příležitosti mladé generace v oblasti vědy, výzkumu a inovací

Transkript

EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT, S.R.O., KUNOVICE
SBORNÍK
„PŘÍLEŽITOSTI MLADÉ GENERACE V OBLASTI
VĚDY, VÝZKUMU A INOVACÍ“
IV. MEZINÁRODNÍ VĚDECKÁ STUDENTSKÁ
KONFERENCE
4. února, 2010 Kroměříž, Česká Republika
Kolektiv autorů
„PŘÍLEŽITOSTI MLADÉ GENERACE V OBLASTI VĚDY, VÝZKUMU A INOVACÍ“
IV. MEZINÁRODNÍ VĚDECKÁ STUDENTSKÁ KONFERENCE
Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil:
(C) Evropský polytechnický institut, s.r.o., 2010
Publikace neprošla jazykovou úpravou.
Za obsahovou správnost odpovídají autoři.
ISBN 978-80-7314-213-1
“PŘÍLEŽITOSTI MLADÉ GENERACE V OBLASTI VĚDY, VÝZKUMU A
INOVACÍ”
IV. MEZINÁRODNÍ VĚDECKÁ STUDENTSKÁ KONFERENCE
Organizován
EVROPSKÝM POLYTECHNICKÝM INSTITUTEM, s.r.o., Kunovice
ve spolupráci s
RUSKOU EKONOMICKOU AKADÉMIÍ V MOSKVĚ,
EKONOMICKÝM INSTITUTEM V PODOLSKU,
EKONOMICKOU UNIVERZITOU V BRATISLAVE,
ŽILINSKOU UNIVERZITOU – FAKULTOU RIADENIA A INFORMATIKY V ŽILINE,
VYSOKOU ŠKOLOU EKONÓMIE A MANAŽMENTU V BRATISLAVE,
VYSOKOU ŠKOLOU EKONOMIKY, TURISMU A SOCIÁLNÍCH VĚD V KIELCI.
Předseda programového výboru konference
Honorary professor, Ing. Oldřich Kratochvíl, Ph.D., Dr.h.c., MBA
PROGRAMOVÝ VÝBOR KONFERENCE
Prof. Dr.Sc. Viktor I. Grišin – Ruská ekonomická akademie, Moskva, RU
Prof. Dr.Sc. Ruslan I. Khasbulatov – Ekonomický institut v Podolsku, Podolsk, RU
Prof. Dr. Genadij N. Smirnov, DrSc. – Ruská ekonomická akademie, Moskva, RU
Prof. Ing. Viera Cibáková, CSc. – Vysoká škola ekonomie a manažmentu verejnej správy
v Bratislave, Bratislava, SR
Dr. Jan Telus – College of Economy, Tourism and Social Sciences, Kielce, PL
Prof. Ing. Vladimír Mikula, CSc. – Vysoké učení technické, Brno, ČR
Prof. Ing. Imrich Rukovanský, CSc. – Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR
Prof. JUDr. Jozef Králik, CSc. – Akadémia policajného zboru, Bratislava, SR
Doc. Ing. Petr Dostál, CSc. – Vysoké učení technické, Brno, ČR
Sekce 1.: Vývojové tendence světové ekonomiky a podnikatelské prostředí světa
Moderátor: Prof. Ing. Ľudmila Lipková, CSc.
Sekce 2.: Quo vadis terciární vzdělávací systémy ve světě
Moderátor: Doc. Ing Antonín Malach, CSc.
Sekce 3.: Strategie inovačních technologií v oblasti informatiky
Moderátoři: Prof. Ing. Imrich Rukovanský, CSc., Ing. Jindřich Petrucha, Ph.D.
Oponentní rada:
Prof. PhDr. Karel Lacina, DrSc. – Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR
Ing. Juraj Dubovec, Ph.D. – Žilinská univerzita, Žilina, SK
Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc. – Žilinská univerzita, Žilina, SK
Prof. Ing. Pavel Ošmera, CSc. – Vysoké učení technické, Brno, ČR
OBSAH
ÚVODNÍ SLOVO ............................................................................................................................................................. 9
SEKCE 1
ИНТЕРЕСЫ МИРОВЫХ ДЕРЖАВ В КАЗАХСТАНЕ ......................................................................................... 13
MANUCHEHR ABDULAZIZOV ......................................................................................................................................... 13
MIGRÁCIA OBČANOV Z KRAJÍN A8 DO VEĽKEJ BRITÁNIE ......................................................................... 17
ĽUBOMÍR BILLÝ ............................................................................................................................................................ 17
ŽENA, RODINA A PODNIKANIE .............................................................................................................................. 21
NATÁLIA BOLDIŠOVÁ .................................................................................................................................................... 21
NÁSTROJE RIEŠENIA ENVIRONMENTÁLNEJ MIGRÁCIE NA VÝSKUMNEJ A POLITICKEJ ÚROVNI
.......................................................................................................................................................................................... 25
ING. MIKULÁŠ ČERNOTA ............................................................................................................................................... 25
TEORETICKÉ MODELY POKRÍZOVÉHO VÝVOJA SVETA ............................................................................. 29
KATARINA CSEFALVAYOVA .......................................................................................................................................... 29
PROCES CENOTVORBY NA ROPNOM TRHU ...................................................................................................... 33
MARIA GLAVATSKIKH ................................................................................................................................................... 33
STATE STRATEGY OF INNOVATIVE SUPPORT ................................................................................................. 39
GORIACHEVA VARVARA ............................................................................................................................................... 39
AIRBUS A BOEING – KTO Z KOHO?....................................................................................................................... 43
MARTIN GRANČAY ........................................................................................................................................................ 43
STRATEGICKÝ PLÁN PODNIKU ............................................................................................................................. 49
LUCIE HALUZOVÁ ......................................................................................................................................................... 49
SPECIÁLNÍ OBCHODNÍ OPERACE – VÝMĚNNÉ A VÁZANÉ OPERACE....................................................... 53
TIBOR HLAČINA ............................................................................................................................................................ 53
VPLYV MACEDÓNSKO-GRÉCKEHO SPORU O NÁZOV ŠTÁTU NA INTEGRAČNÉ SNAHY
MACEDÓNSKA ............................................................................................................................................................. 57
PETRA HOLZEROVÁ ....................................................................................................................................................... 57
PROBLEMATIKA NEZAMESTNANOSTI AKO JEDNA Z VÝZIEV POKRÍZOVÉHO VÝVOJA
EURÓPSKEJ ÚNIE V KONTEXTE NOVEJ STRATÉGIE EU 2020 ...................................................................... 63
MARGITA HULMANOVÁ ................................................................................................................................................ 63
SLOBODA POHYBU V KATALÓGOCH ĽUDSKÝCH PRÁV ............................................................................... 71
IVANA KAPRONCZAI ...................................................................................................................................................... 71
HODNOTENIE VÝKONNOSTI ORGANIZÁCIE..................................................................................................... 75
MONIKA KORMANCOVÁ ................................................................................................................................................ 75
INNOVATION AND STRATEGIC MANAGEMENT; BUSINESS PLANNING ................................................... 79
ALEXANDER MAKSIMOV ............................................................................................................................................... 79
KONKURENCESCHOPNOST KLASTRU A METODA BALANCED SCORECARD ........................................ 83
MONIKA MOTYKOVÁ .................................................................................................................................................... 83
ДОЛГОСРОЧНОЕ ПЛАНИРОВАНИЕ И МЕТОД РЕШЕНИЯ СТОЛ ............................................................. 89
ZDENKA SIDÓNIA NATŠINOVÁ ...................................................................................................................................... 89
ENTSCHEIDUNGSVERF AHRENMODEL UND ENTCHEIDUNGSVERF AHRENTABELLEN .................... 93
ZDENKA SIDÓNIA NATŠINOVÁ .................................................................................................................................. 93
MĚNOVÁ REFORMA V ROCE 1953 ......................................................................................................................... 99
ONDŘEJ NĚMEC ............................................................................................................................................................. 99
TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ A ZEMNÝ PLYN AKO KĽÚČOVÝ PRVOK KLIMATICKEJ ZMENY
(POSTAVENIE ZEMNÉHO PLYNU V TRVALO UDRŽATEĽNOM ROZVOJI).............................................. 101
VERONIKA NOVOSADOVÁ ........................................................................................................................................... 101
EKONOMICKÉ PROSTŘEDÍ ESTONSKA............................................................................................................. 107
TOMÁŠ PENIAŠKO........................................................................................................................................................ 107
OBCHODOVAT SE ZEMĚMI PERSKÉHO ZÁLIVU PŘEDPOKLÁDÁ ZNÁT NÁRODNÍ ZVYKLOSTI V
KUVAJTU A SPOJENÝCH ARABSKÝCH EMIRÁTECH.................................................................................... 111
JAN PRACHAŘ .............................................................................................................................................................. 111
POKRÍZOVÉ FINANCOVANIE V EÚ ..................................................................................................................... 117
ING. PAULA PUŠKÁROVÁ ............................................................................................................................................. 117
PROBLEMATIKA MEDZINÁRODNÉHO EKONOMICKÉHO PRÁVA............................................................ 121
KLAUDIA PYTEĽOVÁ ................................................................................................................................................... 121
BILATERÁLNE VZŤAHY KOLUMBIE A VENEZUELY V 20. A 21. STOROČÍ ............................................. 125
PETER REŤKOVSKÝ ..................................................................................................................................................... 125
INNOVATION AS A NEW BUSINESS STRATEGY OF THE CZECH EXPORTER ........................................ 137
ELENA ROZHANSKAYA ................................................................................................................................................ 137
SR PÄŤ ROKOV PO VSTUPE DO EURÓPSKEJ ÚNIE A NATO ........................................................................ 141
PETER RUSIŇÁK........................................................................................................................................................... 141
COMUNICATION – IMPORTANT PART OF EVERY ORGANIZATION ........................................................ 147
JAROSLAVA ŠTAFFENOVÁ ........................................................................................................................................... 147
POSTAVENIE ŽIEN NA SLOVENSKOM PRACOVNOM TRHU ....................................................................... 153
SOŇA SVOREŇOVÁ ...................................................................................................................................................... 153
VYBRANÉ SCENÁRE VÝVOJA CENTIER MOCI V ROKU 2025 ...................................................................... 157
NÓRA SZIKOROVÁ ....................................................................................................................................................... 157
UNDERSTANDING THE ROLE OF STRATEGY IN ENTERPRISES ................................................................ 163
MICHAL VARMUS ........................................................................................................................................................ 163
SEKCE 2
МЕСТО И РОЛЬ ИННОВАЦИОННЫХ ВУЗОВ В ЭКОНОМИКЕ СТРАНЫ ............................................... 169
ASLAMOVA OKSANA ................................................................................................................................................... 169
NÁVRH NA BEZPAPÍROVÉ STUDIJNÍ ODDĚLENÍ ........................................................................................... 173
MARKÉTA CAUDROVÁ, EVA BARTOŠOVÁ, LUCIE JOUKLOVÁ ..................................................................................... 173
KONTROLA A DODRŽOVÁNÍ MIT A JAA U JEDNOTLIVÝCH PŘEDMĚTŮ V KAMPUSECH
KUNOVICE, KROMĚŘÍŽ A HODONÍN.................................................................................................................. 177
MICHAL HRUBOŠ, EVA ŠMÍDOVÁ, SIMONA JUŘENČÁKOVÁ ........................................................................................ 177
CIZÍ JAZYKY V TERCIÁRNÍ SFÉŘE..................................................................................................................... 183
MIROSLAVA LOVICHOVÁ ............................................................................................................................................ 183
ÚLOHOVÝ ZOŠIT, PLÁNOVAČ .............................................................................................................................. 189
DAGMARA TOMANKOVÁ ............................................................................................................................................. 189
BIBLIOGRAFICKÉ CITACE PODLE ČSN ISO 690 A ISO 690-2........................................................................ 191
KLÁRA MĚŠŤÁNKOVÁ, PAVEL KUTÁLEK, ALEŠ STRNADEL, MARKÉTA TURČÍKOVÁ .................................................. 191
QUALITY OF TERTIARY EDUCATION IN THE VIEW OF THE STUDENTS OF ONE OF TECHNICAL
UNIVERSITIES IN POLAND (RESULTS OF THE RESEARCHES) ................................................................... 197
KHRYSTYNA NYCH, KATARZYNA MILC, MARTA BRÓG, UNDER THE DIRECTION: DR MAREK MIŁEK ......................... 197
CHARITY AS A FACTOR IN THE FINANCIAL STABILITY OF HIGHER EDUCATIONAL
ESTABLISHMENT...................................................................................................................................................... 201
G. SMIRNOV, V. GORYACHEVA .................................................................................................................................. 201
VYHODNOCENÍ SAMODIAGNOSTICKÝCH TESTŮ ......................................................................................... 205
ZDENĚK VAŠÁT, IVO HRBÁČEK, MAREK STUCHLÍK, FRANTIŠEK ŠEBESTA ................................................................. 205
SEKCE 3
INNOVATIONS IN INFORMATION SYSTEMS IN ECONOMICS..................................................................... 213
KUROCHKIN NIKITA .................................................................................................................................................... 213
MONITORING POČÍTAČOVÉ SÍTĚ....................................................................................................................... 217
ROMAN MALÍK ............................................................................................................................................................ 217
PORTÁL ROČNÍKOVÝCH PROJEKTŮ................................................................................................................. 221
MARTIN RICHTR .......................................................................................................................................................... 221
INOVACE INFORMAČNÍHO SYSTÉMU EPI........................................................................................................ 229
VYACHESLAV TYSHCHENKO, RADOVAN POBOČÍK ...................................................................................................... 229
MATHEMATICAL SIMULATION OF URBANIZATION PROCESSES BASED ON ANALOGIES WITH
PHYSICAL FRACTALS ............................................................................................................................................. 231
VYKLYUK YAROSLAV ................................................................................................................................................. 231
USING CELLULAR AUTOMATA FOR SIMULATING AND DEFORMATION OF DENDRITIC GROWTH
........................................................................................................................................................................................ 239
VYKLYUK YAROSLAV, BOGDAN GATS ........................................................................................................................ 239
JMENNÝ REJSTŘÍK .................................................................................................................................................. 247
ÚVODNÍ SLOVO
Vaše excelence, pane hejtmane,
Vaše magnificence, pane rektore,
Milý akademičtí pracovníci a studenti,
Dovolte, abych zahájil další ročník mezonárodní studentské konference “Příležitosti mladé generace v oblasti vědy,
výzkumu a inovací”.
Srdečně mezi námi vítám studenty Plechanovy Ruské ekonomické akademie pod vedením paní Sokolinské a studenty
Vysoké školy ekonomiky, turismu a sociálních věd v Kielcích pod vedením Dr. Mareka Mileka. Přeji jim, aby se jim
u nás líbilo. Všichni se těšíme na Vaše příspěvky.
Vážení přátelé,
scházíme se zde v období, kdy se celá neše civilizace potýká s globální hospodářskou krizí. Krize byla jednoznačně
vyvolána tím, že jsme se nechovali a ani jaště dnes se nechovám ekonomicky racionálně a že jsme se dopustily, aby
etiky sociálních vztahů tak utrpěla. Je ve Vašem zájmu, abyste hledali řešení a především, abyste se ze současné situace
poučily.
Globalizované světové hospodářství, přecházející na strukturu globálních monopolů a megakonkurence již nelze popsat
jen klasickými paradigmaty makroekonomie a mikroekonomie. Podniky se musí přizpůsobit a tak nás čeká také změna
teorie podnikové ekonomiky. Čelit takovým situacím, jako je současná krize, lze jen globální spoluprací. Spoluprací
hospodářství USA, EU, Ruska a zemí ASEAN. Hledáme nová pravidla ekonomické spolupráce v globálním prostoru.
Pravidla, která se stanou účinnými v době, kdy o budoucnosti světa budete rozhodovat Vy.
Nezapomeňte, že v obchodě je základním faktorem úspěchu vzájemná důvěra partnerů. Dnes máte možnost navázat
osobní přátelství. Vyměňte si navštívenky, telefony a e-mailové adresy. Nabízíme Vám možnost setkání na mezinárodní
letní škole studentů, která se bude v tomto roce konat v Kielcích v Polsku. Dohodněte se na spolupráci se studenty
z Polska, nebo Slovenska. Můžete si spolu dohodnout vypracování společné bakalářské práce.
Právě proto, abyste si našli také čas pro navázání osobních přátelství, má dnešní konference následující strukturu:
Nejprve Vás pozdraví hejtman Zlínského kraje, jeho excelence, pan MVDr. Stanislav Mišák. Účast jeho excelence, při
svém zatížení předsedy vlády tohoto kraje vypovídá o tom, jakvyliký význam přikládá pan hejtman mladé generaci
i mezinárodním vztahům Zlínského kraje. Pan hejtman prošel úspěšnou cestou starosty města Otrokovic, zvládl krizové
stavy ohrožení města povodněmi, byl zvolen do funkce náměstka hejtmana a dnes působí jako hejtman našeho kraje.
Dámy a pánové, po této úvodní části se rozejdete do odborných sekcí, na
nichž budete pod vedením našich vedoucích paní prof. Ing. Ľudmily
Lipkové, CSc., pana doc. Ing. Antonína Malacha, CSc., pana PhDr. Mgr.
Ladislava Rýznara, Ph.D., pana prof. Ing. Imricha Rukovanského, CSc.
a pana Ing. Jidřicha Petruchy, Ph.D. presentovat své příspěvky
a disutovat problémy, které chcete vyřešit.
Na závěr své práce dostanete osvědčení o absolvování této konference.
Pro některé z Vás to je možná první takové osvědčení. Věřte, že to je
první takový dokument v dlouhé řadě, která Vám bude viset na zdi ve
vaší kanceláři.
Přeji Vám, dámy a pánové, aby Vaše práce byla úspěšná a aby se Vám
vše, co jste si naplánovali, podařilo.
Naši akademičtí pracovníci prof. Ing.
Ľudmila Lipková, Ph.D. a prof. Ing. Jaroslav
Ďaďo, Ph.D.
Ing. Oldřich Kratochvíl, h. prof. Ph.D., Dr.h.c., MBA
rektor
„PŘÍLEŽITOSTI MLADÉ GENERACE V OBLASTI VĚDY, VÝZKUMU A INOVACÍ“ MEZINÁRODNÍ VĚDECKÁ STUDENTSKÁ
KONFERENCE
EPI, s.r.o., Kunovice, Česká republika. 4. únor, 2009.
9
KONFERENCE
10
SEKCE 1
KONFERENCE
11
KONFERENCE
12
ИНТЕРЕСЫ МИРОВЫХ ДЕРЖАВ В КАЗАХСТАНЕ
Manuchehr Abdulazizov
Ekonomická univerzita Bratislava – Fakulta medzinárodných vzťahov
Многополярный характер складывающейся сегодня новой системы глобального мироустройства особенно
ярко проявляется в каспийско-центральноазиатском регионе, ставшем в последнее время важным с
геополитической и экономической точек зрения. Геополитическая ситуация вокруг данного региона и, прежде
всего, Казахстана, являющегося его экономическим и политическим центром, характеризуется столкновением
национальных интересов основных центров мировой экономики и политики, а именно – США, ЕС, Японии,
России и Китая.
По запасам нефти Казахстан – страна номер 1 Прикаспийского региона. По некоторым данным, 2/3 каспийской
нефти сосредоточено именно в прибрежных районах Казахстана. Именно поэтому сразу после распада СССР
началась борьба по установлению контроля над нефтяным сектором Казахстана. Если участниками первого
этапа этой борьбы были Россия и США, то на втором этапе к ним присоединился Китай
ТВЕРДЫЕ ПОЛЕЗНЫЕ ИСКОПАЕМЫЕ В КАЗАХСТАНЕ.
Недра Казахстана хранят более 90 видов полезных ископаемых. В периодической таблице Д. И. Менделеева
почти не осталось элементов, которые не были бы найдены в недрах республики.
Руды чёрных и цветных металлов, добываемые в Казахстане, идут на экспорт в Японию, Южную Корею, США,
Канаду, Россию, Китай и страны ЕС.
НЕФТЬ
На сегодняшний день подтвержденные запасы нефти в республике составляют около 40 млрд баррелей, или 6,5
млрд тонн нефти. Прогнозные запасы нефти только по месторождениям, расположенным в казахстанском
секторе Каспийского моря, составляют более 124,3 млрд баррелей, или 17 млрд тонн. Основные нефтяные
компании Казахстана — НК Казмунайгаз, Тенгизшевройл, CNPC-Актюбемунайгаз, Карачаганак Петролиум
Оперейтинг и другие.
ПРИРОДНЫЙ ГАЗ
Разведанные газовые запасы Казахстана составляют 2,7 млрд тонн, что составляет 1,5 % от мировых запасов
(12-е место в мире по состоянию на 2008 год). Основные газовые компании Казахстана — Карачаганак
Петролиум Оперейтинг, НК Казмунайгаз, CNPC-Актюбемунайгаз и другие. Основные месторождении
Казахстана — Карашыганак, Жанажол, Кызылойское и другие.
УРАН
Разведанные запасы урановых месторождений Казахстана составляют 1,69 млн тонн, что составляет 21 % от
мировых запасов (2-е место в мире по состоянию на 2005 год). Коммерческой реализацией урана в стране
занимается образованная в 1997 году государственная компания «Казатомпром». В 2005 году по объёму
добычи урана компания заняла 3-е место в мире (после канадской «Cameco» и французской «Cogema»)
РУДНЫЕ ИСКОПАЕМЫЕ
В Казахстане находятся богатые месторождения руд различных металлов — свинца, цинка, хрома,
золота,висмута, меди, молибдена, алюминия, железа, марганца, редкоземельных элементов и неметаллических
полезных ископаемых — угля, фосфоритов и др
Сейчас в Восточной и Центральной Евразии намечается новый геоэкономический трехсторонний альянс
России, Казахстана и Китая. Рассмотрим по отдельности политику и интересы этих двух великих держав мира в
Казахстане, а также позицию Казахстана по отношению к ним. Стержнем этого альянса является
сотрудничество в сфере энергетики, однако цели этих альянсов идут значительно дальше энергетики.
KONFERENCE
13
РОССИЯ
Россия, несколько утратившая после распада СССР позиции мировой супердержавы, все же остается
влиятельным мировым центром притяжения на евразийском пространстве. Казахстан, как и другие страны
Центральной Азии и Каспийского региона, входит в сферу жизненно важных интересов России. Поэтому она
всячески стремится усилить свое присутствие в этом регионе.
В настоящее время в регионе складываются определенные экономические условия, благоприятные для
укрепления позиции России. Во-первых, на сегодня практически единственными действующими маршрутами
транспортировки казахстанской нефти на мировой рынок являются нефтепроводы, проходящие по территории
России.
Что касается казахстанской позиции, в силу экономических, исторических, географических, этнических,
социально-культурных и военно-политических факторов, Казахстан в своей внешней политике отношениям с
Россией уделяет первостепенное внимание. Основным экономическим фактором, предопределяющим
приоритетность России во внешней политике Казахстана, является тесная взаимозависимость и
взаимодополняемость национальных экономик. Кроме того, Россия была и остается основным внешнеторговым
партнером Казахстана: на нее приходится 20 % казахстанского экспорта и 50 % импорта. По данным на 1 июля
этого года, на территории Казахстана насчитывалось более 3,5 тыс. предприятий с участием российского
капитала. В то же время, эксперты обеих стран отмечают возможность и целесообразность тесного
сотрудничества Казахстана и России в вопросе инновационного развитии экономик двух государств.
Надо отметить, что за десять лет независимого развития обе страны заложили солидную базу для развития
двусторонних отношений на новой основе[3]. В частности, с 1992 года между Казахстаном и Россией действует
равноправный Договор о дружбе, сотрудничестве и взаимной помощи, в котором юридически зафиксирован
принцип взаимного уважения суверенитета и независимости, территориальной целостности и существующих
границ друг друга. В июле 1998 года президентами обеих стран была подписана Декларация о вечной дружбе и
союзничестве. На решение задач дальнейшего экономического сближения направлены и подписанные в
октябре 1998 года Договор и Программа экономического сотрудничества РК и РФ на период до 2007 года. В
сентябре 1999 года была подписана Программа приграничного сотрудничества регионов Казахстана и России
до 2007 года.
Можно выделить пять основных сфер казахстанско-российского экономического сотрудничества:
1.
Развитие межотраслевых связей в топливно-энергетическом и агропромышленных комплексах,
металлургии, машиностроении, на транспорте;
2.
Проведение согласованной торгово-тарифной политики и валютной политики;
3.
Расширение военно-экономического сотрудничества;
4.
Разработка совместных проектов в области исследования космического пространства и использования
космодрома «Байконур». Этот уникальный научно-технический комплекс в свое время был сохранен
благодаря совместным усилиям обеих стран и в данное время успешно работает в интересах не только
России, но и Казахстана. Благодаря этому Россия остается великой космической державой, а Казахстан
расширяет свое место в новых космических проектах таких как «Ямал» и «Содружество», которые будут
иметь государственное и коммерческое значение и привлекут ресурсы и потенциал многих казахстанских
предприятий.
5.
Освоение энергоресурсов Каспийского региона. Казахстан и Россия, по территории которых проходит
более половины всей береговой линии Каспийского моря, совместно выступают наиболее активными
участниками переговорного процесса прикаспийских государств по определению его правового статуса. В
этих целях в июле 1998 года было подписано двустороннее Соглашение о разграничении дна северной
части Каспия, которое придало дополнительный импульс процессу определения правового статуса
Каспия.
В целом, во взаимоотношениях с Россией Казахстан заинтересован в установлении равноправного
и взаимовыгодного партнерства. Министр иностранных дел РК Е. Идрисов, давая оценку современному
состоянию казахстанско-российских отношений, отметил, что «важнейшей задачей видится дальнейшее
укрепление стратегического партнерства – уровня отношений, достигнутого двумя государствами на стыке
веков и тысячелетий. Такова не только политическая воля руководителей наших стран, но и объективное
веление истории и времени».
KONFERENCE
14
КИТАЙ
Широкое вхождение Китая в Казахстан началось в конце 2002 года, когда между двумя странами был подписан
договор о добрососедстве, дружбе и сотрудничестве. В настоящее время в Казахстане работает более 20
крупных китайских компаний и около 100 совместных предприятий. Однако Китай интересуют лишь
энергетические проекты, остальные хоть и второстепенны, но они необходимы для расширения китайского
влияния.
Приобретение CNPC казахстанских нефтяных активов усилит в Центральной Азии китайские и ослабит
российские позиции. Тем более, что доля китайских компаний в общем объеме добычи нефти в Казахстане
почти сравнялась с долей национальной компании «КазМунайГаз». Ранее CNPC выкупила крупнейшую в
Актюбинской области компанию «Актобемунайгаз». 85,32% акций этого предприятия и принадлежащие ей
месторождения, оцениваемые в 130 млн. тонн нефти, теперь находятся в собственности китайской корпорации.
В 2006 году CNPC приобрела акции другой казахстанской компании — «Каражанбасмунай», которая ведет
добычу тяжелой нефти на месторождении Каражанбас, расположенном на полуострове Бузачи в 230 км от г.
Актау. Еще две китайские нефтяные компании — Sinopec и CNOOC проявляет интерес к освоению
казахстанской части каспийского шельфа. Китай всеми силами стремится расширить географию своего
присутствия в Казахстане и стремится войти в те регионы, где традиционно российское присутствие.
В условиях кризиса у Казахстана остались лишь два источника финансовых поступлений – это Китай и страны
Персидского залива. Другие рынки для внешних заимствований закрыты. Поэтому сотрудничество Казахстана
с Китаем будет только расширяться. Это, в частности, найдет отражение и на кредите, который предоставил
Пекин на выгодных Астане условиях.
Кризис не стал помехой для масштабного проекта по строительству трубопровода «Казахстан-Китай». Первая
его очередь Атасу-Алашанькоу 988 км, пропускной мощностью до 10 млн. тонн была сдана в эксплуатацию
еще три года назад, а в октябре нынешнего года планируется завершить строительство второй ветки КенкиякКумколь протяженностью 761 км. Мощность трубопровода составит 20 млн. тонн. Ресурсную базу для этого
трубопровода составят месторождения западных регионов Казахстана, которые будет разрабатывать китайская
корпорация.
Политика в отношении Китая является ключевым приоритетом внешней политики Казахстана на азиатском
направлении. Казахстан заинтересован в укреплении отношений с Китаем, во-первых, потому что Китай по
своему территориальному положению, экономическому потенциалу, человеческим ресурсам и политическому
влиянию представляет собой сильную мировую державу. Во-вторых, между Казахстаном и Китаем имеется
протяженная общая граница. В-третьих, Китай является для Казахстана своего рода “окном” для
проникновения в Азиатско-Тихооокеанский регион, который, по прогнозам, в наступившем столетии будет
занимать доминирующие позиции в экономико-технологическом развитии современного мира.
Экономическое присутствие и заинтересованность Китая в Казахстане также в последнее время значительно
возросли. В целом, главные экономические интересы Китая в Казахстане заключаются в:
1.
Получении доступа к источникам нефти и газа в целях обеспечения энергетической безопасности КНР. В
последние несколько лет рост китайской экономики вызвал увеличение внутреннего спроса на
энергоносители, в связи с чем резко вырос объем импорта нефти и нефтепродуктов. Растущая китайская
экономика, в частности, ее западные районы требуют новых источников энергоносителей, которые можно
импортировать на взаимовыгодных условиях из соседнего Казахстана.
2.
Использовании транспортно-коммуникационного потенциала Казахстана для продвижения китайских
товаров на западные рынки.
3.
Расширении взаимной торговли, освоение казахстанского потребительского рынка.
ADRESS:
Manuchehr Abdulazizov
Ekonomická univerzita Bratislava
Fakulta medzinárodných vzťahov
Dolnozemská cesta 1/b
852 35 Bratislava 5
tel.: +421-2-6729 5470
fax.: +421-2-6729 5148
KONFERENCE
15
KONFERENCE
16
MIGRÁCIA OBČANOV Z KRAJÍN A8 DO VEĽKEJ BRITÁNIE
Ľubomír Billý
Ekonomická univerzita v Bratislave - Fakulta medzinárodných vzťahov
Abstrakt: Autor v príspevku „Migrácia občanov z krajín A8 do Veľkej Británie“ analyzuje fenomén, ktorý
nastal po vstupe nových členských štátov do Európskej únie a otvorení pracovného trhu vo Veľkej Británii.
Pôvodne rozsahom a rýchlosťou nepredvídaná migrácia sa stala predmetom rôznych štúdií skúmajúcich
situáciu migrantov vo Veľkej Británii, ako aj dopady na ekonomiku Veľkej Británie. Práve tieto dva
aspekty autor analyzuje vo svojom príspevku.
Kľúčové slová: A8, pracovný trh, charakteristika migrantov, problémy migrantov, dopady na ekonomiku
Abstract: The author analyses in the article „Migration of citizens of A8 countries to Great Britain“ the
phenomenon which has arisen after the accession of new EU countries and opening the labour market in
Great Britain. Initially by speed and extent not predicted migration has become subject of various studies
investigating situation of migrants in UK as the impacts on UK´s economy. These two aspect author
analyses in this article.
Key words: A8, labour market, characteristic of migrants, problems of migrants, impact on economy
ÚVOD
V roku 2004 prišlo doteraz k najväčšiemu rozšíreniu najväčšieho a najúspešnejšieho integračného zoskupenia na svete
Európskej únie o 10 nových členských štátov. Európska únia sa prvýkrát vo svojej histórii rozšírila o krajiny bývalého
východného bloku. 1. mája 2004 vstúpila do Európskej únie Česká republika, Slovenská republika, Maďarsko, Poľsko,
Litva, Lotyšsko, Estónsko, Slovinsko a Cyprus a Malta. Prvých osem menovaných dostalo spoločné pomenovanie – A8.
Tento akronym sa týkal krajín, ktoré nedosahovali priemernú ekonomickú úroveň bývalej pätnástky a u ktorých bol
predpoklad, že príde k masovej migrácii z dôvodu veľkého rozdielu miezd do Veľkej Británie. Zo skupiny nových
členských štátov sa tak vynecháva Malta a Cyprus, najmä pre ich zanedbateľnú veľkosť (v porovnaní s ostatnými
novými členskými štátmi) a vysokú životnú úroveň. Nové členské štáty vstupujúce v roku 2007 Rumunsko a Bulharsko
bývajú označované ako A2. I keď majú mnoho spoločných znakov ako skupiny zaradené do A8, nespájajú sa, ani
neprichádza k ich komparácii, nakoľko občania Rumunska a Bulharska si ako svoj cieľ pracovnej migrácie vyberajú
najmä Španielsko a Taliansko a len malé percento z nich pracuje vo Veľkej Británii. No aj napriek tomuto
zgeneralizovaniu sa tri členské štáty Európskej únie rozhodli otvoriť svoje pracovné trhy občanom z týchto krajín.
Veľká Británia, Írsko a Švédsko nevyužili možnosť prechodných období (2+3+2) a plne otvorili svoje pracovné trhy
novým členským štátom Európskej únie.
1. MASOVÁ MIGRÁCIA Z A8 DO VEĽKEJ BRITÁNIE
I keď sa už pred vstupom nových krajín počítalo s migráciou občanov A8 do Veľkej Británii, po otvorení pracovného
trhu nadobudla ich migrácia nepredpokladané rozmery. Experti a analytici nepredpokladali takú migráciu ani rozsahom,
ani rýchlosťou. Pre porovnanie – pred májom 2004 sa predpokladal príchod 5 000 – 13 000 migrantov v prvom roku
členstva, reálne čísla dosiahli 66 000 migrantov v období máj – december 2004.1
Keďže jedna zo slobôd fungujúcich v Európskej únie je slobodný pohyb osôb, kompetentným orgánom v krajinách sa
ťažšie získavajú informácie o pohybe občanov z iných členských krajín Európskej únie v ich krajine. Jediné informácie
o počte imigrantov vo Veľkej Británii sa tak získavajú prostredníctvom Labour Force Survey, presnejšie čísla však
poskytuje Worker Registration Scheme2, do ktorého sa musia prichádzajúci migranti zaregistrovať, ak majú záujem
legálne pracovať vo Veľkej Británii. No ani tento systém neposkytuje tie najpresnejšie údaje o počte pracujúcich
migrantov z krajín A8. Prvým nedostatkom systéme Worker Registration Scheme je, že v ňom nie sú zaregistrovaní
pracujúci na základe živnostenského listu a tí, ktorí vo Veľkej Británii pracovali dlhšie ako 12 mesiacov pred vstupom
ich krajiny v roku 2004. Okrem toho systém zaznamenáva žiadosti o pracovné povolenie, pričom sú v systéme aj tí
občania, ktorí sa zaregistrujú, no nakoniec zmenia rozhodnutie a neprídu pracovať do Veľkej Británie. Nevýhodou,
1
HOUSE OF LORDS: The economic impact of immigration, In: Google books [online], books.google.com [citované 2010-02-01]. Dostupné na: <
http://books.google.sk/books?id=1dhHkoNcZosC&printsec=frontcover&source=gbs_v2_summary_r&cad=0#v=onepage&q=&f=false> s.74
2
bližšie pozri : http://www.ukba.homeoffice.gov.uk/workingintheuk/eea/wrs/
KONFERENCE
17
ktorá vedie k nepresnosti údajov je aj fakt, že sa pracovníci nemusia deregistrovať pri skončení pracovného pomeru vo
Veľkej Británie a ich následnom odchode z krajiny.
Ktoré faktory prispeli k neočakávanej masovosti migrácie občanov z krajín A8? Jedným zo základných faktorov boli
žiadne obmedzenia pri vstupe na pracovný trh. Jedinou povinnosťou migranta sa tak stala len registrácia vo vyššie
uvedenom systéme. Určité obmedzenia sa však zaviedli neskôr pri vstupe Bulharska a Rumunska do Európskej únie.
Ďalším faktorom bola relatívna geografická blízkosť Veľkej Británie, s čím sú spojené aj nižšie cestovné náklady, ktoré
sa prejavili v leteckej doprave aj rozmachom nízkonákladových leteckých spoločností. Už pri zavedení akronymu A8
pre nové členské krajiny bolo jedným z dôvodov rozdielne mzdové ohodnotenie v krajine pôvodu a Veľkej Británii.
Tento dôvod bol výrazný u migrantov z týchto krajín. I keď až 4/5 z nich zarábali na začiatku minimálnu mzdu (v roku
2004 sa pohybovala na úrovni 6 libier na hodinu), vo väčšine prípadov to bolo zďaleka viac než mzda, ktorú by zarábali
v krajine pôvodu. Ďalšími nezanedbateľnými faktormi boli aj jazykové znalosti v kombinácii s malým výberom
otvorených pracovných trhov v rámci Európskej únie.
Od otvorenia pracovného trhu vo Veľkej Británii prišlo podľa dostupných údajov vyše 1,5 milióna migrantov z krajín
A8.3 Dve tretiny z nich tvorili Poliaci, nasledovaní skupinou z Litvy a Slovenska. Najmenšími skupinami pracovných
migrantov boli za uvedené obdobie Slovinci, Česi a Maďari.4 Vrchol pracovnej migrácie z krajín A8 bol dosiahnutý
v roku 2006, počet prichádzajúcich migrantov od tohto obdobia postupne klesá. Výrazný pokles bol zaznamenaný
v roku 2009, a to vďaka kombinácii niekoľkých faktorov. Okrem pretrvávajúcej svetovej hospodárskej krízy, ktorá sa
prejavila vo Veľkej Británii recesiou, dôležitým motívom návratu migrantov bolo aj posilňovanie ich národných mien
voči britskej libre. V prípade najväčšej poľskej skupiny prispelo k ich postupnému návratu domov aj relatívne dobré
postavenie poľskej ekonomiky v čase krízy, keď ako jedna z mála nezaznamenala prepad, ale dokonca rast svojej
ekonomiky o 4 %.
Migranti z krajín A8 tvoria približne 11 % z počtu všetkých migrantov vo Veľkej Británii. No od iných migračných
skupín sa odlišujú hneď niekoľkými znakmi. Migranti z krajín A8 sú mladší než imigranti z iných častí sveta. Až 70 %
z nich patrí do skupiny 18-35 rokov, majorita je bez pracovných skúseností, keď ide najmä o absolventov stredných
a vysokých škôl. Veľký rozdiel je možné zaznamenať aj v kvalifikovanosti vykonávanej práce. Takmer polovica
„nových“ migrantov vykonáva Vo Veľkej Británii nízkokvalifikovanú prácu, pričom ich pracovné zaradenie vo väčšine
prípadov nezodpovedá ich dosiahnutému vzdelaniu. Spoločným znakom týchto migrantov je vysoký stupeň
dosiahnutého vzdelania.5
Aké sú príčiny tejto situácie? U časti migrantov sa vykazuje slabšia jazyková zdatnosť. Mnohí uvádzajú ako jeden
z motívov ich migrácie zlepšenie jazykových znalostí. No bez lepších jazykových znalostí nie sú schopní nájsť si prácu
adekvátnu ich vzdelaniu. Problémom je aj uznávanie kvalifikácie v rámci EÚ, pretrvávajúca diskriminácia a samotná
ochota migrantov pracovať za nižšie mzdy. Ďalším významným faktorom je spoliehanie sa na sociálne siete fungujúce
medzi migrantmi z týchto krajín. Keďže väčšina plánuje vo Veľkej Británii iba dočasný pobyt, spoliehajú sa na prácu
sprostredkovanú cez ich sociálne kontakty. Napríklad 25 % poľských imigrantov si našlo prácu vďaka svojim
sociálnym kontaktom. I keď pre každú migračnú skupinu je príznačné vytváranie sociálnych skupín, práve migranti
z krajín A8 vytvárajú vo Veľkej Británii silné enklávy.
Istou odlišnosťou týchto migrantov je vysoká pracovná morálka. Zamestnávatelia oceňujú ich pracovné návyky. Vďaka
nim táto skupina nebola až tak negatívne ovplyvnená prepúšťaním v čase britskej recesie. Miera ich nezamestnanosti sa
pohybuje okolo 5 %, kým nezamestnanosť iných migrantov dosahuje vyše 12 %. Migranti z A8 si veľmi často
nachádzajú prácu prostredníctvom pracovných agentúr (niektoré údaje hovoria až o polovici), no v poľnohospodárstve
či spracovateľskom priemysle tento spôsob predstavuje jedinú možnosť. Na rozdiel od klasického usadzovania sa
migrantov hlavne v okolí Londýna, migranti z A8 sú rozptýlení v celej Veľkej Británii, a len štvrtina z nich sa rozhodla
ostať v hlavnom meste.6 Atraktívne sú pre nich aj vidiecke oblasti kvôli práci v hotelierstve a práci na farmách.7
Kolektív Eade, Drinkwater a Garapich charakterizoval a rozdelil migrantov z nových členských štátov na 4 skupiny na
príklade vzorky poľských migrantov. Prvá skupina sú „storks“ (bociany). Do tejto skupiny zaradili migrantov na
základe ich krátkodobého pobytu v krajine v časovom horizonte 2 - 6 mesiacov. Ide o krátkodobé, sezónne pobyty,
ktoré využívajú najmä študenti počas svojich prázdnin alebo pracovníci v poľnohospodárstve. Druhou skupinou sú
„hamsters“ (škrečkovia) - v prenesenom význame príznačné aj v slovenskom jazyku. Do tejto skupiny zaradili
jednorázových migrantov, ktorí sa počas svojho pobytu snažia maximálne znížiť svoje životné náklady vo Veľkej
3
MIGRATION POLICY INSTITUTE: The UK´s new Europeans – Progress and challenges five years after accession In: Migration policy institute
[online], migrationpolicyinstitute.org [citované 2010-02-01]. Dostupné na:
<http://www.equalityhumanrights.com/uploaded_files/new_europeans.pdf>
4
BAHNA,M.: Pracovná migrácia zo Slovenska po vstupe do EÚ v kontexte krajín EÚ 10 In: SAV – sociologický ústav [online], sociologia.sav.sk
[citované 2010-02-01]. Dostupné na: <
http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/1216_attach_Pracovna_migracia_zo_Slovenska_v_kontexte_EU_10.pdf > s.8
5
6
BBC: Mapping migration from new EU countries In: BBC news [online], news.bbc.co.uk [citované 2010-01-31]. Dostupné na: <
http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/7370955.stm >
7
BBC: What jobs are EU migrants doing? In: BBC news [online], news.bbc.co.uk [citované 2010-01-31]. Dostupné na: <
http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/politics/5273976.stm >
KONFERENCE
18
Británie s cieľom priniesť domov čo najväčší kapitál. Tretia skupina, „stayers“ (usadlíci), teda tí, ktorí majú motív ostať
vo Veľkej Británii natrvalo. Ale najväčšia skupina sú „searchers“ (hľadači) – migranti, pre ktorých sú všetky možnosti
otvorené, svoj pobyt špeciálne neplánujú a je im jedno, či budú pracovať vo Veľkej Británii alebo v krajine pôvodu.8
Migranti z krajín A8 sa stretávajú aj s mnohými problémami súvisiacimi s ich pobytom vo Veľkej Británii. Z dôvodu
snahy maximálne znížiť svoje životné náklady a vysokých cien za bývanie v krajine bývajú mnohí z nich
nevyhovujúcich podmienkach. Ich bývania bývajú preplnené, v prípade, že im ubytovanie sprostredkuje agentúra, tak je
ubytovanie častokrát naviazané na sezónne práce. Významným problémom v posledných rokoch sa stáva
bezdomovectvo týchto migrantov. Na jednej strane im silné sociálne väzby napomáhajú nájsť si ľahšie prácu, na druhej
strane bránia integrácii týchto imigrantov do britskej spoločnosti. Okrem toho zaradenie a zotrvanie v sociálnej sieti má
za následok zotrvanie na úrovni nízkokvalifikovaných prác. U migrantov z krajín A8 sa prejavuje efekt „downgrade“,
ktorý by sme mohli voľne preložiť ako efekt znižovania postavania, znevažovanie, ktorému čelia občania z nových
členských štátov vďaka vykonávaniu nízkokvalifikovaných prác s vyšším stupňom dosiahnutého vzdelania. Veľkým
problémom sa stáva vykorisťovanie. Migranti sú ochotní pracovať viac, za nadčasy nedostávajú zaplatenú mzdu,
pracujú v zlých pracovných podmienkach. Nielen stovky občanov zo Slovenska sa dostanú do sietí organizovaného
zločinu obchodovania s ľuďmi. Smutným novovzniknutým problémom posledných rokov je zneužívanie a zotročovanie
ľudí zo strany občanov ich domovskej krajiny.
2. DOPADY MIGRÁCIE OBČANOV Z KRAJÍN A8 NA VEĽKÚ BRITÁNIU
Doteraz sme sa venovali pohľadu na fenomén migrácie z krajín A8 z pohľadu migrantov. Ale aké dopady priniesla táto
masová migrácia Veľkej Británii?
Vďaka narastajúcemu počtu migrantov, a to nielen z krajín A8, sa z Veľkej Británie stáva jedna z najhustejšia
obývaných krajín Európskej únie. Zásluhou prichádzajúcich migrantov je dokonca pravdepodobné, že v roku 2030
počet obyvateľov Veľkej Británie dosiahne 70 miliónov a v roku 2050 už bude najpočetnejšia krajina Európskej únie9.
Migranti zvyšujú aj čísla pôrodnosti Veľkej Británie – v roku 2009 zo 669 tisíc narodených detí pripadlo na migrantov
z A8 147 tisíc. Z ekonomického pohľadu sa nedokázal vplyv príchodu migrantov z A8 na nárast nezamestnanosti, práve
naopak, ako už bolo spomenuté vyššie, migranti z nových členských krajín A8 neboli výrazne zasiahnutí nárastom
nezamestnanosti v čase recesie. Fiškálne dopady masovej migrácie v posledných rokoch sa odhaduje za malý. Migranti
sa zamestnávajú legálne, platia dane a britský welfare systém využívajú podľa odhadov na 60 %. A keď už žiadajú
o sociálne dávky, ich žiadosti bývajú zamietnuté. Nárok na sociálnu dávku v ich prípade vzniká až po roku pobytu.
Celkovo sa prínos migrantov pre ekonomiku Veľkej Británie hodnotí ako pozitívny, keď sa jeho odhad pohybuje
v rozmedzí 0,5-1 %.10
Postoj verejnosti k imigrantom sa však každoročne zhoršuje. Podľa prieskumu11 považujú Briti za najväčší spoločenský
problém. Zaujímavé bude sledovať aj tému migrácie pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami vo Veľkej Británii
a sledovať postoj k tejto téme zo strany labouristov a konzervatívcov.
ZÁVER
Žiadna inštitúcia vo Veľkej Británii neodhadla vo svojich predpovediach rozsah migrácie z nových členských štátov
Európskej únie, ktorý nastal po otvorení britského pracovného trhu v roku 2004. Občania z krajín A8 využili možnosti
britského pracovného trhu, geografickú blízkosť v kombinácii s možnosťou využiť a zlepšiť si jazykové znalosti
a najmä niekoľkonásobne vyššie mzdy než v krajine pôvodu. Migrácia z krajín A8 vytvorila zaujímavý fenomén, ktorý
sa stal v posledných rokoch predmetom štúdia sociológov či ekonómov. Z migrácie občanov z krajín A8 profituje
najmä Veľká Británia, ktorá tak vyplnila voľné pracovné miesta a migranti napomáhajú aj rastu HDP. Krajiny pôvodu
na druhej strane profitujú z posielanie remitencií. Problém, ktorému budú musieť čeliť krajiny A8 je však odliv mozgov
zo svojich krajín.
POUŽITÁ LITERATÚRA:
[1]
BAHNA,M. Pracovná migrácia zo Slovenska po vstupe do EÚ v kontexte krajín EÚ 10 In: SAV –
sociologický
ústav
[online],
sociologia.sav.sk
[citované
2010-02-01].
Dostupné
na:
8
9
THE INDEPENDENT: UK population hits 61 million In: Independent [online], independent.co.uk [citované 2010-02-01]. Dostupné na: <
http://www.independent.co.uk/news/uk/home-news/uk-population-hits-61-million-1777930.html >
10
11
THE GUARDIAN: Two in three Britons think UK has immigration problem In: The guardian [online], guardian.co.uk [citované 2010-02-01].
Dostupné na: < http://www.guardian.co.uk/uk/2009/dec/03/british-against-eu-immigration-powers >
KONFERENCE
19
[2]
[3]
[4]
[5]
[6]
[7]
<http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/1216_attach_Pracovna_migracia_zo_Slovenska_v_kontexte_E
U_10.pdf > s.8.
BBC: Mapping migration from new EU countries In: BBC news [online], news.bbc.co.uk [citované 201001-31]. Dostupné na: <http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/7370955.stm>
BBC: What jobs are EU migrants doing? In: BBC news [online], news.bbc.co.uk [citované 2010-01-31].
Dostupné na: < http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/politics/5273976.stm >
HOUSE OF LORDS: The economic impact of immigration, In: Google books [online], books.google.com
[citované
2010-02-01].
Dostupné
na:
<http://books.google.sk/books?id=1dhHkoNcZosC&printsec=frontcover&source=gbs_v2_summary_r&cad
=0#v=onepage&q=&f=false> s.74
MIGRATION POLICY INSTITUTE: The UK´s new Europeans – Progress and challenges five years after
accession In: Migration policy institute [online], migrationpolicyinstitute.org [citované 2010-02-01].
Dostupné na: <http://www.equalityhumanrights.com/uploaded_files/new_europeans.pdf>
THE GUARDIAN: Two in three Britons think UK has immigration problem In: The guardian [online],
guardian.co.uk [citované 2010-02-01]. Dostupné na: <http://www.guardian.co.uk/uk/2009/dec/03/britishagainst-eu-immigration-powers>
THE INDEPENDENT: UK population hits 61 million In: Independent [online], independent.co.uk [citované
2010-02-01]. Dostupné na: <http://www.independent.co.uk/news/uk/home-news/uk-population-hits-61million-1777930.html>
ADRESA:
Ing. Ľubomír Billý
852 35 Bratislava 5
tel.: +421-2-6729 5470
fax.: +421-2-6729 5148
KONFERENCE
20
ŽENA, RODINA A PODNIKANIE
Natália Boldišová
Cieľom mojej práce bolo popísať, analyzovať a hodnotiť legislatívne, inštitucionálne a manažérske aspekty
podnikateľských aktivít žien a podnikateľské prostredie, ako aj možnosti a prekážky uplatnenia žien v podnikaní.
Špecifikovať pojem ženy, jej úlohy v rodine a v spoločnosti, legislatívne a inštitucionálne aspekty podnikania v EÚ
a SR, manažérske a psychologické osobitnosti žien podnikateliek. To všetko bolo dôvodom zaoberať sa touto témou,
o ktorej je potrebné dnes hovoriť.
Práca verzus rodina vo väčšine prípadov tomu čelí žena. Vo všeobecnosti je tento konflikt považovaný za problém žien,
a to nielen na úrovni verejnej mienky a zamestnávateľov, ale častokrát aj samotnými ženami, čo súvisí s prevažujúcimi
rodovými stereotypmi a tradičným chápaním rodinných rolí. Príčinu tohto javu je potrebné hľadať vo fakte, že rodiny
potrebujú pre svoje zabezpečenie dva príjmy, pretože príjem jedného z rodičov (muža) nepostačuje na pokrytie
všetkých základných potrieb rodiny.
V záujme napĺňania cieľov Lisabonskej stratégie (v roku 2010 dosiahnuť 60% zamestnanosť žien) je potrebné vytvárať
prostredie, ktoré zvýši zamestnanosť s rodinnými povinnosťami. Východiskovým materiálom pre naštartovanie politiky
zosúladenia rodinného/osobného a pracovného života je materiál schválený vládou SR „Návrh opatrení na zosúladenie
rodinného a pracovného života na rok 2006 s výhľadom do roku 2010“, ako aj legislatívne akty, ktoré zaviedli súbor
nástrojov potrebných na zosúladenie rodinného a pracovného života.
Vzťah k podnikaniu sa v poslednom období výrazne zmenil. O úspešnosti v biznise rozhodujú manažérske schopnosti,
kvalita podnikateľského plánu, ale aj celkové podnikateľské prostredie. Podnikanie sa aj pre ženy stalo bežnou
záležitosťou, súčasťou života, prostriedkom realizácie svojich tvorivých schopností a energie. Začala sa formovať
vrstva progresívnych, nezávislých podnikateliek, ktoré pomáhajú riešiť problém s nezamestnanosťou. Ako definovať
vynikajúcu podnikateľku? Je to predovšetkým žena, ktorá dokáže skĺbiť náročnú úlohu manželky, matky s úspešným
podnikaním. Je dôležité o úspešných ženách hovoriť, predstaviť ich ako úspešné ženy aj iným ženám, dať im ich za
vzor. Môžu sa tak motivovať a povzbudiť k dosiahnutiu nadpriemerných výsledkov. Oproti mužským proťajškom ženy
musia vynakladať oveľa viac úsilia, aby dokázali, že sú schopné viesť a riadiť firmy. Podnikanie je vhodný spôsob na
realizáciu a preverenie ich organizačných schopností. Prax dokazuje, že ženy sú nesporne schopné manažérky
a podnikateľky.
Otázka rodovej rovnosti je otázkou základného princípu, ktorý vyplýva nielen z dokumentov ako je Charta ľudských
práv a slobôd, ale aj z prirodzeného práva. V SR, na rozdiel od iných vyspelých krajín, chýbajú komplexné služby pre
zamestnané ženy - matky, ktoré sa zároveň musia starať aj o chod domácnosti. Sťažené postavenie má slovenská žena aj
v podnikaní, ktoré je z hľadiska právneho síce rovnocenné, ale nie je jej podnikanie dostatočne podporované rodinou
a mužmi, ktorí prevažne nechcú akceptovať rozdelenie práce v domácnosti.
Združovanie žien pomáha presadzovať ich záujmy v oblasti legislatívy, napomáha rozvoju ich podnikateľských aktivít,
monitoruje domáce i medzinárodné aktivity organizácií. Umožní im tak získavať nové názory, informácie ale hlavne
výmenu skúseností. Je to psychická podpora pre ženy, ktoré majú síce dostatočné vzdelanie ale nevedia sa dostatočne
„predať“ v podnikaní.
Rovnosť pohlaví je zabezpečovaná vnútroštátnym právnym poriadkom, do ktorého patria aj príslušné medzinárodnoprávne dohovory. Základným strategickým dokumentom vlády v tejto oblasti je Koncepcia rovnosti príležitostí žien
a mužov z roku 2001.
Podľa zásad Zákonníka práce ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie pri prístupe k zamestnaniu,
odmeňovaní, pracovnom postupe a odbornom vzdelávaní. Ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky umožňujúce im
účasť na práci s ohľadom na ich fyziologické predpoklady a s ohľadom na ich spoločenskú funkciu v materstve na ich
rodinné povinnosti pri výchove detí a starostlivosti o ne. Vláda podporuje opatrenia na zosúladenie rodinného a
pracovného života, sleduje zvyšovanie zamestnanosti osôb so zodpovednosťou za rodinu a znižovanie rizika, že tieto
osoby budú vystavené dileme práca verzus rodina a zároveň zvyšovanie podpory služieb pre rodiny. Súčasťou
komplexnej reformy v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky je aj vládny dokument schválený v roku 2006 Opatrenia na zosúladenie rodinného a pracovného života.
KONFERENCE
21
Na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR bol zriadený samostatný odbor rodovej rovnosti a rovnosti
príležitostí v priamej riadiacej pôsobnosti ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny. Pri parlamentnom výbore pre
sociálne veci a bývanie bola zriadená Stála komisia pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí. Komisia rovnosti
príležitostí žien a mužov pri Konfederácii odborových zväzov zintenzívnila činnosť v oblasti dodržiavania rovnakého
zaobchádzania, najmä prostredníctvom informačných a vzdelávacích aktivít. Realizovalo sa viacero projektov v rámci
Európskeho roku rovnakých príležitostí pre všetkých. Zintenzívnila sa činnosť inšpektorátov práce v oblasti rodovej
rovnosti a rovnosti príležitostí a bolo zabezpečené ich personálne posilnenie.
Od januára 2008 funguje Rada vlády pre rodovú rovnosť ako poradný, koordinačný a iniciatívny orgán vlády. Rada
predkladá návrhy a odporúčania vláde, ústredným orgánom štátnej správy, samosprávnym krajom a iným inštitúciám.
Iniciatívne sa podieľa na príprave opatrení vlády k zabezpečeniu rodovej rovnosti a uplatňovaní rodového hľadiska pri
tvorbe politík vlády. Pripravuje súhrnné správy o dosiahnutom pokroku v oblasti rodovej rovnosti, ktoré predkladá
vláde a tá o nich následne informuje parlament. Rada v súčasnosti spracováva Národnú stratégiu rodovej rovnosti na
roky 2009 - 2013, ktorá v rámci sledovaných cieľov bude prepojená aj na otázky sociálnej ochrany a predchádzania
sociálnemu vylúčeniu.
Vzdelávanie žien aj na Slovensku vzrástlo a veľmi aktuálnym pre ženy sa stalo celoživotné vzdelávanie. Napriek tomu
sa ženy na verejnosti často nedokážu presadiť, pretože problémom býva nedostatočné sebavedomie a ambície presadiť
sa v mužskej spoločnosti.
Znamená to, že ženy SR čelia nie len „rodovo neutrálnym“ formám diskriminácie (z dôvodu veku, zdravotného stavu či
etnicity) a vyššej diskriminácii na základe pohlavia (uprednostnenie muža napriek rovnakým či lepším kvalifikačným
predpokladom ženy), ale aj ďalším formám – založeným na rodičovských povinnostiach. Starostlivosť o deti je stále
mnohými zamestnávateľmi vnímaná ako záležitosť žien.
Zo všetkých médií sa na nás valí otázka, „ako prežiť v mužskom svete kariéry?“ „kariéra alebo rodina?“ „kariéristka
alebo matka?“ „čierne alebo biele?“ Ženy z tej dilemy majú strach, zamestnávatelia husiu kožu a muži úsmev na kútiku.
A vlastne je to trošku úsmevné, pretože keď sa na to pozrieme z úplne inej perspektívy, tak zistíme, že je to úžasné.
Môžeme sa rozhodnúť, a byť ženou je vlastne výhra.
Emancipácia žien je prirodzenou a úplne normálnou súčasťou dnešnej modernej spoločnosti. Myslím, že podobne ju
vníma nielen mladá, ale aj tá staršia a najstaršia generácia mužov a vo všeobecnosti nemajú vážny problém
prinajmenšom s akceptáciou tohto faktu. Dnešné moderné ženy chcú svoje životy prežívať naplno nielen ako matky
svojich detí, ale aj na profesionálnej úrovni.
Plusom dnešných žien je určite aj istá zmena v myslení dnešných mužov, nakoľko mnohí z nich sa (v rámci pracovnočasových možností) do rodičovských povinností ochotne zapájajú a pomáhajú s domácnosťou a starostlivosťou o deti.
Samozrejme, ešte vždy je najviac uplatňovaný model rodiny, v ktorej muž pracuje a stará sa o finančné zabezpečenie
rodiny a žena sa venuje výchove dieťaťa a zabezpečuje chod v celej domácnosti ... pokrok je najmä v myslení ľudí ...
v ochote akceptovať aj iný, než tento „základný“ model.
Akým smerom by sa zmenili a posunuli vzťahy žien a mužov v prípade, keby v politike bolo viac žien? Myslím, že to
by záviselo najmä od toho, do akej miery by si ženy dokázali zachovať svoj (zväčša) citlivý ženský prístup ... a do akej
miery by sa zmenili na ženy – karieristky, sledujúce nie pozitívny vývoj v spoločnosti, ale nejaké úplne iné (osobnostné,
politické či spoločenské?) ciele...
Smutným faktom zostáva, že práca, ktorú žena odvádza pri výchove detí a starostlivosti o domácnosť je v našej
spoločnosti hodnotená spôsobom, ktorý väčšina žien oprávnene vníma ako výsmech. Pár korún rodičovského príspevku
a detské prídavky, ktoré nepokrývajú ani základnú detskú výživu... Problémy so zamestnaním pre matky s malými
deťmi pozná väčšina našich žien. Nebyť prirodzeného materského inštinktu žien, slovenská spoločnosť by bola
pravdepodobne odsúdená na zánik...
Keď si to zanalyzujeme, tak zistíme, že už len fakt , že si môžeme vybrať medzi dvoma zhodne atraktívnymi voľbami,
medzi kariérou a materstvom, by nás malo napĺňať radosťou. Nanajvýš, pre tie, ktoré si nechcú vybrať, je tu ešte tretia
možnosť zladenia kariéry a materstva...a máme win-win-win situáciu. Každá žena si môže podľa svojich predstáv
zariadiť svoj život a naplniť svoje sny. A teraz nepríde veľké „ALE“, toto je proste fakt.
KONFERENCE
22
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
[1]
MIKULÁŠTÍK, M. Jak být úspěšnou manažerkou. Praha : GRADA Publishing, a.s.. 2006. ISBN 80-247-1217-2
[2]
POLAKOVIČ, J. Úvod do sociálnej psychológie. Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov, Katedra
politológie, 2004.
[3]
Z. č. 36/2005 Z. z.
[4]
Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.
[5]
zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
[6]
http://www.podnikatelkaslovenska.sk/
[7]
http://ec.europa.eu/enterprise/entrepreneurship/women.htm
[8]
http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=418&langId=sk
[9]
http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=686&langId=sk
KONFERENCE
23
KONFERENCE
24
NÁSTROJE RIEŠENIA ENVIRONMENTÁLNEJ MIGRÁCIE NA VÝSKUMNEJ A POLITICKEJ
ÚROVNI
Ing. Mikuláš Černota
Katedra medzinárodných ekonomických vzťahov a hospodárskej diplomacie, Fakulta medzinárodných vzťahov,
Ekonomická univerzita v Bratislave
Abstrakt: Práca sa zaoberá vybranými témami, ktoré je podľa trendov vývoja nutné riešiť pri súčasnom
stave problematiky vo svete a snaží sa podať smerovanie vo výskumnej a opísať dianie na politickej úrovni.
Uvádza príklady z histórie, ktoré ovplyvnili ďalšie zmýšľanie a výskum. Ako dobrý rámec uvádza zaradenie
envir. migrácie do rámca adaptačných stratégií, kedy je možné tento druh migrácie zahrnúť do politicky
relevantných dokumentov.
Kľúčové slová: Environmentálna migrácia, klimatická zmena
Abstract: Study analyses selected topics which are appearing as need within the frame of solutions of the
environmental migration in the world and provides directions for the research and describes the tools on
the policy level. Further on it shows the examples from the history which influenced further thinking and
research. As a possible framework it introducts the environemntal migration into the notion of adaptation
strategies, which allows the inclusion of such a migration type into the policy relevant documents.
Key Words: Environmental migration, climate change
ÚVOD
Presídľovanie populácií človeka z dôvodu hľadania lepších podmienok na život je fenomém starý ako ľudstvo samo.
Popri potravinovej bezpečnosti s motívmi pre migráciu kráča aj bezpečnosť fyzického prežitia z dôvodu
meteorologických alebo geologických činiteľov. Katastrofy prírodného alebo antropického charakteru mali za následok
veľa pohybov a premiestnení populácii a tento trend pokračuje ďalej. Akokoľvek, environmentálne udalosti a procesy
spojené s globálnou klimatickou zmenou spôsobujú vo zvyšujúcej sa miere pohyby más v rámci aj medzi hranicami
štátov. Najviac odhadov sa pohybuje medzi 200 a 250 miliónmi ľudí premiestnených z miesta bydliska v dôsledku
environmentálnych zmien do roku2050(McAdam,2009).
PROBLEMATIKA TERMINOLOGICKÉHO POMENOVANIA
Analýzou premiestnenia populácie v Rohu Afriky v 90-tych rokoch, Kibreab zdôrazňuje, že označenie
environmentálneho utečenca bolo slabo definované a právne bezvýznamu. Zdôrazňuje, že toto označenie bolo
vymyslené aspoň z časti pre odpolitizovanie dôvodov na migráciu, týmto umožňujúc štátom vyhnúť alebo zľahčiť ich
povinnosť poskytnutia azylu (Kibreab 1997). Na strane druhej Diamond (2005) píše, že variácia klímy kombinovaná so
stresujúcimi socio-ekologickými systémami ústi do mnohých prípadov katastrofickej sociálnej zmeny: objavuje, že
zmena stavu životného prostredia bola spoločným faktorom vo všetkých prípadoch a klimatická zmena osobitne, bola
prítomná vo väčšine. Ale teda ak sa nepozeráme na migráciu spôsobenú životným prostredím, implicitný potenciál
v rámci prepojenia sociálneho a ekologického stresu pre tvorbu migrácie spôsobenej zmenou životného prostredia je
z práce Diamonda jasný (Boano, Zetter, Morris 2007).
POTREBA VIACFAKTOROVEJ ANALÝZY
V jednom z možno najlepšom prehľade vzájomných prepojení medzi environmentálnymi faktorov a skupinou
nedávnych konfliktov, Reuveny ukazuje evidenciu, že vážne environmentálne problémy môžu mať úlohu pri
konfliktoch a migrácii, čo môže následne vyvolať konflikty v cieľových oblastiach migrácie (Reuveny 2005, 2007).
V polovici z 38 prípadov, ktoré otestoval v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike nenašiel priame spojenie. Ale v druhej
polovici prípadov identifikoval environmentálne tlaky spojené s výskytom konfliktu (El Salvador and Guatemala), ale
vo fáze, ktorá predchádzala migrácii a v niektorých prípadoch v konfliktoch vystupňovaných ideologickými pnutiami
počas Studenej vojny. Pri absencii multifaktorovej analýzy je obtiažne vysloviť aký objem migrácie môže byť pripísaný
násiliu a koľko faktorom životného prostredia (Boano, Zetter, Morris 2007).
KONFERENCE
25
Ďalšie výskumné potreby by mali byť vo väčšej rovnováhe vrátane väčšieho zamerania sa na zmeny s pomalým
nástupom v životnom prostredí. Extrémne environmentálne udalosti majú v médiách veľkú pozornosť, graduálne zmeny
v ŽP môžu dosiahnuť omnoho väčší vplyv na premiestňovanie populácií. Budúca agenda výskumu sa tiež bude
zaoberať detailnejšie mechanizmami ako migrácia môže prispieť k adaptačnému úsiliu ku klimatickým zmenám, čo
môže pomôcť k lepšiemu porozumeniu potenciálnych úžitkov mobility (Laczko et Aghazarm 2009).
Problematika zvyšujúcej sa hladiny morí – stav bezštátia a bez krajiny (spracované podľa Zettera, 2009)
Táto špecifická priorita sa zameriava na prípady ostrovných štátov, ktorých územie mizne vo vodách morí a oceánov
z dôvodu zvyšujúcej sa hladiny. Ide hlavne o malé ostrovné štáty koralového charakteru, ale téma si takisto týka aj
komunít pôvodných obyvateľov na pobrežiach severných morí, kde silnejúci príboj odkrajuje z pevniny a tým sťažuje
podmienky na osídlenie tradičným komunitám. Táto téma nastoľuje dve otázky v porovnaní s ostatnými typmi
environmentálnej migrácie: väčšiu predvídateľnosť dôsledkov a fakt, že ľudia na postihnutom území nebudú mať
možnosť migrovať do území s vyššou nadmorskou výškou v rámci svojej krajiny alebo susedných štátov – hlavne pri
malých ostrovných štátoch. Kľúčovou témou v tomto prípade zostáva to, že títo ľudia ak budú bez domovskej krajiny,
ale v doslovnom zmysle stále neprestali byť občania štátu, ktorý zmizol pod hladinou mora.
Ako sa bude riešiť ochranný režim týchto ľudí? Medzi dôležité témy môžeme zaradiť efektivitu a potenciál súčasných
iniciatív, hlavne v Pacifickom regióne, rozsah presídľovacích práv v hosťujúcich krajinách a ďalšiu ochranu
presídlencov vo fáze tranzitu ako aj vo fáze permanentného presídlenia. Zameranie rozšírenia zákonnej a normatívnej
ochrany a právneho rámca konvencií o bezštátí pre túto novú kategóriu a pod. (Zetter 2009).
Niekoľko príkladov environmentálnej migrácie spojenej s plánovaním presunu obyvateľstva
V 19. storočí boli vykonané transmigračné programy v Indonézii, kde ľudia z ostrovov, kde bola vysoká populačná
denzita, boli presídlení na ostrovy z väčšou dostupnosťou krajiny a aj prírodnými zdrojmi (Robinson 2003). Po
nezávislosti, vláda Indonézie rozšírila tieto programy , presídľovaním tisícov presídlencov z ostrovov Bali a Jáva na
ostrovy Kalimantan, Papua nová Guinea, Sulawesi a Sumatra. Tieto programy boli veľmi konroverzné, kedy
obyvateľstvo pôvodných kmeňov vonkajších ostrovov obviňovalo centralizovanú vládu z rozširovania svojich autorít
prostredníctvom politiky redistribúcie populácie. Tieto populačné pohyby mali dôsledky na životné prostredie, často
znamenali deštrukciu dažďových lesov a ďalšie riziká hlavne v oblastiach s menej úrodnou pôdou v porovnaní s tou,
ktorá bola na Jáve. V niektorých prípadoch viedli transmigračné programy k násilným zrážkam medzi domácim
obyvateľstvom a novými osadlíkmi (Martin 2009). Potravinová bezpečnosť tu hrá dôležitú úlohu. Mnohé rozvojové
krajiny, najmä tie ktoré sa nachádzajú v tropických a subtropických oblastiach, klčujú postupne svoje lesy, aby tak
získali novú poľnohospodársku pôdu. Hospodárska situácia im však neumožňuje investovať do irigačných systémov,
ktoré by im umožnili takto získanú poľnohospodársku pôdu využívať (Lipková 2006). Ďalší prípad je možné uviesť
z Etiópie, kde v roku 1985, v rámci masívneho nedostatku potravín, vláda krajiny oznámila zámer presťahovať
1,5 milióna obyvateľov zo suchom postihnutej časti krajiny do úrodnejších regiónov. Počas roka bolo presídlených
600 000 ľudí. Program bol kritizovaný za spôsob, akým bol vykonaný ako aj za vplyv na dotknuté populácie (Martin
2009).
Nakoniec, nedostatok kapacity pre zber údajov a výskum zostáva vážnou témou hlavne v rozvojových krajinách najviac
náchylných na zmeny v životnom prostredí. V nedávno publikovanom strategickom pláne výskumu sa Úrad pre
medzinárodný rozvoj Spojeného Kráľovstva (DFID) vyjadruje o nedostatku výskumných kapacít (2008). V krajinách na
juh od Sahary na nachádza len 48 výskumných pracovníkov na milión obyvateľov, na porovnanie v krajinách OECD je
priemer 3 000 výskumníkov na milión obyvateľov. Takže, budovanie kapacít výskumných pracovníkov v týchto
regiónoch je kľúčovým komponentom pri riešení otázky výskumu a zberu dát (Laczko et Aghazarm 2009).
NÁRODNÉ RIEŠENIA NA POLITICKEJ ÚROVNI - ADAPTÁCIA V NAJMENEJ ROZVINUTÝCH
KRAJINÁCH
Migrácia môže byť považovaná za jednu z niekoľkých adaptačných stratégií v odpovedi na zmeny v životnom
prostredí. Adaptácia sa môže uskutočňovať v rôznych formách, ktoré zahŕňajú – inštitucionálnu úroveň, technologický
rozvoj, rozvoj miestnych komunít, iniciatívy vzdelávania a tréningu. Remitencie hrajú významnú úlohu pri rozvoji
a rekonštrukcii prostredia po katastrofách, takže tiež prispievajú k adaptácii. Čo sa týka národných iniciatív na politickej
úrovni, pre krajiny boli vypracované Národné akčné adaptačné programy (NAPA). Kritici programov NAPA uvádzajú,
že neboli integrované s ostatnými procesmi ako stratégie znižovania chudoby, ktoré tiež propagujú zníženie
vulnerability a rozvoj. (UNDP 2008). Akokoľvek, programy NAPA sú medzi málo politickými nástrojmi, ktoré existujú
a ktoré špecifikujú migráciu v spojitosti na adaptačné politiky, aj keď tieto referencie sú často iba obmedzené na
potrebu redukcie migračných tlakov alebo obmedzenie negatívneho vplyvu migrácie v mestských oblastiach. Existujú
KONFERENCE
26
prípady, kedy je migrácia sama citovaná ako adaptačná stratégia jednak ako cesta zníženia tlaku na ekosystémy alebo
v rámci plánovaného presídľovania, kde trendy vo vývoji poukazujú na túto potrebu. Inklúzia migrácie, ale stále
zostáva obmedzená (Laczko et Aghazarm 2009).
ZÁVERY
Klimatické zmeny a ich vplyvy stále prechádzajú rôznymi stupňami intenzity a druhu pôsobenia toho-ktorého
meteorologického alebo geologického činiteľa. Priamy vplyv na človeka je možný priamy, krátkodobejšieho alebo
dlhodobejšieho charakteru alebo nepriamy a tým pádom spojený s graduálnou zmenou spôsobu života na danom území.
Pri prípade migrácie z dôvodu zmeny stavu životného prostredia je treba čo najdetailnejšie rozlišovať ostatné
akceleračné prvky migrácie. Debata o tom, či existujú environmentálny migranti-utečenci alebo nie sa takmer vždy
viaže sa analýzu daného prípadu a existenciu ďalších faktorov pre migráciu ako civilný konflikt, sociálne zmeny a pod.
Medzinárodné právo bude v krátkej dobre potrebovať dostatočné podklady o metodológii určovania stavu životného
prostredia a podmienkach života obyvateľstva. Keďže ako v rozvojových, tak aj v rozvinutých krajinách existuje veľká
nielen biologická, ale aj ekonomická a sociálna rozmanitosť, každý prípad si bude vyžadovať teritoriálnu analýzu
a nezaobíde sa bez integrácie vedeckých disciplín do skúmania pred vyslovením názoru o dôvodoch pohybu
obyvateľstva. Keďže zmeny sa dejú s vyššou rýchlosťou a intenzitou ako sa predpokladalo, je potrebné pokračovať
a minimálne európsky výskumný priestor by mal vystupovať v úlohe koordinátora aktivít na poli výskumu, rozvoja aj
poskytovania podkladov pre politické rozhodnutia.
[1]
AREKAIT, S. Environmental change, degradation and migration and its connections and impacts on
sustainable development. In: 2nd Expert workshop on Climate Change, Environment and Migration, United
Nations University and Munich Re Foundation, Munich, 2009, s. 11-15
[2]
BOANO, C.; ZETTER R.; MORRIS, T. Environmentally displaced people: Understanding the linkages between
environmental change, livelihoods and forced migration. Oxford : Refugee Studies Centre of Oxford University,
2007.
[3]
BROWN, O. Migration and Climate Change. IOM Migration Research Series. Geneva : International
Organisation for Migration. 2008.
[4]
DIAMOND, J. M. Collapse: HOw societies choose to fail or succeed. New York : Viking Pinguin Publishers,
2005.
[5]
EL-HINNAWI, E. Environmental Refugees. Nairobi. UNEP : New York.
[6]
FARBOTKO, C. Tuvalu and Climate Change Constructions of Environmental Displacement. In: Sydney
Morning Herald. 2005, Geogr. Ann., 87 B(4): p. 279-293.
[7]
HAMMER, T. Desertification and Migration in J. D.Unruh, M. S. Krol and N. Kliot eds Environmental Change
and Its Implications for Population Migration, Kluwer, Dodrecht, 2004
[8]
KIBREAB, G. Environmental causes and impact of refugeee movements: a critique of the current debate,
Disasters 21, 1997, pp. 20-38
[9]
KING, T. Environmental Discplacement: Coordinating Efforts to Find Solutions In: Georgetown International
Environmental Law Review, Washington DC : Georgetown University, 2006.
[10] LACZKO, F.; AGHAZARM, CH. Introduction and Overview: Enhancing the Knowledge Base In: Migration,
Environment and Climate Change: Assessing the Evidence, Geneva : International Organization for MIgration,
2009, ISBN 978-92-9068-454-1.
[11] LIPKOVÁ, Ľ. et al.: Medzinárodné hospodárske vzťahy, Bratislava : Sprint vfra, 2006, ISBN 80-89085-55-5.
[12] MAGNINY, V. Environmental refugees legal hypothesis regarding an ecological threat. PhD Thesis. University
of Paris I. 1999.
[13] MARTIN, F. Managing environmentally induced migration In: Migration, Environment and Climate Change:
Assessing the Evidence, Frank Laczko et Christine Aghazarm eds., GenevaInternational Organization for
Migration, 2009, ISBN 978-92-9068-454-1.
[14] McADAM, J. Global Migration Governance, In: UNSW Law Resarch Paper No. 2009-1, Alexander Betts, ed.,
University of Oxford, 2009
[15] McNAMARA, K. E. Conceptualizing discourses on environmental refugees at the United Nations. In:
Population and Environment vol. 29, no.1, 2009, pp. 12-24.
[16] MORINIÉRE, L. C. E. Tracing the footprint of „Environmental migrants“ though 50 yearss of literature In:
Linking Environmental Change, Migration and Social Vulnerability, Source N. 12/2009, Bonn : Oliver-Smith
and Shen eds. UNU Institute for Environment and Human Security, 2009.
[17] MYERS, N. Environmental refugees: a growing phenomenon of the 21st century. In: Philosophical Transactions
of the Royal Society of London. Series B-Biological Sciences. vol. 357, no. 1420, 2002, pp. 609-613.
[18] OCHA. The Guiding Principles of Internal Displacement. OCHA: New York. 2002.
KONFERENCE
27
[19]
[20]
[21]
[22]
[23]
[24]
[25]
[26]
[27]
[28]
[29]
PIQUET, E. Climate change and forced migration In: New Issues in Refugee Research, Research Paper No. 153,
The UN Refugee Agency, Geneva : Policy and Development and Evaluation Service, 2008.
RENAUD, F.; BOGARDI, J. J.; DUNN, O.; WARNER, K. "Control, Adapt or Flee. How to Face
Environmental Migration?" In: United Nations University Institute for Environment and Human Security (Ed.),
InterSecTions 5. Bonn : UNU-EHS. 2007.
REUVENY, R. Environmental change, migration and conflict? Theoretical Analysis and Empirical
Explorations: HUman Security and Slimate Change Workshop, Norway : Asker, 2007
REUVENY, R. Climate change-induced migration and violent conflict In: Political Geography, 26:656-673,
2007
ROBINSON, W. C. Risks and Rights: The Causes, Consequences, and Challenges of Development-Induced
Displacement, Washington D. C. : Brookings Institution, 2003.
SGRO, A. Views on, and Possible Solutions to, the Environmental Refugees Issue Within the European Union.
In: Linking Environmental Change, Migration and Social Vulnerability, Bonn : United Nations UniversityEnvironment and Human Security, 2009.
SUHRKE, A. Pressure Points: Environmental Degradation, Migration and Conflict, Workshop on
Environmental Change, Population Displacement, and Acute Conflict, 1993.
UK DEPARTMENT FOR INTERNATIONAL DEVELOPMENT (DFID) 2008 DFID Research Strategy 20082013, Working Paper Series: Climate Change, London : DFID, 2008.
UNITED NATIONS DEVELOPMENT PROGRAMME (UNDP) Human Development Report 2007/2008,
Fighting Climate Change: Human Solidarity in a Divided World, New York : UNDP, 2007.
UNITED NATIONS DEVELOPMENT PROGRAMME (UNDP) Human Development Report, Overcoming
Barriers: Human Mobility and Development, New York : UNDP, 2009.
ZETTER, R. The role of legal and normative frameworks for the protection of environmentally displaced people
In: Migration, Environment and Climate Change: Assessing the Evidence, Frank Laczko et Christine Aghazarm
eds., Geneva : International Organization for Migration, 2009, ISBN 978-92-9068-454-1.
ADRESA:
Ing. Mikuláš Černota
852 35 Bratislava 5
tel.: +421-2-6729 5470
fax.: +421-2-6729 5148
KONFERENCE
28
TEORETICKÉ MODELY POKRÍZOVÉHO VÝVOJA SVETA
Katarina Csefalvayova
Ekonomická univerzita v Bratislave – Fakulta medzinárodných vzťahov
Abstrakt: Autorka sa v príspevku zaoberá názormi teoretikov na usporiadanie sveta po skončení globálnej
finančnej a hospodárskej krízy, a to najmä z hľadiska politického, ale i socio-ekonomického. V prvej časti
článku autorka predstavuje a analyzuje názory popredných svetových odborníkov na politické aspekty
pokrízového vývoja sveta, a v druhej časti nadväzuje analýzou sociálnych a ekonomických dôsledkov
a dopadov krízy.
Kľúčové slová: Kríza, kapitalizmus, medzinárodný menový systém, stabilita, budúcnosť
Abstract: In the present article the author analyses the theoretical standpoints on the configuration of the
world after the end of the current global financial and economic crisis from both political and
socioeconomic point of view. In the first part of the article the author presents and analyses the
standpoinds of selected internationally acknowledged authors on the political aspects of the post-crisis
developement of the world and in the second part she follows up with a short analysis of social and
economic consequences and impacts of the crisis.
Keywords: Crisis, capitalism, international monetary system, stability, future
Azda niet človeka na tejto planéte, ktorý by nevedel, že svet sa v súčasnosti zmieta v globálnej finančnej a hospodárskej
kríze, ktorá je najhoršou krízou tohto druhu nielen za posledné roky, ale až desaťročia, ba podľa niektorých odborníkov
nadobúda súčasná recesia rozmery Veľkej hospodárskej krízy z roku 1929.
Čo si však málokto trúfne odhadovať je to, ako dlho táto kríza potrvá, a najmä čo príde po nej. Nájdu sa však autori,
ktorí už teraz, keď väčšina populácie ani „nedovidí“ na koniec krízy, ponúkajú scenáre, ako svet bude po nej vyzerať,
a to tak z politického ako sociálneho a ekonomického hľadiska. Hneď prvým z týchto autorov je americký profesor
a sociológ Immanuel Wallerstein, podľa názoru ktorého kríza znamená prelínanie sa ekonomického a hegemonického
cyklu, pričom z ekonomického pohľadu sa nachádzame v tzv. B-fáze Kondratieffovho cyklu a zároveň sme na konci
obdobia hegemónie USA1. Spojené štáty budú naďalej dôležitým politickým hráčom, ale nebudú mať dominantnú
pozíciu v multipolárnom svete s viacerými mocenskými centrami, ktorými bude predovšetkým západná Európa, Čína,
India a Brazília. Je dokonca pravdepodobné, že vnútorné konflikty v USA môžu narásť do takej miery, že z nich urobia
jednu z politicky najnestabilnejších krajín sveta.
Wallerstein zastáva názor, že kríza bude pokračovať ešte pomerne dlho a bude hlboká, vyvolávajúca v krátkom
časovom horizonte sociálne nepokoje a protekcionizmus a dlhšom horizonte zmenu usporiadania sveta. Taktiež zničí
posledný pilier relatívnej ekonomickej stability – americký dolár ako rezervnú menu2.
Čo sa týka situácie po kríze, bude radikálne odlišná od tej čo sme poznali doteraz, je však otázne, či dôjde k pozitívnej
alebo negatívnej zmene. Wallerstein pripúšťa obe tieto možnosti, hovoriac, že je vlastne na ľuďoch, akým si svet
„urobia“. Nový systém usporiadania sveta môže byť buď lepší – relatívne egalitariánsky a demokratický alebo oveľa
horší – ešte viac hierarchický a polarizovaný, pričom výber nového systému Wallerstein označuje za najväčší politický
boj našich čias, ktorý môže trvať aj niekoľko desaťročí. Podľa Wallersteina krízou končí obdobie kapitalizmu,
prirovnáva ju k zániku feudálnej spoločnosti na prelome stredoveku a novoveku. Nový systém, ktorý ho nahradí, môže
mať dve základné podoby, ktoré nazýva „spirit of Davos“ (teda usporiadanie v duchu svetového ekonomického fóra)
a „spirit of Porto Alegre“ (usporiadanie v duchu svetového sociálneho fóra)3.
Spirit of Davos označuje podľa Wallersteina nový stabilný systém, ktorý sa v niektorých črtách podobá kapitalizmu, je
hierarchický, polarizovaný a vykorisťujúci, kým Spirit of Porto Alegre predstavuje radikálne odlišný systém, aký nikdy
1
Wallerstein, I.: The Depression: A long-term view, 2008, dostupné na http://www.sendika.org/english/yazi.php?yazi_no=20228
Wallerstein, I.: The Sinking Dollar, 2009, dostupné na http://www.agenceglobal.com/article.asp?id=2006
3
spracované podľa: Wallerstein, I.: Crisis of the capitalist system: Where do we go from here?, prednáška The Harold Wolpe Lecture, University of
KwaZulu-Natal, 5 November 2009
2
KONFERENCE
29
predtým neexistoval, a je relatívne demokratický a egalitariánsky.
V rámci zástancov každého z týchto systémov sú po dva tábory, takže pôjde o boj nie medzi dvoma, ale medzi štyrmi
potenciálnymi spôsobmi usporiadania sveta.
Prvý z „davoských“ táborov preferuje silne represívny systém, v ktorom sa velebia niekoľkí nadaní, mlčanliví, uzavretí
a vysokoprivilegovaní vodcovia, pričom ostatní ľudia sú vnímaní ako submisívne subjekty. Navyše sa v tomto systéme
počíta so zostavením siete ozbrojených vymáhačov poriadku, ktorí by potlačili akýkoľvek odpor voči vládnucej vrstve.
V druhom tábore podľa Spirit of Davos vládne presvedčenie, že cesta k usporiadaniu sveta vedie cez silne
meritokratický systém s vysokým počtom kádrov, potrebných na udržanie systému s použitím minimálnej dávky sily
a maximálnej dávky presvedčenia. Ide o polarizovaný a nerovný systém, aj keď existuje istá rovnosť príležitostí, avšak
len pre tých, čo si to zaslúžia1.
Naproti tomu tretí tábor, alebo prvý z Porto Alegre, predstavuje úplne decentralizovaný svet, uprednostňujúci
racionálne dlhodobé alokácie pred vysokým a rýchlym ekonomickým rastom. Išlo by o univerzálny svet („univerzálny
univerzalizmus“) postavený na nekonečnom skladaní mozaiky ľudských znalostí, ktoré budú ľudia ďalej prehlbovať
a pri tom sa navzájom vďaka svojej kultúrnej rôznorodosti obohacovať.
A napokon za štvrtým a posledným táborom sa skrýva svet, kde zmena bude prichádzať „zhora“, t.j. od skupiny
vzdelaných špecialistov, ktorí veria, že vidia veci jasnejšie ako ostatní. Cieľom je silne koordinovaný a integrovaný
svetový systém s prevahou formálneho egalitariánstva bez skutočnej inovácie a bez trpezlivosti vybudovať naozaj
univerzálny svet, takže narozdiel od prvého tábora z Porto Alegre, ktorý má určitý dlhodobý zámer, sa tento sústreďuje
len na krátkodobý horizont2.
Podľa toho, ako sa autor o jednotlivých táboroch vyjadruje sa zdá, že osobne preferuje prvý tábor z Porto Alegre, i keď
explicitne to v dostupných prameňoch neuvádza.
Druhým odborníkom, vyjadrujúcim sa k tomu, aký vývoj možno očakávať v najbližších rokoch a desaťročiach, je
americký profesor Noah Chomsky. Kríza preňho predstavuje koniec neoliberalizmu, avšak nie koniec kapitalizmu. Ako
tvrdí, kapitalizmus nemôže skončiť, pretože nikdy ani neexistoval. To, čo poznáme ako kapitalizmus, je podľa
Chomskeho v skutočnosti štátny kapitalizmus3, a ten prežije bez ujmy, pretože jeho hlavné inštitúcie pretrvajú. To, čo
krízou skončí, je obdobie finančnej liberalizácie, podporovanej trhovým fundamentalizmom.
Jednou z inštitúcií, ktoré sú hlavnými baštami štátneho kapitalizmu, je aj Medzinárodný menový fond, ktorý si vďaka
kríze aktuálne upevňuje svoje postavenie, a to poskytovaním záchranných balíkov krajinám, ktoré majú finančné
problémy alebo im hrozí bankrot. Dalo by sa povedať, že prežíva akúsi „renesanciu“ po období posledných pár rokov,
kedy akoby upadal do zabudnutia. Je však silno naviazaný na USA a ich záujmy, a preto jeho pomoc a odporúčania
podľa Chomskeho nie sú vždy objektívne, ale také, aké ich chcú mať Spojené štáty4. V každom prípade však
v posledných mesiacoch pozícia Medzinárodného menového fondu silnie, no to, aká bude po skončení krízy, je zatiaľ
otázne.
Chomsky na rozdiel od Wallersteina tvrdí, že krízou americká hegemónia neskončí, ba naopak - kríza viac než USA
postihne Európu. Európska únia podľa neho disponuje približne rovnakou ekonomickou silou, avšak je značne
heterogénnym zoskupením, kým Spojeným štátom americkým ich homogenita pomôže otriasť sa z dopadov krízy
rýchlejšie5. Kríza tiež predstavuje šancu pre regióny ako Južná Amerika či Ďaleký východ, a je len na nich, či ju
efektívne využijú vo svoj prospech.
Ak by sme chceli zhrnúť Chomskeho názor na globálny vývoj po kríze, môžeme povedať, že svet, a to najmä z hľadiska
politického, sa veľmi nezmení, len ešte narastie moc rýchlo rastúcich Ázijských ekonomík a väčšiu šancu na uplatnenie
dostanú rozvojové štáty.
Pohľad na krízu z európskeho hľadiska podáva nemecký profesor Ulrich Beck. Podľa Becka dnes zažívame po páde
Berlínskeho múru druhú svetovú revolúciu, v ktorej hrozí, že spadne kapitalizmus, ktorý v roku 1989 zvíťazil a hrozí aj,
že so sebou strhne Európsku úniu6. Hlavným problémom je, že kríza zasiahla nové členské štáty v zlej chvíli, a práve tie
1
Tamtiež
Tamtiež
Chomsky, N: Crisis and Hope: Theirs and Ours, Boston Review, č.5, ročník 2009
4
Tamtiež
5
Tamtiež
6
Beck, U.: Bože, aká úžasná šanca!, Die Zeit, 14.4.2009, dostupné na: http://www.salon.eu.sk/article.php?article=1027-boze-aka-uzasna-sanca-esej
2
3
KONFERENCE
30
krajiny, ktoré boli doteraz nositeľmi reforiem, majú po komunistickom sklamaní pocit, že sa nich „vykašľal“ aj
kapitalistický systém. Toto sklamanie je potom vodou na mlyn národniarskych vodcov, extrémnych pravičiarov
a euroskeptikov, ktorí zvnútra narúšajú európsku jednotnosť. Podľa Becka by sa kríza mala premeniť na nové založenie
Európskej únie, a namiesto uzatvorenia sa krajín do seba by sa mal presadiť názor, že jednotlivé politiky sú tým
úspešnejšie, čím sú európskejšie a medzinárodnejšie7.
Ulrich Beck taktiež nastoľuje otázku, ktoré krajiny sú svetovými mocnosťami, a ktoré by mali v svetovej politike mať
rozhodujúce slovo a väčšiu váhu. Zoskupenie G7 je podľa jeho názoru prekonané, avšak nie je jasné, kto ho v novom,
pokrízovom svete nahradí. Jednou z možností je zoskupenie G2, teda dvaja najmocnejší hráči súčasnosti, USA a Čína,
alebo zoskupenie G20, pri ktorom však vyvstáva otázka, ktoré krajiny a podľa akých kritérií by doň mali patriť a ktoré
nie. Beck týmto upozorňuje v záujme zachovania demokracie na potrebu prehodnotiť isté zaužívané pravidlá, napríklad
prečo by štáty Beneluxu mali mať v Medzinárodnom menovom fonde viac hlasov ako Čína?8
Ruský profesor a bývalý primátor Moskvy Gavril Popov presadzuje názor, že z globálnej finančnej a hospodárskej krízy
sa svet dostane vtedy, ak bude vytvorená tzv. Svetová vláda9. Podľa Popova je potrebné vytvoriť vládnuce inštitúcie na
globálnej úrovni, ne čele s akousi „novou“ OSN, ktorej individuálnymi členmi by mohlo byť len 30 – 50 krajín,
spĺňajúcich kritériá spočívajúce v počte obyvateľstva, množstva národného bohatstva a výške HDP per capita10. Ďalšími
inštitúciami by mali byť Svetový parlament s dvoma komorami (z ktorých jedna by bola volená priamo
v celoplanetárnom hlasovaní), Svetová vláda, či svetový súd. Taktiež by boli založené svetové médiá, ktoré by museli
byť úplne nezávislé, objektívne a nestranné a v celosvetovom meradle by sa používala globálna valuta.
Globálne by taktiež mali podľa Popova byť spravované aj všetky prírodné zdroje11 a do medzinárodnej kontroly by
museli byť odovzdané všetky jadrové zbrane, odobraté jednotlivým národom.
Americký futurológ George Friedman poskytuje ďalekosiahlejšiu víziu. Tvrdí, že 21. storočie bude storočím USA,
avšak na jeho konci príde ich kolaps.
Dôvodov, prečo sa Spojené štáty americké budú držať na vrchole moci je podľa Friedmana niekoľko. V prvom rade
USA zabraňujú rozvoju arabského sveta, tým že realizujú „stratégiu riadeného chaosu“, ktorú Friedman definuje ako
nepretržité pôsobenie na nekončiace sa konflikty cestou štvania proti sebe rôznych štátov a náboženských prúdov.
Po druhé, úplná kontrola svetového oceánu a regulovanie medzinárodného obchodného i finančného systému vytvorili
situáciu, keď na Spojené štáty nikto na svete nedokáže efektívne vplývať (pravidelne sa síce objavujú protesty proti ich
hegemónii, ale majú regionálny, a nie globálny charakter a tým pádom žiadnu reálnu silu).
A napokon, „hnitie postsovietskeho priestoru“ povedie k „nádorovým nakazeniam“ Ruska, vnútorné regióny budú
pustnúť a štát sa na začiatku 3. desaťročia rozpadne a vráti sa do svojich stredovekých hraníc, čo neodvratne povedie
k chaosu v celej Eurázii a tým aj k upevneniu pozície USA12.
Vo Friedmanovom scenári sa objavuje aj hrozivý prvok - tretia svetová vojna podľa jeho názoru vypukne v roku 2050
ako dôsledok konfliktu medzi Poliakmi a Turkami kvôli Balkánu.
Sociálnymi a ekonomickými aspektmi pokrízového vývoja sa zaoberajú viacerí autori, a v kľúčových otázkach sa ich
názory zhodujú.
Prvým problémom je súčasná situácia a perspektívny vývoj medzinárodného menového a finančného systému.
Medzinárodný menový systém je v súčasnosti postavený na americkom dolári – mene, ktorá je národnou menou
najväčšieho svetového dlžníka, mene, ktorej hodnota (a to nielen v dôsledku jej nadmernej emisie počas finančnej
krízy) klesá, a ktorej hrozí ešte väčšie znehodnotenie, v prípade že sa naplnia hrozby vysokej inflácie v Spojených
štátoch amerických. Naproti tomu, mena najväčšieho svetového veriteľa a exportéra, čínsky juan, je v dôsledku nízkej
domácej spotreby a umelého stláčania dlhodobo podhodnotená.
Ide o vážne nerovnováhy, avšak svetový finančný systém od pádu Bretton-woodskeho systému nedisponuje nástrojmi,
7
Tamtiež
Tamtiež
9
Popov však nie je iniciátorom tejto myšlienky, pojem Svetová vláda sa objavuje napr. v roku 2005 u amerického autora Nicholasa Haggera
10
Ostatné krajiny by mohli do tejto organizácie vstupovať len kolektívne, teda v organizáciách združujúcich niekoľko krajín (takéto usporiadanie
však možno považovať za značne diskriminačné voči menším či rozvojovým krajinám).
11
V tomto bode sa s Popovom zhoduje aj popredný francúzsky ekonóm Jacques Attali, ktorý hovorí o „kolektívnom planetárnom prisvojení si
majetku“.
12
Podľa: Ponomariova, J.: Nech žije svetová vláda a iné scenáre budúcnosti, dostupné na: http://www.stahujte.cez-okno.net/clanok/konspiracienwo/jelena-ponomariova-nech-zije-svetova-vlada-a-ine-scenare-buducnosti
8
KONFERENCE
31
ako ich vyrovnať, z čoho logicky vyvstávajú dve otázky: po prvé, je súčasný finančný systém postačujúci, alebo
potrebujeme nový a lepší, ktorý si bude vedieť s podobnými problémami poradiť? A po druhé, ak je finančný systém
voči súčasným nerovnováham bezmocný, aká je potom reálna úloha inštitúcií, ako sú Svetová banka či Medzinárodný
menový fond?
Ďalej možno podľa viacerých autorov očakávať, že sociálne nepokoje prameniace z krízy vyústia do občianskych vojen,
keďže každá kríza, dosahujúca rozmery tej súčasnej, zvyšuje pravdepodobnosť na silové riešenie konfliktov.
Navyše, svetová finančná a hospodárska kríza sa zo sociálneho hľadiska dá vnímať ako následok typicky mužského
rizikového správania. Z tohto dôvodu je pravdepodobné, že v budúcnosti mužský super-zamestnanec ako ideál upadne
do zabudnutia a ženské hodnoty, stratégie a vzorce správania získajú na dôležitosti a presadia sa v ekonomike, kultúre
i politike. Ekonomika budúcnosti bude teda vyžadovať EQ, intuíciu a empatiu.
Outsourcing ako fenomén nového tisícročia a jeden zo sprievodných javov globalizácie by mal byť nahradený
fenoménom zvaným nearshoring, keď z dôvodu neustále rastúcich nákladov na dopravu budú podniky preferovať
vytváranie lokálnych a regionálnych výrobných spoločenstiev. Druhým markantným fenoménom pokrízového obdobia
by mala byť tzv. greenobalizácia, teda prispôsobenie globalizačných procesov zásadám trvalo udržateľného rozvoja,
a to vďaka citlivejšiemu prístupu k životnému prostrediu aj zo strany krajín ako Čína, ktoré doteraz na ekológiu nekládli
žiaden dôraz.
Záverom možno len konštatovať, že niektoré z týchto vízií sa dajú vnímať ako realistické, iné ako utopistické a ďalšie
ako hrozivé, avšak to, ktorý z nich sa naplní či nenaplní a ako bude svet po skončení hospodárskej krízy vyzerať,
s istotou predpovedať nevie nik.
ZOZNAM POUŽITÝCH ZDROJOV
[1]
BECK,
U.
Bože,
aká
úžasná
šanca!
Die
Zeit,
14.4.2009,
dostupné
na:
http://www.salon.eu.sk/article.php?article=1027-boze-aka-uzasna-sanca-esej
[2]
CHOMSKY, N: Crisis and Hope: Theirs and Ours, Boston Review, č.5, ročník 2009
[3]
PONOMARIOVA, J. Nech žije svetová vláda a iné scenáre budúcnosti. Dostupné na:
http://www.www.stahujte.cez-okno.net/clanok/konspiracie-nwo/jelena-ponomariova-nech-zije-svetova-vlada-aine-scenare-buducnosti
[4]
WALLERSTEIN,
I.
The
Depression:
A long-term
view.
2008,
dostupné
na
http://www.sendika.org/english/yazi.php?yazi_no=20228
[5]
WALLERSTEIN, I. The Sinking Dollar. 2009, dostupné na http://www.agenceglobal.com/article.asp?id=2006
[6]
WALLERSTEIN, I. Crisis of the capitalist system: Where do we go from here?, prednáška The Harold Wolpe
Lecture, University of KwaZulu-Natal, 5 November 2009
[7]
http://www.changenet.sk/?autor=370197
[8]
http://www.prop.sk/skutocne_priciny.html
ADRESA:
Ing. Katarina Csefalvayova
852 35 Bratislava
KONFERENCE
32
PROCES CENOTVORBY NA ROPNOM TRHU
Maria Glavatskikh
Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta Medzinárodných vzťahov
Abstrakt: Vysoké ceny ropy vyžadujú od štátov mimoriadnu opatrnosť. Úroveň cien na hlavný svetový
energetický zdroj – je faktorom znovu rozdeľovania ekonomického a politického vplyvu vo svete. Jednou
z hlavných hrozieb globálnej energetickej bezpečnosti je nestála konjunktúra svetového ropného trhu ako
prudký rast cien ropy tak aj vysoká volatilita priamych cien. Už dlhšie obdobie ceny ropy sa neurčia ako
na klasickom komoditnom trhu, pretože cenotvorba väčšinou sa uskutočňuje na burzách. Nové metódy
a možností práce s informáciami menia podstatu trhu a obchodu, ktorý nadobúda viac ostrý „virtuálny“
charakter.
Kľúčové slova: Ropa, cena ropy, proces cenotvorby, ropný trh, evolúcia, burzová cenotvorba,
mimoburzová cenotvorba.
Abstract: The high price of petroleum demands special consideration from all counties. The price level on
the main world energy source – is the input of repartition economical and political force into the world.
One of the basic threats of global energy safety is a labile upswing of world oil market like a rash increase
price of petroleum and so that high volatility of right price. For a longer time the oil price don’t define like
on the standard commodity market, because the price making generally realized on the exchange. New
methods and work possibilities with information change the keystone of market and trade, which acquired
more sharp virtual character.
Key Words: Petroleum, price of petroleum, the process of price making, the oil market, evolution, official
pricing, off-board pricing.
ÚVOD
Cena ropy, dôležitého strategického a ekonomického zdroja je jednou zo základných podmienok fungovania svetovej
ekonomiky. Výkyvy cien ropy ovplyvňujú dynamiku a vývoj svetového hospodárstva. V histórie prudký rast cien ropy
neraz spôsobil recesie vedúcich západných ekonomík a celého sveta. Skok cien ropy negatívne ovplyvňuje ekonomický
rozvoj všetkých štátov sveta. Na Západe vysoká cena „čierneho zlata“ nie len znižuje kúpyschopnosť obyvateľstva
a spotrebu, ale aj zväčšuje inflačný tlak. A pre rozvíjajúce krajiny, úroveň závislosti ktorých od ropného importu je
veľmi vysoká, a schopnosť sa adaptovať k vysokým cenám ropy je nízka, stály rast cien ropy znamená prudký pokles
a hospodárske zaostávanie ich ekonomík.
1 EVOLÚCIA MECHANIZMU CENOTVORBY NA ROPNOM TRHU
Následkom stálych zmien svetového ropného trhu, rozšírenia a rozmanitosti jeho vnútornej štruktúry, časom sa
transformoval aj mechanizmus cenotvorby na ropnom trhu, a formula určenia základných (bazových a trhových) cien.
Tieto zmeny sú dôvodom pre predpoklad ďalšieho rozvoja svetového trhu s ropou, od vzniku medzinárodného obchodu
s ropou začiatkom storočia a východom ropných monopolov na medzinárodnú arénu. Na základe dominantného
mechanizmu cenotvorby na svetovom trhu, môžeme vyčleniť 4. etapy jeho rozvoja: do roku 1947, od roku 1947 do
1972, od roku 1971 do 1986, a od roku 1986.
Obdobia evolúcie mechanizmu tvorby cien ropy navzájom sa odlišujú od seba (tabuľka 1). Prvé tri etapy sa
charakterizujú kartelovým princípom cenotvorby, ale na rôznych etapách to sú boli rôzne karteli s rôznym počtom
účastníkov. Na prvých dvoch etapách kartel sa skladal zo siedmich vertikálne integrovaných najväčších
medzinárodných ropných spoločností (Exxon, Mobil, Galf, Texaco, Standard Oil of California – americké spoločnosti,
British Petroleum – anglická, Royal-Dutch/Shell – anglicko-holandská, niektoré odborníci predpokladajú, že
Medzinárodný ropný kartel bol zložený ôsmich spoločností, vrátane francúzskej Compani Franzes du Petrol). Na tretej
etape dominantné postavenie v procese cenotvorby mal kartel, ktorý tvorili 13 krajín OPEC (Saudská Arábia, Kuvajt,
Irán, Irak, Spojené Arabské Emiráty, Katar – Blízky a Stredný Východ, Alžírsko, Líbia, Nigéria, Gabon – Afrika,
Venezuela, Ekvádor – Južná Amerika, Indonézia – Juhovýchodná Ázia).
KONFERENCE
33
V roku 1986 kartelový princíp cenotvorby – ustanovenie cien limitovanou skupinou hráčov podľa vlastného zváženia –
sa zmenil na burzu, kde ceny sa určia v dôsledku konkurencie dvoch skupín veľkého množstva hráčov. Oni odzrkadľujú
bežnú bilanciu dopytu a ponuky s korekciou na okamžité konjunktúrne faktory ekonomického a politického charakteru,
ktoré počítajú s rizikom zmien situácii na ropnom trhu. Od roku 1986 z príchodom nástrojov burzového obchodu, podľa
nášho názoru, sa začal reálne fungovať konkurenčný princíp cenotvorby, v dôsledku čoho, sa zväčšil počet
podnikateľských subjektov na trhu.
Do roku 1971 na trhu všeobecne dominovali spoločnosti Medzinárodného ropného kartelu, v obdobie 70 - 80-tých
rokoch v ťažiacej časti ropného biznisu (tak zvaný upstream) dominantné postavenie mali krajiny OPEC reprezentované
svojimi štátnymi ropnými spoločnosťami, kedy v preprave, spracovaní a predaji (tak zvaný downstream) mali
dominantné postavenie medzinárodne a nezávisle súkromné ropné spoločnosti, a štátne ropné spoločnosti krajínimportérov. Primerané sa zmenil počet účastníkov v procese cenotvorby. Najprv to boli 7-8 spoločnosti kartelu, potom
13 krajín OPEC, a v súčasnosti – to je veľké množstvo účastníkov procesu cenotvorby na burze, ale napriek tomu
krajiny OPEC majú stále dominantné postavenie v procese tvorby cien ropy.
Tabuľka 1 – Evolúcia mechanizmu cenotvorby na svetovom ropnom trhu
Obdobie
Do roku 1947
1947-1971
1971-1986
Princíp tvorby ceny Kartelový
Kartelový
Kartelový
ropy
Kto určil ceny ropy
Medzinárodný
Medzinárodný
OPEC
ropný kartel
ropný kartel
Počet
účastníkov 7
7
13
cenotvorby ropy
Charakter
Horizontálna
Horizontálna
Vertikálna
prevládajúcej
konkurencie
Dynamika dopytu
Stály rast
Stály rast
Rast/zníženie
Dynamika nákladov Zníženie
Zníženie
Rast
(prírodný)/
(základný
faktor (prírodný)
(prírodný)
zníženie
(Vedeckodynamiky)
technická revolúcia)
Od roku 1986
Konkurenčný
Burza
Veľké množstvo
Vertikálna a horizontálna
Spomalený rast
Zníženie
(Vedeckotechnická revolúcia)
Trhové druhy ropy
Západná Texaská
Západná Texaská,
Ľahká Arabská
Ľahká
Arabská,
Západná Texaská
Západná Texaská, Brent,
Dubaj
Dynamika a úroveň
cien ropy (dolárov
za barel, v bežných
cenách)
Bez
veľkých
zmien, okolo 2
Bez
veľkých
zmien, okolo 2
Rast z 2 do 40 (ku roku
1981), zníženie na 30
(ku roku 1985), pokles
na 10 (rok 1986)
Systém výpočtu cien
CIF* na mieste
určenia
dodávky
ropy
Prevládajúce formy
zahraničných
obchodov s ropou
Prevládajúce ceny
ropy
FOB** Mexický
záliv + dopravné
náklady
FOB
Mexický
záliv + dopravné
náklady
FOB Perzský záliv +
dopravné náklady
15 až 20 (do roku 1997),
rast do 25 (rok 1999),
147,27 (rok 2008 –
historické maximum), 72
(rok 2009)
Burzové kótovanie
Pravidelné (objem
+ ceny)
Pravidelné
(objem + ceny)
Pravidelné (objem) +
jednorazové (ceny)
Jednorazové (objem)
pravidelné (objem)
burzové (ceny)
Trhové, transferové
+
+
Transferové,
Transferové,
Trhové, informatívne,
informatívne,
informatívne,
transferové
trhové
trhové
Zdroj: vlastné spracovanie.
* CIF – z anglického spojenia cost-insurance-freight – doložka v medzinárodnej kúpnej zmluve, podľa ktorej
predávajúci znáša náklady dopravy, poistenia a naloženia tovaru.1
** FOB – z anglického free on board - hodnota dovozu a vývozu, zahŕňajúca transakčnú hodnotu tovaru a hodnotu
služieb vykonaných na dodanie tovaru na hranicu vyvážajúcej krajiny.2
1
2
http://www.cudzieslova.sk/hladanie/cif.
http://www.skratky.sk/fob/.
KONFERENCE
34
2 PROCES CENOTVORBY NA ROPNOM TRHU
Cenotvorbu na ropnom trhu môžeme rozdeliť na burzovú a mimo burzovú. V každom prípade cena ropy sa určí dvoma
kľúčovými faktormi. A to sú súčasný a očakávaný vzájomný pomer medzi dopytom a ponukou a dynamikou nákladov.
2.1 BURZOVÁ CENOTVORBA NA ROPNOM TRHU
Tvorba cien na svetovom ropnom trhu sa uskutočňuje na základe ceny, ktorá sa určuje na burze ako rovnovážna cena
dopytu a ponuky. Ceny sa formujú najmä na štyroch svetových ropných burzách – v New Yorku (Nymex), Londýne
(The International Petroleum Exchange - IPE), Singapure (Singapore International Monetary Exchange - Simex)
a Tokio (TOCOM). V roku 2004 bolo objavené o založení ešte jednej ropnej burze – Iránskej – Iranian Oil Bourse.
Aktívne sa diskutuje o založení Ruskej ropnej burzy. Ale pokusy o založení burzy v Iráne a Rusku majú skôr politické
ako ekonomické príčiny.
Keď hovoríme o cene ropy, rozoznávame cenu WTI/Light Crude ropy, tzv. “West Texas Intermediate“, za ktorej cenu
sa predáva severoamerická ropa, obchodovaná na newyorskej komoditnej burze, a cenu ropy typu Brent, zahrňujúcu 15
druhov ropy z nálezísk v Severnom mori, za cenu ktorej sa väčšinou predáva ropa z Európy, Afriky a Blízkeho východu
určená pre spotrebu na západe, obchod s ktorou sa uskutočňuje na Medzinárodnej ropnej burze v Londýne. Obidve
zmesi patria ku ľahkým nízko sírovým druhom ropy. Hustota ropy typu Brent tvorí 38° API a podiel síry 0,2-1%,
hustota WTI tvorí 40° API, obsah síry 0,4-0,5 %. Pre porovnanie: ruská exportná zmes Urals má 32° API s obsahom
síry 2,5 %.
Špecifickou zvláštnosťou ropy ako svetovej komodity je to, že svetové ceny ropy sa určia vopred na dlhšie obdobie.
V praxi to znamená, že dnešná cena na ropné produkty pre konečného spotrebiteľa určená na základe ceny ropy
realizovanej cez terminované obchody3, t.j. individuálne kontrakty s vysporiadaním v budúcnosti.
Na burzách tendry sa uskutočňujú „hlasovým“ spôsobom (tak zvaným open outcry), ale za posledné roky na nich
aktívne sa používajú elektronické systémy. Štandardná miera v oboch prípadoch tvorí 1000 barelov, minimálny krok
zmeny ceny – jeden cent, sami ceny sa vykazujú v dolároch a centoch za barel. Na Nymex kontrakty sa obchodujú
s mesačným intervalom a na 30 mesiacov dopredu, ale sú také terminované obchody s vysporiadaním 36, 48, 60, 72
a 84 mesiaca. Na IPE predstavené kontrakty na 12 postupných mesiacov, ďalej s intervalom v 3 mesiace a maximálnym
termínom plnenia za 24 mesiace a šiesti mesačným intervalom s termínom plnenia do troch rokov. So zreteľom na
nízku likviditu terminovaných obchodov s vysporiadaním neskôr, ako 3 mesiace, ten rozdiel medzi burzami nie je
zásadný. Kótovania najbližších futuritných kontraktov Brent a Light Crude celkom dobre sa korelujú, ale spred4 medzi
nimi celý čas sa mení kvôli lokálnym rozdielom amerického a európskeho trhov.
Na moment ukončenia obchodu s futuritnými kontraktmi na IPE často vzniká zaujímavý efekt, ktorý sa prejavuje
v skoku cien ropy. Obchod s futuritnými kontraktmi zo splnením dodávky ropy v nasledujúcom mesiaci v Londýne
konči v poslední bankový deň, čo je 15 dni pred začiatkom nasledujúceho mesiaca. V New Yorku je to minimálne 3 dni
pred 25. kalendárnym dňom predchádzajúceho mesiaca. V praxi to znamená, že prechod k ďalšiemu kontraktu na IPE
sa uskutočňuje o 5-7 dni skôr, ako na NYMEX. Futurity majú určitú časovú štruktúru, ktorá je typická pre skladovaný
tovar. Takéto, futuritné kontrakty, ktoré sa majú splniť v najbližšom období sú oveľa viac volatilnejšie ako tie čo majú
byť splnené neskôr, pretože majú dlhodobé a stabilné očakávania.
Obchod s futuritnými kontraktmi predvída možnosť fyzickej dodávky ropy, čo spája ju s reálnym trhom
prostredníctvom arbitráže. Na Nymex sa uskutočňuje dodávka šiesti nízko sírnych (0,42 %) amerických druhov ropy
s hustotou v rozpätí medzi 37° až 42° API: West Texas Intermediate, Low Sweet Mix, New Mexican Sweet, North
Texas Sweet, Oklahoma Sweet, South Texas Sweet. Okrem toho, sú importované dodávky druhov ropy s hustotou
v rozpätí medzi 34° až 42° API, ako anglických Brent a Forties, nigérijských Bonny Light a Qua Iboe, nórskej Oseberg,
kolumbijskej Cusiana.
Ropa, ktorá nie je v klasifikácie burzy alebo agentúru kvôli rozdielom v kvalite môže sa predávať s kladnou alebo
zápornou prirážkou. Prirážka zahrňuje fracht5 a náklady na prepravu. Napríklad, Brent Crude sa predáva za cenu
+0,3 dolára za barel, Bonny Light a Cusiana +0,15 dolára za barel, Qua Iboe +0,05 dolára za barel.
Štátna informačná agentúra pri Ministerstve energetiky USA používa priemernú váženú hodnotu importovanej ropy ako
3
Terminovaný obchod označuje všeobecne taký finančný produkt alebo operáciu, ktoré umožňujú teraz zafixovať - teda zakliniť, resp. dohodnúť kurz alebo cenu, za ktorú sa môže aktívum vzťahujúce sa na tento kontrakt kúpiť resp. predať k určitému budúcemu dátumu. BLAHA, Z. S. JINDŘICHOVSKÁ, I.: Pce, swapy, futures - deriváty finančního trhu. Management Press, Praha, 1994, s. 9.
4
Spred od anglického slova spred – rozdiel medzi cenou, ktorú je ochotný zaplatiť kupujúci (bid) a cenou, za ktorú je ochotný predať predávajúci
(ask).
5
Fracht od anglického slova freight – podmienený dohodou poplatok za prepravu tovaru.
KONFERENCE
35
svetovú cenu ropy. Najviac používaný je index Brent Crude na londýnskej Medzinárodnej ropnej burze (IPE), ktorý
zahŕňa približne 65 % svetového predaja.
Fyzická dodávka ropy po burzovým kontraktom sa uskutočňuje zriedka a tvorí iba 1 % od celkového objemu obchodu.
Čo je spojené s tým, že objem ťažiacej ropy príslušných typov raz toľko menší ako virtuálny objem obchodu.
Podstatným rozdielom v mechanizme cenotvorby na dvoch burzách je prísna kontrola za cenami a množstvom
verejných pozícii na Nymex. Na americkej burze účastník nemôže mat viac ako 20 000 verejných pozícií, pričom z nich
nemôže byť viac ako 1000 na najbližšie futuritné kontrakty v posledné tri dni obchodu a 10 000 verejných pozícií na
jeden kontrakt. Okrem toho, je obmedzený rozsah možných výkyvov cien ropy. V Londýne takéto obmedzenia nie sú
predvídané.
Jednou z kladných stránok burzovej cenotvorby je relatívna jasnosť trhu a vysoká likvidita. Okrem toho, ten trh je dosť
konkurenčný, pretože je otvorený pre široký kruh potenciálnych účastníkov. Podľa údajov americkej Komisii pre
obchodu s futuritnými kontraktmi (CFTC - U. S. Commodity Futures Trading Commission) podiel 8 najväčších
hráčov na Nymex tvorí približne 40 %.
Jednou z negatívnych stránok burzového obchodovania je fluktuácia cien ropy. Kotácie cien ropy ovplyvňujú tvorbu
cien všetkých významných producentov ropy, pričom títo spätnou väzbou regulujú ponuku ropy s cieľom dosiahnuť
cenové ciele. I keď sa veľká časť reálnych komoditných kontraktov dohoduje mimo búrz, kotácie sa používajú ako
referenčná hodnota a skutočné kontraktné ceny sa od nich odvodzujú.6
2.2 MIMO BURZOVÁ CENOTVORBA NA ROPNOM TRHU
Na najväčších burzách sa obchoduje s dvoma druhmi ropy, zatiaľ čo v skutočnosti sa ťaží niekoľko desiatkov. Na mimo
burzovom trhu s ropou hlavným druhom ropy je ropa typu Brent. Kótovania na ostatné druhy sa určia na základe
diferenciálov (zrážok alebo prídavkov) ku rope typu Brent alebo hoci akému inému druhu ropy (ako pravidlo, WTI
alebo Dubai). Cena diferenciálov závisí ako od rozdielu v kvalite (hustota, obsah síry), tak aj od súčasnej bilancie
dopytu a ponuky. Trh relatívne je rozdelený na segmenty podľa kvality, pričom náhradne druhy ropy typu Urals
a Kirkuk nútené stále konkurovať, v prvom rade medzi sebou. Na mimo burzovom trhu okrem spot obchodov sa
jednajú aj terminované obchody: forwardové, swapové a opcií. Keďže na mimo burzovom trhu existuje riziko neplnenia
kontraktov, väčší podiel na nich tvoria veľké finančné inštitúcie s dobrým menom. Tak, lídrami v jednaní so swapovými
a opčnými obchodmi s ropou a ropnými produktmi tradičné sú Morgan Stanley a Goldman Sachs. V súvislosti s tým, že
ropa typu Brent sa ťaží v mori, pre ňu faktické neexistujú spotové ceny. Namiesto nich zvyčajne sa používajú kótovania
Brent dated, ktoré sa publikujú v rôznych špecializovaných agentúrach ako Platt’s a Petroleum Argus. Podľa
metodológie Platt’s cena Brent dated sa hodnotí na základe reálnych obchodov a obojstranným kótovaním na
forwardové dodávky tovaru nie skôr ako za sediem dni, ale nie neskôr ako za 17 dni. Expedícia tovaru sa uskutočňuje
v prístave Sullom Voe, osobne tovar tvorí zmes Brent s hustotou 38° API a obsahom síry 0,4 %. Priemerný denný
objem Brent dodávaný do Sullom Voe tvorí okolo 575 tisíc barelov. V prípade, keď konkrétne dátumy dodávky nie sú
určené, Brent sa obchoduje ako obyčajný forwardový kontrakt na jeden (tak zvaný 15-ti denný Brent), dva, tri a viac
mesiacov. Každodenne kótovanie Brent dated, 15-ti denného Brentu a kótovania najbližších futures na IPE, samozrejme
korelujú medzi sebou, pretože sú spojený s rozhodovacím mechanizmom.
2.3 FAKTORY, KTORÉ OVPLYVŇUJÚ FORMOVANIE CIEN ROPY A ENERGETICKÝCH NOSIČOV
Celkovo faktory, ktoré ovplyvňujú formovanie cien ropy a energetických nosičov na ropnom trhu môžeme rozdeliť na
ekonomické a neekonomické. Ku ekonomickým faktorom patria faktory, ktoré sa nachádzajú na strane dopytu a ponuky
ropy a ropných produktov.
Ceny ropy v značnej miere ovplyvňuje stav svetového hospodárstva. Tak, spomalenie ekonomického rastu spojené so
spádom aktívnosti v podnikateľskej sfére, čo spôsobuje zníženie dopytu na uhľovodíkové suroviny. Dôležité miesto vo
svetovom ekonomickom rozvoji zaujímajú ekonomiky krajín OECD, najmä USA, Číny a Indie. Tieto krajiny sú
najväčšími spotrebiteľmi ropy. Spomalenie tempa rastu HDP týchto krajín spôsobuje zníženie spotreby ropy. USA
vyrába približne 30 %7 svetového HDP a je najväčším spotrebiteľom ropy a ropných produktov. A preto recesia
americkej ekonomiky vyvoláva pokles dopytu po rope, a tým pádom sa znižuje aj cena na energetické suroviny.
A naopak, oživenie ekonomiky spôsobuje rast dopytu na energetické nosiči a tým aj rast cien na nich.
Baláž, P.– Londarev, A.: Ropa a jej postavenie v globalizácii svetového hospodárstva. Politická ekonómie, č. 4, Praha: VŠE, 2006,
s. 521.
6
7
http://www.tickbytick.ru/showthread.php?t=431 - Investičný fórum.
KONFERENCE
36
Cena ropy sa určí súčasným a očakávaným vzájomným pomerom medzi dopytom a ponukou a dynamikou nákladov.
Nakoľko presné údaje o bežnej svetovej bilancie dopytu a ponuky ropy neexistujú, obchodníci s ropnou väčšinou sa
zamerajú na informácie o zmenách skladových zásob ropy – strategických a priemyselných. Tak, na cenu ropy silný
vplyv má informácia o raste alebo znížení zásob ropy a ropných produktov.
Príslušné hodnotenie sa objavuje v týždenných a mesačných správach agentúr. Najznámejšími sú správy Americkej
inštitúcie ropy (API), štátnej informačnej agentúry pri Ministerstve energetiky USA (EIA) a Medzinárodnej
energetickej agentúry (IEA). Rast zásob je nepriamym dôkazom toho, že ponuka ropy prevyšuje dopyt i, ako pravidlo,
sa sprevádza poklesom cien.
Jednou z hlavných problém cenotvorby na ropnom trhu je jeho neprehľadnosť a špekulácie. V prvom rade to sa týka
hodnotenia základných faktorov - bilancie dopytu a ponuky, ako aj mimo burzových cien ropy a ropných produktov. Aj
keď reč ide o burze, údaje o cenách a objeme obchodu sú prístupné, ale zloženie účastníkov a ich pozície patria
k uzavretým informáciám. Okrem toho, veľká závislosť na kótovaniach dvoch druhov ropy za posledné obdobie
vyvoláva ďalšie obavy v procese cenotvorby.
Nevyváženosť na ropnom trhu vzniká na základe šokov ponuky, v prvom rade zo strany OPEC, zatiaľ čo priemerný
dopyt po rope je pevnejší. Predovšetkým, ako ukazujú početné výskumy, spotreba ropy nepružná vo vzťahu k cene
v časových intervaloch trvajúcich menej ako jeden rok. Avšak šoky, ktoré ovplyvňujú spotrebu tovarov, tak tiež môžu
vyvolať značné výkyvy cien. Silné krátkodobé (denne, týždenne a mesačné) výkyvy spôsobujú to, že pri skúmaní
dlhších intervalov – štvrťročných a ročných – súvislosť medzi cenou ropy a rovnováhou medzi dopytom a ponukou sa
stiera.
Na mesačných a štvrťročných časových intervaloch cena ropy závisí aj od sezóny, čo vyvoláva rast alebo pokles
dopytu. Najväčšie spotrebitelia ropy, krajiny OECD (USA a Západná Európa), sa nachádzajú v severnej pologule i pre
kúrenie miestností aktívne používajú vykurovací olej. V lete, naopak, rastie spotreba benzínu. Rozdiel medzi
maximálnou (december, február) a minimálnou (maj) spotrebou ropných produktov krajín OECD tvorí okolo 4 milióna
barelov denne8. Tak tiež cena ropy závisí aj od počasia a klimatických zmien. Teplá zima v rokoch 2006-2007 prispela
k rastu zásob paliva, čo spôsobilo nasledujúce zníženie cien ropy. Ale veľké ochladenie spôsobilo zase opačný efekt.
V roku 2007 v dôsledku uragánov v Mexickom zálive bola uskutočnená evakuácia pracovníkov s ropných ťažiacich
platforiem, čo spôsobilo zníženie objemov ťažby v tom rajóne a rastu cien ropy na trhoch. Ešte jedným faktorom, ktorý
ovplyvňuje rast ropných kótovaní je závislosť svetových komoditných trhov od situácie na menových trhoch. Ropa ako
aj zlato stúpa na cene pri znížení kurzu dolára oproti euro a iným svetovým menám.
V dlhodobej perspektíve ceny na surovú ropu okrem bilancie dopytu a ponuky sa určia dynamikou priemernej svetovej
výrobnej ceny ťažby ropy. Výrobnú cenu ťažby na jednej strane ovplyvňuje tempo inflácie a vyčerpanie zdrojovej
základní, čo spôsobuje rast nákladov. Na druhej strane výrobnú cenu ťažby ropy ovplyvňujú rôzne technologické
inovácie, ktoré znižujú náklady. V dôsledku súčasného pôsobenia mnohých faktorov úroveň cien ropy závisí od svojej
trajektórie. „Správna“ úroveň cien ropy môže byť určená iba v strednej perspektíve a môže sa meniť ako pod vplyvom
šokov, tak aj dlhodobých tendencií.
Veľký vplyv na cenu ropy majú aj neekonomické faktory. Napríklad, politická pozícia hráčov svetového ropného trhu
bez ohľadu na akej strane sa nachádzajú tieto hráči, buď na stráne dopytu alebo ponuky. Hlavnou príčinou nestálych
cien ropy je politická nestabilita v krajinách exportéroch ropy, ktoré môžu prerušiť dodávky ropy krajinám importérom.
Ďalším faktorom, ktorý ma vplyv na ceny ropy sú vojenské operácie na území krajín Blízkeho Východu ťažiacich ropu.
Odborníci sa zhodli v názore, že vysoké ceny ropy za posledné roky boli vyvolané v dôsledku krízy iránskeho ropného
programu, napätej situácie v Nigérii a prerušení dodávok ropy v dôsledku vojenského konfliktu medzi Ruskom
a Gruzínskom.
Irán je štvrtým najväčším producentom ropy vo svete. Celkové zásoby ropy v Iráne tvoria 370 miliárd barelov
(50 miliárd ton). Potvrdené čerpané zásoby, podľa rôznym údajom, kolíšu medzi 96 až 100 miliárd barelov (13-13,4
miliarda ton). Irán kontroluje východne pobrežie Ormuzského prielivu, cez ktorý prechádza okolo 17 miliónov barelov
ropy denne z Perzského zálivu.9 Tak, vojenské operácie môžu spôsobiť zníženie alebo prerušenie dodávok ropy z tohto
regiónu, čo tvorí 20 % svetových dodávok uhľovodíkových surovín. Také zníženie alebo prerušenie dodávok spôsobí
značný rast cien ropy a cien akcií ropných spoločnosti. Veľký záujem predstavuje turecko-kurdský konflikt. Územie, na
ktorom žijú Kurdi rozdelené medzi Tureckom a Irakom. Na území Turecka posledné desaťročia existovala Kurdská
strana pracujúcich, ktorá za hlavný cieľ mala oddelenie územia, kde bývajú Kurdi od Turecka a založenie nezávislého
8
9
http://www.gasonline.ru.
http://www.iran.ru/rus/oil1.php - Irán. Ropa. Ruská informačná agentúra.
KONFERENCE
37
Kurdistanu. Pokiaľ v Iráne a Iraku existovala silná centralizovaná vláda, ona potláčala hnutie Kurdov na svojom území,
turecká vláda tiež ovládala situáciu. Ale v kontexte s udalosťami v Iraku a pádom režimu Saddámu Husajna územie
severného Iraku faktický sa stalo nezávislým. Čo poslúžilo značným impulzom pre aktivizáciu kurdského hnutia za
nezávislosť na území, ktoré sa stýka s Irakom a najmä sa nachádza v Turecku. Toto vyvolalo spiatočnú reakciu
Tureckej vlády a silovému riešeniu svojej územnej celistvosti. Presne cez rajóny Turecka a Iraku, kde sa uskutočňovali
vojenské operácie, prechádzajú ropovody Kirkuk - Džejchan a Baku - Džejchan. Medzi iných neekonomických
faktorov, ktoré ovplyvňujú cenu ropy sú udalosti v Nigérii. Nigéria je najväčším ropným producentom v Afrike
a jedným z vedúcich dodávateľov ropy do USA. Tak, hrozba pre dodávky paliva, ktorá sa spočíva v štrajkoch
pracovníkov ropných objektov, výbuchy ropovodov, útoky na pracovníkov zahraničných ropných spoločnosti atd., je
stálym faktorom, ktorý posúva kótovania nahor.Konflikt medzi Ruskou federáciou a Gruzínskom spôsobil prerušenie
ťažby v Azerbajdžane a zastavenie ropných a plynových potrubí prechádzajúcich po gruzínskemu územiu. Prúdenie
ropy po potrubiu Baku - Tbilisi - Dzejchan (BTD) faktický bolo zostavene ešte do začiatku vojenských operácii
v Gruzínsku v súvislosti s požiarom v Turecku. Ale konflikt spôsobil ťažkosti v procese obnovenia jeho exploatácii.
ZÁVER
Cena ropy, dôležitého strategického a ekonomického zdroja je jednou zo základných podmienok fungovania svetovej
ekonomiky. Následkom stálych zmien svetového ropného trhu, rozšírenia a rozmanitosti jeho vnútornej štruktúry,
časom sa transformoval aj mechanizmus cenotvorby na ropnom trhu, a formula určenia základných (bazových
a trhových) cien. Na základe dominantného mechanizmu cenotvorby na svetovom trhu, môžeme vyčleniť 4. etapy jeho
rozvoja: do roku 1947, od roku 1947 do 1972, od roku 1971 do 1986, a od roku 1986. Od roku 1986 z príchodom
nástrojov burzového obchodu, podľa nášho názoru, sa začal reálne fungovať konkurenčný princíp
cenotvorby, v dôsledku čoho, sa zväčšil počet podnikateľských subjektov na trhu. Cenotvorbu na ropnom trhu môžeme
rozdeliť na burzovú a mimo burzovú. V každom prípade cena ropy sa určí dvoma kľúčovými faktormi. A to sú súčasný
a očakávaný vzájomný pomer medzi dopytom a ponukou a dynamikou nákladov.
Celkovo faktory, ktoré ovplyvňujú formovanie cien ropy a energetických nosičov na ropnom trhu môžeme rozdeliť na
ekonomické a neekonomické. Ku ekonomickým faktorom patria faktory, ktoré sa nachádzajú na strane dopytu a ponuky
ropy a ropných produktov. Ku neekonomickým faktorom patria, napríklad, politická pozícia hráčov svetového ropného
trhu bez ohľadu na akej strane sa nachádzajú tieto hráči, buď na stráne dopytu alebo ponuky. Hlavnou príčinou
nestálych cien ropy je politická nestabilita v krajinách exportéroch ropy, ktoré môžu prerušiť dodávky ropy krajinám
importérom.
LITERATÚRA
[1]
BALÁŽ, P.; LONDAREV, A. Ropa a jej postavenie v globalizácii svetového hospodárstva, Politická ekonómie,
č. 4, Praha : VŠE, 2006.
[2]
BUŠUJEV, V.; TELEGINA, E.; ŠFRANIK, J. Svetový ropný a plynový trh: inovačné tendencie. – M.: ID
„Energia“, 2008.
[3]
SUCHECKÝ, S. Ropný biznis. Knižný dom „Librokom“, 2009.
[4]
Investičný fórum. http://www.tickbytick.ru/showthread.php?t=431.
[5]
www.eia.doe.gov - Energy Information Administration Official Energy Statistics from the U.S. Government.
[6]
www.api.org – Energy API.
[7]
www.releases.gov.nl.ca
[8]
www.petros.ru
[9]
http://www.gasonline.ru.
[10] http://www.iran.ru/rus/oil1.php - Irán. Ropa. Ruská informačná agentúra.
ADRESA:
Ing. Mgr. Glavatskikh Maria
Fakulta Medzinárodných vzťahov
Katedra medzinárodných ekonomických vzťahov a hospodárskej diplomacie
852 35 Bratislava
Tel.: 02/672 95 460
E-mail [email protected]
KONFERENCE
38
STATE STRATEGY OF INNOVATIVE SUPPORT
Goriacheva Varvara
Russian Plekhanov Academy of Economics
Abstract: Innovations in today’s economic and scientific world have become a key point of development
discussions. The majority of complicated production now includes high-tech elements and innovative
‘know-hows’. Large and prosperous companies have already spent millions dollars on research and
development (R&D) of technologies in order to be cutting-edge in world market race.
Key words: Strategy, Innovation, Support, Know-hows
Innovations in today’s economic and scientific world have become a key point of development discussions. The
majority of complicated production now includes high-tech elements and innovative ‘know-hows’. Large and
prosperous companies have already spent millions dollars on research and development (R&D) of technologies in order
to be cutting-edge in world market race. The leaders of governments in different parts of the world spend billions to
rebase industry on rails of modern technological progress. Requirements of competitiveness in modern world put
countries in stiff ranks of survival. The main accent now belongs to high technologies. In some years the map of leading
countries of the world can be changed, according to abilities of a certain economy to move on modern industrial rails.
The world community now faces new environmental and economic problems of global scale and is made to solve them
in principally different way. Even social budgets are cut off to enlarge financing of scientific research in order to find
new ways to produce using ecologically safe energies, nanomaterials and biotechnologies. Global financial crisis
revealed another necessity to rebuilt existing mode of production. Besides, in spite of the fact, that new technologies
obviously have to be developed not to fall behind the world economic community, still economies of many countries
suffer difficulties in combining main parts of the hole innovative process. The same time weak points of economies
come to the surface and gaps in developmental work is revealed. Perhaps, the nearest years are the most suitable but not
convenient way to tackle existing problems and get another level in industrial development, as the next chance may be
given in far worse conditions. So, there’s still possibility to through one’s power on elaborating innovative decisions
that are bound to solve the main tasks of contemporaneity.
The whole chain from idea to implementing invention into life comes through stages of development, experimental
work, approval, business-planning and market research, financing of the project and mass production, further support
and development. Special institute of venture capital, venture funds and business-angels was created mainly to maintain
development of risky innovative projects. In developed and developing countries numerous federal programs of science
support are worked out, legislative initiatives are launched.
The first and one of the most difficult to be solved problem after getting positive results of the research turns to be
financing, especially on the primary, the so-called “seed” stage. If the industrial system didn’t work out methods of
support and implementation of the results, it may never see the light at all. Venture business has a row of special traits.
Venture business does success, if 1 of 10 projects recompensates itself through some years. Being extremely risky,
business gives profit of 30-35 % per year, that is rather attractive for entrepreneurship. Capital increases minimum
tenfold in some years. To benefit from innovations, a company diversifies its business as usual and works out a venture
portfolio of 10 projects, where only one of them meets all requirements of venture funds and two can be called
sustainable1.
The process of innovations in different countries is finances both by private and governmental sectors. Their shares can
differ in countries and regions. Example of this one can see in economies of Europe and the United States of America,
where both take part in the process equally. In the USA a system of project-objective financing became very popular
recently. As an example an overview of the Budget of the US-2009 fostering American Competitiveness Initiative
(ACI) can be given. In the first document the $4.7 billion assignment for the Office of Science enabled scientific
breakthroughs with broad impacts on future energy technologies and environmental solutions. In the ranks of ACI $50
billion was assigned for research & development funding and $86 billion for R&D tax incentives. In aerocosmic sphere,
energy, biotechnology or other ones of the high priority government takes ¾ of R&D expenses, so do new construction
1
Полянин А. В. Методы инвестирования инновационной деятельности за рубежом / А. В. Полянин//Инновации №3 – 2008. – с. 97-100.
KONFERENCE
39
materials that consist of governmental support on 35 %2.
In Japan the majority of venture projects is financed by business, so organizations make the prevailing part (up to 80 %)
of financial resources for R&D activities. Spending less resources on support (just 22 % of all R&D investment, 2006),
government conducts protection policy to defend national market. Technically-scientific policy becomes a core of the
whole economical strategy of Japan. Ministry of External Trade and Industry cooperates with private sector in the part
of special funds and program research on national priorities. Japan has good practice of passing laboratory equipment,
results of scientific research of state establishments and universities to companies. Besides, firms trading innovative
production get tax breaks up to 50 % for several years3.
In China 30 % of economy growth provide realization of innovative projects and implantation of the results of scientific
research, 30 % of Chinese export is production containing modern elements. Gross investment in R&D reached $149,8
billion, the majority of patents issued lie on industrial enterprises and make about 165,000 a year (83 % of all) (2007).4,5
Speaking about European countries, similar methods, such as tax breaks, governmental loans, amortization write-offs
are also in use. Practice shows, that they turn to be effective ways to enhance innovative activity in France, Sweden etc.
Germany, even being technological giant of Europe, also experiences some problems with transfer of innovations to
life. Being able to find capital for primary research is rather problematic task for young start-ups. Small and medium
enterprises (SMEs) are the main moving force of innovations, nevertheless there’s no adequate venture capital market in
the base of its activities, according to surveys of Commission of Experts on Research and Development (EFI). This
problem can be dealt with by establishing a system of venture funding and methods of fiscal policy. A tax reform
included the reduction of corporate tax to under 30 %, providing financial leeway to let investments in research and
development benefit. The Law on the modernization of the framework conditions for the provision of venture capital
(MoRaKG) (2008, is still being coordinated with EU Commission) encouraged investors to fund research-intensive
companies. High-Tech Start-up Fund takes effect with a volume of approximately 272 million euros for young
technology companies. The Fund can provide a sum up to €500,000 for the “seed’ stage. The Fund is backed by
Ministry of Economics and Technology, KfW banking group and famous German TNCs.6
Pact for Higher Education 2020 provided €565 million so that the universities can admit approximately 91,000
additional students by 2010.7
A non-governmental Association of Innovative Entrepreneurship of Czech Republic (AIP) was established in 1993 and
acts through its special System, organized by Organization of scientific and technical parks of CR, Czech Community
on New Materials and Technologies and Community on Technologies Transfer Support. AIP cooperates with
government, funds and business structures. AIP makes recommendations in legislative sphere, takes part in preparation
of innovative support programs such as TECHNOS, PARK etc. From the very establishment of AIP specialists of
innovative sphere were being prepared. For example, in the ranks of Work Team AIP CR (2003-2007) there took part
representatives of well-known universities, such as Karlov University, The Machinery Building Faculty CVUT, The
University of J. E. Purkyne etc. AIP cooperates with scientific establishments, management committees, business
associations (consulting, quality experts, technological development), higher educational establishments and innovative
companies. Lots of publications and surveys belong to it and the results of its activities influence positively on the
whole system of innovation development of Czech Republic8.
Russian Federation also tends to be one of 8 leading powers of the world. It means that it has to meet modern
requirements of this status, to have innovative strong economy, stable financial system, competitive level of science and
technology, sustainable economy growth, positive macroeconomic indices. Reality yet doesn’t meet those traits, but
government does its best to do so. A lot is said and spoken about miserable conditions of Russian fundamental science,
research laboratories, continuous decadence of the system of cooperation of business and developmental structures. In
Russian Federation operate a score of national and foreign venture funds and funds of direct investments. These fund
can be classified according to kind of projects invested in, some requests can be made, such as length of payback
period, market trading experience, gross year sales, maximal volume of investment etc. in some cases the controlling
Полянин А. В. Методы инвестирования инновационной деятельности за рубежом / А. В. Полянин// Инновации №3 – 2008. – с. 97-100.
ibidem
4
Купричев М. А. Инновационная деятельность в Китае //Купричев М. А./ Материалы Московской финансово-промышленной академии
[Электронный ресурс]. – Режим доступа: http://china.mfpa.ru/files/2.doc
5
Стерлингов И. Инновационные системы стран БРИК. Часть вторая: Китай [Электронный ресурс] – Режим доступа:
http://opec.ru/arhiv.aspx?ob_no=85634
6
The German Federal Government: More financial leeway for innovations [Electronic resource]. – Electronic data. –Berlin, 2009. – Mode acсess :
http://www.hightech-strategie.de/en/703.php
7
The German Federal Government: Germany is gaining more profile as a location for science [Electronic resource]. – Electronic data. –Berlin, 2009.
– Mode acсess : http://www.hightech-strategie.de/en/273.php
8
Система инновационного предпринимательства в Чешской республике [Electronic resource]. – Electronic data. –Berlin, 2009. – Mode acсess :
http://www.innovbusiness.ru/content/document_r_64F4CAAF-7E40-428E-93BB-E8D3DF51CF4B.html
2
3
KONFERENCE
40
stake can be passed to investor, while being a stakeholder of company-acceptor. The sources of capital formation can be
taken from target contribution of Ministry of Science and Development of Russian Federation, interested investors,
from paid-back financial support (ex. 1,5 % from prime cost of sold production).9 To support nanotechnologies there
were launched following federal programs: a Federal Target Program “Research and developments on priority spheres
of development of scientific and technological complex of Russia for years 2007-2012”, “Program of fundamental
scientific research of State Academy of Science for years 2008-2012”. In the ranks of the latter program 5369,677
million rubles were appropriated in 2008 for research in chemistry and newest materials, and 6011,386 million rubles
were planned to be spent in 2009. Russia is a leader in budget assigns for nanotechnology among other branches of
science (7,5 % of budget expenditures in comparison with 5,1 % of Taiwan, 4,2 % of Japan, 1,5 % of European
countries).10
In spite of the fact, that science and industry suffer deep structural crisis in Russia, necessary steps are already taken to
make positive effects in the area. The years from 2020 to 2030 are now considered to be critical point of measuring
success of each country’s contribution to high-tech development. The world financial crisis disturbed plans of
governments of successful reforms, due to great financial losses and budget sequestering. In spite of that, having just
recovered, some states spend even more on science support, tending to intensify the process of structural reforms. The
springs of crisis fundamental theory sees in old mode of production that has to be rebased and developed. The methods
of maintaining of innovative activity on high level include legislative component and structural (when the chain of
transfer from innovative idea to mass production can work well on each stage and be successful to the end). In many
states legislative acts and federal programs are being undertaken to provide support to venture capitalists, venture
investment funds SMEs of innovative profiles, organizations, operating with R&D works. Tax breaks, amortization
write-offs and ministerial funding of certain projects are in use. Another serious part is establishing venture capital
market and system of venture funding. Without capital for primary research and further maintenance small companies
are never able to prosper. Looking through expenditures of certain countries on federal programs, investment of private
sector on venture projects, one can make a conclusion that large hopes lie on innovative sphere that will obviously help
countries to overcome financial crisis and to make a base of internationally competitive economy.
BIBLIOGRAPHY
[1]
The German Federal Government: Germany is gaining more profile as a location for science [Electronic
resource]. – Electronic data. –Berlin, 2009. – Mode acсess : http://www.hightech-strategie.de/en/273.php
[2]
The German Federal Government: More financial leeway for innovations [Electronic resource]. – Electronic
data. –Berlin, 2009. – Mode acсess : http://www.hightech-strategie.de/en/703.php
[3]
Горячева В. Р. Нанотехнологии в экономике России и зарубежных стран/ В. Р. Горячева //
Международный сборник научных трудов «Проблемы мировой экономики и международных
экономических отношений/ под ред. Р. И. Хасбулатова, О. Кратохвила. – М. : 2008. – Т. 1. – С. 185–190.
[4]
Полянин А. В. Методы инвестирования инновационной деятельности за рубежом / А. В.
Полянин//Инновации №3 – 2008. – с. 97-100.
[5]
Программа фундаментальных научных исследований государственных академий наук на 2008 – 2012
года [Электронный ресурс] - Режим доступа: http://www.nanonewsnet.ru/files/1_0_0.doc
[6]
Федеральная целевая программа «Исследования и разработки по приоритетным направлениям развития
научно-технологического комплекса России на 2007 — 2012 года [Электронный ресурс] - Режим
доступа: http://www.rusnano.com/Admin/Files/FileDownload.aspx?id=948
[7]
Купричев М. А. Инновационная деятельность в Китае //Купричев М. А./ Материалы Московской
финансово-промышленной
академии
[Электронный
ресурс].
–
Режим
доступа:
http://china.mfpa.ru/files/2.doc
[8]
Стерлингов И. Инновационные системы стран БРИК. Часть вторая: Китай [Электронный ресурс] –
Режим доступа: http://opec.ru/arhiv.aspx?ob_no=85634
[9]
Инновации
и
предпринимательство
ресурс].
–
Режим
доступа:
http://www.innovbusiness.ru/content/section_r_8064C28D-2878-4D6D-A985-87C4C00DCA00.html
9
Инновации и предпринимательство [Электронный ресурс]. – Режим доступа: http://www.innovbusiness.ru/content/section_r_8064C28D-28784D6D-A985-87C4C00DCA00.html
10
Горячева В. Р. Нанотехнологии в экономике России и зарубежных стран/ В. Р. Горячева // Международный сборник научных трудов
«Проблемы мировой экономики и международных экономических отношений/ под ред. Р. И. Хасбулатова, О. Кратохвила. – М. : 2008. – Т.
1. – С. 185–190.
KONFERENCE
41
ADRESS:
Goriacheva Varvara
Stremyany per. 36
115998 Moscow
Russia
KONFERENCE
42
AIRBUS A BOEING – KTO Z KOHO?
Martin Grančay
Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave
Abstrakt: Prezentovaná práca analyzuje úspešnosť Airbusu a Boeingu v získavaní zákazok z rôznych
svetových regiónov. Zaoberá sa faktorom regionálnej identity a jeho vplyvom na rozhodnutie aerolínií
o tom, lietadlá ktorého výrobcu obstarať. Prichádzame k záveru, že americkí klienti uprednostňujú Boeing,
zatiaľ čo európski klienti preferujú Airbus. Miera preferencie Boeingu v Severnej Amerike je pritom vyššia
ako miera preferencie Airbusu v Európe. V ostatných regiónoch hrá pri výbere dodávateľa lietadiel
významnú úlohu historické a politické prepojenie regiónu na USA alebo Európu. Najvyššiu preferenciu
Airbusu vykazujú klienti z Blízkeho východu. Najvyššiu preferenciu Boeingu majú klienti z Oceánie.
Kľúčové slová: letecká doprava, národnosť, regionálna príslušnosť, Airbus, Boeing, objednávky lietadiel
1 ÚVOD
Letecká doprava je bezpochyby jeden z najdôležitejších sektorov súčasného svetového hospodárstva. Umožňuje rýchlu
prepravu rýchlo kaziteľných a drahých tovarov medzi dvomi ľubovoľnými miestami na Zemi, a podporuje migráciu ako
globálny fenomén. Naviac, letecká doprava je významným spôsobom prepojená s výskumom a vývojom. Na jednej
strane sa pomocou nej prepravujú hi-tech produkty a najnovšie technológie; na druhej strane je letecká doprava sama
o sebe jedným z najprogresívnejších a technologicky najvybavenejších sektorov svetového hospodárstva.
Dopyt po leteckej doprave je determinovaný mnohými faktormi: za najdôležitejšie z nich môžme označiť cenu
prepravy, príjem spotrebiteľov, kvalitu a šírku poskytovaných služieb, devízové kurzy a pod.1 Výber aerolínie závisí od
tých istých atribútov a od preferencie spotrebiteľa, ktorá je determinovaná lojalitou k spoločnosti, imidžom, frequent
flyer programami a i. Veľmi dôležitým faktorom sa javí aj národná, resp. regionálna identita: mnohí americkí
spotrebitelia preferujú letecké spoločnosti USA, aj keď existuje lacnejšia zahraničná alternatíva. Naopak, mnohí
Európania by si zvolili radšej európsku spoločnosť. Dôvody tohto konania sú rôzne, od národnej hrdosti, cez dôveru
v domácu kvalitu až po želanie rozumieť jazyku posádky.
Otázka národnej a regionálnej identity vystupuje do popredia aj v problematike objednávok civilných lietadiel. Napriek
tomu jej doteraz nebol v odbornej literatúre venovaný žiaden priestor – do dnešného dňa sme neidentifikovali ani jednu
relevantnú publikáciu, ktorá by sa tejto otázke venovala. Z tohto dôvodu je našou misiou zaplniť existujúci priestor
a analyzovať význam faktoru národnej/regionálnej identity v objednávkach civilných lietadiel. Zameriavame sa na
jediných dvoch komplexných výrobcov komerčných lietadiel súčasnosti: Airbus a Boeing. Aj keď existujú aj iní
výrobcovia (napr. Embraer, Bombardier, Sukhoi, Tupolev...), ich trhový podiel je nízky a šírka sortimentu malá. Zo
štatistík Boeingu vyplýva, že v roku 2008 bolo v prevádzke 18 800 komerčných lietadiel (so 100 a viac sedadlami).2
Z nich viac ako 15 000 boli modely Airbusu alebo Boeingu. Z toho je zrejmé, že naozaj iba Airbus a Boeing môžu byť
považovaní za vskutku globálnych a komplexných producentov lietadiel.
Našou hypotézou je, že existuje silná súvislosť medzi regionálnou identitou klienta a výrobcom lietadiel, ktorého si
zvolí. Prepokladáme, že americkí klienti majú vysoký sklon k nákupu modelov Boeingu, zatiaľ čo európski zákazníci
majú vysoký sklon k nákupu modelov Airbusu. Zaujímavé tiež bude sledovať situáciu v iných svetových regiónoch.
Predkladaný článok pozostáva z piatich častí: po krátkom úvode prezentujeme metodológiu výskumu. Samotné
výsledky výskumu sú uvedené v tretej časti. Posledné dve časti článku sú venované diskusii o implikáciách zistených
výsledkov a formulácii záverov. Článok je aktualizovanou a prepracovanou verziou výskumu, ktorý bude zverejnený
v Almanachu 2/2009 Fakulty medzinárodných vzťahov v Bratislave.
2 METODOLÓGIA
Úloha, ktorú sme si zadali – t.j. analyzovať vplyv regionálnej identity klienta na výber výrobcu lietadiel – je
metodologicky veľmi jednoduchá a pozostáva zo štyroch krokov: najskôr je potrebné vytvoriť databázu objednávok
1
2
HOLLOWAY, S.: Straight and Level…, 2003.
BOEING: Current Market Outlook 2009-2028, 2009.
KONFERENCE
43
Airbusu a Boeingu a eliminovať z nej všetky objednávky, ktoré nie sú nestranné (napr. objednávky Armády USA).
Následne je nutné zvoliť výskumné obdobie. Tretím krokom je klasifikácia obstarávateľov lietadiel do svetových
regiónov. Na záver musíme porovnať počet objednávok Airbusov a Boeingov v jednotlivých regiónoch a vyvodiť z dát
dôsledky.
Databázy objednávok Airbusu a Boeingu sú voľne dostupné na internetových stránkach výrobcov: www. airbus. com,
resp. www. boeing. com. Získať prístup k týmto databázam je preto veľmi jednoduché. Oveľa ťažšie je zvoliť
adekvátne výskumné obdobie. Po konzultáciách s inými odborníkmi sme sa rozhodli založiť predkladaný výskum na
chronologickom zozname objednávok Boeingu od 1. 1. 1989 do 31. 12. 2009. Online štatistiky Airbusu sú o niečo
menej komplexné ako údaje Boeingu a neumožňujú zoradiť objednávky podľa dátumu. Z tohto dôvodu pracujeme so
zoznamom všetkých objednávok Airbusu od jeho založenia v roku 1974 až po 31. 12. 2009. Aj keď je toto obdobie o 15
rokov dlhšie ako použité výskumné obdobie Boeingu, horizont rokov 1974 - 1988 obsahuje objednávky iba na 956
lietadiel, čo predstavuje len 9 percent všetkých objednávok Airbusu. Nepresnosť, ktorá vzniká použitím rozdielnych
výskumných období pre Airbus a Boeing, preto nie je významná.
Ďalšou možnosťou, ktorá sa núkala pri stanovovaní výskumného obdobia, bolo predĺžiť databázu Boeingu do roku
1974, čím by sme vyrovnali časové dĺžky databáz. Túto možnosť sme ale z nasledujúcich dôvodov zamietli:
•
Existencia bipolárneho delenia sveta pred rokom 1989 neprípustným spôsobom deformuje význam regionálnej
identity pri objednávaní lietadiel, a tým potenciálne môže viesť k deformácii výsledkov celého výskumu.
•
Zatiaľ čo Airbus v období 1974 - 1988 predal iba 956 lietadiel, Boeing (vrátane spoločnosti McDonnell Douglas,
s ktorou neskôr sfúzoval) prijal objednávky na 5 435 komerčných lietadiel. To predstavuje 34 percent z celkových
objednávok Boeingu od roku 1974 dodnes. Je preto zrejmé, že kým Boeing bol v rokoch 1974 - 1988 už zrelý
etablovaný producent, Airbus ešte nebol plne konkurencieschopný.
•
V nami stanovenom výskumnom období zaknihoval Boeing objednávky na 10 827 lietadiel. Airbus predal 9 503
lietadiel. Oba datasety sú preto približne rovnako veľké.
Naša databáza obsahuje objednávky na celkovo 20 330 kusov lietadiel. Po eliminácii objednávok, ktoré môžu byť čisto
politickými rozhodnutiami, ako napríklad objednávky zo strany americkej, čilskej, kuvajtskej a iných armád, obsahuje
naša databáza 20 268 kusov lietadiel.
Dôležitou úlohou je zadelenie klientov do jednotlivých svetových regiónov. Boeing člení zákazníkov do 12 regiónov,
Airbus používa inú metodiku a člení ich do 6 regiónov. Z tohto dôvodu je nutné stanoviť štandardnú klasifikáciu
regiónov, ktorú budeme používať v našom výskume. Rozhodli sme sa pre klasifikáciu klientov do 8 regiónov (tab. 1).
Tabuľka 1: Rozdelenie štátov medzi regióny
REGIÓN
ŠTÁTY
Európa
Belgicko, Bosna a Hercegovina, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Faerské
ostrovy, Fínsko, Francúzsko, Gibraltár, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko,
Island, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko,
Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, Španielsko, Švajčiarsko,
Švédsko, Taliansko, Veľká Británia
Severná Amerika
Kanada, USA
Bývalé SNŠ
Azerbajdžan, Kazachstan, Rusko, Turkmenistan, Ukrajina, Uzbekistan
Ázia
Bangladéš, Bhután, Brunej, Čína, Filipíny, India, Indonézia, Japonsko, Južná
Kórea, Malajzia, Pakistan, Singapur, Srí Lanka, Tajwan, Thajsko, Vietnam
Blízky východ
Bahrajn, Irak, Irán, Izrael, Jemen, Jordánsko, Katar, Kuvajt, Libanon, Omán,
Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Sýria, Turecko
Latinská Amerika a Argentína, Bermudy, Brazília, Čile, Ekvádor, Guadaloupe, Jamajka, Kolumbia,
Karibik
Mexiko, Panama, Peru, Salvador
Oceánia
Austrália, Fidži, Francúzska Polynézia, Nauru, Nová Kaledónia, Nový Zéland,
Papua-Nová Guinea
Afrika
Alžírsko, Angola, Egypt, Etiópia, Juhoafrická republika, Keňa, Líbya, Maurícius,
Maroko, Mozambik, Namíbia, Nigéria, Pobrežie Slonoviny, Reunion, Senegal,
Somálsko, Sudán, Tunisko, Zimbabwe
Neidentifikovaný
Zákazník s nezverejnenou identitou.
Prameň: Vlastné spracovanie.
Dva najvýznamnejšie regióny s ohľadom na skúmanú problematiku sú Európa a Severná Amerika. Severná
Amerika,logicky zahŕňa Spojené štáty americké a Kanadu. Zostaviť zoznam štátov regiónu Európa je o niečo
náročnejšie. Z politicko-historických dôvodov sa nám zdá vhodné vyradiť z Európy štáty Spoločenstva nezávislých
KONFERENCE
44
štátov a vytvoriť pre ne vlastný región. Ďalším problémom je otázka Turecka – napriek tomu, že tak Airbus ako aj
Boeing ho vo svojich štatistikách zaraďujú do Európy, z dôvodu blízkych vzťahov Turecka s USA a s ohľadom na
neistú budúcnosť jeho integračných ambícií do EÚ, sme sa rozhodli zatriediť ho do regiónu Blízky východ. Súhrnom,
naša metodika je založená na ôsmich svetových regiónoch a na kategórii neidentifikovateľných, t. j. zákazníkoch, ktorí
sa z rôznych dôvodov rozhodli nezverejniť svoju identitu.
Po tom, čo sme pripravili databázu objednávok a klasifikovali každého klienta do jedného svetového regiónu, môžeme
pristúpiť k samotnej analýze počtu objednaných modelov Airbusu a Boeingu v jednotlivých regiónoch. Za týmto
účelom konštruujeme pre každý región ukazovateľ A/B, ktorý predstavuje počet objednaných kusov modelov Airbusu
vydelený počtom objednaných kusov modelov Boeingu. A/B bude väčšie ako 1 v prípade, ak objednávky modelov
Airbusu v regióne presahujú objednávky modelov Boeingu; naopak, A/B bude menšie ako 1, ak objednávky Boeingu
prevyšujú objednávky Airbusu. V našom výskume sa zameriame predovšetkým na analýzu ukazovateľa A/B v Európe
a v Severnej Amerike, nakoľko sú to regióny, v ktorých sídlia skúmaní producenti lietadiel. Samozrejme, bude
zaujímavé sledovať aj správanie zákazníkov v iných regiónoch, a to s ohľadom na ich kultúrne a historické väzby
s Európou alebo regiónom Severnej Ameriky. Napríklad, zoberúc do úvahy historické faktory, očakávame, že klienti
z Afriky a Latinskej Ameriky budú uprednostňovať výrobky Airbusu. Naopak, u klientov z Oceánie predpokladáme
príklon k Boeingu.
3 VÝSLEDKY
Ako sme už vysvetlili, náš výskum sa zameriava na modely Boeingu objednané medzi 1.1.1989 a 31.12.2009 a na
modely Airbusu objednané počas celej jeho existencie od založenia spoločnosti do 31.12.2009. To predstavuje 11
rôznych typov lietadiel Boeingu (MD-11, MD-80, MD-90, Boeing 707, Boeing 717, Boeing 737, Boeing 747, Boeing
757, Boeing 767, Boeing 777 a Boeing 787) a 7 rôznych typov lietadiel Airbusu (Airbus 300, Airbus 310, Airbus 320,
Airbus 330, Airbus 340, Airbus 350 a Airbus 380).
Celkový počet objednaných lietadiel po očistení od armádnych zákaziek v nami sledovaných časových obdobiach bol
20268 (tab. 2). Viac ako 34 percent z celkového počtu lietadiel bolo objednaných severoamerickými klientami (6976
kusov). To jasne potvrdzuje pozíciu Severnej Ameriky ako najrozvinutejšieho a najnasýtenejšieho leteckého trhu na
svete. Podľa počtu objednávok ďalej nasleduje Ázia (4736 kusov) a Európa (4389 kusov). Naopak, najmenší počet
lietadiel bol objednaný v krajinách SNŠ (212 kusov), v Oceánii (442 kusov) a v Afrike (458 kusov).
Tabuľka 2: Celkové objednávky lietadiel
REGIÓN
Airbus
Boeing
Európa
2 351
2 038
Severná Amerika
2 636
4 340
Bývalé SNŠ
110
102
Ázia
2 320
2 416
Blízky východ
945
640
Latinská Amerika a Karibik
490
333
Oceánia
163
279
Afrika
242
216
Neidentifikovaný
245
402
CELKOM
9 502
10 766
Prameň: www.boeing.com, www.airbus.com, vlastný výskum.
A/B
B/A
1,15
0,61
1,08
0,96
1,48
1,47
0,58
1,12
0,61
0,88
0,87
1,65
0,93
1,04
0,68
0,68
1,71
0,89
1,64
1,13
Už prvý pohľad na ukazovatele A/B v tabuľke 2 odhalí silnú preferenciu severoamerických klientov v prospech
Boeingu. Na každých 100 objednaných kusov Boeingov pripadlo iba 61 objednaných kusov Airbusov. Vyšší stupeň
uprednostňovania Boeingu vykazuje iba relatívne malý letecký trh Oceánie (100:58). Na druhej strane, modely Airbusu
sú preferované na Blízkom východe a v regióne Latinskej Ameriky a Karibiku (s A/B pomermi 148:100, resp.
147:100). Airbus je tiež trhovým lídrom v Afrike (112:100), v SNŠ (108:100) a v Európe. Trhový podiel Airbusu
v Európe je ale prekvapivo nízky – iba 115:100. V porovnaní s B/A podielom 165:100 v Severnej Amerike môžeme
jasne skonštatovať, že preferencia regionálneho výrobcu lietadiel je omnoho vyššia v Severnej Amerike. Uvedený fakt
vysvetľujeme nasledovne:
•
Zatiaľ čo Severná Amerika sa v našom ponímaní skladá iba z dvoch krajín – USA a Kanady – európsky letecký trh
zahŕňa niekoľko desiatok krajín. To má významné implikácie pre silu faktora regionálnej príslušnosti. Airbus je
medzinárodné konzorcium s účasťou Francúzska, Nemecka, Španielska a Veľkej Británie. Maďarskí, poľskí
a mnohí iní európski klienti preto nemusia Airbus považovať za svojho regionálneho výrobcu, keďže ich krajiny
do projektu Airbus nie sú priamo zapojené. Naviac, európska identita je slabá a je podriadená národnej identite. Ak
preto rozdelíme európske krajiny na tie, ktoré sú zapojené do konzorcia Airbus a tie, ktoré doň nie sú zapojené,
KONFERENCE
45
•
•
•
•
prídeme k na prvý pohľad možno paradoxnému, ale na báze uvedených argumentov plne logickému faktu: kým
celkový pomer A/B je v Európe 1,15, pomer A/B v štyroch krajinách zapojených do konzorcia Airbus je 1,45.
Klienti z ostatných štátov Európy majú potom pomer A/B 0,92, čo znamená, že preferujú Boeing. Každá
z uvedených skupín sa na celkových európskych objednávkach komerčných lietadiel podieľa cca. päťdesiatimi
percentami.
Boeing má v porovnaní s Airbusom oveľa dlhšiu tradíciu. Napriek tomu, že Airbus je už na trhu 35 rokov, stále má
istú nevýhodu u klientov, ktorí preferujú dlhodobú kontinuitu.
Časť amerických pasažierov nie je ochotná cestovať modelmi Airbusu. Aj keď ide o veľmi malú skupinu ľudí,
empiricky môžeme potvrdiť, že je oveľa väčšia ako skupina Európanov neochotných cestovať Boeingami.
Modely Airbusu sú vo všeobecnosti drahšie ako modely Boeingu.
Boeing je vďaka nižšej cene modelu B737 preferovaným dodávateľom lietadiel pre viacerých mamutích
nízkonákladových leteckých dopravcov. Nízkonákladový model je založený okrem iného na harmonizácii flotily.
Väčšina nízkonákladových dopravcov preto dlhodobo objednáva iba lietadlá jedného typu. Napríklad Southwest
Airlines zadal v nami skúmanom období objednávky na 519 kusov Boeingov 737, Ryanair objednal 338 kusov
Boeingu 737 a pod. To predstavuje významnú slabinu Airbusu. Existujú samozrejme aj dopravcovia harmonizujúci
flotilu pomocou typu Airbus 320, ich počet objednaných kusov je ale nižší.
Objednávky Airbusov prevýšili počtom kusov objednávky Boeingov v Európe, Afrike, Latinskej Amerike a Karibiku,
a na Blízkom východe. Africké a latinskoamerické krajiny prešli dlhým historickým obdobím pod nadvládou
európskych koloniálnych mocností a vplyv európskej kultúrya politiky ostal v týchto regiónoch silný dodnes. Naviac,
veľká časť lokálnych aerolínií je vlastnená európskymi investormi. Blízky východ je popri Číne najrýchlejšie rastúcim
leteckým trhom sveta, preto bude veľmi zaujímavé sledovať budúci vývoj objednávok lietadiel v tomto regióne. Pomer
A/B v regióne SNŠ je blízky jednotke s miernou preferenciou Airbusu. Predpokladáme, že táto preferencia mohla byť
spôsobená použitou metodikou, t.j. rozdielnymi výskumnými obdobiami u objednávok Airbusu a Boeingu v spojitosti
s veľmi nízkym počtom objednaných lietadiel.
Objednávky Boeingov prevýšili počtom kusov objednávky Airbusov v Severnej Amerike, Oceánii a s malým rozdielom
aj v Ázii. Oceánia je tradičnou zónou vplyvu USA, preto je veľká regionálna miera preferencie Boeingu očakávaná.
Situácia v Ázii je o niečo komplikovanejšia – zo 609 kusov lietadiel objednaných v Japonsku je viac ako 82 percent
Boeingov. Naopak, Airbus je jasným trhovým lídrom v Číne. Vzhľadom na to, že Airbus nedávno otvoril výrobnú halu
v čínskom meste Tianjin, dá sa predpokladať, že trhová pozícia Airbusu v Ázii sa posilní. Očakávame preto ústup
Boeingu z pozícií v Ázii.
4 DISKUSIA
Prezentovaný článok identifikoval existenciu silného prepojenia medzi regionálnou identitou klientov
a nimi preferovaného producenta lietadiel,. Našim cieľom pritom nebolo identifikovať faktory vedúce k danému
spotrebiteľskému správaniu. To by vyžadovalo osobné rozhovory s generálnymi manažérmi viac ako 200 najväčších
svetových aerolínií; táto úloha je pre nás momentálne nesplniteľná. Do budúcnosti je ale možné v prezentovanom
výskume pokračovať týmto smerom.
Niektoré faktory, ktoré klienti berú do úvahy pri obstarávaní lietadiel, sú zrejmé: technické parametre a výkon lietadla,
cena, dodacie podmienky, snaha o harminizáciu flotily a pod. Žiaden z týchto faktorov ale nie je schopný vysvetliť
existenciu veľkých rozdielov medzi pomermi A/B v jednotlivých svetových regiónoch. V súčasnom štádiu výskumu
môžeme iba predpokladať, že ide o faktory ako vplyv vládnej moci, imidž spoločnosti či národná hrdosť.
Aby sme lepšie otestovali platnosť našich záverov ohľadom A/B pomerov v jednotlivých svetových regiónoch,
vyjmeme zo zoznamu objednávok lessorov, investičné spoločnosti a malé lokálne aerolínie. Tak dostaneme dataset 101
veľkých a stredne veľkých aerolínií.3 Výsledky výskumu vymedzeného novým datasetom sú obdobné ako predtým –
3
Skúmané aerolínie:
Európa: Adria Airways, Aegean Airlines, Aer Lingus, Air Berlin, Air Europa, Air France, Air Malta, Alitalia, Austrian Airlines, British Airways,
Croatia Airlines, ČSA, Cyprus Airways, easyJet, Finnair, Iberia, Icelandair, KLM - Royal Dutch Airlines, Lauda Air, LOT Polish Airlines, Lufthansa,
Norwegian Air Shuttle AS, Olympic Airlines, Ryanair, SAS, Spanair, TAP - Portugal, Tarom, Virgin Atlantic Airways, Wizz Air.
Severná Amerika: Air Canada, AirTran Airways, Alaska Airlines, American Airlines, Continental Airlines, Delta Air Lines, Hawaiian Airlines,
Northwest Airlines, Southwest Airlines, United Airlines, US Airways, WestJet.
Ázia: Air China, Air India, All Nippon Airways, Asiana Airlines, Cathay Pacific Airways, China Airlines, China Eastern Airlines, China Northern
Airlines, China Southern Airlines, EVA Air, Garuda Indonesia, Hainan, JAL, Kingfisher Airlines, Korean Air, Malaysia Airlines, Pakistan
International Airlines, Philippine Airlines, Shanghai Airlines, Shenzhen Airlines, Singapore Airlines, Thai Airways International, Turkish Airlines,
Xiamen Airlines.
Blízky východ: El Al Israel Airlines, Emirates, Etihad Airways, Gulf Air, Kuwait Airways, Oman Air, Qatar Airways, Royal Air Maroc, Royal
Jordanian, Saudi Arabian Airlines, Yemenia-Yemen Airways.
Afrika: Afriqiyah Airways, Air Algerie, Air Mauritius, Arik Air, Egyptair, Ethiopian Airlines, Kenya Airways, South African Airways, Tunis Air.
KONFERENCE
46
európske aerolínie preferujú Airbusy (A/B = 1,12) a americké aerolínie preferujú Boeingy (B/A = 3,10). Prekvapujúcim
faktom je obrovské zvýšenie už predtým veľkej preferencie Boeingov v Severnej Amerike. To znamená, že veľké
aerolínie v Severnej Amerike majú veľmi vysoký sklon k objednávkam Boeingu, zatiaľ čo malé aerolínie
a inštitucionalizovaní investori sú viac-menej nestranní. Naviac, mnohé americké aerolínie sa snažia o harmonizáciu
svojej flotily – koncept, ktorý v Európe s výnimkou Ryanairu zatiaľ nesleduje žiadna veľká letecká spoločnosť.
Významný rozdiel možno identifikovať v trhovom postavení Airbusu a Boeingu, čo sa týka štruktúry objednávok.
Matica objednávok Airbusu a Boeingu (graf 1) poukazuje na odlišnosť počtu a rozmiestnenia bodov na jednotlivých
osiach grafu. Na osi Airbusu leží relatívne malý počet bodov a všetky z nich sa nachádzajú blízko k nule; na druhej
strane, na osi Boeingu leží množstvo bodov, z ktorých niektoré sú vo veľkej vzdialenosti od bodu nula. To znamená, že
Boeing je úspešnejší v získavaní exkluzívnych klientov – tých, ktorí obstarávajú všetky svoje lietadlá od jedného
výrobcu. Spomedzi skúmaných 101 aerolínií bol Boeing exkluzívnym dodávateľom lietadiel pre 21 z nich s celkovým
počtom objednaných kusov 1798. Airbus mal exkluzivitu iba u 11 aerolínií s počtom lietadiel len 356 kusov. Z toho
možno usúdiť, že typický veľký klient Boeingu preferuje harmonizáciu flotily, zatiaľ čo veľkí klienti Airbusu viac
uprednostňujú diverzifikáciu flotily.
Graf 1: Matica objednávok Airbusu a Boeingu (101 aerolínií)
Prameň: www.boeing.com, www.airbus.com, vlastný výskum.
5 ZÁVER
Hlavným cieľom nášho výskumu bolo analyzovať význam regionálnej identity pri objednávaní komerčných lietadiel.
Predpokladali sme, že americkí klienti budú mať vysoký sklon k nákupu modelov Boeingu a európski klienti budú
preferovať modely Airbusu. Po dôkladnej analýze dostupných dát sme prišli k záveru, že naše očakávania boli
naplnené. Najvýznamnejším zistením je, že sklon amerických klientov k nákupu modelov Boeingu je oveľa vyšší ako
sklon európskych klientov k nákupu modelov Airbusu – pomer B/A v Severnej Amerike je 1,65, zatiaľ čo pomer A/B
v Európe je iba 1,15. Spomedzi ostatných regiónov je Airbus najprefereovanejší na Blízkom východe a Boeing
v Oceánii.
Súhrnom, náš výskum vedie k nasledovným záverom:
•
Klienti zo Severnej Ameriky preferujú lietadlá Boeingu.
•
Klienti z Európy preferujú lietadlá Airbusu.
•
Sklon severoamerických klientov k nákupu lietadiel Boeingu je významne vyšší ako sklon európskych klientov
k nákupu lietadiel Airbusu.
•
Ak rozdelíme Európu na dva subregióny, kde prvý bude pozostávať zo štyroch krajín participujúcich v konzorciu
EADS/Airbus (Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Veľká Británia) a druhý bude zahŕňať všetky ostatné európske
Pacifik: Air New Zealand, Air Niugini, Air Pacific, Qantas, Virgin Blue Airlines.
Latinská Amerika a Karibik: Aerolineas Argentinas, Aeromexico, COPA Airlines, GOL Airlines, LAN Airlines, TAM.
Spoločenstvo nezávislých štátov: Aeroflot, Aerosvit, Azerbaijan Airlines, Turkmenistan Airlines.
KONFERENCE
47
•
•
•
krajiny, prvý subregión sa bude vyznačovať silnou preferenciou Airbusu (A/B = 1,45), kým druhý región bude
preferovať Boeing (A/B = 0,92).
Veľmi dôležitou skupinou klientov sú nízkonákladové aerolínie – ich operačný model je založený na snahe
o harmonizáciu flotily lietadiel. Preto prevádzkujú buď celoboeingovú (zväčša Boeing 737) alebo celoairbusovú
(zväčša Airbus 320) flotilu.
Región s najvyššou preferenciou Airbusu je Blízky východ.
Región s najvyššou preferenciou Boeingu je Oceánia.
Do budúcnosti bude veľmi zaujímavé pokračovať v našom výskume a sledovať nové trendy v obstarávaní komerčných
lietadiel. Na jednej strane možno predpokladať, že sily globalizácie, liberalizácie a deregulácie znížia význam faktoru
národnej identity v obstarávaní lietadiel. Na druhej strane hospodárske krízy a politické záujmy môžu viesť k renesancii
protekcionizmu. Tiež je nutné vziať v úvahu mnohomiliónové investície verejných rozpočtov do Airbusu a Boeingu,
ako aj ich pozíciu dôležitých zamestnávateľov. Preto môžeme konštatovať, že snaha o podporu vlastnej ekonomiky aj
prostredníctvom objednávania modelov svoj regionálneho producenta lietadiel tu bude vždy prítomná.
Záverom, zmieňme sa o budúcnosti výroby lietadiel a roli Číny v nej. V súčasnosti sú jedinými globálnymi
komplexnými výrobcami jedno- a dvojuličkových lietadiel Airbus a Boeing. Dá sa predpokladať skorý vstup Číny na
tento trh. Čína investovala nemalé finančné prostriedky do vývoja regionálneho lietadla ARJ21. Vo fáze vývoja je aj
stroj podobný Airbusu A320 a Boeingu 737, Comac C919. Jeho prvý let je predbežne naplánovaný na rok 2015. Nové
projekty výroby lietadiel budú zrejme nasledovať a duopol Airbusu a Boeingu sa čoskoro stane minulosťou.
[1]
BOEING: Current Market Outlook 2009-2028. USA : Boeing, 2009.
[2]
HOLLOWAY, S. Straight and Level – Practical Airline Economics. Ashgate : Aldershot, 2008. 587 s. ISBN
978-0-7546-7258-6.
[3]
LIPKOVÁ, Ľ. a kol. Medzinárodné hospodárske vzťahy. Bratislava : Sprint, 2006. 414 s. ISBN 80-89085-55-5.
ADRESA:
Ing. Martin Grančay
Ekonomická univerzita
852 35 Bratislava 5
Slovenská republika
E-mail: [email protected]
KONFERENCE
48
STRATEGICKÝ PLÁN PODNIKU
Lucie Haluzová
Evropský polytechnický institute, s.r.o., Kunovice
Abstrakt: Projekt se zabývá firmou Plavecké sporty Delfín Břeclav. Hlavní částí tohoto projektu je
vypracovat strategický plán pro firmu pod vedením ředitele firmy JUDr. Zdeněk Janík – Plavecké sporty
Delfín Břeclav. Použité informace jsou podklady z praxe, kde jsem pracovala a byly mi poskytnuty vedením
a prostřednictvím dotazování.
Klíčová slova: Identifikace, firma, podnikání, analýza, SWOT, strategický plán
IDENTIFIKACE FIRMY
Zdroj: firma Delfín – podnikatelský záměr
Jméno a příjmení:
Adresa:
Právní forma:
Datum vzniku:
IČO:
DIČ:
Základní kapitál:
Registrace:
Vedení firmy:
Odborný zástupce:
JUDr. Zdeněk Janík, Plavecké sporty Delfín Břeclav
ČSA 104, Břeclav 4, 691 41
fyzická osoba
16.11.1994
60682001
CZ430519167
500.000 Kč
č.j.:OŽU/780/00/ŽL/F, ev.č. 370400 – 33223-02
JUDr. Zdeněk Janík
Mgr. Robert Janík
PŘEDMĚT PODNIKÁNÍ
Zdroj: foto Lucie Haluzová
Provozování tělovýchovných zařízení a zařízení sloužících k regeneraci a rekondici.
•
provozování krytého bazénu, sauny, bufetu a fitness včetně všech činností, které s tímto provozováním souvisí
•
obchodní činnost – koupě zboží za účelem jeho dalšího prodeje
•
provozování letního koupaliště včetně činností, které s tímto provozováním souvisí
KONFERENCE
49
Roku 2003 Město Břeclav (pronajímatel) uzavřelo v souladu se zákonem č. 40/1964 Sb. obč. zákoníku nájemní
smlouvu s JUDr. Janíkem (nájemce). Předmětem této smlouvy je nájem předmětu nájmu přesně specifikovaného
a vymezeného mezi stranami této smlouvy.
ANALÝZA SOUČASNÉ SITUACE V OBLASTI
Růst poptávky
růst poptávky po službách firmy není momentálně až tak velký, obzvláště díky
ekonomické krizi
Konkurence
na trhu není vysoká konkurence. V okresním městě je toto zařízení jediným.
V přilehlé oblasti vyrostl pouze komlex typu Lázní (Lázně Lednice)
Počet
dominantních v České republice existuje mnoho sportovních zařízení se zaměřením na plavecké
podniků
sporty, obzvláště nově se budující a více oblíbené Aquaparky
Hodnota, kvalita
kvalita služeb firmy je na vysoké úrovni (složení a kvalita vody je velmi pečlivě
kontrolována dle příslušných nařízení a nelze ji nijak obelhat
Potřeba podpory
firma musí především podporovat svoji dobrou pověst. Činí tak na základě
vstřícného přístupu k zákazníkům. Firma ve většině případů také vyhoví konkrétním
požadavkům klientů a organizací
Zkušeností efekt
firma využívá svých dlouhodobých zkušeností a ze zkušeností ze vzdělání FTVS
v Praze – Karlova Univerzita Praha
Konkurenceschopnost
díky tomu, že má firma dobré jméno na trhu, schopné vedoucí, zástupce a vstřícné
jednání se zákazníky a je jediná v okresním městě Břeclav, tak je
konkurenceschopná
Garance
největší zárukou firmy je její 10-ti letá existence a poměrně stálá a nová klientela
Vedení
vedení firmy má osobní přístup ke každému zaměstnanci. V osobních problémech se
zaměstnancům snaží pomoci, vyjít jim vstříc. Zaměstnanci se v rámci zaměstnání
mohou dále vzdělávat a seberealizovat
Schopnost odolat dalším firmě se do určité míry daří odolávat konkurenci. Nicméně určitou komplikaci tvoří
potenciálním zájemcům o nové Aquaparky, za kterými jsou lidé schopni dojíždět i několik kilometrů.
vstup na trh
Image
firma ví, že je image důležitá. Proto si snaží budovat dobrou pověst a jméno
prostřednictvím poskytování jedinečných a spolehlivých služeb
Propagace, reklama
firma se propaguje pomocí sponzoringu, v novinách, na webových stránkách apod…
Cenová úroveň
je srovnatelná s cenovou úrovní konkurence podobných plaveckých bazénů, jinak by
firma na trhu neobstála. Pro své klienty se pak snaží vytvářet ještě výhodnější
podmínky (% slevy pro věrné klienty a pro studenty)
Technologie
firma je vybavena nejmodernější technologií (směsy do vody…)
Tabulka č. 1: Analýza současné situace v oblasti
SWOT ANALÝZA FIRMY
S stregths
- silné stránky (zdroje, pověst, pozice na trhu, jedinečnost atd.)
W weaknesses - slabé stránky (absence strategie, nevyužité kapacity, zdroje atd.)
O opportunities - příležitosti (nové trhy, nové technologie atd.)
T threats
- hrozby (konkurence, substituty, odběratelé, dodavatelé, zákazníci, legislativa, vývoj ekonomiky atd.)
Silné stránky:
(S – Stregths)
Skutečnosti, které přinášejí výhody jak
zákazníkům, tak firmě.
Příležitosti:
(O – Oportunities)
Skutečnosti, které mohou zvýšit poptávku,
nebo mohou lépe uspokojit zákazníky a
přinést firmě úspěch.
Slabé stránky:
(W – Weaknesses)
Činnosti, které firma nedělá dobře, nebo ty, ve
kterých si ostatní firmy vedou lépe.
Hrozby:
(T – Threats)
Skutečnosti, trendy, události, které mohou
snížit poptávku nebo zapříčinit nespokojenost
zákazníků.
KONFERENCE
50
Silné stránky:
•
zkušenosti a stálost na trhu
•
poznatky získané z vedení firmy a z realizace nově budovaných částí firmy
•
relativně rovný přístup k návštěvníkům, zejména však bereme ohled na malé děti a batolata
•
pružnost reakce na vývoj trhu a požadavků
•
znalost místního trhu, obyvatel
•
kvalitní management
•
vysoká kvalita zaměstnanců, hlavně v oblasti vyučujících trenérů
Slabé stránky:
•
neúplná provázanost mezi městem Břeclav a potřebami pronajímatele
•
neexistence odkoupení firmy do vlastního užívání, chybí motivace
•
firma se rozvíjí velice pomalu, způsobeno je to tím, že firma má své odlišné zákazníky v závislosti na ročním
období – jako je léto, zima (přes zimu jsou zisky mnohem nižší, než je tomu v létě)
•
prostory na inovaci firmy nejsou tak velké, jak by firma potřebovala
Příležitosti:
•
zvýšení informovanosti o poskytovaných službách
•
vytvoření systému vzdělávání pracovníků v oblasti záchranářství a jiného školení
•
posílení finančních zdrojů o prostředky z Evropské unie
•
vytvoření podmínek pro založení vlastních podnikatelských aktivit
•
vyhovět v co největší míře zákazníkům
•
velkou příležitostí je i rozšiřovat a inovovat naše webové stránky, které slouží jako reklama, propagace a jako
hlavní informační portál
Hrozby:
•
proniknutí podobné firmy na místní trh
•
vybudování aquaparku v regioně
•
neustálé zdražování energií apod. vede k demotivaci pronajímatele
•
odcházení zákazníků ke konkurenci (důvody mohou být – stěhování, navázání vztahů s lidmi jiných firem, odejdou
kvůli lepším výhodám, cenám, nespokojenost se službami, nelíbí se jim přístup)
ANALÝZA SOUČASNÉHO STAVU FIRMY
Vyhodnocení na škále 1-5¹:
•
úroveň managementu 4
•
úroveň personálu 4
•
věková struktura zaměstnanců 3
•
systém vzdělávání 5
•
stav zdrojů a zařízení 3
•
technologická úroveň 5
•
růst poptávky 4
•
podíl na trhu 3
•
kvalita služeb 5
•
vývoj 5
•
image 4
•
propagace 4
•
cenová úroveň 4
* nejhorší je č.1 - nejlepší je č.5
STRATEGICKÝ PLÁN FIRMY PRO NADCHÁZEJÍCÍ ROKY (OBDOBÍ)
Současnost
Při analýze současnosti ve firmě musíme vycházet především z:
•
Zda se podnik nachází v konkurenčním prostředí
•
Zda odvětví v němž se firma pohybuje je dynamické
•
Zda je existence hrozeb realitou
KONFERENCE
51
•
•
Zda je možnost státní podpory nereálná
Zda uspějí jen přizpůsobiví a jedineční lidé
Po definování faktorů externího prostředí, ve kterém se firma nachází, můžeme přistoupit k hodnocení současného stavu
firmy.
PROGNÓZA BUDOUCÍHO VÝVOJE A VIZE
Předpovídat dlouhodobý vývoj firmy v prostředí, ve kterém se nachází, je velmi složité. Na takové prognóze nelze
dlouhodobě stavět strategii podniku. Na firmu působí množství externích a interních vlivů, proto je nutné k jakýmkoli
prognózám přistupovat značně kriticky. Vše se musí dále odrazit i do strategického plánu firmy.
STANOVISKO
Jak se firmě povede v následujících letech je složité stanovit. Všechno bude a je nyní ovlivněno ekonomickou krizí.
Ekonomické ukazatele podniku pravděpodobně i nadále budou na dobré úrovni. Budou však ovlivněny množství
ukazatelů. (politika EU)
Nepředpokládá se, že by firma měla v následujících letech rozšiřovat kolektiv zaměstnanců. Objem dlouhodobých
investic se pravděpodobně nebude v následujících letech příliš zvyšovat. Firma chce i nadále zastávat osobní přístup
k zákazníkům. I nadále se bude snažit uspokojovat jejich individuální potřeby a požadavky.
PŘÍLEŽITOSTI
Firma se i v následujících letech bude nadále snažit o to, aby její pracovní tým byl kvalifikovaný a poskytoval
prvotřídní služby. Segmentací klientů, osobitým přístupem, důrazem na kvalitu pracovního týmu a kvalitním
marketingovým plánem si firma může udržet své postavení na trhu a zachovat dobrou image.
ADRESA:
Lucie Haluzová
Hraniční 111
691 41 Břeclav 4
tel. 775 245 816
[email protected]
KONFERENCE
52
SPECIÁLNÍ OBCHODNÍ OPERACE – VÝMĚNNÉ A VÁZANÉ OPERACE
Tibor Hlačina
Evropský polytechnický institut, s.r.o.
Abstrakt: Obchodní operace je forma realizace styků v zahraničním obchodě, kterou se uskutečňuje směna
zboží, služeb a různých práv. V mezinárodních obchodních operacích se někdy setkáváme i s tím, že
některé obchody nejsou uzavírány běžným způsobem jako samostatné obchody, ale že obchodní operace
jsou vzájemně svazovány tak, aby kombinace několika operací umožnila splnění cílů, které od těchto
transakcí očekávají zúčastněné strany (nejde o klasickou kupní smlouvu). Jsou to smlouvy o vzájemných
obchodech, které bývají sjednány tehdy, kdy nelze kupní smlouvu sjednat přímo nebo tehdy, kdy je forma
zvláštní obchodní aerace pro obě strany výhodnější. Odlišnosti od běžných obchodů : kombinace dovozu a
vývozu v jednom obchodním případě, uzavírány na základě více smluv na sebe vázaných, platby jsou
prováděny v různých měnách, nedochází vždy k platbám přes státní hranice. Podíl zvláštních obchodních
operací je asi 20 – 40 %.
Klíčová slova: bartery, jungtimy, reciprocity, kompenzace, protinákupy, kooperace na kompenzačním
základě, reexporty, switche, rámcové obchody, burzovní a aukční obchody
JEDNÁ SE PŘEDEVŠÍM O NĚKOLIK SKUPIN TRANSAKCÍ:
1.
kompenzace, bartery, jungtimy, reciprocity
2.
protinákupy
3.
kooperace na kompenzačním základě
4.
reexporty, switche
Rozdělení :
•
Obchod vázané
o Kompenzace
o Bartry
o Junktimy
o Reciprocity
•
Obchody nepřímé
o Reexporty
o Switche
Vznik zvláštních obchodních operací :
Období po druhé světové válce, kdy byl chronický nedostatek zboží, poptávka převyšovala nabídku, příliv zboží do
Evropy ze zámoří.
Vliv na platební bilance evropských zemí (zhoršovaly se). Obrana –restrikce
Situace byla řešena zvláštními obchodními operacemi, v současné době 20 – 40 % světového obchodu tvoří zvláštní
obchodní operace.
Druhy zvláštních obchodních operací :
•
Kompenzace
•
Bartrové obchody
•
Reciprocity
•
Junktimy
•
Switche
•
Protinákupy, buyback, offset
•
Reexport
•
Rámcové obchody
•
Burzovní
KONFERENCE
53
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Aukční obchody
Licenční
Frenchising
Smlouva o řízení
Zušlechťovací styk
Mezinárodní výrobní kooperace
Afilace
Ostatní ujednání a smlouvy
Leasing
Production sharing
Engineering
Factoring
Forfating
1. VÝMĚNNÉ OBCHODY
Podstatou je směna zboží za zboží, peníze zde však nejsou zcela vyloučeny. Účastníci výměnných obchodů; soukromé
firmy, podniky, státní organizace.
Jejich význam: Jakoby byly krokem zpět. Jednodušší je platit penězi. Jejich nutnost vyplývá z platební neschopnosti
ekonomických subjektů (dočasná platební neschopnost). Dalšími důvody byly politické a diskriminační.
Druhy výměnných obchodů:
•
Kompenzace
•
Bártr
•
Reciprocity
•
Junktimy
•
Switche
•
Protinákupy – dovozce požaduje, aby vývozce nejen uskutečnil předpokládanou základní dodávku, ale zároveň se
navázal k nákupu zboží nebo služby v dané zemi.
•
Buyback – dodavatel investičního zařízení či technologie přijímá část produkce jako splátku úvěru.
•
Offset – používají se mezi vyspělými průmyslovými zeměmi zajišťují rozsáhlé kooperace v průmyslu – tato forma
spolupráce s e využívá zejména v oblasti zbrojního průmyslu, při výrobě dopravních prostředků…
1.1. KOMPENZACE
Obchod ve stejné hodnotě, při které dochází k vzájemné nebo jednostranné směně zboží, kdy se využívá pohledávky
vzniklé v cizině.
•
Kompenzace pravá – směna zboží za zboží
•
Kompenzace nepravá – jednostranná dodávka zboží na základě vzniklé pohledávky
Další rozlišení kompenzace:
•
Kompenzace v sobě – dva partneři, dovozce je současně vývozce
•
Rozšířené kompenzace – transakce se účastní více dovozců a vývozců
•
Kompenzace globální – větší počet obchodních partnerů a jejich rámci se uskutečňuje řada relativně samostatných
obchodních operací, je daleko složitější, neboť je na tom nejhůře ten, kdo začne platit první.
Průběh kompenzačních obchodů:
•
Zúčtování kompenzace
Banky dovozce a vývozce vedou kompenzační účty v měnách dovozce a vývozce (v měně, na které se obchodní
partneři dohodli). Dovozce platí bance v měně svého státu vývozce dostává peníze v měně svého státu.
•
Platební formy v kompenzaci
Akreditiv, dokumentární inkasa
•
Ukončení kompenzace
Málokdy zůstávají kompenzační obchody beze zbytku a rozdíl je hrazen zpravidla ve volně směnitelných měnách.
KONFERENCE
54
1.2 BARTROVÉ OBCHODY
Je to forma kompenzačních obchodů. Vyskytují se v těch případech, kdy u jedné z partnerských zemí existuje tuhý
(přísný) vývozní nebo dovozní režim.
Součástí povolovacího řízení je udělení licencí, těch je nedostatek, proto se musí vývozce spolu s dovozcem při
udělování žádosti o licenci zavázat, že ve stejné hodnotě bude zboží jak dovezeno, tak vyvezeno.
Zvláštnosti:
•
Platby přecházejí státní hranice (na rozdíl od kompenzací)
•
Placení probíhá přes zvl. účty zřízené u bank dovozce i vývozce
Přes řadu zvláštností se mohou Bartry rozdělit do 2 skupin:
•
individuální – uzavírány na podnikové úrovni, téměř shodné s kompenzacemi
•
mezistátní – uzavřeny na úrovni ministerstev
1.3 RECIPROCITY
Obchody jsou sjednány nad rámec kontingentu. Uzavírají se na zboží, které není uvedeno v kontingentních listinách
příslušné obchodní dohody nebo množství zboží uvedené v kontingentu bylo vyčerpáno a je zájem o další výměnu.
Musí být sepsána reciproční dohoda, která je dodatkem k obchodní a platební dohodě.
1.4 JUNKTIMY
Obchody se zbožím, které je uváděno v obchodních dohodách a nečerpá se nad jejich rámec, tzn. není čerpáno vůbec,
nebo je čerpáno nedostatečně. Druhá země proto přinutí první k čerpání a nabídne jí zboží, které náhodou nutně
potřebuje.
1.5 SWITCH
Provádí se k získání deviz. Jsou to složité obchodní operace, které byly vyvolány těmito okolnostmi:
•
platební potíže státu
•
nedostatek deviz
•
nesměnitelnost měn
•
cenová disproporce
•
omezení v devizovém hospodářství
Obchody se stávají nezbytností tam, kde existují tzv. obchodně politické dovozní položky nebo v případě, že hrozí
vznik clearingového aktiva (špičky).
Při switchových obchodech jsou účastny 3 osoby:
Vývozce – dovozce, switcher – prostředník
Podstata:
Získání deviz prostřednictvím obchodu se zbožím 3 formy získán devizových prostředků:
•
nesměnitelná za volnou (nákup v clearingu za nesměnitelné a prodané za volné)
•
nesměnitelná za nesměnitelnou (vyrovnání aktivní clearingové špičky)
•
teoreticky volná za nesměnitelnou
Switchový obchod je obchod nepřímý, kdy prostředník ve vlastní režii zprostředkovává použití zůstatků clearingových
účtů k nákupu a prodeji zboží nebo ke směně zůstatků za volnou měnu.
Rozlišuje se:
•
- finanční switcher – přímá směna clearingových zůstatků za volnou měnu
•
- zbožový – směna zboží za clearingové zůstatky v jiné měnové oblasti v režii prostředníka
2. REEXPORT
Zvláštní druh obchodních operací, při nichž se zboží cizího původu prodává do jiné země. Za reexport se nepovažují
dodávky související s kompletací výrobku a kooperací:
•
opětovný vývoz dovezeného zboží
KONFERENCE
55
•
•
•
v historii MOO má dlouhodobou tradici, funguje pořád, hlavním důvodem využití je zisk (nakoupím levněji a dráž
prodám) => využití cenových rozdílů na různých trzích
reexportéři si často uchovávají svou pozici tím, že poskytují další servisní služby (při nákupu zkompletují, zapojí
apod.)
reexportéři využívají znalosti kam výrobky dodávají, zůstávají na trhu, poskytují další služby (kompletace,
pozáruční opravy – vše je v ceně)
Druhy reexportu:
•
přímý – zboží nakoupené v zahraničí se dodává přímo do země určení, aniž překročí české celní území
•
nepřímý – dovoz zboží do země, kde sídlí reexportní organizace, a jeho následný vývoz do třetí země. Důležitá je
časová návaznost smluv.
Důvody:
•
politické
•
ekonomické (odčerpání nevyužitých zůstatků clearingových účtů a to prostřednictvím zboží nebo přímou výměnou
clearingu za volnou měnu)
•
obchodně polické
3. RÁMCOVÉ OBCHODY
Zpravidla sjednány za účasti celé řady firem a podniků. Kromě běžných KS dosahují i další závazky, např. předání
zkušeností z koupě a prodeje licencí, technickou pomoc apod.
Rámcové obchody mají obvykle charakter širokého junktimu, za každou smluvní stranu vystupuje určitý podnik nebo
firma, jako koordinátor celého obchodu (tuto funkci někdy může zastávat banka nebo obchodní komora).
ADRESA:
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Česká republika
tel.: +420 572 549 018, +420 572 548 035
e-mail: [email protected]
KONFERENCE
56
VPLYV MACEDÓNSKO-GRÉCKEHO SPORU O NÁZOV ŠTÁTU NA INTEGRAČNÉ SNAHY
MACEDÓNSKA
Petra Holzerová
Fakulta medzinárodných vzťahov, Ekonomická univerzita v Bratislave
Abstrakt: Bilaterálny spor medzi Macedónskom a Gréckom trvá už takmer 19 rokov. Jeho podstata
spočíva v gréckych námietkach voči ústavnemmu názvu Macedónska, ktorý je totožný s názvom gréckej
provincie. Gréci obviňujú Macedóncov z ofenzívneho privlastňovania si helenistického dedičstva ako aj
iredentistických územných nárokov na severnú provinciu Grécka. Keď Grécko využilo svoje právo veta
a zablokovalo vstup Macedónska do NATO v roku 2008 a začiatok prístupových rokovaní s EÚ o rok
neskôr, nadobudol spor multilaterálne rozmery. Taktika Grécka, ktorej cieľom je oslabiť Macedónsko tak,
aby prijalo grécke podmienky riešenia sporu naštrbuje vnútornú stabilitu krajiny a ohrozuje projekt
budovania demokratickej, multietnickej spoločnosti. Euroatlantická integrácia je základným nástrojom pre
stabilizáciu Balkánu, preto by malo byť v záujme EÚ a NATO angažovať sa v otázke grécko-macedónskeho
sporu a prispieť k hľadaniu rýchleho a vyváženého kompromisu.
Kľúčové slová: Dočasná dohoda, Euroatlantická integrácia, Fyrom ,Grécko, Macedónsko, Spor o názov
štátu.
Abstract: The bilateral dispute between Macedonia and Greece lasts for almost 19 years. It is based on
Greek objections to Macedonia oficial name that is identical to the name of the Greek province. Greeks
accuse the Macedonians of offensive appropriation of the Hellenistic heritage and irredentist territorial
claims to the northern province of Greece. After Greek veto and blocking the entry of Macedonia into
NATO in 2008 and the start of EU accession negotiations one year later, the dispute between Greece and
Macedonia reached multilateral dimensions. Greek tactics aimed at weakening of Macedonia’s position in
order to adopt the Greek terms of settlement of the dispute undermines the internal stability of the country
and threatens the project of building a multiethnic society. As the Euro-Atlantic integration is the key
instrument designed to stabilize the Balkans, it should be in the interest of EU and NATO to contribute to
process of finding a balanced compromise solution.
Key words: Euro-atlantic integration, Fyrom, Greece, Interim Accord, Macedonia, Name dispute.
ÚVOD
Vzniku nových štátov na území Balkánskeho polostrova v 90-tych rokoch minulého storočia predchádzala
juhoslovanská kríza podmienená rozsiahlou etnickou, náboženskou, kultúrnou a ekonomickou heterogenitou regiónu.
Kým Srbsko a Čierna Hora podporovali zachovanie Juhoslávie vo forme pevnej federácie, Slovinsko a Chorvátsko sa
vydali cestou formovania samostatných republík. Bosna a Hercegovina ako aj Macedónsko sa usilovali o hľadanie
strednej cesty. Ich pozícia bola daná obavou o vlastnú budúcnosť v prípade rozdelenia federácie. Macedónsko spočiatku
presadzovalo zotrvanie vo federálnom zväzku, v ktorom videlo istotu zachovania svojej štátnosti. Uvedomovalo si, že
prípadný rozpad by znamenal medzinárodné komplikácie a ohrozenie svojbytnosti mladého macedónskeho národa.1
Avšak v dôsledku rastúceho vplyvu Srbska a jeho snahy redukovať kompetencie federálnych jednotiek politická
reprezentácia Macedónska po úspešnom referende v novembri 1991 rozhodla o vyhlásení nezávislosti.
1. PÔVOD MACEDÓNSKO - GRÉCKEHO SPORU A JEHO VPLYV NA MEDZINÁRODNÉ UZNANIE
MACEDÓNSKA
Macedónsko oficiálne požiadalo o medzinárodné uznanie v decembri 1991. Žiadosťou sa podobne ako v prípade
Slovinska a Chorvátska zaoberala Badinterová komisia menovaná Radou ministrov ES. Komisia, ktorá niesla názov
svojho predsedu pozostávala z piatich predstaviteľov ústavných súdov krajín Európskeho spoločenstva. Jej úlohou bolo
poskytnúť právne rady v otázke rozpadu SFRJ. Napriek tomu, že komisia vo svojom stanovisku konštatovala splnenie
1
Prebúdzanie národného vedomia v Macedónsku siaha do roku 1967, kedy macedónska cirkev získala autonómiu v rámci srbskej pravoslávnej cirkvi
a následne sa vyhlásila za samostatnú. Uznaním tohto rozhodnutia Komunistickou stranou a Zväzom komunistov Macedónska nadobudlo vyhlásenie
samostatnosti skôr politický ako cirkevný charakter a prezentovalo sa ako víťazstvo suverenity Macedónska.
KONFERENCE
57
požiadaviek pre uznanie, Grécko ako členská krajina ES medzinárodné uznanie zablokovalo. Tým sa začal 19 rokov
trvajúci spor, ktorého príčiny vyplývajú z otázok helenistického dedičstva, národnej identity ako aj obáv Grécka
o vnútornú stabilitu štátu.
Grécko odôvodnilo svoj nesúhlas s medzinárodným uznaním Macedónska výhradami proti oficiálnemu názvu štátu,
ktorý je totožný z názvom jednej z gréckych provincií. Po tom, čo macedónsky parlament v roku 1992 schválil štátnu
vlajku, na ktorej bolo zobrazené tzv. Verginské slnko, ktoré bolo v staroveku symbolom kráľovskej dynastie, rozšírilo
Grécko protest aj proti tomuto znaku.2 Používanie symbolov z klasického obdobia a identifikáciu moderného
macedónskeho štátu s Alexandrom Veľkým považujú Gréci za ofenzívne privlastňovanie si helenistického dedičstva.
Postoj vlády v Aténach vyplýval tiež z potenciálne nebezpečných dopadov vzniku macedónskeho štátu na vnútorný
vývoj a emancipačné snahy macedónskej menšiny v Grécku. Územie Macedónska bolo po druhej balkánskej vojne
rozdelené medzi Srbsko, Grécko a Bulharsko, pričom všetky krajiny zhodne neuznávali existenciu macedónskeho
národa. Srbsko označovalo Macedóncov ako južných Srbov, Bulhari ich považovali za súčasť vlastného národa a Gréci
ich považovali za slavofónnych Grékov. Po druhej svetovej vojne sa vardarská časť Macedónska stala integrálnou
súčasťou Juhoslovanskej zväzovej republiky, ktorej ústava z 30.1.1946 zakotvila princíp rovnoprávnosti a federatívneho
usporiadania spoločného štátu. Macedónsku bol udelený.štatút zväzovej republiky.
Naproti tomu, v Grécku bola macedónska komunita v dôsledku udalostí, ktoré sa odohrali počas gréckej občianskej
vojny vystavená asimilačnému tlaku a neboli jej priznané žiadne menšinové práva. Grécko považovalo názor
o existencii macedónskeho národa za umelý výtvor Tita s cieľom nárokovať si na časť gréckeho územia a macedónsky
jazyk za dialekt bulharského jazyka. Počas gréckej občianskej vojny, ktorá sa odohrala v 40-tych rokoch minulého
storočia tvorili „slovanskí Macedónci“ v severnej časti krajiny významnú časť partizánov vedených komunistami.
V súlade s Titovou politikou zdedenou z Kominterny bojovali za zjednotenie juhoslovanských, gréckych a bulharských
oblastí Macedónska s cieľom vytvoriť autonómne, komunistické Macedónsko v rámci Juhoslávie. Po porážke
komunistov v Grécku mnoho z nich utieklo, pričom ich majetky boli skonfiškované.
Rozpad Juhoslávie znamenal pád systému jednej politickej strany, čo v Macedónsku rovnako ako v ďalších
nástupníckych štátoch viedlo k oživeniu nacionalistických tendencií. V prvých relatívne slobodných voľbách získala
najväčšie zastúpenie v parlamente antikomunistická strana VMRO - Demokratická strana macedónskej národnej
jednoty, ktorá sa hlásila k odkazu Vnútornej macedónskej revolučnej jednoty. Strana proklamovala vytvorenie Veľkého
Macedónska, ktoré malo zahŕňať aj grécku časť. Predávali sa mapy, na ktorých bol Solún súčasťou Veľkého
Macedónska. Používali sa symboly, ktoré odkazovali na obdobie Alexandra Veľkého.3 V roku 1992 schválil parlament
štátnu vlajku, na ktorej bolo zobrazene tzv. Verginske slnko, ktoré bolo v období staroveku symbolom kráľovskej
dynastie. Grécko preto vyhlásilo, že bude súhlasiť s medzinárodným uznaním Macedónska len v tom prípade, ak zmení
svoj názov a oficiálne deklaruje, že nemá voči Grécku žiadne územné nároky a neuznáva existenciu macedónskej
menšiny.
Vzťahy s Gréckom komplikovali medzinárodné postavenie novovzniknutého štátu. Macedónsko nemohlo nadviazať
kontakty s významnými západnými štátmi, v ktorých videlo najlepšiu garanciu suverenity svojho štátu. Krajina tiež
dlho nemohla vstúpiť do medzinárodných organizácií. Situácia bola o to horšia, že z historických dôvodov a vzhľadom
na zložitú etnickú skladbu v juhozáapadnej časti balkánskeho polostrova malo Macedónsko komplikované vzťahy so
všetkými susednými štátmi.4
Napriek gréckym protestom Bezpečnostná rada OSN 7. apríla 1993 prijala Rezolúciu č. 817, v ktorej odporúčila
Valnému zhromaždeniu OSN, aby bolo Macedónsko prijaté do OSN pod dočasným názvom „Bývala juhoslovanská
republika Macedónsko (FYROM)“. Toto odporúčanie bolo odsúhlasené Rezolúciou č. 225, na základe ktorej
sa Macedónsko stalo 181. členom OSN. Názov „Bývala republika juhoslovanská republika“ bol označený ako dočasný,
pričom jeho používanie bolo vymedzené pre účely v rámci OSN na obdobie do vyriešenia sporu. OSN ako neutrálna
strana sporu nemala za cieľ určiť názov štátu.
2. DOČASNÁ DOHODA
Po prijatí Macedónska do OSN pod dočasným názvom Grécko vystupňovalo spor vo februári 1994, kedy zavrelo svoj
konzulát v Skopje a uvalilo na svojho severného suseda embargo, ktoré sa vzťahovalo na všetko okrem potravín
a liekov. Tento stav trval až do septembra 1995. V čase Daytonských rokovaní ktoré ukončili vojnu v Bosne špeciálny
2
Pelikán, J. a kol.: Dějiny jihoslovanských zemí. 2009. s. 650
International crisis group: Macedonia’s name: why the dispute matters and how to resolve it [cit. 31.1.2010]. Dostupné na internete:
http://www.crisisgroup.org/home/getfile.cfm?id=366&tid=1688&type=pdf&l=1
4
Pelikán, J. a kol.: Dějiny jihoslovanských zemí. 2009. s. 650
3
KONFERENCE
58
vyslanec OSN Cyprus Vance a osobitný zástupca USA pre Balkán Richard Holbrook sprostredkovali Dočasnú dohodu,
ktorá formalizovala bilaterálne vzťahy medzi oboma krajinami a vyzvala na rokovania o otázke názvu pod dohľadom
OSN. Grécko zrušilo embargo a uznalo Skopje pod dočasným názvom. Zároveň sa zaviazalo, že nebude blokovať
členstvo Macedónska v regionálnych a medzinárodných organizáciách, pokiaľ bude krajina označená ako "Bývalá
juhoslovanská republika Macedónsko". Macedónsko v súlade s dohodou, že symboly, ktoré sú súčasťou spoločného
historického a kultúrneho dedičstva nebudú používané druhou stranou súhlasilo so zmenou vlajky a potvrdilo, že nemá
územné nároky na severovýchodnú časť Grécka.5
3. ROKOVANIA O NÁZVE ŠTÁTU POD DOHĽADOM OSN
Rozhovory medzi Gréckom a Macedónskom, ktorých cieľom je nájsť kompromisné riešenie v otázke názvu
macedónskeho štátu prebiehali pod dohľadom osobitného vyslanca OSN Cyprusa Vanceho. Na poste mediátora ho
v roku 1999 nahradil americký právnik a bývalý vysoký predstaviteľ ministerstva zahraničia USA Matthew Nimetz.
Napriek mnohým návrhom, ktoré Nimetz predstavil, žiaden z nich nedokázal uspokojiť obe strany súčasne. V marci
2005 navrhol názov "Republika Makedonija - Skopje" v macedónštine, ktorý by sa neprekladal do iného jazyka. Atény
toto riešenie privítali, no Skopje presadzovalo prijatie tzv. dvojitej formuly, na základe ktorej sa mal dohodnúť názov
pre bilaterálne vzťahy s Gréckom, pričom oficiálny názov "Republika Macedónsko" sa mal používať pre všetky ostatné
bilaterálne a multilaterálne vzťahy. Na základe tejto požiadavky predložil Nimetz v októbri 2005 nový variant, ktorý
predpokladal používanie názvu „Republika Macedónsko - Skopje" pre bilaterálne vzťahy s Gréckom, "Republika
Makedonija" v rámci OSN a „Republika Macedónsko" pre bilaterálne vzťahy s krajinami, ktoré už uznali štát pod týmto
názvom. Tento návrh Grécko odmietlo.
Ďalší priebeh rozhovorov ovplyvnili kroky Macedónska, ktoré viedli k narušeniu dôvery medzi oboma stranami sporu.
Začiatkom roka 2007 macedónska vláda pod vedením Gruevského, rozhodla o premenovaní letiska v Skopje po
Alexandrovi Veľkom. Grécko považovalo tento krok za privlastňovanie si helénskeho dedičstva a porušenie Dočasnej
dohody. Útoky Macedónska na grécku citlivosť ohľadom historického dedičstva sa stali predmetom kampane pred
parlamentnými voľbami, ktoré sa v Grécku konali v septembri 2007. Premiér Kostas Karamanlis pred svojim znovu
zvolením do funkcie vyhlásil, že „Skopje nevstúpi do žiadnej medzinárodnej organizácie vrátane NATO a EÚ kým sa
nenájde obojstranne prijateľné riešenie v otázke názvu krajiny.“
4. VPLYV MACEDÓNSKO – GRÉCKEHO SPORU NA INTEGRÁCIU MACEDÓNSKA DO NATO
Parlament Macedónskej republiky prijal rozhodnutie o vstupe Macedónska do Severoatlantickej aliancie už v decembri
1993. O dva roky neskôr krajina v Bruseli podpísala prístupové dokumenty programu Partnerstvo pre mier.
Komptetencie v oblasti koordinačných aktivít týkajúcich sa sa prípravy Macedónska na vstup do NATO boli zverené
Komisii pre euroatlantickú integráciu. Na summite NATO vo Washingtone v apríli 1999 Macedónsko oficiálne získalo
štatút kandidátskej krajiny a stalo sa členom Akčného plánu pre členstvo v NATO. Spolu s s Albánskom, Bulharskom,
Rumunskom, Slovenskom, Lotyšskom, Estónskom a Litvou sa stalo zakladateľom Vilniusskej skupiny, ku ktorej sa
neskôr pridalo aj Chorvátsko. Tri krajiny skupiny – Macedónsko, Albánsko a Chorvátsko spolu s USA v máji 2003
v Tirane podpísali Chartu partnerstva (tzv. Jadranskú chartu). Predpokladalo, sa že na summite v Bukurešti, ktorý bol
nazvaný aj summitom rozširovania dostanú pozvánku na členstvo všetky tri krajiny tzv. Jadranskej skupiny. Avšak aj
napriek jasným úspechom v reformných procesoch, oddanosti k hodnotám a príspevkom k operačným aktivitám NATO
Macedónsku nebolo ponúknuté plné členstvo. Severoatlantická aliancia kvôli postoju Grécka podmienila pozvánku
všeobecne akceptovaným kompromisom ohľadom názvu krajiny.
Grécko avizovalo, že je pripravené vetovať vstup Macedónska do NATO už pred aprílovým summitom. V snahe
zabrániť zlyhaniu summitu sa do procesu hľadania riešenia zapojili GT NATO Jaap de Hoop Scheffer aj zástupca USA
pre európske záležitosti Daniel Fried. Táto iniciatíva však prišla neskoro. Rokovania nenašli spoločného menovateľa
a to aj napriek tomu, že macedónska vláda napokon súhlasila s tým, aby Macedónsko vstúpilo do NATO pod názvom
"Republika Macedónsko (Skopje)", ktorý Grécko v roku 2005 považovalo za prijateľný. Nakoľko si Grécko bolo
vedomé svojej silnej pozície a taktiku veta chcelo využiť na to, aby riešenie odrážalo jeho maximalistické požiadavky,
nepodarilo sa presadiť vstup Macedónska ani pod názvom „Bývala juhoslovanská republika Macedónsko“. S podporou
Francúzska Grécko ako člen zoskupenia využilo právo veta a zablokovalo vstup Macedónska do NATO.
5. VPLYV MACEDÓNSKO – GRÉCKEHO SPORU NA INTEGRÁCIU MACEDÓNSKA DO NATO
Rozpútanie dočasne zmrazených národnostných konfliktov koncom 20. storočia na Balkáne viedlo k zvýšeniu
angažovanosti Európskej únie v tomto regióne. Fakt, že Európska únia nedokázala zabrániť krvavému rozpadu bývalej
Juhoslávie bol považovaný za prvý veľký neúspech jej zahraničnopolitických ambícií stelesnených v Spoločnej
5
OSN: Dočasná dohoda. [cit. 30.1.2010]. Dostupné na internete: http://untreaty.un.org/unts/120001_144071/6/3/00004456.pdf
KONFERENCE
59
zahraničnej a bezpečnostnej politike. V postkonfliktnom období poskytovala EÚ štátom Západného Balkánu finančnotechnickú pomoc s cieľom povojnovej rekonštrukcie, budovania inštitúcií a riešenia problémov spojených s návratom
utečencov. „Politika únie k západnému Balkánu vymedzila dva princípy: regionálna spolupráca a kondicionalita.
Koncept regionálnej spolupráce vychádza z predpokladu, že spoluprácou medzi balkánskymi krajinami sa podarí zlomiť
ich vzájomnú nedôveru. Princíp kondicionality podmieňoval akúkoľvek spoluprácu a pomoc krajinám západného
Balkánu dodržiavaním stanovených, predovšetkým politických podmienok.“6
V roku 1999 bola formulovaná nová stratégia pre Západný Balkán pod názvom Stabilizačný a asociačný proces (SAP),
k realizácii ktorého sa zaviazali štáty EÚ a Západného Balkánu na Záhrebskom summite. V rámci finančno-technickej
pomoci bola široká škála programov (PHARE, ECHO, OBNOVA) nahradená jedným finančným nástrojom –
programom CARDS. V máji 2003 navrhla Komisia, v rámci ,,Integrácie západného Balkánu a EÚ“, pridať k tejto
politike i prvky procesu rozširovania, ktoré by posilnili konečný cieľ - dosiahnutie plného členstva Západného Balkánu.
Európska rada v Solúne v roku 2003 potvrdila európsku perspektívu pre krajiny Západného Balkán ako aj politický
rámec smerovania do EÚ. Solúnska agenda priniesla nové nástroje na podporu reformných snáh krajín Západného
Balkánu, z ktorých najvýznamnejším sa stalo Európske partnerstvo. Európske partnerstvo bolo následne uzavreté zvlášť
s každou krajinou. Solúnsky summit stanovil, že progres každej krajiny pri napĺňaní podmienok pre približovanie k EÚ
bude hodnotený samostatne.
Republika Macedónsko nadviazala diplomatické styky s Európskou úniou po podpise Dočasnej dohody v decembri
1995. Stala sa prvou krajinou v regióne, ktorá uzavrela Stabilizačnú a asociačnú dohodu (SAA) s Európskou
úniou. Dohoda, ktorá bola podpísaná v apríli 2001 a nadobudla platnosť v apríli 2004, je základným právnym rámcom
pre bilaterálnu spoluprácu, kým krajina nevstúpi do EÚ. Dohoda ustanovila pravidelnú Stabilizačnú a asociačnú radu,
ktorá sa zvoláva raz ročne na úrovni ministrov zahraničných vecí. Jej cieľom je monitorovanie macedónskeho vývoja
v dôležitých oblastiach, ktoré sú podstatné pre zbližovanie sa s EÚ. Macedónsko podalo žiadosť o členstvo v roku 2004.
Komisia následne odporučila udelenie kandidátskeho statusu, ktorý Rada schválila 17. decembra 2005. Status
kandidátskej krajiny bol Macedónsku udelený bez konkrétneho dátumu pre začatie prístupových rozhovorov. V snahe
podporiť macedónsku vládu, aby splnila kritériá pre začatie prístupových rozhovorov, prijala EÚ v marci 2008
Prístupové partnerstvo s Macedónskom, ktoré obsahuje osem kľúčových krátkodobých priorít. Európska komisia vo
svojej prvej hodnotiacej správe o pokroku vyzdvihla výsledky v oblasti súdnictva a reformy polície, boja proti korupcii,
profesionalizácie verejnej správy ako aj progres pri plnení kritérií nevyhnutných pre uvoľnenie vízového režimu.
Komisia zároveň konštatovala nedostatky pri plnení politických kritérií. Ako najväčší problém označila pretrvávajúcu
korupciu, slabý pokrok pri zabezpečovaní práv menšín a priebeh predčasných parlamentných volieb, ktoré sa v
Macedónsku uskutočnili ako dôsledok summitu NATO v Bukurešti, kde Macedónsko nedostalo pozvánku na vstup do
aliancie. Priebeh volieb, ktoré sprevádzali incidenty v oblastiach
s prevažne albánskym obyvateľstvom
ako aj nedostatočný politický dialóg na domácej scéne boli hlavnými príčinami toho, že Macedónsko nezískalo termín
začiatku prístupových rokovaní. V správe z októbra 2009 Európska komisia potvrdila splnenie kritérií a odporučila
začatie prístupových rokovaní s Macedónskom. O stanovení termínu pre začiatok rokovaní sa malo rozhodnúť na
zasadnutí ministrov ZV EÚ v decembri 2009.
V snahe zabezpečiť podporu pre Macedónsko rozposlal koncom novembra premiér Gruevski list predsedom vlád
členských krajín EÚ. V súvislosti s možnosťou gréckeho veta uviedol, že „rokovania za sprostredkovania OSN budú
pokračovať v aktívnom a konštruktívnom duchu, aby sa dosiahlo obojstranne prijateľné riešenie“. Počas rokovania
s gréckym náprotivkom, premiérom Papandreoum apeloval, aby Grécko zvážilo svoje rozhodnutie blokovať začiatok
prístupových rozhovorov. Zároveň vyjadril presvedčenie, že prístupový proces bude náročný, pretože Grécko bude mať
mnoho príležitostí spomaliť ďalší pokrok. V záujme umožniť Macedónsku začať prístupové rokovania sa krátko pred
stretnutím angažoval aj švédky minister zahraničných vecí Carl Bildt, ktorého krajina v tom čase predsedala EÚ. Aj
napriek týmto snahám Grécko nezmenilo svoj postoj a hlasovalo proti takému kroku. Ministri ZV vo svojom stanovisku
uviedli, že „Komisia odporúčila začatie prístupových rokovaní s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko
a o tejto otázke sa bude opäť rozhodovať počas nasledujúceho predsedníctva“.
6. DÔSLEDKY BLOKOVANIA VSTUPU MACEDÓNSKA DO INTEGRAČNÝCH ZOSKUPENÍ
Dočasnou dohodou sa Grécko zaviazalo, že nebude blokovať vstup Macedónska do medzinárodných zoskupení pod
dočasným názvom Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko. Porušenie dohody a využitie práva veta pri
rozhodovaní o vstupe Macedónska do NATO a začatí prístupových rokovaní s EÚ vyvovalo v Macedónsku všeobecnú
frustráciu a nedôveru voči dodržiavaniu medzinárodno-právnych záväzkov. Po stretnutí ministrov ZV EÚ, ktorí mali
rozhodnúť o začiatku prístupových rokovaní prezident Macedónska Georgi Ivanov vyhlásil: „Sme svedkami toho, ako
sa Európa snaží nájsť svoj vlastný hlas. Stále však existujú lídri, ktorí sa namiesto ducha zjednotenej Európy nechajú
riadiť malichernými a krátkozrakými záujmami.“
6
Štěrba, V.: Európska unie a západní Balkán, Deset let stabilizace. In: Mezinárodní politika 11/2005, s.19
KONFERENCE
60
Grécka taktika vychádzajúca zo snahy dostať Macedónsko do pozície medzinárodnej izolácie tak, aby bolo nútené
prijať grécke podmienky vyriešenia sporu vystavuje krajinu vnútornej zraniteľnosti a potenciálnemu narastaniu napätia
medzi macedónskym a albánskym obyvateľstvom. Separatizačné tendencie takmer 25 %-nej albánskej menšiny sa
začali preukazovať krátko po vyhlásení nezávislosti Macedónska. Tie sa darilo tlmiť až do roku 2001, kedy prerástli do
ozbrojeného konfliktu medzi albánskou menšinou a macedónskou väčšinou. Počas povstania albánskych vzbúrencov
bojovala Národná oslobodzovacia armáda podporovaná Albáncami z Kosova za rovnaké práva pre Albáncov
v macedónskej ústave. Európskej únii sa podarilo dohodnúť prímerie až po zásahoch NATO. Následne bola prijatá tzv.
rámcová dohoda z Ochridu, vďaka ktorej sa Macedónsko vyhlo širšiemu konfliktu a položili sa základy dlhodobej
integrácie albánskej komunity. Rozhodujúcim faktorom pre podporu dohôd z Ochridu bol prísľub integrácie do
euroatlantických štruktúr.
Ochridská dohoda je však svojím zameraním na Albáncov bez zodpovedajúcich opatrení na upokojenie macedónskej
väčšiny nevyvážená. Ústupky, ku ktorým sa Macedónci voči etnickým Albáncom v otázke identity zaviazali (oficiálne
používanie albánskej národnej vlajky a jazyka, zvýšený podiel príslušníkov albánskej menšine vo verejnej správe atď.)
považuje macedónska väčšina za kontroverzné. Strach z toho, že Macedónci budú marginalizovaní vo vlastnej krajine
zvýšil ich historické obavy z agresívneho zásahu susediacich krajín a je základom odporu voči Ochridu. Je zjavné, že
čím väčší vonkajší tlak sa proti macedónskej identite vyvíja, tým menej sú etnickí Macedónci ochotní dodržiavať
ustanovené kompromisy s ich albánskymi krajanmi.
Revizionistické postoje voči dohode z Ochridu, ktorá postupne strácala silu zmierňovať inter-etnické napätie v krajine
sa začali objavovať už pred summitom v Bukurešti. Ako jedinou politickou platformou, ktorá ponúkala nádej na
spojenie macedónskych a albánskych etnických a politických skupín sa javila euroatlantická integrácia. Grécko sa však
rozhodlo pre taktiku blokovania vstupu Macedónska do integračných zoskupení, ktorá robí z krajiny rukojemníka sporu
o názov štátu. Grécke veto viedlo k vyhláseniu predčasných volieb, ktoré sa konali 1. júna 2008. V oblastiach
s prevažne albánskym obyvateľstvom pozdĺž hranice s Kosovom ich v dôsledku vnútorných nepokojov a etnického
populizmu sprevádzalo násilie. Počas kampane bolo zaznamenaných viac ako 20 ozbrojených útokov. Násilie však
vyvrcholilo až v deň volieb. Nezrovnalosti a volebné manipulácie postihli takmer 50 percent albánskych hlasov,
10 percent hlasov z celkového počtu voličov. K zmanipulovaniu volieb došlo za priamej prítomnosti polície, ktorej
príslušníci boli očividne prepojení s albánskymi stranami.
V macedónskej časti hlasovania zanamenala bezprecedentné víťazstvo pravicová VMRO-DPMNE. Strana
si zabezpečila drvivé víťazstvo nekompromisným postojom v dvoch dôležitých otázkach pre etnických Macedóncov:
národnostné požiadavky Albáncov a rokovania o názve štátu s Gréckom. Tým, že VMRO vsadila na otázky etnickej
identity, znovuzvolený premiér Gruevski dal najavo, že nie je ochotný zmeniť svoj nekompromisný postoj v otázke
názvu výmenou za urýchlenie integračného procesu. Tento postoj potvrdil aj po rokovaní ministrov ZV EÚ, kedy kvôli
odmietavému postoju Grécka Macedónsku nebol udelený termín začiatku prístupových rokovaní s EÚ.
ZÁVER
Keď Macedónsko získalo štatút kandidátskej krajiny v roku 2005, jeho úspech posilnil význam európskej perspektívy
pri stabilizácii krajín Západného Balkánu a vieru v myšlienku, že multietnická demokracia može byť dosiahnutá
a udržaná bez rozsiahlej medzinárodnej intervencie. V tomto ohľade bolo Macedónsko jedinou krajinou bývalej
Juhoslávie, ktorej sa podarilo vyhnúť veľkému konfliktu a položiť základy modelu multietnickej demokracie, ktorý sa
ukázal byť oveľa lepším ako prísne kontrolovaný, ale úplne dysfunkčný multietnický federalizmus v Bosne
a Hercegovine. Dôležitú úlohu v procese stabilizácie krajiny zohrala podpora a prísľub euroatlantickej integrácie.
V Macedónsku dosahuje podpora euroatlantickej integrácie stabilnú úroveň vyše 90 percent. Grécky postup, ktorý bráni
napĺňať tieto integračné snahy má však za následok narastanie inter-etnického napätia a prípadné odloženie integrácie
na neurčito by mohlo mať na Macedónsko značné destabilizačné účinky. EÚ a NATO by preto mali prijať konkrétne
kroky s cieľom neutralizovať nebezpečné, radikálne impulzy na macedónskej politickej scéne, odblokovať európsku
a euroatlantickú perspektívu ako základný nástroj stabilizácie Balkánu a udržať najúspešnejší projekt EÚ a NATO
v budovaní multietnickej spoločnosti na Balkáne.
POUŽITÁ LITERATÚRA
[1]
Balkan Insight: What’s in a name? [online]. 3.11.2009. [cit. 30. 1. 2010]. Dostupné na internete:
http://www.balkaninsight.com/en/main/info/23373.
[2]
International crisis group: Macedonia’s Name: Breaking the Deadlock. [online]. Priština/Brusel, 12.1.2009. [cit.
30.
1.
2010].
Dostupné
na
internete:
http://www.crisisgroup.org/library/documents/europe/balkans/b52_macedonias_name___breaking_the_deadlock
KONFERENCE
61
[3]
[4]
[5]
[6]
[7]
[8]
[9]
[10]
.pdf.
International crisis group: Macedonia’s name: why the dispute matters and how to resolve it. [online].
Skopje/Brusel,
10.
12.
2001.
[cit.
31.
1.
2010].
Dostupné
na
internete:
http://www.crisisgroup.org/home/getfile.cfm?id=366&tid=1688&type=pdf&l=1.
International crisis group: Moving Macedonia toward self-sufficiency: a new security approach for NATO and
the EU. [online]. Skopje/Brusel, 15. 11. 2002. [cit. 29. 1. 2010]. Dostupné na internete:
http://www.crisisgroup.org/library/documents/report_archive/A400823_15112002.pdf.
MARUSIC, S. J. Macedonian PM Seeks EU Support. [online]. Skopje, 30. 11. 2009. [cit. 2.2.2010]. Dostupné na
internete: http://www.balkaninsight.com/en/main/news/24048/.
MARUSIC, S. J. Macedonian President Expresses EU Frustration. [online]. Skopje, 8. 12. 2009. [cit. 2. 2. 2010
]. Dostupné na internete: http://www.balkaninsight.com/en/main/news/24237/.
MARUSIC, S. J. PM Gruevski: Macedonia Did Its Part. [online]. Skopje, 1. 12. 2009. [cit. 2.2.2010 ]. Dostupné
na internete: http://www.balkaninsight.com/en/main/news/24084/.
OSN: Dočasná dohoda. [online]. New York, 13. 9. 1995 [cit. 30. 1. 2010]. Dostupné na internete:
http://untreaty.un.org/unts/120001_144071/6/3/00004456.pdf.
PELIKÁN, J. a kol. Dějiny jihoslovanských zemí. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2009. 759s. ISBN 97880-7106-375-9.
ŠTĚRBA, V.: Európska unie a Západní Balkán, Deset let stabilizace. In: Mezinárodní politika, 11/2005, s. 1820.
ADRESA:
Ing. Petra Holzerová
Dolnozemská cesta 1
852 35 Bratislava
[email protected]
KONFERENCE
62
PROBLEMATIKA NEZAMESTNANOSTI AKO JEDNA Z VÝZIEV POKRÍZOVÉHO VÝVOJA
EURÓPSKEJ ÚNIE V KONTEXTE NOVEJ STRATÉGIE EU 2020
Margita Hulmanová
Abstrakt: Článok sa zaoberá dopadmi svetovej finančnej a hospodárskej krízy na pracovný trh Európskej
únie s dôrazom na mladých ľudí, ktorí patria medzi zraniteľné segmenty populácie. Zároveň načrtáva
riešenia, ktoré ponúka Európska komisia v podobe dokumentu EU 2020, nahrádzajúceho Lisabonskú
stratégiu pre rast a zamestnanosť. Jej platnosť končí práve v období, kedy Európa tvrdo pociťuje dôsledky
krízy, nezmiznúce s prvými náznakmi ekonomického oživenia. Článok stručne sumarizuje pozitíva
a negatíva Lisabonskej stratégie, ako aj naznačuje smerovanie diskusií o obsahu novej stratégie EU 2020
snažiacej sa eliminovať nedostatky Lisabonskej stratégie a budovať na jej pozitívnych výsledkoch.
Kľúčové slová: Lisabonská stratégia, EU 2020, nezamestnanosť, nezamestnanosť mladých, finančná
a hospodárska kríza
Abstract: The article deals with the implications of the global financial and economic crisis for the EU
labour market with special focus on young people, belonging to the vulnerable segments of population. At
the same time, the article outlines solutions offered by the European Commission in the document entitled
EU 2020, succeeding the Lisbon strategy for Growth and Jobs. The Lisbon strategy terminates at the time
when Europe still feels the impacts of the crises despite the slight improvement in economic activity. The
article briefly summarises the positives and negatives of the Lisbon strategy and outlines the discussions
on the new EU 2020 strategy building up on the strengths of Lisbon strategy and attempting to eliminate
its weaknesses.
Key words: Lisbon strategy, EU 2020, unemployment, youth unemployment, financial and economic crisis
ÚVOD
Zo súčasnej finančnej a ekonomickej krízy, rýchlo rozšírenej z trhu s nehnuteľnosťami v USA a spôsobujúcej najhoršiu
recesiu od čias druhej svetovej vojny, vyplýva aj kríza na globálnom trhu práce. Napriek tomu, že podľa aktuálnych
informácií globálna ekonomika vykazuje známky zastavenia krízy a pomalej konsolidácie, z histórie a skúseností kríz
minulých je zrejmé, že recesia bude mať dlhšie trvanie.1 Potvrdzujú to miery nezamestnanosti, ktorých rast pokračuje
dokonca aj po naštartovaní obnovovania ekonomiky (Viď príloha č.1). Tento článok ponúka aktuálne informácie
o situácii na trhu práce Európskej únie, analyzuje prínos Lisabonskej stratégie, ako aj dokumentu EÚ 2020, ktorý má
túto stratégiu nahradiť a motivovať Európu k vytváraniu nových pracovných miest prostredníctvom "zeleného rastu"
a inovácií.
KRÍZA ZAMESTNANOSTI A JEJ DÔSLEDKY
Okrem sledovania samotného nárastu mier nezamestnanosti počas kríz má veľkú informatívnu hodnotu pozorovanie
časového obdobia, po ktorom miery nezamestnanosti vrcholia. Podľa výskumu odborníkov, miery nezamestnanosti
vrcholia v priemere 4,8 rokov od poslednej najnižšej hodnoty nezamestnanosti pred začiatkom krízy. Pre porovnanie,
cyklus od vrcholu v hodnote HDP per capita po dno trvá 1,9 roka2. Touto oneskorenou konsolidáciou pracovného trhu
trpia pochopiteľne najviac zraniteľné segmenty populácie, okrem iného najmä mladí ľudia vstupujúci na trh práce
v pokrízovom období3. Nie bez dôvodu sú v publicistických článkoch, ale i komentároch odborníkov často označovaní
ako "stratená generácia"4, ktorá o obmedzené pracovné miesta "súperí" s generáciou svojich rodičov, či dokonca
1
Reinhart, C.M. - Rogoff, K.S.:The Aftermath of Financial Crises. NBER Working Paper No. 14656. Január 2009, str. 8. Dostupné na
http://www.nber.org/papers/w14656.
2
Verick, S.: Who Is Hit Hardest during a Financial Crisis? The Vulnerability of Young Men and Women to Unemployment in an Economic
Downturn. Discussion Paper No. 4359. International Labour Organization (ILO) and IZA, august 2009, strana 11. Porov. napr. Reinhart, C.M. Rogoff, K.S.:The Aftermath of Financial Crises. NBER Working Paper No. 14656. Január 2009, str. 8. Dostupné na
http://www.nber.org/papers/w14656.
3
Bell, D.N.F and D.G. Blanchflower: What should be done about rising unemployment in the OECD? IZA Discussion Paper, No. 4455, 2009, str. 8.
4
Coy, P. et al.: The Lost Generation. BusinessWeek; 10/19/2009, Issue 4151, s32-35.
KONFERENCE
63
strarých rodičov, u ktorých je možné sledovať trend predlžujúceho sa aktívneho ekonomického života. O tom, že ide
o nerovný boj, svedčia aj miery nezamestnanosti mladých, ktoré v mnohých európskych krajinách viac ako dvojnásobne
prevyšjú celkovú mieru nezamestnanosti (viď príloha č.2 a 3), pričom mnohí mladí ľudia znášajú jej následky
dlhodobo.
"WAGE PENALTY" - MZDOVÁ POKUTA
Ekonómovia vo viacerých krajinách skúmali dôsledky, ktoré má vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí na ich
priemerný zárobok. Lisa B. Kahn z Harvardskej univerzity vo svojom výskume zistila, že ukončenie školy v zlých
ekonomických časoch má dlhotrvajúci negatívny vplyv na výšku mzdy. Na každý percentuálny bod, o ktorý narástla
miera nezamestnanosti pripadá 6-7% pokles vo výške mzdy, ktorú zarobili mladí ľudia v prvom roku po ukončení
štúdia v ekonomickej recesii. Napriek tomu, že tento samotný fakt v kontexte bezprostrednej recesie sa môže zdať
logický, z výskumu vyplynulo, že dokonca ešte 15 rokov po ukončení školy, absolventi z čias recesie zarábajú o 2,5 %
menej ako tí, ktorí začali pracovať v čase prosperujúcej ekonomiky.5 Jedným z dôvodov je, že v čase ekonomickej krízy
sú absolventi nútení vykonávať menej ohodnotenú prácu, ktorá často nezodpovedá ich kvalifikácii.
SÚČASNÝ STAV NA PRACOVNOM TRHU PRÁCE EURÓPSKEJ ÚNIE
Platnosť Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť sa končí práve v období, kedy Európa a celý svet tvrdo pociťuje
dôsledky hospodárskej a finančnej krízy, ktoré nezmiznú s prvými náznakmi ekonomického oživenia. Celkové HDP EÚ
kleslo v roku 2009 o 4 % (viď Príloha č.4) a podľa údajov Eurostat-u dosiahla sezónne upravená miera nezamestnanosti
v Eurozóne v decembri 2009 10 %, v EÚ27 9,6 %, čo je najvyššia hodnota od augusta 1998, resp 2000. Alarmujúca je
miera nezamestnanosti mladých ľudí do 25 rokov, ktorá v EÚ27 dosiahla za rovnaké obdobie 21,4 %.6 Najlepšie si v
tejto oblasti počína Holandsko s celkovou mierou nezamestnanosti 4,0 % a Rakúsko s 5,4 %, ktoré kontrastujú s
22,8 %-nou nezamestnanosťou v Lotyšsku a 19,5 % v Španielsku. To paralelne čelí najvyššej nezamestnanosti mladých
ľudí v Európe - 44,5 %. Kríza mala dramatický efekt na verejné financie, ktorých priemerné deficity dosiahli v roku
2009 až 7 % HDP a hladina dlhov až 80 % HDP, pričom sa zvýšila počas dvoch rokov o 20 percentuálnych bodov, čím
bolo zničených 20 rokov konsolidácie.7
ZMIEŠANÁ PACHUŤ PO LISABONSKEJ STRATÉGII?
Keď bola v roku 2000 uvedená Lisabonská stratégia, Európska rada vytýčila pre Európsku úniu za cieľ stať sa do roku
2010 najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou schopnou udržateľného hospodárskeho
rastu so zvýšeným počtom a kvalitou pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou. Zhodnotením, do akej miery
sa podarilo tento cieľ splniť, sa zaoberá hodnotiaci dokument k Lisabonskej stratégii8, ktorý zverejnila 2. februára 2010
Európska Komisia.
V pôvodnej Lisabonskej stratégii z roku 2000 chýbalo jasné rozdelenie zodpovedností a úloh najmä medzi európskou
a národnou úrovňou. Napriek tomu, že revidovanie stratégie, ktoré nadväzovalo na Kokovu správu z novembra 2004,
pomohlo v roku 2005 odstrániť niektoré nedostatky, neumožnilo preventívne eliminovať príčiny krízy aj pre nízke
tempo a mieru implementácie. Správa však inšpirovala Komisiu k zameraniu Lisabonskej stratégie na ekonomický rast
a zamestnanosť ako hlavnú prioritu. Lisabonská stratégia nebola hlbšie prepojená s ostatnými starégiami, kvôli čomu sa
nepodarilo využiť potenciálny synergický efekt prepojenosti ekonomík a prelínania stratégií.
Hodnotiaci dokument Európskej komisie konštatuje celkový pozitívny efekt Lisabonskej stratégie napriek tomu, že
hlavné ciele ako 70 % miera zamestnanosti a 3 % HDP vynakladané na výskum a vývoj nebudú do konca roka 2010
dosiahnuté.9 Niektoré zlyhania možno pripísať finančnej a hospodárskej kríze, ako napríklad pokles miery
zamestnanosti, ktorá sa vyvíjala sľubne: v porovnaní s rokom 2000, kedy dosahovala 62 % sa ju do roku 2008 podarilo
o 4 % zvýšiť vďaka vytvoreniu nových 18 miliónov pracovných miest. Druhou stranou mince je fakt, že ani vytvorením
týchto miest sa nie vždy podarilo zasiahnuť ľudí s najväčšími prekážkami vstupu na trh práce a znížiť ich chudobu.
Odhliadnuc od pôsobenia krízy, Európska únia vážne zlyhala v dosiahnutí cieľa investovať do výskumu a rozvoja, kde
investície za rovnaké obdobie vzrástli len o 0,08 %: z 1,82 % HDP v roku 2000 na 1,9 % v roku 2008. Tento výsledok
je veľkým sklamaním aj vzhľadom na 228 miliárd EUR, ktoré boli vrámci štrukturálnych fondov v kontexte
Lisabonskej zmluvy vyhradené pre roky 2007 - 2013 na inovácie, výskum a vývoj a podporu podnikania.10 Bolo by
5
Kahn, L.B.: The Long-Term Labor Market Consequences of Graduating from College in a Bad Economy. Yale School of Management, 2009. Str. 45.
6
Eurostat Press Office: Euro area unemployment rate up to 10.0% . 16/2010. http://ec.europa.eu/eurostat 29.1.2010.
7
Európska komisia: Lisbon Strategy evaluation document. Dostupné na: http://ec.europa.eu/growthandjobs/pdf/lisbon_strategy_evaluation.pdf, s. 11.
8
Európska komisia: Lisbon Strategy evaluation document. Dostupné na: http://ec.europa.eu/growthandjobs/pdf/lisbon_strategy_evaluation.pdf
9
Európska komisia: Lisbon Strategy evaluation document. Dostupné na: http://ec.europa.eu/growthandjobs/pdf/lisbon_strategy_evaluation.pdf, s.3
10
Európska komisia: Lisbon Strategy evaluation document. Dostupné na: http://ec.europa.eu/growthandjobs/pdf/lisbon_strategy_evaluation.pdf, s.5
KONFERENCE
64
však príliš zjednodušené vyhlásiť Lisabonskú stratégiu za "totálne zlyhanie"11 len preto, že stanovené ciele neboli
splnené. Hlavné závery zverejnené v dokumente Európskej komisie poukazujú na niekoľko pozitív Lisabonskej
zmluvy. Jedným z nich je fakt, že došlo k vybudovaniu konsenzu v oblasti potrebných reforiem (za zmienku stojí najmä
koncept "flexicurity", ktorému sa venujeme v nasledujúcej časti práce) a už uskutočnené štrukturálne reformy
napomohli vďaka flexibilnejšej ekonomike ľahšiemu prekonaniu krízy. Za achilovu pätu Lisabonskej stratégie je
považovaný nedostatok komunikácie jej benefitov, ktorý bol príčinou nejasností a slabej podpory verejnosti.
OHROZENÝ KONCEPT "FLEXICURITY"?12
Nevyhnutnosť nového prístupu k riešeniu problematiky zamestnanosti sa ukázala počas českého predsedníctva EÚ pri
neúspešnej snahe o zorganizovanie "Samitu zamestnanosti" ("Jobs summit").13 Podobné zlyhania môžu podľa
bruselského Think-tanku Bruegel v kontexte vrcholiacich mier nezamestnanosti v roku 2010 v najhoršom prípade viesť
až zničeniu najdôležitejšieho konceptuálneho piliera európskej politiky zamestnanosti - "flexicurity". Dánsky model
flexicurity, spájajúci flexibilitu pracovného trhu s istotou, bol prvýkrát uvedený v roku 1993 a zostáva hlavným
nástrojom na pokračovanie európskej reformy pracovného trhu. Aplikácia tohto modelu na dánsku ekonomiku viedla
k poklesu nezamestnanosti z 12 % na 5 %, zatiaľ čo rast nominálnej mzdy sa udržiaval v stabilnej hranici 3 - 5 % ročne.
Model je postavený na tradícii dánskeho systému kolektívneho vyjednávania medzi zamestnávateľmi a odbormi a jeho
výsledkom je princíp flexibilného pracovného trhu. Ten umožňuje zamestnávateľom jednoduché zamestnávanie
a prepúšťanie pracovnej sily, ktoré je však kombinované s vysokými dávkami v nezamestnanosti (až do 90 % poslednej
mzdy), ktoré uľahčujú tranzíciu z jednej pracovnej pozície do druhej. Koncept istoty konkrétneho pracovného miesta je
tak nahradený konceptom istoty zamestnania.
Správa Think-tanku Breugel, ktorá na jednej strane podporuje koncept flexicurity, tvrdí, že prežitie tejto politiky je
ohrozené súčasnou krízou vzhľadom na stratu dôvery vlád vo flexibilné pracovné trhy, ktorá sa podľa prognóz bude v
roku 2010 ešte zvyšovať. Komisár pre zamestnanosť a sociálne otázky bude postavený pred "strategické rozhodnutie, či
naďalej podporovať ambicióznu agendu flexicurity alebo sa pokúsiť vytvoriť menej kontroverznú stratégiu zameranú na
dlhodobejšie výzvy ako je napríklad starnutie populácie a migrácia."14 Podľa správy holandského Sociálneho a
ekonomického výboru (SER)15, dôrazom reformy pracovného trhu EÚ bolo doteraz zvýšenie miery zamestnanosti.
Napriek tomu, že tá ostáva jedným z cieľov, experti odporúčajú, aby sa dôraz presunul na zvyšovanie produktivity
práce. Tento krok si však bude vyžadovať zlepšenie inovatívnej kapacity EÚ.
EU 2020 - ZAMESTNANOSŤ KLÍČIACA ZO ZELENÉHO RASTU A INOVÁCIÍ
V roku 2010, ktorý ohraničuje platnosť tejto stratégie je jasné, že nový koncept, ktorý ju má nahradiť, bude vo veľkej
miere vychádzať z potreby riešenia jedného z najpálčivejších dôsledkov krízy - vysokej nezamestnanosti, ktorému sme
sa venovali v tejto práci. Okrem toho si musí zachovať „zelený odtieň“ a zamerať sa na udržateľný rast prostredníctvom
inovácií. Tieto problémy sa odzrkadľujú v prioritných oblastiach nového dokumentu s pracovným názvom EÚ 2020,
ktorý má nahradiť Lisabonskú stratégiu v najbližšom desaťročí. Komisia ho vydala v decembri 2009. Do 11. januára
2010 prebiehal konzultačný proces, do ktorého sa zapojilo vyše 1500 partnerov. Už od predstavenia prvej verzie
dokumentu však niektorí partneri vyjadrili nespokojnosť s krátkym časom na pripomienkovanie. Očakáva sa, že finálny
dokument bude schválený v júni 2010 na samite EÚ.
REAKCIE NA NÁVRH DOKUMENTU EU 2020
Zelení poslanci a odborové únie poukazujú na nedostatočnú sociálnu dimenziu konceptu stratégie EÚ 2020. Nádeje na
presadenie primeraných sociálnych záväzkov však vkladajú do španielskej ľavicovej vlády, ktorá od začiatku januára
stojí na čele EÚ.16 Požiadavkou na nový dokument EÚ 2020 je lepšie prepojiť ekonomický, sociálny a environmentálny
aspekt stratégie a investovať do nových zdrojov rastu - inovácií. K tomu má napomôcť aj vytvorenie spoločného
Európskeho výskumného priestoru. Dôležitým aspektom je výber relevantných indikátorov na zhodnotenie úspechu
stratégie, ktorým nemá byť len samotné HDP. Návrh dokumentu zdôrazňuje vytvorenie pracovných príležitostí
prostredníctvom väčšej koherencie medzi jednotlivými politikami EÚ. Dôraz je kladený na vytvorenie novej európskej
priemyselnej politiky, vyzdvihuje dôležitosť výskumnej infraštruktúry, eko-priemyslu, informačných technológií
a obnoviteľnej energie.
Podľa vyjadrenia francúzskej vlády k návrhu dokumentu EU 2020 bude centrálnym bodom novej zelenej ekonomiky
11
http://www.euractiv.sk/veda-a-vyskum/clanok/svedsko-uznalo-zlyhanie-lisabonskej-strategie-012955. EurActiv 3.6.2009
http://www.euractiv.com/en/socialeurope/labour-market-reforms/article-140843. EurActiv 5.2.2010
http://www.euractiv.com/en/socialeurope/eu-jobs-summit-axed-amid-fears-social-unrest/article-180607. EurActiv 25.3.2009
14
http://www.euractiv.com/en/socialeurope/labour-market-reforms/article-140843. EurActiv 5.2.2010. Prel. aut.
15
http://www.eesc.europa.eu/lisbon_strategy/eesc_documents/di_157_sk.PDF
16
http://www.euractiv.sk/socialna-politika/clanok/socialni-partneri-vkladaju-nadej-do-spanielskeho-predsednictva-014411. EurActiv 28.1.2010.
12
13
KONFERENCE
65
trvalo udržateľné používanie surovín. Prioritou musí byť ukončenie krízy a zachovanie sociálnej kohézie.17 Prezident
Európskeho parlamentu Jerzy Buzek v diskusii k stratégii EU 2020 v mene Poľskej republiky vyjadril zámer zamerať
viac financií a fondov na inovačné projekty, do výskumu a vývoja. Na druhej strane mu však oponuje významný poľský
ekonóm Jan Winiecki, ktorý tvrdí, že viac ako priama štátna podpora výskumu a vývoja podnikaniu pomôže
odstránenie byrokratických prekážok.18 Česká republika sa zasadzuje za nerozširovanie cieľov, ktoré si stanovila
Lisabonská stratégia, v stratégii EU 2020, pretože sa obáva neschopnosti ich plnenia, implementácie a komunikácie.
Namiesto toho sa chce zamerať na agendu rastu a zamestnanosti.
KRITICKÉ ZRUČNOSTI
Podľa odhadov EÚ by malo byť do roku 2020 vytvorených okolo 20 miliónov pracovných príležitostí, veľká časť z nich
v sektore služieb.19 Napriek narastajúcej nezamestnanosti, milióny pracovných pozícií v Európskej únii zostávajú
neobsadené, pretože európania nedisponujú zručnosťami potrebnými pre moderné podnikanie.20 Nadobúdanie zručností
na všetkých úrovniach je kriticky dôležité pre pokrízové obnovenie Európy a zabezpečenie dlhodobého rastu,
konkurencieschopnosti, sociálnej kohézie a zvýšenie schopnosti ľudí i pracovných pozícií prispôsobiť sa novým
podmienkam. Táto potreba bola vyjadrená v iniciatíve "New Skills for New Jobs"21 z roku 2008 a získavanie nových
zručností spadá aj pod tri hlavné priority dokumetu EU 202022.
ZÁVER
Vysoká nezamestnanosť bude ešte niekoľko rokov na prvých priečkach aktuálnych problémov, s ktorými sa musí
Európska únia vysporiadať počas pokrízovej konsolidácie. Pritom bude dôležité brať do úvahy heterogénne dopady
krízy na rôzne časti trhu práce a najmä jeho zraniteľné segmenty, medzi ktoré patria aj mladí ľudia. Bariéry, ktorým
čelia pri pokuse o uplatnenie sa na pracovnom trhu aj v priaznivých ekonomických podmienkach boli krízou ešte
znásobené. Vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí je vzhľadom na demografický vývoj Európy a potrebu
reformy sociálnych a penzijných systémov mnohých európskych štátov časovanou bombou. Východisko pre riešenie
tohto problému načrtáva aj nový dokument EU 2020 nadväzujúci na Lisabonskú stratégiu, ktorej platnosť končí v roku
2010. Štátne zásahy v tejto oblasti by sa mali premietnuť do zvýšenia motivácie zamestnávateľov k najímaniu nových
mladých zamestnancov, subvencií pre mladých ľudí na naštartovanie ich vlastnej podnikateľskej aktivity, tréningových
schém zabezpečujúcich prepojenie získavaných zručností s reálnymi potrebami trhu, programov asistencie pri hľadaní
práce, ale aj vytvorením trvalo udržateľných systémov sociálnej ochrany a moderných penzijných systémov.
Ak budú opatrenia načrtnuté v novom dokumente EU 2020 podporené dostatočnou implementačnou infraštruktúrou, je
nádej na zachránenie európskej "stratenej generácie" a jej premenu z bremena štátnych rozpočtov na aktívnych
prispievateľov.
BIBLIOGRAFIA
[1]
BLANCHFLOWER, D. G. Get our youngsters back to work. New Statesman, október 2009, str.19.
[2]
Európska komisia. Consultation on the future "EU 2020" strategy. COM(2009)647 final. Brusel, 24. 11. 2009.
[3]
Európska komisia. Lisbon strategy evaluation document. SEC(2010)114 final. Brusel, 2. 2. 2010.
[4]
Eurostat Press Office. Euro area unemployment rate up to 10.0%. 16/2010. Dostupné z WWW:
http://ec.europa.eu/eurostat 29.1.2010.
[5]
KAHN, L. B. The Long-Term Labor Market Consequences of Graduating from College in a Bad Economy. Yale
School of Management, 2009.
[6]
REINHART, C. M.; ROGOFF, K. S. The Aftermath of Financial Crises. NBER Working Paper No. 14656.
Január 2009. Dostupné na http://www.nber.org/papers/w14656.
[7]
VERICK, S. Who Is Hit Hardest during a Financial Crisis? The Vulnerability of Young Men and Women to
Unemployment in an Economic Downturn. Discussion Paper No. 4359. International Labour Organization (ILO)
and IZA, august 2009.
[8]
Výročné zasadanie predsedov a generálnych tajomníkov hospodárskych a sociálnych výborov Európskej únie a
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru: Luxemburská deklarácia k priebežnému hodnoteniu
Lisabonskej
stratégie.
Luxemburg,
26.
11.
2004.
Dostupné
z
WWW:
http://www.eesc.europa.eu/lisbon_strategy/eesc_documents/di_157_sk.PDF
[9]
Euractiv. [online]. Dostupné na: www.euractiv.com
17
http://www.euractiv.com/en/priorities/eu-summit-seek-deal-2020-vision. Euractiv 1.2.2010
http://www.euractiv.com/en/priorities/eu-summit-seek-deal-2020-vision. Euractiv 1.2.2010
http://www.euractiv.com/en/innovation/eu-launches-new-skills-new-jobs-initiative/article-178158. EurActiv 17.12.2008.
20
http://www.euractiv.com/en/socialeurope/labour-market-reforms/article-140843. EurActiv 3.9.2009.
21
http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=568&langId=en
22
Európska komisia: Consultation on the future "EU 2020" strategy. COM(2009)647 final. Brusel, 24.11.2009.s.4.
18
19
KONFERENCE
66
ADRESA:
Ing. Margita Hulmanová
Katedra medzinárodných politických vzťahov
852 35 Bratislava
[email protected]
PRÍLOHY
Príloha č. 1: Sezónne upravené miery nezamestnanosti v Eurozóne a EÚ27
Zdroj: Eurostat Press Office: Euro area unemployment rate up to 10. 0 % . 16/2010. http://ec. europa. eu/eurostat
29. 1. 2010. s. 3.
Príloha č. 2: Sezónne upravená miera nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ.
29. 1. 2010. s. 4.
Príloha č. 3: Sezónne upravené miery nezamestnanosti v jednotlivých štátoch EÚ
29. 1. 2010. s. 4.
Príloha č. 4: Reálny rast HDP v EÚ27 (percentuálna zmena oproti predchádzajúcemu roku)
In: Európska komisia: Lisbon strategy evaluation document. SEC(2010)114 final. Brusel, 2. 2. 2010. s. 10.
KONFERENCE
67
KONFERENCE
68
KONFERENCE
69
KONFERENCE
70
SLOBODA POHYBU V KATALÓGOCH ĽUDSKÝCH PRÁV
Ivana Kapronczai
Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomická univerzita v Bratislave
Abstrakt: Autorka sa vo svojom príspevku venuje stále aktuálnej problematike slobody pohybu a jeho
miestu v katalógu ľudských práv. Z historického hľadiska predkladá rozčlenenie ľudských práv do troch
generácií. Predkladá názory viacerých odborníkov na danú problematiku a objasňuje postavenie slobody
pohybu v troch dimenziách, a to v medzinárodnoprávnej, európskoprávnej a ústavnoprávnej. Autorka sa
súčasne venuje aj so slobodou pohybu úzko súvisiacej slobode pobytu. V neposlednom mieste sa autorka
z hľadiska rozsahu práva na slobodu pohybu a pobytu venuje rozdielnemu postaveniu subjektov.
Kľúčové slová: sloboda pohybu, sloboda pobytu, ľudské práva, Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN,
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
SLOBODA POHYBU V KATALÓGOCH ĽUDSKÝCH PRÁV
Historický princíp kategorizácie ľudských práv, ktorý vychádza z tzv. generačného prístupu a rozlišuje tri generácie
ľudských práv podľa obdobia, v ktorom sa stali všeobecne uznávanými:
1.
generácia ľudských práv
Základné ľudské práva formulované počas buržoáznych revolúcií, zahŕňajú najmä základné ľudské práva ako
právo na život, princíp formálne rovnosti, právo na osobnú slobodu a právo na majetok. V Deklarácii práv človeka
a občana sú už zahrnuté aj občianske a politické práva, sloboda prejavu, združovacie právo, zhromažďovacie
právo, volebné právo, ktoré sa ale niekedy presadzovali len postupne.
2.
Sem spadá napr. právo na prácu, právo na odborové organizovanie, právo na zdravie, právo na sociálne
a a dôchodkové zabezpečenie, právo na vzdelanie a podobne. Hoci niektoré práva z tejto generácie boli
formulované už skôr, ich vznik sa zvyčajne spája s pôsobením ľavicových politických strán v 2. pol. 19. st.
Nakoľko ich zabezpečenie závisí od ekonomických možností štátu, proces ich uznania nie je ukončený.
3.
Je formulovaná najmä v 2. pol. 20. st. sa snaží ochrániť človeka pred tlakom postmodernej doby
a postindustriálnej spoločnosti, napr. deklarovaním práva na život podľa svojich predstáv, práva na ticho, pre
ktoré je charakteristický kolektívny princíp, práva na informácie, práva participovať na rozhodnutiach orgánov,
práva vo vzťahu k prírode, práva na solidaritu a podobne. Patria sem aj tzv. menšinové práva, u ktorých sa prelína
vzťah medzi individuálnymi a kolektívnymi právami, pričom pri ich konflikte sú v demokratických štátoch
favorizované práva individuálne.
V rámci vybraného delenia patrí sloboda pohybu svojou podstatou už do prvej generácie ľudských práv, k tradičným
občianskym a politickým právam. Sloboda pohybu v štáte bola jednou z tých, ktorej uplatňovanie predstihlo ostatné
občianske a politické práva a slobody požadované v Európe od konca 18. storočia. Jej potreba vyplývala zo zásadnej
zmeny ekonomiky podmienenej priemyselnou revolúciou.1 Z hľadiska predmetu ochrany ľudských práv by sme
slobodu pohybu a pobytu zaradili medzi osobné práva a slobody, teda patriace každému človeku bez ohľadu na
občianstvo.
J. Jankuv2 zaraďuje právo na slobodu pohybu a slobodu pobytu a zákaz vyhostenia (v katalógu ľudských práv OSN),
resp. právo na slobodu pohybu, zákaz vyhostenia občanov a zákaz hromadného vyhostenia (v katalógu ľudských práv
RE) medzi práva týkajúce sa pluralizmu a tolerancie v demokratickej spoločnosti.
Právo na slobodu pohybu je spolu s politickými právami a vlastníckymi právami najvýraznejším príkladom
priepastného rozdielu medzi ústavami demokratických a nedemokratických štátov.3
„Samostatná sloboda pohybu je základným atribútom pre existenciu človeka v určitej spoločnosti, v štáte
1
2
3
ZAVACKÁ, K.: Právo pobytu a pohybu, 1999, s. 235.
JANKUV, J.: Medzinárodné a európske mechanizmy ochrany ľudských práv, 2006, s. 83 a 181.
SVÁK, J.: Niektoré ústavné aspekty práva na slobodu pohybu, 2005, s. 239.
KONFERENCE
71
a v neposlednom rade aj v rámci zoskupení štátov, akým je Európska únia.“4 Sloboda pohybu musí byť garantovaná
právnymi normami a jej realizácia je možná len kompetentnými štátnymi orgánmi.
Výraz sloboda pohybu v nás evokuje možnosť premiestňovania bez existencie akýchkoľvek prekážok a obmedzení,
nezávisle a bez kontroly, táto predstava sa však ukazuje ako veľmi zavádzajúca a mylná. V histórii (a tobôž
v súčasnosti) ťažko nájdeme príklad takéhoto absolútneho chápania slobody pohybu, vždy existovali a existujú rôzne či
už geografické alebo administratívne prekážky slobodného pohybu. Keď opomenieme prvú skupinu, základnú prekážku
pre slobodu pohybu predstavujú hranice štátov.
Hoci ľudia mali vždy predpoklady pohybovať sa voľne po svete, nechali sa obmedziť zavedením pasov a víz.
Odmietnutím ich vydania majú dnes vlády takmer dokonalú kontrolu nad svojimi obyvateľmi. Milióny ľudí
nedisponujú slobodou pohybu, ani v rámci, a ani mimo krajiny svojho pôvodu a takto im je upierané jedno z ich
základných ľudských práv.5
Takže keď hovoríme o slobode pohybu, myslíme tým voľný pohyb v rámci určitého (administratívneho) územia, hoci
ani tento nemusí byť v každom prípade samozrejmosťou. Takéto nazeranie na slobodu pohybu demonštrujú aj
formulácie garancií slobody pohybu.
Sloboda pohybu osôb je upravená na troch základných úrovniach:
•
medzinárodnoprávnej
•
európskoprávnej
•
ústavnoprávnej
Z pohľadu medzinárodnoprávnej koncepcie je dôležité vymedzenie obsahového priestoru slobody pohybu osôb, ktoré
nemôže niesť žiadne prvky subjektivizmu a musí mať právom vymedzený priestor a jasné interpretačné pravidlá.
Materiálne je sloboda pohybu zaistená tým, že osobám sa dáva k dispozícii teritórium, v rámci ktorého sa môžu
pohybovať. Špeciálne je zaistená určitými materiálnymi prostriedkami, ktoré si zabezpečuje osoba sama, alebo
organizácie a inštitúcie rôzneho charakteru.6
Garantovanie ľudského práva na slobodu pohybu (obvykle v spojení so slobodou výberu pobytu) je súčasťou všetkých
dôležitých medzinárodných katalógov ľudských práv.
Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN7 zakotvuje právo na slobodu pohybu spolu so slobodou voľby bydliska
v prvom odseku čl. 13 nasledovne: „Každý má právo na slobodu pohybu a na voľbu bydliska vo vnútri hraníc každého
štátu.“ Druhý odsek menovaného článku hovorí o práve opustiť ktorúkoľvek krajinu, i svoju vlastnú, a vrátiť sa so
svojej krajiny. V článku 14 je zakotvené právo na vyhľadanie a požívanie azylu v iných krajinách pred
prenasledovaním, s výnimkou stíhania za nepolitické trestné činy a konanie, ktoré odporuje cieľom a zásadám OSN.
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach8, záväzný aj pre Slovenskú republiku, vo svojom článku 12
hovorí o tom, že: „Každý, kto sa právoplatne nachádza na území určitého štátu, má na tomto území právo slobody
pohybu a slobodu zvoliť si miesto pobytu“ (ods.1), a že: „Každý môže slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu, i svoju
vlastnú“, pričom: „Nikto nesmie byť svojvoľne pozbavený práva vstúpiť do svojej vlastnej krajiny.“ Vyššie uvedené
práva nesmú podliehať žiadnym obmedzeniam okrem zákonných a tých, ktoré sú potrebné na ochranu národnej
bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia alebo morálky alebo práv a ostatných slobôd, a ktoré sú v súlade
s právami uznanými v Pakte. Podľa článku 13 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach „Cudzinec,
nachádzajúci sa právoplatne na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou paktu, môže byť z neho vyhostený len na
základe rozhodnutia, ku ktorému sa dospelo v súlade so zákonom, a musí mu byť dovolené, okrem prípadov, keď
naliehavé dôvody národnej bezpečnosti vyžadujú iný postup, podať námietky proti svojmu vyhosteniu a nechať svoj
prípad preskúmať príslušným orgánom alebo osobou alebo osobami na to určenými a byť pred nimi za týmto účelom
zastúpený.“ V Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rady Európy9 je slobode pohybu venovaný čl. 2
Protokolu č. 4: „1. Každý, kto sa právoplatne zdržiava na území niektorého štátu, má na tomto území právo slobody
pohybu a slobody zvoliť si miesto pobytu. 2. Každý môže slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú.
3. Žiadne obmedzenia sa nemôžu uvaliť na výkon týchto práv okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, udržania verejného poriadku,
4
BALGA, J.: Sloboda pohybu osôb v systéme európskeho práva (universalis vísus), 2005, s. 23.
THOMAS, J. F.: Planned International Migration and Multilateral Co-operation (ICEM at Work), 1971, s. 34.
BALGA, J.: Sloboda pohybu osôb v systéme európskeho práva (universalis vísus), 2005, s. 23.
7
AZUD, J., KULAŠIK, P.: Pramene k štúdiu politických vied a medzinárodných vzťahov, 1997, s. 188.
8
AZUD, J., KULAŠIK, P.: Pramene k štúdiu politických vied a medzinárodných vzťahov, 1997, s. 199.
9
SVÁK, J.: Ochrana ľudských práv, 2003, s. 921.
5
6
KONFERENCE
72
predchádzania zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. 4. Práva uvedené
v odseku 1 môže v určitých oblastiach podliehať obmedzeniam ustanoveným podľa zákona a odôvodneným verejným
záujmom v demokratickej spoločnosti.“ Článok 3 Protokolu 4 Dohovoru hovorí o zákaze vyhostenia občanov: „1. Nikto
nebude, či už individuálne alebo hromadne, vyhostený z územia štátu, ktorého je štátnym občanom. 2. Nikto nebude
pozbavený práva vstúpiť na územie štátu, ktorého je štátnym občanom.“ Nadväzujúci článok 4 zakazuje hromadné
vyhostenie cudzincov.
V Ústave Slovenskej republiky10 nájdeme slobodu pohybu a pobytu v druhom oddiele medzi základnými ľudskými
právami a slobodami v čl. 23:
1.
Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.
2.
Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie opustiť.
3.
Slobody podľa odsekov 1 a 2 môže byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie
verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme
ochrany prírody.
4.
Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Občana nemožno nútiť, aby opustil
vlasť, a nemožno ho vyhostiť.
5.
Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.
Ústava Slovenskej republiky teda zaručuje slobodu pohybu a pobytu. Tieto dve práva bezprostredne súvisia s osobnou
slobodou, ale aj s ďalšími právami a slobodami, ktorých naplnenie je možné len v nadväznosti na slobodu pohybu
a pobytu (napr. vlastnícke právo, právo na voľbu povolania či sloboda podnikania). Obsahom slobody pohybu a pobytu
je právo niekde sa usadiť, meniť miesto pobytu, ako ja územie (Slovenskej republiky) slobodne opustiť.11
Z hľadiska rozsahu práva na slobodu pohybu a pobytu je postavenie jednotlivých subjektov rozdielne - najširšia miera
tohto práva sa priznáva občanom, čo bezprostredne vyplýva zo štátoobčianskeho zväzku, občania majú právo na
slobodný pohyb a pobyt v rámci celého územia ako aj právo na slobodný vstup na územie štátu. Naopak cudzinci môžu
byť podrobení vízovému režimu, t. j. povoľovaciemu konaniu na vstup na územie. V prípade oprávneného zdržiavania
sa na území môžu cudzinci rovnako ako občania územie slobodne opustiť. Občana nie je možné z územia jeho
domovského štátu vyhostiť, cudzinca je možné vyhostiť v zákonom stanovených prípadoch.
Sloboda pohybu a pobytu, okrem jej zaradenia medzi základné ľudské práva a slobody v Ústave Slovenskej republiky,
má svoje legislatívne znaky, ktoré ju koncepčne odlišujú od niektorých ďalších základných práv, ako je napríklad
sociálna oblasť.12 Pokiaľ z hľadiska ústavnej koncepcie považujeme sociálne, kultúrne, hospodárske práva, právo na
ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva za tzv. obmedziteľné, tak ústavne zaručená sloboda pohybu
a pobytu je ústavným právom (slobodou) „neobmedziteľným“. To znamená, že ak „sociálnu sféru“ sociálnych práv
a slobôd je možné pomerne v širokej miere, niekedy až takmer absolútne, obmedziť zákonom, v prípade slobody
pohybu a pobytu takáto ústavná možnosť neexistuje. Ústava stanovuje pre zákonodarcu možnosť obmedziť len výkon
takéhoto práva v ústavou predvídaných prípadoch.
LITERATÚRA:
[1]
AZUD, J.,; KULAŠIK, P. Pramene k štúdiu politických vied a medzinárodných vzťahov. Banská Bystrica :
FPVaMV UMB, 1997. s.188, 199.
[2]
BALGA, J. Sloboda pohybu osôb v systéme európskeho práva (universalis vísus). In: Sloboda pohybu osôb,
služieb, tovaru a kapitálu v systéme európskeho práva. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie.
Bratislava : APZ, 2005. s. 23.
[3]
JANKUV, J. Medzinárodné a európske mechanizmy ochrany ľudských práv. IURA EDITION 2006. s. 83 a 181.
ISBN 808078096X.
[4]
KRÁĽ, J. Sloboda pohybu a pobytu cudzincov v Slovenskej republike. In: Ľudské práva a pávny status na
prelome tisícročí. Bratislava : VEDA, 1999. s. 242.
[5]
KRÁĽ, J. a kol. Ústavné garancie ľudských práv. Bratislava : UK PF, 2004.
[6]
SVÁK, J. Niektoré ústavné aspekty práva na slobodu pohybu. In: Sloboda pohybu osôb, služieb, tovaru
a kapitálu v systéme európskeho práva. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : APZ, 2005.
s. 239.
[7]
SVÁK, J. Ochrana ľudských práv. Eurokódex, 2003. s. 921.
[8]
THOMAS, J. F. Planned International Migration and Multilateral Co-operation (ICEM at Work). Geneva :
Graduate Institute af International Studies, 1971. s. 34.
10
11
12
Ústava Slovenskej republiky. Siedme vydanie, 2006.
KRÁĽ, J. a kol.: Ústavné garancie ľudských práv, 2004.
KRÁĽ, J.: Sloboda pohybu a pobytu cudzincov v Slovenskej republike, 1999, s. 242.
KONFERENCE
73
[9]
[10]
Slovensko. Ústava Slovenskej Republiky č. 460/1992 Zb., ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných ústavným
zákonom č. 244/1998 Z. z., ústavným zákonom č. 9/1999 Z. z., ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z., ústavným
zákonom č. 140/2004 Z. z. a ústavným zákonom č. 323/2004 Z. z.. Siedme vydanie. Žilina : 2006. ISBN 8089052-20-7.
ZAVACKÁ, K. Právo pobytu a pohybu. In: Ľudské práva a právny status na prelome tisícročí. Bratislava :
VEDA, 1999. s. 235.
ADRESA:
JUDr. Ivana Kapronczai
852 35 Bratislava
KONFERENCE
74
HODNOTENIE VÝKONNOSTI ORGANIZÁCIE
Monika Kormancová
Žilinská univerzita v Žiline
Abstrakt: Ak si chce organizácie zabezpečiť svoju stabilitu na trhu, konkurencieschopnosť či zvyšovať
svoju výkonnosť, je nútená pristúpiť k využívaniu nových, moderných a kreatívnych prístupov, zásad
a postupov vo svojom riadení. To si však vyžaduje zvýšené finančné a časové nároky. Preto chcú majitelia
poznať, či sú tieto investície opodstatnené alebo nie a aké výhody im to prinesie. Argumentácia je o to
dôležitejšia, ak zavádzané nové prístupy sa doteraz javia ako nekonvenčné a prínosy z nich v oblasti rastu
výkonnosti sú badateľné postupne a v dlhodobej perspektíve. To je dôvod, prečo je potrebné sledovať vývoj
jednotlivých ukazovateľov výkonnosti a výnosnosti.
Kľúčové slová: výkonnosť organizácie, výnosnosť kapitálu, metódy merania výkonnosti,
Abstract: If organization wants to ensure market stability, competitiveness or improve performance, it is
necessary to use new, modern and creative approaches, principles and methods in its management. This
requires increased financial and time demands. Therefore, the owners want to know whether these
investments have benefits and contributions. Arguments are special important, if the new approaches
introduces so far appear to be unconventional and benefits from them, in terms of growth performance, is
gradually noticeable in the long term. This is reason, why is necessary to follow trend of performance and
return of investment.
Key words: organization’s performance, return of investment, methods of measurement performance.
ÚVOD
Neustále zmeny, ktoré sa odohrávajú na trhu či už v národnom alebo medzinárodnom meradle, majú významný vplyv
na fungovanie a chod organizácie ako takej. V snahe nenechať sa týmito zmenami pohltiť, ale využiť ich vo svoj
prospech, pristupujú organizácie k prehodnocovaniu svojho doterajšieho fungovania a riadenia. Zavádzanie nových,
kreatívnych a inovatívnych prístupov sa preto stalo súčasťou života mnohých organizácií.
Niektoré z inovácií sú zamerané a smerované na zmenu riadenie výrobných procesov; od obstarávania a riadenia
výrobných vstupov cez samotnú transformáciu podnikových zdrojov až po riadenie odbytu. Druhá skupina inovácií sa
zameriava na zmenu v riadení a pohľade na zamestnancov v organizácií. Už sa nehovorí o riadení ľudských zdrojov, ale
v súvislosti so zamestnancami sa už hovorí o riadení ľudského kapitálu. Niektoré organizácie idú ešte ďalej. Svojich
zamestnancov vnímajú komplexne a aktívne vytvárajú priestor, v ktorom môžu prejaviť svoj talent.
Riadenie talentu tiež označované ako talent manažment má prínos pre obe strany. Z pohľadu zamestnancov a riadiacich
pracovníkov ide o príležitosť preukázať a uplatniť svoj talent v „niečom výnimočnom“, vytvára sa priestor pre ich
osobnostný i odborný rast a v neposlednom rade je im preukazované uznanie a buduje sa pocit, že sú „členovia rodiny“.
Z pohľadu organizácie je uplatňovanie talent manažmentu významné najmä z dôvodu zvyšovania
konkurencieschopnosti, ktorá tvorí akýsi predpoklad k dlhodobej prosperite a rastu výkonnosti organizácie ako takej.
1. VÝCHODISKÁ MERANIA VÝKONNOSTI ORGANIZÁCIE
Výkonnosť organizácie, ako miera dosahovaných výsledkov, ale hlavne rast výkonnosti zaujímajú najmä akcionárov
a vlastníkov. Meranie výkonnosti by malo byť súčasťou kontrolovania. „Kontrolovanie je proces sledovania, rozboru
a prijatia záverov v súvislosti s odchýlkami, ktoré v procese riadenia charakterizujú rozdiel medzi zámerom (napr.
plánom) a jeho skutočnou realizáciou.“ (1) Z tohto pohľadu ide o určenie či sa stanovené ciele napĺňajú, ako sa
dosahujú a určenie prípadných odchýlok.
Samotné meranie výkonnosti organizácie je možné chápať ako nepretržitý, cyklicky sa opakujúci proces, ktorého
cieľom je zabezpečiť objektívne a čo najpresnejšie informácií o opodstatnenosti finančných a časových nákladoch,
ktoré vznikli a vznikajú uplatňovaním princípov a metód talent manažmentu.
KONFERENCE
75
Zvýšená pozornosť by sa mala venovať naplánovaniu procesu merania výkonnosti. Ide o:
•
určenie tých ukazovateľov, ktoré organizácia bude sledovať a merať. Je to výber ukazovateľov, ktoré sú relevantné
a podstatné vzhľadom na organizáciou uplatňované metódy talent manažmentu. Zároveň sa vyjasňuje čo chceme
meraním zistiť.
•
stanovenie meracích bodov. Ide o rozhodnutie kedy meranie prebehne. Existujú dve alternatívy. V prvá alternatíve,
end to end meranie, sa výkonnosť meria pred a po skončení meraného procesu napr. po skončení rozvojového
programu talentu. Jej nevýhodou je nízka možnosť identifikácie oblastí zlepšenia výkonnosti. Druhá alternatíva sa
zameriava na priebežné meranie. Meracie body sa nachádzajú nielen na začiatku a konci meraného procesu ale aj
v jeho vnútri, a tým sa vytvára príležitosť k efektívnejšiu zvyšovaniu výkonnosti resp. skoršiemu odstráneniu
nedostatkov, chýb a prekážok. Nevýhodou tejto alternatívy je jej finančná a časová náročnosť.
•
určenie frekvencie merania. Každému z meraných ukazovateľov a meraných procesov je potrebné určiť vlastnú
frekvenciu merania vzhľadom na ich špecifiká a dostupnosť dát pre ich meranie kedy je potrebné zabezpečiť
stálosť získavania údajov v čase. Ak by bola frekvencia merania príliš nízka, vypovedacia schopnosť o vývoji
výkonnosti by mohla viesť ku skresleniu záverov plynúcich z merania. Naopak ak by bola príliš častá, viedlo by to
k zbytočných finančným a časovým nákladom.
•
spôsob spracovania a prezentácie výsledkov a určenie zodpovednej osoby za výsledky merania. K tomu, aby bol
celý proces merania mohol prebehnúť je potrebné zvoliť osoby, ktoré ho vykonajú a zároveň je nevyhnutné určiť
konkrétnu osobu, ktorá bude za meranie zodpovedná. Význam určenia spôsobu prezentácie výsledkov spočíva
v zabezpečení ľahkej zrozumiteľnosti informácií a ak to povaha merania umožňuje, sledovanie vývoju
ukazovateľov v čase.
Vhodne naplánovaný a efektívne vykonávaný proces merania dáva akcionárom a vlastníkom dôkazy o správnosti
zavádzania tej ktorej metódy riadenia ľudského talentu do riadenia organizácie, je to teda akési vyhodnotenie ich
prínosov. Výsledky merania sú tiež odpoveďou na opodstatnenie uplatňovania týchto metód aj v budúcnosti aj napriek
finančným a časovým nárokom. Zároveň sa vytvárajú východiskové argumenty pre prípadné zavádzanie ďalších metód
s cieľom neustáleho zvyšovať organizačný rast a prosperitu.
2. METÓDY MERANIA VÝNOSNOSTI KAPITÁLU
Pri plánovaní procesu merania sa určujú nielen sledované kritéria, ale zároveň sa stanovujú aj metódy a ukazovatele,
ktorými sa kritéria budú merať. Úlohou ukazovateľov rentability je pohľad na schopnosť manažmentu efektívne
pracovať a využívať zdroje a aktíva, ktorými organizácia disponuje a premeniť ich na zisk t. j. určiť mieru výnosnosti
kapitálu. Do tejto skupiny ukazovateľov patrí:
•
ROI,
•
ROE,
•
ROA.
ROI
ROI, z anglického Return on Investments, návratnosť investícií alebo tiež rentabilita výnosnosti, vyjadruje intenzitu
zhodnotenie kapitálu a teda mieru s akou sa kapitál vložený do organizácie reprodukuje.
ROI =
čistý zisk
celkový kapitál
(3)
Pričom čistý zisk je v podmienkach SR zisk po zdanení t.j. výsledok hospodárenia za účtovné obdobie.
Okrem merania výkonnosti celej organizácie sa dá ROI pomerne širokoškálne využiť na meranie výkonnosti
a efektivity konkrétneho sledovaného procesu resp. uplatňovanej metód. Tu sa však môžu prejaviť isté nedostatky:
•
zisk, v určitej miere, by bol tvorený aj v prípade, že sa proces resp. metóda neuskutoční, (napr. určité množstvo
výrobkov alebo služieb by organizácia predala aj bez reklamnej kampane),
•
nezohľadňuje sa tvorba zisku vplyvom investície v čase (i keď mnoho investícií má tendenciu vytvárať zisk
z dlhodobého hľadiska napr. investície do vzdelania a rozvoja).
ROI =
získaná čiastka - investovaná čiastka
investovaná čiastka
KONFERENCE
76
(2)
Pri vyhodnotení platí:
•
ROI = 1, zisk pokryl investície,
•
ROI > 1, generuje sa zisk,
•
ROI < 1, generuje sa strata.
Prezentácia výsledkov vyplývajúcich z ukazovateľa rentability výnosnosti má odpovedať nielen na tendenciu rastu ale
aj na dôveryhodné vyhodnotenie výnosnosti procesu.
ROE
Ďalším významným ukazovateľom pri hodnotení výnosnosti organizácie ako celku je rentabilita vlastného kapitálu,
ROE z anglického Return on Equity. Hodnotí koľko zisku vyprodukuje jedno euro vlastného kapitálu.
ROE =
čistý zisk
vlastný kapitál
(3)
ROA
Zhodnocovania aktív sa sleduje pomocou ukazovateľa ROA, z anglického Return on Assets. ROA dáva podklady pre
hodnotenie ako efektívne manažment hospodári s aktívami organizácie čo sa premieta do generovania zisku.
ROA =
čistý zisk
celkové aktíva
(3)
Nedostatkom, ktorý skresľuje výsledky metód hodnotenia výnosnosti organizácie je fakt, že čistý účtovný zisk, ktorý sa
pre výpočty používa, nie je vždy rovnaký a často sa výrazne líši od ekonomického zisku organizácie. Úspech
organizácie je spojený so schopnosťou tvorby hodnoty. Tá sa dá prezentovať práve pomocou ukazovateľov výnosnosti.
Ak majú tendenciu rastu, potom je aj tendencia zvyšovania výkonnosti organizácie ako takej.
3. METÓDY NA MERANIE VÝKONNOSTI ORGANIZÁCIE
Vplyv ekonomického prostredia, neustále zmeny a rast globalizácie boli iniciátormi k tvorbe nových, modernejších
prístupov v meraní výkonnosti organizácie. Mali zohľadniť vplyv špecifických aspektov v podnikaní ako good-will,
know-how a pod.. Zároveň sa do nich malo implementovať prepojenie všetkých činností organizácie a zohľadniť nie
účtovnícky zisk ale ekonomický, ktorý okrem bežných nákladov uvažuje aj o alternatívnych nákladov kapitálu resp.
nevyužité investičné príležitosti.
K metódam, ktoré posudzujú tvorbu hodnoty pre akcionárov a vlastníkov:
•
ekonomická pridaná hodnota EVA,
•
trhová pridaná hodnota MVA.
EVA
Ekonomická pridaná hodnota, z anglického economic value added, je ekonomicko-finančný ukazovateľ výkonnosti
organizácie. „Vyjadruje čistý výnos z prevádzkovej činnosti znížený o náklady kapitálu.“ (Kráľovič). Výhodou metódy
je zohľadnenie niektorých aktív, ktoré v klasických ukazovateľov nie sú zahrnuté. Tiež má silnú súvzťažnosť k vývoju
hodnoty akcií a teda prezentuje aj tvorbu hodnoty pre akcionárov.
EVA = NOPAT − WACC ∗ K
(3)
kde:
NOPAT – zisk z prevádzkovej činnosti organizácie po zdanení (Net Operating Profit after Taxes)
WACC – priemerné vážené náklady kapitálu (Weighted Average Cost of Capital)
K – kapitál potrebný pre hlavnú činnosť organizácie.
Metódu je možno samostatne využiť ako kritérium pre hodnotenie výkonnosti organizácie. Je žiaduce, aby sa hodnota
EVA pohyboval nad nulou. Na základe jej vývoja je možné predikovať ďalší vývoj výkonnosti organizácie.
KONFERENCE
77
MVA
Trhová pridaná hodnota, z anglického Market Value Added), predstavuje rozdiel medzi trhovou a účtovnou hodnotou
organizácie. Určuje koľko by akcionári a vlastníci zarobili predajom organizácie.
MVA = MVE - BVE
(3)
kde:
MVE – trhová hodnota vlastného kapitálu
BVE – účtovná hodnota vlastného kapitálu
Ak je celková trhová hodnota vyššia ako investovaný kapitál (základné imanie), potom sa pre akcionárov vytvorila
hodnota, v opačnom prípade sa akcie predávajú s diskontom.
Hoci sa v praxi používajú aj iné moderné metódy slúžiace na meranie výkonnosti organizácie, ktorá tvorí hodnotu pre
akcionárov a vlastníkov, uvedené dve sa dajú veľmi dobre aplikovať aj na podmienky Slovenska. Súčasne s tým sa
vytvára priestor pre sledovanie ich vývoja.
ZÁVER
Riadenie organizácie v podmienkach globalizácie, rastúcej konkurencie a neustáleho zvyšovania požiadaviek zo strany
zákazníkov, si vyžaduje tvorivosť, inováciu a uplatňovanie kreatívnych prístup. Tak ako zákazníci zvyšujú svoje
nároky, tak už ani zamestnancom nerobí veľké problémy zmeniť prácu, najmä ak cítia nevyužitie svojho talentu. Ak
teda organizácia nechce prísť o talenty, ktoré má vo svojich radoch, mala by pristúpiť k aktívnemu riadeniu talentu. To
si však vyžaduje značné finančné i časové nároky, ktoré treba podložiť argumentáciou ich opodstatnenia. Ako vhodný
nástroj a podklad sa javia metódy merania a hodnotenia výkonnosti a výnosnosti organizácie, projektov a procesov. Ich
sledovanie a vývoj sú dôležitým zdrojom dát pre hodnotenie stavu a tendencie vývoja organizácie.
LITERATÚRA
[1]
HITTMÁR, Š. Manažment. Teoretické a praktické otázky riadenia spoločensko-ekonomických systémov. Žilina :
EDIS, 2006. pg. 301, ISBN 80-8070-558-5.
[2]
VODÁK, J.; KUCHARČÍKOVÁ, A. Efektivní vzdelávaní zaměstnancú. Praha : Grada, 2007, s. 212, ISBN 97880-247-1904-7.
[3]
KRÁĽOVIČ, J.; VLACHYNSKÝ, K. Finančný manažment. Bratislava : IURA EDITION, 2006, s. 455, ISBN
80-8078-042-0.
KONTAKT
Ing. Monika Kormancová
Fakulta riadenia a informatiky
Univerzitná 8215/1
010 26 Ž i l i n a
[email protected]
KONFERENCE
78
INNOVATION AND STRATEGIC MANAGEMENT; BUSINESS PLANNING
Alexander Maksimov
Abstract: In today’s highly competitive industrial environment, those who are slow in bringing new
products to market often lose out to those with a more agile development process. Developing products
quickly while maintaining cost and quality demands a distinctive management approach that integrates
marketing, engineering, manufacturing, and other activities.
Key words: Innovation, Management, Planning
In today’s highly competitive industrial environment, those who are slow in bringing new products to market often lose
out to those with a more agile development process. Developing products quickly while maintaining cost and quality
demands a distinctive management approach that integrates marketing, engineering, manufacturing, and other activities.
There is one interesting phrase which belongs to a famous expert in strategic planning. The key idea is as follows. Many
modern managers spend much time "fighting fires" in the workplace. Their time is spent realizing and reacting to
problems. For these managers (and probably for many of us) it can be very difficult to stand back and take a hard look
at what we want to accomplish and how we want to accomplish it. We're too busy doing what we think is making
progress. However, one of the major differences between new and experienced managers is the skill to see the broad
perspective, to take the long view on what we want to do and how we're going to do it. One of the best ways to develop
this skill is through ongoing experience in marketing planning.
As we see planning is one of the most important functions in management. It appears to be the process of selection
organization’s goals and the ways of achieving them. It’s a basis for manager’s decisions, motivation, making strategic
plans and controlling the personal.
The process of planning consists of three main interconnected stages. The aim of every manager is to go through these
three steps and answer the following questions:
1.
Where are we now? The valuation of weak and strong points of an organization (finance, human resource,
production, scientific research.)
2.
In what direction do we want to go? Formulation of all organization’s goals according to current opportunities,
abilities and to outside threats (competitors, market conjuncture, supply and demand).
3.
How are we going to do that? Development the politics of the organization.
The most interesting thing in planning is the following. Planning is not an exact method. Some mathematical formulas
which can help us in production or research just have no use in planning. The situation on the market changes every
hour, supply and demand can sway with a very long spread and you can’t predict exactly where the price will rise or
where the demand on some good will grow. These events have casual nature so you just can’t predict them.
According to these aspects it is very important to understand the role of planning in management. Many company’s
leaders underestimate this role and have no profit or no demand on their goods as a result.
INNOVATION MANAGEMENT
Today, new products do not remain new for long. The technologies going into our products change more quickly than
they have in the past. Relentless pressure exists to differentiate products and gain market share, which fuels the process
of change. Gone is the era when all telephones were black and we had our choice of one desk model or one wall model.
Modern directors often try to improve profitability through efficiencies of scale and cost reductions. But they are always
in losers with this practice. In a global economy the competitors in lower-cost countries can beat their colleges from
greater countries without any problems. The best way to create value is to innovate the way ahead of the competition.
Now the innovations are ruling the scene. Fast shifts in the marketplace and in the technologies that are being used by
KONFERENCE
79
many prosperous companies are accelerating the way to run a business. Companies that are poised to adapt to change
quickly will be in stronger position to survive and prosper. New product development, due to external market and
technology pressures and internal organizational weaknesses, can benefit greatly from faster management techniques.
One of these techniques is innovation management.
The so called innovation management appears to be a branch of simple management which specializes in research and
development (R&D). This method can be pointed either on the development of products and goods or on the company’s
innovations. It is important for proper planning to order some inner processes including a number of simple tools that
allow staff managers to achieve company’s goals, such as gaining extra profit, opening new ways of selling goods and
increasing the level of popularity. The main idea of innovation management is concluded in helping the company to
response to every opportunity and to open all the creative potential without the loss of profitability.
A company’s manager can push or pull the innovation process through development. Two processes differ from each
other by the main focus of the thing. A process that is pushed is always based upon some new and rare technology
which belongs to a certain organization. This organization searches ways of using a technology that can bring it profit
and popularity. A process that is pulled appears to be a way of finding new spheres of market where the demand of
customers meets no supply. In that case company begins to develop something that can cover unsatisfied demand.
Each of these two methods demands the understanding of two main problems in business – technical side and marketing
side. These problems can be solved by creating multi-functional teams, including specialists in both spheres. In case of
the fact that the lifecycle of new goods is always not very long it is critical for a manager to decrease the time of
research and development without any loss of quality.
The preceding sections have revealed that innovation is not a singular event, but a series of activities that are linked in
some way to the others. This may be described as a process and involves:
1.
a response to either a need or an opportunity that is context dependent;
2.
a creative effort that if successful results in the introduction of novelty;
3.
the need for further changes.
There are some key elements of creating a really innovative process. First of all a manager draws an inspiring vision.
Then he builds an open, receptive, questioning culture. After this the goals, deadlines and measurements for innovation
are being set. Then creativity techniques are being used to generate a large number of ideas. Afterwards a manager
starts to review, combine, filter and select ideas. After the selection of the best idea the analysis of the results takes
place. It rolls-out the successful projects.
There are some simple tools that are always used in innovation management. For example product lifecycle
management, brainstorming, virtual modeling, stage-gate process.
STRATEGIC MANAGEMENT
Strategic planning, the so called “what and why of planning”, is often underestimated by organizations that concentrate
on tactical planning, “the how of planning”. The resultant business plan is overwhelmed by tactical initiatives and pet
projects. Alignment with a strategy to attain the organization’s goals is achieved by accident.
Strategic planning is often seen as unnecessary or at times, not even contemplated in an environment benign to the
organization, e.g. high levels of market growth or monopoly situations. In my experience, a strategic plan based on
basic critical thinking is a precursor to developing a competitive advantage where often none has previously been seen.
A newbie can ask: “Why build a strategic plan?” The answer to this question lies in the word “strategy”. It creates
context for operating decisions and establishes the playing ground for an organization. Strategy also provides guidance
for decision-making about the types of experience and skills needed by employees, how marketing and advertising
should be positioned, the priority of initiatives, how to structure the organization, and a host of other issues. A plan is
necessary to guide decision-making, channel resources and define direction. Because of that, building a strategic plan
should be well worth the time it will take to develop it, debate it and secure agreement on its direction.
Strategic management is always called institutional. It is the conduct of drafting, implementing and evaluating crossfunctional decisions that will enable an organization to achieve its long-term objectives. This sort of management
consists of the following processes:
1.
Specifying the organization's goals and main missions;
On that stage a manager analyses the current situation that is taken place on the market in the moment. It is very
KONFERENCE
80
2.
3.
4.
5.
6.
important to take as much indexes as can be taken. Macroeconomic and microeconomic indexes are very close to
every organization that is planning to have profit, so a good manager will analyze everything. It is not allowed to
forget the internal situations too. Weak points, strong sides and hidden opportunities shouldn’t be left behind. Due
to the results of all this analyses a specific goal or mission appears.
Developing programs and plans, that will help to achieve goals and complete missions;
Here a manager starts to plan how his organization can reach a new goal or complete a new mission. This stage
can be called the main because at the very moment of planning appears a strategy (a plan of action designed to
achieve a particular goal).
Allocating resources to implement programs and plans.
When the plan is drawn a new stage takes place. It is the final step of the process. A manager searches the ways to
embody his plans. Here the key positions belong to financial and human resources. It is very important to mention,
that strategic management is not the only cure for all business illnesses. There are many difficulties that can stop a
manager during the process of planning.
Rapidly changing situation in the external sphere.
The technology doesn’t stand at one place, that’s why new ways of productions appears; new goods and services
come to the market and modern requirements of costumers supersede old ones. Due to this circumstances it is easy
to a manager to underestimate some factors and indexes and “to put last bet on a crazy horse”.
Internationalizing of the business life.
Every year new ways of information exchange are appearing. Internet and television help the mass to obtain all
kind of information. It getting harder and harder to make a plan of your own and keep it in secret. There are just
too many canals where information flows.
A brand new role of a human being in the process of production.
Fast growth of computer technologies demands a good level of creative human abilities and lack of fantasy. That’s
why a new generation of managers appeared.
CONCLUSION
Dynamic process of planning appears to be a kind of umbrella, which covers managerial functions. Without making
plans an organization at large and separate manager will loose a direct method of valuation the current situation that is
taken place on the market at the moment. The process of planning is a kind of instrument that can help managers in
making decisions. Its main idea is in providing innovations and changes, which will bring to a company profit in future.
It is necessary to mention, that some firms can reach success without formal planning. Organization, that draw plans can
loose because of the mistakes in management, motivation and control. More or less, formal planning can also create a
group of important and auspicious factors. Active plan should be developed according to all the changes on the market.
Regularity and consecution in research and development are the main keys to stable functioning of a company. Strategic
plan should be drawn from the company’s point of view. This sort of plan must be proved by straight facts and wide
research. To stay at one peace in today’s world a company need to gather and analyze information about branch, market
and competitors every hour. Strategic plans and a number of innovations help a company to look modern, to have
individuality and distinctness. Of course, it also attracts more costumers and partners, which brings profit and success.
And at last, company’s plans should be a little flexible. This quality can be useful in the time of some unpredicted
changes. It won’t be necessary to draw a new plan. All that will be needed is to make some changes in the old one.
REFERENCES
[1]
BOUTELLIER, R. Managing global innovation. Berlin : Springer, 2000.
[2]
SMITH, H. What innovation is? – CSC’s UK Marketing & Communications department, 2005
[3]
SMITH, P. G. Fast-cycle product development. Engineering Management Journal Vol. 2 №. 2. 1990
[4]
TROTT, P. Innovation management and new product development. Prentice Hall, 2005.
[5]
DWYER, K. Strategic planning. A must for all organizations. [Electronic recourse]. – Electronic data. – Best
management articles. – Mode access: http://strategic-management.bestmanagementarticles.com/a-1378-strategicplanning-a-must-for-all-organisations.aspx
[6]
HEAD, J. Why build a business strategy? [Electronic recourse]. – Electronic data. – Best management articles. –
Mode
access:
http://strategic-management.bestmanagementarticles.com/a-30281-why-build-a-businessstrategy.aspx
[7]
SLOANE, P. Innovation: Creating the best practices of tomorrow. [Electronic recourse]. – Electronic data. –
Innovation tools. – Mode access: http://www.innovationtools.com/Articles/EnterpriseDetails.asp?a=78
KONFERENCE
81
ADRESS:
Alexander Maksimov
Stremyany per. 36
115998 Moscow
Russia
KONFERENCE
82
KONKURENCESCHOPNOST KLASTRU A METODA BALANCED SCORECARD
Monika Motyková
Evropský polytechnický institute, s.r.o.
Abstrakt: Balanced Scorecard se již řadu let využívá v komerčních podnicích k realizaci a implementaci
strategie a zároveň se snaží nabídnout nový vyvážený pohled na hodnocení výkonnosti podniku. Tento
příspěvek je zaměřen na implementaci metody Balanced Scorecard (dále BSC) v klastru. Balanced
Scorecard se zaměřuje na finanční měřítka výkonnosti, dále zákaznickou perspektivu, interních
podnikových procesů, učení a růstu.
Klíčová slova: malé a střední podniky, Balanced Scorecard, klastry
ÚVOD
Vstupem České republiky do Evropské unie došlo ke zrušení mnoha bariér, které musely dříve české podniky obtížně
překonávat. Na druhé straně se jejími bezprostředními konkurenty staly podniky, které se nacházejí ve státech Evropské
unie. Nejpalčivějším problémem českých podniků je schopnost být stejně úspěšný jako konkurenti z EU či jiných
regionů světa, kteří soupeří o zákazníka a postavení na trhu.
Současné podnikatelské prostředí je charakterizováno jako vysoce turbulentní, ovlivněné moderními informačními
a komunikačními technologiemi, globalizací, krátkými inovačními a výrobními cykly a mobilitou zaměstnanců. Obstát
v tomto konkurenčním světě není jednoduché a organizace musí v co největší míře využívat své podnikové zdroje,
kterými jsou finance, zaměstnanci, hmotná aktiva, technologie a také znalosti. Jak uvádí P. Drucker:1 „Nejdůležitějším
a skutečně naprosto unikátním přínosem managementu ve 20. století bylo padesáti násobné zvýšení produktivity
manuálního dělníka ve výrobě. Nejdůležitějším přínosem, s nímž musí management přijít v 21. století, je obdobné
zvýšení produktivity práce se znalostmi a pracovníka disponujícího znalostmi“.
Nástrojem, který mohou manažeři organizace využít pro komunikaci se zaměstnanci a externími zainteresovanými
o svých výsledcích a hybných silách výkonnosti, pomocí nichž organizace dosahuje svých strategických cílů a naplňuje
své poslání, je metoda Balanced Scorecard. Tuto metodu mohou využít také klastry při měření své výkonnosti. Tento
článek představuje jeden z výstupů projektu MŠ SR VEGA č. 1/0149/09 s názvem „Tvorba flexibilného systému
determinujúceho rast hodnoty podniku vychádzajúc z rozboru relevantných atribútov při ppoužití klasických
a moderných prístupov a metód“.
CHARAKTERISTIKA KLASTRU - ZVÝŠENÍ KONKURENCESCHOPNOSTI MALÝCH A STŘEDNÍCH
PODNIKŮ
Snaha každého podniku o dosažení co nejvyšší výkonnosti je často úzce spojena se získáním a udržením specifické
konkurenční výhody. Jednou z možností podniku, jak získat nebo si udržet konkurenční výhodu, je spolupráce s jinými
podniky nebo dalšími institucemi. Tato spolupráce může mít např. formu klastru. Tato forma spolupráce se stále častěji
objevuje v souvislosti s konkurenceschopností firem, regionů i jednotlivých států. Podle OECD jsou klastry sítě
vzájemně závislých firem, institucí produkujících znalosti, přemosťujících institucí a zákazníků propojených do
výrobního řetězce, který vytváří přidanou hodnotu. Koncept klastrů jde dále než networking nebo sektorová analýza,
jelikož postihuje veškeré formy sdílení a výměny znalostí. Základním ekonomickým efektem fungování klastrů je jejich
vliv na růst konkurenceschopnosti podniků, které se sdružují do klastrů. Konkurenceschopnost podniku můžeme obecně
chápat jako schopnost podniku utkat se s předními podniky na trhu, obstát a zajistit si prosperitu. Je potřeba, aby
podniky hledaly cesty, jak růst a budovat si výhody. Klastry pomáhají stimulovat hospodářský růst národní ekonomiky,
a to především zvyšování konkurenceschopností a výkonností podniků, podněcováním inovací včetně využití výzkumu
a vývoje, podpory vzniku nových podniků, získávání zahraničních investic, zvyšování exportu a ovlivňování
zaměstnanosti v daném regionu.2
1
2
Drucker, P. F. : Výzvy managementu pro 21. století, Management Press, 21001, ISBN 80-7261-021-X. str- 129.
Zdroj: Pavelková, D.: Klastry a jejich vliv na výkonnost firem. 1. Vydání. Praha: Grada Publishing, 2009. 272 s. ISBN 978-80-247-2689-2
KONFERENCE
83
PŘÍNOSY KLASTRU PRO JEDNOTLIVÉ SUBJEKTY
Dle agentury Czech Invest úspěšné klastry nabízejí zúčastněným společnostem, vysokým školám a regionálním
samosprávám mnoho konkrétních přínosů:
Zúčastněným společnostem poskytují úspory z rozsahu a snižují náklady, snižují omezení menších firem a zvyšují
jejich specializaci. Dále zvyšují místní konkurenci a rivalitu a tím globální konkurenční výhodu, rychlost přenosu
informací a technologií a moc menších firem. Podněcují také vládu k investicím do specializované infrastruktury.
Vysoké školy sehrávají významnou roli v rozvoji inovací, jenž jsou významným diferenciačním prvkem konkurenční
výhody. Úzká spolupráce univerzity se skupinou společností ve specializovaných sektorech nabízí možnost
zdokonalování znalostí a porozumění podnikatelským postupům a potřebám. To způsobí, že absolventi univerzity jsou
lépe připraveni pro průmysl a studijní plány lépe uzpůsobeny studentům. Účast klastru přináší vysokým školám znalost
potřeb průmyslu, vzdělávání na míru pro jejich studenty, aplikovaný výzkum, zisk ze společných projektů výzkumu
a vývoje, transfer technologií do praxe a přístup k dalším zdrojům financování.
Klastrování je významným a úspěšným nástrojem regionálního rozvoje. Poskytuje fórum pro dialog mezi klíčovými
aktéry v regionu se zaměřením na růst. Namísto obecnějšího zaměření se na zvyšování dovedností, lákání investic,
rozvoj MSP atd. v regionu se specifikou každého klastru stává zaměření se na činnosti ekonomického rozvoje. Tento
přístup je totiž mnohem mocnější a jeho sílu již odhalila řada vlád zemí OECD. Efektivní partnerství veřejného
a soukromého sektoru, jejichž příkladem mohou být např. řídicí skupiny klastru, napomáhají úsporným nákupům ze
strany veřejné sféry, která se zároveň více dozvídá o potřebách podnikatelů.
CHARAKTERISTIKA METODY BALANCED SCORECARD
V posledních letech se stále častěji v televizi, rozhlase i ostatních médiích hovoří o krizi. Peter Drucker uvádí dva
obecné důvody krize nebo selhání3: „Každá existující organizace rychle zkrachuje, pokud neinovuje, Naopak každá
nová organizace se rychle zhroutí, pokud neřídí.“ To podle Druckera platí v ziskovém i v neziskovém sektoru.
Podle Druckera máme dva důvody selhání: absenci či nesprávnost řízení a nedostatek inovací. Růst konkurence ve
většině odvětví národního hospodářství nutí podniky k tomu, aby stále více pozornosti věnovaly hledání možností ke
zvyšování efektivity svých činností, získání lepších informací o potřebách zákazníků a jejich naplňování vlastní firmou
i jejími konkurenty.
Z toho důvodu vznikla řada pomocných nástrojů, jejichž cílem je toto hledání ulehčit a pomoci tak podnikům přežít
v konkurenčním prostředí. Jedním z takových nástrojů je mj. manažerský systém zvaný Balanced Scorecard, pro nějž je
řízení a inovace klíčové. Vznikl ve 2. pol. 90. let ve Spojených státech amerických a vychází z měřítek minulé
výkonnosti podniku, k nimž dodává nová měřítka hybných sil budoucí výkonnosti a zaměřuje pozornost manažerů na
klíčové cíle podniku a vzájemné vazby mezi nimi, dokáže velmi efektivně řídit jakoukoli organizaci a vytváří velký
prostor a prostředí pro inovativní přístupy. Jako inovativní jsou považovány ty přístupy, které úspěšně reagují na
změny, jako je globalizace, informační společnost, tlak na efektivnost, výkonnost a kvalitu, tlak na kvalitu života,
orientace na zákazníka, respektování udržitelného rozvoje a podobně.
Klíčovým termínem pro zavádění metody BSC je vize: při uplatňování této metody je vyjasněnost vize a cílů
organizace naprostou nezbytností. Přednosti způsobu řízení založeného na jasných dobře komunikovaných vizích
popisují Obsborne a Gaebler takto:
•
organizace řízené vizí jsou efektivnější, účelnější, než organizace řízené pravidly,
•
organizace řízené vizí jsou inovativnější než organizace řízené pravidly, pravidla brzdí inovace, vždy se najde
nějaké, které stojí v cestě,
•
organizace řízené vizí jsou pružnější než organizace řízené pravidly, pokud jsou funkce jednoduché a opakované,
lze je snadno strukturovat pravidly, ale takových je stále méně,
•
organizace řízené vizí mají vyšší motivaci než organizace řízené pravidly, lidé mohou experimantovat, uvolňuje se
prostor pro jejich tvořivost.
Cílem každé podnikatelské činnosti je zhodnotit vklad do podnikání. Znakem dobrého managementu je jeho schopnost
v reálném čase tento cíl hodnotit a řídit. Metoda Balanced Scorecard je široce založený postup, postavený na
vyváženém hodnocení podniku a jeho výsledků a řízení na základě takového přístupu. Jedním z nejdůležitějších prvků
této metody je požadavek podstatně podrobnějšího měření nejrůznějších procesů v podniku, včetně procesů, které
obvykle zatím měřeny nejsou, nebo ne dostatečně důsledně. Metoda Balanced Scorecard slouží jako velmi mohutná,
3
Zdroj: Drucker, 2004, s. 19
KONFERENCE
84
přehledná a intenzivní základna pro realizaci strategických vizí a podnikových strategií, a to až na úroveň operativního
řízení malých podnikových procesů.
Dobře zkonstruovaný Balanced Scorecard popisuje strategii ne ve vágních frázích, ale dle jasných a objektivních
měřítek, která jsme zvolili. Důležité však také je, že žijeme ve znalostní ekonomice a v éře znalostních pracovníků, kteří
vlastní nový pracovní prostředek, totiž znalosti. Proto sdílení BSC a jeho komunikace napříč organizací poskytují
zaměstnancům příležitost diskutovat domněnky a předpoklady podtrhující strategii, učit se z neočekávaných výsledků
a v případě potřeby vést dialog o budoucích modifikacích. Porozumění firemní strategii odkrývá mnoho skrytých
organizačních schopností a dává příležitost zapojit se a přispět.
To co odlišuje BSC od jiných systémů měření výkonnosti, je vědomí příčin a důsledků. I ta nejmenší strategie je
jednoduše pouze hypotézou, rozvinutou autorem. Dobrý BSC popisuje strategii prostřednictvím vybraných cílů
a měřítek. Tato měřítka by měla být provázána dohromady řetězcem vztahů příčin a důsledků od hybných sil
výkonnosti a perspektivě učení a růstu až po zlepšené výsledky a zpožděné indikátory v perspektivě finanční. Snažíme
se tedy zdokumentovat naši strategii prostřednictvím měření, tím, že vytváříme vztahy mez explicitně vyjádřenými
měřítky, tak, abychom je mohli monitorovat, řídit a ověřovat.
METODA BALANCED SCORECARD A JEJÍ APLIKACE NA KLASTRY
Tato metoda je velmi efektivní pro podniky, avšak může být také uplatněna v klastrech. V klastru, stejně jako
v podniku, je důležité si uvědomit cíle, kterých chceme dosáhnout, strategie, kterou budeme realizovat, abychom byli
schopni dosáhnout vytyčených cílů.
Tak jako u jiných podnikatelských subjektů, také u klastrů se zajímáme o výkonnost, metody a techniky jejího měření.
Metoda Balanced Scorecard by tedy mohla být využita při měření výkonnosti klastru.
Proč zvolit metodu Balanced Scorecard?
•
Převedení strategie klastru do konkrétních cílů útvarů,
•
Zlepšení komunikace mezi vnitrofiremními útvary,
•
Zlepšení komunikace mezi spolupracovníky,
•
Dosahování shody v klíčových otázkách klastru,
•
Nalezení příspěvku každého subjektu klastru k cíli,
•
Měření výkonnosti klastru v kombinaci finančních a nefinančních měřítek s nalezením klíčových faktorů,
•
Vizualizace měření výkonnosti klastru.
V obecném pojetí můžeme konkurenceschopnost4 chápat jako schopnost podniku utkat se s předními podniky na trhu,
obstát a zajistit si alespoň střednědobou prosperitu. Jádrem konkurenceschopnosti je uvědomělá tvorba konkurenčních
výhod. Je nutné, aby podniky místo pouhého eliminování nevýhod hledaly cesty, jak růst a budovat si výhody. Jednou
z těchto výhod je členství podniků v klastru.
Již nestačí používat pouze jednu metodu pro zlepšení výsledků. V současnosti je nezbytné se dívat celistvě na klastr
a jeho okolí, tedy vnitřní i vnější okolnosti ovlivňující jeho další existenci. Takovým je právě systém Balancend
Scorecard Roberta Kaplana a Davida Nortona, který je možné aplikovat na klastry - důležitost sledování klastru
z pohledu zákazníka, jaké procesy musíme provádět, abychom uspokojili jak zákazníky, tak vlastníky a samozřejmě
nesmíme zapomínat na zaměstnance a jejich schopnost měnit se a zlepšovat se v souvislosti s poskytováním výrobků
a služeb zákazníků. Systém Balanced Scorecard sleduje výkonnost v perspektivě finanční, zákaznické, interních
procesů, určení a růstu.
4
M. Hučka: Analýza a modelování adaptačních procesů průmyslových regionů v kontextu integrace do EU a vytvoření euroregionů- nepublikované
dílčí zprávy z let 2000-2002
KONFERENCE
85
Obrázek: Systém Balanced Scorecard
V každé z výše uvedených perspektiv lze nadefinovat čtyři až pět měřítek, která jsou sledována, a to nejenom z hlediska
minulé výkonnosti, jako je to u jiných systémů, ale i z hlediska hybných sil budoucí výkonnosti. Charakteristickým
rysem tohoto systému je, že rozhodnutí v jedné oblasti ovlivní výsledky jiných oblastí. Na základě tohoto
nadefinovaného systému nám vznikne strategie, kterou máme realizovat.
Cíle a měřítka BSC vycházejí z vize a strategie klastru a sledují jeho výkonnost ze čtyř perspektiv: finanční, zákaznické,
interních procesů a učení se a růstu. BSC se zaměřuje na převod poslání a strategii klastru do uchopitelných plánů
a měřítek.
FINANČNÍ PERSPEKTIVA
Finanční perspektiva BSC se zaměřuje na to, jaké místo by pro sebe měl nalézt klastr, aby byl pro své aktuální či
potenciální vlastníky atraktivní investicí. Finanční výkonnost klastru je možno zlepšit prostřednictvím dvou základních
přístupů – růstu příjmů a zvyšování produktivity. Měřítka ve finanční perspektivě nám říkají, zda provádění naší
strategie vede ke zlepšování klíčových výsledků. Finanční měřítka hrají dvojí roli:5definují finanční výkonnost klastru
očekávanou od jeho strategie a slouží ke zhodnocení cílů a měřítek všech ostatních perspektiv BSC. Je nutné si
uvědomit, že každý klastr se nachází v jiné fázi svého životního cyklu.
Finanční cíle by měly být stanoveny tak, aby soustava finančních cílů byla schopna zachytit krátkodobou finanční
výkonnost, která je často podmínkou dosahování dlouhodobého cíle klastru – růst hodnoty klastru. Tato měřítka by
měla být přizpůsobená vývojové fázi, ve které se klastr nalézá. Norton a Kaplan upozorňují, že manažeři si musí
uvědomit hybné síly, které je třeba přizpůsobit odvětví, ve kterém podnikají a konkurenčnímu prostředí a také je
zohlednit ve strategii klastru.
Finanční měřítka jsou důležitou součástí BSC. Měřítka ve finanční perspektivě nám říkají, zda provádění naší strategie
vede ke zlepšování klíčových výsledků.
ZÁKAZNICKÁ PERSPEKTIVA
Aby bylo dosaženo finančních cílů, musí klastr přinést zákazníkům nějaký druh hodnoty, která bude pro zákazníka
vyšší než cena, kterou zaplatí. Tato zákaznická perspektiva je zaměřena na to, jaké místo by v klastru měly mít výrobky
a služby, aby dokázaly tuto očekávanou hodnotu vytvořit.
U podniků, které jsou členy klastru, je nutné určit podíly na trhu, které dosahovaly před vznikem a po vzniku klastru. Je
možno využít např. ukazatelů jako počet zákazníků, výše exportu, objem prodaných výrobků nebo služeb. V oblasti
nehmotných aktiv je důležitá otázka vytváření vztahů se zákazníky a jejich další rozvíjení.
PERSPEKTIVA INTERNÍCH PROCESŮ
K dosažení definovaných zákaznických cílů ovšem klastr bude muset vynikat v určitých interních procesech. V rámci
dané perspektivy identifikujeme ty procesy, v nichž musí klastr vynikat, aby neustále přidával hodnotu zákazníkovi
a v konečném důsledku i akcionářům či majitelům.
5
R. S. Kaplan, D. P. Norton: Balanced Scorecard. Praha: Management Press, 2000
KONFERENCE
86
Interní procesy můžeme také např. seskupit do následujících čtyř oblastí:
•
Procesy provozního řízení – jde o základní každodenní procesy, pomocí nichž klastry vyrábějí své existující
produkty a služby a dodávají je zákazníkům.
•
Procesy řízení zákazníků – tyto procesy rozšiřují a prohlubují porozumění vztahům s cílovými zákazníky.
Můžeme identifikovat čtyři soubory procesů řízení zákazníků: výběr cílových zákazníků, získávání cílových
zákazníků, udržování zákazníků, rozšiřování obchodů se zákazníky. Výběr zákazníků zahrnuje identifikaci
cílových skupin, pro něž je hodnotová nabídka klastru nejvhodnější. Získávání zákazníků se vztahuje k vytváření
vůdčí pozice, komunikování s novými potenciálními zákazníky, výběru vstupní úrovně produktů, stanovení cen
produktů a uzavírání obchodu. Udržení zákazníka je výsledkem excelentních služeb a zodpovědnosti vůči
požadavkům zákazníka. Rozšiřování obchodů se zákazníkem zahrnuje efektivní řízení vztahů, prodej napříč
produktovými řadami a úsilí stát se známý jako spolehlivý a důvěryhodný poradce a dodavatel.
Tímto přístupem je možné upravit celý hodnotový řetězec potřeb zákazníka a je možné vyloučit všechny procesy, které
nepřinášejí žádnou hodnotu pro zákazníka. Je důležité si uvědomit, zda klastr obsahuje všechny nebo pouze některé
části dodavatelského řetězce.
•
Inovační procesy – vytváří nové produkty, procesy a služby, často umožňují klastru vstoupit na nové trhy a do
nových zákaznických segmentů. Řízení inovací zahrnuje čtyři soubory procesů: identifikování příležitostí pro nové
produkty a služby, řízení výzkumu a vývoje portfolia, návrh a vytváření, uvedení na trh.
•
Regulační a sociální procesy – tyto procesy pomáhají klastru neustále získávat oprávnění provozovat činnost
v zemích, v nichž vyrábí a prodávají. Klastry řídí a reportují svou výkonnost v oblasti regulací a sociální
v následujících dimenzích: životní prostředí, bezpečnost a zdraví, zaměstnavatelské praktiky, investice do okolní
společnosti.
PERSPEKTIVA UČENÍ A RŮSTU
Aby klastr mohl vynikat ve výše definovaných klíčových perspektivách, musí vybudovat infrastrukturu a poskytnout
nezbytný lidský kapitál, aby to dokázal Tyto záležitosti jsou zakomponovány v perspektivě učení a růstu. Z této
perspektivy vyrůstá úspěch či neúspěch klastru i včleněných organizací. Proto tato perspektiva zviditelňuje klíčovou roli
řízení lidských zdrojů, personalistiky a inovací. Měřítka v perspektivě učení a růstu BSC jsou hybnými silami ostatních
tří perspektiv.
V každé perspektivě (a tedy i v této) lze očekávat mix zpožděných a předstižených ukazatelů. I v tomto je důležitá
„balance“.
Tato perspektiva BSC tedy popisuje nehmotná aktiva klastru a jeho roli ve strategii. Nehmotná aktiva lze zorganizovat
do tří kategorií:
•
Lidský kapitál – dostupnost dovedností, znalostí a know-how, potřebného k podpoře strategie.
•
Informační kapitál – dostupnosti informačních systémů, sítí a infrastruktury, potřebné k podpoře strategie.
•
Organizační kapitál – dostupnost klastru zmobilizovat a udržet proces změny, který vyžaduje provádění strategie.
Všechny výše uvedené perspektivy systému BSC (finanční, zákaznická, interních podnikových procesů, učení se
a růstu) by měly mít nastavená měřítka tak, aby byl motivující pro všechny členy klastru a představil jim jistou vizi,
kterou mají možnost dosáhnout v budoucnu. Každý člen klastru by měl být informován o svém přínosu k naplnění
strategie klastru a znát výhody, které plynou z členství v klastru.
ZÁVĚR
Zavedení takovéhoto systému není jednoduchou záležitostí. Musí být vůle manažerů takovýto systém zavést a dále jej
řídit jako stále se opakující proces. Tento systém zavádí zcela nové pohledy na manažerský systém a vyžaduje od
každého zaměstnance angažovanost a jeho vlastní vklad k fungování systému. Toto jsou do jisté míry limitující faktory,
na kterých v podstatné míře bude záležet fungování tohoto systému.
Systém Balanced Scorecad, jak jej navrhli Norton a Kaplan, je jen vodítkem pro manažery, jak postupovat, aby byli
schopni se dívat na klastr jako celek, jeho procesy a činnosti z hlediska různých zájmových skupin. Na rozdíl od jiných
systémů neurčuje kroky, které je třeba provést, ale dává volnost ke kreativitě a využití zkušenosti manažerů, kteří
podniky, trhy a zákazníka znají. Nejedná se o systém měření, ale o systém řízení s jasně definovanou strategií, která
vychází z měřítek výkonnosti čtyř perspektiv. Každý člen klastru by měl mít informaci, jak on přispívá k dosažení cíle
a naplnění strategie klastru a jak je pro firmu výhodné být členem klastru.
KONFERENCE
87
ZDROJ:
[1]
DRUCKER, P. F. Výzvy managementu pro 21. století, Praha : Management Press, 21001, ISBN 80-7261-021-X.
str- 129.
[2]
KAPLAN, R., S.; NORTON, D. P. Balanced Scorecard. Strategický systém měření výkonnosti podniku. 1.
vydání. Praha : Management Press, 2000. ISBN 80-7261-03205.
[3]
Pojem zavedený v knize „The Discipline of Market Leaders“ od Tracyho a Wiersemy
[4]
HUČKA, M. Analýza a modelování adaptačních procesů průmyslových regionů v kontextu integrace do EU a
vytvoření euroregionů- nepublikované dílčí zprávy z let 2000-2002.
[5]
PAVELKOVÁ, D. Klastry a jejich vliv na výkonnost firem. 1. Vydání. Praha : Grada Publishing, 2009. 272 s.
ISBN 978-80-247-2689-2.
[6]
Czech Invest. http://www.czechinvest.org.
ADRESA:
Ing. Monika Motyková
Jablunkov č. 313
739 91 Jablunkov
+420 731 777 832
[email protected]
KONFERENCE
88
ДОЛГОСРОЧНОЕ ПЛАНИРОВАНИЕ И МЕТОД РЕШЕНИЯ СТОЛ
Zdenka Sidónia Natšinová
Аннотация: В этой статье описываются проблемы методов стратегического планирования и
принятия решений таблице. Прибор представляет собой модель, которая была организована в
рамках стратегического планирования. В стратегическом планировании относится к вопросам
планирования, которые должны предоставляться непосредственно информировать процесса
стратегического планирования, а затем определить стратегические рамки для проектов и
организационных мероприятий. Стратегические рамки дает согласования и направления
деятельности. Другая часть этой статьи распространяется на методы принятия решений
таблице.
Ключевые слова: стратегическое планирование, методы, решения таблицы, процесс
Abstrakt: Tento článok opisuje problematiku strategického plánovania a metódy rozhodovacej tabuľky.
Nástroj poskytuje model, ktorý bol organizovaný prostredníctvom strategického plánovania. Do
strategického plánovania sa vzťahuje na plánovanie problémov, ktoré je potrebné informovať priamo
danému procesu strategického plánovania a potom vymedzujú strategický rámec pre projekty alebo
organizačné činnosti. Strategický rámec dáva činnosti súdržnosť a smer. Ďalšia časť článku je rozšírená o
metódu rozhodovacie tabuľky.
Kľúčove slová: strategické plánovanie, metóda, rozhodovacia tabuľka, proces
ВВЕДЕНИЕ
Планирование является важным процессом, который устанавливает бизнес-задач и создания возможностей и
средств для их достижения. Сложность и трудность этого процесса с увеличением размера предприятий, с
ростом рейтинга, который сделал с длинным горизонтом времени, за которое он ориентирован и с увеличением
интенсивности и неопределенность изменения, происходящие в бизнес-среде.
Эффективным инструментом для предсказания будущего и переоценки деловой активности в долгосрочной
перспективе это называется. долгосрочное планирование. Тем не менее, долгосрочные планирование само по
себе не может точно предсказать, как рынок будет развиваться и какие проблемы всплывут на поверхность в
ближайшие годы в корпоративную стратегию. Таким образом, стратегический план должен стать краеугольным
камнем стратегии для организации выжить в условиях турбулентной среде бизнеса. Проблемы долгосрочного
планирования бизнеса может также решить с помощью решения таблице.
Принятие решений таблице очень известное решение структура, которая также применяется в бизнеспланировании. Техника таблица решений является его способность контролировать спецификаций на полноту,
последовательность и точность, был признан весьма положительным в различных областях. Среди общих
областей применения: структурного программирования, стороны решений, системного анализа и
проектирования, представления сложных текстов, проверки и контроля, баз знаний, приобретенных знаний.
1 ДОЛГОСРОЧНОЕ ПЛАНИРОВАНИЕ
Планирование является с самого начала теории управления вставляются между функциями управления
грузоперевозками. Если основные задачи управления включают обеспечение успешного функционирования
организации в условиях меняющейся окружающей среды, таким образом, прогнозирование будущего и
подготовки к будущему обязательно относится к фону и основные функции руководителей организации.
Осуществляя разработку теории и практике планирования можно выделить четыре основных этапа (рис. 1) подробно говорится в лит. [2]
KONFERENCE
89
Планирование развития в свете:
Краткосрочное
планирование
бюджеты
бюджеты
Долгосрочное
Долгосрочное
Эффективность
внутреннего
Эффективность
роста
внутреннего
роста
Внешнеориентированное
Внешнепланирование
ориентированное
Стратегическое
управление
конкурентные
стратегии
конкурентные
стратегии
устойчивое
конкурентное
преимущество
1950 1960 1980 1990
Планирование развития с нами:
Средние и долгосрочные планирования
Конкурентная
стратегия
Бат система
управления
Пятилетний Планы
необходимым инструментом управления
экономикой
Стратегическое
Рис. 1 планирования развития в мире и в нашей
Долгосрочное планирование на корпоративном уровне, систематические методы управления и осуществления
необходимых изменений. Этот процесс требует реалистичной оценки стартовые позиции сайта, но и в
частности соглашение между всеми соответствующими местными субъектами, общественности и частного
сектора о направлении развития. Термин "крупных игроков" означает конкретное лицо и распоряжаться лицами
на территории ответственности и ресурсов для осуществления запланированных мероприятий.
Долгосрочное планирование является творческим процессом, состоящий из аналитического, планирования,
осуществления и контроля фаз. Долгосрочный процесс срока планировании исходить из общих, относительно
упрощенное описание реальности, посредством выбора материала явления или проблемы по проекту субрешения в их совокупности привести в окончательный результат. Долгосрочное планирование также
специально предназначенные для стимулирования внутренних ресурсов. Причина такой ориентации особенно
вероятно, приведет к развитию деятельности на территории и с использованием своих собственных ресурсов,
стабильного, долгосрочного и более устойчивы к изменениям во внешней среде.
Долгосрочное планирование является базовой деятельности в принятии решений предприятиями. На основе
стратегических целей предприятия, характеризующегося долгосрочным характером рамках всеобъемлющего
подхода к предприятию в целом в условиях неопределенности. Она несет ответственность за старшее
руководство и включить его в частности, долгосрочное планирование осуществляется в разрезе по всему
предприятию, соответственно. относительно независимы в своей принятия решений компоненты - бизнесединицы. [1]
НАЗНАЧЕНИЕ И РОЛЬ ДОЛГОСРОЧНОГО ПЛАНИРОВАНИЯ
1.
Стратегический план должен определить цели и действия, которые приводят к этим целям (в том числе
программа цели, стратегии, цели и основные задачи).
2.
Точное определение миссии, видения и ценностей организации проводить.
3.
Содержит коммуникационный план.
4.
Это повышает энтузиазм и сплоченность членов организации.
5.
Контуры самый эффективный способ использования портфеля организации.
6.
Улучшает производительность организации.
7.
Организации повышать приспособляемость к меняющимся условиям.
8.
Создает и расширяет совместную работу.
KONFERENCE
90
9.
10.
11.
Делит (распределяет) роли и обязанности в рамках организации.
Это создает условия для более осознанного решения.
Компас организации [3].
2 МЕТОД ПРИНЯТИЯ РЕШЕНИЙ ТАБЛИЦЫ
Полезный инструмент для планирования компания также метод повышает прозрачность принятия решений
таблица, представляющая группу условий и деятельности в процессе планирования. Решением таблица делится
на две части условий и последствий. Каждое государство должно сообщить условия, при которых отдельные
значения являются либо истинными или ложными. Решение таблиц, как правило, разделен на четыре части, как
показано ниже.
Условия
Статус страницу
События
Действие пунктов
Рис. 1: таблица решений
Верхняя половина относится к условиям были протестированы, что нижняя часть перечня возможных мер,
которые необходимо принять. Каждый столбец представляет собой тип условия или правила.
Концепция решения таблицы старые, но доказано на протяжении многих лет. Очень коротко говоря, решение
таблиц путем создания правил, которые работают на данные в таблице. Все обычные таблиц возможности для
сбора и манипуляции могут воспользоваться.
Каждое решение соответствует переменная, чьи отношения или возможные значения приведены среди
условиях альтернатив. Каждое действие процедуры или хирургической операции выполняются, и цифры,
действительно ли (и в каком порядке), действие должно быть выполнено для множества альтернативных
условий вступления, которое соответствует. Многие решения таблице альтернативы не хотим, чтобы изменить
статус символа, тире. Использование это интересно для упрощения решения столом, особенно при условии
имеет мало влияния на действия, которые необходимо принять. В некоторых случаях все условия считаются
важными первоначально обнаружил, что она не имеет никакого значения, если ни одно из условий, которые
влияют на принимаемые меры.
Когда оно используется - метод решения таблиц очень эффективный и служит для захвата результаты наших
условиях файлов. Они подходят не только для программистов, но также и для других специалистов в каждой
области. Помощь специалистов для надлежащей обработки инструментов планирования.
ЗАКЛЮЧЕНИЕ
Для предприятий, которые могут легко развертывать и эффективно использовать на практике и эффективно
интегрироваться в сложные процессы стратегического планирования и внедрения надежных и эффективных
бизнес-решений является важным событием, и процесс стратегического планирования. Быстрая передача ноухау и бизнес поддерживают создание "производственное объединение", соответственно. "Пользователь
ассоциации, которая должна быть доступна всем заинтересованным компаниям. Для каждого предприятия
является важным условием для функционирования и развития квалифицированного управления в долгосрочной
перспективе. И поэтому он должен быть стратегический бизнес-план и подготовили хорошую стратегию. И
тогда бы знать правильную стратегию для использования в его управлении. Стратегия представляет собой
долгосрочную инструментом срока планирования.
Планирование под столом методы принятия решений могут способствовать постоянному совершенствованию
применяемых принципов в управлении отдельными требованиями. Она не может быть забыт, что важную роль
в управлении и планировании персонала играют также деловые люди, для которых эти методы должны
служить эффективным средством достижения заданных целей. Они должны совпадать с общей корпоративной
стратегией.
ЛИТЕРАТУРА
[1]
HITTMÁR, Š. Manažment. Teoretické a praktické otázky riadenia spoločensko-ekonomických systémov. Žilina :
EDIS, 2006. ISBN 80-8070-558-5.
[2]
http://old.fm.uniba.sk/katedry/ksp/Podklady/Vybrane_prednasky_-_Strategicke_planovanie.doc
KONFERENCE
91
[3]
[4]
[5]
odl.celodin.org/ed/sk/pdf/1_1.pdf
HRUBIZNA, M. The Knowledge management as process in the enterprise practice, konferencia "Transcom
2009", 2009. ISBN 978-80-554-0041-9.
KOKAVCOVÁ, D. Manažment v podnikateľských sieťach. In: Zborník z medzinárodnej konferencie “Nové
trendy rozvoje prumyslu“.Brno : VUT, 2002. ISBN 80-214-2102-9.
ADRESS:
Ing. Mgr. Zdenka Sidónia NATŠINOVÁ
Katedra manažérskych teórií
Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina
[email protected]
KONFERENCE
92
ENTSCHEIDUNGSVERF AHRENMODEL UND ENTCHEIDUNGSVERF AHRENTABELLEN
Zdenka Sidónia NATŠINOVÁ
Universität Zilina
Abstrakt: Dieser Beitrag befasst sich mit der Bedeutung des Entscheidens in Unternehmen. Die Bedeutung
der Entscheidung ist hier als eine Reihe von psychischen Prozessen verstanden, deren Ziel ist es, die
optimale Ziel und geeignete Maßnahmen in einer bestimmten Situation zu finden. Gleichzeitig ist
Entscheiden präsentiert, als eine Personfähigkeit, ein bestimmtes Problem zu analysieren, verschiedene
Varianten zum lösen vorzuschlagen, und eine optimale Variante auszuwählen und die Lösung zu
applizieren. Der Erfolg des Managements hängt von der Qualität der Entscheidungs-Prozess ab. Im
Wesentlichen jede Leitkraft in einer Gesellschaft (unabhängig davon welche Funktion er hat) realisiert
wichtige Entscheidungen oder nimmt an komplexen Entscheidungen teil.
Schlüsselworte: die Entscheidungsfindung, das Management, das Problem, die Variante, das Unternehmen
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá dôležitosťou rozhodovania v podniku. Význam rozhodovanie je pritom
chápané ako súbor psychických procesov, ktorých zmyslom je vyhľadať optimálny cieľ a vhodný spôsob
konania v určitej situácii. Zároveň je rozhodovanie prezentované ako schopnosť človeka určitý problém
analyzovať, navrhnúť rôzne varianty, vybrať vhodný variant a aplikovať riešenie. Úspešnosť manažmentu
závisí od kvality rozhodovacieho procesu, v podstate každý riadiaci pracovník v podniku (bez ohľadu na
funkciu)uskutočňuje dôležité rozhodnutia alebo sa zúčastňuje na zložitejších rozhodnutiach.
Kľúčové slová: rozhodovanie, manažment, problém, variant, podnik
EINLEITUNG
In den letzten Monaten, überschwemmen die Medien über die Auswirkungen der Finanzkrise, die derzeit in der Welt
herrscht. Ihre Wurzeln gehen zurück in die USA und das Bankensektor, aber mehr oder weniger hat sie alle Ländern
und allen Bereichen der Wirtschaft betroffen. Einer der Gründe, warum sich die Finanzkrise auf die globale Wirtschaft
so markant auswirkt, ist ein hohes Maß an Globalisierung. Aber was kann den Organisationen helfen zu ihrer
Stabilisierung? Eine Möglichkeit, die allgemeine Stabilität der Organisationen zu erreichen, ist ein logisches,
durchgedachtes und geplantes Konzept von fortschreitenden Schritten. Es ist notwendig, ein Milieu vorbereitet zu
haben, wo alle Angestellten am gleichen ziehen, verstehen die Bedeutung der getroffenen Maßnahmen und sind
imstande durch ihre erhöhte Bemühungen die Organisation zu unterstützen auf dem Markt zu bleiben. Ein solches
Milieu schafft das Betriebsmanagement und das Entscheidungstreffen ist oft als Kern gezeichnet. Gehört zu den
wichtigsten Aktivitäten, die von Managern durchgeführt werden. Für die richtige Entscheidung ist eine Auswahl von
verschiedenen Lösungen erforderlich, die das Problem lösen können. Die richtige Wahl ist nur dann möglich, wenn
verschiedene Optionen im Hinblick auf das Ziel ausgewertet werden. Dazu ist es notwendig angemessene
Informationen zu haben. Bei dem Entscheiden gilt, dass es mindestens zwei nützliche Varianten der Lösung existieren
müssen, von deren die gewählte Variante das beste Ergebnis bietet im Hinblick auf das gesetzte Ziel und es ist möglich
ihn zu realisieren. Die Entscheidung kann als ein einmaliger Akt oder in der Form von verfolgten Schritten umgesetzt
werden. Im Falle von mehreren aufeinander folgenden Schritten, die im Zeitrahmen logisch auf sich anbinden, geht es
um einen Entscheidungsprozess. Der Entscheidungsprozeß ist eine Reihe von Aktivitäten die verbunden sind mit einer
Ausarbeitung und Wahl einer von Nicht-Null Menge der Variantenlösungen vom gegebenen Problem. Eine der
möglichen Methoden, um Probleme zu lösen, ist auch die Methode der Entscheidungsverfahren Tabelle.
Die Entscheidungsverfahren Tabelle ist eine Methode zur Darstellung von logischen Entscheidungen, die Tabelle zeigt
die Bedingungen für die jeweilige Situation und die Beziehungen zwischen verschiedenen Bedingungen und
entsprechende Tätigkeiten. Basierend auf dem Prinzip der mathematischen Logik, sind es zweidimensional geordnete
Struktur der Informationen die eine Reihe von unterschiedlichen Situationen beschreiben und dazu zusammenhängende
mögliche Entscheidungen, die führen zu resultierenden Aktionen.
KONFERENCE
93
1. DAS ENTSCHEIDEN
Die Entscheidungsfindung kann man als eine Wahl begreifen, aber gleichzeitig kann die Wahl ein gezieltes Gipfel oder
zweckgebundenes vollende einer Entscheidung sein. Die Entscheidungsfindung ist der Kern der Arbeit des Managers.
Herbert Simon (USA) hat 2 Arten von Entscheidungen unterscheidet:
•
Programmiertes Entscheiden - löst die Probleme, mit denen wir uns schon begegnet haben. Dies sind bekannte
Probleme, und entweder haben wir die schon selbst gelöst, oder haben wir gesehen wie sie jemand andere
behandelt hat. Die Vorgangsweise kennen wir schon, wir haben dazu schon ein Programm. Ein Erfahrene Manager
hat eine Menge von solchen Programme, entgegen eines jungen Manager.
•
Nichtprogrammiertes Entscheiden – löst die Probleme, die wir nie im Leben begegnet haben, weist nicht wie
vortsetzen.
Simon hat darauf hingewiesen, dass jeder Manager eine riesige Vielfalt der programmierten Entscheidungen zu
schaffen soll. Er empfählt der Organisation, um überall, wo es möglich ist, programmierte die größte Anzahl der
Entscheidungen. Die traditionelle Formen, Methoden der Herstellung von Planungsentscheidungen sind:
•
Praxis begründet auf den Kenntnissen und Erfahrungen.
•
Offizielle Routine.
•
Standard Operationsvorgangsweise.
•
Klar definierte Informations-Wege in der Organisation.
•
Präzise und klar definierte Ziele der Organisation. [2]
2. DIE ENTSCHEIDUNGS-TABELLE
Entscheidungs-Tabellen – ermöglichen die Ansehung von wichtigen Beziehungen und Zusammenhänge, und die
Erstellung von Algorithmen für Lösungsvorgangsweisen. Sie haben streng definierte Struktur, Richtlinien zum
Erstellung der Tabellen, Vorgangsweise der Lösung, definierte Quadranten.
I. Quadrant - Bedingungen (Spezifikation), enthält die Bedingungen.
II. Quadrant - Tätigkeiten (Spezifikation), enthält eine Formulierung von resultierenden Tätigkeiten die eine Grundlage
sind, für das Erfüllen oder Nichterfüllen der Bedingungen aus I. Quadrant.
III. Quadranten - die Wahl der Bedingungen (0/1, J/N) enthält eine Auswahl von Bedingungen auf einem binären
Prinzip der Wahl, je nachdem, ob die Bedingungen aus dem I. Quadranten wurden erfüllt.
IV. Quadrant - enthält eine Wahl von Bedingungen auf einem binären Prinzip der Wahl, (X-Wahl von Aktivitäten,
leeres Platz für nicht ausgewählte Aktivitäten).
Grafische Darstellung von einer Entscheidungs-Tabelle ist:
I. Quadrant
II.Quadrant
Bedingungen
Aktivität
III. Quadrant
IV. Quadrant
Wahl der Bedingungen
Auswahl an Aktivitäten
Abb. Nr.1.: Entscheidungs-Tabelle
3. DIE SCHRITTE DER ENTSCHEIDUNGS-TABELLE
Die Entscheidungs-Tabelle ist ein Ausdruckwerkzeug von komplexer Logik der Entscheidung, auf eine relativ einfache
Weise für die Ausarbeitung und Verständigung. Demonstrieren spezifische und mögliche Serien von Tätigkeiten, die
müssen durchgeführt werden bei verschiedenen Kombinationen von Bedingungen. Die Methode der EntscheidungsTabelle beschreibt die Abfolge von Schritten zur Verbesserung der Prozesse im Unternehmen wie folgt:
QUADRANT NR. 1 - LISTE DER BEGRIFFE
Quadrant enthält eine Reihe von Ausdrucken in der Form, einer entsprechender Ebene und Gebiet genützten
Entscheidungs-Tabellen. Diese Ausdrucke bestimmen, welche Bedingungen ist es nötig zu bedenken (testen) beim
lösen gegebener Aufgabe (Problems). Das Definieren von Begriffen ist der erste Schritt zur Lösung eines Problems und
wir können behauptet, dass an der Richtigkeit der Wahl der Entscheidungsbedingungen, hängt die Richtigkeit der
endgültigen Lösung ab. Konkret der Inhalt des ersten Quadranten (d.h. die Methode, wie die Bedingungen definiert ist)
KONFERENCE
94
ist vor allem bestimmt durch die Art der Entscheidungstabelle, durch den Charakter und das Niveau der Problemlösung.
In Anbetracht zu diesen Faktoren, ist es möglich, drei Grundtypen der Entscheidungs-Tabellen zu unterscheiden.
•
Allgemeine Entscheidungs-Tabellen werden für das Lösen des Problems und der Situation verwendet in
verschiedenen Bereichen der Leitung und eines Prozesses von Varianten Wahl.
•
Analytische Entscheidungs-Tabellen werden von System-Analysten verwendet für das definieren von logischen
Aufgaben genützten für das lösen mit dem Computer. Diese Art von Tabellen enthält zwei Untergruppen - die
Entscheidungs-Tabellen verwendete bei Erklärung eines Problems zwischen System-Analysten und dem
Vergebers (Kunden) und Entscheidungs-Tabellen die die Kommunikation zwischen System-Analysten und dem
Programmierer zu erleichtern.
•
Programierbahre Entscheidungs-Tabellen werden in der Endphase der Lösung der Aufgaben auf den Computern
verwendet, d.h. bei der Schaffung eines Programms für PCs in Verfügbahren Programmiersprachen.
NR. QUADRANTEN. 2 - LISTE DER AKTIVITÄTEN
Quadrant enthält eine Reihe von Ausdrucken in der Form, einer entsprechender Ebene und Gebiet genützten
Entscheidungs-Tabellen, logisch hervorgehen von der Einhaltung oder Nichteinhaltung der jeweiligen Kombination von
Bedingungen im ersten Quadranten. Dieser Quadrant enthält mehrere Aktivitäten, die ist se nötig zu machen, bei dem
Lösen von verschiedenen gefangenen Varianten von gegebenen Problemen.
NR. QUADRANTEN. 3 - KOMBINATION VON BEDINGUNGEN
Quadrant enthält eine Menge von Wahrheits-Werten, die die Bedingungen bekomme, genante im ersten Quadranten.
Die Kombination der Bedingungen äußert, entweder sind die genannten Bedingungen erfüllt (JA / NEIN), oder wie sie
erfüllt sind. Dieser Abschnitt der Tabelle wird in senkrechte Spalten gegliedert, die als Regeln der EntscheidungsTabelle genannt sind. Dieser Abschnitt zeigt eine mögliche Kombination von Bedingungen, die von den anderen Regeln
der Entscheidungs-Tabelle unterschiedlich seinen sollen.
NR. QUADRANTEN. 4 - EINE KOMBINATION VON AKTIVITÄTEN
Sein Inhalt ist eine Reihe von Ausdrucken die eindeutig feststellen, welche Tätigkeiten vom Tätigkeitenquadrant sind
angeordnet zu einzigen Kombinationen von Bedingungen. Für die Zwecke ist auch diese vierte Quadranten auf Spalten
unterteilt, die der früheren definierten Regeln der Entscheidungs-Tabelle entsprechen. Der Inhalt der Regeln im
Quadrant der Tätigkeitswahlen ist in einer geeigneten Form durchgeführte Angabe von solchen Tätigkeiten, die
durchzuführen sind. Die Regel der Entscheidungs-Tabelle die durch den dritten und vierten Quadranten durchgeht
äußert in der Wirklichkeit eine von den Varianten aus der möglichen Lösungen für die Probleme.
4. MODELL EINER METHODE DER ENTSCHEIDUNGS-TABELLE MIT DER NUTZUNG DES
ENTSCHEIDENS IM MANAGEMENT
Basieret auf den Kenntnissen, Analysen, Experten Gutachten und auch die Theorie und Praxis des
Managementetscheidungs in Praxis spiegelt. Ist repräsentiert durch folgendes Bild.
KONFERENCE
95
Entscheidungsverfahrenproces Entscheidungs-Tabelle
Problemenstellung und Zielenstellung
Liste der Bedingungen
Analyse und Diskussion von Informationen und Dokumenten
Liste der Tätigkeiten
Festlegung von Varianten
Das Kombinieren der Bedingungen
Festlegung von Kriterien
Festlegung der Auswirkungen von Varianten
Die Kombination der Tätigkeiten
Bewertung und Auswahl der Variante
ENTSCHEIDUNG
Die Umsetzung des gewählten Varianten
und überprüfung dir Ergebnissen
Rückmeldung
Abb. Nr. 2.: Illustration der Schemen des Entscheidungsprozesses und der Entscheidungs-Tabelle
Auf der Abbildung Nr.1 sind zwei Modelle gezeigt. Es geht um einen Siebenschritt-Entscheidungsprozess Model und
das zweite Model ist eine Applizierte Methode einer Entscheidungs-Tabelle. Mit diesen beiden bestimmten Modellen
wird ein Hauptmodel erstellt, der zu einer Verbesserung und Lösung von entstandenen Problemen in den Unternehmen
führt.
KONFERENCE
96
Derinieren vomProbleam
und Bstimmen vo Zielen
Liste von
Bedingungen
Realisierung von
gewählten Variante und
Kontrolle der
Ergebenissen
Kombination
von
Tätigkeiten
Analyse und Zerlegung
von Informationen und
Unterlagen
Entscheidungs-Tabelle
Kombinatio
n Von
Bedingunge
Bewertung und Auswahl
einer Variante
ENTSCHEIDUNG
Feststellen von Varianten
Liste von
Tätigkeiten
Feststellen von
Ergebnissen der Varianten
Feststellen von Kriterien
Abb. Nr. 3.: Model einer Vrbindungie zwischen der Entscheidungs-Tabelle und des Entscheidungsfinden im
Management.
Dieses Modell einkomponiert (integriert) sieben Grundschritten des Entscheidungsfinden und die Methode
Entscheidungs-Tabellen. Das Ergebnis ist ein spezifisches Modell für die Lösung von verschiedenen Problemen des
Entscheidens, und das auf solche Weise, dass man eine Verbindung von zwei relativ selbständigen Modellen in ein
harmonisches Block erstellt hat. So ist einen Werkzeug entstanden, der sowohl in breiteren Kontexten, als auch in
konkretern Lösungen besser gerade auf spezifische Probleme des Entscheidungstrefens reagieren kann.
SCHLUSSFOLGERUNG
Die Entscheidungsfindung im Bereich des Unternehmens wird immer schwieriger. Eigentliche Entscheidung ist es nötig
immer kürzerer Zeit treffen und wirtschaftliche Wichtigkeit von Problemen, über die man entscheiden muss, ständig
wächst. Deswegen ist es verständlich, dass die Problematik des Entscheidens in letzten Jahren sehr intensiv studiert
wird, und das sus verschiedenen Gesichtspunkten.
Die Manager machten ihre Entscheidungen aufgrund einer gewissen Unsicherheit. Es ergibt sich vor allem durch die
Nutzung von fehlerhafter persönlichen Einschätzungen, die jedoch für einige spezifische quantitative Entscheidungen
wichtig sind. Nur selten wird das Entscheiden leicht.
Als eine der möglichen Methoden, die man bei der Entscheidungsfindung verwenden kann sind die EntscheidungsTabellen. Die gehören unter die Methoden der Netzwerk-Analyse, die in heutiger Zeit so viele algoritmizierten
Disziplinen mit ihren wirtschaftlichen und technischen Anwendungen einschließen, dass es nicht möglich alle in einer
Problematik zu bedecken.
KONFERENCE
97
Es zahlt besondere Form der Entscheidungs-Tisch. Bei der Leitung geht es meistens um die Auswahl einer "geeigneten"
Entscheidungsvariante aus der Menge von zulässigen Entscheidungen, dabei eine geeignete Variante hängt von dem
gelösten Problem ab. Die Lösung vom bestimmten Problem erfordert eine Konzipierung vom entsprechenden
Entscheidungs-Modell und bestimmen von den Kriterien für mögliche Variationen.
LITERATUR
[1]
HITTMÁR, Š. Manažment. Teoretické a praktické otázky riadenia spoločensko-ekonomických systémov.
Žilina : ŽU, 2006. ISBN 80-8070-558-5.
[2]
http://www.euroekonom.sk/manazment/manazer/rozhodovanie/
[3]
KOKAVCOVÁ, D. Manažérske funkcie v podnikateľských sieťach. In: Zborník z medzinárodného
workshopu „MOMAN 04“.Plzeň : VŠE Praha. s. 111-119. 2004. ISBN 80-86596-32-X.
[4]
HRUBIZNA, M. Transcom 2007. Žilina : EDIS, University Publishing House, 2007, ISBN 978-80-8070706-4.
ADRESS:
Ing. Mgr. Zdenka Sidónia NATŠINOVÁ
Katedra manažérskych teórií
Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina
[email protected]
KONFERENCE
98
MĚNOVÁ REFORMA V ROCE 1953
Ondřej Němec
Abstrakt: Jeden z nejdůležitějších důvodů měnové reformy byla snaha celý systém československé
ekonomiky přebudovat z kapitalistického systému na systém plánovaný. V období po skončení 2 světové
války se potřeba plánování rozšířila po celé Evropě plánovali Francouzi Nizozemci. Hlavní rozdíl byl
v tom jak každý plánoval o plánování měl každý odlišné představy.
Klíčová slova: měnová reforma, systém,
DŮVODY MĚNOVÉ REFORMY
Jeden z nejdůležitějších důvodů měnové reformy byla snaha celý systém československé ekonomiky přebudovat
z kapitalistického systému na systém plánovaný. V obdoby po skončení 2 světové války se potřeba plánování rozšířila
po celé Evropě plánovali Francouzi Nizozemci, Hlavní rozdíl byl v tom jak každý plánoval o plánování měl každý
odlišné představy. V Československu šlo o to získat kontrolu nad penězi proto museli být zrevidovány volné prostředky
které stát nemohl ovládat a redukovat.
Československá vláda sáhla po radách sovětských poradců ti věděli že k rozsáhlým měnovým reformy probíhají po celé
Evropě Předválečná měna byla znehodnocen a po porážce velkoněmecké říše inflaci rychle podléhaly říšské marky
a různé okupační měny proto ihned po skončení války státy jako Maďarsko, Belgie, Bulharsko,atd. přikročilo k měnové
reformě aby se pokud co možná nejméně dotkla obyvatelstva. V Československu byla také ihned po válce provedena
měnová reforma kdy byly z oběhu staženy říšské marky a okupační peníze tak byl opět vyrovnán poměr mezi křivkou
nabídky a poptávky.
Dalším důvodem bylo že v Československu existoval volný a vázaný trh na vázaném trhu se dali koupit levně produkty
nezbytné pro lidskou existenci i když vázaný trh byl přísně pod kontrolou a nakupovat se na něm dalo pouze za
přídělové lístky. Naproti tomu na volném trhu bylo všechno předraženo ale nebyli potřeba přídělové lístky.
Českoslovenští komunisté se rozhodly nutnost sloučit oba trhy vznikla už v roce 1948 ale nebylo jasné při jaké cenové
úrovni.
Československá republika byla jedou z posledních kde doposud fungoval přídělový systém. V Sovětském Svazu byl
zrušen v roce 1947, v Německu roku 1948, Polsku 1950. Zrušení přídělového systému a volná dostupnost zboží na trhu
slibovala především zvýšení pracovního nasazení, aby lidé měli vyšší mzdy a byli si schopni koupit více zboží. To
ovšem u českého obyvatelstva nebyla úplně pravda sice pracovní výkony vzrostli, ale ne tak moc jak si socialistická
vláda přestavovala. K tomu nebylo jasné za jsou cenu trhy sloučit jelikož hospodářství nebylo schopno uspokojit
nabídku proto sáhla k měnové reformě, která měla obyvatelstvo zbavit přebytečných finančních prostředků a zároveň
vyrovnat křivky nabídky a poptávky.
Dalším důvodem byla končící první socialistická pětiletka která nesplnila nutné očekávání a po vzoru Sovětského svazu
bylo rozhodnuta o měnové reformě která měla jako v sovětském svazu zvýšit kontrolo nad oběživem. Podobná měnová
reforma proběhal i v Polsku v 1950, reforma která byla uskutečněna v ČSSR byla více méně podle Stalinova modelu
DOPADY MĚNOVÉ REFORMY
Omezení kupní síly bylo docíleno hlavně tak že veškeré sociální a mzdové příjmy byli sníženy v poměru 5:1. Hotovost
byla do výše 300 Kč směnována v poměru 5:1. Zbytek hotovosti byla směněn v poměru 50:1. Vklady směňovány
v poměru 30:1 pojistky v poměru 30:1. Vláda k tomu anuloval veškeré státní dluhopisy akcie a ostatní cenné papíry
které byly vydány po měnové reformě v roce 1945.
Omezení poptávky bylo ale natolik silné že socialistická vláda c letech 54 až 56 musel přikoupit k daňové reformě aby
snížila daň z příjmu a daně spotřební pro alespoň částečné zvýšení koupěschopnosti obyvatelstva
Nejhůře měnová reforma zasáhla zemědělce hlavně soukromí těm se snížili výkupní ceny a zároveň přišli skoro
KONFERENCE
99
o všechny úspory což vedlo k likvidaci velkého množství soukromých zemědělců. Přímo v roce 1953 ale díky reformě
došlo ke zvýšení cen spotřebního zboží o 14 % a potravina 27 %. Což mohlo znamenat vyvolání nepokojů a stávek
proto komunistický aparát uvedl už 28 května do pohotovosti vybrané oddíly a posádky armády a milice. K nepokojům
skutečně došlo bylo zaznamenáno přibližně 138 stávek protestů. Největší nepokoje nastaly v Plzni. Jelikož Škodovka
vyplatila záměrně mzdy před měnovou reformou taky aby byli znehodnoceny finanční prostředky. Místní dělníci ranní
směny na vyjádření nesouhlasu odmítli pracovat a zahájili pokojnou demonstraci. Z té se ale oddělilo několik
nespokojenců kteří se vydali směrem k Plzeňské radnici, před radnicí se postupně vytvořil dav přibližně 20 000 lidí ten
vtrhla na radnici a začal ničit socialistické symboly a na jejich místo vyvěsili obraz Eduarda Beneše milice ztratili nad
městem přes den kontrolu. Večer ale do města byli poslány ozbrojené jednotky a ty povstání potlačily. Další den byla
uspořádána demonstrace kde naopak věrní komunisté zničil pomník T.G.Masaryka a odsoudili protesty z předešlého
dne.
Měnová reforma definitivně zlikvidovala i malé živnostníky protože jim byl znehodnocen veškerý provozní kapitál,
proto dobrovolně zavíraly a předávaly své podniky státu. Stát se ale sám obohatil o velké množství peněz. Počet
oběživa mezi obyvatelstvem poklesl z 52,8 miliard na 1,4 miliardy.
Stát se při měnové reformě obohatil o veškeré prostředky vložené do cenných papírů a získal obrovské množství
uložených prostředků obyvatelstva. Z celkového počtu směněných prostředků bylo v nejnižší sazbě směněno pouze 725
milionu korun.
Komunistická strana sice revalvovala korunu z kurzu vůči dolaru který byl 56:1na kurz 8:1 ale vzhledem k tomu že
měna byla nekonvertibilní bylo toto revalvování zcela bezpředmětné.
Podobné měnové reformy probíhaly c celém východním bloku v Polsku, Maďarsku,Bulharsku, Korejské Lidově
demokratické Republice, Bylo cílem Moskvy získat direktivní kontrolu nad finančními toky a tím ještě zvýšit možnost
finančního plánování.
Měnová reforma byla provedena bez předchozího souhlasu Měnového fondu a na nátlak měnového fondu byli další
pokusy v pokračování reforem měny zastaveny.
ADRESA:
Ondřej Němec
Osvobození 699
686 04 Kunovice
KONFERENCE
100
TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ A ZEMNÝ PLYN AKO KĽÚČOVÝ PRVOK KLIMATICKEJ
ZMENY (POSTAVENIE ZEMNÉHO PLYNU V TRVALO UDRŽATEĽNOM ROZVOJI)
Veronika Novosadová
Energia je základom kvalitného života všetkých obyvateľov a zároveň kľúčovým prvkom v modernej ekonomike štátu.
Bez energetických zdrojov by nebolo možné zabezpečiť dostatok potravinových zdrojov pre rastúcu svetovú populáciu.
Odhady predpokladajú nárast svetovej populácie do roku 2050 o 50 % (zo 6 mld. na 9 mld.) a s tým súvisiaci aj
následný rast energetickej náročnosti a dopytu po energiách o 50 % do roku 2030 (zo súčasných 11 na 17 mld. ton
ročne)1. So zvýšeným dopytom po energiách a súčasným zvýšením emisií skleníkových plynov dochádza už
v súčasnosti ku globálnym klimatickým zmenám, ktoré predstavujú vážne riziko.
Dokument Stern Review z roku 2006 analyzuje hospodárske dopady klimatických zmien podnebia. V správe sa uvádza,
že bez skorých opatrení na zmiernenie klimatických zmien sa môžu škody spôsobené otepľovaním vyčísliť sumou
250-800 mld. USD ročne, zatiaľ čo v prípade zavedenia efektívnych protiopatrení by boli náklady na protiopatrenia
„len“ 50-100 mld. USD ročne.
Obr. 1: Vplyv rastu populácie na energetickú spotrebu a následne na klimatické zmeny
Globálne klimatické zmeny nie sú len počítačovou abstrakciou, ale sú reálnou hrozbou, ktorej je potrebné čeliť. Graf
znázorňuje ako pri raste populácie v čase, súčasne rastie aj spotreba energetických zdrojov, zvyšujú sa emisie
skleníkových plynov a následne sa objavuje problém s ozónovou dierou a klimatických zmien v podnebí.
KLIMATICKÁ DIPLOMACIA
Decembrový klimatický summit OSN (2009) nepreniesol konkrétnu dohodu, nahrádzajúcu Kjótsky protokol, ktorý
vyprší v roku 2012. Globálna záväzná klimatická dohoda, ktorá by obsahovala klimatické ciele na zmiernie globálneho
otepľovania sa očakáva koncom roka 2010.
Odborné analýzy v dlhodobom výhľade (do roku 2030) pripisujú vedúcu úlohu pri uspokojovaní energetických potrieb
jadrovej energii, zemnému plynu a obnoviteľným zdrojom energie. Predovšetkým z dôvodu sprísnenia emisných
limitov a rastu cien emisných povoleniek. Spomínané energetické zdroje patria k „najčistejším“ zdrojom energie
v porovnaní s ostanými fosílnymi palivami využívanými v súčasnosti.
1
Žákovec, J., Buryan, P.: Trvalo udržateľný rozvoj. In: Plyn, roč. 89, 2009, č. 11-12, s. 269. ISSN 0032-1761
KONFERENCE
101
Obr. 2: Svetová spotreba zemného plynu od roku 1980 s predikciou do roku 2030
Európska únia vypracovala v roku 2006 Akčný plán pre energetickú efektívnosť, v ktorom prijala ambiciózny plán
(20-20-20), znížiť spotrebu energie do roku 2020 o 20 %.2 „Akčný plán predstavuje snahu znížiť závislosť EÚ od
dovážanej ropy a zemného plynu a znížení výdavkov na energiu o asi 100 miliárd eur ročne. Plán môže tiež predísť
vypusteniu 780 miliónov ton CO2 do atmosféry, čo ej dva krát viac, ako cieľ, ku ktorému sa EÚ zaviazala v Kjótskom
protokole.“3 20 % emisný cieľ chcú niektoré členské štáty EÚ zvýšiť na 30 %, no s najväčšou pravdepodobnosťou svoje
snahy nepresadia.
Plyn predstavuje inovačné riešenie problému klimatických zmien a „stavia mosty“ do budúcnosti, ktorá je
charakterizovaná nízkouhlíkovými energiami.4
TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ
Energia tvorí jadro trvalo udržateľného rozvoja a je potrebné ju využívať takým spôsobom, ktorý rešpektuje vysokú
kvalitu ovzdušia, ľudské zdravie a šetrí životné prostredie. Medzi základné piliere trvalo udržateľného rozvoja patrí
znižovanie energetickej náročnosti, zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie spotreby energií. „Trvalo
udržateľný rozvoj musí zabezpečiť súčasné potreby obyvateľov bez obmedzenia možnosti budúcich generácií
uspokojovať ich vlastné potreby, zmeniť výrobné technológie, postupy a návyky na strane výroby aj na strane
spotreby.“5
Obr. 3: Distribúcia zásob zemného plynu vo svete (2000)
2
Action Plan for Energy Efficiency: Realising the Potential, Brussels, 19.10.2006, COM(2006)545 final, s. 3. [online]. Dostupné na internete:
<http://ec.europa.eu/energy/action_plan_energy_efficiency/doc/com_2006_0545_en.pdf>.
Portál EurActiv: Energetická efektívnosť. Dotupné na internete: <http://www.euractiv.sk/energetika/zoznam_liniek/energeticka-efektivnost>
4
5
Cádrová, K.: Financovanie verejného sektora so zameraním na vybrané energetické zdroje, cit. 1.2.2010, [online]. Dostupné na internete:
<http://www.derivat.sk/files/casopis%202008/JulAug2222008HotFinVerSekPlynRopa1Cast.doc>
3
KONFERENCE
102
Takmer tri štvrtiny celosvetových zásob zemného plynu sa nachádzajú na Blízkom východe a Eurázii. Rusko, Irán
a Katar spolu vlastnia 58 % svetových zásob zemného plynu. Rezervy zemného plynu vo zvyšku sveta sú distribuované
veľmi nerovnomerne.
Obr. 4: Distribúcia overených zásob- porovnanie rokov 1987, 1997, 2007 (%)
Znižovanie energetickej náročnosti by malo mať z dlhodobého hľadiska pozitívny vplyv na životné prostredie
i z dôvodu znižovanie emisií skleníkových plynov. Zároveň zvyšovanie energetickej efektívnosti (celková úspora
energií) by sa odrazila aj v znižovaní importu primárnych zdrojov energií, na ktorých je EÚ vysoko závislá.
Dodávky zemného plynu sú kryté prevažne z Ruskej federácie, ktorej podiel na spotrebe predstavuje 41 %. Z dôvodu
vysokej závislosti EÚ na rope, sa do popredia dostáva zemný plyn vďaka menšej ekologickej škodlivosti. EÚ počíta so
zemným plynom do budúcnosti, ako s hlavným zdrojom energie pre Európu.
Najväčšími krajinami produkujúcimi zemný plyn sú USA, Kanada, Rusko, Irán, Nórsko a Alžírsko. Sedemnásť krajín
sveta produkuje takmer 80 % (údaj z roku 2007) svetovej produkcie zemného plynu.
Len jedna štvrtina celosvetovej produkcie je exportovaná na spotrebu do zahraničia. Tri štvrtiny svetovej produkcie sú
spotrebované v krajine samotného producenta. Svetový trh so zemným plynom sa skladá z regionálnych trhov. Medzi
najväčších spotrebiteľov zemného plynu radíme severnú Ameriku, EÚ, Rusko, Blízky východ a Áziu, hlavne Čínu.
DOPRAVA A KLIMATICKÉ ZMENY
Zemný plyn je všestranne využiteľný nielen ako energetický zdroj na výrobu tepla, či elektriny, ale aj ako palivo do
motorových vozidiel vo forme stlačeného zemného plynu (CNG), ktoré prispieva k znižovaniu emisií skleníkových
plynov. V prípade, že sa do CNG pridá biometán, príspevok zemného plynu k zníženiu emisií CO2 je ešte výraznejší.6
Pre znižovanie emisií v doprave je potrebné revidovať legislatívu o emisiách v doprave. Doprava pre klimatickú
politiku predstavuje určitú výzvu, nielen v oblasti zavedenia noriem ale aj pri vývine nových technológií. Investície do
nových technológií podporuje aj tzv. SET plán Európskej únie (Strategic Energy Technology Plan).
V otázke podpory klímy sú jednotlivé krajiny sveta rozpoltené. Svet by mal znížiť emisie CO2 o 50 % do roku 2050
a docieliť, aby zvýšenie teploty podnebia nepresiahlo 2 ºC v porovnaní s pred industriálnym obdobím.
Systém obchodovania s emisiami už nie je len regionálnou záležitosťou. USA zaviedli systém obchodovania s emisiami
zatiaľ len v jednotlivých štátoch. Európska únia začala rokovania s USA ohľadne prepojenia európskych systémov
obchodovania s emisiami s americkými. Očakáva sa, že do roku 2012 systém regionálnych systémov obchodovania
s emisiami bude pokrývať 55 % celosvetových emisií.7
6
7
KONFERENCE
103
ZEMNÝ PLYN- ENERGETICKÝ ZDROJ BUDÚCNOSTI?
Zemný plyn, ako jediný energetický fosílny zdroj energie sa v posledných rokoch dostáva do popredia a mnohí experti
sa o ňom vyjadrujú ako o energetickom zdroji budúcnosti. Vďaka vysokej cene emisných povoleniek, predstavuje
zemný plyn motor rozvoja výroby elektriny zo zemného plynu. V roku 2009 však ceny emisných povoleniek prudko
klesli aj v dôsledku celosvetovej hospodárskej krízy, ktorá výrazne oslabila dopyt priemyselných podnikov po
energetických zdrojoch. Podobné fluktuácie v cenách emisných povoleniek predstavujú krátkodobé fluktuácie, ktoré by
nemali mať výrazný dopad na budúce obchodovanie s emisiami.
OBCHODOVANIE S EMISNÝMI KVÓTAMI
Najlepším systémom obchodovania s povolenkami je 100 % aukcia povoleniek, zatiaľ čo grandfathering, prideľovanie
na základe historických emisií, predstavuje tej najhorší spôsob. 8
Profesor Yoichi Kaya z japonského výskumného inštitútu inovatívnych technológií pre planétu Zem vytvoril
jednoduchú rovnicu, ohľadne zloženia emisií CO2:
Pri analýze rovnice sprava doľava je zrejmé, že populácia má rastúcu tendenciu a do roku 2050 má vzrásť počet
obyvateľov o 50 %. Z toho vyplývajú aj zvýšené energetické nároky a následný rast emisií skleníkových plynov.
Produkcia na obyvateľa má, predovšetkým v rozvojových krajinách, rastúcu tendenciu. Pri zvýšenej produkcii sa
zároveň zvyšuje množstvo emisií. V posledných rokoch energetická náročnosť klesá. V konečnom dôsledku, rovnica
Kaya poukazuje na nutnosť znižovať prítomnosť uhľovodíkov v energetických zdrojoch a smerovať k bez uhlíkovej
budúcnosti.
Na svetovom plynárenskom kongrese v Buenos Aires v decembri 2009, pracovná skupina Intergas Marketink z IGU
(International Gas Union- Medzinárodná plynárenská únia) a v rámci nej zriadená študijná skupina Zemný plyn
a obnoviteľné zdroje energie na obdobie 2009 - 2012, predložila deväť dôvodov prečo je výhodné zemný plyn využívať
ako energetický zdroj: konkurencieschopný, orientovaný na budúcnosť, čistý, multifunkčný, všadeprítomný, pohodlný,
inovatívny, efektívny a flexibilný.9
Zemný plyn v rámci fosílnych palív má najnižší obsah uhlíka a zároveň je možné ho využiť aj ako obnoviteľný zdroj
energie vo forme biometánu.
V rámci krajín OECD predstavuje zemný plyn preferovaný zdroj na výrobu elektriny. Trh so zemným plynom
v minulosti predstavoval výsostne regionálny obchod, čo sa dnes už nedá povedať. V súčasnosti ide o globálny trh, kde
sa niekoľko rokov hovorí, že krajiny produkujúce zemný plyn by mohli vytvoriť tzv. plynový kartel na spôsob OPECu.
V skutočnosti trh s plynom nie je tak dynamický a likvidný ako ropný trh. Vznik plynového kartelu je nereálny aj
z geopolitických dôvodov a do tretice trh so zemným plynom je založený predovšetkým na uzatváraní dlhodobých
kontraktov. Môžeme však tvrdiť, že o cenách energií v súčasnosti rozhodujú ceny zemného plynu. Rovnako nie všetky
krajiny produkujúce zemný plyn možno prepojiť plynovodmi. V tomto prípade do popredia vystupuje rastúca tendencia
výstavby LNG terminálov nielen v EÚ, ale i vo svete. LNG pokrýva v súčasnosti 8% celosvetového trhu so zemným
plynom. Skvapalnený zemný plyn je možné prepravovať cez územia, ktoré nie sú prepojené plynovodmi a tak isto
obchádzajú územia, ktoré sú pod vplyvom Ruskej federácie alebo územia so zastaranou plynovodnou infraštruktúrou, či
územia s nestabilným politickým prostredím.
ZÁVER
Hlavnými bariérami v plynárenskom priemysle sú v prvom rade inštitucionálne prekážky, prevažne vládne
a medzinárodné dohody, nerovnomerné rozmiestnenie nových modernejších technológií, ako aj očakávania rastúcich
nákladov. Očakávania vyšších budúcich cien energií napomáhajú k zvyšovaniu energetickej efektívnosti, či už
v rozvojových alebo priemyselne rozvinutých krajinách.
8
9
Konvalina, D.: Pracovní skupina Intergas Marketing. In: Plyn, roč. 89, 2009, č. 11-12, s. 282. ISSN 0032-1761
KONFERENCE
104
Zemný plyn, v súčasnosti vysoko strategická surovina, sa javí ako výborný prostriedok na znižovanie emisií
skleníkových plynov, tým spôsobom, že postupne sa bude prechádzať z vysoko uhľovodíkových palív k prírodnému
zemnému plynu a ropné produkty budú nahrané zemným plynom v automobilovej, či lodnej doprave.
Keďže zemný plyn patrí k „najmladším“ fosílnym palivám v zmysle jeho komerčného využitia, má vysoké predpoklady
na to, aby ukázal svoj potenciál v rámci energetického sektora v plnej miere vo väčšine krajín sveta. Práve globálne
otepľovanie sa považuje za imaginárny kľúč, ktorý odomkne potenciál zemného plynu v 21. storočí.
[1]
Action Plan for Energy Efficiency: Realising the Potential, Brussels, 19. 10. 2006, COM(2006)545 final, s. 3.
[online].
Dostupné
na
internete:
<http://ec.europa.eu/energy/action_plan_energy_efficiency/doc/com_2006_0545_en.pdf>.
[2]
CÁDROVÁ, K. Financovanie verejného sektora so zameraním na vybrané energetické zdroje, cit. 1.2.2010,
[online].
Dostupné
na
internete:
<http://www.derivat.sk/files/casopis%202008/JulAug2222008HotFinVerSekPlynRopa1Cast.doc>
[3]
KONVALINA, D. Pracovní skupina Intergas Marketing. In: Plyn, roč. 89, 2009, č. 11-12, s. 282. ISSN 00321761
[4]
Portál
EurActiv:
Energetická
efektívnosť.
Dostupné
na
internete:
<http://www.euractiv.sk/energetika/zoznam_liniek/energeticka-efektivnost>
[5]
ŽÁKOVEC, J.; BURYAN, P. Trvalo udržateľný rozvoj. In: Plyn, roč. 89, 2009, č. 11-12, s. 269. ISSN 00321761
[6]
The Contribution of the natural gas industry to climate change mitigation – natural gas unlocking the low
carbon future. IGU report, 5.-9. október 2009, 24. Svetový plynárenský kongres v Argentíne. Dostupné na
internete: <www.igu.org>
[7]
http://www.wgc2009.com/
KONTAKT
Ing. Veronika Novosadová
Katedra medzinárodných ekonomických vzťahov a hospodárskej diplomacie
KONFERENCE
105
KONFERENCE
106
EKONOMICKÉ PROSTŘEDÍ ESTONSKA
Tomáš Peniaško
Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice
Abstrakt: Práce se zabývá ekonomickou sizuací Estonska. Naleznete zde mezinárodní kredity hodnocení
mezinárodních institucí, nejdůležitější makroekonomické ukazatele, podíl jednotlivých odvětví na tvorbě
HDP. Práce se zaměřuje i na předpokládaný ekonomický vývoj podle různých institucí, jaké jsou
následující cíle hospodářské politiky a závěrem je zde stručný pohled na zahraniční obchod Estonska.
Klíčová slova: makroekonomické ukazatele, Estonsko, hrubý domácí produkt, předpokládaný vývoj,
zahraniční obchod
1 EKONOMICKÉ PROSTŘEDÍ
1.1 MEZINÁRODNÍ KREDITY HODNOCENÍ:
Moody: A1, výhled negativní
Standard & Poor: A-, výhled negativní
Fitch: BBB +, výhled negativní
Wall Street Journal a Heritage Foundation - Index ekonomické svobody v Estonsku v roce 2009 zaujímá 13. místo
z 183. zemí světa.
Estonsku patří 11. místo ze 141 zemí v hospodářské svobodě na světě v roce 2009. Výroční zpráva byla složena
z CATO Institutu, Kanada Fraser Institutu a více než 50 dalších ústavů. Mezi zeměmi EU je estonsko dokonce třetí po
Irsku a Velké Británii.
Světové ekonomické fórum je index globální konkurenceschopnosti v období 2009 - 2010 a Estonsko řadí na 35. místo
ze 133 zemích. Zkoumá především technologie, kvality veřejných institucí a makroekonomické prostředí.
Podle World Competitiveness Yearbook 2009, kterou zveřejnil Mezinárodní institut pro rozvoj řízení, Estonsko řadí na
35. místo mezi 57 zeměmi a regionálních ekonomik na které se vztahuje WCY.
Podle Transparency International patří Estonsku 27. místo ze 180 zemí v roce 2009. Mezi členy Evropské unie je
Estonsko na 13. místě.
Světová banka řadí Estonsko na 24. místo v podnikání, která se týká 183 zemí.
Bertelsmann Transformation Index hodnotí Estonsko v roce 2008 mezi nejúspěšnější v transformaci ze 125 zemí světa.
Podle indexu, Estonsko je třetí po České republice a Slovinsku.
1.2 SOUČASNÁ EKONOMICKÁ SITUACE
Flexibilita a otevřenost jsou vlastnostmi a principy estonské hospodářské politiky. Estonsko je země s příznivým
podnikatelským prostředím a nákladovými výhodami, které jsou také otevřeny pro růst.
Po sobě jdoucí vlády dodržují zásady ekonomického úspěchu v Estonsku: vyrovnaný státní rozpočet, fixní kurs na euro
(před 1. lednem 1999 k německé marce) a liberální obchodní a investiční zákony.
Estonská ekonomika zažila velmi silný růst v posledních třech letech.V té době ekonomika expandovala o více než
čtvrtinu v reálných hodnotách a téměř dvě třetiny-v nominálních hodnotách. Toho bylo dosaženo na úkor velmi
vysokého rizika. Nyní některé z těchto rizik se objevily, čímž uvedly ekonomiku do recese v průběhu roku 2009. Příští
rok se však již očekává růst správným směrem.
Hlavním faktorem je recese se silným poklesem domácí poptávky. Kromě toho zahraniční poptávky, které doposud
podporovaly silný růst, oslabily také.
KONFERENCE
107
1.3 ZÁKLADNÍ MAKROEKONOMICKÉ UKAZATELE
Klíčové ukazatele
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
Počet obyvatel k 1. lednu
(v milionech)
1.37*
1.36*
1.36*
1.35*
1.35*
1.36
1.35
1.34*
HDP v běžných cenách
(v mld. EUR)
6.9
7.7
8.7
9.6
11.0
13.1
15.2
15.9
Reálný růst HDP (%)
7.7
7.8
7.1
7.5
9.2
10.4
6.3
-3.6e
HDP na obyvatele v běžných cenách
5 047
(v EUR)
5 702
6 390
7 148
8 213
9 634
11 308
11 833
HDP v tržních cenách,
obyvatele (EUR)
10 200
11 300
12 400
13 700
15 400
16 900
16 800
Roční přímé zahraniční investice (v
602
mil. EUR)
306
822
770
2 302.1
1 432
1 962
1 366
Přímé zahraniční investice z fondu, z
3 573
31.prosince
(mil. EUR)
4 035
5 553
7 374
9 539
9 660
11 332
11 648
2 967
4 083
5 462
7 066
7 155
8 394
8 693
Index
spotřebitelských
cen
5.8
v porovnání s předchozím rokem (%)
3.6
1.3
3.0
4.1
4.4
6.6
10.4
Míra nezaměstnanosti** (%)
12.6
10.3
10.0
9.7
7.9
5.9
4.7
5.5
Průměrná měsíční mzda (EUR)
352
393
430
466
516
601
724
825
Běžný účet platební bilance
(% HDP)
-5.2
-10.6
-11.3
-11.7
-10.0
-16.7
-18.1
-9.2
Schodek, přebytek státního rozpočtu
0.6
(% HDP)
1.1
2.4
1.7
1.6
2.3
2.6
-2.8
Export (mld. EUR)***
3.698
3.642
4.003
4.769
6.183
7.639
8.021
8.452
Import (mld. EUR)***
4.798
5.079
5.715
6.703
8.204
10.564
11.318
10.870
Obchodní bilance
(mld. EUR)***
-1.100
-1.437
-1.712
-1.934
-2.021
-2.925
-3.297
-2.418
Celkové veřejné výdaje
(% HDP)
33.6
34.3
33.3
34.9
35.5
35.4
36.0
40.9
PPS
na
9 100
Přímé zahraniční investice na hlavu
2 608
obyvatele z 31.prosince (EUR)
* Na základě sčítání lidu v roce 2000
** Nezaměstnaní / pracovní síly podle metodiky ILO;
*** Obchodní údaje uvedené ve speciálním obchodním systému
(e) Předpokládaná hodnota
1.3.1 HRUBÝ DOMÁCÍ PRODUKT
Ekonomika rostla v průměru o téměř 9 % ročně od roku 2000. Pokračující růst vývozu na západní trhy, integrace se
severskými zeměmi a institucionální a právní reformy byly stanoveny pevné základy pro udržitelný hospodářský růst.
Postupné ochlazení estonské ekonomiky začalo již v roce 2007 a obrátilo se do recese v polovině roku 2008. Globální
finanční krize byla spojena s velkou nejistotou, a na konci roku byl vyšší pokles zahraniční poptávky než se očekával.
Tyto faktory urychlily pokles HDP až na 9,7 % ve čtvrtém čtvrtletí. HDP v roce 2008 tak pokleslo o 3,6 %.
KONFERENCE
108
Ekonomický pokles byl způsoben tím, že rychle klesala domácí poptávka a vývoz.
Podle odhadu estonského ministerstva financí, bude mít negativní Estonská ekonomika růst o 14,5 % v roce 2009
a v roce 2010 záporný růst o 2,0 %.
Tento nový cyklus růstu se bude moci spolehnout na základy ekonomiky Estonska, které zůstávají silné: důvěryhodnost
bankovního systému, flexibilní podnikatelské prostředí a trh práce a daňové rezervy, nahromaděné v uplynulých letech.
Růst bude zpět v roce 2011, za předpokladu, že vývozní trh hospodářské situace se zlepší. Pozitivní vliv na vývoz se
očekává, že se přenese do domácí poptávky prostřednictvím zvýšené důvěry.
INFORMACE O STAVU BALÍČKU PODPORY PRO FINANCOVÁNÍ VÝVOZU PODNIKŮ
Ministerstvo hospodářství a spojů vyvinula balíček pro státní podporu na financování vývozu podniků v celkovém
objemu 6,1 miliardy EEK. Pět podpůrných opatření navržená v balíčku podpory mají zmírnit problémy s financováním
vývozu estonských podniků. Podniky působící v odvětvích výroby, stavebnictví, velkoobchodu a maloobchodu,
dopravy a komunikace, ubytování, stravování a obchodních služeb budou moci žádat o podporu.
Hlavní zásady balíčku státní podpory budou následující:
•
zmírnění problémů s financováním, a tím podnikatelských rizik pro podnikatele
•
poskytování pomoci pouze pro udržitelné podniky, vzhledem k individuální situaci každého podniku
•
cílová skupina se bude skládat z vyvážejících podniků
•
dočasný zásah ze strany státu, s plánovaným ukončení zásah musí být dostatečný a mít vliv na makroekonomickou
situaci
1.4 PODÍL JEDNOTLIVÝCH ODVĚTVÍ NA TVORBĚ HDP (% CELKOVÉHO HDP)
Obor činnosti
2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008
Nemovitosti, pronájem a podnikatelské služby
16.2
16.5
16.8
17.0
16.7
16.7
17.9
Zpracovatelský průmysl
16.1
16.1
15.5
15.1
15.0
15.3
15.0
Velkoobchod a maloobchod
12.3
12.6
12.4
12.7
13.2
12.5
12.2
Doprava, skladování a spoje
11.6
11.5
11.2
10.3
10.1
9.4
9.1
Stavebnictví
5.2
5.2
5.3
6.5
7.4
7.9
7.4
Veřejná správa a ochrana, povinné sociální zabezpečení
5.1
5.1
5.0
4.7
4.5
4.8
5.7
Vzdělání
4.4
4.3
4.2
4.0
3.7
3.8
4.3
Finanční služby
3.7
3.4
3.4
3.2
3.3
3.5
3.5
Rozvod elektřiny, plynu a vody
3.0
3.1
3.0
3.0
2.7
2.3
2.4
Zemědělství a myslivost
2.2
2.0
2.0
1.9
1.7
1.4
1.3
1.5 PŘEDPOKLÁDANÝ EKONOMICKÝ VÝVOJ PODLE MINISTERSTVA FINANCÍ ESTONSKA
Hlavní ekonomické ukazatele
2008
2009*
2010*
2011*
2012*
2013*
Růst reálného HDP (%)
-3.6
-14.5
-2.0
1.5
3.0
3.8
HDP v běžných cenách (mld.EUR)
15.9
13.4
12.9
13.3
14.0
14.9
Deflátor HDP (%)
7.8
-0.9
-2.5
1.6
2.4
2.87
Index spotřebitelských cen (%)
10.4
-0.1
0.2
1.5
2.3
2.7
Zaměstnanost (15–74 let, v tisících)
656.6
597.4
578.5
578.5
584.9
595.4
Růst zaměstnanosti (%)
0.2
-9.0
-3.2
0.0
1.1
1.8
Reálný růst pracovní schopnosti
-3.8
-6.1
1.2
1.5
1.9
1.49
KONFERENCE
109
Míra nezaměstnanosti (ILO) (%)
5.5
14.4
16.8
16.6
15.4
13.7
Průměrná mzda (EUR)
825.0
777.9
746.8
756.5
777.7
804.9
Růst reálných mezd (%)
13.9
-5.7
-4.0
1.3
2.8
3.5
Běžný účet (% HDP)
-9.4
2.1
3.6
2.9
1.1
-2.9
Tabulka č.4: Předpokládaný ekonomický vývoj podle ministerstva financí Estonska
*předpověď;
1.6 POROVNÁNÍ PŘEDPOVĚDÍ EKONOMICKÉHO VÝVOJE RŮZNÝMI INSTITUCEMI
Ekonomický
růst%
Index spotřebitelských
cen, %
Běžný
% HDP
účet,
2009
2010
2009
2010
2009
2010
IMF
-14.0
-2.6
0.0
-0.2
1.9
2.0
Evropská komise
-13.7
-0.1
0.2*
0.5*
3.9
1.3
Estonská banka
-14.2
1.4
0.1*
-0.4*
6.3
0.4
Ministerstvo financí
-14.5
-2.0
0.2*
0.2*
2.1
3.6
Tabulka č.5: Porovnání předpovědí ekonomického vývoje různými institucemi
* Harmonizovaný index spotřebitelských cen
1.7 CÍLE HOSPODÁŘSKÉ POLITIKY
Cílem hospodářské politiky vlády je vytvořit dobré, stabilní a efektivní ekonomické prostředí, které povede ke zvýšení
blahobytu a reálné konvergence s EU. Předpokladem pro stabilní ekonomický rozvoj je zajištění makroekonomické
stability a pružnosti, stejně jako vnitřní a vnější rovnováhy. Krátká perspektiva Estonské ekonomiky je do značné míry
závislá na tom, jak velkou ztrátu utrpěla mezinárodní konkurenceschopnost vůči dobrým létům a jak dlouho bude trvat
proces restrukturalizace. V měnících se ekonomických prostředí, fiskální politiky a její podpory hospodářského rozvoje,
je získání většího významu. Je také nezbytné udržet příznivé podnikatelské prostředí a pružnost ekonomiky.
Cílem vlády je, aby se stala plnohodnotným členem Evropské měnové unie (EMU), co nejdříve, s cílem posílit
dlouhodobé období hospodářského rozvoje a zvýšení finanční možnosti. Zavedením eura, musí Estonsko dodržet
konvergenční kritéria stanovená v Maastrichtské smlouvě týkající se veřejných financí, cenové stability, úrokové sazby
a devizové stability. Za účelem splnění maastrichtských kritérií, bude vláda pokračovat v provádění konzervativní
rozpočtové politiky,aby se předešlo nadměrnému administrativnímu zvyšování cen.
Vláda hodlá pokračovat s ohledem na udržení fiskální politiky. Střednědobý rozpočtový cíl vlády je udržet rozpočet
veřejných financí v přebytku. Konzervativní fiskální politika zajistí nízkou úroveň veřejného dluhu, což je
předpokladem pro zajištění dlouhodobé udržitelnost veřejných financí.
1.8 ZAHRANIČNÍ OBCHOD
V roce 2008 bylo 75 % celkového obchodu v Estonsku s členskými zeměmi EU. Estonskými hlavními obchodními
partnery jsou Finsko, Švédsko a Německo. Estonsko především vyváží stroje a zařízení, minerální výrobky, a kovy,
hutní a kovodělné výrobky. Estonský dovoz obsahuje především stroje a zařízení, minerální výrobky, a dopravní
zařízení. Od 1. května 2004, vnější obchodní vztahy Estonska s třetími zeměmi, jsou založeny na EU, společné
obchodní politiky. Všechny bilaterální dohody o volném obchodu mezi Estonskem a třetími zeměmi byly vypovězeny.
Ke stejnému datu Estonsko zavedlo podmínky stanovené z obchodních dohod mezi EU a třetími zeměmi a v souladu se
závazky EU je přijala v rámci WTO.
ADRESA:
Tomáš Peniaško
Mladotická 605
763 21 Slavičín
[email protected]
KONFERENCE
110
OBCHODOVAT SE ZEMĚMI PERSKÉHO ZÁLIVU PŘEDPOKLÁDÁ ZNÁT NÁRODNÍ
ZVYKLOSTI V KUVAJTU A SPOJENÝCH ARABSKÝCH EMIRÁTECH
Jan Prachař
Abstrakt: Příspěvek pojednává o tom, jaký význam mají pro uskutečňování zahraničního obchodu zejména
praktické znalosti o stylu a národních zvyklostech v zemích kolem Perského zálivu.
Klíčová slova: obchodní jednání, vztahy mezi lidmi, hodnoty a normy, význam času, verbální a neverbální
komunikace, interpersonální vzdálenost, oblékání a vzhled, jídlo a stolování, víra.
STÁT KUVAJT
OBCHODNÍ JEDNÁNÍ
Strategická poloha Kuvajtu má mimořádný význam i z obchodního hlediska. Obchod zde má dlouholetou tradici,
v teritoriu působí velké množství obchodníků a bankéřů z Indie, Pákistánu, Bangladéše a dalších zemí jihovýchodní
Asie, kteří na území Kuvajtu pracují nebo podnikají. Kuvajťané tvoří pouze o něco více než třetinu z celkového počtu
2,6 mil. obyvatel.
Kuvajtský obchodník je většinou velice zkušený a znalý svého oboru, průběh jednání má však celou řadu specifik.
Především je nutno počítat s tím, že čas plyne v Kuvajtu poněkud jinak než v Evropě. Nedochvilnost partnerů při
obchodních schůzkách je celkem běžná a není tak reálné stihnout více setkání během jednoho dne podle pevně
stanoveného harmonogramu. Při jednáních se státními společnostmi je třeba mít na paměti, že pracovní doba zde končí
kolem druhé hodiny odpoledne a partneři nejsou příliš ochotni věnovat se hostům přesčas.
Je třeba počítat s opětovným otevíráním otázek, jež byly uzavřeny již během předchozího jednání, a s tím, že ne
všechna ujednání budou beze zbytku dodržena. V tomto ohledu je na místě obezřetnost především při jednání
o termínech, které mají vazbu na finanční závazky, vystavené bankovní garance je mnohdy nutno prodlužovat. Jednání
bývají velmi obtížná a vyžadují maximální trpělivost a rozvahu. Jednacím jazykem je téměř výhradně angličtina. Pokud
jsou obě strany schopny jednat v arabštině, může to přispět k příznivější atmosféře i k urychlení jednání.
VZTAHY MEZI LIDMI
V kuvajtské společnosti je uznávána autorita společenského postavení a svou roli hrají rovněž majetkové poměry.
Nadřízený je autoritou pro podřízeného, majetný člověk je více respektován než člověk pocházející z chudých poměrů.
Postavení ženy v kuvajtské společnosti se zlepšuje i díky trvalému tlaku vyspělých demokratických států, zejména po
irácké okupaci Kuvajtu v roce 1990. Žena může získat vysoké postavení ve firmě i v politice, v řadové kuvajtské rodině
však zpravidla nemá rovnocenné postavení s mužem. Důležité jsou osobní kontakty, s jejichž pomocí lze i v obchodě
dosáhnout mnohem více, než čistě formálním postupem.
HODNOTY A NORMY
Hodnoty a normy kuvajtské společnosti jsou do značné míry odvozeny od náboženského vyznání, téměř 90 % všeho
obyvatelstva vyznává islám. Arabští muslimové (převážně sunitského směru) tvoří 62 % a muslimové z nearabských
zemí (Pákistán, Indie, Bangladéš, Irán, Srí Lanka) dalších cca 25 % obyvatelstva. Zbývajících cca 13 % tvoří hinduisté
z Indie, Srí Lanky, křesťané (převážně z evropských zemí), Američané a Filipínci. Kuvajťané mají díky příjmům státu
z ropy a ropných produktů vysoký životní standard.
Před věčným spěchem moderní doby dávají spíše přednost klidnému posezení u vodní dýmky nebo
při šálku čaje s přáteli. Mladá generace, vlivem širšího kontaktu se světem a v zásadě neomezených možností státem
dotovaného studia i na drahých a renomovaných amerických a evropských universitách, pochopitelně více inklinuje
k evropskému stylu života a má větší nároky a ambice než generace starší.
KONFERENCE
111
VÝZNAM ČASU
Jak již bylo uvedeno, čas a jeho význam je v podmínkách Kuvajtu chápán poněkud jinak než ve střední Evropě. I když
je možno zaznamenat výrazný posun k evropským normám, díky velkému počtu cizinců žijících a pracujících
v kuvajtských firmách i vládních institucích, dochvilnost Kuvajťanům stále není vlastní. Konečná dohoda bývá někdy
odsouvána až na samý konec obchodního jednání, zvláště když kuvajtský partner cítí, že mu to může přinést určitou
výhodu.
VERBÁLNÍ A NEVERBÁLNÍ KOMUNIKACE
Pro arabský svět, Kuvajt nevyjímaje, jsou v úvodu konverzace typické zdvořilostní dotazy spíše osobního charakteru, tj.
na zdraví, rodinu apod. Není obvyklé přejít na samém počátku přímo k danému tématu, k tomu se partneři dopracují až
postupem času. Kuvajtská společenská setkání jsou mnohdy velmi hlučná a uplatní se proto gestikulace, v níž jsou
Kuvajťané dovední a již z ní lze vyrozumět, jakým směrem se jednání nebo rozhovor ubírá. Gestikulace je běžná i při
vyjadřování emocí, jejichž vnější projevy nebývají potlačovány. I projevy souhlasu nebo nesouhlasu bývají častěji
výrazné a rezolutní, spíše než umírněné. Pokud se Kuvajťan právě nevěnuje kouření vodní dýmky, probíhá konverzace
a komunikace ve společnosti převážně velmi živě v podstatě na libovolné téma. Délka konverzace může být téměř
neomezená, neboť společenská setkání, pokud nejsou vysloveně formální, se mohou protáhnout do pozdních nočních
hodin. Není mnoho témat, o kterých by bylo vysloveně nutno pomlčet, nebylo by však rozhodně vhodné dotknout se
nějakým způsobem náboženského vyznání partnerů, případně jejich národního cítění.
INTERPERSONÁLNÍ VZDÁLENOST
Interpersonální vzdálenost je v Kuvajtu o něco bližší, než je zvykem v Evropě. Ruka se podává jak v pracovním, tak
i mimopracovním styku, její stisk však nemusí být tak srdečný, jak jsme zvyklí. Ruku je běžné podat i ženě, přestože
mezi ženami podání ruky příliš časté není. Pokud se ženy dobře znají, je mnohem častější než podání ruky dotek tváří,
případně více či méně vřelé obětí. Dotekem tváří s naznačením polibku se běžně vítají i muži, přičemž intenzita
současného obětí odpovídá vztahu mezi nimi.
Pokud se obchodní partneři znají delší dobu, lze ze strany kuvajtského protějšku očekávat stejné přivítání resp.
rozloučení i při setkání s cizincem. V Kuvajtu je mezi muži rovněž běžné držet se nebo vést se na ulici za ruku
a neznamená to nic víc než projev přátelství. Nepříliš často je takto projevováno přátelství i vůči cizinci, nicméně je
nutno počítat i s touto možností.
OBLÉKÁNÍ A VZHLED
V Kuvajtu se mísí arabský styl oblékání s evropským, a to jak u mužů, tak u žen. Muže je možno potkat jak v tradiční
dish-dashi (kalhoty a dlouhá košile pod kolena, spojená s tradiční pokrývkou hlavy), tak v oblečení evropského typu.
Výrazně však převažuje tradiční kuvajtské oblečení, s nímž je možno se setkat v soukromí, ale i na státních úřadech,
v bankách a dalších institucích. K oblečení žen na veřejnosti patří černý přehoz přes šaty a pokrývka hlavy, někdy
spojená i s tradiční burkou. Ve městech je však možno vidět stále častěji evropské druhy oblečení, zejména u mladé,
vzdělanější a movitější populace. Zajímavé jsou i dosti často používané kombinace tradičního oblečení s evropskými
prvky. Venkovská žena se obléká téměř výhradně podle arabského stylu. Svobodné dívky nenosí mnohdy ani šátek
a záleží především na dohodě manželů, zda bude žena po svatbě šátek nosit či nikoliv. Kuvajtské ženy se rády a výrazně
líčí, a proto se kosmetické prostředky v Kuvajtu prodávají poměrně dobře, ať již z místních kosmetických dílen nebo od
uznávaných světových výrobců.
JÍDLO A STOLOVÁNÍ
Kuvajtská kuchyně je tradiční arabská, bez vepřového masa a alkoholu. Sestává z širokého výběru předkrmů, jejichž
základem je sezamová esence a množství různě míchaných a ochucených zeleninových salátů. Tradičním hlavním
jídlem je tzv. kebab - pečené kousky skopového, hovězího, ale i kuřecího masa - a dále kofta - pečené šišky z mletého
masa. Jako příloha se servíruje rýže na mnoho způsobů a neměly by chybět ani horké chlebové placky. Vzhledem
k bohatosti zdejších moří je výrazným doplňkem kuvajtské kuchyně široký výběr pochoutek z mořských produktů.
Zahraniční návštěvník Kuvajtu má možnost výběru mezi tradiční kuchyní a mnoha dalšími národními kuchyněmi.
Každá komunita žijící v Kuvajtu zde má svou vlastní městskou část, kde je možno najít i restaurace, podávající jídla
čínské, thajské, indické či filipínské provenience, hojně jsou navštěvovány i restaurace egyptské a libanonské a také
restaurace nabízející rychlé občerstvení (MacDonald, KFC, pizzerie atd.). V průběhu postního měsíce Ramadánu se
doporučuje nejíst a nepít během dne na veřejně přístupných prostranstvích. Účastník obchodního jednání může očekávat
od svého obchodního partnera pozvání na oběd či večeři. Pohoštění nebo občerstvení může být nabídnuto i během déle
trvajícího jednání. Kuvajťané jsou národem pohostinným, obdobná pohostinnost je však očekávána při recipročních
KONFERENCE
112
návštěvách kuvajtských obchodních partnerů v České republice. Společenský oběd může trvat dvě hodiny i déle, může
však být i kratší. Večeře se obvykle protáhnou do nočních až časných ranních hodin a i jejich začátek bývá často
posouván do pozdějších večerních hodin. Během oběda nebo večeře má host většinou možnost si druh pokrmu sám
vybrat, většina restaurací, zejména v hotelích, nabízí buffet systém. Obvykle je po jídle nabídnut čaj nebo káva,
případně i vodní dýmka.
VÍRA
Jak již bylo uvedeno, v kuvajtské společnosti je zastoupen především islám, k němuž se hlásí rozhodující většina
místního obyvatelstva, téměř 90 %. Zbývající část tvoří téměř výhradně křesťané – přistěhovalci, zejména z Evropy,
USA a Filipín. Lze říci, že stoupenci obou vyznání vedle sebe v Kuvajtu žijí ve vzájemné toleranci. Každá komunita
uznává a ctí své svátky, oficiálními státními svátky jsou však svátky muslimské. V Kuvajtu je jich celá řada a jsou ve
vztahu k našemu kalendáři většinou pohyblivé (lunární kalendář, podle něhož se islámské svátky určují, je o jedenáct
dnů kratší). Hlavním muslimským svátkem je měsíc ramadán, který trvá čtyři týdny. Během tohoto měsíce se
muslimská část národa od východu do západu slunce postí a zříká se i dalších světských radovánek. Aktivita
obyvatelstva se v té době přesouvá spíše do nočních hodin, což se pochopitelně projevuje na výkonnosti během dne.
Pracovní doba je o ramadánu kratší. Prvním jídlem po západu slunce je tzv. Iftar, kdy se všichni scházejí u rodinného
stolu a s pohoštěním je pamatováno i na nejchudší obyvatelstvo. Na konec ramadánu navazují třídenní svátky a po
přibližně dvou měsících pětidenní svátky, kdy se práce v Kuvajtu zastaví. Pro návštěvníka Kuvajtu, ať již přijíždí do
této země jako turista nebo na obchodní jednání, by mělo být pravidlem náboženské zvyky tolerovat a respektovat.
SPOJENÉ ARABSKÉ EMIRÁTY (SAE)
OBCHODNÍ JEDNÁNÍ
Nebylo by správné předpokládat, že na základě jednoho nebo dvou setkání dojde k uzavření dohody, či smlouvy. Pro
zdejší svět je typické, že jednání trvají výrazně déle, než je obvyklé v našich zeměpisných šířkách. Je nutno nejdříve
vybudovat vzájemnou důvěru a přátelské kontakty s partnerem. Při schůzce nás může zaskočit nezvykle vysoký počet
přítomných, jsou preferována spíše týmová jednání. Vzhledem k denní skladbě motliteb je nejvhodnější dobou pro
setkání dopoledne. Odmítnutí je vůči hostovi považováno za neslušné a tak i když partner nebude mít o nabízený
výrobek či službu zájem, nejspíše to nedá ze zdvořilosti přímo najevo. Na začátku i na konci je vhodné poděkovat za
přijetí a ujistit druhou stranu o významu, jaký setkání přikládáme. V případě jednání během pracovního oběda či
v hotelové restauraci je vždy vhodnější abstinovat, na recepcích je poměrně rozšířený styl, na který jsme zvyklí u nás.
ASPEKT ČASU A DOCHVILNOST
Čas je relativní veličina a v arabském světě to platí dvojnásob. Dochvilnost rozhodně nepatří mezi zdejší ctnosti a je
třeba to vzít na vědomí. Projevy netrpělivosti nebo dokonce zlostné reakce jsou partnery vnímány negativně. Vše řídí
Alláh a vše záleží na jeho vůli. Pokud k setkání z jakéhokoliv důvodu nedojde, pak to nebyla Alláhova vůle. Nicméně
místní obchodníci dobře vědí, že časovému faktoru je v našich zemích připisován jiný význam a není proto vhodné,
abychom to byli my, kdo se opozdí. Mohlo by to být vnímáno jako projev neúcty či nedostatek zájmu o dotyčnou osobu
či obchod.
SVATÝ MĚSÍC RAMADÁN
Období, kdy dochází ke značnému poklesu všech aktivit, tedy i obchodních. Obchody a restaurace mají v průběhu dne
zavřeno s výjimkou restaurací ve velkých hotelech, úřady mají otevřeno pouze několik hodin denně, obvykle od 9 do 13
hodin. Rozhodně se nedoporučuje plánovat důležité schůzky a jednání do tohoto období.
PRACOVNÍ NÁVYKY
Obvyklá pracovní doba je od 9 do 14 hodin a poté od 16 do 20 hodin. Úřady a banky mají otevřeno většinou od 8 do 14
hodin. Státní instituce nepřijímají oficiální návštěvy o státních svátcích a v době pracovního volna, tj. od ukončení
pracovní doby ve středu odpoledne ve 14 hodin do začátku pracovní doby v sobotu ráno v 9 hodin. Pojetí pracovní
doby, zvláště pak jejího začátku, je poněkud volnější a je lépe s tím předem počítat. Volné dny jsou čtvrtek a pátek,
sobota a neděle jsou normálními pracovními dny. Pracovní morálka a tempo vycházejí z celkové životní filozofie,
v poslední době lze zaznamenat určitý pokrok ve státní správě. Pod tlakem přímo z vládnoucích kruhů v úřadech
poněkud mizí dlouhé fronty a méně často dochází k neodůvodněným absencím úředníků. Ekvivalentem španělského
mañana je zde bukra. Český překlad zítra nelze chápat doslova, v praxi to znamená možná nebo spíše někdy.
KONFERENCE
113
SMLOUVÁNÍ
Smlouvání je pro arabské obchodníky téměř bytostnou potřebou. Smlouvá se všude a o všem. Při kontraktačním jednání
se smlouvá o dodacích podmínkách, záručním a pozáručním servisu a samozřejmě o ceně. Je proto důležité mít jasnou
cenovou představu a počítat s tím, že se druhá strana bude snažit, již z principu, cenu stlačit na nižší úroveň. Přílišné
navýšení úvodní cenové nabídky by však mohlo být považováno za neseriózní a partner by mohl nabýt dojmu, že jej
nebereme vážně. Je to však běžná praktika místních obchodníků, kteří vždy cenu výrobku nadsadí a čekají nakolik je
pro zákazníka přijatelná. Nezbývá než přistoupit na smlouvání. Je to hra nervů a silnější vítězí. Pokud rezignujeme
příliš brzy a snadno přistoupíme na podmínky druhé strany, může na nás být nahlíženo jako na slabého partnera, který
se nechá lehce přesvědčit.
VHODNÉ OBLEČENÍ
Oblečení hraje v SAE stejně jako všude na světě důležitou úlohu. Pro oficiální příležitosti jsou vyžadovány u žen
dlouhé šaty s rukávy nebo kostým, který by měl zakrývat i ramena a paže. U mužů je obvyklý oblek a kravata. Na rozdíl
od Kuvajtu a Saúdské Arábie jsou SAE méně rigidní zemí, pokud jde o práva žen, které se zde mohou pohybovat bez
doprovodu mužů. Běžným oblečením cizinek na veřejnosti jsou šortky nebo i krátké sukně. Místní muži, obchodníky
nevyjímaje, se oblékají do splývavých bílých hábitů (dišdaša) sahajících až ke kotníkům. Pokrývku hlavy tvoří bílý
nebo červenobílý šátek (gutra), který je přidržován na hlavě pomocí dvojitého černého kroužku (agal). Nejčastější
obuví jsou sandály. Ženy pak chodí zahaleny do černých hábitů (abba), hlavu včetně vlasů, nosu a obočí zakrývá černá
burqa. Jediné, co lze spatřit z místní ženy, jsou tmavé oči.
ZDRAVOTNÍ PÉČE
Zdravotní péče v SAE je na velmi dobré úrovni, avšak značně finančně náročná. Za přijetí lékařem je účtována částka
27 USD, lékařské vyšetření běžného typu stojí 60 USD, za vystavení lékařské zprávy se účtuje cca 80 USD, ceny léků
se běžně pohybují mezi 14 a 22 USD. Poplatky za hospitalizaci činí 27 – 80 USD/noc podle počtu lůžek v nemocničním
pokoji, sazby za lékařské úkony včetně operací 550 – 1.640 USD podle rozsahu zákroku; např. komplikovaná srdeční
operace přijde na cca 13.600 USD (poznámka: částky v USD jsou zde i v následující stati přepočítány z místní měny
kursem 1 USD = 3,983 AED – leden 2009).
VÍZA, POPLATKY, SPECIFICKÉ PODMÍNKY CESTOVÁNÍ DO TERITORIA
Udělování víz českým občanům probíhá dle zavedené praxe. Vstupní návštěvní vízum je udělováno pouze se záštitou
místního sponzora, jímž může být místní občan, místní firma nebo rezident s dostatečným příjmem. Turistická víza
zajišťují cestovní kanceláře, vybrané hotely nebo letecké společnosti. Zastupitelský úřad SAE ve Vídni v posledních
letech uděluje vstupní víza zejména pro oficiální návštěvy, v ostatních případech v omezeném rozsahu. Vstupní víza
jsou jednorázová, pouze zavedeným obchodním partnerům místních firem je udělováno obchodní vízum pro více
vstupů.
Příjezd do země je možný do 2 měsíců od data vystavení víza. Udělené tzv. “visit” vízum umožňuje pobyt v rozsahu 30
nebo 60 dnů s možností prodloužení na celkových 90 dnů (za poplatek cca 135 USD). Turistické vízum je platné pouze
30 dnů a není je možno prodloužit. V případě propadnutí nebo pozdní žádosti o prodloužení víza jsou uplatňovány
imigračními úřady pokuty ve výši 27 – 135 USD za každý den pobytu bez povolení.
Tyto podmínky platí pro držitele cestovních, služebních i diplomatických pasů ČR a jsou aplikovány pro soukromé
i služební cesty. Zrušení vízové povinnosti pro občany 33 států, zavedené SAE ve druhé polovině března 2001, se
občanů ČR netýká. S ohledem na dobu platnosti víz se vyžaduje platnost cestovního dokladu pro turistické vízum
minimálně 3 měsíce a pro návštěvní vízum 6 měsíců.
Pro vyřízení žádostí oficiálních návštěv, delegací a cestovatelů o víza SAE platí dvoutýdenní lhůta, přičemž MZV SAE
nepřijímá žádosti o víza pro jiné než dohodnuté oficiální návštěvy. Toto omezení se týká i cestovatelů na veletrhy
(včetně cestovatelů z ministerstev) a soukromých osob navštěvujících diplomaty akreditované v SAE.
UPOZORNĚNÍ PRO CESTOVATELE DO SAE
Osobám, které hodlají navštívit SAE a z jejichž cestovního pasu vyplývá dřívější návštěva Izraele, nemusí být vstup do
SAE povolen. Místní úřady příliš nepodporují individuální turistiku a zejména u svobodných žen do 40 let jsou víza
udělována velmi obezřetně. Občanům ČR, přijíždějícím na pozvání osob, které mají v SAE trvalý pobyt, místních
cestovních kanceláří nebo místních státních či soukromých firem, se doporučuje, aby si před odletem nechali zaslat
kopii svého víza, protože by jim nemusel být povolen nástup do letadla. Vlastní víza jsou pak předána nebo vepsána do
KONFERENCE
114
pasu při příletu do SAE, pouze na letišti v Dubaji je zaveden „on-line“ systém, kdy víza jsou uložena v databázi pasové
kontroly. Povinná směna valut ani jiné podobné opatření není v SAE zavedeno. V případě individuální turistiky jsou
nahrazeny finanční zárukou sponzora.
Osobní věci podléhají celní kontrole. Kvantitativní omezení se vztahuje na dovoz alkoholu, cigaret a parfémů. Tyto je
možné zakoupit při příletu téměř bez omezení ve “free-shopu”. Dovoz zbraní, střeliva, léků a pesticidů je povolen
pouze na základě zvláštní licence v evidovaném množství. Striktně je zakázán dovoz opia, narkotik, jakýchkoliv
pornografických a eroticky zaměřených materiálů (videokazet, časopisů), dále dovoz politicky či nábožensky citlivých
materiálů a protiislámské literatury. Uvedené položky podléhají přísné cenzuře a jsou okamžitě konfiskovány
s následným finančním nebo trestním postihem.
Nejvhodnějšími obdobími pro turistiku je březen - květen nebo říjen - prosinec, kdy teploty a vlhkost vzduchu
nedosahují extrémních hodnot. Doporučuje se používat ochranné prostředky proti vysoké intenzitě slunečního záření
(kvalitní sluneční brýle a opalovací krémy s UV filtrem). Koupání v moři lze doporučit výhradně na chráněných
plážích. Veškeré služby pro turisty (ubytování, strava, sport i kulturní vyžití) jsou v SAE na vysoké úrovni.
V obchodech je velký výběr zboží z celého světa. V případě, že cesta není zabezpečena předem přes cestovní kancelář,
ale jde o tzv. individuální turistiku, je třeba počítat s poměrně vysokou finanční náročností pobytu v SAE. Z hlediska
hygieny se při dodržování základních hygienických pravidel není třeba obávat nákazy z potravin.
V SAE nejsou oficiálně uznávány české řidičské průkazy, čeští občané pobývající v SAE krátkodobě na turistická víza
však mohou k řízení vozidla využívat mezinárodní řidičské oprávnění. Osoby s povolením k trvalému pobytu
(rezidencí), musí k získání místního řidičského průkazu absolvovat testy a zkušební jízdy v autoškole. Dopravní
inspektoráty v některých emirátech (Dubaj, Sharjah), většinou na žádost vlivného místního sponzora, vyměňují české
řidičské průkazy za místní, pokud jsou opatřeny ověřeným překladem do arabského nebo anglického jazyka.
Styk a spolupráce s místními úřady a orgány státní správy odpovídá zvyklostem v arabských zemích. Při řešení
nouzových situací je přístup ze strany úřadů poněkud laxní a součinnost s nimi je vzhledem k odlišné mentalitě zdejšího
obyvatelstva obtížnější. Vyřizování žádostí českých orgánů (např. dožádání českých soudů) bývá zpravidla zdlouhavé.
V období náboženských či státních svátků a ve dnech volna (čtvrtek, pátek) prakticky nelze s místními úřady
komunikovat, a to ani v případě nouzových či nepředvídaných událostí. Státní správa striktně dodržuje veškeré místní
předpisy a lhůty a žádosti o výjimky nebývají akceptovány.
OBLASTI A OBDOBÍ SE ZVÝŠENÝM RIZIKEM PRO CIZINCE
Situace v zemi je stabilní a žádné extrémní riziko nebylo zaznamenáno s výjimkou zvýšené kriminality v Dubaji, kde se
nejvíce soustřeďuje kosmopolitní společnost a značná část nelegálních návštěvníků. Určitým rizikem pro návštěvníky
jsou klimatické podmínky, zejména letní teploty, jež se pohybují v rozmezí 35 - 50°C, extrémně až 52°C ve stínu.
V zimním období bývá oblačno, občas s deštěm, teploty dosahují cca 18 - 25°C. V SAE je většinou vysoká vlhkost
vzduchu (v červenci a srpnu téměř 100 %) a vysoká intenzita slunečního záření.
ADRESA:
Ing. Jan Prachař
Evropský polytechnický institute, s.r.o.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
KONFERENCE
115
KONFERENCE
116
POKRÍZOVÉ FINANCOVANIE V EÚ
Ing. Paula Puškárová
FMV EU v Bratislave
Keďže sa súčasná hospodárska kríza rozvinula v následnosti, v čom vládne všeobecný konsenzus, na krízu finančnú,
jednou z najdiskutovanejších tém vo vedeckých kruhov je problematika (a regulácia) financovania po jej skončení. A to
rovnako v sektore súkromnom, ako i verejnom. Pre financovanie súkromného sektora je kľúčová tzv. základná
(úroková) sadzba, od ktorej sa odvíjajú výšky úrokových sadzieb komerčných bánk, ako i dostupnosť úverov. Pre
krajiny eurozóny je referenčná základná úroková sadzba (sadzba na dvojtýždňové repotendre) vyhlasovaná Európskou
centrálnou bankou (ECB), pre ostatné krajiny Európskej únie (EÚ) sú referenčné základné sadzby vyhlasované ich
štátnymi centrálnymi bankami. Vo financovaní verejného sektora sa venuje pozornosť najmä vývoju výšky deficitu
verejných financií, výšku naakumulovaného dlhu, dlhovej služby, skúma sa pravdepodobnosť bankrotu štátu.
1 FINANCOVANIE SÚKROMNÉHO SEKTORA
1.1 VÝŠKA ÚROKOVÝCH SADZIEB
Ako sme už spomenuli, kľúčový je vývoj základnej úrokovej miery. K 1. februáru 2010 evidujeme nasledujúce výšky
základných sadzieb (Graf č.1).
Graf č. 1: Základné sadzby centrálnych bánk v EÚ
Zdroj: vlastné spracovanie údajov z oficiálnych stránk jednotlivých centrálnych bánk krajín EÚ
Na Grafe č. 1 sa dá názorne dokumentovať, že najnižšími sadzbami sa proti kríze bránia škandinávske štáty - Dánsko
a Švédsko, tesne za nimi Veľká Británia a Bulharsko. Najmarkantenjší rozdiel vo výške základnej sadzby medzi dvoma
susediacimi krajinami je medzi najmladšími štátmi EÚ - Bulharskom a Rumunskom, ktoré má najvyššiu základnú
úrokovú sadzbu spomedzi celej EÚ27 vôbec – 8 %. Vysoký rozdiel v základnej úrokovej sadzbe je aj medzi
Slovenskom (ako člen eurozóny má úrokovú sadzbu stanovenú na úrovni 1 %) a jeho južným susedom Maďarskom so
základnou úrokovou sadzbou 7 %.
Problematickým javom pri skúmaní správania sa finančného sektora v súčasnej kríze je však ONESKORENÁ
a SLABÁ reakcia komerčných bánk na výrazný prepad výšky základných úrokových sadzieb. V odborných periodikách
a diskusiách sa otvára téma úspešnosti súčasnej expanzívnej monetárnej politiky. V štúdii spoločnosti MarketOracle
uverejnenej 26. januára 2010 je na príklade britského finančného sektora konštatované, že neelastické prispôsobovanie
cien hypotekárnych úverov (vo všeobecnosti sa to dá aplikovať aj na všetky komerčné úvery poskytnuté britskými
bankovými inštitúciami) na príliv "lacných peňazí" do ekonomiky de facto vyústil do jediného efektu – banky v roku
2009 realizovali vďaka rapídnemu prehĺbeniu tzv. „spreadu“ (rozdielu medzi základnou úrokovou sadzbou a vlastnou
úrokovou mierou na poskytované hypotekárne úvery) závratné zisky. Spread dosiahol v priemere až 90 %. Tento jav
dokumentuje Graf č. 2.
KONFERENCE
117
Graf č. 2: Veľká Británia – spread LIBOR/úroková miera na bežne poskytované hypotéky
Zdroj: WALAYAT, N.: UK Interest Rate Forecast 2010 and 2011 [online], [navštívené 2010-01-28] dostupné z:
http://www.fxstreet.com/fundamental/analysis-reports/uk-interest-rate-forecast-2010-and-2011/2010-01-18.html
V tejto súvislosti sa dvihla vlna nesúhlasu so správaním sa bánk, upozorňujúc na podporu "banksterov" (pomenovanie
pre zodpovedných vedúcich bankových i nebankových subjektov, ktorí svojim nekorektným a ziskuchtivým správaním
výrazne prispeli k spusteniu súčasnej krízy). Vlna nesúhlasu sa dvihla najmä v súvislosti s masívnou podporou štátu s
cieľom zabrániť krachu finančných inštitúcií, ktorí ešte na dôvažok si zisk neoprávnene zvýšili cez výrazne oneskorené
upravenie prehĺbeného spreadu. Otázku morálneho hazardu zo strany vládnych inštitúcií k toxickým bankovým
subjektom vytiahol a na príklade záchrany LTCM v USA v 1998 medzi inými dokumentoval aj prof. Ľ. Pástor: „Vládne
zásahy s cieľom hasiť ohne len motivujú ľudí k tomu, aby sa v budúcnosti viac hrali so zápalkami.“1
Otázne je, ako budú komerčné úrokové sadzby kopírovať vývoj základných úrokových sadzieb smerom nahor. Podľa
všeobecného konsenzu odbornej verejnosti, by mal ten nabrať na dynamike približne v 2. polovici roka 2010. Intenzita
rastu základných úrokových sadzieb závisí v prevažnej miere od rastu inflácie. ECB podnecuje rast základnej úrokovej
miery proporcionálny k rastu inflácie, pričom zohľadňuje rozdiel medzi anticipovanou, resp. nameranou infláciou
a inflačným cieľom. Prirodzene, deflačné riziko v dôsledku krízy stále pretrváva, preto aj odborná tlač nie je jednotná
v názore na výšku anticipovanej inflácie.
1.2 DOSTUPNOSŤ ÚVEROV
Štatistiky dostupnosti úverov má v očakávaniach odborníkov vylepšovať Čína, ale i India, USA a Singapur. Schválené
budú najmä investície do technologických odvetví a private equity fondov. Tieto fondy zažívajú v čase krízy svoj boom.
Pri problematických cestách financovania cez bankový sektor, private equity skupiny s uvoľnenými finančnými
prostriedkami predstavujú najväčšie lákadlo pre odvrátenie likvidácie spoločnosti. Ony samy zároveň profitujú zo
vzniknutej situácie na trhu, keď cena spoločnosti utápajúcej sa v insolventnosti a bez možnosti získania bankového
úveru vzhľadom na sprísnené podmienky jeho poskytovania je zvyčajne značne podhodnotená.
Dostupnosť úverov sa v EÚ snaží riešiť aj novozriadený Progress Microfinance Facility (mikropôžičkový fond). Jeho
cieľom je podpora zakladania a rozvoja tzv. mikropodnikov, t.j. komerčných subjektov s max. 10 zamestnancami
a ročným obratom do 2 miliónov EUR. Využívať tento fond však môžu rovnako verejné, ako i súkromné subjekty.
Naakumulované prostriedky v tomto fonde predstavujú až 100 miliónov EUR, rovnomerne rozložené na nasledujúce
4 roky a sú zahrnuté v spoločnom rozpočte EÚ. Nedošlo teda ku konsenzu, aby boli prostriedky na tento fond
zabezpečené presunom časti financií zo štrukturálnych fondov. Inštitúcie, ktorým bola zverená administratíva
a manažovanie tohto fondu, sú Európska investičná banka a Európsky investičný fond.
2 FINANCOVANIE VEREJNÉHO SEKTORA
V tejto časti sa sústredíme na stručné zhrnutie položiek rozpočtu EÚ a pozornosť venujeme najmä kľúčovým faktorom
financovania verejného sektora, t. j. deficitu verejných financií, verejnému dlhu a jednému z ukazovateľov
pravdepodobnosti štátneho bankrotu.
PÁSTOR, Ľ.: Pozor na stimuly. In: TREND 28.1.2010 [online], [navštívené 2010-01-28] dostupné z: http://ekonomika.etrend.sk/svet/pozor-nastimuly-komentar.html
1
KONFERENCE
118
Eurorozpočet na rok 2010 v sekcii platieb zaznamenal navŕšenie prostriedkov o 6 % oproti minulému roku na 122,9
mld. EUR. Spoločná poľnohospodárska politika, životné prostredie a rozvoj na vidieku zhltne 50 mld. EUR (40 %), 64
mld. EUR (až o 12% viac ako vlani) je určených pre inovácie, vedu a výskum. Energetickým a dopravným projektom je
k dispozícii až o 10% viac ako v roku 2009, no v porovnaní s predošlým rokom sa najvýraznejšie navŕšili zdroje na
financovanie boja so zločinom, terorizmom a manažovania migračných tokov – až o 16,2 %, takmer o 1 mld. EUR.2
Priemerný deficit EÚ, ktorý ešte v roku 2007 žiaril na úrovni 0,8 %, sa v roku 2009 prepadol na 6,9 % a očakáva sa, že
tohto roku dosiahne 7,5 %. V dôsledku rastúcich deficitov rastie aj verejný dlh. Prehľad o jeho výške poskytuje
nasledujúca Tabuľka č. 1. V tejto súvislosti ešte treba podotknúť, že pri udržaní súčasného tempa rastu dlhu môže EÚ
očakávať zadĺženosť 100 % už v roku 2014.
Tabuľka č. 1: Pojektovaný vývoj dlhu v EÚ v % HDP
Zdroj: European Commission: Sustainability Report 2009 [online], [navštívené 2010-01-29], dostupné z:
http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/publication15998_en.pdf
Problematika vysokého verejného zadĺženia prináša so sebou dodatočné náklady vzhľadom na zvyšujúcu sa rizikovú
prirážku na dodatočne vydávané štátne dlhopisy. Otázka oddlžovania je preto jednou z najpretriasanejšou témou v EÚ.
Za kladný vzor znižovania verejného dlhu sa kladie Belgicko, ktoré svoj dlh z úrovne 134 % HDP v 1993 (vytvorený
najmä v dôsledku masívnej fiškálnej podpory súvisiacej s problémami dvojjazyčnosti krajiny) dokázalo prísnymi
opatreniami znížiť na 114 % HDP v roku 1999 a následne až na 84 % v 2007.
Problémom však nemusí byť tak výška dlhu, ako dlhová povinnosť v rozpätí rokov. Naakumulovaná dlhová služba
v istom roku alebo pár po sebe nasledujúcich rokov prináša situáciu rovnú štátnemu bankrotu. Pravdepodobnosť
štátneho banktoru sa však najčastejšie odvádza od ceny tzv. Credit Default Swapov. V Tabuľke č. 2 sú uvedené ceny v
eurách za poistenie 5-ročného štátneho dlhopisu danej krajiny v hodnote 10 000 EUR (CDS ceny). Všimnite si prudké
vyše 50 % medziročné zvýšenie implikovanej pravdepodobnosti bankrotu v prípade veľkých silných ekonomík
Francúzska, Nemecka, USA.
2
Európska komisia: Všeobecný rozpočet Európskej únie na finančný rok 2010. Brusel – Luxemburg, január 2010 [online] dostupné z:
http://ec.europa.eu/budget/library/publications/budget_in_fig/syntchif_2010_sk.pdf, [navštívené 2010-01-30]
KONFERENCE
119
Tabuľka č. 2: Riziko štátneho bankrotu merané v CDS cenách
Zdroj: KARPIŠ, J. 2010 – jedna kríza strieda druhú [online] [navštívené 2010-01-05], dostupné z:
http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/juraj-karpis.php?itemid=725
ZÁVER
Problematika súčasného financovania v EÚ nesúvisí ani tak s kľúčovou základnou úrokovou mierou, čo je v gescii
centrálnych bánk, ako skôr v rozvíjaní sa tzv. dlhovej krízy. Dlhová kríza má svoje korene v zadĺženosti domácností,
zadĺženosti firiem a v neposlednom rade v zadĺženosti štátu. Jediným relatívne profitujúcim subjektom v tomto
začarovanom kruhu zadĺženosti sa javia komerčné banky – profitujúcim vďaka masívnej podpore štátu a zároveň
udržiavaniu dostatočného „spreadu“ voči základnej úrokovej sadzbe.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
[1]
European Commission: Sustainability Report 2009 [online], [navštívené 2010-01-29], dostupné z:
http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/publication15998_en.pdf
[2]
Európska komisia: Všeobecný rozpočet Európskej únie na finančný rok 2010. Brusel –Luxemburg, január 2010
[online],
[navštívené
2010-01-30],
dostupné
z:
http://ec.europa.eu/budget/library/publications/budget_in_fig/syntchif_2010_sk.pdf,
[3]
KARPIŠ, J. 2010 – jedna kríza strieda druhú [online] [navštívené 2010-01-05], dostupné z:
http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/juraj-karpis.php?itemid=725
[4]
PÁSTOR, Ľ. Pozor na stimuly. In: TREND 28.1.2010 [online], [navštívené 2010-01-28] dostupné z:
http://ekonomika.etrend.sk/svet/pozor-na-stimuly-komentar.html
[5]
WALAYAT, N. UK Interest Rate Forecast 2010 and 2011 [online], [navštívené 2010-01-28] dostupné z:
http://www.fxstreet.com/fundamental/analysis-reports/uk-interest-rate-forecast-2010-and-2011/2010-01-18.html
KONFERENCE
120
PROBLEMATIKA MEDZINÁRODNÉHO EKONOMICKÉHO PRÁVA
Klaudia Pyteľová
Ekonomická univerzita v Bratislave – Fakulta medzinárodných vzťahov
Abstrakt: Medzinárodné ekonomické právo sa zaoberá veľmi širokým okruhom tém, keďže pod tento pojem
zahŕňame všetky ekonomické vzťahy medzi štátmi. Medzinárodnoprávna zmluvná úprava Svetovej
obchodnej organizácie, medzinárodné finančné a menové právo, medzinárodné investičné právo spadajú
do rámca medzinárodného ekonomického práva. Obyčajové medzinárodné právo vytvorilo iba všeobecné
pravidlá týkajúce sa tejto oblasti. A z tohto dôvodu sú medzinárodné ekonomické vzťahy medzi štátmi vo
väčšine upravené zmluvne.
Kľúčové slová: medzinárodné ekonomické právo, medzinárodné finančné právo, Medzinárodný menový
fond, Svetová banka, právo Svetovej obchodnej organizácie.
VYMEDZENIE POJMU A PREDMETU MEDZINÁRODNÉHO EKONOMICKÉHO PRÁVA
Medzinárodné ekonomické právo sa prudko začalo rozvíjať od konca Druhej svetovej vojny. Súčasný medzinárodný
ekonomický systém je založený na medzinárodných predpisoch, ktoré boli vytvorené Bretton Woodskou konferenciou
v roku 1944. Medzinárodné ekonomické právo tvorí pododvetvie medzinárodného práva verejného. Medzinárodné
ekonomické právo možno opísať viacerými spôsobmi. V praxi, ani v teórii nebola vytvorená jasná definícia. Je to
definované široko - obsahujúc rozsiahle množstvo predmetov, ktoré sa nachádzajú v rozmedzí medzinárodného
verejného práva k medzinárodnému súkromnému právu a k istým aspektom práva medzinárodného obchodu a práva
medzinárodných financií a investícií.
Nedôkladný, nevyčerpávajúci, nepodrobný zoznam predmetov tvorí:
1.
Medzinárodné obchodné právo zahŕňajúce právo WTO a GATT – a domáce obchodné právo,
2.
Medzinárodné ekonomické integračné právo zahŕňajúce právo Európskej únie, NAFTA a Mercosur,
3.
Medzinárodné právo súkromné – zahŕňajúce medzinárodnú voľbu práva, právo medzinárodného obchodu,
vynútenie rozhodnutí, právo medzinárodného obchodu,
4.
Medzinárodná úprava podnikania – zahŕňajúce protitrustové a súťažné právo, medzinárodné právo životného
prostredia /enviromentálne právo/,
5.
Medzinárodné finančné právo – právo priamych zahraničných investícií alebo medzinárodné menové právo, právo
MMF a Svetovej banky,
6.
Medzinárodné daňové právo,
7.
Medzinárodné právo duševného vlastníctva.
„V najvšeobecnejšom zmysle slova by sa za medzinárodné ekonomické právo mohol považovať súbor právnych
pravidiel, ktoré upravujú hospodársku činnosť s medzinárodným prvkom“.1 V užšom zmysle slova, možno
medzinárodné ekonomické právo ako súčasť medzinárodného práva verejného definovať ako odvetvie práva, ktoré
zahŕňa všetky subjekty medzinárodného práva, ktoré disponujú oboma – medzinárodným a ekonomickým
komponentom. Na základe tohto možno medzinárodné ekonomické právo charakterizovať ako:
Právo medzinárodných ekonomických vzťahov v jeho najširšom zmysle slova zahŕňa súbor právnych noriem
upravujúcich všetky medzinárodné právne vzťahy spojené s ekonomickými transakciami (ekonomickými výmenami),
ktoré prekračujú hranice štátov, alebo ktoré majú dopady na viac ako jeden štát, ako napríklad zahŕňajúc pohyb tovarov,
služieb, osôb, kapitálu, technológii, plavidiel alebo lietadiel.
Výsledkom Bretton Woodskej konferencie bolo založenie troch hlavných medzinárodných organizácii, ktoré vytvorili
základ súčasného medzinárodného ekonomicko-právneho systému:
•
Medzinárodný menový fond (MMF),
•
Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (poznáme ju pod názvom Svetová banka),
•
Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT, pričom bola v r. 1995 nahradená WTO).
1
Balaš, V.- Šturma, P.: Kurs mezinárodního ekonomického práva, 1997, s. 4.
KONFERENCE
121
V dôsledku užšieho chápania pojmu medzinárodného ekonomického práva, a to z verejnoprávneho hľadiska, za jeho
súčasť považujeme najmä medzinárodné finančné právo ( právo Medzinárodného menového fondu a Svetovej banka),
úprava medzinárodného obchodného systému (právo WTO a GATT) a medzinárodné investičné právo.
PRAMENE A ZÁKLADNÉ PRINCÍPY MEDZINÁRODNÉHO EKONOMICKÉHO PRÁVA
Pramene medzinárodného ekonomického práva sa v zásade nelíšia od prameňov medzinárodného práva verejného.
Faktom však zostáva, že úprava medzinárodných hospodárskych vzťahov sa uskutočňuje skoro výlučne
prostredníctvom medzinárodného zmluvného práva. Prostredníctvom dvojstranných zmlúv si štáty vo väčšine poskytujú
určité preferencie. Na druhej strane, mnohostranné zmluvy zväčša upravujú všeobecne platné pravidlá v danej oblasti
(buď v rámci medzinárodného obchodu alebo medzinárodných financií ap.). Medzi mnohostranné zaraďujeme aj
zakladajúce zmluvy (štatúty) medzinárodných organizácii. „Medzinárodná zmluva, na základe ktorej sa zriaďuje
medzinárodná organizácia je spravidla mnohostranná, a ide o medzinárodnú zmluvu sui generis (zvláštneho druhu),
ktorá sa zvyčajne označuje ako štatút.“2 Jej zvláštnosťou je, že neustanovuje iba práva a povinnosti, ale že súčasne
vytvára medzinárodnú organizáciu, jej orgány a ich právomoci, upravuje právne postavenie členských štátov, rozsah
medzinárodnoprávnej spôsobilosti ap. Ide o dohodu medzi štátmi, v ktorej sú zároveň stanovené aj jej ciele.
Medzinárodné ekonomické právo je založené na tradičných princípoch medzinárodného práva verejné, ktorými sú:
1.
Pacta sunt servanda – zásada svedomitého dodržiavania medzinárodných záväzkov.
2.
Zvrchovaná rovnosť štátov – štáty disponujú rovnakými právami a povinnosťami a sú rovnocennými členmi
medzinárodného spoločenstva.
3.
„Povinnosť štátov spolupracovať bez ohľadu na rozdielnosť ich politického, hospodárskeho a spoločenského
zriadenia v rôznych sférach medzinárodných vzťahov s cieľom udržať medzinárodný mier a bezpečnosť
a podporovať medzinárodnú spoluprácu.“3
4.
Suverenita zahŕňajúca územnú suverenitu aj suverenitu nad prírodnými bohatstvom štátu.
Suverénny štát v absolútnom zmysle slova v súčasnosti neexistuje. Suverenita štátu predpokladá zvrchovanosť štátu nad
územím (územná zvrchovanosť), neobmedzenosť štátnej moci (čo znamená, že je najvyššou výlučnou mocou na danom
území a voči danému obyvateľstvu, ktoré tam žije) a nezávislosť voči iným suverénnym štátom. Vzhľadom na dané
skutočnosti možno suverenitu rozdeliť na vonkajšiu a vnútornú. Pod vonkajšou suverenitou rozumieme (a má to
špecifický význam práve v medzinárodnom práve verejnom) vonkajšiu nezávislosť, ktorá sa prejavuje rovnoprávnosťou
štátu v medzinárodnom meradle, a z toho vyplýva, že štát je plnoprávnym subjektom medzinárodného spoločenstva s
absolútnou normotvornou spôsobilosťou. Vnútornou suverenitou chápeme výlučnosť štátnej moci nad personálnym
(obyvateľstvo), vecným (teritórium) a organizačno-normatívnym (právny systém štátu) substrátom. Bez ekonomickej
suverenity by politická suverenita nebola kompletná. Uplatňovať ekonomickú suverenitu znamená, že štát uskutočňuje
kontrolu nad právnickými a fyzickými osobami vykonávajúcimi obchodnú činnosť v rámci danej krajiny, a to buď so
štátnymi občanmi alebo s cudzími štátnymi príslušníkmi.
Funkciami medzinárodného práva verejného, ktoré možno chápať aj ako funkcie medzinárodného ekonomického práva,
sú:
•
Ochrana a uspokojenie spoločných záujmov a cieľov,
•
Ochrana medzinárodného mieru,
•
Ochrana ľudských práv,
•
Ochrana a úsilie o zachovanie svetového životného prostredia,
•
Podpora medzinárodného hospodárskeho blahobytu a všeobecného ekonomického rozvoja,
•
Pokrok v medzinárodnom práve.
MEDZINÁRODNÉ FINANČNÉ PRÁVO
Bretton-woodske inštitúcie sú chrbtovou kosťou dnešného medzinárodného finančného systému. MMF bol založený za
účelom podpory medzinárodnej menovej spolupráce a stability výmenných kurzov, na uľahčenie založenia
multilaterálneho platobného systému pri bežných transakciách medzi členmi, na prispenie k eliminácii obmedzení
zahraničnej výmeny, ktoré brzdia rast svetového obchodu a k poskytnutiu dočasnej pomoci k náprave nerovnováhy
platobnej bilancie.
2
3
Potočný, M.: Mezinárodní organizace, 1980. S. 36.
Mráz, S.: Medzinárodné právo verejné, 2007, s. 92.
KONFERENCE
122
Ciele Medzinárodného menového fondu sú ustanovené v článku 1 Dohody o MMF, a to v nasledovnom znení:
1.
Podporovať medzinárodnú menovú súčinnosť stálou inštitúciou, ktorá zabezpečí mechanizmus konzultácií
a spolupráce v medzinárodných menových otázkach.
2.
Uľahčovať rozmach a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu a prispievať tak k podpore a udržiavaniu
vysokého stupňa zamestnanosti a reálneho dôchodku i k rozvoju výrobných zdrojov všetkých členov ako
prvoradých cieľov hospodárskej politiky.
3.
Podporovať kurzovú stabilitu, udržiavať riadne devízové dojednania medzi členmi a čeliť konkurenčnému
znehodnocovaniu meny.
4.
Napomáhať pri ustanovení mnohostrannej sústavy platieb pre bežné transakcie medzi členmi a pri odstraňovaní
devízových obmedzení, ktoré bránia rozvoju svetového obchodu.
5.
Dodávať členom dôveru tým, že im budú za primeraných istôt dočasne prístupné všeobecné zdroje Fondu,
a poskytovať im takto možnosť napraviť poruchy vo vyrovnanosti ich platobných bilancií bez toho, aby sa Fond
uchyľoval k opatreniam škodlivým národnej alebo medzinárodnej prosperite.
6.
V súlade s tým, čo bolo uvedené, skracovať trvanie a zmierňovať stupeň nerovnováhy v medzinárodných
platobných bilanciách členov. Fond sa bude riadiť pri každom svojom rokovaní a pri všetkých rozhodnutiach
cieľmi uvedenými v tomto článku.
ZÁVER
V dôsledku skutočnosti, že medzinárodné vzťahy vo všeobecnosti naberajú v poslednom období na význame, zvyšuje
sa aj dôležitosť medzinárodného ekonomického práva. Nedávny rozvoj v oblastiach ako je medzinárodné finančné
právo, medzinárodné obchodné právo a medzinárodné investičné právo demonštrujú, že mnohé oblasti majú
rozhodujúci vplyv na medzinárodné ekonomické právo. V súčasnosti prebiehajú diskusie zaoberajúce sa vzájomným
vzťahom medzi medzinárodným ekonomickým právom a ľudskými právami, rovnako aj medzinárodným
enviromentálnym právom, ktoré smerujú k presvedčeniu, že tieto oblasti nemôžu byť ďalej oddelené, a že
medzinárodné ekonomické právo nemôže byť naďalej v izolácií od iných odvetví medzinárodného práva.
LITERATÚRA
[1]
AZUD, J. Medzinárodné právo. Bratislava : VEDA Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2003. ISBN 80224-0753-4.
[2]
BALAŠ, V.; ŠTURMA, P. Kurs mezinárodního ekonomického práva. Praha : C. H. Beck,, 1997. ISBN 80-7179150-4.
[3]
KLUČKA, J. Medzinárodné právo verejné (všeobecná a osobitná časť). Bratislava : Iura Edition, 2008. ISBN
978-80-8078-219-1.
[4]
MRÁZ, S. Medzinárodné právo verejné. Banská Bystrica : Právnická fakulta UMB, 2007. ISBN 978-80-8083451-7.
[5]
POTOČNÝ, M. Mezinárodní právo veřejné (Zvláštní část). Praha : C. H. Beck, 1999. ISBN 80-7179-188-1.
[6]
POTOČNÝ, M., ONDŘEJ, J. Obecné mezinárodní právo v dokumentech. Praha : C. H. Beck, 2000.
[7]
PRUSÁK, J. Teória práva. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Vydavateľské
oddelenie, 1999.
ADRESA:
Mgr. Klaudia Pytelová
852 35 Bratislava
KONFERENCE
123
KONFERENCE
124
BILATERÁLNE VZŤAHY KOLUMBIE A VENEZUELY V 20. A 21. STOROČÍ
Peter Reťkovský
Ekonomická univerzita v Bratislave - Fakulta medzinárodných vzťahov
Abstrakt: Vzťahy medzi Kolumbiou a Venezuelou sú úzko späté už od čias Simona Bolívara a vzniku oboch
samostatných štátov. Zatiaľ čo Kolumbia prekonala v 20. storočí obdobie politického násilia nasledované
vznikom polovojenských ľavicových povstaleckých skupín, uberal sa vývoj vo Venezuele od počiatočných
diktatúr, cez demokraticky zvolené vlády až do 80. rokov minulého storočia cestou blahobytu
založeného na ropnom bohatstve krajiny. Po sérii ropných šokov sa však v krajine prejavili hospodárske
problémy vedúce k zvyšovaniu podielu chudobných vrstiev obyvateľstva, nárastu populizmu a vzostupu
ľavicových síl personifikovaných v osobe súčasného prezidenta Cháveza. V Kolumbii znamenal naopak
vývoj začiatkom 21. storočia potlačenie vplyvu ľavicových guerríl a zvýšenie ekonomického rozvoja
krajiny. Oba štáty pritom zostávajú významnými obchodnými partnermi. Predkladaný článok vyhodnocuje
vplyvy tohto rozdielneho vývoja na bilaterálne vzťahy oboch krajín a predikuje ich budúce smerovanie.
Klíčová slova: Vzťah, štát, obyvateľstvo, Kolumbia, Venezuela
Abstract: The relations between Colombia and Venezuela have been closely tied since the times of Simon
Bolivar and the foundation of both independent countries. While in the 20th century, Colombia overcame
a period of political violence followed by the emergence of leftist insurgents, development in Venezuela
until the 1980s shifted from the initial dictatorships through democratically elected governments and went
through a period of prosperity based on the country's oil deposits. After a series of oil shocks, however,
economic problems arose in the country, leading to an increase in the proportion of poor demographic
strata, growth in populism and resurgence of leftist powers personified by the country’s current president
Chávez. At the beginning of the 21st century Colombia saw a suppression of the guerrillas’ influence and
an increase in the country's economic development. Both countries still remain important trading partners.
This article evaluates the influence of different historical development on the bilateral relations of both
countries and predicts their future orientation.
Key words: Relationship, country, population, Columbia, Venezuela
BILATERÁLNE VZŤAHY KOLUMBIE A VENEZUELY V 20. A 21. STOROČÍ1
Počiatky vývoja bilaterálnych vzťahov medzi Kolumbiou a Venezuelou ako susednými štátmi ležiacimi na severe
Južnej Ameriky treba hľadať v ich spoločnej histórii spätej s menom Simona Bolívara ako zjednocujúceho prvku
novodobých dejín celého regiónu. Bolívarov odkaz však počas takmer dvoch storočí od jeho smrti prešiel v každej
z krajín osobitným vývojom, tvoriac základ mnohých sporov medzi oboma krajinami, ktorých je svetová verejnosť
začiatkom 21. storočia svedkom.
1. ODKAZ SIMONA BOLÍVARA AKO ZÁKLAD SÚČASNÉHO IDEOLOGICKÉHO SPORU KOLUMBIE
A VENEZUELY
Simon Bolívar, celým menom Simón José Antonio de la Santísima Trinidad Bolívar y Palacios Ponte Blanco, sa narodil
24. 7. 1783 v Caracase, dnes hlavnom meste Venezuely. Jeho rodokmeň siaha do baskického mesta Bolibar, kde
Bolívarovi predkovia patrili k miestnej aristokracii vo vzdialenom príbuzenskom vzťahu s kráľom Ferdinandom III.
Kastílskym. Bolívarovci sa v Latinskej Amerike usadili v 16. storočí a nadobudli tam rozsiahle majetky. V roku 1799
odchádza Simon Bolívar do Španielska, kde dokončuje svoje štúdiá a v roku 1804 sa stáva súčasťou Napoleonovej
suity.
Po tom, ako Napoleon ustanovil Jozefa Bonaparteho kráľom Španielska a jeho kolónií, začína Bolívar boj za
nezávislosť Južnej Ameriky od Španielska. V roku 1810 vyhlásil jeho Caracaský výbor nezávislosť a Bolívar odchádza
do Anglicka na diplomatickú misiu. O rok neskôr sa vracia, len aby zanedlho musel zemetrasením zničený Caracas
opäť opustiť. Usadil sa v meste Cartagena (dnes súčasť Kolumbie), odkiaľ viedol v roku 1813 inváziu do Venezuely. Po
1
Tento článok je rozšírenou a aktualizovanou verziou článku autora vydaného v Almanachu FMV EUBA č. 2/2009.
KONFERENCE
125
striedavých úspechoch a neúspechoch uteká Bolívar na Haiti, odkiaľ sa (po prísľube oslobodenia otrokov) vracia
posilnený. V roku 1819 dochádza k Bitke pri Boyacá, ktorá znamenala pripojenie Novej Granady (dnešná Kolumbia)
k oslobodeným krajinám a o dva roky neskôr dochádza k vytvoreniu federácie Veľká Kolumbia (územie Panamy,
Kolumbie, Ekvádora a Venezuely) pod Bolívarovým vedením.2
Následne pokračoval Bolívar v oslobodzovacom procese na území dnešného Peru, kde bol menovaný diktátorom.
V roku 1825 sa zo zväzku s Peru odčlenila Republika Bolívia, čím sa Bolívar stal jedným z mála ľudí, ktorí majú po
sebe pomenovaný štát. Bolívarovská federácia všetkých oslobodených latinskoamerických štátov sa však čoskoro
začala rúcať pod ťarchou osobných záujmov jednotlivých krajín. Po niekoľkých pokusoch udržať Veľkú Kolumbiu
spolu ako jeden štát Bolívar v roku 1830 rezignoval na post prezidenta a pripravil sa na odchod do Európy. Predtým,
ako však stihol vyplávať, umiera Bolívar v kolumbijskom pobrežnom meste Santa Marta na tuberkulózu.3
Po Bolívarovej smrti došlo na území bývalej Veľkej Kolumbie k jeho značnej idolizácii. Ako príklad poslúži dnešná
Kolumbijská republika, kde hlavné námestie v každom meste krajiny nesie meno Plaza Bolívar. Jeho odkaz ako
osloboditeľa a spolutvorcu latinskoamerickej štátnosti však tvorí jeden z problémov v aktuálnych dvojstranných
vzťahoch medzi Kolumbiou a Venezuelou. Kým v Kolumbii sa kladie dôraz na Bolívarov význam pre nezávislosť
jednotlivých krajín Latinskej Ameriky, súčasná venezuelská interpretácia sa zameriava najmä na ľavicovo-revolučný
model bolívarovskej zjednotenej federácie krajín, bojujúcej proti „novodobému kolonializmu“ zo strany USA. Táto
ideologická diskrepancia má potom za následok vznik napätia medzi oboma krajinami, ako aj podporu ľavicových
guerríl zo strany venezuelskej vlády, smerujúcu k oslabeniu suverenity a vplyvu Kolumbie a USA.
2. HISTÓRIA KOLUMBIJSKÝCH POVSTALECKÝCH SKUPÍN
Pod oficiálnym názvom FARC-EP (Fuerzas Armadas Revolucionarias de Colombia – Ejército del Pueblo, čiže
Revolučné ozbrojené sily Kolumbie - Ľudová armáda) je táto skupina spolu ELN (Ejército de Liberación Nacional =
Armáda národného oslobodenia) považovaná, v závislosti od interpretácie jednotlivých štátov, za marxistickú
partizánsku skupinu, teroristov, či povstalcov.
Jej korene siahajú do roku 1948, keď bol na predvolebnom zhromaždení zavraždený populárny kolumbijský politik
Jorge Eliécer Gaitán. Tento čin spôsobil 10 rokov trvajúce obdobie násilia, nazývané tiež La Violencia, počas ktorého
dochádzalo k vzájomným útokom príslušníkov oboch hlavných politických strán: Konzervatívnej a Liberálnej. Počas
tohto obdobia padlo násiliu za obeť až 200,000 ľudí.
La Violencia bola ukončená vytvorením Národného frontu, v rámci ktorého vládli striedavo obe strany. Pre neskorší
vývoj povstaleckých skupín je však obdobie La Violencia podstatné, nakoľko počas neho dochádzalo k spontánnemu
vzniku a zániku partizánskych oddielov, ktorých prvotným účelom bola ochrana súkromného majetku (najmä vidieckej
pôdy) pred ozbrojenými útokmi bojujúcich strán. Pod vplyvom Sovietskeho zväzu sa niektoré z týchto oddielov začali
organizovať pod ideologickým vedením Kolumbijskej komunistickej strany. Tu treba hľadať aj začiatok ozbrojeného
aktivizmu Pedra Antonia Marín Marín (známeho aj ako Manuel Marulanda Vélez) a Luisa Morantes (alias Jacoba
Arenas), ktorí sa čoskoro stali vedúcimi postavami partizánskeho odboja. Po vytvorení národného frontu v roku 1958
a obnovení civilnej vlády v krajine bol vytvorený program amnestii s cieľom podporiť odzbrojenie polovojenských
oddielov v krajine. Nie všetky oddiely však vláde dôverovali - preto sa v Kolumbii postupne v odľahlých regiónoch
začali vytvárať komunistické samosprávne enklávy (najznámejšou bola República Marquetalia), ktorých rastúci vplyv
bol následne potlačený vojenským zásahom. Namiesto likvidácie povstalcov však došlo k ich rozptylu a v roku 1964
k reorganizácii časti z nich pod názvom „Bloque Sur“ (Južný blok). V roku 1966 sa Bloque Sur oficiálne premenoval na
FARC.4
Základňou FARC sa stali najmä redšie obývané oblasti Kolumbie na východe krajiny pokryté savanami a tropickým
pralesom, kde príslušníci tejto organizácie začali vyvíjať aktivity namierené proti vplyvu kolumbijskej vlády. Spočiatku
bolo hlavným zdrojom príjmov FARC a ďalších guerríl obsadzovanie existujúcich farmárskych usadlostí, čoho
dôsledkom bol nárast vysídlenej populácie v krajine (tzv. desplacados). Ako reakcia na tieto aktivity ľavicových guerríl
a vďaka neschopnosti centrálnej vlády udržať v oblasti poriadok sa začali zostávajúci majitelia pôdy onedlho
organizovať a vytvárať ozbrojené oddiely domobrany. Tieto sa postupom času vyvíjali, osamostatňovali a začali byť
známe pod názvom paramilitares. Paramilitares však čoskoro začali sledovať vlastné mocenské ciele, preto sa v krajine
postupne rozpútala trojstranná občianska voja medzi FARC, paramilitares a armádou lojálnou centrálnej vláde.
2
Lynch, J.: Simón Bolívar: A Life, 33. Yale University Press, 2006
De-Sola Ricardo, I.: „Bolívar Palacios, Juana“ in Diccionario de Historia de Venezuela, Vol. 1. Caracas: Fundación Polar, 1999. ISBN 980-639737-1
4
Arenas, J.: Diario de la resistencia de Marquetalia, Ediciones Abejón Mono.
3
KONFERENCE
126
Na financovanie svojej činnosti začali od začiatku 80. rokov minulého storočia obe povstalecké skupiny čoraz vo väčšej
miere používať pestovanie drog. Najprepracovanejší systém zaviedli ľavicové guerrily na čele s FARC, EPL, M-19
a ELN, ktoré podporovali pestovanie koky, maku a konope u drobných farmárov na územiach pod ich kontrolou
a uvaľovali na tieto plodiny vysoké dane. Kvôli neprístupnosti terénu, v ktorom k pestovaniu drog dochádzalo, ako aj
kvôli rozdrobenosti ich pestovateľov bolo pre centrálnu vládu zložité proti danému fenoménu bojovať, čo prinieslo
Kolumbii povesť jedného z hlavných svetových producentov drog – najmä kokaínu.
V tomto období došlo tiež k vytvoreniu politického krídla FARC pod názvom Unión Patriótica, ktoré síce nikdy
nezískalo významnú podporu, znamenalo však ďalší krok v pokračujúcich pokusoch o legitimizáciu povstalcov. Na
popud veliteľov FARC – Marulandu a Arenasa – sa tiež v roku 1982 konala Siedma guerrilová konferencia FARC-EP,
ktorej cieľom bolo zmeniť charakter organizácie z guerrilových oddielov na povstaleckú armádu. S týmto cieľom boli
zavedené nové uniformy, hodnosti, zmeny v systéme zásobovania a prijaté boli tiež úpravy stratégie FARC.
Konferencia znamenala bod obratu v histórii FARC a jej priamym dôsledkom bolo zvýšenie počtu bojovníkov
z približne 2,000 na takmer 15,000. Vláda síce pokračovala v boji proti guerrilám a v rokovaniach o zložení zbraní, no
tieto boli vo všeobecnosti neúspešné, najmä kvôli neustálemu porušovaniu prímeria zo strany FARC.5 Za zmienku pri
tom stojí napríklad útok FARC na budovu najvyššieho súdu v Bogote v roku 1985, ktorý si vyžiadal okolo 120 obetí na
životoch.
V 90. rokoch minulého storočia sa naplno prejavila neschopnosť kolumbijských úradov vysporiadať sa s pôsobením
povstalcov na svojom území. Koncom dekády FARC kontrolovala prakticky všetky významnejšie pozemné dopravné
trasy a prechádzajúce vozidlá na nich pravidelne podrobovala kontrolám. V prípade, ak pri nich objavila príslušníkov
vyšších spoločenských vrstiev (obyvateľstvo v Kolumbii je na základe štvrti, v ktorej má trvalé bydlisko – a tým pádom
príjmu – rozdelené do šiestich oficiálnych ekonomických tried), vojska, polície, či pravicových strán, podnikala ich
únosy a žiadala za ich prepustenie výkupné. Presuny po zemi bolo preto v tomto období vysoko riskantné a cestovanie
bolo možné prakticky výlučne prostredníctvom leteckej dopravy.
Na druhej strane, pravicoví paramilitares (Autodefensas Unidas de Colombia) sa okrem boja proti guerrilám angažovali
najmä pri programoch tzv. sociálnej očisty. Pod týmto názvom sa skrývalo systematické vyvražďovanie chudobnejších
vrstiev obyvateľstva pod zámienkou ich účasti na kriminálnych aktivitách (krádeže, lúpeže), užívania drog, ako aj kvôli
skutočnosti, že chudobné vrstvy obyvateľstva boli a zostávajú hlavnou skupinou podporujúcou ľavicových povstalcov.
V rokoch 1999 - 2002 prebiehali medzi FARC a vládou prezidenta Andrésa Pastranu mierové rokovania. Počas nich
bola pre povstalcov vytvorená demilitarizovaná zóna (Caquetania) s rozlohou rovnajúcou sa približne rozlohe
Slovenska. Po troch rokoch však rokovania z dôvodu porušovania prímeria zo strany militantov stroskotali. Konkrétne
išlo o niekoľko útokov na kolumbijské mestá, únos lietadla, zapojenie agentov IRA do výroby nových bômb, či
využívanie Caquetanie na pestovanie a výrobu drog, zbrojenie a nábor nových maloletých členov (podľa filozofie
FARC je každá osoba nad 11 rokov bojaschopná – 20 až 30 % bojovníkov FARC preto tvoria deti do 18 rokov, ktoré
často utekajú z domu pred ťažkými ekonomickými podmienkami, sexuálnym násilím či stratou životnej perspektívy).6
V tomto období získavali FARC najmenej 500 mil. USD ročne z obchodovania s drogami, čím sa po pripočítaní
príjmov z únosov (až 3000 ročne), výkupného a vydierania zaradili k jedným z najbohatších povstaleckých skupín na
svete.7
V roku 2002 však nastala na kolumbijskej politickej scéne zmena. Neefektívnych prezidentov Sampera (1994-1998)
a Pastranu (1998 - 2002) nahradil Álvaro Uribe, dynamický politik, ktorého otec zahynul v roku 1983 po nevydarenom
pokuse o únos v rukách FARC.8
Po nástupe prezidenta Uribeho došlo k prudkému zlepšeniu situácie a FARC boli vytlačení do niekoľkých pomerne
dobre ohraničených a takmer neobývaných oblastí, pričom zvyšok krajiny zostáva chránený pred ich aktivitami. Aj
preto Uribeho politika „tvrdej ruky a otvoreného srdca“ zostáva v Kolumbii veľmi populárna a samotný prezident
dosahuje podporu až 81 % (číslo môže byť skreslené, keďže objektívne nezachytáva najchudobnejšie časti
obyvateľstva, ktoré môžu skôr sympatizovať s FARC proti pravicovému prezidentovi). Jedným z hlavných faktorov
boja proti FARC a obchodu s drogami sa stal tzv. „Plan Colombia“ vlády USA, v rámci ktorého Kolumbia dostáva
zbrane a finančnú podporu na boj proti teroristom a najmä obchodu s narkotikami (kritici uvádzajú, že vďaka tzv.
balónovému efektu sa v skutočnosti objem produkovaných narkotík a ich dovozu do USA neznižuje, iba sa presúva
5
Dudley, S.: Walking Ghosts: Murder and Guerrilla Politics in Colombia. 256 pages. Routledge, January, 2004. ISBN 0-415-93303-X. str. 47-56, 5960
Forero J.: Venezuelans Grow Bitter Over Abductions. The Washington Post, 13-Feb-2009 - http://www.washingtonpost.com/wpdyn/content/article/2008/02/12/AR2008021202762.html
7
Colombia's Most Powerful Rebels. BBC News. 19-Sep-2003 - http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/1746777.stm
8
World Drug Report 2007. United Nations' Office on Drugs and Crime - http://www.unodc.org/pdf/research/wdr07/WDR_2007_2.3_coc_usa.pdf
6
KONFERENCE
127
z Kolumbie do iných latinskoamerických krajín. Aj tak však podľa prieskumu amerického Ministerstva spravodlivosti
kontroluje FARC viac než 50 percent svetovej výroby a dodávok kokaínu)9. Druhotným efektom pre USA je
posilňovanie ich pozície v krajine a premena Kolumbie na ich najbližšieho spojenca na kontinente. Keďže susedia
pravicovej Kolumbie sa netaja svojimi ľavicovými sklonmi, pripomína tento proces v istých rysoch postavenia Izraela,
ktorý je ako spojenec USA tiež obklopený antagonistickými režimami.
Finančné a materiálne prostriedky získané prostredníctvom Plan Colombia dosiahli za prvých 10 rokov jeho fungovania
(1999 - 2009) niečo vyše 4,5 mld. USD, z toho približne 85 % zdrojov bolo použitých na posilnenie bojovej prítomnosti
centrálnej vlády a 15 % na zlepšovanie sociálnej situácie chudobných vrstiev obyvateľstva.10 Aj vďaka tomu došlo
v krajine za posledných 7 rokov k citeľnému zlepšeniu situácie, opäť je možná pozemná doprava prakticky do všetkých
častí krajiny a výrazne klesol počet únosov za účelom vydierania. FARC sa už tiež nemôže celkom spoľahnúť na
podporu miestneho chudobného obyvateľstva, nakoľko sa časť z neho od organizácie kvôli jej násilným metódam
odvrátila.11
Na dôvažok bola FARC oslabená aj niekoľkými úmrtiami jej najvyšších veliteľov – po zakladateľovi Jacobovi
Arenasovi, ktorý umrel v roku 1990, a Manuelovi Marulandovi, ktorý vo veku 78 rokov skonal v roku 2008 na infarkt,
išlo najmä o Raula Reyesa, ktorý bol zabitý počas kolumbijskej teroristickej operácie v tom istom roku. FARC si však
stále udržiava politickú akcieschopnosť, pričom pomerne úspešne agituje na univerzitách, najmä u chudobnejšej,
ľavicovo orientovanej časti študentstva. Výsledkom bývajú mnohokrát násilné štrajky nezriedka spojené so zastavením
chodu verejných vysokých škôl na viac ako mesiac. Faktom však zostáva, že v marci 2008 bol počet bojovníkov FARC
znížený na približne 9000, ukazujúc na podstatne zníženú operačnú schopnosť skupiny. 12
Výsledkom oslabenia vplyvu FARC ako aj podobného ideologického smerovania kolumbijskej vlády a paramilitares
(AUC) boli série rokovaní, ktoré v roku 2006 vyústili do demobilizácie tejto ozbrojenej skupiny. V tom istom roku však
prepukol v krajine škandál, keď sa objavili dokumenty obviňujúce členov súčasných politických elít zo spolupráce
s paramilitares a narkobarónmi. Keďže z povahy svojho boja proti chudobnej časti obyvateľstva a guerrilám boli
vládnúcim elitám, pochádzajúcim výlučne z najvyšších spoločenských tried, paramilitares ideologicky omnoho bližší
ako ľavicové guerrily, bolo pre nich jednoduchšie preniknúť do najvyšších politických kruhov (aj keď treba povedať, že
aj FARC majú v kolumbijskom kongrese svojich zástupcov, pričom najaktívnejšou a najznámejšou je senátorka Piedad
Córdoba). Vyšetrovanie spojenia vlády a paramilitares neustále prebieha, no doteraz je z neho podozrivých 62 členov
kongresu, vrátane predsedníčky kongresu Nancy Patricie Gutiérrez, bývalého predsedu kongresu, prezidentovho
bratranca Maria Uribeho a bývalého predsedu najvyššieho súdu Escobara Araúja; 33 z nich, vrátane Uribeho, očakáva
verdikt vo väzbe.13
3. VÝVOJ VO VENEZUELE OD KONCA 20. STOROČIA
Vývoj vo Venezuele sa uberal iným smerom ako u jej západného suseda. Po prekonaní počiatočných diktatúr zo
začiatku storočia ťažila krajina od nástupu demokraticky zvolených vlád (od 50. rokov minulého storočia) z blahobytu
založeného na ropnom bohatstve krajiny, ktorého zásoby boli objavené počas Prvej svetovej vojny. Po sérii ropných
šokov v 80. rokoch 20. storočia sa však v krajine prejavili hospodárske problémy vedúce k zvyšovaniu podielu
chudobných vrstiev obyvateľstva a s tým súvisiacemu nárastu populizmu a vzostupu ľavicových síl. Tieto udalosti
pripravili v roku 2008 živnú pôdu pre kandidatúru prezidenta Cháveza a jeho presvedčivé volebné víťazstvo.14
Po Chávezovej inaugurácii vo februári 1999 sa takmer ihneď prejavili jeho bolívarovsko-revolučné sklony: čoskoro
totiž došlo k zvolaniu ústavodarného zhromaždenia. Jeho výsledkom bola nová ústava, schválená referendom
15.12.1999, ktorá okrem iného zaviedla predĺženie volebného obdobia prezidenta z piatich na šesť rokov, nové
obmedzenie výkonu úradu prezidenta na maximálne dve volebné obdobia, rozšírené prezidentské právomoci, zmeny
v parlamentnom usporiadaní (jedna komora namiesto dovtedajších dvoch), či zmenu názvu krajiny na Bolívarovská
republika Venezuela (República Bolivariana de Venezuela). Podľa novej ústavy boli v roku 2000 hneď vykonané nové
prezidentské voľby, v ktorých Chávez zvíťazil.
9
Stopping it, How Government Try--And Fail--to Stem the Flow of Drugs. The Economist. 26-Jul-2001,
http://www.economist.com/surveys/displaystory.cfm?story_id=E1_SDRVPG
10
Haugaard,L., Isacson,A. , Olson,J.: Erasing the Lines. LAWGEF, CIP and WOLA, Washington 2005. http://www.ciponline.org/facts/0512eras.pdf
11
United States Charges 50 Leaders Of Narco-Terrorist FARC In Colombia With Supplying More Than Half Of The World's Cocaine. US DEA, 22Mar-2006 - http://www.dea.gov/pubs/pressrel/pr032206a.html
12
Stavridis, J.: US Southern Command 2008 Posture Statement. US Southern Command http://www.southcom.mil/AppsSC/files/0UI0I1204838891.pdf
13
Vieira, C.: COLOMBIA: Arrests of Lawmakers with Paramilitary Ties Rock Government - http://www.ipsnews.net/news.asp?idnews=35525
14
Crow, J.A.: Epic of Latin America. University of California Press, 1980. str. 616–617. ISBN 0-52004-107-0.
KONFERENCE
128
Toto smerovanie krajiny však nebolo po vôli pravicovým elementom v krajine (najmä väčším spoločnostiam, časti
armády a prvkom hospodárstva pod vplyvom USA), čo viedlo k niekoľkým pokusom o odstránenie prezidenta.
K prvému z nich došlo 11. 4. 2002, kedy v krajine prebehol neúspešný pokus o štátny prevrat, pri ktorom bol na 47
hodín prezident Chávez zadržaný a zbavený právomocí, rozpustený parlament a ústavný súd a zrušená ústava.15
Za dočasného prezidenta bol ustanovený Pedro Carmona, prezident Venezuelskej federácie obchodných komôr. Keďže
Chávez sa v danom období tešil pomerne vysokej popularite, došlo priamo v hlavnom meste k povstaniam na podporu
prezidenta, spojeným s podporou kľúčových častí armády. Po necelých dvoch dňoch skončil prevrat neúspechom
a Chávez sa vrátil do prezidentského kresla – a to aj napriek otvorenej podpore novej dočasnej vlády zo strany
opozičných médií (napríklad kanál RCTV). Aj napriek tomu, že štáty regiónu spolu s medzinárodnými organizáciami
prevrat odsúdili, USA veľmi rýchlo uznali legitimitu Carmonovej vlády. Ku kritike a odsúdeniu prevratu pristúpili až
po jeho potlačení.16
Niekoľko mesiacov po prevrate zorganizovala spoločnosť Petróleos de Venezuela S. A. štrajk zameraný na zastavenie
finančných tokov z predaja ropy a vytvorenie hospodárskej krízy, ktorá by vyústila do zosadenia prezidenta. Ďalším
pokusom o odstránenie Cháveza z prezidentského kresla bolo referendum z roku 2004 o jeho odvolaní, ktoré tiež
zlyhalo.17
Od roku 2003 zaviedla vláda Huga Cháveza sériu tzv. „bolívarovských misií“ s cieľom poskytnúť verejné služby
chudobným vrstvám obyvateľstva, ktoré bolo v minulosti významne marginalizované. Tieto kroky je možné chápať
v kontexte Chávezovej ľavicovej politiky, vďaka ktorej sa prezidentovou opornou baštou stali práve široké masy
chudobného (a tým kvôli chýbajúcemu vzdelaniu aj ľahko manipulovateľného) obyvateľstva. V roku 2006 bol Hugo
Chávez druhýkrát po sebe zvolený za prezidenta – voľby boli medzinárodne uznané ako slobodné. V auguste 2007
navrhol Chávez v rámci svojej ústavnej reformy široký balík opatrení. Jeho súčasťou bolo okrem iného zrušenie
obmedzenia kandidatúry prezidenta na viac ako dve volebné obdobia, posilnenie právomocí centrálnej banky, štátu pri
vyvlastňovaní a zriadenie verejnej kontroly zahraničných rezerv. V decembri sa o vyššie uvedených krokoch konalo
referendum, ktoré však dopadlo v prezidentov neprospech (51 % ku 49 %). Referendum o zrušení obmedzenia
kandidatúry na prezidenta sa zopakovalo vo februári 2009 – tento krát už bolo úspešné. Aj napriek pomerne silno
ľavicovým krokom prezidenta Cháveza a vyvlastneniu početných súkromných spoločností v krajine však musíme
konštatovať, že prezident má všeobecnú podporu populácie a nie je možné považovať ho za diktátora.18
Za zmienku ešte stojí, že v roku 2008 sa venezuelská vláda rozhodla nepredĺžiť licenciu hlavnej opozičnej televíznej
stanici RCTV, ktorá počas pokusu o štátny prevrat v roku 2002 otvorene podporovala prezidentových oponentov.
Reakciou na to bola vlna kritiky zo strany medzinárodného spoločenstva, ktoré vnímalo ukončenie činnosti tohto
televízneho kanála ako útok na slobodu médii. Aj v rámci samotnej Venezuely sa proti zrušeniu vysielania RCTV
vyjadrilo viac ako 70 % populácie – väčšina z nich však ako dôvod neuviedla obavy o slobodu slova, ale nemožnosť
sledovať svoje obľúbené telenovely.19
Na základe vyššie uvedených skutočností môžeme povedať, že medzi prezidentmi Chávezom a Uribem existuje
pomerne silný osobný antagonizmus. Ten sa zakladá najmä na prenesenej averzii prezidenta Cháveza voči USA – ktoré
sú podľa venezuelského prezidenta zodpovedné za politiku Kolumbie – a to najmä z dôvodu postoja USA
k venezuelskému štátnemu prevratu z roku 2002, ich kapitalistickej orientácie a snahe o presadzovanie obchodných
záujmov USA v regióne, ktoré sú protirečivé k Chávezovej bolívarovskej ideológii. Zo strany prezidenta Uribeho je
antagonizmus voči osobe Huga Cháveza založený najmä na jeho podpore organizácie FARC, ktorá bola zodpovedná za
vraždu Uribeho otca.
4. VÝVOJ BILATERÁLNYCH VZŤAHOV KOLUMBIE A VENEZUELY POČAS PRVEJ DEKÁDY 21.
STOROČIA
Podkladom pre vývoj dvojstranných vzťahov Kolumbie a Venezuely v prvej dekáde 20. storočia bola najmä rozdielna
politická orientácia ich lídrov. Zatiaľ čo Venezuelský prezident Hugo Chávez je prívržencom ľavicového socializmu
a súdržnosti latinskoamerických krajín v boji proti USA, je jeho kolumbijský náprotivok predstaviteľom pravicovej
ideológie a proponentom spojenectva so Spojenými štátmi, ktoré však zanecháva Kolumbiu osamotenú v prostredí
latinskoamerických ľavicových režimov 21. storočia (za všetky uveďme len ekvádorského prezidenta Rafaela Correu,
nikaragujského prezidenta Daniela Ortegu či bolívijského prezidenta Eva Moralesa).
15
BBC News: Interim Venezuelan president sworn in, 13-Apr-2002 - http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/1927322.stm
La Jornada: Carmona renuncia y está detenido en el Fuerte Tiuna; Cabello asume la presidencia temporalmente, Mexico DF, 14-Apr-2002
Reuters: Venezuela replaces opposition TV with state network. http://www.reuters.com/article/wtMostRead/idUSN2723008820070528?pageNumber=1
18
Gould, Jens E: Venezuela Vote Sets Roadblocks on Chávez Path., in The New York Times, 12-Apr-2007
19
Fairness And Accuracy in Reporting: Coup Co-Conspirators as Free-Speech Martyrs, 25-May-2007 - http://www.fair.org/index.php?page=3107
16
17
KONFERENCE
129
Taktiež implementácia Plan Colombia je zo strany Venezuely chápaná negatívne, nakoľko sa zdá byť nástrojom
posilňovania vplyvu USA v regióne, čo odporuje ľavicovej ideológii vlády Huga Cháveza – najmä po podpore, ktoré
Spojené štáty poskytli protichávezovským silám pri nevydarenom pokuse o prevrat v roku 2002. Za ďalší bod sporu je
možné považovať aj prístup Kolumbie k FARC – ľavicový radikalizmus tejto skupiny je totiž blízky ideálom
bolívarovskej revolúcie, ktorá by podľa prezidenta Cháveza mala čoskoro zachvátiť celý kontinent (tu sa natíska
paralela s niektorými európskymi politikmi, ktorí, aj keď sú nesporne menej radikálni ako prezident Chávez, vybrali si
za svoje ideologické vzory revolučne štylizovaných a čiastočne mýtických národných hrdinov žijúcich v 17. či 18.
storočí).
V nasledujúcich podkapitolách sa nachádza prehľad najdôležitejších incidentov medzi oboma štátmi v 21. storočí,
napospol súvisiacich s aktivitami ľavicových guerríl na kolumbijskom území.
4.1. BOMBARDOVANIE PARAMILITARES (2003)
V roku 2003 došlo k prvej vážnejšej eskalácii napätia medzi oboma štátmi po tom, ako prezident Kolumbie, Uribe,
začal vyšetrovanie údajného leteckého bombardovania kolumbijských paramilitares na kolumbijskom území zo strany
Venezuelskej vlády. Vyšetrovanie bolo z Venezuelskej strany odsúdené ako „nehorázne lži“.20
V tom istom roku vyšlo najavo, že rôzne guerrilové skupiny sa často ukrývajú na ekvádorskej a venezuelskej strane
spoločnej hranice, aby tak unikli kolumbijským ozbrojeným silám. Táto skutočnosť posilnila podozrenia kolumbijskej
vlády, že Ekvádor a Venezuela v skutočnosti ľavicovým guerrilám pomáhajú.
4.2. ÚTOK NA MESTO LA VICTORIA (2004)
Závažným incidentom, ktorý sa odohral v roku 2004, bol útok kolumbijských ozbrojených polovojenských jednotiek na
prihraničné venezuelské mesto La Victoria, pri ktorom zahynulo sedem osôb (šesť vojakov a technik venezuelskej
štátnej ropnej spoločnosti Petróleos de Venezuela). V tomto okamihu sa naplno prejavili politické rozdiely medzi
vládou oboch štátov, kedy prezident Uribe z incidentu obvinil FARC, zatiaľ čo prezident Chávez vo svojom televíznom
programe „Aló Presidente“ tvrdil, že za útokom stáli kolumbijskí paramilitares.21
4.3. ZATKNUTIE RODRIGA GRANDU (2005)
Začiatkom roku 2005 došlo k najhoršej diplomatickej kríze medzi oboma štátmi za posledné obdobie. Venezuela totiž
pristúpila k zmrazeniu vzťahov s Kolumbiou po tom, ako kolumbijská vláda v polovici decembra 2004 v pohraničnom
meste Cúcuta zatkla funkcionára FARC, Rodriga Grandu. Granda bol zadržaný po tom, ako bol v hlavnom meste
Caracas, kde sa zúčastňoval Druhého kongresu bolívarovskej revolúcie, na základe odmeny vypísanej kolumbijskou
vládou unesený bližšie neidentifikovanými venezuelskými občanmi a prepravený na kolumbijskú stranu hranice.22
Zatiaľ čo Kolumbia po tomto incidente kritizovala Venezuelu za jej príliš laxný postoj k ľavicovým guerrilovým
organizáciám, USA (spojenec Kolumbie) Venezuelu priamo obvinil z ich podpory. Následkom týchto vyhlásení boli zo
strany Venezuely prerušené medzivládne obchodné dohody, čo spôsobilo ekonomické problémy najmä v kolumbijskom
pohraničí, pričom oficiálnym dôvodom tohto kroku bolo narušenie venezuelskej suverenity zo strany Kolumbie.
Zaujímavou sa javí skutočnosť, že postoj prezidenta Cháveza si v rámci Venezuely získal širokú podporu verejnosti,
najmä po prezidentových silných slovných atakoch na účet USA, prezidenta Busha a ministerky zahraničia Riceovej.
Kríza však nemala dlhé trvanie a už v polovici februára 2005 došlo k normalizácii vzťahov medzi oboma krajinami.23
4.4. PARAPOLITIKA (2006)
V roku 2006 na seba pútal pozornosť škandál týkajúci sa tzv. „parapolitiky“ (viď predchádzajúca kapitola). Jeho
výsledkom bolo najmä zníženie kreditu Uribeho vlády u bežnej populácie a nové argumenty pre vládu Huga Cháveza,
podporujúce teóriu o napojení najvyšších kolumbijských politických kruhov na pravicové narkoskupiny.24
20
Taylor, R.: Colombia-Venezuela: Border Tensions Rise. World Press Review, Vol. 50, No. 6, 01-Jun-2003 http://www.worldpress.org/Americas/1092.cfm
21
Chirinos, C.: BBC Mundo, Caracas, BBC Mundo - http://news.bbc.co.uk/hi/spanish/latin_america/newsid_3673000/3673934.stm
22
Sánchez, María E.: Venezuela/Colombia: relación congelada, in BBC Mundo http://news.bbc.co.uk/hi/spanish/latin_america/newsid_4200000/4200631.stm
23
Venezuela suspende relaciones comerciales con Colombia y retira embajador, 15-01-2005 - http://www.voltairenet.org/article123564.html
24
Colombia disputes president Uribe's alleged drug ties. USA Today, 08-Feb-2004
KONFERENCE
130
4.5. OPERÁCIA EMANUEL (2007)
V roku 2007 došlo k ďalšej závažnej diplomatickej potýčke medzi oboma krajinami. Po neúspešných rokovaniach
medzi Uribem a FARC ponúkol venezuelský prezident Chávez svojmu kolumbijskému partnerovi pomoc pri
vyjednávaní s povstalcami ohľadom prepustenia niekoľkých významných rukojemníkov, ktorých guerrily držali od
roku 2000. Išlo najmä o Claru Rojas, asistentku Íngrid Betancourtovej, prezidentskej kandidátky, ktorá bola spolu s ňou
unesená počas prezidentskej kampane. Už predtým vyšlo najavo, že Clare sa počas zajatia narodil syn Emanuel.
Možnosť oslobodiť dvoch prominentných zajatcov (medzi nimi dieťa) a zlepšiť si tak medzinárodný kredit
regionálneho lídra bola s vysokou pravdepodobnosťou najvyšším motívom pre venezuelského prezidenta, aby k ich
oslobodeniu dopomohol. Po tom, ako vyšlo najavo, že syn Clary Rojas medzi časom unikol zo zajatia, sa pozícia
venezuelského prezidenta pri negociáciách zhoršila. Uribe však jeho účasť na rokovaniach o prepustení zajatcov
toleroval až do momentu, kedy sa Chávez v novembri 2007 pokúsil bez jeho vedomia začať rokovania s generálom
kolumbijskej armády Mariom Montoyom. V tomto momente Uribe Cháveza z rokovaní vylúčil a obvinil z narušovania
suverenity Kolumbie.25
4.6. STATUS FARC (2008)
V januári 2008 prezident Chávez verejne odmietol začlenenie FARC medzi teroristické skupiny zo strany USA
a Európskej únie a vyzval na ich uznanie za povstalcov, čím by na nich začali platiť pravidlá ženevskej konvencie.
Zároveň obvinil USA zo zámerov na zvýšenie počtu príslušníkov svojich ozbrojených síl na kolumbijských vojenských
základniach a z následnej destabilizácie regiónu.26
4.7. ANDSKÁ DIPLOMATICKÁ KRÍZA (2008)
V marci 2008 sa obe krajiny počas tzv. Andskej diplomatickej krízy 2008 dostali pomerne blízko k ozbrojenému
konfliktu. Kolumbijskej armáde sa totiž podarilo zaútočiť na tábor FARC a zabiť pritom okrem 24 bojovníkov aj
jedného z ich popredných veliteľov, Raula Reyesa. Odpoveďou na akciu bol ostrý protest zo strany ekvádorskej vlády,
nakoľko vysvitlo, že tábor sa nachádzal približne 2km na ekvádorskej strane spoločnej hranice. Táto skutočnosť
posilnila domnienky, že ekvádorská ľavicovo orientovaná vláda prezidenta Correu v spolupráci s Venezuelou pomáhala
FARC a poskytovala im bezpečný úkryt.
Reakciou na porušenie suverenity Ekvádora zo strany Kolumbie bol presun tankových divízii Ekvádora aj Venezuely na
ich hranice s Kolumbiou, zmrazenie diplomatických stykov (povolanie ekvádorského veľvyslanca v Bogote na
konzultácie a vyhostenie kolumbijských veľvyslancov z Quita a Caracasu), ako aj obmedzenie premávky na dvoch
hlavných hraničných prechodoch medzi Venezuelou a Kolumbiou. K odsúdeniu narušenia ekvádorských hraníc
pristúpili takmer všetky latinskoamerické krajiny (s napospol ľavicovými vládami). Situácia sa naďalej eskalovala po
tom, ako sa zistilo, že medzi dokumentmi ukrytými v Reyesovom počítači sa nachádzajú inkriminujúce dôkazy
spájajúce Venezuelu a Ekvádor s poskytovaním materiálnej podpory pre FARC a pripravovaným Chávezovým darom
pre túto organizáciu vo výške 250 miliónov USD.27 Vláda Venezuely označila dokumenty za podvrh a vyhlásila, že
vyššie uvedené prostriedky boli poskytnuté FARC v rámci vyjednávaní o prepustení bližšie nešpecifikovaných
rukojemníkov.
Ako odpoveď sa Kolumbia Ekvádoru ospravedlnila za narušenie jeho suverenity a odmietla na svoje hranice s oboma
štátmi poslať svoje ozbrojené sily, no zároveň si jej vláda prizvala odborníkov z Interpolu, ktorí počítače preskúmali
a nenašli na nich žiadne známky manipulácie. Venezuela následne vyhlásila, že za celým incidentom bolo USA, ktoré si
želá diskreditáciu venezuelskej vlády.28 4. marca Uribe oznámil, že Kolumbia podá na pôde Medzinárodného trestného
tribunálu žalobu na Huga Cháveza za podporu a financovanie terorizmu, na čo Venezuela reagovala úplným
uzatvorením hraníc s Kolumbiou. Situácia sa upokojila 7 marca na summite Skupiny Rio, kedy došlo k zmiereniu
všetkých troch lídrov.
4.8. SMRŤ MANUELA MARULANDU (2008)
Keď v máji 2008 vyšlo najavo, že sedemdesiatosemročný veliteľ a zakladateľ FARC Manuel Marulanda umrel pred
niekoľkými mesiacmi na infarkt, zareagovala Venezuela postavením a oficiálnym odhalením jeho busty ako bojovníka
za slobodu, proti čomu Kolumbijská vláda podala oficiálny protest.29
25
Sturcke, J.: Colombia-Venezuela relations head towards deep freeze, in: The Guardian, Guardian News and Media Limited 2009, 26-Nov-2007
Hanson, S.: FARC, ELN: Colombia's Left-Wing Guerrillas, US Council on Foreign Relations - http://www.cfr.org/publication/9272/
27
Padgett, T.: The US Dilemma over Chavez. TIME, 16-May-2008 - http://www.time.com/time/world/article/0,8599,1807217,00.html
28
FARC Secrets Threaten Colombia-Venezuela Relations. Euronews, 16-May-2008 - http://www.euronews.net/2008/05/16/farc-secrets-threatencolombia-venezuela-relations/
29
Se fortalecen relaciones entre Venezuela y Colombia. Radio Nacional de Venezuela, 17-Oct-2008 http://www.rnv.gov.ve/noticias/index.php?act=ST&f=2&t=81499
26
KONFERENCE
131
4.9. OSLOBODENIE ÍNGRID BETANCOURTOVEJ (2008)
Prezidentskú kandidátku Íngrid Betancourtovú uniesli FARC v roku 2000, keď v rámci svojej kampane prechádzala
územím pod kontrolou guerríl. Po oslobodzovacej akcii s názvom Jaque, ktorá sa odohrala začiatkom marca roku 2008,
však vyšlo najavo, že pri nej oslobodzovacie komando zneužilo znak červeného kríža, čím si Kolumbia vyslúžila kritiku
zo strany medzinárodného spoločenstva, najmä však Venezuely.30
V rámci Kolumbie však záchrana Betancourtovej vyvolala vlnu eufórie a prezidentova popularita dosiahla nebývalých
hodnôt.31
4.10. VENEZUELSKÉ DODÁVKY ZBRANÍ PRE FARC (2009)
K obnoveniu napätia medzi oboma krajinami došlo v júni 2009, kedy kolumbijská vláda obvinila Caracas zo
zásobovania FARC protitankovými zbraňami. Výsledkom obvinení bolo krátke zmrazenie diplomatických vzťahov zo
strany venezuelskej vlády. O dva mesiace neskôr priniesli zahraničné médiá informácie o nových dôkazoch materiálnej
pomoci pre FARC zo strany vlády Huga Cháveza. Na základe dokumentov nájdených v zaistených počítačov
hodnostárov FARC boli totiž preukázané kontakty vzbúrencov s vysoko postavenými osobami vo venezuelskej armáde
a tajnej službe, ako aj zásobovanie rebelov vyššie uvedenými protitankovými zbraňami. Tie mali tvoriť súčasť švédskej
zásielky zbraní pre Venezuelu z roku 1988, ktoré sa potom dostali do rúk FARC a boli nájdené pri razii kolumbijskej
armády. Venezuela tieto dôkazy do dnešného dňa nevyvrátila.32
4.11. PRÍTOMNOSŤ USA NA KOLUMBIJSKÝCH ZÁKLADNIACH (2009)
V auguste 2009 sa Venezuela začala pripravovať na opätovné prerušenie diplomatických stykov s Kolumbiou kvôli
rokovaniam medzi Bogotou a Washingtonom o zvýšenej vojenskej prítomnosti USA na siedmich kolumbijských
základniach po dobu desiatich rokov. Podľa prezidenta Cháveza „už neexistuje možnosť návratu“ a oficiálny dôvod
zvýšenia severoamerických vojakov na kolumbijských základniach – boj proti terorizmu a obchodu s drogami – označil
za zámienku a vyhlásenie vojny bolívarovskej revolúcii na kontinente.33
Kolumbia reagovala na tieto obvinenia na pôde OAS, kde na Venezuelu podala oficiálnu sťažnosť za zasahovanie do
vnútorných záležitostí krajiny. Spor už stihol ovplyvniť vzájomný obchod oboch krajín a vyvolať obavy z dopadov na
potravinovú bezpečnosť, najmä na venezuelskej strane hranice.34
5. PREDPOKLADY DOTERAJŠIEHO VÝVOJA EKONOMICKO-POLITICKÝCH VZŤAHOV MEDZI
KOLUMBIOU A VENEZUELOU
Na začiatku 90. rokov minulého storočia vytvorili Kolumbia a Venezuela v rámci Andského spoločenstva národov zónu
voľného obchodu a v roku 2003 colnú úniu. V rámci neho funguje medzi oboma štátmi od roku 2005 aj voľný pohyb
osôb. V roku 2006 však Venezuela ohlásila svoj odchod zo zoskupenia. Dôvodom bolo podpísanie osobitných
bilaterálnych zmlúv o voľnom obchode medzi USA, Ekvádorom, Kolumbiou a Peru.35
V poslednom období je evidentné, že kolumbijská vláda a diplomatická služba presadzujú kolumbijské ekonomické
záujmy (a to najmä záujmy veľkých spoločnosti a bohatších tried obyvateľstva) s väčšou razanciou ako Venezuela
presadzuje svoje. Táto sa naopak snaží o ideologickú diplomaciu a principiálnu opozíciu voči Kolumbii a vplyvu USA
v regióne. Do istej miery tak ide o boj medzi vidieckou chudobou (reprezentovanou FARC a Venezuelou) a záujmami
bohatých vrstiev, veľkých spoločností a skupín snažiacich sa o privatizáciu nerastného bohatstva v regióne.36
Problémom pri konfliktoch medzi Kolumbiou a Venezuelou však zostáva periodické oslabovanie ich obchodných
vzťahov (objem vzájomného obchodu oboch krajín tvoril v roku 2007 3 mld. EUR). Venezuela je totiž druhým
najdôležitejším trhom pre kolumbijský export (hneď za USA) a je hlavným trhom pri umiestňovaní netradičných
priemyselných výrobkov (t.j. výrobkov s vyššou pridanou hodnotou) s podielom až 15%. Ide najmä o automobily a
30
Betancourt rescuers 'used Red Cross and broke Geneva Convention'. Daily Telegraph, 17-Jul-2008 http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/southamerica/colombia/2419453/Betancourt-rescuers-used-Red-Cross-and-broke-GenevaConvention.html
31
Reuters: Popularity of Colombia's Uribe soars after rescue - http://www.reuters.com/article/latestCrisis/idUSN06348039
32
Se agita relación entre Venezuela y Colombia - http://www.elheraldo.hn/content/view/full/215188
33
Venezuela lista para romper relaciones con Colombia, The Miami Herald, 26-Aug-2009
34
Trade Between Venezuela, Colombia Impacted By Political Dispute. Food and Drink Insight, 01-Sep-2009 http://www.foodanddrinkinsight.com/file/80757/trade-between-venezuela-colombia-impacted-by-political-dispute.html
35
Ortigoza, Marianela A.: Colombia-Venezuela Relations: Between Politics and the Economy – 13-Aug-2009
http://www.venezuelanalysis.com/analysis/4720
36
Romero, Carlos A.: Las relaciones entre Venezuela y Colombia en un contexto internacional cooperativo http://www.analitica.com/vam/1999.02/internacional/01.htm
KONFERENCE
132
-
náhradné diely (20 %), potraviny a nápoje (14 %: hovädzina, čokoláda, kakao, mliečne výrobky, cukor a pekárenské
výrobky), produkty chemického priemyslu (12,9 %: liečivá, predmety osobnej hygieny, pracie prostriedky, suroviny na
výrobu plastov, ...), odevy (7,4 %), textílie (6,9 %) a strojárske výrobky (5,0 %: prístroje a domáce spotrebiče,
priemyselné stroje).37
Kolumbia na druhej strane nie je od Venezuely importne závislá, keď iba približne 4 % kolumbijských importov
pochádzajú práve od jej východného suseda (v porovnaní s 30% v prípade USA).38
Zároveň je potrebné dodať, že USA sú s podielom 35 % hlavným odberateľom kolumbijského exportu a to najmä
v oblasti tradičných produktov s nízkou pridanou hodnotou. Ide najmä o predaj ropy a ropných produktov (53 %), uhlia
(11 %), kávy (6 %), kvetov (9 %), zlata (5 %) a konfekcie (3 %). Dobré vzťahy medzi Kolumbiou a USA sú preto
významné pre udržanie obchodu medzi oboma krajinami, ako aj pre implementáciu dohody o voľnom obchode medzi
oboma krajinami.39
Ako je vidno, úplné prerušenie diplomatických a obchodných vzťahov medzi oboma krajinami by bolo nanajvýš
problematické a to najmä pre Venezuelu, pretože by malo potenciál spôsobiť v krajine potravinovú krízu. Aj preto vo
vzájomných vzťahoch oboch krajín môžeme aj napriek diametrálne odlišnému ideologickému a politickému
smerovaniu oboch krajín, ako aj napriek osobnej antipatii ich vrcholných predstaviteľov pozorovať skôr slovné
prestrelky ako reálne kroky vedúce k oslabeniu obchodných relácii.
Tento fenomén je tiež možné vysvetliť potrebou oboch prezidentov, Uribeho aj Cháveza, neustále bojovať o priazeň
svojich voličov a nakláňať na svoju stranu verejnú mienku. V Uribeho prípade je táto potreba založená (okrem
osobných ambícii prezidenta) na boji s ľavicovými elementmi na kolumbijskej politickej scéne a hrozbe oživenia FARC
pri nástupe opozície do vlády a následného zmiernenia boja proti rebelom.40
Na strane Venezuely ide najmä o populistické odvádzanie pozornosti od akútnych hospodárskych tém, nakoľko krajina
v posledných rokoch čelí ekonomickým problémom a jedným z najúčinnejších nástrojov na odpútanie pozornosti
obyvateľstva od rozmáhajúcej sa chudoby v krajine je boj proti vonkajšiemu nepriateľovi, zjednocujúci obyvateľstvo
pod vedením prezidenta Cháveza. Tento efekt bol, koniec-koncov, pozorovateľný aj v krajinách bývalého východného
bloku, kde boj proti vonkajšiemu a vnútornému nepriateľovi slúžil na vytváranie pocitu ohrozenia o obyvateľstva, tým
pádom na rastúcu potrebu silného vodcovstva v krajine a následného udržiavania moci v rukách vedúcej strany.
Za venezuelskou politikou voči Kolumbii, USA a ich vplyvu (spomeňme zoštátňovanie strategických firiem, ťažobného
priemyslu, leteckej dopravy, obmedzovanie médií, ...) však v princípe možno hľadať mocenské ambície prezidenta
Cháveza čiastočne spojené s osobnou pomstou za podporu USA pri nevydarenom pokuse o štátny prevrat namierený
proti nemu v roku 2002. Podklad tvorí presvedčenie Huga Cháveza o potrebe novej bolívarovskej revolúcie v Latinskej
Amerike, pri ktorej by došlo k odstráneniu vplyvu USA (tak ako v prípade samotného Bolívara došlo k odstráneniu
závislosti od Španielska). Kandidátom na vodcu takejto revolúcie by bol potom samotný Hugo Chávez.
6. BUDÚCNOSŤ BILATERÁLNYCH VZŤAHOV MEDZI KOLUMBIOU A VENEZUELOU
Ak chceme hovoriť o budúcnosť vzťahov medzi týmito dvoma krajinami, je najprv potrebné rozdeliť ich na tri základné
elementy:
1.
Objektívny potenciál vzájomných vzťahov
2.
Vzťah Kolumbie s Venezuelou
3.
Vzťah Venezuely s Kolumbiou
Na základe objemu vzájomného obchodu, komplementarity produkcie, histórie a kultúry oboch krajín, je možné tvrdiť,
že objektívny potenciál vzájomných vzťahov oboch krajín je značný. Obe krajiny sú prirodzení obchodní partneri
s veľmi podobnou kultúrou, spoločným jazykom a rozvinutými obchodnými vzťahmi. Aj meno Simona Bolívara, ktorý
v súčasnosti obe krajiny skôr rozdeľuje, má potenciál v budúcnosti pôsobiť spájajúco, keďže jeho osoba tvorí v histórii
oboch krajín nenahraditeľnú úlohu.
Vzťah Kolumbie s Venezuelou má v budúcnosti taktiež potenciál pozitívneho vývoja, nakoľko je Kolumbia
37
Banco Interamericano de Desarrollo, Departamento de Integración y Programas Regionales, Instituto para la Integración de Programas Regionales:
Las Relaciones de comercio e inversión entre Colombia y Venezuela, Buenos Aires 1997, 68 str. ISBN: 9507380639.
38
The World Factbook. Central Intelligence Agency, 15-Sep-2009. ISSN 1553-8133 - https://www.cia.gov/library/publications/the-worldfactbook/geos/co.html.
39
Pampillón, R.: LA VISITA DE CHÁVEZ A ESPAÑA Y EL CONFLICTO CON COLOMBIA, 10-Sep-2009 http://economy.blogs.ie.edu/archives/2009/09/la-visita-de-chavez-a-espana-y-el-conflicto-con-colombia.php#more-5144
40
Perazzo, N.: Historia de las relaciones diplomáticas entre Venezuela y Colombia, 1981, Presidencia de la República (Caracas) , 618 str.
KONFERENCE
133
ekonomicky silnejšia ako jej východný sused a aj jej politický systém sa dá charakterizovať ako vyspelejší
a demokratickejší. Ani prípadné budúce populistické vlády v Kolumbii nebudú mať potrebu uchyľovať sa k útokom na
Venezuelu, keď by im na účely získania podpory voličov celkom stačili domáce guerrilové skupiny a boj proti
narkotikám. Okrem toho je Venezuela pre Kolumbiu pomerne významným exportným trhom (hneď druhým po USA),
takže je v záujme krajiny snažiť sa so svojim východným susedom minimálne o korektné vzťahy.
Najproblematickejšou kapitolou sa javí byť posledný z menovaných aspektov, teda vzťah Venezuely s Kolumbiou.
Ľavicovo-direktívna orientácia venezuelskej vlády spolu s možnosťou prezidenta Cháveza prakticky neobmedzene
kandidovať za hlavu štátu vytvárajú v krajine pomerne vysokú potrebu populistického boja proti vnútornému
a vonkajšiemu nepriateľovi. Pre Huga Cháveza sa týmto nepriateľom stali USA (ako personifikácia kapitalizmu), ich
vplyv v krajine aj v regióne. Tento boj sa už stihol prejaviť vo forme znárodňovania zahraničných ťažobných
spoločností, rušenia licencii pre opozičné (a tým pádom v Chávezovom vnímaní imperialistické a proamerické)
vysielacie stanice, ako aj vo forme konštantných útokov na Kolumbiu ako predstaviteľa amerického vplyvu v regióne.
Tieto útoky majú potenciál ďalej sa zintenzívňovať, keďže Kolumbia rokuje s USA o implementácii dohody o voľnom
obchode medzi oboma krajinami, povolila zvýšenú prítomnosť amerických vojsk na svojich základniach a zaznamenala
úspechy v boji proti ľavicovým FARC.
Na druhej strane je však Kolumbia pre Venezuelu dôležitá ako obchodný partner. Štruktúra venezuelských importov
z Kolumbie je taká, že ich výpadok sa pre krajinu okamžite citeľný (napr. mliečne výrobky, potraviny, liečivá), preto si
Venezuela v aktuálnej situácii nemôže dovoliť uzatvorenie hraníc s Kolumbiou, resp. dlhodobejší politický spor oboch
krajín. Tento efekt bol viditeľný aj pri posledných sporoch medzi Kolumbiou a Venezuelou (kauza švédskych rakiet,
operácia Emanuel, operácia Jaque, zabitie Raula Reyesa), kedy zmrazenie vzájomných (najmä obchodných) vzťahov
trvalo zo strany Venezuely iba niekoľko dní. Preto je možné predpokladať, že v najbližšej dobe budú vo vzájomných
vzťahoch oboch krajín prevládať dve tendencie. Tendencia Venezuely k vyššej sebestačnosti, resp. substitúcia importov
z Kolumbie vlastnou výrobou, aby si tak uvoľnila ruky pri prípadných vážnejších konfliktoch medzi krajinami. Kým
však Venezuela dosiahne potrebnú mieru nezávislosti od Kolumbie, očakávame periodický výskyt politických
konfliktov medzi krajinami (podobný tomu, ktorého sme boli svedkami za posledných 10 rokov), ktoré Venezuela
využije na svoje populistické ciele, no ktoré nebudú mať z ekonomických dôvodov dlhšie trvanie.
Na základe vyššie uvedeného je možné predpokladať, že akýkoľvek otvorený ozbrojený konflikt alebo zmrazenie
obchodných vzťahov medzi oboma krajinami je v najbližšej budúcnosti vysoko nepravdepodobné a ich bilaterálne
vzťahy sa budú pohybovať v prevažne napätej, no napospol konštruktívnej rovine.
LITERATÚRA
[1]
ARENAS, J. Diario de la resistencia de Marquetalia, Ediciones Abejón Mono.
[2]
Banco Interamericano de Desarrollo, Departamento de Integración y Programas Regionales, Instituto para la
Integración de Programas Regionales: Las Relaciones de comercio e inversión entre Colombia y Venezuela,
Buenos Aires 1997, 68 str. ISBN: 9507380639.
[3]
BBC
News:
Interim
Venezuelan
president
sworn
in,
13
April,
2002
http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/1927322.stm
[4]
Betancourt rescuers 'used Red Cross and broke Geneva Convention'. Daily Telegraph, 17-Jul-2008 http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/southamerica/colombia/2419453/Betancourt-rescuers-used-RedCross-and-broke-Geneva-Convention.html
[5]
Colombia disputes president Uribe's alleged drug ties. USA Today, 08-Feb-2004
[6]
Colombia's Most Powerful Rebels. BBC News. 19-Sep-2003 - http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/1746777.stm
[7]
Crow, J.A. Epic of Latin America. University of California Press, 1980. str. 616–617. ISBN 0-52004-107-0.
[8]
DE-SOLA R. I. „Bolívar Palacios, Juana“ in Diccionario de Historia de Venezuela, Vol. 1. Caracas: Fundación
Polar, 1999. ISBN 980-6397-37-1
[9]
DUDLEY, S. Walking Ghosts: Murder and Guerrilla Politics in Colombia. 256 pages. Routledge, January,
2004. ISBN 0-415-93303-X. str. 47-56, 59-60
[10] Fairness And Accuracy in Reporting: Coup Co-Conspirators as Free-Speech Martyrs, 25-May-2007 http://www.fair.org/index.php?page=3107
[11] FARC
Secrets
Threaten
Colombia-Venezuela
Relations.
Euronews,
16-May-2008
http://www.euronews.net/2008/05/16/farc-secrets-threaten-colombia-venezuela-relations/
[12] FORERO J. Venezuelans Grow Bitter Over Abductions. The Washington Post, 13-Feb-2009 http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2008/02/12/AR2008021202762.html
[13] GOULD, J. E. Venezuela Vote Sets Roadblocks on Chávez Path., in The New York Times, 12-Apr-2007
[14] HANSON, S. FARC, ELN: Colombia's Left-Wing Guerrillas, US Council on Foreign Relations http://www.cfr.org/publication/9272/
KONFERENCE
134
[15]
[16]
[17]
[18]
[19]
[20]
[21]
[22]
[23]
[24]
[25]
[26]
[27]
[28]
[29]
[30]
[31]
[32]
[33]
[34]
[35]
[36]
[37]
[38]
[39]
HAUGAARD, L.; ISACSON, A.; OLSON, J. Erasing the Lines. LAWGEF, CIP and WOLA, Washington 2005.
- http://www.ciponline.org/facts/0512eras.pdf
CHIRINOS,
C.
BBC
Mundo,
Caracas,
BBC
Mundo
http://news.bbc.co.uk/hi/spanish/latin_america/newsid_3673000/3673934.stm
La Jornada: Carmona renuncia y está detenido en el Fuerte Tiuna; Cabello asume la presidencia temporalmente,
Mexico DF, 14-Apr-2002
LYNCH, J. Simón Bolívar: A Life, 33. Yale University Press, 2006.
ORTIGOZA, M. A. Colombia-Venezuela Relations: Between Politics and the Economy – 13-Aug-2009 http://www.venezuelanalysis.com/analysis/4720
PADGETT,
T.
The
US
Dilemma
over
Chavez.
TIME,
16-May-2008
http://www.time.com/time/world/article/0,8599,1807217,00.html
PAMPILLÓN, R. LA VISITA DE CHÁVEZ A ESPAÑA Y EL CONFLICTO CON COLOMBIA, 10-Sep-2009
http://economy.blogs.ie.edu/archives/2009/09/la-visita-de-chavez-a-espana-y-el-conflicto-concolombia.php#more-5144
PERAZZO, N. Historia de las relaciones diplomáticas entre Venezuela y Colombia, 1981, Presidencia de la
República (Caracas) , 618 str.
Reuters:
Popularity
of
Colombia's
Uribe
soars
after
rescue
http://www.reuters.com/article/latestCrisis/idUSN06348039
Reuters:
Venezuela
replaces
opposition
TV
with
state
network.
http://www.reuters.com/article/wtMostRead/idUSN2723008820070528?pageNumber=1
Romero, Carlos A.: Las relaciones entre Venezuela y Colombia en un contexto internacional cooperativo http://www.analitica.com/vam/1999.02/internacional/01.htm
SÁNCHEZ,
MARÍA
E.:
Venezuela/Colombia:
relación
congelada,
in
BBC
Mundo
http://news.bbc.co.uk/hi/spanish/latin_america/newsid_4200000/4200631.stm
Se agita relación entre Venezuela y Colombia - http://www.elheraldo.hn/content/view/full/215188
Se fortalecen relaciones entre Venezuela y Colombia. Radio Nacional de Venezuela, 17-Oct-2008 http://www.rnv.gov.ve/noticias/index.php?act=ST&f=2&t=81499
STAVRIDIS, J.: US Southern Command 2008 Posture Statement. US Southern Command http://www.southcom.mil/AppsSC/files/0UI0I1204838891.pdf
Stopping it, How Government Try--And Fail--to Stem the Flow of Drugs. The Economist. 26-Jul-2001,
http://www.economist.com/surveys/displaystory.cfm?story_id=E1_SDRVPG
STURCKE, J. Colombia-Venezuela relations head towards deep freeze, in: The Guardian, Guardian News and
Media Limited 2009, 26-Nov-2007
TAYLOR, R. Colombia-Venezuela: Border Tensions Rise. World Press Review, Vol. 50, No. 6, 01-Jun-2003 http://www.worldpress.org/Americas/1092.cfm
The
World
Factbook.
Central
Intelligence
Agency,
15-Sep-2009.
ISSN
1553-8133
https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/co.html.
Trade Between Venezuela, Colombia Impacted By Political Dispute. Food and Drink Insight, 01-Sep-2009 http://www.foodanddrinkinsight.com/file/80757/trade-between-venezuela-colombia-impacted-by-politicaldispute.html
United States Charges 50 Leaders Of Narco-Terrorist FARC In Colombia With Supplying More Than Half Of
The World's Cocaine. US DEA, 22-Mar-2006 - http://www.dea.gov/pubs/pressrel/pr032206a.html
Venezuela lista para romper relaciones con Colombia, The Miami Herald, 26-Aug-2009
Venezuela suspende relaciones comerciales con Colombia y retira embajador, 15-01-2005 http://www.voltairenet.org/article123564.html
VIEIRA, C. COLOMBIA: Arrests of Lawmakers with Paramilitary Ties Rock Government http://www.ipsnews.net/news.asp?idnews=35525
World
Drug
Report
2007.
United
Nations'
Office
on
Drugs
and
Crime
http://www.unodc.org/pdf/research/wdr07/WDR_2007_2.3_coc_usa.pdf
ADRESA:
Ing. Peter Reťkovský
852 35 Bratislava
[email protected]
KONFERENCE
135
KONFERENCE
136
INNOVATION AS A NEW BUSINESS STRATEGY OF THE CZECH EXPORTER
Elena Rozhanskaya
Abstrakt: Planning has always been an important component in doing business. This is especially
important when talking about company’s future in a long-term period. Thus we come to the definition of a
term that is often used in business – a strategy. To make a long story short, a strategy is the direction and
scope of an organisation over the long-term; which achieves advantage for the company through its
configuration of resources within a challenging environment, to meet the needs of markets and to fulfill
stakeholder expectations.
Key words: Strategy, Business, Planning, Export
Planning has always been an important component in doing business. This is especially important when talking about
company’s future in a long-term period. Thus we come to the definition of a term that is often used in business –
a strategy. To make a long story short, a strategy is the direction and scope of an organisation over the long-term; which
achieves advantage for the company through its configuration of resources within a challenging environment, to meet
the needs of markets and to fulfill stakeholder expectations.
There are two main steps in strategic planning – development and implementation of a strategy. At the same time we
can not ignore the so called “preparation period” i.e. strategic analysis – clarification of objectives; environment
scanning; carrying out internal and external audits; conduction of SWOT analysis. And after the strategic selection
(formulation and evaluation of strategic options) and strategic implementation (resource planning, organization design)
there comes monitoring and evaluation, review of outcomes.
When the crisis hit Europe the member countries worked out a recovery plan (strategy) in order to stabilise the financial
and economic systems, to restore confidence and boost demand, stimulating growth and creating jobs, making the
economy greener and more innovative.
To stay competitive with traditional trading partners like the US and Japan, and with emerging economies like China
and India, the European economy needs to be more innovative.
Innovation is a priority of all member states. Throughout Europe, hundreds of policy measures and support schemes
aimed at innovation have been implemented or are under preparation. About EUR 200 bn were injected into
infrastructure, innovation, new skills for the workforce, energy efficiency and clean technologies [8].
¨
For a long period of time Czech economy used to be a centralized one, producing goods for traditional customers firstly
from nearby countries then for partners from the Council for Mutual Economic Assistance.
After the country gained political and economic independence in 90-s it made an attempt to return to the Western
Europe markets, but the success did not last long. Though the EU market is still the biggest for Czech goods, growth
rates for the region are much more slowly than for instance for Asian countries or Russia. Czech glass, jewelry or beer
was replaced by a variety of different brands from all over the world. Though they are still sold in the market we can’t
say the traditional Czech production drives the economy of a country.
Škoda is not an exception. Škoda Auto Group, Czech main exporter, develops, manufactures and sales Škoda-brand
automobiles, components, genuine parts and accessories and the provision of related repair and maintenance services.
From 18 July 2007, sole ownership of the parent company, Škoda Auto a.s., passed to Volkswagen International
Finance N. V.
Škoda Auto Group has an exclusive position in the Czech business environment. Though its share of country’s total
exports declines from year to year (from 10% in 2000 to 6.7 % in 2008) the Group remains the Czech Republic’s largest
exporter and one of the largest economic groupings in the country [4, 5].
KONFERENCE
137
It used to produce cars mainly for domestic market, concentrating the production cycle in one country – Czech
Republic, which was not efficient. But after the take over by Volkswagen the management has changed as well as the
strategy.
Today most of the Group’s sales are in external markets (82 % in 2002 and 88,1 % in 2008) and less than 20 % (18 % in
2002 and 11,9 % in 2008) in domestic markets [4, 5].
As for the regions Škoda brand vehicles are sold mainly in Western Europe (46,8 % in 2008), then goes Central (19,4
%) and Eastern (18,3 %) Europe; the rest cars are sold overseas and in Asia [5].
European Union countries account for most of the Group’s sales (68,5 % in 2000 and 67,5 % in 2008). The largest
export market is Germany, though its share has decreased (from 25,3 % in 2000 to 16,7 % in 2008). Then goes China
(8,8 % in 2008), domestic market (Czech republic – 8,6 %), Russia (7,5 %) and United Kingdom (5,5 %) [4, 5].
The decline of a country’s share in the number of cars delivered to customers by Škoda occurs in most European
markets. Among the most obvious reasons one can name the overall drop in demand due to the global crisis and more
feasible sourcing from countries such as Russia (+84,2 % in 2008/2007), India (+31,9 %) and China (+117 %) [5].
On the one hand, this trend is related to the advantage of supplying directly to local manufacturing plants. On the other
hand, it also offers potential cost savings for supplies to other Group factories. Another aspect is the need to meet the
growing needs of our international projects. In 2008, development of the supplier network continued, and the criteria
used to evaluate local suppliers included currency exchange rates and the local partner’s know-how in the quality and
development areas, in addition to cost and capacity factors.
As for the year 2009 the situation remains nearly the same. In November 2009 (compared to the same period in 2008)
there was a growth in sales in India (+69,4 %) and China (+172,8). Western Europe (+29,8 %) and Germany (+32 %)
are still the leading market for the Group. More cars were sold in UK (+45,3 %) and at home, in Czech Republic (+10,6
%) [7].
The Russian automobile market remains a very interesting market with huge volume potential. Škoda Auto has been
assembling cars since 2007 at a joint venture plant with VW in Kaluga, Russian Federation. But now the Group is
putting the Octavia model into complete production in Russia, supporting the positive trend for the Škoda brand in
Russia.
Despite all the negative impacts - drop in demand in most major markets due to the global financial and economic crisis
which has also been reflected in the commercial performance results of the Škoda Auto as well, the Group has
maintained its financial stability and remains a strong, solvent business partner.
The company’s aim is to constantly strengthen its competitiveness and increase the quality of products offered. Most
important aim is to further strengthen the brand’s position by increasing market share.
The crisis influences not only the economy of a country but also a single company, changing business strategies from
long-term competitiveness to short-term survival. On the other hand, the pressure on businesses during the economic
crisis may force entrepreneurs to cut excessive costs and make an effort to increase the efficiency of business processes.
So did Škoda Auto Group. In order to increase its market share that was nearly lost due to political and economic
changes in the country, the company implemented new ideas and methods, looking for new markets and market niches.
In order to remain financially strong and steady in the current economic situation the group has adopted a number of
measures.
Firstly the Group is to create and launch new models. For instance, a new small family car is to be launched in 2011.
The Škoda Yeti is being launched successfully in the markets of the company’s presence [9].
Secondly the Group starts production of new innovative units, such as a new low-volume engine or a start – stop system
(it is to switch off the engine automatically when the vehicle has faced the light to stop). It has also extended the
portfolio of the environmentally-friendly vehicles (GreenLine).
The production of a brand new engine is to take place in Mladá Boleslav plant. The all-new product is a 1.2-litre
supercharged four-cylinder (77 kW) engine with direct fuel injection. One of the key targets in the product development
KONFERENCE
138
process was to reduce CO2 emissions and fuel consumption. Furthermore, this project is a reason for increasing the
total capacity of Škoda Auto's engine manufacturing plant. This new unit is going to be one of the most important
engines for the Company and the Group [9].
Thus we can conclude that flexible and innovative approach helps to overcome economic obstacles for a company and
thus contribute to country’s progress.
According to the European Innovation Scoreboard 2008 the Czech Republic belongs to the group of moderate
innovators with innovation performance below the EU-27 average. Though the speed of improvement of innovation
performance is higher that of the EU-27 [6].
Relative strengths are in firm investments, innovators and economic effects. As for the main challenges in the Czech
national innovation system they are the following:
•
lack of cooperation between the research sector and the business sector;
•
lack of human resources for innovation;
•
inefficiency in use of public resources for R&D and innovation.
Since these challenges have not changed radically over the past few years, stability and continuity of the policy mix can
be considered an asset.
As for the Czech Republic the thematic focus of the measures supporting Research, Development and Innovation in the
Czech Republic adresses five main categories.
Most of the total number of support measures are per innovative enterprises, then goes research and technologies
category, governance and horizontal research and innovation policies, markets and innovation culture and finally human
resources [1, 3].
Most of the policy measures focus on providing direct innovation support for the manufacturing sector, which complies
with the strong industrial basis of the Czech economy and its current need for transition to production with higher added
value.
There is not much evidence about the impact of public support on innovation activities (partly due to the short time
since the launch of their operation and partly due to insufficient evaluation in the Czech Republic), recent improvement
in the overall innovation performance provide proof that the orientation of the policy mix is fairly accurate. Though the
positive development of innovation indicators is not only the result of policy measures, they have without any doubt an
encouraging effect on the innovation activities of businesses and on the development of a favourable environment for
these activities in the Czech Republic.
BIBLIOGRAPHY
[1]
European Commission (2009): European Innovation Scoreboard 2008, Comparative Analysis of Innovation
Performance
[2]
INNO-Policy TrendChart (2009), Innovation Policy Progress Report: Czech Republic
[3]
POKORNÝ, O., KOSTIĆ, M., ČADIL, V., HEBÁKOVÁ, L., VALENTA, O., VORLÍČKOVÁ, V. (2008):
Innovation Potential of the Czech Regions, SLON publishing
[4]
Škoda Auto Annual Report 2000
[5]
Škoda Auto Annual Report 2008
[6]
World Economic Forum (2008): The Global Competitiveness Report 2008-2009
[7]
http://ec.europa.eu/eurostat
[8]
http://www.finance.cz
[9]
http://www.vyzkum.cz
ADRESS:
Elena Rozhanskaya
Stremyany per. 36
115998 Moscow
Russia
KONFERENCE
139
KONFERENCE
140
SR PÄŤ ROKOV PO VSTUPE DO EURÓPSKEJ ÚNIE A NATO
Peter Rusiňák
Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta medzinárodných vzťahov
Abstrakt: Cieľom príspevku je zhodnotiť integračnú cestu Slovenskej republiky do európskych
a euroatlantických štruktúr od svojho vzniku v roku 1993. Autor akcentuje fakt, že vstupom do európskeho
integračného zoskupenia Slovensko získalo nielen nebývalé politické, bezpečnostné a ekonomické benefity
a široké práva členskej krajiny, ale ako (relatívne) malý štát na seba zároveň prebralo významné
povinnosti a záväzky. Článok si kladie za cieľ poukázať na špecifiká súčasnej pozície SR v zahraničnopolitickej oblasti po uplynutí piatich rokov od vstupu do Európskej únie a NATO.
Kľúčové slová: európska integrácia, Slovenská republika, priority zahraničnej politiky, malý štát
Abstract: The aim of the article is to evaluate the integration process of the Slovak Republic into the
European and Euro-Atlantic family beginning from its creation in 1993. The author intends to stress the
fact that Slovakia gained the unprecedented political, security and economic benefits by joining the EU,
but at the same time, as relatively small state, it assumed several important commitments and
responsibilities. The article’s objection is to underline the uniqueness of the position, which Slovakia finds
itself in what concerns Slovak foreign policy after 5 years of becoming a member of the European Union
and NATO.
Key Words: European integration, the Slovak Republic, priorities of a foreign policy, small state
Tak ako v ďalších kandidátskych krajinách, aj na Slovensku prebehla do roku 2004 široká, aj keď len povrchná,
celospoločenská diskusia a kampaň o výhodnosti, resp. negatívach nášho vstupu do Európskej únie. Práve početné
diskusie na rôznych úrovniach boli zdrojom viacerých argumentov podporujúcich tvrdenie o neexistencii alternatívy
k EÚ a NATO pre malý štát v strede európskeho kontinentu. „V momente vstupu SR do oboch organizácií neexistovala
výhodnejšia alternatíva, ktorá by poskytovala Slovensku rovnakú mieru sebarealizácie v európskom priestore.
Integrácia SR bola teda strategickým výberom, ktorý určil ďalšie základné smerovanie krajiny.“1 Príklady vo forme
Švajčiarska alebo Nórska, ako malých krajín, ktoré nie sú členmi EÚ a napriek tomu si dokážu udržiavať jednu
z najvyšší životných úrovní na svete, neboli dostačujúce a prvé úspešné slovenské referendum (do hlasovania sa
zapojilo 2 147 901 z 4 147 097 oprávnených voličov, čo predstavovalo účasť 52, 15 %) potvrdilo náš záujem
o začlenenie sa do Únie.
Slovenská zahraničná politika sa od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sústreďovala najmä na upevnenie
postavenia krajiny na medzinárodnej scéne a na splnenie podmienok nevyhnutných pre naše prijatie do Rady Európy,
OECD, EÚ a NATO. Základnou úlohou slovenskej diplomacie bola obhajoba strategických národných a štátnych
záujmov a cieľov. Dnes sa Slovensko nachádza v odlišnej situácii, ako tomu bolo pred vstupom do EÚ. Keďže
slovenské problémy sú aj európskymi problémami a európske problémy sú aj slovenskými, k presadzovaniu národných
a štátnych záujmov pribudli nové dôležité úlohy, vyplývajúce z členstva v Únii. Vstupom do EÚ sa naplnili dlhodobé
priority zahraničnej politiky SR, ktoré súviseli s bazálnymi národnými záujmami a ktoré preto boli aj predmetom
dlhodobého konsenzu relevantných politických strán na Slovensku a mali širokú a trvalú podporu slovenskej verejnosti.
Slovensko sa ocitlo v kvalitatívne novej historickej situácii. Vstupom do európskeho integračného zoskupenia získalo
nielen nebývalé politické, bezpečnostné a ekonomické benefity a široké práva členskej krajiny. Ako (relatívne) malý
štát na seba zároveň SR prebrala významné povinnosti a záväzky. Členstvo v EÚ prinieslo spoluzodpovednosť za vývoj
v tejto organizácii ako aj za vývoj v jej bližšom a vzdialenejšom susedstve. Okrem iného preto, že zmysel rozširovania
EÚ sa definoval rozširovaním zóny demokracie, stability a prosperity nielen do regiónu strednej Európy, ale aj do
juhovýchodnej a východnej časti starého kontinentu. Podnietilo to internú aj širšiu verejnú diskusiu o tom, aké sú nové
šance, úlohy, ale aj zodpovednosť slovenskej zahraničnej politiky v „povstupovom“ období.2
1
Uhlárová, V.: Veľké výzvy pre malý štát – Slovensko a súčasné dianie. In: Medzinárodné vzťahy 2005 - zborník príspevkov zo 6. medzinárodnej
vedeckej konferencie. Bratislava: Ekonóm, 2006, s. 669
2
Weiss, P.: Pozícia a rola malého štátu pri obnove regionálnej stability – SR a štatút Kosova. In: Medzinárodné vzťahy 2006 - zborník príspevkov zo
7. medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Ekonóm, 2007, s. 745
KONFERENCE
141
Potvrdenie výraznej orientácie na európsky rozmer slovenskej zahraničnej politiky po roku 2004 sa premietol aj do
Strednodobej stratégie zahraničnej politiky SR do roku 2015, ktorá bola schválená vládou SR 29. septembra 2004
a následne vzatá na vedomie Národnou radou Slovenskej republiky. Tento dokument podčiarkol, že „vstupom do
Európskej únie sa zmenil charakter vzťahov Slovenskej republiky s európskymi štátmi. Vzťahy Slovenska s členskými
štátmi EÚ získali predovšetkým v oblastiach zdieľaných kompetencií iný charakter a budú sa rozvíjať v súlade
s dynamikou európskeho integračného procesu. Vzájomné vzťahy s nečlenskými štátmi sa stali komplexnejšími, okrem
dvojstranných aspektov sa na nich odráža i vonkajšia politika Európskej únie. Európsku zahraničnú politiku Slovenskej
republiky možno charakterizovať ako politiku otvorených dverí pre všetky krajiny, ktoré budú mať záujem a splnia
potrebné kritériá“.3
Medzi slovenské zahraničnopolitické priority od roku 2004 patrí aktívne pôsobenie v rámci širokého spektra aktivít
Únie. Cieľom je posilniť postavenie Slovenska v rozhodovacích procesoch prostredníctvom spolupráce s názorovo
blízkymi partnermi pri zachovaní našich národných záujmov. V rámci Strednodobej stratégie sa vyzdvihuje fakt, že
„Slovenská republika vstupom do Európskej únie získala priestor aj na aktívne formovanie jej vnútorných procesov,
v rámci ktorých bude presadzovať ďalší rozvoj Európskej únie ako únie národných štátov dôsledne rešpektujúcej
princíp subsidiarity. Za základný prvok vyrovnávania úrovne medzi členskými štátmi Slovensko považuje princíp
solidarity, ktorý bude presadzovať v príprave a aplikácii európskych finančných nástrojov. Slovenská republika bude
aktívne prispievať k realizácii strategického cieľa európskej integrácie, ktorým je vytvorenie civilizačného,
občianskeho, právneho a ekonomického priestoru schopného vlastného dynamického trvalo udržateľného rozvoja, ako
aj efektívne spolupracovať a súťažiť na globálnej úrovni“.4
Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa pozmenila hierarchia nástrojov zahraničnej politiky. Chápanie samotnej Únie
ako nového nástroja zahraničnej politiky upriamilo pozornosť na možnosti, ktoré pre Slovensko boli dostupné po máji
2004. Malý štát ako Slovenská republika (niektorými autormi označovaný ako menší stredný štát v podmienkach EÚ,
avšak malý v porovnaní so svojimi priamymi susedmi) prirodzene nedisponuje takými prostriedkami
a administratívnymi kapacitami, aby bol schopný obsiahnuť celý rámec zahraničnopolitickej agendy Únie, môže sa však
orientovať na tie oblasti, kde je jeho pridaná hodnota najvyššia. Od tejto pridanej hodnoty sa následne odvíjajú jeho
možnosti na ovplyvňovanie zahraničnej politiky Únie po jeho vstupe do integračného celku. Slovensko vstupovalo do
EÚ s výraznou devízou oproti ostatným kandidátskym krajinám, ktorou bola jeho účasť na viacerých aktivitách Únie
mimo svojich hraníc už dávno pred samotným vstupom. Slovensko prispievalo do vojenských kapacít a zapájalo sa tiež
do krízového manažmentu v rámci svojich kapacitných možností prakticky od roku 1991, kedy bolo aktívnym
účastníkom Pozorovateľskej misie EÚ v krajinách bývalej Juhoslávie (European Union Monitoring Mission), policajnej
misie EÚ v Bosne a Hercegovine (European Union Police Mission), misie EUFOR Althea v Bosne a Hercegovine,
policajnej misie PROXIMA v Macedónsku a ďalších.
Slovenská republika ako nový člen plne podporuje ďalšie rozširovanie Európskej únie. Napriek evidentnému symptómu
„únavy z rozširovania“ a mnohopočetným problémom s inštitucionálnou štruktúrou EÚ 27 je SR presvedčená, že
prijatie dobre pripravených krajín do Únie prispeje k jej vnútornej pevnosti v podmienkach platnej Lisabonskej zmluvy.
V dôsledku potreby prijatia primeraných opatrení na zníženie dopadov hospodárskej krízy sa pozornosť najvyšších
predstaviteľov členských krajín v Rade upriamuje na ekonomické otázky EÚ, avšak v politickej rovine je debata
o rozšírení veľmi aktuálna. Pozornosť by sa mala viac sústrediť na pokračovanie procesu prípravy tých krajín, ktorým
bola perspektíva členstva už ponúknutá. V duchu dlhodobých priorít zahraničnej politiky v oblasti západného Balkánu
a Ukrajiny sa SR snaží o presadenie čo najvýraznejšej európskej perspektívy práve pre krajiny tohto regiónu. Podľa
vyjadrení súčasného ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka „rozšírenie EÚ o krajiny západného Balkánu
nevnímame ako hrozbu, ale ako významné rozšírenie pásma demokracie, stability a prosperity v Európe. Jednou
z hlavných úloh slovenskej diplomacie je podieľať sa na tvorbe a implementácii európskej politiky voči západnému
Balkánu v duchu Solúnskej agendy, ktorá v dlhšej časovej perspektíve predpokladá integráciu všetkých krajín
západného Balkánu do EÚ. Samozrejme, neoddeliteľnou súčasťou našej pozície je požiadavka, aby sa prijímanie
nových členov do Únie uskutočňovalo len na základe splnenia všetkých stanovených kritérií. Systém stabilizačného
a asociačného partnerstva naďalej považujeme za platformu, ktorá poskytuje balkánskym štátom kľúčovú orientáciu
v budovaní demokratických inštitúcií, právneho štátu a trhovej ekonomiky“.5 Chorvátsko, Srbsko, Čierna Hora, Bosna
a Hercegovina, Macedónsko a Albánsko sa tešia plnej podpore Slovenskej republiky v procese integrácie do
európskych štruktúr, pričom najvýraznejší pokrok v tomto smere urobili Chorvátsko a Macedónsko, ktoré sú spoločne
s Tureckom označované za oficiálne kandidátske krajiny na vstup do EÚ. Schválenie Stabilizačnej a asociačnej dohody
srbským parlamentom v septembri minulého roka skompletizoval zoznam krajín západného Balkánu, ktoré majú tieto
dohody s EÚ podpísané.
3
Strednodobá stratégia zahraničnej politiky SR do roku 2015, s. 5
Tamtiež, s. 6
5
Lajčák, M.: Slovenská zahraničná politika a diplomacia na začiatku 21. storočia. In: Medzinárodné vzťahy 2006 - zborník príspevkov zo 7.
medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Ekonóm, 2007, s. 365
4
KONFERENCE
142
Dôvod prečo sa krajiny západného Balkánu a Ukrajina stali výraznými prvkami zahraničnej politiky Slovenska
ozrejmuje Duleba, keď tvrdí, že „na západnom Balkáne a na Ukrajine sa zbiehajú dve základné charakteristiky. Jednak
sú oblasťami prirodzeného záujmu NATO a EÚ, jednak aj samotné Slovensko tam má svoje vlastné vitálne záujmy.
Inými slovami, i vo vzťahoch s Ukrajinou a s krajinami západného Balkánu sa aliancia a únia môžu stať nástrojom
slovenskej zahraničnej politiky a naopak, Slovensko môže prevziať časť zodpovednosti NATO a EÚ na svoje vlastné
plecia. Nie je až tak veľa zahraničnopolitických tém a oblastí, kde bude platiť jedno aj druhé. Pritom práve témy
a oblasti medzinárodných vzťahov, v ktorých platí jedna aj druhá charakteristika, zároveň sú kľúčom k sformulovaniu
povstupových priorít zahraničnej politiky SR“.6 Koncom 90. rokov sa slovenská diplomacia aktívne angažovala v tzv.
Bratislavskom procese, kedy na slovenskom veľvyslanectve a aj v Bratislave viedla diskusiu so zainteresovanými
stranami zo srbskej opozície v záujme zmeny Miloševičovho režimu. Neformálny vklad slovenských diplomatov
v otázkach názorovej jednoty predstaviteľov opozície a demokratickej zmeny režimu vybudoval vynikajúcu pozíciu SR
pre budúce pôsobenie krajiny v danom regióne. Slovensko predstavuje pre západný Balkán určitú paralelu so svojim
vlastným vývojom, keď je schopná odovzdávať svoje skúsenosti z transformácie spoločnosti z autoritárskeho
usporiadanie smerom k demokracii a budovaní právneho štátu so stabilnými inštitúciami. „Unikátnou charakteristickou
črtou slovenskej zahraničnej politiky sa stalo jej prepojenie na verejnú diplomaciu a širokú sieť mimovládnych
organizácií. Výrazom prirodzeného záujmu o západný Balkán sa stala aj orientácia oficiálnej rozvojovej pomoci, po
tom, čo SR vstúpila do OECD. Srbsko a Čierna Hora sa stali prvou krajinou, kam bola táto pomoc namierená. Možno
teda povedať, že SR bola od začiatku prítomná pri koncipovaní politiky EÚ voči jej východným a južným susedom po
rozšírení.“7
Najdôležitejšou oblasťou pôsobenia každého členského štátu je oblasť spoločných politík. V každej zo šestice
spoločných politík (poľnohospodárska, dopravná, regionálna, rybolovná, obchodná, SZBP) je záujmom Slovenska
prispieť k zvládnutiu všetkých výziev, pred ktorými sa Únia nachádza. Stabilná a prosperujúca Únia je dôležitým
základom pre hospodársky rast SR a upevnenie jeho medzinárodnopolitického postavenia. „Naše pôsobenie v Únii
zvyšuje medzinárodnú váhu Slovenska, ale zároveň si od nás vyžaduje aj prebranie zodpovednosti za regionálnu
i globálnu zahraničnú politiku EÚ, respektíve za zahraničnopolitické problémy jej členov.“8 SZBP sa v súčasnosti
orientuje na zvýšenie úlohy EÚ v globálnych procesoch, na posilnenie opatrení zamedzujúcim šíreniu zbraní,
schopnosti čeliť rizikám za vlastnými hranicami, migráciu, environmentálne záležitosti, ako aj rozvojovú pomoc a pod.
Slovenská republika ako malý štát s obmedzenými možnosťami sa vo zvýšenej miere angažuje v tých oblastiach, kde
dosahuje najvyššiu pridanú hodnotu. Naša menšia kapacita neznamená automaticky nízku úroveň angažovanosti,
naopak sa snažíme využiť našu flexibilitu a skúsenosti v prospech efektívne vykonávaných zahraničných aktivít vo
farbách EÚ. Súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení v roku 2006 zaviazala pokračovať vo všetkom
pozitívnom, čo sa dovtedy v zahraničnej politike SR udialo. Deklarovaná kontinuita poskytla vhodnú východiskovú
pozíciu pre Slovensko aj v Európskej politike susedstva (European Neighbourhood Policy – ENP), ktorá patrí medzi
základné priority zahraničnej politiky EÚ. „Jej cieľom je integrácia partnerských krajín ENP z východnej Európy
a Stredomoria do spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a prosperity. Z hľadiska SR predstavuje ENP
predovšetkým príležitosť premietnuť susedskú synergiu do harmonizácie sociálnych, politických a hospodárskych
systémov okolitých štátov s EÚ. Slovensko najväčší dôraz prirodzenie kladie na rozvoj vzťahov so svojimi
východoeurópskymi partnermi“.9 Spomedzi štvorice Rusko, Ukrajina, Bielorusko a Moldavsko, slovenská diplomacia
je najvýraznejšia vo vzťahu s Ukrajinou ako svojim geograficky najbližším susedom z východnej Európy. V roku 2007
sa Slovenská republika významným spôsobom začala angažovať pri presadzovaní európskej politiky voči Bielorusku
prostredníctvom nášho veľvyslanectva v Minsku, ktoré v druhom polroku 2007 ako prvé v histórii slovenskej
diplomatickej služby od vstupu do EÚ vykonávalo funkciu miestneho predsedníctva EÚ v tretej krajine.
Slovensko ako nová členská krajina musela v procese integrácie vynaložiť nemalé úsilie na to, aby po vstupe do Únie
nezostala na periférii záujmu ostatných členov, ale aj tretích krajín. Jednou z možností, ako si malý štát môže udržať
svoju pozíciu aktívneho člena integračného zoskupenia je zvyšovanie počtu a kvalifikácie svojich zástupcov v jeho
inštitúciách. Stála misia SR pri EÚ je prvým odrazovým mostíkom pri komunikácii medzi Bruselom a Bratislavou,
významnú úlohu však hrajú aj ďalší reprezentanti Slovenska pracujúci v európskych inštitúciách. Doterajší vývoj v tejto
oblasti od roku 2004 možno charakterizovať ako dobrý, avšak nie dostačujúci z hľadiska možností, ktoré sú nám
ponúkané. Celkový počet Slovákov pracujúcich pre európske inštitúcie na rôznych postoch dosiahol podľa údajov MZV
SR ku koncu roka 2007 asi 600 osôb. Ako ukazujú Tabuľky 1 a 2, z uvedených 600 osôb pôsobilo 264 v Európskej
komisii, z čoho 190 pracovalo na základe kontraktu na dobu neurčitú. Slovensko má do roku 2010 možnosť obsadiť až
279 postov v EK so zmluvou na dobu neurčitú. Tendencia napĺňania kvóty je podľa posledných údajov na úrovni 68 %,
6
Duleba, A.: Vzťahy rozšírenej EÚ s východnými susedmi a zahraničná politika SR. In: Ročenka zahraničnej politiky Slovenskej republiky 2004.
Bratislava: Výskumné centrum SFPA, n.o., 2005, s. 41
7
Weiss, P.: cit. dielo, s. 747
8
Lajčák, M.: cit. dielo, s. 366
9
Výročná správa MZV SR – Zahraničná politika v roku 2007, s. 32
KONFERENCE
143
pričom medziročný nárast predstavuje v priemere 56 osôb.
Rok
Minimálny cieľ
Celkový počet
%
(december)
do roku 2010
2004
21
279
7,53
2005
79
279
28,32
2006
126
279
45,16
2007
190
279
68,10
Tabuľka 1 – Napĺňanie minimálneho cieľa stavu euroúradníkov (so zmluvou na dobu neurčitú) v EK za Slovenskú
republiku
Zdroj: Výročná správa MZV SR za rok 2007
Okrem absolútneho počtu postov je dôležitým ukazovateľom aj úroveň zastúpenia. Dlhodobým cieľom SR je
posilňovať naše zastúpenie na úrovni stredného a vyššieho manažmentu.
Celkový
z toho:
počet
žien
%
2004
64
45
70,31
2005
128
89
69,53
2006
177
124
70,06
2007
264
174
65,91
2008
306
202
66,01
Tabuľka 2 – Celkové zastúpenie slovenských občanov v EK
Zdroj: Výročná správa MZV SR za rok 2008
Rok (december)
mužov
19
39
53
90
104
%
29,69
30,47
29,94
34,09
33,99
Ekonomická dimenzia európskej politiky je značným motivačným faktorom pre mnohé štáty usilujúce sa o získanie
členstva v EÚ. Výnimku netvorilo ani Slovensko pri svojom vstupe v roku 2004. Rozpočet Únie prerozdeľuje jej
prostriedky do jednotlivých kapitol, pričom pre SR má najdôležitejšiu váhu kapitola určená pre regionálnu politiku. Na
rozpočtové obdobie 2007 – 2013 je pre SR vyčlenených 10,33 mld. EUR, ktoré môžeme čerpať v rozpätí 6 rokov.
Prioritou slovenskej vlády je efektívne čerpanie zdrojov z európskych fondov, z ktorých značná časť je určená práve pre
regionálnu politiku s cieľom čo najrýchlejšej konvergencie. Samotný rozpočet EÚ je zostavovaný osobitne pre každý
rok a podlieha revízii pričom Slovenská republika bude presadzovať, „aby rozpočet čo najlepšie odrážal politické
priority EÚ, ako aj záujmy SR, reagoval na spoločné výzvy a vyvážene zohľadňoval princípy subsidiarity,
proporcionality, solidarity a pridanej hodnoty výdavkov pre celú EÚ. Medzi dôležité princípy, ktoré budeme sledovať,
patria prehľadnosť a jednoduchosť štruktúry rozpočtu, efektívnosť, hospodárnosť a účelovosť vynakladania
prostriedkov, spravodlivosť a zjednodušenie čerpania európskych prostriedkov.“10
Slovenská republika sa za necelých 5 rokov svojho členstva v prestížnom klube Európskej únie správala ako spoľahlivý
partner, pričom presadzovala transparentnú a vyváženú zahraničnú politiku. Tento postoj sa odrazil aj v procese
ratifikácie Lisabonskej zmluvy, do ktorej sa vkladalo veľa nádejí v súvislosti s kompletnou reformou inštitucionálneho
usporiadania Únie. „Slovensko je relatívne malý členský štát Únie, ktorý svoje záujmy môže presadzovať efektívne
predovšetkým pri hľadaní partnerov a spojencov medzi ostatnými členskými štátmi. Lisabonská zmluva nám v tomto
smere ponúka nové možnosti a nástroje, medzi ktoré patrí napríklad možnosť národných parlamentov priamo
kontrolovať súlad legislatívnych návrhov Európskej komisie s dodržiavaním princípu subsidiarity“.11 Práve z tohto
dôvodu sa SR zachovala transparentne a zodpovedne voči svojim partnerom, keď reformu EÚ podporila ratifikáciou
Lisabonskej zmluvy, ktorej predchádzal súhlas parlamentu a podpis prezidenta SR.
Európska integrácia sa však pre Slovensko neskončila ani vstupom do EÚ ani ratifikáciou Lisabonskej zmluvy. Pre
dovŕšenie hlavných integračných cieľov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení k EÚ bol nutný vstup do Schengenského
systému a v neposlednom rade do Hospodárskej a menovej únie. Slovensko sa stalo oficiálnou súčasťou Schengenského
priestoru 21. decembra 2007, pričom k definitívnemu odstráneniu hraničných kontrol aj na letiskách došlo v marci
2008. „Od tohto dátumu mohli občania SR spolu s ostatnými občanmi Schengenského priestoru plne využívať pozitíva
Schengenského režimu, ktorý priniesol nové príležitosti pre občanov SR pre voľný pohyb v rámci členských krajín
EÚ.“12 Jedným dychom však treba dodať, že Slovenskej republike členstvo v Schengenskom režime prinieslo zvýšenú
zodpovednosť za ochranu vonkajších hraníc Únie v podobe sprísnených kontrol na slovensko-ukrajinskej hranici.
Vybudoval sa nový bezpečnostný systém na boj s nelegálnou migráciou a prevádzačstvom a začali sa vydávať
10
Výročná správa MZV SR – Zahraničná politika v roku 2007, s. 34
Tamtiež, s. 30
12
Bilčík, V.: Slovenská republika a Európska únia. In: Slovensko 2008 – Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky,
2009, s. 372
11
KONFERENCE
144
štandardné Schengenské víza vyžadujúce vyšší stupeň technickej vybavenosti. Čo sa týka ekonomickej integrácie,
prioritou vlády SR od vstupu do EÚ bolo vytvorenie priaznivého ekonomického prostredia pre úspešné a udržateľné
plnenie Maastrichtských kritérií, ktoré sú predpokladom na vstup do eurozóny. Kľúčovým faktorom pri podpore
slovenskej verejnosti zavedenia eura na Slovensku bol široký politický konsenzus koalície a opozície v tejto otázke, ako
aj vhodné načasovanie rozhodnutia 15 členov eurozóny o prijatí Slovenska do svojich radov.
Slováci boli od nepamäti súčasťou európskej kultúry a civilizácie. Dnes sa veľmi často hovorí o slovenskom návrate do
Európy. Je pravda, že sme sa priamo nezapojili do procesu zjednocovania Európy v priebehu väčšej časti minulého
storočia, no napriek piatim dekádam so skúsenosťami s viacerými nedemokratickými režimami sme neprestali byť
súčasťou Európy v duchovnom a geografickom zmysle. Spolu s ostatnými transformujúcimi sa krajinami bývalého
socialistického bloku sme po páde železnej opony vstupom do EÚ a NATO požiadali o formálny návrat do Európy.
Našim členstvom v EÚ a NATO sme sa inštitucionálne vrátili do spoločenstva demokratických a slobodných národov,
ktoré vyznávajú obdobné hodnoty. Od momentu, kedy sme požiadali o členstvo v EÚ, prešla naša krajina dlhou cestou.
Počas viacerých rokov intenzívnych negociácií s európskymi partnermi o podmienkach vstupu do Únie sme dosiahli
kompromis, ktorý sa dá považovať za prijateľný pre obe strany. Vytvorili sme si vhodné podmienky pre naše budúce
pôsobenie ako plnohodnotného člena Európskej únie tým, že sa nám podarilo presadiť svoje požiadavky a ochrániť
vlastné záujmy v dôležitých otázkach. „Slávnostným podpisom Zmluvy o pristúpení k EÚ v Aténach, 16. apríla 2003,
sa zavŕšil prístupový proces, ktorému SR venovala veľkú energiu. Odštartovala sa tým však len ďalšia etapa:
dospievanie v plnohodnotného člena EÚ, ktorý zodpovedne plní svoje záväzky, slobodne využíva všetky svoje
možnosti, a aktívne prispieva k vytváraniu spoločenstva. Slovenská republika chce v EÚ nielen presadzovať svoje
legitímne záujmy, ale tiež aktívne prispieť k formovaniu európskej politiky, či už smerom do vnútra Únie, alebo voči
vonkajším partnerom“.13 Od podpisu zmluvy v Aténach mohla SR aktívne participovať na rokovaniach jednotlivých
európskych orgánov a získavať tak prvé skúsenosti s možnosťou dobrej prípravy na samotné členstvo. Vstup Slovenska
do Európskej únie 1. mája 2004 mal pre našu krajinu zásadný význam a priniesol slovenskej domácej a zahraničnej
politike množstvo pozitív. Vstupom do eurozóny 1. januára 2009 Slovensko ukončilo prvú etapu svojho členstva. Tá
bola od mája 2004 charakteristická najmä snahou o tvorbu transparentnej a predvídateľnej politiky a plnenia hlavných
záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení k EÚ. „V roku 2010 čaká SR nielen obdobie novej diskusie
o obsahovej a politickej stratégii krajiny v Európskej únii, ale aj konkrétne výzvy na aktívnu účasť pri tvorbe inštitúcií
EÚ. V nadchádzajúcej etape sa Slovensko začne viac podobať na staršie členské krajiny, pretože naše priority už
nebude definovať Únia do takej miery ako tomu bolo doteraz. S pribúdajúcimi rokmi členstva bude Slovensko
odvážnejšie a silnejšie lobovať za svoje preferencie v jednotlivých oblastiach. Názory a postoje SR voči EÚ budú
výslednicou konkrétnych záujmov našej vlády a domácich záujmových skupín.
[1]
BILČÍK, V. Slovenská republika a Európska únia. In: Slovensko 2008 – Súhrnná správa o stave spoločnosti.
Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2009, ISBN 80-89345-15-1
[2]
KUKAN, E. Miesto a úloha Slovenskej republiky v Európskej únii. In: Mezinárodní politika, roč. XXVIII., 2004,
č.1, ISSN 0543-7962
[3]
DULEBA, A. Vzťahy rozšírenej EÚ s východnými susedmi a zahraničná politika SR. In: Ročenka zahraničnej
politiky Slovenskej republiky 2004. Bratislava : Výskumné centrum SFPA, n.o., 2005, ISBN 80-969186-4-8
[4]
LAJČÁK, M. Slovenská zahraničná politika a diplomacia na začiatku 21. storočia. In: Medzinárodné vzťahy
2006 - zborník príspevkov zo 7. medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : Ekonóm, 2007
[5]
Strednodobá
stratégia
zahraničnej
politiky
SR
do
roku
2015
(dostupné
na
http://www.mzv.sk/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_1386A6AAB12E58DCC1257084002ED219_SK/$File/St
rednodoba_strategia_ZP_SR_do_r_2015.pdf)
[6]
UHLÁROVÁ, V. Veľké výzvy pre malý štát – Slovensko a súčasné dianie. In: Medzinárodné vzťahy 2005 zborník príspevkov zo 6. medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Ekonóm, 2006
[7]
Výročná
správa
MZV
SR
–
Zahraničná
politika
v roku
2007
(dostupné
na
http://www.mzv.sk/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_475BA5240820F921C12574D7001EABE2_SK/$File/sk
%20VS%20MZV%20SR%20-%20text,%20final.pdf)
[8]
Výročná
správa
MZV
SR
–
Zahraničná
politika
v roku
2008
(dostupné
na
http://www.mzv.sk/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_329945B022DBB5FBC125758B004AE484_SK/$File/V
ýročná%20správa%202009.pdf)
[9]
WEISS, P. Pozícia a rola malého štátu pri obnove regionálnej stability – SR a štatút Kosova. In: Medzinárodné
vzťahy 2006 - zborník príspevkov zo 7. medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Ekonóm, 2007
13
Kukan, E.: Miesto a úloha Slovenskej republiky v Európskej únii. In: Mezinárodní politika,
roč. XXVIII., 2004, č.1, s.13
KONFERENCE
145
ADRESA:
Ing. Peter Rusiňák
852 35 Bratislava
[email protected]
KONFERENCE
146
COMUNICATION – IMPORTANT PART OF EVERY ORGANIZATION
Jaroslava Štaffenová
Abstract: In these days people are unwillingness to change and belong to future. In future the progress of
organizations depends all the more on their people. Organizations have to unlock the potential of their
people. Top managements can no longer afford to set agendas and expect people to march on to fulfill
them. They have to accept them as partners. To motivate the people, first they have to understand them.
People have to be seen as creatures that are here to realize their potential selves.
Key words: organization, communication, people, relationships, goals.
Abstrakt: V dnešných dňoch sú ľudia neochotní uskutočňovať zmeny a pozerať sa do budúcnosti. Progres
organizácie v budúcnosti závisí zo všetkého najviac od ľudí. Organizácie by mali odblokovať potenciál
svojich zamestnancov. Vrcholový manažment by nemal viac očakávať, že zamestnanci budú bez otázok
napĺňať stanovené ciele. Mali by ich akceptovať ako partnerov. Aby mohli manažéri motivovať svojich
zamestnancov, musia ich najprv pochopiť a porozumieť im. Je potrebné pozerať sa na zamestnancov ako
na bytosti, ktoré chcú hlavne využiť svoj potenciál.
Kľúčové slová: organizácia, komunikácia, ľudia, vzťahy, motivácia, ciele.
1. INTRODUCTION
Communication is one of the most important component of management every organizations. Communication is
important especially for internal function of organization, because it integrated managerial functions. It is irrecoverable
engine of cooperation and connection of employees and managers in their common ambition to reach demarcate vision,
mission and defined goals. Coordinate individual activities doesn’t by possible without communication.
Distinction of organizational management depends from quality of communication. Many organizations fail because
they don’t be able to adequate evaluate information from customers and adapt changing customer’s preferences. Some
organizations offer wished or favorite products, but bad goal-directed propagation or bad select marketing mix doesn’t
adress final segments of market. There are often problem in transfer of information from down to up, when managers
filter that ambit of information, which can reflect them into bad light or make worse their position in the organization.
2. ORGANIZATION
Organization is characterized as the independent economic-legal subject, which use production factors on production
products and services. Basic elements of the organization are:
•
corporate personality, e.g. organization privilege act in the own name,
•
capital independence, e.g. ownership of capital and repayment obligation from its profit,
•
economic independence, e.g. organization determines itself about facts, which relate to it; state does not intervene
to activity of organization.
Organization is created by two or more people, which working together on fulfill the common goal. Organization is
created by people, divide work between its members and realize common goals. Organizations execute their work
meaningful and purposeful. They are not only temporary or transitional set of people. They exist to fulfill their
determined purposes and goals.
3. COMMUNICATION
Communication is contact between people; its content is exchange of announcement. It is understand as ability and
skillfulness to transfer, operate, mediate and accept any announcement (information, sign, and noise). Communication
process is continual process of exchange announcement, meaning but also mood and emotion, position and relationship.
It is performed in some society, in which is anchored some widely received set of meanings. This set is contained above
all in concept of concrete language by which people communicate.
KONFERENCE
147
Communication and communication process guard constantly exchange of announcement, which is inevitable part of
normal behavior of any social subject.
Communication fills some functions:
•
inform, e.g. consign some information, facts, entry between people,
•
instruct, e.g. to inform even describe meaning, description, action and organization of direction how to do or how
to reach something,
•
assure, e.g. affect to another person with aim to change its advice, attitude, appreciation or way of acting,
•
confirm and motivate, e.g. increase some feelings of self-importance, own need and confirm relationship to it,
•
recreate, e.g. make happy, shake, fulfill time creating the feeling of comfort and enjoyment,
•
educate and train, e.g. bring and vindicate new acknowledgement and attitude,
•
social integrate, e.g. creating relationships between people, come together, knot contacts, confirm feeling of fellow
and independence,
•
recognize, e.g. familiarize with experience of another,
•
avoid, e.g. without engagement talking with somebody else to abreact from troubles and problems.
4. COMMUNICATION AS THE IMPORTANT PART OF THE ORGANIZATION
Realized questionnaire action attended about 64 000 organizations, answered 4158 organizations. First three tables and
charts show classification of participant organizations accord law form, size and character. As it shows, the biggest
representation has limited partnership organizations with little number of employees and their character is offer
services.
Tab. 1 Law form of participant organization
Law form
Number
Corporation
267
Limited partnership
2 241
Self-employed
1 062
Number in %
7
63
30
Law form
7%
Corporation
30%
Limited partnership
Self-employed
63%
Graf 1 Number of participant organizations by law form
Tab 2 Size of participant organizations
Organization size
Number
Micro organization
2 735
Little organization
957
Middle organization
331
Big organization
135
Number in %
66
23
8
3
KONFERENCE
148
Size
8%
3%
Micro organization
Little organization
23%
Middle organization
Big organization
66%
Chart 2 Number of participant organizations by size
Tab 3 Character of participant organizations
Character of organization
Production organization
Organization provide services
Number
743
3 415
Number in %
18
82
Character
18%
Production organization
Organization provide services
82%
Chart 3 Number of participant organizations by character
Tab 4 Answers about communications
Communication is based on dialog
Criterions
1
208
2
110
3
362
Employees ask others about their opinion
216
218
889
Employees discus about mistakes and
learn from them
For employees is difficult to ask for help
244
327
847
1
204
331
804
305
457
231
270
1
092
1
357
1
072
829
250
269
967
Question
For employees is easy to tell about what
is on their mind
Employees do not have problem to
express their agree or disagree
Employees share information not only
about what is work or not work
Different opinion are welcome
539
4
1
012
1
482
1
302
753
5
2
466
1
353
1
438
305
1
113
1
206
1
359
1
165
818
KONFERENCE
149
1
118
1
469
1
507
Communication
Account
100%
80%
5 Absolutely agree
60%
4
40%
3 Neither agree nor
disagree"
2
Different opinion are welcome
Employees share information not
only about what is work or not
work
Employees do not have problem
to express their agree or disagree
For employees is easy to tell
about what is on their mind
For employees is difficult to ask
for help
Employees discus about
mistakes and learn from them
Employees ask others about their
opinion
0%
Communication is based on
dialog
20%
1 Absolutely disagree
Questions
Chart 4 Answers about communications
How shows this chart, for organizations is very important communication between employees and coworkers. In every
question are most answers that respondents absolutely agree or agree with it. It means that managers and employees are
aware of importance of communication for successful function of their organizations. Only one question has the most
number of absolutely disagree answers. That is because for employees isn’t difficult to ask for help. In organizations
which offer services give out to everyday contact of employees and customers and therefore are communication more
important for these organizations, what approve also this questionnaire action.
5. CONCLUSION
Art of communicate is one of the most important attributes for successful manager. Any manager can’t lead team and
motivate coworkers without continual personal and communication contact. Managers have to command information
needed for realize manager functions and these information have to consign effective each other and also between
coworkers. Progress in information technologies area gave the companies methods of collection, saving, analyzing and
sharing information about customers, what rapidly increase their ability to react on each customer’s needs, to attract
new and maintain current customers [10].
Experts and employees often miss important information for decision making or on the other side, they are flushed with
information, which they don’t need for their work. They don’t need much some information, but they need information
relevant for solving problems and tasks. Communication system of every member of organization has to respond to
needs and claim acting work function and relationships with other coworkers.
ACKNOWLEDGEMENT
This work has been supported by the grant VEGA 1/0878/08.
REFERENCES
[1]
SENGE, P. Pátá disciplína – Teorie a praxe učící se organizace. Praha : Management Press, 2007.
[2]
HITTMÁR, Štefan. Manžment – Teoretické a praktické otázky riadenia spoločensko-ekonomických systémov.
Žilina : 2006
[3]
CHRISTOPHER, WILLIAM F. Holistic Management – Managing What Matters for Company Success. New
Jersey : John Wiley & Sons, 2007.
[4]
LENDEL, V. Problems and Key Factors of CRM Implementation. In: Vedecký časopis COMMUNICATIONS –
Scientific Letters of the University of Zilina. University of Zilina, 2009. Volume 11. 4/2009. str. 56 – 60. ISSN
1335-4205.
[5]
www.wikipedia.org
KONFERENCE
150
ADRESS:
Ing. Jaroslava Štaffenová
Katedra manažérskych teórii
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
+421 41 513 4373
[email protected]
KONFERENCE
151
KONFERENCE
152
POSTAVENIE ŽIEN NA SLOVENSKOM PRACOVNOM TRHU
Soňa Svoreňová
Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave
SÚČASNÝ STAV LEGISLATÍVY ZABEZPEČUJÚCEJ ROVNAKÉ ZAOBCHÁDZANIE SO ŽENAMI
A MUŽMI
Základnú filozofiu zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v pracovnoprávnych vzťahoch obsahuje
ustanovenie čl. 6 Základných zásad zákonníka práce (ďalej len ZP), v ktorom je aplikovaná zásada, že muži a ženy
majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie, pracovný postup, odborné
vzdelávania a o pracovné podmienky, teda v celom rozsahu profesného života u zamestnávateľa. Zaradením do
Základných zásad ZP sa deklaruje jej všeobecná platnosť. Ochranu žien poskytuje taktiež čl. 8 základných ustanovení
ZP, ktorý obsahuje okrem iných aj ustanovenie o tom, že zamestnanci majú v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom
právo na hmotné zabezpečenie.
Pracovnoprávnu úpravu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych vzťahov výrazne ovplyvnilo prijatie
antidiskriminačného zákona (ďalej len AZ). Ťažisková právna úprava u tejto oblasti (§ 13 ZP - zakotvuje práve priamy
odkaz na túto všeobecnú právnu úpravu, ustanovuje povinnosť zamestnávateľa zaobchádzať so zamestnancami
v pracovnoprávnych vzťahoch v súlade s ustanoveniami AZ. ZP teda už neupravuje pojmy priama a nepriama
diskriminácia. Tieto sú zakomponované iba v AZ a vychádzajú z definícií obsiahnutých v predpisoch EU, najmä
v smerniciach. AZ upravuje pojem priamej a nepriamej diskriminácie odlišne ako dovtedy platné znenie ZP.
Diskrimináciu rozdeľuje AZ v ustanovení § 2 ods. 2 a taktiež vytvára základné definície, ktorými sú najmä priama
diskriminácia, ktorou sa rozumie konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako
sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii (§ 2 ods. 3 AZ)
a nepriama diskriminácia, ktorú AZ definuje ako navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré
znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn
alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie
takého záujmu (§ 2 ods. 4 AZ). Pri vymedzení pojmu nepriamej diskriminácie prišlo zo strany zákonodarcu zrejme
k omylu, nakoľko normatívne texty viacerých smerníc EU pri vymedzovaní nepriamej diskriminácie používajú množné
číslo, avšak ustanovenie AZ používa len jednotné číslo [27]. Diskrimináciou sa tiež rozumie obťažovanie (§ 2 ods.
5 AZ), neoprávnený postih, pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu. Rozdielom medzi pokynom na
diskrimináciu a nabádaním na diskrimináciu je miera nadradenosti iniciujúcej osoby. Pri posudzovaní, či ide
o diskrimináciu alebo nie treba vychádzať z toho, či dôvody, ktoré k diskriminácii viedli, vychádzajú zo skutočnosti
alebo z domnienky. V zákonoch, ktoré obsahujú ustanovenia o rovnakom zaobchádzaní, definícia sexuálneho
obťažovania chýba, ale nachádza sa v smernici č. 2002/73/ES, ktorá novelizovala smernicu č. 76/207/EHS. 1
V ustanovení § 6 ods. 3 AZ vymenováva oblasti diskriminácie, na ktoré sa vzťahuje. Jedným z dôvodov v zákone
výslovne uvedených je aj diskriminácia z dôvodu pohlavia, ktorá znamená diskrimináciu z dôvodu tehotenstva
a materstva, pohlavia alebo rodovej identifikácie. Legislatívnu úpravu v oblasti rodovej rovnosti, hlavne či sa týka
pracovnej oblasti považujú európske autority za postačujúcu. Problém však predstavuje hlavne nízka vymožitelnosť jej
dodržiavanie, ktorá je spoločnou chorobou všetkých krajín s regiónmi s vysokou nezamestnanosťou. Ďalším
problémom je, že nie je vo zvyčajné využívať v plnom rozsahu možnosti na vyrovnanie šancí, ktoré legislatíva
poskytuje. Zodpovedná za to je hlavne absencia tzv. gender mainstreaming, koncepcia, ktorá predstavuje postupnú
systematickú integráciu potrieb a priorít žien a mužov do všetkých politík a opatrení, s cieľom presadzovať rovnosť
žien a mužov a to pri zohľadnení ich vzájomných rozdielov a záujmov.
HLAVNÉ OBLASTI, V KTORÝCH SÚ ŽENY POSTIHNUTÉ NEROVNOSŤOU SÚ TRI.
V prvom rade je to pracovný život, v ktorom aj napriek legislatívnym opatreniam, stále ženy zarábajú na rovnakej
pozícii menej ako muži, a tento rozdiel sa prehlbuje, čím o vyššiu pozíciu sa jedná. Rozdiel je ako v hodinovej, tak aj
1
Dňa 1. 4. 2008 vstúpi do platnosti novelizovaný AZ. Okrem iného má byť doplnená definícia sexuálneho
obťažovania, ktorá má predstavovať verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom
alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby, a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce,
nepriateľské alebo urážlivé prostredie.
KONFERENCE
153
v celkovej mzde. V celkových číslach je rozdiel výraznejší ako v pri hodinovej sadzbe hlavne pre to, že vo vyšších
manažérskych pozíciách atď. sa viac menej nedá objektívne určiť hodinová sadzba, nakoľko príplatok za nadčasy býva
už zapracovaný v zmluve, bez presnej definície aký rozsah nadčasov sa myslí.
Druhou oblasťou diskriminácie je život verejný. Zapojenie žien do politického života nedosahuje ani priemer EÚ 27.
Počet žien v parlamente nikdy nedosiahol 20 %. Vo vláde za posledných 8 rokov nebola žiadna alebo jedna žena, len
niekoľko mesiacov sú vo vláde dve ministerky.
Posledným, nie však najmenej dôležitým je postavenie ženy v rodine. Slovensko je krajina s tradicionalistickým,
stereotypným postavením k usporiadaniu rodiny, a tak sa dvojité zaťaženie ženy považuje za normálne. Nie je zvykom
aby, na rodičovskej dovolenke ostával muž, a ak sa tak stane, je matka odsudzovaná, a je na ňu spoločnosťou aj rodinou
nahliadané zväčša negatívne. Bojovať so stereotypom je mimoriadne náročné, nakoľko ho všetci vnímajú ako niečo
normálne a prirodzené, a čokoľvek mimo jeho rámca sa stretáva s kritikou a nepochopením. Stereotyp má v niektorých
ohľadoch samozrejme negatívne dopady ja na mužov, na ženy však v oveľa väčšom rozsahu, nakoľko im stereotypné
vnímanie vymedzuje rolu v spoločnosti oveľa obmedzenejšie.
Príklady z viacerých členských štátov EÚ ukazujú, že na dosiahnutie, alebo priblíženie sa rodovej rovnosti je potrebné
vykonávať aktívnu politiku, a pasívna úprava legislatívnymi normami nie je postačujúca. Takáto aktivita je
v Slovenskej republike takmer výhradne v pôsobnosti mimovládnych organizácií, ich možnosti a prostriedky však
nepostačujú na to, aby sa vyrovnala štartovacia čiara. Vo všetkých škandinávskych krajinách, ktoré vykazujú v oblasti
rodovej rovnosti najlepšie výsledky, je dlhodobo praktizovaná aktívna politika zameraná na gender mainstreaming,
zahŕňajúca vzdelávací systém už od predškolských zariadení, ďalej sú priate prísne opatrenia pre štátnu a verejnú
správu a najnovšie zavádzajú aj opatrenia týkajúce sa súkromného podnikateľského sektora.1
Z nám geograficky bližších sa dá uviesť rakúsky spolkový zákon o rovnakom zaobchádzaní so ženami a mužmi
a o postupe žien v zamestnaní z roku 1993, ktorý vo verejnej správe ustanovuje garantovanie prednostného náboru
kandidátok s rovnakou kvalifikáciou, kým sa dosiahne 40 % v danej funkcii, alebo na platovom stupni. Zákon má
samozrejme širokú škálu svojich odporcov, napriek tomu je stále v platnosti, nakoľko znemožňuje mužom ťažiť zo
svojej prevahy, a uprednostňovať pri výbere zamestnancov ďalších mužov. Pomer 40:60 približne zohľadňuje percento
žien, ktoré dobrovoľne ostávajú mimo pracovného trhu a venujú sa výlučne domácnosti.
Motívy žien pre participáciu na trhu práce nie sú zväčša natoľko rozdielne od dôvodov mužov, ako predpokladajú
niektorí, zväčša americký teoretici2 Prvým dôvodom je vysoká pozícia práce v hodnotovom rebríčku žien. Napriek
mnohým predpokladom, ženy uspokojivú a naplňujúcu prácu, ktorá im poskytuje priestor pre osobný rozvoj považujú
zväčša za jednu zo základných podmienok, aby svoj život hodnotili ako šťastný a cítila sa spokojné.
Ďalším dôvodom je ekonomická situácia. V súčasnosti predstavuje priemerná mzda v Slovenskej republike 732, 50 eur,
pričom až 73 % obyvateľstva na nachádza pod hranicou priemernej mzdy. Dva príjmy sa preto v domácnosti, špeciálne
pokiaľ ide o rodinu s deťmi považujú za nutnosť. Ženy taktiež považujú prácu za hlavný zdroj sociálnych kontaktov,
pokiaľ trávia dlhšie obdobie v domácnosti, napr. na rodičovskej dovolenke, cítia sa byť izolované od spoločnosti
a aktuálneho diania.
Problémom, spôsobujúcim nižšie príjmy je okrem diskriminácie aj finančné podhodnotenie niektorých výrazne
feminizovaných odborov. Sem patria hlavne zdravotníctvo, školstvo a služby v cestovnom ruchu. Pri týchto odboroch
sa neprihliada na celospoločnskú užitočnosť vykonávanej práce. Nakoľko patria hlavne zdravotníctvo a školstvo do
sektora verejného, nie sú adekvátne ohodnotené. Táto situácia prispieva k tomu, že ženy, nezávisle od stupňa vzdelania
a pozície zarábajú v priemere menej.
Ďalšia prekážka je stereotypné zmýšľanie o vhodnosti resp nevhodnosti žien na istý typ práce. Stále pretrvávajú
predsudky, že ženy sa na isté typy prác, hlavne na riadiace pozície nehodia, napriek tomu, že výskumy ukazujú presný
opak: že najlepšie výsledky dosahujú firmy s pomerným zastúpením mužov a žien vo vrcholovom manažmente. Ďalej
sú to obavy z toho, že žena by mohla otehotnieť a zostať doma na materskej dovolenke, a následne vynechávať z práce
z dôvodu starostlivosti o choré dieťa. Tento problém nie je riešiteľný bez spolupráce mužov. Pokiaľ totiž bude väčšina
prác spojených s výchovou dieťaťa vnímaná ako povinnosť ženy, budú zamestnávatelia vnímať potencionálne
materstvo ako hrozbu, nezávisle od plánov konkrétnej ženy stať či nestať sa matkou, prípadne od toho ako konkrétne
má ona rozdelené povinnosti s partnerom.
1
Napríklad Nórsko a Švédsko v roku 2009 v rámci protikrízových opatrení stanovili koľko žien musí byť v správnych radách veľkých akciových
spoločností
2
Napríklad J. Farrell a G. Becker sa vo svojich dielach na prácu u žien pozerajú ako na druhoradú záležitosť, až po sebarealizácii v rodine, alebo ako
sa substitút realizácie v rodine
KONFERENCE
154
SITUÁCIA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE V ČÍSLACH
Podľa správy Štatistického úradu o Vývoji štruktúry a diferenciácie miezd v rokoch 1997 – 2006 sa na Slovensku
rozdielna mzdová úroveň prejavovala v triedení podľa pohlavia. Polovica žien zarábala menej ako 13 716 Sk, zatiaľ
čo u mužov bola táto hodnota vyššia o 3 402 Sk. Správa ďalej poukazuje na to, že nerovnosti sa dlhodobo prehlbujú čo
podmienila najmä vyššia dynamika odmeňovania mužov. Ich mzda za 10 rokov vzrástla o 102,5 %, čo bolo
14 percentuálnych bodov viac ako u žien.
Výsledky Štatistického úradu ďalej konštatujú, že napriek tomu, že ženy majú oproti mužom dlhodobo vyšší podiel
základnej mzdy, ich mzda je nižšia vďaka vyšším prémiám, ktoré muži dostávajú.
Ešte väčšie rozdiely je vidieť medzi mzdami žien a mužov pri vyšších stupňoch vzdelania. Naopak najmenšie rozdiely
sú u zamestnancov s úplným stredným všeobecným vzdelaním, základným vzdelaním a stredným vzdelaním bez
maturity.
Ženy vo vekovej kategórií 20 – 24 rokov zarábajú o 12,3 % menej oproti mužským rovesníkom, pričom vo veku
35 – 39 rokov sa tento rozdiel zvyšuje na 35,3 %. K opätovnému zväčšeniu mzdovej nerovnováhy dochádza aj vo
vekovej kategórii nad 60 rokov a to na 31,4 %.
Výsledky správy Štatistického úradu preukázali, že vedúce a riadiace pracovníčky na Slovensku zarábajú priemerne
o 33,8 % menej ako muži na rovnakej pozícii a toto sa opakuje aj pri kvalifikovaných robotníkoch. Ženy sa sústreďujú
najmä do odvetví služieb s nižšou cenou práce.
Najmenšie mzdové rozdiely sú v odvetviach ako školstvo, sociálne služby a zdravotníctvo. Naopak najväčšia mzdová
disparita sa objavuje pri finančnom sprostredkovaní, obchode a priemyselnej výrobe.
Slovenská republika adaptovala do svojho právneho poriadku všetky smernice Európskej únie týkajúce sa rovnosti
príležitostí žien a mužov, vrátane smernice Rady č. 75/11/EHS, ktorá sa týka zásady rovnakej odmeny pre mužov
a ženy. Problémom však ostáva uplatňovanie tejto zásady v praxi a absencia kontrolných a inštitucionálnych
mechanizmov na rôznej úrovni.
KONFERENCE
155
[1]
PÁLKOVÁ, T. Postavenie žien v pracovnoprávnych vzťahoch, diplomová práca, Trnava : Trnavská univerzita
v Trnave, 2008
[2]
ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. 2007. Vývoj štruktúry a diferenciácie miezd v rokoch 1997 – 2006. Dostupné na:
http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=8153 [06.08.2009]
[3]
EUROPEAN COMMISSION. 2007. Equal pay – Exchange of good practices. European Communities, ISBN
92-79-02570-8
[4]
EUROPEAN COMMISSION. 2009. The social Situation in the European Union 2008. Eurostat, EIROnline.
2007. Dostupné na: http://www.eurofound.europa.eu/eiro/studies/figures/tn0804019s-fig06.jpg [06.08.2009]
ADRESA:
Ing. Soňa Svoreňová
Ekonomick8 univerzita v Bratislave
852 35 Bratislava
[email protected]
KONFERENCE
156
VYBRANÉ SCENÁRE VÝVOJA CENTIER MOCI V ROKU 2025
Nóra Szikorová
Abstrakt: V roku 2025 by malo rozloženie centier moci vo svete vyzerať úplne odlišne od toho súčasného.
Názory jednotlivých odborníkov sa v tejto otázke v mnohom
líšia. Jedno je isté, svet bude
dewesternizovaný a vznikne multipolárne rozdelenie moci. V histórii ľudstva mal moc vždy najsilnejší, či už
ekonomicky, či vojensky. Rast ekonomík rozvojových krajín, predovšetkým krajín BRIC, naznačuje, že
onedlho budú schopné ovplyvňovať svetové dianie a zasahovať do neho. Kým moc „Západu“ oslabne,
narastie moc niektorých ázijských ekonomík. Na Afriku sa akoby zabudlo...
Kľúčové slová: Multipolarita, dewesternizácia BRIC, centrum moci
ÚVOD
Existuje niekoľko vízií o budúcom vývoji sveta v období okolo roku 2025. Práca by mala poskytnúť stručný prierez
rôznymi uhlami pohľadu, od amerického počnúc, cez európsky, ázijský až po africký. Pri pohľade na budúci vývoj
sveta z rozličných perspektív je možné skonštatovať, že krajiny, v ktorých sa očakáva vysoký ekonomický nárast majú
optimistickejšie predpovede. Jediné, v čom sa všetky správy stotožňujú je oslabenie pozície „Západu“, čo skúmajú
z rozličných uhlov. Sú orientované na skúmanie vývoja globalizácie, klimatických zmien, demokracie, demografických
trendov, terorizmu, úlohy nerastných surovín, medzinárodných organizácií a na hrozbu použitia jadrových zbraní. Práca
sa opiera o správu Národnej spravodajskej rady o Globálnych trendoch 2025, o správu Generálneho riaditeľstva
Európskej komisie pre výskum o Svete v roku 2025 a o dve vystúpenia na konferencii švédskeho predsedníctva EÚ
v júli 2009 v Lunde, ktoré reprezentujú ázijský a africký pohľad.
SCENÁRE VÝVOJA CENTIER MOCI Z PERSPEKTÍVY USA
Podľa správy Národnej spravodajskej rady o globálnych trendoch v roku 2025 sa bude svet markantne líšiť od toho
povojnového, predovšetkým presunom moci na východ a nárastom sily neštátnych aktérov medzinárodných vzťahov.
Najdominantnejším aktérom by naďalej mali zostať USA, avšak ich moc sa značne oslabí. Správa udáva dôvod, že nie
je iná celosvetovo akceptovateľná alternatíva. Objaví sa multipolárny systém vďaka rastu Číny, Indie a ostatných krajín,
presunom výrobných odvetví do lacnejšej Ázie. Krajiny BRIC-u sa z hľadiska podielu na celosvetovom HDP vyrovnajú
krajinám G7 do roku 2040 - 50. Moc bude diverzifikovaná a „Západ“ oslabený, vďaka čínskemu alternatívnemu
rozvojovému modelu. Nárast bohatstva rozvojových štátov však neimplikuje nárast chudoby na „Západe“. Práve
opačne, rastom strednej vrstvy v rozvojových krajinách vznikajú nové investičné príležitosti a rastie kúpyschopný
dopyt.
Ak Čína bude pokračovať v súčasnom trende rozvoja ekonomiky, zostane naďalej druhou najväčšou ekonomikou na
svete za USA, najväčším importérom nerastných surovín, najväčším znečisťovateľom a vojenským lídrom sveta.
Indická ekonomika bude rásť rapídnym tempom a bude si nárokovať na jeden z pólov multipolárneho sveta. Rusko má
potenciál byť bohatšie a silnejšie, pokiaľ bude investovať do ľudských zdrojov a diverzifikuje svoju ekonomiku. Žiadne
iné štáty by sa ich úrovni rastu nemali vyrovnať, hoci veľký nárast politickej a ekonomickej sily sa bude dať
zaznamenať aj na strane Indonézie, Iránu, či Turecka. Subsaharská Afrika zostane najzraniteľnejším regiónom, plným
občianskych nepokojov, nestability a hospodárskych ťažkostí, a to aj napriek tomu, že sa stane svetovým zásobovačom
nerastných surovín. Hoci mnohé štáty Latinskej Ameriky sa presunú do skupiny so stredným príjmom, stále budú
zaostávať za Áziou.
Vďaka populačnému rastu Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky ich HDP p.c. bude naďalej zaostávať za starnúcim
„Západom“. USA budú jedinou výnimkou „Západu“ vďaka nárastu imigrácie a pôrodnosti, a zostanú najsilnejšou
krajinou, ale s menšou dominanciou ako dnes. Ich zmenšujúca sa ekonomická a vojenská sila ich donúti ku
kompromisom na úkor svojich doterajších priorít. Kvôli nárastu počtu obyvateľstva o 1,2 miliardy oproti súčasnému
počtu sa vyvinie tlak na technologické inovácie a náhradu tradičných zdrojov energie. Súčasné alternatívy sú evidentne
nepostačujúce, keďže ich úplne nenahradili. Narastie aj počet nestabilných štátov vďaka zvýšenej nezamestnanosti
a demografickému rastu (napr. Afganistan, Nigéria, Pakistan, Jemen...). Zároveň sa očakáva, že bude na svete 36 krajín
KONFERENCE
157
s nedostatkom pitnej vody a úrodnej pôdy. Narastie hrozba vzniku konfliktu na Blízkom Východe ako aj potreba zásahu
zo strany USA, hoci aj Rusko, Čína a India začnú zohrávať úlohu udržiavateľov rovnováhy v regióne. Terorizmus sa
nestratí, ale existuje možnosť zníženia jeho hrozby, pokiaľ sa zníži nezamestnanosť na Blízkom Východe.
Zostáva neisté, či sa v roku 2025 podarí nahradiť ropu a zemný plyn alternatívnymi zdrojmi energie. Ak si naďalej tieto
suroviny udržia svoju pozíciu, predpokladá sa, že narastie moc Ruska a Iránu, pričom HDP Ruska by sa mohlo
pohybovať okolo hodnôt aké vykazuje Veľká Británia a Francúzsko. Prudký nárast cien by však mohol urýchliť nové
technológie.
Otázkou je aj rýchlosť klimatických zmien a miesta ich najväčšieho dopadu, ako aj demokratizácia Ruska a ČĽR. Podľa
Global Trends Final Report 2025 je to v Rusku menej pravdepodobné kvôli ekonomickej rozmanitosti krajiny, pričom
v Číne by nárastom strednej vrstvy mohla rásť aj politická liberalizácia a nacionalizmus. Neistý je aj dopad vlastníctva
jadrových zbraní Iránu na odštartovanie pretekov v zbrojení, ako aj ukončenie arabsko-izraelského konfliktu, či stabilita
Iraku. Otázkou zostáva, či sa podarí Japonsku a Európe vyriešiť socio-ekonomické výzvy spôsobené starnutím
obyvateľstva, pričom migrácia moslimov a ich úspešná integrácia do európskej spoločnosti by mohla rozšíriť
produktívnu pracovnú silu.
Ako posledná nevyjasnená otázka zostáva v americkom pohľade spolupráca nových veľmocí s globálnymi inštitúciami
ako OSN, či MMF. Predpokladá sa, že narastie moc ázijských integračných zoskupení a NATO, čím by ostatné tradičné
aliancie by mohli stratiť svoju moc.
Táto štúdia načrtla 4 možné scenáre potenciálnych kľúčových hráčov medzinárodných vzťahov:
•
svet bez Západu – nové mocnosti nahradia „Západ“, ako globálneho lídra,
•
USA sa stiahnu zo strednej Ázie (vrátane Afganistanu) a Európa nenastúpi na ich pozíciu. Rusko a Čína budú
nútené angažovať sa do tohto regiónu, aby zabránili preliatiu nestability na vlastné územie. Narastie rola
Šanghajskej organizácie pre spoluprácu a pozícia NATO sa oslabí. Narastú protičínske nálady na „západe“ a budú
sa prejavovať obchodným protekcionizmom. „Rusko a Čína sa zosobášia z pohodlia“1, kým India a Irán sa budú
zhromažďovať okolo nich. Deficit stabilného bloku ohrozí globalizáciu a vznikne chaos.
•
októbrové prekvapenie – vďaka jednostrannému sledovaniu ekonomického rastu jednotlivých krajín na úkor
životného prostredia sa zrýchlia klimatické zmeny, ktorých dopady budú deštruktívne pre celú spoločnosť. New
York zasiahne obrovský hurikán, NYSE utrpí škody a svetoví lídri budú nútení prijať drastické opatrenia, ako
napr. premiestniť pobrežné mestá do vnútrozemia.
•
rozbitie BRIC-u – vzniknú spory o suroviny medzi ČĽR a Indiou. Ostatné mocnosti zasiahnu, aby zabránili
eskalácii konfliktu a vznikne tým celosvetový konflikt. Číňania to budú vnímať ako ohrozenie ich postavenia
zabránením prístupu k nerastným surovinám. Tento scenár vyjadruje jednoduchosť vzniku konfliktu
v multipolárnom svete, a to nielen medzi starými a novými aktérmi, ale aj medzi novými aktérmi navzájom.
•
politika nebude vždy lokálnou – vzniknú nové neštátne siete zložené z MVO, cirkevných združení, obchodných
manažérov a lokálnych aktivistov, ktoré budú diktovať medzinárodnú agendu týkajúcu sa životného prostredia
a zatienia vlády pri voľbe generálneho tajomníka OSN. Globálna politická koalícia vytvorí svet digitálnych
komunikácií, rastúcej strednej triedy a transnacionálnych záujmových skupín a politikov, pričom sa lokálne agendy
stanú globálnymi a naopak.
Pre Japonsko sú tiež načrtnuté 4 scenáre:
•
Silnejúca ekonomická pozícia Číny prinúti Japonsko k hľadaniu dobrých politických vzťahov s ňou a k podpisu
dohody o ZVO. Na druhej strane, silnejúca vojenská pozícia Číny si vyžiada nadviazanie silných spojenectiev
v regióne (najmä s Južnou Kóreou) ako protipólu. Prehĺbi sa tak spolupráca v regióne.
•
Čínsky ekonomický rast ochabne alebo sa krajina stane nepriateľskou voči zvyšným štátom regiónu. Japonsko sa
bude snažiť prevziať úlohu vojenského lídra v regióne a zoskupiť okolo seba demokratické štáty s podporou USA,
aby obmedzili a izolovali ČĽR. Ostatné štáty sa pri ťažkom výbere medzi Tokiom a Pekingom môžu rozhodnúť
pre vyhnutie sa obom.
•
Môže sa reálne alebo v japonskom ponímaní oslabiť americká podpora Japonska v oblasti bezpečnosti a Japonsko
sa rozhodne zblížiť sa s Pekingom.
•
USA a Čína budú výrazne spolupracovať v oblasti bezpečnosti a zníži sa americká vojenská prítomnosť
v regióne. Japonsko, ako aj Kórejská republika, Taiwan a členovia ASEAN sa budú prikláňať k tomuto trendu
a zblížia sa s Pekingom.
Na základe týchto scenárov by sa dalo skonštatovať, že je väčšia pravdepodobnosť zblíženia sa Japonska a Číny, než
ich oddialenia sa. Predpokladaný pretrvávajúci rast čínskej ekonomiky uvedený vyššie, vylučuje druhý scenár.
1
NIC: Global Trends 2025: A Transformed World, november 2008. s.4.
KONFERENCE
158
SCENÁRE VÝVOJA CENTIER MOCI Z PERSPEKTÍVY EÚ
Globalizácia zmení rovnováhu medzi aktérmi medzinárodných vzťahov. Čína a India by podľa správy The world in
2025: How the EU will need to respond mali tvoriť 50 % svetového HDP v roku 2060, čo predstavuje pre EÚ radikálnu
zmenu. V roku 2025 by 61 % svetovej populácie mali predstavovať obyvatelia Ázie, kým obyvatelia EÚ len 6,5 %.
Okrem toho sa predpokladá, že až 30 % populácie EÚ bude vo veku nad 65 rokov. Očakáva sa 95-percentná
urbanizácia miest v rozvojových krajinách, ktoré by mali poskytovať prístrešie pre takmer 4 miliardy obyvateľov.
Zmizne triáda USA-EÚ-Japonsko. Aj podľa európskeho pohľadu, USA zostanú najdominantnejšou veľmocou sveta, ale
moc sa viac rozdistribuuje medzi ostatných aktérov. To, že EÚ ako celok už nebude na druhej priečke správa prirodzene
explicitne nepripúšťa, avšak konštatuje, že skupina Čína-India-Kórea budú mať rovnakú moc ako EÚ, pričom ak sa
k nim pridá Japonsko, Thajsko, Taiwan, Indonézia, príp. iné krajiny, ich podiel na celosvetovom HDP bude
predstavovať viac než 30 % a EÚ len 20 %. Podľa správy Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre výskum The
World in 2025: Rising Asia and Socio-ecological Transition sa ešte pred rokom 2025 stane ČĽR druhou ekonomickou
veľmocou sveta (pri pohľade na krajiny EÚ jednotlivo) a India bude medzi Francúzskom a Talianskom na šiestej
priečke. Narastie „globálna stredná vrstva“ s príjmom medzi 4 000 a 17 000 USD na osobu na 1 miliardu obyvateľov,
čo bude mať politické ako aj sociálne dopady. Narastie objem medzinárodného obchodu a otázkou zostane pomer
rozloženia ľudských zdrojov a IT technológií vo svete. USA a EÚ stratia vedúce postavenie v oblasti vedy
a technológie v prospech Ázie, kde ich Čína a India dobehnú (ak dokonca nepredbehnú) s podielom 20 % na vede
a rozvoji vo svete. Správa ďalej predpokladá, že 645 tisíc čínskych a 300 tisíc indických študentov bude študovať vo
svete, kde vidí príležitosť pre „brain gain“ v EÚ.
Pri súčasných trendoch EÚ očakáva, že v roku 2025 bude na svete 250 miliónov migrantov, z ktorých sa 65 % usídli
v hospodársky vyspelých štátoch. Pokiaľ sa v EÚ nezaznamená značný prílev imigrantov do roku 2012, jej populácia
začne klesať. V roku 2025 sa zvýši dopyt po energetických surovinách o 50 % v porovnaní s rokom 2005. EÚ bude
v roku 2030 importovať až 70 % energetických surovín. Pri vysokých cenách ropy a zemného plynu sa očakáva, že
krajiny siahnu po alternatívnych zdrojoch energie bez ohľadu na ich vplyv na životné prostredie, napr. po
skvapalnenom uhlí, biopalivách, či dreve. Pokiaľ by sa podarilo odpútať od vysokej spotreby ropy, diverzifikovali by sa
energetické mocnosti medzi Rusko, Čínu, Kazachstan a krajiny by sa odpútali od dodávok ropy z Blízkeho Východu.
V otázke globálneho otepľovania sa EÚ pokladá za lídra v prijatí radikálnych opatrení na zníženie emisií do roku 2020,
pričom odporúča ostatným veľmociam, aby nasledovali jej vzor. Pri pokračujúcom trende nárastu dopytu po
poľnohospodárskych statkoch EÚ predpokladá nárast skupovania ornej pôdy štátmi bohatými na kapitál a obyvateľstvo
(arabské štáty, Čína, India, Južná Kórea). Správa EK sa opiera o správu NIC o globálnych trendoch v roku 2025.
Dodáva, že v multipolárnom svete, ktorý vzniká rokom 2008 sa objaví potreba vytvorenia protipólu novovznikajúcim
veľmociam formou reorganizácie medzinárodných vzťahov. EÚ má za cieľ byť vedúcim príkladom. Hoci je
pravdepodobný transfer moci z národnej úrovne na globálnu, nemusí to viesť ku demokratizácii všetkých
kapitalistických krajín, ale práve naopak, k prevratom. V kultúrne a politicky heterogénnom svete sa začali prejavovať
„kolektívne emócie [...]: v USA po 11. septembri 2001 (Bushova administratíva „náboženskej demokracie“), na uliciach
Blízkeho Východu (démonizácia „Západu“).“2 Práve heterogénna EÚ by mohla byť príkladom pre medzinárodné
vzťahy znalostných ekonomík. Multipolarita sveta bude mať vplyv aj na južné a východné rozširovanie EÚ. Rozšírená
EÚ môže predstavovať hrozbu pre krajiny, ktoré sa cítia byť ohrozené „Západom“, bude si však naďalej udržiavať
vzťahy s krajinami ktoré ju zabezpečujú energiou a surovinami. Počíta s ropným vrcholom okolo roku 2025 a má
ambície byť vodcom socio-ekologickej transformácie spoločnosti a trhom „zelených tovarov a služieb“.
SCENÁRE VÝVOJA CENTIER MOCI Z PERSPEKTÍVY ÁZIE
Tým, že globalizácia je produktom „Západu“, Ázia sa považuje za jej obeť a nie je jej zástancom. V roku 2025 sa stratí
výlučná dominancia USA a EÚ. Zostane zachovaná len v 3 oblastiach: čas (čas, časové pásma, medzinárodná dátumová
hranica, kalendár), priestor (vyznačenie hraníc štátov a kontinentov) a jazyk (angličtina ako lingua franca v oblasti
námorníctva, letectva, internetu a na medzinárodných fórach). Otázne zostane, či sa podarí presadiť kultúrne hodnoty
novovznikajúcich ázijských veľmocí. Z ich pohľadu je však isté, že svet v roku 2025 bude menej westernizovaný
a západné hodnoty už nebudú zovšeobecňované, ako tie jediné správne. Podľa ázijského názoru je nesprávne volať 21.
storočie storočím Ázie, pretože je to kontinent s najväčšou rozmanitosťou ekonomických a politických systémov, ako aj
bez spoločnej bezpečnostnej agendy. Vďaka svojim markantným devízovým rezervám už Číne nebude možné nariadiť
konanie podľa preferencií „Západu“ a nebude možné bez jej podpory riadiť dianie v Ázii (napr. jadrový program
KĽDR). Podiel Číny na svetovom HDP bude v roku 2025 20 % a Indie 15 % na úkor starnúcej Európy a Japonska.
Pozícia Japonska sa črtá ako sprostredkovateľ medzi USA a ČĽR. Predpokladá sa, že Čína a India zdvojnásobia svoju
spotrebu energie do roku 2030. Boj o nerastné suroviny a vodu bude viesť k novej forme neomerkantilizmu. Vzniknú
environmentálne konflikty. Juh považuje klimatické zmeny za agendu Severu a spomaľuje pokrok v tejto oblasti, kým
sa nenájdu menej nákladné alternatívy zníženia emisií než je obmedzenie ekonomického rastu.
2
EC DG for Research: The world in 2025 – Rising Asia and socio-ecological transition, 2009. s. 21.
KONFERENCE
159
Ázia vytýka EÚ, že sa stáva sebestačným svetom zákonov a pravidiel, na ktorých si zakladá aj externé vzťahy. Je
rešpektovaná za snahu riešiť konflikty, ale nie je považovaná za politickú, či vojenskú mocnosť. Od USA ako aj od EÚ
sa očakáva väčšia angažovanosť v Ázii, najmä v oblasti bezpečnostnej a hospodárskej spolupráce medzi inými aj na
pôde ASEM-u (ASEAN + ČĽR, Japonsko, Kórea + India, Pakistan, Mongolsko). Ázijské mocnosti budú vyvíjať nátlak
na rozšírenie BR OSN v prospech svojich zástupcov. EÚ bude musieť prehodnotiť svoju imigrantskú politiku kvôli
demografickým zmenám, ktoré ju čakajú a to predovšetkým voči moslimom, ktorí už teraz tvoria 3 % jej populácie.
SCENÁRE VÝVOJA CENTIER MOCI Z PERSPEKTÍVY AFRIKY
Pre Afriku začala globalizácia pred 500 rokmi kolonializmom, bez ktorého by kapitalizmus nemal takú podobu, akú má
dnes. Napriek tomu, že žiadna „západná“ štúdia nepriznáva prínos čierneho kontinentu ku globalizácii, bol zdrojom
surovín a otrokov, t.j. pracovnej sily. Práve preto si zaslúži byť rovnako hodná globálneho občianstva ako ktokoľvek
iný. Na druhej strane sa väčšina Afričanov dodnes nedokáže odpútať od spájania Európy s neokolonializmom,
pirátstvom, drancovaním, či s obchodovaním s ľuďmi, a pokladá ich za pôvodcu nešťastia a chudoby kontinentu, ktorí
sa farizejsky snažia napraviť minulosť rozvojovou pomocou. Táto pomoc ich pritom robí opäť len závislými na
„Západe“. Hoci v súčasnosti sú Európa a USA najdôležitejšími obchodnými partnermi Afriky, v budúcnosti sa
predpokladá, že túto pozíciu plne prevezme Čína spolu s Indiou a definitívne sa skončí „západný“ monopol nad
Afrikou. Čínsky prístup k Afrike je presným opakom európskeho „afropesimizmu“. Neposkytuje univerzálne riešenia
a odmieta cestu merania výkonnosti ekonomiky len prostredníctvom HDP p.c.. Ázia ráta s Afrikou ako s partnerom na
rozdiel od „Západu“, ktorý ju vo svojich predpovediach takmer nespomína, alebo len v negatívnom obraze. Namiesto
orientácie sveta smerom Sever-Juh sa predpokladá reorientácia Juh-Juh, ba dokonca Juh-Sever.
ZÁVER
Zatiaľ čo čínski lídri vyjadrili určitú spokojnosť a súhlas so správou NIC, EÚ ju považuje za nie celkom správnu.
Zo správy EK je cítiteľný nesúhlas s odsúdením EÚ ako irelevantného aktéra budúcich medzinárodných vzťahov kvôli
starnúcemu a vymierajúcemu obyvateľstvu. EÚ má ambície byť vodcom socio-ekologickej transformácie spoločnosti,
ktorú považuje za nevyhnutnú za účelom trvalo udržateľného rastu. Ázia bude požadovať rozšírenie svojich právomocí
v rámci medzinárodných inštitúcií ekvivalentne s ich novonadobudnutou mocou a postavením v globalizovanom svete.
Afrika sa bude snažiť zvýrazniť svoje postavenie pridaním sa na stranu Ázie.
[5]
ALEXANDER, N. The World of 2025 as Seen from Africa. In: New Worlds, New Solutions. The Swedish
EU Presidency Conference. [Online.] Lund: University of Lund, 2009. s 54-59. Dostupné na internete:
<http://www.vr.se/download/18.5cb826412555cf08ba8000123/New%2BWorlds.pdf>.
[6]
EC DG for Research: The world in 2025 – Rising Asia and socio-ecological transition. [Online.]
Luxembourg: Office for Official Publications of the European Communities, 2009. 28 s. Dostupné na
internete: <http://ec.europa.eu/research/social-sciences/pdf/the-world-in-2025-report_en.pdf>. ISBN 97892-79-12486-3
[7]
European Ideas Network: The World in 2025. How the European Union will need to respond. [Online.]
Brussels: European Parliament, 2007. 47s. Dostupné na internete:
[8]
<http://www.europeanideasnetwork.com/files/2025_en.pdf>.
[9]
SRINIVASAN, K. The World of 2025 as Seen from Asia. In: New Worlds, New Solutions. The Swedish EU
Presidency Conference. [Online.] Lund: University of Lund, 2009. s 49-53. Dostupné na internete:
[10] <http://www.vr.se/download/18.5cb826412555cf08ba8000123/New%2BWorlds.pdf>.
[11] NIC: Global Trends 2025: A Transformed World. [Online.] Washington D.C: NIC, november 2008.
[Citované
11.12.2009.]
99
s.
Dostupné
na
internete:
<http://www.dni.gov/nic/PDF_2025/2025_Global_Trends_Final_Report.pdf>. ISBN 978-0-16-081834-9
ADRESA
Ing. Nóra Szikorová
85 235 Bratislava
KONFERENCE
160
KONFERENCE
161
KONFERENCE
162
UNDERSTANDING THE ROLE OF STRATEGY IN ENTERPRISES
Michal Varmus
Abstract: Strategy and strategic thinking is a very important role in management. Very often confuses the
concept of tactics and strategy. It will have to bear in mind that the strategy deals with the long term and
affects the business in the long run. This article discusses the strategy and its basic types and role in
planning and management in the enterprise.
Keywords: management, strategy, implementation, formulation, business, corporate, target
INTRODUCTION
The word "strategy" is a very frequent word especially among business managers. However, it is often used in the
wrong context. The strategies are part of long-term business planning time horizon longer than five years. There are
many definitions and views on the strategy work. For one, the majority of experts agree, that the creation of strategy and
its implementation is a very serious step in the process of management and should be given to them seriously.
BASIC CHARACTERISTIC OF STRATEGY
Strategies are essential management tools for planning, while the planning process is a characteristic that is designed to
systematically and progressively with the assistance of various programming categories. Figure 1 can be seen where
strategies are in the planning process.
Mission
Targets
Strategies
Tactics
Methods
Rules
Programs
Budgets
Figure 1 Planning category [2]
There are many definitions of strategy. I chose to show the following:
•
The strategy is not only about strategic documents, declarations, slogans and presentations on general meetings of
stockholders. The strategy is an action. The strategy is what you do (not what you say) and what you do is your
strategy. [6]
•
Strategic management of the company is a dynamic process of development and implementation of development
plans, which are crucial for the development businesses. It includes activities aimed at maintaining long-term
compliance of the mission, its objectives and available resources, and also between the company and the
environment in which the company exists, by defining the vision, mission, corporate objectives, growth strategy
and portfolio for the entire company. [1]
•
Strategies represent a concept of conduct laid down for holding a longer time horizon. They express the basic longterm goals and activities and provide necessary resources to achieve them. Strategies provide a framework for
thinking and action. [2]
KONFERENCE
163
WORK WITH STRATEGY
The process of strategy-making is not an overnight matter or by one man. It is a systematic process, into which enter the
results of analysis of various internal and external environment, but also scientific and practical knowledge of
managers. The process of creating the strategy is illustrated in Figure 3.
Any input into this process is important, whether it's business objectives, environment, organizational structure, abrupt
changes in the surroundings. Is also important angle on these inputs. Unconventional or an entirely new understanding
of the situation may result in the development of innovative strategies that can better position to decide on the business
market and thus improve its competitive position.
In developing the strategy is important to identify differences between the corporate strategy, business strategy and
marketing strategy.
Corporate Strategy - is concerned with the overall purpose and scope of the business to meet stakeholder expectations.
This is a crucial level since it is heavily influenced by investors in the business and acts to guide strategic decisionmaking throughout the business. Corporate strategy is often stated explicitly in a "mission statement.
Business Strategy - is concerned more with how a business competes successfully in a particular market. It concerns
strategic decisions about choice of products, meeting needs of customers, gaining advantage over competitors,
exploiting or creating new opportunities etc.
Marketing Strategy – it’s dissension of the top management how, when and where to compete. There are two lines of
coherence. One of the corporate strategy, defining strategic direction, resource allocation and identification of
constraints. The second to the executive management, which deals with choosing a marketing strategist who bears
responsibility for informing policy makers at the company on external market changes, meaning the business
opportunities and threats.
Corporate Strategy
- strategic direction
- resources
- restrictions
- market knowledge
- opportunities
- threats
Business strategy and
marketing strategy
Figure 2 Differences between the corporate strategy, business strategy and marketing strategy [1]
The picture shows the corporate strategy affects the business and marketing strategies, which is still an ongoing and
dynamic process of progress.
CORPORATE STRATEGY
According to Robbins at the corporate strategy gives direction for the development corporation and determine the role
of each business unit to implement that direction. Robbins notes the following three strategies:
•
Great strategy - stability. The strategy of stability at the typical corporation is the absence of significant changes.
Examples of such strategies include: continuing to provide the same services to clients, offering the same products
or services, maintaining the same market share. When the managers have to maintain stability? When they see that
an organization is satisfactory and the environment is stable and unchanging.
•
Great strategy - growth. Growth strategy is a strategy-level corporations, which aims to improve the operations
organization. It includes increased emphasis on both quantitative variables known as the proceeds from the sale,
the number of employees and market share.
•
Great strategy - slowing. Deceleration strategy aims to adress the weaknesses of the organization, which causes a
KONFERENCE
164
decrease in its performance. When an organization faces a challenge to declining performance, this strategy helps
to stabilize its operations, strengthen resources and capacity, and prepare again for the competition.
Figure 3 Creating process of strategy
Benefits of strategic management thinking are particularly evident:
•
longer life cycle of products and services,
•
faster and more secure return on invested assets and rapid profits,
•
better efficiency and productivity, less need of crisis resolution,
•
better feedback,
•
better teamwork and team atmosphere.
Strategic management is a set of rules, procedures and schemes. It does not have a theory that prescribes what to do and
how to solve particular tasks, or in certain situations. Strategic management is more of a certain philosophy or ideology
of business management. In practice means in particular:
•
combination of intuition and knowledge of senior management to lead company's strategic order,
•
high professionalism and creative activity, creativity, ensuring staff networking organization with its environment,
restoring the organization and its production implementation of current plans,
•
active involvement of all employees in the implementation of corporate objectives and targets; looking for optimal
methods and techniques to achieve the final results.
KONFERENCE
165
IMPLEMENTATION OF STRATEGY
Implementing the Strategy is perhaps the most important step in the strategy work. The scientific literature even shown
that strategy which is not implemented that strategy is not at all. The importance of good formulation and its
implementation is shown in the picture below.
Figure 4 Relation formulation and implementation of strategies [2]
The picture shows that poorly formulated or poorly implemented strategy can have fatal consequences for the
enterprise.
CONCLUSION
Only well-worded and implemented business strategies will help achieve company targets. But the strategy is just one
of the many important components. To achieve company targets should be directed all business activities [7]. Strategy
shows direction and ways.
REFERENCES
[1]
JAKUBÍKOVÁ, D. Strategický marketing Stratégie a trendy. Praha : Grada Publishing, a.s., 2008.
[2]
HITTMÁR, Š. Manažment. Žilina : EDIS-vydavateľstvo ŽU, 2006.
[3]
ROBBINS, P. S.; COULTER, M. Management. Praha : Grada Publishing, 2004.
[4]
GREGOVÁ, E. in e-zbornik MANAŽMENT V TEÓRII A PRAXI, roč. 2, 2006, č. 2.
[5]
STRIŠŠ, J.; VODÁK, J.; KUBINA, M.; JANKAL, R.; SOVIAR, J. Marketingové riadenie. Žilina : Žilinská
univerzita v Žiline, EDIS, 2009.
[6]
ZELENÝ, M. Nová stratégie pro globálny éru. In: Moderní řízení 10/2007, s. 29
[7]
LENDEL, V. Uplatnenie manažérskych funkcií pri riadení vzťahov so zákazníkmi. In: Vedecko - odborný
časopis Manažment podnikania a vecí verejných - dialógy. Slovenská akadémia manažmentu. 2008. ročník 3,
číslo 7., Str. 35 - 45.
[8]
http://tutor2u.net/business/strategy/what_is_strategy.htm
ADRESS:
Ing. Michal Varmus
Katedra manažérskych teórii
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
[email protected]
KONFERENCE
166
SEKCE 2
KONFERENCE
167
KONFERENCE
168
МЕСТО И РОЛЬ ИННОВАЦИОННЫХ ВУЗОВ В ЭКОНОМИКЕ СТРАНЫ
Aslamova Oksana
Russian Plekhanov Academy of Economics, Moscow
В настоящее время весь мир переходит на инновационные технологии. Необходимость сдвигов, происходящих
в современной экономике, связана с убывающими возможностями и снижающейся эффективностью
традиционных ресурсов экономического роста. Экономисты-теоретики, опираясь на теорию инновационных
циклов Й. Шумпетера считают, что старые способы, принятые в развитых странах, изжили себя. Для того
чтобы успешно выйти из кризиса необходимо интенсивно внедрять инновации в экономику страны.
Доминантой в становлении модели экономического роста России в ХХI веке становится система
инновационного развития научных знаний, новых технологий, продуктов и услуг. Инновационные технологии
являются одним из главных базисов построения «экономики знаний», основанной на высоких технологиях,
научно-промышленном потенциале и интеллектуальной собственности.
В развитых странах придумываются программы на поддержание инновационной деятельности, модели
взаимодействия бизнеса, науки и интеграции инновационных разработок вузов и научных лабораторий в
производстве.
С развитием инновационной деятельности требуется больше квалифицированных специалистов в области
инноваций, как менеджеров, так и технологов.
Появились потребности в создании инновационных вузов, занимающихся подготовкой кадров, способных
эффективно руководить инновационными процессами, разрабатывать и внедрять инновационные проекты.
Система образования в инновационном вузе должна быть открыта современным научным исследованиям и
современной экономике. В учебном плане такого вуза должны присутствовать такие формы обучения, как
проектные разработки, тренинги, стажировки на производстве, в научно-исследовательских организациях.
Технологическое оснащение учебного процесса должно соответствовать уровню передовой науки.
Для достижения обозначенной цели необходимо совершенствовать систему управления научной, научнотехнической и инновационной деятельности вузов, а именно, ориентировать данную деятельность на рынок и
потребителя - это основа системы управления вузами в современных рыночных условиях. Возникает
необходимость в усилении роли маркетинга, учёта изменяющейся окружающей среды вуза, спроса
потребителей и рынка, быстрой адаптации системы управления вузом под новые задачи, наукоемкую
продукцию, технологии и услуги специалистов.
Инновационная деятельность вузов направлена на решение следующих задач:
•
развитие и совершенствование национальной и региональной инновационной системы;
•
эффективное и рациональное использование интеллектуальных ресурсов вуза, формирование устойчивого
интеллектуального потенциала, способного инициировать и реализовывать инновационные проекты
различной сложности и направленности;
•
коммерциализация научных идей, оригинальных инновационных проектов;
•
расширение спектра рабочих мест и баз практики для студентов, аспирантов на основе создания фирм и
совместных предприятий, в том числе с вузами других стран;
•
повышение уровня предпринимательской культуры и подготовка квалифицированных кадров в сфере
малого и среднего бизнеса;
Инновационная деятельность высших учебных заведений базируется на интеграции науки и образования.
Экономическая основа такой интеграции представляет объединение ресурсов и механизмов научного и
образовательного комплексов для получения народнохозяйственного и коммерческого эффектов. Структурная
основа предполагает организационную интеграцию научных организаций и образовательных учреждений в
единые научно-образовательные комплексы с целью оптимизации структуры науки и образования.
Инновационная основа обеспечивает интеграцию инновационных потенциалов сферы науки и образования с
целью активизации инновационной деятельности в российской экономике.
KONFERENCE
169
Для быстрого и эффективного развития деятельности инновационных вузов должна осуществляться
государственная поддержка. Стратегия развития инновационной деятельности определена «Основами политики
Российской федерации в области развития науки и технологий на период до 2010 года и дальнейшую
перспективу», где четко обозначены два главных взаимосвязанных направления государственной политики в
этой области: формирование национальной инновационной системы, а также сохранение и развитие кадрового
потенциала научно-технического комплекса страны.
Эти направления имеют непосредственное отношение к высшей школе, вузам и различным организационным
структурам поддержки инновационной деятельности. Роль высшей школы состоит, прежде всего, в содействии
формированию инновационного пути развития отечественной экономики, то есть в активном участии вузов в
становлении и развитии национальной инновационной системы
Важнейшими направлениями государственной политики в области развития науки и технологий являются:
•
развитие фундаментальной науки, важнейших прикладных исследований и разработок;
•
совершенствование государственного регулирования в области развития науки и технологий;
•
формирование национальной инновационной системы;
•
повышение эффективности использования результатов научной и научно-технической деятельности;
•
сохранение и развитие кадрового потенциала научно-технического комплекса;
•
интеграция науки и образования;
•
развитие международного научно-технического сотрудничества. [1]
Специфика сложившейся на сегодняшний день ситуации заключается в том, что в стране имеются
значительные
технологические
заделы,
уникальная
научно-производственная
база
и
высококвалифицированные кадры, но в то же время в связи с общим экономическим упадком существует
крайне слабая ориентация этого инновационного потенциала на реализацию научных достижений.
Можно сказать, что начиная с 2002 года развитие науки и технологии стало приоритетным направлениями в
развитии экономики России.
Государственная политика в сфере инноваций продолжается и набирает обороты даже во время кризиса. В
соответствии с президентской стратегией социально экономического развития до 2020г., по сути являющейся
политическим решением о переводе российской экономики с инерционного энерго-сырьевого на
инновационный путь развития, был проведён ряд тематических мероприятий. Российские учёные и
изобретатели начинают чувствовать поддержку со стороны государства, получают возможность реализовать в
ближайшее время свои проекты.[2]
По данным статистического сборника за 2008г. расходы федерального бюджета на фундаментальные и
прикладные научные исследования составили в 2002г 31055,8млн. р. в 2004г. 41576,3млн. р., а к 2007г.
увеличились до 132703,4млн.р. Что свидетельствует о хорошей перспективе развития научной сферы России
и, следовательно, выход её на новый экономический уровень. [8]
Президент России Дмитрий Медведев считает необходимым продолжать инновационную политику, несмотря
на пока скромные результаты в этой области. По его словам российские компании тратят на инновации 6-7 %
бюджета. «В нормальных, развитых в этом отношении странах тратят 50-60 %,а японцы - более 70 %.Это
радикальная разница. [2]
На данный момент 70-80 процентов инноваций в России финансируются государством. Это означает, что
государство не создало таких условий для частного бизнеса, чтобы он вкладывал деньги в инновационные
технологии. И, следовательно, возникает необходимость заинтересовать частный сектор в инновационных
затратах.
Как мы видим из приведенных данных, Россия существенно отстаёт от стран Европы в плане государственного
регулирования и поддержки в сфере инновационного образования. Виден существующий разрыв, пробелы и
недостатки отечественного инструментария. У нас всё только зарождается, в то время как, например, в
Германии уже имеется весьма эффективный, интенсивно действующий сектор научных исследований, который
образует больше 380 вузов, ряд государственных научно-исследовательских институтов и многочисленных
исследовательских подразделений крупных частных предприятий. Университеты и институты являются
главными исполнителями научно-исследовательских работ. [3]
Развитие науки и инноваций в Германии осуществляется под патронажем и при активной поддержке
государства с использованием активных рыночных механизмов. Германия сегодня является четвёртой страной
KONFERENCE
170
в мире после США, Китая и Японии по масштабам затрат на научные исследования и разработки. На высоком
государственном уровне существует четкое понимание того, что именно национальные инвестиции в научные
исследования стимулируют активное привлечение в эту сферу частного капитала.[3]
В США президент Барак Обама, в условиях кризиса, планирует выделить $819 млрд. на стимулирование
американской экономики. Часть средств пойдёт на реформирование системы образования. Он призвал самих
учёных выходить из научных лабораторий на общественное служение, становиться эмиссарами нового
движения в масштабах страны, которое, по его словам, должно вдохновлять молодёжь и делать её способной
«производить, а не только потреблять»
Развитие науки, техники и инновационных процессов, по словам Обамы, значительно ускоряется при
объединении усилий разных стран. Кроме того, без международной научно-технической и экономической
кооперации во многих областях в настоящее время просто невозможно обойтись.[4]
В современных условиях роль инновационных вузов увеличивается.
Совсем недавно в Москве состоялся первый Российский инновационный конвент - форум, объединивший около
двух тысяч молодых людей из разных регионов России. На мероприятии было представлено 367 уникальных
проектов. Обращаясь к участникам форума президент РФ Дмитрий Медведев отметил, что основной задачей,
стоящей сейчас перед страной, является переход ее экономики на инновационные рельсы. Дмитрий Медведев
констатировал, что до сих пор в России нет системы поиска талантов.
В условиях же развития инновационной деятельности (в обществе с инновационной экономикой) должно
совершенно измениться отношение к главной производительной силе общества - человеку
высокоинтеллектуального, высокопроизводительного труда. И здесь как никогда возрастает роль вузов.
Именно они способны осуществить подготовку кадров, способных эффективно руководить инновационными
процессами и внедрять инновационные проекты.
Можно сказать, что инновационная экономика, наука и образование становятся главными приоритетами,
обуславливающими национальную стратегию развития государства в двадцать первом веке, а инновационная
деятельность высших учебных заведений создает принципиально новый ресурс – инновационные знания,
достижения и технологии будущего.
СПИСОК ЛИТЕРАТУРЫ
[1]
Основы политики Российской Федерации в области развития науки и технологий на период до 2010 года
и дальнейшую перспективу. Утверждены Указом Президента Российской Федерации от 30 марта 2002 г.
№ ПР – 576.
[2]
Харин А. А. Инновационная политика государства/А. А. Харкин // Менеджмент инноваций-2009.- №2.-С.
156-160
[3]
Патрик Э. И, Яшин В. Г. Инновационная деятельность в Германии / Э. И. Патрик, В. Г. Яшин //
Менеджмент инноваций. – 2009.- №1.- С.16-27
[4]
ИсмаиловТ. А, Гамидо Г. С. Инновационная экономика - стратегическое направление развития России в
XXI веке/ Т. А. Исмаилов, Г. С. Гамидо //Инновации.- 2003.- № 1.- С.25-34
[5]
Лаптев В. В., Писарева С. А. Интеграция науки и образования как фактор развития общества/ В.В.
Лаптев, С. А. Писарева // Инновации. - 2004. - № 6.-С. 40-50
[6]
Державина И. А. Роль вузов в решении проблем управления человеческими ресурсами/ И. А. Державина
// Менеджмент Инноваций-2009.- №3.-220-229
[7]
Российский статистический ежегодник за 2008г [Электронный ресурс].- Электрон.дан.-[М.]: .- Россия в
цифрах 2008. Режим доступа: http://www.gks.ru/
[8]
Andrew C. Revkin «Obama’s Call to Create, Not Just Consume» [Электронный ресурс].- Режим доступа:
http://dotearth.blogs.nytimes.com/
АДРЕС
Aslamova Oksana
Stremyany per. 36
115998 Moscow
Russia
KONFERENCE
171
KONFERENCE
172
NÁVRH NA BEZPAPÍROVÉ STUDIJNÍ ODDĚLENÍ
Markéta Caudrová, Eva Bartošová, Lucie Jouklová
Abstrakt: V dnešní době se výrazně zlepšilo vybavení organizací informační technikou – zvýšilo se
množství počítačů, které jsou propojeny do sítí. Rozšířili se i nové komunikační technologie např. e-mail,
fax atd. Tato technologie plně zvládá agendu VŠ.
Klíčová slova: Studijní oddělení, vybavení, informační technika
V dnešní době se výrazně zlepšilo vybavení organizací informační technikou – zvýšilo se množství počítačů, které jsou
propojeny do sítí. Rozšířili se i nové komunikační technologie např. e-mail, fax atd.
Tato technologie plně zvládá agendu VŠ. To znamená agendu přijímacího řízení, evidenci studentů, učitelů, studijních
výsledků a všeho, co s tím souvisí.
Výhody bezpapírového studijního oddělení:
•
Uspora času a zrychlení práce na studijním oddělení = odstranění papírové dokumentace a obtížná manipulace s ní
při změňování a archivování, vyhledávání dokumentů a záznamů kliknutím myši nikoliv prohledávání šanonů.
•
Lepší přehlednost
•
Snadnější orientace ve složkách
•
Výrazné zatraktivnění studijního oddělení pro současné i budoucí studenty= mají k dispozici veškeré informace
o sobě i o škole okamžitě aniž by se museli osobně dostavit
•
Nenáročné na obsluhu – dostupné z jakéhokoliv počítače kde je internet
•
Soustředění dokumentů v elektronické formě na jediném místě
•
Bezpečnost – např. každý účastník musí mít své heslo aby nedošlo ke zneužití dat
•
Digitalizace může přinést úsporu místa, času a zefektivnit chod administrativy
•
Lze přenést do elektronické podoby velký objem tištěných dokumentů,které pak možno snáze prohledávat dokonce
nezávisle z různých míst.
•
Snížení prostorových nároků např. při archivaci
Nevýhody:
•
Uplně celý systém nemůže být bezpapírový, protože na některé dokumenty je nutný podpis a razítko školy
Dokumentace studentů:
KONFERENCE
173
Současný list studenta
Návrh nové osobní složky studenta
KONFERENCE
174
U těchto tiskopisů je nutná osobní účast na studijním oddělení z důvodu podpisů a razítka školy:
Archivování:
•
Archivování veškerých dokumentů např. vypálením na CD
•
Možnost vytvoření složek např. podle ročníků nebo roku ukončení studia
•
Výhodou je možnost se kdykoliv vrátit zpět (ke starším verzím dokumentů nebo ke starším žádostem
a požadavkům)
KONTAKT:
Markéta Caudrová
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Eva Bartošová
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Lucie Jouklová
Osvobození 699
686 04 Kunovice
KONFERENCE
175
KONFERENCE
176
KONTROLA A DODRŽOVÁNÍ MIT A JAA U JEDNOTLIVÝCH PŘEDMĚTŮ V KAMPUSECH
KUNOVICE, KROMĚŘÍŽ A HODONÍN
Michal Hruboš, Eva Šmídová, Simona Juřenčáková
Abstrakt: Příspěvek se zabývá projektem vyhodnocení harmonogramů výuky MIT a JAA. V první části se
věnuje rozboru harmonogramů výuky na Evropském Polytechnickém Institutu, a to ve třech kampusech –
Kunovice, Hodonín a Kroměříž. Projekt je věnován analýze vyhodnocení současného stavu plnění ročního
plánu výuky podle harmonogramů jednotlivých předmětů a následné kontrole tohoto plnění
prostřednictvím zápisů z výuky každého předmětu na jednotlivých kampusech. Dále se zaměřuje také na
dodržování povinné slovní zásoby v anglickém jazyce v jednotlivých předmětech.
Klíčová slova: MIT, JAA, implementace, kontrola plnění, vyhodnocení, tvorba databáze, vyvození závěrů
a doporučení.
Výuka na Evropském Polytechnickém Institutu probíhá podle předem daných osnov, které jsou rozepsány do
podrobných, závazných harmonogramů výuky pro jednotlivé předměty studijních oborů v každém semestru studia. Tyto
harmonogramy se týkají předmětů vyučovaných na vysoké škole a jejich dodržování je závazné pro vyučující
profesory, a tak je dodržování těchto harmonogramů při výuce podrobeno kontrole. Tento příspěvek se zabývá právě
problematikou dodržování harmonogramů výuky.
Než přistoupíme k samotnému jádru problematiky tohoto příspěvku, bude dobré, když se nejprve seznámíme se
samotným systémem výuky na Evropském Polytechnickém Institutu (dále jen EPI). Od prvního ročníku probíhá výuka
ve třech různých kampusech – Kunovice, Hodonín a Kroměříž. Každý student si na začátku svého studia zvolí studijní
obor, kterému se chce věnovat.
Studenti mají na výběr z těchto studijních oborů:
•
Management a marketing zahraničního obchodu
•
Finance a daně
•
Elektronické počítače
•
Ekonomická informatika
Aby bylo možné rozlišovat studenty z jednotlivých kampusů, používají se odlišné zkratky jednotlivých studijních
oborů.
V Kunovicích jsou to:
•
1MZ - Management a marketing zahraničního obchodu
•
1FD - Finance a daně
•
1EP - Elektronické počítače
V Kroměříži jsou to:
•
1MK - Management a marketing zahraničního obchodu
•
1FK - Finance a daně
•
1PK - Elektronické počítače
•
1EK - Ekonomická informatika
V Hodoníně jsou to:
•
1HM - Management a marketing zahraničního obchodu
•
1HF-Finance a daně
•
1HP - Elektronické počítače
•
1HI - Ekonomická informatika
Výuka může probíhat buď v prezenční formě(denně) nebo v kombinované formě (tzv. dálkové studium). Příspěvek se
týká vyhodnocení dodržování harmonogramů studia pouze pro prezenční formu studia u prvních ročníků. V rámci
KONFERENCE
177
ročníkového projektu se budeme zabývat problematikou vyhodnocení dodržování harmonogramů studia během všech
tří ročníků bakalářského studia na EPI. Tato analýza vyhodnocení dodržování MIT (harmonogramů výuky) a JAA
(výuky slovní zásoby v anglickém jazyce) v jednotlivých předmětech bude našim úkolem i do budoucna, protože tato
práce nám byla svěřena jako ročníkový projekt, kterého se s radostí ujmeme a budeme se snažit o pečlivé zpracování
tohoto projektu.
Při výuce se jak profesoři, tak i studenti řídí závaznými harmonogramy výuky, jež jsou stanoveny pro jednotlivé
předměty vždy na začátku semestru podle předepsaných učebních plánů a školních osnov výuky. Tyto harmonogramy
jsou pak následně uloženy na školní síti a jsou přístupné pro všechny studenty EPI.
Vizí EPI je snaha o zdokonalení výuky a o informovanosti studentů o výuce. Dále je to snaha o dosažení co
nejuspokojivějších výsledků, a to jak pro studenty, tak i pro profesory. EPI se snaží dosáhnout vedoucí pozice mezi
vysokými školami v oblasti informačních a telekomunikačních technologií. Této pozice dosáhne jen tehdy, pokud se
všichni, jak učitelé, tak i studenti naučí tyto technologie využívat a také si plnit do detailu své povinnosti. Od začátku
studia se snaží v každém studentovy rozvíjet smysl pro odpovědnost, samostatné vzdělávání, učit se produktivní práci,
rozvíjet svou osobnost a to při použití nejmodernějších technologií na poli ICT a komunikace.
Každý harmonogram obsahuje „program“ výuky daného předmětu s přesně stanovenými dny výuky pro jednotlivé
vyučující, dále také rozpis anglické slovní zásoby pro jednotlivé dny výuky a samozřejmě přehled samodiagnostických
a semestrálních (ostrých) testů, které musí studenti v daných termínech absolvovat. Tyto testy jsou studenti povinni
úspěšně absolvovat, přičemž k úspěšnému zvládnutí musí dosáhnout minimálně 50 % z celkového počtu bodů za každý
jednotlivý test. Pokud tak neučiní (tedy dosáhnou menšího počtu bodů), neobdrží z daného předmětu zápočet a nebudou
moct postoupit do dalšího semestru. Na každý test mají studenti tři pokusy. Do hodnocení se jim počítá vždy ten
nejlepší dosažený bodový výsledek.
Díky závazným harmonogramům výuky zveřejněným na školní síti tak studenti vědí, co je v nadcházejících hodinách
čeká. Vědět, co studenta čeká na výuce v jednotlivých hodinách, je velmi užitečné, protože student se může lépe
připravit z hodiny na hodinu. Studenti se pak snáze a rychleji naučí na průběžné testy i na závěrečné semestrální
zkoušky. Na webu školy jsou zveřejněny i přehledy o podmínkách pro udělení zápočtů v jednotlivých předmětech.
Takže se studenti na tyto požadavky mohou také připravit.
Jednotlivé harmonogramy výuky také obsahují studijní literaturu, kterou jsou studenti povinni pročíst a prostudovat.
Harmonogramy obsahují také rozpis pro průběžné a závěrečné semestrální projekty pro jednotlivé předměty. Realizace
těchto projektů je dalším požadavkem pro úspěšné ukončení předmětu v daném semestru. Zadání, termín odevzdání
a témata projektů jsou taktéž v harmonogramu od začátku semestru, aby tyto práce mohli studenti začít psát co nejdříve
a aby se jim tak práce nekupila a studenti pak snáze zvládali studium. Toto shledávám jako velkou výhodu
harmonogramů výuky. Studenti si tak práci lépe rozvrhnou a průběh semestru je klidnější a volnější. Toto ovšem platí
pouze, pokud jsou studenti pilní a plní si řádně své studijní povinnosti.
Jednotlivé harmonogramy také obsahují rozpis slovní zásoby v anglickém jazyce. Tato slovní zásoba se vždy týká
tématu, které je právě na výuce předmětu probíráno. Tato slovní zásoba je také uložena na školní síti v adresáři
a41_povinna_studijni_literatura. Každá část slovíček je označena příslušnou značkou podle knihy, ze které tato slovní
zásoba je. Znalost odborné slovní zásoby je nezbytná pro budoucí kariéru a také pro rozvoj studenta.
Harmonogramy výuky jednotlivých předmětů jsou také účinnou obranou proti studentům, kteří do školy často nechodí
a ohrazují se klasickou větou – „ale já jsem tu nebyl a nikdo mě nic neřekl“ – ve zveřejněných harmonogramech výuky
všechny tyto informace o výuce jsou.
Harmonogramy jsou pak cennou pomůcky pro ty studenty, kteří se např. ze zdravotních důvodů nemohli zúčastnit
přímo výuky – v harmonogramech najdou informace o učivu, které se probíralo a které si tedy musí nastudovat sami.
Studentům se harmonogramy líbí, neboť jim značně usnadňují orientaci ve výuce jednotlivých předmětů. Přehlednost
harmonogramů je také velmi dobrá, poskytují dostatek informací o jednotlivých předmětech, o zkouškách, testech
a projektech.
KONFERENCE
178
Obrázek č. 1: Ukázka harmonogramu výuky
Každý pedagog je povinen postupovat ve výuce podle harmonogramu výuky (MIT) a vést zápisy z jednotlivých hodin
výuky a ukládat je podle data do svého adresáře na školní síť. Zápis z výuky musí obsahovat datum, ve kterém hodina
výuky proběhla, dále náplň vyučované hodiny a v některých případech také zápis o probrané anglické slovní zásobě
(JAA), pokud je slovní zásoba stanovena v harmonogramu. Některé zápisy obsahují seznam domácích úkolů a průběžné
informace o semestrálních projektech. Zápisy z výuky musí odpovídat harmonogramu výuky daného předmětu, tedy
i samotná výuka musí probíhat podle harmonogramu. Z toho vyplývá, že nám slouží ke kontrole plnění MIT a JAA, ale
lépe jej využijí studenti, kteří se kvůli dlouhodobější absenci nemohou zúčastnit přednášek. Až nyní můžete vidět
složitou provázanost mezi harmonogramy předmětů a navazujícími zápisy z těchto předmětů - je to vcelku složitý
systém, ale velmi přehledný a účinný.
Obrázek č. 2: Ukázka zápisu z výuky
KONFERENCE
179
Na vyhodnocení dodržování harmonogramů výuky se podílely tři týmy studentů z jednotlivých kampusů – Kunovice,
Hodonín, Kroměříž. Nejprve bylo potřebné shromáždit všechny harmonogramy výuky všech vyučovaných předmětů.
Poté se přešlo k samotné analýze u každého předmětu na základě zápisů z výuky uložených na školní síti. Kontrola
spočívala v ověření, zda zápisy z výuky odpovídají harmonogramům – a to datumově, obsahově, popř. jazykově.
Výsledky analýzy byly zapsány do databáze v Excelu, která je průběžně aktualizována. Data v databázi jsou uspořádána
podle oborů, předmětů a vyučujících. Výsledky analýzy byly konzultovány jednak s prorektorkou, a poté se samotnými
vyučujícími.
Po celkovém vyhodnocení projektu jsme zjistili, že samotný obsah výuky je jednotlivými vyučujícími dodržován přesně
podle harmonogramů. Mezi harmonogramy a obsahem výuky u jednotlivých předmětů jsme tedy nezaznamenali
žádnou odchylku. Ve většině případů si vyučující poctivě a svědomitě vedou zápisy z výuky a zveřejňují je pravidelně
na školní síti. Existuje však i několik málo výjimek, kdy u některých vyučujících chybí zápisy z výuky, anebo není
splněna povinná slovní zásoba. Pokud se takovýto nedostatek vyskytl, bylo vše řádně prodiskutováno s daným
vyučujícím s cílem, aby došlo k nápravě této situace. Většina vyučujících tyto nedostatky odstranila.
Pokud chybí zápisy z výuky u některých předmětů, tak nemají studenti přehled o tom, co kdy bylo vyučováno a co se
tedy mají učit na průběžné a závěrečné testy. Tím pádem ztrácí orientaci v probírané látce daného předmětu a jejich
studium se tím stává značně obtížnějším.
Vyhodnocení kampusu Kunovice:
V Kunovicích si v převážné většině poctivě a svědomitě plní všechny své povinnosti a zápisy z výuky jsou v pořádku.
I přesto se však našlo pár výjimek, které potvrzují pravidlo. Studenti kampusu Kunovice mají tedy přehled o výuce
a mohou se prostřednictvím zápisů z výuky a zveřejněných harmonogramů výuky kdykoliv vrátit k jednotlivým
vyučovaným hodinám a budou vědět, co se tehdy probíralo.
Vyhodnocení kampusu Hodonín:
V Hodoníně si také v převážné většině učitelé plní své povinnosti i zápisy z výuky jsou v pořádku. Ovšem také zde se
našlo pár výjimek, které si své povinnosti neplní. Buď nemají žádné zápisy z výuky, nebo jim část těchto zápisů chybí.
Tyto situace se operativně řeší s jednotlivými vyučujícími předmětů, kde chybí zápisy z výuky. Na odstranění těchto
nedostatků se pořád pracuje a doufáme, že na konci letního semestru bude splněno vše, co by mělo být.
Vyhodnocení kampusu Kroměříž:
V Kroměříži shledáváme největší nedostatky v zápisech z výuky. Jen malá část ze všech pedagogů si plní veškeré své
povinnosti. U některých případů jde o nedostatky v podobě chybějících zápisů z některých hodin a v některých
případech nejsou zápisy vedené vůbec. Harmonogramy jednotlivých předmětů jsou dodržovány, hodiny byly odučeny,
ale chybí zápisy z výuky, což velmi znesnadňuje studentům kampusu Kroměříž jejich studium v rámci příprav na další
vyučované hodiny.
Výuka 2009/2010 - 1MZ
Legenda:
▲
INFORMATIKA
Prof.Ing. Imrich
Rukovanský, CSc.
25.9.2009
23.10.2009
20.11.2009
4.12.2009
MIT
splněno
nesplněno
chybí zápis z výuky
výuka zatím neproběhla
výuka
JAA
nebyla
požadována
Ing. Petr
Matušík
15.9.2009
24.9.2009
29.9.2009
8.10.2009
13.10.2009
22.10.2009
5.11.2009
MIT
v
Ing. Alena
Poncarová
17.9.2009
22.9.2009
1.10.2009
6.10.2009
15.10.2009
20.10.2009
3.11.2009
harmonogramu
MIT
JAA
volno
▲
volno
TEORIE OBCHODU
Ing. Alena MIT JAA
Poncarová
17.9.2009
▲
23.9.2009
1.10.2009
15.10.2009 volno volno
21.10.2009 4.11.2009
12.11.2009 „PŘÍLEŽITOSTI MLADÉ GENERACE V OBLASTI VĚDY, VÝZKUMU A INOVACÍ“ MEZINÁRODNÍ VĚDECKÁ STUDENTSKÁ
KONFERENCE
180
10.11.2009 12.11.2009 18.11.2009
19.11.2009 26.11.2009 26.11.2009
24.11.2009 1.12.2009
2.12.2009
3.12.2009 10.12.2009 8.12.2009
8.12.2009 15.12.2009 10.12.2009
16.12.2009
17.12.2009 Obrázek č. 3: Ukázka databáze v Excelu s vyhodnocením plnění MIT a JAA
Tento systém harmonogramů pro jednotlivé předměty je důležitý jak pro studenty, tak i pro samotné učitele.
Harmonogramy spolu se zápisy z výuky pomáhají studentům v jejich studiu značnou mírou. Pokud student něco
zapomene nějaký úkol nebo nějakou seminární práci, tak je potom lehké jít a podívat se do zápisu z výuky co že to
vlastně má dělat. Každý dělá chyby a občas i něco zapomene, to se může stát komukoliv. Můžeme být rádi, že tyto
zápisy máme. Jinak spolupráce mezi týmy z jednotlivých kampusů fungovala dobře. Doufáme, že budeme i nadále
pokračovat v této práci a dočkáme se dne, kdy si všichni budou svědomitě a odpovědně plnit všechny své povinnosti.
Našim cílem do budoucna je vytvořit takový systém výuky, který budou mít rádi jak studenti, tak i učitelé. Věříme, že
se nám to podaří. Mějme na paměti, že se neučíme se pro školu, ale pro život (Non schoale sed vitae discimus.)
ADRESA:
Michal Hruboš
Veletiny 31
687 33 Hradčovice
Tel.: 737 715 195
Eva Šmídová
Farská 844
696 04 Svatobořice – Mistřín
Tel.: 606 140 840
Simona Juřenčáková
Spáčilova 3076
767 01 Kroměříž
Tel.: 773 520 323
KONFERENCE
181
KONFERENCE
182
CIZÍ JAZYKY V TERCIÁRNÍ SFÉŘE
Miroslava Lovichová
Abstrakt: Jazyková gramotnost je v dnešní době jednou z nedůležitějších kvalit, kterou může člověk svému
okolí nabídnout. Po roce 1989 se u nás objevila celá řada cizojazyčných kurzů, které nabízejí výuku jazyků
– především výuku angličtiny, němčiny, francouzštiny či ruštiny. Jaká je ale úroveň výuky jazyků na
vysokých školách a v českém školství vůbec? Sice jsme zaznamenali určitý pokrok, avšak je tento výsledek
pro dnešní parametry dostačující? Věnuje Česká republika dostatečnou pozornost jazykovým programům
a různým doporučením, jež „vyplouvají“ na povrch z „bran“ evropských institucích, jako je Rada Evropy,
a které se touto problematikou zabývají? A co je to vlastně Společný evropský referenční rámec pro
jazyky? Toto vše je obsahem příspěvku, který je doložen hodnotnými grafy a schématy.
Klíčová slova: jazyková gramotnost, terciární vzdělávání, Společný evropský referenční rámec pro jazyky.
Abstract: English literacy is nowadays one of the most important qualities that one can offer to their
surroundings. After 1989, there were many language courses which offer language teaching - especially
teaching English, German, French or Russian. But what is the level of language teaching at universities
and Czech education at all? Although we have seen some progress, but this outcome parameters is
sufficient for today? The Czech Republic devotes sufficient attention to language programs and various
recommendations that "it operates" on the surface of the "gates" of European institutions such as the
Council of Europe, and that this issue? And what is a Common European Framework of Reference for
Languages? All this is content, which is supported by valuable charts and diagrams.
Key words: literacy, tertiary education, Common European Framework of Reference for Languages.
Česká republika bezesporu oplývá svými jedinečnostmi, ať už jsou to jedinečnosti kulturního, přírodního či jiného rázu,
našla by se jich celá řada. Co však by se dalo označit za malý „handicap“ je fakt, že český jazyk nemá pozici jazyka
světového. Dnešním trendem, který je považován za samozřejmost, je schopnost komunikovat a pracovat kromě
rodného jazyka též v jednom či více cizích jazycích. V současnosti je to především jazyk anglický, jež se stal jazykem
světového podnikání, globální ekonomiky, internetu, e-businesu, komunikací a mezinárodního dorozumívání.
Podle údajů OECD je 78,3 % všech internetových stránek v angličtině, 2 % v němčině a 1,2 % ve francouzštině. [1]
Angličtina se již stala světovým jazykem číslo jedna a žádný jiný jazyk ji v této roli nemůže v dohledné době zastoupit.
Značně převažuje i v Evropské unii bez ohledu na rovnoprávnou existenci několika oficiálních jazyků – anglicky se
domluví v zemích EU již 49 % obyvatelstva. [1]
Co se týče znalosti anglického jazyka a ostatních jazyků v České republice, je situace spíše neuspokojivá. Dle
průzkumu SIALS1 se jen 15 % občanů ČR domnívá, že se domluví anglicky a 55 % uvádí [2], že se domluví nějakým
cizím jazykem. Avšak nestačí jen „domluvit se“. Aktivní znalost cizích jazyků je často chabá i u vysokoškolsky
vzdělaných odborníků, kteří tuto znalost k práci nezbytně potřebují. S tímto faktem úzce souvisí budoucí rozvoj
terciárního vzdělávání u nás a stejně tak i zvyšování úrovně lidských zdrojů, které může Česká republika nabídnout.
Takovým základním kamenem, na kterém by mělo terciární vzdělávání mít postaven svůj pevný základ, je výzkum
a věda. Je nad slunce jasné, že expanze vysokoškolského vzdělávání a jeho stále těsnější propojování s výzkumem,
vědeckými pracemi spolu s realitou a životem kolem nás je jednou z nejúčinnějších strategií, jak uspět v celosvětové
konkurenci.
Aby všechno, co bylo zmíněno v předcházejícím odstavci, bylo dovedeno do úspěšné a fungující realizace byl vytvořen
tzv. Společný Evropský referenční rámec pro jazyky (SERRJ). Obecnými slovy se dá říci, že jde o jakýsi jednotný
a ucelený návod pro všechny země v rámci EU, jak správně vyučovat cizí jazyky, obsahuje doporučení, jaké metodiky
výuky cizích jazyků je nejvhodnější používat, popis a návrh směrnic pro vývoj kurikulí, zkoušek, učebnic atd. To vše je
1
SIALS – Second International Adult Literacy Survey – Mezinárodní výzkum funkční gramotnosti dospělých.
KONFERENCE
183
rozděleno do oblastí jednotlivých typů vzdělávání od toho základního až po vzdělávání nejvyšší. V úplnosti popisuje, co
se musí studenti naučit, aby užívali cizí jazyk ke komunikaci, a jaké znalosti a dovednosti musí rozvíjet, aby byli
schopni v daném jazyce efektivně jednat. Popis se rovněž týká kulturního kontextu, se kterým daný jazyk souvisí.
Rámec také definuje úrovně ovládání jazyka, které umožňují měřit pokrok studentů v každém stádiu učení se jazyku a v
průběhu celého života studenta. Společný evropský referenční rámec má překonat bariéry v komunikaci mezi odborníky
pracujícími v oboru moderních jazyků, které vyplývají z existence různých vzdělávacích systémů v Evropě. Tímto
společným základem SERRJ poskytuje srozumitelný a jasný popis cílů, obsahu a metody ve výuce cizích jazyků, a tím
tedy podpoří mezinárodní spolupráci v oblasti již zmíněné jazykové výuky. ke srozumitelnosti kursů, sylabů a systému
kvalifikačních osvědčení, a tak podpoří i mobilitu Evropských zemí.
SERRJ přispívá k celkovému záměru Rady Evropy, a to je dosažení co největší cizojazyčné gramotnosti u obyvatel
žijících „pod křídly“ našeho „starého kontinentu“, naší Evropy. Pro důkladné porozumění záměrů Rady Evropy je
nezbytné blíže přiblížit obecná opatření v souvislosti se Společným referenčním rámcem pro jazyky:
1. Zajistit v co největší možné míře, aby všechny vrstvy populace měly účinné prostředky k získání znalosti
jazyků ostatních členských států (či ostatních jazykových společenství ve své zemi) a k získání dovedností
potřebných pro takové užívání jazyka, které mluvčím umožňuje uspokojit komunikativní potřeby. Umožní jim
především:
a) Vypořádat se s potřebami každodenního života v cizí zemi a pomoci cizincům pobývajícím v jejich vlastní
zemi, aby zvládli totéž,
b) Vyměňovat si informace a názor s mládeží a dospělými lidmi, kteří mluví jiným jazykem, a sdělovat jim
své myšlenky a pocity,
c) Více a lépe porozumět způsobu života a myšlení jiných lidí a jejich kulturnímu dědictví v podobě
národního jazyka.
2.
Propagovat, povzbuzovat a podporovat snahy učitelů a studentů na všech úrovních, aby v rámci své situace
uplatňovali principy tvorby systémů učení jazyků (jak jsou postupně vyvíjeny v rámci programu Rady Evropy
„Moderní jazyky“) následujícími způsoby:
a) Zakládat vyučování a učení se jazykům na potřebách, motivaci, vlastnostech a možnostech žáků,
b) Stanovit co možná nejkonkrétněji smysluplné a realistické cíle,
c) Vyvíjet odpovídající metody a materiály,
d) Vyvíjet vhodné formy a nástroje pro evaluaci učebních programů.
3.
Propagovat výzkum a rozvoj takových programů, které na všech úrovních vzdělávání vedou k zavádění metod
a materiálů uzpůsobených tak, že umožňují různým skupinám a typům studentů, aby získali komunikativní
ovládání jazyka odpovídající jejich konkrétním potřebám.
a) Vybavit všechny Evropany tak, aby zvládli nároky rostoucí mezinárodní mobility a užší spolupráce nejen
ve vzdělávání, kultuře a vědě, ale také v obchodě a průmyslu,
b) Prostřednictvím účinnější mezinárodní komunikace podporovat vzájemné porozumění a toleranci, úctu
k různým identitám a kulturní různorodosti,
c) Udržovat a dále rozvíjet bohatství a různorodost kulturního života Evropy prostřednictvím větších
vzájemných znalostí národních jazyků a jazyků určitých regionů včetně těch, jejichž vyučování není příliš
rozšířeno,
d) Uspokojit potřeby mnohojazyčné a multikulturní Evropy tak, že bude rozvíjet schopnost Evropanů
komunikovat mezi sebou navzdory jazykovým a kulturním bariérám. To vyžaduje, aby odpovědné orgány
povzbuzovaly toto nepřetržité a celoživotní úsilí, podchycovaly je na formálním základě a finančně
zajišťovaly na všech úrovních vzdělávání,
e) Odvrátit nebezpečí, které může plynout z přehlížení těch, jimž se nedostává. [3]
Evropský referenční rámec určuje základní fáze pokročilosti u cizích jazyků. Celkem jde o tři úrovně, z nichž každá má
stupeň vyšší (A2, B2, C2) a stupeň nižší (A1, B1, C1). Schematické znázornění je následující:
KONFERENCE
184
Schéma 1: Stupně pokročilosti u cizích jazyků. [4]
Toto schéma nijakým způsobem neomezuje způsob uspořádání či postup při popisu svého systému úrovní. Je to jen
návrh, který se bude postupně utvářet do konečné podoby za přispění vlastních poznatků jednotlivých členských států.
Zatím nám následující tabulka ukáže zjednodušené vysvětlení obsahu stupňů pokročilosti uvedených v tématu
a napomůže tak i k inspiraci při tvorbě modulů jazykové výuky.
Tabulka 1 Návrh společných referenčních úrovní dle schématu 1 [4]
Toto doporučení a návrh, jak obsahově stanovovat a hodnotit stupeň pokročilosti u jednotlivce jde ruku v ruce s tzv.
Evropským jazykovým portfoliem. Toto portfolio má názorně a podle mezinárodně stanovených a srovnatelných kritérií
informovat o jazykových dovednostech a zkušenostech.
Jedním z cílů vytvoření Evropského jazykového portfolia je to, že v podmínkách jednotné Evropy bude moci každý
člověk mít u sebe dokument, ve kterém je uvedena a potvrzena určitá úroveň osvojení cizího jazyka. Mimo jiné tak
KONFERENCE
185
může přispět k usnadnění evropské mobility tím, že srovnatelně a názorně dokumentuje získanou jazykovou
kompetenci. Pomůže tak například zaměstnavatelům nebo vzdělávacím institucím vytvořit si obraz o jazykových
znalostech svých budoucích studentů nebo zájemců o pracovní místo.
Jazykové portfolio se skládá celkem ze tří částí: Jazykového pasu, jazykového životopisu a souboru dokumentů
a prací.
Jazykový pas – podává přehled o aktuální úrovni jazykových znalostí v různých cizích jazycích, o vykonaných
jazykových zkouškách, obsahuje seznam kritérií k sebehodnocení a stručný popis jednotlivých úrovní. (viz. Tabulka 1)
Jazykový životopis – dokumentuje proces učení se cizím jazykům, podává informace o absolvovaném jazykovém
vyučování a individuálních cílech každého jedince, informuje o důležitých jazykových zkušenostech, obsahuje velmi
podrobný popis jednotlivých jazykových úrovní. (viz. Tabulka 1)
Soubor dokumentů a prací – je sbírkou osobních prací nejrůznějšího charakteru, které názorně dokládají, jakých
výsledků bylo v jednotlivých fázích dosaženo. Mohou se v něm shromažďovat získané diplomy a vysvědčení, tato
sbírka se může postupně doplňovat. [6]
Pokud budeme aplikovat obsah Evropského jazykového portfolia na Českou republiku, tak jazykové portfolio pro
Českou republiku popisuje obsah tří základních částí, které jsme si uvedli celkem ve třech nejrozšířenějších jazycích,
které se v ČR vyučují: v angličtině, němčině a francouzštině. Tyto tři jazyky patří mezi nejvíce používané jazyky nejen
u nás, ale i v celé EU, jak dokazuje následující graf. Tmavě modré označení představuje procentuální používání daného
jazyka jako jazyka rodného a světle modré označení představuje procentuální vyjádření daného jazyka užívaného jako
jazyk cizí. Poslední sloupec ukazuje celkové procentuální užití konkrétního jazyka v rámci EU.
Graf 1 Nejvíce používané jazyky v Evropské unii. [5]
Co se týká výuky cizích jazyků v terciární sféře vzdělávání je třeba říci, že se situace po roce 1989 výrazně zlepšila.
Začal se vyučovat anglický jazyk na základních školách, středních školách a vysokých školách, kde se velice rozšířila.
Postupně začaly být nabízeny nové a nové kurzy výuky cizích jazyků, ve školách byla studentům nabízena výuka i více
než jednoho cizího jazyka, začaly se aplikovat nové metody a postupy při výuce, kterou mnohdy velice užitečně
obohacují rodilí mluvčí, kteří po uvedeném roce mohli bez problémů do Československé a později do České republiky
vycestovat. O tom, co bylo velice přínosné v 90. letech by se dalo napsat spoustu článků a zajímavých poznatků.
Avšak spíše je nutné si položit otázku, jaká je situace nyní? Ano, máme spoustu možností, jak vycestovat do zahraničí
a učit se jazyku přímo v „životní realitě“, kurzy jsou nabízené snad na každém kroku, z televize na nás útočí reklama
s cizojazyčnými výrazy (které si velice rychle osvojujeme), v souvislosti s internetem, počítačem a mobilními telephony
a dalšími komunikačními prostředky máme spojení takřka s celým světem, ale co cizí jazyk a jeho výuka, co jazyková
gramotnost? Jak jsou na tom Češi se znalostí cizích jazyků?
Jak bylo uvedeno v úvodní části tohoto příspěvku pouze 15 % Čechů se domnívá, že by se domluvilo anglickým
jazykem a dalších 55 % uvádí další jiný jazyk. [1] Jak můžeme z uvedených údajů vidět, jde o počet velice nízký.
Všeobecně vzato jsou Češi v souvislosti se studiem cizích jazyků, ať už v rámci povinného výukové předmětu, tak
dobrovolného studia, považováni za „lenivý národ“. Je možné konstatovat, že za tuto „lenivost“ nese svým způsobem
KONFERENCE
186
i bývalé politické zřízení na území České republiky. Cizí vlivy, zejména ze strany západního bloku, kam samozřejmě
spadala i angličtina, byly intenzivně a mnohdy i násilně potlačovány. Ze strachu před možným stíháním a z obav před
dalšími nepříjemnostmi lidé nevěnovali cizím jazykům pozornost a ve školách se pouze vyučoval, samozřejmě kromě
českého jazyka, jazyk ruský a ojediněle i jazyk německý.
Je třeba zapracovat a podporovat lidi, aby se sami pro vzdělávání se v oblasti cizích jazyků, rozhodovali dobrovolně,
aby sami měli zájem na tom, si další jazyk osvojit, a tak se stát hodnotnějším na trhu práci, či jen sám před sebou.
Pokud si opět ukážeme nějaké to statistické shrnutí, proč se vlastně lidé učí cizí jazyk. Z následujícího grafického
znázornění lze vyčíst mnoho zajímavostí. Světle modrá barva vyjadřuje procentuální zhodnocení odpovědí v roce 2001
a barva tmavě modrá v roce 2005. V porovnání těchto roků měla v roce 2001 převažující tendenci odpověď se 47 %,
která obsahuje ten fakt, že lidé se učí cizí jazyk, aby se domluvili na zahraniční dovolené, další četnou odpovědí bylo
osobní uspokojení s celkem 37 %. V roce 2005 byly nejpočetnější odpovědi, že se lidé učí cizí jazyk, aby mohli
pracovat v zahraničí, aby dostali lepší práci ve své zemi nebo aby mohli studovat v zahraničí.
Graf
Graf 2 Průzkum důvodů, proč se lidé učí cizím jazykům. [5]
Celkově vzato je tedy nutné konstatovat, že je neustále důležité přesvědčovat český národ o nutnosti a potřebě studovat
cizí jazyky. Je třeba přesvědčit o tom, že studium nemusí být jen situace, kdy Vás někdo chce „nachytat“, či „vozit se
po Vás“. Jazyková gramotnost je jednou z nejvíce ceněných kvalit, kterou člověk může nabídnout. Pečlivé sledování
referenčních rámců pro jazyky či dalších programů je základem poskytování co nejlepší výuky cizích jazyků ve všech
oblastech vzdělávání.
POUŽITÉ ZDROJE:
[1]
Statistiky OECD [online]. 2010 [cit. 2010-01-12]. Dostupný z WWW: http://www.oecd.org/document/35/0,
3343,en _2649_39263238_36021283_1_1_1_1,00.html
[2]
Jak umíme cizí jazyk? [online.] 2010 [cit. 2010-016]. Dostupný z WWW: www.vscht.cz/obsah/studium/
programy/437/Rizeni.podnikovych.procesu.html
[3]
Evropa pro jazyky [online]. 2010 [cit. 2010-01-19]. Dostupný z WWW: http://cvc.cervantes.es/literatura/cauce/
pdf/ cauce25/cauce25_10.pdf
[4]
Společný evropský referenční rámec [online] 2010 [cit. 2010-01-25]. Dostupný z WWW: http://www.msmt.cz/
mezinarodni-vztahy/spolecny-evropsky-referencni-ramec-pro-jazyky
[5]
Statistics Research [online]. 2010 [cit. 2010-01-30]. Dostupný z WWW: http://www.europa.eu.int/comm/ public
_opinion/archives/ebs/ebs_147_summ_en.pdf
[6]
BOHUSLAVOVÁ, L. a kol. Evropské jazykové portfolio. Praha : Klett, 2009.
KONFERENCE
187
ADRESA:
Ing. Miroslava Lovichová
Chromeč 74,
789 01 ZÁBŘEH 1
tel.: 608 609 378
e-mail:[email protected]
KONFERENCE
188
ÚLOHOVÝ ZOŠIT, PLÁNOVAČ
Dagmara Tomanková
Evropský polytechnický institut, s.r.o Kunovice
ÚLOHOVÝ ZOŠIT, PLÁNOVAČ
Na začiatok by som chcela povedať, že denne dostávame desiatky až stovky informácií a občas nie sme schopní si ich
všetky zapamätať.
Začala by som tým, že kvalita rozhodovania závisí predovšetkým od kvalitných informácií a schopnosti spracovať ich.
Chcela by som Vás oboznámiť, aké je dôležité si všetky úlohy a poznámky zapisovať, aby sme mohli
efektívne, správne, dobre a hlavne načas vypracovávať dané úlohy.
V tomto nám pomôžu rôzne zápisníky, diáre, kalendáre, plánovače a úlohové zošity.
Môžme si dostávajúce informácie zapisovať aj v elektronickej podobe.
Sem patria:
1.
úlohový zošit- je prehľad našich schôdzok, jednaní, úloh, ktoré máme naplánované
2.
elektronický plánovač úloh- tiež je to zápisník, do ktorého si tiež zapisujeme úlohy, ktoré musia byť splnené
• poznáme: denný, týždenný, mesačný
• je doplnený menami a aj sviatkami
• ten kto chce využívať tieto formy v elektronickej podobe musí mať pripojenie na internet
• tento program môžeme zdieľať s viacerými užívateľmi
Pokyny k obsluhe el. programu pre úlohový zošit a plánovač :
a) prihlásiť sa na internetovú stránku http://www.google.com/intl/en/googlecalendar/about.html
b) klikneme na ikonku vytvoriť účet + zadáme prihlasovacie údaje
c) počkáme na overovací e-mail, kde bude naša URL adresa, ktorú treba napísať do okna v internetovom
prehliadači.
d) Počkáme až sa na nahodí tabuľka na stránke, kde zadáme náš email a naše heslo k učtu, ktoré sme si určili
a dáme prihlásiť.
e) V elektronickom kalendári si určíme mesiac, deň a čas kde chceme zapísať udalosť.
f) Vyberieme si konkrétny dátum v ktorom sa daná udalosť koná, klikneme na políčko s konkrétnym časom
v ktorom sa udalosť. Potom sa nám zobrazí okienko kde bude dátum a čas konkrétnej udalosti. Do okienka
napíšeme o akú udalosť ide. Nakoniec stlačíme ikonku „vytvoriť udalosť“.
V tomto istom okienku vedľa máme možnosť „upraviť podrobnosti udalosti“. Keď na to okienko kliknete zobrazí sa
Vám nové okienko. V tom okienko uvidíte ikony na názov udalosti, čas, deň a miesto, opakuje sa. V ikone opakuje sa
môžete vybrať s viacero možnosti či sa daná udalosť: neopakuje sa, denne, každý pracovný deň, každý pondelok,
utorok stredu, každý utorok a štvrtok, týždenne, mesačne ročne. Ak máte všetky ikony vyplnené s potrebnými
informáciami, kliknete na ikonku „uložiť“. V tomto el. programe môžete zdieľať aj dokumenty, fotografie aj email.
Dúfam, že Vám toto trochu pomôže v ďalšom efektívnom pracovaní.
ADRESA:
Dagmara Tomanková
Evropský polytechnický institut, s.r.o
Osvobození 699
686 04 Kunovice
KONFERENCE
189
KONFERENCE
190
BIBLIOGRAFICKÉ CITACE PODLE ČSN ISO 690 A ISO 690-2
Klára Měšťánková, Pavel Kutálek, Aleš Strnadel, Markéta Turčíková
Abstrakt: Od prosince roku 1996 platí pro bibliografické citace norma ČSN ISO 690 Bibliografické citace.
Obsah, forma, struktura. V lednu 2000 byla vydána norma pro citování elektronických dokumentů ČSN
ISO 690-2 Bibliografické citace. Část 2: Elektronické dokumenty nebo jejich části.
Klíčová slova: bibliografická citace, literatura, autor, dokument, informace, normy, pramen, pravidlo,
zákon, forma, struktura, název publikace, údaj, jednotná, přesná, jazyk, pravopis, identifikace, autorský
zákon, publikování, identifikace.
BIBLIOGRAFICKÉ CITACE PODLE ČSN ISO 690 A ISO 690-2
BIBLIOGRAFICKÉ CITACE
•
ČSN ISO 690 Bibliografické citace. Obsah, forma a struktura
•
ČSN ISO 690-2 Bibliografické citace. Část 2: Elektronické dokumenty nebo jejich části
•
ČSN 01 0196 Zkracování názvů časopisů a jiných periodik
KDY CITUJEME?
Bibliografické citace jsou součástí každé odborné literatury. Smyslem citování je podat dostatek údajů, aby bylo možné
kdykoli vyhledat původní materiály, z nichž autor práce čerpal. Bibliografických citací využíváme v situacích, kdy
přejímáme myšlenky od jiných autorů a uvádíme je do svých prací. Touto citací tedy dodržujeme autorská práva.
Bibliografická citace je tedy souhrn údajů o citovaném dokumentu, umožňující jeho jasnou identifikaci.
Před zahájením jakékoliv práce je nezbytné prostudovat základní prameny a již provedené výzkumy v dané oblasti.
Citace tak informují o tom, z jakých předpokladů autor vychází a z jaké literatury informace čerpá. Bibliografické citace
také poskytují čtenáři možnost, jak rychle a efektivně získat další informace k dané problematice.
JAK CITOVAT?
Zpracování bibliografických citací se řídí normami ČSN ISO 690 Dokumentace. Bibliografické citace : obsah, forma,
struktura a ČSN ISO 690-2 Bibliografické citace. Část 2: Elektronické dokumenty nebo jejich části.
Údaje do bibliografických citací se přebírají vždy přímo z primárních dokumentů, tj. z dokumentů, které autor měl v
ruce. Přepisujeme je tak, jak jsou uvedeny v originálu. Zachováváme pravopisné normy pro daný jazyk citovaného
dokumentu. Citace zapisujeme v latince, pokud je dokument psán v cyrilici provádíme transliteraci v souladu s normou
ČSN 01 01 85. Transliterácia cyriliky. Slova obsažená v údajích o citovaném dokumentu se nezkracují, není-li to
nezbytně nutné. V případě, že budeme slova zkracovat, dodržujme pravidla pro zkracování slov podle normy ČSN ISO
4. Informace a dokumentace: pravidla zkracování slov z názvů a názvů dokumentů.
Existují v zásadě tři možnosti umístění vlastní bibliografické citace: na konci téže strany pod čarou, v dílčím seznamu
na konci kapitoly nebo v samostatném seznamu použité literatury na konci práce.
OBECNÉ ZÁSADY PRO CITACE
•
Důležité je, aby byla citace jednotná a přesná.
•
Citovat musíme vždy z primárního pramene.
•
Zachováváme jazyk a pravopis (interpunkce).
•
Pokud některý z údajů chybí, vynecháme jej a pokračujeme dál (všechny údaje neuvádíme v případě, kdy je
neznáme).
•
Zachováváme jazyk knihy.
KONFERENCE
191
CITAČNÍ ETIKA
Autorská etika je soubor nepsaných pravidel, který by měli autoři dodržovat při publikování textů a jiných produktů
duševní a tvůrčí činnosti. Autorská etika je morální zásadou.
Intelektuální vlastnictví v ČR je chráněno autorským zákonem č. 121/2000 Sb., který stanovuje v jakých případech je
možné použít výňatky z cizích děl, zároveň zdůrazňuje, že je autor práce povinen dodržovat citační etiku. Citační etika
vyžaduje, aby autor zveřejnil veškeré informační prameny, které použil pro svoji práci tak, aby je bylo možné
identifikovat.
CITACE ELEKTRONICKÝCH DOKUMENTŮ
Nové formy šíření informací jsou dokumenty dostupné online na Internetu nebo na jiných nosičích, tzv. elektronické
dokumenty. V některých případech jsou tyto dokumenty obdobou tradičních tištěných dokumentů a i v elektronické
podobě si uchovávají základní charakteristiky tištěného dokumentu.
Problematikou citování elektronických dokumentů se zabývá norma ČSN ISO 690-2. Vzhledem k tomu, že se rychle
rozvíjejí různé formy elektronického publikování, vyvíjejí se i citační pravidla.
Mezi povinné údaje v citacích elektronických dokumentů patří:
•
druh média (nosiče) – je nutné upřesnit, zda se jedná o CD-Rom, disketu, či online přístup atd. Uvádíme
v hranatých závorkách.
•
přístup ke zdroji – u všech online dokumentů se musí uvést úplná URL adresa
•
verze - povinné u všech počítačových programů
•
datum aktualizace (revize) – tento údaj je nutný, protože aktualizace dokumentu může způsobit i změnu v obsahu
původního dokumentu
•
datum citace – důležité k ověření z jaké verze dokumentu bylo citováno
NORMY A ZÁKONY SOUVISEJÍCÍ
•
ČSN ISO 690 Dokumentace. Bibliografické citace : obsah, forma, struktura.
•
ČSN ISO 690-2 Bibliografické citace. Část 2: Elektronické dokumenty nebo jejich části
•
ČSN 01 0195 Bibliografický záznam
•
ČSN ISO 4. Informace a dokumentace. Pravidla zkracování slov z názvů a názvů dokumentů
•
Zákon č. 121/2000 Sb. Zákon o právu autorském, o právech souvisejících s právem autorským a o změně
některých zákonů
•
ČSN 01 0185. Transliterácia cyriliky.
•
ČSN 01 0196 Zkracování názvů časopisů a jiných periodik.
•
ČSN 01 0179 Zkratky normalizačních organizací a označování technických norem
CITACE PODLE NORMY ISO 690
CITACE JEDNOSVAZKOVÉHO DÍLA:
•
Příjmení a osobní jméno autora (autorů)
•
Název publikace
•
Sestavovatel, editor, redaktor
•
Pořadí vydání
•
Místo vydání
•
Nakladatel
•
Rok vydání
•
Počet stran
•
ISBN
ISBN
= Systém používá třináctimístného čísla ISBN k jednoznačné identifikaci knih (neperiodických publikací). Číslo ISBN
slouží především knižnímu obchodu (jeho prostřednictvím lze knihy objednávat a vést skladovou agendu), knihovnám
(pro jednoznačnou identifikaci titulu v bibliografických databázích)
Počet stran není povinný údaj – Nemusí být uváděn v zápise.
Příklady citací jednosvazkového díla:
KONFERENCE
192
MĚSTECKÝ, P. Počítač v kanceláři : používáme Windows 95, Microsoft Word, Excel a Outlook. 1. vyd. Praha :
Computer Press, 1998. ISBN 80-7226-072-3.
HEROUT, Pavel. Učebnice jazyka C. 3. upr. vyd. České Budějovice: Kopp, 2001. 269 s. ISBN 80-85828-21-9.
CITACE ČLÁNKU V ČASOPISE:
•
•
Název článku
•
Název časopisu
•
Rok vydání
•
Ročník (svazek)
•
Číslo
•
Stránky
•
ISSN
Příklady citací článku v časopise:
FROST, P. a BARTOŠOVÁ, H. Konference o evropské technické normalizaci v telekomunikacích. Magazín ČSN,
1992, roč. 2, č. 11, s. 155-156. ISSN 0024-9114.
HORŇAK, P.; MATSUDA, F.; KIMOTO, H. Fatigue crack behavior in simulated boiling water reactor environment.
Acta Metallurgica Slovaca, 2001, roč. 7. č. 1, s. 55-63.
CITACE STATI VE SBORNÍKU:
•
•
Název stati
•
Název sborníku za slovem „In“
•
Vydání
•
Místo vydání
•
Nakladatel
•
Rok vydání
•
Stránky
Příklady citací statí ve sborníku:
SPONER, M. Evropská měnová integrace. In. Sborník prací Ekonomicko.správní fakulty Masarykovy univerzity
v Brně. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 1998, s. 89-114.
HERZOG, Ulrich. Formal methods for performance evaluation. In BRINKSMA, Ed.; HERMANNS, Holger;
KATOEN, Joost-Pieter (eds.). Lectures on formal methods and performance analysis: first EEF/Euro Summer School
on Trends in Computer Science, Berg en Dal, The Netherlands, July 3-7 2000: revised lectures. Berlin: Springer, 2001,
s. 1-37. ISBN 3-540-42479-2.
CITACE PODE NORMY ISO 690-2
CITACE CD-ROM:
•
Název
•
Druh nosiče
•
Vydání
•
Místo vydání
•
Vydavatel
•
Datum vydání
•
Datum citování
Příklady citací CD-ROM :
Statická ročenka České republiky 2000. [CD-ROM]. 1. vyd. Praha : Český statistický úřad, 2000 [Cit. 2. března 2001].
Informatorium Fakulty pedagogické [online]. Praha : Pedagogická Fakulta UK v Praze, listopad 1994- [cit. 2001-0417].
KONFERENCE
193
CITACE Z WWW STRÁNKY:
•
Autor
•
Název
•
Druh nosiče
•
Místo vydání
•
Vydavatel
•
Datum vydání
•
Datum citace
•
Dostupnost
•
ISSN
ISSN
= ISSN (International Standard Serial Number) je osmimístný číselný kód, kterým se jednoznačně identifikují názvy
periodik a ostatních tzv. pokračujících zdrojů vydávaných kdekoliv na světě.
Příklady citací z www stránky:
Ikaros : elektronický časopis o informační společnosti [on-line]. Praha . Univerzita Karlova, 1999 [Cit. 6. března 2000].
Dostupný na WWW: http://ikaros.ff.cuni.cz. ISSN 1212-5075.
HEJTING, Ingo. Interconnectivity and the hybrid library. Ikaros [online]. 1999, roc. 3, c. 10 [cit. 1999-12-31].
Dostupné z <http://ikaros.ff.cuni.cz>.
CITACE ČLÁNKU Z WWW STRÁNKY
•
Autor
•
Název
•
Druh nosiče
•
Vydáno
•
Označení čísla
•
Datum citování
•
Dostupnost
•
ISSN
Příklady citací článku z www stránky:
MERTA, A., JEDLIČKOVÁ, P. Přiblížit výzkum potřebám praxe [on-line]. 2001, č. 2 [cit. 2. února 2002]. Dostupný na
WWW: http://ikaros.ff.cuni.cz/2001/c02/rozmerta.htm. ISSN 121-5075.
CHURÁ, Martina. Atlas roztahuje křídla. Chip [online]. 2001, březen [cit. 19. března 2001]. Dostupné na WWW:
http://www.chip.cz/texty/2001_1/0319/alt.shtml
POUŽITÁ LITERATURA:
[1]
FARKAŠOVÁ, B.; KRČÁL, M. Projekt bibliografické citace [online]. 2004-2010. 2004 , 2010 [cit. 2010-0129]. Dostupný z WWW: <http://www.citace.com/clanky.php>.
[2]
BOLDIŠ, P. Bibliografické citace dokumentu podle ČSN ISO 690 a ČSN : Část 1 – Citace: metodika a obecná
pravidla. Verze 3.3. [online]. 1999. 1999-2004, 11.11.2004 [cit. 2010-01-29]. Dostupný z WWW:
<http://www.boldis.cz/citace/citace1.pdf>.
[3]
BOLDIŠ, P. Bibliografické citace dokumentu podle ČSN ISO 690 a ČSN : Část 2 – Modely a příklady citací u
jednotlivých typů [online]. 1999. 1999-2004, 11.11.2004 [cit. 2010-01-29]. Dostupný z WWW:
<http://www.boldis.cz/citace/citace2.pdf>.
[4]
ČVUT. Bibliografické citace podle platných norem [online]. 2002. 2002, 14.1.2002 [cit. 2010-01-29]. Dostupný
z WWW: <http://knihovny.cvut.cz/vychova/vychova2/bibl_citace/bibl_citace_podle_norem.html>.
[5]
ČVUT. Autorská etika a autorská práva [online]. 2002. 2002, 14.1.2002 [cit. 2010-01-29]. Dostupný z WWW:
<http://knihovny.cvut.cz/vychova/vychova2/bibl_citace/aut_etika.html>.
KONFERENCE
194
ADRESA:
Klára Měšťánková
Brněnská 1897
686 03 Staré Město
Pavel Kutálek
Rohle 48
789 74 Rohle
Aleš Strnadel
Sobělice 73
768 12 Ratě u Kroměříže
Markéta Turčíková
Krátká 7
690 02 Břeclav
KONFERENCE
195
KONFERENCE
196
QUALITY OF TERTIARY EDUCATION IN THE VIEW OF THE STUDENTS OF ONE OF
TECHNICAL UNIVERSITIES IN POLAND (RESULTS OF THE RESEARCHES)
Khrystyna Nych, Katarzyna Milc, Marta Bróg, Under the direction: dr Marek Miłek
Kielce School of Economics Tourism and Social Sciences
Abstract: Education is one of the pillars of a knowledge economy. By investing in education, investing in
pillar of the future economic and social existence Poland. An increasing role of knowledge in the economic
development in the early 21 st Century makes us to seek innovative ways of setting up, transfer and use of
knowledge in education systems.
Key words: Education, Knowledge economy, investing
Education is one of the pillars of a knowledge economy. By investing in education, investing in pillar of the future
economic and social existence Poland. An increasing role of knowledge in the economic development in the early 21 st
Century makes us to seek innovative ways of setting up, transfer and use of knowledge in education systems.
At the same time an increase in stock of knowledge, what we have, requires intensify efforts to implement the programs
of emerging solutions. Otherwise we are endangered by a gap between action and complaints about the operation
(knowing-doing gap).
In the contemporary world education plays an important role in significantly affect the human development. The reality
is being changed by the people, and the role education is of particular importance. The role of education is to shape the
human kind and the society, to enable them to increase their performance, while achieving a more and better results of
its work.
Decisive factor which will determine quality education and training and education for the development, is the teacher.
Achieving degrees by teachers affect favorably on the development and further training in academic curriculum.
Training of teachers is crucial to higher global strategy. The role teacher decreased in the transfer of knowledge,
increased responsibilities while boosting consisting of the students to thinking.1
Good education is the full development of an individual and equipment graduates in knowledge and skills necessary for
the participation in variable and competitive market work. These priorities will require but ensure the quality of
education. 2
At the present times a lot of attention is drawn at measuring quality of education and using this measure to improving
the quality of educational institutions. The trend analysis model of the Polish higher education shows that the existing
system for the functioning conditions is not favorable for maintaining the standards of academic education.
In recent years, both the requirements and learning outcomes are visible reduction. Therefore need to carry out quality
control higher education in schools is necessary. Most university teachers evaluate negatively the current level of
education and internal universities, with a view to maintaining the quality today, as well as to raise their learning
outcomes in closer and further time horizon. Within the ranks personnel institute there is no consent to the sample
realistic solution to this problem. Therefore it is necessary to carry out an in-depth analysis of the quality education and
training in the Polish institutes of higher education. Such an analysis would help to develop a plan aimed at developing
and improving quality of the training in continuous academic.
Maintaining and enhancing the efficiency of the school education is the subject continuous research, since this process
shall be amended in line with the development and people always appear in the new elements corrective knowledge not
yet option. The emergence of new technical measures to provide information very quickly was reflected in the
application in their continuous.
1
2
M. Babiarz , Wykład inauguracyjny podczas inauguracji roku akademickiego 2009/2010 na WSETiNS. Kielce 2009 r.
E. Nowakowska, Szkoła szkole nierówna, Polityka nr 12/2008
KONFERENCE
197
The opinions of students on the level of education, teaching courses in terms of substantive and organizational and
qualifications and adoptions to the profession of teaching staff are very important for the interpretation measurement
teaching-for evaluation work higher school. The most common method of learning is the survey, which has been carried
out on one of the technical university departments: electrical, management, mechanical engineering and information
technology. 100 students were involved in the tests, including 61 women and 39 men. The age bracket in the test of
respondents is 19 to 25 years.
Among the tested respondents (20 %) claimed to be the village, on the periphery centre (33 %), with a small
predominantly city centre (47 %). The study was carried out primarily among students fourth and fifth year of studies
daily. Monthly revenue per one member of the family are most in 57 % 700 PLN, for the 33 % for 1000 PLN and 10 %
of the 2000 PLN, which may provide that most students there is no financial resources such as for the purchase
necessary manuals. On the quality assurance in higher education, the test, has an impact (background 1.): an appropriate
selection staffed academic (25 % of the total), for 23 % it is important to appropriate equipment departments and 13%
wishes have permanent access to educational materials necessary to prepare for classes. Or importance for students has
also properly selected teaching program on studies, for what is counting on 14 % of those questioned.
25
24
23
22
21
20
19
18
17
16
15
14
% 13
12
11
10
9
8
7
6
5
4
3
2
1
0
Schedule
Type of
studies
Group size
access to
the teaching
materials
Teaching
program
Faculty
equipment
Academic
staff
Pct.1 Factors affecting the quality of education in high school, in the opinion of students
Source: Own study based on surveys
As far as the equipment of the departments, the research shows that there is no sufficient quantities of computers, film
projector. Access to the internet and main university library equipment is insufficient, so claimed 69 % test. The Dean’s
group normally count about 30 people, for most group of students are too large groups to participate in classes. Until 60
% test considers that the subject matter courses is not in accordance with their expectations, in connection with the
organization of courses are not.
Teaching aids to a large extent help in understanding the scientific-so they say sampled students, which means that
teachers academic should they often used in their classes. Academy gives small possibility deepening interest in
scientific wheels. Only 26 % makes use of operating at association at the universities, are the most: AISEC and Student
Association. Particular majors do not have sufficient numbers of professional courses. It is to our overall satisfaction
that the institution offers an interesting courses and specialties, it is considered by 60 % of those questioned.
Satisfaction and quality of education on higher education institution is to be assessed as far as good (55 %). Until 65 %
of those questioned would recommend their school to their friends.
In order to improve the quality education and training at universities in the view students should be (Figure 2):
increased number of subjects professional (15 %), improve education program (14 %), put more emphasis on improving
foreign languages (13 %), to increase access to internet (18 %), shall be fitted departments in appropriations multimedia
(13 %), shall be fitted libraries and universities in current items other (22 %), grant more scholarships for students who
achieve good scores (25 %).
KONFERENCE
198
25
24
23
22
21
20
19
18
17
16
15
14
13
% 12
11
10
9
8
7
6
5
4
3
2
1
0
Grand more scholarship 25%
To equip libraries better22%
Equip departments with multimedia 13%
Increase access to the internet18%
To work harder at improving of foreign languages 13%
To improve the educational programs
Increase number of vocational subjects 15%
Pct.2 the factors affecting the enhance of the quality of education in colleges and universities in the opinion of
students.
Source: Own study based on surveys
The studies show that for the quality of education is important evaluation of the teaching process. This means an indepth analysis of methods of teaching, and thus the substantive and methodological preparation of teachers to classes,
whereas the updating and modernizing in order to activation and intellectual development of students. Hence, it seems
important to apply the method of stimulating the development of students, as well as the proper use of equipment and
teaching aids. Are exposed that methods, which force students to explore knowledge and inspire their thinking. The
basic trends of teachers` academic education also require changes in educational technologies. Traditional lectures and
exercises should give way working sessions and methodological workshops, seminars and consultations. To the
teaching methods of activating typically include among others: the method of cases, the situational approach, staging,
educational games (simulation, decision making, psychological), different types of educational discussions. Technically
looking essential is to equip the studio with modern equipment necessary for training.
In aim to practical skills training should be provided to students apprenticeships, which will greatly assist the process of
teaching. They should allow students to confront the theoretical knowledge acquired from its practical application.
Thus, emphasis should be put not only on sound knowledge and professional students, but primarily on practical action.
KONFERENCE
199
KONFERENCE
200
CHARITY AS A FACTOR IN THE FINANCIAL STABILITY OF HIGHER EDUCATIONAL
ESTABLISHMENT
G. Smirnov, V. Goryacheva
Abstract: Recently in conditions of financial instability a tendency to reduce the budget (state) funding of
higher education and the number of entrants to the paid form of education has appeared. Therefore the
problem of attracting funds in the educational sphere in order to preserve scientific schools of higher
education, jobs teaching staff, to prevent social tensions in youth is becoming very urgent.
Key words: Charity, education, financial stability
Effective economic development, as it was repeatedly emphasized at the scientific and practical conferences of previous
years, jointly conducted by the European polytechnic institute (Kunovice, Czech Republic) and Russian Plekhanov
Academy of Economics, is largely determined by its staff in general and the state of educational services provided by
institutions of higher education in particular.
Recently in conditions of financial instability a tendency to reduce the budget (state) funding of higher education and
the number of entrants to the paid form of education has appeared. Therefore the problem of attracting funds in the
educational sphere in order to preserve scientific schools of higher education, jobs teaching staff, to prevent social
tensions in youth is becoming very urgent. In concerns both Russia and Czech Republic.
As the historical experience of Russia and developed countries shows, one of the promising and important factors in
solving this social problem in education can be charitable activity. Charity in its classical sense is a voluntary and
selfless donation of an individual and (or) legal persons by transferring into ownership of individuals and legal entities
funds, intellectual property rights, the empowerment of the ownership, use and disposal of intellectual property rights,
the provision of various services etc. Besides education, charity activity can be directed to the development of socially
significant areas such as science, health, protection of historical and architectural monuments, amateur sports etc. Being
engaged in philanthropy is becoming prestigious and honorable. The simplest image of charity is handing out to those in
need of money, clothing, food, etc. Many companies engaged in charitable activities focus on those areas from which
they can benefit. According to social surveys the majority of citizens of Russia don’t trust national charities, because
philanthropy is not business, allowing them to earn money. Charitable foundations are often perceived as a kind of
"dark" organization, established for money laundering. A similar stereotype exists in respect of firms and companies
that donate money to charity, because the very social activity of business is seen as PR.
At the same time, charities in Russia are becoming increasingly important: a number of charitable non-profit
organizations grows, charitable projects and programs funding increases, new directions relating to the provision of
appropriate grants to support education and science are worked out. Philanthropy takes the form of target investments.
Large commercial structures, including banks, establish special funds where money on social needs is transferred. Thus,
VTB Bank has created its own long-term charity program "World Without Tears" to support the institutions of child
health. Chulpan Khamatova Foundation helps sick children. Holding “Euroset” established long-term charitable fund
“Euroset”, that fosters children from large families from birth until they reach adulthood. Collected funds are spent
mainly on health and education of children. “Volnoe Delo” Foundation (“The Free Affair” Foundation) conducts its
activities with personal funds of the head of the joint company “RUSAL” Oleg Deripaska, providing schools with
computer equipment and training courses for its students and teachers. In regions the larger part of social projects is
assumed by M. Prokhorov Fund, the head of “Norilskiy Nickel”. Culture and education are supported by V. Potanin
Fund and others. Just 26 companies that participated in the contest "Corporate Donor of Russia" (June 2008), spent on
charitable purposes 13.8 billion rubles. The volume of donations in Russia reached $ 15 billion rubles. Annually, there
are more than 5 thousand charitable funds operating in Russia, up to 11 % of Russian companies’ profits are spent on
charity.
However it should be noticed that charitable structures of classical type, receiving funds from benefactors and sponsors,
to some extent depend on their kindness, the financial opportunities of their commercial structures, etc. This reduces
their efficiency and ability to respond quickly to the needs of social sphere, for example, in 2009 decline in corporate
KONFERENCE
201
philanthropy almost doubled. In order to adress social problems more effectively, the widely-known world practice of
target financing has become popular in Russia, too. This activity involves the use of trust capital (endowment). The law
of the Russian Federation "On procedure of forming and usage of the target capital of non-profit organizations»
(30. 12. 2006 № 275-FZ) became the legal tool of entrepreneurial approaches to earn money for charity.
The approved law regulates relations arising with attraction of funds for target capital formation of non-profit
organization, its formation, trust management of management company’s trust capital and the usage of the proceeds
from the trust management of the trust capital, and also defines the features of the legal status of non-profit
organizations that form the trust capital. Capital formation of a trust fund and usage of its income from trust
management can be spent only on particular targeted aims in education, science, health, culture, physical education and
amateur sport, art, archives, social assistance and support spheres.
Trust capital endowment is financed by money of donors – establishers of the trust fund. They can be both physical and
legal persons. Minimal size of target capital of an endowment is 3.0 million rubles, and the minimal period of trust
formation is 10 years. The law obliges the endowment to transfer its trust capital to trust management company to
generate income, that goes to the organization that created the endowment. Getting tax-exempt income from the
investment fund is one of the most important differences of the classic endowment funds from charitable organizations.
Strictly target purpose of an endowment created to support a specific organization, for example, a university, is also an
important distinction. Endowment can provide additional financial stability to support social projects and programs,
since it is possible to calculate the guaranteed by the trust company income from the fund, besides there is a long-term
source of funding of charitable activities, there’s transparency in spending and controlling funds, etc. It’s enough to say
that the total amount of targeted capital endowment of Harvard and Yale universities exceeds $ 200 billion and its
annual income is between $ 260 and $ 550 million. Financial stability of American higher education is based mainly on
the system of endowments.
A legislative act on endowments created a qualitatively new legal framework for charitable activity in Russia, an
instrument for solving many social problems, an additional way to attract investors in the social sphere, including
education. There’re endowments affiliated with leading universities of Russia: Moscow State Institute of International
Relations, Financial Academy under the Government of Russian Federation, Moscow Physical-Technical Institute,
Moscow School of Management “SKOLKOVO”, Siberian and Southern Federal University and others. At present,
Russia has more than 30 endowment.
As trustees of endowment of these schools there were involved leading investment banks and companies licensed to
conduct management of securities or management of investment funds, unit investment trusts and private pension
funds: the management company "Alfa-Capital", KIT Finance Investment Bank, the company "Renaissance Investment
Management”, an investment company “Troika Dialog", "Bank of Moscow”, VTB Bank, “PriceWaterhouseCoopers”
and others. Management company is interested in the effective management of the trust capital endowment, since in the
absence of income it may remain unpaid. Moreover, this practice provides the Law on the endowment.
In spite of all obvious advantages of trust funds (endowment) it’s difficult to form their capital as the process is
complex and long, considerable funds for their establishment are involved. Endowments have limited scope of its
business (according to a predetermined income from the management company). Hence, the yield of an endowment is
not very high to get serious money. Government has measures to protect the capital of trust fund, the management
company can invest the assets of an endowment only in financial instruments of high stability and security: the state
securities of Russian Federation, state securities of foreign states (corresponding to the requirements defined for the
debts of foreign countries in which money of the Stabilization Fund of Russia can be invested, etc.). This measure helps
to protect the investment endowment, to ensure its stability, to ensure minimal rate of yield. However, the restrictions
imposed on the management company on scope of capital investment in the free market interferes with its initiative and
interest in the trust capital management.
It’s considered that the list of sources of formation of the trust fund can be expanded. For example to provide an
opportunity to direct the trust fund into securities, real estate, donations from abroad; to raise legally remuneration for
investment managers of management companies, to stimulate their interest in enhancing the management skills of trust
funds. It is advisable to provide training courses for endowment managers, as well as to introduce the provision of tax
breaks for businesses and potential donors, as these donations now are not considered to be charitable.
According to experts of the charity sector, entrepreneurial approaches to broaden possibilities of establishment of new
models of trust funds and usage of the proceeds of their investment should be worked up. Nowadays the concept of
social entrepreneurship becomes more and more popular and a lot discussed by its novelty and prospects.
KONFERENCE
202
Social entrepreneurship (social enterprise) it’s a kind of socio-economic hybrid, in which the social orientation of the
company is combined with its commercial activities on the condition of cost recovery. This approach should provide a
social enterprise sustainable market position and financial independence in the realization of social goals. Social
enterprise can be regarded as a business social destination, created to solve (to mitigate or reduce) social problems.
Legal status of social enterprise may be both commercial and noncommercial activities.
The activities of social enterprises are based on economic innovation, involving the use of innovation and innovative
strategies as the most rational way to get income from their own activities. Further investment of funds of the company
enables to tackle social problems as long as is necessary. Apparently, such an approach (innovation-based venture
capital activity) can ensure the viability of social enterprise and the opportunity to achieve significant social impact.
In conclusion, we would like to highlight the following important to our mind issues. It is essential to change the very
ideology of charitable support of social projects and programs. Understanding the importance of charitable work comes
gradually. Therefore it’s necessary to introduce in the minds of the public and philanthropists the positive attitude
towards charitable assistance and support to promote positive results and progress in the development of charitable
activities. It’s vital to stop considering successful people as a kind of negative phenomena and to blame those who
prospered. Boards of Trustees are formed mostly from wealthy people, and it has great prospects charity work is not
made obligatory. Never force anyone to "share", to sacrifice under the lash. Trustee people are wealthy and ambitious,
willing both gratitude and positive evaluations of their gestures value primarily not in tax breaks, but in the ability to
perpetuate the memory of themselves and their business. It is therefore important to appreciate the contribution of the
donor, regardless of its size. Any development of philanthropy does good to the country.
The second aspect is that the increased socio-economic problems and the desire to obtain investment capital from nonprofit organizations and social enterprises require significant money to train qualified professionals of non-profit sector
who are able to work professionally in a specific area, such as charity. Expansion of the theoretical and practical
knowledge of the participants of charitable sector, raising the level of fund, endowment and social enterprises
management guaranties successful work of charity sector. And it becomes the direct responsibility of higher education.
The practice of using trust capital funds only begins to emerge in Russia. Nevertheless, there is great experience of the
world's endowment and social enterprises, which we consider to be advisable to study and apply in social practice.
Gennady Smirnov
Stremyany per. 36
115998 Moscow
Russia
Goriacheva Varvara
Stremyany per. 36
115998 Moscow
Russia
KONFERENCE
203
KONFERENCE
204
VYHODNOCENÍ SAMODIAGNOSTICKÝCH TESTŮ
Zdeněk Vašát, Ivo Hrbáček, Marek Stuchlík, František Šebesta
Evropský polytechnický institut s.r.o., Kunovice
Abstrakt: tento příspěvek byl vytvořen studenty Evropského polytechnického istitutu s.r.o., který má status
1. soukromé vysoké školy na Moravě. Práce bude odprezentována na 4. Mezinárodní vědecké studentské
konferenci v Uherském Hradišti, která se koná v sále Reduta 4. února 2010. Příspěvek bude zařazen do
příslušné sekce. Příspěvek byl zpracován podle předem zadaných požadavků, které byly účastníkům
rozeslány v projektu 4. Mezinárodní vědecké studentské konference. Příspěvek byl vypracován na téma
Vyhodnocení samodiagnostických testů. Je také doplněn o prezentaci v programu Microsoft Powerpoint.
Příspěvek obsahuje grafy, dotazník a popisuje danou problematiku. V příspěvku také nalezneme návrhy na
řešení do budoucna. Téma této práce se týkalo určité formy elektronických testů. S testy studenti přicházejí
téměř denně do styku a proto je dobré, že na ně mohou vyjádřit svůj názor i touto formou, tedy příspěvkem
a prezentací.
Klíčová slova: Samodiagnostické testy, elektronizace testů, semestrální testy, síť školy, heslo, ftp. rozhraní
sítě, flexibilita, efektivnost, kontrola, transparentnost
VYHODNOCENÍ SAMODIAGNOSTICKÝCH TESTŮ
Důvěřuj, ale prověřuj. Pravdivé a praktické přísloví, jehož význam se časem nemění. Při studiu a praxi získáváme
spoustu vědomostí a dovedností. O jejich rozsahu a hloubce máme jistě my, jako osoba, jenž je nabyla, přesnou
představu a víme, jaký potenciál můžeme při našem působení ve společnosti nabídnout. Ovšem jak má být změřen
rozsah našich znalostí okolím? V praxi je to jednoduché - buď zadaný úkol zvládám, či nikoliv. Při studiu toto hledání
východiska pro ověřování znalostí ponecháváme na vedení školy.
Naše škola používá samodiagnostické testy. Samodiagnostické testy jsou na naší škole nejfrekventovanějším způsobem
zkoušení z jednotlivých předmětů. Na samodiagnostické testy poté navazují semestrální testy s dozorem vyučujícího
a zkoušky písemné či ústní. Někdy je také potřeba k úspěšnému uzavření zápočtu z předmětu udělat také projekt, jako je
například tento příspěvek na téma samodiagnostických testů.
Naše škola se řídí tím, že náš společný úspěch závisí na řízení a zdokonalování našich společných znalostí a dovedností.
Ověřování jejich rozsahu je však nutné a motivující. Nepochybuji však o tom, že vedení školy věří, že znalosti
a dovednosti již máme, řídit je v kolektivu se svědomitě učíme a aplikovat je zkoušíme v praxi, na povinné školní praxi
u různých námi zvolených firem.
Tak tedy důvěřuj, ale prověřuj. Jenže, jak na to? A co třeba cestou moderního, flexibilního a transparentního testovacího
systému! Moderní testovací aplikace pro uživatelská PC, samodiagnostických testů. V následujících řádcích se Vám
pokusím objasnit, jak systém funguje, jaké s ním máme zkušenosti a podíváme se i na jeho klady a zápory. Nebojte se,
kladné položky převažují...
Samodiagnostické testy - na počátku jejich zrodu byla myšlenka, jak zeefektivnit způsob testování. Náš čas je v dnešní
době drahý a někdy nám volného času moc nezbývá. Nejinak je tomu i u profesora, který by měl opravit x set testů za
týden a tato činnost by mu bránila v zabývání se smysluplnějšími problémy jako jsou oponentury prací, účast
v komisích a příprava na ni, jeho osobní rozvoj tj. např. doktoranské studium, publikační
a vědecká činnost, společenská angažovanost. Čas je drahý a je ho málo, proto si ho rozložme! Zeefektivněme naše
snažení a zjednodušme kontrolu povinností. Ovšem nikoliv kvalitu kontroly! To co je pro člověka nesnadné a obsáhlé,
zvládnou moderní technologie hravě. Dejme jim tedy šanci. A tak jsme na naší škole zkoncovali s pětiminutovkami,
psanými na cáry papíru a zaměřili se na technologii z jejichž pomocí budeme schopni testovat kvanta studentů.
Testujeme rychleji, transparentněji, moderněji, flexibilněji a koretněji, testujeme pomocí systému elektronických testů.
Pro úplnou představu jak test probíhá a jak se k němu dostat, vysvětlím krok po kroku. Nejdříve se uživatel, v našem
případě student přihlásí za pomocí hesla na ftp. rozhraní školní sítě. V menu - nabídce si vyberete políčko elektronické
testy a ze dvou nabízených možností vybíráme pole samodiagnostické testy. Druhou možností jsou závěrečné
semestrální elektronické testy, o nichž jsme si již psali v úvodu.
KONFERENCE
205
Poté je třeba se z důvodu kontroly přihlásit pod svým heslem ještě jednou. Požadavek se zobrazí pod polem vybraného
druhu testů. Po tomto úkonu se zobrazí výčet všech samodiagnostických testů určených pro studenty naší školy.
Vybereme si ten, na kterém chceme pracovat a najedeme si na políčko spustit. Test se načte a dál už je to jen na nás.
Doby pro splnění testu se liší dle počtu otázek. Pokud student najde v testu chybu a zašle tuto informaci na e-mail školy
bude mu připočteno pět bodů. Zkrátka i do testovacího systému zasahuje princip učící se organizace. Po dokončení se
studentovi ihned zobrazí výsledek testu. Výpis z výsledků jím udělaných testů má pak student na webu volně
k dispozici. To bylo tedy samotné praktické zacházení s aplikací samodiagnostických elektronických testů. Nyní
přejdeme ke kladům a záporům testovacího systému z pohledu studentů. Vycházeli jsme ze zkušeností studentů třídy
1MZ s elektronickými samodiagnostickými testy.
Dotazník:
Dotazník ve třídě 1MZ, kampus Kunovice, vzorek 25 studentů, datum: 19. 1. 2010
Na tomto grafu vidíme, jak hlasovali dotazování respondenti a jaký způsob testování ve skutečnosti preferují.
Elektronické testy 80%
Starý způsob testování 20%
Výhody samodiagnostických testů
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Zrychlení a zefektivnění kontroly testů
Bezpečnost přístupu k testům a výsledkům
Průběžnost
Možnost pokus opakovat
Dostupnost testů
Možnost nahlížet ihned do dosažených výsledků
Při nabídce více možností uvažuje mozek i nad těmito a tím pádem si zapamatuje více
Přehlednost pro následné hodnocení
Přesné označení testu
Souhrnost testů, zkouška z nastudovaných a z přednášených studijních materiálů
Zápory samodiagnostických testů
•
Vyžaduje uživatelské připojení k síti Internetu
•
Výběr ze čtyř možností nezapojuje tolik samostatné uvažování nad problémem
•
Problémy při ztrátě hesla
•
Problémy při výpadcích sítě, vypnutí rozpracovaného testu
Flexibilita a možnosti změny
•
Aktualizace testů
•
Možnosti návrhu na odstranění chyby v testu samotnými studenty (+ 5 bodů při každém odhalení)
•
Prodloužení období na vypracování testu
•
Zaslání e-mailů vedením školy (podrobné popsání testů, které mají jednotlivé třídy vypracovávat)
•
Označování autora testu a délky testu
Vyhodnocení stavu dosavadního plnění samodiagnostických testů
kampus Kunovice:
Testy probíhaly z předmětů: KOM - manažerská komunikace, MAN - management a marketing, JAA - cizí jazyk
(anglický jazyk) 1/2, INF - Informatika, EKO - Ekonomie, PRA - Občanské právo, BAN - Bankovnictví, TEO - Teorie
obchodu, PSY - Psychologie a sociologie, TED - Technická dokumentace, VYT - Úvod do výpočetní techniky, TZI Teoretické základy informatiky
Průměrné dosažené výsledky z testu z předmětu ve třídě 1MZ:
JAA – 85 %, KOM - 77,5 %, MAN - 75,5 %, INF - 77,5 %, EKO - 77,5 %, PRA – 84 %, TEO - 76,5 %
KONFERENCE
206
Průměrné dosažené výsledky z testu z předmětu ve třídě 1FD:
JAA – 83 %, KOM - 70,5 %, MAN - 69,5 %, INF – 76 %, EKO – 82 %, PRA - 83,5 %, BAN – 73 %
Průměrné dosažené výsledky z testu z předmětu ve třídě 1EP:
JAA - 83,5 %, VYT – 79 %, TZI - 79,5 %, TED - 84,5 %, PSY - 76,5 %, EKO - 77,5 %
kampus Kroměříž:
Testy probíhaly z předmětů: VYT - Úvod do výpočetní techniky, TZI - Teoretické základy informatiky, EKO Ekonomie, TED - Technická dokumentace, KOM - manažerská komunikace, EKL, MAN - management a marketing,
INF - Informatika, TEO - Teorie obchodu, BAN - Bankovnictví a
Průměrné dosažené výsledky z testu z předmětu ve třídě 1EK:
VYT - 82,8 %, EKO - 77,5 %, TED - 65,6 %, TZI – 65 %, EKL – 86 %, TEO - 73,4 %
Průměrné dosažené výsledky z testu z předmětu ve třídě 1FK:
EKO - 68,4 %, KOM - 63,9 %, MAN – 64 %, INF - 69,4 %, BAN - 72,8 %
Průměrné dosažené výsledky z testu z předmětu ve třídě 1MK:
EKO - 66,8 %, KOM - 68,7 %, MAN - 69,1 %, INF - 63,6 %
Průměrné dosažené výsledky z testu z předmětu ve třídě 1PK:
VYT - 84,5 %, EKO - 84,3 %, TED - 69,6 %, TZI - 86,8 %, EKL – 82 %
kampus Hodonín:
Testy probíhaly z předmětů: VYT - Úvod do výpočetní techniky, TZI - Teoretické základy informatiky, EKO Ekonomie, TED - Technická dokumentace, MAN - management a marketing, JAA - Cizí jazyk (anglický jazyk) 1/2,
TEO - Teorie obchodu, BAN - Bankovnictví, INF - Informatika, ELE - Elektronika, PRO - Programovací techniky,
PSY - Psychologie a sociologie, KOM - manažerská komunikace, MAN - Management a marketing, PRA - Občanské
právo, ZAO - , POS - Počítačové sítě, OPS - Operační systémy, ZIS - Základy informačních systémů podniku, MPV Mezinárodní právo a právo EU
Průměrné dosažené výsledky z testu z předmětu ve třídách 1HF, 1HI, 1HM, 1HP:
JAA – 74 %, VYT - 65,8 %, TZI - 65,8 %, TED – 64 %, PRO – 66 %, PSY – 71 %, MAN – 68 %, ELE – 62 %, EKO
75 %, KOM – 70 %, TEO – 65 %, ZAO – 60 %, PRA – 62 %, MPV – 63 %, BAN – 67 %, OPS – 70 %, ZIS – 60 %,
POS – 62 %, INF – 77 %
Jak si v průměru vedly jednotlivé třídy kampusů při samodiagnostických elektronických testech:
78,6
80
72,7
75
65,8
70
Kunovice
65
Kroměříž
60
Hodonín
55
MZ,
FD,EP
EK, PK, HF, HI,
MK, FK HM, HP
Zajišťování kontroly plnění elektronických samodiagnostických testů z jednotlivých předmětů:
Zajišťování kontroly plnění - prvním stupněm kontroly plnění elektronických samodiagnostických testů je kontrola
prostřednictvím příslušného vedoucího pracovního týmu. Za další probíhá pravidelně průběžná kontrola ročníkovým
vedoucím, který byl zvolen jednotlivě pro každý kampus a ze své činnosti je odpovědný vedení naší školy. Ročníkový
vedoucí také zadává a přerozděluje úkoly pro práci v jednotlivých pracovních týmech. Vedoucí studijního kruhu, tomu
náleží právo kontroly nad plněním také, ze své činnosti je zodpovědný ročníkovému vedoucí. Tento vedoucí byl zvolen
pro každý studijní obor jednotlivě a kontroluje plnění povinností u jednotlivých tříd v příslušném oboru studia. Plnění
KONFERENCE
207
elektronických samodiagnostických testů kontroluje také profesor, vyučující a při problémech poskytuje na zažádání
studentů či vedení konzultace. A jako poslední možnost kontroly uvádím tu nejdůležitější, nejvyšší a co se týče zajištění
korektnosti nejúčelnější, tedy možnost kontroly samotným vedením školy a jeho dalšími institucemi.
•
kontroly plnění elektronických samodiagnostických testů, schéma:
Vedení školy a jeho instituce
Ročníkoví vedoucí
Vedoucí studijního kruhu
Vedoucí pracovních týmů
Profesor, vyučující
Problémy při elektronickém připojení k samodiagnostickým testům:
Tak jako u každé elektronizované aplikace může i u samodiagnostických testů dojít k problémům spojených s užíváním
uživatelské sítě internetu. Většinou se jedná jen o krátké výpadky školní uživatelské sítě, či jde o chyby při připojování
na ftp. rozhraní sítě, z vašeho počítače připojeného k internetu. Při přetrvávajících potížích vyhledejte či kontaktujte
tyto osoby a instituty naší školy.
•
studijní oddělení - [email protected], správce sítě - [email protected]
NÁVRHY DO BUDOUCNA:
I ve fungující aplikaci se mohou po určité době ukázat, něktré prvky jako zastaralé, proto je nejdůležitější zajistitit
flexibilitu prostřednictvím aktualizací formátu aplikace a celou aplikaci je nutno neustále přizpůsobovat moderním
trendům a inovacím, ve snaze o to, aby byla pro studenty a profesory co nejdostupnější, přehledná a korektní. Dříve
aplikace samodiagnostických elektronických testů obsahovala výpis všech testů školy, což bylo nepřehledné.
V nedávné době škola rezeslala e-maily, které testy jsou příslušné pro dané třídy. Do budoucna se uvažuje, že tomuto
problému v nepřehlednosti lze předejít tím, že výpis testů ke zpracování bude příslušný jen k danému heslu a
přihlašovacímu jménu. V praxi to bude znamenat zobrazení testů příslušících jen danému uživateli. Uživatel má
k dispozici také takzvaný výpis výsledků z elektronických samodiagnostických testů, který je aktualizován s každým
dalším testem, který byl uživatelem nově vypracován. Tento výpis však obsahuje všechny výsledky, tedy i ty, jenž se do
klasifikace nezapočítávají. Platný je totiž vždy ten procentuelně nejvyšší, tedy nejúspěšnější ze všech třech pokusů.
V budoucnu by se z důvodu přehlednosti měl v aplikaci elektronických samodiagnostických testů zobrazovat právě jen
tento započítávaný výsledek testu. Toto jsou jen drobné, malé úpravy v aplikaci. V budoucnu se určitě dočkáme
významějších úprav, které aplikaci budou neustále posunovat, ve využitelnosti a efektivitě práce směrem kupředu.
ZÁVĚR:
Závěrem bych chtěl říct, že jsem rád, že naše škola této moderní aplikace využívá a přeji jí mnoho zdaru
s elektronickými testy i do let budoucích. Jsme si vědomi, že náš úspěch závisí nejen na obsahu našich znalostí, ale i na
tom, jak je v dnešním moderním světě dokážeme využít a nabídnout na trhu práce ku prospěchu našemu i našeho okolí.
Moderní IT technologie nám nabízí ohromné možnosti a proces elektronizace je jen důsledkem jejich působení na nás.
Jsme rádi, že elektronizace zasáhla i do testovacího systému a naše škola se této příležitosti jak zmodernizovat a
zefektivnit svůj testovací systém pevně chytila. Přejeme studentům, kteří budou tyto testy využívat mnoho úspěchů.
KONTAKT:
Zdeněk Vašát
Osvobození 699
686 04 Kunovice
[email protected]
Ivo Hrbáček
Osvobození 699
686 04 Kunovice
[email protected]
KONFERENCE
208
František Šebesta
Osvobození 699
686 04 Kunovice
[email protected]
Marek Stuchlík
Osvobození 699
686 04 Kunovice
KONFERENCE
209
KONFERENCE
210
SEKCE 3
KONFERENCE
211
KONFERENCE
212
INNOVATIONS IN INFORMATION SYSTEMS IN ECONOMICS
Kurochkin Nikita
Abstract: In modern conditions technological competition and progress in the sphere of innovations
become the basis of development of national economy and a key factor in achieving international
competitiveness. The primary goal for any country suffering from the world financial crisis is to get out
from it, providing a sustainable economic development and growth as soon as possible.
Key words: Innovation, Information systems, Innovative economy
In modern conditions technological competition and progress in the sphere of innovations become the basis of
development of national economy and a key factor in achieving international competitiveness. The primary goal for any
country suffering from the world financial crisis is to get out from it, providing a sustainable economic development
and growth as soon as possible. The main instrument of tackling this problem belongs to innovations and innovative
activity, which are capable of providing a continuous update of technical and technological base of production in order
to produce new competitive products, using quite new elements to penetrate into compatible world market. This
requires reforms in all spheres of public life and first of all in economy.
Innovative economy is the economy of society based on knowledge, innovations, benevolent perception of new ideas,
new machines, systems and technologies, willingness of their practical realization in various spheres of human activity.
It emphasizes the special role of knowledge and innovation, especially scientific knowledge. In the innovative economy
under the influence of scientific and technological progress the traditional spheres of material production radically
transfers, due to scientific developments that make older ways to produce incompatible and too money costing. So,
information technologies, computerized systems and efficient technologies are the basic systems of innovative
economy, that let obtain new knowledge how to produce more effectively and progressive. Examples of such systems
are Information Systems in the Economy (ISE). To make the work of organization more effective people design
Automated Information Systems (AIS) which can handle with a great deal of information.
Designing of Automated Information Systems (AIS) is a process of developing technical documentation which is
connected with the organization of the system used for receiving and converting the initial information into effective
information, i.e. the organization of automated information systems. The document obtained in the design process is
called the draft. The selection and forming of informative, mathematical, organizational and legal support are the main
objective of designing.1
The success of ISE is primarily determined by the quality of design, i.e. during the designing stage the system capable
of operating at constant improvements is created. Designing and functioning of economic systems are based on the
system integrator (???) principles, reflecting the important general theoretical proposition of systems, on system
designing and other sciences which provide reliability of operation and economy in designing and using the systems.
The principle of systematic or systemic approach is the following: each phenomenon is considered in conjunction with
others. The systematic approach focuses on the object as a whole, rather than on its parts, as if they did not completely
fulfill their function. The systems approach is related to the overall activity of the system to achieve the goal.
The main stages of designing the system2:
•
Identification of target
•
Identification of requirements for the system
•
Identification of functional subsystems, their structure and objectives in the overall management system
•
Identification and analysis of the relationships between subsystems
•
Establishing the order of the system function and its development as a whole
1
2
Смирнова Г.Н. Проектирование экономических информационных систем// Г.Н. Смирнова/ Финансы и статистика. -2003.
Смирнова Г.Н. Проектирование экономических информационных систем// Г.Н. Смирнова/ Финансы и статистика. -2003.
KONFERENCE
213
Designing of AIS plays a key role in economic development of the country but a serious problem complicating the
implementation of innovative development strategy in Russia is the lack of the personnel needed for the implementation
of innovative activity, i.e. people who can combine the intellectual and technological resources of the country and to
ensure commercialization of innovations in the domestic and global market. As international experience shows,
innovative activities require professionals with special training and specific knowledge, abilities and skills that ensure
the effectiveness of innovation process based on the coordination of interdisciplinary knowledge.
In modern conditions, especially in the current financial crisis, the traditional educational technologies can no longer
provide a mass, accessible, operational training. Solution is seen in ensuring the continuity of education through the
formation of a multilevel system of training, adaptation of curricula for various categories of trainees, the use of modern
educational technologies, especially distant.
A required module of all training programs for specialists in the field of innovation is technologies protecting
intellectual property rights and ensuring the transfer (commercialization) of technology at the stages of the innovation
process. Furthermore, questions of project management and financing of innovation are relevant in any forms of
training programs.
Systematic and integrated training is provided, in particular, due to the fact that innovations are considered not as an end
in itself but as means of achieving the strategic goals of the organization at any level, and as well as investment and
project management as necessary factors of successful innovation. Accordingly, the issues of strategic management are
parts of any training programs for professionals in the field of innovation. Finally, the last but not the least block in any
program is marketing of an innovative product.3
Mastering of the training material and developing of competences by the students are achieved by combining group and
pair work, using active learning technologies aimed at team building skills, leadership qualities (business role plays,
collaborative tasks, including telecommunication tasks), along with ICT (Information and Communication
Technologies) such as computer modeling, testing and training systems, the possibility of personalized learning path
with the help of Learning Management System (LMS).4
For the preparation of specialists in the field of innovations the following set of programs for additional education based
on the modular approach has been developed:
•
«Innovative Technologies in Education»
•
«Innovation management in the business sphere»
•
«State regulation and stimulation of innovation development»
•
«Strategic management of innovative development of organizations»
•
«Management of investments in the innovative business»
Russian Plekhanov Academy of Economics plays a big role in preparation of national specialists in the field of
innovations.
The Academy operates as a multidisciplinary educational and scientific complex. Its main mission is training of highly
qualified professionals who combine professional competence, creative scientific principle and high culture.
The Academy has established scientific schools which are functioning now. There is also scientific groundwork used
for solving both fundamental and applied problems of socio-economic and scientific and technological development of
Russia. The volume of research over the years has grown up considerably. Fundamental, exploratory and applied
researches have got further development in areas of leading scientific schools of the university. The Academy scholars’
achievements are presented in numerous publications and scientific forums, including the international level.
Plekhanov RAE has chair of information systems in economics and management in the computer science faculty.
Chair has the following special disciplines5:
•
Designing of Information Systems
•
Information Security
•
Protection of information
Бижова Д.Е. Инновационное развитие в XXI веке: качественное управление проектами// Д.Е. Бижова/ Менеджмент инноваций. -2009. №4.
Кревский И.Г. Подготовка специалистов в области инновационной деятельности// И.Г. Кревский, А.В. Осташков/ Менеджмент
инноваций. -2009. -№4.
5
Российская
Экономическая
Академия
им.
Г.В.
Плеханова
ресурс].
–
Режим
доступа:
http://www.rea.ru/Main.aspx?page=FINF__PROFIL__3
3
4
KONFERENCE
214
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
AIS direction of use
Financial Information Systems
Banking Information Systems
Information systems in marketing
Information systems in personnel management
Information systems in economics
Information systems and technology in the economy
Information Systems in management
Systems eBusiness
Corporate information systems in economics
IT-projects management
Innovations in economy and technology can’t develop without government financial support. Czech Republic and
Russia spend millions on innovation development. Expenditures of both countries are shown in the table 1.
Table 1
Statistical overview of expenditures in Russia6 and Czech Republic
Czech Republic
Russia
Expenditure on R&D in government sector by fields of
science and type of R&D
Expenditure on technological innovations by
kinds of economic activities
Natural sciences
Mathematics
Expenditure
(mil. CZK)
6 999
66
Computer science
363
Physics
1 484
Chemistry
Field of science
Kinds of science
Mining and quarrying
mining and quarrying of
energy producing materials
Expenditure
(mil. Rub.)
31248,9
26 381,3
4 867,6
1 316
mining and quarrying,
except of energy producing
materials
Sciences about Earth and sciences about
environment
1 016
Manufacturing
234 423,9
Biology
2 301
12 182,8
Other natural sciences and not specified
452
manufacture of food
products, including
beverages and tobacco
Engineering
Civil engineering
Electric and information engineering
1 021
124
129
manufacture of
textile and textile products
1 215,0
Mechanical engineering
292
manufacture of leather and,
leather products
85,1
Chemical engineering
Material engineering
207
113
manufacture of wood and
wood products
1 370,6
Other engineering and not specified
155
6 522,4
Medical sciences
684
manufacture of pulp, paper
and paper products;
publishing and printing
Basic medical sciences
0
Clinical medical sciences
53
Health sciences
375
Medical biotechnology
0
Other medical sciences and not specified
256
manufacture of coke,
refined petroleum products
and nuclear fuel
manufacture of chemicals,
chemical
products
and
man-made fibers
manufacture of rubber and
16 822,2
33 331,7
5 453,5
6
Федеральная служба государственной статистики «Затраты на технологические инновации организаций добывающих, обрабатывающих
производств, по производству и распределению электроэнергии, газа и воды по видам экономической деятельности» [Электронный ресурс].
– Режим доступа: http://www.gks.ru/free_doc/new_site/business/nauka/innov5.doc
KONFERENCE
215
Agricultural sciences
Agriculture, forestry and fishery
Sciences about animals and milk
794
633
0
Veterinary
153
Other agricultural sciences and not specified
plastic products
manufacture of other nonmetallic mineral products
10 592,9
79 378,7
8
manufacture of basic
metals and fabricated
metal products
Social sciences
Psychology
883
24
manufacture of machinery
and equipment n.e.c.
10 982,9
Education
226
18 569,2
Sociology
150
manufacture of electrical,
electronic and optical
equipment
Law
Political sciences
31
19
manufacture of transport
equipment
27 965,3
Media and communication
98
Other social sciences and not specified
336
TOTAL
10 381
manufacturing n.e.c.
Electricity, gas and water
supply
TOTAL
9 952
10589,5
276262,3
Source: Czech Statistical Office: Expenditure on R&D in government sector by fields of science and type of R&D [Electronic resource]. – 2008. –
Mode access: http://www.czso.cz/csu/2009edicniplan.nsf/engt/7E0032B940/$File/96010965.pdf
The expansion of the global processes resulted in the fact that the financial and economic crisis in some of the
developed countries inevitably moved to the rest of the world. It becomes more and more obvious that different
countries will be ranked in a different way after overcoming of the crisis and the recession. The state administrations
realize that ensuring of a worthy place in this arrangement depends to a great extent on their opportunity and skill to
carry out timely and efficient support of the innovations and thus to accelerate the innovative development of their
countries. The ways through which this may be realized, are known in general but the accents, the instrumentation, the
necessary financial and other means for the organization, the financial and other provisions continuously change.
BIBLIOGRAPHY
[1] Czech Statistical Office: Expenditure on R&D in government sector by fields of science and type of R&D
[Electronic
resource].
–
2008.
–
Mode
access:
http://www.czso.cz/csu/2009edicniplan.nsf/engt/7E0032B940/$File/96010965.pdf
[2] Бижова Д.Е. Инновационное развитие в XXI веке: качественное управление проектами// Д.Е. Бижова/
Менеджмент инноваций. -2009. -№4.
[3] Исмаилов Т.А. Инновационная экономика - стратегическое направление развития России в XXI веке// Т.А.
Исмаилов/ Инновации. -2008. -№3
[4] Кревский И.Г. Подготовка специалистов в области инновационной деятельности// И.Г. Кревский, А.В.
Осташков/ Менеджмент инноваций. -2009. -№4.
[5] Российская Экономическая Академия им. Г.В. Плеханова [Электронный ресурс]. – Режим доступа:
http://www.rea.ru/Main.aspx?page=FINF__PROFIL__3
[6] Смирнова Г.Н. Проектирование экономических информационных систем// Г.Н. Смирнова/ Финансы и
статистика. -2003.
[7] Федеральная служба государственной статистики «Затраты на технологические инновации организаций
добывающих, обрабатывающих производств, по производству и распределению электроэнергии, газа и
воды по видам экономической деятельности» [Электронный ресурс]. – Режим доступа:
http://www.gks.ru/free_doc/new_site/business/nauka/innov5.doc
ADRESS:
Kurochkin Nikita
Stremyany per. 36
115998 Moscow
Russia
KONFERENCE
216
MONITORING POČÍTAČOVÉ SÍTĚ
Roman Malík
Abstrakt: Monitorování tedy patří k důležitým činnostem organizace, která provozuje počítačovou síť.
Počítačová síť může jen stěží být zodpovědně provozována bez monitoringu (to znamená sledování stavu)
jednotlivých prvků. Díky tomuto sledování stavu sítě lze vyřešit případný vzniklý problém v co nejkratší
době.
Klíčová slova: Monitoring, počítačová síť, ping
POPIS FUNKCE MONITORING
Počítačová síť může jen stěží být zodpovědně provozována bez monitoringu (to znamená sledování stavu) jednotlivých
prvků. Díky tomuto sledování stavu sítě lze vyřešit případný vzniklý problém v co nejkratší době. Pro základní
monitoring sítí se dají využít systémy, které automaticky sledují jednotlivá zařízení v síti (routery, firewally, servery,
databáze, klientské počítače, UPS,…) a na nich spuštěné služby. V případě výpadku či poruchy zařízení dojde k
automatickému odeslání chybové zprávy (sms či email) servisním pracovníkům.
Počítačová síť je souhrnné označení pro technické prostředky, které realizují spojení a výměnu informací mezi počítači.
Umožňují tedy uživatelům komunikaci podle určitých pravidel, za účelem sdílení využívání společných zdrojů nebo
výměny zpráv.
Monitorování tedy patří k důležitým činnostem organizace, která provozuje počítačovou síť. Základním požadavkem je
funkčnost sítě a monitoring k tomu přispívá:
•
sledovaním stavu technických prostředků sítě (pomáhá odhalit hardwarové chyby)
•
sledováním útoků na síť pomocí detekčních systémů IDS (Intrusion Detection System)
Monitoring spočívá v generování periodických testů, respektive dotazů, na jednotlivé prvky sítě. V případě zjištění
problému se automaticky generuje záznam do provozního protokolu a je informována obsluha.
DRUHY MONITORINGU
Z hlediska použitých metod lze rozdělit monitoring na:
•
aktivní
•
pasivní
•
kombinace aktivního a pasivního
•
zpracování dat z komponentu síťové struktury
Při aktivním monitoringu jsou posílány do sítě testovací pakety, které jsou na jiném místě sítě přijímány. Tímto
způsobem lze měřit zpoždění při průchodu, dosažitelnou propustnost anebo ztrátovost. Nevýhodou je přidaná další
zátěž do sítě a tím i ovlivnění provozu uživatelů.
Při pasivním monitoringu jde o sledování provozu na síti. Tento způsob potřebuje zpracovat velké objemy dat, protože
se vyhodnocují časové a objemové charakteristiky uživatelského provozu. To vyžaduje spolupráci softwaru se
specializovaným hardwarem (jinak řečeno použití hardwarové akcelerace); a lze zjistit například:
•
nároky jednotlivých uživatelů na kapacitu sítě
•
možné bezpečnostní útoky
Při využití komponentů síťové infrastruktury se využívá protokolu SNMP anebo NetFlow.
NetFlow je otevřený protokol vyvinutý společností Cisco Systems, určený původně jako doplňková služba k Cisco
směrovačům. Jeho hlavním účelem je monitorování síťového provozu na základě IP toků, které poskytuje
administrátorům i manažerům podrobný pohled do provozu na jejich síti v reálném čase. Proto tvoří důležitou
a nepostradatelnou součást zabezpečení každé počítačové sítě a je užitečný pro ISP (Internet Service Providers poskytovatelé připojení), kteří na základě NetFlow statistik mohou svým zákazníkům účtovat ceny služeb v závislosti
KONFERENCE
217
na množství přenesených dat. S pomocí NetFlow statistik lze odhalovat vnější i vnitřní incidenty, úzká místa v síti,
dominantní zdroje provozu, efektivněji plánovat budoucí rozvoj sítě, sledovat, kdo komunikoval s kým, jak dlouho
a s pomocí kterého protokolu.
Hlavní funkce síťového monitoringu jsou:
•
Kontrola dostupnosti jednotlivých prvků sítě
•
Kontrola dostupnosti aplikačních služeb
•
Kontrola provozních parametrů jednotlivých prvků sítě
•
Kontrola reakční doby aplikačních služeb
•
Měření přenosu dat na jednotlivých rozhraních
•
Detekce chybovosti přenosových tras
•
Kontrola saturace přenosových tras
•
Generování chybových hlášení a přivolání obsluhy
PRINCIP ČINNOSTI MONITORINGU
Činnost monitoringu spočívá v periodickém testování monitorovaných zažízení a zpracování výsledků jednotlivých
testů. V případě, že je zjištěna nějaká anomálie (může to být i změna předchozího stavu), je informován administrátor.
Dále je tento stav zaznamenán pro další zpracování.
PŘÍKLAD ZPŮSOBU TESTOVÁNÍ SÍTĚ
Jednotlivá zařízení (respektive služby na něm běžící) jsou testovány periodicky po uplynutí stanoveného času. Pokud je
výsledek testu negativní, proběhnou dva kontrolní testy po krátkém čase. Po prvním negativním testu se zaznamená
výsledek do statistiky, po druhém kontrolním testu se zasílá notifikace uživateli. V případě, že výsledky testu neustále
oscilují, je uživatel informován o takzvaném flappingu a další notifikace se nezasílají, dokud oscilace nepřestanou. Do
statistik se však zaznamenávají výsledky všech testů.
Takto testovat je možné libovolné zařízení, které splňuje následující podmínky:
•
Je připojené do internetu
•
Má statickou veřejnou IP adresu
•
Odpovídá na ping, respektive na něm běží nějaká aplikační služba, kterou je možné testovat
Ping (anglicky Packet InterNet Groper) umožňuje prověřit funkčnost spojení mezi dvěma síťovými rozhraními
(počítače, síťová zařízení) v počítačové síti, která používá rodinu protokolů TCP/IP. Ping při své činnosti periodicky
odesílá IP datagramy a očekává odezvu protistrany. Při úspěšném obdržení odpovědi vypíše délku zpoždění (latence)
a na závěr statistický souhrn.
Příkladem jsou aplikační servery, firewally, routery, switche, rádia, NAS atd.
VYUŽITÍ DAT Z MONITORINGU
Naměřená data je samozřejmě možné dále zpracovávat a vyhodnocovat. Příkladem může být:
•
Historie provozu
•
Vyhodnocení spolehlivosti jednotlivých částí sítě (firewally, routery, switche, servery) respektive celých řešení
•
Predikce selhání prvku na základě nestandardních jevů
•
Podklady pro vymáhání slev u poskytovatele internetových služeb (ISP), popřípadě dodavatelů přenosových tras
•
Měření doby výpadků anebo nedostupnosti
•
Predikce dalšího vývoje síťového provozu na základě aktuálních trendů
•
Podklady pro koncepci dalšího rozvoje
KTERÉ CHARAKTERISTIKY SÍTĚ JSOU DŮLEŽITÉ PRO MĚŘENÍ?
Význam a důležitost se liší podle charakteristiky sítě aplikací. Obsah distribuční sítě může mít zájem o měření latence
od svých klientů na aplikační server, aplikace regulující zátěž může najít dostupnou šířku pásma jako užitečné kritérium
pro nastavení zátěže na serverech. Ostatní charakteristiky sítě, jako jsou fronty zpoždění, výpadek sítě, topologie
vyhledání, a úzký profil mají také velký význam. Nicméně, tam jsou čtyři charakteristiky sítě, které představují
základní paradigma síťových měření které může být využito ve výpočtu dalších souvisejících charakteristik sítě.
KONFERENCE
218
LATENCY
Latence se odkazuje na čas, který měří přechod zprávy od poslání hostitele k cílovému hostiteli. To se obvykle měří
v milisekundách (ms). Latence cesta má velký význam pro mnoho aplikací. Pro mnoho aplikaci aplikací se latence
používá k určení dostupnosti serverů a výběr nejbližšího dostupného serveru, pokud jde o latenci, zejména v obsahu
distribučních sítí. Dále, rozdíly v latence (tj. odchylky mezi po sobě jdoucích měření latence) se používá k určení
kvality cesty a etekci přetížení sítě.
PACKET LOSS
Je-li četnost paketů odeslaných ze zdrojového počítače různá od četnosti přijatých paketů na cílový hostitel pak dochází
ke ztrátě paketů. Ztrátovost cesty je v procentech, přepočteno podle odeslaných a prošlých paketů procházející přes
síťovou cestu. Ztracené pakety mají vliv na výkon aplikace, protože ztracené pakety musí být přenášeny opětovně.
Dokonce i když není možno přenést ztracené pakety znovu (např. živý přenos audio nebo video signálu) vysoká ztráta
paketů způsobuje malý výkon aplikace. Z těchto důvodů je vždy žádoucí zvolit trasy s nízkou ztrátovosti.
MONITOROVACÍ SYSTÉMY
Monitorovacích systémů existuje velké množství. Některé jsou poskytovány jako "free software", jiné jako komerční
produkty za úplatu. Free produkty jsou často z rodiny open - source systémů, takže se na ně váže GPL licence.
Open Source systémy
•
Nagios
•
Zabbix
•
Zenoss
•
Monitorix
NÁSTROJE ZALOŽENÉ NA NETFLOW
NetFlow je otevřený protokol, vyvinutý společností Cisco Systems, určený původně jako doplňková služba k Cisco
směrovačům. Jeho hlavním účelem je monitorování síťového provozu na základě IP toků, které poskytuje
administrátorům i manažerům podrobný pohled do provozu na jejich síti v reálném čase. Následující nástroje jsou
k dispozici zdarma. (V dalším textu se nejedná o popis nástrojů - další text je pouze stručná informace o jejich
existenci.)
•
F.L.A.V.I.O.
•
FlowScan
•
flow-tools
•
Java NetFlow Collect-Analyzer
•
ManageEngine NetFlow Analyzer
SEZNAM POUŽITÝCH ZDROJŮ
[1] THOMAS, T. Zabezpečení počítačových sítí bez předchozích znalostí. Hausknecht Miroslav; Krásenský David. 1.
vyd. Brno : CP Books, a.s., 2005. 338 s. ISBN 80-251-0417-6.
[2] M1 - Monitor One [online]. [2001] [cit. 2009-11-08]. Dostupný z WWW: <http://www.hwgroup.com/software/m1/index_cz.html>.
[3] Open Source Network Monitoring and Systems Management - Zenoss Community [online]. 2005, 2009 [cit. 200911-04]. Dostupný z WWW: <http://community.zenoss.org/index.jspa>.
[4] Vítejte na stránkách ABRATICA s.r.o. [online]. 2006-2009 [cit. 2009-11-04]. Dostupný z WWW:
<http://www.abratica.cz/>.
[5] Pojďte s námi monitorovat! [online]. 2009 [cit. 2009-11-04]. Dostupný z WWW: <http://www.monitoringsite.cz/>.
[6] Homepage of ZABBIX :: An Enterprise-Class Open Source Distributed Monitoring Solution [online]. 2001-2009
[cit. 2009-11-04]. Dostupný z WWW: <http://www.zabbix.com/>.
[7] Nagios Entreprises [online]. 2009 [cit. 2009-11-04]. Dostupný z WWW: <http://www.nagios.com/>.
[8] GroundWork Open Source IT Monitoring and Network Management Software [online]. 2009 [cit. 2009-11-04].
Dostupný z WWW: <http://www.groundworkopensource.com/>.
[9] Free
NetFlow
Tools
[online].
2009
[cit.
2009-11-04].
Dostupný
z
WWW:
<http://www.networkuptime.com/tools/netflow/>.
KONFERENCE
219
ADRESA:
Roman Malík
Osvobození 699
686 04 Kunovice
[email protected]
KONFERENCE
220
PORTÁL ROČNÍKOVÝCH PROJEKTŮ
Martin Richtr
Evropský polytechnický institute, s.r.o., Kunovice
Abstrakt: Při evidenci a řízení kvality velkého množství projektů se neobejdeme bez informačního systému,
který zároveň musí sloužit i jako komunikační nástroj mezi garantem projektu a pracovním týmem. Pro
řízení kvality projektů je nutná evidence hodnocení a připomínek garanta projektu. Díky tomuto
informačnímu systému můžeme efektivněji řídit kvalitu jednotlivých projektů.
Klíčová slova: Řízení kvality, ročníkový projekt, komunikace
Na Evropském polytechnickém institutu (dále jen EPI) musí každý student vypracovat ve druhém a třetím ročníku tzv.
ročníkový projekt. Projektů je řádově několik set a tak není problém, aby zde student nalezl téma sobě blízké.
Vzhledem k velkému množství nabízených a zpracovávaných témat vznikl problém s jejich evidencí a řízení kvality.
Proto je jedním z ročníkových projektů rozšíření intranetové sítě o portál ročníkových projektů.
Požadavky na portál byly následující:
•
zjednodušení evidence projektů
•
usnadnění komunikace mezi garantem a studentem
•
usnadnění komunikace mezi studenty
•
zapojit moderní komunikační nástroje
•
usnadnění řízení kvality
PŘIHLÁŠENÍ
Do portálu se přihlašuje pomocí jména, kontextu a hesla. Jelikož je systém napojen na databázi elektronického indexu,
tak je přihlašování stejné jako do všech systémů EPI. Po přihlášení systém v každém okamžiku ví jestli jste garant nebo
student a do kterých projektů patříte.
Studenti a garanti mají odlišné pravomoci a podle toho je upraveno i menu a základní obrazovka portálu.
KONFERENCE
221
Z POHLEDU STUDENTA:
Pokud jste přihlášen jako student, zobrazí se Vám výpis všech projektů. Pokud jste již k nějakému projektu přiřazen,
tento projekt je zobrazen na prvním řádku tabulky a je navíc barevně zvýrazněn. Pokud ještě nemáte zvolený projekt,
tak se můžete ve sloupečku akce k vámi zvolenému projektu přihlásit. V tabulce jsou základní data o všech projektech.
A to:
•
ID projektu
•
označení projektu
•
název projektu
•
maximální počet studentů
•
aktuální počet přihlášených studentů
•
počet garantů
•
počet vložených souborů
•
komunikace – počet kolik bylo přidáno poznámek
•
hodnocení – aktuální hodnocení
•
akce – zde se student může přihlásit k vybranému projektu
KONFERENCE
222
NÁZEV
Po kliknutí na název projektu se Vám zobrazí tabulka s podrobnějšími informacemi o projektu.
STUDENTI
Pokud se počet studentů rovná maximálnímu počtu studentů pro tento projekt, je buňka oranžová. Pokud je ještě místo
pro další studenty, buňka je zelená.
Po kliknutí na aktuální počet studentů se Vám zobrazí tabulka s výpisem přihlášených studentů k projektu
a s informacemi o nich. Můžete zadat svůj email, nebo poslat zprávu některému ze studentů. Dále na tento váš email
budou chodit upozornění na změny v projektu, takže máte stálý přehled o projektu. Pokud máte založen email u svého
mobilního operátora se zasíláním upozornění prostřednictvím sms zpráv tak si ho sem samozřejmě můžete také zadat
a veškeré změny budete ihned vidět ve svém mobilním telefonu. K zadaným emailům nemá samozřejmě nikdo přístup.
KONFERENCE
223
GARANTI
Po kliknutí na počet garantů se Vám zobrazí tabulka s výpisem garantů projektu. A samozřejmě i zde můžete poslat
zprávu některému z garantů.
SOUBORY
Po kliknutí na aktuální počet přiložených souborů se Vám zobrazí tabulka s výpisem všech přiložených souborů
k danému projektu. Je zde zobrazen datum a čas uložení daného souboru a kdo soubor do systému nahrál. Dále student
může vložit do systému svůj soubor. Podporované formáty souborů jsou TXT, HTML, DOC, DOC(X), PDF, ZIP
a maximální velikost souboru je omezena na 4 MB.
KONFERENCE
224
KOMUNIKACE
Po kliknutí na komunikaci se zobrazí tabulka s výpisem poznámek k danému projektu. Zde studenti i garanti můžou
vkládat poznámky k projektu. Poznámky slouží k informování všech studentů najednou bez nutnosti psát email
každému zvlášť. U každé poznámky je uveden datum a čas vložení a kdo danou poznámku vložil.
HODNOCENÍ
Ve sloupečku hodnocení je uvedeno aktuální hodnocení projektu garantem v procentech. Toto pole je barevně odlišeno
podle úrovně hodnocení.
Po rozkliknutí hodnocení se uživatel dozví, kdo a kdy projekt hodnotil. A pokud je přihlášen jako garant může projekt
ohodnotit.
KONFERENCE
225
Z POHLEDU GARANTA
Pokud je uživatel přihlášen jako garant, zobrazí se výpis všech projektů tak jako v případě studenta, ale navíc je zde
možnost vybrat, které projekty se mají zobrazit. Projekty lze vybrat podle garanta. Pokud u projektů kde jste garantem
došlo od vašeho posledního přihlášení ke změně objeví se v příslušném sloupečku červený puntík. V tabulce jsou navíc
položky:
•
edit
•
vložit studenta
•
vložit garanta
EDIT
KONFERENCE
226
Zde může garant projektu upravovat jeho zadání, vkládat nové požadavky na studenty a upravovat počet studentů kteří
se mohou k projektu přihlásit.
VLOŽIT STUDENTA
Zde může garant k projektu přiřadit studenta. Nejprve si zvolí třídu a poté si může z této třídy studenta vybrat.
VLOŽ GARANTA
Garant zde má možnost přidat k projektu dalšího garanta.
ADRESA:
Martin Richtr
Osvobození 699
680 04 Kunovice
KONFERENCE
227
KONFERENCE
228
INOVACE INFORMAČNÍHO SYSTÉMU EPI
Vyacheslav Tyshchenko, Radovan Pobočík
Abstract: Modern information system EPI allows to inform students and teachers in detail all the
processes, which are taking place in the institute, in contains not the last degree important system
timetable, which is displayed on the web pages of the institute. The information system includes process of
creating online protocol, the attendance tables and tables of notice, which are saved on an FTP server.
Key words: Information system, EPI, FTP server
Modern information system EPI allows to inform students and teachers in detail all the processes, which are taking
place in the institute, in contains not the last degree important system timetable, which is displayed on the web pages of
the institute. The information system includes process of creating online protocol, the attendance tables and tables of
notice, which are saved on an FTP server. In a detailed research and analysis of this information system, we have come
to the conclusion about the possibility of inteconnecting the various parts of the system with a view to streamlining and
simplification of number of processes. This goal can be achieved by creating a separate MySQL database for saving
online protocols and attandance table and existing timetable databases. Also there is a need to optimize the web portals
of the institute for correct display on mobile devices...
Optimizing and upgrading the information syste of the European Polytechnical Institute.
Information System EPI we can theoretically divide into two parts:
•
Online (parts that are on the web pages of the institute)
•
Offline (information located on FTP server institute)
Online parts include such system as: online timetable, the system, which will send e-mail to students and teachers to
inform them about the processes at the institute, a database of case plans (which stores detailed case-study plans for
each course and each class and for each subject), a discussion forum at our institute, the system of electronic tests, and
online “index” – system where are show results and marks of students.
For off-line part important information is saved mostly on the server. For example: created an earlier online protocols
where is a detailed description of the lessons, attendance table and evaluation table. Thematic plans of the institute and
literature for students in electronic format.
Portions of the information system have specialized institute interface available and distributed by web pages in a
logical sequence. Central is a web resource is.vos.cz from which you get to more parts of the system.
Online timetable system works on the principle note a table based on information received from the database MySQL.
The database is strictly structured and contains detailed information about the offices, teachers, groups and objects.
Some tables of databases are interconnected with column and with index, that they share. Theoretically, the timetable
system can be divided into two parts – the system which displays the timetable for students and teachers and the system
of editing the table dataset for the administration.
Today online protocols and table of evaluation are created manually by teachers using MS Office software which is
very complicated to have it on server and very expensive to buy a software. We propose to optimize this process, that
the storage of the information will use tables of MySQL databases and create applications for editin. Applications for
editing databases would be divided in to three parts:
•
Online - those that would be located on the web pages of our institute, will be created in PHP
•
Offline – software written in JAVA located on each computer on the institute
•
Mobile – software designed for mobile phones that would be available to use by teachers when they can´t come to
the computer.
All three parts of this project will be directly tied to the timetable system of the institute. Access to them must be
implemented through the timetable. This means that if you select a specific lesson in the timetable student or teacher
can show what would like to see or edit. Depending on the user ´s choice there will appears online protocol of this
KONFERENCE
229
lesson or an attendance table or thematic plan of the given subject. Information will be shown from the database. All
three versions will work on the same principle.
Application in JAVA. Why use the JAVA language for creating the application? First, java is a cross-platform
programming language that supports the work created by the application regardless of the operating system installed on
your computer. The application written in JAVA wouldn´t have to be compiled in a special way. Technology and
programming language is very similar to most programming languages such as C++, C#, PHP, etc… The only
peculiarity with the work in the JAVA application with a MySQL database is the need to use a special JDBC connector
for connection to the database.
Application on the web pages of the institute. These applications are written in the programming language PHP. To use
it, your computer must have minimum system requirements and there in no need to install any additional items. This
version will provide the greatest processing speed. It will be the most intuitive to use. Also there is no need to use any
components for connect in to the database. This programming language is known for different traditional methods of
programing which work with databases.
Optimization of web pages of information system EPI will ensure proper display web pages on all mobile devices in all
internet browsers. All the components, necessary for editing and viewing of the information system will be assembled
in a single mobile application. Mobile technology is the technology of the future.
The optimization process creating online protocols would be minimized to manually fill from online protocol. This will
be realized due to the possibility to obtain much of interest to us, information from existing databases. Namely – date,
time, number of hour, the name of the teacher, the name of the object and the number of classroom can be obtained
from the database of timetable. Description of the topic dealt with that day can be obtained from the presence of prefilled tables. In this case, the teacher must manually write the only process in the pair and homework.
Calculations and research in the field of the optimization have shown: The fact that the system is currently using
Microsoft Office to create a single online account consumes an average of 29 kilobytes of space on the server.
Equivalent information recorded in a MySQL database will take no more than 2 kilobytes. This method would save
about 93.1% of server space spent on the creation of online protocols.
CONCLUSION
Our project is aimed at optimizing and upgrading the information system EPI. The proposed changes will allow us to on
both EPI financial costs of upgrading and maintenance of the server part of the information system and save 75 % of
working time of teachers in the daily coverage of online records. Future goal of this project is its implementation for
mobile devices that will enable teachers and students to be more mobile and stop thinking about the need to use a
computer with internet connection to perform their daily duties.
ADRESS:
Vyacheslav Tyshchenko
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Radovan Pobočík
Osvobození 699
686 04 Kunovice
KONFERENCE
230
MATHEMATICAL SIMULATION OF URBANIZATION PROCESSES BASED ON ANALOGIES
WITH PHYSICAL FRACTALS
Vyklyuk Yaroslav
National University "L'vivs'ka Politekhnika", Ukraine
Abstract: Proposed attributive and structural analogy between physical fractal and social economic
system. Proposed algorithm for growth modeling of social economic system. Researched mechanism of
stagnation appearance and system self-organization in evolution process. Specified functional analogy
between crystal entropy and average level of system competition.
Keywords: fractal, attractor, self organization, entropy, phase transition.
INTRODUCTION
Possibility of simulation and manage development of different types of the difficult socio-economic systems is the
important element of the effective decision-making on different levels. Such systems may include development of
different forms of tourism, infrastructures, development of resort settlements, informative streams etc.
Region development would take place more dynamically if the program of development was based on scientific results,
got by quantitative methods which enable to solve concrete tasks with the construction of forecasting scenaries and
possibility to foresee formation and development of difficult socio-economic processes. Nowadays an effective
mathematical tool is developed which allows simulating development of the difficult physical systems such as fractal
growth of crystals, simulation of diffusion and transfer of energy, crystallization, superficial effects, area and optical
spectrums.
A research purpose was a simulation of development difficult socio-economic systems which based on analogies
between the phenomena of fractal growth of crystals, with further establishment of functional analogies.
Research actuality consists of development methods for prognostication the structure of difficult social processes based
on fractal growth of crystals and molecular dynamics methods, and also methods of fuzzy logic. To such processes it is
possible to take functional reorganization of cities and settlements, which are related to active development of different
forms of tourism, adaptation of concomitant infrastructure etc.
Geometry of settlements growth prognostication and their underlying structure will allow planning reorganization of the
proper infrastructure and communications with a maximal economic value. There is possibility to foresee the structure
of new buildings in the vicinity of the accrued tourist recreational systems (TRS). It, in same queue, will allow
optimizing strategy of reorganization of TRS, define specialization for separate segments of settlement and foresee the
money streams of such system [1].
METHODOLOGY
Development of TRS is conditioned by a presence and development of centers of attractiveness for recreation. A
mountain-skier lift, healthful source, historical-cultural object etc, can exemplify such centers of attractiveness centers
for recreation. With the development of these centers gradually the local population joins which adopts on itself number
of service functions: hotel and motel service, rent, food and other. As a rule, those, whose business is located near the
center of attractiveness, develop most actively. In this connection, it is possible to establish that urbanization of territory
will broaden from a center, and will be directed along the roads. As transport communication is a basic temporal factor
for transferring to the center of TRS from the place of receipting service services. It is possible to mention that a similar
mechanism in the physical systems results to the dendritic growth, for example crystals.
Development of GPS technologies (Global Positioning System), various international programs of remote sensing,
creation of digital maps are open new possibilities for research-and-development scientific approaches in
geoinformatics, architecture and other spheres of sciences. In particular it is possible to mention that snapshots of the
urban systems on macrolevel (settlements and elements of infrastructure) indeed have many general lines with physical
fractals (Fig. 1), namely: clearly expressed centers of origin, dendritic growth and presence of well-organized structure
KONFERENCE
231
in the central area. According to determination of Mandelbrot: physical fractal is a geometric object (line, surface,
body), having the strongly cut up structure and property of self similarity in the limited scale [2]. The mathematical tool
for simulation the growth of physical fractals is well investigated. Therefore we will examine a physical fractal ( A ) as
a basis (analogue) for the design of the socio-economic system ( B ). For subsequent research on the basis of analogies,
we will select own properties (attributive analogy) for objects A and B which are always inherent an object and not
depend on situations or processes it takes part in [3]. It is possible to take to them: a fuse (attractor) is a center of origin
of physical crystal. We can exemplify fuse as a defect, foreign body, fluctuation etc. Attractors for the socio-economic
systems are historical-cultural legacy, mountain-skier lifts, entertaining centers, beaches, manufactures etc. Dendritic
growth in crystals is conditioned by free atoms (by molecules) which aggregate on the condensed cluster during
Brownian motion.
а
b
c
d
e
f
Рис. 1. а) village Mamajivtsy, b) village Bydilov, c) Saint Petersburg city center, d, e) ice crystals, f)
microstructure of the nickel ЖС32 — ВІ [3] superalloy
New socio-economic elements appear in a direct closeness from an attractor or neighbors. The deformation of crystals
is caused by the anisotropy of environment which can be described by the potential field. The field of attractiveness
which depends on distance, infrastructure, relief, legislation and other aspects, plays the role of the potential field in
social processes. A change of internal symmetry of physical fractals is caused spontaneous evaporation of atoms which
have weak intermolecular interactions. Disappearance of the socio-economic system elements related to the
competition. By other words, objects which have a high level of competition and low competitiveness disappear.
Inertness: in physics is mass m measure the inertness of solid. Thus, the bigger is the mass of particle, the less is the
influence of the potential field on its motion. The reducing of mass leads to the increasing of acceleration towards the
maximal gradient of the potential field. In the socio-economic systems the potential field of attractiveness is maximal in
the neighborhood of existent infrastructure. Elements with the low level of investment possibility will gravitate to the
existent infrastructure (for example to the road). Elements of large business, as a rule, either create an infrastructure or
localized in a direct closeness from attractors. Therefore mass can be interpreted as a measure of investment ability of
certain object of settlement (sanatorium, hotel, office, cottage, summer residence etc.) or infrastructure (supermarket,
shop, booth etc.). Medium viscosity: diminishes kinetic energy of free particles and hindering motion toward the
maximum of the potential field gradient. The closeness of environment β can be interpreted as a size reverse to the
investment assistance of a region. The more viscosity the less formation assistance of new elements in the attractor
neighborhood (Tab. 1.).
KONFERENCE
232
Training
GIS
Simulation
GIS
Calculation of
input
parameters
Fuzzy terms,
Fuzzy database
Urbanization
level,
constrains
Calculation of input
parameters
membership
functions
Calculations of attractiveness
of the teritory
Coordinates of
attractors
Initialization of attractors
Constrains
Empirical parametrs
Fractal growing simulation
Random parametrs
Рис.2. Simulation of urban development model.
Tab. 1
Analogs of intrinsic properties of physical fractals
and socio-economic systems (attributive analogy)
Intrinsic
properties
Physical fractal
Socio-economic system
Attractor
Fuse, inhomogenuity,
defect
Historical-cultural legacy,
mountain-skier lifts, entertainment
centers etc.
Elementary
particle
Atom, molecule
Buildings, infrastructure elements
etc.
Dendritic
growth
Brownian motion of
free particles with
aggregation on
growing cluster
New socio-economic objects spring
up near buildings or existent
infrastructure
Analogues existence of own properties and likeness of objects between itself (Fig. 1) allow to suggest a hypothesis
about existence of structural analogy between them. Let us set Si (ξ ) – internal communication i of object ξ . Then a
(
)
structural analogy is determined as: ∃Si ( A), ∃S j (B ), Si ( A) ≈ S j (B ) . If this hypothesis is true then between objects
there must be a functional analogy. Let us set Fi (ξ ) – function i of object ξ . Existence of functional analogy foresees
(
)
implementation of condition: ∃Fi ( A), ∃F j (B ), Fi ( A) ≈ F j (B ) .
For proof of functional analogies it is needed to model socio-economic system growth using methods of fractal growth
of crystals and research functional connection of the fractal. Growth of settlements simulation algorithm by the methods
KONFERENCE
233
of fractal growth of crystals developed by an author in detail described in study [4]. The block scheme of simulation
algorithm is presented on Fig. 2.
RESULTS
For model approbation was conducted an experiment which simulates the fractal structure of settlements: Vorokhta of
the Ivano-Frankivsk region and Budilov of the Chernivtsy region.
The choice of mentioned settlements as model approbation is explained that Vorokhta has urban-type settlement status
and characterized by a difficult structure (has a few access roads, mountain-skier lifts and tourist centers). Budilov,
unlike Vorokhta, is a small village where buildings are located along roads, there are a few access roads and railway
station.
а)
b)
Fig. 3. Vorokhta, а) picture from space,
b) forecasting fractal structure
Input parameters of the model were: Vorokhta – attractors: coordinates of mountain-skier lifts, springboards, center of
the city; vectors of access roads. In the case of Budilov – attractors: center of the village; vectors of roads and streets;
railway. For forming production rules of fuzzy model was used landscape information of the urbanized territories of
Carpathians region, got using GIS. Relief features were not taken into account.
Calculations were carried out by the modified diffusely limited aggregation (DLA) method with such approaching:
initial speed of particle got out randomly; mirror maximum terms were used [5]. That is, crossing the verge of the
probed area, a particle appeared from an opposite side, saving all other dynamic indexes here. During the solving
optimization task for Vorokhta the best result is got at m ≈ 0.5 , β ≈ 10−4 , d = 1 .
Fig. 3 represents a prognosis fractal structure of Vorokhta in obedience to the offered methodology which consists of
about 21 000 aggregate particles compared to the picture of this locality from space. A ratio error of the forecast
urbanized area from the real was 6 %.
KONFERENCE
234
а)
b)
Fig. 4. Budilov, а) picture from space,
b) forecasting fractal structure
Simulating fractal structure of Budilov the best agreement with GIS was got at m ≈ 0.1 , β ≈ 10−3 , d = 0.01 (Fig.
4). An error was 8 % in this case. From a picture evidently, that the presence of railway does not influence as on the
form of fractal so on the form of settlement. From the found values of mass, the closeness of environment and
coefficient of evaporation we can draw a conclusion that Budilov is at the beginning of forming, because fractal is
formed by easy particles which are responsible for small money streams. The particles of greater mass which testifies to
the large money and investment processes take part in forming of Vorokhta. It is also confirmed by the less resistance of
environment of Vorokhta that prove more favorable atmosphere to development. There are processes of evaporation in
Vorokhta, unlike Budilov where they almost are absent. We can see competitive activity in Vorokhta during which new
elements appear and other disappear.
It is known that the chaotic change of inner structure in many cases can lead to regulation of the system. In
thermodynamics the measure of «order of the system» is entropy. A computer model allows defining the state of the
system at any moment of time that is why entropy defines by the Boltzmann formula [6]:
S = k ln ( Ω ) ,
(1)
where k – Boltzmann constant, Ω – is a number of the microstates that are possible in this macrostate of the system.
For the calculation of entropy fractal was broken up on elementary cells and then analysis of their possible states was
conducted. State will define as the amount of neighbors of particle and their spatial configuration.
Fractal grew in an isotropic environment on one fuse. Fig. 5 shows the dependence chart of entropy for
k = 0,85 compared to the change of middle level of the system competition. From a picture is evident that both curves
have an extreme point after which there is an asymptotic slump. Positions of maximums of curves and asymptote well
correlate between themselves. Diminishing of entropy is explained that the system is thermodynamically opened.
Consequently, it is possible to establish the presence of functional analogy between the middle level of competition and
entropy of the system.
4
3)
14000
4
12000
Количество частиц
3.5
1)
2)
3
2.5
3
10000
8000
2
6000
1
4000
2000
2
0
200
400
600
800
0
1000
2
4
6
8
Количество соседей
Fig.5. Dependence (1) of
entropy by
Boltzmann formula, (2) average level of
competition, (3) thermodynamic entropy of
the system from iteration of an algoritm
Fig. 6. Dependence of quantity of particles from
level of competition (1) — 100 000 iteration,
(3) — moment of stagnation (2), (4) —
approximation of Maxwell distribution
KONFERENCE
235
c)
90
80
70
60
50
40
30
b)
а)
20
10
0
0
50
100
150
200
250
300
350
400
450
500
Fig. 7. second type phase transition when simulating fractal in approximation «Center-road»: а) entropy dependence
by Boltzmann formula versus algorithm iteration,
b) one-dimensional symmetry specific for villages, c) symmetry changes to two dimensional (phase transition),
specific for towns.
On a Fig. 6 there are dependences of amount of particles on their level of competition. This curves can be approximated
by Maxwell distribution. In thermodynamics distributing of particles after internal or kinetic energy and other dynamic
indexes is also described by Maxwell dependence. Consequently, it is possible to assume the presence of functional
dependence between kinetic energy in a crystal and level of competition in the socio-economic system. If assumption is
faithful, then thermodynamics entropy must coincide with entropy after the Boltzmann formula. For the calculation of
thermodynamics entropy it is necessary to define internal energy of the particle:
Qi = Ei + U i ,
(2)
where Ei – is kinetic energy, U i – is potential energy.
Then thermodynamics entropy:
100
90
80
70
60
2)
50
40
30
1)
20
10
0
0
100 200
300 400 500 600 700
800 900 1000
Fig.8. Entropy changing for Budilov fractal (1)
and Vorokhta (2) depending on algorithm
iteration.
KONFERENCE
236
∆S = ∑
i
∆Qi
,
T
(3)
where T – is a temperature of the system.
As calculations show, thermodynamics entropy is practically identical to the middle level of competition (Fig. 6). That
confirms a functional analogy between kinetic energy of particle and middle level of competition of the system. Most
settlements have a transport connection. Therefore more reliable approaching is a model of settlement of the attractor
and which is crossed by a road. Results of calculation for the entropy are changed by the Boltzmann formula in this
approaching and are presented on Fig. 7. As we see from a picture, on graphic are presented two clearly expressed
peaks. Appearance of the second peak is conditioned by a change of internal symmetry of the crystal and it is the
indicator of second type phase transition. Indeed, in small settlements home are disposed along roads and streets are
parallel to the road. That symmetry is one-dimensional. This structure is usual for most of settlements. Organization
after this rule is corresponding to the first peak (Fig.7.b.). In future the settlement begins to grow deeply from a road.
That’s why symmetry of crystal changes which becomes two dimensional. Perpendicular and radial streets appear
(Fig.7.c.). Such structures are usual for cities. Symmetry change causes appearance of the second peak.
Fig. 8 represents the charts of entropy change for the fractals of Budilov and Vorokhta. For analysis comfort a maximal
value on y-axis corresponds the value of entropy for fractals presented on Fig. 3 and 4. Beginning of counting out
coincides with the moment of fractal birth. From a picture is evident, that Vorokhta is in a state of the second phase
transition. It means that fractal, which simulate this settlement passed in the development of a village structure and
changes it on a city structure. Therefore Vorokhta on this stage has features inherent the city in the neighborhood of
center and suburbs have one-dimensional symmetry. That is indeed observed in practice. A fractal of Budilov is on the
initial stage of forming and did not yet go out on the extreme point of entropy. That confirms the fact of a few
configurations that inherent unidimensional symmetry. Therefore Budilov is a classic small village.
CONCLUSIONS
In this study an attributive and structural analogy between physical fractals and socio-economic systems were set.
Methodology of simulation the socio-economic systems development by methods of fuzzy logic, fractal growth of
crystals and molecular dynamics was formulated. Author has offered method for evaporation simulation in the process
of crystal growth which allowed explaining the basic phenomena that are observed in the real socio-economic systems.
In particular, in the process of evolution there is a point of stagnation after which the level of general competition of the
open system diminishes. It confirms the fact of self-organization of the system.
A functional analogy is set between entropy of crystal and middle level competition of the socio-economic system and
also between kinetic energy and level of competition. Appearance of second type phase transitions were studied which
determine symmetry changes of settlements, and can serve as the indicators for the state of the socio-economic system.
The offered methodology was approved on town Vorokhta and village Budilov. We got fractals which well describe
both external and internal descriptions of the real objects that confirm adequacy of methodology.
REFERENCES
[1] Qingsheng Yanga, Xia Lia, Xun Shid Cellular automata for simulating land use changes based on support vector
machines // Computers & Geosciences, 2008 – №34 – с.592–602
[2] Потапов А.А. Разработка и структура ансамбля фрактальных признаков классов целей для задач линейной
и нелинейной радиолокации // Нелинейный мир, 2006 – №7-9,т.4. – с.19-43
[3] Гладун В.П., Величко В.Ю., Киселева Н.Н., Москальова Н.М. Вывод гипотез о составе и свойствах объектов
на основе аналогии.//Искусственный интеллект. - 2000. - №1- с.44-52
[4] Виклюк, Я. І. Прогнозування геометричної структури населених пунктів методом модифікованої дифузнообмеженої аґреґації в нечіткому потенціальному полі / Я. І. Виклюк //Інформаційні технології та комп'ютерна
інженерія. — 2008. — № 1. — C. 61-68.
[5] Гулд Х., Тобочник Я. Компьютерное моделирование в физике: Пер. с англ.: В 2-х ч. – М.:Мир,1990. – Ч.1. –
349 с.
[6] Ландау, Л. Д. Теоретическая физика. Т. V. Статистическая физика / Л. Д. Ландау, Е. М. Лифшиц. —
Москва: Наука, 1976. — 584 с.
KONFERENCE
237
ADRESS:
Yaroslav Vyklyuk
National University "L'vivs'ka Politekhnika"
S. Bandera str. 12
79013 Lviv
Ukraine
KONFERENCE
238
USING CELLULAR AUTOMATA FOR SIMULATING AND DEFORMATION
OF DENDRITIC GROWTH
Vyklyuk Yaroslav, Bogdan Gats
National University "L'vivs'ka Politekhnika", Ukraine
Kyiv National Trade and Economics University, Ukraine
Abstract : Possibilities and algorithms of simulation of dendritic growth by the method of cellular
automata (CA) are considered, methods of deformation of dendrite by the potential field and by the
aggregated points, using CA in the simulating of development of urban areas. Adding probability layer to
the method of continuous asynchronous cellular automats is offered.
Key words: dendritic growth, cellular automata (СА), potential field, aggregated points
INTRODUCTION
Cellular-automata for simulation dendritic growth is used for solving wide range of the problems. In particular, for
infrastructure development, urban sprawl and land use dynamics simulation, growth of ecosystems, crystals, neurons,
climatic changes simulations.
The numerous examples of successful application of cellular automatas for the systems simulation which take into
account discreteness of the constituents stipulated the choice of this method for urban sprawl and land use dynamics
simulation. Cellular automatas are discrete dynamic systems the conduct of which is fully determined by the local and
everywhere identical rules of interaction [1].
The purpose of this paper is a reviewing ways of simulation and deformation of dendritic growth with possibility of it’s
subsequent appliance to urban sprawl and land use dynamics simulation which will allow to define directions of
investment attractiveness for towns.
Cellular automata (CA) has been increasingly used to simulate nonlinear complex systems. Besides there is an
increasing application of CA in the simulation of urban systems [2]. In this study, the support vector machines (SVM)
as a method for constructing nonlinear transition rules for CA are tested. The variables using in this simulation were
derived from existing remote sensing and GIS data, governmental agencies. Land development data from 1988 to 1993
were used to train the model. The model is applied to the simulation of urban development in Shenzhen City, a fastdeveloping, new city in Southern China. It simulates the urban development of this city from 1988 to 2004 and also
predicts development for the years 2004–2010. The validation results show good conformity between the actual and
simulated urban development patterns, and the proposed method achieved a considerably higher overall accuracy when
compared with the linear logistical regression model.
Some important example studies include work that simulates land use dynamics in the city of Buffalo, NY with CA and
GIS [3]; simulation of urbanization of the San Francisco Bay Area [4]; use of constrained CA in simulating land use
changes in Cincinnati, OH [5]; and development of a neural network-based CA model for simulating rapid urban
development in Southern China [6].
METHOD OF CONTINUOUS ASYNCHRONOUS CELLULAR AUTOMATA
Cellular automata are aggregate of some characteristics that accept continuous physical values in general case. We call
through c ij value of j characteristic of i cellular automata. Specific characteristic can have a concrete physical value.
Simulation process takes place in obedience to an algorithm essence of which in the continuous reiteration of three steps
[7]:
•
on the cellular field accidentally determine position of some i cell c i . All cells on the field are equally possible
from point of probability of their choice;
•
accidentally determine co-ordinates of nearby with c i cell c k ;
KONFERENCE
239
•
two chosen nearby cells interacts between themselves. It means that for the cells values in some moment of time
t and rules of interactions are calculated the values of cell in the next moment of time t + 1 .
Interaction rules appear as a system of iteration functions as following:
c ij = F ji (c1i , c2i ,..., c iN , c1k , c2k ,..., c Nk )
, j = 1,2,..., N .
(1)
 k
k i i
i
k k
k
c j = F j (c1 , c2 ,..., c N , c1 , c2 ,..., c N )
THEORY OF DISCRETE DIFFUSION
The process of diffusion is described by equalization of Laplace, which in the non-stationary mode for a twodimensional case looks like:
∂ 2 C ( x, y , t ) ∂ 2C ( x, y , t )
+
) = C ( x, y , t )
∂x 2
∂y 2
where C ( x, y, t ) is a concentration of matter in a point with co-ordinates in the moment of time;
D – coefficient of diffusion.
D⋅(
(2)
In the case of cellular-automata simulation consider continuous and discrete models of diffusion. For a continuous
model with maximal coefficient of diffusion equalization (2) can be presented as: c1i = c1i + 0,5 ⋅ s ⋅ (c12 − c11 ) ,
where multiplier 0,5 determines the coefficient of diffusion and can be changed only by reducing it’s value. If we accept
this multiplier equal 1, then we will get the function of interaction which describes discrete diffusion:
c1i = c1i + s ⋅ (c12 − c11 ) .
The coefficient of diffusion in discrete case must have the appearance of some probabilistic function which takes on a
value 0 or 1 with the certain degree of probability.
If we complete the described model of discrete diffusion will get the pattern of dendritic growth. For this purpose it is
necessary to enter an additional parameter which takes into account the possibility of the diffusive moving of particles
on the field (at a zero value motion of particles is forbidden, and at a unit value is allowed). In a case of cellularautomata simulation we will have a system:
i
i
2
1
1
2
c1 = c1 + s (c1 − c1 )(1 − c2 )(1 − c2 ),
(3)
 i
c2 = c2i + c2i + s (1 − c2i )c1i
where i =1,2 are indexes of two interactive cells, s =+1 when i =1, s =–1 when i =2.
This system represents bilayered structure of the two-dimensional field of cellular automata. A layer c1 corresponds for
a presence or absence of discrete particle and c2 corresponds for possibilities of the diffusive moving of particles on the
field [7].
MODIFICATION OF METHOD OF CONTINUOUS ASYNCHRONOUS CELLULAR AUTOMATA
Let’s add to the existent model of continuous asynchronous cellular automata the third layer that allows taking into
account probability of transition direction of the cell. On the cellular field accidentally choose cell and four nearby cells
which have certain probability pi , i = 1,...,4 with which the motion will take place in the set direction (Fig. 1).
Fig. 1. Probability of the transition direction of the cell
For the transition direction finding it is necessary to normalize probabilities:
KONFERENCE
240
pi =
pi
.
4
(4)
∑p
i
i
After it find integrated probabilities:
pint 1 = p1 ,
pint 2 = pint 1 + p2 ,
pint 3 = pint 2 + p3 ,
(5)
pint 4 = pint 3 + p4 .
Fig. 2 represents a line where integrated probabilities are located.
p1
p2
p3
p4
0
pint 1 pint 2
pint 3
pint 4
1
Fig. 2. Integrated probabilities line
For the choice of direction choose random value r with the equal probability distributing. Depending on a range
p1 ,..., p4 in which a value r get into, a cell will move in the proper side.
LONG-RANGE ORDER PRINCIPLE
All above-mentioned corresponds to short-range order approach i.e. a particle was aggregated at a direct collision. Thus
a particle can move only in four directions. In case of collision with aggregated particle it is stopped. In many
calculations, in particular paper [8], long-range order principle is used when a particle can be aggregated even when it
does not touch with other particles, but lies on certain distance.
The following algorithm shows the idea of dendritic growth using long-range order principle:
•
on the cellular field accidentally choose not empty cell from a matrix c1 ;
•
aggregating probability is determined by Moore neighborhood. The neighborhood matrix (Fig. 3) is determined
for this purpose, where the center of matrix is co-ordinate of the chosen particle. A value of other elements of
matrix is chessboard distances to a zero cell;
Fig. 3. Chessboard distance measurement in neighborhood matrix
•
•
aggregating probability associate with every cell if there is an aggregate particle in the neighborhood;
after probability determination choose a random value r with normal distribution 0 < r < 1 . When r < p cell is
aggregated, otherwise r > p and cell moves by short-range order approach.
Linear dependence of probability is using, and depend on chessboard distance [8]. Consider that aggregating probability
of neighborhood 4 is p4 = 0 and for neighborhood 1 probability is set empirically. Value in neighborhood 4 is x4 = 4 ,
for neighborhood 1 x1 = 1 . Deduce equalization for determination of aggregating probabilities:
( x − x1 )( p4 − p1 )
pi = i
+ p1 ;
(6)
( x4 − x1 )
Fig. 4 represents mechanism of probabilities determination in the neighborhood matrix. For neighborhoods 2 and 3
draw vertical lines, the intersections of which with a straight line will allow to define aggregating probability for
neighborhoods 2 and 3.
KONFERENCE
241
Fig. 4. A mechanism of determination of probabilities in neighborhoods round an aggregate cell
RESULTS
For realization of the models described in the previous sections we used cellular-automata simulation. Fig. 5a)
represented picture of dendritic growth due to diffusible discrete particles on the cell field by a size 200*200 in the
moment of time which comfort with the amount of intercellular co-operations equal 15000000 by the short-range order
approach. A dendrite has the clearly expressed structure and outwardly reminds the crystal of snowflake.
200
200
180
180
160
160
140
140
120
120
100
100
80
80
60
60
40
40
20
20
0
0
20
40
60
80
100
120
140
160
180
200
0
0
20
40
60
80
100
120
140
160
180
200
a) Short-range order approach
b) Long-range order approach
Fig. 5. Cellular-automata simulation of dendritic growth
Fig. 5b) shows growth of dendrite by the long-range order principle described higher. Evidently, that growth
of dendrite takes place chaotically, a dendrite does not have the clearly expressed structure, concentration of particles
inward the fractal is not uniformed.
It is possible to draw a conclusion that dendritic growth by the short-range order approach is expedient to apply for the
physical processes simulation, such as growth of crystals. Dendrites that have built using long-range order approach are
worth to apply for the socio-economic systems simulation (for example growth and development of infrastructure of
settlements), as they do not have obvious limits and grow like the fractals.
METHODS OF DENDRITES DEFORMATION
Deformation of dendrite can take place due to the potential field or by aggregate points.
In this work for dendrite deformation we use potential field represented on Fig. 6. We will notice that the potential field
can have a different structure depending on it’s nature.
KONFERENCE
242
20
40
60
80
100
120
140
160
180
200
20
40
60
80
100
120
140
160
180
200
Fig. 6. Potential field
Fig. 7a) shows the example of dendrite deformation that has built using short-range order approach by the potential
field. Deformation takes place on the cell field by a size 200*200 in the moment of time which comfort with the amount
of intercellular co-operations equal 15000000. From picture evidently that a dendrite structurally reminds the potential
field, represented on Fig. 6 with the high concentration of particles on all surface of dendrite.
Fig 7b) represents dendrite deformation that has built using long-range order approach by the potential field in the moment
of time which comfort with the amount of intercellular co-operations equal 100000. We can see from the picture that
potential field poorly influences on deformation. A dendrite has a spherical form with the higher concentration of
particles in a center of fractal and dispersion of particles on the edges.
200
200
180
180
160
160
140
140
120
120
100
100
80
80
60
60
40
40
20
20
0
0
20
40
60
80
100
120
140
160
180
200
0
0
20
40
60
80
100
120
140
160
180
200
Fig. 7. Deformation of dendrite built by the potential field
Dendrite deformation can take place by using of aggregate points. For this purpose points are located in necessary
direction and growth of a fractal take place along the set points.
KONFERENCE
243
150
200
140
180
130
160
120
140
110
120
100
100
90
80
80
60
70
40
60
20
50
0
20
40
60
80
100
120
140
160
180
0
200
0
20
40
60
80
100
120
140
160
180
200
Fig. 8. Deformation of dendrite by the horizontal line of aggregate points
On Fig. 8 points are located along a horizontal line and growth of dendrite takes place within the limits of the set
horizontal line.
In the case of short-range order approach represented on Fig. 8a) we see the clear vertical branches of dendrite from the
horizontal line of aggregate points.
For long-range order approach (Fig. 8b) ) there is a chaotic growth of dendrite along the line of aggregate points.
200
200
180
180
160
160
140
140
120
120
100
100
80
80
60
60
40
40
20
20
0
0
20
40
60
80
100
120
140
160
180
200
0
0
20
40
60
80
100
120
140
160
180
200
Fig. 9. Deformation of dendrite by aggregate points on the axes
On Fig. 9 aggregate points are located criss-cross in the middle of the cellular field by a size 200*200.
On the picture it is shown, that growth of dendrite takes place along the forcedly set points in both cases of short-range
order approach and long-range order approach. However for the case of short-range order approach (Fig. 9a) ) there is
clear growth of dendrite with the expressed structure of branches unlike long-range order approach (Fig. 9b) ), where chaotic
growth took place along the set points.
CONCLUSIONS
This paper describes the possibilities and algorithms of dendritic growth simulation and deformation using method of
cellular automata by the short-range order approach and long-range order approach, addition to method of continuous
asynchronous cellular automata is offered by a probabilistic layer. Certainly, that clearer dendrite structures appear as a
result of using short-range order approach. Therefore this principle is worth to apply for physical processes simulation,
in particular, for the growth of crystals. More chaotic structures appear in the case of long-range order approach, that is
why this principle is expedient to use for the socio-economic systems simulation, for example to growth of settlements
and development of their infrastructure. It is shown that dendrite deformation takes place using potential field and
aggregate points. During deformation by potential field in the case of short-range order approach dendrite reminds the
field structure, and for long-range order approach potential field poorly influences on deformation. When aggregate
KONFERENCE
244
points are used for deformation fractals grow along the set points. But in the case of short-range order approach we get
clear dendrites unlike the case of long-range order approach, where dendrite growth takes place chaotically.
REFERENCES
[1] ТОФФОЛИ Т., МАРГОЛУС Н. Машины клеточных автоматов. М.: Мир, 1991. – 280 с.
[2] YANG Q., LI X., SHI X. Cellular automata for simulating land use changes based on support vector machines //
Computers and Geosciences, 2008 – №34, p. 592-602.
[3] BATTY M, XIE Y. Possible urban automata // Environment and Planning B: Planning and Design, 1997 – Volume
24(2) p. 175 – 192.
[4] CLARKE K C, HOPPEN S, GAYDOS L. A self-modifying cellular automaton model of historical urbanization in
the San Francisco Bay area // Environment and Planning B: Planning and Design ,1997 – Volume 24(2) p. 247 –
261.
[5] WHITE R., ENGELEN G. Cellular automata and fractal urban form: a cellular modelling approach to the evolution
of urban land-use patterns. // Environment and Planning A 1993 – Volume 25(8), p. 1175–1199.
[6] LI X., YEH A.G.O. Neural-network-based cellular automata for simulating multiple land use changes using GIS. //
International Journal of Geographical Information Science. 2002 – Volume 16, p. 323–343.
[7] ВАЛЬ О.Д., ВАЛЬ.Л.О., ЖИХАРЕВИЧ В.В., ОСТАПОВ С.Е. Генератор псевдовипадкових бінарних
послідовностей на основі клітинних автоматів// Науковий вісник Чернівецького університету. Серія
Фізика.Електроніка, 2008. – вип. 426.- С.39-43.
[8] TEKNOMO K., GERILLA G.P., HOKAO K. Stochastic cellular model for lowland urban development // Lowland
technology international, 2006 – Vol. 8, №1.
ADRESS:
Yaroslav Vyklyuk
National University "L'vivs'ka Politekhnika"
S. Bandera str. 12
79013 Lviv
Ukraine
Bogdan Gats
Kyiv National Trade and Economics University
Kioto str. 19
02156 Kyiv
Ukraine
KONFERENCE
245
KONFERENCE
246
JMENNÝ REJSTŘÍK
A
ABDULAZIZOV, M. ............................... 13
ASLAMOVA, O. .................................... 169
MĚŠŤÁKOVÁ, K. ..................................191
MILC, K...................................................197
MILEK, M. ..............................................197
MOTYKOVÁ, M.......................................83
B
BARTOŠOVÁ, E.................................... 173
BILLÝ, Ľ. ................................................. 17
BOLDIŠOVÁ, N....................................... 21
BRÓG, M. ............................................... 197
N
NATŠINOVÁ, Z. S. ............................89, 93
NĚMEC, O.................................................99
NOVOSADOVÁ, V. ...............................101
NYCH, K. ................................................197
C
CAUDROVÁ, M. ................................... 173
CZEFALVAYOVA, K. ............................ 29
Č
ČERNOTA, M. ......................................... 25
P
PENIAŠKO, T. ........................................107
POBOČÍK, R. ..........................................229
PRACHAŘ, J. ..........................................111
PUŠKÁROVÁ, P.....................................117
PYŤELOVÁ, K. ......................................121
G
GATS, B.................................................. 239
GLAVATSKIKH, M. ............................... 33
GORIACHEVA, V. .......................... 39, 201
GRANČAY, M. ........................................ 43
R
REŤKOVSKÝ, P. ....................................125
RICHTR, M. ............................................221
ROZHANSKAYA, E...............................137
RUSIŇÁK, P. ..........................................141
H
HALUZOVÁ, L. ....................................... 49
HLAČINA, T. ........................................... 53
HOLZEROVÁ, P. ..................................... 57
HRBÁČEK, I. ......................................... 205
HRUBOŠ, M........................................... 177
HULMANOVÁ, M................................... 63
S
SMIRNOV, G. .........................................201
STRNADEL, A........................................191
STUCHLÍK, M. .......................................205
SVOREŇOVÁ, S.....................................153
SZIKOROVÁ, N. ....................................157
Š
ŠEBESTA, F............................................205
ŠMÍDOVÁ, E. .........................................177
ŠTAFFENOVÁ, J....................................147
J
JOUKLOVÁ, L. ...................................... 173
JUŘENČÁKOVÁ, S............................... 177
T
TOMANKOVÁ, D. .................................189
TURČÍKOVÁ, M. ...................................191
TYSHCHENKO, V. ................................229
K
KAPRONCZAI, I...................................... 71
KORMANCOVÁ, M. ............................... 75
KUROCHKIN, N.................................... 213
KUTÁLEK, P.......................................... 191
V
VARMUS, M...........................................163
VAŠÁT, Z................................................205
VYKLYUK, Y.................................231, 239
L
LOVICHOVÁ, M. .................................. 183
M
MAKSIMOV, A........................................ 79
MALÍK, R............................................... 217
KONFERENCE
247
KONFERENCE
248
Název:
„Příležitosti mladé generace v oblasti vědy, výzkumu a inovací“
IV. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2010
Autor:
Kolektiv autorů
Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil:
Osvobození 699, 686 04 Kunovice
Náklad: 200 ks
Počet stran: 248
Vydání: první
Rok vydání: 2010
ISBN 978-80-7314-213-1

příležitosti mladé generace v oblasti vědy, výzkumu a inovací

Transkript

Podobné dokumenty

Program Kalsem 2014 Pondělí 20.00 Úterý

Nabuchodonozorov sen

Univerzita Palackého v Olomouci Cyrilometodějská teologická fakulta