eBibo – Die virtuelle Bibliothek der Städtischen Bibliotheken Dresden

MESTSKÁ KNIŢNICA
V BRATISLAVE
AUDIOKNIHY
V KNIŢNICIACH
Zborník
Bratislava 2011
1900
2010
Mestská kniţnica v Bratislave 1900 - 2010
Audioknihy v kniţniciach
Zborník príspevkov z celoslovenského odborného seminára s medzinárodnou
účasťou, 30. september 2010, Mestská kniţnica v Bratislave, Galéria Artotéka,
Kapucínska 1, Bratislava 1
Zostavila Mgr. Eva Šulajová
Príspevky neprešli jazykovou korektúrou
Uzávierka príspevkov bola 31. januára 2011
Zborník v elektronickej podobe vydala Mestská kniţnica v Bratislave, Klariská
16, 814 79 Bratislava 1
Mestská kniţnica v Bratislave, jún 2011
www.mestskakniznica.sk
© Mestská kniţnica v Bratislave, 2011
ISBN 978-80-970713-0-1
EAN 9788097071301
2
AUDIOKNIHY V KNIŢNICIACH
Celoslovenský odborný seminár s medzinárodnou účasťou
pri príleţitosti 110. výročia zaloţenia Mestskej kniţnice v Bratislave
30. september 2010 (štvrtok) od 10:00 hod.
Galéria Artotéka, Kapucínska ul. č. 1, Bratislava
PROGRAM
1. eBibo – virtuálna kniţnica Mestských kniţníc v Dráţďanoch
Marcus Rahm, vedúci kniţnice v Strehlene, Nemecko
Prednáška predstaví vývoj a technickú realizáciu samostatného portálu, ako aj skúsenosti
v štyroch oblastiach:
1. Sťahovanie elektronických médií, 2. E-learningová platforma, 3. Plnotextové databanky, 4.
Nemecká internetová kniţnica.
Podrobne pritom objasní sťahovanie elektronických médií, akými sú elektronické knihy,
časopisy, videá, ako aj hudba a predovšetkým e-audioknihy (eBooks, ePapers, eVideos,
eAudios). Venovať sa bude aj licenčno-právnym zvláštnostiam, ktoré umoţňujú sťahovanie a
vypoţičiavanie médií (Digital Rights Management).
Tlmočenie je zabezpečené
2. Audioknihy v Českej republike
Mgr. Marie Dočkalová, riaditeľka Mestskej kniţnice v Třebíči, Česká republika
3. Diskusia k príspevkom zo zahraničných kniţníc
Prestávka
4. Terminológia v oblasti elektronických dokumentov
Mgr. Jarmila Majerová, námestníčka generálneho riaditeľa Slovenskej národnej kniţnice
pre kniţničné procesy, Martin
5. Audioknihy – knihy súčasnosti a budúcnosti
Úvodná prednáška k problematike audiokníh
Ing. Karol Achberger, Univerzita Komenského v Bratislave
6. Audioknihy vo verejných kniţniciach v Slovenskej republike
Ing. Ernest Huska, riaditeľ Miestnej kniţnice Petrţalka, Bratislava
7. Audioknihy v sluţbách zdravotne znevýhodnených
Mgr. Miroslava Valentíková, vedúca Úseku odbornej literatúry a Oddelenia pre nevidiacich
a slabozrakých, Mestská kniţnica v Bratislave
Mgr. Norbert Végh, Slovenská kniţnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (krátky
vstup)
8. Diskusia o problematike audiokníh v kniţniciach Slovenskej republiky
Úvodný vstup do diskusie: PhDr. Darina Janovská, riaditeľka Odboru sluţieb,
Slovenská národná kniţnica s príspevkom Audioknihy z pohľadu výpoţičiek. Diskusie sa
zúčastnia zástupcovia autorskej spoločnosti LITA, Ministerstva kultúry SR, Slovenskej
asociácie kniţníc, Slovenskej národnej kniţnice, Spolku slovenských knihovníkov a účastníci
seminára.
Zmena programu vyhradená
3
OBSAH
Úvod ……………………………………………………………………………………... 5
Marcus Rahm
eBibo – virtuálna kniţnica Mestských kniţníc v Dráţďanoch…………………………… 7
Audioknihy v knihovnách ČR…………………………………………………..………13
Vít Richter
Podmínky pro půjčování zvukových záznamů v knihovnách …………………………… 13
Marie Dočkalová
Zvukové knihy a audioknihy v České republice ………………………………………… 19
Jarmila Majerová
Terminológia v oblasti elektronických dokumentov..……………………………………. 23
Karol Achberger
Audioknihy – knihy súčasnosti a budúcnosti ……………………………………………. 28
Helena Pangrácová
Audioknihy – fenomén dneška? .………………………………………………………… 37
Miroslava Sládeková - Valentíková
Audioknihy v sluţbách zdravotne znevýhodnených …………………………………….. 40
Norbert Végh
Audioknihy ako súčasť sluţieb Slovenskej kniţnice pre nevidiacich M. Hrebendu ……. 44
Darina Janovská
Audioknihy z pohľadu výpoţičiek ………………………………………………………. 48
Závery a odporúčania z celoslovenského odborného seminára ………………………. 51
Fotografie zo seminára Audioknihy v knižniciach .…………………………………… 54
4
ÚVOD
Celoslovenský odborný seminár s medzinárodnou účasťou Audioknihy v kniţniciach
(ďalej len seminár), ktorý sa uskutočnil 30. septembra 2010 v Mestskej kniţnici v Bratislave –
Galérii Artotéka, bol zameraný na problematiku práce s audioknihami v kniţniciach na
Slovensku i v zahraničí.
Organizátorom bola Mestská kniţnica v Bratislave, oslavujúca týmto podujatím 110.
výročie svojho zaloţenia a nepretrţitej práce pre verejnosť. Seminár pripravila v spolupráci
s Goetheho inštitútom v Bratislave, ktorý zabezpečil prednášateľa z Nemecka, tlmočnícke
sluţby a preklad príspevku M. Rahma do slovenského jazyka pre účely tohto zborníka.
Na seminári sa zúčastnilo 17 zástupcov z 12 kniţničných, kultúrnych, vzdelávacích
organizácií a autorskej spoločnosti, ktorí ako prednášatelia a hostia v diskusii vystúpili v
programe seminára.
Spolu sa na seminári zúčastnilo 80 účastníkov.
Práca s audioknihami v kniţniciach je na Slovensku ovplyvňovaná platnou
legislatívou, ktorá ich absenčné poţičiavanie obmedzuje (Zákon č. 618/2003 Z. z. NR SR
o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom – autorský zákon, Zákon č.
84/2007 Z. z. NR SR, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 618/2003 Z. z. NR SR o autorskom
práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
Obsah seminára sa preto sústredil na prezentovanie skúseností s touto prácou
v zahraničných kniţniciach (Nemecko a Česká republika) a súčasného obrazu postavenia
audiokníh na slovenskom trhu, v kniţniciach aj v sluţbách pre zrakovo znevýhodnených
pouţívateľov. Malo na ňom odznieť 8 príspevkov. Z pozvaných prednášateľov sa však
ospravedlnil Ing. Ernest Huska, riaditeľ Miestnej kniţnice Petrţalka s príspevkom
Audioknihy vo verejných kniţniciach v Slovenskej republike, ktorý mal obsahovať aj
výsledky ankety o audioknihách. Keďţe tú v priebehu roka 2010 zrealizovala PhDr. Helena
Pangrácová, v zborníku na mieste chýbajúceho príspevku p. Husku uvádzame ňou spracovaný
príspevok obsahujúci výsledky ankety s názvom Audioknihy – fenomén dneška?
Príspevky pripravili a odprednášali nemeckí, českí a slovenskí prednášatelia:
1. eBibo – virtuálna kniţnica Mestských kniţníc v Dráţďanoch
Marcus Rahm, vedúci kniţnice v Strehlene, Nemecko
Tlmočenie: Ingrid Zelenay
2. Audioknihy v Českej republike
Mgr. Marie Dočkalová, riaditeľka Mestskej kniţnice v Třebíči, Česká republika
3. Terminológia v oblasti elektronických dokumentov
Mgr. Jarmila Majerová, námestníčka generálneho riaditeľa Slovenskej národnej
kniţnice pre kniţničné procesy, Martin
4. Audioknihy – knihy súčasnosti a budúcnosti
Ing. Karol Achberger, Univerzita Komenského v Bratislave
5
5. Audioknihy – fenomén dneška?
PhDr. Helena Pangrácová, Mestská kniţnica v Bratislave
6. Audioknihy v sluţbách zdravotne znevýhodnených
Mgr. Miroslava Sládeková - Valentíková, vedúca Úseku odbornej literatúry
a Oddelenia pre nevidiacich a slabozrakých, Mestská kniţnica v Bratislave
7. Audioknihy ako súčasť sluţieb Slovenskej kniţnice pre nevidiacich M. Hrebendu
Mgr. Norbert Végh, Slovenská kniţnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči
8. Audioknihy z pohľadu výpoţičiek
PhDr. Darina Janovská, riaditeľka Odboru sluţieb, Slovenská národná kniţnica
Príspevok PhDr. Dariny Janovskej v závere seminára rozprúdil ţivú diskusiu.
O moţnostiach
zástupcovia:
-
-
poţičiavania
audiokníh
v slovenských
kniţniciach
diskutovali
autorskej spoločnosti LITA: Mgr. Anna Chovancová a Mgr. Miroslava Majerová,
právničky zaoberajúce sa autorským právom,
Ministerstva kultúry Slovenskej republiky: Mgr. Monika Lopušanová, riaditeľka
Odboru múzeí, galérií a kniţníc Ministerstva kultúry SR, Mgr. Hana Kováčiková a
Mgr. Lenka Topľanská – zástupkyne právneho odboru MK SR,
Slovenskej asociácie kniţníc: PhDr. Daniela Dţuganová, predsedníčka,
Slovenskej národnej kniţnice: PhDr. Darina Janovská, Mgr. Jarmila Majerová,
Spolku slovenských knihovníkov: PhDr. Judita Kopáčiková, podpredsedníčka,
účastníci seminára.
Zo záverečnej diskusie sa vyvodili závery - s odstupom času upravené a doplnené
výkladom Mgr. Magdalény Debnárovej, zástupkyne riaditeľa autorskej spoločnosti LITA
a vedúcej licenčného oddelenia - podávajúce výklad k moţnostiam:
1. poţičiavania zvukových dokumentov, načítaných bez umeleckého výkonu, ktorých
obsah nie je sprevádzaný ani doplnený hudobnou zloţkou,
2. poţičiavania tlačených dokumentov (kníh), ktorých súčasť tvorí príloha - pevný nosič
(CD, DVD a pod.),
3. rozšírenia výpoţičných sluţieb Slovenskej kniţnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu
v Levoči pre všetky skupiny zdravotne postihnutých občanov.
S poďakovaním za spoluprácu Goetheho inštitútu v Bratislave, všetkým zúčastneným
prednášateľom, hosťom diskusie i účastníkom seminára vydala Mestská kniţnica v Bratislave
tento zborník venovaný aktuálnemu pohľadu na prácu s audioknihami v slovenských
kniţniciach, aby sa stal inšpiráciou na produktívne riešenia v tejto oblasti.
Eva Šulajová
V Bratislave dňa 9. februára 2011
6
Marcus Rahm
Mestské kniţnice v Dráţďanoch
eBIBO – VIRTUÁLNA KNIŢNICA MESTSKÝCH KNIŢNÍC
V DRÁŢĎANOCH
Preklad článku: Eva Smolíková
Projekt a fázy vývoja
Vývoj správania sa ľudí pri vyuţívaní médií bol pre Mestské kniţnice v Dráţďanoch
rozhodujúcim momentom pre poskytovanie digitálnych ponúk. V dôsledku technického
vývoja v posledných rokoch, najmä ďalší rozvoj Internetu spôsobil to, ţe tento trend sa stal
nevyhnutným či uţ v profesionálnej tak i v súkromnej oblasti. Rozširujúca sa digitalizácia
médií a prípadne i digitálne publikovanie obsahu bez fyzických nosičov týchto informácií
a prelom k nízko nákladovej a lacnej širokopásmovej technológii na prístup k internetu sa
postaral aj naďalej o to, ţe sa objavuje čoraz viac a viac obsahu, ktorý bude v budúcnosti
prístupný priamo elektronicky a fyzické médiá, ako sú disky CD a DVD, zostanú postupne
v úzadí. Stále viac sa tlačia na trh čítacie zariadenia na elektronické knihy a aj poskytovatelia
elektronických novín a časopisov. Okrem toho sa rozvoj tabletových počítačov, ako aj
najnovších smartphonov, postará o to, aby sa elektronická kniha, ako doplnok k tlačenej
knihe, oslobodila od svojho druhoradého postavenia.
Pri zohľadnení dôsledkov tohto vývoja bolo prirodzené, ţe Mestské kniţnice v Dráţďanoch
reagovali na tieto okolnosti s komplexnou ponukou. Vo fáze plánovania a vývoja, ktorá sa
začala v septembri 2008, sa vyskúšali všetky moţnosti, aby sa mohol pouţívateľom
poskytnúť inovatívny a obsahovo zodpovedajúci produkt. Po počiatočných koncepčných
prácach začala 13. marca 2009 fáza vývoja virtuálnej pobočky. A tak doplnila internetová
filiálka prepletenú sieť Mestských kniţníc v Dráţďanoch, ktorú tvoria Hlavná kniţnica
a hudobná kniţnica, medien@age, 19 pobočiek, Kniţničná sociálna práca a najstaršia ešte
existujúca nemecká mobilná kniţnica – bibliobus. Táto nová digitálna sluţba bola vytvorená
ako samostatná jednotka a dostatočne primerane vybavená na organizáciu pobočky s vlastným
rozpočtom a počtom zamestnancov. Toto rozhodnutie poukazuje jasne na to, ţe to nie je len
dočasný projekt, ale ţe virtuálnu kniţnicu treba chápať ako perspektívnu ponuku
poskytovania
informácií
občanom
krajinského
hlavného
mesta
Dráţďany.
V počiatočnom štádiu vývoja sa sprevádzkoval blog Wordpress, aby sa vzbudila zvedavosť a
záujem o budúcu ponuku. Tu sa mohli pouţívatelia pravidelne informovať o aktuálnom
priebehu prác na projekte ako aj o dostupnom sortimente produktov i o ďalších technických
podrobnostiach. Pomocou ďalších doplnkových modulov sa začal prieskum, ktorý vyzýval
všetkých obyvateľov Dráţďan, aby predloţili návrhy na názov novej virtuálnej kniţnice.
Z mnohých návrhov bol nakoniec vybratý názov pre elektronickú kniţnicu eBibo príp.
www.ebibo-dresden.de , pretoţe tento získal najväčšiu popularitu a počet hlasov.
Nová ponuka sluţieb mala byť prístupná cez vlastnú internetovú stránku a mala umoţniť
viacerým spolupracovníkom na rôznych miestach prístup na túto stránku a moţnosť jej
7
aktualizácie. Tento zámer sa realizoval cez dynamický portál Portal-Engine a Open Source
v redakčnom systéme Content-Management-System Joomla (www.joomla.org).
Zahájenie a aktivovanie elektronickej kniţnice eBibo sa napokon uskutočnilo 24. 10. 2009.
Spustili sa štyri digitálne produkty. A tak sú pouţívateľom k dispozícii rozsiahle bázy dát
spoločnosti Munzinger GmbH, platforma elektronického vzdelávania firmy bitmedia
a Nemecká internetová kniţnica (Deutsche Internetbibliothek). Hlavnú ponuku virtuálnej
pobočky predstavujú elektronické výpoţičky spoločnosti DIVIBIB GmbH (Digitale virtuelle
Bibliotheken)
Štyri virtuálne ponuky elektronickej kniţnice eBibo
1. Elektronické výpoţičky (Onleihe)
Systém
elektronických
výpoţičiek
(Onleihe)
je
kompletným riešením spoločnosti DIVIBIB GmbH. Toto
riešenie znamená, ţe si kniţnica kúpi kompletnú technickú
infraštruktúru a konečný dizajn webovej stránky si nechá upraviť podľa svojich potrieb. Na
nákup digitálnych médií je k dispozícii obchod s médiami. Príslušné druhy tovaru sa potom
objavujú v reţime elektronických výpoţičiek, sú k dispozícii a môţu sa poţičiavať. Tento
systém umoţňuje všetkým registrovaným pouţívateľom kniţnice sťahovať digitálne médiá.
Dovedna existuje päť rôznych typov médií.
1. ePaper:
2. eBook:
3. eAudio:
4. eMusic:
5. eVideo:
elektronické časopisy, elektronické noviny
elektronické knihy
elektronické knihy na počúvanie
elektronické hudobné súbory
elektronické súbory filmov.
Z toho sú elektronické knihy (eBooks) a elektronické časopisy a noviny (ePaper) vo formáte
PDF. Súbory elektronické časopisy a noviny obhajujú denníky, týţdenníky i mesačníky.
Súbory elektronické knihy na počúvanie (eAudio) a elektronické hudobné súbory (eMusic) sú
k dispozícii vo formáte Windows Media Audio a elektronické súbory filmov (eVideo) vo
formáte Windows Media Video Format. Výpoţičné lehoty sú pri všetkých médiách jeden
týţdeň. Len pri časopisoch sú iné výpoţičné lehoty, denníky sa poţičiavajú na hodinu
a týţdenníky na deň. Po uplynutí výpoţičnej lehoty si samozrejme moţno ešte raz príslušné
médium vypoţičať, prípadne si ho predznačiť. Kaţdé médium je teda rovnako ako vo
fyzickom fonde len raz vo vlastníctve kniţnice. Ak by malo byť pouţívateľovi k dispozícii
viac exemplárov z jedného titulu, musela by kniţnica získať aj zodpovedajúce mnoţstvo
licencií. Kontrolu času a záruku, aby sa nemohli jednotlivé média ľubovoľne často pouţívať
alebo kopírovať, riadi správa digitálnych práv (DRM). Pri audiovizuálnych médiách sa
pouţíva vlastná správa digitálnych práv systému Windows. Tieto databázy moţno na mobilný
terminál doposiaľ prehrávať, prípadne kopírovať len pomocou prehrávača Windows
Mediaplayer. Dokumenty vo formáte PDF zabezpečuje správa digitálnych práv systému
Adobe Lifecycle Policy Server. Tieto súbory moţno otvoriť len pomocou programu Adobe
Reader a Adobe Digital Edition. Takýto program treba pouţiť aj vtedy, keď pouţívateľ chce
kopírovať elektronickú knihu na prenosnú čítačku elektronických kníh.
Nasledujúci graf znázorňuje spôsob práce a integrácie elektronických výpoţičiek do
kniţničného systému.
8
Obrázok. 1 – Zdroj: DiViBib
Ponuka dráţďanského systému elektronických výpoţičiek obsahuje:





1 600 elektronických médií z rôznych oblastí, od vzdelávania a štúdia cez počítače
a internet aţ po hospodárstvo a podnikanie
4 000 elektronických kníh na tému škola
4 700 elektronických hudobných titulov s etiketou NAXOS v hudobných ţánroch –
klasika, dţez a blues
900 elektronických filmov pre dospelých pouţívateľov i pre deti
1 000 elektronických časopisov a novín, napríklad exempláre časopisu Der Spiegel,
novín Frankfurter Allgemeine Zeitung, Süddeutsche Zeitung...
2. Databázy spoločnosti Munzinger Archiv GmbH
Spoločnosť Munzinger Archív GmbH má za sebou dlhú
históriu. Bola zaloţená uţ v roku 1913 ako informačná sluţba,
ktorej cieľom vtedy bolo pomáhať menším novinám a časopisom bez vlastnej archívnej
redakcie. V priebehu času sa jednotlivé databázy rozvinuli a narástli do značnej veľkosti. Od
roku 1985 sa táto ponuka rozšírila o elektronické publikácie a kniţniciam sa umoţnil nákup
databáz na médiách CD-ROM alebo DVD-ROM. Zahájením elektronickej kniţnice eBibo sa
umoţnilo pouţívateľom Mestských kniţníc v Dráţďanoch pouţívať databázy pomocou
prístupu na diaľku a to aj z domu. Z bohatej ponuky boli udelené licencie pre tieto databázy:

digitálna encyklopédia Brockhaus
ponúka viac neţ 260 000 poloţiek encyklopédie Brockhaus v 30 zväzkoch,
9





databáza Munzinger – osobnosti
obsahuje viac neţ 26 300 ţivotopisov osôb z oblasti politiky, hospodárstva, vedy
a kultúry,
databáza Munzinger – krajiny
poskytuje rozsiahle vlastivedné a štatistické informácie o všetkých krajinách sveta,
databáza Filmová sluţba kompaktných filmov
obsahuje informácie o všetkých filmoch premietaných v Nemecku od roku 1948 ako
aj s nimi súvisiace kritiky filmovej sluţby,
databáza Kronika
zahŕňa dôleţité udalosti z politiky a súčasných dejín od roku 1986,
databáza Pamätné dni a výročia
poskytuje prístup k dátumom narodenia a úmrtia, výročiam, katastrofám,
rozhodujúcim bitkám, atď., a to pomocou vyhľadávacieho kľúča, ako aj pouţitím
kalendára.
Treba ešte ale pripomenúť, ţe kvalitu obsahu zabezpečuje redakčné spracovanie.
3. Platforma elektronického vzdelávania SITOS firmy bitmedia
Pomocou platformy elektronického vzdelávania (eLearning) moţno absolvovať elektronické
kurzy alebo výučbové semináre zamerané na rôzne témy. A tým sa cez internet umoţní
vzdelávanie zaloţené na vyuţití počítača. Podľa druhu kurzu sa pracuje s multimediálnym
obsahom zaznamenaným na videonahrávkach, audionahrávkach alebo pomocou animácie,
ktoré sú v týchto kurzoch začlenené do výučby. Obsah výučby si môţe interaktívne vytvoriť
sám pouţívateľ. Pomocou týchto multimediálnych funkcií moţno lepšie sprostredkovávať
abstraktný obsah. Táto ponuka vzdelávania dnes zahŕňa viac neţ 100 kurzov z oblastí
informačných technológií (aplikácie systému MS Office, operačné systémy, grafické
programy), priemyslu (riadenie projektov, oprávnenie na podnikanie) a jazykov (angličtina,
španielčina, nemčina ako cudzí jazyk). Pomocou platformy elektronického vzdelávania
moţno v rôznych jazykoch absolvovať aj kurzy na tému Európsky vodičský preukaz na
počítače (European Computer Driving Licence – ECDL), medzinárodne uznávaný certifikát
na potvrdenie zručností na pouţívanie štandardných počítačových aplikácií rozšírených vo
svete.
4. Nemecká internetová kniţnica
Nemecké internetová kniţnica je kooperatívnym zdruţením, ktoré
zahŕňa viac neţ 50 verejných a vedeckých kniţníc a Kniţničné
servisné stredisko v Bádensku-Württembersku pod záštitou
Nemeckej asociácie kniţníc. Popri vyuţívaní elektronickej pošty
pri poskytovaní informácií, ktoré sa realizuje pomocou softvéru InfoDesk, ponúka Nemecká
internetová kniţnica aj komentovaný katalóg prepojení (Linkkatalog). Tu spolupracuje asi 70
lektorov z rôznych kniţníc na tom, aby sa umoţnil prístup na dôleţité webové stránky
obsahujúce relevantné témy. Katalóg prepojení obsahuje vyše 6 000 prepojení, ktorých kvalita
sa pravidelne kontroluje.
Tieto štyri digitálne sluţby sú zlúčené a prístup k nim umoţňuje vyššie uvedená internetová
adresa.
10
Ďalším krokom, ktorý stojí za zmienku a ktorý bol veľmi významný pri vývoji digitálnej
kniţnice, bolo vyriešenie poţadovaného rozhrania pre systém riadenia kniţnice (obr. 2) Po
prvé, pre overenie pravosti registrovaných pouţívateľských účtov tak, aby sa mohli vôbec
pouţívať digitálne ponuky a po druhé, ďalšie rozhranie pre katalóg. Tým sa umoţní v reţime
verejne prístupného digitálneho katalógu OPAC (Online Public Access Catalogue)
vyhľadávať nielen fyzické médiá, ale aj digitálne produkty. Ak obsahuje vyhľadávací dotaz v
zozname výsledkov napríklad elektronickú knihu, ktorú si moţno elektronicky vypoţičať
(Onleihe), tak sa dostane pouţívateľ z verejne prístupného digitálneho katalógu OPAC priamo
cez odkaz na stránku, umoţňujúcu stiahnutie. Ak sa nenahrajú titulné údaje virtuálnych ponúk
do elektronického katalógu, tak je to značná nevýhoda, pretoţe médiá sú potom pre uţívateľa
takpovediac neviditeľné. V tomto prípade existuje potom jediný spôsob ako robiť rešerše, a to
vyhľadávať na patričnej platforme podľa zvoleného obsahu. Plné znenie textov databáz
spoločnosti Munzinger moţno vyhľadávať aj cez verejne prístupný digitálny katalóg OPAC.
Ak pouţívateľ vyhľadáva obsah na určitú tému a výsledok rešerše zobrazí relevantný obsah v
databázach, dostane sa rovnako cez odkaz z verejne prístupného digitálneho katalógu OPAC
priamo na poţadovaný úplný text.
Obrázok 2 - rozhrania digitálnych ponúk pre systém riadenia kniţnice
11
Zhrnutie po roku existencie elektronickej kniţnice eBibo
Digitálne produkty sú vynikajúcim doplnkom k uţ aj tak veľmi rozmanitým ponukám
Mestských kniţníc v Dráţďanoch a ponúkajú uţívateľom nasledujúce dôleţité výhody:






výpoţičky 24 hodín denne a 7 dní v týţdni,
prístup k databázam a účasť na kurzoch elektronického vzdelávania bez časových
obmedzení,
netreba nič vracať a tým nevznikajú ani ţiadne poplatky z omeškania,
uţ nie sú ţiadne poškriabané disky CD alebo DVD,
knihovnícky zaručený výber médií a informácií namiesto náhodného výberu
vyhľadávača Google,
prístupnosť a dosah aj pre pouţívateľov z vidieckych oblastí.
Virtuálne médiá prijali pouţívatelia veľmi dobre. V prvom roku existencie elektronických
výpoţičiek sa uskutočnilo 30 000 stiahnutí/výpoţičiek. Do databáz spoločnosti Munzinger
Archiv sa vstúpilo viac neţ 17 000 krát. To je obrovský nárast oproti minulému roku, kedy sa
databázy mohli vyuţívať iba v kniţnici a rešerší bolo len 2 000. Platforma elektronického
vzdelávania sa rovnako teší rastúcej popularite. V prvom roku absolvovali záujemcovia viac
ako 500 kurzov. V budúcnosti predpokladáme, ţe sa počet kurzov ešte rozšíri a tým by sa
mohla ponúknuť a rozšíriť i pestrosť tém. Od decembra je k dispozícii aj ďalšia ponuka, a to
hostiteľská databáza GENIOS. Táto databáza ponúka aj moţnosť vyhľadať si vysokokvalitné
informácií z oblasti priemyslu, podnikania, politiky a vedy a vyvolať si plné texty.
12
AUDIOKNIHY V KNIHOVNÁCH ČR
Právní rámec pro půjčování zvukových dokumentů v knihovnách České republiky.
Zvukové knihy a audioknihy – pro laika totéţ, pro knihovníka dva pojmy a dva obsahy.
Česká nakladatelství audioknih. Portál www.audioknihy.net.
PhDr. Vít Richter
Knihovnický institut NK ČR
PODMÍNKY PRO PŮJČOVÁNÍ ZVUKOVÝCH ZÁZNAMŮ
V KNIHOVNÁCH
2. ledna 2004 byla uzavřena kolektivní licenční smlouva mezi Národní knihovnou ČR 1 a
kolektivními správci autorských práv OSA, DILIA a INTERGRAM2 (dále jen "kolektivní
správci"). V rámci této smlouvy udělili kolektivní správci knihovnám oprávnění (licenci) pro
půjčování zvukových záznamů, tj. gramofonových desek, magnetofonových kazet a pásků,
CD apod. Tato smlouva nahradila smlouvu, kterou pro tuto oblast uzavřel v roce 1994 Svaz
knihovníků a informačních pracovníků (SKIP).
Nová licenční smlouva je výsledkem více neţ ročního sloţitého vyjednávání a podstatným
způsobem mění podmínky, za jakých mohou knihovny půjčovat zvukové záznamy. Základní
principy nové licenční smlouvy můţeme shrnout do těchto bodů:
1. Smlouva platí pro všechny knihovny, které jsou evidovány v souladu s knihovním
zákonem v evidenci Ministerstva kultury ČR.
2. Stát prostřednictvím Národní knihovny ČR hradí odměnu kolektivním správcům za
bezplatné půjčování zvukových záznamů ve výši 5 mil. Kč za rok.
3. Pokud knihovna vybírá za půjčování zvukových záznamů poplatek, který v různé míře
kompenzuje náklady vynaloţené na poskytování této sluţby, je povinna odvést
kolektivním správcům 40% z celkové vybrané částky.
4. Knihovny, které umoţňují prezenční vyuţití zvukových záznamů, nesmí poskytnout
vypůjčitelům ţádné technické zařízení k rozmnoţování chráněných děl v prostorách
knihovny ani mimo ně.
5. Knihovny, které poskytují absenční půjčování, mohou zvukový záznam půjčit aţ po
uplynutí 9 měsíců od jeho nákupu, respektive vydání.
Knihovny se při vyjednávání především snaţily vytvořit co nejlepší podmínky pro půjčování
zvukových záznamů. Naopak kolektivní správci poţadovali vytvoření bariér pro poškozování
autorských práv, které umoţňují nové technologie kopírování a také usilovali o získání vyšší
odměny za uţití autorských děl pro drţitele autorských práv. Obě strany musely v průběhu
1
Národní knihovna ČR v souladu s ustanovením § 9, odst. f) zastupuje knihovny systému knihoven při jednání
s kolektivními správci autorských práv ve věci úhrady odměn za uţití autorských děl.
2
Ochranný svaz autorský (OSA) je na základě svého statutu, smluv o zastupování autorských práv uzavřených
s českými hudebními autory (skladateli, textaři), jakoţto i s dalšími nositeli hudebních autorských práv (dědici,
právními zástupci a hudebními nakladateli) a na základě smluv uzavřených s partnerskými kolektivními správci
v zahraničí oprávněn udělovat oprávnění k uţití hudebních děl
13
vyjednávání přistoupit na celou řadu kompromisů a podepsaná smlouva je jejich výsledkem.
V následujícím textu jsou uvedena nejdůleţitější pravidla pro půjčování zvukových záznamů.
Rozsah oprávnění pro půjčování zvukových záznamů
1. Kolektivní správci udělují knihovnám oprávnění (licenci) k uţití děl a uměleckých
výkonů zaznamenaných na zvukových záznamech a zvukových záznamů prezenčním i
absenčním půjčováním zvukových záznamů zachycujících chráněná díla a umělecké
výkony výkonných umělců nebo jiné zvuky.
2. Toto oprávnění se nevztahuje na jakékoliv jiné způsoby uţití chráněných děl,
uměleckých výkonů a zvukových záznamů.
3. Oprávnění půjčovat zvukové záznamy mají pouze knihovny, které poskytují veřejné
knihovnické a informační sluţby a které jsou zapsány v evidenci knihoven, jeţ vede
Ministerstvo kultury ČR dle zákona č. 257/2001 Sb., o knihovnách a podmínkách
provozování veřejných knihovnických a informačních sluţeb (knihovní zákon).
Povinnosti knihoven při půjčování zvukových záznamů
Udělení souhlasu s půjčováním zvukových záznamů je vázáno na dodrţení následujících
povinností:
Povinnost knihovny při prezenčním půjčování:

Neposkytnout vypůjčitelům ţádné technické zařízení k rozmnoţování chráněných děl,
uměleckých výkonů a jejich zvukových záznamů v prostorách knihovny ani mimo ně.

Oznámit Národní knihovně ČR skutečnost, ţe je poskytována sluţba půjčování
zvukových záznamů.
Povinnost knihovny při absenčním půjčování:

Dodrţení odkladné lhůty pro absenční půjčování 9 měsíců u absenčního půjčování, viz
Odkladná lhůta pro absenční půjčování
Povinnosti při vybírání úhrady vynaloţených nákladů od vypůjčitelů:

V případě, ţe knihovna od vypůjčitelů vybírá úhradu svých vynaloţených nákladů, je
povinna tuto skutečnost písemně oznámit kolektivním správcům a Národní knihovně.
Kontaktní adresy:
INTERGRAM
110 00 Praha 1, Na Poříčí 27
tel. 222311392, fax 222323341
Národní knihovna České republiky
Odbor knihovnictví
110 00 Praha 1, Klementinum 190
tel. 221663333, fax 221663175

Knihovna, která vybírá úhradu svých vynaloţených nákladů, je povinna uhradit
kolektivním správcům odměnu ve výši 40% celkové vybrané částky. Odměna se platí
čtvrtletně, vţdy nejpozději do konce měsíce následujícího po ukončení příslušného
čtvrtletí na účet INTERGRAM.
Povinnosti Národní knihovny ČR:

Národní knihovna ČR má závazek upozornit knihovny na povinnosti vyplývající
z kolektivní licenční smlouvy.
14

Národní knihovna je povinna poskytnout kolektivním správcům vţdy k 31. 12.
příslušného kalendářního roku aktuální přehled knihoven, které půjčují zvukové
záznamy. V tomto přehledu označí ty knihovny, o nichţ jí bude známo, ţe v
souvislosti s půjčováním zvukových záznamů vybírají od vypůjčitelů úhradu.
Odkladná lhůta pro absenční půjčování
Oprávnění se v případě absenčního půjčování vztahuje pouze na zvukové záznamy, od jejichţ
nabytí knihovnou uplynulo 9 měsíců, ledaţe je nade vší pochybnost prokazatelné, ţe zvukový
záznam byl vydán před více neţ 9 měsíci.
V pochybnostech smí knihovna zahájit půjčování v říjnu roku následujícího po roce, který je
uveden u značky © nebo vydavatele.
Toto omezení se nevztahuje na případy:
a. smlouvy o výpůjčce s registrovaným uţivatelem, který je zdravotně postiţen a
výpůjčka souvisí s jeho postiţením (např. zvukové knihy apod.), viz. ust. § 38 odst. 2
zákona 121/2000 Sb.,
b. půjčování zvukových záznamů, které spolu s tištěným dokumentem tvoří dohromady
nerozlučný celek,
c. výpůjček registrovaných uţivatelů - pedagogů,
d. výpůjček registrovaných uţivatelů - studentů hudebních škol v knihovnách hudebních
škol přímo vyjmenovaných v příloze č. 1 této smlouvy.
Odměny za půjčování zvukových záznamů v knihovnách
1. Za udělení oprávnění k půjčování zvukových záznamů platí Národní knihovna
paušální odměnu ve výši 5 mil. Kč za kaţdý kalendářní rok trvání smlouvy. Tato
odměna pokrývá takové půjčování zvukových záznamů knihovnami, kdy v souvislosti
s půjčováním zvukového dokumentu není od vypůjčitele vybírána úhrada nákladů.
2. Jednotlivé knihovny, které od vypůjčitelů vybírají úhradu svých vynaloţených
nákladů v souvislosti s půjčováním zvukových záznamů, zaplatí kolektivním
správcům odměnu rovnající se 40% celkové částky, které za dané období vybraly od
registrovaných uţivatelů.
3. Do této částky se nezapočítává:
a. úhrada nákladů vynaloţených na administrativní úkony spojené s registrací
vypůjčitelů knihovny,
b. platba za rezervaci zvukového nosiče pro vypůjčitele, pokud výše této platby
nepřevyšuje obvyklou platbu za rezervaci ostatních druhů dokumentů knihovního
fondu knihovny,
c. náhrada škody a platba související s likvidací škody způsobené vypůjčitelem na
půjčeném zvukovém nosiči,
d. smluvní pokuta zajišťující včasné a řádné vrácení nosiče zvukového záznamu.
Knihovna je povinna v rámci smluvní pokuty vybrat od vypůjčitele úhradu svých
vynaloţených nákladů za období, o které byla lhůta překročena, a z této úhrady
zaplatit odměnu ve výši 40%.
15
4. Odměna je hrazena jednotlivými knihovnami čtvrtletně, vţdy nejpozději do konce
měsíce následujícího po ukončení příslušného čtvrtletí.
5. V této souvislosti je kaţdá z knihoven povinna písemně oznámit kolektivním
správcům a Národní knihovně, ţe nosiče zvukových záznamů poskytuje vypůjčitelům
za úhradu nákladů. V oznámení se uvádí název, adresu svého sídla a všech poboček, v
nichţ se půjčují zvukové záznamy, a dále se uvádí úplné údaje o výši úhrady nákladů.
Změny v údajích vyjmenovaných v tomto odstavci je knihovna povinna písemně
oznámit bez zbytečného odkladu.
6. Knihovna je dále povinna vést záznamy o počtu absenčních výpůjček, při nichţ přijala
úhradu nákladů, a o částkách, které v souvislosti s nimi vybrala, na základě těchto
záznamů knihovna také poskytuje kolektivním správcům a Národní knihovně údaje o
skutečně vybraných úhradách nákladů za předchozí čtvrtletní období, z nichţ se
odměna odvádí.
7. Odměny jsou hrazeny na účet INTERGRAM.
8. Pro případ prodlení s platbou delší neţ jeden měsíc se povinná strana zavázala uhradit
smluvní pokutu ve výši 0,05% z dluţné částky, a to za kaţdý byť i započatý den, o
který je v prodlení. Smluvní pokuta je splatná nejpozději do 30 dnů od doručení
písemné výzvy k její úhradě.
9. V případě prodlení s platbou odměny poskytují kolektivní správci knihovně
dodatečnou lhůtu v trvání 30 dnů k zaplacení částky, s jejíţ úhradou je povinná
knihovna v prodlení. V případě, ţe platba není uhrazena ani v dodatečné lhůtě podle
tohoto ustanovení, jsou kolektivní správci oprávněni v souladu s § 101 odst. 6 zákona
č. 121/2000 Sb. dotčené knihovně zakázat uţití zvukových záznamů podle této
smlouvy, a to do okamţiku řádného zaplacení včetně příslušenství. Tento zákaz se
doručuje dané knihovně a v kopii téţ Národní knihovně.
Kontrola plnění kolektivní licenční smlouvy
1. Knihovny umoţní kolektivním správcům řádný výkon kolektivní správy a za tím
účelem jim umoţní provádět kontrolu všech písemností, dokladů a materiálů, které
přímo souvisejí s půjčováním uţitím zvukových záznamů knihovnami. Obě strany
smlouvy se zavazují přitom respektovat přísl. ustanovení zák. o ochraně osobních
údajů č. 101/2000 Sb.
2. Knihovny jsou povinny kolektivním správcům poskytnout nezbytnou součinnost,
kterou po nich lze rozumně poţadovat. Zejména:
a. Knihovny pro účely kontroly předloţí veškeré doklady vztahujících se k
předmětu této smlouvy, zejména knihovní řád, doklady o počtu absenčních
výpůjček a účtování úhrad nákladů za půjčování zvukových záznamů.
b. Knihovny umoţní vstup pověřeného zástupce kolektivních správců do prostor,
ve kterých dochází k uţití podle této smlouvy, a umoţní kontrolu všech
zvukových záznamů a to i těch, které se nacházejí v knihovně a nejsou dosud
určeny k půjčování.
3. Kolektivní správci se zavazují, ţe vybaví pracovníka pověřeného kontrolou zvláštním
zmocněním, které obsahuje jeho jméno a rozsah pověření a které podepisuje
ředitel/předsedkyně představenstva kolektivního správce. Kontrolní zjištění pouţijí
kolektivní správci výlučně pro účely sledované touto smlouvou.
16
4. O proběhlé kontrole, zejména o shledání či neshledání závad, kontrolující osoba
vyhotoví bez zbytečného odkladu zápis, který předá zapsané knihovně, v níţ
prováděla kontrolu.
Kolektivní správci jsou povinni provádět kontrolu tak, aby při ní co moţno nejméně
narušili běţný provoz kontrolované knihovny.
5. Pro případ, ţe knihovna, u níţ kontrola shledala závady, vytknuté závady v uloţené
lhůtě neodstraní sama, kolektivní správci po projednání této věci s Národní knihovnou
a danou knihovnou mohou v případě opakovaného hrubého porušování autorského
zákona nebo této smlouvy jednostranně s účinky vůči této knihovně odejmout souhlas
s půjčováním zvukových záznamů.
Výklad některých pojmů
Chráněné dílo je autorské dílo hudební, literární, dramatické a jiné, poţívající na území České
republiky ochranu podle autorského zákona.
Umělecký výkon výkonného umělce je výkon herce, zpěváka, hudebníka, dirigenta,
sbormistra nebo jiné osoby, která hraje, zpívá, recituje, předvádí nebo jinak provádí umělecké
dílo včetně výtvorů tradiční lidové kultury poţívající na území České republiky ochranu podle
autorského zákona.
Zvukový záznam je výlučně sluchem vnímatelný záznam zvuků výkonu výkonného umělce či
jiných zvuků nebo jejich vyjádření zaznamenaných na hmotné médium poţívající na území
České republiky ochranu podle autorského zákona. Záznam zvuku přitom můţe být v
jakékoliv formě a na jakémkoliv hmotném médiu.
Půjčováním zvukových záznamů se pro účely smlouvy rozumí půjčování zvukových záznamů
v knihovnách nikoli za účelem přímého nebo nepřímého hospodářského nebo obchodního
prospěchu poskytnutím originálu nebo rozmnoţeniny.
Prezenčním půjčováním zvukových záznamů se rozumí půjčování zvukových záznamů, při
kterém je vypůjčiteli umoţněno uţití zvukového záznamu pouze v prostorách knihovny, která
půjčování konkrétního zvukového záznamu provádí.
Absenčním půjčováním zvukových záznamů se rozumí takové půjčování zvukových
záznamů, při kterém je vypůjčiteli umoţněno uţití zvukového záznamu mimo prostory
knihovny, která půjčování konkrétního zvukového záznamu provádí.
Knihovnou se rozumí zařízení, v němţ jsou poskytovány veřejné knihovnické a informační
sluţby a které je nebo bude zapsáno v evidenci knihoven, jeţ vede Ministerstvo kultury ČR
dle zákona č. 257/2001 Sb., o knihovnách a podmínkách provozování veřejných
knihovnických a informačních sluţeb (knihovní zákon). V souladu s ust. § 101 odst. 5
autorského zákona vznikají z této kolektivní smlouvy knihovnám práva a povinnosti vůči
kolektivním správcům přímo.
Vypůjčitelem se rozumí osoba, které na základě smlouvy s knihovnou vznikne právo dočasně
uţívat zvukový záznam.
Na základě kolektivní licenční smlouvy o půjčování zvukových záznamů zachycujících
autorská díla, umělecké výkony výkonných umělců a jiné zvuky.
DILIA je na základě svého statutu, smluv o zastupování autorských práv uzavřených s autory
literárních, dramatických a hudebně dramatických děl a na základě smluv uzavřených s
obdobnými partnerskými zahraničními kolektivními správci k provedení autorského zákona
17
oprávněna vybírat autorské odměny a udílet oprávnění k uţití děl kromě jiného téţ
půjčováním jejich zvukových záznamů.
INTERGRAM je na základě svého statutu, kolektivního členství IFPI ČR (národní skupina
Mezinárodní Federace Fonografického průmyslu, profesní sdruţení výrobců zvukových
nosičů) a profesních organizací výkonných umělců, individuálního členství výkonných
umělců a výrobců a individuálních smluv o zastupování jejich práv, dohod se zahraničními
kolektivními správci a mezinárodních smluv oprávněn kromě jiného udělovat oprávnění také
k uţití uměleckých výkonů a zvukových záznamů jejich půjčováním a vybírat pro ně odměny.
18
Mgr. Marie Dočkalová
Městská knihovna v Třebíči
ZVUKOVÉ KNIHY A AUDIOKNIHY V ČESKÉ REPUBLICE
Mluvená kniha, načtená kniha, zvuková kniha, audiokniha – v češtině se tyto pojmy i jejich
další kombinace a variace nijak zásadně neliší, běţný uţivatel je schopen při nákupu nebo
výpůjčce tohoto média pouţít všechny termíny, aniţ by mezi nimi dělal rozdíl. V podstatě je
to tak správné, ale v praxi knihoven, především těch, které v průběhu let zaloţily zvuková
oddělení, se pro tyto pojmy vydělil poměrně odlišný obsah a především odlišné určení
cílových uţivatelů.
Termín „zvuková kniha“ se v praxi knihoven jiţ dlouhou dobu pouţívá pro audioknihy určené
specifické skupině vypůjčitelů (dále dle kontextu i uţivatelů, čtenářů), a to zrakově
postiţeným a od novely autorského zákona (zákon č. 216/2006 Sb., kterým se mění zákon č.
121/2000 Sb., o právu autorském, o právech souvisejících s právem autorským a o změně
některých zákonů (autorský zákon) i těm zdravotně postiţeným, jimţ rozsah postiţení
znemoţňuje číst tištěné dokumenty. Dlouhou dobu se pod tímto termínem rozuměly soubory
magnetofonových kazet, výhradně pořízených a distribuovaných Knihovnou a tiskárnou pro
nevidomé Karla Emanuela Macana v Praze (dále jen „KTN“) a výhradně půjčovaných ve
zvukových knihovnách těmto zdravotně postiţeným. Od roku 2007 jsou magnetofonové
kazety nahrazeny vyspělejší technologií, a to počítačovými soubory ve formátu mp3, které lze
podle potřeby vypůjčitele nahrát na CD, USB flash disc, paměťovou SD kartu nebo mp3
přehrávač. Stručně řečeno – zvuková kniha je v praxi knihoven určena výhradně k půjčování
zrakově a zdravotně postiţeným. Takto realizované výpůjčky mají v knihovnách nastaven
poněkud jiný reţim neţ výpůjčky ostatním vypůjčitelům zvukových dokumentů a nelze na ně
proto uplatňovat ani všechna ustanovení výše zmíněné smlouvy o podmínkách půjčování
zvukových dokumentů v knihovnách. Výpůjčky i další sluţby jsou zrakově a zdravotně
postiţeným poskytovány zdarma a řídí se specifickými knihovními řády, vytvořenými
v souladu s ustanoveními „Smlouvy o spolupráci“ mezi KTN a knihovnou.
Tato smlouva je v souladu s autorským zákonem. Moţnost zhotovit rozmnoţeninu pro
zdravotně postiţeného na některý z digitálních nosičů je zakotven v § 383 zákona č. 216/2006.
3
§ 38 Licence pro zdravotně postiţené
1) Do práva autorského nezasahuje ten, kdo
a) výhradně pro potřeby zdravotně postiţených, v rozsahu odpovídajícím jejich zdravotnímu postiţení a
nikoliv za účelem přímého nebo nepřímého hospodářského nebo obchodního prospěchu zhotoví nebo dá
zhotovit rozmnoţeninu vydaného díla; takto zhotovená rozmnoţenina díla jím můţe být také rozšiřována
a sdělována, pokud se tak neděje za účelem přímého nebo nepřímého hospodářského nebo obchodního
prospěchu, Sb.
b) výhradně pro potřeby zrakově postiţených a nikoliv za účelem přímého nebo nepřímého
hospodářského nebo obchodního prospěchu opatří zvukovou sloţku zvukově obrazového záznamu
audiovizuálního díla slovním vyjádřením obrazové sloţky; takto doplněná zvuková sloţka zvukově
obrazového záznamu audiovizuálního díla jím můţe být také rozmnoţována, rozšiřována a sdělována,
neděje-li se tak za účelem přímého nebo nepřímého hospodářského nebo obchodního prospěchu.
(2) Do práva autorského nezasahuje také osoba uvedená v § 37 odst. 1, půjčuje-li originály či
rozmnoţeniny vydaných děl pro potřeby zdravotně postiţených v souvislosti s jejich postiţením.
(3) Ustanovení § 30 odst. 5 se pouţije přiměřeně.
19
Takový vypůjčitel je vázán další smlouvou s knihovnou, podle které je povinen uţít
rozmnoţeninu zvukového záznamu pouze pro svou potřebu a zamezit rozmnoţování díla.
Naproti tomu pojem audiokniha se v knihovnách pouţívá především pro označení komerčně
vydaných zvukových nahrávek, které jsou k dispozici na běţném trhu (specializované
obchody, knihkupectví, internet aj.). Jako takové je moţné je půjčovat běţně registrovaným
čtenářům knihoven a v plném rozsahu se jich týkají podmínky půjčování zvukových
dokumentů v knihovnách. Praxe jednotlivých knihoven je rozdílná, v některých knihovnách
se za půjčování zvukových dokumentů platí, v některých nikoli. Pro zrakově a tělesně
postiţené pak platí, ţe komerčně vydané audioknihy si půjčují bezplatně, ale na rozdíl od mp3
zvukových knih pořízených a distribuovaných KTN není moţné poskytovat jejich
rozmnoţeniny.
Spolupráce zvukových knihoven ČR s Knihovnou a tiskárnou pro nevidomé K. E.
Macana v Praze
Nové webové stránky KTN (www.ktn.cz) uvedou návštěvníka do světa nevidomých a
zrakově postiţených. V sekci Historie je moţné si přečíst důleţité mezníky na cestě
k současnému modernímu poskytování sluţeb, které díky moderním technologiím mohou být
dostupné nejen praţským uţivatelům, ale prostřednictvím zvukových oddělení veřejných
knihoven i všem potřebným na území České republiky (seznam smluvních zvukových
knihoven na http://www.ktn.cz/contact). Mluvíme o zvukovém záznamu knihy ve formátu
mp3, který KTN zavedla v roce 2007. Radikálně se tak změnil nejen způsob distribuce
zvukových knih, ale především jejich poskytování koncovým uţivatelům.
Připomeňme si v krátkosti rozdíly mezi analogovou zvukovou knihou na magnetofonové
kazetě a ve formátu mp3:
Analogový záznam na magnetofonové kazetě:
-
originální záznam byl pořízen KTN, která vlastní nahrávací a rozmnoţovací zařízení.
Knihovny na základě seznamů KTN vytvářely objednávky zvukových knih a kvůli
kapacitě rozmnoţovacího zařízení i hospodárnosti bylo třeba vyčkat na více objednávek
téhoţ titulu, aby se rozmnoţeniny vyrobily současně pro více knihoven, čímţ se
prodluţovala doba od objednávky k jejímu vyřízení,
-
jedna magnetofonová kazeta stála 60,- Kč, coţ při rozsáhlosti některých titulů (20 i 30
kazet) znamenalo poměrně velkou finanční zátěţ pro zvukovou knihovnu i fyzickou zátěţ
pro čtenáře zvukových knihoven, kteří si pro tituly chodili s batohem,
-
kazety bylo třeba přetáčet a kontrolovat jejich kvalitu. Kromě časové náročnosti tohoto
úkonu docházelo k jejich poškození a tím ke znehodnocení celého titulu. Náhradní kazeta
se opět musela objednat, počkat i několik měsíců na zhotovení a samozřejmě zaplatit,
-
ţádná knihovna si vzhledem k finanční náročnosti neobjednávala více exemplářů téhoţ
titulu, bylo moţné ji proto půjčit pouze jednomu uţivateli. Téměř ţádná knihovna si ze
stejného důvodu nemohla objednat všechny tituly.
Digitální záznam mp3:
-
na zabezpečeném serveru KTN existuje mp3 soubor zvukové knihy. Smluvní knihovně je
zpřístupněn ke staţení po zadání vstupních údajů a hesla bezprostředně po objednání emailem. Stahování můţe probíhat současně z několika knihoven a soubor zůstává trvale
uloţen na počítači smluvní knihovny,
20
-
ţádné čekací lhůty pro koncové uţivatele - smluvní knihovna jim můţe mp3 zvukovou
knihu poskytnout jako rozmnoţeninu na digitální nosič – CD, mp3 přehrávač, SD
paměťová karta, a to všem, kteří mají o zvukovou knihu v dané chvíli zájem,
-
za staţení jednoho mp3 souboru zvukové knihy knihovna zaplatí jednorázově 120,- Kč. U
rozsáhlých titulů můţe být 1 zvuková kniha rozdělena na 2, výjimečně na 3 mp3 soubory,
ale koncová cena 1 titulu zdaleka nedosahuje výše titulů na magnetofonových kazetách.
V případě poškození nebo ztráty dat můţe poţádat KTN o znovuzpřístupnění a staţení
souboru, za který jiţ neplatí. Knihovny, které mp3 zvukové knihy i nadále objednávají
fyzicky na CD, zaplatí 150,- Kč.
Z uvedených základních rozdílů je vidět, ţe mít zvukovou knihovnu jiţ není pro knihovny
luxus – pořízení jedné zvukové knihy vyjde často levněji neţ koupě originálního dokumentu
v tištěné podobě. Platí zde však striktní pravidlo, ţe zvukové knihy z KTN jsou určeny
výhradě zrakově postiţeným a tělesně postiţeným se specifickými vadami, které jim
znemoţňují číst tištěný dokument. Oprávněnost k vyuţití sluţeb zvukové knihovny
neposuzuje knihovník, ale odborný lékař, jehoţ doporučení je třeba při registraci zrakově a
zdravotně postiţeného předloţit.
Městská knihovna v Třebíči má zvukové knihy od roku 1996. První fondy byly pořízeny
částečně ze sponzorských darů oslovených soukromých osob a podnikatelů. Jak uţ to
v kultuře bývá, nedá se říci, ţe by tato zkušenost byla jednoznačně pozitivní. Další finanční
prostředky jiţ knihovna získávala v rámci grantového programu Knihovna 21. století
vyhlašovaného MK ČR – od roku 1997 do roku 2010 se z tohoto programu podařilo získat
celkem 190 000,- Kč, spoluúčast knihovny je 210 000,- Kč. Kromě zvukových knih má
knihovna také počítače s programy pro zrakově postiţené, které získala a později obnovovala
z grantů MK ČR, OSI Budapest a Fondu Vysočiny.
Vzhledem k tomu, ţe v roce zaloţení zvukové knihovny měli pracovníci minimální
zkušenosti a představy o moţnostech poskytování sluţeb zrakově postiţeným, rozhodla se
třebíčská knihovna uspořádat dvoudenní republikový odborný seminář pro pracovníky
zvukových knihoven. Z prvního semináře se pak vyvinula tradice jednodenních setkání, která
v Třebíči probíhají kaţdý rok v první polovině dubna. Mohou tak být zodpovězeny nejen
všechny aktuální otázky, které se v praxi vyskytnou, ale především předány zkušenosti,
nápady, postřehy i problémy, které mohou nastat. Poslední seminář v dubnu 2010 měl na
programu nejen novinky z KTN, ale také několik prezentací firem, které se zabývají
vydáváním audioknih na komerční bázi.
Komerční audioknihy v knihovnách ČR
Komerční nakladatelství, která v ČR vydávají audioknihy, se zaměřují především na
produkci, která měla úspěch u čtenářů v klasické tištěné podobě. Jejich produkty je moţné
nakoupit od distributorů, v běţné síti knihkupectví i v supermarketech a v neposlední řade
v e-shopech na internetu. Tyto audioknihy se pak půjčují jako kterýkoliv zvukový záznam
všem čtenářům a v plné míře se na ně vztahují ustanovení kolektivní smlouvy mezi SKIP a
autorskými svazy. Jediný rozdíl je, ţe pro čtenáře registrované ve zvukové knihovně jako
zrakově nebo zdravotně postiţení jsou výpůjčky zdarma, pro ostatní podle knihovního řádu
konkrétní knihovny mohou být poskytovány za úplatu – v takovém případě jsou knihovny
povinny odvádět 40% půjčovného autorským svazům. V Třebíči se vybírá 20,- Kč za
výpůjčku, výpůjční lhůta je 1 týden. V rámci kolektivní smlouvy je třeba vypůjčitelům
zdůrazňovat, ţe se moţnost výpůjčky vztahuje pouze na audiozáznamy, coţ jsou v praxi
21
nejčastěji hudební CD a audioknihy komerčních nakladatelů, nikoli na audiovizuální
záznamy.
Pro první orientaci na trhu komerčních audioknih je nejrychlejší pouţít vyhledávání na
internetu. Je moţné si pamatovat weby jednotlivých nakladatelství: www.tympanum.cz,
www.audiostory.cz , www.popronmusic.cz , www.supraphon.cz , www.radioservis-as.cz ,
www.fonia.cz
a další, ale nejjednodušší je zapamatovat si jednu adresu –
www.audioknihy.net. Tato webová stránka vznikla jako projekt studentů Kabinetu
informačních studií a knihovnictví Masarykovy univerzity v Brně (KISK) a kromě obsáhlých
informací
přináší
především
rozcestník
nakladatelství
audioknih
http://www.audioknihy.net/rozcestnik/. Kromě základních informací o profilu nakladatelství
přináší webové adresy, kontaktní údaje i poslední vydané novinky. (Podrobnosti o projektu na
http://www.inflow.cz/audioknihynet ).
Některá nakladatelství vznikla nově za účelem vydávání audioknih, některá je vydávají jako
posilu a alternativu své kmenové produkce. V profilech nakladatelství pak dominují
především audioknihy, které měly úspěch na trhu v kniţní podobě. Jako kaţdá novinka mají
audioknihy své zastánce i pochybovatele - ti poukazují především na zjednodušení nebo další
impuls, jak nahradit četbu knih méně náročnou aktivitou. Při vhodné „indikaci“ se však
projeví řada kladů, jímţ můţe být nevšední umělecký záţitek z profesionálního přednesu
poezie, doplněk při literární výchově ve školách, školkách i knihovnách, moţnost
autentického záznamu hlasu jiţ neţijících osobností, záznam starších rozhlasových i
televizních dramatizací děl a další plusy, včetně rozšíření titulů pro zrakově postiţené a
zdravotně postiţené, cizince učící se česky nebo dokonce negramotné. Počty titulů
jednotlivých nakladatelství se dnes počítají na stovky a je z čeho vybírat jak pro děti, tak pro
dospělé. Kladem českých audioknih je ve velké většině právě vynikající umělecké zpracování,
které mnohdy pomůţe doplnit a povýšit „četbu“ na zajímavý umělecký záţitek.
Pokud bychom se měli zmínit o nedostatcích, pak je tu jeden podstatný. Posluchači audioknih
by si měli uvědomit, a to především u adaptací tištěných předloh, ţe většinou poslouchají do
jisté míry více či méně zkrácenou verzi této předlohy. Toto neplatí pro zvukové knihy vzniklé
pro zrakově postiţené v KTN. Předloha je profesionálem načtena celá včetně všech poznámek
a příslušenství a je to i jeden z důvodů, proč je výroba zvukových knih KTN časově i finančně
náročná.
V kaţdém případě je moţné na závěr říci, ţe moţnosti vyuţití zvukových knih KTN i
komerčně vydaných audioknih se v několika posledních letech velmi rozšířily. Technické
prostředky potřebné k přehrávání zvukových záznamů jsou všudypřítomné, miniaturizované
do kapsy a se sluchátky připraveny k pouţití nejen doma, ale i v autě, dopravním prostředku,
na dovolené nebo na besedě v knihovně.
22
Mgr. Jarmila Majerová
Slovenská národná kniţnica
TERMINOLÓGIA
V OBLASTI ELEKTRONICKÝCH DOKUMENTOV – ÚVAHY
AJ O TYPOLÓGII
Úvod
Vývoj a implementácia nových informačných technológií ovplyvňuje všetky oblasti
ľudského poznania, kniţničnú vedu nevynímajúc. Vývoj nových poznatkov prináša nové
pojmy a terminológia poznatkových oblastí sa aktualizuje a mení.
Súčasnosť je poznačená globalizáciou spoločenských procesov, ktorých pevnú súčasť tvorí
komunikovanie informácií a poznatkov. Dynamiku tohto procesu priamo ovplyvňujú
informačné a komunikačné technológie, ktoré urýchľujú výmenu informácií a poznatkov, čo
má mimoriadny význam vo vedeckej komunikácii.
Kniţnice v šírení a komunikovaní informácií zohrávajú dôleţitú úlohu. Je to prirodzené,
pretoţe predstavujú informačný potenciál, ktorý je zaujímavý pre takmer všetky spoločenské
komunity. „Kamenné kniţnice“ sa otvárajú svetu, vstupujú do virtuálnej reality a sú nútené
riešiť úlohy súvisiace s týmto fenoménom. Kniţnice sú súčasťou webu, vyuţívajú jeho
nástroje na propagáciu svojich zbierok a na druhej strane ponúkajú pouţívateľom webu
sluţby na kvalitatívne a technologicky vyššej úrovni. Web predstavuje pre kniţnice výzvu,
ktorej sa kniţnice chopili s väčšími či menšími úspechmi.
V súvislosti s pojmami web, komunikovanie informácií a sprístupňovanie rôznorodého
obsahu musíme hovoriť o digitálnej kniţnici, o elektronických zdrojoch, o reformátovaní
klasických – analógových – kniţničných zbierok do digitálnej formy.
Bez zveličovania moţno konštatovať, ţe digitalizácia predstavuje v ţivote kniţníc revolúciu.
Revolúciu, ktorá prináša zmenu nielen do interných aktivít kniţníc, ale predovšetkým do ich
externých prejavov, ktorými vstupujú do partnerstva s kniţnicami a ďalšími pamäťovými
inštitúciami. Partnerstvo pamäťových inštitúcií sa realizuje na rôznych úrovniach
interoperability, ktorá je v priamom vzťahu s poskytovaním globálnych a komplexných
informácií a poznatkov verejnosti.
Informačné technológie a procesy priniesli nové typy zdrojov, ktoré si postupne nachádzajú
miesto v kniţniciach. Tradičné analógové zbierky sa dopĺňajú o nové typy nosičov, a to
fyzicky prítomných v zbierkach, alebo virtuálne sprístupňovaných zdrojov. Nové typy
zdrojov menia technológiu tradičných kniţničných postupov a procesov a to vo všetkých
kľúčových i nadstavbových oblastiach.
Terminológia
Kľúčovým momentom v sprístupňovaní a sprostredkovaní informácií a poznatkov je
presná a zrozumiteľne formulovaná terminológia. Je základom komunikácie medzi skupinami
tvorcov a poskytovateľov informácií a skupinami prijímateľov – pouţívateľov. Terminológia
23
jednotlivých odvetví sa vyvíja a mení v závislosti od stupňa rozvoja daného odboru. Tento
proces je rovnako pevnou súčasťou rozvoja kniţno-informačnej vedy a jej jednotlivých
súčastí.
Termíny pouţívané na označovanie tradičných kniţničných dokumentov (zdrojov) sú
pomerne kvalitne rozpracované v príslušných štandardoch a záväzných materiáloch pre
konkrétne kniţničné činnosti. V súčasnosti vznikajú nové – netradičné – zdroje a je ţiaduce
prihliadať aj na terminologické otázky, aby knihovníci medzi sebou a najmä vo vzťahu
k pouţívateľom pouţívali vţdy, keď je to moţné, „spoločný jazyk“.
Kniţničné činnosti navzájom spolu úzko súvisia. Knihovníci, ktorí vstupujú do jednotlivých
procesov, si musia plne uvedomovať túto skutočnosť. Kvalitné vykonávanie činností na
vstupe do kniţnice sa totiţ výrazne prejaví na jej výstupe a najmä v kvalite poskytovaných
sluţieb pouţívateľom. Z tohto hľadiska je potrebné, aby knihovníci dokázali správne určiť
typy dokumentov, ktoré kniţnica získava. Správne typologické určovanie dokumentov
nesúvisí len s vnútornými procesmi a operáciami (katalogizácia, uchovávanie,
sprístupňovanie), ale aj s tvorbou ukazovateľov výkonu kniţnice a rôznymi inými výstupmi
(štatistiky a pod.).
Súčasný stav terminológie elektronických dokumentov (zdrojov)
Pre elektronické dokumenty (zdroje) existuje celý rad dokumentácie, ktorá definuje
pojem elektronický zdroj. I v tejto oblasti však badáme určitý vývoj a zmeny pri definovaní
tejto kategórie kniţničných materiálov. Termíny súvisiace s elektronickými zdrojmi sú
obsiahnuté jednak v technických normách, jednak v knihovníckych štandardoch, ktoré
spravidla slúţia pri spracúvaní takýchto zdrojov.
V ďalšej časti uvádzame niekoľko termínov a definícií súvisiacich s problematikou
elektronických zdrojov uvedených v rozličných štandardoch:
STN ISO 2789 – Informácie a dokumentácia. Medzinárodná kniţničná štatistika. 2009
Digitálny dokument - informačná jednotka s definovaným obsahom, ktorú zdigitalizovala
kniţnica, alebo bola získaná v digitálnej forme ako súčasť kniţničného fondu. Patria sem
eKnihy, elektronické patenty, sieťové audiovizuálne dokumenty a iné digitálne dokumenty,
napr. výskumné správy, kartografické a hudobné dokumenty, preprinty atď. Nepatria sem
databázy a elektronické seriály. Digitálny dokument môţe byť štruktúrovaný v jednom alebo
vo viacerých súboroch. Digitálny dokument obsahuje jeden alebo viaceré obsahy jednotiek.
Elektronická kniha, eKniha - digitálny dokument, licencovaný alebo nelicencovaný, na
ktorom prevláda text, ktorý moţno prehľadávať, a na ktorý moţno nazerať analogicky ako na
tlačenú knihu (monografiu). Pouţívanie eKníh je v mnohých prípadoch závislé od zariadenia
a/alebo špeciálneho prehliadača alebo zobrazovacieho softvéru. eKnihy sa môţu
pouţívateľom vypoţičať buď na prenosnom zariadení (prehliadače eKníh), alebo zaslaním
obsahu na pouţívateľské PC na obmedzený čas. Patria sem dokumenty, ktoré kniţnica
reformátovala do digitálnej formy.
Elektronická zbierka - všetky zdroje v elektronickej forme, ktoré má kniţnica vo fonde
Patria sem databázy, elektronické seriály, digitálne dokumenty a počítačové súbory.
Elektronický seriál - seriál vydávaný buď len v elektronickej forme, alebo v elektronickej a
inej forme. Patria sem seriály, ktoré má kniţnica vo fonde a zároveň zdroje so vzdialeným
24
prístupom, pre ktoré kniţnica získala prístupové práva aspoň na určitý čas. Patria sem seriály,
ktoré kniţnica zdigitalizovala.
Multimediálny dokument - dokument obsahujúci rozličné informačné médiá, text, grafiku,
fotografie, video a zvuk v digitálnom formáte, slúţiaci na interaktívne pouţitie.
Multimediálne dokumenty sa uvádzajú podľa ich hlavných charakteristík alebo účelu, napr.
databáza, elektronický seriál alebo digitálny dokument.
STN ISO 11620 – Informácie a dokumentácia. Ukazovatele výkonu kniţníc. 2010
Digitálny dokument - informačná jednotka s definovaným obsahom, ktorú zdigitalizovala
kniţnica alebo bola získaná v digitálnej forme ako súčasť kniţničného fondu.
Elektronická kniha, e-kniha - digitálny dokument, licencovaný alebo nelicencovaný, na
ktorom prevláda text, ktorý moţno prehľadávať a na ktorý moţno nazerať analogicky ako na
tlačenú knihu (monografiu).
Anglo-americké katalogizačné pravidlá (AACR2). 2003
Elektronický zdroj - materiál (dáta a/alebo programy) zakódovaný s cieľom jeho vyuţitia na
počítači, ktorý si vyţaduje buď periférne priame zapojenie na počítačové zariadenie (napr.
CD-ROM), alebo pripojenie do počítačovej siete (napr. internet).
Medzinárodný štandardný bibliografický popis (ISBD) – Konsolidované vydanie. 2007
Elektronický zdroj – zdroj pozostávajúci z materiálov, ktoré sú počítačom riadené vrátane
materiálov, ktoré vyţadujú pouţitie periférnych zariadení (napr. prehrávač CD-ROM-ov)
pripojených k počítaču. Zdroje sa môţu, ale nemusia pouţívať v interaktívnom reţime. Patria
sem dva druhy zdrojov: dáta (údaje) (informácie vo forme čísel, písmen, grafiky, obrázkov a
zvuku alebo ich kombinácia) a programy (inštrukcie alebo programy na vykonávanie určitých
úloh vrátane spracovania dát). Okrem toho môţu byť kombinované a v takom prípade
obsahujú údaje a programy (napr. vzdelávací softvér s textom, grafikou a programami).
Popis a sprístupňovanie zdrojov (RDA). 2010
Digitálny zdroj – zdroj (údaje a/alebo program(y)) v kódovanej forme určené na manipuláciu
na počítačovom zariadení. Zdroj môţe vyţadovať pouţitie periférnych zariadení priamo
pripojených k počítaču (napr. CD-ROM drajv), aplikačných programov (napr. prehrávač
médií, prehliadač obrázkov) a/alebo pripojenie k počítačovej sieti (napr. internet).
Onlinový zdroj – digitálny zdroj prístupný prostredníctvom hardvérového a softvérového
pripojenia ku komunikačnej sieti.
Z uvedeného prehľadu vyplýva, ţe technické normy sa podrobnejšie zaoberajú definovaním
elektronických dokumentov (zdrojov). Naproti tomu knihovnícke štandardy definujú len
všeobecné kategórie a je na rozhodnutí knihovníkov, ako pristúpia k typológii kniţničných
materiálov. Pri rozhodovaní im môţu byť technické štandardy pomôckou, a preto je dôleţité,
aby vedeli o ich existencii.
25
Prístupy k definovaniu a typológii elektronických dokumentov
Elektronické dokumenty sú súčasťou základných kniţničných procesov. Sú zaujímavé
z pohľadu akvizície, katalogizácie, uchovávania i sprístupňovania. Kaţdý proces má svoje
vlastné črty i náplň, ale v konečnom dôsledku všetky navzájom spolu úzko súvisia. Je preto
dôleţité pouţívať presnú terminológiu a typologickú kategorizáciu.
Elektronické dokumenty sa môţu vyskytovať ako základná popisná jednotka a zároveň aj ako
príloha základnej popisnej jednotky (napr. knihy). Z dôvodu správneho typologického
zaradenia elektronického dokumentu je nutné poznať jeho obsah. Bez poznania obsahu
nemoţno korektne katalogizovať a bez presnej typologickej kategorizácie nemoţno
zodpovedne vytvárať štatistické výkazy. Podrobná typológia a presná terminológia v tejto
oblasti má ďalekosiahle dôsledky napríklad pri tvorbe noviel zákonov, ktoré sa priamo týkajú
kniţničných a kniţniciam príbuzných činností.
Krátka úvaha o audioknihách
Príspevok nemá ambíciu venovať sa problematike sprístupňovania a vypoţičiavania
tohto špecifického typu dokumentu. Tieto otázky rieši príslušná legislatíva a vlastne aj prax
jednotlivých typov kniţníc.
Tradične sa audioknihy (hovoriace knihy) povaţovali za zvukový záznam (audio dokument).
Tvorili teda prvok širokej skupiny tzv. audiovizuálnych dokumentov, ktoré mnohé kniţnice
získavajú a sprístupňujú pouţívateľom. Podobne ako sa vyvíja terminológia a obsah typológie
a definovania elektronických dokumentov (zdrojov), názory na typologickú kategorizáciu
audiovizuálnych dokumentov prechádzajú svojím vývojom. Otázka správnej interpretácie
termínu „audiovizuálny dokument“ je v súčasnosti veľmi aktuálna, nakoľko aj tieto typy
dokumentov sa „elektronizujú“ a dávajú tak podnet na vznik nových typov AV dokumentov.
Súčasné štandardizačné materiály sa prikláňajú k striktnému rozdeleniu audiovizuálnych
dokumentov na audiálne a vizuálne. Termín audiovizuálny dokument sa definuje prevaţne
v staršej literatúre (napr. Informačná výchova, 1998 a iné). Vo vyššie uvedených technických
normách a knihovníckych štandardoch však uţ nachádzame termíny úzko špecifikované na
kategóriu audiálnych, resp. vizuálnych dokumentov, ktoré majú svoje vlastné špecifiká
(dominantný zvuk, resp. obraz s alebo bez zvuku). Nové informačné technológie na druhej
strane umoţňujú vytváranie „hybridných produktov“, ktoré vykazujú prvky elektronického
dokumentu spolu s audiálnymi a vizuálnymi prvkami (multimédiá). V takýchto prípadoch by
sa knihovníci pri správnom určení typu dokumentu mali orientovať podľa nosného prvku,
ktorým je obsah dokumentu (zdroja), a to buď fixovaný na fyzickom nosiči, alebo prístupný
v sieti ako onlinový zdroj.
Praktické skúsenosti zo spracovania takýchto typov dokumentov poukazujú na jednu závaţnú
skutočnosť. Pri popisovaní elektronického disku (CD, CD-ROM, DVD) knihovník akosi
automaticky posudzuje daný dokument ako elektronický zdroj. Takýto prístup nie je korektný,
a preto je potrebné, aby mali spracovatelia k dispozícii úplnú a aktuálnu sumu poznatkov
o výskyte netradičných kniţničných dokumentov a nosičov. Primárna orientácia podľa obsahu
potom zabezpečí, ţe dokument bude správne typologicky zaradený a relevantne spracovaný.
Takáto zodpovedná typológia potom slúţi ďalším aktivitám kniţnice, kniţničné sluţby
nevynímajúc.
26
Určitý posun v nazeraní na audioknihy z hľadiska ich kategorizácie a spracovania znamená
definovanie audiokníh v technickej norme ISO 2108 – Informácie a dokumentácia.
Medzinárodné štandardné číslo knihy (ISBN) z roku 2006. Norma uvádza, ţe jedným z typov
monografických publikácií, ktorým sa môţe prideliť číslo ISBN sú „zvukové knihy na
kazetách alebo na CD alebo na DVD (hovoriace knihy)“. Číslo ISBN sa zvukovým
záznamom neprideľuje. Norma sa nezmieňuje o onlinových audioknihách, ktoré sa postupne
začínajú objavovať v kniţničnej praxi.
Audioknihu moţno definovať ako nahrávku hovoreného slova. Zvyčajne vychádza
z tlačených materiálov (tlačených kníh), ale nemusí ísť za kaţdú cenu o presnú audioverziu
knihy. Existujú dva druhy audiokníh – skrátené a neskrátené. Audiokniha môţe mať podobu
kompletnej dramatizácie s kompletným obsadením úloh, s hudbou a ďalšími sprievodnými
efektami. V súčasnosti uţ audiokniha môţe sprevádzať aj novo vydávanú knihu ako jej
súčasť.
Uvedené skutočnosti moţno v kniţničnej praxi vyuţiť tak, ţe pri spracúvaní audiokníh sa
bude vychádzať z toho, ţe audiokniha je len inou fyzickou formou tlačenej (papierovej) knihy
a ţe nespadá do kategórie zvukových záznamov. Pôjde teda o jazykový materiál (text),
fixovaný na fyzickom nosiči alebo dostupný v sieti v rôznych formátoch so špecifickými
fyzickými vlastnosťami, ktoré spracovatelia zohľadnia pri tvorbe katalogizačných záznamov.
Záver
Terminologická práca je náročná úloha. Je priamo závislá od vývoja tej-ktorej oblasti
a určite aj od vývoja a vyuţívania informačných technológií. Je preto dôleţité venovať jej
patričnú pozornosť a jej výsledky aplikovať do zásadných materiálov, ktoré usmerňujú a
formujú praktickú činnosť kniţníc. Mala by sa stať východiskom pri tvorbe alebo aktualizácii
legislatívnych materiálov, ktoré sú záväzné v mnohých oblastiach.
Pouţitá literatúra
Anglo-americké katalogizačné pravidlá : 2. revidované vydanie 2002. 1. slov. vyd. Martin :
Slovenská národná kniţnica, 2003. ISBN 80-89023-38-X.
Audiokniha. [online]. Wikipedia, the free encyclopedia. [citované 10. marca 2010]. Dostupné:
http://cs.wikipedia.org/wiki/Audiokniha
International Standard Bibliographic Description (ISBD) : preliminary consolidated edition /
by IFLA Cataloguing Section and ISBD Review Group [online]. 2007. [citované 10. marca
2010 ]. Dostupné: http://www.ifla.org/files/cataloguing/isbd/isbd-cons_2007-en.pdf
Resource Description and Access (RDA) : glossary / by Joint Steering Committee for
development of RDA [online]. 2008. [citované 11. marca 2010]. Dostupné:
http://www.rdatoolkit.org/constituencyreviewfiles/Phase1Gloss_10_21_08.pdf
STN ISO 2789: 2009 : Informácie a dokumentácia. Medzinárodná knižničná štatistika
STN ISO 11620: 2010 : Informácie a dokumentácia. Ukazovatele výkonu knižníc
27
Ing. Karol Achberger
Univerzita Komenského v Bratislave
AUDIOKNIHY – KNIHY SÚČASNOSTI A BUDÚCNOSTI
Úvod
Môj prvý kontakt s audioknihou bol uţ v rannom detstve. V podstate to nebola audiokniha,
ale predčítavanie kniţky mojimi rodičmi a starými rodičmi. Ako deti by sme bez rozprávky na
dobrú noc ani nezaspali. Večer čo večer si k nám sadali a čítali pútavé príbehy o kocúrovi
v čiţmách, Ferdovi mravcovi a iných hrdinoch detských svetov. Ak by sme medzi audioknihy
zaradili aj inscenácie, ktoré v tom čase vo veľkej miere vysielal Slovenský rozhlas a detské
rozprávky na platniach a magnetofónových páskach, moje detstvo bolo audiokníh plné.
Čo je audiokniha
Audiokniha je prevedenie písaného textu do zvukovej podoby. K prvým audioknihám sa radia
napríklad záznamy príbehov domorodých indiánskych kmeňov Severnej Ameriky, ktoré
v roku 1933 nahrával J. P. Harrington na hliníkové disky. Ešte o 2 roky skôr schválil kongres
USA program šírenia literatúry medzi nevidiacich a v nasledujúcich desaťročiach vďaka
tomuto programu nahovorili profesionáli veľké mnoţstvo nahrávok. Viaceré krajiny západnej
Európy si z neho tieţ zobrali príklad. Súbeţne s programom a zároveň rozmachom rádiového
vysielania začali redakcie vyrábať dramatizácie kníh, ktoré sa okrem rádiových vĺn šírili aj na
platniach a magnetofónových kazetách. Tie boli však skôr určené pre ľudí, ktorí radi
počúvajú, a nemali rozsah originálnej knihy. V 80. a 90. rokoch dvadsiateho storočia začali
v USA vznikať vydavateľstvá špecializujúce sa na nahrávanie audiokníh pre širokú verejnosť.
Zrejme tomu napomohol aj vynález kazetového prehrávača do osobných automobilov4.
V roku 1986 bola zaloţená profesijná organizácia The Audio Publishers Association (APA)
a o desaťročie neskôr sa začali udeľovať ceny Audie Awards. Tento rok sa audioknihou roka
stala Nelson Mandela's Favorite African Folktales5. Ako názov nasvedčuje, nahovoril ju
Nelson Mandela, jedna z najvplyvnejších osobností Afriky a zrejme aj celého sveta.
Výhody audiokníh
Veľkou prednosťou audiokníh je to, ţe ich moţno počúvať a zároveň vykonávať aj inú
činnosť: pri športovaní, na prechádzkach, pri domácich prácach, či počas cestovania.
V dnešnej dobe plnej zhonu a stresu poskytujú audioknihy ideálny nástroj na relax. Neviem si
predstaviť čítať knihu v preplnenom prostriedku MHD, audioknihu si tá situácia priam ţiada.
Neodporúčam ich však počúvať počas riadenia motorového vozidla, nakoľko hrozí tzv.
započúvanie sa a moţná havária. Z časového hľadiska je tieţ efektívnejšie počúvať, neţ čítať.
Audioknihy sú jednou z ciest ako zvýšiť úroveň hovorenej reči. Kaţdý vie, ţe spolu
s mnoţstvom prečítaných kníh rastie aj slovná zásoba a audiokniha poskytuje podobný osoh
ako kniha tlačená. Toto je dôleţité najmä pre deti. Audiokniha poskytuje aj umelecký záţitok
z hovoreného slova a pohodlné, praktické zoznámenie sa so skvelými autormi a ich dielami v
jednom. Je tu však aj ďalší rozmer. Ţijú medzi nami aj zrakovo postihnutí občania, pre
4
BooksAlley.com, A VERY BRIEF HISTORY OF AUDIOBOOKS AND MEDIA PLAYERS [online]. [cit. 1.
9. 2010]. Dostupné na internete : <http://booksalley.com/bAMain/bAlleyT02_Museum.php>
5
The 2010 Winners & Finalists Audiobook of the Year [online]. [cit. 1. 9. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.theaudies.com/>
28
ktorých predstavujú knihy na počúvanie ideálnu moţnosť zoznamovať sa so skvostami
domácej a zahraničnej tvorby. Z čisto praktického hľadiska moţno za veľkú výhodu
povaţovať skladnosť audiokníh. Ak je audiokniha v digitálnom formáte, súbore mp3, alebo
podobnom, zaberá buď miesto na pevnom disku počítača, alebo jedno aţ niekoľko CD
nosičov. Oproti tlačenej podobe knihy je to nepomerne menej.
Formáty audiokníh
V dnešnej dobe plnej techniky je najrozšírenejším formátom audiokníh ich digitálna forma, či
uţ vo formáte mp3, alebo inom. Podľa výročnej správy APA6 sa v roku 2009 predalo o 4,7%
viac audiokníh, neţ v roku 2008, celkovo skoro 20 miliónov. Recesia však prinútila zníţiť
ceny a celkový pokles v obrate bol aţ 12%, 291 miliónov dolárov reportovaných 29
spoločnosťami zdruţenými pod APA. 49% objemu predaných nahrávok tvorili digitálne
nahrávky sťahované uţívateľmi pomocou internetu, 46% predaje na CD nosičoch a 5%
ostatné formáty. V obrate vedú jasne CD nosiče so 65%, digitálne súbory vďaka niţším
cenám dosahujú 29% obratu. V USA sú podľa štatistík rozšírené aj tzv. pre-loaded nahrávky,
ktoré tvoria 4% obratu na trhu audiokníh. Jedná sa o zariadenia, na ktorých sú nahraté
zvukové stopy a ktoré slúţia zároveň aj ako prehrávače. Stretnúť sa s nimi môţeme napríklad
v múzeách, kde má za poplatok návštevník zvukový výklad expozície bez nutnosti pohybovať
sa v skupinke. Vo výkaze sa ešte nachádzajú magnetofónové kazety a mp3 CD nosiče. Platňa
je vďaka cenovej nákladnosti výroby v tomto segmente mŕtva uţ niekoľko rokov.
Druhy audiokníh
Pokračujúc ďalej z ročnej štatistiky, APA rozdeľuje audioknihy do 3 skupín. Neskrátené, tzv.
UNABRIDGED, skrátené ABRIDGED a neknihy Non-Book, kde sa radia napríklad
dramatizácie, prednášky, rozhovory a iné. Jasným lídrom v predajoch sú neskrátené verzie,
ktoré reprezentujú aţ 78 % predaných kníh. Tieto audioknihy reprezentujú presnú kópiu
literárnej predlohy, bez zásahov a opráv. Skrátené knihy na druhom mieste zaujali 21 %
poslucháčov. Ich veľkou výhodou sú niţšie finančné náklady výroby a kratšia časová
náročnosť ako pri výrobe, tak aj pri počúvaní. Je dôleţité, aby bola výroba takejto verzie
knihy dôkladne konzultovaná, nakoľko vynechanie podstatného momentu by mohlo mať za
následok znehodnotenie príbehu. Zvyšné 1 % tvoria neknihy, z ktorých spomeniem
dramatizáciu. Predlohou dramatizácie sú knihy, no tie sú prepísané do podoby scenára
a poskytujú tak poslucháčovi iný záţitok. Pôţitok z dramatizovanej audioknihy zvyšuje aj
väčší počet interpretov čítajúcich predlohu.
Cesta k audioknihe
Ako som uţ vyššie spomenul, audioknihy sa distribuujú väčšinou v digitálnom formáte,
prípadne na CD, alebo MP3 CD nosičoch. V menšom meradle sa stále dajú zohnať na
magnetofónových páskach, v špeciálne pripravených zariadeniach, alebo historické kusy na
platniach. Najjednoduchšou formou získania audioknihy je jej objednanie z internetovej
stránky kníhkupectva. Ak sa jedná o digitálnu formu, napr. mp3, je nahrávka dostupná
v priebehu minút na stiahnutie. V prípade CD, MP3 CD, magnetofónových pások alebo platní
sa dostupnosť obmedzuje dodacou lehotou. Ale človek ich môţe zakúpiť aj v štandardnom
kníhkupectve. Tie lepšie majú audioknihy vo svojej ponuke, taktieţ na rôznych nosičoch.
Platne však asi uţ len v antikvariátoch. Audioknihy je moţno aj tzv. streamovať, avšak len
6
Kaitlin Friedmann, Audiobook Sales Increase in 2009, The Audio Publishers Association, 2010 [online]. [cit.
1.9. 2010]. Dostupné na internete: <http://www.audiopub.org/PDFs/SalesSurveyPR62810.pdf>
29
v digitálnej forme na internete. Stream, či v preklade tok, je prehrávanie nahrávky zo servera
bez moţnosti jej uloţenia na lokálne úloţisko. Záleţí len na prevádzkovateľovi, či umoţní
prehrávanie zdarma, alebo ho spoplatní. K audioknihe sa dá dostať aj cez známych. Takisto
ako tlačené, aj nahovorené knihy je moţné poţičiavať. Čo však tlačené nedokáţu, je súbeţné
čítanie jednej knihy viacerými osobami. Rozdielnosť v rýchlosti čítania u jednotlivcov to
sťaţuje. Tu má audiokniha navrch. Stačí jeden prehrávač s reproduktormi dostatočného
výkonu a audioknihu si môţe vychutnať aj plná kinosála. Špeciálnou formou audiokníh sú
podcasty zaraďujúce sa medzi neknihy. Podcast/netcast patrí medzi neknihy a reprezentuje
sériu periodicky vychádzajúcich digitálnych súborov. Výskumná skupina Texaskej univerzity
v Austine definovala podcast štyrmi podmienkami: periodický, sťahovateľný, programovo
vedený väčšinou témou, alebo hosťom a automatizovane sťahovateľný pomocou softvéru,
alebo iného nástroja7. Medzi podcasty zaraďujeme napríklad relácie rádiových staníc,
prípadne vzdelávacie audio nahrávky. Najčastejšie sú podcasty zdarma k stiahnutiu
z webstránok rádio staníc, ale nachádzajú sa často aj na iných. Ďalšou formou je výpoţička.
Niektoré kniţnice majú sekciu audiokníh a uţívateľ má moţnosť si vypoţičať audioknihu.
Záleţí na kniţnici, či je výpoţička prezenčná, alebo absenčná. Najnovším počinom na poli
audiokníh je iniciatíva spoločnosti Orange s názvom Rozprávka na zavolanie8. Ide
o streamovaciu sluţbu bez nutnosti pripojenia k internetu. Za poplatok 0,33 Euro vám
automat prehrá jednu zo 140 dopredu nahovorených rozprávok v dĺţke od 4 do 20 minút.
V ponuke je najviac z autorov zastúpený Pavol Dobšinský.
Proces vzniku audioknihy
Proces výroby audioknihy nie je jednoduchý, častokrát ani krátky. Ako prvé je potrebné
vybrať správnu predlohu podľa určitých kritérií, ako napr. predajnosť kniţného formátu,
alebo obľúbenosť u zákazníkov kniţníc. Potom nastupuje riešenie autorských práv, nakoľko
voľné nahrávanie audiokníh je moţné aţ 70 rokov po smrti autora kniţnej predlohy. Po
vyriešení týchto dvoch podmienok nastupuje reţisér a výber interpreta. Reţisér vedie celé
nahrávanie a pomáha aj pri výbere umelca, ktorý nahovorí knihu. Umelca som pouţil
zámerne, lebo načítať kvalitne dlhý text tak, aby bol po celý čas pútavý, je veľké umenie. Po
výbere interpreta prídu na rad hlasové a mikrofónové skúšky a akt nahrávania hlasu. Dĺţka
nahrávania závisí od šikovnosti čítajúceho a rozsahu kniţnej predlohy. V konečnom štádiu sa
pridáva do nahrávky hudba. Hudba je neoddeliteľnou súčasťou audiokníh, no jej pouţívanie
je striedme. Po dokončení nahrávania a úpravy sa dielo lisuje na CD, umiestni na server
vydavateľstva, prípadne distribútorov, alebo inak distribuuje medzi poslucháčov.
Technické podmienky
V dnešnej pretechnizovanej dobe nie je nič ľahšie, ako si vypočuť audioknihu. Formát mp3
a jeho deriváty, prípadne konkurencia, otvorili svetu audiokníh nové obzory. Vlastníte
počítač? Perfektné. Alebo máte mobilný telefón mladší neţ cca 4 roky? Ideálne. Uţ nie je
potrebné nosiť veľké špecializované zariadenie, ako boli kazetové prehrávače, alebo
prehrávače CD, i keď aj na ne dostať audioknihy. Na posluch stačí malý mp3 prehrávač
veľkosti IKEA ceruzky, alebo mobilný telefón. Uţ niekoľko rokov je problém nájsť v ponuke
nových zariadení telefón, ktorý by nepodporoval jeden z digitálnych formátov zvukového
záznamu. Väčšinou podporujú viaceré, prípadne vedia konvertovať audiosúbory do im
7
The University of Texas at Austin, Podcasting at the University [online]. [cit. 1. 9. 2010]. Dostupné na
internete: <http://www.utexas.edu/academic/ctl/podcast/index.php>
8
Orange Slovensko, Rozprávky na zavolanie [online]. [cit. 1. 9. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.orange.sk/web/prevas/doplnok/rozpravky-na-zavolanie.html>
30
čitateľného formátu pomocou priloţeného softvéru. Trh sa tak rozšíril na v podstate kaţdého
vlastníka mobilného telefónu. Taktieţ distribúcia sa vďaka technológii Fraunhoferovho
inštitútu v Štutgarte a rozmachu internetu stala hračkou. Ku kúpe audioknihy v dnešnej dobe
stačí účet v banke a internetové pripojenie. Z pohodlia domova je moţné zakúpiť akúkoľvek
audioknihu z ktoréhokoľvek kúta sveta. A prístupná je uţ v priebehu niekoľkých minút,
prípadne hodín. Záleţí len na jej dĺţke a rýchlosti pripojenia. Veľký podiel na dnešnom stave
má aj spoločnosť Apple, ktorá svojimi zariadeniami iPod, iPhone a v ostanej dobe i iPad
vyvolala doslova ošiaľ. Všetky tri zariadenia vyuţívajú softvérové zázemie iTunes
a internetový obchod iTunes Store, v ktorom sa nachádzaju okrem iného aj tisíce audiokníh
a podcastov, resp. netcastov.
Situácia na Slovensku
Slovenský trh s audioknihami je malý. Celkovo je trh našej krajiny malý pre veľa odvetví
umenia. Po rozpade spoločného česko-slovenského štátu sme totiţ nezachytili vlnu, ako to
urobili naši západní susedia, a tá nám zmietla príleţitosť preraziť aj v Čechách a skoro
zoštvornásobiť bázu zákazníkov. Susedia produkovali veľké mnoţstvo audiovizuálneho
materiálu a tak sme si my, Slováci, veľmi ľahko zvykli na český jazyk. Opačne to však uţ
nefunguje. Tento jav má za následok určitú izoláciu slovenskej tvorby a uţ spomenutú malosť
trhu. Ako som pri popise procesu vzniku audioknihy napísal, finančné náklady tvorby
zahŕňajú autorské práva, nahrávacie štúdio, reţiséra, interpreta, prípadne interpretov a finálne
zvukové úpravy. Podľa cenovej kalkulácie menšieho nahrávacieho štúdia Ars Studio
(www.ars.szm.com) a mnou stanoveného titulu Pýcha a predsudok spisovateľky Jane Austen
by jeho nahrávanie bez breptov v jednom slede pri odhadovanej dĺţke trvania 13 hodín 25
minút (podľa www.librivox.org) stálo minimálne 600 Eur s neznámym interpretom za
mikrofónom. Známe osobnosti, herci, či speváci by za účinkovanie zobrali podstatne viac,
nakoľko ich hodinová sadzba sa pohybuje rádovo v stovkách Eur. A to pri viac neţ 13
hodinách nahrávania poriadne natiahne rozpočet. Aj napriek tomu existujú ľudia, ktorí sa
neboja a berú bremeno na ramená v ústrety výzve. Jedným z nich je aj Luboš Houška, ktorý
minulý rok zaloţil vydavateľstvo Kniha do ucha a uţ sa mu podarilo vydať 4 audioknihy. Ako
hovorí „Keby sme neboli blázni, tak sa na to asi vykašleme. Ale sme veľkí čitatelia a máme
radi knihy“9. Ale ako sú na tom veľkí hráči na trhu s tlačenou knihou? Ikar odskúšal predaj
audiokníh 4 titulmi ešte v roku 2007, no neuchytili sa. Najviac sa predalo Alchymistu od
autora Paola Coelha, ale 1300 kusov ďaleko zaostalo za tlačenou verziou. Preto svoj vlastný
projekt nahrávania Ikar zastavil. Slovart hľadá riešenie, hlavne ekonomické, ako vydávať
audioknihy a zároveň z nich mať aspoň mierny zisk. Doteraz sa mu to nepodarilo.
Vydavateľstvo PT Alberta Marenčina ani neuvaţuje nad vydávaním audiokníh, čo je
pochopiteľné. Nesmieme zabudnúť na najväčšie vydavateľstvo audiokníh na Slovensku,
Kniţnicu pre nevidiacich v Levoči, ktorá však audioknihy nevydáva do voľného predaja, ale
pre kniţnice, pre potreby výpoţičných sluţieb.
Weby s audioknihami
Keďţe najľahšou cestou k audioknihe je v dnešnej dobe internet, nemôţem nespomenúť
najzaujímavejšie weby s audioknihami. Začnem slovenskými webmi.
Martinus.sk, najväčší predajca kníh na slovenskom internete, ponúka najväčšie mnoţstvo
audiokníh. Okrem beletrie a detských kníh aj jazykové kurzy, motivačné čítania, básne
a nahrávky štúdiových programov.
9
Eva Andrejčáková, Dá sa čítať ušami? [online]. [cit. 1. 9. 2010]. Dostupné na internete:
<http://www.orange.sk/web/prevas/doplnok/rozpravky-na-zavolanie.html>
31
Artforum.sk je web kníhkupectva, ktoré sa zameriava viac na intelektuálnych poslucháčov
a má najkvalitnejšiu ponuku na Slovensku. Obsahuje veľké mnoţstvo hlavne česky
nahovorených titulov.
Slovakradio.sk je web Slovenského rozhlasu, ktorý ponúka zdarma veľa zo svojich relácií na
stiahnutie ako podcast.
I-legalne.sk je odkaz na českú webstránku, kde sa nachádza okrem hudby aj viacero
audiokníh. Ako názov nasvedčuje, dá sa to i legálne, a preto sa za stiahnutie audiokníh platí.
České, ktorých je podstatne viac, nebudem spomínať. Ale spomeniem ešte tri veľké projekty.
Audible.co.uk je najväčším predajcom audiokníh na internete. Jeho ponuka pokrýva viac ako
40.000 nahrávok. Premysleným systémom dokáţu predávať audioknihy lacnejšie, neţ
kdekoľvek inde. Stačí sa zaregistrovať, predplatiť si sluţbu za mesačný paušál (v ktorom je
zahrnutá jedna, alebo dve knihy) a okamţite má uţívateľ moţnosť sťahovať ostatné knihy za
ceny aţ do 80% niţšie, neţ bez registrácie. Majú zabezpečený pravidelný prísun financií
a ešte aj motivujú poslucháčov kupovať audioknihy. Na zľavy sa láka najlepšie.
BBCAudiobooks.com, resp. po novom AudioGO je vydavateľstvo britského rozhlasu (BBC),
ktoré by mohlo a malo byť príkladom pre všetkých, nie len pre Slovensko. Archív obsahuje
cez 3500 titulov, ktoré sa dajú objednať priamo z webu AudioGO.
Librivox.org je medzinárodný projekt nadšencov, ktorí bez nároku na honorár vo vlastnej
réţii nahrávajú audioknihy a cez webstránku ich distribuujú bezplatne. Keďţe sa jedná
o nadšencov, kvalita kolíše od interpreta k interpretovi. Niektoré nahrávky sa vyrovnajú
profesionálnym, iné zase majú nízku kvalitu. Krása projektu spočíva v tom, ţe je bezhraničný
a aktuálne poskytuje tituly v 13 jazykoch. Nás bude najviac zaujímať čeština. Jediný háčik je
ten, ţe projekt sa zaviazal dodrţiavať autorský zákon a preto na stránke nenájdete nahrávky
mladšie neţ 70 rokov.
Sonda
Rozhodol som sa preto urobiť malú sondu medzi mojimi známymi, či poznajú audioknihy, či
ich počúvajú, kupujú a koľko by boli ochotní za ne platiť. Sondu som vykonal online formou
na nereprezentatívnej vzorke 47 známych, vekovo od 17 do 40 rokov. Drvivá väčšina je
vysokoškolsky vzdelaná, alebo študuje na vysokej škole, ovláda aspoň 1 cudzí jazyk a je
počítačovo gramotná.
1. Otázka: Počúvate audioknihy?
Zo 47 respondentov len 14 počúva audioknihy, čo tvorí necelých 30%.
32
2. Ak nepočúvate, prečo?
Najväčší počet respondentov, pribliţne 40%, uviedlo, ţe ani nevedia o moţnosti vyuţívať
audioknihy, jedna tretina zvolila ako odpoveď nedostatok času. Na slabú ponuku sa sťaţuje
iba cca 13%.
3. Ak počúvate, v akom jazyku najčastejšie?
Slovenský, alebo český jazyk vybrala skoro dvojtretinová väčšina, čo beriem ako pozitívum.
4. Aký typ audiokníh počúvate najčastejšie?
Tu nastalo pre mňa prekvapenie, nakoľko som očakával väčšie zastúpenie nekníh, hlavne
podcastov.
33
5. Počúvate aj knihy, za ktoré platíte?
V prípade otázky ohľadne platenia som uţ prekvapený nebol, skoro 80% respondentov
počúva knihy bezplatne. Nerozlišoval som, či sa jedná o voľne šíriteľnú tvorbu, alebo pirátsky
stiahnuté nahrávky.
6. Ak platíte, koľko v priemere platíte za 1 audioknihu?
Pri platbách sa sily relatívne vyrovnali a po tretine, resp. po jednom hlase získali 3 kategórie.
7. Ak neplatíte, odrádza Vás cena?
Toto prekvapenie bolo pre mňa príjemné a zároveň zarmucujúce. Na jednej strane odrádza od
počúvania audiokníh cena len mierne nadpolovične, na strane druhej to znamená, ţe veľa
poslucháčov hľadá medzery, ako i ilegálne zohnať poţadovaný materiál a tak sa vyhnúť
plateniu.
34
8. Koľko ste ochotní platiť za audioknihu?
Na poslednú otázku odpovedali všetci respondenti. Len 8,5% je ochotných platiť za
audioknihu viac, neţ 10 Euro, pričom aţ 30% nie je ochotných platiť za audioknihu viac, neţ
3 Eurá. Rýchlym filtrom na stránkach najväčšieho slovenského internetového kníhkupectva
martinus.sk som zistil, ţe viac neţ 56% ponuky audiokníh presahuje cenu 10 Euro. Veľmi
oblúbená kniha Harry Potter a kameň mudrcov sa predáva za 15,73 Euro, pričom jeho kniţná
verzia za 6,28 Euro. Je moţné namietať cenou tlačenej formy pri príchode na trh, ktorá
presahovala 15,73 Euro, ale ja by som skôr poukázal na celkovo nulový marketing uvedenia
jeho zvukovej podoby. Pritom v roku 2007 prekonala siedma audiokniha Harry Potter Vzostup Temného pána na americkom trhu rekord v predaji a zároveň aj v rýchlosti predaja
audiokníh, keď za prvý víkend našla viac neţ 225.000 poslucháčov10. Podobný pozitívny
trend badať aj na niektorých európskych trhoch, ako napríklad vo Veľkej Británii, v
Nemecku, alebo v Českej Republike.
Je slovenská audiokniha mŕtva alebo sa ešte poriadne nenarodila?
Je mi ťaţko písať túto otázku a ešte ťaţšie na ňu odpovedať. V minulosti bola produkcia
hudobných nahrávok nemuzikálneho charakteru výkladnou skriňou Slovenského rozhlasu.
Inscenácie, ktoré štartovali pohodu nedeľného popoludnia, však dnes márne hľadám v archíve
tejto inštitúcie, či v kníhkupectvách. Podľa vyjadrení riaditeľa literárno-dramatického centra
Slovenského rozhlasu Karola Horvátha sa SRo koncentruje hlavne na vysielanie vo vlastnom
éteri a neuvaţuje nad vydávaním audiokníh. Zase kvôli finančnému hľadisku. No napriek
tomu konvertujú archív do digitálnej formy a zároveň nahrávajú nové audioknihy, čo je
vysoko pozitívny smer. Vyššie som spomenul postoje veľkých vydavateľov tlačených kníh,
všetky boli zamietavé. Nemoţno sa čudovať. Zo série Harryho Pottera bol do slovenského
jazyka nahovorený vo forme audioknihy iba prvý diel. Kvalitou zaostával za českou
konkurenciou, ktorá tak zahubila nahovorené pokračovania v našom rodnom jazyku. Neviem,
či je to len slovenský fenomén, alebo je nám podobných národov viac, ale aj cez príklad
audiokníh mám pocit, ţe pomaly strácame vlastnú identitu a nechávame sa pohltiť väčšími
národmi. Desaťročia sme bojovali za vlasť, za samostatnosť a dnes často pozeráme americké
filmy s českým dabingom, či počúvame české audioknihy. Príde ešte čas na prebudenie?
10
North American Publishing Company (NAPCO), Listen Up: Audiobook Sales Increase [online]. [cit. 1. 9.
2010]. Dostupné na internete: < http://www.bookbusinessmag.com/article/listen-up-audiobook-sales-increase77101/1>
35
Budúcnosť audiokníh
Audioknihy majú obrovský potenciál. Voči tlačeným predlohám sú ekologickejšie,
skladnejšie, ľahšie prenosné, ich počúvanie zaberie menej času a vďaka internetu sú okamţite
k dispozícii bez nutnosti návštevy kníhkupectva. Akým smerom sa budú uberať, je
momentálne nejasné. Pár rokov dozadu boli tlačené knihy pochovávané a dnes je najbohatšou
občiankou Veľkej Británie spisovateľka. Audio formát mp3 bol v počiatkoch odsudzovaný,
vydavateľstvá ho chceli postaviť mimo zákon, a dnes vďaka nemu inkasujú mastné zisky.
Veľké trhy ako USA, Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko majú silnú základňu
poslucháčov, odchovaných na kvalitných načítaných audioknihách, čo nám zatiaľ chýba.
Potenciál na rast v dnešnej uponáhľanej dobe má hlavne beletria a rôzne vzdelávacie
programy, napríklad jazykové. Zo štatistík APA je jasný kurz rastu a to aj napriek kríze.
Trochu zefektívniť marketing, pridať na reklame a audioknihy čaká jasná, krásna budúcnosť.
36
PhDr. Helena Pangrácová
AUDIOKNIHY - FENOMÉN DNEŠKA?
Sú audioknihy skutočne fenoménom dneška na Slovensku? Odpoveď na túto otázku
sme chceli nájsť formou prieskumu, ktorý uskutočnila Mestská kniţnica v Bratislave
z dôvodu získania podkladov pri príprave celoslovenského odborného seminára
s medzinárodnou účasťou Audioknihy v kniţniciach. Cieľom seminára bolo upozorniť na
problematiku audiokníh – rast trhu a záujmu o tieto dokumenty v zahraničí s predpokladom
rovnakého trendu na Slovensku a na nedostatočnú legislatívu a metodiku v oblasti ich
sprístupňovania v kniţniciach Slovenskej republiky. Cieľom prieskumu bolo nielen zistiť
postoj verejnosti, kniţníc, vydavateľov a kníhkupcov k audioknihám, ale aj to, či rozšírením
sluţieb orientovaných na tento typ dokumentov, získajú kniţnice väčší „kredit“ medzi
mládeţou. Pouţili sme dve základné metódy:
1. anketu
a) študenti od 14 do 20 rokov,
b) kniţnice všetkých typov,
2. voľný rozhovor pri vydavateľstvách a kníhkupectvách.
1. VÝSLEDKY ANKETY
a) Študenti od 14 do 20 rokov
Prieskum medzi študentmi sme robili na Gymnáziu Ivana Horvátha v Bratislave,
s ktorým dlhodobo spolupracujeme pri príprave a realizácii rôznych podujatí. Predpokladali
sme, ţe študenti poznajú audioknihy a vo veľkej miere ich aj počúvajú vzhľadom k tomu, ţe
vlastníctvo a pouţívanie potrebnej „techniky“ je v tejto vekovej kategórii samozrejmosťou.
Kvôli vylúčeniu omylu sme v úvode definovali pojem audioknihy ako dokument vnímaný
sluchom v rôznom formáte (CD, kazeta, MP3, WMA). Anketu tvorilo 5 jednoduchých otázok
s viazanými odpoveďami áno/nie, ktorými sme sledovali nielen znalosť problematiky, ale aj
to, či by si študenti audioknihy poţičiavali z fondov kniţníc.
Spolu odpovedalo 85 respondentov. Predpoklad, ţe študenti poznajú audioknihy, sa potvrdil,
z celkového počtu 85 respondentov len 8 ich nepozná. Väčšina respondentov ich však
nepočúva, počúva len 20 respondentov, a to hlavne vo formáte MP3. Počúvanie chápu ako
jednu z foriem oddychu, len 6 respondentov ich počúva z dôvodu štúdia. Aţ 60 respondentov
si myslí, ţe audioknihy majú budúcnosť, 25 respondentov, ktorí sa k otázke stavajú negatívne,
tvorí hlavne skupina, ktorá nepozná audioknihy (8 respondentov) a tí, čo ich síce poznajú, ale
ich nepočúvajú. V kniţniciach by si poţičiavalo audioknihy celkovo 30 respondentov z počtu
60, ktorí si myslia, ţe audioknihy majú budúcnosť.
b) Kniţnice všetkých typov
Stav práce s audioknihami v kniţniciach a ich názory sme zisťovali formou ankety
uverejnenej na stránke Infolibu. Predpokladali sme, aj na základe vlastnej kniţničnej praxe,
problémy súvisiace s ich absenčným poţičiavaním – nepriaznivou legislatívou a chýbajúcou
metodikou. Napriek dostatočne dlhému času odpovedalo len 14 kniţníc vrátane Mestskej
37
kniţnice v Bratislave. Celkový počet tvorí 11 verejných kniţníc, Slovenská národná kniţnica
(SNK) v Martine, Rakúska kniţnica pri Univerzitnej kniţnici ÚPJŠ v Košiciach a Slovenská
kniţnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Z celkového počtu má 8 kniţníc vo
svojom fonde audioknihy, z kniţníc, ktoré ich nemajú, 1 uviedla ako dôvod nedostatok
finančných prostriedkov. Absenčné výpoţičky poskytujú 4 kniţnice (3 verejné), len
prezenčné výpoţičky poskytuje 1 kniţnica (SNK v Martine), Mestská kniţnica v Bratislave
poskytuje výpoţičky prezenčne a absenčne len pre nevidiacich a slabozrakých, Slovenská
kniţnica pre nevidiacich v Levoči poskytuje výpoţičky prezenčne, absenčne, zásielkou a ako
digitálnu kniţnicu. Rozsah poskytovaných sluţieb v tejto oblasti vyplýva z osobitného
postavenia kniţnice v kniţničnom systéme SR. Jedna kniţnica uviedla, ţe po zrušení
hudobného oddelenia presunuli audioknihy do depozitu. Aţ 13 kniţníc súhlasí s tým, ţe
kniţnice majú zhromaţďovať a sprístupňovať audioknihy, jedna to podmienila moţnosťami
kniţnice a jej zameraním.
Náš predpoklad, ţe sa prieskumu zúčastní viac kniţníc, sa nepotvrdil. Pohodlie?
Záujem o účasť na seminári a diskusia, ktorá sa uskutočnila v jeho priebehu, ukázal opak.
Potvrdil sa náš predpoklad, ţe nepriaznivú situáciu v poţičiavaní audiokníh negatívne
ovplyvňuje zlá legislatíva. Natíska sa otázka – Keď to „ide“ v Česku, Nemecku a pod., prečo
to nejde aj u nás? Ako vysvetliť čitateľovi, ktorý si chce domov poţičať audioknihu, napr.
prílohu jazykovej učebnice, ţe sa to nedá?
2. Voľný rozhovor vo vydavateľstvách a kníhkupectvách
Prieskumom vo vydavateľstvách a kníhkupectvách sme chceli získať informácie, či
produkcia vydavateľstiev a kniţný trh reagujú na zvýšený záujem o audioknihy v zahraničí
ich vydávaním a ponukou trhu aj u nás. Rozhovor sme realizovali buď osobne alebo
telefonicky.
Mladé letá
Audioknihy vydávajú málo, väčšinou ako prílohu tlačených kníh. Ako dôvod udávajú, ţe
finančné náklady na ich výrobu sú veľké a na trhu nie je o ne záujem pre vysokú cenu.
Slovenský spisovateľ
Audioknihy nevydávajú pre veľké finančné náklady a nezáujem kupujúcich.
Artfórum
Audioknihy predáva, má bohatú ponuku predovšetkým v českom jazyku. Veľký záujem je
o rozprávky v slovenskom jazyku – pre malý počet titulov nemôţu uspokojiť záujem (rozpor
s názorom Mladých liet). Kupujúci sa zaujímajú o audioknihy z dôvodu spríjemnenia dlhších
ciest autom (osobné rozhovory kníhkupcov s kupujúcimi).
Panta Rhei, Martinus, Svet knihy
V kníhkupectvách majú veľkú ponuku audiokníh, väčšinou v českom jazyku. Sú vydávané
českými vydavateľstvami. Podľa ich vyjadrenia sa predávajú dobre. Všade chýbajú rozprávky
v slovenskom jazyku.
Potvrdil sa náš predpoklad, ţe vydavateľstvá a kniţný trh zatiaľ nereagujú na zvýšený
záujem o audioknihy v zahraničí s rozšírením ponuky v tejto oblasti aj u nás. Potvrdili nám to
aj informácie z tlače, ktoré boli publikované v minulom i tomto roku, napríklad rozhovory so
38
spisovateľmi. A tak slabú ponuku zapĺňajú postupne české vydavateľstvá a internetové
kníhkupectvá.
Prieskum, výber metód a respondentov mal poskytnúť informácie pre potreby
organizácie seminára a jeho výsledky majú len orientačný charakter.
39
Mgr. Miroslava Sládeková - Valentíková
Mestská kniţnica v Bratislave
ZVUKOVÉ KNIHY
PRE ZDRAVOTNE ZNEVÝHODNENÝCH POUŢÍVATEĽOV
V súčasnosti sa uţ aj v slovenských kniţniciach začína uvaţovať o rozšírení fondov o
zvukové knihy. Avšak ešte predtým, neţ sa vôbec začalo diskutovať o moţnosti vyuţívať
audioknihy vo verejných kniţniciach (t.z. všetkými pouţívateľmi), boli tieto vyrábané pre
a vyuţívané tzv. znevýhodnenou verejnosťou, čiţe zdravotne znevýhodnenými pouţívateľmi.
Napriek pomerne rozšírenej tendencii spájať zvukové knihy len s nevidiacimi a slabozrakými
pouţívateľmi, audioknihy poskytujú inak ťaţko nahraditeľné moţnosti recepcie informácií aj
iným druhom zdravotných znevýhodnení a to predovšetkým:




ľuďom s telesným znevýhodnením,
ľuďom s mentálnym znevýhodnením,
ľuďom s vývinovými dysfunkciami,
ľuďom so zmyslovým znevýhodnením.
Keď hovoríme o vyuţívaní audiokníh ľuďmi s telesným znevýhodnením, máme na mysli
najmä imobilných pacientov, ľudí pripútaných na lôţko či ľudí s chýbajúcimi hornými
končatinami. Pre nich predstavuje audiokniha vhodnú, niekedy aţ jedinú alternatívu ku
klasickej knihe, či uţ sa jedná o rekreačné alebo vzdelávacie čítanie. Na Slovensku sa
k väčšine existujúcich zvukových kníh nedostanú.
O niektorých mentálne znevýhodnených ľuďoch sa zvykne hovoriť ako o „veľkých deťoch.“
Niektorým ide čítanie tlačených ťaţšie, niektorí čítať nevedia a niektorí (tak ako deti)
preferujú počúvanie rozprávok a iných ľahších ţánrov pred čítaním. Aj pre nich predstavuje
zvuková kniha vhodnú alternatívu oproti tlačenej. Na Slovensku sa k väčšine existujúcich
zvukových kníh nedostanú.
Dospelí a dospievajúci s dyslexiou, čiţe špecifickou vývinovou poruchou čítania, v zahraničí
profitujú z existencie zvukových verzií beletrie, ale aj študijnej a odbornej literatúry. Na
Slovensku sa k väčšine existujúcich zvukových kníh nedostanú.
Absenciu zraku vedia zrakovo znevýhodnení pouţívatelia čiastočne nahradiť inými zmyslami,
pri recepcii dokumentov je to najčastejšie sluch. Z tohto dôvodu sa zvukové knihy produkujú
predovšetkým pre nevidiacich a slabozrakých a táto skupina ľudí ich aj najviac vyuţíva. Na
Slovensku sa k väčšine existujúcich zvukových kníh dostanú, avšak musia mať očným
lekárom potvrdenú diagnózu „nevidiaci alebo slabozraký.“
Audioknihy a zrakovo znevýhodnení
V Slovenskej republike majú zrakovo znevýhodnení jednu obrovskú výhodu oproti iným
znevýhodneniam a tou je existencia Slovenskej kniţnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu
v Levoči. Hlavnou úlohou tejto kniţnice je spracovávať a sprístupňovať rôzne typy
dokumentov do foriem prístupných pre slabozrakých a nevidiacich, t. z. do Braillovho písma,
do čiernotlače a do zvukovej podoby. Takto spracované dokumenty distribuuje zrakovo
znevýhodneným po celom Slovensku a to prostredníctvom zásielkovej sluţby, svojich 30
pobočiek vo verejných kniţniciach SR a svojej Digitálnej kniţnice (poslednými dvoma
40
spôsobmi sa sprostredkovávajú len zvukové dokumenty). Najväčšia pobočka sa nachádza
v Mestskej kniţnici v Bratislave v Oddelení pre nevidiacich a slabozrakých.
Druhá veľká výhoda vyplýva z histórie a spočíva v blízkosti Českej republiky a najmä
českého jazyka slovenským zrakovo znevýhodneným občanom. Predstavuje znásobenie počtu
dostupných audiokníh, keďţe slovenskí zrakovo znevýhodnení pouţívatelia sa môţu
registrovať v Knihovně a tiskárně pro nevidomé K. E. Macana v Prahe a nechať si
audioknihy, braillovské, digitálne a čiernotlačové dokumenty buď zasielať alebo sťahovať
priamo online cez Digitální knihovnu Wiking Biblio.
Oddelenie pre nevidiacich a slabozrakých Mestskej kniţnice v Bratislave
Oddelenie bolo zaloţené v roku 1991 princeznou Dianou z Walesu. Odvtedy poskytuje svoje
sluţby slabozrakým a nevidiacim pouţívateľom z Bratislavy a okolia. V súčasnosti:





má pribliţne 150 čitateľov,
má pribliţne 5000 titulov na audiokazetách,
má pribliţne 550 titulov na CD,
má pribliţne 1500 titulov vo formáte MP3 na CD,
1 čitateľ si za rok vypoţičia priemerne 99 kníh.
Vo všeobecnosti sa audioknihy najčastejšie vyskytujú vo formátoch ako audiokazety, CD,
MP3 a WMA DRM. Audiokazety predstavujú desaťročiami overený formát, v ktorom je v SR
i ČR nahovorených stále najviac kníh. V oboch krajinách síce prebieha retrokonverzia na
digitálny formát MP3 alebo WMA, avšak ešte nejaký čas potrvá, kým sa zdigitalizujú všetky
tituly. Druhou veľkou výhodou audiokaziet je návyk nevidiacich a slabozrakých na ich
pouţívanie. Väčšinu čitateľov v Oddelení pre nevidiacich a slabozrakých tvoria seniori, pre
ktorých je často komplikované naučiť sa pouţívať nové technológie aj bez pridruţeného
zrakového znevýhodnenia. Medzi argumenty resp. výhody, ktoré ich dokáţu presvedčiť, aby
sa preorientovali na MP3, patrí váha (10 kníh na MP3 predstavuje hmotnosť 10 CD, kým 10
kníh na audiokazetách moţno počítať v kilogramoch) a nedostupnosť nových titulov na
audiokazetách (nové knihy sa načítavajú uţ len v digitálnej podobe). Originálne CD ako
formát zvukovej knihy sa javí ako neperspektívne, a to aj napriek tomu, ţe v kníhkupectvách
sa s ním stretneme najčastejšie. Dá sa naň totiţ zaznamenať maximálne 80 minút zvuku, čo
spôsobuje vysokú cenu dlhších kníh a skoro úplnú absenciu románov ako rozsiahlejších
útvarov v ponuke vydavateľstiev. Typickými pre formát CD sú načítané poviedky, rozprávky
a dramatizácie a v ponuke Slovenskej kniţnice pre nevidiacich a Knihovny a tiskárny pro
nevidomé sa skoro nevyskytuje. WMA DRM je digitálny formát, ktorý umoţňuje ochrániť
zvukovú knihu pred jej nelegálnym šírením, takto chránené knihy umoţňuje nevidiacim
a slabozrakým stiahnuť napr. Slovenská kniţnica pre nevidiacich11.
Ďalšie vlastnosti niektorých formátov sú zobrazené v tabuľke č. 1 Vlastnosti niektorých
formátov audiokníh z hľadiska pouţívateľskej praxe.
11
V zahraničí, kde sa dajú poţičiavať audioknihy aj vo verejných kniţniciach, sú v tomto formáte
sprostredkované audioknihy všetkým (aj vidiacim) pouţívateľom.
41
Audiokazety
CD
MP3
+ osvedčené
+ tisíce titulov => väčší
výber
+ prestávky v počúvaní a
zaspávanie pri počúvaní12
- nové tituly
- váha, objem
- cena
- kazivosť
- kvalita zvuku
+ váha
- dĺţka nahrávky
+ dostupnosť v
kníhkupectvách
- cena
+ akýkoľvek prehrávač s CD
- “nový“ formát
- nový prehrávač
- prestávky v počúvaní a
zaspávanie pri počúvaní
+ váha, objem
+ kvalita zvuku
+ slovenský/český a anglický
jazyk
Tab. č. 1 Vlastnosti niektorých formátov audiokníh z hľadiska pouţívateľskej praxe
Otázka platnej legislatívy
V Slovenskej republike sa momentálne v kniţniciach nedajú poţičiavať zvukové knihy. Ak
by to aj finančné moţnosti niektorých kniţníc dovoľovali, neumoţňuje to Hromadná licenčná
zmluva medzi Slovenskou národnou kniţnicou (zastupuje v nej všetky kniţnice v SR)
a autorskou spoločnosťou LITA, ktorá sa na zvukové dokumenty nevzťahuje.
Podľa Zákona o autorskom práve (2003) výnimku predstavujú zdravotne znevýhodnení, pre
ktorých platí § 29 Pouţitie diela pre potreby zdravotne postihnutých:
(1) Súhlas autora sa nevyţaduje na vyhotovenie rozmnoţeniny zverejneného diela, na jej
verejné rozširovanie inou formou prevodu vlastníckeho práva ako predajom, na jej verejné
rozširovanie vypoţičaním alebo na verejný prenos, ak sa takéto pouţitie uskutočňuje
výhradne pre potreby zdravotne postihnutých v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným
postihnutím a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového
prospechu.
(2) Na pouţitie podľa odseku 1 sa primerane vzťahuje ustanovenie § 25 tretia veta13.
(3) Za pouţitie diela podľa odseku 1 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.
Na základe tohto zákona a svojej zriaďovacej listiny môţe Slovenská kniţnica pre nevidiacich
zhotovovať a verejne šíriť rozmnoţeniny zverejnených diel medzi svojimi pouţívateľmi,
ktorými sa však na základe zriaďovacej listiny a kniţničného a výpoţičného poriadku (Hasaj,
2009) môţu stať len nevidiaci a slabozrakí. Z praxe v Oddelení pre nevidiacich však vyšli
12
Z finančných a iných dôvodov pouţívatelia riešili počúvanie audiokníh ako MP3 na CD zakúpením
rádiomagnetofónu s CD prehrávačom. Na tomto prehrávači fungujú kazety tak ako inde – keď si chce pouţívateľ
spraviť prestávku, kazetu zastaví a tá ostane zastavená na tom istom mieste, či uţ zapne rádio alebo prehrávač
prenesie z izby do izby. Taktieţ, keď čitatelia pri počúvaní zaspia, magnetofón prehrá kazetu iba po koniec
jednej strany. Na rozdiel od kaziet, najmä staršie takto kombinované prehrávače vedia CD s MP3 prehrávať iba
naraz. T. z., ţe pri prepnutí prehrávača na rádio alebo jeho vypnutí sa informácia o mieste “pauzy“ stratí a čitateľ
hľadá miesto, kde skončil počúvať, len veľmi ťaţko, zvlášť ak je nevidiaci alebo slabozraký. Moderné MP3
prehrávače uţ si miesto “pauzy“ pamätajú, avšak audiokniha z CD sa do nich najskôr musí prehrať cez počítač.
13
Tretia veta § 25: Pri citácii sa musí uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo,
alebo meno osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, ako aj názov diela a prameň
(Zákon č. 618/2003).
42
najavo potreba a dopyt po zvukových knihách aj zo strany iných zdravotne znevýhodnených
ľudí ako napr. dyslektikov pripravujúcich sa na maturitné a prijímacie skúšky, mentálne
postihnutých či ľudí nevládnych a dlhodobo resp. trvalo upútaných na lôţko. Bohuţiaľ,
súčasná legislatíva im neumoţňuje vypoţičať si zvukové knihy načítané Slovenskou
kniţnicou pre nevidiacich. Téma poskytovania audiokníh z Levoče takto zdravotne
znevýhodneným ľuďom bola prednesená v diskusii na seminári, kde sa zástupcovia LITA
(autorská spoločnosť) a Slovenskej kniţnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči
zhodli, ţe stačí, ak si Slovenská kniţnica pre nevidiacich poţiada o zmenu zriaďovacej
listiny14 a zvukové knihy si môţu v rozsahu svojho postihnutia vypoţičiavať aj inak ako
zrakovo znevýhodnení ľudia.
Dňa 27. októbra 2010 však LITA (Debnárová, 2010) vydala písomné stanovisko, v ktorom
uviedla: “Výnimku ustanovenia § 29 je moţné pouţiť pri vypoţičiavaní literárnych diel napr.
pre nevidiacich občanov napísaných osobitným typom písma (braillovo písmo). Výnimka sa
v ţiadnom prípade nemôţe vzťahovať na všetky skupiny zdravotne znevýhodnených
občanov“ (Debnárová, 2010, s. 2).
Z tohto dôvodu nemôţu občania SR, ktorí sú dyslektici, mentálne znevýhodnení,
paralyzovaní, imobilní, dlhodobo upútaní na lôţko či inak zdravotne znevýhodnení profitovať
z obrovskej zbierky zvukových kníh zhotovených Slovenskou kniţnicou pre nevidiacich, tak
ako je tomu v ostatných vyspelých krajinách sveta, kde je úplne beţné spájanie sluţieb pre
nevidiacich a slabozrakých so sluţbami pre telesne znevýhodnených (napr. National Library
Service fort he Blind and Physically Handicapped).
Zoznam bibliografických odkazov
DEBNÁROVÁ, M. et al. 2010. Závery a odporúčania z celoslovenského odborného seminára
s medzinárodnou účasťou Audioknihy v knižniciach [online]. Bratislava : InfoLib, 2010 [cit.
2010-12-14]. Dostupné na internete:
<http://www.infolib.sk/index/podstranka.php?id=51&idm=1&prm1=1&prm2=1&prm3=3661
>.
HASAJ, František. 2009. Kniţničný a výpoţičný poriadok Slovenskej kniţnice pre
nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči [online]. Levoča : Slovenská kniţnica pre nevidiacich
Mateja Hrebendu v Levoči, 2009 [cit. 2010-12-14]. Dostupné na internete:
<http://www.skn.sk/?kniznicny-a-vypozicny-poriadok>.
Zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v
znení neskorších predpisov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č.
234/2000 Z. z.
Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
(autorský zákon).
14
Zriaďovacia listina v dnešnej podobe bola vytvorená v čase platnosti predchádzajúceho Autorského zákona,
ktorý poskytoval výnimku len pre nevidiacich, nie pre zdravotne postihnutých (Zákon č. 383/1997).
43
Norbert Végh
Slovenská kniţnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči
AUDIOKNIHY A DIGITÁLNA KNIŢNICA
SLOVENSKEJ KNIŢNICE PRE NEVIDIACICH MATEJA
HREBENDU
Zvukové knihy (ďalej ZK) uţ mnoho desaťročí patria medzi najdôleţitejšie prvky
kniţničného fondu Slovenskej kniţnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (ďalej
SKN). Budúci rok si pripomenieme 50. výročie prvej ZK, ktorá sa nahrala v našej kniţnici,
pričom v roku 2010 vznikla aj päťtisíca ZK. Počas tohto obdobia boli míľniky, ktoré sú hodné
pripomenutia. Vývoj ZK začal nahrávaním na magnetofónové pásy či cievky, neskôr na
magnetofónové kazety. V roku 1997 bola vyrobená prvá DAISY (Digital Audiobased
Information System) kniha. Od roku 2004 sú zvukové knihy a časopisy nahrávané digitálne
v oddelení zvukových štúdií, ktoré zodpovedá aj za ich kvalitu. V roku 2006 vznikla Digitálna
kniţnica SKN (ďalej DK), ktorá je prevádzkovaná na webovej stránke www.skn.sk .
V úvode je nutné poznamenať, ţe SKN je špeciálna kniţnica, ktorá poskytuje svoje
sluţby zrakovo postihnutým pouţívateľom a od iných kniţníc sa líši aj tým, ţe všetky knihy
a časopisy vo všetkých formátoch (v Braillovom písme, vo zvuku, či digitálne) vyrába sama.
Zároveň musí zabezpečiť také postupy pri šírení kníh a časopisov, aby bol dodrţaný Autorský
zákon.
Webová stránka kniţnice je úzko prepojená so sluţbami Digitálnej kniţnice. Je preto
potrebné vymenovať funkcie stránky, ktoré dopĺňajú obrovské moţnosti prehrávania ZK
nielen z klasických CD vo formáte MP3, ale aj ich vyuţívanie on-line.
Počas piatich rokov fungovania DK sme sa snaţili o postupné vylepšovanie jej
všetkých funkcií. Podstatou DK je moţnosť počúvať ZK on-line priamo z webovej stránky. U
registrovaného pouţívateľa, ktorý sa sám na stránke zaregistroval, si overíme, či patrí medzi
zrakovo postihnutých pouţívateľov a následne mu aktivujeme jeho prihlasovacie meno
a heslo. Zaregistrovaný pouţívateľ si môţe z webovej stránky sťahovať zvukové knihy
a časopisy vo formáte WMA DRM 10. Po prvom zadaní mena a hesla získa z nášho servera
licenciu na prehrávanie zvukových súborov. Táto licencia mu umoţňuje prehrávať
dokumenty počas nasledovného roka. Počúvanie ZK je zdarma. Počúvanie všetkých čísel
štyroch zvukových časopisov (Nový ţivot, Prameň, Novet a Nádej) stojí spolu ročne 1 €.
Počúvať môţu naši čitatelia ľubovoľnú kapitolu, alebo si stiahnu celú knihu naraz ako jeden
ZIP súbor.
V začiatkoch fungovania DK bolo nutné jednu ZK sťahovať aj niekoľko hodín. Na
sklonku minulého roka sme zvýšili rýchlosť internetového pripojenia na 10 Mbit/s, čo
umoţňuje 500 MB knihu stiahnuť za 15 minút. Na prehrávanie ZK odporúčame OS
Windows. V začiatkoch DK sa mohli ZK počúvať s OS Win ´98, dnes majú pouţívatelia aj 64
bitovú verziu Win7. Bez problémov fungujú naše knihy s hlasovým výstupom NVDA
(NonVisual Desktop Access, www.nvda-project.org). Pri hlasovom výstupe Jaws odporúčame
na počúvanie známy program Winamp. Okrem počúvania ZK na počítači môţu čitatelia
pouţívať aj MP3 prehrávače, ktoré podporujú formát WMA DRM 10 (najpouţívanejšie sú
značky Transcend, Sony, Sandisk). Ich ceny sú od 33 € vyššie, takţe sú cenovo dostupné.
Mnohé kniţnice (napr. v Banskej Bystrici, Ţiline, Prešove, Starej Ľubovni, Lučenci, Nových
44
Zámkoch,...) poţičiavajú tieto prehrávače pre nevidiacich, pričom nevidiaci si má moţnosť
vybrať knihy, ktoré mu v kniţnici do tohto prehrávača nahrajú. Ďalšia moţnosť počúvania ZK
je pomocou mobilných telefónov s OS Windows mobile, alebo Symbian. Z mobilných
telefónov sa najviac osvedčila značka Nokia. Nevidiaci preferujú lepšie vybavené mobily
s hlasovým výstupom (napr. MobileSpeak) a pripojením cez Wifi. Nájde sa však aj lacnejšie
riešenie, ZK prehráva aj napr. Nokia 2730, ktorá sa dá kúpiť za 8 €, dokonca na najlacnejší
paušál. Musíme však počítať s tým, ţe takýto lacný mobil nebude mať hlasový výstup.
S príchodom mobilu Nokia C5 s hlasovým výstupom sú moţnosti prehrávania ZK ešte
zaujímavejšie. V prípade, ţe napriek týmto moţnostiam by mal náš čitateľ iný mobil, či mp3
prehrávač, stále sú mu k dispozícii ZK aj na CD v beţnom formáte MP3, doplnené zvukovou
pečiatkou, ktoré sú zhotovované na výkonných DVD duplikátoroch.
Mnohé sluţby DK sú dostupné aj bez zadania mena a hesla. Bez mena a hesla máme
pripravenú demo ukáţku fungovania kníh. Podobne aj bez mena a hesla si záujemcovia môţu
pozrieť zoznam našej bohatej ponuky zvukových kníh. Radi by sme tento zoznam doplnili
o krátke 30 sekundové ukáţky, ako je to na webovej stránke Kniţnice a tlačiarne pre
nevidiacich K. E. Macana v Prahe.
Je našou snahou neustále zlepšovanie sluţieb DK, preto je na našej webovej stránke
veľa informácií, ktoré dopĺňajú základné počúvanie ZK. Knihy sa dajú vyhľadávať podľa
názvu chronologicky aj abecedne, podľa mena autora, načítavateľa, ţánru a roku vydania. Pri
kaţdej knihe je podrobná informácia vrátane anotácie z on-line OPAC katalógu. Od konca
minulého roka tu nájdeme aj linku, vďaka ktorej si naši pouţívatelia môţu celú knihu či
kapitolu stiahnuť nielen z nášho hlavného servera, ale aj zo záloţného servera. Týmto krokom
sme chceli prispieť nielen k zrýchleniu sťahovania kníh, ale aj k vyššej bezpečnosti a
dostupnosti počas 24 hodín počas celého týţdňa (24/7), prípadne pri údrţbe servera, alebo
výpadkoch internetu. Podarilo sa nám to vďaka rekonštrukcii PC siete i serverovne
a inštalovaním diskového poľa IBM.
Za posledné roky sme veľmi zintenzívnili našu prácu. Kaţdý rok sa snaţíme pridávať
viac a viac kníh do DK. V súčasnosti máme v DK vyše 1600 ZK a časopisov (ktoré sa
skladajú z vyše 27 800 digitálnych objektov), pričom plánovaný ročný prírastok je 500 ZK.
Takýto prírastok DK je moţný aj vďaka projektu Digitalizácia: nevidiaci pre nevidiacich,
v ktorom nám sami nevidiaci pomáhajú digitalizovať zvukové knihy z nášho archívu. Pri
digitalizácii vyuţívame aj špeciálne zariadenie Gem-digitizér, ktorý digitalizuje analógové
nahrávky vyššou rýchlosťou. Od roku 2006 sa z DK stiahlo vyše 80 000 digitálnych objektov
v objeme vyše 9 TB. Počet aktívnych poţívateľov DK sa pohybuje okolo 200.
Nasledovné štatistiky sú on-line dostupné aj na našej stránke.
Rok
Počet stiahnutých
objektov
2006
200
2007
10363
2008
22708
2009
21087
2010
25622
45
Rok
Prírastky DK
2006
10
2007
100
2008
124
2009
667
2010
709
Uvedené ukazovatele sú aj výsledkom doplnkových funkcií DK na našej stránke.
Nevidiaci hlasovaním môţu ovplyvniť poradie kníh, ktoré sa prednostne dostanú do DK,
pričom v galérii hlasovania sú zaznamenané všetky hlasy od začiatku fungovania DK.
Čitatelia môţu adresovať svoje návrhy edičnej komisii, ktorá návrhy posúdi a zaradí ich na
spracovanie. Nevidiaci na svoje návrhy a pripomienky môţu vyuţívať aj sluţbu Spýtajte sa
kniţnice, či prispievať svojimi skúsenosťami do špecializovaných tém diskusného fóra, čo
pozitívne ovplyvňuje komunikáciu medzi pracovníkmi kniţnice a našimi pouţívateľmi.
Medzi ďalšie vylepšenia webovej stránky patria prvky Webu 2.0. Zaviedli sme
komentáre ku kaţdej knihe, kde získavame cenné informácie, či uţ pozitívne alebo negatívne.
Pri digitalizovaní zvukových kníh spred 49 rokov a pri počte 27 800 súborov sa niekedy
„chybička vlúdi“. Podstatné je, ţe máme vypracovaný systém na odstraňovanie takýchto
nedostatkov. Preto by sme boli veľmi radi, ak nám čitatelia svoje poznatky o prípadných
chybách uvedú aj v príslušnej časti nášho diskusného fóra. Taktieţ by sme privítali, ak by
pouţívatelia pridávali v diskusnom fóre aj osvedčené, zaujímavé linky. Takúto poţiadavku
vzniesli nevidiaci účastníci seminára Reset v auguste 2010. V prípade, ţe kvalita nahrávky je
„poznačená časom“, dokáţeme ju označiť istou značkou kvality.
Sme radi, ţe mnohí pouţívatelia vyuţívajú na našej stránke napr. RSS kanály, mapu
stránky, či textovú verziu stránky. V časti kontakty nájdu záujemcovia okrem e-mailu
a telefónnych čísel aj Google mapu s presným určením polohy našej kniţnice. Kaţdý mesiac
uverejňujeme aktuálne prírastky zvukových kníh za predošlý mesiac a informujeme našich
čitateľov o pripravovaných akciách. Nájdete nás aj na Facebooku.
Napriek tomu, ţe o elektronické sluţby je čím ďalej, tým väčší záujem, nemalú
pozornosť venujeme aj osvete a propagovaniu sluţieb digitálnej kniţnice. Sme veľmi radi,
keď dostaneme príleţitosť navštíviť nevidiacich osobne, alebo knihovníkov v našich 30
pobočkách vo verejných kniţniciach. Preto sme v roku 2010 predviedli naše sluţby
v kniţniciach v Prešove a Banskej Bystrici, predtým v Leviciach, Nitre, Košiciach a
Bardejove. O našich najnovších sluţbách sme referovali na konferencii Digitálna kniţnica
2010 v Jasnej, na seminári k 20. výročiu zaloţenia UNSS, na seminári Reset v Ţdiari, na
seminári Audioknihy v Bratislave. Najnovšie informácie o našich sluţbách uverejňujeme
v odborných časopisoch, napr. IT-lib, alebo v časopise Nový ţivot. V čitárni v Levoči, ale aj
v hlavnej budove SKN, sme pre našich čitateľov zaviedli Wifi pripojenie. Pre čitateľov, ktorí
sú z rôznych kútov Slovenska a majú technický problém pri prehrávaní ZK, dokáţeme podať
pomocnú ruku on-line na diaľku pomocou programu TeamViewer. Za niekoľko minút cez
internet dokáţeme v prípade potreby pomôcť s doinštalovaním napr. licencie na prehrávanie
našich kníh. Medzi ďalšie elektronické sluţby patrí zasielanie časopisov vo formáte RTF
a TXT e-mailom, alebo na CD. Spolu so sluţbou Audioweb, ktorá umoţňuje on-line
počúvanie zvukových časopisov, máme vyše 100 odberateľov elektronických časopisov.
Ďalšia zaujímavá sluţba je moţnosť sťahovania DAISY kníh I. a II. generácie z našej
webovej stránky (prvé tituly „Cesta k Internetu“ a „Kniha kráľov - Panovníci Slovenska a
Slovákov“ bola skonvertovaná do formátu, ktorý prehráva špeciálny prehrávač Tomboy
46
s hlasovým výstupom. Naďalej chceme pokračovať aj v aktivitách, aby sme podporili
počúvanie DAISY kníh. Koncom roka 2010 pokračoval projekt EoD (Zasielanie kníh na
objednávku) v spolupráci s Univerzitnou kniţnicou, vďaka ktorému si nevidiaci mohli
pomocou hlasového výstupu vypočuť zasielané textové knihy vo formáte RTF. Aj táto sluţba
je ponúkaná pre našich čitateľov zdarma. Medzi zaujímavé sluţby, ktoré pribudli na stránke
od konca minulého roka, je aj prístup do databáz EBSCO. Po zadaní mena a hesla majú
pouţívatelia DK prístup k plným textom časopisov, ale aj kníh, prevaţne v angličtine.
V minulom roku sme zaviedli na stránke aj sledovanie počtu kliknutí na jednotlivé
knihy. Vychádzame z toho, ţe čím je kniha zaujímavejšia, tým viac návštevníkov si ju pozrie.
Medzi nové funkcie patrí aj to, ţe pri kaţdej zvukovej knihe na stránke sa nachádza ponuka
najzaujímavejších titulov z toho istého ţánru. Túto funkciu zrejme mnohí poznajú z YouTube.
Začali sme budovať katalóg autorov DK, aby sa čitateľ dozvedel viac aj o autorovi zvukovej
knihy.
V závere roku 2010 sme sa v Bratislave zúčastnili medzinárodného seminára
o audioknihách, kde nás Marcus Rahm z Nemecka oboznámil s projektom Digitálnej kniţnice
v Nemecku, ktorý začal v roku 2009. Na seminári Moderné kniţničné sluţby a ich efektívna
prezentácia nás pán Wolfgang Tiedtke z kniţnice v Hamburgu podrobnejšie informoval
o nemeckom projekte, do ktorého je zapojených pribliţne 190 kniţníc z Nemecka. Z archívu
ich digitálnej kniţnice si môţu čitatelia stiahnuť audioknihy, knihy a časopisy v textovej
forme, videá. Všetky súbory sú chránené systémom DRM. Porovnali sme ich s našou
digitálnou kniţnicu. Zistili sme ţe, obidve digitálne kniţnice pouţívajú systém WMA DRM
10 a pracujú na veľmi podobných princípoch. Pán Marcus Rahm sa vyjadril, ţe naši čitatelia
majú oproti ich čitateľom isté výhody pri sťahovaní hlavne väčších zvukových kníh.
Na záver by som chcel vysloviť presvedčenie, ţe aj v roku 5. výročia fungovania DK
zavedieme ďalšie zaujímavé funkcie a naďalej budeme rozširovať ponuku o ďalšie tituly kníh
a časopisov.
47
PhDr. Darina Janovská
Slovenská národná kniţnica
AUDIOKNIHY Z POHĽADU VÝPOŢIČIEK
Kým tradičná printová kniha je určená na čítanie, audiokniha je určená na počúvanie.
Z toho vyplývajú takmer neohraničené moţnosti jej vyuţitia. Čítanie printovej knihy totiţ
vyţaduje isté prostredie i čas, ktorý v dnešnej uponáhľanej dobe nie je ľahké nájsť, no
počúvať sa môţe i popri iných činnostiach počnúc domácimi prácami a končiac napríklad
šoférovaním auta. Audioknihám teda jednoznačne patrí budúcnosť. Ich ponuka na
slovenskom kniţnom trhu je zatiaľ obmedzená, no počet titulov v tejto forme bude narastať,
s čím sa musia vyrovnať i kniţnice. Keďţe z mnoţstva foriem audiokníh sa v kniţniciach
najčastejšie vyskytujú audioknihy na CD, príspevok je zameraný na audioknihy na tomto
nosiči.
Kniţničný zákon hovorí, ţe kniţnice majú zabezpečovať slobodný prístup
k informáciám šíreným na všetkých druhoch nosičov. Fond audiokníh v kniţniciach je však
veľmi úzky, pretoţe ich získava iba obmedzený počet kniţníc. Z oslovených 49 kniţníc
zastúpených v Národnej komisii pre sluţby a v pracovnej skupine pre výpoţičky a MVS
v KIS VIRTUA iba 8 kniţníc (1 verejná, 3 krajské a 4 vedecké) uviedlo, ţe nakupujú, resp.
inak získavajú i audioknihy. Všetky ostatné oslovené kniţnice povaţovali získavanie
audiokníh do kniţničného fondu vzhľadom na problémy s ich poţičiavaním za zbytočné.
Ďalší problematický okruh tvorí nerovnaká terminológia pouţívaná pri ich
katalogizačnom spracovaní. Pri vyhľadávaní audiokníh na portáli Slovenská kniţnica sa
termín audiokniha nachádza zväčša len pri tituloch, ktorých vydavateľom je Slovenská
kniţnica pre nevidiacich M. Hrebendu v Levoči. Tieto tituly však majú prísne determinovaný
typ pouţívateľov, čiţe nie sú určené pre beţného pouţívateľa. Ak chce beţný pouţívateľ
kniţnice nájsť v katalógoch na portáli audioknihy, pod týmto termínom ich nenájde. Musí
pouţiť termíny: kompaktné platne, elektronické dokumenty, elektronické optické disky
a mnoho ďalších. Keďţe pouţívateľ nevie, ţe má pouţiť práve tieto termíny, ak nevyhľadáva
na autora alebo na konkrétny názov audioknihy, ţiadnu audioknihu nenájde. Popis v katalógu
teda zdôrazňuje typ nosiča a nie to, ţe ide o zvukový dokument. Zároveň sa pri CD zväčša
nerozlišuje dokument určený na čítanie (najčastejšie textové CD) a na počúvanie.
Autorský zákon pozná iba termín zvukový záznam – čiţe ide o zvuky zaznamenané
na nejakom nosiči. Zvukovým záznamom môţe byť zachytené buď autorské dielo (hudobné
alebo literárne), alebo iný zvukový prejav, ktorý za autorské dielo nemoţno povaţovať. Ani
pouţitie termínu zvukový záznam preto nepovaţujeme za vhodné kritérium rešeršovania,
pretoţe sa nevzťahuje len na audioknihy, ale i na iné typy dokumentov, napríklad na hudobné
nahrávky na CD.
Terminológia však nie je jasná ani kniţnému obchodu. Na stránke martinského
internetového kníhkupectva Martinus, jedného z najpopulárnejších na Slovensku, napríklad
v kategórii nazvanej Audioknihy nájdeme okrem foriem CD, MC, MP3 a audiokníh aj
tituly vo forme e-book, CD ROM alebo CD s ľudovými, vianočnými či detskými piesňami.
Vydavatelia zas pouţívajú na svojich stránkach termíny: audioknihy, knihy na
počúvanie alebo zvukové knihy.
Práve termín audioknihy povaţujeme v rámci sluţieb čitateľom za najvhodnejší.
Čitateľ vie, čo si má pod ním predstavovať a môţe naň rešeršovať s vedomím, ţe v získanom
48
zozname budú iba audioknihy a nič iné. V kaţdom prípade by kniţnice mali byť pri
spracovaní a označovaní tohto typu dokumentu jednotné a označovať ho rovnako.
Najväčším problémom kniţníc v súvislosti s audioknihami je však problematika ich
(ne)poţičiavania. Ich poţičiavanie je v zmysle autorského zákona moţné len so súhlasom
výlučného nositeľa práv, ktorý sa udeľuje písomnou licenčnou zmluvou. Aby sa teda
audioknihy dostali do beţného reţimu poţičiavania, musia byť zmluvne upravené vzťahy
s organizáciami zastupujúcimi práva autorov, interpretov i výrobcov zvukových záznamov, čo
v súčasnosti ešte nie je vyriešené.
V súčasnosti je vyriešený len vzťah s organizáciou zastupujúcou práva autorov –
autorskou spoločnosťou LITA. Medzi autorskou spoločnosťou LITA a SNK sa na kaţdý rok
uzatvára hromadná licenčná zmluva, podľa ktorej LITA ako organizácia kolektívnej správy
práv poskytuje Slovenskej národnej kniţnici licenciu na verejné rozširovanie rozmnoţenín
literárneho, dramatického, hudobnodramatického, choreografického, audiovizuálneho,
fotografického diela, diela výtvarného umenia, architektonického diela alebo diela úţitkového
umenia vypoţičaním prostredníctvom kniţníc v kniţničnom systéme Slovenskej republiky
a to v neobmedzenom rozsahu čo do počtu výpoţičiek. V zmysle tejto licenčnej zmluvy SNK
uhrádza od roku 2007 kaţdoročne nositeľom práv licenčnú odmenu za všetky kniţnice
kniţničného systému SR odvíjajúcu sa od počtu výpoţičiek v predchádzajúcom roku.
Z uvedeného vyplýva, ţe hromadná licenčná zmluva sa nevzťahuje ani na zvukové
dokumenty (napr. audioknihy), ani na elektronické dokumenty (napr. textové CD), čiţe ich
výpoţičky v súčasnosti nie sú moţné.
Osobitný problém v problematike výpoţičiek audiokníh predstavujú prílohy
printových dokumentov napr. vo forme CD so zvukovou nahrávkou textu. Knihy s prílohami
sú v súčasnosti uţ veľmi beţné, najmä v oblasti cudzích jazykov. Keďţe printovú časť moţno
poţičať, ale zvukovú nie, CD sa pred výpoţičkou musí z publikácie vybrať, čo je
nepochopiteľné nielen pre pouţívateľov, ale často i pre pracovníkov výpoţičných sluţieb.
Často sa mylne interpretuje, ţe výpoţičkám audiokníh a ďalších dokumentov v inej
ako v printovej forme bráni autorský zákon. Nie je tomu tak. Autorský zákon iba hovorí, ţe
verejné rozširovanie diela vypoţičaním sa môţe realizovať iba na základe písomného súhlasu
nositeľa autorských práv resp. osoby, ktorá jeho práva vykonáva a za vypoţičanie diela patrí
autorovi odmena. Pri audioknihách je situácia o to komplikovanejšia, ţe tu nejde len o práva
autorov literárneho diela, ktorých zastupuje LITA, ale i o práva interpretov (napr. hercov
čítajúcich text) a o práva výrobcov zvukového záznamu, ktorých zastupujú iné organizácie
kolektívnej správy práv a ktorým taktieţ patrí v prípade výpoţičiek odmena. Problémom sú
teda financie – kto to všetko zaplatí?
Na umoţnenie verejného rozširovania zvukových, ale i elektronických dokumentov
vypoţičiavaním v kniţniciach SR sú v podstate moţné 3 riešenia:

Rozšíriť hromadnú licenčnú zmluvu medzi LITOU a SNK o zvukové
a elektronické dokumenty, pričom LITA by mohla licenčné odmeny
prerozdeľovať ďalším organizáciám kolektívnej správy práv na základe
kooperačných zmlúv.

Uzatvoriť hromadnú licenčnú zmluvu medzi SNK a kaţdou z organizácií
kolektívnej správy práv osobitne.
49

Ponechať problematiku na kniţnice – ak by kniţnica chcela poţičiavať
zvukové a elektronické dokumenty, musela by sama uzavrieť licenčnú zmluvu
s kaţdou z organizácií kolektívnej správy práv – a samozrejme im i uhradiť
príslušnú licenčnú odmenu.
V kaţdom prípade treba situáciu riešiť. Verejnosť i kniţnice očakávajú riešenie od SNK.
Samozrejme, SNK môţe za kniţnice platiť licenčné odmeny iba vtedy, keď na to dostane
finančné prostriedky.
50
ZÁVERY A ODPORÚČANIA
z celoslovenského odborného seminára s medzinárodnou účasťou
AUDIOKNIHY V KNIŢNICIACH,
ktorý sa konal dňa 30. 9. 2010 v Galérii Artotéka, v Úseku hudobnej a umenovednej
literatúry, Kapucínska ul. č. 1, Bratislava 1 pri príleţitosti 110. výročia zaloţenia Mestskej
kniţnice v Bratislave
Na celoslovenskom odbornom seminári Audioknihy v kniţniciach sa prediskutovali tieto
témy:
1. moţnosť poţičiavania zvukových dokumentov, načítaných bez umeleckého výkonu,
ktorých obsah nie je sprevádzaný ani doplnený hudobnou zloţkou,
2. moţnosť poţičiavania tlačených dokumentov (kníh), ktorých súčasť tvorí príloha pevný nosič (CD, DVD a pod.),
3. moţnosť rozšírenia výpoţičných sluţieb Slovenskej kniţnice pre nevidiacich Mateja
Hrebendu v Levoči pre všetky skupiny zdravotne postihnutých občanov.
ZÁVERY ZO SEMINÁRA
K bodu 1:
Zvukové (audiálne) dokumenty na pevných nosičoch (napr. v súčasnosti audiokazety,
audioknihy na CD – aj vo formáte mp3), ktoré sú načítané bez umeleckého výkonu (nie
umelcom - hercom), a ktorých obsah nie je sprevádzaný ani doplnený hudobnou zloţkou
(napr. ak autor sám načíta na pevný nosič svoje dielo), môţu kniţnice kniţničného systému
SR poţičiavať svojim pouţívateľom absenčne, pokiaľ získali súhlas na pouţitie
umeleckého výkonu od nositeľa práv - autora, ktorý dielo načítal a súhlas od výrobcu
zvukového záznamu.
Z hľadiska zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s
autorským právom (autorský zákon) je irelevantné, či interpretom diela (výkonným umelcom)
je autor alebo iná osoba. Podľa ustanovenia § 5 ods. 13 AZ je umeleckým výkonom
predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo folklórneho diela
spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom. Autor, ktorý umelecké dielo
interpretuje, sa pri "načítaní" svojho diela na zvukový záznam dostáva do postavenia
výkonného umelca so všetkými oprávneniami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú; ide
predovšetkým o ustanovenie § 63 ods. 2 písm. e) - právo udeľovať súhlas na verejné
rozširovanie zvukového záznamu vypožičaním.
Podľa § 5 ods. 20 AZ je výrobcom zvukového záznamu fyzická alebo právnická osoba,
ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie, a to so všetkými právami, ktoré
pre túto osobu vyplývajú z príslušných ustanovení AZ, predovšetkým z ustanovenia § 64 ods.
2, psím. c) - právo udeľovať súhlas na verejné rozširovanie zvukového záznamu vypožičaním.
Výklad k bodu 1 z hľadiska zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach
súvisiacich s autorským právom (autorský zákon, ďalej len AZ) poskytla Mgr. Magdaléna
Debnárová, zástupkyňa riaditeľa autorskej spoločnosti LITA a vedúca licenčného oddelenia.
51
K bodu 2:
Pokiaľ je prílohou tlačenej knihy nosič so zvukovým alebo zvukovoobrazovým
záznamom, majú okrem autora k nemu práva aj výkonný/í umelec/umelci a výrobca
zvukového záznamu.
V zmysle autorského zákona ide o dva odlišné predmety ochrany a síce, vydané
literárne dielo a zvukový záznam, na ktorom je zaznamenané literárne dielo a výkon
interpreta.
Čo sa týka jazykových kurzov, ako prílohu na zvukovom, prípadne
zvukovoobrazovom nosiči, ide o zvukový záznam, ku ktorému má práva jeho výrobca, ktorý
udeľuje súhlas na jeho pouţitie. Pokiaľ je na zázname autorské dielo, je potrebný aj súhlas
autora/autorov na pouţitie jeho/ich diel na zvukovom/zvukovoobrazovom nosiči. Podľa § 5
ods. 18 AZ je výkonným umelcom spevák, hudobník, herec, tanečník a iná osoba, ktorá
spieva, hrá, predvádza, prednáša alebo inak vykonáva literárne dielo, umelecké dielo alebo
folklórne dielo. To znamená, ţe aj osoby, ktoré "načítali" jazykový kurz (pokiaľ je tento kurz
literárnym alebo umeleckým dielom v zmysle autorského zákona) sú výkonnými umelcami z
hľadiska autorského zákona a je potrebný súhlas na pouţitie ich výkonu.
Kniţnice môţu poţičiavať knihy s takýmito prílohami, pokiaľ majú udelenú licenciu od
všetkých nositeľov práv (okrem autorov sú to teda výrobcovia záznamov a interpreti/výkonní
umelci).
Mgr. Magdaléna Debnárová, zástupkyňa riaditeľa autorskej spoločnosti LITA
a vedúca licenčného oddelenia
K bodu 3:
Ustanovenie § 29 autorského zákona upravuje výnimku z výhradného práva autora
dielo pouţiť (tzv. zákonná licencia), v prípade, ak sa verejné vypoţičanie uskutočňuje
výhradne pre potreby zdravotne postihnutých v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným
postihnutím. Pre autorskoprávne účely treba za zdravotne postihnutú osobu povaţovať takú
osobu, ktorá vzhľadom na jej zdravotné postihnutie (najmä postihnutie zmyslové), nie je
objektívne dlhodobo schopná vnímať dielo (vnímanie diela má znemoţnené alebo podstatne
sťaţené). Výnimku ustanovenia § 29 je moţné pouţiť pri vypoţičiavaní literárnych diel napr.
pre nevidiacich občanov napísaných osobitným typom písma (Braillovo písmo). Výnimka sa
v ţiadnom prípade nemôţe vzťahovať na všetky skupiny zdravotne znevýhodnených
občanov.
Mgr. Magdaléna Debnárová, zástupkyňa riaditeľa autorskej spoločnosti LITA
a vedúca licenčného oddelenia
ODPORÚČANIA ZO SEMINÁRA
1.
Odporúča sa Slovenskej národnej kniţnici v Martine vstúpiť do rokovania
s Ministerstvom kultúry a cestovného ruchu SR a iniciovať doplnenie hromadnej
licenčnej zmluvy na rok 2011 uzatvorenej s ochrannou autorskou spoločnosťou LITA,
resp. uzatvoriť hromadné licenčné zmluvy s ďalšími organizáciami kolektívnej správy
SOZA, SLOVGRAM a OZIS o verejné rozširovanie zvukových (audiálnych),
52
zvukovo-obrazových a elektronických dokumentov vypoţičiavaním v kniţniciach
kniţničného systému SR.
2.
Odporúča sa Slovenskej národnej kniţnici v Martine, aby v rámci svojej národnej
metodickej pôsobnosti doriešila otázku odbornej terminológie pre zvukové
(audiálne), audiovizuálne a elektronické dokumenty najmä v súvislosti so spracovaním
dokumentov.
V Bratislave dňa 27. októbra 2010
Na spracovaní Záverov a odporúčaní z celoslovenského odborného seminára
s medzinárodnou účasťou Audioknihy v kniţniciach sa podieľali:
Debnárová Magdaléna Mgr.
zástupkyňa riaditeľa autorskej spoločnosti LITA a vedúca licenčného oddelenia
Dţuganová Daniela PhDr.
predsedníčka Slovenskej asociácie kniţníc a riaditeľka Univerzitnej kniţnice Univerzity P. J.
Šafárika v Košiciach,
Janovská Darina PhDr.
riaditeľka Odboru sluţieb Slovenskej národnej kniţnice v Martine,
Kopáčiková Judita PhDr.
podpredsedníčka Spolku slovenských knihovníkov a riaditeľka Staromestskej kniţnice,
Bratislava,
Lopušanová Monika Mgr.
riaditeľka Odboru múzeí, galérií a kniţníc Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR,
Majerová Jarmila Mgr.
námestníčka generálneho riaditeľa Slovenskej národnej kniţnice v Martine pre kniţničné
procesy,
Šulajová Eva Mgr.
vedúca Útvaru koordinácie a metodiky Mestskej kniţnice v Bratislave.
V Bratislave dňa 27. októbra 2010
53
FOTOGRAFIE
ZO SEMINÁRA AUDIOKNIHY V KNIŢNICIACH
Foto 1: Odborný seminár s medzinárodnou účasťou Audioknihy v kniţniciach uviedol
a prítomných privítal riaditeľ Mestskej kniţnice v Bratislave Mgr. Juraj Šebesta, PhD.
Foto 2: Mgr. Anna Gašparovičová, riaditeľka Malokarpatskej kniţnice v Pezinku
a Mgr. Juraj Šebesta, PhD. sa prihovárajú účastníkom seminára
54
Foto 3: V úvode seminára Mgr. Anna Gašparovičová odovzdala Mgr. Jurajovi Šebestovi, PhD.
putovnú sošku v podobe múdrej sovy – ocenenie Slovenskej asociácie kniţníc, ktorá udelila cenu
Sakáčik 2009 za realizáciu výskumu Čítanie mládeţe v Bratislavskom kraji Malokarpatskej kniţnici
v Pezinku, Mestskej kniţnici v Bratislave, Staromestskej kniţnici, Kniţnici Ruţinov, Kniţnici
Bratislava – Nové Mesto a Miestnej kniţnici Petrţalka. Soška putovala po ocenených kniţniciach celý
rok.
Potom nasledovali príspevky jednotlivých prednášateľov a diskutérov:
Foto 4: Marcus Rahm, Nemecko
55
Foto 5: Mgr. Marie Dočkalová, Česká republika
Foto 6: Mgr. Jarmila Majerová, Slovenská národná kniţnica
56
Foto 7: Ing. Karol Achberger, Univerzita Komenského v Bratislave
Foto 8: Mgr. Miroslava Sládeková - Valentíková, Mestská kniţnica v Bratislave
57
Foto 9: Mgr. Norbert Végh, Slovenská kniţnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu
v Levoči
Foto 10: Diskusia v závere seminára so zástupcami Ministerstva kultúry SR, autorskej
spoločnosti LITA, Spolku slovenských knihovníkov a Slovenskej asociácie kniţníc
58
Foto 11: PhDr. Daniela Dţuganová, predsedníčka Slovenskej asociácie kniţníc v diskusii
Foto 12: Účastníci seminára sledujúci seminár na premietacom plátne v prepojenej
miestnosti Galérie Artotéka
59
Foto 13: Smajlík pre budúcnosť audiokníh v kniţniciach na Slovensku
60
Audioknihy v kniţniciach
Zborník príspevkov z celoslovenského odborného seminára s medzinárodnou
účasťou, 30. september 2010, Mestská kniţnica v Bratislave, Galéria Artotéka,
Kapucínska 1, Bratislava 1
Zostavila Mgr. Eva Šulajová
Typografická úprava Mgr. Eva Šulajová
Vydala Mestská kniţnica v Bratislave, 2011
1. vydanie
Náklad 100 kópií
Nepredajné
ISBN 978-80-970713-0-1
EAN 9788097071301
61
ISBN 978-80-970713-0-1
EAN 9788097071301
62