Po stopách jantáru - Communication House

Po stopách jantáru - Communication House

nec 2010
i
s
o
r
p
/
r
e
decemb
n 2011
e
d
e
l
/
r
á
janu
číslo 12/13, ročník 58/59
Mesačník spoločností skupiny COLAS v Slovenskej a Českej republike
Měsíčník společností skupiny COLAS v České a Slovenské republice
Rozhovor s ministrom
V extra mrazoch
Poučili sme sa, hovorí šéf NDS po
problémoch na svidníckom obchvate
Po stopách jantáru
Sedím vo vyhriatom aute a mierim na sever. Myšlienky sa mi vracajú
o dve zimy do minulosti. Ku chlapom z prešovského závodu 06, ktorí
si ten január a február neoddýchli. Nebolo kedy. Makali na mostoch
svidníckeho obchvatu. V treskúcej zime severovýchodného Slovenska sa snažili urobiť takmer nemožné. Aby o pár mesiacov, v júni 2009,
mohli odovzdať do užívania polprofil dlhý 4,6 kilometra (pozri Stavby
Colasu 3/2009).
Všetci vieme, čo nasledovalo. Jún
2009, veľká voda. Už i tak nepokojné ílovité podložie sa dáva do pohybu. Na dvoch miestach zanecháva
popraskanú cestu. Spojazdnenie sa
tým pádom odkladá. Najskôr o mesiac, potom o dva. Vypiplané mosty sú bezchybné, no potrvá ešte rok
a pol, kým po nich spustia dopravu.
Vtedy to ale ešte nikto netuší...
Obnova ulice v Trutnově
Výhercovia súťaže
Rekonstrukce? Novostavba!
Unikátní řešení, použité prvně v naší zemi. Pomoc trhavin a těžké
techniky. To vše a ještě notná dávka píle a umu bylo nutné na překonání problémů, s kterými se COLAS-áci setkávali na stavbě silnice II/405 Příseka – Brtnice na Jihlavsku. Víc od stavbyvedoucí Ireny
MUSILOVÉ na straně 3.
Auto dnes môžem zaparkovať v
pešej zóne. O slávnosti na námestí opakovane informuje aj mestský
rozhlas. Nečudo, odchádzajúci pri- pri škole,“ dôvodí Ján, postarší muž,
mátor Michal Bartko o obchvat dl- ktorý sa prišiel pozrieť na vyzdobeho bojoval. Zdá sa, že u Svidníčanov né námestie so známym, Jurajom.
napriek zdržaniu dnes prevažuje „Veľa som chodieval na stavby do
dobrá vôľa, sú radi, že sa konečne Čiech a tam vždy dávali dobrý podočkali. „Však sa nedalo ani vyjsť zor na geológiu,“ doloží Juraj, s nana cestu, toľko kamiónov všade, aj rážkou na problém.
Okamih po prestrihu pásky.
Rozdielne prístupy
Za 18 mesiacov sa podľa niektorých stal z obchvatu „najdrahší korčuliarsky areál na Slovensku“ – využívali ho totiž len cyklisti a inline
korčuliari. Medzitým sa zhotoviteľské združenie R4 Svidník, zložené z
firiem Inžinierske stavby, Eurovia a
Strabag, pasuje s opravnými riešeniami. „Na obidvoch úsekoch nastal
zosuv približne z rovnakej príčiny,
riešili sa ale rozdielnym spôsobom.
Na jednom mieste, v kilometri 0,800,
sa nerozobral celý násyp. Urobila sa
pilótová stena, ktorá zosuv zastabilizovala,“ hovorí manažér stavby
Ing. Karol Martinko, výrobný námestník závodu 06. Inak to bolo v kilometri 3,200. „Tu sa musel rozobrať
celý násyp, nasledovala sanácia
podložia pomocou odvodňovacích
rebier. Voda, ktorá tam narobila paseku, bola odvedená mimo násyp.
Obe riešenia svojím spôsobom menili základný projekt.“ Združeniu z
tohto jednoznačne vyplýva: za oneskorené odovzdanie stavby by nemali byť sankcionovaní.
pokračovanie na str. 3
AKTUÁLNE
Stavby Colasu
Predseda predstavenstva Inžinierskych stavieb Pavol Kováčik:
Dvere sú otvorené
Milí kolegovia,
spoločne prežívame zložité obdobie. Je za nami ťažký rok a pred
nami ďalší, o nič menej náročný.
Sčasti to spôsobili okolnosti, ktoré
sme nemohli ovplyvniť. Napríklad
prerušenie politickej kontinuity a
pozastavenie veľkých diaľničných
projektov. Výsledok je taký, že peniaze v podstate sú, ale stavby nie
sú pripravené ani vysúťažené. Už
teraz vieme povedať, že minimálne do jesene nezačneme pracovať
na nových, väčších dopravných
zákazkách. S týmto faktom sa však
musia vyrovnať aj naši konkuren-
ti. Pre nás to okrem iného znamená zaujímať sa aj o prácu určenú
hlavne pre stredné a menšie firmy.
Otvorene treba priznať, že je
nutné poučiť sa aj z našich vlastných, vnútorných chýb. Hlavne v
posledných troch rokoch sme nedostatočne reagovali na meniacu
sa situáciu, nedali sme si pozor na
riziká vyplývajúce z uzatvorených
zmlúv. Viac ráz bolo výsledkom penále či náklady navyše.
Striktne pôjdeme po nekorektnosti, najmä budeme presnejšie
skúmať pôvod a oprávnenosť nákladov. Týka sa to napríklad efektívnosti vo využívaní dopravných a
mechanizačných prostriedkov. Budeme klásť dôraz na kvalitu prípra-
vy a organizáciu práce nielen na
stavbách. Budeme si chcieť si prácu šetriť najmä pre seba, až na ďalšom mieste pre subdodávateľov.
Zároveň musíme byť na dodávateľov rovnako prísni, ako na seba.
Viem, milí kolegovia, že v COLAS-e, v Inžinierskych stavbách je
dosť šikovných ľudí. Som presvedčený, že vedia a že chcú. Za manažment môžem sľúbiť, že sa Vám
budeme snažiť vytvoriť dobré podmienky, efektívny systém práce. Od
každého z nás si to vyžaduje úsilie,
aby sme boli rozumnejší, iniciatívnejší. Od manažérov po robotníkov. Dvere máte u mňa i svojich
nadriadených stále otvorené. Želám vám všetkým veľa úspechov.
Ing. Pavol Kováčik, PhD., MBA má 48 rokov. V Inžinierskych stavbách už pôsobil v rokoch 2002 – 2004 ako výrobný riaditeľ. Prakticky
celú profesionálnu kariéru sa pohyboval na stavebnom trhu, riadil niekoľko podnikov a venoval sa poradenstvu, a to v Českej i Slovenskej republike. V poslednom období pracoval ako manažér a poradca v oblasti stavebných dozorov dopravných a inžinierskych stavieb. Predsedom
predstavenstva je od začiatku novembra 2010.
Minister Ján Figeľ: Efektívne, ale zákonne vysporiadať pozemky
Za 30 rokov vieme ušetriť 3,6 miliardy
Prevzal veľký a ťažký rezort, do ktorého pribudli aj právomoci zrušeného ministerstva. Po kariére eurokomisára sa doma na Slovensku
ocitol v tlaku každodenných domácich politických a ekonomických
tlakov. Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján FIGEĽ
exkluzívne odpovedal na otázky Stavieb Colasu.
bližšie roky máme na diaľnice a rýchMôžem ubezpečiť, že v rokovalostné cesty v eurofondoch vyše dve niach s Bruselom sa v maximálnej
miliardy eur. Ideme cestou nových miere usilujeme o to, aby sa na tomsúťaží a očakávame, že štyri z piatich to úseku mohla výstavba rozbehnúť
úsekov pôvodného prvého balíka sa čo najskôr.
v roku 2011 môžu začať stavať, navyše transparentnejšie a efektívnejšie.
• Nakoľko je reálny presun ďalUž nehrozí, že budú stáť pre nedorie- ších eurofondov na výstavbu ciest
šené environmentálne problémy, ako z balíka vyčleneného na roky 2007
to bolo v prípade prvého balíka kvôli - 2013?
úseku Turany – Hubová.
Eurofondy sú veľmi dôležitým a
nevyhnutným zdrojom pre výstavbu
• Robia sa nejaké opatrenia, aby diaľnic a rýchlostných ciest. Diskusia
pominuli výhrady Európskej komipokračovanie na str. 11
sie voči trasovaniu tohto úseku?
Krátko
Etika v biznise
J. Figeľ: Na diaľnice a rýchlocesty pôjde 40 percent z rozpočtu ministerstva.
Vpravo Alan Sitár z Národnej diaľničnej.
• Často sa hovorí, že súčasná vláda
zastavila výstavbu diaľnic. Ako vnímate takéto hodnotenie? Máte plán,
ktoré nové úseky chcete tento rok
začať stavať z eurofondov okrem už
avizovaných okolo Levoče?
Reči o zastavení výstavby diaľnic
vnímam ako povinný politický folklór.
Fakty hovoria, že v prvom polroku vlády sme začali s výstavbou 20-tich ki-
strana 2
lometrov diaľnic a rýchlostných ciest,
pričom minulá vláda za prvý rok a pol
svojho pôsobenia rozbehla výstavbu
len 8-mich kilometrov, aj to v polovičnom profile. V tomto roku plánujeme
spustiť výstavbu vyše 60 km diaľnice
D1 medzi Martinom a Prešovom, kam
patrí aj úsek, ktorý spomínate. Je to
viac ako polovica z toho, čo začala stavať minulá vláda za štyri roky. Na naj-
Druhé školenie o etike v obchodných vzťahoch sa na pôde slovenského COLAS-u konalo 17. a 18. januára 2011 v košickej zasadačke Inžinierskych stavieb. Hlavným prednášajúcim bol vedúci právnického tímu centrály COLAS-u z Francúzska Alain Clotte. Stretnutie pripomenulo, aké
postupy sú v právnej a obchodnej oblasti vhodné a čo je neprijateľné.
Zúčastnili sa aj zástupcovia spoločností CESTY NITRA a IS-Lom. „Pán Clotte si pochvaľoval disciplinovanosť poslucháčov. Nám sa zasa páčilo najmä
to, že všetky príklady uviedol z praxe,“ hodnotí personalistka za CESTY NITRA Ing. Katarína Együdová.
R1 na Pohroní dlhšia
Druhá etapa rýchlostnej cesty Žarnovica – Šášovské Podhradie sa 20. januára dočkala sprejazdnenia. Dielo za vyše 103,5 milióna eur stavalo
konzorcium Žarnovica II, aj za účasti Inžinierskych stavieb. Časť zákazky
pre IS vykonali CESTY NITRA. Do stavebných prác viac ráz nepriaznivo zasiahlo počasie, najmä záplavy.
ch
december 2010/január 2011
dokončenie zo str. 1
„Vinník“ sa nehľadá ľahko, hoci zdravý rozum velí, že niekto by
niesť zodpovednosť mal. Ešte v auguste 2010 to vyzerá, že spor skončí
na súde. Národná diaľničná zanovito opakuje, že to dodávatelia nedodržali stavebné postupy. Za združenie vtedy reagovala hovorkyňa
Eurovie Mgr. Simona Tančáková:
„Výsledky posudkov jasne dokazujú,
že zo strany zhotoviteľa nedošlo k
žiadnemu pochybeniu. Obvinenia
objednávateľa … sú účelové a vykonštruované a vôbec nie sú podložené relevantnou odbornou expertízou. Zosuv násypu spôsobil zosuv
pôvodného nestabilného podložia,
a nie nekvalitná práca či nedodržanie technologických postupov. Pri
Po stopách jantáru
príprave tohto projektu objednávateľ nevzal do úvahy fakt, že plánovaná trasa prechádza oblasťou
s komplikovanými hydrogeologickými podmienkami a nenechal si
vypracovať podrobný geologický
prieskum.“ Typická patová situácia.
Sme múdrejší...
Október 2010. „Znepriatelené
strany“ si na podnet nového vedenia ministerstva dopravy opäť sadajú za stôl. Cieľ je jasný. Do Vianoc
obchvat sprejazdniť a objektívne
rozhodnúť o zodpovednosti za náklady. Prvé sa stihlo, druhé nie. Po-
čas slávnostného otvorenia odzneli pútavé fakty. V roku 1992 objavili
v chotári mesta mincu z čias jantárovej cesty, smerujúcej od Baltu na
juh Európy. Čo dobre dokumentuje historický význam tohto tranzitu. A o dva roky uzrela svetlo sveta
prvá technická štúdia. Zaujímavosťou je, že na inkriminovanom mieste odporúča sedempoľový most. A
v projekte sa objavil len päťpoľový.
Už aj vrabce na streche si čvirikali,
že sa uprednostnilo lacnejšie riešenie – napríklad namiesto mosta klasický násyp. „Berieme to ako poučenie, aby sa podobná situácia už
neopakovala,“ hovorí počas otvorenia šéf NDS Alan Sitár. Je zrejmé, na
čo myslí. Stavba stála 22 miliónov
eur. Pôvodne. Opravy vytlačili náklady nahor oficiálne o 2,7 milióna,
podľa manažéra projektu K. Martinka so všetkými prácami naviac až o
6 miliónov.
Je po slávnosti. Policajti avizujú,
že dopravu cez obchvat už pustili.
Mierim preto naň. Kamióny i osobné autá si veselo uháňajú po novej
ČO JE NOVÉ
Novinár Andrej Dudáš si bol pozrieť
cestu z bežiek.
ceste. Stretávam dokonca lyžiara na
bežkách. Nebojí sa môjho objektívu.
Aj on je totiž novinár, miestny veterán Andrej Dudáš. Píše glosy do
mestských novín. Hej, aj o obchvate ich už bolo dosť. Ľudia vo Svidníku hovoria, že keď skončí zima a
rozmrzne pôda, ešte o ceste budeme počuť. Až potom sa vraj ukáže,
ako to stavbári vlastne opravili...
Anton Oberhauser, foto autor
Technické údaje
Po obchvate uháňa jeden kamión za druhým.
dokončení z 1. strany
Křest bahnem
Úsek nebyl příliš dlouhý, měří
1 920 metrů. O akci za 141 milionů
korun (5,8 milionu eur) rozhodl Kraj
Vysočina, prostředky získal z evropských dotací.
„Tato rekonstrukce silnice druhé
třídy byla vlastně novostavbou,” říká stavbyvedoucí Irena Musilová a
paradox záhy vysvětlí: „Většina starého silničního tělesa byla odtěžena, následovalo budování dvou
nových násypů a vytěžení dvou zářezů.”
Bylo to nezbytné? „Ano, neboť
problémy se objevily hned na začátku, kdy inženýrsko - geologický
průzkum odhalil velice špatné podloží na většině staveniště. V místě
se zhruba 6 metry rybničního bah-
Tri štvrtiny rozpočtovanej ceny prišli zo štrukturálneho fondu EÚ, 20
percent zo štátneho rozpočtu, zvyšok z NDS. Obchvat je dlhý 4 573 metrov, dĺžka mostov dosahuje 962 metrov. Z mostných objektov je sedem
priamo na rýchlostnej ceste, jeden nad trasou a jeden dočasný. Z dvoch
križovatiek je jedna mimoúrovňová.
r
Rekonstrukce? Novostavba!
na v podloží, kde byly problémy
největší, bylo geotechnikem rozhodnuto vybudovat geobuňkovou
strukturu o mocnosti 1 metr na rozloze 3200 m2.”
Toto řešení by mělo držet nový násyp, který je navíc svázaný se
starým nad dnem bývalého rybníka. „Dosud bylo v České republice tímto způsobem řešeno pouze
zhruba 100 m2 utrženého železničního násypu, takže jde o zcela průkopnický výsledek. Mimo této unikátní sanace jsme s kolegy provedli
zlepšení podloží násypů cca 16 000
krychlovými metry lomového kamenu. Trhavina a těžká technika
pomohly s vytěžením 35 000 m3 zeminy z obou zářezů. Celková kuba-
Stavby Colasu sú podnikovými novinami zamestnancov spoločností:
tura násypových těles dělá 64 000
m3,” shrnuje stavbyvedoucí.
Stavba byla plánována na 1 rok.
Díky vzniklým vícepracím byla ča-
Geostruktura drží nový násyp.
sově velmi náročná, přesto se podařilo dodržet termín zprovoznění,
31. říjen 2010. „Myslím si, že i právě
proto je třeba poděkovat všem pracovníkům, kteří zde svědomitě vykonávali svou práci,” shrnuje I. Musilová.
Anton Oberhauser, foto Jih
KALEIDOSKOP
Stavby Colasu
Po stopách najväčšej investície roka v Inžinierskych stavbách
Vo vylepšenej forme
Montovanou halou kysackej Prefy sa nesú tiché hlasy. Už iba práce
na novej kotolni pripomínajú ruch, ktorý tu panoval väčšiu časť roka
2010. Sme vo výrobni nosníkov, na prevádzke mostného závodu 06 Inžinierskych stavieb. V zime sa nevyrába, zato beží proces certifikácie,
aby nosníky z novej formy dostali nevyhnutné osvedčenie o kvalite.
Na investíciu do novej formy na
odlievanie nosníkov sa firma rozhodla vynaložiť bezmála milión eur. „Bolo to potrebné najmä kvôli morálne aj
technicky zastaralej pôvodnej forme,“
vysvetľuje riaditeľ pre dopravu a mechanizáciu (DaM) Inžinierskych stavieb Ing. Vojtech Riník.
Certifikát na nosníky vyrobené na
starej linke vypršal vo februári 2010.
Vybraným riešením, ktoré vyhovuje našim podmienkam - a predovšetkým aktuálnej norme - sa stala
66 metrov dlhá forma talianskej firmy
CAAB Modena.
„V marci sme začali rozoberať starú
linku. V apríli začali prichádzať kamióny z Talianska,“ rekapituluje majster
z Prefy Ing. Štefan Bavoľár. Predtým samozrejme museli domáci pripraviť železobetónovú podlahu v samotnej hale – napríklad aj minimálna
nerovnosť podláh by neskôr znemožnila dosiahnutie správneho rozmeru
nosníkov.
„Dôležitá je tiež receptúra na výrobu
betónu súvisiacich so samotným nosníkom, nábeh pevnosti nám ovplyvňuje dĺžku pracovného cyklu, uvidíme ako
sa podarí skrátiť výrobný cyklus.“ Cie-
Pripravená slúžiť
Štefan Bavoľár pri skúšobne vyrobenom nosníku.
Stavanie skladačky
Majster ďalej rozpráva: „Keď bolo
všetko na mieste, ich odborníci začali skladať oceľovú podlahu formy. Postupne ju zložili celú. Trvalo to niekoľko
týždňov. My sme na záver pracovali na
zapojení do elektrickej siete.“
V čom je posun? Predovšetkým
v samotnom nosníku. Každá forma
umožňuje vyrábať iný typ. Odišli sme
od nosníkov, ktoré sa nedajú pre zlý
stav formy kvalitne vyrobiť a pre svoje nedostatočné technické parametre ani predať. Moderná ponúka „pre-
Zľava Vincent Pačinda z dopravy a mechanizácie, Štefan Bavoľár, vpravo riaditeľ pre dopravu a mechanizáciu Vojtech Riník.
tepľovanie, čo dáva veľa možností
pri vyladení receptúr na výrobu betónu,“ pripomína riaditeľ pre DaM.
ľom je viac nosníkov za kratšiu dobu aj menšia náročnosť na ďalšie investície.
Přístup jako obrázek
strana 4
Pretepľovanie formy prakticky
umožňuje nová malá kotolňa, ktorej
stavba bola v réžii kolegov zo závodu
06 v spolupráci so závodom 02. „Bolo
potrebné pritiahnuť plynové potrubie a
urobiť novú prípojku,“ hovorí Vincent
Pačinda z dopravy a mechanizácie.
Moderná kotolňa je situovaná z vonkajšej strany haly, približne na úrovni
stredu formy. Dokáže rýchlo zohriať
potrebné množstvo vodnej pary, ktorá potom pokračuje radiátormi pod
formu. Ľudia z dodávateľskej firmy
práve dokončili práce na komíne,
vztýčili ho a idú ho ešte nitovať.
Z formy sa dajú odlievať nosníky
rôznej dĺžky, prehľad ponúka sprievodný katalóg. Maximálna dĺžka jedného nosníka je 32 metrov, úložné
prahy sú navrhnuté tak, že umožňujú dodatočné predpínanie na stavbe.
Tento postup je však neštandardný,
bežne sa na predpínanie používajú kotevné bloky na konci formy. Tie
je možné aj vychýliť, čo umožňuje
zrýchliť celý proces a dosiahnuť vyššiu bezpečnosť pri práci.
Certifikáciu pre Inžinierske stavby zabezpečuje Technický a skúšobný ústav stavebný (TASÚS ). Súčasťou
procesu sú ich návštevy, kde sa skúma všetko potrebné. Prísnej kontrole
podrobili aj dva skúšobné nosníky.
Ako dlho môže fungovať tento
druh formy? „Na základe predošlých
skúseností očakávame 10-15 rokov, výrobca uvádza ešte dlhšie doby. Pokiaľ
by sa znova dobre rozbehla výstavba
diaľnic, doba odpisu formy bude podstatne kratšia, než doba životnosti,“
uzatvára V. Riník.
Vyslovil tým želanie viacerých
z nás. Aby aj stavebný trh vychytil
tú výbornú formu a hrnuli sa zákazky. Svoje budú k tomu musieť priniesť
tiež kolegovia, ktorí stavby pripravujú a oceňujú.
text a foto ao
Lokalita podél ulice U hřbitova v Trutnově-Horním Starém Městě má konečně kvalitní přístupovou komunikaci. Rekonstrukce probíhala od dubna do října 2010. „Stavba za 16 mil. korun (více
než 650 000 eur) bez DPH zahrnovala kompletní
rekonstrukci místní komunikace v délce 450 metrů, včetně sanace podloží, nové jednotné kanalizace, opěrného železobetonového prahu a zárubní zdi, úpravy vodovodního řadu a veřejného
osvětlení. V prostoru mezi komunikací a železniční tratí jsme vybudovali železobetonový práh se
svodidlovým zábradlím. Šířka komunikace je 3,5
metru s jednou výhybnou v dolní části,” uvádí Ladislav Grof, vedoucí provozu Pardubice. Slavnostního přestřižení pásky se účastnil také ředitel Závodu Sever, Ing. Pavel Keller. Jak dokumentují
obrázky původního a současného stavu, lze je jen
stěží porovnat.
red, foto zspa
PRÁCE PO POVODNIACH
prosinec 2010/leden 2011
Spiš a Košice opäť spája most
sovaní položili na miesto stavby tisíc
kubíkov kameniva. Odstránili stromy,
doviezli beneše, zopli ich, aby tvorili oporu a urobili obchádzku. Osadili
všetky informačné tabule a dopravné značky. „V nedeľu 7. novembra za
účasti médií a príslušníkov Slovenskej
armády sme preložili pontónový most
a vylúčili cestnú dopravu. To bola zelená pre nás a začali sme búrať zničený
most. Za tri dni sme ho úplne odstránili. Na skládku sme odviezli asi 200 kubíkov materiálu,“ spomína si M. Timko.
Za ďalšie tri dni osadili štetovnicové
steny na ochranu pred vodou a cudzou
dopravou. Súbežne pripravili pracovné
plošiny pre pilotážnikov, debnenie a armatúru. Začalo byť daždivo.
kládol veľký žeriav. Na dvadsať metrov
položil dvadsať ton. Na každom z nosníkov sú v 29-centimetrových intervaloch
navarené štyri tŕne. Položili cez ne trapézové plechy. Potom nastúpili aj chlapi z
ďalších stavieb a armovalo sa ostošesť,“
približuje M. Timko. Na Luciu síce plánovali betonáž mostovky, mrazy však
dali práci stop. Na ďalší deň teplota
stúpla o desať stupňov, ortuť ukázala „len“ mínus osem. Do konca týždňa
vonkajšie teploty klesali až na -22°C.
„V každom priestore boli teplovzdušné agregáty – „fukáre“. V predvianočný
víkend nás opäť zastavili mrazy. Vhodná chvíľa nastala až v pondelok. V ten
deň preto betónovali prechodové dosky.
Chlapi na moste zotrvali až do Štedrého dňa, kedy dobudovali rímsové chodníky,“ ozrejmuje stavbyvedúci. Medzi
sviatkami opäť nastúpili a namontovali zvodidlá a zábradelné zvodidlo.
Most tak bol pripravený na odovzdanie do predčasného užívania.
Pod taktovkou mrazu
Na Tri krále...
V nedeľu 21. novembra zabetónovali prvú podperu. Každá zo štyroch
si vyžiadala 40 kubíkov betónu. Vo výrobni v Kysaku obetónovali HEB nosníky, osadili tŕne a pripravovali trapézové plochy na pokládku. Po dokončení
Za štyridsaťpäť dní - deň pred Troma kráľmi - išli o veľký krok ďalej. Desať metrov široký a 24 metrov dlhý
most sprejazdnili a začali pracovať
na odstrojovaní pontónovej náhrady, ktorú si vojaci vezmú späť. „Uvidí-
Stavbyvedúci Ing. Miroslav Timko.
me, čo nám počasie dovolí, ale budeme
potrebovať dokončiť práce na hornej
stavbe a opevnenie svahov a koryta
pod mostným objektom. Potom už ale
musíme počkať na asfalt do jari. Hotovo by sme mali zahlásiť do konca mája,“
plánuje M. Timko.
Vyhrievaný rekordér
Zimná idyla. Ako z Ladovej rozprávky. Tak charakterizoval stavbyvedúci Ing. Miroslav TIMKO, vedúci strediska 440 prešovského závodu
Inžinierskych stavieb, niektoré zábery zo stavby mosta cez Levočský
potok na ceste II/536 pred obcou Danišovce, nazývanom aj most pri
Embracu. Pôvodný zničila povodeň v júni, nový postavili za štyridsaťpäť dní. Aj napriek hlbokým mrazom.
Aby bolo teplúčko
„Najnižšia teplota na stavenisku klesla dvadsaťdva stupňov pod nulu. Aby
sme mohli betónovať, postavili sme
celtový stan a most sme vyhrievali na
plus desať stupňov zdola, zo strán i hore. Prvýkrát v takých nízkych teplotách,“
hovorí o špecifikách Ing. Timko. Teploty stále oscilovali, mínus desať, mínus pätnásť. Aby mohli nechať betón
vytvrdnúť, rýchlo oddebniť a robiť
ďalšie konštrukcie, kúrili tak, ako keby to bolo v lete. Elektrocentrála musela bežať celý čas. Aby bol betón na
moste v teplúčku, chlapi sa striedali
pri elektrocentrále aj v noci. Na zimnú idylu sa počas hlbokých mrazov
najlepšie pozerá z okna. Ako to chlapi zvládali priamo v teréne? „Normálne. Sú naobliekaní ako cibule. A veľa cibule aj jedia,“ smeje sa stavbyvedúci.
Bez vtipu však pridáva: „Pracovať v takýchto podmienkach je veľmi psychicky náročné. Keď sa s počasím človek nestotožní, má vážny problém. Panovala
súdržnosť, lebo takáto výzva nie je na
každodennom poriadku. Jednoznačne
by som vyzdvihol stavbyvedúceho Stana Kaletu, ktorý tu bol viacmenej stále.
No chválim všetkých - od prvého do posledného. Bez výnimky. Zhostili sa úloh
na 100%,“ uznáva. Partia dvanástich
chlapov sa pozná dobre. Počas obeda si aj zažartovali, čas na rozhovor si
našli aj po práci.
Búranie tri dni,
stavanie štyridsaťpäť
Nielen rekordné podmienky, ale
i rekordný čas. „Nepredpokladal som,
že taký most postavíme za šesť týždňov.
Bežne sa podobný stavia aj pol roka. V
normálnom počasí od marca do augusta,“ podotýka Ing. Timko. Pôvodný
most strhla povodeň štvrtého júna. V
júli ho nahradil provizórny pontónový. Začiatok prác na hlavnom spojení medzi Spišom a Košicami odsúvalo čakanie na financie. Presnejšie na
900 000 eur, ktoré na tento účel pre
Košický samosprávny kraj vyčlenila premiérka Iveta Radičová z rezervy.
Stavenisko odovzdali Inžinierskym
stavbám 26. októbra. Po odhumu-
stienok začali dovážať materiál z kameňolomov a hutnili. Všetko vyhrievané.
Len mesiac po štarte prác na demolácii mosta začali montovať nosnú konštrukciu. V týždni od Mikuláša kompletne zmontovali oceľovo-betónovú
konštrukciu, osadili stratené debnenie a vyarmovali mostovku. „Nosníky
Katarína Šimková
Foto: autorka a Erika Karasová
Skúsení tesári Jozef Tartaľ, Slavomír Baloga a Miroslav Marcinko pri
betónovaní opory.
Prvé autá prešli po novom moste 5. januára.
mesačník spoločností skupiny COLAS v Slovenskej a Českej republike
strana 5
CESTY NITRA PRE ĽUDÍ
Stavby Colasu
CESTY NITRA: spoluobčanom spríjemňujú život
príhovor riaditeľa
Z parkoviska na ihrisko Byť najlepší
Trnava by mala podľa štandardov minimálnej vybavenosti mať pätnásťkrát viac zelene, než
je to v súčasnosti. Preto sa popri dopravnej infraštruktúre, ktorá dominovala v predošlých rokoch, krajské mesto v roku 2010 zameralo aj na zlepšenie kvality života na sídliskách. Šance na
prácu tak dostali tiež miestne CESTY NITRA.
ňala aj vybudovanie novej dažďovej kanalizácie
s odlučovačom ropných látok a výstavbu ohradovísk okolo kontajnerov na odpad,“ hovorí.
Prednádražie na etapy
Ing. Juraj Halmo (vpravo) a Jozef Pečimút na Mozartovej ulici pri budove, ktorá tiež nesie viaceré
stopy dnešných a už aj minulých čias.
„Už i toto robia stavbári,“ s úsmevom komentuje Ing. Jaroslav Lenghardt jedno z najnovších
diel. V zákutí medzi panelákmi sídliska Na hlinách vyrástlo nové detské ihrisko. Keď ho na
jeseň dokončili, deti z okolia sa určite nevedeli dočkať, že ho vyskúšajú. Červenobiela páska
však ratolestiam naznačovala, že zelenú dostanú, až keď vyrastie tráva.
„Hlavným motívom je lesná cestička a projektantka si dala veľmi záležať na detailoch, preto
ihrisko má podobu náučného chodníka. Umiestňovali sme tu napríklad aj drevené panely s informáciami o rastlinách a zvieratách. Drobná
architektúra je z agátového dreva.“
Ihrisko je súčasťou projektu za vyše 70 000 eur
(s daňou). „Patria k nemu ešte lavičky, odpadkové koše, chodník zo zámkovej dlažby, rekonštrukcia verejného osvetlenia.“ Súčasťou humanizácie
bude výsadba zelene. Mesto plánuje postupnú
humanizáciu všetkých šiestich obytných súborov v tejto lokalite. „Sme pripravení získať tu zákazky aj v roku 2011.“
Ďalším sídliskom, kde sa skrášľovalo, je Družba. Tu partia pod vedením stavbyvedúceho Ing.
Tomáša Nádaského rekonštruovala parkovisko.
„Zvyšovali sme kapacitu na 60 miest, práca zahŕ-
Jedna z nových podôb Prednádražia.
strana 6
Najväčšie slovenské sídliská majú už vyše 30
rokov, preto nie je ich úprava a skrášľovanie vecou voľby, ale priam nutnosťou. Na trnavskom
Prednádraží sa začalo už pred vyše troma rokmi.
V dvetisícdesiatom investovalo mesto do prác
okolo 200 000 eur. Stavbyvedúci Ing. Juraj Halmo a majster Jozef Pečimut „faceliftovali“ sídlisko na niekoľkých frontoch.
Jedna z partií živnostníkov pri pokládke dlažby.
„Položili sme v duchu projektu množstvo zámkovej dlažby, keďže aj tu ide o riešenie spevnených plôch, rekonštrukciu a úpravu mestských
komunikácií, parkovísk a ďalších plôch,“ informuje J. Pečimut. „Z opačnej strany nákupného
strediska sa mala nachádzať fontána. Z toho ale
nakoniec zišlo, zostala len šachta. Možno neskôr,
keď bude viac peňazí, sa ľudia dočkajú aj vody,“
dodáva J. Halmo. I tak však bolo práce dosť. Pomerne teplé obdobia v októbri a novembri však
pomohli dokončiť práce v stanovenom termíne.
Na viacerých miestach Prednádražia tak mohli
vzniknúť aj viaceré nové parkovacie státia.
V roku 2011 Trnavu čaká pokračovanie prác na
severnom obchvate, južná časť obchvatu v prí-
Stojíme na prahu roka, ktorý bude patriť
pre CESTY NITRA k najnáročnejším v poslednom období. Zníženie počtu zákaziek, ktorého prvotnou príčinou je ekonomická kríza,
potrvá zrejme aj naďalej.
Obce, mestá i samosprávne kraje – naši
hlavní investori - stále zápasia s nedostatkom peňazí. Aktivita musí teda ešte viac než
v minulosti vychádzať od nás. Naše kontakty a dobrá povesť z predošlých stavieb je prvý predpoklad. Pedantne pripraviť súťažné
podklady je ďalšia nevyhnutnosť. V regiónoch, kde sme už v minulosti pracovali, by si
investori mali byť vedomí, že práve my im
vieme dať vysokú kvalitu za najvýhodnejších
podmienok, že sme najlepší. A to znamená,
že aj my si svoju prácu musíme vážiť a byť za
ňu vďační. V takom prípade vždy odovzdáme
zákazníkovi maximum.
Ing. Ján Hyža, generálny riaditeľ
pravnej fáze. CESTY NITRA očakávajú, že príliv financií z mestskej pokladnice do krajších sídlisk
tiež nevyschne. „Pripravení sme dobre, práca hovorí za nás,“ uzatvára vedúci strediska Ing. Igor
Baďura.
Tono Oberhauser, foto autor a cntt
Čerstvo dokončené ihrisko – vstup zatiaľ zakázaný.
ROK 2010 V STAVBÁCH COLASU
december 2010/január 2011
CESTY NITRA
Dvanásť mesiacov v zrkadle doby
V ktorom mesiaci sme predstavili v Stavbách Colasu Lom v Čiernych
oby
Kľačanoch? A do ktorého čísla nazrieť, ak hľadáme článok o aktívnom Na pulze d
no
u náročný rok,
bo
se
Máme za
spoji v hydraulicky stmelených vrstvách? Aby bolo vaše hľadanie jedaticom
pl
di
na
l
bo
noduchšie, aj z článkov o CESTÁCH NITRA v roku 2010 sme pripravili o to rušnejší
bilitávýstavbe a reha stO
li.
po
m
ko
ce
prehľadný archívny materiál.
na
a
k
vie
zo
vo
cii asfaltových
valo
ko
ro
(marec) sa
ov
R1 dominovala
nej konferencii
TRA.
NI
T
sa z eurofond
ES
rá
CI
K
u
ťo
túpilo množrtnerskou účas
Podľa očakávania
ds
pa
po
s
doé
tak
ali
st
ve
sa
Prá
sme sa najto smere
viac venovali tém
dného SlovenVrcholom v tom
ov v
ár
st
ce
e II. etapy dôch
stvo obcí zo zápa
ký
ns
ve
ležitej rýchlocesty
a ruky kolegov
máce XV. Dni slo
o v sepR1 Žarnovica
ska. Šikovné stroje
vici októbra (avíz bri a
ách sa
lo
isk
po
– Šášovské Podh
ed
j
str
ve
ch
pr
tro
h
tó
ok
radie. O niektov
na všetkýc
vo
jst
da
ré vstupy sa posta
ktoré prišli vďatembri, spravo
desať rokov
rali nehody a
chopili možností,
ko
et
vš
ltai
To
De
i).
počasie – hlavne
kej únie.
novembr
svianočná povoka fondom Európs
u do spoločno
Dávame pozor, čo sa okolo nás deje (R1).
deň z roku 2009 (kr
iniesli o okolí
vstupe COLASpr
e
po
sm
yo
y
aff
iál
ter
Ab
ma
ra
átke info v jané
Zo
g.
In
De
r).
ta,
nuári a marci). V
va Leho
ti (februá
máji sme priblíTrenčína (Mnícho
vátorské riešežili spoločný boj
prezentovala no
lnej Krupej pri
Do
vá
vy
či
áj)
m
–
e
s problémami
ric
že
ky stmelené vrst
í
na zákazke, bok
Ďalšie informánie pre hydraulic
život mroeknu 2010 viac,
po boku s InžiTrnave (október).
r).
i,
uá
n
br
a(fe
ie
Trn
oj
lie
sp
m
ko
ny
(o
(
nierskymi stavbam
a
i
v
tív
– ak
Firm v a súvislostí bolo ticky vyzniei. Júl priniesol
cie sa objavili v jún
pohľad do obce Lo
ave) a júli (Tretimis
Pláno
vča (stredisko
vy, Vavrečka na Or
valo. Op
ých tenNitra), na prácu ko
sa zrealizo ší text o chystan z očaž
e
n
e).
tic
legov z Trenčíba
vý men
pokon
na sme si posvietili
val marco lový väčší, no na
ost
v marci (plán)
rí
p
o nový m
a
i
i
ž
a auguste (betóno
h
ťa
droc
la sa
va v sú
vanie na oporli
st
a
z
a
m
íť
o
v
sp
o
a
nom múre).
kávanéh
nič (máj) n (máj). Náe nebolo
Na stránkach Stavieb Colasu sa v roku 2010 objavili aj tieto témy:
v Trenčín obchvate Topoľčia á analýza
čn
na
Integrovaný systém manažérstva (apríl, september)
vala finan
aj práca
dokresľo ríl).
u
b
o
d
ú
ročn
Reportáž z lomu Čierne Kľačany (september)
k (ap
ohľadávo
riešenia p
Profil strediska Trenčín (jún)
Kruhová križovatka Topoľčany (január)
Kolegovia „na pretra
text a foto RSC
se“
Naše noviny sú
nepredstaviteľné bez ľudí.
PPP v našej (fyzickej) sm
Niektorých
e predstavili de
Svet okolo
ku 2010
ro
blízkosti
tailnejšie.
v
e
sm
ti
Napríklad dnes
Aj verejnos
už bývalého
Aj keď prvý balík PPP, kde bol COuž dvoma perČi
.
ali
ov
liž
ib
tec
pr
hnického námestn
znova
íjmu
íka Ing.
LAS v zhotoviteľskom združení, na- Ju
denej dane z pr
raja Cabadaja (m
centami z odve
nu- pokon padol, blízko Nitry rýchlo
(ja
vi
kr
arec). Vem
vo
st
ov
rc
da
r),
ter
ána Pavla Kadlec
(februá
rov
a ste sporastie súkromná rýchlostná cesta. V
ladých záchraná
znali ako včelára
ár), súťažou m
vys
i
(jún), o geneiam
ut
tn
re
st
i
tejto
súvislosti
sme
písali
o
súvislosým
čn
di
rác
tra
iu mladšieho Ing.
(júl),
dMichala
áj) a v neposle
sokoškolákmi (m m k zdarnému tiach (marec), aby sme sa v auguste Zbýňovca ako cyklistu (jú
l).
ko
ev
ísp
pozreli
na
kruhovú
križovatku
v
Bepr
de
ra
nom
hory Nitké
so
Vy
lu
iva
st
ladiciach, neďaleko trasy R1.
priebehu fe
ra ((november).
Ďalšie témy roka
V COLAS-e pribúda spoločného
Aj obec Mníchova Lehota je dnes krajšia.
Okružná križovatka
v Beladiciach.
Identita 2010
Príslušnosť k skupine COLAS
sa odrazila i v obsahu mesačníka.
Česko-slovensko-medzinárodné témy zahŕňali kampaň zameranú na šetrenie pohonných
hmôt (február) i globálne stretnutie k bezpečnosti a ochrane zdravia (jún). Celú rodinu COLAS-ákov
v oboch našich krajinách iste za-
mesačník spoločností skupiny COLAS v Slovenskej a Českej republike
ujal rozhovor s topmanažérom
Francisom Grassom (august)
a veríme, že aj naše súťaže - fotosúťaž 2009 vyhodnotená v januári
a päťkolová k 10. výročiu, zameraná na celosvetový rozsah skupiny
(júl - november). Výsledky nájdete
na 12. strane.
sc
strana 7
ROK 2010 V STAVBÁCH COLASU
Stavby Colasu
Inžinierske stavby
Priehrštie tém napriek kríze
Boj s krízou, no i úspešne a načas ukončené diela. Chvíle, keď sme
zatínali zuby a prehýbali sa pod tlakom termínov. A predsa aj niekoľko momentov, ktoré priniesli radosť. Na rok 2010 sa Inžinierske stavby a ich ľudia zrejme o nejaký čas budú dívať triezvo a bez emócií. Ako
na nový štart po kríze. Veríme, že aj svedectvá Stavieb Colasu budú
vhodné na to, aby sa k dôležitým momentom dalo vrátiť.
Tlak našej doby s bolo ne-
Povodne a po
d
obné...
Vrtochy počasia
a povodne sa st
Dôkazom ťažkých čia
ali
be
žn
luou
súčasťou života.
pisu zm
V tomto roustále odkladanie pod
ku
sm
tov
e
jek
sa
pro
bo
ril
PPP
i najmä s dôsledk
vy na prvý balík
ami
záplav na R1 Ža
ust), hoci
rnovica – Šášo
(február, apríl, jún, aug
vské
Po
dh
r).
ra
di
nuá
e
(ja
(m
ali
bež
arec, máj) dô
prípravné práce
sledkažený ďal- mi vlaňajšieho zosuvu na
Pád tejto koncepcie, sťa
obchvate
Sv
id
ní
oka
rch
vyv
(jú
y,
n)
firm
i veľkou vodou
šími problémami
pria- Obaľo
ím ohlá- mo v Košiciach (jún). Zá
vacia súprava
vod 06 zodlil hromadným prepúšťan
Veľká Lomnica
vih
ol
po
výsledky pri au
vo
vykázala výbo
dň
.
ou
poškodený mos
dite ISM.
seným v septembri
rné
tv
Plavči (október
) a svoje si odžil
i pri
Poprade - Matej
ovciach (júl).
c spôsobov
Finále naýcvhiastavieb bolo aj v
Ukončen
rých boosť. O niekto
roku 2010 d aj viac ráz, či už o
ať
lo možné pís hale pre plynárov
j
ve
ro
so
re
komp
inia – Pre, diaľnici Sv
(apríl - jún)
najmä
arec - máj, a skej
iš
šov západ (m
sp
a
r)
novembe
harovjún a potom
Be
–
ec
en
Stud
dvojičke D1
(marec,
v – Studenec vate
ce a Jablono
ch
ä jún). Na ob tóbok
máj a najm
a
li
jú
e boli v
Trstenej sm
l návrat
ra
oh
od
sa
ri
ri. Vo februá
Menguu úseku D1
Bôrik.
k otvoreném
m
vce s tunelo
iaľnid
sovce – Jáno
li
vi
tí
vš
c sme na
ŽivoVo finiši prá
ké
lotín – Hlad
unim
cu D4705 Bě
ko
ú
žn
re
a Náb
tice (august) (september).
ove
káciu v Preš
Kolegovia zblízka
dne doieu lasúčasnéMimorčia
b
nou stav
elek-
Stavba roka
Určite najväčší ohlas z projektov
Inžinierskych stavieb dokončených
tohto roku vzbudil vo verejnosti
Pavilón primátov pre ZOO Bratislava. Unikátnemu dielu sme sa venovali vo februári, marci (Marek Ujhelyi v profile), apríli (otvorenie), máji
(veľká fotoreportáž) a potom v súvislosti so súťažou Stavba roka (júl,
august, október). Communication
House ako externá redakcia Stavieb
Colasu vám touto cestou ďakuje
za podiel na úspechu, ktorým bolo
4. miesto pre pavilón v internetovom hlasovaní verejnosti spomedzi
30 stavieb. Jedinečná budova z dielne závodu 09 si odniesla aj cenu primátora hlavného mesta.
Keď nie je ľahko,
osvieži čítanie o pr
ác
šich kolegov a o
tom, ako sa s tlakm i nai vyrovnávajú oni. Hoci
aj prostredníctvo
m záľub.
Predstavili sa tec
hnická námestníčk
a Elena
Tataiová (máj), pr
ávnik Michal Vaga
š (apríl),
bezpečnostný tec
hnik Igor Bašo
(september), robotník a
futbalista Stano
Tomahogh (jún), majster
a parašutista Duša
n Svitek
(júl), tesár a úspe
šný hubár Filip An
draščík
(február) stavbyv
edúci a DJ Marti
n Nemjo
(september), dlhor
očný darca krvi Pe
tr Koštenský (apríl) sta
vbyvedúci a sklad
ač puzzle
Alexander Sninč
ák (august) i Ján
Novotný
a Ján Skošník, kto
rí spolu brázdia sta
vby už
20 rokov (august).
Navštívili sme parti
u Prefy
v Kysaku (február)
a obaľovačku v Tre
bejove
s vedúcim Marti
nom Gregom (m
arec). Obchodno-technická
riaditeľka Jana Ge
jdošová sa podelila o sv
oj ženský pohľad
na svet
(marec).
strana 8
Jedine
atómová
om
nska je
ho Slove ovce – aj rozsah s
h
c
ná
o
M
lo
r). Bo
tráreň
c, októbe h rôznorore
a
(m
c
c
prá
ký
ť aj na ta
súvivšak vidie ách ako tie, čo
b
pre
v
a
m
st
o
n
h
c
ly
dý
nským p ďalej na
re
sá
k
o
k
sia s
(júl),
U.S.Steel
) či
a (august oceliareň
ic
b
y
H
u
st
ve
o
e
m
b
v
e
výsta
oprav
rku
hajúcej sa o
a
ie
p
b
z
ro
a
h
n
ké
chnologic v Košiciach
decko-te
rzity
e
iv
n
lu
j
e
ke je v p
Technick
j republi diaľnice
e
sk
e
Č
V
(júl).
vanie
de budo
nom prú vember).
no
D3 (apríl,
Ján Skošník zo závodu
06 pri diagnostike lán na
moste Hybica.
Most Župčany na D1 Svinia – Prešov meria takmer 500 metrov.
Z ďalších zásadných tém v roku 2010 vyberáme:
Nástup mýtneho systému (január)
Archeologické prieskumy (február)
Séria školení v Starej Lesnej (marec)
Deň otvorených dverí v lS-Lom Maglovec (apríl)
Centrum spolupráce s technickou univerzitou (apríl)
Úspech lyžiarov vo Francúzsku (apríl) a futbalistov v Bratislave (máj)
Integrovaný systém manažérstva (september)
red, foto archív a IS03
ROK 2010 V STAVBÁCH COLASU
prosinec 2010/leden 2011
COLAS CZ
slovo ředitele
Zůstat zdraví Desítka na stránkách novin
Právě tomu byly dva roky, co Stavby Colasu napsaly v prosinci 2008 svou první česko-slovenskou kapitolu. Svérázně jsme vzkřísili někdejší federaci a vytvořili unikátní přeshraniční měsíčník. Také v roce 2010 jsme se vám snažili přiblížit. Nebylo to snadné, neboť český COLAS se svými závody, lomy a obalovnami a vším dalším představuje skutečný KOLOS – a dobře ho poznat
trvá nějaký ten pátek. Jaká tedy byla dvatisícedesítka na stránkách firemního periodika?
Milé kolegyně, milí kolegové,
uplynulý rok byl pro společnosti skupiny COLAS v ČR složitý, ne všude se podařilo dosáhnout
výsledků, na které jsme byli z minulých let zvyklí.
Je stále obtížnější zajistit dostatek práce a docílit provozních ukazatelů nutných pro udržení
pracovních míst. Srovnatelných nebo dokonce
horších výsledků se některým z Vás podařilo dosáhnout jen díky zvýšenému úsilí, což nemusí být
příliš motivující.
Nicméně výsledný čistý zisk skupiny COLAS
v ČR v roce 2010 ve výši téměř 2 % je porovnatelný s předchozími roky a svědčí o dobře odvedené
práci. Velice Vám za to děkuji a věřím, že i Vy jste
se svou prací spokojeni a jste na ni hrdi.
Do začínajícího roku Vám přeji hodně sil, vyrovnanosti a vytrvalosti. Především ale hodně zdraví,
které mnohdy mylně považujeme za samozřejmé.
Ing. Martin Stengl, PhD.
administrativní ředitel COLAS CZ
Čermák a Hrachovec na
propoji stoky E-F v Praze 7.
Rok změn
Práce na gabionové stěně
v Chlumci nad Cidlinou,
provoz Hradec Králové.
Na finanční výsledk
Dvě země, jedna firma
y roku 2009
(leden) navázaly
zprávy o persoSANGREEN a Závod Jih jsou
nálních výměnách
(leden) a ze
dnes
vidět rovněž v jižních
ec
ov
ch
ra
aH
společného škole
ní ve Hrotovi- Čermák
kanaliza- Čechách (listopad) na dálnici D3.
a
dů
vo
do
vo
cích (březen).. Své
y
vize představi- Oprav
LAS-áků Pod křídly Inženýrských staveb
li ředitel Závodu Se
ny pražských CO
ver Ing. Pavel cí z díl
tší věhlas. jakožto vrchního dodavatele se
vě
řád
po
jí
Keller (duben) a
va
za Závod Lo- si získá
ich ak- zdařila tato česko-slovenská spomy Bc. Josef Lapš
ách Colasu jsme jej
o (březen). Ve V Stavb
u a ta- lupráce již dříve, na dálnici D4705
ětn
druhé polovině ro
ce popsali v kv
ku pak adminis- tuální ak
ntrály Bělotín – Hladké Životice (srpen).
ce
mě
kro
e
trativní ředitel Ing.
kdy jsm
Martin Stengl, ké v září,
skou
říž
Pa
Ph.D. reagoval na
ryjích navštívili
nejnovější vý- v Řepo
V říjě.
fov
se
Jo
voj kolem státních
a další ulice na
neškrtů (srpen)
tu
z
ortáž
a aktuální situaci
nu následovala rep
přímo v českém
COLAS-u (říjen).
Lidé lidem
lu Blanka.
Firemní noviny mají být pro
lidi – a o lidech. Proto vám pravidelně přibližujeme kolegy –
nejenom v jejich práci, ale i při zau Jih
Od historie do b
jímavém koníčku. V roce 2010 to
Esa Závostdiže
u
udouném krizí jso
cnosti
byli
v pracovním kontextu: bezI v roce
vé stavV roce 2010 se v Sta
pečnostní manažerka Olga Volě k vidění no
av
or
M
na
re
vbách Colae atmosféru
su objevila rovněž
fová (květen), investiční ředitel
by. Přiblížili jsm
tato témata:
ru Znojma a na
nt
ce
Výsledky integrova
v
Pavel Šrámek (říjen), výrobní náe
konstrukc
aného systému
Ún
e odpadu v
řízení (únor)
městek závodu Jih Pavel Armuměstské skládc vali jsme se do
Sever a SANGREEN
dí
Po
.
Nové ochranné po
n)
tidis (duben), správkyně IT sysve
nově (čer
můcky (leden)
bu
av
Na dvou velkých projektech
nec) na výst
Zavádění systému
tému Věra Illková (červen) nebo
Hvozdce (červe
kt
FUELOMAT – obchvatu Kolína (květen, červen)
na megaproje
ké
(září)
ta
a
její kolegyně Miloslava Zrůstová
e
kanalizac
bO
a dálnice D8 u Lovosic (květen, čeroru (srpen).
Ohlédnutí za de
ze znojemské laboratoře (březen).
obchvatu Příb
(řísetiletím CO- venec, září) se prolíná spolupráce
ých Budějovic
sk
LAS-u v ČR (duben)
av
Ženský prapor stejně zdárně dror
chvat M
á
ck
lti
Závodu Sever a mostařů ze SANJihlava - Hero
Zimní turnaj v
žely mzdové účetní na čele s Mijen) a přeložka
kopané COLAS
coGREEN-u – nejenom v životě, také
řidičům. Červen
í
Cup (leden)
už
luší Ferstovou (září).
slo
(září) už
ojih
na stránkách novin. Z typičtějších
eslo projížď ku
Rekapitulace ne
in
př
Mimopracovní stránku živoní
dá
vy
vé
jvýznamnějších
projektů té severnější ze dvou
alovnami.
okamžiků roku v CO
ta představil florbalista Jaroslav
moravskými ob
LAS-u CZ i Kakmenových částí COLAS-u jsme
menolomu Císařs
Tomeš (duben), dále motorkářký (listopad)
se podívali do Smržovky (duben),
ka Monika Mohňacká (červenec),
České Skalice (květen) i Hořic
výrobce vín František Viktorín
v Podkrkonoší (srpen).
(srpen) a v tomto prosincovém
čísle pěstitel citrusů Petr Broža.
Dárce krve reprezentoval Tomáš
Novotný (květen).
Obalovna v Tasovicích na Znojemsku.
Stavby Colasu jsou firemními novinami zaměstnanců společností:
red, foto COLAS a red
JAK JE (MOŽNÁ) NEZNÁTE
Stavby Colasu
Unikátní rovnováha s prací
Citrusový guru
Kolem nás pořád zuří zima. Na naše sezónní ovoce si musíme pěkných
pár měsíců počkat. A ne každý má dobrý sklep, kde jablka vydrží dlouho.
Pro většinu z nás jsou tedy pomeranče nebo mandarinky nejběžnějším
zimním ovocem. Ale ne všichni pro ně musíme do prodejny. Třeba Petr BROŽA, vedoucí lomů Mirošov a Křoví na Žďársku. Citrusář k pohledání.
• Jak se člověk ze střední Evropy,
jmenovitě z Vysočiny, dostane k takovémuhle koníčku?
Pocházím z rodiny, kde jsme byli od
mala vedení k domácím pracím. Každé
z více dětí „vyfasovalo“ konkrétní úkoly
a na mě připadla zahrádka. Snad díky
genům, které ve mně nejspíš zanechali Římané před dvěma tisíci lety (úsměv),
mě od počátku lákalo v klimaticky nepříznivé Vysočině pěstovat teplomilnější druhy. Vyvrcholením byly citrusy coby atraktivní pěstitelský artikl, díky
jejich tehdejší nedostupnosti na trhu.
• Na co se specializujete? Kolik sort
nebo kultivarů se vám již podařilo
vypěstovat?
Citrusy pěstuji dvěma způsoby, buď
ve volné půdě skleníku, nebo v nádobách - od malých květináčů po 60litrové kontejnery. Rostliny přímo v půdě
nejlépe prosperují a přinášejí nejvíc
ovoce, proto volím běžné tržní kultivary s přihlédnutím na mé specifické podmínky, především kratší vegetační dobu
oproti subtropům. Pěstování v nádobách pro malou náročnost na místo dovoluje vlastnit sbírku několika set odrůd. V tomto případě nejde o množství
plodů, ale o atraktivitu konkrétní variety. Plody od malého hrášku po velikost
kopacího míče, bizarních tvarů a zbarvení jsou středem zájmů obdobných
pěstitelů po celém světě, i když z pohledu konzumace nejsou kvalitní, ne-li dokonce nejedlé. Ve sbírce si cením australských Microcitrusů, maloplodých
kumkvatů, panašovaných (pestrolis-
Petr Broža (vpravo) nabídnul ze svých likérů i dvojníkovi slovenského prezidenta.
nenáročné, ale rostliny v nádobách jsou
citlivé nejen na přelití, přesušení, zasolení hnojivy a další pěstitelské nedostatky,
ale málo odolné i na napadení škůdci či
třeba vyčerpání rostliny z násady plodů.
Výsledek pěstitelského umění.
tých) odrůd. Obrovskou sběratelskou
hodnotu zaujímají historické odrůdy
pěstované od renesance v oranžeriích
panských sídel, nejdříve v italském Toskánsku – limonaje ve Florencii, potom
francouzské oranžerie v Paříži a Versailles a postupně v dalších zámcích celé
Evropy. Mám v současné době okolo
300 kultivarů. Bylo jich i 500.
• Může úrodu ovlivnit i počasí?
Počasí je rozhodující a může se stát
brzdou mého pěstování. Každý týden
opožděného nástupu jara či předčasného nástupu zimy mně ukrajuje z délky vegetační doby, která je rozhodující
pro dozrání plodů do zimy. Citrusy jsou
světlomilné druhy a nedostatek světla
je největším problémem pro růst.
• S čím je největší práce? Co je nutné ohledně hnojení, péče o rostliny?
Rostliny ve volné půdě jsou podobně jako naše ovocné stromy na zahradě
• Jak vypadá rok pěstitele citrusů
v mírném pásmu?
Ideální je v zimě (prosinec, leden)
rostliny zazimovat při teplotách od 0
do asi 12 °C a při oteplení a objevujícím se sluníčku v únoru, začít pomalu
zvyšovat teplotu. Citrusy pak začnou v
březnu rašit, v dubnu-květnu kvetou a
na podzim se nejranější odrůdy začínají
vybarvovat. Pokud je slunce v září až listopadu málo, dozrávání se posunuje na
celou zimu, až do jara.
• Co vám přináší pěstování citrusů?
Co je na tom všem nejzajímavější?
Je to životní koníček, díky němuž
jsem poznal nejen řadu šlechetných lidí, ale procestoval velkou část Středomoří a zažil přitom neopakovatelné zážitky. V dnešní době z minima volného
času stále více ukrajují obdobní kolegové – převážně amatérští skleníkoví
pěstitelé od Londýna po Sankt Petěrburk či od Turecka po Švédsko. Internet přinesl neomezené možnosti komunikace a má webová prezentace na
http://www.citrus-collection.cz k tomu
značně přispívá.
• Jste nějak organizován? Kolik podobných nadšených pěstitelů je v
Česku nebo na Slovensku?
Petr Broža je v rodném Pikárci známý i jako recesista. Na snímku z ostatků 2010
jako Tahiťanka uprostřed.
strana 10
Jsem členem zájmové organizace
Citrusáři Brno, ale čas mně dovolí účastnit se jen pár akcí. Jinak jsem ve spojení s většinou významných českých a
slovenských pěstitelů, kteří mě považují za lídra a guru v tomto oboru. Pro zajímavost, obrátil se na mě mladý pěstitel Tomáš Trúnek, syn colasáka Pavla
Trúnka. (výrobní náměstek CESTY NITRA – pozn. red.) Anebo mě navštívil citrusář Emil Filípek ze Šaštína, který je
„oficiálním“ dvojníkem slovenského prezidenta Ivana Gašparoviče.
• Víme, že jste pravidelným účastníkem různých setkání a festivalů,
zejména ve Francii. Řekněte nám víc.
Z Francie mně před 15 lety poslal
svou knihu o pěstování citrusů její autor Bernard Aubert. Byla v ní zdokumentovaná význačná místa ve Středomoří spojená s citrusy. Před internetem
měly tyto informace cenu zlata a tak
jsme spolu s několika nadšenci jezdili každoročně karavany do těchto míst.
Díky přímluvě pana Auberta jsem dostal pozvání ředitele francouzského
institutu SRA INRA CIRAD Rolanda
Cottina na celodenní exkurzi v tomto
prestižním výzkumném ústavu v San
Giuliano na Korsice. Velmi milé bylo
i pozvání radnice města Menton na zářijovou Výstavu středomořských rostlin
a zažili jsme společné focení s celou radou a vystoupení v reportáži francouzské televize. Menton, zvaný Perla Francie, se stal pro mě srdeční záležitostí
a zde jsem poznal i nejuznávanějšího
pěstitele Edouarda Mazzolu, kterého jsem naposledy navštívil v únoru 2010 při pravidelném festivalu. Jinak nejvíce jsem si nejen pro citrusy,
ale i pro historické památky oblíbil Itálii,
nejjižněji v Evropě jsem byl v Chanii na
Krétě, kdy jsem oplatil návštěvu řediteli
řeckého citrusářského institutu.
• Jste také významným občanem
své vesnice Moravec a také rodného
Pikárce…
Více jsem aktivní v Pikárci a například v době masopustu – tady tomu říkáme ostatky – patří má skupina k nejúspěšnějším. Velkým úspěchem bylo
zvolení Pikárce za Vesnici Vysočiny roku 2008. Proto jsme v devátém s recesí
vyhlásili Pikárec Vesnicí světa a pozvali
na ostatky světové celebrity – britskou
královskou rodinu, prezidenty Obamu,
Sarkozyho, Klause, exprezidenty Havla a Clintona s chotí Hillary, dalajlámu
a papeže i s papa(láš)mobilem. Vloni
zase měly velký úspěch naše Tahiťanky
a Havajanky.
Za rozhovor děkuje Anton Oberhauser, foto archiv Petra Broži
ROZHOVOR/SERVIS
december 2010/január 2011
Za 30 rokov vieme ušetriť 3,6 miliardy
dokončenie zo str. 2
o presmerovaní eurofondov na diaľnice prebiehala od septembra. Intenzívne sme sa usilovali, aby sme tento
zámer dosiahli. To sa podarilo v decembri, keď vláda na môj návrh rozhodla, že do Operačného programu
doprava presunie na diaľnice z ostatných operačných programov zhruba
400 miliónov eur. Považujem to za veľký úspech. Umožní rozbehnúť výstavbu úsekov pôvodného tretieho balíka PPP, teda diaľnice medzi Žilinou a
Martinom, v oveľa výhodnejšom režime. Tým, že sa tretí balík nebude stavať cez PPP, ale z eurofondov, vrátane
spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, môžeme ušetriť až 3,6 miliardy
eur za 30 rokov. Len dodám, že ministerstvo sa zaoberá aj otázkou efektívnejšieho využitia zdrojov EÚ v Operačnom programe doprava.
triedy a na údržbu cestnej infraštruktúry. Taký veľký rozpočet, aký je pre
dopravu, najmä cestnú, tu doteraz
nebol. Len pripomeniem, že celkové
výdavky rezortu sú takmer 1,9 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2010 ide
až o tretinový nárast. Toto významné
zvýšenie ovplyvnili aj rozšírené kompetencie rezortu dopravy. Ak by sme
aj rozšírenie nebrali do úvahy, stále
môžeme hovoriť o výraznom náraste
zdrojov, zhruba o 15 percent.
• A ešte z iného súdka. Existuje
recept na rôzne svojské postupy,
akými sa prejavuje napríklad istý
prešovský podnikateľ, ktorý zrejme strategicky skupuje dôležité
pozemky? Štátu kladú takíto ľudia neúnosné podmienky. Ste v takýchto extrémnych prípadoch zástancom vyvlastnenia?
Ministerstvo v súčasnosti pripravuje legislatívny návrh, ktorý bude
• Koľko percent z kapitoly minis- zabezpečovať efektívne majetkovoterstva dopravy v štátnom rozpočte -právne vysporiadanie dotknutých
na tento rok tvoria výdavky na vý- pozemkov a súčasne garantovať
stavbu diaľnic a rýchlostných ciest?
ústavné práva občanov. Vyvlastnenie
Takmer 40 percent. Na nadradenú pripúšťame len v nevyhnutnej miecestnú infraštruktúru sme vyčleni- ry, avšak za primeranú náhradu a pri
li bezmála 700 miliónov eur vrátane striktnom dodržaní ústavných práv.
eurofondov. Ďalšie vyše dve stovky
Anton Oberhauser
miliónov by mali ísť na cesty prvej
Foto archív
Page 1/3
English Summary
COLAS CZ Division South recently employed a unique geological structure designed to fortify
the muddy sub-soil at construction of 2nd class road Priseka – Brtnice near Jihlava. The entire project cost almost 6 million euros.
Page 1/3
After 18 months of delay caused by landslides, Inzinierske stavby as the leader of R4 Svidnik consortium inaugurated a 5-kilometer
bypass of the north-east Slovak
town. The total costs may rise up
to 28 million euros.
Page 4
The largest investment of Inzinierske stavby in 2010, worth
about €1 million, went to the new
form designed for production of
bridge beams in Prefa plant in Kysak (Kosice region).
Page 5
Another in the string of projects
caused by damaging 2010 floods
is underway in Spisska Nova Ves.
The new bridge has been built and
made suitable for traffic. The costs
amount to 900 000 euros, the bridge will be finished in May.
Page 6
Trnava city in western Slovakia
has recently seen a number of facelifts and projects done to enhance looks of its housing estates and
resident quarters. Among the improvements are new parking lots,
pavements and children’s playgrounds.
ch
Čo majú spoločné Colas na
Slovensku a v Indickom oceáne? Verte či nie, aj zrušenie PPP
projektov. Na Slovensku na diaľnici D1 v úseku Martin – Prešov
v dĺžke 75 km, na ostrove Réunion stop veľkej výstavbe 41-kilometrovej električkovej trate. Oba projekty padli po zmene
vlády, resp. správy ostrova.
čiarsko, Belgicko, Dánsko, Španielsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko
a Slovensko, ktoré reprezentuje
Stanislav Bíroš zo závodu 06 Inžinierskych stavieb: „Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva
Martin Bouygues podrobne analyzoval činnosť a výsledky jednotlivých členov skupiny. Za strednú Európu sa zúčastnil generálny
Aj o problémoch a skúsenostiach sa hovorilo na treťom zasadnutí predsedníctva Európskej rady zamestnancov (označovanej
aj ako Európska podniková rada)
skupiny Bouygues v závere minulého roka v Paríži. Významnú
funkciu v tomto 24-člennom orgáne zastáva Predseda závodného výboru odborových zväzov
COLAS CZ Pavel Hübek. Konkrétne je námestníkom jednateľa jedným zo štyroch volených funkcionárov (dvaja Francúzi a dvaja
za zvyšok Európy). „Jsme informováni o mnoha důležitých záležitostech a strategických rozhodnutích, co se týče fungování firem
ve skupině Bouygues, tedy i COLAS-u,“ hovorí P. Hübek. V rade má
zastúpenie aj Veľká Británia, Švaj-
riaditeľ oblasti v COLAS-e Daniel
Ducroix.” Počas rokovania predstavitelia skupiny Bouygues odpovedali aj na otázky členov rady.
Kládol ich jednateľ (tajomník) Európskej rady Christian Roy, ktorý v priebehu roka navštevuje
jednotlivé členské krajiny, stavby
a rozpráva sa s predstaviteľmi firiem.
red, ilustračné foto archív SC
Európska rada zamestnancov
Čtyři desetiletí u silničářů
„To víte, stroje jsme mívali z Ruska, v akciovou společnost se z něj stal ekonom
lepším případe z NDR,“ (pro neznalé ar- závodu Silnice Znojmo a.s. „V Colasu jsme
chaických skratek: jde o někdejší socia- od 2001 a do roku 2005 jsem pracoval zalistické východní Německo)... „Teď jsou se jako ekonom.“
francouzské, německé...“ Technik správy
V současné době má na starosti zejmajetku COLAS CZ Miloslav Švanda si ména správu majetku, evidenci a reporpamatuje opravdu hodně. Do podniku ting investic. „Změny se týkají zejména výSilnice Znojmo, pod národní podnik Br- početní techniky. Vždycky se bylo co učit
no, nastoupil 1. července 1970. Začíná te- a nakonec to je i nutnost.“
dy páté desetiletí u firmy.
A co lidé? Jací byli tehdy a jací jsou teď?
„Bylo mi 20 let a začínal jsem coby účet- „V zásadě podobní. Pracovití se vždycky
ní. Od šestasedmdesátého jsem byl vedou- uměli prosadit, to platí. Stejně tak výchocí účetní a od ledna 1980 pak vedoucí plá- va nástupců byla a je velice důležitá.“
novacího oddělení.“ Po transformaci na
red
Blahoželáme decembrovým oslávencom
50 rokov
Ondrej Čorba
Závod 03 IS
Wojciech Lapkiewicz Závod 09 IS
Josef Snopek
Závod Jih
55 rokov
Imrich Petráš
Jozef Broda
Pavel Farkaš
Vladimír Harmady
Ľudovít Szabo
Zdeněk Jetel
Josef Kotrč
mesačník spoločností skupiny COLAS v Slovenskej a Českej republike
Závod 02 IS
Závod 06 IS
Závod 09 IS
Závod 09 IS
Závod 09 IS
Závod Sever
Sangreen
60 rokov
Ing. Štefan Tarášek
Správa IS
Jaroslav Tláskal
Závod Sever
Kamil Jäger
Závod Lomy
Miloslav Švanda Správa COLAS CZ
Petr Hájek
Lom Císařský
30 rokov vo firme Anton Topolan
35 rokov vo firme Štefan Krajmer
(obaja v novembri 2010)
Vedenie spoločnosti ako aj redakcia želá v ďalšom živote veľa pracovných a osobných úspechov.
strana 11
SÚŤAŽE / NOVINKY
Stavby Colasu
Poznávame a vyhrávame s desaťročným COLAS – om
Kto získal lákavé ceny?
Úspešne sme docestovali do finále nášho putovania po krajinách, kde pôsobí COLAS. Teraz nás čaká
už len slávnostné vyhodnotenie. Počas piatich mesiacov sme spoločne spoznali zaujímavé diela našich
kolegov, prstom na mape sme sa s nimi stretli na piatich kontinentoch. Sledovali ste seriál pozorne a odpovedali aspoň na osem z desiatich otázok? Čítajte
ďalej a možno svoje meno nájdete medzi výhercami.
Prvú cenu – termotašku s nepremokavým obalom na mobil, minilekárničku a cyklomapu s bedekrom z dielne redakcie Stavieb Colasu - Communication House pre objavovanie Horného Abova
vyhráva Martina Kolibárová. Druhá cena – slnečná
clona na okno do auta a cyklomapa poputuje k Vasilovi Ceralovi. Tretí šťastlivec - Danka Ščavnická
získava poháre, pršiplášť a cyklomapu. Bohato ilustrovanú knihu Orechová slávnosť autorky Kataríny
Čániovej, vedúcej redaktorky Stavieb Colasu posielame Soni Lackovej a Anne Kivaderovej.
Blahoželáme!
red, foto ch
Na záver rekapitulácia. Prinášame vám správne odpovede na všetkých desať otázok.
1. V kolika evropských zemích působí COLAS?
V patnástich.
6. Kedy kanadskí cestári končia sezónu?
V polovici októbra.
2. Jakou asfaltovou směs použili kolegové
při vytvoření dlažby v Terra Botanica?
Použili Freenflex.
7. Kolik tun asfaltové emulze a asfaltu vyprodukují ročně v závodě v Phitsanuloku?
24 000 tun.
3. Aké zviera je symbolom Madagaskaru?
Lemur.
8. Jaký typ ovocných stromů zdobí okolí závodu v Phitsanuloku?
Mango.
4. Kedy bol požiarom zničený kráľovský palác v Antananarive, ktorý rekonštruujú colasáci?
V roku 1995.
5. V ktorej kanadskej provincii sa venujú aj
iným stavbám ako cestám?
V Alberte.
9. Ktoré dva štáty spojili novou cestou Colasáci v Južnej Amerike?
Brazíliu a Francúzsku Guyanu.
10. Čo vytvorili stavbári, aby zabezpečili voľný pohyb zvierat v amazonskom pralese?
Dva biokoridory.
Colas vo svete
Ukázali sme tromfy
Sudoku
Výhercovia sudoku: za vydanie z októbra 2010 sme vyžrebovali
Ing. Jozefa Kolibára, za november 2010 Petra Boháča.
6
3
8
1
4
5
7
2
9
9
2
1
6
7
3
5
8
4
2
1
4
3
7
9
8
6
5
3
5
8
1
4
9
2
6
7
7
5
9
6
8
2
4
3
1
4
6
7
8
2
5
1
9
3
3
4
1
8
9
6
5
7
2
1
7
4
3
8
6
9
5
2
9
2
6
5
3
7
1
4
8
6
9
2
5
1
4
3
7
8
8
7
5
2
1
4
3
9
6
5
8
3
7
9
2
6
4
1
5
6
7
4
2
8
9
1
3
7
4
6
2
5
1
8
3
9
1
9
2
7
5
3
6
8
4
2
3
9
4
6
8
7
1
5
4
8
3
9
6
1
2
5
7
8
1
5
9
3
7
4
2
6
Počas výstavy pre zástupcov francúzskych
miest a obcí v dňoch 23.-25. novembra prezentoval COLAS svoje inovatívne produkty, procesy a vybavenie v oblasti trvalo udržateľného
hospodárstva. Tromi hlavnými novými tromfmi
v portfóliu skupiny sú:
• COLAS-om vyvinuté spojivo Vegeclair na
rastlinnej báze. Neobsahuje uhľovodíky a je
priehľadné, čo podčiarkuje prirodzenú farbu použitého kameniva. Dokonale sa hodí na
chodníky, námestia, pruhy pre chodcov i ďalšie
verejné priestranstvá.
• Ecoflex a Ecolastic (od firmy Screg): teplá
zmes, ktorú je možné vyrábať a aplikovať pri
nižších teplotách. Zvláda všetky druhy dopravy. Výrazne šetrí energiu a je priateľská k životnému prostrediu, keďže pomáha znižovať emisie skleníkových plynov.
• Sacerville (od firmy Sacer): energeticky
efektívna, 100 %-ne recyklovateľná asfaltová
zmes. Vyvinutá pre odolné mestské cesty s ľahkou údržbou. Pokládku zmesi je možné realizovať jednorazovo, čo pomáha urýchliť rekonštrukčné projekty a znižuje nepohodlie pre
miestnych obyvateľov.
Aximum, súčasť skupiny COLAS, predstavil
križovatkový semafor Aluxe, kontrolný systém
svetelnej signalizácie M@estro, súbor cestných
vode odolných farieb Vegemark a dopravnú
signalizáciu na slnečnú energiu Signoflex.
Cenu za inovácie získala firma Screg za novátorský recyklačný proces pre asfaltové zmesi za
studena.
www.colas.fr, red
Vydávajú: akciové spoločnosti Inžinierske stavby, CESTY NITRA a COLAS CZ. Noviny Stavby Colasu sú nasledovníkom Mostov východu Inžinierskych stavieb, a. s. a Spravodaja CESTY NITRA, a. s. Redakcia: Communication House, s.r.o. Adresa: Štefánikova 6, 040 01, Košice. Telefón: +421 55 623 00 70,
+421 905 812 883. e-mail: offi[email protected]. web: communicationhouse.sk. Vedúca redaktorka: PaedDr. Katarína Eva Čániová. Redaktori: Mgr. Anton Oberhauser, Mgr. Katarína Šimková. Redakčná rada: Helena Jacková (+421 55 600 92 78), Ing. Pavol Peško (+421 55 600 93 52), Ing. Ondrej Tomčo (+ 421 55 600 93 97), Ing. Mikuláš Varga
(+421 37 692 05 12), Ing. Vladimír Budinský (+421 37 692 05 12), Ing. Katarína Egyudová (+421 37 692 05 12), Eva Plšková (+420 733 780 005), Olga Volfová (+420 733 780 008). Web: www.inzinierske-stavby.sk,
www.iske.sk, www.colassk.eu, www.colas.cz, www.sangreen.cz, www.cerhra.cz. Sadzba: JIRI Tlač: PROGRUP, Tr. KVP 1, 040 23, Košice, tel.: +421 55 645 12 53.