Spravodaj c 157 - szcpv
Transkript
Spravodaj c 157 - szcpv
Spravodaj c 157 Motto: : „Slováci majú svojich velikánov iba v hrobe. Súčasníci si ich nevážia.“ Alexander Matuška – (1910-1975) +++++++++++++++++++++++ - V súvislosti s prezentáciou knihy poslankyne NR SR Magdalény Vášáryovej Polnočný sused v Poľskom inštitúte v Bratislave 18.10.2011 (ASI O 17.00 hod.) dovoľujem si Vám poslať pripojené vyhlásenie. S krajanským pozdravom Ľudomír Molitoris generálny tajomník Spolok Slovákov v Poľsku Towarzystwo Słowaków w Polsce tel.: 00 48 12 634 11 27; 12 632 66 04; 12 633 09 41 Fax: 00 48 12 632 20 80 ul. św. Filipa 7 31-150 Kraków e-mail: [email protected] www.tsp.org.pl +++++++++++++++++++++++ - Rád by som Vás v mene spoločnosti ARTHUR Real Estate Company - hlavného realitného partnera MFF ekotopfilm 2011 pozval sprievodnú akciu festivalu, Diskusné fórum - Nové trendy rezidenčných projektov vo vzťahu k životnému prostrediu, ktoré sa uskutoční už dnes 18.10.2011 o 17.00 hod. v CINEMA CITY AUPARK – KINOSÁLA K2. - Spoločenská zodpovednosť v developmente rezidenčných projektov, - Miera vhodnej zastavanosti a výškovosti budov. +++++++++++++++++++++++ Vás pozýva Na odborné podujatie na tému: Súčasná kríza a emergentnosť politiky Program: 1. úvodné slovo: doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc. 2. diskusia Čas konania: utorok - 18. október 2011, o 16:00 hod. Miesto konania: zasadačka Filozofického ústavu SAV, Klemensova ul. 19, 4.poschodie. POZVÁNKA na diskusiu: s ekonómkou Ilonou Švihlíkovou na tému: Grécka lož Podujatie sa uskutoční 20. októbra 2011 (štvrtok) o 16,00 na Gunduličovej ul. 12 v Bratislave +++++++++++++++++++++++ - Pozývame Vás na r ozhovor o knihe Tomáš Štrauss: Toto rozbiehajúce sa 21. storočie (Esej o aktuálnej súčasnosti) ktorá sa bude konať v stredu 19. 10. 2011 o 18:00 hod . na Zrínskeho ulici č. 2 v Bratislave. Rozhovor vedie: Mgr. Ing. Štefan Šrobár, CSc. +++++++++++++++++++++++ - Cari amici dell’Istituto Italiano di Cultura, Abbiamo il piacere di invitarVi alle manifestazioni che aprono la XI Settimana della Lingua Italiana nel Mondo: Venerdí 14 ottobre, ore 17:00, Bratislavský hrad - Západná terasa inaugurazione della mostra personale MARCO GERBI I percorsi della memoria Domenica 16 ottobre, ore 18:00, Dvorana Vysokej školy múzických umení, Zochova 1, Bratislava Concerto inaugurale Katarína Haľková – soprano, Juraj Adamuščin – baritono, Maroš Klátik – pianoforte Milí priatelia Talianskeho kultúrneho inštitútu, Dovoľujeme si Vás pozvať na úvodné podujatia 11. Týždňa talianskeho jazyka vo svete: Piatok 14. októbra, 17:00, Bratislavský hrad - Západná terasa vernisáž autorskej výstavy MARCO GERBI Cestovanie v pamäti Nedeľa 16. október, 18:00, Dvorana Vysokej školy múzických umení, Zochova 1 , Bratislava Otvárací koncert Katarína Haľková – soprán, Juraj Adamuščin – barytón, Maroš Klátik – klavír +++++++++++++++++++++++ - Do Vašej pozornosti odporúčame stretnutie s autorom úspešného francúzskeho románu Neviditeľný (L´Invisible), Pascalom Janovjakom, ktoré sa pri príležitosti vydania slovenského prekladu uskutoční v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej ul. v Bratislave vo štvrtok 3. novembra 2011 o 17.30 h. +++++++++++++++++++++++ Mestska kniznica v Bratislave Vas srdecne pozyva v utorok 25. oktobra 2011 o 17:00 hod. do Galerie Artoteka, Kapucinska 1, na stretnutie so spisovatelom Antonom Hykischom Rozkose davnych a dnesnych cias. Podujatie sa uskutocni v ramci Seniorfestu 2012. Tesime sa na Vasu ucast! +++++++++++++++++++++++ Piatok, 4. 11., 16.30 h FRAME 10 Výstava víťazných fotografií z medzinárodnej súťaže profesionálnych fotografov a adeptov fotografie z krajín V4 Výstava sa uskutočňuje v rámci 21. ročníka Mesiaca fotografie Kurátorka: Vendula Tůmová (CZ) Vernisáž: 4. 11., 16.30 h, trvanie výstavy: 5. 11. – 30. 11. Výstavná sála, Michalská 1 Otvorené: pondelok – sobota, 14.00 h – 18.00 h Usporiadatelia: Občianske združenie FoToFo Fotografiks, s.r.o. MIMO – združenie pre presahy fotografie Fotografická skupina Jasan Univerzitná knižnica v Bratislave – Multifunkčné kultúrne centrum Podujatie je súčasťou Európskeho Mesiaca fotografie (Paríž, Viedeň, Berlín, Rím, Moskva, Luxemburg, Bratislava) Utorok, 8. 11., 19.00 h ZÁHRADA Hovory o kultúre a kriku doby. Časť trinásta Téma: Stratení v archíve Bohunka Koklesová, kunsthistorička Juraj Šedivý, vysokoškolský pedagóg Marek „freezy“ Víder, spoluzakladateľ a administrátor internetovej komunity „kyberia.sk“ Koncepcia a moderovanie: Peter Michalík, Veronika Dianišková Súčasťou podujatia bude ochutnávka čajov v podaní čajmajstrov z literárnej čajovne Avra Kehdabra Prednášková sála, Ventúrska 11 Usporiadatelia: Univerzitná knižnica v Bratislave – Multifunkčné kultúrne centrum Umelecká agentúra Slovkoncert Vstupenky sú pre verejnosť k dispozícii v piatok, 4. 11., v čase 14.00 h – 18.00 h vo Výstavnej sále, Michalská 1 Rezervácia: [email protected] Streda, 9. 11., 17.30 h TIBET – STRECHA SVETA Prednáška Tomáša Poláka o vývoji tibetského myslenia a náboženstva, o tradíciách a filozofii Tibetu, o textoch „Tibetská kniha mŕtvych“ a „Hlas Ticha“, základných symboloch tibetskej kultúry Seminárna sála, Klariská 5 Usporiadatelia: Univerzitná knižnica v Bratislave – Informačné a dokumentačné stredisko UNESCO Kultúrna asociácia Nová Akropolis Štvrtok, 10. 11., 14.00 h GIOACCHINO ROSSINI: MOJŽIŠ A FARAÓN DVD prezentácia druhej časti opery pre členov Klubu priateľov opery SND Seminárna sála, Klariská 5 Usporiadatelia: Univerzitná knižnica v Bratislave – Multifunkčné kultúrne centrum Klub priateľov opery Slovenského národného divadla, člen Medzinárodnej asociácie operných klubov FEDORA Pondelok, 14. 11., 9.00 h NEW TRENDS AND DEVELOPMENTS IN THE GLOBAL LIBRARY ENVIRONMENT Medzinárodný seminár Jay Jordan (USA), Rein van Charldorp (NL) Prednášková sála, Ventúrska 11 Usporiadatelia: Online Computer Library center Univerzitná knižnica v Bratislave Cosmotron Slovakia & Bohemia Pondelok, 21. 11., 17.30 h KOĽKO HO JE A KOHO SA TÝKA ? Rozsah a podoby násilia páchaného na ženách Prednáša Jarmila Filadelfiová, analytička Inštitútu pre verejné otázky Bratislava Seminárna sála, Klariská 5 Usporiadatelia: Univerzitná knižnica v Bratislave – Informačné a dokumentačné stredisko UNESCO Inštitút pre verejné otázky Bratislava Podujatie sa uskutočňuje pri príležitosti Medzinárodného dňa eliminácie násilia páchaného na ženách Utorok, 22. 11., 14.00 h ALCHÝMIA ÚSPECHU PODNIKANIA Prečo niektorí vyhrávajú a iní krachujú ? Prednáša Michael Rostock – Poplar (CZ) Prednášková sála, Ventúrska 11 Usporiadateľ: Two Dots, s.r.o. Utorok, 22. 11., 16.30 h SLOVO KU KNIHE Viliam Čičaj – Jan Andrea Bernhard: Orbis Helveticorum Švajčiarska kniha a jej stredoeurópsky svet Zborník renomovaných slovenských, švajčiarskych, českých, nemeckých, poľských a maďarských autorov o dôležitom fenoméne knižnej kultúry, formujúcom náboženský, kultúrny a vedecký život v strednej Európe Moderuje Katarína Hradská Prednášková sála, Ventúrska 11 Usporiadatelia: Historický ústav Slovenskej akadémie vied Veľvyslanectvo Švajčiarskej konfederácie v Slovenskej republike Slovenská historická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied Univerzitná knižnica v Bratislave Streda, 23. 11., 9.30 h BIBLIOTERAPIA Úvod do problematiky, možnosti využitia pri práci s čitateľom Prednášková sála, Ventúrska 11 Usporiadatelia: Spolok slovenských knihovníkov Univerzitná knižnica v Bratislave Vstup na pozvánky Štvrtok, 24. 11., 17.00 h HISTORIA MAGISTRA ... Stretnutie s pracovníkmi Historického ústavu SAV nad kontroverzným obdobím slovenských dejín 1938 -1945 Valerián Bystrický, Katarína Hradská, Michal Schvarc, Ivan Kamenec Moderátori: Milan Zemko, Ľubica Kázmerová Seminárna sála, Klariská 5 Usporiadatelia: Univerzitná knižnica v Bratislave Historický ústav Slovenskej akadémie vied Piatok, 25. 11., 17.00 h KONCERT DIVÝCH MAKOV Gerald Radics, klavírny virtuóz a jeho priatelia Seminárna sála, Klariská 5 Usporiadatelia: Univerzitná knižnica v Bratislave – Informačné a dokumentačné stredisko UNESCO Občianske združenie Divé maky Podujatie sa uskutočňuje pri príležitosti Svetového dňa detí ADVENTNÉ PASTORÁLE 1. ročník multižánrového programového projektu (štyri predvianočné stretnutia počas štyroch adventných nediel) Nedeľa, 27. 11., 19.00 h Katarína Koščová Vianočný recitál speváčky, ktorá sa rozhodla pre náročnú cestu Barokové nádvorie UKB Usporiadatelia: Univerzitná knižnica v Bratislave – Multifunkčné kultúrne centrum Umelecká a vzdelávacia agentúra Dotyky Vstupenky sú pre verejnosť k dispozícii v dňoch 21. 11. – 23. 11., v čase 14.00 h – 18.00 h vo Výstavnej sále, Michalská 1 a hodinu pred podujatím pri vstupe na Barokové nádvorie Pripravujeme ADVENTNÉ PASTORÁLE 1. ročník multižánrového programového projektu (štyri predvianočné stretnutia počas štyroch adventných nediel) Nedeľa, 4. 12., 19.00 h Vianoce na Dolnom Pohroní Ľudové divadlo zimného slnovratu, zvyky a tradičné jedlá, koledy a vinše z oblasti Kozároviec Detský folklórny súbor Vretienko, Folklórna skupina Konopa Ženská spevácka skupina Lipka, Mužská spevácka skupina Matičiar Barokové nádvorie UKB Usporiadatelia: Univerzitná knižnica v Bratislave – Multifunkčné kultúrne centrum Umelecká a vzdelávacia agentúra Dotyky Vstupenky sú pre verejnosť k dispozícii v dňoch 28. 11. – 30. 11., v čase 14.00 h – 18.00 h vo Výstavnej sále, Michalská 1 a hodinu pred podujatím pri vstupe na Barokové nádvorie ADVENTNÉ PASTORÁLE 1. ročník multižánrového programového projektu (štyri predvianočné stretnutia počas štyroch adventných nediel) Nedeľa, 11. 12., 19.00 h Amadeus Chor Bratislava Dámsky komorný orchester Majestátne tóny povznášajúcej hudby v interpretácii vokálnych a inštrumentálnych majstrov Dirigujú Elena Šarayová, Ondrej Šaray Barokové nádvorie UKB Usporiadatelia: Univerzitná knižnica v Bratislave – Multifunkčné kultúrne centrum Umelecká a vzdelávacia agentúra Dotyky Vstupenky sú pre verejnosť k dispozícii v dňoch 5. 12. – 7. 12., v čase 14.00 h – 18.00 h vo Výstavnej sále, Michalská 1 a hodinu pred podujatím pri vstupe na Barokové nádvorie ADVENTNÉ PASTORÁLE 1. ročník multižánrového programového projektu (štyri predvianočné stretnutia počas štyroch adventných nediel) Nedeľa, 18. 12., 19.00 h Lucia Lužinská & All Time Jazz Vianočný koncert výraznej interpretačnej osobnosti súčasnej slovenskej hudobnej scény Barokové nádvorie UKB Usporiadatelia: Univerzitná knižnica v Bratislave – Multifunkčné kultúrne centrum Umelecká a vzdelávacia agentúra Dotyky Vstupenky sú pre verejnosť k dispozícii v dňoch 12. 12. – 14. 12., v čase 14.00 h – 18.00 h vo Výstavnej sále, Michalská 1 a hodinu pred podujatím pri vstupe na Barokové nádvorie +++++++++++++++++++++++ Budovanie paneurópskej infraštruktúry pre vysoko-výkonné počítanie POZVÁNKA PRE MÉDIÁ Medzinárodná vedecká konferencia Grid Computing for Complex Problems GCCP2011 Gridové počítanie pre riešenie komplexných problémov v dňoch 24.-26.10.2011 v Bratislave http://conference.ui.sav.sk/gccp2011/ Organizátor Ústav informatiky Slovenskej akadémie vied v spolupráci s medzinárodným konzorciom EGI European Grid Initiative (Európska gridová iniciatíva) v rámci 7. ročníka konferencie pripravil prednášky špičkových odborníkov o budovaní a využívaní národných gridových infraštruktúr v krajinách EÚ a tiež o ich prepojení a spolupráci v rámci Európskej gridovej infraštruktúry dňa 24. októbra 2011 , od v Aule SAV v 14 00 do 18 00 hodiny Bratislave, Dúbravská cesta 9. Záštitu nad podujatím prevzal generálny riadite ľ Sekcie informatiky MŠ SR Sponzor: DATALAN, a. s. Podujatia sa zúčastní predseda Európskej Rady pre Európsku gridovú infrastruktúru Per Öster a okrem stratégie pre infraštruktúru v Európe odprezentuje aj súčasný stav vo Fínsku. Ďalšie prednášky sa budú týkať talianskej a českej infraštruktúry. Počas panelovej diskusie bude príležitosť porovnať podmienky nášho národného projektu SIVVP (Slovenská infraštruktúra pre vysokovýkonné počítanie) s fungujúcimi infraštruktúrami v Európe. Odborníci na vysokovýkonné počítanie z celého Slovenska, ako aj hostia z Poľska, Fínska, Talianska, Rumunska, Ukrajiny a Českej republiky poskytnú informácie o význame vysokovýkonnej výpočtovej infraštruktúry, o rôznych národných stratégiách pri budovaní infraštruktúry, o medzinárodných projektoch, ktoré koordinovali budovanie infraštruktúry v celej Európe a o dosiahnutých úspechoch. Vláda SR na svojom rokovaní dňa 16. 9. 2009 schválila členstvo Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii EGI.eu so sídlom v Amsterdame, podľa holandského právneho poriadku, s názvom Európska gridová iniciatíva (European Grid Initiative EGI), ktorej členmi sú národné gridové iniciatívy európskych krajín. Pojem Grid sa prvýkrát objavil v septembri roku 1997, kedy ho Ian Foster a Carl Kesselman použili na označenie novej infraštruktúry pre vedu 21. storočia. Grid je považovaný za ďalšiu evolučnú fázu vo vývoji distribuovaného počítania. Zatiaľ čo Internetové a Webové technológie umožňujú prístup k distribuovaným informáciám, Gridové technológie umožňujú prístup k výpočtovým a pamäťovým prostriedkom priestorovo distribuovaným po celom svete. Na Grid možno pozerať ako na globálnu sieť počítačov, reprezentujúcich jedno obrovské výpočtové prostredie. Tým, že poskytuje bezpečné, vysoko-výkonné metódy na prístup k vzdialeným prostriedkom, umožňuje rôznym skupinám, inštitúciám a jednotlivcom, tzv. Virtuálnym organizáciám, tieto prostriedky spoločne používať. Pritom pod pojmom prostriedok sa v tomto prípade chápu nielen samotné výpočtové prostriedky, ale napr. aj znalosti, vedecké expertízy, medzinárodné archívy a pod. Rôzne väčšie či menšie komunity používajú gridovú infraštruktúru ako prostriedok pre svoju každodennú prácu. V súčasnosti bežiace aplikácie pochádzajú z oblastí fyziky vysokých energií, biologických a medicínskych vied, vied o Zemi, astrofyziky a výpočtovej chémie. Biomedicína patrí medzi veľké aplikačné oblasti projektu EGEE ( Enabling Grids for E-sciencE - Sprístupnenie gridu pre elektronickú vedu). Obsahuje viacero aplikácií, ktoré sú už prenesené na grid a ktoré sú rozdelené do troch oblastí: spracovanie medicínskych snímkov, biomedicína a vývoj nových liekov. Národné gridové infraštruktúry v strednej Európe spájajú národné a regionálne gridové infraštruktúry a vytvárajú silný a bezpečný grid. Viac ako 250 zúčastnených sídiel s viac ako 200 000 počítačových jadier je organizovaných do národných gridových iniciatív. Väčšina krajín našej federácie má svoju národnú gridovú iniciatívu (ako projekt financovaný na národnej úrovni alebo ako centrá, ktoré koordinujú národné gridové aktivity). ÚI SAV je zapojený do tvorby národných gridových iniciatív EÚ a má poverenie od ministra školstva SR (2.2.2007) koordinovať vznik Slovenskej gridovej iniciatívy za účelom jej integrovania s národnými gridovými iniciatívami, cieľom ktorých je budovanie elektronickej vedy v krajinách Európskej únie. ÚI SAV je spoluriešiteľom projektu SIVVP (Slovenská infraštruktúra pre vysokovýkonné počítanie), financovaného zo štrukturálnych fondov, ktorého sa zúčastňujú slovenské univerzity a výskumné inštitúcie z SAV. V súčasnosti sú do gridovej infraštruktúry EÚ zapojené 4 sídla zo Slovenska. Ústav informatiky SAV poskytuje vyše 168 počítačových jadier do gridovej infraštruktúry EGI, poskytuje používateľskú podporu ako aj činnosť Slovenskej Gridovej Certifikačnej Autority a vydávanie digitálnych gridových certifikátov pre používateľov a hostiteľské počítače zo Slovenska. Ústav informatiky Slovenskej akadémie vied má viacročné skúsenosti v oblasti gridového počítania. Medzi najvýznamnejšie výsledky Ústavu informatiky SAV v oblasti gridov patria: - Predpovedanie povodní na základe meteorologickej, hydrologickej a hydraulickej simulácie. Niekoľko projektov gridového počítania, so zameraním na rozvoj infraštruktúry, ako aj na rozvoj nových metód a algoritmov pre znalostný manažment v prostredí gridov. Na rýchlom vyhľadaní zlúčenín schopných blokovať činnosť jedného z enzýmov na povrchu chrípkového vírusu vtáčej chrípky H5N1 sa nedávno podieľal aj ÚI SAV. Laboratóriá v Ázii a Európe totiž analyzovali až 300-tisíc možných zložiek liekov proti tomuto vírusu pomocou gridových technológií umožňujúcich vysokovýkonné počítanie, ktorými sa zaoberá aj ÚI SAV. Na analýzu možného lieku proti vtáčej chrípke sa takto mohlo za štyri týždne použiť 2000 počítačov, čo predstavuje 100 rokov práce na jednom počítači. Grid by sa mohol veľmi zjednodušene nazvať akousi sieťou, ktorá umožňuje pracoviskám používajúcim gridové technológie využívať vo virtuálnom priestore rôzne počítačové zdroje. Jeden z nich poskytuje práve ÚI SAV, zapojený do gridovej infraštruktúry projektu EGEE (Enabling Grids for E-sciencE). Pre ďalšie informácie navštívte, prosím, web-stránky http://www.slovakgrid.sk/ , http://www.egi.eu/ Informačné materiály o Európskej gridovej infraštruktúre EGI: · Newsletter EGI Inspired nájdete na webovej stránke: http://www.egi.eu/results/newsletters/Inspired_Summer_2011/index.html · Annual report http://www.egi.eu/export/sites/egi/results/EGI_AnnualReport2011.pdf · Applications database http://www.egi.eu/usersupport/applications_database/ · EGIbrochure http://www.egi.eu/export/sites/egi/results/EGIbrochure.pdf · EGI video prezentácia (určená pre laickú verejnosť) je na webovej stránke: http://www.youtube.com/europeangrid Informácie o Ústave informatiky SAV nájdete na webovej stránke: http://www.ui.sav.sk/ Ďalšie info: Ing. Jolana Sebestyénová, PhD., tel.: 02 / 5941 1182, [email protected] +++++++++++++++++++++++ International Visegrad Fund (21110109) Česko-slovenská komise historiků Národní muzeum Praha Historický ústav SAV Bratislava Vás zvou na mezinárodní vědecký seminář dne 19.10.2011 (středa) Hospodářský nacionalizmus v střední Evropě v 20. století v zasedací místnosti ředitele v nové budově Národního muzea, Vinohradská 1,Praha 1 9,00 – začátek semináře a úvodní slovo K otázce hospodářského nacionalizmu Ľudovít Hallon Medzi národným a hospodárskym záujmom. Vzťahy slovenského, českého a maďarského finančného kapitálu na slovenskom úverovom trhu po roku 1918 Daniela Brádlerová "Slovenská akce" – Banka československých legií a její úloha v centralizaci slovenského a podkarpatoruského peněžnictví. Miroslav Sabol Kapitálové zmeny v elektrárenstve Slovenska v 20. rokoch Diskuse Přestávka Jan Čižínský Nacionální charakter procesu nostrifikace průmyslových podniků v meziválečném Československu István Gaucsík Nostrifikácia Rimavsko-muránskej a šalgotarjánskej železiarskej úč. spoločnosti Diskuse cca 13,00 – oběd 14,00 – pokračování semináře Zsombor Bódy Symbolische Aufladung einer Investitionsgut mit nationalen Deutungen. Der Ikarusbus als ungarische und sozialistische Ikone Diskuse Roman Holec Aféra Kohorn, česko-slovenské vzťahy a bratislavská Dynamitka (Závody J. Dimitrova) Miroslav Londák Ekonomické reformy v Československu v 50. a 60. rokoch a slovenská ekonomika Diskuse +++++++++++++++++++++++ Srdecne Vas pozdravujeme z Rodiny Neposkvrnenej z Vricka a prilohe tohto e-mailu Vam posielame ponuku tyzdenneho stoloveho kalendara na rok 2012 pre Vase rodiny, spolocenstva, farnosti a pod. Ak je to z Vasej strany mozne, prosime o rozsirenie tejto ponuky vo Vasom okoli a prostredi (aj na e-mailove kontakty). Nech Vas Pan zehna a naplni vsetkymi potrebnymi darmi na prihovor Neposkvrnenej. Sestry z Rodiny Neposkvrnenej z Vricka SLÁVA BOHU A NEPOŠKVRNENEJ! ---------------------------------------------------------RODINA NEPOŠKVRNENEJ 038 31 VRÍCKO 190 SLOVENSKO Tel.: 043/49 33 741 Fax: 043/49 01 692 e-mail: [email protected] www.rodinaneposkvrnenej.sk +++++++++++++++++++++++ Iveta Radicova - Na ozivenie pamati http://www.youtube.com/watch?v=FbSv9i9pSu0 +++++++++++++++++++++++ http://www.***/slovensko/rozhovory/10/richard-sulik-bol-online.html http://www.youtube.com/watch?v=f7HsPFSY004&feature=related +++++++++++++++++++++++ Dcery politickych vaznov http://zpravy.idnes.cz/vas-otec-mi-vzal-tatu-dcery-muklu-pohledly-do-oci-potomkumspicek-ksc-1jn-/domaci.aspx?c=A111019_154227_domaci_jw +++++++++++++++++++++++ 19. O ROK MÁ PÄŤDESIATKU VATIKÁNSKY KONCIL, POVIEME SI KONEČNE, ŽE SPOR O NEHO SKONČIL? 11.10.2011 V minulej úvahe som písal o zbytočných hádkach a platí to aj pre spory o druhom vatikánskom koncile. Pri tých konzervatívnych názoroch mám pocit, že ich nositelia jedia len konzervy a tí liberálni bojovníci už pomaly nebojujú vôbec za nič a „skalu Petrovu“ nielen neopevnili, ale doslova z nej zutekali. Je isté, že katolicizmus a vôbec kresťanstvo potrebuje obnovu ako soľ, pretože chuť tej dobrej soli a uzdravujúcej štipľavosti sa akosi stráca. Keď kresťanstvo prestane byť aktuálne prenasledované, malo by sa asi nad sebou zamyslieť. Nejde o štrukturálne zmeny a otázky pohlavné, hlavné je niečo úplne iné. Jadrné a realistické výpovede Ježiša Krista sa po uchytení kresťanstva ako prevládajúceho a časom vládnuceho náboženstva stali akýmisi nevládnymi a zneplodnenými. Veľmi plazivým spôsobom do Kristovej blahozvesti prenikol manicheizmus, novoplatonizmus, striktné rozlišovanie zlého tela a dobrého ducha a tiež čierno-biele videnie rôznych odtieňov. Možno poviete, že som nekonkrétny, ale mne sa zdá, že už to, čo som napísal doteraz, je konkrétne až – až. Nasledovníci Krista sa časom tvária čoraz božskejšie, nie sú len pápežskejší ako pápež, ale chcú byť kristovskejší ako Kristus. Ten komentuje správanie cudzoložnice, aj činy studňovej Samaritánky, ale neposiela ich za to do horúcich pekiel, ako to robí s falošnými a nerealistickými mravokárcami, ktorí o reálnych ťažkostiach a bolestiach vtedajších mužov a žien vedia len veľmi málo a nevidia do duše nielen im, ale ani sami sebe. To, čo Kristus vyhlasuje o farizejoch a zákonníkoch sa dá doslova zopakovať o dnešných moralistoch, lžiprorokoch a zištných oblbovačoch! O tých, ktorí takisto, ako tí dávnejší o sebe vôbec, ale vôbec nepochybujú a pritom sa tvária, že nepochybujú len o svojom veľkom vzore, ktorého aj permanentne, aj akútne vôbec, ale vôbec nenasledujú. Dokonca keď sledujeme hlúpe hádky medzi slovenskými evanjelikmi, slovensko-maďarskými kalvínmi a liberálno-konzervatívnymi katolíckymi odrodami, doslova idú proti jeho učeniu a nielen pred neveriacimi, ale aj pred potenciálne veriacimi ho viac-menej zosmiešňujú. Ich veľký a nasledovaniahodný príklad sám o sebe pochyboval a vyzýval k láskavosti a pokojnému uvažovaniu, k tomu, aby sme ho nasledovali nielen rečami, ale cestou a životom, lebo len tak sa môžeme dostať k naozajstnej pravde. Terajší vyznavači väčšinou nielenže o sebe nepochybujú, ale radšej zhadzujú do prachu a hlúpo urážajú tých druhých. „Já, já, jenom já,“ ako spieva známy český rocker. Opakovači svojho učiteľa, ktorý sa ani nechcel takto nazývať, všetky tie excelencie a eminencie a či len obyčajní bratskí a čoraz bratskejší vyvolenci by si mali uvedomiť, že nasledovať Krista znamená ísť medzi ukrivdených a biednych, ba byť takými a nie robiť cez Krista kariéru, hromadiť doktoráty a iné honory. Počúvať treba živých ľudí a nie donekonečna drať školské, katedrové, ústavné a iné lavice! Tak si, moji milí, posilníte len mozole na zadku a úplne zabudnete vnímať ťažkosti tých mozoľnatých a ustarostených mimo vašej elitársko- farizejskej bandy! Grécka filozofia a rímske právo hľadali na všetko jednoznačné a jasné odpovede a definície. Nie tak Ježiš Kristus. On hovorí o viere ako o horčičnom zrnku, ktoré postupne, nenásilne a nenápadne vyrastá do veľkého stromu, kde by sme mali nachádzať bezpečný a útulný príbytok. Nie, my radšej budeme tým unaveným a doráňaným nakladať ešte viac, aby na žiadny strom nevládali vyliezť a schovať sa pred drzosťou, preháňaním a žmýkaním zo strany tohto sveta, ktorý by sme vôbec, ale vôbec nemali vychvaľovať a spájať sa s ním! Náš vzor pochybuje, či vôbec nájde vieru na zemi, títo udatní ideológovia tvrdia, že vieru už našli a pravidlá sú jasné, len ich treba redefinovať a reštaurovať. Kristus tvrdí, že si máme navzájom vyznávať a odpúšťať hriechy, tí jeho preborníci tvrdia, že na to majú patent oni a len oni a len ich stačí poslúchať a nasledovať. Pomaly najväčším hriechom bude Krista nasledovať bez ich jednoznačného a zdogmatizovaného usmerňovania. Isteže som aj v tejto úvahe argumentoval vášnivo a „cum grano salis“, ale znovu dúfam, že som nepresolil a Kristovo evanjelium vám neznechutil. Buďme iní a nevrážajme medzi seba zbytočné kliny! Tomu priklincovanému by sa to asi nepáčilo a asi sa mu to už aj dlhodobo nepáči. Vlado GREGOR Holíčska 23 [email protected] 851 05 Bratislava [email protected] +++++++++++++++++++++++ Občianske združenie Panslovanská únia (ďalej len „PanSÚ“) a občianske združenie Slovenské hnutie obrody (ďalej len „SHO“), na základe príbuznosti svetonáhľadu oboch združení, a tiež v úmysle efektívnejšie presadzovať, vlastenecké myšlienky a ciele v slovenskej spoločnosti, uzavreli 15. októbra 2011 dohodu o spolupráci. PanSÚ a SHO sa zaviazali vzájomne si poskytovať informačnú podporu, spoločne pôsobiť a spolupracovať, zdieľať svoje skúsenosti a poskytovať si navzájom ďalšiu spoluprácu a vzájomnú pomoc. PanSÚ a SHO potvrdili svoj úmysel spolupracovať v prospech celého Slovanstva a napomáhať návratu všetkých európskych národov k tradičným konzervatívnym hodnotám. PanSÚ a SHO tiež potvrdili svoju pripravenosť spolupracovať s ďalšími slovanskými vlasteneckými organizáciami, zdieľajúcimi panslovanské názory, ako aj s národne orientovanými spolkami neslovanských národov, ak tieto rešpektujú záujmy Slovanov. Predsedníctvo Panslovanskej únie náš doterajší spôsob aktívnej práce zasielaním príspevkov našej Stálej konferencie bol objektívne vyhodnotený ako SPAM. Preto využívame službu "Google groups" a vytvárame skupiny adresátov Stálej konferencie Panslovanskej únie. Pokiaľ máte záujem o príspevky, musíte svoj súhlas s členstvom v tejto skupine potvrdiť. Inak môžete naše články čítať na našej web stránke www.pansu. sk. Redakcia Stálej konferencie PanSÚ Tu je popis skupiny: Stála konferencia 1 Toto pozvanie môžete prijať kliknutím na nasledujúcu adresu URL: http://groups.google.com/group/stala-konferencia-panslovanskej-unie-1/sub?s=K10xhQAAABGRMxd-RF0uzPoiboN98k938ky4U3Qh8qSlA0KmKm6wQ&hl=sk +++++++++++++++++++++++ www.slovacivosvete.sk Krajanské média •Ľudové noviny, Maďarsko www.luno.hu •DONA TV - internetová televízia (www.donatv.sk) •Slovak info, Švédsko www.ssf.infocus.sk •Hlas ľudu, Srbsko www.hlasludu.com •ŽIVOT, Poľsko www.tsp.org.pl •SPRAVODAJ, Francúzsko http://amitié-franco-slovaque.eu +++++++++++++++++++++++ Andrew Hudak- Cleveland Pravda o Slovenskom Ustave v Clevelande hovori sam prezident Andy Hudak. Su reci ,ze americky Slovaci nechcu spolupracovat zo Slovenskom. Tam asi kulturu a historiu nechcu iba vrece dolarov. Cely archiv vyse sto rocnej historie ludia caka na vas a nikto nema zaujem ani Matica ani ine organizacie iba kopu reci a uraziek nam adersovane. Tu Vam predstavuje pana Andreja F. Hudaka. http://www.youtube.com/watch?v=qjOyog0vL6Q&feature=relmfu +++++++++++++++++++++++ Hedviga MALINOVÁ - Málnássy http://www.sme.sk/c/6075544/stat-povie-hedvige-pardon.html Američania majú Chucka Norrisa, Česi majú Cimrmana, Slováci majú Hedvigu: Hedviga dokáže pomocou slín druhýkrát nalepiť známku. Na stotinu milimetra presne! - Keď Hedviga telefonuje, nevie o tom ani jej mobilný operátor. Hedviga má modriny o veľkosti trojkorunáčky. - Keď ide po parku Hedviga, chodia tadiaľ autá. - Hedviga má spor s jazykovedcami a Dunaj píše s "i". - Keď Hedviga dostane nakladačku v tráve, jej blúzka je čistejšia ako predtým. Hedviga má vlastného advokáta, aj keď ju nikto z ničoho neobvinil. - Keď je Hedviga napadnutá, nevolá políciu, ale ide na štátnice. - Hedvige posielajú útočníci doklady do dvoch dní. Z vedľajšej dediny. - Hedvige sa vracia pamäť tesne po predložení dôkazov. Často. - Hedviga má dosť energie na odpovede iba vtedy, keď pozná odpoveď. - Na Hedviginom chrbte sa dá písať krasopisne. Aj s podprsenkou. - Keď prší, Hedvige zmoknú iba topánky. - Hedviga nosí doklady v obálke od ľudí, ktorí ju dokopali. - Keď si Hedviga rozhryzne peru, má zakrvavené celé telo. - Hedviga chodí tri roky na nemčinu a nevie ani slovo po nemecky. - Hedvigin právnik povie, že podá sťažnosť proti zastaveniu trestného stíhania a na druhý deň sa vzdá obhajoby. - Hedvige vypĺňa žiadosť o pas človek, ktorý ju o osem rokov dobije. - Hedviga si zablokuje bankomatovú kartu tak, že o tom nevie ani samotná banka. - Hedvigine sliny sú aj na tej časti obálky, ktorú neolízala. - Keď Hedvige ukradnú hodinky, na druhý deň ich už má na sebe. - Keď Hedviga schudne o šesť kíl, preruší na rok štúdium. - Hedviga dokáže zostaviť identikit neexistujúcich ľudí. - Hedviga nepozná číslo na políciu. A nevolá jej počas štátnych sviatkov. - Keď Hedvige strhnú náušnice, nezostane po tom na jej ušiach ani stopa. - Hedviga je presvedčená, že vie oklamať detektor lži. - Vynikajúca študentka Hedviga má skúšku na konci augusta. - Hedvige nemizne monokel pod okom dva týždne ako všetkým ostatným ľuďom na svete, ale za jednu noc. Zjavil sa okamžite a bol červený, a nie na až druhý deň a modrý, ako všetky ostatné monokle na svete. - Hedviga hovorí pravdu. A to na celom Slovensko doteraz nikto neprišiel na to, že Hedviga ako taká, teda Malinová, nie je Maďarka, lež Slovenka? Keby bola Maďarka, musela by byť Málnássyová! Ale ona je po otcovi Malinová, dá sa predpokladať, že má otca Slováka. Aj keby hneď mala matku Maďarku, nie je Maďarka, ale iba napoly Maďarka - napoly Slovenka a žije ne Slovensku, kde spravidla má dominovať jej slovenskosť. Ale ak aj matku má Slovenku, potom ten celý spor je bezpredmetný. +++++++++++++++++++++++ Maďar Péter Hunčík si píše krstné meno maďarským pravopisom a priezvisko slovenským a to dôsledne až doteraz, keď si už vydupali na tých butatótoch už aj Dolník Erzsébet. Tiež je zaujímavé, že si to nepíše Dolnyik! E. +++++++++++++++++++++++ Viera a život 5/2006, s. 55-63 Vyšlo 5. číslo časopisu Viera a život, ktoré je venované téme: Jezuiti včera a dnes: prínos, poslanie, charizma a vízie najväčšej z mužských reholí Strán: 96 Väzba: brož. Formát: 15,5×22,5 bežná cena: 1.66 € (50,-Sk) naša cena: 1.49 € (45,-Sk) +++++++++++++++++++++++ Vyhlásenie v súvislosti s prezentáciou knihy poslankyne NR SR Magdalény Vášáryovej Polnočný sused v Poľskom inštitúte v Bratislave -----------------------------------------------------------------------------------------------------------Konajúc v mene Spolku Slovákov v Poľsku týmto vyhlasujem, že ako poľský občan slovenskej národnosti v Poľsku som s veľkým zármutkom prijal fakt, že Poľský inštitút v Bratislave, diplomatické pracovisko Ministerstva zahraničných vecí Poľskej republiky, zaradil do programu svojej činnosti prezentáciu knihy poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Magdalény Vášáryovej Polnočný sused, v ktorej menovaná ústavná činiteľka SR neodôvodnene ohovára slovenskú národnostnú menšinu žijúcu v Poľsku a politicky toto krivé obvinenie zneužíva. Zodpovedných diplomatických zástupcov Poľskej republiky v Bratislave informujem, že na II. trestnom oddelení Okresného súdu Krakov-Śródmieście v Krakove prebieha pod spisovou značkou II K 1033/11/S pojednávanie vo veci proti Magdaléne Vášáryovej, poslankyni Národnej rady slovenskej republiky, v súvislostí s podozrením spáchania trestného činu ohovárania, podľa článku 212 § 1 trestného zákona Poľskej republiky, ktorým menovaná poškodzuje dobré meno Spolku Slovákov v Poľsku. Postup riaditeľa Poľského inštitútu, p. Andrzeja Jagodzińskiego, ktorého som na vec upozornil, je nezrozumiteľný a poškodzuje poľsko-slovenské vzťahy, lebo okrem krivých obvinení voči slovenskej menšine v Poľsku a urážlivých vyjadrení o viacerých osobách dodnes politicky činných, je publikácia p. Magdalény Vášáryovej plná nezmyslov tykajúcich sa poľsko-slovenskej histórie (napr. o tom ako ...poľské vojská vzápätí v roku 1939 (!) obsadili spolu s hitlerovskou armádou Oravu a Spiš...), ktoré iste urážajú aj každého národne cítiaceho Poliaka. Vyjadrujem zároveň poľutovanie, že akcie sa má zúčastniť aj samotný poľský veľvyslanec p. Andrzej Krawczyk, ktorý je povolaním historik. Smutné je taktiež, že nemenovaní pracovníci Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorí údajne čítali slovenské vydanie, menovanú ústavnú činiteľku neupozornili, že v oblasti dejín sa dosť zásadne mýli. Iste by ju taktiež upozornili, že je veľmi nediplomatické, ak bývalá veľvyslankyňa a súčasná poslankyňa NR SR očierňuje všetkých svojich predchodcov a taktiež ťažko skúšanú svojím osudom slovenskú národnostnú menšinu žijúcu na poľských častiach Spiša a Oravy. Krakov, 17. október 2011 Ľudomír Molitoris, generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku +++++++++++++++++++++++ Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov Nám. sv. Egídia 102/14, 058 01 Poprad tel. 052 7722626, 0903 142 771 e-mail: [email protected] http://www.szcpv.org http://szcpv.org/11/sas.html Otvorený list predsedovi SAS Richardovi Sulíkovi Vážený pán predseda, je v záujme Slovenska, aby strana SAS zotrvala na svojom rozhodnutí, a napriek obrovským politickým tlakom koaličných partnerov z SDKÚ a KDH pri hlasovaní v NR SR nepodporila ekonomickú sabotáž Slovenska, ktorou je schválenie tzv. Eurovalu. Slovensko má morálne právo Euroval odmietnuť -- okrem iných dôvodov, ktorými argumentuje SAS -- najmä preto, lebo za vstup do Eurozóny a splnenie podmienok pre prijatie Eura občania Slovenska -- na rozdiel od Grécka -- zaplatili vysokú cenu, ktorou boli tzv. reformy . Ich podstatou a súčasťou bolo permanentné uťahovanie si opaskov ako dôsledok znižovania životnej úrovne 70 % občanov SR, ktorých príjem nedosahuje ani priemernú mzdu v národnom hospodárstve, pričom táto je najnižšia v krajinách Eurozóny, ako potvrdzuje nižšie uvedená štatistika. EÚ preto nemá právo žiadať od Slovenska, aby jeho občania prinášali ďalšie, a ako sa zdá nekonečné obete za jej trestuhodnú fiskálnu politiku a totálne zlyhanie a včasné neuplatňovanie kontrolných mechanizmov. Tieto skutočnosti byrokrati z Bruselu a Štrasburgu pred SR pri jej vstupe do Eurozóny úmyselne a účelovo zatajili preto, aby Slovensko za každú cenu Euro prijalo. Slovensko sa takto do Eurozóny dostalo vlastne na základe podvodu a za použitia klamlivej a zavádzajúcej propagandy zmanipulovaných médií, prepojených na politické strany, ktoré dnes nechcú pripustiť svoju plnú zodpovednosť za predčasné a unáhlené rozhodnutie, akým bolo prijatie Eura bez toho, aby požadovali uskutočnenie aspoň čiastočného vyrovnania platov a dôchodkov slovenských občanov na úroveň priemeru príjmov týchto skupín obyvateľstva v ostatných členských štátoch EÚ. Je povinnosťou každého politika, ktorý to s budúcnosťou Slovenska myslí úprimne, nájsť odvahu a otvorene povedať, že prijatie Eurovalu slovenským parlamentom sa rovná vlastizrade -- rovnakej, akou bola vlastizrada Vasila Biľaka a spol., keď zapredal bývalé Československo v roku 1968 Brežnevovi a umožnil ZSSR okupáciu územia suverénneho štátu. Súčasní politici konajú rovnako -- znova chcú zapredať našu krajinu cudzej mocnosti, aby jej umožnili ďalšiu dlhodobú okupáciu Slovenska - tento raz ekonomickú. Mimoriadnym zreteľom je aj skutočnosť, že Slovensko je jediným z bývalých postkomunistických štátov, ktoré prijalo Euro, čím sa dobrovoľne vzdalo výhod zvyšovania konkurencieschopností reguláciou kurzu národnej meny v krízových časoch tak, ako to účinne využívajú Poliaci, Maďari a Česi. Slovenskí podnikatelia, domáca spotreba a cestovný ruch je doslova likvidovaný súčasným nízkym kurzom poľského Zlotého a maďarského Forintu voči Euru. Štatistiky jednoznačne potvrdili, že práve Poľsko postihla kríza najmenej. Je nemorálne, aby chudobní Slováci, po vyše 40. rokoch komunizmu, podporovali štáty Európy, ktoré si žili v blahobyte a nad pomery. Ak Nemecko dokázalo prijať v rámci zjednotenia komunistami ekonomicky zdevastovanú bývalú NDR a jeho ekonomika je stále najvýkonnejšou v EÚ, Brusel by už len z týchto principiálnych dôvodov a z ohľadu na dôsledky bývalého totalitného režimu, mal prijať rozhodnutie Slovenska nepodporiť Euroval, bez uplatňovania možných sankcií voči SR. V opačnom prípade sa EÚ dostáva na rovnakú úroveň ako RVHP riadená Moskvou, a v prípade Eurovalu ide len o hru na čas a záchranu nemeckých a francúzskych bánk. Súčasní slovenskí politici, ktorí chcú podporiť prijatie Eurovalu za každú cenu, sa podobajú kupliarom, ktorí by predali do tureckého nevestinca aj vlastnú sestru a ich hysterický krik a strašenie občanov SR o katastrofálnych následkoch neprijatia Eurovalu sa až príliš podobá bývalej komunistickej propagande v duchu hesla "So Sovietskym zväzom na večné veky a nikdy inak!" Je všeobecne známe, ako rýchlo vypočítaví hlásatelia týchto hesiel po prevrate v novembri 1989 pozmenili toto heslo na "S Európskou úniou na večné veky a nikdy inak!" Radšej sa plaziť po bruchu, spoločne sa mýliť a padnúť s Európskou úniou, ako kráčať so vztýčenou hlavou ako občania suverénneho štátu a opäť nezapredávať vlastných občanov, ktorí na to vždy doplatia. Paradoxne SNS, ktorá spolu so Smerom-SD a HZDS prijatie Eura s veľkou pompou podporovala, čím zrealizovala Dzurindov a Miklošov plán, dnes už vypočítavo odmieta prijatie Eurovalu v snahe zvyšovať svoje volebné preferencie. Jediné zmysluplné riešenie ako uniknúť z europasce ponúka Ľudová strana –Naše Slovensko http://www.necenzurovane.sk/11/euro.html Vážený pán predseda SAS, učiniť správne rozhodnutie je na Vás osobne, a nemenej i na poslancoch SAS. Spoločne sa musíte rozhodnúť, či SAS bude politickou stranou, ktorá sa doposiaľ ako jediná vládna strana dokázala postaviť na odpor pokusom zbaviť Slovensko suverenity, i snahám cielene ožobračovať jeho občanov, alebo bude SAS stranou, ktorá sa v budúcich parlamentných voľbách môže dostať na politické smetisko -- tam, kde skončili všetky tzv. „strany na jedno použitie“, akými boli napr. SOP alebo ANO. František Bednár Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov Príloha: Slováci sú v EÚ „chudobnými príbuznými“ • Priemerná mzda slovenského občana je takmer šesťnásobne nižšia a priemerný dôchodok je jedenásťnásobne nižší napríklad v porovnaní s občanom Luxemburska. • Priemerná mzda slovenského občana je polovičná a dôchodok dvojtretinový napríklad v porovnaní s občanom Portugalska , ktoré do času prijatia € ako oficiálnej meny na Slovensku zastávalo pozíciu „najchudobnejšieho“ členského štátu medzi štátmi EU v ktorých je oficiálnou menou €. • Výšku priemernej mzdy na Slovensku nedosahuje takmer 70 % zamestnaných občanov. Na hranici chudoby a biedy sa dnes nachádza štvrtina občanov Slovenska. Toto je východiskové postavenie Slovenska po 20 . ročnom „bačovaní“ tzv. „privatizérov“, rozkrádačských ponovembrových vlád v čase nastávajúcej svetovej hospodárskej krízy. +++++++++++++++++++++++ Združenia slovenskej inteligencie KORENE a Slovakia plus Slobodná rada slovenského národa – obnovená SNR Benediktiho 6, 811 05 Bratislava, tel./fax.: 02/524 926 65, e-mail: [email protected] ____________________________________________________________ Stanovisko ku kauze „pamätník kontra pamätník“ Vzhľadom na nespornú skutočnosť, že – aj v súčasnej kauze „replika miléniarneho pamätníka“ kontra „súsošie štúrovskej generácie“ – ide o pamätníkovu výzdobu slovenskej metropoly a zároveň o štátnu reprezentáciu SR na území jej hlavného mesta, ktorá musí byť v súlade s národnoštátnymi záujmami, treba postupovať principiálne, tak ako je to obvyklé v metropolách iných národov. Teda určiť priority, podľa toho ako ktorá osobnosť či udalosť prispela do dejín národa, na ktorého území sa pamätník nachádza. Pre slovenský národ, jeho dejiny, kultúru a jazyk – najmä však pre jeho emancipačný zápas, ktorého výsledkom je obnovenie štátnej samostatnosti a súčasný status slobodného subjektu medzinárodného práva – má štúrovská generácia nepomerne väčší význam ako všetci králi, ktorí kedy na Slovensku vládli. Navyše, vôbec nejde o „pamätník Márie Terézie“, ale o umelecky aj historicky bezcennú repliku – čiže po replike tzv. Štefánikovho pamätníka pred SND o ďalší paškvil a gýč – tentoraz pamätníka tzv. milénia z čias vrcholiaceho národnostného maďarizačného útlaku. Pamätník bol vytvorený na dobovú politickú objednávku v duchu veľkomaďarského šovinizmu, ktorý oživujú aj súčasní maďarskí predstavitelia. O to je – Bratislavským okrašľovacím spolkom a jeho sponzormi vnucovaná - replika neprijateľnejšia! Mária Terézia v tomto prípade hrá len úlohu podradnej štafáže a je „krycím manévrom“ pre exponovanie dvoch maďarských husárov – podobne ako tzv. Štefánik pre českého leva pred novým SND. Navyše, Mária Terézia svoj jazdecký pamätník v Bratislave už má – dokonca v záhrade paláca prezidenta SR. Inkriminovaná replika pamätníka z obdobia tzv. milénia symbolizujúca cudziu nadvládu a pripomínajúca náš národný útlak a diskrimináciu spojenú s maďarizáciou – na územie nášho hlavného mesta ani nášho štátu rozhodne nepatrí! Bratislava, 29. 9. 2011 Za výbory Združení a Radu osobností Akad. mal. Viliam Hornáček +++++++++++++++++++++++ Zastavme devastáciu Bratislavy gýčmi ! Architektonicko-urbanistická bezkoncepčnosť podriadená tlaku tzv. developerov, ktorí majú k Bratislave vzťah iba ako k „práčke peňazí“, absencia umeleckej náročnosti až výtvarný pavkus pri znehodnocovaní verejných priestranstiev mesta doslova gýčmi, ktoré sa postupne stávajú symbolmi nášho hlavného mesta... sú hanebnou vizitkou nezodpovednosti kompetentných orgánov, ktorej výsledkom je rapídne sa zhoršujúca estetická aj obytná úroveň štandardu, aký býva obvyklý v metropolách kultúrnych národov. Odmietame súčasný stav ! Zároveň dôrazne žiadame, aby bola ustanovená „Rada osobností“ ako profesijný orgán zložený z overených neskompromitovaných odborníkov a morálnych autorít, ktorý bude nielen posudzovať, ale aj navrhovať a odporúčať na verejnú prezentáciu a štátnu reprezentáciu na území hlavného mesta SR Bratislavy iba originálne diela tej najvyššej kvality ako dôstojné svedectvo o našej dobe a našom prínose do vlastnej aj svetovej kultúry. Dovtedy žiadame zastaviť akékoľvek amatérske, stranícke a komerčne motivované zásahy do vzhľadu a výzdoby nášho hlavného mesta! Iniciatíva osobností a občianskych združení „Za krajšiu metropolu Slovenska“ Akad. mal. Viliam Hornáček predseda +++++++++++++++++++++++ Stĺpček: Mária Terézia, formát Masaryk Petra Hanáková, teoretička umenia | 13. septembra 2011 9:00 Bratislavský kváziokrášľovací spolok si nedá povedať. Napriek tomu, že jeho benefičnú ideu comebacku Márie Terézie na bratislavské nábrežie odmietla väčšina súdnych ľudí i odborníkov, naďalej nás ňou otravuje. Jej argumentom či skôr zaklínadlom je väčšinová "vôľa ľudu". Pre jeho potešenie stojí už pár dní na nábreží milá malá Mária Terézia. Ide vraj o tretinový formát budúceho súsošia. Paradoxne je však gýčik približne taký veľký ako neďaleký Masaryk (žeby aj ten bol len modelom?) a jeho výtvarná úroveň ešte horšia. Socha je to naozaj ohavná. Jej predlohou zrejme – napriek propagande – neboli zachované fotografie dynamitovanej sochy, ale obrázok Sissi z "pixle" na kúpeľné oplátky. Pri takomto faceliftingu sa Ján Fadrusz iste v hrobe obracia. Nielenže mu (pre politickú korektnosť) scenzurovali súsošie o dve figúry, to jest o tretinu sochárskej hmoty, ešte ju aj poriadne "vymydlili". Princeznička sa nám tak na nábreží ligoce ako cukrová bábika na špici svadobnej torty. Lemy panovníckeho plášťa – voľná licencia kopistky – sa ornamentálne vykrúcajú ako paródia na oslie uši neskorej gotiky. PR manager spolku Maroš Mačuha nám sľuboval kararský mramor, ale toto je – bez ohľadu na formát – obyčajná kašírka do súkromnej záhrady. Šuškanda hovorí, že tomuto zbohatlíckemu kapricu sa už asi nevyhneme. Keby mu aspoň zo zadku striekalo šampanské alebo padali "mozartkugels"... Čítajte viac: http://kultura.pravda.sk/stlpcek-maria-terezia-format-masaryk-dsy-/skkcitanie.asp?c=A110912_132326_sk-kcitanie_p46#ixzz1XvqQ0FgI +++++++++++++++++++++++ blog Hrnko Ešte raz (naposledy?) o otázke Námestia Ľudovíta Štúra .... nejde o žiadnu nevinnú sochu múdrej panovníčky Márie Terézie...podľa zámerov neznámych sponzorov a podporovateľov tohto projektu – má tomuto súsošiu ustúpiť tvorca moderného, demokratického národného programu Slovákov Ľ. Štúr. ++++++++++++++++++++++ Ešte raz (naposledy?) o otázke Námestia Ľudovíta Štúra Tak už som ten „zázrak“ videl in extenzo. Kým som to videl len na fotografii, nazval som to „medovou sochou“. Ale v realite som utrpel mierny šok. Nielen chudák dávno nebohý J. Fadrusz, ale aj cisárovná Mária Terézia sa musia obracať v hrobe, žeby ich práca a dielo mali byť predstavované takouto „skulptúrou“. Odhliadnuc od toho, že onen orwellovsky sa nazývajúci vraj okrášľujúci spolok zavádza verejnosť, lebo on nechce postaviť sochu Márie Terézie ako ju prezentuje, ale súsošia maďarských husárov a kráľovnej, nemôžem uveriť, že si niekto na začiatku 21. storočia môže dovoliť v hlavnom meste Slovenskej republiky urážať vkus verejnosti takým nehoráznym gýčom. To, keby sa pán Mačuha vybral niekde na západnú hranicu Českej republiky a nakúpil v tamojších vietnamských obchodíkoch zopár trpaslíkov a ponúkol ich na umiestnenie do niektorých materských škôl na bratislavských sídliskách na pobavenie detičiek, by som mohol chápať ako okrášlenie, zľudštenie priestoru, ale toto!!?? To hádam nie! Len mi nejako chýbajú tirády tých, ktorí sa tak vehementne pustili do vraj nevkusnej sochy kráľa Svätopluka na hrade. Nejako nepočuť ich odsudzujúce hlasy, ich „spravodlivé“ rozhorčenie nad tým, že si niekto na Slovensku dovoľuje takýmto spôsobom podceňovať schopnosť občana Slovenskej republiky rozlíšiť umelecké dielo od slaboduchej atrapy. Lebo J. Kulicha možno nemať rád, možno nesúhlasiť s jeho estetickými a ideovými prístupmi, ale nemožno povedať, že jeho dielo nemá umeleckú hodnotu. Ale toto??!! Týmto by sa mala prezentovať Bratislava??!! Boh nás uchovaj! +++++++++++++++++++++++ Nie však o tom som chcel hovoriť. Čítajúc niektoré diskusie na internete so znechutením registrujem skutočnosť, že na Slovensku sa nachádzajú jednotlivci, ktorí nepokladajú za potrebné vážiť si svojich starých otcov a praotcov a v pochybnom snažení byť „svetoví“ by neváhali na nich obrazne povedané napľuť. Za takéto pošpinenie pamiatky našich dedov a pradedov pokladám aj podporu pokusov nepriamo morálne rehabilitovať nedemokratický, protiľudový a utláčateľský režim Uhorska z obdobia po vyrovnaní, teda z obdobia, keď vrcholil národnostný a ľudský útlak príslušníkov jeho nemaďarského obyvateľstva vrátane Slovákov. Za pokus o rehabilitáciu režimu Uhorska spred prvej svetovej vojny, ale aj za morálne diskreditovanie obetí prvej svetovej vojny, bojovníkov za národné oslobodenie Slovákov a Čechov a tvorcov našej slobody r. 1918, považujeme aj snahu o opätovné umiestnenie súsošia maďarských husárov a Márie Terézie v centre hlavného mesta Slovenska. Dokonca by – podľa zámerov neznámych sponzorov a podporovateľov tohto projektu – mal tomuto súsošiu ustúpiť tvorca moderného, demokratického národného programu Slovákov Ľ. Štúr. Myslím si, že slovenská verejnosť by mala vysloviť zásadný nesúhlas s reinštaláciou akýchkoľvek sôch alebo súsoší, ktoré spochybňujú morálnu, právnu i politickú legitimitu slovenského národa opustiť r. 1918 žalár národov Rakúsko-Uhorsko. Som presvedčený, že v tomto konkrétnom spomínanom prípade nejde o žiadnu nevinnú sochu múdrej panovníčky Márie Terézie, ktorej význam v našich dejinách nechcem spochybňovať, ale o zobrazenie panovníka v pozícii, keď sľubuje vernosť Uhorsku a prísaha brániť jeho integritu proti všetkým nepriateľom. Osoba konkrétneho panovníka je v súsoší bezvýznamná; nemožno teda toto súsošie považovať za súsošie Márie Terézie, ale za to, čím v skutočnosti aj bolo – pomníkom spupnej maďarizácie a veľkouhorskej nadutosti. Socha bola postavená v období tzv. milénia na konci 19. storočia v čase vrcholiaceho národnostného útlaku a pre našich dedov a pradedov aj tento útlak symbolizovala. Jej celková ideová koncepcia je v príkrom rozpore s existenciou nezávislej, suverénnej Slovenskej republiky, a preto v žiadnej podobe nepatrí na verejný priestor, tobôž nie v našom hlavnom meste. Okrem toho organizácia, ktorá obnovenie tohto súsošia obhajuje, tvrdí, že ho zničili „českí legionári, vandali a bratislavská luza“. Rozhodne sa treba proti takejto interpretácii tejto dejinnej udalosti ohradiť, pretože výbuch vášni okolo daného súsošia nebol náhodný. Predchádzali jej nielen niekoľko desaťročí národnostného a sociálneho útlaku, ale aj útrapy prvej svetovej vojny, vyvolanej Rakúsko-Uhorskom, v ktorej padlo okolo 69 000 Slovákov, okolo 300 000 Čechov a ďalšie desaťtisíce zostali trvalo telesne postihnutými. Nazvať ich spolubojovníkov a pozostalých, ktorí v hneve nad pokusmi exkráľa Karola IV. o obnovu Uhorska, teda štátu zodpovedného za ono utrpenie, nečakali na riadne vyplnenie zákona národného zhromaždenia o odstránení pomníkov symbolizujúcich predchádzajúci národnostný útlak a sami ho zničili, vandalmi a luzou je pošpinením ako obetí prvej svetovej vojny, tak aj zakladateľov česko-slovenského štátu. Čudnú dobu žijeme. Človek chápe, že ekonomické problémy, najmä keď sú dlhodobé, vplývajú na hodnotový svet bežných ľudí. Nechce sa mi však veriť, že sme až tak generálne dezorientovaní, žeby sme si prestali vážiť našich predkov trpiacich a bojujúcich za našu národnú slobodu. Preto som aj presvedčený, že sa nenájde v Bratislave niekto, kto by dovolil takéto barbarstvo. Lebo nijako ináč ako protinárodné barbarstvo by sa nedalo nazvať odstránenie sochy Ľudovíta Štúra a jeho nahradením gýčovou atrapou zo sveta Snehulienky a siedmych trpaslíkov. PS: V novembri 1918 v Budapešti rozvášnený dav rozbil v zostave sôch na Námestí hrdinov sochu Františka Jozefa II. a takisto boli z piedestálov odstránení habsburskí panovníci Ferdinand I., Karol III., Mária Terézia a Leopold II. Tieto sochy tam už nikdy neboli vrátené a Maďari o tom ani neuvažujú. Oni si totiž seba a svojich predkov vážia kompletne, bez výnimky. To len na Slovensku sa vždy nájde zopár zhavranených synov, ktorí sú ochotní aj matkin hrob rozryť. Tento článok bol zverejnený pred dňa 24.9.2011 o 23:00 a je v kategórii Komentár na aktuálnu tému. Odpovede na tento článok môžte sledovať cez RSS 2.0 feed. Môžte zanechať odpoveď, alebo trackback z vašej vlastnej stránky. Komentáre(1)Trackbacky Metod J. Sláv hovorí: 25. September 2011 o 10:01 Pán Hrnko, máte môj plný súhlas v otázke “reinštalácie” toho maďarónskeho gýča !!! Žiaľ dejiny nás učia, že náš národ “prekypuje” takými “osobnosťami”, ktoré pre vidinu väčšej skyvy chleba zo stola “momentálnych okupantov” (dnes “ekonomických”), sú ochotní, citujem, “aj matkin hrob rozryť”. Najtragikomicky vyznieva Sándor Petıfi, ktorý je v matrike zapísaný ako Alexander Petrovič, a aj na náhrobku má vyryté Alexander Petrovič. Tento maďarón svojho času mal vyhlásiť: “Keby som vedel, v ktorej žile mi koluje slovenská krv, tak si ju vyrežem.” Napriek tomu bolo dovolené dnešným maďarónom premiestniť jeho sochu z periférie do centra slovenského hlavného mesta??? SLOVÁCI ZOBUĎTE SA !!! +++++++++++++++++++++++ o otázke Námestia Ľudovíta Štúra Bratislavský okrášľujúci spolok (BOS), aby zamaskoval svoju skutočnú maďarónsku tvár a svojich skutočných hýbateľov. Vid aj Lit. týždenník 21.9.2011 s. 2 Keď vtáčka lapajú… +++++++++++++++++++++++ EU versus ZSSR Poucne video http://www.youtube.com/watch?v=yuW0pf7k_I0 +++++++++++++++++++++++ Hra s Eurem skončila - teď přichází krach - Nigel Farage http://www.youtube.com/watch?v=w_WRdeIaup4&feature=related +++++++++++++++++++++++ Peter Staněk o kríze http://www.youtube.com/watch?v=2zg0ZbXTepg&feature=related +++++++++++++++++++++++ Úspory je dobré investovať do majetku http://www.youtube.com/watch?v=Hgp19vL2LK0&feature=related +++++++++++++++++++++++ SERGEJ CHELEMENDIK - PRAVDA O VOJNE V LIBYI http://www.youtube.com/watch?v=3jmJRTmi4W0&feature=related +++++++++++++++++++++++ ZIADNA PANIKA - PRIPRAVME SA NA KONEC SVETA 21.12.2011 http://www.youtube.com/watch?v=3xxzaf9DKe4&feature=related +++++++++++++++++++++++ Koniec Sveta podľa biblie http://www.youtube.com/watch?v=uxiZAAwNN60&NR=1 +++++++++++++++++++++++ Nostradamus 2012 CZ http://www.youtube.com/watch?v=WxAaZXkYbf4&feature=related +++++++++++++++++++++++ Zachrancovia civilizacie.... (spieva Johny Cash) http://www.youtube.com/watch?v=2F2KdqqS4lA&feature=related When A Man Comes Around http://www.youtube.com/watch?v=KsWVpp14Q7M&feature=related Johnny Cash Hurt http://www.youtube.com/watch?v=SmVAWKfJ4Go&feature=list_related&playnext=1&l ist=AVGxdCwVVULXeP4NX0FD5NC2C-aYQh-FzV +++++++++++++++++++++++ http://www.youtube.com/watch?v=q4DQTNJHaJw +++++++++++++++++++++++ 343(N-a) NOVŠIE POHĽADY EVOLUČNEJ ANTROPOLÓGIE NA GENEZU SLOVÁKOV A SLOVANOV (spravne Slovänov) V EURÁZII (Tézy prednášky Prof. Augustína Mariana Húsku v.v. pre členov spoločenstva priateľov starodávnej Nitry dňa 23. 9. 2011) Edmund Burke definoval ľudskú spoločnosť ako „večnú zmluvu mŕtvych, živých a doposiaľ nenarodených“. Za svoju existenciu vďačíme predkom , ktorí nás zaväzujú aby sme kontinuálnu existenciu umožnili aj naším potomkom. Moderné vedy už nepracujú izolovane ale evolučne. Ernst Haekel definoval cyklický reťazec evolučného vývoja tak, že každá ontogenéza t.j. každá individuálna existencia jednotlivca a jeho národného spoločenstva je večná rekapitulácia fylogenézy (teda opakovaného nadväzovania na reťazec našich predchodcov). Na tomto sa zakladá moderná evolučná, antropológia (veda o človeku),ktorá nám pomáha odkryť našu minulosť, naše nepochybné korene, našu súčasnú existenciu i možnosť existencie našich potomkov. Súčasné generácie jednotlivých národov prebrali od svojich predkov populačnú štafetu a majú povinnosť odovzdať ju svojím potomkom. Nemáme právo odsabotovať tento medzigeneračný štafetový beh a stať sa dezertérmi v reprodukčnej štafete. Naše poznávanie minulosti, prítomnosti a budúcnosti zdokonaľujú ľudské spoločenstvá úmerne svojmu vývoju od inštinktívnych živočíchov k sebareflexívnym tvorom. Ľudská skúsenosť musela najprv absolvovať svoje inštinktívne a neskôr aj reflexívne štádium. Dnešný trend prehlbuje poznania prírodovedných, spoločenskovedných a duchovno vedných disciplín a usiluje o ich skoordinovanie a harmonizovanie. Všetky vedy o človeku sa prepájajú do spomínanej evolučnej antropológie a hľadajú komplexné odpovede na otázky o pôvode a vývoji všetkých ľudských spoločenstiev. Takto sa evolučná antropológia rozvíja v rámci vývoja poznávania kozmogenézy ( vied o vesmíre), v nej sa vyvíja poznávanie biogenézy (biologických vied) a v nej sa vyvíja poznávanie antropogenézy (vied o evolúcii ľudských tvorov a o evolúcii ich vedomia). V rámci skúmania antropogenézy sa vyvíjajú aj množiny vied o etnogenéze, o vývoji jazykov, o vývoji hmotných i duchovných kultúr a histórie. Hlbšie poznávanie súvislostí medzi kozmosférou, biosférou, antroposférou a noosférou (sférou myslenia) poznávame, že diverzita (rozmanitosť) týchto sfér je podmienkou vitality všetkých sfér. Táto recyklačná súvislosť humanizuje všetky vedy lebo ich vedie ku koexistenčnej solidarite a humanizácii. V prednáške si ukážeme ako moderné vedy pomáhajú prekonať sklony k egoimu, uzurpácii a parazitizmu a ako rehabilitujú etnogenézu Slovákov ako starobylého, autentického európskeho spoločenstva. Slovenskú genézu skúmame interdisciplinárne a v tomto štádiu dominujú v nej výsledky genetickej analýzy a informačno-kybernetických prístupov vrátane moderných etnotvornych (národopisných) i duchovno reflexívnych prístupov. O Slovákoch a ich pôvode teraz vieme ďaleko viac a určitejšie. Zažívame naozaj renesanciu slovenského sebapoznania avšak nesmieme zabúdať, že zahraničné uzurpačné doktríny pôsobia ako dezinformačné systémy, ktoré chcú túto renesanciu zahatať a skresliť. Predtým sa myslelo že na scéne eurázijského priestoru sa objavili Slováci (Sloveni) v rannom stredoveku v súvislosti akéhosi dodatočného zasídľovania karpatského oblúku a pridunajských mokraďových nív (v rozpätí 3 až 5 storočia nášho letopočtu). Príchod metód vedeckej DNA analýzy však dovolil spresniť evidentnosť tak, že sa porovnali vzorky súčasných populácií s fosílnymi zvyškami minulých obyvateľov. Genetik V. Ferák pri zisťovaní genetických koreňov slovenskej populácie zistil, že 84 % slovenskej dnešnej populácie má genetický substrát zhodný s pozostatkami populácií frekventovaných na tomto území už od doby mladšieho paleolitu (20 až 40 tisíc rokov dozadu) a že necelých 10 % dnešnej populácie má spoločné genetické zloženie s neolitickou migračnou vlnou (približne pred 10 až 8 tisíc rokmi) a len zvyšných 5 % dnešných populácii majú zhodu s prišelcami imigračných vĺn z ranného a stredného stredoveku (v 6 až 10 storočí n.l.). Avšak rýchly rozvoj genetických vied dovolil identifikovať nie len časopriestorovú genetickú mapu, ale aj etnogenetickú mapu. Roztriedením haplotypov a haploskupin bolo možno zistiť všetky aglomeráty haploskupín a ukázalo sa, že pre Európu má najvýznamnejší vplyv haploskupina R1a (zahrnujúca balto-slávske, mykénsko-grécko- makedonské etnotvorne komponenty) a haploskupina R1b (zahrnujúca italo-kelto-germáno-chetitsko-arménské etnotvorne komponenty). Vedľa nich majú celoeuróppsku významnosť ešte haploskupina I1 (protonordická), haploskupina I2b (protokelto-germánska) a haploskupina I2a (protosardinsko-baskisko-dinársko-dunajská). Ak odhliadneme od archaickoprotoetnických zoskupení, ktoré zrejme predchádzali spomínané haploskupiny, tak najstaršou haploskupinou v európskomm priestore je R1a a po nej R1b. Rozloženie R1a je od Islandu, cez Škandináviu až po Stredomorie s čiastočným presahom do Afriky, na Blízky východ a až po južnú Áziu. Pochopiteľne priestorové rozloženie všetkých haploskupín je diferencované, ale podiel R1a a R1b je celkovo v európskom priestore najvýznamnejší. V opakovaných čiastkových intervalom bola spoločná súčinnosť spoločenstiev haploskupín R1a a R1b. Haploskupina N1c1 (uhro-fino-balto-sibirska) vykazuje na Slovensku participáciu 0,5 % a v Maďarsku 1 %. Iné, napríklad maďarské výskumy mitochondriálnej (ženskej) stopy vykazujú 5 % prítomnosť staromaďarských génov v dnešných populáciách Maďarska. Avšak aj v Maďarsku je vysoký podiel haploskupin R1a a R1b. Podľa európskeho reportu tvorí v Maďarsku podiel R1a 32, 5 % a R1b 17 %. V prednáške budú objasnené aj tzv. vzájomné presahy haploskupin. Totiž opakovaný prienik niektorých etnoprvkov v haploskupinách treba vysvetlovať faktom, že v dôsledku klimatických, tektonických, epidemiologických a nomádsky intervencií dochádzalo v dozvukoch doby ľadovej k výrazným i protismerným pohybom. Najmä „intervencia prírody“ viedla k tomu, že určité protoetnické skupiny (z ktorých sa neskôr tvorili haploskupiny) sa ocitali v rôznom čase v posledných 5 tisícoch rokoch na rôznych miestach s prelínaním vplyvu. Napríklad v rozpätí dozvukov doby ľadovej zaniklo baltické sladkovodné jazero a zmenilo sa na Baltické more, čiernomorské sladkovodné jazero po prierve bosporskej úžiny bolo zaliate slanými vodami Stredomoria a premenilo sa na Čierne more. Škandinávske odľadnené územie sa výrazne zdvihlo a naopak veľa prímorských pobrežných území v celej Európe i v africkom Stredomorí zaliali vody rastúcich oceánov. Katastrofické intervencie prírodných živlov (klímy, zemských a vulkanických pohybov) podstatne zasiahli Európu. Je paradoxným faktom, že horský zvrásnený terén a pririečne močaristé nivy tvorili konsolidačný tzv. refugiálny (únikovo-záchranný) priestor. Tým sa dá vysvetliť vysoká stálosť fylogenetického substrátu našich súčasných slovenských populácií. Vysoký podiel haploskupiny R1a teda dokladá, že tvorí stabilizačný sediment evolučných vlastností v celej Európe a pochopiteľne na Slovensku tiež. Vrátime sa však k vplyvu biofyziologickej a biopsychickej evolúcie ľudského rodu a to z toho dôvodu aby sme hlbšie rozpoznali nové kvality antropogenézy a to rozvojom úplne špecifických vlastností ľudí cez rozvoj ich étosovej osobitnosti (schopnosť akumulovať tzv. duchovnú skúsenosť) a cez rozvoj ich etnokultúrnej špecifickosti (schopnosť tvoriť a zdokonaľovať abstraktný dorozumievací systém). Za dôležité rozhranie medzi živočíšnou evolúciou a evolúciou ľudského vedomia (ktorým sa odlišuje človek od ostatného okolitého biosveta) sa považuje zavŕšenie 1. signálnej sústavy (inštinktívnej skúsenosti) a postupné rozvíjanie 2. signálnej sústavy. Dokiaľ bola rozvíjaná len 1. signálna sústava mozgu, tak komunikačná kompetencia bola primitívna a bázovaná len na tzv. inštinktívnych skúsenostiach. Keď však sa dokomplexovala 2. signálna sústava človeka, tak komunikačná kompetencia dostala stále bohatšiu rečovú, jazykovú a gramatickú kompetenciu. Ľudia už dôsledne rozlišovali seba a svet (vznik ľudského vedomia ako vydelenia sebavedomia). Na rozhraní posledného zaľadnenia a otepľovania došlo – ako to bolo uvedené vyššie - k rozkolísaniu existenčných podmienok ľudí, ktoré pôsobili jednak ako dramatické šoky a jednak ako mobilizujúce podnety k tomu aby ľudia rozvinuli svoje inteligenčné predispozície a tak zachránili svoju existenciu na vyššej inteligenčnej úrovni. Protoslavský element mal v tomto grandióznom sebazáchrannom vývoji veľmi vysokú priestorovú rozprestretosť od Islandu až po Afriku a zrejme v jeho praslovanskej podobe dosiahol aj rannú gramotnosť (schopnosť archaických záznamov). Vysokú starobylosť haploskupiny R1a ukázala genetická analýza a práve preto treba o veľa vážnejšie brať výsledky dešifrovania ranných písomných zvyškov v Európe, ktoré urobil Antonín Horák. Antonin Horák dešifroval viaceré Kréto-mykénske hlinená tabuľky v lineárnom písme A a v lineárnom písme B (slabičné zápisy) a neskôr v európskom hláskovom písme ( v tzv. etruskej abecede). Pri dešifrovacej rekonštrukcii dokázal prečítať protoslávske elementy a súvislé texty. Texty ukázali, že sú tvorené s vysokou jazykovou a gramatickou kompetenciou a teda dokumentujú rýchlu kulturačnú a civilizačnú evolúciu protoslávskych spoločenstiev. V Európe je to doklad, že protoetnické spoločenstva už vlastne vynašli schopnosť záznamu skúsenosti a teda začali si vytvárať tzv. dislokovanú pamäť. Uvedené texty a Horákove rozkrytia dávajú vývoj etnogenézy v Európe do nových súvislostí a významností. Horákove dešifrovania prastarých textov zároveň vysvetľujú vývoj etnického diferencovania a v ňom tzv. protoetnické názvy kmeňov Vánov, (Wanov), Venetov, Venedov, Windov, Svezov, Suezov, Slovenov a pod. Stará slovenčina v jej macedónskej podobe bola síce štvrtým liturgickým jazykom (po latinčine, gréčtine a aramejštine), ale zrejme mala predchodkyňu v prvých proslávskych hláskových i slabičných písmach. Sme na pôde starobylej Nitry, ktorá bola sídlom prvého historický i priestorovo identifikovateľného slovenského protoštátneho útvaru (kniežatstva). V nitrianskom prostredí je hrejivé si pripomenúť, že slovenský substrát má hlbokú kontinuitu jednak etnogenetického vývoja, ale aj neskoršieho kresťanského vývoja Slovenska. Dá sa povedať, že Nitra bola stolicou nie len prvého historického slovenského kniežatstvom (už s dynastickou postupnosťou Pribinu a Koceľa), ale Nitra bola aj stolicou údelného kniežatstva Arpádovcov. Vlastne Slovensko, ako horné Uhorsko bolo ohniskovým ťažiskom rozvoja severokarpatského oblúku a prídunajských nív. Napokon ak nezdôrazníme etnotvornu špecifiku tak slovenské súčasné populácie masívne korenia (84 %) v genetickom substráte mladšieho paleolitu. To je obrovská hĺbka identity a autenticity. Napokon aj súčasné populácie v Maďarsku polovicou svojho genetického substrátu Maďarska siahajú rovnako až do mladšieho paleolitu. Cez haploskupinu R1a nás zbližuje fakt že slovenské generácie vlastnia 42 % z nej a Maďarské populácie vlastnia 32,5 % z nej. Na uhro-fino-balto-sibírskej haploskupine N1c1 Slovensko participuje polovicou percenta (0,5, %)a Maďarsko participuje jedným percentom (1,0 %). Mali by sme si teda uvedomovať čo a ako nás spája. Mali by sme hľadať nie rivalizovanie, kto je nadradený, ale uznať, že si vzájomne ceníme naše dedičstvo a že rešpektujem kontinuum našej identity. Etnogenéza populácií Slovenska vykazuje vysokú kontinuitu a teda sme povinní niesť túto identitu aj do budúcnosti a a tak zachovať vernosť predkom a odovzdať ich dedičstvo naším potomkom. Nemáme dôvod zatajovať našu identitu a už vôbec nie sa jej vzdať. V Európe, ktorá je zmietaná nie len ekonomickou krízou, ale aj hrozbou imigračných vĺn musia sa veľké, stredné a malé etnika solidarizovať pri ochrane pred multikultúrnou vlnou (sunami). Všetci Európania potrebujeme vzájomne akceptujúcu koexistenciu. Buďme samými sebou nie len v prítomnosti, ale v celom reťazci od našich predkov a cez nás, k naším potomkom. Aj my, aj naši susedia sme väčšinovo autentickí a genetický veľmi blízki. Akceptujme to. Tak ako vitalitu biosféry zachráni len biodiverzita, tak takisto vitalitu antroposféry zachráni len etnodiverzita národných štátov Európy. Musíme svoje „etnoštafety“ niesť s úctou. bez lokajstva a bez naparovania. +++++++++++++++++++++++ Klaus politicky zneužil náboženskou slavnost, zlobí se Halík 30. září 2011 11:22 PRAHA - Středeční projev prezidenta Václava Klause na svatováclavské pouti nadzvedl jeho dlouholetého kritika, katolického kněze Tomáše Halíka. Ten Klausovi vyčítá, že politicky zneužil náboženskou slavnost. “Před několika lety se Klaus rozčiloval nad tím, že ve veřejnoprávní televizi je dán takový prostor bohoslužbě církve, která je něčím na způsob zahrádkařského spolku – tenkrát tam totiž nekázal; pokud by si ovšem církev a její představitele ochočil, mluvil by o ní medovým jazykem,“ řekl deníku Právo Halík. ČTĚTE O DALŠÍM SPORU KLAUSE A HALÍKA 'Koniáš' Halík: Klaus se přiklání k fašizujícím maloměšťákům Klaus zdůraznil nutnost vlastenectví, které je podle něj "vydáváno za šovinismus". Biskupové by se podle Halíka měli bránit oživování rakousko-uherské jednoty trůnu a oltáře, která se v minulosti církvi vymstila. “Naše církev se opravdu musí rozhodnout, zda bude v duchu austrokatolicismu okuřovat panovníka, který se jí snaží populisticky vlichotit, anebo zda v duchu prorocké tradice bude umět říci lidem typu Václava Klause své statečné 'ne', byť by tím riskovala ztrátu různých výhod a politických podpor,“ myslí si. Pane prezidente, ano, ano! chválí Klause hnutí D.O.S.T. Výbor Akce D.O.S.T. chválí za projev Václava Klause v dopise, který sepsali předseda Ladislav Bátora, Petr Bahník a František Červenka. "Zmíněný projev rozhodně není zdvořilostní zdravicí, nýbrž nosným politickým programem a realistickou státnickou vizí. Nenabízí utopickou multikulturní budoucnost, nesnižuje se k lacinému sociálnímu populismu, v době hospodářské krize tak oblíbenému, nýbrž staví před českou veřejnost obraz budoucnosti založené na kontinuitě naší státní a národní existence, na přirozených ekonomických vztazích, na fungující rodině a občanských ctnostech odpovědnosti, pracovitosti a vlastenectví," stojí v pochvale hnutí D.O.S.T. Klausovy konzervativní hodnoty, o nichž v projevu mluvil, reprezentuje jeho pravá hradní ruka Petr Hájek, nebo Klausův oblíbenec Ladislav Bátora. Ten je podle Halíka fašistou po vzoru vlajkařů z druhé republiky. Prezident v projevu kritizoval ideu sociálního státu, který ničí vše tvůrčí a individuální a otupuje talenty, aktivity a pracovitost. “Při setkáních s představiteli církve se často shodujeme v tom, že je tento trend mimořádně nebezpečný a že je nezbytné se mu aktivně postavit,“ řekl k tomu Klaus v Boleslavi. Podle Halíka je však křesťanská idea sociálně – ekologického tržního hospodářství v naprostém protikladu k neoliberalistické ideologii všespasitelského trhu. Spory mezi oběma muži jsou dlouhodobé, Halík například Klausovi kvůli Bátorovi vyčetl, že se přiklání k "fašizujícím maloměšťákům", Halík také kritizoval prezidentovy názory na klima. Prezident zase označil Halíka a lidi kolem něj za nepřátele demokracie. +++++++++++++++++++++++ Odporucam do pozornosti clanok "Nemecký Spiegel: Eurozóna zatlačí pre euroval na Slovensko" zo SME: http://ekonomika.sme.sk/c/6077494/nemecky-spiegel-eurozonazatlaci-pre-euroval-na-slovensko.html Nemecký Spiegel: Eurozóna zatlačí pre euroval na Slovensko Po schválení eurovalu v Nemecku sa tlak na schválenie aj u nás začne stupňovať. HAMBURG. Slovenská vládna koalícia sa dohodla, že slovenský parlament bude o reforme eurovalu hlasovať ako posledný. Má sa to však stať pred najbližším summitom lídrov EÚ, ktorý sa bude konať 17. a 18. októbra. Koaličná SaS sa však verbálne stavia radikálne proti eurovalu, čo jej predseda Richard Sulík s obľubou prezentuje aj v zahraničných médiách. Nemecký týždenník Der Spiegel na svojom internetovom portáli uvažuje o tom, čo môže eurozóna urobiť na zmenu postoja Slovenska a čo sa môže stať, ak slovenský parlament reformu odmietne. Podľa portálu krajiny eurozóny chcú predísť zbytočným problémom, a preto budú v najbližších týždňoch Slovensko masívne "spracovávať" a v krajom prípade vyvinú tlak, aby schválilo reformu eurovalu. "Vláde v pochybnostiach priznajú niekoľko pseudoprivilégií, aby si bratislavská koalícia zachovala tvár pred vlastnými voličmi a partnermi z eurozóny. Mohlo by to vyzerať približne nasledovne: Slovensko sa oficiálne pripojí, ale v krajnom prípade nebude musieť nič zaplatiť. Podobné prípady sa v dejinách EÚ stali už nespočetnekrát." Podľa Spiegelu však ani prípadné neschválenie nebude pre eurozónu žiadnou katastrofou. V tejto situácii bude mať eurozóna dve možnosti. Buď ostatné členské krajiny prevezmú podiel Slovenska alebo sa dohodnú, že celková hodnota garancií v Európskom fonde finančnej stability bude o niečo nižšia než plánovaných 780 miliárd eur. "Keďže sa už teraz diskutuje o tom, že euroval je malý, krajiny, ktoré už schválili jeho rozšírenie, zrejme zvýšia svoj podiel. A tento problém sa dá vyriešiť bez väčších finančných nákladov." Slovensko sa na celkovom objeme garancií podieľa necelým 1 % a po schválení zmien by sa mali slovenské záruky zvýšiť zo 4,4 miliardy eur na 7,7 miliardy eur. Horšie by podľa týždenníka bolo, ak by reforma eurovalu neprešla v Holandsku, ktorého podiel predstavuje takmer 6 % alebo 44,5 miliardy eur. ico Schvaľovanie eurovalu Zo sedemnástich krajín eurozóny už schválilo euroval trinásť. Kto ho už schválil? * Nemecko * Francúzsko * Španielsko * Taliansko * Belgicko * Luxembursko * Grécko * Írsko * Slovinsko * Fínsko * Cyprus * Estónsko * Portugalsko Slovensko by malo hlasovať ako posledná krajina eurozóny. Holandsko preložilo hlasovanie zo septembra na začiatok októbra, vláda však môže rátať s podporou opozície. Rakúsko hlasuje v piatok, euroval by mal prejsť. Malta parlament tu má do 3. októbra prázdniny, termín hlasovania zatiaľ nie je stanovený. piatok 30. 9. 2011 11:52 | Copyright © TASR 2011 © 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená. Ďalšie odkazy: * Ako sa kríza vyvíja dnes? Najnovšie správy nájdete tu. Čítať celú diskusiu: počet reakcií: 61 Najnovšie príspevky: 30.09.2011 13:20 - HDP slovenska 30.09.2011 13:19 - pan mienkotvorca, 30.09.2011 13:19 - Ja si myslím, že Galko je agent Bruselu 30.09.2011 13:12 - ..... 30.09.2011 13:12 - Zábavné + Pridať reakciu Čítajte viac: http://ekonomika.sme.sk/c/6077494/nemecky-spiegel-eurozona-zatlaci-preeuroval-na-slovensko.html#ixzz1ZQxcdmSr +++++++++++++++++++++++ Bugár sa s maďarským vyslancom nezhodol" zo SME: http://www.sme.sk/c/6076468/bugar-sa-s-madarskym-vyslancom-nezhodol.html Bugár sa s maďarským vyslancom nezhodol Maďarský veľvyslanec želá Mostu a SMK lepšie vzťahy. BRATISLAVA. Novovymenovaný veľvyslanec Maďarskej republiky na Slovensku Csaba Balogh a predseda strany Most-Híd nenašli zhodu vo všetkých otázkach. „Nie vo všetkom sme si porozumeli, ale dohodli sme sa, že budeme v dialógu pokračovať ako partneri,“ povedal dnes na tlačovej besede po stretnutí s Bugárom Balogh. Podľa Bugára je dôležité, aby prebiehala výmena informácií medzi veľvyslancom a jeho stranou. „Dôležité je, aby vzťah bol partnerský. Je dôležité, aby sme povedali, prečo nesúhlasíme. Pre mňa je dôležité, aby vzťah bol čistý, partnerský,“ uviedol Bugár. Zároveň priznal, že sú záležitosti, na ktoré mali odlišný pohľad. Nechcel ich však špecifikovať. Csaba Balogh 19. septembra, hneď po odovzdaní menovacieho dekrétu Ivanovi Gašparovičovi, zavítal do centrály neparlamentnej Strany maďarskej koalície (SMK). Strana Most-Híd je druhou, s ktorou sa na Slovensku stretol. „Po SMK prirodzene moja druhá cesta viedla do centrály Most-Híd,“ povedal. Balogh sa chce stretnúť s predstaviteľmi všetkých slovenských relevantných politických strán. S Bugárom sa dohodli, že sa z času na čas porozprávajú o vzťahoch medzi SR a Maďarskom a tiež o maďarskej menšine na Slovensku. „Neželám si hovoriť do vnútropolitických záležitostí SR a vzťahov medzi SMK a Most-Híd,“ povedal. Zároveň však dodal, že by si želal, aby sa tieto vzťahy pohli k spolupráci. Zároveň Balogh vyjadril poľutovanie nad tým, akú novelu zákona o štátnom občianstve predložili koaliční poslanci do legislatívneho procesu. Do parlamentu ju predložili Pavol Hrušovský (KDH) a Jozef Mikuš (SDKÚ-DS). Poslanci navrhujú, aby sa od 1. januára budúceho roka strata štátneho občianstva SR nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva obmedzila na prípady, keď cudzie štátne občianstvo bolo nadobudnuté bez toho, aby žiadateľ mal v tejto krajine nejakú formu evidovaného pobytu. Zároveň chcú umožniť osobám, ktoré od 17. júla 2010 do 31. decembra 2011 získali cudzie štátne občianstvo počas pobytu v cudzine a stratili občianstvo SR, opätovne nadobudnúť občianstvo SR. Strana Most-Híd už avizovala, že takúto novelu nepodporí. štvrtok 29. 9. 2011 15:17 | Copyright © SITA 2011 © 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená. Inzercia Čítať celú diskusiu: počet reakcií: 7 Najnovšie príspevky: 30.09.2011 7:57 - To ste mi zmazali prispevok za to, co 30.09.2011 5:05 - zda sa 29.09.2011 23:24 - omyl... 29.09.2011 18:18 - ..... 29.09.2011 18:04 - V poradách... + Pridať reakciu +++++++++++++++++++++++ dporucam do pozornosti clanok "Sulík v diskusii ARD nezaujal" zo SME: http://ekonomika.sme.sk/c/6075714/sulik-v-diskusii-ard-nezaujal.html Sulík v Nemecku naopak zaujal! Nevhodne zvolená titulka, že nezaujal... rychlému a plytkému čitateľovi podsúva nesprávny obraz. Pravdou je, že oponenti Sulíka málo argumentovali a niekedy boli osobní. Diskusia k videu však v 90% vyjadrila sympatie k Sulíkovi, Slovensku a kritickému postoju. Pozrite si a spravte si názor: http://daserste.ndr.de/annewil... Sulík v diskusii ARD nezaujal Denník Frankfurter Allgemeine Zeitung tvrdí, že na argumenty slovenského hosťa Nemci nereagovali. BERLÍN, BRATISLAVA. Bola to tretia talkshow nemeckej televízie ARD za štyri dni a diskusii o tom ako zachrániť euro nepomohlo podľa dennníka Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) ani pozvanie najzaujímavejšieho hosťa - predsedu slovenského parlamentu Richarda Sulíka. Renomovaný denník ho predstavil ako neoliberála. "Euroval je len nezmyslené drahé kupovanie času, ale problém nerieši," povedal Sulík v relácii Anne Will. Grécko musí urobiť rázne škrty a banky mu musia odpísať 40 alebo 50 percent úverov, dodal šéf SaS. Anne Will privítala na úvod relácie Richarda Sulíka ako špeciálneho hosťa, ktorý tvrdí, že kto bude v Nemecku hlasovať za navýšený euroval robí obrovskú chybu. Euroval podľa Sulíka nepomáha euru, ale oslabuje ho. Sulík: Pomoc je perverznou solidaritou "Som presvedčený, že poslanci robia chybu a najdôležitejší argument je, že euroval nie je žiadne riešenie problému, ale len drahé kupovanie času," povedal predseda parlamentu. V portréte ho televízia ARD predstavila pod heslom: Za to nás v Bruseli nepochvália, ale budeme sa môcť našim deťom pozrieť s čistým svedomím do očí. Sulík opäť zopakoval, že pomôcť Grécku je "perverzná solidarita". Podľa neho sa nepomáha krajine, ale bankám. Nemecký denník tvrdí, že na argumenty slovenského hosťa Nemci nereagovali. Aj keď sa hovorí o solidarite, veľmi ich nezaujíma, aká je diskusia o Grécku v iných štátoch Európy, ani na Slovensku. Inak by podľa denníka reagovali na Sulíkov argument, prečo chudobný štát ako Slovensko má na seba vziať riziko za štát ako Grécko, keď priemerný dôchodok na Slovensku je 360 eur a v Grécku 1600 eur. Ako píše FAZ, Sulíkov argument je demagogický, kedže podľa údajov OECD z roku 2007 je priemerný dôchodok v Grécku 617 eur. Nemci sa o nás veľa nedozvedeli Ideologicky s ním bojoval iba štátny tajomník ministerstva financií Stefan Kampeter. Ten pripomenul, že Slovensko má vyšší deficit ako Nemecko. Nikto už podľa denníka nepripomenul, že slovenský daňový model "Flat Tax" bol pred niekoľkými rokmi vo volebnom programe CDU. Sulík bol na Slovensku jedným z jeho iniciátorov a v Nemecku ho berú ako vzor modernej daňovej politiky. Podľa denníka sa obyčajný Nemec o diskusii na Slovensku veľa nedozvedel, takže Sulík bol pozvaný skôr pre obohatenie diskusie. štvrtok 29. 9. 2011 8:00 | Miriam Zsilleová Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME. (Predplaťte si SME cez internet.) © 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená. Čítať celú diskusiu: počet reakcií: 273 Najnovšie príspevky: 30.09.2011 10:47 - Čo sa stalo s dedom netuším.......... 30.09.2011 10:00 - ..... 30.09.2011 9:58 - Markus 30.09.2011 9:50 - Nikto nedostane 30.09.2011 9:33 - naozaj nezaujal...? + Pridať reakciu +++++++++++++++++++++++ 1. Miklošova drzosť si pýta novinársku facku 283 2. Antikoncepce pro mladistvé je zvěrstvo, tvrdí gynekoložka 221 3. Svetoví politici sa zbláznili | Jozef Kollár 173 4. Ivana Mikloša uniesli mimozemsťania. Alebo mu drblo v lebeni 135 5. Prečo podporovať SaS I Samo Marec 106 6. Pedofili a pápeži: Vatikánske vykrúcanie sa 92 7. Sulíkov vabank so Slovenskom | Ivan Mikloš 77 +++++++++++++++++++++++ Čítajte viac: http://ekonomika.sme.sk/clanok_tool.asp?t=odp&cl=6077494#ixzz1ZQyhvjc4 Historická terminológia - kľúč k pochopeniu slovenských dejín najväčší odpor voči : samostatnému a výraznému označovaniu Slovenska a Slovákov v minulosti majú a najčastejšie námietky proti tomu uvádzajú (niektorí, či mnohí) maďarskí historici. Korene.sk Je všeobecne známe, že najväčší odpor voči samostatnému a výraznému označovaniu Slovenska a Slovákov v minulosti majú a najčastejšie námietky proti tomu uvádzajú (niektorí, či mnohí) maďarskí historici. Historická terminológia – kľúč k pochopeniu slovenských dejín By Dušan Korytko on 26/11/2010 in Pramene, Všetky kategórie Je všeobecne známe, že slovenská historiografia dodnes nepoužíva pevne ustálenú terminológiu, ako je to zvyčajné u historiografie českej, maďarskej, poľskej (atp.). Týka sa to aj úplne základných pomenovaní etnika, krajiny a jazyka, ale aj špeciálnych historických termínov z oblastí verejnej správy, hospodárstva a sociálnych vzťahov, ktoré sa v priebehu historického diania vyvíjali a podliehali modifikáciám a zmenám. Týka sa to aj písania miestnych názvov a najmä osobných mien, ktoré až takmer do 19. storočia zväčša nemali jednotnú ortografickú formu. Používanie ustálenej terminológie historických termínov nie je dôležité len pre historikov, ale aj pre vydavateľskú knižnú prax, čo má vplyv aj na širšiu verejnosť. Prvé pokusy o zriadenie slovenskej historickej terminologickej komisie siahajú už do obdobia medzi dvoma svetovými vojnami.1 Potom komisia pre historické termíny jestvovala pri Vedeckom kolégiu histórie SAV už pred rokom 1972 a jej predsedom bol doc. PhDr. Peter Ratkoš, DrSc. Zasadala len raz, pretože na jej prvom zasadnutí člen korešpondent SAV Prof. PhDr. Branislav Varsik, DrSc. vyhlásil, že terminologická komisia nie je potrebná, čoho následkom bolo umŕtvenie činnosti komisie. Aj formálne zanikla táto komisia pri reorganizácii komisií pôsobiacich pri Vedeckom kolégiu histórie SAV roku 19722. Opätovná iniciatíva na obnovenie činnosti Historickej terminologickej komisie súvisela s dokončovaním prípravy druhého dielu Slovenského diplomatára. Po vyjdení prvého dielu Slovenského diplomatára sa uvažovalo, že by diplomatár mohol byť prístupný širšiemu okruhu záujemcov, ak by záhlavné regesty boli v slovenčine. Riešiť sa to zamýšľalo tak, že slovenské znenie regestov malo nasledovať ako osobitná časť za uverejnenými listinami. Zásadný súhlas na vznik takejto komisie pri Historickom ústave SAV dala Ústavná rada HÚ SAV svojím rozhodnutím z 13. 9. 1977. Návrh na členov Historickej terminologickej komisie vypracovalo I. oddelenie HÚ SAV 8. februára 1978. Po schválení obsadenia Historickej terminologickej komisie bolo jej prvé zasadnutie zvolané povereným predsedom PhDr. Richardom Marsinom, DrSc. a tajomníkom PhDr. Júliusom Sopkom, CSc. na 21. septembra 1978.3 Pôvodný zámer bol zaoberať sa starými historickými termínmi, ktoré dovtedy v slovenskej historiografii nemali ustálené tvary (formy). Išlo o termíny označujúce rozličné vrstvy obyvateľstva, rozličných hodnostárov a funkcionárov všetkých stupňov. Na splnenie zámeru bolo treba, aby sa vyexcerpovali a zostavili abecedné zoznamy príslušných termínov a pomenovaní. Predpokladala sa intenzívnejšia účasť archivárov, ktorí by to vyexcerpovali zo svojho materiálu napr. podľa druhov verejnej správy (župná, súdna, vojenská, mestská) ako aj hodnostárov a úradov vyšších zložiek ako župa atp. Osobitné finančné prostriedky na to neboli k dispozícii. Už na prvom zasadnutí sa nadhodila problematika písania šľachtických mien (priezvísk) a vzhľadom na ochotu niektorých členov aj nečlenov komisie sa potom táto problematika dostala prednostne na program komisie.4 O skoré ustálenie spôsobu písania šľachtických mien mal záujem aj Biografický ústav Matice slovenskej, kde sa vtedy pripravoval Malý biografický slovník.5 Na piatom zasadnutí komisie nebol akceptovaný návrh jej predsedu R. Marsinu (Zásady prepisu maďarskou ortografiou písaných mien v slovenských textoch), ktorý v podstate chcel len slovenskej ortografii prispôsobovať písanie tých hlások maďarského jazyka, ktoré sa v slovenčine nevyskytujú, alebo v nej majú modifikovanú podobu. Rovnako sa neakceptovalo ani (dôsledné) prekladanie všetkých maďarských šľachtických priezvísk šľachtických rodov z územia Slovenska navrhované doc. dr. Jozefom Novákom, CSc. Hlavnými navrhovateľmi-tvorcami prijatej a schválenej normy boli PhDr. Pavol Horváth, CSc. a PhDr. František Sedlák, CSc., ktorí vypracovali aj praktické ukázky z pomerne najčastejšie sa vyskytujúcich (maďarských) šľachtických prezvísk. Hoci schválená norma písania šľachtických mien išla (podľa mojej mienky) ďalej než bolo potrebné a účelné, akceptovali (zapracovali) ju do nasledujúceho vydania Pravidiel slovenského pravopisu.6 Posledné dve zasadnutia komisie (27. 2. a 6. 5. 1981) sa venovali problematike terminológie patrimoniálnej správy (F. Sedlák) a obecnej správy (M. Melníková). Celkove komisia nesplnila úlohu, ktorú si vytýčila pri svojom vzniku, pretože jej činnosť bola prerušená, čo súviselo aj so zmenami vo vedení Historického ústavu, ktorý sa premenoval na Ústav historických vied (s prednostným ťažiskom na vypracovanie syntézy dejín Slovenska), ako aj s istými personálnymi zmenami, iniciovanými vtedajšími funkcionármi Základnej organizácie KSS pri ÚHV SAV.7 Pokus o ustálenie istých základných termínov sa vykonal aj v súvislosti s vydávaním viaczväzkových prameňov k Dejinám Slovenska a Slovákov, v čase príprav prvého a druhého dielu v rokoch 1995-1996.8 Iniciátormi boli Ministerstvo kultúry (JUDr. Milan Ferko), Slovenská historická spoločnosť a Historický odbor Matice slovenskej. Po niekoľkých užších poradách sa stretli viacerí historici, jazykovedci a archeológovia. Hlavným predmetom diskusie bolo úsilie dosiahnuť zhodu alebo vypracovať všeobecne rešpektovanú normu aspoň o používaní označení obyvateľov Slovenska, názvu krajiny a jazyka od najstarších čias až do prítomnosti, pričom za problematickú sa pokladala najstaršia fáza. Stretnutie sa konalo v budove Predsedníctva SAV a črtala sa na ňom dohoda. Účastníci diskusie mali po nej písomne podať stručne svoj názor s tým, že by sa spoločne zredigoval a publikoval. Príspevky sa mali zhromaždiť u vtedajšieho podpredsedu SAV PhDr. Dušana Čaploviča, DrSc. a po oboznámení sa s nimi spoločný úvod mal napísať Richard Marsina, pričom sa počítalo s publikovaním celého materiálu, čo sa však nerealizovalo. Hoc aj z už doteraz povedaného vyplýva, že historická terminológia je zložitým a mnohotvárnym javom, bolo by dobré najmä, pokiaľ ide o staršie a najstaršie dejiny riešiť v prvom rade používanie termínov pre slovanských obyvateľov od najstarších čias u nás, pre názov krajiny, kde bývali a pre názov jazyka, ktorým títo obyvatelia vo včasnom stredoveku hovorili. Prirodzene isté problémy podobne zásadného druhu jestvujú aj v dejinách 20. storočia, hovoriť sa bude o nich v tzv. politologickej časti, pričom ako problém možno chápať písanie Česko-Slovensko či Československo, no nemal by sa problematizovať aj termín Uhorsko. Komplikovanejším problémom by bolo, ak by sa hovorilo aj o používaní termínov nielen v slovenskom jazyku, ale aj v iných jazykoch, hoci aj to treba aspoň čiastočne vždy zohľadňovať. 1. Je všeobecne známe, že najväčší odpor voči samostatnému a výraznému označovaniu Slovenska a Slovákov v minulosti majú a najčastejšie námietky proti tomu uvádzajú (niektorí, či mnohí) maďarskí historici. Popierajú oprávnenosť používania označení Slovensko, slovenský vlastne až do roku 1918 jednoducho preto, lebo dovtedy nejestvovala takáto politicko-administratívna jednotka. Podľa ich názoru možno o Slovensku do roku 1918 hovoriť len ako o „Felvidéku“, (čo je skratkou z „Felsö vidék“ a znamená po maďarsky „horný kraj“) teda Hornom Uhorsku.9 Z geografického hľadiska je síce toto označenie (približne) správne, lebo územie Slovenska tvorilo geograficky severozápadnú časť Uhorského kráľovstva. Je však všeobecne známe, že aj označenie „Horné Uhorsko“ malo svoj vývoj. V Habsburskom mocnárstve sa (najmä v časoch okupácie centrálnej časti Uhorského kráľovstva Osmanskou ríšou), teda v 16.-17. storočí za Dolné Uhorsko pokladalo územie ležiace v rámci Uhorska západnejšie, teda bližšie k Viedni a za Horné Uhorsko sa pokladalo východnejšie ležiace územie, vzdialenejšie od Viedne.10 Preto sa hovorilo napr. o dolnouhorských banských mestách na čele s Banskou Štiavnicou (alebo Kremnicou) a o hornouhorských banských mestách, ktoré boli v Spišskej a Abovskej stolici.11 Intenzívnejšie sa označenie „Horné Uhorsko“ (Felsömagyarország) na územie celého Slovenska presadzovalo a uplatňovalo až od druhej polovice 19. storočia a veľmi výrazne potom po roku 1918, kedy sa tým chcelo zdôrazňovať, že ide len o časť (pôvodného) celku, ktorý bol Maďarom násilne a nespravodlivo odňatý atp.). Používanie tohto označenia pre územie Slovenska má však ešte aj iný, než len geografický aspekt. V maďarčine nejestvujú dva pojmy – dve označenia pre maďarský a uhorský, ako to rozlišujeme v slovenčine. Pre Maďara „Felsö Magyarország“ nie je Horné Uhorsko, ale Horné Maďarsko, čiže pre neho ide nie o časť Uhorska, ale o časť Maďarska, čo už (môže mať) má aj etnický obsah (náplň).12 Preto Maďari chápu a pociťujú označenie „Felvidék“ ako časť svojho (takmer, akoby)) národného územia, ktoré stratili. Slováci od druhej polovice 19. storočia a aj slovenská historiografia až do prítomnosti vlastne postupuje nesprávne, ak pri prekladoch z maďarčiny rozlišuje medzi Uhorsko (Uhor) a Maďarsko (Maďar) v zmysle úzu vytvoreného v slovenčine, lebo takýmto prekladom sa vlastne nevyjadruje to, čo pod týmto označením rozumie Maďar, ale je to slovenská interpretácia.13 Vylučovať možnosť používania pomenovania Slovensko (atp.) na územie Slovenska (územie obývané Slovákmi) pred rokom 1918 je nehistorické a nesprávne. Vyzdvihovanie takejto požiadavky býva zvyčajne zámerné a sleduje isté ciele nie (tzv.) historickú pravdu a oprávnenosť. Už od stredoveku častým je označovanie (zväčša menšieho) územia nielen podľa štátnej príslušnosti, ale podľa obyvateľov bývajúcich na tomto území.14 Aj s osobitným označovaním územia obývaného Slovákmi sa stretávame najmä v nemčine už od prvej štvrtiny 15. storočia.15 Rovnako všetky syntézy dejín dnes jestvujúcich štátov sa nazývajú podľa nich a obsahujú chronologicky aj také časti, v ktorých sa hovorí o obdobiach, keď na tomto území ešte nebývali predkovia neskorších a terajších hegemónov príslušného územia. Celkom bežne sa hovorí napr. o dejinách Belgicka (od najstarších čias), hoci Belgicko ako štát vzniklo až roku 1830. Napokon aj označenie Slovenské okolie je už zo začiatku šesťdesiatych rokov 19. storočia (teda spred roku 1918). Niekoľkodesaťročný rozdiel je z historického hľadiska tuná nepodstatný. A nepodstatné je aj doslovné znenie Slovenské okolie, pretože z pertraktovaného hľadiska podstatným je použitie označenia „slovenské“.16 Napokon aj dnes sa stretávame s územným označením Baskicko, územia na ktorom žijú Baskovia (hoc aj tam netvoria dnes väčšinu) a to nielen v Španielsku, ale aj v juhozápadnom Francúzsku (Gascogne). A hoci priame hodnoverné historické pramene na Baskov a na ich boj o uznanie svojbytnosti a svojprávnosti sú zachované už od prvej polovice 7. storočia,17 dodnes sa im nepodarilo dosiahnuť štátnu zvrchovanosť. Ak ide o územie, dnešného Slovenska, to sa v dobových prameňoch 9. storočia nazývalo Moravou a historiografia vtedy tu jestvujúci politický útvar nazýva potom od 18. storočia Veľkou Moravou. Slovensko bolo podľa toho východnou časťou Veľkej Moravy (veľkomoravského štátu). Je známe, že v poslednom čase sa spochybňuje v medzinárodnom meradle aj termín „Veľká Morava“. Napríklad aj Lubomír E. Havlík, ktorý po celé desaťročia svojej vedeckej činnosti písal vždy jednoznačne o Veľkej Morave, začal po roku 1992 uprednostňovať označenie „Morava“, Svätopluk bol len „kráľom Moravanov a Slovanov“.18 K tomu treba dodať, že tento úzus sa uplatňuje aj v medzinárodnom meradle, aj u historikov, ktorí voči nám nijako nie sú predpojatí ani zaujatí. Napríklad prednosta Ústavu pre rakúsky dejepisný výskum (IÖG) prof. Dr. Herwig Wolfram tiež používa len termín „Morava“, čo si ľahko možno overiť aj v článku publikovanom u nás pred niekoľkými rokmi.19 Používa tento termín preto, lebo ho obsahujú aj dobové pramene a v nich (v dobových prameňoch) niet k nemu alternatívy. Pokiaľ ide o neskoršie obdobie, keď sa Slovensko stalo súčasťou uhorského štátu – Uhorského kráľovstva, najmä Maďari pripúšťajú označovanie Slovenska iba termínmi Horné Uhorsko, Severné Uhorsko, čo však v ich jazyku, keďže nemajú osobitný termín pre Maďarsko a Uhorsko, fakticky znamená Horné Maďarsko, Severné Maďarsko, čo sa už spomínalo. Pôvodne aj Rakúšania (rakúski historici) pred prvou svetovou vojnou, aj medzi dvoma svetovými vojnami a niekoľko rokov po druhej svetovej vojne zväčša rozlišovali a používali aj označenie Maďari (Magyaren, Madjaren), aj označenie Uhri (Ungarn). Kým označenie Magyaren znamenalo Maďarov v etnickom slova zmysle, označenie Ungar znamenalo obyvateľa Uhorského kráľovstva (tak ako to chápu slovenskí historici). Dôslednejšie bolo toto rozlišovanie v Burgenlande, čo malo vplyv na celé Rakúsko. V posledných desaťročiach sa od toho upustilo, lebo od druhej polovice päťdesiatych rokov začína úplne prevládať jediné označenie Uhor – Ungar. Ba na hromadných vedeckých podujatiach v posledných rokoch sa niektorí maďarskí historici v medzinárodných diskusiách ohradzujú proti používaniu termínu Maďar v cudzích západných jazykoch.20 Žiaľ, treba povedať, že aj v ruštine a poľštine takmer absentuje termín Maďar, prevažuje venger resp. Węgier !21 Spomína sa to tu preto, lebo nie je dôležité len to, aké termíny používa slovenská historiografia, ale je dôležité aj ako (a či) sú chápané a prijímané inými historiografiami. Pokladá sa za úplne bežné hovoriť o stredovekom Slovensku (hoc aj sa vie, že netvorilo osobitný politický útvar), o dejinách Slovenska od najstarších čias, o legendách stredovekého Slovenska (atp.) a nepozastaví sa nad tým nikto okrem niektorých maďarských historikov. Celkove to teda znamená, že územie, na ktorom žijú už vyše 1000 rokov Slováci (a ich predkovia) môžeme nazývať ( v prenesenom slova zmysle) Slovenskom, čo sa však do svetových jazykov prekladá nie celkom rovnocenným Slowakei, Slovaquie, Slovakia, Slovacchia22 a rovnako aj do slovanských jazykov s výnimkou češtiny. 2. Obyvateľov Slovenska (územia, na ktorom od prinajmenej prelomu 5./6. storočia bývajú naši predkovia) máme v dobových prameňoch 9. storočia pomenovaných aj ako Sloväni či Slovieni, aspoň tak sa to niekedy interpretuje, na rozdiel od Moravan.23 Treba povedať, že Slovän-Slovien je do cudzieho jazyka nepreložiteľné v tom zmysle, že ponechanie tohto znenia nie je špecificky (diferenciačne) zrozumiteľné, pretože aj v minulosti aj v prítomnosti sa chápalo aj ako Slovan (všeobecne).24 Napokon aj v ruštine znamená Slovän-Slovien veľkú skupinu Slovanov a už aj Nestor používal na ich konkrétnejšie určenie prívlastky ako napríklad Sloväni-Slovieni nad (stredným) Dunajom, lebo ich už v 11. storočí zrejme chápal ako osobitnú skupinu Slovänov-Slovienov, majúcu rázovité črty, charakteristiky.25 V latinských prameňoch ani v 9. storočí, ani od 11. storočia sa nestretávame so špecifickým označovaním Slovänov-Slovienov nad stredným Dunajom, či v Karpatskej kotline, vyskytujú sa tam iba S(c)lavi.26 V uhorských listinách, ako to možno konkrétne dokázať už od 13. storočia, Slavus vôbec neznamená Slovana všeobecne. Označenie Slavus v uhorských listinách sa používa pre tých Slovanov, ktorí nemali dovtedy vytvorené svoje vlastné etnonymum. Sú prípady, že vedľa seba sa vymenovávajú viaceré slovanské národy vrátane „Slavi“. Aj keď sú takí, čo sa to usilujú popierať, možno toto „Slavi“ správne tlmočiť, keď ide o územie Slovenska len ako Slováci.27 Ak je v kronike Jána Turóciho napísané, že bratríkov pôvodne tvorili len Česi-Bohemi a že potom sa k nim pridali aj miestni Slavi28, zmysluplne to nemožno ináč preložiť ako Slováci. Zaujímavé je, že v maďarčine až do začiatku 20. storočia na pomenovanie Slovákov absolútne prevládalo označenie Tót (aj s tým možno súvisí výrok Kolomana Tiszu, že v Uhorsku nepozná nijakých Slovákov). „Tót“ sa rovnako používalo aj pre Slavóncov (a časť predkov Slovincov), teda pre všetkých tých Slovanov, ktorých tu starí Maďari našli pri svojom príchode. V priebehu vývoja sa etnonymum obyvateľov Slovenska čiastočne zmenilo z pôvodného Slovän-Sloven na Slovák (azda už od 14. storočia, najprv len v jazykoch susedných slovanských národov)29, čo sa pravda vzťahuje iba na mužského príslušníka národa, lebo ženy ostali Slovenkami, jazyk slovenský a krajina Slovensko (ale len v slovenčine a češtine). Z toho, čo sa predtým povedalo je azda zrejmé, že pri uvažovaní ako (jednotne) nazývať najstarších predkov Slovákov, nebolo by primerané používať označenie Sloven. Pre slovenčinu a možno aj pri prekladoch do niektorých slovanských jazykov by to bolo aj dostatočne diferenciačne akceptovateľné, no pri prekladoch do západných jazykov je to neakceptovateľné, pretože prekladanie označenia Sloven do nich (rovnako aj do maďarčiny) by sa krylo s označením Slovincov v týchto jazykoch30. Preto by sme našich predkov do istého obdobia, hranicu by bolo možno určiť konsenzom, rámcovo môže ísť o 10. (najneskoršie 12.) storočie, mali nazývať starými Slovákmi a od dohodnutého medzníka potom Slovákmi. To by sa dalo ľahko preložiť aj do cudzích jazykov a bolo by akceptovateľné aj pre serióznych maďarských historikov. Opätovne treba zdôrazniť, že ak by sa zotrvávalo pri označení starých Slovákov ako Sloven, je to diferenciačne nepreložiteľné, pretože po preložení aj pre Maďara aj pre Nemca by to znamenalo Slovinca. A označenie Slověn (Slovien) je nielen novotvarom českej jazykovedy z konca minulého storočia31, ale ako sa už spomenulo je tiež nie diferenciačne preložiteľné do západných aj slovanských jazykov, pretože pri preklade by vyústilo vo všeobecnejšie Slovan! Napokon ako najvhodnejším pomenovaním pre našich predkov tak asi do 10. storočia sa zdá byť označenie starí Slováci, tak potom aj nimi obývané územie by sme mohli nazývať Staré Slovensko. Neprichádza sa tu s ničím novým. Veď Starým Slovenskom nazval Slovensko pred 13. storočím už Václav Chaloupecký.32 Teda v porovnaní s V. Chaloupeckým by tu šlo len o chronologické posunutie používania tohto termínu o asi dve storočia dozadu. 3. Napokon k jazyku. Pripúšťam, že by to malo byť doménou jazykovedcov, ktorú formu označenia zvolia za najprimeranejšiu a ako ju budú diferencovať. Z toho, čo tu bolo povedané však niečo vyplýva aj pre riešenie pomenovania jazyka. Nepochybujem, že jazykovedci sú viac ako historici determinovaní vypracovaným medzinárodným slavistickým úzom. Nazdávam sa, že riešenie tohto aspektu historickej terminológie základných termínov je najťažšie. Treba si uvedomiť, že zvolený konvenčný termín treba aj prekladať do cudzích jazykov a ako Slovän-Slovien vyústi v Slovan, tak slovienčina po preložení vyústi v slovančinu. Napokon dôležité je, odkedy možno hovoriť o striktnejšom rozlišovaní jednotlivých slovanských dialektov – neskorších samostatných slovanských jazykov. Priznám sa, že napr. pri používaní jazyka v liturgii sv. Cyrilom a Metodom pokladám za správne hovoriť o slovanskom jazyku, pretože v ňom iste bol zastúpený aj jazyk – dialekt egejských Slovanov (ktorý už vtedy iste obsahoval aj vlastné diferenciačné prvky), no a som za to aj preto, že je to zmyslovo zrozumiteľnejšie pri preklade aj do moderných jazykov, aj do latinčiny. Z hľadiska historika však, ak máme Starých (či starých) Slovákov, Staré Slovensko, mali by sme mať aj starú slovenčinu alebo staroslovenčinu, ktorou títo starí Slováci hovorili. Bolo by to veľmi potrebné, keby sa terminológia, týkajúca sa počiatkov nášho národa, ustálila aj v archeológii. Archeológia je totiž disciplína, ktorá veľmi dlho hovorí na našom území o Slovanoch, ešte aj vtedy, keď už Slovania boli nepochybne diferencovaní. V Čechách poznajú archeológovia aj českých Slovanov, u nás máme len Slovanov, bez bližšieho označenia. Súvisí to zrejme s artefaktami materiálnej kultúry, ktoré sa všeobecne rámcovo označujú za slovanské a sú rozšírené na veľkom území, ale iste aj s nesamostatnosťou myslenia a interpretácie našich archeológov, najmä pokiaľ ide o „Slovanov“. Náš Archeologický ústav, po celé desaťročia najbohatšie dotovaný v rámci spoločenskovedných ústavov Slovenskej akadémie vied, vykopal (údajne) viac maďarských či staromaďarských hrobov ako Maďari sami, (tak sa donedávna hovorilo), no a popri nich tu boli len Slovania. Záverom treba zdôrazniť, že problematika historickej terminológie je omnoho širšia, než len to o čom sa tu podrobnejšie hovorilo. Bolo by ale veľmi dobré, ak by sa nám tu alebo čoskoro podarilo nájsť spoločnú reč o tu podrobnejšie pertraktovaných základných termínoch a v blízkej budúcnosti intenzívnejšie rozvinúť proces ustaľovania špeciálnej historickej terminológie. Azda aj zborníček z referátov tejto konferencie môže byť na to dobrým impulzom. Prevzaté z P. Mulík (ed.): Slovo o slove. K niektorým problémom slovenskej historickej terminológie. Bernolákova spoločnosť, Bratislava 2001. Poznámky: 1. Vyjadrenie Prof. PhDr. Branislava Varsika, DrSc. na prvom zasadnutí Komisie pre historickú terminológiu pri Historickom ústave SAV 21. sept. 1978. 2. Písomné vyjadrenie doc. P. Ratkoša z 19. augusta 1978. 3. O činnosti tejto komisie sa tu hovorí na základe zachovaných zápisov z jej rokovaní. 4. Venovalo sa jej 2.-4. zasadnutie komisie (24. 11. 1978, 23. 3. a 17. 5. 1979, a napokon 25. 9. 1980). 5. Za Biografický ústav MS sa na zasadnutiach komisie zúčastňovali dr. J. Bžoch, dr. Š. Valentovič a dr. M. Strhan. Porád sa zúčastňoval aj PhDr. Imrich Kotvan, ktorý bol predsedom komisie pre jednotné písanie mien v katalógoch Univerzitnej knižnice v Bratislave. 6. Por. napr. aj posledné Pravidlá slovenského pravopisu, Veda, Bratislava 21998, s. 38. 7. Komisia pre historickú terminológiu, na žiadosť redaktorov a prekladateľov Vydavateľstva Pravda (iniciovanú vlastne doc. PhDr. P. Ratkošom, DrSc.) dostala za úlohu urýchlene sa vyjadriť k niektorým terminologickým otázkam, týkajúcim sa prekladania diel klasikov marxizmu-leninizmu do slovenčiny. 8. Vyšli z nich dva zväzky: Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I. Územie Slovenska pred príchodom Slovákov. Národné literárne centrum. Bratislava 1998; II. Slovensko ocami cudzincov. Literárne informacné centrum, Bratislava 1999 (vo Vydavatelstve Rak Budmerice 9. V prítomnosti zrejme aj vedenie slovenskej časti Slovensko-maďarskej historickej komisie pokladá za prijateľný pre Slovensko termín „Felvidék“ a „Horné Uhorsko“ ako vidno z maďarského znenia pozvánky na medzinárodnú vedeckú konferenciu 14.-15. novembra 2001 na Ministerstve obrany (!) SR. 10. Podobne tomu bolo aj v Rakúsku, kde Dolné Rakúsko/Niederösterreich bolo pri hlavnom meste Viedni a Horné Rakúsko/Oberösterreich bolo vzdialenejšie územie (od hlavného mesta). 11. Podľa tohto delenia fungovali aj hospodárske Komory a to Uhorská alebo Bratislavská a Košická, či Spišská (atp.). 12. Podľa maďarského historika E. Fügediho (+1992) bolo by možné aj v maďarčine rozlišovať medzi maďarský (magyar) a uhorský (magyarországi), no musela by na to existovať vôľa zo strany Maďarov a aj potom by bol treba istý čas na to, aby sa to postupne ustálilo. Iste by to prispelo k slovensko-maďarskému porozumeniu. 13. Maďar to chápe jednoznačne v etnickom zmysle (prirodzene aj politickoštátnom). Spomínaný spôsob prekladania sme praktizovali všetci a treba uvažovať aj o napravení tohto nedostatku. 14. Aj staré pomenovanie Čiech po latinsky Bohemia je odvodené od Boiohemum, ktorého základom je pomenovanie keltského kmeňa Bójov. Väčšina dnešných štátov v Európe má svoje pomenovanie podľa etnika, ktoré je hegemónom v príslušnom štáte. 15. V ilustrovanej kronike Kostnického koncilu (1414-1418) od Ulricha z Richentalu. Za upozornenie ďakujem PhDr. Daniele Dvořákovej PhD. a PhDr. Jánovi Lukačkovi, CSc. 16. Por. k tomu (BOKES, František:) Osudy memoranda 1861-1941. Turčiansky Svätý Martin 1941. 17. K istému upraveniu ich postavenia došlo za franského kráľa Dagoberta I. (629639). 18. Por. HAVLÍK, Lubomír E: Svatopluk Veliký král Moravanů a Slovanů. Jota, Brno 1994. 19. WOLFRAM, Herwig: Moravien – Mähren oder nicht? In: Svätopluk 894-1994. Nitra 1997, s. 235-245. 20. Potom od Hungaria (Uhorsko) odvodené „Ungarn“, ktoré bolo do roku 1918 mnohonárodnostné kráľovstvo, musia aj cudzinci chápať aj v etnickom, aj v politickom zmysle, tak ako v maďarčine Magyarország. 21. Pomenovanie u Rusov a Poliakov súvisí s tým, že vzniklo v čase, keď išlo o Uhorský (Ugorský) kmeňový zväz, v ktorom Maďari boli pôvodne len jedným kmeňom. Potom, keď sa natrvalo stali Maďari hegemónom v rámci Uhorského kmeňového zväzu, sami vo svojom jazyku prestali používať označenie Uhor a dominantným sa stalo Magyar. 22. Adekvátnejšie by bolo pomenovanie „Slowenien, Slovenia“, ktoré však už v týchto jazykoch označuje Slovinsko. 23. Označenie „Sloväne- Sloviene“ sa vyskytuje (v pôvodnom dobovom prameni) v Živote Metoda, ktorý bol napísaný slovanským (staroslov(i)enskym) jazykom. Por. RATKOŠ, Peter (ed.): Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Vydavateľstvo SAV. Bratislava 1968, s. 237; Magnae Moraviae fontes historici (MMFH) I. Pragae-Brunae MCMLXVI. Edd. L. HAVLÍK a kol., s. 144. – V latinských prameňoch sa stretávame aj s označením Moravskí Slovania vo Fuldských análoch k rokom 846 (Sclavi Margenses) a 871 (Sclavi Marahenses). 24. ĎURICA, Milan S.: Etnonym našich najstarších predkov. Historický zborník 7. Matica slovenská (Martin) 1997, s. 11. 25. Por. RATKOŠ, P.: c. ed., s. 355-359; MMFH I, s. 190-197. 26. Por. MARSINA, Richard (ed.): Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae (CDSl) I. Bratislavae 1971, s. 421a (register) a II. Bratislavae 1987, s. 565a (register). 27. Možno na to usudzovať z okolnosti, že sa v uhorských listinách tých čias vyskytujú aj označenia Bo(h)emi, Poloni, Rutheni; por. CDSl I, s. 374b-375a, 415a, 419; CDSl II, s. 515a, 557a, 561a. 28. Johannes de THUROCZ: Chronica Hungarorum. I. Textus. Edd. Elisabeth GALÁNTAI et Julius KRISTÓ. Akadémiai kiadó, Budapest 1985; na s. 240 sa spomínajú na území Slovenska „Bohemi, Poloni et Sclavi“. 29. Por. MARSINA, Richard: Über die Besiedlung der Slowakei vom 11. bis in die Hälfte des 13. Jahrhunderts. Studia historica Slovaca 16, 1988, s. 173-221, najmä s. 217-218, kde sa spomína aj staršia literatúra. 30. Slovinec: angl. – the Slovenian; nem. – der Slowene; tal. – il Sloveno. 31. DURICA, Milan S.: cit. štúdia, s. 15-16. 32. CHALOUPECKÝ, Václav: Staré Slovensko. Bratislava 1923 Richard Marsina +++++++++++++++++++++++ One Response to Historická terminológia – kľúč k pochopeniu slovenských dejín Dobrý večer p. Marsina Neviem či som napísal správne oslovenie, ale v úvode článku “Historická terminológia – kľúč k pochopeniu slovenských dejín” je Vaša fotografia a pod článkom Vaše meno ( teda Richard Marsina ) Chcem sa Vás veľmi pekne požiadať o vysvetlenie. V bode 2. uvádzate, že : ” Obyvateľov Slovenska (územia, na ktorom od prinajmenej prelomu 5./6. storočia bývajú naši predkovia) máme v dobových prameňoch 9. storočia pomenovaných aj ako Sloväni či Slovieni, aspoň tak sa to niekedy interpretuje, na rozdiel od Moravan. ” Neskôr ale v texte akosi “prejdete” na používanie mena Sloven. Moja otázka teda znie, ktorý z týchto troch termínov Slovän, Slovien, alebo Sloven je ekvivalentom k pomenovaniu obyvateľov Slovenska uvádzaných v dobových prameňoch z 9. storočia, alebo sú všetky tri rovnocenné, teda správne ? Odporucam do pozornosti clanok "Európa bojuje s miliónmi Rómov" zo SME: http://www.sme.sk/c/6075584/europa-bojuje-s-milionmi-romov.html Napětí v kraji Nedělní demonstrace v Rumburku a Varnsdorfu jsou v pořadí devátou a desátou od počátku nepokojů v oblasti. Lidé dávají najevo nespokojenost s bezpečnostní situací v oblasti, romskou kriminalitou a pomalým zlepšováním situace. Nepokoje nastartoval mačetový útok pětice Romů v jedné hospodě v Novém Boru 7. srpna, po němž zůstalo několik raněných. V Rumburku pak zhruba 15 Romů napadlo několik místních obyvatel. Od 23. srpna Šluknovsko průběžně monitorují posily z pražské pořádkové jednotky. Zdroj: http://zpravy.idnes.cz/chalupari-koupi-dum-a-zbori-ho-aby-se-do-osadynenastehovali-romove-1d6-/domaci.aspx?c=A111001_121534_usti-zpravy_sou Chalupáři koupí dům a zboří ho, aby se do osady nenastěhovali Romové Chalupáři z obce Severní ve Šluknovském výběžku koupí prázdný dům, a pak ho zboří. Mají totiž strach, aby se do osady nenastěhovali nepřizpůsobiví občané. Příběh jen ilustruje strach a možná až paranoiu, která v regionu panuje. "Nechceme, aby dům koupil nějaký spekulant a nastěhoval nám sem nepřizpůsobivé. Proto jsme se mezi sebou dohodli, že dům raději společně odkoupíme a na vlastní náklady zbouráme," popisuje majitel jednoho z blízkých rekreačních domků. Poslední majitel prohrál zchátralý dům v osadě Severní ve Šluknovském výběžku v hracích automatech. Nyní je na nemovitost uvalena exekuce, vyvolávací cena je pouhých 60 tisíc korun. Strach z toho, že by se do sousedství mohli začít sestěhovávat Romové, se však ze Šluknovského výběžku, kde lidé kvůli kriminalitě romské menšiny už několikrát vyšli do ulic, šíří i do dalších částí Ústeckého kraje. Sestěhovávání Romů se obávají například už i obyvatelé ústeckého sídliště Severní Terasa. Zprávy o chystaném přílivu nepřizpůsobivých vyděsily také lidi v Děčíně. S největší pravděpodobností jde však jen o paniku. Oficiální místa totiž zprávy o masovém přílivu nepřizpůsobivých dementují +++++++++++++++++++++++z Pánbůh? Kam s ním? Kam ho umístit? V minulých staletích to měli docela jednoduché, umístili Ho do Nebe, což znamenalo, že sedí na obláčku a pozoruje lidské hemžení. Tehdy to bylo docela dostačující, ovšem dnes už se to jaksi nehodí. Proto teologové vymysleli, že človíček si musí nalézt Boha uvnitř sebe, neboť: Ve svém nitru nalezneš Boha, uvnitř tvého těla sídlí Bůh.“ Tedy i ve střevech a žaludku a pohlavních orgánech? V mozku se určitě nenalézá, tam je totiž sídlo racionality. Nedávno dokonce skupinka evropských obyvatel podala oznámení k Mezinárodnímu soudnímu dvoru v Haagu, aby byl náměstek Boha, či Boží zástupce na zemi, trestně stíhán a to pouze pro krytí pedofilních afér kněží, a vůbec ne pro zločiny jichž se církev ve své historii dopustila a stále dopouští. Požadují, aby byl umístěn do vězení. Taky docela vhodné řešení otázky kam s ním, no ne? Soudní dvůr v Haagu, tedy podatelna, přijala toto oznámení, ale odpověď zněla, že Soudní dvůr v Haagu není kompetentní toto řešit, ať se podavatelé obrátí na jiný příslušný úřad, třeba na lampárnu. (Perlička: Soudní dvůr sídlí v nizozemském Haagu v Paláci míru. V jeho kompetencích a pravomocích je výslovně uvedeno, že se nesmí zabývat šetřením válečných zločinů politiků a vojáků Spojených států amerických (SSA) a dalších členských zemí NATO, což velice velmi poškozuje jeho důvěryhodnost, alespoň já jsem o tom skálopevně přesvědčený.) Je tedy naprosto jasné, že zástupce Boha na zemi určitě nikdy předvolán nebude a to i přesto, že Vatikán není členem NATO a tudíž by klidně předvolán mohl být. To je ovšem velice nepravděpodobné, neboť soudcové jsou křesťané, a přece nebudou odsuzovat křesťana, to by ho nejdřív museli vyloučit z církve a teprve potom odsoudit. (Tuto praxi přebrali i komunisté, taky nejdříve vyloučili ze strany, a teprve potom mohl být pachatel trestného činu postaven před soud.) Je ovšem normální běžnou praxí onoho Mezinárodního soudního dvoru odsuzovat k dlouholetým trestům odnětí svobody pouze malé nepatrné rybičky a hlavní pachatele ignorovat. Copak třeba strůjci válek jako např. Cheney, Bush, Obama, Wolfowitz a spol. by mohli být předvoláni? Přímo absurdní! Nebo jiný příklad: Miloševič a jeho společníci byli předvolání a odsouzeni, ale původci a strůjci oné balkánské války - jsouce členy NATO, nesmí být předvoláni ani jako svědci. Tihle velcí zločinci jsou teda nevinní a čistí jako lilium. Ale selský rozum říká, že u osnovatelů je přece největší vina, a ti, co provádějí ony návody ke zločinům, jsou sice také vinni, ale v daleko menší míře než osnovatelé na nichž spočívá ta nejpodstatnější vina. Vůdcové naší evropské civilizace také prosadili, aby byl před MSD v Haagu předvolán jejich ještě před rokem veliký přítel a kamarád Kaddáfí se kterým se srdečně objímali, který ale není členem natovského bratrstva, takže klidně může být obviněn - to jsou charakteři, co? Ale vraťme se k Bohu a k otázce co s ním. V reakci na mé dřívější články o náboženství jsem byl nařknut (v článku v Outsider Média), že opisuju od Jiráska a Nejedlého, což měla být jako urážka, invektiva a doklad mé nedovzdělanosti (a to já pouze citoval z křesťanské dogmatiky). Ale ano, já Jiráska rád, přečetl jsem snad všechna jeho díla, a Nejedlého si také vážím, ti dnešní vzdělanci, ti dnešní ministři kultury (a školství) mu vzděláním a myšlením nesa-hají ani po kotníky, a to byl Nejedlý menšího vzrůstu. Dokonce i Masaryk si obou vážil a nechal se s nimi fotografovat. Nechápu ten odpor proti Jiráskovým spisům, takového Sienkiewicze si Poláci nadmíru váží, a náš Jirásek je s ním plně srovnatelný, proč ta nechuť k němu? Asi proto, že jeho díla jsou příliš obsáhlá a dnes se vyžaduje stručnost. Vyžaduje se také naprosto negativní postoj k husitství a adorace doby pobělohorské, což zajisté u Jiráska a Nejedlého nenajdeme. Takže dnes se raději zmíním o Bondym, ten je současnější a je také docela srozumitelný, žádné transcendentno, žádná mystika a nadpřirozeno, pouze čistá a jasná racionalita. Třeba v knize Útěcha z ontologie (vydala ČSAV v roce 1967) se Bondy v jedné kapitolce postavil do role teisty, tj. jakože věří v existenci Boha. Vyšly mu neuvěřitelně komické a absurdní závěry. Vychází z premisy, že Bůh si musí být vědom sám sebe, musí si být vědom faktu, že je Bohem. Stejně jako člověk je si vědom faktu, že je člověkem. (Jsou si taková améba, virus či baktérie vědomy, že jsou amébami, viry a baktériemi? To je velice nepravděpodobné. Bondy se dokonce ptá, zdali i kámen si je vědom své existence?) Je tedy nemyslitelné, že by si Bůh nebyl vědom své existence, už jenom představa, domněnka, že si Bůh není vědom své existence je nonsens. A kdyby si Bůh přece jen nebyl vědom své existence, tak by byl na úrovni právě té améby či kamene. Takový Bůh by člověku (i Vesmíru) byl k ničemu. Bůh je nepovstalý, byl tu vždy - no ale to hmota taky. Teologové tvrdí, že každý náš krok je Bohem předem koncipován, což je pouze obdoba materialistického determinismu v teologickém rouchu. (Bez vůle Páně bych se nemohl stát atheistou!) Míchat dohromady pojmy Bůh, Princip, Nutnost, Osud, Řád, Bytí… znamená dělat si z lidí blázny. Bondy uvádí také několik příkladů toho, co asi může Bůh dělat a myslet si. Třeba že Bůh si vymýšlí příběhy, přímo nekonečné množství příběhů, a ty uskutečňuje. Je-li běh světa povídkou Páně, je to povídka trochu příliš nevtipná pro tak dokonalého autora,“ píše Zbyněk Fišer. (A ještě v jiné knize dodává: Vždyť co je člověk? Zažívací trubice k níž jsou přivěšeny rozmnožovací orgány.“) Možná se Bůh tím chce zdokonalovat, chybné a vadné příběhy má v úmyslu nahradit lepšími a dokonalejšími. Bůh usilující o to, aby dosáhl vyššího, širšího, dokonalejšího sebepoznání a sebezdokonalování ovšem nutně musí dojít k závěru, že to, co by si mohl o sobě uvědomovat, je sama problematika až problematičnost jeho existence a jeho bytí. Bůh poznává svoji existenci jako zbytečnou, protože k ničemu, a co mu zbývá, je zábava. Nebo zoufalství. Nebo šílenství. Nebo zánik. (Což znamená Boha, který sám sebe zruší, tedy zruší svou existenci.) Ale může také být, že Bůh je nadšený a spokojený se svou existencí, neboť při svém neustálém sebeuvědomování, sebeprohlížení a sebeoslavování (sebeafirmace) tone neustále ve slasti. Ovšem slasti ho určitě omrzí, nelze je nekonečně stupňovat. Proč by se staral o svá stvoření? Je na tom asi tak, jako já se starám o buňky mého těla - otravuju jim život lihem, nikotinem, sportem, prací…“ Bůh je také perfidní mučitel, stvořil svět jen a pouze ke své oslavě a pro své potěšení a aby měl někoho, kdo by se mu kořil a jej chválil, a za to ho libovolně odsuzuje k věčnému trápení a zatracení nebo k věčnému blahu. Člověk říká: Ne vůle má, ale vůle Tvá ať se stane. Jsem tedy pouhý služebník Boha a dělám to, co se Bohu líbí a co je mu prospěšné, co on chce a co on potřebuje - a člověk slouží s chutí a nadšením. Obzvláště hříšníky si Bůh zamiloval - a oni jeho! Postavit Boha do služeb vládnoucí třídy ruší jakýkoliv positivní obsah náboženství.“ Bondy rozvádí ještě tato moc hezká a velice zajímavá témata: Bůh spící, Bůh zlomyslný, Bůh srandista, Bůh sadista, Bůh šprýmař, Bůh nudící se, Bůh komediant, Bůh hlupec, Bůh ješita… Je takový Bůh vůbec hoden naší úcty? Takže v minulých větách to Jirásek a Nejedlý sice nebyl, ale ten Bondy je zajímavý též. Arabští myslitelé také nejsou pozadu, také přišli na velice zajímavé myšlenky. Třeba takovýhle názor na Boha, na to jsme my v Evropě nepřišli: Bůh nemá žádné vlastnosti (a už vůbec ne antropomorfní!), nelze mu přičíst ani Moudrost, ani Všemohoucnost, Vševědoucnost či Dobrotu apod., protože by byly nutně stejně věčné a nestvořené jako On a tak by vedle Něho bylo ještě něco dalšího, což by byl polyteismus.“ Další perfektní úvahu opisuji z knihy Dějiny středověké filosofie od Karla Hoffa: Není-li vše v každém okamžiku tvořeno nově Bohem, pak existuje přirozená kauzalita pohybu světa, z čehož plyne, že hmota má možnost se sama měnit a tvořit něco nového, což by znamenalo konec Boha. Pohyb je tedy iluzí stejně jako příčinnost. Každý pšouk pohybu světa je nově tvořen Bohem jak v celku, tak v detailu. Týká se to hvězd i cesty lžičky k ústům. Pobryndal jste se polévkou, ač jste zdráv, střízlivý a nikdo do vás nestrčil a není zemětřesení? Zdržte se komentáře, Bůh zrovna znovu stvořil svět.“ (Přirozená kauzalita po lopatě: Bůh řekl: Budiž Velký třesk. Stalo se, a od toho okamžiku už neměl sebemenší možnost zasahovat do dění světa, ten se řítí sám samopohybem. Kam? Copak víme? K nebytí? K vyšším formám bytí? Ale je jisté, že naší vůlí to můžeme ovlivnit, boží vůli k tomu nepotřebujeme.) V Koránu se praví, že Bůh má všechno předem zapsáno ve své knize, z čehož lze lehce odvodit teorii naprosté predestinace (předurčení) všelikého lidského konání včetně myšlení, čímž je ovšem vyloučena zodpovědnost za lidské skutky. Jak může Bůh potom někoho soudit, a když ano, jak může být spravedlivý? Tyto a mnohé další úvahy sepsal muslimský učenec jménem Amr Ibn Ubajd, který zemřel r. 762 v Basře. Proto nechápu důvody, proč naše sdělovací prostředky ukazují muslimy pouze a jedině v negativním světle a vyvolávají nenávist k muslimům. Co se tím sleduje? Co se tím zamýšlí? Přece bez muslimských (a vůbec arabských) učenců, kteří přeložili spisy antické, nevěděli bychom že vůbec nějaká antika existovala! Od Arabů jsme také přejali arabské číslice a nulu (i když oni tu nulu zase přebrali od Indů). Bez nuly a arabských číslic bychom počítali s římskými číslicemi, dovede si to vůbec někdo dnes představit? V té době rozkvětu arabské kultury jsme my v Evropě věřili na víly, uctívali studánky a Peruna, bydleli v polozemljankách a o Bohu jsme neměli ani potuchy, a evropská velkoměsta“ měla nanejvýše dva, tři tisíce obyvatel! Samozřejmě že jsou stejní jak my a tož také přišli ke krásným hovadinám, jako je Ráj a Peklo, ale byli i v tom moudřejší než my, třeba to Peklo je vyhrazeno pouze pro nevěřící psy, muslim se do Pekla nikdy nemůže dostat, vždyť je věřící. A do Ráje vstupuje člověk, ať zemře mladý nebo přestárlý, vždy ve 33 letech a má je potom už natrvalo (těch 33 let), a to se dá bohatýrsky pít víno a furt sexovat. Problém, který ovšem neřeší (možná na to zapomněli) - co se stane, a jak se má člověk zachovat, když se v Ráji ukáže manželka či případně manžel? Vůbec se nedivím, že muslimové (teda většina muslimů) námi hluboce a opovržlivě pohrdají, a to i přesto, že máme lepší rakety, bomby, bombardéry a letadlové lodě, a přirovnávají nás k hordám Čingischánovým. Myslím si, že v tom mají pravdu. A nedá se to obkecávat nějakým humanitárním bombardováním - spojovat vraždění s humanitou, to je možné pouze v Evropě, jinde ve světě je buď vraždění nebo humanita, dávat to dohromady a nerozlišovat, to je přece výplod převelice chorého mozku. Manipulace s myšlením lidí bývala i dříve, v minulosti dokonce v daleko větší míře než je dnes, a dařilo se jim zblbnout obyvatele celých národů, aby se vzájemně vraždili a s chutí a s nadšením vráželi nože do jiných, častokrát i do svých spoluobčanů, kvůli víře v Boha, těch náboženských válek bylo nespočet… A to přitom všichni věříme ve stejného Boha, přece židovský Jahve či Hospodin, muslimský Alláh a náš křesťanský Bůh jsou pořád jeden a tentýž Bůh. Ale až teprve nedávno i papež uznal, že židé jsou naši starší bratři. A muslimové mají Alláha, což je samozřejmě pouze arabské slovo pro stejného Boha. Kdy konečně papež pronese, že muslimové jsou naši mladší bratři? Ještě asi není příhodný čas. A jaké jsme přitom prováděli pogromy na Židy s pokřikem - oni věří v Jahveho! A těch válečných výprav proti muslimům (ještě i dnes!) bylo také neúrekom. Jdeme na ty muslimy, hrr na ně, oni věří v Alláha! Mělo by se tedy poctivě říci, že oni sice věří ve stejného Pánaboha jako my, ale je potřeba tak jako tak je vyvraždit, vždyť mají velké bohatství, zabavíme jim je (jak Židům tak Arabům), to by bylo čestnější. Nejde tedy vůbec o náboženství či o nějakou ideologii, jde o pouhé kořistění. (Podobně II. světová válka měla také náboženský podtext, vždyť to byla válka proti bezbožnému bolševismu! Nějaký německý fašistický generál v koncem roku 1944 pronesl: Pokud Sověti provedou nám Němcům to, co jsme provedli my jim, německý národ přestane existovat.“ Docela výmluvné, že? Hlavně pro ty obdivovatele fašismu.) Je zajímavé, a je to pravidlem, ba přímo zákonitostí, že po skončené válce vždycky pár lidí neobvykle moc, ba přímo fantasticky neuvěřitelně zbohatlo, mnohonásobně navýšilo své bohatství. Jistěže ty lidi lze přesně identifikovat a je to docela snadné, stačí přece porovnat jejich majetek před válkou s velikostí majetku po válce. Céline se o to pokusil a jmenovitě! uvedl tyhle válečné zbohatlíky z I. světové války (psal to před vypuknutím II. světové války a předpověděl i její průběh), což vyvolalo obrovský poprask a Céline byl prohlášen za zemského škůdce. Céline přitom pouze vyžvanil i nám dole to, co všichni z vysokých společenských kruhů vědí, což je samozřejmě nepřípustné, to se ve slušné společnosti nedělá, to je nemravné a zavrženíhodné, aby někdo prozrazoval obyčejným primitivním pracujícím lidem, z čeho vznikají tak obrovské majetky. A tak se už o tom raději nepíše, nikdo další se už nepokusil zmapovat to, alespoň já o tom nic nevím. Říkat a psát o tom, že nadměrně zbohatla ta či ona nějaká akciová společnost je naprosto k ničemu (k mlžení), jelikož vlastníci jsou anonymní a podnikatelské aktivity společnosti jsou zákonem utajeny, takže říci, že ta či ona akciovka či korporace zbohatla, je informace k ničemu. Musí se jmenovat přímo zainteresované osoby, jmenovitě, jinak je to bezcenné. Vydělávat na utrpení, mrzačení a smrti, to je přece vynikající džob a vysoce morálně oceňovaný, vždyť jsou to většinou velice vážení lidé na vrcholku společenského žebříčku, na špičce, a jsou skutečně rovni bohům, vždyť rozhodují o osudech valné většiny obyvatel světa. Takže mi vyšlo (a nejen mně, ale i autorům SZ, třeba v knize Jozue), že věřit v Boha znamená ve své podstatě vraždění, a to vraždění je naprosto přijatelné a morálně ospravedlnitelné a Pánembohem posvěcené. Určitě jste všichni viděli onu proslavenou fotografii modlícího se Cheneyho se sepnutýma rukama, přivřenýma očima a ponořeného do mystického zření Boha. Co se mu při tom nábožném vytržení prohánělo v mozku? No určitě přemýšlel kolik bombardérů, raket, tanků apod. bude potřeba poslat do té či oné země. Jenom se podívejme na ty křesťanské chrámy, katedrály, šlechtické paláce, na opevněné hrady a zámky… to vše jsou památníky bývalých lupičů, zlodějů a vrahů. Že církev byla tvrdým a nelítostným utlačovatelem a vykořisťovatelem, je neoddiskutovatelným faktem, a že měla prsty v každé válce, je taktéž naprosto zřejmé. A že ty katedrály slouží k povznesení duše člověka k nebeským výšinám, k pohledu na absolutní dokonalost? Tak to neberu! (Ale co se sexuálními výjevy na chrámech buddhistických? - to je klid duše?) Absolutní dokonalost? Ale ano, existuje! To když třeba hraje Boris Berezovskij Liszta. A když z náboženských kruhů čtu úvahy o tom, že to osvícenci ze 17. a 18. století zapříčinili úpadek morálky a Evropy, tak jenom žasnu nad tím, jak je možné až tak převracet fakta. Celý tenhle evropský humanismus vrcholí v humanitárním bombardování, v humanitárním mučení a v humanitárním umírání hladem, takové zneužití osvícenců, to je neuvěřitelné. A to máme my Češi prvenství, u nás jsme to vymysleli, a nikdo ani necekl, všichni to s radostí a chutí přebrali. Že se tihle humanisté nestydí - humanitární vrahové, humanitární mučitelé, zločinci zaštiťující se právem, vrahové zaštiťující humanitou, lháři zaštiťující se pravdou… A sakrální stavby dnes? Letadlové lodě, bombardéry, atomové ponorky, balistické střely, atomovky… to vše má stejný smysl a účel jako ty náboženské stavby - mají vyvolávat obdiv, pocity vznešenosti a síly, a zajisté - a to je nejdůležitější - strach a obavy. Takže to je to, co po dnešních lupičích, zlodějích a vrazích zůstane, to jsou jejich sakrální památníky. Předpokládám, že naši potomci nebudou takoví kreténi jako my dnes a dají to vše do šrotu, případně do muzea. I když občas mívám i pochybnosti, to když třeba vidím, jak Putin nosí květiny patriarchovi celé Rusi a objímá se s ním bratrsky. A jsem docela rozčarovaný, když sleduji církve, spíše sekty v SSA, které jsou docela politicky vlivné, nejvíce vlivný je ovšem judaismus, a když i v Evropě probíhá renesance temna a zpátečnictví, je mi z toho docela smutno. Je sice pravda, že ohlupovat nábožensky založené obyvatele je docela snadné a oblbovat atheistickou společnost je přespříliš obtížné, takže motivy vládnoucích chápu. Je pro nás k velkému podivení, že v nejlidnatější zemi světa, v Číně, nikdy žádné náboženství nevzniklo, asi to tamější obyvatelé nepotřebovali ke svému životu, a navíc měli velmi moudré filosofy. Tvrzení, že morální jednání nám přikázal Bůh? Ale kdeže, morální je to, co prospívá rodině a společnosti. Nebo modrá krev u Číňanů? Vysmáli by se tomu, neboť dosáhnout vyššího společenského postavení, znamenalo udělat docela náročné zkoušky, a přihlásit se mohl kdokoliv. Viděli jste někdy čínského sebevražedného teroristu, který by byl přesvědčený, že se dostane do čínského nebe? To by jim nikdy ani na mysl nepřišlo. A s nadpřirozenem a transcedencí se snadno a elegantně vyrovnali: Nebesa sesílají hromy a blesky, to znamená, že se hněvají, Nebesa se na nás mračí. Wang Čchung to smazal otázkou - no a viděli jste Nebesa někdy se smát? A bylo to vyřešeno - transcendentno a nadpřirozeno se rozplynulo. Wang Čchung žil ve stejné době jako náš Ježíš a viděl svět poněkud jinak: Jak by mohla být nebesa rozumná, spravedlivá, jak by mohla lidi záměrně stvořit a starat se o ně? Nebesa nemají uši, oči ani ústa a jsou tak obrovská, že by člověka stejně nezaslechla. Měla by příliš práce, kdyby měla neustále a záměrně řídit tvorbu všech listů, vytvořit a vybarvit každý chlup nebo pírko všech zvířat.“ U nás je potřeba udělat to podobně jako oni, to jest zastrčit Boha mezi hračky dětí. +++++++++++++++++++++++ Úplný text projevu íránského prezidenta Ahmadínežáda na Valném shromáždění OSN 28.9.2011 New York, 22. září 2011 Pane prezidente, Excelence, Dámy a pánové, Jsem vděčný všemohoucímu Alláhovi, který mi, opět, poskytl příležitost stanout před tímto světovým shromážděním. Mám to potěšení vyjádřit své upřímné poděkování jeho excelenci Josephu Deissovi, prezidentu šedesátého šestého zasedání, za jeho obrovskou snahu během svého funkčního období. Také bych rád poblahopřál jeho excelenci Nassirovi Abdulaziz Al-Nasserovi k jeho zvolení prezidentem šedesátého šestého zasedání OSN, a přeji mu úspěch. Dovolte mi věnovat chvilku na počest všech těch, kdo přišli o život minulý rok, obzvláště obětí tragického hladomoru v Somálsku a ničivých záplav v Pákistánu. Vyzývám všechny, aby navýšili svoji pomoc zasaženým obyvatelům těchto zemí. V předešlých letech jsem mluvil o různých globálních záležitostech a o potřebě provést zásadní změny v současném mezinárodním řádu. Dnes, vzhledem k mezinárodnímu vývoji, se pokusím analyzovat současnou situaci z jiného úhlu. Jak všichni víte, nadvláda a nadřazenost lidských bytostí ve vztahu ke všem ostatním stvořením spočívá v samotné povaze a pravdě lidstva. Co je božský dar a projev ztělesnění božského ducha: - Víra v boha, který je neustálým tvůrcem a plánovačem celého vesmíru. - Projevování soucitu ve vztahu k ostatním, velkorysost, hledání spravedlnosti a udržování integrity jak ve slovech, tak v činech. - Hledání důstojnosti, aby se dosáhlo vrcholu dokonalosti, usilování o povýšení materiálního a spirituálního statutu člověka a touha po naplnění svobody. - Vzdorování útlaku, korupci a diskriminaci, na rozdíl od podporování utlačovatelů. - Hledání štěstí a trvalé prosperity a bezpečnosti pro všechny. - To jsou některé projevy společných božských a lidských atributů, které lze jasně pozorovat v historických aspiracích lidských bytostí a které se odráží v dědictví našeho umění a literárních děl, jak v próze, tak poezii, a sociálně-kulturních a politických hnutích lidských bytostí během historie. - Všichni božští proroci a sociální reformátoři vyzývali lidské bytosti, aby kráčely touto spravedlivou cestou. - Bůh dal lidstvu důstojnost, aby povýšilo svůj statut a ujalo se role na Zemi jako jeho nástupce. Drazí kolegové a přátelé: Je živě jasné, že navzdory všem historickým úspěchům, včetně vytvoření OSN, které byly produktem neúnavné snahy svobodomyslných a spravedlnost hledajících jedinců, jakož i mezinárodní spolupráce, lidská společenství svá vznešená přání a aspirace ani zdaleka nenaplňují. Většina zemí na světě je nespokojena se současnými mezinárodními poměry. A navzdory obecné touze a snaze prosadit mír, pokrok a bratrství, války, masově vraždění, široce rozšířená chudoba a sociálně-ekonomické a politické krize nadále porušují práva a suverenitu zemí a nechávají za sebou nenapravitelné škody na celém světě. Přibližně tři miliardy lidí na světě žijí s méně než 2,5 dolary na den, a více než miliarda lidí žije bez toho, aby měla denně aspoň jedno dostačující jídlo. 40% nejchudší populace světa se dělí o pouhých 5% globálních příjmů, zatímco 20% nejbohatších lidí se dělí o 75% celkových globálních příjmů. V důsledku chudoby umírá ve světě každý den více než dvacet tisíc nevinných a strádajících dětí. 80% finančních zdrojů ve Spojených státech je kontrolováno 10% populace této země, zatímco pouhých 20% těchto zdrojů přináleží 90% populace. Jaké jsou příčiny a důvody těchto nerovností? Jak lze takovou nespravedlnost zmírnit? Ti, kteří ovládají a řídí centra globální ekonomické moci svalují vinu na aspirace lidí, náboženství a na to, že se vydali cestou božských proroků, nebo na slabost zemí a špatný výkon řady skupin nebo jedinců. Tvrdí, že pouze jejich názory, přístupy nebo recepty mohou lidstvo a světovou ekonomiku zachránit. Drazí kolegové a přátelé, Nemyslíte, že základní příčinu problémů je třeba hledat v panujícím mezinárodním řádu, nebo ve způsobu, jakým je svět řízen? Rád bych upřel vaši laskavou pozornost na následující otázky: - Kdo násilně unesl desítky milionů lidí z jejich domovů v Africe a dalších regionech světa během temného období otroctví a udělal z nich oběti své materialistické hrabivosti? - Kdo vnutil tomuto světu kolonialismus na více než čtyři století? Kdo okupoval území a masivně plundroval zdroje ostatních zemí, ničil talenty a odcizoval jazyky, kultury a identity národů? - Kdo vyvolal první a druhou světovou válku, ve kterých bylo zabito sedmdesát milionů lidí a stovky milionů byly zraněny nebo připraveny o domov? Kdo vytvořil války na Korejském poloostrově a ve Vietnamu? - Kdo uvrhl, prostřednictvím podvodů a pokrytectví sionistů, Palestince a země tohoto regionu do více než šedesáti let války, bezdomovectví, teroru a masového vraždění? - Kdo desítky let uvaloval a podporoval vojenské diktatury a totalitní režimy na asijské, africké a latinsko-americké země? - Kdo použil atomovou bombu proti bezbranným lidem a nahromadil tisíce hlavic ve svém arzenálu? - Čí ekonomika se spoléhá na vedení válek a prodávání zbraní? - Kdo vyprovokoval a povzbuzoval Saddama Husseina, aby napadl a vnutil osmiletou válku Iránu, a kdo mu pomáhal a vybavil ho chemickými zbraněmi, které použil proti našim městům a lidem? - Kdo použil záhadný incident z 11. září jako záminku pro útok na Afghánistán a Irák – a v těchto dvou zemích zabil, zranil a připravil o domov miliony lidí – s konečným cílem dosáhnout nadvlády nad Středním východem a jeho ropnými zdroji? - Kdo zrušil Breton-woodský systém a natiskl biliony dolarů, nekrytých zlatými rezervami nebo ekvivalentní měnou? Krok, který spustil inflaci na celém světě a jehož smyslem bylo ukořistit ekonomické příjmy ostatních zemí. - Vojenské výdaje jaké země přesahují ročně tisíc miliard dolarů, převyšujíc tak vojenské rozpočty všech ostatních zemí na světě dohromady? - Jaké vlády jsou nejzadluženější na světě? - Kdo ovládá politiku vytvářející struktury světové ekonomiky? - Kdo je zodpovědný za světovou ekonomickou krizi a kdo uvaluje její důsledky na Ameriku, Evropu a svět obecně? - Jaké vlády jsou vždy připraveny shodit tisíce bomb na ostatní země, ale zdráhají se zaslat trochu potravinové pomoci hladomorem zasaženým lidem v Somálsku nebo na jiných místech? - Kdo jsou ti, kteří dominují Radě bezpečnosti, která je zdánlivě zodpovědná za střežení mezinárodní bezpečnosti? Existují desítky další podobných otázek, a odpovědi jsou, samozřejmě, jasné. Většina zemí a vlád světa nesehrála ve vytvoření současné globální krize žádnou roli, a ve skutečnosti byly sami oběťmi takové politiky. Je jasné jako denní světlo, že tuto bídu a nepořádek, s dalekosáhlými důsledky na celém světě, vyprovokovali titíž otrokáři a koloniální mocnosti. Drazí kolegové a přátelé, Mají tyto arogantní mocnosti opravdu kompetenci a schopnost řídit nebo spravovat svět, nebo je přijatelné, aby se sami označovaly za jediné obránce svobody, demokracie a lidských práv, zatímco jejich armády útočí a okupují ostatní země? Mohou z raket, bomb nebo zbraní NATO vykvést květy demokracie? Dámy a pánové; Pokud některé evropské země stále používají holokaust, po šedesáti letech, jako výmluvu pro placení pokut nebo výpalného sionistům, nemělo by být povinností otrokářů nebo koloniálních mocností platit reparace zasaženým zemím? Pokud by škody a ztráty za období otroctví a kolonialismu byly skutečně kompenzovány, co by se stalo manipulátorům a politickým mocnostem za oponou ve Spojených státech a v Evropě? Zůstal by nějaký rozdíl mezi Severem a Jihem? Pokud by jen polovina vojenských výdajů Spojených států a jejich spojenců v NATO byla věnována na pomoc řešení ekonomických problémů v jejich vlastních zemích, byly by svědky nějakých symptomů ekonomické krize? Co by se stalo, pokud by stejná suma byla věnována chudým zemím? Jaké je ospravedlnění pro přítomnost stovek amerických vojenských a výzvědných základen v různých částech světa, včetně 268 základen v Německu, 124 v Japonsku, 87 v Jižní Koreji, 83 v Itálii, 45 ve Velké Británii a 21 v Portugalsku? Znamená to něco jiného, než vojenskou okupaci? Nepodkopávají bomby umístěné na uvedených základnách bezpečnost ostatních zemí? Dámy a pánové Hlavní otázkou je hledání základní příčiny takového přístupu. Primární důvod by měl být spatřován ve víře a tendencích elity. Shromáždění lidí v rozporu s vnitřními lidskými instinkty a dispozicemi, kteří také nevěří v boha a v cestu božských proroků, nahrazují nebeské hodnoty jejich touhou po moci a materialistických cílech. Pro ně má smysl pouze moc a bohatství, a jakákoliv snaha se musí soustředit na tyto nekalé cíle. Utlačované národy nemají žádnou naději, že obnoví nebo ochrání svá legitimní práva proti těmto mocnostem. Tyto mocnosti usilují o svůj pokrok, prosperitu a vážnost prostřednictvím ožebračování, ponižování a likvidace ostatních. Považují se za nadřazené vůči ostatním a domnívají se, že mají zvláštní privilegia nebo oprávnění. Nemají k ostatním žádný respekt a snadno poručují práva všech zemí a vlád. Prohlašují se za nezpochybnitelné poručníky všech vlád a zemí, prosazují to prostřednictvím zastrašování, výhružkami a silou a zneužíváním mezinárodních mechanismů. Prostě porušují všechny mezinárodně uznávané dohody a pravidla. Trvají na vnucování svého způsobu života a víry ostatním. Oficiálně podporují rasismus. Oslabují země prostřednictvím vojenských intervencí a ničí jejich infrastrukturu, aby vyplundrovali jejich zdroje a učinili je ještě závislejšími. Zaseli semena nenávisti a nepřátelství mezi národy a lidi různých přesvědčení, aby jim zabránili naplnit jejich cíle u vývoje a pokroku. Všechny kultury, právní subjekty, životy, hodnoty a bohatství zemí, ženy, mládež, rodiny, jsou obětovány jejich hegemonistickým tendencím a inklinaci k zotročení a porobení ostatních. Pokrytectví a podvody jsou dovoleny, aby se zajistily jejich zájmy a imperialistické cíle. Pašování drog a zabíjení nevinných lidských bytostí je při prosazování takových ďábelských cílů dovoleno také. Navzdory přítomnosti NATO v okupovaném Afghánistánu tam došlo k dramatickému nárůstu produkce nezákonných drog. Netolerují žádné otázky nebo kritiku, a místo aby předkládali důvody svých porušování, vždy se staví do pozice žalobce. Pomocí jejich sítě imperialistických médií, která jsou pod vlivem kolonialismu, vyhrožují všem, kteří zpochybní holokaust a 11. září, sankcemi a vojenskými akcemi. Vloni, když bylo předstoupeno s potřebou vytvořit fakta hledající tým, který by důkladně vyšetřil skryté elementy zapletené do incidentu 11. září – myšlenkou, která je také podporována všemi nezávislými vládami a zeměmi, jakož i většinou lidi ve Spojených státech – jsem se já osobně a má země dostali pod tlak a výhrůžky vlády Spojených států. Místo aby vytvořili fakta hledající tým, zabili údajného hlavního pachatele a hodili jeho tělo do moře. Nebylo by racionální přivést hlavního pachatele před spravedlnosti a otevřeně ho soudit, aby se identifikovaly prvky stojící za bezpečným prostorem pro útočící letadla, aby mohla zaútočit na věže WTC? Proč nebylo dovoleno předvést ho k soudu, aby pomohl identifikovat ty, kteří vytvořili teroristické skupiny a přinesli do regionu války a další utrpení? Existují nějaké utajované informace, které musí být udrženy v tajnosti? Považují sionismus za posvátnou teorii nebo ideologii, a jakékoliv otázky týkající se samotných základů a historie jsou jimi zatracovány jako neodpustitelný hřích. Nicméně podporují a umožňují rouhání a inzultování vír ostatních božských náboženství. Drazí kolegové a přátelé. Skutečná svoboda, spravedlnost, důstojnost, blahobyt a trvalá bezpečnost jsou právem všech zemí. Těchto hodnot nelze dosáhnout ani spoléháním se na současný neúčinný systém světového vládnutí, ani prostřednictvím intervencí světových arogantních mocností a hlavní děl sil NATO. Tyto hodnoty mohou být realizovány pouze za nezávislosti a uznání práv ostatních, a prostřednictvím harmonie a spolupráce. Existuje nějaký způsob, jak se vypořádat s problémy a výzvami zakořeněnými ve světě za použití převládajících mezinárodních mechanismů nebo nástrojů, aby bylo možné lidstvu pomoct dosáhnout jeho dlouhodobé snahy o mír, bezpečnost a rovnost? Všichni ti, kteří se pokusili zavést reformy, zatímco zachovávali existující normy a tendence, selhali. I cenná snaha hnutí nezúčastněných a Skupiny 77 a 15, jakož i některých prominentních jedinců, prosadit zásadní změny selhala. Vládnutí a správa světa si vyžaduje zásadní reformy. Co je třeba udělat nyní? Drazí kolegové a přátelé Je třeba odhodlané snahy a rozhodnutí vytvořit prostřednictvím kolektivní spolupráce nový plán, na základě principů a samotných základů univerzálních lidských hodnot, jako monoteismus, spravedlnost, svoboda, láska a hledání štěstí. Myšlenka vytvořit OSN stále zůstává velkou a představuje historický úspěch lidstva. Jeho význam je třeba docenit a jeho možnosti musí být použity pro naše vznešené cíle v co největším rozsahu. Neměli bychom umožnit, aby se organizace, která je odrazem kolektivní vůle a sdílených aspirací společenství národů, odchýlila od svého hlavního kurzu a hrála do rukou světových mocností. Je třeba připravit nápomocné základy pro zajištění kolektivní účasti a zapojení zemí do snahy prosadit trvalý mír a bezpečnost. Sdíleného a kolektivního řízení světa musí být dosaženo ve skutečném smyslu a musí být založeno na výchozích principech zakotvených v mezinárodním právu; a spravedlnost musí sloužit jako kritérium a základ všech mezinárodních rozhodnutí nebo akcí. Všichni bychom měli uznat fakt, že neexistuje žádný jiný způsob, než sdílené a kolektivní řízení světa, abychom skoncovali se současnými zmatky, tyranií a diskriminací na celém světě. To je skutečně jediná cesta k prosperitě a blahobytu lidské společnosti, což je platná a živá pravda. Zatímco člověk uzná výše uvedenou pravdu, měl by poznamenat, že to nestačí a že v to musíme ještě věřit a při realizaci nešetřit námahou. Drazí kolegové a přátelé Sdílené a kolektivní řízení světa je legitimním právem všech národů, a my jako jejich zástupci máme povinnost jejich práva bránit. Ačkoliv některé mocnosti se neustále pokouší veškeré mezinárodní úsilí, namíření na prosazení kolektivní spolupráce, mařit, musíme posílit svoji víru v dosažení tohoto cíle, nastolení sdílené a kolektivní spolupráce na řízení světa. OSN bylo vytvořeno, aby umožnilo účinnou účast všech zemí v mezinárodních rozhodovacích procesech Všichni víme, že tento cíl zatím nebyl naplněn, kvůli absenci spravedlnosti v současných řídích strukturách a mechanismech OSN. Složení Rady bezpečnosti je nespravedlivé a nepoměrné. Proto jsou změny a restrukturalizace OSN považovány za základní požadavek zemí, kterým se musí zabývat Valné shromáždění. Během loňského zasedání jsem zdůraznil význam této záležitosti a vyzval jsem k tomu, aby bylo toto desetiletí vyhlášeno za desetileté sdíleného a kolektivního globálního řízení. Rád bych nyní svůj návrh znovu zopakoval a jsem si jistý, že prostřednictvím mezinárodní spolupráce oddaných a pracovitých světových vůdců nebo vlád, a prostřednictvím trvání na spravedlnosti a podpoře všech ostatních zemí, můžeme urychlit vytvoření společné zářné budoucnosti. Toto hnutí je zcela jistě na správné cestě a je příslibem slibné budoucnosti pro lidstvo. Budoucnosti, která bude vytvořena, když lidstvo vykročí na cestu božských proroků a spravedlivých, pod vedením imáma al-Mahdiho, nejvyššího spasitele lidstva a dědice všech božských poslů, vůdců a čistého výtvoru našeho velkého proroka. Vytvoření dokonalé a ideální společnosti, s příchodem dokonalé lidské bytosti, která skutečně a upřímně miluje všechny lidské bytosti, je zaručeným slibem Alláha. Přijde spolu s Ježíšem Kristem, aby vedli milovníky svobody a spravedlnosti a vymýtili tyranii a diskriminaci a přinesli znalosti, mír, spravedlnost, svobodu a lásku do celého světa. Předloží každému jedinci všechny krásy světa a všechny dobré věci, které lidstvu přinesou štěstí. Dnes se národy probudily, a za rostoucího uvědomění veřejnosti již nebudou podléhat útlaku a diskriminaci. Dnes je svět, více než kdy jindy, svědkem širokého probouzení v islámských zemích, v Asii, Evropě a Americe. Tato hnutí každým dnem rostou a získávají vliv pro přikročení k realizaci spravedlnosti, svobody a vytvoření lepších zítřků. Náš velký národ je připraven podat si ruku s ostatními národy a vypochodovat na tuto krásnou cestu v harmonii a v souladu se sdílenými aspiracemi lidstva. Vzdejme úctu lásce, svobodě, spravedlnosti, znalostem a zářné budoucnosti, která lidstvo čeká. +++++++++++++++++++++++ Závist a sobectví vládnou Evropě, tvrdí uprchlík ze Sibiře. Čtěte poslední díl příběhu | zpravy.ihned.cz – Česko http://zpravy.ihned.cz/cesko/c1-53026240-zavist-a-sobectvi-vladnou-evrope-tvrdiuprchlik-ze-sibire-ctete-posledni-dilpribehu?utm_source=mediafed&utm_medium=rss&utm_campaign=mediafed Závist a sobectví vládnou Evropě, tvrdí uprchlík ze Sibiře. Čtěte poslední díl příběhu Místo 20 měsíců ve vězení se útěkem odsoudil k desetiletému vyhnanství v tvrdých ruských podmínkách. A stejně si nepomohl. Rusové vydali Michala Orsága zpátky do Česka a on musel tak jako tak za mříže. Pro server IHNED.cz exkluzivně vypráví svůj životní příběh. Dnes přinášíme závěrečný 8. díl seriálu. Michal Orság si měl odpykat dvacet měsíců v českém vězení. Místo toho uprchl a sám sebe odsoudil k vyhnanství na Sibiři. Žil v malém městečku u jezera Bajkal, našel si tam práci, založil rodinu. Jenže po deseti letech ruská policie šestačtyřicetiletého Čecha zadržela a nyní je zpět ve vězení. Dvacetiměsíční trest si odpykat musí. Navíc mu hrozí, že k tomu ještě dostane 3 roky navíc za útěk. Vězeň Michal Orság nyní promluvil a popsal svůj životní příběh. Exkluzivně pro server IHNED.cz prostřednictvím ručně psaných dopisů. Přečtěte si osmý, poslední díl. Podmínky v ruské vazbě, kde jsem strávil půl roku, byly po pravdě řečeno otřesné. Myslím tím podmínky ubytování a stravy. Dále se o tom zmiňovat nebudu, protože se chci vrátit zpět. A co se týká zacházení ze strany policie, tak na to si stěžovat nemůžu. Z jejich strany bylo vše na vyšší úrovni. Moje Galina mě mohla navštěvovat a nosit mi jídlo každý den. Čeština pěkně od začátku Pocity, které mám teď v českém vězení, se dají jen těžko popsat. Je jich velmi mnoho. Za prvé: několik týdnů jsem se znovu učil česky, protože jsem hodně slov zapomněl. A za druhé jsem v šoku z toho shonu. Víte, já jsem si zvykl na ticho lesa – tajgy. Vůbec nemám rád moc lidí a je to pro mne zatím těžké si zvyknout. Nejvíce doufám, že až budu na svoboodě, vyřídím si ruské občanství. Dostal jsem vyhoštění z Ruské federace a to znamená, že pět let nesmím zpět do Ruska. To mě velice trápí. Přece tam mám ženu a přítelkyni, které na mě obě čekají. Vím, že to bude těžké vyřídit a potrvá to nejeden měsíc. Ale jsem rozhodnutý se vrátit. V Česku si chci postavit malý domek. Někde na Valašsku a žít tady přes zimu a na léto odjíždět na svůj Bajkal. Možná si říkáte, že jsem blázen. Asi jsem. Jelikož mám v plánu vrátit se na Sibiř, chci tady v Čechách najít dřevozpracující firmu, která má nebo by měla zájem o investice v lesním průmyslu a dřevozpracování na Sibiři. Výzva: Napište vězni Michal Ország při vyprávění svého příběhu vyslovil přání: rád by si psal se čtenáři IHNED.cz. "Chci si psát s dobrými lidmi,“ uvedl. Odpoví prý ale jen těm, kteří mu pošlou obálku se známkou. Adresa: Michal Orság P.O.Box 100/F Ostrov nad Ohří 363 50 Já mám v tomto oboru obrovské zkušenosti a hodně známých podnikatelů po celé Sibiři. Plánů do budoucnosti mám moc a teď mám i dost času na přemýšlení. Seriál z vězení: O českého psance se popraly ženy ze Sibiře. Oženil se za půl hodiny čtěte ZDE Seriál z vězení: Peníze v Rusku dělají divy, smažou i vraždu tří lidí - čtěte ZDE Na pokraji smrti i na vrcholu štěstí Toho, že jsem místo vězení v Česku odjel na Bajkal, rozhodně nelituju. I když mi teď hrozí ještě delší trest. Dříve jsem projezdil celou Evropu, ale nikde se mi tak nelíbilo jako na Sibiři. Surová a nedotknutá příroda, obyvatelé s čistou duší mi učarovali na celý život. Kdybych si trest odpykal hned, nikdy bych nezažil to, co jsem zažil. Někdo si možná řekne: ztratil jsi devět let života. Ale opak je pravdou. Já jsem těch devět let pořád nacházel něco nového, poznával jsem nové lidi, jejich osudy. Je těžké to všechno popsat. Seriál z vězení: Čech v Rusku zažil čtyřmetrové závěje a 50 stupňů pod nulou - čtěte ZDE Byly chvíle, kdy jsem byl na pokraji smrti, kdy jsem měl finanční problémy a stalo se i, že nebylo co jíst. Ale také byly chvíle, kdy jsem byl na vrcholu štěstí a sláva Bohu, těch chvil bylo víc než těch špatných. Když je člověk na Sibiři v nouzi, vždy se najde člověk, který se s tebou rozdělí o poslední kousek chleba, nechá tě přenocovat a ještě a ještě a ještě... +++++++++++++++++++++++ Evropě vládne závist a sobectví Lidi v Evropě a v Čechách žijí za „svým plotem“. Jenom pro sebe. Jsou uzavřeni do své ulity a jenom koukají, co nového si jejich sousedé koupili. Lidská závist a sobectví vládne Evropě. Tak to je asi tak vše, co bych chtěl čtenářům IHNED.cz napsat. Hodně toho ale říkat ani nemůžu... kde jsem byl a co jsem viděl. Chci se tam ještě vrátit. Autoři: Zuzana Keményová +++++++++++++++++++++++ Dolejš (KSČM): Nestravitelné sousto církevního majetku 29.9.2011 7:32 - Vláda Petra Nečase ustoupila církevním požadavkům. Uznala svým rozhodnutím o rámcovém znění dohody mezi českým státem a 17 církvemi a náboženskými společnostmi sporný nárok na další nemalé majetky. Má jít o pole, lesy a rybníky v hodnotě 75 miliard korun a za majetek, který vrácen nebude, by měl stát doplatit hotovostně ještě 59 miliard plus inflace po dobu splácení. Úhrada majetkového narovnání by pak mohla zatěžovat českou ekonomiku po 30 let. Rozhodující část majetkových požadavků je vznášena římsko katolickou církví, která je nejbohatší a které přitom český stát hradí cca polovinu jejího rozpočtu. U nás neproběhla odluka církve od státu a tudíž je pomáhá financovat stát (tato částka dokonce stále roste se zvyšováním počtu placených duchovních na který nemá stát vliv). Součástí tohoto narovnání proto má být postupný útlum příspěvků na platy duchovních po období 20132030 a zpřístupnění majetku, blokovaného z důvodů jednání s církvemi už od roku 1991. Nyní má být zpracováno paragrafové znění příslušného zákona. Dokud ale není vše schváleno i v Parlamentu, ještě není hotovo. Otevírá se tím Pandořina skřínka mnoha problémů. Církevní majetek v silně ateistické České republice, kde členů hlavních církví spíše ubývá, není ani politicky ani právně jednoduché téma. Prof. Václav Pavlíček dokonce nedávno prohlásil, že k takovému citlivému problému by mělo být u nás vyhlášeno referendum. Připomněl také postavení církví jako veřejných korporací a vztah k církevnímu právu : „Církve nevědí čím chtějí do budoucna být. Zároveň chtějí být církve trošku veřejné, aby mohly konat věci náležící státu jako např. sňatky a zároveň chtějí být soukromé, aby mohly disponovat s majetkem." Co je základem nároků vznášených především katolickou církví ? Privatizace a restituce majetku po roce 1989 se staly součástí transformace po roku 1989. Logicky se tehdy objevily i úvahy o restituci církevního majetku v souvislosti se sporným uplatněním restituční hranice „Únor 1948". Církve v té době v celku správně chápala, že bažením po majetku by mohly ohrozit svůj kredit ve společnosti. A tak při přijetí tzv. výčtového zákona v roce 1990 prohlašovala římskokatolická církev ústy pražského arcibiskupa Františka Tomáška,"že je to poslední nárok, který církve vznášejí.". Nyní opět církev slibuje deklarovat tzv. restituční tečku. Dá se uvěřit že se nějaké nároky neobjeví znovu a že dokonce neporostou ? Už vláda Václava Klause se podle svědectví přímých účastníků zavázala v roce 1996 v dodatku své koaliční smlouvy k navrácení půdy v hodnotě 17,5 mld. Kč a řady budov, za předpokladu, že tyto do čtyř let přestanou dostávat finanční podporu od státu. Když vláda Miloše Zemana ustavila za účelem majetkového vyrovnání státu s církvemi komisi pro vztahy s církvemi, na stole se objevili vyšší summy. To že církve měly majetek pouze v užívání neznamená, že by jim neměla být kompenzována újma. Jednalo se tedy dál. V roce 2005 ministr kultury za ČSSD Pavel Dostál předložil několik kompromisních návrhů, ty ale skončily na rozdílných názorech. Nástup politické pravice po roce 2006 vedl k otevřené deklaraci vlády Mirka Topolánka dotáhnout majetkové vyrovnání státu s církvemi do konce. Patová situace v tehdejší Sněmovně i nejednota pravicové koalice to ovšem neusnadňovala. Nasazovaly se tedy všemožné páky - proslýchalo se že ústupek ve věci církevního majetku byl předmětem jednání s lidovci o podpoře volby Václava Klause. Ten to ovšem vehementně popíral a dohodu tehdejší koalice s církvemi nakonec opakovaně blokovala i skupina poslanců zvolených za ODS (Vlastimil Tlustý, Juraj Raninec a Jan Schwippel), která k Václavu Klausovi měla blízko. Štafetový kolík nyní převzala vláda Petra Nečase. Klíčový problém doložení skutečných nároků na majetek zůstává, a tak se jedná o politickou dohodu jejíž nepsanou součástí mohou být dohody o smlouvě ČR s Vatikánem, jejíž návrh se dříve vlamoval do výsostných kompetencí státu. Příslušný zákon má být schválen tak, aby vstoupil v účinnost od 1.1. 2013. Jsem přesvědčen, že dodatečné požadavky jsou v kolizi s dohodami uzavřenými po roce 1989 a nalezené stabilního a spravedlivého vztahu české společnosti k církvím nepřispějí. V době zadlužení ČR ve výši 1,5 bilionu Kč a růstu sociálního napětí je myslím taková vstřícnost k nárokům vznášených neustále církevním klérem špatné rozhodnutí. V souvislosti vztahu církve a majetku bývá citován Zdeněk Mahler, že svými nároky dokazuje římskokatolická církev že její postoj k odkazu českých dějin je nesmířený a nesmiřitelný. Doložit to lze i následujícím stručným exkursem do tisícileté historie církve u nás. Do 13. století byl církevní majetek podřízen světské moci panovníka, jeho hromadění bylo omezováno a regulováno církevní věroukou. Dodnes je sporem historiků, jakou majetkovou autonomii církev nabyla po uzavření konkordátu mezi českým králem, pražským biskupem a papežským legátem v roce 1221. Zda touto smlouvou církev majetek skutečně začala reálně i formálně vlastnit, nebo zda měla pouze volnější ruce k jeho správě. V důsledku husitských válek se majetkové pozice katolické církve samozřejmě oslabily. V pobělohorském období sice proběhla rekatolizace a byla vrácena část majetku (cca 12% celkového půdního fondu), ale josefské reformy ukrojily konfiskacemi další díl církevního majetku (výměra podílu na půdním fondu v našich zemích klesla asi na 3 %). Monarchie financovala některé úkony církve, ale ta i nadále mnohé objekty jen spravovala. Církve byly považovány za veřejné korporace, které majetek nevlastní. Po roce 1918 se masarykovská republika rozhodla začlenit do připravované pozemkové reformy i majetky spravované církvemi. Katolická církev spravovala v té době v Československu asi 500 000 ha půdy, v českých zemích mělo záboru a následné parcelaci z roku 1919 podléhat přibližně 235 500 ha půdy, dalších 30 000 ha připadalo na menší výměry při farách a kostelech. Tato pozemková reforma byla slovy T. G. Masaryka z roku 1927 „největší čin nové republiky". Nebyla však v meziválečném období dokončena, realizováno bylo pouze 14 % výměry původního záměru. Některé instituce římskokatolické církve, jako např. Řád německých rytířů či Vratislavské arcibiskupství, se za nacistické okupace a druhé světové války provinily kolaborací, zradou či jinými prohřešky a jejich pozemkový majetek jim byl konfiskován podle dekretu prezidenta republiky dr. Beneše z června 1945. Ostrý politický střet vyvolala tzv. revize první pozemkové reformy. Ta si vzala za cíl vrátit se po válce k zásadám první pozemkové reformy z roku 1919 a na jejich základě ji dokončit. V českých zemích bylo z církevní držby předmětem revize téměř 178 000 ha půdy, církvi po ní mělo zůstat pouze 5 203 ha půdy. Zákonné předpoklady tohoto kroku byly schváleny v roce 1947. Realizace však byla zahájena často až po únoru 1948, tedy sahá za platnou restituční tečku. Předpokládala se finanční náhrada církvím, která však nebyla nikdy vyplacena. Z výše řečeného vyplývá že dnes by nemělo jít o spornou restituci konkrétních majetků, ale o konsensus o náhradě za nedořešené historické újmy ve vztahu státu a církví. Dnešní ministr kultury pověřený přípravou narovnání se proto soustřeďuje především na ekonomické parametry politické dohody. Koncepce předchozí vlády uvažovala o jiném poměru naturálních a hotovostních náhrad a také o jiném modelu splácení. Místo splácení 83 miliard korun po dobu 60 let s 4,85% úrokem má jit jen o 59 miliard po dobu 30 let se započtením inflace. Zákon č. 218/1949 Sb. podle kterého stát církvím vyplácí platy kněží by neměl přestat platit za 20 let, nýbrž za 17 let. Je to ale opravdu pro stát tak ekonomicky výhodné ? Problém začíná už u otázky nadhodnocení objemu nárokovaného majetku (odhad hovoří o 134 mld. Kč). Prokazování vlastnictví konkrétních majetků totiž není zrovna explicitní a dělalo problémy už při vyjednávání předchozí vládní komise, které ještě předsedal lidovec Jan Kasal. Opodstatnění mohou tedy mít hlasy, které hovoří o zlomku této částky. Věci veřejné, které původně kritizovaly výši kompenzací, ale jako vždy ze svého postoje vycouvaly. Do rámcových parametrů narovnání je možné zohlednit i jinou představu o tom, co a jak z činnosti církví a náboženských společností finančně podporovat. Místo historických nároků, kde dominuje církev Římsko-katolická by bylo možné pečovat o duchovní potřeby občanů podle prokázaných počtů věřících V řadě zemí si církve financují pouze sami věřící. K možnosti daňových asignací se církve v 90. letech minulého století hlásily, ale s poklesem počtu věřících o ní přestaly hovořit. Tato metoda financování se může týkat nejen pastorační činnosti, ale i charity, vzdělávacích a dalších veřejně prospěšných aktivit církví. Pokud jde o financování údržby historických památek svěřených církvím, tak na základě ekonomicky jasných smluvních podmínek. Celkově lze říci že předložený vládní návrh bude konfliktní nejen z důvodů rozpočtových, ale může oživovat trauma ve vztahu společnosti k církvi, které provází naše dějiny rozhodně déle než od roku 1948. Evangelické poselství nejen křesťanům připomíná, že záliba v majetku a touha po blahobytu Boží poselství v srdci udusí. Je otázkou jestli církevním představitelům stojí neústupná snaha spolknout celé toto velké sousto za to a jak budou své úmysly vysvětlovat věřícím i nevěřícím spoluobčanům. Vyšlo na blogu Aktuálně +++++++++++++++++++++++ *Politici sú ako holuby: Keď sú dole, zobú ti z ruky, keď sú hore, serú na teba.* O korupcii vo vláde sa zásadne vždy hovorí v minulom čase.* *Sponzor je človek, pre ktorého je jednoduchšie rozlúčiť sa s peniazmi, ako vysvetliť kde ich vzal.* *Genetický paradox: Väčšina žien ma geniálne deti a manželov idiotov.* *Nikdy neposudzujte človeka podľa jeho priateľov! Spomeňte si na Judáša.* *Nediskutuj s hlupákom - ostatní by si vás mohli pomýliť.* *Ak sa chceš oženiť s múdrou, peknou a bohatou - tak sa musíš oženiť tri razy.* V dôsledku impotencie ešte nikto neumrel! (...ale sa ani nikto nenarodil!).* *Tajomstvo úspechu je úprimnosť. Ak ju viete predstierať, máte vyhrané.* *Nemožno dať všetkým všetko, lebo všetkých je veľa a všetkého je málo.* Pohádať sa so ženou, je to isté ako navštíviť zubára. Alebo je to veľmi bolestivé, alebo veľmi drahé...* Akokoľvek veľa by si pracoval, vždy sa nájde debil, ktorý pracuje menej ako ty a zarába viac ako ty.* *Ak niekto robí vašu prácu za vás, znamená to iba toľko, že vy ste šéf.* *Ona nie je škrata! Ona jednoducho dobre vyzerá vo všetkom, okrem zrkadla.* Rýchlo jazdíš - pomaly ťa ponesú.* *Ženy zvyčajné nechápu, že pomocou kozmetiky síce možno zvýrazniť krásu, no nemožno ju vytvoriť.* Stredný vek je vtedy, keď už chápeš, že nedokážeš zmeniť tento svet, no ešte ťa to trochu rozčuľuje.* *Naša závisť trvá vždy dlhšie než šťastie tých, ktorým závidíme.* *Hlúpi ľudia mlčia, lebo nevedia nič. Ja mlčím, lebo viem svoje.* *Žena je ako košeľa. Až keď ju máš na krku, vieš, čo je to za číslo!* *Z muža urobí opicu alkohol, zo ženy móda.* Dnes môže človek s diplomatkou ukradnúť oveľa viac ako s pištoľou.* +++++++++++++++++++++++ Dzurinda chce zlikvidovat slovenske kulturne strediska v zahranici a tomu sa hovori novodobe barbarstvo.Uz len za to by tento primitiv mal podat demisiu. Zahranicie sa smeje zo Slovenska a nazyvaju Slovakov dusevni malorolnici, ved to je horsie ako hluchonema sutaz v Tatrach.Kulturne strediska su najucinejsim diplomatom. Je sice kriza hospodarska, ale na take uceli by sa peniaze mali najst.Napriklad pritiahnut si opasky na urok platov nasich politikov zastavit tie triskace na ktorich nasi papalasi hodia na veceru do zahranicia.Dzurinda je nekulturny" Co nema to nezna a k tomu sa ani mat nemoze" povedal Stur a plati tyo aj v Dzurindovom pripade.Vlada musi padnut. J. Janek pre bulletin Svatopluk. http://www.youtube.com/watch?v=C3LrCKwGQWE +++++++++++++++++++++++ Nove profesie v EU Nové profesie v rámci EÚ manažérka podlahových krytín - upratovačka referent ekologického hospodárstva obytných budov - smetiar odborníčka na hygienu jedálenských súprav - umývačka riadu administrátor neinformačných tokov a rozvodov - údržbár vstupno-výstupný supervízor - vrátnik distribútor analógových mailov - poštár odborný referent pre likvidáciu dlhov - výpalník rozlúčkový spoločník - vyhadzovač pomocný asistent pomocného asistenta - "dievča pre všetko" http://www.youtube.com/watch?v=NdhnEvaSKBU&feature=related čo by sa muselo stať, aby takáto relácia v opačnom garde mohla byť odvysielaná v našej televízii... Určite by bolo na SR uvalené hospodárske embargo... +++++++++++++++++++++++ dávam do pozornosti štátnický prejav V. Klausa http://www.klaus.cz/clanky/2934 +++++++++++++++++++++++ Keby ma zabili http://www.youtube.com/watch?v=WPM2VoF7q5U&feature=share +++++++++++++++++++++++ Rajko Doleček 1/4 http://www.youtube.com/watch?v=xrB91rUGoDU&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=LYfI8z51Yes&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=pVLbMlfY4Aw&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=YNIrJ6DuTQs&feature=related Prof. Doleček o zatčení generála Mladiče 1/3 http://www.youtube.com/watch?v=o_RuajgornQ&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=nF6XcIJHgYs&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=jxSEf9wJ-3c&feature=related Rajko Dolecek o genetike http://www.youtube.com/watch?v=uO2hOjezdYE&feature=related Rajko Dolecek o anabolikach http://www.youtube.com/watch?v=VnRG79bc9KI&feature=related +++++++++++++++++++++++ Uloupene Kosovo http://www.youtube.com/watch?v=Fgk0rAF9eD8&feature=related +++++++++++++++++++++++ Russian film about Kosovo 1/7 http://www.youtube.com/watch?v=lMs8IfxSCt4&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=k8xRsJgPV0Q&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=TVTQjlZBaM4&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=6jWsPeJFnNg&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=6Zzag1VRRng&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=bZ771AkIk1g&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=BZizvQBJKAA&feature=related +++++++++++++++++++++++ SHOCKING: Slobodan Milosevic was INNOCENT! documentary P.4/5 http://www.youtube.com/watch?v=7FusfOqCtqc&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=QB1g7Uzgw-Q&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=TmfoNuS_3og&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=-5AmumT_7Os&feature=related http://www.youtube.com/watch?v=EHqaIDBpVZc&feature=related +++++++++++++++++++++++ Kým muž opravoval auto jeho syn zobral do ruky kameň a poškriabal auto. Muž > chytil svojho syna a zo zúrivosti mu viackrát udrel po ruke nevšimnúc si, > že ho bije francúzskym kľúčom. Chlapček je v nemocnici... stratil všetky > svoje prsty kvôli zlomeninám. Keď sa chlapček spýtal svojho otca uboleným > pohľadom: - Otec, kedy mi znova narastú prsty? Otec poznávajúc závažnosť > situácie nebol schopný nič povedať. Išiel naspäť k svojmu autu a viackrát > do neho kopol. Rozhorčený si sadol pred auto a pozeral sa na škrabance. > Chlapec napísal: "ĽÚBIM ŤA OCKO!" Veci sú na používanie, ľudia sú na > milovanie! Problém v dnešnom svete spočíva v tom, že ĽUDIA SÚ POUŽÍVANÍ A > VECI SÚ MILOVANÉ! Preto stojí ľudstvo tam, kde je +++++++++++++++++++++++ Odporucam do pozornosti clanok "Vladimír Skalský: Úradu pre krajanov šéfuje klamár" zo SME: http://www.sme.sk/c/5837464/vladimir-skalsky-uradu-pre-krajanov-sefujeklamar.html ROZHOVOR KAROLA SUDORA Vladimír Skalský: Úradu pre krajanov šéfuje klamár Šéf Svetového združenia Slovákov v zahraničí v rozhovore pre SME.sk ostro obviňuje vysokého vládneho úradníka z klamania, ohovárania a falšovania dokumentu. Množstva známych som sa pýtal, či vedia o tom, že existuje niečo ako Svetové združenie Slovákov v zahraničí. Až na jedného to netušili, viacerí spomenuli Svetový kongres Slovákov. Existujete pritom od roku 2002. V čom je problém? V zahraničí podľa oficiálnych odhadov žije až 2,2 milióna Slovákov, teda prakticky tretina slovenského národa. Musím povedať, že na to, koľko ich je, sa o nich Slováci na Slovensku príliš nezaujímajú. O existencii slovenských komunít v zahraničí tu vie prakticky každý, pýtal som sa na vaše združenie. Nemyslím si, že o ich existencii vie každý, navyše to spolu súvisí. Vedia o nich predovšetkým tí, ktorí majú takých Slovákov v rodine, teda najmä emigrantov, a aj to sa týka hlavne komunít v Amerike a v západnej Európe. O dolnozemských Slovákoch v Rumunsku, Chorvátsku alebo Srbsku vie málokto, v prípade Slovákov v Maďarsku je to vzhľadom na politické konotácie o čosi lepšie. To, že ľudia u nás nevedia o vašom združení, je teda najmä chyba občanov Slovenska, nie vašej nedostatočnej prezentácie? Určite to tam zohráva významnú rolu. Samozrejme, nejaký kus viny nesieme aj my, asi sme v istých veciach neboli dostatočne dôrazní a priebojní. Napríklad sa nám nepodarilo presadiť, aby v rámci STV vznikla pravidelná publicistická relácia, ktorá by informovala o Slovákoch, žijúcich v zahraničí, či blokové vysielanie pre tých, ktorí sú dlhodobo mimo nášho štátu. autor: Karol SudorVIDEO Vladimír Skalský: Milan Vetrák klame a ohovára Spustiť len audio | Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk. Nový šéf úradu je krajne problematický Možno by ste mohli skúsiť to, čo máte k dispozícii zadarmo – sociálne siete ako Facebook, Twitter, blogy a podobne. Ak chcete, aby Slováci u nás prejavili záujem, musia sa o vás dozvedieť. Iste, nepochybne sa dá robiť oveľa viac. Na Facebooku však existuje množstvo skupín, venovaných Slovákom v rôznych krajinách. Pravdou je, že naše združenie tam stránku nemá, prevádzkujeme však webstránku, ktorá sa zameriava práve na Slovákov vo svete. Ako človek z médií ale iste viete, že pozitívna správa rovná sa žiadna správa, a keďže naše združenie bolo vždy konsenzuálne a bezkonfliktné, nemali sme prakticky žiadnu šancu presadiť sa v nejakom mainstreamovom médiu, a je jedno, či ide o televíziu alebo tlač. V médiách sú aj pozitívne správy. Možno je problém v tom, že neprinášate nič zaujímavé. Som presvedčený, že to tak nie je, a snáď sa k tomu dostaneme aj v tomto rozhovore. Na druhej strane musím povedať, že hoci nás to neteší, nedávno isté konflikty vznikli, takže sa o nás hovorí viac. Poďme teda k nim. Činnosť vášho Svetového združenia Slovákov v zahraničí poznamenávajú spory so šéfom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milanom Vetrákom, ktorého vymenovala vláda Ivety Radičovej. Čo sa stalo? Táto nemilá vec nás veľmi mrzí. S Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí sme totiž vždy mali dobrú spoluprácu, všetko sa však zmenilo, keď bol za jeho šéfa vo februári tohto roku vymenovaný práve pán Vetrák. Navyše sme ako krok späť vyhodnotili fakt, že problematika Slovákov v zahraničí nespadá do kompetencie niektorého člena vlády, ale len šéfa jej úradu Nižňanského, ktorý nemá prakticky žiadne reálne kompetencie. Vetrák sa vám síce nepozdáva, lenže vláda mala legitímne právo vybrať si ho. Túto kompetenciu nijako nespochybňujeme. Už predtým sme však – hneď, ako sme zistili, že spolu s ďalšími desiatimi kandiduje aj Vetrák – vládu opakovane upozorňovali na to, že ako jediný je pre nás krajne problematický. List o tom všetkom som posielal premiérke Radičovej, všetkým štyrom koaličným šéfom, a aj šéfovi Úradu vlády. Nebolo by lepšie osobné stretnutie? Snažili sme sa aj o to, ale nikto nás neprijal, hoci s premiérkou aj ďalšími členmi vlády som mal vždy dobré vzťahy. Bolo to pre mňa sklamanie aj preto, lebo páni Fico aj Dzurinda nás v minulosti bez problémov prijali. Keď sme po menovaní Vetráka zverejnili otvorený list, zrazu nás pán Nižňanský na stretnutie pozval. A hoci si to ceníme, v praktickej rovine prišiel s krížikom po funuse. Vláda do funkcie vymenovala klamára Pôsobí to, akoby sa nedokázali zhodnúť dvaja kohúti na smetisku, teda vy a Vetrák. Prekárate sa na tlačovkách, vyhrážate sa žalobami, píšete stanoviská jeden proti druhému. Prečo vlastne máte problém s novým šéfom úradu? Lebo pán Vetrák ešte pred svojou kandidatúrou vstúpil do ťažkých konfliktov tak so Svetovým združením Slovákov v zahraničí, ako aj s jeho členskými spolkami. Navyše v roku 2009 ako individuálny člen vstúpil do našej organizácie, hoci z hľadiska zákona nespĺňal požiadavky na Slováka v zahraničí. Následne u nás neúspešne kandidoval na predsedu. Dokonca sa stal členom Generálnej rady, ale keďže zrejme neuniesol výsledok demokratickej voľby predsedu, začal viesť proti združeniu viaceré súdne spory. Podľa jeho vlastných slov podal až štyri žaloby. My vieme o dvoch, z toho jednu sme už právoplatne vyhrali na Najvyššom súde. Zvyšné dve plus tú jednu, o ktorej sme vedeli, vraj nakoniec stiahol. Z jeho strany pritom šlo len o šikanovanie, ktorým chcel ochromiť našu činnosť. Okrem toho nás nehorázne ohováral aj v listoch, ktoré hromadne rozposielal členom aj nečlenom združenia, politikom a podobne. Na Ministerstve kultúry aj na Úrade vlády dokonca žiadal, aby nám zastavili dotácie. Ak sa niekto vypne k toľkým aktivitám, zrejme nebude problém len v tom, že sa nestal predsedom, a že ste ho porazili. Nejde v celom spore o osobné animozity medzi vami dvomi? O niečo, o čom verejnosť netuší? Určite nie, aspoň ja to tak nevnímam. Poznal som sa s ním roky predtým, dokonca sme mali dobré vzťahy. V našom združení však okolo neho vznikla malá skupina ľudí, ktorí nezískali funkcie, hoci o ne mali eminentný záujem. Jednou z takých šedých eminencií je trebárs Claude Baláž, bývalý splnomocnenec vlády pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ten na svoju funkciu rezignoval, keď sa prevalilo, že bol agentom ŠtB. Paradoxne, dnes je externým spolupracovníkom Vetrákovho úradu a sedí na každej porade ako jeho pravá ruka. Vráťme sa k Vetrákovi. To, že na vás podával žaloby, respektíve vo veľkom rozposielal listy, je jeho právo, nie? Má nárok na iný názor. Samozrejme, ale on v tých listoch uvádzal nepravdivé skutočnosti, teda klamal. Napríklad v tom, že žiadosti o granty neboli schválené generálnou radou, hoci boli, a hoci sme to zdokladovali. Týmto zavádzal tak ministerstvo, ako aj samotný úrad, len aby stopol dotácie pre naše združenie. Našťastie to obe inštitúcie vyhodnotili ako neopodstatnené, a neurobili tak. Okrem toho pán Vetrák v životopise, ktorý poskytol pri svojej kandidatúre, zatajil niektoré dôležité informácie. Konkrétne? Napríklad to, že je v spore s naším združením, čo je dosť významná vec, keďže šéf daného úradu je naším hlavným partnerom. Do životopisu sa predsa spory neuvádzajú. To je téma na ústny pohovor. Lenže on klamal aj v samotnom životopise. Uvádzal tam, že od roku 2002 až do súčasnosti je členom legislatívnej komisie Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Ide o klamstvo, ktoré vieme zdokladovať. Takých lží tam pritom uviedol viac. To je však len formálna stránka veci. Tá vecná je snáď ešte dôležitejšia – ako nám má byť naším oficiálnym partnerom človek, ktorý je s nami v sporoch? Jednoznačne to zhoršuje komunikáciu, ktorá je v štátno-politickom záujme Slovenska. Načo štát vynakladá toľko finančných prostriedkov na úrad, ktorý sa má starať o Slovákov v zahraničí, keď ten hádže polená pod nohy združeniu, ktoré ich zastupuje? Veď to nemá logiku. Svojho času dokonca aj Revízna a zmierovacia komisia združenia rozhodla, že tento človek poškodzuje dobré meno združenia a vyzvala ho, aby tak nekonal. Generálna rada ako najvyšší orgán medzi dvoma valnými zhromaždeniami mu potom veľmi jednoznačným spôsobom pozastavila výkon členských práv a navrhla jeho vylúčenie. Vetráka teda natvrdo obviňujete, že klamal v životopise aj v listoch, v ktorých vás ohováral. Uvedomujete si, že vlastne vláde odkazujete, že do funkcie šéfa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí menovala klamára? Samozrejme. Je to presne tak, do funkcie vymenovali klamára. Toto všetko sa pritom vedelo ešte predtým, než ho tam dali. Podľa mňa mali zvážiť, že ide o kontroverznú osobu. Zneužil podpisy a pripojil ich pod list na svoju podporu Kto konkrétne to mal zvážiť? Kto ho presadil? Vravíte, že bolo až 11 kandidátov. Podľa mňa sa tam dostal náhodne. Existovali totiž dve silnejšie kandidátky, než on, pričom každú presadzovala jedna politická strana. Tým sa vzájomne vyblokovali, a nakoniec vyhral on ako tretí. Dnes tam robí politiku, ktorá je doslova nedôstojná jeho úradu. V čom? Zorganizoval už dve tlačovky, kde sa z väčšej časti venoval len útočeniu na naše združenie miesto toho, aby prezentoval svoje plány s úradom. Vytýkal nám trebárs, že ho bezdôvodne kritizujeme, že dokonca zavádzame verejnosť, ak tvrdíme, že sme nikdy nemali problém s grantmi a podobne. Ako inak, klamal. Dokonca aj webstránky jeho úradu, ktoré by mali vecne a objektívne informovať a nie štvať, obsahujú útoky voči nášmu združeniu. Pokojne tam klame trebárs o počte našich členov, či o iných veciach. Počet vašich členov je známy, nie? Samozrejme, ide o viac ako 100 spolkov v 24 krajinách sveta. On však tvrdí, že 30 z nich je neaktívnych, čo je obrovský nezmysel, a tiež to, že zo zvyšných 70 spolkov ho až 50 podporilo vo funkcii, teda v úrade. A to je neuveriteľné klamstvo. Odkiaľ to viete? Vyfabrikoval sa totiž list na jeho podporu, pod ktorým je síce naozaj podpísaných 50 rôznych krajanských organizácií, zväčša bezvýznamných, ale z nich len 20 je členom nášho združenia. Keď sme potom niektoré z tých 20 spolkov preverovali, vyšlo najavo, že množstvo z nich s jeho podporou nesúhlasí, a že taký list nikdy nepodpísali. Urobili jedine to, že pánovi Vetrákovi poslali gratuláciu k menovaniu do funkcie. On ich však potom automaticky podpísal pod list, ktorý útočí na naše združenie a jemu vyjadruje podporu. Moment – vy tvrdíte, že šéf štátneho úradu vzal podpisy nejakých ľudí a pripojil ich pod úplne iný dokument? Áno. Nejde však o podpisy rukou. On jednoducho mená tých, ktorí mu gratulovali k zvoleniu za šéfa úradu, pripojil pod iný dokument, a zavesil ho na internet. Ide napríklad o podpisy ľudí z Matice slovenskej v Srbsku, Chorvátsku, spolok v Sýrii a tak ďalej. Podotýkam, že tak urobil bez ich vedomia. V podstate ho obviňujete, že falšoval dokumenty. Za to môže podať ďalšiu žalobu. To, čo hovorím, je stopercentná pravda, o tom niet najmenších pochýb. A to sme ani nepreverovali všetkých 20 spolkov, len tie, ktoré sme vybrali námatkovo. Navyše nie každý chce do tohto sporu otvorene vstupovať, a tak radšej mlčí. Koľko klamstiev však treba, aby odišiel z úradu? To už radšej nehovorím o rozvrate vnútri samotnej inštitúcie. Snaží sa tam dostať svojich ľudí, takže vymieňa každého, kto sa mu znepáči. Viac ľudí sa chystá odísť dobrovoľne s tým, že potom nahlas prehovoria. Snáď môžem prezradiť aspoň toľko, že niektorí zamestnanci sa už osobne sťažovali aj šéfovi Úradu vlády Nižňanskému. Neviem, či ho pozvem na pivo Nepomohlo by, keby ste si vy aj Vetrák sadli ako dvaja chlapi na pivo, opili sa a vydiskutovali si všetky minulé veci s tým, že začnete s čistým stolom? Aby bolo jasné – tu nejde o žiadny osobný konflikt medzi mnou a ním. Obaja však šéfujete organizáciám, ktoré sú odkázané na spoluprácu. Niekto ten ústretový krok spraviť musí, inak sa budete vzájomne žrať, kým na vaše fleky nenastúpia noví ľudia. Osobne nemám žiadny problém stretnúť sa s Milanom Vetrákom za jedným stolom. Na druhej strane to, že zavádzal a klamal v množstve vecí, sa nedá odstrániť tým, že si sadneme na pivo. Neberte to doslovne, je jedno, či pôjde o pivo alebo kávu. Hovorím o tom, že na vyriešenie sporov treba dobrú vôľu, pričom niekto musí začať. Spory sú často len dôsledkom nedostatočnej komunikácie. Iste. Samotnému stretnutiu sa nebránim. Nešlo by však o rokovanie medzi Svetovým združením Slovákov v zahraničí a Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, lebo na to dnes nemám mandát. Bolo by to len osobné stretnutie dvoch osôb. Ponúknete mu ho? V tejto chvíli nedokážem odpovedať. Ale na pivo ho môžem pokojne zavolať, nevidím v tom problém. Určite mu tam však nepoviem iné veci, než hovorím vám. Sú za ním vážne pochybenia, takže o nich nemôžem mlčať. Všetko by si vyžadovalo veľkú zmenu jeho prístupu. Šéfa robím zadarmo Od čoho sa vlastne odvíja legitimita vášho združenia? To, že sme najreprezentatívnejšou organizáciou Slovákov vo svete, dokazuje už spôsob nášho vzniku – udialo sa tak na stálej konferencii, ktorú zvolala slovenská vláda, pričom boli pozvané všetky relevantné krajanské spolky vo svete. Do združenia tam vstúpili všetky, ktoré boli prítomné, neskôr sa pridali aj ďalšie. Sme teda strešnou organizáciou, v 24 krajinách zastupujeme približne pol milióna zahraničných Slovákov od Argentíny cez USA, Kanadu, západnú a strednú Európu, Dolnú zem až niekam po Libanon, v ktorom žijú menšie komunity Slovákov, najmä Sloveniek. Partnerom sme aj pre slovenskú vládu – ako jediné združenie totiž máme podpísanú zmluvu s už spomínaným Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý vláda zriadila aj na náš popud. Čo sa stalo so Svetovým kongresom Slovákov? Už dlhé roky nevyvíja žiadnu činnosť, všetky jeho zakladajúce organizácie prešli do nášho združenia. Formálne možno nie je zrušené, ale snáď už 15 rokov nič nerobí. V istom zmysle sa, samozrejme, hlásime k jeho odkazu. Kto vás v roku 2006 a potom v roku 2009 zvolil za predsedu? Plénum na valnom zhromaždení, ktorého sa zúčastňujú jednotlivé členské organizácie. Každá disponuje jedným hlasom bez ohľadu na to, koľko má členov. Malá komunita v Libanone má pri hlasovaní rovnakú silu ako obrovská skupina Slovákov napríklad v USA? Áno, tie väčšie organizácie tým ukazujú istú veľkorysosť. Hľadali sme optimálny model, tento sa nám zdal najvhodnejší. V roku 2006 som šiel do volieb najmä preto, lebo ma oslovila Slovenská liga v Amerike a zároveň aj organizácie dolnozemských Slovákov. Obe komunity patria k tým najpočetnejším. Vtedy som vyhral tesne, v roku 2009 bol už ten rozdiel väčší. Kto vás financuje? Peniaze máme z viacerých zdrojov, pričom náš rozpočet je často nižší, než majú k dispozícii jednotlivé členské spolky, najmä tie väčšie. Koľko presne? Okolo 50-tisíc eur ročne. Prispievajú jednak samotné spolky členskými poplatkami, jednak sa uchádzame o slovenské granty od Ministerstva kultúry, či Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj o tie medzinárodné. Nejaké peniaze si dokážeme zarobiť vydávaním kníh, respektíve predajom reklamy na našom webe. Nie sú to veľké peniaze, ale aspoň nejaké. Koľko ľudí v združení poberá plat? Všetci funkcionári, mňa nevynímajúc, to robíme bez nároku na mzdu. Platíme akurát za priestory a občas poskytneme nejaký príspevok na fungovanie nášho malého sekretariátu. Na réžiu teda dávame minimum, absolútna väčšina peňazí ide na konkrétne projekty pre Slovákov v zahraničí. Napríklad? Každý rok v jednej konkrétnej krajine organizujeme Dni slovenského zahraničia, v rámci ktorých uskutočňujeme rôzne kultúrne akcie. V Poľsku sme napríklad s veľkou mediálnou odozvou odhalili pamätnú tabuľu Michalovi Dočolomanskému, ktorý sa narodil v obci Nedeca v dnešnom Poľsku. V Maďarsku nás zase prijala šéfka parlamentu, čo malo aj praktické dopady – na tlačovke vyhlásila, že napriek kríze sa nebude siahať na financie pre národnostné menšiny. Podieľame sa aj na Dňoch zahraničných Slovákov na Slovensku, aj na rôznych folklórnych festivaloch. Dokonca organizujeme vlastný festival v Česku, volá sa Jánošíkov dukát. Zúčastňujú sa ho súbory slovenského folklóru z rôznych krajín. Chceme, aby sa zo zahraničia volilo cez internet Niekto by povedal, že ako predseda len beháte po svete po rôznych kultúrnych akciách, kde si zatancujete, pokecáte a vypijete. Inými slovami celkom príjemný džob. Určite ide aj o príjemné veci, ale s vaším opisom celkom nesúhlasím. Minulý rok som síce asi dvadsaťkrát navštívil Slovensko, ale do iných krajín som sa vybral len šesť alebo sedemkrát. Brusel nepočítam, keďže tam chodím pomerne často ako viceprezident organizácie Europeans throughout the world. Nechodíme len po kultúrnych akciách, naša agenda je oveľa širšia - zhromažďujeme požiadavky členských spolkov, ktoré majú medzinárodný presah, bojujeme za voľby cez internet, či za krajanské vysielanie v rozhlase a televízii. Ani voľby pre zahraničných Slovákov cez internet, ani vysielanie v RTVS sa vám presadiť nedarí. V rozhlase krajanské vysielanie existuje. Ale nezávisle od vás. Existovalo aj pred vznikom vášho združenia. Myslím si, že sme sa niekoľkokrát významne zasadili o to, aby nebolo zrušené. Také snahy tu totiž boli. V rozhlase vám náš lobing určite niekto potvrdí. Je cesta cez takéto médiá zmysluplná? Verejnoprávnu televíziu vďaka tým, čo ju humpľovali, dnes sledujú prakticky len tí, ktorí nemajú inú možnosť. Nie je lepšou cestou pre krajanov v zahraničí vysielanie cez internet? Koniec koncov, na webe už dnes možno sledovať relácie našich televízií z archívu, hoci treba priznať, že web STV toho veľa neponúka. Televíziu a rozhlas by som s internetovým vysielaním do kontradikcie nedával, podľa mňa to smeruje k istému zlúčeniu. Keď sme napríklad rokovali s pánom Machajom a technickým riaditeľom rozhlasu, obaja spomínali, že chcú vytvoriť modernú internetovú prezentáciu krajanského vysielania, ktorá sa bude automaticky preklápať aj do sociálnych sietí. Odtiaľ ho my dokážeme šíriť ďalej. Vy hovoríte o internete ako o riešení, ale treba myslieť aj na starších Slovákov trebárs na Ukrajine, ktorým by viac vyhovovalo, keby chytali program našej televízie terestriálne, prípadne ho mali k dispozícii v káblovke. A hoci máte pravdu, že na webe je aj archív relácií STV, problémom je kvalita obrazu, keďže nejde o HD. My totiž hovoríme o sledovaní televízie s plným komfortom, navyše chceme, aby sa vysielanie prispôsobilo aj potrebám Slovákov žijúcich v zahraničí. Televízia by mala jednak viac informovať o nich samotných, jednak využívať materiály krajanských, či verejnoprávnych televízií v rôznych štátoch, ktoré o našich Slovákoch vznikajú. My to pre našu televíziu dokážeme zabezpečiť. Spomínali ste voľby zo zahraničia cez internet. V čom je problém? Dnes môže Slovák zo zahraničia voliť len poštou, pričom sa musí zaregistrovať 50 dní vopred, aby dostal k dispozícii hlasovacie lístky. Je to mimoriadne nekomfortné. Dokonca omylom vypadla už aj tá možnosť, že ak Slovák pricestoval domov, mohol voliť v ktoromkoľvek obvode. Dnes mu, v prípade, že doma nemá trvalý pobyt, nemá kto vystaviť voličský preukaz. O tom, že sa nedá voliť ani na zastupiteľských úradoch Slovenska v zahraničí, radšej ani nehovorím. Internet by to všetko vyriešil. Možno ani nie. Argumenty ponúkol Tomáš Bella v časopise .týždeň. Tvrdí, že by to bolo rizikovejšie aj drahšie, než si väčšina ľudí myslí. A čo Estónci? Tí to zaviedli a mali dobré skúsenosti. Podľa mojich informácií sú zatiaľ jediní, a aj tam boli problémy. Významne tam však stúpol počet ľudí, ktorí takto hlasovali. Voľby cez internet sa im osvedčili. Tak konkrétne – každý občan má právo voliť podľa vlastného rozhodnutia, preto sa tak deje za plentou. Ako chcete vo všetkých domácnostiach zamedziť tomu, že nejaký despotický člen rodiny donúti ostatných, aby hlasovali za stranu, ktorá vyhovuje jemu? Ako chcete zabezpečiť, aby niekomu za hlavou nestál niekto, kto skupuje hlasy a nerozdával odmeny? O negramotnosti ľudí pri zabezpečovaní počítačov voči útokom a vírusom ani nehovorím. Nevravím, že som proti voľbám cez internet, len pripomínam riziká. Som si vedomý mnohých rizík, a nepochybujem, že tie veci treba vyriešiť ešte predtým, než sa také voľby spustia. Je jasné, že veci, ktoré ste spomenuli, by sa museli kvalifikovať ako trestný čin, čiže je potrebné zmeniť aj ďalšiu legislatívu. Na druhej strane sme v komisii, ktorú menoval minister vnútra k príprave volebného kódexu. Členom som aj ja, pričom sme začali diskutovať aj o kompromise, ktorý by umožnil hlasovanie cez internet len Slovákom v zahraničí. Tým sa obmedzia aj jednotlivé riziká. Kupovanie hlasov predsa nie je problémom krajanov v iných štátoch, ale najmä rómskych osád, respektíve iných sociálne vylúčených komunít. Nakoniec – aj keby to hlasovanie cez internet neprešlo, chceme, aby sa zlepšil aspoň súčasný stav. Možností je veľa, najmä v odstraňovaní byrokracie. Za peniaze Matice slovenskej by sa dalo robiť viac a lepšie Čo si myslíte o Matici slovenskej? Zgrupujú sa v nej podivné indivíduá, dlho jej šéfoval Jozef Markuš, známy odmietaním odpovedať na relevantné otázky novinárov, premenou Matice na cestovnú kanceláriu pre vyvolených, či zbavením sa väčšiny peňazí z Národného pokladu tým, že ich vedenie vrazilo do nebankovky. Šéfovia Matice tak dokázali kaziť meno aj tým, ktorí sa na úplnom spodku hierarchie snažili robiť niečo zmysluplné. Dnes je na čele zase Marián Tkáč, podľa spisov ÚPN agent ŠtB, ale aj plagiátor. Nové vedenie Matice slovenskej bude mať nepochybne ťažkú úlohu, aby nejako napravilo chyby tých, čo ju riadili v minulosti. Nie som odborník na jej vnútorné pomery, ale Matica vždy ako jednu zo svojich erbových vecí deklarovala, že sa stará aj o Slovákov žijúcich v zahraničí. Otvorene musím povedať, že sme to nejako necítili. Poviem to takto – na to, koľko peňazí vraj bolo na takéto veci vyčlenených, sme žiadnu poriadnu činnosť nezaznamenali. Výnimkou možno boli matičné svetové festivaly slovenskej mládeže, ktoré sa konali raz za tri roky. Inak nešlo o nejaké veľké podujatia, ktoré by vzbudili väčšiu pozornosť. Skôr sme mali z Matice slovenskej kontroverzné pocity, keďže nie všetko, čo sa dohodlo, sa aj zrealizovalo. Mám tomu rozumieť tak, že Matica sľubovala a potom slovo nedodržala? Dá sa to povedať aj tak. Je škoda, že inštitúcia s takou históriou sa v posledných rokoch viac venovala politike, než tomu, na čo je určená, a čo by sa od nej očakávalo. Finančné toky Matice boli roky zahmlievané, pričom si nárokovala peniaze zo štátneho rozpočtu, hoci nemala problém prešustrovať peniaze z Národného pokladu, na ktoré sa dlhodobo zbierali darcovia. Potrebujeme ju vôbec? V takej podobe, v akej fungovala celé tie dlhé roky, ju určite nepotrebujeme. Stále však chcem veriť, že sa ju podarí obrodiť. Z historického hľadiska by bolo hanbou a škodou, keby nebodaj zanikla. Treba však niekomu, kto nefunguje transparentne, platiť jeho koníček z daní? Prečo by sme mali prispievať na ľudácku literatúru, výlety po južnej Amerike, či profesionálnych hejslovákov? Nie som odborník na ich ekonomiku, ale naisto tam treba spraviť poriadny audit, či vôbec nejaké peniaze od štátu potrebujú, keďže vlastnia napríklad Neografiu. Dostali ju za korunu, aby v nej potom v duchu vlastenectva tlačili tvrdé porno. Presne tak. Ide pritom o podnik, ktorý produkuje solídne dividendy. Nad tým, či potrebujú peniaze od štátu, treba rozmýšľať až po tom, čo budeme vedieť, ako na tom skutočne sú. Samozrejme, treba zodpovedať aj otázku, ako je možné, že niekde sa zhromaždia veľké peniaze od darcov, ktoré potom niekto utopí v nejakom pochybnom fonde. Nebránim sa, aby sa zmysluplné veci financovali štátom, ale potom treba nastoliť tvrdú kontrolu, aby sa peniaze nestrácali. Zásadné stanovisko, či Maticu platiť alebo neplatiť z našich daní, by som však v tejto chvíli radšej nezaujal. V každom prípade som si istý, že za peniaze, ktoré tam tiekli, by sa dalo urobiť oveľa viac a užitočnejšieho. Či sa tam plytvalo, spreneverovalo, alebo šlo len o obrovskú neschopnosť vedenia, na to odpoveď nepoznám. Dobrým vzorom vlastenca je Čarnogurský Sme alebo nie sme holubičí národ? Ja si to nemyslím. Slováci sú navyše dosť heterogénni, tí na juhu sú iní ako na východe alebo na severe, takže sa to nedá zovšeobecniť. Máme však takú trochu zbojnícku a jánošíkovskú povahu. Nemyslím zbojnícku v zmysle krádeží, ale v tom, že si dokážeme pekne buchnúť po stole. Nie sme teda holubičí, ale zase v niektorých situáciách sa ukázalo, že dokážeme oveľa lepšie znášať dôsledky tvrdých reforiem, než susedia ako Česi alebo Maďari. Vieme sa teda skloniť, ale si aj dupnúť. Nie sme však príliš bolestínski? Raz sa vyhovárame na jedných, potom na druhých, na Turkov, na Maďarov, na Čechov... S tým stopercentne súhlasím. Fejtonista Marián Vanek, Slovák žijúci na Šumave, raz napísal fejtón Slovák a krivda, kde presne vystihol práve túto našu vlastnosť. Kde je hranica medzi zdravým vlastenectvom a fanatickým hejslováctvom? Nezdravé to začína byť tam, kde sa začínajú prejavovať negatívne emócie voči iným národom. Vyčleňovať sa voči všetkým, že sme najlepší, je šovinizmus, nie vlastenectvo. Existuje dokonca jeden humorný bonmot, ktorý ironizuje odpoveď na otázku, čo je to národ. Odpoveď znie, že národ je skupina ľudí, ktorá zdieľa spoločné mýty a spoločnú nenávisť voči susedom. A presne takto by to nemalo byť. Viete uviesť politika, ktorý stelesňuje správne vlastenectvo? (po dlhšom premýšľaní) Je ich viac, ale uvediem jedného, ktorý to celé vystihuje - Ján Čarnogurský. Tým nechcem povedať, že súhlasím so všetkými jeho názormi v iných oblastiach. Z dôvodu objektivity sme so žiadosťou o rozhovor oslovili aj šéfa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milana Vetráka s tým, aby mohol reagovať na vyslovené obvinenia. Súhlasil, rozhovor prinesieme v krátkom čase. Rozhovor bol autorizovaný, Vladimír Skalský v prepise nič nezmenil. Medzititulky: redakcia streda 6. 4. 2011 1:00 | Karol Sudor | FOTO - Karol Sudor, archív V. S. © 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená. Téma: Rozhovory z denníka SME 21.9.2011Kubánsky disident: Človek si zvykne aj na väzenie18.9.2011Zemková: Zrušením koncesií RTVS opäť zoštátnia13.9.2011Sulík: Premiérka euroval s dôverou vláde nespojí12.9.2011Slovenský vojak: Z Afganistanu sa možno niekto nevráti7.9.2011Anton Moravčík: Aj dravce balia frajerky podľa vzhľaduViac článkov z témy V Írsku prší inak Števa Opremčáková · Vydavateľstvo: HladoHlas, 2011 NA SKLADE NOVINKA Bežná cena : 8,99 € Naša cena: 7,19 € Silne emocionálny príbeh ženy, ktorá v návale pnutia života ukončila všetko "slovenské" a v znamení hesla, že zmena je nádej, sa vybrala do Írska zarobiť, ale hlavne nájsť samu seba. Typický žensky napísaný román autorky z Košíc rozpráva o všetkom čo ju stretlo a neminulo na jej životnej púti sebapoznávania - láska k zadanému mužovi, potrat, všemožné druhy citového upírstva a príkoria zo strany zamestnávateľov. Autorka pútavo približuje typický írsky naturel, ako aj drsnú írsku prírodu a formou autobiografického vyznania s hlbokým citom popisuje, ako sa s ním ona i jej slovenské kamarátky popasovali. S témou sa vysporiadava z hĺbky milujúcej duše, uvedomujúc si pritom, že často upadá do tragikomickej polohy. Dokáže sa v ďalekom upršanom a zelenom Írsku vymaniť z metastáz zakázanej lásky, kvôli ktorej opustila domov? +++++++++++++++++++++++ Toto vysiela slovenska Televizia... BRAVO !!!!! Dobrý deň! S radosťou Vás informujem o cykle svedectiev na obrazovke STV Môj príbeh. Dve relácie boli odvysielané. Najbližšie termíny vysielaní: Bol som narkoman - repríza - 27/9 o 16.10 Bola som prostitútka - premiéra - 2/10 o 13.30 - repríza 4/10 o 16.10 Závislý kazateľ - premiéra - 9/10 o 13.55 - repríza 11/9 o 16.10 Na webe STV sa zatiaľ pre Môj príbeh miesto vo videoarchíve nenašlo. Potešujúca správa pre tých, ktorí nestihli vysielanie: reláciu nájdete na youtube. Tu si môžete pozrieť časť Bola som alkoholička: http://www.youtube.com/watch?v=Wg67Vo5bhCQ&feature=related Tu je Bol som narkoman: http://www.youtube.com/watch?v=vKe86AYPNZY&feature=related Možno by pomohol záujem divákov a ohlasy na reláciu. Vaše názory na Môj príbeh čakáme na: [email protected]. +++++++++++++++++++++++ Po internete sa začali šíriť ohováračské a najmä anonymné pamflety. Na toto reaguje priložená glosa. Redakcia Stálej konferencie PanSÚ Potkany vyliezajú z dier 28. septembra 2011 Glosa www.pansu.sk Zdá sa, že blíži druhé kolo krízy a komunisti zacítili svoju príležitosť. Aspoň si to myslia. Domnievajú sa, že sa napĺňa predpoveď ich hymny – Internacionály a že posledná borba skutočne vzplanie. Keďže platí, že „Čo sa babe chcelo, to sa babe prisnilo“, ignorujú skutočnosť, že na návrat komunistickej vlády, v akejkoľvek forme, nie sú vhodné nielen vnútorné ale najmä medzinárodné podmienky – komunistická strana je okrajovou politickou stranou a chýba komunistický Sovietsky zväz a navyše, Slovensko je členom NATO. Čoraz častejšie sa objavujú články a úvahy velebiace takzvaný reálny socializmus, ktoré nás presviedčajú o tom ako nám bolo za vlády komunistov dobre a každého, kto sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na odstránení ich vlády nazývajú zradcom. Nie je to tak dávno, čo som písal o anonymnej propagande a musím opakovať, že ak niekto otvorene hlása svoje názory a podpíše pod ne, tak to, že má diametrálne odlišný názor ako ja, mi nijako neprekáža. Opakujem, každý máme právo na svoj názor a je dobre ak ho môžeme slobodne a verejne prejaviť – počas komunistickej vlády sme to nesmeli. Žije však medzi nami množstvo ľudských potkanov, ktorí sa pohybujú v tme anonymity, obľubujú špinu ohováračských klebiet, svojimi jedovatými výkalmi šíria mor neznášanlivosti a takto škodia rovnako občianskemu spolunažívaniu, ako aj slovenskej národnej veci. O čo menej urobili pre slovenskú vec, o to viac jej škodia. Je jedno, či to robia z neskúsenosti a mladíckej nerozvážnosti, alebo sa nechali nahovoriť niekým, kto má komplexy neuznaného veľducha, prípadne či ich niekto za to platí. Na týchto potkanov ale platí jedna stará múdrosť, a to rozhodnutie kráľa Šalamúna, ktorý neposlúchol radu, aby dal vyrezať jazyky klebetníkom, ale rozhodol, že treba odrezať uši tým, čo klebety počúvajú. Potkan, zostane potkanom, aj keby sa obliekol do anjelského rúcha. Preto priatelia oddeľujme podpísané polemické články od špinavých klebiet a najmä, neverme potkanom a nepomáhajme im ďalej šíriť nákazu. JUDr. Milan Janičina, predseda PanSÚ +++++++++++++++++++++++ V mene vyšších štátnych záujmov, v mene KGB a ŠtB Pomaly to bude už sedemnásť rokov od pamätných novembrových udalostí v roku 1989. Týmto obdobím sa začalo niečo, čo v ekonomickom drancovaní a rozkrádaní majetku pripomína Február 1948, hlavne keď sa jedná o rozkrádanie hnuteľných a nehnuteľných majetkov cez vysokú politiku. Pokiaľ v období, od ktorého už uplynulo vyše 59 rokov, bol hlavným zbojníkom, znárodňovateľom – rabovačom štát, ktorému v tom období vládla nastupujúca komunistická diktatúra, z drvivej väčšiny sa brali súkromné majetky, ktoré sa obratom menili na štátne, samozrejme, v mene platných zákonov, za týmto účelom vytvorených. Mnohí o svoj majetok prišli aj takým spôsobom, že najskôr z nich ŠtB vyrobila nepriateľov štátu a robotníckej triedy, no a po ich odsúdení vo vykonštruovaných procesoch automaticky prichádzali o majetky, ktoré potom za lacný peniaz prechádzali do vlastníctva vyvolených súdruhov. Aj novembrové a ponovembrové udalosti z roku 1989, ako aj po roku 1989, týkajúce sa bývalej Československej socialistickej republiky, boli hlavne o presunoch stámiliardových majetkov do tých vyvolených súkromných rúk. Nielen domácich, ale aj zahraničných. Tentoraz sa, na rozdiel od Februára 1948, raboval štátny majetok. Nielen samotná ponovembrová príprava, ale aj samotná prednovembrová príprava tohto bezbrehého rabovania boli opäť v réžii úzkych skupín KSČ, ŠtB a KGB. Mnohí z týchto elitných súdruhov sa pri rozkrádaní štátneho majetku dokázali spojiť aj s tými, ktorých dlhé roky nazývali imperialistami, kapitalistami či vojnovými štváčmi a zákernými nepriateľmi socialistického tábora. Pochopili, že peniaze nesmrdia, aj keď to vedeli už veľmi dávno pred novembrom, no z ideologického dôvodu si ešte nemohli dovoliť to, čo začali realizovať po novembri 1989. Pojmy ako sloboda, demokracia či ľudské práva spomínané v tom období kadejakými havlomodlárskymi pseudohumanistami tu boli len fixnými a zastierajúcimi predstavami a ohlupovaním, nemajúcich ani tržnú hodnotu jedného kotúča toaletného papiera. Peniaze a nové prerozdelenie moci dokázali spojiť – zjednotiť zločincov z KSČ a ŠtB s tzv. disentom, nomenklatúrnym disentom, či im podobnými zaklínačmi demokracie a ľudských práv, ktorí boli štedro dotovaní tvrdou západnou menou. Mimoriadne špinavú úlohu tu hrali aj politici KDH a KDU-ČSL, cynicky sa skrývajúc za vieru, kresťanské hodnoty či samotného Boha. Neexistovali žiadne náhody Nech sa robia niektoré veci aj v tom najprísnejšom utajení, ich realizátori nikdy nemajú záruky, že o tomto sa raz verejnosť nedozvie. To sa vzťahuje aj na samotnú prípravu a realizáciu novembrových a ponovembrových udalostí v bývalom Československu. Dnes už môžeme povedať, že o zmenu režimu sa usilovali dve vplyvné skupiny KSČ a ŠtB. Tá prvá chcela chod udalostí realizovať dosiahnutím odstúpenia skostnatenej komunistickej nomenklatúry jakešovského typu. Táto skupina si bola veľmi dobre vedomá, že vývoj doby sa už nedá zastaviť v mene nejakých dogiem, preto bola odhodlaná realizovať viaceré zmeny, či už politické, ekonomické, ako aj zmeny týkajúce sa ľudských práv, či slobody vyznania, alebo sa dokonca podeliť aj o moc. Mal to byť tzv. obrodený socialistický systém, ktorý mal neskôr splynúť do tzv. sociálnodemokratickej platformy. Aj keď mnohí tvrdia, hlavne predstavitelia pravicového českého a slovenského ranno-kapitalistického zlodejského systému, že takéto niečo sa nedá reformovať, ponovembrová realita nám ukázala, že tento systém by bol, hlavne po ekonomickej línii, omnoho menej zločineckejší a zlodejskejší, ako ten pravicový, rannokapitalistický, fašistický a zločinecko-zlodejský systém, ktorý tu paradoxne vytvorili pretransformovaní prednovembroví komunisticko-fašistickí zločinci z KSČ a ŠtB, samozrejme, s požehnaním disidentských havlomodlárskych kolaborantov, ako aj v spolupráci so štátno-zlodejskou pravicovou chamraďou riadenou istým Václavom Klausom. Druhá, omnoho vplyvnejšia a silnejšia skupina mala taktiež svoj plán, ktorý sa začal realizovať už niekedy v roku 1985. Tu sa nepočítalo s demokratizáciou socializmu, ale s tvrdým ranno-kapitalistickým ekonomickým systémom, kde na vrchole ekonomickej pyramídy moci budú stáť ľudia, cynickí ekonomickí zločinci, pre ktorých radový český či slovenský občan bude mať asi takú hodnotu, ako černoch pre otrokára 200 – 300 rokov dozadu. Samozrejme, že drsnosť tejto novej garnitúry tu bude obrusovaná či poľudšťovaná cez médiá, ako aj rôzne tzv. občianske skupiny a mimovládne organizácie, ktoré tu boli za pochybný finančný kapitál vytvorené. Už v roku 1987 sa začali vysielať do zahraničia skupiny vytypovaných mladých ľudí, ktorých ŠtB a KGB pripravovala do neskorších silných ekonomických pozícií, ale ešte predtým tam aj presúvať stámilióny korún, čo malo v skutočnosti vybraným predstaviteľom týchto dvoch zložiek zabezpečiť neskoršie dominantné postavenie. Takýmto spôsobom začínali aj niektorí dnešní zakladatelia Penty Jaroslav Haščák a Marek Dospiva. O tom, ako aj o úlohe prednovembrového arcizločinca Alojza Lorenca, posledného náčelníka ŠtB, si povieme neskôr. Ako som už v horeuvedenom podnadpise pripomenul, ŠtB nenechávala nič na náhodu. Za týmto účelom dokonca ešte v rokoch 1988 – 89 pripravovala nádejných adeptov do kategórie TS – agent ŠtB. Názorne si to zdokumentujeme na prípade Romana Filisteina, nar. 2. 6. 1967 a Radovana Ujházyho, nar. 12. 6. 1967. Obaja sa stali TS – agentmi ŠtB v pomerne mladom veku 22 rokov, tesne pred novembrom 1989. Niekto môže namietnuť, no a čo, veď sa jednalo o neškodných zelenáčov, ktorí po novembri 1989 splynuli s davom. Omyl, vážení. Veľký omyl. Že ŠtB po ekonomickej línii pracovala mimoriadne precízne, si zdokumentujeme práve na týchto dvoch, v novembri 1989 ešte 22-ročných mladíkoch. Radovan Ujházy, TS – agent ŠtB, reg. č. 40321, krycie meno RADO, ako aj Roman Filistein, reg. č. 30833, krycie meno BIOLOG, sa nám po novembri 1989 z ekonomickej a politickej sféry nestratili. Že napr. Roman Filistein sa stal dokonca agentom centrály II. správy ŠtB svedčí o tom, že riadiace orgány si ho museli nielen vysoko ceniť, ale mať s ním aj ďalekosiahle plány. Preto aj ľudí rozumejúcich problematike neprekvapilo, keď v auguste 2003 sa prevalil škandál okolo bratislavského letiska, ktoré sa pokúšala ovládnuť istá vplyvná skupina poslancov z SDKÚ v Bratislavskom samosprávnom kraji okolo Romana Filisteina. Už vtedy sa totiž objavili úvahy o záujme viedenského letiska kúpiť bratislavské letisko, čo by pre slovenskú stranu bolo nevýhodné. Ako vidieť, obavy či úvahy sa nakoniec potvrdili začiatkom januára 2006, keď minister dopravy Pavol Prokopovič obhajoval predať 66-percent akcií bratislavského a košického letiska konzorciu TwoOne, ktoré tvorí Flughafen Wien (Rakúsko), Raiffeisen Zentralbank (Rakúsko) a Penta Group (Česko a Slovensko). Paradoxné je to, že drvivá väčšina analytikov a odborníkov tvrdí, že takýto obchod je mimoriadne nevýhodný pre Slovensko. Ďalej tvrdia, že letiská sa jednoducho nepredávajú, hlavne nie do zahraničia a tobôž nie konkurencii. Ako si ďalej ukážeme, ani agentovi ŠtB Radovanovi Ujházymu sa neviedlo zle. Niekedy v júni 1992 sa mi podarilo získať Správu o personálnom a kapitálovom prepojení medzi investičnými privatizačnými fondami a investičnými spoločnosťami. Stav bol k 31. decembru 1991 a v januári 1992 bola táto Správa odovzdaná vtedajšiemu predsedovi vlády SR Jánovi Čarnogurskému. Len tak mimochodom, prakticky všetky investičné fondy a investičné spoločnosti ovládali bývalí členovia komunistickej nomenklatúry, bývalí dôstojníci ŠtB, agenti ŠtB, ako aj bývalí vysokí úradníci komunistických ministerstiev a prednovembrových finančných sfér. Nachádza sa tu aj meno Radovana Ujházyho. V tabuľke - Funkcia v IPF alebo u zakladateľa, má v tom období tento 24-ročný mladík nasledujúce funkcie: Eastbrokers fond, a.s. – výkon správy fondu, Podnikateľský investičný fond ZPS – výkon správy fondu, Detský kupónový fond, a.s. – výkon správy fondu, Prvý privatizačný fond a.s. – výkon správy fondu, Humanita a.s. – člen dozornej rady, KOVO a.s. – člen predstavenstva, Banícky fond a.s. – člen predstavenstva, Južný fond a.s. – člen dozornej rady, Novohradský fond a.s. – člen predstavenstva. V rubrike – Poznámka – ešte figuruje ako zakladateľ Golden club a.s. – riaditeľ a.s.. A čo myslíte, kto bol v tom období jeho zamestnávateľ? No predsa PSI, kde bol v tom období generálnym riaditeľom Ing. Peter Vajda a Radovan Ujházy tu pracoval v oddelení investičného výskumu. V tejto Správe ale Ing. Peter Vajda nebol vedený len ako generálny riaditeľ PSI. Mal aj ďalšie výnosné džoby. V Prvom privatizačnom fonde a.s. bol členom dozornej rady, v Garantovanom fonde a.s. bol taktiež členom dozornej rady, v Zlatom fonde a.s. bol taktiež členom dozornej rady, v Humanitnom fonde a.s. bol ako člen predstavenstva, v Novohradskom fonde bol členom dozornej rady. Keďže sa mu málilo, chúďatku utrápenému a „finančne podvyživenému“, tak ešte fungoval aj v Credit fonde a.s. a v Cosmexinveste a.s. Len tak mimochodom, mimo týchto dvoch pánov sa v dotyčnej Správe nachádzalo ďalších 17 pracovníkov PSI, z celkového počtu 125 mien. Niektoré mená sú tu mimoriadne zaujímavé, napr. súdruh akademik Milan Čič, ktorý ako poslanec Federálneho zhromaždenia bol členom predstavenstva v Spoločnosti pre rozvoj severného Slovenska s personálnym napojením IPF na banku Bohémia, ako aj na Severoslovenský podnikateľský IPF. Vráťme sa ale k Ing. Petrovi Vajdovi. Veľmi rád si od neho nechám vysvetliť nasledovné: Ako náznak riešenia divokej Mečiarovej privatizácie Ivan Mikloš chcel vysporiadanie údajne nezákonnej privatizácie Slovnaftu Hatinovou Slovintegrou a.s., ktorá nadobudla 37% akcií nákupom zo štátnych financií Slovnaftu a Benzinolu. Okrem toho Hatina získal ďalších 10% akcií Slovnaftu prostredníctvom účelovo zriadenej s.r.o. v Novákoch, ktorej spolukonateľom bol aj nebohý Ducký a tým sa stal majoritným držiteľom balíka akcií jedného z najziskovejších strategických podnikov v štáte. Pod mediálnou hrozbou, kde Vajda bol spolumajiteľom SME, musel Hatina vrátiť 10% akcií z Nováckej s.r.o. naspäť do FNM. Tieto boli tajne predané iba Ing. Petrovi Vajdovi za štvrtinu pôvodne emitovanej ceny. Predajom akcií Slovintegry a.s. MOLu sa zrodili ďalší piati miliardári vrátane Hatinu. Predajom Vajdových 10% akcií MOLu mu tieto vyniesli čistý lichvársky zisk 1,6 miliardy Sk. Preto si rád počkám na stanovisko nielen Ing. Vajdu, ale aj ostatných zainteresovaných. V denníku SME z 5. 5. 2003 na str. 19 bol rozhovor pod nadpisom – Ujházy: Spoveď agenta, ktorý riadil revolúciu. Stojí za to priblížiť čitateľom niektoré jeho názory. Hoci v tom období mal už 36 rokov, aj keď v mnohých veciach klamal, čitatelia, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, budú niektorými odpoveďami prekvapení. V úvode rozhovoru ho redaktorka predstavila nasledujúcimi vetami: Bývalí agenti alebo spolupracovníci Štátnej bezpečnosti sú dodnes vo vysokých funkciách. My sme sa zamerali na podnikateľov. Ponúkame vám príbeh človeka, ktorý podpísal spoluprácu s ŠtB, a neskôr viedol ako študent na ekonomickej univerzite revolúciu. Expredseda predstavenstva VSŽ nominovaný cez finančnú skupinu Istrokapitál hovorí, že je to dnes trauma, s ktorou musí žiť. V Cibulkových zoznamoch je vedený ako agent, tajný spolupracovník a dôverník s krycím menom Rado. To si vymyslel sám: „Keď sa ma spýtali na krycie meno, nič iné mi nenapadlo. Všetci ma tak volajú.“ RADOVAN UJHÁZY hovorí, že ide o jeho najväčšiu životnú traumu. Už z úvodu, ako ho napísala redaktorka ktorá s ním robila rozhovor, sa môžeme dozvedieť, že byť agentom ŠtB je veľmi výnosný džob. Veď si len porovnajme všetky tie jeho funkcie v období rokov 1990 – 1992, ako je to zdokumentované vo vyše uvedenej Správe, ktorú v januári 1992 dostal vtedajší predseda vlády SR Ján Čarnogurský, ale aj tie ďalšie významné funkcie – džoby, ktoré nasledovali. Samozrejme, že všetky tieto funkcie boli a sú aj nadpriemerne honorované. Že bývalá ŠtB naďalej preferuje, že svoj svojmu vždy pomôže, svedčia aj nasledovné pasáže z rozhovoru. Na otázku – Postupne ste sa dostali do vysokých ekonomických kruhov. Kedy ste sa prvýkrát stretli s tým, že vám váš podpis niekto pripomenul? „Naopak, ja som to pripomenul mojim šéfom. Bol som na škole členom prvého senátu, z ktorého som odstúpil, lebo sme sa mali lustrovať. Zároveň som bol poradcom investičnej skupiny a dostal som ponuku venovať sa tomu úplne. Vtedy som pozval na obed rozhodujúcich akcionárov a povedal som im, že mám problém. Vysvetlil som im to a myslím si, že som ich prekvapil. Porozprávali mi príbehy iných svojich známych, novinárov, najmä športových redaktorov.“ (Pán Ujházy nám pripomenul, že ŠtB by bolo treba premenovať na dobročinnú a ľudomilnú organizácia – pozn. autora V. P. ) Na otázku – Neskôr ste sa dostali do vedenia VSŽ, tam za vami nikto nebol? „Vo VSŽ som o tom informoval človeka, čo mal na starosti PR. Nikdy som sa nestretol s tým, že by ma niekto vydieral.“ (Nepochybujem o tom, že pokiaľ by pán Ujházy nebol agentom ŠtB, ťažko by sa zamestnal niekde, čo nielen ŠtB zakladala, ale aj kde rozhoduje – pozn. autora V. P.) Mimochodom, je tu ešte taká zvláštna perlička, ktorú stojí za pozornosť si pripomenúť. Ešte máme v živej pamäti predvolebnú bicyklovú kampaň Mikuláša Dzurindu v roku 1998. V pelotóne, ktorý ho sprevádzal, boli aj páni Radovan Ujházy a Roman Filistein. Tesne po novembri 1989 vlastnila KSČ majetok v hodnote asi 10 miliárd korún. Mimo toho vlastnila a užívala nehnuteľnosti štátu v hodnote piatich miliárd korún, pričom mala aj ďalšie príjmy. Sú nezvratné dôkazy, že tento majetok, ale už v súkromných rukách, opätovne vlastnia bývalí komunisti, bývalí dôstojníci ŠtB, agenti ŠtB, ako aj vysokí úradníci bývalých komunistických ministerstiev. Ako je to možné? Veď už v máji 1990 bol na základe tlaku verejnosti vo Federálnom zhromaždení vypracovaný zákon o navrátení majetku KSČ a SZM ľudu ČSFR. Lenže tento zákon nadobudol právoplatnosť až k 1. 1. 1991. To teda znamenalo, že KSČ a SZM mali dlhých sedem mesiacov na to, aby tento majetok mohli rozpredávať a prenajímať súkromným osobám – komunistom, eštebákom a agentom ŠtB. Že takéto niečo sa mohlo stať, bolo hlavne zásluhou dvoch, komunisticko-fašistickou ideológiou vyškolených právnikov Jičínského a Rychetského, ktorí v tom období pôsobili ako hlavní legislatívci vo Federálnom zhromaždení ČSFR. Hanba a hnus, že Jičínský doteraz pôsobí ako poslanec českého parlamentu za sociálnu demokraciu, a Rychetský je dokonca predsedom Ústavného súdu ČR. Položme si otázku, či táto zásadná legislatívna chyba bola náhodná či vedomá? Dnes možno jednoznačne povedať, že sa jednalo o úmysel. Vedomý úmysel. Podobná šanca sa totiž nechala aj rozkrádaniu štátneho majetku bývalých podnikov zahraničného obchodu. A aby za toto zlodejstvo nemohol byť nikto postihnutý, odhlasoval federálny parlament, vedľa ďalších dobre premyslených úprav trestného zákona, ZRUŠENIE PARAGRAFU O TRESTNOM POSTIHU ZA ROZKRÁDANIE MAJETKU V SOCIALISTICKOM VLASTNÍCTVE. Poslaneckí tupohlavci tvrdili, že zbavujú trestný zákon ideologického paškvilu, a pritom v skutočnosti odhlasovali beztrestnosť komunistickým zločincom a zlodejom. Taktiež bolo odmietnuté aj použitie lustračného zákona pre Investičné privatizačné fondy. Preto ich mohli ovládnuť bývalí nomenklatúrni komunisti, bývalí dôstojníci ŠtB, ako aj agenti ŠtB. Ako títo zločinci a zlodeji bačovali v týchto fondoch, možno dokumentovať napríklad na Harvardských fondoch, ktoré boli pod kontrolou technickej správy ŠtB, a ktoré tak s obľubou propagoval a ospevoval treťotriedny ekonóm a trhový boľševický ošklbovač Václav Klaus. Kapitálny úlovok CIA Dnes, nielen 17 rokov po novembri 1989, ale aj neskoršie udalosti v bývalej Juhoslávii či na Ukrajine nám názorne dokumentujú, že nielen americká administratíva, ale aj CIA či iné mocenské spravodajské služby tu zohrávali nezanedbateľnú úlohu. Po získaní nových vecí či ďalších odborných analýz môžem konštatovať, že v bývalom Československu existovalo vplyvné mocenské centrum, ktoré sa začínalo nielen ideologicky, ale hlavne ekonomicky zbližovať s trhovým americkým a západným európskym systémom. Pokiaľ prechod od socializmu k trhovému americkému či prozápadne európskemu ekonomickému modelu mal mať bezbolestný či nekrvavý priebeh, muselo tu byť nielen určité prepojenie s neskoršou koordináciou silových a spravodajských mocenských zložiek, ale aj istý druh dôvery. Kapitálnym úlovkom pre CIA bolo naverbovanie V. Vajnara pre spoluprácu, keď pracoval v misii OSN v USA. Vtedy ešte netušili, že z dotyčného súdruha sa neskôr stane vedúci sekretariátu generálneho tajomníka ÚV KSČ G. Husáka, a v roku 1983 z jeho rozhodnutia sa stane ministrom vnútra Československej socialistickej republiky. Pravdepodobne ani ŠtB by sa nikdy o tomto nedozvedela, nebyť istej náhody. Ale aj priebeh tejto náhody len dokazuje, že napr. niektorí ich odborníci patrili medzi svetové špičky vo svojom obore, na rozdiel od hrubých a primitívnych hulvátov, ktorí mali na starosti tzv. vnútorných nepriateľov. Ako vlastne k tomuto odhaleniu prišlo? Spravodajca Hlasu Ameriky J. Naegele bol na návšteve u Jána Čarnogurského. Jeho cestu z Prahy do Bratislavy sledovalo špeciálne komando ŠtB, a celý rozhovor Čarnogurského s Naegelem bol nahrávaný. Počas tohto rozhovoru Naegele Čarnogurskému povedal, že V. Vajnar by mal vymeniť na funkcii ministra zahraničných vecí B. Chňoupka. Čarnogurský vyjadril počudovanie, prečo má minister vnútra prejsť na funkciu ministra zahraničných vecí. Naegele povedal, že to je v poriadku, lebo Vajnar je pre Západ prijateľný. Na základe tohto vyjadrenia špecialisti z ŠtB urobili dôkladnú analýzu, po ktorej sa im neskôr podarilo zistiť, že Vajnar bol naverbovaný CIA, keď pracoval v misii OSN v USA. No ani toto zistenie nebolo konečné. Neskôr bol v Prahe zaistený cudzinec od CIA, ktorý mal pri sebe závažné dokumenty. Jeho osobnú prehliadku schválil náčelník odboru v Prahe. Keď sa to Vajnar ako minister vnútra dozvedel, okamžite tohto náčelníka odboru, ako aj jeho dvoch podriadených, ktorí osobnú prehliadku nariadili, prepustil. V roku 1985 Vajnar ponúkol Lorencovi funkciu prvého námestníka federálneho ministra vnútra. Keďže Vajnar, pokiaľ sa mám odvolať na svedectvo samotného Lorenca, bol vzdelaný, skúsený a veľmi pracovitý človek, pedant a skúsený diplomat so značnou dávkou nedôverčivosti, možno sa plným právom domnievať, že od tohto okamihu, alebo po nejakom čase od tohto okamihu sa Lorenc stáva jedným z kľúčových hráčov v udalostiach, ktoré sa tu odohrali v novembri 1989. Za ministrovania V. Vajnara bol šedou eminenciou na dotyčnom ministerstve aj pplk. Krása, jedna z hlavných osobností koordinácie činnosti nielen v novembri 1989, ale aj po novembri 1989 pri nových a nekrvavých politicko-ekonomických zmenách. Pri dvoch reorganizáciách vlády v roku 1988 prišiel o svoju funkciu aj V. Vajnar. Podľa mojich informácií si nielen ÚV KSČ, ale ani RVHP nemohli kvôli blamáži dovoliť priznať, že minister vnútra socialistického štátu bol spolupracovníkom CIA. Jeho odvolanie komentoval Alojz Lorenc takto – „Ľudia túžili po zmenách a čakali, kto ich osloví presvedčivým programom.“ (Ministerstvo strachu? – str. 145). Hoci Lorenc ako najvyšší šéf ŠtB musel vedieť o Vajnarovej činnosti pre CIA, nemá doteraz záujem o tomto hovoriť. Neskôr odhalená realita nám ukazuje, že Vajnar, Lorenc a Krása, samozrejme v úzkej spolupráci s KGB a ŠtB už v roku 1987 pripravovali vytypované a dobre preverené skupiny mladých kádrov, kde niektorí boli presúvaní priamo do zahraničia, napr. do Sovietskeho zväzu a Číny. Taktiež sa do zahraničných bánk presúvali stámilióny korún. Z jednej takejto skupiny vznikla neskôr v roku 1994 aj Penta Group. Tejto finančnej skupine, ktorej základy boli položené komunistickou nomenklatúrou, KGB a ŠtB, bude venovaná samostatná kapitola. Len tak mimochodom, bolo by zaujímavé Lorencove vysvetlenie ohľadom jedného zo zakladateľov Penty Group Mareka Dospivu, čo v skutočnosti rozhodlo, že bol vybraný v roku 1987 do tzv. čínskeho a ruského výsadku. Z niektorých informácii a dokumentov mi vyplýva, že existuje rodinný či príbuzenský vzťah medzi ním a Milošom Dospivom, občanom českej národnosti, bývalým dôstojníkom I. správy ŠtB, jedným z vrahov tajne vysväteného kňaza Přemysla Coufala vo februári 1981 v Bratislave. Treba pripomenúť, že Miloš Dospiva sa stal príslušníkom ŠtB už v roku 1948. O niekoľko mesiacov po násilnej smrti tohto tajne vysväteného kňaza sa Alojz Lorenc stal náčelníkom ZNB hlavného mesta Bratislavy a Západoslovenského kraja. Súčasťou správy ZNB bola aj správa ŠtB, ktorá mala na starosti Přemysla Coufala. Takže Lorenc musel o všetkom vedieť. Ponovembroví politici ako predĺžené ruky zločincov z KSČ a ŠtB Je to taký zvláštny paradox, že Ján Čarnogurský, hoci nechtiac, sa spolupodieľal na odhalení V. Vajnara. Horšie ale je, že tento politik sa vedome, ako spolupáchateľ, spolupodieľal na najzavrhnutiahodnejších ekonomických zločinoch na nezanedbateľnej časti slovenského národa. No ani toto nie je konečný odpočet jeho zločinov a kolaborácie so zločincami z KSČ a ŠtB po novembri 1989. Ako politik sa svojou činnosťou spolupodieľal nielen na likvidácii kresťanstva na Slovensku, oslabovaniu či spochybňovaniu kresťanských ideálov, ale sa aj spolupodieľal na oslabovaní a spochybňovaní pozícií najvyšších predstaviteľov Kristovej cirkvi na Slovensku. Tak ako KDU-ČSL v Českej republike urobila z Ježiša Krista, obrazne povedané, politického prostitúta, tak politici typu Jána Čarnogurského urobili z KDH bezcitnú a cynickú, hermeticky uzatvorenú, Antikristovu organizáciu. Mám dosť dôvodov tvrdiť, že to robili a robia vedome a cieľavedome. Dôvodov je niekoľko. Pre sionisticko-židovské kruhy, ako aj liberálne kruhy a rôzne sily zla, je úplne neprípustné, aby kresťanstvo nielen v rovine politickej, ale aj v rovine občianskej, sa stalo vedúcou silou na Slovensku po novembri 1989, hoci prednovembrová realita to priamo predurčovala. Prečo zrazu taký strach? Dôvod je vcelku jednoduchý. Pokiaľ by na Slovensku vládli skutoční kresťanskí politici, tak by sa tu nikdy neboli realizovali také ekonomické zločiny, ako aj zločiny proti ľudskosti, aké sa tu napáchali za posledných 16 rokov. Pričom tieto zločiny sa realizovali v mene pretransformovanej prednovembrovej komunisticko-eštebáckej oligarchie a ich pomocníkov – zločineckých a zlodejských politikov. Tvrdím, že touto politikou najvyšší predstavitelia KDH vedome oslabujú a spochybňujú autoritu najvyšších predstaviteľov Kristovej cirkvi na Slovensku, ale aj samotné kresťanstvo. O bezbrehom cynizme Jána Čarnogurského svedčia napr. aj jeho výroky v týždenníku Domino fórum číslo 46/2005, citujem: „V sociálnej sfére sa komunizmus na Slovensku premenil na najtvrdší kapitalizmus, akého dnes už ani na Západe niet.“ Pri tejto jeho vete, vete pravdivej a realistickej si treba uvedomiť, že toto tu zaviedli a zrealizovali komunisti a eštebáci utrhnutí z reťaze v mene demokracie, slobody a ľudských práv v podaní disidentských kolaborantov. Vyrabovali majetok tohto národa ako tí najzločineckejší novodobí fašistickí vyvrheli, potláčajúci pri tom nielen právo na život, ale aj právo na dôstojný život nezanedbateľnej časti slovenských občanov. Dokonca im už neprekáža ani zavádzanie systému kolektívnej viny na nevinných občanoch za ekonomické zločiny, ktoré tu spolu s politikmi napáchali. Že je to aj zásluhou takých, ako je on sám, svedčí aj ďalší výrok v dotyčnom týždenníku, citujem: „Na našej vnútroštátnej úrovni dohody medzi disidentmi a komunistickou vládou sa dosiahlo, že pád komunizmu sa udial vcelku kultúrne v rámci ústavných pravidiel a najmä bez krviprelievania.“ Škoda len, že nemal odvahu povedať, že za vlastizradu a kolaboráciu disentu s komunisticko-eštebáckymi fašistickými zločincami sa nám títo po novembri 1989 odvďačili nielen tými najodpornejšími nekultúrnymi protiústavnými metódami, ale aj psychickou a fyzickou likvidáciou nevinných občanov, kde nezanedbateľný počet z nich dohnali k sociálnym samovraždám. V týždenníku Nové slovo bez rešpektu č. 27/1994 jednoznačne priznal, že ako predseda vlády sa spolupodieľal na najzávažnejších ekonomických zločinoch, spojených s protizákonným rabovaním majetku, citujem: „V prostredí, kde som sa pohyboval ja, sa hovorilo, že prví privatizovali starí komunisti, ktorí si nahrabali peniaze. Keby som bol chcel podnikať kroky proti privatizérom, moji prívrženci by to boli privítali. Verejne som vtedy povedal, že poznám aj špinavé peniaze a že sú mechanizmy aspoň čiastočne ich odlíšiť od čistých. Uvažovali sme týmto smerom, ale systémové kroky proti tomu robiť- bolo by znamenalo zastaviť privatizáciu....Privatizácia bola dobrá a netreba spätne si za ňu sypať popol na hlavu. BOLA V SÚLADE S PRÁVOM A KRESŤANSKÝM PRESVEDČENÍM.“ A ja, ako autor tohto dokumentu hovorím, že by bolo v súlade s právom a kresťanským presvedčením, keby bol verejne vyobcovaný priamo do horúcich pekiel. Čím skôr, tým lepšie. Lebo všetko nasvedčuje tomu, že práve cez neho sa chystá ďalšie oslabenie KDH s následnou víziou – v budúcich voľbách sa nedostať do parlamentu. Taktiež si treba položiť závažnú otázku, komu to v skutočnosti vyhovuje, keď väčšina občanov chodí na bohoslužby, no do vysokej politiky volia predstaviteľov zla? Keď politických väzňov riadia konfidenti ŠtB Po novembri 1989 mali byť morálnou elitou národa. Mali byť vzorom odvahy, statočnosti, morálky, cti a vlastenectva pre väčšinu národa. Áno, hovorím o politických väzňoch. Nestalo sa tak. ŠtB ani tu nenechávala nič na náhode. Tí statoční a čestní sú dnes vytláčaní kolaborantmi tejto zločineckej organizácie. Dôvod je celkom prozaický. Konfederáciu politických väzňov v ČR nezakladali a neskôr neovládli tí statoční a nekolaborujúci. Závažné a zároveň otrasné svedectvo k tejto téme bolo uverejnené v mesačníku Svědomí č. 8/2006 na stranách 10-11. Dočítame sa tu, že pri zakladaní KPV bolo niekoľko agentov ŠtB a členov KSČ. Uvádzajú sa tu mená šiestich agentov a tajných spolupracovníkov ŠtB s dátumom ich narodenia, krycími menami a registračnými číslami. Jedná sa o tieto mená: František Melichar, Čeněk Sovák, Bruno Fagoš, Ladislav Tonar, Pavel Muraško, Miroslav Hesoun. Hlavnou oporou týchto agentov ŠtB či im podobných kolaborantov v radoch politických väzňov bolo Ministerstvo vnútra ČR. Vrcholom cynizmu, ale aj urážky a pľuvancov do tváre tých čestných politických väzňov bolo, že agenti ŠtB v ich radoch presadili, že o tejto téme sa nesmelo verejne hovoriť. Dokonca to zašlo tak ďaleko, že tento kolaborantský odpad nielen začal dezinformačnú kampaň na adresu tých neskompromitovaných, keď si títo založili Združenie bývalých politických väzňov, ale dokonca sa postavil na stranu ľavicových a komunisticko-eštebáckych zločincov, ktorí vykonštruovali krivé obvinenia za účelom uväznenia najmladšieho člena KPV ČR Vladimíra Hučína. Zastávam názor, že v prvých dvoch častiach som dostatočne preukázal, že žiadna zmena politického a ekonomického systému v bývalom sovietskom bloku sa nerobila na náhodu, ako sa nás o tom snažia presvedčiť kadejakí havlomodlári, či im podobní pseudohumanisti, kaviarensko-politickí hochštapleri a povaľači, čo budem preukazovať aj v tejto časti dokumentu. Ponovembrová realita v Česku a Slovensku nám taktiež nezvratne potvrdila, že Štátna bezpečnosť pred novembrom 1989 nebola len zločineckou organizáciou majúcou v sebe tú drzosť, že sa pasovala nielen za ochrancov záujmov československých občanov, ale aj samotného štátu od rôznych domácich a zahraničných, teda, nimi vyrobených nepriateľov. Nielen príprava, ale aj realizácia rozkrádania štátneho majetku po novembrových udalostiach jednoznačne preukázala, že ŠtB, či jej agentov možno označiť aj prívlastkom – arcizlodejskí, arcizločineckí, komunisticko - fašistickí gauneri, ktorí by mali byť pri znovuzavedení trestu smrti zaživa nahádzaní do desaťmetrových jám a zahádzaní zeminou. Samozrejme, že súčasťou tohto ozdravného aktu by malo byť aj zabavenie ich nakradnutého majetku. Trestom smrti by mali byť odmenení aj všetci tí ponovembroví poslanci, ako aj všetci tí „ctihodní“ ústavní lumpengauneri označkovaní skratkou JUDR, ktorí takéto ekonomické zločiny s ostatnými politikmi cez spoločne pripravené zákony zrealizovali. Ich popravy by mali byť verejné, spojené s ľudovými slávnosťami, a mali by byť ódou na radosť, čo by v skutočnosti bol prvý krok k demokracii a právnemu štátu. Ako KGB a ŠtB už v roku 1987 pripravovali niektorých zakladateľov Penty Group Treba úplne jednoznačne povedať, že konkrétni špičkoví arcizločinci z ŠtB typu Alojza Lorenca boli na rozdiel od väčšiny komunistickej nomenklatúry o nejaký ten rok vpredu, hlavne v príprave na páchanie ekonomických zločinov a ekonomického zbojstva po novembri 1989. Myslím tým presun štátneho majetku do rúk vybraných dôstojníkov a agentov tejto arcizločineckej a arcizlodejskej organizácie. Kvôli objektivite treba ale povedať, že v príprave na tieto ekonomické zločiny zo strany ŠtB boli zainteresovaní aj niektorí vybraní členovia komunistickej nomenklatúry. Počítalo sa so všetkými možnými variantmi. Dokonca aj s takými, že niektorí agenti ŠtB, napr. Marcel Děkanovský z Košíc, nar. 2. 11. 1948, agent ŠtB, reg. č. 12366, 236610, evidovaný košickou ŠtB, krycie meno Marcel, taktiež evidovaný ŠtB pre Prahu a Stredočeský kraj, reg. č. 23905, 390501, krycie meno Marcel, ktorý sa po novembri 1989 spolupodieľal na zakladaní pravicových periodík, napr. TELEGRAF a DOMINO. Po niekoľkých ďalších rokoch sa spolupodieľa na vzniku súkromnej televízie TV GLOBAL, kde hlavným komentátorom sa stal najpravicovejší pravičiar Peter Schutz, ktorý sa po novembri 1989 dostáva na politické výslnie systémom – kde sa vzal, tu sa vzal, a zrazu je tu Peter Schutz. Z tejto televízie sa neskôr stáva TV JOJ. Týždenník pravicového a konzervatívneho zamerania TELEGRAF, z ktorého sa neskôr stáva denník v službách ODS, vzniká 24. februára 1991. Vydavateľom je spoločnosť GENNEX. Ako adresu uvádza Blatnická 16, Praha. Šéfredaktorom je určený MUDr. Miroslav Macek, neskôr nomenklatúrny politik ODS, ktorý sa v polovici roka 2006 prezentoval fackou a napadnutím v priamom prenose MUDr. Davida Ratha, ktorý bol v tom čase ministrom zdravotníctva ČR. Spoločnosť GENNEX a.s., IČO 506028, Hlubočepská 6, Praha 5, vznikla 30. 4. 1990. Riaditeľom sa stáva Vladimír Tichý, Vodní 9, Praha5. Predsedom sa stáva Marcel Děkanovský, Jesenského 12, Košice. Základný kapitál spoločnosti je 960 000 Kčs. 68% akcií patrí Armádnemu filmu, 32% akcií patrí osobe talianskej národnosti menom Mario Bologna, Via passo della Stelvio, Brescia, Itália. Mimochodom, tento taliansky občan tu vystupuje ako partner Marcela Děkanovského. Poďme ale k histórii vzniku súčasnej Penty Group. Pokiaľ sa tejto finančnej skupine hovorí ako finanční žraloci, tak si treba uvedomiť, že tými skutočnými žralokmi nie sú jej poprední šéfovia Jaroslav Haščák a Marek Dospiva. Aj keď, lebo taká je realita, možno úplne jednoznačne predpokladať, že Haščák s Dospivom disponujú významnými diskreditujúcimi materiálmi na nezanedbateľný počet politicky a ekonomicky činných ľudí na významných postaveniach. Nakoniec Alojz Lorenc by o tom vedel nielen rozprávať, ale aj objasniť, ako sa to všetko pripravovalo. Aj preto skutočnými žralokmi stojacimi v pozadí sú arcizločinci a arcizlodeji z KGB a ŠtB. Len tak mimochodom, poďme si pripomenúť isté pravidlá, platiace v bývalom režime, pokiaľ bol niekto KGB a ŠtB v bývalej Československej socialistickej republike vytypovaný a neskôr vybraný na štúdium do Moskvy, dokonca na privilegovaný Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov, ktorý bol jednou z najdôležitejších inštitúcii pod 100% dohľadom KGB. Mnohým absolventom sa potom menili aj životopisy, hlavne podľa záujmov ich využitia. Tu sa napríklad absolventi učili aj špionážnemu remeslu. Treba povedať, že Haščák s Dospivom museli pochádzať nielen z rodín, kde ideológia KSČ a ŠtB musela byť priamo posvätnou kravou, ale aj oni od svojej mladosti museli zapadnúť do noriem poslušnosti a oddanosti KSČ a ŠtB. To napr. znamená, že pokiaľ obaja už ako 18-roční v roku 1987 nastúpili na Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov, tak zločiny KSČ a ŠtB už museli prezentovať tak, že z ich pohľadu sa nejednalo o žiadne zločiny, ale o ochranu záujmov ľudovodemokratického, a neskôr socialistického zriadenia a záujmov robotníckej triedy. Paradoxné pritom je, že práve z týchto špičkových odborníkov z KGB a ŠtB, ktorí Haščáka s Dospivom vybrali, sa potom stali tie najzlodejskejšie kapitalistické monštrá, kde pri rozkrádaní vlastného štátu sa dokázali spojiť a dohodnúť aj s bývalými ideologickými nepriateľmi. Nakoniec aj ich cynizmus, arogancia a bohorovné správanie svedčí o tom, od koho takéto základy dostali. Nezanedbateľnú úlohu pri výbere Mareka Dospivu a Jaroslava Haščáka mohol zohrať aj ten fakt, že v ich rodinných rodokmeňoch figurovali dôstojníci ŠtB typu Miloslava Dospivu, nar. 24. 12. 1924, ev. č. 164 159, pracovníka I. správy ŠtB a Jána Haščáka, nar. 23. 3. 1923, pracovníka správy ŠtB Košice. Hlavne Miloslava Dospivu možno radiť do kategórie špičkového arcizločinca, ktorý napr. už tri mesiace po Februári 1948 v hodnosti strážmajstra ŠtB patril do komanda pracujúceho na odhaľovaní protištátnych živlov, ako aj v hľadaní protištátnych materiálov. To, že o 33 rokov neskôr sa spolupodieľal na fyzickej likvidácii tajne vysväteného kňaza Ing. Přemysla Coufala v Bratislave koncom februára 1981, ako by len dokazovalo, že aj v dôchodkovom veku 56 rokov bol schopný likvidovať tzv. triedneho nepriateľa. Niet pochýb, že Alojz Lorenc a jeho pobratimovia z ŠtB vedeli, že pre svoje neskoršie ekonomické záujmy si vybrali dobrých, oddaných a hlavne poslušných a bezcitných adeptov na neskoršie spravovanie pochybne nadobudnutého majetku, ktorý bol predtým v rukách štátu či jeho občanov. To, že ŠtB bola nielen arcizlodejskou, ale aj arcizločineckou organizáciou, kde, pokiaľ im to vyhovovalo, dokázali kryť aj špičkového nacistického zločinca, sa verejnosť mohla dozvedieť koncom novembra 2000 v denníku Mladá fronta DNES. Napr. aj to, ako poprední predstavitelia bývalého komunistického Československa v 60. a 70. rokoch kryli nacistického zločinca Wernera Tuttera, ktorý sa dopustil vojnových zločinov proti civilnému obyvateľstvu a mal by mať na svedomí 92 vrážd na Slovensku a v Česku. Od roku 1954 žil v Západnom Nemecku, kde pôsobil ako agent II. správy ŠtB. Dôkazy o jeho zločinoch odmietol vtedajší režim vydať nemeckej justícii, ktorá ich opakovane požadovala. Kauza Tutter názorne dokumentuje, že komunisti a príslušníci ŠtB využívali nacistických zločincov, a dokonca ich aj chránili. Samozrejme, že čitatelia môžu namietnuť, čo má toto spoločného s Pentou Group. Konštatujem, že je tu mnoho spoločného. Len to dokazuje, že arcizločinci z KSČ a ŠtB sa neštítili ničoho. Pokiaľ im vyhovovali nacistickí zločinci, dokonca vrahovia československých občanov, tak ich kryli a využívali ich služby. Keď potrebovali rozkradnutím si privlastniť majetok československého národa, neskôr českého a slovenského, tak sa nielen na to dlhodobo pripravovali, ale to aj cez pochybné zákony realizovali, napr. aj cez Pentu Group. Stále tajné, alebo už zničené, či dobre uložené niektoré materiály? Bolo by to mimoriadne zaujímavé čítanie z materiálov KSČ, ŠtB, ako aj vtedajšieho ministerstva zahraničných vecí o tom, čo v skutočnosti rozhodovalo, že prijímacie pohovory na právnickú fakultu v Prahe robené Marekom Dospivom a Jaroslavom Haščákom boli vyhodnotené ako tie najlepšie. Ešte zaujímavejšie by bolo čítanie, kto na ministerstve zahraničných vecí rozhodol o tom, že obaja menovaní pôjdu študovať na Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov do Moskvy, ako aj vedomostné a ideologické posudky za tým účelom vypracované. Pred nejakým časom som získal vierohodné informácie, (čas ukáže, čo bude zrelé na uverejnenie), že v archívoch bývalej KGB v Moskve sú na Haščáka a Dospivu mimoriadne cenné informácie, nielen ohľadom ich kádrových materiálov a záruk zo strany ŠtB, ale aj odborné hodnotenia a výsledky zo strany KGB počas ich štúdia na Moskovskom štátnom inštitúte v období rokov 1987 - 1991. Vladimír Lexa a Penta Group Pod absolútnym dohľadom ekonomického odboru ŠtB za bývalého režimu bola aj štátna plánovacia komisia. Jej šéfom do novembra 1989 bol Vladimír Lexa. Zároveň s touto funkciou bol aj podpredsedom vlády Slovenskej socialistickej republiky a členom prvej porevolučnej vlády. Možno plným právom povedať, že mal najlepší prehľad o tom, ako vyzerá slovenské hospodárstvo na začiatku deväťdesiatych rokov. Netreba ale zabúdať, že týmto prehľadom disponovali aj ekonomické kruhy KGB a ŠtB. Teda tie kruhy, ktoré už v roku 1987 po predchádzajúcej dvojročnej príprave zrealizovali odchod Haščáka a Dospivu na štúdium do Moskvy. A pokiaľ by týmto kruhom trebárs Vladimír Lexa nevyhovoval, teda, nebol by jeden z nich, nemal by šancu za bývalého režimu vykonávať tú funkciu, ktorú vykonával. O svojich vzťahoch s Pentou Group v ekonomickom týždenníku Trend č. 21/2006 uviedol, že pánov z Penty pozná veľmi dobre a veľmi si ich váži. Podľa neho sú šikovní a ambiciózni a párkrát sa s nimi aj rozprával. Keďže Vladimír Lexa má už 69 rokov, tak som mu ochotný odpustiť aj jeden zaujímavý a rozporný blud, že pánov z Penty pozná veľmi dobre, hoci sa s nimi len párkrát rozprával. Ha, ha, ha, ha, ha, starý pán Lexa. No nielen to. Starý pán Lexa si naďalej robí prdel z čitateľov Trendu aj v ďalšej pasáži, keď o penťákoch povedal aj toto: Mne sa títo podnikatelia páčia najmä preto, lebo sú vzdelaní, nesmierne pracovití, koncepční... VYRÁSTLI BEZ KONTAKTOV, ale vlastnou usilovnosťou a cieľavedomosťou sa dopracovali tam, kde sú. Ha, ha, ha, ha, ha, starý pán Lexa, to máte skutočne pocit, že všetci na Slovensku patria do kategórie volov a žrútov kadejakých kágebácko – eštebáckych lexovín? V minulosti sa mi niekoľkokrát stávalo, dnes už len ojedinele, keď mi bolo vyčítané, že o politikoch píšem vulgárne, ba až démonicky. Ja osobne som toho názoru, že usvedčiť predstaviteľov vysokej politiky z arcizločinov a arcizlodejstva, alebo ich nazvať najsmradľavejším a najzavrhnutiahodnejším odpadom tohto národa za všetko zlo, ktoré tu napáchali, nemá nič spoločné ani s vulgárnosťou ani s démonizáciou. Vždy som sa opieral len o konkrétne a preukázateľné fakty a dôkazy, či už to bolo pred novembrom 1989 alebo po novembri 1989, až po dnešnú súčasnosť. Za túto dlhú dobu som vystriedal a spoznal množstvo spolupracovníkov a informátorov, z ktorých len nepatrné či mizivé percento mi dalo nepresné, alebo vedome zavádzajúce informácie. Až raz príde doba, keď tento arcizločinecký a arcizlodejský dobytok z vysokej politiky sa bude zodpovedať pred súdom tohto národa, zažijú viacero šokových prekvapení, akí ľudia z ich okruhu zbierali dôkazy o ich zločinoch a zlodejstvách. Je veľmi dobré, že už konečne, aj keď v istom utajení, začal fungovať Občiansky ústav pamäti slovenského národa, ktorý mapuje a zbiera dôkazy nielen na konkrétnych arcizločincov a arcizlodejov z vysokej politiky, ale sa zaujíma aj o ich najbližších rodinných príslušníkov, ktorí takto nakradnutý majetok vlastnia, alebo budú neskôr vlastniť. Spisovateľ a publicista, pre ktorého je pravda súčasťou života Počas písania tohto dokumentačného seriálu som dostal zaujímavú knižku. Mimoriadne zaujímavú knižku. Volá sa Pokušenie moci a napísal ju spisovateľ a novinár Ľuboš Jurík. Bola vydaná v roku 2002, je to vlastne I. diel, kde je zmapované obdobie slovenskej politiky z rokov 1992 – 1994. Pripravuje sa aj II. diel z rokov 1995 – 1997. Ľuboš Jurík pracoval v rokoch 1992 – 1997 ako hovorca predsedu Národnej rady SR Ivana Gašparoviča. Možno povedať, že z titulu svojej funkcie bol priamo v centre politického diania. Jeho svedectvo v tejto knižke treba považovať nielen za autentické, ale aj pravdivé a hodnoverné. A treba povedať ešte niečo, čo sa nedá povedať o väčšine slovenských spisovateľov a novinárov. V tejto knihe Ľuboš Jurík nielen ukázal, ale aj dokázal, aký veľký kus samotného Krista je v ňom samotnom. Sú tu pasáže, priamo biblické pasáže, ktoré ho prezentujú, pokiaľ sa mám odvolať na Bibliu – „som ten, ktorý chcem písaným slovom vyjaviť pravdu, ktorú doteraz nikto nemal odvahu vyjaviť.“ Na strane 26 tejto knihy sa píše: „Najlepší spôsob, ako sa zbaviť ilúzií a ideálov, je vstúpiť do vysokej politiky. Ale bez ideálov – a už vôbec nie bez ideí – sa žiadna politika robiť nedá, ani tá lokálna, nieto politika štátu a národa. Bez ideálov a ideí sa politika mení na cynický poker, na získavanie a využívanie moci pre zištné, prevažne osobné ciele, na získavanie výsad a privilégií, na hromadenie majetku a likvidáciu protivníkov. Politika bez ideí je podhubím pre šírenie bacilov netolerancie, až diktatúry. Potom sa aj z idealistov stávajú bezradní štatisti, ktorí nakoniec v mene demokracie pomáhajú demokraciu deštruovať, v mene voličov okrádajú voličov, ruinujú národný majetok a hospodárstvo. Ukázalo sa, že slovenskí politici neboli dostatočne pripravení prevziať zodpovednosť za riadenie samostatného štátu.“ Na stranách 273 – 275 čaká čitateľa nevídaný šok prezentujúci skutočnú ponovembrovú realitu: „Privatizácia bola od roku 1990 rozhodujúcim objektom politického a mocenského zápasu na Slovensku i vo všetkých postkomunistických krajinách. Bola hybnou silou mnohých politických aktov, sporov, politického vypätia i pádu. Vznešené ideály o slobode, ľudských právach, voľnom pohybe a pod. sa stali len zásterkou pre grandiózne rozdeľovanie (či skôr rozkrádanie) štátneho majetku, ktorý sa hromadil pol storočia. Z večera do rána vznikali neuveriteľne bohatí ľudia, ktorí sa len vďaka politickému rozhodnutiu stali mnohonásobnými milionármi, ba miliardármi. Obyčajní ľudia, ktorí dovtedy žili v družstevných bytoch, šetrili na škodovku či žiguli, chodievali na dovolenku k Balatonu alebo do Bulharska, mali zrazu nepredstaviteľné majetky, stačilo byť v správnej strane či hnutí. Žiaľ, táto tendencia – aj keď v inej, kultivovanejšej podobe provízií či auditov – pokračovala aj počas vlády Mikuláša Dzurindu. Mravné zásady, morálne hodnoty, základné piliere civilizačných noriem sa dali do nezadržateľného, deštrukčného pohybu. Privatizácia našla spoločnosť absolútne nepripravenú a spôsobila také škody v spoločenskom organizme, ktoré už prakticky nikdy nebude možné odstrániť a napraviť. K takým rozsiahlym vlastníckym zmenám došlo azda len v období vyvlastňovania majetku komunistickými stranami. Problém našej privatizácie je najmä v tom, že v mnohých prípadoch sa privatizovalo pre bohatstvo samotné, teda vyberali sa ľudia, ktorí budú bohatí. Mečiarova vláda nezohľadňovala, či nadobúdateľ je schopný zabezpečiť efektívne fungovanie majetku, vláda HZDS, SNS a ZRS zohľadňovala predovšetkým to, kto je z ktorej strany. To bola tzv. slovenská cesta, ktorá deformovala celý privatizačný proces. Chodby Národnej rady SR, či už na Župnom námestí, či potom na Vodnom vrchu na Mudroňovej ulici, sa len tak hmýrili nádejnými privatizérmi, v kanceláriách predsedu, podpredsedov NR SR, predsedov parlamentných výborov či strán si podávali kľučky budúci majitelia sprivatizovaných štátnych podnikov, lobovali, presviedčali, uplácali, sľubovali a dávali provízie, PONÚKALI STRANÍCKU POSLUŠNOSŤ. Keď som sa niekedy pozeral zo svojho miesta v sále na chrbty koaličných poslancov, mal som pocit, ŽE MÁM PRED SEBOU ZHROMAŽDENIE FABRIKANTOV, MAJITEĽOV TOVÁRNÍ, NEHNUTEĽNOSTÍ A BANKOVÝCH ÚČTOV. DO PARLAMENTU CHODILI LEN AKOBY MIMOCHODOM, ZDVIHNÚŤ RUKU, KEĎ SA HLASOVALO. INAK SA NIKDY K NIČOMU NEVYJADROVALI, MNOHÍ ANI RAZ POČAS VOLEBNÉHO OBDOBIA NEVYSTÚPILI, NEBOLI TAM PRETO, ABY TVORILI ZÁKONY, ABY ZASTUPOVALI SVOJICH VOLIČOV. BOLI TAM NATO, ABY PRIVATIZOVALI, ABY ZBOHATLI. Platilo to, pravdaže, aj o ministroch, štátnych tajomníkoch, riaditeľoch sekretariátov, šéfoch krajských či okresných aparátov koalície HZDS, SNS, ZRS, o spriaznených manažéroch, riaditeľoch bánk, príbuzných, priateľoch, DOKONCA AJ SERVILNÝCH BOSSOCH PODSVETIA, KTORÍ SA VRHLI AKO SUPY NA DOVTEDY ŠTÁTNE PODNIKY. VYBAVOVALI PO STRANÍCKEJ ZNÁMOSTI ÚVERY V BANKÁCH, HLBOKO POD CENU DOSTÁVALI LUKRATÍVNE OBJEKTY, POZEMKY, NEHNUTEĽNOSTI, ABY ICH OBRATOM PREDÁVALI ČI VYKRÁDALI. (Po tomto svedectve Ľuboša Juríka nech mi je dovolené pripomenúť niekoľko mimoriadne závažných faktov. Dnes je už dostatok nezvratných dôkazov, že Ivan Gašparovič, ktorý prakticky v každej vete farizejsky spomína slovo „občan“, neustále tárajúc o tom, ako myslí národne a cíti sociálne, je v skutočnosti súhrn zločinca, zlodeja a štátneho teroristu na funkcii slovenského prezidenta, ktorý miesto prezidentského paláca mal už dávno doživotne obývať väzenskú celu v Ilave či Leopoldove. Nečudujme sa, keď mu neprekáža nielen mafia v športe, ale ani mafiánske firmy, ktoré šport dotujú. Preto je aj takým aktívnym odporcom Špeciálneho súdu, ako aj aktivistom na jeho zrušenie. – poznámka autora V. P.). Budúci historik nikdy nepochopí posledné desaťročie dvadsiateho storočia, ak sa dôsledne neoboznámi s „procesom privatizácie“, ak si hlboko neosvojí zlodejskú morálku ponovembrovej generácie „politikov“, ak si ako hlavnú metódu skúmania oných rokov nepoloží otázku: mať či nemať? O nič iné nešlo, iba o uchmatnutie čo najväčšieho koláča zo spoločného majetku. Dokonca aj Ivan Gašparovič, už ako radový poslanec HZDS, na otázku Parlamentného kuriéra (č. 9/1999), kedy sa podarí dosiahnuť konsenzus medzi koalíciou a opozíciou, odpovedal nezakryto: „Keď sa skončí privatizácia. Privatizácia je to najväčšie zlo, ktoré však potrebujeme, keďže meníme politický a ekonomický systém v štáte.“ Nepochybne mal pravdu, aj keď zabudol dodať, aký osoh mali z privatizácie jeho stranícki a koaliční kolegovia. Privatizácia prakticky položila na lopatky národné hospodárstvo, milióny a miliardy, ktoré sprivatizovali „poctiví mečiarovci“ A KTORÉ ULIALI DO ZAHRANIČNÝCH BÁNK NA SÚKROMNÉ KONTÁ, spôsobili pokles výroby, zatváranie podnikov, dramatický rast nezamestnanosti, sociálne napätie, praktické zrútenie zdravotníctva, vážne problémy v školstve a v celej sociálnej sfére, nehovoriac o nevyčíslených morálnych škodách.“ Záverečný účet pre arcizločincov a arcizlodejov z vysokej politiky Ako som už v úvode naznačil, bez statočných a čestných jedincov či už z vysokej politiky, regionálnej politiky, polície, prokuratúr, súdov, ale aj radových zamestnancov na týchto inštitúciách a ministerstvách, ale aj mnohých súkromných osôb, by moje písanie nemalo zmysel. Bolo by to všeobecné písanie, ktoré by bolo o ničom. Každý z týchto jedincov má v mojich očiach mnohonásobne vyššiu hodnotu, ako napríklad tisícová či desaťtisícová kričiaca masa zhromaždená na námestí. Takáto masa, ktorá vás dnes oslavuje, a zajtra je vás schopná udupať. Na rozdiel od týchto statočných jedincov, ktorí, keď majú napríklad pocit, že môžu byť odhalení, dajú vedieť, že už nebudú spolupracovať, alebo sa dočasne odmlčia. Od takýchto ľudí som získal nespočetné množstvo materiálov aj na jedného z najodpornejších netvorov ponovembrového Slovenska (no nielen na neho), Vladimíra Mečiara. Boli obdobia, keď som si kládol otázky, prečo práve Všemohúci Boh musel potrestať matku Vladimíra Mečiara, aby práve ona priviedla na svet takéto zločineckozlodejské, a neskôr štátno-teroristické monštrum. Prečo na ňu Boh takto zanevrel? Neverím, že by sa niečím zlým spreneverila. Táto statočná a čestná žena, hoci bez patričného vzdelania, ktorá sa vo svojom živote nadrela ako to, obrazne povedané, hoviadko božie, len aby mohla vychovať svoje deti v určitom štandarde, prečo potom? Na základe mnou získaných informácií o jej ťažkom živote pripomínam, že nie všetci muži po fyzickej stránke by vydržali tú drinu, ktorou ona musela vo svojej životnej púti prejsť. Keďže som desať rokov manuálne odrobil v bani, a ďalších trinásť rokov na stavbách, tak môžem posúdiť, ako chutná ťažká robota. Až budem uverejňovať dokument pod názvom: Vladimír Mečiar – od prednovembrového lokaja KSČ a ŠtB k ponovembrovému zločincovi, zlodejovi a štátnemu teroristovi, budem sa mimo iného zamýšľať aj nad tým, či počas svojho života dokázal nájsť odvahu ospravedlniť sa svojej matke, keď nie počas jej života, tak aspoň pri jej hrobe, za všetko zlo, zlodejstvo a zločiny, ktoré tu napáchal. Keďže nechcem byť nespravodlivý, tak kvôli objektivite pripomínam, že mnohí rodičia arcizločincov a arcizlodejov z vysokej ponovembrovej politiky sú priamym stelesnením zla, na rozdiel od nebohej matky Vladimíra Mečiara. Takže sa nemožno čudovať jednej, často z platiacich realít, že netvor splodí a porodí len netvora. Je asi prekliatím slovenského národa, že mal a má stálu smolu, že v jeho čele stoja zločinci, zlodeji a amorálni zvrhlíci, z ktorých mnohí majú ešte tú drzosť, že sa považujú dokonca za vlastencov, ba dokonca aj za kresťanov. Oháňajú sa štúrovcami a im podobnými slovenskými dejateľmi, pričom svojim správaním a politickou zbabelosťou napr. umožnili, aby extrémistickí politici maďarskej národnosti, či už v Maďarsku, alebo na Slovensku, urobili z nás extrémistov, na ktorých sa odbavuje a poučuje ich Európska únia, Európsky parlament, a im podobní pokrytci a farizeji z USA. Nikde na svete neexistuje, aby politici inej národnosti, ako u nás poslanci za SMK, sa spolupodieľali na doháňaní nevinných občanov Slovenska k sociálnym samovraždám. Vráťme sa ale do reality, krutej reality, ktorú vo svojej knihe opísal spisovateľ a novinár Ľuboš Jurík. Čitatelia mojich článkov ešte v bývalých Necenzurovaných novinách museli zaregistrovať, že už vtedy som písal o tom, ako v rámci ekonomických rabovačiek na Slovensku politickí zločinci a zlodeji povýšili organizovaný zločin nad vlastných spoluobčanov. Oni ho nielen vytvorili, oni sú aj jeho ochrancovia, rodičia a starší súrodenci. Dnes už mám dostatok nezvratných dôkazov, že práve predstavitelia z vysokej politiky vedome oslabovali prácu polície po technickej a finančnej stránke, vedome umožňovali, aby organizovaný zločin bol pred políciou nie o krok, ale o niekoľko krokov vpredu. Lebo technicky a finančne podvyživená polícia, TO JE ZÁRUKA BEZTRESTNOSTI ZLOČINCOV A ZLODEJOV Z VYSOKEJ POLITIKY, ktorí predstavujú to najväčšie nebezpečenstvo pre Slovensko a jeho občanov. Preto títo zločinci, pokiaľ sa tu obnoví trest smrti, budú musieť byť okamžite utratení. Najlepšie systémom tzv. šokovej terapie. Dnes, keď od sadisticko-fašistických tyranov a vrahov z SDKÚ, SMK, KDH, ako aj od ich ponížených služobníkov z masmédií, či rôznych domácich a zahraničných analytických spolkov počúvame – odkiaľ chce Ficova vláda zobrať peniaze na zlepšenie sociálnych podmienok, tak im treba dať nasledovnú otázku: prečo ste nekričali vtedy, keď sa tu vedome rozkrádali stovky a stovky miliárd, ktoré predsa majú tú istú hodnotu ako zahraničné investície, či pôžičky od zahraničných bánk? V rámci medzinárodnej spolupráce a vlastizrady pri rozkrádaní Slovenska, ako aj jeho neskoršom odovzdaní zločinecko-zlodejskými slovenskými politikmi do cudzích rúk, kde nič z tohto sa nerobilo na náhodu, keď oni samotní, či v ich mene sa tu najskôr všetko rozkradlo a vytunelovalo, boli sme nimi cudzine podhodení ako lacná pracovná sila a pokusné králiky pri zveľaďovaní ziskov zahraničných monopolov, ako aj rôznych ekonomických pokusov na vlastnom národe, častokrát ukončené duševnými vraždami či sociálnymi samovraždami nevinných občanov. Realita, ktorú nám predviedli politici SDKÚ, KDH, SDĽ, SMK, ANO a SOP v období rokov 1998 a 2006 nám ukázala, že následky za predchádzajúce ekonomické zločiny HZDS a SNS okamžite systémom kolektívnej viny preniesli na plecia nevinných občanov. Teda, skutoční zločinci ostali nepotrestaní, ale trestaní začali byť nevinní občania. Mimochodom, ako dobre si tu porozumeli arcizločineckí, arcizlodejskí a arcištátnoteroristickí politici z HZDS a SNS s novodobou pravicovo – fašistickou politickou garnitúrou z SDKÚ, KDH a SMK. Vôbec im neprekážalo, že používať fašistické metódy v mierových časoch je omnoho horšie, ako ich používanie za vlády fašistickej diktatúry!!! Veru tak, Ľudia proti rasizmu, Židovská obec na Slovensku, pravičiari a antifašisti z OKS, Fedor Gál a spol., a vám podobní krákoráci zo SME, či týždenníka týždeň, ktorí svojim mlčaním a zbabelosťou ste sa s týmto druhom fašizmu stotožnili. Svet očakáva, čo povie Abbás. Izrael sa zatiaľ pripravuje na 'besnenie' - Pravda.sk Vojaci na západnom brehu majú vybavenie ako oddiely poriadkových síl a okrem iného môžu dav rozháňať chemikáliami, ktoré spôsobujú zvracanie. Tieto látky sa prichytávajú na odev a možno ich na ľudí zhadzovať napríklad z vrtuľníkov. K ďalšiemu vybaveniu vojakov patrí systém, ktorý vydáva zvuk na vysokých frekvenciách a vyvoláva tiež nevoľnosť a závraty. re http://spravy.pravda.sk/svet-ocakava-co-povie-abbas-izrael-sa-zatial-pripravuje-nabesnenie-1ds-/sk_svet.asp?c=A110923_104722_sk_svet_p12 +++++++++++++++++++++++ Lekár priznáva: Farma firmy asi testujú na Slovákoch lieky poslal(a): Flocke , do rubriky veda, odvtedy uplynulo: 11 dní pozri profil katlovsky.blog.sme.sk Prečítajte si ho a všimnite si hlavne časti, ktoré hovoria o praktikách farmafiriem a o obrovskom tlaku, ktorému sú vystavení lekári, aby farma biznis prekvital. mam kamarata ....ma 33 rokov...je neurolog....sam mi v slabej depresivnej chvilke povedal, ze jeho kolegovia predpisuju ludom lieky, ktore vobec nemusia brat...bol z toho sokovany...je to cestny mlady lekar a musim povedat, ze som bol sokovany z toho, co mi hovoril....lekari podla neho predpisuju na zaklade vidini zisku pacientom lieky, ktore vobec nesuvisia s ich chorobou lieky, ktore im dokonca dodatocne vyvolavaju neziaduce nasledky,...prosim ta pozrime sa na realitu.....dovolme lekarom hovorit, ako to naozaj je a ako sa zo zdraveho pacienta vyraba chory clovek...nezakryvajme oci pred realitou a rad by som poziadal fanusikov slovenskej lekarnickej komory aby ma prestali obvinovat z penty, ministerstva zdravotnictva a podobnych bludov. radsej sa spytaj svojich rodicov a starych rodicov, co im lekar predpisal a kolko za to platia... Nejako mi tu (a nielen tu, ale aj v nalinkovanom rozhovore) chýbajú mená dvoch - troch (aspoň) liekov, ktoré sa na Slovensko dostali ako prvé a ktoré neboli odskúšané, a len teraz sa na Slovensku skúšajú. Talk is cheap. kecať vie hocikto. Ja by som si najprv preveril, čo píšem, a hlavne by som sa trochu, ozaj by stačilo len trochu, oboznámil s procedúrami uvoľňovanie liekov do praxe, u nás či v zemiach, kde sa lieky vyvíjajú. Nič nie je jednoduchšie, než púšťať konšpiračné senzácie. to ze testuju lieky, z toho by som ich neobvinoval, pretoze je to nariadenie. Lieky sa musia testovat na jedincoch a vola sa to klinicke skusanie a je to regulovane europskou liekovou agenturou a lokalnymi autoritami ako je statny ustav rpe kontrolu lieciv a eticke komisie nemocnic a krajov, bez ich vedomia to nemozno urobit a ani by to nikto nerobil...tymto by som neplasil ludi ani sa toho nechytal. To ze farma firmy robia rozne tlaky aby sa ich pirule predavali a predpisovali, to je uz ine a z toho ich obvinit mozno, ale za taketo nieco nemozno obvinit iba jednu stranu. Skor by som sa pozrel na prsty Paska firmam ktore predavaju do nemocnic pristroje s brutalnou marzou, za ktoru mozu mat 2 take pristroje, lenze tato mafia ma take silen paprce ze inak ta kupa ani neexistuje iba s touto marzou... aj tuto utekaju peniaze klikol som si na tu tvoju stranku a zaujal ma tam hned ten prvy clanok. O tom, kto jedna v zaujme pacienta a kto v zaujme lekarni a bla bla bla. http://blog.etrend.sk/ondrej-s... Co je v zaujme pacienta? Aby lekarnici sutazili v tom, kto da vacsiu zlavu alebo poskytovali lepsie sluzby? Ty robis v marketingu, takze zbytocne sa ta pytat. Len si pekne otvor lekaren a ovesaj ju nalepkami "Akcia". Otvor si lekaren a sprav si z nej kseft. A prajem kazdemu pacientovi, ktory ti zerie tie tvoje ky dy nech ho v lekarni obsluhuje odbornik na marketing a nie na lieky. K tomuto clanku sa radsej ani vyjadrovat nebudem. Co sa uz len da povedat na to, ked niekto broji za to, zby sme u nas nepouzivali najnovsie lieky. Aj to je v zaujme pacienta? Zacnime prikladat pijavice a pustat zilou, to je starociami overene a netreba to testovat. +++++++++++++++++++++++ Aj teba platí PENTA? Tak vitaj v klube a pozdrav Dr. Laha. Alebo si len naivný aktivista? tak či onak. Názor môžeš mať len naniečočomu rozumieš. Inak si len myslíš že máš názor. A to by mohol byť Tvoj prípad, pokiaľ tvoj "blog" nie je súčasťou platenej riadnej kampane Uhliarika pri zavádzaní jeho zákonov. Čo je asi pravdepodobnejšie. od pana Kovaca je zaujimavy, precital som si ho uz v den kedy vysiel. Myslim, ze nic zavratne neobjavil (na rozdiel od jeho predchadzajuceho skumania). Neviem kto si a velmi sa na tom bavim, ze dostavam rozne sugestivne otazky, familiarne oslovovania...rovnako aj na webstranke lacnejsielieky.sk ....niekedy mam pocit, ze mi pise stale jedna a ta ista osoba, ktora ma dojem ze mu odpisuje niekto, koho pozna...takze naozaj neviem o akych kopaniach hovoris...myslim, ze si ma s niekym mylis. nemám nič proti tovjim "názorom" , truhlíkovia, ktorí majú názor na všetko sa vyskytujú v každej spoločnosti a bývajú zdrojom dobrej zábavy. Názov tvojho Blogu , ktorý sa nejako záhadne dostal okamžite na titulku a do popredia však evokuje niekoľko významov: 1/ že testovanie liekov na ľuďoch je neetické. 2/ že lekári pracujú v klinickom výskume v ilegalite 3/ že tieto "zvrátenosti" sa dejú iba na slovensku 4/ určite je niekde za tým všetkým skrytý alebo lekársky odborový zväz, alebo Fico alebo aspoň nejaký lekár, lebo aj to je pre teba synonymom nedôveryhodnosti. Ak chceš pôsobiť autenticky a dôveryhodne, skús aspoň minimum úsilia venovať štúdiu fungovania farmakologického výskumu, fungovania zdravotných systémov, fungovania zdravotného poistenia a spôsobom , ako a na základe čoho sa nové lieky dostávajú do klinickej praxe v jednotlivých štátoch. Ale potom by si už nemohol fungovať ako snaživý aktivista, lebo po poznaní základných informácii by si stiahol všetky tvoje príspevky týkajúce sa zdravotníctva. mnohi tu pisu, ze autor len vypusta konspir. senzacie, ci teorie... avsak... tazko povedat vezmime si za priklad napriklad taku vakcinu proti prasacej chripke - vypukla chripka, behom par dni, ci tyzdnov bola na svete vakcina - kedy mali cas ju dlhodobo klinicky skusat? asi nemali. takze to pustili medzi ludi a cakali na reakcie... podobne sa deje napr. aj s inymi vakcinami - ockuje sa do zblbnutia a caka sa, co sa bude diat - ake reakcie, tazkosti sa budu u ockovanych prejavovat. A to nehovorim o ockovanych dobrovolnikoch dakde v ustave vyskumu lieciv, ale o beznych ludoch, co prisli s chorobou k lekarovi... (tento prispevok nehovori celkom pravdu. Z tych 600 pacientov moze byt aj 700, lebo lekar predpise na zaklade ........???? liek na vysoky krvny tlak, to sa stalo mojej mame, ktora bola zdrava ako buk a aj svagrinej tak predpisal. Mama odmietla to uzivat, ja som jej meral krvny tlak, vzdy bol v poriadku – tak lekari nepredpisuju svojvolne lieky? Druha vec ako predpisuju lieky len na jeden mesiac. Mesiac ma zvycajne 30 dni, ale predpisuju sa balenia po 28 liekov. Videl som taky isty liek v USA, pacient dostal dozu kde bolo 70 tabletiek. Alebo lekari predpisuju ASPIRIN, tusim je tam 20 tabletiek a stoji to asi 4€ v USA sa predava ASPIRIN (nsaid) v predajniach CVS 1000 tabledatiek v baleni za 19 dolarov, alebo dve balenia (teda 2000 tabletiek) za 29 dolarov. Prepocitajte si to ako chcete, kto plati menej za lieky? Overit si to mozete na www.cvs.com. malé klamstvo, väčšie klamstvo, reklama... alebo keď platený klamár píše iných, že sú ešte väčší klamári , ako on. K veci. Predstavme si, že lekár má v obvode 600 hypertonikov - pacientov, ktorí potrebujú liek na liečenie vysokého krvného tlaku. Tento lekár teda predpíše mesačne 600 balení "nejakého" lieku na vysoký krvný tlak. Ten "obrovský tlak" farma firiem spočíva v tom, že posielajú svojich zástupcov do jeho ambulancie, aby predpísal práve ich liek. Zástupcovia farma firiem teda nepresviedčajú lekára, aby predpísal 700 balení, keď má 600 pacientov, ale presviedčajú ho aby predpísal práve konkrétny liek. Nové lieky sú tie drahšie lieky a tie staršie sú tie lacnejšie lieky. Sú firmy , ktoré vyvíjajú lieky a sú firmy, ktoré "počkajú", kým skončí patentová ochrana a nevyvíjajú nič, maximálne novú vizáž krabičky, v ktorej je liek zabalený. Všetko je biznis. Originálne firmy chcú zarobiť, aby mali peniaze pre svojich akcionárov a pre výskum nových liekov, to sú tie s tými drahšími liekmi a potom sú generické firmy, ktoré chcú zarobiť peniaze, aby mali pre svojich akcionárov. To sú tie firmy s tými lacnejšími liekmi. Keď originálna firma objaví molekulu, ktorá by mohla mať nejaký účinok - nechá si ju patentovať - a: prevedie sériu testov na bunkových kultúrach, potom sériu testov na zvieratách, potom sériu testov na zdravých zaplatených dobrovoľníkoch a potom sériu testov na chorých (možno niekedy) zaplatených dobrovoľníkoch. Od zaregistrovania ubehne nejakých 10 rokov, molekula je vyskúšaná, "otestovaná" a pripravená na uvedenie na trh. Príslušný úrad (ŠÚKL, FDA a pod) dá povolenie a liek je na pulte lekárne. A má ešte nejakých 5 rokov patentovej ochrany, potom ho môže vyrábať každý... Akonáhle je liek predpísaný pacientovi a lekár sleduje účinky lieku u pacienta, už sa nedá hovoriť o "testovaní lieku" . Sú to tzv. post-marketingové "štúdie", ktoré majú hlavný cieľ podporiť preskribciu lieku a pozbierať nejaké štatistické dáta typu " náš liek užilo 5.000 pacientov na Slovensku a len 3% bolela hlava, 2 % nemali raňajšiu erekciu a 20 pacientov sa posralo, keď uvideli doplatok". Pretože, milý Braňo Kátlovský, pri testovaní liekov sú štúdie dizajnované tak, že sú multicentrické, randomizované a dvojito slepé. To čo podsúvaš ty čitateľovi, je obyčajná manipulácia, ktorá má ďaleko od objektívneho informovania. Pre niekoho si len odviedol dobre zaplatenú prácu. Nič viac - nič menej. vdaka za podrobny popis....predpokladam, ze si zamestnancom nejakej FARMAFIRMY ked tak horlivo hajis farby farmabiznisu.....Farmabiznis a jeho PRAKTIKY su zname NA CELOM SVETE...bolo o nich natocenych par dokumentov. par filmov atd.....tvoj prispevok ma hodnotu NULA z hladiska toho, o com sa tu bavime.....VIES DOBRE, ZE PRAKTIKY FARMAFIRIEM SA PRED NICIM NEZASTAVIA....A TY SI ZREJME SUCAST TYCHTO PRAKTIK.... POZRIME SA CO HOVORI NAPRIKLAD WIKIPEDIA: Controversy about drug development and testing Due to accusations and findings that some clinical trials conducted or funded by pharmaceutical companies may report only positive results for the preferred medication, the industry has been looked at much more closely by independent groups and government agencies.[16] In response to specific cases in which unfavorable data from pharmaceutical companysponsored research was not published, the Pharmaceutical Research and Manufacturers of America have published new guidelines urging companies to report all findings and limit the financial involvement in drug companies of researchers.[17] US congress signed into law a bill which requires phase II and phase III clinical trials to be registered by the sponsor on the clinical trials.gov website run by the NIH.[18] Drug researchers not directly employed by pharmaceutical companies often look to companies for grants, and companies often look to researchers for studies that will make their products look favorable. Sponsored researchers are rewarded by drug companies, for example with support for their conference/symposium costs. Lecture scripts and even journal articles presented by academic researchers may actually be 'ghost-written' by pharmaceutical companies.[19] Some researchers who have tried to reveal ethical issues with clinical trials or who tried to publish papers that show harmful effects of new drugs or cheaper alternatives have been threatened by drug companies with lawsuits.[20][21] TAKZE MILY Kandel-aber.....NALEPKU KLAMAR SI NECHAJ PRE SEBA A SVOJICH FARMA KAMOSOV branko, branko Samozrejme, že som sa pohyboval v prostredí farma firmy.Prešiel som od ambulancií obvoďákov až po svetové kongresy. Samozrejme poznám ich praktiky . Poznám celé to prostredie od schvaľovania úhrady liekov až po praktiky distribútorských firiem a firmičiek až po pult lekární. A to všetko ostatné, čo je medzi tým. A čo ? Tie praktiky sa odvíjajú od ľudí - nie od toho, že je to farma-firma. Keď je raz človek ***** tak bude pôsobiť ako ***** či vo farma- firme alebo v reklame, v čele politickej strany alebo v hociktorom inom biznise . Každý biznis je regulovaný zákonom . Každý robí to, čo mu dovoľuje zákon - ak robí niečo iné, tak je to trestne stíhateľné , nie ? V zahraničí už prebehli súdne procesy, to len na Slovensku sa dejú veci... a keď sa dejú napr. v politike – budú sa diať všade. Korupčné praktiky farma-firiem sú veľmi ľahúčko zastaviteľné. Volá sa to že MORÁLKA -. Navštívil som stovky lekárov skoro po celom Slovensku, od zastrčených ambulancií s lampami od mušincov na chodbách až po špičkové pracoviská. Ešte raz – ten protikorupčný prostriedok sa volá morálka. Chápeš ??? Pozri si večer reklamy. Ktorá reklama určená pre široké masy hovorí jasne a zreteľne pravdu ? No ale k veci... Stretol som sa s miestnymi špičkovými odborníkmi, ktorí súhlasili so serióznou spoluprácou, kde sme si povedali, kto je vhodný pre daný liek, že nastaví X pacientov, ktorí potrebujú ten liek a vyhodnotíme, ako je s účinkom spokojný lekár, ako sa cítil pacient, urobili sme po čase sedenie aj s jeho kolegami, kde povedal svoje názory, ktorí pacienti sú vhodní, ktorí nie, kde sú riziká, kde sú úspechy. Normálna práca med-repa. A potom boli lekári , ktorí čakali s papierom formátu A4, s menoslovom pacientov, ktorí dostali "môj" liek a, čakali s natiahnutou rukou. Lebo veď viete, nezaplatíte Vy , zaplatí konkurencia.... Lebo prišiel "kolega" z generickej firmy, z firmy, ktorá vyrába „lacné“ kópie liekov. Ako sa presadí ?! Tak, že povie - viete my vyrábame ten liek, čo poznáte už 6-7 rokov, len je v v inej krabičke a je lacnejší... ? A prečo je lacnejší ? No,viete, my sme ten liek nevymysleli, nevynašli, len sme ho okopírovali, nedali sme ani cent na výskum, ale zato je lacnejší o 10 – 15 – 20 % ... Nie. Presadí sa tak, že povie: toľko vám dám za predpísanú krabičku.... prídem o mesiac a vy si pripravte zoznam. Lebo keď niekto vyrába lacné lieky, aby zarobil, musí ich predať veľa. Doslova veľáááá. Takže už ti dochádza v tej tvojej reklamnej hlavičke odkiaľ začala vychádzať korupcia farma firiem ? Prišla spolu s lacnými liekmi, ty reklamný mág. Ale na ohlúpnutie masy to stačí. Klepneme po prstoch nenažratým farmafirmám. Trt a dva orechy. Len sa iní vystriedajú pri prameni... A vieš, čo sa ešte do tej tvojej "reklamnej hlavy" asi stále nezmestilo ? Že sa jedná o pacientov, ktorí ten svoj liek jednoducho musia dostať. Že sa tu nejedná o umelé zvyšovanie preskribcie, len farma-firmy sa bijú o "ten koláč", ktorý sa musí rozkrájať tak-či tak. Ide len o to , kto aký kus z neho dostane... Lebo ľudia budú radšej papkať pirule, ako by dokázali napríklad udržať svoju telesnú hmotnosť v doporučenom rozmedzí... lebo keby nemali 10-20-30 kíl nadváhu, nemali by problémy s tlakom, s kĺbami, s chrbticou... Povie to minister nahlas ?! No nepovie – lebo to všetko sú voliči... Mimochodom, už nerobím vo farma-firme. Lebo dnes vo všeobecnosti ako med-rep neuspeješ s informačným a vedeckým servisom , dnes sú úspešní kolegovia, ktorí prešli na kontrolovanie menoslovu nastavených pacientov. A na to je moje vzdelanie zbytočne vysoké +++++++++++++++++++++++ Kaddafi sľubuje zverejniť v médiach výsledky vypočúvania vojakov NATO, zajatých pri Bani Valid – 22.09.2011 „Začalo sa vypočúvanie 17 zahraničných žoldnierov zajatých pri Bani Valid“ (útok rebelov na Bani Valid bol vládnymi jednotkami Kaddáfiho odrazený a skončil sa chaotickým ústupom) – oznámil vo svojom blogu o aktuálnej situácii v Lýbii francúzsky novinár Julles Alen. – Lýbijské úrady oznámili, že po skončení výsluchov budú zajatci predstavení svetovým médiám. Vlády všetkých západných štátov sa otriasli. Šok môže byť značný, keď uvidia zajatcov (NATO) v televízii. Napokon - bezpochyby im v našich telekanáloch zakryjú tváre. Našťastie ešte existuje YouTube... NATO si už nevie rady, ako organizovať podporu rebelov na všetkých frontoch, zatiaľ čo mobilizácia a odpor národa sa začína organizovať. Rebeli zverejnili zadržanie starého generála Kaddáfiho vlády...vo výslužbe. Mimoriadne hrdinská udalosť. Zdroj: Novosti KP.RU Autor: Chvilja 22.09.2011 pozn. prekladateľa kurzívou Na záver ešte link na sériu video o vyčínaní mierumilovných civilov... (Len pre silné nervy). http://www.nwoo.org/view.php?nazevclanku=videa-usvedcujici-z-silenych-zverstevlibyjske-quotrebelyquot-podporovane-nato&cisloclanku=2011070034 +++++++++++++++++++++++ty.cz Otevřený dopis prezidentovi České republiky Václavu Klausovi První šok, který lidé vrátivší se z náměstí ke každodennímu běžnému životu museli vstřebat, byla Vámi (a lidmi kolem Vás) prosazená blesková instalace neoliberálního neregulovaného kapitalismu, který v té době téměř nikdo v této zemi nechtěl (podle tehdejšího sociologického průzkumu si ho přála cca 3% lidí). V žádném volebním programu žádné politické strany nic takového nebylo a nikdo se občanů - voličů této země neptal, zda si to přejí či nikoli. K uskutečnění tohoto kroku bylo nezbytné zprivatizování obrovského státního majetku – jinými slovy přerozdělení socialistického vlastnictví“ do soukromých rukou. Tento proces byl Vámi spuštěn bez alespoň základního právního rámce – v právním vakuu, před čímž jste byl z tuzemska i ze zahraničí důrazně varován. Marně. Tím se stalo, že místo toho, aby byla tato země transformována na prosperující tržní systém, byla bezprecedentním způsobem rozkradena. Váš slavný výrok ...musíme na chvíli zhasnout...“ již nechvalně vešel do dějin. Z této ledové sprchy se tento národ pracovitých, šikovných, vzdělaných lidí úplně nevzpamatoval dodnes. Další vývoj byl už jen hořkým nápojem postupně přilévaným do poháru trpělivosti lidí této země, poháru, jehož naplnění příslovečnou poslední kapkou se nebezpečně přibližuje. Tedy jen stručně, namátkou. Váš další nechvalně slavný historický výrok ...peníze jsou až na prvním místě...“ v podstatě zlidověl podobně jako některé jiné zlidovělé věty a hlášky“ z řady českých komediálních filmů. Avšak s tím fatálním rozdílem, že v případě Vašeho výroku se nejedná o žádnou veselohru, ale o hořkou tragedii Vaší doktríny neomezené všudypřítomné nadvlády peněz úplně nad vším. Výsledek jejího devastujícího demoralizujícího působení dnes pociťujeme na každém kroku úplně všichni. Za peníze lze pořídit absolutně všechno, včetně vysokoškolských titulů. Rok 1992 – Vy a Vladimír Mečiar rozpouštíte společný československý stát založený v roce 1918 Tomášem Garrigue Masarykem. Dotaz směrem k oběma národům, zda to chtějí nebo nechtějí, již podruhé v krátké době zcela chybí. O pět let později u příležitosti 60. výročí úmrtí T.G.Masaryka přebíráte Čestnou medaili T.G.Masaryka“. Je to podobná absurdita jako ocenění amerického prezidenta Obamy Nobelovou cenou za mír. Následuje patnáctimilionový dar pro ODS (v té době za Vašeho předsednictví) od fiktivních dárců Lajose Bácse a Radjiva M. Sinhy. Ve skutečnosti jde o peníze od bývalého tenisty a majitele zprivatizovaných“ Třineckých železáren Milana Šrejbra. Důvodem tohoto zastírání byl fakt, že sponzorskému daru předcházela půlmiliardová státní dotace na odstranění ekologických škod od vlády Václava Klause. Tento megaprůšvih – a to jsem to vyjádřil velmi slušně – vedl nakonec k pádu tehdy Vaší vlády a byl jen malým poodhalením obludného zákulisí polistopadového vývoje této země. Přijatelný, právně zakotvený způsob financování politických stran není v této zemi vyřešen dodnes. A tak díky takto nastavenému prostředí jsme se zákonitě nemohli dožít ničeho jiného, než toho, že jsme dnes obklopeni všudypřítomnou nezvladatelnou systémovou korupcí, která metastázuje skrz na skrz celou zemí od posledního úředníka na místním úřadě po nejvyšší patra politiky. Její zatím nejkřiklavější projev – případ Pavla Drobila, exministra a současného hlavního ideologa ODS s gescí boje proti korupci (!!!) – Vy osobně zadupáváte do země přímo v prostorách starobylého sídla Přemyslovců, na Pražském hradě. Dostáváme se k čtyřletému (1997 – 2001) období opoziční smlouvy, která nebyla ničím jiným, než povolebním sňatkem z rozumu“ mezi ODS (stále za Vašeho předsednictví) a ČSSD, a která nezpůsobila nic menšího, než že lidé v této zemi upadli definitivně do hluboké apatie, přestali věřit politikům – svým voleným zástupcům – jejich sliby, přestali věřit jejich proklamovaným čestným úmyslům. A hlavně – a to je nejžalostnější a současně alarmující a krajně nebezpečné – ztratili víru, že mohou cokoli jakkoli ovlivnit, změnit. Pane prezidente, následkem toho všeho – a mnohého, mnohého dalšího – se tato v historii již tolikrát těžce zkoušená země dostala do hlubokého morálního, etického, mravního marasmu, který ruku v ruce s dlouhodobě neřešenými kupícími se hospodářskými, ekonomickými a sociálními problémy strhává celou zemi do stále hlubšího úpadku, chaosu a rozkladu. Lidé, kteří před dvaadvaceti lety stáli na náměstích s jiskrou v očích upřených do lepší budoucnosti, dnes zjišťují, že nežijí v prosperující svobodné zemi, ale že žijí v ČEZku, v Kmotrostánu, v právní džungli, která je výsledkem masivního agresivního působení lobbyistické mašinerie a ve které už se přestávají orientovat i samotní právníci. Situace, kdy v této džungli občané čekají před českými soudy na spravedlnost celé roky a mnohdy se jí nedočkají vůbec, je již dávno za hranicí únosnosti. Stále více občanů má vlastní eventuálně zprostředkovanou zkušenost s proklamovanou, ve skutečnosti však neexistující rovností před zákonem a měření stejným metrem všem bez rozdílu. Lidé vidí, že místo toho, aby jejich volení zástupci řádně spravovali tuto zemi – k ničemu jinému nedostali od občanů této země žádné pověření – se navzájem odposlouchávají, nahrávají a uplácejí. Lidé vidí, že žijí v zemi, kde po zuby ozbrojené komando těžkooděnců v kuklách může vtrhnou do budovy veřejnoprávní televize (kterou si občané platí ze svých peněz), odnést redaktorům veškerou techniku s jejich rozpracovanými reportážemi a resortně odpovědný politik zůstává nerušeně dál na svém místě. Lidé zjišťují, že žijí v zemi, kde může celé roky řádit organizovaný zločinecký gang policistů (!), aniž by si toho po celou tu dobu kdokoli všiml. Lidé vidí, že žijí v zemi, kde stát není schopen hospodařit s penězi vybranými od svých občanů tak, aby jim za tyto peníze poskytl odpovídající servis, kvůli čemuž si občané svůj stát platí. Lidé vidí, jak jejich peníze, které odevzdávají svému státu ve formě všech druhů daní, mizí v bezedných černých dírách bezbřehé korupce, vidí, jak jsou jejich peníze po miliardách vysávány stále nenasytnějšími chapadly zbrojařských, farmaceutických, developerských a dalších a dalších chobotnic. Lidé vidí, že jejich volení zástupci nejenže vůbec (natož účinně) nebojují s těmito nestvůrami a neusekávají jejich chapadla hned v zárodcích, ale naopak se velmi nezřídka sami stávají součástí tohoto pekelného soukolí. Lidé vidí, že jejich volení zástupci spravují tuto zemi tak profesionálně“, že stát v prohraných mezinárodních i domácích arbitrážích a soudních sporech přichází o další miliardy korun. V návaznosti na to lidé v této zemi vidí, že dvě třetiny z nich nedosáhnou na průměrnou mzdu (přičemž velkou problematičnost veličiny zvané průměr“ ponechme v této chvíli stranou) a že stále více lidí se propadá na hranici i pod hranici chudoby. Ve světle těchto skutečností rozesílání předvolebních složenek občanům s tím, že mají platit nějaké dluhy, nelze vnímat jinak, než jako vrcholný projev pohrdání občany této země. Po dvaadvaceti letech lidé vidí, že žijí v zemi rozvrácené dlouhodobým (ne)vládnutím ze dne na den systémem pokus-omyl bez nejmenšího náznaku koncepčnosti, vize do budoucnosti. Vidí, jak je jejich země drancována a jak podléhají destrukci poslední zbytky toho, co ještě funguje. Na tomto místě nemohu nezmínit slova Miroslava Kalouska, která před časem pronesl při setkání se studenty Vysoké školy ekonomické v Praze : ... Stát je tak bohatý, jak bohatí jsou jeho občané. Z pěti milionů nahých zadnic neuděláte bohatý stát. Z pěti milionů nahých zadnic uděláte maximálně jednu velkou nahou zadnici. ...“ To je v principu samozřejmě hluboká pravda, která by měla být vytesána na budovách všech úřadů a státních institucí v celé zemi. Je však nesmírně důležité podtrhnout a zdůraznit, že pan Kalousek hovořil o (neexistujících) bohatých občanech a pozapomněl zmínit se studentům o tenké vrstvě zbohatlých občanů (zbohatlíků), kteří zbohatli systémovou korupcí, drancováním a rozkrádáním. Tudy cesta ke státu bohatých občanů a tím potažmo bohatému státu nevede ani omylem! To, že současný ministr financí České republiky označil mírným obloukem tento stát za jednu velkou nahou zadnici, se jeví jako přímo symptomatické. Utěšování“ se, že v tom nejsme sami, že jinde jsou na tom ještě hůř, že krizí etiky a morálky a z ní pramenícím vším ostatním - krizí politické kultury (a nazvěme to pravým jménem – krizí politických systémů) a na nás všechny se valícími krizemi hospodářskými, ekonomickými, finančními - je zasažena nejen celá Evropa, ale celá současná euroatlantická civilizace, to je jen slabá náplast na to, kde naše země dnes je a kde mohla za posledních dvaadvacet let být. A přitom stačilo tak málo. Nekrást a být slušní. Okřídlená věta ...tak jděte k volbám a změňte to...“ je jen cynickým výsměchem do očí těm, kteří k volbám stále ještě chodí s upřímnou a oddanou vírou, že tím něco opravdu ovlivní, změní. Stále většímu počtu lidí pomalu dochází, že i kdyby chodili k volbám každý měsíc, nezmění tím absolutně nic. Ani nemohou. Jednak nemají na výběr v podstatě téměř nic jiného než modrý podvod nebo oranžový podvod a po volbách je na ně vystrkována jedna velká modro oranžová či jinak barevná koaliční zadnice, a za druhé (což je ještě podstatnější) současný český zmrzačený volební systém (volební zákon) a nedostatečná Ústava žádnou změnu vůbec neumožňují. Jediné co umožňují, je zakonzervování současného stavu. Lidé v této zemi znovu nevidí světlo na konci tunelu Lidem začíná pomalu docházet, že tato česká verze mafiánského kapitalismu a tato česká verze zastupitelské pseudodemokracie, která se postupně stala zcela nefunkční a naprosto zdiskreditovanou, jsou nadále dlouhodobě neudržitelné. Lidem začíná pomalu docházet, že pravidelně se opakujícím víceméně mechanickým volebním úkonem se systémových změn, bez kterých se v jejich životech nic nezmění, nikdy nedočkají. Pane prezidente, zatím posledním vyvrcholením českého absurdního a bezkonkurenčně nejdražšího (politického) divadelního představení, které volení zástupci svým občanům za jejich peníze hrají, bylo vyjádření zástupce vedoucího Kanceláře prezidenta republiky pro oblast komunikace a kultury Petra Hájka, které 23.08.2011 poskytl českým médiím a ve kterém uvedl, že se svými právníky připravuje právní kroky proti ministrovi zahraničí ČR Karlu Schwarzenbergovi. Důvodem má být výrok pana ministra na adresu pana Hájka, že ...je prezidentův poskok...“. Pan Hájek to shledává z úst pana ministra jako nepřijatelné, protože ...chování ústavních činitelů je normotvorné...“. Pane prezidente, nemohu uvěřit tomu a smířit se s tím, že to, co jsem viděl – a se mnou miliony uživatelů internetu a diváků řady televizních stanic na celém světě – na videozáznamu z Vaší státní návštěvy v Chile, má být pro mne normotvorné a že by se to mělo stát standardem, normativem mého chování v mém běžném životě. Proto jako občan České republiky Vás vyzývám začněte se chovat – řečeno Petrem Hájkem – normotvorně a tak jak jste na státní návštěvě v Chile před kamerami odcizil tamní státní ceremoniální pero, tak stejným způsobem před kamerami toto pero na chilské ambasádě v Praze s omluvou vraťte a následně abdikujte na úřad prezidenta České republiky. Mezinárodní ostuda, kterou jste na Vaší státní zahraniční návštěvě všem svým spoluobčanům udělal, je neuvěřitelná. Stejně tak není možné akceptovat, aby se za stávajících okolností z Pražského hradu ozývalo kázání a poučování o normotvornosti chování ústavních činitelů a abyste - ve smyslu Hlavy třetí, Článku 63, odst. a) Ústavy - občany tohoto státu nadále kdekoli zastupoval a reprezentoval. Pane prezidente, s maximálně možnou vážností a maximálně možnou naléhavostí se na Vás ještě jednou obracím. Učiňte ten normotvorný a současně státotvorný krok a uvolněte tak cestu k dlouhé, pravděpodobně několik generací trvající, mravní obrodě a celkové obnově této země. Dříve či později se na tuto cestu budeme muset vydat. Tato cesta bude muset konečně směřovat ke společnosti, která bude uspořádána tak, aby se drtivá většina společně vytvořeného bohatství nekumulovala v rukou tenké vrstvy jakýchsi nadlidí“ a ostatní se nepropadali do stále větší nouze, která bude uspořádána tak, že bude systémově znemožněno rozkrádání veřejných (= společných) peněz vybraných od všech občanů a určených na provoz státu, která bude uspořádána tak, aby se dokázala postarat o svoji bezpečnost, o své zestárlé, o své nemocné, o své trvale zdravotně postižené, o všeobecnou vysokou úroveň vzdělanosti a kulturnosti..., ke skutečně svobodné společnosti skutečně (nikoli pouze deklaratorně) svobodných lidí, kteří budou mít skutečnou reálnou – nikoli pouze deklarovanou - možnost ovlivňovat kvalitu svých životů, společnosti, která bude uspořádána tak, aby se mohla hrdě označit ve všech směrech za moderní otevřenou (nikoli rovnostářskou) svobodnou civilizovanou společnost 21.století. Minulý obskurní panoptikální šikanózní a v moha ohledech zločinný režim s názvem socialismus toho vůbec schopen nebyl. Není toho schopen ani tento současný politicko ekonomický systém, jehož jste Vy v této zemi posledních dvacet let centrálním exponentem, symbolem. Prokázal to už víc než dostatečně. Chceme-li (a naši potomci) žít v alespoň trochu snesitelné budoucnosti – a vše nasvědčuje tomu, že ne příliš vzdálené -, musíme se neodkladně vydat jinou cestou, než tou, po které jsme šli dosud. Princip nekonečného růstu na konečné planetě s konečnými zdroji, na kterém je tato globální technická průmyslová civilizace založena, je zkázonosný přelud. A vůbec není jasné, jestli zbývá na nějaké hledání nějakých cest ještě nějaký čas. Snažit se o to ale určitě musíme. Nic jiného nedává žádný smysl. Co je však stále většímu počtu lidí naprosto jasné, že není možné, abychom byli dále vedeni těmi stejnými lidmi, kteří nás všechny úspěšně dovedli na pokraj zhroucení stávajících společenských, ekonomických, finančních systémů a na pokraj civilizačního sebezničení. V Praze dne 12.09.2011 občan České republiky Praha [email protected] 23/09/2011 08:44 http://www.blisty.cz/art/60346.html +++++++++++++++++++++++ OTVORENÝ LIST Vážený pán minister zahraničných vecí, obraciam sa na Vás v mene Matice slovenskej, našej najstaršej ustanovizne, ktorej zákonom stanovenou povinnosťou je upevňovať slovenské vlastenectvo všetkých občanov Slovenskej republiky a šíriť slovenskú kultúru na celom slovenskom území. Členovia Matice slovenskej so znepokojením sledujú neskryté úsilie susedného štátu zmocniť sa časti slovenských občanov a najnovšie volebným právom zapojiť ich aj do jeho politického života. Znepokojenie je o to väčšie, že ide o suseda, ktorého vládna moc sa už takmer celé storočie nedokáže zmieriť s historickým faktom, ktorým bol zánik stredoeurópskeho „žalára národov“, spôsobený v rozhodujúcej miere práve jej agresívnou asimilačnou politikou, za ktorou dala bodku tak prvá, ako aj druhá svetová vojna. Z následných mierových zmlúv, ktoré ako porazený štát musel náš sused podpísať, vyplynuli konzekvencie a záväzky, s ktorými sa na rozdiel od ostatných porazených štátov vytrvalo a tvrdohlavo nechce zmieriť a vierolomne programovo ich ignoruje a odmieta. Obávame sa, že úsilie rozdeliť a dokonca oddeliť občanov nášho štátu podľa etnického princípu vážne ohrozuje nielen základné záujmy nášho štátu, ale aj pokojné spolunažívanie v Európe v napätých krízových časoch. Ide o arogantný útok na integritu a jednotu našich občanov a výsmech našim cieľom spájať občanov Slovenska na báze vlastenectva a vzájomnej úcty. Keďže celkom dobre nerozumieme politike mlčania a čakania na iný ako nekonštruktívny prístup suseda, obraciam sa na Vás v mene desaťtisícov členov Matice slovenskej s vážnou výzvou, aby ste primerane konali. Aby ste naďalej pasívne nesledovali čoraz bezprecedentnejšie a nebezpečnejšie zámery nepokojného suseda, ale aby ste náležite a naliehavo informovali medzinárodné inštitúcie a Vašich partnerov o hrozbách, ktoré z toho rozrastajúceho sa zámeru vyplývajú a urobili primerané kroky na ochranu záujmov nášho štátu. 13. septembra 2011. Marián Tkáč, predseda Matice slovenskej +++++++++++++++++++++++ http://spravy.pravda.sk/figelovho-brata-obvinili-z-milionoveho-podvodu-f5q/sk_domace.asp?c=A110923_090111_sk_domace_p58 +++++++++++++++++++++++ Cesta do hĺbky ľudskej existencie Slovo „hlboký“ a „hĺbka“ sa v našom každodennom živote, v poézii, filozofii, v Biblii a iných náboženských spisoch používajú na vyjadrenie duchovného postoja, hoci slová samé pochádzajú z priestorovej skúsenosti. Hĺbka je rozmerom priestoru, ale zároveň je symbolom pre duchovnú skutočnosť. Môže to pre nás mať zásadný význam, keď poznáme, aké názory sú obsiahnuté v pojmoch „hlboký“ a „hĺbka“, a „hlboko založený“. Môže sa to pre nás stať podnetom usilovať sa o svoju vlastnú hĺbku. ( Paul Tillich ) Cesta do hĺbky Všetky viditeľné veci majú povrch. Povrch je tou stránkou vecí, ktorá sa nám javí najskôr. Keď sa naň pozrieme, poznávame, čím sa veci zdajú byť. Keď však konáme podľa toho, čím sa veci, alebo ľudia byť zdajú, bývame sklamaní. Naše nádeje sa nesplnia. A preto sa pokúšame vniknúť pod povrch, aby sme veci poznali tak, ako sú. Prečo sa ľudia vždy pýtali na pravdu ? Pýtali sa preto, lebo boli povrchom sklamaní a pretože poznali, že pravda, ktorá nás nesklame, prebýva pod vonkajšími vrstvami, celkom v hĺbke. Preto človek prenikal jednu vrstvu za druhou. Čo sa jedného dňa javilo ako pravdivé, prejavilo sa inokedy ako púhy vonkajšok. Pri každom stretnutí s dajakým človekom získavame o ňom určitý dojem. Keď však začneme na tomto dojme stavať, bývame často skutočným správaním toho človeka sklamaní. Keď potom prenikáme do hlbšej vrstvy jeho bytosti, po určitom čase sme menej vystavení sklamaniu. Je však možné, že sa potom dopustí niečoho, čo odporuje všetkému nášmu očakávaniu, a my si uvedomíme, že všetko, čo sme o ňom doteraz vedeli, bol ešte povrch. Prenikáme opäť hlbšie do jeho pravej povahy. Týmto spôsobom postupovala veda a filozofia. Keď prví filozofi začali skúmať niečo, čo bral každý človek od nepamäti ako samozrejmosť, samotné bytie, a uvedomili si obdivuhodnú, v základoch všetkého sa nachádzajúcu skutočnosť, že je niečo a nie nič, vtedy bola dosiahnutá najhlbšia hĺbka myslenia, hovorí Tillich. Vo svetle týchto veľkých a smelých krokov do hĺbok nášho sveta by sme sa mali pozrieť sami na seba a na tie svoje názory, ktoré považujeme za samozrejmé. Potom by sme zistili, koľko je v nich predsudkov z našich osobných náklonností a nášho sociálneho prostredia. Boli by sme zhrození ako málo toho v našom duchovnom svete siaha hlbšie než na povrch, ako málo dokážeme odolať prísnej kritike. Podľa Tillicha vo všetkých časoch spočíva na duchovnom živote človeka vážna tragika : „pravdy kedysi hlboké a mocné, odkryté najväčšími géniami cestou hlbokého utrpenia a nevýslovnej námahy, sa stávajú plytkými a povrchnými, keď ich vtiahneme do každodenných diskusií. ( ... ) niet hĺbky bez cesty, ktorá vedie do hĺbky. Pravda je mŕtva bez cesty k pravde ; bez nej vedie len k povrchu vecí.“ Pozrime sa na študujúceho človeka, ktorý do seba prijal stovky najdôležitejších kníh svetových dejín, a ktorého duchovný život zostáva predsa rovnako plytký ako bol predtým, keď nie ešte povrchnejší. A potom sa pozrime na nevzdelaného robotníka, ktorý deň čo deň koná mechanickú prácu a ktorý si jedného dňa bude klásť otázku : „Aký to má zmysel, že robím túto prácu ? Čo znamená pre môj život ? V čom vôbec spočíva zmysel môjho života ?“ Pretože kladie tieto otázky, je tento muž na ceste do hĺbky, ale ten prvý muž – študujúci – žije na povrchu, medzi skamenelinami, ktoré duchovné zemetrasenie minulosti vynieslo z hĺbky. Obyčajný robotník sa môže dopátrať pravdy, aj keď nedokáže odpovedať na svoje otázky, učený muž sa však nemusí nikdy k pravde dopracovať, aj keby ju celú obsiahol. V súčasnosti sa presadila tzv. „hĺbková psychológia“. Odvádza nás od povrchu nášho sebapoznania do vrstiev, v ktorých sa odohrávajú veci, o ktorých v povrchovej vrstve nášho vedomia nič nevieme. Vyjavuje nám podstatné znaky, ktoré odporujú všetkému, o čom sme sa domnievali, že o sebe vieme. Môže nám pomáhať na našej ceste do vlastných hĺbok, ale nemôže nám pomôcť, keď ide o konečný zmysel, lebo nás nedokáže priviesť k najhlbšiemu základu našej bytosti a všetkého bytia, k samotnej hĺbke života. Táto nekonečná hĺbka a tento nevyčerpateľný základ všetkého bytia je Boh. „A keď nemá pre vás toto slovo žiadny zvláštny význam, ( ... ) hovorte o hĺbke vo vašom živote, o pôvode všetkého bytia, o tom, čo sa vás bezprostredne dotýka, o tom, čo beriete bezvýhradne vážne. ( ... ) Keď ste spoznali, že Boh znamená hĺbku, viete o ňom veľa ( ... ) nemôžete hovoriť : život nemá hĺbku, život je plytký, bytie samo je len povrch. ( ... ) Kto vie o hĺbke, vie aj o Bohu“, vysvetľuje Tillich. Hovorili sme o hĺbke sveta a o hĺbke svojej duše. Ale svet je nám prístupný len prostredníctvom ľudského spoločenstva. A svoju dušu môžeme odhaliť len v zrkadle tých, ktorí si nás všímajú. Neexistuje hĺbka života bez hĺbky života v spoločenstve. V dejinách žijeme bežne rovnako tak na povrchu, ako v individuálnom živote. Svoju dejinnú existenciu chápeme tak, ako sa nám javí, a nie tak, aká v skutočnosti je. Vedľa hĺbkovej psychológie vznikla hĺbková sociológia. Ale až teraz, v tomto čase najhroznejšieho sociálneho zemetrasenia, aké kedy postihlo ľudstvo ako celok, sa otvorili oči národov pre hĺbku. Prenikajme preto stále hlbšie k základu nášho dejinného pobytu, do konečnej hĺbky dejín. Týmto nekonečným a nevyčerpateľným základom dejín je Boh, vyzýva Tillich. Píše : „A keď tieto slová pre vás už mnoho neznamenajú, ( ... ) hovorte o hĺbke dejín, o základe a cieli nášho sociálneho života a o všetkom, čo beriete vo vašom politickom a mravnom konaní bezvýhradne vážne. Možno by ste mohli túto hĺbku nazývať nádejou ( ... ).“ Opravdivá hĺbka je charakteristická svojou jednoduchosťou. Keď teda hovoríte „To je pre mňa príliš hlbokomyseľné, to ja nepochopím“ klamete samých seba. Mali by ste totiž vedieť, že nejestvuje nič skutočne významného, čo by bolo pre niektorého človeka ťažko pochopiteľné. „Pravde sa nevyhýbame preto, že je príliš ťažká, ale preto, že je značne nepohodlná. ( ... ) Všetko hlboké nás vždy musí znepokojovať, lebo pre nás má nekonečný význam, či sme tým uchvátení, alebo nie“, zdôrazňuje Tillich. Súčasnú dobu charakterizuje vykoľajený pojem funkcie, konštatuje Gabriel Marcel. Slovo funkcia zahŕňa vitálne a sociálne funkcie. Jedinec má tendenciu javiť sa sebe a druhým jednoducho ako zhluk funkcií. Marcel si s akousi úzkosťou kladie otázku, čím asi môže byť život, alebo vnútorná realita takého zamestnanca metra, človeka, ktorý otvára dvere alebo cviká lístky. Je jasné, že všetko v ňom a mimo neho prispieva k tomu, aby sa stotožnil so svojimi funkciami, nielen s funkciou zamestnanca, odborára alebo voliča, ale myslí sa tu aj na jeho funkcie vitálne. Život vo svete, zakotvenom v myšlienke funkcie, je vystavený beznádeji, ústi do beznádeje, lebo taký svet je v skutočnosti prázdny, taký svet znie duto, upozorňuje Marcel. Píše : „Taký svet je, ( ... ) na jednej strane preplnený problémami, na druhej strane robí všetko pre to, aby nezostalo miesto pre tajomstvo ( .... ) vylúčiť, alebo snažiť sa vylúčiť tajomstvo, to v takom sfunkcionalizovanom svete znamená, že v medzných udalostiach života – narodenie, láska, smrť – prenecháme priestor ( ... ) kategórii prirodzeného ( ... ). V takom svete je potom množstvo problémov ( ... ). Okrem problémov teoretických sú tu nespočetné problémy technické, ktoré súvisia s otázkami, ako to urobiť, aby si navzájom neprekážali tie najrôznejšie vitálne a sociálne funkcie ( ... )“ Ontologická potreba, potreba bytia, slabne v takom svete v presnom pomere k tomu, ako sa na jednej strane rozpadá osobnosť, na druhej strane ako víťazí kategória prirodzeného, a ako následkom toho zaniká schopnosť údivu. Marcel sa pokúša vymedziť ontologickú potrebu nasledovne : Keď nemá všetko byť len hra postupných a spolu nesúvisiacich zdaní, musí existovať – alebo malo by existovať – dajaké bytie : človek túži mať na tomto bytí, na tejto realite dajakú účasť – a možno už sama táto potreba, akokoľvek rudimentárna, je určitým stupňom účasti. Marcel navrhuje priblížiť sa k významu slova bytie takto : „bytie je to, čo odolá – alebo bolo by to, čo by odolalo – vyčerpávajúcej analýze všetkých veličín daných skúsenosťou, keby sme ich postupne redukovali na prvky, pokiaľ možno zbavené vlastnej skutočnej, či významovej hodnoty.“ Z úvah, ktoré odhaľujú neurčitosť ontologickej potreby, zároveň vystupuje jeden základný paradox ; vysloviť túto potrebu, v prvom rade znamená ocitnúť sa v bludisku otázok : je bytie ? Čo je bytie ? Ale hneď, keď začnem o týchto otázkach uvažovať, vidím, ako sa mi pod nohami otvára nová priepasť : môžem si ja, ktorý kladiem otázku bytia, byť istý, že som ? Pritom by som ja, ktorý tento problém kladie, mal zostať mimo neho – či už na tom, či onom brehu. Je to fikcia, keď sa idealizmus vo svojej tradičnej forme snaží udržať vedomie, ktoré uvažuje o bytí alebo ho popiera, na okraji tohto bytia. Takže sa nemôžem zároveň nepýtať : kto som ja, ktorý kladie otázku bytia ?, zdôrazňuje Marcel. Akým právom sa púšťam do týchto výskumov ? Keď nie som, ako by som mohol dúfať, že budú viesť k cieľu ? A keď pripustím, že som, akú mám o tom istotu ? Ja som sa javí ako nerozložiteľný celok. Nespočíva tu však omyl predovšetkým v tom, že sa otázka som ? svojvoľne odtrhuje od ontologického „problému“ ako celku ? V skutočnosti nemožno inak, než pristúpiť k prvej a druhej otázke súčasne. Ako problém sa však obe v určitom zmysle rozpadajú. Podľa Marcela „klásť ontologicky problém znamená, pýtať sa na celok bytia a na seba samého rovnako, ako na totálny celok.“ Tajomstvo je problém, ktorý zasahuje do vlastných dát, ktorý ich strháva so sebou a práve tým sa ako jednoduchý problém presahuje. Nemožno vytýčiť deliacu čiaru medzi problémom a tajomstvom. Lebo keď sa tajomstvo predloží úvahe, nevyhnutne smeruje k tomu, aby pokleslo na problém. Zvlášť preukazné je to u problému zla. Skoro nevyhnutne je človek vedený k tomu, aby chápal zlo ako istý nesúlad, ktorý pozoruje a snaží sa odhaliť jeho príčinu či dôvod – alebo skrytý cieľ. Prečo „ten stroj“ tak chybne pracuje ? Alebo tá zdanlivá chyba pochádza z chyby, tentoraz ale skutočnej v mojom videní. V druhom prípade by sídlo skutočného nesúladu bolo vo mne, ten nesúlad by však vzhľadom k mojej myšlienke, ktorá ho odkrýva, či konštatuje, bol stále čímsi objektívnym. Lenže zlo, len konštatované či pozorované, už nie je zlo trpené ; už to jednoducho nie je zlo. Zlo pre mňa v skutočnosti existuje len potiaľ, pokiaľ ma zasahuje, čiže pokiaľ som v ňom zapletený, tak ako je človek zapletený v dajakej záležitosti ; táto účasť je tu zásadná a ja sa od nej môžem oddeliť jedine neoprávnenou fikciou. Vtedy by som totiž vystupoval ako Boh, a to Boh pozorovateľ. Tu sa pred nami jasne rúti deliaca čiara medzi tým, čo je vo mne, a čo je len predo mnou. Rúti sa pod náporom redukujúcej úvahy : akejsi úvahy na druhú, vysvetľuje Marcel. Pluralizmus vied a jednota človeka V súčasnosti žijeme v storočí špecialistov a to, čo nám poskytujú, sú iba partikulárne perspektívy a aspekty skutočnosti. Pre stromy výsledkov výskumov už bádateľ nevidí les skutočnosti. Nebezpečenstvo však nepredstavuje špecializácia ako taká, nedostatok univerzality, ale skôr zdanie totality poznania, ktoré si vytvárajú mnohí vedci v nárokovaní si na „totálne poznanie“ ( K. Jaspers ), ktoré vyslovujú. V okamihu, keď sa to deje, sa však už mení veda na ideológiu. Najmä pokiaľ ide o vedy o človeku, stáva sa v tomto okamihu z biológie biologizmus, zo psychológie psychologizmus a zo sociológie sociologizmus. Nebezpečenstvo vôbec nie je v tom, že sa bádatelia špecializujú, ale v tom, že špecialisti generalizujú. Ako sa ukazuje, redukcionizmus neredukuje človeka iba o celú jednu dimenziu, ale zmenšuje ho práve o dimenziu špecificky humánneho, zdôrazňuje Viktor Frankl. Stručne povedané, redukcionizmus možno definovať ako subhumanizmus. Špecificky humánne fenomény sa považujú len za epifenomény. Proti vedeckému nihilizmu, ako je vyjadrený v redukcionizme, stojí nihilizmus žitý, ktorý možno interpretovať ako Franklom opísané a takto označené existenciálne vákuum. Ide o zážitok vnútornej prázdnoty, o pocit priepastnej nezmyselnosti, s ktorou sa psychiatri stretávajú na každom kroku. Existenciálnemu vákuu nahráva redukcionizmus svojou tendenciou človeka reifikovať, zvecniť a depersonalizovať. Znie to ako preháňanie, ale nie je to tak, keď mladý americký sociológ William Irwin Thompson vyhlasuje : „Ľudia nie sú predmety, ktoré existujú ako stoličky alebo stoly ; žijú, a keď sa im zdá, že ich život je redukovaný na obyčajnú existenciu stoličky a stola, spáchajú samovraždu.“ ( Main Currents in Modern Thought, 19, 1962 ). O záchranu toho ľudského, tvárou v tvár redukcionistickým ašpiráciam pluralistickej vedy, sa málokto snažil viac než Nicolai Hartmann so svojou ontológiou a Max Scheler so svojou antropológiou. Rozlišujú rôzne stupne, prípadne vrstvy, ako telesné, duševné a duchovné, ktorým zodpovedá jedna veda, telesnému biológia, duševnému psychológia, atď. Z odlišnosti stupňov, prípadne vrstiev, však vyplýva práve „pluralizmus vied“. A kde zostáva „jednota človeka“ ? Frankl definuje človeka ako „jednotu napriek rozmanitosti“. Lebo existuje antropologická jednota, napriek ontologickým diferenciám, napriek diferenciám medzi jednotlivými druhmi bytia. Signatúrou ľudskej existencie je koexistencia medzi antropologickou jednotou a ontologickými diferenciami, medzi špecificky ľudským spôsobom bytia a rozmanitými druhmi bytia, na ktorých sa podieľa. Skrátka ľudská existencia je „unitas multiplex“, ako by sme povedali s Tomášom Akvinským. Tú však nemožno chápať ani pluralisticky, ani monisticky, ako je to v diele Barucha Spinozu Etika. Človek zredukovaný o dimenziu špecificky ľudského, a premietnutý do roviny biológie a psychológie, sa zobrazuje tak, že si zobrazenia odporujú. Lebo projekcia do biologickej roviny dáva somatické fenomény, zatiaľ čo projekcia do psychologickej roviny, dáva psychologické fenomény. Vo svetle dimenzionálnej ontológie však rozpor neodporuje jednote človeka. Robí to práve tak málo, ako málo odporuje rozpor medzi kruhom a obdĺžnikom faktu, že ide o priemety jedného a toho istého valca. Majme však na pamäti jednotu ľudského spôsobu bytia, ktorá preklenuje rozmanitosť rozdielnych spôsobov bytia, na ktorých sa podieľa, teda preklenutie protikladov, ako sóma a psyché ( conicidentia oppositorum v zmysle Mikuláša Kuzánskeho ), budeme márne hľadať v rovinách, do ktorých človeka premietame. Oveľa skôr ju musíme hľadať výlučne v najbližšej vyššej dimenzii, v dimenzii špecificky humánneho, upozorňuje Frankl. Musí byť totiž jasné, že kedykoľvek je reč o nižších, resp. vyšších dimenziách, neurčuje to poradie, a neimplikuje to hodnotiaci súd. V zmysle dimenzionálnej ontológie, znamená vyššia dimenzia skôr to, že máme čo robiť s obsiahlejšou dimenziou, ktorá v sebe nižšiu dimenziu zahŕňa, a v ktorej je táto nižšia dimenzia obsiahnutá. Nižšia dimenzia je teda vo vyššej dimenzii, úplne vo viacznačnom Heglovom zmysle „zrušená“. A tak teda zostal aj človek, keď sa raz stal človekom, aj zvieraťom, aj rastlinou. Nie inak ako lietadlo, ktoré predsa tiež nestráca schopnosť pohybovať sa rovnako ako auto v rovine, po zemi. Prirodzene, jeho bytie ako lietadla, sa ukáže iba vtedy, keď sa odpúta od zeme a zdvihne sa do priestoru. Čím sa nepopiera, že už z konštrukcie lietadla, hoci ešte vôbec neletí, možno zistiť, či je schopné lietať. „Tým by som chcel urobiť narážku na Portmanna, ktorý dokázal, že človečenstvo človeka možno vysledovať až do jeho anatómie. Lebo samo telo človeka je odjakživa uskutočňované jeho duchom“, hovorí Frankl. „( .... ) ak premietam do psychickej roviny postavy, ako Fjodor Dostojevskij alebo Bernadeta Soubirousová, potom pre mňa ako psychiatra nie je Dostojevskij nič iné než epileptik, ako každý iný epileptik, a Bernadeta nič iné než histerka s vizionárskymi halucináciami. Čím sú okrem toho, sa v psychiatrickej rovine nezobrazuje. Lebo tak umelecká tvorba jedného, ako aj náboženská vízia druhej, ležia mimo psychiatrickej roviny. Vnútri psychiatrickej roviny zostáva však všetko tak dlho viacznačné, kým sa to nestane transparentným smerom na niečo iné, čo môže stáť nad tým, podobne ako tieň, ktorý bol natoľko viacznačný, že sa nedalo určiť, či ho vrhá valec, guľa alebo kužel“, vysvetľuje Frankl. Skryté oblasti ľudskej psychiky Z pohľadu kresťanstva je treba sa zastaviť u jedného aspektu psychiky, ktorá vzbudzuje záujem „transpersonálnej psychológie“. Ide o oblasť skúsenosti, ktorej sa dotýka tak klasická psychológia, ako aj vlastná religiozita. Nikto túto oblasť tak vedome a angažovaným spôsobom nevtiahol do diskusie ako rumunský religionista Mircea Eliade. Jeho kniha o jóge ( 1936 ) a práce o šamanizme a archaických technikách extáze ( 1951 ) sa zaoberajú svetom šamanov a medicinmanov, ktorý je zahalený tajomstvom. Tento svet sa stal pre „civilizovaného“ človeka niečím cudzím, avšak v podobe niektorých výnimočných zážitkov môže o sebe dať vedieť. Ezoterika sa na túto oblasť zamerala z rýdzo komerčných dôvodov. A napokon na podobné javy stále znovu naráža hĺbková psychológia, či už ide v stopách C. G. Junga alebo niekoho iného. Skúsenosti tohto druhu sa vyskytujú aj v rámci kresťanskej mystiky. Teologické bádanie ich hodnotí ako „mimoriadne sprievodné javy“ vlastných mystických zážitkov. Ide o „nadprirodzené“ videnia a počutia, telesné poranenia, akými sú napríklad stigmy, levitácia ( vznášanie sa ), prebodnutie srdca, telesné stavy v podobe extatickej strnulosti, prejavy zázračných síl, ktoré spôsobí mimoriadne uzdravenie, iniciačné zážitky, sny a iné, vysvetľuje Jozef Sudbrack. V mnohých prípadoch sa jedná o zarážajúce podobnosti so skúsenosťami schizofrenických pacientov. Podľa psychiatra Leo Navrátila ide o oblasť iracionálna : „Objektívne pochádza zo subjektívneho skúmania, a to zostáva tiež tým posledným, keď človek už nie je schopný konať a objektívno sa vytráca z jeho vedomia. Tak žijeme vo viacerých realitách, ktoré spolu nemožno zjednotiť : depresia a mánia, sen a bdelosť, vecnosť a nadšenie, náboženský zážitok a rutina všedného dňa. Tieto reality sú od seba oddelené, ale nie sú bez vzťahu k sebe navzájom.“ Navrátil nazýva tento svet „metaforickým“. Anna Katarína Emmerichová mystička z Münsterlandu, môže slúžiť ako vhodný, biograficky doložený príklad kresťanskej skúsenosti s Bohom a zároveň ako príklad skúsenosti s parapsychologickými a im podobnými javmi. O svätosti života tejto ženy ( narodila sa roku 1774 v Coesfelde a zomrela roku 1824 v Dülmene ) netreba pochybovať, hovorí Sudbrack. Ale púhym uznaním svätosti jej života ešte nie je nič povedané o význame jej stigiem a vízií. Vízie a stigmy nedokazujú vnútornú svätosť mystičky. Práve naopak : pretože je „svätá“, smieme, ale veľmi opatrne a kriticky, odhaľovať videnia a stigmy podobne ako „ikony“ a „rozprávania“, totiž ako rozvinuté posolstvo o Bohu. Celé toto posolstvo však zreteľne smeruje k Ježišovi Kristovi, lebo v jeho utrpení kríža sa stalo Božie milosrdenstvo pre všetkých viditeľným a účinným, vysvetľuje Sudbrack. Keď ide o videnia a stigmy je u Anny Kataríny zrejmé, že podnety zvonku spracovala v dôsledku svojej mimoriadnej senzibility vizionárskym spôsobom. O hypersenzibilite Anny Kataríny podáva správu jeden očitý svedok, ktorý ju so svojimi dvoma deťmi navštívil. K tejto hypersenzibilite zrejme patria aj silné parapsychologické sklony, ktoré sa zrejme ešte zosilňujú meditáciou a vrúcnosťou modlitby, ako to býva u mnohých kontemplatívne založených ľudí. Jej priateľka evanjelická básnička Luisa Henselová píše : „Jedného večera som sedela ( ... ) ďalej od jej lôžka. Ten večer dosť trpela a bola väčšinou duchom neprítomná, predsa však bola vnútorne zamestnaná modlitbou. Vietor vonku začal silne fúkať a bolo počuť silné údery na okno. Tu sa náhle prebrala zo svojho zdanlivo neprítomného stavu, zdesene sa na mňa pozrela a zvolala : ˏModli sa ! Loď na ktorej je mnoho ľudí, je v nebezpečí. Musím sa tam vrátiť.ˏ V tom okamihu padla náhle ako bez ducha späť na lôžko, a dobrú pol hodinu tam ležala. Potom otvorila znovu oči ( ... ), bola však úplne vyčerpaná, ale zjavne upokojená. Po chvíli som povedala : ˏČo sa stalo s loďou ?ˏ a ona na mňa unavene a priateľsky pozrela, hlavou prikyvujúc povedala : ˏPosádka je zachránenáˏ!“ Aby sme mohli porozumieť takému rozprávaniu, musíme vychádzať zo životných súvislostí vizionárky a snažiť sa ich chápať v súvislosti s parapsychológiou. Platí to aj o jej videní o Ježišovom a Máriinom živote. Nijako neznižuje vieryhodnosť rozprávania Anny Kataríny Emmerichovej, ani jej osobnú svätosť, keď povieme, že ide o psychosomatické vyjadrenie vnútornej zbožnosti. Na podobe jej svedectiev sa podieľali knihy, rôzne rozprávania, obrazy a podobne, a možno aj parapsychologické kontakty s miestne a časovo vzdialenými udalosťami. Zbožnosť Anny Kataríny vo vzťahu k Ježišovmu utrpeniu je posolstvom, ktoré môžeme od tejto mystičky prijať aj v súčasnej dobe, pripomína Sudbrack. Ešte stále prebiehajú spory okolo Terézie Neumannovej z Konnersreuthu, ktorá zomrela za nejasných okolností 18. septembra 1962. Mnohé z jej života je paralelou mimoriadnych životných udalostí Anny Kataríny Emmerichovej, od stigiem až po dar videnia srdcom ( kardiognóza ) , schopnosť odhaľovať s obdivuhodnou presnosťou psychický a fyzický stav návštevníkov alebo oznamovať budúce udalosti. Nebolo by vhodné aj u nej siahnuť do inštrumentária hĺbkovej psychológie a parapsychológie, pýta sa Sudbrack. Výskumy amerických neurológov Eugene DˏAquilu a Andrewa Newberga a ďalších vedcov vyvolávajú vášnivé diskusie medzi čistými prírodovedeckými materialistami a nábožensky zameranými ľuďmi. DˏAquili a Newberg našli celý rad dôkazov, ktoré nasvedčujú tomu, že sa v priebehu hlbokých náboženských zážitkov od rozjímania až po spirituálny rituál odohrávajú v mozgu procesy, ku ktorým pri bežnom, každodennom vedomí nedochádza. Väčšina z nich sa týka zmien v rôznych častiach takzvaného neokortexu ( grécky „neo“= nový, latinsky „cortex“= kôra ) alebo novej kôry mozgovej, vývojovo najmladšej časti mozgu, ktorú má k dispozícii len človek. Niektoré z procesov sa však týkajú tiež partií mozgu a nervovej sústavy, ktoré sú evolučne oveľa staršie a je možné ich nájsť u mnohých živočíšnych druhov – najmä cicavcov. Podarilo sa ukázať, že v čelnom laloku mozgu, kde sídli schopnosť koncentrácie a pozornosť, sa pri intenzívnej meditácii pozoruhodne menia elektrické aktivity, čo potvrdili vyšetrenia, pri ktorých sa merali mozgové prúdy. Niektorí tvrdia, že mozog pri mimoriadnej záťaži, napríklad v kritických situáciach je preťažený a reaguje náhodnými poruchami, ktoré sa potom vysvetľujú, ako duchovné, lebo sa vymykajú logickému súdu. Tento argument však neplatí, lebo „výsledné náboženské zážitky nemajú v žiadnom prípade charakter púhych náhodných porúch, ale dávajú životu pravidelne hlbší zmysel, keď sprítomňujú intímny vzťah medzi stvorením a Stvoriteľom – a to dokonca aj u ľudí, ktorí boli predtým ateistami“, konštatuje Felix R. Paturi. Literatúra Anna Katherina Emmerich. Die Mystikerin des Münsterlandes, Dülmen, 1991. In : Sudbrack, J. : Náboženská zkušenost a lidská duše. Kostelní Vydří : Karmelitánske nakladatelství, 2002, s. 55 – 58. Eliade, M. : Dějiny náboženského myšlení I. – III. Praha : Oikoymenh, 1995 – 1997. In : Sudbrack, J. : Náboženská zkušenost a lidská duše. Kostelní Vydří : Karmelitánske nakladatelství, 2002, s. 52. Frankl, V. : Vôľa k zmyslu. Bratislava : Lúč, 2010, s. 145 – 157. Marcel, G. : K filosofii naděje. Praha : Vyšehrad, 1971, s. 6 – 7, 8 – 16. Navratil, L. : Schizophrenie und Religion, 1992, s. 113, 117, 124, 128. In : Sudbrack, J. : Náboženská zkušenost a lidská duše. Kostelní Vydří : Karmelitánske nakladatelství, 2002, s. 53. Newberg, A., DˏAquili, E., Rause, V. : Der gedachte Gott – Wie Glaube im Gehirn entsteht, Mníchov, 2004. In : Paturi, R. F. : Poslední záhady vědy. Praha : Euromedia Group, 2006, s. 245 – 247. Paturi, R. F. : Poslední záhady vědy. Praha : Euromedia Group, 2006, s. 245 – 247. Sudbrack, J. : Náboženská zkušenost a lidská duše. Kostelní Vydří : Karmelitánske nakladatelství, 2002, s. 52 – 53, 55 – 58. Tillich, P. : O hlubině. In : Kuschel, K. J (eds.) : Teologie 20.století. Antologie. Praha : Vyšehrad, 1995, s. 40 – 48. Štefan Šrobár +++++++++++++++++++++++ Ekologická kríza a hĺbková ekológia Cítime, že náš svet je v kríze. Chodíme po svete a uvedomujeme si prázdnotu nášho spôsobu života a cesty, po ktorej kráčame. Hovorí nám to bezprostredná okamžitá skúsenosť – naša intuícia. A nielen intuícia – každodenne sa na nás valí ohromné množstvo informácií, ktoré o hroziacom nebezpečenstve hovoria. Ako na to môžeme reagovať? Skutočne sa už civilizácia nenávratne vymanila z dokonalej prírody? Všetko nasvedčuje tomu, že sme negativisticky rezignovali. To je však len jeden druh intuície – zostáva ešte intuícia radosti ( David Rothenberg ). Ekologická kríza Ľudia sú prvý živočíšny druh na tejto planéte, ktorý môže rozumom vedome obmedzovať svoj počet a tak žiť v trvalej dynamickej rovnováhe s ostatnými životnými formami. Človek môže vnímať rozmanitosť svojho okolia a starať sa o neho. Máme schopnosť tešiť sa z tej zložitej rozmanitosti života geneticky zakódovanú. Túto schopnosť „tešiť sa“ môžeme ďalej rozvíjať a objaviť tak tvorivý vzťah k nášmu bezprostrednému okoliu. Kozmopolitná priemyslová civilizácia pohlcuje jednotlivé ekosystémy a ohrozuje životné podmienky budúcich generácií. My – zodpovední príslušníci tejto civilizácie – začíname prakticky jednohlasne vážne spochybňovať onú skazonosnú úlohu, akú si ľudstvo zvolilo. Prispejeme k udržaniu a rozvoju rozmanitosti života na Zemi sebadisciplínou a rozumným plánovaním, alebo svoju šancu premárnime a necháme udalostiam voľný priebeh? Arne Naess uvádza nasledovné dôvody vážnosti situácie : „Životné prostredie sa zhoršuje exponenciálne, pričom tento vývoj je čiastočne alebo úplne nezvratný. Táto devastácia prebieha v dôsledku dôkladne zabehnutej výroby a spotreby, a nezvládnutého populačného rastu.“ Podľa sociológa Edwarda O. Wilsona sa nachádzame v období šiesteho katastrofického vymierania, kedy druhy miznú predovšetkým stratou biotypov, ktoré spôsobuje človek. Wilson prichádza k záveru, že pre záchranu života, ľudského i mimo- ľudského, by mala byť hlavnou etickou zásadou predovšetkým prezieravosť. „Zhoršovanie“ a „devastáciu“ chápeme ako zmenu k horšiemu, teda pokles hodnoty. Predpokladáme pritom existenciu etického systému, ktorý nám umožní posúdiť, ktorá zmena je negatívna. Chémia, fyzika a ekológia zmenu len zaznamenávajú, ale nekvantifikujú dosah. My sa však ale zrejme zhodneme, že taká zmena biologických podmienok v rieke alebo v oceáne, ktorá viedla k eliminácii takmer všetkého života, predstavuje zníženie hodnoty. Logické myslenie nám hovorí, že ide o zníženie diverzity, to znamená rozmanitosti druhov v spoločenstve. Ekologická veda zatiaľ nedokáže jasne odsúdiť také procesy, ako erózia pôdy v dažďovom pralese, z čoho vyplýva, že potrebujeme nejaký iný prístup, ktorý sa nebude upriamovať len na „fakty“, ale bude sa zameriavať aj na prikladanie hodnoty javom. Potrebujeme takú spoločnosť a pospolitosť, v ktorej nepôjde o glorifikáciu rastu, ktorý nijako nezvyšuje kvalitu, ale predovšetkým o tie aspekty rovnováhy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu celkovej hodnoty. Až potom si budeme schopní uvedomiť, že žiť vedľa ostatných živých tvorov je dôležitejšie, než ich využívať alebo zabíjať, zdôrazňuje Naess. Hovorí : „Diskusia o ekologickej kríze ( ... ) prispieva, alebo by mohla prispieť k tomu, že sa otvoríme zdrojom zmysluplného života, ktoré si buď nevšímame, alebo ich degraduje naša mestská priemyslová civilizácia. Nemôžeme predpokladať, že zlepšenie pre väčšinu ľudstva je možné dosiahnuť bez ( ... ) hlbokej premeny ekonomických cieľov priemyslových krajín. Priority sú dané spoločensky a ekonomicky, a ich zmena stále súvisí so zmenami v iných oblastiach, ktoré spolu tvoria rozsiahly dynamický celok.“ Predstava, že technike a ekonómii plne rozumie jediná skupina ľudí, ktorá tieto systémy tiež ovláda, skrýva v sebe nebezpečenstvo. Hĺbka súčasnej krízy čiastočne súvisí s tým, že sa nám vývoj viac-menej vymkol z rúk. Rozvoj sa neustále zrýchľuje, aj keď nikto ( skupina, spoločenská trieda, príroda ) nerozhodol o ďalšom štádiu, nikto to neplánoval, ani s takým vývojom nesúhlasil. Tempo rastu sa nikdy nespomalí vďaka vnútorným mechanizmom. Ozubené kolesá nás vtiahli do stroja, ktorý sme považovali za svojho sluhu. Pokiaľ máme pokrok definovať inak, musíme lepšie pochopiť onen stroj, nielen z hľadiska mocenskej elity, ale z hľadiska všetkých ľudí. Tí by sa mali čo najviac zúčastniť formulovania nových cieľov, a tiež navrhovať cesty, ktoré k nim budú viesť, myslí si Naess. Ekosofia – od intuície k systému Arne Naess bol presvedčený, že filozofia by mohla pomôcť nájsť východisko z naliehavej hrozby ekologickej katastrofy. Pre neho totiž filozofia nikdy neznamenala len „lásku k múdrosti“, ale tiež lásku k múdrosti spojenú s činom. A čin, ktorý nie je podložený múdrosťou, nemá zmysel. Naess predkladá základ novej ontológie, ktorá ľudstvo považuje za nedeliteľnú súčasť prírody. Keď túto ontológiu v plnosti pochopíme, nebudeme už môcť bezohľadne ničiť prírodu, lebo by to znamenalo, že ničíme integrálnu časť samých seba. Z tohto ontologického počiatku sa potom odvíjajú a zapadnú na svoje miesto etika a praktická činnosť. Naessov systém nie je výsledkom filozofickej alebo logickej argumentácie. Sám Naess hovorí, že išlo hlavne o intuíciu. Intuíciu, ktorá sa vyvíjala po celý život strávený v prírode. Naess si na počiatky spomína takto: „Od štyroch rokov až do puberty som dokázal celé hodiny, dni a týždne stáť alebo sedieť na plytčine u pobrežia. Pozoroval som život v mori a neprestával som žasnúť, ako je neuveriteľne pestrý a bohatý. Tí malí nádherní živočíchovia, na ktorých ˏnikomuˏ nezáležalo, alebo dokonca neboli ani púhym okom viditeľní, boli súčasťou nekonečného sveta, môjho sveta. V mnohých veciach som sa cítil cudzincom v ľudskej spoločnosti, ale s ˏprírodouˏ som sa stotožnil.“ Naess sa po čase pokúsil prísť na to „prečo je to tak“ a vypracoval filozofiu, ktorá vychádza z nášho bezprostredného ja a objíma ohromný svet prírody. Artikulácia tohto problému a jeho následné skúmanie pomocou filozofických metód, sa nazýva ekofilozofiou. Presnejšie povedané ide o využitie základných termínov ekológie – ako sú prepojenosť, diverzita a symbióza, pomocou ktorých spresňujeme miesto nášho druhu v prírode. Ide o proces, v priebehu ktorého získavame celkový pohľad. Ekofilozofia sa vetví dvoma smermi. Na jej základe je možné rozvinúť hĺbkovo ekologickú filozofiu vtedy, keď filozof ďalej rozvíja základné pojmy a väzby medzi nimi. Druhou možnosťou ekofilozofie je podpora vzmáhajúcemu sa medzinárodnému hĺbkovo ekologickému hnutiu, ktorého účastníkmi sú vedci, ochranári, umelci a všetci tí, ktorí sa aktívne usilujú o premenu antiekologických, politických a spoločenských štruktúr. Hĺbkovo ekologický prístup v praxi znamená snažiť sa problém vidieť aj z hľadiska iných než našich záujmov ( záujmov iných druhov a celých ekosystémov ), tento prístup sa tiež môže stať východiskom dôkladnej kritiky našej civilizácie a nesprávnych základov, na ktorých je postavená. V každom prípade by sa hĺbková ekológia mala stať platformou pre dorozumenie, miestom, ku ktorému budú vzhliadať tí, ktorí túžia po zmenách – potom si budú môcť uvedomiť svoje stanoviská a čo je v ich názoroch spoločné ( D. Rothenberg ). Naess zavádza do filozofického povedomia dva základné ekologické princípy : jednotu a rozmanitosť. Básnik A. R. Ammons nás varuje : „rovnakosť je nanič, keď je ľahké ju dosiahnuť, mnohosti sa nedá veriť, keď máme nesprávne rozlišovacie kritéria“. Keď ľudia majú spoločne pracovať na akejsi zmene, je nevyhnutne nutné, aby sa dohodli. V jednote by sa ale nemala stratiť rozmanitosť prístupov a názorov na to, ako dosiahnuť zhodu. Ochranárske hnutie bude najsilnejšie vtedy, keď sa mu podarí ukázať, že svoje zásady čerpá zo svetových názorov z rôznych prostredí. Čím viac filozofických, náboženských a vedeckých dôkazov sa na podporu normatívnych hodnôt ochranárskeho hnutia podarí predložiť, tým významnejšie a univerzálnejšie bude toto hnutie. Filozofická stránka ekofilozofie skúma jednotlivé prístupy ku svetu, ktoré jednotlivca privádzajú k tomu, čo nazývame platformou hĺbkovej ekológie. Naess tento proces, pokiaľ je filozoficky vyslovený, nazýva ekosofiou. Ekosofia je osobný systém, osobná filozofia. Každý z nás si môže vytvoriť svoju vlastnú ekosofiu ( A, B, C ... ). Najdôležitejšie je, aby sme k záverom ekosofie dospeli prostredníctvom vlastného citu a rozumu. Naess nás chce naučiť, aby sme si každý po svojom vytvárali vlastný systém, možno neúplný, ale taký, že nám umožní dospieť k obdobným reálnym záverom. Medzi nimi rozhodne nie je zanedbateľné vedomie, že zmena musí začať okamžite. Sebarealizácia Všetky pohnútky ( cesty k dosiahnutiu bodu zvratu ) majú spoločné to, že jednotlivca privádzajú k prepojenosti všetkého v prírode. Naessovo používanie slova „Sebarealizácia“ je ambiciózny pokus, ako všeobecný výrok „všetok život je v podstate jeden celok“ prepojiť s našimi individuálnymi potrebami a túžbami. Rothenberg vysvetľuje pojem Sebarealizácie nasledovne : 1. Sebarealizácia nie je zameranie na vlastné ja. Nezabúdajme na veľké počiatočné S, ale zároveň si treba uvedomiť, že individuálne ja sa nijako nerozplynie v tom veľkom Ja. Rozmanitosť jednotlivcov a rôznych prístupov zostáva, aj keď si utvárame vzťah k niečomu väčšiemu. Dostojevskij pochopil, čo je treba k Sebarealizácii, keď naznačil, v čom spočíva najväčšie nebezpečenstvo moderného sveta : „( ... ) osamotenie, ktoré všade okolo vidíme ( ... ) sa ešte celkom nerozvinulo, ešte nedosiahlo maxima. Lebo každý sa usiluje o nezávislosť, každý chce, aby práve jeho život bol čo najplnší, lenže tieto snahy nevedú k plnému životu, ale naopak k sebadeštrukcii, lebo taký človek miesto sebauplatnenia dosahuje úplné osamotenie.“ Nie je možné, aby sme sa rozpadli na jednotlivcov a každý si išiel za svojím. Z tohto dôvodu Naess trvá na pojme veľkého Ja. 2. Keď sa niekomu podarí rozvinúť svoje ja tak, že do neho zahrnie aj iných ľudí, druhy a celú prírodu, altruizmus sa stane zbytočným. Veľký svet sa potom stáva časťou našich záujmov. Svet je chápaný ako možnosť „rozšíriť“ svoju Sebarealizáciu, lebo sa zároveň stávame súčasťou rastu ostatných. 3. Sebarealizácia je vlastne „sebapochopenie“. Jedná sa o aktívny proces, nie dajaký bod, ku ktorému by bolo možné dospieť. Sebarealizáciu vlastne nikto nikdy nedosiahne, lebo úplná Sebarealizácia by predpokladala sebarealizáciu všetkých. Rovnako tak podľa jednej budhistickej teórie nie je možné dosiahnuť nirvánu, lebo tá predpokladá, aby bol do nej vtiahnutý celý svet. Nirvána a Sebarealizácia sú teda proces, spôsobmi ako žiť vlastný život. Výraz Sebarealizácia používame ako vodítko. Dáva nám smer, ktorým chceme postupovať. Vďaka nej svoje skutky vidíme v kontexte väčšieho celku ( gestaltu ). Naess vysvetľuje, prečo sa rozhodol svoju filozofiu začať odtiaľ : „Sebarealizácia je tak ako nenásilie, veľmi vágny termín ( ... ). Na počiatku je dôležité vedomie, že stredom všetkého je život. Treba však ešte udať smer. Šípka smeruje od ja k Ja. S takým smerovaním sa môžem eticky stotožniť. Môžeme to nazvať vektorom, ktorý pôsobí v nesmiernych a zároveň konkrétnych dimenziách ( ... ).“ Treba si vštepiť práve tieto metafory – smer, šípka, vektor. Pomáhajú nám vymedziť hranice, v rámci ktorých je možné Sebarealizáciu rozvíjať, prípadne konkrétne definovať. Identifikácia Identifikáciu si môžeme vysvetľovať ako „stotožnenie“. Pri ňom zisťujeme, že súčasti prírody sú časti nás. Nemôžeme bez nich existovať. Keď sa o to pokúsime, zamedzíme vlastnú Sebarealizáciu. Keď máme naplno existovať, nesmieme tieto súčasti prírody zničiť. Práve toto je možno zdrojom najvýznamnejšieho typu aplikácie ekosofického myslenia na špecifické problémy životného prostredia. Musíme vnímať základné potreby iných druhov a celých ekosystémov, ako keby to boli naše vlastné potreby – v takom prípade potom nemôže dôjsť k stretu záujmov, zdôrazňuje Naess. Taký prístup napĺňa život a posilňuje pochopenie. Práve toto si uvedomoval starý múdry mních v Bratoch Karamazovcoch : „Milujte všetko, čo Boh stvoril, všetko do posledného zrnka piesku. Milujte každý list stromu, ( .... ) Milujte zvieratá, milujte rastliny, milujte všetko. Keď budete všetko milovať, pocítite, že súčasťou všetkého je Božie mystérium. A od toho okamihu začnete všetko lepšie chápať ( ... ), lebo všetko je ako oceán, všetko plynie a vzájomne splýva, dotyk tu vyvoláva pohyb na druhom konci sveta ( ... ). Nikdy nehovorte, že hriech a skazenosť sú všade, že prostredie je zlé a skazené, a my sme sami a bezmocní ( ... ). Pred takými pocitmi musíte, deti, niekam utiecť !“ Keď teda postúpime dosť ďaleko, pokojne sa zaobídeme bez pojmu „životné prostredie“. V tomto ponímaní je „identifikácia“ synonymom všetko objímajúcej lásky. V láske človek stráca časť seba samého tým, že zároveň získava akúsi vyššiu identitu, čosi nevysloviteľného. Nejde o to, aby sme sa zároveň snažili zahrnúť všetko okolo nás do našej identity a pritom sa usilovali o nebytie. S jednotlivými časťami prírody sa môžeme celkom identifikovať, lebo sú na našej úrovni – udržujú si istú nezávislosť na nás a našom hodnotení. Túto vlastnosť Naess nazýva vnútornou hodnotou prírody. Vnútorná hodnota Naess má na mysli „vlastnú hodnotu“, hodnotu obsiahnutú v sebe. Hodnota nie je ani tak nezávislá na nás, ako skôr na našom hodnotení, či už na hodnotení materiálnom alebo estetickom. Celky v prírode by sme mali rešpektovať pre ne samé, jednoducho preto, že existujú neďaleko od nás. Tak ako priateľa by sme ani časti prírody nikdy nemali využívať len ako dajaký prostriedok. Takto konať je veľmi povrchné – predpokladá to uvedomovať si vzťahy na povrchu. Intuitívne si uvedomujeme vnútornú hodnotu ( jedinečnosť ) prírody aj priateľov, ale v bežnom živote na to ľahko zabúdame. Keď sa tak správame dlhší čas, obyčajne strácame priateľov. To isté platí aj o prírode. Hĺbka Ludwig Wittgenstein povedal, že obyčajné myslenie je ako plávanie po hladine – je o to ľahšie, než sa ponoriť do hĺbky. Táto metafora sa veľmi dobre hodí aj na ekologické problémy. Úlohou filozofa je ponoriť sa do problémov a situácií, ktoré sa spočiatku môžu javiť ako jednoduché a jednoznačné. Filozof musí preniknúť ku koreňom, aby objavil štruktúry a vzťahy, ktoré potom budú rovnako jasné, ako sa na začiatku javil aj celý problém. Z tohto dôvodu Naess zaviedol pre filozofickú ekológiu prívlastok hĺbková. Termín hĺbkový sa vzťahuje len k tomu, ako ďaleko sa človek za koreňmi problému vydá, bez toho, aby ignoroval znepokojujúce náznaky, z ktorých vyplynú rozmery nebezpečenstva, ktoré nám hrozí. Nikdy by sme nemali stanovovať hranice problému len preto, že jednoduchšie riešenie by bolo okamžite prijateľnejšie. To nie je cesta k jadru problému. Nemali by sme myslieť len na život nášho druhu, ale na život celej planéty. Naša Zem je viac než my – má väčší význam ako náš tak izolovaný druh. K objasneniu toho, ako je možné ku konkrétnym problémom pristupovať hĺbkovo ekologicky, poslúži príklad. Zavlažovací projekt vo veľmi suchej oblasti by mal byť predovšetkým chápaný ako prostriedok pre zlepšenie pôdy a krajiny, a nielen ako možnosť zvýšiť produktivitu pre človeka. Ide o zdravú pôdu, človek by mal pôdu využívať len s patričným rešpektom k Zemi. Uviesť presvedčivé príklady hĺbkovo ekologického prístupu nie je ľahké, lebo pojmy ekosofie sú veľmi vzdialené od technokratického jazyka projektantov. Naess by povedal, že systémová pyramída je dutá – nikoho nenapadne prepojiť základné princípy ekosofie s konkrétnou situáciou reálneho sveta. Je to škoda, lebo keby mal byť dajaký test hodnoty ekosofie, potom práve toto. Podstatou filozofie je úžas, a o potešenie z úžasu nesmieme prísť ani v čase, kedy sú okolnosti veľmi nepriaznivé. Tento úžas by mal byť nasmerovaný na samotné problémy, mal by preniknúť až do ich základu. Práve táto schopnosť problém dôkladne premyslieť môže byť prínosom filozofa v našej „ťažkej dobe“. Najčastejším problémom je, že si ľudia neuvedomujú rozdiel medzi hnutím a filozofiou. Filozofovanie môže byť pre hnutie zdrojom inšpirácie a podpory, ale nemožno tvrdiť, že je náhradou za najrôznejšie praktické kroky. Obvykle sa hĺbková ekológia charakterizuje ako akési rozšírenie morálky a etiky na zvieratá, rastliny, ekosystémy a dokonca celú prírodu. Naess hovorí, že ide o „ontológiu, a nie etiku“, teda prehodnotenie toho, ako vnímame a vytvárame svoj svet. Austrálsky filozof Warwick Fox dochádza na základe prác mnohých ekofilozofov k záveru, že človek by sa mal snažiť dostať čo najďalej od „ekologickej axiológie“, teda od hľadania hodnôt v prírode. Namiesto toho by sme samých seba mali vo svete vidieť celkom inak – ako to hovorí Naess, keď zavádza pojmy identifikácia a Sebarealizácia. Fox to zhrňuje takto : „Pri diskusiách o hĺbkovej ekológii by sme ani tak nemali vychádzať z hodnoty, akú má svet mimo človeka, ako skôr z prírody a našich možností inými slovami z otázok ˏkto smeˏ a ˏkým by sme sa mohli a mali staťˏ v poriadku vecí.“ Zo slova „mali“ je jasné, že otázka hodnôt stále platí. A možno nejde o hodnotu Zeme, ale o hodnotu akú Zemi dáva človek. O tejto hodnote môžeme rozhodnúť, len keď siahneme veľmi hlboko do svojej skúsenosti. Nikdy však pritom nesmieme myslieť predovšetkým na seba. V literatúre je možné nájsť celý rad prístupov k prírode a k vytváraniu životného prostredia. Je človek súčasťou prírody ? Je prírodou formovaný ? Alebo môžeme prírodu sami vytvárať, či do nej fenomenologicky vstupovať, čo môže znamenať ako „vytváranie reality pozorovateľom“, tak situáciu, kedy sa „veci sami ponúkajú“ ? Naess hovorí, že kvalita predmetu, ktorú vnímame, je v ňom priamo obsiahnutá. Výhoda metódy konkrétnych obsahov pre ochranárske hnutie spočíva v demonštrovaní toho, že pocity jednoty v prírode a s prírodou, ktoré postupne môžeme zažívať, v prírode vlastne existujú nezávisle na nás a sú rovnako skutočné ako kvantifikovateľné prostredie, v ktorom sa dá porovnať, čo sme vložili a čo získavame. K preorientovaniu nás samých nám Naess odporúča metódu „participačného pochopenia“ : „Ja sa o morálku a etiku príliš nezaujímam. Zaujímam sa o to, ako svet vnímame ( ... ). Kým je hlboká ekológia skutočne ˏhlbokáˏ, potom musí oslovovať naše prazákladné presvedčenie, a nielen morálne zásady. Etika vyplýva z toho, ako žijeme vo svete. Keď svoju životnú skúsenosť vyslovíte, môžete založiť filozofický smer alebo náboženstvo.“ Ako ale máme v tomto svete žiť ? A ako potom svoju skúsenosť vysloviť ? Etika sa zvyčajne obracia k človeku s nejakým viac či menej výrazným apelom, ktorý ukazuje, čo človek musí robiť a čo robiť nemusí. Hovoríme, že etika chce „riadiť naše správanie“. Ale takéto konštatovanie nie je úplné. Neznamená to, že „konania“ sú pre etiku čímsi ľahostajným, ale že „etika chce apelovať hlbšie, k prameňom, z ktorých pochádzajú naše činy ( ... ), etika svojím apelom idúcim do hĺbky človeka chce zmeniť ľudské spôsoby existencie. Vyzýva ho, aby odhalil, čo je jeho étosom, a aby to čo odhalil, učinil vlastným spôsobom existencie“, vysvetľuje Józef Tischner. Objaviť svoj etos znamená v istej miere prestať rozmnožovať stereotypy. A prestať množiť stereotypy znamená v istej miere sa zmôcť na nejakú tvorbu. Človek idúc vlastnými cestami, buduje svoj etos. Čo znamená, že heslom etosu je originálnosť. Tak sa vytvárajú nové pravidlá, konštatuje Tischner. Od ekológie k ekosofii Pre ekológiu je typický prístup, či metodológia, ktorú je možné charakterizovať slovami „všetko súvisí so všetkým“. To sa už prelína s problémami filozofie : miestom ľudstva v prírode a úsilím, ako toto nové vysvetliť prostredníctvom systémov a vzťahov. Obor, ktorý sa zaoberá problémami spoločnými ekológii a filozofii, nazývame ekofilozofiou. Slovo filozofia môže mať dva významy : 1. študijný obor, postoj k vedeniu ; 2. osobný hodnotový systém a svetový názor, ktorým sa človek riadi pri rozhodovaní ( keď je pevne presvedčený, že ide o správne rozhodnutia ). Keď tento druhý význam slova „filozofia“ vzťahujeme na otázky týkajúce sa človeka a prírody, použijeme pre neho slovo ekosofia. Venujeme sa teda ekofilozofii, ale v praktických situáciach si vytvárame vlastnú ekosofiu, konštatuje Naess. Hovorí : „( .... ) mali by sme sa naučiť vytvárať svoje vlastné systémy, či vodítka – Ekosofia X, Y alebo Z. Slovo „svoje“ neznamená, že ekosofia je originál každého jednotlivca : stačí, keď je súčasťou celkového pohľadu na svet, s ktorým sa človek stotožňuje, ˏkam filozoficky patríˏ. A tak ako život sa aj ekosofia stále mení.“ „Ekofilozofia“ sa skladá z predpony „eko“, ktorú majú aj ekonomia a ekológia, a základu „sofia“ zo slova filozofia. „Sophia“ znamená pochopenie alebo múdrosť, „filo“ láskyplný prístup. „Sophia“ nemá na rozdiel od slova „logos“, ktoré sa vyskytuje v biológii, antropológii, geológii a v ďalších vedných oboroch, žiadne vedecké ambície. O to viac by malo ísť o „múdrosť “ priamo prakticky uplatňovanú. Jedinec alebo inštitúcia skutkami dokazujú svoju múdrosť, prípadne jej absenciu. „Sophia“ skôr než neosobné abstraktné výsledky navodzuje predstavu pochopenia a dôvernej znalosti. Z etymologického pohľadu sa „ekosofia“ skladá zo slov oikos a sophia, ktoré znamenajú „komunita“ a „múdrosť “. Tak ako v slove ekológia, „eko“ má aj tu podstatne širší význam než len spoločenstvo, komunita. Znamená skôr „spoločenstvo zeme“. „Ekosofia je preto filozofickým svetonázorovým systémom, inšpirovaným životnými podmienkami v ekosfére“, vysvetľuje Naess a dodáva : Takto definovaná ekosofia by mala slúžiť ako „filozofický základ, na ktorom sme schopní prijať zásady hlbokej ekológie ( ... ). Vedomá zmena prístupu k životným podmienkam v ekosfére predpokladá, že pri všetkých rozhodovacích procesoch zaujmeme filozofický postoj ( ... ) s dôrazom na nutnosť systémového a kontextového myslenia.“ Celý rad problémov, ktoré označujeme za „ekologické“ sú súčasne problémy „ekosofické“. Bez ekosofie nám ekológia nemôže poskytnúť zásady ku konaniu, motiváciu k politickému a individuálnemu úsiliu, upozorňuje Naess. Mali by sme sa snažiť odhaľovať korene hodnotových systémov, a to ako vo svojich premisách a záveroch, tak aj u našich názorových odporcov. „Korene“ tu zahŕňajú hlbokú psychologickú a sociálnu motiváciu, a tiež logicky sa ponúkajúce základné normy a hypotézy. Zrelý človek si musí vytvoriť stupnicu hodnôt. Práve to je podstatou ekosofie. Každý deň sa musíme rozhodovať medzi protichodnými postojmi a záujmami. Usilovanie o ekologicky zodpovednejší život, osobný a spoločenský, nie je úloha len ekológov a filozofov. Mali by sme sa o to usilovať všetci, a to na všeobecnej úrovni, nie ako odborníci v určitom obore. Každý z nás má isté skúsenosti s rozhodovaním, ako smerovať našu aktivitu, čo predpokladá schopnosť všetko zahrňujúcich hodnotových výrokov. Ospravedlňovanie hodnôt vybraných na základe istých premís potom vedie k vypracovaniu filozofického systému, k poznaniu, že okolo nás všetko súvisí so všetkým. Ekologické problémy nás vedú k tomu, že sa snažíme o spresňovanie a ujasnenie hodnôt, konštatuje Naess. Hodnotové orientácie Hodnoty, ktoré ľudia vyznávajú a ktorými sa riadia vo svojom konaní, sú pravdepodobne najpodstatnejším, ale aj najťažšie uchopiteľným faktorom nášho smerovania, či nasmerovania k udržateľnému rozvoju. Filozofia hodnôt predpokladá, že mimo nášho skúsenostného sveta materiálnych vecí existuje celkom iná, podstatne odlišná oblasť platných hodnôt. Tieto hodnoty nie sú konkrétne veci, ale obsahové kvality. Nenáleží im „bytie“ vo vlastnom zmysle, ale iný, zvláštny spôsob danosti, totiž „platnosť “. Tým je mienená objektívna súcnosť, ale celkom nezávislá na empirickom bytí a dianí. Preto také hodnoty nepostihujeme racionálnym poznaním ako reálne veci, ale ich „cítime“ iracionálnym, či emocionálnym spôsobom : „cítením hodnôt“ svojho druhu. Sú to ideálne entity, podobné platónskym ideám, ktoré sú však realizované, uvádzané do empirickej skutočnosti hodnotiacim úkonom ( H. Lotze ). Táto náuka o hodnotách chce zaistiť nezrušiteľnú svojbytnosť mravnej hodnoty voči každému redukovaniu a relativizovaniu. V oblasti nižších hodnôt, ktoré sú bezprostredne vztiahnuté k nejakému účelu, teda v oblasti toho, čo je príjemné, prakticky užitočné, vitálne prospešné atď., sa snažíme získať hodnotu „pre seba“, aby sme v nej dosiahli obohatenie a naplnenie, alebo praktický úžitok. V oblasti vyšších hodnôt už nejde o to, aby sme hodnotu získali „pre seba“, ale aby sme ju prijali „pre ňu samú“, otvorili sa jej, oddali sa jej. Prijímame hodnotu pre ňu samú a dávame jej „oceňujúcu odpoveď “, ktorú daná hodnotová kvalita vyžaduje. Platí to už o intelektuálnej hodnote pravdy. Musíme sa jej otvoriť a musíme ju uznať, až tým sa otvorí ona mne. Podobne je to s estetickou hodnotou krásna v prírode a v umení. Pri prežívaní krásy nejde o to, aby sme boli obohatení krásou, ale aby sme sa najprv my otvorili kráse, aby sme sa jej oddali v nazeraní a údive, a dali sa ňou uchvátiť. Zvlášť to potom platí o etickej hodnote cnosti, napríklad o pravdivosti a spravodlivosti, pokore a dobrote, ktoré prijímame a o ktoré sa usilujeme pre ich vlastnú hodnotu – lebo tieto hodnoty majú základ v osobnej hodnote. Oceňujúcu odpoveď, ktorou sa oddávam hodnote, môžem dať len potiaľ a preto, že je v smere môjho vlastného uskutočňovania hodnôt. Čím vyššia je hodnotová kvalita „o sebe“, tým viac ustupuje výslovný zreteľ na vlastné uskutočňovanie hodnoty, a vystupuje čistá oceňujúca odpoveď a oddanie sa hodnote ( E. Coreth ). Súbor zásad a pravidiel, ktoré človeku naznačujú, ako by sa mal správať vo svojom styku s druhými, sa nazýva etika. Etymológia slov „etický“ a „morálny“ ukazuje na pôvodné sociálne situovanie mravných javov do spoločných mravov, obyčajov, zákonov a tradícií ( A. Anzenbacher ). Ekologická etika, alebo etika životného prostredia ( environmental ethics ), je súborom zásad a pravidiel, ktoré človeku naznačujú, ako by sa mal správať vo svojom styku so všetkým mimoľudským svetom ( E. Kohák ). Keď majú byť mravne normované určité oblasti praxe, je pre to treba dostatočná úroveň informácií o skutočnostiach, ktoré sú pre danú oblasť praxe relevantné. Tieto informácie dnes musia poskytovať empirické vedy. Tak ekologická etika predpokladá mnohostranné interdisciplinárne vedenie. V tomto zmysle preto majú empirické vedy pri zdôvodňovaní noriem nepochybne dôležitú úlohu. Človek v etike nenapreduje tak, že dostane návod na kompromis medzi etickým a nevyhnutným, ale iba tak, že stále intenzívnejšie počúva hlasy etična, že ho stále väčšmi ovláda túžba život zachovať a podporovať, a že stále dôraznejšie odporuje nevyhnutnosti ničenia a poškodzovania života. „V etických konfliktoch môže človek dôjsť iba k subjektívnym rozhodnutiam. Nikto nemôže zaňho určiť, kde je vlastne krajná hranica možnosti zachovania a podporovania života. Jedine on sám to môže posúdiť tým, že sa nechá pritom viesť vystupňovanou zodpovednosťou za druhý život“ ( A. Schweitzer ). Literatúra Anzenbacher, A. : Úvod do etiky. Praha : Zvon, 1994, s. 18, 117. Coreth, E. : Co je člověk ? Základy filozofické antropologie. Praha : Zvon, 1994, s. 106, 108 – 109. Fox, W. : Approaching Deep Ecology : a Response to Richard Sylvanˋs Critique Hobart : University of Tasmania, Centre for Environmental Studies, 1986. In : Naess, A. : Ekologie, pospolitost a životní styl. Tulčík : Abies – Vydavateľstvo Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, 1993, s. 38 – 39. Naess, A. : Ekologie, pospolitost a životní styl. Tulčík : Abies – Vydavateľstvo Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, 1993, s. 13 – 21, 23 – 25, 27 – 32, 38 – 40, 41 – 42, 60 – 62, 66, 70 – 72. Nováček, P. : Udržitelný rozvoj. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2010, s. 221, 225. Rothenberg, D. : Ekosofie T – od intuice k systému. In : Naess, A. : Ekologie, pospolitost a životní styl. Tulčík : Abies – Vydavateľstvo Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, 1993, s. 13 – 21, 23 – 25, 27 – 32, 38 – 40. Schweitzer, A. : Kultúra a etika. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1986, s. 362. Tischner, J. : Ako žiť ? Uvedenie do kresťanskej etiky. Bratislava : Serafín, 2005, s. 99 – 100. Wilson, E. O. : Rozmanitost života. Nakladatelství Lidové noviny, Praha 1995. In : Nováček, P. : Udržitelný rozvoj. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2010, s. 225. Štefan Šrobár +++++++++++++++++++++++ Figeľ: Karpatská cesta nie je pre Maďarsko dobrá Spájanie Maďarov inak ako v rámci pravidiel európskej integrácie nie je dobré pre nikoho, tvrdí Figeľväčší obrázokAutor: TASR Bratislava - Typicky karpatská politika namiesto európskej politiky nie je podľa predsedu KDH Jána Figeľa dobrá ani pre Maďarsko, ani pre celý stredoeurópsky región. "Spájanie Maďarov inak ako v rámci a na pravidlách európskej integrácie nie je dobré ani pre Maďarov, ani pre nás, ich susedov," povedal šéf kresťanských demokratov. Upozornil, že exteritoriálne normy viedli Európu veľakrát do konfliktov. Maďarský premiér Viktor Orbán a jeho strana sú v Európe členom Európskej ľudovej strany, kam patrí aj KDH. "Je európskym spojencom v niečom, a v niečom nie je. Čo vnímam skôr pozitívne je úsilie o formovanie politiky na báze hodnôt, teda na báze toho, čo je osvedčené. Na druhej strane mám už pravidelný problém s tým, ako sa pozerajú v Maďarsku na budúcnosť cez historicizmus. História by mala byť učiteľkou života, nie knižkou, ktorú povrchne listujeme alebo čítame len na obľúbených stránkach, ale reálnou skúsenosťou a pravdivým východiskom pre dnešok a zajtrajšok," vysvetlil Figeľ. Hovoriť niekedy nestačí Podľa Figeľa niektoré z týchto problémov kresťanskí demokrati jasne pomenovali aj v dialógoch straníckych alebo medzištátnych. "A nielen pomenovali, ale aj prijímali dôsledné rozhodnutia alebo opatrenia. Napríklad: KDH ako prvé zareagovalo na prijatie maďarskej ústavy. Pred rokmi sme my navrhovali opatrenia voči tzv. krajanskému zákonu, ktorým predchádzajúca Orbánova vláda chcela riešiť podporu pre maďarské komunity neprijateľným spôsobom," zdôraznil. • • • Maďarsko dostalo memento k svojej ústave Radičová zožala vlnu chvály. Aj od Viktora Orbána Slovenský odkaz Orbánovi: Tvoju ústavu neberieme Figeľ upozornil, že hovoriť niekedy nestačí. "Suverénny štát musí byť schopný aj suverénne konať. A preto sa na jeseň vrátime k téme štátneho občianstva, ktoré potrebuje legislatívnu zmenu. Na jednej strane otvoriť a umožniť dvojité občianstvo tam, kde je adekvátne, kde je oprávnené, a na druhej eliminovať tie účinky, ktorými chce takto ponad hranice Budapešť vytvárať veľké etnicko-občianske spoločenstvo v Karpatskej kotline. Stále žiť v minulých súvislostiach, ktoré vo forme traumy robia dnešok akoby čierno-bielym, je veľmi zlé východisko v 21. storočí. A žiaľ, napríklad trianonská trauma je pre Maďarsko aj po 90-tich rokoch veľmi živá a účinná," vyhlásil predseda KDH. Orbán a jeho strana v niečom európskym spojencom sú a v niečom nieväčší obrázokAutor: TASR/Martin Baumann Podľa neho na jej základe sa vytvára akoby konsenzus alebo väčšinový názor o tom, čo je dobré a čo zlé pre Maďarov a Maďarsko. Európa prekonala etnické pokušenia Európa už podľa Figeľa v 20. storočí prekonala etnické pokušenia a konflikty. Vytvorila nový model spolužitia, ktorý je reálny, atraktívny a má vyše 50 rokov. Pritom vychádza z národnej identity, ktorú rešpektuje. Vychádza z toho, že všetci sme a chceme byť rovní v spoločenstve, a pritom nemusíme byť v konflikte, resp. používať neprijateľné nástroje na rozvoj v slobode a v integrácii. Pre slovenský zákon o štátnom občianstve je podľa Figeľa východiskom potrebný skutočný vzťah, väzba medzi žiadateľom a tou krajinou, ktorá má udeliť občianstvo. "Ide o osvedčené medzinárodné princípy," dodal. Šéf KDH upozornil, že v stredoveku sa uplatňovalo heslo: "Cuius regio, eius religio" koho moc, toho náboženstvo. "No a teraz v 21. storočí budovať právne väzby, jurisdikciu a občianstvo na etnickej či historickej báze je akoby iným napĺňaním toho, čo bolo prekonané. Svet dnes potrebuje prirodzené, osvedčené a medzinárodne akceptované štandardy, aby sme v 21. storočí už netraumatizovali nové generácie, ale naopak - spájali sa v slobode a v solidarite, pretože problémov okolo nás je ďaleko viac, než našich individuálnych možností ich riešiť. Ak my tu nebudeme vedieť riešiť vzájomné, susedské vzťahy, ako budeme riešiť témy blízko-východné, hrozby, čo prináša medzinárodný terorizmus, ako budeme riešiť globálne problémy?" opýtal sa Figeľ • • Slota: Schyľuje sa k vojenskému konfliktu s Maďarskom Orbánova ústava je terčom kritiky a nespokojnosti Figeľ od Maďarska očakáva, že nepôjde tou cestou, ktorá bude prehlbovať rozpor medzi právom maďarským a európskym, resp. prinajmenšom poškodzuje atmosféru a dôveru medzi jednou členskou krajinou a ostatnými. "Pretože ak táto paradigma, ak tento vzorec sa začne šíriť osobitne v nových demokraciách, tak veľmi ľahko sa môžu do sporov a nedorozumení dostať Srbi so svojím okolím, podobne Albánci, Rumuni. A to si, dúfam, neželá nikto. Občianstvo je veľmi citlivá kategória, kvôli právnym dôsledkom je dôležitá jednoznačná príslušnosť osoby k štátu. Jednoznačnosť môže byť neprijateľne potlačená, keď sa občianstvo rozširuje na viacnásobné. Občianstvo a zodpovednosť štátu - to je záväzok nielen pre dni slnečné, ale aj pre obdobie problémov," uviedol Figeľ. +++++++++++++++++++++++ V Budapešti chce V. Skalský potresta? Slovákov, ktorí na jeho nedostatky vo vyúčtovaniach dotácií upozornili http://www.uszz.sk/index.php?ID=1714&l=sk Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚS?Z) sa dištancuje od posledných aktivít predsedu občianskeho združenia s názvom Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) Vladimíra Skalského, ktorý zvoláva na 15. októbra 2011 mimoriadne valné zhromaždenie do Budapešti. Hlavným bodom programu je exemplárne potrestanie tých Slovákov žijúcich v zahraničí, prevažne zo západnej Európy, ktorí upozorňovali na netransparentné financovanie SZSZ a s tým spojené nekalé praktiky predsedu občianskeho združenia od roku 2006, čo naznačili nielen správy finančnej kontroly Úradu vlády SR č. 3/2009 a 3/2011, ale definitívne potvrdila aj správa tejto kontroly č. 5/2011. V. Skalský si navyše za miesto potrestania svojich kritikov z radov zahraničných Slovákov vybral symbolicky Budapeš?, o národnostnej politike ktorej sa v minulosti verejne vyjadril, že je voči slovenskej menšine žijúcej v Maďarsku ukážková, čím pobúril celé slovenské zahraničie a najmä Slovákov žijúcich v Maďarsku. Pomocnú ruku pri konečnom zúčtovaní s vnútornou opozíciou v SZSZ mu podal paradoxne predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, ktorému za služby Maďarskej republike udelili vysoké štátne vyznamenanie Rad dôstojníckeho kríža Maďarskej republiky. Predseda ÚS?Z Milan Vetrák považuje za absurdné vylučova? z občianskeho združenia osoby, ktoré už nie sú jeho členmi, keďže z neho na protest voči nedemokratickým praktikám V. Skalského sami iniciatívne vystúpili. Predseda tohto občianskeho združenia na likvidáciu svojich kritikov navyše žiadal aj financie zo štátneho rozpočtu prostredníctvom ÚS?Z, medzirezortná dotačná komisia ako poradný orgán predsedu ÚS?Z však odmietla požadovaných 17 600 eur na takéto aktivity schváli?. M. Vetrák sa v tejto súvislosti nazdáva, že posledné aktivity V. Skalského poukazujú na jeho skreslené predstavy o tom, aké aktivity by mali by? hradené z daní slovenských daňových poplatníkov. (uszz.sk) List predsedu ÚS?Z týkajúci sa mimoriadneho valného zhromaždenia SZSZ Milí Slováci, vážení členovia Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ), obraciam sa na vás vo chvíli, keď sa máte možnos? slobodne a so všetkou vážnos?ou rozhodnú? o vašej účasti na mimoriadnom valnom zhromaždení SZSZ, ktoré v Budapešti na 15. októbra 2011 pripravuje predseda SZSZ Vladimír Skalský spolu s generálnym tajomníkom SZSZ Jánom Fuzikom. Skutočnos?, že vedenie SZSZ zvoláva mimoriadne valné zhromaždenie do Budapešti, sa zdá by? pokračovaním vežmi divnej politiky V. Skalského, ktorý práve na pôde maďarského parlamentu pred dvoma rokmi vo svojom poďakovaní jeho predsedníčke vyzdvihoval „vskutku ústretovú starostlivos? maďarského štátu o slovenskú menšinu“, čo je hodnotenie, ktoré viacerí Slováci žijúci v Maďarsku považovali za provokáciu, či prinajmenšom za vežké nedorozumenie. V súčasnej situácii, keď existuje isté napätie a rozdielne názory medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou na problematiku starostlivosti o svoje zahraničné menšiny a diaspóru je len vežmi ?ažké chápa? toto politické rozhodnutie občianskeho združenia registrovaného na Slovensku inak ako provokáciu a konanie namierené proti skutočným záujmom samotných Slovákov žijúcich v zahraničí a v dôsledku toho a v širšom zmysle aj proti záujmom Slovenska. Ak k tomu pripočítame neustále útoky zo strany vedenia SZSZ proti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý je zo zákona poverený Národnou radou SR a vládou SR tvorbou a výkonom štátnej politiky starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí, možno skutočne zapochybova?, koho záujmy vlastne zastupuje predseda SZSZ. Keďže hlavným bodom mimoriadneho valného zhromaždenie je vylučovanie osôb, ktoré v minulosti poukázali na netransparentné financovanie tohto občianskeho združenia, ako je uvedené nižšie, možno sa oprávnene nazdáva?, že vaša účas? na takomto zhromaždení by mala by? vnímaná ako váš súhlas s takouto provokáciou a politikárčením V. Skalského. S?ažnosti týkajúce sa pochybného a netransparentného financovania SZSZ, ktoré v minulosti podali viacerí jeho členovia, boli predsedom Revíznej a zmierovacej komisie SZSZ hrubým spôsobom odignorované a samotní s?ažovatelia boli sústavne a dlhodobo zo strany V. Skalského a súčasného vedenia SZSZ osočovaní a v rámci občianskeho združenia šikanovaní. V. Skalský spolu s J. Fuzikom, pravdepodobne inšpirovaní komunistickým obdobím, idú vo svojom boji proti „vnútornému nepriatežovi združenia“ dokonca tak ďaleko, že hlavným bodom mimoriadneho valného zhromaždenia má by? vylučovanie osôb, ktoré už dávno nie sú členmi SZSZ, keďže na protest proti praktikám súčasného vedenia SZSZ z tohto združenia vystúpili. Po doručení správy finančnej kontroly Úradu vlády SR č. 5/2011 už vieme, že tí, ktorí poukazovali na netransparentnos? financovania, mali pravdu. SZSZ sa pri pochybeniach bývalého vedenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚS?Z) síce spomína už v správach uvedenej kontroly č. 3/2009 a 3/2011, ale až správa č. 5/2011 na takmer 120 stranách konštatuje porušenia zákona a finančnej disciplíny bývalým vedením ÚS?Z. Na viac ako 30 stranách sa v tejto súvislosti podrobnejšie zaoberá aj SZSZ. Výsledkom je, že toto občianske združenie má vážne nedostatky vo vyúčtovaniach dotácií z minulosti a pravdepodobne bude musie? do štátneho rozpočtu vráti? tisíce eur. Táto záležitos? sa týka všetkých členov SZSZ, ale aj tých, ktorí odvádzajú dane Slovenskej republike. Pokiaž pochybenia nebudú odstránené, SZSZ nemôže dosta? ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, rovnako ako ktorýkožvek iný subjekt, ktorý nemá vyrovnané záväzky so štátom. S ciežom odstráni? porušenia zákona a finančnej disciplíny Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v novom dotačnom systéme od roku 2012 pristúpi k viacerým zmenám, ktoré v rámci pripomienkového konania budú k dispozícii všetkým záujemcom. ÚS?Z podáva každému Slovákovi žijúcemu v zahraničí, vrátane každého člena SZSZ, otvorenú ruku vyzývajúcu na priatežskú a konštruktívnu spoluprácu. Ak sa chcete aktívnejšie realizova? v oblasti, ktorou sa už dlhšie profesionálne zaoberáte, ÚS?Z Vám ponúka účas? na práci zboru poradcov predsedu ÚS?Z a v pracovných skupinách tohto zboru alebo vežmi jednoducho - priamy kontakt s predsedom úradu a jeho zamestnancami. Od svojho vymenovania do funkcie predsedu ÚS?Z mám plnú podporu predsedníčky vlády, jednotlivých členov vlády SR, ako aj ostatných ústavných činitežov Slovenskej republiky. Takúto podporu má aj zbor poradcov, ktorý sa od začiatku profiluje ako otvorená platforma pripravená poradi? nielen predsedovi ÚS?Z, ale aj prezidentovi, parlamentu a vláde SR pri ich rozhodovaní v otázkach slovenského zahraničia. Ustanovujúce zasadnutie zboru poradcov podporila predsedníčka vlády SR, čím vyslala ďalší jasný signál novej vízii, ktorú v tomto smere presadzujem ako predseda štátnej inštitúcie, ktorá je oficiálnym kontaktným miestom Slovenska pre celé slovenské zahraničie. S úctou JUDr. Milan Vetrák, PhD. v. r. predseda Občianske združenie s názvom Svetové združenie Slovákov v zahraničí má vážne problémy s vyúčtovaním dotácií. Úrad odstupuje od zmluvy o spolupráci: http://www.uszz.sk/index.php?ID=1713&l=sk +++++++++++++++++++++++ Vydanie: 40/2011 1028535-img-juraj-mesik.jpg ¬ gallery_ico.jpg ¬ „Sme na prahu krízy, oproti ktorej bol rok 2008 len jemná fanfára na úvod,“ hovorí Juraj Mesík. Autor fotografie: Ivan Pastor Kríza je neodvratná: Hororové vízie Juraja Mesíka naháňajú strach Rozhovor s občianskym aktivistom Jurajom Mesíkom (49) som rozdýchaval niekoľko dní. Je trochu šokujúci, až neuveriteľný. Mnohí ľudia tvrdia, že preháňa. Dlhodobo kritizujete stavbu diaľnic. Prečo? Na Slovensku sa z výstavby diaľnic stalo zlaté teľa. Existuje viera v to, že diaľnica rovná sa spoločenský pokrok a diaľnica je ekvivalent vyspelosti krajiny, niečo, čo nás potiahne do lepšej budúcnosti. Diaľniciam sa pripisuje neuveriteľný význam, omnoho väčší, ako majú. Navyše sa stavajú ohromne predražené. Súvisí to nielen s kradnutím, ale aj s trasami. Tie sú vybraté tak, aby boli čo najdrahšie. Veď na výstavbe cestnej siete pracujú tímy projektantov. Asi vedia, čo robia. Áno, ale ak mám veľkú stavebnú firmu a kamarátim sa s množstvom vplyvných politikov, je mojím záujmom plánovať trasy čo najdrahšie. Omnoho viac zarobím pri stavbe sedemkilometrového tunela ako na desiatich kilometroch povrchovej cesty. Takže urobím všetko preto, aby som staval tunel. Tunel je normálna súčasť diaľnice. Problém je, že Slovensko nie je bohatá krajina. Nemáme na to, aby sme mali cesty a tunely ako Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko. Lenže my také diaľnice chceme a cenou za to je hlboké podinvestovanie školstva či zdravotníctva. Za posadnutosť diaľnicami doplácame tým, že nám vyrastajú nevzdelaní ľudia, učitelia sú chudáci, ľudia zomierajú predčasne, lebo nemajú včas kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Žiaľ, masy si to neuvedomujú. Ale podľa mňa sa aj tak už severná diaľnica s tunelmi nedostavia. Prečo myslíte? Lebo svet sa valí do takej hospodárskej krízy, o akej mnohí ani netušia, a Slovensko na ne nebude mať zdroje. To sú dosť katastrofické názory. Nepreháňate? Nemyslím si, veď pár hodín predtým, ako v USA skrachovala banka Lehman Brothers, mala od všetkých kľúčových ratingových spoločností najvyššie hodnotenie. Nikto nebol ochotný ani uvažovať o tom, že o pár hodín skrachuje, čo pred troma rokmi zapríčinilo krízu. Ľudia nie sú nastavení na to, aby brali vážne varovné signály. Mozog ‚vytesňuje‘ realitu a uprednostní iluzórny svet pred dátami. Fakty sú jednoznačné – sme na prahu krízy, oproti ktorej bol rok 2008 len jemná fanfára na úvod. Kríza je neodvratná, nedá sa jej predísť a nie je v rukách politikov zabrániť jej. 1028530_juraj-mesik.jpg ¬ Prečo? Na krízu je zasiate už dlho. Svetové ekonomiky desiatky rokov žijú na dlh. Každý vieme zo svojej rodiny, že žiť na dlh dlhodobo nie je možné, lebo raz banka zaklope na dvere a bude z vás peniaze a úroky žmýkať. Lenže štáty sa stále tvária, že sa na dlh žiť dá. Svet je podľa vás natoľko zadlžený, že systém krachne? Určite áno. Tie diaľnice, čo staviame, budú zbytočné? Kapacita súčasných ciest bohato postačí. Ľudia nebudú mať na pohonné látky, nebudú si môcť dovoliť vlastniť autá. Štát nebude mať ani na údržbu existujúcich ciest, nehovoriac o stavaní diaľnic. Teraz debatujeme o kríze, ktorá môže svet zasiahnuť o desaťročia? Nie. Moja osobná hypotéza je, že takáto kríza nastane do jedného- dvoch rokov. A pokojne sa to môže stať aj skôr. Možnože sa mýlim, lebo niekto ešte môže natlačiť ďalšie bilióny dolárov do ekonomiky a krach sa oddiali. Lenže o to tvrdší potom bude. Ekonomický systém stál na prahu zrútenia už v roku 2008. Zachránili ho obrovskými finančnými injekciami. Problém je, že peniaze, ktoré Američania napumpovali do systému, nie sú ničím kryté. Sú iluzórne, nestoja za nimi žiadne materiálne hodnoty. To sa už nedá viac zopakovať. Preto si myslím, že druhé kolo krízy nastúpi do roka až dvoch. Keď toto ľudia počujú, prestanú investovať, prestanú kupovať, ekonomika sa spomalí. Čiže to, čo hovoríte , ešte môže prispieť ku krachu. Je zaužívaný argument, že je to proroctvo, ktoré krízu privoláva. Lebo podľa mnohých by mal bojovník proti kríze peniaze míňať, aby naštartoval ekonomiku. Ibaže spotreba priemerného Slováka nie je schopná čokoľvek v globálnych podmienkach ovplyvniť. Keby všetci Slováci teraz vybrali svoje peniaze z účtov a išli nakupovať, nič to s globálnou ekonomikou neurobí – akurát by nemali žiadne rezervy, keď to príde. Čo teda ľudia majú robiť? Musia premýšľať, čo sa môže stať. Musia vnímať fakty a ‚nevytesňovať‘ ich zo svojej hlavy. Mnohí totiž nechcú premýšľať, nie sú ochotní odložiť si pár sto eur na horšie časy, prestať plytvať. Radšej idú na dovolenku do Egypta. 1028531_juraj-mesik-olga-pietruchova.jpg ¬ Kríza asi nepríde odrazu. Bude to postupný proces a ľudia sa budú môcť pripraviť. Alebo nie? Obávam sa, že môže nastúpiť veľmi rýchlo. Reťaz je taká pevná ako jej najslabšie oko. V roku 2008 bol bankový sektor niekoľko hodín pred úplným zrútením, ktoré by znamenalo, že fi nancovanie medzinárodného obchodu by sa úplne zastavilo. Odrazu by nebola napríklad preprava tovarov medzi kontinentmi. Čiže pád nebude lineárny, nebude to tak, že nám bude stúpať nezamestnanosť mesačne o 0,1 percenta. Bude to skôr v skokoch. Môže sa stať, že aj tretina ľudí ostane bez práce? Tridsaťpercentná nezamestnanosť v priebehu troch-štyroch rokov je úplne reálna – stačí pád dopytu v Nemecku. Rád by som sa mýlil, ale vychádza mi to z analýzy dát, ktoré mám k dispozícii. V Španielsku je už dnes bez práce vyše 20 % ľudí a 50 % mladých ľudí, u nás je to celá tretina mladých. Hodnota peňazí pri kríze prudko klesne. Čo teda majú ľudia pred krízou s peniazmi urobiť? Ak má niekto zvyšných tisíc eur, určite by som mu neodporúčal ísť na luxusnú dovolenku, ale buď vhodne investovať, alebo odložiť na horšie časy. Hoci peniaze môžu stratiť hodnotu, stále budú potrebné. Je lepšie mať aspoň niečo, ako nemať nič. Sú aj analytici, ktorí si myslia, že hodnota peňazí bude chvíľu veľmi vysoká a ten, kto k nim bude mať prístup, bude kráľom. Ak banky skrachujú a vy budete mať peniaze na účte, nedostanete sa k nim. Keď pred časom padla Argentína, tak aj pomerne bohatí ľudia zistili, že sa vedia dostať len k približne sto dolárom mesačne, lebo banky im viac nedali, aby sa predišlo ich krachu. Neskôr peniaze stratia hodnotu a roztočí sa infl ačná špirála. Veľa ľudí má dlhy. Čo majú robiť? Mať dnes dlhy je chyba. Praktická rada znie – ak môžete, zbavte sa ich. Banky ich z ľudí budú vytĺkať. Keď vidíte, že prichádza kríza, najrozumnejšie je nemať dlhy a nevytvárať ďalšie. Teraz sa zadlžovať je podľa mňa hazard. Nehovoria vám, že zbytočne strašíte a ste katastrofista? Tak potom aj Winston Churchill bol katastrofista, lebo predvídal, že Nemci napadnú Britániu. Myslím si, že som realista. Nálepkovanie niekoho tým, že je katastrofi sta, odvádza pozornosť od debaty o faktoch a dátach. Zadlžuje sa aj Slovensko. Politici nevedia, že taká kríza môže prísť, alebo nemajú inú voľbu, iba štát zadlžovať? Na Slovensku je veľa politikov, ktorí sú úplní ekonomickí analfabeti. Azda tu však je pár politikov, ktorí si uvedomujú, aká je skutočná situácia. Z dlhového kolotoča sa však nedá vystúpiť – aspoň nie včas. To isté platí o ostatných krajinách vrátane USA. Celkový dlh USA je 350 percent HDP, dlh samotnej vlády asi 100 percent. Ak by chceli dlhy splatiť, všetci Američania by tri a pol roka robili len na splácanie. Nič by nemohli kupovať, ani potraviny. Z toho vidíte, že ich dlhy sú nesplatiteľné. Možno ich zlikvidovať len tým, že veľká časť sa odpíše a tí, ktorí majú americké dlhopisy, svoje peniaze stratia. Keď nastúpi kríza, čo sa bude diať? Všetko, čo nie je potrebné na prežitie, budú ľudia redukovať. Jesť musíte, ale na futbal ísť nemusíte. Najprv môže byť obdobie defl ácie, keď za svoje peniaze – ak ich budete mať v ruke – dostanete oveľa viac tovarov ako dnes. Potom sa však zásoby mnohých tovarov vyčerpajú a peniaze postupne začnú strácať hodnotu – začne infl ačná fáza krízy. Ľudia zareagujú aj tak, že budú znova pestovať viac v záhradách, chovať. Podobne ako to bolo pred tridsiatimi rokmi. 1028533_juraj-mesik-olga-pietruchova.jpg ¬ Takže tí, čo majú v záhrade bazén, ho zlikvidujú, aby si zväčšili plochu na pestovanie? Nemusia ho zlikvidovať, urobia si z neho rybníček a budú chovať ryby. Stále sa mi nezdá, že by takto svet mohol dopadnúť. Ani nechcem, aby ste mi verili, stačí, ak o tom budete premýšľať. Svet sa nezrúti, ale život bude vyzerať inak. Prispôsobiť sa nebude ľahké. Zaujímavá bude tiež lokalizácia výroby. Dnes je normálne, že idete do obchodu a kúpite si víno z Južnej Ameriky alebo tričko z Číny za tri eurá. To sa zmení. Diaľkový obchod s tovarmi, ktoré nie sú nevyhnutné pre život a sú lokálne vyrobiteľné, sa výrazne zredukuje. To dá napríklad ľuďom na vidieku prácu. Takže už nebudú vznikať ani mocnosti typu USA? Nebudú mať ako, ale to je zase iný problém. Spojené štáty americké mohli byť superveľmocou schopnou zasiahnuť všade vďaka obrovskému prebytku energie, rope. Keby sme aj nedospeli na hranicu udržateľnosti finančného systému, tak do dvadsiatich rokov by aj tak došlo k veľkej hospodárskej kríze vinou ropného zlomu. Čo je ropný zlom? Ropa je hlavný zdroj energie ľudstva, naša civilizácia na nej stojí. Nemáme ju čím rovnako lacným a účinným nahradiť. V správach ľudia počúvajú informácie, že zásoby ropy sú veľké a vystačia nám na ďalších päťdesiat rokov. Ale to je ilúzia. Nie je dôležité, koľko je ropy v zemi, ale koľko ropy dokážeme dostať von na povrch. Najkvalitnejšie a najľahšie dostupné zásoby sú už vyťažené a dostávať sa k ďalším zásobám je čoraz drahšie. Keď sa v polovici devätnásteho storočia začala ropa ťažiť v Pensylvánii, stačilo vraziť trubku do zeme a ropa striekala. Dnes ju ťažia z hĺbok tisícok metrov. Ťažia ju aj v hlbokomorských lokalitách. Je to drahé? Ropná plošina, ktorá vlani vybuchla v Mexickom zálive, je z technologického aj fi nančného hľadiska rovnako náročná ako vesmírna stanica na mesiaci. Ropa bude čoraz drahšia a bude jej stále menej. Lebo bude čoraz viac stáť jej ťažba a spracovanie. Vráťme sa ešte k finančnej kríze – ak bude, čo sa stane „deň po nej“? Nevieme, lebo správanie ľudí je nepredvídateľné. Isté je, že potraviny a energie nebudú také cenovo dostupné a bude to mať vážne sociálne následky. Keby vláda dala peniaze do zatepľovania domov namiesto do diaľnic, tak by sme prežili hladšie. Ale nemôžeme očakávať od ministra dopravy Jána Figeľa, že prestane blúzniť o tuneloch a začne hovoriť o zatepľovaní domov. Ani Iveta Radičová nemôže, lebo Miki chce inak. Bude sa viac kradnúť, nebude sa na uliciach svietiť, cesty budú menej plné, budeme menej kúriť? Asi tak. Nebudeme mať toľko zdrojov na spotrebu. Intenzita dopravy výrazne klesne, dopravné zápchy už nebudú problémom. Ľudia sa začnú presúvať na bicykloch, mopedoch, peši. Výraznejšia bude svojpomoc. V domácnostiach sa nebude prekurovať a mnohí budú aj mrznúť. Stúpne kriminalita. Už dnes máte každý deň v správach, ako kto koho okradol alebo zabil, aby okradol. Tento typ správania sa rozšíri omnoho viac. Budú sa hľadať obetní baránkovia a obávam sa, že najmä Rómom budú hroziť pogromy. Z politického hľadiska ľudia začnú hľadať silného vodcu. Lebo nerozumejú, že príčiny krízy sú absolútne mimo kontroly dnešných politikov. Je riziko, že Fico získa ústavnú väčšinu a Európa bude mať ďalšieho Orbána. 1028534_juraj-mesik.jpg ¬ Dúfam, že sa vaša vízia nenaplní. Ja som presvedčený, že sa to stane. Otázka za miliardy znie – kedy? Impulz, ktorý spustí kaskádu ďalších dôsledkov, môže prísť zo dňa na deň. Tým, že bude kríza, bude menej peňazí na dopravu, na tovary, tak napríklad v dedinách vzrastie význam škôl, lebo rodičia už nebudú voziť deti do miest, vzrastie tiež význam trhov, miestnych obchodíkov? V zásade áno. Vidiek bude zažívať renesanciu. Všetko lokálne má šancu znovu nadobudnúť rovnaký význam ako v minulosti, dokonca ho mať aj väčší. Keď ľudia s vami debatujú, neupadnú do zlej nálady, až depresií? Nie. Ja zdôrazňujem, že stav, do ktorého sa rútime, spôsobí ľuďom ťažkosti, ale nezahubí nás. Ak Európa nepadne do vojny, čo dúfam, že nie, tak prežijeme, hoci kríza bude ťažká. Pokiaľ sami neskĺzneme do vyhrotenia etnických konfl iktov, nezvolíme si na čelo krajiny nejakých bláznov, nezačneme páliť autá bohatých, ničiť majetky, tak môžeme byť aj šťastní. Naši starí rodičia nemali ani tretinu z toho, čo my, a vedeli sa radovať zo života. Krízu nepovažujem za katastrofu. Skutočnou katastrofou sú klimatické zmeny, ktoré môžu ľudstvo naozaj vyhubiť. Klimatické zmeny ľudia vnímajú ako niečo vzdialenejšie. Lebo súčasné generácie asi zmeny nezasiahnu naplno. Naopak, nehovoríme o storočiach, prvé vážne dôsledky sú už tu a v ďalších rokoch a desaťročiach budú čoraz horšie. Je pravdepodobné, že v priebehu päťdesiatich rokov budú rozsiahle územia zeme neobývateľné takým počtom populácie ako dnes. Týka sa to všetkých tropických a subtropických oblastí. Ľudia tam budú hynúť v desiatkach miliónov, dnešné Somálsko je slabý odvar neďalekej budúcnosti. Ľudia z neobývateľných území sa budú tlačiť napríklad k nám, kde sa bude dať prežiť? Ak budú mať možnosť. Veľa oblastí čaká deprimujúca, až tragická budúcnosť, lebo v mnohých územiach došlo k populačnej explózii a krajiny nie sú schopné ľudí uživiť. Prepadnú sa mnohé arabské krajiny a regióny Afriky, Mexiko, južné štáty USA, Pakistan, India, Bangladéš. Rozdiel je, že Texasania budú môcť migrovať na sever, prípadne sa budú tlačiť do Kanady. Ale Európa nebude akceptovať Arabov, Afričanov alebo Pakistancov a Indov. Mnohí sa budú snažiť z Afriky dostať na člnoch do Európy, ale príde ich sem minimum. More je významná bariéra pre migráciu. Budú hynúť po veľkých hladomoroch. To je horizont desiatok rokov. Dnešné generácie to ešte budú vidieť. Zasiahne niečo podobné Európu? Nepredpokladám, hoci potraviny budú omnoho cennejšie aj drahšie. Tak ako v minulosti. Len teraz žijeme v krátkom období, keď sme si mohli dovoliť potravinami plytvať, lebo máme pocit, že je ich veľa. Ale toto sú lokálne tragédie. Pre celé ľudstvo bude tragédiou iný problém – nie sme schopní zastaviť otepľovanie. Ani keby sme hneď vypli všetky továrne a prestali spaľovať ropu? Ani tak. Otepľovanie bude pokračovať zo zotrvačnosti niekoľko desiatok rokov, metán a CO2 z atmosféry nedokážeme odstraňovať, budú sa len pomaly chemicky rozkladať. Vo večne zamrznutej zemi na Sibíri, na Aljaške, na severe Kanady je navyše obrovské množstvo metánu. Zmrznutý metánový ľad leží aj na dne šelfových morí. Už dnes sa vo zvýšenej miere tento metán uvoľňuje. Nevieme, koľko ho je, ale je možný scenár, podľa ktorého sa spustí pozitívna väzba – uvoľňovaný metán povedie k ďalšiemu otepľovaniu atmosféry, následkom čoho sa bude topiť ešte viac permafrostu a uvoľňovať ďalší metán. V takom prípade nie je nepredstaviteľné otepľovanie atmosféry, ktoré neprežijú žiadne živočíchy väčšie než dvadsať kilogramov. To je to, z čoho mám strach ja – oproti tomu je hospodárska kríza prechádzka parkom. Žiaľ, toto ľudia a politici vôbec nechápu. 1028532_juraj-mesik.jpg ¬ Vaša manželka je Oľga Pietruchová, jedna z najznámejších žien pôsobiacich v treťom sektore. Debatujete o kríze, prípadne o globálnom otepľovaní? Nie. Nedá sa. Má veľký problém akceptovať, do čoho sa rútime, hoci je veľmi racionálny človek. Pre ňu je to emočne také ťaživé, že myšlienky na krízu potláča. Päť rokov ste pracovali vo Svetovej banke vo Washingtone. Robí tam viac Slovákov? Z desaťtisíc zamestnancov boli v čase, keď som tam pracoval, asi šiesti Slováci. Z toho len dvaja sa vrátili do Európy, ostatní tam zostali. Čo je vlastne Svetová banka? Rozvojová inštitúcia, ktorej poslaním je boj proti chudobe vo svete. Ako sa do zamestnania vo Svetovej banke dostane Slovák? Ja som vyhral svetový konkurz na miesto špecialistu pre komunitné nadácie. Mojou prácou bolo vzdelávať ľudí vo Svetovej banke o tom, čo sú komunitné nadácie, ako fungujú, ako sa dajú vytvárať. Robili sme niekoľko projektov na podnietenie rozvoja komunitných nadácií v Thajsku, Tanzánii, Keni, Nigérii a v Moldavsku. Chodili ste po týchto krajinách? Áno. Robili sme osvetové „jazdy“, a ak oni usúdili, že im to dáva zmysel, pomáhali sme im komunitné nadácie vytvoriť. Ale s výnimkou Nigérie sme nedali na postavenie nadácií žiadne peniaze. Ponúkali sme len technickú pomoc. Vyšli tie projekty? Ako kde. Niekoľko nadácií vzniklo, ale netrúfam si povedať, či budú mať úspech, lebo uplynulo málo času. Ale napríklad projekt v Thajsku zlyhal na kultúrnych odlišnostiach. Ázijské kultúry sú veľmi hierarchické, omnoho ťažšie sa rozhýbu, aby prijali sociálne inovácie. Pôvodne ste lekár. Robili ste aj toto povolanie? Chcel som sa venovať hlavne lekárskej vede. Po promóciách som išiel na vojnu a bol som lekárom vo vojenskej posádke. Ale po vojenčine som mal už len krátke obdobie, keď som sa venoval medicíne. Prišiel totiž november 1989 a stal som sa poslancom Federálneho zhromaždenia. Vytrhlo ma to z vedeckého a lekárskeho prostredia. Začal som sa angažovať v sociálnej zmene spoločnosti. Čiže šesť rokov vám štát platil za štúdium medicíny a vy sa jej nevenujete... Ale veď štát žiadne vlastné peniaze nemá. Štát platil moje štúdium z daní, ktoré mu zaplatili moji rodičia. Na Slovensku vraj dnes študuje politológiu okolo 1 000 študentov: koľko z nich sa bude politológiou živiť? Dvadsať? Čím sa živíte dnes? Som na voľnej nohe. Trochu učím na Univerzite Palackého v Olomouci a na Univerzite Komenského, príležitostne robím pre Svetovú banku v Afrike, prednášam, píšem texty, knihu o rozvojovej pomoci, stále som aktívny v treťom sektore. +++++++++++++++++++++++.pravda.sk Sulíkovu demagógiu si všimli aj Nemci mr | 30. septembra 2011 12:00 Existujú dobré dôvody, prečo by sme sa mali Slovenskom zaoberať. Týmito slovami okomentoval nemecký denník Frankfurte Allgemeine Zeitung vystúpenie predsedu SaS Richarda Sulíka v tamojšej verejnoprávnej televízii ARD. V predvečer hlasovania nemeckého parlamentu o navýšení eurovalu tam totiž vysvetľoval, že ho netreba schváliť. Predseda SaS Richard Sulík Sulík na otázku moderátorky Anne Will: Vaša strana sa volá Sloboda a Solidarita. Prečo nie ste solidárny s Gréckom? odpovedal: «Priemerný grécky dôchodok je približne 1 600 eur. Teraz bude o 20 percent zredukovaný, na 1 250 eur. Na Slovensku je dôchodok 360 eur. Myslíte si, že je solidárne slovenskému dôchodcovi povedať, milý pane, zvýšime vám DPH, aby grécky penzista mohol dostávať tých svojich 1 250 eur? To nemá so skutočnou solidaritou nič spoločné. To je perverzná solidarita,» tvrdil. Denník však upozornil, že Sulíkove cifry sú úplne demagogické: podľa údajov OECD priemerný dôchodok v Grécku v roku 2007 dosahoval 617 eur. «Má nám to však brániť v tom, aby sme sa zaujímali o situáciu na Slovensku?» A ďalej autor dodal: «Štátny tajomník na ministerstve financií Steffen Kampeter nám potom pripomenul, že Slovensko má vyšší rozpočtový deficit ako Nemecko.» Frankfurter Allgemeine Zeitung v súvislosti so Sulíkovým vystúpením ešte skonštatoval: «Slovensko ako člen eurozóny musí odhlasovať euroval, no Sulík túto politiku odmieta. Euroval preto môže v októbri skutočne stroskotať. Existujú preto dobré dôvody, prečo by sme sa mali Slovenskom zaoberať. Doteraz bola nemecká debata o európskej politike čisto nemecká záležitosť. Takisto aj v nespočetnom množstve talkshow venovaných tejto téme sa vyskytoval hosť z inej európskej krajiny len zriedka. Anne Will sa to pokúsila zmeniť – no neuspela. Nikoho totiž nezaujíma, ako sa o tejto téme diskutuje v iných štátoch Európy, hoci ide o údajnú ´európsku solidaritu´.» +++++++++++++++++++++++arlamentnilisty.cz Vostrá (KSČM): Církve předat věřícím | Politici voličům Připojuji se k serveru ICQ. Nedaří se připojit k serveru ICQ. Můžete počkat nebo pokračovat v práci zavřením tohoto dialogu. Pokud chcete požádat o přátelství, musíte být přihlášen a mít účet typu politik. Přihlášení je vyžadováno pro propojení účtu. Tímto propojením získáte ve správě Vašeho profilu možnost zobrazení výpisu všech nových příspěvků přátel. Nepřehlédnete tedy žádný jejich nový příspěvek. Pokud nemáte účet, můžete se zaregistrovat. Pokud chcete vyjádřit sympatii, musíte být přihlášen. Přihlášení je vyžadováno pro propojení účtu voleného zastupitele s Vaším účtem. Tímto propojením získáte ve správě Vašeho profilu možnost zobrazení výpisu všech nových příspěvků volených zastupitelů, se kterými sympatizujete. Nepřehlédnete tedy žádný jejich nový příspěvek. Pokud nemáte účet, můžete se zaregistrovat. Pokud chcete hlasovat v anketě, musíte být přihlášen. Přihlášení je vyžadováno pro detailnější rozbor hlasování (dle pohlaví, věku a kraje). Pokud nemáte účet, můžete se zaregistrovat. Pokud chcete ovlivnit popularitu, musíte být přihlášen. Přihlašte se tedy, prosím. Pokud nemáte účet, můžete se zaregistrovat. Pokud chcete odeslat otázku, musíte být přihlášen. Přihlašte se tedy, prosím. Pokud nemáte účet, můžete se zaregistrovat. Pokud chcete odeslat požadavek na doplnění informací, musíte být přihlášen. Přihlašte se tedy, prosím. Pokud nemáte účet, můžete se zaregistrovat. E-m - Vláda a církve daly přednost jedna druhé a pozapomněly na bližního. Vláda schválila církevní restituce. Je to Topolánkovo vyrovnání s církvemi bez Topolánka. Splácet se bude místo šedesáti let třicet, naturální vyrovnání se zvýšilo a peněžní vyrovnání kleslo. Největší hrůza, tedy téměř pětiprocentní každoroční navyšování sumy, která má být církvím vyplácena, klesla. Tedy doufejme, pokud poroste inflace, tak i suma vyplácená církvím. Vláda zvolila špatný koncept, jak zajistit odluku církví od státu. S naturálním vyrovnáním souhlasím. To ostatně rozumně prosazovaly i jiné strany, než kapitulovaly před tlakem ODS s Top 09. Nechápu ale, proč musí být vyrovnání tak vysoké. Každý rok budeme platit platy kněží a provoz církví a současně vyplácet náhradu zhruba dvě miliardy korun (v závislosti na inflaci). Upozorňuji, že nejde o malou sumu. Dvě miliardy korun stály lékařům minulý rok za zahájení masivní stávky a zablokování zdravotnictví. Vláda si nevěděla rady, kde peníze najít. To, že dvě miliardy nejsou málo dokazuje i reforma zdravotnictví: zavedení standardů a nadstandardů přinese dle odhadu ministra zdravotnictví do systému 200 milionů, tedy desetkrát méně, než se pošle církvím. Mám jiný návrh. Dejme církvím majetek v naturáliích. Plaťme jim ještě deset let platy duchovních a provoz a současně zaveďme daňové asignace. Ať si církve platí každý, kdo chce. Každý věřící. Není to snad v souladu s tím, co církve hlásají? Pak se budou také více snažit chápat potřeby lidí a ne jen ždímat stát a jeho prostřednictvím každou svobodnou matku platící daně. To se asi líbit nebude, protože by se zjistilo, že věřících mají církve v Čechách méně než majetku. Miloslava Vostrá, poslankyně Parlamentu ČR Více: Liptáková (KDU-ČSL): Kde vzít na církevní restituce? Status nezadán Ptejte se politiků, ptejte se Vašich volených zastupitelů, pište, co Vám osobně vadí. Registrujte se na našem serveru ZDE +++++++++++++++++++++++ Autor: kscm.cz Píšeme pro Vás. Buďte naše oči a uši - nemůžeme být všude...:-) Nekalá činnost na Vaší radnici? Porušování zákonů? Chcete upozornit na jiný problém, o kterém bychom měli podrobněji informovat veřejnost? Nebo chcete naopak poukázat na něco pozitivního, o čem se ještě nepíše? Napište nám. Zajímavé náměty redakčně zpracujeme. Žádost o technickou podporu ke službě Parlamentnilisty.cz Pokud nějaká část naší služby není funkční, nebo nevíte jak s ní pracovat, neváhejte se na nás obrátit. Můžete nám touto cestou také posílat podněty pro technické a produktové zlepšení služby. Napište nám prostřednictvím tohoto formuláře, nebo na e-mail superadmin@ parlamentnilisty.cz il:Heslo:(a dokončit žádost o přátelství) (a dokončit vyjádření sympatie) (a odeslat vybraný hlas) (a odeslat popularitu) (a odeslat otázku) +++++++++++++++++++++++arlamentnilisty.cz Halíku, jste neznaboh. Nemluvíte za Církev, vrací Hájek úder za Klause | Zprávy - EXKLUZIVNĚ Modernistický kněz Tomáš Halík v pátečním Právu ostře napadl prezidenta republiky Václava Klause za jeho pozitivní vztah ke Katolické církvi a nepřímo i vrcholné představitele Církve v ČR včetně arcibiskupa Dominika Duky, který je znám svými přátelskými vztahy s prezidentem. Na Halíkova prohlášení reagoval pro ParlamentníListy. cz vicekancléř prezidenta Petr Hájek a Halíkův útok odsoudili i někteří katoličtí laikové. K tématu: Halík: Biskupové, pozor na Klause. Ochočí si vás Ateista či buddhista Halík nereprezentuje církev Už delší dobu rozumím tomu, proč se v médiích vedou diskuse o tom, zda kněz Halík není ve skutečnosti ateista, buddhista či něco podobného pouze krytý kněžskou sutanou. Jako hluboce věřícího katolického laika mě urážejí některého jeho teologické závěry, s nimiž se Církev ani v Čechách rozhodně neztotožňuje,» řekl ParlamentnímListům.cz Petr Hájek. Pan Halík reprezentuje tu část Církve, která nesnese představu, že by se stát s Církví na něčem dohodl, a za své poslání má, že všechno, čeho bylo dosaženo, boří. Nejsem si jist, jestli je pan Halík jenom skrytý ateista, ale jistý jsem si tím, že Halík je diagnóza. Jeho ambice jsou vysoce politické, nikoli duchovní, a to po celý jeho život. Pan Halík se vždy skrývá. Tentokrát je zjevné, že pod rouškou útoku na prezidenta republiky, ve skutečnosti útočí na arcibiskupa Duku. V každém případě je nutné říct, že víme i od vysokých představitelů Katolické církve, že názor, který prezentuje kněz Halík, není názorem jejich a že kněz Halík není mluvčím Katolické církve, nýbrž pouze soukromou osobou,» dodal vicekancléř prezidenta Hájek. K tématu: Klaus: je dobře, že Církev hájí tradiční hodnoty Prezident se ve svém projevu na svatováclavské pouti pozitivně vyjádřil o církvi jako strážkyni tradičních hodnot a apeloval na to, aby byl její hlas slyšet. Také připomenul, že konstruktivní dialog státu a církve přinesl přijatelné řešení ve věci svatovítské katedrály. Čtěte také: Klaus: Pokrokáři» všeho druhu vedou stále nezakrytější útok na naše tradiční hodnoty a ctnosti Nehoruji pro účast církve v každodenních politických půtkách, ale přimlouvám se za jasné a zřetelné ANO-ANO, NE-NE ve veřejných střetech o hodnoty a občanské ctnosti, které jsou ohrožovány falešnými proroky takzvaného pokroku a modernismu. Říkat to nahlas je nezbytné. Vím, že tak mnozí činí. Vím, že je Benedikt XVI. za mnohé své tolik potřebné konzervativní postoje terčem nevybíravých útoků. Doba, kterou žijeme, však má tolik nebezpečných rysů, že nechat ve veřejném prostoru dominovat jen oportunistické modernisty se nakonec vymstí všem. Jsme v době, kdy je nutno riskovat i nepochopení, kdy je nutno vystavit se daleko více než dříve nepříjemným střetům, jakkoli se zdá, že v nich má druhá strana momentálně převahu, zejména mediální,» řekl zde Klaus, který narážkou na oportunistické modernisty» mohl myslet právě Halíka. Čtěte také: Petr Bahník: Zuřivý antiklausista Halík skandálně zneužívá kněžského povolání k dělání politiky Podle Halíka Klaus zneužil náboženskou slavnost Podle katolického kněze Tomáše Halíka prezident politicky zneužil náboženskou slavnost. Před několika lety se Klaus rozčiloval nad tím, že ve veřejnoprávní televizi je dán takový prostor bohoslužbě církve, která je něčím na způsob zahrádkářského spolku - tenkrát tam totiž nekázal; pokud by si ovšem církev a její představitele ochočil, mluvil by o ní medovým jazykem,» řekl ve čtvrtek Právu Halík. Dodal, že biskupové by se měli bránit oživování rakousko-uherské jednoty trůnu a oltáře», která se v minulosti církvi vymstila. Naše církev se opravdu musí rozhodnout, zda bude v duchu austrokatolicismu okuřovat panovníka, který se jí snaží populisticky vlichotit, anebo zda v duchu prorocké tradice bude umět říci lidem typu Václava Klause své statečné NE, byť by tím riskovala ztrátu různých výhod a politických podpor,» podotkl Halík. Psali jsme: Klausovy teologické posudky nebudu komentovat, říká Halík Arcibiskup Dominik Duka, který je znám velmi dobrými vztahy s prezidentem, uvedl: Václav Klaus jako hlava státu vyjádřil ve svém projevu to, co považoval za důležité. Souhlasím s ním v tom, že církev jako relevantní součást naší společnosti se má účastnit veřejné diskuse, neboť občanská zúčastněnost patří ke ctnostem křesťana.» Podle arcibiskupa také Klaus nezneužil politicky náboženskou slavnost. «Podle arcibiskupa Duky je pochopitelné, že se oslav svátku sv. Václava, na který se pozvolna přesouvá těžiště připomínání naší státnosti, účastní také nejvyšší představitelé naší země.Se slovy prezidenta republiky o tom, že se církev jako relevantní součást naší společnosti má prostřednictvím postojů všech svých členů, laiků i kněží, účastnit veřejné diskuze, nelze podle pražského arcibiskupa nesouhlasit, uvedl pro ParlamentníListy. cz mluvčí Arcibiskupství pražského Aleš Pištora. Politik ze spacáku Útok Tomáše Halíka na prezidenta a představitele církve odsoudil též Hradu blízký ředitel Institutu sv. Josefa Michal Semín. Tomáš Halík varuje před nebezpečím vzniku aliance trůnu a oltáře, před zneužitím církve pro politické účely. Jak pokrytecké! Vždyť to byl právě Tomáš Halík, který dal svoje kněžství plně do služeb politických vizí Václava Havla. V dobách, kdy Halík uplatňoval vliv na pražského arcibiskupa, docházelo k opakovanému zneužívání církve k propagaci Evropské unie či politických stran, Havlovi blízkých. Vzpomeňme na Halíka ve spacáku na Kavčích horách, Impuls 99 a mnohé další politické iniciativy, na nichž měl aktivní podíl. Před nebezpečím politického kleri-kalismu tu varuje kněz, jenž zcela vážně uvažoval o kandidatuře na prezidenta republiky,» zlobí se Semín. Čtěte také: Co přináší Klausův časopis? Halíka a havlisty trefí šlak Projev Václava Klause ve Staré Boleslavi dráždí Halíka paradoxně z toho důvodu, že je v něm kladen důraz na svobodné působení církve ve společnosti v duchu jejích opravdových tradic, jež jsou s Halíkovou formou náboženství, chcete-li modernismem a náboženským pokrokářstvím, neslučitelné. Navíc Halík má mnohdy s katolickou věroukou společné asi tak tolik, jako Tomáš Řepka s fotbalovou Slávií,» dodal Semín. Čtěte také: Klausovský katolík udeřil: Halík je kacíř Ďábelský Halík Předák Konzervativní platformy konzervativní Koruny české považuje za prospěšné, když projevy prezidenta vyburcují lidi, jako je Tomáš Halík k reakci. To je totiž jejich poslání i známka kvality. Alespoň vzniká diskuse, přičemž lidé dostanou možnost přemýšlet, jaké skutečné cíle tito duchovní sledují a jak vlastně formují své» věřící. Já z vyjádření P. Halíka pochopil pouze jediné, že P. Halík prostě okuřuje jiné lidi a politické koncepce, než že by nikoho neokuřoval. Vždyť víme, z jeho osobních aktivit co a kdo a je mu blízký a jaký myšlenkový svět je mu vlastní. Vždy byl a je představitelem, nikoliv tradic náboženských či politických, ale revolučních ismů,» uvedl pro ParlamentníListy.cz katolík Hibsch. Čtěte také: Podle Hibsche není Halík reformátorem Církve, to by totiž podle něho ctil a vracel se k tradicím věroučným a dalším, tedy k víře předků. Halík je však revolucionářem uvnitř Církve a každý projev tohoto typu ho tedy musí zvedat ze židle. To je dobře, alespoň víme a můžeme o tom přemýšlet. Není náhodou, že ho tak dráždí slova jako pokrokář» či modernista», vždyť potrefená husa vždy začne hýkat. Nelze mu ovšem upřít inteligenci v pravdě ďábelskou, protože vždy dokáže interpretovat cokoliv způsobem, by v ovčanech» podnítil zájem a svedl je od podstaty problému k vlastním myšlenkovým konstrukcím, třeba austro-katolicismus. Takže projev pana prezidenta skutečně tne do hadího hnízda. Ano, v současné Katolické církvi je mnoho falešných proroků» co svými řečmi šimrají v uších» lid katolický nemluvě o všech ostatních. Ježíš nebyl společensky populární, ale P. Halík je, to vám nestačí?» dodal David Hibsch. K tématu: Akce D.O.S.T.: Svými myšlenkami oslovil prezident nejen účastníky svatováclavské pouti, ale většinu i národa Ptejte se politiků, ptejte se Vašich volených zastupitelů, pište, co Vám osobně vadí. Registrujte se na našem serveru ZDE. +++++++++++++++++++++++arlamentnilisty.cz Cikáni jsou plémě nečisté, vkládá pravicový server do úst Janu Husovi | Zprávy - Jedna z nejslavnějších postav české historie je vtažena do společenské diskuse o momentálně nejproblematičtější menšině. Na euroskeptickém pravicovém serveru EUportál je zmíněna údajná stať ze spisku Mistra Jana Husa O pražském lidu“, v níž měl psát o Cikánech. Na euroskeptickém pravicovém serveru EUportál píše autor Jan Ziegler o tom, že na několika webových diskusích našel údajnou stať z Husova česky psaného spisku O pražském lidu» z roku 1409, ve které se prý píše: Cikáni jsou plémě nečisté, mravů hanebných, práce se štítící, druh druha okrádající a Boha neuznávající.» Přiznává ale, že nikde v seriozních pramenech to nenašel. A tak si alespoň pochvaluje, že Mistr Jan Hus alespoň nebude vylučován romskými aktivisty z české kultury, jako se mělo stát kocouru Mikešovi. Dodává včak, že jiné a věrohodně dochované zápisy jsou vedeny o Cikánech v podobném duchu. Historické prameny zmiňují krádeže a žebrání Píše se o nich třeba i v popravčí knize Pánů z Rožmberka z roku 1399. Je tedy zřejmé, že za Husova života Cikáni v Čechách žili a můžeme se domnívat, že jim mistr Jan nemusel být, tak jako jeho vrstevníci, nakloněn. Stačí si přečíst zápis ve Starých letopisech českých z roku 1416, který je ovšem velmi výstižný: ´Toho roku se po české zemi toulali Cikáni a okrádali lidi´,» píše Ziegler. Připomíná také knihu spisovatele Zikmunda Wintra o českých městech, kde se v kapitole o chudině a tuláctvu věnuje také Cikánům a píše, že byli něco mezi tuláky a škůdci. Obecně se v té době o cikánech píše, že žebrali a kradli,» uvádí Ziegler. Bude třeba upravit i Staré pověsti české Zatímco pro Jana Husa to podle něj dopadne dobře, mají to Staré letopisy české a kniha Zikmunda Wintra nahnuté. Až si jich všimnou romští aktivisté s pseudohumanistickými spřízněnci, jistě vznikne komise pro správné multi kulti pojetí české historie a vše co se jí bude protivit, zmizí do stoupy. Staré pověsti české přežijí za podmínky, že budou doplněny o důležitou postavu praotce Roma, na kterou Alois Jirásek jaksi nedopatřením zapomněl,» uzavírá Ziegler. K věci: Desetiletý Rom terorizoval sever. Návrh: Takové rodiče zavírat Bitva o romskou ubytovnu. Policie ve Varnsdorfu nasadila vodní dělo Klaus vyzval k razanci na severu. Rath: Ať vyrazí v tanku s Hájkem +++++++++++++++++++++++maci.eurozpravy.cz Nevěrnému Havlovi se přitížilo. Podvedená Dagmar chce zrušit velkolepou oslavu, píše bulvár Zveřejněno: DNES, 13:09 Autor: Zuzana Horváthová, eurozpravy.cz foto: Ilustrační fotografie Václav Havel měl být své ženě rok nevěrný se spisovatelkou Obermannovou Praha - Přípravy na oslavu 75. narozeniny bývalého prezidenta Václava Havla jsou v plném proudu, ale vůbec není jisté, jestli bude co slavit. Podle zpráv bulvárních deníků není jisté, jestli Dagmar Havlová oslavu, kterou pořádá miliardář Zdeněk Bakala, nezruší. Jak napsaly Parlamentní Listy, na vině je spisovatelka Irena Obermannová, která do světa vykřičela, že měla milenecký poměr s exprezidentem. Pozvánky na oslavu narozenin dostaly desítky významných osobností z řad umělců i politiků. Oslava se měla konat v pražské galerii DOX, ale momentálně není vůbec jisté, jestli se oslava ve středu nakonec uskuteční. Obrovský skandál totiž způsobila Obermannová, když vydala Tajnou knihu. V ní se doznává, že asi jeden rok se velmi významně přátelila s Václavem Havlem. Jejich poměr měl skončit letos v létě. Aby své slova doložila, měl je spolu vidět celý dům v pražské Michli. Sousedé na sebe volali, že přijel bývalý prezident i s ochrankou a pokud ho chtějí lidé vidět, musí si počkat, až vyjde z bytu Obermannové. Oba manželé se s údajnou nevěrou vyrovnávají po svém. Havel je poslední dny na chalupě v Hrádečku a jeho manželka Dagmar zůstala v Praze. Lidé, kteří jsou manželům Havlovým blízcí, pro bulvár uvedli, že kvůli této kauze se exprezidentovi prudce zhoršil zdravotní stav. I přesto ale Havel vydržel a neodmítl na své chalupě první gratulanty. Bulvár si na přešlapu pořádně zgustnul Neštěstí Havlových je živnou půdou pro bulvární deníky. Například Blesk se vydal po stopách bývalých Havlových milenek a své pátrání uvedl pod názvem Kanec Havel a jeho ženy“. Mediální odborník Jiří Mikeš si posteskl, jak moc se snížila úroveň bulvárních novin. Není zrovna dvakrát etické šťourat se v soukromí bývalé hlavy státu, uvedl. Havel ale podle něj udělal jednu velikou chybu. A to, když vztah se spisovatelkou popřel. Kdyby se přiznal, deníky by jeho milenky přestaly zajímat a našly by si jiné téma ke psaní. Havlova manželka je jeho poslední záchrana Možnost na záchranu ale Havel má. Kdyby se spojil se svojí manželkou a proti bulvárům bojovali společně, mohl by z boje odejít se vztyčenou hlavu vítěze. Dalo by se prohlásit, že Dagmar věděla o přátelství mezi Havlem a Obermannovou. Manželé by mohli uvést, že se spisovatelkou šlo jen o rozhovory a nic jiného za schůzkami nebylo. Tím by vyvrátily pomluvy obyvatel domu. Mikeš své myšlenky ukončil slovy, že se nebojí o Havlovo postavení ve společnosti. Udělal velikou změnu v oblasti ochrany lidských práv. Zároveň by tak nad případnou Havlovou nevěrou přimhouřil oči. Chybovat je lidské a házet kamenem má právo jen ten, kdo je bez viny. Nechápe ale postoj Obermannové. Pokud si všechno vymyslela, bylo to od ní hodně sprosté. Pokud přece jen mezi nimi něco bylo, měla si toto tajemství nechat pro sebe a ne jej svěřit celé republice. Protože se Dagmar Havlová i po nešťastné aféře ukázala se svým mužem na veřejnosti, možná, že by byla ochotná na všechno zapomenout a dokázala by záletnému Havlovi odpustit. Bývalý mluvčí prezidenta Ladislav Špaček nechtěl situaci vůbec komentovat. Takovéto řeči ho vůbec nezajímají a navíc ani netuší, kdo je Obermannová. Knihu ani nečetl, a tak neví, proč by se měl vyjadřovat k věcem, o kterých nemá ani páru. Tip redakci Máte-li připomínku k našemu zpravodajství, chcete něco vylepšit, máte námět na reportáž, máte pro nás tipy a nápady? Těšíme se na Vaše e-maily. Bohužel, nemůžeme na tyto e-maily odpovídat všem. Děkujeme za pochopení. Váš e-mail nebo telefon: Vaše zpráva: [zbývá 300 znaků] Ochrana proti spamu: Kolik je 2 jablka bez 1 jablka (napište jen číslo): Sdílejte článek na sociálních sítích »»» +++++++++++++++++++++++eviditelnypes.lidovky.cz VZDĚLÁNÍ: Mládež nám blbne! Už je to vědecky dokázaný!!! Vědecké testy PISA, které organizuje úřad nad jiné slavný a důležitý, OECD (Organizace pro hospodářskou spolupráci a rozvoj), prý zjistily alarmující skutečnost že celosvětová mládež až na naprosté výjimky blbne. Pardon, není dostatečně vzdělaná, neorientuje se v textu, neumí řešit předložené testy. Tu poslední větu bych rád «vypíchl ». Nejprve si však řekněme, že dle tvrzení archeologů mezi prvními egyptskými klínopisnými tabulkami byla nalezena jedna, kde si pisatel v době tak někdy kolem roku 2500 před Kristem, pokud mne neklame paměť, stěžoval, jak je dnešní mládež (tedy ta v době před cca 4500 lety) nevychovaná, nemravná, nevzdělaná a tak vůbec, zatímco my tedy jejich otcové v době 4500 let mínus dvacet - jsme vzdělaní a chytří a slušní a vychovaní atd. atd. Mimochodem, údajně nestarší vyobrazení člověka na takové tabulce je pěkně hanbatý reliéf mladého muže, jak «pigluje» na stole položenou mladou dámu, která, kdo ví, možná byla i nezletilá! Jak tak leží na zádech, prsa skoro žádný! Ta na tom reliéfu. Že by první vyobrazení byla vlastně pedofilní čuňárna?! No, možný je všechno, že. Vraťme se k dnešku. V oznámení a z výsledků tabulek, kde se dokazuje, že je mládež nevzdělaná až blbá, mne potěšila jen jedna věc, a to že podle těch testů jsou stejně negramotní naši sousedé Slováci, a že také Němci a Rakušani jsou na tom úplně blbě! To každého našince jistě potěší. Jen mě tak napadá, protože osobně si nemyslím, že bychom my, Středoevropané, byli nějak mimořádně blbí a nevzdělaní, jestli to nebude v něčem jiném. Třeba v získávání informací, jak na tom to žactvo je. Dovolím si coby bývalý pedagog přispět do silně rozvinuté diskuze. Zjistit, zda dotyčný žák-student či žákyně-studentka má v hlavě něco víc než piliny, bývá pro pedagoga dosti obtížné. Písemné práce jdou opsat, zadávající může být sám magor, německy zvaný «fachidiot», zkoušená studentka může mít zrovna menzes a když máte křeče v podbřišku a hormony řádí, tak toho moc nesvedete. Mými žáky byly osoby – odmítám označení «děti»- ve věku od 15 do 19 let. A tak vím, že mladý muž může mít takové sexuální puzení (sám se mylně domnívá, že je zamilován), že není schopen myslet na nic jiného než na tamto… čehož se mu přitom většinou krutě nedostává. Takže je frustrovaný. Tedy hormonálně zblblý. I pokud je zkoušený ve formě, existují jedinci, jejichž vyjadřovací schopnost, přestože jsou výborně připraveni, je pouze na úrovni holých vět, případně slov «ano», «ne» a «ééééé». Jiné duté hlavy však dokáží mlít na jakékoliv téma tak dlouho, že po několika minutách sám zkoušející zapomene, na co se to vlastně původně ptal. Každý študák to přeci zná. Navíc existují i jiné mimoverbální metody, jak vyvést zkoušejícího z konceptu a soustředění. Vkládání otázek do odpovědí, přecházení na jiná témata a podobně je celkem běžné. Dnes díky zmagořeným feministkám je navíc nutno zkoušet jiné pohlaví pokud možno «bezkontaktně», třeba při otevřených dveřích zkušebny atd. Moje osobní zkušenost říká něco naprosto jiného, ale vysvětlete to sexuálně zamindrákovaným a hysterickým genderistkám. Protože jsem učil v době, která je tak dávná, že je vše promlčeno, uvedu jen dva «veselé příběhy z natáčení», totiž ze školy. Kolegyně, mladá, éterická učitelka biologie tváří v tvář bandě obeďarovaných puberťáků, kteří byli ovšem o hlavu větší něž ona, trpěla jak zvíře. To když si zkoušený mládenec při vyvolání k tabuli ještě v lavici strčil zepředu do kalhot vycpaný váleček cca 25 x 7 cm a takto vylepšen se hrdě postavil k tabuli. Kolegyni jsem potměšile «litoval», ale jen do té doby, než si při zkoušení ze «strojů a zařízení» stoupla k tabuli žákyně Jana, o níž se jistě spolužákům v noci dost často zdály různé sny (doufám, že po 22. hodině!). Janička vystoupala na stupínek, cudně se tváříc, v krátké minisukni a přiléhavém – skoro až moc přiléhavém - svetříku. U svetříku mi něco nehrálo, tehdy ty holky chodily bez podprsenek a v na tělo upnutých tričkách. Zbystřil jsem pozornost. Janinka se zakroutila před tabulí jak hlavní labuť od Čajkovského jezera a v tom jsem to uviděl. Uprostřed hrudi, tam kde se nejvíce špičatě zvedala dopředu, měla ta dívenka cudná, jistě že naprostou náhodou, rozepnutý knoflíček. A na mě - a předtím na celou třídu, jak se tak točila - jukalo hedvábné, ale rozhodně ne podvyživené ňadro. Co jsem kladl za otázky, nevím, asi to bylo celkem jedno. Při třetí otázce, když se dívenka opět zavlnila k třídě, tak, aby bylo jasné že i kdybych byl slepý jak patrona, že vidím to, co chce, abych viděl, jsem se zmužil. Silným a autoritativním hlasem jsem vydal pokyn: «Sakra, zapni si to.» Ovšem už jak jsem to vyřkl, jsem slyšel, že ten hlas moc autoritativně nezní, a řev a chechot třídy plné puberťáků, mladších jen tak o deset let než já, mi signalizoval, že mě dostali. Chápu tedy, že jakýsi pedagog vymyslel testy. Testy jsou úřední, vyrábí je odborníci, dneska už je dokonce hodnotí někde i počítač. Testy jsou bezvadné, jednoduché, spravedlivé a…a… ale dozvíte se z nich úplně kulový, zda ten žáček v hlavě něco má nebo ne. Uvědomil jsme si to, když soudruzi z StB pověřili soudruhy z SNB – dopravní oddělení, v tomto případě Praha 8, aby sebrali chartistům řidičáky. Tím, že je budou pravidelně přezkušovat z dopravních předpisů, až je neudělají. A aby si nikdo nemohl stěžovat, budou se dělat testy. A tak jsme chodili na předvolání s paní Ritou Klímovou – bydlištěm též Praha 8 -pravidelně do Libně na dopravku. Tam nás nechali nejdřív vydusit a pak nám předložili dopravní testy. Když jsme je udělali, byli poněkud smutní, ale řidičáky vrátili a... pozvali nás za čtrnáct dní znovu. Dle zákona. Pak už jsem tam byl snad dvakrát měsíčně. Když souzi zjistili, že mám řidičák i na traktory, přidali tento druh testů. Pak přihodili testy pro řidiče dálkových kamionů – to se nějak tehdy jmenovalo. Když vyhrabali, že jsem na vojně jako záklaďák jezdil i s autobusem, zajásali, a přestože už ty papíry byl propadlé, dali mi testy pro autobusáky. Když jsem to vždycky úspěšně vyplnil, byli dost smutní. (Protože mi v té době sebrali techničák od auta a já jezdil s autem jednoho pána, co vstoupil do KSČ za války v odboji, a tak jim bylo dost blbý mu od toho auta sebrat papíry.) Proč tuto historku starého zbrojnoše vyprávím. Jde totiž o ty vědecky a odborně vyrobené testy. Všechny tyhle testy jsou řešeny podle nějakého systému a algoritmu. Algoritmus je přesný návod či postup, kterým lze vyřešit daný typ úlohy. Jako jistý druh algoritmu se může chápat i např. kuchařský recept anebo jakýkoliv návod. Algoritmus neřeší jeden konkrétní problém (např. «jak spočítat 3x7»), ale obecnou třídu obdobných problémů. Má alespoň jeden výstup, veličinu, která je v požadovaném vztahu k zadaným vstupům, a tím tvoří odpověď na problém, který algoritmus řeší (algoritmus vede od zpracování hodnot k výstupu). Elementárnost řešení spočívá v tom, že se algoritmus skládá z konečného počtu jednoduchých (elementárních) kroků. Tolik Wikipedie. Jakmile tedy pochopíte, třeba i intuitivně, jakým systémem je to složeno a jak jsou «řešeny otázky», nemůžete se splést. Chce to jen se nacvičit v řešení, třeba jako u křížovek viz «sibiřská řeka na dvě», «citoslovce úleku» atd., a je vyhráno. Takže si myslím, že ty geniální dětičky, co tak bezva uspěly u testů OECD, nebyly tak chytré ani vzdělané, ale byly hlavně školené ve vyplňování testů. A také v psaní «esejů» o tématu, o kterém ví dotyčný z té které odborné oblasti naprostý kulový. Absolventům těchto škol jdou testy a referáty jak na drátku. Jinak většinou neumí nic. Jak vypadá výsledek tohoto, z hlediska pedagogů a úředníků nejlehčí způsobu pseudozjišťování vědomostí, vidíme na naší euoramerické civilizaci jak na dlani. Jen jsme zavedli «moderní» způsoby výuky, vědomosti ověřovali testy a psaním esejů, stali jsme se z vítězů a světových hegemonů v roce 1945 dneska dekadentním, ekonomicky zoufalým a rozpadajícím se spolkem. Z historického hlediska je to neuvěřitelně rychlý sešup. Kdo poslouchal Obamovo «Yes, we can», dnes konstatuje, že měl pravdu. Tento absolvent moderních studijních postupů a vítěz nad mnoha testy. My (tedy oni) můžou skutečně všechno. Podělat. Kdo sledoval v EU projev Barrosa o tom, jak «Europejsky Sojuz něrušimi» nikdy nezhyne a potlesk europoslanců nad návrhem «upevnění závěrů Lisabonské smlouvy », vidí na vlastní oči, kam vede vzdělání pomocí testů. Ta banda eurohujerů radostně jásá na palubě Titaniku absolutně netušíc, co se děje. No ale našel jsem přeci jen jednu dobrou zprávu. Když naučíme naše děti dobře vyplňovat tyhle testy a ony zjistí, jak se takovéhle šílenosti tvoří, bude to možná k něčemu dobré. Jak napsala paní Radka Vačková v článku v LN 27. 9. 2011 v části Akademie: « Při pročítáni jednotlivých testů totiž mívám pocit že jejich podstatou je prokázat často jednoduché dovednosti na základě dosti složitých zadání... to se jim to může třeba v životě i hodit. Přinejmenším při čtení návodů.» Ale nepřehánějme to s nadšením. Nad těmi návody. Každý, kdo někdy dělal dopravní testy, ví, že kdyby se opravdu řídil «správnými řešeními», která předkládá autor testů, tak by na skutečné silnici nepřežil první dopravní víkend. A že «vynikající» absolvování «testů» neznamená, že si dotyčný neplete plyn s brzdou a udrží auto aspoň nějakou dobu jet v přímém směru. První kapitalisté v západní Evropě také nebyli žádní filantropové. A až další generace – dědicové a následovníci – se začala zasazovat o dodržování práva a o ochranu vlastnictví, aby ji noví dravci nepřipravili o to, co získali její předchůdci. +++++++++++++++++++++++ http://www.ceskapozice.cz/domov/politika/%E2%80%9Ebohaty-podnikatel-je-stejnepopularni-jako-pedofilni-sadista%E2%80%9Ccz Bohatý podnikatel je stejně populární jako pedofilní sadista.“ © ČESKÁ POZICE Odpovídalo 126 vrcholných představitelů firem. Podle některých vrcholných manažerů českého byznysu, například šéfa Agrofertu Andreje Babiše či Karla Janečka z RSJ Algorithmic Trading, který založil Nadační fond proti korupci,nabývá korupce v Česku neudržitelných rozměrů. Bohatí podnikatelé ztrácejí důvěru v politiky, vyzývají k občanské aktivitě, která by se korupci pokusila řešit, a tvrdí, že se o ní sice hodně mluví, ale málo v této věci koná. Andrej Babiš prohlásil, že v naší společnosti neexistuje morální autorita, která by se korupci přesvědčivě postavila. A dal zřetelně najevo, že korupce je systémovým zlořádem a projevem obecné morální krize. Dočkal se poměrně silné kritiky. Jedna z otázek Babišových kritiků zněla: Proč se najednou rozhodl promluvit o poměrech, ve kterých se pohybuje několik let? Údajně také proto, že korupce dosáhla takové míry, že i profíkům a protřelým jedincům se to začíná prodražovat. Ani na většinu – 50,5 procenta – vrcholných manažerů oslovených v průzkumu ČESKÉ POZICE bohatí podnikatelé, kteří si začali stěžovat na korupci v České republice, nepůsobí přesvědčivě. Byli mezi nimi i tito dva respondenti: První kapitalisté v západní Evropě také nebyli žádní filantropové. A až další generace – dědicové a následovníci – se začala zasazovat o dodržování práva a o ochranu vlastnictví, aby ji noví dravci nepřipravili o to, co získali její předchůdci. Zdá se, že v Česku je vše jako obvykle rychlejší a o dodržování práva se bude bít již ta generace, které to zpočátku vůbec nevadilo.“ Nepůsobí na mne přesvědčivě, ale pokud jim nyní konečně jde o vládu zákona, nekorupční prostředí a konkurenční trh, je to lepší než nikdy.“ V následujících třech kladných odpovědích jsou naopak bohatí podnikatelé hájeni: Je evidentní, že někteří z těch, kteří se ke svému majetku v počátcích málokdy dobrali způsoby, o jejichž právní i morální čistotě by bylo možné pochybovat, začínají být sami okrádaní. Zejména tím, že jejich, dnes již legální podnikání poškozuje korupce. Proto mají zájem, aby se nekorumpovalo a nekradlo. Konečně!“ Dá se tomu rozumět i tak, že tito lidé by se pravděpodobně prosadili i v rovných podmínkách. A teď je mrzí, že je někdo kritizuje za to, že se jen přizpůsobili podmínkám, které v tehdejším postavení ani nemohli změnit. Nyní však něco ovlivnit mohou a dost možná to i cítí jako určitý dluh společnosti.“ Přesvědčivě působí každý, kdo mluví o tom, co zažívám a o čem jsem se dozvěděl prostřednictvím ,hospodských řečí‘ od lidí, které považuji za důvěryhodné. Nevím, co je výjimečné na skupině bohatí podnikatelé. Vím jen, co jsou čestní a nečestní podnikatelé, a v obou skupinách jsou více a méně bohatí. Korupce u nás dosáhla obludných rozměrů a jediným lékem na ni nejsou ,nové‘ revoluce ani politická strana, ale spravedlivý a rychlý trest. To by však u nás nesměla být zkorumpovaná justice. To je ten jediný a základní problém celé věci. Zažil jsem to na vlastní kůži. A tito zkorumpovatelní a korumpující lidé si stále užívají vážnosti a respektu společnosti.“ Další tři vrcholní manažeři se nedokážou rozhodnout kladně ani záporně: Je to možná začátek ,bodu zlomu‘.“ Otázka není správně položena. Je totiž zásadní rozdíl mezi podnikateli, kteří se dostali k majetku prostřednictvím přinejmenším sporných privatizací, a těmi, kdo vybudovali od základů novou firmu.“ Záleží na tom, jak přišli k majetku. Pokud poctivě – a těch je bohužel menšina –, pak je dobře, že se ozývají a snaží se proti korupci něco dělat. Pokud však majetek získali nepoctivě, ať v české ,divoké‘ privatizaci nebo jinou formou krádeže, pak jednají podle přísloví ,zloděj křičí, chyťte zloděje‘. Řečeno jinak, už mají dost, už nemusejí nadále krást, a proto náhle vystupují jako nejčistší ze všech čistých. Na důvěryhodnosti jim to však nepřidá.“ Další tři odpovědi jsou sice kladné, ale objevují se v nich výhrady: Obávají se, že zahraniční firmy disponují na korupci většími prostředky než oni, a proto je přeplatí.“ Pokud míra korupce přesahuje míru marže, není se jim co divit.“ Někteří se možná účelově vezou na módní vlně, většina to však myslí vážně. Velkou důvěru ve mě vzbuzuje Nadační fond proti korupci – jak svým osobním a podnikatelským renomé, tak přístupem k věci.“ V těchto třech záporných odpovědích zaznívá silná kritika: Bohatí podnikatelé mají nejen peníze, ale i vliv. Stěžováním nic nezmůžou. Je to jen určitý druh zviditelnění. Vyzní to naprázdno a za pár dní se už o tom nebude mluvit.“ V České republice je bohužel pojem ,podnikatel‘ v podstatě synonymem pro například ,podvodník‘, ,zloděj‘ či ,korupčník‘. A pojem ,bohatý podnikatel‘ je u většiny naší populace stejně ,populární‘ jako ,pedofilní sadista‘. Proto když si začínají stěžovat na korupci lidé jako pan Babiš a spol., může to přesvědčit pouze naprosto neinformované občany. Nicméně možná jeden (nebo dva) bohatý podnikatel, který působí přesvědčivě, by se našel.“ Nikoho konkrétního nejmenujete, a proto bych měl správně odpovědět nevím. Naštěstí je dost poctivých i pracovitých podnikatelů a živnostníků, kteří zbohatli poctivou prácí. A to navzdory státní byrokracii, která v každé naší polistopadové vládě házela poctivým podnikatelům klacky pod nohy. Máte-li však na mysli různá individua zázračně zbohatlá díky kontaktům na správných místech, odpovídám záporně. Pokud i pokleslá Česká televize dává velký prostor například panu Babišovi, který mimo jiné bohatne na nestoudných dotacích na ještě nestoudnější biopaliva, vtírá se na mysl přísloví o zloději, který křičí, chyťte zloděje. Kdy nám začnou o morálce v headlinech kázat vrazi? Je to také etická otázka úrovně naší žurnalistiky. I otázka morální a profesní kvality vedoucích v oněch pokleslých plátcích a bohužel i v ČT. Je tristním obrazem naší reality, že se právě takovým osobám dává tolik prostoru k vlastní prezentaci. A že taková individua pomáhají vytvářet obecné povědomí ve společnosti.“ Následující tři respondenti mají opačný názor: Zvěsti o panu Babišovi jsou sice všelijaké, ale jeho podnikání nelze srovnávat se společnostmi rizikového kapitálu, které nakoupí firmy, zbaví je ,zbytečného majetku‘ a pak ještě lépe prodají. Dokážu za jeho jednáním vidět podnikatelský nebo budovatelský záměr. Asi by bylo lepší, kdyby se našli i jiní podnikatelé s ,čistou minulostí‘, ale asi by jim nikdo nenaslouchal. U úspěšného člověka v této zemi automaticky předpokládáme nekalé jednání, nezávisle na důkazech. Je to asi jako s perem pana prezidenta. Buď bude pro všechny normální, že si mohu ,přilepšit‘, jakmile dostanu příležitost, a předpokládám, že to bude dělat každý. Nebo to budou někteří považovat na lumpárnu a vycházet z toho, že každý pera nekrade jen proto, že k tomu má příležitost.“ Přesvědčují přesvědčené. Nejsme přece slepí ani hluší. Například bez všimného nebo nějaké jiné formy protislužeb se nic pořádného udělat nedá. V systému je ,namočená‘ většina. Křik páně Babiše a dalších zní z tohoto hlediska sice podivně a asi ne příliš věrohodně, ale současně je dobře, že na to začali poukazovat. Mluví spoustě lidí z duše, neboť to vidí podobně. Dost těžko se však něco změní, pokud policie a justice jsou s požehnáním či přehlížením politiků zapojené do všech, a nejen velkých kauz. Pak náprava není možná. Mám druhé, kacířské řešení: povolme korupci jako jeden z prostředků tržního boje. Zakázky získá ten, kdo nabídne nejvýhodnější cenu. Pak už jen zbývá, ať si to berňák ohlídá, vyměří daň ze získaných provizí a další navazující platby. A bude nám hej. Toto kdyby se panu Kalouskovi povedlo, pak si cenu za nejlepšího ministra financí zaslouží. Jenže zazvonil zvonec a pohádky je konec.“ Je mi jedno, jak to působí, jaká je jejich motivace, co tím sledují, proč s tím nezačali dřív a jestli se na korupci dříve podíleli, nebo nepodíleli – pokud podíleli, mají být potrestaní. Zajímá mě, jestli to zabere. A každý hlas je dobrý.“ Tito tři vrcholní manažeři mají o záměrech bohatých podnikatelů velké pochybnosti: Někteří působí přesvědčivě, jiní falešně. Je mnoho podnikatelů, kteří vybudovali své firmy, aniž by privatizovali státní majetek či získali státní zakázky nebo státní, popřípadě evropské dotace. Takových je však málo a jejich stížnosti na zkorumpovanost politického systému v České republice jsou chvályhodným požadavkem na ozdravení společnosti v zemi, v níž žijí a pracují. Jakákoli kritika od lidí – počínaje panem Bakalou a konče velkými investičními společnostmi – je však trapná. Právě oni se totiž od poloviny devadesátých let do poloviny minulého desetiletí podíleli na vytvoření tohoto zkorumpovaného politicko-ekonomického systému kmotrů a jejich politických figurek. Následně tento systém začal kolabovat, protože politické figurky ovládané kmotry přestaly zvládat své i jakékoli jiné úkoly. Proto přichází od bezděčných tvůrců tohoto ekonomicko-politicko-mafiánského systému bez hodnot a cíle kritika a volání po změně. Je to zcela pochopitelné a historicky zákonité, jestližespolečnost ztratila národní zájmy, strategii i nezávislé politiky s hodnotami.“ Pan Babiš má naprostou pravdu, že míra korupce překročila jakoukoli mez. Co však víme o tom, jak byl zapojen do korupční ,činnosti‘?“cz Bohatý podnikatel je stejně populární jako pedofilní sadista.“ Potrefená husa nejvíce křičí, praví pořekadlo. Korupce existuje. To víme. A snažme se s ní něco dělat. Je na ní založen systém financování politických stran. ,Dojí‘ všichni a všichni to tolerují. Pokud teď někdo křičí, ptám se, proč nekřičel dříve. Zní to nedůvěryhodně.“ +++++++++++++++++++++++ Keby Peklo existovalo Tuaregovia nezabudli, že kedysi obývali úrodné nížiny pri mori, kým ich francúzski kolonizátori nevytlačili do púšte. Vtedy títo králi Sahary zúfalo bojovali na koňoch vyzbrojení len mečmi - proti francúzskym ťažkým guľometom. Tak sa začala ich genocida, ktorá pokračovala biedou a hladom. Dnes sú lepšie vyzbrojení a z nehostinnej Sahary už nemajú kam odísť... A preto pokračuje genocida rádioaktívnymi bombami s ochudobneným uránom. „Ak by existovalo peklo“ Interview s aktivistom za ľudské práva Joe Fallisi o vojne proti Líbyi Podané dňa: 2011/09/21 od Joe Fallisi Zelená zástava, ktorá patrí všetkým masám na svete, v rukách aktivistu za ľudské práva Joe Fallisi-ho v Ostuni (Brindisi), Taliansko, 1.9. 2011. Drahí priatelia a bratia, toto je interview takmer spred dvoch mesiacov, ale je bohužiaľ stále veľmi aktuálne. Ako možno viete, bol som v apríli v Tripolise so skupinou „British Civilians for Peace in Libya“. Naozaj dúfam, že sa budem môcť skoro vrátiť späť a informovať vás o tom, čo sa naozaj deje v Líbyi. Som s vami a s bojovníkmi za slobodnú, nezávislú a suverénnu Líbyu. - Joe EP = European Phoenix JF = Joe Fallisi EP: Pán Fallisi, podľa posledných správ obžaloval tzv. International Criminal Court v Hágu (ICC) Muammara Kaddáfi-ho a vydal naňho zatykač. Čo si o tom myslíte? Z čoho je vlastne obviňovaný? Akú autoritu môže vôbec mať tento Haagsky tribunál, ktorý nemôže rozhodovať, ak by sa obvinenie týkalo Spojených Štátov? JF: Ak by existovalo Peklo, potom by Moreno Ocampo spolu s niektorými jemu podobnými úradnými umývačmi riadu (a to ešte nehovorím o ich šéfoch a tajných princípoch) musel už mať rezervované miesto v jeho najtmavšom kúte. Všetci títo nehanebníci vedia veľmi dobre, kto v tejto „vojne“ v Líbyi spáchal a ďalej pácha tie najohavnejšie zločiny proti ľudskosti. Sú to ich „drahí“ hrdlorezi „rebeli“ – alebo možno Cirenaica na výplatnej listine predátorských mocností (samozrejme v spolupráci s nimi). "Hágsky Tribunal" je čiste politický nástroj spomedzi ďalších smrtiacich inštrumentov v rukách Anglojúdameriky. Ďalším je OSN samotné. Rezolúcie odhlasované v prospech bezletových zón sú toho dôkazom, alebo lepšie povedané, bombardovanie, rádioaktívne zamorenie a deštrukcia jednej slobodnej a suverénnej krajiny, ktorá nikdy nikomu nevypovedala vojnu. EP: Útok na Líbyu, ktorý sa dá považovať za skutočnú vojenskú agresiu, bol prevedený ako obvykle pod zámienkou "humanitarian intervention", typický výraz používaný v súčasnosti NATO-m na začatie vojen bez ich oficiálneho vyhlásenia. Čo bol podľa Vás skutočný dôvod na vyprovokovanie tejto vojny? Aké záujmy viedli Francúzsko ku stále agresívnejšiemu zasahovaniu, a Veľkú Britániu aby tlačila na priamu vojenskú intervenciu? JF: Už pred mnohými rokmi (podľa Generála Wesleyho Clarka pred 10 rokmi,) USA pripravovali agresiu proti Líbyi, jednej z najbohatších a najpokrokovejších (a tiež najspravodlivejších) krajín Afriky s veľkým strategickým významom. Nepokoje v Tunise a Egypte, čiastočne spontánne a z veľkej časti vyvolané a zmanipulované Lordami Chaosu, ako ich často nazývam, znamenali zelenú pre (nezmyselný) puč a pre „humanitárnu intervenciu“ ktorá okamžite nasledovala. Štáty, ktoré sa angažujú v agresii proti Jamahiryi (USA, Francia, Veľká Británia) sú všetky vo vážnej ekonomickej kríze a dúfajú, že vďaka svojmu neo-koloniálnemu dobrodružstvu sa zmocnia Líbyjských zdrojov (a to nielen ropy, ale aj vody a sejfov Centrálnej Banky v Tripolise plných zlata) a že budú môcť v Líbyi vybudovať obrovskú vojenskú základňu pre ich geopolitické záujmy, tak ako to urobili v Kosove a Metochiji, kde na ten účel využili Islámskych delikventov a kolaborantov. Kaddáfi sa po Reaganovom ozbrojenom útoku na Líbyu snažil zmieriť so Západom, aj formou viacerých (príliš mnohých) koncesií (výmenou za sľub nezasahovania do záležitostí Líbye – pozn.prekl.). Tým však nepriamo povzbudil formovanie kasty skorumpovaných osôb vo vnútri režimu, ktorá presadzovala privatizáciu – a nie náhodou prebehla k nepriateľovi – ale v princípe ostal revolúcionárom (a anti-sionistom) naďalej. Bossovia vo Washingtone, Londýne, Paríži a Tel Avive to vedeli. Veľmi ťažko niesli vytvorenie Afrického satelitu, čo sa uskutočnilo najmä vďaka Jamahiriyi, ako aj – a to je ešte dôležitejšie – líbyjský plán vytvoriť novú spoločnú menu (zlatý dinár), ktorý by nahradil cudzie meny v obchodovaní afrického kontinentu. EP: Je takmer isté, že bomby zhadzované na Líbyu obsahujú ochudobnený urán, ktorý (vďaka jeho extrémne vysokej hmotnosti) umožňuje lepšie prerážať pancierové vozidlá a tanky, ale aj múry obytných budov. Mimochodom, Britský minister obrany Liam Fox nikdy túto možnosť nevylúčil, rovnako ako aj Spojené Štáty. Túto informáciu ste zrejme dostali z North African front-u, nie? JF: Čo vieme určite je fakt, že tieto zbrane boli použité od začiatku a sú používané na každom bojisku na svete organizovanom plundrovačmi zo Severu a Západu North and the West. Aby sme si vedeli predstaviť, aké to bude mať následky pre populáciu Líbye, stačí si spomenúť na Irak a najmä mesto Faludžu, ale aj bývalú Juhosláviu, Afganistan a Gazu: počet vrodených deformácií všade narástol. Je to skutočný útok na životné zdroje a Matku Zem samotnú, aký si nevieme predstaviť ani od najväčšieho tyrana a despotu v histórii ľudstva. A čo viac, mali by sme si uvedomiť, že priemerný čas rozpadu ochudobneného uránu je asi 4468 milióna rokov 109 years, len o málo menej, než je vek našej planéty (4550 miliónov rokov) na ktorej sa objavili prvé formy viacbunkového života pred 2100 miliónmi rokov. Zánik Slnka sa predpokladá po 5000 miliónoch rokov. EP: V publikovanej tlači sú zdôrazňované reportáže o údajných ukrutnostiach páchaných vojskami lojálnymi Kaddáfimu a Západ o tom tiež neustále hovorí, dokonca aj Štátna sekretárka Hillary Clintonová rozpráva o znásilneniach žien povstalcov. Ste o tom informovaní? A ak sa naozaj stali vojnové zločiny, kto je za to zodpovedný? JF: Dôvodom pre vojnu bola (ako obyčajne jednosmerná – v grandióznom pomere 1000 ku jednej) apotheosa (zbožštenie) klamstva. Údajné „znásilnenia pod účinkom viagry“ (ktorú mimochodom distribujú len USA) sú snahou médií o prekašírovanie až 20.000 zabitých len v prvých dňoch vojny. Začala to Al-Jewzeera a následne všetky ostatné "networks" a "agencies" (ako napr. ANSA) priam stratosférickými lžami. V tej špinavej práci impertinentne pokračujú „žurnalisti“ a ľudia s profesionálnou etikou pod úrovňou nuly, ktorým je umožnené okamžite publikovať. (počas bombardovania Juhoslávie takto zásobovalo celý svet klamstvami údajne až 3000 žurnalistov/agentov, ktorí skupúvali všetky materiály usvedčujúce NATO a UČK pod zámienkou, že ich rýchlo uverejnia, a potom ich zlikvidovali a nahradili klamstvami. Je fakt, že my dnes žijeme v tieňovej spoločnosti, je to ešte viac než TV show. Pointa spočíva v tom, že to už nemá nič spoločné s predvedením nejakého predstavenia pasívnym TV-divákom, hermeticky oddeleným od reality, ale zrušiť ju a nahradiť fikciou, vytvorenou virtuálne ad hoc, sprostredkovanou a implantovanou médiami: tak napríklad obrazy údajného ostreľovania Misuraty vojskami Kaddáfiho premietané divákom na CNN, sa ukázali byť v skutočnosti obrazmi amerického bombardovania Faludže v Iraku, čo sa dá ľahko zistiť podľa autoznačiek zhorených áut. (Alebo západnými médiami rozširovaný údajný nález masového hrobu obetí Kaddáfiho režimu je v skutočnosti len nálezom pár ťavích kostí..). Okrem toho žijeme v spoločnosti nahrážok, od umelých potravín až po trúdov (drones?) pričom ich naplnenie pozostáva z nahradenia reality nereálnym tieňovým divadlom. Takže sme sa dnes ocitli uvrhnutí do spoločnosti typu Veľkého Brata a Totálnej Propagandy, ako ju opísal Orwell a Huxley. Takto nadrogovaní diváci nadobudnú dvojzmyselné pocity a názory (kde 2+2 je 5, niekedy 3, alebo dokonca sa nedá vylúčiť aj 4) a tiež nový jazyk (kde mier znamená vojnu, a vojna znamená mier), akceptujúc ich podriadenie so stuhnutým úsmevom na tvári. Pokiaľ ide o vojnové zločiny, ako som už povedal, sú veľmi reálne. A ľudia zodpovední za toto klamstvo stoja priamo pred očami nás všetkých. Ale žiaci sú slepí. (but the pupils are blank). EP: Máte informácie o civilných obetiach v Líbyi doteraz ? (t.j. koncom augusta) J.F: Posledná informácia je taká, že bombardovaním NATO (North Atlantic Terrorist Organization) bolo zavraždených 1100 civilov a 4500 ich bolo zranených. (podľa Lib. správ, vzrástol do konca septembra počet obetí takmer na dvojnásobok, len v Sirte boli zbombardované všetky školy a nemocnica, pričom zahynulo okolo 380 civilov, vrátane žien, detí a 70 pacientov.) Lenže musíme pridať aj veľké množstvo ďalších obetí ukrutností, ktoré spáchali rasistickí kriminálnici ako sú monarcho-teokrati z Benghází, financovaní z Kataru, Spojených arabských emirátov, Moslimského bratstva (financovaného z Londýna) a západnej Koalície. Najmenej tisíc černochov bolo napríklad lynčovaných, príšerne mučených a upálených. (zajatým vládnym vojakom napr. zaživa odrezali nožom hlavu, alebo vyrezali z tela srdce, čo je len pár z mnohých beštialít zdokumentovaných na videu) A veľa žien lojálnych vláde bolo znásilnených a zmasakrovaných. Možno títo banditi nikdy nebudú musieť zaplatiť za ich zločiny spáchané v mene Islamu, ktorý si uzurpovali. Ale ten najvyšší súd už vyniesol rozsudok... EP: Ako posudzujete konanie talianskej vlády, pod vedením hlavy štátu Napolitana, ktorá ospravedlnila útok na suverénny štát, s ktorým nás spája zmluva o priateľstve? JP: Môžem povedať len to isté, čo som povedal v apríli v Tripolise v interwiew s jedným Líbyjčanom, hanbím sa, že som Talian a vôbec sa necítim byť reprezentovaný vyššie menovaným vojnovým štváčom „Prezidentom“, starým nástrojom Stalinizmu, s falošnými (rádioaktívnymi) slzami. EP: Čo súdite o dôsledkoch pre Talianske záujmy v severnej Afrike? JP: Naša krajina je zradca a oportunista, a nakoniec bez ohľadu na to, ako sa táto história uzavrie, Taliansko stratí na všetkých frontoch – bude sa musieť vlastnými rukami vyhrabať z tejto jamy, ak chce napraviť svoju strašnú reputáciu, akú si plne zaslúžilo. Čo k tomu dodať? Tento aktivista to povedal za všetkých čestných ľudí nahlas: Západná civilizácia sa stala civilizáciou klamstva, pokrytectva a násilia pod diktátom bankstrov z „Bašty demokracie“, s jej jediným skutočným výkonným orgánom akým je North Atlantic Terrorist Organization. Žiaľ pod tento diktát sa dostali aj všetky krajiny bývalého „socialistického tábora“, Slovensko nevynímajúc. Lži, podvody a korupcia kričia spoza každého rohu, takže na mafiánske sľuby o dvojnásobných platoch, či o neprivatizácii strategických podnikov pred voľbami v r. 1998 si už pomaly nikto ani nespomenie, tak ako si nespomenie na orchester klamstiev len v jednom jedinom prejave z r. 1989 posledného prezidenta Česko-Slovenska inaugurovaného v krátkych nohaviciach. Preklad ID +++++++++++++++++++++++ Príloha: PREJAV, NA KTORÝ SA NEZABÚDA! Slová Václava Havla v roku 1989 Připomněl Petr Cibulka »Komunisté vás budou strašit nezaměstnaností, není to pravda, ničeho se nebojte. Dvacet let tvrdila oficiální propaganda, že jsem nepřítelem socialismu, že chci v naší zemi obnovit kapitalismus, že jsem ve službách imperialismu, od něhož přijímám tučné výslužky, že chci být majitelem různých podniků… Byly to všechno lži, jak se záhy přesvědčíte, protože tu brzy začnou vycházet knihy, z nichž bude zřejmé, kdo jsem a co si myslím. Slibuji vám, že funkci prezidenta vezmu na jedno funkční období, ale pak bych se chtěl věnovat práci dramatika. Také vám slibuji na svou čest, pokud se za mého volebního období nezlepší životní úroveň v ČSFR, sám odstoupím z funkce. V budoucnu se podle mého mínění musí prezidentský úřad vymezit. Prezident nemůže mít tak velké pravomoci, jaké má dnes. Pro mě není rozhodující, s jakým slovem jsou sociální jistoty spojovány, ale to, jaké jsou. Já si představuji, že by měly být daleko větší, než jaké poskytovalo to, co mnozí nazývají socialismem. Možná se ptáte, o jaké republice sním. Odpovím vám: O republice lidské, která slouží člověku, a proto mám naději, že i člověk poslouží jí. Za svůj třetí úkol považuji podporu všeho, co povede k lepšímu postavení dětí, starých lidí, žen, nemocných, těžce pracujících, příslušníků národních menšin a vůbec občanů kteří jsou na tom z jakýchkoliv důvodů hůře než ostatní. Žádné lepší potraviny či nemocnice nesmí být výsadou mocných, ale musí být nabídnuty těm, kteří je nejvíce potřebují. Připravujeme koncept důkladné ekonomické reformy, která nepřinese sociální stresy, nezaměstnanost, inflaci a jiné problémy, jak se někteří z vás obávají. Svádět všechno na předchozí vládce nemůžeme nejen proto, že by to neodpovídalo pravdě, ale i proto, že by to mohlo oslabit naši povinnost samostatně, svobodně, rozumně a rychle jednat… Všichni chceme republiku, která bude starostlivě pečovat o to, aby zmizely všechny ponižující přehrady mezi různými společenskými vrstvami, republiku, v níž se nebudeme dělit na otroky a pány. Toužím po takové republice více než kdo jiný. Náš stát by už nikdy neměl být přívažkem či chudým příbuzným kohokoliv jiného. Musíme sice od jiných mnoho brát a mnohému se učit, ale musíme to po dlouhé době dělat zase jako jejich rovnoprávní partneři, kteří mají také co nabídnout. Jsou lidé, kteří kalí vodu a panikaří, že se bude zdražovat. Dávejte si na ně pozor! Ptáte se s údivem, jestli bude inflace, jestli bude zdražování? Mnohokrát a jasně tato vláda řekla ve svém programovém prohlášení, včetně dalších dokumentů a ministři na tiskových konferencích, že jejich úsilím je, aby přechod od neekonomiky k ekonomice byl pokojný, bez sociálních aspektů, bez návaznosti nezaměstnanosti, bez jakýchkoliv sociálních krizí nebo podobně. Jestli se sem tam pohne cena cigaret nebo něčeho, to v téhle chvíli nevím, zatím je snaha, aby se nehýbalo nic, alespoň v nejbližších měsících. Žádné gigantické zdražování nebo dokonce nezaměstnanost, jak to panikáři systematicky šíří, nic takového nepřipravujeme. Již nikdy do žádného paktu nepůjdeme. Podle mého mínění nesmí náš stát šetřit na investicích do školství a kultury… Také náš mnohokrát deklarovaný úmysl provést reformu tak, aby nevedla k velkým otřesům, velké inflaci, nebo dokonce ke ztrátě základních sociálních jistot, musí naši ekonomové přijmout prostě jako úkol, který jim byl zadán. Zde neplatí žádné NEJDE TO.« +++++++++++++++++++++++ Libya: Ibrahim al-Douri ide bojovať (po boku Kaddáfiho ) Nedeľa 24.09.2011 Dennis South Už nikto neskrýva fakt, že vojna v Líbyi je vedená medzi Libyan Armed Forces a NATO. Úloha rebelov spočíva v pózovaní pred kamerami, skandovaní hesiel a recitovaní naučených monológov o „slobode“. Piatok 30.9.11 - Kaddáfiho zelené zástavy nad hlavným stanom CIA/NATO v Tripolise ! Arabská Socialistická strana Baath (ArabRenaissance), pod vedením bývalého viceprezidenta Iraku Izzat Ibrahim al-Douri, dnes oznámila, že sa pripája ku Muammarovi Gaddafimu a Líbyskej Jamahirii v boji za oslobodenie Líbye. Irackí bojovníci odporu, bývalí dôstojníci a bezpečnostná služba nazbierali dostatočné skúsenosti v boji v mestskom aj vidieckom prostredí proti Americkým, Britským a ďalším západným okupantom ako aj miestnym kolaborantom. Iracký Front Oslobodenia a strana Ba'ath, ako aj Izzat Ibrahim al-Douri, dostávali finančnú podporu od Kaddafiho počas invázie do Iraku vojskami zahraničných imperialistov v roku 2003. Americké vojenské velenie v Iraku vypísalo odmenu 10 miliónov $ za jeho chytenie Ibrahim al-Douri povedal: „Prišli sme ku hrobu Omar al-Mukhtara, v tejto ťažkej chvíli pre jeho krajinu, aby sme pomohli jej ľudu“. Počas svojho prejavu označil Ibrahim alDouri terajší boj v Líbyi ako boj proti kolonializmu – rovnaký, akému čelil, a aký vybojoval Omar al-Muktar celých 20 rokov počas kolonizácie Líbye talianskymi okupantmi. Vyhlásenie Ibrahim al-Douri-ho potvrdzuje, že bojuje v spravodlivej veci za slobodu a rezistenciu proti neokolonializmu (dnešnej globalizácie). Toto je v príkrom kontraste s pohnútkami bojovníkov al-Kaidy s akými prišli do Líbye: bojovať za peniaze a moc, a nie za voľnosť a slobodu. Skutočnosť, že General Ibrahim al-Douri bol schopný redislokovať jeho sily do Líbye, napriek tomu, že naňho 8 rokov poľovali imperialisti, a napriek 10 miliónov $ vypísaných za jeho hlavu, demonštruje jeho múdrosť ešte lepšie, než jeho dobre známa skúsenosť a schopnosť v oblasti vojenstva. General Ibrahim al-Douri dobre chápe, že tak Irak, ako aj Líbya čelia rovnakým silám zla a ničenia. Je dôležité vedieť, že General neopustil Irak. On ho bráni aj v Líbyi a vráti sa tam v deň víťazstva. Libyan Information Bureau Nedeľa, 24.09.2011 - 16:44 Včera sme sa stretli v buši s jednotkou Tuaregov. Z bepečnostných dôvodov sme nemali pri sebe ani mobily ani kamery. Vodcovia Tuaregov nám odovzdali stanovisko, v ktorom oznamujú, že nebudú trpieť križiackych kolonizátorov v ich krajinách Afriky. Na juhu Líbye je situácia iná, než ako ju popisujú západné médiá. Rebeli podľa správ zahraničných reportérov prešli niekoľkými dedinami. Vidiečania úmyselne mávali potkaními (povstaleckými) zástavami aby ich vtiahli do hĺbky územia a pomohli ich tak odrezať od zásobovacích trás, a tiež aby odpútali ich pozornosť od ich anti-NATO a antirebel activít. NATO má teraz ďalší problém: Rozoznať, kto je vlastne „povstalec“, a kto je bojovník Jamahírye. Je to vďaka gerilovej taktike zamiešania sa medzi „povstalcov“. Stretli sme sa a hovorili s mnohými ľuďmi. Povedali nám, že bombardovanie NATO im dalo inšpiráciu bojovať ešte tvrdšie proti genocidnej agresii NATO. Jeden z taktických variantov, ktorý vidiečania použili, je nechať rebelov prejsť bez odporu, a potom ich zlikvidovať od chrbta. Prešli sme za tzv. nepriateľskú líniu a uisťujeme vás, že sa tam nenašiel nikto, kto by nás zadržal. (Z bezpečnostných dôvodov neuvádzame oblasti, kde sme sa stretli s vodcami Tuaregov). Je nám jasné, že média a rebeli zavádzajú ľudí vo svete, a robia tak s úmyslom podkopať našu morálku. Lenže tá je vysoká. Z telefonických správ z Tarragon-u, sme sa dopočuli, že rebeli sa tam dostali do veľkých problémov, pretože naši mudžahidíni (bojovníci) na nich pred dvomi dňami zaútočili, a potkani sú tam teraz odrezaní od podpory. V Kaddáfiho rodisku Sirta, boli potkani masovo zlikvidovaní. Vyzerá to tak, že rovnako, ako pred Bani Walid, sa rebeli vzdali útokov, a prešli na stratégiu pokračovať v pokusoch o blokádu vitálne dôležitých zásobovacích koridórov do Bani Walid. Dúfajú, že takto spôsobia humanitárnu krízu a tak bude tamojšie obyvateľstvo donútené vzdať sa v nádeji, že rebeli im dodajú potrebné zásoby. Ale vodcovia miestnych kmeňov sa prejavili lojálne, rozhodnutí, že nedovolia, aby takáto kríza vznikla. Zástupcovia TNC (prechodnej rady rebelov) sa majú dnes stretnúť, aby sformovali novú tzv. „vládu“. Ale my predpokladáme, že toto stretnutie len vyostrí ich vzájomné konflikty. (čo sa aj naozaj stalo) Libyan resistance, September 24th, nedeľa večer 21:47 Ráno, 24. septembra zahájilo NATO, spolu s militantmi z al-Kaidy v Tripolise, intenzívnu delostreleckú a raketovú paľbu na mesto Sirtu (ktorej obsadenie nadšene ohlásili západné médiá už pred týždňom). Obrancovia odpovedali rovnako. Delostrelecký boj trval celý deň. Podľa správ z mesta ostreľujú rebeli bezohľadne aj susedné obytné štvrte. Paľbe rebelov predchádzalo intenzívne bombardovanie mesta letectvom NATO. Odpoludnia ostreľovali mesto aj z helikoptér, ktoré sa pokúšali o výsadok. Dcéra M. Kaddáfiho Aisha prehovorila k líbyjskému ľudu z Alžírska, cez sýrsky TV kanál "Arran." Oznámila, že jej otec žije, je zdravý a stále je na pôde Líbye. Je plný energie a odhodlaný bojovať proti cudzím okupantom. Povedala, že jej otec sa nikdy nevzdal svojho plného záväzku oslobodiť Líbyu od najatých žoldnierov a zradcov. Aisha varovala Líbyjčanov, že rovnako, ako rebeli zradili jej otca, zradia aj Líbyjský ľud. V emocionálnom prejave povedala, že Muammar Kaddafi neprestal v boji proti tým, ktorí vzali moc z rúk Líbyjského ľudu. "Uisťujem vás, že verí v Allaha, a že so zbraňou v rukách bojuje bok po boku spolu so svojimi vojakmi". +++++++++++++++++++++++ Líbya - NATO a rebeli stratili vieru Nedeľa, 24.09.2011 - 21:53 Niektorí piloti NATO sa údajne vyjadrili, že si nie sú istí, že robia dobrú vec, keď bombardujú Líbyu. Tiež vraj vyjadrili neochotu pokračovať v bombardovaní. Piloti prehlásili, že nevedia, prečo bombardujú, ani koho bombardujú. Komentár prepisovateľa: túto informáciu nepovažujem za vieryhodnú. Je síce pravda, že v dejinách boli prípady, keď vojaci pociťovali neochotu bojovať, ale piloti NATO bombardujú Líbyu už sedem mesiacov. Osobne – a dúfam, že sa mýlim – neverím, že piloti NATO, či iní vojaci zo severných krajín (v Afrike a Ázii nedelia štáty na Západ – kontra Východ, ale na bohatý a militantný Sever proti vykorisťovanému Juhu), majú čo i len jedinú uncu pocitu morálky. Sú vycvičení ako stroje. V ich velení sú väčšinou čistí rasisti, k čomu boli vychovávaní od detstva. (vyvolený národ) Treba len dúfať, že táto správa je sčasti pravdivá. Možno sa nájdu piloti NATO, ktorí odmietnu bombardovať Líbyu. Ale nespoľahnite sa na to. Hoci Katar sľúbil poskytnúť spoluúčasť v bojoch proti Líbyi, je údajne v koalícii NATO akútny nedostatok kanónfutrov. Podľa správ, veľa vojakov NATO dostalo povolenie absentovať v boji, a viacerí dezertovali. Rebeli, rovnako ako vojaci NATO trpia post traumatickým stresom a depresiami. Za takýchto okolností niet divu, že morálka medzi vojakmi NATO a rebelmi, ktorí ešte bojujú je na nízkej úrovni. Tí rebeli a cudzí agresori, ktorí verili, že po dobytí Tripolisu budú v bezpečí, sa teraz ocitli v neistej a nepríjemnej situácii. Každodenne ich aspoň tucet padne rukou zástancov Kaddáfiho a Líbyjského hnutia odporu. A iste sa pýtajú jeden druhého „ak to takto bude pokračovať, nebolo by istejšie vrátiť sa pod Western mountains?" Podobná nálada vládne v tábore zradcov v Benghází, kvôli neúspešným pokusom o dobytie miest Bani Walid, Sirte a Sabha, pri ktorej prišlo o život vyše tisíc útočníkov a stovky padli do zajatia... Z toho dôvodu sa rebelským ozbrojencom nechce ísť na front. A čo je horšie, nie sú dobre zaplatení. Takže sa po bombardovaní NATO začali rozchádzať. Niekto kradol autá, iní elektroniku. NATO vytvorilo spoločnosť mimo zákona. Našťastie je to len dočasné a Líbyjčania znova nastolia poriadok. Je očividné, že nepriatelia ľudu majú nočnú moru. Nemocnice v Benghází a Misurate sú preplnené. V hlavnom meste rebelov došlo k bojom medzi rôznymi frakciami zradcov. Viac než 50 ich bolo zabitých počas bombardovania hlavného stanovišťa TNC. Počet ranených na fronte presiahol 3000. Niet divu, že niektorí odmietajú ísť na smrť proti dobre vycvičeným silám Muammara Kadáfiho. A treba tiež povedať, že Líbyjčania hlboko nenávidia rebelov. Lekár, ktorý ošetroval rebelov, ale chce ostať v anonymite, zaregistroval u mnohých zradcov sústavné nočné mory, úzkosť, nervové zrútenia, záchvaty paniky a fyzické stresy. Niektorí boli úplne neschopní normálne fungovať akýmkoľvek spôsobom. Chýba im psychologická podpora. Intenzívny psychický stres vyústil do situácie, že nakoniec zradcovia teraz zabíjajú jeden druhého. Je to aj dôsledok ich omylu, keď podcenili líbyjský ľud a jeho vodcu Muammara Kaddafiho. Explózia v Tripolise - heroický odpor pokračuje. Nedeľa 24.09.2011 - 23:54 Podľa správy z líbyjského hlavného mesta, otriasla dnes Tripolisom séria silných výbuchov v blízkosti veľkej vojenskej námornej základne. Podľa svedectva mnohých očitých svedkov, výbuchy sa udiali v v mestskej časti Abu Seta. http://www.wasteland-news.ru/novosti/ V prístave Tripolisu explodovala loď, ktorá priviezla rebelom zbrane z Francúzska. Po explózii sa v prístave objavilo niekoľko transportných lodí francúzskych špeciálnych jednotiek. Prístav zachvátil požiar. Nad mestom sú mračná čierneho dymu. V meste bolo tiež počuť streľbu. Pozorovatelia nevylučujú možnosť, že výbuch v prístave bol výsledok úspešnej operácie vedenej líbyjskou armádou priamo pod nosom rebelov. +++++++++++++++++++++++ Ďalšie správy na stránke http://www.mathaba.net/news/libya Thursday, 22.09.2011 - 22:30 Vodca rebelov Jibril, v odpovedi na otázku reportéra TV news, či po zamýšľaných (ale doteraz neúspešných) útokoch na mestá Sirta a Bani Walid, nevznikne nezmieriteľný konflikt medzi TNC a kmeňom Warfalla, verejne, nehanebne a s viditeľnou mentálnou zaostalosťou odpovedal: "Áno, toto je vážne. Kmeň Warfalla bude vzdorovať. Ale Francúzi a Angličania sú oveľa silnejší, než kmeň Varfalla, a my ich požiadame, aby tu ostali tak dlho, ako to bude potrebné.“ [Poznámka admin: Existoval v dejinách ľudstva odpornejší zradca, než n Mustafi Abdul Jalil!? Ak ste Arab, a čítate tieto správy, mali by ste sa nad tým zamyslieť. To je nutnosť.] Bolo to povedané otvorene, nedvojzmyselne a jednoznačne. Takže svoju budúcnosť vidí vodca líbyjských rebelov v konfrontácii s vlastným obyvateľstvom, v nádeji, že jeho francúzski a britskí páni zničia jeho vlastný ľud. [Poznámka: Ak bola niekedy nejaká pochybnosť, prečo Al-Kaida chce zabiť Mustafa Abdul Jalil-a, už je to jasné. Odhliadnuc od márnej túžby Al-Kaidy po kontrole Líbye, ich ďalší dôvod priať si Jalilovu smrť je ten, že Jalil je ešte bezcharakternejší, než samotná Al-Kaida. Presnejšie: jeden ako druhí plávajú v rovnakom morálnom bahne.]. Čo je platné na tom, že už od 1.júna 2011 NATO vyhlásilo (klamstvo), že zničilo 80% Libyan Defence Forces, a že Kaddáfiho LDF boli úplne demoralizované, a "sputnané údermi NATO" a že Jamahiriya už nemá peniaze na financovanie LDF, keď sa ukázalo, že LDF nielen že pokračuje v boji ale počas posledných dvoch týždňov zaznamenalo 16 vojenských úspechov proti NATO a rebelom. 16 major military successes. Alebo naopak to znamená 16 porážok NATO a rebelov. 16 major military defeats . Líbyjská Jamahiriya a Libyan Armed Forces sú ešte ďaleko od porážky, a stále majú pod kontrolou 85 až 90% územia Líbye, hoci niektoré správy udávajú len 75 to 85% územia. Už nikto neskrýva fakt, že vojna v Líbyi je vedená medzi Libyan Armed Forces a NATO. Úloha rebelov spočíva v pózovaní pred kamerami, skandovaní hesiel (to poznáme: „NIE SME AKO ONI“ však?) a recitovaní naučených monológov o „slobode“. Hneď potom, ako navštívili Tripolis prezident Sarkozy a premiér Cameron, dostali rebeli obrovskú motiváciu [admin: Aký úbohý obraz, vidieť ich šťastných, že ich navštívili ich európski páni !! ] A tak na oslavu návštevy ich pánov, vyrazili na 900 pik-upoch a 100 tankoch prepadnúť mestá Bani-Walid a Sirte, ktoré boli predtým po dobu dvoch týždňov bombardované letectvom NATO, aby boli následne rozdrvení LDF, dobrovoľníkmi a obyvateľmi týchto miest. (na jednej web stránke bolo uvedené video ukazujúce paľbu z kaťuší líbyjskej armády) Jeden z povstaleckých vojakov Transit National Council - TNC vypovedal: "Nikdy som niečo také nezažil. Len teraz sme boli naverbovaní, ale nikto sa nás na nič nepýtal. Vyrazili sme do Beni-Walid, lebo nám povedali, že mesto je už v rukách predstaviteľov TNC, ku ktorým sa máme pridať. "Lenže sme tam nenašli nikoho a naopak, museli sme vzápätí ustúpiť pod ťažkou paľbou Kaddáfiho LDF“. Napriek podpore Special Forces of Katar a Francúzska, rebeli utiekli v zmätku asi 50-60 kilometrov od miest Sirte a Bani-Walid. Podľa CNN, emisári TNC prišli na miesto dislokácie ustúpených rebelov, pokúšajúc sa ich presvedčiť, aby sa nerozutekali domov. Ale dokonca aj niektorí z ich veliteľov prehlásili, že nemajú chuť sa dať zabiť, a že je potrebné, aby ich nadriadení Francúzi prišli a bojovali za nich. Francúzsky žurnalista Alain Jules povedal: "Niektorí z líbyjských rebelov už nechcú ísť na front, tak ich vystrašila porážka v boji pri Beni Walid. Z internetovych ohlasov k tomuto spravodajstvu: ˏ Veľmi mi je ľúto Líbyjcov pod zelenou zástavou, ale budeme si ich pamätať, ako prvých, kto začali Zelenú Revolúciu. Po víťazstve Zelenej Líbye sa rozšíri do celého sveta. Musíme zhodiť všetky bábkové vlády, aby sme zastavili toto šialenstvo, prestali byť otrokmi banksterov a materialistického životného štýlu Západu... Všetci už majú toho dosť, predsa môžeme byť skutočnými humánnymi ľuďmi a pomáhať si navzájom. Táto vojna je zlá – ja som z bývalej Juhoslávie a viem, čo vojna znamená – ale kvôli tejto vojne si všetci ľudia na svete uvedomia, že existuje lepšie riešenie, než „demokracia“, že je možné mať zdravotnú starostlivosť a vzdelanie bezplatné, dokonca aj vodu, elektrinu a bývanie bezplatné... Je dosť pre každého, len sa sa musíme zorganizovať. Ďakujem Líbyi a Kaddáfimu za to, že nám otvorili oči... Sme s Vami. ˏ My Afričania hovoríme nie kolonialistom! Naši vodcovia sú príliš lacní, aby chránili svoj vlastný ľud. Je len jeden skutočný vodca pre Afriku, a jeho meno je Muammar Qaddafi! On pomáha ľuďom a nie naši vodcovia. Ku všetkému: Svet cez jeho hnutie dostal obrovskú výzvu a nie je nič, čo by s tým „elita“ mohla urobiť, dokonca ani s pomocou médií. Ľudia začínajú vidieť ich lži, a bude to naberať silu, ako lavína. Len nech nás zbombardujú atómovými bombami, sami si tak vykopú ešte hlbšie hroby. Svet sa mení rýchlo a my by sme mali napnúť sily a podporovať sa. VIVA UNITED STATES OF AFRICA!!! ˏ Som biely a blond z Dánska a môžem vám povedať, že máme radi Kaddáfiho a nenávidíme NATO. Musíte pochopiť že to robia naši stupídni politici – a preto chceme revolúciu ČOSKORO. Nechceme útočiť na Líbyu a Kaddáfiho, a každý deň sa modlíme, aby to prestalo a Líbyjský ľud žil zas v mieri. Pre mňa by mohli zničiť Západ – takto si nezaslúžime ďalej žiť. Musí existovať nejaký trest za všetko to zlo, čo naši politici (oligarchovia) páchajú. ...Keby som mohol, zbombardoval by som velenie NATO v Bruseli. Veľmi sa hanbím za generálneho sekretára NATO, ktorý je Dán (Fogh Rasmussen). Nenávidím ho, mali by ho zavrieť do basy. ˏ Keď vidím zbankrotovaných US/NATO zabijákov detí (Afgánskych) a zlodejov ropy bojovať o víťazstvo vo vojne, do ktorej uvrhli Boha a ľud Líbye i Africkú Úniu, vidím, že Boh má svoj plán a vidím vyslanectvá USA/Izraela v obliehaní po celom Strednom Východe až po stred kontinentu. Vravím 'Viva Qaddafi! Smrť neveriacim s modrou krvou a United Snakes (Spojeným Hadom) - USA/Izrael. +++++++++++++++++++++++ Nad Ghadamešom vlaje opäť zelená zástava Líbyjskej Džamahírye ! (po tom, ako ho dobyli jednotky Tuaregov) McCain znova narážal na Rusko a Čínu, je možné, že ich dni sú spočítané? *** Líbyjský národ je po zvrhnutí moci inšpiráciou pre národy Iránu, Sýrie, Ruska a Číny, povedal na tlačovej konferencii v Tripolise vplyvný U.S. senator, Republican John McCain. "Sme hlboko presvedčení, že národ Líbye dnes inšpiruje ľudí v Tehráne, Damašku, a dokonca v Pekingu a Moskve. Je inšpiráciou pre ľudí na celom svete, ukazujúc, že dokonca aj diktátori môžu byť zvrhnutí a nahradení slobodou a demokraciou“, - prehlásil podľa ITAR-TASS tento zákonodarca. +++++++++++++++++++++++ Najnovšie správy - Eugene Lairin, Tunisia, 29. September 2011 NATO urobilo ďalší výsadok Špeciálnych jednotiek v meste Ras Lanuf, kde je funkčná rafinéria a kde ústi jeden z hlavných ropovodov zo Sahary. Mestá Sirte a Bani Walid, odrazili útoky rebelov a NATO a prešli do protiútoku. Ale hlavné bojové udalosti sa odohrávajú v hlavnom meste. Skoro ráno vošlo do Tripolisu niekoľko armádnych oddielov republikánov verných Kaddáfimu. Republikáni dobyli niekoľko kľúčových pozícií vrátane velenia CIA a NATO a vztýčili tam zelené zástavy. Jedna z kolón sa pohybuje smerom k letisku. Počas celého dňa sa všade bojovalo a bolo počuť prudkú streľbu, vrátane ulíc Mansour, Tazhora, Bengshir. NATO jednotky zaútočili na vojenskú základňu pri Mokhtare, kde bola predtým ženská vojenská škola. Silné explózie bolo počuť v El Azizia, ako aj v zóne Got Shael, kde príslušníci NATO rozložili v škole (Nhavned) ich veliteľstvo. Invázne vojsko drží priestor trhu a Jamaa Zawiya Dahmani. Očití svedkovia hlásia, že v uliciach Tripolisu narastá počet zelených zástav. Všade je počuť spev líbyjských vlastencov «Yalah, Maemar, Libya, Bess!» Pripomíname, že situácia v Tripolise, ktorý nikdy neprestal klásť odpor proti okupantom, príslušníkom NATO a ich lokálnym kolaborantom dramaticky eskalovala dňa 28. Septembra o 23.00, kedy na bulvár Boulevard Al Islami vyšli tisíce líbyjských vlastencov, mužov a žien, s piesňou «Yalah , Maemar, Libya, Bess! » Ozbrojení rebeli spustili paľbu na neozbrojených ľudí. O hodinu neskôr v rôznych častiach mesta vypukla streľba. Že by odpoveď pánovi senátorovi? Správy z iných zdrojov: Súhrn (nezmanipulovaných) správ NSBNC (No Spin News By Christof Lehmann Uvažujem o začlenení správ od Dr. Lehmana ako pravidelnej stránky týchto inovovaných správ. Tento prvý pokus je číslovaný stručný prehľad správ od Dr. Leymanna. Pre Vašu spokojnosť si môžete prečítať aj plné znenie reportáže: full report . 1. NATO je zúfalé. NATO a TNC sa stávajú izolovaní „v slepej uličke okupácie". 2. Množia sa správy o diplomatických aktivitách a o delení moci. 3. Dlhé obliehanie Sabha je prelomené. Oblasť je plne pod kontrolou Jamahírye. 4. NATO sa pokúša zriadiť predmostie v Sirte, nakoľko útok pomocou obojživelníkov skrachoval: Líbyjské Špeciálne jednotky spustili paľbu na krížnik NATO. 5. Zawiah: NATO/TNC konvoj s množstvom výzbroje bol prepadnutý líbyjskými a spojenými silami (zrejme Tuaregmi a jednotkami Ibrahima al-Douri-ho. 6. Je možný pokuse NATO o znovu dobytie Derna. 7. Jednotky Jamahíriye v Tripolise očakávajú finálny útok na rebelov. 8. Líbyjskí (pomýlení) utečenci sa chcú vrátiť do Jamahírye, keď pochopili, že prispeli k deštrukcii ich krajiny. [Táto informácia je zároveň potvrdením predošlých správ). 9. TNC and NATO sa spojili s Ruskými diplomatmi aby vyjednávali o zastavení bojov a mierovom rokovaní o deľbe moci. (inými slovami o spojení al-Kaidy so zradcovskou chuntou privatizérov) 10. Švajčiarskym diplomatom sa nepodarilo podplatiť Líbyjských kmeňových vodcov, aby nepresúvali bojovníkov do Sirty a opustili bojisko. 11. Švajčiarski bankári sa obávajú ilegálneho transferu líbyjských fondov na dočasnú radu (zradcov) TNC. 12. Vysoký dôstojník NATO mal dôverný telefonický rozhovor s Dr. Lehmannom. Velitelia NATO sa obávajú že budú súdení ako v Norimberku za vojnové zločiny: "niektorí z nás povzbudzujú našich chlapcov aby odmietli príkazy na bombardovanie civilných objektov; už toho máme dosť." 13. Analytici tajných služieb varujú pred možnosťou spôsobenia umelej falošnej katastrofy americkými špeciálnymi operačnými jednotkami (na spôsob dvojičiek v NY) aby mohli ospravedlniť inváziu do Líbye plánovanú v októbri. +++++++++++++++++++++++ Čínská mapa světové politiky (I) Viktor Kuzněcov( více o autorovi > ) 26.9.2011 Analýza globálních procesů, probíhajících ve světovém systému, ukazuje, že v posledních deseti letech probíhá prudký zlom v tendencích, vytvářených v industriální epoše. Západ začíná celkem rychle ztrácet nezpochybnitelnou hegemonii v ekonomicko-sociální oblasti. Bez ohledu na to, že třetí světová („studená“) válka mezi světovým hegemonem – USA, a novým uchazečem o vůdčí pozici – SSSR (kteréžto země stály v čele odpovídajících politických bloků, západního a východního), skončila porážkou Sovětského svazu a zdánlivě vedla k nesporné nadvládě liberálně-tržního modelu světového uspořádání (podle F. Fukuyami „konci historie“), právě v této době začal liberálně-tržní model vykazovat systémové chyby. Stabilita liberálně-tržní ekonomiky, postavené na konkurenci, je možná pouze v podmínkách jejího neustálého doplňování dodatečnými zdroji. Právě získání dodatečných zdrojů je cílem politiky globalizace, uplatňované západem. Nicméně pokud bude realizována, brání globalizace růstu, založenému na vnější expanzi. Po dokončení globalizace je nevyhnutelný přechod na „hru s nulovým součtem“, což zároveň povede k nutnosti zásadní reorganizace světového systému. Období extenzivního růstu na planetě skončí. O tom svědčí i v r. 2008 vypuknuvší finančně-ekonomická krize, která je pokračováním krize z r. 2000. Na řadě je další, závažnější fáze krize, která bude mít již nejen ekonomický, ale i politický charakter. Komentáře Čínská mapa světové politiky (II) Viktor Kuzněcov( více o autorovi > ) 30.9.2011 Západní badatelé používají pro popis mezinárodní politiky často model šachové partie. Číňané však posuzují situaci a působení politických sil podle modelu karetní hry, ve které mohou být tři a více hráčů. Z hlediska šachové partie se nyní tato hra v globální politice rozehrává mezi USA (bílé) a Čínou (černé). Cílem tahů je získat kontrolu nad přírodními zdroji planety (šachovnice), jejichž výrazná část se nachází na území Ruska. Pro Čínu jako továrnu světa 21. století jsou hlavními zdroji ropa a plyn. Úkol „bílých“ spočívá v tom, aby „černým“ neumožnili obsadit políčka „velké šachovnice“, na kterých se nachází ropa a plyn. Destabilizace Súdánu a jeho rozdělení narušilo dlouhodobé plány Číny na získání ropy z této země. Destabilizace a vojenský převrat v Libyi „vytlačily“ Čínu z ropného sektoru v severní Africe. Odpovědí „černých“ byl nátlak na bílá pole světových financí kontrolovaných USA. Tyto obecné úvahy lze lehce ilustrovat na faktech. Jak známo, aktivní přítomnost Číny v Africe trvá již více než dvacet let a za tuto dobu se Čína stala jedním ze základních partnerů Libye, Nigeru, Angoly a dalších zemí. Při posilování svých pozic na africkém kontinentu Čína nejen investuje obrovské částky do těžby nejpotřebnějších strategicky významných zdrojů (ropy, uranu a atd.), ale rozvíjí místní výrobu a zároveň na tento kontinent „vyváží“ svůj „model světa“. Osobitou „asymetrickou odpovědí“ na tyto kroky byly únosy čínských diplomatů, vojenské převraty právě v těch afrických zemích, které velmi aktivně spolupracují s Pekingem, a některé další akce, namířené proti čínským společnostem. Uvedeme příklady. Téměř okamžitě poté, co Niger začal Číně prodávat uran a uzavřel dohodu o rozpracování ropného ložiska na severu země, došlo tam k vojenskému převratu (v únoru 2010). Nová vláda zrušila s Čínou některé kontrakty. Jakmile Čína začala těžit ropu v Súdánu, náhle se v této zemi zostřily mezikmenové spory a skončilo to rozdělením země. Poté, co dceřiná (angolská) ropná společnost Číny začala s těžbou ropy v šelfu Pobřeží slonoviny, začala v této zemi „barevná“ revoluce „afrického stylu“ (v listopadu 2010). Politická krize přerostla v ozbrojený konflikt. Vše skončilo intervencí OSN a řadou „humanitárních“ útoků na rezidence bývalého prezidenta Gbagbo, načež se k moci dostal pro-západní prezident Outtara. +++++++++++++++++++++++ Nová občanská hnutí - následovníci 15M Maru( více o autorovi > ) 17.10.2011 Po celém světě se lidé bouří proti korporátnímu kapitalismu, proti škrtům ve veřejných službách, rozkrádání a přelévání peněz z veřejných rozpočtů na úhradu dluhů soukromého finačního sektoru. Protestují proti tomu, že pravicové i levicové strany navzdory svým předvolebním programům prosazují po svém zvolení pouze zájmy 1 % nejbohatších jedinců, kteří vlastní vetšinu korporací a manipulují ve svůj prospěch politiku i mediální zpravodajství jednotlivých států. Všechny tyto občanské nenásilné protesty mají svůj původ ve španělském hnutí 15M, pojmenovaným podle data svého vzniku - 15. května 2011. 15M se postupně rozrostlo do mezinárodních skupin Democracia real YA! (Skutečná demokracie teď!), které začaly vzájemně spolupracovat: Výsledkem této spolupráce v Evropě byl např. mezinárodní pochod na Brusel. Pochody ze Španělska, Německa, Itálie, Holandska a další se setkaly v Bruselu, kde vyvrcholily 15.10. 11 protestem v rámci globální akce Global Change (Světová změna), které se již účastnily jak národní odnože Democracia real YA!, tak i mezinárodní hnutí OccupyTogether: http://15october.net/ Manifest španělského hnutí 15M, které se stalo základem pozdějších občanských celosvětových protestů, si můžete přečíst v manifestu. Říká zhruba toto: "1. Prioritami každé vyspělé společnosti musí být rovnost, pokrok, solidarita, svobodná kultura, udržitelnost a rozvoj, blahobyt a štěstí lidí. 2. V naší společnosti bychom měli dodržovat právo na bydlení, zaměstnanost, kulturu, zdravotnictví, vzdělání, účast v politickém rozhodování, svobodný osobní rozvoj a práva spotřebitelů na zdravý a šťastný život. 3. V současnosti se naše vláda ani ekonomický systém nestarají o tato práva a v mnoha ohledech jsou překážkami lidského pokroku. 4. Demokracie znamená vládu patřící lidem (demos = lid, Kratos = vláda), vláda je tvořena každým z nás. Nicméně,ve Španělsku nám většina politiků ani nenaslouchá. Politici by měli vnášet náš hlas do úřadů, usnadnit účast občanů na politickém rozhodování prostřednictvím přímé demokracie, která poskytuje největší přínos pro širší společnost, a ne bohatnout a prosperovat na náš úkor, prosazovat diktát hospodářských mocností a držet je u moci systémem dvou stran v čele s PP (konzervativní) a PSOE (socialistická). 5. Touha po moci a její kumulace v rukou několika málo lidí vytváří nerovnost, nespravedlnost a napětí, což vede k násilí, které odmítáme. Zastaralý a nepřirozený ekonomický systém je živen sociální společností, kterou postupně stravuje v rostoucí spirále, dokud ji nespotřebuje s tím, že obohatí několik málo lidí a zbytek společnosti pošle do chudoby. Dokud vše nezkolabuje. 6. Zájmem a účelem současného systému je kumulace peněz bez ohledu na blaho společnosti, plýtvání zdrojů, devastace Země, vytváření nezaměstnanosti a nešťastných spotřebitelů. 7. Občané jsou soukolím ve stroji, který je určen k obohacení menšiny, což neodpovídá našim potřebám.Jsme anonymní, ale bez nás by neexistovalo nic, jsme to my, kteří měníme svět. 8. Jestliže se jako společnost naučíme nesvěřovat naší budoucnost abstraktní ekonomice, která vždy znevýhodňuje většinu občanů, můžeme zarazit zneužívání, kterým teď všichni trpíme. 9. Potřebujeme etickou revoluci. Místo abychom nadřazovali hodnotu peněz nad hodnotu lidského života,musíme je přimět, aby nám opět sloužily. Jsme lidé a ne zboží.Nejsem produkt toho, co si kupuji, proč si to kupuji a od koho si to kupuji." V USA se vliv 15M projevil vznikem hnutí OccupyWallStreet. Na počátku tohoto hnutí začalo cca 200 lidí bivakovat na Liberty Plaza v New Yorku na protest proti finančním institucím Wall Street, jejichž rizikové finanční operace a hon za bohatstvím bez jakýchkoli skrupulí byly príčinou hypoteční krize 2008 a následné (současné) ekonomické a finanční krize. Nyní se tento mírumilovný "okupační" protest rozšířil do více než 800 světových měst. A zasáhl zpětně i Evropu. OccupyWallStreet odmítá na svém chatu diskuze o jakýchkoli politických kandidátech, naboženstvích a o všech politických termínech končících na -ism (capitalism, socialism atd.), protože by tato témata lidi jen rozdělila. Cíle, k jejichž dosažení by se měli lidé sjednotit jsou u tohoto hnutí následující - je tam i slovenský překlad. Tyto protesty jsou jedinečné svým celosvětovým rozsahem, přibližně stejně definovanými cíli a technickým zázemím, které umožňuje sledovat živě dění v jednotlivých státech i globální zprávy. Většinou jde o záznamy či živé přenosy z protestů na livestreamu (ustreamu) a k tomu přidružený chat. To je nejlepší způsob, jak obejít cenzuru - lidé si vysílají a informují se sami. Nikdo již nemusí být závislý na zmanipulovaných zprávách mainstreamu. Stačí si vyhledat město a podívat se , zda se tam zrovna protestuje a promluvit si s lidmi, kteří protesty organizují, přímo na chatu. Musíte ovšem trochu ovládat angličtinu, což by dnes neměl být problém. Uvedu zde podle mne nejdůležitější informační linky: OccupyWallStreet: informace: http://nycga.cc/ http://occupywallst.org/ Živé přenosy a chaty z různých měst (včetně několika evropských) - stačí překlikávat nesmí vás ovšem překvapit, že některé nevysílají: http://www.occupystream.com/ http://occupystreams.org/ Mezinárodní informace: OccupyTogether TakeTheSquare http://www.peoplesassemblies.org/ http://www.ikimap.com/fullmap/ULYF/-142.897568 Další národní: Kanada: rabble.ca... http://www.livestream.com/canadarevolution http://www.livestream.com/occupytoronto http://www.livestream.com/axiomaticaorg Německo: http://www.echte-demokratie-jetzt.de/ http://occupyreichstag.blogsport.de/ livestream a chat http://www.occupydeutschland.de/live.html http://www.castortv.de/ http://www.livestream.com/occupyduesseldorf Španělsko: http://www.democraciarealya.es/ http://www.livestream.com/spanishrevolutionsol Francie: http://paris.reelledemocratie.com/ Occupy France http://occupyfrance.org/cat/mouvements-locaux France Uncut http://acampadabcninternacional.wordpress.com/category/english/ Británie: Occupy London Occupy Britain UK Uncut http://www.15mlondon.org/ Řecko: http://www.keeptalkinggreece.com/category/1-news/ http://www.occupiedlondon.org/blog/ http://www.stopcartel.net/ http://www.livestream.com/stopcarteltvgr http://www.facebook.com/pages/Occupy-Greece-Athens/291444204215402 Itálie: http://www.facebook.com/pages/Occupy-Roma/270237686340054#!/pages/OccupyItaly/289984284361226 http://www.italianrevolution.org/ http://italianrevolution-roma.blogspot.com/ http://it-it.facebook.com/pages/Indignati-Roma/215849188455099 Rusko: http://directrussia.org/ Holandsko: Occupy Amsterdam Occupy den Haag Slovensko: Occupy Bratislava Česko: http://www.skutecnademokracie.g6.cz/ https://www.facebook.com/event.php?eid=234614883243821 http://cs-cz.facebook.com/pages/Skute%C4%8Dn%C3%A1-Demokracie-Te%C4%8FBRNO-DRY-/123133037769065 Pravidla, jak vlastně "occupy": http://occupytogether.wikispot.org/ http://mythhealerslinks.blogspot.com/ +++++++++++++++++++++++ Francie vyhrožuje Íránu vojenskou akcí 28.9.11 Francie: Francie vyhrožuje Íránu vojenskou akcí, pokud bude Írán pokračovat v budování své jaderné energetiky. Zdroj: http://rt.com/news/military-strike-iran-france-567/ Klasifikace: politika Francouz nevyhrožuje, (hluban | 29.09.11 11:48) vyhrožuje Žid Sarka Farka. zaujimave (KILLROY | 29.09.11 17:58) to je ta krajina kde sa v hlavnom meste rodi 54% ne-francuzov? http://www.eutimes.net/2010/05/first-ethnic-statis... Je naozaj vidiet ze francuzska politika vie na ktore problemy sa treba zamerat... ˇIrán muSSí padnout Šarkécymu k nohám (MoUdrostrak | 30.09.11 07:13) Díky pobytu zlého Emmáma Khomeiniho ve francouzském exilu a triumfálního návratu do vlasti na palubě Air France, byla Francie jediná z velmocí, která s Islámskou republikou udržovala výhodné kontrakty. Dodnes jsou skvělé íránské dálnice plné Peugeotů (Pars) i Citroenů vyráběných v licenci. Přes západní demokratické embargo dává již Iran najevo, že Západ nepotřebuje: Peugeoty (Pars) nahrazují nejnovější "íránské" licencované Hyundaie a Kii. Šarkéci otužil Francouze v chuti po krvi a snadně nabytém majetku v Libyi. Nyní bude na řadě zlá islámská republiky, která po staletí nikoho nikdy nenapadla. Wall Street i Tel Avív to po "svém" Šarkécym žádá. Buďme hrdí, že jsme v NATO a křivohub nám zavelí! Libie (Radek Maláč | 30.09.11 07:21) V Libii ti šašci absolutně nezvládají situaci a jsou poráženi na všech frontách a to je Libijců jen cca 6 milionů. Postavili se tam proti nim i obyvatelé měst kterým Kadáfí předtím rozdal zbraně. Teď jsou rebelové v takové situaci že jim NATO už ani neplatí:)) Asi už nemají z čeho a libijci je střílí všude kde je vidí. Spousta politiků kteří byly nejdřív s rebeli se teď snaží vrátit zpět ke Kadafimu. Takže to mluví za vše. Jediný výsledek toho všeho tedy je zhruba 50 000 mrtvých civilistů - tedy těch o kterých se ví - a zdemolované města a infrastruktura. A to prosím našim jménem protože jsme byli ústy našeho ministra zahraničí Schwarzenberga a křivohubce Vondry mezi prvními kdo rebelskou vládu uznal. A teď si položme otázku co by se asi stalo kdyby zbankrotované NATO zaútočilo na 150 milionový Irán, když to v Libii totálně nezvládli????!! Tohle mě hlava nebere - tito "lidé" jsou opravdu neuvěřitelní sociopaté toužící jen po moci a bez špetky svědomí. Místo aby vládli měli by Automaticky kráceno Libie (Radek Maláč | 30.09.11 07:25) Místo aby vládli měli by sedět pěkně v klidu v blázinci kde by nikomu nemohli ublížit a pojídat tam ty léky které lidem podle jejich výroků a výroků vládních agentůr vůbec neškodí... Akorát doktoři je nějak pro svou rodinu nechtějí. Schválně se zeptejte svého doktora až vás bude očkovat jestli vám podepíše papír že je odpovědný svým majetkem za případné vedlejší účinky očkování nebo dokonce za poškození zdraví které by vám očkování mohlo způsobit. Had se nedokáže tak kroutit jako naši doktoři:)) Sarkafaka sa citi silny (AA | 30.09.11 08:44) po tom ako sa zmocnil zasob ropy v Libyi. Nech si zavrie vsetky svoje elektrarne, a ze ich maju vo FR slusne vela, potom moze kecat do jadrovej energetiky inych zemi. +++++++++++++++++++++++ Pákistán a „síť Haqqani“: Poslední zinscenovaná hrozba Americe a konec historie Paul Craig Roberts( více o autorovi > ) 28.9.2011 Slyšeli jste někdy o Haqqani? Já ne. Stejně jako o Al-Káidě, o které jsem před 9/11 nikdy neslyšel, je „síť Haqqani“předhazována v době, kdy je potřeba ospravedlnit další americkou válku – v Pákistánu. Tvrzení prezidenta Obamy, že zlikvidoval vůdce Al-Káidy Osama bin Ladena, vypustilo bublinu hrozby dlouho sloužícího strašáka. Teroristická organizace, která opustila svého vůdce, neozbrojeného a bez ochrany, sedícího jako kachna určená k odstřelu, se již nadále nezdála být hrůzu nahánějící. Je čas na pro nového, strašlivějšího, strašáka, jehož nahánění udrží „válku proti terorismu“ v chodu. Nyní je „nejhorším nepřítelem“ Americky Haqqani. Ba co víc, na rozdíl od Al-Káidy, která nikdy nebyla svázána s nějakou zemí, je síť Haqqani, podle admirála Mikea Mullena, náčelníka amerického generálního štábu, „pravou rukou“ výzvědné služby pákistánské vlády, ISI. Washington tvrdí, že ISI nařídila své síti Haqqani zaútočit 13. září na americké velvyslanectví v Kábulu v Afghánistánu, a na americkou vojenskou základnu v provincii Wadak. Senátor Lindsey Graham, člen Výboru pro ozbrojené síly, a jeden z hlavních republikánských válečných štváčů, prohlásil, že „na stole jsou všechny možnosti“ a dal Pentagonu své ujištění, že v kongresu existuje široká podporu z obou stran pro americký vojenský útok na Pákistán. Protože Washington již zabíjí velký počet pákistánských civilistů pomocí bezpilotních letounů a donutil pákistánskou armádu nahánět Al-Káidu v celém Pákistánu, což vedlo k dalším desítkám tisíc, či více, Pákistánců vyhnaných z domovů, senátor Graham musel mít na mysli něco většího. I pákistánská vláda si to myslí. Pákistánský premiér Yousuf Raza Gilani povolal svého ministra zahraničí z rozhovorů ve Washingtonu domů a nařídil nouzové setkání vlády, aby se vyhodnotily vyhlídky na americkou invazi. Mezitím Washington hromadí další důvody, které by mohl přisoudit nové hrozbě Haqqani, aby ospravedlnil zahájení války proti Pákistánu. Pákistán má jaderné zbraně a je nestabilní, a tyto atomovky by mohly padnout do nesprávných rukou; USA nemohou zvítězit v Afghánistánu, dokud nebudou zlikvidována útočiště v Pákistánu; bla-bla-bla. Washington se pokoušel nátlakem donutit Pákistán k zahájení vojenské operace proti vlastním lidem v Severním Waziristánu. Pákistán má dobré důvody tomuto požadavku odporovat. Použití nové „hrozby Haqqani“ ze strany Washingtonu jako záminky pro invazi by mohl být způsob Washingtonu, jak překonat pákistánský odpor vůči útokům na provincii Severní Waziristán, nebo by mohlo jít, jak říkají někteří pákistánští vůdci, a čeho se obává pákistánská vláda, o „drama“ vytvořené Washingtonem pro ospravedlnění vojenského útoku na další muslimskou zemi v pořadí. Za roky svého vazalství coby americké loutky si to na sebe pákistánská vláda přivolala sama. Pákistánci nechali USA koupit si pákistánskou vládu, vycvičit a vybavit její ozbrojené síly a vytvořit interface CIA u pákistánské rozvědky. Vláda tak závislá na Washingtonu toho moc říct nemohla, když Washington začal narušovat její suverenitu, posílat bezpilotní letouny a týmy zvláštních jednotek zabíjet údajně Al-Káidu, avšak ve skutečnosti především ženy, děti a farmáře. Neschopen si po deseti letech podrobit malý počet bojovníků Talibanu v Afghánistánu svalil Washington vinu za toto své vojenské selhání na Pákistán, stejně, jako Washington svalil vinu za dlouhou vleklou válku proti Iráčanům na údajnou podporu Iránu poskytovanou iráckému odboji proti americké okupaci. Někteří obeznámení analytici, o kterých v „oficiálních médiích“ nikdy neuslyšíte, říkají, že americký vojensko-bezpečnostní komplex a jejich neokonzervativní kurvy organizují třetí světovou válku dříve, než na ni budou Rusko a Čína připraveny. V důsledku komunistického útlaku je výrazná část ruské populace v americké sféře vlivu. Tito Rusové věří Washingtonu více, než důvěřují Putinovi. Číňané jsou také zaměstnáni vypořádáváním se s riziky rychlého ekonomického růstu, než aby se připravovali na válku, a daleko za touto hrozbou zaostávají. Nicméně válka je životodárnou tekutinou zisků vojensko-bezpečnostního komplexu, a válka je zvolenou metodou neokonzervativců pro dosahování jejich cíle americké nadvlády. Pákistán hraničí s Čínou a bývalými částmi Sovětského svazu, ve kterých mají nyní USA vojenské základny na ruských hranicích. Americká válka proti Pákistánu a jeho okupace pravděpodobně klimbající Rusy a Číňany probudí. Protože obě tyto země vlastní mezikontinentální jaderné rakety, mohla by hrabivost vojensko-bezpečnostního komplexu a jeho touha po zisku a bažení neokonzervativců po říši vyústit k vyhynutí života na Zemi. Patrioti a super patrioti, kteří jsou součástí agend vojensko-bezpečnostního komplexu, a vlajkami mávající neokonzervativci podporují „konec časů“, tak zuřivě chtěný extatickými evangelíky, kteří budou vyneseni do nebe, zatímco my ostatní zemřeme na Zemi. To není výsledek, ve který prezident Reagan doufal po skončení studené války. Pakistan and "The Haqqani Network" : The Latest Orchestrated Threat to America and The End of History vyšel 27. září na Global +++++++++++++++++++++++ Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko plne podporuje úsilie Lekárskeho odborového združenia zlepšiť postavenie lekárov a zdravotníckej starostlivosti na Slovensku. Rovnako sa naši odborníci stotožňujú s výhradami lekárov proti zdravotníckej reforme, ako ju násilím presadzuje minister Ivan Uhliarik. Riešenie problémov zdravotníctva rušením oddelení je zjavne najhoršia možnosť, o ktorej uvažuje minister zdravotníctva potom, čo lekári podali 2411 výpovedí. Kroky slovenskej vlády hraničia s hazardom s občanmi, ak odmietajú splniť podmienky odchádzajúcim lekárom a ani s nimi dostatočne nerokujú, aby sa našli pozitívne riešenia. Preto ĽS-HZDS stojí za požiadavkami protestujúcich lekárov, ktorí dnes svojim postojom neliečia chorých pacientov, ale aj celú chorú slovenskú spoločnosť. Realizovaním výpovedí lekárov dôjde jednoznačne ku kolapsu v poskytovaní zdravotníckej starostlivosti, veď napríklad len v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave podalo výpovede na anesteziológií 97 percent lekárov, takže sa detské ARO úplne odstaví z prevádzky. To sú dôvody, prečo ĽS-HZDS vyzýva vládu SR, aby urýchlene začali situáciu riešiť a dali za pravdu oprávneným požiadavkám lekárov. Inak bude Radičovej kabinet zodpovedný za ohrozenie života občanov. Stanislav Háber, riaditeľ Odboru verejnej mienky ĽS-HZDS +++++++++++++++++++++++ Prislo z USA Tento radiovy zaznam je dar Americkyvh Slovakov.Rudolf Kalencik z Noveho mesta nad Vahom zachranil tento zaznam z rakuskeho radia, http://www.youtube.com/watch?v=B5CRYb5HI64&feature=related +++++++++++++++++++++++ Terorizmus NATO http://www.youtube.com/user/svobodnatv +++++++++++++++++++++++ Podivna pomoc Grecku http://www.youtube.com/user/svobodnatv#p/u/3/uVy3gx7KpxQ +++++++++++++++++++++++ Katolík, protestant, muslim a žid spolu při večeři diskutují. Katolík: "Mám takové jmění, že se chystám koupit Citibank!" Protestant: "Já jsem tak bohatý, že si koupím General Motors!" Muslim: "Já jsem pohádkově bohatý princ a hodlám koupit Microsoft!" Potom se všichni obrátí na žida. Ten si míchá kafe, potom opatrně položí lžičku na stůl, upije trochu, podívá se na všechny a ledabyle prohodí: "Já ale nic z toho neprodávám!" Hungarian Spectrum The state versus the nation: Viktor Orbán's speech in Romania 24. júla 2011, 22:29:09 | Eva Balogh This was one of the themes of Viktor Orbán's speech on Saturday in Tusnádfürdı/Băile Tuşnad, Romania. The reporter for MTI, the Hungarian news agency, realized the importance of the relationship between nation and state in Orbán's rambling and mostly self-delusional speech. The headline was: "A successful state can be built only with a strong nation behind it." In Orbán's formula the nation has primacy. It is the result of a natural, organic development while the state is an artificial construct. The exact relationship between nation and state in this formula is not really clear, and I'm almost certain that even if one pressed him on its exact meaning we wouldn't get any closer to a coherent description of the relationship between "nation" and "state." In the first place, both in English and in Hungarian the two words can be used interchangeably. For example, in "the nations of Europe" and "the states of Europe" both refer to "the countries of Europe." Or, state and nation can be used together as in "nation state," meaning a political unit inhabited predominantly by a people sharing a common culture, history, and language. So, what does this juxtaposition of state and nation mean in Viktor Orbán's often nebulous vocabulary and thought processes? "State" in its stricter meaning is "a politically organized body of people occupying a definite territory." It is precisely this "definite territory" that is so distasteful to Viktor Orbán. Because the state of Hungary, whether Orbán and his fellow nationalists like it or not, has jurisdiction only within the country's current borders. Behind a state stands, in modern political theory and practice, not the nation but the totality of its citizens. These citizens, regardless of national origin, have certain rights and privileges granted by the power of the state. But if the relationship between state and its inhabitants is not the usually accepted state-citizen connection but some abstract notion of nation, then the whole modern structure of state collapses right in front of our eyes. Who belongs to this nation? Do the Gypsies, when in ordinary parlance one hears more and more often the distinction being drawn between Hungarian and Roma? The Roma themselves refer to their non-Gypsy fellow citizens as "Hungarians," indicating that they don't view themselves as belonging to the privileged majority. The Hungarian far-right wants to send the Roma back to India and the Jews to Israel. Certainly the far-right doesn't consider either of these groups Hungarian. And the great majority of the population would like to close the door to all foreigners. Orbán claims that the "strength of the state springs from the nation" and one needs a strong Hungary (anyaország) because without it there can be no strong "Hungarian nation in the Carpathian Basin." He envisages an entirely new economic and perhaps political era in which Hungary will have a leading role to play. (More about this fantasy land of his a little later.) In some unspecified, and let's add unfathomable, way the arrival of a new era will result in "the growing together of the Hungarian nation." He uses the noun "összenövés" which is rarely used and then mostly in medical literature; it means two or more organs spreading and growing into one. Thus, this vision presupposes a demographic turnabout. Although birthrates are low both in Hungary and among the Hungarian minorities in the neighboring countries, Hungarians will spread and will grow together into one mass. I guess in order to make this statement less frightening to the neighboring countries, he added that as a result of this great economic revolution that will take place in Europe, "the whole of Central Europe will grow together ... and will be the economic center of the new economic era." That will be a historical first, because as long as there has been written history the eastern part of Europe has always lagged behind the west. And here we have arrived in la-la land. According to Orbán, the whole world is at the threshold of an entirely new world order which will be born on the ruins of the old. A complete collapse is unavoidable because of the inordinate indebtedness of the western nations. In this new economic era "the state will have an entirely new role to play," but unfortunately Orbán doesn't elaborate. Or rather he added the following sentence: "The sovereign debts can be paid back only with the instruments of state." My first reaction was: "Well, that is brilliant. Who else will pay back state debt if not the state?" But then I stopped and became suspicious that perhaps Orbán means here the kind of state capitalism that Putin introduced in Russia. Perhaps what he was alluding to was the nationalization of certain sectors in the economy. After all, the Hungarian state purchased 21.3% of all MOL shares not long ago and there are rumors that they are negotiating with E.On, the German gas company, to buy its Hungarian holdings. Thus, it is very possible that Orbán thinks that profitable state firms will produce enough revenue to pay back Hungary's current debts. There are several problems with this great scheme, if it is what Orbán has in mind. First and foremost, the Hungarian budget is in terrible shape. Mihály Varga, former minister of finance and now head of the prime minister's office, a few days ago indicated that the state might have to sell some or all of the MOL shares it just purchased from the Russians. He also admitted that the figures for the convergence program, the Széchenyi Plan, and the Kálmán Széll Plan might have to be recalculated and a period of even more severe austerity might have to be introduced. With an empty treasury one cannot buy up firms or purchase shares in large and profitable companies. Orbán wants the state to occupy a central position in social and economic matters. It will be the state, according to him, that will solve the unemployment problem. Moreover, it will be the state that will reorganize the economy. Neither of these tasks belongs to the state in a free-market economy and in a democracy. One can only hope that Orbán's solution to the unemployment problem is not the public works projects, which will mean thousands of dislocated poor people working with shovels building soccer stadiums and dams under the supervision of former policemen and retired soldiers. Orbán likes to talk about "an economic system based on work," and a lot of people don't quite understand what this can possibly mean. No wonder, because all economic systems are based on work of some sort. But perhaps the mystery is solved if we read in the description of Orbán's speech that "the economic system based on work" will replace the welfare state. So, no work, no check. And finally, Orbán emphasized at the end of his speech that "it was Hungary that before any other country in Europe gave the right answers to the imminent arrival of the new era." Every time I hear Orbán and Matolcsy boasting like that I think of the American idiom about the man who is whistling in the dark when he is actually scared witless. It is becoming more and more obvious that the revolutionary new economic policy is in deep trouble. Whistling won't help make the figures add up. Hungarian gathering at Tusnádfürdı/Băile Tuşnad: In the name of nationalism 23. júla 2011, 22:58:42 | Eva Balogh Every year at this time of year Fidesz politicians make a pilgrimage to the picturesque resort of Tusnádfürdı/Băile Tuşnad in the middle of Hargita/Harghita County, a part of Transylvania where Hungarians are in the majority. The gathering is often called the Transylvanian Woodstock: lectures and speeches are interspersed with musical performances. The last time I wrote about Tusnádfürdı at length was in 2009, when Romanian President Traian Băsescu attended. At that time he hoped to attract a few extra Hungarian votes in the forthcoming Romanian elections. His friend Viktor Orbán was lending Băsescu a helping hand in this endeavor, and he was grateful enough to attend Tusnádfürdı again last year. But this year the Romanian president was conspicuously absent. In fact, he didn't even receive an invitation by the organizers. Zsolt Németh, undersecretary for foreign affairs, explained that the topic of this year's gathering wouldn't have interested Băsescu. Because the main theme was "the unification and strengthening of the [Hungarian] nation across borders" and related subjects such as dual citizenship, Hungarian territorial autonomy in areas where Hungarians are in the majority, and the Romanian census and the importance of every Hungarian being properly registered. The real reason for Băsescu's absence most likely was the strained relationship that is rapidly developing between the two countries, mostly due to an aggressively nationalistic Hungarian foreign policy. The Hungarian government more and more behaves as if territories in which Hungarians live in the neighboring countries are actually under Hungarian jurisdiction. This is quite evident in changes that are being introduced, even in the public media. For example, in the news programs "the borders will disappear," which means that there will more news from Kolozsvár/Cluj, Nagyvárad/Oradea or Kassa/Kosice. As one jaundiced commenter in Népszabadság remarked, as a result of this policy change even fewer people will watch MTV's news. The theme of this year's Tusnádfürdı was the nation in the Carpathian Basin. It mattered not what the topic was, this theme had to be woven into the speech somehow. That effort resulted in some rather bizarre statements. Perhaps the most notable came from Rózsa Hoffmann, undersecretary in charge of education, who introduced an entirely new concept, which is unfortunately incomprehensible to "any rational human being," as Endre Aczél wrote in an opinion piece in Népszabadság. First of all, Hoffmann came up with a new Hungarian word and concept: "tudástér." "Tudás" in Hungarian means "knowledge" and "tér," "space." There is an unfortunate connotation of linguistic concoctions ending with the word "tér." Adolf Hitler's "Lebensraum," which in the original meant simply "habitat," was translated into Hungarian as "élettér." As a result, it's a word that is judiciously avoided in Hungary. So, great was the upheaval when Viktor Orbán during the 2002 election campaign talked about "economic Lebensraum/gazdasági élettér." He wanted to have a large economic Lebensraum for Hungary. And now, Hoffmann wants to have a Hungarian "tudástér" in the whole Carpathian Basin. Aczél reminded Hoffmann that Hungary shares the Carpathian Basin with the Slovaks, Ukrainians, Romanians, Serbs, Croats, Slovenes, and Austrians. Hoffmann can do whatever Viktor Orbán allows her to do within the Hungarian borders, but "the Carpathian Basin is not ours." He warned that "every reference that connects the existence of this geographic entity to the Hungarians either revives the illusion of a historical Hungary that ceased to exist almost one hundred years ago or, even worse, the irredentist slogan of the 'Carpathian-Danube-Great Homeland' [of Ferenc Szálasi]." A second speech worth analyzing a bit is Zsolt Semjén's "ode to the idea of the nation." "The very existence of nations is a universal value for mankind," he declared. Mankind would be poorer if "nations disappeared from history." Well, there are some people who would violently disagree with Semjén and who are convinced that nationalism is the curse of mankind and the source of incredible sufferings over the last two centuries. In order to make devotion to the nation perhaps more palatable than it should be, Semjén decided to lecture his audience on the "extremes of nationalism" which should be avoided. One is cosmopolitanism, "which considers the nation to be an antiquated, provincial concept." Those who adhere to cosmpolitanism are "ruining true values" because "we receive our language, our culture, our thoughts from the nation." I'm confused. Let's start with Semjén's definition of cosmopolitanism as simply the negation of nations, instead of viewing a cosmopolitan as someone "having worldwide rather than limited or provincial scope or bearing." Perhaps because Semjén spent the greater part of his life in Kádár's Hungary he inherited the old Marxist-Leninist definition of cosmopolitanism as "a bourgeois tendency that tries to discredit patriotism and national feeling and to disparage national culture." As for receiving our language, our culture, our thoughts from the nation, I'm really puzzled. A baby learns language from his/her immediate surroundings. I know people who were born in North America, far away from the nation, and yet they speak absolutely fluent Hungarian. Surely, these people didn't learn their language from this mythical nation. As far as my own thoughts are concerned, I don't think that they have much to do with "the nation." Semjén's further elaboration of the concept of nation and its other extreme, chauvinism, is also peculiar. He thinks that chauvinists "because of the presumed interests of their nations deny other nations' right to life." Chauvinism is not a nice thing, but I don't think that any chauvinist would go so far as to eliminate whole nations. Let's see some definitions: "militant devotion to and glorification of one's country; fanatical patriotism; zealous and belligerent patriotism, excessive or blind patriotism." The Hungarian definitions are practically the same as the ones I just quoted from different English dictionaries. Why is Semjén doing this? Of course, it is possible that he hasn't taken the trouble to think about nationalism, cosmopolitanism, or chauvinism and therefore the confusion and distortion comes from a lack of knowledge. But it is also possible that by exaggerating the two "extremes" of national feelings he wants to make his own government's nationalistic foreign policy less threatening. However, a few sentences later Semjén made it clear that "we will never subordinate our national interests based on our human rights to the domestic political ups and downs of other countries." In plain language, we don't give a damn what the neighbors think; we will go ahead like a bulldozer. This formula is well known from the 1998-2002 period when Viktor Orbán managed to alienate all of Hungary's neighbors. I doubt that such a policy serves Hungary's national interests. Or even the interests of the Hungarian minorities in the neighboring countries. Joseph K. Grieboski then and now