vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu

Transkript

EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT, S.R.O., KUNOVICE
SBORNÍK
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE
SPOLEČNOSTI A REGIONU“
IV. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2008
25. leden, Kunovice, Česká republika
Kolektiv autorů
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“
Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil:
(C) Evropský polytechnický institut, s.r.o., 2008
Publikace neprošla jazykovou úpravou.
Za obsahovou správnost odpovídají autoři.
ISBN 897-80-7314-133-2
“VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A
REGIONU”
Organizován
EVROPSKÝM POLYTECHNICKÝM INSTITUTEM, s.r.o., KUNOVICE
ve spolupráci s
Vysokým učením technickým v Brně,
Ruskou ekonomickou akademií Plechanova v Moskvě,
Moskevskou podniaktelskou akademií v Moskvě,
Akadémiou policajného zboru v Bratislave,
Vysokou školou ekonómie a manažmentu v Bratislave,
Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici,
Žilinskou univerzitou – Fakultou riadenia a informatiky v Žiline,
Trenčianskou univerzitou Alexandra Dubčeka v Trenčíne,
Vysokou školou v Sládkovičove,
Vysokou školou mezinárodních a veřejných vztahů v Praze,
Univerzitou Palackého v Olomouci
Institutem pro výzkum a vzdělávání, o.p.s., Praha.
Předseda programového výboru konference
Ing. Oldřich Kratochvíl, Honorary professor, Dr. h. c.
ROGRAMOVÝ VÝBOR KONFERENCE
Prof. Ing. Jozef Benčo, PhD. – Univerzita Matěja Bela v Banské Bystrici, SR
Prof. PhDr. Bohumír Blížkovský, CSc. – Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR
Doc. Ing. Viera Cibáková, CSc. – Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy,
Bratislava, SR
Mgr. Zuzana Domesová – místostarostka města Hodonín, ČR
Prof. Zw. Dr. hab. Krystyna Duraj-Nowakowa – Akademia Swietokrzyska, Kielce, PL
Ing. et. Bc. Michal Dvouletý, DiS. – Dobrý den s Kurýrem, Uherské Hradiště, ČR
Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, PhD. – Univerzita Matěja Bela v Banské Bystrici, SR
Prof. Ing. Štefan Hittmár, Ph.D. – Žilinská univerzita, Žilina, SR
Prof. Ruslan I. Khasbulatov, Dr.Sc. - Ruská Ekonomická Akademie, Moskva, RU
Prof. PhDr. Beata Kosová, CSc. - Univerzita Matěja Bela v Banské Bystrici, SR
Plk. Prof. JUDr. Josef Králík, CSc. - Akadémia policajného zboru Bratislava, SR
Ing. Oldřich Kratochvíl, Honorary professor, Drh.c. – předseda programového výboru
Prof. PhDr. Stanislava Kučerová, CSc. - Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR
Plk. Doc. JUDr. Jozef Kuril, CSc. - Akadémia policajného zboru Bratislava, SR
Prof. PhDr. Karel Lacina, Dr.Sc. - Univerzita Pardubice, ČR
Mgr. Iveta Matušíková, h. doc. - Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR
Dr. h. c. Prof. Ing. Karol Polák, DrSc. – University of Sladkovičovo, SR
JUDr. Pavel Matoušek – Univerzita Palackého, Olomouc, ČR
Doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc. – Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka, Trenčín SR
Prof. Ing. Imrich Rukovanský, CSc. - Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR
Prof. Dr. Genadij N. Smirnov, Dr.Sc. - Ruská Ekonomická Akademie, Moskva, RU
Doc. Ing. Judita Šťouračová, CSc. – Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů, Praha, ČR
Prof. Vladimir. V. Tabolin – Moskevská podnikatelská akademie, Moskva, RU
Ing. Jiří Vařecha - starosta města Kunovice, ČR
Prof. Ing. Milota Vetráková, PhD. - Univerzita Mateja Bela v Banské Bystrici, SR
Prof. Vitaly Ivanovich Vidyapin, Dr.Sc. – Ruská Ekonomická Akademie, Moskva, RU
Doc. PhDr. Milan Vinklárik, CSc. - Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR
Doc. Sergej Vojtovič, DrSc. - Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka, Trenčín, SR
Doc. Ing. Juraj Wagner, PhD. – Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka, Trenčín, SR
Prof. Dr. Hab. Jan W. Wiktor - Ekonomická akademie, Krakow, PL
Sekce č. 1: Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu
Moderátor: Prof. PhDr. Karel Lacina, DrSc.
Sekce č. 2: Nové modely výuky vysoké školy podporující specifické potřeby regionu
Moderátor: Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc.
Oponentní rada:
Prof. PhDr. Karel Lacina, Dr.Sc. – vedoucí ústavu veřejné správy a práva, Univerzita Pardubice
Plk. Prof. JUDr. Jozef Králik, CSc. – prorektor Akadémie policajného zboru, Bratislava
Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, Ph.D. – Univerzita Matěja Bela v Banskej Bystrici
Obsah
ÚVODNÍ SLOVO ............................................................................................................................................................. 9
HLAVNÍ PROBLÉMY PODNIKÁNÍ A KONKURENCESCHOPNOSTI ČR........................................................ 11
ALAN GUINN, OLDŘICH KRATOCHVÍL, IVETA MATUŠÍKOVÁ, HERBERT STRUNZ .......................................................... 11
ROLE VYSOKÝCH ŠKOL VE VZDĚLÁVÁNÍ PRACOVNÍKŮ PRO ROZVOJ CESTOVNÍHO RUCHU
V REGIONU ................................................................................................................................................................... 23
KAREL LACINA .............................................................................................................................................................. 23
RETROSPEKTÍVA PRIEBEŽNÝCH VÝSLEDKOV VEDECKÉHO VÝSKUMU ZAMERENÉHO NA
PODIEL VPLYVU VYSOKEJ ŠKOLY NA ROZVOJ REGIÓNU .......................................................................... 27
JOZEF KRÁLIK ............................................................................................................................................................... 27
POZNÁMKA K PŘÍSPĚVKŮM KONFERENCE EUA V BRNĚ V R. 2006 NA TÉMA UNIVERZITY A
REGIONÁLNÍ ROZVOJ .............................................................................................................................................. 35
JAN M. HONZÍK ............................................................................................................................................................. 35
PODPORA SOUKROMÉHO VYSOKÉHO ŠKOLSTVÍ V ČESKÉ REPUBLICE ................................................ 39
YVONA LEGIERSKÁ ....................................................................................................................................................... 39
VYSOKÁ ŠKOLA - REGION - GLOBALIZOVANÝ SVĚT .................................................................................... 43
PAVEL MATOUŠEK ........................................................................................................................................................ 43
SEKCE 1
INFORMAČNÁ GRAMOTNOSŤ V INFORMAČNEJ SPOLOČNOSTI................................................................ 49
ANNA JACKOVÁ ............................................................................................................................................................ 49
ANALÝZA STRATEGIE ČESKÉ REPUBLIKY S DŮRAZEM NA REGIONÁLNÍ ROZVOJ ........................... 53
TIBOR HLAČINA, PŘEMYSL MICHÁLEK, MILAN VINKLÁRIK ......................................................................................... 53
VÝZNAMNÝ PRVOK PÔSOBIACI NA ROZVOJ REGIÓNU - REGIONALNY MANAŽMENT ..................... 61
KATARÍNA RIPLOVÁ, MARIÁN HRUBIZNA ..................................................................................................................... 61
SOCIAL NETWORKS AND DATA MINING BASED ON DATA FROM THE INTERNET .............................. 67
PAWEL KUNAT, TOMASZ WALKOWIAK, TOMASZ WIECLAWEK .................................................................................... 67
PRÍSPEVOK TRENČIANSKEJ UNIVERZITY ALEXANDRA DUBČEKA V TRENČÍNE
K VYPRACOVANIU REGIONÁLNEJ INOVAČNEJ STRATÉGIE KRAJA........................................................ 75
WAGNER, J, SLABEYCIUS, J., SEDLÁČEK, M.................................................................................................................. 75
KONCEPTY MARKETINGOVEJ ORIENTÁCIE PODNIKU ................................................................................ 83
JANA LICHVÁROVÁ ....................................................................................................................................................... 83
EDUCATION AS AN ESSENTIAL PHENOMENON OF CONSTANT DEVELOPMENT IN POPRAD
REGION.......................................................................................................................................................................... 93
MILAN DROPPA ............................................................................................................................................................. 93
ZUR ÖKONOMISIERUNG DER BILDUNG ............................................................................................................. 99
HERBERT STRUNZ ......................................................................................................................................................... 99
KLASTRE V REGIONÁLNOM MANAŽMENTE - KONCEPCIA KLASTROV V ŽILINSKOM KRAJI ...... 103
JAKUB SOVIAR ............................................................................................................................................................ 103
ÚLOHA MARKETINGU PRI ROZVOJI REGIÓNOV .......................................................................................... 111
IVETA MATUŠÍKOVÁ, JOZEF STRIŠŠ............................................................................................................................. 111
„VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2008
EPI, s.r.o., Kunovice, Česká republika, 25. leden, 2008.
5
MODEL CRM A POSTUP JEHO IMPLEMENTÁCIE V PODNIKU................................................................... 117
VILIAM LENDEL, MILAN KUBINA ................................................................................................................................ 117
VYBRANÉ STRATÉGIE TERMÍNOVÝCH OBCHODOV.................................................................................... 123
ALEŠ KOZUBÍK ............................................................................................................................................................ 123
WEATHER DERIVATES AS THE RISK TRANSFER TOOL .............................................................................. 129
ZUZANA KOZUBÍKOVÁ, JAROSLAV SLEPECKÝ ............................................................................................................ 129
ZNAČKA A JEJ BUDOVANIE NA TRHU ............................................................................................................... 135
MARGARÉTA NADÁNYIOVÁ ........................................................................................................................................ 135
VZTAH SOUKROMÉ VYSOKÉ ŠKOLY A JEJÍHO STUDENTA....................................................................... 139
ROBERT JURČA ............................................................................................................................................................ 139
NĚKTERÉ AKTUÁLNÍ PROBLÉMY HROMADNÉ DOPRAVY, SOUVISEJÍCÍ SE VZÁJEMNOU
SPOLUPRACÍ REGIONŮ .......................................................................................................................................... 143
JINDŘICH KLAPKA ....................................................................................................................................................... 143
TRVALÝ VÝZNAM BAŤOVÝCH MYŠLENEK O ÚČASTI DĚLNÍKŮ NA ZISKU ......................................... 147
ROBERT JURČA, LADISLAV OBDRŽÁLEK ..................................................................................................................... 147
SEKCE 2
DEMOGRAFICKÁ VÝZVA PRE NOVÉ MODELY VÝUČBY VYSOKEJ ŠKOLY .......................................... 153
JURAJ DUBOVEC, TIBOR HLAČINA .............................................................................................................................. 153
POZNATKY AKO ZDROJ V MANAŽMENTE PODNIKU................................................................................... 161
ŠTEFAN HITTMÁR ........................................................................................................................................................ 161
FINANČNÉ PRÁVO A TRANSFORMÁCIA JEHO ZMIEN V RÁMCI VYUČOVACIEHO PROCESU NA
AKADÉMII POLICAJNÉHO ZBORU...................................................................................................................... 167
JANA ŠIMONOVÁ ......................................................................................................................................................... 167
VZDELÁVANIE PRÁCOU A UČENÍM ................................................................................................................... 173
KAROL POLÁK ............................................................................................................................................................. 173
ŠTÚDIUM NA AKADÉMII POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE V OBLASTI OCHRANY PRED
POŽIARMI ................................................................................................................................................................... 177
MARIAN SUJA .............................................................................................................................................................. 177
EDUKÁCIA PRACOVNÍKOV KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU VO VEREJNEJ SPRÁVE V AKADÉMII
POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE ............................................................................................................. 181
JÁN BUZALKA, VLADIMÍR BLAŽEK ............................................................................................................................. 181
PRÍSTUPY K MODERNIZOVANIU SYSTÉMU A METÓD RIADENIA UČEBNÉHO PROCESU
V PODMIENKACH SÚKROMNEJ VYSOKEJ ŠKOLY ........................................................................................ 187
DANIELA HRICIŠÁKOVÁ, PETER LIPTÁK ...................................................................................................................... 187
EURÓPSKÝ SYSTÉM ĎALŠIEHO VZDELÁVANIA ............................................................................................ 193
JOZEF BALGA, BRANISLAV ČERVENKA, ELENA ZACHAROVÁ ..................................................................................... 193
NOVÉ POŽIADAVKY NA PROCES VZDELÁVANIA .......................................................................................... 203
HELENA STRÁŽOVSKÁ, LUDMILA STRÁŽOVSKÁ ......................................................................................................... 203
RIADENIE ĽUDSKÝCH ZDROJOV V PROGRAMOCH VYSOKOŠKOLSKÉHO ŠTÚDIA .......................... 209
SERGEJ VOJTOVIČ, EMÍLIA KRAJŇÁKOVÁ ................................................................................................................... 209
6
CATASTROPHE MODELS AND INSURANCE ..................................................................................................... 217
ALEŠ KOZUBÍK ............................................................................................................................................................ 217
DELAPORTOVO ROZDELENIE V NEŽIVOTNOM POISTENÍ......................................................................... 223
GALINA HORÁKOVÁ, ALEŠ KOZUBÍK .......................................................................................................................... 223
TVORBA CRM STRATÉGIE .................................................................................................................................... 231
VILIAM LENDEL .......................................................................................................................................................... 231
NOVÁ EKONOMIKA A GOVERNANCE................................................................................................................ 239
OLDŘICH KRATOCHVÍL, SERGEJ VOJTOVIČ ................................................................................................................. 239
PODNIKÁNÍ V MORAVSKOSLEZSKÉM KRAJI – SLUŽBY TURISTÚM....................................................... 243
MILAN BŘEZINA, TÍMEA TŘOSOVÁ, KAMIL TŘOS ....................................................................................................... 243
JMENNÝ REJSTŘÍK .................................................................................................................................................. 251
7
8
ÚVODNÍ SLOVO
Vážení přátelé,
dne 25. 1. 2008 jsem měl tu čest zahájit v pořadí již šestou mezinárodní konferenci ICSC International Conference on Soft Computing Applied in Computer and Economic Environments a
čtvrtou mezinárodní konferenci „Vysoká škola jako facilitátor rozvoje regionu“.
Bylo mně velikou ctí přivítat mezi účastníky ctěné rektory vysokých škol z ČR a SR, jeho
magnificenci pana rektora VUT v Brně - prof. Ing. K. Raise, CSc., MBA, jeho magnificenci pana
rektora TU AD v Trenčíně - prof. Ing. Juraja Wágnera, Ph.D., Dr.h.c. a její magnificenci rektorku
VŠEMVS
v Bratislavě - paní prof. Ing. Věru Cibákovou, CSc., paní a pány prorektory vysokých
Oldřich Kratochvíl
škol:
Ing., H. prof., Dr.h.c.
• Prof. JUDr. J. Králika, CSc., prorektora Policejní akademie v Bratislavě
• Prof. Ing. Helenu Strážovskou, Ph.D. z VŠEMVS v Bratislavě
• Hostující docentku, Mgr. Ivetu Matušíkovou, prorektorku pro pedagogickou činnost EPI, s.r.o.
• Prof. Ing. Wlodzimiera Marka Baranskieho, Ph.D. z Ústavu kybernetiky Wroclawské University
• RNDr. Ing. Miroslava Rösslera, CSc., MBA z Moravské vysoké školy v Olomouci
• Prof. Dr. Herberta Strunze z University of Applied Science Zwickau
• Doc. Mgr. Sergeje Vojtoviče, Dr.Sc. – prorektora EPI, s.r.o.
Měl jsem tu čest přivítat představitele veřejné správy v čele s panem ředitelem odboru Ministerstva vnitra PaedDr.
Františkem Menšíkem, starosty měst a obcí v čele s panem starostou Uherského Hradiště panem Ing. Liborem
Karáskem, místostarostku města Hodonín paní Mgr. Zuzanu Domesovou, starostu města Kunovice pana Ing. Jiřího
Vařechu, pana Jiřího Práška starostu obce Kuželov, pana Františka Krause starostu obce Tasov, paní Mgr. Annu
Černobýlovou starostku obce Hrubá Vrbka a pana Ing. Bc. Milana Březinu z Městského úřadu Veselí nad Moravou.
Přínosem pro naši práci byl pan Ing. Efstathios Kefalidis zastupující řecké regionální aktivity v oblasti čerpání
Evropských fondů a paní Ing. Yvona Legierská z firmy Singular Czech, s.r.o., kteří představili možnosti financování
aktivit z ESF.
Měli jsme tu čest přivítat na konferenci skupinu skvělých matematiků – pana prof. RNDr. Jana Chvalinu, Dr.Sc., Prof.
RNDr. Josefa Diblíka, Dr.Sc., doc. RNDr. Zdeňka Šmardu, CSc., doc. RNDr. Jaromíra Baštince, CSc. a pana doc.
RNDr. Josefa Zapletala, CSc.
Naší společné práce se zúčastnili také mnozí významní zahraniční akademičtí pracovníci:
• p. prof. Ing. Wlodzimier Marek Baranski, Ph.D. z Ústavu kybernetiky Wroclawské University
• p. prof. Wojciech Zamojski z Ústavu kybernetiky Wroclawské University
• p. prof. Katarzyna Michalska z Ústavu kybernetiky Wroclawské University
• p. Mgr. Efstathios Amoutzas z firmy Euroconsultant, s.r.o.
• p. prof. Ing. Štefan Hitmár, CSc. z Žilinské univerzity
K úspěchu konference přispěli také předsedové hospodářských komor z okresů Hodonín a Uherské Hradiště, páni
Luděk Šebesta a Ing. Jiří Zezulák i zástupci podnikatelské sféry, p. Ing. Vladimír Vojkovský, p. Igor Tinka a p. Jiří
Havlíček.
Na naší konferenci se stejně jako v minulých létech sešli skvělí lidé v takovém počtu, že je všechny k mé lítosti nemohu
vyjmenovat. Přesto bych však rád věnoval poděkování muži, který se ctí končí těžké poslání, které na jeho bedra položil
osud. Jeho magnificence, pan rektor TU AD v Trenčíně, doc. Ing. J. Wagner, Ph.D., Dr.h.c. končí druhé období ve
funkci rektora a protože mu zákon již nedovolil pokračovat, s pocitem uspokojení předá insignie a moci rektora svému
nástupci. Jako výraz úcty a poděkování za vykonanou práci jsem proto spolu se všemi účastníky předal panu rektorovi
„Zlatou medaili“ naší vysoké školy.
9
Vážení přátelé,
tento sborník má presentovat vysokou vědeckou a společenskou úroveň průběhu této mezinárodní vědecké konference.
V závěru tohoto úvodu sděluji všem účastníkům, že mezinárodní vědecká konference „Jak úspěšně podnikat
v příhraničních regionech“ proběhne dne 16. 5. 2008 v nádherně jarně zelených lázních Luhačovicích. Jsem přesvědčen,
že se na této konferenci opět všichni ve zdraví sejdeme.
V Uherském Hradišti, dne 25. 1. 2008
Oldřich Kratochvíl
Ing., H. prof., Dr.h.c.
rektor Evropského polytechnického institutu, s.r.o.
první soukromé vysoké školy na Moravě
10
HLAVNÍ PROBLÉMY PODNIKÁNÍ A KONKURENCESCHOPNOSTI ČR
Alan Guinn1, Oldřich Kratochvíl2, Iveta Matušíková2, Herbert Strunz3
1
Rushmore univerzity
Evropský polytechnický institut, s.r.o.
3
University of Applied Sciences Zwickau
2
Abstrakt: Autoři se v příspěvku zaobírají některými problémy, kterým musí čelit podnikatelské prostředí
v ČR. Vychází z výzkumu CES VŠEM (2006), ze statistický údajů World bank (2006), WEF a dalších
strategických materiálů. Z těchto informací vychází nejproblémovější faktory podnikán v ČR. Přestože
počet nově založených firem v letech 2003- 2007 významně roste, pokládají si autoři v článku dále otázku,
zda podnikatelské prostředí se všemi svými problémy dostatečně podporuje konkurenceschopnost ČR a
úkoly stanovené Lisabonskou strategií pro roky 2003 – 2010. V této souvislosti si autoři všímají
zabezpečení cílů Lisabonské dohody s ohledem na výši výdajů na vědu a výzkum, zabezpečení výdajů na
ICT a plnění žádoucích ukazatelů sociální soudržnosti. V závěru článku si autoři všímají inovačního
potenciálu a vyhodnocují úroveň a dynamiku ekonomické výkonnosti krajů ČR.
Abstract: In this paper the authors deal with problems that must be addressed by the entrepreneurial
community in the Czech Republic. They have used the research of CES VŠEM (2006), the statistics of the
World Bank (2006), WEF and other strategic resources. The most problematic factors come out of this
information. Since the number of new established companies grew from 2003 to 2007 reasonably, the
authors ask the question whether the entrepreneurial environment with all its problems sufficiently
encourages the competitiveness of the Czech Republic and the targets stated in the Lisbon strategy for the
period of 2003 – 2010. Under these circumstances the authors touch upon the way of meeting the targets of
the Lisbon agreement regarding the expenditure for science and research, ICT and fulfilling the
parameters of the social cohesion. In the conclusion of this paper the authors comment on the innovation
potential and evaluate the level of the economic performance dynamics in the CR districts.
Klíčová slova: Podnikání, Bílá kniha, konkurenceschopnost ČR, konkurenceschopnost EU, Evropská rada,
Lisabonská strategie, pilíře Lisabonské strategie, HDP, index globální konkurenceschopnosti, index
znalostní ekonomiky, ICT, ukazatele sociální soudržnosti, ukazatele životního prostředí, inovační potenciál,
konkurenceschopnost krajů ČR, dynamika ekonomické výkonnosti krajů ČR
Key words: Entrepreneurship, White Book, competitiveness of the Czech Republic, competitiveness of EU,
European Committee, Lisbon Strategy, GDP, Global competitiveness indices, Knowledge economy indices,
ICT, Social cohesion indices, Environment indices, innovation potential, competitiveness of the Czech
Republic districts, Economical performance dynamics in the Czech Republic districts.
Text
Mezi faktory komplikující podnikání v ČR patří především skutečnost, že podnikání v ČR je regulováno téměř 200
zákony, na něž navazuje téměř 300 podzákonných norem. Sama vláda ČR konstatovala, že v roce 2006 museli
podnikatelé vynaložit na splnění svých povinností vyplývajících z platné legislativy až 86 miliard Kč.
Následující tabulka klasifikuje důležité problémy podnikatelského ČR prostředí podle jejich priority tak, jak je uvádí
výzkum CES VŠEM v roce 2006.
Časté změny daňových předpisů, metodických stanovisek, formulářů
Délka soudního řízení
Rozsah a složitost daňových předpisů
Složitá a nestabilní právní úprava podnikání
Neefektivní potírání korupce a netransparentního lobbingu v politice
Příliš štědrý a málo kontrolovaný nemotivující sociální systém
Vysoké bankovní poplatky
Nepředvídatelnost soudních rozhodnutí
1, 25
1, 25
1, 36
1, 37
1, 38
1, 39
1, 42
1, 43
11
Nekvalitní výkon a osobní neodpovědnost úředníků státní a veřejné správy
Bující korupce a s ní související hospodářská kriminalita
1, 45
1, 50
Tabulka č. 1: Nejaktuálnější problémy podnikatelského prostředí v ČR
Zdroj: [1]
Popis hodnotící škály
1 …..Problémy zásadní, nutno bezodkladně řešit
2 …. Důležité problémy, jejichž řešení nelze odkládat
3 …. Důležité problémy, jejichž řešení lze odložit
World Bank 2006 uvádí umístění ČR v hodnocení kvality dílčích složek podnikání v mezinárodním srovnání.
Následující tabulka ukazuje, že se umístění ČR v roce 2006 oproti roku 2005 v tomto hodnocení zhoršilo:
Získávání úvěru
Zahraniční obchod
Regulace
zaměstnávání
Vynutitelnost smluv
Registrace vlastnictví
Zahájení podnikání
Ochrana investorů
Získávání povolení
Placení daní
Ukončení podnikání
Celkové hodnocení
pořadí ČR 2007
21
27
68
pořadí ČR 2006
21
41
45
97
57
79
81
109
111
115
61
pořadí ČR 2005
19
39
44
57
58
74
83
110
110
113
52
Změna 2005/2006
-2
-2
-1
55
55
85
81
110
104
110
50
-2
-3
11
-2
1
-6
-3
-2
Tabulka č. 2: Změna podmínek podnikání v ČR
Zdroj: [1,5]
(10)
vynutitelnost
smluv
ukončení
podnikání
(5)
(6)
Celkem
získávání
úvěrů
(9)
Zahraniční
obchod
(4)
registrace
vlastnictví
(8)
platba daní
(3)
regulace
zaměstnanosti
(7)
ochrana
investorů
(2)
udělování
povolení
Velká Británie
Dánsko
Irsko
Švédsko
Finsko
Litva
Estonsko
Belgie
Německo
Nizozemsko
Lotyšsko
Rakousko
Francie
Slovensko
Španělsko
Portugalsko
Rumunsko
Česká republika
Bulharsko
Slovinsko
Maďarsko
Polsko
Itálie
Řecko
(1)
zahájení
podnikání
Světová banka hodnotí pořadí zemí podle ukazatelů podnikání v roce 2006 u 175 zemí a u 24 zemí EU mimo
Lucembursko, Maltu a Kypr, protože jde o malé země. Následující tabulka ukazuje, že nejlepší podmínky pro podnikání
jsou geograficky na severu Evropy.
6
7
10
13
14
16
17
20
21
22
24
30
35
36
39
40
49
52
54
61
66
75
82
109
9
14
6
20
18
48
51
37
66
38
25
74
12
63
102
33
7
74
85
98
87
114
52
140
46
6
20
17
35
23
13
48
21
80
65
50
26
47
53
115
116
110
140
63
143
146
104
55
17
15
83
94
111
119
151
23
129
86
123
103
134
72
161
155
101
45
100
146
90
49
101
166
19
36
80
7
15
3
23
158
42
20
82
28
160
5
33
98
114
58
65
97
103
86
53
94
1
13
7
33
21
33
48
48
3
13
13
21
48
13
21
65
48
21
33
48
21
65
65
83
9
19
5
46
46
60
33
12
83
99
46
142
60
118
83
33
33
83
33
46
118
33
83
156
12
15
2
39
75
40
29
60
73
82
52
102
91
114
112
61
131
110
107
84
118
71
117
108
14
3
30
9
2
32
6
36
7
16
28
15
26
88
25
27
35
41
104
108
76
102
110
123
22
1
24
2
13
4
20
21
29
31
11
14
19
59
42
35
45
57
52
84
12
112
141
48
10
20
7
17
6
30
47
8
28
9
62
19
32
31
15
18
108
113
64
35
48
85
49
34
Tabulka č. 3: Pořadí zemí podle ukazatelů podmínek podnikání (rok 2006)
Zdroj: [1]
12
1
WEF (2004, 2006) vidí jako nejproblematičtější faktory v ČR (% respondentů) viz graf č. 1.
25000
17
14
22 507
20000
12
12
17 720
12
11
15 239
15000
14 926
11 604
10000
5000
0
Daňový
systém
Daňové sazby
Neefektivní
veřejná
správa
2004
Dostupnost
financování
Regulace trhu
práce
Korupce
2003
2005
a. s.
2006
Graf č. 1: Nejproblémovější faktory podnikání
v ČR (% respondentů)
Zroj: [2]
2004
2006
2007
s.r.o.
Graf č. 2: Počet nově založených firem v letech
2003 – 2007
Zroj: [7]
I přesto, že se podmínky pro podnikání v ČR podle Světové banky v roce 2006 oproti roku 2005 zhoršily, obchodních
společností v ČR v roce 2006 přibylo.
V roce 2007 bylo v ČR založeno 22 507 nových firem, což je o 27 % více než v předešlém roce. Téměř polovina
společností byla založena v Praze. Praha spolu s Jihomoravským, Středočeským a Moravskoslezským krajem vykazuje
v roce 2007 ¾ nově vzniklých firem ve všech krajích v ČR. Z nově vzniklých institucí působí téměř polovina v oblasti
nemovitostí a stavebnictví.
Česku stále dominují společnosti s ručením omezeným, podíl akciových společností však roste. Zatímco v roce 2004
byla akciovka každá osmnáctá nově založená společnost, v minulém roce to byla již každá devátá. Na konci minulého
roku v Česku fungovalo 290 301 společností, z toho 92,2 procenta z nich bylo s ručením omezeným. Založených
evropských společností bylo pouhých 27.
KONKURENCESCHOPNOST ČESKÉ REPUBLIKY
V roce 1994 vydala Evropská unie tzv. „Bílou knihu“ nazvanou „Výzvy a cesty vpřed do 21. století“. V ní konstatovala,
že se konkurenceschopnost EU vůči globálním konkurentům (USA, Japonsko) zhoršila. Již tehdy chyběla tomuto
materiálu širší vize. Materiál neviděl blízký nástup Číny, Indie a celé ASEAN. Materiál však správně viděl zaostávání
EU v době nástupu globalizace v mnoha oblastech (v oblasti ekonomické výkonnosti, v míře nezaměstnanosti,
v objemu výdajů na výzkum, v oblasti rozsahu inovace atd.). Proto se EU v té době snažila nalézt cestu, jak tomuto
nepříznivému trendu čelit. Proto po mnoha jednáních na jaře v roce 2000 přijala Evropská rada pro roky 2000 – 2010
2
tzv. Lisabonskou strategii, kterou schválilo všech 10 tehdejších členů EU . Cílem Lisabonské strategie bylo vytvořit
z EU nejkonkurenčnější a nejdynamičtější znalostní ekonomiku, schopnou udržitelného hospodářského růstu s více a
lepšími pracovními místy a s větší sociální soudržností.
Scénář komplexní hospodářské, sociální a ekologické obnovy má být pro země EU řešen v tomto období
prostřednictvím následujících tří pilířů:
a) Ekonomický pilíř – má připravit EU na přechod k ekonomice a společnosti založené na znalostech a udržovat
zdravou ekonomickou prosperitu.
b) Sociální pilíř – má modernizovat evropský sociální model.
c) Ekologický pilíř - udržitelný rozvoj a kvalitu života.
Předpokládané řešení v rámci jednotlivých pilířů:
a) V rámci ekonomického pilíře Lisabonské strategie:
• informační společnost pro všechny
1
Světové ekonomické fórum
Lisabonskou strategii schválilo 10 členů EU – Belgie, Dánsko, Francie, Irská republika, Itálie, Lucembursko,
Nizozemsko, Norsko, Švédsko, Velká Británie.
2
13
•
•
•
•
•
vytvoření evropského výzkumného prostoru
odstranění překážek pro podnikání, zvláště u malých a středních podniků
ekonomická reforma a dokončování vnitřního trhu
vytvoření integrovaných výkonných, transparentních a spolehlivých finančních trhů
lepší koordinace makroekonomických politik
b) V rámci sociálního pilíře Lisabonské strategie:
• aktivní politiku nezaměstnanosti
• modernizaci evropského sociálního modelu
c) V rámci ekologického (enviromentálního) pilíře Lisabonské strategie chce EU dosáhnout udržitelného rozvoje a
kvality života.
Vstupem ČR do EU je konkurenceschopnost České republiky výše stanovenými cíli Lisabonské strategie významně
ovlivňována. Pokusme se posoudit prostřednictvím souboru vybraných ukazatelů, jak se plní cíle Lisabonské strategie
v ČR:
• V oblasti výzkumu a vývoje vykazuje ČR stále nedostatečné výdaje na tuto oblast včetně zaostávání výdajů na
vzdělávání v poměru k HDP. ČR vykazuje slabou patentovou aktivitu a nedostatečné využívání ICT3 technologií.
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
EU-27
1,86s
1,88s
1,88s
1,87s
1,84s
1,84s
1,84s
EU-15
1,92s
1,94s
1,95s
1,93s
1,91s
1,91s
1,91s
ČR
1,21
1,20
1,20
1,25
1,26
1,42
1,54
Poznámka: s – odhad EUROSTATu. Pramen: EUROSTAT – New Kronos, Science and Technology (k 2. 4. 2008)
Tabulka č. 4: Hrubé domácí výdaje na výzkum a vývoj
Zdroj: [1,6]
3,86
3,48
2,51 2,44
2,36
2,13
1,82 1,78 1,73
SE
1,56
1,42
FI DE DK AT FR BE NL UK LU CZ
1,25 1,22
IE
SI
1,12 1,10
ES
IT
0,94 0,94
0,81 0,76
0,61 0,61 0,57 0,57
0,50 0,50 0,40 0,39
EE HU PT LT MT GR LV PL SK BG CY RO
Poznámka: SE – Švédsko; FI – Finsko; DE – Německo; DK – Dánsko; AT – Rakousko; FR – Francie; BE – Belgie;
NL – Nizozemsko; UK – USA; LU – Lucembursko; CZ – Česká republika; IE – Irsko; SI – Slovinsko; ES – Španělsko;
IT – Itálie; EE – Estonsko; HU – Maďarsko; PT – Portugalsko; LT – Litva; MT – Malta; GR – Řecko; LV – Lotyšsko;
PL – Polsko; SK – Slovenská republika; BG – Bulharsko; CY – Kypr; RO - Rumunsko
Graf č. 3: Hrubé domácí výdaje na výzkum a vývoj roce v 2006 vybraných zemí
Zdroj: [1]
3
ICT – informační a komunikační technologie (Information and Communication Technologies)
14
•
•
•
•
•
V oblasti ekonomiky významně poklesly státní podpory a zvýšil se tlak na průhlednost státních zakázek.
Přetrvává vysoká administrativní náročnost na podnikatele, roste cena elektřiny a postupně se integrují trhy.
V ČR je relativně nízká nezaměstnanost.
Problémem je odkládání penzijní reformy.
V oblasti environmentální udržitelnosti je problémem vysoká energetická náročnost české ekonomiky.
Podle indexu globální konkurenceschopnosti v rámci EU se ČR umístila pod průměrem EU – viz graf č. 4.
Světová banka však přiřazuje České republice podprůměrnou pozici v hodnocení indexu znalostní ekonomiky.
Graf č. 4: Index globální konkurenceschopnosti
v EU
Zdroj: [1]
Poznámka: Vyšší hodnota (max. 10) = lepší výsledek.
Graf. č. 5: Hodnoty indexu znalostní ekonomiky
Zroj: [2]
Viděli jsme, že jedním z důvodů zaostávání ČR v hodnocení indexu znalostní ekonomiky jsou nízké výdaje na vědu a
výzkum. Je však realitou, že ani výdaje na vědu a výzkum v % HDP EU v tomto období nezabezpečuje cíle Lisabonské
dohody s ohledem na výši výdajů na vědu a výzkum v % HDP v USA.
Výdaje na VaV v %HDP
- podíl podnikových výdajů
na VaV
Patentové přihlášky u EPO
na mil obyvatel*
Rizik. kapit.: poč. fáze,
(Expanze), v %˛ HDP
Podíl high-tech vývozů na
vývozech**
Abs. Přír. A tech. Oborů (v
% pop. 20-29)
ČR
1,42
54,1
FIN
2,43
69,3**
EU-27
1,84
54,5
EU-15
1,91
54,8
USA
2,67**
61,4*
15,9
305,6
128,0
160,7
167,6
0,00
(0,06)
14,0
0,44
(0,52)
18,0
...
...
18.0***
0,22
(1,15)
17,7
0,35
(1,47)
27,0
8,2
17,7
13,2
…
10,6
* rok 2003, ** rok 2004, ***EU-25
Tabulka č. 5: Výdaje na výzkum a vývoj (rok 2005)
Zdroj: [1]
15
Tvrzení, že výdaje v ČR na informační technologie nejsou dostatečné prokazuje tabulka č. 6.
ČR
FIN
Výdaje na informační technologie v
2,9
3,7
% HDP
Výdaje
na
telekomunikační
3,7
3,3
technologie v %HDP
%
domácnosti
s internetovým
29
65
přístupem
% obratu podniků z e-commerce
3,1
...
Míra penetrace širokopásmového
8,4
24,9
připojení
připojení % jednotlivců – užívání e17
47
government
% podniků – užívání e-government
76
93
Tabulka č. 6: Výdaje na ICT a jejich využití (rok 2006)
Pozn.: 1) rok 2005, 2)EU 25
Zdroj: [4]
EU-27
3,02)
EU-15
3,1
3,42)
3,3
49
54
4,0
14,8
4,1
16,5
24
261)
63
64
Cílům Lisabonské strategie zcela jistě nesvědčí skutečnost, že EU vykazuje v současné době nízkou ekonomickou
výkonnost. To má dopad na uplatnění problémových skupin (mladí lidé a lidé s nízkou kvalifikací) na trhu práce a na
skutečnost, že se riziko chudoby v EU v posledních letech mírně zvyšuje. ČR má doposud procento populace, která je
pod prahem rizika chudoby nižší, než je průměr EU-27. ČR však má v rámci EU-27 jednu z nejnižších hodnot podílu
důchodu a průměrné mzdy. Také míra nezaměstnanosti žen je v ČR významně vyšší než v EU-27, což také snižuje
výkon ekonomiky ČR.
% populace v riziku chudoby před soc. transfery*
% populace v riziku chudoby po soc. transferech*
Nerovnost rozdělení důchodů*
Rozpětí regionálních měr zaměstnanosti (VAR)
Dlouhodobá nezaměstnanost v % aktivní populace
-ženy
-muži
% populace 18-59 let v domác. bez zaměstnání
% dětí 0-17 let v domácnost. bez zaměstnání
ČR
21
10
3,7
5,5
3,9
4,9
3,1
7,3
8,2
FIN
28
12
3,6
5,5
1,9
1,8
2,1
9,5
4,9
EU-27
26**
16**
4,9**
11,9
3,6
4,0
3,3
9,9
9,7
EU-15
26
16
4,8
10,9
3,1
3,5
2,8
9,5
9,3
* rok 2005, ** EU-25
Tabulka č. 7: Ukazatele sociální soudržnosti (rok 2006)
Zdroj: [1]
ČR pokračuje v rozvoji využívání obnovitelných zdrojů přesto, že sama vyprodukuje relativně málo skleníkových
plynů. Hlavní problémy ČR v této oblasti spočívají v tom, že se nedaří snížit rozsah nákladní přepravy a že má vysokou
spotřebu energie v průmyslové výrobě:
Emise skleníkových plynů*
Spotřeba
energie/HDP,
kgoe
na
1000EUR
Intenzita nákladní dopravy, t-km/HDP
Vytvořený městský odpad v kg/obyv. za
rok
Elektřina z obnov. Zdrojů v % vyrob.
elektřiny
ČR
79,9
823,4
FIN
114,5
241,5
EU-27
92,7**
208,1
EU-15
99,1
184,9
83,4
289
86,1
468
104,6**
518
104,8
567
4,5
26,9
14,0
14,5
* rok 2004, ** EU-25
Tabulka č. 8: Ukazatele životního prostředí (rok 2005)
Zdroj: [1]
Světové ekonomické fórum vydává od roku 2002 ve dvouleté periodicitě dokument „Lisbon Review“. Tento dokument
z roku 2006 ukazuje, že ČR i nadále zaostává vyplnění Lisabonské strategie za průměrem EU-15 i EU-27. Zvlášť
nepříznivá je situace začínajících firem, kde se ČR umístila až na 21. pozici. Nepříznivě jsou hodnoceny také finanční
16
služby, a především složitý přístup firem k rizikovému kapitálu.
Informační společnost
Inovace, výzkum a vývoj
Liberalizace
Síťová odvětví
Efektiv. a int. fin. služby
Podnikové prostředí
Sociální začlenění
Udržitelný rozvoj
Celkem
CZ
4,10
3,85
4,96
5,16
4,84
3,99
4,44
4,90
4,53
FI
5,41
5,90
5,58
5,93
6,29
5,24
5,35
6,23
5,74
EU-12
4,02
3,56
4,37
4,59
4,84
4,14
3,95
4,22
4,21
EU-15
4,83
4,62
5,19
5,76
5,99
4,82
4,60
5,47
5,16
EU-27
4,47
4,15
4,83
5,24
5,48
4,51
4,31
4,91
4,74
Tabulka č. 9: Hodnocení Lisabonské strategie (2006)
Zdroj: [2]
Graf č. 6 ukazuje, že v současnosti Česká republika přechází z fáze konkurenceschopnosti tažené efektivností do fáze
konkurenceschopnosti tažené inovacemi. Oproti roku 2004 šetření WEF ukazuje, že došlo k mírnému zlepšení situace.
Mimo WEF lze získat informace o konkurence schopnosti
ČR v Ročence světové konkurenceschopnosti (World
Competitivenes Yearbook). Tuto ročenku publikuje
Mezinárodní institut pro rozvoj managementu v Lausanne
(IMD), který řadí země podle jejich schopností vytvářet a
rozvíjet prostředí, která podporuje konkurenceschopnost
podniku. Sledovány jsou čtyři základní faktory:
ekonomická výkonnost, efektivnost vlády, efektivnost
podniků a infrastruktura. Dále se každý faktor člení na pět
subfaktorů. Analýza v roce 2007 hodnotí 55 zemí a u každé
země 323 kritérií rozdělených podle čtyř hledisek:
• ekonomická
• efektivnost vlády
• efektivnost firem
• infrastruktura
Graf č. 6: Skóre pilířů konkurenceschopnosti WEF
Zroj: [2]
17
Graf č. 7 ukazuje stále ještě neutěšenou pozici ČR v této oblasti v roce 2007.
DK
92
NL
86
SE
84
AT
83
IE
82
DE
78
FI
77
UK
75
EE
74
BE
72
FR
63
ES
61
LT
61
CZ
60
SK
58
HU
58
GR
57
PT
56
SI
55
BG
49
48
IT
RO
47
43
PL
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
100
Graf č. 7: Skóre světové konkurenceschopnosti (2007)
Zdroj: [1]
Světové ekonomické fórum dne 31. 10. 2007 uveřejnilo zprávu Global Competitiveness report 2007-2008 v Ženevě,
v níž konstatuje, že ČR je v roce 2007 dokonce méně konkurenceschopná než v roce 2006. ČR se umístila na 33. místě.
Výzkum probíhal ve 13 zemích u 11 000 manažerů.
Index globální konkurenceschopnosti vyvinulo Světové ekonomické fórum ve spolupráci s profesorem Kolumbijské
univerzity Xaverem Salou-i-Martinem a poprvé jej představilo v roce 2004. Celkem se žebříček zakládá na porovnání
dvanácti faktorů: instituce, infrastruktura, makroekonomická stabilita, zdravotnictví a základní vzdělávání,
vysokoškolské vzdělávání, efektivita trhu zboží, efektivita trhu práce, stupeň vývoje finančních trhů, stupeň vývoje
technologií, velikost trhu, stupeň vývoje firem a inovace. V druhé části zprávy se pak hodnotí i specifické faktory u
firem. Výstupem výzkumu je následující tabulka.
Pořadí 2007
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
…
33.
34.
39.
41.
45.
47.
51.
73.
Pořadí 2006
1.
4.
3.
9.
7.
6.
8.
5.
2.
11.
Pořadí 2005
1.
4.
3.
7.
6.
2.
5.
10.
9.
11.
31.
35.
40.
37.
44.
38.
45.
69.
29.
48
30
36.
39
35.
43
68
Země
USA
Švýcarsko
Dánsko
Švédsko
Německo
Finsko
Singapur
Japonsko
Velká Británie
Nizozemí
Česká republika
Čína
Slovinsko
Slovensko
Lotyšsko
Maďarsko
Polsko
Ukrajina
18
79.
74.
61
Bulharsko
131.
121.
117
Čad
Tabulka č. 10: Žebříček konkurenceschopnosti podle Světového ekonomického fóra
Zdroj: [3]
3,26
3,19
3,14
Malta
Lotyšsko
Rumunsko
3
2,93
3,35
3,3
Kypr
3,43
Řecko
Litva
3,5
3,47
Itálie
Polsko
3,68
3,51
Slovinsko
Španělsko
3,81
3,71
3,82
Maďarsko
Portugalsko
3,98
Česká republika
4
3,83
4,08
EU-27
4,54
4,36
4,59
Irsko
4,68
4,65
Belgie
Rakousko
EU-15
4,8
Francie
4,9
4,89
Nizozemsko
5
Velká Británie
5,44
5,0
5,56
5,51
Finsko
6
Německo
Slabá konkurenceschopnost ČR vyplývá také z nedostatečně rozvinutého inovačního potencionálu. Následující graf
výstižně ukazuje, že v oblasti inovačního potenciálu vykazuje ČR vůči rozvinutým zemím zpoždění.
2
Bulharsko
Slovensko
Estonsko
Lucembursko
Dánsko
0
Švédsko
1
Graf č. 8: Hodnota pilíře inovačního potenciálu (rok 2006)
Zdroj: [1]
Dosud jsme hodnotili konkurenceschopnost celé ČR. V další části textu uvádíme hodnocení konkurenceschopnost
regionů NUTS34. K hodnocení konkurenceschopnosti regionů používáme tří složek:
• ekonomické výkonnosti
• inovační výkonnosti
• kvality života
V tabulce č. 11 uvádí zdroj [1] celkové pořadí úrovně a dynamiky vývoje konkurenceschopnosti krajů ČR.
Kraj
Praha
Středočeský
Jihočeský
Plzeňský
Karlovarský
Ústecký
Liberecký
Královehradecký
Pardubický
Vysočina
Úroveň (2005)
Hodnota
Pořadí
84
1
69
2
63
4
60
5
13
14
22
13
42
10
54
7
54
8
60
6
Úroveň (2001-2005)
Hodnota
Pořadí
51
7
65
1
48
11
60
3
24
14
40
13
48
9
52
6
48
10
61
2
4
. NUTS 3 - Jednotka odpovídá úrovni nejnižšího územně správního regionu státní správy (okresy). U menších států
Evropské unie se velikost pohybuje mezi 200-400 000 obyvatel. Rozloha jednotek se pohybuje mezi 1 000-3 000 km2. I
tyto jednotky mají přímou návaznost na Strukturální fondy Evropské unie. NUTS byl zaveden Statistickým úřadem
Evropské unie (Eurostat) pro potřeby statistického sledování a zpracovávání analýz sociální a ekonomické situace
v jednotlivých regionech a pro samotné potřeby regionální politiky.
19
Jihomoravský
Olomoucký
Zlínský
Moravskoslezský
69
38
44
28
3
11
9
12
51
55
53
45
8
4
5
12
Tabulka č. 11: Celkové pořadí úrovně a dynamiky vývoje konkurenceschopnosti krajů ČR
Zdroj: [2]
Ekonomickou výkonnost krajů ČR v grafu č. 9 hodnotíme podle indexu ekonomické výkonnosti, který vychází
z HDP/na obyvatele, produktivity práce, míry nezaměstnanosti a tvorby hrubého fixního kapitálu.
Graf č. 9: Složky konkurenceschopnosti krajů (rok
2005)
Zdroj: [2]
Graf č. 10: Úroveň a dynamika ekonomické
výkonnosti krajů ČR (percentily, 2001-2005)
Zdroj: [2]
Vztah úrovně a dynamiky ekonomické výkonnosti krajů ČR ukazuje graf č. 10.
Kraj
Praha
Středočeský
Moravskoslezský
Jihočeský
Plzeňský
Karlovarský
Ústecký
Liberecký
Královehradecký
Pardubický
Vysočina
Jihomoravský
Olomoucký
Zlínský
Kraj
Praha
Středočeský
Moravskoslezský
Jihočeský
Plzeňský
Karlovarský
HDP
na obyv.
209
93
82
89
96
78
81
80
89
82
84
92
78
80
Produkt.
práce
146
107
91
90
93
76
88
84
90
85
92
93
86
88
Nezaměstnanost
35
69
164
74
73
120
180
92
82
90
93
115
117
101
PZI
v % HDP
223
103
60
70
63
47
64
92
34
59
56
39
39
43
Výdaje na
VaV
156
194
51
70
52
8
VŠ
vzdělání
199
78
83
94
82
58
HPH v
high-tech
91
154
80
90
93
56
Trestné
činy
231
97
90
78
77
95
Emise
znečištění
223
77
413
35
46
114
20
Ústecký
Liberecký
Královehradecký
Pardubický
Vysočina
Jihomoravský
Olomoucký
Zlínský
21
79
58
95
40
108
67
80
61
69
98
85
81
120
94
88
87
123
112
124
111
86
100
102
122
105
64
58
49
86
67
52
346
64
58
99
30
24
44
47
Tabulka č. 12: Statistické údaje o krajích České republiky
Zdroj: [1]
ZÁVĚR:
Přestože se ekonomika ČR vyvíjí pozitivně a růst HDP je plynulý, jak ukazuje graf č. 10, lze očekávat v následujících
letech pokles meziročního růstu ekonomiky ČR. Hlavním důvodem bude pomalá aplikace inovačních strategií
v podnikatelském sektoru ČR a jednotlivých krajů, nerovnoměrná úroveň a dynamika jednotlivých krajů ČR a pokles
přílivu pracovních sil do ekonomiky ČR. Závažným problémem ekonomiky ČR je její významné napojení jejího
zahraničního obchodu na zahraniční obchod Německa. Vývoj zahraničního obchodu Německa na země ASEAN ovlivní
také vývoj zahraničního obchodu ČR. Kromě potřeby zvýšení ekonomické výkonnosti jednotlivých krajů ČR a celé ČR
je třeba zvýšit inovační výkonnost jednotlivých krajů a celé ČR a také se začít zabývat problematikou kvality života
v jednotlivých krajích ČR. Ty kraje, které zanedbají tuto složku konkurenceschopnosti budou ztrácet mladou
kvalifikovanou pracovní sílu. Ekonomika ČR potřebuje dořešit nemotivující sociální systém, dosáhnout stability
právního prostředí včetně schopnosti vymáhání pohledávek a vybudování protikorupčního systému. Ekonomika ČR
potřebuje také odstranit netransparentní a často i korupční lobbing v politice. Zcela jistě potřebuje ČR co nejdříve zvýšit
výdaje na vědu a výzkum, alespoň k průměru EU-15 – viz tabulka č. 5. Většina těchto výdajů by však měla směřovat do
oblasti aplikovaného výzkumu s cílem ekonomického zhodnocení těchto výdajů a následného financování činnosti
těchto institucí působících v oblasti vědy a výzkumu.
S ohledem na analýzu ekonomických cílů Lisabonské strategie je třeba konstatovat, že před ekonomickým systémem
ČR stojí ještě mnoho problémů.
LITERATURA:
[1] KADEŘÁBKOVÁ, A. a KOL. Ročenka konkurenceschopnosti České republiky 2006-2007. Praha : Linde
nakladatelství s.r.o. 2007. ISBN 80-86131-64-5. str. 430.
[2] Buletin CES VŠEM, ročník 2007, vydání č. 18, 17. 10. 2007, ISSN 1801-1578.
[3] Země z horní příčky. Ihned.cz [online]. [cit. 2007-04-19]. Dostupný www :
http://www.vyhledavani.ihned.cz/index.php?s1=M&s2=0&s3=0&s4=0&s5=0&s6=0&m=d&article[id]=20500400
&article[what]=nejv%ECt%9A%ED+zahrani%E8n%ED+investice&article[sklonuj]=on
[4] EUROSTAT, 2007.
[5] http://www.doingbusiness.org/ExploreEconomics/Default.aspx?economyid=55
[6] http//epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid%1996,39140985&_dad%portal&_schema%PORTAL&screen
%detailref&language%en&product%STRIND_INNORE&root=STRIND_INNORE/innore/ir021
[7] Český statistický úřad. Dostupné na www: www.czso.cz
ADRESA:
Prof. Alan Guinn
Rushmore university
South Dakota, USA
tel.: 1-815-780-9012
e-mail:[email protected]
Ing. Oldřich Kratochvíl, Honorary professor, Dr.h.c.
Soukromá vysoká škola
Osvobození 699
686 04 Kunovice, ČR
tel.: 572 549 018
e-mail: [email protected]
21
Mgr. Iveta Matušíková, h. doc.
Soukromá vysoká škola
Osvobození 699
686 04 Kunovice, ČR
tel.: 572 549 018
Prof. Dr. Herbert Strunz
University of Applied Sciences Zwickau
Dr. – Friedrichs-Ring 2a
D-08056 Zwickau
tel.: 0049 375 536 3502
e-mail: herbert.strunzh-zwickau.de
22
ROLE VYSOKÝCH ŠKOL VE VZDĚLÁVÁNÍ PRACOVNÍKŮ PRO ROZVOJ CESTOVNÍHO
RUCHU V REGIONU
Karel Lacina
Univerzita Pardubice, Fakulta ekonomicko-správní
V soudobé evropské ekonomice, hospodářství České republiky nevyjímaje, příjmy z cestovního ruchu v posledních
desetiletích hrají stále významnější úlohu. Turismus celkově patří k sektorům služeb, které se na ekonomických
aktivitách státu podílejí nadpoloviční – a nejednou i dvoutřetinovou – většinou.
Statistické údaje informují, že v Evropské unii dnes na rozvoji cestovního ruchu přímo a nepřímo závisí téměř 24
milionů pracovních míst. Turismus se svými přímými a nepřímými efekty podílí zhruba 10 % na hospodářské
výkonnosti evropského kontinentu, přičemž prognózy pro nejbližší léta jsou příznivé. Světová rada cestování a
cestovního ruchu (World Travel and Tourism Council), významná mezinárodní organizace, hovoří například o tom, že
by zmíněný podíl v roce 2016 mohl překročit 12 %. Další mezinárodní organizace s označením Světová organizace
cestovního ruchu (World Tourism Organization) dodává, že se jen v letech 1950 – 2000 rozsah příjezdového
cestovního ruchu zvýšil z 27 milionů na 670 milionů příjezdů.
V posledních letech více než 40 % celosvětového počtu přírůstku turistů se realizovalo v Evropě. Nicméně se poměrně
rychle zvyšuje počet přijíždějících účastníků cestovního ruchu z Číny, Indie, Austrálie, dalších zemí pacifické oblasti i
z Blízkého a Středního východu.
Prognózy upozorňují na skutečnost, že by se v celosvětovém měřítku v roce 2010 měl počet přijíždějících turistů zvýšit
na 937 milionů (přičemž na Evropu by mělo připadat 476 milionů příjezdů). Světová organizace cestovního ruchu v této
souvislosti předpokládá nejvyšší přírůstek ve východní Asií (6,7 %) následované jižní Asii (6,1 %), americkým
kontinentem (4,1 %) a Evropou (2,6 %). O dalších deset let by se podle analytického materiálu, nesoucího označení
„Tourism Vision 2020“ (zpracovaného Světovou organizací cestovního ruchu), v průběhu jediného kalendářního roku
mělo z jedné země do druhé přepravit 1,56 miliardy turistů. Do Evropy by v tomto roce mělo přijet 717 milionů turistů
a z Evropy vyjet 728 milionů turistů. V dané souvislosti se předpokládá rychlejší pohyb turistů mezi kontinenty:
zatímco v roce 1995 představoval 24 % veškerých příjezdů, v roce 2020 by se zmíněný podíl měl zvýšit na 30 %.
Z pohledu integrující se Evropy se roční tempo růstu služeb cestovního ruchu ustálilo na hodnotě 3 % - 4 %. Turistika
se tak významně podílí na tvorbě hrubého domácího produktu a na příjmech státního i regionálních rozpočtů. Tím, že
přispívá ke stimulování investičních aktivit 1), má i nesporný pozitivní vliv na vytváření nových pracovních míst.
Pokud jde o Českou republiku, statistická fakta hovoří o téměř zdvojnásobení počtu k nám přijíždějících turistů: z 3,38
milionů v roce 1995 na 5,48 milionů v roce 1998. Pozitivní trend pokračoval i v následujících letech 1). Jen v roce 2004
počet návštěvníků ze zahraničí (včetně takových, kteří u nás strávili pouze jeden den) vzrostl o 4,8 %. V tomto roce se
cestovní ruch spolu s navazujícími aktivitami podílel na celkové zaměstnanosti téměř 10 %. Pro rok 2020 Světová
organizace cestovního ruchu předpokládá příjezd až 44 milionů turistů.
Zkušenosti z vyspělých turistických destinací dokládají skutečnost, že efektivně organizovaný a řízený cestovní ruch
mimo jiné rovněž významně přispívá ke zvyšování konkurenceschopnosti hlavně oněch regionů, v nichž se větší počet
pracovních míst vytváří v oblasti cestovního ruchu. Celková orientace regionální politiky na rozvoj inovačních strategií
si přímo vynucuje, aby i cestovní ruch procházel rychlými inovacemi. V uvedeném směru se osvědčuje zejména rychlé
zavádění a praktické využívání moderní výpočetní techniky v různých subjektech nabízejících a poskytujících služby
cestovního ruchu.Inovacemi ovšem musí procházet i profesní příprava různých skupin pracovníků cestovního ruchu.
Z pohledu implementace cílů regionální politiky od přelomu osmdesátých a devadesátých let zvláště na evropském
kontinentu vystupuje do popředí i environmentální aspekt regionálního rozvoje, který je nezbytné v usměrňování
turistických aktivit odpovědně zvažovat.V první řadě se přijetí tzv. „Deklarace z Ria o životním prostředí„ schválené
účastníky první konference OSN o životním prostředí, která se v roce 1992 konala v brazilském Rio de Janeiro, stalo
podnětem i k uskutečňování různých aktivit v cestovním ruchu, k jehož hlavním iniciátorům patřily a i nadále patří
Světová organizace cestovního ruchu a Světová rada cestování a cestovního ruchu. Obě organizace se ztotožnily s ideou
tzv. udržitelného rozvoje (sustainable development) 2). V reakci na přijetí „Deklarace z Ria o životním prostředí„
mimo jiné přijaly dokument nesoucí označení „Agenda 21 pro průmysl cestovního ruchu k ekologicky udržitelnému
rozvoji„. Shodně dospěly k poznatku, že myšlenku udržitelného rozvoje je nutno uskutečňovat na národní a na
23
regionální úrovni.
Rozvoj cestovního ruchu ovšem nemá jen silné stránky. Představitelé národní a regionální veřejné správy, jakož i část
podnikatelů, kteří se v něm angažují, nejednou upozorňují i na to, že se musí seriozně brát v úvahu některá specifika
příznačná pro tuto sféru aktivit, které jsou zdrojem jistých komplikací. K nejzávažnějším z nich patří následující:
• cestovní ruch má výrazně sezónní povahu,
• produkt cestovního ruchu není možno vyrábět na sklad,
• charakteristickým prvkem je vysoký podíl lidské práce,
• trh je silně determinován jak místními přírodními faktory, tak některými ne vždy předvídatelnými jevy,
• rozvoj cestovního ruchu bývá dosti významným způsobem podmíněn politicko – administrativní situací toho či
onoho státního útvaru.
V úvahách o blízké budoucnosti globálního, kontinentálního, národního a regionálního cestovního ruchu je třeba
zvažovat i některé klíčové trendy, které jsou dnes pro jeho rozvoj příznačné a které jej budou nesporně ovlivňovat i
v předpokládaném období do roku 2020. Patří k nim v první řadě tyto:
• v rostoucím počtu států měnící se věková struktura populace - a tím i zákazníků (celkově roste počet seniorů
jako aktivních účastníků cestovního ruchu: ve Francii například již nyní představují na 30 % veškerých
zákazníků cestovních kanceláří),
• v Evropě a v Severní Americe se mění struktura domácností (roste počet domácností nerodinného typu jakož i
počet lidí, kteří v rodinách nežijí),
• turisté kladou rostoucí nároky na kvalitu poskytovaných služeb, jejíž zvýšené náklady jsou připraveni hradit,
• mění se společenské a kulturní zvyklosti obyvatel Evropy, Severní Ameriky a v menší míře též dalších
kontinentů (zvyšuje se počet turistů upřednostňujících aktivity spojené s upevňováním jejich fyzického zdraví
i s racionálním využíváním volného času).
Jako neméně závažné se jeví některé negativní rysy turbulentně se rozvíjejícího cestovního ruchu. Jsou jimi v první
řadě:
• celkové poškozování přírodního prostředí masovou turistikou,
•
rychlá a často vůči přírodě necitlivá výstavba zařízení pro turisty
• nárůst prostituce v některých oblastech,
• zvyšování počtu drogově závislých,
• omezování sociální identity místního obyvatelstva.
Veškerá výše uvedená fakta dokládají skutečnost, že se výchova kvalifikovaných pracovníků pro oblast cestovního
ruchu stává stále aktuálnějším úkolem, na jehož uskutečňování se měly podílet renomované vzdělávací subjekty,
vysoké školy nevyjímajíce.
Z pohledu profesního vzdělávání stávajících a budoucích pracovníků cestovních kanceláří, hotelů a dalších zařízení
turistického ruchu se jako mimořádně potřebná jeví výuka takových znalostí a dovedností, které rozhodující měrou
přispívají jednak ke zkvalitňování účinných forem řízení aktivit cestovního ruchu, jednak k výkonu různých
specializovaných činností.
Vyjdeme-li ze současného stavu akademické výuky pro oblast cestovního ruchu na našich středních a na vysokých
školách i z konkrétních poznatků o kvalitě profesního vzdělávání pracovníků, jež v turismu již dlouhodobě působí, je
možno hovořit o potřebě jejich dalšího zkvalitňování. V současnosti fakta hovoří o tom, že u nás takto zaměřené
vzdělávání nabízí 25 vysokoškolských pracovišť, 12 vyšších odborných škol a 69 středních škol. Inspirací pro další
zkvalitňování jejich výukové činnosti mohou být poznatky zvláště o systémech vzdělávání v evropských zemích
s bohatými tradicemi rozvoje cestovního ruchu.
Ve Francii, Itálii, Německu, Rakousku, Řecku, Španělsku, Portugalsku i jinde jsou jeho obsah, vyučovací metody i
metodologie výuky, podrobovány permanentnímu kritickému přehodnocování. V dané souvislosti se zdůrazňuje, že
zkvalitňování vzdělávání pro oblast cestovního ruchu, jehož součástí jsou i různé specializované národní a mezinárodní
konference a semináře, má nejen ekonomický, nýbrž současně celkový kultivační efekt.
S přihlédnutím k předpokládaným prognózám rozvoje cestovního ruchu se častěji hovoří i o tom, že především
v případě přípravy manažerů se jako víceméně nezbytná ukazuje potřeba vytvořit samostatné systémy jejich
celoživotního vzdělávání. V uvedené souvislosti se bere v úvahu i skutečnost, že silná konkurence mezi poskytovateli
služeb v cestovním ruchu si přímo vynucuje dlouhodobý systematický důraz na kvalitu vzdělavatelských aktivit.
V řadě zemí slabou stránkou četných turistických destinací zůstává problematika kvality managementu. Z uvedeného
důvodu výuka otázek souvisejících s rozvojem tzv. destinačního managementu dnes nepochybně vystupuje do popředí.
24
Podle mého názoru se v současné době v České republice ukazuje potřeba zvýšit nabídku především bakalářského
stupně vzdělávání ve sféře turistických aktivit. Výuka by měla být zaměřena jak na osvojování poznatků z teoretických,
tak i technických předmětů. Dalšími důležitými prioritními předměty jsou samozřejmě geografie a psychologie. Jinou
prioritou v profesním vzdělávání se stává zdokonalování aktivit spojených se slaďováním zájmů veřejné správy a
podnikatelských subjektů. Výuka problematiky nesoucí označení „Public - Private – Partnership” specifikovaná pro
oblast cestovního ruchu se proto rovněž jeví jako vysoce aktuální.
Absolventi bakalářského stupně vzdělávání budou oprávněni k výkonu konkrétních manažerských činností na středním
i na nižším stupni řízení cestovních kanceláří. Současně mohou být delegáty uvedených cestovních kanceláří i
kvalifikovanými průvodci. Část z nich může nalézt uplatnění též v obecních a krajských úřadech. Nejlepší posluchači
mohou být zapojeni do modelování různých aktivit v národních parcích a v biosférických rezervacích. V neposlední
řadě budou připraveni k zastávání odpovědných funkcí v kongresové, lázeňské a rekreačně – sportovní turistice.
ADRESA:
Prof. PhDr. Karel Lacina, Dr.Sc.
Univerzita Pardubice
Fakulta ekonomicko-správní
Ústav veřejné správy a práva
Studentská 84
532 10 Pardubice
25
26
RETROSPEKTÍVA PRIEBEŽNÝCH VÝSLEDKOV VEDECKÉHO VÝSKUMU ZAMERENÉHO
NA PODIEL VPLYVU VYSOKEJ ŠKOLY NA ROZVOJ REGIÓNU
(k vedecko-výskumnej úlohe realizovanej v spolupráci evropského polytechnického intitutu v Kunovicích a Akadémie
policajného zboru v Bratislave)
Jozef Králik
Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Abstrakt: Príspevok prezentuje vedecko – výskumnú aktivitu Evropského polytechnického institutu
v Kunoviciach orientovanú v spolupráci s Akadémiou Policajného zboru na riešenie aktuálnych
spoločenských problémov, osobitne podmieňujúcich rozvoj regiónu, a to najmä prostredníctvom získavania
relevantných informácií o určenom predmete spoločného bádania, ich dôsledne vedeckého analyzovania,
vyhodnocovania, syntetizovania, ako aj formulovania hypotéz a vízií ďalšieho rozvoja predmetu vedecko –
výskumnej činnosti.
Kľúčové slová: vedecká práca, amerikanizácia, islamizácie, helenizmus, judaizmus, kresťanstvo, Evropský
polytechnický institut, vedecko – výskumný projekt.
ÚVOD
Problematike vysokoškolského vzdelávania sa venovali a dodnes stále aj venujú z teoretického i z praktického hľadiska
mnohí odborníci. Možno dokonca konštatovať, že záujem o získanie vyššieho vzdelania než bolo a je poskytované
obyčajne ako povinné či nevyhnutné vzdelanie a vzdelávanie, prejavovali určité vrstvy tvoriace civilizované národy
a ich predstavitelia už v staroveku, avšak aj v stredoveku. Racionalistické myslenie panujúce novoveku si kvalitatívne
vyššie vzdelanie vyžadovalo úplne samozrejme. Rozmach vzdelávania však nadobudol skutočne dynamický charakter
prakticky až v 20. storočí, kedy sa vzdelanie a osobitne vysokoškolské vzdelanie stalo dostupné aj pre tie spoločenské
vrstvy, pre ktoré bolo dovtedy z rozličných dôvodov nedosiahnuteľné. Podľa nášho názoru musí byť a vari naozaj i je
však súčasťou vzdelávania aj výchova či vychovávanie vzdelávaných. Je zrejmé, že v tuzemských podmienkach sa
zabúda práve na kvalitatívnu stránku týchto spojených nádob. Žiaľ, azda práve preto sa v súčasnosti možno takmer
denne stretnúť so vzdelaným, avšak nevychovaným či zle vychovaným človekom. Je to na škodu spoločnosti a jej
vnímania okolitým svetom, najmä susednými národmi. Napriek tomu príslušné štátne orgány a inštitúcie nepodnikajú
vari nič, čo by operatívne konvalidovalo tento nedobrý stav výchovno – vzdelávacieho komplexu, odrážajúci sa
negatívne aj na medziľudských vzťahoch a osobitne na človečenskej morálke jednotlivcov. Zdá sa preto, že pri
koordinácii týchto stránok dotvárania komplexnej osobnosti vzdelávaného patrí priorita cirkevným a súkromným
školám a osobitne cirkevným a súkromným vysokým školám. Na ich akademickej pôde možno totiž najvýraznejšie
zaznamenať rešpektovanie požiadaviek konfesionálneho či súkromného zakladateľa školy na jej frekventantov
z hľadiska ich vonkajšej úpravy, zovňajšku, odevu, spôsobov komunikácie, vzájomnej kooperácie, slušnosti, úcty a
sebaúcty a podobne. Vari preto súkromné vysoké školy venujú osobitú pozornosť aj teoretickému rozpracovávaniu
problematiky vysokoškolského života, jeho organizovanosti, skvalitňovania a skúmaniu jeho dopadov na spoločnosť,
región a jednotlivca. Evropský polytechnický institut, 1. soukromá vysoká škola na Morave, s. r. o. patrí
k priekopníkom pohybujúcim sa v hlavnom prúde takýchto aktivít. Už niekoľko rokov pravidelne organizuje
medzinárodnú konferenciu s názvom Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu. Že je táto
pozoruhodná akcia vedecky, odborne aj pedagogicko – edukatívne úspešná a populárna, o tom svedčí nielen každoročná
aktívna účasť mnohých popredných osobností z Česka, zo Slovenska, z Litvy, z Ruska a aj z iného širšieho zahraničia
v priestoroch Uherskohradištskej reduty, ktorá sa stala už tradičným stánkom výmeny názorov a kreovania nových
nápadov, ale aj hojná účasť tuzemských aj zahraničných študentov. Osobitný ohlas získala táto aktivita po tom, čo
vedecko – odborno – pedagogický kolektív Evropského polytechnického institutu v Kunoviciach spojil svoje sily
s Akadémiou Policajného zboru v Bratislave a rozhodol sa pod vedením svojho rektora rozvinúť túto iniciatívu do
podoby spoločného vedecko – výskumného projektu. Čiastkové i komplexnejšie výsledky vedecko – výskumnej
činnosti jednotlivých riešiteľov a participantov na tejto medzinárodnej vedecko – výskumnej úlohe sú teda
prezentované vo forme pozvaných referátov a koreferátov prednášaných na spomínanej permanentne a pravidelne
organizovanej medzinárodnej vedeckej konferencii, ako aj v diskusných príspevkoch. Zrejmé je, že význam týchto
slovesných rezultátov graduje ich každoročným publikovaním v recenzovanom zborníku, ktorý je parciálnym
dokumentom o stave riešenia medzinárodnej vedecko – výskumnej úlohy Vysoká škola jako facilitátor rozvoje
společnosti a regionu, ktorej zodpovedným riešiteľom je h. prof. Ing. Oldřich Kratochvíl, Dr. h. c. a súčasne rektor
Evropského polytechnického institutu, s. r. o. v Kunoviciach. Jeho zásluhou táto permanentná medzinárodná vedecká
konferencia úspešne pokračuje už viac rokov, pričom jej rezultáty prinášajú čoraz cennejšie a pre prax upotrebiteľnejšie
27
výsledky. Ich aplikácia v každodennej praxi dokonca môže pomôcť vyriešiť aj také problémy, ktoré doterajšou
nápaditosťou vyriešené neboli. Vedecká práca teda nie je realizovaná zo samoľúbosti ako akási atrakcia len pre vedu
a vedcov, ale naozaj žije a uskutočňuje sa práve pre zlepšovanie každodenných životných podmienok prostých ľudí.
Táto konferencia je toho rukolapným svedectvom.
I.
Vedecká práca ako mimoriadne vysoko sofistikovaná špecifická činnosť špecifických subjektov, orientovaných
prostredníctvom získavania nových a dosiaľ neznámych informácií o prírode a spoločnosti na všestranné spoznávanie
a ovplyvňovanie prírodných a spoločenských zákonitostí vývoja živej a neživej hmoty ako aj univerzálneho
i individuálneho človečenského duchovna, sleduje v konečnom dôsledku vlastne globálne zveľaďovanie života na
planéte zvanej Zem a perspektívne vari aj na iných kozmických telesách. Vedecká činnosť je vzhľadom na svoju
komplikovanú podstatu a vysokú intelektuálnu náročnosť prakticky výlučne doménou iba subjektívne a objektívne
inteligenčne a kvalifikačne primerane disponovaných jednotlivcov. Nesporné je, že výsledky vedeckého bádania sú
v prípade ich praktickej realizácie katalyzátorom urýchľovania mnohostranného kvalitatívneho pokroku ľudstva ako
celku. Racionálne sa správajúca ľudská spoločnosť preto vyčleňuje na prospech rozvoja vedy, ale prirodzene aj na ňu
nadväzujúceho parciálneho výskumu, vrátane techniky, z celospoločenských fondov, avšak aj zo súkromných
finančných zdrojov, značné objemy. Toto pragmatické správanie sa je totiž nielen v bytostnom záujme tejto celej
komunity, ale aj jej jednotlivých príslušníkov.
Súčasná situácia a kvalitatívne parametre procesu transformácie spoločenských vzťahov formujúcich sa v organizme
štátov podstatne pretvárajúcich historický model svojho doterajšieho národohospodárskeho a ostatného sociálneho
potenciálu po roku 1990 je už dlhodobejšie predmetom pozornosti univerzálnejšieho internacionálneho politického
záujmu a multilaterálneho interdisciplinárneho vedeckého výskumu. Je totiž zrejmé, že spoznávanie a poznanie
celkových i parciálnych vývojových trendov súčasného a najmä budúceho spoločenského smerovania je podmienkou
determinujúcou správanie sa nielen riadiacich a správnych štruktúr jednotlivých štátnych útvarov, a to osobitne
európskych, pritom tiež organizačných resp. inštitucionalizovaných zoskupení týchto štátov, ale aj na jeho resp. ich
území pôsobiacich korporácií, inštitúcií, ostatných právnických osôb a osobitne jednotlivcov. Kvalitatívne parametre
spoločnosti pritom azda primárne podmieňuje miera tzv. vychovanosti a vzdelania obyvateľstva, a osobitne miera
kvality tohto výchovno – vzdelávacieho procesu, odzrkadľujúceho sa na komplexnom správaní sa personálneho
substrátu štátu, na jeho postojoch k štátu, k jeho orgánom i k ostatným spoluobčanom a pod. Tento mnohovrstvový
proces si vyžaduje aj mnohovrstvovú pozornosť zo strany výsostne či akokoľvek zainteresovaných, avšak tiež aj
nezainteresovaných subjektov, ak sa naozaj má perspektívne dosiahnuť stav spoločenského bytia a spoločenského
vedomia zodpovedajúceho požiadavkám a nárokom súčasnej doby a najmä budúcnosti ľudstva ako celku. V sústave
inštrumentov využívaných na získavanie optimálne vybilancovanej vitálnej situácie svetovej človečenskej populácie
patrí nezastupiteľné miesto vysokým školám. V rámci ich činnosti pritom patrí mimoriadne významná pozornosť práve
oblasti vedy a vedeckého výskumu. Kvalita vedecko – výskumných rezultátov pritom významne determinuje
hodnotiace kvalitatívne parametre príslušnej vysokoškolskej ustanovizne, jej vnútorné a osobitne vonkajšie resp.
externé hodnotenie. Kvantitatívny ukazovateľ vedeckého potenciálu školy, teda početnosť osôb zainteresovaných do
vedecko – výskumnej činnosti je tiež vizitkou kvality vysokej školy. Vede sa na akademickej pôde preto venujú
individuálne i organizovane prakticky všetci spôsobilí vysokoškolskí učitelia, avšak osobitne spravidla tí, ktorí si
zvyšujú svoju vedeckú kvalifikáciu. Vedecká činnosť, charkteristická svojou vlastnou subjektívnou stránkou a svojou
vlastnou objektívnou stránkou si pritom prirodzene vyžaduje svoje vlastné zázemie, tvorené optimálne štruktúrovanou
a diverzifikovanou personálnou bázou, materiálnou bázou, finančnou bázou, organizačnou bázou, spoločensko politickou bázou.
II.
Možno povedať, že vede prospieva konfrontácia. Samozrejme že myšlienok, názorov, teórií, koncepcií, vízií,
a v neposlednom rade i skúseností. Vrátane tragických. Aj Európa sa na počiatku 21. storočia nachádza nesporne na
križovatke svojho ďalšieho vývoja. Neoddiskutovateľne najmä pod vplyvom tzv. amerikanizácie a súčasne aj pod
tlakom tzv. islamizácie. To môže v určitom čase po splnení určitých podmienok vyústiť až do reálnej konfrontácie.
Súčasnú situáciu Európy charakterizuje dnes totiž latentný a na niektorých úrovniach už aj otvorený ústup od
európskych tzv. tradičných hodnôt, ktoré na území tohto kontinentu tisícročia vytvárali tzv. európske historické kultúry.
Tým dosiaľ dominuje helenizmus, judaizmus a kresťanstvo. Ich donedávna zdanlivo neotrasiteľná pozícia vo vedomí a
postojoch Európy voči ostatnému svetu sa však citeľne oslabuje. Z tohto hľadiska by preto bolo azda možné hovoriť aj
o akýchsi koreňoch počiatku zániku klasickej európskej kultúry a vzdelanosti, teda európskej civilizácie. Hľadať
a vyhodnocovať príčiny, predvídať a sumarizovať možné dôsledky tohto stavu, to by mal azda práve ten vedecký front,
ktorého intelektuálno - personálna základňa je organizačne akumulovaná vo vedeckých akadémiách a prirodzene aj
v príslušných vysokoškolských inštitúciách a iných bádateľských subjektoch. A notoricky známe je, že súčasťou tejto
multilaterálnej inštitucionálnej základne vedy a výskumu je aj Evropský polytechnický institut v Kunoviciach. Najmä
od doby, čo svoje dozrievajúce vedecko – výskumné ambície pretavil do ambicióznych bádateľských iniciatív
uskutočňovaných aj navonok, teda do vlastnej vedecko – výskumnej orientácie, ktorej osou je dnes stúpajúca aktivita vo
28
vnútroštátnej a osobitne v medzinárodnej vedeckej a výskumnej spolupráci so zahraničnými vysokoškolskými
výskumnými a vzdelávacími ustanovizňami.
V spolupráci s Akadémiou Policajného zboru v Bratislave realizuje od roku 2005 Evropský polytechnický institut
v Kunoviciach predovšetkým medzinárodný vedecko – výskumný projekt „MOŽNOSTI ROZVOJA PODNIKANIA
V PRIHRANIČNÝCH OBLASTIACH KRAJÍN EURÓPSKEJ ÚNIE“, ktorého autorom a zodpovedným riešiteľom
je plk. prof. JUDr. Jozef Králik, CSc., vedúci katedry verejnej správy a verejných financií a garant študijného odboru
Akadémie Policajného zboru v Bratislave a zástupcom zodpovedného riešiteľa je honorary professor Ing. Dr. h.c.
Oldřich Kratochvíl, rektor Evropského polytechnického institutu v Kunoviciach. Potreba riešenia tejto vedecko –
výskumnej úlohy vyplynula zo Zámeru Akadémie Policajného zboru v oblasti vedy a výskumu na roky 2003 až 2008,
avšak aj zo zámeru vedecko – výskumnej činnosti Evropského polytechnického institutu v Kunoviciach. Zámer
Akadémie Policajného zboru v oblasti vedy a výskumu na roky 2003 - 2008 bol vo forme dlhodobej prognózy
schválený vedeckou radou Akadémie Policajného zboru v Bratislave dňa 25. 4. 2003. V kontexte tohto dokumentu
možno excerpovať aj potrebu internacionalizácie vedecko – výskumnej práce, predovšetkým s využitím vedecko –
výskumných a vedecko – pedagogických kapacít mimoriadne intenzívne koncentrovaných aj na vedecko – výskumných
bázach zahraničných vysokoškolských ustanovizní. V týchto súvislostiach sa javila aj aktuálna potreba diverzifikácie
a internacionalizácie vedecko – výskumných kapacít Akadémie Policajného zboru v Bratislave ako akreditovanej
a v zmysle zákona o vysokých školách plnohodnotnej štátnej vysokej školy univerzitného typu, ktorá má oprávnenie
uskutočňovať bakalárske, magisterské a doktorandské vzdelávanie v študijnom programe 8.3.1. Bezpečnostné služby
a v študijnom programe 8.3.2. Bezpečnostno – právne služby vo verejnej správe, a to aj do internacionálneho vedecko –
výskumného prostredia, v ktorom pôsobí aj Evropský polytechnický institut, s.r. o., 1. súkromná vysoká škola na
Morave, so sídlom v Kunoviciach. V súvislosti s predpokladanou, zo zákona vyplývajúcou transformáciou názvu
študijného programu 8.3.1. Bezpečnostné služby na študijný program 8.3.1. Ochrana osôb a majetku, stala sa aktuálnou
aj požiadavka na aproximáciu tohto nového študijného programu, a v rámci neho plánovaného vedeckého výskumu,
s problematikou, previazanou so súkromno – právnymi disciplínami, ako aj s verejno – právnymi disciplínami,
a v týchto súvislostiach aj vrátane výskumu oblasti tzv. komunitárneho práva.
Potreba medzinárodnej slovensko - českej participácie na vedecko – výskumnej činnosti v oblasti ochrany osôb
a majetku, realizovanej vedecko – výskumnými kapacitami Akadémie Policajného zboru v Bratislave v spolupráci
s vedecko – výskumnými kapacitami, ktorými disponuje Evropský polytechnický institut v Kunoviciach, pričom sa
počítalo aj s prípadnou účasťou Vysokej školy v Karlových Varoch, vyplývala z reálneho stavu vzájomnej
medzinárodnej spolupráce Slovenskej republiky a Českej republiky, determinovaného spoločnou historickou
skúsenosťou a podmieňovaného integrovaním oboch štátnych útvarov do Európskej únie, ako aj z miery tohto
integračného procesu rezultujúcich problémov.
Spoločná internacionálna bádateľská činnosť vykonávaná v procese permanentnej spolupráce vybraných vedecko –
výskumných pracovníkov oboch príp. všetkých troch vysokoškolských a tak i vedecko – výskumných inštitúcií, by
v blízkej budúcnosti mala vyústiť v týchto súvislostiach do výsledných:
•
racionálnych návrhov riešenia možností rozvoja podnikania, a to osobitne v prihraničných regiónoch Slovenskej
republiky a Českej republiky, a prípadne aj inde v Európskej únii (vrátane realizovaného podielu činnosti
príslušných policajných zborov na podpore podnikania tohto typu),
•
interdisciplinárnych záverov, prezentujúcich názory jednotlivých riešiteľov čiastkových vedecko – výskumných
úloh na stav a riešenie parciálnych otázok súvisiacich s identifikovaním miery efektívnosti medzinárodnej
spolupráce pri angažovanosti štátu a jeho orgánov vo vybraných oblastiach medzinárodnej ekonomickej
spolupráce (tzv. štátne zásahy do vnútornej ekonomiky štátu z medzinárodných hľadísk a z pohľadu Európskej
únie, ako i podiel policajných zborov na predchádzaní tzv. čiernej ekonomiky a tzv. šedej ekonomiky),
•
interdisciplinárnych identifikačných záverov, hľadajúcich odpovede na otázky, ktoré faktory podnietia
scientifikačné iniciatívy a ďalšiu vedecko – výskumnú činnosť v oblasti ochrany osôb a majetku, osobitne pri
výkone podnikateľských činností (vrátane podielu Policajného zboru na takejto ochrane),
•
analýz a syntéz a na ne nadväzujúcich komparácií, umožňujúcich teoretické rozpracovanie a prípadné finálne
spracovanie problematiky možného rozvíjania angažovanosti Policajného zboru v oblasti ochrany oprávnených
práv a záujmov osôb a ochrany nimi legitímne vlastneného a obhospodarovaného majetku,
•
identifikovania možností a metód praktickej spolupráce policajných zborov jednotlivých štátov pri praktickej
aplikácii právnych a mimoprávnych nástrojov sledujúcich zabezpečenie primerane bezpečného podnikateľského
prostredia v prihraničných regiónoch,
•
interdisciplinárnych záverov, umožňujúcich sofistikovanie plnohodnotnej vysokoškolskej výučby akreditovaných
študijných programov na oboch resp. všetkých troch vysokých školách vo vedeckom výskume sledovanej oblasti.
V nadväznosti na uvedené východiskové resp. hypotetické konštatovania bolo potom reálne možné identifikovať objekt
stanovenej vedecko – výskumnej úlohy a súčasne aj príslušné zameranie čiastkových úloh.
29
Objektom resp. predmetom vedeckého skúmania, ktorého realizácia bola plánovaná na roky 2005 až 2008, je
podnikanie v prihraničných oblastiach krajín združených do Európskej únie a hľadanie možností rozvoja tohto
podnikania z rozličných, a to interdisciplinárnych aspektov a internacionalistických hľadísk, a v rámci toho aj
identifikovanie a sformulovanie postavenia a osobitnej úlohy policajného zboru a iných bezpečnostných zložiek pri
právnej a mimoprávnej ochrane podnikajúcich osôb a ich majetku v prihraničných regiónoch európskych štátov. Na
vedecko – výskumnej činnosti sa stále podieľajú vedecko – výskumní a pedagogickí pracovníci zo Slovenskej republiky
a z Českej republiky, teda členských štátov integrovaných do Európskej únie, pričom ad hoc na procese takto
orientovaného vedeckého bádania dokážu bez problémov stále participovať aj predstavitelia rozličných vedných
odborov pochádzajúcich z iných štátov, a to aj tých, ktoré nie sú integrované do Európskej únie.
Vytváranie fungujúcej trhovo orientovanej ekonomiky, v Slovenskej republike aj s politicky a ústavnoprávne
deklarovaným absorbovaním sociálnych aspektov je prioritou všetkých krajín, ktoré sa vydali na cestu transformácie
tzv. centrálne plánovanej ekonomiky tzv. socialistického typu na iný typ či model spoločensko – ekonomického
usporiadania štátu, na tzv. sociálne orientovaný trhovo - postkapitalistický typ spoločnosti. Podotýkame pritom, že
vedecké skúmanie týchto procesov je podmienené vývojom objektívnej skutočnosti, avšak súčasne aj záujmom
spoločnosti o túto problematiku, teda ako objektívnymi, tak aj subjektívnymi faktormi. Z pohľadu potreby optimálneho
zabezpečenia ochrany v prihraničných regiónoch európskych štátov podnikajúcich osôb a ich majetku právnymi aj
mimoprávnymi metódami a formami je pritom dôležité skúmať aj podiel policajných zborov a prípadne aj iných
bezpečnostných zložiek týchto štátov na garantovaní tohto ochranného procesu, na zabezpečovaní jeho primeranej
funkčnosti a efektívnosti.
Premeny ekonomickej základne štátu a na to nadväzujúca zmena spoločenskej klímy, osobitne právneho prostredia, sú
determinované politicky a ekonomicky, pričom prebiehajú od roku 1990 evolučnou cestou, na ktorej sa súčasne
a pritom celkom prirodzene objavili aj vážne prekážky, ktoré bolo nevyhnutné eliminovať právnymi aj mimoprávnymi
prostriedkami. Išlo a dosiaľ ide neraz o privatizačné procesy, ktoré na právnej báze mohli úspešne podnecovať vznik
zdravého ekonomického prostredia, a to aj prostredníctvom zapojenia internacionálneho prvku do jeho dynamicky sa
transformujúcich štruktúr. Osobitné podmienky na úspešné rozvíjanie podnikateľských aktivít však vznikali a vznikajú
v prihraničných oblastiach, teda najmä takých, ktoré tvoria navzájom susediace ekonomické regióny vzájomne
hraničiacich štátov. V očakávaní oživenia ekonomického života týchto regiónov, a to najmä využívaním ich
konkrétnych autentických ekonomických a iných predností, môže byť medzihraničná spolupráca prospešná ako
ekonomicky silnejšiemu, tak aj ekonomicky slabšiemu prihraničnému regiónu. V týchto súvislostiach treba objekt resp.
predmet vedeckovýskumnej úlohy chápať ako heterogénny komplex, vyžadujúci si skúmanie viacerými ekonomickými
a spoločenskými vedami a rozličnými metodologickými postupmi. Čiastkovými cieľmi vedeckého výskumu môžu byť
preto celé spektrá rozličných javov, napr. vývoj zamestnanosti, oscilácia nezamestnanosti a prezamestnanosti, vývoj
kriminality, stav v oblasti stabilizovanosti miery daňových únikov, vývoj spolupráce pri zabraňovaní prania tzv.
špinavých peňazí, transformácia organizačnej základne verejnej správy a jej personálneho substrátu v prihraničných
susediacich regiónoch, spolupráca v oblasti riešenia krízových situácií atď. Osobitnú výzvu možno do vedeckého
výskumu zainteresovaným osobám a ad hoc i možným inovovaným metódam vedeckého výskumu tejto problematiky
z hľadiska bezpečnostno – právneho adresovať najmä po pristúpení Slovenskej republiky i Českej republiky k tzv.
šengenskému dohovoru, teda tzv. Európe bez hraníc.
Východiskový stav skúmania objektu resp. predmetu plánovaného vedeckého výskumu možno považovať od počiatku
až dosiaľ za kryštalizujúci sa jav, za doformovávajúci sa problém, ktorý ale podlieha neustálym evolučným zmenám,
a ktorý sa preto stále javí ako problém otvorený, vyžadujúci si hľadanie aj novátorských riešení. Je potrebné zdôrazniť,
že súčasná právna regulácia podnikania v prihraničných oblastiach korešponduje všeobecnej právnej úprave
podnikateľských aktivít, pričom sa riadi výkon podnikateľských činností všeobecne najmä občiansko – právnymi
normami, obchodno – právnymi normami, finančno – právnymi normami, administratívno – právnymi normami
(hospodársko – právnymi normami), trestno - právnymi normami, medzinárodno – právnymi normami a právnymi
normami Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Nie marginálne postavenie majú však pri skúmaní miery kvality
podnikania v týchto oblastiach z hľadiska jeho legálnosti aj kriminalistika a ostatné policajné vedy.
Z hľadiska rozsahu a formy základnú informačnú bázu skúmanej problematiky možno identifikovať predovšetkým
v okruhu odbornej právnickej literatúry patriacej do okruhu viacerých jeho odvetví, keďže ide o problematiku
interdisciplinárnu a internacionálnu, avšak aj v okruhu policajnej odbornej literatúry, publikovanej v podobe vedeckých
a odborných monografií, vedeckých štúdií a odborných článkov, ale i odborno – popularizačných článkov
a publikovaných výstupov – správ o výsledkoch vedeckého výskumu. Vzhľadom na dynamizujúci sa proces rozvoja
podnikania v prihraničných regiónoch štátov združených do Európskej únie, avšak revitalizujúceho sa aj mimo tohto
zoskupenia, ako i možnosť výrazného infiltrovania takýchto podnikateľských aktivít medzinárodným organizovaným
zločinom, možno očakávať akútnu celospoločenskú potrebu vytvorenia dostatočného predstihu vedeckej teórie pred
požiadavkami spoločenskej praxe, k čomu má cieľovo smerovať aj táto plánovaná a realizovaná vedecko – výskumná
úloha.
30
Vzhľadom na mieru internacionalizácie skúmaného problému, ako i s ohľadom na nutnú potrebu rozsiahleho
interdisciplinárneho prístupu k jeho riešeniu, teda vzhľadom na očakávanú obtiažnosť procesu skúmania zvolenej
problematiky, ale i vzhľadom na potrebu garantovať komplexnosť a logickú previazanosť výskumu, na časové,
personálne a osobitne materiálovo – finančné aspekty, sa stanovená a v súčasnosti riešená vedecko – výskumná úloha
člení na čiastkové úlohy hľadajúce riešenia v týchto záujmových problémových okruhoch:
1) Analýza a syntéza uplatňovaných právnych a mimoprávnych teoretických zásad a od nich odvodzovaných a na ich
základe vytváraných praktických podmienok na podnikanie (všeobecne)
• identifikovanie a excerpovanie právno - teoretických a prakticko – aplikačných problémov podnikania
všeobecne a podnikania v prihraničných oblastiach štátov združených v Európskej únii osobitne, analyzovanie
status quo právnej úpravy podnikania na území týchto štátov resp. vybraných štátov, najmä susediacich so
Slovenskou republikou (tzv. V4), syntetizovanie týchto poznatkov, ich systemizovanie a vyhodnotenie,
• identifikovanie a excerpovanie mimoprávnych teoretických a praktických problémov sprevádzajúcich výkon
podnikateľských aktivít v štátoch Európskej únie všeobecne a v ich prihraničných oblastiach osobitne,
vyplývajúcich z nedostatočných kvalitatívnych parametrov a kolízií príslušných právnych noriem regulujúcich
podnikanie v tomto priestore, s osobitným dôrazom na krajiny tzv. V4,
• identifikovanie a excerpovanie možností zabezpečenia legálneho a legitímneho podnikateľského prostredia
prostredníctvom výkonu policajných činností,
• akumulovanie základných vedecko – literárnych, odborných a iných prameňov a dokumentov, vytvárajúcich
podmienky na využitie aktuálnych vedeckých metód bádania v stanovenej oblasti,
• kumulovanie získaných čiastkových poznatkov jednotlivými spoluriešiteľmi vedecko – výskumnej úlohy a ich
priebežné pravidelné verejné prezentovanie a publikovanie.
2) Komparatívna analýza stavu a podmienok vytváraných na realizáciu podnikateľských aktivít v Slovenskej republike
a v štátoch Európskej únie a stanovenie možných kritérií podmieňujúcich optimálny vývoj legálneho a legitímneho
podnikania v prihraničných oblastiach Európskej únie
• analýza a komparácia historických aspektov podnikania, vývoja jeho právnej úpravy a mimoprávnych
nástrojov, osobitne daňových, menových, devízových,
• vyhodnotenie stavu klímy resp. podnikateľského prostredia a miery jeho rozvíjania v Slovenskej republike a vo
vybraných štátoch Európskej únie, osobitne združených v tzv. V4, s dôrazom na možnosti rozvoja podnikania
v Českej republike,
• prekážky brániace rozvoju legálneho a legitímneho podnikania v Slovenskej republike a vo vybraných štátoch
Európskej únie, osobitne združených v tzv. V4,
• vplyv tzv. čiernej ekonomiky a tzv. šedej ekonomiky na stav a zmeny podnikateľského prostredia,
• možnosti Policajného zboru pri ochrane zdravého podnikateľského prostredia v Slovenskej republike a vo
vybraných štátoch Európskej únie,
• špecifiká podnikania v prihraničných regiónoch tzv. postsocialistických štátoch (klady a zápory),
• možnosti využitia zásahov štátu (právnych, mocenských) do podnikateľského prostredia vytvárajúceho sa
v prihraničných regiónoch Slovenskej republiky a Českej republiky v záujme ochrany legálneho a legitímneho
trhu.
3) Vypracovanie návrhu systémového modelu optimalizácie podnikateľského prostredia v prihraničných regiónoch
štátov združených do Európskej únie, vrátane využitia policajných zložiek pri eliminovaní neštandardného vývoja
podnikateľského prostredia
• vypracovanie syntetizujúcej koncepcie ochrany legálneho a legitímneho podnikateľského prostredia
prostredníctvom právnych a mimoprávnych nástrojov, vrátane využitia policajného zboru, iných silových
zložiek štátu (napr. orgánov colnej správy) a regiónov a obcí (napr. obecnej polície), najmä v záujme potrenia
nežiadúceho dovozu tovarov a služieb a ich nelegálnej výroby a výmeny v prihraničných oblastiach štátov
združených do Európskej únie, osobitne Slovenska a Česka,
• vypracovanie variantných modelov spolupráce a súčinnosti samosprávnych orgánov a štátnych orgánov,
osobitne policajných zborov štátov združených v Európskej únii, osobitne Slovenska a Česka, pri ich pôsobení
v prihraničných regiónoch smerujúcom k likvidovaniu hospodárskej kriminality, deformujúcej podnikateľské
prostredie,
• navrhnúť konkrétny model spolupráce a súčinnosti medzi obcou (obcami) Slovenskej republiky a obcou
(obcami) Českej republiky situovanými v prihraničnom regióne pri vytváraní žiadúceho podnikateľského
prostredia a jeho ochrany pred kriminogénnymi a inými faktormi.
Cieľom realizácie vedecko – výskumnej úlohy je na základe zhromaždených a vyhodnotených čiastkových legislatívno
– právnych i mimoprávnych teoretických a praktických poznatkov o podnikateľskom prostredí v prihraničných
regiónoch sformulovať a deklarovať závery, umožňujúce na základe tu sformulovaných odporúčaní uskutočniť také
opatrenia v podnikateľskom prostredí, ktoré by garantovali zachovanie jeho legálnosti a legitímnosti prostredníctvom
31
návrhov na inovovanie príslušných právnych regulácií zasahujúcich do oblasti podnikania, ako aj prostredníctvom
návrhov na reorganizáciu organizačnej základne, reštrukturalizáciu kompetenčného priestoru a revitalizáciu
personálneho substrátu orgánov verejnej správy pôsobiacich v oblasti podnikania v prihraničných oblastiach Slovenskej
republiky a Českej republiky, vrátane využitia kompetencií policajných a iných ozbrojených zborov pri zabezpečovaní
zákonnosti v oblasti podnikania. Na tento účel v záujme dosiahnutia finálneho cieľa:
• spracovať informačnú bázu o občiansko – právnej, obchodno – právnej, finančno – právnej, administratívno –
právnej, pracovno – právnej, ekonomickej a riadiacej, ako aj aktuálnej policajno-ochrannej situácii a
perspektíve vývoja stavu de lege lata a skutkového stavu v oblasti podnikania v prihraničných oblastiach,
• spracovať informačnú bázu o pôsobení tzv. čiernej ekonomiky a tzv. šedej ekonomiky v podnikateľskom
prostredí prihraničných oblastí a ich dopadu na rozvoj legálneho podnikania,
• spracovať informačnú bázu o vývoji hospodárskej kriminality a jej dopade na podnikateľské zámery
živnostníkov a malopodnikateľov,
• stanoviť možné vývinové tendencie rozvoja podnikania v prihraničných oblastiach a podielu polície na jeho
ochrane a zabezpečovaní.
V záujme dosiahnutia stanoveného cieľa vedecko – výskumnej úlohy bolo a doteraz aj je nevyhnutné orientovať
smerovanie vedeckého výskumu a determinujúce hypotézy, vedúce k efektívnemu a hospodárnemu postupu
a optimálnemu finálnemu záveru, tak, aby sa do okruhu riešených dominantných problémov presadili tie, ktoré
prestavujú:
• negatívny vplyv na existujúci stav a na ďalší možný rozvoj podnikateľského prostredia v prihraničných
oblastiach v dôsledku intenzívnejšej a agresívnejšie presadzovanej tzv. čiernej a tzv. šedej ekonomiky,
osobitne po vstupe oboch participujúcich štátov do tzv. šengenského priestoru,
• nedostatočné legislatívno – právne zabezpečenie ochrany legálnej a legitímnej podnikateľskej činnosti
a podnikateľského prostredia zo strany územných orgánov verejnej správy a obcí,
• nedostatočná preventívna, kontrolná a represívna činnosť inšpekčných orgánov štátu, vyšších územných
celkov a obcí, policajných orgánov a orgánov colnej správy,
• gradujúci nelegálny podiel dovozu tovarov z colných území stojacich mimo colného územia Európskej únie
(napr. Čína, Thajsko, Vietnam),
• gradujúci nelegálny dovoz odpadov z krajín Európskej únie do prihraničného pásma Slovenskej republiky
a Českej republiky,
• nedostatočná medzinárodná spolupráca štátnych a samosprávnych orgánov v prihraničných oblastiach
smerujúca na ochranu ekonomiky pred praním tzv. špinavých peňazí.
V záujme dosiahnutia cieľa realizovanej vedecko – výskumnej úlohy z hľadiska miery informačnej koncentrovanosti
a prirodzene teda aj dosiahnutia primeraných, dostatočne kvalitných a kvantitatívne uspokojivých informácií
o problémoch podnikania v prihraničných oblastiach a o možnostiach eliminovania v tejto oblasti pôsobiacich
negatívnych javov, bolo a je nevyhnutné spoznať a vyhodnotiť súčasný stav predmetu vedecko – výskumnej úlohy. A to
preto, aby bolo možné formulovať aj parametre a vízie jeho ďalšieho vývoja a to súčasne aj nástrojov,
spolupodieľajúcich sa na jeho zabezpečovaní, vrátane špecifickej úlohy a podielu Policajného zboru.
V záujme efektívneho dosiahnutia vytýčeného cieľa realizovanej vedecko – výskumnej úlohy je tiež nevyhnutné využiť
širšie spektrum vedeckých metód skúmania identifikovaného problému, a to predovšetkým: a) metódu historickú, b)
metódu vedeckej analýzy, c) metódu vedeckej syntézy získaných poznatkov, d) metódu vedeckej komparácie, c)
metódu prognostickú, d) metódy matematicko – štatistické.
Aplikovanie takto demonštratívne stanovených metód vedeckého skúmania predmetu vedecko – výskumnej úlohy ale
bezprostredne závisí na riešení jej konkrétneho parciálneho problému, odvíja sa od vytýčeného cieľa a zámeru
konkrétneho bádateľa zaoberajúceho sa riešením príslušného čiastkového problému, od miery zložitosti riešeného
problému, ako aj od iných subjektívnych a objektívnych faktorov, a preto sa jednotlivým bádateľom odporúča využitie
aktuálnych informácií a dokumentov o podnikaní z tuzemského aj medzinárodného prostredia, vrátane Európskej únie,
ako aj podkladov z iných medzinárodných orgánov, vrátane policajných. Výskumný súbor tak vytvárajú aj legislatívne
dokumenty interdisciplinárnej povahy regulujúce podnikanie tuzemskej a cudzozemskej proveniencie, vrátane acquie
communitaire, vnútrorezortné normatívne interné inštrukcie do rozvoja podnikania zainteresovaných rezortov
tuzemskej a cudzozemskej proveniencie, vrátane Európskej únie, individuálne správne akty, štatistiky, rozhodnutia
a rozsudky zasahujúce do oblasti podnikania, osobitne v prihraničnej oblasti, organizačná základňa orgánov verejnej
správy a jej personálny substrát v prihraničných oblastiach, orgány policajného zboru a Colnej správy v prihraničných
oblastiach a ich činnosť na ochranu legálneho a legitímneho podnikateľského prostredia, iné aktuálne súbory
informácií. Výstupy, ktoré už boli realizované a ktoré sú plánovaná, možno kategorizovať na vedecké a odborné štúdie
a články publikované vo vedeckých a odborných časopisoch a zborníkoch (napr. Policajná teória a prax, Právny obzor,
Obchodné právo, Správní právo, Verejná správa, zborníky z vedeckých podujatí), na samostatné zborníky čiastkových
výsledkov skúmania predmetu vedecko – výskumnej úlohy, na učebné texty resp. parciálne časti uverejnené v učebných
32
textoch, a plánovaným výstupom je aj vedecká monografia, ktorej vydanie možno očakávať v roku 2009. Obsahom
tejto monografie by mala byť v podstate záverečná výskumná správa. Osobitný priestor bude v jej štruktúre venovaný
otázkam súvisiacim s regionalizmom.
Hmatateľnými a publikovanými čiastkovými výstupmi prezentujúcimi vitalitu tejto vedecko – výskumnej úlohy sú
každoročne v Luhačoviciach organizované vedecké konferencie s medzinárodnou účasťou nesúce názov totožný
s oficiálnym označením tejto vedecko – výskumnej úlohy a súčasne aj zborníky vystúpení účastníkov týchto konferencií
vydávané periodicky Evropským polytechnickým institutom v Kunoviciach. Podiel vplyvu vysokej školy na rozvoj
regiónu aj prostredníctvom realizovania tejto vedecko – výskumnej úlohy je evidentný, keďže jeho organizačným
subjektom je vysoká škola mimoriadneho regionálneho významu, Evropský polytechnický institut v Kunoviciach, ktorý
v internacionálnej spolupráci s Akadémiou Policajného zboru v Bratislave o. i. formou zborníkového a perspektívne
i monografického publikovania dosiahnutých vedeckých poznatkov a hypotéz ďalšieho možného vývoja podnikania
v prihraničných regiónoch Slovenska a Česka umožňuje transformáciu už jestvujúcej orientácie propodnikateľských
aktivít uskutočňovaných verejnými orgánmi pôsobiacimi na území prihraničného regiónu českej a slovenskej
proveniencie, ako aj operatívnych zmien zamerania hospodárskych a iných aktivít rozličných súkromných
podnikateľských subjektov a aj jednotlivcov, napr. v rámci prihraničného pohybu pracovných síl.
III.
Vedecko - výskumná spolupráca Evropského polytechnického institutu v Kunoviciach s Akadémiou Policajného zboru
v Bratislave je sústredená aj do ďalších dvoch uskutočňovaných vedecko – výskumných projektov. Samostatný vedecko
– výskumný projekt „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ je
spracovávaný pod vedením zodpovedného riešiteľa honorary professora Ing. Dr. h. c. Oldřicha Kratochvíla, ktorého
zástupcom je plk. prof. JUDr. Jozef Králik, CSc., a to v rovnakom časovom období a s rovnakými ambíciami ako
predchádzajúci vedecko – výskumný projekt. V súvislosti s týmto vedecko – výskumným projektom však možno
konštatovať už aj výrazné reálne výsledky, dokumentujúce podiel vysokej školy na rozvoji regiónu. Totiž, založenie
a pôsobenie Evropského polytechnického institutu v Kunoviciach bolo v južnej a juhovýchodnej časti Zlínskeho kraja
a v severnej a severovýchodnej časti Juhomoravského kraja, v ktorých popri všestrannom prepade dovtedy
prosperujúcej priemyselnej výroby a stagnácii služieb vládne pomerne vysoký stupeň nezamestnanosti a pomerne nízka
úroveň vzdelania, bolo historickým počinom, umožňujúcim postupne všestranne kvalitatívne povzniesť životnú úroveň
obyvateľstva nielen moravského, ale aj slovenského prihraničného regiónu. Založenie tejto súkromnej vysokej školy
v tejto oblasti bolo mimoriadne sofistikované a obapolne prospešné, keďže úlohou tejto ustanovizne nebolo len
podnikať na vysokoškolskom vzdelávacom trhu Českej republiky, ale predovšetkým dať obyvateľstvu tejto oblasti
prácu a vzdelanie, resp. vzdelanie a prácu. V súčasnosti možno konštatovať enormný nárast kvantitatívnych a osobitne
kvalitatívnych ukazovateľov Evropského polytechnického institutu v Kunoviciach, ktorý sa súčasne stal najprv
dominantom, a postupne lídrom regionálneho a dnes už aj nadregionálneho významu pri poskytovaní vysokoškolského
vzdelávania v akreditovaných študijných odboroch. Požiadavky kladené vedením tejto vysokej školy na kvalitu
vzdelávacieho procesu korešpondujú požiadavkám na vysoké štandardy kladené na výchovu vysokoškolákov, ktorí sa
rozhodli študovať na jej akademickej pôde v pregraduálnej i v kombinovanej forme štúdia. Nesporne dominantnou
osobnosťou tejto vysokej školy je jej zakladateľ a rektor hon. prof. Ing. Oldřich Kratochvíl, Dr. h. c. Jeho osobnou
zásluhou je aj vybudovanie edukačného komplexu, akéhosi vzdelávacieho kombinátu, sídliaceho v Kunoviciach
a v Hodoníne. Teda, najmä vďaka jeho prezieravosti, vysokej pracovnej morálke a podnikateľskému umeniu, akoaj
láske k vzdelaniu a k vzdelávaniu, sa stal ním vedený kolektív pedagógov a teda vlastne celý Evropský polytechnický
institut v Kunoviciah nielen v celom regióne historického Moravského Slovácka, ale aj Horňácka a Valašska
vyhľadávaným poskytovateľom kvalitnej nadštandardnej výchovy a vysokoškolského vzdelávania, ale aj
determinujúcim faktorom medzinárodnej spolupráce v prihraničnej, teda regionálnej rovine, ale aj edukatívnym
„hráčom“ na širšej medzinárodnej úrovni. Evropský polytechnický institut sa stal tak nielen významným priamym
zamestnávateľom, eliminujúcim rast krivky miery nezamestnanosti v regióne, ale aj vzdelávacou bázou umožňujúcou
svojim absolventom úspešný štart k vyšším pracovným métam a k významnejšiemu spoločenskému uplatneniu, než
mohli predpokladať do jeho ukončenia.
V záujme rozvoja regiónu má Evropský polytechnický institut vytvorené základné vedecko – výskumné predpoklady,
ktorých rezultáty môžu reálne napomáhať multilaterálnym prorozvojovým aktivitám. Zdá sa, že v záujme napĺňania
tejto vývinovej tendencie bude ale potrebné venovať trvalú pozornosť budovaniu vedecko – výskumnej základne tejto
vysokej školy v polohe personálnej (kreovanie vlastnej osobnej vedeckej základne zabezpečovaním doktorandského
štúdia), organizačnej základne (vytvorením vlastného vedeckého pracoviska), finančnej základne (získavanie
finančných zdrojov z disponibilných fondov súkromných podnikateľských a iných subjektov a z prameňov Európskej
únie, vrátane grantov), materiálnej základne (dobudovanie priestorov komplexného a kompaktného vedecko –
výskumno – pedagogického komplexu) a medzinárodnej spolupráce (mobilita študentov, mobilita učiteľov, výmena
vedeckého know - haw) atď.
33
Evropský polytechnický institut v Kunoviciach je najmä v ostatnom, a to už vari päťročnom období vysoká škola
známa a akceptovaná aj v širších záujmových čitateľských vrstvách. Predovšetkým permanentne sa zvyšujúcou kvalitou
svojej vlastnej didakticko - pedagogickej a vedecko – výskumnej činnosti, avšak tiež aj vydávaním už pomerne širokej
škály mimoriadne kvalitnej monografickej vedeckej a odbornej, ako i učebnicovej, článkovej a najmä tzv. zborníkovej
literatúry, pričom siaha už aj na métu vlastného odborného časopisu. Rukolapne o tomto nevyvrátiteľnom fakte svedčí
okrem iných znakov a prejavov aj čoraz vehementnejší záujem o literatúru tejto proveniencie a tohto typu z autorskej
dielne tejto vysokej školy. A čo je osobitne potešiteľné, literárnej dielne tvorenej personálne najmä internými
i externými pracovníkmi uvedenej „prierezovej“ vysokoškolskej inštitúcie, perspektívne azda už univerzitného typu.
Vedecká a odborná spisba pochádzajúca z pera personálneho substrátu tejto vysokej školy si získava nielen popularitu,
ale i obdiv v čoraz rozsiahlejších radoch „domácich“ študentov, ale aj frekventantov iných vysokých škôl, ba už
i študentov zo zahraničia. Možno teda konštatovať, že z personálneho hľadiska predstavuje dnes táto vysoká škola
vysoko kvalifikovaný, pomerne kompaktný, stabilizovaný a konsolidovaný kolektív s možnosťami jeho ďalšieho
kvalifikačného rastu. Cenné je tiež, že personálne zoskupenie tejto vysokej školy sa zatiaľ vyznačuje aj mimoriadne
solídnymi medziľudskými vzťahmi, čo je jej osobitnou morálnou devízou, napomáhajúcou bezporuchové napĺňanie
úloh stanovených jej vedením pred kolektív členov jednotlivých pracovísk vysokej školy.
Nesporné je, že každá vysoká škola musí napĺňať svoje úlohy aj v zhode s politickými a legislatívnymi požiadavkami
kladenými na efektívnosť fungovania a na výsledný výkon každodennej podnikateľskej činnosti a tiež praxe verejnej
správy, ktorá musí byť v týchto súradniciach vždy a jednoznačne považovaná výlučne iba za službu občanovi.
Napokon, nie jednou z hlavných úloh, ale priamo kardinálnou úlohou spoločensky i podnikateľsky úspešného
kunovického Evropského polytechnického institutu v regióne, v ktorom pôsobí, je nevyhnutnosť efektívne pripravovať
vysoko vzdelaný (a vari i vychovaný a morálny) personálny substrát pre potreby podnikateľskej praxe a sústavy
verejnej správy, osobitne v duchu požiadaviek stanovených univerzálnymi i špecifickými kritériami života ľudskej
spoločnosti 21. storočia.
LITERATÚRA
[1]
KRÁLIK, J. K problematike inovácie štátneho vysokoškolského vzdelávania príslušníkov policajného zboru. In:
Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Inovačné procesy v obsahu vysokoškolského vzdelávania
v sociálnych a ekonomických vedách. Trenčín : Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka – Fakulta sociálno –
ekonomických vzťahov, 2006, s. 127 – 131. ISBN 80 – 8075 – 139 – 0; EAN 978080751395.
[2]
KRÁLIK, J. Perspektíva univerzitného vzdelávania policajtov. In: Forum scientiae et sapientiae, XIV, 2007, č. 2,
s. 3 – 7.
[3]
KRÁLIK, J. Kooperácia vysokých škôl a jej podiel na rozvoji spoločnosti. In: Sborník „Vysoká škola jako
facilitátor rozvoje spoločnosti a regionu.“ III. mezinárodní konference 2007. 1. vyd. Kunovice : Evropský
polytechnický institut, s. r. o., 2007, s. 29 – 33. ISBN 80 – 7314 – 107 – 8.
[4]
KRÁLIK, J. a kol. Vysoká škola – katalyzátor rozvoja spoločnosti. 1. vyd. Kunovice : Evropský polytechnický
institut, 2007, 118 s. ISBN 978 – 80 – 7314 – 126 – 4.
[5]
BENČO, J.; KAMOĎA, J.; VEVERKA, J. L. Základy manažmentu vzdelávania. Čadca : 1998, ISBN 80967413-2-2.
[6]
DUBOVEC, J. Cost-benefit analýza e-vzdelávania. In: Medzinárodná vedecká konferencia – E-learn Žilina.
Žilina : Žilinská univerzita, str. 305-310, ISBN 80-8070-190-3.
ADRESA:
plk. prof. JUDr. Jozef Králik, CSc.
Sklabinská 7
835 17 Bratislava
Slovenská republika
Tel.: 0961 057 402, 0244 888 372
34
POZNÁMKA K PŘÍSPĚVKŮM KONFERENCE EUA V BRNĚ V R. 2006 NA TÉMA
UNIVERZITY A REGIONÁLNÍ ROZVOJ
Jan M. Honzík
Anotace: Příspěvek má přehledový charakter. Vyjmenovává příspěvky konference Evropské asociace
Univerzit konané na podzim 2006 v Brně a stručně shrnuje nejvýznamnější poznatky a závěry.
1. ÚVOD
Jedním z významných úkolů současného vývoje členských zemí Evropské unie je rozvoj regionů. Důležitou roli
v tomto vývoji sehrávají univerzity a další vzdělávací instituce zejména terciálního školství, jako centra vědění
přinášející nové progresivní a inovační ideje, technologické postupy i zvyšování sociální a kulturní úrovně
exmetropolitního prostoru.
Univerzity, vědomy si své zodpovědnosti, věnovaly významnou část výroční konfernce tétoproblematice.
Před sto a více léty mohl syn dědit nástroje i technologii od otce a ten od svého otce. Za mnoho generací se nástroje
vyměňovaly jen při opotřebení. Průmyslová revoluce, a zejména dvě světové války, přivedly společnost do prudce
stoupající části exponenciálního vývoje.
V současné době se nástroje i technologie v řemeslech mohou změnit až třikrát za jeden profesní život pracujícího.
Jedním z východisek je celoživotní vzdělávání, které se z oblasti vysokoškolsky vzdělaných odborníků a metropolí
přenáší až ke špičkovým řemeslům a profesím a do regionu.
2. SEZNAM SEKCÍ A PŘÍSPĚVKŮ PŘEDNESENÝCH NA KONFERNCI
Na následujících řádcích je uveden přehled sekcí a přehled jednotlivých příspěvků, zejména proto, aby byl zdůrazněn
význam, který Evropská asociace univerzit přikládá problému regionálního vývoje.
2.1 SEKCE PRVNÍ - SPECIFIC INSTRUMENTS AND ACTIONS OF UNIVERSITIES IN CONTRIBUTING
TO REGIONAL INNOVATION
• The University of Bergen and Regional Joint Effort in Focusing on Recruitment and Research in Marine and
Petroleum Science and Technology", autor: Anne Gro Vea Salvanes, Prorector, University of Bergen, Norway
• "Aveiro University as a Catalyst in Promoting Regional Innovation. Instruments and Actions" (presentation) –
autor: Maria Helena Vaz de Carvalho Nazaré, Rector, University of Aveiro, Portugal
2.2
SEKCE DRUHÁ: GOOD PRACTICES IN REGIONAL “CLUSTERING”: NETWORKS OF
UNIVERSITIES
• "The North West Universities Association – A Case Study" autor: Keith Burnley, Executive Director, North
West Universities Association (NWUA), United Kingdom
• "Regional Innovation – RWTH Aachen University Role in Regional and Cross-border University Networks"
autor: Regina Oertel, Director, Technology and Innovation Transfer RWTH Aachen University, Germany
2.3
SEKCE TŘETÍ: REGIONAL POLICY INITIATIVES INVOLVING UNIVERSITIES AS
STAKEHOLDERS
• "Regional Strategy between Czech Republic/Moravia and the Brno Universities" autor: Vladimír Gašpar,
Director, Regional Development Agency South Moravia, Czech Republic
• "The RUISNET project - Regional University Industry Strategies Network" (INTERREG IIIC-South
programme), autor: Antonio Aracil García, Director, Fundación Universidad-Empresa, Unviersity of Valencia,
35
2.4 SEKCE ČTVRTÁ: PROFESSIONAL SKILL DEVELOPMENT IN HIGHER EDUCATION FOR
KNOWLEDGE-BASED REGIONS
• "Competences - Skills - Knowledge Synergy in Higher Education" autor: Marian Gheorghe, Vice-Rector for
international relations and partnerships, Polytechnic University of Bucharest, Romania
• "Regional Entrepreneurship Development and the University: Experiences from Tilburg University, the
Netherlands", autor: Joop Vianen, Faculty of Economics and Business Administration, Tilburg University, The
Netherlands
• "Professional Skills Development at the Slovak University of Technology for Knowledge-Based Regions„
autor: Báleš Vladimír, Kalužný Ján, Slovak University of Technology, Slovakia
2.5 SEKCE PÁTÁ: SPECIFIC INSTRUMENTS AND ACTIONS OF UNIVERSITIES IN CONTRIBUTING
TO REGIONAL INNOVATION
• "Tools, Instruments and Activities of Universities for Innovation and Regional Innovation" autor: Milan Ďaďo,
Vice-Rector Zilina University, Slovakia
• "Strengthening Partnership between Universities and Regional Development Agencies" autor: Christian
Saublens, Secretary General, EURADA
2.6 SEKCE ŠESTÁ: GOOD PRACTICES IN REGIONAL “CLUSTERING”: NETWORKS OF
UNIVERSITIES
• Universities in Ireland: Clustering, Partnerships and Regional development" autor: Daniel O’Mahony,
Director, Technology Transfer Office, National University of Ireland, Ireland
• "Interregional Universities cooperation in Bretagne (Brittany), Pays de la Loire and Poitou-Charentes: an
original initiative in France", autor: Laurence Gareaux, Director, Réseau des Universités de l’Ouest Atlantique
(RUOA), France
2.7
SEKCE SEDMÁ: REGIONAL POLICY INITIATIVES INVOLVING UNIVERSITIES AS
STAKEHOLDERS
• "Development of the City of Wroclaw and the Region through Extensive Cooperation between Universities
and Local Authorities – A Double Perspective", autor: Tadeusz Luty, President, Conference of Rectors of
Academic Schools in Poland; Rector, Wroclaw University of Technology, Poland and Rafal Dutkiewicz,
Mayor of Wroclaw, Poland
2.8
SEKCE OSMÁ: PROFESSIONAL SKILL DEVELOPMENT IN HIGHER EDUCATION FOR
KNOWLEDGE-BASED REGIONS
• Transdisciplinary Cooperation between Universities and Regions for Sustainable Development - Models for
Different Academic Levels" autor: Andreas Muhar, University of Natural Resources and Applied Life
Sciences, Austria
• "TV Channels Over IP for Educational and Research Purposes" autoři: Artur Serra, Deputy Director, Fundació
i2cat/Technical University of Catalonia, Spain and Petr Holub, Senior Researcher, CESNET; Researcher,
University of Masaryk, Czech Republic
NEJVÝZNAMNĚJŠÍ ZÁVĚRY PŘÍSPĚVKŮ A JEJICH DISKUSE
Nejzajímavější a nejvýznamnější výsledky a závěry diskusí v jednotlivých sekcích i ve zprávách jejich zpravodajů lze
ve stručnosti shrnout do následujících odstavců
Je třeba se seznámit se zkušenostmi a dobrými praktikami univerzit, které využily inovační nástroje na regionální
úrovni – jako jsou výzkumné parky, inovační klastry, regionální agentury pro rozvoj a regionální skupiny pro transfer
technologií.
Je třeba medializovat a diseminovat zkušenosti tak, aby se přilákali odborníci, profesoři, výzkumníci a pomohli vytvořit
prostředí celoživotního vzdělávání, pomáhali vytvářet kulturu podnikání, pomáhali vytvářet spojení s pracovním trhem,
se soukromým sektorem, regionálními úřady a autoritami i dřívějšími absolventy
University musí:
• prokázat transparentnost a relevanci svých cílů
36
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Naučit se budovat vnitřní struktury odpovídající cílům
Naučit se plánovat regionální spolupráci se všemi relevantními partnery v regionu
Naučit se vytvářet a zabezpečit správný mix finančních zdrojů
Naučit se medializovat své výsledky v široké regionální komunitě
Naučit se vytvářet nezbytnou mezinárodní dimenzi své činnosti
Vytvářet klastry a sítě tak, aby dosáhly kritické velikosti ale stále zůstaly pružně řiditelné. To je důležité jak
pro globální soutěžení, tak pro spolupráci. Jedna univerzita nevytváří dostatečně velký subjekt aby byla
úspěšná v globální aréně.
Univerzity v daném regionálním klastru musí být jednotné a působit společně jako jeden celek v daném
regionu či zemi.
Ve vzájemné spolupráci sdílejí dobré zkušenosti a učí se vzájemně od sebe
Pracovat ve společném socio-ekonomickém kontextu, což jim dává výhodu v konkurenčním prostředí
Je zapotřebí identifikovat přednosti jednotlivých partnerů a rozdělit úkoly mezi partnery na základě nejlepších
předpokladů pro jejich naplnění
Je nutné přesvědčit učitelský sbor o výhodách využití spolupráce s partnery v klastru nebo síti
Je třeba překonávat rozdíly v kultuře a charakteru spolupracujících institucí
Vytvořit vyvážené způsoby spolupráce mezi institucemi
Vytvořit dobré a pravidelné komunikační způsoby mezi zainteresovanými institucemi
Je třeba získávat politickou podporu pro regionální aktivity
Regionální aktivity musí odrážet potřeby regionu a jeho obyvatel
Je zapotřebí využívat evropských strukturálních fondů všude, kde je to zapotřebí
Univerzity musí prokázat svou prospěšnost regionální komunitě
Univerzity musí seznamovat své studenty s reálnými regionu
Musí se naučit více než dříve vytvářet a řešit interdisciplinární problémy
ZÁVĚR
Počet sekcí, příspěvků i jejich rozsah svědčí o významu, kterým členské univerzity asociace EAU přikládají svým
povinnostem vůči regionům. Tato konfefnce hrála výzmanou roli v přípravě dalšího období, v němž EU bude vkládat
veliké prostředky do řady evropských projektů zaměřených na budování vědomostní společnosti v regionech za pomocí
univerzit.
REFERENCE:
[1]
http://www.eua.be/index.php?id=199
ADRESA:
Prof. Ing. Jan M. Honzík, CSc.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Tel. Fax: 572 549 018, 572 548 788
37
38
PODPORA SOUKROMÉHO VYSOKÉHO ŠKOLSTVÍ V ČESKÉ REPUBLICE
Yvona Legierská
Euroconsultants, s.r.o.
Klíčová slova: soukromé školství, vzdělávání, financování VŠ, regionální VŠ, veřejné a soukromé zdroje,
absolventi VŠ, regionální rozvoj.
ÚVOD
V úvodu svého vystoupení bych chtěla poděkovat Evropskému polytechnickému institutu za zorganizování této
mezinárodní konference s velmi významnou tematikou dotýkající se nutnosti expanze vysokoškolského vzdělávání a
jeho stále těsnějšímu propojování s výzkumem a vývojem i hospodářskou sférou, což je jedna z nejúčinnějších strategií
zvyšování konkurenceschopnosti a nejspolehlivější cesta k celonárodní prosperitě.
Můj příspěvek se týká podpory soukromého vysokého školství v ČR, které je v České republice uzákoněno již osmým
rokem, avšak stále existují bariéry, které neumožňují jeho větší expanzi, i když pro rozvoj regionů mají soukromé
vysoké školy neoddiskutovatelný význam, který je stále ještě nedoceněný.
A. STATISTIKA
Od roku 1990 došlo k výrazným změnám v oblasti vysokého školství, které rozhodně přispěly k jeho modernizaci a ke
zvýšení dynamiky jeho rozvoje.
PODÍLELY SE NA TOM ZEJMÉNA 4 PROCESY:
1. Postupná implementace modelu strukturovaného studia v rámci tzv. Boloňského procesu, tj. oddělení bakalářských,
magisterských a doktorských studií.
2. Postupné posilování role výzkumu a vývoje v profilování a diferenciaci VŠ, i když zatím nebylo dosaženo
uspokojivého cíle.
3. Otevření prostoru pro rozvoj soukromého sektoru VŠ od roku 1999, a to zákonem č. 111/1998 Sb., o vysokých
školách (15krát novelizován, naposledy v roce 2007). V současné době existuje v ČR celkem 25 veřejných VŠ s cca
125 fakultami, 2 státní VŠ (Univerzita obrany v Brně, Policejní akademie ČR v Praze) a 39 soukromých VŠ.
4. Výrazný růst výdajů na vysoké školství, který umožnil nárůst počtu přijímaných uchazečů. Od počátku 90. let se
počet VŠ studentů ztrojnásobil. Na veřejných VŠ studuje necelých 300 tisíc studentů (cca 293 tisíc), na soukromých VŠ
studuje přes 30 tisíc studentů (cca 32 tisíc), tedy desetina studentů veřejných VŠ. + OBRÁZEK na další straně.
EKONOMICKÝ VÝVOJ A VZDĚLÁVÁNÍ V ČESKÉ REPUBLICE
V posledních letech dochází v ČR k výraznému hospodářskému růstu založenému především na rychlém růstu exportu
a investicích do rozvoje ekonomiky. Dokladem je vývoj HDP, výdaje vládního sektoru zaznamenaly v letech 2005 a
2006 rychlejší nárůst, v roce 2005 překročily výdaje kapitoly MŠMT 100 miliard Kč a v roce 2006 mírně předstihly růst
výdajů vládního sektoru. Podstatně rychleji než výdaje kapitoly MŠMT rostly neinvestiční dotace v rámci vysokých
škol. Převážná část byla směrována do veřejného vysokého školství, v soukromém vysokém školství byly poskytnuty
dotace na vzdělávání jen v řádech milionů, např. v roce 2005 to bylo19 mil. Kč, v roce 2006 již 53 mil. Kč.
VÝDAJE NA VYSOKÉ ŠKOLSTVÍ (MEZINÁRODNÍ SROVNÁNÍ)
V celkových výdajích na VŠ jsme pod průměrem OECD (0,9 % HDP ČR vs. 1,3 % HDP OECD). Země s vysokým
podílem soukromých zdrojů jsou v celkových výdajích na vysoké školy vysoko nad námi (USA 2,7 %, Kanada 2,6 %).
Ve veřejných výdajích jsme mnohem blíže průměru (0,8 % ČR vs 1,0 % OECD) než v soukromých výdajích (0,14 %
ČR vs 0,89 % OECD). Podíl soukromých výdajů na celkových výdajích je v ČR 14,5 %, průměr OECD je 21,4 %
(USA 66 %, Austrálie 49 %, Kanada 39 %, Velká Británie 32 %).
39
B. SOUČASNÝ STAV VYSOKÉHO ŠKOLSTVÍ V ČESKÉ REPUBLICE
V jaké situaci se nachází vysoké školství?
•
•
•
Význam VŠ vzdělání pro životní úspěch roste, návratnost VŠ vzdělání se zvyšuje, poptávka po VŠ vzdělání
roste.
Fiskální závislost VŠ na omezených veřejných zdrojích neumožňuje uspokojovat rostoucí poptávku.
V dynamice vývoje VŠ vzdělání ČR stále více zaostává nejen za vyspělými zeměmi, ale dnes již i za řadou
post-komunistických zemí (Maďarsko, Polsko, Estonsko .....
Všechny uvedené procesy však již narážejí na určité meze, a proto MŠMT v roce 2004 připravilo Koncepci reformy
vysokého školství, která byla v roce 2005 aktualizována do tzv. Dlouhodobého záměru vzdělávací a vědecké,
výzkumné, vývojové, umělecké a další tvůrčí činnosti pro oblast VŠ na období 2006-2010 a v návaznosti na poslední
programové prohlášení vlády a její usnesení z března 2007 a na základě doporučení OECD je expertní skupinou při
MŠMT vytvářena tzv. Bílá kniha. Práce by měly po veřejné a odborné diskusi v roce 2008 vyústit do přípravy nového
vysokoškolského zákona v r. 2009.
Bílá kniha - otázky k financování a k diskusi:
1. Jaká jsou silná a slabá místa současného systému financování? Fungují současné regulační mechanismy a které nám
chybí?
2. Má stát dotovat vzdělání skrze žáky nebo školy? Hranice mezi žádoucí předvídatelností a pohodlnou jistotou při
rozdělování veřejných dotací?
3. Na které úrovni je vhodnější rozhodovat o účelu a časovém použití finančních prostředků škol? Na ministerstvu nebo
školách?
4.Ve kterých oblastech selhává trh a kde selhává stát (direktivní a kolektivní řízení)?
ROZDÍLY VE FINANCOVÁNÍ VŠ
1. Rozpočet veřejné VŠ na kal. rok (§ 18 zákona o vysokých školách)
Příjmy – příspěvek ze SR na činnost, dotace ze SR, poplatky spojené se studiem, výnosy z majetku, jiné příjmy ze SR,
výnosy z doplňkové činnosti, příjmy z darů a dědictví.
2. Financování soukromé VŠ (§ 40 zákona o vysokých školách)
Příjmy – povinnost zajistit finanční prostředky pro svou činnost, možnost dotací na činnost VŠ (jen obecně prospěšné
společnosti) a stipendia.
Finanční prostředky pro svou činnost získávají soukromé VŠ prostřednictvím školného (např. školné na soukromých
VŠ se pohybuje od 29 tis. Kč /Vysoká škola v Plzni, o.p.s./ do 120 tis. Kč /Vysoká škola cestovního ruchu, hotelnictví
a lázeňství, Praha/ za rok), ale i dalších podnikatelských aktivit.
Ministerstvo může poskytnout soukromé vysoké škole působící jako obecně prospěšná společnost dotaci na
uskutečňování akreditovaných studijních programů a programů celoživotního vzdělávání, s nimi spojenou vědeckou,
výzkumnou, vývojovou, uměleckou nebo další tvůrčí činnost. Dále soukromé vysoké škole může ministerstvo
poskytnout dotaci na stipendia. Výše dotací se určuje na základě dlouhodobého záměru soukromé vysoké školy a jeho
každoroční aktualizace, dlouhodobého záměru ministerstva, typu a finanční náročnosti akreditovaných studijních
programů, počtu studentů a dosažených výsledků ve vzdělávací a vědecké, výzkumné, vývojové, umělecké nebo další
tvůrčí činnosti a její náročnosti.
Jak již bylo řečeno – dotace soukromým VŠ jsou mizivé.
Výsledkem je nerovné postavení, kdy veřejné VŠ mají činnost plně hrazenu, zatímco soukromé VŠ jsou prakticky bez
podpory státu (existuje možnost poskytování dotací, ale téměř se toto nerealizuje).
LZE TENTO DUÁLNÍ SYSTÉM NĚJAK ODŮVODNIT?
Existuje argument: „Na veřejné vysoké školy se dostanou jen ti nejlepší; ti, co se nedostanou, ať si studium zaplatí.“
Ale: Podle zákona musí mít absolventi obou typů škol stejnou úroveň!!!
Tuto situaci je nutné nějak řešit.
C. ŘEŠENÍ
Určitým řešením budou chystané změny ve financování VŠ, i když se převážně týkají problematiky financování
veřejných VŠ. Jejich pozitivní dopad (postupné odbourávání neopodstatněných rozdílů mezi financováním veřejných a
soukromých VŠ) se promítne i v rozvoji soukromého VŠ.
40
FINANCOVÁNÍ VYSOKÉHO ŠKOLSTVÍ Z VEŘEJNÝCH ZDROJŮ:
Základním záměrem v oblasti financování vysokého školství a zabezpečení cílů reformy je dosáhnout do roku 2008
výše výdajů na VŠ v objemu 1 % HDP. Nejvýznamnějšími růstovými položkami ve výdajích by přitom představovaly
prostředky na rozvojové programy, podpora efektivního chování škol s orientací na výstupy (například dotace na
zaměstnatelné absolventy) nebo na podporu přístupu netradičních sociálních skupin k VŠ vzdělávání (spolupráce se
středními školami, stipendijní fond).
FINANCOVÁNÍ VYSOKÉHO ŠKOLSTVÍ ZE SOUKROMÝCH ZDROJŮ:
Současně však platí i záměr, že je třeba změnit existující strukturu příjmů VŠ (tj. poměr příjmů z veřejných prostředků a
z jejich vlastní činnosti) a prostředky z nestátních zdrojů navyšovat větším tempem než prostředky z veřejných zdrojů
(v posledních letech příjmy z vlastní činnosti vysokých škol tvoří přibližně 20 % jejich celkového rozpočtu).
DOPORUČENÍ FORMULOVANÁ A DISKUTOVANÁ V RÁMCI PROJEKTU OECD (2006):
Zvýšit podíl soukromých zdrojů na financování VŠ, včetně přijatelné formy spoluúčasti studentů.
Z PROGRAMOVÉHO PROHLÁŠENÍ SOUČASNÉ VLÁDY:
Otevření diskuse o větším zapojení soukromých zdrojů do financování VŠ. (Diskuse o odloženém školném, ale i
zapojení podnikatelské sféry ve vazbě na silnější partnerství mezi VŠ, průmyslem a inovačním podnikáním, posílit
inovační potenciál výzkumu na VŠ).
Další možná dílčí řešení spočívají například v tom, že kapitační platba ve výši základního normativu by nebyla
přidělována přímo vysoké škole, ale studentovi, a to bez ohledu na typ školy a bez ohledu na jeho věk.
Také je nezbytné, aby se zvýšila finanční podpora vědecké činnosti na soukromých VŠ, což má bezprostřední pozitivní
vliv na kvalitu. Například v roce 2006 bylo z rozpočtu MŠMT vydáno na výzkum a vývoj 6,7 mld. Kč, z toho 71 %
bylo určeno pro veřejné VŠ, soukromým VŠ bylo přiděleno minimum.
Místo maximalizace počtu studentů studujících „bezplatně“ je nutné zajistit více příležitostí ke studiu za současné
podpory zvýšení kvality studia.
Kvalitu VŠ vzdělávání je nutné zvýšit intenzivnějším spojením s vědou a výzkumem, rozšířením doktorského studia i
na soukromých VŠ, větší soutěživostí mezi soukromými a veřejnými VŠ.
Regionální role soukromých VŠ, tzv. „třetí role vysokých škol“
• působení v regionu,
• uplatnění absolventů v podnikatelské sféře i veřejné správě,
(Na soukromých VŠ studuje významný podíl zaměstnanců z veřejné správy. Určité pracovní pozice jsou spojeny s VŠ
vzděláním, které často i zkušeným zaměstnancům chybí).
• absolventská síť v regionu,
• uplatnění výsledků vědy a výzkumu v regionu při řešení prostorově specifických problémů
např. nezaměstnanost, znečištění životního prostředí či naopak využívání příležitostí cestovního ruchu apod.“
Soukromé vysoké školy k tomu mají možnost využívat programy EU a rovněž připravit zaměstnance veřejné správy v
dané oblasti. Fondy EU jsou nástrojem pro realizaci politiky hospodářské a sociální soudržnosti Evropské unie, která
má za cíl snižování rozdílů mezi úrovní rozvoje regionů a členských států EU a míry zaostávání nejvíce
znevýhodněných regionů.
Pro programovací období 2007 – 2013 mají pro VŠ největší význam následující operační programy (OP):
• OP Vzdělávání pro konkurenceschopnost
• OP Praha Adaptabilita (OPPA)
• OP Lidské zdroje a zaměstnanost
• OP Výzkum a vývoj pro inovace
Děkuji za pozornost.
ZDROJE INFORMACÍ
• Koncepce reformy terciárního vzdělávání v ČR (MŠMT 2007).
• Průvodní zpráva k závěrečnému účtu kapitoly MŠMT 2005, 2006.
41
•
•
•
•
Jaký model financování vysokého školství pro Českou republiku (Walter Bartoš).
Podklady pro Bílou knihu (Radim Valenčík).
Zákon o vysokých školách (z. č. 111/1998 Sb., ve znění pozdějších předpisů).
Strategie rozvoje lidských zdrojů pro ČR (Úřad vlády, MPSV 2003).
ADRESA:
Ing. Yvona Legierska
Euroconsultants, s.r.o.
Nekázanka 11
Praha 1
Tel.: 603 224 860
e-mail: Yvona. [email protected]
42
VYSOKÁ ŠKOLA - REGION - GLOBALIZOVANÝ SVĚT
Pavel Matoušek
Univerzita Palackého v Olomouci
Abstrakt: V příspěvku je popsán celosvětový proces celospolečenské globalizace a její projevy v oblasti
vzdělávání. Globalizace není jen hrozbou hrozící stíráním specifik kultury společností, sociálních skupin,
ale i přínosem v oblasti dostupnosti informací a úrovně vzdělávání. Kvalitu vzdělávání nezajišťuje jen
kvalita vědeckých teorií, ale i kvalita aplikace teorie do praxe a zde jsou otevřené možnosti pro spolupráci
na úrovni regionu. Obecné závěry jsou dokumentovány na konkrétní činnosti vysoké školy univerzitního
typu s právní specializací v rámci spolupráce na úrovni regionu s neziskovými organizacemi formou
klinické výuky vybraných právních předmětů. Spolupráce na regionální úrovni ve výukovém procesu je i
cestou pro zmírnění nepříznivých vlivů globalizace na specifika regionů.
Klíčová slova: Akcelerace globalizace, globalizace, klinická výuka, praxe, region, specializace,spolupráce,
teorie, vzdělávání.
V oblasti vzdělávání, a zejména vzdělávání na vysokoškolské úrovni, zpracováváme do výukových programů informace
a poznatky, u kterých soustavně dbáme na jejich kvalitu, aktuálnost, význam, dosah, aplikovatelnost, ale není vůbec
podstatné, z kterého místa na zeměkouli informace pochází. Historicky dlouhodobě vzdělávání není ohraničeno žádnou
hranicí. Každý obor, každá informační oblast má mantinely pouze teoreticky vyznačené, ale prakticky plynule navazuje
a prolíná se s obory jinými, takže v oblasti informací a přeneseně vzdělávání, můžeme hovořit o nekonečné informační
síti. V oblasti vzdělávání pracujeme s globalizovanými informacemi, pracujeme pod vlivem globalizace daleko déle
než v jiných oborech lidské činnosti, protože zapracovat do výuky aktuální informaci vyžaduje méně času, než novou
informaci zavést do výroby.
S problematikou globalizace se nakládá jako se zcela novým fenoménem, který ovlivňuje lidskou společnost až
v současném vývojovém období. Globalizace je jev zcela přirozený, v žádném případě se nejedná o jev neočekávaný a
jedná se o společenský jev, který se vyvíjí spolu s lidskou společností od jejího prapočátku. V historii proces určitého
společenského sjednocování, vzájemného ovlivňování, napodobování, na omezené místní úrovni, následně úrovni
regionální, posléze v mezích celých národů, států, vždy byl. Tento vývoj vždy byl žádoucí, pozitivní, neboť sami lidé
chtěli přebírat to nové, to lepší, to zajímavější, to pokrokovější co mají jinde. Globalizace tedy v žádném případě není
společenský jev nový. To, co u globalizace je nové, je její stále větší a větší akcelerace. Narůstající rychlost tohoto
globalizačního procesu v celosvětovém měřítku. To, co dříve byl evoluční proces i několika generací, je nyní vývojová
změna v časovém rozsahu jen části života jediné generace. Zatímco dříve globalizační změny společnost absorbovala
dlouhodobým procesem zvyku, musí se dnes s těmito globalizačními změnami společnost vypořádávat spíše
uvědomělým stresovým pochopením než milosrdným nevšímavým zvykem. Právě toto prudké zrychlení globalizace,
tato možnost zaregistrovat a porovnávat vývojové rozdíly v časovém rozsahu života jediné generace lidstva způsobilo,
že celý svět tomuto fenoménu začal věnovat zvýšenou pozornost.
Pojem globalizace bývá většinou démonizován, publikován jako společenská hrozba. Bývá popisován jako jev
ohrožující identitu národů, specifiku kultur. Bývá označován jako negativní jev narušující svým vlivem
celospolečenského, nadnárodního, celosvětového charakteru globalizace zažité lidské hodnoty, jako instituty rodiny,
manželství, národa, vlastenectví, ale i hodnoty jako je pozitivní vztah k přírodě, k životnímu prostředí. Působení
globalizace je připisován zhoršující se stav od úrovně jedinců v oblasti morálky, úcty k životu, úcty ke stáří, úcty k
člověku, přes úroveň skupinovou, jako jsou neetická jednání podnikatelských subjektů, politických stran, státních
orgánů, až po úroveň celospolečenskou, kde je globalizaci připisováno zvyšující se napětí ve společnosti způsobené
výraznou polarizací bohatství a chudoby mezi sociálními strukturami, jednotlivými státy, ale i narůstající
nesnášenlivostí mezi náboženstvími.
Je zřejmý rozpor mezi pozitivním působením globalizačních vlivů např. v oblasti vzdělávání a negativními vlivy, u
kterých jejich nárůst je dáván do souvislosti s působením globalizace. Sám o sobě je společenský jev globalizace jevem
neutrálním, ani pozitivním, ani negativním. Teprve až člověk, společnost, transformací tohoto jevu do života
společnosti, aplikací globalizace do běžného života, dává globalizaci pozitivní či negativní charakter. Lidstvo
v minulosti, v důsledku pomalého působení globalizace, tuto v podstatě nevnímalo a na prudkou akceleraci vlivu
globalizace na společnost nebylo připraveno a v současnosti se s ní neumí vypořádat. V této oblasti nepomohou jen
43
administrativní opatření, zákazy, omezení a další a další zákony, vyhlášky, právní předpisy jednotlivých států či
Evropské unie. Tady může pomoci pouze kvalitní výchova, kvalitní vzdělání, vedoucí k uvědomělému, pozitivnímu
využití a zvládnutí akcelerované globalizace bez negativní ztráty historicky prověřených, žádoucích lidských a
společenských základních hodnot.
Tady je místo a úloha pro všechny výchovné a vzdělávací instituce včetně vysokých škol, a to všech druhů a zaměření.
Každá činnost, zaměřená ať na techniku, společnost, ekonomii, právo či filozofii má jak stránku odbornou, tak stránku
etickou. Navíc stránka odborná má vždy zaměření specializační, ale i zaměření s podstatně širším rozsahem, a to
celospolečenské využití odborné specializace, tedy měla by mít i zaměření aplikační. Bohužel, v současném
vzdělávacím systému je ve vzdělávací činnosti upřednostněno zaměření na odbornost a specializaci, a to podle
jednotlivých druhů a odborností škol. Tato úroveň současného vzdělávacího procesu se zaměřením na zajištění
maximální odbornosti a specializace vede ke stavu, že absolventi jsou vysoce kvalitní odborně vzdělaní specialisté, ale
po stránce lidského užití jejich odbornosti v rámci společnosti, aplikace jejich odbornosti do života, jejich etického
používání odbornosti v praxi, to je ponecháno samovývoji jedince v průběhu jeho života, takže mnozí k poznání
souvislostí dochází až ve stáří, někteří, bohužel, k poznání nedojdou nikdy.
Podíváme-li se na současnou úroveň univerzitního vzdělávání, pak musíme konstatovat, že se našim studentům
vypořádat se s negativními vlivy akcelerace globalizace stávající způsob výuky nijak moc nepomáhá. Odborné
předměty a jejich výuku koncipujeme specializačně, odtrženě od souvislostí s jinými předměty, odtrženě od reality,
mnohdy bez hlubších znalostí praxe.
Univerzitní prostředí po vyučujícím požaduje vědecký přístup k vyučované problematice, to ovšem neznamená
jednostranné upřednostnění teorie před praxí. Současný trend života se širokým přístupem ke globálním informacím,
potřeba řešení problémů se širším přehledem problematiky a v širších souvislostech, vyžaduje i větší šíři ve výuce a
aplikaci vědeckého přístupu do běžné praxe. Kromě propracované vědecké teorie současnost vyžaduje neustálý kontakt
s praxí a neustálé průběžné zařazování vstupů z aktuální praxe, po jejich vědeckém vyhodnocení, do teorie, následně do
výuky a v rámci výuky také průběžné odkazy na praktické využití vědeckých teoretických výstupů, na jejich aplikaci
zpět v praxi. Vyvést tedy předmět z jeho převážně teoretické úrovně a propojit ho s praxí. Tento současný trend pro
vyučujícího je nesmírně náročný. Požaduje po vyučujícím nejen perfektně zvládnutou teorii, ale i každodenní kontakt
s praxí. Ne každý je ochoten tento způsob výuky přijmout a podřídit se mu. Vyžaduje to:
• neustálou aktualizaci výukové přednáškové náplně předmětu
• neustálou aktualizaci náplně cvičení zařazováním řešení příkladů z aktuální praxe
• aktualizaci učebních textů
• aktualizaci doporučené literatury
• aktualizaci o alternativních pramenech odborných informací
Kromě uvedeného je nutno výukový odborný předmět vyvést z jeho oborové izolace a předkládat studentům širší
pohled na tento předmět v souvislostech s jinými předměty, s jinými obory, v souvislostech s jeho kooperujícím
postavením v praxi. To vyžaduje zejména:
• znalost související problematiky jiných oborů
• spolupráce výukových pracovišť souvisejících oborů
• těsný kontakt s praxí aplikující související problematiku
Propojení s praxí je oblastí, kde vzdělávací instituce - univerzita může velmi aktivně spolupracovat s regionem.
Právnická fakulta Univerzity Palackého v Olomouci realizuje se zaměřením propojení výuky s praxí klinickou výuku,
která byla dne 23. června 2006 schválena Ministerstvem školství, mládeže a tělovýchovy jako dvouletý projekt „Rozvoj
praktických forem výuky na PF UP“. Jedná se v podstatě o výuku oborů práva propojenou s účastí studentů na řešení
konkrétních právních problémů skutečných právních případů, na jejichž řešení se studenti podílí pod vedením
zkušených pedagogů. Vzhledem k tomu, že právnická fakulta není subjektem určeným k podnikatelské výdělečné
činnosti, tudíž nemůže vyhledávání klientů a případů povýšit na svou pracovní náplň, napojila se právnická fakulta na
činnost neziskových, dobročinných organizací a občanských sdružení a hnutí v regionu (např. SOZE – Sdružení občanů
zabývajících se emigranty, LLP – Liga lidských práv, Hnutí DUHA Olomouc), kterým pomáhá v jejich činnosti
v případech, které se dotýkají právní odbornosti. Výsledkem je vyšší odborná úroveň dobročinné pomoci neziskových
organizací v regionu a na druhé straně přímá účast studentů na praktickém, skutečném řešení právního problému
v praxi, mimo sterilní prostředí modelových situací výuky.
Klinická výuka je na právnické fakultě Univerzity Palackého v Olomouci realizována s následující specializací
v následujících oborech:
• Studentská právní poradna – zaměření na spotřebitelské právo, bytové právo, obecné občanské právo a
sousedské spory, exekuce a výkon rozhodnutí, právo sociálního zabezpečení a pracovní právo, rodinné právo
• Administrativně právní klinika – zaměření na problematiku ochrany životního prostředí a na problémy činnosti
44
•
•
•
•
veřejné správy ve spojení s životním prostředím.
Právní klinika uprchlického a cizineckého práva – zaměřeno na poradenské činnosti v uprchlických táborech
na Moravě a ve Slezsku v problematice žádostí o azyl a s tím spojeného řízení.
Lidskoprávní klinika – zaměření na ochranu výkonu občanských a politických práv a ochranu soukromého a
rodinného života.
Právní klinika pro právo elektronických komunikací – zaměřena na ochranu práv spojených s informačními
technologiemi, např. ochranu E-businessu, ochranu doménového jména.
Právní klinika malého podnikání a neziskového sektoru - zaměřena na problematiku obchodního,
živnostenského a daňového práva, včetně problematiky práva úpadkového ve vztahu k malému podnikání a
činnosti neziskového sektoru.
Činnost právních klinik v ničem nenahrazuje profesionální advokátní kanceláře, nijak jim nekonkuruje. Vytváří
v regionu doplňkovou možnost bezplatného získávání právních informací pro sociálně slabé osoby, na druhé straně
vytváří i možnost pro ověření již získaných informací z jiných zdrojů.
Součinnost vzdělávací instituce a regionu je naprostou nutností pro obě zúčastněné strany na spolupráci. Jak výše
uvedeno univerzita může poskytovat prospěšné odborné činnosti regionu. Region se aktivně může účastnit
společensko-odborných, společenských, kulturních a sportovních akcí pořádaných univerzitou, mnohé se mohou stát
akcemi společnými, kde region zvýší význam, vážnost univerzitních akcí, naopak akce univerzity propagují region a
zvyšují jeho známost mezi studenty, vědeckými spolupracovníky v tuzemsku i v zahraničí.
Využívání regionální spolupráce, aplikace vyučované teorie na konkrétní praxi v regionu, je nejen způsob ke zvýšení
kvality výuky, ale i způsob, jak se vzdělávací instituce může podílet na zvýšení úrovně specializovaných služeb
v regionu. Navíc, je to i způsob, jak zmírňovat negativní dopad vlivu globalizace na specifické regionální poměry, kdy
společné společenské, kulturní, společensko odborné akce v rámci spolupráce v globalizované společnosti pomáhají
zachovávat regionální specifika, sepětí činnosti instituce s regionálním prostředím, jeho zvyky, tradicemi. Místní
samospráva, vzdělávací instituce i podnikatelské prostředí regionu musí hledat způsoby vzájemné informovanosti o
svých záměrech, plánech, potřebách. Vzdělávací instituce se musí zabývat nejen svými záměry, ale musí hledat i
propojení vlastních záměrů na potřeby regionu. Spolupráce musí být od všech zúčastněných aktivní. Jen tak lze
dosáhnout pozitivních výsledků pro všechny – vysokou školu, studenty, podnikatele i region.
ADRESA:
JUDr. Pavel Matoušek
Právnická fakulta Univerzity Palackého v Olomouci
tř. 17. listopadu 8
pošt. schránka 16
771 11 Olomouc
45
46
SEKCE 1
47
48
INFORMAČNÁ GRAMOTNOSŤ V INFORMAČNEJ SPOLOČNOSTI
Anna Jacková
Žilinská univerzita v Žiline
Abstrakt: The conversion from communication level to information one, brings the difference also in to
understanding and consequence of manager's and company employe's improvement of information and
knowledge. Long term goal of information community is management of information and knowledge.
Management of knowledge belongs today to the modern trend of company administation. Curently
information literacy is about to human ability to behave effectively in information company.
Kľúčové slová: manažment vedomostí, informačná gramotnosť, koncepcie praktizovania informačnej
gramotnosti.
ÚVOD
V dnešnej informačnej spoločnosti je podnik nútený zhruba každé tri roky investovať do vedomostí svojich manažérov
a zamestnancov. Je to z dôvodu zastarávania ich vedomostí pre výkon ich práce. Vedomosť predstavuje úspešne
aplikovanú informáciu a z pohľadu podniku je vzťah informácií a vedomostí veľmi dôležitý. Berie sa pritom do úvahy
miera úspešnosti, s akou sa zapoja nové informácie do už hotovej štruktúry podnikových vedomostí, ktoré umožnili
riešenie daných úloh.
MANAŽMENT VEDOMOSTÍ
Medzi najmodernejšie trendy podnikového riadenia nesporne patrí manažment vedomostí. Mnohí poprední manažéri sú
toho názoru, že koncept manažmentu vedomostí by mal byť základnou súčasťou podnikovej stratégie. Cieľom
získavania, uchovávania a využívania vedomostí v internej infraštruktúre podniku je spojenie vytvorenej kultúry
zdieľania vedomostí, využitia vedomostí a merania procesov, ktoré vytvárajú nové vedomosti. V podstate existujú dve
základné metódy konceptov budovania manažmentu vedomostí a to model skladu, ktorý je tvorený veľkou podnikovou
databázou informácií a používateľ nepotrebuje kontaktovať okrem databázy nikoho a model ukazovateľ smeru, ktorý
vyžaduje len minimálnu technológiu a používateľa naviguje priamo k zdrojom, ktoré sú vlastníkmi vedomostí.
Rozširovanie informačných technológií z produkčnej sféry do rozhodovacej sa stáva momentom v získavaní tzv.
podnikovej inteligencie. Tá predstavuje transparentný prístup k podnikovým informáciám, ktoré majú pre podnik
strategický význam, čím sa informačná technológia stáva rozhodujúcim nástrojom pre podporu rozhodovania a riadenia
v podniku.
INFORMAČNÁ GRAMOTNOSŤ
Informačná gramotnosť sa zaoberá ľudskou schopnosťou efektívne fungovať v informačnej spoločnosti. Týka sa
všetkých oblastí informačného správania človeka. Spravidla obsahuje tieto procesy:
•
kritické uvažovanie,
•
povedomie osobnej a profesionálnej etiky,
•
informačné ohodnotenie,
•
organizáciu vlastných potrieb,
•
konceptualizáciu informačných potrieb,
•
interakciu s informatickými profesionálmi,
•
tvorbu efektívneho použitia informácií v riešení problému, rozhodovaní a vo výskume.
V informačnej spoločnosti má informačná gramotnosť na národných a aj medzinárodných úrovniach rozmer
ekonomický, sociálny a vzdelávací. Ekonomický rozmer znamená rozvoj zručností človeka ako pracovnej sily
v sektore služieb a informačného priemyslu. Informačná gramotnosť vedie k zlepšeniu možností zamestnania
a osobného príjmu. Sociálny rozmer predstavuje využívanie informácií v sociálnych a verejných službách
a informovanú účasť na živote komunity či kultúrnom živote. V sociálnom rozmere informačná gramotnosť zvyšuje
sociálne začlenenie a využívanie verejných a komunitných služieb. Vzdelávací rozmer predpokladá využívanie
informácií vo formálnom, neformálnom a mimoškolskom vzdelávaní s dôrazom na kritické myslenie, spoluprácu
a tvorivosť.
49
Záujem o informačnú gramotnosť v podnikoch jednotlivých regiónov Slovenska narastá už niekoľko rokov. Manažéri
podnikov však často venujú viac pozornosti samotnej potrebe kvalifikácie v oblasti používania počítačovej
a informačnej technológie ako oblasti jej efektívneho využívania.
Z oblasti zvyšovania informačnej gramotnosti zamestnancov sa v teórii a praxi uvádza týchto sedem rozdielnych
koncepcií praktizovania informačnej gramotnosti:
•
koncepcia snímania informácií,
•
koncepcia informačných zdrojov,
•
koncepcia informačných procesov,
•
koncepcia informačného riadenia,
•
koncepcia budovania poznatkov,
•
koncepcia intuitívneho rozšírenia poznatkov,
•
koncepcia múdreho použitia informácií.
Pri koncepcií snímania informácií je informačná gramotnosť vnímaná ako použitie informačnej technológie pre
informačné povedomie a komunikáciu. V tejto kategórii informačná technológia pomáha používateľom byť
informovanými a komunikovať so spolupracovníkmi vnútri organizácie a po celom svete.
V prípade koncepcie informačných zdrojov je informačná gramotnosť vnímaná ako hľadanie informácií z vhodných
zdrojov. V tejto kategórii sú vedomosti z informačných zdrojov veľmi dôležité, vrátane organizačných, ľudských,
počítačových a mediálnych zdrojov. Ale z dôvodu urýchlenia procesov ľudia zdôrazňujú potrebu prikláňať sa
k informačným profesionálom.
Pri koncepcii informačných procesov sa vníma informačná gramotnosť ako vykonávanie procesov. Táto kategória
sfunkčňuje informačné procesy. Je komplikovane zviazaná so skúsenosťami z riešenia problémov alebo rozhodovania.
Informačné procesy nie sú priamočiare a niektorí ich považujú za druh tvorivého umenia, ktorý je rozdielne
implementovaný rôznymi ľuďmi a v rozličných kontextoch.
V prípade koncepcie informačného riadenia je informačná gramotnosť ponímaná ako riadiaca informácia. Ľudia sa
sústreďujú na prínos relevantných informácií vnútri ich osobnej sféry vplyvu a na ich riadenie spôsobom, ktorý
umožňuje ich neustále získavanie. Táto kategória sa zaoberá tvorbou spojení medzi informáciami, projektmi a ľuďmi
s použitím mechanických nástrojov, elektronických nástrojov alebo ľudskej inteligencie. Projekty preberajú vplyv
štruktúry organizácie. Týmto spôsobom sú vytvárané spojenia medzi položkami informácií a konkrétnymi aspektmi
projektov.
Pri koncepcii budovania poznatkov je vnímaná informačná gramotnosť ako vytvorenie personálnej bázy poznatkov
v novej oblasti záujmov. Patrí sem proces výuky, v zmysle vytvorenia bázy poznatkov z pohľadu používateľa. To
zahrňuje rozvíjanie individuálnej perspektívy o nadobudnuté poznanie, ktoré je úplne závislé na kritickom myslení
alebo analýze.
Pri koncepcii intuitívneho rozšírenia poznatkov je informačná gramotnosť vnímaná ako práca s vedomosťami
a osvojenými individuálnymi prespektívami tak, že sa získavajú nové pohľady. Podstatou sú rozsiahle individuálne
vedomosti a skúsenosti spolu so schopnosťou pre kreatívne pohľady alebo názory, ktoré sú závislé na pohľadoch pre
vývoj nových foriem poznania, nových prístupov k úlohám alebo k novým riešeniam.
V prípade poslednej koncepcie múdreho použitia informácií je informačná gramotnosť vnímaná ako múdre použitie
informácií v prospech ostatných. Do tohto spôsobu používania informácií je pridaná aj individuálna kvalita múdrosti.
Vedomie hodnôt jednotlivcov a etika ich prístupu k informáciám je kombinovaná s vedomosťami a skúsenosťami
jedincov pri tímovej práci [2].
Podniková informačná gramotnosť sa úzko týka týchto dôležitých pracovných procesov:
•
informačný manažment,
•
monitoring prostredia,
•
podniková inteligencia,
•
výskum a vývoj.
Na základe uvedených pracovných procesov možno konštatovať, že informačná gramotnosť by mala byť aj kľúčovou
charakteristikou zamestnancov daného podniku. Vzhľadom k tomu, že sa informačná technológia stáva stále
komplexnejšou a pre používateľov prístupnejšou, je pravdepodobné, že sa aj pozornosť bude posúvať smerom
k jasnejším otázkam, v akej vzájomnej interakcii ľudia používajú informácie a ktorá technológia ich sprístupňuje.
50
ZÁVER
Samotné využívanie informácií v informačnej spoločnosti je komplexným problémom. Aj preto, že sa ním informačná
veda zaoberala menej intenzívne ako problémom sprostredkovania a prístupu k informáciám. V súčasnosti však
využívanie informácií nadobúda väčší význam a to z dôvodu pozornosti, ktorá sa v programoch informačnej spoločnosti
venuje človeku a jeho schopnostiam premeniť informácie na poznatky.
LITERATÚRA:
[2]
ALEXY, J. Informačný a znalostný manažment v pedagogickom procese a praxi. Trenčín : FSEV TnUAD,
2006.
[3]
BRUCE, CH. S. The seven Faces of Information Leteracy. AUSLIB Press, 1997.
[4]
DRUCKER, P. E. Management. Bodoucnost začína dnes. Praha : Management Press, 1992.
[5]
VEBER, J. Management. Praha : Management Press, 2003.
ADRESA:
Ing. Anna Jacková, PhD.
Fakulta riadenia a informatiky, katedra makro a mikroekonomiky
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
tel: 041/513 1422
51
52
ANALÝZA STRATEGIE ČESKÉ REPUBLIKY S DŮRAZEM NA REGIONÁLNÍ ROZVOJ
Tibor Hlačina, Přemysl Michálek, Milan Vinklárik
Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice
Abstrakt: V článku jsou částečně analyzovány základní nástroje hospodářské strategie České republiky do
roku 2015 v podnikání a regionálnm rozvoji.
Abstract: The paper focuses on the basic tools for the analysis of business strategy of the Czech Republic
to 2015 in the area in entrepreneurship and regional development.
Klíčová slova: legislativa, zákony, nástroje, hospodářská soutěž, státní správa, podnikání, ochrana práv,
ochrana českého trhu, veřejné zakázky, daně, politika, export, import, korupce, výhled, doprava, průmysl,
veřejná správa.
K naplnění cílů hospodářské strategie v létech 2005 - 2015 se v ČR předpokládá v krátkodobém, střednědlouhém, resp.
dlouhodobém výhledu prosazení a uplatnění mj. následujících opatření:
Základní priority vize hospodářské strategie České republiky jsou následující:
MAXIMALIZACE
Hospodářského růstu
Zaměstnanosti
Využití tradičních konkurenčních výhod
Mezi hlavní charakteristické rysy regionálního prostoru v ČR patří:
•
Vysoký produkční potenciál území z hlediska potravinářské produkce; negativem je velká diference mezi
vlastnictvím a užíváním zemědělské půdy (cca 88 % zemědělské půdy je obhospodařováno v nájmu). Rozpor
mezi rozdrobeností vlastnictví a vysokou koncentrací hospodaření na zemědělské půdě je limitujícím faktorem
v oblasti zemědělské výroby.
•
Nevyváženost a vzájemná rozpornost zájmů jednotlivých složek agrobusinessu; zemědělská půda je dosud ve
vlastnictví drobných a středních majitelů, provozní, skladovací a technologické prostory jsou ve vlastnictví
soukromých podnikatelů, potravinářský průmysl stejně jako velkoobchodní sítě ovládají z velké části zahraniční
společnosti.
•
Hustá síť pozemních komunikací podporující integraci venkovského prostoru s jejich spádovými centry; toto
pozitivum je v současnosti negováno katastrofálním stavem komunikací III. třídy a místních komunikací, stejně
tak jako nepostačujícím napojením na stále omezenou síť dálnic a rychlostních silnic.
•
Pestrá struktura území z hlediska zastoupení různorodých kultur (lesy, louky, pastviny, vodní plochy), přestože
orná půda zaujímá více než 70 % půdy zemědělské, avšak se značně potlačenými environmentálními funkcemi
krajiny.
•
Vyvážená a poměrně rovnoměrně rozložená soustava městských sídel tvořící přirozená centra venkovských
regionů.
•
Profesní smíšenost venkovského obyvatelstva a převládající industriální charakter zaměstnanosti na venkově.
Tato skutečnost je zakotvena v dlouhodobé tradici vyjížďky za zaměstnáním v rámci mikroregionálních
územních celků.
•
Diferenciovaná úroveň stavebního (zejména bytového) fondu podle typů venkovských oblastí; zatímco v zázemí
velkých měst je standard bydlení vyšší, v periferních venkovských oblastech naopak nižší.
•
Na jedné straně vysoká atraktivita a hodnota venkovské krajiny z hlediska rozvoje cestovního ruchu, na druhé
straně zaostalá či neexistující infrastruktura cestovního ruchu; z hlediska kulturního bohatství patří k fenoménům
českého venkova vysoká koncentrace kulturních památek v malé vzdálenosti od sebe, na druhé straně
v konfrontaci s jejich převážně špatným až kritickým technickým stavem. K záporným faktorům patří rovněž
postupné oslabování jejich ekonomického potenciálu zejména v oblasti cestovního ruchu.
•
Rozvolňování zastavěného území některých venkovských sídel na úkor volné krajiny a vysoký podíl obyvatel
venkova, odkázaných na zásobování vodou ze studní a bez vyhovující kanalizace a čistírny odpadních vod.
•
Velmi malé zastoupení malých a středních konkurenceschopných podniků na venkově. Platí to nejen o podnicích
v zemědělské prvovýrobě, ale také o podnicích řemeslnických, průmyslových a o živnostech.
53
•
•
•
•
•
Nedostatečná dopravní obslužnost venkovských obcí zejména o víkendech (omezování dopravních spojů). Jedná
se hlavně o periferní oblasti a jejich napojení na regionální centra, což vyvolává potíže při dojížďce za prací i za
službami. Nedostatečnou obsluhou trpí obce ležící mimo páteřní tahy. Cestou ke zlepšení je zavedení páteřních
linek (železnice+autobusy) s navazující plošně obslužnou autobusovou dopravou za předpokladu zavedení
integrovaného dopravního systému.
Radikální pokles zaměstnanosti v zemědělství a lesním hospodářství včetně zániku provozoven přidružené
výroby vedl k dalšímu citelnému omezení pracovních příležitostí a v územích s dopravně nepříznivou polohou
jsou malé možnosti získat na venkově zaměstnání v relativně únosné vzdálenosti od místa bydliště.
Nízká daňová výtěžnost malých obcí, nedostatek finančních prostředků na řešení problémů, potíže a menší šance
v soutěži pří získávání dotací z prostředků EU i ze státního rozpočtu.
Potřeba komplexně pojatého a soustavně aktualizovaného usměrňování rozvoje venkovských sídel a krajiny
systémem vzájemně provázaných regionálně a územně plánovacích podkladů (územně analytické podklady) a
s nimi spjatých odvětvových podkladů a dokumentů.
Důsledkem výše uvedených rysů je stárnutí venkovské populace a vysídlování venkova.
Zabezpečení zdrojů financování regionální politiky
•
Sladění priorit české regionální politiky s evropskými programy a nasměrování programů spolufinancovaných
z EU do oblastí, kde intervence mají největší přínosy k regionálnímu rozvoji.
•
Zajištění veřejných zdrojů v krajích a obcích pro podporu regionálního rozvoje a spolufinancování projektů
z EU.
•
Rozvíjení efektivního veřejně soukromého partnerství.
Ekonomika regionů
Vytváření podmínek pro dynamický hospodářský rozvoj regionů
•
Podpora podnikatelského prostředí v regionech ČR.
•
Podpora revitalizace opuštěných průmyslových a neprůmyslových areálů (brownfields).
Povzbuzování přílivu zahraničního kapitálu do regionů ČR.
•
•
Podpora exportu konkurenceschopné produkce ze zaostávajících regionů.
Zvyšování konkurenceschopnosti malého a středního podnikání1
•
Podpora vzniku, rozvoje a investic malých a středních podniků (s důrazem na růst zaměstnanosti
v problémových regionech.
•
Podpora přípravy, marketingu, propagace a realizace podnikatelských projektů včetně podpory vzniku nových
malých a středních podniků.
•
Rozvoj dostupných informačních, poradenských a vzdělávacích služeb pro podnikatele, živnostníky a investory.
•
Rozvoj manažerských dovedností a celoživotního vzdělávání podnikatelů.
•
Rozvoj podnikatelských center s inkubátory.
•
Podpora podnikání v cestovním ruchu s důrazem na zlepšení infrastruktury služeb.
Podpora inovačního podnikání a výzkumu v regionech
•
Budování a rozvoj infrastruktury průmyslového výzkumu a vývoje, zejména ve strukturálně postižených
regionech a komercionalizace jeho výsledků.
•
Integrace vědeckých, vzdělávacích a výrobních kapacit pro zvýšení inovační aktivity, zejména formou
identifikace a podpory vzniku klastrů.2
•
Rozvoj společných inovačních služeb (vědecko-technologických parků, inovačních center, inkubačních center) a
příslušných poradenských služeb.
•
Podpora podnikatelských projektů rozvoje znalostní ekonomiky průmyslového charakteru směrem k výrobkům s
vyšší přidanou hodnotou.
•
Podpora koncentrace vědecko-výzkumného potenciálu do hlavních regionálních center.
Tvorba pracovních míst
•
Rozvíjení spolupráce veřejného a soukromého sektoru při rekvalifikačních programech, cílených na profesní
potřeby nových pracovních míst.
•
Podpora projektů pro koordinaci vzdělávacích, rekvalifikačních a motivačních programů s tvorbou pracovních
míst.
•
Programová podpora dostavby a využívání regionálních informačních systémů o průmyslových nemovitostech.
1
2
Do této skupiny patří i podpora tzv. drobného podnikání (mikropodniky)
viz Národní klastrová strategie 2005 – 2008, MPO
54
•
Podpora vytvoření a provozování národního informačního systému o nabídce pracovních míst a o možnostech
získávání a rozšiřování rekvalifikace.
SWOT analýza a souhrnné zhodnocení regionálních problémů a rozvojových předpokladů.
SWOT analýza obsahuje souhrnné hodnocení silných a slabých stránek, příležitostí a hrozeb.
Analýza představuje základ pro formulaci navrhovaných rozvojových priorit.
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Silné stránky
Vysoká úroveň zprůmyslnění země a rozvinutý
sektor malého a středního podnikání.
Pevné postavení krajů v systému veřejné správy,
ukončená reforma územní veřejné správy.
Míra nezaměstnanosti obecně nižší než je průměr
EU.
Kvalifikovaná a relativně levná pracovní síla
v rámci EU.
Rostoucí úloha regionálních center v rozvoji
regionů struktura osídlení pokrývající celé území
státu.
Relativně vysoká hustota silniční a železniční
sítě, síťový charakter železnic.
Dobrá úroveň telekomunikační sítě.
Diversifikovaný rozvojový potenciál regionů
(hospodářský, sociální, přírodní) a rozsáhlé
kulturní dědictví.
Relativně vysoká úroveň vzdělání (zejména
středoškolského), kvalifikace pracovní síly a
dobrá dostupnost základních a středních škol.
Relativně dobrá úroveň zásobování pitnou vodou
na většině území.
Významná socioekonomická pozice Prahy
v evropské hierarchii sídel.
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Příležitosti
Zvýšení efektivnosti výkonu veřejné správy,
zvýšení vertikální a horizontální koordinace
výkonu veřejné správy.
Zapojení soukromých zdrojů do veřejných
projektů rozvoje území.
Využití diversifikovaného potenciálu regionů.
Vzdělávání
zaměřené
směrem
k diversifikovanému
uplatnění
populace
s důrazem na jazykové dovednosti a dovednosti
v ICT.
Využití nových možností železniční dopravy na
vybudovaných koridorech a logistických center
•
•
•
•
•
Slabé stránky
Nedostatečné finanční zdroje na financování regionální
politiky.
Nízká konkurenceschopnost venkovské ekonomiky a
dlouhodobě
narůstající
nedostatek
pracovních
příležitostí na venkově.
Výrazné
disproporce
v regionálním
rozložení
terciérního vzdělávání, kapacit a potenciálu VaV, nízká
míra rozvoje inovačních a poradenských služeb pro
podporu podnikání.
Fixace míry nezaměstnanosti na relativně vysoké
úrovni s výraznými regionálními rozdíly.
Negativní populační vývoj a nepříznivá demografická
struktura obyvatelstva.
Nízká mobilita pracovní síly .
Nedostatečná orientace vzdělávací soustavy na
jazykové dovednosti a kreativní výchovu mládeže i
dospělých.
Vysídlování venkova, rychlejší stárnutí venkovské
populace.
Nerovnoměrné rozložení zařízení sociální péče
vzhledem k místům potřeby.
Nevyhovující vzájemné silniční propojení krajských
měst.
Nízká kvalitativní úroveň dopravní infrastruktury a
zhoršující se situace v údržbě dopravní sítě.
Nedostatečná dopravní obslužnost okrajových částí
regionů.
Nedostatečné čištění odpadních vod zejména v menších
obcích.
Nevhodná struktura odstraňování odpadů.
Nepříznivá environmentální zátěž některých částí
regionů.
Nižší míra využívání přírodního a kulturního
potenciálu pro rozvoj území (zaměstnanost,
ekonomika).
Nízký podíl obnovitelných zdrojů energie a využívání
obnovitelných surovin.
Narůstající disparity na úrovni NUTS 3 a okresů.
Ohrožení
Nezvládnutí
vybudování
regionálních
struktur
nezbytných pro přijímání a administrování pomoci
z EU.
Nesoulad regionálních a odvětvových politik vedoucí
ke vzniku regionálních disparit.
Další pokles ekonomických aktivit v hospodářsky
slabých regionech a prohlubování ekonomického
zaostávání venkova.
Prohlubování regionálních rozdílů v rozložení vysoce
kvalifikovaných lidských zdrojů a nárůst problémů
s integrací problémových skupin obyvatelstva.
Vysídlování venkova a živelné, nekoncepční zastavěné
55
•
•
•
•
ke snížení negativních vlivů na životní prostředí.
Rozsáhlé kulturní dědictví a rozmanitost krajiny.
Posílení regionální dimenze programů podpory.
Posílení
environmentálního
povědomí
obyvatelstva.
Rozvoj venkova
•
•
•
plochy měst a aglomerací včetně doprovodných
patologických jevů.
Pokračující nárůst tranzitní dopravy přes ČR, růst
znečišťování ovzduší a zatížení hlukem ve velkých
městech.
Narůstající deficit ve financování infrastruktury, oprav
bytového fondu a statků kulturního dědictví.
Nedořešené staré ekologické zátěže.
Z analýzy hlavních faktorů regionálního rozvoje vyplývá, že v oblasti silných stránek i nadále platí, že jednou z opravdu
silných stránek regionálního rozvoje ČR je kvalifikovaná a i nadále relativně levná pracovní síla. Zároveň se však
postupně ukazuje, že v některých částech jednotlivých krajů se v důsledku rozvoje nových podnikatelských aktivit
spojených s přílivem přímých zahraničních investic začíná nedostávat určitých typů pracovních sil (podle kvalifikace).
K dalším hlavním prvkům v oblasti silných stránek lze zařadit právě již naznačený rozvoj výrobních kapacit
spojených s realizací přímých zahraničních investic, což souvisí s reálně existující širokou nabídkou ploch pro
rozvoj podnikání v jednotlivých regionech. Tento rozvoj vytváří předpoklady pro vytváření nových vazeb s tuzemskými
podnikatelskými subjekty a jejich potenciální budoucí se prosazení na zahraničních trzích. I zde lze identifikovat jednu
z příčin dynamického rozvoje sektoru malého a středního podnikání v České republice.
Tradičně silné stránky regionálního rozvoje lze identifikovat v oblastech, které jsou spojeny s kulturním dědictvím či
přírodním potenciálem v jednotlivých regionech v České republice.
V oblasti slabých stránek lze identifikovat především několik základních problémových skupin. V první řadě se jedná o
ty slabé stránky, které svým charakterem i nadále brzdí rozvoj podnikatelských aktivit, např. komplikace spojené se
samotným zahájením podnikatelských aktivit. Za druhé jde o slabé stránky spojené s nedostatky v různých oblastech
infrastruktury, např. dopravní či komunikační. Za třetí jsou to slabé stránky spojené s fungováním trhu práce, např.
nízká mobilita pracovní síly, problémy s bydlením apod. Specifický problém v této části SWOT analýzy potom
představuje celkově nízká úroveň podpory rozvoje vědy a výzkumu, spolupráce výzkumných institucí a
podnikatelských subjektů a znalostní ekonomiky obecně.
Strategický rámec
Strategický rámec regionálního rozvoje České republiky po roce 2006 deklaruje:
•
kde, na jaké úrovni, Česká republika a její regiony, jako země Evropské unie v současnosti je vůči ostatním
vyspělým členským zemím EU,
•
vizi kam by Česká republika realizací své regionální rozvojové strategie chtěla v dalších letech dospět,
•
jaký globální cíl si pro naplnění rozvojové vize stanovuje,
•
na čem se jeho naplnění zakládá – co budou hlavní rozvojové směry, co je třeba považovat za hlavní pilíře, o
které se regionální rozvoj ČR bude opírat, co budou priority regionální strategie ČR předurčující charakter i
intenzitu jejího regionálního rozvoje.
Vize
V horizontu do roku 2015, chce být Česká republika aktivní, ekonomicky výkonnou a konkurenceschopnou zemí
s kvalitním životním prostředím, která v souladu s principy udržitelného rozvoje dosahuje ve všech základních
kritériích (úroveň znalostní ekonomiky, HDP na obyvatele, zaměstnanost, sociální zabezpečení ap.) standardů Evropské
unie a zabezpečuje zvyšování kvality života svých obyvatel.
Přičemž
•
budou výrazně zmírněny regionální disparity a poroste počet regionů soudržnosti dosahujících svojí
ekonomickou silou a dynamikou růstu průměru EU,
•
bude zajištěn alespoň minimální rozvojový potenciál ve všech mikroregionech v oblasti infrastruktury a dalších
složek utvářejících podmínky života jejich obyvatel,
•
zvýší se podíl aktivní a inovativní populace v regionech.
Regionální rozvojová strategie usiluje o prosazení principů dlouhodobě udržitelného rozvoje využívajícího veškerý
pozitivní rozvojový potenciál České republiky. K tomu budou Česká republika a její regiony aktivovat všechny vnitřní
využitelné zdroje obcí, krajů i státu a využívat solidární zdroje Společenství, zejména v rámci realizace jeho politiky
soudržnosti na léta 2007 - 2015.
56
Za udržitelný bude považován rozvoj založený na stabilním ekonomickém růstu při šetrném využívání přírodních
zdrojů a snižování jejich měrné spotřeby, respektování kulturních a sociálních potřeb obyvatel a účinné ochraně
životního prostředí. Rozvoj podněcující společenský proces učení a sebeorganizování v podmínkách environmentálních,
ekonomických a sociálních limitů globální společnosti.
Strategie ve svém celkovém pojetí vytváří základní rámec realizace regionální politiky České republiky jako svébytné
národní regionální politiky členského státu EU i jako integrální součásti regionální politiky Evropské unie, které vůči
sobě musí být komplementární.
Umožňuje skloubení strategických záměrů regionálního rozvoje Evropské unie se strategickými záměry regionálního
rozvoje České republiky a s vlastními zájmy a potřebami jednotlivých regionů (NUTS 3 a 2). Musí také umožnit
účinnou kombinaci využitelných (aktivovatelných) zdrojů obcí či jejich svazků, zdrojů regionů, státu a fondů Evropské
unie s vnitřními i zahraničními zdroji soukromých investorů. K tomu bude na úrovni regionů rozvíjena aktivní
meziregionální spolupráce (zejména přeshraniční) a na úrovni státu spolupráce se zeměmi v rámci Evropské unie.
Instrumentální cíl respektuje fakt, že podmínkou naplnění výše uvedených globálních cílů je efektivně fungující
veřejná správa, její dostatečná administrativní kapacita (nejde ani tak o počet osob jak o jejich kvalifikaci) ke zvládnutí
realizace rozvojových cílů, absorpční kapacita pro čerpání pomoci ze strukturálních fondů, angažmá státu v oblasti
poradenství a zjednodušování agendy spojené s administrativní přípravou projektů a konečně i finanční zabezpečení
cílů při splnění obecných podmínek, zejména:
•
principů kofinancování a adicionality,
•
pravidel veřejné podpory,
•
aktualizace a tvorba regionálních strategií.
Dalšími podmínkami jsou:
•
e-government na všech úrovních veřejné správy,
•
omezení vysoké fluktuace pracovníků veřejné správy,
•
posílení administrativní kapacity na regionální úrovni,
•
zjednodušení administrativy ve vztahu k podnikatelskému sektoru.
Naplnění tří výše uvedených strategických cílů bude realizováno prostřednictvím tematicky zaměřených priorit a
opatření, rozčleněných podle své věcné náplně do osmi prioritních oblastí, které se stanou základními pilíři jejich
realizace.
57
Prioritní oblasti
PO 1
E v ro p s k ý a n á ro d o h o s p o d á řs k ý s tra te g ic k ý
rá m e c
Priority
Prioritní oblasti pro naplnění strategických cílů:
P 1 .1 In stitu cio n á ln í
systé m p o d p o ry
ro zvo je re g io n ů a
je jic h sp o lu p rá ce
P 1 .2 V ý k o n n á a
e fe ktiv n í ve ře jn á
sp rá v a v re g io n e ch
P 1 .3 Z a b e zp e če n í
zd ro jů fin a n co vá n í
re g io n á ln í p o litik y
PO 2
E k o n o m ik a
re g io n ů
P 2 .1 V ytvá ře n í
p o d m ín e k p ro
d yn a m ic k ý h o sp o d á řsk ý ro z vo j re g ionů ČR
P 2 .2 Z v y šo vá n í
k o n ku re n ce s ch o p n o sti M S P
P 2 .3 P o d p o ra in o va čn íh o p o d n ik á n í
a výzk u m u v re g ionech
PO 3
PO 4
L id é a o s íd le n í
In fra s tr u k tu ra
P 3 .1 P o d p o ra in v e stic d o lid ské h o
k a p itá lu
P 3 .2 S íd e ln í stru k tu ra a b yd le n í
P 3 .3 S o ciá ln í
so u d ržn o st v re g io n e c h za lo že n á n a
ro vn o sti p říle žito stí
P 3 .4 R o z vo j a re g e n e ra ce m ě st
P 2 .4 T v o rb a p ra co v n íc h m íst
P 8 .2 In te rve n ce
n a trh u p rá ce
v ú ze m íc h
s n e ú m ě rn ě v y so ko u n e za m ě stn a n o stí
P 8 .3 P o d p o ra
ře še n í sp e cific ký ch
p ro b lé m ů ro z v o je
ve n k o va a p e rife rn íc h ú ze m í
P 4 .2 Z a jiště n í k va litn í re g io n á ln í,
m e zire g io n á ln í a
n a d re g io n á ln í d o p ra v n í o b slu žn o sti
P 4 .3 R o z vo j e n e rg e tick ý ch , sp o jo vý c h sítí a za říze n í
v re g io n e ch
P 4 .4 R o z vo j in fo rm a čn íc h te ch n o lo g ií v re g io n e ch
PO 8
P ro b lé m o v á
územ í
P 8 .1 Z v ý še n í e k o n o m ic ké v ýk o n n o sti p ro b lé m o vý c h ú ze m í
P 4 .1 Z a jiště n í re g io n á ln í a n a d re g io n á ln í d o p ra v n í
d o stu p n o sti
PO 5
P říro d a , k ra jin a
a ž iv o tn í p r o s tře d í
P 5 .1 O ch ra n a živo tn íh o p ro stře d í
vče tn ě p říro d y
P 5 .2 Š e trn é n a klá d á n í s m a te riá lo vý m i a e n e rg e tic ký m i zd ro ji
P 5 .3 E n v iro n m e n tá ln í v zd ě lá v á n í,
p o ra d e n ství a
o svě ta
PO 6
C e s to v n í r u c h
P 6 .1 O rg a n iza ce a
m a n a g e m e n t ce sto vn íh o ru ch u
P 6 .2 R o z v o j in fra stru k tu ry ce sto v n íh o ru ch u
PO 7
K u ltu ra
P 7.1 O rg a n iza ce a
říze n í k u ltu rn ích
a k tivit
P 6 .3 R o zv o j p ro d u k tu a slu že b
ce sto v n íh o ru c h u
P 7.2 R o z v o j k u ltu rn í in fra stru k tu ry
a slu že b
P 7.3 Z a ch o vá n í a
v yu žív á n í
k u ltu rn ích p a m á te k
P 7.4 V zd ě lá vá n í a
in fo rm o v a n o st
Zdroj: MMR 2006
SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY:
[1]
COVENEY, P. Mezi chaosem a řádem. Praha : Mladá fronta, 2003.
[2]
PROVAZNÍKOVÁ, R. Financování měst, obcí a regionů. Praha : Grada, 2007. ISBN 978-80-247-2097-5.
[3]
NOVÝ, I.; LUKÁŠOVÁ, R. a kol. Organizační kultura. Praha : Grada, 2006.
[4]
SMEJKAL, V.; RAIS, K. Řízení rizik ve firmách a jiných organizacích. Praha : Grada, 2006. ISBN 80-2470515-X.
[5]
Hospodářská strategie České republiky do roku 2010 – Ministerstvo průmyslu a obchodu 2006 – pracovní
materiál.
[6]
Reforma veřejných rozpočtů.
[7]
Analýzy vývoje české ekonomiky a odvětví v působnosti MPO.
[8]
Strategie regionálního rozvoje České republiky. MMR 2006.
[9]
DUBOVEC, J. New Trends in Economics Theory. In: Proceedings of Abstracts from the International Scientific
Conference Economic Theory and Practice Today and Tomorrow II. Faculty of Economics, Matej Bell
University in Banská Bystrica, február 2007, s. 70. ISBN 978-80-8083-203-2.
58
[10]
MAJLINGOVÁ, Ľ. A KOL. Verejné služby. Banská Bystrica : Občianske združenie Ekonómia, 2002. ISBN 808055-754-3.
ADRESA:
Ing. Tibor Hlačina
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Česká republika
JUDr. Přemysl Michálek
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Česká republika
E-mail: [email protected]
Doc. PhDr. Milan Vinklárik, CSc.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Česká republika
59
60
VÝZNAMNÝ PRVOK PÔSOBIACI NA ROZVOJ REGIÓNU - REGIONALNY MANAŽMENT
Katarína Riplová, Marián Hrubizna
Katedra manažérskych teórií
Abstrakt: This paper deals with the problem of management of territory. The fist part contains importance
of the regional management, definition of region and advice of regional management. In the second part is
describe the course of the regional management in present-days and also in the background.
Kľúčové slová: Manažment. Poznatky. Regionálny manažment. Región.
Dôležitosť regionálneho manažmentu
Manažment (z anglického slova management od to manage "riadiť, narábať", z talianskeho slova maneggiare "narábať",
za latinského manus „ruka“) je ekonomický temín, charakterizuje proces vedenia a smerovania celej alebo časti
organizácie, často firmy, prostredníctvom nasadenia a manipulácie zdrojov (ľudské, finančné, materiálne, intelektuálne
alebo nehmatateľné). Je možné tiež zohľadniť manažment z funkcionálneho hľadiska ako činnosť pravidelného merania
množstva a úpravy pôvodného plánu a ako činnosti vykonané za účelom dosiahnutia cieľa. To sa vzťahuje aj na
prípady, kedy sa plánovanie neuskutočňuje. Účelnému manažmentu môže predchádzať a nahradiť ho situačný
manažment. Definície rozličných ekonómov sa rôznia a často zohľadňujú iné aspekty manažmentu.
Manažment je mladý vedný odbor patriaci medzi spoločenské vedy. Predstavuje rozsiahly súbor teoretických poznatkov
a praktických skúseností usporiadaných podľa určitých hľadísk. Na rozvoj manažmentu (teórie manažmentu) mala na
jednej strane silný vplyv prax. Empirickými (pragmatickými) prístupmi, založenými na analýze, zhodnotení a
zovšeobecnení poznatkov manažérskej praxe sa vytvoril súbor skúseností, názorov a odporúčaní, ktoré sú spracované
formou, návodov na konanie alebo ako princípy. Manažment ako predmet interdisciplinárny sa na druhej strane opiera
sa o poznatky (teória a metódy) z oblasti niekoľkých vedných disciplín (ekonómie, matematiky, kybernetiky,
psychológie, sociológie, atď.), ktoré aplikuje a rozvíja na podmienky riadenia. Každá veda, ktorá sa zúčastňuje na jeho
budovaní, si prináša svoj obsah i aparát.
Odbornosť v riadení je daná schopnosťou plánovať, organizovať, zaisťovať a viesť ľudí, komunikovať, koordinovať,
motivovať a kontrolovať tak, aby podnik fungoval úspešne. Schopnosť úspešne riadiť v sebe spája vedu a umenie a je
silne závislá na skúsenostiach a intuícii manažéra.
Manažér ako súčasť svojej riadiacej práce vykonáva rad činností, ktoré po určitom zovšeobecnení možno zaradiť pod
niektorú z uvedených funkcií riadenia, tvoriacich spolu proces riadenia. Manažment je mimoriadne zložitý proces, ktorý
možno vyjadriť nasledovnými dôležitými chakteristikami:
•
manažment je proces dynamický, musí reagovať na neprestajné zmeny v prostredí, tj. proces, ktorý v súlade s
prebiehajúcimi zmenami zabezpečuje nepretržité prehodnocovanie aktuálnosti cieľov, stratégií, plánov,
organizácie, štýlov vedenia, spôsobov motivovania, informačných systémov a spôsobov hodnotenia a kontroly,
•
manažment je cieľavedomý proces, tj. proces zameraný na dosahovanie cieľov organizácie, s vymedzením
priorít, hierarchie a vzájomnej prepojenosti a harmónie cieľov organizácii,
•
manažment sleduje dosahovanie cieľov organizácie prostredníctvom zapojenia a využitia celého ľudského
potenciálu organizácie, a to prostredníctvom tímovej práce a uplatňovania spolurozhodovania,
•
manažment prihliada na existenciu obmedzených zdrojov (ľudských, informačných, finančných, a pod.), ale i
limitovaných vstupov (materiál, energia, suroviny, technické a technologické kapacity).
Vplyv podnikateľského prostredia si vyžiadal reakciu manažmentu na mnohé odvetvové disciplíny a problémové
oblasti. Manažéri v podnikoch pochopili situáciu, že bez dobrého riadenia a využitia poznatkov z teórie manažmentu sa
nedá prosperovať. Vznikla potreba vytvárať nové poznatky, rozširovať doterajšie vedomosti. Preto sa začala teória
manažmentu implikovať do mnohých oblastí, vznikli napríklad tieto druhy manažmentu: regionálny manažment,
časový manažment - time management, finančný manažment - financial management, komparatívny manažment,
krízový manažment, personálny manažment, podnikový manažment - enterprise management, projektový, manažérska
ekonomika, manažérska informatika, manažment informácií, manažment kvality, manažment ľudských zdrojov human resources management, strategický manažment, znalostný manažment.
61
Región možno charakterizovať ako tradičnú ucelenú oblasť bez presnej definície, územie s určitým ekonomickogeografickým charakterom. Slovo región sa skloňuje v súvislosti s Európou, strednou Európou, východnou Európu,
kultúrnymi regiónmi všeobecne, v kontexte s ekológiou, politikou aj ekonomikou a rozvojom. Je to jednoducho
problém centra a okraja. Je to problém tlaku globalizácie, tlaku jedného centra na unifikáciu a nivelizáciu rozdielov,
odlišností, jedinečnosti, originality.
Pre rozvoj regiónu zohral významnú úlohu práve regionálny manažment. Možno ho charakterizovať ako nástroj
regionálneho plánovania, ako celostný prístup k doterajším a novým úlohám plánovania, ako novú plánovaciu filozofiu,
nový koncept vedenia, rokovania a realizácie zámerov. V najvšeobecnejšom chápaní s aplikačnou možnosťou v
územnom usmerňovaní možno pod regionálnym manažmentom rozumieť súbor teoretických prístupov a názorov,
praktických skúseností, odporúčaní a metód, ktoré sa využívajú na zvládnutie špecifických činností smerujúcich k
dosiahnutiu sústavy cieľov.
Okrem tradičného plánovania má regionálny manažment obsahovať aj ďalšie manažérske funkcie ako organizovanie,
koordinovanie, motivovanie a kontrolu regionálnych aktérov. Mala by sa ním odstrániť značná obecnosť systému
plánovania uplatňovaného do r. 1990, ďalej malá presadzovacia sila a nízka aplikovateľnosť.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že regionálny manažment predstavuje komplex univerzálne platných modelov,
prístupov, metód a techník používaných pri zhodnocovaní zdrojov a dosahovaní cieľov podnikateľsky orientovaného
územia , ktorého produktom sú buď hmotné alebo nehmotné služby.
Regionálny manažment môže:
•
dať k dispozícii informácie k regionálnemu rozvoju pokiaľ ide o nové technológie a tendencie vývoja,
•
prinášať aplikácie konkrétnych plánov, opatrení a projektov prostredníctvom profesionálneho projektového
manažmentu,
niesť nepretržitú evaluáciu nástrojov samozodpovednosti a samoriadenia. Smerovanie je k akčnému a projektovo
•
organizovanému regionálnemu rozvoju a regionálnej politike. Cieľom je, aby všetky spolupracujúce subjekty
boli informačne spojení (nielen v krízových situáciách), aby boli zodpovedajúco, racionálne a efektívne
rozdelené kompetencie, pričom veľký význam majú osoby, ktoré iniciujú proces svojou podnikavosťou, vlastnou
zodpovednosťou a priamou komunikáciou.
Regionálny manažment nemá za cieľ vytvárať zisk, ale vytvárať podmienky a prostredie pre fungovanie neziskových,
ale hlavne podnikateľských subjektov, ktoré zisk produkujú, koordinuje činnosť nezávislých regionálnych subjektov,
ovplyvňuje lokalizačné rozhodnutia regionálnych aktérov z hľadiska enviromentálneho a nepriamo opatrenia v
infraštruktúre, nemá prikazovaciu, respektíve vyžadovaciu právomoc voči subjektom regiónu nad rámec daný
všeobecným zákonodarstvom, môže ovplyvňovať dianie v regióne prostredníctvom trhových, plánovacích,
ekonomických a politických nástrojov, resp. marketingových nástrojov.
Dôležitosť regionálneho manažmentu aj v tom, že môže dianie v regióne ďalej usmerňovať prostredníctvom kreovania
špecifických subjektov, ktoré on priamo iniciuje, resp. zriaďuje. Napr. regionálne rozvojové agentúry, poradenské
centrá, inkubátory a pod.
Regionálny manažment by mal spracovať víziu, strategické scenáre a rozvojovú stratégiu regiónu pri rešpektovaní
cieľov a strategických zámerov subjektov regiónu. Regionálna stratégia sa musí vyjadriť ku všetkým veciam, ktoré
majú dôležitosť pre budúcnosť regiónu. Vyjadruje smerovanie a orientáciu rozvojových aktivít územia v dlhodobom
časovom horizonte a prípade regionálneho rozvoja prekračujúceho niekoľko volebných období. Zároveň vyjadruje
dlhodobé základné ciele a stanovuje potrebné činnosti a zdroje pre ich dosiahnutie. Vytvára rámec pre uvažovanie a
konanie. Stratégia regiónu musí zahŕňať súbor cieľov, postupov a opatrení smerujúcich k [7]:
•
odstráneniu existujúcich nedostatkov (disparít),
•
udržaniu (zabezpečeniu) chodu všetkých subjektov zabezpečujúcich potreby obyvateľstva regiónu v
dynamickom ponímaní, rozvoju regiónu.
Proces tvorby a realizácie regionálnej stratégie možno charakterizovať ako vzájomne sa podmieňujúci celok
čiastkových etáp a prác. Proces tvorby regionálnej stratégie predstavuje kroky, ktoré musia tvorcovia stratégie urobiť,
aby sa od počiatočných úvah o stratégií prepracovali k jej konkrétnu popisu a úspešne ju realizovali v prospech
všetkých obyvateľov regiónu. Je nutné aj zohľadňovať záujmy predstaviteľ záujmových skupín, ktoré existujú na
území. Vzhľadom na schopnosti a možnosti daného územia je vhodné vypracovať niekoľko alternatív stratégie, aby sa
vybrala tá najvhodnejšia, ktorá by rešpektovala dnešné možnosti a potreby budúcnosti [6].
Regionálny manažment by mal napomáhať mobilizácii využívania regionálnych hmotných a ľudských zdrojov,
geografického, urbanistického ekonomického potenciálu, kreovaním podmienok pre vznik synergického efektu a
budovať póly rozvoja v rámci regiónu, vrátane poskytovania prípadných výhod finančného charakteru (miestne dane),
62
alebo budovaním infraštruktúry.
Mal by v súlade s centrálnymi inštitúciami zabezpečiť vstup zahraničných investorov a mal by zabezpečovať lobing na
rozhodujúcich inštitúciách v rámci EÚ, prenášať kľúčové informácie na regionálnych aktérov.
Koncepcie regionálneho marketingu a manažmentu sú rozšírené najmä v Nemecku, Rakúsku, Holandsku a v okolitých
krajinách a veľká pozornosť sa im venuje nielen v praxi, ale aj v teoretickej rovine. V spomínaných krajinách k tomu
prispieva aj veľmi decentralizovaná štruktúra verejnej správy v týchto krajinách (každá spolková krajina má vlastnú
sústavu a legislatívu plánovania) [11].
Na Slovensku sa inštitucionálna infraštruktúra pre rozvoj regiónov už formuje a rozširujú sa aj skúsenosti so
strategickým plánovaním, ktoré je dôležitým pilierom regionálneho alebo mestského marketingu. Hlavné úsilie sa však
zatiaľ koncentruje na využívanie európskych zdrojov, ktoré sa vnímajú ako jediná cesta k riešeniu problémov a
naštartovaniu rozvoja. Preto aj v blízkej budúcnosti budú rozvoj regiónov určovať predovšetkým stratégie vytvárané na
nadregionálnej úrovni, až postupne, za predpokladu rastu ekonomickej výkonnosti i regionálneho povedomia, by mohlo
dôjsť k posilneniu koncepčných prístupov vychádzajúcich priamo z regiónov [10].
Regionálny manažment na Slovensku
Problematikou priestoru sa v rámci plánovacej činnosti na Slovensku pred rokom 1990 zaoberalo národohospodárske,
oblastné a územné plánovanie realizované na úrovni federácie, národných republík, krajov a okresov resp. aj na nižšej
úrovni napr. väčších miest a určených územných celkov.
Plánovanie je charakteristický rys každej účinnej ľudskej práce. Je to uvedomelá činnosť subjektu, ktorá spočíva vo
voľbe cieľov a v stanovení úloh a prostriedkov podmieňujúcich dosiahnutie cieľov. Oblastné plánovanie bolo súčasťou
národohospodárskeho plánovania a malo zabezpečovať plánovitý proporcionálny rozvoj oblastnej štruktúry národného
hospodárstva.
Rozvojové procesy sa podľa výsledkov ich sledovania uplatňujú v priestore nerovnomerne a za bežných okolností sa pri
nich nevyužívajú všetky rozvojové potenciály územia. Preto by mala regionálna politika zmierňovať rozdiely medzi
regiónmi a usmerňovať spontánne prebiehajúce procesy na základe vopred stanovených cieľov. Jej úlohou je
ovplyvňovať lokalizáciu investícií a aktivít, vyvažovať pôsobenie trhových síl, stabilizovať zaostávajúce regióny,
zabraňovať vzniku nových priestorových disproporcií, ako aj zabezpečovať všeobecne prijímané požiadavky rozvoja
územia – udržateľného rozvoja, ochrany prírodných, kultúrnych a historických hodnôt. Okrem takéhoto vyrovnávania
rozdielov medzi regiónmi či medzi mestom a vidiekom druhá poloha regionálnej politiky spočíva v nepriamej podpore
rozvoja aktivizáciou vnútorných potenciálov a posilnením konkurencieschopnosti.
Plánovanie je jedným z nástrojov regionálnej politiky (keďže regionálny rozvoj možno ovplyvňovať aj ďalšími
podpornými nástrojmi spadajúcimi do kategórie finančných, prípadne nefinančných stimulov, ako sú dotácie, úhrada
úrokov, úverov alebo ich časti).
Územné plánovanie bolo súčasťou systému riadenia rozvoja spoločnosti a predstavovalo činnosť zameranú na
uspokojenie prírodných a spoločnosťou vytváraných prvkov v území s cieľom zabezpečiť harmonický vývoj hmotného
prostredia pre život spoločnosti. Tieto činnosti zastrešovali federálne a národné vlády, federálne a národné plánovacie
komisie a federálne a národné ministerstvá pre technický a investičný rozvoj (územné plánovanie) krajské a okresné
národné výbory, mestské a obecné národné výbory.
Tri stupne plánovacej činnosti mali medzi sebou vykonávať účinné interaktívne väzby, čo sa nie v plnej miere darilo a
realizovalo. Prevaha direktívnych regulačných princípov a často aj preceňovanie lokálnych záujmov sa prejavili v
určitej nedotvorenosti komplexu podmienok pre život a prácu obyvateľov a mali často za následok nedostatočné
rozvinutie racionálnych horizontálnych väzieb medzi oblasťami a vnútri nich a vznik rôznych disproporcií medzi
rozvojom výrobných síl a infraštruktúrou.
Po roku 1990 v nových podmienkach transformácie ekonomiky a spoločnosti, sa pristúpilo k riešeniu regionálnych
otázok cestou vládou schválených zásad regionálnej hospodárskej politiky. Išlo o návrh systémových krokov pri riešení
a regulovaní rozvoja v problémových územných celkoch. Konkrétne zásady reagujú na postupne presadenie hodnotovo
orientovaného systému riadenia, na posilnenie ekonomickej samostatnosti jednotiek hospodárskej sféry, právomoci
miest a obcí, na nové poslanie a funkcie centra. Regionálna politika sa najmä v prvej polovici 90-tych rokov orientovala
na monitorovanie narastajúcich disparít a ich príčin, na vymedzenie problémových regiónov a na implementáciu
niektorých selektívnych a málo účinných opatrení.
63
Čiastočná realizácia uvedených zásad, ich nerozpracovanie do podoby návrhu zákona, nezriadenie fondu regionálneho
rozvoja, neprijatie ďalších koncepčných materiálov a systémových opatrení poznamenalo realizáciu regionálnej politiky
na Slovensku v celých 90-tych rokoch. Nie je predmetom môjho vystúpenia hodnotiť úspešnosť, resp. neúspešnosť
regionálnej politiky v tomto období. Stručne však možno uviesť, že balík problémov sme tlačili pred sebou, niektoré
dôsledky sa prehlbovali a rozširovali. Vyššej úspešnosti regionálnej politiky v tomto období neprispeli ani časté zmeny
v jej gestorstve na centrálnej úrovni.
Postupne na Slovensku bola táto činnosť dávaná do štatútu ministerstva hospodárskej stratégie, komisie vlády pre
hospodársku stratégiu, centra strategických štúdií, úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky. Koncom 90tych rokov a začiatkom tohto storočia bol stabilizovaný gestor za regionálnu politiku na úrovni centra. Stalo sa ním
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Bol vypracovaný Integrovaný plán regionálneho a sociálneho rozvoja
SR, Národný plán regionálneho rozvoja SR, neskôr Národný rozvojový plán a v tomto období bol schválený aj zákon o
podpore regionálneho rozvoja. V týchto uvádzaných dokumentoch spracovaných už aj podľa metodiky EÚ, sa vraciame
k plánovaniu, konkrétne strategickému plánovaniu. Možno ho charakterizovať ako permanentné hľadanie zhody medzi
cieľmi a zdrojmi v neustále sa meniacich trhových podmienkach, ďalej uplatnenie logiky strategického uvažovania pri
formulácii cieľov a hľadaní ciest na ich dosiahnutie. Strategické plánovanie v podstate spája východiskovú pozíciu
s tým kde chceme dôjsť, predpokladá vytváranie podmienok pre pružné zvládnutie rizík a neistôt.
Toto smerovanie ďalej pretrváva a zdokonaľuje sa. V podmienkach neustále dynamických zmien tak v regionálnom
makroprostredí, ako aj mikroprostredí sa regionálny rozvoj stáva čoraz viac závislý na rokovaní a činností regionálnych
aktérov, na ich schopnosti učiť sa a inovovať. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa väčší dôraz kladie na akčný a
projektový charakter plánovania.
Regionálny manažment sa zameriava na:
•
na inovácie a vedenie sektorálnych a medzi sektorálnych rozvojových procesov kvalitným personálom na
základe rozvojových predstáv regionálnych aktérov pri zohľadnení daných podmienok,
•
iniciovanie a riadenie rozvojových podnetov a procesov,
•
vypracovanie regionálneho súladu za účelom zvýšenia vnútroregionálnej identity a medziregionálnej súťaživosti,
•
aktivovanie, posilňovanie a zúžitkovanie ľudských zdrojov,
•
spájanie a koordinovanie regionálnych zdrojov z hľadiska odborného, personálneho a organizačného,
•
na mobilizovanie vnútorného a vonkajšieho potenciálu.
Záver
Efektívnosť práce manažérov a tým i efektívnosť manažmentu nezávisí ani tak od jeho činnosti, orientovanej do vnútra
podniku a dosahovania čo najvyšších výstupov s minimálnymi vstupmi, ale skôr od účinnosti, t. j. od správnej reakcie
na vplyvy okolia.
Pod označením regionálny manažment sa prezentujú trhovo orientované stratégie na zlepšenie šancí regiónu prilákať,
prípadne udržať investície, podniky a organizácie, významné podujatia, ako aj rôzne formy marketingovej komunikácie
vo vzťahu k obyvateľom, podnikateľom, návštevníkom. Obsahuje základné funkcie manažmentu: plánovanie,
vytváranie organizačných kapacít, systém kontroly a spätnej väzby, pri aplikácii celého spektra manažérskych a
participačných techník a metód.
Na rozdiel od tradičných plánovacích nástrojov sa orientuje na praktické stránky, budovanie regionálnych sietí a
rozvojových koalícií, ktoré by mali zabezpečiť implementáciu vízie v praxi. Prenáša metódy z podnikového sektora do
aplikačnej úrovne územných subjektov v snahe vlastnými silami reagovať na rastúcu mieru konkurencie v priestore,
medzi regiónmi.
LITERATÚRA:
[1]
DONELLY, J. H.; GIBSON, J. L.; IVANCEVICH, J. M. Management. Praha : Grada, 1997.
[2]
HITTMÁR, Š. Plánovanie v malom a strednom podnikaní. Žilina : EDIS, 1999.
[3]
KAMP, D. Manažer 21. století. Praha : Grada, 2000.
[4]
KOONTZ, H.; WEIHRICH, H. Management. Praha : Victoria Publishing, 1993.
[5]
MILGROM, P.; ROBERTS, J. Modely rozhodování v ekonomii a managementu. Praha : Grada, 1997.
[6]
PAPÁNOVÁ, K. Stratégia - budúcnosť fungovania podniku. In: Zborník odborného sympózia s medzinárodnou
účasťou Podnikovohospodárskej fakulty EU Bratislava - Veda, výskum, inovácie, Košice. 2005.
[7]
RIPLOVÁ, K.; MAREKOVÁ, P. 2006: Proces tvorby regionálnej stratégie. In: Seminár z medzinárodnou
účasťou Regionální management a e-learning. Pardubice: Univerzita Pardubice, Fakulta ekonomicko-správní,
2006.
64
[8]
[9]
[10]
[11]
[12]
[13]
[14]
[15]
SOJKA, L.; KMECOVÁ, A. Kompatibilita regionálnej stratégie a stratégií podnikateľských subjektov regiónu.
Dostupné na: www.pulib.sk
ŠTOFKOVÁ, J. Strategický manažment. cvičenia, 2004.
TRUNEČEK, J. a kol. Management I. Praha : VŠE, 1995.
http://www.asb.sk/portal/2007/01/23/asb/analyzy/rozvoj-regionov/regionalna-politika-planovanie-a-regionalnymarketing-v-podmienkach-slovenska.html
147.232.5.246/ekf/nmnc/doc/Busik.pdf
www.pulib.sk/elpub/FM/Stefko1/11.pdf
www.trra.sk
www.voltaire.netkosice.sk
ADRESA:
Ing. Katarína Riplová
Žilinská univerzita
Fakulta riadenia a informatiky
010 01 Žilina
Ing. Marián Hrubizna
010 01 Žilina
65
66
SOCIAL NETWORKS AND DATA MINING BASED ON DATA FROM THE INTERNET
Pawel Kunat, Tomasz Walkowiak, Tomasz Wieclawek
Wroclaw University of Technology
Abstract: In this paper we present various analyses of demographic and social processes based on the
data obtained from a popular Polish social network service nasza-klasa.pl. We verify the usefulness of the
data and process it using both social network and data mining algorithms.
Keywords: social network, data mining, social network service, internet
1. INTRODUCTION
The web service nasza-klasa.pl [[1]] is a social network service that helps its members find, connect and keep in touch
with school friends. As of January 2008, it is the biggest such service in Poland with over 3 million members after a
year of existence. The website’s database contains data for cities, schools, classes, people and relationships between
them. While city data was pre-entered, everything else is provided by the users.
The existence of such a big dataset available online for free gives an opportunity for performing some equally free
analyses. We acknowledge the fact that the quality of the data and, consequently, of the analyses is disputable.
Nevertheless, in this paper we will try to prove that in some cases such an approach leads to interesting and useful
results and may even compete with costly commercial analyses.
2. THE BASE OF ANALYSES
All analyses are based on a sample of the first 1,250,000 member profiles and the relationships between the first
125,000 of them. Apart from the abovementioned data, Google Maps API [[2]] was used to obtain geographical
coordinates of cities.
Figure 1. shows the distribution of users over the country. Not surprisingly, the biggest density can be observed near
Wroclaw, the city where the website started its existence. Although most of the time this inequality will be a
disadvantage, it also gives us an opportunity of producing some more detailed analyses for Wroclaw and our university,
the Wroclaw University of Technology.
A closer look at the sample reveals another problem. On registration, the website does not verify the correctness of
provided data. This issue is most visible in the names of cities, where usage of Polish national characters is inconsistent
and colloquial names are often used.
In general, the data is partly inconsistent and cannot be considered representative of Poland or even the population of
Polish Internet users. However, this does not mean it is completely useless. Knowing the characteristics of the dataset
will allow us to make necessary corrections to the analyses and should prevent incorrect conclusions.
Table 1 summarizes the data used for analyses. Primary keys (ids) were omitted.
Group/DB table
profile
Field
Notes
Group/DB table Field
first name initial
1
name
school
last name initial
1
type
nicknames length
1
city
family name
1, 2
name
city
age
voivodship
sex
county
city
commune
phone number
1, 3
latitude
gadu-gadu number
1, 3
longitude
Skype id
1, 3
acquaintances
4
schools
4
Table 1. Details of the data used for analyses
Notes
5
6
6
6
7
7
67
Notes:
•
data limited or truncated to comply with the Polish law
•
provided(1) / not provided(0)
•
provided and incorrect(2) / provided and probably correct(1) / hidden or not provided(0)
•
many-to-many relationship
•
primary(1) / gymnasium(2) / general lyceum(3) / specialized lyceum(4) / technical secondary(5) / vocational(6) /
musical(7) / other(8) / higher(9); for more on Polish educational system, see [[3]]
•
Poland is divided into 16 administrative regions called voivodships. Lower administrative division levels are
counties and communes. Please note that those names are only rough translations. For details, see [[4]].
•
provided by Google Maps
Fig. 1. Distribution of users
3. THE ANALYSES
The presented analyses were performed using two main tools – NetDraw [[5]] and Microsoft SQL Server 2005 with
Analysis Services [[6]].
NetDraw is a free program for visualizing social network data. It was used in the analyses of migrations and
relationships between voivodships. MS SQL Server is a commercial application, but it is available for free via the
MSDN Academic Alliance program [[8]]. Its Analysis Services were used for creating data mining scenarios.
The first series of analyses (Fig. 2.) shows the migrations between voivodships while proceeding to the next step of
education. The relationships are biased towards the south-western voivodships, since this is where the majority of the
users of nasza-klasa live and study. Still, the migrations after finishing primary education are almost evenly distributed.
68
The differences are much bigger for the graduates of secondary schools. For instance, the inhabitants of podkarpackie
and pomorskie voivodships tend to choose universities in far away places. The graphs also show that the majority of
users studying in dolnoslaskie come from the neighboring voivodships.
69
Fig. 2. Migrations between voivodships when starting (a) secondary and (b) higher education
Figure 3 illustrates the relationships between regions, understood as the total number of acquaintances that the
inhabitants of a given voivodship have in other voivodships, converted to percentage. Unexpectedly, there are some
major differences between this graph and the one for migrations (Fig. 2.). The weak bond between opolskie and
dolnoslaskie is probably most surprising, followed by a strong connection swietokrzyskie-dolnoslaskie. The only
reasonable explanation we have for this phenomenon is that school friends are only a part of acquaintances of the users.
Another interesting analysis included calculating the average distance between people. We assume that the distance to
one’s friends is 1, to friend of a friend – 2, and so on. The calculations are based on a sample o 5000 random pairs of
users. The connecting path was found for only 483 pairs, which says a lot about the connectivity of the graph. Among
those 483 pairs, the average distance was 4.64. Compared to Milgram’s results for the USA in the late 1960s (5.5
persons) [[10]], this number is considerably lower. This is probably an effect of the sample population belonging to a
specific social group (Internet users, in most cases young). It may also be that the average distance between people
became shorter after the rapid development of Internet and other popular means of communication in the last decades.
70
Fig. 3. Acquaintances between voivodships
Figures 4a-c show the places where users attended or attend schools. In this case the biggest densities can be observed
for secondary schools. This is understandable since the relationships formed in primary school tend to be weaker than
those created in later life [7]. At the same time, many users are too young to go to university or simply choose to finish
their education at secondary level.
Next we use data mining techniques to create a profile of a student of the Wroclaw University of Technology (WUT).
To achieve this, we use three different algorithms provided by MS SQL Server’s Analysis Services – Microsoft
Decision Trees, Naive Bayes and Neural Network. The users are divided into three groups – those who are or were
students of WUT, those who chose another university or did not go to any higher school and those too young to be
students. The results of running the algorithms are shown in Table 2.
As the last step, we use the algorithms to predict who is the most likely to become a student of WUT in the future. The
results are presented in table 3.
71
Fig. 4. The places where users attend (a) primary, (b) secondary and (c) higher schools
72
Algorithm
Naive Bayes
Neural Network
Decision Trees
Attributes values characteristic
for students of WUT
City: Wroclaw
Sex: Male
Family name: not provided
Gadu-Gadu number: provided, probably
correct
City: Zlotoryja, Zagan, Brzeg Dolny,
Strzelin,Wroclaw
correct
Skype id: provided, probably correct
City: Wroclaw
Family name: not provided
Sex: Male
correct
Attributes values characteristic
for the remaining users
City: not provided
Sex: Female
Family name: provided
City: Warsaw, Poznan, Lodz, Cracow
Gadu-Gadu number: not provided
City: Poznan, Ostrow Wielkopolski, Lodz,
Rzeszow, Warsaw
City: other than Wroclaw
Sex: Female
Table 2. Data mining results
Initials
Naive Bayes
Probability
Neural Network
Probability
Decision Trees
Probability
K.T.
0.491
0.395
0.165
M.B.
0.493
0.361
0.165
n/a
0.374
0.473
0.165
Details
19 year old male, a student of a general
lyceum in Wroclaw
19 year old male, a student of a private
general lyceum for adults in Wroclaw
(15 people ex aequo)
Table 3. The top potential future students of WUT
4. CONCLUSION
We believe that analyses based on free data from the Internet may have commercial value if performed correctly and
with the knowledge of underlying data’s characteristics. The main disadvantage – low representativeness is outweighed
by advantages such as the large size of the dataset and the fact that the data is provided voluntarily.
The possibilities of non-commercial use are even greater. When the private data of a single user is no longer needed, it
is often possible to base the analyses on purely statistical data. This eliminates the problem of breaking the privacy
protection laws and increases the probability of finding ready to use databases in the Web.
REFERENCES
[1]
Nasza-klasa home page, nasza-klasa.pl, Nasza Klasa Sp. z o.o.
[2]
Google Maps API, code.google.com/apis/maps/, Google.
[3]
Polish system of education, www.buwiwm.edu.pl/educ/educ.htm, Bureau for Academic Recognition and
International Exchange.
[4]
Administrative division of Poland 2006, www.gugik.gov.pl/komisja/pliki/podzial_administracyjny
_polski_2006-eng.pdf, Commission on Standardization of Geographical Names Outside the Republic of
Poland (KSNG)
[5]
NetDraw home page, www.analytictech.com/Netdraw/netdraw.htm,
[6]
Microsoft SQL Server 2005 Home Page, www.microsoft.com/sql/default.mspx, Microsoft Corporation
[7]
Social Life in Middle and High School: dealing with cliques and bullies, Child Study Center letter Sep/Oct
2005 issue.
[8]
MSDN Academic Alliance Program home page, msdn.microsoft.com/academic/, Microsoft Corporation
[9]
Data Mining Algorithms, msdn2.microsoft.com/en-us/library/ms175595.aspx, SQL Server Books Online,
Microsoft Corporation.
[10] TRAVERS, J.; MILGRAM S. 1969. An Experimental Study of the Small World Problem. Sociometry, Vol.
32, No. 4, pp. 425-443.
[11] JENSEN, D.; NEVILLE J. 2002. Data mining in social networks. National Academy of Sciences
Symposium on Dynamic Social Network Analysis.
73
[12]
HANCOCK, J. C. 2002. Social Relationship Analysis with Data Mining. Microsoft Corporation.
ADDRESS:
Pawel Kunat
Institute of Computer Engineering, Control and Robotics,
ul. Janiszewskiego 11/17
50-372 Wroclaw
Poland
140067@ student.pwr.wroc.pl
Tomasz Walkowiak
Institute of Computer Engineering, Control and Robotics
50-372 Wroclaw
Poland
[email protected]
Tomasz Wieclawek
Institute of Computer Engineering, Control and Robotics
50-372 Wroclaw
Poland
[email protected]
74
PRÍSPEVOK TRENČIANSKEJ UNIVERZITY ALEXANDRA DUBČEKA V TRENČÍNE
K VYPRACOVANIU REGIONÁLNEJ INOVAČNEJ STRATÉGIE KRAJA
Juraj Wagner, Juraj Slabeycius, Martin Sedláček
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá projektom regionálnej inovačnej stratégie pre Trenčiansky samosprávna
kraj ktorý vypracovala skupina riešiteľov v rámci projektu Rozvoj a implementácia regionálnej inovačnej
stratégie pre trenčiansky región, ktorý bol realizovaný v rámci 6.rámcového projektu Európskej únie na
podporu výskumu a vývoja. Nositeľom projektu bola TnUAD. Výsledkom projektu je návrh opatrení aktivít
a pilotných akcií, ktoré sú orientované na realizáciu cieľov projektu v podmienkach trenčianskeho regiónu
v rokoch 2007 – 2013.
Kľúčové slová: Inovačná stratégia, inovácie, regionálne inovačné centrum ,vedecko-technologický park,
inovačná politika, veda a výskum, konkurencieschopnosť
ÚVOD
Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) v spolupráci s Trenčianskou univerzitou Alexandra Dubčeka (TnUAD) a ďalšími
domácimi a zahraničnými partnermi v týchto dňoch úspešne ukončuje projekt 6. Rámcového programu EÚ pod názvom
Rozvoj a implementácia regionálnej inovačnej stratégie v trenčianskom regióne. Je zameraný na inovačné aktivity
v oblasti vedy, výskumu a inovácií. Hlavným cieľom projektu je budovanie komplexnej inovačnej kapacity regiónu,
ktorá sa má prejaviť vo zvýšení výkonnosti ekonomiky.
Z dlhodobého hľadiska možno medzi očakávané výsledky projektu zaradiť najmä:
• Zvýšenie dostupnosti nástrojov inovačnej politiky vhodne vybavených príslušnou infraštruktúrou.
• Vytvorenie prostredia pre transfer znalostí do komerčnej sféry prostredníctvom podnikateľských subjektov,
zlepšenie podmienok a nárast výskumno-vývojových kapacít pre prístup podnikateľov k inovačným aktivitám,
k novým moderným technológiám.
• Vybudovanie regionálneho inovačného centra, ktoré inštitucionálne podporí rozvoj inovácií v Trenčianskom
regióne, založených na posilnení spolupráce medzi univerzitami, výskumnými a vývojovými inštitúciami
a podnikateľskou sférou na regionálnej a medzinárodnej úrovni.
• Rozvoj klastrov zameraných na inovačno-podnikateľské aktivity v regióne
• Zvýšenie priemyselných aktivít v regióne patriacich do oblastí vyšších technológií podporujúcich rozvoj
znalostnej spoločnosti.
• Vytváranie vzdelávacieho systému, ktorý svojím obsahom a formou zodpovedá požiadavkám znalostnej
ekonomiky.
• Efektívne čerpanie štrukturálnych fondov Európskej únie za účelom dosiahnutia trvalého hospodárskeho rastu
regiónu a to v súlade so základným strategickým dokumentom SR „Národným strategickým referenčným
rámcom“ pre plánovacie obdobie v rokoch 2007- 2013.
Regionálna inovačná stratégia (RIS) považuje za hlavný rozvojový faktor ekonomiky regiónu inovácie. Dopady
implementácie RIS-u možno charakterizovať nasledovným grafom:
75
Regionálna inovačná stratégia
Efektívna podporná inovačná štruktúra
Podniky
• Rozvoj produktu
• Rozvoj trhu
• Rozvoj procesov
Kooperácia
Vedecko – výskumné
organizácie
• Projekty základného výskumu
• Projekty aplikovaného
výskumu
• Vývoj
Inovácie
Postupné zvyšovanie konkurencieschopnosti
Pozitívny dopad na ekonomiku podnikov
Pozitívny dopad na ekonomickú štruktúru regiónu
Vyvážená štruktúra
odvetví
Vznik nových inovatívnych
firiem
Dlhodobá zamestnanosť
Obr. č 1: Dopady implementácie regionálnej inovačnej stratégie
Vypracovanie RIS-u považujeme za prvý krok, ktorý by mal naštartovať rozvoj kraja na báze inovácií. Prvým krokom
pri vypracovávaní RIS-u boli analýzy základných charakteristických rysov regiónu:
• ekonomická situácia a hospodársky potenciál
• demografická charakteristika regiónu
• zamestnanosť.
Ekonomické postavenie regiónu v rámci EÚ charakterizuje nasledovná tabuľka
Tabuľka č. 1: HDP na obyvateľa podľa krajov a v % úrovne EÚ 15 a EÚ 25 (rok 2003)
Región
% EU15
% EU25
Bratislavský samosprávny kraj
Trnavský samosprávny kraj
109,4
49,6
119,7
54,2
Trenčiansky samosprávny kraj
Nitriansky samosprávny kraj
Žilinský samosprávny kraj
43,1
41,2
38,0
40,7
28,8
42,2
47,2
45,0
41,6
44,5
31,5
46,2
Banskobystrický samosprávny kraj
Prešovský samosprávny kraj
Košický samosprávny kraj
76
SR spolu
EÚ-15
47,7
100,0
109,4
EU-25
Zdroj: Národný strategický referenčný rámec 2007 – 2013
52,2
91,4
100,0
METODIKA TVORBY RIS-U
Dokument vznikol v priebehu dvojročného riešenia projektu RIS INSTIT konzorciom riešiteľov. Metodiku schválil
riadiaci výbor projektu v januári 2006. Základom pre spracovanie dokumentu je množstvo zrealizovaných analytických
štúdií, technologických auditov, dotazníkových prieskumov a osobných diskusií členov riešiteľského tímu
s relevantnými subjektmi. Zamerali sme sa na súčasnú inovačnú štruktúru, podporu inovácií na národnej a európskej
úrovni, analýzy ekonomickej sily regiónu a podobne. Tieto poznatky sa stali základom pre vytvorenie budúceho obrazu
regiónu – metódou foresight. Táto metóda sa javila najoptimálnejšou. Pri tvorbe RIS-u sme rešpektovali názory,
pripomienky a požiadavky predstaviteľov najvýznamnejších firiem v kraji k funkčnej inovačnej štruktúre regiónu. Popri
univerzite, ktorá koordinovala projekt, participovali na jeho riešení Trenčianska regionálna komora SOPK, Rozvojová
agentúra TSK, BIC Group, s.r.o. Bratislava, a dvaja zahraniční partneri z Nemecka a Španielska.
Základom úspechu pri riešení projektu bolo dosiahnutie regionálneho konsenzu vo dvoch základných oblastiach:
• dospieť ku konsenzu uvedomením si faktu, že inovačný proces je a bude hnacím motorom rozvoja regiónu
• dopracovať sa ku konsenzu o smerovaní aktivít na podporu inovácií.
Dosiahnutie tejto zhody bolo gordickým uzlom pre dosiahnutie úspechu.
V rámci analýz sme vyhodnotili podiel jednotlivých priemyselných sektorov na tržbách v rámci kraja, hodnotili sme
technologickú úroveň, objem zahraničných investícií a schopnosť čerpať prostriedky z európskych fondov. Na základe
výsledkov týchto analýz sme definovali hlavné osi rozvoja konkurencieschopnosti, ktoré možno chápať ako dôležité
príležitosti:
• Rozvoj inovačnej infraštruktúry v rámci podnikov a regiónu a podpora ich vzájomnej previazanosti (klastre)
• Podpora obchodnej výkonnosti podnikov najmä schopnosti uspieť na globálnom trhu
• Zvyšovanie výrobnej efektívnosti, pridanej hodnoty formou technologického transferu a znižovania nákladov
• Zvyšovanie organizačnej efektívnosti prostredníctvom zavádzania integrovaného procesného riadenia
podnikov zameraného na uspokojovanie požiadaviek zákazníka
• Minimalizácia rizík formou ochrany duševného vlastníctva, surovinovou a odbytovou diverzifikáciou
a systémom bankových a nebankových záruk
• Trvalá udržateľnosť vo vzťahu k ochrane životného prostredia, znižovania energetickej náročnosti a využitiu
obnoviteľných zdrojov energie, zavádzaním pracovných systémov zosúladenia rodinného a pracovného života
zamestnancov a flexibilných foriem práce
• Spopularizovanie verejnej angažovanosti
• Podpora schopnosti uchádzať sa a čerpať externú pomoc najmä nenávratnú finančnú pomoc
• Podpora pružného vzdelávacieho systému pre potreby praxe
• Podpora pracovnej a rodinnej mobility
Osobitnú pozornosť sme venovali súčasnému stavu vedeckovýskumnej a inovačnej kapacity regiónu, ako aj výdavkom
na vedu a výskum. Silné stránky a možnosti pre rozvoj vedy a výskumu v regióne vo vzťahu k inováciám sú:
• Silné zastúpenie VaV v podnikateľskom sektore a relatívne vysoký podiel výdavkov na VaV k HDP v rámci
Slovenska
• Zachované väzby organizácií výskumu a vývoja na hospodárske štruktúry regiónu
• Flexibilita výskumnej činnosti v rámci existujúcich štruktúr výskumu a vývoja
• reálne predpoklady pre zosieťovanie pracovísk výskumu a vývoja s užívateľskou sférou
• Priemyselný výskum si udržal významné postavenie v ťažiskových priemyselných odvetviach Slovenska
(energetika, elektrotechnika, strojárstvo, chemický a gumárenský priemysel).
• Možnosť rozšírenia VaV kapacít v regióne najmä do univerzitného sektoru, ktorý je poddimenzovaný
Mimoriadnu pozornosť sme venovali situácii v malých a stredných podnikoch vo sfére legislatívy, administratívneho
zaťaženia podnikania a ľudských zdrojov. Definovali sme najmä prekážky, ktoré obmedzujú ich inovačné procesy.
Štúdia o regionálnom predvídaní (foresight), ktorú sme spracovali, opierajúc sa o výsledky uvedených analýz a
ktorá charakterizuje budúci obraz regiónu v oblasti inovácií do roku 2015, má dva scenáre:
•
Zotrvačný scenár, ktorý sme nazvali čiernou dierou, lebo neprináša novú kvalitu a nevedie k novej pridanej
77
•
hodnote v oblasti podpory inovácií.
Rozvojový scenár, ktorý charakterizuje región ako vývozcu know how a zabezpečuje zvýšenie jeho atraktivity
v oblasti ekonomických a sociálnych podmienok. Podmienkou pre naplnenie tohto scenára je prijatie
a uskutočnenie komplexnej stratégie, ktorú sme spracovali a obsahuje systémové opatrenia vedúce k zásadným
pozitívnym zmenám v regióne.
V ďalšej časti stručne charakterizujeme rozvojový scenár, ktorý sme nazvali „zornička“. Kľúčovými oblasťami rozvoja
inovácií sú:
• inovačná politika a proinovačná kultúra
• vedomostná základňa a rozvoj ľudských zdrojov
• transfer technológií a poznatkov
• podporná regionálna inovačná štruktúra.
Pre jednotlivé kľúčové oblasti sme stanovili systémové opatrenia.
Tabuľka č. 2: Systémové opatrenia pre jednotlivé kľúčové oblasti
Kľúčové oblasti
Systémové opatrenie
1.Inovačná politika a proinovačná kultúra
2.Vedomostná základňa a rozvoj ľudských
zdrojov
3.Transfer technológií a poznatkov
4.Podporná regionálna inovačná štruktúra
Systémové opatrenie 1.1.
Podpora proinovačnej kultúry
Tvorba inovačných politík a implementácia
inovácií do strategických dokumentov regiónu
Výskumná základňa ako nositeľ námetov pre
inovácie
Duševné vlastníctvo – zdroj pre nové inovácie
Systémové opatrenie 2.3
Zvýšenie atraktívnosti regiónu pre mladých
výskumníkov a podnikateľov
Proinovatívny vzdelávací systém
Celoživotné vzdelávanie v oblasti inovácií
Zlepšenie informovanosti
Systémové opatrenie 3.2. Akcelerácia transferu
poznatkov a technológií do praxe
Zvýšenie absorpcie podnikateľskej sféry
Realizácia podporných finančných schém
Systémové
opatrenie
4.2.
Vybudovanie
inštitucionálnej regionálnej infraštruktúry
Stanovili sme aj dlhodobé ciele a priority inovačnej stratégie a navrhli sme aj súbor konkrétnych opatrení,
vyplývajúcich z uskutočnených analýz pre jednotlivé uvedené kľúčové faktory rozvoja inovácií. Každé opatrenie
obsahuje cieľ, popis opatrenia, realizačné aktivity, pilotné akcie a konkrétne projekty na realizáciu.
Zhrnutie navrhovaných systémových opatrení prezentuje nasledovná tabuľka:
78
Tabuľka č. 4: Prehľad navrhovaných systémových opatrení
1.Inovačná
politika
a proinovačná kultúra
Kľúčový faktor
Systémové opatrenie
Ciele opatrení
Podpora proinovačnej kultúry
Neustále vytvárať a udržiavať pozitívny postoj
k inováciám v regióne. Cieľom opatrenia je
informovať,
presviedčať
a podporovať
inovačné
aktivity
v regióne
a dospieť
k regionálnemu poznaniu a presvedčeniu, že
inovácie v regióne prispejú k rozvoju.
Tvorba
inovačných
politík
a
implementácia
inovácií
do
strategických dokumentov regiónu
Zabezpečiť riadenie inovácií na najvyššej
regionálnej úrovni cestou strategických
rozvojových dokumentov
Cieľom opatrenia je vytvorenie podmienok
pre optimálne využitie potenciálu výskumnej
základne regiónu ako stimulujúceho faktora
inovačného rozvoja.
2.Vedomostná základňa a rozvoj ľudských zdrojov
Výskumná základňa ako
námetov pre inovácie
nositeľ
Duševné vlastníctvo – zdroj pre nové
inovácie
Cieľom opatrenia je zmeniť súčasnú kultúru
podnikov a poukázať na význam duševného
vlastníctva v podnikaní. Zároveň je potrebné
vybudovať systém na identifikáciu duševného
vlastníctva v podnikoch formou špecifického
auditu a formulovať a stratégiu duševného
vlastníctva podniku.
Zvýšenie atraktívnosti regiónu pre
mladých
výskumníkov
a podnikateľov
Stabilizovať
mladých
výskumných
pracovníkov, najmä doktorandov, a kvalitných
inžinierskych pracovníkov v podnikoch, resp.
vytvoriť podmienky pre príchod mladých
odborníkov z iných regiónov.
79
3.Transfer technológií a poznatkov
4.Podporná regionálna
inovačná štruktúra
Proinovatívny vzdelávací systém
Cieľom opatrenia je uskutočniť také zmeny vo
vzdelávacom systéme na úrovni druhého
a tretieho stupňa vysokoškolského vzdelania,
ktoré umožnia naštartovať prechod od
dominantne
používaného
klasického
mentorského
prístupu k vzdelávaniu k
modernému, tvorivému a projektovému a
zároveň vytvoria u mladej generácie ľudí
pozitívny vzťah k tvorivej činnosti a tvorbe
inovácií.
Celoživotné vzdelávanie
inovácií
Cieľom opatrenia a jeho aktivít je navrhnúť také
formy a obsah celoživotného vzdelávania, ktoré
zabezpečí kontinuálnu prípravu súčasných
i budúcich účastníkov inovačného procesu
a vytvorí
v povedomí
odbornej
a laickej
komunity pozitívny spoločenský imidž a uznanie
ako samotných inovácií, tak aj ľudí - tvorcov
inovácií a námetov - vedecko-výskumných
pracovníkov,
konštruktérov,
rozvojových
pracovníkov a pod.
v oblasti
Zlepšenie informovanosti
Zlepšiť informovanosť malých a stredných
podnikoch
o výskumno-vývojovej
činnosti
organizácií v Trenčianskom kraji a na druhej
strane poskytovať informácie o potrebách
podnikov na výskum a poskytovanie služieb na
podporu inovácií.
Systémové opatrenie 3.2 Akcelerácia
transferu poznatkov a technológií do
praxe
Vytvoriť účinné nástroje na prenos poznatkov
a technológií do praxe, najmä do malých
a stredných podnikov. Existujúce formy transferu
prehodnotiť a v prípade perspektívnosti zaradiť
do regionálneho podporného systému
Zvýšenie absorpcie podnikateľskej
sféry
Zlepšiť schopnosť identifikovať nové svetové
a európske trendy rozvoja a rozvinúť ich v rámci
firiem takým spôsobom, aby sa dosiahol rýchlejší
a intenzívnejší
rast firiem. Skrátiť proces
inovácií v podnikoch.
Realizácia podporných finančných
schém
Vytvoriť podmienky pre čerpanie finančných
prostriedkov podľa rôznych schém za účelom
realizácie inovatívnych projektov v malých
a stredných podnikoch lokalizovaných v kraji.
Systémové
opatrenie
4.2
Vybudovanie
inštitucionálnej
regionálnej infraštruktúry
Vybudovať sieť inštitúcií, ktoré zabezpečia
služby pre podporu rozvoja inovatívnych firiem
v regióne.
Plánované pilotné akcie sú rozdelené do dvoch skupín a to na obdobie rokov 2007 – 2009 a 2010 – 2013. Jednou
z najvýznamnejších akcií je zriadenie Regionálneho inovačného centra (RIC), budovanie klastrov a sietí, vybudovanie
vedecko-technologického parku, v rámci ktorého by sa mal vybudovať podnikateľský inkubátor a vedeckotechnologický park. Medzi pilotné akcie pre druhé obdobie patria twinningové programy pre doktorandov, vytvorenie
centier kompetencie, regionálneho inovačného fondu a dobudovanie vedecko-technologického parku, v rámci ktorého
by mali vzniknúť technologické a inovačné centrá, laboratóriá a skúšobne. Podmienkou úspechu projektu vedeckotechnologického parku je užšia spolupráca medzi mestom, krajom a univerzitou.
80
ZÁVER
Podmienkou úspešnosti implementácie regionálnej inovačnej stratégie jednotlivých aktivít a projektov je zapracovanie
RIS-u do dlhodobého strategického rozvojového dokumentu trenčianskeho regiónu a jeho schválenie v orgánoch
zastupiteľstva. Opatrenia musia byť v súlade so strategickými rozvojovými dokumentmi na vyššej ako regionálnej
úrovni. Realizačné projekty musia byť kryté z finančných schém EÚ a štátu. Je to otvorený dokument, ktorý budeme
upravovať na základe pravidelného monitoringu vybraných ukazovateľov, ktoré budú poskytovať reálny obraz o úrovni
implementácie a plnení jednotlivých cieľov stratégie. Z hľadiska riadenia inovácií v regióne bude rozhodujúcu úlohu
zohrávať Regionálne inovačné centrum (RIC), ktorého úlohu charakterizuje nasledovná schéma:
Obr. č. 2: Úloha RIC v podpore inovačných procesov v regióne
priama väzba
nepriame väzby
Zakladatelia (iniciátori)
Verejná
správa -VÚC
Tr
Univerzita
Tr
Partneri
Pracoviská
SAV v regióne
Partneri
Vedecko-výskumné
organizácie
Regionálne inovačné
centrum
Nástroje
Podnikateľské
subjekty
Nástroje
Inovačné centrá
Klastre
Informatizácia
ASP Centrum
Inkubátory
VT parky
Regionálne
poradenské
a vzdelávacie
centrum pre
MSP
Finančné
nástroje
Inovačný portál
E-commerce
IKT centrum
Znalostná báza
Združené
pracoviská
Brokerské
centrum
KCAV
Litratúra
LITERATÚRA
[1]
SLABEYCIUS, J., a kol. Regionálna inovačná stratégia pre Trenčiansky samosprávny kraj, Záverečná
správa projektu RIS INSTIT, 6. Rámcový program EÚ, TnUAD, December, 2007, ISBN 978-80-8075-2590, EAN 9788080752590.
[2]
SEDLÁČEK, M. Regionálna inovačná stratégia pre Trenčiansky samosprávny kraj, Prednáška na seminári
RIS INSTIT, TnUAD, Január, 2008.
81
ADRESA:
Dr.h.c. doc. Ing. Juraj Wagner, Ph.D., mim. prof.
911 50 Trenčín
Študentská 2
tel.: 00421/32/7400100
fax:00421/32/7400102
e.mail: [email protected]
prof. RNDr. Juraj Slabeycius, PhD.
911 50 Trenčín
Študentská 2
tel.: 00421/32/7400100
fax:00421/32/7400102
Ing. Martin Sedláček
911 50 Trenčín
Študentská 2
tel.: 00421/32/7400100
fax:00421/32/7400102
82
KONCEPTY MARKETINGOVEJ ORIENTÁCIE PODNIKU
Jana Lichvárová
Univerzita Mateja Beľa v Banskej Bystrici
Abstrakt: V poslednej dobe veľmi veľa publikácií venovaných marketingovej orientácii poukazuje na silný
vzťah marketingovej orientácie a výkonnosti podniku. Vo väčšine prípadov, (ale nie vždy) ide pozitívny
vplyv marketingovej orientácie na výkonnosť podniku. To, akým spôsobom marketingová orientácia
ovplyvňuje výkonnosť podniku, je predmetom aj tohto príspevku. Venujem sa v ňom aj vývoju teórie
marketingovej orientácie a metódam zaoberajúcim sa meraním marketingovej orientácie. V článku je
uvedený prehľad odborných publikácií od 90-tych rokov 20. storočia, ktoré sa zameriavajú na
marketingovú orientáciu podniku. Jednotlivé publikácie sú porovnávané z pohľadu, či sa daná publikácia
venuje vplyvu marketingovej orientácie na výkonnosť podniku a vzhľadom na to, z akého odvetvia sú
podniky, na ktorých sa marketingová orientácia skúma. V článku sa venujem aj najpoužívanejším metódam
merania marketingovej orientácie, aké sú ich výhody a nevýhody a aké stanovisko na ne má súčasná
marketingová teória. Hlavným cieľom tohto článku je objasniť a definovať vplyv marketingovej orientácie
na výkonnosť podnikov. Výsledky poukazujú na to, že neexistuje jednoznačný fakt, ktorý by určoval ako
a kedy marketingová orientácia pozitívne vplýva na výkonnosť podniku.
ÚVOD
Ak chceme porozumieť otázke marketingovej orientácie je potrebné sa vrátiť do histórie marketingu ako takého. V roku
1952 sa americká spoločnosť General Electric rozhodla, že ich nová marketingová koncepcia bude zameraná na
„marketingového človeka“ - „marketéra“, ktorý bude stáť na nie na konci, ale na začiatku výrobného procesu. Postupne
sa takto marketing integroval do každej fázy podnikovej činnosti. General Electric bola prvá americká spoločnosť, ktorá
oficiálne akceptovala marketingovú koncepciu ako podnikovú filozofiu a zamerala sa na potreby zákazníkov. Samotná
marketingová koncepcia má pôvod v západných krajinách, kde jej význam začal byť zreteľný koncom 18. storočia.
Počas obdobia niekoľkých desaťročí sa marketingové koncepcie menili a prešli dvoma odlišnými vývojovými štádiami.
Sú to štádia, keď bola marketingová koncepcia orientovaná na výrobu a neskôr na predaj. Až v 50-tych rokoch 20.
storočia začali brať podniky väčší ohľad na zákazníka, na jeho potreby a želania. Tento princíp (často označovaný ako
marketingová koncepcia) prešiel vývojom od koncepcie orientovanej na produkt (kvalitu produktu), neskôr na výrobu
(dostupnosť produktu) až po predaj (silu predaja) a nakoniec sa nehradil marketingovo orientovanými teóriami. Takto
definovaná marketingová koncepcia sa opiera o štyri základné piliére: cieľový trh, potreby zákazníka, integrovaný
marketing a zisk dosiahnutý uspokojením potrieb zákazníkov. Implementáciu marketingovej koncepcie do podnikovej
praxe je možné chápať ako marketingovú orientáciu (Kohli a Jaworski, 1990). Marketingová orientácia a jej vplyv na
výkonnosť podniku sa stala významným výskumným prúdom strategického marketingu až v 90-tych rokoch 20.
storočia.
MARKETINGOVÁ ORIENTÁCIA
Marketingová orientácia je v marketingovej teórii chápaná rôzne. Jedna z definícií hovorí o tom, že marketingová
orientácia je podporou podnikovej stratégii (Hunt a Lambe 2000) a je tiež považovaná za dôležitú strategickú orientáciu
podniku. Van Raaij a Stoelhorst (2004) vnímajú marketingovú orientáciu ako marketingové vyjadrenie výkonnostných
rozdielov medzi podnikmi.
Marketingovú orientáciu môžeme chápať ako podnikovú kultúru, (1) ktorá kladie vyššiu prioritu na tvorbu zisku
a udržiavanie hodnoty pre zákazníka ako na požiadavky vlastníkov, alebo (2) ktorá poskytuje normy správania
vzhľadom na organizovanie, rozširovanie a vnímanie podnikových informácií (Deshpande, Farley a Webster 1993,
Kohli a Jaworski 1990, Narver a Slater 1990). Hunt a Morgan (1995) tvrdia, že marketingovo orientovaná podniková
kultúra zabezpečuje podniku konkurenčnú výhodu a taktiež zabezpečuje podniku vyššiu a dlhodobo udržateľnú
finančnú výkonnosť. V súvislosti s týmito názormi sa spomínaní autori zamerali aj na vzťah marketingovej orientácie
a výkonnosti podniku. Štúdie (Kohli a Jaworski 1990, Narver a Slater 1990) vo všeobecnosti tvrdia, že marketingová
orientácia má pozitívny vplyv na výkonnosť podniku. Avšak, keď sa bližšie pozrieme na výsledky výskumov, ktoré sa
zaoberajú vzťahom marketingovej orientácie a podnikovej výkonnosti zisťujeme, že názory mnohých autorov sú
odlišné. Preto je v tejto oblasti ešte stále čo skúmať a objasňovať. Štúdie venované marketingovej orientácii poukazujú
aj na to, že faktory ako odvetvie a veľkosť podniku majú vplyv na to, ako bude marketingová orientácia vplývať na
výkonnosť podniku. Nielsen (2003) považoval aj podnikovú kultúru za faktor, ktorý je dôležitý pre marketingovú
83
orientáciu a jej vplyv na výkonnosť podniku. Avšak Gonzalez a Chiagouris (2006) zastávajú opačný názor, podľa
ktorého podniková kultúra nie je podstatná pre marketingovú orientáciu a jej vplyv na výkonnosť podniku. Tvrdia to na
základe výskumu, ktorý uskutočnili na podnikoch v USA a Škandinávii. Výskum potvrdil, že marketingová orientácia
týchto podnikov môže byť identifikovaná na základe rovnakej metódy merania.
Marketingová koncepcia a jej vývoj mali v histórii marketingu značný význam, avšak pokusy o objasnenie jej
implementácie ako zákaznícky orientovanej koncepcie (marketingová orientácia) sa datujú už do obdobia rokov 1970 1980. Odvtedy sa v marketingovej literatúre objavila nová perspektíva marketingovej koncepcie - marketingová
orientácia. V tomto kontexte sa vyvinulo päť odlišných prístupov:
•
Rozhodovací prístup
Shapiro (1988) chápe marketingovú orientáciu ako organizačný proces rozhodovania.
•
Informačno – trhový prístup
Praktický pohľad na marketingovú orientáciu navrhli Kohli a Jaworski (1990), ktorí pod ňou rozumejú
implementáciu marketingovej koncepcie.
•
Prístup kultúrne založeného správania
Narver a Slater (1990) navrhli koncepciu marketingovej orientácie, ktorá považuje ziskovosť za dlhodobý cieľ
podniku. Marketingová orientácia pozostáva z troch prvkov správania z orientácie na zákazníka, orientácie na
konkurenciu a interfunkčnej koordinácie.
•
Strategický prístup
Stupeň marketingovej orientácie podniku, ktorú podnik dosiahol, podľa Ruekerta (1992) závisí od toho, ako
podnik využíva informácie, ktoré má od zákazníka, ako vyvíja stratégie orientované na potreby zákazníka a
ako implementuje tieto stratégie s ohľadom na potreby a želania zákazníka.
•
Prístup orientovaný na zákazníka
Deshpande, Farley a Webster (1993) chápu marketingovú orientáciu ako synonymum ku zákazníckej orientácii.
Zákaznícka orientácia je podľa nich sústava názorov, ktoré kladú záujem zákazníka na prvé miesto, čím vynímajú
majiteľov, manažérov a pracovníkov z rozvoja dlhodobo ziskového podniku.
Na obrázku 1. je znázornený syntetický model marketingovej orientácie, ktorý objasňuje súvislosti s implementáciou
marketingovej koncepcie. Model začína marketingovou koncepciou, ktorá predstavuje teóriu alebo podnikovú kultúru,
pre ktorú sa podnik môže rozhodnúť. Ďalším krokom je otázka implementácie marketingovej koncepcie a s ňou
súvisiace problémy. Posledný krok je identifikácia predpokladov, ktoré si vyžaduje implementácia marketingovej
koncepcie. Ide o príčiny, kvôli ktorým sa podnik rozhodol implementovať marketingovú koncepciu . Tieto predpoklady
súvisia s marketingovou orientáciou, ktorá má vplyv na výkonnosť podnikov.
Obr. 1 Systémový model marketingovej orientácie
Zdroj: Kohli, Jaworski (1990)
V posledných rokoch je marketingová orientácia považovaná za kritickú otázku, ktorá ovplyvňuje výkonnosť podnikov
(ziskovosť, orientáciu na zákazníka, rast predaja a úspech nových produktov). V dobe silného konkurenčného prostredia
je marketingová orientácia považovaná za rozhodujúci faktor pre dlhodobý úspech podniku. Na základe toho sa v USA
a Anglicku uskutočnil výskum, ktorý potvrdil vplyv marketingovej orientácie na výkonnosť podniku. Ruekert (1992),
Slater a Narver (1994) našli medzi marketingovou orientáciou a výkonnosťou podniku priamu závislosť. Hart
a Diamantopolus (1993), Han, Kim a Srivastava (1998) zase potvrdili nepriamu závislosť a Jaworski a Kohli (1993)
84
hovoria o zmiešanej závislosti. Takéto rozdielne názory nemajú veľmi prospešný vplyv na podniky, ktoré sa snažia byť
marketingovo orientované. Hoci existuje veľa definícií marketingovej orientácie, zásadný význam marketingovej
orientácie je vo všetkých rovnaký - zhromažďovať informácie od zákazníkov, zdieľať tieto informácie interne
v podniku a reagovať primerane na zmeny a požiadavky na trhu.
Pochopiť zmysel marketingovej orientácie a jej úlohy v podniku môže pomôcť sústava pojmov marketingovej
orientácie, ktorá je znázornená na obrázku 2. Sústava pojmov pozostáva z troch častí. Prvá časť zobrazuje príčiny,
faktory, bariéry, predpovede a podmienky, ktoré vplývajú na stupeň marketingovej orientácie. Druhá časť znázorňuje
marketingovú orientáciu a jej zložky a tretia časť znázorňuje dôsledky resp. výsledky marketingovej orientácie.
Obr. 2 Sústava pojmov marketingovej orientácie
Zdroj: Kohli, Jaworski (1990, 1993)
Stupeň marketingovej orientácie podniku závisí od prítomnosti resp. neprítomnosti určitých interných alebo externých
faktorov. Jednotlivé stupne marketingovej orientácie priamo ovplyvňujú ekonomickú i neekonomickú výkonnosť
podniku.
MERANIE MARKETINGOVEJ ORIENTÁCIE PODNIKOV
Homburg a Pflesser (2000) definujú na marketingovú orientáciu z dvoch možných pohľadov, z pohľadu správania
a z pohľadu podnikovej kultúry. „Správanie“ ovplyvňuje marketingovú orientáciu podniku na základe vzťahu
k súčasným alebo budúcim potrebám trhu. Na základe tohto prístupu (Kohli, Jaworski a Kumar, 1993) definovali
stupnicu merania marketingovej orientácie, ktorá sa neskôr pomenovala MARKOR. Táto marketingovo orientovaná
stupnica pozostáva z 20-tich položiek merania marketingovej orientácie podnikov (informačno - trhová generácia: šesť
položiek, rozširovanie získaných informácií: päť položiek, odozva podniku: deväť položiek). Skonštruovaná bola
pomocou nelineárnej faktorovej analýzy, ktorá sa vykonala v 222 strategických podnikoch. MARKOR stupnica merania
marketingovej orientácie je znázornená v tabuľke 1. Pri odpovedaní na otázky v tejto stupnici je potrebné sa zamerať
radšej na strategickú podnikateľskú jednotku (SBU) ako na podnik ako celok. Ak sa otázka nedá aplikovať tak je ju
možné preskočiť.
85
Tabuľka 1. MARKOR stupnica merania marketingovej orientácie
Veľmi
nesúhl
asím
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
18.
19.
20.
V tejto SBU sa stretávame so zákazníkmi aspoň raz za rok, aby sme
1
zistili aké produkty alebo služby budú potrebovať v budúcnosti.
V tejto SBU sa robíme veľa vnútropodnikových výskumov.
1
Veľmi
súhlasí
m
2
3
4
5
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
Sťažnosti našich zákazníkov ostávajú nevypočuté.
1
Aj keby sme prišli so sľubným marketingovým plánom
1
pravdepodobne by sme ho nestihli včas implementovať.R
Ak zistíme, že zákazníci si vyžadujú modifikáciu produktov alebo
1
služieb, urobíme preto všetko.
2
3
4
5
2
3
4
5
2
3
4
5
Sme pomalí pri zisťovaní preferencií našich zákazníkov.
R
Snažíme sa aspoň raz ročne, aby naši dodávatelia zhodnotili kvalitu
našich produktov a služieb.
Sme pomalí pri zisťovaní zásadných zmien v našom odvetví
(napr. konkurencia, technológia, regulácia).R
Pravidelne v našom odvetví skúmame pravdepodobný vplyv zmien
na našich zákazníkov.
Minimálne raz za štvrťrok máme porady ohľadom vývoja a nových
trendov.
Manažér marketingu komunikuje o budúcich potrebách zákazníkov
aj s manažérmi iných oddelení.
Keď sa uskutoční niečo dôležité na cieľovom trhu v krátkom čase o
má tominformáciu celá SBU.
Dôležité informácie potrebné na zabezpečenie spokojnosti
zákazníkov sú poskytnuté všetkým úrovniam v SBU.
Dôležité informácie o konkurencii sa medzi jednotlivými
oddeleniami podávajú veľmi ťažko.R
Rozhodnutie o tom ako budeme reagovať na cenové zmeny
konkurencie nám trváveľmi dlho.R
Z určitých dôvodov ignorujeme určité požiadavky našich
zákazníkov.R
Pravidelne analyzujeme vývoj našich produktov, aby naši zákazníci
dostávali to čo potrebujú.
Pravidelne realizujeme stretnutia viacerých oddelení ohľadom
tvorbykonkurenčného plánu.
Ak náš najväčší konkurent spustí intenzívnu kampaň zameranú na
našich zákazníkov, reagujeme okamžite.
Aktivity jednotlivých oddelení sú veľmi dobre koordinované.
R
R
= obrátené hodnotenie
Zdroj: Kohli, Jaworski a Kumar, 1993
„Podniková kultúra“ popisuje marketingovú orientáciu ako spôsob, ktorým sa podniku darí vytvárať vyššiu hodnotu pre
zákazníka a tak sa spätne zabezpečuje vyššia podniková výkonnosť. Takto Narver a Slater (1990) definovali
marketingovú orientáciu a pokúsili sa ju merať v troch rôznych oblastiach: orientácia na zákazníka (CO - customer
orientation), orientácia na konkurenciu (COO - competition orientation) a interfunkčná koordinácia (IC - interfunctional
coordination). Každá z týchto oblastí sa skladá z určitého počtu položiek (CO: šesť položiek, COO: štyri položky, IC:
päť položiek), ktoré musia byť hodnotené podľa Likertovej stupnice od 1 po 7 bodov. Táto stupnica 15-tich faktorov,
nazývaná ako MKTOR stupnica (tabuľka 2) bola aplikovaná vo viac ako 100 podnikoch tak, aby bolo zabezpečené
overenie spoľahlivosti a platnosti tejto metódy. Pri odpovedaní na otázky v tejto stupnici sa je potrebné držať škály od 1
do 7, odpovede sa zaznačujú vľavo vedľa každej vety. Odpovedať je potrebné na každú otázku.
86
Tabuľka 2. MKTOR stupnica merania marketingovej orientácie
Vôbec
Veľmi slabo Slabo
Mierne
Silno
Veľmi silno Extrémne
neovplyvňuje
ovplyvňuje ovplyvňuje ovplyvňuje ovplyvňuje ovplyvňuje ovplyvňuje
1
2
3
4
5
6
7
Naši predajcovia zdieľajú informácie s konkurenčnou stratégiou našej firmy.
Naše podnikové ciele sú poháňané uspokojovaním našich zákazníkov.
Veľmi rýchlo reagujeme na konkurenčné stratégie, ktoré nás ohrozujú.
Neustále monitorujeme úroveň uspokojovania potrieb našich zákazníkov.
Všetci naši manažéri pravidelne navštevujú existujúcich i potencionálnych zákazníkov.
Na všetkých úrovniach manažmentu podniku voľne komunikujeme o úspešných aj neúspešných
zákazníckych skúsenostiach.
Naša stratégia zameraná na tvorbu konkurenčnej výhody je založená na pochopení zákazníckych
potrieb.
Každé naše oddelenie (napr. marketing, výroba, financie atď.) sa podieľa na uspokojovaní potrieb
našich cieľových trhov.
Naše podnikové ciele sú výsledkom snahy o vytvorenie väčšej hodnoty pre našich zákazníkov.
Systematicky a pravidelne meriame spokojnosť našich zákazníkov.
Kladieme veľký dôraz na popredajné služby.
Top manažment pravidelne analyzuje silné a slabé stránky konkurencie.
Všetci naši manažéri vedia ako môžu prispieť k tvorbe "zákazníckej hodnoty".
Snažíme sa nasmerovať zákazníkov tým smerom, kde máme konkurenčnú výhodu.
Zdieľame zdroje aj s inými podnikovými jednotkami.
Zdroj: Narver a Slater, 1990
Pri používaní MARKOR alebo MKTOR stupnice merania marketingovej orientácie podnikov sa výsledky skúmania
nemusia vždy zhodovať, odchýlky sa vyskytujú iba v prípade, ak sa zvolia rôzne kritéria alebo ciele výskumu. Podobnú
stupnicu merania marketingovej orientácie orientovanej na tvorbu dlhodobého zisku vytvorili aj Deshpandé, Farley
a Webster (1993). Táto stupnica (tabuľka 3) pozostáva z hodnotenia 9-tich bodov marketingovej orientácie a bola
overená v 138 japonských podnikov. Používané vyhlásenia v nej popisujú normy, ktorými sa riadi každý podnik. Je
v nej potrebné zakrúžkovať tú možnosť, s ktorou dopytovaný najviac súhlasí alebo nesúhlasí.
Podľa mnohých autorov (Deng, Dart, 1994; Greenley, 1995; Oczkowski, Farrell, 1997) sa stupnice merania MARKOR
a MKTOR považujú za jedny z najlepších nástrojov merania a hodnotenia marketingovej orientácie podnikov. Obe
stupnice majú rôzne nedostatky. Uspokojivé výsledky merania marketingovej orientácie podnikov sa dosiahnu iba ak sa
niektoré oblasti merania vynechajú.
Tabuľka 3. Stupnica merania marketingovej orientácie
Veľmi
nesúhlas
ím
Realizujeme pravidelné merania a hodnotenia služieb našim
zákazníkom.
Vývoj našich produktov a služieb je založený na dobrých
2.
informáciách z trhu a od zákazníkov.
3. Dobre poznáme našu konkurenciu.
Máme dobrý zmysel vycítiť ako naši zákazníci hodnotia naše
4.
produkty a služby.
5. Sme viac zameraní na zákazníkov ako naša konkurencia.
S našou konkurenciou súťažíme najme v rozdielnosti našich
6.
produktov a služieb.
Záujmy zákazníkov by mali byť vždy prvoradé, až potom
7.
nasledujú záujmy vlastníkov.
8. Naše produkty a služby sú najlepšie v danom odvetví.
Veríme, že náš podnik je tu primárne na to, aby uspokojoval
9.
zákazníkov.
Zdroj: Deshpandé, Farley a Webster, 1993
1.
Veľmi
súhlasí
m
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
87
Deshpandé a Farley (1998) definovali marketingovú orientáciu ako sústavu funkčných procesov a činností
nasmerovaných tak, aby sa zabezpečilo uspokojovanie potrieb zákazníkov prostredníctvom nepretržitého odhadu
potrieb trhu. Na meranie marketingovej orientácie vytvorili tzv. MORTN sumarizačnú stupnicu, ktorá pozostáva z troch
vyššie spomínaných stupníc (Kohli, Jaworski a Kumar, 1993, Narver a Slater, 1990, Deshpandé, Farley a Webster,
1993). Táto metóda (tabuľka 4) bola aplikovaná v 8-mich európskych a 19-tich amerických podnikoch. Používané
vyhlásenia v tejto stupnici popisujú normy, ktorými sa riadi každý podnik. Je v nej potrebné zakrúžkovať tú možnosť,
s ktorou dopytovaný najviac súhlasí alebo nesúhlasí.
Tabuľka 4. MORTN stupnica merania marketingovej orientácie
Veľmi
nesúhlasím
Naše podnikové ciele sú poháňané uspokojovaním našich
zákazníkov.
Neustále monitorujeme úroveň uspokojovania potrieb našich
2.
zákazníkov.
Na všetkých úrovniach manažmentu podniku voľne
3. komunikujeme o úspešných aj neúspešných zákazníckych
skúsenostiach.
Naša stratégia zameraná na tvorbu konkurenčnej výhody je
4.
založená na pochopení zákazníckych potrieb.
Systematicky a pravidelne meriame spokojnosť našich
5.
zákazníkov.
Realizujeme pravidelné merania a hodnotenia služieb našim
6.
zákazníkom.
7. Sme viac zameraní na zákazníkov ako naša konkurencia.
Veríme, že náš podnik je tu primárne na to, aby uspokojoval
8.
zákazníkov.
Snažíme sa donútiť našich zákazníkov, aby aspoň raz ročne
9.
zhodnotili kvalitu našich produktov a služieb.
Dôležité informácie potrebné na zabezpečenie spokojnosti
10.
zákazníkov sú poskytnuté všetkým úrovniam v SBU.
Zdroj: Deshpandé a Farley, 1998
1.
Veľmi
súhlasím
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
1
2
3
4
5
V marketingovej teórii existujú aj ďalšie metódy, ktoré sú určené na meranie a hodnotenie marketingovej orientácie
podnikov. Ide napríklad o Meta-analýzu, Overovaciu faktorovú analýzu (EFA – Exploratory Factor Analysis), ale i o
rôzne formy dopytovania, či osobné rozhovory.
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že marketingová orientácia podniku je dôležitým faktorom, pretože vytvára
pozitívne podmienky v podniku, vedúce k postupnej tvorbe väčšej hodnoty pre zákazníkov a tým aj vyššej výkonnosti
samotného podniku.
VPLYV MARKETINGOVEJ ORIENTÁCIE NA VÝKONNOSŤ PODNIKU
Od roku 1990 sa teoretici zameriavajú na výskum marketingovej koncepcie nielen na americkom, ale aj na globálnom
trhu. V rámci neho sa realizujú výskumy zamerané na implementáciu marketingovej koncepcie a jej ovplyvňovania
výkonnosti podnikov. Niektorí autori (Narver a Slater, 1990, Ruekert, 1992, Jaworski a Kohli, 1993) zastávajú názor, že
marketingová orientácia ovplyvňuje výkonnosť podniku pozitívne. Appiah-Adu (1998) zistili, že hlavne marketingová
orientácia má významne pozitívny vplyv na tri miery, ktorými sa určuje výkonnosť podniku: úspech nového produktu
na trhu, nárast predaja a ziskovosť malých podnikov (ROI). Na druhej strane Perry a Shao (2002) nezistili významný
vplyv marketingovej orientácie na kvalitatívnu výkonnosť podniku a k podobnému výsledku sa dopracovali aj
nasledujúci autori (Han, Kim a Srivastava 1998, Deshpandé, Farley a Webster, 2000, Harris a Ogbonna, 2001).
Nasledujúca tabuľka 5 porovnáva od roku 1990 vybrané štúdie o marketingovej orientácii a jej vplyve na výkonnosť
podniku.
88
Tabuľka 5. Štúdie o marketingovej orientácii a jej vplyve na výkonnosť podniku
Štúdia
Vplyv
MO
na
výkonnosť podniku
Významný
Podniky v odvetví i mimo odvetvia
- ziskovosť podniku (ROI)
Významný
Výrobné podniky
- súdna výkonnosť
Priemyselné odvetvie, obchodné
Významný
podniky a podniky služieb - úspech nového produktu, nárast
Anglicko
predaja, ROI
Bankovníctvo Nevýznamný
USA
- podniková výkonnosť
Výrobné podniky Významný a pozitívny
Holandsko
- ziskovosť podniku (ROI)
Zdravotníctvo Významný
USA
- na veľké aj malé nemocnice
Osobné interviá - 148 podnikov Nevýznamný
Japonsko, USA, Anglicko,
- nárast predaja, veľkosť, podiel na
Nemecko, Francúzsko
trhu, ROI
Exportné podniky Významný
USA
- medzinárodná výkonnosť
Významný
Výrobné podniky - úspech nového produktu, nárast
Holandsko
predaja, ROI
Prierez firiem Nevýznamný
Anglicko
- nárast predaja, podiel na trhu, ROI
Akútne zdravotnícke zariadenia Významný
USA
- organizačná zodpovednosť
Neziskové organizácie Významný
Kanada
- spokojnosť zákazníkov
Priemyselné odvetvie, obchodné
Významný
podniky a podniky služieb - úspech nového produktu
Singapúr
Významný
Reklamný sektor v maloobchode
- vplyv piatich dimenzií MO na
výkonnosť podniku
Online maklérske firmy Významný
USA
- E-commerce a webová výkonnosť
Podniky služiebVýznamný
Nový Zéland
- trhová a finančná výkonnosť
Reklamné agentúry Významný
USA
- kvalitatívna výkonnosť
Významný
Výrobné podniky - úspech nového produktu, nárast
USA
predaja, ROI
Významný
Výrobné podniky - vplyv štyroch dimenzií na
Austrália
výkonnosť podniku
Významný
Multi podniky - vplyv piatich dimenzií na výkonnosť
Austrália
podniku
Poisťovacie spoločnosti Významný a pozitívny
EÚ
- výkonnosť podniku
Významný
Hotelierstvo - stredný manažment
- súdna výkonnosť
Multi podniky Významný
Kórejské dcérske spoločnosti na
- nárast predaja, ROI
trhoch USA
Výskumná vzorka
Narver a Slater, 1990, 2000
Jaworski a Kohli, 1993
Appiah-Adu, 1998
Han, Kim a Srivastava, 1998
Langerak a Commandeur, 1998
Raju, Lonial a Ziegler, 2000
Deshpandé, Farley a Webster,
2000
Knight a Dalgic, 2000
Langerak, 2001
Harris a Ogbonna, 2001
Kumar, 2001
Gainer a Padanyi, 2001
Ramaseshan, Caraana a Pang,
2002
Noble, Sinha a Kumar, 2002
Saini, Johnson a Grewal, 2002
Matear, Osborne, Garrett a
Gray, 2002
Perry a Shao, 2002
Matsuno, Mentzer a Ozsomer,
2002
Farell a Ocykowski, 2002
Pulendran, Speed a Widing II,
2003
Olivares a Lado, 2003
Agarwal, Erramailli a Dev,
2003
Kim, 2003
89
Akyol a Akehirst, 2003
Matear, Gray a Garrett, 2004
Aziz a Yasin, 2004
Textilné a odevné exportné podniky
Turecko
Podniky služieb, marketingové
subjekty Nový Zéland
Výrobné podniky a podniky
cestovného ruchu - Malajzia
Významný
- výkonnosť exportu
Významný a pozitívny
- výkonnosť podniku
Čiastočne významný - vplyv na
marketingovú
kompetenciu
Zdroj: J. Gonzalez, L. Chiagouris, 2006, F. Langerak, 2002
Z teoretického pohľadu môžeme povedať, že marketingová orientácia zabezpečuje jednotný prístup v úsilí jednotlivcov
i útvarov podnikov, aby priniesla zákazníkom vyššiu hodnotu a podnikom aby boli konkurencieschopné (Jaworski
a Kohli 1993, Narver a Slater, 1990). Podniky, ktoré sú marketingovo orientované prednostne dosahujú vyššiu úroveň
zákazníckej spokojnosti, ich zákazníci sú lojálni, priťahujú nových zákazníkov, následne dosahujú vyšší rast, väčší
podiel na trhu, ako aj vyššiu organizačnú výkonnosť (Homburg a Pflesser, 2000).
Jednoznačné vyjadrenie, či a kedy má marketingová orientácia pozitívny vplyv na výkonnosť podniku nie je vôbec
jednoznačné. Isto vieme povedať iba to, že existujú určité faktory, ktorými marketingová orientácia ovplyvňuje
výkonnosť podniku. Ide napríklad o inováciu, hospodárnosť, motiváciu, orientáciu na potreby zákazníka a pod. (Baker
a Sinkula, 1999, Han, Kim a Srivastava, 1998). Môžeme teda povedať, že otázka vplyvu marketingovej orientácie na
výkonnosť podniku aj po takej dlhej dobe stále nie úplne jasná, a preto si vyžaduje ďalší výskum. Isté je, že rozhodnutie
podniku implementovať marketingovú orientáciu nebude mať negatívny vplyv na jeho činnosť.
ZÁVER
Aký má marketingová orientácia pre podniky význam, aký má marketingová orientácia vplyv na ich činnosť, aké sú
metódy merania a hodnotenia marketingovej orientácie podnikov. To sú otázky, na ktoré je potrebné hľadať odpovede.
Až po ich zodpovedaní sa môžeme pustiť do samotnej implementácie marketingovej koncepcie do činností podniku.
Na to aby sme vedeli posúdiť vplyv marketingovej orientácie na výkonnosť podniku potrebujeme poznať metódy,
ktorými marketingovú orientáciu merať a hodnotiť. Vyššie spomínané metódy sú prakticky overené v mnohých
podnikoch, ale aj tak ich výsledky neposkytujú jednoznačnú odpoveď na to, aký má marketingová orientácia vplyv na
výkonnosť podniku. Preto je potrebné venovať sa výskumu metód merania a hodnotenia marketingovej orientácie
podnikov a vytvoriť takú metódu alebo skupinu metód, ktoré by nám poskytli jednoznačné odpovede na naše otázky.
Keďže trh sa neustále vyvíja a postupne „zmenšuje“ a konkurencia neustále narastá, je potrebné si uvedomiť akým
smerom sa činnosti v podniku zamerajú. Marketingová orientácia a jej vplyv na výkonnosť podniku je veľmi dôležitým
faktorom tak pre manažérov, ako aj pre teoretikov, pretože práve marketingová orientácia tvorí základ marketingovej
stratégie.
POUŽITÁ LITERATÚRA
[1]
DENG, S.; DART, J. Measuring market orientation: a multi-factor, multi-item approach, Journal of Marketing
Management, 1994, roč. 10, č. 8.
[2]
DESHPANDÉ, R.; FARLEY, J. U.; WEBSTER, F. Corporate Culture, Customer Orientation, and
Innovativeness in Japanese Firms: A Quadrad Analysis, Journal of Marketing, 1993, roč. 57, č. 1.
[3]
DESHPANDÉ, R. Developing a market orientation, SAGE Publications, USA, 1999.
[4]
GREENLEY, G. E. Forms of market orientation in UK companies, Journal of Management Studies, 1995, roč.
32, č. 1.
[5]
GONZALEZ, J.; CHIAGOURIS, L. Internet Support Companies: The Impact of Marketing Orientation, Journal
of Internet Banking and Commerce, 2006, roč. 11, č.1.
[6]
HAN, J. K.; KIM, N. A.; SRIVASTAVA, R. K. Market orientation and organizational performance: is
innovation a missing link? Journal of Marketing, roč. 62, č. 2.
[7]
HARRIS, L. C.; OGBONNA, E. Strategic human resource management, market orientation, and organizational
performance. Journal of Management Studies, roč. 38, č.1.
[8]
HOMBURG, C. A.; PFLESSER, C. A Multi-layer model of market-oriented organizational culture:
measurement issues and performance outcomes. Journal of Marketing Research, 2000, roč. 37.
[9]
HUNT, SHELBY, D. A.; LAMBE, C. J. "Marketing's Contribution to Business Strategy: Market Orientation,
Relationship Marketing, and resource-Advantage Theory." International Journal of Management Reviews, 2000,
roč.2.
90
[10]
[11]
[12]
[13]
[14]
[15]
[16]
[17]
[18]
[19]
[20]
KOHLI, A. K.; JAWORSKI, B. J. Market Orientation: The Construct, Research Propositions, and Managerial
Implications, Journal of Marketing, 1990, roč. 54, č. 2.
KOHLI, A. K.; JAWORSKI, B. J. Market orientation: antecedents and consequences, Journal of Marketing,
1993, roč.57.
LANGERAK, F. What is the predictive power of market orientation?, Erasmus research institute of
management, Report series research in management, 2002.
NARVER, J.; SLATER, S. The Effect of Market Orientation on Business Profitability, Journal of Marketing,
1990, roč. 54, č. 4.
NIELSEN, J. F. “Market orientation in Nordic banks: does nationality matter?” European Journal Marketing,
roč. 37, č.11/12.
OCZKOWSKI, E.; FARRELL, M. A. Discriminating between measurements scales: the case of market
orientation, Proceedings of the 31st Annual Conference Academy of Marketing, Manchester, 1997.
PERRY, M. L.; SHAO, A. T. Market orientation and incumbent performance in dynamic market”, European
Journal of Marketing, roč. 36, č. 9/10.
RUEKERT, R. Developing a Market Orientation: An Organizational Strategy Perspective, International Journal
of Research in Marketing, 1992, roč. 9, č. 3.
SHAPIRO, B. P. What the Hell is Market Oriented?, Harvard Business Review, 1988, roč. 66, č. 6.
SPILLAN, J. E. The effect of a market orientation on business performance: a study of small-sized service
retailers using MARKOR scale, Journal of Small Business Management, 2005.
VAN RAAIJ, E. M.; STOELHORST, J. W. ‘The Implementation of a Market Orientation: A Review and
Integration of the Contributions To Date’, European Journal of Marketing, 2004.
ADRESA:
Ing. Jana Lichvárová
Univerzita Matěja Bela v Banskej Bystrici
Fakulta ekonomická
Katedra ekonomiky a manažmentu podniku
Tajovského 10
974 01 Banská Bystrica
91
92
EDUCATION AS AN ESSENTIAL PHENOMENON OF CONSTANT DEVELOPMENT IN
POPRAD REGION
Milan Droppa
Institút manažmentu a cestovného ruchu
Abstract: Education- the elementary assumption for constant development of the region. Training
program and its connection to the things of the labour markets. Business education. Active policy at the job
markets. European social fund projects. Arrangements for increase the education level of workers.
Keywords: education system, needs of labour market, transformation of education structures,
regionalization of education system,
INTRODUCTION
Employment of inhabitants is one of the factors which undoubtedly influences constant development of a region (state).
This reality is also influenced by other factors where we can certainly include adequate education of inhabitants. This is
the reason why it is very important to discuss the question of quality of education in the future.
1. REFLECTIONS ON THE FUTURE OF EDUCATIONAL SYSTEM
Global development of the education system in the 2nd half of 20th century has brought changes in a way the wide public
understand and accept education with its impact on the development of regions and state. Studies were considered as
vital for the constantly quicker changing world. New theories explaining current state of the society and analyzing its
direction were created. Concepts of postindustrial, postmodern, multicultural, information and global society were
considered as very important. They characterize their various and specific aspects that start to form the shape of social
environment.
Upbringing and education problem has an impact on social-economic prognosis of the 2nd half of the 20th century. As a
part of the basic human rights, education postulates has been spread worldwide. They are also a part of a continuous
process happening during humane life-cycle. Besides teaching children and young people at schools as preparation for
life, adult education-as permanent and lifetime education-was constantly more and more promoted. It is considered as
an essential assumption, a part of general development of the society and attendant phenomenon of work-related,
personal and civilian life.
The picture of future education as a fundamental phenomenon of society development is derived from common social
and specific pedagogic trends. The main determining feature will be ‘education without the time and space
restriction’. We can clearly see the change of education paradigm in terms of continuous life-long education. We can
suppose very realistically that different kinds of schools (specialized and also general) will be institutionally connected
or even integrated into the higher level of secondary education. Open sector of universities and higher adult education
will be set up too.
As mentioned above, we can deduce the priorities for the education policy in the future(6):
•
transformation of education structures is identified as first
•
There will probably be created three different sectors of education: compulsory education system that
connects the primary and lower secondary education level; sector of higher secondary education system
that integrates general education of traditional academic type with specialized education of technical and
occupational type;
•
It is completely new sector of tertiary education institutions that includes previous tasks of new type
universities of specialized universities and further training.
Education policy has to mobilize new material, financial, institutional and personal resources for the
development of life-long education.
•
the third priority is regionalization of educational system and decentralization of decision-making about
education programmes onto the school level. The serious task of perspective educational politics –the fourth
priority- is to improve social and occupational position of teachers
93
•
the fifth priority –connection between education and work should be provided using a new approach –
including content of professional preparation and also changing work with studies in life of adults by
introducing study holiday for employees;
•
the last priority is institutionalization of innovation processes and systematic development of education
research
Centrally projected reforms will stop being in the center of attention and period of continuous adaptations and
innovations of educational processes and institutions will commence.
2. CONNECTION BETWEEN EDUCATION SYSTEM AND THE NEEDS OF THE LABOUR MARKET
We can often hear the opinion that the employees complain about insufficient qualification potential of workforce. This
problem influences not only working class, but also technical and management personnel. There are some problems
especially in the sphere of managerial abilities, knowledge of foreign languages, computer literacy as well as
independence, creativity, responsibility, spirit of enterprise and assertivity.
It is necessary to have good quality of education systems, willingness of employers, initiative, determination and
endurance of (un)employed people when we want to improve the qualification personable potential. The most urgent is
effectivity and reformation of education system.
Instead of general and very theoretical education, it is more important to put emphasis on specific and practical
specialized education. Instead of long-term single studies it is necessary to use flexible shorter forms of higher
education that is completed during the career by another specialized education.
One typical example is unnecessary length of university education system in Slovak republic. Most of study courses at
Slovak universities last 5 years. That is a really long time for many young people and they do not want to study for such
a long time. Studies are usually oriented more towards theory than practise. Number of graduates that can use their
knowledge in scientific research is relatively low.
In spite of this, many universities in Slovak republic still have not distinguished scientifically from practically oriented
study courses which should be shorter. Bachelor studies should have more importance (the same as in the west
countries). People interested in this kind of studies should be able to attend the university after several years of practise.
Unnecessary amount of knowledge during continuous 5-year studies is in practise not very usable. We can increase the
capacity of the Slovak universities (education and accommodation facilities) by shortening the study course. Higher
education (at least bachelor study) will be more accessible.
Every year approximately hundred thousand of graduates leave secondary schools and universities. Out of this number,
60% register themselves at the employment agency. Out of these registered unemployed graduates, 40% will be
employed in one year time. In comparison with the other countries especially the OECD countries, young people
between the age of 15-25 in Slovak republic represent very high proportion of the total number of the unemployed.
One of the things that cause this situation is also insufficient connection between education system and the labour
market needs.
Education system needs to know the prognosis of development of various professions so that it can createsuch study
courses whose graduates will find a job at the labour market. Education system needs this perspective for the future at
least four years in advance. It has to tranform study courses in advance. However, it is very difficult to prepare such
prognosis, especially in the transforming economy.
The issue of connecting education system with the needs of the labour market is the biggest especially within the frame
of specialized secondary and apprentice education. Up to 90-ies,
there was a training center or apprentice’s workshop in each bigger company where the prospective members of staff
were trained. This system of training (that is very common abroad and connects education and the needs of the labour
market) was not used much for a few years. After this time it is run again in Slovak republic. At the end of the year
2001 Slovak government approved ‘Principles of transformation of specialized secondary schools for the benefit of
their connection to the business economics and in relation to the reform of public administration‘. Its aim was to
strengthen the connection of specialized secondary education with the requirements of the group of employers.
The purpose of this transformation is to gradually renew preparation for the future career in which the state will provide
and finance theoretical education. The employees will realize and finance practical training in their own educational
94
institution.
Another step of the National action plan of employment that should improve the connection between educational
system and the labour market is to prepare an analysis of the current system of study courses. People preparing this
analysis have to consider topicality of its content and extent of education with the cooperation of the group of
employers. Innovation or eventually reduction of the trade unions and its focus will be realized on the base of this
analysis. They will make sure that the trade unions will reach certain universality and degree of combining on the base
of modular system. Some fields should be improved by this especially the opportunities of inter-discipline studies,
combination of various study courses according to the students’ preference and their potential employers.
One particular problem of apprentice education is insufficient literacy in the sphere of information technologies because
the creation of modern classrooms of computer technique requires sufficient amount of financial resources in the
education department.
The situation is very similar in the sphere of foreign language teaching. Typical example is the students from vocational
schools who have very poor knowledge of foreign languages.
3. INITIATIVE OF HUMAN RESOURCES
Education and employing without the willingness of that particular person is not possible. We can often meet the
opinion that the education is not adequately financially-evaluated at the labour market so some people think it is useless.
Yet education itself can not be the only guarantee of good financial-valuation because it is essential to have some other
personal qualities such as efficiency, creativity, independence, purposefulness, assertiveness etc.
High number of unemployed in Slovak republic, but also many people who are employed do not seem to be very
interested in their own education and career growth. A lot of people want to stay and do the same job which used to
offer acceptable opportunities at the labour market some time ago. However, their profession gradually becomes useless
and people stay unemployed for a long time only because they are not willing to retrain themselves.
It is very common abroad to change a profession many times during the productive period.
Responsibility for their own education and and career growth do not concern only people who have to change their
profession. It affects each profession because each one goes through innovation and update development at different
degree.
Another phenomenon, which can be solved by the help of education, is very low spirit of enterprise. The willingness of
people to run a business is, of course, influenced by many various decisive factors. Last but not least, there are also
personal characteristics of each single person as well as education system. These have very strong influence too. This
system should have developed entrepreneurial abilities which have very poor opportunity to be evolved in family
businesses in our country because the position of small businesses is not very dominant.
There is an example of educational structure of applicants for a job during the period between the years 2004 - 2006 in
Poprad.
Chart no. 1:
Educational structure of applicants for a job (2004-2006)
Years
End
1
2
3
4
5
6
7
2004
9 635
3 960
2 835
888
208
1 454
289
1
2005
8 030
3 339
2 426
729
159
1 141
136
0
2006
6 749
2 803
2 129
554
109
976
175
3
End – available number of the applicants for a job
1-basic education
2-vocational school (apprenticeship)
3-completed secondary education with school-leaving examination
4-grammar school
5-secondary specialized education
6-university education
7-academic (scientific) education
From the view of education structure, the biggest group of unemployed create the applicants for a job with the basic
education. Applicants with the low degree of education are not sufficiently prepared for the communication at the
95
labour market and they do not have enough skills. The second biggest group is formed from the applicants for a job who
have finished their vocational school and have vocational certificate.
ACTIVE POLICY OF THE LABOUR MARKET
Unemployment is the consequence as well as the demonstration of disequilibrium between supply and demand at the
labour market. To reach the equilibrium it is necessary to interfere into these processes and to modify and influence
them in the direction of optimal harmonization. This is the base for the active labour market policy.
Expenditure budget for funding the active policy is approved by self-management authority. This amount depends on
the employment rate, number of registered applicants for a job and long-term registered unemployed.
Labour and social welfare agency in Poprad within the active policy of the labour market enacted by law no. 5/ 2004
Collection of laws about the services for employment as amended by later regulations applies these tools:
• replacement of some travel expenses of the applicants for a job
• education and training for the labour market
• contribution towards self-employed gainful activities
• contribution towards employment of a disadvantaged person
• contribution towards performing graduate practice
• contribution towards activation work
• contribution towards moving from one place to another because of work
• contribution towards the projects and programmes
• contribution towards running and performing self-employed gainful activity of a physically disabled person
• contribution towards the performance of work assistant
In case the applicants for a job try to find a permanent job, they can apply for the contribution through ÚPSVaR. The
purpose of these grants is to:
• provide starting capital for launching business activities
• increase qualification and education standard of an applicant for a job
• increase qualification and education standard of an employee for putting the knowledge into practice
• increase the motivation of an employer towards the employment of long-term unemployed
• and improve the mobility of inhabitants
In November 2004 ÚPSVaR created favourable conditions for providing contribution for self-employed gainful
activity. This contribution is provided on condition that an applicant for a job is registered at least for four months and
they will have to perform their self-employed gainful activity at least for two years. In 2004, 130 work positions were
created. They were supported by the contribution for self-employed gainful activity. There were 54 women, 8
graduates, 11 applicants for a job at the age of 50 and more, 93 long-term unemployed people and 12 people
represented the other groups.
EUROPEAN SOCIAL FUND
Many projects are also funded by European social fund and resources of the state budget.
The money intended for the projects supports also Poprad region through national projects:
• National project I - support of employment of unemployed with the emphasis on disadvantaged groups at the
labour market
• National project II - support of employment of people who are physically disabled
• National project III – project of education and training of the unemployed for the labour market
• National project IV – activation of the unemployed and unemployed with poor motivation that need their
social benefits
• National project VII – increase in quality within the range of employment services through information,
advisory and specialized services and tools
• National project VIII – increase in extent and quality of providing services through the agencies
• National project IX – graduate practice
Projects are realized at the labour and social welfare agency in Poprad. This agency uses the opportunity of using the
resources from the European social fund as well as the state budget.
96
CONCLUSION / SUMMARY
For increasing the education level of the inhabitants of Slovak republic and probability of the development of the
regions it is necessary to do these steps in the future:
• increase the number of students who are admitted into the universities - from the current 25 % from the
population year to 30 % since the year 2002; and to 35 % by the year 2015; gradually increase the proportion
of university graduates in labour force from the current 8 % to 12 % by the year 2010 and to 16-20 % by the
year 2020;
• by the year 2015 50 % of the population will go through tertiary sphere of education (studies after school
leaving certificate (A-level), specialized higher schools, specialized universities, professional high schools,
universities)
• increase the number of people who have done their school leaving examination (A-levels)
• to 80 % by the year 2010;
• increase the number of students of grammar schools from current 17-18 % to 25-30 % of the particular
population year;
• prolong compulsory education;
• create conditions for life-long education for the highest-possible number of people who are interested;
• realize changes in the education system so that education can become accessible to the children from the
socially deprived homes; special attention should be paid to the Roma children, minorities and talented
children;
• ensure the possibility of changing schools and education methods;
• it is necessary to secure the right of parents to select freely the education for their child
• monitor the situation and reduce the number of illiterate people; increase the number of people with functional
literacy and literacy for life in the global world;
• develop the system of teaching foreign languages from the third year of basic school the latest - it is necessary
to start with teaching of at least one compulsory foreign language and gradually start another foreign language
as compulsorily optional; it is very important to teach parallel every citizen their mother tongue at the top
level;
• put emphasis on computer and information literacy. Teach children to work with information technologies;
• lower the number of children at special schools, especially schools for children with special needs by
specifying the diagnosis and conception of integration of children with special needs into standard schools;
develop effective and group programmes of education for these children, prepare teachers for this work;
• pay special attention for talented and creative students; improve defining the diagnosis of these children;
increase the number of specialized classes with more lessons of school subjects, classes and schools for
talented children, work on the research of verification of specific methods and contents, education
programmes; establish additional studies for the teachers of these children, prepare and organize contests,
competitions and school olympiads; ask children to join in the international competitions as well as cooperate
more; introduce research, exploring and heuristic-project methods; improve education, but especially education
in art and sport classes and schools;
• supporting and helpful institutions and authorities in modern school and education system have their special
position. We talk especially about assistants (education consultant, special pedagogist, speech therapist, drug
counselling, career advisor, school doctor, free time pedagogist, etc.), but also institutions such as pedagogicpsychological advisory service, methodical centres, centres of prevention, free time centres, specialized
pedagogic advisory service, speech therapy and medical services; school in the nature, school computer
centres, various institutions and foundations, third-sector workers who help with the education of children and
young people;
• non-state schools should be seen as integral and equal part of education system;
• education system at each school should tolerate and create suitable conditions for education in the spirit of
understanding, tolerance, impartiality and fairness towards the national minority groups and other minorities
In the conditions of pluralistic society education is a part of market economy and fundamental determinant of the
development of economics. Education – especially nowadays- is a motive power of the development of each society.
LITERATURE:
[1]
BERNATOVA, J.; DANKOVA, A. Vplyv regionalnej politiky na socialne prostredie. Medzinárodná vedecká
konferencia. Vysoká škola medzinárodného podnikania. ISM Slovakia v Prešove. Prešov 2007.
[2]
BERNATOVA, J.; DANKOVA, A. Nezamestnanost ako jedna z pricin rozdielov regionov. Medzinárodná
vedecká konferencia. Vysoká škola medzinárodného podnikania. ISM Slovakia v Prešove. Prešov 2007.
[3]
KAMOĎA, J. Ekonomika a manažment vzdelávania. Printed in Slovakia. Univerzita Mateja Bela. Banská
97
[4]
[5]
[6]
[7]
[8]
Bystrica. 2005. ISBN 80-8083-156-4.
BENČO, J.; KAMOĎA, J.; VEVERKA, J. Základy manažmentu vzdelávania. Čadca. 1998. ISBN 80-9674132-2.
JENČO, M.; LYSÁ, Ľ. Informačný systém podniku . Krakowska Szkola Wyzsa. 6 th International Academia
Conference „ State, Economy, Society“ Krakow 2006 . ISBN 83 – 89823 – 31 – 4.
WALTEROVÁ, E. a kol. Úloha školy v rozvoji vzdelanosti. Paido. Brno. 2004. ISBN 80-7315-083-2.
MIKUS, P. Companz excellence in the context of innovation as the basis for its successful functioning.
Gliwice, Medzynarodowa Konferencja Naukowa. Speczfika yaryadyania w euroregione. Bukowina tatranska.
2007.
MIKUS, P. Historical background for change process management Gliwice, Medzynarodowa Konferencja
Naukowa. Speczfika yaryadyania w euroregione. Bukowina tatranska. 2007.
ADRESA:
Doc. Mgr. Ing. Milan Droppa, PhD.
Inštitút manažmentu a cestovného ruchu
Nábrežie Jána Pavla II č.15
058 01 Poprad
Pedagogická fakulta
Katolícka univerzita
Ružomberok
98
ZUR ÖKONOMISIERUNG DER BILDUNG
Herbert Strunz
Fachhochschule Zwickau
Abstract: The transformation of the welfare state to a neoliberalistic state model is organized strictly
according to economic aspects. Economics and business administration are used to be the dominant
paradigms. “Academic capitalism” will increasingly enter the doors of higher education. Universities
more and more are implementing the instruments of public management. “Getting out most of the budget”
is the new philosophy. The qualitiy of higher education may decrease significantly. The reqirements of the
labour market and the employability of the alumni today seems to be defintely more important than the real
relevance of higher education. Study programs have to be paid in our days, high potentials in this repect
can get lost for the society. Thus, equality of opportunities is of eminent importance and actually no issue
for any economic thought.
Key words: Welfare State, Neoliberalism, Higher Education, „Economization“, Public Management
EINLEITUNG: DAS BILDUNGSWESEN – EIN RIESIGER KUCHEN
Der Umbau vom Wohlfahrtsstaat zum neoliberalen Staat erfolgt unter strikt wirtschaftlichen Gesichtspunkten. Auf der
Makroebene läßt sich tatsächlich von einer „Ökonomisierung“ sprechen. Davon betroffen ist auch der Bildungssektor.
Konsequent wird versucht, das Bildungssystem in einen Markt umzuwandeln. Dieses Vorhaben ist freilich auch sehr
lukrativ: Jährlich werden weltweit 2.200 Mrd. $ für Bildung ausgegeben. Meist handelt es sich um öffentliche Gelder,
die auch unter staatlicher Kontrolle stehen. Zunehmend streben nun auch private Bildungsanbieter nach ihrem Anteil
am großen Kuchen. Mittlerweile flächendeckend kommerzialisiert sind im Bildungsbereich bisher praktisch nur
Infrastrukturleistungen, wie etwa Reinigung, Bewachung und Verpflegung. Doch massiv verstärkt gelten die
Geschäftsinteressen auch den Inhalten der Bildung.
AKADEMISCHER KAPITALISMUS
Das GATS eröffnet privaten Investoren auch entsprechende Möglichkeiten und Zugänge [1, 125ff]. Schon wird von der
Entstehung und Gefahr eines „akademischen Kapitalismus“ gesprochen. Private Finanzierung wird so auch als Ausweg
aus der ewigen Budgetmisere der öffentlichen Hand verkauft. Begleitend wird die chronische Unterfinanzierung des
Staates systematisch gefördert. Propagiert wird konsequenterweise auch die dringende Notwendigkeit, die knappen
Mittel „effizienter“ zu verwenden. „Getting out most of the budget“, an sich kein unvernünftiges Motto des
Wirtschaftens, wird zum allgegenwärtigen Diktat. Die Instrumente des Public Management kommen zum Einsatz. Der
staatliche Bildungsauftrag gerät dieserart unter Druck. Für den Staat wird das ohnehin stets „heiße Eisen“ Bildung mehr
und mehr zur Last. Nahe liegt unter solchen Umständen das Bedürfnis der öffentlichen Hand, solche Aufgaben
auszulagern und an private Träger zu vergeben. Dabei wäre der Staat – obwohl of ein schlechter Organisator, Verwalter
und Koordinator von gesellschaftlichen Interessen – hier wirklich in der Pflicht, nicht alles aus der Hand zu geben.
Einmal geschehen, schlägt fortan die Stunde des Kapitalverwertungsinteresses. Der hehre Bildungsauftrag, vielleicht
gar noch in Humbolt´schem Geist, ist bestenfalls nur mehr sekundär. Wo privates Kapital verwertet wird, geht es immer
um andere Kategorien: Rationalitätskriterien, Deregulierung, Flexibilisierung, Kostensenkung und größtmögliche
Anpassung der Bedingungen an die Kapitalverwertungsinteressen. Zudem werden stets Sachzwänge geschaffen, um
politische bzw. strategische Entscheidungen technokratisch rechtfertigen zu können. Kurzfristige Erfolge sind von
größter Bedeutung, Nachhaltigkeit ist nicht das Thema.
Gerade im Bildungsbereich kann ausschließlich wirtschaftliches Denken fatale Folgen haben.
VERBETRIEBSWIRTSCHAFTLICHUNG UND SELBSTÖKONOMISIERUNG
Die „Verbetriebswirtschaftlichung“ [2, 320ff] führt zum Entstehen von „Quasi-Märkten“, künstlichen Anreizsystemen
sowie Wettbewerb und Konkurrenz. Gedacht wird in den Maßstäben der Wirtschaft. Schon in der Terminologie
manifestiert sich das: Gesprochen wird von der „unternehmerischen Hochschule“, Studierende werden zu „Kunden“.
Die Kaufkraft steuert jetzt die Angebote. Im Gefolge kommen die klassischen unternehmerischen Instrumente zum
Einsatz: Dienstleistungskultur, Standardisierung, Finanzierungsmodelle, das Kosten-/Ertrags-Kalkül, Outputkriterien,
ergebnisorientierte Mittelzuteilung, Controlling, Qualitätsmanagement, Leistungsbewertung (Evaluation) und
99
Benchmarking (Ranking). Standortfragen erlangen entscheidende Bedeutung. Bildung und Wissenschaftsprodukte
werden zur käuflichen Ware, anstatt wie bisher ein wertvolles öffentliches Gut zu sein.
Die akademische Selbstverwaltung erodiert erheblich, die Gremien werden entmachtet. Die Herrschaft der
Betriebswirtschaft und der Manager hält Einzug. Aufgrund des ausgeübten Drucks und der wirtschaftlichen
Sachzwänge kommt es zudem zu einer – oft im vorauseilenden Gehorsam entstehenden – „Selbstökonomisierung“ [3]
des akademischen und sonstigen Personals.
GESELLSCHAFTLICHE RELEVANZ VERSUS EMPLOYABILITY
Ein massives Problem im Sinne der gesellschaftlichen Relevanz und Nachhaltigkeit von Bildung ist der Umstand, daß
sich das Angebot zunehmende an profitablen Inhalten orientiert. Das sind üblicherweise jene, die – am besten –
kurzfristigen Erfolg am Arbeitsmarkt versprechen. „Employability“ ist dieserart allemal wichtiger als der Dienst am
Gemeinwesen [6, S.49]. „Produziert“ werden sollen flexible und anpassungsfähige, das heißt möglichst billige und
willige Lohnabhängige. In diesem Zusammenhang ist auch die recht intensive Diskussion über Investitionen in das
„Humankapital“, übrigens ein reichlich zynischer Begriff, zu sehen. Dementsprechend willfährig fördert der BolognaProzeß auch vor allen die Anwendungs- und Arbeitsmarktorientierung. Vielfalt und Qualität, Komplexität und
Individualität, Beratung und Betreuung sinken dramatisch.
Die Ansprüche an Bildung werden radikal reduziert, normiert und standardisiert. „Anti-Intellektualismus“ [5] wird zum
Programm. Kritiker sehen längst eine Epoche der „Unbildung“ dämmern [7]. Freilich wird ein betriebswirtschaftlich
gesteuertes Bildungssystem stets vorwiegend auf Kurzfristigkeit, Verschleiß und „Halbbildung“ ausgerichtet sein. Das
Ergebnis mag bestenfalls ein akademisches Proletariat sein. Von einer Wissensgesellschaft kann so wohl kaum ernsthaft
die Rede sein. Außerdem: Gerade der neue Anspruch, das Bildungswesen ökonomisch auszurichten, mag vordergründig
zutreffen, wirklich ökonomisch wird die Ökonomisierung wegen der gesellschaftlichen Folgen, die sie mit sich bringt,
nie sein können.
FAZIT: DER KAMPF UM DIE „BESTEN KÖPFE“
Die These scheint nicht allzu gewagt: Ein partizipatorisch-selbstverwaltetes Bildungssystem würde gesellschaftliche
Aufgaben wesentlich besser erfüllen. Der öffentliche Zugang zu höherer Bildung ist so gesichert, die „besten Köpfe“
gehen dadurch nicht verloren, etwa weil sie die Kaufkraft für die teuren privaten Bildungsträger nicht aufbringen
können. Dabei sind Begabung und Potential – das wird im „Rausch der Ökonomisierung“ sträflich unterschätzt bzw.
übersehen – der wesentliche gesellschaftliche Faktor. Produktionsfaktor würden die Ökonomen dazu sagen, der wohl
wichtigste im internationalen Standortwettbewerb. Chancengleichheit ist und bleibt in jedem Fall ein gesellschaftlich
hochsensibles Thema. Zudem ist eine sinnvolle Bildungspolitik ohne demokratische Kontrolle nicht wirklich
realisierbar.
Die mitteleuropäischen Gesellschaften sind traditionell geprägt von Bildung und Wissen. Gerade dieser Wert war stets
der Erfolgsfaktor für ihren Aufstieg. Mit einer erodierenden Bildungspolitik und einem Bildungswesen, das sich
praktisch im Zerfall befindet, wenn man mit anspruchsvollen und kritischen Maßstäben mißt, wird keine Gesellschaft
möglich sein, die sich an kollektiven, emanzipatorischen Zielen orientiert und nicht nur am kurzfristigen
wirtschaftlichen Erfolg [4].
QUELLEN
[1]
Attac Schweiz (Hrsg.): Service Public – Perspektiven jenseits der Privatisierung, Zürich 2005. ISBN 3-85869302-2.
[2]
GUBITZER, L. Wir zahlen, wir fordern – Kundschaft StudentInnen, in: Paolo Freire Zentrum/Österreichische
Hochschülerschaft (Hrsg.): Ökonomisierung der Bildung, Wien 2005. S. 27-52, ISBN 3-85476-155-4.
[3]
LIESSMANN K. P. Theorie der Unbildung, Wien 2006, ISBN 3-552-05382-4.
[4]
KRAJŇÁKOVÁ, E.; VOJTOVIČ, S. O suštini „nove ekonomike“. In: Anali ekonomskogo fakulteta u
Subotici. Subotica, 2006, Broj 16, s. 13-22.
[5]
Prokla-Redaktion: Editorial – Verbetriebswirtschaftlichung, PROKLA 3/2007, S. 320-322, ISBN 978-389691-348-7.
[6]
VOJTOVIC, S. Governenz – eine neue Paradigma. In: Verwaltung Inovativ. Linz: Oldenburg, 2007.
[7]
ZEUNER, B. Die Freie Universität Berlin vor dem Börsengang? Bemerkungen zur Ökonomisierung der
Wissenschaft, PROKLA 3/2007, S. 325-350, ISBN 978-3-89691-348-7.
100
ADDRESS:
Prof. Dr. Herbert Strunz
Ökonomische Fakulät
Fachhochschule Zwickau
Dr.-Fridrichs-Ring 2a
D-8056 Zwickau
Deutschland
Tel.: 0049 / 375 536
Email: [email protected]
101
102
KLASTRE V REGIONÁLNOM MANAŽMENTE - KONCEPCIA KLASTROV V ŽILINSKOM
KRAJI
Jakub Soviar
Abstract: In European integration context the regions represents a very important role. Economic criteria
and relationships define the boundaries of regions and contribute to the creation of new regional
constellations. Big investments, supplier chains, natural resources, qualified work force etc. are the
possibilities for creation of intensive cooperation which can generate added value and rise competitiveness
of participants and whole region. Regional management as a multidisciplinary approach and cluster
creation are in the Žilina self-government region one of the main development goals. Beginning of these
processes is the Žilina innovation policy project and its outputs. Cluster projects where the first outputs
realized in Žilina region environment.
Key words: cluster, clusters, regional development, Žilina innovation policy, cooperation, regional
innovation strategy.
ÚVOD DO PROBLEMATIKY
Regióny v kontexte európskej integrácie hrajú stále dôležitejšiu úlohu. Ekonomické vzťahy sa stali jedným
z najdôležitejších kritérií určujúcich hranice regiónov. Na ich základe vznikajú nové regionálne celky. Veľké investície,
dodávateľské reťazce, prírodné bohatstvo, kvalifikovaná pracovná sila a pod. sú možnosti pre vytvorenie intenzívnej
spolupráce, ktorá bude generovať pridanú hodnotu a zvyšovať konkurencieschopnosť zúčastnených i celého regiónu.
Regionálny rozvoj sa dnes orientuje na neustály proces zisťovania ponuky a potrieb regionálnych subjektov, ako aj na
vytyčovanie rôznorodých cieľov a konštrukciu scenárov ich dosiahnutia. Všetky tieto činnosti je možné zahrnúť pod
pojem regionálny manažment. Jeho základom je veda o manažmente a ekonómia, je to však multidisciplinárny prístup,
takže je tu nutné pridať znalosti zo sociológie, politológie, práva, informatiky, štatistiky atď.
Žilinský samosprávny kraj sa stal súčasťou aplikácie spomenutých procesov. Projekt Žilinská inovačná politika1 bol
začiatkom regionálneho rozvoja na báze regionálneho manažmentu. Tento projekt je orientovaný na dlhodobú stratégiu
podpory inovácií, výskumu a vývoja najmä podnikateľského prostredia v Žilinskom regióne. Regionálny rozvoj je teda
hlavným cieľom v rámcových oblastiach regionálnej konkurencieschopnosti, prosperity a trvalo udržateľného rozvoja.
Dôležitým aspektom tohto projektu je tvorba určitého regionálneho konsenzu. Skúmajú sa reálne javy – potreby
podnikateľov, ich požiadavky a vízie. Tieto sa potom na pôde univerzity spájajú s názormi a plánmi samosprávy,
neziskových organizácií a štátnej správy. Výsledkom sú stratégie, ktoré predstavujú konkrétne riešenia zistených
problémov. Ide sa však ešte ďalej a jednotlivé stratégie sa postupne zavádzajú do praxe. Projekt Žilinská inovačná
politika začal v rámci 6. rámcového programu Európskej únie (od júna 2005). Partnermi sú Žilinská univerzita,
Žilinský samosprávny kraj, Regionálna správna rada Sodermanland, Úrad spolkovej vlády Niederoesterreichische
Landesregierung a BIC Group, s.r.o.
HLAVNÉ CIELE PROJEKTU:
• Dlhodobá stratégia podpory inovácií, výskumu a vývoja najmä v podnikateľskom prostredí Žilinského regiónu.
• Regionálny rozvoj
•
Regionálna konkurencieschopnosť
•
Prosperita
•
Trvalo udržateľný rozvoj
• Tvorba regionálneho konsenzu
Hlavné úlohy tohto projektu spočívali v zistení objektívneho stavu v regióne – čiže aké regionálne subjekty ho tvoria,
aké komerčné, neziskové, rozpočtové, štátne organizácie, či živnostníci tu pôsobia, čím sa zaoberajú, aký je ich
relatívny potenciál pre ďalšiu spoluprácu, ktoré odvetvia zamestnávajú najviac vysoko kvalifikovanej pracovnej sily,
ktoré najviac pracovnej sily, ktoré odvetvia majú najväčšie zisky a pod. Ďalej nasledovalo zisťovanie regionálnej
ponuky a dopytu – čiže čo regionálne subjekty môžu ponúknuť (v zmysle ďalšieho rozvoja a spolupráce) a čo im chýba.
1
http://www.zip.utc.sk/
103
Zisťovali sa taktiež ich námety a názory. Nasledujúcim krokom boli expertízy týchto údajov, štúdium literatúry,
získavanie poznatkov zo študijných pobytov v zahraničí atď. Výstupom bola súhrnná správa, ktorá obsahovala návrhy
na podporu inovácií a konkurencieschopnosti v regióne. Podpora tejto činnosti zo strany regionálnej samosprávy ako aj
obecných samospráv prispela k úspešnému zavádzaniu týchto návrhov do praxe.
Návrhy, ktoré sa v praxi ujali ako prvé boli koncepcie klastrov. Pojmom klaster sa okrem iného označuje forma
prepojenia ekonomických aktivít. Korporácie obsiahnuté v klastri si navzájom konkurujú, ale i spolupracujú. Konkrétne
môže ísť o súbor regionálnych korporácií, či podnikateľov, ktorí sú vzájomne prepojení. K tomuto sa pripájajú aj
organizácie, ktoré môžu zvýšiť a upevniť konkurencieschopnosť daného zväzku. Sú to najmä organizácie terciárneho
sektoru zamerané na vzdelávanie, vedu a výskum – najčastejšie univerzity, vysoké odborné školy, ako aj rôzne typy
vedeckých a výskumných inštitúcií. Korporácie obsiahnuté v klastri si navzájom konkurujú, ale i spolupracujú. Riešia
celý rad rovnakých problémov, ako sú napr. vzdelávanie zamestnancov, prístup k rovnakým dodávateľom, spolupráca
s výskumnými a vývojovými kapacitami, nedostatočné zdroje na samostatný výskum a pod. Spolupráca v spomenutých,
ale aj iných oblastiach, prináša možnosť prekonať množstvo obmedzení, ktoré by jednotlivé inštitúcie samostatne riešili
len veľmi ťažko. Zúčastnení aktéri tak majú príležitosť získať výnimočnú konkurenčnú výhodu.
KLASTER PRE DREVOSPRACUJÚCI PRIEMYSEL WOOD – NORD
Región stredného a severného Slovenska pokrýva cca. 80 % zásob Slovenska v oblasti výskytu drevnej suroviny –
ihličnatého dreva smrek. Podľa odborných štúdií Pöyry Forest Industry Consulting GmbH, Freising Nemecko, ktorá
bola prezentovaná 26. septembra 2006 na seminári „Možnosti rozvoja drevárskeho priemyslu na Slovensku„ v Nitre
počas výstavy Lignumexpo 2006 a podľa štúdie vypracovanej Pöyry Forest Industry Consulting GmbH pre jedného
z najväčších hráčov v drevospracujúcom priemysle v Európe firmy Binder Holz z Rakúska je jednoznačne zrejmé, že
v menovanom regióne sa ťaží cca 4x menej drevnej suroviny tzv. tenkej guľatiny. Toto množstvo predstavuje cca
1 000 000 m3/rok .
Spracovanie cca. 300 000 m3/rok/tri zmeny tejto drevnej hmoty v danom regióne je základná myšlienka klastra.
Spracovanie znamená nasledujúce technologické postupy:
•
Ťažba drevnej suroviny v štátnych a neštátnych lesoch.
•
Porez tejto drevnej hmoty efektívnou technológiou. Efektívna technológia je agregátom resp. technológia
kotúčových píl a roztireskovačov.
•
Vysušenie reziva.
•
Predaj reziva pre spoločnosti, ktoré sú prepojené v klastri a zabezpečia ďalšie spracovanie na finálne produkty:
spárovka, nábytok z masívneho dreva, šalovacie dielce, vrstvené lepené drevo BSH, Duobalken; Triobalken, KVH,
profilovaný obkladový materiál na steny a podlahy, tatranský profil, dlážkovica, výroba drevených paliet, výroba
drevených brikiet, výroba podstielok pod kone,
•
Spracovanie Biomasy – výroba tepla.
Podniky, ktoré môžu byť prepojené v klastri:
•
Swedwood Jasná – Liptovský Mikuláš2
• výroba spárovky, výroba nábytku z masívneho dreva,
• export 99 % pre predajnú sieť IKEA,
• kúpa reziva a štiepok z klastra.
•
BIOMASA – združenie Žilina3
• výroba drevených paliet , ktoré sa používajú na vykurovanie,
• kúpa suchých pilín a hoblín.
•
Amico Drevo – Oravský Podzámok
• výroba BSH; Duobalken; Triobalken,
• kúpa reziva z klastra
• export 80 %.
•
Drevodom Orava s.r.o. – Podbiel4
• výroba drevených domov a chát,
• výroba záhradnej galantérie,
• kúpa reziva z klastra,
• export 80 %.
2
www.swedwood.sk
www.biomasa.sk
4
www.drevodom.sk
3
104
•
•
•
•
•
Král, s.r.o. – Žilina5
• dodávateľ technológií pre spracovanie masívneho dreva.
Drevoindustria Mechanik a.s. – Žilina6
• dodávateľ dopravných technológií.
Leitz – nástroje s.r.o. - Bratislava7
• dodávateľ nástrojov,
• servis – brúsenie nástrojov.
Proma s.r.o. - Žilina8
• popredná projektová firma.
DOKA DREVO s.r.o. Banská Bystrica9
Harmonogram:
•
Vypracovanie štúdie na umiestnenie – lokalizáciu klastra v Žilinskom regióne. Vykonávateľ: Pöyry Forest Industry
Consulting GmbH, Freising Nemecko.
•
Marketingová štúdia pre umiestnenie produktu klastra a finálnych výrobkov členov klastra. Vykonávateľ: Pöyry
Forest Industry Consulting GmbH, Freising Nemecko.
•
Vypracovanie štúdie o fungovaní vzťahov vo vnútri klastra. Vykonávateľ: Pöyry Forest Industry Consulting
GmbH, Freising Nemecko.
•
Vypracovanie podnikateľského plánu pre Klaster - Nord Wood.
Dnešní členovia klastra zamestnávajú cca. 1800 pracovníkov a podľa dnešných a pripravovaných investícií by ich počet
mohol stúpnuť na cca. 2500. Samotný Klaster by mohol zamestnávať cca. 150 ľudí.
KLASTER LOŽISKOVEJ VÝROBY
ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU
Prudký ekonomický rozvoj severného Slovenska sa ešte zvýšili príchodom nových investorov zo sektora
automobilového priemyslu.
Jedným z rozhodujúcich produktov, ktorý je na severnom Slovensku vyrábaný, sú ložiská. Severné Slovensko má
dlhodobú tradíciu vo výrobe ložísk. V minulosti tu sídlil najväčší výrobca ložísk – spoločnosť ZVL, a.s. Po
transformácii slovenskej ekonomiky, ktorá prebiehala po roku 1989, prišli do tohto regiónu aj ďalší investori.
V súčasnosti reprezentuje výroba ložísk v regióne severného Slovenska úroveň ročného obratu cca. 20 mld. Sk, pričom
ložiskový priemysel zamestnáva cca. 10 000 pracovníkov.
Výskumné a vývojové kapacity ložiskového priemyslu boli po roku 1989 značne redukované. Výskumný ústav
racionalizácie ložísk (VURAL) skončil svoju výskumnú a vývojovú činnosť. V jednotlivých firmách zostali fragmenty
vývoja, ktoré sú len ťažko schopné reflektovať súčasné a budúce trendy vývoja, vysoké nároky na vývoj a aplikácie
pokrokových technológií.
Aby Slovensko len nevyrábalo, ale aj vyvíjalo nové ložiská, musia byť aktivity v regióne integrované a postupne
vytvorená nová forma kooperačných vzťahov medzi podnikmi. Absencia kooperácie môže v krátkom období znamenať
výraznú stratu konkurencieschopnosti celého ložiskového priemyslu a presun ložiskovej výroby do iných lokalít.
Nová iniciatíva Slovenského centra produktivity10, Žilinskej univerzity a výrobcov ložísk vedie k integrácií spoločných
záujmov výrobcov ložísk a výskumného potenciálu Žilinskej univerzity. Táto iniciatíva podporuje rast
konkurencieschopnosti ložiskového priemyslu aplikáciou nástrojov znalostnej ekonomiky a pokrokových technológií.
Klaster ložiskovej výroby „Bearingsland“ bude spravovaný Slovenským centrom produktivity. Poradný výbor klastra
ložiskovej výroby bude poverený strategickým riadením a podporou činností klastra.
5
www.kral-zilina.sk
www.drevoindustria-mechanik.sk
7
www.leitz.cz
8
www.proma.sk
9
www.doka-drevo.sk
10
http://www.slcp.sk/
6
105
CIELE KLASTRA LOŽISKOVEJ VÝROBY „BEARINGSLAND“:
Hlavným cieľom budovania klastra ložiskovej výroby je podpora medzinárodnej konkurencieschopnosti výrobcov
ložísk podnikajúcich v SR, podpora inovácií v oblasti ložiskovej výroby, vývoja nových zariadení a technológií
a vzájomnej, otvorenej spolupráce jednotlivých členov klastra. Ďalšie ciele spojené s budovaním klastra sú orientované
na podporu trvalo udržateľného ekonomického rozvoja regiónu severného Slovenska a rozvoj znalostnej spoločnosti.
Služby klastra ložiskovej výroby, pokrývajú celý logistický reťazec tvorby hodnoty, od výskumu a vývoja ložísk cez
výskum a vývoj zariadení pre ložiskovú výrobu, výskum a navrhovanie výrobných systémov pre výrobu ložísk,
nákupnú logistiku, výrobu ložísk, skúšanie ložísk, balenie ložísk, skladovanie a distribúciu a marketing.
Klaster bude poskytovať ďalšie, podporné služby, akými sú: vzdelávanie, tréningy, burza technológií, burza voľných
kapacít, výskum a vývoj a pod.
Podporné činnosti klastra sú začlenené do 6 hlavných oblastí:
•
Informácie, komunikácia (informácie o ložiskovej výrobe, aktivitách klastra, tlačové média a TV, ...).
•
Spolupráca (interná - členovia klastra, dodávatelia, zákazníci).
•
Marketing a PR (prezentácie, výstavy, konferencie a PR aktivity).
•
Medzinárodná spolupráca (vyhľadávanie partnerov a sprostredkovanie obchodných kontaktov).
•
Výskum a vývoj (výskum a vývoj v oblasti ložiskovej výroby).
•
Kvalifikácia (príprava, vzdelávanie a tréning pracovníkov).
Členovia klastra: Klaster budú tvoriť výrobcovia ložísk, ich dodávatelia a distribútori, ako i organizácie poskytujúce
služby výskumu a vývoja.
Výrobcovia ložísk: Ide hlavne o organizácie: INA Kysuce, s.r.o. – Kysucké Nové Mesto, PSL, a.s., Považská Bytsrica,
Kinex-KLF, a.s., Bytča, DANA, s.r.o., Dolný Kubín, GGB, s.r.o., Martin, INA Skalica, s.r.o., OMNIA, a.s., Žilina,
ZVL Prešov.
Výskum a vývoj: Tieto služby budú poskytovať hlavne: Slovenské centrum produktivity, Žilinská univerzita v Žiline,
Slovenská technická univerzita v Bratislave a Technická univerzita Košice. Členmi klastra ložiskovej výroby budú
i systémoví dodávatelia pre ložiskovú výrobu (výrobcovia výrobných zariadení, manipulačných zariadení, polotovarov
a pod.).
Zameranie činnosti klastra:
•
Propagácia klastra ložiskovej výroby – tieto aktivity budú zamerané hlavne na ponuku ložiskových uložení
svetovej úrovne za konkurencieschopné ceny, ponuku komplexného spektra ložiskových výrobkov a integrovanú
propagáciu výrobcov ložísk.
•
Výskumné a vývojové činnosti – tieto aktivity budú zamerané hlavne na konštruovanie ložísk a ložiskových
uložení, nové ložiskové materiály, tribológiu, produktívne opracovanie ložiskových materiálov, projektovanie
ložiskových výrob, inteligentné ložiská, meranie a vyhodnocovanie výsledkov meraní, automatizáciu ložiskovej
výroby, produktívnu údržbu a štíhlu výrobu.
Lokalizácia klastra: Klaster ložiskovej výroby je lokalizovaný v severnej časti Slovenska, kde sú sústredení najväčší
výrobcovia ložísk v SR. Klaster svojimi aktivitami pokrýva celé Slovensko. Jeho členmi sú aj najvýznamnejšie
slovenské technické univerzity. Klaster ložiskovej výroby je reprezentatívnou sieťou výrobcov ložísk v SR, ich
dodávateľov a inštitúcií výskumu a vývoja. Klaster obsahuje výskum, vývoj a výrobu širokého spektra ložísk
využiteľných v rôznych aplikáciách, od malých klzných ložísk, cez valivé ložiská až po veľko-rozmerové ložiská.
Dlhodobá udržateľnosť činnosti klastra: Pre budovanie klastra budú využité zdroje štrukturálnych fondov EÚ, štátne
zdroje ako i zdroje členov klastra. Po vybudovaní bude činnosť klastra financovaná z vlastnej činnosti.
KLASTER DOPRAVA BUDÚCNOSTI
Predpoklady:
•
V Žilinskom regióne je výskum, vývoj a inovácie dlhodobo zameraný na rôzne oblasti dopravy, dopravné riešenia
a informačné a komunikačné technológie.
•
Na základe analýzy v rámci Regionálnej inovačnej stratégie Žilinského regiónu sa ako najsľubnejšie odvetia
ďalšieho rozvoja inovačného potenciálu Žilinského kraja ukazujú v sektoroch strojárenského priemyslu a
elektrotechnického priemyslu spolu s informačnými a komunikačnými technológiami.
•
V ostatných rokoch sa výrazne rozvíjajú a reštrukturalizujú rôzne oblasti výroby dopravných prostriedkov, ich
častí a v súčasnosti aj výroba automobilov.
•
Aj to je dôkazom toho, že Žilinský región má v týchto oblastiach vysoký potenciál ďalšieho rozvoja.
Cieľovou skupinou pri vzniku tohto navrhovaného klastra budú veľké firmy ako napr. KIA MOTORS, stavebné
•
106
•
firmy v oblasti dopravných líniových stavieb, prevádzkovatelia dopravnej a informačno-komunikačnej
infraštruktúry, v neposlednom rade malé a stredné podniky pôsobiace v oblasti informačných a komunikačných
technológií a zahraniční investori v oblasti informačných a komunikačných technológií ako Siemens, Alcatel,
Scheidt & Bachmann pôsobiaci v Žilinskom regióne.
Úspešné pôsobenie klastra bude podporené aj skúsenosťami Žilinskej univerzity v rôznych oblastiach
aplikovaného výskumu informačných a komunikačných technológií. Ako príklad môžeme uviesť:
•
Centrum dopravného výskumu (CETRA), ktoré pôsobí na Žilinskej univerzite a vzniklo v rámci 5. RP EÚ.
•
Projekty riešené v oblasti inteligentných dopravných systémov, ako napr. rozsiahly vedecko-technický
projekt Technológia a služby inteligentnej dopravy riešený v rokoch 2002 – 2006, štátna objednávka
Inteligentné dopravné systémy riešené v rokoch 2002 – 2005, medzinárodný projekt CONNECT riešený v
rokoch 2003 – 2006.
•
Viacero štátnych programov riešených v oblasti informačných a komunikačných technológií napr. Využitie
IKT technológií a sieťových platforiem novej generácie vo vzdelávaní riešené v rokoch 2003 – 2006,
Inteligentné rečové komunikačné rozhranie riešené v rokoch 2003 – 2006, Konvergencia ICT sietí a služieb
v komunikačnej infraštruktúre SR riešené v rokoch 2003 – 2006.
•
Rozsiahla medzinárodná spolupráca Žilinskej univerzity v oblasti IKT a ich použitia v doprave, v
dopravných riešeniach, ako aj v rámci samotných dopravných technológií.
•
Žilina je desiatky rokov centrom dopravného výskumu a je sídlom Výskumného ústavu dopravného11, ktorý
v súčasnosti intenzívne pôsobí v rôznych oblastiach dopravného výskumu a inovácií.
Cieľom klastra „DOPRAVA BUDÚCNOSTI“, na báze vytvorenia väzieb medzi hlavnými aktérmi v oblasti výroby
dopravných prostriedkov, výstavby dopravných líniových stavieb, prevádzkovateľov informačnej a komunikačnej
technológie a výrobcov softvérových a hardvérových riešení, bude vytvorenie konkurencieschopného prostredia pre
inovačný rozvoj v interdisciplinárnych oblastiach komunikačných riešení, ktoré predstavujú pre budúci rozvoj
ekonomického potenciálu Žilinského kraja a Slovenska veľmi významný potenciál. Pre všetky zúčastnené sektory
prinesie nové oblasti rozvoja na báze vzájomne výhodných interdisciplinárnych riešení s využitím ich potenciálnych
možností v oblasti inovácií pre podporu regionálneho inovačného rozvoja.
HARMONOGRAM
Projekt tohto klastra sa bude realizovať v rokoch 2007 – 2012. Správcom klastra bude novovytvorená organizácia
DOPRAVA BUDÚCNOSTI (podľa § 20F – 20J Zákona NR SR č. 40/1964 zo Zbierky občianskeho zákonníka v znení
neskorších noviel), na báze združenia právnických osôb, ktorá bude zúčastneným subjektom a partnerom klastra
poskytovať technické, finančné a organizačné poradenstvo, operatívne miesto pre rokovania v oblasti prípravy a
návrhových riešení, špecializované tréningové kurzy a pomoc pri reklamných kampaniach a marketingu Žilinského
regiónu.
•
Rok 2007: príprava vzniku klastra, oslovenie hlavných aktérov, príprava štatútu združenia so zameraním na ciele
združenia, vytvorenie právnych a dozorných orgánov, rozdelenie právomocí a zodpovedností.
•
Rok 2008: začiatok reálneho pôsobenia združenia, hodnotenie plnenia cieľov združenia.
•
Ďalšie roky: prípadná modifikácia cieľov združenia na základe skúseností s pôsobením klastra. Vytváranie
cielených podnikateľských zámerov. Podpora vstupu domácich a zahraničných investorov a pravidelné hodnotenie
ekonomických výsledkov. Adaptácia programov, hľadanie možností spoločného postupu a zapojenia do
medzinárodných výskumných programov, a podobne.
ROZPOČET
Predpokladané náklady na vznik a činnosť klastra: 60 miliónov Sk, z toho:
•
zo štrukturálnych fondov: 50 miliónov Sk,
•
zo štátneho rozpočtu: 6 miliónov Sk,
•
z vlastných zdrojov: 4 milióny Sk.
V jednotlivých rokoch rovnomerný rozpočet t.j. 10 miliónov Sk ročne. Rozdelenie rozpočtu v jednotlivých rokoch:
•
4 milióny Sk – personálne náklady,
•
4 milióny Sk – prevádzkové náklady,
•
2 milióny – investičné náklady (investičné náklady predpokladáme v prípade potreby kumulovať).
Riziká projektu: Hlavným rizikom projektu môže byť oneskorený začiatok aktivít, čo môže spôsobiť vznik potenciálne
vyššej konkurencie v tejto oblasti v susedných štátoch, ale aj v rámci globálneho ekonomického prostredia.
Trvalá udržateľnosť projektu: Je vysoký predpoklad, že projekt bude fungovať aj po skončení financovania zo
11
http://www.vud.sk/
107
štrukturálnych fondov. Hlavným dôvodom je tu potreba intenzívne sa venovať rozvoju nových riešení v oblasti dopravy
na báze už spomínaných interdisciplinárnych postupov a predpokladá sa, že počas doby financovania klastra sa jeho
pôsobenie rozšíri aj na oblasti energie a možnosti jej úspory (energetické podniky, petrochémia), oblasti ochrany
životného prostredia, výskum v oblasti biopalív a podobne.
KLASTER V OBLASTI IKT
Ciele projektu:
•
koordinácia vzdelávacích aktivít – potreba zvýšenia počtu disponibilnej kvalifikovanej pracovnej sily pre IKT
priemysel,
•
koordinácia ponuky služieb pre koncových zákazníkov – ponuka komplexných riešení od viacerých dodávateľov,
•
prezentácia produktov na medzinárodnom trhu,
•
vzájomná spolupráca pri manažmente ľudských zdrojov.
Zdôvodnenie:
•
množstvo IKT firiem v Žilinskom regióne a hlavne v meste Žilina,
•
história IKT priemyslu – v Žiline pôsobil Výskumný ústav výpočtovej techniky s viac ako 1000 zamestnancami,
na jeho základe dnes fungujú firmy s európskou pôsobnosťou,
•
potenciál rastu odvetvia v regióne,
•
existencia študijných odborov na Žilinskej univerzite,
•
nedostatočná stredoškolská príprava pre potreby odvetvia,
•
existencia neformálnej platformy zástupcov IKT firiem v regióne – neformálne stretnutia,
•
potreba koordinácie pri vzdelávaní pre potreby odvetvia,
•
potreba koordinácie pri tvorbe spoločných produktov a služieb.
IKT klaster bude založený na existujúcom neformálnom fóre IKT firiem, ktoré v Žilinskom regióne už funguje
a prejavuje sa hlavne nepravidelnými neformálnymi stretnutiami manažérov a majiteľov týchto firiem. Chýba však
koordinátor, ktorý by dokázal realizovať niektoré potrebné kroky (manažér klastra) k úžitku zúčastnených organizácií
(členov klastra).
ZÁVER
Uvedené klastre boli identifikované na základe dlhodobej výskumnej, analytickej a expertnej činnosti týmu
spolupracovníkov v rámci projektu ZIP. Z hľadiska praktického fungovania týchto klastrov tu stoja úplne nové výzvy –
riadenie prepojenia organizácií, otázka najvhodnejšej právnej formy, zmluvné vzťahy a samotný manažment
fungujúceho klastra. Tieto otázky si musia vyriešiť zúčastnené subjekty medzi sebou „za okrúhlym stolom“. Vedci,
samospráva a univerzity tu opäť môžu pomôcť avšak už ako facilitátory spolupráce. Inak povedané určití
„vyjednávači“, ktorí privedú potenciálnych partnerov k vzájomne dohode, ktorá bude relatívne výhodná pre všetky
zúčastnené strany, bude založená na dôvere, serióznosti a dlhodobých vzťahoch.
LITERATÚRA
[1]
PORTER, E. M. Clusters and the New Economics of Competition. In Harward Business Review. Nov-Dec
1998. s. 25-26.
[2]
PORTER, E. M. Konkurenční výhoda. Praha : Victoria Publishing, 1994.
[3]
PRŮVODCE KLASTREM. Czechinvest. Dostupné na internete [03.11.2005]: http://www.czechinvest.cz/web/
pwci.nsf/dwnl/8E0EC2272BAD5C89C1256FD3004375C8/$File/pruvodce%20klastrem.pdf
[4]
RÁMCOVÁ STRATÉGIA ŽILINSKÉHO REGIÓNU PRE OBLASŤ INOVAČNÉHO ROZVOJA. Žilinská
univerzita v Žiline, 2006.
[5]
SKOKAN, K. Konkurenceschopnost, inovace a klastry v regionálním rozvoji. Ostrava : Repronis, 2004.
[6]
SOLVELL, O.; GORAN, L.; KETELS, CH. The Cluster Initiative Greenbook. Stockholm : Brommatryck AB,
2003. ISBN 91-974783-1-8. Dostupné na internete [01.12.2005]: http://www.competitiveness.org
/article/articleview/108/1/3/The%20Greenbook.
[7]
SOVIAR, J. Klaster ako nástroj zvyšovania konkurencieschopnosti. In Zborník zo sympózia s medzinárodnou
účasťou Veda, výskum, inovácie. Košice : Ekonomická univerzita Bratislava Podnikovohospodárska fakulta so
sídlom v Košiciach, 2005. s. 242 – 252.
[8]
SOVIAR, J. Univerzita – významná súčasť klastra. In Mezinárodní konference 2006 Vysoká škola jako
facilitátor rozvoje společnosti a regionu. Kunovice : Medzinárodní polytechnický institut, s.r.o. Kunovice,
2006. s. 171-175.
108
[9]
ŽILINSKÁ INOVAČNÁ POLITIKA. ZIP. www.zip.uniza.sk
ADRESA:
Ing. Jakub Soviar
Fakulta riadenia a informatiky, Katedra manažérskych teórií
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
109
110
ÚLOHA MARKETINGU PRI ROZVOJI REGIÓNOV
Iveta Matušíková1, Jozef Strišš2
Evropský polytechnický institut, s.r.o. 1
Žilinská univerzita v Žiline2
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá úlohou marketingu pri rozvoji regiónov. Autori charakterizujú región,
marketing územia, zaoberajú sa marketingovým mixom v regióne a jeho špecifikami. Analyzujú jednotlivé
nástroje marketingového mixu v regionálnom marketingu a v závere popisujú špecifiká uplatňovania
regionálneho marketingu.
Kľúčové slov: región, marketing, regionálny marketing, marketingový mix, nástroje marketingu
1. ÚVOD
Pre pochopenie podstaty a významu regionálneho marketingu, je potrebné v prvom rade vymedziť, čo je región.
Zákon o podpore regionálneho rozvoja uvádza túto definíciu: „Región je územne vymedzený priestor na tvorbu
a uskutočňovanie regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého alebo tretieho stupňa“. Podľa iných autorov sú
regióny „oblasti, ktoré vznikajú spájaním prvkov podsystémov priestorovej štruktúry podľa určitých obsahových kritérií
do rozmanitých funkčných a hierarchicky usporiadaných územných celkov“. Viestová chápe regionálny marketing ako
„aplikáciu filozofickej koncepcie marketingu v podmienkach regiónu“.
Maier definuje regionálny marketing ako „rozsiahlu koncepciu ďalších disciplín. Podľa neho je komunálny marketing
čiastkovým aspektom regionálneho marketingu so zameraním na verejné inštitúcie. Marketing miesta je tiež časťou
regionálneho marketingu“.
Uplatňovanie marketingu v podmienkach regiónov môže pozitívne ovplyvňovať rozhodovacie procesy v rámci
regionálneho rozvoja.
NOSITEĽMI REGIONÁLNEHO MARKETINGU SÚ:
• samospráva Vyšších územných celkov (VÚC), miest, obcí,
• štátna správa,
• firma orientovaná na rozvoj územia – súkromná, verejná,
• odborníci (urbanisti, národohospodári, geografi, marketéri),
• mimovládne organizácie, resp. jednotlivci (nadácie, fondy, záujmové skupiny, politické strany).
2. MARKETING ÚZEMIA
Marketing územia je nástrojom plánovania, riadenia a rozhodovania. Predstavuje súvislý spoločenský, riadiaci a na
zmeny sa orientujúci proces, ktorý poskytuje možnosť účelnejšie vplývať na rozvoj územia vytváraním súladu medzi
dopytom na trhu a ponukou územia, na základe využitia špecifických marketingových metód a nástrojov, ktoré
vychádzajú z komerčne orientovaného marketingu, ale zohľadňujú špecifiká rozvoja a riadenia územných celkov.
Klasický marketing je chápaný ako dosahovanie cieľov organizácie prostredníctvom uspokojovania potrieb zákazníkov,
marketing územia sa zameriava na dosahovanie cieľov obcí, miest a regiónov prostredníctvom uspokojovania
relevantných cieľových skupín - obyvateľov, návštevníkov, potenciálnych investorov. Tento typ marketingu vznikol
v dôsledku nárastu konkurencie medzi mestami, regiónmi i krajinami.
Marketing územia je chápaný ako koncepcia vychádzajúca z klasického marketingu, ktorá vychádza z trhu a je
orientovaná na trh, pričom využíva v podmienkach územia špecifické marketingové prístupy a metódy. Marketing
územia pomáha zosúladiť špecifickú ponuku územia s dopytom po určitom prostredí. Môže byť prínosom
predovšetkým pri riešení problémov súvisiacich s rozvojom a prosperitou územia. Samosprávy musia v nových
trhových podmienkach hľadať možnosti a spôsoby, ako sa presadiť na trhu území, ako pritiahnuť nové firmy,
podnikateľov, investorov, turistov alebo obyvateľov, ako zabezpečiť prosperitu územia, ktoré spravujú a ako zlepšiť
kvalitu života jeho obyvateľov.
111
3. MARKETINGOVÝ MIX V REGIÓNE A JEHO NÁSTROJE
Uspokojenie potrieb cieľových skupín je hlavnou úlohou marketingu a dosahuje sa kombináciou marketingových
nástrojov – marketingovým mixom.
Nástroje marketingového mixu musia byť vo vzájomnej optimálnej kombinácii a v úzkom prepojení vo vzťahu
k stratégii rozvoja regiónu.
Medzi základné marketingové nástroje (obrázok 1) v klasickom marketingu patria produkt, cena, distribúcia a
marketingová komunikácia.
Marketingové nástroje
Produkt
Cena
Komunikácia
Distribúcia
Obrázok 1: Nástroje marketingového mixu
Špecifickosť marketingu územia si vyžaduje, aby tieto nástroje boli doplnené a upravené na podmienky územia.
Marketingový mix v marketingu územia tvorí kombinácia šiestich nástrojov:
• produkt,
• cena,
• dostupnosť,
• procesy,
• marketingová komunikácia,
• ľudský potenciál.
Produkt
Každý produkt sa vyznačuje určitými vlastnosťami, ktoré región využíva pre vytváranie konkurenčného prostredia a k
ovplyvňovaniu nákupného rozhodovania cieľových skupín. Produkt je súbor tovarov, služieb, území, osôb, myšlienok
ale aj čohokoľvek, čo dané územie ponúka do pozornosti svojim obyvateľom, návštevníkom, podnikom a potenciálnym
investorom a čo slúži k uspokojovaniu ich individuálnych a kolektívnych potrieb. V marketingu územia je produktom
územie - potenciál, charakteristiky, aktivity, atmosféra a imidž územia. Ich kombinácia tvorí ponuku územia na trhu.
Produkt v marketingu územia tvoria:
• samosprávny celok - je tvorený prírodnými, historickými, ekonomickými, kultúrnymi a sociálnymi
podmienkami. Tieto podmienky robia každý región, či mesto výnimočným a odlišujú ho od konkurenčných
území,
• verejné (resp. verejnoprospešné) služby poskytované na základe zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
v znení neskorších. Ide o služby, ktoré je obec, alebo mesto povinné podľa tohto zákona poskytovať,
• ponuka priestorov vo vlastníctve regiónu a mesta na predaj, prenájom, zriaďovanie priemyselných zón,
budovanie nákupných stredísk a pod.,
• spoločenské, vzdelávacie, kultúrne a športové akcie organizované samosprávou. Ide o podujatia, ktoré
organizuje samospráva na svoju propagáciu a komunikáciu s relevantnými cieľovými skupinami,
• pozitívny imidž, ako výsledok efektívneho budovania ich identity. Mesto si buduje pozitívny imidž
a vlastnú identitu ako nástroje jedinečnosti a konkurenčnej výhody.
112
Cena
Cenu mesta resp. územia tvorí hodnota, ktorou oceníme jeho ponuku. Najčastejšie ide o ceny pozemkov, budov
a nehnuteľností, cenu pracovnej sily, niektorých služieb a pod. Cena môže mať tiež podobu miestnej dane, poplatku,
odvodu alebo účelovej podpory a dotácie z rozpočtu obce.
Základným predpokladom tvorby cien je znalosť nákladov. Nejde tu iba o poznanie účtovných nákladov, musíme brať
do úvahy aj spoločenské náklady. Napr. zvýšenie cestovného v mestskej hromadnej doprave môže znížiť výdavky
z miestneho rozpočtu, ale zároveň môže dôjsť k zhoršeniu dopravnej situácie v meste. Z uvedeného dôvodu ceny musia
vychádzať z cieľov marketingovej stratégie a musia byť výsledkom politického konsenzu.
Dostupnosť
Je nástrojom marketingového mixu, ktorý nahrádza jedno z klasických 4P – distribúciu. Predstavuje možnosti vstupu
osôb, výrobkov a financií do miest a regiónov. Dobrá dostupnosť je z hľadiska regiónu rozvoja dôležitá.
Priestorová a časová dostupnosť je ovplyvnená umiestnením poskytovateľa vzhľadom k pohybu zákazníka a kvalitou
spracovania navigačného systému. Dopravná dostupnosť produktu môže byť zvýšená vybudovaním kvalitnej dopravnej
infraštruktúry.
Dostupnosť územia tvorí:
• dostupnosť územia z hľadiska polohy, geografického umiestnenia,
• dopravnú dostupnosť do územia a z územia,
• prístup do iných území,
• charakter dopravného prístupu (cesty, železnice, letecká a vodná doprava), rýchlosť a kvalita dopravnej
infraštruktúry,
• orientačné značenie v území,
• dostupnosť územia ako súboru činností komercionalizujúcich produkt územia, t.j. organizačné hľadisko
„predaja“ produktov územia potenciálnym záujemcom,
• dostupnosť samosprávy z hľadiska lokalizácie v území, stránkových hodín, koncentrácie jednotlivých oddelení
a podobne.
Procesy
Proces je tvorený prvkami, ktoré ovplyvňujú dobu a spôsob uspokojovania potrieb cieľových skupín. Úroveň týchto
vlastností pôsobí na cieľové skupiny, ovplyvňuje ich postoj k územiu, inštitúciám a orgánom pôsobiacim na danom
území a vytvára lojalitu k územiu.
Proces v sebe zahrňuje:
• dobu čakania, rýchlosť obsluhy a dobu obsluhy, efektivitu obsluhy,
• informačný systém, zložitosť komunikácie s organizáciami, (zrozumiteľnosť, jednoznačnosť).
Marketingová komunikácia
Marketingová komunikácia predstavuje súhrn komunikačných nástrojov a ich aktívne synergické pôsobenie, ktorého
cieľom je rozširovať žiaduce informácie o danom produkte, vzhľadom na regionálne ciele, charakter produktu a trhový
segment, na ktorý chcú pôsobiť. Marketingová komunikácia je pojem, ktorý zahŕňa všetky aspekty vzájomného
pôsobenia medzi územím a cieľovým trhom.
Medzi základné techniky komunikácie v regionálnom marketingu patria:
•
vzťahy s verejnosťou (public relation),
•
reklama,
podpora predaja,
•
•
osobná komunikácia,
•
priamy marketing.
Ľudský potenciál
Ďalší nástroj marketingového mixu predstavuje ľudský potenciál. Ľudia predstavujú v marketingu územia
nenahraditeľnú zložku marketingového mixu. Súvisí to s poslaním samosprávy, charakterom produktu a charakterom
činnosti súvisiacich s rozvojom územia.
Ľudský potenciál v marketingu tvorí:
• ľudský činiteľ ako produkt územia,
• ľudský činiteľ organizovaný v určitých štruktúrach
113
•
ľudský činiteľ ako výkonný potenciál samosprávy.
Ľudský činiteľ je významným faktorom ovplyvňujúcim rozvoj a prosperitu územia. Dynamický a progresívny rozvoj je
možné dosiahnuť len za predpokladu vysokej kvality a profesionality práce pracovníkov úradu samosprávy a volených
predstaviteľov samosprávy. S kvalitou ich práce úzko súvisí schopnosť osvojiť si trhový prístup k riadeniu a plánovaniu
rozvoja územia s ohľadom na verejný záujem.
Profesionalita predstaviteľov samosprávy sa prejavuje aj v ich schopnosti spolupracovať a efektívne komunikovať s
obyvateľmi a ďalšími významnými subjektmi. V procese hľadania spoločných cieľov a konsenzu medzi záujmami
súkromnej a verejnej sféry môže zohrať využívanie marketingu významnú úlohu, a to predovšetkým pri budovaní
a fungovaní dlhodobého verejno-súkromného partnerstva na miestnej alebo regionálnej úrovni.
Dôležité je zabezpečiť spoluprácu jednotlivých výkonných zložiek v rámci marketingových aktivít. Predpokladom je
podpora a osvojenie si prístupov, nástrojov a metód marketingu predstaviteľmi štátnej správy vytvorenie
profesionálneho zázemia a pracovných skupín, dôkladné marketingové plánovanie a zabezpečenie dôslednej kontroly.
Partnerstvo
Partnerstvo je najvyššou formou spolupráce a predpokladá existenciu výraznej recipročnej väzby medzi oboma stranami
v navzájom rovnocennom postavení. Je založené na dobrovoľnosti a malo by spĺňať podmienku obojstrannej
výhodnosti.
Rozoznávame tieto formy spolupráce:
• verejná správa – občianska verejnosť,
• verejný sektor – súkromný sektor,
• partnerstvo medzi subjektami verejného sektora.
4. ŠPECIFIKÁ UPLATŇOVANIA REGIONÁLNEHO MARKETINGU
Vo vyspelých ekonomikách trendy v trhovej ekonomike smerujú predovšetkým ku globálnemu chápaniu trhu
a následne aj k aplikovaniu širšie chápaných marketingových aktivít, predovšetkým rozhodujúcich trhových subjektov.
Táto aktivita vyplýva zo snahy zvýšiť celkovú produkciu, či rozšíriť momentálne pokrytý trhový priestor. Uvedené
konanie veľkých a vyspelých firiem je logické. Je pravdepodobné a ukazuje sa, že stále bude veľký priestor na
sebarealizáciu menších firiem, pretože existujú špecifické zvláštnosti menších regionálnych trhov.
Bez malého a stredného podnikania nemôžu vzniknúť veľké korporácie. Firmy tejto veľkosti zabezpečujú ponuku
takýchto tovarov, ktorú si z rôznych príčin veľká firma nemôže dovoliť (špecifickosť, komplikovanosť, malé
množstvo). Malé a stredné firmy vo väčšine ekonomík tvoria podiel 80 % subjektov na trhu a prispievajú tak k vyššej
konkurencieschopnosti a celkovej pestrosti ponuky tovarov.
Napriek tomu, že prebieha a významne sa zdôrazňuje svetový globalizačný proces, nemožno zabúdať na to, že tento
musí začínať a „pyramídovo rásť“ na základoch, ktoré budujú nižšie úrovne trhovej ekonomiky. Tieto úrovne majú
predovšetkým regionálny charakter. Z uvedeného vyplýva, aký dôležitý je nielen podnikový, ale aj regionálny
marketing. Obidve tieto činnosti sa navzájom podporujú. Od regionálne pôsobiaceho podnikateľského portfólia sa
odvíjajú ekonomické a sociálne procesy v celej spoločnosti. Ich efektívna a súčinne pôsobiaca marketingová aktivita
môže vyriešiť mnohé problémy v regióne a uspokojovať širšie spoločenské potreby väčšiny občanov.
POUŽITÁ LITERATÚRA
[1]
BERNÁTOVÁ, M.; VAŇOVÁ, A. Marketing pre samosprávy I. Marketing území. Banská Bystrica :
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. 2000. ISBN 80-8055-337-8.
[2]
BERNÁTOVÁ, M.; VAŇOVÁ, A. Marketing pre samosprávy II. Komunikácia s verejnosťou. Banská Bystrica
: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. 1999. ISBN 80-8055-338-6.
[3]
KOTLER, P. Marketing management. Praha : Victoria Publishing. 1992. ISDN 80-85605-08-2.
[4]
MAIER, G.; TODTLING, F. Regionálna a urbanistická ekonomika. Bratislava : Elita, 1998. s. 32., ISBN 8088848-78-4.
[5]
PAULIČKOVÁ, R. Regionálny a mestský marketing. Bratislava : EUROUNION. 2005 ISBN 80-88984-72-6.
[6]
VIESTOVÁ, K. Regionálny marketing. In. Verejná správa,č.13, 1992.
114
ADRESA
Mgr. Iveta Matušíková, h. doc.
Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice
Osvobození 699, 686 04 Kunovice
Česká republika
Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc.
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
115
116
MODEL CRM A POSTUP JEHO IMPLEMENTÁCIE V PODNIKU
Viliam Lendel, Milan Kubina
Abstrakt: Customer relationship management is a combination of people, processes and technology that
seeks to understand a company's customers. It is an integrated approach to managing relationships by
focusing on customer retention and relationship development. This article deals with model of CRM, its
work in the company. The largest part of this article deals with prepared procedure of successful
preparation and implementation of CRM. This procedure consists of four basic stages, which interact with
each other. Content of individual stages is specified in an article step by step.
Kľúčové slová: CRM, CRM process, customer, relation, region, regional development
1. Úvod
Riadenie vzťahov so zákazníkmi (CRM) je súčasťou podnikovej stratégie a stáva sa súčasťou podnikovej kultúry.
Prvotným impulzom k vybudovaniu systému CRM musí byť podnikateľská potreba firmy a jej stratégia, ktorá do centra
diania stavia zákazníka a jeho potreby, na základe ktorých spoločnosť predefinuje svoje procesy a pracovné úlohy a
následne až tie potom podporí zodpovedajúcimi technológiami.
2. Model riadenia vzťahov so zákazníkmi
Vytvorenie komplexného modelu systému riadenia vzťahov so zákazníkmi umožní podniku neustále prispôsobovať
stratégiu i systém aktuálnym externým a interným podmienkam a požiadavkám. Dobre prepracovaný model zaistí
dlhodobú efektívnu životnosť celého systému riadenia vzťahov so zákazníkmi.
Každá firma by si mala uvedomiť, že jej najväčšou konkurenčnou výhodou sú zákazníci. Tí prinášajú firme rozvojové
projekty, ktoré zvyšujú jej know-how, podieľajú sa na zvyšovaní odbornej úrovne jednotlivých zamestnancov firmy,
prispievajú k zlepšeniu imidžu a zákazníckych referencií firmy a nútia firmu do nových úloh.
Úspech všetkých činností v CRM závisí od schopnosti spoločnosti vybudovať si samoučiaci vzťah so zákazníkom, teda
taký vzťah, v ktorom sa spoločnosť učí o zákazníkovi a jeho potrebách z údajov, ktoré o ňom zhromažďuje v miestach
kontaktu. Z týchto údajov získava informácie a znalosti, ktoré sú základom pre pochopenie a predvídanie správania
zákazníka. V konečnom dôsledku sú tieto znalosti základom pre uspokojovanie potrieb zákazníka a jeho udržanie. CRM
je teda stratégia založená na lepšom pochopení zákazníkov ako jednotlivcov a na priblížení sa im v každom okamihu
kontaktu s nimi. [7]
Riadenie vzťahov so zákazníkmi je komplexná stratégia a proces získavania, udržiavania a združovania s vybranými
zákazníkmi s cieľom vytvoriť prvotriednu hodnotu pre spoločnosť a zákazníka. Zahŕňa integráciu funkcií marketingu,
predaja, služieb zákazníkom a dodávateľského reťazca organizácie za účelom dosiahnutia vyššej efektivity a účinnosti
pri dodávaní zákazníckych hodnôt.
Medzi najdôležitejšie kritériá (požiadavky) na CRM patria: [3]
• efektivita,
• výkonnosť,
• dôveryhodnosť,
• integrita,
• dostupnosť,
• prispôsobivosť,
• spoľahlivosť.
117
marketing
vyššia
efektívnosť
a účinnosť
predaj služieb
zákazníkom
meranie a hodnotenie
dodávateľský
reťazec
kritériá (požiadavky) na CRM
plánovanie a organizovanie
zdroje
ZÍSKAVANIE
ZDRUŽOVANIE
vybraní zákazníci
UDR ŽIAVANIE
dodávka a podpora
Akvizícia a implementácia
vstupy (informácie , ...)
OBCHODNÝ PROCES
PRVOTRIEDNA HODNOTA
PRE SPOLOČNOSŤ A
ZÁKAZNÍKA
Obrázok 1 Model riadenia vzťahov so zákazníkmi
Oblasť plánovania a organizovania v sebe zahŕňa viacero dôležitých procesov. V prvom rade ide o definíciu
strategického plánu CRM a definovanie architektúry systému CRM. Do tejto oblasti patrí riadenie ľudských zdrojov,
investícií, rizík, kvality a projektov. Významné postavenie má definovanie organizovania a jednotlivých vzťahov
v CRM. Taktiež musí byť zabezpečená komunikácia stratégie. Celá strategická príprava musí byť podložená
vykonanými analýzami vonkajšieho a vnútorného prostredia podniku.
Oblasť akvizície a implementácie v sebe zahŕňa predovšetkým prácu s nástrojmi a technológiami potrebnými pre dobré
fungovanie systému riadenia vzťahov so zákazníkmi. Ide predovšetkým o identifikovanie potrebných nástrojov,
nastavenie vnútorných procesov, inštaláciu a certifikáciu systému a samozrejme zainteresovanie pracovníkov.
Oblasť dodávky a podpory v sebe zahŕňa definovanie a správu operácií CRM, riadenie výkonnosti a kapacít, kontrolu
kontinuity operácií a služieb. Do tejto oblasti patrí aj vzdelávanie a osveta pracovníkov, správa dát a informácií
a zaistenie bezpečnosti systému.
Oblasť merania a hodnotenia zaisťuje spätnú väzbu monitorujúcu správnu funkčnosť a efektivitu celého systému. Je
dôležité, aby podnik disponoval prepracovaným systémom merania aktuálnej úrovne CRM. Do tejto oblasti patria
procesy monitoringu, oceňovania dosiahnutej úrovne riadenia CRM a hodnotenia samotnej úrovne CRM.
3. POSTUP IMPLEMENTÁCIE SYSTÉMU CRM V PODNIKU
Pred začatím samotnej implementácie systému CRM v podniku je dôležité poznať základné prínosy, ktoré podnik získa
po zavedení systému CRM. Ide predovšetkým o tieto tri základné prínosy:
• úspora nákladov,
• zvýšenie tržieb,
• strategický vplyv.
Zvýšenie tržieb by sa malo prejaviť ako dôsledok toho, že obchodný zástupca trávi viac času so zákazníkmi a nemusí
strácať čas zháňaním potrebných informácií. Aby implementácia CRM systému prebehla úspešne, je nevyhnutné získať
podporu vrcholového manažmentu. Taktiež je potrebné definovať ciele, ktorých chce podnik dosiahnuť, keď začne
systém fungovať. Týmito cieľmi môžu byť napríklad: [2]
118
•
•
•
•
zníženie straty zákazníkov,
zvýšenie obchodov s novými zákazníkmi,
skrátenie času potrebného na predajný cyklus,
vytvorenie nových odbytových kanálov.
Konečnou snahou manažérov by malo byť zaistenie optimálneho použitia technológie pri plnení obchodných cieľov.
Preto je veľmi dôležité vedieť, na ktoré vlastnosti a funkcie systému CRM je potrebné sa zamerať.
Navrhovaná podoba postupu pre úspešné budovanie a implementáciu CRM pozostáva zo štyroch základných fáz, ktoré
na seba nadväzujú. Ide o tieto základné fázy:
• efektívna práca s informáciami,
• zmena organizačnej štruktúry,
• zmena myslenia,
• budovanie úspešného CRM.
zhromažďovanie všetkých cenných
informácií do jednej databázy,
zaistenie prístupu k informáciám,
uplatňovanie zásad efektívnej práce
s informáciami.
Efektívna práca
s informáciami
vytvorenie a pracovníkom podniku
vysvetlenie vízie zmeny,
zabezpečenie potrebných znalostí
k zmene,
aktualizácia motivačného systému,
zhromažďovanie finančných
a personálnych zdrojov,
vytvorenie príslušného akčného
plánu.
myšlienkové zobrazenie
požadovaného stavu,
vypracovanie jednotlivých
scenárov,
uplatnenie príčinného postupu,
efektívne riadenie procesov
a investovanie do zákazníka.
Zmena organizačnej
štruktúry
Zmena myslenia
aktualizácia znalostí o tom, čo si
o produktoch, službách a správaní
myslia zákazníci,
identifikácia všetkých procesov so
vzťahom k CRM,
vytvorenie vlastného procesného
modelu CRM,
identifikácia fázy vývoja procesov
CRM, v ktorých sa podnik
nachádza,
priradenie priorít chýbajúcim
procesom CRM.
Budovanie úspešného CRM
Obrázok 2 Jednotlivé fázy navrhovaného postupu pre úspešné budovanie a implementáciu CRM
Prvá fáza – efektívna práca s informáciami upozorňuje na nevyhnutnosť efektívnej práce s informáciami pri budovaní
systému CRM. Túto prácu je možné dosiahnuť prostredníctvom realizácie nasledovných procesov:
• zhromažďovanie všetkých cenných informácií do jednej databázy,
• zaistenie prístupu k informáciám,
• uplatňovanie zásad efektívnej práce s informáciami.
Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať budovaniu takého systému, ktorý umožní všetkým účastníkom vzťahu prístup
k informáciám, ktoré potrebujú, aby mohli splniť svoje role. Cieľom podniku by malo byť preto úsilie o taký systém,
ktorý by umožňoval automatický prístup k požadovanej informácii a automaticky ukladal údaje o zákazníkoch do jednej
databázy.
Ak podnik uplatňuje v plnej miere efektívnu prácu s informáciami, potom môže plynule prejsť do druhej fázy, ktorej
hlavným cieľom je uskutočnenie úspešnej zmeny organizačnej štruktúry. Pri inovácií CRM dochádza k revízii a zmene
podnikovej stratégie tak, aby bola skutočne orientovaná na zákazníka. Táto zmena však môže viesť k zmene rolí
viacerých pracovníkov. Pokiaľ chce vrcholové vedenie podniku tieto zmeny úspešne riadiť, je potrebné realizovať
v podniku nasledovné procesy:
• vytvorenie a pracovníkom podniku vysvetlenie vízie zmeny,
• zabezpečenie potrebných znalostí k zmene,
• aktualizácia motivačného systému,
• zhromažďovanie finančných a personálnych zdrojov,
119
•
vytvorenie príslušného akčného plánu.
Aby uskutočnená zmena organizačnej štruktúry podniku mala svoj význam a priniesla očakávaný efekt, musí v podniku
dôjsť aj k zmene myslenia. Podniky, ktoré chcú byť úspešné, by sa nemali orientovať výhradne na svoje ciele. Mali by
uvažovať o účinkoch svojho jednania, ktoré nastane po dosiahnutí cieľa. Zmenu myslenia je možné dosiahnuť
prostredníctvom uskutočnenia týchto procesov:
• myšlienkové zobrazenie požadovaného stavu,
• vypracovanie jednotlivých scenárov,
• uplatnenie príčinného postupu,
• efektívne riadenie procesov a investovanie do zákazníka.
V centre ich záujmu nesmie byť obrat a zisk, ale potreby ľudí. Druhým predpokladom je, aby boli ciele týkajúce sa
dosiahnutia stanoveného zisku a obratu presunuté na druhé miesto. Investícia do zákazníka neznamená vždy nutne len
výdaje na marketing a odbyt. Investovanie s orientáciou na účinky znamená zrieknuť sa súčasných tokov platieb
do podniku v prospech zaistenia budúceho prílevu financií založeného na dobrých vzťahoch.
Ak je v podniku zabezpečená efektívna práca s informáciami, došlo k zmene organizačnej štruktúry a k zmene
myslenia, potom je podnik pripravený pre vstup do štvrtej najdôležitejšej fázy. V tejto fáze dochádza k budovaniu
úspešného CRM na základe navrhovaných praktických odporúčaní. Pre jeho úspešné budovanie je potrebné v podniku
uskutočniť tieto procesy:
• aktualizácia znalostí o tom, čo si o produktoch, službách a správaní myslia zákazníci,
• identifikácia všetkých procesov so vzťahom k CRM,
• vytvorenie vlastného procesného modelu CRM,
• identifikácia fázy vývoja procesov CRM, v ktorých sa podnik nachádza,
• priradenie priorít chýbajúcim procesom CRM.
4. ZÁVER
Základom efektívneho riadenia vzťahov so zákazníkmi je prepojenie vonkajších a vnútorných procesov podniku. CRM
systém by mal byť schopný integrovať vstupy zákazníkov a vnútropodnikové procesy do jednej sústavy. V rámci
budovania dlhodobých vzťahov so zákazníkmi zohráva dôležitú úlohu zákaznícky servis. CRM systém by mal
disponovať schopnosťou prevádzkovať a riadiť všetky kanály interakcií so zákazníkmi. Systém musí poskytovať
schopnosť spravovať vstupy z telefónnych hovorov, podnikových webových stránok, dopisov, faxov, elektronickej
pošty a ďalších kanálov, ktoré bude chcieť zákazník používať na komunikáciu s podnikom. Dôležitá je aj schopnosť
pridávania ďalších komunikačných kanálov, najmä v prípade začatia používania nových komunikačných prostriedkov,
a začlenenie ich do definovaných obchodných procesov.
Pre úspešné budovanie CRM v podniku je nevyhnutné, aby systém CRM bol orientovaný na procesy. Znamená to, že
príslušné zákaznícke a systémové informácie sa využívajú v každej fáze určitého procesu, a tým umožňujú inteligentnú
správu pracovných tokov, takže jednotliví pracovníci na rôznych úrovniach podniku môžu lepšie plniť svoje úlohy pri
obsluhe zákazníkov. Výsledkom je, že podnik si vytvára lojálnych zákazníkov, optimalizuje používanie svojich zdrojov
a dosahuje svojich cieľov v oblasti úrovne zákazníckeho servisu.
Ďalším kritickým prvkom pri implementácii CRM je to, aby bol zabezpečený spoľahlivý a jednoduchý prístup
k informáciám v rôznych systémoch a proces ich aktualizácie.
LITERATÚRA
[1]
BARTÁKOVÁ, G. Spokojnosť zákazníka v procesoch CRM. Bratislava : ImageWell, 2004. ISBN 80-9692359-5.
[2]
BURNETT, K. Klíčoví zákazníci a péče o ně. Praha : Computer Press, 2002. ISBN 80-7226-655-1.
[3]
CHLEBOVSKÝ, V. CRM – Řízení vztahů se zákazníky. Brno : Computer Press, 2005. ISBN 80-251-0798-1.
[4]
DOHNAL, J. Řízení vztahů se zákazníky. Procesy, pracovníci, technológie. Praha : Grada, 2002. ISBN 80-2470401-3.
[5]
DUDINSKÁ, E.; NOVOTNÁ; Ľ.; DROPPA, M. Riadenie vzťahov so zákazníkmi v globálnej ekonomike.
Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006. ISBN: 80-7165-550-3.
[6]
LEHTINEN, J. R. Aktivní CRM - Řízení vztahů se zákazníky. Praha : Grada Publishing, 2007. ISBN 978-80247-1814-9.
[7]
LESÁKOVÁ, D. Marketingové analýzy a prognózy. Bratislava : SOFA, 2002. ISBN 80-89033-23-7.
[8]
SHETH, J. N.; PARVATIYAR, A. Customer Relationship Management: Emerging Practice, Process, and
Discipline. Journal of Economic and Social Research. 2001.
120
[9]
[10]
STORBACKA, K.; LEHTINEN, J. R. Řízení vztahů se zákazníky (Customer relationship Management). Praha
: Grada, 2001. ISBN 80-7169-813-X.
WESSLING, H. Aktivní vztah k zákazníkům pomocí CRM. Praha : Grada Publishing, 2002. ISBN 80-2470569-9.
ADRESA:
Ing. Viliam Lendel
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
email: [email protected]
Ing. Milan Kubina, PhD.
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
121
122
VYBRANÉ STRATÉGIE TERMÍNOVÝCH OBCHODOV
Aleš Kozubík
Žilinská univerzitá v Žiline
Abstrakt: Termínové kontrakty sú významným nástrojom kapitálového trhu, ktorý umožňuje podniku
transfer trhového rizika na iné, prijateľnejšie formy rizík. Tento článok sa zameriava na problematiku
aplikovania vybraných stratégií pri obchodovaní s termínovými kontraktmi, ako súčasti investičných
stratégií využívaných na kapitálovom trhu. Ukazuje sa, že tieto stratégie sú založené na využití porušenia
základných oceňovacích princípov, čo je signálom vzniku arbitrážnej príležitosti.
Kľúčové slová: termínové kontrakty, forwardy, futures, arbitráž, predaj na krátko.
1. ÚVOD
Pre obdobie od začiatku 70. rokov 20. storočia boli typické podstatné zmeny v politike, ekonomike a v princípoch
regulácie, čo sa prejavilo na svetových komoditných a finančných trhoch a plávajúcich menových kurzov. Vplyvom
týchto faktorov (vznikli nové riziká) bol podporený mohutný rozvoj nových inštrumentov - finančných derivátov.
Deriváty nájdeme nielen na finančných trhoch, ale aj na surovinových, komoditných a drahých kovov. Samotný princíp
obchodovania s derivátmi nevznikol na počiatku 70. rokov dvadsiateho storočia, ale bol známy už v 19. storočí. Čo sa
však podstatne zmenilo bol celkový spôsob obchodovania s derivátmi (termínovými kontraktmi), zdokonalila sa ich
konštrukcia, nepredstaviteľne sa rozšírila paleta ich rôznych variantov.
Základným rysom derivátov (termínových obchodov) je časový nesúlad medzi uzavretím obchodu a jeho plnením, t.j.
k uskutočneniu dochádza až po dohodnutej lehote alebo v lehote stanovenej burzovými pravidlami napríklad na 1, 2, 3,
alebo 6 mesiacov podľa burzových pravidiel, prípadne termín plnenia je dohodnutý po dohode obidvoch strán.
Protikladom termínových obchodov sú okamžité (promptné) obchody, ktorých uzatváranie a plnenie spadá do zhodného
časového obdobia. Malý časový posun pri realizácii okamžitých obchodov je technickej povahy.
Derivát (derivative contingent claims) je cenný papier, ktorého hodnota je závislá od iného prípadne iných cenných
papierov, ktoré nazývame kontrahované aktíva. Kontrahované aktíva sú veľmi rozmanité a pod týmto označením
nájdeme iné voľné obchodovateľné aktíva, najčastejšie cenné papiere, ale aj komodity, úrokové miery, zahraničnú menu
alebo index kapitálového trhu.
Obvykle sú deriváty predávané bankami a investičnými spoločnosťami a verejnosti sú známe pod názvom OTC
obchody (over the counter). Nové typy derivátov sa vyvíjajú prakticky bez obmedzenia, najmä v rámci OTC predaja.
Členenie derivátov je ilustrované na obrázku 1.
Na jednej strane deriváty umožňujú obchodníkom dosahovať nadpriemerné zisky a to všetko pri minimálnej potrebe
kapitálu a na strane druhej obchodovanie s nimi prináša aj určité riziká. Základné rizikové faktory (odvodené
z používania derivátov) sú:
•
faktor času,
•
podmienky na trhu,
•
meniace sa vonkajšie podmienky,
•
vzťah k riziku,
•
zvolený postup riešenia - je pod výrazným vplyvom kvalifikácie a odborných vedomostí pracovníkov podniku
a finančnej inštitúcie,
•
nízka motivácia daného subjektu,
•
morálne predpoklady.
123
DERIVÁTY
PEVNÉ TERMÍNOVÉ KONTRAKTY
FORVARDY
úrokové
akciové
komoditné
menové
FUTURES
úrokové
akciové
komoditné
menové
SWAPY
úrokové
akciové
komoditné
menové
OPČNÉ TERMÍNOVÉ
KONTRAKTY
OPCIE
úrokové
akciové
komoditné
menové
Obr. 1. Členenie derivátov
Podľa charakteru obchodu je možné rozdeliť deriváty do troch hlavných skupín. Prvú skupinu tvoria termínové
kontrakty v užšom slova zmysle. Toto označenie sa používa výlučne pre kontrakty typu forward a futures. Z pohľadu
využitia forwardov, je potrebné podotknúť, že existuje celá škála forwardových obchodov, ale do finančných derivátov
sú zahrnuté výhradne forward rate agreement – FRA (dohoda o termínovej úrokovej miere). Finančné deriváty
pomocou hedgingu vytvárajú priestor na zníženie finančného rizika pri podnikaní zo strát spôsobených zmenami cien,
menových kurzov, úrokových sadzieb a pod. Najbežnejšie členenie futures obchodov je podľa kontrahovaného aktíva
a to na futures úrokové, menové a na akciový index.
Do druhej skupiny sú zaradené opčné kontrakty. Opcie sú zaradené medzi podmienené termínové kontrakty, kde
majiteľ opcie má právo, ale nie povinnosť plnenia. Povinnosťou plnenia je viazaný len vystaviteľ opcie, t.j. na jednej
strane je právo a na druhej strane je povinnosť. Cena opcie pre kupujúceho je vyjadrená výškou opčnej prémie, ktorú je
povinný zaplatiť v deň podpisu kontraktu. Opcia dáva majiteľovi príležitosť na veľké zisky pri limitovanom rozsahu
strát, ktorý je daný nákladmi na samotné obstaranie opcie. Najznámejšie a často vyhľadávané sú opcie na akcie.
V tretej skupine sú swapové kontrakty. Predstavujú dohodu o budúcej výmene úrokových platieb vzťahujúcich sa
k rovnako veľkej istine, ale určenej iným spôsobom, prípadne denominovanej v rôznych menách.
V ďalších častiach článku sa budeme venovať termínovým kontraktom v užšom slova zmysle a to forwardom a
futures.
2. OBCHODOVANIE S TERMÍNOVÝMI KONTRAKTMI
Forwardový kontrakt je najjednoduchším druhom derivátov, ako taký predstavuje zmluvu dvoch strán o predaji alebo
kúpe kontrahovaného aktíva v určitom, vopred dohodnutom čase a množstve a za vopred určenú cenu. Vopred
dohodnutú cenu nazývame dodacia cena (delivery price) a určuje sa tak, aby v čase uzavretia kontraktu bola cena pre
obe strany nulová. Je dôležité vedieť, že k plneniu kontraktu dochádza v čase splatnosti a forwardy nie sú
obchodovateľné na trhu. Strana, ktorá sa zaväzuje kúpiť kontrahované aktíva sa nachádza v dlhej pozícii (long position)
a druhá strana forwardového kontraktu, ktorá sa zaväzuje predať kontrahované aktíva je v krátkej pozícii (short
positon).
Kľúčovou premennou pre určenie hodnoty forwardu je trhová hodnota kontrahovaného aktíva. Ako sme už uviedli, na
začiatku je cena forwardového kontraktu nulová, ale vplyvom vývoja ceny kontrahovaného aktíva sa môže jeho cena
meniť. Vo všeobecnosti je hodnota forwardu závislá aj od doby do splatnosti, t.j. odlišná bude napríklad realizačná cena
3-mesačného forwardu a 6-mesačného forwardu na tie isté aktíva.
Výplata z forwardového kontraktu na jednotkové množstvo kontrahovaného aktíva je daná vzťahom
ST − K
pre dlhú pozíciu a
K − ST
124
pre krátku pozíciu, kde K je dodacia cena a S T je okamžitá (spotová) cena aktíva na trhu. Pretože počiatočná cena
forwardu je nulová, výplata z forwardu je vlastne aj celkovým ziskom z tohto kontraktu.
Ako už bolo uvedené vyššie, najčastejšie sa používa typ forwardu – forward rate agreement. Pri tomto druhu forwardov
nedochádza k reálnemu presunu finančných prostriedkov, ale obchoduje sa s rozdielom úrokových mier. Obchodovanie
s FRA kontraktmi sa riadi štandardami vypracovanými British Banker´s Association. Najdôležitejšie zásady
obchodovania s FRA kontraktmi na obdobie začínajúce za 6 mesiacov a končiace za 12 mesiacov sú tieto:
•
úrokový rozdiel sa vypláca na začiatku úrokovacieho obdobia,
•
v rámci kontraktu nedochádza k presunu istiny,
•
porušenie zmluvných podmienok sa posudzuje ako neplnenie úverovej zmluvy.
Futures kontrakty rovnako ako forwardové kontrakty sú záväzkom dvoch strán predať alebo kúpiť dané kontrahované
aktíva v určitom čase a za určenú cenu, ale na rozdiel od forwardov sú obchodovateľné a preto musia byť
štandardizované najčastejšie podľa burzových pravidiel. Obchoduje sa s rôznymi druhmi futures – komodity, cenné
papiere, meny. Plnenie kontraktov zabezpečuje burza futures, teda zmluvné strany sa nemusia ani poznať.
Futures kontrakty sa od forwardových kontraktov odlišujú v niekoľkých bodov:
•
obvykle sa neurčuje presný deň plnenia, ale strana vystupujúca v krátkej pozícii si môže tento deň ľubovoľne
zvoliť počas dodacieho obdobia; pre komodity to je zvyčajne celý mesiac,
•
burza (derivátov) špecifikuje množstvo tovaru dodaného v jednom kontrakte, u komodít burza špecifikuje aj
kvalitu a miesto dodania tovaru,
•
existencia clearingového centra,
•
ceny futures sú pravidelne zverejňované vo finančnej tlači.
Centrá obchodov s derivátmi sa nachádzajú v USA a na Ďalekom východe. Vo väčšej miere sa začínajú presadzovať
burzy v Európe (Londýn – LIFFE, Paríž – MATIF, Amsterdam - EOE). Funkciu regulátora trhu plní vládny alebo
polovládny orgán dohľadu nad kapitálovým trhom. V USA sú to Securities and Exchange Commission a Commodity
Futures Trading Commission a vo Veľkej Británii je to Securities and Investment Board (SIB).
Dôležitým aspektom obchodovania na burzách je rýchle vysporiadanie burzových obchodov. Do uvedenej činnosti búrz
sa zahŕňajú činnosti súvisiace s vyrovnávaním finančných záväzkov medzi kupujúcim a predávajúcim a tiež dodanie
cenných papierov. Burza futures (futures exchange) vystupuje ako organizátor trhu, poskytuje fyzický priestor pre
obchodovanie a určuje pravidlá obchodovania na trhu. Ďalšou inštitúciou, ktorá sa aktívne zúčastňuje prevedenia,
zúčtovania a vysporiadania futures obchodov je clearingový dom. Pracuje ako súčasť burzy. Zúčtováva všetky obchody
a je garantom plnenia kontraktov. Jeho hlavné funkcie vo vzťahu k termínovým burzám je:
•
rýchle a spoľahlivé priebežné zúčtovanie realizovaných obchodov,
•
rýchle a spoľahlivé vysporiadanie obchodov v dobe splatnosti,
•
eliminácia úverového rizika protistrany v obchodoch na futures.
Trhu derivátov sa sprostredkovane zúčastňujú dva druhy subjektov a to špekulanti a zaisťovatelia. Prvá skupina
účastníkov sa uvedeným spôsobom zúčastňuje obchodovania s derivátmi iba s cieľom špekulatívneho získania
nadpriemerného zisku a druhá skupina sa snaží znížiť riziko vyplývajúce napríklad zo zmien cien komodít a menových
kurzov, prípadne aj úrokových mier vhodne zvolenou hedgingovou stratégiou.
3. STRATÉGIE OBCHODOVANIA S VYBRANÝMI DRUHMI TERMÍNOVÝCH KONTRAKTOV
Pre ceny forwardov a futures budeme v tejto časti článku používať iba označenie termínové kontrakty, lebo pokiaľ ide o
rovnaké aktíva a rovnaké realizačné ceny sú si veľmi blízke. Budeme analyzovať súvislosť medzi termínovými
kontraktmi a cenou kontrahovaných aktív za týchto predpokladov:
•
neexistujú žiadne transakčné náklady,
•
všetky zisky sú rovnako zdaňované,
•
všetci účastníci trhu si môžu požičať peniaze pri rovnakej bezrizikovej úrokovej miere,
•
ak sa na trhu vyskytne arbitrážna príležitosť, účastníci trhu ju okamžite využijú.
Najskôr sa zastavíme pri termínoch transakčné náklady a arbitrážna príležitosť, ktoré sú súčasťou nami určených
predpokladov. Transakčné náklady súvisia s presunom peňazí medzi jednotlivými subjektmi za predpokladu, že sú pre
obe strany prijateľné. Arbitrážna príležitosť je založená na využití príležitosti cenových rozdielov na trhu finančných
inštrumentov, ktoré môžu vzniknúť z teritoriálneho a časového hľadiska. Ak sú cenové rozdiely väčšie ako náklady
spojené zo samotnou arbitrážou, je tu možnosť využiť relatívne podhodnotený trh finančných inštrumentov, kde sa
nakupuje a na relatívne nadhodnotenom trhu finančných inštrumentov sa ihneď predáva. V súčasnosti je malý priestor
125
pre realizáciu arbitráži, lebo jednotlivé trhy sú čoraz dôslednejšie prepojené.
Podstatou predaja na krátko je predaj cenných papierov, ktoré predávajúci nevlastní. Investičná stratégia predaja na
krátko (short selling) prináša zisk, ak cena cenného papiera klesne a stratu, ak cena cenného papiera rastie. Samotná
realizácia predaja prebieha tak, že si predávajúci požadované cenné papiere požičia a na konci obdobia pôžičky ich na
trhu kúpi späť. Predaj na krátko je typickou špekuláciou na pokles ceny.
V ďalšom texte budeme používať nasledujúce označenia: T - obdobie splatnosti termínového kontraktu (v rokoch), t bežný čas, S - cena kontrahovaného aktíva v čase t, S T - cena kontrahovaného aktíva v čase T (neznáma v čase t), K dodacia cena, f - hodnota dlhej pozície termínového kontraktu v čase t, F - termínová cena v čase t, r - bezriziková
úroková miera a q- je spojite vyplácaný výnos daného cenného papiera.
Hodnoty T a t sa merajú v rokoch od určitého časového okamihu (spravidla od začiatku kontraktu), T - t je potom doba
do splatnosti kontraktu. Musíme mať na pamäti, že termínová cena F je rôzna od hodnoty dlhej pozície termínového
kontraktu f . Na počiatku kontraktu platí F = K a f = 0, ale vplyvom vývoja cien v čase sa obe menia.
Ako ilustráciu stratégie pri obchodovaní s termínovými kontraktmi použijeme termínové kontrakty na akcie, ktoré
neprinášajú v období do splatnosti dividendu (uvedený prístup sa dá použiť aj na dlhopisy s nulovým kupónom). Aby
neexistovala arbitrážna príležitosť musí medzi termínovou cenou F a okamžitou cenou S platiť vzťah
F = Se r (T − t ) .
V prípade, že je táto rovnosť porušená, môže investor využiť vzniknutú arbitrážnu príležitosť nasledujúcim spôsobom:
Ak je F > Se
r (T − t )
, tak investor prijme takúto stratégiu: požičia si S pri bezrizikovej úrokovej miere r na obdobie
T − t , nakúpi kontrahované aktíva a zaujme krátku pozíciu v termínovom kontrakte. V čase splatnosti T predá aktíva
r (T − t )
r (T − t )
za termínovú cenu F, splatí dlh Se
a bez rizika zarobí arbitrážny zisk F − Se
.
r (T − t )
Ak naopak platí F < Se
, teda termínová cena F je nižšia ako okamžitá cena kontrahovaného aktíva S , investor
sa rozhodne predať kontrahované aktíva na krátko, výťažok z predaja investuje pri bezrizikovej úrokovej miere a
zaujme dlhú pozíciu v termínovom kontrakte. V čase splatnosti opäť inkasuje bezrizikový zisk
Se r (T − t ) − F .
4. ZÁVER
Význam termínových obchodov forwardového typu na úrovni podniku je v schopnosti zrealizovať zhodnotenie
finančných prostriedkov očakávaných v budúcom období do doby ich potreby za pevne dohodnutý úrok. Čo sa týka
futures, pre manažment podnikov predstavuje kolísanie úrokových mier a menových kurzov veľké riziko a futures
kontrakty umožňujú sa pred takýmto vplyvom zabezpečiť. Celkový význam používania uvedených termínových
kontraktov a s nimi súvisiacimi stratégiami môžeme zhrnúť do nasledovného všeobecného vyjadrenia – umožňujú
transfer trhového rizika na iné, prijateľnejšie formy rizík.
LITERATÚRA:
[1]
BOOKSTABER, R.M. Options Pricing and Strategies in Investing, Addison-Wesley 1981.
[2]
HULL, J. Options futures and Other derivative Securities, Prentice Hall, Englewood Cliffs, New Jersey 1989.
[3]
JÍLEK, J. Finanční a komoditní deriváty. Praha : GRADA, 2002.
[4]
KOZUBÍK, A. Weather Derivatives as a Tool of the Weather Risk Management, Krízový manažment, No.
2006/2, pp. 46 – 49.
[5]
KOZUBÍKOVÁ, Z.; SZILÁGYI, M. Oceňovanie termínových kontraktov. Odhadce a oceňování majetku,
Ročník X, č. 2/2004, VŠE Praha, s. 20 – 25.
[6]
KOZUBÍKOVÁ, Z. Option Price Sensitivity Factors and Hedging. Journal of Information, Control and
Management Systems, Žilina, Vol.3, No.1, 2005, pp. 37-46.
[7]
REVENDA, Z. A KOL. Peněžní ekonomie a bankovníctví, 2. vyd. Praha : Management Press, 1998.
[8]
SLEPECKÝ, J.; ŠTOFKOVÁ, J. Vybrané kapitoly z finančného manažmentu, Žilina : EDIS ŽU v Žiline, 2001.
[9]
WATSHAM, T. J. Options and Futures in International Portfolio Management, Chapmam & Hall, London
1992.
126
ADRESA:
RNDr. Aleš Kozubík
Katedra matematických metód
FRI Žilinskej univerzity v Žiline
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
t.č. ++421/41 5134279
e-mail [email protected]
127
128
WEATHER DERIVATES AS THE RISK TRANSFER TOOL
Zuzana Kozubíková, Jaroslav Slepecký
Abstract This paper focuses on the weather caused natural catastrophes having a significant impact on the
economics and finance, which usually affects more regions. Here are explained the processes of the risk
transfer with concentration on the modern alternatively tool joined with securitisation of the risk. Further
are analyzed the weather derivatives, which enable transferring the weather risk and reducing of the
financial losses.
Keywords weather risk factor, alternative risk transfer, weather derivatives, options,
1. INTRODUCTION
Compared with long-term average, parts of the central Europe experienced exceptionally cold temperatures and heavy
snow during the winter of 2005/2006. Southern and eastern Germany, much of Austria, the Czech republic, Slovakia
and Poland in particular faced record amounts of snow. One characteristic was an unbroken snow cover lasting over 100
days in some places. Frequent and sometimes heavy falls alternated with short thaws, rainfall, and frosts, so the
successive layers of snow accumulated over months. It resulted in losses in the order of billions USD.
After this extremely winter came extremely hot year 2006. According to the World Meteorological Organization, 2006
was one of the warmest years on record (i.e. since 1861). Estimates indicate that 2006 will prove to be the fourth
warmest year ever recorded in the northern hemisphere with a deviation +0,56˚C compared with the average for the
climate normal period 1961-1990. Globally, 2006 is likely the sixth warmest ever with a deviation of +0,42˚C compared
with the normal climate average.
In Europe, following 2003’s very hot summer, June and July 2006 broke a further record, July being the hottest ever
recorded in Europe with a +2,7˚C deviation from the 1961-1990 average. As well United States suffered heatwaves in
July and August with air temperatures in many places exceeding +40˚C. A late-summer heatwave in Australia was
followed by the warmest autumn on record, brought extreme drought in some areas.
2006 was marked by an above-average number of typhoons of category 4-5 on the Saffir-Simpson Scale, namely ten,
compared with the average of seven since 1950. There were 24 named tropical storms in Northwest Pacific in 2006slightly below the long-term average of approx. 29. The relative calm on Australia’s cyclone front was finally broken
after many years when Tropical Storm Larry caused major damages in 2006. It was Australia’s most destructive tropical
storm since 1974.
As we can see from the Table 1, nine of the ten greatest natural catastrophes and insurance events were caused by the
risk factor of weather. From these statistics follows the necessity to deal with possibilities of the transferring of the
weather risk as well by alternative tools of the capital markets.
2. ALTERNATIVE RISK TRANSFER
In order to characterise this modern approach in the reinsurance business (and in whole economics in general) we have
to define the targets and tools:
• Classical insurance – the insurance objectives are solved by the actuarial tools.
• Financial reinsurance - the objectives, which primarily have not insurable character are solved by actuarial
techniques and tools.
• Alternative risk transfer / the insurance objectives are solved by tools which primarily have no insurance
character.
This characterisation is simplified and some further description is necessary. Alternative risk transfer include many
various methods enabling ceding of the insurance risk, which are more advantageous than classical reinsurance. The
ART methods enable to create adequate risk protection leaving out the classical insurance contracts.
129
To the most frequently applied tools of the risk transfer belong:
• financial reinsurance,
• insurance linked bonds,
• weather derivatives;
Date
Loss event
Region
Overall losses
Summer
Drought,heatwaves,wildfires USA, west and south
>4 500
Jul-Aug
Floods
India
3 300
27.5.
Earthquake
Indonesia
3 100
13.-15.4
Tornadoes
USA:IA,IL,IN,MO,WI
2 600
16.-19.9
Typhoon Shanashan
Japan, South Korea
2 500
12.-18.7.
Typhoon Bilis (Florita)
China, Philippines, Taiwan
1 900
6.-8.4.
Tornadoes, hailstorms
USA:AL,GA,IN,KS,KY,NE,OH,TN
1 600
11.-19.5.
Typhoon Chanchu (Caloy)
China, Philippines, Taiwan, Vietnam
1 500
30.11.-5.12. Typhoon Durian (Reming)
Philippines, , Vietnam
1 485
10.-16.8.
Typhoon Saomai
China, Philippines
1 400
Table 1 The greatest natural catastrophes in 2006 sorted by losses in millions of USD. Source [13].
•
•
•
Insured losses
1 500
400
35
1850
1 200
1 280
200
other insurance linked securities,
contingent capital,
integrated multi-line/multi-year products.
In the following section we will deal with the instruments for the securitization of the risk, means with the insurance
linked bonds and namely with the weather derivatives.
3. INSURANCE LINKED BONDS
Insurance linked bonds are still the most frequently used tools of the insurance risk securitization, generally reported as
ILS (insurance linked securities). The main leaders of the securitization are:
• the ILS triggers which represent exactly defined events conditioning the amount and size of cash flows realised
in the ILS,
• exchanges of the securitized insurance risk realised as by new specialized exchanges as American
electronically exchange CATEX (Catastrophe Risk Exchange) as by extending the products of traditional
exchanges (this kind of business is realised for example by CBOT),
• development of special purposes vehicles which plays important role when issuing the ILS.
The insurance linked bonds represent highly profitable bonds with the risk of default in the case of occurring some
natural catastrophe. Therefore the most frequent type are the catastrophe bonds (CatBonds) having extremely high
coupon when comparing with the market average. But in case of the natural catastrophe the investor can loose part or
whole coupon and in some cases also the face value. Let us introduce some concrete example of such bonds:
• USAA Hurricane Bonds were issued by the USAA insurance company, specialised in the insurance of the
former US army officer families. These were one year bonds in total face value 500 millions USD and the
coupon payments were conditioned by occurring the hurricanes on the eastern cost and losses of the given
insurance company. The coupon rate was LIBOR+2,73 % at the first issue and LIBOR+ 5,76 at the second
issue. The payment was reduced if the loss exceeds 1 mld of USD and no coupon was repaid if the loss
exceeds 1,5 mld of USD and moreover the face value was also not reapaid.
• The Winterthur WinCAT Bond. Winterthur is a Swiss insurance company, which has a significant portfolio of
domestic motor vehicle business being exposed to the catastrophic loss from the impact of hail or strong
winds. Three year bond was issued by Winterthur at a face value of 4 700CHF. The bond was convertible into
five Winterthur Insurance registered shares at maturity, giving it a character of the European type option. The
bond was issued to pay a higher fixed annual coupon with rate 2,25 %. However WinCAT was not arbitrary
bond, its payment was contingent on the absence of catastrophic hail or windstorm. Specifically, no coupon
was paid if on any one calendar day during the corresponding period more than 6000 motor vehicles were
damaged in this way.
• Swiss Re California earthquake Bonds were issued by Swiss re through its SPV (Swiss Re Earthquake Fund,
Ltd.). They were three year bonds with total face value of 137 millions USD. They were issued in four series,
three of them received, as the first among the catastrophic bonds, the investment rating of the Moody’s and
Fitch. Their very high coupon rates were contingent on the absence of the earthquake in California. In case of
occurring the earthquake, the repaying of the face value were substantially reduced in dependance on the
absolute insurance loss.
130
The techniques of pricing the insurance linked bonds are described in [11].
4. WEATHER DERIVATIVES
The first transaction in the weather derivatives market took place in 1997. It was a contract between Koch Energy and
Enron and its value had depend on the temperature index in Milwaukee during the winter season 1997-98. Since that
time, the market has expanded rapidly into a flourishing over-the-counter (OTC) market. It also found a quick response
on the Chicago Mercantile Exchange (CME), where introduced the first exchange-traded weather options on 10
different temperature indices in September 1999. Today the CME weather futures and options are exchange-traded
derivatives that by means of specific indices reflect monthly and seasonal average temperatures of 15 U.S. and five
European cities. These derivatives are legally binding agreements made between two parties and settled in cash.
The new market was born and until today approximately 300 deals in volume of 5.5 billions of USD have ben made in
the US market. In European markets about 100 weather deals worth 30 millions of GBP have been completed. The
weather derivatives are usually structured as
• swaps,
• futures,
• call/put options,
contingent on different underlying weather indices values
In order to characterise the temperature derivatives we must start with defining so called Degree Days. Let us denote as
Ti the temperature for given day i. The Heating Degree Days (HDD) is defined by formula
HDD = max ( 0,18 − Ti ) .
Similarly we define the Cooling Degrees Days (CDD) by formula
CDD = max ( 0,Ti − 18 ) .
As follows from the formulas, HDD and CDD represent the number of the Celsius grades, how the daily average
temperature deviates from the given benchmark of 18°C.
To complete the definition of the HDD and CDD we have to define the daily temperature Ti for the given day i. It is for
our purposes defined as simple arithmetic average of the daily maximal and minimal temperatures Timax and Timin . So
we can write
T max + Timin
Ti ≡ i
.
2
•
Most of the temperature contingent weather derivatives are based on the accumulation of the HDD and CDD
during certain period. The length of that period is usually one month or one season (summer period from May
to September or winter period from November to March).
WEATHER OPTIONS
Option is one of the most popular types of derivative contracts. We distinguish two types of options, calls and puts. Let
us consider for example the buyer of the HDD call. In the beginning of the contract he pays to the option writer a
premium. In return, he receives the payout if the number of HDD in the contracted period is greater than the strike
value. The volume of the payout is given as the product of the strike and the tick size, which determines the amount of
money paid for each degree-day above the strike level for the period.The weather option is typically specified by the
following parameters:
• the contract type (call/put),
• the contracted period,
• underlying degree-day index,
• the strike value,
• the tick level,
• the official weather station, from which are obtained the data.
131
In order to express the payout by simple formula, let us denote by symbol K the strike value and as α the thick size. Let
us further assume the length of the contracted period is n days. Then we have for the number of HDD and CDD
expressions
n
H n = ∑ HDDi
i =1
n
and Cn = ∑ CDDi .
i =1
For the payout of the HDD call we have
ζ Hc = α max { H n − K ,0} .
and for the payout of the HDD put
ζ Hp = α max { K − H n ,0} .
Similarly we can write the expressions for the payout of the CDD call and put options.
The weather options are often sold with the maximum payout limit. If we assign this upper limit as u, for the payout of
the HDD call we get
ζ Hc = min ⎡⎣α max { H n − K ,0} ,h ⎤⎦ ,
and similarly for the payout of the HDD put
ζ Hp = min ⎡⎣α max { K − H n } ,h ⎤⎦ .
WEATHER SWAPS
Swaps are in general, agreements in which two parties exchange their cash flows during a predetermined time period.
One party pays a fixed price while the other side is paying a variable price. The weather swap than can be described as
the combination of call and put options with identical characteristics. The difference between the standard interest rate
swaps, which usually have several swap dates and weather derivatives is in only one day, when the cash flows are
swapped.
In the case of standard HDD swap, both sides agree on a given strike of HDDs for the period, and the amount swapped
is, for example 10000 EUR/HDD away from the strike. They are applied to ensure a stability of earnings of the firm.
Usually here are also the maximum payout limits. So, for the payout profil of the swap we have
ζ S = min ⎡⎣α max { H n − K ,0} ,h ⎤⎦ − min ⎡⎣α max { K − H n } ,h ⎤⎦ .
EXAMPLE
One of the results of the weather shocks in the 2006 was the fall of the agricultural production more than one third. We
will illustrate how the fruit producer can manage the financial impact of the weather risk using the weather derivatives.
We will assume the estimate of the risk exposition of the fruit producer shows that his average daily loss is 5000 USD
for each HDD over long time period average during the months from June to August. The firm can absorb the financial
losses caused by temperature if they don’t cross 5% under the long time average. (That means more then 323 HDD).
The firm plans to hedge against the unfavourable weather conditions, but on the other hand they want to have an open
position in the case of favourable temperatures development. Therefore the management decide to buy HDD call option
with the strike value of 323 HDD. If the temperature raises over 323 HDD, the firm recovers by applying the option. If
the temperatures remain lower than 323 HDD receives all benefits from the favourable temperatures and good harvest.
If the temperature raises for example to 350 HDD, the fruit producer receives from the option
(350-323) × 5 000 = 135 000 USD.
By the hedge of the weather risk exposition, its revenues are more stable. That means the estimates of the future
132
incomes can be made more accurate, throughout the uncertainty of the harvest. This leads also to information advantage
towards the non-hedged companies.
Here are more other branches of enterprise, where the weather derivative securities can be broadly used. Let as note at
least energy producers, transportation, leisure industry, hypermarket chains etc.
5. CONCLUSION
We have seen that weather belongs to the most important risk factors. Moreover, this risk can be effectively transferred
and securtiized by the weather derivatives. Sophisticated application of them can assure financial stability of the
company and avoid or at least reduce its exposition to the weather risk.
REFERENCES
[1]
BANKS, E. Weather Risk Management, Palgrave Macmillan, 2001.
[2]
CONSIDINE, G. Introduction to Weather Derivatives, Weather Derivatives Group, Aquila Energy.
[3]
EMBRECHTS, P.; KLUPPELBERG, C.; MIKOSCH, T. Modelling Extremal Events for Insurance and
Finance, Springer Verlag, Berlin, 1997.
[4]
HORÁKOVÁ, G.; HUŤKA, V. Probability Theory I (In Slovak: Teória pravdepodobnosti I), EKONÓM
Bratislava, 2002.
[5]
HORÁKOVÁ, G.; KOZUBÍK, A. Calculation of the Expected Claims for theh Catastrophical Events, Journal
of Information, Management and Control Systems, Vol. 3 (2005), No. 2, pp. 9-16.
[6]
KOZUBÍK, A. Insurance Risk Model with Subexponential Distributions, Journal of Information, Management
and Control Systems, Vol. 2 (2004), No. 2, pp. 163-172.
[7]
KOZUBÍK, A. Copula Functions and Independent Insurance Risks, Journal of Information, Management and
Control Systems Vol. 3 (2005), No. 2, pp. 119-128.
[8]
KOZUBÍK, A. Weather Derivatives as a Tool of the Weather Risk Management, Krízový manažment, No.
2006/2, pp. 46 - 49.
[9]
KOZUBÍKOVÁ, Z.; SZILÁGYI, M. Contingent claims pricing, (In Slovak Oceňovanie termínových
kontraktov), Odhadce a oceňování majetku, Vol. X, 2004 No. 2, Česká komora odhadcủ majetku a Institut pro
oceňování majetku VŠE Praha, pp. 20 -25.
[10]
KOZUBÍKOVÁ, Z. The Securitization of the Catastrophic Risk, (In Slovak Sekuritizácia katastrofického
rizika), Zborník z 5.vedeckého seminára "Aktuárska veda v teórii a praxi", SSA a EU Bratislava, 2005, pp. 65 71.
[11]
KOZUBÍKOVÁ, Z. Risk Transfer Tools in the Insurance Business, Journal of Information, Control and
Management Systems, Vol. 3, (2005), No.2, pp. 119 -128.
[12]
ŠTOFKOVÁ, J. a kol. Finance (In Slovak: Financie), EDIS Žilinská Univerzita v Žiline, 2007.
[13]
Topics Geo Natural catastrophes 2006. Analyses, assessments, positions. Knowledge series, Münchener Rück
Munich Re Group, 2007.
[14]
www.cme.org
ADDRESS:
Ing. Zuzana Kozubíková
Katedra makro a mikroekonomiky FRI Žilinskej univerzity v Žiline
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
t.č. ++421/41 5134423
Ing. Jaroslav Slepecký
Katedra krízového manažmentu FŠI Žilinskej univerzity v Žiline
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
t.č. ++421/41 5136705
e-mail [email protected]
133
134
ZNAČKA A JEJ BUDOVANIE NA TRHU
Margaréta Nadányiová
Žilinská univerzita vŽilině
Abstract: The article is concentrated to the relation of product and the mark. It characterizes the
perception of mark by client and the value that mark gives to a product. Application of use of mark is
concentrated on the enterprise Walmark Žilina, especially to “Klub zdravia Walmark” (Health club
Walmark). The aim of this article is to evaluate the importance of the mark for the market and influencing
the market by the mark.
Kľúčové slová: značka, produkt, marketing,
ZNAČKA A VÝROBKY
Aby bolo možné vzťah zákazníka k produktu vybudovať, je potrebné vlastný produkt odlíšiť od konkurenčných
výrobkov. Najvýraznejším odlíšením je obchodná značka. Firma, ktorá má žiadané značky a je schopná dodať to, čo
zákazník od značkového produktu očakáva, je na trhu úspešná. Značky je nutné pripravovať podľa odhadu trendov
nákupných (spotrebných) motívov (prečo sa kupuje a konzumuje).
Boj o zákazníka sa odohráva vo vnímaní zákazníka. Marketing musí u zákazníka vytvárať a zaostrovať pozornosť na
vyhľadávanie vlastného produktu a uprednostnenie tohto produktu pred konkurenciou. To znamená, že zákazník dá
prednosť značke, ktorá v jeho vnímaní najlepšie uspokojuje jeho potreby (má najvýhodnejší pomer ceny, hodnoty,
kvality a prípadne rizika).
Obsah značky je chápaný ako predstava spojená so značkou v mysli zákazníka. Nie je to teda to, čo predstavuje
marketingové oddelenie, čo hlásajú reklamné kampane, alebo čo výrobok v skutočnosti dokáže.
Úspešnosť značky záleží na harmónií: vlastnosti produktu – hodnota v mysli zákazníka – distribúcia – cena.
HODNOTA ZNAČKY
Hodnota značky je súhrnom aktív i pasív spojených s menom a symbolom značky, čo zvyšuje alebo znižuje hodnotu,
ktorú výrobok či služba prinášajú spoločnosti, alebo zákazníkovi. Značku chápeme ako produkt, ako osobu, ako
symbol, ale v prípade Klubu zdravia Walmark predovšetkým ako firmu Walmark.
Je zložité a ťažké vybudovať silnú značku na dnešných dynamických a veľmi konkurenčných trhoch. Obrázok č. 1
poskytuje ucelený prehľad o tom, ako hodnota značky vytvára hodnotu výrobku alebo služby prostredníctvom štyroch
základných kategórií. Piatou doplňujúcou kategóriou sú „ďalšie vlastnícke aktíva značky“. Tento faktor zahŕňa také
aktíva, ako je channel relationship a patenty, ktoré sú so značkou spojené.
VERNOSŤ K ZNAČKE
Zákaznícka vernosť k značke je základnou dimenziou hodnoty značky. Základňa verných zákazníkov predstavuje
bariéru pre vstup konkurencie, možnosť cenovej výhody, čas reagovať na inovácie konkurencie, intímnejšie sa venovať
komunikácií so zákazníkom a flexibilne implementovať preferencie zákazníka do procesov v spoločnosti.
Členov Klubu zdravia Walmark môžeme v tejto súvislosti rozdeliť do nasledujúcich skupín:
nezákazníci/nečlenovia – nakupujúci značky konkurencie alebo nevyužívajúci produkty Walmark
•
hľadači cien – rozhodujúca je cena výrobku
•
pasívne verní – nakupujúci značku skôr zo zvyku
•
členovia na rozhraní – nakupujúci nepravidelne
•
oddaní a aktívni členovia
•
Vylepšenie profilu zákazníckej vernosti znamená zvýšiť počet zákazníkov, ktorí nie sú hľadači cien, posilniť väzby na
značku zo strany členov na rozhraní a oddaných členov. Dva segmenty, do ktorých treba tiež dostatočne investovať sú
pasívne verní a oddaní členovia. Oba tieto segmenty sú často zanedbávané, lebo je ich prístup považovaný za
samozrejmosť.
135
Lojalita
ku značke
Znalosť
značky
Hodnota
značky
Vnímaná
kvalita
Asociácie
spojené so
značkou
Ďalšia
vlastnícka
aktivita
značky
- zníženie
marketingových
nákladov
- prilákanie nových
zákazníkov
- tvorba povedomia
- uistenie o kvalite
- čas reagovať na
hrozbu konkurencie
- kotva, ku ktorej je
možné pripájať
ďalšie asociácie
- obľuba známeho
- signál solídnosti a
záväzku voči
zákazníkom
- značka, ktorá stojí
za úvahu
- dôvod pre nákup
- diferenciácia/pozícia
- cena
- komunikačný kanál
- proces pomoci /
získavanie
informácií
- dôvod pre kúpu
- vytvára pozitívny
prístup / pocit
- extenzia
Zvyšuje hodnotu pre
zákazníka, pretože
zvyšuje / zlepšuje:
- interpretáciu a
spracovanie
informácii
- dôveru v rozhodnutie kúpiť
- užívateľskú
spokojnosť
Zvyšuje hodnotu
pre firmu, pretože
zvyšuje / zlepšuje:
- účinnosť a
efektivitu
marketingových
programov
- lojalitu voči
značke
- cenu / maržu
- výhodu oproti
konkurencii
- výhoda oproti
konkurencii
Obr. 1: Ako hodnota značky vytvára hodnotu výrobku a služby
Zdroj: Aaker, A. D.: Brand building – budování značky, Business books, Computer Press, Brno 2003, s. 9
ZNALOSŤ ZNAČKY
Znalosť značky referuje o sile prítomnosti značky v mysli spotrebiteľa. Znalosť značky sa dá merať rôznymi spôsobmi,
ktorými si spotrebitelia značku pamätajú, od identifikácie (Už ste sa s touto značkou stretli?), cez spomienku (Na ktoré
značky si v tejto triede výrobkov alebo služieb spomeniete?), prvú spomienku (Ktorá je prvá značka, na ktorú si
spomeniete?) až po dominanciu (Ktorá je jediná značka, na ktorú si spomeniete?). Psychológovia a ekonómovia už
dlho vedia, že identifikácia a spomienka signalizujú omnoho viac ako len to, že spotrebiteľ si značku pamätá.
Dosiahnutie znalosti značky sa dá aktivizovať širokou predajnou základňou, teda s vyšším počtom zákazníkov a vyšším
jednotkovým predajom (unit sales), ale i vyniknutím v pôsobení mimo bežné mediálne kanály slúžiace k prilákaniu
pozornosti (sponzorstvo, účasť na rozličných akciách, publicita, rozosielanie vzoriek a i.). Spoločnosť Walmark spolu
s Klubom zdravia Walmark pravidelne využívajú tieto mediálne kanály. Z veľkého množstva uvádzame len niektoré:
136
•
•
•
•
•
•
•
Klub zdravia Walmark pravidelne poriada tlačové konferencie; v roku 2003 to boli tlačové konferencie, na ktorých
boli predstavené značkové produkty Varixinal, ArthroStop a Viaredin.
kompenzácia zvýšenej ceny – zvýšenie DPH o 5 % (zo 14 % na 19 %) kompenzovala spoločnosť Walmark
vo svojej zníženej predajnej veľkoobchodnej cene, tak aby úprava DPH neovplyvnila koncovú spotrebiteľskú
cenu.
spoločnosť Walmark a Klub zdravia Walmark darovali pod vianočný stromček niektorým detským domovom na
Slovensku Marťanské adventné kalendáre a detské multivitamíny v peknom vianočnom balení, ktoré dostalo každé
dieťa v domove v hodnote 150 000 Sk.
sponzoring športových udalostí – generálny sponzor slovenskej hokejovej reprezentácie na majstrovstvách sveta
v hokeji v roku 2002.
reklamné plagátiky a letáky o spoločnosti Walmark a divízii farmácie s vyobrazenými doplnkami výživy
a vitamínmi i s popisom na aké ochorenia sú určené, ako i vymaľovánky pre deti s populárnymi postavičkami
Marťankov – oba druhy je možné si voľne vziať v čakárňach u lekárov a v lekárňach.
pravidelná inzercia a vsúvanie katalógov v časopisoch Plus 7 dní a Zdravie
zmluvy s obchodnými domami Tesco, Drogerie Markt a sieťami všetkých čerpacích staníc na Slovensku na
výhradný predaj výrobkov značky Walmark
Spoločnosť Walmark a teda nepriamo i Klub zdravia Walmark získala v roku 2002 opäť certifikát „Najdôveryhodnejšia
značka roku 2002 v Slovenskej republike v kategórií vitamíny“ od spoločnosti Reader´s Digest Výber v rámci
medzinárodného prieskumu.
VNÍMANÁ KVALITA
Vnímaná kvalita je asociáciou spojenou so značkou. Vytvorenie kvalitného produktu alebo v našom prípade služby je
len čiastočným víťazstvom, nakoľko je nutné vytvoriť tiež vnímanie tejto kvality medzi zákazníkmi. Zákazníci majú len
málokedy všetky potrebné informácie k tomu, aby mohli racionálne a objektívne ohodnotiť kvalitu výrobku či služby.
Spoliehajú na niekoľko faktorov, ktoré ich spoja s kvalitou. Tu je nevyhnutné dokonalé pochopenie zákazníka a jeho
vnímania, porozumenie maličkostí, ktoré zákazník používa ako základ pre svoje posudzovanie kvality. Môže to byť
napríklad úctivé jednanie zo strany predávajúceho, či odporúčania známych osobností a lekárov.
Vnímanie kvality poháňa ekonomický výkon, lebo:
prispieva k ziskovosti tým, že posilňuje ceny a podiel na trhu
•
je hlavným hnacím motorom zákazníckej spokojnosti, čo má vplyv na návratnosť investícií
•
ASOCIÁCIE SPOJENÉ SO ZNAČKOU
Hodnotu značky podporujú vo veľkej miere i asociácie, ktoré si zákazník so značkou spája. Nejedná sa tu len o funkčné
vlastnosti, ale predovšetkým o rovinu emotívnu a rovinu vyjadrenia sa. Asociácie zákazníkov ku Klubu zdravia
Walmark sú bezpochyby kvalitné výrobky, reklamné spojenia so slávnymi osobnosťami (majsterka európy v biatlone
Martina Halinárová užívajúca prípravok na kĺby ArthroStop, či Jana Paulová, tvár diatetického prípravku na chudnutie
Viaredin) alebo konkrétny symbol, tým sú pre deti postavičky marťankov, či symbol Klubu zdravia Walmark
usmievajúca sa margarétka.
SÚČASNÝ OBRAZ ZNAČKY
V súčasnosti neposkytuje žiaden konkurent v oblasti parafarmaceutického priemyslu na Slovensku takú nadštandartnú
starostlivosť o zákazníka ako práve Klub zdravia Walmark. V budúcnosti môžu byť konkurentami výhradní distributéri
zahraničných doplnkov výživy, ktorí by tiež zaviedli túto formu pridanej hodnoty. V oblasti predaja v lekárňach to
môžu byť spoločnosti s dlhodobou tradíciou ako napr. zoskupenie Zentiva, a.s..
Klub zdravia Walmark aj napriek veľkej členskej základni nie je zatiaľ dostatočne vnímaný a využívaný. Asociácie
s ním spojené predstavujú benefit vyplývajúci z členstva, využívanie zliav, bezplatnej infolinky a poradenstva.
Odlíšenie od ostatných značiek je predovšetkým v mladej a prispôsobivej a naslúchajúcej osobnoti značky s vysokou
orientáciou na zákazníka.
Zakladateľmi značky Klub zdravia Walmark bola divízia farmácie spoločnosti Walmark, Žilina. Značka vznikla na
základe vnútornej potreby divízie špecificky sa orientovať na zákazníka, resp. člena klubu. Tým mu poskytovať
maximálny komfort pri nezmenenej cene, urýchliť a zblížiť komunikáciu a teda priamo od užívateľov získavať ich
priania a predstavy.
137
Presne tak ako správanie konkrétneho človeka ovplyvňuje vnímanie jeho osobnosti zo strany ostatných, ovplyvňuje
činnosť značky jej vnímanú osobnosť. V nasledujúcej tabuľke uvádzam všeobecné správanie značiek a ich povahové
rysy.
Správanie značky
Znaky osobnosti
- časté zmeny pozície značky, formy výrobku, symbolov,
reklamnej stratégie
- časté zľavy, kupóny, atď.
- extenzívne reklamné aktivity
- kvalitné služby zákazníkom, praktické obaly atď.
- vysoká cena, exkluzívna distribúcia, reklama v drahých
časopisoch
- priateľská reklama, populárne osobnosti podporujúce značku
- spojenie s kultúrnymi udalosťami
- prelietavý, schizofrenný
- lacný, nekultúrny
- otvorený, populárny
- prístupný
- snobský, sofistikovaný
- priateľský
- kultúrne uvedomelý
Obr.2: Správanie sa značiek a ich povahové rysy
Zdroj: Aaker, A. D.: Brand building – budování značky, Business books, Computer Press, Brno 2003, s. 144
Osobnosťou Klubu zdravia Walmark je priateľská, starostlivá, prístupná, progresívna a zdravie prinášajúca osoba, ktorá
naznačuje, že jej výrobky chcú čo najviac pomôcť zákazníkom zdravšie žiť. Táto osobnosť pomáha vytvoriť dojem, že
zákaznícka karta Klubu zdravia Walmark zasiahne držiteľa na emocionálnej úrovni. Logo alebo symbol usmievajúcej
sa margarétky i slogan „...výhoda na vašej strane“ iba podčiarkujú vzťah k zákazníkovi založený na priateľstve a úcte.
Osobnosť značky môže značke pomôcť, pretože:
predstavuje pre zákazníkov prostriedok pre vyjadrenie vlastnej identity
•
naznačuje typ vzťahov značka – zákazník podľa vyššie modelovaných medziľudských vzťahov
•
•
efektívne reprezentuje funkčný pôžitok a vlastnosti výrobku, alebo na ne poukazuje
existuje prvok odlíšenia značky na trhu – unikát v rámci danej triedy výrobkov a služieb
•
Identita značky a ponúkaná hodnota – základnú identitu predstavuje ústredná a nadčasová hodnota značky zameraná
na vysoký vzťah so zákazníkom orientovaný na všetky vekové kategórie. Funkčnou hodnotou je zlepšenie zdravotného
stavu založený na užívaní produktov Klubu zdravia Walmark, doporučených lekármi i slávnymi osobnosťami.
Zákazníci si pamätajú výrobok či službu lepšie ak je spojená so silným emocionálnym či vizuálnym symbolom.
LITERATÚRA A PRAMENE:
[1]
AAKER, A. D. Brand building – budování značky, Business books. Brno : Computer Press, 2003.
[2]
HITTMÁR, Š.; STRIŠŠ, J. Manažment a marketing v železničnej doprave. Žilina : EDIS, 1997.
[3]
JEDLIČKA, M. Propagačná komunikácia podniku. Trnava : MAGMA, 2002.
[4]
KOTLER, P. Marketing podle Kotlera. Praha : MP, 2000.
[5]
MATEIDES, A.; ĎAĎO, J. Služby. Ružomberok : EPOS, 2002.
[6]
SMITH, P. Moderní marketing. Praha : Computer Press, 2000.
ADRESA:
Ing. Margaréta Nadányiová, PhD.
Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov
Univerzitná 1
010 26 Žilina
Tel: +421 907 817 065
138
VZTAH SOUKROMÉ VYSOKÉ ŠKOLY A JEJÍHO STUDENTA
Robert Jurča
Evropský polytechnický institut
Abstrakt: Cílem příspěvku je zamyšlení se nad vztahem soukromé vysoké školy jako podnikatelského
subjektu a jejího studenta. Obecně jsou „manažerům“ soukromých vysokých škol obvykle známy náklady
směrem ke studentům, a také jsou detailně sledovány a podchyceny. Na druhou stranu by se měla
soukromá vysoká škola zajímat i o to, jaké náklady musí vynaložit student ve vztahu ke škole nebo alespoň
jak tyto náklady vnímá. Zde totiž mohou vznikat nepostřehnutelné ztráty, a to v podobě neloajality
studentů, nespokojenosti studentů či ztráty studentů. Stává se tak například při vnímání nákladů studenty,
které překračují určitou výši. Je nanejvýš žádoucí mapování všech těchto nákladových toků.
Klíčová slova: Student, soukromá vysoká škola, zákazník, poptávka, náklady, inovační aktivity, ekonomický
záměr, image, finanční tok, primární zájem, tok informací, služba, tržní prostředí, primární cíl, sekundární
cíl
Ve studentovi jako zákazníkovi, lze spatřovat jeden z vícera zdrojů, impulsů či hybatelů inovačního úsilí na
soukromých vysokých školách avšak nejenom na nich. Vztah vysoké školy a jeho studenta - zákazníka (ať se jedná o
studenty potenciální nebo studenty bývalé) je vztahem, který v první řadě
určuje v dlouhodobém období existenci či neexistenci vysoké školy.
Studentova poptávka a její průběh představují impulsy pro pokračování
aktivit vysoké školy. Pokud by student neměl o službu vysoké školy zájem,
bylo by nejenom neekonomické, ale podivuhodné, pokud by vysoká škola
v nabídce této služby pokračovala, přestože se tak krátkodobě děje.
Poptávka studentů tedy zčásti určuje, kam se mají obracet inovační aktivity
vysoké školy a zda budou inovace úspěšné nebo nikoliv. Samozřejmě to
neznamená, že ne všechny vysoké školy, které svoji výuku neinovují,
zaniknou. Toto tvrzení je velmi zjednodušené, a to i proto, že v některých
případech nemají studenti o inovace zájem. Podle manažerské teorie patří
zákazník tedy v našem případě student mezi primární činitele vedle zaměstnanců, dodavatelů a konkurentů. Student se
tedy stává činitelem, který přímo ovlivňuje anebo je ovlivňován děním na vysoké škole. Studenti mají ve vztahu
k vysoké škole primárně ekonomický zájem na rozdíl od některých jiných činitelů, kteří mohou ale také nemusí nabývat
podoby ekonomického zájmu. Jejich zájmy mohou nabývat odlišného charakteru než ekonomický nebo tržní. Student
na soukromé vysoké škole disponuje dvěma velmi důležitými (kritickými) zdroji. První nabývá podoby finančního toku
– jde o peníze studenta (zákazníka), které získává prodejem své služby. Touto formou získává tržby a adekvátním
vynaložením nákladů si může vytvářet i zisk. Dalším důležitým zdrojem, jehož význam si ne všechny vysoké školy
zcela uvědomují, jsou informace. Pokud je totiž vysoká škola schopna informace od studenta zaznamenávat a dále
analyzovat, vznikají tak znalosti, které mohou vést k lepším vztahům se studenty, ale dále i k dalším efektům, jakými
mohou být růst spokojenosti, loajalita studenta, reference a další. Těchto efektů a znalostí může dále vysoká škola
využít pro další směřování. Vedle již uvedených efektů lze spatřit význam studenta pro soukromou vysokou školu i
v podobě, kdy se inovační aktivity projevují spíše skrytě, a to v podobě spokojeného studenta, který může pomocí svých
referencí přinést vysoké škole další studenty a tím přispět ke zvýšení podílu na určitém segmentu trhu. Další skrytý
efekt, který lze spatřit je, že bývalý student, který zastává nebo získá významnou pozici, zvyšuje image, čímž přispívá
ke zvyšování hodnoty vysoké školy. U těchto studentů může vysoká škola v krizových situacích očekávat například
podporu či solidárnost.
Otázkou je, proč student poskytuje své zdroje vysoké škole. Souvisí to se ziskem, který pro studenta plyne. Student
získá od vysoké školy službu, kterou je možné považovat za jeho primární objekt zájmu při navazování vztahu
s vysokou školou. V jednoduchosti lze říci, že pokud není vytvořena
Vysoká
hodnota, o kterou student projeví zájem, nevznikne ani žádný vztah mezi
Náklady
Student
škola
studentem a vysokou školou. Od vysoké školy směrem k zákazníkovi proudí
toky informací různé kvality, obsahu, objemu ale i charakteru. Na obou
stranách jak vysoké školy tak u studenta vznikají ve společném vztahu náklady. Manažerům soukromých vysokých škol
jsou obvykle známy náklady směrem ke studentům, a také jsou detailně sledovány a podchyceny. Na druhou stranu by
se měla soukromá vysoká škola zajímat i o to, jaké náklady musí vynaložit student ve vztahu ke škole nebo alespoň jak
139
tyto náklady vnímá. Zde totiž mohou vznikat nepostřehnutelné ztráty, a to v podobě neloajality studentů, nespokojenosti
studentů či ztráty studentů. Stává se tak například při vnímání nákladů studenty, které překračují určitou výši. Je
nanejvýš žádoucí mapování všech těchto nákladových toků.
Jestliže se chce soukromá vysoká škola pohybovat z dlouhodobého hlediska v tržním prostředí, musí i ona přistoupit
k inovacím. Pak je nutné, aby zkoumala existenci řady vnitřních i vnějších faktorů ve vztahu vysoká škola – student.
Jedná se například o:
Strategickou orientaci vysoké školy, její priority a cíle
•
•
Tržní prostředí, ve kterém působí
Pozice a vyspělost vysoké školy i studenta
•
•
Klima, které vytváří stát
Vliv vlastníků
•
Znalost managementu v oblasti působení, využívání zdrojů, kultury a další.
•
Dalšími silami působícími na vysokou školu v oblasti inovační, které je potřebné zkoumat případně měřit, patří:
Konkurence
•
•
Demografické, sociální a tržní změny
Legislativa a regulace
•
•
Očekávání
Perspektiva studenta
•
Z výše uvedeného je zřejmé, že zkoumání a detailní rozbor všech těchto činitelů by mohl nabývat rozměrů rozsáhlejší
publikace. Problematika inovačního úsilí na vysokých školách není příliš probádanou oblastí. V odborné literatuře jsou
shrnuty nutné předpoklady pro úspěšné inovační úsilí, a to do formy technických,
řídících a marketingových schopností a dovedností celé vysoké školy. Těmito třemi
schopnostmi je obsažena i kvalita vztahu se studenty. Studenty jako zákazníky
soukromé vysoké školy totiž příliš nezajímá, jaký velký objem prostředků škola
vynakládá, jaké velké odborníky škola angažuje. Neříkám, že by studenty zcela
nezajímalo, jaké kapacity je budou vyučovat, ale není to ve výsledku to nejdůležitější.
Zajímá je spíše to, zda budou uspokojeny jejich představy, potřeby, přání a zda jim
přinesou očekávanou hodnotu. Uvědomíme-li si, že skupina studentů „zákazníků“ se
rozhoduje o navázání či odmítnutí vztahu vůči vysoké škole. Rozhoduje se tedy o tom, zda dá svůj „vklad“ do vysoké
školy, nebo zvolí jinou alternativu. Jedná se o typický tržní vztah, realizovaný na trhu služeb. Podstata vztahů vysoké
školy ke studentovi je dáno tím, jak student přispívá k dosažení primárního cíle vysoké školy a co očekává od vysoké
školy za svou spoluúčast k dosažení cíle primárního. Právě ve vztazích vysoké školy ke svým studentům se odrážejí její
tzv. sekundární cíle, které nejsou důležité samy o sobě, ale jako nástroje napomáhající v dosažení jejich primárních cílů.
Použitá literatura:
[1]
REKTOŘÍK, J. Ekonomika a řízení odvětví veřejného sektoru. Praha : Ekopress, 2002, str. 265. ISBN 80-8611960-2.
BLAŽEK, L. a kol., Multifaktorová analýza úspěšnosti podniku. Brno : MU Brno, 2002, str. 141.
[2]
HÁLEK, I.; SMUTNÝ, P. Změna organizační kultury – cesta k úspěšnosti podniku. In: Sborník přednášek
[3]
z mezinárodní konference Evropský týden v České republice. Praha : Česká společnost pro jakost, 2002, str.
310-321, Nymburk 12. – 14. listopadu 2002.
HÁLEK, I.; PALATOVÁ, D.; ŠKAPA, R. Systémy řízení. Brno : MU Brno, 2005, str. 123, ISBN 80-210-3650[4]
8.
HÁLEK, I. Možnosti změny podnikové kultury. In: Podniková ekonomika a management. Brno : MU Brno, 2004,
[5]
str. 62-66, ISBN 80-210-3414-9. 17.června 2004, Brno
NENADÁL, J. Měření v systémech managementu jakosti. Praha : Management Press, 2001, ISBN 80-7261-054[6]
6.
HORVÁTH, P.; REICHMANN, T. Vahlens Großes Controllinglexikon. München : Vahlen, 2003, ISBN 3-8006[7]
2758-2.
KAPLAN, R. S.; NORTON, D. P. Strategický systém měření výkonnosti podniku. Praha : Management Press,
[8]
2000, ISBN 80-7261-032-5.
VÁRKOLY, L.; VÁRKOLYOVÁ, B.; BARÉNYI, I.; KVASNICA, P. Multimediálne prostriedky na podporu
[9]
technického vzdelávania. 18. medzinárodná vedecko-odborná konferencia ”Didmattech 2005” – sekcia B.
Prešov, 13.-14.9.2005, CD-ROM proceedings, ISBN 80-8068-424-3, 406-410.
[10] MEČÁR, M.; BLAŽEJ, A.; MICHALKO, J.; VÁRKOLY, L.; MILITKÝ, P. Self-learning Faculty with Support
of Multimedia. The 6th Int. Conf. ”MULTIMEDIA IN BUSINESS AND EDUCATION 2006” – 2. diel zborníka
140
[11]
[12]
- Aplikacje technik multimedialnych w organizacjach gospodarczych, Kielce, Poland, October. 25 – 27, 2006,
ISBN 83-60056-08-0, 73-76.
BENČO, J.; KAMOĎA, J.; MEČIAR, J. Verejné služby (vybrané kapitoly). 2004, ISBN 80-967609-9-8.
DUBOVEC, J. Nové aspekty riadenia kvality v službách. In: Medzinárodná konferencia – Manažment v
železničnej doprave 2007. str. 17-20, ISBN 978-80-8070-780-4.
ADRESA:
Ing. Robert Jurča
Osvobození 699
686 04 Kunovice
tel.: 572 549 018
fax: 572 548 788
141
142
NĚKTERÉ AKTUÁLNÍ PROBLÉMY HROMADNÉ DOPRAVY, SOUVISEJÍCÍ SE VZÁJEMNOU
SPOLUPRACÍ REGIONŮ
Jindřich Klapka
Vysoké učení technické v Brně
Abstrakt: Formulace problémů operačního výzkumu z oblasti dopravy, k výuce na vysokých školách a ke
strategickému rozhodování ve veřejné správě, by měla přispívat k podpoře ekologicky příznivých forem
dopravy. Článek přináší rozbor některých skutečností, které v současné době brání efektivnímu využívání
železniční dopravy jako meziregionálního pojítka a faktoru pro zvyšování integrity území státu a naznačuje
možné cesty k jejich odstranění.
Klíčová slova: Železniční doprava, osobní vlaky, tvorba jízdních řádů, spádové oblasti krajů, optimalizační
problémy operačního výzkumu
Součástí ekologického chování člověka je vhodná volba dopravních prostředků, umožňujících jeho přesun z jednoho
místa na druhé. Jednou z cest, podporujících trvale udržitelný rozvoj, je taková dopravní politika, která zvyšuje
atraktivitu elektrické železniční dopravy ve srovnání s motorovou trakcí, a z obecnějšího hlediska preferování efektivní
veřejné dopravy před dopravou individuální. Touto cestou lze omezovat nadměrné exhalace a dopravní zácpy a doprava
se může stát dynamičtější.
Tohoto cíle by bylo možno dosahovat těmito prostředky:
a) Investicemi do železniční dopravy (do konstrukce železnic a vozidel a jejich údržby)
b) Daňovou politikou (odstupňované poplatky za používání jednotlivých druhů dopravy)
c) Účelnou tvorbou jízdních řádů
d) Školní výchovou k ekologickému chování ve výběru a využívání dopravních prostředků. Zde je otevřené pole
působnosti i pro hromadné sdělovací prostředky.
Všechny tyto oblasti vedou k formulaci odpovídajících důležitých optimalizačních problémů operačního výzkumu,
k jejichž praktickému řešení máme u nás v dnešní době zatím hodně daleko.
Železniční doprava osobní i nákladní, místní i dálková, tuzemská i mezinárodní, by měla tvořit dopravní kostru každého
vyspělého státu. Na tuto kostru by měly navazovat autobusové linky a kamionová doprava, které by zabezpečovaly
dopravní obslužnost těch částí území, v nichž železnice nebyly zavedeny. Osobní auta pro individuální dopravu by se
měla používat pouze tam, a v těch případech, kde je to opravdu nezbytné.
V poslední době se pro cestující vytváří zbytečná psychologická bariéra proti užívání osobních vlaků na delší
vzdálenosti. Existovaly již od 19. století například zastávkové osobní vlaky Brno–Přerov, Brno–Německý Brod,
Břeclav–Brno–Česká Třebová–Praha. Dnes je však v těchto tazích zavedeno povinné přestupování v Brně, ve Vyškově,
v České Třebové, ve Žďáru na Sázavou, a v Letovicích. Dokonce byly zrušeny jízdy osobních vlaků mezi Křenovicemi
a Vyškovem a nahrazeny autobusy. Jako důvod se uvádí, že ty vlaky nejsou dostatečně vytížené a že je autobusová
doprava levnější.
Za současného nedostatku peněz se zřejmě nic jiného udělat nedá. Ale bylo by dobré, kdyby se dalo říci, že je to
dočasné opatření. Když se tážeme mnoha cestujících, proč si na cestu např. z Brna do Ivanovic na Hané berou auto,
odpovídají: Kdyby tam jel přímý osobní vlak, jak tomu bylo ještě nedávno, a i za starého Rakouska, jel bych vlakem.
Např. invalida, který za první republiky jezdil z Ivanovic na Hané do Brna přímo vlakem, bude muset od března
absolvovat dva přestupy. Řadu stížností na vznik nadměrných přestupů slyšíme i z Karlovarského kraje.
V těchto záležitostech by nabídka železnice měla být vždy alespoň krůček vpředu před poptávkou. My však, jak se zdá,
spíše vychováváme cestující k tomu, aby si zvykali používat individuálních osobních aut, i když nejsou vůbec vytížená,
jezdí v nich většinou jeden člověk. Kdežto u vlaků nám každá ne zcela úplná vytíženost vadí, proto ty vlaky rušíme.
Jak toto všechno souvisí s veřejnou správou? Velice úzce. Zatímco rychlíková doprava je u nás na poměrně vysokém
stupni rozvoje, na druhé straně však v oblasti zastávkových osobních vlaků máme co dohánět. Iniciativa pro náměty
k tvorbě jejich jízdních řádů byla dnes dána krajům. Každý kraj má zájem o dobré dopravní spojení uvnitř kraje, dále o
143
spojení s hlavním městem a případně též o spojení se zahraničím, což platí zvláště o krajích příhraničních. Toto jsou
samozřejmě snahy chvályhodné, byly zde dosaženy různé dobré výsledky, lze poděkovat i za integrované dopravní
systémy. Kraje však mají malý zájem o přímé spojení s nerychlíkovými stanicemi jiných, např. sousedních krajů.
Vzhledem k tomu, že kraje vzniklé po roce 1948, včetně těch, které u nás existují dnes, mají poměrně malou velikost ve
srovnání s velikostí historických zemí, je to desintegrační faktor, jehož následkem je velký počet přestupů ve srovnání
s historií a tradicemi Českých drah.
Osobní zastávkové vlaky by měly být integračním faktorem, podporujícím vzájemnou spolupráci mezi jednotlivými
regiony České republiky. Vyšší územně správní celek má a do budoucna bude mít tím větší svébytnost a prosperitu a
tím větší právo na svébytnost, čím více bude přirozeně spolupracovat se svým okolím, a nebude se vůči němu uzavírat.
Co však vidíme? Po zavedení povinných přestupů ve Žďáru nad Sázavou přišel Jihomoravský kraj o mnoho
pracovníků, bydlících v přirozené spádové oblasti severozápadně od Žďáru a dojíždějících odtud do práce, a na druhé
straně kraj Vysočina přišel o mnoho svých pracovníků, dojíždějících např. z Tišnovska. Takže namísto přirozeně se
navzájem prolínajících spádových oblastí se nastoluje krajský izolacionismus. Ten se projevuje i v tom, že každý kraj
chce obhospodařovat vlastní krajské soupravy osobních vlaků, které se pohybují z velké části pouze v blízkosti
krajského města a tím se z osobních vlaků, které dříve byly i dálkové, stává příměstská doprava.
Jedním z argumentů, který bývá užíván pro zavádění těchto dříve neznámých přestupů, je skutečnost, že pro osobní
vlak, který dříve projížděl dvěma kraji, některý kraj žádá používání menšího počtu vozů, aby „ušetřil peníze“. Poněvadž
se pak kraje nemohou na počtu vozů dohodnout, výsledkem je povinné přestupování z jedné soupravy do druhé, čímž se
vytváří zmíněná psychologická bariéra u mnohých cestujících vůči užívání železnice, a jejich preferování těch forem
dopravy, které mají negativní dopad na životní prostředí. To by se samozřejmě dalo v některých případech řešit
efektivněji odpojováním vozů ve stanici, přičemž by souprava mohla pokračovat dále ve stejném směru, aniž by musela
lokomotiva v této stanici objíždět soupravu a připojovat se k ní z druhé strany pro zpětnou jízdu.
To je tedy ukázka ilustrace celostátně žhavého problému na konkretním případě Jihomoravského kraje a jeho okolí.
Uveďme však jeden pozitivní příklad z jízdního řádu, platného od 10. 12. 2006, který ukazuje, že se dobrou spoluprací
čtyř krajů – Jihomoravského, Zlínského, Olomouckého a Moravskoslezského podařilo vytvořit jeden pár dálkových
zastávkových osobních vlaků 2909/2902 Břeclav–Přerov–Bohumín–Čadca a zpět. Jediný vlak zde urazí vzdálenost 253
km. Je to světlý příklad přispění železnice k integraci území. Přejme, aby takových příkladů bylo v budoucnu více.
Vzhledem ke zmíněnému nedostatku peněz lze pro začátek doporučit např. obnovu alespoň jednoho páru osobních
zastávkových vlaků Brno–Havlíčkův Brod, alespoň jednoho páru osobních vlaků Brno–Přerov, a ponechat i po březnu
2007 v provozu alespoň jeden pár osobních vlaků Brno–Česká Třebová. Podobná opatření lze doporučit i v jiných
krajích, a hlavně zvýšit spolupráci v železniční dopravě mezi jednotlivými kraji.
V nákladní dopravě je třeba co nejrychleji převést kamiony na nákladní železniční vozy a převážet je po kolejích.
Neustále se hovoří o rozšíření dálnice D1 o další dva pruhy, ale mnohem levnější by bylo rozšířit trať Český Brod–
Česká Třebová o jednu (třetí) kolej. Bylo by méně komplikací s výkupem pozemků, pomohlo by to životnímu prostředí
a při rozumném postupu by se v celostátní dopravě dosáhlo mnohem lepších výsledků.
V současné době probíhá u nás snižování počtu pracovníků Českých drah. Toto snižování by se však nemělo dít na úkor
kvalitního plnění úkolů železnic. Nejprve je třeba zodpovědně stanovit tyto úkoly, včetně úkolů železnice v oblasti
trvale udržitelného rozvoje, její konkurenceschopnosti vůči jiným druhům dopravy a její uživatelské přívětivosti. Z toho
pak odvodit počty pracovníků, potřebných k plnění těchto úkolů, a pak je teprve možno začít propouštět ty pracovníky,
kteří jsou v jednotlivých skupinách činností nadbyteční. Dosud to tak neděláme, což lze dokumentovat řadou příkladů.
Například zkracování doby přístupnosti čekáren v některých stanicích z důvodu nedostatku dozorujícího personálu,
nebo zhoršení čistoty v některých vlacích nebo železničních objektech následkem propuštění pracovníků, zajišťujících
čistotu.
Závěry
a) Doporučujeme, aby stát více upřednostňoval ekologickou železniční dopravu oproti dopravě silniční. V současné
době je u nás bohužel neúměrně preferována silniční doprava jak z hlediska investičního, tak i daňového, ve
srovnání s železniční dopravou.
b) Nehodnoťme vše pouze okamžitými peněžními úsporami. Doprava, která svými exhalacemi devastuje životní
prostředí, bývá levnější. Berme proto v úvahu dlouhodobý dopad každého druhu dopravy na životní prostředí
i z hlediska výdajů na zdraví obyvatel.
c) Před snižováním počtu pracovníků na železnicích stanovme nejprve pečlivě úkoly železnice, včetně jejích úkolů
v oblasti trvale udržitelného rozvoje životního prostředí, její konkurenceschopnosti vůči jiným druhům dopravy, a
144
její uživatelské přívětivosti.
d) Doporučujeme zvážit, zda by hlavní část iniciativy k tvorbě jízdních řádů zastávkových osobních vlaků neměla
vycházet z větších územních celků, než jsou dnešní malé kraje, pokud by současná praxe i nadále omezovala
vzájemnou spolupráci ve využívání pracovních sil mezi jednotlivými kraji, nebo pokud by vedla cestující
k preferování těch forem dopravy, které mají negativní dopad na životní prostředí.
e) K podpoře zvyšování integrace území České republiky přispívá obnova provozu zastávkových osobních vlaků na
větší vzdálenosti.
f) Doporučujeme zvýšit počet dvousystémových elektrických hnacích vozidel jejich výrobou nebo nákupem,
k efektivnějšímu plnění úkolů bodu 5.
g) Nabídka ekologické železniční dopravy by neměla pouze pasivně kopírovat současnou poptávku, ale měla by být
alespoň o krok před ní. Bylo zjištěno, že nabídka má v této oblasti z dlouhodobého hlediska silnou zpětnou vazbu
na poptávku.
LITERATURA
[1]
KLAPKA, J. On Some Ethic Aspects of Operations Research. In EURO 2001 : The European Operational
Research Conference. Rotterdam, The Netherlands, 2001. s. 117–119.
[2]
KLEMEŠ, I.; KLAPKA, J. Železnice může obstát, ale jen když zlepší svou nabídku. Rovnost, 16. 5. 2002. s. 6
Článek je součástí řešení projektu MŠMT České republiky čís. 1M06047 Centrum pro jakost a spolehlivost výroby.
ADRESA:
Doc. RNDr. Jindřich Klapka, CSc.
Vysoké učení technické v Brně
Fakulta strojního inženýrství
Ústav automatizace a informatiky
Technická 2
616 69 Brno
tel. +420 541 143 331
fax +420 541 142 330
145
146
TRVALÝ VÝZNAM BAŤOVÝCH MYŠLENEK O ÚČASTI DĚLNÍKŮ NA ZISKU
Robert Jurča, Ladislav Obdržálek
Evropský polytechnický institut, s.r.o
Abstrakt: Zpracováno podle knihy Tomáše Bati „Úvahy a projevy“, str. 48 až 50. O účasti dělníků na
zisku hovořil Tomáš Baťa 11. dubna 1924 k zaměstnancům III. poschodí ve 4. budově. V roce 1924 začíná
fungovat v Baťových závodech jeho nový systém řízení. Tento systém je založen na principu samosprávy
dílen a účasti zaměstnanců na vytvořeném zisku. Baťa, i když si byl jist, že zaváděný systém je správný,
v zavádění tohoto systému postupoval velmi promyšleně. Zejména pokud se týká rizika neúspěchu a jeho
snížení na co nejmenší míru. Můžeme bez nadsázky říci, že jeho metoda zavádění byla založena, z hlediska
současného pohledu, velmi moderně, a to na experimentu.
Klíčová slova: Systém řízení, účast na zisku, dílna, výkon, odměna, vedení firmy, Tomáš Baťa, Jan Baťa,
odměna, finanční politika, experiment
Úvod
Je nám ctí navrátit se a pojednat v tomto dnešním příspěvku o trvalém významu Baťových myšlenek
účasti dělníků na zisku v předválečném Československu. Není od věci připomenout si jeho řízení,
které by i v dnešních podmínkách mohlo inspirovat. Baťa se snažil vždy vyhledávat souvislost mezi
výkonem a odměnou. Přímá souvislost, pokud jde o čistý zisk celého podniku, byla jen u
zúčastněných spolupracovníků na ústředním vedení firmy. Dělníci, mistři nebo vedoucí jednotlivých
oddělení neměli na čistém zisku přímou účast. Proto nenesli podíl na správném či chybném
rozhodnutí „šéfa“ firmy nebo ústředního vedení podniku o nákupu surovin, množství výroby,
prodejní či finanční politice podniku, které působí na jeho čistý zisk nebo ztrátu. Jen pro ty, kdo měli
na tato rozhodnutí přímý vliv, byla účast na čistém zisku vhodným způsobem odměny a Baťa ji také
pro ně záhy zaváděl. Opíral se o rozdělení firmy na malé, samostatně účtující jednotky. Sám Baťa určoval zásady, podle
nichž se vypočítala účast, kterou nazýval účastí na zisku. Zúčtovací výkaz jednotky jako účast ztráty a zisku. Dá se tedy
říci, že vytvoření systému samosprávy dílen bylo nezbytnou podmínkou také pro zavedení účasti na zisku. Tato jeho
myšlenka měla určitou podobu experimentu.
Experimentem, na menším ekonomickém celku, ověřoval účinnost nového prvku v systému řízení. Jak moderní byl
tento postup, lze zjistit ze srovnání jeho postupů s analogickými postupy uplatňovanými v mnohem pozdější době,
v sedmdesátých až osmdesátých letech, a to v ekonomických experimentech při ověřování projektovaných změn
v řízení ekonomického systému našeho státu.
Metoda Baťova přístupu je založena na logice dvou základních principů:
a) Naprostá jistota, že cíl který má být dosažen, je správný,
protože jeho dosažení prospívá nejen podniku, ale i
lidem, kteří v tomto podniku pracují.
b) Jistota, že cíle nemůže být dosaženo tím, že je nařízen,
nýbrž musí být jeho dosahování založeno z velké míry i
na získaném porozumění všech lidí, kterých se cíl týká.
První princip je podložen velkým pracovním nasazením a
osobním intelektem tvůrce nových myšlenek. Druhý princip
je založen na poznání, že výsledek práce přesvědčeného a
dobře organizovaného kolektivu je vyšší než součet
výsledků jednotlivců, kteří kolektiv tvoří.
Snaha podnikatelů, aby zaměstnancům vedle mzdy byla
zaručena výplata odměny, která byla v souvislosti s jejich
přičiněním o dosažení příznivějších hospodářských
výsledků podnikání, se zpravidla uskutečňovala tím, že zaměstnancům byl předem zajištěn podíl na čistém zisku, který
byl vykázaný v bilanci.
147
Důkazem velmi názorným, že tomu tak je, byl Baťův projev. Vysvětluje v něm zaměstnancům základy nového systému
řízení – samosprávu dílen a účast zaměstnanců na zisku. Hovoří přímo k dělníkům a o systému hovoří jednoduše a
srozumitelně. Myslíme, že jeho projev není možné více zjednodušit. Následující text je nekorigovaný přepis projevu T.
Bati.
„Poskytujeme vám účast na zisku ne snad proto, že
bychom cítili potřebu vydat nějak peníze mezi lidi jen
tak z dobrého srdce. Sledujeme tímto krokem docela
jiné cíle. Chceme pomocí tohoto zařízení snížit ještě
dále výrobní náklady. Chceme docílit toho, aby boty
byly ještě lacinější a aby dělníci ještě více vydělávali.
Myslíme, že naše výrobky jsou dosud drahé a dělnická
mzda nízká. Proto vypočítáváme vám účast tohoto
zisku, který byl dosažen v dílně, ve které pracujete.
Samostatně pracující dílny či oddělení jsou malá, a proto
můžete každý uplatnit svůj vliv na zvýšení zisku své
dílny bez ohledu, jestli jiná oddělení pracují třeba se
ztrátou. Účtování je tak jednoduché, že mu porozumíte
každý a účet ztráty a zisku bude každý den vyvěšen
v dotyčném oddělení. Pokud některý týden bude
vykazovat vaše oddělení ztrátu, nebudete postiženi, čili
na ztrátě nemáte účasti.
Nyní ve všech odděleních pracuje vás dvakrát tolik, než bylo třeba k tomu množství, které vyrábíte. Můžete si zvýšit
příjmy i z úkolové mzdy i z účasti na zisku, když každý využijete své veškeré duševní i fyzické schopnosti ke své práci.
Dosavadní vaše ztráty spočívají v tom, že máte při své práci na mysli pouze svůj prospěch a nestaráte se dosti o to, zda
práci vykonáváte tak, aby i druhý dělník mohl bez potíží v ní pokračovat. Poskytnutá účast na zisku má toto zlo
odstranit tím, že probudí váš zájem na výdělku rychlé a dokonalé práce celého oddělení při největší úspoře materiálu.
Nemějte strach, že ztratíte snad svou práci, stoupne-li výkonnost dělnictva. V našem programu jest vyrábět desetkráte
tolik, než vyrábíme nyní. Překáží nám v tom dosud tři věci: nedostatek moudrých a obětavých lidí, kteří by nová
oddělení mohli spravovat, pak zruční dělníci a konečně nedostatek peněz. Všechny tyto nedostatky odstraníme pomocí
trvalé práce. Účastí na zisku chceme povznést dělnictvo jak hmotně tak i mravně. Dělník má rozumět našemu obchodu,
má s ním cítit a s ním růst. Přejeme si učinit ze všech našich dělníků kapitálové účastníky našeho závodu. Přijímáme
obnosy do 10 000 Kč s 10 % úrokováním a nad tento úrok podle dohody. Výpověď uloženého kapitálu oboustranně
okamžitá.
Přejeme si, aby každý dělník u nás zaměstnaný vychoval ze sebe mistra a aby jeho chování bylo podle toho, abychom
ho každým okamžikem mohli jmenovat mistrem. Žádáme, abyste zvýšených příjmů použili k zlepšení životních poměrů
svých rodin a ke svému vzdělání. Jen tak máme naději, že se vydané peníze opět závodu vrátí ve zvýšených vašich
schopnostech, až již se tyto schopnosti projeví prací pro závod nebo prací ve veřejném životě našeho státu.“
Dále vysvětluje proč se zavádí účast na zisku jen v některých odděleních (protože tato oddělení jsou již tak dobře
připravena, že výrobky zde vyrobené mohou konkurovat na světovém trhu). Seznamuje též, komu účast nebude
poskytnuta (např. mladiství dělníci, kteří jsou zaměstnáni v závodu méně než jeden rok a jsou mladší než 20 let a na
jejichž výdělek nejsou odkázáni blízcí příbuzní a těm, kdož, byli uznáni že jsou pro závod nežádoucí).
Baťovým cílem bylo, aby s pomocí systému účasti zaměstnanců na zisku byl vybudován systém samosprávy dílen. Pro
to bylo nutné splnit tyto podmínky:
vyúčtování zisku musí být provedeno v době co nejkratší, tj. týdně
•
•
Každý účastník musí umět si vypočítat svoji účast sám
Účast se musí vztahovat na malé oddělení tak, aby každý zaměstnanec mohl být účasten na správě dílny
•
Závěr
Tyto podmínky splněny byly, a přesto konečného cíle nebylo dosaženo. Účast na zisku se ještě nedotkla úrovně
prospěchu pro závod. Baťa zjistil, že „pro samosprávu dílny nestačí vzbudit zájem lidí na její dobré správě. Nestačí
vědomí lidí, že když budou pracovat správně co do času a jakosti, případně každému až 150 Kč mimořádně týdně.
Pravého úspěchu bude docíleno, až se lidé naučí řídit svoji práci“. Upozorňuje, že „dosavadní zkušenosti učí, že je těžší
naučit lidi samostatně myslet, než je naučit poslouchat“. Myslím, že nakonec lze k výše uvedeným principům připojit
ještě jeden, neméně důležitý:
148
je nutno sledovat, čeho bylo ve vytčených cílech dosaženo, v jakém čase a za jakých obětí. Zjištění stavu, byť by
bylo nepříjemné, nutno je sdělit lidem.
Tento čtvrtý princip předpokládá a umožňuje další rozvoj systému. Zdá se, že u Bati je formulován v tomto
pozoruhodném tvrzení: „…zaměstnavatel, který naučil lidi vydělávat, naučil je jen třetině toho, čeho je člověku třeba
umět, aby se mohl stát hospodářsky nezávislým. Druhá třetina je v rozumném vydávání a třetí teprve v šetření…“.
Z toho, co bylo uvedeno, tedy vyplývá, že soustava, kterou Baťa označoval jako účast na zisku, není účastí na čistém
zisku podniku. Je to vlastně odměna za úsporu výrobních nákladů, za dosaženou velikost výroby ve srovnání s
předpokladem a za její jakost, jež byly docíleny nikoliv jednotlivým výkonem v dílně (za nějž se zvýšil výdělek v úkolu
nebo vyplatila prémie), nýbrž odměna za lepší provedení kombinace výrobních činitelů, lepší souhru lidí a strojů; tedy
účast v podnikatelské činnosti, která byla odměněna. Baťa napsal:
„Víme ze zkušenosti, jaká změna se stane s člověkem, který dosud otročil kapitálu, když našemu a jeho úsilí se podařilo
docíliti toho, aby ovládl kapitál, aby kapitál učinil svým otrokem. Víme, jak by vypadalo naše prodejní oddělení se
svými četnými pobočnými závody, kdybychom nebyli nalezli cestu udělati z prodávajících kapitalisty. A tyto naše
odbočky ukazují nám cestu vedoucí k samosprávě dílenské.“
POUŽITÁ LITERATURA:
[1]
BAŤA, T. Úvahy a myšlenky. Zlín : Univerzita Tomáše Bati, 2002. 218 s. ISBN 80-7318-103-7.
ADRESA:
Ing. Robert Jurča
Osvobození 699
686 04 Kunovice
tel.: 572 549 018
fax: 572 548 788
Ing. Ladislav Obdržálek
Osvobození 699
686 04 Kunovice
tel.: 572 549 018
fax: 572 548 788
149
150
SEKCE 2
151
152
DEMOGRAFICKÁ VÝZVA PRE NOVÉ MODELY VÝUČBY VYSOKEJ ŠKOLY
Juraj Dubovec1, Tibor Hlačina2
Žilinská univerzita v Žilina1
Evropský polytechnický institut, s.r.o.2
Abstract: The article “Demografical Challenge for new university study models“ describes the options for
creating and developing mew university study models, witch are using silver economy as a innovative
opportunities. Analysis of the current status describes these activities on the EU level. In the next section is
the possibility to enter EPI Kunovice in this process on the regional level.
Key words: silver economy, regional developing, education
1. Úvod
Európa a celý svet prechádzajú zmenami. Ekonomika má globálny charakter, politické štruktúry sa vyvíjajú a technický
rozvoj otvára nové možnosti pre komunikáciu a poskytovanie služieb. Vysoké školy budú musieť prihliadať na
demografické starnutie obyvateľstva pri hľadaní optimálneho prístupu k týmto novým príležitostiam a výzvam.
Jednou z kľúčových oblastí týchto zmien, ktoré sa týkajú všetkých regiónov, je starnutie populácie. Demografické
starnutie ako dôsledok dožívania sa vyššieho veku a znižovania pôrodnosti predstavuje výrazný posun v štruktúre
obyvateľstva. Obyvateľstvo je v priemere stále staršie a tento vývoj sa zrýchľuje. Dôležitosť starších ľudí vzrastie. To
platí pre ich hospodársky a spoločenský prínos, pre ich požiadavky ako konzumentov a očakávania ako občanov.
Starnutie obyvateľstva je vlastne dôvodom k radosti. Je veľkým úspechom našej spoločnosti, že ľudia žijú zdravšie
a dlhšie. Z toho však plynú príležitosti a úlohy, ktoré je potrebné pochopiť a účinne riešiť.
Vysoké školy na regionálnej úrovni musia porozumieť vzájomnému pôsobeniu medzi starnutím obyvateľstva a inými
miestnymi faktormi, ako sú migrácia a demografia menšinových komunít, aby dokázali využiť tento potenciál.
Poznanie budúceho vývoja vekového zloženia obyvateľstva je zásadnou demografickou informáciou, ktorá má dopad
na rôzne stránky spoločenského vývoja. Či je to ekonomika, sociálna oblasť, zamestnanosť, školstvo, zdravotníctvo,
bytová výstavba a iné.
Podľa prognózy Eurostatu sa celkový počet obyvateľov Európskej únie do roku 2050 zníži zo 459,5 (2004) na 449,8
milióna, pričom dôjde k prirodzenému úbytku obyvateľstva vo výške 48,3 milióna. Ten však bude do veľkej miery
vykrytý prílivom imigrantov, pričom čistá imigrácia sa odhaduje na 39,7 milióna.
Očakáva sa, že podiel Európanov starších ako 80 rokov sa do roku 2050 strojnásobí a počet Európanov vo veku 60 - 79
rokov bude predstavovať jednu štvrtinu celkovej populácie EÚ.
153
Zdroj: EK (2006), „The impact of ageing on public expenditure: projections for the EU25 Member States on pensions,
health care, long term care, education and unemployment transfers (2004-2050)“ European Economy. Zvláštna správa
č. 1. 2006 s.7.
Okrem otázky starnutia vo všeobecnosti sa musí uvážiť, že ľudia nad 50 rokov nie sú v žiadnom prípade homogénnou
skupinou, ale sú diferencovanou a segmentovanou skupinou vzhľadom na pohlavie, etnický pôvod, zdravotné
postihnutie, sexuálnu orientáciu a životné etapy, ktoré ich definujú. Budúcimi generáciami starších ľudí budú silné
populačné ročníky 1945 až 1965, ktorých životné skúsenosti sa sčasti veľmi odlišujú od predvojnových generácií a ktorí
budú mať pravdepodobne náročnejšie osobné ambície vo vyššom veku.
Zlepšenie príjmovej situácie a zdravotnej starostlivosti ako aj zdravší spôsob života viedli k tomu, že v Európe narastá
dlhovekosť. To znamená, že viac ľudí bude v neskorších rokoch života potrebovať podporu, aby mohli viesť
samostatný život. Súčasne to však vedie k tomu, že čoraz viac starších ľudí je relatívne zdravých a aktívnych a mnohí
z nich chcú aj naďalej hrať aktívnu úlohu na pracovnom trhu ako aj v svojej rodine a komunite.
2. STRIEBORNÁ EKONOMIKA
Diskusie o problematike starnutia sa tradične zameriavali na dôchodky a sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo
a sociálnu ochranu na národnej úrovni. Ekonomické a rozpočtové dôsledky starnutia na členské štáty a udržateľnosť
verejných výdavkov boli vyhodnotené na základe nových odhadov výdavkov súvisiacich so starnutím vo všetkých 25
členských štátoch, ktoré sa vzťahujú na oblasť dôchodkov, zdravotnej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti,
vzdelávania a príspevky v nezamestnanosti. Správa Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) a Výboru
pre hospodársku politiku o “Impact of ageing populations on public spending“ (Dosah starnutia obyvateľstva na
verejné výdavky) predpovedá celkový nárast verejných výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva v 25 krajinách
EÚ o 3,4 percentuálneho bodu HDP do roku 2050 na základe súčasnej politiky. Vo všetkých členských krajinách EÚ sa
začínajú objavovať nové prístupy k výzvam a príležitostiam vyplývajúcim z demografického starnutia. Prichádza tak
k širšej definícii politiky starnutia, ktorá zahŕňa nasledujúce oblasti:
Dôchodky a príjmy. Dôsledky starnutia na dôchodkové a sociálne systémy zostávajú aj naďalej jednou
•
z hlavných tém v mnohých členských krajinách. V členských krajinách EÚ sa uskutočnil celý rad reforiem na
zníženie dôchodkov a nákladov pomocou zredukovania základnej úrovne dávok alebo zapojením súkromného
sektora a zohľadnením otázok solidarity a rovnosti medzi generáciami. V niektorých krajinách boli zavedené
opatrenia na podporu dôchodkového sporenia a predĺženia produktívneho veku za hranicu zákonného veku
odchodu do dôchodku.
Hospodárstvo a zamestnanosť. Ide tu o vytvorenie nástrojov na posilnenie postavenia starších ľudí na trhu práce
•
a – v súlade s európskymi cieľmi zamestnanosti – o zlepšenie ich šancí na získanie alebo udržanie zamestnania
(napr. fínsky Národný program pre starnúcich pracujúcich). Okrem toho sa stále viac presadzuje poznanie, že
starší ľudia predstavujú rastúci spotrebiteľský sektor a tým vytvárajú príležitosť pre trh pre tovary a služby,
o ktoré majú starší ľudia záujem.
Zdravotná starostlivosť a iné služby. Kľúčovou úlohou je zabezpečiť dostupnosť, kvalitu a finančnú
•
životaschopnosť, ktoré budú zodpovedať rôznym potrebám stále viac rôznorodejšej populácie a vyššiu kapacitu
ponúkaných služieb, ktorá je dôsledkom technologických zmien v oblastiach, ako je podporná technológia
154
a farmácia (napr. Portugalský Integrovaný program podpory pre starších ľudí)
Práva jednotlivcov Súvisiacimi cieľmi sú boj proti diskriminácii a podpora ľudských práv. Diskriminácia
z dôvodu veku sa objavuje ako kľúčový problém v kontexte širšieho prístupu k rovnosti a rozmanitosti v Európe.
Potreba boja proti diskriminácii z dôvodu veku je v narastajúcej miere uznávaná v legislatíve, ale aj
prostredníctvom podpory pozitívneho obrazu starších ľudí a prikladaním väčšej váhy hlasu starších ľudí
v spoločnosti (napr. v írskej stratégii rovnosti pre starších ľudí).
Bývanie a komunity Rastie povedomie o dosahu politických oblastí, ako sú doprava, bývanie a obnova na
•
špecifické skupiny ľudí každého veku a o rastúcej rozmanitosti potrieb medzi staršími obyvateľmi –tými, ktorí
žijú sami, ľuďmi s určitou formou postihnutia a obyvateľmi zanedbaných mestských alebo okrajových
vidieckych oblastí. Najdôležitejšie pritom je zabezpečiť, aby sa tieto iniciatívy dostali až k týmto skupinám
(napr. holandský politický dokument Čo ľudia chcú, kde ľudia žijú).
Niektoré vlády členských krajín postupne vypracúvajú integrované stratégie alebo pokyny, ktoré umožňujú koordináciu
nových, viacstranných prístupov k starnutiu (napr. v Spojenom kráľovstve stratégia Vyšší vek ako šanca: Riešenie
problematiky starnutia v 21. storočí).
Zatiaľ čo EÚ ako celok vykazuje kombináciu vysokej a rastúcej očakávanej dĺžky života a všeobecne nízkej miery
pôrodnosti, dôsledky týchto všeobecných demografických procesov je možné čím ďalej viac pozorovať na regionálnej
úrovni. Vzájomné pôsobenie medzi modelmi zamestnanosti a migrácie a trendom starnutia má za následok špecifické
priestorové znaky a územné dosahy. Demografické ukazovatele jasne dokazujú vysoký stupeň regionálnych odlišností
v rámci EÚ.
•
3. STARNUTIE A REGIONÁLNY ROZVOJ
Pre regionálne stratégie, ktorých prvoradým cieľom je hospodársky rast, sociálne začlenenie a trvalo udržateľný rozvoj,
platia nasledujúce základné podmienky:
Zvýšenie produktívneho prínosu starších skupín obyvateľstva.
•
•
Prijatie a podpora narastajúcej rôznorodosti staršieho obyvateľstva.
Prispôsobenie sa súkromného a verejného sektora štruktúram spotreby starnúcej populácie a rozvoj príslušných
•
služieb a výrobkov.
Zapojenie staršieho obyvateľstva do tvorby regionálnej politiky.
•
Boj proti chudobe a sociálneho vylúčenia starších ľudí.
•
V súvislosti s týmito rozličnými regionálnymi danosťami sa v EÚ vypracúva celý rad regionálnych stratégií, ktoré majú
za cieľ reagovať na celkový strategický dosah starnutia.
Dôležitým prvkom fóra North West Forum on Ageing (5050 vision) v Anglicku je poskytovanie údajov pre regionálnu
hospodársku stratégiu (Regional Economic Strategy (RES)) na podporu zaradenia problematiky starnutia do
všeobecného procesu tvorby regionálnej politiky. Dôležitým nástrojom na ovplyvnenie takých stratégií ako je RES, je
príručka „Age Proofing Toolkit“ ( Príručka je k dispozícii na: www.ageconcern.org.uk/regionsforallagestoolkit).
ktorá bola vypracovaná pre partnerov programu Regions for All Ages univerzitou Nottingham Trent University a je
k dispozícii pre všetky regióny v Anglicku.
155
Obr. 2: Mapa regionálnych rozdielov v pomere ekonomickej závislosti staršieho obyvateľstva, t. j. počet osôb starších
ako 65 rokov v pomere k osobám nachádzajúcim sa vo vekovej skupine 15 až 64 rokov) pre jednotky NUTS 2, 2002
Zdroj: Európska komisia, Regióny: Štatistická ročenka, 2004, s.22.
Ekonomická sila starších občanov rastie. Seniori tvoria narastajúcu skupinu spotrebiteľov na trhu s bytmi, voľným
časom a kultúrou, zdravotníckymi výrobkami, cestovným ruchom i informačnými technológiami, a tým predstavujú
nové príležitosti pre rozvoj regionálnych ekonomík. Podnikatelia a poskytovatelia služieb musia rozoznať rozličné
segmenty spotrebiteľov v rámci staršieho obyvateľstva a zabezpečiť, aby ich tovary a služby boli pre starších
spotrebiteľov dostupné a prispôsobené ich potrebám a požiadavkám. Obzvlášť dôležité je to v oblastiach s vyššou
koncentráciou relatívne bohatých starších ľudí:
Výskum v Severnom Porýní-Westfálsku ukázal, že aktívna odozva na potreby a záujmy starších ľudí by mohla
•
viesť k vytvoreniu asi 100 000 nových pracovných miest do roku 2010 a daňové príjmy štátu by do roku 2010
mohli narásť celkom o viac než 1,2 miliardy EUR. Podobné štúdie pre Nemeckú spolkovú republiku pre
nasledujúce dve desaťročia predpovedajú viac než 900 000 ďalších pracovníkov v „striebornej ekonomike”
a prichádzajú k záveru, že žiadny iný sektor alebo podnik nemeckého hospodárstva nemá väčší potenciál rastu. Na
tomto základe bola vytvorená pracovná skupina pre striebornú ekonomiku (Seniorenwirtschaft). Prístup tejto
iniciatívy je „orientovaný na dialóg”, čo znamená, že množstvo najrôznejších subjektov z podnikov, odborov,
opatrovateľských organizácií a vysokých škôl z regiónov celej EÚ sa stretávajú na konferenciách a iných
podujatiach, aby sa zaoberali vývojom bývania, produktov telekomunikácií a voľného času a ich uvedením na trh
pre starších spotrebiteľov.
Rozdelenie príjmov medzi staršími obyvateľmi je však veľmi nevyvážené, pričom osamelí seniori sú najviac vystavení
riziku chudoby. Keďže dôchodcovia majú všeobecne nižšie príjmy než pracujúci ľudia, bude demografické starnutie
v takmer všetkých členských štátoch znamenať, že v nasledujúcich 25 rokoch vzrastie v Európe sociálne vylúčenie,
nerovnosť v príjmoch a miera chudoby.
Opatrenia, ktoré sú zamerané na špecifické sociálne vrstvy, povolania, etnické skupiny a zemepisné oblasti, majú dosah
aj na staršiu generáciu a demografické starnutie sa rôzni tak z priestorového ako aj sociálno-ekonomického hľadiska.
V mnohých členských štátoch rôzne kategórie starších ľudí – osamelo žijúci, s určitým druhom postihnutia, bývajúci
v zanedbaných mestských oblastiach alebo okrajových vidieckych oblastiach – sú ohrození chudobou a sociálnym
vylúčením. Poskytovatelia služieb preto musia zabezpečiť, aby boli príspevky a služby dostupné a adekvátne potrebám
156
a požiadavkám starších ľudí bez ohľadu na ich bydlisko, kúpnu silu alebo profesijné či rodinné zázemie.
4. STRATÉGIA VYSOKÝCH ŠKÔL PRE STRIEBORNÚ EKONOMIKU
Termín „vzdelávanie dospelých“ označuje celý súbor organizovaných procesov vzdelávania, na ktoromkoľvek stupni, s
akýmkoľvek obsahom a metódou, či už školské alebo iné, či už predlžujúce alebo nahradzujúce počiatočné vzdelávanie
na vysokých školách, pomocou ktorého si osoby pokladané za dospelé spoločnosťou, ku ktorej patria, rozvíjajú
schopnosti, obohacujú vedomosti, zdokonaľujú odbornú alebo profesionálnu kvalifikáciu alebo sa orientujú novým
smerom a vyvolávajú zmeny v postojoch alebo v správaní, a to z hľadiska plného osobného rozvoja ako aj účasti na
vyrovnanom a nezávislom sociálnom, ekonomickom a kultúrnom živote.
Prvá univerzita tretieho veku vznikla vo Francúzsku v roku 1973 v Toulouse, jej zakladateľom bol profesor práva
Pierre Vellas. V súčasnosti funguje po celom svete vyše 1700 univerzít tretieho veku.
Univerzita tretieho veku predstavuje jednu z možností ako prežiť plnohodnotným spôsobom poproduktívny vek. Na
vysokoškolskej úrovni sprístupňuje poznatky z vedeckých disciplín, ktoré študujúci využívajú pre svoj osobný rozvoj a
súčasne i v prospech spoločnosti. Ponúka občanom tretieho veku možnosti, aby uspokojili túžbu po doplnení svojich
vedomostí z rôznych vedných odborov, kvalitné využitie voľného času, pozitívne sociálne zaradenie, udržiavanie
duševnej a fyzickej rovnováhy, čo prispieva k navráteniu pocitu plne prežívaného života.
Štúdium trvá zvyčajne tri roky, pričom prvý ročník je všeobecný základ. Prebieha formou sústredení približne raz za
dva týždne. Študentom prednášajú učitelia a vedeckí pracovníci vysokých škôl a kvalifikovaní odborníci z praxe.
Záujemcovia sa môžu prihlásiť formou písomnej prihlášky s uvedením najvyššieho dosiahnutého vzdelania.
Podmienkou je absolvovanie maturity a zaplatenie príspevku. Prijímacie skúšky sa nerobia, o prijatí rozhoduje rektor
vysokej školy. Skúšky sa uskutočňujú na konci každého semestra, ústnou alebo písomnou formou. Výsledok skúšky vyhovel /nevyhovel - zaznamená skúšajúci do indexu študujúceho. Štúdium na UTV končí vypracovaním záverečnej
súbornej práce, resp. projektu z príslušného študijného odboru a slávnostnou promóciou.
V súčasnosti sa realizuje vzdelávanie seniorov na 13 Univerzít tretieho veku na Slovensku v 11 mestách s počtom
poslucháčov spolu 5069.
Tieto sú združené v Asociácii Univerzít tretieho veku na Slovensku (ASUTV), ktorá bola založená v roku 1994 ako
záujmové združenie právnických osôb (www.uniba.sk/asociaciautv). Sídlo má na UK v Bratislave. Členské univerzity
sa stretávajú so záujmom riešiť metodické, organizačné i ekonomické otázky seniorského vzdelávania. ASUTV je
členom medzinárodnej asociácie UTV (AIUTA).
Univerzita tretieho veku CĎV UK je od roku 1993 členom AIUTA (http://www.aiuta.org), kde má od roku 2000 aj
reprezentanta vo výbore.
Medzinárodná asociácia AIUTA má sídlo v Paríži a združuje UTV z celého sveta. Poskytuje možnosti pre získavanie
informácií zo zahraničia a ich vzájomnú výmenu. AIUTA pripravuje každé 2 roky svetový kongres a zabezpečuje
medzinárodné partnerstvá, kontakty a participáciu na medzinárodných prieskumoch.
Reprezentanti a delegáti európskych univerzít sa pravidelne stretávajú na jarnom a jesennom zasadnutí, riešia
projektové úlohy, vydávajú spoločný časopis EFOS News a všetky aktivity šíria vlastnou stránkou http://www.efoseuropa.eu.
Dištančné vzdelávanie je veľmi špecifická forma organizácie vzdelávania dospelých. Z hľadiska šetrenia času je
rozhodne vzdelávanie dištančnou formou jedným z najzaujímavejším smerom získavania kvalifikácie. Jeho začiatky
siahajú už do 19. st., do čias priemyselnej revolúcie. Existuje veľa definícií. Podľa Education aj a Glance: OECD
Indicators:
za ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu dospelých sa považujú všetky druhy vzdelávania a prípravy
•
vzťahujúce sa k profesii, ktoré sú organizované, financované alebo sponzorované verejnoprávnymi inštitúciami,
poskytované zamestnávateľom alebo financované samotnými účastníkmi. Zaraďujú sa sem všetky formy
organizovaného a systematického vzdelávania a prípravy, ktorých účelom je to, aby si v nich ľudia osvojovali
znalosti alebo nové zručnosti pre súčasné či budúce povolanie, k zvýšeniu svojich príjmov, k zlepšeniu možností
uplatnenia na súčasnom alebo inom pracovnom mieste alebo vôbec k získaniu ďalších výhod a postupov v
zamestnaní. Nezahrňuje vojenskú prípravu ani riadne denné štúdium. (Jan Průcha, Vzdělávání a školství ve světe
Praha: Portál 1999)“
157
V tomto druhu vzdelávania sa nerealizuje priamy kontakt typu „žiak - učiteľ“, ale podstata spočíva v samostatnom
štúdiu účastníkov.
Historicky prvou inštitúciou pre dištančné vzdelávanie bola korešpondenčná škola založená v roku 1840 sirom Isaacom
Pitmanom v Anglicku. Obsahom korešpondenčných kurzov boli všeobecné aj odborné predmety, zvlášť cudzie jazyky a
tesnopis.
Významným míľnikom bolo rozšírenie televízneho a rozhlasového vysielania v 30. -tych rokoch 20. -teho storočia. V
tomto období začali niektoré rozhlasové stanice vysielať systematické vzdelávacie programy. Ukázalo sa, že dištančné
vzdelávanie realizované týmito prostriedkami má veľkú praktickú dôležitosť pre krajiny s rozsiahlym územím a
riedkym osídlením.
V 60. -tych rokoch sa otvorila éra multimediálneho vzdelávania, prostredníctvom počítačových programov a sietí.
Dištančné vzdelávanie sa začalo uskutočňovať aj na vysokoškolskej úrovni, v roku 1969 bola založené britská Otvorená
univerzita a neskôr obdobné inštitúcie v niektorých ďalších krajinách.
Hlavné charakteristiky dištančného vzdelávania sú:
oddelenie pedagóga a študujúceho, nemusia sa teda nachádzať na tom istom mieste,
•
poskytnutie obojsmernej komunikácie medzi študentom a pedagógom, študentom a vzdelávacím strediskom a
•
medzi študentmi samotnými,
používanie rôznych vzdelávacích technológií a médií na spojenie pedagóga a študujúceho a na distribúciu učiva.
•
Využívajú: tlač, zvuk, počítače a prenos dát, videá, kazety.
Pri popise systému dištančného vzdelávanie sa nedá nespomenúť špecifickú inštitúciu – britskú OPEN UNIVERSITY.
Pôsobí od konca 60. tych rokov v meste Milton Keynes a rozvinula sa mohutne nielen v zemi svojho vzniku, ale má
svoje pobočky aj v ďalších krajinách.
Otvorenosť vzdelávania znamená, že k nemu majú prístup všetci záujemcovia bez prijímacích skúšok alebo požiadaviek
na predchádzajúce vzdelanie a príslušný certifikát. Môže sa tu zapísať hocikto, kto má viac ako 21 rokov, hneď po
zaplatení príslušného poplatku môže začať študovať. Tento systém sa v odbornej literatúre nazýva – otvorené dištančné
vzdelávanie.
V priebehu svojho pôsobenia sa stala najväčšou inštitúciou dištančného vzdelávania dospelých vo svete. V Británii je
uznávaná ako dôležitá súčasť vzdelávania dospelých. Má viac než 90 000 študentov a je najväčšou vysokou školou v
Británii a zrejme aj v celej Európe. Študujú sa tu najčastejšie sociálne, ekonomické a humanitné odbory. Nadá sa tu
študovať lekárstvo, architektúra a operný spev.
Podstatu tvoria korešpondenčné kurzy. Opierajú sa o súbory študijných materiálov – packs, čiže akési výukové balíčky.
Sú to komplety špeciálne konštruovaných učebných textov, obsahujúcich cvičenia, testy pre sebahodnotenie, informácie
a pokyny k štúdiu. Môže byť doprevádzané multimediálnymi pomôckami. Štúdium je podporované aj rozhlasovými a
televíznymi kurzami, ktoré sú k dispozícií na audio a video kazetách. Súčasťou Otvorenej univerzity sú aj tutoriály –
konzultačné stretnutia študentov s pedagógmi, ktorí riadia a kontrolujú štúdium. Za vzdelávanie sa tu platí. Okrem
školného si musí študujúci hradiť aj súbory študijných materiálov a ostatné poplatky spojené so štúdium. Pozoruhodná
je tu aj odborná publikačná činnosť. Podobný charakter má v Holandsku – Open Universiteit, pôsobiaca od roku 1984.
Táto vysoká škola je deklarovaná ako nezávislá, vládou finančne podporovaná inštitúcia, dnes najväčšia v sektore
terciárneho vzdelávania v Holandsku. Rysy má podobné ako Open University v Británii s tým rozdielom, že je
prístupná študentom už od 18. roku veku. Vzdelávacie programy sú zamerané hlavne na právo, ekonómiu, management,
sociálne vedy a prírodné vedy.
ZÁVERY
Celková situácia je známa: veľa orgánov vzdelávacej a sociálnej politiky, na národnej aj medzinárodnej úrovni sa
vyjadruje, že vzdelávanie jedinca nemá končiť tým, že absolvuje určitý stupeň strednej i vysokej školy, ale že s musí
vzdelávať aj neskôr, a neprestajne v priebehu všetkých etáp života a dokonca aj v starobe.
Základný problém sa vzťahuje k realizácií celoživotného učenia. Je zviazané s niekoľkými pojmami:
štúdium popri zamestnaní,
•
vzdelávanie pracovníkov v organizáciách,
•
•
vzdelávanie dospelých,
ďalšie vzdelávanie,
•
•
kontinuálne vzdelávanie a výcvik,
celoživotné vzdelávanie,
•
distančné vzdelávanie a pod.
•
158
Bohužiaľ, pretrváva tu akási bariéra medzi pedagogikou sústredenou na systém formálneho vzdelávania mladých ľudí a
pedagogikou ďalšieho vzdelávania v dospelosti. Iniciatívu vysokých škôl v tejto oblasti sa ponecháva na pracovníkov v
oblasti odborného školstva, podnikového vzdelávania, početným súkromným agentúram a školám ponúkajúcim tento
druh vzdelávania. Uvedené možnosti sú výzvou pre manažmenty univerzít orientovať svoje stratégie aj na tieto
segmenty trhu.
LITERATÚRA:
[1]
Zelená kniha „Ako čeliť demografickým zmenám, nová solidarita medzi generáciami“ KOM (2005).
[2]
EK (2004), Európske spoločenstvá, Lisabonská stratégia rastu a zamestnanosti. Správa skupiny na vysokej
úrovni, ktorej predsedal Wim Kok, november 2004.
[3]
EK (2005) „Ako čeliť demografickým zmenám, nová solidarita medzi generáciami“, KOM(2005) 94, konečné
znenie, 16. 3. 2005.
[4]
EK (2004), Budovanie spoločnej budúcnosti- politické výzvy a rozpočtové prostriedky rozšírenej Únie 20072013, Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu, KOM (2004) 101, 2. 3. 2004.
[5]
EK (2005) Kohézna politika na podporu rastu a zamestnanosti, Strategické usmernenia Spoločenstva na roky
2007 – 2013, kom (2005) 0299, 5. 7. 2005.
[6]
ECFIN/EPC (2006) REP/238, konečné znenie. Impact of ageing populations on public spending on pensions,
health and long term care, education and employment benfits for the elderly. Summary report.
[7]
B. AUGURZKY, AND U. NEUMANN, Ökonomische Ressourcen älterer Menschen. Regionalwirtschaftliche
und fiskalische Effekte einer Förderung der Seniorenwirtschaft in Nordrhein-Westfalen, 2005. Dostupné na
stránke:< http://www.silvereconomy-europe.org/news/index.htm>.
[8]
Social and Cultural Planning Office of the Netherlands, Unequal Welfare States. Distributive consequences of
population ageing in six European countries, The Hague, 2004. Dostupné na stránke:
http://www.scp.nl/english/publications/books/903770185x.shtml>.
[9]
DUBOVEC, J.; HLAČINA T. „ANALYSIS OF COSTS AND PROFITS OF E-LEARNING“ medzinárodná
vedecká konferencia, „Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu“ European Polytechnical
Institute Kunovice, ČR, str. 123-126, ISBN 80-7314-052-7.
[10]
DUBOVEC, J. Univerzitný "Balanced Scorecard-BSC", medzinárodná vedecká konferencia „Výkonnosť
organizácie prístupy k jej meraniu a hodnoteniu“, september 2005, s.105-108, UMB Banská Bystrica, ISBN
80-968080-5-2.
[11]
BENČO, J.; KAMOĎA, J.; HRONEC, SLAČKA. Ekonomika a manažment vzdelávania. Zvolen : Bratia
Sabovci, s.r.o. 2005. ISBN 80-8083-156-4.
ADRESA:
Ing. Juraj Dubovec, PhD.
Žilinská univerzita v Žilina
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
Ing. Tibor Hlačina
Osvobození 699
686 04 Kunovice
159
160
POZNATKY AKO ZDROJ V MANAŽMENTE PODNIKU
Štefan Hittmár
Abstrakt: The paper deals with the problem of explain of management as proces of work with resources
(material, financy, people and information). It stems from the basic transformation model of change
disposable inputs on require outputs. The paper, in the second part, describes in detail human and
information resources on/for management. The knowledge in management aree presented in the third part
of this paper.
Key words: Management, organization, process, resources, results, people, finance, information, input,
output
1. ÚVOD
Pre úspešného fungovanie a vôbec prežitie v súčasnom podnikateľskom prostredí je potrebné, aby podnikateľské
subjekty si vytvárali dostatočnú konkurencieschopnosť. K tomuto manažéri na všetkých postoch a na všetkých
úrovniach musia konať tak, aby riadili výkonnosť svojho podniku.
Smerom dovnútra výkonnosť je vyjadrená akumulovanými výsledkami všetkých podnikových procesov a činností.
Smerom navonok výkonnosť vplýva na zvyšovanie schopností podniku poskytovať hodnoty zákazníkom.
Vytváranie určitej hodnoty možno dosiahnuť rôznymi cestami, formami i technikami. Jedným z vhodných spôsobov je
účinné zhodnocovanie disponibilných podnikových zdrojov za účelom efektívneho dosahovania podnikateľských
cieľov. Preto zhodnocovaniu zdrojov v manažmente treba venovať odpovedajúcu pozornosť. Predovšetkým činnosť
manažérov by mala zohľadňovať predovšetkým úroveň, na ktorej sa uvedenými zdrojmi zaoberajú.
2. MANAŽMENT AKO PROCES PRÁCE SO ZDROJMI
V súčasných ekonomických, sociálnych a spoločenských podmienkach nadobúda pojem „manažment“ rôzne formy
výkladu a to nielen na praktickej ale tiež i na teoretickej úrovni. Pri definovaní a vysvetľovaní tohto pojmu možno
použiť množstvo rôznych prístupov, modelov a najmä modifikácií.
Názornú pestrosť pojmu „manažment“, vykresľuje rad všeobecných i špecifických definícií vybratých z rozsiahlej
západnej i domácej odbornej literatúry. Tieto definície sú obyčajne utriedené a rámcovo zadelené v troch základných
skupinách a to na definície zdôrazňujúce:
a) význam a postavenie človeka v riadení - vedenie ľudí,
b) špecifické funkcie vykonávané vedúcimi pracovníkmi,
c) tvorivý prístup, predmet štúdia a jeho účel.
Vzhľadom na potrebu čo najlepšie zodpovedať podmienkam a potrebám súčasného obdobia je nutné predchádzajúcu
štruktúru definícií rozšíriť o ďalšiu problémovú orientáciu, a to:
a) proces práce so zdrojmi.
Uvedené štyri pohľady verne charakterizujú manažment a dostatočne vymedzujú jeho poslanie, obsah, podobu i formu
uplatnenia v súčasných náročných podmienkach trhového hospodárstva.
Pre ďalšie rozvíjanie otázok postavenia manažmentu v určitom prostredí je vhodné použiť jednu z nespočetných
známych definícií, ktorá manažment vysvetľuje ako „... usporiadaný proces využívania a zhodnocovania ľudských,
informačných, finančných, hmotných a ďalších zdrojov pre dosahovanie podnikateľských cieľov organizácie“
Vo väčšine odbornej literatúry sa neuvádza rozdiel medzi tzv. priamymi zdrojmi manažmentu (ako napr. ľudia,
informácie a príp. i financie) a vstupmi, ktoré manažment využíva a zhodnocuje sprostredkovane (ako napr. materiál,
energia, suroviny). V nasledovnom texte sú tieto kategórie podrobne rozlíšené.
161
a/ Priame zdroje manažmentu - predstavujú také kapitály, ktoré sa v manažmente využívajú bezprostredne, ktorých
hodnota sa priamo prenáša do ním riadených častí a ktoré majú zásadný vplyv na celý proces manažmentu.
Ide o také základné zdroje ako sú potrebné vedecké nástroje a techniky, poznatky a modely. Patria sem tiež ďalšie
východiská, vytvárajúce požadované inštrumentálne prostredie vôbec nutné pre vykonávanie jednotlivých aktivít
manažmentu - základných manažérskych funkcií.
VÝCHODISKÁ A INŠTRUMENTÁL MANAŽMENTU
- teoretické poznatky
PLÁNOVANIE
VEDENIE ĽUDÍ
ZABEZPEČ. ĽUDÍ
VEDENIE. ĽUDÍ
KONTROLOVANIE
ORGANIZOVANIE
ZDROJEMANAŽMENTU
Obr. 1. Manažment ako proces s potrebnými zdrojmi
účinnosť
efektívnosť
ZDROJE
ľudia informácie
financie iné
dispozície
VÝSLEDKY
PROCES
MANAŽMENTU
riadenie a rozvoj
podniku
Obr. 2. Proces zhodnocovania zdrojov v manažmente
Hlavnými zdrojmi manažmentu sú však zdroje potenciálu ľudí, financií, informácií a ostatných dispozícií (čas, zdravie,
schopnosti riadiť a pod.).
b/ Transformačné vstupy - predstavujú také ´zdroje´, ktoré sa v manažmente zhodnocujú sprostredkovane, a to práve
pomocou vyššie uvedených priamych zdrojov manažmentu. Základné manažérske aktivity pôsobia na tieto činitele a
vhodným spôsobom ich využívajú a ovplyvňujú.
162
V podstate ide o pôsobenie na predmetnú stránku manažmentu, ktorou je celý transformačný proces podniku. Tento
však má rôzne prejavy, a to podľa oblastí pôsobnosti, druhu činností a najmä podľa hierarchických úrovní riadenia. Na
obrázku č. 2. sú ako vstupy transformačného procesu uvedené: materiál, suroviny, energia a ďalšie kapacity. Výstupmi
z tohto procesu sú: výrobky, služby, príp. nové myšlienky.
VSTUPY
VÝSTUPY
TRANSFORMAČNÝ
PROCES
materiál
suroviny
energia
kapacity
výrobky
služby
idey
Obr. 3. Schéma transformačného (výrobného) procesu
ľudia
financie
informácie
dispozície
VRCHOLOVÝ
MANAŽMENT
MANAŽÉRSKA
ÚROVEŇ
STREDNÝ
MANAŽMENT
NAJNIŽŠÍ
MANAŽMENT
logistika ľudské financie, výroba, obchod,
zásobovanie zdroje ekonomika služby marketing
VÝSTUPY
VSTUPY
materiál
suroviny
energia
kapacity
TRANSFORMAČNÝ
PROCES
výrobky
služby
idey
Obr. 4. Prepojenie manažmentu a transformačného procesu podniku
Uvedomenie si zásadného rozdielu medzi vstupmi (do výrobného procesu) a zdrojmi (do manažérskeho procesu) a
potreby diferencovaného prístupu k ich zhodnocovaniu môže prispieť k vytváraniu požadovanej hodnoty a k tvorbe
163
bohatstva podniku vôbec.
Činnosti manažmentu by sa mali zamerať na vysokú účinnosť pri zhodnocovaní zdrojov a efektívnosť pri dosahovaní
stanovených podnikateľských cieľov. Takto je možné dosiahnuť požadovanú výkonnosť organizácie.
3. INFORMAČNÉ – POZNATKOVÉ ZDROJE V MANAŽMENTE
Pri zhodnocovaní zdrojov v manažmente majú zvláštne postavenie informačné zdroje. Tieto dokážu významne
napomáhať pri zhodnocovaní ostatných zdrojov v organizácii, a tým úspešne riešiť neustále narastajúci rozsah
a zložitosť všetkých druhov a typov rozhodovacích procesov v rôznych podnikateľských aktivitách. Podstatným
ukazovateľom efektívnosti a výkonnosti podniku sa takto stáva práca s informáciami a predovšetkým vhodné
využívanie poznatkov.
a) Práca s informáciami a informačné systémy sa týkajú prostriedkov, postupov a metód pri spracovávaní informácií
pre manažérsku a ďalšiu výkonnú činnosť. Zjednodušujú takmer všetku prácu, racionalizujú doterajšie postupy a
umožňujú vykonávať aj niektoré nové činnosti, ktoré by boli doterajšími prístupmi nereálne. Sú založené najmä na
vhodnom zvládnutí informačných procesov modernými prostriedkami výpočtovej, organizačnej a komunikačnej
techniky.
Zrýchľujúce sa zmeny v prostredí podnikania vedú k tomu, že vznikajú neustále nové a nové požiadavky na informačné
systémy. Pri pomerne nižšej flexibilite súčasného programového vybavenia musí informačný systém reagovať a
uspokojovať tieto neustále sa meniace informačné potreby. Nejde iba o vytvorenie a využívanie kvalitného interného
informačného vybavenia, zabezpečujúceho a podporujúceho všetky podnikové procesy, ale najmä o dobré fungovanie
tzv. externej infraštruktúry informatiky (telefón, fax, masmédiá, počítačové siete...).
Informačné systémy uľahčujú tiež uplatnenie a zhodnocovanie skúseností, vedomostí a užitočných návykov ľudí pre
plnenie ich funkčného poslania v činnosti podniku. V tejto podobe treba vidieť prácu výpočtovej techniky s poznatkami
ako pomerne efektívnu, nie však principiálne najdôležitejšiu. Totiž, v súvislosti s dnešným pomerne výrazným
nástupom informatizácie v podnikoch si treba uvedomiť, že aj keď výpočtová technika a použité technológie na jednej
strane znásobujú analytické schopnosti riadiaceho subjektu, na strane druhej prinášajú málo pre podporu ´videnia do
budúcnosti´ a strategického riadenia všeobecne, čo je považované za kritický faktor pre úspech v tejto oblasti. Tieto
otázky sú zatiaľ ešte stále najlepšie riešené pomocou ´manažérskych´ prístupov, ktoré nemôžu byť žiaľ ľahko a úspešne
prevedené na počítač.
Pozn. 1: Paul Strassmann k tomuto paradoxne uvádza: Nedostatok korelácie medzi výdavkami na informačné
technológie a finančnými výsledkami ma priviedol k záveru, že nie počítače sú rozhodujúce, ale skôr to, čo s nimi ľudia
robia. Vyzdvihovanie komputerizácie na piedestál zlatého teľaťa tejto civilizácie je chybou, ktorú časom budeme musieť
napraviť. Vedie totiž k úbytku toho, čo najviac v podniku rozhoduje: vzdelaných, angažovaných a inventívnych ľudí
pracujúcich pre organizácie, ktoré kladú väčší dôraz na ľudí než na technológiu.”
Pozn. 2: Podobne Peter F. Drucker upozorňuje: „Ľudia v podnikoch sa čoraz viac vzďaľujú od trhu. Spoluvinníkmi na
tejto mizérii sú počítače. Každý dnes túto vecičku vlastní a pozerá do nej. No v počítači sú len náklady, naproti tomu trh
je vonku“
Manažérske aktivity sú však vždy tesne viazané na osobnosť – na človeka, ktorý informačné zdroje dokáže účinne
a efektívne zhodnocovať. Ľudský činiteľ, ako určujúci prvok úspešného fungovania a rozvoja každých aktivít
podnikateľských subjektov je takto aj kľúčovým prvkom efektívneho využívania informačných systémov
a informačných technológií.
b) Znalostný manažment
V nadväznosti na vyššie uvedený význam práce manažéra s informáciami je už na prvý pohľad zrejmé, že zabezpečenie
a racionálne fungovanie všetkých podnikových aktivít nebude možné iba prostredníctvom aj tých ´najkvalitnejších´
vybraných informácií. Vážnosť, zložitosť a hodnota takéhoto komplexu vyžaduje prístup založený na práci
s hodnotnejšími informáciami – poznatkami. Bez ohľadu na tú-ktorú podobu poznatku, je všeobecne známe, že
poznatky sú významným činiteľom všetkých procesov riadenia.
V pomyslených pretekoch v súperení podnikateľských subjektov budú úspešnejší tí, ktorí dokážu z disponibilných
informačných zdrojov spolu s rozvojom ľudského potenciálu získať, využívať a rozvíjať svoju poznatkovú základňu.
Vytvoria si tak významný intelektuálny kapitál, v súčasnosti najdôležitejší podnikateľský determinant ich udržateľnosti
a vysokej výkonnosti. Získajú jedinečnú konkurenčnú výhodu, ktorou sa dokážu presadiť a napredovať.
164
V činnosti podnikov, ale aj v manažérskej práci poznatok zaujíma dôležitú pozíciu ako nový významný podnikový
kapitál. Preto úspešné podniky už dnes dobre vedia, že musia urýchlene presunúť svoju maximálnu pozornosť práve na
poznatky: na ich vznik, zachytenie, spôsob ukladania, výber, spracovanie, distribuovanie, prijímanie a predovšetkým
využívanie a ďalšie rozvíjanie. Súčasne sa musia venovať aj hodnoteniu vynaložených nákladov na ich efektivitu
a ďalší rozvoj.
Teda, v podniku je potrebné vytvárať podmienky na tvorbu, získavanie, uchovávanie, rozvíjanie, odovzdávanie
a predovšetkým využívanie poznatkov. Ale poznatky treba v podniku aj riadiť.
Znalostný manažment (Manažment poznatkov – Knowledge Management) je nová kategória moderného riadenia, kde
už nejde iba o obyčajné hromadenie formalizovaných informácií, ale o pokrytie konkrétnych potrieb reálneho procesu
riadenia a zaisťovania všetkých pre podnik dôležitých funkcií. Je založený na komplexe relevantných údajov,
informácií a poznatkov, a s nimi súvisiacich činností vzťahujúcich sa k určitej problematike v podniku. Obsahuje súbor
metód a postupov na prácu a riadenie predovšetkým neformalizovaných poznatkov, ktoré sú v podniku k dispozícii
a ktoré sa nachádzajú v hlavách ľudí.
Na výkon podniku, jeho schopnosť reagovať na zmeny prostredia a uspieť v konkurenčnom boji majú poznatky a práca
s nimi nepopierateľný význam. Vo vysoko konkurenčnom, neustále sa meniacom prostredí budú úspešné tie podniky,
ktoré dokážu správnym spôsobom využívať svoj poznatkový potenciál. Metódy a nástroje pre takúto prácu poskytuje
práve znalostný manažment.
Znalostný manažment ako progresívny trend rozvoja - koncept manažmentu, alebo ako rýchlo sa rozvíjajúca disciplína,
je teda založený na práci s poznatkami (zhodnotenými informáciami), ktoré sú však výsadnou doménou ľudí a sú
intelektuálnym kapitálom (potenciálom) podniku.
Znalostný manažment v podniku predstavuje prácu s poznatkami ako prierezovú činnosť s ostatnými časťami
manažmentu. Súčasne sa stáva významným integrujúcim nástrojom všetkých podnikových aktivít, a to nie len
súvisiacich so spracovávaním informácií, ale aj ľudského potenciálu, podnikovej filozofie, kultúry a ďalších nových
podnikových hodnôt.
Pozn. 3: Aj keď si odbor informatiky a informačných systémov veľmi rýchlo prisvojil prácu s poznatkami ako svoju
komoditu, resp. produkt organizovania poznatkov prostredníctvom informačných technológií v podniku, v skutočnosti
v riadení poznatkov dominujú také oblasti ako personálne riadenie, psychológia práce, sociológia, interpersonálna
komunikácia, schopnosť zapojiť zamestnancov do procesu riadenia a pod.
ZÁVER
Práca s informáciami i poznatkami výrazne ovplyvňuje súčasné podnikateľské prostredie a podstatnou mierou vplýva
na jeho prosperitu. Ovšem, nie je to iba práca s informáciami, resp. práca s poznatkami. Ale práve iná filozofia i prístup
k práci s informáciami, súvisiace zmeny myslenia, kultúra práce a vytváranie nových hodnôt sú atribútmi moderného
prístupu k podnikaniu a manažmentu a k životu vôbec.
Úspešné organizácie preto už dnes dobre vedia, že musia urýchlene presunúť svoju maximálnu pozornosť práve na
poznatky: na ich vznik, transformáciu, spôsob ukladania, výber, spracovanie, využívanie a hodnotenie vynakladaných
nákladov na ich efektivitu a ďalší rozvoj.
LITERATÚRA
[1]
HITTMÁR, Š. Manažment. Vysokoškolská učebnica ŽU (29,58 AH - 301 s.). Žilina : EDIS, Žilinská univerzita,
2006. ISBN 80-8070-558-5.
ADRESA:
prof. Ing. Štefan Hittmár, Ph.D.
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
tel., fax: ++421 41 513 4457,
165
166
FINANČNÉ PRÁVO A TRANSFORMÁCIA JEHO ZMIEN V RÁMCI VYUČOVACIEHO
PROCESU NA AKADÉMII POLICAJNÉHO ZBORU
Jana Šimonová
Akadémia Policajného zboru
Abstrakt: V predmetnom príspevku autorka poukazuje na zmeny vplývajúce na dynamický rozvoj
finančného práva a ich transformácie do vyučovacieho procesu na Akadémií Policajného zboru. Následne
autorka podrobne popisuje výučbu finančného práva na Akadémií Policajného zboru a jeho aktuálne
zmeny. V závere prezentuje rôzne odporúčania pre prax a pre budúci rozvoj, ako aj hodnotí uskutočnené
zmeny v rámci výučby finančného práva v obidvoch študijných odboroch Akadémie Policajného zboru.
Kľúčové slová: finančné právo, študijné odbory, Ochrana osôb a majetku, Bezpečnostné verejno- správne
služby, Akadémia Policajného zboru, rozpočtové právo, daňové právo, poplatkové právo, menové právo,
devízové právo, právo finančného trhu, transformácia, Európska únia, vyučovací proces, vyučovací
predmet
ÚVOD
V období posledných rokov je vidieť v našom právnom poriadku množstvo závažných reforiem, ako aj novelizácií
právnych predpisov. V rámci finančného práva sú rôzneho charakteru. Finančné právo patrí už dlhú dobu k dôležitým
vedeckým disciplínám a pedagogickým predmetom vyučovaným na vysokých školách právnického, ekonomického a v
našom prípade aj bezpečnostného charakteru. Ako samostatné odvetvie nášho právneho poriadku je významným
prvkom a jedným z nástrojov uskutočňovania finančnej politiky štátu v procese transformácie Slovenskej republiky.
Z hľadiska začlenenie patrí pod verejné právo, čo znamená, že reguluje vzťahy vznikajúce v záujme štátu, obce alebo
vyššieho územného celku. Avšak do predmetu finančného práva okrem verejnoprávnych vzťahov za určitých prípadov
radíme aj vzťahy v oblasti súkromných financií. Vzhľadom na skutočnosť, že jeden typ vzťahov by bez druhého strácal
svoje opodstatnenie a neexistuje striktne stanovená hranica medzi súkromným a verejným právom, je nutné analyzovať
okruh daných vzťahov vo vzájomnej súvislosti.
V súčasnosti vstupuje Slovenská republika do etapy plnenia si úloh v záujme hospodárskeho a kultúrneho rozvoja
spoločnosti, a to z pohľadu vnútroekonomických potrieb a z nutnosti internacionálneho riešenia dynamicky sa
rozvíjajúcich nadnárodných finančných vzťahov. Finančné právo sa orientuje na jednotlivé finančno-právne inštitúty,
ako sú napríklad rozpočet, dane, poplatky, clo, peňažný obeh a mena, devízové hospodárstvo, ako aj na finančné vzťahy
so zahraničím, s prihliadnutím na včlenenie Slovenskej republiky do euroatlantických a euroúnijných štruktúr, pri
akceptovaní aproximačných právnych vývinových tendencií stabilizujúcich sa v prostredí európskeho práva. Integračný
proces si vyžaduje približovať slovenskú právnu úpravu, a teda aj finančnoprávne normy k medzinárodným
štandardom. Uvedené zmeny nemožno zúžiť len na úlohy aproximácie právneho poriadku, ale taktiež na vybudovanie
inštitucionálnej štruktúry a príslušných spoločenských mechanizmov. Keďže finančné právo je dynamické a neustále sa
rozvíjajúce odvetvie slovenského právneho systému, je potrebné realizované reformy neustále veľmi flexibilne
transformovať do vyučovacieho procesu.
PODSTATNÉ OBSAHOVÉ RESP. PRÁVNE ZMENY VO FINANČNOM PRÁVE
Finančné právo je samostatným odvetvím slovenského právneho poriadku, ktoré upravuje vzťahy vznikajúce
v súvislosti so sústreďovaním peňažných prostriedkov do štátnych a iných verejných peňažných fondov, ako aj v
súvislosti s hospodárením s týmito prostriedkami1, t.j. ich rozdeľovanie alebo používanie pre potreby štátu, územnej
samosprávy a iných verejnoprávnych subjektov. Komplexnejšie je zadefinované finančné právo ako samostatné,
nekodifikované, vnútorne rôznorodé, navonok rovnorodé (kompaktné) a dynamicky sa rozvíjajúce odvetvie verejného
práva, predstavujúce súhrn finančno-právnych noriem upravujúcich spoločensko-ekonomické vzťahy vznikajúce
v súvislosti s plánovitým sústreďovaním peňažných prostriedkov do štátnych a iných verejných peňažných fondov, ich
rozdeľovaním a používaním na finančné zabezpečenie verejných potrieb a funkcií štátu, obcí a iných verejnoprávnych
subjektov2. Predmetom finančného práva je osobitný okruh spoločensko-ekonomických, majetkových vzťahov, ktoré
majú finančnú povahu a realizujú sa prostredníctvom peňazí. Tieto vzťahy sú vzťahmi finančnými a týkajú sa celej
1
2
Králik, J., Jakubovič, D. Finančné právo. s. 17.
Králik, J., Jakubovič, D. Slovník finančného práva. s. 136.
167
sústavy štátnych a iných verejných peňažných fondov, práv a povinností fyzických a právnických osôb vo vzťahu k
týmto fondom, pravidiel nakladania s peňažnými prostriedkami týchto fondov, organizácie a štruktúry finančných
orgánov3. V staršej literatúre sa často finančné právo zaraďovalo ako osobitná súčasť niektorého z príbuzných právnych
odvetví ako napríklad správneho práva. Vyplývalo to najmä zo skutočnosti, že niektoré inštitúty upravované finančnoprávnymi normami sa vyskytujú aj v iných odvetviach nášho právneho poriadku. Z hľadiska týchto vzájomných väzieb
vidieť v súčasnosti vo finančnom práve úzku previazanosť s rôznymi právnymi odvetviami, ako sú správne právo,
trestné právo, obchodné a občianske právo alebo medzinárodné právo. Špecifické postavenie spoločenských vzťahov
upravovaných finančno-právnymi normami jednoznačne poukazuje na samostatnosť finančného práva v rámci nášho
právneho poriadku.
Obdobne ako v iných právnych odvetviach, aj finančné právo sa člení na dve časti, ktoré tvoria jeho systém- časť
všeobecnú a osobitnú. Systém slovenského finančného práva je objektívne podmienený systém spoločenských
finančných vzťahov, ich vnútorná výstavba, zoskupenie a rozsah finančnoprávnych noriem v určitej postupnosti4.
Keďže finančné právo je jednou z najdynamickejších právnych odvetví, v období predchádzajúcich rokov prešlo
mnohými zmenami, na ktoré poukážem v rámci systému finančného práva.
Obsahom všeobecnej časti finančného práva sú základné informácie, fakty a poznatky, ktoré umožňujú poznanie
procesu tvorby a aplikácie finančnoprávnych inštitútov nachádzajúcich sa v osobitnej časti. V podstate sem patria
všeobecné poznatky o finančnom práve, o jeho predmete, pojme, prameňoch, charakteristika finančnoprávnej normy a
finančno právnych vzťahov, kontrola a štátny dozor na úseku finančnej činnosti. V tejto oblasti došlo k menším
zmenám resp. len novelizáciám už existujúcich zákonov. Častou príčinou týchto zmien bolo buď preberanie smerníc a
noriem európskeho práva, alebo tieto zmeny pramenili zo zmien uskutočnených v osobitnej časti finančného práva.
Osobitnú časť tvorí široký komplex hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem. Táto časť vychádza z obsahovej
príbuznosti finančno-právnych vzťahov, na základe ktorej sa člení na:
rozpočtové právo,
•
colné právo,
•
•
daňové a poplatkové právo,
normatívna právna úprava finančného hospodárenia štátnych podnikov, rozpočtových a príspevkových
•
organizácií štátu a územnej samosprávy,
normatívna právna úprava meny a peňažného obehu,
•
devízové právo,
•
právna úprava finančného trhu, bankovníctva a poisťovníctva.
•
Jednou z veľmi rozsiahlych oblastí finančného práva je rozpočtové právo. Môžeme ho chápať v užšom a širšom
ponímaní. V užšom slova zmysle je to súbor právnych noriem, ktoré upravujú rozpočtovú sústavu, rozpočtový proces,
ako aj výšku príjmov a výdavkov jednotlivých rozpočtov. V širšom zmysle sa do tohto práva zahrňujú navyše aj právne
normy upravujúce jednotlivé druhy rozpočtových príjmov a výdavkov5. Výrazná zmena bola uskutočnená v roku 2004,
keď došlo k zmene zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách.
Nový zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy obsahuje množstvo zmien. Medzi podstatné
patria napríklad:
všeobecná a ucelená definícia sektora verejnej správy, verejných prostriedkov a z toho vyplývajúca úprava
•
nakladania s týmito prostriedkami,
zavedenie viacročného rozpočtovania v rámci verejnej správy, tzn. že príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy
•
sa rozpočtujú za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy na tri rozpočtové roky. Rozpočet
verejnej správy na ďalšie dva roky nasledujúce po rozpočtovom roku, na ktorý sa predkladá zákon o štátnom
rozpočte, je orientačný a upresňuje sa v ďalšom rozpočtovom roku.
bolo zapracované nové pravidlo, podľa ktorého čerpané rozpočtové prostriedky štátneho rozpočtu v
•
nasledujúcom roku, budú výdavkom toho rozpočtového roka, v ktorom budú použité. Taktiež bola stanovená
zásada, že návratné zdroje financovania je možné poskytovať len z finančných aktív teda nie z výdavkov
štátneho rozpočtu,
existuje možnosť čerpania finančných prostriedkov na kapitálové výdavky z prostriedkov Európskej únie vrátane
•
spolufinancovania zo štátneho rozpočtu podľa podmienok uvedených v zákone,
zosúladenie zriaďovania a existencie príspevkových organizácií štátu, obce a vyššieho územného celku s
•
metodikou ESA (Európsky systém účtov),
3
Vranka, L., Šmátrala M. Základy finančného práva. s. 17.
Balko, L. Slovenské finančné právo v nových podmienkach. s. 933.
5
Králik, J., Jakubovič, D. Finančné právo. s. 54.
4
168
•
•
nové vymedzenie porušenia finančnej disciplíny, ktoré sa vrátane sankcionovania vzťahuje rovnako na všetky
subjekty verejnej správy,
zvyšuje sa kontrola uskutočňovaná Národnou radou Slovenskej republiky a vládou Slovenskej republiky.
Následnou reakciou na vykonané zmeny v štruktúre orgánov verejnej správy bol zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy. Postavenie orgánov obcí a vyšších územných celkov v štruktúre verejnej správy sa
posilnilo najmä konštituovaním samosprávy vyšších územných celkov a presunom kompetencií z orgánov štátu na obce
a vyššie územné celky spolu s prislúchajúcimi finančnými prostriedkami. Tento zákon nielenže komplexne upravuje
rozpočty obcí a vyšších územných celkov, ale taktiež definuje novo vzniknuté finančné vzťahy na tejto úrovni, ako aj
upravuje rozpočtový proces a zavádza zostavovanie viacročného rozpočtu na tri roky.
Reforma a decentralizačné procesy verejnej správy tvoria dôležitú súčasť transformácie slovenskej spoločnosti, pričom
hlavný dôraz je kladený na priblíženie výkonu verejnej správy čo najbližšie občanovi a zaistenie jej dynamickosti
a finančnej efektívnosti. Cieľom uvedených reformných procesov prebiehajúcich v rámci transformácie Slovenskej
republiky je vykreovať lepšie fungovanie trhového hospodárstva. Zároveň zvládnutie daných procesov v jednote
legislatívnych, inštitucionálnych a finančných podmienok predstavuje významný moment v oblasti integrácie do
európskych štruktúr. V súčasnosti môžeme konštatovať, že nasledujúce tendencie strategických zámerov v rámci vývoja
rozpočtovej právnej úpravy sú dve, a to:
pokračovať v implementácií programového rozpočtovania so zámerom posilniť strategické plánovanie,
•
transformáciu vládnych priorít do podoby výdavkových politík rozpočtových kapitol, alokovať verejné zdroje
v súlade s princípmi účelnosti a efektívnosti,
implementáciou viacročného rozpočtu prepojiť strednodobý fiškálny rámec s ročným rozpočtom a vytvoriť
•
stabilnejšie strednodobé rozpočtové prostredie a tým pádom zvýšiť úroveň riadenia, disciplíny a kontroly
verejných výdavkov.
Ďalšou oblasťou, v ktorej sa nám vytvorilo množstvo právnych zmien je daňové a poplatkové právo. Tvoria ho
hmotnoprávne a procesnoprávne normy upravujúce problematiku daní6 a poplatkov7, vzniku, zániku, obsahu daňových
a poplatkových povinností, ako aj daňové konanie. Výrazné zmeny začali daňovou reformou, počas ktorej bola
schválená tzv. rovná 19 %-ná daň. Následne možno vidieť novely v zákonoch o spotrebných daniach, dani z pridanej
hodnoty, poplatkoch za uloženie odpadov, miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady.
Daňová reforma predstavuje proces úplného alebo čiastočného prebudovania daňovej sústavy na štrukturálne
a principiálne inú daňovú sústavu. Jej úlohou môže byť dosiahnutie určených ekonomických, národohospodárskych aj
politických cieľov8. Cieľom daňovej reformy bolo vytvoriť priaznivé podnikateľské a investičné prostredie pre
jednotlivcov ako aj spoločnosť, odstrániť existujúce negatíva v daňových zákonoch a dosiahnuť vysoký stupeň daňovej
spravodlivosti ako som už spomínala rovným zdaňovaním všetkých druhov a výšky príjmov. Na takéto radikálne
zmeny sa nepodujala iba Slovenská republiky, ale aj Írsko, Nový Zéland či Estónsko. Zásadnou zmenou bolo v roku
1993 zavedenie podsústavy priamych a nepriamych daní. Následne v roku 2004 bolo zavedené pôsobenie jednotnej
daňovej sústavy, ktorú možno klasifikovať na podsústavu štátnych a miestnych daní. V rámci integrácie do Európskej
únie je vidieť v otázkach priamych daní zatiaľ stagnujúci proces, avšak do budúcnosti vidí Európska komisia určitú
koncepciu harmonizácie priamych daní v Európskej únií9. V oblasti nepriamych daní je dosiahnutá taká úroveň
harmonizácie, ktorá zaisťuje dosiahnutie primárneho cieľa a tým je fungovanie spoločného trhu založeného na voľnom
pohybe osôb, tovarov, služieb a kapitálu.
Dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie nadobudol účinnosť zákon č. 199/2004 Z.z. Colný zákon, ktorý
bol následne novelizovaný zákonom č. 652/ 2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve. Potrebné zmeny vyplývali
zo samotného vstupu do Európskej únie, pričom zákon upravuje zásady a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa
zabezpečuje uplatňovanie opatrení vydaných na základe osobitných predpisov Európskej únie pre pohyb tovaru medzi
úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky, ako aj opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri
dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky. Taktiež rieši aj postup
6
Daň je ekonomická a historická kategória, finančno právny inštitút predstavujúci zákonom striktne stanovený verejný
peňažný záväzok fyzických a právnických osôb voči štátu a jeho organickým prvkom, ktorý je vyberaný od nich na
základe donucovacej dispozície štátu ním určenými orgánmi v osobitnom procese, vo forme povinnej nenávratnej a
neúčelovej peňažnej platby, určenej vo vopred vymedzenej výške, s presne stanoveným termínom splatnosti, slúžiaci na
finančné krytie predpokladaných celospoločenských a komunálnych potrieb verejných záujmov. Na pojmové
vymedzenie dane existujú však neustále rozličné názory.
7
Poplatky sú peňažné platby, ktoré sú povinné fyzické aj právnické osoby platiť v súvislosti s činnosťou príslušného
štátneho orgánu vyvíjanou na ich podnet alebo v ich záujme do príslušného verejného rozpočtu.
8
Horniaková, Ľ., Králik, J. Základy verejných financií. s. 231.
9
bližšie Široký, J. Dane v EÚ. s. 68.
169
colných orgánov pri identifikácií a následnom odpisovaní nevymožiteľných pohľadávok.
V rámci menového práva je významnou a neustále aktuálnou zmenou prechod meny Slovenskej republiky na Euro.
Slovensko sa stalo členom Európskej únie 1. mája 2004, avšak to neznamenalo, že v rovnakom čase sa začala u nás
zavádzať aj spoločná európska mena. Eurobankovky a eurocenty sa začnú u nás používať až po splnení všetkých
podmienok stanovených pre účasť v Európskej menovej únii – eurozóne. S ohľadom na doterajší vývoj plnenia
maastrichtských kritérií je predpoklad, že v čase hodnotenia ich bude Slovenská republika spĺňať a bude tak môcť prijať
euro v plánovanom termíne 1. januára 2009. Z pohľadu práva predstavuje Európska menová únia zlomový moment,
nakoľko menová suverenita je prenesená zo štátu ako jej tradičného nositeľa na nadštátne spoločenstvo. Tento prenos
znamená úplný prechod kompetencií členského štátu EÚ v menovej oblasti na orgány EÚ, v dôsledku čoho sa menová
suverenita stáva výlučnou právomocou Európskeho spoločenstva.
Najužšiu súvislosť s menovým právom má devízové právo, pretože popri platidlách a platobných prostriedkoch v
tuzemskej mene, sú predmetom devízovo právnych vzťahov aj platidlá a platobné prostriedky znejúce na zahraničnú
menu. Právnymi normami devízového práva je napríklad vymedzený okruh devízových hodnôt, upravujú práva a
povinnosti fyzických a právnických osôb tuzemcov a cudzozemcov pri nakladaní s devízovými hodnotami, získavanie
nehnuteľností cudzozemcami v Slovenskej republike tzn. že upravujú devízové vzťahy. V poslednom období sú
významné najmä dve zmeny a to upresnenie splnenia podmienok na získanie devízovej licencie a upresnenie niektorých
otázok ohľadom ohlasovacej povinnosti podľa devízového zákona (teda štruktúra, rozsah, obsah, členenie, termíny,
forma, spôsob, postup a miesto predkladania ohlasovaných skutočností) .
Posledným podsystémom finančného práva, ktorý prešiel od roku 2001 mnohými zmenami je právo finančného trhu.
Predmetom práva finančného trhu sú spoločensko-ekonomické vzťahy, týkajúce sa právnej úpravy jednotlivých
nástrojov finančného trhu, sústavy finančného trhu a jej jednotlivých subjektov, práv a povinností fyzických a
právnických osôb vo vzťahu k subjektom finančného trhu a právnej úpravy regulácie finančného trhu. Finančný trh v
sebe zahŕňa päť základných segmentov:
kapitálový trh,
•
peňažný trh,
•
•
trh zlata a drahých kovov,
devízový trh,
•
•
poistný trh10.
Na danú štruktúru finančného trhu existujú aj odlišné názory, ktoré prezentoval aj prof. JUDr. Jozef Králik, CSc. spolu s
JUDr. Danielom Jakubovičom, PhD. v článku „K aktuálnemu právno – teoretickému problému vymedzenia predmetu a
rozsahu finančného práva vo vzťahu k tzv. právu finančného trhu“, ktorý bol publikovaný v periodiku Obchodné právo
č. 1/2006. V podstate právna úprava finančného trhu je hraničnou problematikou medzi finančným a obchodným
právom.
Najvýznamnejšia zmena bola uskutočnená zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, cieľom ktorého
bolo vytvoriť legislatívny rámec integrovaného dohľadu nad finančným trhom, ktorý od 1. januára 2006 vykonáva len
Národná banka Slovenska. Ďalšie zmeny môžeme vidieť napríklad v novelizáciách zákonov o bankách, kolektívnom
investovaní, burze cenných papierov alebo o poisťovníctve.
Vo finančnom práve je veľa otvorených problémov nielen teoretických, ale aj legislatívnych a praktických, ktoré sa
pertraktujú aj v rámci pedagogického procesu na Akadémii Policajného zboru v Bratislave. Študenti sa na ne
upozorňujú, avšak ich riešenie a eventuálne doriešenie sa predpokladá v nerovnakom časovom horizonte. Zdôrazňujem
tiež, že tento proces bol, je a bude výraznejšie determinovaný aj vznikom možných nových legislatívnych úprav
kreovaných jednotlivými orgánmi Európskej únie.
TRANSFORMÁCIA ZMIEN DO VYUČOVACIEHO PROCESU A ZÁVEREČNÉ ODPORÚČANIA
Predmet finančné právo je zaradený do obdivoch študijných odborov, a to „Ochrana osôb a majetku“ a „Bezpečnostné
verejno-správne služby“ na úrovni magisterského štúdia. V prvom z uvedených odborov je pre interné štúdium
vyhradených 36 vyučovacích hodín a pre externé štúdium len 12 vyučovacích hodín, počas ktorých je veľmi obtiažne
pokryť celú problematiku finančného práva. Tento predmet je ukončený v rámci vyučovacieho procesu skúškou, pričom
podľa starého študijného poriadku bolo možné si ho zvoliť aj ako voliteľný „štátnicový“ predmet. V súčasnosti, po
získaní spätnej interakcie od študentov, ktorí vykonávajú výkon v rámci ekonomickej kriminality alebo inej, súvisiacej s
finančným právom, sa osvedčila ako veľké pozitívum štátna skúška z nášho predmetu.
10
bližšie Balko, L. et.al. Právna úprava finančného trhu v slovenskom právnom systéme. s. 43.
170
Cieľom predmetu je poskytnúť študentom ucelený súhrn poznatkov zo všeobecnej časti finančného práva a nadväzne z
jednotlivých úsekov osobitnej časti finančného práva týkajúcich sa právnej úpravy rozpočtov, daní, poplatkov, cla,
meny a devízového hospodárstva. Zámerom je taktiež dosiahnuť, aby získané poznatky boli schopní aplikovať v
policajnej praxi, najmä pri ochrane ekonomických záujmov štátu. Na splnenie daného cieľa je však nevyhnutná
samostatná práca študentov a štúdium vo voľnom čase. Spolu s realizáciou cieľa finančného práva súvisí resp. ju
podmieňuje vzájomná prepojenosť aj s inými vyučovacími predmetmi. Finančné právo má nadväznosť na množstvo
predmetov. Len z tých právnych môžem spomenúť správne právo, obchodné a občianske právo, trestné a medzinárodné
právo. Taktiež môžem poukázať aj na čiastočnú prepojenosť napríklad s predmetom finančné operácie, ale aj s inými
predmetmi vyučovanými katedrou kriminálnej polície a vyšetrovania. Z daného pohľadu by som navrhovala
v budúcnosti určitú spoluprácu s danými katedrami, a to napríklad v tvorbe nových špecializovaných predmetov,
v ktorých by teoretickú a praktickú časť z oblasti finančného práva prednášali vyučujúci špecializovaní na danú
problematiku a plynule by sa prešlo do odbornej policajnej časti, ktorú by viedli odborníci na policajné vedy, a to či už
kriminálnej polície alebo vyšetrovania.
Všetky okrajovo spomenuté právne zmeny, ale aj mnohé ďalšie, je potrebné transformovať do vyučovacieho
•
procesu na Akadémii Policajného zboru. Ich vplyv na cieľ predmetu je len v parciálnych častiach tzn. v
jednotlivých podsystémoch. Vďaka všeobecnej formulácií predmetu finančné právo v tematických listoch, nie je
potrebná úplná zmena ich osnovy. Ďalšou reakciou na možné zmeny je posilnenie praktických cvičení, ako aj
plánovaných hodín pre konkrétne témy, vzhľadom na rozšírenie danej problematiky. Potrebu informovať
študentov nemožno sústrediť len pre budúcich študentov, ale aj pre tých, ktorí absolvovali predmet finančné
právo. Forma môže byť rôzna, napríklad prostredníctvom vedeckých či informačných seminárov.
Zmeny taktiež vstupujú do oblasti materiálno technického zabezpečenia predmetu finančné právo. Učebnice pre
študentov sa stávajú vďaka zmenám zastaralé, z čoho vyplýva potreba tvorby nových študijných materiálov. Na našej
katedre vidieť obrovskú snahu neustále obnovovať študijné materiálny. Napríklad len tento rok máme z oblasti
finančného práva v pláne vytvoriť učebnicu s názvom „Základy rozpočtového práva“. Okrem toho s profesorom JUDr.
Jozefom Králikom, CSc. sme sa spoločne podielali na tvorbe Heslára súkromného práva, v ktorom vymedzujeme pojmy
z oblasti právnej úpravy finančného trhu. Zúčastňujeme sa na mnohých konferenciách, či už národného alebo
medzinárodného charakteru, ba dokonca organizujeme spolu s Katedrou hraničnej a cudzineckej polície medzinárodnú
vedeckú konferenciu s názvom „Slovensko a Európska únia – minulosť, súčasnosť a perspektívy“. Taktiež sme našu
spolupráci rozšírili smerom do Českej republiky s Evropskym polytechnickym institutom, s.r.o. Každoročne sa
stretávame s finančnými právnikmi z Českej a Slovenskej republiky a vymieňame si s nimi nové poznatky. Okrem
všetkých aktivít podobného druhu nás motivuje modernizácia vyučovacieho procesu k tvorbe prednášok v power
pointe, využívaní fólií alebo videa, v ktorých je nutné zapracovať všetky vzniknuté zmeny a taktiež k novším
a modernejším formám aplikovania poznatkov pre študentov.
Myslím si, že je potrebné neustále získavať spätnú väzbu od bývalých, ako aj súčasných študentov na konkrétny
vyučovací predmet. Napríklad po prekonzultovaní s policajtmi a vyšetrovateľmi pôsobiacimi na úseku ekonomickej
kriminality som dospela k názoru, že význam finančného práva pre študentov na Akadémii Policajného zboru nie je
úplne doceňovaný. V praxi na úseku ekonomickej kriminality sú potrebné nielen teoretické poznatky z oblasti
finančného práva ako celku, ale aj následne praktické spojené s policajnými poznatkami. Z tohto dôvodu, ako som už
spomínala, by som odporúčala v budúcnosti spolupracovať aj s inými katedrami v rámci celkového dotvárania profilu
absolventa Akadémie Policajného zboru, harmonizovať obsahy a vyhýbať sa duplicite teoretických poznatkov. Existuje
možnosť napríklad v rámci voliteľných predmetov využiť niektoré podsystémy z osobitnej časti finančného práva a
následne ich spojiť spolu s poznatkami z praxe právnej, ako aj policajnej tzn. oblasti kriminálnej polície a vyšetrovania
na úseku ekonomickej kriminality. Taktiež by som považovala za zaujímavé a prínosné organizovať rôzne
špecializované školenia pre začínajúcich policajtov, ako aj ostatných z ekonomickej policajnej praxe zamerané na
jednotlivé oblasti z finančného práva, ktorých poznatky potrebujú vo výkone.
Finančné právo má svoj význam v novom kreditovom systéme štúdia nielen pre obidva študijné odbory (napríklad v
oblasti financovania verejnej správy alebo daňovej problematiky). V rámci študijného odboru „Ochrana osôb
a majetku“ bol rozšírený počet hodín pre interných študentov na 48 hodín a pre externých na 16 vyučovacích hodín.
Druhý študijný odbor „Bezpečnostné verejno- správne služby“ vyzdvihol požiadavku praxe po podrobných poznatkoch
z oblasti finančného práva a z uvedeného dôvodu vykreoval nové vyučovacie predmety v rámci magisterského štúdia.
V druhom semestri daného štúdia sú dva významné predmety, a to finančné právo v počte 48 vyučovacích hodín
a verejné financie 1 v takom istom počte hodín. V treťom semestri pokračuje predmet verejné financie 2 v rozsahu 24
vyučovacích hodín a začína významné pododvetvie finančného práva, a to daňové právo v počte 36 vyučovacích hodín.
Komplexne je celý blok ukončený v štvrtom semestri výučbou práva finančného trhu v rozsahu 24 vyučovacích hodín.
Okrem posledného vyučovacieho predmetu, všetky sú ukončené skúškou, pričom študenti majú povinnú štátnu skúšku
z predmetu finančné právo. Podrobnejšie štúdium v uvedených črtách považujem za vysoko prínosné, najmä z pohľadu
využiteľnosti pre študentov, ktorí majú vybraný daný študijný odbor a ich praktické zameranie smeruje priamo do
oblasti verejnej správy, rozvoja regiónu a spoločnosti, s ktorou sa automaticky spája nutnosť poznatkov ich
171
financovania.
POUŽITÁ LITERATÚRA:
[1]
BABČÁK, V. Základy finančného práva. I. časť. Košice : Právnická fakulta Univerzity P. J. Šafárika, 2001. s.
122. ISBN 80-7097-466-4.
[2]
BALKO, L. a kol. Právna úprava finančného trhu v slovenskom právnom systéme. Bratislava : Epos, 2003.
s.456. ISBN 80-8057-551-7.
[3]
BALKO, L. Slovenské finančné právo v nových podmienkach. In: Právnik. č. 9. 2004. s. 920-943.
[4]
HORNIAKOVÁ, Ľ.; KRÁLIK, J. Základy verejných financií. Bratislava : 2005. ISBN 80-8054-371-2. s. 231283.
[5]
KRÁLIK, J.; JAKUBOVIČ, D. Finančné právo. Bratislava : Veda, 2004. s. 725. ISBN80-224-0804-2.
[6]
KRÁLIK, J.; JAKUBOVIČ, D. Slovník finančného práva. Bratislava : Veda, 2004. ISBN80-224-0804-2 s. 98215.
[7]
PETLÁK, E. Všeobecná didaktika. Bratislava : Iris, 2004. s.310. ISBN 80-89018-64-5.
[8]
ŠIROKÝ, J. Dane v EÚ. Ostrava : 2006. ISBN 80-7201-593-1. s.10-113.
[9]
VRANKA, L.; ŠMÁTRALA, M. Základy finančného práva. I. časť. Bratislava : Akadémia Policajného zboru
v Bratislave, 2002. s. 81. ISBN 80-8054-258-9.
[10]
Akreditačný spis Akadémie Policajného zboru v Bratislave.
[11]
Národný plán zavedenia eura v Slovenskej republike.
[12]
Študijný program kreditového systému štúdia. Akademický rok 2007/2008. Bratislava. 2007.
[13]
www.ineco.sk
[14]
www.nbs.sk
[15]
www.vlada.gov.sk
[16]
Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v platnom znení.
[17]
Zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších právnych
predpisov.
ADRESA:
JUDr. Jana Šimonová
Akadémia Policajného zboru
Katedra verejnej správy a verejných financií
Sklabinská 1
83517 Bratislava
09610/57392
172
VZDELÁVANIE PRÁCOU A UČENÍM
Karol Polák
Vysoká škola v Sládkovičove
Celoživotné a ďalšie vzdelávanie inžinierov vysokoškolákov je založené na trvalej obnove, alebo aj na zvyšovanie
kvalifikácie s postupujúcou úrovňou vedy a techniky. Pri prudkom rozvoji vedomostí poznatkov a znalostí nikto
nevystačí s jedným vzdelaním na celý život.
Preto absolventi VŠ si na každom stupni aj viackrát za život obnovujú a rozmnožujú svoje kvalifikácie prácou
a učením. Ak len pracujú a neučia sa, ale aj naopak – len sa učia, je to málo.
Podľa zaužívaných pojmov historicky poznáme tieto formy nadstavby:
A) DIPLOMOVANÉ VYŠŠIE ŠTÚDIÁ FORMOU NADSTAVBY
• pre technológov, majstrov, sestry, technikov, zváračov, laborantov, cvičiteľov, políciu, SBS a iné, kde je
potrebné počiatočné vysokoškolské ročné nadstavbové vzdelávanie paralelné s bakalárskym od nuly, tzv. nulté
ročníky.
• označenie „Diplomovaná vyššia odbornosť“ napr. Dpt., alebo Dp ek a iné.
Na Slovensku je spracovaný zoznam vyšších nadstavby – pre vznik VOŠ z SPŠ. (Dr. Parízek – Dolný Kubín)
Tieto odbornosti dodnes konajú stredné školy. Je to málo a je potrebné pozdvihnúť tieto stredoškolské nadstavby na
vysokoškolské nadstavby s možnosťou po absolvovaní diferenčných skúšok, získania úplného bakalárskeho VS –
vzdelávania.
1. Do novely VŠZ zaradiť: § 35 e) Nadstavbové štúdie, §40 Nadstavbové inštitúty, §51 Rozšíriť o študijné nadstavbové
programy – nulitné (§51), bakalárske §52) a ev. magisterské (§53) ev. doktorandské (§54), ale aj §61, §67 (vydá sa
vysvedčenie, index a certifikačná knižka).
B) CERTIFIKOVANÉ STREDNÉ ŠTÚDIE FORMOU NADSTAVBY:
• pre adresné pracovné výkony vo výrobe a službách, kde je potrebné prvostupňové bakalárské VŠ – vzdelanie
s adresnou 1 ročnou nadstavbou po skončení 3 ročného Bc. štúdia. *Na Slovensku je spracovaný zoznam
pracovných výkonov – pre vznik OVŠ (prof. Polák – Trnava)
• označenie „Bakalár s certifikovaným výkonom podľa požiadaviek praxe v tzv. praxových semestroch.
Absolvent dostane diplom Bc. a zápis do certifikačnej knižky pre certifikovaný výkon pre uplatnenie sa na trhu
práce.
Tieto stredné nadstavby na trhu práce chýbajú. Stredné nadstavby spravidla sa a viackrát opakujú, lebo s jedným
certifikovaným pracovným výkonom niekto na celý život nevystačí.
detto
•
•
§36 rozšíriť o fakultné podniky pre konanie praxových semestrov
C) ATESTOVANÉ VYSOKÉ ŠTÚDIA FORMOU NADSTAVBY:
• pre úzko špecializované špičkové výkony pre absolventov druhostupňových magisterských alebo inžinierskych
ev. doktorandských VŠ štúdií s adresnou ročnou postgraduálnou nadstavbou končiacou so záverečnou štátnou
skúškou tzv. atestácie na vybraný výkon. Zvažuje sa vziať túto záverečnú prácu za písomnú prácu
doktorandského štúdia ak toto ešte nevzniklo.
• označenie vysokoškoský titul s priznanou postgraduálnou s vybranou atestáciou, ktorú treba každých 5 rokov
obnovovať semestrálnym kurzom a stážou na vybraných pracoviskách doma aj v zahraničí. Odporúča sa zápis
o atestovanom výkone povolania do certifikačnej knižky.
Tieto vysoké nadstavby na trhu práce chýbajú a aj preto SR vycúvala so špičkových a vysoko platených výkonov
s vysokou pridanou hodnotou.
173
Na Slovensku je spracovaný materiál pre vysoké nadstavby – atestácia lekárskych fakúlt (Prof. Stencl)
• postgraduálne štúdia (Prof. Čaberka, Prof. Polák, Prof. Porvazník)
•
detto
§ 46 . rozšíriť aj na ostatné Mgr. a Ing. štúdiá.
•
D) EŠTE NIEKOĽKO POZNÁMOK – BOLONSKÁ DEKLARÁCIA, DALA NEDOKONČENÚ ODPOVEĎ
NA DVA TYPY – BAKALARIÁTU.
Bsc – bakalariát vedy pre pokračovanie Mgr. a Ing. štúdiách má základ vo 2/3 – fundamentálnej teoretickej výchovy
a 1/3 – odborne-praktická. Vychováva – Ing., Mgr., PhD. podľa požiadaviek špecializácie a vedy.
Bc. – bakalariát technológií pre pokračovanie 4 ročných adresných štúdií kde pomer teoretické / praktické – opačný.
(1/3: 2/3)
Vychováva Bc. s certifikovaným výkonom podľa požiadaviek praxe. V zásade ma v programe dva praxové semestre.
Učí sa externe víkendové a pritom sa pracuje na projektoch priamo pri výkone povolania v praxi. Napríklad sezónne
štúdium typu Bc., Mgr. (Ing.), PhD.
0
Bc.
Ing.
(Bsc.)
Bc.
PhD. PGŠ
Mgr.
PhD.
atest.
vedou, ako Bc. ale Bsc.)
UNIVERZITA
0 ´0
1 ´1 2 ´2
3 ´3
0 ´0 – nulté nadstavby (Dpt.)
1 ´1 – bakalárske nadstavby
+ kolokvia
0 ´0
Bsc. Mgr. (Ing.) – PhD.
2 ´2 - Magisterské nadstavby
3 ´3 – Ing., PhD., - nadstavby (uznanie
písomnej časti DDP) (Ing., PhD.,
špec.)
Univerzita učí vedou a preto má v pomere fundamentálne teoretické predmety 2/3 a odborné predmety 1/3
VYSOKÁ ŠKOLA
0 ´0 - nulté nadstavby (Dpt.)
0 ´0
1 ´1
2 ´2
3 ´3
1 ´1 – jednoodborný Bcs. s ročnou adresnou
nadstavbou pre výkon povolania (Bc. ert)
2 ´2 – inžinierske nadstavby (Pg atestácie
(Ing. (špec.)
+ŠVOČ
3 ´3 - Ing., PhD. – nadstavby (uznanie písomnej časti
DDP) (Ing. PhD., špec.)
Vysoká škola učí projektové – skúmaním a má teoretické a odborné predmety v pomere 2/3, špecializované 1/3
ODBORNÁ VYSOKÁ ŠKOLA
0 ´0
1 ´1
2 ´2
+ ŠOČ
0
Bc.
Ing. (Fa)
0 ´0 – nulté nadstavby (DPt)
1 ´1 – odborný bakalár (certifikované pre výkon povolania (prvý praxový seminár)
2 ´2 – výrobný inžinier (Pg – atestácie) = Ing. (FH) (Druhý praxový semester)
174
Pozn.:
Uni – robia všetko pre vedu, VŠ pre vytypované objekty pre štáty, OVŠ – nerobia PhD., robia výrobných inžinierov ev.
magistrov.
VŠ sa môžu združovať do združení Uni + OVŠ, VŠ + OVŠ, OVŠ + OVŠ, kde financovanie je viac zdrojové: Bc. –
platené (súkromná časť), Ing. a PhD. – bezplatné (štátna časť)
Príloha: Tab. č. 1 „Návrh na diverzifikáciu VŠ a zaradenie ďalšieho trvalého vzdelávania dovzdelávania a
prevzdelávania.
Tab. č. 1
Označenie pre:
Ďalšie vzdelávanie vysokých škôl, vek 25 – 65 rokov.
0´0; 0´´0 – (1 – 2 roky)
diplomované pomocné práce – Dpt., Dpz., DPl. – technici, laboranti
1´1; 2´2;
certifikované výkony povolania – Bsc. crt., Ba crt.– výrobári manažéri
(1 rok)
3´3;
(1 rok) – Pg. ev. atestované spôsobilosti –
(atestovaní) výskumníci
Mgr. špec. ev. Ing. špec., Bsc. špec. – špeciálni
3´3 Ing.
(1 rok)
uznané minimum, ako písomná časť DDP – Ing. ašp., Bsc. ašp. – uznaní ašpiranti
α ´α
(3 roky)
doktorandské štúdium vo „VO“ – Ing. PhD., Mgr., PhD. – vedci
ß ´ß
(4 roky)
habilitačné pokračovanie – doc., PhD. – vedecko- pedagogická
γ ´γ
(4 roky)
inauguračné pokračovanie – prof., PhD., Prof., DrSc. – vedecko-pedagogická
x
y
(´x)
(´y)
doktorandské štúdium vied – DrSc.
čestné doktoráty univerzít – Dr. h. c.
VÝZNAMNÉ JE ZJEDNOCOVANIE VYSOKÝCH ŠKÔL DO ZDRUŽENÍ
•
Združenie minimálne dvoch OVŠ s príbuznými ŠP ev. ŠP.
Združenie VŠ a OVŠ s viac zdrojovým financovaním zo širokou stupnicou vzdelávaní podľa potrieb praxe na
•
jednej gesamf (združenej vysokej škole alebo univerzite) s výhodným viac zdrojovým financovaním. Napr. prvý
stupeň vzdelávania súkromne a druhý stupeň ev. tretí stupeň príspevkovo s prísnym výberom najlepších.
Združovanie Uni + OVŠ, alebo Uni + VŠ, a pod.
•
•
Vysokoškolské centrá Uni – Nuni – OVŠ
PUBLIKÁCIE
[1]
POLÁK, K. Vzdelávacie reťazce. Sládkovičovo : Zb. konf., VŠS, 2006.
POLÁK, K. Znalostné technologie. Prešov : Zb. konf., FVT – TU, 2007.
[2]
[3]
POLÁK, K. Vedomosti, poznatky a znalosti. Sládkovičovo : zb. konf., VŠS, 2007.
ADRESA:
Prof. Ing. Karol Polák, DrSc.
Vysoká škola v Sládkovičove
Fučíkova 269
925 21 Sládkovičovo
Tel.: 031/7732812
175
176
ŠTÚDIUM NA AKADÉMII POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE V OBLASTI OCHRANY
PRED POŽIARMI
Marian Suja
Abstrakt: Autor vo svojom príspevku prezentuje vývoj, poslanie a rozvoj Akadémie policajného zboru
v Bratislave a zameranie prípravy jej študentov v jednotlivých študijných programoch. Ukazuje na
osobitosti obsahu vzdelávania v oblasti ochrany pred požiarmi a záchranných činností, zdôrazňuje
skutočnosť, že na Akadémii policajného zboru v Bratislave sú garantované základné vedomosti
zodpovedajúce stupňu vysokoškolského vzdelávania, ťažisko je v tejto oblasti však zamerané na otázky
bezpečnosti a práva v tejto oblasti.
Kľúčové slová: Akadémia Policajného zboru v Bratislave; akreditácia; študijné odbory; študijné
programy; ochrana pred požiarmi.
Vývoj, poslanie a rozvoj Akadémie policajného zboru
Akadémia Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „Akadémia PZ“) bola zriadená zákonným opatrením Predsedníctva
Slovenskej národnej rady č. 370/1992 Zb. a stala sa vysokou školou podľa zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách
v znení neskorších predpisov.
Poslaním Akadémie PZ je pripravovať vysoko kvalifikovaných a profesionálne zdatných vysokoškolských odborníkov
pre potreby Policajného zboru, odborných pracovísk rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV
SR“) a mimorezortných bezpečnostných služieb. Akadémia PZ poskytuje vzdelania vo všetkých stupňoch
vysokoškolského štúdia, a zabezpečuje pre svojich absolventov a absolventov iných vysokých škôl i ďalšie vzdelávanie.
Zároveň garantuje rozvoj vedeckého poznania vo vedných odboroch: teória policajných vied; kriminológia,
kriminalistika; policajný manažment, sociológia, psychológia a etika; teória vyučovania špeciálnych policajných
predmetov, v ktorých uskutočňuje vedeckú výchovu formou doktorandského štúdia. Je oprávnená uskutočňovať
rigorózne, habilitačné a inauguračné konanie. Súčasným poslaním Akadémie PZ je pripravovať vysoko kvalifikovaných
a profesionálne zdatných vysokoškolských odborníkov pre potreby Policajného zboru, odborných pracovísk MV SR
a ostatných bezpečnostných služieb. Naša vysoká škola od akademického roku 1993/1994 úspešne realizuje výchovnovzdelávací proces, poskytuje vysokoškolské vzdelanie a na základe tvorivej činnosti rozvíja vedecké poznanie
v študijných odboroch 92 bezpečnostné služby a 94 neštátne bezpečnostné služby, ktoré patria medzi študijné odbory
nekreditového systému štúdia. Od svojho založenia v roku 1992, ako štátna vysoká škola sa stala vysoko
špecializovanou inštitúciou, postupne na základe vzdelávacích a výskumných výsledkov rešpektovanou vo
vnútroštátnom ako aj medzinárodnom rozmere. Vo svojej činnosti realizovala v primeranom rozsahu všetky
transformačné procesy a stala sa demokratickou a otvorenou vysokoškolskou ustanovizňou. Je vrcholnou vedeckopedagogickou ustanovizňou, ktorej vedecko-pedagogickí zamestnanci disponujú množstvom poznatkov z policajnej
vedy a skúsenosťami z policajnej a bezpečnostnej praxe. Je inštitúciou vzdelávania študentov, profesionálne
zameraných na efektívny výkon policajných a ďalších bezpečnostných služieb, zaradených do zložiek rezortu MV SR,
ale aj iných štátnych a neštátnych bezpečnostných činností a služieb, ktoré zabezpečujú verejný poriadok, jeho ochranu
a bezpečnosť občanov. Realizuje vzdelávanie riadiacich, vysokošpecializovaných zamestnancov rôznych profesií, ktoré
vyžaduje ich činnosť pri úspešnej prevencii a odhaľovaní páchateľov tradičných, ako aj nových foriem trestnej činnosti.
[1]
Zložité spoločenské transformačné procesy a realizované zmeny ovplyvnili rozvoj a smerovanie Akadémie PZ, medzi
základné a najpodstatnejšie môžeme zaradiť:
a) Akadémia PZ vznikla v nových demokratických spoločenských podmienkach po ukončení fundamentálnych zmien
začatých novembrovými udalosťami v roku 1989 v ČSSR, v dimenziách zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých
školách so špecifikami vymedzenými najmä v § 31 uvedeného zákona. Prijatím zákona č. 131/2002 Z. z.
o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 21. februára 2002 začala ďalšiu etapu svojej
transformácie ako štátna vysoká škola so špecifikami vymedzenými v § 44 uvedeného zákona;
b) jej vznik bol podmienený „novou“ spoločenskou objednávkou a politickými, ekonomickými a sociálnymi
zmenami, potrebou čeliť reálnej, ale aj prognózovanej kriminalite. Ďalšou požiadavkou bola príprava, výchova
a vzdelávanie novej policajnej a bezpečnostnej inteligencie, do ktorej sa vkladajú veľké nádeje a na ktorú sú
kladené vysoké požiadavky;
177
rastúce požiadavky kladené na absolventov Akadémie PZ vyžadujú prekonávať rezortný charakter školy
a posilňovať jej status štátnej vysokej školy, aktívne sa zapájať do spoločenstva vysokých škôl na Slovensku,
a zároveň spoluprácu a integráciu do európskeho priestoru policajných škôl;
d) nové požiadavky kladené na Akadémiu PZ vyplývajú z rastúcich integračných procesov európskeho spoločenstva
vysokých škôl, ako aj cieľavedomého a dlhodobého zapájania sa Slovenskej republiky do hospodárskych,
politických a obranných (bezpečnostných) európskych a svetových štruktúr.
c)
Kvalita transformačných procesov, vysoká personálna odbornosť a pripravenosť Akadémie PZ na realizáciu úloh podľa
zákonov v nových historických podmienkach sa preukázala pri akreditáciách Akreditačnou komisiou vlády Slovenskej
republiky. Úspešnou akreditáciou v roku 1992 bolo Akadémii PZ priznané právo na bakalárske štúdium. V roku 1994
po personálnom obsadení katedier vedecko-pedagogickými zamestnancami a dosiahnutí pozitívnych výsledkov
v pedagogickej a výskumnej práci, rozšírila Akreditačná komisia vlády Slovenskej republiky oprávnenia akadémie na
uskutočňovanie magisterského a postgraduálneho štúdia, habilitačné konanie a menovacie konanie na profesorov.
Realizované kvalitatívne zmeny vyústili v skutočnosť, že v roku 1998 Akreditačná komisia vlády Slovenskej republiky
potvrdila priznané práva uskutočňovať bakalárske, magisterské, doktorandské štúdium, habilitovať docentov
a uskutočňovať inauguračné konanie na vymenovanie profesorov v študijnom odbore bezpečnostné služby a jeho
špecializáciách. Úspešné akreditácie vytvorili priestor pre široký rozvoj aktivít a činností jednotlivých štruktúr
a organizačných prvkov Akadémie PZ. Vedecký a odborný rast zamestnancov Akadémie PZ sa stal podľa údajov
Ústavu informácií a prognóz školstva porovnateľný s inými vysokými školami na Slovensku a dosahuje, ba i čiastkovo
presahuje niektoré priemerné štandardy. [2]
Všestranná činnosť Akadémie PZ zodpovedá možnostiam, ktoré boli vytvorené počas existencie školy v zložitých
procesoch transformácie a potvrdzuje jej produkciu ako vrcholnej vedecko-vzdelávacej inštitúcie, ktorá je nielen
porovnateľná s inými vysokými školami v Slovenskej republike, ale má aj dobrý kredit medzi policajnými školami
v zahraničí. [3]
Akadémia PZ plnila a plní komplex úloh, ktoré vyplývajú zo zákonov o vysokých školách a požiadaviek MV SR. Sú to
najmä tieto úlohy:
garantovať a rozvíjať vzdelávaciu sústavu Policajného zboru a byť vrcholnou vzdelávacou ustanovizňou
•
v rezortnom policajnom školstve, pripravovať absolventov tak, aby boli schopní reagovať a čeliť kriminalite
a zabezpečiť bezpečnosť občanov;
rozvíjať bezpečnostné vedy ako základ študijného odboru bezpečnostné služby a pripravovať vysokoškolských
•
špecialistov pre potreby bezpečnostnej praxe;
kvalitnou vedeckou, výchovno-vzdelávacou činnosťou a poskytovanými službami spoločnosti a občanom
•
v oblasti bezpečnosti permanentne obhajovať svoju existenčnú opodstatnenosť (prínos, efektívnosť), upevňovať
svoje miesto v systéme vysokých škôl na Slovensku;
rozširovať a prehlbovať svoje medzinárodné kontakty, etablovať sa v systéme európskych policajných akadémií,
•
ako aj ostatných vysokých škôl v zahraničí ako rovnocenný partner. [4]
K optimálnej realizácii poslania školy je priebežne reorganizovaná organizačná štruktúra a je hľadaný najefektívnejší
variant. Ku koncu roku 2003 na Akadémii PZ pracovalo 14 katedier a štyri špecializované pracoviská (študijný odbor,
odbor vedy a zahraničných stykov, vedecko-informačné stredisko, inštitút ďalšieho vzdelávania /a ďalšie servisné
pracoviská/), ktorých personálne zloženie, štruktúra pracovnej činnosti a široké aktivity vplývali na kvalitu
a zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu.
Súčasné a očakávané procesy v našej spoločnosti vyžadujú od Akadémie PZ sústrediť pozornosť na novú a vyššiu
kvalitu výchovy a vzdelávania študentov, ich prípravu na zložitú a rozporuplnú bezpečnostnú prax.
Cielene realizované systematické zmeny na MV SR reagujúce na reálnu a prognózovanú trestnú činnosť a bezpečnostnú
situáciu, v kontexte demokratických zmien uskutočňovaných na slovenských vysokých školách vrátane Akadémie PZ,
vytvorili priestor pre štúdium na Akadémii PZ nielen pre príslušníkov Policajného zboru, ale aj pre iné bezpečnostné
služby a najmä pre civilnú mládež.
Spoločenská potreba, ako aj pozitívne skúsenosti z napĺňania študijných odborov Bezpečnostné služby a Neštátne
bezpečnostné služby sa stali okrem iného základom tvorby nových študijných programov podľa sústavy študijných
odborov vysokoškolského vzdelávania Slovenskej republiky. [5]
Z dlhodobého pohľadu bude rozvoj Akadémie PZ zameraný hlavne na:
prípravu nových študijných programov bakalárskeho a magisterského štúdia reagujúcich na aktuálne
•
a perspektívne potreby spoločnosti;
príprava podkladov na konštituovanie fakulty verejnej správy v Akadémii PZ;
•
178
•
•
•
•
•
•
•
•
urýchlený prechod na kreditový systém štúdia v súlade so zákonom o vysokých školách;
dôsledné pokračovanie vo vyučovacom procese zaoberajúcim sa profesionalizáciou policajného manažmentu
a komunikácie s verejnosťou;
vytváranie efektívnej a funkčnej štruktúry vzdelávacích a vedeckých pracovísk Akadémie PZ;
podpora nových vedeckovýskumných úloh;
prehlbovanie spolupráce s policajnou praxou, pokračovanie v implementácii AIS (automatizovaného
informačného systému) do všetkých sfér činnosti Akadémie PZ;
stabilizáciu kvalitného vedecko-pedagogického zboru;
dôsledné uplatňovanie princípov rozdeľovania finančných dotácií podľa výkonov vo vzdelávacej a vedeckej
činnosti;
prehlbovanie vzťahu k akademickej inštitúcii a akademickým tradíciám. [6]
Nové študijné programy
Vzhľadom na požiadavky a koncepciu sústavy študijných odborov vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej
republike Akadémia PZ riešila náročnú úlohu vypracovania nových študijných programov, ktoré zodpovedajú
aktuálnym a prognózovaným potrebám policajnej a bezpečnostnej praxe v študijných odboroch 8.3.1 Ochrana osôb
a majetku a 8.3.2 Bezpečnostné verejno-správne služby, ktoré spĺňajú požiadavky spoločnosti na pripravenosť
vysokoškolských odborníkov. Spracovanie študijných programov prvého, druhého a tretieho stupňa vysokoškolského
vzdelávania „Bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku“ v študijnom odbore 8.3.1 Ochrana osôb a majetku,
a študijných programov prvého a druhého stupňa vysokoškolského vzdelávania „Bezpečnostnoprávne služby vo
verejnej správe v študijnom odbore 8.3.2 Bezpečnostné verejno-správne služby, ich úspešná akreditácia v roku 2004
a priznanie MV SR práva Akadémii PZ udeľovať absolventom príslušného študijného programu zodpovedajúci
akademický titul, sa stali základom možnosti prijímania nových študentov a ich vzdelávania od akademického roka
2005/2006 a v rokoch nasledujúcich.
Študijný program Bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku študijného odboru 8.3.1 Ochrana osôb a majetku
pripravuje špecialistov v štátnych a neštátnych bezpečnostných službách a organizáciách, ktoré realizujú špecializované
bezpečnostné činnosti na úseku ochrany osôb a majetku. Napríklad absolvent bakalárskeho stupňa vysokoškolského
štúdia dokáže analyzovať problémy v rôznych oblastiach právnej a bezpečnostnej ochrany osôb a majetku, navrhovať
a realizovať také opatrenia, ktorých aplikovaním sa splnia požiadavky na realizáciu úloh daného organizačného celku
určeného na zabezpečenie bezpečnostnej ochrany osôb a majetku. Má teoretické poznatky a praktické zručnosti
potrebné na zvládnutie povolania v štátnych a neštátnych bezpečnostných službách. Je spôsobilý samostatne vykonávať
špecializované bezpečnostné činnosti na úseku ochrany osôb a majetku a manažérske funkcie na nižších stupňoch
riadenia. Spĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a podľa
požiadaviek Európskej odbornej kvalifikácie pre základnú ochranu. Dokáže realizovať a riadiť činnosti v systéme
štátnych a neštátnych bezpečnostných služieb na úseku ochrany osôb a majetku aplikáciou daných právnych noriem. [7]
Novo akreditovaný študijný program Bezpečnostnoprávne služby vo verejnej správe študijného odbor 8.3.2
Bezpečnostné verejno-správne služby sa stáva významným nástrojom prípravy odborníkov pre zabezpečovanie
občianskej bezpečnosti. Absolvent tohto bakalárskeho študijného programu získa základné právne vedomosti najmä
z teórie štátu a práva, ústavného práva, správneho práva, trestného práva, súkromnoprávnych disciplín a práva
životného prostredia, ktoré mu umožňujú realizovať úlohy na úseku miestnej štátnej správy, správnej služby
a špecializovaných činností orgánov územnej samosprávy. Absolvent je vysokoškolsky kvalifikovaný odborník pre
orgány verejnej správy, ktoré riadia a plnia úlohy na úseku všeobecnej vnútornej správy, civilnej ochrany, krízového
manažmentu, ochrany pred požiarmi a záchranných činností na úrovni miestnej štátnej správy a územnej samosprávy;
dokáže efektívne realizovať špecializované úlohy a účinne riadiť činnosť odborných pracovných tímov a organizácií na
nižšom stupni riadenia v úzkej spolupráci s inými subjektami, participujúcimi na plnení úloh; dokáže analyzovať
problémy v rôznych oblastiach činnosti bezpečnostných verejno-správnych služieb a záchranných systémoch. Dokáže
v potrebnom rozsahu realizovať úlohy na úseku štátnej správy a správnej služby. Ovláda činnosť na úseku vedenia
a tvorby správnych evidencií a ich využívania v praktickej činnosti; získa znalosti o teórii, interpretácii a aplikácii práva
a organizácií činností orgánov verejnej správy s dôrazom na úseky v riadiacej pôsobnosti MV SR. Absolvent sa uplatní
ako správny zamestnanec - špecialista alebo manažér bezpečnostných verejno-správnych služieb na nižších stupňoch
riadenia miestnej štátnej správy a územnej samosprávy na úseku všeobecnej vnútornej správy, civilnej ochrany, obrany
a krízového manažmentu, ochrany pred požiarmi a záchranných činností. Absolvent, ktorý sa zameria na ochranu pred
požiarmi a záchranných činností v magisterskom štúdiu po skončení štúdia môže zažiadať o odbornú spôsobilosť
technika a špecialistu požiarnej ochrany.
Zastávame názor, že novo akreditované študijné programy zvýšia univerzálnosť vzdelania a pripravia absolventov
bakalárskeho a magisterského štúdia tak, aby sa dobre uplatnili nielen v policajnej práci, ale aby boli žiadaní aj na trhu
práce v civilných profesiách doma i v zahraničí. Sme si vedomí toho, že smerovanie vyučovacieho procesu je
orientované správne, a preto musíme byť pripravení na to, že sa nároky na každého zamestnanca Akadémie PZ budú
179
aj vzhľadom na zahraničné kontakty stále zvyšovať.
LITERATÚRA
[1]
KADORÍK, M.; SEKNIČKA, J. Jednota vedeckej a pedagogickej práce učiteľov Akadémie PZ a jej aplikácia
vo výchovno-vzdelávacom procese. s. 53 - 64.
[2]
Tabuľková príloha časť II. Vysoké školy v SR. In: ACADEMIA, roč. IX, č. 2/1998, s. 31 - 42.
[3]
Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, najmä § 31. Štatút Akadémie PZ.
Akadémia PZ, Bratislava 2000.
[4]
BUZALKA, J. Predstavujeme Akadémiu Policajného zboru v Bratislave. s. 41.
[5]
Sústava študijných odborov vysokoškolského vzdelávania Slovenskej republiky vydaná rozhodnutím ministra
školstva Slovenskej republiky č. 2090/2002 zo dňa 16. 12. 2002.
[6]
Dlhodobý zámer rozvoja Akadémie Policajného zboru v Bratislave na roky 2004 - 2008.
[7]
Akreditácia študijných programov - študijný program: Bezpečnostnoprávne služby vo verejnej správe; študijný
odbor: 8.3.1 Ochrana osôb a majetku, 8.3.2 Bezpečnostné verejno-správne služby. Akadémia PZ, apríl 2004.
ADRESA:
npor. Ing. Marian Suja
Sklabinská 1
835 17 Bratislava
180
EDUKÁCIA PRACOVNÍKOV KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU VO VEREJNEJ SPRÁVE V
AKADÉMII POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE
Ján Buzalka, Vladimír Blažek
Abstrakt: Stručný náčrt vývinu úloh a zamerania edukácie v Akadémii PZ v Bratislave po roku 1992;
Príprava odborníkov na plnenie úloh zložitej bezpečnostnej praxe v ostatnom období; Nový charakter
zamerania edukácie v oblasti krízového manažmentu a civilnej ochrany v súčasnom období; Obsahové tézy
predmetov krízového manažmentu a civilnej ochrany študijného odboru 8.3.2. v bakalárskom stupni štúdia;
Obsahové tézy predmetov krízového manažmentu a civilnej ochrany študijného odboru 8.3.2.
v magisterskom stupni štúdia;
Kľúčové slová: bezpečnostné služby, bezpečnostná prax, bezpečnostné verejno-správne služby, civilná
ochrana, krízový manažment, ochrana obyvateľstva, monitoring zdrojov ohrozenia, obrana, manažment
krízových situácii, legislatíva krízových situácií, vedeckovýskumná úloha;
Od svojho zriadenia v roku 1992, sa Akadémia PZ v Bratislave ako štátna vysoká škola sa stala vysoko špecializovanou
inštitúciou, postupne na základe vzdelávacích a výskumných výsledkov rešpektovanou vo vnútroštátnom ako aj
medzinárodnom rozmere. Vo svojej činnosti realizovala v primeranom rozsahu všetky transformačné procesy a stala sa
demokratickou a otvorenou vysokoškolskou ustanovizňou. Realizované kvalitatívne zmeny vyústili do skutočnosti, že
v roku 1998 Akreditačná komisia vlády SR potvrdila priznané práva uskutočňovať bakalárske, magisterské,
doktorandské štúdium, habilitovať docentov a uskutočňovať inauguračné konanie na vymenovanie profesorov
v študijnom odbore bezpečnostné služby a jeho špecializáciách. Úspešné akreditácie vytvorili priestor pre široký rozvoj
aktivít a činností jednotlivých štruktúr a organizačných prvkov Akadémie PZ.
Vedecký a odborný rast pracovníkov Akadémie Policajného zboru sa stal podľa údajov Ústavu informácií a prognóz
školstva porovnateľný s inými vysokými školami na Slovensku a dosahuje, ba i čiastkovo presahuje, niektoré priemerné
štandardy. Je vrcholnou vedecko-pedagogickou ustanovizňou, ktorej vedecko-pedagogickí pracovníci disponujú
množstvom poznatkov z policajnej vedy a skúsenosťami z policajnej a bezpečnostnej praxe. Je inštitúciou edukácie
študentov, profesionálne zameraných na efektívny výkon policajných a ďalších bezpečnostných služieb, zaradených do
zložiek rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ale aj iných štátnych a neštátnych bezpečnostných činností a
služieb, ktoré zabezpečujú verejný poriadok, jeho ochranu a bezpečnosť občanov.
Súčasné a očakávané procesy v našej spoločnosti vyžadujú od Akadémie PZ sústrediť pozornosť na novú a vyššiu
kvalitu edukácie študentov, ich prípravu na zložitú bezpečnostnú prax. Široká akademická diskusia k príprave nového
vysokoškolského zákona (Zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 21.
februára 2002 a zákona 528 2003 Z. z. zo 6. novembra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa vyššie uvedený vysokoškolský
zákon, a ďalších záväzných noriem) a jeho prijatím sa začala ďalšia etapa jej transformácie ako štátnej vysokej školy
so špecifikami, vymedzenými zákonom.
Spoločenská potreba, ako aj pozitívne skúsenosti z napĺňania študijných odborov Bezpečnostné služby a Neštátne
bezpečnostné služby sa stali okrem iného základom tvorby nových študijných programov podľa sústavy študijných
odborov vysokoškolského vzdelávania SR1. V tejto súvislosti je žiaduce zdôrazniť, že v oblasti prípravy
vysokoškolských odborníkov pre potreby krízového manažmentu vo verejnej správe získala Akadémia PZ za štrnásť
rokov (v roku 1996 magisterské štúdium špecializácie civilná ochrana úspešne ukončili prví študenti) bohaté skúsenosti
a významne sa spolupodieľala na riešení teoretických, ako aj praktických, problémov krízového manažmentu a civilnej
ochrany. V tomto období boli plnené nasledujúce úlohy:
vypracovanie teoretických a metodologických základov vysokoškolských predmetov: Teória a prax civilnej
•
ochrany; Orientácia a prieskum teritória; Základy krízového manažmentu; Zabezpečenie činností civilnej
1
Sústava študijných odborov vysokoškolského vzdelávania SR vydaná rozhodnutím ministra školstva SR
č. 2090/2002 zo dňa 16. 12. 2002.
181
•
•
•
ochrany; Ochrana obyvateľstva a objektov2;
nadviazanie a postupné upevňovanie úzkej odbornej a pracovnej spolupráce s riadiacimi štruktúrami krízového
manažmentu a civilnej ochrany, ako aj s podobnými pracoviskami v zahraničí;
transformácia a didaktické stvárnenie teoretických a praktických poznatkov v edukačnom procese;
príprava a riešenie relevantných vedecko-výskumných úloh.
Vzhľadom na požiadavky a koncepciu sústavy študijných odborov vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike
Akadémia PZ riešila náročnú úlohu vypracovania nových študijných programov, ktoré zodpovedajú aktuálnym a
prognózovaným potrebám policajnej a bezpečnostnej praxe v študijných odboroch 8.3.1 Ochrana osôb a majetku a 8.3.2
Bezpečnostné verejno-správne služby, ktoré spĺňajú požiadavky spoločnosti na pripravenosť vysokoškolských odborníkov.
Spracovanie študijných programov a ich úspešná akreditácia v roku 2004 a priznanie MV SR práva Akadémii PZ
udeľovať absolventom príslušného študijného programu zodpovedajúci akademický titul, sa stali základom možnosti
prijímania nových študentov a ich vzdelávania od akademického roka 2005/2006 a v nasledujúcich rokoch.
Podľa nových akreditovaných študijných programov v študijnom odbore 8.3.2. sa realizuje edukácia v jednotlivých
stupňoch štúdia v nasledujúcich predmetoch:
Bakalárske štúdium:
Študijný odbor:
Študijný program:
Bezpečnostné verejno–správne služby
Bezpečnostnoprávne služby vo verejnej správe
Predmet: Základy krízového manažmentu
Stručná osnova predmetu:
Základy bezpečnostnej stratégie a bezpečnostnej politiky
Bezpečnostný systém štátu
Kríza, vývin krízy a úlohy krízového manažmentu
Charakteristika rizika ohrozenia systému
Zdroje ohrozenia a mimoriadne udalosti
Základy plánovania krízového manažmentu
Rozhodovací proces v krízovom manažmente
Metódy vedenia ľudí v krízovom manažmente
Informačný systém krízového manažmentu
Predmet: Teória a organizácia civilnej ochrany I.
Vznik a vývoj CO.
Ženevské dohovory a Dodatkové protokoly I. a II.
Medzinárodná a nadnárodná spolupráca v CO.
Charakteristika a členenie jednotiek a zariadení CO.
Vzdelávanie a príprava obyvateľstva na CO.
Riadenie a vykonávanie záchranných prác.
Predmet: Ochrana obyvateľstva I.
Poslanie a úlohy ochrany obyvateľstva;
Koncepcia individuálnej ochrany obyvateľstva;
Prostriedky individuálnej ochrany pre deti a dospelých;
Kontaminácia osôb, techniky, budov a terénu;
Dekontaminácia osôb, techniky, budov a terénu;
2
Napríklad boli vydané: Monografie - Buzalka, J. Vývin prístupov ku vzdelávaniu a príprave obyvateľov na civilnú
ochranu, Bratislava A PZ: 1999; Buzalka, J. Vzdelávanie a príprava na civilnú ochranu ako edukačný systém.
Bratislava: A PZ 2000; Buzalka, J. Všeobecné otázky krízového manažmentu. Bratislava, APZ 2005,
Vysokoškolské učebnice - Buzalka, J. Vybrané otázky krízového manažmentu a civilná ochrana. Bratislava: A PZ
2001; Skriptá - Petríková, D. a kol.. Ochrana obyvateľstva I., Bratislava: A PZ 1995; Buzalka, J. Výstavba civilnej
ochrany I., Bratislava A PZ: 1997; Buzalka, J. Výstavba civilnej ochrany II, Bratislava A PZ: 1998; Buzalka, J.,
Dvořák, J.: Ochrana obyvateľstva pred účinkami zbraní hromadného ničenia. I. Bratislava, APZ 2001; Buzalka, J.,
Dvořák, J.: Ochrana obyvateľstva pred účinkami zbraní hromadného ničenia. II. Bratislava, APZ 2002
182
Ochrana vodných stavieb a obyvateľstva v ich okolí;
Ochrana obyvateľstva v okolí jadrových zariadení;
Ochrana obyvateľstva v okolí prevádzok a skladov s nebezpečnými látkami a pri ich preprave;
Jadrové zbrane, druhy a ničivé účinky; chemické zbrane, druhy a ničivé účinky; biologické zbrane, druhy a ničivé
účinky;
Ukrytie obyvateľstva, evakuácia obyvateľstva;
Varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb.
Predmet: Obrana a krízový manažment regiónu
Monitoring zdrojov ohrozenia v regióne, analýza zdrojov ohrozenia;
Systemizácia zdrojov ohrozenia v regióne;
Miesto a úlohy štátnej správy a samosprávy v regióne v integrovanom záchrannom systéme;
Postavenie a úlohy bezpečnostnej rady kraja a obvodu;
Činnosť krízového štábu kraja, obvodu, obce po vzniku krízy;
Úlohy Hasičského záchranného zboru pri plnení úloh obrany a krízového manažmentu regiónu;
Úlohy Policajného zboru pri plnení úloh obrany a krízového manažmentu regiónu;
Úlohy ozbrojených síl pri plnení úloh obrany a krízového manažmentu regiónu;
Úlohy ostatných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému v regióne;
Riadenie a koordinácia činnosti záchranných zložiek integrovaného záchranného systému na mieste zásahu po vzniku
mimoriadnej udalosti v regióne;
Predmet: Monitoring zdrojov ohrozenia
Charakteristika teritória SR, analýza územia SR,
Topografické mapy, druhy máp v CO, značky a skratky používané v CO,
Orientácia v teréne, poslanie a organizácia prieskumu v CO,
Kontrolné chemické laboratóriá,
Monitoring radiačnej situácie.
Predmet: Manažment krízových situácii v civilnej ochrane I.
Miesto a úlohy civilnej ochrany v bezpečnostnom systéme štátu;
Zdroje ohrozenia a mimoriadne udalosti z hľadiska civilnej ochrany;
Opatrenia civilnej ochrany v prevencii vzniku mimoriadnych udalostí;
Vykonávanie záchranných prác silami a prostriedkami civilnej ochrany v I. fáze vývinu krízy;
Vykonávanie záchranných prác silami a prostriedkami CO v II. a III. fáze vývinu krízy;
Plnenie úloh núdzového zásobovania;
Miesto civilnej ochrany v integrovanom záchrannom systéme.
Predmet: Civilná ochrana obyvateľstva
Vznik a vývoj civilnej ochrany;
Poslanie a úlohy ochrany obyvateľstva;
Koncepcia individuálnej ochrany obyvateľstva;
Ochrana vodných stavieb a obyvateľstva v ich okolí;
Ochrana obyvateľstva v okolí jadrových zariadení;
Ochrana obyvateľstva v okolí prevádzok a skladov s nebezpečnými látkami a pri preprave;
Zbrane hromadného ničenia, ich druhy, ničivé účinky a ochrany proti nim;
Ukrytie obyvateľstva, evakuácia obyvateľstva;
Varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb.
Charakteristika a členenie jednotiek a zariadení CO;
Riadenie a vykonávanie záchranných prác.
Magisterské štúdium:
Študijný odbor:
Študijný program:
Bezpečnostné verejno-správne služby
Právno-bezpečnostné služby vo verejnej správe
183
Predmet: Manažment krízových situácií v civilnej ochrane II.
Analýza najčastejšie sa vyskytujúcich krízových situácií v SR;
Vývin prístupov k manažmentu krízových situácií na našom území;
Zahraničné skúsenosti z vytvárania a realizácie koncepcií manažmentu krízových situácií;
Manažment krízových situácií spôsobených prírodnými (živelnými) zdrojmi ohrozenia;
Manažment krízových situácií spôsobených antropogénnymi (civilizačnými) zdrojmi ohrozenia;
Manažment krízových situácií spôsobených biologickými zdrojmi ohrozenia
Manažment krízových situácií spôsobených zmiešanými zdrojmi ohrozenia;
Predmet: Ochrana obyvateľstva II.
Aktuálne otázky ochrany obyvateľstva;
Moderné prostriedky individuálnej ochrany;
Dozimetrické prístroje a prístroje na zisťovanie chemických nebezpečných látok;
Vyhodnocovanie situácie po vzniku MÚ spojenej s únikom nebezpečných látok;
Aktuálne otázky vývoja zbraní hromadného ničenia;
Ukrytie, ako opatrenie kolektívnej ochrany obyvateľstva;
Evakuácia, ako opatrenie kolektívnej ochrany obyvateľstva;
Varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb v okolí JZ a v priestoroch ohrozených VS a PNL;
Predmet: Krízový manažment verejnej správy
Bezpečnosť štátu a aliancie, bezpečnostný systém štátu;
Pôsobnosť a úlohy krízového manažmentu vo verejnej správe;
Vývin rizika a opatrenia krízového manažmentu vo verejnej správe;
Hodnotenie a systemizácia mimoriadnych udalostí;
Krízové plánovanie a verejná správa;
Formy rozhodnutia v krízovom manažmente verejnej správy;
Krízový manažment v ekonomickej sfére;
Informačný systém krízového manažmentu vo verejnej správe.
Predmet: Teória a organizácia civilnej ochrany II.
Haagsky systém humanitného práva;
Význam zákona č. 92/1935 o obrane a ochrane proti leteckým útokom;
Výstavba systému CO na našom území v období studenej vojny;
Aktuálne otázky vytvárania a činnosti odborných jednotiek a zariadení CO;
Riadenie činnosti miesta na vykonávanie hygienickej očisty, dezaktivácie a špeciálnej očisty;
Miesto a úloha cvičení a nácvikov CO v edukačnom systéme CO.
Doktorandské štúdium:
Študijný odbor:
Študijný program:
Ochrana osôb a majetku
Právnobezpečnostná ochrana osôb a majetku
Predmet: Legislatíva krízových situácií pri ochrane osôb a majetku
Vývin legislatívy krízových situácií na našom území;
Aktuálny stav bezpečnostného systému štátu a jeho štruktúra.
Legislatívne riešenie bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu;
Vývin legislatívnych noriem o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu;
Faktory, ovplyvňujúce proces tvorby a aktualizáciu legislatívnych noriem o civilnej ochrane obyvateľstva, o ochrane
pred požiarmi a o integrovanom záchrannom systéme;
Vysoká kvalita edukácie je podložená vedeckovýskumnými aktivitami pracovníkov školy v úzkej spolupráci
so špičkovými odborníkmi z manažérskych funkcií civilnej ochrany a krízového manažmentu MV SR. Medzi takéto,
184
v súčasnom období realizované vedeckovýskumné úlohy, patrí integrovaná vedeckovýskumná úloha, plnená v r. 20052008 : „Teória a metodológia krízového manažmentu vo verejnej správe ako aplikovanej vednej disciplíny a transfer
jeho poznatkov do praxe subjektov verejnej správy“
V rámci tejto IVÚ sú plnené čiastkové vedeckovýskumné úlohy:
ČVVÚ – 1/1: „Teoretické a metodologické základy krízového manažmentu vo verejnej správe“- vedúci
•
riešiteľského tímu prof. PhDr. Ján Buzalka, CSc. a kolektív riešiteľov;
ČVVÚ - 1/2: „Získávanie, spracovanie a využívanie poznatkov krízového manažmentu vo verejnej správe
•
v praktickej riadiacej činnosti miestnej štátnej správy a samosprávy“ – vedúci riešiteľského tímu prof. PhDr. Ján
Buzalka, CSc. a kolektív riešiteľov;
ČVVÚ - 1/3: „Súčasný stav a prognózy vývinu bezpečnostných verejno-správnych služieb a záchranných
•
subjektov v národnom a nadnárodnom meradle“ – vedúci riešiteľského tímu prof. PhDr. Ján Buzalka, CSc.
a kolektív riešiteľov;
ČVVÚ - 1/4: „ Model využívania poznatkov krízového manažmentu vo verejnej správe v praktickej riadiacej
•
činnosti miestnej štátnej správy a samosprávy“ – vedúci riešiteľského tímu prof. PhDr. Ján Buzalka, CSc.
a kolektív riešiteľov.
Súčasná odborná a pedagogická prax, a názory študentov potvrdzujú vysoký stupeň odbornej a materiálnej
pripravenosti učiteľov Akadémie PZ na edukáciu v študijnom programe Bezpečnostnoprávne služby vo verejnej správe.
V súčasnom období, keď prebieha komplexná akreditácia APZ v Bratislave, dochádza k optimalizácii a modernizácii
študijných plánov a tematických plánov jednotlivých predmetov a to aj predmetov, pokrývajúcich problematiku
krízového manažmentu a civilnej ochrany. Zmeny v štruktúre jednotlivých predmetov si vyžiadal vývin bezpečnostnej
praxe a získané skúsenosti z ich výučby.
ADRESA:
Prof. PhDr. Ján Buzalka, CSc.
Sklabinská 1
835 17 Bratislava
e-mail: [email protected],
tel.: +421 961057223
Doc. Dr. Vladimír Blažek, CSc.
Sklabinská 1
835 17 Bratislava
tel.: +421 961057475
185
186
PRÍSTUPY K MODERNIZOVANIU SYSTÉMU A METÓD RIADENIA UČEBNÉHO PROCESU
V PODMIENKACH SÚKROMNEJ VYSOKEJ ŠKOLY
Daniela Hricišáková, Peter Lipták
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka
Abstrakt: Znalostná ekonomika Slovenskej republiky vyžaduje pružnejšie orientovanie smerovania
orientácie študijných programov a vedeckej a odbornej orientácie vysokých škôl. Zavádzaním súkromných
vysokých škôl sa zvyšuje konkurencie schopnosť produktov jednotlivých vysokých škôl, nezávislosť na
ekonomických dotáciách štátu a približovanie vysokého školstva regiónom, v ktorých je potreba výstupov
týchto vysokých škôl. Dlhodobý zámer Dubnického technologického inštitútu v Dubnici nad Váhom
prezentovaný v rámci tejto prednášky je toho príkladom. Je predpoklad, že vhodné spolupôsobenie
jednotlivých typov vysokých škôl a ich spolupráca napomôže zvyšovať znalostnú ekonomiku Slovenskej
republiky.
Kľúčové slová: Súkromné vysoké školy, znalostná ekonomika, študijné programy vysokých škôl, odborná
a vedecká orientácia vysokých škôl
Úvod
Predpokladom znalostnej ekonomiky Slovenskej republiky je existencia siete vysokých škôl kategorizovanej v súlade
s existujúcou legislatívou. Zákon číslo 131/2002 Z.z. o vysokých školách a zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, platný v dobe tvorby akreditačného spisu Dubnického technologického inštitútu
v Dubnici nad Váhom umožnil vytvoriť súkromnú vysokú školu orientovanú na prípravu vysokoškolského vzdelania
prvého stupňa v súlade s požiadavkami personálneho obsadenia voľných miest a pozícií v regiónoch predpokladaného
pôsobenia tohto inštitútu. Ako jeden zo základných dokumentov charakterizujúcich predpokladané pôsobenie inštitútu
bol vytvorený dlhodobý zámer DTI v Dubnici nad Váhom.
Tento zámer orientuje všetky oblasti činnosti a existencie školy na obdobie rokov 2005 – 2010. Bol tvorený s cieľom
rozvoja znalostnej ekonomiky Slovenskej republiky s ohľadom na potreby regiónov pôsobenia vysokej školy
realizovaný prostredníctvom súkromnej vysokej školy.
Východiská k problematike moderného a efektívneho riadenia učebného procesu
Proces modernizácie vyučovania z hľadiska súčasného technického pokroku vyžaduje na inom základe riešiť zásadné
otázky novej koncepcie učebného procesu, jeho zamerania, obsahu, zásad, metód a prostriedkov riadenia.. Dôležitú
úlohu tu zohráva správne poňatie efektívnosti vyučovania, schopnosť kriticky analyzovať pre daný vybraný predmet
súčasných koncepcií učebného procesu a v spojitosti s tým aj chápanie vyučovacích metód v širšom i užšom kontexte.
Správne vymedzenie činiteľov učebného procesu, správne stanovenie ich váhy v jednotlivých častiach vlastnej
realizácie vyučovania vedie k možnému náznaku zvýšenia efektívnosti vlastného procesu. Obzvlášť dôležité je to
v predmetoch, ktoré bývajú často „odstrašujúce“ pre štúdium toho – ktorého vedného odboru, študijného programu.
Obzvlášť podstatné je to v technických vedných odboroch v predmetoch: matematika, fyzika, základy elektrotechniky
a elektroniky, technická kybernetika, mechanika a pod. Napriek všetkým snahám o prípadnú modernizáciu jednotlivých
prístupov stále vychádza, že rozhodujúce pre celkové riadenie vyučovania a aplikáciu vyučovacích metód je realizácia
vzájomných vzťahov medzi jeho hlavnými faktormi: učiteľom, obsahom vyučovania a študentom.
V rámci procesu modernizácie riadenia učebného procesu, ktorý budeme v ďalšom chápať ako proces zdokonaľovania
prístupov, cieľov, obsahu, foriem a prostriedkov vyučovania sa budeme často stretávať s pojmami racionalizácia,
efektívnosť a optimalizácia vyučovacieho procesu. Pod pojmom racionalizácia budeme v ďalšom ponímať účelnú
organizáciu vyučovacieho celku (napr. hodiny), zlepšenie štruktúry tohto celku, použitie určitého metodického postupu.
Racionalizácia pedagogického procesu zahrňuje prvky vedeckej organizácie práce učiteľa aj študenta. Pod pojmom
efektívnosť budeme ponímať vzájomný pomer medzi použitými prostriedkami a dosiahnutými výsledkami
vyučovacieho procesu. Pod pojmom optimalizácia vyučovacieho procesu budeme chápať výber, zdôvodnenie
a realizáciu takých opatrení, ktoré umožňujú aby učiteľ dosiahol najlepšie výsledky s minimálnou spotrebou vloženého
(úsilie a energia učiteľa aj študentov). Z hľadiska riadenia učebného procesu budeme chápať optimalizáciu riadenia
vlastného vyučovacieho procesu tak, aby sme dosiahli optimálne výsledky:
187
•
•
•
•
v daných konkrétnych podmienkach, vzhľadom ku konkrétnym možnostiam vyučovania;
v danej etape vlastného obsahového rozčlenenia vyučovacieho procesu;
vzhľadom k zvláštnostiam skupín a osobností študentov;
vzhľadom k možnostiam a spôsobilosti učiteľa.
Dosť problematické aj v súčasnej praxi je vyhodnotenie splnenia kritérií jednotlivých atribútov týchto pojmov.
Stanovenie kritérií ukazovateľov po stránke kvalitatívnej, prisúdenie váhy jednotlivým kritériám a kvalitatívne
vyhodnotenie dosť často naráža na možnú tendenčnosť, či nekoncepčnosť posudzovania naplnenia. Napríklad
stanovenie kritérií optimálnosti v rozsahu:
maximálne možné výsledky (rozsah vedomostí a spôsobilostí);
•
•
minimalizácia času na dosiahnutie splnenia cieľov;
minimalizácia prostriedkov vynaložených na dosiahnutie stanovených cieľov.
•
Z hľadiska súčasných možností využitia dostupných PC programov a ich aplikáciu na riadenie učebného procesu boli
na pracovisku DTI v Dubnici nad Váhom, vzhľadom k tomu, že toto pracovisko je súčasťou firmy pre vývoj učebných
programov, posúdené aj možnosti využitia štruktúrovaného programovania v rôznych programovacích jazykoch pre
proces riadenia učebného procesu, s dôrazom na prírodovedné a technické predmety. Pozornosť k týmto predmetom
bola zameraná z dôvodu obáv študentov pred ich zvládnutím a určitým „strachom“ pred nástupom do školy obzvlášť
u externých študentov, práve z týchto predmetov.
K organizácii riadenia vyučovacieho procesu aplikovanej matematiky pre študijný program: „Učiteľstvo odborných
predmetov“ uvedieme prístup k tvorbe vývojového diagramu pre dátové modelovanie programu výučby: „Určitý
a neurčitý integrál“, formou smerovania dátového modelovania pre didaktiku odborných predmetov.
Obrázok 1: Vývojový diagram procesu riadenia vyučovania
188
Algoritmus procesu výučby (viď obrázok 1)
Definícia základných pojmov.
•
•
Zopakovanie teórie funkcií, obsahu plochy a pod.
Pokyny pre posúdenie schopnosti vnímať učivo žiakom.
•
•
Rozhodnutie o ďalšom postupe v prednáške.
Kroky ku zvládnutiu príkladov.
•
Pokyn pre voľbu obtiažnosti príkladu.
•
•
Pokyn k možnému preskočeniu ďalších krokov.
Vyhodnotenie úspešnosti študenta.
•
Návrat pri neúspechu.
•
•
Stanovenie podmienok úspešného hodnotenia, význam príkladu pre prax.
Ohodnotenie študenta.
•
•
Predpoklad ďalších, nadväzných problematic.
Ukončenie činnosti, úlohy pre samostatnú prácu formou e-learningu.
•
Dátová architektúra softwarového systému býva často zložitá. Na vyjadrenie jej podstaty sa používajú dátové diagramy.
Patria k základným princípom dátového modelovania. Kvalitné dátové modely možno vytvárať pomocou dátových
diagramov (9). Celkovým zámerom pri tvorbe dátového modelu je zníženie rizika chýb pri používaní systému,
uľahčenie zmien modelu vyplývajúcich s nasledujúcich požiadaviek užívateľa a obecnejšie riešenie, ktoré by sa
v budúcnosti dalo aplikovať pri realizácii podobného procesu.
Riadenie učebného procesu súvisiaceho s predmetom matematika
Vo výučbe technických a prírodovedných predmetov sa v súčasnej dobe vyskytuje niekoľko kritických miest, ktoré
spôsobujú určitú nevôľu študenta pred výberom študijného odboru, resp. študijného programu, v ktorom tieto predmety
sú a v ďalšom pomerne veľkú odchodovosť študentov z dôvodu nezvládnutia minima vedomostí týchto predmetov pri
skúškach, klasifikovaných zápočtoch a zápočtoch. S touto problematikou sa stretávajú aj pedagógovia súkromných
vysokých škôl. Vzhľadom k vysokej profesionalite prístupu k pedagogickému procesu na týchto školách,
vychádzajúceho z princípu – „študent si zaplatil, aby ho predmet učiteľ naučil“, sme venovali predmetu Vybrané
kapitoly aplikovanej matematiky na DTI v Dubnici nad Váhom pomerne veľkú pozornosť, čo sa odrazilo v dobrých
výsledkov študentov preverených a preukázateľných písomnými testami.
V akademickom roku 2006/2007 bolo hodnotených 920 študentov 1. ročníka Dubnického technologického inštitútu
v Dubnici nad Váhom v predmete Vybrané kapitoly aplikovanej matematiky.
Obsahom tohto predmetu bola postupnosť, limita postupnosti, funkcia jednej premennej a jej vlastnosti vyšetrované
pomocou limity funkcie a derivácie funkcie, neurčitý a určitý integrál a aplikácie určitého integrálu.
Skúška bola realizovaná písomnou formou. Úspešných bolo 840 študentov, teda 93,3 % a neúspešných bolo 80
študentov, teda 8,7 % (graf č. 1).
úspešní študenti 91,3 %
neúspešní študenti 8,7 %
Graf č. 1: Úspešnosť skúšky – Vybrané kapitoly aplikovanej matematiky
K dosiahnutiu sledovaného cieľa môže prispieť aj realizácia projektu „kurikulárna reforma“, ktorý bol realizovaný
Štátnym pedagogickým ústavom.
V tabuľke 1 uvádzame prehľad najdôležitejších zmien, ktoré by mal projekt kurikulárna transformácia priniesť a ktoré
by pomohli priblížiť sa k sledovanému cieľu.
189
Tabuľka 1: Zmeny v prístupe k organizácii vyučovacieho procesu – vybrané kapitoly aplikovanej matematiky
Odkiaľ (súčasný stav)
Kam (náš cieľ)
Nízka efektivita
podmienená
odtrhnutosťou
od života
Vyššia
efektivita
prepojením
na
reálny
život
od poznania k rozvoju zručností
a schopností
Encyklopedické vzdelávanie je
prioritou
memorovanie
reprodukciu
rozvoj tvorivosti, schopnosti riešiť
problémy (dôraz na pochopenie)
rozvoj nižších
funkcií
kognitívnych
rozvoj
funkcií
východisko
matematiky
uzavretie
matematika
disciplíne
Nízky dôraz na
interakciu
výchova a vzdelávanie pre život je
prioritou
posilňuje
sa
(dôraz
na
informácií)
akademické
prevažuje
Nízka vnútorná
motivácia
rozvoj
poznania
najmä
prostredníctvom
zručností
a
schopností
kognitívnych
vzdelávanie
oddeliť vzdelávanie "pre život" a
vzdelávanie pre akademickú
kariéru
štruktúra
východisko
zručnosti
a
schopnosti potrebné pre riešenie
životných situácií
predmete
vednej
reálne prepájanie predmetov cez
problémy sveta okolo nás a života
žiakov
-
v
a
vyšších
vo
minimálna možnosť
tematických celkov
výberu
Vyššia
vnútorná
motivácia
podstatné posilnenie výberovosti
disciplína navonok je prioritou
proporcia
medzi
dovnútra a navonok
orientácia na žiadaný výkon
proporcia medzi orientáciou na
žiadaný a vytýčený výkon
orientácia
na
zodpovednosť
vyžadovanú
proporcia medzi vyžadovanou a
vnútorne prijatou zodpovednosťou
orientácia
na
vonkajšie
hodnotenie a akceptovanie
proporcia
medzi
vonkajším
hodnotením a sebahodnotením
len deklarovaná samostatnosť
pri riešení úloh
skutočne
preukázaná
samostatnosť pri riešení úloh
živelná, náhodná, formálna,
krátkodobá spolupráca
Vyšší dôraz
na interakciu
dôraz na vzdelávanie (učenie
vedomosti)
disciplínou
koncepčná, cielená, dlhodobá,
mnohostranná tímová práca
proporcia medzi vzdelávaním a
výchovou (učenie správania sa k
vonkajšiemu svetu)
190
Záver
Konkrétnych ciest zvyšovania efektívnosti výučby je niekoľko (11). Autori práce uplatnili optimalizáciu vyučovacej
metódy v odborných technických predmetoch (2).
Orientácia na vyučovacie metódy bola podmienená tým, že je najdynamickejším faktorom vyučovania, pomocou
ktorého sa realizujú všetky ostatné štrukturálne prvky a tým sa výrazne podieľa na efektívnosti celého procesu.
Zanedbateľné nie je ani to, že realizácia je v rámci únosných finančných prostriedkov. Metóda prednášky sa javila ako
aktivačná pre vytváranie priaznivejších podmienok pre vyšší vzdelávací efekt výučby.
LITERATÚRA
[1]
SKALKA , J. a kol. Základy pedagogiky dospělých. Praha : SPN, 1989.
[2]
LIPTÁK, P. Zvyšovanie efektívnosti prednášok pri výučbe predmetu vojenská rádiová technika formou
optimalizácie didaktického systému. Dizertačná práca. Liptovský Mikuláš, 1995.
LIPTÁK, M. Implementácia stavových diagramov v jazyku Java. Nové Mesto nad Váhom, 2007.
[3]
DOIGLASS, B. P. Real-time UML. Massachusetts, august 1999. ISBN 0-201- 32579-9.
[4]
[5]
<http://www.uml.org>
United Modeling Language 2.0 Proposal. Digitálne vydanie UML, OMG, August 2005. UML Superstructure
[6]
Specification, v 2.0.
SCHMULLER, J. Myslíme v jazyku UML. Praha : 2001. ISBN 80-247-0029-8.
[7]
ŠEŠERA, Ľ.; MIČOVSKÝ, A.; ČERVEŇ. Datové modelování v příkladech. GRADA Publishing, spol s r. o.,
[8]
Praha 2001. ISBN 80-247-0049-2.
STRAČÁR, E. Systém a metódy riadenia učebného procesu. Bratislava : SPN, 1977. 67-025-77.
[9]
[10] GARDIAN, Z.; HRKOTA. K. K problematike vyučovania matematiky. In: Zvyšovanie kvality vzdelávacieho
procesu na súkromných vysokých školách. Zborník vedeckých a odborných prác, Dubnický technologický
inštitút v Dubnici nad Váhom, 2007. ISBN 978-80-96-15-4-2.
[11] HRICIŠÁKOVÁ, D.; HASAJOVÁ, L. Tradičné vyučovanie a blended learning vo výučbe matematiky, Zborník
vedeckých a odborných prác, Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom, 2007. ISBN 978-80-96-154-2.
Oponoval
Prof. Ing. Rozmarína Dubovská, DrSc. (FŠT, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne)
ADRESA:
Doc. RNDr. Daniela Hricišáková, CSc.
Katedra matematiky
Ústav prírodných a humanitných vied
Študentska 2
911 50 Trenčín
Tel.: 00421 32 7400470
Doc. Ing. Peter Lipták, PhD.
Katedra špeciálnej a výrobnej techniky FŠT, TnU AD v Trenčíne
Študentská 2
911 50 Trenčín
Tel.: 00421 32 7400248
191
192
EURÓPSKÝ SYSTÉM ĎALŠIEHO VZDELÁVANIA
Jozef Balga, Branislav Červenka, Elena Zacharová
Abstrakt: Kvalitná výučba je podmienkou kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré zase
významne ovplyvňujú dlhodobú konkurencieschopnosť Európy a jej schopnosť vytvárať viac pracovných
miest a väčší hospodársky rast v súlade s lisabonskými cieľmi a v spojení s inými relevantnými oblasťami
politiky, ako napr. hospodárskou politikou, sociálnou politikou a výskumom. Vzdelávanie a odborná
príprava učiteľov sú zásadné prvky modernizácie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy a
účinné systémy vzdelávania učiteľov v budúcnosti uľahčia zvyšovanie celkovej úrovne dosiahnutého
vzdelania a zrýchľovanie pokroku na ceste k splneniu spoločných cieľov. Nové požiadavky kladené na
učiteľov si vyžadujú nielen vývoj nových vzdelávacích prostredí a prístupov k učeniu, ale aj vysokú mieru
odbornosti. Aby mohli systémy vzdelávania učiteľov čeliť týmto výzvam, je potrebná lepšia koordinácia
medzi jednotlivými prvkami vzdelávania učiteľov, od počiatočného vzdelávania, cez dodatočnú podporu na
začiatku kariéry až po odborný rozvoj počas zamestnania.
Kľúčové slová: systém ďalšieho vzdelávania, program Comenius, program Erasmus, program Leonardo
da Vinci, program Grundtvig, celoživotné vzdelávanie, vzdelávanie a odborná príprava, vzdelávanie
v oblasti informačných technológií, e-Learning, podpora digitálnej gramotnosti, európska virtuálna
platforma, elektronické partnerstvo škôl v Európe a podpora odbornej prípravy učiteľov, akčný program v
oblasti celoživotného vzdelávania, podpora mobility vzdelávania učiteľov a projektov, spolupráca medzi
inštitúciami pre vzdelávanie učiteľov, jazykové vzdelávanie, program Lingua.
Vzdelanie je základom pre napredovanie Európskej únie v sociálnej ako aj hospodárskej sfére. Význam vzdelávania je
zdôraznený aj v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, kde je vzdelávanie upravené v hlave XI pod názvom
Sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež. Predovšetkým jej tretia kapitola s názvom „Všeobecné
a odborné vzdelávanie a mládež“ poukazuje na nenahraditeľnosť vzdelávania z hľadiska ďalšieho rozvoja
spoločenstiev. Európske spoločenstvo prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi
členskými štátmi a ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov, pri plnom rešpektovaní
ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.
Činnosť Spoločenstva sa zameriava na rozvoj európskej dimenzie vo vzdelávaní, najmä výučbou a šírením jazykov
členských štátov, podporu mobility študentov a učiteľov, medzi iným podporou akademického uznávania diplomov a
započítaním času štúdia, podporu spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami, rozvoj výmeny informácií a skúseností
v otázkach, ktoré sú spoločné vzdelávacím systémom členských štátov, podporu rozvoja výmeny mládeže a výmeny
sociálnych a výchovno-vzdelávacích pracovníkov, podporu rozvoja diaľkového vzdelávania. Spoločenstvo uskutočňuje
taktiež politiku odborného vzdelávania, ktorá podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov pri plnom rešpektovaní ich
zodpovednosti za obsah a organizáciu odborného vzdelávania. V tejto oblasti sa zameriava na uľahčenie adaptácie na
priemyselné zmeny, najmä odborným vzdelávaním a rekvalifikáciou, zlepšenie základného a ďalšieho odborného
vzdelávania, s cieľom uľahčenia profesijného začlenenia a opätovného začlenenia do trhu práce, uľahčenie prístupu k
odbornému vzdelávaniu a podporu mobility inštruktorov a stážistov, najmä mladých ľudí, stimulovanie spolupráce v
oblasti odborného vzdelávania medzi vzdelávacími a školiacimi zariadeniami a podnikmi, rozvíjanie výmeny informácií
a skúseností v spoločných otázkach, ktoré sa týkajú systémov odborného vzdelávania členských štátov.
Na strane druhej Charta základným práv Európskej únie zvýrazňuje skutočnosť, že každý má právo na vzdelanie a na
prístup k odbornému a ďalšiemu vzdelávaniu. Tento článok Charty základných práv Európskej únie vychádza zo
spoločných ústavných tradícií členských štátov a z článku 2 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorý znie: „Nikomu sa nesmie odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone
akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výuky, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať
túto výchovu a vzdelanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“ Právo na vzdelanie
zaraďujeme medzi tzv. práva tretej generácie (sociálno-ekonomické a kultúrne práva).
Sila jednotnej Európy spočíva v kvalite jej občanov. Prioritou preto musí byť túto kvalitu ešte viac podporovať a
rozvíjať. Výbor preto apeluje na členské štáty, aby posilňovali a zlepšovali svoje vzdelávacie inštitúcie a realizovali
investície vo významnom objeme, ktoré sú pre tento účel potrebné. Kvalitné vzdelávanie všetkých vrstiev obyvateľstva
je rovnako dôležité, ako vzdelávanie vedeckých elít. V tejto súvislosti je potrebná široká a dostatočná ponuka
193
kvalitných a kvalifikovaných vzdelávacích inštitúcií, od základných škôl až po univerzity. Len tak vznikne európska
spoločnosť s pozitívnym vzťahom k vzdelávaniu a vede.
CELOŽIVOTNÉ VZDELÁVANIE
Zasadnutie Európskej rady v Lisabone, 23. a 24. marca 2000, stanovilo pre Európsku úniu strategický cieľ stať sa
najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete, schopnou zabezpečiť trvalo
udržateľný hospodársky rast a zvyšovať počet a kvalitu pracovných miest, ako aj sociálnu súdržnosť, a vyzvalo Radu
pre vzdelávanie, aby zo všeobecného hľadiska zvážila konkrétne budúce ciele systémov vzdelávania, s dôrazom na
spoločné záujmy a priority a s ohľadom na národnostnú rozmanitosť. Tento cieľ sa podarí dosiahnuť len tým, že
Európska únia bude podporovať rozvíjanie celoživotného vzdelávania jej občanov. Z toho dôvodu bolo potrebné
ustanoviť program celoživotného vzdelávania s cieľom prispieť prostredníctvom celoživotného vzdelávania k rozvoju
Európskej únie, ako vyspelej znalostnej spoločnosti s trvalo udržateľným hospodárskym rozvojom, vyšším počtom a
kvalitnejšími pracovnými miestami a väčšou sociálnou súdržnosťou. Program celoživotného vzdelávania bol prijatý
rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady ES č.1720/2006 z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný
program v oblasti celoživotného vzdelávania.1 Všeobecným cieľom programu celoživotného vzdelávania je
prostredníctvom celoživotného vzdelávania prispievať k rozvoju Spoločenstva, ako vyspelej znalostnej spoločnosti
s trvalo udržateľným hospodárskym rozvojom, vyšším počtom a kvalitnejšími pracovnými miestami, ako aj väčšou
sociálnou súdržnosťou pri súčasnom zabezpečení riadnej ochrany životného prostredia pre budúce generácie. Je
zameraný najmä na rozvoj výmeny, spolupráce a mobility medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy v rámci
Spoločenstva tak, aby sa stali svetovým štandardom kvality. Program celoživotného vzdelávania má aj ďalšie osobitné
ciele, predovšetkým ide o potrebu prispievať k rozvoju kvalitného celoživotného vzdelávania a podporovať vysokú
výkonnosť, inovácie a európsky rozmer v systémoch a postupoch v tejto oblasti. Ďalej je to podpora realizácie
európskeho priestoru celoživotného vzdelávania, pomoc pri zvyšovaní kvality, príťažlivosti a dostupnosti príležitostí na
celoživotné vzdelávanie, ktoré sú k dispozícii v členských štátoch. Medzi osobitné ciele patrí aj posilňovanie prínosu
celoživotného vzdelávania k sociálnej súdržnosti, aktívnemu občianstvu, dialógu medzi kultúrami, rodovej rovnosti a
osobnému uspokojeniu. Pomáhanie v rámci podpory tvorivosti, súťaživosti, zamestnateľnosti a rozvoja
podnikateľského ducha, prispieva k zvýšeniu účasti na celoživotnom vzdelávaní ľudí všetkých vekových kategórií,
vrátane ľudí s osobitnými potrebami a znevýhodnených skupín nezávisle na ich sociálno-ekonomickom zázemí.
Neodmysliteľnou súčasťou týchto cieľov je podpora jazykového vzdelávania a jazykovej rozmanitosti. Podpora vývoja
inovácií s podporou informačných a komunikačných technológií v obsahu, službách, pedagogických teóriách a praxi
pre celoživotné vzdelávanie, posilňuje úlohu celoživotného vzdelávania pri vytváraní vedomia európskeho občianstva
na základe chápania a dodržiavania ľudských práv a demokracie a podporuje toleranciu a rešpektovanie iných národov
a kultúr. Nezanedbateľným cieľom je aj podpora spolupráce pri zabezpečovaní kvality vo všetkých sektoroch
vzdelávania a odbornej prípravy v Európe, ktorá podnecuje najlepšie možné využívanie výsledkov, inovačných
výstupov a postupov a zabezpečuje výmenu osvedčených postupov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje program
celoživotného vzdelávania, s cieľom zlepšiť kvalitu vzdelávania a odbornej prípravy. Súčasťou tohto programu sú aj
sektorové podprogramy, prierezový program a program Jean Monnet. Medzi sektorové podprogramy patria:
• program Comenius, ktorý sa venuje potrebám v oblasti výučby a učenia sa všetkých osôb zapojených do
predškolského a školského vzdelávania až do skončenia vyššieho stredoškolského vzdelávania, ako aj
inštitúciám a organizáciám, ktoré takéto vzdelávanie poskytujú,
• program Erasmus, ktorý sa venuje potrebám v oblasti výučby a učenia sa všetkých osôb zapojených do
formálneho vysokoškolského vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy na terciárnom stupni nezávisle
od dĺžky štúdia či kvalifikácie a vrátane doktorandského štúdia, ako aj inštitúciám a organizáciám, ktoré takéto
vzdelávanie a odbornú prípravu poskytujú alebo podporujú,
• program Leonardo da Vinci, ktorý sa venuje potrebám v oblasti výučby a učenia sa všetkých osôb
zapojených do odborného vzdelávania a prípravy iného ako na terciárnom stupni, ako aj inštitúciám a
organizáciám, ktoré takéto vzdelávanie a odbornú prípravu poskytujú alebo podporujú,
• program Grundtvig, ktorý sa venuje potrebám v oblasti výučby a učenia sa osôb zapojených do akejkoľvek
formy vzdelávania dospelých, ako aj inštitúciám a organizáciám, ktoré takéto vzdelávanie poskytujú alebo
podporujú.
Prierezový program zahŕňa kľúčové aktivity v oblasti spolupráce a inovácie v oblasti politiky celoživotného
vzdelávania, podpory jazykového vzdelávania sa, vývoja inovácií s podporou informačných a komunikačných
technológií v obsahu, službách, pedagogických teóriách a praxi pre celoživotné vzdelávanie, šírenia a využívania
výsledkov akcií podporovaných v rámci programu a predchádzajúcich súvisiacich programov, ako aj výmeny
osvedčených postupov. Program Jean Monnet podporuje inštitúcie a aktivity v oblasti európskej integrácie.
Zaraďujeme sem akciu Jean Monnet, operačné granty na podporu určitých inštitúcií, ktoré sa zaoberajú otázkami
súvisiacimi s európskou integráciou, operačné granty na podporu iných európskych inštitúcií a združení v oblasti
1
pozri bližšie Ú.v. EÚ L 327, 24.11.2006, s.45
194
vzdelávania a odbornej prípravy. Tento program celoživotného vzdelávania je určený pre žiakov, študentov, účastníkov
odbornej prípravy a vzdelávajúcich sa dospelých osôb, učiteľov, školiteľov v odbornej príprave a ostatných
pracovníkov akýmkoľvek spôsobom zapojených do celoživotného vzdelávania, osoby na trhu práce, inštitúcie alebo
organizácie, ktoré poskytujú možnosti vzdelávania sa v kontexte programu celoživotného vzdelávania alebo v rámci
jeho podprogramov. Ďalej je určený pre osoby a subjekty zodpovedné za systémy a politiky týkajúce sa akejkoľvek
oblasti celoživotného vzdelávania na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, podniky, sociálnych partnerov a ich
organizácie na všetkých úrovniach vrátane obchodných organizácií a obchodných a priemyselných komôr či subjekty,
ktoré poskytujú služby profesijnej orientácie, poradenstva a poskytovania informácií vo všetkých oblastiach
celoživotného vzdelávania. Medzi subjekty pre ktoré je program určený patria aj združenia, ktoré pôsobia v oblasti
celoživotného vzdelávania, vrátane združení študentov, účastníkov odbornej prípravy, žiakov, učiteľov, rodičov a
vzdelávajúcich sa dospelých osôb, výskumné strediská a subjekty, ktoré sa zaoberajú otázkami celoživotného
vzdelávania, neziskové organizácie, dobrovoľné subjekty a mimovládne organizácie.
Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 962/2006 z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre
celoživotné vzdelávanie2, stanovilo Európsky referenčný rámec týchto kľúčových kompetencií3. Keďže globalizácia
prináša Európskej únii neustále nové výzvy, každý občan bude potrebovať širokú škálu kľúčových kompetencií, aby sa
mohol pružne prispôsobiť rýchlo sa meniacemu a úzko prepojenému svetu. Vzdelávanie vo svojej dvojitej úlohe –
sociálnej i hospodárskej – zohráva hlavnú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby európski občania získali potrebné kľúčové
kompetencie, ktoré im umožnia pružne sa prispôsobiť takýmto zmenám. Vychádzajúc predovšetkým z rozmanitých
schopností jednotlivcov, by sa malo vyhovieť rozličným potrebám učiacich sa a to prostredníctvom zabezpečenia
rovnosti a prístupu pre tie skupiny osôb, ktoré z dôvodu znevýhodnenia spojeného so vzdelaním, spôsobeného
osobnými, sociálnymi, kultúrnymi alebo ekonomickými okolnosťami, potrebujú osobitnú podporu, aby mohli naplniť
svoj vzdelávací potenciál. Tieto skupiny osôb zahŕňajú napríklad osoby s nízkou úrovňou základných zručností, najmä s
nízkou úrovňou gramotnosti, osoby, ktoré predčasne opustili školskú dochádzku, dlhodobo nezamestnaných a osoby
vracajúce sa do zamestnania po dlhej prestávke, starších ľudí, prisťahovalcov a zdravotne postihnuté osoby. Hlavným
cieľom referenčného rámca je identifikovať a vymedziť kľúčové kompetencie, potrebné na osobné uspokojenie, aktívne
občianstvo, sociálnu súdržnosť a zamestnateľnosť v znalostnej spoločnosti. Dôležité je taktiež podporovať prácu
členských štátov pri zabezpečovaní toho, aby mali mladí ľudia na konci počiatočného vzdelania a odbornej prípravy
rozvinuté kľúčové kompetencie do takej miery, ktorá ich vybaví pre život v dospelosti, a ktorá bude predstavovať
základ pre ďalšie vzdelávanie a profesionálny rast, a aby boli dospelí schopní svoje kľúčové kompetencie rozvíjať a
aktualizovať po celý svoj život. Odporúčania smerujú aj k poskytnutiu európskeho referenčného nástroja tým, ktorí
rozhodujú o politikách, tým, ktorí poskytujú vzdelávanie, zamestnávateľom a samotným učiacim sa na podporu úsilia
na národnej i európskej úrovni smerujúceho k spoločne dohodnutým cieľom, poskytnúť rámec ďalšej činnosti na úrovni
Spoločenstva v rámci pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“, ako i v rámci programov
Spoločenstva v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.
Referenčný rámec zaraďuje medzi kľúčové kompetencie komunikáciu v materinskom jazyku, komunikáciu v cudzích
jazykoch, matematickú kompetenciu a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky, digitálnu kompetenciu, naučiť
sa učiť, spoločenské a občianske kompetencie, iniciatívnosť a podnikavosť, kultúrne povedomie a vyjadrovanie. Všetky
kľúčové kompetencie sa považujú za rovnako dôležité, pretože každá z nich môže prispieť k úspešnému životu v
znalostnej spoločnosti. Mnohé kompetencie sa prekrývajú a nadväzujú na seba: aspekty, ktoré sú podstatné v jednej
oblasti, budú podporovať kompetencie v ďalšej oblasti. Základná jazyková zručnosť, gramotnosť v písaní, čítaní
a počítaní a zručnosť v informačných a komunikačných technológiách sú hlavným východiskom pri učení sa a naučenie
sa učiť podporuje všetky vzdelávacie aktivity. Existuje množstvo tém, ktoré sa uplatňujú v referenčnom rámci, ako
napríklad kritické myslenie, kreativita, iniciatíva, riešenie problémov, hodnotenie rizika, prijímanie rozhodnutí a
konštruktívne riadenie pocitov zohrávajú úlohu vo všetkých ôsmich kľúčových kompetenciách.
VZDELÁVANIE A ODBORNÁ PRÍPRAVA
Odborné vzdelávanie a príprava by mali poskytovať širokú bázu znalostí a zručností relevantných z hľadiska
pracovného života, pričom by sa zároveň mala zdôrazňovať excelentnosť na všetkých úrovniach. V rámci politík
a postupov, by sa mali posudzovať relatívne vplyvy investícií do rôznych úrovní zručností a spôsobilostí. Mala by sa
zvýšiť kvantita sprostredkovateľských a technických zručností, ako aj zručností na vysokej úrovni, aby sa prekonal ich
nedostatok a podporila sa tak inovácia a rast vedomostnej spoločnosti. Odborné vzdelávanie a príprava (ďalej len OVP)
zohráva dvojakú úlohu – prispieva ku konkurencieschopnosti a zlepšuje sociálnu súdržnosť. Politiky v oblasti OVP, by
sa mali zaoberať všetkými skupinami obyvateľstva a ponúkať pritom atraktívne a podnetné možnosti pre ľudí s
2
pozri bližšie Ú.v. EÚ L394, 30.12.2006, s.10
Kompetencie pre tento rámec sa definujú ako kombinácia vedomostí, zručností a postojov primeraných danému
kontextu. Kľúčové kompetencie sú tie, ktoré potrebujú všetci jednotlivci na osobné uspokojenie a rozvoj, aktívne
občianstvo, spoločenské začlenenie a zamestnanosť.
3
195
vysokým potenciálom a súčasne sa zaoberať ľuďmi, ktorým hrozí znevýhodnenie v oblasti vzdelávania a vyčlenenie
z trhu práce – najmä osobami, ktoré ukončili školskú dochádzku predčasne, osobami s nízkou alebo žiadnou
kvalifikáciou, ľuďmi s osobitnými potrebami, imigrantmi a staršími pracovníkmi. Vzdelávanie a odborná príprava
významne prispievajú k riešeniu rastúcich sociálno-hospodárskych a demografických problémov, ktorým Európska únia
čelí v globalizovanom svete. Týka sa to vysokej miery nezamestnanosti, veľkého počtu ľudí s nízkymi zručnosťami,
starnutia obyvateľstva a naliehavej potrebe zvýšiť úroveň spôsobilostí a kvalifikácie všetkých občanov. Vzdelávanie a
odborná príprava sú zásadnými činiteľmi pre dlhodobé udržanie potenciálu Európskej únie, pokiaľ ide o špičkovú
kvalitu, inovácie, konkurencieschopnosť a sociálnu súdržnosť. Je preto potrebné opätovne potvrdiť dvojakú – sociálnu a
hospodársku – úlohu vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj potrebu zabezpečiť vytvorenie účinných a zároveň
spravodlivých systémov na vysokej úrovni. Nie je možné dosiahnuť ani jednu úlohu, ak to má byť na úkor úlohy druhej.
Snaha o dosiahnutie špičkovej kvality na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj prostredníctvom
lepšieho prepojenia medzi vyšším vzdelávaním, výskumom a podnikovou sférou, o ktorom nedávno rokovali hlavy
štátov a vlád v Hampton Courte, by mala ísť ruka v ruke s úsilím o rozšírenie prístupu k vzdelávaniu, sociálne
začleňovanie a aktívne občianstvo. Vzdelávanie a odborná príprava tvoria jeden z vrcholov tzv. znalostného
trojuholníka4 a sú nevyhnutné pre výskum a inovácie, ktorým poskytujú potrebnú širokú základňu zručností a kreativity.
Predstavujú základný kameň, na ktorom stojí budúci rast Európy a blaho jej občanov. Sú to zásadné zdroje demokracie,
sociálnej súdržnosti a trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, ktoré je potrebné vnímať ako prioritné investície do
budúcnosti. Úlohou členských štátov v rámci ich stratégií celoživotného vzdelávania je určiť priority investícií do
vzdelávania, ktoré sa najefektívnejšie prejavia na kvalite a spravodlivosti jeho výsledkov.
Napriek tomu, že sa dosiahol určitý pokrok, priority pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ sa
musia pri tvorbe vnútroštátnej politiky členských štátov zohľadňovať vo väčšej miere. Konkrétne by sa členské štáty
mali zaručiť, aby vzdelávanie a odborná príprava mali ťažiskové postavenie v národných lisabonských programoch
reforiem, v národnom strategickom referenčnom rámci pre štrukturálne fondy a v národných stratégiách pre sociálnu
ochranu a sociálnu inklúziu. Zároveň, aby boli vo všetkých krajinách zavedené mechanizmy na koordináciu
vykonávania pracovného programu na vnútroštátnej úrovni, vrátane rôznych príslušných ministerstiev a hlavných
zainteresovaných strán, najmä sociálnych partnerov, aby vnútroštátne politiky aktívne prispievali k dosiahnutiu
referenčných ukazovateľov a cieľov pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“. Na európskej
úrovni Komisia musí zabezpečiť, aby sa výsledky pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“
zohľadnili vo vykonávacom procese lisabonských integrovaných usmernení a usmernení Európskej únie pre súdržnosť
a do následných aktivít týkajúcich sa budúcnosti európskeho sociálneho modelu, na čom sa dohodli hlavy štátov a
predsedovia vlád na svojom neformálnom zasadnutí v Hampton Courte. V tejto súvislosti, by mali štrukturálne fondy
klásť dôraz na investície do ľudského kapitálu. S cieľom posilniť vykonávanie pracovného programu sa bude osobitná
pozornosť venovať vytvoreniu cieleného a vhodného programu aktivít vzájomného učenia, v rámci nového
integrovaného programu pre celoživotné vzdelávanie a so zreteľom na získané skúsenosti a politické priority dohodnuté
v priebehu roku 2005. Aktivity vzájomného učenia budú zamerané na oblasti, v ktorých sú reformy potrebné najviac
(oblasti referenčných ukazovateľov Európskej únie, stratégie celoživotného vzdelávania, efektívnosť a spravodlivosť,
riadenie a partnerstvá v oblasti vzdelávania, vyššie vzdelávanie, odborné vzdelávanie a príprava), lepšiemu sledovaniu
vykonávania stratégií celoživotného vzdelávania vo všetkých členských štátoch. Táto otázka bude hlavnou prioritou
spoločnej správy v roku 2008, najmä pokiaľ ide o úlohu celoživotného vzdelávania pri posilňovaní európskeho
sociálneho modelu, dosiahnutiu dohody o odporúčaní pre európsky kvalifikačný rámec, ako aj o návrhu odporúčania
Európskeho parlamentu a Rady o kľúčových schopnostiach pre celoživotné vzdelávanie a ďalšom zvyšovaní kvality
vzdelávania učiteľov, lepšej informovanosti a výmene skúseností, pokiaľ ide o využívanie štrukturálnych fondov a
Európskej investičnej banky, s cieľom podporovať rozvoj vzdelávania a odbornej prípravy, aby sa v budúcnosti zlepšilo
využívanie týchto zdrojov.
VZDELÁVANIE V OBLASTI INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ
Závery zasadnutia Európskej rady, ktorá sa 23. a 24. marca 2000 konala v Lisabone, zdôraznili potrebu prispôsobenia
európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy potrebám hospodárstva založeného na vedomostiach a
deklarovali podporu nových základných zručností, najmä v oblasti informačných technológií ako jednej z troch
základných zložiek tohto nového prístupu. Z potreby lepšieho využívania informačných technológií v oblasti
vzdelávania vyvstala iniciatíva "eLearning: príprava vzdelávania zajtrajška", ktorú Komisia EÚ spustila v máji 2000
ako reakciu na lisabonské zasadnutie. Akčný plán eLearning vytvoril na iniciatívu eLearning štyri línie činností. Išlo o
infraštruktúru a prístrojové vybavenie, odborné vzdelávanie, obsah a služby európskej kvality a spolupráca na všetkých
úrovniach, v rámci desiatich kľúčových činností spojením rozličných programov a nástrojov spoločenstva, na zlepšenie
4
Znalostný trojuholník tvorí vzdelávanie, výskum a inovácie. Znalostný trojuholník hrá kľúčovú úlohu pri podpore
zamestnanosti a rastu. Je preto dôležité urýchliť reformu, podporovať excelentnosť vo vyššom vzdelávaní a partnerstvá
medzi univerzitami a podnikateľským sektorom a zabezpečiť, aby všetky sektory vzdelávania a odbornej prípravy
naplno zohrávali svoju úlohu pri podpore kreativity a inovácií.
196
ich súladu a koordinácie a na zlepšenie dostupnosti užívateľom. Táto iniciatíva nepoukazovala len na potrebu lepšieho
využívania informačných technológií ako takých, ale stanovila, že je potrebné riešiť problém vylúčenia niektorých
jednotlivcov zo spoločnosti, ktoré vyplýva z ich neschopnosti v plnej miere využívať výhody, ktoré informačné a
komunikačné technológie a internet v spoločnosti založenej na vedomostiach ponúkajú, takzvanú "digitálnu priepasť",
ktorá sa často týka mladých ľudí, osôb s postihnutím a starších osôb a spoločenských kategórií, ktoré sú už obeťami
iných foriem vylúčenia. Taktiež je potrebné venovať veľkú pozornosť príprave a ďalšiemu vzdelávaniu učiteľov popri
zamestnaní, aby vedeli využívať internet a informačné a komunikačné technológie v triede zásadným a vzdelanostne
zodpovedným spôsobom. Veľká pozornosť by sa mala venovať rozdielom medzi chlapcami a dievčatami pri využívaní
eLearning a podpore rovnosti príležitostí v tejto oblasti. Celkovým cieľom programu eLearning bolo podporovať a
ďalej rozvíjať efektívne využívanie informačných a komunikačných technológií v európskych systémoch vzdelávania a
odbornej prípravy, ako príspevok ku kvalitnému vzdelávaniu a ako nevyhnutný prvok ich prispôsobenia potrebám
spoločnosti založenej na vedomostiach v rámci celoživotného vzdelávania. Konkrétne išlo o zameranie činnosti na
oblasti identifikácie príslušných činiteľov a informovať ich o spôsoboch a prostriedkoch využívania elektronického
vzdelávania5 na podporu digitálnej gramotnosti a tým prispievať k posilňovaniu sociálnej súdržnosti a osobnému
rozvoju a k podporovaniu dialógu medzi rozličnými kultúrami. Program poukázal aj na využívanie potenciálu
elektronického vzdelávania na rozširovanie európskej dimenzie vo vzdelávaní, poskytovania mechanizmov na podporu
rozvoja produktov a služieb európskej kvality a na výmenu a prevod dobrej praxe. Upozornil aj na využívanie
potenciálu elektronického vzdelávania v rámci inovácií učebných metód, s cieľom zlepšovať kvalitu vyučovacieho
procesu a podporovať autonómiu účastníkov vzdelávania. V oblasti informačných a komunikačných technológií
program vyzdvihol potrebu zamerať pozornosť predovšetkým na podporu digitálnej gramotnosti, európsku virtuálnu
platformu, elektronické partnerstva škôl v Európe a podporu odbornej prípravy učiteľov a priebežné činnosti.
podpora digitálnej gramotnosti:
•
• činnosti v tejto oblasti sa budú zaoberať príspevkom informačných a komunikačných technológií v školách a
podrobnejšie v rámci celoživotného vzdelávania, najmä pre tých, ktorí z dôvodu zemepisnej polohy, sociálnej
situácie alebo osobitných potrieb majú sťažený prístup k týmto technológiám. Cieľom je identifikovať dobré
príklady a vytvárať koordináciu medzi mnohými národnými a európskymi činnosťami, ktoré sú zamerané na
tieto cieľové skupiny.
• činnosti v tejto oblasti musia zahŕňať tak koncepčné, ako aj praktické otázky od pochopenia digitálnej
gramotnosti po určenie nápravných činností na špecifické cieľové skupiny. Digitálna gramotnosť je jednou z
nevyhnutých zručností a schopností potrebných na aktívnu účasť v spoločnosti založenej na vedomostiach a v
novej mediálnej kultúre. Digitálna gramotnosť sa taktiež týka mediálnej gramotnosti a sociálnych zručností,
pretože majú spoločné ciele, ako je napríklad aktívne občianstvo a zodpovedné využívanie informačných
a komunikačných technológií. V súvislosti s tým, bude potrebné zamerať pozornosť na identifikáciu a
skvalitnenie praxe pri podpore digitálnej gramotnosti. Pozornosť sa bude venovať najmä zlepšovaniu
dostupnosti učebných zdrojov pre tých, ktorí majú sťažený prístup k informačným a komunikačným
technológiám, rozličným poznávacím a didaktickým prístupom a rozličným spôsobom učenia sa, osobitným
potrebám napríklad prisťahovalcov, hospitalizovaným deťom alebo postihnutým osobám za využitia pútavých
a motivačných prístupov. Taktiež je potrebné rozvíjať činnosti na zvyšovanie povedomia v tejto oblasti
prostredníctvom európskych sietí, podporovať činnosti, ktoré vykonávajú európske siete, združenia, verejné
orgány, verejno-súkromné partnerstvá, atď., ako aj kontakty a výmeny skúseností z praxe medzi nimi.
európska virtuálna platforma:
•
• činnosti v tejto oblasti budú sledovať lepšiu integráciu virtuálnej dimenzie v rámci vysokoškolského
vzdelávania. Cieľom je nasmerovať k vypracovaniu nových organizačných modelov na poskytovanie vyššieho
vzdelávania v Európe (virtuálne platformy) a na európske schémy výmeny a zdieľania poznatkov (virtuálna
mobilita), budovanie na existujúcich európskych rámcoch spolupráce (program Erasmus, bolonský proces) a
poskytovanie "dimenzie elektronického vzdelávania" ich operačným nástrojom (Európsky systém prenosu
kreditov, európski magistri, zabezpečenie kvality, mobilita),
• je potrebné ďalej rozvíjať existujúce nástroje, najmä tie, ktoré sa týkajú virtuálnej mobility ako doplnku a
upevnenie fyzickej mobility (virtuálny Erasmus), systému uznávania a overovania kvalifikácie (na základe
Európskeho systému prenosu kreditov) alebo informačných a poradenských služieb. Dôležitá je taktiež každá
ďalšia kooperácia medzi virtuálnymi a tradičnými modelmi. Tieto projekty by sa mali zakladať na
inštitucionálnych dohodách a mali by zahŕňať alebo dopĺňať existujúce dohody o spolupráci v rámci
mobilitných programov spoločenstva,
• je potrebné rozvíjať nadnárodné virtuálne platformy. Ide predovšetkým o podporu strategických projektov,
ktoré majú navrhovať vysokoškolské inštitúcie aspoň z troch členských štátov. Mali by sa vypracovať modely
spolupráce na elektronické vzdelávanie, ktoré sa týkajú spoločného zostavovania študijných programov
niekoľkými univerzitami, vrátane dohôd o hodnotení, overovaní a uznávaní získaných schopností podľa
5
Elektronické vzdelávanie (e-Learning): využívanie nových multimediálnych technológií a internetu na zlepšenie
kvality vzdelávania prostredníctvom uľahčenia prístupu k materiálom a službám, ako aj diaľkovej komunikácii a
spolupráci.
197
•
•
vnútroštátnych postupov a zostavovania inovačných duálnych študijných programov, založených tak na
tradičných, ako aj učebných on-line metódach,
• je potrebné rozvíjať európske modely elektronického vzdelávania na vysokoškolské vzdelávanie. Tieto
projekty by mali vytvárať nové modely spolupráce medzi európskymi vysokoškolskými inštitúciami, najmä
zameraním na poskytovanie nepretržitej odbornej prípravy a odborného rozvoja a rozvoja služieb na podporu
učenia sa ako aj na odbornú prípravu učiteľov, školiteľov a ďalších pedagogických pracovníkov v oblasti
pedagogického využívania elektronického vzdelávania, preskúmavania metód zabezpečenia kvality, rozvoja
lepšieho pochopenia organizačných zmien a možných rizík spojených s realizáciou elektronického vzdelávania
v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Platforma má pomáhať aj rozvoju európskych modelov verejnosúkromných partnerstiev v oblasti elektronického vzdelávania, v rámci vysokoškolského vzdelávania a rozvoju
príležitostí, ktoré otvárajú nové partnerstvá a modely financovania.
elektronické partnerstvo škôl v Európe a podpora odbornej prípravy učiteľov:
• činnosti v tejto oblasti podporia a ďalej rozvinú zapájanie sa škôl do sietí, s cieľom umožniť všetkým školám v
Európe budovať pedagogické partnerstvá so školami v celej Európe, propagovať inovačné metódy spolupráce a
prenos kvalitných vzdelávacích programov a posilnenie jazykového vzdelávania a dialógu medzi rozličnými
kultúrami. Aktivity v tejto oblasti sa taktiež zamerajú na aktualizáciu odborných schopností učiteľov a
školiteľov pri využívaní informačných a komunikačných technológií na pedagogické účely a spoluprácu
prostredníctvom výmeny a rozširovania správnej praxe a vytvárania nadnárodných a multidisciplinárnych
projektov spolupráce.
• Rozvíjanie činností, ktoré by napomáhali vzniku partnerstiev medzi školami prostredníctvom internetu a
podporovať odbornú prípravu učiteľov nabádaním európskych škôl, aby budovali pedagogické partnerstvá so
školami v celej Európe, podporovaním jazykového vzdelávania a dialógu medzi kultúrami. Tieto činnosti sa
zamerajú na základné a stredné školy.
• Je potrebné identifikovať a analyzovať existujúce iniciatívy. Tieto činnosti by mali analyzovať existujúcu prax.
Budú sa zisťovať dobré demonštračné projekty, zamerané na príspevok vzdelávacích multimédií a
komunikačných sietí, k podpore partnerstiev medzi školami, najmä v oblasti viacjazyčných a multikultúrnych
projektov. Zabezpečia sa prípadové štúdie hodnotiace materiály a metódy s cieľom pomôcť učiteľom
preskúmať potenciál IKT v oblasti inovačných metód spolupráce, ako sú napríklad virtuálne triedy,
zostavovanie spoločných učebných osnov na ďalšie vzdelávanie učiteľov, multidisciplinárne prístupy alebo
využívanie spoločných učebných pomôcok a zdrojov.
• Je potrebné vytvoriť sieť na podporu elektronických partnerstiev. Túto sieť budú tvoriť učitelia alebo
pedagógovia so skúsenosťami v oblasti európskej spolupráce. Bude poskytovať pedagogickú podporu
a poradenstvo, nástroje a služby na hľadanie partnerských škôl, metódy výmeny skúseností ako aj internetové
stredisko, využívajúce existujúce internetové stránky na účely partnerských činností.
• Je potrebné podporovať siete na spoluprácu v oblasti ďalšieho vzdelávania učiteľov a ďalších pedagogických
pracovníkov. Tieto siete budú založené na inštitúciách zodpovedných za využívanie informácií a
komunikačných technológií na pedagogické účely a zamerajú sa na prioritné oblasti spolupráce, ktoré sú
načrtnuté v správe o konkrétnych a budúcich cieľoch systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Osobitná
pozornosť sa bude venovať vytváraniu priaznivých podmienok na využívanie potenciálu informačných
a komunikačných technológií na účely inovačných metód spolupráce, výmenu vzdelávacích zdrojov a
prístupov a na spoločnú prípravu učebných materiálov.
• Je potrebné rozvíjať propagačné a komunikačné činnosti. Úspech iniciatívy závisí od dynamických
komunikačných činností zabezpečených prostredníctvom internetovej stránky a zahŕňajúcich okrem iného
návrh príťažlivého vizuálneho obrazu, publikácie, tlačového vyhlásenia, prípravy prehľadu školských
projektov, oznámenia o začatí a skončení podujatí, súťaže a udeľovania ocenení.
priebežné činnosti:
• činnosti v tejto oblasti budú zamerané na podporu elektronického vzdelávania v Európe a budú vychádzať z
monitorovania akčného plánu elektronického vzdelávania. Cieľmi sú šírenie, propagácia a prenos dobrej a
inovačnej praxe a výsledkov projektov a programov a posilňovanie spolupráce medzi rozličnými zúčastnenými
činiteľmi, najmä podporovaním verejno-súkromných partnerstiev,
• činnosti na zvyšovanie povedomia verejnosti a informačné činnosti prostredníctvom európskych sietí. Tieto
činnosti by mali podporovať európske siete v oblasti elektronického vzdelávania a príslušné činnosti, ako sú
napríklad cielené konferencie, semináre alebo pracovné stretnutia zamerané na kľúčové témy elektronického
vzdelávania, ako je napríklad zabezpečenie kvality a podpora európskej diskusie a výmeny skúsenosti z praxe
v tejto oblasti,
• podpora aktívneho monitorovania akčného plánu elektronického vzdelávania. Tieto činnosti by mali
poskytovať lepší súlad a zviditeľnenie činností Európskej únie v oblasti elektronického vzdelávania,
prostredníctvom šírenia príslušných materiálov, ako sú napríklad správy a štúdie, zoskupovania projektov,
ktoré majú podobné ciele alebo používajú podobné metodiky a podpora výmeny skúseností, vytvárania sietí a
všetkých ďalších možných kooperácií v rámci činností akčného plánu,
198
• návrh a vytvorenie nástrojov na monitorovanie, analýzu a prognózu elektronického vzdelávania v Európe, v
spolupráci s Eurostatom a Európskou investičnou bankou.
Elektronické vzdelávanie a vzdelávanie v oblasti informačných a komunikačných technológií má potenciál pomôcť
Európskej únii reagovať na výzvy spoločnosti, založenej na vedomostiach, zlepšiť kvalitu učenia sa, uľahčiť prístup k
učebným zdrojom, zamerať sa na špeciálne potreby a dosiahnuť efektívnejšie a účinnejšie vzdelávanie a odbornú
prípravu na pracovisku, najmä v malých a stredných podnikoch.
VZDELÁVANIE UČITEĽOV
V súčasnosti učitelia zohrávajú dôležitú úlohu rozvinúť a naplniť potenciál osobného rastu občanov Európskej únie
a získať poznatky a zručnosti, ktoré budú potrebovať ako pracovníci. Povolanie učiteľa sa stáva komplexnejším
a požiadavky na učiteľa sa zvyšujú. Zlepšenie kvality vzdelávania učiteľov je preto dôležitým cieľom európskych
systémov vzdelávania, ak sa má dosiahnuť rýchlejší pokrok k dosiahnutiu spoločných cieľov, ktoré boli vytýčené
v rámci programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“. Charakteristikou učiteľského povolania je vysoká
kvalifikácia, vzdelávanie počas celého svojho života, mobilita a partnerstvo predovšetkým so školami a preto je
potrebné upevniť prepojenie medzi tými, ktorí pripravujú učiteľov, učiteľmi v praxi a organizáciami poskytujúcimi
prácu. V systéme európskeho práva bola prijatá právna norma, ktorá upravuje problematiku celoživotného vzdelávania.
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES6 z 15. novembra 2006, stanovuje akčný program v oblasti
celoživotného vzdelávania. Týmto rozhodnutím sa ustanovuje program pre akcie Spoločenstva v oblasti celoživotného
vzdelávania (ďalej len "program celoživotného vzdelávania"). Všeobecným cieľom programu celoživotného
vzdelávania je prostredníctvom celoživotného vzdelávania prispievať k rozvoju Spoločenstva, ako vyspelej znalostnej
spoločnosti, s trvalo udržateľným hospodárskym rozvojom, vyšším počtom a kvalitnejšími pracovnými miestami, ako aj
väčšou sociálnou súdržnosťou pri súčasnom zabezpečení riadnej ochrany životného prostredia pre budúce generácie. Je
zameraný najmä na rozvoj výmeny, spolupráce a mobility medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy v rámci
Spoločenstva tak, aby sa stali svetovým štandardom kvality.
Prioritou akcií Spoločenstva v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, by mala byť podpora výučby a jazykového
vzdelávania sa a jazykovej rozmanitosti. Výučba jazykov a jazykové vzdelávanie sa sú mimoriadne významné v
prípade susediacich členských štátov.
Nový program celoživotného vzdelávania (2007-2013) zvýši podporu mobility vzdelávania učiteľov a projektov
spolupráce medzi inštitúciami pre vzdelávanie učiteľov. Aj Európsky sociálny fond je dôležitým nástrojom, ktorý sa
použije na podporu modernizácie systémov vzdelávania a odbornej prípravy, vrátane počiatočného a ďalšieho
vzdelávania učiteľov v členských štátoch.
V reakcii na rozhodnutie Rady pokladať vzdelávanie učiteľov za kľúčovú záležitosť, Komisia v roku 2002 vytvorila
pracovnú skupinu, s cieľom uvažovať o zlepšení vzdelávania učiteľov a školiteľov v odbornej príprave.
Výzvy, ktorým učiteľské povolanie čelí, sú v podstate spoločné v celej Európskej únii. Je možné dospieť k spoločnej
analýze otázok a spoločnej predstave druhov zručností, ktoré učitelia potrebujú. Počiatočné vzdelávanie nemôže
učiteľom poskytnúť vedomosti a zručnosti potrebné na to, aby mohli celý život vyučovať. Vzdelávanie a odborný
rozvoj každého učiteľa je potrebné chápať, ako celoživotnú úlohu, ktorá musí byť podľa toho štruktúrovaná a zaistená.
Poskytovanie učiteľského vzdelávania a odborného rozvoja bude účinnejšie, ak bude na vnútroštátnej úrovni
koordinované ako koherentný systém a ak bude primerane financované. Ideálne by bolo vytvoriť súvislé kontinuum
poskytovania vzdelávania učiteľom od počiatočného vzdelávania učiteľov, cez indukciu do povolania až po ďalší
odborný rozvoj v priebehu celej kariéry, ktorý zahŕňa formálne, informálne a neformálne príležitosti na vzdelávanie.
Znamenalo by to, že všetci učitelia sa budú zúčastňovať na účinnom programe indukcie počas svojich prvých troch
rokov v rámci povolania. Počas svojej kariéry budú mať prístup k štruktúrovanému usmerňovaniu a poradenstvu zo
strany skúsených učiteľov alebo iných kompetentných odborníkov a budú sa zúčastňovať na pravidelných diskusiách o
svojich potrebách, z hľadiska odbornej prípravy a rozvoja v súvislosti so širším plánom rozvoja inštitúcie, v ktorej
pracujú.
Na zabezpečenie primeranej kapacity v rámci vyššieho vzdelávania na poskytovanie požadovanej kvantity a kvality
vzdelávania učiteľov a na podporu profesionalizácie výučby, by programy vzdelávania učiteľov mali byť dostupné na
úrovni magisterského a doktorandského (ako aj bakalárskeho) cyklu vyššieho vzdelávania. Je potrebné upevniť
prepojenia medzi tými, ktorí pripravujú učiteľov, učiteľmi v praxi, svetom práce a ostatnými agentúrami. Inštitúcie
vyššieho vzdelávania hrajú dôležitú úlohu v rozvoji účinných partnerstiev so školami a ostatnými zainteresovanými
stranami, s cieľom zabezpečiť, aby ich učiteľské štúdium bolo založené na pevných dôkazoch a kvalitných vyučovacích
metódach. Osoby, ktoré sú zodpovedné za vzdelávanie učiteľov a za vzdelávanie tých, ktorí učiteľov pripravujú, by
6
Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s.45
199
mali mať praktické skúsenosti z vyučovania a mali by dosiahnuť veľmi vysokú úroveň zručností, postojov a
spôsobilostí, ktoré sa vyžadujú od učiteľov.
Jazykové vzdelávanie
Charta základných práv Európskej únie zaväzuje Európsku úniu rešpektovať kultúrnu, náboženskú a jazykovú
rozmanitosť a zakazuje diskrimináciu aj z jazykových dôvodov. Rešpektovanie jazykovej rozmanitosti je kľúčovou
hodnotou Európskej únie, rovnako ako rešpektovanie jednotlivca, otvorenosť voči iným kultúram, tolerancia
a akceptovanie ostatných a uznávanie jazykovej rôznorodosti. Opatrenia Európskej únie a členských štátov na podporu
viacjazyčnosti preto bezprostredne vplýva na život každého občana.
Občania Európskej únie, ktorí hovoria viacerými jazykmi, môžu v plnej miere využívať voľný pohyb osôb a môžu sa
ľahšie integrovať počas štúdia, či práce v inej krajine. Spoločnosti veľmi často hľadajú ľudí jazykovo zdatných
a jazykovo zručných. Jazyky sú hlavným nástrojom komunikácie a znalosť viacerých jazykov otvára dvere k iným
kultúram a zlepšuje medzikultúrne porozumenia v rámci Európy. Dlhodobým záväzkom Európskej únie je podporovať
jazykové vzdelávanie a jazykovú rozmanitosť. Prvý komplexný program Lingua na podporu vyučovania a učenia sa
jazykov nadobudol účinnosť v roku 1989 a odvtedy sú jazyky v centre európskych programov v oblasti vzdelávania
a odbornej prípravy.7
Od roku 2001 Európska rada, Európsky parlament a Rada prijali niekoľko opatrení pre oblasť zlepšenia jazykových
zručnosti v rámci Európskej únie. Odrazom opatrení bolo prijatie „Podpora jazykového vzdelávania a jazykovej
rozmanitosti: Akčný plán 2004-2006“. V akčnom pláne sa stanovili hlavné ciele, ktoré sa mali sledovať v oblasti
celoživotného jazykového vzdelávania, lepšieho vyučovania jazykov a vytvorenia priaznivého prostredia pre jazyky.
Vo všeobecnosti dosiahla Komisia a členské štáty značný pokrok pri realizácii činností stanovených v akčnom pláne.
V dôsledku všetkých iniciatív značne vzrástol politický význam podpory jazykového vzdelávania, jazykovej
rozmanitosti a viacjazyčnosti ako takej.
Na roky 2007-2013 bola prijatá nová generácia programov ako Program celoživotného vzdelávania, Kultúra, Mládež
v akcii, Európa pre občanov a siedmy rámcový program pre výskum a tieto programy budú klásť väčší dôraz na
podporu jazykového vzdelávania a jazykovej rozmanitosti. Široko uznávaná potreba zvyšovať povedomie o výhodách
jazykového vzdelávania medzi verejnosťou, viedla k vytvoreniu ročného rozpočtu na informačné kampane o jazykoch
v rámci programu celoživotného vzdelávania.
Z pohľadu ďalšieho vývoja Európskej únie bude potrebné zvýšiť zo strany orgánov Európskej únie a členských štátov
úsilie o skvalitnenie výučby jazykov, rozšírenie vyučovaných jazykov a propagáciu škôl podporujúcich cudzie jazyky.
Z hľadiska učenia budú potrebné ďalšie opatrenia na zvýšenie povedomia o tom, aké je dôležité učiť sa viac jazykov
spolu s iniciatívami zameranými na posilnenie motivácie študentov a dospelých pre štúdium jazykov, okrem iného aj
prostredníctvom informálneho vzdelávania.
LITERATÚRA
[1]
Zmluva o založení Európskeho společenstva.
[2]
Charta základných práv Európskej únie, Ú.v. C 303, 14.12.2007.
[3]
Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 962/2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné
vzdelávanie, Ú.v. L 394, s.10, 30.12.2006.
[4]
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady ES č.1720/2006, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti
celoživotného vzdelávania, Ú.v. L 327, s.45, 24.11.2006.
[5]
Pracovný dokument Komisie - Správa o implementácii akčného plánu „Podpora jazykového vzdelávania a
jazykovej rozmanitosti“, KOM(2007) 554 v konečnom znení, 25.9.2007.
[6]
Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu - Zlepšovanie kvality vzdelávania učiteľov, KOM(2007)
392 v konečnom znení, 3.8.2007.
[7]
Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a
Výboru regiónov - Nová rámcová stratégia pre viacjazyčnosť, KOM(2005) 596 v konečnom znení, 22.11.2005.
[8]
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 2318/2003 z 5. decembra 2003, ktorým sa prijíma
viacročný program (2004 až 2006) na účinnú integráciu informačných a komunikačných technológií (IKT) do
systémov vzdelávania a odbornej prípravy v Európe (program eLearning).
7
Pozri KOM (2007) 554 v konečnom znení
200
ADRESA:
Doc. Dr. Jozef Balga, PhD.
Sklabinská 1
835 17 Bratislava
tel.: 09610 57458, 09610 57 374
Mgr. Branislav Červenka
Sklabinská 1
835 17 Bratislava
tel.: 09610 57 551
JUDr. Elena Zacharová
Sklabinská 1
835 17 Bratislava
tel.: 09610 57 407
201
202
NOVÉ POŽIADAVKY NA PROCES VZDELÁVANIA
Helena Strážovská, Ludmila Strážovská
VŠEMvs Bratislava
Abstrakt: Súčasná diskusia k otázkam školskej reformy zahŕňa všetky stupne vzdelávania, pričom
k podstatným problémom o ktorých sa predovšetkým diskutuje je obsahová náplň výučby, sloboda pri
výbere obsahu výučby a celková liberalizácia školského systému. Ku kľúčovým otázkam tohto procesu
patria pozitíva školskej reformy, ku ktorým patrí kvalita pedagógov, ale rovnako tak financovanie
a predovšetkým výrazné zmeny, ktorých existencia by bola umožnená zdola a nie zhora. Osobitne
významná je diskusia k problematike možného doktorandského vzdelávania. V texte uvádzame aj niektoré
stanoviská amerického odborníka Bo Carlssona, ktoré môžu byť v mnohom podnetom pre zdokonalenie
vzdelávacieho procesu u nás.
Kľúčové slová: Prebiehajúca školská reforma, liberalizácia školského systému, výzvy pre tretí stupeň
vzdelávania.
Každoročné stretnutie vysokoškolských pedagógov na EPI Kunovice dáva mnoho podnetov zamyslieť sa nad vlastnou
pedagogickou prácou a nad možnosťami ako ju zdokonaliť. Vyjadruje to sám obsah kategórie „facilita“, čo vnímame vo
svojom texte ako kladný vplyv spoločenských podnetov na výkon.
Chvályhodné v tejto súvislosti je, že na Slovensku diskutujeme v súčasnosti k otázkam školskej reformy. Ministerstvo
školstva SR dáva k verejnej diskusii niektoré prvky školskej reformy, z ktorých my, vysokoškolskí pedagógovia, si
môžeme vybrať myšlienky nadväzujúce na reformu v nižších formách vzdelávania.
Školská reforma je mnohostranne zameraná na problematiku vzdelávania, my však vyberáme nasledovné prvky:
• Verejná diskusia k otázkam školskej reformy.
• Financovanie školskej reformy.
• Negatíva predpokladanej školskej reformy.
• Pozitíva uvažovanej školskej reformy
redukcia školských osnov,
•
•
presun značnej časti tvorby učebných programov z MŠ SR priamo na školy,
podstatná liberalizácia školského systému,
•
uvoľnenie prepchatých osnov a prílišnej uniformity.
•
•
umožnenie tvorivým a aktívnym učiteľom učiť spôsobom, ktorý považujú za lepší než ten, ku ktorému
boli nútení doteraz.
V uvedenom materiáli je cenných niekoľko prvkov, predovšetkým skutočnosť, že sa o problémoch verejne diskutuje,
ďalej, že sa uvažuje s redukciou školských osnov a v tej súvislosti s poskytnutím príležitostí jednotlivým školám, aby
mohli zasahovať významne do učebných programov. Evidentná je teda liberalizácia školského systému a príležitosť dať
vyniknúť tvorivým pedagógom, ktorí sa snažia už dlhodobo presadiť nové kvality v pedagogickom procese, ktoré by
dávali isté znaky odlišnosti a kvality.
Podstata školskej reformy je teda významná liberalizácia školského systému, ktorú možno charakterizovať nasledovne:
• Uvoľnenie povinných osnov a prílišnej jednotnosti obsahu výuky na všetkých školách.
• Umožnenie predovšetkým mladým pedagógom pôsobiť spôsobom, ktorí považujú za progresívnejší a nie je im
vnútený.
• Žičlivé prostredie učiteľom.
Je ľahko možné si predstaviť, že nie celá verejnosť a ani nie každý pedagóg bude súhlasiť s navrhovanými zmenami. Je
možné si predstaviť, že mnohé návrhy si naozaj vyžadujú výmenu názorov. Vo všeobecnosti sa uvádza, že
diskutovateľné môžu byť nasledovné otázky:
• Pedagógovia, ktorým vyhovuje doterajší spôsob učenia by mali mať možnosť pokračovať v ňom.
• Reforma nemá nútiť všetkých učiť po novom, ale umožniť to tým, ktorí majú schopnosti.
• Nemá ísť o nanútenie zmeny zhora, ale umožnenie zmeny zdola.
• Rozširuje sa priestor slobody.
203
Z uvedeného vyplýva, že zrejme postupne budú jednotliví učitelia pristupovať k úplne novým návrhom a zrejmé je aj
to, že v rastúcej konkurencii budú nútení porozmýšľať nad svojim spôsobom a obsahom výučby a usilovať
o progresívne prvky. V tejto súvislosti je možné úprimne privítať zväčšujúci sa priestor slobody pre pedagógov.
Ministerstvo školstva SR teda urobilo významný krok v oblasti školskej reformy. Je na nás pedagógoch, aby sme tiež
urobili ústretový krok. Možno sa zamyslieť nad nasledovnými otázkami:
• Kvalita pedagógov, lebo vplýva na budúci úspech študentov.
• Predpokladá sa vstup do profesie pedagóg na základe náročných testov.
• Očakáva sa rastúci spoločenský status pedagógov.
• Predpokladá sa poskytnúť viac priestoru a času na výskum, na úkor veľkého počtu hodín výuky.
Každá školská reforma je realizovaná v konečnom dôsledku pedagógmi. Od ich odbornej úrovne, ale aj od ich
spoločenského vplyvu na študentov v mnohom závisí úspech reformy. Táto požiadavka je veľmi individuálna
a predpokladá úprimné zamyslenie sa, ba priam až hĺbkovú analýzu jednotlivých pedagógov nad procesom, ktorým
pôsobia na študentov.
I keď poslanie učiteľa považujú mnohé národy za sväté a my sa k tomu prikláňame, predsa len je mimoriadne
významná jeho celková kvalita, čo možno charakterizovať ako odborné vedomosti, citlivý vzťah k študentom, technika
a metodika odovzdávania svojich poznatkov, ale rovnako tak všeobecné vedomosti na pomerne vysokej úrovni,
spoločenská angažovanosť a iné. Z uvedeného vyplýva, že tieto vlastnosti, schopnosti a zručnosti je potrebné
príležitostne preverovať. Býva zvykom na zahraničných vysokých školách, že pedagóg sa podrobí vo vlastnom záujme
testom, pred vstupom do pedagogického procesu. Dnes je tento systém vo svete tak zaužívaný, že napríklad aj
súkromný podnikateľ, ak chce poznať svoje kvality, uskutoční seba analýzu, alebo sa nechá preskúšať viacerými od
seba nezávislými inštitúciami. Ak sa nad tým zamyslíme, uvedomíme si, že práca pedagóga je náročnejšia
a významnejšia, lebo pôsobí na mladú generáciu a nadlho môže určovať systém jej vnímania, správania sa, zručností,
vedomostí a ost.
Ak sa zamyslíme nad uvedeným a pretransformujeme svoje úvahy na vysokoškolské štúdium, i tu sa nevyhnutne
vyžaduje zmena vnímania a postavenia úlohy pedagóga v rámci spoločnosti, aby si spoločnosť uvedomila, že
v pedagógoch a pedagogickom procese má istým spôsobom nástroje, ktoré vlastne realizujú aj jej ciele. Toto osobitne
platí vo vzťahu vysokoškolské štúdium a hospodárska prax.
Výučba na vysokých školách jednoznačne vyžaduje vynikajúce odborné pozadie pedagóga, ktoré môže získať
výskumnou činnosťou. O výskume vysokoškolských učiteľov na Slovensku a o výskume vôbec na Slovensku sa
diskutuje v takom slova zmysle, že je podhodnotený, nedostatočne materiálovo i finančne vybavený. V tejto súvislosti
je nezanedbateľná skutočnosť, že vysokoškolskí pedagógovia sú čoraz viac zaťažovaní administratívnymi úlohami,
ktoré sa často násobne i duplicitne vyrábajú a oberajú tak učiteľa o vzácny čas, ktorý by mohol venovať výskumnej
činnosti, resp. štúdiu. V tejto súvislosti sa treba zamyslieť nad viacerými otázkami:
• Jednoznačne treba zvýšiť všeobecnú úroveň ekonomického vzdelávania.
• Vyskytujú sa názory, že na Slovensku sa netreba veľmi snažiť o základný výskum a tvorbu nových
ekonomických teórií.
• Treba predovšetkým aplikovať medzinárodnú ekonómiu na lokálne podmienky.
• Javí sa potrebným organizovať výskumné semináre.
Problematika výskumu vysokoškolských pedagógov je v súčasnosti veľmi diskutovanou otázkou, najmä v súvislosti
s niektorými názormi zahraničných autorov k otázke aký výskum sa na Slovensku k ekonomickej otázke má robiť.
V zásade diskutujeme o základnom a aplikovanom výskume. V tejto súvislosti sa v Trende zamýšľal istý americký
pedagóg nad tým, či Slovensko ako malá krajina má vyčerpať svoje sily na základný výskum a tvorbu nových
ekonomických teórií, keď tieto môžu byť už hotové v zahraničí, v krajinách a na univerzitách, kde sú vyložene
vytvorené podmienky na základný výskum. Isteže nemožno doslova toto stanovisko prijať a prevziať, naopak treba si
želať, aby aj na Slovensku jestvovali špičky medzi vysokoškolskými učiteľmi, ktorí sú tvorcami základného výskumu
a tvorcami nových ekonomických teórií. To čo však na Slovensku chýba je lepšie a výraznejšie prepojenie hospodárskej
praxe a pedagógov jednotlivých univerzít, pretože hospodárska prax môže byť a aj by mala byť tým prvkom v reťazi
zvyšovania znalostí, ktorá potrebuje zadefinovať problémy základného výskumu, prirodzene vo svoj prospech.
Významné výsledky výskumu je možné očakávať od doktorandov, ktorí s entuziazmom nastupujú do štúdia a zaujímajú
sa prevažne o exaktné disciplíny a novú ekonomiku, a inovácie v oblasti informačných technológií. V tejto súvislosti
radi sprostredkujeme isté nové pohľady na doktorandské vzdelávanie z pera amerického autora Bo Carlssona. Ide
o nasledovné:
• V USA existuje veľa doktorandských programov v oblasti biznisu, viac než 80 z nich sú tradičné PhD
204
•
•
programy.
Oproti Phd programom stoja DBA programy, osobitne tri z nich sú rovnaké obsahom i štruktúrou ako PhD. Ide
o programy na univerzitách
Harvard
•
Boston
•
•
Cleveland
Tieto sú založené na disciplínach určených pre kariéru na vysokých školách vo výskumnej oblasti a pod.
K tomuto štúdiu sa nevyžaduje predchádzajúca prax.
Najvýznamnejšie z nich sú akreditované, niektoré z nich však akreditované nie sú, uvádzame ich pod výrazom
DBA (doctor of business administration) programy a sú neakreditované. Patrí k nim:
• Osem amerických univerzít zameraných na medzinárodný obchod, financie, marketing, strategický
manažment. Pre ne sú charakteristické:
• Externé formy štúdia.
• On-line programy (2 univerzity) v mnohopočetných campusoch.
Veľmi zaujímavý v tejto súvislosti je študijný program, ktorý môže byť prakticky orientovaný, ale môže byť aj tzv.
multidisciplinárny.
• Doktorandské štúdium tohto druhu realizuje osem univerzít, ktoré udeľujú tituly, sú akreditované aj
neakreditované
EDM (Executive Doctor of Management)
•
•
DPS (Doctor of Professional Studies)
PhD
•
DM, DMgt (Doctor of Management)
•
•
EdD (Educational Leadership), (Executive Leadership in Human Resource Development
Z uvedeného vyplýva, že naozaj sú vzdelávacie programy tretieho stupňa vysokoškolského štúdia mnohostranné, ovšem
každá má svoj špecifický cieľ a zmysel, prečo vychováva práve tým spôsobom a tým obsahom ako vychováva.
Na uvedenom možno vidieť akoby pokračovanie tých myšlienok školskej reformy u nás, ktorá poskytuje možnosť
osobitosti a výnimočnosti až excelentnosti jednotlivých školiacich pracovísk.
Európske školy akreditované podľa amerického systému. Ide o:
• 40 škôl v Európe.
• 17 z nich má PhD program
• 8 má akreditovaný DBA program
• Ostatné poskytujú obidva programy PhD a DBA
• Najviac DBA programov v Európe je založené na príprave pomocou disciplín podobne tradičnému PhD
programu, t.j. interdisciplinárne.
Životaschopnosť a významnosť týchto druhov doktorandských programov dalo podnet aj pre ich aplikovanie v Európe.
Možno sa zamyslieť nad tým, či v jednej krajine by mala existovať len jedna forma prípravy doktorandov, alebo
viacero. V tejto súvislosti je vhodné porovnať oba programy.
Rozdiely medzi PhD a DBA programami
• PhD programy sa zameriavajú na intenzívnu prípravu kandidátov na vysoko špecializovaný teoretický výskum.
• Ťažisko je položené na rozvoj novej teórie ekonomiky a príbuzných disciplín.
• Najviac doktorandov sa kariérne uplatňuje ako univerzitní výskumníci a profesori, senior výskumníci v
biznise, alebo vo vláde či vo verejnej správe.
• DBA programy kladú ťažisko na aplikáciu teórie viac než na rozvoj novej teórie. To znamená, je viac
prakticky zamerané na manažérske prostredie než PhD.
• DBA je ekvivalentom PhD s rovnakým rešpektom. Oba programy znamenajú prínos pre rozsah poznatkov
• DBA je profesionálne doktorandské štúdium pre manažérov. Jeho ťažisko je položené na aplikáciu
teoretických vedomostí.Viac než na rozvoj novej teórie.
• Je to program založený na výsledkoch výskumu rozvoja manažmentu.
• V protiklade k PhD programu, ktorý je budovaný na silných základoch čiastkových disciplín ide viac
o praktickú orientáciu.
205
Dovoľujeme si zároveň oboznámiť čitateľov s ďalším spôsobom a formou doktorandského štúdia ako je EDM systém.
• V USA sa začal v roku 1995 ako trojročné doktorandské štúdium.
• Predstavuje dva semestre za rok a letnú školu – sústredenie na zber údajov.
• Konzultácia každé tri týždne, dva až štyri dni.
• Potreba dosiahnuť 54 kreditov – 3 kurzy za semester
• Zaujímavý je priemerný vek aplikantov 46 rokov
• Minimálna prax -15 rokov.
• Vyžaduje sa druhý stupeň alebo profesionálny stupeň.
• 25 doktorandov vstupuje do procesu ročne.
Pre zaujímavosť uvádzame obsah výuky interdisciplinárneho seminára doktorandov:
• Interdisciplinárny seminár – 24 kreditov
•
Kultúra a svetová politika
Teória a prax kolektívnych činností
•
Vedenie a tvorba hodnoty
•
•
Biznis ako dynamický systém
Globálny ekonomický systém
•
Rozvoj sociálnej politiky
•
•
Technológia a dizajn sociálneho systému
Sociálna etika – aktuálne otázky
•
• Výskumné metódy – projekty – 30 kreditov
Identifikovanie a konceptualizácia výskumnej témy
•
Štrukturálne kvalitatívne výskumné metódy
•
•
Kvantitatívne metódy – dizajn, meranie a analýzy
Dizertácia doktoranda obsahuje tri výskumné dokumenty (jeden každý rok) v rukopise.
•
Z uvedeného porovnania sa je možné zamyslieť nad tým, prečo sú niektoré programy vzdelávania najvyššej formy
doktorandského štúdia významné.
Prečo je EDM unikátne
• Multidisciplinárny charakter (humanitné, sociálne, ekonomické vedy, rozsiahle vedomosti manažmentu
• Vyžadujú sa kvalitatívne a kvantitatívne metódy
• Program je založený a uskutočňovaný na špičkových univerzitách.
Je veľa argumentov, skúseností a diskusií ako zdokonaľovať vzdelávací proces na Slovensku na všetkých stupňoch
štúdia. Súčasťou úvah o tom, ako je možné zdokonaliť tento proces sú aj názory samotných doktorandov, ktorí dávajú
odpoveď na to, čo sa v ich živote zmenilo po absolvovaní doktorandského štúdia, resp. čo robia odlišne od času, keď
vstúpili do programu doktorandského vzdelávania. Možno to zhrnúť nasledovne:
• Doktorandi podľa vlastného vyjadrenia rozmýšľajú rozdielne od predchádzajúceho spôsobu tým, že vedia ako
študovať materiály. Vidia do problému a snažia sa vidieť ho perspektívne.
• Študijné materiály čítajú kriticky a vyjadrujú sa k nim.
• Rozumejú štatistike a vedia vyvodzovať závery.
• Sú naklonení otvoreným perspektívam i keď sú rozdielne od ich vlastného predchádzajúceho názoru.
• Vo vzdelávacom programe počuli veľa argumentov, veľa diskusií a získali mnoho skúseností od
kvalifikovaných učiteľov.
• Sú otvorení voči príležitostiam, ktoré vyžadujú odpovede.
• Sú otvorení voči otázkam, ktorými sa doteraz nezaoberali.
• Získali výskumné zručnosti
kvantitatívne
•
kvalitatívne.
•
• Poskytujú svoje poznatky svojmu okoliu, delia sa so svojim okolím o svoje progresívne stanoviská.
Identifikujú problémy, ktoré sú kritické.
• Identifikujú situácie, ktoré nie sú jednoduché.
• Rozumejú psychologickým problémom.
• Rozumejú sociologickým problémom a sú pripravení na to, ako ich riešiť.
V článku sme prirodzene zostručnili problémy procesu vzdelávania. Sledovali sme cieľ navodiť myšlienky na proces
zdokonaľovania.
206
ADRESA:
Prof. Ing. Helena Strážovská, PhD.
VŠEMvs Bratislava
Železničná 14
821 07 Bratislava
tel.: +421907/890399
Doc. Ing. Ľudmila Strážovská, PhD.
VŠEMvs Bratislava
Železničná 14
821 07 Bratislava
tel.: +421907/890399
207
208
RIADENIE ĽUDSKÝCH ZDROJOV V PROGRAMOCH VYSOKOŠKOLSKÉHO ŠTÚDIA*
Sergej Vojtovič1, Emília Krajňáková2
1
2
Ekonomická fakulta TU, Košice
Abstrakt: V štúdii sa pozornosť venuje analýze obsahu a pojmu riadenia ľudských zdrojov v manažérskych
programoch a zameraniach vysokoškolského vzdelania. Východiskom tejto analýzy je obsah pojmov ľudský
kapitál a riadenie ľudských zdrojov vo vedeckej a odbornej komunikácii, podmienky vzniku týchto pojmov
v hospodárskej praxi a odbornej komunikácii. Zároveň sa skúmajú príčiny neadekvátneho ponímania
týchto pojmov v porovnaní s ich pôvodným zmyslom, nadobudnutým v procese ich vzniku a rozvoja v praxi
západoeurópskeho manažmentu. Autor sa snaží odpovedať na otázku, prečo využitie pojmov ľudské
zdroje, riadenie ľudských zdrojov sa sprevádza nazvanými komplikáciami a prečo sa uskutočňuje
podmienenosť pomenovaných pojmov takými tradičnými termínmi ako personál, zamestnanci,
pracovníci, personálny manažment alebo personálne riadenie. Na základe tejto analýzy sa zdôvodňuje
teoretický obsah riadenia ľudských zdrojov a možnosti jeho praktickej aplikácie v manažérskych
vzdelávacích programoch vysokoškolského štúdia.
Kľúčové slova: Riadenie ľudských zdrojov, personálne riadenie, „nová ekonomika“, tvorba inovácií,
rozvoj schopnosti a zručností ,riadenie ľudských zdrojov ako študijný program.
ÚVOD
Riadenie ľudských zdrojov je určitou teoretickou koncepciou a súhrnom princípov a prístupov v riadení ľudského
kapitálu. Táto koncepcia vzniká a formuje sa v 80. - 90. rokoch minulého storočia v hospodárskych, sociálnych a
kultúrnych podmienkach vyspelých krajín sveta. Začiatkom 90-ych rokov spolu s modernou teóriou manažmentu
a personálnym riadením sa zapája do vedeckej a odbornej komunikácie v oblasti manažmentu, praxi personálneho
riadenia krajín Strednej a Východnej Európy. Zároveň už takmer poldruha desaťročia ako samotný pojem riadenie
ľudských zdrojov, tak aj pojednávanie o jeho obsahovej stránke vo vedeckých a iných publikáciách, v manažérskej a
živej odbornej komunikácii sa sprevádza nejednoznačnosťou, takmer protikladnou interpretáciou.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že nejednoznačná interpretácia riadenia ľudských zdrojov sa vyskytuje aj v tých
krajinách, kde koncepcia ľudských zdrojov vznikla a sa rozvíjala. Toto nasvedčuje, že sú určité všeobecné ako
hospodárske, tak aj poznávacie problémy, ktoré ovplyvňujú nejednoznačnú interpretáciu podstaty riadenia ľudských
zdrojov. V tejto súvislosti je úlohou vysokých škôl sa nielen zaoberať skúmaním a správnou interpretáciou podstaty
koncepcie riadenia ľudských zdrojov, ale aj prípravy odborníkov, schopných adekvátne riadiť procesy reprodukcie
a využitia ľudského kapitálu pre účely hospodárskeho a spoločenského pokroku.
1 RIADENIE ĽUDSKÝCH ZDROJOV: PERSONÁLNA ALEBO MANAŽÉRSKA KONCEPCIA
Vo vedeckých a odborných knižných a iných publikáciách je prakticky nemožné sa stretnúť s tou predstavou o riadení
ľudských zdrojov, ktorá vznikla a sformovala sa v podmienkach hospodárskeho rozvoja vyspelých krajín sveta a v
systéme ich manažmentu. A preto vo väčšine prípadov každý z autorov vkladá svoj vlastný zmysel a svoju predstavu
do ponímania podstaty ľudských zdrojov a koncepcie riadenia ľudských zdrojov.
Predstava o riadení ľudských zdrojov, ktorá vychádzala z iných podnetov, avšak z hľadiska vonkajších charakteristík
a výsledkov jej uplatňovania v praxi personálneho riadenia sa začala úspešne realizovať v praxi japonského
manažmentu už takmer v päťdesiatych – šesťdesiatych rokoch XX. storočia bez toho, aby japonskí manažéri vedeli, že
uplatňujú predstavu o riadení ľudských zdrojov. Predstava, ktorá zároveň americkým a západoeurópskym manažérom
zahmlievala systém japonského manažmentu a robila ho nepochopiteľným a zahaleným tajomstvom. Len o čosi neskôr,
koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov, kým zásady predstavy o ľudských zdrojov sa nezačali
formovať a prejavovať v americkom a západoeurópskom manažmente a keď si americkí odborníci a manažéri
uvedomili podstatu tejto predstavy a dali jej pomenovanie, japonskí manažéri sa dozvedeli od amerických, že oni
uplatňujú predstavu o riadení ľudských zdrojov. Zároveň len po tom pre amerických a západoeurópskych manažérov sa
rozptýlili tajomstva japonského manažmentu.
*
Štúdia vypracovaná v rámci realizácie projektu VEGA č. 1/3817/06.
209
Predstava, pojem alebo popis koncepcie riadenia ľudských zdrojov väčšinou cestou písomnej komunikácie (cez knihy,
časopisy iné odborné a vedecké publikácie), cez účasť odborníkov a vedcov na vedeckých konferenciách, seminároch
a pod., čiastočne cez západoeurópskych manažérov, ktorí pôsobia vo východoeurópskych krajinách alebo komunikujú
s ich odborníkmi, začiatkom deväťdesiatych rokov sa dostáva do komunikačného obehu východoeurópskych krajín,
vrátane Slovenska. Avšak táto pôvodne sformovaná predstava (koncepcia) o riadení ľudských zdrojov, ktorá vznikla
v osemdesiatych rokoch v podmienkach hospodárskeho rozvoja západoeurópskych krajín v odbornej a vedeckej
komunikácie nielen Slovenska, ale takmer všetkých postkomunistických krajín, veľmi často sa používa nie v súlade
s jej pôvodným obsahom a ponímaním a dokonca aj veľmi často sa vytvárajú mytologické predstavy o jej podstate
a základných charakteristikách.
V absolútnej väčšine vedeckých publikácií otázkam vymedzenia a definovania podstaty a iných súvislostí koncepcie
riadenia ľudských zdrojov a jej odlišnosti od koncepcie personálneho riadenia, ako pravidlo, sa nevenuje žiadna
pozornosť. V lepšom prípade autor zdôrazní, aký zmysel vkladá do daného pojmu ako napríklad, „v nasledujúcom texte
sa budeme zaoberať personálnou prácou v tejto najnovšej podobe, teda v podobe riadenia ľudských zdrojov. Preto
naďalej v súvislosti s personálnou prácou budeme tento termín používať“ [10, s. 17]. Ďalej, ako pravidlo, v publikácii
pokračuje rozpráva o vytýčených cieľoch a úlohách z oblasti personálneho manažmentu. Riadenie ľudských zdrojov
podľa väčšiny vedeckých a odborných publikácií predstavuje najnovšiu koncepciu personálnej práce, ktorá vo
vyspelom zahraničí sa začala formovať niekedy v priebehu 50.-60. rokov [9, s. 16]. Preto „na zvýraznenie nových
prístupov v riadení personálu sa v tomto období začala používať aj nová terminológia“ [8, s. 17]. „Ak hovoríme
o ľudských zdrojoch v podniku, rozumieme tým celý ľudský potenciál. Tvoria ho nielen počet a štruktúra
zamestnancov, ale aj taký aspekt, ako sú vzdelanosť a kultúra, medziľudské vzťahy, schopnosť spolupráce, vnímanie
sociálnych a ekologických faktorov prostredia a pod“. „Riadenie ľudských zdrojov sa najčastejšie definuje ako činnosť,
ktorej pozornosť sa sústreďuje na zamestnancov – ľudské zdroje a ktorá sa spolu s ostatnými funkčnými oblasťami
manažmentu podieľa na dosiahnutí synergického efektu – splnení cieľov zamestnancov i podniku ako celku“ [8, s. 10].
S podobným vysvetlením podstaty ľudského kapitálu a riadenia ľudských zdrojov, hoci dosť zriedkavo, sa stretávame
aj v zahraničnej literatúre. Riadenie ľudských zdrojov je činnosťou, ktorá „zahŕňa všetky manažérske rozhodnutia
a postupy, ktoré priamo ovplyvňujú ľudí alebo ľudské zdroje, ktoré pracujú v organizácii“ [6, s. 5]. Vo
východoeurópskych krajinách ako pravidlo sa používa pojem personálne riadenie [13] a pojem ľudské zdroje sa
používa len v publikáciách, preložených z anglického jazyka (14; 16) alebo v publikáciách pojednávajúcich
o problémoch ľudských zdrojov, ako sú tieto prezentované v odborných publikáciách vyspelých krajín sveta [15].
V odborných publikáciách, preložených do českého alebo slovenského jazyka len v málo z nich ich autori sa venujú
definícii podstaty riadenia ľudských zdrojov a zdôvodneniu jeho odlišnosti od personálnych činností a personálneho
riadenia. Za výnimku možno považovať publikáciu amerického autora M. Armstronga preloženú do českého jazyka [1,
s.149-162], v ktorej sa pozornosť venuje analýze a vysvetleniu zákonitostí vzniku a rozvoja koncepcie riadenia
ľudských zdrojov, jej podstate, súvislostiam a jej miestu v štruktúre ako celkového manažmentu, tak aj personálneho
riadenia v organizáciách
Podobne sa deje v odbornej komunikácii a v praxi personálneho riadenia s tým rozdielom, že zjednodušenie a priama
zámena pojmu „personálne riadenie“ na „riadenie ľudských zdrojov“ a termínov „ľudia“, „zamestnanci“, „pracovníci“
na termín „ľudské zdroje“ sa vyskytuje pomerne častejšie. Keď pojem „ľudské zdroje“ sa vyskytuje v názve
personálnej, poradenskej alebo vzdelávacej agentúry, v takom prípade je ťažko posudzovať súvislosti v jej pomenovaní
a zameraní jej činností.
O iných súvislostiach svedčí informácia, napríklad na webovej stránke výrobnej firmy, ktorá poskytuje určitú
informáciu pre prípadných uchádzačov o prácu vo firme. Napríklad v informácii o požiadavkách na uchádzača sa
zdôrazňuje, že ľudské zdroje - „zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu ovplyvňujúcu kvalitu výrobku, musia byť
spôsobilí na základe primeraného vzdelania, výcviku, vedomostí a skúseností" [21]. V prípade inej firmy sa zdôrazňuje,
že „komponenty IFS (informačných systémov) pre ľudské zdroje šetria čas a peniaze racionálnou a efektívnou správou
ľudských zdrojov. Poskytujú rýchlu a presnú analýzu a zabezpečujú potreby spoločnosti a zamestnancov v oblasti
kvalifikácie a ďalšieho rozvoja. Sú nevyhnutným predpokladom pre úspešné strategické plánovanie ľudských zdrojov“
[22].
V deväťdesiatych rokoch bolo obvyklou praxou vo výrobných podnikoch a iných organizáciách premenovanie
personálnych útvarov a referátov na útvary riadenia ľudských zdrojov bez toho, aby zamestnaní v nich personálni
pracovnici vedeli účel a zmysel týchto premenovaní alebo pocítili premeny v obsahu, metódach, prístupoch
a v otázkach organizácie svojej práce. Nadpis “Oddelenie (útvar) ľudských zdrojov“ alebo „Referát pre ľudské zdroje“
častejšie môžeme stretnúť na dverách hocakej organizácie a inštitúcie ako „personálny útvar“ alebo „personálny
referát“ [23]. Iná firma, ktorá sa zaoberá personálnym poradenstvom, poskytovaním informácií o možnostiach
zamestnania v krajinách Európskej únie a sľubuje pomoc v komunikácii s potenciálnym zamestnávateľom a v príprave
potrebných podkladov poskytuje svoju ponuku pod heslom „trh práce – ľudské zdroje“ [24].
210
Inzerát firmy, ktorá ponúka zamestnanie pre personálneho pracovníka, má nasledovnú podobu: „Špecialista pre ľudské
zdroje. HRman, s.r.o., 13.1.2006. Informácie o pracovnom mieste. Miesto práce: N.; Náplň práce: nábor a výber
zamestnancov...“ [25]. Stalo sa pravidlom, že hocijaké informácie o personálnych záležitostiach sa poskytujú ako
pravidlo pod heslom „ľudské zdroje“ alebo „riadenie ľudských zdrojov“. Ako napríklad: „Ľudské zdroje. Pracovný
potenciál vo forme kvalitnej pracovnej sily zabezpečuje spoločnosť aktívnou spoluprácou so vzdelávacími
zariadeniami:... [26]. Podobne sa deje v živej odbornej alebo manažérskej komunikácii, keď nielen vo verejných
vystúpeniach a prejavoch, ale aj v osobnej komunikácii najmä vrcholový manažment firiem a organizácií ako pravidlo
vyhlasuje, že najcennejšou komoditou, hodnotou, kapitálom pre firmu (alebo pre dotyčného manažéra) sú ľudia,
zamestnanci firmy bez ohľadu na konkrétne skutočnosti, v akej hospodárskej a finančnej situácii sa nachádza
organizácia, či skutočne využíva ľudský kapitál alebo len pracovnú silu a navyše uskutočňuje len personálnu
administratívu. Z analýzy uvedených hore vyjadrení o koncepcii riadenia ľudských zdrojov a jej jednotlivých pojmov
vyplýva, že viaceré z nich sú predovšetkým neadekvátnou interpretáciou jej pôvodného obsahu a zmyslu a zároveň
doplnené a „domyslené“ vlastnými subjektívnymi predstavami. K najdôležitejším spomedzi nich patria:
• riadenie ľudských zdrojov ako personálna činnosť;
• riadenie ľudských zdrojov ako personálna práca;
• riadenie ľudských zdrojov ako riadenie personálnych činností;
• úlohy RĽZ sa zhodujú s úlohami personálneho riadenia plánovanie, analýza pracovných miest, získavania
a výber pracovníkov atď. (plný zoznam personálnych činností);
• útvar riadenia ľudských zdrojov je tým istým čo je personálny útvar;
• ľudské zdroje – konkrétni ľudia v podniku, zamestnanci, pracovníci;
• ľudské zdroje – vzdelanosť, kultúra, medziľudské vzťahy a iné vlastnosti zamestnancov.
Neadekvátna interpretácia teoretických úvah, kategórií a pojmov koncepcie riadenia ľudských zdrojov vo vedeckej
a odbornej praxi je veľmi zložitým a náročným javom. Preto poskytnúť všestrannú analýzu tohto javu, zdôvodniť
a vysvetliť jeho príčiny v rámci daného príspevku bolo by nesplniteľnou ambíciou. Avšak pokúsime sa aspoň
pomenovať najdôležitejšie príčiny týchto neadekvátnych predstav a prezentácií koncepcie riadenia ľudských zdrojov:
1. Móda. Používanie pojmu s účelom sebaprezentácie, snaha javiť sa moderne, a to tak, ako to je v odbornej a vedeckej
komunikácii.
2. Povrchné prebranie a preklad pojmov, terminológie, koncepčných záležitostí riadenia ľudských zdrojov;
3. Vplyv všeobecnej kultúrnej paradigmy a porevolučných očakávaní a hodnotení začiatku deväťdesiatych rokov, keď
všetko, čo prichádzalo zo západnej Európy sa vnímalo a hodnotilo jednoznačne ako pokrokové, vyspelé. Keď to je
niečo iné ako personálne riadenie, to znamená, že je to ďalšia vyspelejšia, pokroková fáza, etapa a pod. v rozvoji
personálneho riadenia. Vtedy veľmi jednoduchá zámena pojmov „personálne riadenie“ na „ľudské zdroje“ robí autora
článku, knihy, inej publikácie, vystúpenia, vyjadrenie a pod. sofistikovaným, nepochopiteľným pre iných a to znamená
odborným a vedeckým. Podobne tomu, ako napríklad používateľa pojmu „riadenie“ na Slovensku jednoznačne začlenia
ak nie do stredoveku, tak aspoň do predchádzajúceho socialistického obdobia. Výnimkou je odborná komunikácia
v českej republike, kde našťastie pojem „řízení“ obhájil plné právo na svoju existenciu. Keď riadenie ľudských zdrojov
je personálnym riadením, vtedy vznik a rozvoj koncepcie riadenia ľudských zdrojov sa začína koncom XIX. alebo
začiatkom XX. storočia. Prečo sa vtedy začína hovoriť o potrebe zvláštneho riadenia personálnych (osobných)
záležitostí zamestnancov a nehovorí sa o ľudských zdrojoch a potrebe riadenia ľudských zdrojov? Prečo ešte
v šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov v odbornej a vedeckej komunikácii a v praxi riadenia
zamestnaneckých záležitosti sa ani nevyskytujú javy, ktoré by sa už nedali vysvetliť v pojmoch koncepcie personálneho
riadenia a nevyskytuje sa pre toto adekvátny pojem? Očividne, že v danom prípade tieto koncepcie a ich pojmové
zabezpečenie nemôže byť totožným, že každá z nich má svoju vlastnú históriu, logiku, zákonitosti vzniku a rozvoja,
podmienenosť zvláštnymi faktormi hospodárskeho a sociálneho rozvoja;
4. Jednou z hlavných príčin neadekvátnej interpretácie koncepcie riadenia ľudských zdrojov vo vedeckých a odborných
publikáciách a v manažérskej praxi je jej historická odtrhnutosť od hospodárskych, sociálnych, kultúrnych
a teoretických podmienok a súvislostí jej vzniku, formovania a rozvoja. Jedná sa o absenciu historického prístupu
k analýze a skúmaniu podstaty riadeniu ľudských zdrojov – nezapájanie do analýzy a rozhľadu koncepcie riadenia
ľudských zdrojov konkrétnych historických súvislostí - hospodárskych, sociálnych, teoretických a kultúrnych procesov
a javov, ktoré ovplyvňovali jej formovanie a rozvoj. Ignorovanie historických podmienok a faktorov, ktoré pôsobili na
formovanie zásad, obsahovej podstaty a zmyslu koncepcie riadenia ľudských zdrojov, zostáva slovesnou hrou,
abstraktným a scholastickým teoretizovaním.
2 RIADENIE ĽUDSKÝCH ZDROJOV V PROGRAMOCH VYSOKOŠKOLSKÉHO ŠTÚDIA
Riadenie ľudských zdrojov v poslednom desaťročí sa stalo zároveň súčasťou vzdelávacieho procesu na vysokých
školách a univerzitách krajín strednej a Východnej Európy. Vo väčšine prípadov riadenie ľudských zdrojov je zaradené
ako študijný predmet v sústave študijných manažérskych programov. Vo väčšine prípadov tento študijný predmet
211
nahrádza pôvodný predmet personálny manažment. Spravidla sa zavádza ako nový predmet v sústave študijného
programu. Obsahové zameranie predmetu riadenie ľudských zdrojov je takmer celkom totožné s personálnym
manažmentom. Zároveň celkove riadenie ľudských zdrojov sa chápe a vykladá ako moderná koncepcia personálneho
manažmentu bez zdôvodnenia a definovania jeho moderných prvkov.
Napríklad v jednom zo študijných programov z manažmentu, ktorý sa uskutočňuje v bakalárskom a magisterskom
štúdiu, pre prehlbovanie poznatkov z manažmentu ľudských zdrojov v I. stupni sa ponúka sústava povinne voliteľných
predmetov, ktorá sa skladá z takých študijných predmetov ako „Sociológia práce a riadenia v manažmente ľudských
zdrojov“, „Zvládanie náročných situácií v manažmente ľudských zdrojov“, „Pracovné právo“, „Personálna agenda
a normy“, „Ekonomika a financovanie organizácií terciárnej sféry“, „Personálne informačné systémy“ [27].
V II. stupni vysokoškolského štúdia v študijnom programe „Manažment“ sa ponúkajú predmety „Manažment
zamestnávania a formovania podnikovej pracovnej sily“, „Kvalita pracovného života a pracovné vzťahy“, „Psychológia
osobnosti“, „Európske pracovné právo“, „Klinika pracovného práva“, „Medzinárodný manažment ľudských zdrojov“,
„Manažment výkonnosti“, a „Personálny marketing“ [28]. Navyše, ak pozrieme na obsah samotného študijného
predmetu „Manažment ľudských zdrojov“, ktorý je povinným v sústave predmetov študijného programu „Manažment“,
tak jednotlivé témy sú venované organizácii personálnej práce, designu a redesignu pracovného miesta, analýze
pracovných miest, plánovaniu a optimalizácii potreby ľudských zdrojov, mobilite pracovníkov (rozmiestňovaniu,
prepúšťaniu a penzionovaniu pracovníkov), získavaniu, výberu, prijímaniu a vzdelávaniu pracovníkov v organizácii,
pracovným podmienkam a sociálnej starostlivosti o zamestnancov a pod. Podstatou tohto predmetu manažmentu
ľudských zdrojov podľa autorov sú „Základy a vývojové koncepcie personálnej práce. Definícia, ciele, úlohy.
Manažment ľudských zdrojov (ďalej len „MĽZ“) ako integrálna súčasť manažmentu organizácie. Koncepcie
personálnej práce vo svete. Vývojové etapy personálnej práce“ [29].
Riadenie ľudských zdrojov v systéme vysokoškolského štúdia sa realizuje zároveň ako bakalársky alebo inžiniersky
študijný program. Napríklad bakalársky študijný program „Ľudské zdroje v sociálno-ekonomickom rozvoji“ avizuje, že
„absolventi počas štúdia nadobudnú poznatky najmä o ekonomických teóriách, hospodárskej politike, financiách
a sociálnej politike, so zameraním hlavne na teoretické praktické riešenie čiastkových problémov sociálnej politiky.
Absolventi majú sociálno-ekonomickú orientáciu a ovládajú nástroje hospodárskej a sociálnej politiky, ktoré je možne
využívať pri manažérskom rozhodovaní. Majú uplatnenie v centrálnych orgánoch štátnej správy a samosprávy ako aj
v podnikateľských subjektoch pri riešení otázok a problémov manažmentu ľudských zdrojov“ [30].
Inžiniersky študijný program „Personálny manažment“ na inej fakulte „má interdisciplinárny charakter a pripravuje
absolventov pre útvary riadenia ľudských zdrojov (manažér špecialista) na posty personálnych manažérov, resp.
odborných pracovníkov personálnych útvarov vo výrobných, obchodných i finančných organizáciách. Môžu sa uplatniť
aj vo sfére poradenstva pre malé a stredné podniky“. Obsahovou náplňou predmetu „Manažment ľudských zdrojov“ sú
také témy ako Riadenie ľudských zdrojov, jeho úlohy a funkcie, Analýza práce a projektovanie pracovných miest,
Plánovanie ľudských zdrojov, Získavanie zamestnancov, Výber zamestnancov, Systém rozmiestňovanie zamestnancov
a pod. [31].
Študijný program „Ľudské zdroje a personálny manažment“, ktorý sa uskutočňuje v bakalárskom a inžinierskom štúdiu
na Fakulte sociálno-ekonomických vzťahov TUADT, má v svojej sústave predmety zo všeobecného manažmentu,
klasickej personalistiky a personálneho manažmentu a zároveň predmety humanitného zamerania a vlastne riadenia
ľudských zdrojov [33]. Študijný predmet „Personálny manažment“ je obsahovo zameraný na tradičné personálne
a zamestnanecké vzťahy a ich riadenie v organizácii. Študijný predmet „Manažment ľudských zdrojov“ v odlišnosti od
hore uvedených prípadov sa nestotožňuje s personalistikou a personálnym riadením. Z obsahového hľadiska predmet je
venovaný hospodárskemu, sociálnemu a kultúrnemu rozvoju konca XX. storočia a jeho vplyvu na vznik novej
ekonomiky, informačnej spoločnosti a teórie ľudského kapitálu, teórie ľudského kapitálu, hospodárskym súvislostiam
vzniku a rozvoja koncepcie riadenia ľudských zdrojov, cieľom, úlohám a podstate koncepcie riadenia ľudských zdrojov,
jej charakteristickým rysom, personálnym stratégiám, politikám, postupom a metódam riadenia ľudských zdrojov
v organizáciách, európskym a svetovým dimenziám manažmentu ľudských zdrojov, strategickému prístupu
v manažmente ľudských zdrojov, riadeniu pracovného výkonu, rozvoju a vzdelávaniu, rozvoju a riadeniu kariéry v
manažmente ľudských zdrojov, súčasným trendom v manažmente ľudských zdrojov.
Celková sústava tohto študijného programu a obsahové zameranie jednotlivých študijných predmetov sa zakladajú na
skutočnosti, že výrobným kapitálom alebo výrobným zdrojom je ľudská schopnosť, tvorivosť, poznatky a vedomosti.
Ale nielen poznatky a vedomosti konkrétneho človeka, ale aj iné, ktoré boli vytvorené inými ľuďmi a ktoré tvorivý
človek môže využiť. Ďalej len v tých sférach výroby, kde produktom výroby je inovácia. Práve v riadení takýchto ľudí
a v takýchto sférach výroby je potrebné pristupovať na základe celého radu pravidiel a princípov, ktoré sú podstatou
a hlavnou charakteristikou koncepcie ľudských zdrojov. Preto riadenie ľudských zdrojov nie je riadením konkrétnych
ľudí alebo zamestnancov, pracovníkov, rovnako ako riadenie ľudských zdrojov nie je činnosťou organizovania,
plánovania, získavania, výberu, zamestnania a pod. pracovníkov. Riadenie ľudských zdrojov je predovšetkým
212
koncepciou, filozofiou, súhrnom hlavných princípov a prístupov k riadeniu personálnych záležitostí v podmienkach
inovačných výrobných procesov alebo v novej ekonomike.
Riadenie ľudských zdrojov predovšetkým znamená, že v takýchto podmienkach hospodárskej výroby, kde výrobným
produktom je inovácia, a jediným a nezameniteľným výrobným faktorom, hlavným výrobným kapitálom je kreatívny,
tvorivý a vzdelaný človek alebo zamestnanec, k riadeniu takejto výroby a ďalších výrobných a osobných záležitostí
zamestnancov je potrebné pristupovať podľa radu princípov a pravidiel: investovať do pracovníkov a zamestnancov –
do vzdelania, rozvoja, pracovných podmienok, úrovne osobného blahobytu, odpočinku a pod., alebo povedané jedinou
vetou – do podmienok pre tvorivú a kreatívnu prácu. V tom prípade riadenie ľudských zdrojov je možné chápať ako
„prístup k personálnemu riadeniu, na ktorom sa podieľajú ako línioví manažéri, tak aj personalisti a ktorí okrem iného
zdôrazňujú význam ľudských zdrojov skôr ako imanie a nie náklady“ [1, s. 162]. Jedni z autorov koncepcie riadenia
ľudských zdrojov v USA Hendry a Pettigrew zdôrazňovali, že riadenie ľudských zdrojov možno vnímať ako
perspektívu riadenia personálom, a nie riadenie personálom ako také [2, s. 49-50].
Ďalšou požiadavkou koncepcie riadenia ľudských zdrojov je potrebný strategický prístup k zabezpečeniu organizácie
schopnými a tvorivými pracovníkmi a zosúladiť túto stratégiu s hlavnou podnikateľskou stratégiou organizácie.
Investovať, vzdelávať a rozvíjať pracovníkov v koncepcii ľudských zdrojov je potrebné nie kvôli tomu, že človek je
ľudská bytosť, nie kvôli modrým očiam, dlhým vlasom, peknej postave, a kvôli tomu, že investície do kreatívnych
ľudí, ich vzdelania a rozvoja navršuje hodnotu výrobného kapitálu – zvyšujú schopnosti vytvárať ten výrobok, ktorý je
žiadaný na trhu produktov a statkov a ktorý zároveň prináša výrobnej spoločnosti to, čo je zmyslom jej existencie –
zisk. Zmyslom činností výrobných spoločnosti nie je vzdelávať a rozvíjať ľudí ako samocieľ. Ich zmyslom je pomocou
ľudských schopností, tvorivosti, vzdelania a poznatkov vytvárať zisk v podobe moci, peňazí, iných hmotných
a nehmotných statkov. A cestou, ktorou sa dajú získavať tieto statky, je vyhľadávanie a zamestnanie tvorivých
a vzdelaných pracovníkov, ich ďalšie vzdelanie a rozvoj za účelom vytvárať tento zvláštny statok, ktorým sú inovácie.
Riadiť túto zvláštnu „výrobu“, to znamená tvorbu inovácií, zároveň znamená vytvárať podmienky pre tvorivú prácu, pre
odpočinok, rozvoj alebo všeobecne povedané vytvárať čo najpriaznivejšie podmienky pre život a prácu ľudí, ktoré sú
základom jedinečnej ľudskej schopnosti tvoriť užitočnú hodnotu, ktorou sú inovácie. Preto koncepcia ľudských zdrojov
je predovšetkým súhrnom princípov, noriem, alebo filozofiou ako je potrebné riadiť a ovplyvňovať zamestnancov
v podmienkach takzvanej novej ekonomiky, kde výrobným produktom je inovácia a zdrojom jej výroby je kombinácia
ľudskej kreativity, tvorivých schopností a vzdelania [20, s. 276]. Adekvátna interpretácia koncepcie riadenia ľudských
zdrojov nie je možná bez zohľadnenia tých historických súvislostí, o ktorých nespomína v svojej kapitole o riadení
ľudských zdrojov aj M. Armstrong [1, s. 149-176] a ktoré sú predmetom všestrannej analýzy v takých teóriách ako
„spoločnosť blahobytu“ J. Galbraitha [7], „post industriálna spoločnosť“ D. Bella [4], „tretia vlna“ A. Toflera [18],
„sieťová ekonomika“, „informačná výroba“ alebo „nová ekonomika“ [3, s. 47-85].
Štruktúra a obsahové zameranie jednotlivých predmetov študijného programu, ktorý sa uskutočňuje v bakalárskom
a inžinierskom štúdiu na Fakulte sociálno-ekonomických vzťahov TUADT, boli predmetom uskutočneného
empirického prieskumu v roku 2007. Tento prieskum bol realizovaný v rámci projektu „Personálny manažment:
štúdium verzus prax“ za finančnou podporou Nadácie Tatra banky. V procese tohto prieskumu štruktúru predmetov
a ich obsahové zameranie hodnotili študenti 5 ročníka, ktorí študujú pomenovaný odbor, absolventi tohto odboru
a personálni riaditelia alebo riaditelia malých výrobných podnikov.
V procese realizácie cieľa projektu boli vypracované zodpovedajúce pomenovaným skupinám tri typy štruktúrovaných
interview, cieľom ktorých bolo zistiť význam jednotlivých odborných znalostí a osobnostných vlastností, ktorými by
mal disponovať odborník z personálneho manažmentu. Význam týchto vlastnosti odborníkov z personálneho
manažmentu posudzovali predstavitelia všetkých 3 vybraných skupín respondentov. Navyše študenti hodnotili aj
kvalitu, organizáciu, priebeh a metódy vzdelávania na fakulte, správanie zamestnávateľov pri výbere uchádzačov
o zamestnanie, požiadavky na jednotlivé vlastnosti, očakávania od študijného programu, stav svojej prípravy z oblasti
ekonómie, psychológie, sociológie a manažmentu, potrebu praxe počas štúdia a pod.
Absolventi fakulty, väčšina z ktorých mali najmenej jeden rok praktickej činnosti, posudzovali kvalitu, organizáciu,
priebeh a metódy vzdelávania na fakulte z hľadiska nadobudnutých praktických skúseností. Predovšetkým sa
posudzovalo, ktoré získané počas štúdia vedomosti a poznatky sú najžiadanejšie a ktoré chýbali pri nástupe do
zamestnania. Zároveň sa zisťovalo aktuálne zamestnanie absolventov, sféra ich zamestnávania – výrobná firma,
finančná, marketingová, personálna alebo iná agentúra, štátna alebo verejná organizácia a vykonávaná práca – na
personálnom finančnom úseku (útvaru), v marketingu alebo predaji, v inej riadiacej činnosti. Boli vyhľadaní a oslovení
absolventi, ktorí absolvovali študijný program „Ľudské zdroje a personálny manažment“ v rokoch 2002 a 2007.
Personálni manažéri organizácií na základe získaných skúseností, (riaditelia personálnych útvarov alebo riaditelia
organizácií) hodnotili význam jednotlivých odborných znalostí a osobnostných vlastností, ktorými by, podľa nich, mal
disponovať odborník z personálneho manažmentu. Vychádzajúc z týchto predstav manažéri firiem a iných organizácií
213
hodnotili štruktúru a obsah jednotlivých študijných predmetov študijného programu „Ľudské zdroje a personálny
manažment“, ktorý sa realizuje na Fakulte sociálno-ekonomických vzťahov. Popri tom, ako bolo zistené, pomenovaní
predstavitelia firiem ako pravidlo na vysokej škole neštudovali v študijnom programe „Personálny manažment“ alebo
blízkom odbore ani na Fakulte sociálno-ekonomických vzťahov TUADT, ani na inej vysokej škole. Len 15% z nich
majú absolvované štúdium v manažérskom alebo blízkom odbore (podniková ekonomika a manažment, manažment
a marketing a pod.). To znamená, že u absolútnej väčšiny z nich predstavy o odborných a osobnostných vlastnostiach
odborníka z personálneho manažmentu sa formovali na základe praktických skúseností. Vychádzajúc z týchto
skúseností predstavitelia firiem hodnotili štruktúru a obsah jednotlivých predmetov uskutočňovaných na fakulte
študijných programov I a II. Stupňa vysokoškolského štúdia v odbore „Ľudské zdroje a personálny manažment“.
Absolútna väčšina respondentov z pomenovaných skupín pozitívne hodnotila ako celkovú štruktúru študijného
programu, tak aj obsah jednotlivých predmetov. Považujú za racionálne a účelové zahájenie do študijného programu
predmetu „Manažment ľudských zdrojov“ a predmetov psychologického a sociologického zamerania. Oslovení
absolventi fakulty a personálni manažéri výrobných podnikov pozitívne hodnotili predovšetkým praktickú účelnosť pre
riadiacu činnosť psychologických a sociologických predmetov. Potrebuje hlbšiu analýzu hodnotenie absolventmi
fakulty praktickej nepoužiteľnosti poznatkov z teórie novej ekonomiky a manažmentu ľudských zdrojov.
Záver
Z uskutočnenej analýzy vyššie uvedených predstav a vyjadrení o koncepcii riadenia ľudských zdrojov a jej jednotlivých
pojmov vyplýva, že viaceré z nich sú predovšetkým neadekvátnou interpretáciou jej pôvodného obsahu a zmyslu
a zároveň doplnené a „domyslené“ vlastnými subjektívnymi predstavami, ktoré môžeme pomenovať mýtami. Riadenie
ľudských zdrojov nie je personálnou činnosťou, personálnou prácou alebo personálnym riadením. Podobne úlohy
riadenia ľudských zdrojov sa nezhodujú s úlohami personálneho riadenia - plánovania, analýzy pracovných miest,
získavania a výber pracovníkov, ich zamestnávania atď. Tak isto ľudské zdroje nie sú konkrétni ľudia v podniku,
zamestnanci, pracovníci, ani vzdelanosť, kultúra, medziľudské vzťahy alebo iné vlastnosti zamestnancov.
Koncepcie riadenia ľudských zdrojov a koncepcia personálneho riadenia, ich úlohy, metódy, pravidla, prístupy
a zodpovedajúci pojmový aparát nemôžu byť totožné. Každá z nich má svoju vlastnú históriu, logiku, zákonitosti
vzniku a rozvoja, podmienenosť zvláštnymi faktormi hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Preto riadenie ľudských
zdrojov nie je riadením konkrétnych ľudí alebo zamestnancov, pracovníkov, rovnako ako riadenie ľudských zdrojov nie
je činnosťou organizovania, plánovania, získavania, výberu, zamestnania a pod. pracovníkov. Riadenie ľudských
zdrojov je predovšetkým koncepciou, filozofiou, súhrnom hlavných princípov a prístupov v riadení tvorivej činnosti,
ktorá je podstatou a základom procesu tvorby inovácií v podmienkach novej ekonomiky.
Adekvátne vnímanie a hodnotenie pomenovaných procesov, výskum ich podstaty a smerovania, príprava
vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí by boli schopní riadiť formovanie, rozvoj a využitie ľudského potenciálu na
individuálnej, organizačnej a spoločenskej úrovni s účelom napredovania hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho
rozvoja ľudskej spoločnosti vo veľkej miere je predovšetkým úlohou vysokých škôl a zodpovedajúcich výskumných
a vzdelávacích zložiek.
LITERATÚRA
[1]
ARMSTRONG, M. Personální management. Praha : Grada Publishing, 1999.
[2]
ARMSTRONG, M. Strategic Human Resource Management. London : Kogan Page, 2000.
[3]
BALÁŽ, P.; VERČEK, P. Globalizácia a nová ekonomika. Bratislava : Sprint vfra. 2002.
[4]
BELL, D. The Comming of the Post-IndustrialSociety – A Venture in Social Forecasting, Basic Books, New
York, 1973.
[5]
BOXALL, P. F. Strategie HRM: a beginning, a new theoretical direction, Human Resource Mngement
Journal, 2 (3), 1992, pp. 61-79.
[6]
FISCHER, C. D.; SCHOENFELDT, L. F.; SHAW, J. B. Human Resource Management, 2. ed. Gougton
Mifflin Company. Boston. 1993.
[7]
GALBRAITH, J. K. Společnosť hojnosti. Praha : Sloboda, 1966.
[8]
KACHAŇÁKOVÁ, A. Riadenie ľudských zdrojov. Bratislava : Sprint vfra, 2001.
[9]
KAŇÁKOVÁ, Z.; BLÁHA, J.; BABICOVÁ, J. Řízení lidských zdrojů. Ostrava : J.A.Komenského, 2000.
[10]
KOUBEK, J. Řízení lidských zdrojů. Základy moderní personalistiky. Praha : Management Press. 3. výdaní,
2003
[11]
LIVIAN, Y. F.; PRAŽSKÁ, L. Řízení lidských zdrojů v Europě. Praha : HZ System, 1997.
[12]
MILKOVICH, G. T.; BAUDREAU, J. W. Řízení lidských zdrojů. Praha : GRADA, 1995.
[13]
МИХАЙЛОВ, Ф. Б. Управление персоналом: классические концепции и новые подходы. Казань: КФЭИ,
1994.
214
[14]
[15]
[16]
[17]
[18]
[19]
[20]
[21]
[22]
[23]
[24]
[25]
[26]
[27]
[28]
[29]
[30]
[31]
[32]
MЭСИР, П.; ДЖЕКСОН, Д. Управление персоналом (человеческими ресурсами). М., 1991.
ОДЕГОВ, Ю. Г.; ЖУРАВЛЁВ, П. В.; ВОЛГИН, Н. А. Управление человеческими ресурсами. М.:
Экзамен, 2002.
ОДЕГОВ, Ю. Г.; ЖУРАВЛЁВ, П. В. Управление персоналом. М.: Финстатинформ, 1997.
STOREY, J. Human Resource Management: A Critical Text. London: Routledge, 1995.
ТOFFLER, A.; TOFFLER, H. Utváranie novej civilizácie. Bratislava : Open Windows, 1966.
WERTNER, D. Lidský faktor a personální management. Praha : Victoria Publishing, 1992.
VOJTOVIČ, S. Personálny manažment. Historické súvislosti vzniku a rozvoja. Bratislava : IRIS, 2006.
www.chemosvit.sk/b1/b1_10/index.html - 6.
http://www.ifsworld.com/sk/ifs_applications/components_fact_features/human_resources/default.asp
www.fpharm.uniba.sk/Dokumenty/s_Oznamy_RPP.htm - 3k http://www.cevete.sk/porad_ludske_zdroje.html
www.profesia.sk/offer_details.php3?offer_id=227383 - 12k –
www.matador-automotive.sk/slovak/humres.html - 6k
http://www.unipo.sk/files/docs/fm_studium/svk/studijny_program_bc_1roc.doc 4.02.2008.
http://www.unipo.sk/files/docs/fm_studium/svk/mgr_stud_program_2007_01_24.doc 4.02.2008.
http://www.unipo.sk/files/docs/fm_studium/svk/manazment_ludskych_zdrojov1_27092007.doc 4.02.2008.
http://enhf.euba.sk/web2/index.php?option=com_content&task=view&id=16&Itemid=12 4.02.2208.
http://fpm.euba.sk 4.02.2208.
http://www.tnuni.sk/fileadmin/obsah_stranky/informacie_o/Fakulty__ustavy/FSEV/studijne_odbory.pdf
8.92.2008.
ADRESA:
Doc. Ing. Sergej Vojtovič, Dr.Sc.
Evropský polytechnický institute, s.r.o.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
tel.: +420 572 548 035
fax: +420 572 548 788
Doc. Ing. Emília Krajňáková, CSc.
Ekonomická fakulta TU Košice
B. Němcovej 32
tel: +421 55 602 3289
215
216
CATASTROPHE MODELS AND INSURANCE
Aleš Kozubík
Žilinská Univerzita v Žilině
Abstract: The present paper provide an introduction to disasters risk management. It indicates the needy
of catastrophe models and describes the stakeholders involved in the process. It shows a close connection
between the models and insurance. In the paper is presented structure of such model and its components
are described. Here is illustrated the construction of the exceedance probability curve and how it aid
insurers in assessing their portfolio risk.
Keywords: catastrophe risk, exceedance probability curve, insurability, insolvency, expected shortfall,
1. INTRODUCTION
The problem of preparing for natural disasters is not a complete new one. The need to prepare for this type is evident,
when evaluating the economic consequences of such events. Graph 1 depicts the losses due to a natural catastrophes in
period from 1950 to 2002. The figures include data expressed in 2002 dollars.
From the magnitude of the economic and insured losses caused by the natural disasters follow various questions:
• Who are the individuals affected by these events?
• What options are at their disposal to assess their risk?
• What factors influence their choices for dealing and managing risk?
As the key stakeholder in managing risk we can identify the property owners, the insurers, the reinsurers and capital
markets. The owners of commercial and residential structures can reduce their risk by purchasing some form of
insurance. The insurers provide the protection to property owners for losses, covered by the policy. The losses can have
several impacts on the insurers solvency. Therefore they want to limit the amount of coverage. As they concentrate risks
the insurers transfer the substantial part of the risk on the reinsurers. The reinsurers provide the protection to the
insurers in similar way as the insurers provide the coverage to the property owners.
The principle of the reinsurance is to take a policy for the insurance company and transfer on the reinsurer all risks and
losses exceeding its financial ability or damaging the homogeneity of the insurance portfolio. Clearly, the reinsurance
is a necessary hedge against a large number of small severities, against extreme severities, in development of new kinds
of policies and in homogenisation of the insurance portfolio. In practice it is important how to exploit the various types
of reinsurance combinations. In general one can choose from two forms:
• Obligatory reinsurance
• Facultative reinsurance
217
180
Total Loss (Billions USD)
160
Uninsured Economic Losses
Insured Economic Losses
140
120
100
80
60
40
20
0
1950 1954 1958 1962 1966 1970 1974 1978 1982 1986 1990 1994 1998 2002
Year
Graph 1 Losses due to natural disasters worldwide. (Source Geoscience Division of Munich Re.)
The obligatory reinsurance is concerned in the cedent’s insurance portfolio. The reinsurance contract unambiguously
states the kind of insurance policies being a subject of the reinsurance and specifies the exceptions. It defines the
accepted risk, conditions of the reinsurance, the debit of the insurer, reinsurer’s limit, the time of reinsurance and
specifies the reinsurance premium and provisions. In this kind of reinsurance the reinsurer does not underwrite each risk
separately, he cannot reject any risk declared in the policy. So he must accept also the disadvantageous policies and vice
versa the insurer must transfer the policies advantageous for him since he could cover them himself.
In the case of facultative reinsurance the insurer must provide all available information to reinsurer for exact
underwriting the risk he should overtake. The facultative reinsurance is based on the principle “uberrima fides”, that
means in the best cedent’s sense provide all data about his insurance portfolio since the reinsurer has no possibility to
reject the risk. The potential of the insurer is enlarged; the risks not belonging under the obligatory reinsurance are
covered as well as specific risk not moved by insurer under the obligatory reinsurance.
In both forms of reinsurance we distinguish two elementary types of reinsurance
• Proportional reinsurance
• Nonproportional reinsurance
The proportional reinsurance is characterized by dividing of the insured value, the premium and the claim between the
insurer and reinsurer in given ratio independent on the real insurance claim. In the nonproportional reinsurance the
reinsurer overtakes a part of the claim overlapping its debit stated in the reinsurance contract.
The capital markets have recently emerged as complement to the reinsurance contracts. For covering the losses from
catastrophes they provide the financial instruments as catastrophe bonds, weather derivatives etc., which enable the
alternative risk transfer.
From the above follows the needy of the catastrophe risk models for the managing the risk in for the insurers and
reinsurers, but also for purposes of the investors as a tool for rigorous estimates of losses.
2. STRUCTURE OF CATASTROPHE MODELS
The catastrophe models have four basic components:
• hazard,
• inventory,
• vulnerability
• loss.
218
The structure is graphically depicted on the figure 1. The model as first characterises the risks of the hazard phenomena.
The hazard in question is described also by frequency of events or by frequency of certain magnitudes. Next the model
characterises the inventory or the properties exposed to the risk. The most important parameter for characterisation of
the inventory is the location of each object at risk.
The hazard and inventory modules enable the calculation of the vulnerability of the structure at risk. This step quantifies
the physical impact of the disaster on the property at risk. For these purposes the damage curves are constructed for
buildings and their contents ant as well for such elements as losses from business interruption or relocation.
From this measure of vulnerability, the loss on inventory is calculated. The loss is calculated as direct or indirect lossos.
The direct losses include the costs to repair the damaged objects ant for the replacement of structures. The indirect
losses include the economic impacts of disasters caused by interruption of the enterprise, the relocation costs of forced
evacuation.
Hazard
Vulnerability
Loss
Inventory
Figure 1 Structure of the catastrophe models.
Here are more output options for the risk models. One of them is to create a GIS (Geographic Information Systms) map
of potential losses for given definition of hazards. Another choice is the exceedance probability (EP) curve. While GIS
maps presents losses in the spatial manner, an EP curve provides the loss portrait in temporal manner. It makes the EP
curve valuable for insurers and reinsures t determine the severities and distribution of their potential losses and keep the
probability of their insolvency at an acceptable level.
3. GENERATING AN EXCEEDANCE PROBABILITY CURVE
Let us suppose there is a set of disaster events { Ai } , each of them can damage the portfolio. Each of the events has an
probability of occurrence, we assign it pi and an associated possible loss Xi. We do not make any limitations on number
of occurrence during the observed period, so numerous events can occur. The events can be assumed to be independent
Bernoulli random variables and their probability function is given as:
P ( Ai ) = pi
( )
P Ai = 1 − pi .
If the event does not occur, we define its loss to be zero. For the expected loss during the given period we simly have
E ( X i ) = pi X i .
The total expected loss for the considered set of risks is then simply the sum of expected losses of the individual events
for a given period and is given by formula
E ( X ) = ∑ pi X i .
i
If we assume that during one period only one disaster occurs, the exceedance probability PE(Xi) for a particular level of
loss can be determined by simple calculating:
PE ( X i ) = P ( X > X i ) = 1 − P ( X ≤ X i )
i
(
)
PE ( X i ) = 1 − ∏ 1 − p j .
j =1
219
The resulting exceedance probability can be interpreted as the probability that the loss in one period exceeds a given
value. It translates into one minus the probability that none of the other events below this level have occurred.
The EP curve can be used to determine the probable maximum loss (PML). The PML is a subjective risk metric and it is
associated with a given probability of exceedance specified by the insurer. Insurer specifies its acceptable risk level as
the probability of exceedance. Then it can use the EP curve to calculate how large loss will occur at this probability as a
quantile of the given probability distribution.
The EP curve can be as well applied to divide the losses between stakeholders. Let us assume, that as usually here are
three stakeholders: the property owner, the insurer and the reinsurer. The owner retains the first part of the loss
determined by its deductible. The insurer overtakes covering of the middle portion and final, the reinsurer covers the
extreme portion. The portions covered by the stakeholders are called the layers. The portions overtaken by reinsurer can
be divided in more layers and distributed among more reinsurers. The reinsurance chain can be more complex. It can
consist from excess of loss after the quota share, from the quota share after the excess of loss etc. Composing of the
optimal reinsurance chains enables to the insurer transfer all additional risk, but save sufficiently surplus. It has positive
impact on the premiums levels. The optimal protection can be derived applying the mathematical methods. An
advantage is also the practical knowledge of the insurance market.
4. INSURABILITY OF CATASTROPHE RISKS
In the developed countries, insurance represents one of the principal risk management tools used by individuals and
organizations. It enables to avoid the risk of the future large and unexpected losses by paying a relatively small
premium. Considering the standard insurance policy where the premium is paid at the beginning of a given time period,
to cover the losses during stated time interval. Two conditions must be satisfied, before the insurer can offer such policy
as a protection against the uncertain event. The first is the ability to identify and quantify the chances of occurring the
events and at least estimate the possible losses. The second one is the ability to set premiums for each potential
customer.
Event
Minimum
Median
Maximum
Earthquake (6 events)
0.1
2.7
51.3
Hurricane (27 events)
0.9
3.0
37.0
Flood (8 events)
0.1
1.6
25.1
Table 1 Historical economic losses of significant U.S. natural disasters 1950-2000 in
billions of USD. (Source: American Re)
To meet the first condition, it is necessary to make the estimates of the frequency of specific events and expected extent
of losses if it occurs. These estimates can be based on the past data and catastrophe models, which enable to insurer the
constructing of the EP curve. Once the risks are estimated, the insurer can meet the second condition and determine the
premium rate that provide the yield and avoids unacceptable losses and consequently its insolvency. There exist a many
factors influencing the final insurers decision what premium to set. Important role is played by the state regulations
limiting the insurers, the competition in a given marketplace but also the uncertainty of losses, highly correlated losses
and also the moral hazard referring to increase in the expected loss caused by behaviour of the policyholders.
The insurers and reinsurer face a set of challenging problems in the case of natural disasters, because they involve
potentially high losses Natural disasters pose that are extremally uncertain. If we take in account all the disasters in the
last 50 years of the 20th century, we can observe the median is low while the maximum loss is very high (see table 1).
Because this wide variation it is clear that there is a need for a catastrophe models enabling the insurers and reinsurers
the estimation of possible loss from events that have never occurred in the past.
Other problems arise in the assumption of independence. In general, for the insurance is crucial selling a large number
of policies whose losses are spatially and otherwise independent. The portfolio is the governed by the law of large
numbers and its losses are easily predictable. Losses from natural hazards do not follow the law of large numbers, as
they are not independent. The natural disasters involve spatially correlated losses and as well simultaneous occurrence
of many losses from the same event.
An insurer satisfies the solvency and survival constraint by choosing a portfolio of risks by choosing a portfolio of risks
with expected probability of insolvency less than some threshold. Let as denote this threshold as τ. The decision about
insurability of the risk we can illustrate by simple example. Assume that all objects in given area are equally resistant to
damage by given risk. It means that the insurance premium π is the same for each structure. Moreover, let us suppose,
220
that insurer has the initial surplus A and wants to determine the number of policies it can write and still satisfy the
solvency request. That means, the maximum number of policies n must satisfy the solvency condition in the form
P ( L > ( nπ + A )) < τ.
Whether the insurer will view the risk as insurable depends on whether the fixed cost of marketing and issuing policies
is sufficiently low to make create a positive expected profit. This depends on how large the value of n is for a given
premium π. The freedom of company to change the premium π is limited. A larger π will increase the values of n but
will also lower the demand for coverage. Therefore it will decide no to offer the coverage if it believes it cannot attract
enough demand to make a positive expected profit.
ACKNOWLEDGEMENT: THIS WORK HAS BEEN SUPPORTED BY THE GRANT VEGA 1/0724/08
REFERENCES
[1]
American Re: Topics:Annual review of North American Natural Catastrophes, American Re, 2001.
[2]
HORÁKOVÁ, G.; HUŤKA, V. Probability Theory I (In Slovak: Teória pravdepodobnosti I), EKONÓM
Bratislava, 2002.
[3]
HORÁKOVÁ, G.; MUCHA, V. Risk Theory in Insurance I (In Slovak: Teória rizika v poistení I), EKONÓM
Bratislava, 2006.
[4]
Munich Re: Topics: Natural Catastrophes 2002, Munich Re 2002.
[5]
WOO, G. The Mathematics of Natural Catastrophes, Imperial College Pess, London, 1999.
ADRESA:
Katedra Matematických metód
FRI ŽU Žilina
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
tel.:++421/41/513 42 80
221
222
DELAPORTOVO ROZDELENIE V NEŽIVOTNOM POISTENÍ
Galina Horáková, Aleš Kozubík
Žilinská Univerzita v Žilině
Abstrakt Príspevok sa venuje problematike presnejšieho odhadu škodovosti v poistnom portfóliu. Ako
nástroj modelovania výskytu škôd sú predstavené zmesi a zmiešané rozdelenia. Osobitne si všímame tzv.
Delaportovo rozdelenie, ktoré vzniká ako zmes Poissonovho rozdelenia a trojparametrického rozdelenia
gama. Je odvodená pravdepodobnostná funkcia takéhoto rozdelenia aj momenty, potrebné k odhadu
parametrov z empirických dát.
Kľúčové slová zmiešané rozdelenia, zmes rozdelení, Delaportovo rozdelenie, počet škôd, solventnosť
1. ÚVOD
Vývoj v oblasti poisťovníctva sa v poslednom období zameriava na správu a riadenie rizika aj v súvislosti s projektom
SOLVENCY II tak, aby poisťovňa čo najlepšie hospodárila s cudzími zdrojmi, ktoré tvoria najväčšiu časť príjmov
poisťovne.
Solvency II pristupuje k riadeniu rizika komplexne a systematicky, čo predpokladá tvorbu vnútornej kontroly a tvorbu
interných modelov, ktorými sa dané riziká budú riadia. Poisťovne budú musieť mať k dispozícií modely všetkých rizík,
ktorým sú vystavené. Z toho vyplýva, že poisťovňa nebude brať do úvahy len riziká spojené s poistením a zaistením, ale
bude zohľadňovať aj iné riziká, ovplyvňujúce chod poisťovne.
Problematika tvorby interných modelov, ktoré by mali zabezpečiť bezpečný chod poisťovne a to, aby sa mohla
integrovať do procesu hodnotenia a riadenia rizík, vyžaduje vedieť popísať vzťahy ktoré pri riadení a regulácii rizík
vznikajú. Pri stochastickom prístupe riešenia týchto otázok je základom úspechu pracovať s čo najširšou škálou
pravdepodobnostných rozdelení popisujúcich čo najpresnejšie počty škôd ktoré v sledovanom portfóliu nastanú, výšku
individuálnych škôd, ako aj výšku celkovej škody. Jednou z tried rozdelení, využívajúcich sa v poistnej praxi sú
zmiešané rozdelenia.
1. Zmiešané rozdelenia, zmes rozdelení
Jednou z hlavných úloh pri pravdepodobnostnom modelovaní poistného portfólia je hľadanie rozdelenia
pravdepodobnosti celkových škôd. Ak jednotlivé poistné škody považujeme za náhodné premenné, ktoré označíme ako
X1,X2,... tak celkovú škodu Y zo všetkých poistných udalostí možno zapísať v tvare
Y = X1 + X 2 +L + X N ,
kde N je tzv. sčítacia náhodná premenná, ktorá reprezentuje počet poistných plnení platených poisťovňou v sledovanom
období. O náhodných premenných X1,X2,... sa predpokladá, že sú nezávislé a identicky rozdelené a že sú nezávislé od
sčítacej náhodnej premennej N.
Vzhľadom na prítomnosť prvku nezávislosti medzi jednotlivými udalosťami by sa dalo pre počet škodových plnení
Poissonovo rozdelenie. Toto rozdelenie sa však ukazuj ako nevhodné, nakoľko jeho podstatnou vlastnosťou je rovnosť
strednej hodnoty a rozptylu, čo je pri modelovaní výskytu poistných udalostí veľmi obmedzujúcim prvkom. Preto sa
pristupuje ku tzv. zmiešaným Poissonovským rozdeleniam, pri ktorých predpokladáme zmenu riadiaceho parametra
podľa nejakého rozdelenia. Problematika patrí do oblasti Baysovských teórií, pretože sa odhaduje rozdelenie parametra
za určitých podmienok. Špecifikujme teraz pojem zmiešaného rozdelenia presnejšie.
Zmiešané rozdelenia sú rozdelenia, ktorých parameter je náhodná premenná, ktorá sa riadi nejakým ďalším typom
rozdelenia. Teda vo všeobecnosti je zmiešané rozdelenie náhodnej premennej N vyjadrené pravdepodobnostnou
funkciou pN (n, Θ) s neznámym parametrom Θ . Bayesovská teória je založená na predpoklade, že náhodná premenná
Θ je nezáporná a riadi sa rozdelením s distribučnou funkciou U. Pravdepodobnostnú funkciu zmiešaného rozdelenia
potom môžeme s využitím Lebesgue-Stieltjesovho integrálu zapísať v tvare
223
∞
pN (n, Θ) = ∫ p (n)dU (Θ).
(1)
0
Rozdelenie náhodnej premennej Θ sa nazýva zmiešavajúce rozdelenie.
V prípade diskrétneho zmiešavacieho rozdelenia môžeme definíciu zmesi rozdelení preformulovať takto. Nech
F1 ( x), F2 ( x),... sú ľubovoľné distribučné funkcie, a nech {pk } je diskrétne rozdelenie pravdepodobnosti. Potom
distribučná funkcia zmesi náhodných premenných N1 , N 2 ,... s distribučnými funkciami F1 ( x), F2 ( x),... má tvar
∞
F( x ) = ∑ pk Fk ( x ).
k =1
Ak má diskrétne rozdelenie konečný nosič, dostávame konečnú zmes rozdelení, ktorá je vlastne konvexnou
kombináciou a teda aj váženým priemerom týchto rozdelení.
Priamo v teórii rizika nájdeme interpretáciu rozdelení konečných zmesí v prípade, ak pracujeme s heterogénnym
portfóliom poistných zmlúv. Portfólio poistných zmlúv je rozložené na subportfólia, pričom náhodné premenné
popisujúce počet škôd v jednotlivých triedach nemajú identický zákon rozdelenia. Formálne teda môžeme upraviť
portfólio poistných zmlúv na n dielčích tried, ktorých každá má rozdelenie pNi , i = 1, 2,..., n . Pri začlenení nového
kontraktu nie je vopred známe, do ktorej triedy patrí. Príslušnosť ku niektorej triede môžeme reprezentovať náhodnou
premennenou Q , ktorá priamo určí skupinu, do ktorej poistenec patrí. Táto náhodná premenná nadobúda hodnoty
z množiny {1, 2,..., n}, s pravdepodobnosťami pQi = P (Q = i ) , pričom
počet poistencov v i -tej triede
počet poistencov v portfóliu
pQi =
Rozdelenie počtu škôd za celé portfólio je novou náhodnou premennou, ktorá je konečnou zmesou
rozdelení pNi = pN / Q= i s váhami pQi , i = 1, 2,..., n , ktorú môžeme nazvať zmiešaným rozdelením pre ktoré platí
p N ( x ) = P ( N = n) =
ĺ
n
P( N = n / Q = i ) ×P (Q = i ) =
i= 1
ĺ
n
i= 1
pQ (i ) ×pNi (n)
Obzvlášť dôležitá vlastnosť pre ohodnotenie parametrov rozdelení je zvláštna identifikácia mena, ktorá popisuje do akej
miery je zmiešané rozdelenie jednoznačne určené svojimi komponentmi. Vo všeobecnosti niesu jednotlivým
zmiešaným rozdeleniam priraďované názvy. Existujú však výnimky ako napríklad zmiešanie normálneho rozdelenia
s gama rozdelením, binomického rozdelenia a rozdelenia beta, Poissonovho rozdelenia s rozdelením gama a pod.
Uvedieme niekoľko konkrétnych typov zmiešaných rozdelení
Zovšeobecnené Poissonovo rozdelenie ZPo(λ , θ ) môže byť považované za zmiešené rozdelenie počtu škôd, ktoré v
danom portfóliu môže nastať. Použitím tohto rozdelenia sa získavajú lepšie výsledky, ako použitím Poissonovho
rozdelenia napríklad pri modelovaní počtu škôd v havarijnom poistení čo bolo prezentované napr. v [7] a [8].
Viacrozmerná verzia tohto rozdelenia bola prezentovaná v [9].
Predpokladajme, že náhodná premenná N| Q má Borel–Tannerovo rozdelenie s parametrom m ∈ N 0 . Jeho
pravdepodobnostná funkcia má tvar
p N / Q ( n ) = P ( N = n / Q = m) =
m
n n- m- 1e- q×n ×q n- m ,
(n - m)!
kde Q : Po(l ) , n = m, m + 1,...
Pre pravdepodobnostnú funkciu zmiešaného tzv. zovšeobecneného Poissonovho rozdelenia potom platí
Ą
p N ( n) =
ĺ
P( N = n / Q = m) ×P(Q = m) =
m= 0
=
lm
m
n n- m- 1e- q×n q n- m ×e- l
m!
m = 0 ( n - m)!
ĺ
n
224
Pretože platí tzv. Jensenova rovnosť
el =
n- 1
l (l + nq)
ĺn= 0
n!
Ą
e- nq
" l ,q > 0
môžeme pravdepodobnostnú funkciu zovšeobecneného Poissonovho rozdelenia vyjadriť v tvare
ěď l (l + nq)n- 1 e- l - nq
ď
ď
pN (n) = pn (n, l , q) = ď
í
n!
ď
ď
ď
0
ď
î
n = 0,1, 2,...
n > m ak q <0
ć
l ö
÷Ł q < 1 .
a inak je rovné nule, pričom l > 0, max çç- 1, - ÷
çč
m ř÷
Waringovo rozdelenie N ~ Wa(1, a, b) je rozdelenie zmiešaného typu, ktoré je vhodné na popísanie počtu škôd
v sledovanom portfóliu poistných zmlúv. Ide o zmiešaný typ rozdelenia, kedy sa náhodná premenná vyjadrujúca počet
škôd ktoré nastanú pri i-tej poistnej udalosti riadi geometrickým rozdelením s parametrom q, ktorý je náhodnou
premennou s beta rozdelením s parametrami a, b. Symbolicky
N Q ~ Ge(Q) Ů Q ~ Be(a, b)
Zovšeobecnené Waringovo rozdelenie označme N ~ Wa (r , a, b) . Pomocou tejto náhodnej premennej môžeme vyjadriť
počet škôd v určitom portfóliu poistných zmlúv, ak počet zmlúv sa riadi u každého poistenca negatívne binomickým
rozdelením s parametrom Q, ktorý sa riadi beta rozdelením. Teda
N Q ~ NBi (r , Q) Ů Q ~ Be(a, b)
3. DELAPORTOVO ROZDELENIE Del (b , a , g )
• Postup odvodenia funkcií popisujúcich rozdelenie pravdepodobnosti zmiešaných rozdelení a ich charakteristík
budeme ilustrovať na Delaportovom trojparametrickom rozdelení, ktoré je zmiešané z Poissonovho rozdelenia
s posunutým gama rozdelením ako prioritným rozdelením. Najjednoduchší je prípad Delaportovho rozdelenia
Del (b , a , 0) , ktoré je rozdelenie zmiešané z Poissonovho rozdelenia a rozdelenia gama. Ide teda o nasledujúcu
situáciu
N L ~ Po(L ) Ů L ~ G(a , b ), a > 0, b > 0,
kde Λ je náhodná premenná, ktorá reprezentuje zmeny v hodnote parametra Poissonovho rozdelenia. Pripomeňme, že
hustota pravdepodobnosti rozdelenia gama má tvar
ěď b a
ď
×x a - 1 ×e- b x
ď
f L ( x) = ď
í G(a )
ď
ď
ď
0
ď
î
x > 0,
x Ł 0.
Pre zmiešané rozdelenie počtu škôd v konkrétnom portfóliu teda dostávame vyjadrenie
Ą
P ( N = n) = p N ( n )
=
ňf
L
(l ) ×pN / L (n / l )dl =
0
Ą
=
ň
0
ba
×l
G(a )
Ą
a- 1
ln
ba
×e- bl × ×e- l dl =
l
n!
n !×G(a ) ň0
a + n- 1
- (b + 1)l
×e
dl ,
čo môžeme ďalej upraviť na tvar
225
P ( N = n) =
b a ×G(a + n)
a+ n
(b + 1)
ň G(a + n) l
0
Ą
a+ n
n !×G(a ) ×(b + 1)
a + n- 1
×e
- (b + 1)l
(2)
dl .
Pre ďalšie zjednodušenie tohto vyjadrenia si pripomeňme funkciu hustoty pre tzv. posunuté gama rozdelenie, ktorá má
tvar
ěď(b + 1)a + n
ď
- b+1 x
ď
×xa + n- 1 ×e ( )
f ( x) = ď
í G(a + n)
ď
ď
ď
0
ď
î
x > 0,
x Ł 0.
Z vlastností funkcie hustoty je potom zrejmé, že pre posledný integrál v rovnici (2) platí
Ą
ň
0
a+n
(b + 1)
- (b + 1)x
G(a + n)
×xa + n- 1 ×e
dx = 1.
Dospeli sme teda k výslednému rozdeleniu s pravdepodobnostnou funkciou
p N ( n) =
resp. ak označíme p =
β
β +1
a
b a ×G(a + n)
a+n
n !×G(a ) ×(b + 1)
a q = 1− p =
=
G(a + n) ćç b ö÷
×ç
÷
÷
n !×G(a ) čçb + 1ř÷
n
ć 1 ö÷
×çç
÷,
÷
čçb + 1ř÷
1
, tak môžeme pravdepodobnostnú funkciu zapísať v tvare
β +1
p N ( n) =
Γ (α + n )
n !⋅ Γ(α )
⋅ pα ⋅ q n ,
alebo
⎛ α + n − 1⎞ α n
p N ( n) = ⎜
⎟⋅ p ⋅q .
⎝ α −1 ⎠
Tento výsledok zodpovedá pravdepodobnostnej funkcii negatívne binomického rozdelenia a teda platí
N ~ NBi (α , ββ+1 ) ≡ Del ( β , α , 0)
Vo všeobecnosti je Delaportovo rozdelenie Del ( β , α , γ ) je rozdelenie zmiešané z Poissonovho rozdelenia
a trojparametrického (posunutého) rozdelenia gama. Ide teda o prípad
N Λ ~ Po(Λ ) ∧ Λ − γ ~ Γ(α , β ) γ > 0,α > 0, β > 0.
Funkcia hustoty trojparametrického gama rozdelenia má tvar
⎧ βα
α −1
( λ − γ ) e- β (λ -γ )
⎪
u (λ ) = ⎨ Γ(α )
⎪
0
⎩
λ >γ
α > 0, β > 0, γ ≥ 0. (3)
λ ≤γ
Po dosadení tejto funkcie hustoty do (1) potom pre hodnoty pravdepodobnostnej funkcie dostávame vyjadrenie
n
P ( N = n) = p N ( n ) = ∑ e − c
k =0
α
c k ⎛ α + n − k − 1⎞ ⎛ β ⎞ ⎛ 1 ⎞
⋅⎜
⎟ ⋅⎜
⎟
⎟⋅⎜
n−k
k! ⎝
⎠ ⎝ β +1⎠ ⎝ β +1⎠
n−k
.
226
Ak si bližšie všimneme štruktúru tohto výsledku, je vidieť, že pravdepodobnostná funkcia predstavuje konvolúciu
(diskrétnu) negatívne binomického a Poissonovho rozdelenia. To znamená, že sčítacia náhodná premenná N je súčtom
dvoch nezávislých náhodných premenných N1 a N2, kde
⎛
β ⎞
N1 ~ Po(γ ), N 2 ~ NBi ⎜ α ,
⎟.
⎝ β +1⎠
Pre Delaportovo rozdelenie teda platí
⎛
β ⎞
Del ( β , α , γ ) ≡ Po(γ ) ∗ NBi ⎜ α ;
⎟.
⎝ β +1⎠
Rovnako môžeme analyzovať štruktúru intenzity Poissonovho parametra Λ, čo objasní aj alternatívne pomenovanie
trojparametrického gama rozdelenia ako posunutého rozdelenia gama. V súlade s rozkladom na súčet dvoch sčítacích
náhodných premenných je možné rozložiť aj intenzitu Λ na dve zložky Λ=γ+Λ1, ktoré je možné interpretovať takto:
γ
predstavuje konštantnú intenzitu Poissonovho procesu a reprezentuje faktor spoločný pre všetky riziká,
predstavuje dodatočnú „individuálnu“ intenzitu, ktorá sa pre jednotlivé riziká mení (podľa bežného dvojparaΛ1
metrického rozdelenia Γ(α,β)).
Momentová vytvárajúca funkcia tohto rozdelenia má potom tvar
α
⎛
⎞
β
⎜
⎟
−γ ⋅(1− t )
α
β +1
⎟ = β ⋅e
mN (t ) = e −γ ⋅(1−t ) ⋅ ⎜
.
α
⎜ ⎛ 1 ⎞ ⎟
1+ β − t )
(
⎜⎜ 1 − ⎜
⎟ ⋅ t ⎟⎟
⎝ ⎝ β +1⎠ ⎠
Teda pre špeciálny prípad γ = 0 platí
⎛
β ⎞
N ≡ N 2 ⇒ Del ( β ; α ; 0) ≡ NBi ⎜ α ;
⎟,
⎝ β +1⎠
a pretože
b
⎛
⎞
a
⎜
⎟
a +1
⎟ = e −γ ⋅(1−t ) ,
lim mN (t ) = lim e−γ ⋅(1− t ) ⋅ ⎜
b →∞
b →∞
⎜ ⎛ 1 ⎞ ⎟
⎜ 1− ⎜ a +1⎟ ⋅t ⎟
⎠ ⎠
⎝ ⎝
platí pre α → 0 a γ > 0
lim Del ( β ,α , γ ) = Po(γ ).
α →0
Stredná hodnota tohto rozdelenia je potom
E(N ) = γ +
α
β
a rozptyl
D( N ) = γ +
α (1 + β )
.
β2
227
Vzhľadom na počet parametrov je výhodné mať k dispozícii aj vyjadrenie tretieho centrálneho momentu v tvare
(
E ( N − E ( N ))
3
)=γ +
α ( 2 + 3β + β 2 )
β3
.
Vyjadrenie týchto momentov potom umožňuje nájsť odhady parametrov Delaportovho rozdelenia v prípade, že máme
k dispozícii množinu empirických dát. Ak označíme výberové momenty symbolmi x pre výberovú strednú hodnotu
(aritmetický priemer), s 2 výberový rozptyl a x3 tretí centrálny výberový moment (posledné dva v podobe
nevychýlených odhadov počítaných s váhami
1
), tak ich porovnaním s teoretickými momentmi dostávame systém
n −1
rovníc
(
2 s2 − x
βˆ =
)
αˆ
x3 − 3s + 2 x
= s 2 − x βˆ 2 ,
γˆ
=x−
2
(
,
)
αˆ
.
βˆ
Riešenie tohto systému je prípustné (vzhľadom na predpoklady v (3)), ak sú odhadnuté hodnoty parametrov nezáporné.
K tomu je nutné, aby boli splnené podmienky
s 2 > x , x3 >
2s 4
− s2 .
x
Prvá podmienka požaduje, aby výberový rozptyl bol väčší než výberová stredná hodnota, čo zodpovedá požiadavke na
prítomnosť negatívne binomickej zložky modelu. Druhá podmienka znamená, že rozdelenie má tretí centrálny moment
vyšší, než je tomu pri negatívne binomickom rozdelení s rovnakými prvými dvomi parametrami.
ZÁVER
V príspevku bola ilustrovaná možnosť, ako s využitím zmiešaných rozdelení presnejšie odhadnúť pravdepodobnosť
vzniku poistnej udalosti. Tak získavame prostriedok, ktorý sa uplatní aj pri riešení otázok týkajúcich sa zaistenia
sledovaného portfólia. Ukázali sme si vznik a vlastnosti tzv. Delaportovho rozdelenia, ktoré je vhodným modelom
počtu poistných udalostí pri poistení motorových vozidiel. Vo svojej jednoduchšej forme bolo použité na modelovanie
počtu nehôd aj v [10]. Našli sme aj vyjadrenie momentov tohto rozdelenia odhady parametrov z empirických dát.
Výsledok možno interpretovať tak, že v poistenom portfóliu sa vyskytujú dve skupiny vodičov. Jedna, ktorú môžeme
označiť ako „dobré“ riziko s nízkou škodovosťou je vystavená len vplyvu prítomnej spoločnej Poissonovskej zložky.
Druhá skupina, ktorú môžeme označiť za „zlé“ riziko predstavuje skupinu vodičov, ktorí sa vyznačujú zvýšeným
počtom škôd a sú charakterizovaní aj druhou, negatívne binomickou zložkou rozdelenia. Preto má toto rozdelenie
predpoklady byť užitočným nástrojom aj pri analýze stability bonus-malus systémov v poistení.
Oznam: Táto práca je podporovaná grantom VEGA 1/0724/08.
LITERATÚRA
[1]
FEIMEIR, M.; BERTRAM, J. Anwendung numerischer Methoden in der Risikotheorie, DGVM, Karlsruhe,
1986.
[2]
GOOVAERTS, M. J.; KAAS, R.; van HEERWAARDER, A. E.; BAUWELINCKX, T. Effective Actuarial
Methods, Insurence Series 3, 1990.
[3]
WOLFSDORF, K. Versicherungsmathematik. Teil 1. Theoretiche Grundlagen Risikotheorie, B.G. Teubner
Stuttgart, 1998.
[4]
HORÁKOVÁ, G.; MUCHA, V. Teória rizika v poisťovníctve. EKONÓM 2006.
[5]
HORÁKOVÁ, G. Triedy v rozdelení v poistnej praxi. In Aktuárske vedy v podmienkach poistného trhu
Slovenskej republiky : 4. seminár. Bratislava: Katedra matematiky Fakulty hospodárskej informatiky
Ekonomickej univerzity v Bratislave, 2007. S. 8.
[6]
HORÁKOVÁ, G.; MUCHA, V. Aproximatívny výpočet pravdepodobnosti krachu. In Ekonomika a
informatika : vedecký časopis FHI EU v Bratislave a SSHI. Roč. 4, č. 2 (2006), s. 42-53.
228
[7]
[8]
[9]
[10]
KOZUBÍK, A. Zložené zovšeobecnené Poissonove rozdelenia, zborník príspevkov 3. vedeckého seminára
„Poistná matematika v teórii a praxi“, Bratislava, november 2001, str. 32-38.
KOZUBÍK, A. Zovšeobecnené Poissonovo rozdelenie ako model počtu poistných udalostí v poistení
motorových vozidiel, Slovenská štatistika a demografia, 14.ročník, 2/2004, str. 14-24.
KOZUBÍKOVÁ, Z. Viacrozmerné zložené zovšeobecnené Poissonovo rozdelenie a jeho využitie pri
modelovaní počtu poistných udalostí, zborník príspevkov 4. vedeckého seminára „Poistná matematika v teórii
a praxi“, Bratislava, november 2003.
SLAVÍK, J. Road Accidents Invetigation Model, Journal of Information, Control and Management Systems,
Vol. 5 (2007),No. 2, str. 337-344.
ADRESA:
Doc. RNDr. Galina Horáková, CSc.
Katedra matematiky
Fakulta hospodárskej informatiky
Ekonomická Univerzita v Bratislave
Dolnozemská 1/b
852 35 Bratislava
tel.:++421/02/67295843
Katedra Matematických metód
Žilinská Univerzita v Žiline
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
tel.:++421/41/513 42 80
229
230
TVORBA CRM STRATÉGIE
Viliam Lendel
Abstrakt: Using information technology is a challenge for businessmen to raise their competitive
advantage. Whether the business processes are run successfully or not is decided by daily job of company
workers. This article deals with CRM, its work in the company. Customer relationship management is a
combination of people, processes and technology that seeks to understand a company's customers. It is an
integrated approach to managing relationships by focusing on customer retention and relationship
development. The largest part of this article deals with making of strategy and implementation of CRM.
Kľúčové slová: CRM, CRM process, customer, relation, strategy, information system
1. ÚVOD
Skôr ako podnik vyberie CRM informačný systém a začne jeho implementáciu, musí definovať podnikovú CRM
stratégiu. Podnik si musí odpovedať predovšetkým na otázku: „Ako vytvoriť stratégiu riadenia vzťahov so zákazníkmi
a na jej základe implementovať celý informačný systém?“ Najväčším problémom pri realizácii a využívaní nových
informačných technológií je vymedzenie potreby zmeny podnikovej stratégie, určenie jej smerovania a cieľov. CRM
informačný systém predstavuje aplikáciu pokrývajúcu procesy v oblasti marketingu, predaja a servisných služieb,
prostredníctvom ktorej dochádza k interakcii medzi podnikom a jeho potenciálnymi či súčasnými zákazníkmi.
2. CRM STRATÉGIA A JEJ TVORBA
Základným princípom CRM stratégie je premyslené budovanie vzťahov s najziskovejšími a najperspektívnejšími
zákazníkmi. Stratégie nahradzujú aktivity smerujúce k zvýšeniu podielu na trhu špecifického produktu aktivitami, ktoré
zvyšujú podiel na objeme nákupu špecifického zákazníka. [3]
V podniku musí byť v prvom rade zabezpečená orientácia na zákazníka, t.j. v centre pozornosti firmy stojí zákazník, pre
ktorého sa hľadá produkt, na rozdiel od stratégie, kedy je produktu hľadaný zákazník. Na tvorbu CRM stratégie
potrebuje podnik disponovať údajmi, ktoré mu pomôžu zodpovedať na otázky typu: „Kto sú naši zákazníci?“, „Ktorí
naši zákazníci sú ziskoví, ktorí perspektívni a prečo?“, atď. Na uloženie, správu a zhromažďovanie všetkých údajov
potrebných na tvorbu CRM stratégie je určený práve CRM informačný systém.
Pri tvorbe podnikovej koncepcie CRM je potrebné najskôr definovať kľúčové aspekty rozvoja obchodných aktivít firmy
a priradiť im priority, čo významne napomôže pri neskoršom definovaní podnikovej vízie. Neskôr je potrebné vytvoriť
zoznam aktivít riadenia vzťahov so zákazníkmi, na ktoré je nutné sústrediť sa. To napomôže pri príprave stratégie
a voľbe optimálnych nástrojov. Podnik musí taktiež otestovať, ako v podniku funguje zber a využívanie informácií
o zákazníkoch. Následne musí uskutočniť voľbu technologických nástrojov pre podporu procesov CRM.
CRM vízia by mala vychádzať z charakteru podniku, prostredia v ktorom sa podnik pohybuje a charakteristiky
zákazníkov, ktorých sa firma snaží osloviť svojou ponukou dlhotrvajúceho vzťahu. Najdôležitejším procesom
z hľadiska riadenia vzťahov so zákazníkmi je komunikácia.
Medzi základné odporúčania pre tvorbu a implementáciu úspešnej koncepcie systému CRM možno považovať
nasledovné: [1]
•
Zorganizovať svoj tím pre riadenie projektu.
Identifikovať vrcholového riadiaceho pracovníka, ktorý zabezpečí potrebnú riadiacu a finančnú podporu
v priebehu celého projektu. Vymenovať vedúceho projektu, ktorý bude zodpovedný za každodenné činnosti
implementácie projektu. Vytvoriť skupinu projektových užívateľov pozostávajúcu z koncových užívateľov
CRM zodpovedných za zabezpečenie potrebných vstupov pre vedúceho projektu počas fázy vytvárania
konceptu projektu a testovanie systému vo fázach návrhu a implementácie.
•
Rozhodnúť, ktoré funkcie je potrebné automatizovať.
Uskutočniť audit CRM, v rámci ktorého treba identifikovať funkcie, ktoré je potrebné automatizovať a zostaviť
zoznam technických vlastností požadovaných pre nový automatizovaný systém. Urobiť prieskum o tom, ako
by predajcovia, marketingoví pracovníci a pracovníci podpory zákazníkov zdokonalili svoje pracovné procesy.
231
•
•
•
•
•
•
•
•
Získať podporu a aktívnu účasť vrcholového vedenia.
Presvedčiť vrcholové vedenie, že automatizácia podporuje podnikovú stratégiu, viditeľne ovplyvňuje
a zlepšuje dosahované výsledky, výrazne znižuje náklady a za určitý čas sa realizované investície vrátia.
Uplatňovať technológiu s rozumom.
Vybrať si technológiu, ktorá využíva otvorenú architektúru a tým umožní v prípade potreby jednoducho
rozširovať a zväčšovať systém.
Zabezpečiť pocit vlastníctva užívateľov.
Zabezpečiť skoré zapojenie užívateľov.
Vytvoriť prototyp systému.
Vytvorenie prototypu systému CRM z dlhodobej perspektívy ušetrí peniaze. Umožní to rozvrhnúť novú
technológiu, odhaliť možné problémy a overiť realizáciu rýchlych prínosov.
Vyškoliť užívateľov.
Školenie je najlepším spôsobom, ako zmeniť pracovné návyky a zabezpečiť úspech systému. Pre užívateľov
vytvoriť dokumentáciu, ktorá je ľahko pochopiteľná. Zabezpečiť on-line konzultácie a podporu cez telefón.
Motivovať pracovníkov.
CRM je úspešné, ak užívateľov motivuje schopnosť systému pomôcť im pri plnení ich cieľov.
Spravovať systém.
Je nevyhnutné určiť jednu osobu/oddelenie, ktorá bude zodpovedná za sledovanie stavu CRM systému. Táto
osoba/oddelenie musí vykonávať aj funkciu správcu informácií, ktorý zodpovedá za to, že informácie sú
včasné, relevantné, ľahko prístupné a zodpovedajú potrebám užívateľov.
Udržiavať aktívny záujem vedenia.
Vytvoriť komisiu, ktorej členmi budú vyšší riadiaci pracovníci a užívatelia z oddelení predaja a marketingu,
vrátane zákazníckych služieb ako aj pracovníci oddelenia IT. Táto komisia by mala štvrťročne v krátkosti
informovať vrcholové vedenie o stave CRM projektu, t.j. o úspechoch, neúspechoch, budúcich potrebách,
raste, atď. Merať výsledky systému a prezentovať ich vplyvy vedeniu.
Zorganizovať svoj tím pre riadenie projektu
CRM
spokojný zákazník
Rozhodnúť, ktoré funkcie je potrebné automatizovať
Získať podporu a aktívnu účasť vrcholového vedenia
Prvky CRM
Uplatňovať technológiu s rozumom
Zabezpečiť pocit vlastníctva užívateľov
ľudia
technológie
obchodné procesy
dáta
lojálny zákazník
Vytvoriť prototyp systému
Vyškoliť užívateľov
Motivovať pracovníkov
Spravovať systém
verný zákazník
Udržiavať aktívny záujem vedenia
Obrázok 1 Proces tvorby úspešnej koncepcie CRM
K úspešnému budovaniu CRM systému v podniku môže výrazne napomôcť orientácia na interné firemné procesy
a informačné toky. Potrebné je uskutočniť dôkladnú analýzu všetkých firemných procesov s dôrazom na tie, ktoré sú
v priamej súvislosti s komunikáciou so zákazníkmi. Je dôležité vytvoriť procesnú mapu v tvare vývojových diagramov
pre každé firemné oddelenie. Dobre sa tak zviditeľnia procesné väzby medzi jednotlivými časťami firmy a často sa
narazí na možnú optimalizáciu a zefektívnenie interných procesov.
V súčasnosti je k dispozícii celý rad rôzne rozsiahlych systémov v rozličných konfiguráciách. Pri voľbe je potrebné
prihliadať k uskutočneným procesným analýzam, predmetu podnikania, veľkosti organizácie, predpokladaným
nevyhnutným nákladom, či budúcim potrebám.
Najmä u komplexných systémov využívaných vo veľkých firmách a zasahujúcich do všetkých organizačných zložiek je
dobré implementáciu rozdeliť. Začať by sa malo predajným oddelením a modulom automatizácie predajných činností,
pokračovať marketingovými a analytickými nástrojmi, a až nakoniec zapojiť servisné, logistické, prípadne ďalšie
232
moduly. Nevyhnutnou súčasťou postupného zavádzania systému je zaškoľovanie obsluhy spojené s motiváciou
pracovníkov firmy k využívaniu systému.
Podnik nesmie zabudnúť na zaistenie spätnej väzby pre kontrolu procesu implementácie. Trvalou kontrolou musí byť
ošetrený celý proces od analýz až po ukončenie implementácie. Hodnotná kontrola vyžaduje využívanie metód merania
umožňujúcich kvantifikáciu parametrov. Kontrole by mali podliehať predovšetkým dva základné parametre:
•
miera návratnosti investícií (ROI) a
•
dosiahnutá úroveň vzťahového marketingu.
3. Tvorba optimálnej CRM stratégie
Pri tvorbe CRM stratégie nestačí podniku definovať len svoju víziu a ciele v podobe konkrétnej budúcej príležitosti, ale
je potrebné osvojiť si predovšetkým schopnosť jej praktickej realizácie. Aby manažment dokázal vypracovať úspešnú
stratégiu, musí využiť projektového procesného riadenia. Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že každá tvorba
stratégie je rozsiahly projekt zahrnujúci niekoľko procesov. Základným pravidlom riadenia projektu je určenie:
•
cieľu projektu,
•
obsahu projektu,
•
časového plánu a
•
finančného rozpočtu.
Aby bolo možné následne zhodnotiť úspešnosť zámerov či zmien, je potrebné: [3]
•
Jasne definovať ciele projektu.
•
Porovnanie prínosov možných variant riešenia projektu.
•
Stanovenie modelu metrík, ktoré umožnia monitorovanie a kontrolu hodnotenia efektu projektu.
•
Model metrík naviazať na celý systém hodnotenia podnikovej výkonnosti a konfrontovať vzťahy medzi
jednotlivými výsledkami meraní.
•
Určenie zodpovednosti za výsledky projektu.
•
Stanovenie časového horizontu sledovania a vyhodnocovania dosahovania cieľov prostredníctvom metrík.
•
Zaistenie kanálov pre komunikáciu výsledkom merania medzi všetkými zodpovednými osobami a osobami, ktoré
výsledky merania ovplyvňujú, vrátane definície nápravných opatrení.
4. POSTUP TVORBY STRATÉGIE RIADENIA VZŤAHOV SO ZÁKAZNÍKMI
Postup tvorby stratégie riadenia vzťahov so zákazníkmi pozostáva predovšetkým z troch základných častí: [3]
•
prípravná časť,
•
analytická časť,
•
návrhová časť.
Prípravná a analytická časť v sebe zahŕňa nasledovné procesy: [3]
•
príprava a plánovanie stratégie,
•
prevzatie a verifikácia záverov podnikovej stratégie,
•
stanovenie vízie a cieľov celého systému riadenia vzťahov so zákazníkmi:
•
analýza súčasného stavu podnikateľskej činnosti a súčasného stavu CRM,
•
analýza a hodnotenie trendov CRM,
•
definícia základných požiadaviek na systém riadenia vzťahov so zákazníkmi,
•
formulácia vízie a cieľov CRM.
Návrhová časť zahŕňa: [3]
•
informačnú integráciu podniku s okolím a integráciu interných procesov vo vzťahu k CRM:
•
optimalizácia modelu podnikových procesov,
•
definícia funkcionality a parametrov interných podnikových služieb, podporujúcich procesy – požiadavky
na CRM informačný systém
•
definíciu modelu riadenia vzťahov so zákazníkmi:
•
návrh modelu procesov CRM,
•
popis architektúry jednotlivých procesov a ich informačných väzieb,
•
technologická, aplikačná a dátová integrácia – väzba na okolie v rámci firmy.
Pri určovaní CRM stratégie je potrebné dodržiavať tieto hlavné zásady: [10]
•
Proces vypracovania stratégie CRM musí byť riadení v rámci strategického projektu.
233
•
•
•
•
•
Súčasnú situáciu je potrebné presne analyzovať, aby bolo možné na jej základe uskutočniť realistické strategické
rozhodnutia.
Strategické projekty musia byť spracovávané v spolupráci s vrcholovým manažmentom. Riadiaci tím
strategického projektu musí byť zložený z manažérov prvej línie daného podniku.
Metodika vypracovania stratégie nesmie byť s ohľadom na praktickú použiteľnosť príliš zložitá.
Stratégia CRM sa musí výrazne odlišovať od konkurenčných stratégií v tejto oblasti, aby mohla viesť
k požadovaným výsledkom.
Formulovaná stratégia CRM musí byť uskutočniteľná v praxi.
Na analýzu súčasnej situácie môže podnik využiť niektorú z metód strategického plánovania, napr. SWOT analýzu. Ide
o postup nájdenia odpovedajúcej stratégie, ktorý je založený na predchádzajúcich šiestich zásadách. Ťažiskom SWOT
analýzy je určenie východiskovej situácie podniku. Pritom sú analyzované silné a slabé stránky podniku, príležitosti a
hrozby z hľadiska stratégie CRM.
Na základe vykonanej analýzy súčasnej situácie je formulovaná CRM stratégia a odporúčania pre jej praktické
uplatnenie. Tieto odporúčania je potrebné prediskutovať s osobami, ktoré budú zodpovedné za ich uskutočnenie. Aby
v konečnom dôsledku naformulovaná stratégia zodpovedala každodennej realite.
príprava a plánovanie stratégie
prevzatie a verifikácia záverov
podnikovej stratégie
přípravná a
analytická časť
stanoveni vozič cieľov celého CRM
systému
analýza sprasného stavu
podnikateľskej činnosti a sprasného
stavu CRM
analýza hodnotenia trendov CRM
Definícia základných požiadaviek na
CRM systém
Formulácia vozič a cieľov CRM
informačnú integrácia podniku s okolím a
integrácia interných procesov vo vzťahu k
optimalizácia modelu podnikových
procesov
návrhová časť
definícia funkcionality a parametrov
interných podnikových služeb,
podporujúcich procesy
definovanie CRM modleu
návrh modelu procesov CRM
popis architektúry jednotlivých
procesov a ich informačních väzieb
technologická, aplikačná a dátová
integrácia
Obrázok 2 Postup tvorby CRM stratégie (upravený podľa [3])
234
Proces plánovania CRM stratégie je možné zhrnúť v nasledujúcich krokoch: [10]
•
Vízia
Vízia je nadradená stratégii a predstavuje kľúčovú myšlienku. Vo vízii sú obsiahnuté manažérske zásady
a filozofia podniku. Je potrebné, aby vízia obsahovala určitý ideál správania sa zamestnancov vo vzťahu
k zákazníkom, ktorý má byť pomocou CRM realizovaný.
•
Základná koncepcia
Základná koncepcia je výsledkom podrobnej analýzy východiskovej situácii podniku, v ktorej sú obsiahnuté
všetky vonkajšie a vnútorné faktory vplývajúce na podnik.
•
Poslanie
V tomto kroku dochádza k definovaniu poslania, ide o rovnaký postup ako pri určovaní stratégie pre celý
podnik s tým rozdielom, že tento krok je viac zameraný na opatrenia, ktoré sa týkajú danej obchodnej
jednotky.
•
Obchodná stratégia
V tomto kroku dochádza ku konkrétnejšiemu definovaniu poslania danej obchodnej jednotky pomocou
príslušných nástrojov. Ide len o návrh, ktorý je potrebné ešte neskôr preskúšať v rámci funkčnej oblasti CRM.
•
Funkčná stratégia a konsolidácia
Ide o preskúšanie, nakoľko sú navrhnuté opatrenia prakticky použiteľné a nakoľko je možné tieto opatrenia
kombinovať. Pritom je potrebné brať do úvahy hlavné zameranie celého podniku a konzultovať výsledky
preskúšania s vedením podniku.
•
Plánovanie projektov smerujúcich k implementácii
V rámci tohto kroku dochádza k rozčleneniu potrebných opatrení do čiastkových projektov implementácie
a k naplánovaniu týchto projektov. Ide o plánovanie jednotlivých úloh, nákladov, zdrojov, časového rámca,
zodpovedných osôb, metodiku implementácie a organizáciu projektu. V tomto kroku už stratégia dostáva
konkrétnu podobu.
•
Zostavovanie rozpočtu
Posledný krok predstavuje proces zostavovania rozpočtu nákladov.
235
zabezpečeni orientácie na zákazníka
tvorba podnikovej koncepcie CRM
definovanie hlavných kľúčových aspektov
rozvoja
priradenie priorít kľúčovým aspektom
vytvorenie záznamu aktivit CRM, na ktoré je
sa potrebné sústrediť
otestovanie fungovania zberu a využívania
informácii o zákazníhoch v podniku
voľba technologických nástrojov pre podporu
procesov VRM
analyzovanie východiskovém situácie podniku
využitím niektorej z metód strategického plánovania
(napr. SWOT analýza)
Formulovanie CRM strategie a odporúčaní pre jej
praktické uplatnenie
definovanie vízie
vypracovanie základném koncepcie na základe
vykonaném podrobnej analýzy
definovanie poslamka danej obchodném
jednotky
funěná stratéga a konsolidácia formou
preskúmania navrhovaných opatrení
plánomanie projektov smerujúcich k
implementácii
zostavovanie rozpočtu
Obrázok 3 Navrhovaná podoba postupu tvorby a plánovania CRM stratégie
5. IMPLEMENTÁCIA CRM V PODNIKU
V prípade časovej následnosti tvorby CRM stratégie a zavádzania CRM informačného systému existujú dva
protichodné názory. Prvá skupina odborníkov zastáva názor, aby sa najprv detailne vypracovala CRM stratégia, a až
následne potom implementoval CRM informačný systém. Druhá skupina odborníkov presadzuje súčasný postup
implementácie CRM informačného systému a tvorby CRM stratégie.
Podnik by rozhodne mal mať pred implementáciou CRM informačného systému vypracovanú základnú víziu koncepcie
riadenia vzťahov so zákazníkmi. Na základe vykonanej podrobnej analýzy a vymedzenia jednotlivých prístupov
v zákazníckej orientácii podniku, prvkov a procesov CRM bola vypracovaná navrhovaná podoba postupu pre úspešné
budovanie a implementáciu CRM.
Navrhovaná podoba postupu implementácie CRM (obrázok 4) v podniku pozostáva zo štyroch základných fáz, ktoré na
seba nadväzujú. Ide o tieto základné fázy:
236
•
•
•
•
efektívna práca s informáciami,
zmena organizačnej štruktúry,
zmena myslenia,
budovanie úspešného CRM.
jednotlivé
fázy
Očakávané výsledky
(výstup)
Predpoklady
(vstup)
Zhromažďovanie všetkých
cenných informácií do jednej
databázy
efektívna
práca s
informáciami
Komunikácia medzi odbytom,
marketingom a službami
Zaistenie prístupu k
informáciám
Väčšie množstvo individuálnych
kontaktov so zákazníkmi
Uplatňovať zásad efektívnej
práce s informáciami
Manažérska funkcia
Vytvorenie a pracovníkom
podniku vysvetlenie vízie
zmeny
zmena
organizačnej
štruktúry
Zabezpečenie potrebných
znalostí k zmene
Kvalita CRM
Aktualizácia motivačného
systému
Práca s komplexnými nástrojmi
z oblasti IT
Potreby ľudí
Úspešná zmena
Vytvorenie príslušného akčného
plánu
Zhromaždenie finančných a
personálnych zdrojov
Myšlienkové zobrazenie
požadovaného stavu
Vypracovanie jednotlivých
scenárov
Spoľahlivé a rýchle predpovede
Uplatnenie príčinného postupu
Viac času na zákazníka
Efektívne riadenie procesov a
investovanie do zákazníka
Bezproblémový priebeh
obchodných procesov
zmena
myslenia
Orientácia na účinky
Kvalita pracovníkov
Aktualizácia znalostí o tom, čo
si o produktoch, službách a
správaní myslia zákazníci
úspešné
budovanie
CRM
Kvalita vedenia podniku
Priradenie priorít chýbajúcim
procesom CRM
Identifikácia všetkých procesov
so vzťahom k CRM
Revízia procesov
Vytvorenie vlastného
procesného modelu CRM
Odlíšenie sa od konkurencie
Identifikácia fázy vývoja
procesov CRM, v ktorých sa
podnik nachádza
Posilnenie image
Obrázok 4 Navrhovaná podoba postupu budovania a implementácie CRM v podniku
Prvá fáza – efektívna práca s informáciami upozorňuje na nevyhnutnosť efektívnej práce s informáciami pri budovaní
systému CRM. V podniku musí byť zabezpečené uplatňovanie zásad efektívnej práce s informáciami, taktiež
zhromažďovanie všetkých cenných informácií do jednej databázy. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať budovaniu
takého systému, ktorý umožní všetkým účastníkom vzťahu prístup k informáciám, ktoré potrebujú, aby mohli splniť
svoje role. Cieľom podniku by malo byť preto úsilie o taký systém, ktorý by umožňoval automatický prístup
k požadovanej informácii a automaticky ukladal údaje o zákazníkoch do jednej databázy.
Ak podnik uplatňuje v plnej miere efektívnu prácu s informáciami, potom môže plynule prejsť do druhej fázy, ktorej
hlavným cieľom je uskutočnenie úspešnej zmeny organizačnej štruktúry. Pri inovácií CRM dochádza k revízii a zmene
podnikovej stratégie tak, aby bola skutočne orientovaná na zákazníka. Táto zmena však môže viesť k zmene rolí
viacerých pracovníkov. Preto je nevyhnutné vytvoriť a pracovníkom podniku vysvetliť vízie zmeny, zabezpečiť
potrebné znalosti k zmene, aktualizovať motivačný systém a vytvoriť príslušný akčný plán.
237
Aby uskutočnená zmena organizačnej štruktúry podniku mala svoj význam a priniesla očakávaný efekt, musí v podniku
dôjsť aj k zmene myslenia. Podniky, ktoré chcú byť úspešné, by sa nemali orientovať výhradne na svoje ciele. Mali by
uvažovať o účinkoch svojho jednania, ktoré nastane po dosiahnutí cieľa. V centre ich záujmu nesmie byť obrat a zisk,
ale potreby ľudí. Druhým predpokladom je, aby boli ciele týkajúce sa dosiahnutia stanoveného zisku a obratu presunuté
na druhé miesto. Investícia do zákazníka neznamená vždy nutne len výdaje na marketing a odbyt. Investovanie
s orientáciou na účinky znamená zrieknuť sa súčasných tokov platieb do podniku v prospech zaistenia budúceho prílevu
financií založeného na dobrých vzťahoch.
Ak je v podniku zabezpečená efektívna práca s informáciami, došlo k zmene organizačnej štruktúry a k zmene
myslenia, potom je podnik pripravený pre vstup do štvrtej najdôležitejšej fázy. V tejto fáze dochádza k budovaniu
úspešného CRM na základe navrhovaných praktických odporúčaní. Pre jeho úspešné budovanie je potrebné v podniku
aktualizovať znalostí o tom, čo si o produktoch, službách a správaní myslia zákazníci, identifikovať všetky procesy so
vzťahom k CRM a následne vytvoriť vlastný procesný model CRM. Dôležitým procesom je identifikácia fázy vývoja
procesov CRM, v ktorých sa podnik nachádza, na základe ktorej sú následne priradené priority chýbajúcim procesom
CRM.
6. ZÁVER
Riadenie vzťahov so zákazníkmi je založené na posilňovaní vzťahov so zákazníkmi prostredníctvom spoľahlivých
interakcií a efektívneho plnenia záväzkov za použitia najvhodnejších prostriedkov. Ak podnik chce úspešne
implementovať CRM, musí najskôr správne pochopiť cyklus interakcií so zákazníkmi a identifikovať tie miesta, kde
existuje príležitosť zapôsobiť na zákazníka. Musí si uvedomiť, že efektívne riadenie zákazníka zahrňuje integráciu
vhodných činností a informácií vo všetkých štádiách vzťahu. Kľúčovým prvkom je umožnenie svojim pracovníkom
komunikovať medzi sebou navzájom, zdieľať potrebné informácie a efektívne spolupracovať tak, aby poskytovali
zákazníkom kvalitné a spoľahlivé služby v priebehu celého životného cyklu zákazníka. [2]
Implementácia CRM vždy prináša určité riziká, ktoré sa podnik musí snažiť minimalizovať v čo najväčšej miere.
Schopný manažment dokáže tieto rizika včas eliminovať. Najčastejším problémom je nepochopenie vykonaných zmien
zo strany zamestnancov, ktoré môže vyústiť k postupnému odmietavému stanovisku k celému projektu.
LITERATÚRA
[1]
BARTÁKOVÁ, G. Spokojnosť zákazníka v procesoch CRM. Bratislava: ImageWell, 2004. ISBN 80-9692359-5.
[2]
BURNETT, K. Klíčoví zákazníci a péče o ně. Praha: Computer Press, 2002. ISBN 80-7226-655-1.
[3]
CHLEBOVSKÝ, V. CRM – Řízení vztahů se zákazníky. Brno: Computer Press, 2005. ISBN 80-251-0798-1.
[4]
DOHNAL, J. Řízení vztahů se zákazníky. Procesy, pracovníci, technológie. Praha: Grada, 2002. ISBN 80-2470401-3.
[5]
DUDINSKÁ, E.; NOVOTNÁ; Ľ.; DROPPA, M. Riadenie vzťahov so zákazníkmi v globálnej ekonomike.
Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006. ISBN: 80-7165-550-3.
[6]
LEHTINEN, J. R. Aktivní CRM - Řízení vztahů se zákazníky. Praha: Grada Publishing, 2007. ISBN 978-80247-1814-9.
[7]
LESÁKOVÁ, D. Marketingové analýzy a prognózy. SOFA 2002, Bratislava. ISBN 80-89033-23-7.
[8]
SHETH, J. N.; PARVATIYAR, A. Customer Relationship Management: Emerging Practice, Process, and
Discipline. Journal of Economic and Social Research. 2001.
[9]
STORBACKA, K.; LEHTINEN, J. R. Řízení vztahů se zákazníky (Customer relationship Management).
Praha: Grada, 2001. ISBN 80-7169-813-X.
[10]
WESSLING, H. Aktivní vztah k zákazníkům pomocí CRM. Grada Publishing, Praha. 2002. ISBN 80-2470569-9.
ADRESA:
Ing. Viliam Lendel
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
238
NOVÁ EKONOMIKA A GOVERNANCE
Oldřich Kratochvíl, Sergej Vojtovič∗
Abstrakt: Zásadné zmeny v sfére hospodárskej výroby a posuny v usporiadaní spoločenských štruktúr,
ktoré sa uskutočňovali v posledných desaťročiach minulého storočia dostali pomenovanie vedomostnou,
internetovou, sieťovou alebo novou ekonomikou. Nová ekonomika zároveň ovplyvnila zásadne
procesy a pravidla hospodárenia verejnej správy a vyvolala potrebu v organizačnej a riadiacej kreativite
(governance) verejných inštitúcií. Za účelom zvýšenia výkonnosti verejných inštitúcií vzniká potreba
zapojiť tieto zásadné zmeny v ekonomike a riadení verejnej správy do procesov vyučovania ekonómie
verejnej správy, do štruktúry a obsahu vyučovacích predmetov a uskutočňovaných študijných programov.
Kľúčové slova: Nová ekonomika, inovácie, ľudský kapitál, governance, organizačná kreativita, štúdium
ekonómie.
Abstract: Radical changes in the sphere of economic production and the displacements in layout of the
public structure, which happened during last decades of the past century, are known like sciential, internet,
network or new economics. This new economics has also essentially influenced the processes and rules in
the management of public administration and at the same time it has evoked the need of the organizational
and managing creativity (governance) in the public institutions. In order to increase the efficiency of these
public institutions also also raises the need to integrate these radical changes in economics and
management of the public administration into the processes of teaching economics of the public
administration, into the structure and contents of the taught subjects and at last into the performing study
programs.
Key words: New economics, innovations, human capital, governance, organizational creativity, study of
economics.
1. PODSTATA „NOVEJ EKONOMIKY“
Vznik potreby v nových informáciách bol vyvolaný radou ekonomických, technických a sociálnych súvislostí.
Zavedenie nových technológií v povojnovom období, automatizácia výrobných procesov nielen významne zvýšili
produktivitu práce, ale aj zasadne skrátili čas priebehu jednotlivých výrobných procesov a urýchlili tempa
hospodárskeho rozvoja - od procesu zásobovania výroby do finálneho produktu a ďalej do spotrebiteľa. Procesy
formovania svetového hospodárstva, rast konkurencie a technologický pokrok ovplyvnil skrátenie životného cyklu
produktu na trhu.
Skráteniu výrobných procesov z hľadiska času a urýchleniu hospodárskeho rozvoja prispeli aj podstatné sociálne zmeny
vo vyspelých krajinách. V päťdesiatych rokoch XX. storočia v Spojených štátoch amerických a v šesťdesiatych rokoch
v Západnej Európe sa formuje spoločnosť blahobytu [Galbreaith, 1969; Bell, 1973]. To znamená, že blahobyt sa stál
záležitosťou pre absolútnu väčšinu ľudí v danej spoločnosti. Za takých podmienok v svojom spotrebiteľskom správaní
sa ľudia rozhodujú o nákupe určitého tovaru nie na základe jeho absencie alebo len funkčnosti, ale často na základe jeho
nových, inovačných vlastnosti - lepšej funkčnosti, dizajnu, z hľadiska ekologických požiadaviek a pod.
To znamená, že nielen výrobné organizácie kvôli konkurencieschopnosti ponúkajú inovačné výrobky, ale aj
spotrebitelia ako jednotlivci a domácnosti taktiež uprednostňujú inovačné tovary. Preto podmienkou prežitia výrobcu na
trhu je stále zdokonaľovať a inovovať výrobu a poskytovať inovačné výrobky. Táto záležitosť u výrobcov tovarov
a statkov vyvoláva dopyt po nových informáciách v podobe poznatkov a vedomosti.
Konkurenčnou prednosťou výrobnej organizácie môže byť napríklad dokonalejšia organizácia práce, štýl a metódy
riadenia, organizačná štruktúra, metódy motivácie pracovníkov, vytvorená stratégia rozvoja, marketingová koncepcia,
prístupy k riadeniu personálu, pravidla účtovníctva, evidencie, administratívy a viacero ďalších podnikových činností.
A preto ich neustále zdokonaľovanie na základe nových poznatkov a vedomostí sa stáva pravidelnou záležitosťou
výrobných organizácií. To znamená, že nielen technológie a výrobky sa stále inovujú, ale aj ostatné podnikové činnosti
sa stavajú objektom permanentných inovácií. A preto rozsah inovácií a zároveň potrebných poznatkov sa stále rozširuje.
∗
Príspevok je pripravený v rámci riešenia výskumnej úlohy agentúry VEGA č. 1/0831/08.
239
V priemyselne vyspelých krajinách, kde už dávno vládnu trhové vzťahy a výroba sa uskutočňuje za účelom predaja,
informácie sa taktiež stavajú tovarom a vytvárajú tento špecifický trh informačných tovarov a služieb. Tak vzniká
a formuje sa trh informačných produktov, kde jedny subjekty - fyzické osoby, výrobné firmy a iné organizácie
vyhľadávajú a nakupujú potrebnú pre zdokonaľovanie ich činnosti informáciu. Zároveň iné subjekty – od jednotlivcov
do organizácií – vytvárajú (ako iný druh tovaru) a ponúkajú na predaj záujemcom. Na tomto trhu obieha rozličná
vedecko-technická, ekonomická, riadiaca informácia, nahromadené v tejto sfére poznatky, t.j. predmety intelektuálnej
práce. Na tomto trhu sa poskytujú informačné služby, obiehajú také tovary, ako operačné systémy, automatizované
informačné systémy „na kľúč“, aplikované programy v oblasti financií, marketingu, programy pre spracovateľský
priemysel, poľnohospodárstvo a mnohé iné.
V súčasných podmienkach manažérska a iná vysokokvalifikovaná odborná práca vo výrobných a iných organizáciách je
predovšetkým stálym hľadaním nových riešení a rozhodovaní, čo taktiež môže byť faktorom konkurenčnej výhody
organizácií. Veľký počet odborných pracovníkov vo finančných inštitúciách (bankách, poisťovniach, finančných
burzách), vo finančných, podnikateľských, marketingových a iných službách sa zaoberajú výlučne hľadaním nových
informácií pre adekvátne riešenia a rozhodnutia. Títo ľudia taktiež dopĺňajú armádu pracovníkov, ktorá získava, vyrába
a ponuka na predaj svoje služby v podobe poznatkov a nových informácií.
V dôsledku týchto procesov vo sfére hospodárskej výroby vznikajú nové, odlišne od predchádzajúcich období, trendy
a zákonitosti. Stála inovácia výrobných technológií a zariadení zdokonaľuje hospodársku výrobu, zvyšuje jej
efektívnosť, znižuje výrobné náklady a pod. To znamená, že výrobcovia stále môžu zvyšovať objem výroby pri
rovnakom počte zamestnancov alebo za podmienok nasýtenosti trhu, to isté množstvo produkcie vyrábať stále s menším
počtom zamestnancov.
Ďalšou zvláštnou zákonitosťou súčasného hospodárskeho rozvoja vo vyspelých krajinách je to, že čas, vynaložený na
výrobu a výmenu informácií, značne prevyšuje čas, spotrebovaný na výrobu samotnej priemyselnej produkcie. A to
znamená, že počet zamestnaných pracovníkov, spojených s výrobou nevecného produktu (informácií, prípadne služieb),
značne prevyšuje počet pracovníkov, zamestnaných výrobou vecného produktu. Informačná revolúcia určuje nový
pomer síl vo svetovom hospodárstve. Od krajín s bohatými prírodnými zdrojmi ekonomická moc a prosperita prechádza
ku krajinám, ktoré kontrolujú výrobu vedomostí a poznatkov, lebo hlavné bohatstvo teraz tvoria intelektuálne zdroje,
hodnota vyrábanej produkcie sa určuje hodnotou zavádzanej do nej informácie. Od druhej svetovej vojny geometrickým
radom rastie význam informačných technológií. Avšak len v posledných desaťročiach dvadsiateho storočia „tieto
technológie presahujú rozsah jedného sektora a stávajú sa neoddeliteľnou súčasťou všetkých sfér ekonomiky“ [Baláž,
Verček, 2002, s.59].
Tieto súvislosti ovplyvňujú aj zmenu situácie na trhu práce. Rastie počet nezamestnaných ľudí aj napriek priaznivým
makro- a mikroukazovateľom hospodárskej výroby. Rýchlo sa mení štruktúra zamestnávania a urýchľujú sa procesy na
trhu práce. Dochádza k veľkému počtu uvoľňovaných a zároveň aj zamestnávaných pracovníkov, k zániku veľkého
počtu jedných pracovných miest a pracovných pozícií a ku vzniku nových. Nič nezostáva stále na trhu práce a v sfére
zamestnávania – ani zamestnávateľ, ani pracovné miesto, ani pracovná pozícia, ani zamestnanie, dokonca ani
nezamestnanosť. Podobne ako aj v celkovom manažmente, stálymi na trhu práce sa stávajú len zmeny. Rastie význam
flexibilných pracovnoprávnych vzťahov a foriem zamestnávania ľudí. Uskutočňuje sa posun v štruktúre hodnôt
a preferencií zamestnancov a zodpovedajúc tomu v motiváciách – význam pre ľudí nadobúda nielen získať
zamestnanie, ale si ho aj udržať.
2. NOVÁ EKONOMIKA V EKONÓMII A MANAŽMENTE A VEREJNEJ SPRÁVY
Nová ekonomika sa predovšetkým zakladá na iných faktoroch hospodárskeho rastu a pravidlách fungovania
predchádzajúceho modelu ekonomiky [Bell, 1973; Kelly, 1998]. Avšak väčšina autorov, vrátane vyššie nazvaných,
termín nová ekonomika používa pre pomenovanie tohto faktu, že rozhodujúcim kapitálom, nákladovým faktorom ako
i rozvojovým zdrojom ekonomiky sa stávajú vedomosti [Drucker, 1994]. Nová ekonomika je ekonomikou vedomostí
a ideí, kde kľúčom k vytváraniu nových pracovných miest a vyššej životnej úrovne sú inovačné myšlienky
a technológie, aplikované v službách a produktoch. „Je to ekonomika, kde riziko, neistota a neustala zmena sú skôr
pravidlom ako výnimkou“ [Atkinson a Court, podľa: Baláž, Verček, 2002, s.47].
Nová ekonomika predovšetkým znamená ten fakt, že je niečím novým, čo ju odlišuje od starej. A novou je nielen kvôli
tomu, že jej hnacím motorom sú vedomosti (vedomostná alebo poznatková ekonomika); nie kvôli tomu, že využíva
inovácie (inovačná ekonomika); nie kvôli tomu že je sieťovo prepojená (sieťová ekonomika). D. Bell a J. Galbreith
hovoria o post-industriálnej spoločnosti, ktorá prichádza na zmenu industriálnej a tým pádom už nie je industriálnou,
priemyselnou alebo strojovou. A. a H. Toffler zase hovoria o troch významných zmenách, alebo podľa ich slov, vlnách.
Prvú vlnu spájajú s agrárnou revolúciou, druhú – s priemyselnou (industriálnou) a tretiu – s informačnou.
240
Práve tieto a rada ďalších odlišnosti robia súčasnú ekonomiku novou, to znamená odlišnou od jej predchádzajúceho
štádia. Niektorí ekonómovia, ako zdôrazňuje O.Němec, považujú, že tento vývoj v hospodárskom rozvoji možno
označiť za jav s nálepkou „nové ekonomické paradigmy“ [Němec, 2003, s.651]. Vo veľkej časti sa mnohé z týchto
termínov viac menej prekrývajú v obsahu. „Termín nová ekonomika však predstavuje ich pojmové zastrešenie...“
[Baláž, Verček, 2002, s.50] a zároveň adekvátnejšie vyjadruje podstatu pomenovaných súvislostí.
Hlavnou odlišnosťou a vlastnosťou novej ekonomiky je to, že ona nie je priemyselnou, že v jej výrobných procesoch sa
nepoužívajú charakteristické pre priemyselnú výrobu faktory - surovina, energia, kapitál, ľudská práca. V novej
ekonomike sa spracovávajú už získané informácie v podobe vedomosti, poznatkov a na ich základe ako v priemyselnej
výrobe sa vytvára nový tovar – nové informácie, ktoré ponúkajú ľuďom možnosť vedieť, ako vyrobiť potrebný produkt
alebo službu s nižšími nákladmi, účinnejší, bezpečnejší, efektívnejší, to znamená s použitím menšieho množstva
suroviny alebo dostupnejšieho substitutu, energie, za kratší čas a pod. V dôsledku toho informácie urýchľujú,
zefektívňujú a zdokonaľujú výrobu. Z tohto vychádza, že súbežne existuje aj klasická priemyselná výroba a iné
činností, ktoré pod vplyvom informačnej výroby taktiež menia svoje predchádzajúce vlastnosti.
Predstava civilizačnej informačnej a poznatkovo diferencovanej ekonomiky tak nadobúda reálne kontúry. Podľa
prezidenta Svetového ekonomického fóra K. Schwaba, svetová ekonomika sa postupne stáva sieťovou ekonomikou,
v ktorej sa jednotlivé molekuly hospodárskych štruktúr navzájom prepájajú. Nová ekonomika sa zakladá na
vedomostiach, poznatkoch a skúsenostiach, ktoré ovplyvňujú zmenu životnej úrovne, kvalitu a spôsob života dnešných
generácií [podľa: Šiškov, 2001, s. 83].
Nová ekonomika zároveň sa stáva súčasťou nového spôsobu hospodárenia aj vo verejnej správe, vedie k zásadným
zmenám v zdrojoch verejných príjmov v spôsoboch ich rozdeľovania vo verejnom záujme. Súčasťou týchto moderných
procesov, vyvolaných novou ekonomikou, je spojenie súkromného a verejného kapitálu pre tvorbu inovácií a verejných
statkov. Tento spôsob zasadne mení pomery v tvorbe bohatstva vo verejnom sektore a pomery jeho rozdeľovania
medzi verejným a súkromným sektorom.
Zároveň sa menia aj prístupy nielen v spôsoboch tvorby verejného bohatstva, ale aj v metódach
inštitúcií. Vychádzajúc z tohto ekonomického pozadia, ktoré odstupňuje verejne vládnutie
podnikateľský a zároveň aj národohospodársky nástroj optimalizácie viacerých spoločenských
medzi súkromným a verejným bohatstvom, medzi spotrebou a investíciami ako v súkromnom,
sektore, medzi súkromným a verejným záujmom a pod.
vládnutia verejných
ako preukázateľný
procesov, pomerov
tak aj vo verejnom
Súčasťou týchto nových zásadných zmien, vyvolaných novou ekonomikou ako v sfére hospodárskej výroby, tak aj
v spôsoboch uskutočňovania verejného vládnutia, je vznik organizačnej a riadiacej kreativity (intelligense) verejných
inštitúcií, čo sa vyjadruje takým pojmom ako governance [Vojtovich, 2007; Strunz, 2007]. Prvýkrát pojem governance
sa objavuje v jednej zo štúdií svetovej banky od roku 1989 v diskusii o rozvojovej pomoci. V súčasnosti sa pod ním
rozumie organizačná a riadiaca tvorivosť verejných inštitúcií. Governance sa zaoberá vzájomnými vplyvmi všetkých
prvkov spoločenského systému a skúma, aký je priestor pre vládnutie v tomto systéme a pomocou akých konkrétnych
opatrení možno zlepšiť výkon verejných inštitúcií.
Ak sa vezme do úvahy pojem governance, tak sa tento pojem v jeho modernom význame často spája s
pojmom manažment. Oba obsahujú aspekty ako delegácia, koordinácia, regulácia a kontrola. Avšak pojem manažment
sa odlišuje od vládnutia spektrom výkonnej činnosti. Manažment zahrňuje všetky výkonné činnosti. Kreatívne vládnutie
v odlišnosti od klasického manažmentu je strategickým usporiadaním a ďalším rozvojom organizácií ako celku.
Manažment predstavuje súbor opatrení k presadeniu týchto konceptov. Ak sa aj verejná moc chce trvalo presadzovať na
verejnej úrovni ako spôsob náhľadu a forma jednania, potrebuje si zohľadniť aj výkonné aktivity.
Všetky tieto sociálne a hospodárske zmeny, ktoré sa spájajú s novou ekonomikou, postupne sa prelínajú a premietajú do
nových výziev pre udržateľný rast a technologicky pokrok, do manažmentu a jeho organizačnej kultúry, do kreatívneho
organizačného a riadiaceho potenciálu verejných inštitúcií.
Práve tieto procesy a iné skutočnosti novej ekonomiky alebo poznatkovej spoločnosti boli tými systémovými prvkami,
ktoré nielen zásadne zmenili charakter hospodárskej výroby a sociálnu „architektúru“ súčasnej spoločnosti, ale aj
spôsoby tvorby verejného bohatstva a jeho riadenie vo verejnom záujme. Zároveň tieto skutočností vyvolali k životu aj
novú koncepciu riadenia verejných veci – governance, ktorá sa zaoberá tým, ako v týchto nových podmienkach je
potrebné „narábať“ s organizačným a riadiacim kapitálom verejných inštitúcií, ako ho zveľaďovať, navršovať jeho
hodnotu a efektívne využívať.
Vychádzajúc z týchto zásadných zmien v spôsoboch tvorby ľudského bohatstva a prístupov v riadení súkromných
a verejných veci, súčasná doba vyžaduje zohľadnenie týchto nových trendov v spoločenskom rozvoji, v hospodárstve
241
a vo verejnom vládnutí v systéme vyučovania ekonómie verejnej správy. Za týchto podmienok ako v obsahu
jednotlivých vyučovacích predmetov, tak aj v štruktúre akreditovaných študijných programov by nemali chýbať také,
napríklad, predmety ako nová ekonomika, manažment ľudských zdrojov, governance alebo projektový manažment.
Predovšetkým obsah týchto vyučovacích predmetov odzrkadľuje nielen zásadné zmeny v hospodárstve a spoločnosti,
ale aj ponuka metódy a nástroje usmerňovania ľudských aktivít v súlade z uskutočňovanými zmenami.
LITERATÚRA
[1]
BAUER, H.; BIWALD, P.; DEARING, E. (Hrsg.) Public Governance. Wien/Graz, 2005.
[2]
BALAŽ, P.; VERČEK, P. Globalizácia nová ekonomika. Bratislava : Sprint vrfa, 2002.
[3]
BELL, D. Kulturní rozpory kapitalismu. Praha : Slon, 1999.
[4]
DRUCKER, P. F. Postkapitalistická spoločnosť. Praha : Management Press, 1993.
[5]
GALBRAITH, J. K. Novoje indusrialnoje obščestvo. Moskva : Progress, 1969.
[6]
NĚMEC, P. Globalizácia. In: Veber, K. a kol.: Management. Základy, prosperita, globalizacia. Praha :
Management Press, 2003, s. 647-666.
[7]
SCHEDLER, K.; PROELLER, G. New Public Management. Bern/Stuttgart/Wien., 2007.
[8]
STRUNZ, H. Staat, Wirtschaft und Governanc. In: Verwaltung Innovativ. Linz : Trauner Druck, 2007, s. 67-76.
[9]
ŠIŠKOV, J. Vnešneekonomičeskije sviazi v XX. v. – ot upadka k globalizacii. In: MEaMO, č.8, 2001.
[10] TOFFLER, A.; TOFFLEROVÁ, H. Utváranie novej civilizácie. Bratislava : Open Windows, 1996.
[11] THOM, N.; RITZ, A. Public Management.Wiesbaden, 2006.
[12] VOJTOVICH, S. Governance – ein neues Paradigma. In: Verwaltung Innovativ. Linz : Trauner Druck, 2007,
s.43-66.
[13] WIMMER, N. Dynamische Verwaltunglehre. Wien/New York, 2004.
ADRESA:
h. prof. Ing. Oldřich Kratochvíl, Dr.h.c.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
tel.: +420 572 548 035
fax: +420 572 548 788
Doc. Ing. Sergej Vojtovič, Dr.Sc.
Osvobození 699
686 04 Kunovice
tel.: +420 572 548 035
fax: +420 572 548 788
242
PODNIKÁNÍ V MORAVSKOSLEZSKÉM KRAJI – SLUŽBY TURISTÚM
Milan Březina1, Tímea Třosová2, Kamil Třos3
Městský úřad Veselí nad Moravou1
FTK UPOL2
Sdružení zdravotně postižených občanů a jejich přátel3
Abstrakt: V příspěvku jsou analyzovány základní nástroje strategie programu podpory a rozvoje služeb
turistům v regionu Moravskoslezského kraje. Zpracování strategických dokumentů, zabývajících se
podporou a rozvojem jednotlivých regionů, je povinností regionálních samospráv. Základním dokumentem
strategie regionální podpory a rozvoje je Program podpory a rozvoje regionu Moravskoslezského kraje.
Abstrakt: In this focus are analysed basic instruments of strategy programme, subsidy and development of
services for turists in Moravian Silesian region. Processing strategy documents go into details in subsidy
and development is on duty of regional autonomy. The fundamental document of strategy regional subsidy
and development is The programme of subsidy and development of Moravian Silesian region.
Klíčová slova: Moravskoslezský kraj, Agentura pro regionální rozvoj, Evropská unie, služby, strategie,
region, program, infrastruktura, investice, veřejná správa, doprava, podnikání, komunikační technologie,
cestovní ruch, turistika, ekonomika, životní prostředí, zemědělství, lesnictví, sport, lidské zdroje,
vzdělávání.
Key words: Moravian Silesian region, Region Development Agency, European Union, services, strategy,
region, programme, infrastructure, investment, public administration, transport, enterprise,
communication technology, turist trade, tourism, economy, environment, agriculture, forestry sport,
manpower, education.
Strategická vize regionu Moravskoslezského kraje:
Kraj přechází od investic do infrastruktury v oblasti cestovního ruchu k investicím do služeb turistům. Moravskoslezský
kraj je před zahájením letošní hlavní turistické sezóny připraven konkurovat v cestovním ruchu ostatním krajům v
České republice. Poprvé přichází s cílenou nabídkou služeb a aktivit modelovaných pro předem definovanou skupinu
možných zahraničních návštěvníků. „Je to historicky první a současně zlomový krok, kdy se turistický ruch bude řídit
podle marketingové strategie kraje a startuje novou etapu komunikace s návštěvníky našeho regionu“.
Moravskoslezský kraj nechal odborníky, aby vytipovali země, odkud by mohlo přijíždět více turistů do kraje. Na to
navázal průzkum očekávání turistů a později sestavení balíčku nabídek, jak si na severu Moravy a ve Slezsku užít
příjemnou dovolenou. Moravskoslezský kraj proto angažoval výzkumné a marketingové odborníky a také svou vlastní
Agenturu pro regionální rozvoj, aby zmapovali, o co mají turisté v našem regionu zájem. Z tohoto výzkumu je jasné, že
potenciální návštěvníci mají zájem především o nabídku outdoorových aktivit v horách, o vodní sporty a o poznávání
menších sídelních celků – typických malých vesnic a míst v Moravskoslezském kraji.
Konkrétní očekávání potenciálních návštěvníků kraje jsou tato:
Moravskoslezský kraj má z pohledu turistického ruchu unikátní nabídku, která je nesrovnatelná s ostatními regiony v
České republice. Kromě přírody a pamětihodností může nabídnout aktivity jako horolezectví, golf, lanová centra,
paragliding, vodáctví a rafting, paintball, lukostřelbu, bobové dráhy, minikáry, motokáry, potápění, skateparky i lázně.
Navíc tato nabídka je v dosahu metropole Ostravy. „Ve srovnání s jinými kraji a regiony, například s Prahou či
Krkonošemi navíc nabízí náš kraj vyžití a dovolenou za přiměřené ceny, což je pro návštěvníky také velmi důležitý
aspekt“.
Rozpracování marketingové strategie, kampaně v ČR i zahraničí a příprava nabídky služeb pro turisty a další
návštěvníky bude kraj stát okolo 21 milionů korun, které se ale zúročí v průběhu několika let. Kraj vytváří systém
integrované marketingové komunikace zahrnující nejen balíčky pro turisty, ale i spoty pro propagaci regionu, nový web
a nové prezentační materiály.
243
Do rozvoje a podpory turistického ruchu investoval Moravskoslezský kraj významným způsobem už loni, kdy vydal
rekordní částku 110 milionů korun. Tehdy se na ní ale významnou měrou podílelo dokončení modernizace ostravského
letiště Leoše Janáčka (98,1 milionu korun). „Nyní přechází kraj od investic do základní dopravní infrastruktury k
výdajům na přípravu služeb“. Ve všech případech se počítá s aktivní rolí Agentury pro regionální rozvoj (ARR).
Cestovní ruch se jako odvětví národního hospodářství stává v řadě zemí velmi významným faktorem dynamického
rozvoje ekonomiky a významně se podílí na růstu HDP. Rozvoj cestovního ruchu a jeho zvyšující se dynamika byla
způsobena především mnohými technologickými změnami, zvláště pak zvýšením dostupnosti přepravních nákladů.
Cestovní ruch je v mnohých případech velmi významným faktorem společenského vývoje, který zpětně ovlivňuje i
životní úroveň obyvatelstva.
Strategický plán Agentury pro regionální rozvoj (ARR) pro rok 2008:
Priorita - Ekonomický rozvoj kraje
Služby investorům.
•
•
Rozvoj nemovitostí v Moravskoslezském kraji.
•
Komunikace a marketing.
•
Podpora podnikání, zejména malého a středního v Moravskoslezském kraji - Činnost Euro Info Centra.
•
Cestovní ruch.
•
Rozvoj regionálních iniciativ a agend.
Služby investorům
Aktivní databáze investorů v kraji včetně souvisejících údajů pro využití v ostatních činnostech:
•
výše investice, počet zaměstnanců, inovační úroveň, pozice v hodnotovém řetězci, využití subdodavatelských
kapacit v kraji, možnosti expanse.
Realizace a rozvoj služeb investorům dle vývojových fází investice:
•
prezentace a nabídka pro získání zájmu investora (prezentační a marketingové nástroje,
•
rozhodovací proces investor - vstupy pro studie proveditelnosti vč. provádění terénních průzkumů v konkrétních
průmyslových oborech,
•
realizace investice (průběžné zajišťování lokálního outsourcingu a dodavatelů celé řady služeb a produktů
souvisejících s výstavbou a zařizováním,
•
aftercare (zpětná vazba, náměty na zlepšení, pořádání akcí a průzkumů.
Informační a asistenční služby:
•
informační a asistenční služby v oblasti nabídky nemovitostí a dodavatelsko-odběratelských řetězců v klíčových
průmyslových oborech kraje, mobilizace spolupracující sítě, organizace jednání, osobní doprovod při
prohlídkách nemovitostí a návštěvách subdodavatelů
Akvizice nových investor:
•
formou aktivní účasti na akcích CI, velvyslanectví, komor a podobných institucí v ČR a zahraničí, získávání
kontaktů a jejich rozvoj.
Rozvoj iniciativy ProInvest:
•
rozvoj iniciativy – partnerství "ProInvest" – stávající společnosti podniky v kraji, které mají zájem o podporu
aktivit k lákání investorů a chtějí vytvořit svou nabídkou služeb a produktů podmínky na úrovni evropského
standardu v regionu.
Provoz databáze subdodavatelů – KREDO:
•
kapacitního registru dodavatelů, systémová údržba, aktivní marketing, pořizování výstupů a jejich formalizace
dle požadavků investorů, developerů a jiných regionálních odběratelů.
Projekt RELIO:
•
projekt poskytování "měkkých služeb" rodinám zahraničních investorů formou zřízení a provozování Regional
Liaison Office (RELIO).
Finanční investoři -vytváření předpokladů pro vstup finančních investorů do kraje:
•
spolupráce s CzechInvestem,
•
mapování a kontaktování stávajících společností rizikového kapitálu v ČR, identifikace vhodných Venture
capital a Business angels v zahraničí, identifikace funkčních modelů ve spolupracujících regionech,
244
•
•
spolupráce s bankami (ČMRZB),
mapování inovačních a růstových start-ups a MSP.
Rozvoj nemovitostí v Moravskoslezském kraji
Příprava průmyslových - logistických zón dle zadání kraje:
•
účast na majetkoprávní a technické přípravě průmyslových / logistických zón dle zadání kraje, identifikace
výchozího stavu a dalšího postupu přípravy dalších průmyslových zón dle zadání kraje.
Tvorba operativní nabídky průmyslových nemovitostí dle konkrétních potřeb investor - RealData:
•
budování, udržování a rozšiřování sítě partnerů formou iniciativy RealData v oblasti průmyslových nemovitostí
a její využívaní pro vytváření operativní nabídky průmyslových nemovitostí dle konkrétních potřeb investor,
•
rozvoj a rozšiřování partnerství s významnými realitními kancelářemi, developery, významnými vlastníky
průmyslových nemovitostí z řad průmyslových podniků, s městy a obcemi - vlastníky průmyslových zón,
stavebními firmami - dodavateli montovaných staveb, apod.,
•
identifikace nabídky těchto partner,
•
rozvoj systému komunikace s těmito partnery pro operativní řešení požadavků klientů z řad investorů.
Vedení a aktualizace obsazenosti průmyslových zón v kraji:
•
vedení a aktualizace databáze průmyslových zón v kraji,
•
sledování a podpora záměrů vlastníků těchto zón z hlediska jejich dalšího rozvoje, udržování aktuálního
přehledu ploch vhodných pro umístění průmyslové zóny, mapování potenciálních ploch pro umístění
logistických center,
•
zabezpečení přístupu k těmto informacím z internetových stránek Moravskoslezského kraje.
Zajištění účasti MSK na veletrzích URBIS a EXPOREAL:
•
zpracování marketingového plánu a scénářů jednotlivých akcí,
•
projektové řízení účasti na jednotlivých akcích, zapojení ostatních zodpovědných manažerů a subdodavatelů,
•
koordinace přípravy expozice ve spolupráci s MSK,
•
zajišťování partnerů pro expozici MSK,
•
příprava expozice, komunikace s jejím dodavatelem,
•
účast odborných pracovníků ARR na akcích, poskytování informací v rámci krajské expozice,
•
vyhodnocení akce dle kritérií úspěšnosti a přínosů.
Řešení aktivit na úseku rozvoje brownfields:
•
provozování komplexního a aktuálního databázového systému o lokalitách brownfields, kontinuální údržba
database,
•
poskytování informací partnerům a klientům - identifikace lokalit, záměrů a projektů dle jejich požadavků,
•
iniciace nových projektů regenerace území brownfields a příprava jejich realizace,
•
vyhledávání zdrojů pro přípravu a realizaci projektů revitalizace brownfields, aktivní komunikace se subjekty,
zodpovědnými za správu a rozdělování těchto prostředků,
•
pokračování v přípravě vybraných brownfieldů na získání prostředků z programu Reality a programu
Nemovitosti (2007-2013),
•
příprava žádostí o dotace na revitalizaci brownfields z Regionálního operačního programu,
•
příprava žádostí o dotace ze strukturálních fondů a jiných zdrojů pro projekty revitalizace brownfields,
•
vytváření regionálního partnerství pro rozvoj území brownfields,
•
vytváření širšího povědomí o problematice brownfields – uspořádání workshopu a seminářů, účast na oborových
veletrzích a konferencích, tvorba propagačních materiálů,
•
pokračování v rozvoji problematiky neprůmyslových brownfields.
Komunikace a marketing
Rozvoj portálu Dynamic Region:
•
soustavná práce na aktualizaci zpráv o dění v MSK,
•
strukturovaná prezentace firem v regionu, zpřístupnění klastrových databáz,
•
zpracování anglické a české verze, základní informace v korejštině,
•
komunikace s potenciálními zájemci o umístění prezentace na portal,
•
zodpovídání dotazů, technické zdokonalování,
•
odkaz a informace o ARR jako o touch-pointu pro investory (one-stop shop),
245
•
obsahový i grafický redesign v souladu s guideline značky MS kraje.
Aktualizace a rozvoj internetových stránek www.arr.cz, kde činnosti v tomto okruhu zahrnují:
•
návrh nové grafické a obsahové koncepce stránek www.arr.cz,
•
realizace zvoleného řešení v souladu guideline značky MS kraje (ARR jako jeden z krajských touch-pointů),
•
informace o institucionálním poslání ARR, jejích kapacitách a zaměření,
•
informace o jednotlivých iniciativách a aktivitách ARR, včetně novinek,
•
budování image ARR jako one-stop shop pro investory,
•
odkazy na spolupracující regionální instituce a partner.
Pořadatelství a spolupořadatelství akcí:
•
zajištění účasti na akcích: Investment and Business Forum, snídaně s investory, prezentace v zahraničí, finanční
a inovační fóra pro MSP, odborné semináře a workshopy (brownfields, osvěta pro obce a města, účelová setkání
s velvyslanci a obchodními rady),
zpracování marketingového plánu a scénářů jednotlivých akcí ,
•
•
projektové řízení účasti na jednotlivých akcích, zapojení ostatních zodpovědných manažerů a subdodavatelů,
•
zodpovědnost za mediální přijetí a ohlas,
•
vyhodnocení akce dle kritérií úspěšnosti a přínosů.
Propagační dokumenty – brožury:
•
časopis ARR News - tištěný dvouměsíčník v CZ a EN o aktuálních tématech MSK ze zorného úhlu ARR,
•
letáky ARR Info - marketingově zpracované informace o jednotlivých aktivitách ARR zpracované z hlediska
potřeb konkrétních cílových skupin (KREDO, One-stop shop, RELIO, RealData...),
•
propagační brožura o aktivitách ARR, s důrazem na služby investorům a rozvoj podnikatelských nemovitostí nabídka služeb ARR,
•
výroční zpráva 2007 – příprava vydání,
•
víceúčelové prezentace – pro různé typy a fáze investičních záměrů (kraj, lidské zdroje, nemovitosti,
subdodavatelé, výzkum a vývoj, ekonomika – srovnání s jinými kraji v ČR, střední Evropě, nábor a
zaměstnávání pracovníků, mzdy, apod.).
Public relations - budování image a značky kraje:
•
komunikace s médii, tiskové zprávy, jejich šíření na cílové skupiny: média, instituce, investoři, podnikatelé,
občané, student,
•
spolupráce na projektu marketingové strategie MS kraje,
•
vnitřní komunikace, zásady ARR pro komunikaci s veřejností a klienty, jednotný grafický styl ARR (používání
loga, firemní tiskoviny, grafická úprava dopisů a e-mailů...),
•
strategie a realizace prezentačních předmětů ARR.
Řízení vztahů s investory a firmami:
•
vytvoření databáze firem regionu a segmentace dle jejich významu,
•
vytvoření nových a úprava stávajících touch point pro cílovou skupinu,
•
dotvoření www.dynamicregion.cz i pro cílovou skupinu – firmy regionu a hodnocení návštěvnosti,
•
realizace fokálních projektů – ForTech,
•
zpracování strategie vůči cílové skupině a návrh konkrétních kroků,
•
realizace navržených kroků.
Podpora podnikání, zejména malého a středního v Moravskoslezském kraji - Činnost Euro Info Centra
•
zodpovídání dotazů (EU, legislativa, daně, cla, programy, certifikace, obchodní známky, zakládání podniků v
MSK/ČR/EU atd.); cca 400 - 500 případů/rok,
•
zwWeb EIC (aktualizace 1x týdně); společný web euroinfocentrum.cz (příspěvky),
•
pravidelný mailing (newsletter, 1x měsíčně),
•
knihovna EIC (aktualizace 2x týdně),
•
příspěvky do knihoven/institucí v kraji (čtvrtletně),
•
databáze Příležitosti (pravidelná aktualizace programů, příspěvky do věstníku),
•
příspěvky do Regionálního zpravodaje (čtvrtletně), příspěvky do dalších médií,
•
IPM - Interactive Policy Making (asistence při řešení problémů na vnitřním trhu EU)
•
pořádání seminářů v oblasti podnikání, problematiky EU a inovací,
•
překlady a distribuce podnikatelských kontaktů ze zahraničí (2 x měsíčně),
•
vyhledávání kontaktů dle konkrétních požadavků (potenciální subdodavatelé v ČR/MSK apod.).
246
Cestovní ruch
Koordinace rozvoje turistických lokalit v MSK:
•
ve spolupráci s Moravskoslezským krajem a dalšími definovanými partnery koordinovat konkrétní rozvoj
významných turistických lokalit kraje z hlediska jeho priorit.
Tvorba produktů a programů a identifikace investičních příležitostí v ČR v MSK:
•
vyhodnocení atraktivních lokalit, vytipování kvalitní nabídky, nabídky do zahraničí v návaznosti na letecké linky
do Ostravy, spolupráce s cestovními kancelářemi a dalšími partnery z oblasti ČR,
•
identifikace a propagace investičních příležitostí v oblasti cestovního ruchu v kraji, tvorba krajské nabídky těchto
příležitostí.
Rozvojové lokality v kraji:
•
rozvoj nosných lokalit v kraji: Lysá hora, Praděd, Pustevny, Osoblažsko, Slezská Harta, technické památky,
realizace projektů s cílem maximální zkvalitnění lokality jako turistického cíle.
Aktivní nabídka kvalitních destinací v kraji zahraničním a domácím klientům:
•
zpracování marketingového plánu a scénářů jednotlivých akcí,
•
vytvoření partnerské sítě kontaktů, metodika prezentačních akcí, organizace famtripů, presstripů a dalších
prezentačních akcí pro zahraniční partnery, zajišťovat zprostředkování spolupráce s obchodními partnery v
regionu.
Rozvoj regionálních iniciativ a agend
•
ClusterNet - koordinace a rozvoj klastrových aktivit v MSK,
•
InOva - koordinace a rozvoj aktivit v rámci regionálního inovačního systému v MSK,
•
regionální konkurenceschopnost,
•
zavedení nové agendy v rámci ARR – krajské analýzy a metodika pro monitoring a vyhodnocování regionální
konkurenceschopnosti.
Priorita - Absorpční kapacita MSK
Příprava projektů ARR pro operační programy 2007 – 2013.
•
•
Koordinační aktivity s cílem povzbuzování regionálních aktérů k přípravě projektů pro nové plánovací období.
•
Zpracování projektové dokumentace a jejích částí pro strategické partnery.
Příprava projektů ARR pro operační programy 2007 – 2013:
•
zpracování pre-feasibilitních studií pro významné projekty, které podstatným způsobem ovlivní ekonomický
rozvoj kraje, např.:
a) vytvoření databáze firem regionu a segmentace dle jejich významu,
b) regionální fond pro předkomerční a komerční fázi podniků s potenciálem rychlého růstu,
c) středoevropská zóna ekonomického rozvoje,
d) observatoř regionální konkurenceschopnosti,
•
identifikace vhodných partnerů a finančních zdrojů; rozpracování projektové dokumentace žádostí do
jednotlivých OP.
Koordinační aktivity s cílem povzbuzování regionálních aktérů k přípravě projektů pro nové plánovací období:
•
pomocí vytváření partnerství a jejich koordinaci napomáhat přípravě projektů v oblasti:
a) regionálního inovačního system,
e) cestovního ruchu,
Zpracování projektové dokumentace a jejích částí pro strategické partnery:
•
spolupráce s odbory regionálního rozvoje a evropských projektů,
•
spolupráce se subjekty ve vlastnictví kraje (letiště),
•
spolupráce s partnery v rámci SROP 3.3 ve prospěch rozvojových strategií pro obce a města.
Priorita - Budování ARR jako profesionální instituce evropského formátu
•
zdokonalování systému ISO 2001,
•
implementace procesního řízení cestou:
•
přizpůsobení organizační struktury tak, aby lépe podporovala procesní řízení,
•
vytvoření hodnotícího programu procesního řízení,
•
kontinuální měření a sledování výkonnosti procesů,
•
propojení výkonnosti managementu se současnými a budoucími očekáváními zákazníků a majitelů,
247
•
•
•
•
•
•
•
vytvoření strategie řízení lidských zdrojů zaměřenou na zlepšování procesů a odpovídající informační a
technologickou podporu,
•
zlepšování interní a externí komunikace,
•
vzdělávací programy,
zabezpečení funkční komunikace mezi úseky, tvorba pružných/akčních týmů,
zabezpečení kvalitního personálního obsazení klíčových odborných pozic,
vytvoření podmínek pro osobní odborný růst zaměstnanců,
zpracování standardů pro jednotlivé úseky: služby investorům, rozvoj nemovitostí, networking, využívání
jednotné informační základny, marketing a publicita projektů,
zabezpečení klientského komfortu z hlediska vybavení budovy a jejího okolí,
zahájení prací na zavedení standardu Investors in People.
Strategické cíle regionu Moravskoslezského kraje:
Učinit region přitažlivý pro "evropskou turistiku" při využití jedinečností Moravskoslezského kraje v jeho přírodním i
urbanistickém charakteru. Vytvořit infrastrukturu služeb turistům, která se stane předpokladem pro zapojování regionu
do globálního světa. Umožnit strategickým investorům vstup do regionu a k tomu jim vytvářet podmínky. Rozvíjet
předpoklady pro malé a střední podnikání. Usměrňovat průmysl a lesnictví v orientaci podpory ostatních cílů při
zohledňování zemědělské politiky Evropské unie s akcentem na krajinotvorbu a další ekologické aspekty. Vytvořit
sociální, zdravotnickou, vzdělávací a vědeckou soustavu odpovídající věkovým, sociálním a profesním potřebám
regionu, legislativě a standardům Evropské unie.
Závěrem chceme konstatovat, že ekonomika území regionu Moravskoslezského kraje prošla zásadní restrukturalizací
průmyslu, hutnictví, strojírenství, železářství a tím i k sociální proměně celého regionu. Ekonomický potenciál území
kraje disponuje velkými rozvojovými možnosti, které jsou podpořeny rozvojem moderních odvětví. Podpora
podnikatelského prostředí zaměřená na vytváření podmínek pro rozvoj služeb turistům, malých a středních podniků
přispívá ke zvýšení konkurenceschopnosti tohoto území, ovlivňuje jeho atraktivitu a především v sektoru služeb
turistům umožní další nárůst zaměstnanosti. Rozvoj regionu Moravskoslezského kraje tak přispívá k tvorbě nových
pracovních míst a zároveň zmírňuje problémy na trhu práce celého kraje.
Cestovní ruch tradičně zaujímá významné místo v ekonomice podporované oblasti regionu Moravskoslezského kraje, s
ohledem na mnohaleté tradice tohoto území, přírodní podmínky a také jeho zeměpisnou polohu. Cestovní ruch je
zejména pro celý kraj významným faktorem stimulujícím hospodářský rozvoj a přispívá ke zlepšení jeho rozvojových
příležitostí. Vytváření sítě spolupráce v různých sektorech ekonomiky a také mezi podniky a výzkumnými institucemi
přispívá k hospodářskému rozvoji tohoto území a zlepšuje jeho lokalizační atraktivitu.
Ve vazbě v oblasti ochrany životního prostředí reaguje na úsilí o udržitelném využívání přírodního potenciálu a krajiny
v oblasti cestovního ruchu. Dále přispívá k praktickému uplatnění envirónmentálních inovací a šetrných technologií,
snižování energetické, surovinové a materiálové náročnosti, emisí a tvorby odpadů.
SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY
[1]
Hospodářská strategie České republiky do roku 2010. Ministerstvo průmyslu a obchodu ČR. Pracovní materiál.
Praha 2006.
[2]
Analýza vývoje české ekonomiky a odvětví v působnosti Ministrestva průmyslu a obchodu ČR. Praha 2007.
[3]
Program rozvoje Moravskoslezského kraje.Ostrava 2007.
[4]
KUČEROVÁ, I. Ekonomika se zaměřením na cestovní ruch. Praha : Idea Servis, 1997.
[5]
ORIEŠKA, J. Technika služeb cestovního ruchu. Praha : Idea Servis, 1999.
[6]
Internetové stránky.
ADRESA:
Ing. Bc. Milan Březina
Městský úřad Veselí nad Moravou
Třída Masarykova 119
698 13 Veselí nad Moravou
Mobil: 00 420 603 363 876
Tel.: 00 420 518 670 181
[email protected]
www.veseli-nad-moravou.cz
248
PhDr. Mgr. Tímea Třosová
Univerzita Palackého v Olomouci
Fakulta tělesné kultury
Katedra kinantropologie a společenských věd
Třída Míru 115, 771 11 Olomouc
Ing. Bc. Kamil Třos
Sdružení zdravotně postižených
Občanů a jejich přátel
Mitušova 83
700 30 Ostrava 30
Mobil: 00 420 732 860 782
Tel.: 00 420 732 860 782
[email protected]
249
250
JMENNÝ REJSTŘÍK
B
M
BALGA, J. ............................... 193
BLAŽEK, V. ............................ 181
BŘEZINA, M........................... 243
BUZALKA, J. .......................... 181
MATOUŠEK, P. ........................ 43
MATUŠÍKOVÁ, I. ............ 11, 111
MICHÁLEK, P. ......................... 53
N
C, Č
NADÁNYIOVÁ, M................. 135
ČERVENKA, B. ...................... 193
O
D, Ď
OBDRŽÁLEK, L..................... 147
DROPPA, M. ............................. 93
DUBOVEC, J........................... 153
P
POLÁK, K. .............................. 173
G
GUINN, A.................................. 11
R
RIPLOVÁ, K. ............................ 61
H, CH
HITTMÁR, Š. .......................... 161
HLAČINA, T. .................... 53, 153
HONZÍK, J. M. .......................... 35
HORÁKOVÁ, G...................... 223
HRICIŠÁKOVÁ, D. ................ 187
HRUBIZNA, M. ........................ 61
S, Š
SEDLÁČEK, M. ........................ 75
SLABEYCIUS, J. ...................... 75
SLEPECKÝ, J.......................... 129
SOVIAR, J. .............................. 103
STRÁŽOVSKÁ, H. ................. 203
STRÁŽOVSKÁ, L................... 203
STRIŠŠ, J................................. 111
STRUNZ, H. ........................ 11, 99
SUJA, M. ................................. 177
ŠIMONOVÁ, J. ....................... 167
J
JACKOVÁ, A. ........................... 49
JURČA, R. ....................... 139, 147
K
T
KLAPKA, J.............................. 143
KOZUBÍK,A............ 123, 217, 223
KOZUBÍKOVÁ, Z................... 129
KRAJŇÁKOVÁ, E.................. 209
KRÁLIK, J. ................................ 27
KRATOCHVÍL, O............. 11, 243
KUBINA, M. ........................... 117
KUNAT, P. ................................ 67
TŘOS, K. ................................. 243
TŘOSOVÁ, T. ......................... 243
V
VINKLÁRIK, M........................ 53
VOJTOVIČ, S.................. 209, 239
W
L
WAGNER, J. ............................. 75
WALKOWIAK, T. .................... 67
WIECLAWEK, T. ..................... 67
LACINA, K................................ 23
LEGIERSKÁ, Y. ....................... 39
LENDEL, V. .................... 117, 231
LICHVÁROVÁ, J...................... 83
LIPTÁK, P. .............................. 187
Z, Ž
ZACHAROVÁ, E.................... 193
251
252
Název:
„Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu“ IV. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE
2008
Autor:
Kolektiv autorů
Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil:
Osvobození 699, 686 04 Kunovice
Náklad: 200 ks
Počet stran: 252
Vydání: první
Rok vydání: 2008
ISBN 978-80-7314-133-2

vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu

Transkript

Podobné dokumenty