●). Samostatné skupiny tvoria populácie pochádzajúce z odlišných refúgií v južnom Francúzsku
a na južnom Balkáne, a populácie na severnom okraji areálu, čo len potvrdzuje význam
ZBORNÍK
JÚN 2010
95
ďalších populačno-genetických procesov okrem selekcie pre znaky, súvisiace s biologickou
zdatnosťou (fitness).
Obrázok 3 Vymedzenie geneticky homogénnych skupín: a) dendrogram založený na nepodobnostiach medzi populáciami odvodených od rozdielov v optimálnych mierach prenosu,
b) geografické rozdelenie homogénnych skupín. Rôzne symboly zobrazujú rozdielne vetvy
dendrogramu.
Z praktického hľadiska je dôležitá veľkosť týchto adaptívne homogénnych oblastí,
ktorá značne presahuje nielen veľkosť semenárskej oblasti na Slovensku, ale aj veľkosť
Slovenska ako takého. Výsledky teda naznačujú, že vertikálny prenos (či už bude definovaný výškovými zónami, lesnými vegetačnými stupňami, alebo akýmkoľvek iným spôsobom)
je oveľa dôležitejším aspektom ako prenos horizontálny.
Z výsledkov meraní vo veku 10 rokov samozrejme nie je možné vyvodzovať ďalekosiahle praktické a legislatívne závery. Tento príspevok nemá ambíciu iniciovať na základe
prezentovaných výsledkov akékoľvek zmeny aktuálnej semenárskej legislatívy. Ukazuje
však, že biologická premenlivosť je zákonitá a jej zákonitosti možno identifikovať
a využiť pre prax. Na Slovensku i v Európe bolo založených množstvo provenienčných
pokusov, mnohé z nich sú momentálne vo veku, keď by mohli poskytovať najcennejšie
informácie. Tak, ako prezentované výsledky sú výstupom spoločného úsilia účastníkov
akcie COST z cca 30 inštitúcií, je aj spoločné vyhodnotenie ďalších pokusov závislé od
širšej spolupráce, a najmä od záujmu lesníckej praxe a decíznej sféry. Napriek dosahom
pre základný výskum v biológii sú provenienčné pokusy (ako to bolo konštatované na
začiatku) orientované predovšetkým prakticky, je preto problémom získať prostriedky
na ich komplexné hodnotenie z grantových agentúr podporujúcich primárne základný teoretický výskum. Je teda otázkou pre prax (v tom najširšom slova zmysle), či má
záujem o koordinované hodnotenie existujúcich provenienčných pokusov, ktoré by mohlo
poskytnúť objektívne podklady pre stanovenie pravidiel prenosu LRM.
Poďakovanie
Táto štúdia bola podporená grantom Agentúry pre podporu vedy a výskumu č. APVV0441-07. Údaje z meraní boli zhromaždené v rámci akcie COST E52.
96
AKTUÁLNE
2010
Literatúra
1. KÖNIG A., 2005: Provenance research: evaluation the spatial pattern of genetic variation. In: GEBUREK T., TUROK J. (eds.) Conservation and Management of Forest Genetic
Resources in Europe. Arbora Publishers, Zvolen and IPGRI, Rome, 275 − 334.
2. MÁTYÁS CS., 1994: Modeling climate change effects with provenance test data. Tree
Physiology 14, 797 − 804.
3. REHFELDT G. E., TCHEBAKOVA N. M., BARNHARDT L. K., 1999: Efficacy of climate transfer
functions: introduction of Eurasian populations of Larix into Alberta. Canadian Journal
of Forest Research 29, 1660 − 1668.
4. TULSTRUP N. P., 1959: International trade in forest tree seed. Unasylva 13, 196 − 201.
5. VON WUEHLISCH G., KRUSCHE D., MUHS H.-J., 1995: Variation in temperature sum requirement for flushing of beech provenances. Silvae Genetica 44, 343 − 346.
Kontaktné adresy:
doc. Ing. Dušan Gömöry, CSc.
prof. Ing. Ladislav Paule, PhD.
Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene
Ing. Roman Longauer, CSc.
ZBORNÍK
JÚN 2010
97
PRAKTICKÉ ASPEKTY REGULÁCIE ZÍSKAVANIA A POUŽÍVANIA
LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU
Roman Longauer, Marian Pacalaj, Dušan Gömöry
Abstrakt
Príspevok sa zaoberá charakteristikami lesného reprodukčného materiálu, ktoré ovplyvňujú, rast, vitalitu a aj kvalitu produkcie lesných porastov. Sú to predovšetkým kvalita
zdroja reprodukčného materiálu, záruky pravosti jeho pôvodu a proveniencia vhodná pre
daný typ stanovišťa. Kvalitný zdroj semena v prípade uznaného porastu a semenného
sadu poskytuje možnosť zvýšiť hodnotu lesnej produkcie o 3 resp. 12 %. Pri intenzívnejších šľachtiteľských postupoch to môže byť až 30 %. Podmienkou realizácie takéhoto
genetického zisku je použitie reprodukčného materiálu na vhodných typoch stanovíšť.
Zdrojmi informácií o význame kvality zdroja a voľby vhodnej proveniencie sú provenienčné pokusy. Z ich hodnotenia vyplýva, že proveniencie smreka z územia Slovenska sa
vo veku 45 rokov líšia v objeme stredného kmeňa o 21 − 44 % a v zásobe, zohľadňujúcej
aj prežívanie, dokonca o 39 až 96 %. Podobné výsledky poskytujú pokusy s bukom, dubom
zimným a jedľou.
Kľúčové slová: lesný reprodukčný materiál, kvalita zdroja, vhodnosť proveniencie
Úvod
Kvalita zdroja a prenos lesného reprodukčného materiálu ovplyvňuje podobu
porastov zakladaných umelou a kombinovanou obnovou (napr. ROHMEDER a VON SCHÖNBORN
1965, TANZ 2010). Je to tak prinajmenšom z dvoch dôvodov. Prvým je vysoká dedivosť
ekologicky a hospodársky významných znakov lesných drevín, ako sú rýchlosť rastu,
krivosť, vidličnatosť a točitosť kmeňa, uhol a hrúbka vetiev, kvalita dreva, vegetatívna
fenológia. Druhým, nemenej dôležitým dôvodom, je rozdielna reakcia reprodukčného
materiálu získaného z rôznych zdrojových populácií na prenos do odlišných podmienok.
Význam poznatkov o dôsledkoch prenosu lesného reprodukčného materiálu a možnostiach
voľby vhodnej proveniencie sa ešte zvyšuje v súvislosti s predpokladanými klimatickými
zmenami.
Prakticky význam dedične podmienených vlastností lesného reprodukčného materiálu sa
premieta do všeobecne záväzných právnych predpisov, definujúcich požiadavky na zdroje
lesného reprodukčného materiálu, pravidlá jeho získavania, pestovania a používania.
Naša súčasná legislatíva transponuje Smernicu Rady Európskeho spoločenstva 1999/105/
ES o obchode s lesným reprodukčným materiálom a jej vykonávacích predpisy. Uvedená
smernica reguluje obchod s lesným reprodukčným materiálom a tie aspekty produkcie,
ktoré sú významné pre jeho uvedenie na trh. Základnými požiadavkami je zabezpečiť
kvalitné zdroje a zaručiť pravosť (identitu) lesného reprodukčného materiálu (ďalej len
LRM) od jeho zberu (odberu) po dodávku konečnému spotrebiteľovi. Na dosiahnutie tohto
cieľa musia členské štáty realizovať rad opatrení:
• pre dreviny v pôsobnosti smernice vymedziť provenienčné oblasti,
• uplatniť spoločné minimálne požiadavky na kvalitu zdrojov LRM,
• mať národný register uznaných zdrojov a jeho prehľad zverejniť ako Národný
zoznam.
98
AKTUÁLNE
2010
• oficiálne registrovať dodávateľov LRM a pravidelne ich kontrolovať oficiálnym orgá-
nom,
• dodržiavať pravidlá manipulácie s lesným reprodukčným materiálom a jeho evidencie
od jeho získania cez pestovanie a uvádzanie do obehu až po dodávku konečnému spotrebiteľovi,
• zabezpečiť oficiálny dohľad nad plnením požiadaviek smernice a na tento účel určiť
oficiálny orgán, zodpovedný za dohľad a kontrolu kvality a uvádzania LRM do obehu.
Používanie lesného reprodukčného materiálu však môže byť predmetom regulácie len
na národnej úrovni. Smernica by tým prekročila kompetencie Európskeho spoločenstva,
ktorými sú zabezpečenie fungovania spoločného trhu a ochrana spotrebiteľa. Nabáda však
na používanie reprodukčného materiálu pôvodných druhov drevín autochtónneho pôvodu
alebo proveniencie, prispôsobenej miestnym stanovištným podmienkam.
Cieľom nášho príspevku je prezentovať a interpretovať poznatky o význame
kvality zdrojov a vhodnej proveniencie lesného reprodukčného materiálu pre produkciu
a ekologickú stabilitu lesných porastov zakladaných umelou obnovou.
Poznatky o dedivosti hospodársky významných vlastností a znakov
Dedivosťou konkrétneho znaku alebo vlastnosti sa rozumie podiel dedične podmienenej
variability medzi jedincami (alebo potomstvami) ku všetkej variabilite pozorovanej u danej
dreviny: H2 = VG / VP = VG / (VG + VE). Dedivosť v širšom zmysle (H2) je pomerom dedične
podmienenej variancie (aditívnej + variancie podmienenej dominanciou alebo medzigénovými interakciami, teda epistázou) k celkovej fenotypovej variancii. Dedivosť v užšom
zmysle slova je len pomerom aditívnej zložky genetickej variancie (t.j. premenlivosti
podmienenej sčítavaním účinkov jednotlivých génov) k celkovej fenotypovej variancii.
Kvôli svojmu praktickému významu sa dedivosť zisťuje pre celý rad vlastností lesných
drevín:
• rastové charakteristiky − výškový rast, hrúbkový rast, prirastavosť kmeňa, dynamika
rastu v závislosti od veku,
• morfologické znaky resp. architektúra stromu: priebežnosť, krivosť, točitosť, vidličnatosť a trhliny kmeňa, hrúbka a uhol vetiev, prirodzené čistenie kmeňa,
• vitalita a zdravotný stav odrážajúci toleranciu voči abiotickému stresu, náchylnosť
a odolnosť voči chorobám, atraktivitu pre škodcov a parazitov,
• fyziologické a fenologické prejavy: začiatok pučania, ukončenie vegetatívneho rastu,
ukončenie vegetácie, „mrazuvzdornosť“, reprodukčná fenológia,
• kvalita dreva − hustota, podiel a kvalita jadrového dreva, obsah celulózy a lignínu, dĺžka
celulózových vláken, obsah či extrahovateľnosť ekonomicky zaujímavých zložiek dreva.
Na odhady dedivosti sa zakladajú testy potomstiev. Najvhodnejšie sú testy
plnosesterských potomstiev získaných umelým krížením. Bežne sa však hodnotia
voľnoopelené (t.j. prevažne polosesterské) potomstvá, odhad dedivosti je však menej
presný, pretože majú spoločnú matku, no viacero otcov (GRIFFIN a COTTERILL 1988). Zisťuje
sa individuálna dedivosť a dedivosť na úrovni potomstiev (families), odvodená z priemerov
za jednotlivé potomstvá. Individuálna dedivosť nadobúda nižšie hodnoty, pretože do jej
výpočtu vstupuje aj variabilita medzi jedincami v rámci potomstiev.
Prehľad informácií o dedivosti hospodársky významných znakov lesných drevín poskytuje
tabuľka 1. Sú v nej údaje, ktoré publikovali PAULE (1992) GEBUREK (2005), CORNELIUS (1996),
DOEDE a ADAMS (1997), KANOWSKI A KOL. (1990), SAVILL a kol (1999), KUMM A KOL. (2000), GRIFFIN
a COTTERILL (1988), TEISSIER DU CROS A KOL. (1980) a ďalší. Väčšina údajov je za dreviny u nás
pôvodné alebo pestované: smrek obyčajný, borovica lesná, buk lesný, dub zimný a letný,
ZBORNÍK
JÚN 2010
99
jaseň štíhly, rod jelša, duglaska tisolistá. Použili sme však aj informácie o niektorých
exotických drevinách, ktoré sú predmetom šľachtenia (Eucalyptus regnans) alebo paralelou
k našim domácim drevinám (Abies procera, Platanus occidentalis).
Uvedený prehľad poukazuje na vysokú dedivosť kvalitatívnych znakov lesných drevín:
točitosti, vidličnatosti, krivosti kmeňa a výskytu mrazových trhlín. V praktickom vyjadrení
to znamená, že systematická vidličnatosť alebo točitosť kmeňa sa prejaví v 50 − 70 %
jedincov, ktorých rodičia boli nositeľmi týchto vlastností. Nežiadúce vlastnosti sa navyše
môžu v potomstve nekvalitných porastov kumulovať. Takýto reprodukčný materiál je pre
vlastníka lesa mimoriadne nevhodný: Už v momente výsadby sa jeho použitím znižuje
budúca hodnota zakladaných porastov kvôli dedične podmienenému zhoršeniu fenotypovej
kvality, a to v rozsahu desiatok percent oproti kvalitným porastom na podobnom stanovišti.
Zvyčajne sa to deje len preto, aby sa znížili výdavky na zber semena, ktoré sú zanedbateľné
v porovnaní s nákladmi na založenie, pestovanie a ochranu lesných porastov.
Tabuľka 1 Dedivosť (h2) hospodársky dôležitých znakov ihličnatých a listnatých drevín
Individuálna dedivosť je dolnou a dedivosť na úrovni potomstiev hornou hranicou intervalov
Druh
Výškový rast
Ihličnaté dreviny
0,10 − 0,85
Listnaté dreviny
0,25 − 0,95
Druh
Uhol vetiev ku
kmeňu
Ihličnaté dreviny
0,08 − 0,40
Listnaté dreviny
0,16 − 0,62
Hrúbkový rast
Krivosť
0,17 − 0,40
0,14 − 0,33
0,08 − 0,26
0,26 − 0,60
Hrúbka vetiev −
hrčatosť kmeňa
Hustota dreva
0,13 − 0,64
0,41 − 0,90
Točitosť
0,55 − 0,70
Trhliny kmeňa
0,30 − 0,93
Vidličnatosť
0, − 0,45
0,47 − 0,65
Vegetatívna
fenológia
0,80 − 1,00
Z ekologického hľadiska, hlavne vo vzťahu ku klimatickým extrémom, je závažným
fenoménom vysoká dedivosť fenologických prejavov lesných drevín: termínov pučania,
ukončenia rastu, ukončenia vegetácie a mrazuvzdornosti.
Genetický zisk pri rôznych typoch zdrojov lesného reprodukčného materiálu
Genetický zisk vyjadruje, čo možno dosiahnuť selekciou a budovaním kvalitných zdrojov
reprodukčného materiálu využitím metód šľachtenia lesných drevín. Kvôli metodickej
náročnosti prierezových odhadov genetických ziskov pre jednotlivé typy zdrojov a rôzne
dreviny sme údaje v tabuľke 2 prebrali, a to od LINDGRENA (2008) s niektorými úpravami podľa
TANZA (2001) a PAULEHO (1992). Odhady sú rozdielom oproti lesným porastom priemernej
produkčnej a fenotypovej kvality.
Tabuľka 2 Genetický zisk pri rôznych typoch zdrojov lesného reprodukčného materiálu
Bežne využívané zdroje LRM
Typ zdroja
Uznané
porasty
Eliminácia
0
inbreedingu
Selekcia
+3 %
Kontaminácia
0 až −1,5 %
z pozadia
Urýchlenie
+1,5 %
uplatnenia ∆G
Dodatočné
náklady na
0
LRM
Celkový ∆G
100
3 až 5 %
AKTUÁLNE
Intenzívne šľachtenie
Sem. sady
Vegetatívne
Umelé kríženie
Sem. sady 1.
1,5 generácie
množenie najlepších
najlepších
generácie
s otestovanými klonmi otestovaných klonov otestovaných klonov
+ 2%
+2 %
+3 %
+3 %
+ 8%
+23 %
27 %
27 %
0 až − 4 %
0 až −8 %
0
0
0
0
0
+10 %
0
−3 %
−5 %
−5 %
6 až 10 %
17 až 23 %
25 %
35 %
2010
Vplyv proveniencie na rast, prežívanie a zásobu porastu
Na základe výsledkov hodnotenia vlastných provenienčných pokusov smreka, jedle,
buka a duba sme na porovnanie odozvy proveniencií na prenos použili údaje o strednej
výške, objeme stredného kmeňa a zásobe. Porovnanie demonštruje veľké rozdiely medzi
provenienciami resp. semennými zdrojmi rôzneho geografického pôvodu. Kým v priemernej
výške rozdiely nepresiahli 25 %, v objeme stredného kmeňa, ktorý závisí od výšky aj hrúbky
stromov rozdiely medzi provenienciami dosahujú 24 − 88 %. Najväčšie sú však v zásobe,
ktorá závisí od rastu aj prežívania proveniencií. Tu môžu už v nízkom veku prekročiť
hranicu 100 %. Inými slovami, rozdiel v zásobe porastov založených z najvhodnejších
a najmenej vhodných semenných zdrojov môže byť viac ako dvojnásobný!
Tabuľka 3 Význam proveniencie vo vzťahu k rastu, prežívaniu a produkcii smreka: 11
slovenských proveniencií smreka vo veku 45 rokov na sérii 3 plôch v rôznych nadm. výškach
Rozdiely medzi najlepšími
a najhoršími provenienciami
Nadmorská výška pokusných plôch
450 m
750 m
1 250 m
v strednej výške [m3] a [%]
20,8 − 22,3
+7 %
24,3 − 25,8
+6 %
15,8 − 19,0
+20 %
v objeme str. kmeňa [m3] a [%]
0,41 − 0,50
+24 %
0,55 − 0,67
+21 %
0,32 − 0,45
+44 %
53 − 75 %
35 − 46 %
30 − 51 %
25 − 35
39 %
14 − 28
+96 %
12 − 21
+73 %
v prežívaní
v jednotkovej zásobe na
provenienciu [m3]
Tabuľka 4 Význam proveniencie vo vzťahu k rastu, prežívaniu a produkcii buka, duba a jedle
vo veku 30 − 33 rokov. Výsledky hodnotenia plôch Kováčová−Bieň s 19 provenienciami buka,
Tríbeč s 25 provenienciami duba zimného a Dubová s 30 provenienciami jedle
Rozdiely medzi najlepšími
a najhoršími provenienciami
v strednej výške [m] a [%]
v objeme str. kmeňa [m3] a [%]
v prežívaní
v jednotkovej zásobe na
provenienciu [m3]
Nadmorská výška pokusnej plochy
Buk lesný
10,2 − 12,3
+20 %
−
60 − 87 %
−
Dub zimný
Jedľa biela
9,7 − 11,5
+18 %
10,9 − 13,5
+24 %
0,05 − 0,8
+64 %
0,09 − 0,17
+88 %
25 − 67 %
44 − 74 %
1,5 − 4,5
+196 %
4 − 11,5
+181 %
Uvedené porovnania sa týkajú len objemovej produkcie a proveniencií z územia
Slovenska. Na niektorých provenienčných plochách so smrekom a jedľou máme vysadené aj
zahraničné proveniencie zo strednej a juhovýchodnej Európy. Ich zahrnutím by sa variačné
koeficienty strednej výšky, objemu stredného kmeňa a zásoby proveniencií podstatne
zvýšili. Napríklad na medzinárodnej provenienčnej ploche jedle Hrabičov (Vtáčnik, 900 m
n.m.) je v zásobe troch najhorších a troch najlepších proveniencií až trojnásobný rozdiel
Záver
Cieľom regulácie v oblasti lesného reprodukčného materiálu je zabezpečenie kvalitných
zdrojov lesného reprodukčného materiálu a usmernenie jeho používania. Systém
prostredníctvom kontroly posilňuje garancie pravosti lesného reprodukčného materiálu.
Nepriamo podporuje uplatnenie selekcie (šľachtenia) a prenos poznatkov výskumu do
praxe.
ZBORNÍK
JÚN 2010
101
Analýza vypracovaná v Britskej Kolumbii špecialistami na manažment lesných zdrojov
(TANZ 2001) odhaduje celkový príspevok zavedenia systému pre lesný reprodukčný materiál
na 5 % očakávanej produkcie porastov pochádzajúcich z umelej obnovy. Čiastkové faktory,
ktoré sa podieľajú na výslednom efekte sú:
• kvalita zdrojov lesného reprodukčného materiálu (za podmienky zaručenia pravosti
LRM),
• možnosť realizácie genetického zisku zakladaním semenných sadov z výberových stromov alebo ich potomstiev.
• usmernenia pre prenos a voľbu vhodnej proveniencie na zalesňovanie,
• skrátenie resp. zrýchlenie produkčného cyklu v lesných porastoch.
V prípade využívania semenných sadov sa tam v horizonte 40 rokov predpokladá
realizácia genetického zisku vo výške 7 % pre smrekovec, 12 − 18 % pre smrek a 22 − 26 %
pre duglasku.
Jednotlivé faktory, ktorým venuje pozornosť systém regulácie získavania, uvádzania
do obehu a používania lesného reprodukčného materiálu, sa na formovaní podoby
lesných porastov podieľajú rôznou mierou. Dostupné informácie o dedivosti ekologicky
a hospodársky významných znakov lesných drevín poukazujú na mimoriadne veľký
význam kvality zdroja a záruk pravosti pôvodu lesného reprodukčného materiálu. Vysoké
koeficienty dedivosti rastu a chýb kmeňa sa navyše v potomstvách kumulujú. Možný
negatívny efekt výskytu jednej alebo viacerých dedených chýb kmeňa, meraný zhoršením
sortimentovej štruktúry, odhadujeme v intervale 10 − 30 % hodnoty porastov v rubnej
dobe. Odhad podielu kvalitatívnych sortimentov A, B a C uskutočníme pri nasledujúcom
meraní našich pokusov.
Prinajmenšom rovnaký význam ako kvalita zdroja má výber vhodnej proveniencie −
iným slovom prenos LRM. Viac ako dvojnásobné rozdiely v jednotkovej produkcii, ktoré
sú odrazom rastu a aj prežívania, demonštrujú význam voľby proveniencie pre produkciu
a ekologickú stabilitu lesných drevín. Efektom nevhodného prenosu LRM sú však okrem
produkčných strát aj zvýšené (a dodatočné) náklady obhospodarovania.
Praktickým prínosom selekcie uznaných porastov a výberových stromov (použitých
v semenných sadoch) je genetický zisk 3 − 12 % oproti priemerným porastom. Ale straty
z dôvodu zhoršenia fenotypovej kvality LRM odvodeného z nekvalitného zdroja, či náklady
na ochranu a predčasnú obnovu lesných porastov založených z materiálu nevhodnej
proveniencie, často dosahujú desiatky percent z hodnoty ich (pôvodne plánovanej)
produkcie.
Poďakovanie
Štúdia bola podporená grantom Agentúry pre podporu vedy a výskumu APVV-0441-07.
Literatúra
1. CORNELIUS, J. P., 1994: Additive genetic variation and heritabilities in forest trees. Can.
J. For. Res. 24 (2): 372 − 379.
2. DOEDE, D. L., ADAMS, W. T., 1997: The genetics of stem volume, stem form, and branch
characteristics in sapling Noble Fir. Silvae Genetica 47(4): 177 − 183.
3. FERGUSON, R. B, LAND, S. B. AND COOPER, D. T., 1977: Inheritance of growth and characters
in American Sycamore. Silvae Genetica 26 (5 − 6): 180 − 182
4. GEBUREK, TH., 2005: Was ist bei der Herkunftswahl zu beachten. Waldbau − Informationstag Gmunden, April 7 2005 (www.bfw.ac.at/050/pdf/1532_waldbauinformationstag_geburek.pdf).
102
AKTUÁLNE
2010
5. GRIFFIN, A.R., COTTERILL, P. P., 1988: Genetic variation of outcrossed, selfed ad open.pollinated progenies of Eucalyptus regnans and some implications for breeding strategy.
Silvae Genetica 37(3 − 4): 124 − 131.
6. HÖGBERG, K.-A., 2003: Possibilities and limitation of vegetative propagation in breeding
and mass propagation of Norway spruce. Doctoral dissertation. Dept. Of Plant Biology
and Forest Genetics, SLU. Acta Universitatis Agriculturae Sueciae, Silvestra Vol. 294.
7. HÖGBERG, K.-A., KARLSSON, B, 1998: Nursery selection of Picea abies clones and effects in
field trials. Scandinavian Journal of Forest Research 13: 12 − 20.
8. KANOVSKI, P. J., MATHER, R. A., SAVILL, P.S., 1990: Short note: Genetic Control of oak shake;
Some preliminary results. Silvae Genetica 40 (3 − 4): 166 − 168.
9. KUMM, M., TAMM, UE., MOELS, T. JOEPERA, E. 2000: Korguse ja rinnasdiameetri paeritavuse
uurimine harilikul maennil [Heritability of stem height and BHD in Pinus sylvestris L.].
Forestry Studies XXXII (Estonia) volume 32 p. 32 − 42.
10.LINDGREN, D., 2008: A way to utilise the advantages of clonal forestry for Norway spruce.
Working Papers of the Finnish Forest Research Institute 114: 8 − 15.
11.PAULE, L., 1992: Genetika a šľachtenie lesných drevín. Príroda, Bratislava, 304 s.
12.ROHMEDER, E., VON SCHÖNBORN, A., 1965: Der Einfluss von Umwelt und Erbgut auf die Widerstandsfähigkeit der Waldbäume gegenüber Luftverunreinigung durch Industrieabgase.
Forstw. Cbl. 84, 1 − 13.
13.SAVILL, P. S., SPENCER, R., ROBERST, J. E., HUBERT, J. D., 1999: Sixth year results from four
ash (Fraxinus excelsior) Breeding Seedling Orchards. Silvae Genetica 48 (2): 92 − 100.
14.TEISSIER DU CROS, E., KLEINSCHMIT, J., AZCEUF , P., HOSLIN, R., 1980: Spiral grain in beech,
variability and heredity. Silvae Genetica 29 (1): 5 − 13.
15.TEISSIER DU CROS, E., LEPOUTRE, B., 1983: Soil provenance interaction in beech (Fagus silvatica L.). Forest Science 29(2): 403 − 411.
16.TANZ, J. S., 2001: Incorprating Genetic Gain in Timber Supply Analysis. Cortex Consultants Inc. for Forest Genetics Council of Btritish Columbia. FGG Extension Note 1, 15
pp.
17.VANČURA, K., 1993: The growth of different Norway spruce (Picea abies [L.] Karst.) provenances in the exposed air polluted region of the Krušné hory mountains. LesnictvíForestry 39, 87 − 93.
Kontaktné adresy:
Ing. Roman Longauer, CSc.
Ing. Marian Pacalaj, PhD.,
e-mail: [email protected]; [email protected]
doc. Ing. Dušan Gömöry, CSc, PhD.
Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene
ZBORNÍK
JÚN 2010
103
NECELOPLOŠNÉ VÝSADBY – PRÍRODE BLÍZKA METÓDA
REKONŠTRUKCIÍ DREVINOVO NEVHODNÝCH PORASTOV
Abstrakt
V súčasnosti chýba moderná stratégia prírode blízkeho, ako aj ekonomicky efektívneho
pestovania lesov. Jedným z nástrojov prírode blízkeho obhospodarovania lesov je pri
obnove lesa využívať v maximálnej miere prirodzenú obnovu lesa, ktorá predstavuje optimálny spôsobov nielen po stránke ekologickej, ale aj ekonomickej. Dosiaľ sa pri umelej
obnove uplatňuje výsadba na celej ploche. V rámci rekonštrukcií porastov overujeme
u nás doteraz nepraktizovanú tzv. neceloplošnú obnovu lesa, pri ktorej sa vysádza iba
časť plochy a na ostatnej ploche sa ponechá priestor pre uplatnenie prirodzených reprodukčných procesov. Ide teda o formu umelej obnovy s prvkami prírode blízkeho pestovania lesa. V práci sú uvedené výsledky overovania neceloplošnej obnovy lesa na pokusnej
ploche Šiarovecký háj.
Kľúčové slová: rekonštrukcie drevinovo nevhodných porastov, neceloplošná výsadba −
prírode blízka metóda rekonštrukcie
Úvod a problematika
Z literatúry je známe, že dub cerový (Quercus cerris L.) plodí skoro každoročne, pričom
bohato každé 2 až 4 roky podobne ako dub letný (Quercus robur L.), kým u duba zimného
(Quercus petraea /Mattusch./ Liebl.) je to každých 5 až 7 rokov. Dub cerový (cer) začína
v porastoch plodiť vo veku 40 − 50 rokov, dub letný vo veku 50 − 70 rokov a dub zimný okolo
70. − 80. roku (HOFFMANN, CHVÁLOVÁ, PALÁTOVÁ 2005; PAGAN 1999). V konkurenčnom boji medzi
dubmi má cer v porovnaní s dubom zimným výhodu v periodicite bohatých semenných rokov
a v porovnaní s dubom letným najmä v menších nárokoch na pôdnu vlhkosť. V dôsledku
tohto cer postupne získava v niektorých oblastiach pri obnove vyššie zastúpenie na úkor
duba. Okrem toho cer má veľkú pňovú výmladnosť, čo sa využívalo v minulosti na jeho
obnovu vegetatívnym spôsobom a tak postupne vznikali nekvalitné výmladkové lesy, často
rovnorodé ceriny (PAGAN 1999). V Správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike
(ZELENÁ SPRÁVA) z roku 2004 sa konštatuje, že je žiaduce zvýšiť zastúpenie dubov v našich
lesoch o viac ako 4 %. Avšak, za posledných 5 rokov sa udržuje zastúpenie cera na rovnakej
úrovni (2,5 %), ale zastúpenie ostatných druhov duba sa znížilo o 0,1 % na súčasných 10,8 %
(ZELENÁ SPRÁVA 2009).
Jedným z aktuálnych problémov lesníckej praxe v súčasnosti je aj návrat duba na jeho
pôvodné stanovištia na ktorých bol nahradený cerom, resp. zamedzenie rozširovania cera
na úkor duba pri obnove porastov so zastúpením obidvoch týchto drevín. V doterajšej
praxi sa pri obnove takýchto porastov zvyčajne postupuje clonnými rubmi, pri ktorých sa
však v následnom poraste vďaka častejším semenným rokom a väčšej odolnosti voči suchu
zvyčajne zvyšuje zastúpenie cera v porovnaní s materským porastom. V prípadoch, keď
sa zvolí rekonštrukcia cez maloplošný holorub, výsledok býva ešte negatívnejší v dôsledku
veľkej pňovej výmladnosti cera. Jeho výmladky majú v mladosti rýchlejší výškový rast
a dokážu potlačiť jedince duba generatívneho pôvodu.
Podľa Národného lesníckeho programu SR je prírode blízke hospodárenie v lesoch jednou
z ciest k trvalo udržateľnému využívaniu lesov, no ako sa ďalej konštatuje, v súčasnosti
104
AKTUÁLNE
2010
chýba moderná stratégia prírode blízkeho, ako aj ekonomicky efektívneho pestovania
lesov.
Prírode blízke pestovanie lesa smeruje k dosiahnutiu a udržiavaniu diferencovanej
vekovej, výškovej, hrúbkovej a druhovej štruktúry, ktorá rámcovo odpovedá štruktúre
prírodných lesov na daných stanovištiach v takom štádiu vývoja, v ktorom sa vyznačuje
vysokou ekologickou stabilitou.
Jedným z nástrojov prírode blízkeho obhospodarovania lesov je pri obnove lesa využívať
v maximálnej miere prirodzenú obnovu lesa, ktorá predstavuje optimálny spôsob nielen po
stránke ekologickej, ale aj ekonomickej. Dosiaľ sa pri umelej obnove uplatňuje výsadba na
celej ploche. Celoplošná forma umelej obnovy lesov vytvára predpoklady pre vytvorenie
rovnovekých, štrukturálne málo diferencovaných porastov a len v minimálnej miere dáva
priestor pre využitie prirodzených reprodukčných procesov, čím vytvára predpoklady pre
zúženie biodiverzity. V rámci rekonštrukcií porastov niekoľko rokov výskumom overujeme
zatiaľ v malom rozsahu u nás doteraz nepraktizovanú tzv. neceloplošnú obnovu lesa,
pri ktorej sa vysádza iba časť obnovovanej plochy, pričom sa na ostatnej ploche ponechá
priestor pre uplatnenie prirodzených reprodukčných procesov. Ide teda o formu umelej
obnovy s prvkami prírode blízkeho pestovania lesa. Predbežné výsledky sú povzbudivé
a aj preto sa ukazuje potreba ďalej overovať túto netradičnú formu obnovy lesov.
Metodika
Ako pokusnú plochu (PP) sme zvolili dielec 507 na OZ Levice, LS Čifáre. PP sa nachádza
v nadmorskej výške 250 m n. m. Po typologickej stránke ide o lesný typ 1308 Produkčná
hrabová dúbrava na spraši, hospodársky súbor lesných typov 111 Živné hrabové dúbravy.
Podľa VLADOVIČA (2003) v pôvodnom drevinovom zložení na takomto stanovišti dominoval
dub zimný (DZ) so zastúpením 60 %, dub letný (DL) a dub plstnatý (DP) mali po 10 %, hrab
obyčajný (HB) 16 %, javor poľný (JP) 2 %, lipa malolistá (LM) a jarabina brekyňa (BX) po 1 %
a 0,5 % mala jarabina vtáčia (JB). V drevinovom zastúpení nami sledovaného materského
porastu jednoznačne dominoval cer so zastúpením 98 %, prímes duba tvorila 2 %. V roku
2007 bol v poraste vykonaný maloplošný holorub na výmere 3,13 ha, pričom sa vyťažilo
732 m3 drevnej hmoty. V jari 2009 bola na vzniknutej holine realizovaná neceloplošná
výsadba v hlúčikoch, ktorých stredy boli vzdialené od seba 8 m. Pred samotnou výsadbou
boli mechanicky odstránené pňové výmladky cera, drevenými kolíkmi označené stredy
hlúčikov a plôšky okolo kolíkov o výmere cca 3 x 3 m boli chemicky ošetrené proti burine.
V auguste 2009 sa chemické ošetrenie zopakovalo a to tak, že vysadené sadenice sa
zakryli plastovými nádobami a plôška sa postriekala herbicídom s použitím chrbtového
postrekovača. Náklady na jedno ošetrenie neceloplošnej výsadby na ploche 1 ha boli 56,5
€. Do každého hlúčika sa vysadilo po 16 sadeníc duba v spone 1 x 1 m.
Hodnotenie výsadby sa vykonalo v polovici júla 2009 a v marci 2010 sa zistili straty
po prvom roku. V rámci hodnotenia sa v 30-tich hlúčikoch (480 ks) merala výška jedincov
a zisťoval zdravotný stav podľa nasledovnej stupnice:
1 − nepoškodený jedinec,
2 − zaschnutý vrchol,
3 − suchá nadzemná časť, ale nový jedinec vyrastá z koreňového systému,
4 − poškodenie zverou, živý jedinec,
5 − poškodenie zverou, odumretý jedinec,
6 − odumretý jedinec bez vonkajšieho poškodenia,
7 − chýbajúci (nevysadený) jedinec.
ZBORNÍK
JÚN 2010
105
Okrem toho sa hodnotilo ohrozenie vysadených jedincov konkurenčnou vegetáciou.
Za ohrozené sa považovali jedince, ktoré boli vysadené menej ako 0,5 m od pňového
výmladku cera alebo žijúceho jedinca trnky a tiež jedince, ktorých výška bola menšia ako
2/3 výšky širokolistej bylinnej vegetácie nachádzajúcej sa v bezprostrednej blízkosti.
Vzhľadom k tomu, že pri neceloplošnej obnove ide o novú formu obnovy lesa,
považujeme za potrebné popísať ju podrobnejšie. Ako už z pomenovania vyplýva, ide
o výsadbu sadeníc, prípadne výsev semien nie na celú obnovovanú plochu, ale v pruhoch
alebo hlúčikoch, ktorých stredy sú od seba vzdialené na priemernú vzdialenosť cieľových
stromov príslušnej dreviny.
Podmienkou uplatnenia neceloplošného zakladania lesa je predpoklad prirodzenej
obnovy drevinovej vegetácie na zostávajúcej ploche najneskôr v priebehu nasledujúcich
desiatich rokov. Nevyhnutnou podmienkou je tiež ošetrovanie kultúr do doby zabezpečenia
porastu.
Zásadou je, aby pre každý dopestovaný cieľový strom v rubnom veku bola pri
zakladaní porastu minimálne 6-násobná rezerva. Preto u drevín rastového typu smreka
odporúčame, aby hlúčik pozostával minimálne zo šiestich kusov a u drevín rastového
typu buka minimálne z 20-tich kusov vysadeného sadbového materiálu. Predpokladá sa
totiž, že u drevín rastového typu buka budú mať stromy po okrajoch hlúčika vzhľadom na
nedostatočný zápoj v mladosti nižšiu kvalitu a cieľový strom sa dopestuje z jedného zo
šiestich stromov rastúcich vnútri hlúčika v spone bežnom pre danú drevinu pri celoplošnom
zakladaní lesa. Prípustný je aj užší spon. U drevín rastového typu smreka by mal pruh
pozostávať minimálne z dvoch radov a hlúčik zo šiestich kusov vysadeného sadbového
materiálu v spone bežnom pre danú drevinu pri celoplošnom zakladaní lesa. Zámerom
je dopestovať do rubného veku porast, v ktorom budú cieľové stromy rozmiestnené
v primeranom rozstupe po celej ploche porastu, čiže plne zakmenený rubný porast.
Pri uplatnení neceloplošného zakladania lesa formou hlúčikov sa odporúča z praktických
dôvodov a v záujme zefektívnenia procesu výsadby, ale najmä následného ošetrovania
kultúr označiť stredy hlúčikov napr. drevenými kolíkmi.
Počet vysádzaného, či vysievaného sadbového materiálu na jednotku plochy je aj pri
tej istej drevine závislý od zvoleného postupu a odborný lesný hospodár si ho vypočíta pred
samotnou obnovou lesa, resp. pred zalesňovaním. Tak napr. je potrebné založiť bukový
porast na stanovišti, kde je pri celoplošnom zakladaní lesa odporučený normatív 8 000
ks.ha-1. Rozhodneme sa pre „neceloplošnú obnovu“ v pruhoch pozostávajúcich zo štyroch
radov, pričom stredy pruhov sú vzdialené 8 m. Na plochu 1 ha (100 m x 100 m) možno
umiestniť 100: 8 = 12,5 pruhov, 12,5 x 4 (rady v pruhu) = 50 radov. V rade je 89 kusov
sadeníc (pri normatíve 8 000 ks.ha-1 je priemerný spon 1,12 m x 1,12 m, 100 : 1,1 = 89,28).
89 x 50 = 4 450 kusov sadeníc. Ak sa rozhodneme pre hlúčiky v rozstupe 8 m, pozostávajúce
z 20-tich vysadených sadeníc, potom na plochu 1 ha možno umiestniť 156 hlúčikov, pričom
celkove vysadíme 3 120 kusov sadeníc.
V jednom pruhu alebo hlúčiku sa odporúča použiť sadbový materiál len jedného druhu
dreviny. Prípustné je použitie viacerých druhov ak ide o dreviny s rovnakým rytmom
výškového rastu v mladosti alebo ak cieľová drevina umiestnená v hlúčiku odrastá
v mladosti rýchlejšie ako sprievodná výchovná drevina.
106
AKTUÁLNE
2010
Tabuľka 1 Priemerné modelové rozstupy stredov hlúčikov alebo pruhov pri neceloplošnom
zakladaní lesa
Rozstup
[m]
5−6
7−8
8−9
Drevina
SM, JD, BO
SC, cenné listnáče
BK, DL, DZ
Počet hlúčikov
[ks. ha-1]
300 − 400
150 − 200
125 − 160
Priemerné rozstupy sú odvodené z priemerných šírok korún stromov príslušnej dreviny
v rubnom veku. Čím sú stanovištné podmienky pre drevinu priaznivejšie, tým prirodzene
vytvára širšie koruny. Väčšie rozstupy sa použijú na priaznivejších živných stanovištiach,
menšie na chudobnejších kyslých a extrémnych stanovištiach.
Vzdialenosť stredov pruhov alebo hlúčikov, na ktorých sa použije sadbový materiál
rôznych druhov drevín sa vypočíta ako ½ súčtu ich priemerných modelových rozstupov.
Napr. vzdialenosť medzi hlúčikmi buka a jedle: 8 m (priemerný modelový rozstup buka)
+6 m (priemerný modelový rozstup jedle): 2 = 7 m.
Výsledky
Počet jedincov (ks) nachádzajúcich sa v 30-tich sledovaných hlúčikoch podľa hodnotenia
zdravotného stavu je uvedený v tabuľke 2.
Tabuľka 2 Hodnotenie zdravotného stavu
Kategória
Počet
%
1
176
36,67
2
184
38,33
3
4
5
6
7
Spolu
30
6,25
40
8,33
0
0,00
16
3,33
34
7,08
480
100,00
Vysvetlivky: 1 − nepoškodený jedinec, 2 − zaschnutý vrchol, 3 − suchá nadzemná časť, ale nový jedinec vyrastá
z koreňového systému, 4 − poškodenie zverou, živý jedinec, 5 − poškodenie zverou, odumretý jedinec, 6 − odumretý jedinec bez vonkajšieho poškodenia, 7 − chýbajúci (nevysadený) jedinec.
Výška vysadených jedincov sa pohybovala v rozpätí 11 až 52 cm, aritmetický priemer
31,65 cm. Tu je potrebné konštatovať, že 4,79 % jedincov (23 ks) nedosahovalo minimálnu
výšku 15 cm uvedenú v STN 48 2211. Požadovanú 15 cm výšku nedosahovali ani jedince,
ktoré mali suchú pôvodnú nadzemnú časť, ale nový jedinec vyrastal z koreňového systému
a tých bolo 6,25 % (30 ks). Ako nepoškodených bolo klasifikovaných 36,67 % jedincov (176 ks).
Až 38,33 % (184 ks) jedincov prežilo tak silný šok z presadenia, že u nich došlo k uschnutiu
vrcholovej časti. Tieto jedince však regenerovali a vytvorili vrcholové výhonky z bočných
púčikov nachádzajúcich sa tesne pod zaschnutou časťou. Ďalej 8,33 % jedincov (40 ks) bolo
poškodených zverou (odhryzom), ale toto poškodenie nespôsobilo ani v jednom prípade
odumretie jedinca. Odumretých bolo 3,33 % jedincov (16 ks), k týmto treba pripočítať
nevysadené jedince v počte 34 ks (7,08 %), takže straty na zalesňovaní v čase hodnotenia
dosahovali 10,41 %.
Výmladkami cera a trnkami bolo ohrozených 2,92 % jedincov, pričom najvyššie výmladky
cera v čase hodnotenia dosahovali výšku 100 cm a trnky 90 cm. V dolnej časti plochy
v blízkosti agátového porastu boli takmer vo všetkých jamkách zmladené aj semenáčiky
agáta, v niektorých jamkách až živelne, pričom v jednej jamke bolo napočítaných až 42
semenáčikov vysokých 10 až 15 cm. Tieto semenáčiky v čase pozorovania ešte netienili
vysadené duby, ale vzhľadom na vlastnosti agáta, bol najvyšší čas na rozhodnutie, či
chceme v budúcnosti ponechať hlúčiky agátu, ktorý sa s veľkou pravdepodobnosťou
presadí bez ďalších pestovných opatrení alebo sa rozhodneme pre jeho likvidáciu
a budeme vykonávať potrebné opatrenia, aby sme udržali v hlúčiku vysadené duby. Podľa
našich poznatkov získaných pri riešení projektu APVV-0373-06 agát v daných podmienkach
ZBORNÍK
JÚN 2010
107
dokáže „vytlačiť“ duba ak sa porast ponechá bez zásahu. Aj mechanické odstránenie agáta
v období keď začína obmedzovať v raste vysadené duby (po 1.− 2. vegetačnom období)
je zvyčajne neúčinné. Vďaka veľkej pňovej a koreňovej výmladnosti sa namiesto každého
mechanicky odstráneného jedinca objaví v ďalšom roku niekoľko nových jedincov, ktoré
ešte účinnejšie obmedzujú v raste vysadené duby. Preto, ak sa rozhodneme pre zachovanie
duba, je nutné mladé semenáčiky agáta včas vytrhať aj s koreňmi. Ak premeškáme čas
a semenáčiky agáta už nie je možné odstrániť aj s koreňmi, je nutné uplatniť chemický
postrek alebo natieranie pníčkov herbicídmi.
Bylinnou vegetáciou bolo ohrozených 6,25 % jedincov (30 ks). Tu treba konštatovať,
že jeden rad hlúčikov pri porastovom okraji s veľkou pravdepodobnosťou vôbec nebol pri
prvom ošetrovaní ošetrený. V tomto rade boli všetky vysadené jedince ohrozené bylinnou
vegetáciou. Výška a početnosť bylinnej vegetácie bola totiž rovnaká ako na neošetrenej
ploche a napr. výška žihľavy tu dosahovala až 195 cm. V takýchto podmienkach len samotná
identifikácia vysadených jedincov na jednom hlúčiku trvala 8 až 9 minút.
Druhé ošetrenie proti burine sa uskutočnilo až koncom augusta a celá plocha už bola
silno zaburinená. Identifikácia vysadených jedincov trvala rovnaký čas, ako začiatkom
júla na neošetrených plochách.
Pri zisťovaní strát po prvom roku, ktoré sa uskutočnilo v prvej polovici marca
2010 bolo zistené, že straty na jednotlivých hlúčikoch sa pohybovali od 0 do 43,75 %,
s priemerom 20,96 %. Príčiny týchto strát nebolo možné jednoznačne identifikovať. Dá sa
predpokladať, že k nim v značnej miere prispelo oneskorené ošetrovanie proti burine, no
treba konštatovať, že vysadené plôšky boli v značnej miere, viac ako nevysadená plocha,
preryté diviačou zverou. Viacero vysadených jedincov sme našli vyrytých a uschnutých.
Po celej ploche bolo množstvo stôp aj po srnčej zveri. Dá sa predpokladať, že aj
prispela k zvýšeniu strát a aj v budúcnosti treba rátať s atakom tejto zveri. Väčšina
cerových výmladkov bola totiž poškodená odhryzom.
Jasne sa tiež ukazuje, že v budúcnosti bude nutné venovať veľkú pozornosť konkurencii
cerových výmladkov. Najvyššie z nich po prvom roku dosahovali výšku 2,5 m.
Záver
Návrat dubov na ich pôvodné stanovištia po čiastočnom alebo aj úplnom vytlačení
cerom je značne problematický. V dospelých cerových a dubovo-cerových porastoch
niektoré plochy podrastajú nežiaducou, najmä krovitou vegetáciou, ktorá zabraňuje
prirodzenej obnove cieľových drevín aj v prípade, keď sa tieto v poraste nachádzajú.
Najväčšiu šancu presadiť sa cez prirodzenú obnovu má cer a to jednak vďaka častejšej
plodivosti, ale predovšetkým vďaka silnej pňovej výmladnosti.
V minulosti sa v malej miere uskutočňovali rekonštrukcie takýchto porastov najmä
cez celoplošnú prípravu pôdy. Išlo o ekonomicky náročný a ekologicky drastický spôsob.
V posledných desaťročiach sa experimentovalo aj s rekonštrukciami cez prirodzenú obnovu
a následnú výchovu mladých porastov. Doterajšie výsledky nie sú veľmi povzbudivé. Ešte
menej úspešné sa ukazujú rekonštrukcie cez maloplošné holoruby a následnú celoplošnú
umelú obnovu. Takýmito postupmi sa nedarí zmeniť drevinové zloženie, zvyčajne sa
presadia dreviny z prirodzenej obnovy materského porastu.
V poslednom čase sme začali experimentovať s rekonštrukciami cez neceloplošné
podsadby a výsadby. Prednosťou takéhoto postupu je využitie prirodzených reprodukčných
procesov na väčšine obnovovanej plochy a značné ekonomické úspory. Ako nevýhoda sa
ukazuje zvýšená náročnosť na kvalitu sadbového materiálu, na organizačné zabezpečenie
prác a vysoká náročnosť na včasné a dôsledné ošetrovanie vysadených plôch proti burine
a zveri.
108
AKTUÁLNE
2010
Podľa našich inštrukcií sa snažili začať s rekonštrukciou výmladkového cerového porastu
pracovníci lesnej prevádzky cez maloplošný holorub a neceloplošnú výsadbu. V tomto
poraste sme založili PP, na ktorej sme začali so sledovaním vývoja porastu rekonštruovaného
cez neceloplošnú výsadbu. Na základe prvých pozorovaní možno konštatovať:
1. pri výsadbe nebol odporúčaný minimálny počet jedincov v jednotlivých hlúčikoch a to
s odôvodnením zjednodušenia chemického ošetrovania proti burine,
2. celkovo 4,79 % vysadených jedincov nedosahovalo minimálnu výšku výsadby schopných
sadeníc 15 cm, uvedenú v STN 48 2211,
3. spolu 7,08 % jedincov nebolo vôbec vysadených, do času prvého hodnotenia (začiatkom júla) odumrelo 3,33 % vysadených jedincov, takže straty na zalesňovaní v čase
hodnotenia dosahovali 10,41 %, do začiatku druhého vegetačného obdobia sa straty
zvýšili na 20,96 %,
4. časť vysadených hlúčikov nebola ošetrená pri prvom ošetrovaní proti burine,
5. druhé ošetrenie proti burine sa vykonalo v čase, keď plocha bola už silno zaburinená,
6. časť vysadených jedincov aj na ošetrených plochách je utláčaná výmladkami cera
a inej drevinovej vegetácie,
7. v prípade susedstva vysádzanej plochy s agátovým porastom je potrebné počítať so
silným tlakom agáta,
8. vysadené jedince potrebujú včasnú a intenzívnu ochranu proti zveri,
9. pred zakladaním porastu sa ušetrilo viac ako 70 % nákladov na odstraňovanie nežiaducej vegetácie v porovnaní s celoplošnou obnovou,
10. pri zakladaní porastu sa ušetrilo viac ako 70 % nákladov v porovnaní s celoplošnou
obnovou,
11. náklady na ošetrovanie proti burine tvorili len 23,54 % priemerných nákladov na celoplošné ošetrovanie,
12. takmer 90 % plochy sa ponechalo na priebeh prirodzených reprodukčných procesov.
Literatúra
1. HOFFMANN, J., CHVÁLOVÁ, K., PALÁTOVÁ, E., 2005: Lesné semenárstvo na Slovensku. PEREX
K + K, s.r.o., pre vydavateľstvo LESMEDIUM, k.s., Bratislava. 193 s. ISBN 80-85599-34-1.
2. PAGAN, J., 1999: Lesnícka dendrológia. Technická univerzita vo Zvolene. 378 s. ISBN
80-228-0821-0.
3. VLADOVIČ, J., 2003: Oblastné východiská a princípy hodnotenia drevinového zloženia
a ekologickej stability lesov Slovenska. Príroda, s.r.o., Bratislava. 160 s. IBSN 80-0701285-0.
4. Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike (Zelená správa), 2004: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky Bratislava, Lesnícky výskumný ústav
Zvolen vo vydavateľstve Lesmedium, k.s., Bratislava, 168 s. ISBN 80-88853-75-3.
5. Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike (Zelená správa), 2009: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky Bratislava, Národné lesnícke centrum
Lesnícky výskumný ústav Zvolen, 147 s. ISBN 978-80-8093-093-6.
ZBORNÍK
JÚN 2010
109
Poďakovanie
Tato práca bola podporovaná projektom APVV-0373-06 „Možnosti zvýšenia kvantity
a kvality drevnej produkcie vybraných rýchlorastúcich drevín“.
Kontaktné adresy
Ing. Martin Kamenský, CSc.
NLC − LVÚ Zvolen
T. G. Masaryka 22
960 92 Zvolen
doc. Ing. Igor Štefančík, CSc.
NLC − LVÚ Zvolen
T. G. Masaryka 22
960 92 Zvolen
110
AKTUÁLNE
2010
NECELOPLOŠNÉ PODSADBY – PRÍRODE BLÍZKA METÓDA
REKONŠTRUKCIÍ DREVINOVO NEVHODNÝCH PORASTOV
Abstrakt
Na Slovensku sa v súčasnosti uplatňujú podsadby v minimálnom rozsahu. Jedným z nástrojov prírode blízkeho obhospodarovania lesov je pri obnove lesa využívať v maximálnej miere prirodzenú obnovu lesa, ktorá predstavuje optimálny spôsobov nielen po
stránke ekologickej, ale aj ekonomickej. Dosiaľ sa aj pri podsadbách uplatňuje výsadba
na celej ploche. V rámci rekonštrukcií porastov overujeme u nás doteraz nepraktizované
tzv. neceloplošné podsadby, pri ktorých sa vysádza iba časť plochy a na ostatnej ploche sa
ponechá priestor pre uplatnenie prirodzených reprodukčných procesov. Ide teda o formu
obnovy s prvkami prírode blízkeho pestovania lesa. V práci sú uvedené výsledky hodnotenia podsadieb na LS Zákamenné a overovania neceloplošných podsadieb na pokusných
plochách Hrabiny a Husárik.
Kľúčové slová: rekonštrukcie drevinovo nevhodných porastov, neceloplošné podsadby −
prírode blízka metóda rekonštrukcie
1. Úvod a problematika
1.1 História a definovanie podsadieb
Prvé podsadby sa začali uplatňovať v prvej polovici 19. storočia v Nemecku, kde bolo
pozorované, že predčasné presvetlenie porastov je spojené s ekologickými, technologickými
a ekonomickými nevýhodami a produkčnými stratami. Tieto nedostatky mala zmierniť
existencia spodnej drevinovej vrstvy vytváranej podsadbami alebo podsejbami, ktoré sa
v niektorých oblastiach Nemecka uplatňovali v značnom rozsahu v 40. rokoch 19. storočia
(GAYER 1874 ex KORPEĽ 1995). Podľa BURCKHARDTA 1877 ex KORPEĽ 1995) mala táto „ochranná
vrstva“ kryť a chrániť pôdu, zabrániť zaburineniu a udržiavať pre rastové procesy
priaznivý stav pôdy. Podsadby zaznamenali ďalší rozkvet v Nemecku, Poľsku a Čechách
v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia v súvislosti s uplatňovaním zásad
„Dauerwaldu“ (trvalého lesa) a po druhej svetovej vojne aj u nás a v Rakúsku najmä
v rámci prevodov a premien porastov. Úspech podsadieb je v značnej miere závislý od
dodržiavania technologickej disciplíny pri ťažbe a približovaní dreva, čo je častá príčina
odmietania podsadieb.
V lesníckej literatúre nie sú podsadby definované jednotne. LESNICKÝ NAUČNÝ SLOVNÍK (1995)
definuje podsadbu ako umelé vytváranie nového porastu sadbou pod clonou staršieho
(obnovovaného) porastu. KORPEĽ (1995) odporúča terminologicky rozlišovať vnášanie drevín
pod clonu porastu podľa rastových fáz v zmysle návrhu THOMASIUSA (1983), ktorý odlišuje
podsadbu, predsadbu alebo predstižnú podsadbu a následnú obnovu alebo doplňujúcu
podsadbu. Pod termínom podsadba (Unterbau) sa rozumie vnášanie spodnej vrstvy do
žrďoviny s normálnou hustotou s cieľom zvýšiť celkovú produkciu porastu, zvýšiť kvalitu
produkcie v hornej vrstve, zlepšenie ekologických podmienok alebo mimoprodukčných
funkčných účinkov. Prvoradý zreteľ je kladený na hornú vrstvu. Predsadba alebo predstižná
podsadba (Voranbau) je pestovným opatrením pre obnovu drevín vyžadujúcich clonu
ZBORNÍK
JÚN 2010
111
ako sú jedľa, buk, javor, brest ai. Vnášajú sa pod clonu starého porastu so zakmenením
0,3 − 0,4, ktorý je v dohľadnej dobe určený k ťažbe. Následná obnova alebo doplňujúca
podsadba (Nachanbau) znamená vnášanie druhej vrstvy drevín v silnejšej žrďovine alebo
slabšej kmeňovine so zakmenením (0,5) 0,6 − 0,7. Takýto postup považuje KORPEĽ (1995)
za opodstatnený napr. v porastoch, v ktorých v dôsledku opakovaných poškodení snehom
a vetrom pokleslo zakmenenie a tak v nich dochádza k produkčným stratám v dôsledku
nedostatočného využívania rastového priestoru.
1.2 Podsadby ako nástroj prírode blízkeho pestovania lesov
Podľa Národného lesníckeho programu SR je prírode blízke hospodárenie v lesoch jednou
z ciest k trvalo udržateľnému využívaniu lesov, no ako sa ďalej konštatuje, v súčasnosti
chýba moderná stratégia prírode blízkeho, ako aj ekonomicky efektívneho pestovania
lesov. Prírode blízke pestovanie lesa smeruje k dosiahnutiu a udržiavaniu diferencovanej
vekovej, výškovej, hrúbkovej a druhovej štruktúry, ktorá rámcovo odpovedá štruktúre
prírodných lesov na daných stanovištiach v takom štádiu vývoja, v ktorom sa vyznačuje
vysokou ekologickou stabilitou.
Jedným z nástrojov prírode blízkeho obhospodarovania lesov je pri obnove lesa využívať
v maximálnej miere prirodzenú obnovu lesa, ktorá predstavuje optimálny spôsobov nielen
po stránke ekologickej, ale aj ekonomickej. Dosiaľ sa pri podsadbách uplatňuje výsadba
na celej ploche. Celoplošná forma podsadieb lesov odburáva ekologické problémy obnovy
holých plôch, ale vytvára predpoklady pre vytvorenie rovnovekých, štrukturálne málo
diferencovaných porastov. Priestor pre využitie prirodzených reprodukčných procesov
ostáva len na ploche, kde sa podsadby nerealizovali.
V rámci rekonštrukcií porastov overujeme už niekoľko rokov zatiaľ v malom rozsahu
u nás doteraz nepraktizovanú tzv. neceloplošnú podsadbu, pri ktorej sa vysádza iba časť
plochy a na ostatnej ploche sa ponechá priestor pre uplatnenie prirodzených reprodukčných
procesov. Ide teda o formu obnovy s prvkami prírode blízkeho pestovania lesa, pri ktorej
sa podsadba nerealizuje na celej ploche, ale len v pruhoch alebo hlúčikoch vzdialených od
seba v rozstupe cieľových stromov príslušnej dreviny. Predbežné výsledky sú povzbudivé
a aj preto sa ukazuje potreba overiť túto netradičnú formu obnovy lesov.
1.3 Sú podsadby aktuálne v súčasnosti?
Na Slovensku sa v posledných desaťročiach podsadby využívajú len veľmi výnimočne.
Nad ekologickými prednosťami podsadieb dominuje ich technologická náročnosť.
Pozitívnou výnimkou je do istej miery OZ Žilina, ale najmä OZ Námestovo, predovšetkým
LS Zákamenné a LS Paráč, kde možno nájsť podsadby založené pred rokom, dvomi, piatimi,
ale aj pred pätnástimi rokmi.
V poslednom období je vážnym lesníckym problémom hynutie smrečín najmä na
nepôvodných stanovištiach. V prípadoch keď dochádza k rýchlemu rozpadu, vznikajú
často veľkoplošné holiny s následnými ekologickými problémami obnovy porastov na
holinách. V prípade postupného presvetľovania sa smrek dokáže väčšinou prirodzene
obnoviť a navyše ešte aj potlačiť iné dreviny vnášané do porastov v rámci doplňovania.
Takto opäť vznikajú rovnorodé smrečiny a je veľmi pravdepodobné, že s takýmito
porastmi budú v budúcnosti podobné problémy ako ich máme v súčasnosti. Východiskom
z tejto situácie je podsádzanie, resp. podsievanie porastov vhodnými drevinami skôr,
ako sa smrek začne prirodzene obnovovať. Na overovanie tzv. neceloplošných podsadieb
zakladáme v týchto podmienkach pokusnú plochu. V dielci 912 zakladáme v relatívne
nepoškodenom smrekovom poraste pokusné plochy, na ktorých sa budú overovať dva spôsoby
neceloplošných podsadieb − v hlúčikoch a v pruhoch. Plocha sa nachádza v nadmorskej
výške 700 až 750 m n. m., má severnú expozíciu, sklon 15 %. Po stanovištnej stránke ide
112
AKTUÁLNE
2010
o HSLT 511, živné jedľové bučiny, SLT Fageto-Abietum, nižší stupeň, kde podľa VLADOVIČA
(2003) v pôvodných porastoch mala jedľa zastúpenie 60 %, buk 37 % a cenné listnáče
3 %. Možno povedať, že v rámci prírode blízkeho pestovania lesa je vhodné uplatňovať
podsadby všeobecne pri rekonštrukciách drevinovo nevhodných porastov, no najmä na
stanovištiach, kde je vhodná drevinová skladba s drevinami, ktoré aspoň v mladosti
vyžadujú alebo aspoň tolerujú tienne postavenie. Tak napr. v Mestských lesoch Zvolen,
v lokalite „Hrabiny“, dielec 192, HSLT 413, vlhké bučiny, lesný typ 4306, zavlhčená bučina
− má v časti porastu v drevinovej skladbe prevahu hrab, ktorý sa na plochách s uvoľneným
zápojom už začína prirodzene obnovovať, hojný je výskyt brezy a smreka, ojedinele sa
vyskytuje dub, borovica, jedľa, buk a osika. Pôvodne mal na tomto stanovišti buk asi
60 %-né zastúpenie, jedľa 20 %, a cenné listnáče 20 %. Je zrejmé, že uplatnením clonných
rubov nebude možné dosiahnuť vhodné obnovné zloženie. Aj v takomto prípade je vhodné
podsádzanie, resp. podsievanie porastov vhodnými drevinami skôr, ako plochu zaujme
hrab. Na overovanie tzv. neceloplošných podsadieb sme založili aj v týchto podmienkach
pokusnú plochu.
Cieľom je v obidvoch prípadoch na časti plochy obnoviť v časovom predstihu pred
smrekom, resp. pred hrabom vhodné dreviny, najmä dreviny vyžadujúce clonu pre
dosiahnutie zdarnej obnovy. Ide o vnášanie spodnej vrstvy vhodných drevín do čiastočne
preriedených porastov zvyčajne v rastovej fáze kmeňovín, pričom prvoradý zreteľ nie je
kladený na hornú vrstvu. Nejedná sa teda o podsadbu ako ju definoval THOMASIUS (1983).
Tento postup má najbližšie k doplňujúcim podsadbám, ale vzhľadom na špecifický cieľ,
v niektorých detailoch sa odlišuje od skôr definovanej doplňujúcej podsadby.
Doposiaľ nie je v našej lesníckej praxi zaužívané rozlišovať medzi podsadbami,
predsadbami a doplňujúcimi podsadbami a používa sa zvyčajne na všetky tieto opatrenia
len pojem podsadba. Vzhľadom na túto prax v ďalšom budeme používať termín podsadba
aj pre pestovné opatrenie, ktorého cieľom je v nepôvodných, drevinovo nevhodných
porastoch obnoviť v časovom predstihu vhodné (požadované) dreviny pred drevinami
materského porastu.
2. Metodika
Podkladové údaje pre získanie základných informácií o raste jedle, buka a javora
horského v podsadbách sme získali hodnotením 2, 5, 6 a 15-ročných podsadieb smrekových
porastov na LS Zákamenné. Aj na základe týchto informácii sme sa rozhodli overiť vhodnosť
tzv. neceloplošných podsadieb v podmienkach Mestských lesov Zvolen a Demonštračného
objektu Husárik. Ide o formu podsadieb s prvkami prírode blízkeho pestovania lesa,
pri ktorej sa podsadba nerealizuje na celej ploche, ale len v pruhoch alebo hlúčikoch
vzdialených od seba v rozstupe cieľových stromov príslušnej dreviny. Po metodologickej
stránke sa jedná o obdobný postup ako pri neceloplošnej obnove, tak ako je popísaná
v našom príspevku „Neceloplošné výsadby − prírode blízka metóda rekonštrukcií drevinovo
nevhodných porastov“, ktorý je tiež uverejnený v tomto zborníku a preto ho nebudeme
bližšie popisovať.
Pri hodnotení podsadieb na LS Zákamenné sme hodnotili vhodnosť priestorového
umiestnenia výsadby a vždy na 30-tich jedincoch sme merali výšku a výškový prírastok
v poslednom roku.
Pre overovanie neceloplošných výsadieb sme sa snažili navrhnúť také obnovné zloženie,
ktoré umožní dosiahnuť v rubnom veku cieľové zloženie odpovedajúce pôvodnému
drevinovému zloženiu na danom stanovišti.
ZBORNÍK
JÚN 2010
113
3. Výsledky
3.1 Výškový rast jedle a buka v podsadbách
Hodnoty priemernej výšky a priemerného výškového prírastku jedle a buka vo veku 2,
5, 6 a 15 rokov v podsadbách na rôznych stanovištiach sú uvedené v tabuľke 1.
Tabuľka 1 Priemerná výška a výškový prírastok jedle a buka v rôznom veku v podsadbách
Drevina
JD
JD
BK
JD
BK
JD
BK
Vek [roky]
2
5
5
6
6
15
15
Výška [cm]
39,6
46,7
98,3
83,5
163,9
82,1
164,3
4,9
3,6
27,8
16,5
30,9
10,9
26,1
Výšk. prírastok [cm]
Údaje v tabuľke potvrdzujú, že nie je priama závislosť medzi vekom podsadieb a ich
priemernou výškou, resp. výškovým prírastkom. Minimálny rozdiel medzi priemernou výškou
2 a 5 ročnej jedle si vysvetľujeme nerovnakou priemernou výškou vysadených sadeníc, ale
dokonca vyšší priemerný prírastok 2-ročnej jedle v porovnaní s 5-ročnou svedčí aj o lepších
pôdnych alebo svetelných pomeroch na stanovišti s 2-ročnou podsadbou. Veľký je rozdiel
tak v priemernej výške, resp. vo výškovom prírastku medzi 5 a 6-ročnou podsadbou jedle,
dokonca 6-ročná podsadba má lepšie výškové parametre ako 15-ročná podsadba. Tu treba
poznamenať, že 5-ročná podsadba sa nachádza pri okraji porastu s lepšími svetelnými
podmienkami, ale na druhej strane značne horšími vlhkostnými podmienkami v porovnaní
so 6-ročnou podsadbou a 15-ročnou na hrebienku, takže jej vlhkostné podmienky sú
relatívne menej priaznivé. Z uvedeného možno predbežne usudzovať, že pre úspešné
odrastanie jedle v podsadbách sú veľmi dôležité vlhkostné podmienky, dobrý rast má na
stanovištiach s priaznivými vlahovými pomermi. Tieto sa zdajú dokonca dôležitejšie ako
svetelné pomery.
Z porovnania výškových parametrov rovnako starých podsadieb jedle a buka vyplýva,
že v daných podmienkach má jednoznačne lepší výškový rast buk. Istým prekvapením
je, že podobne ako jedľa aj buk reagoval na lepšie vlhkostné podmienky výrazne lepším
výškovým rastom. Z uvedeného možno usudzovať, že jedľa v daných podmienkach vyžaduje
v podsadbách v porovnaní s bukom väčší časový predstih.
Na časti plochy s 15-ročnou podsadbou buka došlo pred piatimi rokmi k vetrovej
kalamite. Na naše prekvapenie buk na úplné odclonenie nereagoval zvýšeným výškovým
prírastkom, ale častejším vidličnatením kmeňov a hrubnutím vetiev. Pre podrobnejšie
objasnenie tohto javu sú potrebné ďalšie merania a hodnotenia.
Na plochách s 5 a 6-ročnými podsadbami boli okrem jedle a buka vysádzané aj javory.
Tieto boli sústavne poškodzované zverou, takže prežívalo len niekoľko jedincov, ktoré
dosahovali výšku 30 − 40 cm.
Pri hodnotení plošného umiestnenia podsadieb v jednotlivých dielcoch sme zistili,
že časť podsadieb bola umiestnená na plochách, ktorými boli dodatočne vyznačené
a vyťažené približovacie linky. Podsadby na týchto linkách boli samozrejme zničené.
Z uvedeného vyplýva, že už pri umiestňovaní podsadieb je dôležité mať jasnú predstavu
o dopravnom sprístupnení na úrovni jednotlivých JPRL a výsadby umiestňovať s ohľadom
na dopravné sprístupnenie.
3.2 Overovanie neceloplošných podsadieb
Pri neceloplošných podsadbách považujeme za dôležitú správnu voľbu obnovného
zloženia, ktorá vytvára reálne predpoklady na dosiahnutie požadovaného cieľového
zloženia. To možno dosiahnuť tak, že podsádzaná plocha sa rozdelí podľa podielu
114
AKTUÁLNE
2010
jednotlivých drevín v cieľovej skladbe na danom stanovišti a jednotlivé dreviny sa potom
vysadia na príslušné plochy. V prípade výsadby v hlúčikoch, by podiel hlúčikov jednotlivých
drevín mal rámcovo odpovedať zastúpeniu príslušnej dreviny v cieľovej skladbe na danom
stanovišti. Tak v prípade pokusnej plochy na Demonštračnom objekte „Husárik“, sme
stanovili cieľové zloženie: jedľa 60 %, buk 37 %, javor horský 3 %. Pre realizáciu podsadieb
sme na ploche 1 ha umiestnili 91 hlúčikov buka (po 20 ks sadeníc v rozstupe 8 x 8 m,
t.z. 1 820 ks), 140 hlúčikov jedle (po 12 ks sadeníc v rozstupe 5 x 5 m, t.z. 1 680 ks)
a 30 hlúčikov javora horského v rozstupe 7 x 6,5 m, t.z. 600 ks). Vzhľadom na slabšiu
kompetičnú schopnosť javora horského v daných podmienkach sme zámerne nadhodnotili
jeho podiel v obnovnom zložení. Takto sme dosiahli obnovné zloženie: jedľa 41 %, buk
44 % a javor horský 15 %, pričom predpokladané cieľové zloženie (podľa počtu vysadených
hlúčikov za predpokladu, že z každého hlúčika sa dopestuje jeden cieľový strom) je: jedľa
54 %, buk 35 % a javor horský 11 %. V prípade pokusnej plochy „Hrabiny“, sme stanovili
cieľové zloženie buk 60 %, jedľa 20 %, javor horský 20 %. Pre realizáciu podsadieb sme na
ploche 0,5 ha umiestnili 70 hlúčikov buka (po 20 ks sadeníc v rozstupe 8 x 8 m, t.z. 1 400
ks), 20 hlúčikov jedle (po 12 ks sadeníc v rozstupe 5 x 5 m, t.z. 180 ks) a 16 hlúčikov javora
horského v rozstupe 7 x 7 m, t.z. 320 ks). Takto sme dosiahli obnovné zloženie jedľa 9 %,
buk 74 % a javor horský 9 %, resp. predpokladané cieľové zloženie jedľa 19 %, buk 66 %
a javor horský 15 %.
Pri takomto vysádzaní jedle už prakticky nemožno hovoriť o hlúčikovej výsadbe,
pretože pri spone 1,5 x 1,5 m je už minimálny rozdiel medzi neceloplošnou a celoplošnou
podsadbou.
Pri umiestňovaní jednotlivých hlúčikov sa stáva, že stred hlúčika vychádza na miesto
nejakej prekážky (vývrat, silný strom, uhodená haluzina a pod.). V takýchto prípadoch
odporúčame posunúť stred hlúčika, a to maximálne o ¼ odporúčanej vzdialenosti stredov
hlúčikov. Napr. ak je odporúčaná vzdialenosť 8 m, v praxi to môže byť od 6 do 10 m.
4. Záver
Predbežné výsledky uplatňovania neceloplošných podsadieb najmä pri rekonštrukciách
smrekových porastov naznačujú široké možnosti ich úspešného využitia v praxi lesného
hospodárstva. Záleží len na „ochote“ a „odvahe“ kompetentných riadiacich pracovníkov
dokonale využiť ekonomicky veľmi efektívne a ekologicky priaznivé možnosti, ktoré
im príroda ponúka. Dôležitou podmienkou je však zabezpečenie kvalitného sadbového
materiálu a dôsledná ochrana kultúr proti burine a zveri.
Literatúra
1. KORPEĽ, Š., 1995: Dlhodobo dvojvrstvové porasty − hospodárska forma s dvomi rubnými
dobami. In: KORPEĽ, Š., SANIGA, M.: Prírode blízke pestovanie lesa. ÚVVP LVH SR Zvolen.
s. 96 – 151. IBSN80-88677-30-0.
2. PAGAN, J., 1999: Lesnícka dendrológia. Technická univerzita vo Zvolene. 378 s. ISBN
80-228-0821-0.
3. THOMASIUS, H., 1983: Waldbauliche grundsätze und Bedeutung des Unter baues. Agrarwissenschaftl. Gesellschaft d. DDR, Halle, 31 s.
4. VLADOVIČ, J., 2003: Oblastné východiská a princípy hodnotenia drevinového zloženia
a ekologickej stability lesov Slovenska. Príroda, s.r.o., Bratislava. 160 s. IBSN 80-0701285-0.
5. LESNICKÝ NAUČNÝ SLOVNÍK II, 1995: Ministerstvo zemědelství, Agrospoj Praha, 683 s. ISBN
80-7084-131-1.
ZBORNÍK
JÚN 2010
115
Európska únia
Európsky fond regionálneho rozvoja
Tento článok bol vytvorený realizáciou projektu „Demonštračný objekt premeny odumierajúcich smrekových lesov na ekologicky stabilnejšie multifunkčné ekosystémy“,
na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho
fondu regionálneho rozvoja.
Kontaktné adresy
Ing. Martin Kamenský, CSc.
NLC − LVÚ Zvolen
T. G. Masaryka 22
960 92 Zvolen
doc. Ing. Igor Štefančík, CSc.
NLC − LVÚ Zvolen
T. G. Masaryka 22
960 92 Zvolen
116
AKTUÁLNE
2010
VLIV KVALITY UŽITÉHO SADEBNÍHO MATERIÁLU NA NÁSLEDNOU
KVALITU A STABILITU ZALOŽENÝCH POROSTŮ
Mauer Oldřich, Mauerová Petra
Abstrakt
Příspěvek na konkrétních příkladech dokladuje, že nevhodná kvalita užitého sadebního
materiálu negativně ovlivňuje kvalitu a stabilitu lesních porostů mnoho let po výsadbě
− v případě překročení maximálního věku užitého sadebního materiálu, užití sadebního materiálu s vícečetnými kmínky a vrcholy, ale zejména při užití sadebního materiálu s nevhodným kořenovým systémem (deformace, nevhodný poměr k nadzemní části,
zaschnutí). Užití sadebního materiálu nevhodné kvality má přímou vazbu na chřadnutí
a odumírání porostů.
Klíčová slova: kvalita sadebního materiálu, chřadnutí porostů
Úvod
Nevhodná kvalita užitého sadebního materiálu je nejčastější příčinou velkých ztrát do
doby zajištění kultur (porostů). Kvalita užitého sadebního materiálu má však nepoměrně
delší dobu své odezvy − výrazně ovlivňuje i další kvalitu založených porostů, byť v době
zajištění se porost jeví i jako bezproblémový.
Kvalita sadebního materiálu je komplex vzájemně podmíněných parametrů a znaků.
V základních aspektech je dělena na kvalitu genetickou, morfologickou a fyziologickou.
I když s výjimkou kvality fyziologické je exaktně určena (limitována) legislativou, více než
40 % v současné době užitého sadebního materiálu této legislativě neodpovídá.
Cílem příspěvku je na konkrétních příkladech dokladovat, jak nevhodná kvalita užitého
sadebního materiálu ovlivňuje kvalitu založených porostů. Příspěvek je koncipován tak,
aby ukázal, jak jednotlivé legislativou limitované parametry a znaky sadebního materiálu
ovlivňují kvalitu porostů. Všechna ověřování (s výjimkou analýz chřadnoucích stromů smrku
ztepilého) byla realizována na poloprovozních a výzkumných plochách, které byly vždy
založeny tak, aby užitý sadební materiál nesplňoval parametry kvality pouze v jednom
parametru; všechny ostatní parametry a znaky byly v optimu, rovněž kvalita obnovních
prací byla pečlivá. Postupy hodnocení jsou zřejmé z prezentovaných tabulek výsledků.
Vysvětlení vyžaduje uváděná hodnota Indexu p. Index p je hodnota vypočítaná a udává
vztah mezi velikostí kořenového systému a velikostí nadzemní části stromu. Konkrétně
je počítána jako poměr ploch příčných průřezů všech kosterních kořenů v mm2 k výšce
stromu v cm. Čím je hodnota Indexu p větší, tím větší je kořenový systém stromu.
Maximální věk užitého sadebního materiálu (tab. 1)
Je-li při pěstování sadebního materiálu překročena maximální povolená doba jeho
pěstování (nebo se této maximálně povolené době blíží), jednoznačně to signalizuje, že
sadební materiál nebyl pěstován vhodnými postupy. Vyvolaná retardace růstu se projevuje
výrazným prodloužením doby pro zajištění a velkými ztrátami. Přežívající rostliny jako
celek dále stagnují ve svém růstu. Velikost variačního koeficientu dokladuje, že některé
rostliny sice retardaci překonaly, ale mnohé z nich jsou v tak hlubokém stresu, že ani 12
let po výsadbě výškou nadzemní části nedosahují 40 % výšky rostlin kontrolních (standardní
sadební materiál).
ZBORNÍK
JÚN 2010
117
Tabulka 1 Vliv doby pěstování sadebního materiálu na kvalitu porostu (HS 43, SM a BK délka
nadzemní části 40 cm, hodnoceno 12 let po sadbě)
Sadební materiál
Doba pro zajištění
Ztráty
Délka nadz. části
[roky]
[v % stromů]
[v % kontroly]
Variační koeficient
SM 2 + 2 (kontrola)
5
7
100
23
SM 2 + 4
7
36
62
49
BK 2 + 0 (kontrola)
4
12
100
18
BK 3 + 0
7
29
73
42
Vliv zvlnění kmínku sadebního materiálu (tab. 2)
Užití sadebního materiálu s nepovoleně zvlněným kmínkem nemá žádný negativní
vliv na odrůstání a tvar kmene založených porostů. (I odchylka 45 stupňů osy kmínku od
svislice se rychle vyrovnává bez negativní odezvy v růstu − výsledky v práci neuváděny.)
Zvlnění kmínku je třeba spíše posuzovat jako estetický parametr zboží (sadební materiál je
zbožím), i když je jasné, že zvlnění často vyvolává nevhodný způsob pěstování sadebního
materiálu (zejména přehoustlé, řídké a nehomogenní výsevy).
Tabulka 2 Vliv zvlnění kmínku sadebního materiálu na kvalitu porostu (HS 43, MD 2 + 0,
BK 2 + 0, standardní i nestandardní sadební materiál měl shodnou délku nadz. části, zvlnění
přesahovalo až o 4 cm povolené limity, hodnoceno 12 let po sadbě)
Sadební materiál
[% nepovoleně zvlněných kmínků]
[roky]
− 0 (kontrola)
MD − 100
BK − 0 (kontrola)
BK − 100
MD
Ztráty
[v % stromů] [v % kontroly]
100
Zvlnění kmene
3
12
33
3
8
62
41
4
8
100
28
3
9
73
17
Vliv vícečetných kmínků sadebního materiálu (tab. 3)
Užití sadebního materiálu s vícečetnými kmínky je naprosto nevhodné. I když tato
odchylka nevyvolává ztráty, prodlužuje dobu pro zajištění, retarduje růst nadzemní části
a jen malé procento stromů (u listnáčů více než u jehličnanů) vytváří dominantní kmen.
Legislativa povoluje užití sadebního materiálu s vícečetnými kmínky za předpokladu, že
jeden z nich zaujal (lépe řečeno má předpoklady) dominantní postavení. Takovýto sadební
materiál sice normálně odrůstá, ale až 30% tvorba dvojáků je málo vhodná. Problém
je i v tom, že vícečetné kmeny jsou nasazeny velmi nízko. I když lze předpokládat, že
tyto stromy budou odstraněny v průběhu výchovy, vhodnější by bylo nepřipustit výsadbu
sadebního materiálu s dominantním kmínkem, ale v průběhu pěstování sadební materiál
řezem vytvarovat.
Tabulka 3 Vliv vícečetných kmínků sadebního materiálu na kvalitu porostu (HS 53, SM 2 + 2, BK
2 + 0, pro hodnocení použity dvojáky, standardní i nestandardní sadební materiál měl shodnou
délku nadz. části, hodnoceno 12 let po sadbě)
Sadební materiál
[% vícečetných kmínků]
− 0 (kontrola)
SM − 100
SM
118
AKTUÁLNE
Ztráty
Vícečetné kmeny
[roky]
[v % stromů]
[v % stromů]
[v % kontroly]
4
8
0
100
5
7
84
73
2010
Sadební materiál
Ztráty
Vícečetné kmeny
[roky]
[v % stromů]
[v % stromů]
[v % kontroly]
BK − 0 (kontrola)
4
13
14
100
− 100
BK − 100 % dvojáků
5
9
61
84
4
12
28
108
[% vícečetných kmínků]
BK
s dominantním kmínkem
Vliv vícečetných vrcholů sadebního materiálu (tab. 4)
Legislativa připouští vícečetné vrcholy u sadebního materiálu listnatých dřevin,
u jehličnatých dřevin do 20 % z celkového množství dodaného sadebního materiálu. Užití
rostlin s vícečetnými vrcholy významně a dlouhodobě retarduje růst jejich nadzemní části,
při užití těchto rostlin téměř nelze kulturu zajistit v legislativou předepsané době. I když
v průběhu růstu jeden z vrcholů zaujme dominantní postavení, až 30% výskyt vícečetných
kmenů je u listnáčů málo vhodný (stromy lze odstranit při další výchově nebo tvarováním
nadzemní části) a až 80% výskyt vícečetných kmenů u jehličnanů je nepřípustný.
Tabulka 4 Vliv vícečetných vrcholů sadebního materiálu na kvalitu porostů (HS 45, JD 2 + 2, DB
2 + 0, standardní i nestandardní sadební materiál měl shodnou délku nadz. části, hodnoceno
12 let po sadbě)
Sadební materiál
Ztráty
Vícečetné kmeny
[roky]
[v % stromů]
[v % stromů]
[v % kontroly]
[% vícečetných vrcholů]
− 0 (kontrola)
JD − 100
DB − 0 (kontrola)
DB − 100
5
JD
9
0
100
7
6
76
71
5
12
13
100
8
14
27
68
Vliv deformace hlavního kořene (tab. 5)
Legislativa připouští užití sadebního materiálu s ne zcela pozitivně geotropicky
rostoucím hlavním kořenem (nemusí jít vždy o radix primaria) za předpokladu, že jeho
osa svírá s povrchem půdy úhel větší než 45 stupňů. Je-li tento úhel menší (deformace
hlavního kořene do tvaru písmene L a J), sadební materiál z hlediska délky nadzemní části
a ztrát odrůstá stejně jako sadební materiál standardní, významné rozdíly jsou však v růstu
kořenového systému. Takovýto sadební materiál vytváří pouze povrchový, jednostranný
(většina kořenů je stočena ve směru deformace hlavního kořene) a velmi slabý kořenový
systém. Tím jsou vytvořeny všechny předpoklady pro mechanickou nestabilitu a ztrátu
vitality stromu.
Tabulka 5 Vliv deformace hlavního kořene sadebního materiálu na kvalitu porostu (HS 45,
BK 2 + 0, DB 2 + 0, standardní i nestandardní sadební materiál měl shodnou délku nadz. části,
hodnoceno 12 let po sadbě)
Sadební materiál
Doba pro
zajištění
Ztráty
Výskyt hlavního
Hloubka
kořene nebo panoh prokořenění
[roky]
[v % stromů]
4
8
100
67
100
100
BK − 50
4
11
100
71
91
104
BK − 30
4
10
22
25
53
104
ZBORNÍK
[cm]
Délka nadz.
části
BK − 90 (kontrola)
(stupeň)+
[v % stromů]
Velikost
indexu p
[v % kontroly] [v % kontroly]
JÚN 2010
119
Doba pro
zajištění
Ztráty
[roky]
[v % stromů]
[v % stromů]
[cm]
DB − 90 (kontrola)
5
9
100
94
100
DB − 50
5
7
96
87
107
97
DB − 30
5
6
37
37
48
101
Sadební materiál
(stupeň)+
Výskyt hlavního
Hloubka
Velikost
indexu p
Délka nadz.
části
100
Poznámka: +stupeň − úhel, který svírá osa hlavního kořene s povrchem půdy
Vliv deformace kořenového systému do strboulu (tab. 6)
Legislativa sice nepřipouští užití sadebního materiálu s deformovaným kořenovým
systémem do strboulu, v praxi se však často takovýto sadební materiál užívá. I nejzávažnější
deformace kořenového systému do strboulu nevyvolávají ztráty a neretardují růst nadzemní
části stromu. Výrazné rozdíly jsou však v růstu kořenového systému. Takovýto sadební
materiál vytváří pouze povrchový, nepravidelně rozložený a velmi slabý kořenový systém.
Tím jsou vytvořeny předpoklady pro mechanickou nestabilitu a ztrátu vitality stromu.
Tabulka 6 Vliv deformace kořenového systému do strboulu na kvalitu porostu (HS 45, SM fk 2,
BK fk 1, standardní i nestandardní sadební materiál měl shodnou délku nadz. části, hodnoceno
12 let po sadbě)
Doba pro
zajištění
Ztráty
[roky]
[v % stromů]
[v % stromů]
[cm]
SM − 0 (kontrola)
3
5
0
14
SM − 100
3
8
0
15
63
95
BK − 0 (kontrola)
3
8
100
73
100
100
BK − 100
3
7
0
21
42
101
Sadební materiál
[% strboulů]
Výskyt hlavního
Hloubka
Velikost
indexu p
Délka nadz.
části
100
100
Vliv nevhodného poměru objemu nadzemní části k objemu kořenového
systému (tab. 7)
Je-li při výsadbě použit sadební materiál, který nesplňuje parametry legislativy
v poměru objemu kořenového systému k objemu nadzemní části, takovýto sadební materiál
velmi špatně odrůstá. Má velké ztráty a přežívající stromy výrazně zaostávají v růstu
nadzemní části za stromy standardně založenými. Negativně reaguje i jejich kořenový
systém; nemění se sice hloubka prokořenění, ale jejich kořenový systém je malý. Tím jsou
vytvořeny předpoklady pro mechanickou nestabilitu a ztrátu vitality stromů.
Tabulka 7 Vliv nevhodného poměru objemu nadzemní části (NČ) k objemu kořenového systému
(KS) sadebního materiálu na kvalitu porostu (HS 53, SM 2 + 2, BK 1 − 1, standardní i nestandardní
sadební materiál měl shodnou délku nadz. části, hodnoceno 12 let po sadbě)
Doba pro
zajištění
Ztráty
Hloubka
prokořenění
Velikost indexu
p
Délka nadz.
části
[roky]
[v % stromů]
[cm]
[v % kontroly]
[v % kontroly]
SM 3: 1 (kontrola)
4
10
18
100
100
SM 4: 1
6
39
20
67
81
BK 1: 1 (kontrola)
4
8
88
100
100
Sadební materiál
[poměr NČ: KS]
120
AKTUÁLNE
2010
Sadební materiál
[poměr NČ: KS]
BK 2: 1
Doba pro
zajištění
Ztráty
Hloubka
prokořenění
Velikost indexu
p
Délka nadz.
části
[roky]
[v % stromů]
[cm]
[v % kontroly]
[v % kontroly]
7
42
82
71
73
Vliv zaschnutí kořenového systému (tab. 8)
Je-li při výsadbě použit sadební materiál, který ztratil větší množství vody (vodu ztrácí
zejména kořenový systém), jeho reakce je stejná jako při užití sadebního materiálu
s nevhodným poměrem objemu nadzemní části k objemu kořenového systému. Má velké
ztráty, zaostává v růstu nadzemní části a má slabý kořenový systém. Tím jsou vytvořeny
předpoklady pro mechanickou nestabilitu a ztrátu vitality stromu.
Tabulka 8 Vliv zaschnutí sadebního materiálu na kvalitu porostu (HS 53, SM 2 + 2, BK 1 − 1,
zaschlý i nezaschlý sadební materiál měl shodnou délku nadz. části, zaschlý sadební materiál
ztratil 10 % celkové hmotnosti, hodnoceno 12 let po sadbě)
Sadební materiál
Doba pro
zajištění
Ztráty
Hloubka
prokořenění
Velikost indexu
p
Délka nadz.
části
[v % zaschlých rostlin]
[roky]
[v % stromů]
[cm]
[v % kontroly]
[v % kontroly]
SM − 0 (kontrola)
4
10
18
100
100
SM − 100
6
51
17
49
53
BK − 0 (kontrola)
4
8
88
100
100
BK 100
7
55
88
53
76
Vliv nevhodného původu reprodukčního materiálu (tab. 9)
Informací o porostech založených reprodukčním materiálem nevhodného původu je
celá řada. Jednoznačně z nich vyplývá, že když tyto porosty vůbec odrůstají, jsou málo
kvalitní, málo vitální a obecně velmi labilní. Všechny tyto informace potvrzuje i šetření
prezentované v tabulce 9.
Tabulka 9 Vliv nevhodného původu reprodukčního materiálu na kvalitu porostu (SLT 7K,
k výsadbě použit SM 2 + 2 původem z 5. a 7. LVS, hodnoceno 17 let po sadbě)
Původ reprodukčního
materiálu
Doba pro
zajištění
Ztráty
Hloubka
prokořenění
Velikost indexu
p
Délka nadz.
části
[v % zaschlých rostlin]
[roky]
[v % stromů]
[cm]
[v % kontroly]
[v % kontroly]
7. LVS (kontrola)
6
13
54
100
100
5. LVS
9
47
27
74
63
Stav kořenového systému zdravých a chřadnoucích stromů smrku ztepilého
v různých částech ČR (tab. 10)
V současné době dochází k výraznému chřadnutí smrku ztepilého. Na rozdíl od imisní
kalamity konce minulého století je chřadnutí regionální a i symptomy poškození se
často liší. V poškozených porostech však vždy vedle sebe rostou stromy zdravé a stromy
poškozené. Z komplexních analýz těchto vedle sebe rostoucích (stejně vysokých) zdravých
a chřadnoucích stromů vyplývá, že chřadnoucí stromy mají vždy podstatně slabší kořenový
systém, téměř vždy deformaci do strboulu a až 100 % výskyt hnilob kořenového systému.
ZBORNÍK
JÚN 2010
121
Naprosto stejná reakce kořenového systému byla zjištěna při vzájemném posouzení vedle
sebe rostoucích stromů napadených a nenapadených lýkožroutem lesklým (Pityogenes
chalcographus L.). Z analýz jednoznačně vyplývá, že téměř rozhodujícím predispozičním
faktorem poškození je stav kořenového systému stromu. Stromy s normálně vyvinutým
kořenovým systémem působení negativních stresorů odolávají, stromy s retardovaným
kořenovým systémem jsou poškozeny a ztrátou vitality je jejich špatný stav dále
prohlubován agresivním působením houbových patogenů. Retardaci vývinu kořenového
systému vyvolalo užití nekvalitního sadebního materiálu nebo nevhodná biotechnika
sadby.
Tabulka 10 Stav kořenového systému zdravých a chřadnoucích stromů smrku ztepilého
v různých oblastech ČR (hodnoceny vedle sebe rostoucí stejně vysoké zdravé a chřadnoucí
stromy, kontrolou stromy zdravé, délka nadz. části 9 až 10 m)
Lokalita SLT − stav stromu
Českomorav. vrch. 6K − zdravý
Hloubka
prokořenění
Deformace
do strboulu
Hniloby
kořenů
Velikost
Indexu p
[cm]
[v % stromů]
[v % stromů]
[v % kontroly]
82
0
0
100
Českomorav. vrch. 6K − chřadnoucí
76
0
0
47
Orlické hory 7K − zdravý
21
16
0
100
Orlické hory 7K − chřadnoucí
20
67
50
42
Jizerské hory 7M − zdravý
51
12
0
100
Jizerské hory 7M − chřadnoucí
25
100
50
51
Krkonoše 6K − zdravý
19
0
10
100
Krkonoše 6K − chřadnoucí
19
100
100
58
Poškozený chalkografem − 4K
48
0
0
100
Nepoškozený chalkografem − 4K
26
100
100
43
Závěr
Závěrem je nutno konstatovat, že kvalita užitého sadebního materiálu (genetická,
morfologická i fyziologická − a to obzvláště ve vzájemných vazbách) ovlivňuje kvalitu
porostu desítky let od jeho založení. Výchovné zásahy v tomto období často řeší spíše
zdravotní stav porostu než jeho záměrné pěstování. Kvalitu užitého sadebního materiálu
však neovlivňuje jenom způsob pěstování v lesních školkách, ale nejméně stejnou měrou
i způsob manipulace a vlastní biotechnika sadby. Bylo by proto žádoucí zpřísnit kritéria
zajištěné kultury. V případě porušení zásad přenosu reprodukčního materiálu kulturu
vytrhat a holinu opětovně obnovit. V případě zjištěných odchylek od přirozeného vývoje
kořenového systému (deformace, slabý kořenový systém) holinu znovu obnovit, nebo
kulturu prosadit tak, aby prosázená dřevina převzala funkci dřeviny hlavní a tím zajistila
stabilitu a vitalitu nově založeného porostu.
Příspěvek vznikl za finanční podpory NAZV č. grantu QG60060 a VZ MSM 6215648902.
Kontaktná adresa autora:
Prof. Ing. Oldřich Mauer, DrSc.
Ústav zakládání a pěstění lesů, LDF, MZLU v Brně
Zemědělská 3, 613 00 Brno,
122
AKTUÁLNE
2010
VPLYV APLIKÁCIE PÔDNYCH ADITÍV NA RAST A PREŽÍVANIE
VÝSADIEB PO PRVOM VEGETAČNOM OBDOBÍ
Anna Tučeková, Ivan Repáč, Ivana Sarvašová, Jaroslav Vencurik
Abstrakt
Na jar 2009 boli po rozpade monokultúr smreka vysadené na dvoch výskumných plochách
kalamitných holín (so zmenenými pôdnymi vlastnosťami) v oblasti Kysúc a Nízkych Tatier
voľnokorenné (VK) sadenice smreka obyčajného (SM), jedle bielej (JD), buka lesného (BK)
a javora horského (JH). Koreňové sústavy vysádzaných sadeníc boli ošetrované okrem
variantu kontroly hydrogelom (Agrohydrogel) a mykoríznym prípravkom (Ectovit). Ďalšie
varianty boli prihnojované priamo do jamky ekologickými hnojivami Forestal, Condit
a mikrobiologickým pôdnym kondicionérom (BactoFil B). Priemerná ujatosť všetkých sadeníc v obidvoch lokalitách výskumu bez ohľadu na druh dreviny je vyššia ako 80 %. Hodnotenie rastových ukazovateľov po 1. vegetačnom období po aplikácii aditív nepotvrdilo
významnejšie rozdiely medzi jednotlivými variantmi.
Kľúčové slová: aditíva, kalamitné holiny, umelá obnova
Úvod
Viacero autorov sa v minulosti aj súčasnosti zaoberalo ničivými dôsledkami kalamít
a požiarov a následnej obnove lesa na takto zdevastovaných plochách. SENN, SCHÖNENBERGER
(2001) sa zhodujú v tom, že krátkodobé pokusné výsadby nemôžu dať relatívne seriózne
výsledky na vhodné prognózy zalesňovania v extrémnych podmienkach. FREY (1996)
a REINECKE (1998) upozorňujú na nedostatok základných živín a zdôrazňujú, význam hnojenia
na vysokohorských holinách a kalamitných plochách po požiaroch.
Obnova lesa na rozsiahlych kalamitných holinách so zmenenými mikroklimatickými
a pôdnymi podmienkami (kyslosť pôdy, nástup buriny..) po rozpade monokultúr smreka
sa často nedá riešiť klasickým spôsobom, teda sadbou len smreka obyčajného (TUČEKOVÁ
2009). Produktivita stanovišťa závisí vo všeobecnosti najmä od vlahovej zabezpečenosti
a primeraných charakteristík klímy, dôležité sú samozrejme aj pôdne vlastnosti, najmä
dostatok živín. Najdôležitejšie živiny (N, P, K, Ca) musia byť každej rastline sprístupnené
už v okamihu výsadby, pretože nedostatočná dodávka živín od samého začiatku vegetácie
obmedzuje produkciu organickej hmoty. Rozvíjajúce sa listy stromov hromadia v sebe
tieto hlavné živiny pre neskoršie využitie.
Preto sa v súčasných meniacich klimatických podmienkach mení aj pohľad na
prihnojovanie (meliorácie) mladých lesných kultúr na pôdach so zníženou produkčnou
schopnosťou ale najmä pri obnove porastov v kalamitných a imisiami postihnutých
oblastiach. Hnojenie má zlepšiť všeobecný stav výživy a tým zvýšiť vitalitu a toleranciu
drevín. Okrem zvyšovania prírastku lesných porastov možno pomocou hnojenia a vápnenia
dosiahnuť nielen vyššie percento ujímavosti a adaptačného procesu sadeníc v prvých
rokoch po výsadbe, ale i eliminovať celý rad negatívnych antropických vplyvov na lesné
porasty a kultúry (MATERNA 1963, 2001). Je zrejmé, že práve fyziologický stav rastliny a to
predovšetkým koreňov je determinujúcim prvkom ujatosti. Je ale potrebné zdôrazniť,
že aj sadbový materiál, ktorý nebol vystavený fyziologickému stresu môže mať vysoké
percento strát. Tento fakt je primárne zapríčinený suchom v jarnom období.
ZBORNÍK
JÚN 2010
123
Lesnícky výskum na Slovensku sa v posledných rokoch intenzívne zaoberá problematikou
zvyšovania ujatosti umelo zakladaných výsadieb, ale aj ich následným adaptačným
procesom, vrátane rastových procesov, zdravotného stavu, vitality, pôdnej aktivity najmä
s ohľadom na meniace sa klimatické a zhoršujúce sa imisné pomery. Niekoľko rokov sa
v umelej obnove overuje vplyv nových prípravkov (tzv. „netradičných − progresívnych“),
ako sú napr. hydrogely, pôdne kondicionéry, organické, organominerálne hnojivá,
mykorízne preparáty a. i.
Cieľom tejto práce bolo zhodnotiť vplyv aplikácie viacerých takýchto aditív na ujatosť,
poškodenie a rast vysadeného voľnokorenného sadbového materiálu vybraných lesných
drevín po prvom vegetačnom období na kalamitných plochách po veľkoplošnom rozpade
smrekových monokultúr.
Metodika a experimentálny materiál
Výsadbová plocha bola po konzultáciách s pracovníkmi OZ Čadca − LS Makov
umiestnená na čerstvú holinu, po lykožrútovej kalamite, na ktorej bola spracovaná v r.
2008 kalamitná drevná hmota. Výskumná plocha Makov (VP Makov) sa nachádza v lesnej
oblasti 32 Západné Beskydy, HSLT 511 Živné jedľové bučiny, nadmorská výška 480 − 600 m,
expozícia S − SV, sklon 25 − 40 %, bonity 32, 34. Z lesníckeho hospodársko-úpravníckeho
hľadiska sa výsadbová plocha nachádza v dvoch dielcoch 1275A20 a 1277A20. Podľa LHP,
platného od roku 2009 v opise porastu charakterizujú výskumnú plochu: JPRL o výmere
1,76 a 3,26 ha. Prevádzkové súbory v obidvoch dielcoch sú 511 15, rubná doba 100 rokov,
obnovná 30 a doba zabezpečenia 5 rokov. Funkčný typ protierózno − produkčný, stupeň
ohrozenia − mierne ohrozené porasty, pôdny kryt − pôda je miestami kamenitá, holina bez
zaburinenia, starostlivo vyčistená od haluziny, so zvyškami pňov po ťažbe.
Na výskumnú plochu boli vysádzané dreviny smrek obyčajný (Picea abies [L.] Karst.),
buk lesný (Fagus sylvatica L.) a javor horský (Acer pseudoplatanus L.). Sadbový materiál
všetkých troch drevín bol voľnokorenný, základné informácie o ňom, o stave riešenia
jednotlivých aktivít, vrátane obstarávania materiálu a služieb sú uvedené v tab. 1. Sadbový
materiál SM bol vypestovaný v škôlkarskom stredisku Oravská priehrada − Námestovo, BK
a JH v škôlkarskom stredisku Šariš − Šarišské Michaľany.
Druhá výsadbová plocha OZ Beňuš − LS Závadka bola umiestnená na staršiu holinu (2ročná, vznik 2008/07), po vetrovej kalamite, na ktorej bola spracovaná v r. 2008 kalamitná
drevná hmota. Výskumná plocha Závadka (VP Závadka) sa nachádza v lesnej oblasti 38
b Veporské vrchy, Stolické vrchy, Sever, HSLT 51118, LT: 5303 —50 %, 5301 —30 %, 5204
—20 %, nadmorská výška 700 − 1000 m, expozícia Z, sklon 55 %. Z lesníckeho hospodárskoúpravníckeho hľadiska sa výsadbová plocha nachádza v JPRL 13210 (o výmere 16,87 ha)
HSPT 18, rubná doba 100 rokov, obnovná 30 a doba zabezpečenia 5 rokov. Funkčný typ
protierózno−produkčný, stupeň ohrozenia imisiami D − mierne ohrozené porasty, pôdny
kryt − pôda je miestami kamenitá až balvanitá, holina zaburinená trávou a malinčím, so
zvyškami pňov, vývratov po ťažbe. Pravidelný spon a rozmiestnenie plôch vysádzaných
drevín nebolo možné vždy dodržať kvôli pňom a vývratom a zvyškom po ťažbe.
Na výskumnú plochu boli vysádzané dreviny smrek obyčajný (Picea abies [L.] Karst.),
buk lesný (Fagus sylvatica L.) a jedľa biela (Abies alba L.). Všetky tri dreviny boli
voľnokorenné. Základné informácie o sadbovom materiály sú uvedené v tab. 1. Sadbový
materiál SM, BK a JD bol vypestovaný v škôlkárskom stredisku Drakšiar.
124
AKTUÁLNE
2010
Tabuľka 1 Základná charakteristika voľnokorenného sadbového materiálu lesných drevín
vysadených na VP Makov a VP Závadka
Drevina
Typ Evidenčný kód Semenný zdroj
Semenárska oblasť
Vek
Poznámka
VP Makov
Smrek obyčajný
VK 01555NO-041
autochtónny
5
SK/0062/2/2008
SK/0216/2009
Buk lesný
VK 26514PO-816
Javor horský
VK 28414BR-197
−
Smrek obyčajný
VK 01435BR-047
UP kat. A
Buk lesný
VK 26515RK-337
UP kat. B
Jedľa biela
VK 03545BR-072
UP kat. B
2
1
− Kysucko-Oravská
2+2
− Podtatranská
− SR
2+0
1+1
VP Závadka
− Rudohorská
1 − Podtatranská
4 − Horehronsko-Hnilecká
3
2+1
1+1
2+2
Sadenice boli vysádzané v jarnom termíne (máj 2009). Koreňové sústavy vysádzaných
sadeníc boli ošetrované (namočené) okrem variantu kontroly do hydrogelu (Agrohydrogel)
a prípravku Ectovit (Symbio-m, Česká republika), obsahujúceho spóry a mycélium
ektomykoríznych húb. Ectovit bol aplikovaný v gélovej forme, ktorá bola pripravená
zmiešaním suchej zložky (zmes perlitu a jemnej rašeliny obsahujúca spóry húb, zmes
prírodných látok a práškový hydrogel), hubového mycélia a primeraného množstva vody,
tak aby sa vzniknutý gél vyznačoval vysokou priľnavosťou. Ďalšie varianty (po 50 ks) sadeníc
boli prihnojované priamo do jamky hnojivami Forestal (vývojové cielene namiešané
hnojivo na Kysuce), Condit (biologicko-organické hnojivo) a mikrobiologický pôdny
kondicionér BactoFil B (na báze pôdnych baktérií radu Azotobacter). V jednom opakovaní
(bloku) bolo vysadených 50 ks sadeníc každej dreviny a každého typu prípravku. Pokus
bol založený v znáhodnených blokoch v trojnásobnom opakovaní. Výsadba 50 ks sadeníc
x 3 dreviny x 6 hodnotených variant (Agrohydrogel, Forestal, Condit, Ectovit, BactoFil B,
Kontrola) x 3 bloky znamenala výsadbu celkom 2700 ks sadeníc. Sadenice boli vysádzané
jamkovou sadbou, v štvorcovom spone, v rovnakých rozstupoch a teda aj hustote podľa
drevín nasledovne: SM 1,4 × 1,4 m (5000 ks.ha-1), BK, JH 1,2 × 1,2 m (6000 ks.ha-1) a JD 1,5
x 1,5 m (4500 ks.ha-1).
Pred zimným obdobím bola na obidvoch plochách vykonaná individuálna ochrana
sadeníc proti zveri náterom terminálneho výhonka chemickým repelentom Cervacol. Na
VP Závadka sa v priebehu vegetačného obdobia 1x vyžínalo.
Po jarnej výsadbe, teda po založení pokusu, bola meraná hrúbka koreňového krčka
a výška stonky sadeníc pre zistenie hodnôt týchto základných biometrických charakteristík
v čase výsadby. Po ukončení rastu v prvom vegetačnom období, koncom septembra,
začiatkom októbra, boli merané hrúbka krčka, výška stonky a výškový prírastok. Z hodnôt
hrúbky krčka a výšky bol vyjadrený objem stonky dosadením do vzorca 1/3.π.1/2.h2.v
(modifikácia RUEHLE 1982, ktorý stanovil objem nadzemnej časti podľa vzorca h2.v). Boli
zaznamenané straty (chýbajúce, suché) a poškodenie sadeníc (suché terminálne výhonky,
zver, hlodavce). Z každej vysadenej 50-ky drevín SM, BK, JD, JH sa po vegetačnej perióde
vyzdvihli vzorníky tak aby nebola poškodená koreňová sústava, s dostatočným množstvom
pôdy pre chemický rozbor pôdy aj asimilačných orgánov. Po odstránení pôdy a premytí
koreňov sa spracovala fotodokumentácia a odobrali sa asimilačné orgány pre listové
analýzy (v súčasnosti sa spracovávajú). Koreňové sústavy sa uskladnili v mikroténových
sáčkoch a vzorky jemných vyživovacích korienkov v glutaraldehydovej fixáži (ALEXANDR, BIGG
1981) v chlade pre ďalšie hodnotenie (podiel jemných korienkov, výskyt ektomykoríz).
Výsledky chemických analýz a hodnotenia koreňov sa podrobne vyhodnotia (deformácie,
rozvoj koreňa).
ZBORNÍK
JÚN 2010
125
Rastové charakteristiky boli pre každú drevinu analyzované jednofaktorovou analýzou
rozptylu. Pre posúdenie významnosti rozdielov priemerných hodnôt úrovní sledovaných
faktorov sa použil Tukeyov test (α = 0,05). Vyhodnotil sa stav prežívania (ujatosť)
a poškodenie sadeníc, ktoré sa vyjadrilo ako percento počtu živých (resp. poškodených)
jedincov z počtu vysadených.
Na VP Závadka (staršia − 2-ročná, mierne zaburinená holina) bola ujatosť výsadieb po
prvom vegetačnom období (jeseň 2009) u všetkých troch drevín vysadených s aplikáciou
rôznych aditív vysoká, pričom sa pohybovala v intervale 89 − 95 %. Najväčší percentuálny
podiel poškodených, z počtu ujatých živých sadeníc, bol zaznamenaný na buku 2,8 % potom
na smreku 2,6 %. Na jedľových výsadbách sme poškodenie nezaznamenali (s výnimkou
kontroly 0,1 %). Prevažovalo poškodenie zverou (odhryz) a ojedinele vyžínaním (tab. 2).
Na druhej VP Makov (čerstvá − 1-ročná, nezaburinená holina) bola ujatosť všetkých troch
vysadených drevín nižšia. Pri smreku o viac ako 11 %, pri buku o cca 5 % nižšia než na VP
Závadka a pri javore dosahovala 86 %. Na tejto ploche bolo aj významne vyššie poškodenie
výsadieb zverou, ktoré pri javorových výsadbách dosahovalo viac ako 50 %. Poškodenie
terminálnych vrcholov buka zasušením sa pohybovalo v rozpätí od 4 do 20 % a smreka od
3 do 10 %. Viac ako 90 % poškodení bolo spôsobených odhryzom terminálov zverou. Tieto
percentá považujeme už počas 1. roka za vysoké, pričom ale SENN, SCHÖNNENBERGER (2001)
za dvadsaťročné obdobie výskumu zaznamenali aj vo švajčiarskych Alpách až 95,5 %-né
poškodenie drevín borovica (limba, blatka) a smrekovec.
Tabuľka 2 Ujatosť a poškodenie výsadieb po I. vegetačnom období na VP Závadka a VP
Makov
Smrek obyčajný
Aditívum
Ujatosť
Buk lesný
Poškodené
Ujatosť
Javor horský
Poškodené
Ujatosť
Jedľa biela
Poškodené
Ujatosť
Poškodené
[%]
VP Závadka
−
−
−
−
−
73
6
−
−
81
0
91
3
−
−
93
0
2
96
1
−
−
95
0
94
95
94,5
6
3
2,6
95
90
1
4
2,8
−
−
−
−
−
−
98
87
90,8
0
1
0,1
Forestal
79
10
73
20
88
52
−
Condit
64
7
71
13
85
45
−
Hydrogel
93
3
75
8
81
47
−
−
−
−
BactoFil B
Hydrogel
87
5
91
8
77
40
−
−
Ectovit
90
3
89
11
93
32
−
Kontrola
87
7
99
4
91
47
−
Priemer
83
6,8
83
10
86
45
−
−
−
−
Forestal
96
3
−
Condit
94
1
Hydrogel
95
1
93
BactoFil B
Hydrogel
Ectovit
Kontrola
Priemer
VP Makov
126
AKTUÁLNE
2010
Na VP Makov sa po 1. vegetačnom období z meraných biometrických parametrov
nadzemnej časti sadeníc medzi jednotlivými variantmi nepotvrdil vplyv aplikácie ani
jedného prípravku. Potvrdzujú to aj štatisticky nevýznamné rozdiely (α = 0,05) medzi
priemernými hodnotami výšky a objemu stonky, hrúbky v koreňovom krčku aj výškových
prírastkov sadeníc (tab. 3). Viacerí autori uvádzajú pozitívny vplyv inokulácie semenáčikov
smreka po aplikovaní mykoríznymi hubami v sterilných kultúrach alebo v nádobových
a poľných pokusoch (CUDLÍN A KOL 1983, DIXON A KOL. 1998, SZABLA 2005, KOVALSKI 2007, REPÁČ 2009
a i.). Tieto skutočnosti sa nám po 1. vegetačnom období zatiaľ po ošetrení koreňového
systému smreka mykoríznym prípravkom Ectovit nepotvrdili. Hustota mykoríz je ovplyvnená
predovšetkým dlhodobo existujúcimi lokálnymi podmienkami, zatiaľ čo percentuálny
podiel mykoríz citlivo reaguje na okamžité zmeny, ako je napr. vlahový stres, zhoršenie
imisnej situácie atď. (FELLNER, PEŠKOVÁ 1995, PEŠKOVÁ 2006). Takýto vlahový stres sme po
výsadbe pozorovali na VP Makov, kde prvé 2 mesiace po výsadbe spadlo nerovnomerné
a minimálne množstvo zrážok. Toto bolo aj príčinou vyšších strát a zasušených terminálov
všetkých troch drevín oproti VP Závadka v Nízkotatranskej oblasti. Preukázal sa aj väčší
šok po výsadbe na otvorenej nezaburinenej holine na Kysuciach ako na staršej mierne
zaburinenej holine v Nízkych Tatrách. Časť nižšieho burinného krytu vyžatého na výšku
sadeníc pozitívne vplývala na prežívanie, vitalitu a zdravotný stav najmä jedle a smreka.
Ani na VP Závadka sa po 1. vegetačnom období nepreukázali štatisticky významné
rozdiely(α = 0,05) v testovaní rastových parametrov nadzemnej časti výsadieb po aplikácii
všetkých piatich aditív a neošetrenej kontroly (tab. 4). Na obidvoch plochách sme
však zaznamenali prvé rozdiely v o vývoji koreňových systémov. Po aplikácii pôdneho
kondicionéra BactoFil B, hydrogelu Agrohydrogel, hnojiva Forestal aj mykorízneho
prípravku Ectovitu sme pozorovali na všetkých drevinách priaznivejší vývoj koreňových
vlásočníc (jemných koreňov dôležitých pre príjem živín). Vo variantoch kontroly a po
prihnojovaní organickým hnojivom Condit sme tento vývoj nepozorovali. Vysvetlením by
mohlo byť aj to, že každý zo spomínaných prípravkov (BactoFil B, Agrohydrogel, Forestal
a Ectovit) obsahoval hydrogelové zložky, ktoré pri nedostatku vlahy už v minulosti potvrdili
po aplikácii priaznivejší rozvoj vlásočnicového typu koreňov (TUČEKOVÁ A KOL. 2008).
Tabuľka 3 Priemerné rastové parametre nadzemnej časti (so štatistickou významnosťou)
výsadieb s aplikáciou rôznych aditív po 1. vegetačnom období na VP Makov
Hrúbka koreň. krčka
[mm]
Prípravok
Výška stonky
[cm]
Objem stonky
[cm3]
Po I.
Po I.
Po I.
V čase
V čase
V čase
vegetačnom
vegetačnom
vegetačnom
výsadby
výsadby
výsadby
období
období
období
Výškový
prírastok [cm]
Po I.
vegetačnom
období
Smrek obyčajný
Forestal
Condit
Hydrogel
BactoFil+Hydrogel
Ectovit
Kontrola
4,76a
4,51a
4,70a
4,64a
4,75a
4,58a
6,64a
6,63a
6,51a
6,33a
6,70a
6,25a
33,16a
32,22a
32,49a
31,97a
33,67a
31,25a
Forestal
Condit
Hydrogel
BactoFil+Hydrogel
Ectovit
Kontrola
4,22a
4,30a
4,19a
4,43a
4,49a
4,71a
4,95a
4,73a
4,58a
4,53a
4,88a
5,15a
29,23a
30,29a
29,61a
27,68a
28,26a
29,93a
39,54a
38,33a
39,33a
38,41a
40,21a
38,14a
9,05a
7,52a
8,55a
8,32a
9,15a
7,85a
19,77a
19,06a
18,91a
17,97a
20,82a
17,08a
8,61a
7,18a
7,98a
7,55a
8,02a
7,24a
6,10a
6,48a
6,03a
6,15a
6,24a
7,72a
8,76a
8,29a
7,99a
7,15a
8,34a
9,89a
−
−
−
−
−
−
Buk lesný
ZBORNÍK
31,56a
32,11a
33,21a
30,13a
31,64a
33,01a
JÚN 2010
127
[mm]
Prípravok
Výška stonky
[cm]
Objem stonky
[cm3]
Po I.
Po I.
Po I.
V čase
V čase
V čase
vegetačnom
vegetačnom
vegetačnom
výsadby
výsadby
výsadby
období
období
období
Výškový
prírastok [cm]
Po I.
vegetačnom
období
Javor horský
Forestal
Condit
Hydrogel
BactoFil+Hydrogel
Ectovit
Kontrola
5,59a
5,88a
4,94a
4,92a
6,11a
5,44a
5,64a
6,53a
5,21a
5,43a
6,57a
5,50a
28,15a
28,02a
23,47a
21,96a
31,78a
26,16a
28,45a
31,77a
22,43a
26,76a
33,45a
27,15a
10,84a
10,74a
6,73a
6,42a
12,95a
9,00a
10,45a
15,25a
7,30a
10,07a
15,33a
9,46a
−
−
−
−
−
−
Poznámka: Rovnaké písmená znamenajú štatisticky nevýznamné rozdiely na p<0,05
Tabuľka 4 Priemerné rastové parametre nadzemnej časti (so štatistickou významnosťou)
výsadieb s aplikáciou rôznych aditív po 1. vegetačnom období na VP Závadka
[mm]
Prípravok
Výška stonky
[cm]
Objem stonky
[cm]
Po I.
Po I.
Po I.
V čase
V čase
V čase
vegetačnom
vegetačnom
vegetačnom
výsadby
výsadby
výsadby
období
období
období
Výškový
prírastok [cm]
Po I.
vegetačnom
období
Smrek obyčajný
Forestal
Condit
Hydrogel
BactoFil+Hydrogel
Ectovit
Kontrola
5,23a
4,91a
4,99a
4,67a
4,87a
4,918a
Forestal
Condit
Hydrogel
BactoFil+Hydrogel
Ectovit
Kontrola
−
3,40a
3,83a
3,38a
3,82a
3,56a
3,31a
3,72a
3,54a
3,89a
3,55a
Forestal
Condit
Hydrogel
BactoFil+Hydrogel
Ectovit
Kontrola
−
5,06a
5,15a
5,91a
5,77a
5,52a
−
5,50a
5,33a
6,27a
5,93a
5,75a
5,97a
6,23a
5,69a
6,25a
6,12a
6,36a
31,58a
32,18a
30,48a
30,70a
32,70a
31,43a
41,04a
41,35a
40,33a
42,20a
41,34a
44,32a
10,21a
8,86a
8,92a
7,90a
9,47a
9,30a
17,06a
18,98a
15,29a
18,85a
17,91a
20,18a
11,26a
10,73a
11,66a
12,37a
11,26a
12,02a
3,38a
4,21a
3,01a
3,84a
3,63a
3,66a
4,38a
3,68a
4,48a
3,87a
−
−
−
−
−
−
−
3,38a
4,21a
3,01a
3,84a
3,63a
−
6,53a
6,60a
10,81a
8,12a
8,15a
−
2,99a
4,50a
5,06a
4,47a
4,59a
Buk lesný
25,00a
25,70a
23,21a
24,02a
24,48a
27,41a
27,75a
25,92a
27,73a
27,04a
Jedľa biela
−
15,22a
16,21a
18,51a
15,93a
17,30a
−
18,66a
20,23a
23,11a
20,80a
21,03a
Poznámka: Rovnaké písmená znamenajú štatisticky nevýznamné rozdiely na p<0,05
Ďalšie krátkodobé jednoročné výsledky a pozorovania umelých výsadieb s aplikáciou
rôznych aditív sú priebežne vyhodnocované a v nasledujúcich vegetačných obdobiach
budú ďalej prezentované.
Záver
Nebezpečenstvo zníženia fyziologickej kvality pri pestovaní aj výsadbe je podstatne
vyššie pri voľnokorennom sadbovom materiáli. Pritom rozhodujúcim a nezanedbateľným
parametrom je stav koreňového systému, predovšetkým schopnosť rastu nových koreňov
ktorý súvisí s príjmom živín a vody pre ujímajúce sa a pučiace dreviny. Výsledky nášho
výskumu sa vzťahujú na sadbový materiál konkrétneho druhu, veku, vyspelosti a kvality
128
AKTUÁLNE
2010
a nie je možné ich zovšeobecniť na materiál s inými parametrami. Priemerná ujatosť
všetkých sadeníc v obidvoch lokalitách výskumu (Kysuce, Nízke Tatry) bez ohľadu na druh
dreviny je vyššia ako 80 %. Výsadby boli najviac poškodené odhryzom zverou (javor až
do 50 %). Vzhľadom na atraktivitu pre zver boli v priebehu vegetačného obdobia podľa
očakávania oveľa viac poškodené listnáče. Zaschnutý terminálny výhonok sa vo väčšom
rozsahu vyskytol u sadeníc buka.
Hodnotenie rastových ukazovateľov je vzhľadom na krátke obdobie po výsadbe a aplikácii
aditív nepreukazné. Výškový prírastok snáď najlepšie vyjadruje adaptáciu a rastovú reakciu
sadeníc na prostredie v prvom vegetačnom období. Tento bol najvýraznejší u smreka.
Popri hodnotení prežívania, poškodenia a rastovej odozvy sadeníc budú v ďalšom
období vykonané chemické rozbory pôdy a asimilačných orgánov a hodnotená fyziologická
kvalita sadeníc.
Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe
zmluvy č. APVV-0628-07“ a agentúrou Vega č. 1/0516/09.
Literatúra
1. ALEXANDR I. J., BIGG W. L., 1981: Light microscopy of ectomycorrhizas using glycol
methacrylate. Trans. Brit. Mycol. Soc. 77: 425 − 429
2. DIXON, R. K., GARRETT, H. E.Cox G. S., MARX D. H., SANDER I. L., 1984: Inoculation of theere
Quercus species with eleven isolates of ectomycorrhizal fungi. I. Inoculation success
and seedling growth relationships in temperate forests. Forest. Sci. 30 (2): 364 − 372
3. CUDLÍN, P., MEJŘÍK, V., SKOUPÝ, J., 1983: Effect of pesticides on ectomycorrhizae of Pinus
sylvestris seedlings. Plant Soil 71: 353 − 361
4. FELLNER, R., PEŠKOVÁ, V., 1995: Effects of industrial pollutans on ectomycorrhizal relationships in temperate forests. Can. J. Bot., 73 (Suppl. 1): 1310 − 1315.
5. FREY, D., 1996: Erfahrungen mit der Boisoldüngung in der Hochlagenaufforstung. Ősterr.
Forstzeitung, 107 (4), 57 − 58.
6. KOWALSKY, S., 2007: Ektomikoryzy. Nowe biotechnologie w polskim skolkarstwie lesny.
Centrum Informacyjne Lasow Panstwowych, Warszawa, 398 s.
7. PEŠKOVÁ, V., 2006: Mykoflóra kořenových systémů lesních dřevin. Disertační práce − ČZU
v Praze Fakulta lesnická a enviromentální. 84 s.
8. REPÁČ, I., 2009: Rast odrezkovancov smreka obyčajného inokulovaných ektomykoríznymi hubami v lesnej škôlke a na výsadbovej ploche. Zborník recenzovaných príspevkov
z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej dňa 8. a 9. septembra 2009 vo Zvolene. NLC − LVÚ. ISBN 978-8093-089-9, s. 30 − 38.
9. REINECKE, H., 1998: Aufforstung von Waldbrand-und Problemflächen unter Schutzpflanzendecken. Allg. Forst. − Der Wald 53 (2), 56 − 58.
10.RUEHLE, J., L., 1982: Field performance of container-grown loblolly pine seedlings with
specific ectomycorrhizae on a reforestation site in South Caroline. South. J. Appl. For.
6: 30 − 33.
11.SENN, J., SCHÖNNENBERGER, W., 2001: Zwanzig Jahre Versuchsaufforstung Stillberg: Überleben und Wachstum einer subalpinen Aufforstung in Abhängigkeit vom Standort.
Schweiz. Z. Forstwes. 152 (6), 226 − 246.
12.SZABLA, K., 2005: Micoryzacja sadzonek a efecty hodowlane w uprawach. Autoreferát
disertační práce. Dyrekcij Generalnej Lasow Panstwoowych Warszawa, 67 pp.
13.TUČEKOVÁ, A., 2009: Pôdne kondicionéry v lesníckych technológiách. In zborník referátov z medzinárodného odborného seminára „Aktuální problematika lesního školkařství
ZBORNÍK
JÚN 2010
129
v České republice v r. 2009“, konaného 23. − 24. novembra 2009 v Jablonném nad
Vltavou, s. 89 − 99.
14.TUČEKOVÁ, A., HALÁK, A., SLAMKA, M., 2008: Hydrogely v umelej obnove lesa. In: Forestry Journal-Lesnícky časopis, 54/4, 347 − 370
Kontaktné adresy:
Ing. Anna Tučeková, PhD.
NLC − LVÚ Zvolen
T. G. Masaryka 22
960 92 Zvolen
Ing. Ivana Sarvašová, PhD.
Katedra pestovania lesa,
T. G. Masaryka 24
960 53 Zvolen
130
AKTUÁLNE
doc. Ing. Ivan Repáč, PhD.
T. G. Masaryka 24
960 53 Zvolen
Ing. Jaroslav Vencurik, PhD.
T. G. Masaryka 24
960 53 Zvolen
2010
VPLYV APLIKÁCIE ALGINITU NA MORFOLÓGIU KOREŇOV
SEMENÁČIKOV SMREKA
Peter Jaloviar
Abstrakt
V príspevku sa hodnotí vplyv prídavku prírodného pôdneho kondicionéra (alginitu) na rast
a morfológiu koreňových systémov smreka počas dvoch vegetačných období. Kým v prvom
roku života sa vplyv alginitu prejavuje skôr negatívne, v druhom roku je viditeľný najmä nárast konštantnej hmotnosti koreňa v modifikovanom substráte. Prídavok alginitu
spôsobil zmeny v morfológii koreňov, pričom v porovnaní s kontrolou dochádza k intenzívnejšiemu nárastu priemernej hrúbky. Špecifická dĺžka koreňov je nižšia a v substráte
s alginitom a dochádza tu aj k zväčšeniu podielu koreňov s hrúbkou od 0,51 do 1,00 mm
v porovnaní s kontrolou.
Kľúčové slová: alginit, jemné korene, morfológia koreňa, smrek obyčajný
Úvod
Pre úspešnosť umelej obnovy lesných porastov je okrem vhodnej technológie určujúcim
faktorom kvalita sadbového materiálu. Ujatie sadeníc vyžaduje predovšetkým funkčný
koreňový systém, ktorý je schopný pokryť nároky sadenice na vodu a živiny (ROSE, HAASE
2005).Úspešná realizácia umelej obnovy t.j. etablovanie sadeníc do prostredia je v prvom
rade determinovaná kapacitou možností tvoriť nové korene (GROSSNICKLE 2005). Tvorba
nových koreňov znamená vždy investovanie asimilovaného uhlíka. Stromy sú schopné
ovplyvniť pomer výdaja a príjmu koreňového systému buď na úrovni jednotlivých koreňov
alebo na úrovni celého koreňového systému. Na úrovni koreňov dochádza k zmene
morfológie koreňov, tvoria sa korene tenšie s vyššou špecifickou dĺžkou a povrchom
(LEUSCHNER et al. 2004).
Použitie semenáčikov, resp. sadeníc, ktoré spĺňajú kritériá kvalitného materiálu
z hľadiska ich morfológie a fyziologického stavu je predpokladom minimalizácie
zalesňovacích strát najmä na extrémnych stanovištiach, kde z akýchkoľvek dôvodov
zlyháva prirodzená obnova (KUCBEL 2004, 2005, 2007). MATTSON (1997) uvádza, že za kvalitný
sa považuje taký sadbový materiál, ktorý zaručuje požadovanú mieru rastu po vysadení
a prežívania v daných podmienkach pri únosných nákladoch na obnovu. Najčastejším
spôsobom vyjadrenia kvality materiálu, t.j. kvantifikácie kvalitatívnych znakov,
predovšetkým vzhľadom na jednoduchosť merania, je hodnotenie celkovej morfológie
sadeníc alebo semenáčikov. Výška a hrúbka koreňového krčka je z morfologických
parametrov najčastejšie hodnoteným znakom a tieto dva znaky sú dostatočne korelované
s ujatosťou.
Morfologické parametre sú vhodnejšie pre predikciu rastového potenciálu sadeníc,
pretože morfológia koreňového systému je vo veľkej miere ovplyvnená hnojením,
ošetrovaním a technológiou výroby. Meranie morfologických ukazovateľov koreňových
systémov je však v porovnaní s hodnotením morfológie celých sadeníc jednak časovo
náročnejšie a má aj deštruktívny charakter. To znamená, že výsledky sú získané na určitom
výberovom súbore, pri ktorom už nie je možné ďalej hodnotiť jeho rast. Okrem toho sa
morfologické a fyziologické parametre koreňov menia v závislosti od pozície jemných
koreňov v hierarchii koreňového systému (EISSENSTAT et al. 2000). Spomenuté dôvody vedú
ZBORNÍK
JÚN 2010
131
k tomu, že predikčná hodnota morfologických parametrov vo vzťahu k neskoršiemu
úspechu zalesňovania je ešte stále málo preskúmaná. Bežne používanými morfologickými
parametrami je objem koreňa, počet koreňov 1. rádu, dĺžka a povrch koreňa a tzv.
vláknitosť (root fibrosity) (DAVIS, JACOBS 2005).
Použitie objemu koreňov ako prediktora pre ujatosť poskytuje konzistentné výsledky
v širokom druhovom rozsahu drevín a objem koreňa je preto považovaný za všeobecne
použiteľný parameter hodnotenia kvality koreňových systémov. Povrch koreňov je
presnejšou, ale na druhej strane komplikovanejšie merateľnou veličinou. Počet laterálnych
koreňov 1. rádu poskytuje menej presné výsledky a je navyše aj ťažšie merateľný, ako
objem koreňa. Sumárna dĺžka koreňov je podľa veľkého počtu štúdií pozitívne korelovaná
s prežívaním a ďalším rastom sadeníc po vysadení (DAVIS, JACOBS 2005).
SARVAŠOVÁ (2004, 2005) opisuje pôdne kondicionéry ako látky, ktorých úlohou je zlepšovať
pôdne prostredie drevín, uľahčovať ich pestovanie v lesných škôlkach a prežívanie
v klimaticky meniacich sa lesných komplexoch. K prirodzeným pôdnym kondicionérom
patria minerály skupín montmorilonitu, kaolinitu, illitu, ďalej bentonitu, zeolitu,
používané v zmesi s minerálnymi hnojivami. Ku kondicionérom vzniknutým v prirodzených
podmienkach patria tiež organické látky (všetky formy humusu), pôdny kondicionér
lignofert a hornina alginit.
Alginit obsahuje množstvo biogénnych prvkov, schopných svojou sorpčnou kapacitou
zadržiavať vodu a minerálne látky (SARVAŠOVÁ, 2009). Má povahu organickej zeminy,
organická prímes výrazne zvyšuje vlhkosť a plasticitu. Hmotnosť v porovnaní so
štandardnou zeminou je relatívne nízka. Pórovitosť alginitu je od 62,44 do 68,45 %. Jeho
nasiakavosť sa pri fyzikálno–mechanických testoch meria veľmi ťažko a napučavosť kolíše
od 3,25 do 8,42 %. Aranyiho koeficient kapacity (KA) absorpcie vody varíruje v pomerne
úzkom rozsahu 80 − 108 čo je viac ako hodnota KA v prírodných pôdach, chemická reakcia
alginitu kolíše od 5,99 do 7,9.
Pokusné výsevy boli založené 2. 5. 2006 v Arboréte Borová Hora. Na výsev bolo použité
semeno smreka pôvodom zo ŠLP TU Zvolen: 093/01/03 EVK 01563ZV577 15/2003. Klíčivosť
semena bola 99 % a čistota 95 %. Boli vysiate 3 pokusné plochy s veľkosťou 1 m2, na ktoré
bola vysiata výsevná dávka 35 g semena smreka obyčajného. Každá z týchto plôšok bola
rozdelená do troch rovnakých blokov. Použitý bol čistý rašelinový substrát zo Suchej Hory.
Na jednu plôšku bol aplikovaný hydroabsorbent alginit v množstve 3 kg/m2, ďalšia bola
ponechaná ako kontrolná. V prvom októbrovom týždni roku 2006 bolo náhodným výberom
z každého z troch blokov na obidvoch plochách odobratých po 35 semenáčikov a v roku 2007
bolo z obidvoch plôch náhodne odobratých po 25 semenáčikov z prvých dvoch blokov. Pri
odbere semenáčikov na analýzu sa postupovalo tak, že boli vybraté vždy viaceré súčasne
spolu s rašelinovým substrátom. V laboratórnych podmienkach bol substrát vyplavený,
koreňové sústavy oddelené a do ďalšej analýzy boli zaradené len tie semenáčiky, pri
ktorých nedošlo k poškodeniu koreňového systému resp. strate jeho časti. Po oddelení
celého koreňového systému od nadzemnej časti boli odstránené všetky zvyšky substrátu.
Koreňový systém bol rozdelený na jednotlivé korene, ktoré boli následne rozdelené na
živé a odumreté časti na základe zvyčajne používaných makroskopických kritérií (LEUSCHNER
et al. 2004, WELKE et al. 2003), prípadne pomocou tetrazoliového roztoku (CLEMENSSONLINDELL 1994). Po jeho vymytí a zmeraní hrúbky koreňového krčka s presnosťou na 0,05 mm
sa semenáčik rozrezal na nadzemnú a koreňovú časť. Hodnoty dĺžky koreňa, jeho objemu
a plochy povrchu, ako aj počet zakončení sa zisťovali pomocou programu WinRhizo 2004a™.
Program samotný predstavuje štandardnú metodiku na zisťovanie uvedených parametrov,
založenú na analýze digitálnych obrazov koreňov s vysokým rozlíšením (1 200 dpi).
132
AKTUÁLNE
2010
Jeho výstupom sú údaje o celkovej dĺžke a priemernej hrúbke, celkovom povrchu,
objeme a počte zakončení koreňového systému resp. jeho analyzovanej časti. Druhou
časťou výstupu je rozdelenie týchto veličín (okrem priemernej hrúbky) po hrúbkových
triedach, ich rozpätie je 0,25 mm, s počtom tried 40. Vzorka sa skenuje vo vodnom
kúpeli v transparentnej obdĺžnikovej miske, ku dnu misky je pritlačená príložným sklom.
Nakoniec bola stanovená konštantná hmotnosť koreňa (60°C, 72 hod.).
Medzi jedno- a dvojročnými semenáčikmi rastúcimi na substráte s prídavkom alginitu
boli zistené malé relatívne rozdiely v celkovej dĺžke a povrchu, v prípade koreňových
špičiek sa zistil dokonca pokles ich počtu s rastúcim vekom. Hmotnosť, priemerná hrúbka
koreňov a ich objem najmenej rástli v kontrolnom variante.
Tabuľka 1 Priemerné hodnoty a smerodajné odchýlky základných kvantitatívnych parametrov
jedno- a dvojročných voľnokorenných semenáčikov smreka, pestovaných na rôzne
modifikovaných substrátoch
Substrát
Hmotnosť
[g]
alginit
kontrola
0,043±0,012
0,051±0,015
alginit
kontrola
0,190±0,059
0,144±0,073
Priemerná hrúbka
[mm]
Dĺžka
[cm]
Povrch
[cm2]
1-ročné semenáčiky
0,354±0,031 192,7±50,32
21,30±5,29
0,373±0,024
219,2±67,7
25,48±7,42
1,136±0,296
237,5±61,3
34,4±8,3
0,633±0,239 407,1±154,8
47,2±18,9
Objem
[cm3]
Počet zakončení
0,189±0,052
0,237±0,068
687±269
720±234
0,401±0,099
0,439±0,194
645±190
1409±639
Tabuľka 2 Relatívny nárast hodnôt základných kvantitatívnych parametrov dvojročných
voľnokorenných semenáčikov smreka, pestovaných na rôzne modifikovaných substrátoch
oproti jednoročným semenáčikom (100 %).
Substrát
alginit
kontrola
Hmotnosť
[g]
Priemerná hrúbka
[mm]
Dĺžka [cm]
Povrch
[cm2]
Objem
[cm3]
Počet zakončení
441,9
282,4
320,9
169,7
123,2
185,7
161,5
185,2
212,2
185,2
93,9
195,7
Z vysokej diferenciácie relatívnych zmien jednotlivých veličín vyplýva, že okrem rastu
semenáčikov dochádza aj k výrazným morfologickým zmenám v ich koreňových systémoch.
Predovšetkým sa mení pomer medzi dĺžkou a hrúbkou koreňov a medzi hmotnosťou
a dĺžkou čo v konečnom dôsledku vedie k tomu, že v rámci koreňového systému dochádza
k preskupeniu biomasy v prospech hrubších koreňov s predpokladanou nižšou fyziologickou
aktivitou.
Okrem zmien v rámci variantov spôsobených zvýšením veku semenáčikov, je
pozorovateľné aj zväčšovanie rozdielov medzi variantmi (tab. 3). Zatiaľ čo v prípade
jednoročných semenáčikov predstavuje maximálny rozdiel 15,7 % v rámci konštantnej
hmotnosti, pri dvojročných semenáčikoch je to už do 79,5 % (priemerná hrúbka koreňa).
Tabuľka 3 Relatívne veľkosti priemerných hodnôt [%] kvantitatívnych parametrov koreňových
systémov jedno- a dvojročných voľnokorenných semenáčikov smreka, pestovaných na rôzne
modifikovaných substrátoch v porovnaní s kontrolou (100 %).
Vek
Hmotnosť
[g]
Priemerná hrúbka
[mm]
Dĺžka [cm]
Povrch
[cm2]
Objem [cm3]
Počet zakončení
1 rok
2 roky
ZBORNÍK
84,3
131,9
94,9
179,5
87,9
58,3
83,6
72,9
79,7
91,3
95,4
45,8
JÚN 2010
133
Rast semenáčikov na substráte s alginitom sa odlišuje od kontroly vo viacerých
ukazovateľoch. V tomto substráte dominuje hrúbkový rast koreňov nad predlžovacím.
Priemerné hodnoty objemu a hmotnosti koreňových systémov rastú v tomto variante
predovšetkým vďaka nárastu priemernej hrúbky, kým dĺžkový rast je redukovaný.
Výsledkom nárastu hrúbky a neproporcionálne nízkeho prírastku dĺžky koreňov je redukcia
počtu koreňových špičiek v celom koreňovom systéme.
Podiel najjemnejších koreňov na koreňovom systéme z hľadiska dĺžky, povrchu, objemu
a počtu koreňových špičiek (tab. 4) súvisí s výsledkami lineárnych korelácií.
Tabuľka 4 Absolútne hodnoty dĺžky koreňov v hrúbkových triedach do 0,5 mm a 0,51 − 1,00 mm
a ich podiely z celkovej dĺžky koreňového systému
Variant
Absolútna hodnota dĺžky
v hrúbkových triedach [cm]
Vek
[roky]
0,01 − 0,50 mm
0,51 − 1,00 mm
Podiel hr. triedy na celkovej dĺžke [%]
0,01 − 0,50 mm
0,51 − 1,00 mm
0,01 − 1,00 mm
Alginit
1
2
177,3 ± 48,2
165,4 ± 50,2
15,3 ± 7,15
66,8 ± 20,9
91,5 ± 4,2
69,2 ± 7,8
8,1 ± 4,0
28,5 ± 7,1
99,6 ± 0,5
97,8 ± 1,0
Kontrola
1
2
198,9 ± 63,6
349,1 ± 131,0
19,6 ± 9,0
53,6 ± 33,8
90,5 ± 3,9
85,9 ± 5,0
9,2 ± 3,7
12,9 ± 4,8
99,7 ± 0,2
98,9 ± 0,4
Z hľadiska dĺžky je hrúbková trieda najjemnejších koreňov s hrúbkou do 1 mm absolútne
dominujúcou hrúbkovou kategóriou. Jej priemerný podiel je najnižší v prípade substrátu
s alginitom, ale aj tak dosahuje takmer 98 %. Variabilita podielov je mimoriadne nízka,
čo znamená, že aj pri koreňových systémoch s rôznou absolútnou hodnotou celkovej
dĺžky tvoria jemné korene ešte stále takmer celý koreňový systém. S rastúcim vekom
pritom nedochádza k podstatnému zmenšovaniu podielu najjemnejších koreňov, ale
pozorovateľná je zmena pomeru dvoch hodnotených hrúbkových tried, ktoré tvoria
kategóriu najjemnejších koreňov. V prvom vegetačnom období (v prvom roku života
semenáčikov) tvorí hrúbková trieda do 0,5 mm pri každom variante priemerne viac ako
90 % celkovej dĺžky koreňov, pričom kolísanie jednotlivých hodnôt okolo priemeru je
nepatrné. Na konci druhého vegetačného obdobia sa pri všetkých variantoch prejavil
pokles podielu prvej hrúbkovej triedy a nárast podielu v hrúbkovej triede 0,51 − 1,00 mm.
Najmenšia zmena podielu sa zistila v prípade kontroly, kde bol v prvom roku života zároveň
najvyšší podiel koreňov v hrúbkovej triede 0,51 − 1,00 mm. GUO et al. (2004) uvádzajú,
že aj v prípade dospelých porastov Pinus palustris L. tvoria korene 1. a 2. rádu s hrúbkou
0,35 mm viac ako 75 % dĺžky a približne 60 % povrchu jemných koreňov v rozpätí 1. až 5.
rádu. KING et al. (2002) zistili, že viac ako 80 % celkovej dĺžky 8 ročných jedincov Pinus
taeda L. predstavujú korene s hrúbkou do 1 mm.
Špecifická hmotnosť koreňov (SRL), t.j. celková dĺžka koreňov v metroch pripadajúca
na 1 gram konštantnej hmotnosti je odvodený morfologický parameter, ktorý sa využíva
ako vhodný indikátor zmien pôdneho prostredia, alebo ako ukazovateľ pre porovnanie
odlišných prostredí. S rastúcim vekom priemerná hodnota špecifickej dĺžky rapídne klesá.
Na substráte s alginitom mala špecifická dĺžka koreňov priemerné hodnoty 45,6 m/g
(1. rok) a 17,1 m/g (2. rok). V prípade kontroly to bolo 43,1 m/g (1. rok) a 28,8 m/g (2.
rok). Pokles priamo súvisí s nárastom podielu koreňov vo vyšších hrúbkových triedach nad
0,51 mm, prípadne nad 1,00 mm. OSTONEN et al. (2007) na základe prehľadu viac ako 70
porastov 10 rôznych drevín zistili významný vplyv hrúbky koreňov na ich špecifickú dĺžku.
Najvyššie hodnoty špecifickej dĺžky sa dosahujú korene hrúbkovej triedy do 1 mm, pričom
ich dĺžky predstavuje približne 20m.g–1. V kategórii jemných koreňov (0 − 2 mm) je to
okolo 15m.g–1, ale v samostatnej hrúbkovej triede 1 − 2 mm je to iba1 − 3m.g-1. PRETZIGER
et al (2002), ako aj GUO et al. (2004) uvádzajú významný vplyv hierarchického postavenia
134
AKTUÁLNE
2010
(rádu) jednotlivých koreňov na ich špecifickú dĺžku. Ich štúdie dokázali pokles hodnoty
špecifickej dĺžky so stúpajúcim rádom. Na príklade Pinus palustris uvádzajú GUO et al.
(2004), že kategória jemných koreňov obsahuje korene 1 až 5 rádu, pričom priemerná
hrúbka 1. − 4. rádu je 0,35 − 0,79, ale v piatom ráde dosahovala priemerná hrúbka hodnotu
1,56 mm. Rozdiel v špecifickej dĺžke koreňov 1. rádu a koreňov 5. rádu je 48 násobný.
Pokles priemernej hodnoty špecifickej dĺžky koreňov v druhom vegetačnom období
je spôsobený tým, že vo vyššom veku semenáčikov má ich koreňový systém zložitejšie
hierarchické usporiadanie a zároveň sa zvyšuje podiel koreňov vo vyšších hrúbkových
triedach. Vzhľadom na veľkosť poklesu, keď hodnota v druhom roku predstavuje iba
25 − 50% hodnoty v prvom roku, ale podiely hrúbkových tried na celkovej dĺžke sa zmenili
oveľa menej sa dá predpokladať, že zmenu špecifickej dĺžky spôsobuje viac zmena
hierarchickej ako zmena hrúbkovej štruktúry koreňov.
Porovnanie priemerných hodnôt variantov v dvoch rôznych rokoch ukazuje okrem
iného na rozdielnu stratégiu tvorby koreňov a prekorenenia substrátu v prvom a v druhom
vegetačnom období. V prvom roku, kedy boli zistené vysoké hodnoty špecifickej dĺžky
koreňov a zároveň iba malé (a štatisticky nevýznamné) rozdiely medzi variantmi sa tvorili
predovšetkým dlhé a veľmi tenké korene. Hmotnosť koreňového systému rastie pomalšie
ako jeho dĺžka a priamym výsledkom takéhoto rastu sú vysoké hodnoty špecifickej dĺžky
koreňov. Tvorba týchto koreňov je pre rastlinu z hľadiska pomeru výdaja a príjmu podľa
teórie EISSENSTATTA, YANAIA (1997) menej náročná a zároveň umožňuje rýchlu kolonizáciu
prostredia t.j. pôdneho substrátu. OSTONEN et al. (2007) charakterizujú takúto stratégiu
prekorenenia substrátu ako intenzívnu. Podľa nich je táto stratégia, prostredníctvom ktorej
sa rastlina snaží zabezpečiť si a udržať potrebnú minerálnu výživu typická predovšetkým
morfologickou adaptáciou koreňov, ktorá je však pri rôznych drevinách rozdielna (CURT,
PREVÓSTO 2003). Jedným zo spôsobov morfologickej adaptácie je zvyšovanie špecifickej
dĺžky jemných koreňov, čím jedinec zvyšuje podiel objemu prekorenenej pôdy na jednotku
biomasy koreňa. Biomasa koreňa je vzhľadom na jeho heterotrofnú povahu považovaná
za komponent výdaja živín, veľký pôdny priestor kolonizovaný koreňmi s veľkou sumárnou
dĺžkou zase znamená vysoký potenciál príjmu živín. V druhom vegetačnom období je
viditeľný úbytok hodnôt špecifickej dĺžky a zároveň sa objavil významný rozdiel medzi
kontrolným variantom a substrátom s alginitom. Pokles hodnoty špecifickej dĺžky
v druhom vegetačnom období je výsledkom sekundárneho rastu koreňov, t.j. hrubnutia
koreňov vyšších rádov. Hrubnutím sa zásadne mení pomer dĺžky a konštantnej hmotnosti
fragmentov koreňov, čo následne ovplyvňuje hodnotu špecifickej dĺžky pre celý koreňový
systém. Z hľadiska podielu prvých dvoch hrúbkových tried došlo v priebehu 2. vegetačného
obdobia k najmenšej zmene v prípade kontroly. Sekundárny rast resp. starnutie koreňov
je spojené s viacerými anatomickými zmenami jemných koreňov. EISSENSTAT, ACHOR (1999)
uvádzajú, že existuje negatívna korelácia medzi sekundárnym hrubnutím bunkových stien
exodermy a špecifickou dĺžkou koreňov.
Poďakovanie
Príspevok vznikol vďaka podpore z finančných prostriedkov projektu APVV-0456-07.
ZBORNÍK
JÚN 2010
135
Literatúra
1. CLEMENSON-LINDELL, A., 1994: Triphenyltetrasolium chloride as an indicator of fine root vitality and environmental stress in coniferous forest stands: Aplications and limitations.
Plant and soil 159: 297 − 300.
2. CURT, T., PREVOSTO, B., 2003: Rooting strategy of natural regenerated beech in silver
birch and scots pine woodlands. Plant and soil 255: 265 −279.
3. DAVIS, A. S., JACOBS, D. F., 2005: Quantifying root system quality of nursery seedlings and
relationship to outplanting performance. New forests 30: 295 −311.
4. EISENSTAT, D. M., 2000: Building roots in a changing environment: implications for root
longevity. New Phytologist 147: 33 − 42.
5. EISSENSTAT, D.M., ACHOR, D.S., 1999: Anatomical characteristics of roots of citrus rootstocks that vary in specific root length. New Phytologist 141: 309 − 321.
6. EISSENSTAT, D.M., YANAI, R.D., 1997: The ecology of root lifespan. Advances in ecological
research 27, 59 p.
7. GROSSNICKLE, S.C., 2005: Importance of root growth in overcoming planting stress. New
Forests 30: 273 − 294.
8. GUO, D. I., MITCHELL, R. J., HENDRICKS, J. J., 2004: Fine root branch orders respond differentially to carbon source-sink manipulations in a longleaf pine forest. Oecologia,
140(3): 450 − 457.
9. KUCBEL, S., 2004: Analýza prirodzenej obnovy vo vysokohorskom poraste s dôrazom na
význam priameho slnečného žiarenia pre jej rast, Acta facultatis forestalis 46:157167
10.KUCBEL, S., 2005: Štruktúra a regeneračné procesy porastu s dominantnou pôdoochrannou funkciou, Acta facultatis forestalis 47: 195 − 206.
11.KUCBEL, S., 2007: Analýza semennej úrody smreka vo vysokohorskom lese vyššieho montánneho stupňa Nízkych Tatier, Acta facultatis forestalis 49(1): 145 − 154.
12.LEUSCHNER, CH., HERTEL, D., SCHMIDT, I., KOCH, O., MUHS, A., HÖLSCHER, D., 2004: Stand fine
root biomass and fine root morphology in old-growth beech forests as a function of
precipitation and soil fertility. Plant and Soil 258: 43 − 56.
13.MATTSSON A. 1997. Predicting field performance using seedling quality assessment. New
Forest 13: 227 − 252.
14.OSTONEN, I., PÜTTSTEPP, BIEL, C., ALBERTON, O., BAKKER, M. R., LÖHMUS, K., MAJDI, H., METCALFE,
D., OLSTHOORN, F. M., PRONK, A., VANGUELOVA, E., WEIH, M., BRUNNER, I., 2007: Specific root
length as an indicator of environm. change. Plant biosystems. 426 − 442
15.PREGITZER, K. S., DEFOREST, J., L., BURTON, A, J., ALLEN, M. F., ROGER W. RUESS, R. W., HENDRICK,
R. L., 2002: Fine root architecture of nine North American Trees. Ecological Monographs 72(2): 293 − 309.
16.ROSE, R., HAASE, D.L., 2005: Root and shoot allometry of bareroot and container Douglasfir seedlings. New Forests 30: 215 − 233.
17.RUF, M., BRUNNER, I., 2003: Vitality of tree fine roots: reevaluation of the tetrazolium
test. Tree physiology 23(4): 257 − 263.
18.SARVAŠOVÁ, I., 2004: Pôdne kondicionéry: pomoc pri umelej obnove, Les, 2, 16 − 17.
19.SARVAŠOVÁ, I., 2005: Pôdne kondicionéry − využitie pre regeneráciu a stabilizáciu pôd, In:
Actual problems of silviculture. Zvolen, 211 − 216.
136
AKTUÁLNE
2010
20.SARVAŠOVÁ, I., 2009: Hodnotenie vplyvu alginitu na rast sadeníc jedle bielej (Abies alba
Mill.) a smreka obyčajného (Picea abies (L.) Karst. Acta facultatis forestalis 51(1):
7 − 14.
21.WELKE, S. E., HOPE, G. D., HUNT, G. A., 2003: Effects of harvesting on fine root biomass
and decomposition in an Engelmann spršce − subalpine fir forest. Canadian journal of
forest research 33: 847 − 853.
Kontaktná adresa:
Ing. Peter Jaloviar, PhD.
Katedra pestovania lesa, Lesnícka fakulta
Technická univerzita vo Zvolene
ZBORNÍK
JÚN 2010
137
NÁRODNÉ
LESNÍCKE
CENTRUM
Miriam Sušková
Gabriela Debnárová
AKTUÁLNE PROBLÉMY LESNÉHO
ŠKÔLKARSTVA, SEMENÁRSTVA
A UMELEJ OBNOVY LESA
2010
ISBN 978 - 80 - 8093 - 113 - 1
ZBORNÍK PRÍSPEVKOV

pozri pdf - nlcsk.sk

Transkript

Podobné dokumenty

Ekologie obnovy narušených míst VI. Shrnutí a závěrečné poznámky