bl 21 final.indd - SurfandTravel.cz

Komentáře

Transkript

bl 21 final.indd - SurfandTravel.cz
...taký obyčajný život
“Surfový život je, zdá sa mi, plný pokory, rešpektu, skromnosti, či prispôsobivosti
prírodným silám. Si proste rád, že máš život, nezlomené zdravie a malé nároky.”
“Surfový život je veľmi “disconnected” a veľmi slobodný. Nepotrebuješ veľa. Dosky
nie sú až tak drahé, neoprén tiež nie, potom dlho, dlho nepotrebuješ nič.”
97
odfotil> Mat | napísali> Lucero, Mate Hubka a Tereza Olivová
Nikdy som nestál na surfe. Oceán som zažil až tesne po páde komunistov. Zhodou
okolností tiež tu na Francúzskom pobreží. Potom som bol pri oceáne ešte tri krát. Aké
smiešne však... štyri krát za tridsaťjeden rokov. Moje slová tu nemajú čo hľadať, vážia
toľko ako voňavý prd novorodenca. Závidím všetkým tým surferom, lebo neviem aké to je.
Lucero to napísal krásne, „Ľudia potrebujú oceán.“ Nemusíš byť surfer aby si to dokázal
vnímať. Moj otec by možno povedal, „To je to božie tajomstvo“.
Pred pár rokmi som nepoznal nikoho, kto by mal surf. Udialo sa to nejako zrazu, ako
malá lavína. Mate, Lucero a Saša, Jedlica, atď. atď., Poprosil som ich aby sa s tebou
podelili o ich videnie života pri oceáne. Nech sa páči . . . [Mat]
...taký obyčajný život
Taký obyčajný surfový život... Slováka.
Chm, hmmmm... Oceán je dôležitý pre ľudí. Ak ho nemajú, trpí ich mentalita, bez toho, aby o tom vedeli (zadrbáva im).
Joj, áno, Slovensko nemá oceán ani more. No, šak, veď hej, sedí... To by bolo o živote pri oceáne na všeobecnej úrovni všetko.
Takže poďme konkrétne k surfovému životu. Matúš ma oslovil, nech niečo na túto tému napíšem, avšak, nie je to úplne
v poriadku, lebo pri oceáne som za tuším štyri a pol roka strávil sumárne len púhych 10 týždňov. Akože dosť, ale v globálnom
merítku smiešne málo.
Surfový život je, zdá sa mi, plný pokory, rešpektu, skromnosti, či prispôsobivosti prírodným silám. Si proste rád, že máš
život, nezlomené zdravie a malé nároky. Nemáš príliš na výber, príroda dáva oceánskymi vlnami, valiacou sa penou, morskými
prúdmi, búrkami, vetrom, prípadnými pocitmi zimy alebo úpeku jasne najavo, kto tu má stotisíckrátnásobne navrch. Surfisti
vedia, že nie sme nič. A preto by sme mali držať hubu, nevyskakovať, strániť sa choromyseľných ambícií. Keď si spomeniem
na život snowboardový, mám trocha strach...
Surfový život je veľmi “disconnected” a veľmi slobodný. Nepotrebuješ veľa. Dosky nie sú až tak drahé, neoprén tiež nie, potom dlho,
dlho nepotrebuješ nič, len sa pravidelne večer dobre obliecť, aby si naakumuloval teplo, nejakú teplú stravu, dobré mäkké lôžko, aby
si ramená stihli oddýchnuť z večného pádlovania a funguješ. Anglickí dodávkari fungujú pri francúzskom pobreží Atlantiku aj pol
roka vkuse. Dokonca som si vypočítal, že byť slovenským surfistom by bolo asi lacnejšie, než byť slovenským snowboardistom.
99
“Disconnected” je to preto, lebo sa proste nemusíš príliš
informovať, ztlupovať, angažovať, lopatovať, zarábať, aby si si
dobre zasurfoval. Veľmi prirodzené! Z rôznych surfových týpkov
som mal pocit, že sú skôr samotárski. K “veľmi slobodnosti” asi
toľko, že proste neriešiš nič. Stačí, aby si rozumel tomu, ako sa
vyvíjajú podmienky a ideš si svoje.
Reklamná prestávka: Odporúčam vám inak kúpiť si kvalitný
neoprén od ozajstnej surfovej značky. Neskutočný zážitok! Zrazu
zistíte, že keby na chrbte nebol ten zips, tak vám do toho ako
keby ani nenatečie (ba ale, sú aj bezzipsáky), vo vode môžte
byť ešte o hodinu dlhšie, nedostavuje sa nič ako podchladenie.
Vytríbené oko, ktoré odhalí, kde sa tá modrozelená vec ide
šejpovať je síce fajn, ale kvalitný neoprén, ten pridá ešte viac.
Čo by som dodal. Jaj. Jednu jedinú nepríjemnosť, čo poznám
na surfingu a túto domnienku mi potvrdilo aj pár ďalších ľudí.
Takzvaní Hot Locals a tzv. “localism”. Prídeš na pláž a - najlepšie
vlny! Super šejp, akurátna veľkosť, vietor nekazí povrch. Pádiš
na break point, ale čo sa ti stane - nechtiac vezmeš vlnu lokálovi,
ktorý na tento deň čakal už štyri týždne. “Sorry man, I respect
you, I am a beginner, I really did not see you.” A on ti na to
“I do you a favor speaking English now. I could be speaking
French.” Zazerá úplne najhoršie a furt opakuje “Respect, you
know. Some people live here. Some people live here.” Proste
jedného dňa, keď už chytáš skoro hocičo, čo sa dovalí za normálnych podmienok, prídeš na to, že jedinou prekážkou v tom,
aby si viac najazdil, sú tí druhí ľudia na spote...
Rád by som sa tu ešte poďakoval Matemu Hubkovi, že nás
všetkých vzal na jeden spot v Seignose, kde sa jazdí za “haute”
stavu, t.j. pri vysokom prílive (rozdiely hladiny medzi prílivom
a odlivom vo Francúzsku dosahujú aj vyše 10 metrov a podmienky sa tým zásadne menia). Vlny boli v ten deň masívne,
ale nešli do barrelov, to až ďalej naľavo. Chytil som si tri tučné
kusy, na prednú hranu tak, že vidíš “zelené” povedľa seba, jak
ideš. Popičovka. Mate ich zrobil asi šesť a dúfam, že mu to Renďo
cvakol a uvidíte to tu. Myslím, že nächstes mal presedlám zo
6’10 na shortboard.
Aha, a skoro by som zabudol na jednu veľmi dôležitú vec, čo
som mal na jazyku. V onen vyššie spomínaný deň sme videli
jazdiť marketingového riaditeľa firmy Quiksilver (prebiehal
Pro France závod, mal tam asi nejaké povinnosti a vo voľnom
čase surfoval). Týpek jazdil na shorte a samozrejme na tú
ľavú stranu do barrel sekcie. Mal cez 40 rokov, korbu mal
ako čerstvý tridsiatnik z posilňovne a dával si tučné veci ako
nejký dvadsaťpäťročný účastník svetovej série. Ale to bol len
kliniec po hlavičke. Hockedy, keď ste na break pointe, máte
okolo seba šedivých päťdesiatročných týpkov, možno zväčša na
longboardoch, ale v najlepšej forme, telom i duchom. Surfing
(surfový život!) je proste aktivita pre všetky vekové skupiny,
v princípe bez nejakých markantných nevýhod so stúpajúcim
vekom (podľa mňa vo svete asi jazdia aj mamky). Myslím, že
to tomuto “športu” dodáva na príjemnosti a pohodovosti a je
to veľmi inšpirujúce. Mám teraz pocit, že ak sa človek trocha
stará o svoju kondíciu, tak tieto naše vecičky môže vykonávať
pekne dlho, a tam rátam aj sedem-dvojky na snowboarde, alebo
airy v skejtovom bazéne (Peťo Vrbický – tak už aj to postav!).
To by bolo k surfovému životu – je príjemný, bezproblémový
a dlhý. [Lucero]
Ako hovorieval náš
gymnasticky tréner pán
Varga z Lafka „dnes ťa už
nič nerozhodí“.
Po každej vlne
sa znova a znova
vraciaš do vody,
jednoducho sa nedá
prestať, hoci už
vôbec nevládzeš
pádlovať
Taký ten normálny surfing
Tak takúto tému mi zadal Matúš. Neviem čo to presne znamená.
Pre mňa je surfing vždy “taký ten normálny.“ Myslím, že to bolo
myslené ako protiklad závodného surfingu, na ktorý sme sa pár
dni v Hossegore pozerali. Ťažko sa mi to rozlišuje, pozerať sa
na top jazdcov sveta je fascinujúce. Keď máte surfing za svoje
najväčšie hobby je to neuveriteľne zaujímavé a motivujúce. Pred
desiatimi rokmi ma surfing v TV vôbec nezaujímal. Bolo to furt
to isté dokola, vlna, zatáčka, ďalšia zatáčka občas „tunel“...po
par minútach som prepínal. Dnes vydržím kukať na surfing celé
hodiny. Ako náhle to sám skúsiš a vieš o čo ide, všetko ti je zrazu
bližšie. Rozoznávaš triky, odlišuješ štýl a je ti to tak blízke ako
snowboarding alebo skateboarding. Keď sa na to kukáš, myslíš
iba na to ako čo najrýchlejšie napádlovať do vĺn a jazdiť.
Rozmýšľal som čo ma na surfingu najviac baví a ako by som
to dokázal priblížiť niekomu kto nikdy nesurfoval. Okamžite
ma napadla ranná session. V Hossegore a takmer na všetkých
spotoch kde je veľa ľudí je celkom potrebné byť tam prvý a užiť
si vlny len pre seba. V októbri tu býva ráno pekelná zima 6-7
stupňov. Vstaneš a vonku je ešte tma. Po troch fľaškách vína
tinta je to celkom problém a vyžaduje si to silnú vôľu. Robko
Jedlička to ešte nikdy nedokázal :). Teplo sa oblečieš naložíš
surf do auta prejdeš dve, tri pláže a vyberieš si tu pravú. Ráno
býva väčšinou offshore wind a najlepšie podmienky, takže
o motiváciu núdza nie je. Prúser je navliecť si mokrý a ľadový
neopren. To je fakt skúška. Musíš to urobiť fakt rýchlo lebo ťa
trasie jak osiku. Navoskuješ surf, kľúč od auta hodíš nenápadne
pod koleso alebo do otvoru nádrže a behom, ako inak (surfer
vždy beží) sa valíš k vode. Piesok je tak ľadový, že ti mrznú nohy.
Do vody sa ti už vôbec nechce. Nasleduje krátka rozcvička ešte
spiaceho tela a skok do vody. Po desiatich sekundách je všetko
utrpenie preč. Je ti teplo (voda je o dosť teplejšia než vzduch),
zrazu si prebratý a nevieš sa dočkať prvej vlny. Nikde nikto
a všetky vlny sú iba tvoje. Prípadne Viktorove, ktorý tiež vie
čo ranná session prináša. Pomaly začína svitať, všetko dostáva
úplne iné farby. V Hossegore vychádza slnko od pobrežia a na
more hádže neuveriteľnú atmosféru. Ranné slnko ti dodáva
hrozne veľa energie. Je to vcelku magický moment. Po každej
vlne sa znova a znova vraciaš do vody, jednoducho sa nedá
prestať, hoci už vôbec nevládzeš pádlovať. Stávalo sa nám,
že sme sa tam zasekli na 2,5 hodiny. Keď potom vychádzaš
z vody, máš pocit že je obed a pritom je iba pol desiatej. Prezlečieš sa z neoprénu, voda so sopľom ti tečie z nosa a dávaš
si „panoresíčko“ s čajom (hrozienkový koláč v tvare slimáka).
Je to jeden z najkrajších pocitov čo som vôbec kedy zažil. Ako
hovorieval náš gymnasticky tréner pán Varga z Lafka „dnes ťa
už nič nerozhodí“. Tu to platí dvojnásobne. Ľudia pri mori sú
akýsi vyrovnanejší, nikdy sa nerozčuľujú. Maňana, Maňana.
Na všetko je čas...Myslím, že v hektickom Pražskom svete s k
tomu tak skoro nedopracujem. Minimálne si to na jar zase
zopakujem. Vik trénuj! [Matúš Hubka]
[ Mate Hubka]
Nikita surf kemp
Sedím na pláži a koukám do vody. Poměrně bezradná skupina lidí v neoprenech se pod vedením
instruktora snaží naskočit na dlouhá prkna, plete
se pod nohy zkušenějším jezdcům a navzájem si
překáží nejenom v případné jízdě, ale také v pokusech o rozjezd na přicházející vlny. Je polovina září,
nad Atlantickým oceánem svítí sluníčko, pláže jsou
prázdné a od vody fouká ranní on shore. Vlny jsou
poměrně malé, chodí v pravidelných setech, lámou
se daleko od břehu a tvoří tak dostatečné množství
pěny - white water - , na které se odehrávají první
jízdy každého začátečníka. Ti, kdo ve vodě právě
bojují s ranním odlivem, jsou účastníci NIKITA surf
kempů, které jsme z podzimních Čech vyvezli až do
daleké Francie.
101
Zatímco je pozoruji, přicházejí na pláž dva místní jezdci. S pohledem plným utrpení, beznadějně
hledají alespoň jedno jediné místo, kde by si mohli zajezdit bez toho, že by jim pět lidí leželo pod
prknem a další dva na ně najížděli zezadu. Jejich zoufalství rozumím. Přestože jsme tuto akci zorganizovali už potřetí, neustále přemýšlím o tom to, zda je to férové vůči místním jezdcům. Invazí ve
vodě z počátku poměrně nebezpečných začátečníků se přece jenom porušuje krása vln, které jsou
od peaku až po moment, kdy po dlouhé jízdě zmizí pod nohama, určeny jen pro jednoho jezdce.
Naráz je mi tak trochu líto, že si zde vlastně sami vyučujeme konkurenci, která nám za pár let bude
brát naše vlny.
Za chvíli přichází vlna Markétě. Studuje vysokou školu v Pardubicích a surfing byl jejím velkým
snem. Rozpádluje se pozdě, a vlna jí ujede pod prknem. Šanci tak dostává Jirka, který je se svým
surfem mnohem blíž peaku, tedy bodu, kde se vlna začíná lámat. Jirka chtěl vzít na kemp i své dvouleté
dítě a manželku. Myslím, že si teď velmi cení toho, že zůstali doma. Při celonočních parties by se tu
s rodinkou moc nevyspal. Ke slovu se dostává Alča z Bratislavy. Vlna, která ujela i Jirkovy, se začíná
lámat přímo u ní. Jak už to však začátečníci dělají, leží i tato naděje slovenských surfařů příliš blízko
nose (začátku prkna), a příval vody ji semele k nepoznání. Po několika dlouhých minutách a rychlém
pokusu o orientaci ve vlnách opět uléhá na prkno a začíná pádlovat proti valící se vodě.
Chvilku pozoruji nadšení lidí a dochází mi, že surfové kurzy skutečně nejsou špatná věc. Jak říkal
náš australský instruktor a legenda mezi výrobci surfů Mark Finn, tak oceán je pro všechny, a to jak
pro totální a věčné začátečníky z Čech, tak pro ty, kdo se u něj narodili, a na jejichž jízdy se vydržíte
dívat dlouhé hodiny. Aloha! [Tereza Olivová]
*čekuj aj v ďalšom čísle surfovú reportáž, tentokrát to bude z MEXICO, šéfko tak rozhodol že surfing
je “krásna vec”, tak sa budeme snažiť aby si v každom čisle našiel kúsok slanej vlny... [pozn. red.]
103