List od švekry

List od švekry: Drahy žecu, bizovňe še čuduješ, že po teľo rokoch še ozyvam. Aľe obecala mi dzifčecu, že ci napišem. Keľo to už roky, co ce ochabila? Das pejc? Može i vecej budze. Jak še hutori, čas najľepši dochtor, šicky rany zahoji. I mne še už noha zahojila, co ši me raz ožarty zdrilil z garadyčoch. Teraz už znam, že to veľka chyba bula, kedz mi še gu vam do domu nascahovala. Do šickoho mi še starjala a ľem mojej Ruženkoj mi stranu trimala. Mušel ši porjadne cerpec. Nečudo, že ši sebe občas čerknul betehy a neraz pozdno do večara u karčme šedzel. Šak každy poriadny chlop sebe vypije, no ňe? Dachto ľem dakus, druhy vecej, no a ty ši vypil vecej. Aľe ani še ci nečudujem. Ta vedz tota moja Ružena poriadna ľompa bula. Vidzela mi, jak še o tebe stara! Na frištik chľeba so šmaľcom, na obid ši harčok trepanky mušel vylygac, dobre ši hutorel, že chuci jak koňske šiky. Na večar ci uvarila kendericu, abo ľem postne bandurky ši mal. A kedz še jej zochcelo na poľo zajsc, ta i hryžacu dziňu ši dostal. Šak ani porjadny kavej ňeznala uvaric, chucil jak krochmaľ. Vera nerada še okolo šparheltu obracala. Ľem by še paradzila a hodziny pred džveridlom vystavala. A ani čistotna bars nebula. Brudny budar vyčuchac? Ta dze! Rajbac ani bigľovac še jej nechcelo, aj graty ši mušel sam umyvac. No, piľna pčola to nebula, do roboty še bars nešarpala. Aľe ani ja ci nebula bars dobru švekru. Pravom ši každomu u valale hutorel, jak ci tota stara ropucha niči život. Šľepe sme buli, nevidzeli me jak cerpiš. Keľo razy mi sebe želala, žeby me guta ulapila za to, že mi še gu vam nascahovala. Verabože, šaľena ja bula. Šicko mohlo buc inšak. Aľe vidziš, drahy žecu, že ani po teľo rokoch me na tebe nazapomľi. Ruženka hutori, že sebe ce predstavuje s veľkym bembeľom, bizovne ci už kosce nečerkaju. A že by še rada stala nadraguľu. Už še jej i šnilo o malym kandratym babuľe. Ňemala ce ochabic, teraz to už zna i vona. Jak v tebe zostalo choľem falatočok ľubosci, friško odpiš, budzeme ci blahoslavic. Šak stara laska nehardzaveje, jak še hutori. Naša kapura budze pre tebe furt otvorena. Dodanok: Skoro by mi zapomla. Gu tomu džegpotu, co ši ulapil v loce, ci zo šerca blahoželame. Tvoja švekra Haňka Šarišsko – slovenský slovník : http://www.stofanak.sk/slovnik/
Motivačná príhoda z východu. Uvedomiť si že každý z nás sme dostali nejaké dary. skúsiť sa zamyslieť nad tým že čí tie dary neberieme ako samozrejmosť (ako Ružena len dostavala od svojho manžela) a stále bolo málo. Nakoniec to aj tak dopadlo že ho nechala. Nie je to aj s nami niekedy takto, že len prijímame a prijímame a sťažujeme sa na to čo nemáme? Nezháňame sa len za nejakými vecami? Mame čas sa zastaviť a rozvíjať tie dary ktoré sme sami od Boha dostali? Nezanedbávame ich? Nezanedbávame Ho? Netreba sa spoliehať na to že keď prídu horšie chvíle že sa pomodlime a Boh sa nám zjaví a dá nám do ruky výherný lístok z Lotta. Tu vypočítavosť nepomôže. DÚ: vyžrebovať si z pripravených darov jeden (napr. dar úsmevu, radosti, pracovitosti ...) a snažiť sa počas týždňa ho využívať a rozvíjať. Pri tom všetkom nezabúdať na to, od Koho to všetko máme.