soctALNEJ PSYCHOLoCIE - Psychologie @ Oukej.CZ
Transkript
soctALNEJ PSYCHOLoCIE - Psychologie @ Oukej.CZ
Sociiilna psychol6Sia Predmeta miesto soci6lnei psychol6Siev systdmevied A MIESTO 1. PREDMET PSYCHOLoCIE soctALNEJ VIED V SYSTEME 1. Uvod 11 Predmeta miestosocidlnejpsychol6gie v systdmevied Socislnipsychologie z pOvodne spojovnika sa lhhko m61e z ishy'chokolnosti stat' rozdelovnik a vice versa.Pri d6slednom zhodnoteni niekol'ko desahoii trvajriceho spoluZitia tfchto disciplin moZno d6jsf k zavent, Ze v konednom d6sledku boli vzfahy pre v5etky zainteresovan€strany produktivne. Vdhka fungujricernuprincipu rivality boli tieZ mimoriadne stimulujrice a pod vplyvom kritick€ho "pohlhdu okolia" (tj. dblSich, sofistikovanejSicha vyspelej5oumetodol6giou vybavenfch disciplin) aj viac-menejkooperatfvne. Ako priklad pre toto tvrdenie moZno uviest',Ze v sociiilnejpsychol6gii doposial moZno zaregistrovat'pritomnosf dvoch linii - tzv. psychologizujricej i sociologizujricej.Sociiilni psychol6govia sf aj dnes osoby,ktor€ maj( za sebou vysoko5kolskri pripravu psychologickri, alebo sociologickri. Dal5ou podstatnou charakteristikou, napom6hajricou poodhalit' tv6r resp.s(dasnri podobu tohoto vedn6ho odboru, je zaradbvaniesociiilnej psychol6gie do Strukt(ry psychologickfch disciplin. VyuZijric trochu esejistickyznejrici ndzov tejto iasti, "vlastnymi srirodencami" soci6lnejpsychol6giev priebehu jej vyvoja sa stali psychologickddiscipliny, z nich najmd vfvinovii, kogniHvna, psychol6gia osobnosti, psychologickd metodol6gia a psychometrika. Odpoved na otilzku, preto tomu tak je i dnes, by mohla by{ 2e je to dand tradiciami. Znela by vSak iste vel'mi eufemisricky. Pokrisme sa teda kriitko zamyslief nad pridinami tohto stavu: a) Najmii v prvom obdobi rczvoja discipliny (m6me tu na mysli obdobie medzivojnov6) sa vrlskum v socidlnej psychol6gii opieral predov5etkym o siln6 str5nky psychologickejinStrument6cie(me' ranie, experimentovanie, met6dy Statistickejanal,izy vhodnd pre mal6 vybery). D0vody boli presnetie ist6, ak6 sa uplatnili pri vzni ku psychol6gieako vedy, tj. ziskafpunc exaktnosti resp. vedeckosti, io bolo osobitne vyznamn€ pri porovnani so stavom poznania a Stylom pr6ce v oblasti prirodnych a medicinskych vied. Skutoinost', Ze sa sociiilna psychol6gia predsa len v porovnani s ostatny'mi"(isto" psychologickfmi disciplinami pohybovala v relativne 5pecifickom prostredi, priniesla svoj vklad aj do rozvoja psychologickejmetodol6gie. Aspoi jeden priklad za mnoh6: v polovici dvadsiatych rokov L. L. Thurstone vyvinul intervalov6 5k6ly na meranie postojov ktor€ zakr6tko nasledovalidhlSie(sumain6 a kumulativne). D6sledkom toho bolo, Ze popri oblasti psychofyziky a kon5trukcii testov sa Stddium postojov stalo vystavnou oblasfou uplatnenia merania v psychol6gii. b) Siln6 striinky sociol6gie pri Shrdiu sociiilnehomakroprostredia(sociiilnej Struktury, socidlnej mobility) ponrikali, najmii v tomto podiatodnom obdobi ist6 voditko pri pristupe k sociiilnej realite. 12 i Sociiilnapsychol6gia v systimevied Predmeta miestosocidlnejpsychol6Sie Tzv. mikro.pohlhd psychol6giev5ak poskytoval efektivnejSiuStartovaciu rampu pre rieSeniev/skumnfch, a napokon aj praktickych probldmov "in sihr", teda v zmysle "hr a teraz". Ako d6kaz produktivnosti tohto poshrpu moZno z hist6rie psychol6gie uviest' zn6my priklad Hawthornskfch Studii Eltona Maya vo firme WesternElectricCompany.Odhalenieefektu "socidlnychfaktorov" resp. human factors pri rieSeni praktickfch riloh vyrobnej sf€ry v zmysle zvySeniaprodukrivity priice, predstavovalopopri svojich v praxi vyuZitelhfch d6sledkochnespornevyznamnf stimul dhlSieho rozvoja v;iskumu. Len pre porovnanie moZno uviesf, Le pravdepodobne prinos vdiSi, ako dhl5ie anal'fzy faktorov fluktu6cie, ktor6 predstavovali dom6nu praktickdho vstuPu sociol6giedo tejto oblasti o20 a2 30 rokov nesk6r.Pre zachovanieobiektivity bfchto historickych reminiscenciivSaktrebauviest'(parafr6zuiricvfrok G. W. Allporta, jednej z najvfznamnejSichpost6v na sc€nesoci6lnej psychol6gie, Ze "spolotnost' musi byf vel'mi bohatii na to, aby si mohla dovolit luxus ako ie psychol6ga"), Ze odhalenie potenciiilu psychologickfch predpokladov pracovnika mil praktickf zmysel tam, kde rozhodujrice rezely, tj. kvalifikainych predpokladov,organiziicie a riadenia, sri uZ v podstatevyierpan6. A to zdhleka nebol v danom obdobi pripad ostatnEho(mimo naipriemyselneiSich odvetvi USA) sveta. c) Napokon, v r6mci na5ich(vah moZno "naitrhovej5i" argument srivisql s re6lnymi moZnosfamidvoch, pre budrici osud socidlnejpsychol6gie kl(iovych vednlich disciplin. NielenZena jedndho sociol6ga v tomto obdobi (a plati to vlastnedoposial)pripadali desiatky psychol6gov,ale vlastn6 produkty ich priice, realizovatelh6na prislu5nom segmentetrhu, boli vyraznev prospechpsychol6gie.A ak k tomu pripotitame stiile aktuiilny Postoisociologickejuniverzitnei obce, ktord len vel'mi zdriihavo prejavuie ziiuiem o sociiilnu psychol6giu (psychologizujricusociol6giu.. ' ?) ako vlastnri disciplinu, ako telo svojho tela, vfsledokbol zreimi,.MoZno v5ak vyjadrit istri mieru optimizmu, Ze tilto situ6cianemusi byt trval6. Ved uriite sa d6 povaZovaf za pochopitelh6, Ze discipliny v oblasti sociiilnych a behaviordlnychvied museli priniest ist6 obetena oltiir vlastn6ho sebaurienia.Tak psychol6gia ako aj sociol6gia(podobne naPr. etnografia vo vzfahu k hist6rii, liter6ma veda vo vzfahu k jazykovede a naopak) museli v uplynulom obdobi povfiit' v5etko to, do ich odliSujenad to, do ich mOZespdiat,aby obh6jili opr6vnenosfvlastV mnohychz naSichs(iastnikov vSaksilniepocit,Ze nej existencie. toto obdobie uL je za nami. Ze umel6 m(ry ktoryichriiel boi zrejm'! (nie mriry ideologick6,ale prisne odborneexistenin6),nie sri tak6 vysok6. A Ze spoloine m6Zemebyt' silnei5i,presvediivejSia prav- 13 Predmeta miestosociiilneipsychol6giev systdmevied Sociillnipsychologie divejSi (bez ohrozenia puristicky chiipanej iistory "vlashrej kaplnky"), ako sme boli doposial. Odpoved na ot6zku, kto sri "deti" sociiilnejpsychol6gie,takisto nie je jednoduch6. Dosf dlhri dobu bola socielna psychol6gia zaradbvan6 medzi skupinu tzv. Speciiilnych,nie z6kladn;ich psychologickychdisciplin, po boku napr. vy'vinovej psychol6gie di psychologickejmetodol6gie. Bolo ai ist6 obdobie v dejinilch psychol6gie,ked sa spochybiovala potreba soci6lnej psychol6gie ako osobitnej discipliny s bfm, Ze vlastne cel6 psychol6gia je svojou povahou "socidlna". P. G. Zimbardo (1992)hovori, Ze socidlnapsychol6gia bola v psychologickej statusovej hierarchii dlho v podriadenom postaveni. Napr. aZ v obdobi poslednych 15-20 rokov sa soci6lna psychol6gia zaraduje medzi z6kladn6psychologick6discipliny. Predoo tom hovorime v tejto s{vislosti? Lebo socidlnapsychol6gia prakticky doposial mii skOr charakterakademickej,silne v'lskumne orientovanejdiscipliny, na prvf pohlhd akoby bez priameho styku s hlavnymi oblast'amiaplikiicie psychologick6hopoznania v praxi. Ale skutotne len na prvy pohlhd, ak si vSimnemepodrobnejSiesociiilnopsychologickf vklad aspofrdo troch hlavnych oblasti aplikiicie: zdravotnicbva,Skolstvaa ekonomickej praxe. Vo v5etklich troch oblastiachmoZno tento vklad zaregistrovaf pri bilancii pouZivanych diagnostickfch n6strojov. Pokial ide o klinickti a poradenskri prax, podstatn6 dasf terapeutickych a psychokorektivnych postupov, ako aj tzv. soci6lnopsycholgickfchvfcvikov vznikla a opiera sa o poznanie,ziskan6 v r6mci rozvoja tejto discilpliny. V ekonomickej praxi sa tento pohlhd rozSirujeo ziikonitosti fungovania sociiilnych in5titucii a organizdcie,pozndvanie trhu, optimaliz6ciu efektu reklamy, spotrebitel'skEspriivanie, ot{zky riadenia, personalistikyatd. Preto ako "deti", ktorych spolurodiiom ie sociiilna psychol6gia,moZno nazvaf mnoh6 aplikovan6 psychologickEdiscipliny. Podlh analyz American PsychologicalAssociation existujednes do 60 samostatnychpsychologickfch disciplin, z ktorfch asi 3/4 sri aplikovan6 (Rosenzweig,1984).U viidSinyz nich moZno vidief vplyv viacerych z6kladnych, Speci6lnychale aj aplikovanych psychologickfch disciplin. Len zriedkavo v takomto zoznamesociiilna psychol6gia chyba.. . 3. Vfvinov6 obdobia a vjvinov6 rilohy sociilnej psychol6gie Existuje viacero alternativ, rozliSujricichziikladn6 etapy doteraj5ieho rozvoja sociiilnejpsychol6gie.Je to sk6r vec kolegov, zaoberaj(cichsa hist6riou sociiilnejpsychol6gie,aby prispeli k rie5eniu tohoto prob16mu. Z6kladn6vfvinov6 obdobiasa v5akv z6sadevymedzit dajri- prv6 od vzniku soci6lnejpsychol6giepo koniec II. svetovej vojny; druh6 do konca 60-tychrokog $. l<rizyv sociillnejpsychol6gii, a napokon 14 I I I I Socidlnapsycho169ia Predmeta miestosocidlnejpsychol6giev systdmevied tretie, od zaiiatku 70-tych rokov po sridasnost'.Vo vlivinovej psychol6gii sa Siroko uplatnila my5lienka, 2e kald1 obdobie v ontogen6ze moZno charakterizovaf z hlhdiska 6loh, ktor6 pred ilovekom stoja a sti predpokladom vstupu do obdobia dhlSieho.Pokrisime sa teraz pozriet' takymto pohlhdom na riiinkovanie sociiilnej psychol6gie. Prv6 obdobie, volhe ohranidendrokmi 1908 -lg4lbfvacharakterizovanf takymito, pre soci6lnu psychol6giu vly'znamnfmi udalosfami: popri uZ spom(nanfch publikiicirich W. McDougalla a E. A. Rossato bola S-dielna publik6cia W. I. Thomasa a F. Znanieckeho(1918) "Polskf rolhik v Eurtipe a Amerike", kde poloZili pre sociiilnu psychol6giu z6kladnf kamei empirick€hov'y'skumuv podobe pojmu postoj (attitude). V roku 1921sa 'Journal of Abnormal Psychology" premen(va na 'Journal of Abnormal and SocialPsychology". O tri roky neskdr vychiidza velmi vplyvn6 a citovan6 utebnica sociiilnej psychol6gie Floyda Allporta (1924).O desat'rokov nesk6r vychi{dza kniha Georga Herberta Meada (7934),v ktorej sa pozornosf sristredujena vzt'ahyJA s okolim, a o rok na to prvi soci6lnopsychologick6priruika (Handbook),pod editorstvomCarla Murchisona(1935)a v nej ucelenii kapitola o te6rii a vyskume postojov od Gordona W. Allporta. Muzafer Sherif (1936) publikuje pr6cu, v ktorej vysvetluje povahu a procesy konformity. V roku 1939 Kurt Lewin, so svojimi Ziakmi Ronaldom Lippittom a Ralphom Witeom zverejiujri vysledky experiment6lnehoStudiaStflov vodcovstvana dOkaztoho, Ze ich moZno Studova( v laborat6riu a ]ohn Dollard so spolupracovnikmi d6vaj( odbornej verejnostiprv6 informiicie o svojej te6rii vzt'ahovfrustriiciaagresia.V roku 1945Kurt Lewin zakladd ResearchCenter for Group Dynamics. Popri uv6dzaninajvyznamnej5ich udalostimoZnototo obdobievfvinu socidlnejpsychol6gie charakterizovat',podlh ndsho niizoru pomocou nasledovnychvyvinovy'ch riloh: a) zvliidnutie "abecedy" - vj,razom ry'chtosn6h bola sdria publik6cii uiebnicov6ho a prirudkov€ho typu, ako aj prv€ dasopisy.Po skfsenostiach infch disciplin aj soci6lna psychol6gia potrebovala dosiahnuf uznanieakademickejobce,vtlenenie discipliny ako utebn6ho predmetu do osnov vysokoSkolskejpripravy (nielen psychol6gov) a potrebovala tieZ pritiahnut kolegov k vyskumnei priici na khidovfch smeroch. b) ohranidenie "vlastn6ho polh" - vymedzenie predmetu sociiilnej psychol6gieza pomoci pojmu postoj.Povedan6napr.slovamiW. I. Thomasaa F. Znanieckeho,ktori soci6lnupsychol6giucharakterizovali ako vedeck6Stfdium soci6lnychpostojov. c) vyvin "Specifickyich" n6strojosktor6by legitimizovalioprdvnenost' l5 Predmeta miestosociiilneipsychologiev syst€mevied Socidlnipsychologie vlastnej existencie:napr. kon5trukcia postojovfch 5k6l (Thurstoneintervalov€, Guttman - kumulativne, Likert - sumain6), sociometrick6 met6da (J.L. Moreno). '1959,by bolo moZn6 Druhd obdobie, volne ohraniiend rokmi 1945rast(cim poitom udalosti. radom geometrick/m charakterizovat' Posk(sime sa vybrat' len tie naiilusfraHvnej5ie:V roku 1954vychiidza prv6 vydanie novej, modernei priruiky sociiilnej psychol6giepod editorstvom Gardnera Lindzeyho, druh6 roz5iren6 S-dielne vydanie v spolueditorstves Elliotom Aronsonom (1958)potom o 14 rokov nesk6r. Leon Festinger(1957)publikuje z6kladn6 t6zy svojej te6rie kognitivnej disonanciea o rok nesk6r Fritz Heider (1958)z6kladnli popis te6rie atribricif vo svojej Psychol6gii interperson6lneho spr6vania. Z6ver pdtdesiatychrokov byva oznadovany'aj ako "zlat€ obdobie" preto,2e bol bohaty nielen na vfsledky vyskumov, ale aj ich teoretickti reflexiu. JohnThibaut a Harold Kelley (1959)publikujf pr6cu o sociiilnej psychol6gii ma$ch skupin, v ktorej prezentujti svoiu te6riu so' ci6lnej vymeny. Z udalosti tohto obdobia m6Zno eSte uviesf rok 1955,kedy sa Journal of Abnormal and Social Psychology rozileiuje na dva: fournal of Abnormal Psychology a - Pre sociiilnu psychol6giu najvfznamnej5i titul - Journal of Personality and Social Psychology.Napokon koniec tohoto obdobia tvor( situ6cia, ktorii sa v soci6lnejpsychol6gii charakterizujeako kriza (podrobnejSievid kapitola A. Zelovej o hist6rii sociiilnej psychol6gie). Aj toto obdobie vfvinu soci6lnejpsychol6giemoZno charakterizovaf, podlh n65hon6zoru, pomocou uriit'y'ch vyvinovych riloh: ' a) roz5irenie " zirbenf Dominantn6 orient6ciana vyskum postojov sa uZ javi ako pririzka. Nie n6hodou sa predchddzajricaetapa konii K. Lewinom zaloilenym Centrom pre vfskum skupinovej dynamiky. Vfskum malych soci6lnych skupfn, ich struktury, problematika vodcovstva, skupinov'y'chprocesovatd. definitivne rozruSujemonopol "postojiirov" v soci6lnejpsychol6gii.Vyskum soci6lnejpercepciea komunik6cie zadina naberat'na obriitkach, podobne analj,zady6dickych vzfahov, vyskum takych fenom6nov ako je agresia,atraktivita, liiska a priatel'stvoatd. obohacujrivtedaj5iu tvilr sociiilnejpsychol6gie. b) "punc vedeckosti" = exPerimentovanie? Pri analyze priiin, ktor6 viedli v soci6lnejpsychol6gii ku krize napr. K. L. Higbee uv6dza, Ze koncom 50-tych rokov bolo 57Vovfskumov realizovanychexperiment6lnoumet6dou, t. i' 2e vdi5ina n65ho poznania sa v tom obdobi opierala o vysledky, ziskan6 v sklenikovom prostredi laborat6rii (Higbee, Millard, Folkman, 1982). c) cestak te6rii je dlh6 a nelhhkii 16 Soci6lnapsychol6gia Predmeta miesto socidlnejpsychol6Siev systdmevied Dost velkfm sklamanim mnohych " ulivatelov" sociiilnopsychole' gickych poznatkov, ale aj vlastny'ch reprezentatovtohto odboru v uvedenom obdobi bola skutoinos{, Ze napriek risiliu sa nepodarilo vypracovat'ucelen( te6riu vedn€ho odboru. Miesto toho vedlh sebaexistovali tzv. te6rie shedn6ho doletu, teda te6rie,ktor6 na5li uplatnenie v istej oblasti poznania, a to iasto len s vel'mi ohranitenym r6diusom uplatnenia. Prikladom pre to sri aj v prehlade spominan6 publik6cie (napr. Festinger, Heidel, Thibaut a Kelley a pod.) d) "praktickri" vyuZitelhosf sociiilnopsychologickfchpoznatkov V teito oblasti sa soci6lnapsychol6gia ukiizala ako najzranitelhei 5ia. Nie n6hodou sa o krize zaiina hovorif koncom 50-tychrokov, tzn. v obdobi v'jrazn'fch otrasov spoloienskdho syst6mu v USA (hnutie beatnikov hippies, koniec vojny vo Vietname,rasov6 konflikty), v Ziryadnej Eur6pe (velk€ 5tudentsk6 nepokoie, zatiatky ekologickych hnuti, vyiifranie extr6mistickychorganiz6cii) i v Strednej a Vychodnej Eur6pe (Ceskoslovensk6udalosti rokov 7967-68).V obdobi po II. svetovej vojne sa oiakivalo, Ze socidlna psychol6giabude jednym z efekHvnychndstrojov "riadenia" spe' loiensk6ho Zivota a predch6dzaniasoci6lnymkonfliktom. ZiaI,toto presvedienie si osvojili ai niektori reprezentantiodboru a preto zdanlivri neprodukHvnosfsoci6lneipsychol6giepri rieSeniiaktuiilnych socidlnychprobldmov povaZovali za ptiznak zlyhania odboru ako celku. Napokon tretie obdobie, ohraniEen6rokomi 197Qa2 do sriiasnosti moZno najmii v jeho prvfch rokoch oznadit'ako "pokrizov6", so vztastom publikovanfch pr6c a oZivenim vfskumu. PretoZeide z6rovei o odbobie z dne5n6hopohladu najt'aZ5iehodnotitelh6,uspokojime sa pre potreby tejto tasti s kon5tatovanfm,Ze s rilohou poskytnrit relevantny' obraz prich6dza t6to publik6cia ako celok. 4. Sociilna psychol6giaa iej self-concept:reflexie o predmetevedn6ho odboru Rozhovor o tejto tdme by sme radi zadalijednym prikladom: do roku 1977bolo v USA za sedemdesafrodivydanlich 105uiebnic sociiilnej psychol6gie(Higbee,Gibson, 1985).Zapoiitan€ boli len prv6 vydania a len udebnicevy5l6 v USA. Dnes,zhruba o 20 rokov nesk6r,odhady hovoria o disleviii5om ako 150,a v celom svetesa odhaduje,Zevy5lo dohromady aj predch6dzajricimiislom okolo 180uiebnic. Tento prG klad hovori jednak o tom, do akej miery ie tdto oblast'poznania dc> posial amerikanizovanii(odhaduje sa, Ze asi 807oprodukcie vedn6ho odboru je "made in USA"). Dalej,keby smemali porovnat'iednotliv6 Predmeta miestosociiilneipsychol6giev systd,me vied Sociiilnipsychologie v jednfch utebniciach vyskytuid a v infch nie. To je priznak, 2e d,an| lokalita poznania sa zatiaf dostatoine (pokiaf ide o hranice jednotlivfch oblast( a v"ypodetziikladnfch oblasti) nevyprofilovala. ZArovei vysokf poiet prvfch vydani uiebnych textov napovedd, Ze o produkciu je mimoriadny zljem a ide "dobre na odby(. Napokon posledn6 (vaha spojenii s tymto prikladom: keby sme pozreli rivodnE pasdZe ty'chto udebnic, vo vdiSine z nich, publikovanfch naimd v USA, neniijdemeprislu5nri pasdZpojedn6vajricuo predmete discipliny. fe to preto, lebo vysoko zovSeobeciujfce a abstraktn6uvaZovanie o zilkladnych kateg6riiich a ich definicie nepatria pri{ve medzi uzn6van€hodnoty pragmaticky ladeneiintelektu6lnejanglosaskejvedeckejkomunity. V naSomkulturnom kontexte,ovlyvfiovanom st6le eite skOrklasickfmi nemeckymi univerzitnfmi tradiciami sa zasetento postup povaZujedastoza priam nevyhnutny. Analj,za vymedzeni predmetu sociiilnejpsychol6gienilm ukazuje, Zesa tu prelinajri dve ziikladn6 hladisk6,ktore by bolo moZn€nazvaf a) Stnrkturiilnym a b) procesuiilnym.Vzhlhdom na priestor,ktory m6me k dispozicii, pokfsime sa met6dou in medias res pokrotif dhlej: Stmkturiilne vymedzenia predmetu sociiilnejpsychol6giesa opierajri o princip kategoriziiciesociiilnejreality do uriitfch hierarchickyusporiadanych vrstiev. Prvou byva (kedZeide o psychol6giu) menovanii oblasdresp. presnej5iepovedan€ Strukhira osobnosti,pritom aby sa Specifikovalaodli5nost pristupu socidlnejpsychol6gieod infch disciplin, zd6raziuje sa tu najmAoknrh socidlnejpodmienenostiosobnosti. Ako druh6 b1/vauviidzan6 oblast'tzv. dyddickfch (interpersoniilnych - dvoch os6b) vzfahov ktor6 zjavne prekraiujri rizky riimec Struktriry osobnostina cestek zachyteniu zlohihichsrivislostivztahov jednotlivcaa jeho soci6lnehoprostredia.V poradi tret'ou(srivSakpriklady, Zesa tdto a predch6dzajica povaZujri za jednu spoloin( oblasf) je tzv. soci6lna mikro5truktura, definovandpojmom malych sociiilnych skupin (rodina, parta, Skolskiitrieda, pracovnii skupina atd.). Napokon Stvrtou b;iva uv6dzan6 tzv. sociillna makro5truktrira, pod tim sa mii na mysli ter6n velkych sociillnych skupin a soci6lnychinStihrcii. Na rozdiel od Strukturillnych vymedzeni sa procesu6lneurienia predmetu socidlnejpsychol6giesfttredujf nazlolitd a mnohorozmern6 vzfahy jedinca a jeho soci6lnehoprostredia. Pre vymedzenia typu procesudlnehonie je podstatn€,di ide o vzfahy na rirovni jednodlivec-jednodlivec,jednodlivec-rr,aliiskupina, ale. bo iednotlivec-soci6lnainStitucia, ale o smer kauzality tohto vzfahu. Inymi slovami, ii ide o pripad prevlddajfceho vplyvu prostredia na jednotlivca (pouZivajri sa pojmy ako sociiilna determindcia,socializdcia, ii submisia) alebo prevliidajriceho vplyvu jedinca na soci6lne prostredie(person:ilnyvplyg vodcovstvo,di dominancia). 18 Socidlnapsychologia Predmeta miestosocidlnejpsychologiev syst6mevied Domnievame sa,Ze oba pristupy k vymedzeniu predmetu sociiilnej psychol6giesri produktivne - aspoi v tom, Ze pomiihaif presnej5ieohranidit dominantnf smer zauimu a vyskumnej orient6cie tejto discipliny. Napokon, existuje dosf prfkladov, Le aj pri absencii jednej, vSeobecneprijatej definicie sa vyskumu v danej oblasti m6Ze celkom dobre darit' (vid napr. kapitolu o vfskume malfch socidlnychskupin, ii situdciu vo vyskume postojov). 5. Od hraniinei discipliny cezinterdisciplinaritu k transdisciplinarite V roku 1965bola v USA, ako reakciana identifikovanri krizu v odbore, zalohenl Societyof ExperimentalSocialPsychology s predstavou, Ze pre zaiiatok sa ndjde 50 vfskumne orientovanych sociiilnych psychol6gov,ochotnfch venovat energiu a das spolodneurienej problematike. Predstavyboli tak6, podet ilenov v spolodnostivzrastie maxim6lne na 100 a Ze hy'msa zabezpdi neform6lnosf stretnu6 a otvore' nost diskusie. Uplynulf ias uk6zal, Ze prestavy regul6cie poitu tle nov boli fplne scestn6a naopak - ZemySlienkasristredit'sa vo vyskume na spolodn6t6my bola mimoriadne produktivna. Na tomto prG klade Ellen Berscheidoviiv publikovanom vystupeni z prileZitosti 25 vyroEiauvedenejSpoloinosti (1992,525)ilustruje, ako naSeCastodobre mienen6 zAmeryneprinii5ajriv socii{lneipsychol6gii vlisledky tam, kde sme ich otakiivali. V tejto stivislosti stoji za zmienku postreh E. Berscheidovej(7992), ktor6 ako jednu z priiin osobitosti tejto oblasti poznania povaZujefeminiz6ciu soci6lnejpsychol6gie.Pre pochopeniekontextu treba vedieL 2e ai v obdobi po II. svetoveivojne bol pomer Zien v akademickej psychologickejobci USA wirazne niZ55i,ako je tomu napr. u n6s.E5te .muZov v polovici 8O-tych rokov to bolo 60Voku 40Vov ProsPech (]ones,1991).Dnes je tento pomer opainf, alebo sa k nemu EislabliZia. V na5ich krajinrich je percento Zien pravdepodobne e5te vy55ie. Ind je vSaksitu6cia vo vyskumnych zariadeniacha na vysokfch Skolich, kde v zhode s E. BerscheidovoumoZno kon5tatovaf,Ze sa prevaha muZov zachovala.Istu vynimku tvori prilve oblast'soci6lnejpsychol6gie (v naSichpodmienkac[ tj. v oboch krajiniich bude podiel muZov a Zien v sociiilnopsychologickomvfskume pribliZne rovnakf, ale absolritneiislo je tak€ nizke - nepresahujedve desiatky - Zeho (.atko moZno interpretova{). A priive v socidlnejpsychol6gii sa feminizmus popri svojom spolodenskomzacieleni prejavil ako iny, ziroveir kritickf i prodkutivny "uhol pohlhdu" na zndme pravdy, stanoven6 ciele i met6dy priice. V sociiilnejpsychol6gii po cehi dobu jej existenciemoZno citif dilemu prishrpu nomotetick6ho (zjednoduSenepovedan6 "prirodovedl9 Predmeta miestosocidlnejpsychol6giev syst6mevied ,1 I I I ,{ Sociiilnipsychologie n6ho", experimentalistick6ho, kvantitativneho) a idiografick6ho (kvalitativneho, "pripadovo orientovandho", humanistick€ho). Jeto iste pre to, Zesti v pribliZnej rovnovdhe,io je rozdiel oproti inym psychologickfm disciplinam, predstavuj(cim idedlnej5iter6n pre experimentovanie. Nielen postmodernizmus, ale aj prud tzv. kritickei psychol6gie predstavujemimoriadne silnti, z6rovei vSakvelmi vzruSuj(cu vyzvu tradiinym rivahdm o produktivnych smerochdhl5ej pr6ce. Ako sme uZ uviedli, situ6cia v jednotlivych soci6lnychved6ch na sklonku XX. storodiaoprdviuie do istej miery k optimizmu, Zemdme uZ definitivne za sebou "obdobie stavania mfrov" medzi disciplinami. Bolo iste efektivnou orientdciou v iase zdpasovo vlastnri identitu, ale z6rovei do znainej miery aj strat€giouochudobftujricouexternf validitu dosiahnutych vysledkov. ei uZ sa uk6Ze,povedan6 slovami mimoriadne inSpirujfcej postavy v sociiilnej psychol6gii, K. f. Gergena,2e dozrel ias k pokusom o vytvorenie tzv. velkei te6rie v socidlnych vediich, ktor6 bude spoloinym produktom zainteresovanfch disciplfn, alebo bude faZisko poloZen6na kvalitativnej novej rirovni interdiscplinarity, v kaZdom pripade moZno predpokladaf, Ze dozrel dasprekoniivania rizkych disciplindrnych pohlhdov. V tomto m6Zebyt' floha sociiilnej psychol6gie osobitne produktivna. Inou moZnost'ouje programo' v6 ignorovanie hranic jeclnotlivfch disciplin a snaha pracovat mimo ich riimca, tj. transdisciplinarita (StaintonRogerset al., 195). V kaZdom pripade v5etko nasveddujetomu, Ze stojime opdf pred vzru5ujricou a dynamickou peri6dou vyvoja sociAlnejpsychol6gie, pri ktorej bude kaZdii kon5truktivna aktivita alebo riprimne podand ruka vitan6. Kontroln6 olilzky 1. Kedy sa datuje vznik socidlnejpsychol6gie? 2. Ak6 d6vody podporujf ch6paniesoci6lnejpsychol6gieako hraniEnej vednej discipliny? 3. Charakterizuite vz(ah sociiilnej psychol6gie k aplikovanfm psychologickym disciplinam. 4. Ak€ sri etapy vo vyvine sociiilnej psychol6giea io tvori ich obsah? 5. Ktor6 hlhdisk6 sa pouZivali pri vymedzeni predmetu soci6lnejpsychol6gie? Sociilna psychol6Sia v systimeviod Predmeta miestosocidlnejpsychol6Eie CA: Stanford University Press,1957 Gergen K. J.: Socialpsychology as history.Journal of Personality and SocialPsychology,1973,26, 309-320 Gergen K. |.: Toward transformationin social knowledge. New York, Springer Verlag, 1982 Gergen K. J.: The social constnrctionistmovement in modern psychology.American Psychologist,7985,40,26-27 5 Heider F.:The psychology of interpersonalrelations.New York, Wiley,1958 Higbee K. L., Millard, R. f., Folkman, |. R.: Socialpsychology research during the 1970's:Predominanceof experimentationand college students.Personality and SocialPsychologyBulletin, 7982,8,18G' 183 Jonesf. M.: The greening of psychology.Advancing the Public Interest,7997,3,7-8 Lindzey G., Aronson E.: The handbook of social Psychology.2-nd. ed., Cambridge, Addison Wesley,1958 McDougall W.: Introduction to social psychology.London, Menthuen, 1908 Mead G. H.: Mind, self, and society.Chicago,Univ. Press,1934 Murchison, C. M. (Ed.), Handbook of social psychology.Worcester, MA, Clark University Press,1935 Rosenzweig M. R.: U. S. pychology and world psychology. American Psychologist,l98/., 39,877-884 RossE. A.: Socialpsychology.1908 Sherif M.: The psychology of social n()rrns.New York, Harper, 1936 StaintonRogersR., StennerP.,GleesonK., StaintonRogersW.: Socialpsychology:A critical agenda.Cambridge, 1995 Thibaut, f. W. Kelley, H. H.: The social psychology of grouPs. New York, Wiley, 1959 Thomas W. I., Znaniecki F.:The Polishpeasantin Europeand America.Boston,Badgea1918 Zimbardo P. G.: Foreword. In: Brehm, S. S. (Ed.),Intimate relationships. New York, McGraw-FI111,1992 Literahira Allport F. H.: SocialPsychology.Boston,Houghton-Mifflin,7924 BerscheidE.: A glanceback at a quartercenturyof socialpsychology.Journalof Personalityand SocialPsychology,7992,63,4,525-533 FestingerL.: A theory of cognitivedissonance. Stanford, 20 21 SociSlnapsychologia Psychikaa spoletnost A SPOLEENOST 2. PSYCHIKA L Uvod Pole zkoumdni sociiilni psychologiese zdAbft tak jasnEvymezenojiZ adjektivem v nezvu oboru, Ze se mriZejevit triviiilnim, a vlastn€ nadbyteinym, zamySletse nad ch6p6nim "soci6lna". Sociillni pouto,vztahy a procesy tvoii z hlediska fenomen6lnihonazir6ni kaZdodennosti prostiedi, v n€mZ se piimo "koupeme". Nii5 individu6lni psychickf Zivot se jevi bft na tomto prostiedi vnEj5kovEz|vislf , ale piesto jasnE vyilenEny a svou podstatou autonomni. V piedv€deck€ sociiilnf psychologii (stejnEjako v kaZdodennimuvaZovini tzv. selsk€horozumu) se stdle objevuji dvE z6kladni my5lenky o vztahu dlovEkaa spoletnosti. ObEmaje spoleinil piedstava o jasn€ odddlenosti individua, jako nositele "psychiky", a spoletnosti, jeZ piedstavuje "socidlno". Prvni z nich spotivii ve zdfiraznEni primitu individua vriti spolednosti a jejim institucim. Tato piedstava jako by vizuiilnd, tedy piimo, odrdZelabezprostiednEproZivanou empirickou skuteinost: individuum, hranicemi sv€ho tEla vymezeny a vytlenEnf jedinec,je nEco samoziejm€ho,dfivErnE zniimdho, co si snadno piedstavime jedno' duchou proiekci vlastni zku5enosti.Z naSichfednotlivfch iint, z interakci s druhymi lidmi se rodi sloZitej5ijevy (kooperace,konflikty, ovliviov6n0 nebo instituce (rodina, vrstevnick6 skupina, Skolni tiida, stiit, nilrod). Individu6lni psychick6 dispozice jsou v pozadi iinri, jejichZ vysledkem jsou soci6lni instituce. Uvedenf piistup vysvEtluje organizacispoleiensk€hoZivota indi viduiilnimi zvliStnostmi lidi (z historicklich zdrojti sociiilni psychologie pfipomeime jen slavnou pr6ci G. Le Bona Psychologie davu, sw.7976).SloZitdj5isociiilni jevy jsou ndm srozumiteln6 proto, Ze se piedpoklddri,strukturni paralelismusmezi jedincem a spolednosti.Jde jakoby o stejny text psany jednou malymi a jednou velkymi pismeny. Fungovi{ni spoleinosti a jeji struktura je vysvEtlitelnii z psychokrgie individui, ale sdm jedinec a jeho psychika zristi{vii geneticky nevysv€tlena,tj. "mimo hru" zrist6vii jeji zrod a vyvoj. Druhy piistup vych6zi z konstatov6ni,ZeilovEk nemriZeZit mimo spoleinost. Rodi se do ni, $. nach6zipfi sv6m vstupu do svEtasociiilno jako fakt. Struktura spolednosti,soci6lni procesya instituce,ovlivfluji z6sadn€a od sam6hopoi6tku choviini jednotlivlich lidf, urduji jejich prcrZiv6ni,zad|vaji matrice iejich vnimiini druhych i sebesama apod. Riziko tohotopiistupu spotivd v tom, Ze pojfmdmespoleinost, 23 Psyclrikaa spoleinost Soci:ilnipsychologie instituce, piedmEty,jazyk, celou kulturu jako vridi jedinci vndjSi,,prostiedi", kter6 tvaruje svr/m vlivem jakdsi na ndm nezdvisle(pre)existujfci individuum. Tim se ov5em potvrzuje piedstava o nezdvislosti a esencidlnimodd€leni jedince a spoleinosti. V jeji logice je pak moZn6 si piedstavit psychick6 produkty (struttury ti furikcef pio piime otisky sociiilnichvlivri. |edinec je pouhfm podkladem, nositelem sociilnich procesri a roli nebo jakousi niidobou skladujici v sobdsoci6lni vlivy. Zdiinliv€ nejsnaz5imie5enimtohoto dichotomick6hopohledu na jedince a spolednostfe volba tieti cesty:plati prvni i druhy pffstup soudasn€.Na jedn6 stranEiedinci tvoii sociiilniZivot a spolednosta soudasnEspolednostutviiii iedince. Takovd "ieSeni" by mdlo uspokojit v5echny.BohuZelv5ak nic nevypovid6 ani o individuu a jeho psychick6m Zivot€, ani o spolednosti.Thkov€stanoviskoje konfuzni (zmatein6, zamEiuiici jevy). Neodpovidii na ziikladni otiizku, jak a proi se konstituuje lidskli jedinec,a jakou roli v tom hraji kultura, scrciiilnipre. cesy a instituce. Vytrici se to hlavni: probl6m vztahfr sociilnich a psychickfch procesriv iejich odliSnostia vziiemn6m nap6ti. I { 2. Sociilni pouto Zn6mf francouzskf sociiilni psychok6 SergeMoscovici v r.1970odmit6 pfijmout dualistick6 vymezeni sociiilni psychologie jako v6dy zprostiedkujici komunikaci mezi psychologii, vEdou o psychice,a sociologii, vEdou o spoleinosti. To by byla podle nEjponEkud vratkii po. zice,v niZ riskujeme, Ze socidlni psychologiebude povaZovdnasocio. logy v\dy za psychologii, a psychology zase za sociologii. piitom "nezbytnost sociiilni psychologie nevznik6 kvrili z6mdmym omezenim (...)ze strany obou hlavnich vEd [kterd by ji tak vymezily jak6si zbytkov6 misto - pozn. S. S. l, ale protoZe existuji jist6 jevy, kter6 ani jedna z nich nemohla adekv6tn€uchopit . . . tyto jevy nelze urtit a distribuovat mezi psychiku a spolednost;jsou zachytiteln6ve sv6 specifiinosti na v5ech rirovnich: individuiilni, kolektivni, ii glob6lni. ,, (Moscovici,7970,s.22). A o nEcodi{le jeho kritika piech6ziv pokus o konstruktivni verzi: "sociiilni psychologiese piedevSim musi zaby'vat socidlnim poutem (lien social),kter6 piedstavuje (constitue:t1.z6rovei "zavddi, instaluje")relaceego a alter (at'uZ jedinci ii skupinami), a analyzovat iejich vztahy k soci6lnimu i nesociiilnimu,re6ln6mu i symbolick€muprostiedi.Jakovddabude rispd5n6jen do t6 miry, do jak€ se ji podaii pochopit genezia drisledky tohoto pouta. ', (cit. d., s.23). Psychologov6jako Wallon (1985)di Spitz (1958)zdriraziuji radik6lni odli5nost hominizace(procesustiiv6ni se dlov€kem)a anim6lnflro Zivota.Zivoii5nii existenceje bezprostiednia jedinecurdit6hoZi24 Socidlnapsychol6gia Psychikaa spoleinosr voii5n6ho druhu se jim stiivil diky relativnd ripln€ instinktivni vyibav6, kterou si s seboupfin65i v okamZiku sv€ho zrozeni. Naproti tomu lidsk€ mliidE pfich6zi na svit zcelanevybavenopro samostatnePieZiti (a tato nepfipravenosttrvd nesrovnatelnddel5f dobu neZ u jedincu jinych ZivodiSnychdruhi). Tentofakt se oznaiuje ja. ko neot6nie. Zfrovei v5ak nachiizi ve svEtEkolem sebenashrom6ZdEn6, akumulovan6 zkuSenostijedinct piedchozich generaci.Tyto zkuSenostiov5emneexistujivnEndhosam€hov podobE,,zkuienosti,,, ale jiZ nEjak uspoiiidand, zpracovan6,nesoucinEjakf vyznam, v podobE n6strojri, pravidel, piedm€tu materiiilni i duchovni kultury. Druh6 osoby v soci6lnim svEt€pak nevystupuji podobnEjako druzi Zivodichovdv ZivotEzviieciho jedince,tedy v pouh€ vnEj5iinterakci. Druhf ilovdk, socius,naopak uvddi lidskd mlidE do sv6ta piedmEtri a interakci a zdrovei do jejich vliznamri, jejichZje tak zprostiedkovatelem. Jejejich interpretem a zahajujeprocesbudovdnf subjektivity jedince jako dialog mezi ditetem a nEiim neziivisl'y'mna nich obou, co zde existujepied konkr6tnimi lidmi, vnE nich a iemu se museji viichni podrobit, chtEji-li se lidmi st6t. Tyto ve strudnosti prezentovan€teze maji nikolik z6vaZn;ichdtsledki pro soeidlnipsychologii, kter6 chceieSitvztah mezi sociiilnimi a psychickfmi procesym6n€ hypostazovanEa tedy geneticky (tj. odpovEdEtna otdzku po zrodu a vfvoji psychiky,po artikuloviini tEchto procesria jeho logice). - Fakt exteriority nistroiri konstituuiicich z6kladni psychick6 tunkce v jejich "kulturni" podobE(Vygotskij,srv. di{le), znamen6, Ze dEdictvi, na kter6m stavi kaZdf jedinec,neni ohraniieno hranicemi organismu a individuiilni psychiky a mriZe se tedy rozvijet a kumulovat "neohraniienE", alespofi ve srovn6ni s rychlosti a kvantitou akumulacebiologick€. - Dal5im drisledkem uvedenfch tezi je, Ze lidskf jedinec neni scho. pen osvojit si toto dEdictvi v jeho riplnosti, 2e jde vldy o vybErovf a jedineiny proces.A hlavnE,ani relativnEmalou t:ist z6kladnich "kultumich ndstrojri" neni schopensi osvojit bez nutn6 asistence dmhych osob. Interakce s druhyimi lidmi ie tedy v pln€m slova smyslu vit6ln6 nezbytnAa m6 charakter zprostiedkovdni vztahu individua ke svEtu. ' A tietim drisledkem je, Ze tato "genetick6 socidlnost,, ilovdka (Wallon, srv.diile) neni nEiim nahodilym,vn6iiim, ale Zekonstituuje jeho duSevniZivot. Psychick6strukhrry a funkce tedy neexistuji v nEjak6dist6podobE piedtim, neZ se setkaji se socidlnimi vlivy, kter6 je zformuji, dotvoif ii pietvoii. To neznamen6,Ze ontogeneze lidsk6ho jedince je pouhou adaptaci na soci6lni prostiedi. Neznamen6to ani, Ze psychick6dispozicejedincese uLv6iejipou- Psychikaa spolednost Socidlnipsychologie hou interiorizaci kulhrrnich piedmEtri, ndstrojri, pravidel do jak6si tabula rasa (mechanickym zvnitinEnim v podobE jejich otisku di pieneseni"zvndj5kudovnitf'). VZdy jde o aktivnf a jedinein6 piisvojov6ni si (apropriaci) tEchtoniistrojri, piedm6tri, spoleiensky'ch vfznamri, v dinnosti, v niZ se konstruuji, produkuji, sedimenhrji piislu5n6 psychick6dispozicejedince. Situacenutn6ho zprostiedkov6ni vztahu ilovEka ke sv6tu poukazuje na fakt distance,vzd6lenostimezi iedincem a svEtem(piedm6hi i druhych lidi), ktery je antropologickym faktem (ti. plati univers6ln6a ziirovei je skutednosti,kterii tvoii ziikladni charakteristiku lidstvi). SoutasnEklade otlzku, co napliuje tuto distanci a co tato umoZfiuie. Uveden6 distance je totiZ prostorem pro akce, interakce, my5lenkov6uchopovdni,potenciiilnEjak pro kooperace,tak pro konflikty. Je mistem, kde se stietiivaji odliSnosti, ale tak6 prostorem, v n€mZje moZn6 porovnat jednotliv6 lidi a jejich iinnosti podle nEjak6ho zdvazndho mEiitka ii normy spoledn6 v5em a z6vazn6.pro v5echny(Durkheim, srv. ddle). Kultura jedince nejen piedchilzi, a ten do ni musi byt uveden, aby mohl b)tt instituoven jako subjekt,ale toto uvedeni vyZadujejeho podrobeni se uriit6 normativitE (z6vaznostem v zach6zenfs jazykem, dal5fmi n6stroji, se soci6lnimi a zeim6na interpersonillnimi vztahy atd.). Na to upozoriuie i H. Arendtov6 (7992):ta hovoii o tom, Zejedinec se po biologickEmzrozeni vlastEnarodi podruh€ pr6vE osvoiov6nim kultury. To ale neznamen6jen soci6lni smEnu, prosazovitni rozdihi a libovolnou soci6lni konstmkci. Znamen6 to tak6 a piedevSimkonfrontaci a respektovdniuniversiiln€ z4naznlch tlakri a omezeni,kterii se nachizeji mimo jednaiicijedince, a kterd tvoii to, co lidi spojuje (alespoi potenci6lnE).Takov6 samoziejm€ respektovan6normy piedstavuje napi. zirkazincestu a respektoviini filiadniho principu: dlov€k nemiZe bft ziirovei synem a manZelemnebo sestroua manZelkoujedn6 a t6Zeosoby.finfm piftladem jsou jazykovii pravidla, kterd znemoZfiuji aby ilovEk v bEZn6komunikaci,chce-liblit pochopen,byt jako ostatni,tedy soci6lnEintegrovanym jedincem, nerespektovalgramatickd pravidla. A pr6v,Ena pozadi tEchto "sjednocujicich" norem je vribec moZn6 se zaiit vydElovat, odliSovat,ziskdvat individudlni zvld5tnosti.Psychika a spolednost jsou tedy neoddElitelnd,jedno je na druh6m konstitutivnEziivisl€. Jednotlivibadatel6,kteii ovlivnili zAkladysociiilnipsychologiea stiili u zrodu velk;ichparadigmatse spi5eneZ v pffklonu k hledisku individua nebo k hledisku spoleinosti liSili v pojeti sociiilniho pouta (a tedy v pojeti socidlnosti),v pojeti socidlnihovztahu (rapport vs. interakce)a v pojeti psychogeneze. Nejzni{m6j5imireprezentantytEchtopojeti jsou francouzskysociokrg Emile Durkheim,ameriiti genetidtisocii{lnipsychologov6a socio26 Soci5lnapsychol6gia Psychikaa spole-nost Iogov€ JamesM. Baldwin a zejm6naGeorgeH- Mead, ruskf psycholog L. S. Vygotskij (a jeho mladii sPoluPracovnikA. N. Leontjev), dries rozviilny napi. Ameridanem JamesemWertschem a Svycarem BernardemSchneuwlym, a francouzskf psycholog Henri Wallon. 3. Emile Durkheim: determinacepsychiky "sociilnimi fakty" Emile Durkheim (1858-1977) iezakladatelskouPostavouneien fransociologie. i sv6tov6 ale couzsk6, Jeho povEst pozitivistick€ho badatele,niislednikaAugusta Comta, z n€j iasto ddlii jednostrann6ho sociologaorientovan6hoproti psychologii.Tuto pozici je v5ak tieba nejprve konkretizovat a l6pe objasnit. SkuteinE, Durkheim chce studovat, podobn6 iako to d6laii pii. rodni vEdy se svymi piedmEty, "su5ea neutrdlnE" to, co nach6zijako "sociiilni fakta". "Soci6lni fakta jsou stefn€jevy,jako kter6koli iin6 jevy; spodivajiv pravidlech jedndni,kterii lze rozeznatpodle n6kterych rozli5ujicichznakt; ie tedy moZn€je pozorovat,popsat,tiidit a hledat z6kony,kterd je vysvdtluji" (Durkheim, 1985,s. XXXVII). Mezi takovii socidlni fakta patii pouta mezi lidmi a solidarita (kohesea pravidla, kterri ji udrZuji) a mtZeme je "dobie Poznatien prostiednictvim jejich soci6lnich drisledkt" (cit. d., s.31). Mnozi z badatehi z tEchto faktri "eliminuji jejich soci6lni sPecifikaa zvaluji pouze jejich psychologick€ i6dro, jehoZ jsou rozvinutim" (idem). Ide tedy o empiricky pozorovatelndskuteinosti v Zivot€spoleinosti: nutnost jedince podrobit se pii vstupu do Zivota "pravidhlm", existujicim zde pied nim, a nezivisle na nEm; nutnost Pievzitiazyk a symboliku ("kolektivni piedstavy"), chce-li vribec existovat v sociiilnim spoleienstvi, protoZe iinak nemriZekomunikovat: individuiilni vEdomi ie totiZ bez zprostiedkoviini kolektivnimi reprezentacemiuzavi€no jinfm individu6lnim vEdomim. Dal5imi socielnimi fakty lsou z hlediskaindividua Prestrukturovandorganizaceiasu a prostom, zejm6navSakopozicemezi posv6tnym a prof6nnim, kterou sleduje nejprve na ZivotE tzv. primitivnich spolednosti (Austr6lcri) a pozd6ji i v Zivot€ francouzsk€ spoleinosti sv6 doby. Durkheim tedy jednoznain6 prosazujeprimit sociilnich faktri na z6klad€ toho, Ze "kolektivni produkty" vZdy zahrnuji a piekraduji jedince.Spoleinost ani nemtZe byt souhrnem,sumou jedincti, protoZeti spolu mohou komunikovat aZ pouZitim nEteho,co zde j12 nach6zejijako piedpoklad, jako nEco,co jim uk6Ze,2epatii k celku, kterf mii kontinuitu (to doklidd pr6v€ na studiu niiboZenskych piedstav a element6rnichforem n6boZensk6hoZivota).Tak objevujeme centr6lni pojem Durkheimovy teorie, poiem kolektivni reprezentace. 27 Psychikaa spolednost Sociilni psychologie 3.1.Kolektivni reprezentace piedstavuji syst6m ideii, obrazri a symbohi, kter6 pro iedince vystupuii jako nutnosti transcendentilni povahy. Tyto reprezentacejsou pro kaZd6 spoledenstvi jedinein6, organizovan6 a invariantni. Spoleienstvi se v nich reflektuje. Strukturu, historii a funkci kolektivnich reprezentacizkoum6 Durkheim nejprve na ndboZenskfchreprezentacich.Ukazuje, Ze jsou sv6zAnys dElbou spoleinosti na skupiny a podskupiny, Ze vyjadiuji jejich tiidEni a jejich ziijmy. N€kterd z nich reprezentujiskupinu siln€ji neZjin6, jsou soci6lnEemblematick6,jsou siln€ji sociiilni v tom smyslu, Ze se jedinci komunikaci prostiednictvim nich (napi. ritu6ly) utvrzuji, Le patii k entitE, jeZ je piekraduje (st6tni vlajka symbolicky piedstavujici solidiirni spoleienstvi; totem kmene). V priici Les formes dl6mentairesde la vie religieuse (1898, 1968,1985)ukazuje primiirni ponoieni jedince do spolednosti,jakousi zdkladnifuzi, z niZ se iako z urdit€hosevieni spoletnosti postupnEvymafiuje a formuje jako iedinec.Opozice mezi spoleinosti a jedincem tedy neni absolutni. Spoletnost (v jin6 jeho priici piirovivanii k duSi) znaii pffslu5nostk n€temu stiil6mu, co nepomiji a piedstavuje pevny bod. fedinec (piirovniivanli k "tElu") je mistem pocitu, nEieho, co po. miji v iase. Durkheim rozviji svou originiilni koncepci o "soci6lnEiSim" charakteruembl€m&,totem0, syst€mriviry a ritu6,hia ukazuje je jako garanty konsensua pietrvilv{ni spolednosti("NiiboZensk1zAimy jsou jen symbolickou formou soci6lnicha mori{lnich zdjmt"). Ale sociiilni privod nemaji jen niiboZenstvia jeho symboly.Socidlni pfivod m6 cel6 naSemy5leni v symbolech:organizaceprostoru a dasu v mySlenkovfch kategoriich, poznatky a pojmy, kter6 vznikaly v do bE,kdy praktickii Einnostlidi byla vice magick€honeZvEdeck6hocharakteru (sila,energie,pohyb, vztah). SpolednoucharakteristikoutEchto embl6mti, riturilt di pojmfi a mySlenkovfch kategorii je, Zejsou okamZitE vyZadoviiny Zivotem ve skupin€ (spoleienstvi). Kolektivni reprezentacea chovdni tak vyplyvaji ze souhrnu akci a reakci, kter6 potiebuji zprostiedkoviini materiiilnimi ii ideiilnfmi znaky jako nezbytnlimi ndstroji komunikace mezi iedinci. Tyto znaky di symboly se tedy neomezujina svou referenini funkci, tj. odhalovat du5evni stav a vyjadiovat ho - pfispivaji piedev5im k tomu, Zeho utviiieji (konstruuji). lPov5imnEmesi zde pifbuznosti se ziikladni psychogenetickoutezi Vygotsk€hokulturnd instrumentdlni koncepceutviiieni psychickfch funkci; srv. diile v textu t6to kapitolyl. "Soci6lni Zivot ve vSechsv'y'chaspektecha v kaZd6m okamZiku sv6 historie ie moZnf jen dfty obecnErozsiien€mu symbolismu, ktery je timto Zivotem siim produkov6n" (Durkheim, 7968,s.333).Z toho tedy plyne, Ze Z6dnf symbol neni riplnE umEly (neni pouhou svdvolnou niilepkou); cilem ani tdch nejkonveninEj5ich(teiky, dd,ry)neni jen zo29 Soci6lnapsychol6Sia trt.n,U" " propoiovenim senzoricky-chfdajri s my5lenkovymi procesy anal,izy, syntfzy a zobecnEn(.Je pfftomna v iak6si agluUnovan6podobe sjnJ_ n6 spoledenstvftnlidi piijiman6 jako "fakt;, ktery si jedinec musi postupnEdekonstruovat a roziifrovat - a tak vlastnEznovu konstruoiat, chce-li se-v-.riimci spoleienstvi kompetentnE chovat (Herzlichovd, op. cit., s.305). rt,"anor, konstituovat soci6lni Livot "Zitkaz incestu neni ani tak piedpisem (pravidlem), ktery by zakazovaloZenit se s matkou, sestrounebo dcerou. ]e piedpisem, ktery ilov€ka nuti jednu i druhou darovat (diit),, (L6vy-Strauss,1967).Kdyby byl totiZ incest dovolen, lidsky pi{r by se izoloval a soci6lni Zivot by nebyl moZny'.To, co zde zaklirdl spoieinost, neni tedy ien zikaz, ale piedpis ii pravidlo, jak jednat, v dan6m piipadE pravidlo smEny (vymEny) Zen mezi ruznymi skupinami muZfi. Tak tedy piibuzensk6 struktury reguluji potenciiilnEneiontro- 3.2." Omezeni,, a pravidla jsou dalSi pojmy Durkheimovy teorie soci6lna, o kterych pojedn6v6 zejm6nav priici UEducation morale (1925,1963).nro Ourkheima lsou rjici tlaky spolednosti,nCkdy piekld_ esem,na kter€m se zaklidi proces dinecziskivi piedepsan€tidovoejiZ instituce tvoff podstatnou iiist mdrou ptivodni,,neurditou liitku,,, k6,,piirod,a,,,akteryn6stak""dtT;;,??jil;*11il,i1,?ilill,ll: culture, pfirozenost vs. kultura). fsouto pr6vE insiituce a s}rm_ .tu{: yr-. praktiky a my5leni, kter6 .vytrhivajf,, l-.ll.f iedince z animi{lni ftBe. VZdyt' mySlenf v symbolech,jak jsme uk6zali'vy5e, se rodi z niirokri komunikace a zakl6d6 percepci(ichopnost vribec ndjak stmkturova_ nE vnimat svdt). KromE toho, individudlni ,,pfirozenosf, je podle Durkheima anomickii, tj. neobsahujesama v soUenoanoty .'"ai"iy. Proto ani nelze sociiilni syst€m, socirilni instituce odvozovat z intei personiilnich interakci, kooperaci,smluv di konfliktt. Tento interakcionistickf pifsrup psychologizujepodle ndj vyklad soci,ilniho iii"iu, iqloyj: determinaci jedince struiturami (nejprve socidlnimi, pak lo_ gicky'mi shrrkturami my5lenf), kter€ se vyjevuji piedevSim svymi o. mezenfmi_atim, co povoluji; pied jedinc"* ,u pul objevuji jako urii_ tdr_z6,uaznd "pravidla" . Durkheim je proto nEkdy oznaeorrai ," t t"rr_ nfho inspir6tora stmkturalismu, zijm6nu .," poii sociologie ;;;l* 8ie (Vt. Mauss) a kulturni antropologie (L6vy-Strauss).V strukturalis_ pojeti,sociiilnaie kurtura a spoleinost dom6nou pravidla (ii $f€^ Zikona), zatimco pfirozenostje ovLidina pudem, instinktem ii potiebou. Teprve Z{kon (pravidlo) umoZiuie sociilni iivot, dastop'rri_ vE potladenimindividu6lniho vzepEHinstinktu. DoloZme,i to zniimEj5im piftladu, na zilkazu incestu, jak ho podal Durkheimriv "r'r,uj_ slavny'niislednil antropolog L6vy-Strauss. Zikaz inces-tu("prohibition de l,inceste,,)neni, jak by se mohlo ve , v-ysoudit,n6jakfm. vddomym represivnim ittem, zakazujicim :Y.ut": jedinci oZenitses urtitymi Zenami.Levy_Strauss ukazuje,Zep tJ;ea_ noz omezenikultury, kter6 je pozitivni preskripci a urrirr"rsatni (na_ ie chi{zime ho ve vSechzniimych kulturiich), protoZ. umoZiuie vribec t€chto piftladech nachiizimesoudrZndvyj6dieni ziikladni teze. rodniho kontexhr. I I ! I 'b L 3l Psychikaa spoletnost Soci:ilnipsychologie Soci6lnapsychol6Sia Psychikaa spoletnost zaiimaloneivice, bylo studium v€domi a ieho struktur jako soci6lni konstrukce. KromE jist6ho kulturnfho optimismu a pozitivistickEho racionalis- Durkheim pry hypostazuje spoleinost a tim ignoruje nejen jedince, ale i samu podstatu spoletnosti (kterd spodivii piedevdim v interakcich a komunikaci). IistE lze souhlasit s kritiky, kteii Durkheimovi wiitaji malou pozornost vEnovanoukomunikadnimu a interaktnimu Zivotu v malych soci6lnichskupiniich i jistou personifikaci Spolednosti vystupujici mnohdy jako Nejvy5ii bytost revolucion6iri Francouzskd revoluce. Nicm€nE jeho teorie piedstavuje minimiiln€ obranu pied empirismem soci6lni psychologie ztrilcejici se v meandrech chovrini zachycovan6hov malfch skupiniich di v kaZdodennim dEnf. K tomu dvE pozndmky na zi{vEr. Vyjadiujeli se Durkheim o konkr€tnich probl6mech,napi. o odmEniich a trestechve vychovE,ukazuje velmi originiilni psychologickou aplikaci svych tezi. V L"Educationmorale pojedn6vii o trestechve Skole a tvrdi, Ze jejich primiirni funkci neni odplata, odstraSeninebo na- vSichni pohybovat. Durkheim neodmiti psychologick6. analfzy, neusku-teiiuie ie v5ak pomoci uznivan6ho terminologick6hoaparitu psychologiesv6 doby. Tvrzeni, Ze zlkJadni kategorie my5lenf jsou socidlnimi konstrukcemi je dnes v psychologii piijiman€ a tvoff zlklad sociiilniho kon_ t__ 4. Geneticki soci6lni psychologief. M. Baldwina a G' H. Meada: v'y'znaminterakci Zad6tkemna5ehostoleti vych6zeii v USA priice filozofu a sociologt, kter6 jsou pozdEii oznaaovanyjako "genetickdsocidlni psychologie". Nejzniim6j5imiz nich jsou JamesM. Baldwin, C. H' Cooleya George H. Mead. Zejm6naBaldwin a Mead se snaZiukdzatvyvoj a utvdieni osobnosti("je1 pod vlivem kontaktri s druhfmi lidmi a Pod vlivem instituci (Poznamenejme,Ze v tomto ohledu - co setfie zkoumdni vlivri ruznfch skupin iako instituci - je nejzn6m€j5iCooleyho rozli5eni soci6lnich skupin na "prim6rni", charakterizovan6intimitou Pocitu "my" , a na "sekunddrni", vyznal\ici seanonymnimi funkdnimi vztahy; podle CooleyePodstatalidstvi je v6z6nana kulturu v takov6 mG ie, 2e "spoleinost a jedinec neoznaauii oddEliteln6 ileny", in 3, s.161. Maisonneuve,"197 Podle Baldwina nenf spoleinostorganizov6naani podle biologickfch, ani podle psychologickfch principri. Z psychologickfch zvl65tnosti nelzekoristruovat soci6lnoa dichotomie iedinec-spoleinostneni zdtvodniteln6. Ve skuteinosti jsou jedinec a skupina pevn6 propoieni v jednom celku. Baldwin ve sv6 vyvojov6 teorii rozli5ujedt;rii stadia wjvoje "ji": - v prvnim, obiektivnim, stadiu jak iedinec,druzi lid6, tak piedmEty vyvoldvaji jen neosobnireakce,jakoby v5echnypodnEtybyly neosobni vEci; - v proiektivnim stadiu se ditE promitd do reakcidruhych osob,kte16mu umoZiuji redukovat neiistohr nepiedvidateln€ho; - v subiektivnim stadiu si dit€ jiZ uv€domuje reakceostatnichvtdi sobEsam€mua zaiin| napodobovat s5m sebe,iako by byt nEkfm jinfm. \trdomi sebesamase tedy konstruujepodle obrazu,ktery si utviliime o chovdni druhych vriii sob€sam6mu; - ve stadiu ttvrt6m, ejektivnim, se tento procesobraci: ditE si utviiff o druhy'ch lidech obraz podle sebesama,podle vlastniho vzoru. Pozoruhodn6na t6to interakcionistickdverzi u Baldwina ie to' 2e (sebe)uvEdom€nineni hotovou, danou vEci(stejndjako uv€domov6ni druhych lid0. Oboji se vziijemnEkonstruujev interakci.DitE podle n6j dokonce zaiini vnimat existenci druhlich aZ se zrodem sebe-uvddomovdni. Tzv. tieti gramatickii osoba ("ON, ONA") slouZi iako vzor pro vystavbu prvni osoby ('lA'), kter6 zasev ejektivnim stadiu slouZi k vytvoieni druh€ osoby ('TY"). Baldwinovateorie;'epovaZov6na mnohfmi autory (Stoetzel,1963,Maisonneuve,7973)za prvni autenticky soci6lnEpsychologickoua G. H. Mead z ni ierpii inspiraci pro Psychikaa spolednost Socidlnipsychologie Socialnapsychol6gia Psychikaa spoletnost koncepci utv6ieni "self' mezi "1,' a',Me". Jedineca je3vou.1]a.vnEjsi h"'ji" poprv€ definovini prostiednictvfm sociiilnich (interperisou soniilnich) kategorii. Analj,za sociilnfho privodu a podstaty osobnosti a vEdomi sebe je maxim6ln6 propracov6nav prilci G. H. Meada (1853-1931),Mind, Self and Society" vydan6 posmrtn€ v Chicagu v r.'1,934 (jde o redigovany ziznam jeho piednii5ek). Podle Meada "Ia,' (,Me',) vz.,ik,i v choviini jedince, kdyZ se st6vdrs6m sobE,ve sv6 vlastni zku5enosti, (individudlni reflexeobecn€nosti", Mead, 1953,s.158).Tento syst6m se vtEluje jako celek choviini) ii skupinov6ho sociilniho ho syst6mu do zkuSenostiindividua. Integrovan6osobnostdospEl6hoje tedy "sociriln6i5i"neZ osobnost dit6te,lrotoZe zahrnuie nejen soci6lni postoje nejbliZ5ichosob, ale nim faktem: chovat se jako osoba(person)s utvoienym "j6,' znamenit hr6t text, ktery byl takto interakin€ vytvoien. m6 n6m samotnym,mii y5ak sv6 koieny v kaZd6m sociiilnim iedn6ni' kterd neni pont',ytt reflexem. Osobnost jedince je tedy socialni ve - svfm '*l(, t). instanci,jejimiZ dvEma str6nkami jsou "Me" (kontrolni, omezuiici, hodnoticl vice sociilln0 a "I" (impulzivni, inovujic0. Obr. d.1 Mnohost roli (a postojri - Mead uZiv6 pojmu ,,attitude,,),kter€ sedit€ uii zaujimat piedev5im pii hie, je5tEsamao sobEnetvoii osobnost. Je tieba integruiici prvek, ktery propoji nizn6 role jedince. Tato inte- iovf akt, pak se ocit6me v symbolick6m systdmu, kteni Piedstavuie ne;sitnd;Sipropojeni psychiky a sociiilna.Ziednl strany syst6mznakri f"irg";i;i v komunikifni vfmEnE mezi mnou a druhou osobou,z druhe Jtriny my5leni jedince,jeho rozvfielicise s6miotick€procesy,reflexe, s j6drem v sebereflexi' Nicm6nE je nutno kriticky PoznamenatnEkolik vEci' Piedev5im' Meadovakoncepceje silnEa6siraktni a odhliZi od obsahu'postojri' lidi. M6me porrt, Z" mdme co do dindni s Prostou interiorizaci 35 L- Sociiilna Psycho169ia kombinatoriky postojri.nejbliZ5f,chdruhfch osob (pfitom pojem ",?o:to!.'ani jejich " organizace"nejsoudostatednE objasn€ny).fa^to'aU_ skahujici tendence(vzpomeime, Ze integrovandj5iosobnostje podle ndj ta, kter6 zvnitini obecnEj5ipostojeveEino mnoZstvi osob)'pik ve_ de.k zna.dndmu ignorovdni obsahov6 a hodnotov€ charakteristiky "l:". konkr6tn6 jedinec ddlii, jakou hru ,trraje,,, s pomoci jakicir 9: nasjroji; jo zristiiv6 ponEkud stranou pozornosti. Druhii kritika souvisi s prvni. Neltaite;Simi situacemi a dinnostmi, ze kterych Mead vych6zi, fsou hra (zejmenahra s pravidly, kterd prf umoZfiuje interiorizovat s.postojiniznych hriiiri i piavidla hry,,e,i ila a organizacido osobnosti)a komunikace.pii tten?jeho textu'musime oceenit dfiraz na kontext sociiilni akce a na situaci, na vyznamotvor_ ne v.ltahgtlini diliich prvkri tdchto akci (pars) k celku, klntextu situ_ ace (toto). Piesto se nemriZemezbavit dojmu, Ze ,,soci6lno,,je uchopeno ien v bezprostiedni,interpersonilni poloze.Sociilni by s sebou nevlekl celou-,,bag6Z,,(nebo jai vystiZnE "tt;"to iftaji kulturn€ psychologov€,jako Brunea,, ioolki t,,) sociriI nich rg ri_ 1_"."11"_:i.ll *" y:li:h rihr6lt, piedmEtri, niisrrojri, ieiovych symboli kumulo_ vanych lidmi v historii (a samoziejmEmomentilne uerprosuedntiepfftomnfch v komunikacr_ ieaille) To je celkem ziejmd pfi vykladu "ieti jako soci6lniho chov6ni,, (7922,ss.73_ 1g).Mead ," totiZ L^a,y"i piedev.im okamZikemzrozeni znaku z gestareakce na bezi jak.si'mi mesis (a.pozd€jii symbolizace tohoto reiktivnfto gesta). eoitoy paii_ ce vyvolii reakci druheho a tato reakcezas ,,.yprorr"ok.rl" je_areakceu prvni osoby,kter6 s" .r nekond16m iet€zci",ir"e'porto_ komunikadnich vfm€n zpiesfiuji a "pr6vE z takov6ho procesu se rod( iei,,). t_"-I"T:k:.d.:pomiif price se znakem,'s ieii tj. suzrtimia-zyfl^",: preexistujicfho t9,1ko sociiilniho nistroie, jehoZuZivinh se ;edinec stiiv6 vice osobnosti, '2vnitinEnou i \t".t -v- sobElii'konaenzovu.,C o6run,ri" organizaci obecnych postojri Eirok6skupiny nai,, ai,Uy_ , chom parafr6zovaliMeada. sociiilnf psychologie a Meadriv piinos k anal!,zevzniku ,,..Y1""i"yj: 'Jii" v sociiilnfinterakcivSakznamenalyvelk;i kvalitativniskok v socii{lni psychologii a v psychologick6m-my5lenivribec, ze kter€ho se psychologov6inspiruji dodnes. Psychikaa spolednost Neot€nie,o kter6 jsme se zmif,ovali jiZ v (vodu kapitoly, je pojem, kterym se oznadujenedozrdlost lidsk6ho jedince pfi narozeni. feho nezralost trv6 dlouho a proto vyZaduje p€di dospEl6ho.Tato dlouhil nepfipravenostna samostatnf Zivot a pomhl6 tempo vyvoje jedince (ve srovniini s jinymi Zivoti5nymi druhy) jsou d6ny biologicky.A prdvCto je rozhodujici pro sociilni esenciilnost ilov€ka: "Individuum je proto ve sv6 podstatdsoci6lni.Je takov€ ne v drisledku vn€jS(chtlakri a faktorfi, ale v drisledku hlubok6 vnitini nutnosti. Jesoci6lnigeneticky" (Wallon,7985,s.92). Byt sociiilni "geneticky'' ale neznamen6 podle Wallona nEjakou pieddeterminaci di danost "soci6lnosti" v genetickEmk6du jedince. Wallon zde upozoriuje na strukturiilni druhovou nutnost, kter6 obraci novorozenceod narozeni piedev5im k sociilnfmu sv€tu, k druhfm osob6m,a to v zdjmu pieZiti. Neschopnostuspokojit sv6 z6kladni Zivotni pofieby vede ke klidov6 orientaci:Jedin€ uZitein6 diny jsou kiik, postoje(ve smyslu "posture", tj. drZeni tEla,jeho orientace- pozn. S. S.)a gestapfivol6vajici matku na pomoc. Prvnf nutn6 gestanovorozenceneslouZiuchopeni vff ii piedmEhr vn€jSihosvEta,ale isou to gesta obrdcenii k druhym osob6m, jsou to expresivni gesta. " (Wallon,1985,s.119). Tato gestaa reakcejsou tedy zpoi{tku neripln6.fe tieba je doplnit, kompenzovatjefich nedostaiivost. Emocion6lnivztah matky a novorozenceje tak vztahem interpelace, protoZena kaZdf proiev chovi{ni sv6hodit€tese matka citi nucena nEiak odpovEdEt,doplnit ho, a tedy interpretovat. Reakce novorozence (kojence) je tedy neriplnd v tom, Zeji nemriZemeporozumEt, dokud ii neposuzujemev celku s jejim druhfm dlenem,s odpovEdi matky. Toto konstatovd,nim6 dva zAvaZn6. dusledky. Za prv6.,primirni vztah ditEte ke svEtu je biologicky (v on6 z6kladni orientaci, ziikladnim postoji, kterf Walllon oznaduje jako "postur6lnE-expresivni"a jehoZ obsahemjsou emocespojen6s biologickou potiebou) nutn€ zprostiedkovanf druhou osobou. Toto zprostiedkov6ni (mediace) je na jedn€ stranE nezbytnd, protoZe druhii osoba(matka) neni "objektem" sv€ta, odli5ujicim se od jinfch objekti pouze adjektivem "soci6lni", neni ani piedmEtemuspokojeni, ale je mediiitorem, zprostiedkovatelem uspokojeni. Tohoto uspokojeniby jinak, tj. piimo, nezprostiedkovanE,nebylo moZnodosiihnout. A za druh6, je uvedend zprostiedkoviini zilrovei vZdy nEiak "piebytkov6",poskytuje dit€ti vic, neZ k uspokojenisv6 biologickd potieby L6dalo.Tento piebytek (hlazeni, broukiini, zpEv, promluva atd.) uviidi ditE do svEta vyznamri, umoZfiujfcichpostupnEjeho diferencovandpiilni a potieby. Zmin€nii "primiirni orientace" tak 5. Henri Wallon (1879-1962):,,flovEk bytost geneticky soci6lni,, ie Vliznamny francouzsky_vivgigyf a peaagogilky' psycholog se sice nezabyval.psychogenezi pod hliviiko.r r6.iXt.,i-piyiholog[, ale ri_ stiednim tdmatemjeho dfla je konstitutivni propojenostjedlnce se so_ ciiilnim s_y€tem. Jako privodn€ ldkaie ho pii stldiu chov6ni novoro_ zencri udivuji dvd vEci: silnE symbioticky (,,parasiticky,,) charakter vztahu matka-novorozenec a fait neot6nie. 37 L Psychikaa spoletnost Soci6lnlpsycholoqie piedznameniiv6 z6kladni matrici vztahu ke sv6tu. fe uvedenim do piedmEtt svEta,kter6 druhii osoba ovl6de a konkr€tn€ je napliuje vy'znamy.Zprostiedkujici druhri osoba tak doslova otevir6 cestu ke kulturnim n6strojrim,z nich? nejvyznamn€jSfmie iei. U koiene tohoto z6kladniho psychologick6ho faktu je vSak biologick6 (posturdlni),v podstatEemociondlni ( expresivni) orientace. Podle Wallona je vfvoi dlov€ka spiSeproces kulturnE-symbolickd povahy. Neni to proces socializace nEjak6ho iist6ho primirniho "i6" pod vlivem sociilnich tlakri, sankci a operadnichprileZitosti v prostiedi. Naopak, je to proces dobyv6ni individuality diferenciaci, vyileflov6nim z privodni frizovan€, synkretick€ soci6lnosti. "Dit€ zaffnd svrij vfvoj v t€sn6 soci6lni vazbE se svym lidsky'm prostiedim, protoZe zaiin6 tim, Ze je na ndm silnE zAvisll. . . NutnE potiebuje sp(SesniZeni, ristup t6to socidlni vazby neZ jeji posileni di vzestup. Musi se nauiit uchopit sebe sama tv6ii v tv:ii druh6 osobE" (Wallon, 7972,s.95). Wallon dokumentuje sv€ pojeti soci6lni podstaty psychiky na iadE tdmat,kterfmi se zde z hlediska ristiedniho t€mafu t€to kapitoly nemtZeme zabyvat. Vyznamnd ie napiiklad jeho koncepcevzniku reprezentacia pozdEji diskursivniho my5leni z expresivity posturiilni orientace(zprisobvyiidien( emoceje zdrovei jejim zobrazenim). Intelektu6lni tinnost nemtiZe byt podle Wallona vysvEtlena pifmo z iinnosti d(t€te s piedmEty (ze senzomotorickych operainich struktur). Diskursivnf inteligence se opir6 o reprezentace a je zalozena "soci6lnEgeneticky" v posturiilnim gestu, kter€ pfivolilvd druh6 osoby,prostiednictvim nichZ se dit€ dost6va k piedmEtum, a specificky'm n6strojrim. Tyto osoby umoZiujf diferencovat, verifikovat a zpiesfiovat reprezentace.To pak d6vii moZnost podilet se na vfznamech,sdilet je s druhymi lidmi, eventuiilnE vytv6iet nov6. Pro hlub5i sezniimenis problematikou odkazujeme proto na ieho prrici Od tinu k mySleni (7982). Pro pochopeni origin6lni koncepce artikulace soci6lnich a psychicky'ch procest H. Wallona se nyni vEnujme jeho konceptu "vnitinfho Druh6ho" a Siieii piedstavE o riloze druhych lidi pfi utviiieni "j6".Ie ziejm6, Ze se nemtiZeme vyhnout ani srovndni s teorii G. H. Meada. Tak6 podle Wallona je druhri osoba, tentokr6t ovSem piedev5im ve statu mediiltora,zvnitiiov6na. Nejde v5ak o nEjak6"zobecnEni" vSechmoZnychdruhfch osob. Wallonovo zekladni schemasoci6lniho vztahu tak bfv6 oznaiovdno jako tripoldrni: jii - vnitini druhy druhii osoba.Av5ak pr:ivE hlavni funkce druh6 osoby,tj. mediace, zprostiedkoviini,n6s vede k pokusu o korekci tohoto popisn€homodelu (srv.obr. i.2). Ostatn4 tdchto modehl se objevujev psychologii 3B Psychikaa spoletnost Soci;ilnapsychol6gia cel6 iada; naPi. Moscovici ve sv6 uiebnici soci{lni Psychologie hovoff tak6 o ternirnim modelu charakterizujicim socidln€ psycholosickf piistup: ego objekt alter. V tem tedy spatiujeme originalitu foatlo.rona modelu a iak bychom mohli schematicky vyjiidiit hlavni tezenaznaien6vf5e ? Domnivdm se,Ze ie moZn6tento model roz5iiit ndsledujicimzPrisobem. Dominantn{linie Obr.i.2 V potiitednich f6zich Zivota dominuje vztah k druh6mu dlovEku,me' di6toru dalSich vztahri, at' uZ k piedmEtim nebo dal5im osob6m. DrileZit6je Ze alter na jedn6 stranE"oteviri" svEt piedmEtri, niistroiri a vyznamri a na druh€ stranEzanechivi"stopt''uvniti iedince. Dfty nEmusejedinecvnitinE strukturuje uff sesamostatn6"regulovat svou iinnost a kontrolovat ii na druh6m jako v zrcadle,zkriitka uiinit si o ni obraz jako o vnEj5ivriii sob€samdmua iako podl€haiici poZadavktm, jeZ redukuji jeji absolutni spont6nnosti pod6teini subjektivitu. Tak se udi chiipat sebesamaz6rovei jako subjekt i jako obiekt, jako sebei jako jeho . . . uv€domuje si svou vlastni osobu" (Wallon, 1985,s.103). S vyvojem jedincese dominanceneustiildhozprostiedkoviini zeslabuje, resp. vnitini druhy nabfv6 uriit6 stiilosti, invariance. fedinec iako zralej5fosobnostie5i piedevSimoscilacemezi svou iinnosti (jeji Psychikaa spoletnost socidlnipsychologie Soci6lnapsychol68ia Psychikaa spoletnosl 1976;1.S. Brunet 7983,1996). 6. KulturnE-historicki (instrumentilni) koncepcepsychiky Obrovsky ziijem o prdce L. S. Vygotsk6ho(a potaZmocel6 "ruskd hoiky' sloien€ fe5t€z A. N. Leontieva a A. R. Luriii) v poslednim de' setileti v ziipadni EvropEa v USA wcholi piihlii5enim sej. S. Brunera k odkazu t6to Skoly s ambici formulovat ziiklady "kulturni psycho' logie" (8runer,7996). Autor pfitom podobnEjako evrop5ti pokradovaiel€ Vygotsk6hoB. Schneuwlya j' P.Bronckart(1985),B. Schneuwly (198D ni van der Veer(194) ukazuje nemoZnostpfiiadit Vygotsk6ho my5lenky pod uy'voiovou, soci6lni nebo pedagogickou psychologii' Proto voli nov€ oznaieni. PodobnE i nejvEt5i americky znalec mentiiln€ strnulfmi fenotypickymi znaky uriit6ho choviini kter6 maskuii jeho podstatu. Na mysli nem6 ien fylogeneticki zkoumiini, soci6lni historii nebo historickou antropologii.|de mu tak6 o nal€zdni 41 psychikaa spolednost Sociilni psychologie ziikonitosti genezepsychick6 funkce z dinnosti v sociiilnich vztazich. Odtud prameni druh6 t6ma. (2) Vy55i psychick6 funkce jedince (tzv. kultumi na rozdfl od niZ_ __ Sfchdi "naturillnich,,) maji vldy ptvod v sociiilnim ZivotE. Hlavnim piedmdtem, ttery Vyg?Tk6ho jiko psychologa zajimit, je v€domi "a Livot za nim". Av.ak hfavni oi6"ku'rii,yat si tonititu"r;, ,hrk;_ ruje a funguje vEdomi ?.{ tomu pouZivii pojmy dinnost, zfrosfedko_ vanj n_sf_c\icky nistroj, kter6 isou nasledn6u nEinebo u 1 koleeri ieho ---'-o= r rozpracov6nyjako psychologick6kategori".'--i":l$"ftq , .Vy55i.(vyluinElidsk6) funkce vznikaji podle,,dbecn6ho z6kona kulturnfto.vy'uoje" zjejich naturiilni formy,'a to ,,opracov6nim,, v inj terpersonillnicha sociiilnich vztazich.Kazde funkc; mii tyto dvc foro vy'luEnysoubor vySiich tunkci, napi. city, vrile, my5_ .m1t1ejde_t9dy leni ktery by stirl odddlenEvedle souboru niZ5ich'funkcir), zamcia r6lni" precedensv reflexnim orienrySlenkazasev praktick€m tffdicfm Socidlnapsychol6gia Psychikaa sPoletnost 6, manipuluje s nim, piedviidi jeho i nebo jedinec prostE ndstroj _ jako y/q.or.riprorohovonotom,Ze#q;:",r:i,i.*ff u::","Xliiijll: ii objevuie dvakr6t, na dvou rirovnich. Neyprvese objevuje n. ,otat_ ni frovni, mezi lidmi jako interpsychicki iategori u poteuvnitf Ji tdte na rirovni psychologick4 jako intrapsych"icke ", t"lego.i"iakto nazlSegni pohybu piiviidi-k jednod"ch6" pied;t;;; _smEr .n:iszvnitinEn( (interiorizace)jako_klidov6ho pro.or konstitu Jvanipsyl chiky ze sociiilnich skutednosti.Nicm6nE,s6m Vygotskij Ze jde o procesmnohem slo;itEj5i Ze v tomto procesu "p";;;i;j;, se minf samy psychick6funkce a jejich struktura. (3) Rozhodujicim pro pochopeni Vygotsk6ho tezi o interiorizaci a pro vyhnuti se mechanickym ileanodisenim (piedstava . p;;;^ pienesenf 1!ruktury vn6j5f iinnosti do vnitini tj. psychickE,tinnosti) je analf_za_kliiovychkategorii n6strojea znaku funguifcich lako zoro_ prvky v dinnosrnim vztihu individua "tJ,"!i,1.' Ci"I"r, :.tietlu,lci dlovdkanenf nikdy bezprostiedni a cificky'mi, soci6ln€elaborovanymi ; sledkem a produktem zkuSenostip zku5enost fixoviina, materializovii piedatelnil a mriZe by't (uZitim v dali 42 za ni stojici. Podle Wertsche(1990,s.114-115)privE kategorie zprostiedkovdni 43 t- Psychikaa spoletnost Socidlnipsychologie Sociiilnapsychol6gia Psychikaa spoletnost vistickii pragmatika (pragmatics).Zd6, se,Zeke konci Zivota Vyeotskii posunul vyznamnEdriraz ve studiu vy5sichpsychickychfunkciividEi je to napi. na studiu pojmov6ho my5leniii osvojov6nipojmri): sledu_ i!, i3k s-evynoiuji a utv6ieii priiv€ specifickylidske, rozvinut6 psy_ chickd funkce v institucioniiln€ situovany'chdinnostecha kontexiech (napi. pojmov6 mySleni v zdvislosti na S[olnf vfuce). Bernard Schneuwly nazvandprici ,,Lidsk€ schopnosti . "._p1zT!"6 jsou soci6lni konstrukce', (7987) zasevdnujepozornost roli znaku ve Vygotskdhokoncepci a procesu interiorizacejako postupn6 diferenciaci diive nediferencovanych funkci tj.g_ff). nodtrhuye, Z" sociogenezea interiorizace jsou dva zilkladni, tEsnEspjat6 pro."ry utviieni psychickfch funkci (cit. d., s.ll), coZje dokumlntouarro ,," piftladu zhiim€ho "uzlu na kapesniku,,jako nistroje pro ,,konstruov6ni pamEti nejprve vn€,,.a vyjadiuje iamu podsiatu pamEti jako schopnosti dlovEka aktivnE "memorizovat" prostiednictvim znakri. fednoduchf piiklad, ktery mii ov5em sv6 anilogie v komplexnEj5ich "uzlech",-kterfmi jsou piedev5im p(smoa pr"r,I i"i. Schneuwly pii_ pominf, 2e zejmdnaanalyzou mluven6 iedi smEiujici ke vzniku ego_ centrick€ ieii {doproviizejicf praktickou iinnost jedince, zelmina v probl6mov'y'chsituacich) a pozdEji ,,vnitiniho iazyka,'(my5leni) na iedn6 stran€a k psan6ieii na stranddruh6,vygoGkij dokrizartii vdci: 1) Ze interiorizace znamen6 vzdy podstatnoi transformaci funkce a strukfury dinnosti pfi jejim piechodu ,,zvnEj5kudovnitfl,, -. 2) Ze tato transformace(tj. vlastn€ genezepry.hi.ty"h funkcO je vii_ z6na na-vznik a pouZfv:ini znakri a vytznamri,kter6 umoZiuii ko;_ trolu lidsk6ho choviini a 3) Ze pojimat genezi lidskych sshopnostia psychickych funkci jako sociillni konskukci znamen6kl6st si ot6zkupo sociiilnich situacich uieni a po vztahu mezi uienim a vyvojem. 7. Soci6lnf vztah jako "rapport" a jako ,,interakcespoleinou kategorii,kterii seobjevovalave vsechrivah6chv t6to kapitole, je kategorievztahu. SnaZilijsme seuk6zat, Ze ani vztahy mezi vztahy dlov€kak piedm€tn6musvdhr,nejsoubezpro#edni. 19$ 31i ZAHadni charakteristikoukaZd6hosoci6lnihovztairu je totiZ distance mezi lidmi i mezi iedincem a piedmEtnjm svEtem, a tedy nutni zprostiedkovanost tEchtovzlahri pravidly, normami, ndstroji ledn6ni. Pojem vztah vSak neni homogennim,jednoznainym'pojmem. studiem vf5e prezentovanychautoni dochiizimek drireZit6murozliSenf.Piedstavao "vztahu" zahrnuje totiZ dvEniznii konceptuiilni jedra, z nichl kaZddse vztahuje k jin6mu teoretickdmupojetisoci6lna. Prvnf pojeti je vice inspirov6no sociologytypu Durkheima a pod_ trhuje vyznam vztahu ve smyslu ,,r"ppo.t,;.'poukazuje na to, Ze 44 45 Socidlnapsychol6Sia Psychikaa spoletnost vztahu a jejich vz6iemnou podmin€nost' 'kolektivni reprezentace" "omezujici tlaky" s?o3. Definujtepojmy -a letnost podie burkheima a ukaZtejejich funkci pfi uwaieni z6kladtiindividualnihopsychick6hoZivota(percepce,tiidEni,mysleni psychick6funkce. Literatura Arendtovi H.: Krize kultury. Praha,Mlad6 fronta 1994' Berger E., Luckman, T.: The social construction of reality' New York' Double Day 7966. Bruner |. S.:Savoirfaire,savoirdire. Paris,P' U' F'1983(2' vyd'1991)' Bruner f. S.: The Culture of Education' Cambridge, Harvard University Press1995. Durkheim E.: L-6ducationmorale'Paris,P' U' F 1963' Durkheim E.: Les formes el6mentairesde la vie religieuse.Paris,P.U. F.1985(7.vyd.). Gergen K. i., Gergen, M. M.: Socialpsychology'New York, Harcourt BracelovanovichInc.1981. Le Bon G.: Psychologiedes foules. Pais,Retz'1976' Leontjevn. N.: einnost, vEdomi,osobnost'Praha,Svoboda7978' L6vy-3traussC.: Struchrres6l6mentairesde la parent6' Paris,Mouton 't967(2.vyd.). Lurija A. R.: O historick€m vyvoji pozn6'vacich procesri' Praha' Academia1976. Paris,P'U'F'7973 Maisonneuvef.: Introduction6la psychosociologie' U' F 1963' P' Paris, Mead G. H.: Uesprit,le soi et la soci6t6' Press1972' of Chicago University Society. and Self Mead G. H.: Mind, MoscoviciS.:Pr€facein jodelet,D., et al': La psychologiesociale'une discipline en mouvement. Paris,Mouton 1970' Moscovici s. et al.: Introduction 6 la psychologiesociale.Paris, Larousse1972. 46 47 Wertsch I. W.: Vygotsky and the Social Formation of Mind. Cambridge MA: MIT press 19g5. Wertschf. W; The Voiceof Rati_onality in a SocioculturalApproach to Mind. In Moll, Luis C. (Ed.): Vygobly and Education. Instructional Implications and Applicationi of-sociohistoricaf nsy"f,"iolf. Cambridge University-press1990. sociiilnapsychol6gia Hist6riasoci;ilnejPsychol68ie soclALNEJ 3. HlsToRlA PSYCHOLOCIE 51 Hist6riasociSInej psychol6gie Soci5lnipsycholoeie sa speja, zdruZuje s inymi, pokiaf mu to prin6sa dobro, ulhhiuje dosahovanie prijemn€ho a brdni ho pred neprijemnym), egoizmus (spolodenskd vzfahy ako vysledok regulovania tuZby po moci vlastneikaZd6mu iloveku), sympatia (ako vztah liisky, symbi6zy, afili6cie), imitiicia (sociiilne spr6vanie sa je vysledkom soci6lneho napodobiovania), sugescia (nekritickd prijimanie podut6ho, aj ked to nie je logicky zd6vodnen€). Druhe sa sfstreduje na samotn6 zoskupenia, ich podstatu a pripadn€ nadindividu6lne duchovn6 ritvary v nich. Socidlne sa SocislnaPsycbol6gia Histtjtiaso spont6nnemasy mOZuPremenit'na organizovan6'Vztahy v nich sri AloZenena spolotnych principoch a ideiiloch,ktord sa medzi ilenmi Psychol6gia davu - za klasikov sa povaZujri G. LeBon, S. Freud a W. McDougall, prispeli k nej G. Tarde a S. Sighelle. Vych6dzali z predpokladu, Ze v zoskupeniach ludi doch6dza k vzniku nadindi- ci 19. storoiia (industrializiicia, prebiehaprocesidentifikricie medzi ilenmi davu navzdjom na zeklaie toho, je vietci ma|i spolodnf ide6l - vodcu (pojem vodca nemusi znamenat Ien konkr6tnu osobu ale ai symboly ako Boh, Kriil, Idea)' urbaniz6cia, vzrast sebauvedomenia tivne in5tinkty, uvoliujri sa mordlne zitbrany. Duia davu vznikii ako vysledok pdsobenia nasledovnych mechanizmov: - sugescie a sugestibility, ktor6 znamenajri, Ze dlovek nekriticky prijima, io sa mu prikazuje a hovori; - nitkazy, teda Sirenia afektu alebo spr6vania z jedndho (dastnika na druh6ho; - anonymity, diZe straty zodpovednosti, pocitu nepotrestatelhosti a slobody prejavit' de5truktivne tendencie. Le Bonova te6ria bola kritizovan6 zrdznych aspektov (Zelov6,7990), vdhka nemu v5ak dav a masy zfskali auton6mny status ako objekt vedeck6ho skrimania (Moscovici, 1986). G. Thrde na rozdiel od LeBona nechiipal dav ako ritvar vfluine spontiinny, iracioniilny, nestabiln;i a neorganizovany. podlh neho sa 52 jfceho chiipaniadavu. Pojedn6vasa v nei o psychol6giidavu a infch tolektivit, odli5nostiach n6rodov, nacionalizme ako moralnom cite 53 impulz k tak6mutokonaniu (All ,inovejmysle je Wundtova psvcho_ i psychol6gie_ fyziologickri a socintdlne procesy povaZoJal za oblast' ochybovaltotiZ o tom, Ze individu_ n6ho dlenstva pre fungovanie skupiny a pod' Bodom, od ktorEho sa uv6dza form6lne kon5tituovanie socidlnej V, zvyky, ktor6 sri predmetom ana_ >vej te6rie je pojem kolektfvnvch r akoby dve vedomia _;ednonatri a druh6 je celouskrisenosdou od_ asociricie)ludi. SpojenieIudskf ch by a praktiky, ktor6 nez6visia'oJ osti. pozoruhodnym empirickVm i je priica W. I. Thomaru u f. Europe and America,, (pol,ski ro_ 8 _ 7920. hej svetovej vojne sa centrom rozvoia psychol6gie v6bec a soci6lnej zvliiSt stali USA. (Dodnes majri v tomto smere prioritn6 postavenie prinajmenSom z kvantitativneho hlhdiska). Bolo to dan€ nielen vnritorn/mi podmienkami v USA (prudkf ekonomickf a socidlny rczvoii 55 Hist6ria soci6lnej psychol6gie probldmy s multietnicitou a mul rikr rthimn./,. socidlnipsychologie Socidlnapsychol6gia i.,aiuia,r'"tzrn,r"f ."g*.1,:T"u).a.lea jr,"r.JJlliff deol6giea systdmv l.,"f"f.r"lf"*-, ktorych ;tjll;flffiTi "6f:if tak predStaiinomiko Htil".o* f,faa.fi, i""r|!f Hist6riasocidlnejpsychol6Sie ne st6lych charakteristik, je to presvedienie o internej konhole' Pritom oiakdvania o istom druhu posilneni sa prenii5ajf, zov5eobec- mnohifroiisko v USA). ""SIi hlavn;ichpsychologickych 5k6la smerovv sociitnejpsy- Prvii polovica tohto storoiia je v psychol6gii obdobim niekolkrich vel_ psychologickfch- smerov ktore maliambiciu po;;ffi !i1h J#;; vysvetlenia psychick6ho zivota, eo ,u p.iroarene nemohlo neodrazit' aj v sociiilnejpsychol6gii.Viacareboi! mu' psychoanalfzy,Gestaltte6riedi "1iir^.nestopy behaviorizich nJo-'verziimozno sredovafai v.sociiilnej psychol6gii na (rovni t"ot.ticty"t -----"-, -' vichodisk, metodologic$ch postupov ai interpretiicii. V dase,ked sa (aZisko-rozvojasociiilnej psychol6gie prenieslo do v psychologickom mysleni* ,UJi" pi."digma $R (stimulus _ ]lsa, response/ podnet - odpoved), teda behavi#zmus. V tomto kontexte tu psychol6gil.stdvaShidiom,;.1;;;1. ??:illu jednotlivca(d6raz sa sa kliidol na motivadn€ a kognit(vne ci6lnych stimulov. rritol so.iitny*i ffieJy;, ktor6 je funkciou so_ pi;;;"# sa mystetapritomnost' (nepritomnost) inrrch iednotlivcov ;;i;";; chiipalo ako interper_ son6lne.Behaviorizmus vniesol do socialnejp*sychol6giete6riu pod_ a pojmy ako posilneni",.d;;;;1,'Cust u poa. Vykrestirob_ l1n"y.nil raz racion6lnehodroveka,zvaZujriceho .rt"t"riiuy svojho sprdvaniasa v pojmoch ziskov a strdt <fsenostiuvazuj(ceho o hoinote wri"li" rsiahnutia. rak, ako sa "'r'' b"h";l;;;;;#i ;il;il;;'r""ij""'i:i aj odpovedi a r.""a""i k sofistikovanym te6- m chdpanim srimulov stdvalsainspira'tivneysfm a ,yzi,"r.^9s1-,j r;;i;il :W;1, Prikladom m6ie bvf t"jri. ,J.ielrr"io " utenia f. B. Rottera,podlh ktorejvyskyt urdit6ho (Berger,Lambert, 1968). Piftladom roz5ireniaprincipov behaviorizmudo oblastiskrimania redi, jazyka, vyznamov je prdca C. E. Osgooda a spolupracovnikov G. Succla P.Tannenbaumao merani emocion6lnehoaspektuvy- sprrivaniasa a.."i ri"a. ii zavisiod odaiiivania jednotlivca, Ze toto sp_r6vanie " U"a" poJir,"rr€ -;J;;ivnou a od hodnoty, ktoni posilneniu pripisuie. i{odota ," Jie preferenciou cielbvych obiekios to: , .i,ap""i" p.rii^enia v kognitivnom zmysle (Berge4Lambert,i*_: 1968).J. nl n.ti"ir"riedol pojem ,,locus of control" (lokalizdcia kontroly)_ [to*u a*'h"; polovici iesddesia_ tych a v sedemdesiarych " roktch ,t"f jmov' Chdpal rokariziiciukontrory;il ;"a"y."'Jlz snaa m6dnych po. td;; ;os'nenia. Ak.ovek vnima posilnenie,ktor6,nasleduie po i"f." i"."rif, ako riplne nez6vis_ 16od svojej dinnosti (teda ako si*,i", ,*,"ay, ako kontrol* van6 infmi silami), hovori_Rotier "lrflalt p;;;il;;f o externeykontrole. Ak ilovek vnfma dej ako zavisly oa " tnnania alebo relativ_ "rurtner,l eiovania. S6mantickfdiferenci6lie pokusommera( konotativnyviznam, ktory operacionalizovaliako bod v s6mantickompriestore definovanom troma dimenziami: hodnotenie, potencia, aktivita' Samotnf sdmantickydiferenciiil vSakuZ prekrotil rdmec S-Rte6rie a je sk6r n6vratom ku kvantitativnei introspekcii.Okrem merania uyzna-.t, stal sa sdmantickf diferenci6ln6strojomv oblastivyskuaa I I I tu Socidlnapsychol6gia Hist6riasociiilnejpsychol68ie rakteru) z roku 1950,ktorii je zalo2en6na pojme soci6lny charakter'D' Riesman ho definuje ako tri iast' charakteru, ktorf majri spolodnri veka traditne riaden6ho. Konformita sa zaruduie dodrZiavanim spoloienskychnoriem, zvykov, tradieii odovzdiivanich z generScie na generdciu.Od tloveka sa vyZaduje spriivanie schv6lenfm sp6sobom,na psychologickejrirovni ho k nemu nriti strach zo zahanbenia. b) spoloinost'ziivislSna vnftornom riadeni - existovalaod renesancie db konca19.storodia.Vnritorne riadenf Elovekje ten, ktory v rannom detstvepriime od rodiiov (inych star5ich)sadu Zivotnych cieIov teda zvnritorni naibliZ5imi autoritami sprostredkovan€poZiadavky spolodnostina to, akf m6 byf. V pripade odchflky sa obia- a priania ostatnfch. SnaZiasa spr6va( tak, ako to od nich oiakiivairi ic-hrovesnici,blizki doma aj v priici ale napr' aj masm€di6.Zvonku materi6l o soci6lnych aj psychologicky'chzmeniich sprevddzajricich modernizdciuspoloinosti(Riesmanet al., 1968)' vyskumu,kde je zretel: Jednouz oblastisociAlno-psychologick€ho ny dopad psychoanalytickejte6rie,sri predsudky.Velmi zniima je prii58 Histdriasociiilnejpsychol6gie Sociiilnfpsychologie ca "The Authoritarian person; Brunswickovej,D.J. Levinsonaa uskutoinili rozsiahly vyskum pre hostilira k jednej einiciej ^"n5i, vlastnejskupine) ukazovatelbm h inf.m cudzfm skupindm. Najprv s. sudkov vodi Zidom _ Sk6lu antis centrizmu (E),ktorii merala:posto ako dernosi aZidia a patriotLmus - in6 n6rody).Zistili vnritornri hor vislost'medzi etnocentrizmoma al ovali 5k6lufa5izmu(F) na meranie ako: nadmern6podliehanieautori hodndt vlastnej skupiny, nechudv ky, neochota pdtra( po vlastnfch tendenciavidiedmimo vlastn6hos tprseautorit6rskejosobnostisa u_ riimec.Takrito osobnost'charakte_ vfja siln6 poslu5nost'k autoritdm, k menii (potlaCenii)agresivita a nepri, sublimdcie preniisana siab5ieobjekty, ktor6 moZno l1^oT ne napiidat'- socidlneskupiny podriaden6,'men.inov6, beztrest_ .dli.n6 od vlastnej. Autoritiirska osobnost'sa recl. rvejrirovni, ale aj znadnoudastbu I patri do socidlnejpsychol6gie. 'ej priice aj tych koncepcii, kior6 Socidlnapsychol6Sia Hist6riasoci6lneipsychol6gie zte6rie polh ierpaj(, ie to, do by sme dnesoznaiili ako syst6movf pristup (vo vzfahu k jednotlivcovi dovnritra aj vo vztahu jednotlivec prostredie)a akcentovaniedynamiky, zmeny,pohybu v hy'chtosyst€moch. Ddraz na vz6jomn6vztahy jednotlivca a jeho prostredia (Zivotn6ho priestoru) je rozhodujricim posolsfvom te6rie polh pre psychol6giu a soci6lnu psychol6giu zvlirit.Y'iznamnd skupina Lewinovfch Ziakov venovala pozornosf "psychologickeiekol6gii", teda komplexndmu skrimaniu spr6vania sa a prostredia,v ktorom sa spr6vanievyskytuie.Dynamicky pristup je vyjadreny'v ch6paniZi',r'fchbytost( ako systemov snaZiacichsa dosiahnut rovnov6hu vo vzfahu k svoimu prostrediu. Zdujem sa potom sristred'ujena Procesy,ktony'misa vytv6ra (znovuobnovuje) naruSendrovnov6ha. V psychol6gii to konkr6tne znameniiskrimaniemotivatnych procesov.Orient6ciana motiviciu, teda dynamiku ludskdho spr6vania,je spoloind pre te6riu po' lh aj pre psychoanalyzu.Na rozdiel od intuitivno-Spekulativnehocharakteru psychoanalytickfch koncepcii, te6ria polh in5pirujfc sa prirodnymi vedami pouZiva napr. fyzikdlne terminy. Vzt'ahymedzi jednotlivcom, jeho sprdvanim a prostredim sa pokriSavyjadrit v matematickej podobe. Pr6ceK. Lewina a spolupracovnikov demon5trovali, Ze sociiilnopsychologick6iavy mOZubyt sktiman6 experimentdlne (ako priklad moZno uviest Studium rirovne a5piriicii,soci6lnehovplyvu, sociiilnenavodeneizmeny). Zatial to Lewinova te6ria konfliktu (rozli5il tri ziikladn6 typy konfliktu - teda situiicie,v ktorei opaine orientovan6sily pribliZne rovnakel velkosti sridasnep6sobia na jednotlivca: ilovek medzi dvoma pozitivnymi valenciami, dlovek medzi dvoma negativnymi valenciami a ilovek vystaveny protikladnfm valenci6m- pozitivnej a negativnej) je akoby aplikiiciou dynamick€ho pristupu do vnritra iednotlivca, 5peci6lnywj'znarr.pre sociiilnu psychol6giu m6 Lewinova priica v oblasti skupinovej dynamiky, ktoru chepal ako teoretickrianaly/zu a experiment6lneStudium probl6mov zmien skupinov6ho Zivota. Je treba pripomenrit',Ze K. Lewin zaial pisat'o skupinovej dynamike v iase, ked'psychol6govia odmietali existenciualeborealitu skupiny. Len lednotlivci boli redlni, a rozprdvanieo skupinovej atmosf6re,skupinovych cielbch bolo povaZovanl za nevedeck6 a mystick6. Lewinovfm obrovskym prinosom je, 2e sa poiem skupiny stal pre psychol6govakceptovatelhy (Deutsch,1968).ZaEalibrat skupinu ako nieio, do mii vlastnd charakteristiky,priiom sprSvaniesa iednotlivca je silne ovplyviovan€ skupinami, do ktorych patri. Podlh Lewina je skupina zaloZen6nielen na podobnosti alebo odliSnostitlenov, ale na ich vziijomnej zdvislosti. Stupei zilvislosti variuje od volhej masy po kompaktnri jednotku. Skupina je dynamickf celok, iiZe zmena v jej jednej dasti vyvolii zmenu v inej iasti. Vyskum v oblasti skupinovej 61 Hist6riasocidlnei . .psychol6ri .e Soci;ilnipsychologie dynamiky sa zameral na vndtorn6 Struktftne a dynamick€ vlastnos_ Zasahovanie do sociiilnej praxe je jednou z charakteristik Lewinovej osobnej orient6cie, jeho osobn6ho presveddenia _ toho, do i1d,enl jeho spolupracovnikov,R. Linnit, o"r,"ail terminom .r;;kt obdan".Ako ilovek citlivy na probl€my sveta,v ktorom Zil, venovjl K. Lewin znadmi dasfsvojho bedatelsk6ho(silia prakticLy_ tala"_ dennfm probldmom modernejspoloinosti,io na3lo vyiairenie v oznaieni "action research,, (akiny vy'skum, vyskum v akcii). Zd6r azfioval yyu\ prirorlzen6ho experimentu (field e"pe.im"n i) a.vyzj,val sociiilnych psychol6gov,aby opustili laborat6riii a univer_ zity a.preniesljexperiment6lneprocedriry turn, kde ludia Zijf. Ok; praktickej h99-"oaypre socidlne inStitricieakiny vfskum zerovei umoZiuje socidlnym pristup k z6kladnyrn soci6lnym proce_ ""d::t som, ktor6 by in6d nemohli skrima{.k. Lewin veiil, ze dobri te6ria mri :du (Deutsch,1958). rri skfmanf socii{lnejpercepciea L. rancie.Tito autori a ich te6rie otvo_ rokoch pr6ve vdhka te6rii polh) na nieje smerv tom zmysle,ako smes choanalfzy a Gestalt psychol6gie ft predstavujejednu z dominantnr,ich gie od Sesfdesiatych rokov vlastneaZ podnes. Te6riasoci6lnejpercepciep Heidera (z poloviceityridsiatych ro_ . kov) zaloZenii na principe strukturnej rovnoviihy, nie je zameiand na socidlnudetermindciu percepcieale na percepciusociirnych obiektov ako.osoby,pojmy, my5lienky. VychAd.za-ztoh'o, Zev kogn'itivny.f,;"a_ notki{ch moZno uriit' stabiln6 a nestabiln6stavy,pridoir tietojednotky majri tendenciu hlhdat'ustiilen€ stavy.Kognitivne jednotky ,.i trrn_ ren€ osobami, objektami a vzt'ahmi meizi nimi. Na idklade'v zAjom_ nej.ziivislosti vlhhy vytviiraj( celok, ktory md vlastnosti tvaru alebo polh. Analogicky tendencii "dobrE figtrie. pri vnimani tvaru podl,a | 9":,r"llpsychol6gie, p6sobf tu sila i .6.,nnudh".Te6riu rovnouany_ F. Heider formuloval aj v matematickej a grafickej podobe. prekroiil 62 psychol6gii's(ias3. Priiiny, podstataa d6sledky ktizy v sociilnej n6 tendenciek integr6cii by mohlo.byf chafopisane ,^".c,uoni" sociiilnej psychol6gie'ktor6 uriilo rozhokognitivizmu"' ku rakterizovandako "odbeha"iorizmu a sedemdesiav 5est'desiatych discipliny dujricimspOsobompodobu Pochybnostio soci6lnejrelevantnostinahromadenychpoznatkov_ ich uZitodnostipri rie5enikonkr6tnychsocidlnychprobiemov. Pochybnostio statusesoci6lnejpsychol6giealo veaneldiscipliny 65 Hist6riasocjdInej psycho16gie 67 rl sociiilnapsychol6gia Hist6riasociilnei psychol6gie Nie ako pro,o.iatn"t o kon5truktivizmu sa Preto sristreduje.naiazyk' o realite'ale na iazyk' informiicii prenosu kopirovania, opisu, rolJ"t realiprostriedol a prostreiie existenciea vytv6rania soci6lnei ;;k. rep11 lingvistiltf o ale reprezent6cie, * aou"i.. Nejde o kogniHvne toqqtl v roznych L"iii. - i^rvieslovd,"vfznt^yi ittt tungovanie praxe soci6lnej oblasti PtI:Tli z ie Jednou ro.iaf"";praie. :1T":"." te6rii a ieho suvrslost eia a K. Cergenazaujima jazyk psychologickfch te6rie vznikajri' tieto ktorych v podmienkami, 3o rJ*t"itnrnymi opisuif du5evn€ te6rie psychologick€ ktorfmi poimy, Ze sa, Dom.,i"va skutodn€ho deie a du5evny Zivot, nie srianiiai vfsledkom poznania spolotenkonkretnych odrazom sk6r ako tloveka, nemenn6horrnrit u renie Poslania PsYchol6giePotom tadiski sPolodenskYch Podmienok, ndsobn€vfskumY, konfrontovanie te6rie .;,8:ilii J:,8;il;n"'o"u6 sa v soci6lneipsychol6giiprest6va krizy' Nizory na riiinok krikonci o hovori sa resP. krize, t orrc,it o oqftick6ho komentovania stavu sociiilnei psychol6giesa r6znia 1 polemika; aktiwna ignorovanie Zajri zhruba tri typy reakcie: \ritityl existenicu dvoch ak'ceptovaniet.iticllictt vyhrii' -Kriza..zv'i'raz,nila a sociolohtavirych prudov v socirilneipsychol6gii psychologick6ho ich zblio snahou veden6 ktitik"bott povedaf,'ie eick6ho, a m6Zme igzmysle tom V psychol6gie' soci6lnei ""oro.i6ln"nie" o i"ii", t"tp. experimentonorovanie znamen6pokraiovanie v linii laborat6rneho vyznamov' vania vytrhnut6ho z kontexhr sociiilnych interakcii a linie' sociologickej str6nky slab6 na poukazovanie znamen6 Polemika a nie-nepodloZen6 N"j;t na to, Ze ide sk6r o teoretick€kon5trukty' Napr' vyskumom' no$a -f' tv.I' faZko overitelh6 empirickfm t"dy Eur6pe v "l psychol6gia soci6lna Ze (1987) wrdenie, tUo[nuaaattta le ,,sociiilnej5ia,,ako pred dvadsiatimi rokmi, zatial sk6r dne"somnoho L' T' White plati o obsahu ako o met6dach' Alebo ako konStatuje reloToYa.ni:h soci6lnejpsychol6gie do rivodu recenzii :Y itffO) p.i C' M' .Optty'.tt autorov (M. Hewstone, W' Stroebe' J' P' Codol' Stlphtnson: "Intloduction to Social Psychology:An European son"iip".tit ."), americkf citatel s prekvapenim zis[' 2e eur6pska rozdiely americkei' od ciiilna psychol6giasa aZ tak velmi neodii5ule oProtl sri skOi i tom, in zddraziulti (napr' skupinu a Proceszmeny a stabilite). jednotlivcovi Akceptovaniekritickych vfhrad sa vyv(ialood striktn€hoodmietania expirimentu, kauzality a zd6raziovania situainosti'neopakovatelhosii socidlnychjavov, k menei radik6lnym rie5eniamvyplfvajf;pravda kdesi uprostred"'Ze pre sociilnu psycim z poznania,Ze ie 68 69 }T HisroriasocidlneiPsYcholog'ie Historiasoci6lnejpsychol6gie Socidlnipsychologie Moghaddam (7987) rozliSil tri svety psychologick6ho vyskumu a-praxe:dominujrici prvy svet reprezentovanfUSA - viiisinu psychol6gov,ktori kedy 21lia ZIjn moZno n6jsf v USA (Triandis,tSSd); druhy svet reprezentovanyostatny'mipriemyslenevyspelfmi krajinami (Kanada, eur6pske Strity,blivalf Sovietsky zvdz atd.); treti Analj,za osemn6stich uiebnic soci6lnej psychol6gie, ktor6 vy5li v rokoch 1987-90v USA (Schellenberget al., 1991)potvrdzuje diverzitu (najmii medzi sociologickou a psychologickou liniou, aj ked ani tie nie sri vndtorne homog€nne)ako jeden zo z6tklad,nj,ch znakov sriiasnej sociiilnejpsychol6gie.Snahy a ziiujem o synt6zu vSakexistujri, a moZnoich sledovafv dvoch smeroch. interakcionizmu. Kontextualizmus (pojem vypovedii o tom, Ze psychologick6poznanieexistujev rdmci sociiilnehoa kultrirneho kontextu vyznamov a vzt'ahov)W. McGuirea (1983)mri byt' metateoretickym zi{kladom - novou te6riou poznania pri integriicii v sociiilnejpsychol69ii. - Ide tieZ vSako syntdzu v zmysle prekroienia kulturneho r6mca 26,padnej civiliz6cie (s jej antickymi, Zidovsky'mi a kresfanskfmi ko. reimi) a zohlhdnenie ti priamo skrimanie medzikulhrrnei odli5nosti soci6lnehosprdvaniasa. V5eobecn6trendy rozvoja discipliny pritom popri posuneod skrimania soci6lnehospr6vania k skrimaniu socidlnej mysle (Vander 70 rzfiovaniainteraktivnejpodstaty anie vznikd v zmYsluPlnlichnarch alebosoci6lnychiinnostiach) e cestuk (Plnei5im vysvetleniam :Ychjavov' la exPeriment6lnamet6da' Ai v s< vplvv Prevl6dajricich vSeobe ( r.iui".o.ti" na soci6lne sPrevanie v'lmer vz6iomnd ako interakcia 16otvorili 6ru kognitivizmu' psychol6gii *t":lt-:tlKoncom S"sta"siutych'okou '^ v soci6lnej prevaZne exPennahromadenVch o platnosti Poznatkov .friii.tti ia sriborochu^"ti"tyttt vysoko5kol6mentiilnym prir*po^t"iaela ch6paniasoci6lneho'C kov vych6dzairicz redukcionistick€ho odli3enie.socie|:] ostrej5ie prinieslo oznaiovan6ako kriza l: vet) psychologickeja sociologickei a uvany sPravanle osocidlne ako mysel vy, vd,tSiziiuiem o socialnu platnosti socielnopsychologickfchpoznatkov' ;il;;ik,rlrirnel 7\ Hist6riasocijlne,ipsychologie Soci6lnipsychologie Kontrolnd otizky 1. S akymi menami a akymi te6riami sa spdiajri my5lienkovd zdroje vzniku sociiilnejpsychol6gie? 2' Ako moZno charakterizovafodraz behaviorizmu,psychoanalvzv a Gestalt psychol6gie z hlhdiska te6rie aj metodoidgi'e ;;;rh.; psychol6gii? 3. Co.vyjadn.';e pojem autorit6rstvo,autoritdrskaosobnostpodla T. W. A{orn1 a spolupracovnikov? Nakolko sri vyznamy u ton,"r,iy, sa pojem autorit6rstvo.dnespomerne beZne :..k!".i:h pouZiu'u, blizke ii vzdialen6p6vodn6muchiipaniu? 4' Ako moZno charakterizovat'podstatu a pridiny stavu oznaiovan6ho ako kriza v sociiilnejpsyc-hol6gii? 5. eim sa-lGia psychologiciai socio'logickiisociiilna psychol6gia (vo vymedzeni predmetu, oblastiach iyrkrr*rr, p.*iZ.r1,i.iJf, r"1i_ skumnfch met6dach)? Literahira l-l ":1Y:._Pochybnos ri o postmodernizmu.Filosoficky dasopis,199e 38,807-8"t7. Allexander J. C.: The new theoreticalmovement.In: Smelse4,N.: Sagepubl., Inc. Newbury park, 1988. T.".^db:lk _91socjology. Allport G. W.: The historicil backgroundof modern social psycho_ logy. Handbook of social psycholo[y. Vol.1.Eds. G. Lindzev. E. Aronson. Addison-Wesley,ReadingMassachussets, i-IlOA, i'lili. Aronson E.: The socialanimal.sth;. W. H. Freeman, New york, 19gg. Berger S. M., LamberL W: W_.:Stimulus_response theory i" social psychology.In: Handbookof social pry"hj"gy, "."tu*_' l:.o? Voii.' G. I,indzey,E. Aronson.Addison_Wesley etc.l968,87_128. I9r. perspective<rfsymbolicinteiactionism. Englewood ll:i":j.:The Cliffs, NJ: Prentice Hal|,1969. A ggresion and acusation: Theoreti cat assump tion s l-tfl::,t:: Y;rnvestigations anq emp.rncal concerningaggresionin a constructivist perspective.In: Abstracts.EAESRGenerait{eet ing 19%),Budapesf lune 19-24,M. Cook K. S.,pike K. C.: Socialpsychologymodels of action,reaction, and interaction.In: The future ofsociolify. Eds.E. F. Borgatta.X. S.Cook. Sagepubl., Inc., Newbury park, titi8, 236_2s4. Deutsch M.: Field theory in social psychology.In: Handbook of soci_ al psych<rlogy.Vol 1. . . .4.12-497. Elms A. C.: The crisis of in socialpsychology.American .confidence Psychologist,t97S, 30,967 -976. Farr R.: The social psyclllo^g1 of W. McDougall.In: C. F. Graumann, S. Moscovici(Eds.):c. d.83-85. 7989,52,280-289. Kerlinger F.N.: Z6klady vyzkumu chov6ni' Academia' Praha7972' LeavitiR. 8., Bauman i{.:-Power emotional socializationin the postmodern era: Children in day care.SocialPsychologyQuarterly'1989' 52,35-43. McGuireW.:Acontextualisttheoryofknowledge:Itsimplications in for innovation and reform in psychologicalresearch'In: Advances Academic Berkowitz' L' Ed' Vol'16' psychology. experimental social Moscovici,S.,c. d.5-25. Newcomb T. M., Turner R. H., ConverseP' E': Socialpsychology' London 1969. (rec')' Pavlica K., ml.: f. Shotter K. f. Gergen (Eds'):Textsof identity' Ceskoslovensk6psychologie,'1990,34(J),91'-2' Pechar|.: Co je postmodeinismus' Filosoficky dasopis'1990'38' %2- '71 /J Hist6riasocidlnei -' - -'-o'€ ' 'mvchol6si Sociilni ncwrh^l-;- Schlenker B. R.: On the ethogenicapproach: EHquette and revoluti_ on.Advances in_experimentalsociaf psychology.Vol.10. Ed. L. Berkowitz. Academic press,Orlando'1g77, Sti_gZg. Schellenbergf. A., Hammonds,A. D., Smith, E. V., Timmerman S. L.: Review essayrecentsocial psychology texibookr, Oi""rrlty i"*"_ ins strong. TeachingSociology,tSgt, tgii}}_ZtO. Secord P.:A psychology of pirsons in the real world. Current Contents, 79n, 35, 232-234. Smart B.: On the disorder the things:Sociology,postmodernity and the "End of Social,,.Sociology,1996,24,SgZilS. Smelser N. f.: Handbook of sociology.Sagepubl., Inc. Newbury Park, 1988. Smelser N. J.: Socialstmchrre. In:SmelserN. Handbook. ., 10&129. J.: S,ty.k".t:S..:Socialpsychology from.the standpoint of a stmctural symbolic interactionism.Towardsan interdis;ipln"ry r".i"i fry.hology. In: Advances in experimental social psyctrotogy. Vof.fO.fj. f.. Berkowitz. Academic prlss, Orlando 19g31t'At_ZtA. V_anderZanden |. W.: Socialpsychology.4thed. New york, Random House 1987. Triandis H. C., Brislin R. W. (Eds.):Handbook of cross_cultural psychology.Allyn & Bacon,Inc., Boston 19g0. Vfrost J.: Sociillno-psychologicklivyskum postojov.Veda, Bratislava 1989. Wallace W. L.: Towards a disciplinary matrix in sociology. In: Smelser,N: Handbook ... .)Z+ZS'White L. T.: Socialpovchology, Europeanstyle. Contemporary Psychology,1^9rf.,35:i rSe+. Z1ion1R. B.:Cognitivetheories in social psychology. In: Handbook oJ social psychology.Vol.l. Eds. G. Lindzey, E. Aronson. Addison Wesley,796f,,320411. Zelovl A.: Po krize? Snahy o integrdciu v sridasnejsocidlnej psycho. t_.g: Zipade. Ceskoslovenski fsycholog ie,.t 989,33(5),453459. "l A.: Psychol6giamasovry'ch javov _ h"ist6riaa sfdasnost. lef9ye :tocrol6gia, 1990,22(4), 417431. Ze(ovi A.: Dlhd minulosda kriitka hist6ria socidlnejpsychol6gie. In: Vybrand kapitoty zo socidlnejpsyctrotO$eI. V&a, Yn:tl I. "t 1r Bratislava,7992,148. 74 Kritickii Psychol6gia PSYCHOLOCIA 4. KRITICKA 1. Uvod ptu"ftofO*i" ako forma filozofick6ho biidania v oblasti epistemol6gie Ze do polovice L*"t"1^"ti"i tak star6 ako Plat6n, ai ked treba uviest' ako ju- pozniime psychol6gia' empirick6 neexistovala iX.'tto.odiu experimentiilnel psychot6gie sa zvytajne sp6F i""t.- V""it - 1887),kto;6ho pr6ca o psychofyzi\e lota-qry(180i , f".hn"ro* 1860'Sformbvaniesamotnejveaafe.i aSgtq; publitovan6 v roku tciat pripisuje Wundtovi, ktoreho Psychologickyit:lg' il;;;; il zalozenralnsntuzaial vyvilat Einnostv roku 1879'Medzi d6hrmom do komplexnei' vyvinula psychol6gia sa 1970 rokom to piiUfiz"e discipliny akademickei " iombinZcie diskutovanei, f"rto'r"r,i"t"ne zvAl'lt stali rozdielu a praktickfch PostuPov pre ilustrdciri jofrtl konfliktmedzi Navy5e psychol6gie' ch6panie Freudovo a Skinnerovo ",n"tiiltuo tradiinenazyvanfmi ff1;loi3t":1,,:i"#:J:: :i). Inymi slovami, kontraverzia v psyrk moZno povaZovat'za nov6, ie pofrl aikladnri igendu psychol6gie vedy enri Wundtom. Kritick6 prehodnotenie n kritickei psychol6gie.Pre ziskaniepredm takeitokritickej psychol6gievyvijalo od uviesf podmienky' ktord pomdZu obnajprv roku 1970,potrebujeme jasnif vzt'ahy a srivislosti jej vzniku' 2. Historickf p6vod kritickei psychol6gie svojich f.lupriet nemeckfm korefom i eurOpstEmupdvodu ""y^!1a praktickri-vea1 jfdisciplinu uto akademickrl ;;l'J";;ti;;roti,' "v fakt' ze vii,iSina charakterizuje podobe ej s,itast ;;; ;Jti"p"") ;"i v 20' s.torodizispsychol6g'ovvo svete ziskala ta poias svoiho.vfvoja severoav tradiciach pripadne iarralo) videlanie v severneiAmerike, Eesk€ho kaZd6ho na povgilj' merickei psychol6gie' Jednoducho psychol6americkfch tisic aipoi pripad6 prylttot6g" rrr""tit'icio -v "gov. Dokonca i| celoE,,tbpttotn -meradle (hoci poiet obyvatelov zdhleka Eur6py prevySuje americkri populiciu) poiet psychol6Sov Tiito dispropsychol6gov' aherickych komunity velkost' i"i"iiftitp porcionalita sa odr6Za ai v p-ottepublikdcii' USA sri hlavnfm svetoodbornyih tasbpisov a uiebnic' Paralelnes "ame;;;."ntom ;; 77 Kriticki psychol6pia . ., Sociiilnipsychologie rikaniz{ciou" psychol6gie prebehla,,psychologiziicia,, Ameriki Americk6 kultrira je presftenii psyctrotoglcly'mi iieami a k;;;_ ny zlvot spoeivana psychologickejpraxi. Tvrdenie, je Ze nemoZn6pochopit americkrikulhiru ueiznaiosti psychor6gie aJr."lrJ*rli; zodpovedd - akoilusrrirci.-52.r p*i,izri nffii;h?ili skutotnosti WoodiehoAllena. Av.ak ani USA neboli stiile takou ,,prepsychologizovanou,, spoloi_ nosfou akou sri dnes. podern6pry.t ot.gi"t6 srcfylr.-t*"-)"i d;;;;;pasy na striinkach odbornych publikriciiv tridsiaiych rokoch XX. ,i; roiia, produkovali akademickf materiril, ktory poit adal atraktivnosf pre mnohych Studentov a uiitelbv na vieiaj5ict ,rniu"r"itl.t,. jlJi,:::';ff' nutiaurdit6ho cierh. Nasredujricar j"r'":$ ff LT (19,10)definovala,,ridel,, psych-olOgie nasledovne: "Hodnota zfskavaniavedomostii samozrejm6.NaSe socidlne,politic v koneinom ddsledku na poznani losti ludsk€ho naturelu ziivisi mc s ciel'omreformy socidlnychin5titu potrebiim spolodnosti.Ako obiania preto potrebujeme sformovat'na5" o Br"-drli_yl podstate iloveka tai soliine a raciondlne ako ie to moZn6. XIX. storoiie sa. vyznadovalo pozoruh.d")r;i-;;;:i-; v psycholOgi; sociol6gii a fyziol6giiby m'al viest' ,] li*19._Ookrok K oDdoDnemu dramatickdmupokroku v ,inZinierstveiloveka, v XX. storodi." (s.23-4) Tiito snaha - smelo hlhdat' ,,solidnu znalosdludsk.ho nahrrelu,,za ridelom "upravit' socidlnein_stihiciea praktiky tak, aby lepSiesluZili potrebiim spolotnosti,.- je ziikladom pristupu vatsi"y v sridasnosti.Predmetich Sfudia,u"'do*orti, ktor€ isycf,ofOgo*,;j sa snaZiaziskat' a te6rie, ktor6 kon5tituuiri, sri pretkan6 (obdobne ut";" tf.."i"u pr"i_ kanii plastickj,rni vli{knimi) snahou o rrytepSe.rie spoloinosti. Iny'mi 78 5ociiilnapsychol6Sia Kritickdpsychol6Sia slovami,psychol6giasa stala disciplinou radikrilne odliSnouod "distej vedy", disciplinou s hlbokou hodnotovou orientAciou,ideovym snaZenim,s principidlfm zasadenim sa o to, do ponima ako vylep5enie ludskej dimenzie sPoloinosti. Ruchov vplyv bol v tomto ohlhde formativny. Zmenil americkri psychol6giuz discipliny, v rdmci ktorej existovalo mnoZstvor6znoroaych StOl,na integrovanri disciplinu zaloZenrina viac-menejiednotnom, Standardnomsribore vychodisk, zdkonov a met6d vyskumu. Tak6to homog6nnaStrukhira umoZnila Standardizdciuqrutovacieho procesuv USA, opierajric sa o maly podet "sriboru" uiebnic, ktor6 sa navz6jom podstatne neli5ili. Podobne aj psychologicky vfskum sa st6val homog6nnym,pretoZeperiodik6, v ktorfch boli vfsledky b6dania publikovani priiali podobn6 formy a pouZivali spolotn6 krit6ri6 pre urienie, to bude, pripadne nebude zaraden6 do obsahu. Paralelnes tr-.imtoprocesom prebiehala rychla profesionaliz6ciadiscipliny, ktori sa vdhka riadiacim orgdnom, ako napriklad APA (American Psychological Association), Standardizovala.V urdibfch smerochbola t6to transform6cia vysoko produktivna. Viedla napriklad k hlhdaniu spoieni medzi "psychodynamikou" a te6riou uienia (Dollard et al., 1939),ako ai psychodynamikou a percepciou(Bruner, 1957). Av5ak t6to transform6cia mala aj svoie negativa. S cielom zvySit funkinost novej integrovanej discipliny sa "zApadn6" psychol6gia vman6vrovala do pozicie takmer zboZn€houctievania hypotetickodeduktivnej met6dy,do Specifick€hopohlhdu na "vedu", do "techno' logizovandho" pohlhdu na "subjekf' a do pozitivistickej ideol6gie (pozri StaintonRogers,Stenner,Gleesona Stainton Rogers,1995,kde je uvedenf detailnejSfpohl'ad na qivoj tohto probl6mu). Dve hlavnd formy koncipovania discipliny zaiali dominovaf v povojnovej psychol6gii, obe s dehumanizujricimi dOsledkami: a) ako bio-socidlnaveda psychol6gia v rastucej miere zddraziovala Iudsk( animillnosd (v ddsledku novfch objavov v etnol6gii, Lorenz,1956); b) ako technol6giapsychol6giav rastucejmiere modelovala subjekty svojho vyskumu akoby to boli elektronick6zariadenia (Broadbent, 7966). S postupom povojnovej obnovy a rastom stupfra blahobytu na Z|pade (proces,ktory sa zaial v USA), deterministickii tv6r akademickej psychol6giea prax prechodu od behavior6lnejterapiek fordovskej industridlnej psychol6gii v rastricej miere viedli k strate kontaktu s novy'm soci6lnym Zeitgeist. Psychologickddehumaniz6ciapredmetu 5t(dia bola ioraz menej populilrna. T6to kriza bola priiinou zrodu humanistickei psychol6gie. Kelly (1955), Kririckdpsychol6sia Rogers(1951) a Maslow (1958)r ch6pani ako zdokonalen6myii, tade, a poZadovali namilsto Kritickiipsychol6Sia t6,lnychpristupov k textu (pisan6mui hovoren6mu),v Sirokomponirnu.ri u rdmci "Verstehen"tradicie, a akcept6ciuaj inych te6rii ako hy- a Coopera (1970)vplfvali na n6zory prehodnocuj(ce Program Psychol6gie. 2.1. Roky vfzvy chfch oblasti soci6lnych vrldavkov lnosriblahobytu,, (pouZiiric vtedai_ e, ktorii prebiehali paraielne s ,,li yjadrovanou Hnutim za obdianske ia StudentovzashiZili o bezprece_ V USA, po prvykr6t od antikomun6toraMcCarthyho,sa marxizmus v rnnohychpripadoch v tomto ob_ ;kumn6projekg financovand CIA cielmi tejto wfzvy,zvliiit' v obdobi ny.Dal5im ,,terdom,,bol v tom ia_ rrdciou,,vedeck6horasizmu,, (ar- v samotnejpodstatepozitivizmu. (najmiina sociol6giu)hlhdali pa_ hli poskyrnrit' alternativu ooriU_ ia obsahovalis6riu neexpe.i.r,".,_ 80 Sociiilnapsychol6gia 2.2.Klima perturbicie roky" nepriniesli Aj ked vo vSmbecnepolitickej rovine "Sest'desiate hlbok6 sociiilnea politick€ zr^eny,ako dffali mnohf akademickiradik6li, predsa z6sadnfm sp6sobompoznaiili "z6padnf intelektu6lny ('1972),ktori vytvoril postStruktur6lnute6riu subjektivity so znainym vplyvom na kritick( psychol6giu.Poslednym "kl'riiovym hriidom" ie facquesDerrida(1976),ktor6ho kritika zilkladov ontol6giea epistemol6gie mala vplyv na rozvoi ana\!zy,dastonazyvaneiako postmoderna. DalSounovou intelektu6lnou tradiciou, ktonr je PotrebndsPomenri(, sri feminizmy. eo sa rfka psychol6gie, vhodnym (vodom je Wilkinsonov6 (1986).PouZili sme pojem v plurille, t. j' "feminizmy" (ako protip6l "feminizmu") zAmerne'Prinosy ku kritickej anal'izevych6diajdcejz tejto tradicie sri rOznea v r6mci sebasamychkonfliktn6. TakZe"semenii" kritickej psychol6gie- ako aj ich sfdasni ProtaSonisti - sti mnohorak6a v Ziadnompripade nie sri konsenzuiilne.Z tohto ddvodu sme (Stainton Rogers,Stenner,Gleesona StaintonRogers, 1995)pouZili termin "klima perturbiicie" (virenie - Pozn. prekl.) pre opisanie v podstate v5eobecnej5iehoobratu, ktorli ovplyvnil spolotensk6 vedy pribliZne potas poslednfch dvadsiatich rokov. V psychol6gii tasto pouZivame v'fraz "kritick6 f6rum" aby sme si uvedo81 l Kriticki psychol6gia Sociiilnipsychologie mili, Ze psychol6gianie je homogdnnou in5tancioua rozhodne nie je prijatelhd znovuvzkrieseniezastaralej myilienky nejakej,,Skoly,, v r6mci discipliny. Akhralizuje sa skOr ako heterodoxii (fi dotonca her6za)proti ortodoxnej psychol6gii. 3. Kritick6 f6rum Po tom, do sme definovali, io kritick.i psychol6gianie je, je na5oudhl_ Sourilohou povedaf nieio o tom, do kritickd psychol6giale. Trito rilo. hu uskutoinime prostrednictvom analj,zy hLvnych Jsobnosti a pri_ t_tug"uv prehlhde,ktory pokryva pribliZne Stvrf storodiakritickej ve_ deckej produkcie. - Jednou z khiiovy'ch osobnosti pre sformovanie kritick6ho f6ra nebol psychol6g, ale filozof na oxfordskej univerzite - Rom Harr6. V roku.l97J, pOvodnev spolupriici so socidlnym psychol6gom sociologizujdcej orientiicie Paulom Secordom,odStartoval,*"rfktory mal U"yf lg-ygy p".odigmou psychol6gie: etogeniku. Ich spolodnii publikdcia "v)'klad socidlnehospriivania' sa m01e pokradat triti"t,i, pretoZe "" sa stala wizvou pre vtedy prevl6dajricu moddlnu ideol6giu v psycho_ l6gii, osobitnepre n6zor,Ze vedecky'pohtad na ludi ich iusi fonimat ako automaty, hnan6 vnritornyy'miesinciami alebo procesmi,itord sa aktivizujri bud vnritornfmi pohnritkami alebo motivmi, pripadne vonkaj5imi silami. Harr6ho her6zou bolo prehliisenie, Ze moZn6 ie a vskutku nutn6 prejsf od "antikvdrnych vzlahovy'chr6mcov,, k tvor_ be."skutoinej vedy'' o lud'och (Harr6 a Secord,lg7L, Z).jeho niistroi mi pre vypracovanie tak6hoto prechodu boli: a) Harr€ho znalosf filozofie beZn€ho iazyka (cf. peters, l95g). b) Na ddkladnej informovanosti zaroZenykritickf postoj (forma kritick6ho.realizmu) k pohlhdu, ktory mii na vedu lratSir," psycholG 8ov (t. j. pozitivisticky). c) Pripravenosf zostiladif mnoho z Zeitgeistu -klimy perturb6cie,,sri!.":"_" r vypracovanim systematick€hozd6vodnlnia antropomor_ fick6ho (t. j. l'udskdho)modelu ludi. Vfsledkom bola receptura pre novy typ psychol6gie,v ktorej sa ve_ -a novala vel'kii pozornost'nie spriivaniu,-ale ti.tom konaniu - iny i slovami praktikim ludi, ktor6 sri reflexivne: samoregulujfce a pozo_ -y."1: samotny'msubiektom. pojem ,,beZnf jazyk'lprevzary i ttto_ zofie) je :.*-"_.d"j iy pre porozumenie tejto,,Nou"; psf chotogickelpa_ r-adigmy".Napriklad v beZnom jazyku,'zrada" si nevzt'ahu]en^' iiu_ dnu Specifick( sristavu sprdvania, ani k Ziadnym Specifickfm schop_ lgstiam pouZitlich v uriigich form6ch spr6vania.-o urduie di je nl_ jakyidin "zradou", nem6 takmer nii spoloin6 so samotnym aktom, ale v rozhodujricejmiere sa viaZe k vyznamu, priraden6mu k tomuto aktu - dim sa dany akt stiiva spreneverouddvery alebo slubu. V zmysle 82 Sociiilnapsychol6Sia Kritickdpsychol6gia tejto novej paradigmy sa argumentuje,2e ak chcemeporozumiet kojedinou cestoupre pochopeniejeho v'-iznamuje niniu takihoto typu. -popisom dinu v beznom jazyku samotn6ho akt6ra oboznimit' sa s (a/alebo obetea pripadnych svedkov). Tak6to vysvetlenia samozrejme nemusiabyt' ionsenzuillne. Za (ielom objektivneho pochopenia v pragmatickej situ6cii popisovanej '(napriklad "pirOay, ktor6 bude "fungova(' rozvodovom konani), pri stide na u pro."t! dokazovania sa do dvoch dostdvame konsenzus, dosiahnuf alebo ked sa snaZime Struktur6lnychcharakteristik pre vysvetlenie ludskei aktivity, ktorymi sf roly a pravidld. Harr6 tu oantttl" Strukturalistick6 korene svojho pristupu' Ako piagetovecskimaj(ci formy kognitivneho procesualebochomskovec anilyzujrici gramatick6 formy, odvoliiva sa na odvodend formy tstmttU'ryi. piavidld - ako odvoden6 formy sri baziilne propozicie, tu shiZi norma recipriklad Ako akt. zdovodf,ujri alebo ktor6 riadia procity: "ty pomdZe5mne, ja pomdZem-tebe"'Pri uriitych podnetoch iat ti nietio, napriklad, urobi l6skavosf) t6to norrna vywdra imperaiivny z6mer (potr"bu oplatit l6skavosf niekedy v budricn-osti)' praviata m6Zu poZadovuf (uko v uvedenom prfklade) alebo zakazovaf. Ako priklad by sa dalo uviest "nastav druh6 lice", teda zdrLanie sa odplag, ak sa niekto k tebe spr6va hrubo' Skutoine, rozdiel medzi tfmito dvoma pristupmi siahav nasejkulture hlboko do minulosti, az do biblick6horozli5eniamedzi pravidlom "oko za oko" (Stari zAkon) a"miluisvojhonepriatelh"(Novfziikon)'Ludgv6mridrosfjeplniitakychto,p'u.''idi"t u ti"to tvoria komplexny lexik6n spoloiensk6ho spr6vania. TAtial do rodiiia m6Zu poudit' svojich synov a dc6ry,Le "deti by mali byt viden6, av5ak nemalo by ich byt PoEuf", deti zvyiaine ne' m6Zu aplikovaf toto pravidlo na svojich roditov (aspoi nie v tradidnlicn roiinach!). Nestret6mesa iasto s prislovim (s vynimkou vtipov) "iodidov by malo byf vidiet, avSaknemalo by ich byf podu('! Tento rozdiel niim umoZiuje pochopif druhri Harreho Strukturu rolu. Rola pravidlii opouZit6 ktorej v epiz6dou, je v tomto vfzname vyionovou osobnosti: typy tri si jedincaPredstavme rolu Specifickri hraniiujri d,ozorni org6n pri skri5kach(skri5ajrici),priatel, ktordmu sa zvemjero" r trisi''.'i probl6mami a invalid. KaLdf z nich "zotrv6 v pasivite", avSakich spr6vaniebude sprostredkovan6rozdielnymi motivmi. Pre skf5ajticehbje mldanie poZiadavkou (sriiasf "obradu" skri5ky), flc> hou na ktonlsa podujal.Pre n65hopriatelaje to ochotaumoznif niim vyrozpritva(.sa.A invalidovo mlianie je pravdepodobnepohr(Zenim sado.svoielchoroby.VkaZdomzty'chtopripadovjerilohaakt6rov rozhodujdcim komponentom pri akomkolvek pokuse pochopif zmysel ich konania.Taito, v hlbokom kontraste k pozitivistickej psycho- KritickdPsycho163ia oci6lna Psychol6Siaje Prim6rne faktami, ktor6 sri zviii5a neoPau fluktuiiciou v danom fasovom :ki (alebov USA P6sobiaci)vedIodnoteni tohto obdobia kritickej Iter (1979),ktorf analYzoval"sorziger, ktorf ako jeden z Prvfch :",1'.i'13]: "*lix'fflXiJ:i':'""fi autor pravdepohuie mnoh6 konstrukcionistici6 idey a Sampson' (1971)' sa seri6zne ktor6 pr6ce Jotn" ptu"l soci6lnopsychologickej Napriek tomu' atmosf€rou' sociilnou sa meniacorr ,^ob".ut, verzie novei C"rg."oui patri principi6lna ziisluha.ako z6stancovi konStruksoci6lny naz'fvat' za(ala ty"hlo puii'aig^y, ttor6 sa *'"f-i tivizmus--'nq"t" "socidlna konStrukcia" sa po prvfkr6t spopularizoval ',rn".g"rot"laLuckmannovej"soci6lneikonstrukciireality"096T)' Ich ttoral ako sme uZ uviedli, patri do sociol6gie,poznania' psychona kritickri orieni6cia nemala pravdepodobne hlbokf vplyv terminu' V sriiasiJgi", *ufu vSakznainy rrptyl, 1u spopularizovanie ,,iarovn6" slovo ku kazdej priiako pripeia dasto termin no"stisa tento spriici, ttora zauiima soci6lny i evironmentdlny postoi k ludsk6mu pripdja sa"kognitivny" (podobne privlastok ako .rur,ir, skrisenosti " Eo m6 lspofi trochu do dinenia s pojmom myslenia vo ku vSetkdmu ov5eobecneipsychol6gii-)-Av5akv Harrdho a v Gergenoveikoncepcii ,,ro.ielr,u kon5trukcia,' dhleko viac ako samotnf poznaEujet"lioil" extenzivne teoreticky rozPracova|em. V icn pr6ci bol tento koncept '.ry, .ti"t"ay priradeny k Specificiym Programom a prezentovanyako jisn6 orient6,iia,ktorf zdietajri mnohi vedci' V Sirokom slova zmysle pojem "soci6lna kon5tmkcia" vyhovuie axi6mu, ze ludia, ich konot i", otguttizicia spoloinosti a ich realita vsetnanie odvoden4 produkovan6' sri ko od "osobnosti"k "demokraciii' Harr€-skoncipo-val gvoiu soci6lnych turalne vysledky Procesov' 'soaaina bytosf" (1979, dn,1.1vydanie !1^{1t 1993); u oitOgii'^onografii: 'Persoi6lna byt6tf' tUAa) a'Tyzick|bytost'" (1991)a taktieZako editor .soci6lnej tonstmkcie emocii" irs86l, kolektivneipriice,do ktorei prispel rad autorov ovplyvnenfch soci6lnym kon5truktivizmom' Gergen transp.eastauit svoju principi6lnu teoretickri koncepciu v publikicii "K sa Gergen K' 194)' (1982, vydanie druhd poinania" iorm6cii socidineho spolusMaryGergenovoupokrisilprezentovafsoci6lnykonstruktivizmus ako alternativnu putudig^,t pre soci6lnu psychol6giuY."::llii ,,soci6lnapsychol6gia,,'(1gg1) (i kea prevaZniiast knihy savelmi lisi od uiebnic)' Pravdepodobnenajpreamericklich charikteru nablyskan6ho B5 ru. Kririckdosvchol6eia mu. n PoPlatnYurditym relaHvne no,iosociiilneivedy z tzv. franoizskej ie vedeck6ho Poznania (Woolgal' :n6zoru, Zesme schoPniadekv6ti6 "z6bradlie PtavdY" ktor6ho sa ,tiikei psychol6gie je obdas nazfvany |akf aklentuje agnosticizmusnad funu so stiile pritomnou kritikou. V riimci neexistuie situiiSawicki dggt), vviadril nci- ako to je Inimi slovami' moZn6"' nie "nit kde je ale moLn6' , "vsetko .il, ta" ktorej' podla ttiii.ty relativizmus zauiima PoTYu; \eaZe 1e-e1s!uie (nemoZnosfobjektivnej definicie soOsobako priamo poznaf "privdu" ;|iii"t,>, vietko Cb povieme a robime (vCitane toho do hovorime a pre' a kon6me ako akademicki psychol6govia),musi byf skriman6 -hodnocovan6. (obias nazfvanou euS"t druhou skupinou kritickfch vedcov -k1ticki realisti) m0Zu byt' tieto idey pochopend ako nebezpedny-relatisubstantivnychaspektov i.tastel nfdze a ltrpenia' lfruba "ir*"t toto ie postoi,ktony'zauiima radik6l znadenf zasadenimsa o exPlicitnt n6zorov.LiSisa od Postmodernfch he vyzdvihnrif uriit6 Struktur6lne a vykorisfovanie),ktor6, ako Wrdia l"rit amu poziciu v te6rii a kriticizme' Zattal to radik6lna politilki mi vela spolotn€ho, v praxi radikilna psychol6gia tenduje "g"ia" k rozileneniu na dva hlavn€ smery' Prvf smer, feministick6 psychol6gia, ako naznafuie samotnf niizov, zA}razftuie,Ze psychoi6gia pod maskou objektivneho b6dania u pr"t" ie v slrytom (a aktivne podpo-rovanom)spoieni-s Putllt; ch',ilnouideolOgiou.To znamen6, Ze reflektule a podporuje muZskri konStrukciu ,.itity, shiZiacu z6uimom muZov a utl6dajricu Zenskri je iasf spolotnosti' Jfonou z v'ftaznj'ch ilustr6cii tohto n6zoru prd'c-a psychol6gie" erity' A.,rrnar,oull "D"kon5tmkcia vfvojovej .(7.994)' vty'e,rt6.ka systematickyrozpracriva n6zor,L9 psychologick6 te6rie voja dietaih aemonS-trulfr,tas od iasu, Sokuirici stupefr mizogfnie' Aio Erika Burmanov6 uv6d,za,Harlowove experimenty opica-matka (vybavenou ukrys ich "zniisiliujricimi Skripcami" a "zlou matkou" ur62aii spdsobom ohavnym ktor6 k priitrojom, patria ostiami) tymi ddstojnost'ZenY. Dui5i ttn.t iadikdlnej psychol6gie krpA zo skor5ej tradicie marorientovanycir piai zo ziaiatku obdobia "klimy perturbii"isii.ky cie". Simotny termin "iadik6lna psychol6gia" bol pravdepodobne po prvfkr6t pouZity marxistickym psychol6gom Philom Brownom 86 87 6 ffi9g8) nov6formy akoto nazvali, skrimali, zakazuii? Ak€mu riielu shiZia? Ktor€ sti navz6iornvplyv? Ktor6 sf dominantn6? ;killt;-aseba ? dominantnYmi " Prekryt6" t;"X#:H'";'"ai*JGtumn6otazkvy"-,1i"llll1'^':3:v:?:: -Kladu v Psyururu6rr' 1"--^-'*,kladrivpsychol6gii'N";i'-;t'tu""1;'l-1':']'i1111"r:::1'::.",,8a p,ridruZen6 konstrukpra", f."a ptycniOgia B8 Studuie presvedienia Kririck6psychol6sia - Soci6lnapsychol6Sia Kriticki Psychol6Sia ked Potter a Wetherell to popierajti) znain€ teoretick€ prekrytie s Moscoviciho te6riou sociiilnych reprezent{cii (pozri napr'1981)' Av5ak tento pristup mOZebyf ponimany ako mikrorovina anally'zy diskurzu v tom, Ze centrum ziiulmu je obvykle zamerand na vel'mi jemnri analfzu kr6tkych vfsekov rozhovom. Vfskumn€ otdzky sa iharakteristicky zameriavairina zistenie "do sa t6to osobav tejto Easti konverziiciesnaZidosiahnut?". o "textualitu" diskurzu ft. j. iej funkcie poufitia a schopnostigenerovat' moc) ako aj o "tektoniku" (t. j. formy akymi je diskurz vytv6ranf a ako sa diskurzy navz6jom prekryvajri)' Pristup sa opiera menej o Specifick6individuality, povedzme,v SpecifickychProstrediach,neZ rovine a glob6lnejSie,t' j' o tb, ako diskurz funguje vo vSeobecnei5ej ako socidlnya kultumy zdroj, ktorf mri byf pouZivany'v I'udskychaktivitiich a snaZeniach.TakZe sk6r ako detailn6 analyza segmentov 9t Kritickiipsychol6gia Sorciiilnf psychologie 5. Implikicie kritickei priice Na implikiicie kritickej prilce, pochopitelhe,nazerajriinak jej shipenci (ako my) a rozdielne tf (st6le eite velk6,vAiiina), ktori zoirviivalf na koncepte psychol6gie ako ',inZinierstva dloveka,,.Z tohto zorndho uhla, zo strany hlavndho pnidu v psychol6gii,kritickd priica ieli trom principiiilnym reakciiim: a) ignorovaniu, nepochopeniu,pripadne ndzoru, Ze nejde o ,,re6lnu psychol6giu", b) jej "getoizacii", izolovaniu ako exotickeja cudzej kultfuy, c) jej asimilicii ako jedn6ho z alternativnychmodelov v celkovej ponuke paradigiem. Ako sme uZ poukiizali, kriticki psychol6giaje sk6r rdznorod€ fG rum, neZjednoliate hnutie a na hito heterogenitusa viaZerozsahch6_ pani jej vzt'ahu k hlavndmu pnidu. Viidiina pr6c sa viaZe na t6my ale_ bo diskurzy: Kontroln6 otilzkY 1. Ak6 boli zdroje kritickei psychol6gie? 2. Charakterizujie podstatu etogenick€hopristupu R' Harr6ho' 3. eo ie "nov6 Paradigma"? 4. Ak6 sri ciele analfzY diskurzu? 5. Ako sri vnimand implikdcie kritickei psychol6gie? c) Novri interdisciplin6rnakoncepciahumanitnychvied ako takych, skoncipovan6 na baze zovSeobecnenia charakteristickychkritick6ho f6ra. Takfto pokus o vytvorenie Vel'kejte6rie je najlepSie 92 Literatrira Adomo T. W.: Negative Dialektik. Suhrkamp Verlag:Frankfurt am Main.1973 Apfelbaum E. and Lubek I.: Resolutionvs' revolution?The theory oiconflicts in question. In L. Strickland, F' Aboud and K' Gergen' 93 I Kritickdpsychol6gia Kritickeosvchol6qia Socidlnipsycholog.e SocialPsychologyin Transition.Plenum,New york, 1974 BannisterD. and Francella,F.:Inquiring Man: The Theory of PersonalConstructs.Penguin:Harmondsworth, 1977 Berger P.and Luckmann T.: The SocialConstruction of Realiw. Harmondsworth:Penguin,1967 Billig M., Condor S. Edwards,D., Gane,M., Middleton, D. and Radley A.: IdeologicalDlemmas. Sage,London, 1988 Billig M.: Arguing and Thinking: A RhetoricalApproach to Social Psychology.Cambridge University Press,Cambridge, 1997 BroadbentD. E.: Perceptionand Communication.pergamon, New York, 1955 Brown P.:Toward a Marxist Psychology.Harper, New york, 1924 Bruner f. S.:Beyondthe informationgiven. In J. S. Bruneret al. (Eds),ContemporuryApproachesto Cognition.Harvard University Press,Cambridge,Mass.,1957 Burman E.: DeconstructingDevelopmentalpsychology.polity, Cambridge 1994 BussA. R.:A DalecticalPsychology.Invington, New york, 1979 CooperD.: Psychiatryand Anti-Psychiatry.paladin, London, 1920 Coulter f.: The SocialConstructionof Mind. Macmillan,London, 7979 Curt B.: Textualtity and Tectonics:Troubling Socialand PsychologicalScience.Open University press,Buckingham, 1994 Danziger K.: The positivist repudiation of Wundt. Joumal of the History of the BehavioralSciences1979,15,205-230 Denzin N. K.: Childhood Socialisation. SanFrancisco, Jossey-Bass, 1977 Derrida J.:Of Grammatology.John Hopkins University press, Baltimore,'1976 Dollard J. et al.: Frustration and Aggression.yale University press, New Haven,1939 Douglas f. O. and fohnson, f. M. (Eds.):Existential psychology. CambridgeUniversity Press,Camdridge, 1977 Edwards D. and Potter J.: Dscursive Psychology.Sage,London, 7992 FoucaultM.: The Order of Things.Tavistock,London, l9Z0 FoucaultM.: The Archeologyof Knowledge.Tavistock,London, 1972 GameA.: Undoingthe Social.Open Universitypress,Milton Keynes,1991 GergenK. |.: Socialpsychologyas history.fournal of personality and SocialPsychology,1973,26,3(19-320. GergenK. f. and GergenM. M.: S<rcial Psychology.Harcourt,Brace, 94 ion in SocialKnowledge' ion in SocialKnowledge'Second :lf in EverydaYLife' DoubledaY' New York, 1959 Explanationof SocialBehaviour' ii"*iii. ^"a Secord,P':The Blackwell,Oxford, 1972 for SocialPsychology'Blackwell: ilurrt n.' So.ial Being:A Theory Oxford,1979 Oxftxd' 1983 ff"ie n.t PersonalBeing'Blackwell' 1991 Oxford' H"iC n.t PhysicalBeinf' Blackwell' Oxford' 1993 Blackwell' Edition)' Being' [second H".re n.' Social of Emohon' Blackwell' ii"*t n. Gd'): The S6cialConstruction Oxford, 1985 Vgnl' c' and walkerdine' iir,riq.r.r, |., Holloway, w., urwin, C, ;.;ail;;iftihe and socialRegulation Psvchologv' subieci: Sublectivity.Methuen, London, 1984 of truth' Theory and il;6;" T.:'socialpsychology and the rhetoric -202 PsychologY,1997,2, 787 we boost I' Q' and scholasticachievecan much l"ir"r,.AliHo* 'mentZ Harvard Educational Review Wintet 1969'l-23 Dilemma' Harper & Row' New York' f"if ].t rn" Experimenter's 7971 Norton: New ii"fiy C. A.: The Psychologyof PersonalConstn'rcts' York, 1955 Sage'London' Kil;i";;; C.: The SocialConstruction of Lesbianism' 1987 Conceptsof i"."" }.t CIr.J-A. Miller), The Four Fundamental Fty.fto-n""fysis. Penguin,Harmondswotth'.'l'979 Harmondsworth' i"i"f n. n':ihe Voici of Experience'Penguin' 1983 World' New York' Lorenz K.: On Aggression'Harcourt' Braceand 7956 (SecondEd') Van Maslow A' H.: Toward a Psychologyof Being' Nostrand:New York, 1958 la Nature' MoscoviciS.:Essaisur I'HistoireHumaine de 1958 Flammarion:Paris, In: R' M' f"fori""i.i S.:The Phenomenonof SocialRepresentations' Cambridge Representations' (Eds'), Social Farr and S. Moscovici, UniversityPress,Cambridge,1968 - and How to End Parker I.: The Crisis i., tvtoi"m SocialPsychology' 95 Kriticki5psychol6gia Sociilnf psychologie It. Routledge,London, 1988 Parker I.: Dscourse Dynamics:Critical Analysis for Scrcialand Individual Psychology.Routledge:London,i992 PetersR. S.: The Conceptof Motivation.Routledge,London, 195g Potterf. and Mulkay M.: ,Scientists, interviewtalk: interviewsas a techniquefor revealingparticipants.In: M. Brenner, Brown and J. D. Canter(Eds.)The ResearchInterview:Usesand Approaches AcademicPress:London, 1982 Potterf. and WetherellM.: Discourseand Socialpsychology: BeyondAttitudes and Behaviour.Sage:London,19gZ Potter|. ,EdwardsD. and WetherellM.: La Model of Discoursei. Action. American BehaviouralScientist,1993,35(3),3g3_401 Puiol (Tarr6s)J.: Las t6nicasde reproducci6nasistidacomo fen6meno tecnocientifico. In A. J. Gordo L6pezand J. L. Linaza(Eds.): Psicologias,Discursosy poder Visor,Madrid, 1996 nigqal K. F.: PsychologyMon Amour. Houghton Mifflin, Boston, 1978 RogersC. R.: On Becominga person.HoughtonMifflin, Boston,1961 Rommetweit R.: On "emancipatory,,socialpsychology.In L. Strickland F. Aboud and K. GergenSocialniyifrotogi i" Transition Plenum:New Yrrk, 1976 Ruch F. L.: Psychologyand Life. ScottForesman, Chicago,1937 SampsonE. E.: SocialPsychologyand ContemporarySociety.Wiley: New York, 1971 Sarbin T.: Narrative Psychology:The StoriedNature of Humarr Conduct. Praeger,New york, 1986 Sawicki J.: DiscipliningFoucaglt.Routledge,London,1991 ShakespeareP.,Atkinson, D. and FrenchS. (nar.),Reflectingof ResearchPractice.Open Universitypress:Buckingham,1993 Shotterf.: The developmentof personalpowers.In: M. p. M. Richards(Ed.):The Integrationr-rfthe Child into a SocialWorld. C-ambridgeUniversity Press:Cambridge, 1974 ShotterJ. and Gergen,K. f. (Eds):Textsofldentity.Sage:London, 19g9 Shotterf. and Parker I. (Eds):Deconstructing Social'psychology. Routledge:London, 1990 Stainton Rogers,R.: Q Methodology.In J.A. Smith,R. Harr6 and L. V. Langenhove(Eds):RethinkingMethodsin psychology.Sage: London,1995 Stainton RogersR. and Stainton Rogers,W.: Skrriesof Childhood: Shiftingagendasof child concern.Harvester-Wheatsheaf: Basingstoke, 1992 Stainton RogersR. and Stainton Rogers,W.: ,TheTransdisciplinary Altemative'. Paperpresentedat the InternationalConference 97 t t POZNAVNN 5. SOCIALNE ') 1.1.Struinf pohlhd na historick6 predpoklady 5t(dia sociilneho cidlnompozn6vanipritomnA. l'-i mi syst€masocio-kulturnymi vplyvmi a symbolickf vtonteiT 1^l:1k?:111L: ;'#;;;*.soniilnei percepcie v prirudke editovanej Tagiurim "v"t ;:H;*Ptevateiia spoloi.nf aspekt ,"ri-"-."r:" rgsg. riste orobitr," zdoraznila lffi#, myslenia t' j' my5lienku.spitosti i.l.r, pragmatizmus' boli neskor5ounadvl6dou paradigmy spracov6vaTym sa.v5akuZ dost6vamek analyzesridasiffi;1fi;.rrt"na' " l-"^|--itora trendov v sociiilnom Pozndvani' .' t.Z. S.idasnf stav v'.iskrrmu sociilneho poznivania . Sridasnete6rie a mocrery:q?lTh:,Pozlavani-a.v7f,s^t\ :,lt:::f ::: hlhdnetab. i.1. -' a kon5truktivisOk*; pretrviivajriceho vplyvu asocianistick€ho kognitivnopsYstrctdvajri tick€ho priitupu sa v soci6lnompoznevSli obdobi sa V neddvnom tradicia' .i"l"gi.ia a soci6lnopsychologick6 pristupgl a "mikkym" tzvl "lwdfn{, medzi rozlibenie obiavilo ktor6 sa usiluje o vyjadrenie rozdielov medzi 6ltft;;-it91), a pristuoristupom soci6lneipsychol6gie k soci lnemu pozndvaniu psychol6gie' kognitivnej pr"t"a"ouat ru ii"t foa "Fl{YoT ;;, psychol6govia Zmienili sme sa, ze soci6lni psychol6gia a soci6lni socidlnych a ludi iavov prinaimenskrimali percepciu a poznivanie bola PrePracoludi vnimania Problematika rolov. ;;; ; tldsiaiyctr aZ pifdesiavanou oblasfou sociiilnej psychol6gieuZ v Styridsiatych 101 I zdroi: tz mysleje vytvirany sditanimp( nejdeo a na ich zdkladeformovanimI percepciiale konitrukciupoznania) o ZAkladnAotdzka: Ako si vnfmatefom o ZAkladnf otdzka: Ako vnimatel kombinovan6 elementv sctciiilneho konstruujepredstavyo sociSlnomsvete? sveta? . Chdpaniepozndvaniaa pozndvajriceho o ChCpaniepozn5vaniaa pozn;ivalfceho ako aktivneho ako pasfvneho . D6raz na vplyvy "vy55ich"pozndvaclch o Ddraz na spdjanieprvkov "zdolaprocesovsmerom"zhora-nadol,,(top_ nahor" (boftom-uporientation):napr. down processing): napr.vyuZivanie utv:iranie pojmov uworenfch ti apri6rnychpojmov o Formovaniete6rii ooznevania a kateg6rif zaloZenfchna (dajoch z vonkaj5iEho o Formovaniete6rifpozndvania sveta- "data-driven" (charakteristiky zaloZenich na "te6ridch" vstupnych informlcif/stimulov alebo poznivajtceho - "thmry-driven" prostredia) (vnftorn6 procesy,ktor6 sf . Neo-asocianostick6prfstupy h.fadajI " nasadzovan6" na vstupndinformdcie) . Aktfvne principy spracovaniaVriitane analdgiu pozndvacfchprocesovv pr{ci potftada (pasfvnealebo automatick6 takfch faktorov ako odakdvania, mechanizmyspracovania) zdujmy,emociondlnezainteresovanie, o PozndvacieStruktrJrysd percepind pripravenos{ o Pozndvacie elementaristick6,relativne 5trukt6rysd holistick6neorganizovan6,kvalitatlvnenemenn6 integrovan6,organizovan6,kvalitativne o Pozn{vacie procesy sri pasivne,kontext premenlivd je chSpanf vSmbecne, srj . Poznavacieprocesysri aktfvne,zdvisld lednovfznamov6 (percepcia,pama( na kontextea vzdjomnezdvisld(niZiie operuji nezSvisleod aktivnej5ich a vyS5iepozndvacieprocesysa procesovmyslenia) prellnaji) o D6raz na objekt poznania r Ddraz na subjektpoznania Tab. 1. Porovnanie asocianistickycha kon5truktivistickyichpristupov k sociiilnemu poznAvaniu (podlh Badov6,Baumgartner,1992). Ako uv6dza D. J. Schneider(1991)v sedemdesiatych rokoch sa traditn6 probldmy percepcieludi spojili s modelmi a hlavne s me_ todol6giou kognitivnej psychol6gie.Vysledkombolo sformovanie "tvrd6ho" pristupu k socidlnemupozn6vaniu.Ten determinuiepo_ nimanie sociiilnehopoznevaniask6r ako pristupu aleboperspeiti vy neZ predmetnej oblasti sk(mania (Sherman,19g9,Devine, 102 tim" u soci6lnomPoznavai?" stvri.zikladn9 sformuloval '.-d^i.s.t*iaer (1ee1) ry|ryi]T: prv9, Rrles ie-zaTii.aint; iristupu v sociilnom Poznivani'-!o p_trta ylv" .P.d iail;t ; pretoze :tiTt,':'o-9."51i'1li?::1", I:.: ako konzistentn6s tym, io uZ pozn6me' Alternativu k tomuto smeru Predstavujtiv sridasnostiPr6ce,kto16 v risil( o integrdciu Poznania v socialnom Poznevani smerujf k hlbSim zdroioir integi6cie, t. j' k filozofii pr(stupu k fenom6nu I'udsk6hopoznania.Reprezentantomtychto PracmdZebyt publikricia "soci6inapsychol6giaPoz ania", ktorej editormi sri D' Bar-Tal a A. W. fruglaniki (1988).Zluiem sa sristreduiehlavne na fenomenol6giu a v"edom( skrisenosdpozniivaj(ceho, na soci6lne zdroie u ,oIi6lnu podstatu pozniivanii. Soci6lna psychol6gia Poznania (m(drosti) ty sapodlL D. Bar-Talaa A. W. Kruglanskeho(1988)maIa sristredit'na obsahyPoznaniaPrave tak, ako na so,cidlnea kognitivne procesy,ktor;imi ia Poznanieformuje a meni' Stridium procesov isdOleZit6.,pretoircmdZe odhalif v5eobecn6historick6 a sociokultrirne pravid;lnosti, ktorymi je utvdran6 psychikal'udi na ziiklade obsahova evidenciepoznania.Pritom by vsak malo zahrnrit nieIen mechanizmysPracovevaniainform6cii, ale tieZ afektivne a motivain6 faktory,ktord vplyvajri na Procesymyslenia a diival( im in- r03 rznatkovo inYch obiektoch' aito kauz6lne zdroie v porovnanis inymi' nesoJJ*i*uni Sociiilne pozn6vanie implicitne obsahuie "-Ul"t,"*i. "i exPlan6ciu' ilnu *,1'u "": ai"isil'p*rn.kyznaksoci6lneho P9":e :i. *:. j:l: na in6 psychickd javy (emocie,motiv6ciu' ,"rioi"pqinie s poznivanim w, noi^i, presveddenii atd') v porovnani sa zvahuieakoiedenz hlavnlichaspektov fil}?fi;'pozn6vani soci6lnomsveteiednotlitilliS, Ie"i, rrilft", iesp.iehotunkciev (s spoieny) normami a mor6lkou i" ru"fW^ nieien normativny ai ovela zloZitejsisposob'ft9; ale pozn6vania, tt.ialneho .;;;fr; a vystupu. - l'udia ovplyviujri svojeprostredie,usilujf sa o jeho kon_ 3i*-:T" trolu z hlhdiska svojich cielbv, - soci6lne pozn6vanie mii-vzdjomn;i charakter:formujem si dojem o druhom iloveku a ten druhy zaseo mne, - ludia sa menia v iase a okolnostiach obydajneviac ako je to v pripade inych objektov, - presnosf naSichpoznatkov o ludbch je faZ5ieposridit' ako pres_ '105 Sociiilne pozndvanie ich sprdvanie.r" ro n nosti percipujeme na inych ludbi jmy? |e na5a.percepciainych pr procesy percipovania a usudzovar hlif +1, spolu 6, io je posrideniemiery sympatie sti- s-p-ri"*etrbuaci.mod-1l"vt\69:i1t2\.":u"!:111: ift (v uvedenom ilJi;;i ift a deli ich poitom vSetkfch (napr' Sfastnf+Z),yra 2).Pridanienovejirty i"i"i"itot" a dmhom modeli (v siitacom modeli by ;;;;pr"om 5, iiZe posridenieby sa zvfiilo' v spnamiesto ih&"oru S Ziadnu zmenu)' V monezaznamenali sme by modeli n spriemeriovanill.":-"lkty/dopm.zavislf ,T,3_TT_T: v6ha vyplfva z d0leZitosti drty tiiciu tohto spriivania. 2.1. Utvriranie doimu o osobe y$:ril";.:ff y::,:*:i1,"-T?ll_"b":op-,*,in6hopredstavu je ;fi""4#;;ff'tffi"::HJ; l#,'"'*r::::l':i:'p-*yTtffi .j;?J f,*i: :1x,nn:ig 13"r"r5;ilil;i"," #,:,frl: terakcie s nim. D6lezihi imrr n ^.^L^ DJ-L-' _. _ ulohu pntom . r __--r-:.,sr! .v rrqJ Dpus(,D rnzohrdvaj{ uZ prv€ zfsi<an€ do. ,#"l.Yi;,::1iiJ,:ltlirl*::-"tviJ"nr"dojmusripritom fff f-1'3 ,ll"llciirch,ktore6JttuF;;;;;"j#;,"J"Tl ;i;;J,d v:"lj::.*y:l33:T11,T+. ktory'ch pozniivanie prebieha). "' "; kontextu (situiicie, modely formovania dojmu ,t;1.ft "1."1t*6 interpretdcidch v teoretickych procesov formovania dojmu sa pre_ jav_ujd dva. pri-slunr. ponimanie ;;i;;' {*"yl*l"nrpercepcie ako "data-driven". "*"entuje odrdia sa to Jzamerani na charakteristiky percipovan6ho, pozn|v ar spr6vania).Zn6mou koncepciou inform6cif Normana H. Arrd".r" fft, ""if,od"or"'iednotlivych dostdvali prv6 inform6cie vy5Siu modeli tomto V i"llnt". uriit€ percepin€ zameravytv6rajri kedZe nasledujrice, lko viedli zv-dd5a pt9p",t: dojml Uty vyst"^ov uw6rania I velmi t'aZk€urdovat' ak6 vsak spriemeriovania' fe i;;;;"6il ludmi a v rozt ra" ptisrrazoian6 iednotlivfm ft6m rozlidnlimi kontextoch' tf chsihradnlich aby overil-adeS. isch uskutoinil s6riu experimentov, i o osobena dojmu "tii a pevn€ho ucelen€ho vytvilrania itnott "toa"fov vys{rTe Vo svojom o nei' ritrZkovfctr-a kusfch inform6cii ilkil" 6"r.tr'**hg*.."*l;l.Tlry"'f l\:i::"-?I;l:L::"1:i.:':: celkovf doiem o osobea uriit niektor6 iej dalSie ErIio-d,X "3."Uecnf w-Gsledkv Wsiumov viedlik zov5eobecneniu,Ze drty sri organizo' jednoduchfm sEitaJ"^duo foime wuru, "gestaltu", ktony'nevznikd trta sa dotyka vfKaZd6 ift' spriemernenim iednotlivfch ntrn alebo znamu dal5ich 6ft a percipient kon5truuje celkovf doiem, na zdklade rcorefr. sa uWdrairi inflrencie o dhlSich charakteristik5ch osoby. vyKon5truktivistick€PrinciPy obsiahnut€ v Aschovom modeli vo hranenej5ejpodobe repiezentujri nov5ie koncepcie-vychddzaifce akologniHvne Stmkt(ry, ktor6-obfqrn"'t.i "^y. Sch6mysa chdpu ","i.rjti uS.oU"cn6 aj 5pecifick6poznatky z urCitej podle-t9^veioblasti a ovplyvnujri tognitiine Procesy (Landman, Manis, 7983' pozi ai Uaeovi 1984).V iplikacii na oblasf interperson6lnejpercepciesa sleduje pbsobenie sihem v Procese utv6rania dojmu o inej osobe (napr.Alba, Hasher,1983). V nedi{vnomobdobi boli sformulovan6 viacer€ te6rie,resp' modely, ktor6 zohlhdiujf aspekty pristupov "datadriven" i "theory-driven". tvt.B.Brewei(1948)nivrhta duilny model procesuformovania noZn6uriit' starostlivym pretesto_ ) model formovania a-oim'ovpred_ rude urieny sdftanfmhodn6t'v5et_ N/L. Lr! puuzrrycnpn poprseorouyl*p.. ;;i#;;; ;H:::'#r"r: 106 107 Socidlnepozndvanie Sociilni psvcholoeie vislf na tomto zaradeni.V pripade osobneizainteresovanostimii procesformovania dojmu charakter ziskavaniadhl5ich informiicii o osobe s cielom dospiet'k do najpresnejSiemu poznaniu.Dojmy, ktor6 sa utvdrajri na ziiklade kategoriz6ciesri menejkomplexn6i menejdiferencovan6ako dojmy zaloZen1na personaliziicii.Kategoriz6ciaa personaliziicia vystupujri v modeli ako dva yzejomneoddelen6procesy. V istej opozicii vodi tejto koncepcii S. T. Fiske a S. L. Neuberg (1990)vytvorili spoiitf model procesuformovania doimu. Podlh autorov sa v iom pokriSajf nastolif rovnovdhumedzi procesmikategoriziiciea individualiziicie. Kontinuum procesuformovania dojmu, ako i podstatu ich pristupu moZnosformulovaf nasledovne:a) pri stretnuti s inou osobou sa bezprostredneuskutoinf poiiatodnd kategoriziicia danej osoby s vyuZitim existujricichkateg6rii, b) ak je osobaaspoi v minimillnej miere pre percipientad6leZitil,zameriava sa pozornosf na ziskanie dhl5ich inform6cii; m6Ze to by( podmienen6 kognitivnymi i motivainlimi faktormi, c) ked ie to moZn6,percipient potvrdzuje podiatoinri kategoriziiciu, d) ak ju nemOZepotvrdit', nastupuje etapa rekategoriziicies vyuZitim subkateg6rii, novfch kateg6rii a pod., e) ak je procesrekategoriziicie nerispeSnf, percipient vyttZiva plne individualizovany postup zaloilenj, na integriicii jednotlivfch ziskavanfch inform6cii, 0 napokon percipient sa mOZerozhodnridpokraiovaf v procesepozn6vania inej osoby pri nasledujricich stretnutiach. Cyklus sa tak m0Ze opakovat'. V prezentovanom modeli sri kon5truktivistick€ procesy prevaZujrice, asocianistick6nastupujri v pripade,Zeuriitd osobaje zauiimavi{ alebo osobnostned6leZit6 pre pozn6vajfcehoa zArovei percipient ju nevie zaradif do existujricichkategdrii.Pre viidSiun6zornost'uvddzame spojity model formovania doimu aj v schematickejpodobe na obriizku 1. Ako treti spomefime e5te ekologickf model utvirania doinu o osobe, ktor€ho autormi si L. Z. McArthur a R. M. Baron (1983). Zddrazfiuji v iom, Ze v celkovom dojme sa prejavujespojeny riiinok procesov na strane pozndvajriceho a atrib(tov vnimanej osoby. DdleZitf je pojem "pontik" (affordances)zavedeny |. J. Gibsonom (1979).Ponuky sri definovan6 ako vSetkoto, do prostredie m6Ze poskytovat', d6vat Liwjm organizmom, a to v pozitivnom alebo v negativnom zmysle. Gibson to vysvetluje obraznetakto: "KaZdii vec hovori, do je. . . ovocie hovori "zjedz ma", voda vravi "vypi ma", hrom hovori "boj sa ma" a Zena hovori "miluj ma" (1979, str.l38). Odhalbvanie tfchto "ponrik" pritom nie je iba z6leZitosfouusporiadania podnetovej informdcie, ale je ziivislE aj na percipientovom nastavenina ist6 podnety. Ekologicky model postuluje,Zeformovanie t0B Socidlnepozndvanie Socidlnapsychol6gia Mt Obr. 1. Spojirf (kontinuiilny) model formovania doimu (podlh S. T. Fiske,S. L. Neuberg,1990) dojmu vych6dzaz atribritov-Ponfk vnimanej osoby,ktord sdptistupn€ percipientovi, avSakv zevislosti na miere jeho senzitivity k nim' io vztahu k prezentovanym koncepci6msa prikl6iame k nAzont, 2e tte z nich, ktor6 uriitym sp6sobomsp6jajri asocianistick6i kon5truktivisticke aspekty vo formulovani modelov formovania dojmu dospievajripredsalen k adekviitnejiiemu zobrazeniupriebehuprocesu v reiilnych podmienkach.Na druhej strane cel6tdto oblast zostlva nadhlej predmetom intenzivneho qiskumu. 109 t*,r'n" *rnru"n'" Socidlnipsycholqlie ?.3.Detemrinanty posudzovatelh ovplyviujrice proces forrnovania dojmu l.r6vania). Dal5ou dOleZitou je heuristika reprentativnosti' t tendencii zaradbvaf ludi do kateg6rii podla toho' do a*i;;; vo l"rt rri podobni alebo "reprezentativ-ni" Y'f:h".k3l-"mernej a zjednoduSuj( proces zrychlujri Heuristiky kateg6rii. "'a."6 vedri k spr6vnym ridasto preto o skrisenost', sa Opi".tJri urni". chyby v percepcii' byt -. i tealcn d6sledkom niekedy mOZu proces formovania ovplyviujricich tinitelbv itof"Jir,i skupinu Ciele a hodnotov€ faktory. emocionilne a motivain6 i-., Wori" sa premietajri do percepcieinfch, najmii v pripadoch ne' n€hb, ambivalentn6ho spr6vania. PoziHvne a negativne flniJ"iafr" stavyved( k tomu, ZL urdit6inform6ciesri viac alebo "-"i"; niipadn6.ludia si v radostnejndladeformujf Pt?iY"""j:1?l: -ii i'ny,in, pretozevenuiriviacpozornostipozitivnyminformiici6m Bower,1988)' (Forgas, 2.4.Detenninanty posudzovanei osoby ovplyvfiuifce Proces a) druh6 a dhlSieinformdcie sri spracovan6tak, aby inkonzistentn6inform6cie boli "zladm6" s prvou informiiciou; b) vfznamy dhl5ich informilcii sa menia pod vplyvom kontextu; c) informiicie, ktor€ nasle' sri potl6dani ignorovanEalebo redukovan6' neskOq, dujf 'Efekt novosti - vy55i vplyv na formovanie dojmu m6 neskor5iainformiicia. Vyskytuje sa zriedkaveisie;viidsinou vtedy, ak sli informii- 110 111 Sociiilnepozndvanie Socidlnipsychologie ako ktor€kolvek in6 irty. Hal6 efekt teda znamenddominanciu nejakej drty pri vytv6rani dojmu o osobe. Efekt rozptflenia - prejavujesa v tom, Zevplyv uriit€ho spriivania na formova_ni_e dojmu je slab5i v pripade, Ze inform6cia je podana v kontexte dhl5ich s iou nesfvisiacich inform6cii,neZked p podava_ nd samostatne. 't12 ako verifikovatelhei percepcieinfch. NalprePracovaper,l triiit" aplikovanych mier presnostiv interpersonilnej cn(t',?1: 51'jll::llf:t'^" li:l*: ii f i"ar.zifL.J..Cronb,a sk6re diskrepanciemedzi risudkom a krit€riom ,-nioUat""to ,,ii"ry pt"tnosti. Rozlisil .stry1f.o{n!::"Y Pt"::osti' Prvf eleviicia(odchylka)'Vyiadruiediskrepanciu l^it.'i"*"I"i ol.ittavuje sk6repo-sudzovatelh (urienym z celkovdhop-op^ti"^"rnfm lt3 So.idln" oo.ndv"nie Socidlni psychologie konkr6tneho jednotlivca v tom, ako sa bude spriivaf v kontakte s danym posudzovatelbm. Vo vSeobecnostisa usudzuje, Ze presnosf pri pozniivani inych je -zisfuje v re6lnych podmienkach vy55ia, neZ ako sa uo *ryrt,r-oJi uskutodfiovanychv podmienkach psychologick6holaborat6ria. 3. Atribuin6 procesy Problematika atribudnychprocesov bola najmii v sedemdesiatych a v prvej polovici osem_desiatych rokov jednou z dominujrici.t iem sociillnej psychol6gie.V sriiasnosti tiito oblasf uZ nie j" "h.onicou",av5ak vysledky vyskumnej aktivity sa stali "utoff.o sridast'ou u_ debnic.Atribuiny vyskum sa zaober6'otdzkouako ludia v kaZdo_ dennom. Zivote pripisujri pr(dinnosd svojmu vlastn6mu ,p.auuii,r, spr6vaniu inych l'udi alebonepersoni{lnymjavom vo svojom soci6l_ nom prostredi. Poznanie prfiin umoZfu;e ruaom pribliZovaf sa k chiipaniu sveta ako stabiin6ho,predvidatelh6hoa Lonholovateln6ho. Predmetom bidania atribuinfch te6rii je predov5etkym vnima_ nie kauzality a ddsledky tohto vnimania. priiom v5ak nejde o hlh_ danie.objektivnejpridinnosti, ale o subjektivny vy'klad .rrkrrtoi.r"_ nych javov tzv. ',naivnfm.,.alebo "laickfm,, zubllktom. T""t; ;t_ klad a vysvetlbvanieltdskdho sprdvania naivnym pozorovatelb'm mOZeprebiehaf nielen pomocou urdovania -pritin;, ale i uriova_ nim "d6vodov". podlh A. R. Bussa(192g)sprdvanie, ktor6 sa osobe stane,.ktor6je nez6mern€,moZno vysvetlif ,,pritinami;. t:lfdt spravanre AvsaK ktor6 osobauskutoiiuje rimyselne,ktor6 mii ciel alebo ridel,je konanim.a je (predov5etkymsamotnym akt6rom) vy_ svetlbvan6d6vodmi. Spr6,1ayi;,ktor6 jL "zapridinen6,,, na* .,uor'"; povie vel'mi miilo-o jednotlivfch ludbcir (kaiay reaguje rorr.uko pii poloZeniruky na ho^ici predmet).Zaujimamesask-"oio informiic'ie, ktor6 hovoria o tom, ako sa ist6 osobaoaUSrr,"od inej a tieto infor_ milcie poch6dzajripredov5etkym sprdvaniavykoniivan6hobez silni Priekopnikom te6rii atribricii je i beZnypriemerny dloveksa snaZidr jmy o inych. Poukdzalna to, Ze atr r, schopnosti, z6mery),a to na zd_ i""",,,\Xi'iilTl.".Jn",:'ul",',i* ,5."."rX3*ln,f#: .vTBoi-o^rktoryzaviedorF.H"td:',Pb'iiiTf; kaliziicia priiin javov. Vonkaj5imi pridinami 114 m6Zu byf ini ludia Sociilne pozniivanie SociiilnapsycholdSia alebo dhl5ieaspekty prostredia, vnritomymi charakteristiky akt6rov udalosti.V neskor5omobdobi v'-iskumyatribfcii v oblasti vykonov6 ho spriivania viedli k zisteniu dhl5ich dvoch kauziilnych dimenzii. je intern6, nestabilniipridina; na|ednou z nich je stabilita napr. ftilie je pridina a druhou kontrolovateintem6, stabiln6 schopnost opak lhosf - napr. 5tastieje nestabilnii, nekontrolovatelnii pridina; kdeZto moment6lnerisilie je nestabilnii, ale kontrolovateln6 priiina (Weiner, 1979).Vtabulke 2. uvildzame moZn6priiiny ovplyviujrice sprdvanie Stabiln6 Kontrolovatelnos( Nedabilnd Stabilnd Kontrolovateftrd TYPickdtisilie Situatn6(silie pomoc infch Tendencia uCitela Neobv, Nekontsovateln{ khoPnosti N6lada N{rotnos{ rilohy Sfastie Tab.2. MoZnd pridiny vysledkov vo vfkonovych riloh6ch podlh lokaliz6cie,stability a kontrolovatelnosti (podlh Fiske,Taylor, 1984,str. 50) a vysledky vo vlikonovych rilohdch podla troch spominanfch dimenz\i, t. i.lokaliziicie, stability a kontrolovatelhosti. Ak6 sri teda podmienky, ktor6 vedri pozorovatelh k hladaniu vysvetleniaspr6vania?V snaherekonStruovatsp6sob,kton-im "naivnf psychol6g" vysvetluje spr6vanie, soci6lni psychol6govia v nadvAznosti na Heidera formulovali mnoho principov ktor6 jednotlivec PouZiva v atribuovani iinnosti ludi prostrediu alebo osobe. 3.1.Te6riakoreSponduiricichinferencii str6nkou v atribuinom Proceseje rozhodnutie poNajdOleZitej5ou ii vysvetli spr6vaniena ziiklade situainych faktorov azorovate'la, lebo na zdkladezAmerov,motivov, cielbv ii vlastnostiaktdra.Podla E. E. Jonesaa K. E. Davisa (1965)pozorovatel spracov6vainform6cie smeromod vysledkov sprdvania a spr6vania samotndhok vys(deniu vnritornych dispozicii osoby (pozri obrdzok 2.). Predtym, ako pozorovatelurobi z6vero dispoziciachosoby,uvaZuje,di akt6r bol schopny zdmerne vyvolat' pozorovany vysledok spr6vania. Okrem schopnostia moZnostikonaf, akt6r musi tieZ vedief dopredu o vysledkochsvojho konania,ak ho m6me povaZovafza zodpovedn6hoza svojekonanie. Jonesa Davis (1965)naz'ivaii svoju te6riu te6riou koreSpondujricich inferencii. "Atribricia alebo inferencia ie "kore5pondujrica", ak dispozicia prisudzovan6 akt€rovi "koreSponduje k" sprilvaniu, od ktor6ho je trito dispozicia odvodenii" (Zebrowitz, 7990, s.144). Pristidenievelkorysosti spolubyvajricemuv izbe, ktory mi prenechal 115 Sociiilnepozn;ivanie Sociiilni psychologie lepSiu postel je koreSpondujricouinferenciouvzhlhdom k tomu, Ze sprevanie i dispozicia mdZu byt oznadendako velkorys6. Faktory, ktord ved( pozorovatelbv k tomu, Zeprisudzujri vfsledicy spriivania ----=-SMES,REALNIHOKONANTA -------> psycltol6Sia (rozdielnych) dOsledkovkonania, t. i. takfch, ktor6 by sa ,'*n,fi, ak by si akt€r vybral akfkolvek inri alternativnu moZnost'' tym ,ls"obecnostiplati,2e iim je menej nie-spoloinych d6sledkov kore5Pondujri' inferencie T,'-pripornauaniludi pOsobiaaj tendencie,ktor€ pochiidza|dz moti' i-;rrVit zdroiov osobnosti.fones a Davis uv6dzajridva motiva'n€ Efeh I Dispozlcie Schopnod Qotenciilne determinanty spriivania) Vedomos( Efekl 2 tfekt 3 o vysledlu Efektn Obn 2. Model atribuovania od vyisledkovsprdvania k dispoziciamosoby podlh E.E. fonesaa K.E. Davisa a 9s9be nie prostrediu, prispievajri ku koreSpondujricej inferencii. E. E. fones a K. E. Davis rozliSili viac taklichto flktorov. Prvfm z nich je sociilna Ziadricnost'.Ako sociillne Ziad(ce 3.2. Kovariaini te6ria Harold H. Kelley (7967,7973) predloZil model atribuin6ho procesu, princip pri atribuovani v ktorom pozorovatel pouZiva kovariainf priiiny tory, ktor6 kovariujri v dase a priestore umoZiuj( atribriciu keby pozorovatel tak, ako sa to Deie prvf. mu, ktory sa vyskytne socidlne experimenty, aby dospel k atribricii s(stavne uskutoiioval priiin ddsledkov spr6vania. Kelley Pritom rozlisoval internri atribriciu (priiina spodiva v aktdrovi) a dva typy externych atribfcii (vonkaj5i podnet, ku ktor6mu smeruje sprdvanie a okolnosti situiicie spreviidzajfce spr6vanie). Aplikoval tri zikladnd kdt6ri;i na atribricie uskutoiiovan6 tzv. "naivnym vedcom": 1. di5tinktivnost' (tyka sa 5pecifickosti uriit6ho spr6vania vzhlhdom na dany podnet), 2. konsenzus (tfka sa interpersoniilnej univerzdlnosti spr6vania vzhlhdom na danf podnet),3. konzistencia (tyka sa st6losti spr6vania jedinca v priebehu iasu a v rozliinych situi{ci6ch). Ako sa, na ziiklade toho, uskutoiiuie prisudzovanie priiin? Predstavme si situ6ciu konfliktu dvoch kolegov v prdci, Peter (akt6r) 116 117 - Socidlne pozn:ivanic sapoh6dals Jen()m(podnet). Ak sapetersprdvanepriatelsky lenvtr (vysok6disiinktivnost'), Ian9v1 <,pakovarie !, ,or.u,k .enru sprdva I (vysok6 konzistencia) a z6roveiajirf f"ai. ,.-a,,rtauo;J, n.,il; f alebo n6O.ho,a vykon6va{ iinnost napriek rizik6m sch6mu uv6dza dalei Kelley aktdrovi' ., u"ft, h"t; p{iin' ktor6 znamen6' Ze,rnusi nevyhnutnych nisobnfch dosranot'-Iarosch6mo1= : ri.. iii.i*f"u, ^Uy to uriityriiinor< I**. ":".; ii n::9viij,*11"*Ii- exti€mnvch' p;ipJdoch ;"u 'i[i[;']il"^iiull"anv^ je sch6m vvuZitianat'izv ".'." " z moZnvch *?:lI"l?.ltJ::I inferencii i".h" il;;. ;";orovaielbt'ych " ryiajne nesprdva negativne (nizka ieZ nesprdva nepriatelsky (vysoki{ revychiidzajri zle (nizka i,rr,r"nr,r_ sprdvania pripisuje okolnostiam '.,gb.,rke 3.(kto^., po",i'lji:"-:lJfl?1"-lll"1lil T" li"= irr8l3. stech,1980)'V porovnanis te6riou d."idJficich inferencif,ktorii sa zameriavala vVhradne na analyzu' persciniilny.l.,otriU,i.li,' l" Kelleyho zdber Sir5i.Na druhej *"ill"f,.If.""cepcia bliZsie neipeci_ Podn€t Ltct") vysoka vysokd vyokd Ahe (osobe) nizkd nizkii vysokd Ofoftrodi n{zH vysokC nizk| Tab.3. hrformain6 v:ory pre tri typy kauzdlrrychatribricii (podlhZebrowitz,799O, str.153) fikuje, ktor6 charakteristiky.akt6ra, podnetu, ii .kolnosti prostredia stojaza jednotlivy'mi arribriciami. 'ch princ(pov pozorovatel m6Ze mienkachobmedzenejinformova_ r6m. Kauzilne sch6mysri koncep_ pdsobeniadvoch alebo viacenich n6sobnfchdosraroinvch_. priiin r""l,lTi"Tl"tY; i'lix' i illlll; prfe.in ie_vnim.,ia i.,' p*ra iujrica _ pre produ : ^::1::'y"h :::^y:l kovanie " urdit€ho d6sledku. .pozorovatel,p'.rto* aplikuje p.i..ip zmenienia, do znamen6,Ze floha aanel priilny ;e zniZovani{,ak sri :iproiny je princip zviid5enia,kto_ isty ritinok aj za prftomnosti dini_ ty. To zviiiSuie inferenciu dhl5im t'aZkostfalebo niikladov sa sp6ja ostickei5ie je to pre vysrideniedis_ 118 I 19 Socidlnepozndvanie Socidlne pozn6vanie textoch; rla tieZ demon5trovand tendencia ndencia akt€ pripisovad rispech ^ fukto.orn.'tov v sebahodnoteni a prevzatie plnei stne rovn6 negativnemu hodnotej uovanie nerispechu situdcii umoZ_ richr a udrZat' pozitivny ndzor na e v tomto vysvetleni ie obsiahnutV t skreslene. In6 vysvetlenie z hl,:r_ ie ltdia chc( dosiahnrit' uznanie za prisudzovali nefspech ich nedo_ rpetencii.Toto vysvetlenie obsahu_ <auzality,ale nie ich skutodn6 per_ encia je pouZfvanii ako taktika ov_ >rojektoch sa prejavila tendencia r(.zodpovednost' za rispech a atri_ r inym. Tento typ atriBudnei ten_ :ricki tendencia, Ini{ tendencia sa znaduje tendenciu pozorovatelbv jednotlivcom v skupine, ktorf sa h. easto sa vyskytuje h[rn;;; c nezndmych, ked pozorovatelia r vecf, a ked'posudky sa nejavia vj,raznim spdsobom ovplyvnili rli aplikovan6pri vysvetlbvaniroz_ r z najlep5fchprikladov je oblasd 'odnii predstava, Zeilovek v proce_ ych ludi postupujeako ,,laicky,,ve_ 120 Mohli sme to vidiet aj pri analyze ll ir,"; miery spochybnend' iendencii' fednym z aktu6lnych trendov li.irl6"aylh "? Yf normativnych modelov uiJUu.ii le risilie o novri synt6zu rdzne novSie.modifi,f to"."p.i" lonesa,Davisa a Kelleyho a ikcentujricimi chyby a tendencie v atribuovani nl'"rfrr"onri stavairici ich. proti sebe' in, iis+1. bd.ti"tu sa du6lny Pohlu-d raz vedri k spriivnym ktor€ ist6 tie to si Ze sa, Procesy' *I""d.aa vfsledkom, inokedy viak k 1"tPI1:nP a.19nde1tnYm pro"iilJ"Vt" iujm. zirisi to od priebehu a charakteristikkognitivnych v p-osledd6vodu z tohto Ai faktorov. inliih a ie ^o,iu"tnyt.ft .ilarui rrl.to'outti znain6 pozornost' 5tridiu procesu6lnych aspektovatribticii' vysporiadaf s velmi Sirokou problematikou' Kontroln6 otilzkY 1. Ktor€ z6kladn6linie uvaZovaniav rozhodujricejmiereovplyviovali a ovplyvfiujri Studium v oblastisoci6lnehopozndvania? Z. ekymiSpecifickymi znakmi bfva vymedzovan6soci6lnepoznAvanie? 3. Charakterizujte najzn6meiSieteoretick6 modely vysvetl'uifce procesutvirania, formovania dojmu o inom tloveku' 4. Ktor€ iinitele ovplyviuiri procesinterpersoniilnejpercepcie? Sociilne pozndvanie 5. e'ho r" koncepciepozndte? Literatrira Alba J. W., Hasheq,L.: Is memory schematic? psychologicalBulletin, 1983,93,203-231. Anderson N. H.: Cognitivealgebra:.integration theory applied to so_ cial attribution.In: Berkowitz,L. (Ed.): Aivances in Experimental Academicpress,N. y- iit4, yot.7,2_20t. ?o"-tull:y"lulogy, ,,sch6ma,, V: Pojem v problematikesociiilnehopozndvania. P,o:o": Vedeck6informdcie,Ko5ice,SvU SeV 6Ai, 11,133_148. Baiovi V., BaumgartnerF.:Soci6ln" p*narroniu v sociiilnejpsycho_ Itigii: analyzaa hodnoteniedoteraj5iJho '- Ceskoslovenskd psychologie,'t987, 31,3, 192_2m. "yunlr. Baiovi V, Baumgartner,.F.: Socidlnepozndvanie.In Vyrost, (red.): J. kapitoly zo sociiilnej psyctroiOgiei., Bratislava, yeda,7992, YII:T€ 49-107. Bar-Tal,D., Kruglanski A.l{.: The social psychologyof knowledge: its scopeand meaning.In: The social pt"t;i.r;y ;ir; D. Bar-Tal,A. W. Kru[tanskL Cambujjl press,1988. U.ir!*i,y"f"i""_i;l;;. Bodenhausen,G. V.,iVyer,,n. s., sociui .;g;i". and socialreality: acquisitionand use ln the labo'iato.yona infgllagign the real world. In: H. J..Hippler,N. Schwarz,S. Sudman(Eds.i: Socialinformation and survey methodology.Springer_Verl"& N._ t;;k; l#;:rrt.t M._8.:A dual processmodel of impression Pty"_. formation.In: T. Srull, R. S. Wyer (Eds.):Advancesin social'c.rlnirior,, -------'o' Vrt.t, LawrenceErlbaum,19gg. BussA. R.: Causesand reasonsin attribution theory:a conceptual critique.J<rurnalof personalityand Social ntchof ogy,7g7g,36,1317_ 1321. C_ronbachL. J.:_Proposat:t:{..S to_analytic treatment of social per_ ceptionscores.In: Taeiuri,R.,pet"rullo, f.ipar.l, personpercepti5nand^in terpersonaI bef,avior. Stanford, St..]nrJ U"l rersity press, 1958,353-379. Devine P. G., Hamilton_D.L., Ostrom T. M. (Eds.):Socialcognition: impact on socialnsvchology_ San Diego,CA: Academicpress,1994. Fiske S. T.: Thinkin; is for doing: portraits of socialcognitionfrom daguerreotypeto laserphoto. lrirriat .in*r".liry and Social Psychology,1992,63,6',827_889. t: T., Neuberg S. L.: A continuum of impression formation lt^*" from category-based to individuating pro."rr"r, Influencesof infor_ mation and motivation on attentionInd interpretation.In Zanna,M. 122 Vol'23'New l-r.Aduo,l.", in experimentalsocialpsychology' 7990' Press' Academic .'l-.74' \, ,. b - - r -.- u.-. cognition'New York' RandomHouse' 3. i"Ttyf* S. E.: Social (2nd ed')' New Yrrk' S. T.,Taylor S- E.: Socialcognition w-Hill,1991. pt about socialcognition?BritishJournalol i. Wt "a is social 729-'I44' 22, 1983, It lsvctrotogY, andP*ti""t-,,t1liTlill:.ll i^ti.'r.,so*e'c.H. f ffecJ Lnsocial P.(Eds.):Affect,cognitionand socialbehaviour' i*?.,'f"tg"t, f. itn, Hngt"f" InternationalPublishers,1988,-183-208 6. F.tF.o* knowledgeto cognition'In: D' Bar-Tal'A' w' a;;;;;"" tfds.): The 11c1alpslchology of knowledge'Cambridge i-gf..*n Wiley,1958. psychiky a sprdvania'SPN' ;ano'u5et1'tSocidlnadeterminiicia Press,1972,79-94. Kahneman D., Tversky A.: On the psychologyof prediction' 3, 80' 237-25'l' Review,'197 Psychological In Levine'D' fettey HlH., Attribution theory in socialpsy-chology' (Ed.):NebraskaSymposiumon Motivation,Vol'l5' Lincoln' University of Nebraska Ptess,1967,'192-238' of causalattribution' American Kelley, H. H.: The Processes perception.PsychologicalReview,7983,90,215-247' 123 Sociilne poznivanie Sociiilnipsychologie Ross L.: The intuitive psychologist and his shortcomings:Distortions in the attribution process.In Berkowitz,L. (Ed.):Advances in experimental social psychology.Vol.10.New York, Academic Press,1..977, 174-2W. Ruisel I., Ruiselovi Z.: Vybran€ probl6mypsychol6giepozndvania. Bratislava,Veda,1990. Schneider D. f.: Socialcognition. Annual Review of Psychology, '199',t,42,527-56't. Sherman S. f.: Socialcognition. Annual Review of Psychology,1989, 40,281-326. Simon H. A.: Information processingmodels of cognition. Annual Review of Psychology,1979,30, 363-396. Smith E. R.: Socialcognition contributionsto attribution theory and research.In: Devine, P.G., Hamilton, D. L., Ostrom, T. M. (Eds.): Socialcognition: impact on social psychology.San Diego, CA: Academic Press,1994,77-108. Smolka P.:Interpersoniilni percepce.In: Janou5ek,f. a kol.: Soci6lni psychologie.Sv.1.Skriphrm. Praha,SPN,1984. Stech S.: Teorie atribuinich procesri(strudnf piehled a hodnoceni). eeskoslovensk6psychologie,1980,24,469473. Taylor S. E.: The interface of cognitiveand social psychology.In: J. H. Hawey Gd.): Cognition,socialbehavior,and the environment. Hillsdale Nf: Lawrence Erlbaum, 1981. Weiner B.: A theory of motivation for someclassroomexperiences. 77, }25. |ournal of Educational Psychology,'1979, WyerJr., R. S., Srull, T. K. (Eds.):Handbookof socialcognition.2nd ed. Hillsdale, NJ, Erlbaum, 1994. Zaionc R. B.: Cognition and socialcognition:a historical perspective. In: L. Festinger(Ed.): Retrospectionsof socialpsychology.New York: Oxford University Press,1980. Zebrowitz, L. A.: Socialperception.Brooks,Cole Publishing Company, Pacific Grove, CA, 1990. 124 I