Skenovanie automobilových podvozkov Obraz, ako

Skenovanie automobilových podvozkov Obraz, ako

1,29 EUR
2/2013
www.alarmsecuritymagazin.sk
Skenovanie automobilových podvozkov
Obraz, ako najžiadanejšia informácia
História strážnej služby
Roboty v bezpečnosti
Prvá IP kamera na svete
Obalka foto: www.staffordshirenewsletter.co.uk
2/2011
Alarm magazín
1
2
2/2011
Alarm magazín
ALARM magazín
bodyguarding, security technology
& management, fire fighting & rescue
- vychádza 4 krát roène
Obsah čísla
2/2013
ročník XV., číslo 2/2013
dátum vydania: jún 2013
Vydáva
INFODOM, s.r.o.,
¼ubovnianska 5, 851 07 Bratislava
IČO: 35710594
tel./fax: 02/ 6353 3141, tel.: 0905 326684
e-mail: [email protected]
internet: www.infodom.sk
Registrácia MK SR
zo dòa 30. 6. 1999
pod èíslom EV 3003/09
ISSN 1335-504X
Redakcia
Ing. Jaroslav Oravec
Jozef Gajdoš
Odborná spolupráca:
Ing. Štefan Kemenyik, PhD.
Ing. Štefan Lastovka,
Ing. Radko Voda
Ing. Milan Gavalier
Ing. Petra Gajdošová
Ing. Ján Ivanka
Ing. Imrich Pružina
Mgr. J. Vodenský
Juraj Florek
Rastislav Pipíš
Dipl. Ing. Ivan Dudáš
Grafická úprava:
Lýdia VERCHOLÁKOVÁ
INFODOM, s. r. o.
tel.: 02/ 6353 3141
Rozširuje a predplatné prijíma:
Redakcia ALARM magazín
Magnet - Press Slovakia, s. r. o.
Mediaprint - Kapa Presseegrosso, a. s.
LK Permanent spol. s r. o.
Slovenská pošta, a. s.
a súkromní distribútori
2
4
5
8
13
14
16
22
23
30
34
37
Kamery už vidia lepšie ako ľudské oko
Video manažment softvér od SecuriLas, s.r.o.
UNITEC HOLDING - 20 rokov na slovenskom trhu
Servisní roboty v oblasti bezpečnosti
Ťažký život súkromných bezpečnostných služieb
Plettac systems – 20 rokov na slovenskom trhu
Kvalita a úplnosť zaisťovania stôp na mieste činu
a jej význam pre celkový výsledok dokazovania
pri cestných dopravných nehodách
GPS Monitoring vozidiel
História fyzickej ochrany v zlomkoch retrospektívy
watt
Aplikace kódovacích algoritmù obrazových signálù
Systémy skenování automobilových podvozkù
Tlaè: UNIPRINT, spol s r. o.
Nevyžiadané rukopisy
a obrazový materiál nevraciame.
Kopírovanie a verejné rozširovanie
akejko¾vek textovej èi obrazovej èasti
je povolené iba výhradne s písomným
súhlasom redakcie a pri zachovaní
všetkých autorských práv.
Názory autorov jednotlivých èlánkov
nemusia súhlasiť s názorom redakcie.
Za obsah inzerátov zodpovedajú
jednotliví inzerenti.
www.alarmsecuritymagazin.sk
na serveri
2/2013
ALARM magazín
1
IP technológie
Kamery už vidia lepšie
ako ľudské oko
S
poločnosť Axis Communications je dnes svetovým výrobcom sieťových kamier a video
dohľadových systémov. Pri nedávnej návšteve Prahy sme trochu vyspovedali jej zakladateľa a vynálezcu prvej IP kamery na svete, Martina Grena.
Ako vznikol nápad vyrobiť prvú
Kde pozorujete najvýraznejšie po- ku podnikania kladieme značný dôraz.
IP kameru?
kroky pri dnešnom video dohľade? sa schádza etická komisia, ktorá po-
V 90. rokoch začínala naša spoločnosť
s úplne iným portfóliom – vyrábali sme
tlačové servery a sieťové úložiská. Naším mottom bolo „Make your network
smarter“ - urobte sieť inteligentnejšou
– napríklad tým, že do nej pripojíte rôzne zariadenia. Keď som bol v Japonsku, jeden z našich zákazníkov mi povedal: „Mám plný sklad nepredaných
analógových kamier. Nedokázali by ste
ich tiež pripojiť do siete?“ To sa mi
zdalo ako dobrý nápad a pretože sme
v Axise otvorení novým ideám, pustili
sme sa do toho. Z dnešného pohľadu
mala prvá IP kamera Axis Neteye 200
veľmi nízky výkon. V štandardnom rozlíšení dokázala urobiť iba jednu snímku za 17 sekúnd, čo predstavuje rýchlosť 3 obrázky za minútu! Dnes to znie
naozaj hrozne, ale v roku 1996 fungoval internet cez modemy a telefónne
linky. Prenos jedného obrázku vo formáte VGA v skutočnosti naozaj trval
tých 17 sekúnd. Samozrejme celý trh
bol vtedy postavený čisto na analógových kamerách, ale my sme videli nastupujúcu digitalizáciu. Zariskovali sme
a investovali sme naozaj veľa peňazí
do vývoju vlastného čipu. Ten prišiel
v roku 1999 a dokázal už zabezpečiť
prenos 30 obrázkov za sekundu - video
prenos v pravom slova zmysle.
Najzásadnejším je neustále zlepšenie
kvality obrazu. Máme špičkové televízory s plochou HD obrazovkou, tak
prečo by nemohol byť aj záznam z kamier v HD kvalite? Vyššie rozlíšenie
dnešných IP kamier má na rozdiel
od starých analógových systémov veľký význam pri presnejšej identifikácii.
Vďaka našej technológii Lightfinder
máme dnes kamery, ktoré dokážu vidieť
farebne aj v tme. Tým posúvame ich
možnosti ďaleko za schopnosti ľudského oka.
Pred každou významnejšou zákazkou
Martin Gren v Prahe
2
2/2013
ALARM magazín
sudzuje, či použitie systému nebude
zneužité proti ľudským právam. Som
rád, keď sú naše kamery použité v súlade so svojím účelom a pomáhajú
k tomu, aby bol svet bezpečnejší. Typickým príkladom sú športové štadióny. Jeden náš partner na Slovensku
(spoločnosť Canex) napríklad vybavil
futbalový štadión v Bratislave inteligentným kamerovým systémom pre skenovanie hľadiska. Systém krátko na to
v praxi dokázal medzi stovkami ľudí
presne identifikovať konkrétneho fanúšika, ktorý hodil na plochu dymovnicu.
Neobávate sa trochu straty súk- Takýchto inštalácií pribúda a poviem
romia, keď viete, že vás na kaž- vám, že v budúcnosti bude naozaj ťaždom kroku môže sledovať neja- ké byť chuligánom!
ká kamera?
Určite nie, pretože viem, že na 99% videí, ktoré urobia kamery, sa nikto nikdy nepozrie! Nemáme toľko času, aby
sme sledovali všetko, čo zaznamenávajú kamery. Záznam sa väčšinou pozerá, až keď sa niečo stane a navyše
v prípade pouličných IP kamier so širokým záberom je možné napríklad pomocou softvéru zablokovať súkromné
zóny, takže ich pri monitorovaní kamera ani obsluha „nevidia“. Pri inštalácii
kamier je treba vždy nájsť kompromis
medzi rešpektom k súkromiu a mierou
bezpečnosti. Spoločnosť Axis Comunication pochádza zo Švédska, kde sú
v tomto smere prísne zákony a na eti-
Viete odhadnúť, ako bude vyzerať video dohľad za povedzme
20 rokov?
No, priznám sa, že sa viem pozrieť
do horizontu piatich rokov, tých 20 je
naozaj veľa. Za dvadsať rokov už ale
nebude žiadny analóg! (úsmev) Kto si
dnes kúpi CRT televízor alebo analógový fotoaparát? Snáď len zberateľ
alebo milovník starožitností. Kuriózne
je, že väčšina z nás má v obývačke
HDTV, ale v práci funguje veľká časť
bezpečnostných profesionálov na kvalitatívne výrazne nižšej úrovni s analógovými systémami a pritom bezpečnostné systémy strážia a chránia často
mimoriadne hodnoty.
Je jedna vec, o ktorej sa dá uvažovať
v horizonte 20 rokov. Po dlhý čas bolo
ľudské oko lepšie než kamera. V budúcnosti to bude naopak. Už dnes dokážu v určitých situáciách vidieť kamery lepšie než človek. Keď som v noci
na svoje záhrade testoval s dcérou
našu kameru s Lightfinder, divila sa,
prečo kamera ukazuje „čiernu“ oblohu
modro. Lenže obloha je stále modrá –
vo dne aj v noci. To len ľudské oko už
za tmy nedokáže túto farbu rozlíšiť... 
2/2013
ALARM magazín
3
Video softvér
A
xxonNext je nová generácia Video Manažment Softvéru, ktorý je založený na úplne otvorených štandardoch,
aby poskytol naozaj otvorenú platformu. AxxonNext je spoľahlivý výkonný a pohodlný. Svojou flexibilitou a voľnou konfiguráciu na neobmedzený počet serverov, kamier, klientských staníc ako aj mobilných zariadení je bezkonkurenčným produktom na trhu. Podporuje viac ako 850 modelov IP kamier. Vďaka rozhraniu pre programovanie
aplikácií API, AxxonNext umožňuje jednoduchú integráciu hardvéru tretích strán, ktorým môžete rozšíriť ďalšie
funkcie Vášho video systému. Vylepšené ergonomické užívateľské rozhranie, pomocou ktorého je možné intuitívne
nájsť a používať všetky dostupné funkcie. Transparentná zákaznícky orientovaná cenová politika Vám poskytuje
prístup ku všetkým funkciám bez ohľadu na veľkosť systému. 16 kamerová licencia AxxonNext s limitom záznamu
na 1TB je bezplatná vrátane licencií video a audio detekcie.
AXXON NEXT HIGHLIGHTS
•
•
•
•
•
•
•
•
Neobmedzený počet kamier, serverov a klientských staníc
Podpora viac ako 850 modelov IP kamier
Pokročilá video analytika
Unikátne nástroje na rýchle vyhľadávanie video záznamu
Rovnomerná cenová politika
Nulové poplatky za upgrade
Bezplatná podpora
Bezplatná 16 kamerová verzia
HLAVNÉ FUNKCIE
•
•
•
•
•
•
•
•
Automatizované vyhľadávanie zariadení.
Nahrávanie videa do vyrovnávacej pamäte.
Simultánne nahrávanie a sledovanie v reálnom čase.
Synchrónne prehrávanie videozáznamov z niekoľkých kamier.
Rýchle alebo pomalé prehrávanie vpred alebo vzad.
Podpora živého obrazu a prehliadania archívu cez web a iPhone.
Navigácie v archíve pomocou udalostí z video analýzy alebo označených operátorom.
Nahrávanie, generovanie poplachov, riadenie vstupov/výstupov a PTZ kamier, SMS notifikácia, e-mailové alebo hlasové
správy. Tieto funkcie môžu byť riadené udalosťami podľa prednastavených scenárov. Nahrávanie tiež môže byť kontinuálne alebo inicializované manuálne operátorom.
• Viac úrovňové užívateľské právomoci.
• Podpora širokouhlých monitorov a kamier ako aj dotykových monitorov.
ŠPECIÁLNE VLASTNOSTI
•
•
•
•
Multistreaming – rôzne streamy pre nahrávanie a sledovanie.
Možnosť vybrať rôzne možnosti umiestnenia pre nahrávanie rôznych kamier a záznamov inicializovaných udalosťou.
SolidStore – proprietárny vysoko účinný systém pre uchovávanie záznamových súborov.
Mikro moduly a distribuovaná architektúra pre bezprecedentnú spoľahlivosť
INTERAKTÍVNE 3D MAPY
Interaktívna 3D mapa vrství hladiny umiestnenia kamier na mape objektu a zobrazuje pohľady kamier v tom istom
okne. Tento šikovný režim zobrazenia umožňuje operátorom sledovať situáciu bez straty času prepínaním medzi
oknami. Operátor môže okamžite zistiť na mape, kde sa nachádza vybraná kamera na identifikáciu miesta udalosti.
ČASOVÝ KOMPRESOR
Časový kompresor umožňuje užívateľovi nastaviť časový rozsah videozáznamu a dostať krátky videoklip všetkých
pohybujúcich sa objektov na scéne. Objekty a akcie zachytené v rôznych časoch sú zobrazené súčasne v zhustenom zázname „video synopsia“. Keď zbadáte objekt záujmu, kliknete na spot pre prehranie zodpovedajúceho
video fragmentu.
MOMENTQUEST2
MomentQuest2 umožňuje rýchle vyhľadávanie vďaka metadátam uloženým ku každému obrázku. Toto sú všetky
údaje o objektoch pohybujúcich sa na scéne ukladaných na videostream spolu s obrazom. V priebehu pár sekúnd
MomentQuest2 nájde záznamy zodpovedajúce dotazu užívateľa.
Pre bližšie informácie o produkte kontaktujte:
Axxon Competence Center pre Slovensko – SecuriLas, s. r. o.; www.securilas.com
4
2/2013
ALARM magazín
Predstavujeme
UNITEC HOLDING
- 20 rokov na slovenskom trhu
S
poločnosť UNITEC HOLDING pôsobí na slovenskom trhu od 26. júna 1993. Dvadsať rokov by
mal poskytnúť dostatočný „nadhľad“ a zhodnotenie
prevádzkovej praxe činnosti spoločnosti v oblasti
bezpečnostného priemyslu na Slovensku. Pri príležitosti jubilea sme sa zhovárali s Ing. Jozefom
Beňovičom, konateľom spoločnosti.
 Pán Ing., ako si spomínate na začiatky podnikania v oblasti bezpečnostných systémov?
Elektrotechnickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej, dnes FEI STU som absolvoval v roku 1989. V tom období, ale viem že aj teraz, tam pôsobilo a v súčasnosti pôsobí
veľké množstvo vynikajúcich učiteľov, ktorí nás „dusili“ presne
tak ako sme si to zaslúžili. Ihneď po štátniciach som sa ešte
v júli 1989 zamestnal v podniku Montáž a údržba rádiostaníc – inžiniersko-projektovej organizácii ako servisný technik
pre opravy rádiostaníc. Boli tam vynikajúci odborníci, ktorí mi
z odborného hľadiska odovzdali veľa skúseností do budúcnosti. V konečnom dôsledku ten podnik založil a tridsať rokov
ako riaditeľ až do odchodu do dôchodku viedol môj otec Jozef Beňovič. Už v roku 1989 nasledovala základná vojenská
služba a po jej absolvovaní som sa rozhodoval, čo ďalej.
Po prvopočiatkoch spočívajúcich v „motaniciach“ s firmami,
kde som bol spoločníkom a konateľom, som sa rozhodol, že
budem rešpektovať klasické pravidlo, ktoré spočíva v tom,
že počet spoločníkov firmy má byť nepárny a tri je veľa. Dňa
23. júna 1993 som po turbulentných situáciách vo firme, kde
som pôsobil dovtedy, dostal do rúk výpis z obchodného registra spoločnosti UNITEC HOLDING, v ktorej som už 20 rokov jediným spoločníkom a konateľom. Nemôžem však nespomenúť aj svojich kolegov, ktorí sa na tento, v tom čase riskantný krok, podujali vykročiť so mnou. Podmienky na podnikanie
v tomto odbore boli v znamení masívneho prílevu nových technológií, ktoré bolo potrebné zvládnuť. Prvý nápad prišiel už
v roku 1991, keď som Mestskej polícii v Bratislave ponúkol
spoluprácu v oblasti zabezpečenia ochrany a majetku, ktorá spočívala v tom, že naša spoločnosť poskytla mestskej polícií pulty centrálnej ochrany (začali sme pri DSC SUR-GARD),
kde moja spoločnosť kompletne zabezpečovala technickú
stránku a mestská polícia dohľadovú a výjazdovú stránku. Túto
filozofiu dodnes uplatňujeme napríklad v meste Senec, kde
za podpory mesta a mestského zastupiteľstva dodržiavame
základné pravidlá zdravého rozumu, ktoré spočívajú v tom, že
mestské zariadenia majú byť monitorované zadarmo, pretože
slúžia na verejno-prospešný účel.
 Za dvadsať rokov ste vybudovali renomovanú spoločnosť...
Tých dvadsať rokov, ktoré uplynuli od založenia spoločnosti malo hneď od začiatku jedného spoločného menovateľa.
Tým bolo neustále zdokonaľovanie a rozširovanie poskytovania
služieb v úzko ohraničených odvetviach, súvisiacich s fyzickou a objektovou bezpečnosťou. Získavanie odbornej spôsobilosti, školenia a certifikácie čo najväčšieho množstva priebežne
a dôkladne vyberaných zamestnancov spoločnosti je pre mňa
jediným rozhodujúcim argumentom, ktorým vieme presvedčiť
kompetentného klienta o našich schopnostiach a odbornosti.
V posledných rokoch sme na základe požiadaviek trhu a našich klientov rozšírili náš predmet podnikania o služby súvisiace s vypracovaním projektových dokumentácií a odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení.
 V akých priestoroch v súčasnosti pôsobíte?
Oficiálne „daňové“ sídlo našej spoločnosti zatiaľ zostáva nezmenené, aj keď v budúcom roku plánujeme jeho úplnú rekonštrukciu. Čo sa týka prevádzkového sídla spoločnosti, už
v štádiu jeho projekcie a designu sme si uvedomili reálnu skutočnosť, že zbytočne budeme klientovi vysvetľovať, ako má
pochopiť a následne riešiť fyzickú a objektovú bezpečnosť
vo svojom vlastnom objekte, keď mu to budem vysvetľovať
v priestoroch kaviarne, alebo bussines centra. Už od začiatku svojho podnikania som mal jasnú víziu o tom, v akom objekte má sídliť firma, ktorá aj navonok môže poskytnúť obraz
a dôkaz o svojej dôveryhodnosti a pochopiteľne aj o svojej
odbornej spôsobilosti. Do fyzickej a objektovej bezpečnosti
našej prevádzkovej budovy sme investovali finančné prostriedky, ktoré vysoko prevyšujú bežnú mieru investícií do zabezpečenia objektov. Je to samozrejme aj o našej sebaprezentácii,
ktorá by mala kompetentnému klientovi už pri prvom stretnutí naznačiť, že si v na tejto „parkete“ dôverujeme. Technické vybavenie našich zamestnancov zodpovedá súčasným požiadavkám na poskytovanie služieb u našich klientov. Servisní
a montážni technici našej spoločnosti sú okrem vozidlového
parku, ktorí neustále modernizujeme, vybavení najmodernejšími technickými zariadeniami a skúšobnými prístrojmi, aby
u klienta vedeli poskytnúť kvalitný servisný zásah. Samostatnou kapitolou sú vysoko špecializované odborné oddelenia
našej spoločnosti, ktoré disponujú špičkovou diagnostickou
technikou a softvérovým vybavením. Keďže v súčasnosti je
základom úspechu rýchlosť, dosiahnuteľnosť a kvalita poskytnutého servisného zásahu, rozhodli sme sa zriadiť krajské pobočky našej spoločnosti na území celej Slovenskej republiky.
V súčasnosti máme zriadené pobočky v Prešovskom, Košickom, Banskobystrickom, Trenčianskom, Nitrianskom a Bratislavskom kraji. Sú to samostatné montážne a servisné strediská
a vedú ich skúsení technickí vedúci s dlhoročnou praxou
v odbore. Centralizované služby ako sú projekcia, ekonomika
a obchodné činnosti sú zabezpečované z Bratislavy.
 Aké je organizačné a personálne obsadenie spoločnosti?
Hlavnú organizačno-technickú podporu pre všetky samostatné
montážne a servisné strediská poskytuje centrála spoločnosti v Bratislave. Tu sa koncentruje riadenie celej spoločnosti pomocou jej odborných útvarov, ktorými sú obchodné, projekčné, ekonomické oddelenie a oddelenie logistiky a podporných
2/2013
ALARM magazín
5
činností. Samostatnými oddeleniami doplňujúcimi portfólio
poskytovaných služieb je oddelenie centrálneho dispečingu,
oddelenie informačných technológií a oddelenie stavebných
činností. Každé oddelenie má svojho vedúceho, ktorý priamo
zodpovedá za jeho chod, ako zo stránky ekonomickej, tak aj
zo stránky personálnej a prevádzkovej. Strategické rozhodnutia sa realizujú na úrovni centrály v Bratislave. Koordináciu
medzi jednotlivými oddeleniami zabezpečujú technický, obchodný a prevádzkový riaditeľ spoločnosti. Riadenie celej spoločnosti je dôsledne definované ako po horizontálnej, tak aj
po vertikálnej úrovni až po každého servisného alebo montážneho technika. V súčasnosti v našej spoločnosti pracuje 33
interných zamestnancov a približne 80 externých spolupracovníkov, ktorí posilňujú naše kapacity v prípade zvýšených požiadaviek zo strany našich klientov. Pri ich výbere kladieme
mimoriadny dôraz na ich odbornú, vzdelanostnú a vedomostnú
úroveň a schopnosť tímovej spolupráce. Svoju nezastupiteľnú
úlohu v našom prípade zohráva skutočnosť, že všetci technickí pracovníci majú elektrotechnické vzdelanie, pričom si priebežne dopĺňajú svoju odbornú spôsobilosť. Priebežné získavanie odbornej spôsobilosti a praktické skúsenosti v teréne sú
základnou podmienkou kariérneho rastu v našej spoločnosti.
Samostatnou kapitolou sú personálne bezpečnostné previerky našich zamestnancov zo strany Národného bezpečnostného úradu SR, v kontexte potvrdenia priemyselnej bezpečnosti
pre stupeň „Tajné“ pre všetky jej podsystémy pre našu spoločnosť. Neoddeliteľnou podmienkou kvalitnej práce našich pracovníkov je samozrejme aj ich finančná motivácia. Máme zavedený systém finančného ohodnotenia, ktorý spravodlivo
alokuje odmeny na konkrétnych pracovníkov podľa kvalitatívnych a kvantitatívnych výsledkov v práci počas kalendárneho
mesiaca. Našim základným cieľom je zabezpečenie dostupnosti a dodržiavania vysokej kvality poskytovaných služieb
pre našich zákazníkov. Z tohto dôvodu sme pred niekoľkými
rokmi začali postupne zavádzať systémy riadenia kvality v našej spoločnosti. Napriek tomu, že je to dosť nákladné a administratívne taktiež náročné, sme presvedčení, že naši klienti
si to zaslúžia a nám to pomáha v našej každodennej riadiacej
a operatívnej práci. Postupom času boli v našej spoločnosti
zavedené systémy riadenia kvality podľa ISO 9001, ISO 14001,
ISO 18001, ISO 27001, AQUAP 2110 a ISO 50001. Podotýkam,
že ich nemáme zavedené len pre jednu činnosť, ale pre všetky
podstatné činnosti našej spoločnosti. Zároveň plánujeme ich
zoznam priebežne rozširovať o nové predmety činnosti počas
najbližšieho kontrolného auditu už v tomto roku.
 Aké služby ponúkate v súčasnosti svojím
klientom?
Naša spoločnosť sa už dve dekády špecializuje na poskytovanie služieb v oblasti technickej bezpečnosti. Priebežne sme
počas tejto doby získavali odbornú spôsobilosť aj v súvisiacich oblastiach poskytovania služieb, s dôrazom za zachovanie
ich kvality a zabezpečenia ich kontinuity. V zásade je možné
povedať, že ak sme sa pustili do niečoho nového, robíme to
doteraz a neustále sa to snažíme skvalitňovať. Je za tým veľa
štúdia, úsilia a organizačno- technickej práce, ale zdá sa, že
inak to ani nejde. Nechceme tento segment trhu opustiť, pretože sa v ňom cítime kompetentní a rozumieme mu. Z histórie
máme množstvo skúseností s vypracovaním bezpečnostných
štúdií a bezpečnostných projektov, projektovaním a realizáciou rozsiahlych bezpečnostných systémov pre štátny a súkromný sektor, prevádzkovaním pultov centrálnej ochrany, ale
aj s realizáciou bezpečnostných systémov pre malé a stredné
6
2/2013
ALARM magazín
objekty. To, v čom máme výhodu, je komplexnosť spočívajúca
od návrhu, vypracovania projektovej dokumentácie, technickej realizácie, integrácie na pult centrálnej ochrany alebo
do nadstavbového bezpečnostného systému, až po dlhodobý
servis a manažment na pulte centrálnej ochrany. Tieto skúsenosti máme pre všetky systémy technických zabezpečovacích
prostriedkov vrátane špeciálnych systémov, ktoré sa využívajú len pre zvláštne aplikácie, ako sú napríklad ústavy pre výkon väzby a trestu odňatia slobody, alebo technické systémy
slúžiace napríklad na ochranu štátnej hranice (Schengen).
 Na čo by ste chceli zvlášť upozorniť?
Približne pred piatimi rokmi sme začali dôsledne analyzovať
perspektívy tohto segmentu trhu v Slovenskej republike. Vychádzali sme nielen z našich skúseností a pocitov, ale konzultovali sme tento problém s mnohými odborníkmi v našej branži, ktorí pôsobia ako importéri, samostatní projektanti alebo ako
bezpečnostní pracovníci v štátnom sektore. Tieto informácie
sme triedili a vyhodnocovali z hľadiska ich relevantnosti a perspektívy. Keďže pôsobíme na území celej Slovenskej republiky a zisťovaniu informácii sme sa naozaj venovali, mohli sme
si pred dvoma rokmi vypracovať perspektívy rozvoja trhu bezpečnostných systémov. Prišli sme k zaujímavým záverom, ktoré
nás prinútili intenzívne hľadať nové možnosti nášho uplatnenia.
Na základe týchto záverov sme syntetizovali niekoľko najpravdepodobnejších smerov, ktorými sa naša spoločnosť v súčasnej dobe už uberá. Samozrejme, že nežijeme vo vzduchoprázdne a všetky závery priebežne vyhodnocujeme a podľa
potreby modifikujeme. Je to každodenná operatívna prax a pokiaľ chceme byť a ostať v čiernych číslach, inak to asi ani nejde.
 Počas pôsobenia spoločnosti ste iste zrealizovali množstvo projektov...
Počas dvadsiatich rokov od svojho vzniku naša spoločnosť
zrealizovala skutočne veľké množstvo projektov v oblasti technickej bezpečnosti. Bola to, je a predpokladám, že aj bude
veľmi zaujímavá práca, ktorá svojou interdisciplinárnou podstatou vyžaduje skutočne celého človeka. Neustále štúdium nových systémov, priebežné získavanie odbornej spôsobilosti
a spoznávanie veľkého množstva ľudí zapojených v jednotlivých projektoch je toho síce nevyhnutnou, ale zároveň aj motivujúcou stránkou. Mám túto prácu rád a z odborného a ľudského hľadiska ma napĺňa. Každodenný pozitívny stres ma
udržiava v neustálej pozornosti. Pri projektoch som spoznal
veľké množstvo skvelých ľudí a odborníkov ako na strane klienta, tak aj na strane dodávateľov. Beriem to ako osobnú odmenu. Nerád o týchto projektoch hovorím konkrétne, pretože som si myslím a som o tom presvedčený, že bezpečnosť je
veľmi delikátna oblasť, ktorú si každý úzkostlivo stráži a chráni.
 Aké máte skúsenosti s ekonomickým a legislatívnym prostredím na Slovensku?
Ekonomickú situáciu v Slovenskej republike samozrejme pozorne sledujem. Slovenská ekonomika má všetky charakteristické znaky ešte stále sa transformujúcej ekonomiky, na ktorú
intenzívne vplýva prostredie Európskej únie. Vzhľadom na to,
že bezpečnosť je z hľadiska podnikania takmer neexportovateľná, má naše podnikanie svoje limity, ktoré sa prejavujú
v čoraz ostrejšom boji o prežitie firiem. Tento boj sa mnohokrát prejavuje z ľudského pohľadu negatívne, ale v konečnom
dôsledku celkom pochopiteľne. Príležitostí je v dôsledku krízy podstatne menej. Nové objekty sa nestavajú, ubúda práce
pre spoločnosti nášho typu. Tu už asi skutočne začína závisieť
prežitie firiem od ich kvality. Mnohokrát som sa za posledné
roky presvedčil, aká dôležitá a potrebná je opatrnosť pri rokovaniach s potenciálnym obchodným partnerom, dojednávaní zmluvných podmienok zákaziek a ako dôležité je mať dôveryhodné informácie budúcom obchodnom partnerovi. Zároveň viem o mnohých firmách v našej branži, ktoré paradoxne
doplatili nie na vonkajšie podmienky trhu, ale hlavne na svoje
dlhodobo neriešené vnútorné problémy.
Legislatívne prostredie, ktoré našu činnosť zásadným spôsobom ovplyvňuje, je poznačené neustále sa meniacimi pravidlami hry, ktoré neprispievajú našej stabilizácii. Informačné systémy štátnej správy sú neprepojené a administratívna záťaž
s tým spojená je skutočne mnohokrát neúnosná. Som presvedčený, že je stále dôvod zdokonaľovať legislatívne prostredie
týkajúce sa podnikania v našej oblasti. Ako člen Slovenskej
komory súkromnej bezpečnosti (predtým ZOMO) som na základe jej podnetu vypracoval návrh znenia novej definície technickej služby v súvislosti s novelizáciou zákona o súkromnej
bezpečnosti. Návrh sa týkal zjednotenia, objasnenia a definícii pojmov v oblasti technickej bezpečnosti, možnosti prevádzkovania centrálneho dispečingu bezpečnosti zo strany spoločností poskytujúcich len technickú službu a niektorými ďalšími
detailmi jej poskytovania. Myslíte si, že to malo nejaký význam? Správne. Nemalo. V novelizácii sa o tom nevyskytla ani
zmienka a to bez akejkoľvek predchádzajúcej diskusie na pôde komory. Opäť to prevalcovali strážnici, čo sedia na recepcii
za pár eur na hodinu, ale bohužiaľ je poskytovanie technickej služby s nimi spojené v zákone a strážnikov je vždy podstatne viac ako technikov, poskytujúcich podstatne vyššiu
pridanú hodnotu svojej práce. Z uvedeného príkladu sú jasne
vidieť rezervy v činnosti našej Slovenskej komory súkromnej
bezpečnosti.
 Firmy na Slovensku začínajú mať problémy
zabezpečiť dostatok vhodných pracovníkov.
Ako sa vám darí v personálnej oblasti?
Okrem iného máme aj jednu zásadnú smolu. Najväčšie množstvo našich pracovných aktivít sa odohráva v objekte klienta.
Náš servisný technik musí v prípade poruchy bezpečnostného systému v zmysle zmluvy v noci vstať z postele, dostaviť
sa na objekt a vykonať servisný zásah, ktorým odstráni poru-
chu. Musí mať okamžite k dispozícii služobné motorové vozidlo,
najdôležitejšie náhradné diely, výpočtovú a diagnostickú techniku a hlavne dôkladné znalosti o bezpečnostnom systéme
v objekte, na ktorom porucha vznikla. Okrem toho musí mať
samozrejme elektrotechnické vzdelanie, odbornú spôsobilosť
a osobitné oprávnenia, ktoré s tým súvisia. Nesmie sa zmýliť, pretože sa servisný zásah bude v krátkej dobe opakovať
a tým aj zvyšovať naša nákladovosť na odstránenie poruchy
na bezpečnostnom systéme. Toto povolanie si vyžaduje dlhoročné skúsenosti, vzdelanie, odbornú spôsobilosť, svedomitosť, zodpovednosť a možno tisíc ďalších nedefinovaných a neuchopiteľných osobnostných vlastností od človeka, na ktorého
sa veľké množstvo klientov mnohokrát pozerá skutočne „cez
prsty“. Neskutočne si vážim všetkých svojich kolegov a všetkých technikov, ktorí pracujú v tejto oblasti. Na túto prácu
jednoducho treba mať. Odpad pri novoprijímaných pracovníkoch je približne 80 %. Snažím sa im ich mnohokrát frustrujúcu prácu kompenzovať aspoň finančne, pretože o technickej
podpore nie je možné diskutovať. Ľudia, ktorí pracujú v mojej
firme, sú zásadne dlhodobí pracovníci. S niektorými som konškolák, mnohých poznám viac ako desať rokov, s väčšinou
pracovníkov firmy si tykám. A s tými, s ktorými si netykám, si
pri príležitosti 20. výročia firmy určite potykám. Táto práca
sa nedá robiť neosobne, na základe smerníc a direktív. Sme
jednoducho jedna partia. Takto je to v našej branži všade.
Ak nie, tak to jednoducho nefunguje.
 Váš pohľad na budúcnosť firmy?
Ako som sa nedávno dočítal, tak len 30 % firiem sa dedí priamymi potomkami zakladateľov a len 15 % treťou generáciou.
Budúci rok budem mať päťdesiat rokov a ako hovorí moja mamička, už by som mal konečne dostať rozum. Môj otec sa
tejto chvíle bohužiaľ nedožil. Rád by som svoju firmu stabilizoval, aby som mojim kolegom vedel jej prostredníctvom poskytnúť základné životné istoty a perspektívu. Čas ukáže, či
to, čo som vybudoval, má hlavu a pätu. Práca ma stále baví
a pokiaľ budem vládať, budem ju vykonávať v prospech firmy,
ktorú som založil.
Pán Ing., ďakujem za rozhovor. V mene redakcie vám
do ďalších rokov pôsobenia v oblasti bezpečnostného priemyslu želám veľa pracovných úspechov.
2/2013
ALARM magazín
7
Bezpečnosť
Servisní roboty v oblasti
bezpečnosti
* Ing. Petr Navrátil, Ph.D.
** Ing. Ján Ivanka
R
obotické systémy jsou integrovány do roz- Servisní roboty
manitých procesů za účelem usnadnit li- Servisní robot je možno definovat jako autonomně fungujípočítačem řízené automatizované volně programovateldem práci. Vykonávají práci levněji, přesněji cí
né zařízení, které je určené k částečnému nebo plně autoa spolehlivěji. Tento fakt pronikl i do bezpeč- matickému vykonávání úloh, které nepřispívají k průmyslové
zboží, ale poskytují služby pro lidi, pro životní prosnostního průmyslu, kde se roboty mohou po- výrobě
tředí anebo pro spolehlivý provoz technických systémů.
dílet na řešení celé řady úkolů, které mohou K tomuto účelu je robot technicky vybaven schopnostmi,
mu zaručují mobilitu v operačním prostoru, akční a výbýt pro člověka zdraví škodlivé či nebezpečné které
konovou schopnost, řízení a plánování pohybu a výkonu,
a chránit tak zdraví člověka. Robotické systé- vnímání, modelování pohybových aktivit a výkonových akv určeném operačním prostředí. Typické provozní znaky
my účelně slouží zejména díky svému senzo- tivit
servisních robotů jsou především mobilita, pestrost pracovrickému vybavení. Hlavním atributem je je- ních úloh, nejednoznačnost struktury pracovního prostředí
podmínek, model sběru a zpracování dat
jich citlivost, díky které jsou robotické sys- az pracovních
prostředí, specifikování řídicích příkazů podle vyhodnotémy schopny vnímat podněty lépe než lidé. cování aktuálního stavu informací od senzorického systéDokážou reagovat například na přítomnost mu, automatické plánování pohybu.
nástražného výbušného systému, biologické
zbraně atd. V současné době je robotických
systémů běžně využíváno, tudíž je obor robotiky jednou z nejdynamičtěji se rozvíjejících se
oblastí. Hnacím faktorem pro rozvoj robotiky
a zavádění robotů do denní praxe je touha
po zlepšení životní úrovně, úsilí o rozvoj
a zkvalitnění výroby, růst produktivity práce
a především sociální požadavky, např. práce Obr. 1. Charakteristika aplikačního prostoru servisních robotů
v nebezpečných podmínkách.
Jedná se tedy o kategorii inteligentních robotů určených
Robotické systémy jsou užívány ve velkém rozsahu v celé
řadě oblastí, především v průmyslových, komerčních a dalších oblastech. Jedná se především o průmyslové roboty
a manipulátory. Jejich schopností je vykonávání od jednoduchých manipulačních pohybů při práci s předměty, až
po náročné systémy, zvládající realizaci náročných úloh
imitující lidskou činnost. Využívají se ve výrobě, lékařství,
laboratořích, ale také jsou uplatňovány v bezpečnostním
průmyslu.
Roboty jsou zařazovány také do vojenství, kde jsou uplatňovány v širším rozsahu při řešení rozmanitých, ale také
nebezpečných úloh, dále u policie, hasičů, nebo ve službách
komerční bezpečnosti. Díky své senzorické výbavě jsou
využívány v situacích např., hrozí-li případné nebezpečí,
nebo tam, kde prostředí není pro člověka příliš vhodné.
Do budoucna vývoj a následná integrace bezpečnostních
a jiných robotů nasvědčuje tomu, že roboti budou zapojeni
do dalších druhů činností a plnění zadaných úloh.
pro specifické aplikace, které jsou určené pro jiné než výrobní činnosti. Funkční znaky a charakteristiky vyplývají
z jejich určení pro technologicky a technicky nové úlohy
v oblasti servisních činností (služby a jiné činnosti). Své
využití nachází servisní roboty i v oblasti dotýkajících se
bezpečnosti (komerční bezpečnost, hasiči, policie, armáda,
záchranáři), přičemž jejich využití v této oblasti neustále
narůstá.
Požadovaná servisní činnost samozřejmě souvisí s oblastí, v níž se předpokládá využití daného servisního robotu
(aplikační oblast). V oblasti vojenství může být požadovaná
servisní činnost např. nosič zbraňových systémů, průzkum
a inspekční činnost, detekce a likvidace výbušnin, manipulace s nebezpečným materiálem. V případě bezpečnostní
služby se jedná o ostrahu objektů a budov, průzkum a inspekční činnost, detekce a likvidace výbušnin, manipulace
s nebezpečným materiálem. U záchranné služby např. likvidace požárů, likvidace havárií a živelných pohrom, monitoring a průzkumná činnost.
* Ing. Petr Navrátil, Ph.D., Univerzita T. Bati ve Zlíně, Fakulta aplikované informatiky, Ústav řízení procesů, Zlín, Česká republika, [email protected]
**Ing. Ján Ivanka,: Univerzita T. Bati ve Zlíně, Fakulta aplikované informatiky, Ústav bezpečnostního inženýrství, Zlín, Česká republika, [email protected]
8
2/2013
ALARM magazín
Servisní roboty v oblasti bezpečnosti
V nedávné době bylo využití servisních robotů pro bezpečnostně služby (vojenství, policejní a záchranné služby,
hasičské sbory) chápáno jako finančně nákladný experiment. Současná globální bezpečnostní situace ve světě, realitageografických a provozních katastrof (teroristické útoky,
obchod s nebezpečným materiálem, živelné pohromy, přírodní katastrofy, provozní neštěstí) a zejména jejich nepříznivý vývoj, radikálně změnily názor a aktivity na využití servisních robotů při výkonu odpovídajících bezpečnostních
a záchranářských akcí, a také výkonu odpovídajících preventivních a monitorovacích aktivit.
Hlavní důvod aplikace servisních robotů pro tyto služby je
především omezení rizik a možných ztrát, které při jejich
realizaci, resp. odpovídajících preventivních opatření hrozí.
Dalším důvodem je, že servisní robot je schopen a vhodně
technicky vybaven, aby se dostal na místa a do prostor,
které by byly pro člověka nepřístupné a nebezpečné (životně, zdraví škodlivé), resp. které by svými schopnostmi
člověk nedokázal kontrolovat (vliv faktorů prostředí).
Použití servisních robotů v oblasti bezpečnostních služeb lze
zdůvodnit především charakterem rizik, která hrozí člověku
při výkonu dané aktivity
• záchranářské práce - riziko spojené s nedostatečnou
znalostí terénu a prostoru akce, z nedostatečné znalosti
objektu záchrany, z neznalosti stavu nebezpečí prostředí zásahu, z neznalosti reálné záchranné situace a podmínek výkonu záchranářské aktivity,
• policejní výkony - riziko spojené s postupy výkonu rutinní kontroly určených objektů (vozidla, cestující, materiálové objekty apod.), z postupů vyhledávání a zneškodňování určených materiálů a objektů (výbušniny,
omamné látky, nástražné systémy, osoby), z postupů
zachraňování určených osob (rukojmí apod.), z postupů
zásahu proti určeným objektům (terorista, jiný objekt),
z postupů spojených s monitorování určených prostor
a objektů,
• hasičské výkony - riziko spojené s aplikací technologie hašení zejména nebezpečných materiálů, z hašení
v nebezpečných a nepřístupných prostorách, z identifikace příčin požárů, ze zachraňování určených objektů
(lidé v ohroženém prostoru, jiné objekty), z inspekce
neznámých nebo částečně známých stavebních a nestavebních objektů a prostorů,
• vojenství - riziko spojené s faktory ovlivňujících výkon
(demografie, efektivnost, kvantita, kvalita, nebezpečnost
apod.), aplikacemi postupů vojenských činností (útočné
a obranné vojenské operace, monitoring terénu a objektů, manipulace s nebezpečným materiálem, vyhledávání a likvidace nebezpečného materiálu, atd.). Využití servisních robotů je vázáno na aplikaci nových
technologií určených pro výkon vojenských postupů
vázaných na udržení, resp. zvýšení současné kvality
postupů, na zvyšování kvality vojenských postupů
na úkor kvantity jejich výkonu, na efektivnější vojenské
technologie z pohledu jejich účinnosti a realizace,
na faktory prostředí (pozemní, podvodní, vzdušné) aplikace, na nebezpečnost a psychologii podmínek jejich
realizace, na technické a výkonové parametry cíle aplikace, na bezpečnost realizace operace a její důsledky.
covní výkon v pracovní scéně). V prvním případě se jedná
o aktivní samostatné přemísťování v prostoru nasazení (aktivita na úrovni globálního a lokálního prostoru). V druhém
případě jde o samostatné plnění stanovené pracovní úlohy
v pracovní scéně operačního prostoru (aktivita akční nadstavby).
Servisní robot se při své činnosti může pohybovat v různých
typech prostředí (viz. Tab.1). Typ prostředí, ve kterém se
robot má pohybovat, ovlivňuje požadavky na jeho subsystémy. Při pohybu robota v daném prostředí se mohou na jeho dopravní trase vyskytnout různé překážky (horizontální, či vertikální), které je nutno překonat. Překážku na trase
je obecně možno obejít, popř. přejet nebo provést její
destrukci (využívá se jen v případech, kdy není možné se
manévrem nebo mobilitou robotu překážce vyhnout). Překonání překážek destrukcí vyžaduje, aby byl robot odpovídajícím způsobem vybaven (zejména např. hasičské roboty, které musí být schopny dostat se k místu požáru
např. přes zavřené dveře, zdi apod.).
Tab. 1. Charakteristika operačního prostoru
Požadavky na servisní robot v oblasti bezpečnosti jsou
dány zamýšlenou oblastí aplikace a úlohou, kterou má servisní robot plnit. Z hlediska systémového přístupu lze na robota pohlížet jako systém, který je složen z dílčích subsystémů. Lze tedy konstatovat, že požadavky kladené na servisní
robot v oblasti bezpečnosti jako celek, lze rozložit na dílčí požadavky na jeho jednotlivé subsystémy (viz. Obr. 2)
a tedy vlastnosti a schopnosti robota jsou naplněny vlastnostmi jeho dílčích subsystémů (jednotlivé subsystémy musí být
navrženy tak, aby robot jako celek byl schopen plnit požadované úlohy).
Požadavky na servisní robot
Servisní robot je určený k plnění dvou kategorií základních
úloh, které souvisí s jeho určením. Jedná se o pohyb v operačním prostoru (dopravní úloha) a pracovní úlohu (pra-
Obr. 2. Systémový model servisního robota
2/2013
ALARM magazín
9
Subsystémy servisního robotu
Subsystém akční nadstavby
Slouží k realizaci stanovené pracovní úlohy v pracovní
scéně operačního prostoru s využitím funkce pracovního
efektoru. Podle charakteru pracovní úlohy (technologická,
manipulační, pomocná) může být akční mechanismus řešen jako kinematicky vázaný prostorový mechanismus (robotické rameno) (viz. Obr. 3) - sestavený z polohovacího
a orientačního ústrojí na principu manipulačního ramena,
včetně zápěstí opatřeného mechanickým rozhraním pro připojení koncového efektoru (popřípadě automatickou výměnu koncových efektorů) nebo se může jednat o účelový funkční mechanismus (viz. Obr. 4). Mechanismus může
být postavený na různých fyzikálních a mechanických principech.
Senzory pro vnitřní senzorický systém poskytují informace
o stavu a funkčnosti subsystémů servisního robotu. Pro diagnostiku funkcí a stavu je to např. stav baterie, kontrola teploty vybraných uzlů apod. Pro potřeby řízení to jsou informace o akčním subsystému, což je většinou poloha a rychlost
pohybu jednotlivých pohonů. Pro řízení subsystému mobility to jsou informace o pohonech pohybového ústrojí (poloha, rychlost apod.), jeho kontaktu s podložkou. Pro řízení
subsystému pracovního efektoru to jsou obvykle informace
o pohonu, upínací síle, kontaktu s objektem manipulace.
Senzory pro vnější senzorický systém slouží k získávání informací z okolí servisního robotu a jeho operačního prostředí. Z hlediska funkce se nejčastěji využívají k orientaci
a navigaci servisního robotu (globální, lokální navigace), informace ze senzorů jsou přes sběrnice exportované do subsystému řízení (řídicí systém) na zpracování a vyhodnocení
(stanovení úrovně hodnoty, výpočet apod.).
Subsystém mobility
Obr. 3. Příklady řešení subsystému akční nástavby
Slouží k zajištění autonomního inteligentního automatického pohybu servisního robotu. Jeho úlohou je realizace naprogramovaného a operativně měněného pohybu v operačním prostoru, zastavení a orientace servisního robotu
v operačním prostoru, zajištění stability v průběhu pohybu
Obr. 4. Příklady řešení subsystému akční nástavby účelovým mechanismem
Subsystém pracovního efektoru
Pracovní efektor je funkčně samostatné zařízení. Je mechanicky připojen na subsystém akční nadstavby a umožňuje
servisnímu robotu vykonávat stanovenou úlohu. Vzhledem
k šířce aplikací servisních robotů a různorodosti jejich úloh
se koncové efektory dají klasifikovat do několika základních
kategorií: uchopovací hlavice (určené především pro manipulační úlohy – uchopování, sevření a držení předmětu
manipulace), technologické hlavice (určené pro technologickou úlohu – nástroj), kombinované hlavice (určené
pro kombinované úlohy – technologická, manipulační,
speciální) a speciální hlavice.
Subsystém vnitřních a vnějších senzorů
Jedná se o sestavu vhodných typů senzorů pro snímání
a monitorování vnitřních funkcí (okamžitý stav vybraných
funkčních skupin a uzlů), pro snímání a monitorování vnějších funkcí (poloha robotu v operačním prostoru; stav pracovní scény; dislokace a rozložení souvisejících cizích objektů apod.). Subsystém tedy slouží jako rozhraní mezi
vnitřním a vnějším prostředím servisního robotu pro potřeby
automatického řízení, chování a navigace servisního robotu.
10
2/2013
ALARM magazín
a během vykonávání pracovní úlohy. Všeobecné požadavky na subsystém mobility jsou zejména: pohyb v určených
směrech, zatáčení nebo rotace na určeném operačním
prostoru, okamžitá změna směru pohybu, vysoká manévrovací schopnost na vymezené ploše, vysoká dynamika pohybu, průchodnost, nosnost, minimální obrysové rozměry,
stoupavost, stabilita (statická, dynamická) apod.
Mobilita servisního robotu je realizována lokomočním
ústrojím sestaveným na různém principu lokomoce (viz.
Obr. 5) vycházející z biologických vzorů (inspirace z pohybu
živočichů, z pohybového ústrojí živočichů), případně umělých modelů (inspirace z historického vývoje techniky,
z technických prvků umožňujících realizaci pohybu).
Mezi nejvíce používané principy lokomoce povrchu subsystému mobility pro pohyb na zemském patří kolový (vychází z aplikace technického modelu kola a řízení kolového
podvozku) a pásový systém (vychází z aplikace technického
modelu pásu a řízeného pásového podvozku).
Mezi parametry ovlivňující výběr subsystému řízení navíc
vůči uvedenému patří: obrysové rozměry, hmotnost, spotřeba, velikost napájecího napětí, poměr cen HW a SW, modulárnost, spolehlivost a bezpečnost provozu a další parametry vztahované na požadavky konkrétní aplikace.
Subsystém energetického zabezpečení
Obr. 5. Princip lokomoce subsystému mobility
Subsystém řízení a navigace
Slouží k zajištění řízení a navigace servisního robotu. Můžeme uvažovat o tzv. autonomním řízení a řízení dálkovém.
V prvním případě se předpokládá schopnost samostatně
vykonávat zadané úlohy (schopnost reagovat na překážku
– zastavit se, vyhnout se a pokračovat v pohybu, pohybovat
se v neznámém prostředí -dokázat ho zmapovat, orientovat
se v prostředí, dosáhnout požadovaný cíl apod.). V druhém
případě se předpokládá, že řízení realizuje operátor na základě vizuální informace o stavu operačního a pracovního
prostředí.
Koncepce řešení může být postavena na principu jednoprocesorového řídicího systému, nebo založená na rozdělení řízení servisního robotu na řízení specializovaných úloh –
distribuované řízení.
Rozhraní mezi subsystémem řízení a subsystémem operátora může být řešené drátovým, případně bezdrátovým
propojením. Současně řešení upřednostňují bezdrátové
propojení založené na rádiovém přenose ve vyčleněném
frekvenčním pásmu.
Subsystém energetického zabezpečení, je elektronický
obvod, který zabezpečuje ve většině řešení elektrickou energii požadovaných parametrů pro napájení ostatních elektronických obvodů v různých subsystémech servisního robotu.
Řešení subsystému závisí na koncepci řešení funkční skupiny pohonů subsystému mobility a jeho vstupní energie
(chemická, tepelná, elektrická, hydraulická).
Energetické zabezpečení může být zajištěno dvěma způsoby: externím zdrojem (energie je přiváděna zvenku, je
třeba zajistit přívod energie pomocí napájecího vodiče) a interním zdrojem (energie je akumulována - baterie, akumulátory). Zdroj energie musí zajistit dostatek energie pro napájení jednotlivých částí a subsystémů servisního robotu.
Rozhodující parametry zdrojů energie jsou maximální proudová zatížitelnost, velikost vnitřního odporu, rychlost samovybíjení, životnost, teplotní podmínky okolí, kapacita, počet nabíjecích cyklů, obrysové rozměry a hmotnost.
Subsystém operátora
Subsystém představuje samostatnou konstrukční ucelenou jednotku sestavenou z odpovídajícího hardware
a software a komunikačních prostředků zabezpečující
komunikační ošetření interakce operátor/servisní robot
pro potřeby operativního řízení pohybu servisního robotu
a řízení realizace jeho pracovní úlohy. Komunikace subsystému operátora se subsystémem řízení může být řešena
na principu drátového, případně bezdrátového přenosu.
Konkrétní komunikační systémy mohou být řešeny na různé technické úrovni. Důležité však je, že řešení musí zaručit
zabezpečení požadovaných funkcí v celkovém informačním
a řídicím systému servisního robotu a musí být svým rozhraním kompatibilní na subsystém řízení a navigace.
Obr. 6. Příklady operátorských panelů
Rámcové požadavky na servisní robot
pro bezpečnostní služby
Na základě analýzy současných realizací servisních robotů v této oblasti je možno formulovat rámcové požadavky
na servisní robot, ale také požadavky specificky vázané
na výkon konkrétní úlohy z kategorie bezpečnostních služeb.
Rámec všeobecných požadavků pro jednotlivé subsystémy
• akční nadstavba – kinematika a parametry akčního mechanizmu (stupně volnosti, pracovní prostor, pohyblivost, nosnost, rychlost a plynulost pohybu, přesnost
2/2013
ALARM magazín
11
pohybu a pracovních poloh, stabilita servisního robotu
při maximálním vyložení ramena.) podle potřeb technologie servisní úlohy a potřeb operačního prostoru části
akčního mechanizmu a efektoru s možným poškozením při výkonu úlohy, by měly být rychle vyměnitelné
koncový efektor by měl odpovídat potřebám technologie
realizace servisní úlohy automatický systém výměny
koncového efektoru, resp. jeho nástrojů
• subsystém mobility – lokomoční ústrojí (typ lokomoce,
mechanika pohybu, specifický tlak na podložku, průchodnost) podle dopravních úloh a charakteristik terénu operačního prostředí technické parametry (obrysové
rozměry, rozvor, rozchod, hmotnost, poloměr zatáčení,
rozsah rychlosti pohybu, plynulost pohybu, světlost)
podle požadavků dopravní úlohy provozní parametry
(manévrovatelnost, průchodnost, brodivost, transportovatelnost, operační doba mise) podle požadavků výkonu
dopravní a pracovní úlohy konstrukční vyhotovení podle
stanoveného stupně odolnosti (stupeň krytí, odolnost
na faktory prostředí) energetická samostatnost podle
určeného limitu (kapacita zdroje, životnost zdroje, vyměnitelnost zdroje)
• subsystém senzorů – sestava vnějších senzorů podle
technologie úlohy a sledovaných faktorů prostředí, resp.
parametrů výkonu servisní úlohy (citlivost, princip snímání určených veličin, funkce monitoringu, funkce výstrahy, noční vidění) sestava vnitřních senzorů podle
aplikace na sledované parametry a funkce mechanizmů
(přesnost, rozsah měřené veličiny, princip snímání urče-
ných veličin, funkce měření, funkce monitoringu) kompatibilita na kontrolně – řídicí systém podle určených
rozhraní (mechanická, elektrická, programová, přenosová) předzpracování výstupů pro potřeby řízení; kompatibilita rozhraní sběrnicových systémů
• subsystém řízení - navigace a řízení podle požadavků
dopravní a pracovní úlohy komunikace s operátorem
podle požadované úrovně a stanoveného rozhraní
senzorová vybavenost má zaručit požadovanou komunikaci s pracovním a operačním prostředím
• provozní vlastnosti – operační dosah (pozice operátora a maximálního dosahu servisního robotu) doba trvaní
mise (úplný pracovní výkon) efektivní výkon údržby
(doba výkonu údržby na měsíc provozu, periodicita
výkonu, náklady na výkon údržby) provozní pohotovost
transportovatelnost (přesun vlastní aktivitou, přesun pomocí jiného prostředku, stabilita při transportu)
• ekonomická efektivnost – limit pořizovací hodnoty
(cena) náklady na provoz (stanovený limit).
ZÁVĚR
V prostředí pro člověka nebezpečném, nevhodném či nedostupném, je vhodné nasazovat servisní roboty a chránit
zdraví člověka. V řadě aplikací jsou jediným možným technickým prostředkem k tomu, aby se daly realizovat servisní
úlohy, pro které by se těžko dal použít jiný mechanismus.
Je možno říci, že drtivá většina servisních robotů jsou
v podstatě unikáty. Existuje ovšem několik výrobců, kteří
vyvíjí a vyrábí platformy pro servisní roboty (kolové, pásové) včetně senzorického vybavení, akčních nadstaveb a různých způsobů navigace a řízení servisního robotu. Na dané
platformy je možné připojit akční nadstavby podle požadované činnosti a je umožněno rozšířit senzorické vybavení
robota podle požadavků zákazníka. Mnoho servisních robotů také vzniká na vysokých školách v rámci výzkumu či
spolupráce s organizacemi a to jak u nás tak především
v zahraničí. Podle údajů Mezinárodní federace robotiky počet servisních robotů nasazených v oblasti bezpečnosti neustále narůstá. Největším uživatelem je především armáda
Spojených států, kde jsou servisní roboty používány pro plnění servisních úloh, které představují značné nebezpečí
pro život a zdraví vojáků. V oblasti komerční bezpečnosti
servisní roboty také nacházejí své uplatnění, ale vzhledem
k poměrně vysoké pořizovací ceně, je jejich nasazení poměrně omezeno.
Literatura
[1] SMRČEK, Juraj a Ladislav KÁRNÍK. Robotika: servisné
roboty : navrhovanie, konštrukcia, riešenia. Košice: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2008, 531 s. ISBN 978-807165-713-2.
[2] KÁRNÍK, Ladislav. Využití servisních robotů v nestrojírenských aplikacích. Vysoká škola báňská: Technická
univerzita Ostrava, 2010, 90s. ISBN 978-80-248-2728-5.
[3] KÁRNÍK, Ladislav. Praktické aplikace servisních robotů.
Vysoká škola báňská: Technická univerzita Ostrava,
2011, 93 s. ISBN 978-80-248-2727-8.
[4] Robotics: modelling, planning and control. London:
Springer, c2010, xxiv, 632 s. Advanced textbooks in
control and signal processing. ISBN 978-1-84628-641-4.
[5 BERRY, Carlotta A. Mobile robots: inspirations for multidisciplinary study. San Rafael: Morgan, 2012. ISBN
978-160-8457-984.
[6] NEHMZOW, Ulrich. Mobile Robotics: A Practical Introduction. 2nd ed. London: Springer, 2003, 280 s. ISBN
18-523-3726-5.

112
2
2/2013
ALARM
M ma
magazín
Verejnosťou sú súkromné bezpečnostné služby (SBS-ky)
často vnímané ako spoločenstvá hrozivo vyzerajúcich mladých ľudí, ktorí si robia čo chcú a robia to bez škrupulí. Tomuto obrazu prispieva aj práca médií, ktoré pochopiteľne
nebudú zobrazovať obyčajného zamestnanca SBS, ktorý
si poctivo vykonáva svoju prácu, ale vypichnú práve pochybenie jedinca a veľakrát hádžu všetky SBS-ky do jedného
vreca.
Ale podnikanie v oblasti SBS je v mnohých ohľadoch rovnaké ako v iných oblastiach. Iné je v tom, že spadajú pod iný
režim. Okrem klasických predpisov musia dodržiavať mnohé ďalšie, ktorých dodržiavanie je kontrolované priamo policajným zborom. Každé malé pochybenie sa trestá finančnou
pokutou, väčšie odňatím licencie a tým pádom ukončením
podnikateľskej činnosti.
SBS-ky sa okrem toho môžu „pochváliť“ aj jednou z najnižších hodinových sadzieb, čo sa dá povedať aj takto: ako pracovník strážnej služby budete 8 – 12 hodín na nohách v zime,
v daždi, na horúcom slnku, zodpovedný za zverené hodnoty, stále v strehu, deň čo deň, noc čo noc…za cca 2 - slovom
asi dve eurá za odpracovanú hodinu.
Napriek týmto podmienkam sa my, majitelia a konatelia SBS,
pravidelne stretávame s tým, že nám zavolajú zástupcovia
firiem, ktorým roky poskytujeme naše služby za rovnaké peniaze a zrušia s nami zmluvu, pretože nášho „drahého” sbskára nahradia svojim zamestnancom, ktorého nazvú informátorom. Tu sa jedná o podstatne iné rozdelenie kompetencií,
kde pracovník bezpečnosti vykonáva ochranu objektu, vpúšťa
a vypúšťa motorové vozidlá, vykonáva kontrolu vozidiel a osôb,
ktoré vstupujú do a vystupujú z objektu a mnohé iné činnosti.
Naproti tomu informátor má jedinú povinnosť a to informovať
osobu o tom, či sa v objekte nachádza hľadaná osoba, alebo
telefonicky upovedomí hľadanú osobu o návšteve. Informátor
nie je oprávnený pýtať si od návštevy OP a údaje z OP následne ich zapísať do knihy návštev. Aj otváranie dverí patrí
medzi úkony, ktoré spadajú do právomoci pracovníkov SBS.
Vedúci bezpečnosti, ktorí sú v objektoch (ak vôbec sú), mnohokrát nemajú žiadne odborné informácie o Zákone o bezpečnostných službách, inak by sa nestávalo, že pracovník ochrany je poverovaný úlohami, ktoré mu neumožňuje vykonávať
zákon o SBS. Pravidelne od našich zamestnancov požadujú činnosti, ktoré sú v rozpore so zákonom a za ktoré nasleduje pokuta alebo odobratie licencie na výkon SBS, ako napr.
kosenie trávnikov, polievanie trávy, odpratávanie snehu, nosenie a prenášanie materiálu, dopĺňanie tovaru do regálov,
vynášanie odpadkov,… Preto Komora Súkromných bezpečnostných služieb (KSBS) navrhuje, aby informátor a recepčný
spadali výlučne do pôsobnosti SBS a pokiaľ má objednávateľ strážnej služby aj iné požiadavky, objedná si okrem
pracovníka ochrany na výkon ochrany aj recepčného alebo
informátora. V zmluve bude špecifikované, aké bude ten ktorý
pracovník plniť pracovné úlohy.
Odkedy sú bezpečnostné služby obchodnými spoločnosťami a teda môžu podnikať aj v iných predmetoch podnikania –
to platí aj opačne, tu prichádza k fenoménu, že finančne silné
firmy si rozšíria predmet činnosti o licenciu SBS na stráženie
svojich objektov a zariadení. Takáto služba je neefektívna, lebo
Bezpečnostné služby
Ťažký život súkromných
bezpečnostných služieb
sa ďalej nerozvíja, netvoria sa ďalšie pracovné miesta. V takomto prípade sú bezpečnostné služby hendikepované. Firma
predloží obrat, ktorý nie je obratom bezpečnostnej agentúry,
ale obratom celej obchodnej spoločnosti a aj iných.
KSBS navrhuje, aby stráženie objektov bolo zabezpečované
iba cez samostané firmy – súkromné bezpečnostné služby.
Veľkým problémom je tzv. „podliezanie” ponuky. Reálna cena na trhu pre strážnu službu je od 4,50 Euro na hodinu
za 1 pracovníka. V tom je zahrnutá mzda pracovníka, všetky
zákonom stanovené odvody a poplatky, stravné lístky, ošatné, minimálny zisk firmy,… Pravidelne sa objavujú ponuky
za 3,51 Eura, 3,20, či dokonca 2,60 Eura na hodinu!! Donedávna platné pravidlo pri verejnom obstarávaní vyberať ponuku s najnižšou cenou stále používajú štátne aj súkromné
firmy. Nezaujíma ich, že dampingové ponuky určite porušia
zákonom stanovené podmienky, nezaplatia odvody, nevyplatia mzdu zamestnancom. Je na zváženie, či sa zákonom stanoví vzorec, ktorým sa určí minimálna hodnota hodinovej
sadzby pre SBS. Táto suma sa bude odvíjať od minimálnej
mzdy a zákonom stanovených odvodov, poplatkov, hodnoty
stravného lístka....
Prečo dochádza k takzvanému podliezaniu ponuky: mimobratislavské SBS firmy sa prihlasujú do výberových konaní už
od začiatku s úmyslom dávať dampingové cenové ponuky
z dvoch dôvodov a to:
1. za každú cenu získať zákazku, pričom dochádza k porušovaniu zákona o minimálnej hodinovej sadzbe, ktorá
pre pracovníka SBS je 2,32 EUR
2. alebo už od začiatku s tichým súhlasom kompetentných
štátnych úradníkov kalkulujú, že si uplatnia zákon č.
5/2004 o službách zamestnanosti § 50a, kde sa poskytuje
príspevok na udržanie v zamestnaní zamestnancov s nízkymi príjmami, pri ktorých sa ale musia dodržiavať zákonom určené normatívy.
Tento príspevok však môže žiadať len firma, ktorá nie je registrovaná v Bratislave a okolí. Je to prvá a zásadná diskriminácia bratislavských SBS, ktorá je zároveň pre seriózne, dlhoročne pôsobiace firmy likvidačná. Spoločnosti registrované
v bratislavskom kraji však vychádzajú z toho, že musia dokladovať reálne sumy (hodinové sadzby), z ktorých sa uhrádzajú
odvody pre štát. Paradoxom však je, že tieto firmy prichádzajú o zákazky a mimobratislavské firmy s nereálnymi cenami a s podporou štátu na tom profitujú. Nehovoriac o tom,
že mimobratislavská firma pri preberaní objektu preberie aj
zamestnancov bývalej bezpečnostnej firmy, pretože minimalizuje svoje náklady (ubytovanie, cestovné,..). Z toho vyplýva,
že žiadne nové pracovné miesta neboli v mimobratislavskom kraji vytvorené, čím sú vlastne porušené podmienky
pre udelenie dotácií od štátu.
Nechceme útočiť proti spoločnostiam z iných častí Slovenska, cieľom KSBS je dosiahnuť, aby všetky SBS mali rovnaké
podmienky pri získavaní zákaziek.
Mgr. Gabriela Mlsnová,
viceprezident
Komora súkromných bezpečnostných služieb
2/2013
ALARM magazín
13
14
2/2013
ALARM magazín
2/2013
ALARM magazín
15
Všetrovanie
Kvalita a úplnosť zaisťovania stôp na mieste činu
a jej význam pre celkový výsledok dokazovania
pri cestných dopravných nehodách.
Ing. Peter Havaj, PhD,
Ing. Ján Mandelík, PhD
Anotácia: Úlohou článku je popísať kriminalisticko – relevantnú udalosť „Dopravná nehoda“ v kontexte na proces jej
dokumentovania, vyhľadávania a zaisťovania kriminalisticko – relevantných stôp. Poukázať na nevyhnutnosť kladenia
dôrazu na kvalitu vyhľadávania a zaisťovania stôp, komplexnosť a úplnosť dokumentácie, pre ďalší proces znaleckého
skúmania a celkový výsledok vyšetrovania.
Príspevok vznikol v rámci realizácie výskumného projektu
evidovaného pod číslom IP/34/VŠBM/2012.
Anotácia: The author describes the theory of forensic - relevant events specific „Traffic accidents“ in the context of their documenting process and search and seizure forensic relevant tracks process. It is necessary to placing particular
emphasis on the quality of tracks search and seizure and on
the complexity and completeness of documentation. Equally important is the principle of management reconnaissance
by one leader, which is undervalued in current practice especially in cases where the place of the accident is evaluated
by participants. Attention is given to the possibilities of using
modern technology in the forensic sciences, especially in documenting of the accident place in terms of the principles of
reconnaissance.
Key word: Traffic accident investigation, process documentation, forensic
Dopravnou nehodou sa v zmysle § 64 zákona č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke rozumie udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla
a pri ktorej :
a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c) uniknú nebezpečné veci, alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná
škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej
škody podľa Trestného zákona.
Ďalej za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť
podľa odseku 3, ak :
a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu
alebo inej návykovej látky, alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla
škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely
tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány Policajného zboru
neobjasňujú.
Dopravná nehoda (škodová udalosť) klasifikovaná ako priestupok, respektíve dopravná nehoda klasifikovaná ako trestný čin, je predmetom vyšetrovania správneho orgánu, orgánu činného v trestnom konaní resp. súdom. Aby uvedené
vyšetrovanie a jeho závery boli úplné a správne musí vychádzať z objektívneho zistenia skutkovej podstaty, pričom
16
2/2013
ALARM magazín
toto je vykonávané v prípravnom konaní. Preto je možné
predpokladať, že kvalita a úplnosť jednotlivých úkonov v prípravnom konaní má priamy vplyv na výsledok a nemennosť
záverečného právneho rozhodnutia.
Na základe dlhoročných skúseností a poznatkov z aktuálne problematiky je nevyhnutne dôležité poukázať na význam
a dôležitosť obhliadky na mieste dopravnej nehody a na príkladoch povrchného a erudovaného prístupu zo strany vyšetrovateľa k obhliadke a s ňou súvisiacich úkonov podľa
hesla, že keď „dvaja robia to isté výsledok nebude ten istý“,
zdôrazniť jej význam v procese vyšetrovania.
Dopravná nehoda ako udalosť v cestnej prevádzke predstavuje z hľadiska jej technického objasnenia a následného
právneho posúdenia špeciálny, komplexný a v jednotlivých
úkonoch nedeliteľný problém, ktorého výsledok sa priamo
odvíja predovšetkým od kvality a úplnosti obhliadky, ktorá
predstavuje obhliadka - ako samostatná špecifická metóda
kriminalistického objasňovania, ktorou sa na základe bezprostredného pozorovania zisťuje, skúma, hodnotí a dokumentuje stav materiálneho prostredia, ako aj jednotlivých
objektov majúcich vzťah k objasňovanej udalosti s cieľom
zistiť celkovú situáciu, vyhľadať a zaistiť ich stopy, dôkazy
slúžiace na poznanie objektívnej pravdy o objasňovanej
udalosti a jeho páchateľovi pre potreby rozhodovania kriminalistu o ďalšom postupe.
Podľa charakteru objektov a miest, ktoré sú predmetom
obhliadky poznáme nasledujúce druhy obhliadok:
• obhliadka stôp,
• obhliadka predmetov,
• obhliadka listinného materiálu - dokladov,
• obhliadka zvierat,
• obhliadka miesta činu,
• obhliadka terénu alebo miestnosti, ktoré nie sú miestom
činu.
Druhy obhliadok podľa postupnosti
• prvotnú obhliadku,
• opakovanú obhliadku,
• doplňujúcu obhliadku.
Základné taktické zásady obhliadky:
• riadenie obhliadky jediným vedúcim,
• neodkladnosť obhliadky,
• neopakovateľnosť obhliadky,
• nezastupiteľnosť obhliadky.
Etapy taktického postupu pri obhliadke :
• orientačná obhliadka (statická),
• detailná obhliadka (dynamická),
• záver.
Základné taktické zásady vykonávania obhliadky :
 riadenie obhliadky jediným vedúcim,
 neodkladnosť obhliadky,
 neopakovateľnosť obhliadky,
 nezastupiteľnosť obhliadky.
Podľa definície je obhliadka miesta dopravnej nehody špecifickou kriminalistickou metódou, ktorej podstatou je bezprostredné pozorovanie, skúmanie, hodnotenie a dokumentácia situácie na mieste udalosti. Jej účelom je poznanie a
zaistenie stôp a dôkazov, ako aj získanie informácií pre znalecké skúmanie. Prvotná obhliadka (v štádiu na začiatku vyšetrovania v rámci trestného konania) sa spravidla vykonáva
v podmienkach a za okolností, ktoré sa už nebudú dokázateľne nikdy opakovať.
vajúcich. Veľký vplyv na nároky má aj neustále rastúca úroveň
právneho zastúpenia obvinených, vyplývajúca zo zvyšujúceho odhodlania podať kvalifikovanú a odbornú pomoc
klientom, kde z iniciatívy právneho zastúpenia je každý úkon
vykonaný v prípravnom konaní často podrobený odbornému posúdeniu a prípadne aj kvalifikovanej oponentúre oslovených špičkových odborníkov schopných rozpoznať prípadný nesprávny postup, nesprávnu metodiku alebo iné vecné
nesprávnosti.
Chyby vykonané pri tejto činnosti často nebude možné bez
akýchkoľvek pochýb vôbec odstrániť. Z tohto vyplýva, že obhliadka miesta dopravnej nehody je úkon, pre kvalitu ktorého sú rozhodujúce skúsenosti, špecializácia a erudovanosť
vyšetrovateľa, ktorý sa musí orientovať nielen v procesnej
stránke úkonov a v ich organizácii, ale predovšetkým vo vypovedacej hodnote jednotlivých konkrétnych stôp, ako aj
v spôsobe ich zadokumentovania.
- Toto priamo súvisí s javom, ktorý je možné pracovne
nazývať „ekonomická charakteristika spisu“, ktorý pojem predstavuje súhrn priamych a nepriamych nákladov vyvolaných v súvislosti s dopravnou nehodou
a s jej objasnením, pričom táto závisí na množstve, bezchybnosti a úplnosti úkonov, taktiky vedenia úkonov,
kvality znaleckej analýzy (napr. videozáznamy výpočtov pre potreby právneho posúdenia veci) a správnosti
výsledných právnych záverov
Veľký dôraz je preto potrebné klásť na elimináciu negatívnych
okolnosti, ktoré :
 sú skutočnosti (stopy, zmeny a ďalšie informácie), ktoré
 sú v logickom rozpore s materiálnou situáciou;
 sú také zmeny na obhliadanom objekte, ktoré sú v logickom rozpore s inými informáciami, ktoré boli získané
obhliadkou;
 ide buď o neexistujúce zmeny, ktoré sa predpokladajú
a mali by byť prítomné vzhľadom k ostatným zmenám,
alebo o zmeny, ktoré sa javia ako cudzie, rozporné alebo
protichodné, čiže zmeny také, ktoré existujú, ale podľa
predpokladu by existovať nemali (napr. pri náleze mŕtvoly,
ktorá má mnohopočetné bodné a strelné poranenia,
na mieste nálezu chýba krv, alebo pri inscenácií trestných činov - vytvorenie klamlivej situácie o priebehu
udalosti a pod.);
 môžu poukazovať na snahu (páchateľa)
 na inscenáciu či zakrývanie trestnej činnosti,
 zakryť stopy daného trestného činu, vytvoriť klamlivú
predstavu u obhliadajúceho o skutočnom priebehu
udalosti a pod.;
 na skutočnosť, že miesto nálezu mŕtvoly nie je
miestom udalosti,
 že zaistené stopy sú páchateľom vytvorené zámerne
alebo naopak, že páchateľ stopy na mieste udalosti
zahladil;
K dosiahnutiu priaznivej hodnoty tohto parametra ako aj
k zrýchleniu celého procesu prispieva zostavovanie vyšetrovacích skupín špecializovaných na dopravné nehody.
Medzi často nekvalitné úkony na mieste dopravnej nehody
je možné zaradiť najmä:
- Zistenie a zadokumentovanie kriminalistických stôp
na vozovke, v teréne ako aj na objektoch a konečných polôh vozidiel (chodcov).
Kriminalistická stopa je každá zmena v materiálnom prostredí kriminalisticky relevantnej udalosti, ktorá s ňou súvisí príčinne, miestne alebo časovo a je zistiteľná, zaistiteľná
a využiteľná v procese objasňovania tejto udalosti za pomoci kriminalistikou uznávaných praktický dostupných metód,
prostriedkov a postupov.
Povinná podmienka – samotný vznik stopy je v príčinnej súvislosti s kriminálne relevantnou udalosťou.
Požiadavka zistiteľnosti, zaistiteľnosti a využiteľnosti vychádza z praktickej možnosti zmenu ako stopu nájsť, zachovať jej informačný obsah a posúdiť jej kriminalistickú relevantnosť.
Význam a hodnota kriminalistických stôp – spočíva v skutočnosti, že kriminalistická stopa je kriminalisticky využiteľná
iba v prípade, ak sme schopní informácie v stope obsiahnuté
dekódovať a využiť. To je možné iba vtedy, ak sme schopPodľa Trestného poriadku sa obhliadky môže zúčastniť aj ní stopu vyhľadať, zaistiť a skúmať súčasnými kriminalisticznalec, pričom zmysel účasti znalca pri obhliadke podľa § 154 ko-technickými prostriedkami a metódami.
TP je usmerňovať a radiť vyšetrovaciemu orgánu vykonávajúcemu obhliadku akým spôsobom a v akom rozsahu má Každá kriminalistická stopa má svoju hodnotu:
• Kriminalisticko-taktická hodnota kriminalistických stôp
byť miesto dopravnej nehody dokumentované, ktoré stopy
sa uplatňuje najmä pri posudzovaní a kriminalistickom
a veci z miesta nehody je potrebné zaistiť a akým spôsovyužívaní spôsobu páchania kriminalistický relevantných
bom vykonať dielčie (technické) úkony na mieste činu v rámci
udalosti. Samotný informačný obsah kriminalistických
obhliadky vyžadujúce odborné znalosti.
stôp nám dovoľuje posúdiť celý rad okolnosti vzniku,
Je preto možné povedať, že:
priebehu a zániku kriminalistický relevantných udalosti,
- Od kvality úkonov na mieste dopravnej nehody sa priapríčin a podmienok, ktoré ju umožnili, alebo ktoré k nej
mo odvíja ďalšia možnosť kvalitného vykonania dôkaviedli.
zov a aj správnosť právneho hodnotenia a „hodnota • Kriminalisticko-technická hodnota kriminalistickej stobonita“, ktorá je rozhodujúca pre rýchle a kvalitné
py spočíva v možnosti stopu zistiť, zaistiť a skúmať.
konečné právne posúdenie
• Procesná hodnota kriminalistickej stopy znamená, že
zákonné zaistená stopa na mieste kriminalistický releJe nesporné, že v súčasnej dobe sa prudko zvyšujú nároky
vantnej udalosti môže mať v trestnom konaní za určitých
na exaktnosť technickej analýzy nehodového deja vykonápodmienok hodnotu dôkazu.
vanú znalcami odboru cestná doprava, čo vyplýva zo zvyšujúcej sa intenzity dopravy a z meniaceho sa právneho pro- V súvislosti s prácou na mieste kriminalisticko – relevantnej
stredia v SR po vstupe do EU a jeho záväzkov z toho vyplý- udalosti v rámci prvotných a neodkladných úkonov ( obhliad2/2013
2/2013
ALARM magazín
magazín
ALARM
17
17
ka miesta činu) často dochádza z rôznych dôvodov k pochybeniam v súvislosti nielen pri spracovávaní dokumentácie
z miesta činu, ale aj pri činnostiach úzko súvisiacimi so samotným vyhľadávaním a zaisťovaním kriminalistických stôp.
 Príklad 1. Nezadokumentované stopy na vozovke
podľa plánku miesta dopravnej nehody (stopy nevyznačené
a ani neuvedené v protokole)
PBM3
- Zistenie a zadokumentovanie stôp na vozidlách (deformácie, otery, kontakty, iné stopy, stav interiéru, bezpečnostné
pásy a ostatné)
úlomky z poškodených vozidiel
 Príklad 2. Význam stôp na vozidle v prípade, kedy vodič ušiel z miesta DN a pre potreby analýzy bola známa iba
konečná poloha chodca a stopy na vozidle boli zadokumentované správnym spôsobom
Podľa fotodokumentácie z miesta vzniku dopravnej nehody
(stopy zistené)
Oterové stopy na pravej dolnej strane predného nárazníka
a spojleru vozidla
Vyznačené nezadokumentované stopy
Podľa výpočtu pri analýze nehodového deja
(výpočet verifikovaný tvarom stôp a zároveň zistené stopy
verifikované výpočtom)
V prípade, že by nebola uvedená stopa dodatočne zistená, nebolo by možné jednoznačne rozhodnúť o tom, ktoré
vozidlo sa pri čelnej zrážke nachádzalo za deliacou čarou
v protismere a analýza by musela byť vykonaná najmenej
v dvoch alternatívach, čo by fakticky zmarilo možnosť jednoznačného právneho posúdenia.
18
2/2013
ALARM magazín
Oterové stopy na pravej hornej strane PN a maske
s vyznačením ich tvaru vr. poškodenia
Na základe zistených a zadokumentovaných stôp bolo možné vykonať komplexnú analýzu nehodového deja za použitia programu PC Crash a túto prezentovať aj vo forme videozáznamy výpočtu v 3D. Výsledkom bolo, že obvinený
vodič po prezretí si videozáznamu výpočtu zrážky a pohybu
pred zrážkou (pohľad vodiča) potvrdil priebeh zrážky a aj
celého nehodového deja.
Výpočet podľa zistených kontaktov (a zistených poranení
chodca) – zobrazenie v 3D
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
Oterové stopy a deformácie na P maske a na P kapote
Deformácie P kapoty na pravej
strane pri svetlomete
a vyznačenie tvaru oterov
a bočný pohľad na deformáciu
P kapoty na P stran
Deformácie PP blatníka
v prednej časti a kapoty
na pravej strane pri svetlomete
a vyznačenie tvaru oterov
na P okraji P nárazníka
Otery na P kapote a PP blatníku, bielou farbou vyznačené
škrabance spôsobené pritlačením rozbitých črepín skla
na P kapotu pohybom chodca – tieto majú iný smer
Otery na streche v prednej
Rozbité čelné sklo a deformácie
časti s vyznačením tvaru a sto- P A stĺpika
py po poškrabaní a črepiny skla
15.
2/2013
ALARM
magazín
2/2
2/2013
2013 ALARM
ALA
ARM magazín
19
19
Nie je neobvyklé, že na základe zistení je potrebné vykonať
detailnú obhliadku vozidla a na mieste rozhodnúť o zadržaní
vozidla alebo vylúčiť technickú príčinu vzniku dopravnej nehody.
Kvalifikované posúdenie technického stavu vozidla po dopravnej nehode si ale vyžaduje neustále osvojovanie si nových poznatkov z opravárenskej praxe a z konštrukcie vozidiel, ktoré v súčasnosti napredujú doslova zo dňa na deň.
 Príklad 3. Posúdenia technickej príčiny vzniku dopravnej
nehody pri obhliadke operatívne žeriavom zdvihnutého vozidla bez jeho ďalšej manipulácie: poškodené riadenie vozidla. Cieľ úkonu: posúdenie lomov t.j. času, spôsobu a príčiny ich vzniku
Nakoľko nehodový dej je po stránke fyzikálnej jedinečnou,
neopakovateľnou sústavou javov na ktoré pôsobí nedefinované množstvo vplyvov z ktorých sú mnohé absolútne individuálne pre konkrétnu dopravnú nehodu, je možné vysloviť predikciu, že k jej najlepšiemu objasneniu je nevyhnutné
využiť všetky známe okolnosti a skutočnosti, resp., že vykonaná analýza dopravnej nehody a jej následné posúdenie musia v plnej miere zodpovedať všetkým známym skutočnostiam a okolnostiam, pričom miera a množstvo objektívne známych skutočností je daná vo veľkej miere výsledkom obhliadky miesta vzniku nehody.
Vo všeobecnosti pri zisťovaní stôp rozhoduje predovšetkým kvalifikácia a miera skúseností vyšetrovateľa (a znalca
ak je prítomný). Je potrebné uviesť, že niekedy sú podmienky ohliadky sťažené, lebo táto je obvykle vykonávaná nielen v každej dennej a nočnej dobe, ale aj za každého počasia resp. osvetlenia. Preto je „súhra“ a „vzájomná zladenosť“
pri obhliadke miesta dopravnej nehody na mieste jej vzniku
podmieňujúcim faktorom jej dobrého výsledku, ktorý je
merateľný iba výsledkom celého vyšetrovania. Tento úkon
je možné v plnej miere porovnať s činnosťou vybratých
skupín realizujúcich najzávažnejšiu trestnú činnosť s najvyššími požiadavkami na realizáciu obhliadky (napr. vraždy), kde opomenutie jedinej stopy môže viesť k dlhoročným
súdnym prieťahom resp. k zmareniu výsledného právneho
posúdenia, k čomu často dochádza aj pri dopravných nehodách realizovaných nie v plnom rozsahu a kvalite t.j.
povrchne alebo nie dostatočne odborne. Aj preto je odôvodnené sa neustále zaoberať zlepšovaním činnosti pri realizácii obhliadky miesta vzniku dopravnej nehody, ktorá
prináša jedinečné informácie o pohybe vozidiel resp. chodcov a iných účastníkov cestnej premávky v priebehu nehodového deja a o iných konkrétnych okolnostiach nehodového deja, nakoľko zvyšovanie kvality obhliadky miesta dopravnej nehody má priamy vplyv nielen na správnosť celého dokazovania a následného právneho rozhodovania, ale
tiež na časovú a ekonomickú náročnosť celého procesu.
20
2/2013
ALARM magazín
Vzhľadom k požadovaným kvalitatívnym parametrom dokumentácie miesta dopravnej nehody, ako aj eliminácie nepriaznivých vplyvov, by bolo vhodné v rámci postupov práce
na mieste predmetnej udalosti uvažovať so zavedením nových metód a postupov z iných oblasti odbornej činnosti.
Túto oblasť by mohli prezentovať metódy ako:
Laserové skenovacie systémy, ktoré v súčasnosti poskytujú najprogresívnejší a najefektívnejší spôsob zberu veľkého
množstva priestorových údajov s cieľom vytvorenia digitálneho 3D modelu terénu, objektov alebo uzavretých priestorov.
V geodézii sa najčastejšie využívajú terestrické laserové systémy - TLS. V praxi je často využívaný terestrický laserový
skenovací systém Leica ScanStation C 10. Hlavné parametre
tohto prístroje sú:
• rýchlosť merania je cca 50 000 bodov za sekundu.
• dosah TLS systému je do 300m pri 90% odrazivosti
povrchu objektu.
• presnosť modelovaného povrchu je po odstránení šumu
±2 mm.
Medzi najdôležitejšie výhody laserových skenovacích systémov a zvlášť systému ScanStation C10 patrí:
• Zachovanie miesto činu - scénu v 3D presne tak, ako
bola objavené.
• Generovať vysoko hodnotné 3D modely v priebehu
niekoľkých minút.
• Umožniť prakticky znovu merať scénu, objekty, ich pozíciu a pod. kedykoľvek v budúcnosti pomocou softvéru
a to vo vysokej presnosti cca v cm.
• Možnosť vytvoriť virtuálnu scénu a prezentovať miesto
činu aj priamo pre porotou na súde a konfrontovať
tak obvineného s obžalobou.
• Vďaka 3d modelu je možné ľahko pochopiť, čo svedok
mohol vidieť a odkiaľ čo nie.
• Technológia laserových skenovacích systémov umožňuje zber údajov vo dne i v noci až do 300m vzdialenosti.
• Nevyžaduje žiadne káble, pretože sa ľahko ovláda dotykovou obrazovkou priamo na tele skenera.
• K jeho prevádzke nie je nutný žiadny samostatný počítač, prevádzka je jednoduchá vďaka užívateľsky príjemnému softvérovému prostrediu skenera.
Uvedený TLS systém Scan Station C10 je vhodný aj pre využitie na dokumentáciu miesta dopravnej nehody ako aj
v kriminalistických forenzných vedách.
Fotogrametria je geodetická dokumentačná metóda
pre ktorú platí, že súradnice bodov na objekte sú jednoznačne určené v trojrozmernom priestore na základe vytvorených snímok. Jedná sa o modely, ktoré sú vytvorené minimálne z dvoch (alebo viac) fotografických snímok z rôznych pozícií. Namiesto fotografií môžu byť použité aj obrazy,
videá uložené buď v elektronickej podobe na disku, alebo
prijaté z kamery alebo zo skenerov.
Výsledky môžu byť:
• súradnice bodov požadovaného objektu,
• topografické, matematické mapy,
• usmernenie fotografie (ortofoto),
• 3D modely alebo mračná bodov.
Podstatnou vlastnosťou je skutočnosť, že objekty sú merané bez toho, aby sme sa ich dotýkali. Preto sa často pre túto
metódu používa aj termín „bezkontaktná metóda“.
Použitie fotogrametrie pri dokumentácii
mesta činu
Moderná digitálna fotogrametria ponúka pri dokumentovaní miesta činu tieto výhody:
• umožňuje klasické zdokumentovanie miesta činu,
• umožňuje previesť skreslené 2D objekty - prvky na fotografii do reálnych rozmerov a merať tak skutočné
vzdialenosti medzi objektmi kedykoľvek po ukončení
obhliadky a miesta činu priamo v kancelárii,
• umožňuje zo sníkom vytvoriť 3D model miesta činu
a vykonať následnú analýzu pozície stôp a ich priestorových súvislostí,
• na základe 3D modelu vygenerovať mračno bodov
a na jeho základe vykonať rôzne analýzy.
Záverom je možné uviesť, že aj v prípade rozvoja moderných technológií využiteľných vo forénznych vedách, ako aj
pri dokumentovaní miesta vzniku dopravnej nehody, je potrebné striktné dodržanie základných taktických zásad obhliadky. Vzhľadom na často zaužívanú prax pri organizácii
realizácie obhliadok nie sú tieto zásady dodržiavané, čo neprispieva k udržaniu kvality úkonov, alebo dokonca k jej trvalému rastu.
Už samotná zásada riadenia obhliadky jedným vedúcim
(primerane skúseným a kvalifikovaným) je v súčasnej praxi
podceňovaná najme v prípadoch, kedy je miesto vzniku dopravnej nehody hodnotené zo strany zúčastnených (dopravná polícia verzus vyšetrovateľ) predovšetkým po stránke
príslušnosti (vyplývajúcej z miery závažnosti porušenia zákona a následkov tohto) s tým, aby bolo miesto činu prípadne „odovzdané na mieste“. Potom dochádza k tomu, že
samotnú obhliadku de facto nikto reálne kvalifikovane neriadi, jej organizácia je roztrieštená, táto je potom vykonávaná rutinne alebo nahodilo a často sa ukáže ako nedostatočná alebo neúplná, pričom zodpovednosť za prípadné
nedostatky a následky nenesie nikto.
Je veľkou výzvou pre riadiaci manažment nielen polície,
aby sa zaoberal usporiadaním organizácie obhliadok tak,
aby bolo možné dosiahnuť vždy ich štandardne primeranú
kvalitu a aby bol zároveň umožnený a pozitívne prijímaný ich
technologický posun (napr. v smere už spomenutých metód
dokumentácie). Je možné povedať, že súčasná organizácia
obhliadok „nepraje“
- kategorickým požiadavkám na kvalitu obhliadky a jej
zadokumentovanie
- použitiu nových technológií, ktoré si vyžadujú primerané vybavenie a vysokú profesionalitu pri ich obsluhe, následnom vyhodnotení a využití získaných poznatkov
- k tomuto je možné uviesť príklad dlhodobo neúspešného
zavádzania používania rektifikačných krížov pri dokumen
tovaní miesta vzniku dopravnej nehody, kedy zaužívaná
organizácia realizácie obhliadok miesta vzniku dopravnej
nehody neviedla k reálne použiteľným výsledkom napriek
tomu, že v tomto prípade sa jednalo o lacnú a technicky
nenáročnú metódu dokumentácie určenej na „dotiahnutie“ každej dopravnej nehody až do úplného a konečného právneho posúdenia vedúcim obhliadky, ktorý by
v plnej miere zodpovedal osobne za jej kvalitu ako aj
za ďalšie nasledovné úkony a je potom za toto aj hodnotiteľný.
Taktiež veľmi negatívnu úlohu v procese kvality dokumentácie miesta dopravnej nehody zohráva skutočnosť neustálych legislatívnych zmien a pravidiel posudzovania a klasifikácie dopravných nehôd ako aj hodnotenie zodpovedných
za jej dokumentáciu.
Použitá literatúra:
- Mandelík. J.: Parametrizácia poranení chodcov a možnosti
jej využitia pri riešení nehodového deja,(Dizertačná práca),
Žilinská univerzita v Žiline, 2005, 178 str.
- Havaj .P.: Modelové integrované využitie metód a prostriedkov v kriminalistickej praxi v interakcii so zásadami bezpečnostného manažmentu. (Dizertačná práca), Žilinská
univerzita v Žiline, 2006, 138 str.
- zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
- V. Porada a kolektív: Kriminalistika, Akademické naklada
telství CERM, s.r.o. Brno 2001
2/2013
ALARM magazín
21
22
2/2013
ALARM magazín
Miroslav Martin
D
ejiny stredoveku a nasledujúcich storočí boli v európskom priestore, okrem iného, poznačené i nekonečnými
vojnami, krehkými prímeriami, organizovanými povstaniami či živelnými vzburami, no i hrozbou rozpínavosti
Osmanskej ríše. Keď pominieme ideový obsah hlásaných
proklamácii alebo farieb zástav, pod ktorými boli ozbrojené stretnutia vedené, je možné konštatovať, že aj ony
sa niesli, ako v staroveku, v znamení vojenského teroru,
páchania násilnosti a beztrestného (tolerovaného) koristníckeho plienenia dobytých či obsadených miest a obci
ako i celých krajov. Vzhľadom na tieto a ďalšie okolnosti sa
ochrana obyvateľstva spravidla sústreďovala za kamenné
hradby opevnených miest a hradov.
Ilustračný obr. – zdroj: internet
Najmä hradné objekty predstavovali účinný prostriedok
ochrany. Do určitej doby boli z technického hľadiska najodolnejšie proti prostriedkom, ktorými sa útoky proti ním viedli.
Svojou pevnosťou dokázali odolávať aj s menšími posádkami oveľa väčším silám protivníka. Hradné objekty boli zároveň symbolmi bohatstva a moci kráľov, panujúcich kniežat či
miestnych magnátov. Boli to stabilné základne pre ich ozbrojencov, s ktorými kontrolovali a ovládali široké okolie alebo
veľké územné celky. Ich prítomnosť v teritóriu zároveň slúžila
na zabezpečenie ochrany majetku a aj poddaných pred násilnosťami potulujúcich sa skupín žoldnierov či iných ozbrojencov, lebo nie všetci z obyvateľov mohli využiť kamenné
múry pevnostných objektov.
V tejto historickej dobe sa aj na území Slovenska stavali hrady a kamenné hradby na ochranu miest (Košice, Levoča, Prešov, Trnava, Levice, Bardejov, Hlohovec, Pezinok, Krupina,
Banská Štiavnica a ďalšie). Hradbami sa opevnili aj niektoré kláštory (Jasov, Hronský Beňadik, Bzovík, Červený kláštor,
Šahy). Okrem toho tu boli vybudované strategicky významné
vojenské pevnosti (Komárno, Nové Zámky a Leopoldov).
Terénny reliéf Slovenska je posiaty takýmito hradnými objektmi. Vo veľkom sa začali stavať najmä od druhej polovice
13. storočia. Bola to reakcia na spustošenie krajiny a zdecimovanie jej obyvateľstva divokými tatárskymi hordami v rokoch 1241 - 1242 a ich výstavba patrila medzi dôležité technické opatrenia, ktorými sa mala chrániť táto krajina pred podobnými pustošivými vpádmi. Nasledujúce historické udalosti ďalších storočí však ukázali, že ani územie Slovenska sa
pred nimi neuchránilo. Preto časť dôležitých hradov postupne prešla rôznymi prestavbami či dostavbami, keďže prax
upozornila na zjavné chyby a nedostatky vo fortifikačnej architektúre toho ktorého objektu. Do popredia sa dostavajú
aj spevňovacie práce na hradbách niektorých významných
slovenských miest, ako to bolo na košických hradbách v druhej polovici 16. storočia. Takéto mestá, oproti hradným objektom, mimo svojho obranného systému, poskytovali väčšie
možnosti nielen na ubytovanie vojska, ale vytvárali potrebnú remeselnú základňu pre materiálne a proviantné zabezpečenie posádky. Zároveň sa v nich vytvárali dôležité zásobovacie centrá v podobe rôznych skladových objektov, ktoré
dokázali náležite chrániť strážnou službou. Na druhej strane
tu často boli napäté vzťahy medzi obyvateľstvom a miestnou posádkou. Dôvodom bola nedisciplinovanosť, nadradené chovanie vojakov a vyžadovanie rôznych služieb, ktoré
im neprislúchali. Najväčšie problémy vznikali pri proviantnom
zásobovaní. Nepravidelné vyplácanie žoldu viedlo až k násilnostiam pri obstarávaní potravín, k okrádaniu či neplateniu
za prevzaté dodávky.
Kamenné hrady sa stavali na dominantných terénnych
miestach. Na strmých skalných bralách či skalných vyvýšeninách s prudkými zrazmi, ktoré sťažovali prístup k nim a zároveň vytvárali podmienky pre pozorovanie širokého okolia. Ich pôdorys a podoba bola ovplyvňovaná polohou i reliéfom podložia. Hradné múry často sledovali obrysy skalných
okrajov a pod.. V niektorých prípadoch boli postavené
na miestach bývalých drevozemných hradísk. Slovensko pozná aj tzv. vodné hrady, ktorých múry boli chránené vodnými
priekopami.
V strede hradného areálu bola spravidla umiestnená obytná veža (donjon) slúžiaca aj ako posledné útočisko obrancov
s prístupom vo výške 1. poschodia alebo veža hranolového
tvaru (bergfrit) ako hlavná veža hradu so svojou dominantnou obrannou funkciou. Tieto a ostatné stavby boli obohnané kamennými hradbami, do ktorých stavitelia zakomponovali valcové, polovalcové alebo hranolové veže. Na vysokých
múroch boli vnútorné ochodze s predprsňou, niekde ukončené cimburím, ktoré zabezpečovali chránený pohyb strážnych a pri napadnutí aj obrancov hradného objektu. Medzi strážnymi na hradbách a vežiach bolo zrakové a hlasové
spojenie. Strážna služba bola vykonávaná pri vstupe do hradného objektu, na ochodziach múrov a vežiach. V niektorých
prípadoch boli chránené strážnou službou aj vnútorné časti objektov ako vnútorná stráž. Zvlášť boli strážení väzni, ale
aj zbrojnice a sýpky, čoby záruka potravinovej bezpečnosti
najmä pri obliehaní.
Do 13. storočia bola strážna služba na európskych hradoch doménou rytierskeho stavu, ktorý bol k takejto službe
zaviazaný seniormi. Neskoršie ju vykonávali žoldnieri, čo zna-
2/2013
ALARM magazín
23
Strážna služba
História fyzickej ochrany II. časť
v zlomkoch retrospektívy.
menalo, že ochrana bola mimo fortifikačnej architektúry tiež
závislá od kvality najatých ľudských zdrojov. Teda do akej
miery boli tieto osoby schopné a ochotné svoje úlohy či povinnosti v praktickej činnosti (strážiť, brániť, nedovoliť) v tomto prostredí efektívne plniť. Na novopostavených hradoch
väčšie či menšie posádky tvorili predovšetkým ozbrojenci
z radov vlastného obyvateľstva. Neskoršie boli nahradzovaní, najmä v pohraničí, cudzími žoldniermi zo Západu, ktorým
sa viac dôverovalo napriek tomu, že títo nemali k hradnému
objektu a jeho majiteľovi akýkoľvek vzťah. Na ilustráciu: Keď
sa 3. septembra 1529 pod Budínom objavilo turecké vojsko, nemeckí žoldnieri nebolí ochotní hrad brániť a po piatich
dňoch ho opustili. O dvadsať rokov neskôr sa podobne zachovala aj posádka hradu Solník na Tise, ktorá po prvom útoku Osmanov v noci opustila svojho veliteľa a samozrejme aj
hrad.
Motivácia služby u týchto profesionálov bola jednoznačne
zhrnutá len do finančnej odmeny. A keď táto z nejakého dôvodu absentovala, žoldnieri spravidla odmietali plniť svoje
zmluvné povinnosti, čo niekedy prechádzalo až do extrémov.
Opustili či vydali objekt, ktorý mali chrániť. Finančné zabezpečenie žoldnierov patrilo medzi vysoko citlivú stránku nájomnej služby. Najmä posádky hradných objektov v pohraničí boli vydržiavané nielen z prostriedkov panovníka, ale aj
zo zahraničnej pomoci. Krajiny západnej Európy mali veľké
obavy z osmanskej rozpínavosti smerujúcej na Západ. Z uvedeného je zrejme, že k tejto kategórii osôb sa pristupovalo
inak, ako k ostatným hradným posádkam vo vnútrozemí.
Z hľadiska vlastnej ochrany hradných objektov veľkosť ich
posádok a počet strážnych stanovíšť závisel od radu činiteľov,
ako bola rozľahlosť hradu, jeho poloha a strategický význam,
či aktuálna hrozba zo strany nepriateľa, ale i solventnosť majiteľa toto vojsko platiť. Hradní páni si neraz vydržiavali veľký počet ozbrojencov v snahe získať ešte väčšiu moc a rozšíriť svoje majetky. Na to boli vynakladané nemalé financie.
Nie každý si ich mohol trvale dovoliť ako Matúš Čák Trenčiansky. Na ilustráciu: Na strategickom hrade Lietava v polovici
16. storočia tvorilo posádku 285 vojakov (cca sila práporu),
no začiatkom 17. storočia sa tento počet drastický zredukoval len na 12 strážnych, čo dnes približne predstavuje zosilnené pešie družstvo. Pri takýchto malých počtoch bolo logické, že hrady nemohli útočníkom odolať, preto sa dopredu rátalo s tým, že v prípade reálneho nebezpečenstva budú posádky posilnené ďalšími bojovníkmi z blízkeho okolia alebo
príchodom cisárskeho vojska. Tak tomu bolo aj v prípade trenčianskeho hradu, keď jeho majiteľ Illésházy z obavy pred tureckou hrozbou požiadal o vojenskú posilu Viedeň. Žiadosti
bolo vyhovené. Do Trenčína prišli nemeckí žoldnieri. Ich dlhoročné vydržiavanie bolo finančne nákladné a pre mesto
to bola veľká záťaž. Za ochranu sa teda platilo draho.
Strážne hrady svojim rozmiestnením vo vtedajšom Uhorsku
pokrývali aj severnú a západnú hranicu územia Slovenska.
Známa je reťaz hradných objektov na Považí a úpätí Malých
Karpát. Posádky z týchto hradov systematicky kontrolovali
a strážili historicky ustálené obchodné cesty (Jantárová, Česka i ďalšie) a ich križovatky, doliny a priesmyky, ktorými viedli
hraničné prechody a pod..
Na strednom Slovensku sa nachádzali ďalšie opevnené objekty, ktoré chránili najmä bohaté banské mesta (Kremnica,
Banská Štiavnica, Banská Bystrica) a prístupy k ním. Svoju
úlohu zohrávali aj na severovýchode a na južnej hranici krajiny, najmä v druhej polovici 15. storočia za takmer desaťročného pobytu českých bratríkov na pomerne veľkom území
Slovenska. Tiež aj v dobe pustošivých nájazdov tureckých
vojsk a ich spojencov v 16. a 17. storočí za 150-ročného panstva Osmanov na území Uhorska. Nie všetky však dokázali
24
2/2013
ALARM magazín
odolávať, a tak sa Spišský hrad, Šarišský hrad, Jasov, Muráň
a Plaveč dostali do rúk bratríkom alebo Turkom, zasa strážny hrad Divín, Modrý Kameň, Šomoška (Drienov). V auguste 1544 Turci dobyli opevnené mesto Levice i keď hrad ich
útokom odolal. V roku 1663 sa zasa zmocnili pevnosti Nové
Zámky, čím si na dobu dlhých 22 rokov otvorili cestu pre svoje drancujúce výpravy aj do vnútrozemia krajiny. Charakteristickým znakom týchto lúpežných výprav bola neočakávanosť
v prepadoch, či časté menenie smerov postupu, ako i rýchlosť
v presunoch, pričom sa takticky vyhýbali hradným objektom,
keďže v tomto prípade ich dobýjanie nebolo cieľom.
Druhou takouto základňou pre podobné výpravy bolo už
spomínané Fiľakovo (pozri AM č. 1/2013), ktoré sa po dobytí v roku 1544 stalo sídlom tureckého sandžaku (správnym
okresom), odkiaľ Turci vojensky ovládali široké okolie a zároveň ohrozovali i banské mestá na strednom Slovensku. Hrozba v žiadnom prípade nebola podceňovaná, o čom svedčí
aj vypracovaný vojenský poriadok, ktorý bol prijatý zástupcami týchto miest a vojenskými orgánmi v roku 1564 v Banskej
Štiavnici. V ňom, okrem iného, bolo zakotvené i ustanovenie
o jednotnom spôsobe oznamovania reálneho vpádu nepriateľa. Cieľom bolo zabrániť vyvolávaniu a šíreniu poplašných
správ medzi obyvateľstvom. „Ohňami sa mala signalizovať len
overená správa, že sa nepriateľ blíži. Ak už bol blízko, mala sa
táto skutočnosť oznámiť troma výstrelmi“. Ďalej boli uvedené
metodické pokyny, ako sa majú ozbrojenci a obyvatelia zachovať. Prijatý dokument nielen jednoznačne určil poplachové signály pre celý región, ale zároveň tým zaväzoval určené osoby, ktoré boli zapojené do signálneho systému včasnej
výstrahy k neustálej a bdelej strážnej službe. Na štafetové
optické prenášanie dôležitých správ pomocou jednoduchých
signálov slúžili predovšetkým veže hradov, ako pevné články reťaze stabilných signalizačných bodov v tomto hlásnom
systéme. Na ilustráciu: Jedným z článkov signalizačnej sústavy vytvorenej na strednom Slovensku bola aj protiturecká
strážna veža v opevnenom objekte tzv. Nového zámku v Banskej Štiavnici.
Do tejto dômyselnej signalizačnej sústavy boli začlenené aj
samostatne stojace kamenné veže so strážnou službou, ktoré sa budovali na dominantných terénnych miestach tzv. „vartovky“. Išlo o pevné stanovište v systéme strážnej služby, ktoré
je charakteristické svojim vyvýšením nad terénnymi útvarmi a terénnymi predmetmi zabezpečujúce dokonalý výhľad
do okolia záujmovej lokality.
Ilustračný obr.
– zdroj archív
Veže mali hranolovitý alebo valcovitý geometrický tvar. Ich
výška závisela od potreby zabezpečiť široký výhľad a možnosť prijímať a vysielať signály. Proti prekvapivému napadnutiu strážnych mohol byť vstup do veže variantne riešený pomocou rebríka až do výšky 1. poschodia, pričom stavebný
otvor sa dal z vnútra chrániť masívnymi dverami. Pre pasívnu ochranu strážnych sa podľa okolnosti robili úpravy terénu
s cieľom odstrániť predmety, ktoré mohli slúžiť ako vhodný
úkryt či skryté priblíženie sa k veži.
Vo vnútri veže na jednotlivé poschodia viedli schody. Na vrchole bola plošina, z ktorej sa pozorovalo okolie. Odtiaľ sa
dávali optické signály na ďalšiu vežu alebo priamo posádke
hradu či mesta. Z mestských strážnych veži nielen sledovali
okolie, ale zisťovali i zárodky požiarov, keďže v tomto intraviláne spravidla prevládali drevené stavby a stavby pokryté horľavým materiálom.
Vybudovaný systém strážnych veži pre včasné varovanie
a prenos bezpečnostných signálov bol v tejto historickej dobe
rozšírený po celej Európe, no najmä tam, kde bola reálna
hrozba napadnutia. Na ilustráciu: Na morskom pobreží Neapolského kráľovstva bolo koncom 15. storočia postavené
veľké množstvo strážnych veží. Dôvodom bola obava z návratu Osmanov, ktorých invázia v auguste 1480 mala katastrofálne následky. Obyvateľstvo vyvraždili alebo odvliekli do otroctva.
U strážnych veží bolo dôležité rozvrhnutie vzdialenosti medzi nimi. Museli zodpovedať potrebám obojstranného rýchleho a zrozumiteľného prenosu signálu štafetovým spôsobom. Pohyb na veži zabezpečoval nepretržité panoramatické pozorovanie (stráženia) miest a okolia, kde sa vyžadovala
účinná kontrola nad aktuálnou bezpečnostnou situáciou.
Na margo veži je potrebné podotknúť, že tieto okrem mnohých výhod, ako je napríklad vylúčenie fyzického kontaktu strážneho s útočníkom, či vizuálne zachytenie javov, ktoré
zo zeme neboli vôbec alebo len ťažko badateľné a podobne
mali aj nedostatky. Strážni na týchto postoch boli permanentne odkrytí pred okolím a to dávalo možnosť odhaliť stereotyp v ich činnosti, čo mohol útočník využiť vo svoj prospech.
Výška a pevnosť veže vyvolával pocit bezpečia, čo mohlo
u strážnych znižovať bdelosť a ostražitosť najmä v dobe, keď
región nebol bezprostredné ohrozovaný. Strážne a mestské
veže v našich končinách plnili svoje dôležite poslanie nielen
v dobe tureckých nájazdov, ale aj za stavovských povstaní ...
Všeobecne mali hradné objekty poskytnúť dostatočnú
ochranu posádke, ktorá ich bránila, šľachte a podľa veľkosti rozlohy aj miestnemu obyvateľstvu. Zároveň mali slúžiť ako
sklady zbraní a munície i zásob potravín. Mnohé z nich podľa zachovaných písomnosti zaostávali za predpísanými požiadavkami, keďže ich fortifikačné vlastnosti neboli schopné
odolať ani prvému útoku. Pri kontrolách sa často konštatovalo, že zbrojnice sú v zanedbanom stave s nedostatočným
počtom výzbroje a pušného prachu, pričom i zásoby potravín
boli mizivé... U iných hradov, aj keď svojou fortifikáciou dokázali pri obliehaní viazať značnú presilu, sa zasa posádky práve
pre nedostatok potravín alebo streliva, či pod vplyvom neustáleho psychického tlaku z obliehania vzdávali. Pre objektivitu je však potrebné uviesť, že dejiny poznajú aj hradné posádky, ktoré hrdinsky vzdorovali protivníkovi a nevzdali sa. Takou
bola posádka neveľkého pohraničného hradu Dregeľ, ktorá
napriek obrovskej presile tureckého vojska odolávala do posledného muža.
Na záver tejto stati je ešte potrebné uviesť, že k hradnému panstvu spravidla patrili aj okolité dediny a osady, pričom
len málo hradných objektov disponovalo takými veľkými opevnenými predhraniami ako napr. Branč, kde mohlo nájsť spo-
ľahlivé útočisko aj miestne obyvateľstvo. Pokiaľ posádky neboli dostatočne veľké (v tej dobe nad 500 vojakov mali len
pevnosti a mestá Košice, Krupina, Leopoldov, Levice, Komárno a Bratislava), ich úloha bola obmedzená na ochranu majetku a majiteľa či užívateľa hradu. Svojou početne obmedzenou
ozbrojenou prítomnosťou mohli čeliť len lúpežiacim bandám,
potulujúcim sa ozbrojencom, či odrážať útoky v regionálnych
šarvátkach, ako to bolo napríklad medzi majiteľmi hradu Varín (Starý hrad) a Strečno (16. stor.) alebo strážiť už spomínané cesty a prechody. Za týchto okolnosti bolo takmer nemožné zabezpečiť primeranú ochranu miestnym obyvateľom a ich majetku, ktorí boli tak vystavení všetkému príkoriu
zo strany osmanských vojsk počas ich štyroch lúpežných nájazdov v rokoch 1552 až 1559. Tieto drancujúce výpravy zažili dediny, mesta a mestečká na oboch stranách Váhu až
po hrad Beckov, ktorý však dobytiu odolal. Na ilustráciu: Pri
poslednej pustošivej výprave na Považie roku 1559 prekvapivo prepadli aj Piešťany, pričom okrem miestnych obyvateľov zajali i ďalšie osoby, ktoré sa v tej dobe liečili v termálnej
vode. Časť z nich odviedli do otroctva a nemocných povraždili. Ďalšie osmanské lúpežne výpravy boli vedené na Pohronie, takmer k Banskej Štiavnici, na Ponitrie až po Bojnice
a v smere na Šahy – Zvolen, mesto Krupina až do blízkosti Banskej Bystrice. Prvé veľké plienenie sa však odohralo už
pred tridsiatimi rokmi v polovici septembra 1530 na území
medzi riekami Hron a Váh. Vtedy turecké oddiely po prekročení Dunaja v priebehu niekoľkých dní, okrem rabovania, zajali
a odvliekli do otroctva tisíce miestnych obyvateľov, pričom
tých, ktorí nevládali pochod povraždili.
Na území, po ktorom sa pohybovali turecké oddiely, nastala pre posádky niektorých hradov paradoxná situácia. Na jednej strane ťažký alebo sťažený prístup k ním zaručoval určitú ochranu, na druhej strane uvedená skutočnosť, spojená
s blokovaním prístupových ciest, znemožňovala hradný objekt opustiť. Turci i Tatári tieto okolnosti efektívne využívali
s vedomím, že malo početné hradné posádky ťažko opustia
chránené stanovištia, takže fyzická ochrana majetku a obyvateľstva v okolitých dedinách a osadách nebola žiadna.
Hradné stráže za uvedeného stavu mohli len v rámci signálnej
sústavy obyvateľstvo varovať pred prichádzajúcimi tureckými
oddielmi, ktoré sa potom snažilo ukryť v okolitých lesoch.
Keď sme doteraz hovorili o hradných či iných opevnených
objektoch a ich ochrane strážnou službou z veži alebo z hradobných múrov, je potrebné stručne sa zmieniť aj o ich najslabšom článku, ktorým boli stavebné otvory uzatvorené masívnymi bránami v spojení s fyzickou ochranou. Prekonávanie
takýchto bariér bolo spravidla robené buď hrubou fyzickou
silou, alebo pomocou rôznych úskokov. Preto je možné právom konštatovať, že medzi najrizikovejšie strážne stanovištia na týchto objektoch patrili práve miesta pri hradných alebo mestských bránach. Boli to jediné prepúšťacie a kontrolné
body pred vstupom alebo opustením hradbami opevnených
objektov a zároveň i miesta, kde bola podstatne zoslabená
kontinuita ochrany perimetra. Službu tu spravidla vykonávali skupiny skúsených ozbrojencov, drabantov najímaných
z domáceho obyvateľstva a určených len na stráženie brán
a hradieb. V tureckom vojsku túto funkciu vykonávali všeobecne vážení starešinovia – kapidži (strážcovia vrát), ktorým
bola venovaná zvláštna pozornosť.
Členovia stráže mali nielen povinnosť, no i právo podľa
vlastného uváženia zakázať alebo povoliť prechod či prejazd
cez chránenú bránu a preto nie je vylúčene, že na týchto postoch mohlo dochádzať aj ku korupcií formou rôzneho druhu podplácania. Stanovištia pri mestských bránach boli zraniteľné najmä v dobe konania pravidelných trhov a jarmokov,
kedy sa tu zo širokého okolia schádzalo veľké množstvo vi-
2/2013
ALARM magazín
25
dieckeho obyvateľstva. A práve tieto okolnosti vytvárali možnosti vniknúť do chráneného objektu aj nežiaducim elementom, či dokonca za použitia vhodnej legendy i príslušníkom
cudzieho vojska. Na ilustráciu: V júni 1432 husitskí bojovníci
využili na vniknutie do Trnavy práve prebiehajúci jarmok, pričom v preoblečení za obchodníkov oklamali strážnu službu
a tak tajne prenikli za hradby mesta. Následne potom v nočných hodinách pri dvoch bránach premohli stojace stráže
a vpustili svoje vojsko...
Po uzavretí mestských brán bola služba na týchto stanovištiach relatívne bezpečná za predpokladu, že útočník nepoužil lesť ako to bolo v Trnave alebo neskoršie v Leviciach.
Pri hradných bránach v dobe povstaní spravidla dochádzalo k vyjednávaniu na ich dobrovoľné otvorenie, než aby sa
úporne prerážali. História pozná mnoho prípadov, kedy došlo v priebehu obliehania či približovania sa silného protivníka k ich dobrovoľnému otvoreniu. Najmä mesta sa týmto aktom snažili získať si istú priazeň a zabrániť páchaniu násilnosti
na obyvateľstvu. A potom záležalo len na víťazovi, ako sa
v nasledujúcich hodinách či dňoch zachová. Na ilustráciu:
Pri postupe kuruckých oddielov koncom leta 1703 stráže
menších hradov pred blížiacou sa presilou dobrovoľne otvárali brány, ako napr. Ožďany, Hajnáčka, Krásna Hôrka, Fiľakovo, Lučenec či Rimavská Sobota. Takto obsadili aj Banskú
Štiavnicu, Topoľčianky, Modrý Kameň, Krupinu, Levice, Sitno.
Paradoxom bolo, že ani takéto ústretové akty nezabránili násilnostiam a rabovaniu.
Brány sa otvárali aj na príkaz hradných pánov, ktorí sa pridali k povstalcom alebo vplyvom inej motivácie. Kuruci sa
takto zmocnili strategického Spišského hradu, ktorý im dobrovoľne vydal ťažko zranený hradný kapitán v snahe získať
adekvátne ošetrenie svojej osoby.
U obliehaných hradných pevnosti dochádzalo i k vyjednávaniu podmienok umožňujúcich slobodný odchod obrancov
za dobrovoľné vydanie objektu. Pri realizácii takýchto aktov
však hrozilo riziko, že víťaz dojednaný dohovor poruší. Na ilustráciu: Koncom jari roku 1552 pri kapitulácii posádky v maďarskom Temešvári, Osmani aj napriek zaručenému slobodnému odchodu túto po opustení objektu hneď zmasakrovali.
Od pevnostných objektov a múrov sa vráťme znova k ľudským zdrojom, ktoré sa v ozbrojených zápasoch zapísali
do histórie a svojou účasťou sa v nemalej miere podieľali
na fyzickej ochrane osôb či hmotných statkov.
V 14. stor. vznikla pechota z naverbovaných žoldnierov,
ktorá sa stala aj hlavným dodávateľom ľudských zdrojov
do strážnej služby. Jej vznikom sa opäť dostávajú do života
aj niektoré prvky vojenskej služby z doby rímskych légií.
Regrutuje sa najmä z najbiednejších vrstiev obyvateľstva,
ktoré sa dalo najímať podľa toho, kto dal viac a bez ohľadu
za koho záujmy alebo ciele budú bojovať. Aj na územie Uhorska prichádzajú skupiny žoldnierov zo Španielska, Talianska,
Valónska, Nemecka či Rakúska. Ich bojová hodnota bola
však pre nedostatočnú vycvičenosť, ale i slabú morálku veľmi malá.
Zjavný odpor bol najmä pri protitureckých ťaženiach, ktorý
pramenil zo zlého proviantného zabezpečenia, ale aj z výskytu rôznych nemoci, no najmä zo šírenia povesti o krutom
tureckom zaobchádzaní so zajatcami. Žoldnieri sa preto bojovým zrážkam radšej vyhýbali, pričom boli i prípady, keď
objekty, ktoré mali chrániť, bez odporu vydali, ako to bolo
v spomínanom Budíne či Solníku.
Najväčším problémom vo využívaní žoldnierov v hradných
posádkach, opevnených mestách, ale i v poľných vojskách,
ako už bolo spomínané, bolo ich pravidelne financovanie
a od toho sa odvíjajúce i stravovanie. Na ilustráciu: Posádka hradu Muráň nedostala žold za 46 mesiacov a posádka
v Očovej za potraviny dala do zálohy svoje muškety a meče.
26
2/2013
ALARM magazín
Keďže vojsko vždy nedostávalo pravidelný žold, často sa
dopúšťalo násilnosti a okrádalo miestnych obyvateľov, v čom
vynikali zvlášť valónskí žoldnieri, pričom dochádzalo až
k ozbrojeným potýčkam. V rabovaní však nezaostávali ani
Bočkajoví povstaleckí hajdúsi, ktorí sa neraz správali k miestnym ako na dobytom území nepriateľa, o čom svedčí aj vypálenie Banskej Bystrice v apríli 1605. Zničením banských
zariadení zase ochromili ťažbu v Kremnici a Banskej Štiavnici, pričom vyplienili aj okolité dediny. Nepomohli ani vypracované vojenské nariadenia a vojenský poriadok s prísnymi
trestami za priestupky či porušovanie disciplíny. Ich správaniu
nahrávala i uplatňovaná taktika prepadov, menších šarvátok
a narušovania zásobovacích trás malými oddielmi. Dobýjanie
hradov alebo väčšie bitky na bojovom poli, kde sa vyžaduje
disciplína a organizovaný poriadok, tu chýbali.
Povstalci často pri plienení ničím nezaostávali v bezohľadnosti či krutosti za tureckým vojskom, čo donútilo vodcu
kuruckých vojsk Tököliho, aby v júli 1683 vytvoril zvláštnu strážnu službu (akýsi predobraz vojenskej polície) proti
vlastným vojakom a tak zabránil v drancovaní majetku a ďalším príkoriam, ktoré spôsobovali miestnemu obyvateľstvu.
Zaznamenané udalosti zo 16. a 17. storočia sú charakteristické svojím násilím, kedy ochrana jednotlivcov či skupín
obyvateľstva a ich majetku nebola takmer žiadna. Tí, čo ich
mali chrániť, sa často sami stali lupičmi. Cisárski žoldnieri,
ale i povstaleckí hajdúsi a ich turkotatárski spojenci vypaľovali, rabovali a pustošili dediny, mestečka a mesta, pričom
niektoré z nich prešli v pomerne krátkej dobe viackrát do rúk
bojujúcich strán, čím boli totálne zničené a často aj vyľudnené. Pri ustavičných presunoch vojsk, spojených s pustošením
majetku miestneho obyvateľstva, bol jedinou ochranou len
útek či ukrývanie sa v horách po celom Slovensku, no boli
zaznamenané aj zúfale pokusy sa tejto soldateske postaviť
na aktívny odpor. Na ilustráciu: Pri tureckom obliehaní Nových Zámkov v auguste až septembri 1663, boli ich spojenci,
krymskí Tatári, poverení zásobovaním proviantom a krmivom.
Za uvedenú dobu vyplienili a vypálili rad obci na západnom
Slovensku, ale aj v okolí Mikulova, Brna a Olomouca. V druhej polovici septembra zasa spustošili okolie Topoľčian, Bánoviec a Trenčína a znovu prenikli až na moravskú stranu.
Tragédiou pre vidiecke obyvateľstvo bolo, že len časť sa
mohla chrániť v opevnených mestách a hradoch, ostatní boli
vydaní do rúk Tatárom, pričom mnohí skončili v otroctve.
Sedemnáste storočie v Európe je tiež známe ako obdobie 30. ročnej vojny (1618 – 1648), ktorá prispela aj k vzniku
stálych armád, no na inom princípe, než bolo žoldnierske
vojsko. Aj keď sa verbovalo, služba bola už praktický celoživotná. Za službu vojak dostaval pravidelný žold, oblečenie
i výzbroj. Do vojska sa dali často najímať i rôzne indivídua
s vidinou ľahkého zbohatnutia či jedinečnej príležitosti beztrestného lúpenia a plienenia. Zdokonalený daňový systém
s pravidelným prísunom peňazí bol jedným z dôvodov, že
po skončení ozbrojeného zápasu nebolo vojsko ako predtým
rozpustené, ale vojaci ďalej slúžili. V miestach, kde bolo vojsko ubytované alebo sa z akéhokoľvek dôvodu zdržiavalo,
okrem výcviku bola aj strážna a hliadková služba. Táto služba plnila aj dôležitú úlohu pri udržovaní disciplíny a poriadku
či odhaľovaní potulujúcich sa vyzvedačov. V neposlednom
rade išlo o účinný prostriedok na zabránenie zbehnutiam,
čo bol v tej dobe bežný jav. Strážnou službou boli chránené
aj zásobovacie trasy, skladové či mostné objekty.
Ochrana strážnou službou bola v poľných podmienkach
vykonávaná podobným spôsobom ako v staroveku. Aj tu
opustením hradných múrov či miest dochádza k podstatnému zníženiu pasívnej ochrany jej vykonávateľov. Za takýchto okolnosti si strážny svoju bezpečnosť, tak ako v staroveku,
garantoval len vlastnou bdelosťou a ostražitosťou. Mohol
sa spoliehať len na svoje zmysly, ktoré ho mali včas upozorniť
na blížiace sa nebezpečenstvo. Táto skutočnosť sa odrážala
aj v istom psychickom napätí, vyvolanom obavou z premeškania včasného zistenia útočníka a z hrozby, že on sám aj
strážený objekt bude napadnutý. No boli tu aj také dôležité
skutočnosti, ako kvalita osobnej pripravenosti a z toho plynúca sebadôvera či opačne, pochybnosti vo svoje schopnosti. Nemalú úlohu tu zohrávala výzbroj a ďalšie materiálne vybavenie na ochranu osoby strážneho. K tomu patrilo uvedomenie si kvality protivníka, čo zvyšovalo určitý rešpekt,
až obavy (tureckí janičiari či povstaleckí hajdúsi) alebo jeho
podceňovanie (sedliacki rebeli). Svoje tu zohrával aj strach
z trestov za spáchané priestupky v službe.
V ruskom vojsku bola venovaná zvláštna pozornosť aj stráženiu pochodujúcich útvarov. Vysunuté hliadky, pohybujúce
sa v dostatočnej vzdialenosti na čele a po stranách pochodujúcich kolón, mali za úlohu včas signalizovať prítomnosť
nepriateľa. Vzhľadom na dĺžku a tým aj únavnosť pochodov,
bojovníci mali povolené odkladať si ťažkú ochrannú zbroj
(prilby, drôtené košele, štíty) a niekedy i zbrane na sprievodne povozy, z ktorých si pred bojom všetko prevzali. Boli
však prípady, kedy nedbalosťou strážnych hliadok došlo
k neočakávanému prepadnutiu s fatálnym následkom, keď
sa takmer bezbranní bojovníci dostali do nepriateľského zajatia. Takže aj tu je odpoveď, prečo za nedbalosť v stráži boli
ukladané tvrdé tresty.
Iný príklad je z obdobia, keď bol moskovský štátny útvar
so svojimi susedmi v neustálych obranných či útočných vojnách. V bojoch sa formovala nielen taktika vedenia bojovej
činnosti, ale s ňou aj ochrana vojsk a územia. V tej dobe to
znamenalo vhodné rozmiestnenie peších a jazdných strážnych hliadok na trasy, po ktorých sa dal očakávať príchod
nepriateľa, predovšetkým pri brodoch cez vodné toky. Jazdné hliadky „revírovali“ v niekoľko kilometrovom okolí s cieľom odhaliť prítomnosť nepriateľa, určiť smer jeho pohybu
a jeho silu. Jedným zo spôsobov kontroly plnenia úlohy bola
povinnosť hliadok si pri stretnutí vzájomne vymeniť nejaký
predmet na dôkaz, že dorazili k určitému miestu.
Vzhľadom na náročnosť a charakter úlohy bolo povinnosťou veliteľov organizačne zabezpečiť poradie a dĺžku výkonu
služby jednotlivým hliadkam, keďže zo strážnych stanovíšť
sa muselo nepretržite pozorovať a pod hrozbou trestu smrti
sa nesmeli z nich vzdialiť.
Zvláštnu kapitolu tvorili bojujúci povstalci, kde okrem problémov s vycvičenosťou bola aj nízka úroveň disciplíny. Tá sa
obvykle prejavovala odopretím či nedbalostným plnením
konkrétnej úlohy. U týchto vojsk sa všeobecne podceňovala vlastná ochrana, takže môžeme povedať, že strážna služba a celkové zabezpečenie najmä miest, kde boli sústredené, nepatrili medzi ich silné stránky. Na ilustráciu: V októbri
roku 1644 jednotky cisárskeho vojska v nočných hodinách
neočakávane prepadli a rozprášili nič netušiacich povstaleckých hajdúchov, pričom úplne zničili ich tábor. Uvedené nedostatky boli všeobecne známe povstaleckým vodcom, takže vodca ďalšieho povstania v 18. stor., František II. Rákoci
v snahe upevniť disciplínu a zlepšiť organizovanosť svojho
vojska vydal celý rad reglementov, medzi nimi aj vojenský
právny a súdny poriadok, ktorý skôr slúžil ako istá pomôcka
pre veliteľský zbor.
Oba problémy však naďalej pretrvávajú aj u povstaleckých
vojsk v 19. storočí. Stretávame sa s ním aj u slovenských
povstaleckých dobrovoľníkov v revolučnom roku 1848. Pri
svojom septembrovom ťažení do podjavorinského kraja sa
tiež podceňovala ochrana strážnou službou a podobné prob-
lémy sa vyskytli aj s disciplínou. Na ilustráciu: Po boji a obsadení Starej Turej došlo zo strany niektorých príslušníkov
zboru k násilnostiam spojených s podpaľovaním rodinných
domov a rabovaním majetku miestnych občanov.
Ako už bolo uvádzané, ochrana vojsk v poľných podmienkach formou strážnej služby je závislá od kvality ľudských
zdrojov. Na túto kvalitu majú značný vplyv ako spoločenské
podmienky v danej historickej dobe, tak sociálne zloženie pešieho vojska, ako hlavného aktéra jej výkonu. Práve v tomto prostredí zohrávala dôležitú úlohu morálka jednotlivca či
skupiny, prejavujúca sa v úrovní disciplíny a svedomitosti
plnenia predpisov, no i uznávania zvykov či dokonca obyčajov. A tu je možné konštatovať, že to nie vždy korešpondovalo s požiadavkami doby a okolnosťami, v ktorých sa
toto poľné vojsko nachádzalo. Preto je tu snaha minimalizovať takýto stav prijímaním rôznych adekvátnych opatrení.
Príkladom môže byť Žižkov „Vojenský poriadok“ vydaný na jar
roku 1423 ako súpis 12 pravidiel, ktorými sa mali riadiť príslušníci husitského vojska, pričom bol vo svojom obsahu zároveň i preventívnym varovaním pred páchaním priestupkov.
Aj keď sa tu konkrétne strážna služba nespomína, je však
možné analogický odvodiť napríklad z 6. bodu poriadku, že
vo svojej skutkovej podstate sa môže vzťahovať aj na ňu,
keď sa uvádza, že za chyby a neopatrnosť, pre ktoré došlo ku škode na majetku či k porážke vojska, je trest popravou
a zhabaním majetku. Predpis reaguje nielen na problémy
v husitskom vojsku, ale kladie dôraz na organizovanosť, aktívnu účasť a mravný profil týchto božích bojovníkov.
U mestských ruských vojsk sa zasa výkon ochrany riadil
všeobecným predpisom strážnej služby zostaveným v roku
1571. V predpise sú zakotvené dlhoročné skúsenosti z reálneho výkonu tejto služby. Tie sú prenesené do jednotlivých
stati, ktorými sa stráže mali riadiť. V predpise je kladený dôraz
na vysokú bdelosť a ostražitosť, neustále pozorovanie, pričom
strážni pod hrozbou trestu smrti nesmeli opúšťať svoje stanovištia. Veliteľom zas bolo uložené organizovať službu tak,
aby jej výkon nevyžadoval zvýšenú námahu. Zrejme tu išlo
o primeranú dĺžku služby, aby strážni boli schopní neustále vnímať aktuálnu situáciu v ich okolí a aby napriek rôznym
okolnostiam dokázali svoju úlohu ochrany plniť.
Aj v iných armádach bola ochrana organizovaná na podobných princípoch. Jej výkon ako barometer citlivo reagoval
na aktuálny vývoj bezpečnostnej situácie v prostredí, kde boli
bezprostredne ohrozované chránené záujmy. Strážna služba najmä za kritických okolnosti podliehala zvýšenému dozoru nad dodržiavaním príslušných pravidiel, ktoré mali zabezpečovať požadovaný štandard ochrany. Vzhľadom na prostredie, dobu a aktuálnu situáciu tieto pravidla mohli byť
upravené či doplnené. Na ilustráciu. Pri tureckom obliehaní
Viedne nastal začiatkom septembra 1683 kritický stav, keď
po odpálení uložených náloži pri intenzívnom razení podzemných štôlni došlo k čiastočnému rozrušeniu hradobných
múrov. Vzhľadom na to a ďalšie skutočnosti ohrozujúce fungovanie obranného systému, boli prijaté adekvátne opatrenia medzi nimi i v oblasti strážnej služby. Jednou z hlavných
povinnosti strážnych bolo pozorným načúvaním odhaľovať
podzemné práce tureckých mínerov a zisťovať smer ako
i vzdialenosť podkopov od pevnostných múrov. (Na lokalizáciu boli využívané i vojenské bubny položené na terén.
Suché zrnka piesku či guľôčky hrachu na vrchnej koži bubna
citlivo reagovali na otrasy vychádzajúce z podzemia).
Nerešpektovanie strážnych povinnosti za týchto okolnosti
či dokonca zaspanie na stanovišti znamenal najvyšší trest.
Bol to jediný spôsob ako fyzický a psychický vyčerpaných
obrancov udržať v stave bdelosti, keďže aj od nich v nemalej
miere závisel osud obliehanej Viedne.
2/2013
ALARM magazín
27
V druhej polovici 18. storočia sa objavuje v habsburskej armáde predpis obsahujúci vo svojich 49 artikuloch i ustanovenia o výkone strážnej služby, ktorá tým písomne dostáva
aj právnu formu. V jednotlivých ustanoveniach boli uvádzané
okrem výkladu aj sankcie pre previnilcov. Vymenované tresty
a spôsob ich vykonania mali každého odrádzať od úmyslu
dovoliť si páchať vojenské priestupky. Naďalej platilo palicovanie či beh uličkou zloženou z dvoch radov až 300 vojakov,
pričom previnilec bol každým z nich udretý nabijakom z pušky.
Pri niekoľkokrát opakovanom behu to bola istá smrť ubitím.
Okrem toho sa na upevňovanie disciplíny v živote vojska
a teda aj v strážnej službe začala uplatňovať zásada, ktorú
si osvojil pruský kráľ od starých Grékov, že vojak sa má báť
svojho veliteľa väčšmi než nepriateľa. Touto zásadou bola
poznačená náročnosť veliteľov všetkých stupňov.
Ochranné a obranné funkcie európskych a teda aj slovenských hradov ako opevnených objektov doznievajú koncom
18. storočia. Niektoré z nich boli už predtým z rozličných dôvodov zdemolované alebo sa stali obeťou požiarov. Hrady, ktoré sa nenachádzali na dôležitých smeroch, postupne
strácali na svojom význame a tým boli odsúdené k zániku.
Vedľa hradov aj mnohé mestské opevnenia taktiež strácajú
na svojom fortifikačnom význame. V praxi to znamenalo rozoberanie kamenných hradieb a veži, búranie mestských brán
a zasypávanie (vodných) priekop. Ochrana krajiny sa sústreďovala do strategicky dôležitých vojenských pevnosti ako
bolo Komárno, Olomouc a ďalších, roztrúsených po celej
monarchii a Európe. Popri tom v Čechách, pre reálnu hrozbu
z pruského napadnutia prebieha výstavba dvoch veľkých
pevnosti Terezin a Josefov (po dokončení nesúce mena monarchov). Pevnosti svojou modernou fortifikačnou architektúrou zároveň dostávajú aj ráz pevnostných miest, v ktorých
pôsobilo množstvo civilných osôb s úlohou poskytovať rôzne služby jedenásťtisícovým posádkam. Ich život bol zošnurovaný dodržiavaním vojenských predpisov a nariadení,
ktoré tu platili.
Stavba oboch pevnosti prebiehala v prísnom utajení
a pod bezpečnostným dohľadom, do ktorého bola zapojená
aj strážna služba. Všetci, ktorí sa podieľali na výstavbe jednotlivých objektov, museli v kostole prisahať vernosť monarchovi a zachovanie mlčania. Napriek tomu v pevnosti Josefov sa u jedného z remeselníkov našli náčrty časti opevnenia.
Uvedená skutočnosť bola považovaná za porušenie prísahy, za čo bol 3. decembra 1793 popravený. Na výstrahu ostatným jeho telo viselo na šibenci až do 21. februára 1794.
Z tohto morbídneho, akéhosi druhu profylaktického opatrenia je vidieť, aká dôležitosť bola pripisovaná dodržiavaniu režimu utajenia a zároveň i nekompromisnosť v tvrdosti trestu
za jeho porušenie.
V dobe napoleonských, ale i ďalších vojen, či v priebehu
revolučných udalosti 1848 – 1849, ktoré sa udiali v európskom priestore, strážna služba zohrávala veľmi dôležitú úlohu
v zabezpečovaní ochrany ľudí a majetku. Na obsadených
územiach protivníka to bola jedna z prvoradých úloh, ako základný prostriedok zabezpečenia nepretržitej ochrany vojsk,
štábov, arzenálov, komunikácií, skladov a ďalších dôležitých
i civilných objektov. Takto sa chránili Francúzi pred vidieckym či mestským gerilovým odbojom v Španielsku. Napoleonské vojska museli podobne čeliť aktívnej partizánskej činnosti v dobe ich postupu do Moskvy a pri ústupe z Ruska,
keď boli jednotky a útvary systematicky prepadávané malými skupinami zloženými z príslušníkov cárskej armády a civilných občanov.
V tejto súvislosti je možné spomenúť aj slovenský dobrovoľnícky zbor a jeho účinkovanie v revolučných rokoch 1848
– 1849. Pri letnej výprave v auguste 1849 bol súčasťou intervenčnej cisárskej armády, ktorá na území Slovenska zvá-
28
2/2013
ALARM magazín
dzala tuhé boje s maďarskými honvédmi a maďarskou domobranou. Úlohou zboru bolo vykonávať strážnu a hliadkovú
službou v tyle cisárskych a spojeneckých ruských vojsk. Jeho
činnosť sa sústredila na pacifikovanie aktivít maďarských
geríl, ktoré okrem znepokojovania okolia prepadávali i zadné voje ruskej armády. Po potlačení povstania a konsolidácii
pomerov v monarchii bol dobrovoľnícky zbor dňa 21. novembra 1849 v Bratislave rozpustený.
V priebehu revolučných udalosti sa do ochrany zapája aj
nová ozbrojená zložka monarchie. Tou je v júni 1849 novozriadený žandársky zbor v sile 16 plukov. Tento organizačne podliehal armádnemu veleniu, ktoré zabezpečilo jeho vyzbrojenie a vojenský výcvik. Útvary a jednotky žandarmérie boli organizované podľa vojenského vzoru. Pôsobili predovšetkým na vidieku, kde vykonávali poriadkovú a strážnu
službu. Pri výkone služby zasahovali nielen proti civilným
osobám, ale i príslušníkom armády, pričom ich právomoc
na použitie zbrane bola veľmi široká.
Na ochranu zbrojných arzenálov a iných rôznych veľkoskladov s vojenským materiálom, potravinovými zásobami,
ako aj ďalších objektov boli v tej dobe využívané zvlášť k tomu
vytvorené špeciálne vojenské útvary. Takouto službou bolo
poverených 6 strážnych práporov cisárskej armády.
Druhá polovica 19. storočia sa znovu niesla v znamení
ozbrojených zápasov medzi európskymi mocnosťami. Pri ich
príprave, ale i samotnom vedení sa v plnom rozsahu využívala i rozmáhajúca sa železničná doprava. Železnice sa tak
stávajú dôležitým prostriedkom na prepravu armádnych celkov či vojenského materiálu. Vzhľadom na zraniteľnosť koľajovej dopravy bola nutná primeraná ochrana prevozov a aj
dôležitých železničných objektov. Na ilustráciu: V priebehu
prusko – rakúskej vojny roku 1866 na území Čiech bol službou na ochranu trate poverený, okrem iných útvarov, aj
71. trenčiansky peší pluk.
Po revolučných udalostiach v rokoch 1848 – 1849 začína
obdobie upevňovania vládnych moci v európskych krajinách.
V habsburskej monarchii, okrem politických aktov smerujúcich k posilneniu centralizmu, bol prijatý 27. mája 1852
i nový trestný zákon č. 117/1852 r. z. o zločinoch a priestupkoch. Po niekoľkých rokoch, 15. januára 1855, nasleduje prijatie vojenského trestného zákona č. 19/1855 r. z. o zločinoch
a prečinoch. Uvedené zákony v sebe kumulovali najmä päťdesiatročné praktické skúsenosti z oblasti trestného práva.
U vojenského predovšetkým z obdobia napoleonských vojen a revolučných povstaní, pričom reagoval i na dosiahnutý
stupeň vývoja ozbrojených síl monarchie. Oba zákony nahradzovali ríšsky trestný zákon z 3. septembra 1803 a jeho
doplnky „o zločinoch a ťažkých policajných priestupkoch“.
Problematika ochrany formou strážnej služby vojenskými osobami či príslušníkmi žandárskeho zboru je vo vojenskom trestnom zákone podrobne riešená v IV. Hlave, kde
v zákonnom ustanovení § 174 je presne definované, čo je
možné považovať za stráž. Okrem klasickej strážnej služby
je tu zahrnuté aj eskortovanie osôb a sprevádzanie štátneho
majetku pri jeho prevoze. V ďalšom paragrafovom znení
zákon uvádza, za akých okolnosti táto stráž môže použiť
zbraň. Zákon pamätal aj na ochranu stráže pred verbálnym
napadaním či ignorovaním jej pokynov alebo zosmiešňovaním výkonu služby.
Hlava VII pojednáva o priestupkoch formou porušovania
povinnosti členmi stráže. V ustanovení § 231 sú taxatívne
vymenované priestupky, ktorých sa nesmie v priebehu jej
výkonu dopustiť člen stráže, ako zaspanie, opustenie strážneho stanovišťa, požívanie alkoholu, nepozornosť k predmetu stráženia, ale i ľahostajnosť pri verbálnom napadaní, čo narušuje vážnosť stráže, ako i nepoužitie prostriedkov na svoju
obranu.
Povinnosti veliteľa stráže voči svojím podriadeným sú uvedené v § 239 s dôrazom na plnenie strážnych pravidiel. Sú
vymenované priestupky v podobe zanedbania kontrolnej činnosti dodržiavania pravidiel podriadenými, ale aj svojvoľným
vzdialením, požívaním alkoholu alebo iným konaním proti služobným predpisom. Medzi priestupky patrilo i neoznámenie hesla stráži či jeho skomolenie. (Heslo je utajované slovo slúžiace na vzájomné poznanie stráži a hliadok. Používa sa
pri striedaní stráži a strážnych, pri ich kontrole za zníženej viditeľnosti alebo keď vzájomné zisťovanie iným spôsobom
nepostačuje. Heslo sa chráni ako utajovaná skutočnosť pred
nepovolanými osobami).
Veliteľom útvarov a jednotiek zasa hrozil trest v zmysle ustanovenia § 272 písm. g) za opomenutie rozostaviť stráže či
vyslanie hliadok pred pochodujúcu kolónu a do jej strán.
V pevnostných objektoch najmä pri obliehaní boli zas trestaní v zmysle uvedeného paragrafu písm. h) za porušenie predpisu o otváraní a zatváraní brán.
Strážnej služby sa dotýkali aj ustanovenia o zbabelosti, uvedené v hlave VII, v ustanovení §§ 243 a 250, kde bol trestné
stíhaný každý, kto bez povolenia opustil svoje miesto alebo
stanovište, či ho nebránil alebo sa dal sa zajať.
Uvedené skutkové podstaty jednotlivých ustanovení sa potom premietli do príslušných služobných predpisov a strážnych pravidiel v podobe práv a povinnosti, ktoré členovia
strážnej služby museli nielen dokonale ovládať, no hlavne
sa nimi riadiť. Keďže službu vykonávali radoví príslušníci
pechoty či jazdectva rôznych národnosti monarchie, ako
i rôznej vzdelanostnej úrovne, jednotlivé články sa memorovaním učili naspamäť, čo bolo spravidla spojené s praktickou
prípravou do strážnej služby.
Samotný výkon strážnej služby bol neustále konfrontovaný
s príslušnými zákonnými ustanoveniami a pre delikventov
sa vojenské súdy stávajú postrachom svojou nekompromisnosťou v ukladaní trestov, ktoré sú spravidla v hornej hranici sadzby, čo sa považovalo za účinný nástroj generálnej prevencie, ako výstraha pre ostatných. Hrozba „prokurátorom“
patrila zas medzi bežne prostriedky zastrašovania, ktorými
sa velitelia snažili dosiahnuť požadovaný režim v tak dôležitej
vojenskej činnosti akou bola strážna služba.
Na záver je možné poznamenať, že uvedený zákon z hľadiska obsahu skutkových podstát jednotlivých ustanovení
o strážnej službe bol dokonale prepracovaný a vychádzal
najmä z nahromadených dlhodobých praktických skúsenosti, o čom svedčí i fakt, že jadro jeho zákonných ustanovení
v podstate platilo aj v 20. storočí.
Stručná exkurzia problematikou fyzickej ochrany v sledovaných storočiach nám znovu ukázala, že jej filozofia vychádzala zo samotnej podstaty ľudského bytia a jej uplatňovanie sa v zásadných otázkach nemenilo. Aj v tej dobe strážna
služba predstavovala preventívnu stránku ochrany, v prvom
rade na odradenie útočníka od agresívneho konania, no aj
živý štít na odvrátenie či zmiernenie vedených útokov na osoby alebo hmotné statky, ktoré boli predmetom ochrany. Vlastná koncepcia jej umožňovala široké a takmer univerzálne
použitie, pričom si empíriou vypracovala svoje ustálené pravidla. Jej dôležitosť si vytvárala i primeranú vážnosť a rešpekt.
Ochrana bola taktiež determinovaná aj príslušnou historickou
etapou vývoja spoločnosti, čo sa odrážalo najmä v úrovni kvality ľudských zdrojov, ktoré boli rozhodujúcim činiteľom jej
efektívnosti. S týmto sa v nemalej miere stretávame aj v priebehu dejinných udalostí 20. storočia...
Pramene:
Dangl Vojtech, Kopčan Vojtech, Vojenské dejiny Slovenska, II.
zväzok, VITA MO SR, Bratislava 1995.
Dangl Vojtech, Segeš Vladimír, Vojenské dejiny Slovenska, III.
zväzok, VITA MO SR, Bratislava 1996.
Dangl Vojtech, Protiturecká obrana a pevnostný systém
na Slovensku v 16. stor., Apológia, časopis ASR, ročník II.,
číslo 2/1966.
Dangl Vojtech, „Rákociho blesk“, Obrana, časopis ASR, roč.
XI., číslo 23/2003.
Gotovcev A, a kolektív, Dejiny vojenského umenia. 1. diel.
Vojenské umenie otrokárskej a feudálnej spoločnosti. Zborník
materiálov, Vojenská akadémie K.J.V. Moskva 1951, Preklad,
Naše vojsko, Praha 1954.
Klučina Petr a kolektív, Od zbroje k stejnokroji, Naše vojsko
Praha 1988.
Kolektív autorov Historického ústavu ČSAV, Přehled československých dějín do roku 1848, diel I., Nakladatelství ČSAV,
Praha, 1956.
Kolektív autorov, Dějiný Československa v datech, Nakladatelství Svoboda, Praha 1968.
Klubert Tomáš, Osmanská invázia do Talianska v roku 1480,
Historická revue, roč. XXIV, číslo 2/2013, SAHI Bratislava.
Martin Miroslav, Úvaha nad psychikou v strážnej službe, Alarm
security magazín, roč. XI., číslo 3/2009, Infodom s.r.o. Bratislava,
Mrva Ivan, Zápas Süleymana s Habsburgovcami, Historická
revue, roč. XXIV, číslo 2/2013, SAHI Bratislava.
Pisoň Štefan, Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Osveta
Martin 1977.
Segeš Vladimír, Vojenstvo v dobe Matúša Čáka Trenčianskeho,
Apológia, časopis ASR, roč. II., číslo 4/1966.
Skovajsa Miloslav, Zlatý vek Osmanov, Historická revue, roč.
XXIV, číslo 2/2013, SAHI Bratislava.
Vlk Igor, Martin Miroslav, Sprievodca ochranou objektov,
Digitalgraphic, Trenčín 2007.
Zákon č. 117/1852 r. z. o zločinoch, prečinoch a priestupkoch.
Zákon č. 19/1855 r. z. vojenský trestný zákon o zločinoch a prečinoch.
http://www.janissary.eu/historia.php
www. pevnost josefov.cz
wcs.wikipedie.org Žižkův vojenský řád
2/2013

ALARM magazín
29
Veda a technika
„Byť si v oblasti bezpečnosti čímkoľvek istý je
prvý krok ku zlyhaniu.“
Vtipnejší vyhráva...
Čo má spoločné Heri z Pôtra a iránska superstíhačka
Qahir-313? Tradičný iránsky „modelársky“ folklór a fotošopové prezentácie sci-fi-super-hyper-stíhačiek (Nimbus 2013
alias Qahir-313), super-vrtuľníkov (Toufan 2 alias AH-1 Cobra), super-nezachytiteľných bezpilotných prostriedkov a ďalších super výdobytkov pokročilej iránskej vojenskej super
technológie už vnímame ako čosi normálne. Neurazí a pobaví. Číňania, aj keď kopírujú o dušu, pri klonovaní aspoň
rozmýšľajú a dovedú svoje napodobeniny do stavu schopného letu a pravdepodobne už čoskoro prekročia ich vlastný tieň. Snaha sa cení. Ale to, že zo seriózne pôsobiaceho
prostredia ruského vojenského priemyslu, schopného občas
vyprodukovať veľmi kvalitné veci, vyšla informácia o stavbe
leteckého prostriedku pre prekonanie systémov protivzdušnej obrany na báze Su-25UB, je už vážna vec. Su-25 ani
v dobe svojho vzniku nepredstavoval žiadny zázrak (porovnaj napr. s americkým A-10 Thunderbolt II). Jeho výber ako
nosiča tzv. Wild Weasel (rádioelektronického) balíka je vtip
porovnateľný asi len s dobrodružstvami učiteľa vtákov alebo zápolením v podpore ležmo, ktoré ukázalo vážne trhliny
v kondičke členov našich špeciálnych jednotiek. Nuž čo,
Weasley nie je Weasel a nie je klik ako kľuk.
Ak v Iráne naozaj funguje Orwellovský Doublethink (1984)
a jeho vodcovia naozaj veria tomu, čo hovoria, nemusíme
sa prezentovaných super-hyper zbraní príliš obávať. Skôr
buďme dôsledne obozretní voči tomu, o čom tvrdia, že to
nevyvíjajú, nemajú a nechcú.
http://czech.ruvr.ru/2013_02_28/Modernizovany-Su-25-Divoka
-lasice-pro-ruske-letectvo/
http://zpravy.ihned.cz/svet-blizky-vychod/c1-59319850-iran
-stihacka-fotomontaz-photoshop?utm_source=
mediafed&utm_medium=rss&utm_campaign=mediafed
30
2/2013
ALARM magazín
Editor: Klamanie telom nie je v oblasti vojenstva ničím
novým. Atrapy rôznych zbraní realizované v rôznej kvalite
a množstve sú známe z histórie i z najväčších globálnych
a niektorých moderných konfliktov. Presvedčiť protivníka
o svojej početnej alebo technologickej úrovni môže ovplyvniť taktiku bojových operácií a na strategickej úrovni viesť
k pretekom, ktoré môžu vojnových konkurentov ekonomicky zruinovať (viď. ex-ZSSR a KĽDR). Čas od času (napr. 3.
vojna v Iraku) sa však môže stať, že silné reči sa vrátia ako
bumerang v podobe neviditeľných bombardérov a laserom
navádzaných bômb...
Búchačka? Zastaralé... kúpte si
bojového robota
Foto: www.geekosystem.com/
japanese-robot-kuratas
Ťaží vás devina pod pazuchou? Aj
pes budí dostatočný rešpekt. A čo
potom bojový robot? Ťažko povedať, či to Japonci myslia vážne alebo
ide o šikovnú mystifikáciu. Japonsko je z technologického pohľadu
ôsmy svetadiel a bežný Európan by
bol veľmi prekvapený, čo všetko tam majú. To, čo sa vyrába pre domáci japonský trh a technológie, ktoré tam ľudia
bežne používajú, môžu našincovi pripadať od extravagantných až úplné sci-fi. Video uvedené na webovej stránke
výrobcu vás uvedie do obrazu, že stroj bežiaci pod operačným systémom V-Sido nie je hračka.
http://suidobashijuko.jp/
Terminátor (vraj) nebude - Pentagón
sľubuje kontrolu človeka nad strojmi.
http://gizmodo.com/
terminator-2/
Robot ešte raz. Pentagón (hovorové
označenie sídla a Ministerstva obrany Spojených štátov amerických)
deklaruje snahu mať jasnú kontrolu
nad tým, aby v každom prípade,
keď jeho bojové roboty doručia svoj smrtiaci náklad, išlo
o výsledok rozhodnutia vydaného zodpovedným a kompetentným ľudským veliteľom. Námestník ministra obrany
USA Ashton Carter podpísal 21. novembra 2012 pokyny
k minimalizácii pravdepodobnosti a následkov porúch v autonómnych alebo polo-autonómnych ozbrojených robotických systémoch, ktoré by mohli viesť k neúmyselnému
stretu. Cieľom je dosiahnutie istoty, že žiaden z vojenských
zbraňových systémov nebude disponovať schopnosťou samostatného efektívneho rozhodovania smerujúceho k útoku na ľudskú bytosť. Celý mechanizmus má vychádzať už
z úrovne projektovania systémov. Hardvér a softvér bojových robotov má byť vybavený poistkami, anti-narušiteľskými
mechanizmami a zabezpečením informácií. Systémy, ktoré
tieto podmienky nebudú spĺňať, Pentagón údajne nebude
používať ani nakupovať. Uvidíme...
http://www.wired.co.uk/news/archive/2012-11/27/pentagon-on-killer-robots
PS: Bude bojový robot budúcnosti vyzerať ako Švarceneger
v časoch najväčšej slávy? Fanúšikov terminátora asi sklameme. Nebude. Minimálne v najbližšom čase sa vojenské
bojové stroje nebudú podobať človeku. Nebudú disponovať
humanoidným dizajnom. Pre operačnú prax budúcich bojových systémov bude výsledná podoba vychádzať z kombinácie požiadaviek užívateľského a cieľového rozhrania.
Užívateľské rozhranie tak ako ho poznáme (klávesnica, monitor, myš, joystick a pod.) bude dôležité na úrovni diaľkového riadenia bezposádkových robotických prostriedkov a principiálne nevyžaduje humanoidný interfejs. Cieľové
rozhranie je dané aplikačnými podmienkami prostredia
a povahou operačného–bojového nasadenia. To determinuje dizajn a mimikry, pohybovú sústavu a energtické a zbraňové systémy. Takto rozšírená periféria (na strane výkonného
prostriedku - robota) na úrovni humanoidného dizajnu je
u skutočných bojových prostriedkov (lietadlá, pásové a kolesové vozidlá, ponorky a pod.) zatiaľ na poslednom mieste, keďže nepredstavuje limitujúci faktor ich operačného
nasadenia. Humanoidný dizajn má v zásade význam len
zo psychologického hľadiska a len vo vzťahu k človeku.
Znamená to, že dané rozhranie by mohlo byť účelné
pre nasadenie humanoidného bojového stroja v jednotke
spolu s ľuďmi, resp. ak je jeho úlohou infiltrovať sa do cieľovej lokality simulujúc ľudskú bytosť. Nebude však ľahké
urobiť robota tak, aby dokonale simuloval alebo oklamal
človeka.
BOEING otestoval EMP strelu
Foto: nakedsecurity.sophos.com
Nedávna letová skúška zbraňového systému CHAMP
(Projekt pokročilej proti-elektronickej vysoko-energetickej
strely, angl.: Counter-electronics High-powered Microwave Advanced Missile Project), ktorá sa uskutočnila v púšti
v Utahu (USA), pravdepodobne zmení podobu budúcich
konfliktov. Boeing a US Air Force Research Laboratory (AFRL)
úspešne otestovali systém CHAMP počas letu nad výcvikovým areálom. CHAMP pôsobí na elektronické ciele a je
nesmrtiacou a nekinetickou alternatívou k tradičným výbušným zariadeniam, ktoré na elimináciu cieľa využívajú
pohybovú energiu. Na videu vidieť prerušenie činnosti výpočtovej techniky po zásahu výkonným mikrovlnným pulzom. Strela CHAMP realizuje prednaprogramovaný letový
plán a umožňuje selektívne vysokofrekvenčné údery proti
viacerým cieľom počas jednej misie. Kým v budúcnosti
vzlietnu lietadlá a vyrazia tanky a pechota, bude ako predvoj
použitý elektromagnetický úder smerujúci k vyradeniu dátových a elektronických systémov protivníka.
text + video: http://www.boeing.com/Features/2012/10/bds_
champ_10_22_12.html
Elektromagnetické útočné systémy...
Tieňoví bojovníci ALARM magazín 2/2002
Vytlačíme si doma zbraň?
3D tlač dosiahla úroveň, kedy je
možné vytlačiť funkčnú strelnú zbraň
(bez streliva). Technicky je hotovo,
ak je zbraň schopná vystreliť aspoň
jeden krát. Analytici aj polícia bijú
na poplach. Neskoro. Teroristom, ale
aj obyčajným šialencom stačí jeden súbor stiahnutý z internetu alebo jeden schopný e-dizajnér a tlačiareň, ktorá vyrobí to, na čo by ste pred pár rokmi potrebovali veľa rôznych
druhov materiálu, veľa nástrojov a najmä rozsiahle zručnosti
v ich spracovaní. Prezradíme vám tajomstvo – je po funuse.
Nie je možné zabrániť tomu, aby si ľudia netlačili zbrane, čo
vypadajú ako zbrane alebo zbrane, čo ako zbrane nevypadajú. Keď sa už raz niečo vymyslí, tak sa to bude aj robiť.
Z pohľadu bezpečnosti problémom nie je ani tak možnosť
vytlačiť súčiastky strelnej zbrane. Problém je, že sa dá vytlačiť takmer čokoľvek.
http://tivi.azet.sk/video/1773091/nedalo-to-ani-im-policajtisi-cez-3d-tlaciaren-vyrobili-vlastnu-zbran.html
dokumentárny film o Defense Distributed (http://defdist.org):
http://www.youtube.com/watch?v=DconsfGsXyA
...a ešte jedno video aj s Bratislavským podtextom:
http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded
&v=kmZAaxYwhOo#!
Máte príliš chytrú GPS? Na Slovensku
dostanete pokutu.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Ak databáza, ktorú máte v navigácii, obsahuje údaje o rozmiestnení stacionárnych radarov na meranie rýchlosti, môžete prísť na dva
roky o vodičák a zaplatíte pokutu vo výške do 300€. Bežnou
súčasťou digitalizovaných informácií o dopravnej infraštruktúre býva aj informácia o situovaní stacionárnych radarov.
2/2013
ALARM magazín
31
Skvelé zákony našej krajiny ich však považujú za antiradary a tie sú zakázané. Na technickej úrovni pri GPS a mapových podkladoch nejde o systémy schopné aktívne detegovať alebo ovplyvniť činnosť radaru. Tieto informácie pritom majú svoj význam. V prípade rozumne uvažujúcich ľudí inštalácia týchto systémov upozorňuje na zvýšené riziko
v doprave súvisiace s predpísanou rýchlosťou v sledovanom
úseku a upozorní vodiča pri prekročení rýchlosti. Uvedené
úseky vo vyspelých krajinách (napr. Rakúsko) vopred ohlasuje aj dopravné značenie, takže navigácia vlastne len zopakuje to, čo vidíte na značke. Ak navyše jazdíte trasu často,
naučíte sa, kde. Naopak, náhodne dislokované prenosné
radary policajných hliadok, ktoré nemožno do mapových
podkladov zaniesť, majú zo systémového hľadiska za úlohu
aktívne odhaľovať nedisciplinovaných vodičov a súvisiaci
finančný postih smeruje k ich identifikácii, evidencii a usmerneniu. Zákony majú význam, ak sú tvorené a uplatňované rozumnými ľuďmi. Ak má nejaké obmedzenie systémový význam, tak je to obmedzenie informovanosti o mobilných policajných radaroch. A práve to je u nás systematicky podporované nielen zo strany médií, ale aj zo strany rezortu vnútra. Kocúrkovo ako vyšité :-(
h t t p : / / s p r a v y. p r a v d a . s k / m o d e r n a - g p s - s l u z i - a j - a k o
-antiradar-a-ten-je-protizakonny-p2a-/sk_domace
.asp?c=A121205_175240_sk_domace_p60
STOP radarom v médiách...
ALARM magazín 2/2012
Kamery v autách - prečo nie?
Foto: news.discovery.com
Rusov považuje väčšina Európanov za zaostalý podgurážený národ niekde spoza Uralu.
V niektorých veciach sú však
ďaleko pred nami. Napríklad
vo vybavenosti vozidiel kamerami, ktoré snímajú a zaznamenávajú dianie pred vozidlom.
Okrem „pikošiek“ v podobe vybuchujúceho meteoritu alebo
surfujúceho tanku sa ruským vodičom inštalácia a prevádzka takéhoto zariadenia vyplatí aj ako zdroj dôkazov pri riešení dopravných nehôd a ochrana pred cestnými pirátmi, policajtmi a výpalníkmi (čo v závislosti od času a miesta môže
byť aj jedno a to isté). Ako dokazuje video z Ruska, vodiči
kamiónov nielenže držia pri sebe, ale vedia urobiť vydieračom na cestách aj „výchovný koncert“, na ktorý len tak ľahko
nezabudnú.
http://www.mojevideo.sk/video/184e7/kuriozita_z_ruska.
html
http://en.vidivodo.com/video/central-russia-meteor-captured
-on-camera/1042673
http://www.youtube.com/watch?v=yQf_QlAnV3c&feature
=player_embedded
http://www.news.sk/rss/link/2013/03/680197/kamery-vautach-beru-poistovne-do-uvahy/
32
2/2013
ALARM magazín
Nespravna grametyka = silné heslo
Foto: Canadian Press/Rex
Narodeniny, mená maznáčikov
a číselné postupnosti tvoria
väčšinu hesiel, ktoré používame.
Vlastne používate. K prelomeniu hesla môže významne prispieť aj správna gramatika.
Algoritmus, ktorý vyvinula Ashwini Rao s kolegami na Carnegie Mellon University v Pittsburghu (USA), uľahčuje lámanie dlhých hesiel, ktoré majú gramatický zmysel ako frázy,
aj keď sú „obohatené“ číslami a symbolmi. Algoritmus odhaduje kombináciu slov a fráz pomocou databáz gramaticky
správnych fráz. Údajne až 10% dlhých hesiel, ktoré tím
testoval, zlomili len s použitím ich gramatickej metódy a to
aj v prípadoch, kde zlyhali iné známe metodiky. S poklesom ceny výpočtového výkonu sa stáva stále dôležitejšou
otázka výberu hesla, ktoré je ľahko zapamätateľné a pritom
ťažké na prekonanie. Počítač za 3000 dolárov so systémom
vhodných algoritmov môže údajne vyskúšať za sekundu až
33 miliárd hesiel. Znamená to len jedno, dlhé heslo nerovná
sa automaticky dobré heslo.
http://www.newscientist.com/blogs/onepercent/2013/01/
bad-grammar-make-good-password.html?cmpid=RSS|
NSNS|2012-GLOBAL|online-news
Obézni ľudia zomierajú pri nehodách
častejšie
Britský odborný časopis British Medical Journal zverejnil
výsledky štúdie vedcov z Kalifornskej univerzity v Berkeley a Západovirgínskej univerzity (USA). Vyhodnotili údaje
z amerického národného registra dopravných nehôd z obdobia 1996 až 2008 (viac ako 57.000 nehôd, kde zahynul
aspoň jeden vodič). Ukázalo sa, že obézni vodiči (v zmysle klasifikácie Svetovej zdravotníckej organizácie WHO)
s prvým stupňom obezity umierajú o 21% častejšie, s druhým
stupňom o 51% častejšie a vodiči s tretím stupňom obezity
až 80% častejšie ako vodiči s normálnou hmotnosťou. Autori štúdie sa domnievajú, že obézni vodiči sú náchylnejší
k zdravotným komplikáciám aj bez nehody a v prípade nehody sa ich vplyv môže vystupňovať. Tiež naznačujú, že
„tlstejší“ ľudia horšie spolupracujú s bezpečnostnými pásmi, ktoré ich horšie udržujú v sedadle kvôli nadmernému
mäkkému tkanivu v oblasti brucha. Nie zanedbateľnú úlohu pri zásahu záchranných zložiek (vyprostenie, manipulácia, stabilizácia, oživovanie a urgentná lekárska pomoc
a transport) zohráva aj hmotnosť a rozmery postihnutej osoby. V prípade nadrozmerných osôb významne zvyšujú celkový čas a fixujú in-situ dostupné sily a prostriedky. Čo dodať? Byť fit sa oplatí ... nielen v lete na pláži.
http://www.eurekalert.org/pub_releases/2013-01/bmj
-omm011813.php
Viete že...?
Neberte nám CUKOR ... má hojivé
účinky
Foto: www.guardian.co.uk
Detský plač vás zaručene
preberie. Tak to aspoň tvrdí
britská sociálna antropologička Sheila Kitzinger. „Zvuk
plačúceho dieťaťa ... je najrušivejší zvuk aký môžeme počuť“. Údajne bol tento typ
akustickej stimulácie použitý aj v rámci mučenia v neslávne
známej väznici na Guantáname. Zaujímavé je, že Američania sa častejšie ako na kriminalitu sťažujú na hluk.
Kde je ale pôvod toho, že nás hluk a špeciálne detský
plač tak ruší? Údajne máme tento efekt zakódovaný v povahe už od dôb našich pra-praxx predkov. Vtedy bol detský
plač známkou ohrozenia potomstva, ktorého produkcia
a ochrana bola v raných obdobiach vývoja človeka absolútnou prioritou a u väčšiny živočíšnych druhov je to tak
dodnes. Samozrejme vnímanie referenčných zvukov u muža
a ženy je mierne odlišné. Ich diferencia vyplýva z toho, že
pre ženu je narodenie dieťaťa dlhodobá a energeticky
a emocionálne najvýraznejšia investícia v danom období
života. Okrem toho, že sa prioritne starala o dieťa, mala
na starosti domácnosť a prípravu jedla. Neprekvapí preto,
že pre ženu je plač dieťaťa zvukom č. 1. Muž bol naproti
tomu málo doma a sústredený na lov, boj a obranu. Preto
ho rušia aj iné zvuky, evokujúce boj a iné formy nebezpečenstva, s ktorými sa stretáva a ktoré ohrozujú rodinu v širšom zmysle slova, tzn. nielen potomstvo, ale aj materiálnu
základňu pre prežitie. http://www.ajnr.org/content/32/7/1155.
full
Predchádzajúce tvrdenia podporujú aj výsledky výskumu
britskej spoločnosti Mindlab v rámci výskumu kvality spánku, zverejneného v The Telegraph. Dobrovoľníci v spánkovom laboratóriu boli pripojení k elektroencefalografu (EEG)
a boli im púšťané nahrávky rôznych zvukov. EEG následne
zaznamenával vzruchy - mozgovú aktivitu v reakcii na tieto
zvuky. Najviac rušivým zvukom pre ženy bol plač dieťaťa,
nasledovaný kvapkajúcim kohútikom a hulvátmi. Mužov najviac iritoval autoalarm, kvílenie vetra a bzukot muchy.
http://www.telegraph.co.uk/news/newstopics/howabo
utthat/6684362/Buzzing-flies-more-likely-to-wake-men-than
-crying-babies-study.html#
Zdravotný brat Moses Murandu
zo Zimbabwe skúma v Birminghame hojivé účinky cukru, ktorý považuje za látku schopnú vysať z rany
vodu. Tým sa bráni množeniu baktérií a následne aj šíreniu infekcie.
Pokusy boli zatiaľ realizované len na obmedzenom súbore (35 pacientov v nemocnici v britskom Birminghame) a
pre exaktné potvrdenie liečebných účinkov musí nasledovať ďalší výskum. Zaujímavé je tiež, že efektivita liečby niečím tak obyčajným ako je cukor pomáha pacientom aj
psychicky. Terapia cukrom sa dá údajne využiť pri liečení
popálenín, vredov a poranení a výborné výsledky dosahuje
pri liečbe menších zranení (porezanie, pomliaždeniny a odreniny), keďže rýchlo vysušuje rozsiahle poranené plochy.
Technologický postup: ranu je potrebné vyčistiť a následne
posypať cukrom (nemusí byť práve ten najzdravší trstinový
- môže byť obyčajný biely - rafinovaný) Štípanie nečakajte,
vraj to len trochu chladí. Krvácanie by malo ustať a rana by
sa mala začať sťahovať. Pravidelným „cukrovaním“ by sa
mala skrátiť doba hojenia.
http://zahranicni.eurozpravy.cz/evropa/65457-lekari-hlasi
-obycejny-cukr-je-idealni-prostredek-k-hojeni-ran-zkuste-to/
Editor
Ing. Štefan KEMENYÍK, PhD. (*1975)
- analytik bezpečnostných systémov.
Absolvent Technickej univerzity v Košiciach. Autor technológie prachovej
bomby na hasenie lesných požiarov
POWdER BOMB a ďalších technologických konceptov v oblasti bezpečnosti a špeciálnej techniky. Pôsobil
na TU v Košiciach, na Požiarnotechnickom a expertíznom ústave
MV SR a na Agentúre pre štrukturálne fondy MŠVVaŠ SR
v rámci operačného programu Výskum a vývoj. Venuje sa
transdisciplinárnej vedecko-technickej syntéze v oblasti bezpečnosti, výskumu a vývoju špeciálnej techniky.

2/2013
ALARM magazín
33
Veda a technika
Aplikace kódovacích algoritmů
obrazových signálů
* Ing. Ján Ivanka
S
oučasnou dobu v průmyslu komerční bezpečnosti, především v oblasti kamerových systémů, můžeme charakterizovat jako období s progresívním nárůstem informací, hlavně v nejžádanější formě
informací, mezi které řadíme obraz. Na jeho přenos a vlastní zpracování se kladou vysoké nároky
z hlediska objemu dat a vlastní kvality.
Nárůst informací ve všech technologických oblastech je
velmi viditelný. Výzkum v oblasti přenosu informací naznačili cestu, že až 75 % informací dostává člověk prostřednictvím zraku, vizuálním kanálem. Z tohoto důvodu je velká pozornost věnována přenosu a zpracování vizuální informaci. Mezi nejžádanější formy informací patří v současné době
obraz. Na jeho přenos a zpracování se kladou vysoké nároky, jednak z hlediska jeho množství, tak i kvality. Obrazovou informaci zpracovávají obrazové systémy, které můžeme
rozdělit na analogové a číslicové. Pod obrazovými systémy rozumíme všeobecné metody a prostředky pro tvorbu, zpracování, přenos a reprodukci obrazové informace
při respektování vlastností zraku. Moderní obrazové systémy
v sobě zahrnují mnoho významných oblastí lidského života
a činnosti.
Rozvoj metod a prostředků číslicového zpracování obrazové informace vedl ke vzniku číslicových komunikačních
systémů (ČOKS), kterých úkolem je přenos textových a grafických (obrazových) zpráv. Později vznikají faksimile systémy, které jsou schopny přenosu textových a grafických
zpráv po telefonních linkách, kdy už dochází k přesnému
popisu vlastností zkoumaného objektu. Významnými parametry výše uvedeného přenosu je šířka přenášeného pásma
přenosová rychlost, hlavním atributem je uvedená přenosová rychlost, která má významný podíl na kvalitu obrazových informací na straně příjmu. V důsledku prudkého vývoje
dospěl vývoj k širokopásmovým sítím typu B-ISDN. Tyto
sítě slučují možnosti přenosu nejen obrazových ale i datových informací. Uvedený přenos těchto základních informací popisuje uživateli dostatečně kvalitně a přesně vlastnosti
zkoumaného objektu.
Pro přenos obrazů standard MPEG-7 nestanovuje přesně
druh kódování, co otvírá nové možnosti implementace moderních kódovacích technik pro výše uvedené přenosy. V současné době existuje mnoho kódovacích metod, které se
liší mezi sebou zejména dosaženým kompresním poměrem,
rychlostí kódování a dekódování, kvalitou rekonstrukce a výpočetní náročností matematických algoritmů. Fraktálové kódování je zajímavé hlavně s ohledem na velké kompresní
poměry. Můžeme je zařadit mezi tzv. ztrátová forma obrazového kódování. Komprimací obrazové informace pro přenos obrazu umožňuje přenášet obrazy i na nižších přenosových rychlostech, ale na druhé straně umožňuje přenést
větší objem obrazové informace za určitý daný časový úsek.
S využitím fraktálového kódování obrazů (fraktálová komprese obrazů) můžeme eliminovat atributy, které charakteri-
zujeme jako systém atributů, kdy chaotické shluky dat mají
stejný chaotický výskyt při různých hodnotách měření. Chyby
vykazují stejné statistické vlastnosti při libovolných přesnostech měření. Podobnost těchto atributů měření se nazývají Mandelbrot sebepodobností, resp. Mandelbrot fraktály.
Z tohoto důvodu můžeme konstatovat, že fraktálová komprese obrazů jednou z moderních kompresních metod.
Uvedenou metodu řadíme mezi tzv. standardní třídy kompresních metod se specifickými atributy, mezi které řadíme:
vektorová kvantizace, transformační metody apod. Fraktálové kódování je typickým představitelem iterativních metod ztrátového kódování s postupnou rekonstrukcí. Jedná
se o asymetrickou metodu z hlediska porovnání doby kódovacího a dekódovacího procesu.
S rozvojem výpočetní techniky a budováním databank se
ukázalo velmi užitečné a efektivní archivovat obrazové data
v pamětech počítačů. Na kompresi binárních obrazových
údajů se používají (obr. 1.):
Obr. 1 Metody komprese binárních obrazových údajů
Z ortogonálních transformací je z hlediska střední kvadratické chyby optimální Karhunenova-Lo`eveova transformace (KLT). Jednou z progresivních metod v oblasti kódování
a přenosu statických šedých (barevných) obrazů a obrazových sekvencí je fraktálová komprese. Základem fraktálově založených kompresních metod obrazu je metoda iterujících funkčních systémů (IFS). Technika fraktálového kódování je taky rozšířená na kódování obrazových sekvencí.
Prostřednictvím fraktálové metody kódování statického obrázku můžeme kódovat video sekvence digitálního zobra-
* Ing. Ján Ivanka,: Univerzita T. Bati ve Zlíně, Fakulta aplikované informatiky, Ústav bezpečnostního inženýrství, Zlín, Česká
republika, [email protected]
34
2/2013
ALARM magazín
zení údajů. Fraktálové kódování 3D může být dané přímým
šířením technik zahrnutých v kódování 2D obrazu. Hlavními
metodami fraktálového kódování obrazových sekvencí je
kódování bez pohybové kompenzace a s pohybovou kompenzací (CPM – Circular Prediction Mapping, NCIM-Non-Contractive Inter-frame Mapping a hybridní struktura CPM
– NCIM) obr. 2.
Obr. 4 Obrazové pole a obrazové prvky
g(x,y,t)=B)x,y,t)D(x,y,t)
Obr. 2 Základní rozdělení fraktálového kódování obrazových
sekvencí
Kódování je v podstatě úprava vnitřní struktury zprávy
z hlediska způsobu uložení informačního obsahu tak, aby
uvedená struktura vyhovovala požadavkům informačního
procesu, takže kódování představuje předpis, který každému prvku konečné množiny A přiřazujeme jedno slovo v konečné množině B, přičemž množina A se nazývá zdrojová
abeceda a její prvky jsou kódové znaky. Vizuálně zprávy
si možno představit jako obrazový tok B(x,y,t), kde funkce
B(x,y,t) vyjadřují plošné rozdělení světelné veličiny probíhající v čase t, přičemž se pro názornost předpokládá omezený
geometrický rozměr obrazu pro osy x, y (obr. 3).
Obr. 3 Předpokládaný geometrický rozměr obrazu
Jestli je výchozí obraz bez vnitřního pohybu, jedná se o tzv.
statický obraz, který je možno popsat funkcí B(x,y), tj. obrazový tok je závislý jenom od prostorových souřadnic a němení se v závislosti od času. Naopak, funkce B(x,y,t) popisuje
dynamický obraz. Zatím co původní obraz je daný trojrozměrnou spojitou funkcí B(x,y,t) obrazová informace na výstupu senzoru je daná prostorovým a časovým rozkladem
původního obrazu. Rozklad obrazu v čase možno charakterizovat k tomu zodpovídající funkcí R(x,y,t), která realizuje
periodický rozklad plošného obrazového pole do soustavy
vodorovně orientovaných řádků. Prostorový rozklad obrazu
(obr. 4) možno realizovat diskredizační funkcí D(x,y,t), která
je postoupností Diracových funkcí (x,y,t). Výsledkem prostorového rozkladu je to, že jednotlivé řádky se nahradí postoupností vzorků obrazové informace g(x,y,t), pro které platí:
(1)
Jednotlivé vzorky obrazové informace se nazývají obrazové prvky, resp. pixely (z ang. picture element). Výsledkem
časové a prostorové diskretizace je tedy množina obrazových prvků, které v prostorovém uspořádání vytvářejí obrazové pole, resp. obrazovou matici, v které každý prvek je
obrazovým prvkem. Rozměr obrazového pole (matice) se
nazývá rastr obrazu. V oblasti číslicového zpracování obrazů je tento rozměr (rastr) obrazu označovaný jako tzv. prostorová rozlišovací schopnost obrazu. U víceúrovňových
statických obrazů se udává nejčastěji jako rozměr matice
m x n, kde m je počet obrazových prvků v horizontálním
směru a n je počet řádků, resp. Obrazových prvků ve vertikálním směru. Pro obrazy ve smysle prostorové rozlišovací
schopnosti odlišujeme:
• horizontální rozlišovací schopnost - udává se počtem
obrazových prvků na jednotku délky (palec), tato jednotka se označuje jako dpi (dots per inch)
• vertikální rozlišovací schopnost – udává se 2. způsoby,
bud počtem řádků na jednotku délky ( napr. 1 mm), nebo
se udává v dpi.
Obrazové prvky reálných digitálních obrazů nabývají
po kvantování celočíselné hodnoty, které vymezují jasovou rozlišovací schopnost. Speciálním případem jsou tzv.
binární obrazy, kterých jasová rozlišovací schopnost je
p=1. U obrazových videosekvencí je významným parametrem tzv. snímková frekvence, která udává počet snímků
za jednotku času. Velikost snímkové frekvence se pohybuje
v různých aplikacích od 15 do 30 snímků za sekundu. Informační obsah obrazu můžeme znázornit pomocí informační
roviny, kterou dělíme na:
• horizontální
• vertikální
Informační obsah obrazu obsahuje následující složky:
• iredundanci
• redundanci
• relevanci
• irelevanci
Pro příjem obrazu je potřebná jenom složka relevanční
a iredundační. Iredundance představuje pro příjemce neznámou, významnou část.
Redukce irelevantní složky je v procese kódování nevratný
proces. Proto dochází k informační ztrátě. Množství potlačení
uvedené složky určují atributy subjektu. Vychází přitom z poznatku, že každý obraz se nějakým způsobem vyhodnocuje
a je proto zbytečné přenášet nebo uchovávat informace, které příslušné vyhodnocovací zařízení není schopno zpracovat. Matematicky můžeme zrakový systém charakterizovat:
2/2013
ALARM magazín
35
Na základě použitého způsobu redukce můžeme metody
kódovaní rozdělit na :
• reverzibilní (bezstrátové), tj. bez degradace
• ireverzibilní ( ztrátové), tj. s degradací
Pro vyjádření stupně komprese je definovaný tzv. kompresní poměr, který vyjadřuje efekt zhuštění (komprese)
dat:
K=c1/c2
Obr. 5 Informační obsah obrazu
• prostorovou rozlišovací schopností (1),
• gradační rozlišovací schopností (2),
• časovou (pohybovou) rozlišovací schopností (3),
a potom platí vztah:
(1)(2)(3)=const
(2)
V statických obrazech považujeme pohybovou rozlišovací schopnost za konstantní (nenulovou). Zajímavou je
i skutečnost, že lidské oko má větší rozlišovací schopnost
v horizontálním směru jako ve vertikálním. Proces potlačení
irelevance probíhá při snímání obrazu. Irelevance bývá označována taky jako tzv. psychovizuální redundance, resp.
subjektivní redundance.
Redukce redundantní složky je vratný proces. Nadbytečnou složku je možné v přijímači obnovit. Uvedený proces
nevede k informační ztrátě. Redundance je určená statistickými charakteristikami relevantní složky obrazu, přičemž
dominantní postavení mají korelační vlastnosti. Čím má
obraz vyšší neurčitost, tj. entropii, tím více informací obsahuje a k jeho záznamu je potřebných více bitů. Rozdíl entropie obrazu a velikost jeho skutečného záznamového
rozsahu udává redundance. Ve většině případů obsahuje
obraz obrazové body, které se vyznačují vzájemnými statistickými vazbami, tj. vzájemně korelované obrazové body.
Vyloučením těchto vazeb, tj. dekorelací obrazu je možno
dosáhnout výrazné snížení počtu bitů potřebných k jeho
záznamu bez toho, aby poklesl jeho informační obsah. Redundance může mít charakter:
• kódový,
• mezisymbolový.
Kódová redundace vyjadřuje tu skutečnost, že ne všechny jasové úrovně v obraze se vyskytují se stejnou pravděpodobností. Při zakódovaní všech jasových úrovní stejným
počtem bitů proto dochází ke kódové redundanci. Uvedená redundance se dá omezit použitím nerovnoměrných kódů s pohyblivou délkou kódového slova. Mezisymbolová
redundance je tvořena mezibodovou, geometrickou a mezisnímkovou redundancí. Obrazová data bývají statisticky velmi závislé, které se projevují ve všech směrech (řádkové, sloupcové nebo diagonální korelace). Když mluvíme
o tom, že data jsou velmi závislé, dochází k podobnosti dat
ze svého okolí, jedná se o mezirodová redundance. Jestli
obraz znázorňuje skupinu stejných předmětů, je předpoklad, že některé části obrazu budou velmi podobné. Potom
mluvíme o geometrické redundanci. Mezisnímková redundance se u statických obrazů neuplatňuje, u dynamických
obrazů je způsobena časovou korelací v sekvenci jednotlivých snímků obrazu.
36
2/2013
ALARM magazín
kde:
K
c1
c2
(3)
vyjadřuje kompresní poměr,
množství datových bitů před kompresí,
množství datových bitů po kompresi.
Pro příjemce je žádoucí průnik relevance a irelevance. Vysílána je jen informace z první kvadrantu (obr. 5). V procesu dekódování se obnoví i redundantní část, čímž získáme
celou relevantní půlrovinu.
Z hlediska vlastností zraku můžeme odstranit jistou irelevanci. Zrakový systém má konečnou prostorovou rozlišovací schopnost v horizontálním i vertikálním směru. Poté
snímku můžeme vyjádřit konečným počtem bodů. Zrakový
systém má taky omezenou pohybovou (časovou) rozlišovací schopnost. Potom spojitý tok můžeme nahradit diskrétním tokem vybraných snímků, které budou reprezentovány diskrétními body. Jestli se jeden z parametrů mění, tak
to automaticky vyvolává změnu dalších parametrů, aby se

zachovala kvalita obrazu.
Kontrolné systémy
* Ing. Petr Navrátil, Ph.D.
** Ing. Ján Ivanka
Systémy skenování
automobilových podvozků
T
eeroristické
roristické úútoky,
toky ppřevoz
řevoz kkontrabandu,
ontraabandu iimigrace
migrace uuprchlíků,
prcchlíkůů útě
útěky
ěky z vvězení,
ězení ttoo vvše
š je podkladem pro stále pečlivějších kontroly vozidel na hraničních přechodech, u bran věznic, ambasád a významných státních nebo soukromých objektů. Pomineme-li finančně nákladné prohlídky
vozidel za pomocí skenerů a kontrolních jam, mohlo by se zdát, že nejlevnější a nejefektivnější, co se týká kontroly vozidel, jsou lidské zdroje. Stále je však pečlivá kontrola podvozku
poměrně náročná. Dnes se pro kontrolu spodní strany vozidel využívají hlavně zrcátka, která
mají nedostatečné zorné pole a důkladnost kontroly velmi záleží na povětrnostních podmínkách a lidském faktoru. Z toho důvodu vznikl požadavek na kamerový systém, který umožňuje
skenování podvozku vozidel za jakéhokoliv počasí.
Vznikly tak „SYSTÉMY SKENOVÁNÍ AUTOMOBILOVÝCH
PODVOZKŮ“ - „under vehicle surveillance systems“ (dále jen
UVSS). Tyto systémy zvýšily rychlost a efektivitu kontroly
podvozků vozidel. Navíc možnost integrace i jiných kamerových nebo zabezpečovacích systémů, stále více láká i zákazníky ze soukromého sektoru. Systémy UVSS se v dnešní
době již využívají na hraničních přechodech, amerických ambasádách, v luxusních hotelech, letištích, podzemních parkovištích, atd. a možnosti využití správně svoleného UVSS
jsou neomezené. Pokud jsme nuceni z jakéhokoliv důvodu
zavést kontrolu vozidel, musíme si nejprve ujasnit, co vlastně
vyžadujeme a za jakou cenu. Lidské zdroje jsou samozřejmě
při provádění kontrol jakéhokoliv druhu nenahraditelné. Intuici a zkušenosti dobrého kontrolora zatím nemohou nahradit ani moderní aplikace kontrolních, identifikačních a bezpečnostních systémů. Cílem nových technologií však není
zcela nahradit lidskou práci, ale naopak tuto práci zpříjemnit
a zefektivnit zaměřením se na lidské nedostatky.
Základní podmínky pro provádění
kontrol podvozků vozidel
Pokud se vyžaduje důkladná prohlídka vozidel, musí se
vzít v úvahu, že taková prohlídka je finančně i časově (řádově
hodiny) nejnáročnější. Potřebujeme halu s kontrolní šachtou,
konstantní teplotou a dostupným vybavením (rentgen, detektory drog a výbušnin, PC s potřebným softwarem, databázemi a přístupem na internet atd.) Výstupem takovéto kontroly je pak identifikované a „čisté“ vozidlo, na jehož prohlídku jsme vynaložily značné finanční a hlavně časové prostředky. Není-li čas ani finanční prostředky na důkladné prohlídky
vozidel, přistupuje se převážně k rutinní kontrole vozidla.
Zde se v současné době využívají hlavně lidské zdroje se
všemi klady i zápory. Kontroly většinou probíhají venku v nekrytém prostředí. Délka prohlídky je jen několik minut a velmi záleží na povětrnostních podmínkách a lidském faktoru.
Povětrnostní podmínky (déšť, mráz, sníh) mohou znepříjemnit průběh kontroly natolik, že se provede nedbale a pokud
k tomu přičteme ještě lidský faktor, jako například deprese,
provozní slepota, podjatost, značně se zvyšuje hrozba průjezdu neidentifikovaného nebo nebezpečného vozidla.
Kontrola spodní části automobilu se provádí za pomocí
zrcátek, která se za nepříznivého počasí rosí a obraz v nich
je rozmazaný. Identifikace vozidla je většinou založena
na seznamu vozidel s povolením vjezdu, který je napsaný
na papíře. Takovéto prohlídky mají velmi nízké pořizovací
náklady. Tato finanční nenáročnost je pouze zdánlivá, protože za rok se vynaloží statisíce na výplaty personálu.
Výstupem takovéto kontroly je pak vnější vizuální prohlídka vozidla, kterou většinou provádí z finančních důvodů nevyškolený personál. Bude-li pak existovat důvod, aby kontroloři neprováděli prohlídky důkladně, může se s velkou
pravděpodobností stát, že kontroly nebudou prováděny dle
předpisů. Přes kontrolu tak může projet i potencionálně nebezpečné vozidlo, protože základní rozhodnutí, zda vozidlu
bude nebo nebude umožněn průjezd, záleží většinou jen na
malém okruhu lidí (většinou 2) a jejich lidských faktorech.
Ideálním řešením kontroly vozidel je zavedení rutinní kontroly s využitím systémů UVSS. Získáme tak systém kontrol,
kde rutinu (identifikace vozidla, záznam data a času, skenování spodní části vozidla) si přebírá PC se softwarovým vybavením systémů UVSS. Personál se tak může zaměřit více
na intuici, praxi a zkušenosti při odhalování nebezpečných
nebo zakázaných látek v prostorách vozidla. Tyto systémy
umožňují celou řadu funkcí. Mezi hlavní výhody však patří:
• jednoznačné zrychlení a zefektivnění průběhu kontrol,
• kvalita a průběh kontroly je vždy stejně důkladná, nezáleží na povětrnostních podmínkách,
• systémy přebírají rutinní úkoly a snižují tak hrozbu provozní teploty,
• obrazový záznam, každého průjezdu vozidel a mimořádných situací,
• možnost porovnání aktuálního snímku s databází,
• pořizovací náklady se vrátí během několika roků na ušetřených výplatách.
* Ing. Petr Navrátil, Ph.D,: Univerzita T. Bati ve Zlíně, Fakulta aplikované informatiky, Ústav řízení procesů, Zlín, Česká republika
** Ing. Ján Ivanka,: Univerzita T. Bati ve Zlíně, Fakulta aplikované informatiky, Ústav bezpečnostního inženýrství, Zlín, Česká republika
2/2013
ALARM magazín
37
Výstupem takovéto kontroly je pak rychlá automatická
identifikace vozidla, kontrolní skenování podvozku za jakéhokoliv počasí, porovnání snímků řidiče a záznam s vysokým rozlišením opatřený datem a časem. Následné umožnění průjezdu pak již nezáleží jen na kontrolorovi, ale taky
na systému UVSS.
UVSS společnosti COM PORT
Tento systém je navržen speciálně pro skenování, monitorování a digitální zaznamenání barevného, jasného a ostrého obrazu celé šíře podvozku automobilu. Hlavním cílem
UVSS je zjednodušení, zrychlení a celkové zefektivnění kontrol spodní části osobních automobilů, nákladních automobilů, kamionů, traktorů atd. Jedná se o zařízení, které najde
uplatnění nejen ve státních, armádních a vězeňských institucích, ale i v soukromém sektoru. Všude tam, kde je požadována kompletní prohlídka automobilu.
Systém UVSS je nevržen jako nájezdová rampa (obr. 1
a 2). Takové provedení umožní jednoduchou instalaci a údržbu bez nutnosti hloubení výkopů a složité úpravy terénu
a výrazně tak sníží náklady na přípravu instalace, ale hlavně donutí řidiče zpomalit rychlost jízdy při kontrole. UVSS
se vyrábí v USA a je k dispozici ve dvou modifikacích. Přenosná a pevná varianta, samozřejmě pokud to okolnosti
přímo nevyžadují, je vždy výhodnější pevné provedení.
Jakákoliv úprava, servis nebo doplnění kamerové jednotky
či přísvitu se provede během několika minut bez použití
jakéhokoliv nářadí. Moduly vyrobené z odolné ocelové konstrukce odolávají zatížení až 48 tun. Stejně tak i osvětlení
a kamery jsou umístěny v pevných, nerezových vodotěsných krytech, které vydrží ponoření do 20m hloubky a čočky
odolné proti poškrábání vyrobené z krystalu safíru, zajistí odolnost systému proti dešti, sněhu i bahnu. Systém tak
odolá nepříznivým podmínkám prostředí, extrémním teplotám, mrazům i vlhku. Odolnost celého systému se potvrdila instalací v drsných přírodních oblastech, jako jsou pouště, zasněžené oblasti, nebo oblasti s častými srážkami.
Obr. 4. Rozměry rampy systému UVSS modelu 6L a 6S
Kompatibilita a integrace UVSS
Obr. 1. Nájezdová rampa UVSS
Obr. 2. Snímek ze systému UVSS
Nezáleží na délce, šířce nebo výšce vozidla, rampa je konstruována tak, aby kamery vždy poskytly čistý a jasný obraz
podvozku automobilu. Kamery systému UVSS, které monitorují spodní část vozidla, jsou umístěny v nájezdové rampě
složené z jednotlivých modulů (obr. 3 a obr. 4).
Obr. 3. Moduly nájezdové rampy
Díky tomuto modulárnímu řešení se stává celý systém vysoce flexibilní, nájezdová rampa tak může být libovolně široká a instalovaná na míru dle požadavků konkrétní aplikace.
38
2/2013
ALARM magazín
Celý systém je plně kompatibilní, dá se propojit se všemi
standardními displeji, záznamovými zařízeními, a pokud to
DVR podporuje, lze připojit i do sítě internet. Otevřená architektura UVSS umožňuje integraci do ostatních systémů.
Jedná se především o systémy související s kamerovým
dozorem, například rozpoznání SPZ vozidel a další CCTV
systémy. Na základě integrace, jednotlivých prvků CCTV,
tak můžeme vidět nejen podvozek, ale i celé vozidlo, SPZ
a tvář řidiče.
Barevné kamery s vysokou rozlišovací schopností (510 x
410 pix.) poskytují čistý a ostrý obraz. Jsou stavěny do drsného prostředí, což dokazuje nerezový kryt a čočka z krystalu safíru. Ohnisková vzdálenost, zorné pole a úhel pohledu kamery, simuluje pohled osoby provádějící kontrolu automobilu z kontrolní šachty. Samotná konstrukce a umístění
kamer je koncipováno tak, aby se v žádném místě neshromažďovala voda a nečistoty. Přísvit zajišťují zářivě bílé, vysoce-svítivé LED s intenzitou 10 000 kandelů, které simulují denní světlo. Typická životnost LED je přes 100 000 hodin.
Umístění diod je zvoleno tak, aby se detaily spodní části
vozidla neztrácely ve stínech. Základní systém UVSS nepracuje s rozkladem obrazu, ale zajišťuje reálné živé obrazy z každé kamery zvlášť, bez statických obrazů, odstínů
šedi nebo přesycenosti barev. Je tak navržen k tomu, aby
v reálném čase simuloval kontrolu podvozku osobou z kontrolní jámy. Standardním vybavením Systému UVSS je LCD
displej a nahrávací zařízení s kapacitou 560 GB. Pokročilý
DVR umožňuje zaznamenávat současně až 50 fps na kanál. Moderní kodeky a algoritmy podporují vysokou rozlišovací schopnost (729 x 486) obrazu pro systémy NTSC
nebo PAL. Záznam může být uložen na místním nebo síťovém disku. Každý záznam může být doplněn o datum a čas.
Na obrázcích 5 a 6 jsou znázorněny příklady možného propojení jednotlivých prvků. Obr. 5 schematický znázorňuje
standardní zapojení systému UVSS, kde se využívají 4 kamery, multipexer nebo DVR a 1 display.
Horizontální a vertikální provazování
obrazu
Záznamový modul přijímá živý obraz ze 4 kamer a s vysokou rozlišovací schopností prováže jednotlivé snímky a vytvoří jeden obraz. V horizontálním provazování obrazu jsou
kamery umístěné v rampě a skenují objekty (osobní, nákladní aj. vozy) projíždějící napříč touto rampou. Vertikální provazování poté umožní pospojovat jednotlivé části horizontálních snímků a vytvoří tak statický obraz celého podvozku,
který můžeme následně porovnávat s databází. Systém dále
zaznamenává čas, kdy se pohybující objekt dostal do zorného pole kamer a kdy toto pole opustil. Tato funkce je založena na detekci pohybu ve snímaném poli. Získaná data
se uloží do databáze a jsou neustále k dispozici.
Obr. 5. UVSS – 4 kamery, DVR a 1 monitor
Monitor
1
živý obraz
Monitor
2
živý obraz
Monitor
3
živý obraz
Monitor
4
živý obraz
Monitor – obraz
živý nebo se záznamu
Video
karta
UVSS
Software
Internet / LAN
Obr. 6. UVSS – 4 kamery, 5 monitorů, videokarta, PC s UVSS
softwarem
Pokud by chtěl zákazník snížit cenu systému UVSS na minimum a nevyžadoval by záznam obrazu, postačí mu ke skenování podvozků automobilů pouze rampa se 4 kamerami
a 4 obrazovky. Toto schéma je znázorněné na obr. 6. V takovém případě jsou koncovým výstupem pouze monitory
1,2,3,4, do kterých jdou přímo signály z kamer (bez výstupů
do videokarty v PC). Celé schéma na obr. 6 znázorňuje možnost využití PC u systémů UVSS jako prostředek pro zpracování získaných dat a jejich další využití. Nezbytnou součástí je PC vybaven videokartou a softwarem pro UVSS, který
umožňuje integrovat více systémů dohromady a spojit tak
například, kontrolu podvozků s rozpoznáním SPZ detailem
tváře řidiče a celkovým obrazem vozidla.
Identifikace vozidla, rozpoznání SPZ
a softwarová bezpečnost
Každé vozidlo, může být porovnáváno s údaji z databáze.
Pokud projíždí přes skenovací zařízení poprvé, je automaticky zaneseno do databáze včetně data a času. Identifikaci SPZ provádí systém automatického rozpoznání SPZ „automatik license plate Recognition“ (dále jen ALPR). Tento
systém je propojen s UVIS přes síťové rozhraní. Bezpečnost
systému zajišťují přístupová a konfigurační práva jednotlivých operátorů a správců systému.
Závěr
Monitorovací stanice umožňuje integraci více systémů
do jednoho, uživatelský příjemného, grafického prostředí
a výrazně tak zjednoduší obsluhu a zvýší efektivitu všech
systémů. LPR - license plate Recognition neboli rozpoznání
SPZ, je jednou ze základních funkcí monitorovací stanice
a dle individuálních požadavků zákazníka, lze integrovat
další kamerové a jiné bezpečnostní systémy. Systém například umožňuje prohlížení aktuálního obrazu, nahrávání
i přehrávání snímků v plném rozlišení a jejich porovnávání
s databází. Funkce detekce pohybu umožňuje signalizovat
blížící se vozidlo k rampě a spustit nahrávání. Na monitoru
můžete vidět záběry z rampy UVSS (skenování podvozku),
snímek SPZ, a obraz celého vozidla. Kterýkoliv záběr lze
zvětšit přes celou obrazovku.
Doporučená literatura:
Firemní dokumentace společností COMM PORT, TELE RADIO a STRATECH

2/2013
ALARM magazín
39
40
2/2013
ALARM magazín
2/2011
Alarm magazín
3
Zase o krok bližšie
k dokonalosti
rada Smart Line™
Uvádzame na trh úplne novú radu IR bariér s dosahmi 60, 100 a 200 m
SL-200/350/650QN
SL-200/350/650QDP a QDM
SL-350QFR/QNR (typy s batériovým napájaním)
Obvodové zabezpeþenie Vašich objektov je tak zase o krok bližšie k dokonalosti.
go.adiglobal.sk/smartline
4
Tel: +421 244 454 661
2/2011
ADI je obchodnou
značkou Honeywell, s.r.o. – Security Products o.z.
Alarm
magazín
Inzerce security magazin OPTEX 2013 SK.indd 1
www.adiglobal.sk
29.5.2013 14:38:57