docvysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu
download 
Stížnost Transkript
vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu
EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT KUNOVICE SBORNÍK „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 26 Leden, Kunovice, Česká Republika Kolektiv autorů „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil: (C) Evropský polytechnický institut, s.r.o., 2007 Publikace neprošla jazykovou úpravou. Za obsahovou správnost odpovídají autoři ISBN 80-7314-107-8 “VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU” III. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 Organizován EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT, s.r.o. KUNOVICE ve spolupráci s RUSKOU EKONOMICKOU AKADEMIÍ PLECHANOVA V MOSKVĚ, MOSKEVSKOU PODNIKATELSKOU AKADEMIÍ V MOSKVĚ, AKADÉMIOU POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE, VYSOKOU ŠKOLOU EKONÓMIE A MANAŽMENTU V BRATISLAVE, UNIVERZITOU MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI, ŽILINSKOU UNIVERZITOU – FAKULTOU RIADENIA A INFORMATIKY V ŽILINE, TRENČIANSKOU UNIVERZITOU ALEXANDRA DUBČEKA V TRENČÍNE, VYSOKOU ŠKOLOU V SLÁDKOVIČOVE Předseda programového výboru konference Ing. Oldřich Kratochvíl, Dr.h.c. PROGRAMOVÝ VÝBOR KONFERENCE Ing. Oldřich Kratochvíl, Drh.c. – předseda programového výboru Mgr. Iveta Matušíková - Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Prof. Ing. Jozef Benčo, PhD. – Univerzita Matěja Bela v Banské Bystrici, SR Dr. H. C. Prof. Ing. Karol Polák, DrSc. – University of Sladkovičovo, SR Prof. PhDr. Bohumír Blížkovský, CSc. – Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Doc. Ing. Viera Cibáková, CSc. – Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy, Bratislava, SR Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, PhD. – Univerzita Matěja Bela v Banské Bystrici, SR Mgr. Zuzana Domesová – místostarostka města Hodonín, ČR Prof. PhDr. Beata Kosová, CSc. - Univerzita Matěja Bela v Banské Bystrici, SR Prof. Zw. Dr. hab. Krystyna Duraj-Nowakowa – Akademia Swietokrzyska, Kielce, PL Ing. et. Bc. Michal Dvouletý, DiS. – Dobrý den s Kurýrem, Uherské Hradiště, ČR Prof. Ing. Štefan Hittmár, Ph.D. – Žilinská univerzita, Žilina, SR Prof. Vladimir. V. Tabolin – Moskevská podnikatelská akademie, Moskva, RU Prof. Ruslan I. Chasbulatov, Dr.Sc. - Ruská Ekonomická Akademie, Moskva, RU Ing. Libor Karásek - starosta města Uherské Hradiště, ČR Plk. Prof. JUDr. Josef Králík, CSc. - Akadémia Policajného zboru Bratislava, SR Prof. PhDr. Stanislava Kučerová, CSc. - Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Prof. PhDr. Karel Lacina, Dr.Sc. - Univerzita Pardubice, ČR Prof. Ing. Imrich Rukovanský, CSc. - Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Prof. Dr. Genadij N. Smirnov, Dr.Sc. - Ruská Ekonomická Akademie, Moskva, RU Ing. Jiří Vařecha - starosta města Kunovice, ČR Prof. Ing. Milota Vetráková, PhD. - Univerzita Mateja Bela v Banské Bystrici, SR Prof. Vitaly Ivanovich Vidyapin, Dr.Sc. – Ruská Ekonomická Akademie, Moskva, RU Doc. PhDr. Milan Vinklárik, CSc. - Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice, ČR Prof. Dr. Hab. Jan W. Wiktor . Ekonomická akademie, Krakow, PL Sekce 1: Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu Moderátor: Prof. PhDr. Karel Lacina, DrSc. Sekce 2: Nové moduly výuky vysoké školy podporující specifické potřeby regionu Moderátor: Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc. Sekce 3: Některé současné problémy ekonomiky a to nejen na úrovni regionu Moderátor: Prof. Ing. Helena Strážovská, PhD., Ing. Juraj Dubovec, Ph.D. Oponentní rada: Prof. PhDr. Karel Lacina, Dr.Sc. – vedoucí ústavu veřejné správy a práva, Univerzita Pardubice Plk. Prof. JUDr. Jozef Králik, CSc. – prorektor Akadémie Policajného zboru, Bratislava Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, Ph.D. – Univerzita Matěja Bela v Banskej bystrici Obsah ÚVODNÍ SLOVO ............................................................................................................................................................. 9 STRATEGIE PŘÍMÝCH ZAHRANIČNÍCH INVESTIC NA V REGIONECH A V ČR OLDŘICH KRATOCHVÍL, IVETA MATUŠÍKOVÁ ............................................................................................................... 11 ZALOŽENÍ „INSTITUTU PRO VÝZKUM MIGRACE A ROZVOJE - INSTITUTE FOR MIGRATION AND DEVELOPMENT RESEARCH (IMDR)” NA EVROPSKÉM POLYTECHNICKÉM INSTITUTU ROBERT STOJANOV, JIŘÍ NOVOSÁK ............................................................................................................................... 17 CELOŽIVOTNĚ VZBELÁVACIE RETAZCE KAROL POLÁK, ANDREA PAULUSOVÁ ........................................................................................................................... 21 VÁŽENÝ PÁN REKTOR, MILÍ KOLEGOVIA, ÚČASTNÍCI KONFERENCIE VIERA CIBÁKOVÁ .......................................................................................................................................................... 25 KOOPERÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL A JEJ PODIEL NA ROZVOJI SPOLOČNOSTI (ÚVAHY A NÁZORY) JOZEF KRÁLIK ............................................................................................................................................................... 29 ROZHODOVANIE V MANAŽMENTE ŠTEFAN HITTMÁR .......................................................................................................................................................... 35 “MÍSTO VYSOKÉ ŠKOLY V ROZVOJI PROFESNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ PRO VEŘEJNOU SPRÁVU A PRO PODNIKATELSKÝ SEKTOR“ KAREL LACINA .............................................................................................................................................................. 43 CELE DZIAŁALNOŚCI SZKÓŁ WYŻSZYCH W SPOŁECZEŃSTWIE: NIEKTÓRE KWESTIE POLSKIE KRYSTYNA DURAJ-NOWAKOWA ................................................................................................................................... 45 „SPOLOČENSKÁ ZODPOVEDNOSŤ FIRIEM A VYSOKÝCH ŠKÔL ZA ROZVOJ REGIÓNU“ MIROSLAV MEČÁR, MARCEL KORDOŠ, NAĎA ŠTEFKOVÁ, KVETOSLAVA KOVÁČOVÁ ................................................. 49 SEKCE 1 MOŽMOSTO FONANCOVÁNÍ ROZVOJE ŠKOLSKÝCH ZAŘÍZENÍ MARIE ŠIMONOVÁ ......................................................................................................................................................... 55 VÝZNAM MARKETINGOVEJ STRATÉGIE ZAMERANEJ NA IMIDŽ VZDELÁVACEJ INŠTITÚCIE MILAN JEDLIČKA ........................................................................................................................................................... 61 SPOLEČNÝ PROSTOR PRO SOUČINNOST SE ZAMĚŘENÍM NA ROZVOJ SPOLEČNOSTI A REGIONU U VYSOKÝCH ŠKOL S PRÁVNÍ SPECIALIZACÍ (NEKONEČNÉ HLEDÁNÍ) PAVEL MATOUŠEK ........................................................................................................................................................ 67 VYSOKÁ ŠKOLA AKO STRATEGICKÝ APEKT REGIONÁLNEHO ROZVOJA MARIÁN HRUBIZNA, VILIAM LENDEL ........................................................................................................................... 71 MARKETINGOVÁ KOMUNIKÁCIA AKO ČINITEĽ ROZVOJA OBLASTI JOZEF STRIŠŠ, MARGARÉTA NADÁNYIOVÁ ................................................................................................................... 75 MINULOSŤ, SÚČASNOSŤ A ZÁMER ROZVOJA AKADÉMIE POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE (KRÁTKA ODBORNÁ ÚVAHA) JOZEF KRÁLIK, JOZEF HALÁDIK .................................................................................................................................... 79 PŘÍSPĚVEK VYSOKÝCH ŠKOL K ETICKÉMU ROZVOJI REGIONU IDA KNESLOVÁ .............................................................................................................................................................. 89 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 5 VŠ V ROLI INFORMAČNÍHO POMOCNÍKA REGIONÁLNÍCH AKTIVIT PAVEL MRÁČEK, PETRA SEMORÁDOVÁ ........................................................................................................................ 93 ZAPOJENÍ VYSOKOŠKOLSKÉHO PRACOVIŠTĚ DO PODNIKOVÉHO VÝZKUMU FIRMY SOME JOZEF STRIŠŠ, RADEK BARTONÍK A KOLEKTIV STUDENTŮ EPI...................................................................................... 97 HODNOTENIE VYSOKÝCH ŠKÔL MICHAL GAŠPAR ......................................................................................................................................................... 107 NOVÉ FORMY KOMUNIKÁCIE S TRHOM (SO ZAMERANÍM NA REKLAMU) A ICH VPLYV NA POZÍCIU PODNIKU MARGARÉTA NADÁNYIOVÁ ........................................................................................................................................ 113 PRÍSTUPY K ZVÝŠENIU KVALITY VZDELÁVANIA NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH ALŽBETA KUCHARČÍKOVÁ .......................................................................................................................................... 121 VZDELÁVACÍ PROCES NA ŽILINSKEJ UNIVERZITE AKO PRVOK REGIONÁLNEHO ROZVOJA JANA HLAVÁČOVÁ, JAKUB SOVIAR ............................................................................................................................. 125 SEKCE 2 TEORETICKO-METODOLOGICKÉ PROBLÉMY FORMOVANIA SOCIÁLNEJ EKONÓMIE JOZEF BENČO .............................................................................................................................................................. 131 VYUŽITEĽNOSŤ MANAŽMENTU V PRAKTICKEJ ČINNOSTI MANAŽÉROV VYSOKÝCH ŠKÔL PAULÍNA MAREKOVÁ, KATARÍNA RIPLOVÁ ................................................................................................................ 137 ROZVOJ ĽUDSKÉHO POTENCIÁLU V INTENCII UPLATNENIA TVORIVOSTI VO VZDELÁVANÍ JANA DICOVÁ .............................................................................................................................................................. 143 ZVÝŠOVANIE EFEKTÍVNOSTI VZDELÁVANIA ŠTUDENTOV VYSOKÝCH ŠKÔL MANAŽÉRSKEHO ZAMERANIA JOSEF VODÁK, IVETA MATUŠÍKOVÁ ........................................................................................................................... 149 APLIKÁCIA PROBLÉMOVÉHO VYUČOVANIA V PREDMETOCH ŠPECIALIZOVANÝMI KATEDRAMI AKADÉMIE POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE JOZEF BALGA, BRANISLAV ČERVENKA, RÓBERT ODLER ............................................................................................ 157 INTERNÁ A EXTERNÁ KOMUNIKÁCIA VZDELÁVACEJ INŠTITÚCIE VILIAM LENDEL, MARIÁN HRUBIZNA ......................................................................................................................... 163 ZKUŠENOSTI Z MOBILITY EVA KOLÁŘOVÁ .......................................................................................................................................................... 167 VYSOKÉ ŠKOLY JAKO ŠIŘITELÉ PODNIKATELSKÉ ETIKY V ČR KLÁRA NESVADBOVÁ ................................................................................................................................................. 169 VEDA A VZDELÁVANIE V SÚČASNEJ ETAPE ROZVOJA EKONOMIKY A SPOLOČNOSTI SR A DOKTORANDSKÉ ŠTÚDIUM V ICH RÁMCI VALÉRIA MICHALOVÁ, IVANA HOLUBCOVÁ ............................................................................................................... 173 PODNIKATEĽSKÉ VZDELÁVANIE ADRIÁN PAVLIK .......................................................................................................................................................... 179 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 6 SEKCE 3 VÝVOJ EKONOMIKY SLOVENSKA A VYBRANÉ OTÁZKY TEÓRIE EKONOMIKY HELENA STRÁŽOVSKÁ, ĽUBOMÍRA STRÁŽOVSKÁ ....................................................................................................... 187 VÝSLEDKY VÝZKUMU VNITŘNÍHO ZADLUŽENÍ MĚST A OBCÍ V ČR JURAJ DUBOVEC, TIBOR HLAČINA, PŘEMYSL MICHÁLEK ........................................................................................... 193 PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE SR A ICH VPLYV NA ROZVOJ PRIEMYSELNÝCH PARKOV VIERA SYSÁKOVÁ ....................................................................................................................................................... 199 FIŠKÁLNE A PARAFIŠKÁLNE ZAŤAŽENIE DAŇOVÝCH SUBJEKTOV V SLOVENSKEJ REPUBLIKE DUŠAN BARAN ............................................................................................................................................................ 203 ПЕРЕХОДЫ К НОВОЙ СТРАТЕГИИ РАЗВИТИЯ ОБЩЕСТВА НА ОСНОВЕ ЗНАНИЙ И ВЫСОКОЭФФЕКТИВНЫХ ТЕХНОЛОГИЙ ВАРВАРА ГОРЯЧЕВА ................................................................................................................................................... 211 MODELOVANIE VÝVOZU ČESKEJ REPUBLIKY POMOCOU EXPONENIÁLNEHO VYROVNÁVANIA ZUZANA MEČIAROVÁ .................................................................................................................................................. 217 POSDUZOVÁNÍ VÝDAJŮ NA OCHRANU ŽIVOTNÍHO PROSTŘEDÍ Z HLEDISKA MAKROEKONOMICKÉHO ROBERT JURČA, LADISLAV OBDRŽÁLEK ..................................................................................................................... 221 LOW-CAPACITY BUSSES IN REGIONAL TRANSPORT STANISLAV PALÚCH, JURAJ DUBOVEC, TIBOR HLAČINA............................................................................................. 225 PROBLEMATIKA ČIŠTĚNÍ ODPADNÍCH VOD V OBCI BŘESTEK, TUPESY A ZLECOV ROBERT JURČA ............................................................................................................................................................ 229 STÍNOVÁNÍ MANAGERŮ MARTINA PRSKAVCOVÁ .............................................................................................................................................. 235 RIADENIE VZŤAHOV SO ZÁKAZNÍKMI (CRM) AKO SÚČASŤ STRATÉGIE FIRMY MILAN KUBINA, PAVEL SEGEČ ................................................................................................................................... 239 K OPTIMALIZÁCII MESTSKEJ A PRÍMESTSKEJ PRAVIDELNEJ OSOBNEJ DOPRAVY STANISLAV PALÚCH, TOMÁŠ MAJER ........................................................................................................................... 245 THE SECTRORAL AND STRUCTURE OF GERMAN ECONOMY: STRENGHS, WEAKNESSES, OPPORTUNITIES, THREATS AND KEY FEATURES ACHALOVA LARISA VLADISLAVOVNA ........................................................................................................................ 249 SUCCESSFUL ATTEMPTS TO BUILD RENEWABLE ENERGY MARKETS AND LOCAL CLEAN ENERGY ENTERPRISES IN DEVELOPING COUNTRIES ALEXEY EKHILEVSKY ................................................................................................................................................. 257 СОВРЕМЕННЫЕ ПОЗИЦИИ СТРАН НА МЕЖДУНАРОДНОМ РЫНКЕ УСЛУГ И ОДНА ИЗ ВОЗМОЖНЫХ СТРАТЕГИЙ ПОВЫШЕНИЯ ОНКУРЕНТОСПОСОБНОСТИ РОССИИ DINA GOLUBITSKAYA ................................................................................................................................................. 259 ВЛИЯНИЕ ТРАНСПОРТНОЙ ИНФРАСТРУКТУРЫ НА ЭКОНОМИЧЕСКОЕ РАЗВИТИЕ РЕГИОНА С.В. ЖАБИН ................................................................................................................................................................ 261 SLOVENSKO A PRECHOD NA EURO PETER VIDECZKÝ ........................................................................................................................................................ 267 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 7 XXI CENTURY: ON THE PATH TO KNOWLEDGE ECONOMY YANA YAKOVLEVA ..................................................................................................................................................... 269 НОВЫЙ ИМПУЛЬС В РАЗВИТИИ ВЕНГЕРСКО-РОССИЙСКИХ ТОРГОВЫХ ОТНОШЕНИЙ СОВАН ГАБОР ............................................................................................................................................................. 271 OČAKÁVANÝ VÝVOJ A NÁROKY NA PODNIKANIE V CESTNEJ NÁKLADNEJ DOPRAVE NA SLOVENSKU ZUZANA KOZUBÍKOVÁ ................................................................................................................................................ 275 JMENNÝ REJSTŘÍK .................................................................................................................................................. 279 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 8 ÚVODNÍ SLOVO Vážení hosté, Dovolte mi, abych Vás přivítal na mezinárodní vědecké konferenci “Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu“ pořádanou Evropským polytechnickým institutem, s.r.o v Kunovicích pravidelně již třetím rokem. Letošní jsme připravovali a také pořádáme ve spolupráci s Ruskou ekonomickou akadémií Plechanova v Moskvě, Moskevskou podnikatelskou akademii v Moskvě, Akadémiou policajného zboru v Bratislave, Vysokou školou ekonómie a manažmentu v Bratislave, Univerzitou Matěja Bela v Banskej Bystrici, Žilinskou univerzitou – Ing. Oldřich Kratochvíl, Dr.h.c. Fakultou riadenia a informatiky v Žiline, Trenčianskou univerzitou Alexandra Dubčeka v Trenčíně a Vysokou školou v Sládkovičove. V úvodní části konference vystoupí představitelé vyjmenovaných vysokých škol, jakož i dalších institucí s příspěvky zaměřenými převážně na fundamentální otázky související s nezastupitelnou rolí vysoké školy v regionu. Řada myšlenek týkajících se rostoucího významu vysokého školství při rozvoji regionu odzněla na konferenci asociace evropských univerzit konané v Brně v říjnu minulého roku. Tato skutečnost náležitě podtrhla význam a aktuálnost konání i naší konference. Praktické zkušenosti o vlivu vysoké školy na region a společnost detailněji rozvedly příspěvky prezentované v prvé sekci konference. Nadnárodní charakter projednávané tématiky potvrdily příspěvky zástupců ruských, slovenských a polských vysokých škol s ohledem na význam a specifika vysokého školství v jejich regionech . K tomu, aby vysoká škola mohla efektivně plnit své zvláštní poslání v regionu je třeba ji systematicky pro tento záměr připravovat.Příspěvky v druhé sekci pokrývají pak celou řadu aktuálních otázek souvisejících se zvyšováním kvality vzdělávání, se zkušenostmi s e-learningem, jak zvýšit efektivnost vzdělávání studentů speciálně u vysokých škol manažerského zaměření, vzdělávací proces jako prvek regionálního rozvoje, význam mobility studentů pro regionální rozvoj, atd. Aktuální otázky současné ekonomiky mající přímý nebo nepřímý vliv na činnost vysoké školy jsou prezentovány v třetí sekci. Z předkládaných témat můžeme uvést vliv dopravní infrastruktury na ekonomický rozvoj regionu, optimalizace městské a příměstské pravidelné osobní dopravy, výsledky výzkumu vnitřního zadlužení měst a obcí v ČR, přímé zahraniční investice, apod. V Uherském Hradišti, dne 26. 1. 2007 Oldřich Kratochvíl rektor Evropského polytechnického institutu, s.r.o. první soukromé vysoké školy na Moravě „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 9 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 10 STRATEGIE PŘÍMÝCH ZAHRANIČNÍCH INVESTIC NA V REGIONECH A V ČR Oldřich Kratochvíl, Iveta Matušíková Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice Abstrakt: V článku jsou dokumentovány regionální strategie Jihomoravského, Moravskoslezského, Olomouckého a Zlínského kraje a v závěru je analyzován vliv zahraničních investic na rozvoj ekonomiky ČR. Klíčová slova: Ekonomika, strategie, přímé zahraniční investice, .. regionální rozvojové agentury, regionální investiční strategie, HDP, EU, OECD. Úspěšný vývoj ekonomiky ČR za uplynulé roky a pozitivní přístup vlády ČR k zahraničním investorům vede k tomu, že se ČR stává zajímavým teritoriem pro zahraniční investory. V roce 2005 uvádí Czechinvest, že ČR je sedmou nejpřitažlivější zemí světa pro investory. Před ČR se umístila jen Čína, USA, Indie, Polsko, Německo a Velká Británie, za ČR zůstala Francie, Rusko, Maďarsko a další země. Největší přímé zahraniční investice v ČR směřují do automobilového průmyslu: Firma Hyundai Nošovice TPCA Kolín Škoda Auto Mladá Boleslav Nemak Denso Manufacturing Bosch Diesel Panasonic Chemopetrol LG.Philips Hranice Zdroj: www.czechinvest.cz, 10.11.2006 NEJVĚTŠÍ INVESTICE v ČR Sektor automobilový automobilový automobilový automobilový automobilový automobilový elektronický chemický elektronický Výše investice 29 mld. Kč 23,5 mld. Kč 19 mld. Kč 11,4 mld. Kč 9,6 mld. Kč 8,5 mld. Kč 8,4 mld. Kč 7,9 mld. Kč 7,2 mld. Kč Jednostrannost těchto investic by však mohla mít v případě diskontinuity technologií negativní dopad na naši ekonomiku. Pokusme se analyzovat, jaká je regionální strategie a jak je úspěšný proces získávání a realizace PZI v jednotlivých krajích Moravy. Regionální rozvojová agentura jižní Moravy v létech 2001 – 2002 vypracovala pro Jihomoravský kraj jako pro první region v ČR regionální inovační strategii (RIS). Tato rgionální informační strategie stanovila profilaci regionu směrem k aktivitám s vysokou přidanou hodnotou prostřednictvím komparativních výhod založených na lidském a sociálním kapitálu. Jihomoravský kraj zaznamenal v posledních letech dobré výsledky při získávání prestižních zahraničních investic ve výrobní oblasti (Tyco, Celestica, Danaher, Collins&Aikman, Daikin), i v oblasti strategických služeb a aplikovaného výzkumu a vývoje (IBM, Honeywell, Symbol Technologies, Logica, SAP, Siemens – ANF Data). Součástí strategie bylo založení Jihomoravského inovačního centra v roce 2003 (zakladatelé Jihomoravský kraj, Vysoké učení technické v Brně, Masarykova univerzita a Statutární město Brno) a následné otevření Technologického inkubátoru na VUT Brno (www.jic.cz). Velký důraz je kladen na oblast biotechnologií a Life Science. Výsledkem byly následující projekty zaměřené na čerpání ze SF a fondu EIB: Výstavba Universitního kampusu, MEDIPARK , součást projektu Universitní kampus, který je dále propojen s projekty CTT MU (centrum transferu technologií), ILBIT (centrum integrovaných laboratoří) a INBIT (inkubátor pro biotechnologické firmy); V rámci implementace RIS JMK byla také celá řada aktivit zaměřená na využití 6. Rámcového programu s přesahy do 7. Rámcového programu a nástrojů Programu politiky soudržnosti v letech 2007-2013. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 11 Mezi významné investice v Moravskoslezském kraji patří investice typu greenfield. Patří sem firmy Shimano s investicí přesahující 2 mld. Kč, projekt firmy Bang & Olufsen v hodnotě 1,7 mld. Kč a projekt firmy Brose v hodnotě 1,3 mld. Kč. Polovina investorů pro své projekty využila předem připravených průmyslových zón. V Nošovicích Hyundai Motor Company - sedmá největší automobilka na světě chce investovat 35 až 40 miliard korun do továrny s roční kapacitou 300 vozů. Továrna by měla vytvořit 3000 přímých a 9000 nepřímých pracovních míst. V březnu 2007 obdržela stavební povolení a stavba bude zahájena na konci května 2007. Kapacita závodu v ČR má být 300 000 aut. První vůz Hyundai má z nošovické továrny vyjet ve druhé polovině roku 2008. Atraktivní zónou je průmyslový park Kopřivnice, který přilákal dva významné investory působící v automobilovém průmyslu a světovou špičku v oblasti luxusní elektroniky. Investoři v Moravskoslezském kraji čerpající pobídky: Investice/Investor Lokalita investice Průmyslové odvětví Výše investice (mil. Kč) Vytvořená prac. místa Hyundai Motor Company Nošovice Automobilový prům. 29 000,0 3000 Bang & Olufsen Brose CZ Dura Automotive Hayes Lemmerz Alukola Huisman Konstrukce Invos IVG Colbachini CZ Kovona Systém Mayr- Melnhof Mölnlycke Health Care Osram Bruntál Semperflex Optimit Shimano Czech Republic Siemens Automobilové systémy Siemens Elektromotory s.r.o. Vesuvius Solar Crucible Viroplastic CZ Visteon – Autopal Walmark Kopřivnice Kopřivnice Kopřivnice Ostrava Sviadnov Bruntál Krnov Český Těšín Paskov Karviná Bruntál Odry Karviná Frenštát p. R. Elektronika Automobilový prům. Automobilový prům. Automobilový prům. Strojírenství Plastové fólie Gumové hadice Výrobky z kovu Dřevařský průmysl Farmacie Osvětlení Chemický průmysl Strojírenství Automobilový prům. 1 682,6 1 324,6 491,0 895,4 250,0 498,0 323,9 201,0 1 529,0 420,2 860,3 443,4 339,0 1 275,0 200 150 294 227 60 67 69 110 140 150 438 50 410 432 Frenštát p. R. Třinec Frýdek Místek Nový Jičín Třinec Automobilový prům. Sklář., metalurgie Uzávěry PET lahví Automobilový prům. Potravinářství 1509,0 276,1 327,4 003,0 270,0 50 47 28 167 90 Hlavním cílem investičních pobídek je zvyšování zaměstnanosti v regionu s cílem zachování těchto míst i v následujících letech. Téměř polovina investorů preferuje spolupráci s univerzitami formou společného vývoje. Dlouhodobý zájem kraje je získávat investory, kteří mají zájem v kraji umístit i svá vývojová centra. Olomoucký kraj usiluje o posílení významu kraje a jeho postavení nejen v rámci České republiky, ale i v rámci evropských regionů. V této souvislosti Olomoucký kraj bude: důsledně využívat nástroje regionální politiky státu i předstrukturální fondů Evropské unie na podporu zrychlení rozvoje ekonomiky a zajištění dobré informovanosti podnikatelů o všech možnostech jejich využití. aktivním marketingem přivádět na území kraje nové investory rozvíjet spolupráci se zástupci malých, středních i velkých firem a jejich svazy, podporovat rozvoj hospodářské komory na úrovni kraje koordinovat vznik inovačních center, která by zprostředkovávala vědeckovýzkumné poznatky a nejnovější vývojové trendy a podílela se na jejich uplatnění v podnikání. vytvářet podmínky pro oživení a posílení mikroregionů s vysokou nezaměstnaností iniciovat rozvoj aktivit souvisejících s využitím Vojenského prostoru Libavá a jeho obslužného zázemí koordinovat rekvalifikační programy s profesními svazy se zaměřením na chybějící profese podporovat všechny formy celoživotního vzdělávání jako významný nástroj aktivní politiky zaměstnanosti bude důsledně využívat nástroje regionální politiky státu i předstrukturální fondů Evropské unie na podporu zrychlení rozvoje ekonomiky a zajištění dobré informovanosti podnikatelů o všech možnostech jejich využití V Olomouci působí Regionální agentura pro rozvoj Střední Moravy, která je regionálním zástupcem Czechinvestu. Olomouckým krajem bylo zadáno zpracování katalogu ,,Rozvojové plochy Olomouckého kraje“ určeného zejména investorům (kompletní informace o Olomouckém kraji, přehled a charakteristika rozvojových ploch nad 2 ha) „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 12 Regionální agentura pro rozvoj Střední Moravy definovala, proč investovat v Olomouckém kraji: strategicky výhodná poloha v centru Moravy dopravní dostupnost včetně možnosti využití letecké přepravy připravené průmyslové zóny podpora nových investic ze strany místních autorit tradice a široká škála průmyslové výroby (průmysl strojírenský, elektrotechnický, potravinářský, chemický, kovodělný, textilní, stavební, sklářský) kvalifikovaná, flexibilní a dostupná pracovní síla nižší mzdové náklady v porovnání s ostatními regiony CR vyšší míra nezaměstnanosti v porovnání s celostátním průměrem bohatá historická a kulturní tradice při Univerzitě Palackého v Olomouci působí vědecko-technický park - Centrum pro inovaci a transfer technologií (CITT) Regionální investiční strategie Zlínského kraje 2003 79 78 1 59 Registrované investiční akce - z toho investiční akce příspěvkových organizací kraje - z toho investiční akce kraje Investiční akce schválené radou Celková potřeba finančních prostředků na všechny registrované investiční akce činila (tis. Kč) 1 590 892 2004 81 80 1 72 2005 49 44 5 32 1 570 642 575 349 2004 110 68 38 1 349 289 2005 64 50 13 621 286 Realizované investiční akce 2003 53 31 22 470 569 Investiční akce, jejichž realizace probíhala - z toho dokončené - z toho zahájené – přecházející do dalších let Výdaje na investiční akce (tis. Kč) Agentura pro podporu podnikání a investic zadala zpracování vyhledávácí studie s názvem „Vymezení lokalit Brownfields ve Zlínském kraji“. Na základě výsledků studie bude navržena strategie řešení lokalit brownfields v kraji. Akce je financována z 50 % z rozpočtu kraje a z 50 % z rozpočtu CzechInvest. Dne 31. 8. 2005 Vláda České republiky, usnesením č. 1100, souhlasila s přípravou a realizací Strategické průmyslové zóny Holešov. Kraj má také zájem o využívání letiště Kunovice jako mezinárodního letiště. Dalším významným investičním cílem je rozvoj Baťovy krajské nemocnice ve Zlíně. Zlínský kraj se stal přirozeným sídlem společností se zaměřením na strojírenství, gumárenský a plastikářský průmysl a výrobců obuvi. Mimo rozsáhlého továrního areálu bývalých Baťových závodů vzniká v roce 2001 na východě Zlína nová průmyslová zóna, kterou rychle zaplňují domácí i zahraniční investoři zabývající se vývojem a výrobou potřeb pro domácnost, komponentů pro automobilový průmysl, zpracováním plastů, obráběním kovů a potravinářským průmyslem. Ve Zlínském regionu byly ve spolupráci s městy a obcemi vybudovány tři průmyslové zóny (Staré Město, Zlín, Vsetín) a dotačně byl podpořen výkup pozemků v průmyslové zóně ve Valašském Meziříčí; zóna v Jaktářích získala dotaci z fondů Phare. V současné době je k dispozici strategická zóna v Holešově (145 ha, s možností rozšíření o prostory přilehlého letiště na 190). Město Uherské Hradiště získalo dotaci z EU fondů na dva projekty: Regionální vzdělávací centrum pro 1200 studentů (108 mil. Kč poskytly strukturální fondy EU v rámci Společného regionálního programu (SROP), 18 mil. Kč dodalo Ministerstvo pro místní rozvoj a 62 mil. Kč zainventovalo město Uherské Hradiště). Centrum celoživotního vzdělávání (celkové náklady 78,5 mil. Kč – 56 mil. Uhradili strukturální fondy EU v rámci Společného regionálního programu (SROP), 5,6 mil. Kč poskytlo Ministerstvo pro místní rozvoj a město Uherské Hradiště investovalo 16,9 mil. Kč). „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 13 Největším investorem regionu je společnost Continental AG (www.conti-online.com), která se v září 2003 rozhodla expandovat a v areálu Barum Continental v Otrokovicích vybudovala další výrobní závod. Díky této investici ve výši 2,345 miliardy korun přibylo v kraji postupně víc než 500 pracovních míst. Druhým největším investorem je česká společnost Mitas a.s. (www.cgs.cz), která investovala 1,754 mld. Kč a zavázala se vytvořit rovněž nejméně 500 nových pracovních míst. V červnu 2005 otevřela svůj nový závod ve Zlínském kraji německá společnost RWE Schott Solar (www.rweschottsolar.com), která díky investici ve výši 1,4 miliardy korun zaměstná nejméně 300 lidí. Příliv investic do Zlínského kraje je relativně nízký. Hlavním důvodem je kromě nevýhodné polohy regionu (daleko od hranic se západní Evropou) jeho zcela nevyhovující dopravní dostupnost. Klíčová průmyslová odvětví regionu jsou: gumárenství filmové studio, výroba filmů stavebnictví strojírenství obuvnictví zpracování plastů a pryže polygrafie potravinářství výzkum a vývoj v uvedených oblastech VLIV ZAHRANIČNÍCH INVESTIC NA ROZVOJ EKONOMIKY ČR HND ČR trvale roste. Vývoj HDP v ČR od roku 1996 do roku 2006 3500 3198 2978 3000 2781 2577 2352 2500 1997 2000 HDP (mld. Kč), b.c. 1683 2080 2464 2189 1811 Za oživením českého hospodářství stojí zejména zahraniční investice. V roce 1999 došlo k obratu v poklesu průmyslové a stavební výroby a od roku 2000 dosahuje ČR poměrně významného růstu HDP. Také nezaměstnanost prokazuje od roku 1999 mírně klesající tendenci, a to i přes výrazné 1000 propouštění jak v oblasti služeb, tak i v průmyslu. Je nesporné, že 500 na tyto pozitivní jevy mají zásadní vliv podniky se 0 zahraniční majetkovou účastí. 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Rok Tržby průmyslových podniků se Graf č. 1. Vývoj HDP v ČR zahraniční majetkovou účastí rostou výrazně rychleji než průměr a jejich podíl na celkovém exportu je již více než 60 %. Při analýze pobídkových investorů bylo zjištěno, že tři čtvrtiny těchto firem vyváží více než 70 % své produkce. 1500 Zlepšuje se také struktura investic. Oproti 90. létům, kdy vedle automobilového průmyslu byly hlavními obory textilní, dřevařský nebo stavební průmysl, od roku 2000 nastupuje také elektronický průmysl a objevuje se stále více projektů v přesném strojírenství, farmacii nebo zdravotnickém průmyslu. Stále více investorů také připojuje k montážním závodům výzkumná a vývojová centra. Jako příklad je možno uvést Flextronics, Matsushitu, Bosch či TRW. Nejvýznamnějším odvětím, které láká přímé zahraniční investice je automobilový průmysl. PZI jsou významným faktorem růstu ekonomiky ČR. Objem a strukturu PZI zvyšují cíleně investiční pobídky vlády ČR. Investiční pobídky (IP) definuje OECD jako „specifické výhody nabízené vládou dané země za účelem získání zahraniční investice“. Investiční pobídky se člení na fiskální (např. daňové úlevy), finanční (dotace) a regulativní (např. specifické ekonomické či celní zóny). Díky postupující globalizaci ekonomiky v posledních dvaceti letech roste ve „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 14 světě objem přímých zahraničních investic (PZI) i objem poskytovaných investičních pobídek. I v oblasti IP se projevuje působení zákona poptávky a nabídky. Např. v USA byly pro výstavbu nové automobilky Honda v 80. letech poskytnuty IP ve výši 4 000 USD na jedno pracovní místo, a v 90. letech to bylo pro podobné projekty firem BMW a Mercedes Benz ve výši mezi 100 000 až 150 000 USD. 31. května 2005 koncern Toyota Peugeot Citroën Automobile (TPCA) oficiálně zahájil provoz v automobilovém závodě v Kolíně. Jedná se o největší investicí v ČR s objemem 1346,7 mil. USD včetně výdajů na výzkum a vývoj a průmyslovou výstavbu), továrna zaměstná 2500 pracovníků a vyrobí přibližně 300 000 vozů ročně. Investoři továrny v Kolíně nebudou mít desetileté daňové prázdniny, ale dostanou podporu do výše 15 procent tuzemské investice, tedy asi do 120 miliónů dolarů. Podpora zahrnuje rozdíl mezi nákupní a prodejní cenou pozemků, 240 miliónů korun dotací na 3000 pracovních míst a úhradu 35 procent nákladů na zaškolení zaměstnanců. Zbývající část do 15 procent investice jsou slevy na daních. Ty mohou být vyčerpány za pět či sedm let. Druhou největší investicí je výstavba závodu automobilky Hyundai. Hyundai se zavázala investovat do továrny v Nošovicích 600 miliónů eur až 1,1 miliardy eur, tedy 17 až 31 miliard korun, zaměstnat do tří let od zahájení výroby tisíc pracovníků, zahájit stavbu závodu do tří měsíců od vydání stavebního povolení (nejpozději do konce roku 2007). Vláda ČR se zavázala poskytnout dotace až 2,4 miliardy korun na stavbu továrny, poskytnout investiční pobídky až 2,5 miliardy korun (firma je však má dostávat postupně jako dotace na zaměstnance či úlevy na daních. Nebude-li zaměstnance nabírat, pobídky nedostane, a nic tedy vracet nebude), investovat do rekonstrukce silnic a železnic v regionu 10,5 miliardy korun. Po zahájení plné výroby zaplatí automobilka na daních asi 4,2 miliardy korun ročně a přispěje k růstu HDP země až o 2,5 procenta. IP jsou poskytovány ve všech zemích EU, OECD a i v rozvojových zemích. Jsou využívány bez ohledu na politické uspořádání v zemi nebo specifickou ekonomickou politiku státu. Většina států poskytuje kombinaci pobídek, která vychází z dané situace v zemi a jejích možností. V EU poskytují daňové pobídky země jako Irsko, Francie a Lucembursko. Německo a Velká Británie více využívá přímé dotace. V Asii je rozšířená pobídka v podobě bezcelních zón. V ČR je systém IP kombinací fiskálních a finančních pobídek, kde hlavní pobídkou je sleva na DPPO. Investiční pobídky proto firmy v rámci nadnárodních korporací stimulují k přenosu vetší části výroby i zisku do ČR. Většina firem, které IP získaly, by bez jejich poskytnutí do ČR neinvestovala a daňová povinnost by tedy vůbec nevznikla. Firmy, které v ČR získaly IP, zvažovaly jako konkurenční lokality zejména Polsko, Maďarsko ale i Německo. Tyto země poskytují IP ve stejné nebo ještě větší míře než ČR. Našimi komparativními výhodami je geografická poloha, kvalita pracovní síly, vzdělávací systém. Přínosy PZI pro hostující ekonomiky jsou tak výrazné a poskytování IP tak nezbytné, že všechny pokusy limitovat IP na půdě WTO dosud zkrachovaly. EU se snaží IP určitým způsobem regulovat, ale i to naráží na odpor členských států. V ČR byly investiční pobídky schváleny v podobě zákona 72/2000. Hlavní výhody tohoto systému jsou: pobídky jsou poskytovány plošně pro určitý druh investic ve zpracovatelském průmyslu po splnění stanovených podmínek - nejsou tedy závislé na zemi původu investice IP se udělují podle předem známých pravidel a celý systém se stává stále více transparentní. Výrazným vstupem přímých zahraničních investic do ČR byla privatizace cestou prodejem strategickému zahraničnímu investorovi (privatizace bankovnictví, telekomunikací, energetiky apod.). Investice, kde investor postaví nový závod, který vybaví moderními technologiemi, mají však na restrukturalizaci průmyslu ještě větší dopad než výše uvedený transfer majetku. Zavedení IP mělo také významný psychologický dopad, protože pro investorskou komunitu a znamenalo jasný signál ČR má o PZI zájem a podporuje je. Lze konstatovat, že IP nepřímo pozitivně ovlivnily i úspěšnost privatizací. Zájemci totiž mohli očekávat zvýšení přílivu investic do výrobní sféry a následný růst hospodářství. Investiční pobídky se tedy v ČR staly součástí tržního prostředí v ČR. Lze tedy konstatovat, že strategie podpory přímých zahraničních investic vládou ČR a regiony v ČR se jeví jako úspěšná a efektivní. LITERATURA: [1] Zákon č. 248/2000 Sb.,o podpoře regionálního rozvoje [2] Usnesení vlády ČR č. 560 Strategie regionální politiky ČR pro léta 2007-13 [3] www.mmr.cz [4] www.mpo.cz „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 15 [5] [6] [7] [8] www.czechinvest.cz www.strukturalni-fondy.cz Nařízení Rady (ES) č. 1260/1999 o Národním rozvojovém plánu Zákon o investičních pobídkách 19/2004 Sb. ADRESA: Honorary professor, Ing. Oldřich Kratochvíl, Dr.h.c. Evropský polytechnický institut, s.r.o., Osvobození 699, 686 04 Kunovice Tel. / fax.: 572 548 035, 572 548 788 [email protected] www.czechuniversity.com Mgr. Iveta Matušíková Evrovpský polytechnický institut, s.r.o., Osvobození 699, 686 04 Kunovice Tel. / fax.: 572 548 035, 572 548 788 [email protected] www.czechuniversity.com „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 16 ZALOŽENÍ „INSTITUTU PRO VÝZKUM MIGRACE A ROZVOJE - INSTITUTE FOR MIGRATION AND DEVELOPMENT RESEARCH (IMDR)” NA EVROPSKÉM POLYTECHNICKÉM INSTITUTU Robert Stojanov, Jiří Novosák Institut pro výzkum migrace a rozvoje, Evropský polytechnický institut Abstrakt: Věda a výzkum představuje v současnosti jeden z nejdynamičtěji se rozvíjejících oborů lidské činnosti. Evropský polytechnický institut se rozhodl reflektovat tento trend založením nového „Institutu pro výzkum migrace a rozvoje - Institute for Migration and Development Research (IMDR)”. Témata, kterými se chce nové výzkumné centrum zabývat se řadí mezi nejvýznamnější v celé společnosti. Vlastní článek se zaměřuje na představení krátkodobých a dlouhodobých cílů a záměrů nově založeného Institutu, který má ambice stát se významným hráčem na poli svého odborného zájmu. Klíčové slova: Rozvoj, migrace, Institut pro výzkum migrace a rozvoje, Evropský polytechnický institut 1. ZDŮVODNĚNÍ VZNIKU A POTŘEBNOSTI NOVÉHO VÝZKUMNÉHO CENTRA Jedním ze základních znaků současného světa je zvyšující se dynamika změn probíhajících na všech geografických úrovních, která je zásadním způsobem spojena s fenoménem migrace. Dopady migrace se projevují v socioekonomických, environmentálních, kulturních i politických dimenzích společnosti, přičemž dominující prvek procesu změny, diskurs rozvoje, je všeobecně vnímán jako základní předpoklad správného fungování socio-ekonomických, environmentálních, kulturních i politických struktur současného světa. Výzkum vztahů migrace a rozvoje se tak stává opodstatněným a vysoce žádoucím (viz např. dnes už klasické práce JOHNSTON 1971, SKELDON 1997), čemuž odpovídá vrůstající počet odborných studií za posledních několik let (např. BOYD 2000, NYBERG-SØRENSEN 2002, SØRENSEN 2004, JONES, LEISHMAN, WATKINS 2004, DOCQUIER, RAPOPORT 2005, UN 2006, WORLD BANK 2006 a mnoho dalších). Rozvojová studia se soustředí především na výzkum vztahů mezi chudobou a migračními proudy, poskytováním rozvojové pomoci a migrací obyvatel, a návratu uprchlíků po skončení konfliktu. Bezpečnostní studia na dané tématice zajímá problematika vztahu konfliktů a (nucené) migrace, problematika uprchlíků obecně a vliv migračních proudů na národní bezpečnost (výrazná souvislost s azylovou a migrační politikou jednotlivých států). Z pohledu ekonomických disciplín se tématika zužuje na ekonomické souvislosti migrace (ekonomické motivy migrace, dopady migrace na rozvoj území, regionální i místní trhy a další). Politická geografie se zaměřuje především na transnacionální a diasporické struktury a to jednak z hlediska komplexního fungování, zejména pak komunikačních a transportních modů, stejně ale tak na bezprostřední vliv migrace na jejich funkční proměny ve smyslu správy politického, sociálního, kulturního a ekonomického prostoru. Pohled ostatních sociálních disciplín je zaměřen především na výzkum sociálních příčin, podmínek a důsledků migrace, fenoménu uprchlictví a hledání azylu, výzkumu poměrně nového fenoménu amenitní migrace, migrace etnických menšin. Environmentální disciplíny se v poslední době orientují na dosud empiricky málo zkoumaný fenomén environmentální migrace (environmentálních příčin migrace). Přesto však celkové poznání problematiky nelze považovat za dostačující. Řada studií a vědeckých článků je nucena, zejména s ohledem na nedostatek empirických dat, konstatovat potřebnost dalšího výzkumu vztahů migrace a rozvoje bez formulace jednoznačných nebo komplexních závěrů (např. NYBERG-SØRENSEN et al. 2002). Současně empirické studie vyzývají k opakování stejných typů výzkumů pro možnost metanalytického zpracování výsledků (např. GRANHAG et al. 2005). V praxi se tak otevírá široký prostor pro výzkumnou činnost navrhovaného institutu, jehož hlavním cílem, i s ohledem na zvyšující se společenskou poptávku, je přispět k rozvoji poznání vzájemných vztahů mezi migrací a rozvojem. Vzhledem k výše uvedeným skutečnostem má přitom navrhovaný institut jedinečnou šancí stát se vedoucí výzkumnou institucí dané problematiky v ČR, kde podobná instituce zcela chybí, a zároveň významnou výzkumnou institucí na mezinárodní úrovni. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 17 2. ZAMĚŘENÍ VÝZKUMNÉ ČINNOSTI IMDR Výzkumní činnost institutu se bude soustřeďovat do tří základních oblastí: A. Vztahy migrace a rozvoje na makro-úrovni • Teoretické přístupy k problematice vztahů migrace a rozvoje na makro-úrovni • Analýza vývoje celosvětových migračních proudů a možností dalšího vývoje, vztahy s úrovní rozvoje jednotlivých regionů • Migrace mezi vyspělým a rozvojovým světem, vztahy migrační a rozvojové politiky a jejich dopady na cílové země a země původu, postavení České republiky • Komparace a analýzy efektů migračních procesů a rozvojových intervencí • Environmentální determinanty migračních procesů (fenomén environmentální migrace) • Bezpečnostní faktory migračních procesů (problematika nucené/dobrovolné migrace) B. Vztahy migrace a rozvoje na mezo-úrovni • Teoretické přístupy k problematice vztahů meziregionální migrace a regionálního rozvoje • Analýza vývoje meziregionálních migračních proudů v České republice a možností dalšího vývoje, dopady na regionální rozvoj • Role veřejného sektoru ve vztazích meziregionální migrace a regionálního rozvoje, zahraniční zkušenosti C. Vztahy migrace a rozvoje na mikro-úrovni • Teoretické přístupy k problematice vztahů vnitroregionální migrace a lokálního rozvoje • Analýza vývoje vnitroregionální migrace se zaměřením na určitý region, dopady na lokální rozvoj • Role veřejného sektoru ve vztazích vnitroregionální migrace a lokálního rozvoje, zahraniční zkušenosti 3. SPOLUPRÁCE S ČESKÝMI A ZAHRANIČNÍMI ODBORNÝMI SUBJEKTY Potenciální partnerská pracoviště: České • Přírodovědecká fakulta, Univerzita Karlova, Praha • Fakulta sociálních studií, Masarykova univerzita, Brno • Přírodovědecká fakulta, Ostravská univerzita, Ostrava • Ústav mezinárodních vztahů, Praha Zahraniční • Fakulta medzinárodných vztahov, Ekonomická univerzita, Bratislava, Slovensko • European Association of Development Research and Training Institutes, Bonn, Germany • Environment and Human Security, The United Nations University, Bonn • Center for Ethnic and Migration Studies, University of Liège, Liege, Belgium • Living Space for Environmental Refugees, Netherlands • Department of Geography and School of Planning, University of Otago, Dunedin, New Zealand • Environmental Refugees & Environmental Restoration Environmental Response, USA • IGAD Climate Prediction And Applications Centre , Nairobi, Kenya 4. FINANCOVÁNÍ INSTITUTU • Výzkumné granty (GA ČR, GA AV ČR) • Výzkumné záměry (v delším horizontu) • Operační programy ESF • Granty českých ministerstev • Projekty v rámci rozvojové spolupráce ČR (jednotlivá ministerstva, Rozvojové středisko ÚMV) • Evropské výzkumné a rozvojové granty a projekty • Další zahraniční granty a projekty (Vyšegradský fond) „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 18 5. CÍLE VÝZKUMNÉHO CENTRA Obecné cíle institutu ve výhledu do roku 2010 Mezi obecné cíle ústavu, které bychom rádi naplnili do roku 2010 (včetně) řadíme: • Stabilizace a rozšíření institutu po stránce personální a finanční, které by umožnilo nezávislé výzkumné aktivity. • Etablování institutu na české odborné i mezinárodní scéně (zpočátku především formou publikování kvalitních studií a článků v českých i zahraničních odborných časopisech, spolupráce s médii, účastí na mezinárodních konferencích a fórech, později aktivní participací na společných projektech s partnerskými institucemi a publikováním odborných publikací a prací v zahraničních recenzovaných periodikách). • Postupné zapojení institutu do sítí a aktivit mezinárodních i českých odborných uskupení a institucí. • Postupné zvýšení diverzity řešených projektů a s tím spojená další profilace výzkumných aktivit institutu s ohledem na zvyšující se počet pracovníků ústavu. Konkrétní cíle institutu ve výhledu do roku 2010 • Pořádání pravidelných mezinárodních konferencí (seminářů) zabývajících se problematikou migrace a rozvoje, počínaje rokem 2008. • Navázání intenzivní (výzkumné) spolupráce se zahraničními odbornými institucemi. • Uskutečnit/spolupracovat na 2-3 (mezinárodně ) významných výzkumných aktivitách. • Publikovat každým rokem nejméně jednu studii v zahraničním recenzovaném periodiku, počínaje rokem 2008. • Získání grantu v podobě výzkumného záměru, který umožní samostatný výzkum institutu po dobu několik let. • Začít budovat knihovnu institutu zabývající se problematikou migrace a rozvoje. Fond bude součástí knihovního fondu EPI. • Umožnit studujícím EPI aktivní participaci na práci institutu ve formě vedení vybraných studentských prací, počínaje rokem 2008. Cíle institutu ve výhledu na rok 2007 • Formulace a snaha o získání grantů umožňujících rozvoj ústavu a jeho personální posílení pro další léta. • Kapacitní a finanční konsolidace jádra výzkumného týmu a umožnění participace na projektech dalším odborným pracovníkům • Navázání spolupráce s partnery ze zahraničí i ČR. • Publikování 5 – 6 odborných článků a studií v odborných časopisech v ČR i zahraničí. • Aktivní „public relations“ ve formě vytvoření kvalitních webových stránek a informačních materiálů (letáků) v češtině a angličtině. 6. DOSAVADNÍ ZKUŠENOSTI A DOSAŽENÉ VÝSLEDKY V DANÉ PROBLEMATICE U SOUČASNÝCH PRACOVNÍKŮ IMDR Zkušenosti z dosud realizovanými výzkumnými a rozvojovými projekty (výběr): • 2007 – 2008 - Environmental Change and Forced Migration Scenarios. International research project. Call identifier “FP6-2005-SSP 5A – 2.5, proposal No. 044468 (consortium research grant: European Commission, Brussels) • 2007 – 2008 - Inovace a internacionalizace vybraných studijních oboru na Ostravské univerzitě Operační program rozvoj lidských zdrojů, Podpora terciárního vzdělávání, výzkumu a vývoje, Zkvalitňování vzdělávání na vysokých školách (grant ESF, MŠMT) • 2006 – 2008 - Inovace studijního oboru Mezinárodní rozvojová studia - Operační program rozvoj lidských zdrojů, Podpora terciárního vzdělávání, výzkumu a vývoje, Zkvalitňování vzdělávání na vysokých školách (grant ESF, MŠMT) • 2006 - „Multidisciplinární školení pracovníků v rozvojovém sektoru“, modul „Lokální dimenze rozvoje“ (řešitelka Lucie Rýdlová, grant: MZV ČR) • 2006 - EUROMODEL - mezinárodní projekt rozvojového vzdělávání na evropských univerzitách (mezinárodní grant Evropské komise, LEONARDO - Community vocational training action programme) • 2005-2006 - Zdroje a příčiny příchodu osob z oblastí původu do azylové infrastruktury České republiky (řešitelé. T. Siwek, R. Stojanov, grant: MV ČR) • 2004 - 2005 - Systematický rozvoj metodologie prognózování. (řešitel Prof. Martin Potůček, grant: GA ČR). • 2000 - K udržitelnému rozvoji České republiky: vytváření podmínek (řešitel: Bedřich Moldán, grant: UNDP, MZV ČR). ZÁVĚR Vznikem Institutu pro výzkum migrace a rozvoje (IMDR) se v českém akademickém prostředí objevuje výzkumné centrum, které hodlá výsledky své práce obohatit o nové vědecké témata v Čeké republice a přispět k hlubšímu poznání „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 19 zmíněných problematik na mezinárodní odborné scéně. Závěry budoucích studií a článků by v mnoha případech měly sloužit nejen k většímu vědeckému poznání zmíněných problematik, ale také i ke zvýšení efektivity fungování veřejného sektoru v oblasti migračních a rozvojových strategií. Nedílnou součástí práce takového centra musí být partnerství a spolupráce, které jsou obohacující pro všechny participující strany. Pro takovou spolupráci bude nutné získat nejen partnery z České republiky a zahraničí, ale především mladé vědecké kapacity, které budou mít zájem na sobě pracovat a zároveň přispět ke kvalitnější výuce a publikační činnosti Evropského polytechnického institutu. Podrobnosti o pracovnících institutu, jeho záměrech a činnosti bude možno v brzké době sledovat na webových stránkách Evropského polytechnického institutu. POUŽITÉ PRAMENY [1] BOYD, R. Refugees, Displaced People and International Migrants Changing the Face of Development. [online]. Presentation at the conference “Development: The Need for Reflection”, organized by the Centre for Developing-Area Studies, September 21-23, 2000. Centre for Developing-Area Studies (CDAS), McGill University. [cit. 2004-04-27]. Dostupné na https://home.mcgill.ca/files/cdas/refugees.pdf [2] DOCQUIER, F., RAPOPORT, H. How does skilled emigration affect developing countries? Facts, theory and policy. [online]. In G-20 Workshop on Demographic Challenges and Migration, Canberra: Commonwealth of Australia (August 27-28, 2005), Chapter 5, 107-142. Paper prepared for presentation. First draft. [cit. 2006-01-29]. Dostupné na http://www.ires.ucl.ac.be/CSSSP/home_pa_pers/docquier/filePDF/ SydneyChapter.pdf [3] GRANHAG, P. A., STROMWALL, L. A., HARTWIG, M. Granting asylum or not? Migration Board personnel’s beliefs about deception. Journal of Ethnic and Migration Studies, 2005, vol. 31, no. 1, pp. 29-50. [4] JOHNSTON, R. J. Urban residential patterns. London: G. Bell and Sons, 1971. ISBN-10: 0713516755. [5] JONES, C., LEISHMAN, C., WATKINS, C. Intra-urban migration and housing submarkets: Theory and evidence. Housing Studies, 2004, vol. 19, no. 2, pp. 269-283. [6] NYBERG-SORENSEN, N., VAN HEAR, N., ENGBERG-PEDERSEN, P. The migration-development nexus. Evidence and policy options. State-of-the-Art overview. International Migration, 2002, vol. 40, no. 5, pp. 346. [7] SKELDON, R. Migration & Development. A Global Perpective. London: Longman, 1997. ISBN 0-58223960-5. [8] SØRENSEN, N. N. The Development Dimension Of Migrant Transfers. DIIS Working Paper no. 2004/16. Copenhagen: Danish Institute for International Studies, 2004. ISBN: 87-7605-034-3. [9] UNITED NATIONS. Globalization and interdependence: international migration and development. [online]. Report of the Secretary-General. Sixtieth session. Agenda item 54 (c). 18 May 2006. [cit. 2006-06-06]. Dostupné na www.un.org/esa/population/hldmigration/Text/Report%20of%20the%20SG(June%2006) _English.pdf [10] WORLD BANK. Global Economic Prospects 2006. Economic Implications of Remittances and Migration. Washington: The International Bank for Reconstruction and Development / The World Bank, 2006. ISBN: 08213-6344-1. ADRESA: Mgr. Robert Stojanov Institut pro výzkum migrace a rozvoje, Evropský polytechnický institut Osvobození 699, 686 04, Kunovice e-mail: [email protected] Mgr. Jiří Novosák Institut pro výzkum migrace a rozvoje, Evropský polytechnický institut Osvobození 699, 686 04, Kunovice e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 20 CELOŽIVOTNĚ VZBELÁVACIE RETAZCE Karol Polák, Andrea Paulusová Vysoká škola v Sládkovičove Eudská hodnota múdrosti je ekonomicky nevyčíslitefná. Jej dopad na kvalitu života je dnes nepopieratefný. Žiadna nová múdrosť nevytryskne z prázdnoty. Prekonanie izolovanosti védy od života je vecou homogenizácie obyvateFstva. Je třeba překonat' uzatvorenie školského vzdelávania tzv. systém celoživotného vzdelávania. Jednotný systém vzdelávania má vo světe rózne úrovně a od nich sa odvodzuje diferencovaný konzekutívny systém škol a centier védy (škola - l'udu). Zosieťovanie krajiny školami a centrami tvoří akúsi zachytnu sieť vědomostí, poznatkov, princípov a inovačných výrobkov a technologií. Toho času inventarizácia intelektuálneho kapitálu (majetku) ako vefké bohatstvo. Na začiatku priemyselnej revolúcie bola jednota duševných a fyzických výkonov. Kto si čo vymyslel, aj si to spravil. Neskor duševně činnosti odišli do kancelárií a dostali univerzity a fyzické činnosti odišli do výroby a nedostali rovnocenné vzdelanie. Tu niekde začala defba práce na elitnú a všednú. Táto nehomogenita priniesla skeptizmus voči vede a přežívá doteraz. Jednotný systém vzdelávania bez diverziflkácie vo vzťahu k talentu a inteligencii člověka vychovává invalidnú inteligenciu bez schopnosti uplatnit' naučené v úřade, výrobe, službách alebo vo vede. Každá vzdelávacia úroveň má svoje vymedzenie pojmov explicatio terminorum - upresnenie kfúčových slov, bez ktorých viazne jasná komunikácia a učíme sa otrocky naspamáť. Ale čo je ešte váčšie riziko, že účastníci vzdelávania dávajú istým slovným alebo formálnym výrazom inú sémantickú náplň, čím zasa vzniká vedomostný Babylon s nedorozumeniami už medzi vysokoškolákmi jedného studijného odboru, dokonca zamerania alebo předmětu. Proste vědomosti (bez přeměny na poznatky) přijali ale porozumieť im nevládali. Tab. 1. VZDELÁVACIE REŤAZCE VŠ 1. "UNI" UNIVERZITY [Bsc, Mgr., PhD.] vědecké poznatky a principy Vzdel. reťazec: VĚDOMOSTI - POZNATKY - PRINCÍPY Hlavné prac: KNIŽNICE - LABORATÓRIÁ - MODELY VEDA A VÝSKŮM (Research and Development) VĚDECKOST II. "NON. UNI" [Bc, Ing., PhD.] NON UNIVERZITY Specializované poznatky a aplikácie ODBORNOST III. 'VŠ" [Bc, Mgr., Ing.,] VYSOKÉ ŠKOLY Hodnototvorná výkonnovosť VÝKONNOST TVORBA KAUZÁLNYCH POZNATKOV A PRINCÍPOV VÉDY VO - ŠO - ŠP Vzdel. reťazecPRINCÍPY - PROTOTYPY - APLIKÁCIE Hlav. prac: ATELÉRY - VÝVOJOVÉ DIELNE - SKÚŠOBNE TVORBA PRODUKTÍVNYMI APLiKÁCIAMI V a T - ŠO - ŠP - ŠŠ SPECIALIZOVANÝMI Vzdel. reťazec: APLIKÁCIE - SKÚSENOSTI - INOVÁCIE VEDA A VÝVOJ Hlav. prac: VTI - PATENTY - ROZVOJOVÉ CENTRA - PC (Research and experimentation) CENTRA GENERICKÁ PRODUKCIA A REPRODUKCIA INOVÁCIÍ: KŠO - ŠP - ŠZ Doplňky k vzdelávaniu: 1. vědecké súťaže, II. odborné pobyty, III. praxové semestre PROJEKTY - ŠVOČ - SÚŤAŽE DOKTORANTOV „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 21 Tab. 2 Celoživotně vzdelávanie A) Vo vzťahu k škole: závěrečné vysvědčeme, diplom, čert. knížka (certifik zápisy kvalifikácií do čert. knížky, ako priebežná obnova kvalifikácie) Předměty - Integrita predmetov - Blok predmetov - semestrálně kurzy - postgraduálně kurzy. (Pisomná závěrečná práca - specializovaná štátna skúška uznaná ako atestácia ŠO, ŠŠ, ŠZ, (Pg Ing. ev. Pg. Mgr.)) B) Vo vzťahu k podniku: Diplomy (Dpt) Rastový rozvoj firmy ide cez rozvoj 1'udských zdrojov a zhromažďovanie poznatkov celej firmy a trvalým sledováním konkurencie doma aj v zahraničí formou klubových prednáškok, seminárov, konferencií, sympózií a pobytov na zahraničných univerzitách a VŠ C) Vo vzťahu k životu seniorov Záujmové bakalářské dvojročné štúdiá zo živej a nežívej přírody podl'a ŠO, ŠP, ŠŠ a ŠZ univerzit a VŠ v SR a Európe. Studium možno spestriť vědeckou turistikou a pobytmi. Doplňky k Celouvotnému vzdelávaniu: klubové přednášky, AO, ZN, PV, know-how, high-tech semináře, konferencie, exkurzie, vďtrhy, skúsenostné poznávacie cesty, kvalifikačně kurzy na báze nových poznatkov. Ako je všeobecné známe súčasné obdobie v rozvoji systémov vysokoškolského vzdelávania v Európe je dominantně usměrňované Boloňskou deklaráciou (BD) z juna 1999. Hlavným ciefbm BD, ku ktorej sa dobro vofne přihlásilo 30 signatářských krajin, je vytvorenie spoločného európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EPVSV). V dňoch 3. až 9. 12. 2001 sa konala v Tampere 13. výročná konferencia „EAIE" (European Association for International Education). Na konferencii sa zúčastnilo viac ako 1650 účastníkov z celého světa. Je to konferencia, ktorá vefmi významné prispieva k zjednocovaniu názorov na hodnotenie súčasných a budúcich trendov rozvoj a vysokoškolského vzdelávania na celom světe, ale speciálně v Európe. Vzhl'adom na to, že v otázke akceptácie hlavných záverov BD sa dosiahla všeobecná zhoda, diskusie na konferencii na tuto tému sa zameriavali hlavně na vývoj v oblasti odbornej profilácie a nominálnej dlžky oboch stupňov štúdia. Bakalářsky stupeň - 3 - 4 roky, rózne profily. Reformy v jednotlivých krajinách rešpektujú princip, že Bc. stupeň v Európe vyžaduje nie menej ako 3 roky a nie viac ako 4 roky alebo nie menej ako 180 a nie viac ako 240 ECTS kreditov (European Community Course Credit Transfer Systém). Zvažujú sa aj dva typy pregraduálnych programov -„obyčajný" Bc. Program trvajúci 3 roky a tzv. „advanced" Bc. „with Honours" program trvajúci 4 roky (naše FOS)! Vývoj názorov v tomto směre ešte nie je definitivně ukončený. Hlavný trend vývoj a pregraduálneho a graduálneho stupňa je sprevádzaný diverzifikáciou účelu a profilu bakalářských programov. V niekofkých krajinách profesionálně orientované diplomy z „colleges a polytechnics" boli prispósobené k „profesionálnemu bakalářovi" a koexistujú s viac „akademickým" ako „vědeckým" bakalárom, ktorý ponúkajú univerzity, pričom univerzity výslovné zdóraznili, že na ich bakalářské programy sa třeba pozerať hlavně ako na programy, ktoré zabezpečujú solidný vědecký základ pre ďalšie studium a teda ako na přístupový program ku programu na úrovni Ms. Vzrastajúca diverzita Bc. Studia je sprevádzaná diverzitou Ms. programov a postgraduálnych diplomov. Roznorodosť Ms. programov ďalej vzrastá vývoj om binárnych systémov. Je to dané postavením dvoch typov inštitúcií - univerzit a non univerzitJQniverzity ponúkajú vzdelávanie vo všetkých troch úrovniach v sériovom přepojení na non univerzit v prvej ev. v druhej úrovni. Existujú aj příklady programov ponúkaných v kooperácii s univerzitami, ale nie je ich ešte veFa. V celom radě binárnych systémov, kde bola zavedená struktura Bc./Ms. programov, univerzity plánujú podržať si Ms. program ako svoj finálny program pre vedu a bakalářsky stupeň má slúžiť ako platforma pre prax. Proste najprv v inžinierskych disciplínách je potřebné rozlišovat' medzi široko založenými vědeckými kvalifikačnými stupňami vzdelania, profesionálnymi specializovanými stupňami vzdelania. Diskusie spejú k dvojstupňovému systému štúdia Bc./Ms na Uni/Non Uni. Uni si ponechávajú všetky úrovně Bsc.(Bc), Ing, PhD. a Non Uni (OVŠ) Bc. ev. Bc. inž. (těch. védách). EU má diferencované vysoké školy a to: • Univerzity a zodpovedajúce Vysoké školy pre primárnu a sekundárnu sféru státu (v SRN je ich lll) • Odborné vysoké školy pre sekundárnu a terciámu sféru regiónov (v SRN je ich 136), • Umělecké, filmové a, hudobné á športové Vysoké školy pre kulturu a školstvo pre sféru státu aj regiónov (v SRN je ich 48). Pozn.: pre SR všetko děleno 10! Jednoodborové odborné Vysoké školy (OVŠ) sú vzdelávaco - politickou prioritou vysokoškolského odborného „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 22 vzdelávania pre prax a verejnú správu, t. j. Pre výkon povolania a pre rozvoj regiónov. Studijné ponuky OVŠ sú z oblastí techniky, pódohospodárstva, ekonomie, sociálneho zabezpečenia, verejnej správy, služieb, policie, colnej správy, bezpečnosti, ekologie v nasadení tam, kde sa očakáva cielený rozvoj regiónov na úrovni aplikovaného výskumu s transferom do praxe t.j. do regionálnych sietí malých a středných podnikov s nasadením ako konstruktéři, technológia, výrobári, skúšobníci prototypov, kontroloři kvality súčiastok, výrobkov a služieb, montážnici, obchodníci, odbytári, konzultanti a poradcovia inovácií, podnikatelia, ale aj 1'udia vofných povolaní. Pre výkon odborných povolaní neexistujú v EU žiadne obmedzenia. Sú členmi inžinierskych komor (už po 2 ročnej praxi ) a zaměstnaneckých komor. Sú to plnohodnotný odborný bakaláři -inžinieri (Bc, Ing.), len sú vychovaný cestou aplikovaného výskumu a praxe (proste adresnou cestou pre regionálně potřeby). Ale najdeme ich aj v základnom výskume na univerzitách, akadémiách a výskumných ústavoch najma v aplikovaných oblastiach ev. transferoch do hodnototvorných procesov vo výrobnej praxi a službách. Študenti zo zahraničia všetkých kontinentov sú doma elitnými inžiniermi pre transfer noviniek v oblasti výrobkov, služieb a róznorodej spolupráce v rámci celého světa. Je to základné úsilie o zvýšenie životnej úrovně. Právně postavenie OVS je dané tým, že sú integrálnou súčasťou Vysokých škol. OVS sú štátne aj súkromné (podnikové). Vybavenost' OVS je kombinované laboratóriá, sú na OVS a prax vo fakultných podnikoch. Tým vznikajú podmienky na viaczdrojové financovanie a konanie cielenej praxe už počas štúdia vo fakultných podnikoch (adresná příprava a učenie praxou na konkrétné pracovné miest!). Počet študujúcich na OVS 30 % . Podmienkou prijatia na OVS je maturita, výučný list ale specifické praktika před začatím štúdia. Struktura štúdia na OVS 1/3 teória pre samostatné využívanie vědeckých metod a poznatkov aplikovaného výskumu 2/3 odbornost', ktorá sa člení na úzké naviazanie na prax (2 praxové semestre) a na adresné intelektuálně schopnosti s vefkým podielom laboratórnych cvičení a praktik a na prácu v budúcom povolaní t.j. na pracovné miesto v podniku (projekty, zadania, diplomové práce). To znamená, že OVŠ riešia problém zaměstnanosti v regiónoch. Nie je tajomstvom že sieť malých a středných podnikov zaměstnává 70 až 80 % práceschopného obyvatelstva!!! Závěr studia je štátna skúška, ktorá pozostáva obhajoby adresnej diplomovej práce a z vedomostnej skúšky s aplikovanými vedomosťami pre riešenie úloh praxe. DÍžka semestra je 16-18 týždňov s přísnou organizáciou výučby (tuje do vod, prečo je studium min. 3 -ročné!). Skúšobné obdobie je krátké (14 dní) a skúšky sa robia testom a ústné iba pre problémové případy. Vyučovací deň je organizovaný tak, že 6 hod. je výučba (ev. prax v podnikoch a výučba je dištančná a skrátená) 4 hod. - hodnotenie, studium, příprava a 4 hod. je kultura a sporty. Učitelia sú pre vedeckú kvalitu : Prof. Dipl. Ing. Dr. - zo statných univerzit pre teóriu, ale aj pre odbornú kvalitu : Prof., Dipl. Ing. (FH) plus prax s výnimočnými výkonmi. Odbornost' nemožno nahradit' bez výnimočných výkonov v praxi! Konkurzy na profesorov OVS sú nadregionálne a konajú sa v úzkej spolupráci MS a odbornou komorou pre akreditáciu OVŠ. Spolupráca so zahraničím sa robí pro středníctvom kooperačných dohod s partnerskou OVS aj VS a Univerzitami najma na úlohách výskumu. V dohodách je zadefinovaná spolupráca vo výskume, vývoji ev. rozvoji, stáže učitefov zahraničné semestrálně praxe študentov, blokové štúdiá, jednosemestrálně kurzy, založenie OVŠ, štúdiá osnov, příprava programov štúdiá s plánmi v regiónoch a pod. Vzájomné uznáváme diplomov OVS sa robí podl'a směrnice rady EU - 89 - 48 - EWG zo dňa 21.12.1988 o uznaní (nostrifikácií) VŠ - diplomov. Len pri vefkých rozdieloch medzi OVŠ a ostatnými štátmi EU sa určia dodatočné kompenzácie týchto nezhód. Mimo EU platia vzájomné dohovory medzi štátmi prostřední ctvom ich ministerstiev školstva. Este jedna dóležitá poznámka, štúdiá na všetkých VS sú konzekutívne přepojené, je známe s titulov, ktoré sa skladajú z dvoch znakov - úrovně štúdiá: • Bakalářské (Bc.) • Magisterské (Mgr.) • Doktorandské(PhD.) „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 23 Podťa deklarácie z Boloně z juna 1999 v technických, ekonomických a pódohospodárskych odboroch sa očakáva konzekutívny reťazec EU: Bc. Ing. - Mgr. Ing. (alebo len Ing., alebo Dipl. Ing.) = PhD. Ing. K výhodám OVS patria: sú lacnejšie, sú organizované v regiónoch s dochádzkou do školy (cena, domáca rodičovská starostlivost'), sú znalostným centrom regiónu, sú centrom siete rozvoj a malých a středných podnikov a nakoniec sú transferom nových poznatkov do plnohodnotného života v regióne so zanedbateFnou nezaměstnáno sťou a vysokou životnou úrovňou. POUŽITÁ LITERATURA: [1] Polák, K.: Vedomostné spoločenstvo, Zb. práč, Bratislava/Trnava 2002, str. 6 [2] Pollák, L.: Teoreticko - vedomostné problémy TT, Zb. práč, Bratislava/Trnava 2002, str. 89 [3] Lednár, S.: Príspevok formovaniu hosp. a priem, politiky SR, Zb. práč, Bratislava/Trnava 2002, str. 72 ADRESA: Dr. h. c. Prof. Ing. Karol Polák, DrSc. Vysoká škola v Sládkovičove Fučíkova 269 925 21 Sládkovičovo SR tel./fax.: 031/7881711, 031/7881710 PhDr. Andrea Paulusová Vysoká škola v Sládkovičove Fučíkova 269 925 21 Sládkovičovo SR tel./fax.: 031/7881711, 031/7881710 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 24 VÁŽENÝ PÁN REKTOR, MILÍ KOLEGOVIA, ÚČASTNÍCI KONFERENCIE Viera Cibáková Vysoká škola ekonomie a manažmentu verejnej správy v Bratislave Je mi cťou a súčasne potešením zúčastniť sa tejto konferencie ako aj vystúpiť v rámci jej programu. Úvodom mi dovoľte stručnú informáciu o Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave, ktorá vznikla ako tretia súkromná vysoká škola v Slovenskej republike 21. júna 2004. Naša krajina, ako jedna z členských krajín EÚ sa stala rovnoprávnym členom rodiny najvyspelejších krajín európskych národov. Bola to prelomová udalosť pre celé Slovensko. Jej historický význam je najmä v perspektívach a možnostiach, ktoré ponúka zvlášť mladej generácii. Táto udalosť výrazne ovplyvnila i vznik a existenciu našej vysokej školy. Pri koncipovaní strategických zámerov rozvojov naša vysoká škola nemôže totiž uvažovať iba v kontexte vlastných štátnych hraníc, ale ak chce udržať krok s ostatnými vyspelými štátmi musia aj naše perspektívne plány mať európske dimenzie. So vstupom do EÚ sa rozšíril trh práce a variabilita profesií. Aj z toho dôvodu bolo potrebné – v súlade so súčasnými vzdelávacími trendmi a požiadavkami domáceho a európskeho trhu – vypracovať také obsahové naplnenie ponúkaných predmetov študijných programov, aby sa naplnili očakávania študentov i spoločnosti, aby sme v nových podmienkach znalostnej ekonomiky prispeli k rozvoju jednotlivých regiónov Slovenska. Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave bola zriadená ako súkromná neuniverzitná vysoká škola, ktorá uskutočňuje 1. stupeň vysokoškolského štúdia v dvoch študijných programoch /resp. špecializáciách/: • 1. verejná správa, • 2. regionálny rozvoj, so zameraním na ekonómiu a manažment, ako to vyplýva aj z názvu našej vysokej školy. Vysoká škola je bezfakultná. Funkciu fakúlt nahrádzajú katedry, ktoré mala v začiatkoch svojej činnosti dve a to: • Katedru verejnej správy • Katedru regionálneho rozvoja. V tomto akademickom roku 2006/2007 sme zriadili • Katedru práva • Laboratórium didaktiky a výpočtovej techniky • a Inštitút cudzích jazykov. Štúdium je trojročné a predstavuje v súlade so zákonom O vysokých školách, prvý stupeň vysokoškolského štúdia s možnosťou pokračovať v inžinierskom štúdiu. Tomu prispôsobila Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave svoj program, prostredníctvom ktorého už tretí akademický rok napĺňa svoje poslanie. Nepochybne základným predpokladom úspešnosti našej vysokej školy je kvalita poskytovaného vzdelávania a rozvoj vedeckej činnosti. Cieľom je vybudovať modernú vnútorne stabilnú a v európskom meradle vo svojom študijnom odbore progresívnu a v programoch plne kompatibilnú vysokú školu akceptovnú nielen na Slovensku, ale aj v európskom priestore. Poslaním Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave je vychovávať erudovaných odborníkov pre verejnú správu a regionálny rozvoj – poskytovaním vysokoškolského vzdelania v intenciách súčasných európskych trendov, sprostredkovávať aktuálne informácie o vývojových smeroch ekonomiky a manažmentu verejnej správy a regionálneho rozvoja a tým prispieť k zvýšeniu šance uplatnenia sa jej absolventov v stále silnejšom konkurenčnom prostredí. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 25 Pomerne vysoký záujem o štúdium svedčí o tom, že sa nám darí napĺňať poslanie a ciele, ktoré si vysoká škola zvolila a že stratégia vysokej úrovne vzdelávacieho procesu prináša svoje ovocie. V súčasnosti študuje v troch ročníkoch denného a externého štúdia 2700 poslucháčov. Vedecký výskum a odborná činnosť vysokých škôl je rozhodujúcim zdrojom poznatkov pre vysokoškolské vzdelávanie a ich úroveň je kvalitatívnym indikátorom každej vysokoškolskej inštitúcie. Preto aj naša vysoká škola sa zameriava na rozvoj vedeckej činnosti a jej prezentáciu doma i v zahraničí. Na tento účel bolo vytvorené Centrum pre rozvoj regiónov a aplikovaného výskumu. Ako to vyplýva z názvu, Centrum venuje prioritne svoju pozornosť rozvoju regiónov. V súčasnosti v kontexte s novými trendmi poznatkovej ekonomiky. Príspevky našich vedecko-pedagogických pracovníkov na tejto konferencii sú toho tiež dôkazom. Činnosť Centra pre rozvoj regiónov a aplikovaného výskumu (ďalej len "Centrum") je zameraná na podporu a prípravu projektov pre čerpanie štrukturálnych fondov EU a Kohézneho fondu pre jednotlivé regióny SR. V rámci Centra sa uskutočňuje výskumná a vývojová činnosť Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy. V prvej etape je orientovaná predovšetkým na posilnenie integračných väzieb jednotlivých krajín EÚ a SR. Do činnosti Centra sú zapojení aj študenti, ktorí sa podieľajú aj priamo na jeho činnosti, či už ide o práce administratívneho, organizačného charakteru alebo o odborné aktivity - tie samozrejme pod dohľadom pedagógov. Cieľom je pomôcť im poznať potenciál vlastných schopnosti a možnosti, poskytnúť im podporu a usmernenie pri prekonávaní prípadných vnútorných obmedzení vlastnými silami, umožniť im získať prvé praktické skúsenosti, naučiť ich zručnostiam, ktoré im pomôžu nájsť najoptimálnejšie zamestnanie pre seba v súlade s ich schopnosťami, talentom a životnými cieľmi. Medzi ťažiskové činnosti Centra pre rozvoj regiónov a aplikovaného výskumu patrí poskytovanie: • informácií o predmete jeho činnosti orgánom verejnej správy a regionálneho rozvoja, • informácii o trhu práce v rámci krajín EU, vrátane SR, • pomoci pri získavaní techník a zručností, ktoré mu umožnia dobre obstáť pri hľadaní vhodného zamestnania, • pomoci pri spracovávaní programov na čerpanie štrukturálnych fondov a kohézneho fondu EU. Ďalšou prioritou Centra je snaha rozvinúť vzájomnú komunikáciu Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy s podnikmi a organizáciami s cieľom prepojiť teoretické vzdelávanie s praktickými skúsenosťami. Zámerom je ponúknuť možnosť konfrontácie s konkrétnymi problémami vyskytujúcimi sa v reálnom prostredí, získať čo najviac poznatkov z práce v oblastiach, ktoré sú predmetom štúdia, resp. v ktorých je predpoklad perspektívneho uplatnenia. Medzi hlavné úlohy Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v oblasti vedy a výskumu patrí najmä: • zabezpečenie grantového výskumu, • publikácia a prezentácia výsledkov výskumu, • spolupráca so zahraničnými partnermi a rozvíjanie kontaktov s praxou, • kvalifikačný rast učiteľov. Katedra verejnej správy sa orientuje na problematiku ekonomiky a manažmentu ľudských zdrojov vo verejnom sektore a najnovším poznatkom z teórie manažmentu ako hlavnému neinvestičnému faktoru rozvoja ekonomiky a zvyšovania efektívnosti fungovania verejného sektora vzhľadom na podmienky EU. Katedra regionálneho rozvoja orientuje výskumnú činnosť svojich pracovníkov na rozvoj služieb jednotlivých regiónov, rozvoj turizmu v regiónoch a využitie marketingu v manažmente regiónov ako aj v neziskových organizáciách verejného sektora. Cieľom takto zameraného výskumu je prostredníctvom prezentácie výsledkov výskumu v pedagogickom procese: • poskytnúť účastníkom najdôležitejšie a najnovšie poznatky z manažmentu verejnej správy, • zdokonaliť ich manažérske zručnosti, aby mohli úspešne vykonávať manažérske funkcie v orgánoch štátnej správy a samosprávy. V intenciách rozvoja Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy sa vedecko-výskumná činnosť orientuje na tieto aktivity: • Napojenie katedier na grantovú (štátnu alebo inú) formu výskumu. • Prehĺbenie metodiky prípravy a spracovania výskumu katedier vrátane postupnej a priebežnej oponentúry. • Ponuka čiastkových výstupov výskumu hospodárskej praxi. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 26 V záujme zabezpečenia úzkeho prepojenia odbornej teoretickej výučby s praktickými skúsenosťami si Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy od svojho vzniku buduje a rozširuje sieť kontaktov s výchovnovzdelávacími inštitúciami, hospodárskymi subjektmi, vládnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a inštitúciami. Spolupráca sa realizuje formou účasti zástupcov podnikateľskej i neziskovej sféry v jednotlivých odborných predmetoch, prezentáciou organizácii na pôde vysokej školy, ale i spoluprácou študentov s domácimi a zahraničnými firmami a organizáciami. Vážení prítomní, dovoľte mi, aby som zaželala nášmu stretnutiu, aby prebiehalo v tvorivej atmosfére, v znamení vzájomnej výmeny teoretických i odborných poznatkov z praxe, ktoré ako verím, budú znamenať ďalší posun vpred pri riešení problematiky, ktorej je venovaná dnešná medzinárodná konferencia. Jej výsledky iste umocní aj toto krásne, prostredie v ktorom sa konferencia koná. Ďakujem za pozornosť. ADRESA: doc. Ing. Viera Cibáková, CSc. rektorka VŠEMvs v Bratislave Železničná 14, 821 07 Bratislava 214 Tel. č./fax. č.: 0905 / 864 457, 02 / 455 240 89 [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 27 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 28 KOOPERÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL A JEJ PODIEL NA ROZVOJI SPOLOČNOSTI (ÚVAHY A NÁZORY) Jozef Králik Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Slovenská republika Abstrakt: Tento odborný príspevok deklaruje jednotlivé stránky vzdelávania a vzdelania na pôde vysokých škôl. Vychádza z celospoločenských aktuálnych pomerov, načrtáva podmienky a potreby sústavy vysokých škôl, zobrazuje možnú vývinovú tendenciu pohybu vysokoškolskej sféry. Je koncipovaný polemicky, problémovo a hypoteticky. Závery v ňom sformulované však môžu do určitej miery ovplyvniť školskú politiku štátu i regiónov. Má slúžiť tiež ako úvaha so silným subjektívnym nábojom, avšak súčasne provokujúca rozvíjanie v článku identifikovaných problémov a následné hľadanie ich, trebárs aj variantných riešení. Hlavným cieľom príspevku je však inšpirovať, kriticky analyzovať, syntetizovať, komparovať problémy a poskytovať námety na ich možné riešenie. Kľúčové slová: svet, planéta, ľudstvo, civilizácia, história, skúsenosť, determinujúci hýbateľ, ekonomika, ekológia, ekumenika, bezpečnosť, solidarita, vzdelanie, vysoká škola, rozvoj, technokracia, diverzifikácia, inflácia vzdelania, kooperácia, zásluhovosť. ÚVOD Súčasný svet, zdá sa, stojí, ba možno už i prešľapuje na dejinnej križovatke svojho vývoja. Má však vari iba dve možnosti vykročenia. A to na cestu smerujúcu k zachovaniu a rozvinutiu ľudskej civilizácie budovanej celými ľudskými generáciami už celé tisícročia, alebo na cestu sebazničenia a zlikvidovania v podstate všetkého, čo dosiaľ na planéte Zem existuje, všetkého čo ľudstvo dosiaľ vybudovalo a v duchovnej sfére dosiahlo, vrátane zničenia tohto samotného nebeského telesa, pričom sa ešte predtým zrejme „kradmou rukou“ siahne na životnú miazgu tejto planéty a všetkých jej obyvateľov. Prvú cestu môžeme označiť ako cestu vpred, druhá možnosť je vykročením ľudstva čelom vzad. Tejto úvahe, možno vízii a jej smerovaniu, nahráva dlhodobo pretrvávajúci, a najmä súčasný vývoj ľudskej spoločnosti a súčasný vývoj našej planéty. Ľudstvo napriek historicky ťažko a bolestne nadobudnutým skúsenostiam, napriek mnohým dejinným poučeniam pokračuje totiž v ničivých vojnách vedených navzájom medzi národmi a inými skupinami obyvateľstva, 1 neprestáva v sociálnom vykorisťovaní ohromných más ľudí samozvanými elitami pochádzajúcimi z ich radov, činí sa v nekontrolovanom a nekontrolovateľnom drancovaní prírodných zdrojov, podieľa sa naďalej na zanedbávaní duchovnej stránky tvoriacej významný parameter ľudského života a bytia, a podobne. Na druhej strane, v dôsledku všestranného tyranizovania planéty Zem ľudským pokolením najmä v dvadsiatom storočí a čoraz agresívnejšie aj v dvadsiatom prvom storočí, bude zrejme odozva činov Zeme obdobná, ako činy konané vo vzťahu k nej súčasným človečenstvom. Ničenie obrovských plôch pralesov „úspešnými ľuďmi kapitálu“ bez akejkoľvek kompenzácie voči prírode, nenávratné vyťaženie neobnoviteľných zdrojov surovín a bezbrehé plytvanie s nimi, avšak najmä neriešenie problému nekontrolovateľného rastu ľudskej populácie, ignorovanie ohraničenosti miery schopnosti absorbovania negatívnych javov spoločnosťou i prírodou, všeobecný a celosvetový úpadok morálky a duchovných hodnôt ľudstva, nerešpektovanie kritérií únosnosti života a miery blahobytu, avšak aj mnohé iné negatíva zasiahnu náš život pravdepodobne omnoho skôr, ako donedávna vedci predpokladali. Z kozmického priestoru sa stáva smetisko, Zem zostáva prešpikovaná leteckými a kozmickými dráhami a prestáva dýchať. Chorľavejú a miznú totiž jej lesné pľúca, otravované emisiami a imisiami, exhalátmi tovární, rafinérií a ich produktov. A ľudstvo sa tvári, že nič nevidí, že sa ho to netýka. Nesporne preto ako rezultát ľudského správania sa príde odplata. Pociťuje sa už náhla a globalizujúca sa zmena klímy, sprevádzaná prírodnými katastrofami. Ekologický terorizmus zrejme mimoriadne negatívne postihne ľudstvo ako celok a všetky jeho činnosti, a teda určite aj kvalitu ním dosiahnutého života. Veď vari každý súdny človek si už dnes uvedomuje vážne zmeny, ktoré sa udiali v jeho okolí. Na televíznej obrazovke registruje mnohé výstrahy v podobe nezvratných a nevyvrátiteľných faktov. Topiace sa a roztopené ľadovce, túlajúce sa oceánmi a smerujúce k svojmu zániku, každodenné registrovanie vyhynutia nejakého ohrozeného živočíšneho druhu a rastlinného druhu, neobvyklé a pre život čoraz nepriaznivejšie a nevhodnejšie počasie, nové epidémie nových chorôb, rast agresivity prejavujúcej sa v medziľudských vzťahoch, glorifikovanie egoizmu, rozličných foriem ľudskej 1 Pozri napr. KRÁLIK, Jozef : Fenomén slobody 60. rokov po 2. svetovej vojne. In: Sloboda pohybu osôb, služieb, tovaru a kapitálu v systéme európskeho práva. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v Trnave v dňoch 6. a 7. septembra 2005. 1. vyd. Bratislava : Akadémia policajného zboru, 2005, s. 5 – 8. ISBN 80 – 8054 – 355 – 0 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 29 zvrátenosti, preferovanie asociálneho správania sa a logicky ničím neodôvodnená pomoc spoločnosti ničiacim ju asociálnym elementom, nepranierovanie mamonárstva, avšak aj mnohé iné javy signalizujú potrebu nielen zamýšľať sa, ale konečne už i konať. Je totiž zrejmé, že v budúcnosti budú determinujúcimi a dominujúcimi hýbateľmi buď vitálneho, alebo mortálneho smerovania ľudstva jeho ďalšími možnými dejinami ekonomika, ekológia a ekumenika. Takto fragmentovito materiálno – vitálno – duchovne rozčlenený čitateľ tohto zlomku života doplní menovateľ, ktorým musí byť nevyhnutne solidarita, vyúsťujúca do univerzálnej bezpečnosti ľudstva. A celý tento výsledok determinujúco nesporne ovplyvní demografia. Buď pozitívne, alebo negatívne. Rast populácie ľudstva mal a má prirodzene svoju kladnú stránku, avšak aj zápornú stránku. Problémy súčasného a najmä budúceho života, ktorých riešenie negatívne ovplyvňuje človek svojim explozívnym rozmnožovaním sa a expanzívnym správaním sa, budú musieť dešifrovať ale iba vysoko vzdelaní a mimoriadne kvalifikovaní, avšak pritom morálne neskorodovaní ľudia. Nie, nemožno tu snívať a hovoriť o akejsi elite ľudskej populácie, ktorá sa bude môcť jediná vysporiadať s kontroverziami súčasného a budúceho života. Bude musieť ísť o celú masu svetovej (a možno i mimosvetovej) ľudskej populácie, chápajúcu problém vlastnej sebakontroly. A teda aj vlastnej sebarealizácie. V týchto súvislostiach je zrejmé, že vo výchove nového ľudského pokolenia, ktoré bude musieť naprávať hriechy minulých i súčasných generácií, musia zohrať omnoho aktívnejšiu úlohu než je tomu dnes práve vysoké školy. Len vzdelaný a morálny človek totiž môže riešiť a doriešiť rovnicu, ktorú s mnohými neznámymi pred jeho rácio postavila súčasnosť. I. Vysoké školy plnia v civilizovanej ľudskej spoločnosti nezastupiteľné funkcie, nenahraditeľné úlohy či dokonca poslanie. Preto je aj vysokoškolské vzdelanie človeka nenanhraditeľnou hodnotou ako ľudského ega, tak aj ľudskej komunity. Ak majú ale vysoké školy svoju základnú úlohu napĺňať, teda „vytvárať“ a modelovať komplexného, hmotne aj duchovne zrelého a vyváženého človeka, ľudského jedinca či ľudskú bytosť, potom musia nevyhnutne pristúpiť k vlastnej sebareflexii. K sebareflexii však musia bezpodmienečne prikročiť aj vonkajšie činitele determinujúce mieru kvality celého vysokoškolského vzdelávania, teda príslušné politické orgány pôsobiace na území štátu alebo určitého územno - správneho celku. Tieto dve množiny subjektov musia nevyhnutne sceliť vlastné sily v záujme vyváženia kvality procesu vzdelávania s kvalitou procesu výchovy objektu týchto aktivít, teda vysokoškolských študentov. Je totiž zrejmé, že v stredoeurópskych podmienkach došlo a stále dochádza k prepadu kvality výchovy a vzdelávania, dochádza k inflácii vzdelania. A to vari predovšetkým ako dôsledok minimalizujúcej sa kvality vzdelávania a výchovy na nižších stupňoch škôl, teda na základných školách a stredných školách, v dôsledku ich dlhodobého reštriktívneho financovania z verejných zdrojov. Avšak nielen tento faktor sa podpisuje pod takto vnímanú vývinovú tendenciu. Druhým faktorom je totiž diskontinuita vzdelávacieho systému a jeho orientácie na napĺňanie požiadaviek spoločenskej praxe. Teda, vlastne dezorientácia vo výchove a vzdelávaní. Nuž a napokon možno identifikovať aj tretí faktor ovplyvňujúci stav procesu výchovy a vzdelávania. Tým je samotný objekt vzdelávania, teda študent. Od jeho osobnostnej kvality totiž v konečnom dôsledku závisí aj miera efektívnosti realizovaného procesu výchovy a vzdelávania, a to aj jeho ekonomickej stránky. Zdá sa totiž, a to na základe osobných skúseností viacerých oslovených pedagógov pôsobiacich vo vysokoškolskom prostredí, že sa hlboko poddimenzovala stupnica kvalitatívnych požiadaviek na uchádzačov o vysokoškolské štúdium. Teda, že značná časť súčasných vysokoškolákov azda pred vyše dekádou rokov by mohla úspešne, aj to neraz s problémami, ukončiť iba vzdelávací proces na úrovni stredného odborného učilišťa ako osobné vzdelanostné definitívum. Je zrejmé, že toto iba na výlučne empirickom základe vyslovené konštatovanie deklaruje fakt existencie vážnych problémov vo výučbe, vo výchove ako žiaka na základných a stredných školách, tak aj učiteľa na týchto typoch škôl. Je možné, že problém na strane žiaka môže súvisieť s prebiehajúcou kvalitatívnou zmenou postavenia, štruktúry a fungovania rodiny. Na strane učiteľa môže byť problém v jeho samotnej osobnostnej pripravenosti na učiteľské povolanie, a tiež aj v jeho profesionálnej príprave na výkon učiteľského povolania. Určite však k tomu pristupuje aj problém nedostatočnosti materiálneho a finančného zabezpečenia učiteľa a jeho rodiny z celospoločenských finančných fondov a zdrojov. Naň nadväzuje problém miery spoločenskej akceptovanosti učiteľa a učiteľského povolania. Skúsenosti z regiónov s výraznejším počtom obyvateľstva neprispôsobilého cigánsko – rómskeho obyvateľstva potvrdzujú stav dehonestácie učiteľského povolania v očiach žiakov a ich rodičov ako dôsledok nielen reálnej materiálnej chudoby učiteľov a ich rodín, ale aj dlhodobejšie presadzovanou pozitívnou diskrimináciou tejto vrstvy spoločnosti, ňou chápanou ako „dovolenosť akéhokoľvek správania sa“, pričom táto deformácia vzťahov, spolu s vyžadovaním materiálnej podpory bez uplatnenia akejkoľvek aplikácie princípu zásluhovosti, podporovaná nepriamo aj nie vždy kvalifikovanými závermi a následnými krokmi príslušných orgánov Európskej únie, vyústila neraz do konkrétneho fyzického napádania učiteľov „Gádžov“ 2. Vytváranie takejto spoločenskej klímy je jednoznačne nielen varujúce, ale priamo vystríhajúce pred budúcimi možnými následkami vo vzťahu k perspektívnemu stavu populácie stredoeurópskeho regiónu z hľadiska očakávanej miery narastania asociálneho a kriminogénneho správania sa časti tejto početne sa čoraz zväčšujúcej populácie ako dôsledku jej objektívne nedostatočnej výchovy a vzdelávania. 2 T. j. Necigánov resp. Nerómov. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 30 Osobitým faktorom podmieňujúcim mieru kvality výchovy a vzdelávania je aj diverzifikácia vysokých škôl. Do sústavy vysokých škôl môžu totiž za určitých podmienok infiltrovať aj také ustanovizne, ktorých prioritou sa môžu stať podnikateľské aktivity vyúsťujúce až k predaju vzdelania resp. predaju vysokoškolského diplomu. Problémom preto bude nájsť odpovede na otázky: • je mnoho vysokých škôl? • je málo vysokých škôl? • je mnoho dobrých vysokých škôl? • je málo dobrých vysokých škôl? • je mnoho dobrých vysokoškolských študentov? • je málo dobrých vysokoškolských študentov? • PREČO? Veľmi nebezpečné pre súčasnú spoločnosť nachádzajúcu sa v stredoeurópskom priestore by boli však skutočne iba také nájdené odpovede, ktoré by azda hraničili až s odhalením chobotnice kriminality, šarapatiacej vo vysokoškolskej sústave. Nemožno tu mať ale na mysli iba problém násilia v učebniach, šikanovania študentov i učiteľov, narkotiká, pseudohumanizmus, pseudotoleranciu, ale i korupciu. Možno i ekonomickú kriminalitu a sexuálnu kriminalitu. Propagácia ponuky dobrého vzdelania a dobrého vzdelávania totiž nemusí nevyhnutne byť realitou. V záujme zabezpečenia korektnosti súťaže v ponuke akademického vzdelávania na akademickom trhu musia vysoké školy nevyhnutne navzájom kooperovať, spolupracovať. Nielen medzi sebou, ale aj s orgánmi štátnej moci a orgánmi verejnej správy. Predovšetkým sa však bude treba sústrediť na odbúravanie prežívajúceho technokratického prístupu k vzdelaniu a k vzdelávaniu. Možnosti kooperácie týchto subjektov sú široké, pestré, avšak musia byť vždy zákonné. Vytváranie kartelov vo vysokoškolskom vzdelávacom prostredí, teda na akoby akademickom trhu, by malo byť neprípustné. V akademickom prostredí by totiž mal panovať názor, že vzdelanie nie je tovarom, ale iba vzdelaný človek sa môže stať tovarom. Vysoké školy by si teda mali vytvárať nielen primerané materiálne podmienky na svoj život a fungovanie, ale aj na duchovný život, vrátane morálky a morálnosti celého svojho personálneho substrátu. Univerzálna výchova vysokoškolských študentov na všetkých druhoch a typoch vysokých škôl by jednoznačne mala smerovať cestou ich výchovy a vzdelávania v duchu ekonomickej dostatočnosti, v duchu ekologickej nevyhnutnosti a v duchu ekumenickej primeranosti správania sa vzdelaných a vychovaných ľudí 21. storočia v globálnych medziľudských vzťahoch. Na to aby mohla vysoká škola napĺňať toto svoje celospoločenské poslanie musí mať ale vytvorené aj primerané podmienky. Možno ich tiež označiť za materiálne podmienky a duchovné podmienky, teda za akýsi hardvér vysokej školy na jednej strane a za softvér vysokej školy na strane druhej. Tzv. hardvér vysokej školy je pritom možné zfunkčniť prostredníctvom čerpania materiálnych zdrojov a finančných zdrojov z verejného sektora tuzemského, z verejného sektora cudzozemského (t. j. nadnárodného alebo medzinárodného) a zo súkromného sektora, členiteľného obdobne. Tzv. softvér vysokej školy je možné zfumkčniť prostredníctvom budovania optimálnej štruktúry celej jej personálnej základne. V tejto súvislosti je možné využívať nielen kvalifikovanú pracovnú silu a kvalitný objekt jej pôsobenia, teda vysokoškolských študentov, ale tiež rozlične štrukturované prostriedky zo štátnych a komunálnych personálnych zdrojov, zo súkromných personálnych zdrojov, avšak aj zo sféry neštátnych verejných korporácií, najmä cirkví a náboženských spoločností, záujmových združení, humanitárnych inštitúcií, agentúr a podobne. Zdá sa, že pro futuro bude nevyhnutnosťou, aby mala každá vysoká škola svojho priameho a stáleho partnera vystupujúceho voči nej v úlohe: • finančného garanta, • mediálneho garanta, • kultúrneho garanta, • zdravotníckeho garanta. Úlohou orgánov verejnej správy by mala byť práve všestranná, a osobitne metodická pomoc pri hľadaní a využívaní takýchto subjektov - garantov. Osobitá pozornosť by mala byť sústredená na zabezpečenie bezpečnosti vysokoškolského prostredia. Napriek narastajúcej špecializácii vysokých škôl a študijných programov a študijných odborov vyučovaných v prostredí vysokých škôl, zdá sa, že bude nevyhnutné stabilizovať určitý vybraný okruh predmetov, ktoré budú obligatórnou súčasťou pedagogického procesu na každej vysokej škole bez výnimky. Nemožno tu mať, pravda, na mysli asociáciu korešpondujúcu niekdajšej povinnej výučbe tzv. marxisticko – leninských disciplín na všetkých vysokých školách „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 31 všetkých štátov tzv. sovietskeho bloku. Cieľom tejto koncepcie by malo byť práve „stvorenie“ kultivovaného a kvalifikovaného vysokoškolsky vzdelaného človeka modernej doby, pripraveného samostatne, aktívne a tvorivo riešiť problémy doby. Štruktúra takto vyučovaných pedagogických disciplín by mala byť teda smerovaná do oblasti psychológie, logiky, filozofie, sociológie, etiky, ekológie, brannosti atď. Je pritom evidentné, že práve takéto čiastkovo unifikované prostredie spoločnej výchovno – vzdelávacej základne pre všetky vysoké školy by mohlo byť optimálnou bázou na inšpiráciu k spolupráci a na dynamizovanie ich kooperácie aj so subjektmi stojacimi mimo sústavy vysokých škôl. Napr. s už spomínanými cirkvami, humanitárnymi organizáciami, orgánmi verejnej správy, ale aj bezpečnostnými orgánmi. Spolupráca vysokej školy s bezpečnostnými orgánmi má byť ale chápaná ako využitie skúseností týchto orgánov pri výchove vysokoškolákov k rešpektovaniu právneho prostredia, k odmietaniu terorizmu a iných foriem násilia, k civilnej ochrane atď. Spolupráca vysokých škôl so štátnymi a verejnoprávnymi zariadeniami by mala byť upriamená na prevenciu narkománie a toxikománie, alkoholizmu, šírenia AIDS a pohlavných chorôb a podobne, napr. prostredníctvom osvety realizovanej priamo na vysokých školách a vo vyučovacom čase. II. Ako inšpiratívne a stabilizované možnosti spolupráce vysokých škôl v prostredí Európskej únie i mimo nej musia zostať osvedčené výchovno – vzdelávacie a poznávacie metódy realizované najmä uskutočňovaním stáží mladých pedagogických pracovníkov nielen na tuzemských a cudzozemských vysokoškolských pracoviskách spolu s ich parciálnym zapojením sa do pedagogického a vedecko – výskumného procesu a potenciálu prijímacej vysokej školy, ale aj vzájomná dočasná výmena skúsených vedecko – pedagogických pracovníkov medzi vysokými školami. Zotrvať bude potrebné na výmenných pobytoch študentov, tzv. odbornej praxi, ktorá musí byť upriamená ako na oboznámenie sa s prostredím inej vysokej školy, tak aj na spoznávanie budúcich možných pracovísk. Odporúčať možno aj paralelné doplnkové dištančné štúdium fungovania takýchto pracovísk, napr. súdov, lekární, ambulancií, daňovo - poradenských kancelárií, orgánov podnikateľských subjektov, orgánov verejnej správy atď. Súčasne by mal štát vytvárať pre časovo ohraničené pracovné pôsobenie študentov v inštitúciách poskytujúcich im okrem získania príslušnej odbornej praxe aj honorovanie ich výkonov také legislatívne prostredie, ktoré by tento ich záujem o spoločenské prepojenie teórie s praxou podnecoval, a nie utlmoval. Vedeckí a vedecko – pedagogickí pracovníci by mali mať podporu v štátnom aparáte pri presadzovaní oslobodenia od dane za svoje pracovné výkony vykonávané v rámci svojho osobného voľna, vrátane literárnej resp. umeleckej činnosti. Tieto osoby by mali byť tiež oslobodené od paralelného odvádzania daní z príjmov za vedeckú a pedagogickú činnosť vykonávanú v prospech iných výchovných a vzdelávacích zariadení, tiež rozličných poplatkov súvisiacich s výkonom tejto činnosti, odvodov poistného na sociálne zabezpečenie, nemocenské poistenie atď. Súčasne by štát mal legislatívne upraviť aj plné dotovanie napr. stomatologických ortopedických zákrokov vykonaných v prospech učiteľov z verejných finančných fondov, rovnako ako aj všetkých dermatologických a kozmetických ošetrení a zákrokov. Nedostatočné financovanie potrieb rodín učiteľov by mohol štát riešiť aj odpočítateľnou položkou zo základu dane z príjmov obyvateľstva v prípade nákupu ošatenia, a to aspoň do výšky jeho mesačného platu ročne, prípadne paušálnym odpočtom určitej sumy zo základu dane z príjmov. Učitelia by mali byť oslobodení aj od dane z nehnuteľností a dane z prevodu a prechodu nehnuteľností v prípade prvého nadobudnutia nehnuteľnosti slúžiacej im na bývanie. A to vzhľadom na potrebu zabezpečenia plnej celospoločenskej akceptovanosti osoby učiteľa. Učiteľskému stavu ako celku a osobitne každému učiteľovi by teda mala garantovať jeho trvalú profesijnú dôstojnosť spoločnosť z vlastných zdrojov. Vytváraním vhodného pracovného prostredia, vhodných životných podmienok tak, aby učiteľské povolanie nezostávalo na okraji spoločnosti. Predovšetkým štát by mal bdieť nad zabezpečením dôstojného a plnohodnotného života učiteľov ich primeraným odmeňovaním a penzijným zabezpečením. Aby nebol učiteľ nútený, priamo z dôvodu nedostatku primeraného blahobytu či dokonca neschopnosti uživiť seba a svoju rodinu, popri výkone svojho učiteľského povolania vykonávať aj ďalšie, s jeho poslaním nesúvisiace práce v čase, keby by sa mal na svoje poslanie pripravovať alebo regenerovať svoje sily. Treba mať totiž na mysli aj otázku zmyslu života človeka, nielen jeho prežitia či prežívania. Na druhej strane, vysokoškolský učiteľ by mal vždy pracovať na „plný výkon“, ak chce požadovať obdobný výkon od svojho partnera, vysokoškoláka. Mal by ho pritom smerovať od individualizmu ku kolektivizmu, a to bez ujmy na osobnostnej individualite študenta. Je tiež zrejmé, že vysoká škola bude musieť obnoviť spoluprácu so strednou školou a s rodinou. Najmä v záujme získavania solídne vedomostne, kultúrne, jazykovo a morálne pripravených uchádzačov o vysokoškolské štúdium. Týmto vzťahom by však mal panovať princíp zásluhovosti. Vzhľadom na existujúcu nevyrovnanosť miery všeobecného rozvinutia spoločností jednotlivých štátov Európskej únie bude potrebné od verejnej správy požadovať záruky na ochranu tuzemského vzdelania pred importovaným inflačným vzdelaním, a to aj akcelerovaním medzinárodných aktivít. Absolventi náročného štúdia v prostredí tuzemských vysokých škôl budú musieť byť totiž primerane chránení pred absolventmi vzdelávacích inštitúcií poskytujúcich nenáročné vzdelanie, avšak vyšší akademický titul. Preto, aby sa na trhu práce zabránilo hendikepovaniu resp. znevýhodneniu reálnej kvality pred formálnou či formalizovanou kvalitou akademického vzdelania. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 32 ZÁVER Vysoká škola a vysokoškolské vzdelávanie, vrátane svojho produktu, vysokoškolsky vzdelaného človeka, je zatiaľ nenahraditeľné a nezastupiteľné ako metodicky usmerňované kultivovanie ľudskej spoločnosti. Ak však chce ľudstvo postúpiť v pozitívnom civilizačnom rozmachu, bude musieť prehodnotiť existujúcu a dosiaľ aplikovanú „skostnatelú“ štruktúru vysokoškolského vzdelávania tak, aby sa jeho obligatórnou univerzálnou súčasťou stalo aspoň v minimálnom rozsahu: • právnické vzdelávanie, • ekonomické vzdelávanie, • ekologické vzdelávanie, • ekumenické vzdelávanie, • bezpečnostné vzdelávanie. Napriek viac či menej úprimným politickým proklamáciám o priorite výchovy a vzdelávania mládeže stojíme pred holým faktom opaku. Žiadny typ školy pôsobiacej v štátoch strednej Európy totiž nemá vytvorené optimálne podmienky na to, aby jej frekventant opustil jej pôdu ako aspoň priemerne právne, ekonomicky, ekologicky, ekumenicky a bezpečnostne na život pripravený človek. Pritom právny aspekt získavania potrebného vzdelania je zrejmý, ak má ako aktívny člen spoločnosti v jej prospech a v prospech ostatných príslušníkov komunity vystupovať jedinec skutočne poznajúci nielen svoje práva, ale aj svoje povinnosti, uložené mu právnou normou. Teda ako človek dostatočne aktívne aj pasívne imúnny proti šíriacej sa nákaze kriminality, voči zločinu. Cieľom tohto vzdelávania by malo byť vychovávanie človeka k intolerancii voči zločinu. Ekonomické vzdelávanie je nevyhnutné na všetkých vysokých školách potrebné zasa zaviesť napr. aj preto, aby sa aj absolvent medicíny, ekológie, filozofie, lingvistiky či iných od tejto vedy odťažitých odborov dokázal orientovať v ekonomických vzťahoch nielen pasívne, ale tiež i aktívne. Cieľom ekonomického vzdelávania by mala byť, obrazne povedané, výchova k tolerancii voči legálne a legitímne nadobudnutému majetku, voči peniazom, ak sú tieto statky diverzifikované podľa sociálnych, morálnych a etických hľadísk medzi kontinenty, medzi národy, medzi jednotlivcov. Ekologické vzdelávanie malo byť už všeobecne samozrejmosťou. Zo zeme by sa nestalo smetisko, neumierali by ani vody, ani súš. Žilo by pokojne vedľa seba živé, aj neživé... Cieľom tohto vzdelávania by mala byť tolerancia voči životu flóry a fauny, voči surovinovým zdrojom vrátane ovzdušia a vody, teda voči životu planéty. Ekumenické vzdelávanie je potrebou akútnou. Stret ideológií, rozpornosť svetonázorov, protiváhy kultúr či etník a ich záujmov a od toho sa odvíjajúca snaha o dosiahnutie globálnej priority vo svete je dnes realitou. Svet sa pritom v dôsledku rozvoja techniky akoby zmenšuje. Stáva sa súčasne zraniteľnejším. Skracuje sa preto aj čas dostatočný na optimálnu internacionálnu, interetnickú, interkonfesionálnu komunikáciu. A v strese možno vykonať aj čosi, čo môže mať katastrofické následky pre celú planétu. Cieľom tohto vzdelávania by teda mala byť výchova človeka k tolerancii k človečenstvu a k človeku. Bezpečnostné vzdelávanie by malo mať minimalizovanú podobu výučby sebaochrany jedinca, a tiež maximálnu podobu ochrany jednotlivých ľudských komunít a celej ľudskej populácie pred možnými nežiadúcimi zásahmi zo strany subjektov stojacich na okraji spoločnosti. Cieľom tohto vzdelávania by mala byť výchova k sebaúcte, k sebaochrane a k sebaobrane, k vlastnému životu a úcta k životu a zdraviu iného. POZNÁMKY 1) Pozri napr. KRÁLIK, Jozef : Fenomén slobody 60. rokov po 2. svetovej vojne. In: Sloboda pohybu osôb , služieb, tovaru a kapitálu v systéme európskeho práva. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v Trnave v dňoch 6. a 7. septembra 2005. 1. vyd. Bratislava : Akadémia policajného zboru, 2005, s. 5 – 8. ISBN 80 – 8054 – 355 – 0. 2) T. j. Necigánov resp. Nerómov. ADRESA: plk. prof. JUDr. Jozef Králik, CSc. Akadémia Policajného zboru v Bratislave Sklabinská 1 835 17 Bratislava Slovenská republika Tel.: 0961 057 402, 0244 888 372 e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 33 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 34 ROZHODOVANIE V MANAŽMENTE Štefan Hittmár Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline Abstrakt: Článok sa zaoberá procesom rozhodovania v manažmente. Vysvetľuje dve základné situácie: dostatočne a nedostatočne formulované problémy. V článku sú prezentované intuitívne a racionálne rozhodovania ako základné manažérske aktivity. Zvýraznené sú štýly rozhodovania. Kľúčové slová: Manažment, rozhodovanie, problém, proces, intuícia, štýl ÚVOD Pri definovaní obsahu a podstaty práce v manažmente (ako určovania cieľov, organizovanie prostredia, kontrolovania a práce s ľuďmi) najvýraznejšou časťou celej tejto činnosti je rozhodovanie. Je to najnáročnejšia ale aj najdôležitejšia funkcia manažmentu - predstavuje tú jeho časť, v ktorej sa pripravujú a vykonávajú rozhodnutia. Rozhodovanie teda patrí medzi dôležité a neoddeliteľné súčasti každého manažmentu. Určuje sa ním budúci vývoj riadených objektov a procesov. Úspešnosť manažmentu vo veľkej miere závisí práve od kvality vykonávania rozhodovacích činností. V súvislosti s rastom komplexnosti a zložitosti problémov rozhodovania sa začala vytvárať a rozvíjať teória rozhodovania. Zaoberá sa jednak opisom rozhodovacích situácií a spôsobu rozhodovania a jednak zásadami a pravidlami, ako možno a treba rozhodovať v rôznych situáciách, aby rozhodnutie bolo racionálne. Rozpracovaním metód a postupov rozhodovania sa vytvára pre rozhodovateľa vedecký základ na prijímanie a realizáciu rozhodnutí. Rozhodovanie v manažmente možno jednoducho a zúžene chápať ako nenáhodný výber možného spôsobu riešenia vzniknutého problému v daných podmienkach pre splnenie vopred stanoveného cieľa. Rozhodovanie možno definovať ako postupnosť činností, ktorými sa: • identifikuje (odhaľuje) a analyzuje problém ako predmet riešenia, • stanovuje možný spôsob jeho riešenia a • podľa zvolených kritérií vyberá najvýhodnejší spôsob riešenia problému. Problém predmet riešenia v a r i a n t y podmienky v ý b e r ... kritériá Obr. 1. Základný model rozhodovania „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 35 Rozhodovanie je jedným z nevyhnutných momentov vôľového konania rozhodovateľa. Prejavuje sa pri tom základná vlastnosť rozhodovania, ktorou je uplatnenie princípu voľby, t. j. posudzovanie rôznych disponibilných možností riešenia vzniknutého problému a výber rozhodnutia (optimálneho, resp. určeného na realizáciu). Výber variantu slobodnou voľbou sa môže uskutočňovať tromi prístupmi, a to na základe skúsenosti, vedeckej analýzy alebo pokusom. skúsenosť v a r i a n t y uskutočnený experiment .... V Ý B E R výskum a analýza Obr. 2. Výber variantu v rozhodovaní Výber vhodného variantu na základe minulej skúsenosti predstavuje najčastejší spôsob rozhodovania. Skúsení manažéri sú presvedčení, že najlepším vodítkom na určenie budúcnosti je predovšetkým realizovaná minulosť a prípadne aj chyby, ktorých sa dopustili. Čím väčšie skúsenosti manažér má a čím vyššie postavenie v podniku zastáva, tým je pravdepodobne tento prístup výraznejší. Skúsenosti pri rozhodovaní sú určite dobrým ponaučením. Je tiež pravdou, že pozícia, ktorú manažéri dosiahli, je v značnej miere dôsledkom ich minulého rozhodovania. Ale takýto prístup je poznačený aj odhadmi i intuíciou a veľa manažérov obyčajne nevyvodzuje závery z nesprávnych svojich rozhodnutí. Preto nové rozhodnutie sa neopiera o poznanie príčin ich omylov. Súčasne, minulé skúsenosti nemusia byť použiteľné v podmienkach nových rozhodovacích situácií. Rozhodovanie sa môže vykonávať výberom medzi variantmi spôsobom vyskúšať a sledovať, čo sa stane. Použitie experimentu pri rozhodovaní je odporúčané, pretože umožňuje manažérovi presvedčiť sa o správnosti svojich plánov a to zvlášť v prípadoch, ak neexistuje možnosť jednotlivé varianty si vopred vyskúšať. Experimentálne techniky sú pomerne nákladné a preto často nie je možné vyskúšať si viac variantov. V praxi existujú však aj pochybnosti voči takýmto pokusom, pretože pre budúcnosť už nemusia platiť pôvodné podmienky. Dokonca, niektoré rozhodovacie problémy ani nie je možné uskutočniť výberom na základe experimentu – iné problémy sa zase uskutočňujú výhradne spôsobom „pokus – omyl“. Prístup na základe výskumu a analýzy patrí medzi najefektívnejšie spôsoby výberu vhodného variantu pri rozhodovaní. Tento prístup predstavuje riešenie problému prostredníctvom poznania celého problému a to aj v potrebných súvislostiach. Zahŕňa výskum vzťahov medzi významnými činiteľmi, výskum obmedzení a predpokladov súvisiacich so stanoveným cieľom rozhodovania. Výber variantu na základe výsledkov výskumu a analýzy nie je finančne nákladný ako napríklad experimentovanie. Predstavuje výskumno-analytickú činnosť, ktorej hlavným krokom je na požadovanom stupni abstrakcie zostavenie modelu, zobrazujúceho reálnu situáciu. Na zobrazenie procesov manažérskeho rozhodovania sú najvhodnejšie matematické ale aj logické modely. Na modeli sa následne simulujú rôzne situácie, sleduje a hodnotí sa ich priebeh. Pri použití toho-ktorého postupu pri výbere variantu treba vychádzať z povahy konkrétneho rozhodovacieho problému a skutočných podmienok. Vo väčšine prípadov pôjde o vzájomné prelínanie a dopĺňanie sa uvedených postupov. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 36 1. ROZHODOVACIE PROBLÉMY Zložitosť, opakovateľnosť a možnosť “algoritmizácie” umožňuje ďalej špecificky triediť rozhodovacie problémy, a to na dobre a nedobre štruktúrované rozhodovacie problémy. Zložitosť, opakovateľnosť a možnosť “algoritmizácie” umožňuje špecificky triediť rozhodovacie problémy, a to na dobre a nedobre štruktúrované rozhodovacie problémy. a) Dobre štruktúrované rozhodovacie problémy (tiež jednoduché alebo počítačovými programami algoritmizovateľné). • Tieto problémy sa obyčajne opakovane riešia na operatívnej úrovni riadenia a existujú pre ne rutinné postupy riešenia. Možno ich charakterizovať takto: • známe sú všetky dôležité premenné, možno ich kvantifikovať a majú obyčajne jediné kvantitatívne kritérium hodnotenia, • relevantné premenné sú vyjadrené numericky alebo aspoň majú stanovené poradia, preferencie, • existuje istota pri odvodzovaní dôsledkov voľby variantov a možnosť tieto dôsledky kvalifikovať, • úlohu možno matematicky popísať, ciele úlohy sú dobre definovateľné (obyčajne jednou kvantifikovateľnou funkciou), • existujú vhodné výpočtové programové algoritmy, ktoré umožňujú riešenie úloh v číselnej podobe, • problémy možno riešiť jednorazovým rozhodovacím aktom, • problémy sú riešené jedným rozhodovateľom (alebo homogénnou skupinou), • rozhodovateľ sa správa racionálne ako „homoeconomicus“ - bez vybočenia. Pri riešení týchto problémov sa uplatňujú poznatky formalizovaných vedných disciplín (matematická štatistika, ekonometria, operačný výskum...) a techník matematického modelovania a simulácií. b) Nedostatočne štruktúrované rozhodovacie problémy (tiež nedobre podmienené). Tieto problémy riešené obyčajne na vyšších úrovniach riadenia, ktoré sú svojím charakterom vždy do určitej miery nové a neopakovateľné. Pre ich riešenie nie sú k dispozícii štandardné procedúry. Tieto problémy nie je možné riešiť jednoznačne algoritmizovateľnými modelmi, k spresňovaniu a vyjasňovaniu samotnej rozhodovacej situácie, cieľa a variantov rozhodovania dochádza až počas riešenia problému. Pri riešení nedostatočne štruktúrovaných problémov sa vyžaduje predovšetkým tvorivý prístup, využívanie rozsiahlych poznatkov, skúseností a intuície a uplatňujú sa tu najmä heuristické a empirické prístupy rozhodovania a tímová práca. Riešenie často vyžaduje iteratívne až „nealgoritmizovateľné“ postupy. Pre nedostatočne štruktúrované rozhodovacie problémy je charakteristické: • existencia náhodnosti zmien niektorých činiteľov, rastie počet závislých premenných a rýchlosť ich zmien v čase, • existencia väčšieho počtu kritérií hodnotenia možných variantov riešenia, z ktorých niektoré sú kvalitatívnej povahy, • interpretácia informácií potrebných pre rozhodnutie a premenných popisujúcich situáciu je zložitá a nepresná, • neexistuje úplný súbor premenných potrebných pre formuláciu rozhodovacej situácie, • relevantné premenné nie sú vyjadrené exaktne - numericky, ale sú symbolické a často verbálnej povahy, • ciele úlohy nemožno špecifikovať podľa nejakej dobre kvantifikovateľnej účelovej funkcie, • je obťažné kvantifikovať dôsledky voľby variantov a existuje neistota pri odhaľovaní možných dôsledkov voľby variantov, • úlohu nemožno jednoznačne popísať matematickým aparátom, neexistujú vhodné formalizované výpočtové postupy, ktoré by umožnili riešenie úlohy v číselnej podobe, • s problémom je spojených viac ľudí rôznych profesií a rôzneho postavenia v hierarchii riadenia, ktorí môžu mať rôzne až protichodné záujmy. Iba málo problémov v praxi je jednoznačne dobre alebo nedobre štruktúrovaných, ale väčšina z nich predstavuje skôr určité kombinácie obidvoch týchto typov, často však s veľkou prevahou znakov niektorého z nich. Pre rozhodovanie v manažmente (manažérske rozhodovanie) je však charakteristické, že ide takmer v plnom rozsahu o rozhodovanie v nedobre štruktúrovaných problémoch. Toto potom určuje (znižuje) možnosti uplatňovania a rozvíjania programových algoritmov, exaktných metód riešenia alebo štandardných techník. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 37 Prejav výskytu týchto typov rozhodovacích problémov podľa úrovní riadenia v podniku je uvedený na nasledujúcom obrázku. nedobre štruktúrované problémy vrcholové riadenie úroveň riadenia zložité problémy, neštruktúrované stredná úroveň riadenia štruktúrované i neštruktúrované operatívne riadenie typ problému štruktúrované problémy dobre štruktúrované problémy Obr. 3. Prejav výskytu rozhodovacích problémov 2. ROZHODOVANIE AKO ČINNOSŤ MANAŽÉRA To najdôležitejšie, čo manažér vykonáva, je rozhodovanie. Touto činnosťou určuje budúci priebeh ním riadených procesov. Rozhodovanie je veľmi významnou a nedeliteľnou súčasťou ale aj podstatnou náplňou práce manažéra. Každý manažér je vybavený určitou právomocou a zodpovednosťou rozhodovať. Využíva pri tom nahromadené skúsenosti, získané znalosti o danom probléme, špeciálne schopnosti a zručnosti, informácie, tvorivosť a intuíciu. Toto však nie je potrebné pri opakujúcich sa rozhodnutiach v analogických situáciách. Bez ohľadu na to, v akej funkcii manažér v podniku pôsobí, uskutočňuje dôležité rozhodnutia, prípadne sa spoluzúčastňuje na zložitejších rozhodovacích činnostiach, a to buď prípravou rozhodnutí, ich prijímaním, organizovaním, alebo kontrolovaním ich plnenia. Niekedy rozhoduje dobre, niekedy horšie, ale rozhodnúť musí vždy. Bez tejto činnosti sa žiadne praktické riadenie nemôže obísť. Rozhodovanie možno zjednodušene chápať ako účelový výber variantu, ktorý manažér vykonáva pre splnenie požadovaného cieľa. Na základe zvoleného prístupu (zhodnotenia situácie, uvedomenia si cieľa rozhodovania, stanovenia postupu a pod.) môže manažér pri rozhodovaní uplatňovať svoj charakteristický štýl myslenia. Buď smeruje ku kreativite a intuícii – na informácie sa pozerá nie podľa nejakého poriadku ale ako na jeden celok. Alebo smeruje k racionálnemu logickému konaniu, čo znamená, že spracováva informácie podľa určitého poriadku a snaží sa o logickú a konzistentnú prípravu rozhodnutia. Podľa uplatnenia miery racionálneho, resp. intuitívneho myslenia môže rozhodovanie manažéra môže prebiehať ako: • intuitívne rozhodovanie (prirodzený, náhodilý výber), • vedomé, racionálne rozhodovanie, kde výber je sprostredkovávaný vedomím človeka a kde sa zohľadňuje poznanie minulosti, rešpektuje sa prítomnosť a sleduje budúcnosť. a) Intuitívne rozhodovanie Rozhodovanie na základe intuície je častým prejavom práce manažéra. Využíva pri tom skúsenosti získané z minulosti, ich kombinácie a modifikácie a nahromadené úsudky. Výber sa uskutočňuje prirodzenou cestou – bez rozsiahleho zhodnocovania. Častokrát je výber spontánny a rutinný - v zásade je rýchlejší a menej nákladný. Takéto rozhodovanie vyvoláva u manažéra ´dobrý pocit´ z jeho práce. Intuitívne rozhodovanie sa uplatňuje pri jednoduchých rozhodovacích problémoch a v často opakovateľných (teda „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 38 známych) situáciách. Prejavuje na základe: • skúseností, • hodnôt a morálky, • pocitov a vnemov, • podvedomých myšlienkových pochodov, • vedomostí a naučených postupov. Intuitívne konanie umožňuje nachádzať nové kombinácie a integrovať najrozmanitejšie koncepcie a myšlienky. b) Racionálne rozhodovanie Pri racionálnom rozhodovaní sa manažér vedome sústreďuje na dosiahnutie stanovených cieľov. K tomu sa snaží hľadať najlepšie možné riešenia a tak vlastne maximalizovať svoj prínos a minimalizovať straty. Všeobecným princípom racionálneho rozhodovania v manažmente je maximalizácia úžitku. Úžitkom je určitá miera hodnoty, ktorou sa dajú oceniť predpokladané výsledky možných riešení. Racionálnosť rozhodovania spočívajúca v maximalizácii úžitku predpokladá splnenie týchto podmienok: • znalosť všetkých variantov vedúcich k dosiahnutiu stanovených cieľov, • znalosť všetkých dôsledkov týchto variantov, • neobmedzená schopnosť ohodnotiť kvantitatívne každý variant, t.j. číselne stanoviť ich úžitok, • schopnosť voľby najlepšieho variantu, t.j. variantu s najvyšším úžitkom. Rozhodovateľ by mal nachádzať reálne variantné možnosti ako dosiahnuť ciele za daných podmienok a obmedzení. Ďalej by mal získavať informácie pre hodnotenie variantov z hľadiska stanovených cieľov a nakoniec by mal vedieť vybrať najlepší variant, ktorý umožňuje najefektívnejšie dosiahnuť ciele. Je samozrejmé, že v praxi neexistuje čisté rozhodovanie, ktoré by dokázalo splniť vyššie uvedené podmienky. Preto si rozhodovateľ skutočnú situáciu zjednodušuje tak, aby ju vôbec mohol riešiť. Správa sa nie s absolútnou racionalitou. ale prakticky relatívne racionálne a to v rámci svojich obmedzených znalostí, schopností a možností. Tu platí princíp satisfakcie, podľa ktorého rozhodovateľ nehľadá maximálny úžitok, ale pre neho uspokojivé riešenie. Tento princíp nachádza uplatnenie skôr pre voľné rozhodovanie ako pre postup manažérov v dobre riadených podnikoch, v ktorých sa predpokladá využívanie moderných metód a techník rozhodovania. Podľa týchto prístupov sa totiž hľadá buď maximálna hodnota jednej účelovej funkcie, alebo optimálne riešenie z hľadiska väčšieho počtu účelových funkcií, kritérií a cieľov. Vzhľadom na to, že väčšinu praktických rozhodovacích problémov nie je možné riešiť z pozície jednej účelovej funkcie, prevláda v modernom rozhodovaní postup výberu na základe princípu optimalizácie, ako synonyma maximalizácie, vyjadrujúci určitý kompromis pôsobenia niekoľkých (hoci aj) konfliktných cieľov. Prostriedkom k zvyšovaniu ľudskej racionálnosti sú znalosti organizovania, informačného systému, pracovných a technologických postupov a pod. Do rozhodovania stále viac vstupuje interdisciplinárnosť, t.j. poznatky, vedomosti v podstate zo všetkých odborností podniku. Pri tom racionálnosť rozhodovania možno ďalej rozširovať a skvalitňovať využívaním vhodných metód rozhodovania, intuitívnych a znalostných prístupov a uplatňovaním kreatívnych postupov a techník. Prístupy k rozhodovaniu podľa toho, v akom rozsahu sa rozhodovateľ spolieha na intuíciu a city alebo na skutočné fakty a logiku sú znázornené takto: „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 39 Impulzívny subjektívny rozumový logický racionálny Rozsah, v ktorom sa rozhodovateľ spolieha na intuíciu a city Rozsah, v ktorom sa rozhodovateľ spolieha na fakty a logiku Emócie intuícia Zdravý rozum l odvodená ogika vedecká analýza Obr. 4. Prístupy k rozhodovaniu Okrem uplatňovania prvkov racionalizácie alebo intuície je možné dívať sa na rozhodovanie aj z iných aspektov prístupy k rozhodovaniu možno sledovať aj podľa tolerancie k nejednoznačnosti, neurčitosti a neorganizovanosti. Jeden prístup je orientovaný na potrebu mať všetko konzistentné, štruktúrované podľa nejakého poriadku, aby nejasnosti a viacznačnosti boli minimalizované. Druhý krajný prístup toleruje určitú mieru viacznačnosti či nejasnosti a rozhodovateľ je obyčajne schopný spracovať veľa myšlienok súčasne. Spojením týchto dvoch charakteristík (racionalita vs. intuícia a potreba vs. tolerovanie jednoznačnosti) do vzájomných kombinácií dostaneme štyri základné rozhodovacie štýly manažéra: direktívny, analytický, koncepčný a behaviorálny, tak ako sú znázornené na nasledujúcom obrázku. Direktívny štýl rozhodovania – je používaný manažérmi, ktorí majú malú toleranciu k nejasnosti či dvojznačnosti a majú racionálne myslenie. Ich práca sa vyznačuje vyššou efektívnosťou a logikou. Rozhodovanie v direktívnom štýle činí rýchle rozhodnutia a to na krátky časový horizont. Snaha o účinnosť a efektívnosť často nevyžaduje mať k dispozícii dostatok informácií a dostatočne vyhodnotené varianty. Analytický štýl rozhodovania uplatňuje väčšiu toleranciu k nejednoznačnosti, vyžaduje však viac informácií a zhodnocovanie viac variantov pred rozhodnutím. Rozhodovateľ s týmto štýlom je starostlivý a je schopný zvládnuť unikátne situácie. Koncepčný štýl rozhodovania je založený na tom, že rozhodovateľ má veľmi široký rozhľad a obyčajne zvažuje viac variantov. Zameriava sa na dlhodobé horizonty a dokáže tvorivo pristupovať k riešeniu rôznych problémov. Behaviorálny štýl rozhodovania je charakteristický tým, že rozhodovateľ veľmi dobre vychádza so spolupracovníkmi, zameriava sa na úspechy podriadených a je otvorený námetom ostatných. Často používa na komunikáciu porady, ale snaží sa vyhýbať konfliktom. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 40 tolerancia k nejednoznačnosti vysoká nízka Analytický štýl rozhodovania Koncepčný štýl rozhodovania Direktívny štýl rozhodovania Behaviorálny štýl rozhodovania spôsob myslenia racionálny intuitívny Obr. 5. Štýly v rozhodovaní Aj pri definovaní týchto štyroch štýlov rozhodovania, manažéri v praxi nepoužívajú iba jeden. Vždy to záleží na konkrétnych podmienkach a zvláštnostiach tej-ktorej rozhodovacej situácie. LITERATÚRA [1] HITTMÁR, Štefan: Manažment. vysokoškolská učebnica. Žilina: EDIS – vydavateľstvo ŽU. 2006. ISBN 808070-558-5. ADRESA: Prof. Ing. Štefan Hittmár, PhD. Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, tel.: 041 513 4457, e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 41 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 42 “MÍSTO VYSOKÉ ŠKOLY V ROZVOJI PROFESNÍHO VZDĚLÁVÁNÍ PRO VEŘEJNOU SPRÁVU A PRO PODNIKATELSKÝ SEKTOR“ Karel Lacina Univerzita Pardubice, Fakulta ekonomicko-správní Postupné vytváření společnosti znalostí, které se na počátku 21. století stává jedním z klíčových jevů, mimořádným způsobem mění i postavení vysokých škol v globálním vzdělávacím systému. Univerzity a další poskytovatelé vysokoškolského vzdělávání v současné době již zdaleka nejsou koncentrováni pouze na tradiční způsoby akademického způsobu výuky. Poznatky nejen ze Spojených států amerických a z Japonska, nýbrž i z rostoucího počtu členských států Evropské unie, Společenství zemí jihovýchodní Asie (ASEAN), Indie, Číny, Brazílie a z některých dalších členských zemí Organizace spojených států v první řadě nepominutelně dokládají dominantní postavení vysokých škol jako důležitou bázi základního a aplikovaného výzkumu. V době, kdy na aktuálnosti stále více nabývá komparace ekonomického a vzdělávacího potencionálu regionů a celých států, se vysoké školy rovněž staly jedněmi z tvůrců různých inovačních strategií. Díky nastíněným transformacím mohou být výsledky dosažené ve výzkumu organizovaném na vysokých školách rychle ověřovány v poloprovozech a následně v nemalé míře přispívají k vytváření klastrů reprezentujících jeden z klíčových směrů soudobého vědeckého a technického rozvoje. Poměrně turbulentní vývoj příznačný pro přelom dvacátého a jednadvacátého století podstatným způsobem mění i společenské postavení pracovníků vysokých škol. Mimo jiné potřeba intenzivnějšího rozvoje regionů společně s úsilím o zmírňování interregionálních disparit tolik akcentovaná v integrované regionální politice EU se staly jedním z faktorů rozvoje nových typů vzdělávání pro nejrůznější obory lidské činnosti. Vysoké školy již nemohou být pouhými poskytovateli akademických typů výuky, jejichž produktem jsou ucelené soubory obecněji pojatých znalostí (anglicky: knowledge). Každodenní požadavky ekonomické a sociální praxe si vynutily vytváření systému profesního vzdělávání zaměřeného na osvojování a na prohlubování dovedností (anglicky: skills) potřebných pro zkvalitňování pracovní činnosti nejen v jednotlivých oborech, nýbrž i v konkrétních organizačních útvarech subjektů podnikatelského a veřejného sektoru. Tyto nesporné výhody nalézají odraz v upřesňování vzdělávacích strategií států a nadnárodních integrací. V rámci Evropské unie se odrážejí především ve stávajícím zacílení společného programu ADAPT, který je profilován v průběhu posledních dvaceti let. Jeho hlavním záměrem je úsilí o posílení adaptability, flexibility a mobility evropské pracovní síly, která je porovnávána s obdobnými parametry platnými pro hodnocení kvality zejména americké, kanadské a japonské pracovní síly. Záměrem je dosáhnout toho, aby ti, kdo jsou dočasně vyřazeni z trhu práce, díky jejich pracovní adaptabilitě a flexibilitě prioritně dané úrovní jejich vzdělání, se mohli urychleně rekvalifikovat a zapracovat se v nových pracovních pozicích. Je zřejmé, že bez systematického rozvíjení a zkvalitňování akademického a profesního typu vzdělávání nelze takovéto mety dosáhnout. Soudobé trendy typické pro vývoj v ekonomice a v sociální oblasti se tudíž stávají dalšími objektivními výzvami, na něž vy naše vysoké školy měly urychleně reagovat. Jejich pozitivní přístup je dnes především reflektován zvyšováním počtu posluchačů, začleněných do různých forem kombinovaného studia. Zvyšují se rovněž nabídky e-learningových typů výuky. V neposlední řadě se vytvářejí a jsou akreditovány programy celoživotního vzdělávání, z nich některé pamatují i na výuku seniorů cestou vytváření Univerzity třetího věku. Orientace na rozvoj a na prohlubování profesního vzdělávání dnes prostupuje různými oblastmi lidské činnosti. Není náhodné, že vedle vysokých škol se do tohoto směru pedagogického působení zapojují velké společnosti (jak tzv. národní, tak tzv. nadnárodní), které v nejednom případě přistupují i k vytváření vlastních výukových center. Jedná se o trend, který má vzestupnou tendenci ve Spojených státech amerických, Japonsku a v rostoucím počtu evropských států. Za situace, kdy se profesní vzdělávání samo o sobě stalo důležitou podnikatelskou aktivitou, objem finančních prostředků vynakládaných na jeho uskutečňování se poměrně rychle zvyšuje. Daná skutečnost se stala jedním ze stimulů zakládání vzdělávacích institutů velkými společnostmi. Takovýmto způsobem se specificky vytváří a posiluje spolupráce mezi veřejným a soukromým sektorem často charakterizovaná jako Public-Private- Partnership. Třebaže počet takovýchto vzdělávacích center roste, náklady na zvyšování kvalifikace rostoucího počtu pracovníků dosahují takové výše, že zdaleka nikoli všichni mohou nastíněným způsobem studovat. Proto se vytvořil specifický systém kvalifikačního růstu zohledňující nároky na výkon konkrétních pracovních funkcí jako „vzdělávání ve firmě” (anglicky: in-company training). „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 43 Vzhledem ke skutečnosti, že se „vzdělávání ve firmě” osvědčilo, obdobný systém se začal úspěšně rozvíjet také ve veřejném sektoru, oblast veřejné správy nevyjímaje. Zformovalo se takto pojetí označované za „vzdělávání ve službě“ (anglicky: in-service-training). Zmíněný systém byl samozřejmě od počátku inspirován koncepcí „vzdělávání ve firmě“ a její úspěšnou realizací. Z uvedeného důvodu jeho organizační formy jsou v obecném pojetí prakticky totožné. V obou případech hovoříme o → pracovních seminářích (anglicky: workshops), seminářích (anglicky: seminars) a o „kulatých stolech“ (anglicky: round tables). Společné je i jejich odborně pedagogické zaměření. Jak v podnikatelském, tak ve veřejném sektoru pracovní semináře jsou orientovány na zkvalitňování konkrétních dovedností potřebných pro zlepšování činnosti jednotlivých profesních skupin, ve veřejné správě na posilování dovedností pracovníků jednoho či více organizačních útvarů zabezpečujících příbuzné aktivity. V úřadech územní samosprávy se takto často provádí proškolování pracovníků zaměřené na osvojování aplikace nových zákonů a podzákonných právních norem. Prostřednictvím seminářů se ve firmách i úřadech veřejné správy objasňují některé závažnější problémy dotýkající se dlouhodobějšího zaměření aktivit většího počtu organizačních útvarů. Z pedagogického hlediska se podíl mezi pracovními a běžnými semináři obvykle projevuje ve skutečnosti, že v případě workshopů výklad většinou provádí vedoucí pracovník příslušné organizační jednotky, zatímco na semináře jsou navíc zváni specialisté na profesní a celoživotní vzdělávání, kteří organizačně působí na vysokých školách a na specializovaných pedagogických pracovištích. V době, kdy je řízení velkých společností a velkých úřadů územní samosprávy stále častěji založeno na implementaci cílů stanovených ve strategických rozvojových plánech, na významu nabývá organizování „kulatých stolů“. Jedná se o vzdělávací formu, která bývá nejčastěji uplatňována v době, kdy se hodnotí výsledky dosažené v určité etapě realizace strategického plánu. „Kulaté stoly“ tudíž představují širokou výměnu názorů a stanovisek mezi pracovníky firmy či úřadu, dalšími odborníky z praxe a specialisty na profesní a celoživotní vzdělávání. Rozvoj systémů „vzdělávání ve firmě“ a „vzdělávání ve službě“ představuje novou dimenzi pedagogických aktivit, do nichž jsou dnes vysoké školy stále častěji zapojovány. Neoslabuje však v žádném případě jejich primární poslání. Obecně se v celé Evropě zvýšila angažovanost univerzit a dalších vysokých škol v posilování souboru znalostí a dovedností potřebného pro hospodářský sektor a pro veřejnou správu. Současně byly vyprofilovány programy bakalářského, magisterského a doktorského studia tak, aby účinněji než dříve odpovídaly na konkrétní požadavky a potřeby praxe. Je zřejmé, že v následujících letech budou nastíněné trendy dále rozvíjeny. Reálně se dá předpokládat, že se takováto angažovanost vysokých škol v rozvoji profesního vzdělávání pro veřejnou správu a pro podnikatelský sektor v dalších letech může ještě více posílit. ADRESA: Prof. PhDr. Karel Lacina, DrSc. Univerzita Pardubice Fakulta ekonomicko-správní Ústav veřejné správy a práva Studentská 84 532 10 Pardubice e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 44 CELE DZIAŁALNOŚCI SZKÓŁ WYŻSZYCH W SPOŁECZEŃSTWIE: NIEKTÓRE KWESTIE POLSKIE Krystyna Duraj-Nowakowa Akademia Świetokrzyska im. Jana Kochanowskiego Abstrakt: W Polsce od X/2005 r. obowiązuje zreformowana Ustawa o szkolnictwie wyższym, która dobrze precyzuje strategiczne i taktyczne cele tego szkolnictwa dla służenia potrzebom społecznym. Jednym z głównych problemów szkół wyższych jest troska o jakość procesów edukacji i jej skutków. Wiążą się te kwestie bardzo ściśle z posiadaniem kadr naukowo-dydaktycznych zdolnych osiągać wysoko zamierzone cele poznawcze, społeczne i pedagogiczne. Słowa kluczowe: cele edukacji w szkołach wyższych, wymagania społeczne wobec szkół wyższych, jakość kształcenia 1. Dla facylitacji rozwoju społeczeństwa cele stawiane przed szkolnictwem wyższym formułowane mogą być różnorako. Obowiązująca od 2005 r. nowa ustawa o szkolnictwie wyższym mówi, że do podstawowych zadań uczelni należy kształcenie studentów, prowadzenie badań naukowych i/lub twórczej pracy artystycznej, przygotowanie kandydatów do samodzielnej pracy naukowej, dydaktycznej lub artystycznej, kształcenie uzupełniające i specjalistyczne oraz rozwijanie i upowszechnianie kultury narodowej oraz postępu technicznego, jak też szerzenie wiedzy o i w społeczeństwie a także dbałość o zdrowie i rozwój fizyczny studentów. Jednak w ujęciu funkcjonalnym systemowo wystarczy stwierdzić, że przed każdą uczelnią stoją trzy zadania główne: 1) szeroko pojęte kształcenie – od Io poziomu wyższego zawodowego licencjatu, przez IIo magisterskie (z uwzględnieniem uzupełniającego, np. podyplomowego) aż do IIIo doktorskiego (bądź to na drodze sformalizowanych studiów doktoranckich, bądź też w ramach indywidualnej pracy doktorantów). W związku z tym uwzględniać należy także samokształcenie nauczycieli akademickich i innych pracowników szkół, skutkujące zdobywaniem wyższych stopni i tytułu naukowego; 2) prowadzenie niezależnej działalności naukowej oraz opiniodawczej i opiniotwórczej; podkreślenia wymaga tu wymóg niezależności, czyli autonomii gdyż wykonywanie komercyjnych prac badawczych, choć niezwykle ważne dla działania uczelni, nie należy jakoby do jej zadań strukturalnych; 3) funkcjonowanie jako regionalnego centrum kulturotwórczego (który to termin obejmuje też kulturę techniczną). Obecnie działa prawie 400 wyższych szkół w Polsce, ale tylko połowa posiada uprawnienia do prowadzenia studiów magisterskich, pozostałe zaś to szkoły licencjackie oraz – najniższe organizacyjnie – zaledwie zawodowe. W szkołach wyższych w Polsce kształci się ok. 2 mln studentów. 2. W 2005 r. przyjęto strategiczne cele rozwojowe uczelni. Zaliczono do nich m. in.: • kształtowanie wizerunku uczelni łączącej tradycje akademickie z postawami innowacyjnymi w procesie • dydaktyki, nauki i kształtowania sylwetki absolwenta odpowiadającej wymogom globalizacji życia społecznego i gospodarczego; • poprawę jakości kształcenia zapewniającą staranne przygotowanie specjalistów z konkretnych dziedzin • nauki oraz utrzymanie formalnego oraz osobowościowego i merytorycznego prestiżu wyższego wykształcenia; • ukształtowanie podstaw rozwoju kadrowego uczelni przez intensyfikację badań naukowych, współpra• cę z krajowymi i zagranicznymi ośrodkami naukowymi, rozwój publikacji i wyposażenia uczelni zapewniającego prawidłowy przebieg badań naukowych i procesu dydaktyki (realizacja tych celów powinna prowadzić bowiem do uzyskiwania z czasem uprawnień do nadawania stopnia naukowego doktora przez te wydziały uczelni, które spełnią określone kryteria); • nowelizowanie prawa o szkolnictwie wyższym w taki sposób, aby: uczelnie poszczególnych sektorów i • typów miały jednoznaczne kryteria warunków funkcjonowania i rozwoju określane ustawowo; obywatele mieli rzeczywiste warunki swobodnego wyboru uczelni publicznej lub niepublicznej, przy zapewnieniu przez organy państwowe tworzenia i wspierania systemów indywidualnej pomocy finansowej i organizacyjnej dla studentów (art. 70 Konstytucji RP); • znacznie większe i bardziej wszechstronne wykorzystanie osiągnięć informatyki w nauce i dydaktyce. W celu realizacji tych założeń podjęto decyzje o charakterze instytucjonalnym uczelni niepaństwowych. 3. Jednym z najważniejszych problemów uczelni wyższych jest kształtowanie pozytywnego wizerunku naszych uczelni polskich w świadomości środowiska akademickiego i szerzej – w świadomości społecznej. Musimy promować „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 45 zachowania akceptowane przez środowisko akademickie i całe społeczeństwo, a eliminować niezgodne z przyjętymi normami. Powinniśmy oczywiście szanować tradycję, ale równocześnie znaleźć miejsce na innowacje i nowe rozwiązania, które lepiej dostosowałyby treść i zakres usług edukacyjnych do indywidualnego rozwoju i potrzeb gospodarki. Kolejny problem do rozwiązania to stworzenie prawnych podstaw rozwoju sektora uczelni niepaństwowych – równego dostępu do środków na badania naukowe i pomocy stypendialnej dla naszych studentów. 4. W sprawie kadry potrzeba sporo czasu, zwłaszcza w przypadku tzw. usamodzielniania pracowników naukowych. Powszechna jest obecnie na niektórych kierunkach 2,3-etatowość. Zatrudniamy też profesurę zagraniczną co sprzyja wymianie doświadczeń i młodszych kadr pomocniczych. Najważniejsze cele bieżące dotyczą przeobrażonego kształtu ustawy Prawo o szkolnictwie wyższym, organizowania konferencji na temat jakości kształcenia, sporządzania diagnoz funkcjonowania i założeń dalszego rozwoju uczelni wyższych. Zagadnienia te są niezwykle ważne, często wymagają sformułowania dokładnie przygotowanych wniosków, a także pogłębionych badań. Kwestie te są istotne i prowadzą ponadto także do innych jeszcze rozważań nie ograniczania rozwoju uczelni wyższych. Potrzebna jest rzetelna diagnoza funkcjonowania i rozwoju szkolnictwa wyższego. 5. Mamy ważne instytucje, oprócz Rady Głównej Szkolnictwa Wyższego jeszcze Komisję Akredytacyjną. W myśl ustawy powstała Rada Główna Akredytacyjna i obligatoryjny system kontroli jakości. To może napawać nadziejami na doskonalenie, gdyż pomoże wyłowić przypadki szkół, w których proces naukowo-dydaktyczny wymaga jeszcze usprawnień. Środowisku akademickiemu zależy na tym nie mniej niż wszystkim innym, którzy z troską myślą o naszym szkolnictwie wyższym. Obok tego powszechnego systemu akredytacji działają także systemy społeczne, które wskażą najlepszych. Rolą szkół wyższych jest realizacja misji wysokiego poziomu nauczania i prowadzenia badań oraz takie kształcenie młodzieży, aby opuszczając mury uczelni była ona w stanie wejść w życie zawodowe i sprostać rosnącej konkurencji, a szkoły dobrze wypełniały te funkcje. BIBLIOGRAFIA: [1] Barański A., Rozwadowska-Skrzeczyńska J.: Szkoły niepubliczne: przepisy i wyjaśnienia stanu prawnego na dzień 1 maja 1996 r. WSiP, Warszawa 1996. [2] Duraj-Nowakowa K.: Modelowanie systemowe w pedagogice. WN WSP, Kraków 1997 a, ss. 393. [3] Duraj-Nowakowa K.: a) Nauczyciel: kultura – osoba – zawód. Wyd. „Mediator” i WSU, Kielce 2000 b, ss. 304, b) Toż, wydanie II tamże, 2002 c, ss. 304. [4] Duraj-Nowakowa K.: Źródła podejść do pedagogiki: zarys problemów. Wyd. ŚSW, Kielce 2005, ss. 272. [5] Duraj-Nowakowa K.: Nauczyciele akademiccy w procesie kształcenia pedagogów u progu reformy systemu edukacji (red.). Of. Wyd. „Impuls”, Kraków-Łowicz 1999, ss. 474. [6] Duraj-Nowakowa K.: Modernizowanie pedeutologii akademickiej. Wyd. AŚ i KTN, Kielce 2003 b, ss. 273. [7] Duraj-Nowakowa K.: Integrowanie komponentów dydaktyki szkoły wyższej i pedeutologii. „Studia Pedagogiczne AŚ” 2006, t. 16, ss. 215. [8] Goćkowski J. (red.): Patologia i terapia życia naukowego. Wyd. „Universitas”, Kraków 1994. [9] Kruszewski K. (red.): Przemiany szkolnictwa wyższego u progu XXI wieku. Wyd. WSH, Płock 1999. [10] Pachociński R.: Oświata XXI wieku: kierunki przeobrażeń. Wyd. IBE, Warszawa 1999. [11] Przyborowska B.: Szkolnictwo niepubliczne w Polsce. Wyd. UMK, Toruń 1997. [12] Wnuk-Lipińska E.: Innowacyjność a konserwatyzm: uczelnie polskie w procesie przemian społecznych. Wyd. ISP PAN, Warszawa 1996. ADRESA: Prof. Zw, dr. hab. Krystyna Duraj-Nowakowa Akademia Świetokrzyska im. Jana Kochanowskiego 30-348 Kraków, Roweckiego 21 m. 33 tel./fax 012 266 24 22 [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 46 SEKCE 1 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 47 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 48 „SPOLOČENSKÁ ZODPOVEDNOSŤ FIRIEM A VYSOKÝCH ŠKÔL ZA ROZVOJ REGIÓNU“ ∗ Miroslav Mečár, Marcel Kordoš, Naďa Štefková, Kvetoslava Kováčová Trenčianska univerzita A. Dubčeka Abstrakt: Článok sa zaoberá objasňovaním pojmu spoločenská zodpovednosť firiem a vysokých škôl v rámci regionálneho rozvoja, ktorý sa stáva novým fenoménom súčasného globálneho podnikania a manažmentu. Jedná sa o nový trend v činnosti veľkých i malých firiem, ale aj univerzít priemyselne vyspelých štátov. Na Slovensku a v tranzitívnych krajinách ide o nový aspekt, ktorý bude v živote úspešných firiem zohrávať významnú úlohu v blízkej budúcnosti. SZF sa opiera o tri piliere: ekonomický, sociálny a environmentálny, t. j. firma, ako aj vysoká škola, podľa tohto pohľadu funguje s ohľadom na triplebottom-line (trojitá výsledovka) – tri druhy aktivít SZF. SZF je vo fáze realizácie označovaná ako firemná filantropia. Rozhodujúcim prvkom v diskusii o SZF sú stakeholders (zainteresované subjekty). Abstrakt: Article deals with the idea of corporate and university social responsibility in terms of regional development taht has been becoming a new phenomen of present global business and management. The issue is a new trend that needs to be taken into account by all big and small entreprises as well as universities if they want to be sucessful in a new global economy. CSR deals with three main pillars: econimic, social and enviromental. It means that the firm a s well as the university work with respect to the tripple-bottom-line – three kinds of CSR activites. In the phase of execution the CSF is marked as a company philantropy. The main subjects in the CRS discusion are stakeholders. Kľúčové slová: Spoločensky zodpovedné podnikanie, transparentnosť, korupcia, morálka, filantropia, zainteresované subjekty, regionálny rozvoj. Key words: corporate social responsibility ,transparency, coruption, morality, phylantropy, stakeholders, regional development. HISTÓRIA VZNIKU SPOLOČENSKEJ ZODPOVEDNOSTI FIRIEM V EURÓPE Hlavnou príčinou vzniku myšlienky spoločensky zodpovedného podnikania bola otázka, ako dobre podnikať. Znamená to, že je potrebné podnikať tak, aby z procesu podnikania mal prospech čo najširší okruch ľudí. Za novodobé začiatky spoločensky zodpovedného podnikania (SZP - SZF) sú považované 50-te roky 20. storočia, keď sa myšlienky zodpovedného podnikania dostali do odbornej literatúry pre manažérov. Preto sa všetky dovtedajšie definície SZP opierali o manažérsky vzor. Najväčšie zmeny v ponímaní SZP nastali vďaka turbulentným sociálnym zmenám v spoločnosti a rozvoju spoločenských vied koncom 60-tych a 70-tych rokov 20.storočia. V tomto období vzniklo veľké množstvo definícií SZP, ktoré sa už oveľa menej opierali o postavenie manažéra v korporácií. Spoločenská zodpovednosť podnikov sa zameriavala na interakciu medzi firmou a socio-ekonomickým systémom. V 80-tych rokoch sa záujem preniesol z teoretickej úrovne na praktickú. Dôležitosť sa kládla na empirický výskum spoločensky zodpovedného podnikania. Pôvodné definície sa začali štiepiť a začali vznikať rôzne alternatívne koncepty, ako sú napríklad spoločenská výkonnosť podnikania, etika podnikania, verejná politika, teória stakeholderov. V roku 2002 bol v Amerike prijatý zákon (Sarbanes - Oxley), ktorý kladie dôraz na transparentné narábanie s finančnými údajmi, na reportovanie o aktivitách firmy, na prevenciu konfliktu záujmov a na auditorovenie všetkých týchto činností. SZP podrobne zadefinuje ISO norma 26 000, ktorá má byť publikovaná v roku 2008. Prvá pracovná verzia bude zverejnená v roku 2007. ISO normu 26 000 pripravuje Švédsky inštitút pre normovanie a Brazílska asociácia technických noriem. ∗ príspevok je čiastkovým výstupom výskumnej úlohy KEGA č. 3/4237/06 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 49 DEFINÍCIE SZP „SZP je kontinuálny záväzok podnikov správať sa eticky, prispievať k udržateľnému ekonomickému rozvoju, a zároveň prispievať k zlepšovaniu kvality života zamestnancov, ich rodín, rovnako ako lokálnej komunity a spoločnosti ako celku“ (INTEGRA). Pojem Spoločenská zodpovednosť firiem vyjadruje vzťahy podniku so všetkými svojimi zainteresovanými účastníkmi: vlastníkmi-investormi, zamestnancami, úradmi verejnej správy, dodávateľmi, konkurentmi, komunitami, zákazníkmi atď. V júli 2001 vydala Európska komisia celý dokument tzv. Zelenú knihu, ktorá vysvetľuje, čo všetko sa pod pojmom SZP skrýva. Podľa Zelenej knihy je SZP „dobrovoľné integrovanie sociálnych a ekonomických záujmov do každodenných finančných záležitostí a interakcií s firemnými stakeholdermi.“ Pojem SZP nie je zatiaľ jednoznačne vymedzený a teda ponúka rôzne možnosti interpretácie jeho definícií. Aktuálne definície SZP sa opierajú o princípy: nestrannosti, angažovanosti, aktívnej spolupráce so zainteresovanými subjektami a transparentnosť. Tiež sa vyznačujú spoločnými charakteristikami, akými sú: univerzálnosť, dobrovoľnosť, zameriavajú sa na aktívnu spoluprácu so zainteresovanými subjektami (stakeholders), vyjadrujú záväzok prispievať k rozvoju kvality života. VZNIK SZP NA SLOVENSKU Myšlienka spoločensky zodpovedného podnikania začala prenikať na Slovensko spolu s nadnárodnými korporáciami v 90-tych rokoch 20. storočia. Od polovice 90-tych rokov minulého storočia sa SZP venovali a venujú viaceré mimovládne organizácie. Najdôležitejšími sú Centrum pre filantropiu, o.z. PANET, Nadácia Integra, Nadácia Pontis, Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy a Inštitút zamestnanosti. Každá z nich sa venuje len určitej téme, ktorá spadá pod široký pojem spoločensky zodpovedného podnikania. V roku 2004 iniciovala nadácia Pontis vznik neformálneho združenia Business Leaders Fórum, ktoré združuje firmy hlásiace sa k princípom spoločensky zodpovedného podnikania. Od roku 2005 je Inštitút zamestnanosti členom nadnárodnej spolupráce cema-net. V rámci tejto spolupráce sa venuje aj téme spoločensky zodpovedného podnikania. STRATÉGIE SZP NADNÁRODNÝCH FIRIEM NA SLOVENSKU Hlavným záujmom malých a aj veľkých firiem je vygenerovať zisk. Nástrojom na dosiahnutie tohto prvotného cieľa je SZP. Umožňuje im dosiahnuť stabilitu na trhu a následne sa udržať v lokálnom prostredí. SZP prispieva nie len k ochrane životného prostredia, ale aj k rozvoju kvality života obyvateľov Slovenska. Zahraničné podniky si svoju stratégiu SZP na Slovensko prinášajú z materskej firmy. Aktivitami sa ľahko prispôsobujú potrebám Slovenska, jednotlivým regiónom, sociálnym skupinám, ako i miestnej komunite. U väčšiny nadnárodných firiem na Slovensku je na významnom mieste záujmu filantropia a charita. Firmy podporujú školstvo, zdravotníctvo, kultúru, handicapované a sociálne marginalizované skupiny. Treba si však uvedomiť, že táto oblasť je síce pre firmy a spoločnosť najviditeľnejšia, ale zďaleka nie najhlavnejšia. PREČO BYŤ SPOLOČENSKY ZODPOVEDNOU FIRMOU Ak sa zamýšľame nad touto otázkou, tak vidíme, že dnes už nemôže byť prvotným cieľom firmy iba zisk. Aj firmy už pochopili, že ak okrem generovania zisku pridajú aj záujem o celkové fungovanie spoločnosti a životné prostredie, prinesú tak úžitok nielen firme, ale aj celej spoločnosti. Vďaka ich snahám a zveľaďovaniu spoločnosti a životného prostredia firmy získajú zvýšenie reputácie ale aj produktivity práce zamestnancov a tým sa vygeneruje prvotný cieľ - finančný zisk. Benefity ktoré prináša firmám SZP: • umožňuje manažovať riziká (zodpovedný prístup prejavujúci sa v manažovaní ľudských zdrojov, v kontrole kvality produktov a environmentálnych štandardov prejavuje tým, že firmu chráni pred nákladnými súdnymi spormi a z toho vyplývajúcich poškodení firemného mena/značky) • pomáha zvyšovať zisky (od zodpovedných firiem spotrebitelia radšej nakupujú) • pomáha znižovať náklady (tlak vyvíjaný na efektívne využívanie zdrojov) „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 50 • • • • • • zvyšuje dlhodobý potenciál firmy (pomocou SZP podporuje ťažšie merateľné podmienky rastu, ako je goodwill, motivácia zamestnancov pracovať v danej organizácii, priazeň miestnych obyvateľov a samosprávy) podporuje inováciu (stimuluje inovatívne myslenie a postupy riadenia) pomáha firmám udržať si legitimitu (SZP vníma firmu ako člena spoločnosti, ktorá sa skladá z stakeholderov. Firma by so všetkými mala viest otvorený dialóg, ktorý by mal presvedčiť o správnosti konania firmy) pomáha pri budovaní dôvery a značky (reputácia, dôvera, značka - vďaka SZP si firma buduje „dobré meno“) umožňuje lepší manažment ľudských zdrojov (prístup k odmeňovaniu, zosúladenie pracovného a súkromného času, kariérny prístup, tréningy a vzdelávanie, politiku boja proti diskriminácií ) zvyšuje príťažlivosť pre investorov (investičné fondy si radšej vyberajú príležitosti podľa finančných, ekonomických, sociálnych, environmentálnych a etických faktorov, pretože kritéria SZP pre nich znamenajú istoty a bezpečnosť trvalej neudržateľnosti firmy) AKÉ SÚ PREJAVY SZP V PRAXI? O konkrétnych prejavoch spoločenskej zodpovednosti sa zvykne hovoriť v troch rovinách - ekonomickej, sociálnej a environmentálnej. Ekonomickou rovinou sa rozumejú opatrenia prijaté na obmedzenie korupcie, podporu transparentnosti, implementáciu princípov dobrého riadenia firmy, posilnenie ochrany duševného vlastníctva, skvalitnenie a zvýšenie bezpečnosti produktov a služieb, utuženie vzťahov s investormi či zákazníkmi. V sociálnej rovine môžeme vidieť všetky filantropické aktivity a firemné dobrovoľníctvo, darovanie času a know-how neziskovým organizáciám, ale aj skvalitnenie zamestnaneckej politiky, podporovanie zdravia a bezpečnosti zamestnancov, rozširovanie možností ich vzdelávania a rekvalifikácia, zamestnávanie občanov z menšinových alebo znevýhodnených skupín, garantovanie rovnosti príležitostí mužov a žien, ale aj jednoznačné odmietnutie detskej práce. V tretej oblasti environmentálnej - nájdeme aktivity, ktorými firmy zavádzajú ekologickú výrobu, investujú do technológií, venujú sa ochrane prírodných zdrojov alebo sa snažia o povzbudenie ekologickej firemnej kultúry. SZP POMÁHA PREDÁVAŤ Správanie spotrebiteľov sa mení a prieskumy poukazujú na to, že spotrebitelia sú postupne ochotní nakupovať viac od zodpovedných spoločností. Výskum spotrebiteľského správania uskutočnený v Dánsku v roku 1997 poukázal na fakt, že 52 % dospelej populácie sa domnieva, že spotrebiteľské bojkoty sú dobrým spôsobom ako vyjadriť nesúhlas so správaním sa firmy (Pruznan, P.: "Theory and practice of business ethics in Denmark" v L. Zsolnai - editor The European Difference: Business Ethics in the Community, CBS, 2003). Firmy, ktoré sú dodávateľmi pre väčšie korporácie, musia dodržiavať ich normy zodpovedného podnikania. Prihlásením sa k spoločenskej zodpovednosti sa zvyšuje tlak na efektívne využívanie zdrojov, čím sa podporuje úspora energií a materiálov. Týmto dochádza k značnému poklesu nákladov na výrobu. Dôkazy o ekologickej efektívnosti spoločensky zodpovedného podnikania sú taktiež známe. V roku 2002 spoločnosť KPMG vo Veľkej Británii implementovala komplexnú ekologickú politiku v piatich oblastiach: voda, odpad, papier, energia a transport. Podľa Svetovej banky (CSR and Multi-stakeholder dialogue) už po jednom roku získala spoločnosť úspory vo výške 250 000 libier! SZP, IMIDŽ A INOVÁCIE Spoločensky zodpovedné podnikanie pomáha zvyšovať dôveru a budovať dobré meno firmy, čím z dlhodobého hľadiska prispieva k zvýšenej hodnote značky, trhových podielov a lojalite zákazníkov. Podnikateľský subjekt má predpoklady stať sa atraktívnejším a príťažlivejším pre investorov. Investičné fondy si častejšie vyberajú investičné príležitosti podľa kombinácie finančných, sociálnych, environmentálnych a etických faktorov, pretože kritériá spoločensky zodpovedného podnikania pre nich znamenajú garanciu bezpečnosti a dlhodobej udržateľnosti firmy. V štátnych objednávkach sa čoraz častejšie objavujú normy zodpovedného podnikania definujúce požiadavky na pracovné podmienky a ochranu životného prostredia. Od marca 2001 obsahuje napríklad francúzsky zákon o verejnom obstarávaní medzi podmienkami uzatvárania zmluvy aj články preferujúce sociálne a environmentálne aspekty. Dnes sa dá konstatovat, že do legislatívy viacerých európskych krajín sa dostávajú aj zvýhodnenia, podporujúce zodpovedné podnikanie. Napríklad v Holandsku funguje už viac ako desať rokov daňový systém zvýhodňujúci financovanie projektov, ktoré sú ohľaduplné k životnému prostrediu – například využívanie veternej a slnečnej energie. Spoločensky zodpovedné podnikanie stimuluje taktiež inovatívne myslenie a postupy riadenia, čím tiež prispieva k zvýšenej konkurencieschopnosti firmy. Zodpovedný prístup, prejavujúci sa v manažovaní ľudských zdrojov, v kontrole kvality produktov a environmentálnych štandardov, chráni firmu aj pred nákladnými súdnymi spormi a škodami na mene značky. POVINNOSŤ A DOBROVOĽNOSŤ Vhodné nastavenie legislatívy, transparentné podnikateľské prostredie a rastúce očakávania zainteresovaných skupín môžu spoločensky zodpovednému podnikaniu pomôcť. Nevyriešia však všetko. Záležať bude aj na etike, morálke a ochote firiem. Dobrovoľné rozhodnutia, ktoré prispievajú k zlepšeniu stavu spoločnosti, k čistote životného prostredia a „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 51 k rešpektovaniu záujmov zainteresovaných subjektov, budú vždy vítané. Dôležité je, aby neostali v deklaratívnej podobe, ale boli sprevádzané konkrétnymi aktivitami. Spoločenská zodpovednosť nemá za cieľ nahradiť dodržiavanie zákonov a noriem. Splnenie medzinárodne uznávaných noriem, prihlásenie sa ku etickým či iným kódexom a všetky spoločensky zodpovedné aktivity, sú nadstavbou rešpektovania platnej legislatívy, ktoré by malo byť samozrejmosťou. Efekt prínosov SZP môže totiž byť v prípade prekročenia zákona pri podnikaní (niekedy už i pri podozrení z porušenia) podstatne nižší ako očakávame. Vo Veľkej Británii sa pozerajú na spoločenskú zodpovednosť firiem ako na možnosť alebo spôsob, akým môžu podnikatelia prispieť k riešeniu veľkých sociálnych a environmentálnych problémov v komplikovanom a čoraz viac globalizovanom svete. Podnikanie vytvára pracovné miesta, bohatstvo a tovary a služby, ktoré očakávame, preto potrebujeme spoločnosti prosperujúce a úspešné. Ale tiež záleží na tom, aby si firmy boli vedomé dopadu svojho pôsobenia na spoločnosť a svet v ktorom žijeme. Chceme, aby maximalizovali prínosy pre životné prostredie a komunity a minimalizovali svoje negatívne vplyvy. Spoločenská zodpovednosť firiem nie je iba o filantropii. Ak má byť výsledkom trvalý príspevok k zlepšeniu sveta v ktorom žijeme, napríklad znížením chudoby alebo zvýšením ochrany prírody, musí byť v záujme samotných spoločností, aby sa správali spoločensky zodpovedne. To znamená, že firmy musia mať takéto konanie obsiahnuté priamo v srdci svojho podnikania. Je to aj v záujme ich dlhodobej konkurencieschopnosti. Jedným z najdôležitejších aktív každej spoločnosti je jej reputácia. Trvá veľmi dlho, kým si dôveru vybudujete, ale vo veľmi krátkom čase sa o ňu dá prísť. Existuje veľmi veľa dôkazov, že verejnosť si čoraz viac uvedomuje, akým spôsobom si spoločnosti počínajú doma alebo vo svete. Zákazníkov dnes zaujíma, či firmy dodržiavajú etické hodnoty, ako sa správajú k svojim zamestnancom, klientom alebo dodávateľom. Spoločenská zodpovednosť je o reálnych situáciách v živote. Jedným z príkladov je Iniciatíva etického obchodovania (ETI). Tá spája firmy, mimovládne organizácie a odbory, aby zlepšila životné podmienky chudobných pracujúcich vo svete. V Británii podporujú rozvoj skúseností v oblasti spoločenskej zodpovednosti cez CSR Academy - Akadémiu spoločenskej zodpovednosti firiem. Jej cieľom je fungovať ako katalyzátor integrácie spoločenskej zodpovednosti do dennej podnikateľskej praxe. Sme presvedčení, že iniciatívy ako táto akadémia, pomáhajú stimulovať kreativitu a inováciu, ktorú už toľko firiem prináša do boja so sociálnymi a environmentálnymi výzvami dneška. Na začiatku roka sa britský týždenník The Economist zamýšľal v súvislosti so Svetovým ekonomickým fórom v Davose nad zmyslom pojmu Corporate Social Responsibility - CSR. Celý problém SZP zhrnul do dvoch protichodných tvrdení, z ktorých každé má svojich priaznivcov, ale aj odporcov: • Manažéri nemajú právo používať firemné prostriedky na riešenie problémov, ktoré sa priamo netýkajú rozvoja firmy. Tým vlastne poškodzujú svojich akcionárov alebo vlastníkov. Ak chcú tak robiť, nech to robia za peniaze z vlastného vrecka. • Spoločnosť sa nesmie zameriavať iba na maximalizáciu zisku, ale na jeho optimalizáciu. Aktivity, ktoré nesúvisia priamo s jeho tvorbou, vytvárajú potrebný imidž spoločnosti a tým sú nepriamo lepšie hospodárske výsledky, vrátane zhodnotenia akcií na burzách. O ČO VLASTNE IDE "Spoločenská zodpovednosť firmy sa prejavuje integráciou pozitívnych postojov, praktík či programov do podnikateľskej stratégie na úrovni jej najvyššieho vedenia," hovorí Tomáš Nejedlo, výkonný riaditeľ organizácie Business Leaders Forum, ktorá v Českej republike združuje podniky za účelom presadzovanie etiky v podnikaní a ich dobrého "občianstva". Skúsenosti ukazujú, že firmy, ktoré sa k SZP hlásia, v praxi dobrovoľne a nad rámec platných zákonov uplatňujú v ekonomickej oblasti princípy dobrej správy spoločností, odmietajú korupciu, venujú sa budovaniu dobrých vzťahov so zákazníkmi, spotrebiteľmi, s dodávateľmi... V sociálnej oblasti ide zasa o starostlivosť a bezpečnosť pracovníkov, ich ďalší rozvoj, vytváranie podmienok na vyváženosť ich pracovného a osobného života, o zabezpečenie rekvalifikácií prepustených zamestnancov na ich ďalšie uplatnenie. V environmentálnej oblasti sem patrí prihlásenie sa a plnenie normy ISO 14 000, zmenšovanie negatívnych dosahov na životné prostredie, ochrana prírodných zdrojov a podobne. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 52 Odborníci v literatúre uvádzajú, že praktikovanie spoločenskej zodpovednosti firiem prináša podnikom a organizáciám najmä tzv. nehmotné aktíva, ktoré sú však pre ne rovnako dôležité ako finančné zdroje alebo zásoby. Do výpočtu "ziskov" z SZP patrí aj posilnená dôveryhodnosť k firme, zvýšená lojalita a produktivita zamestnancov, odlišnosť od konkurencie, znížené riziko bojkotov a štrajkov i priame finančné úspory, spojené s ekologickou praxou. EURÓPSKE SNAHY Iniciatívy na podru spoločenskej zodpovednosti firiem vznikajú na rôznych úrovniach. O rozšírenie tohto hnutia sa usiluje tak OSN ako aj Európska únia. V roku 1996 vznikla CSR Europe (http://www.csreurope.org/). Jej cieľom je propagovať hnutie, poskytovať poradenstvo, ponúkať vzdelávanie v tejto oblasti, zhromažďovať poznatky a príklady tzv. najlepšej praxe. Má šesťdesiatpäť firemných členov (medzi nimi napríklad IBM, Johnson & Johnson či Volkswagen) a osemnásť partnerských organizácií. Spoločenskú zodpovednosť podnikov akceptoval aj lisabonský summit Európskej rady v roku 2000 a o rok neskôr vydala Európska komisia „Zelenú knihu“, venovanú tejto téme (http://europa.eu.int/eur-lex/en/com/gpr/2001/com2001_0366en01.pdf). Neskôr sa uskutočnil celý rad nadväzujúcich akcií. Uskutočnilo sa štrnásť konferencií CSR Business Marathon, ktoré mali za cieľ osloviť viac ako pol milióna predstaviteľov komerčnej sféry. Pre verejnosť by mali byť tento rok dostupné aj výsledky okrúhlych stolov, ktoré sa usporiadali na túto tému pod hlavičkou Multistakerholder Forum, kde sa stretávajú zástupcovia zamestnávateľských a podnikateľských zväzov, odborov a mimovládnych organizácií. Bolo o čom diskutovať, pretože názory na SZP sa stále ešte veľmi rozchádzajú. Niektorí predstavitelia presadzujú záväzné štandardné správanie, iní iba vykazovanie činností, spojených so spoločenskou zodpovednosťou podnikov, napríklad vo výročných správach korporácií, iný je pohľad na prax veľkých spoločností a iný malých firiem a podobne. SZP NA SLOVENSKU Aj na Slovensku sa zaoberáme SZP. V danom okamžiku sa k tejto téme veľa diskutuje na rôznych fórach. Diskusiu vedú najmä silné spoločnosti z oblasti telekomunikácií, farmácie, bankovníctva, ale aj pivovary, či tabakové firmy, ktoré tradične potrebujú vysielať do spoločnosti pozitívne signály o svojej značke. Niektoré firmy sa však odmietajú venovať špeciálne SZP. Podľa ich názoru zamestnaneckú politiku riešia ich personálne oddelenia, na filantropiu majú svoje nadácie či dlhodobo fungujúce komunitné programy a na ekologické otázky zase vlastných špecialistov či partnerov. Koncept SZP bez problému prebrali najmä spoločnosti, ktoré majú svoje materské firmy na Západe alebo v USA. Aj na svojich internetových stránkach prezentujú vlastnú spoločenskú zodpovednosť. Napríklad Citigroup považuje za svoju spoločenskú zodpovednosť rozvoj komunity, darcovstvo a filantropiu. Podrobne má program SZP, teda svoje piliere sociálnej zodpovednosti, spracované cementárenská firma Holcim Slovensko. Zaväzuje sa v ňom k trvalo udržateľnému rozvoju, k občianskej zodpovednosti, spoločenskej angažovanosti, podnikateľskej etike, ale aj k tomu, aby bola firma ľudským a zodpovedným zamestnávateľom a profesionálnym partnerom pre svojich zákazníkov. Tento trend nastúpila aj Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Fakulta sa citi byť spoluzodpovedná za formovanie regiónu, za výchovu mladých ľudí a budovanie vzdelanostnej spoločnosti na Slovensku. Nielen teoretickými prístupmi, ale aj v praxi riešením projektov, sa chce podieľať na vybudovaní prosperujúceho trenčianského regiónu. Je to dlhodobá úloha, ktorá sa prejaví až po niekoľkých rokoch. LITERATÚRA: [1] ČOBEJOVÁ, E. CSR – sporná módna skratka. Týždeň, 2006. [2] Konferenčný seminár Stratégie Connecting: Ako vytvoriť vlastný CSR program. Materiály konferencie, Bratislava, 15. novembra 2006. [3] BALÁZS, J. K. Spoločenská zodpovednosť. Domino fórum, 28. 06. 2006. [4] KOLEKTIV. Spoločensky zodpovedné podnikanie. Bratislava : Nadácia Integra, 2005. [5] KOLEKTIV. Napŕíč společenskou odpovědností firem. Kladno : AISIS, 2006. www.e-trend.sk, www.hnonline.sk [6] ADRESA: doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc. Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianska univerzita A. Dubčeka Študentská 1, 911 50 Trenčín [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 53 Ing. Kvetoslava Kováčová Katedra ľudských zdrojova a pers. Manažmentu Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov TnU AD kováč[email protected] Ing. Marcel Kordoš, PhD. Katedra verejnej správy TnU AD [email protected] Ing. Naďa Štefková Katedra verejnej správy Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov TnU AD [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 54 MOŽMOSTO FONANCOVÁNÍ ROZVOJE ŠKOLSKÝCH ZAŘÍZENÍ Marie Šimonová Technická univerzita v Liberci Abstrakt: Tento příspěvek se zabývá problematikou získávání finančních prostředků zajišťujících dostatečné krytí rozpočtu školských zařízení, potřebného nejen pro udržení stávající kvality vzdělávání, ale i pro jejich další rozvoj. V úvodní části popisuje základní druhy jednotlivých zdrojů financování a jejich bližší specifikaci. Druhá část příspěvku je věnována praktickému výzkumu zaměřenému na instituce a jejich pohled na různé aspekty týkající se získávání finančních prostředků. Závěrečná část je zaměřena do oblasti specifikace adekvátní výše příspěvku na studium z pohledu cílové skupiny příjemců vzdělávacích akcí. Klíčová slova: Další vzdělávání, distanční vzdělávání, Evropské strukturální fondy, projekt, příspěvek na studium, řádné studium, akreditované studijní programy, neziskové organizace, školy a školské instituce, komerční vzdělávací instituce, grantové programy, komunitární programy, grant, dotace, sponzoring, veřejná zakázka ve výzkumu a vývoji, vzdělávací programy. Finanční výsledky každé organizace jsou determinovány úspěšností produktů či služeb, které organizace vytvářejí a nabízejí svým zákazníkům. Základním produktem školského zařízení je vzdělávací akce. Zajištění finanční výkonnosti takovéto organizace je úzce spjato s plánováním a kontrolou finanční úspěšnosti jejích vzdělávacích akcí. Zaměříme-li se na oblast dalšího vzdělávání, pak lze říci, že proces plánování zahrnuje analýzu různých variant vzdělávacích kurzů, rozhodování o konečné nabídce kurzů a vytváření konsistentního plánu realizace nejvýhodnějšího portfolia kurzů, které umožní organizaci či jejím dílčím organizačním jednotkám dosažení plánem stanovených cílů. Proces kontroly slouží k ověření míry shody mezi skutečně dosaženými a plánovanými výsledky a tam, kde je to nutné, k zavedení korektivních opatření k zajištění plnění plánovaných cílů. Významné postavení v procesu rozhodování o konečné nabídce vzdělávacích kurzů mají rozpočty. Tuto oblast upravuje § 18 Zákona č. 111/1998 o vysokých školách. Slouží k ověření optimální alokace zdrojů a finanční úspěšnosti kurzů. Rozpočty hrají důležitou roli i v rámci procesu realizace kurzů, kdy ukazují managementu, jaké úkoly a cíle se od něj během procesu realizace očekávají. V rámci kontroly plní rozpočty funkci srovnávací základny, vůči které se porovnávají skutečně dosažené výsledky. Reporty porovnávající plánované a skutečné výsledky slouží jako zpětná vazba, která je velmi potřebná, neboť umožňuje identifikovat problémy, které omezují plnění cílů, a přijímat korektivní opatření k zajištění plánovaných cílů. Schválený rozpočet vymezuje finanční rámec pro činnosti organizace a tvoří bázi pro kontrolu její výkonnosti. Každá organizace se musí rozhodnout, jakou chce mít strukturu rozpočtů a jakou funkci mají rozpočty v organizaci mít. Základním předpokladem správné koncepce systému rozpočtování je respektování konkrétních externích a interních podmínek dané organizace. Kde ale prostředky potřebné k naplnění rozpočtu získat? Každá organizace má několik základních možností. V následujícím textu se budeme zabývat možnostmi získání finanční podpory z různých zdrojů a jejich specifikací. Grant je peněžní částka poskytnutá podniku nebo organizaci. Granty se často nazývají peníze „zdarma“, protože z grantu není nutné platit úroky a pokud jsou splněny podmínky grantu, není nutné peníze vracet, ale ve skutečnosti je proces zpracování žádosti o grant velice náročný. Z pohledu investovaného času a interních zdrojů firmy na zpracování žádosti a jejích podkladů rozhodně „zdarma“ není. Granty lze získat buď v rámci Komunitárních programů nebo je poskytuje přímo Evropská komise - její ředitelství, v rámci vyhlašovaných výzev stanoveným příjemcům. Příjemcem mohou být veřejné či soukromé subjekty - university, podniky, zájmové skupiny, neziskové organizace, ve výjimečných případech také jednotlivci. Poskytovatelem podpory grantových projektů ze státních prostředků, kterých se účastní vysoké školy, je Grantová agentura České republiky a Grantová agentura Akademie věd ČR. Instituce či jedinci, kteří získají finanční prostředky pomocí grantů zaměřených na distanční vzdělávání, usilují o vytváření studijních opor, investují do proškolování a vyvíjejí maximální snahu proměnit alespoň z části představu „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 55 o distančním studiu v kvalitní řízené sebevzdělávání. Zmiňovaná distančnost a její míra totiž nespočívá pouze v existenci a v počtu studijních opor, ale i v jejich kvalitě a v promyšlené koncepčnosti celého studia, včetně detailně propracovaného systému logistiky a odborně vyškoleného zajišťujícího personálu a tutorů. Za dotaci se považují bezúplatná plnění přímo nebo zprostředkovaně poskytnutá podle zvláštních právních předpisů, ze státního rozpočtu, státních finančních aktiv, Národního fondu, ze státních fondů, z rozpočtů územních samosprávných celků na stanovený účel. Za dotaci se rovněž považují bezúplatná plnění poskytnutá účetním jednotkám na stanovený účel ze zahraničí z prostředků Evropského společenství nebo z veřejných rozpočtů cizího státu a granty poskytnuté podle zvláštního předpisu. Dotací se rovněž rozumí prominutí části poplatků, pokud to právní předpis umožňuje a příslušný orgán stanovil prominutou část poplatků za dotaci. 1 Za předpokladu, že rozpočet bude vzhledem k potřebě nárůstu výkonů a jejich kvality trvale reálně navyšován, nebude nárůst prostředků ze státního rozpočtu poskytován plošně, což znamená, že navyšování rozpočtu nebude využito přímo na zvýšení normativu. Navýšené prostředky na vzdělávací činnosti budou přidělovány na rozvoj konkrétních vzdělávacích aktivit, u nichž budou jasně specifikovány kontrolovatelné výstupy, nebo budou odvozeny přímo od výstupních parametrů tak, aby docházelo k efektivnímu využívání poskytovaných státních prostředků, což je možné považovat za implicitní navýšení normativu na studenta. Jinou formou účelové podpory, otevřenou i pro vysoké školy, je poskytnutí veřejných prostředků ve veřejné zakázce ve výzkumu a vývoji (příjemce provádí výzkum a vývoj pro potřeby poskytovatele, který je jediným uživatelem jeho výsledků). Postupně se rozšiřuje forma podpory organizací pomocí sponzoringu. Existují neziskové oblasti, kde je získání takové podpory již poměrně běžné. Bohužel se ale jedná především o masové a populární akce, které sponzorům přinášejí značný propagační efekt. Je daleko jednodušší sehnat sponzory na sportovní zápas, hudební nebo divadelní festival než na poradenské či školící středisko. Postupně se však objevují sponzoři i v některých méně atraktivních oblastech neziskových činností. Podle zkušeností ve světě je nutné očekávat, že výrazné rozdíly v atraktivitě pro sponzory nejsou výjimečné a pokud je může někdo vyrovnávat, tak je to stát. Organizace mají také možnost využít zvýhodněné půjčky. Jedná se o půjčky, u kterých komerční věřitelé nevyžadují od dlužníků běžné záruky. Dlužníci obvykle získají určité výhody v oblasti záruk a úrokových sazeb. Podmínkou půjčky může být platba velice nízkých nebo žádných úroků. V některých případech je možné zajistit odklad splácení půjčky. Zvýhodněné půjčky představují výhodnou formu financování podnikání, protože za velice příznivých podmínek můžete získat vysoké finanční částky. Jsou poskytovány vládou a místními úřady. Tyto půjčky mohou pomoci začínajícím podnikům a organizacím, které nejsou schopné zajistit požadovanou úroveň záruk. Jsou často považovány za poslední možnost získání finančních prostředků v případě, že ostatní způsoby financování selhaly. Organizace žádající o zvýhodněnou půjčku musí splňovat podmínky v několika klíčových oblastech. Téměř ve všech případech musí předložit konkrétní projekt s jasně stanovenými termíny splnění jednotlivých fází projektu. Stejně jako v případě grantů nelze udělit organizaci půjčku pokud neprokáže, že do projektu hodlá investovat také vlastní finanční prostředky. Dalšími příjmy organizace mohou být výnosy z majetku, jiné příjmy ze státního rozpočtu, ze státních fondů, z Národního fondu a z rozpočtů obcí a krajů, výnosy z doplňkové činnosti a příjmy z darů a dědictví. Vlastní finanční prostředky získává organizace především ze stanovených poplatků za studium, neboli školného. Zaměřme se nyní konkrétně na výzkum mezi institucemi zabývajícími se dalším a celoživotním vzděláváním na straně jedné a příjemci vzdělávání na straně druhé a jejich postoj k opatřením zajišťujícím dostatečné finanční zdroje nutné pro naplnění rozpočtů poskytovatelů vzdělávání. Následující výzkum je zaměřen na získávání finančních prostředků pomocí grantů. Dotazováno bylo celkem více než 30 různých druhů institucí, které se zabývají celoživotním a dalším vzděláváním v České republice. Grafické zpracování výsledků a jejich interpretace jsou součástí následujícího textu. Převážnou část oslovené skupiny tvořily veřejné vysoké školy (více než 70 %). Přibližně jednou čtvrtinou byly zastoupeny soukromé vysoké školy. Neuniverzitní instituce tvořily cca 11 % z celkového počtu 17 institucí, které byly ochotny zúčastnit se tohoto dotazníkového šetření. Celkem bylo osloveno více než 30 institucí. 1 § 26 odst. 4 Vyhláška č. 505/2002 Sb., kterou se provádějí některá ustanovení zákona č. 563/1991 Sb., účetnictví, ve znění pozdějších předpisů, pro účetní jednotky, které jsou územními samosprávnými celky, příspěvkovými organizacemi, státními fondy a organizačními složkami státu. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 56 Do kolika projektů jste v současné době zapojeni jako koordinátoři? 0 projektů 1 projekt 2 projekty více projektů Graf. č. 1: Koordinace projektů Jako koordinátor nejsou do žádného projektu zapojeny dvě instituce, jeden projekt řídí čtyři instituce. Pět institucí uvedlo, že je koordinátorem dvou projektů a zbylé instituce (6) řídí více než dva projekty. Do kolika projektů jste zapojeni jako partneři? 0 projektů 1 projekt 2 projekty více projektů Graf č. 2: Partnerství v projektech Z hlediska partnerství v projektech převládající většina dotazovaných institucí (10) uvedla, že spolupracuje na více než dvou projektech. Do dvou partnerských projektů je zapojena pouze jedna instituce, tři instituce se podílí jako partneři na jednom projektu a do žádného partnerství v rámci projektů nejsou zapojeny dvě instituce. Jedna neuniverzitní instituce neuvedla na tuto otázku odpověď. Jakou maximální částku se Vám podařilo v rámci projektu získat? do 10 tisíc EUR 11 - 25 tisíc EUR 26 - 40 tisíc EUR 41 - 55 tisíc EUR více Graf. č. 3: Čerpání financí v rámci projektů Jako maximální částku, kterou kdy šetřené instituce pomocí projektu získaly, označilo 50 % více než 55 tisíc EUR. Další nejčastější odpovědí 25 % dotázaných je 11 – 25 tisíc EUR, každá další odpověď získala shodný počet procent – 8,33 %. Na tuto odpověď však nedokázalo pět institucí odpovědět vůbec. V návaznosti na předchozí otázku 68,75 % respondentů udalo, že využívá možnosti čerpání prostředků z Evropských strukturálních fondů. Zbytek institucí této možnosti nevyužívá. Jako nedostatečné informace o možnostech čerpání finančních prostředků pomocí projektů vnímá 37,5 % dotázaných institucí. Zbytek uvádí, že má informace o těchto možnostech dostatečné. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 57 Součástí uvedeného dotazníkového šetření byla také otázka, zdali si instituce najímají na zpracování projektů externí agenturu, nebo si projekty zpracovávají samy. Z odpovědí vyplynulo, že absolutně všechny dotazované instituce zpracovávají své projekty samy. Žádná z oslovených institucí nezastává názor, že by se situace ČR po vstupu do EU v oblasti čerpání grantů zhoršila nebo nezlepšila. Téměř čtvrtina institucí však nezaujímá žádné stanovisko. Více než 75 % institucí je však přesvědčeno, že je možnost čerpání finančních prostředků lepší. Dotazník obsahoval také několik otázek na strukturu použití vybraných druhů dotací z hlediska krytí autorského honoráře, pilotního kurzu a přípravy studia. Tyto otázky však byly pro zúčastněné instituce natolik těžké k zodpovězení, že částečnou odpověď uvedly pouze čtyři instituce. Vysvětlením nedostatečných odpovědí, především v oblasti struktury použití dotací, může být také nevyjasněnost kompetencí, ke které v České republice v současné době dochází a to především z důvodu nedostatečně zpracované legislativy. Ve skutečnosti mohou být nezisková centra dotována nadřízenou organizací, v tomto případě vysokou školou, nebo univerzitou. Odpovědi veřejných vysokých škol, soukromých vysokých škol a neuniverzitních institucí se v základu nijak zvlášť nelišily. Nedostatečné čerpání finančních prostředků nepramení jen z nezájmu institucí o tuto možnost financování, ale také z často nedostatečně zpracovaných projektů, které instituce předkládají. Mezi nejčastější nedostatky předložených projektů patřily v minulých letech podle MPSV vedle formálních chyb (chybějící podpisy či povinné přílohy) například obecné a nelogické zpracování projektu, špatně zvolené a nekvalitně definované cílové skupiny, nejasné popisy klíčových aktivit nebo volba aktivit neoprávněných, nadsazený rozpočet, především v oblasti osobních nákladů a podobné nedostatky. Druhá část výzkumu byla zaměřena na studující v různých studijních programech celoživotního a dalšího vzdělávání. Zastoupení dotazovaných studujících v jednotlivých studijních programech Ekonomika a management Podniková ekonomika a management Kurz ped. přípravy pro vychovatele Školský management Kurz ped. přípravy pro učitele odb. výcviku Specializační studium spec. ped. Kurz řízení kvality soc. služeb Graf č. 4: Struktura dotazovaných studujících Největší část dotazovaných (26 %) tvořili studující denního bakalářského studia Ekonomika a management ze soukromé vysoké školy Škoda Auto. Druhou nejsilnější skupinu (24 % tvořili studenti kombinovaného studia Podniková ekonomika na Technické univerzitě v Liberci. Další skupiny dotazovaných byly zastoupeny studenti různých nediplomových kurzů organizovaných Centrem dalšího vzdělávání na TUL. Dotazníky vyplnilo celkem 176 studujících ze sedmi různých studijních programů. Převážná většina respondentů (66 %) studuje z důvodu zájmu o obor, druhou nejčetnější skupinu tvoří studující s jiným důvodem studia (14 %). Jako jiný důvod uváděli studující doplnění kvalifikace, podmínku studia k výkonu funkce (např. ředitele školy), osobní rozvoj, nezaměstnanost, postup do vyšší platové třídy, možnost získání zaměstnání ve studovaném oboru, profesní růst. Z příkazu zaměstnavatele studují převážně respondenti v Kurzu pedagogické přípravy pro učitele odborného výcviku. Na doporučení zaměstnavatele studuje nejvíce studentů z kurzu Specializačního studia speciální pedagogiky. Nejpočetnější skupina dotázaných (58 %) je přesvědčena, že je správné na studium připlácet. 20 %, tj. 35 respondentů si myslí, že příplatky na studium správné nejsou a celých 22 % neví. Zajímavé je, že respondenti z bezplatných studijních programů nejvíce ovlivnili skupinu odpovědí „ne“, zatímco odpovědi „ano“ těch respondentů, kteří na studium připlácejí, tvoří ve všech případech majoritní procentuální podíl odpovědí. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 58 Z celkového počtu dotázaných si 38 % si myslí, že je výše poplatku za jejich studium přiměřená. 22 % respondentů za studium neplatí. Tuto skupinu tvoří pouze se dvěma výjimkami studenti Podnikové ekonomiky a managementu. Nespokojeni s poměrem výše poplatku a obsahu studia jsou z 59 % studující Školského managementu. Tato odpověď může souviset s tím, že studující v tomto kurzu studují převážně z legislativních nařízení plynoucích ze zákona 561/2004 Sb., ne ze zájmu o obor. Studium pro ně může být „nutným zlem“. Pro 38 % dotázaných je placené studium kvalitnější. Další dvě skupiny odpovědí jsou zastoupeny 31 %. Odpověď „ne“ zvolila většina respondentů z nediplomových kurzů, naopak studující v diplomových programech se ve většině případů přikláněli k odpovědi „ano“. Přestože 52 % dotázaných studujících uvedlo, že objem a kvalita získaných znalostí jsou pro ně důležitější než výše školného, nelze přehlížet podstatnou část 43 % odpovědí, ve kterých respondenti uvádějí, že výše školného je pro ně směrodatná. Mezi jiné důvody, které vedou k volbě druhu studia patří vhodný poměr mezi poplatkem za studium a kvalitou studia, osobní ambice nebo dosažené vzdělání. Platíte školné sami nebo vám připlácí zaměstnavatel? za studium neplatím hradím si studium sám/sama zaměstnavatel mi přispívá do 50 % zaměstnavatel mi přispívá více než 50 % zaměstnavatel hradí celé mé studium Graf č. 5: Platba školného Studium si hradí samo 64 % dotázaných. Skupinu 22 % respondentů, kteří za studium neplatí tvoří studující Podnikové ekonomiky a managementu. 59 % respondentů kurzu Školského managementu a 100 % respondentů kurzu Řízení kvality sociálních služeb z celkového počtu 19 odpovědí uvedlo, že zaměstnavatel hradí celé studium. Jaké nejvyšší školné za akademický rok byste byli ochotni zaplatit? méně než 13 tis. 13 až 16 tis. 16 až 20 tis. 20 až 24 tis. více než 24 tis. Graf č. 6: Maximální školné Částka menší než 13 tis. Kč za akademický rok je adekvátní pro 54 % z celkového počtu dotázaných. 17 % respondentů by bylo ochotno zaplatit 13 až 16 tisíc Kč ročně a 18 % dotázaných by bylo ochotno zaplatit více než 24 tis. Kč za akademický rok. Tuto odpověď však uvedli v převážné většině studující soukromé vysoké školy Škoda Auto. Z nediplomových kurzů neuvedl částku nad 20 tisíc ani jeden respondent. 100 % respondentů z kurzu Specializačního studia speciální pedagogiky uvedlo jako nejvyšší částku méně než 13 tisíc Kč. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 59 Za jakých podmínek byste byli ochotni platit takto vysokou částku? hrozící ztráta zaměstnání kariérový postup v zaměstnání platový postup v zaměstnání rekvalifikace - možnost změny zaměstnání jiné důvody Graf č. 7: Podmínky pro maximální školné Na tuto otázku mohli respondenti uvést více alternativních možností. 28 % tvořili shodně odpovědi, že výše zvolenou maximální částku školného by byli studující ochotni platit v případě kariérového nebo platového postupu v zaměstnání. 20 % uvedlo jako důvod rekvalifikaci a 19 % hrozící ztrátu zaměstnání. Mezi jiné důvody patřila možnost sociálního začlenění. Z uvedených odpovědí vyplývá mimo jiné nízká motivace zaměstnavatelů k financování dalšího vzdělávání svých zaměstnanců. To může být způsobeno absencí daňových úlev a dalších zákonem stanovených zvýhodnění nebo účelovou specifikací příspěvků. Jak je zřejmé, výše poplatku za studium se pohybuje spíše v nižších částkách, které odráží skutečnost, že si studující v převážné většině případů hradí studium sami a nejsou ke studiu kromě několika zákonných výjimek nijak nuceni. Cena studia tak odráží motivaci dalšího sebevzdělávání. Vyšší poplatky za studium jsou přípustné, pokud student získá nejen zvýšení kvalifikace, ale zároveň diplom (titul). Závěrem lze konstatovat, že vzdělávací instituce si v poslední době již poměrně zvykly na využívání grantů jako jedné z forem financování rozvoje. Východiska efektivního získávání finančních prostředků a jejich alokace lze spatřovat také ve snížení nákladů přechodem na jiné formy vzdělávání, jako jsou například stále více využívaný e-learning nebo blended learning. Dalším východiskem je možnost výběru poplatků za studium, avšak instituce musí pečlivě zvážit jejich adekvátní výši. Z globálního hlediska je jistě nutností neustálá motivace zaměstnavatelů, kteří by se alespoň částečně podíleli na úhradě nákladů spojených se studiem jejich zaměstnanců. Přes všechny problémy, se kterými se financování školských zařízení v poslední době potýká je nutné říci, že tržní systém a narůstající konkurence nejen tlačí na snižování nákladů v poměru k objemu výstupu těchto institucí, ale také vedou ke stále vyšší kvalitě nabízených vzdělávacích produktů. ADRESA: Ing. Marie Šimonová Technická univerzita v Liberci Centrum dalšího vzdělávání Hálkova 6 461 17 Liberec tel: +420 485 355 110 fax: +420 485 355 101 email: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 60 VÝZNAM MARKETINGOVEJ STRATÉGIE ZAMERANEJ NA IMIDŽ VZDELÁVACEJ INŠTITÚCIE Milan Jedlička Žilinská univerzita v Žiline Abstrakt: Špecifikácia filozofických východísk pre tvorbu stratégie vo vzdelávacích inštitúciách rozhodujúce segmenty tvoriace komunikačné prostredie vzdelávacích inštitúcií - tvorba marketingovej stratégie a marketingového mixu vo vzdelávacej inštitúcií. Abstract: The specification of philosophical starting points for strategy making in educational organizations – the most decisive segments which create communicational environment of educational organizations – marketing strategy and marketing mix making in educational organizations Kľúčové slová: Vzdelávanie, vzdelávacia inštitúcia, marketingový manažment, marketingová stratégia, marketingový mix Key words: Education, educational organization, marketing management, marketing strategy, marketing mix ÚVOD Existencia a rozvoj trhovej ekonomiky v celosvetovom meradle v najvyspelejších krajinách výrazne ovplyvňuje každú oblasť v konkrétnom štáte. Toto konštatovanie či už v pozitívnom, ale taktiež v negatívnom zmysle platí takisto pre školstvo, respektíve pre rôzne vzdelávacie inštitúcie existujúce a fungujúce v danom sociálnoekonomickom systéme. Riešenie tejto problematiky je teda nielen oprávnené, ale najmä dôležité. Predmetný príspevok sa preto bude zaoberať filozofickou a koncepčnou prípravou možnosti aplikovania marketingových manažérskych prístupov vo vzdelávacích inštitúciách. Hlavným cieľom príspevku je vytvoriť základný rámec pre formovanie a implementovanie marketingovej stratégie potrebnej na zvyšovanie pozitívneho imidžu vzdelávacej inštitúcie. Pochopiteľne tento cieľ bude mať všeobecný charakter a bude mať najmä metodickú hodnotu pre následné využívanie manažérskych aktivít v konkrétnom subjekte. Je teda nevyhnutné, aby sa jednotlivé odporúčania a úlohy prispôsobili do konkrétnejšej podoby tak, aby zodpovedali priamo vybranej vzdelávacej inštitúcii. FILOZOFICKÉ VYMEDZENIE PROBLEMATIKY Riešenie tejto problematiky je v súčasnosti veľmi populárne a spoločensky žiadané z viacerých dôvodov. A práve preto treba vymedziť základné filozofické tendencie súvisiace s predmetnou problematikou minimálne v týchto rovinách: • v rovine vymedzenia významu a konkrétneho postavenia fungujúceho školstva v trhovej ekonomike, • v rovine určenia a uvedomenia si rozhodujúcich prekážok a nedostatkov, ktoré bránia zásadnejšiemu rozvoju, • v rovine možností a schopností využitia marketingovej stratégie vo vzdelávacej inštitúcii, • v rovine vnímania a chápania imidžu v súčasnej spoločenskej praxi, • v rovine hľadania, nachádzania a uplatňovania nových komunikačných nástrojov a postupov v oblasti vzdelávania so špecifickým zameraním na imidž. V prvom rade je si potrebné uvedomiť, že školstvo má základný a nenahraditeľný význam pre akúkoľvek spoločnosť a pre jej sociálnopsychologické formovanie a rozvoj. No na to, aby v plnej miere plnilo predošlé konštatovania, treba analyzovať a vo vhodnej miere rešpektovať a implementovať viaceré skutočnosti: • každý štát si musí vytvárať jasne definovanú stratégiu na fungovanie a rozvoj školstva, pričom táto stratégia musí mať jasne definované rozhodujúce a podporné úlohy a aktivity smerujúce k ich plneniu, • táto stratégia musí byť časovo rozsiahlejšia a musí preto tvoriť konsenzuálny prienik viacerých spoločenských a politických prúdov, aby sa dosiahla kontinuálnosť, a aby nedochádzalo k neustálym úpravám či zásadnejším zmenám, • takáto stratégia sa logicky musí stať východiskom a azimutom pre vzdelávacie inštitúcie, aby sa dosiahla „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 61 • • • vzájomná komunikačná rovnorodosť a v konečnom dôsledku potrebný synergický efekt, z iného pohľadu musia tieto inštitúcie rešpektovať jednotnú a synergicky pôsobiacu funkčnú a rozvojovú líniu, no na druhej strane musí stratégia vytvárať dostatočnú voľnosť a prostredie pre uplatňovanie špecifických a nekonvenčných prístupov jednotlivých subjektov, tak ako ekonomika, tak aj školstvo je neoddeliteľnou súčasťou trhovej ekonomiky, a teda musí popri určitým špecifikám takisto rešpektovať túto skutočnosť, predošlé konštatovanie ešte zdôrazňuje fakt, že sme sa stali súčasťou Európskej únie, kde je trhová ekonomika primárnym legislatívnym a konatívnym princípom, čiže naše približovanie či rešpektovanie takéhoto smerovania je nutné už nielen v štátnom, ale aj v európskom meradle atď. MARKETINGOVÁ STRATÉGIA A IMIDŽ Marketingová stratégia je dnes už neoddeliteľnou súčasťou marketingového manažmentu v systémovo sa rozvíjajúcich podnikateľských subjektoch. Takýto stav však rozhodne nie je bežný vo vzdelávacích inštitúciách. Obzvláštny význam má využitie marketingovej stratégie pri formovaní, budovaní, využívaní a rozvoji imidžu v akejkoľvek spoločenskej oblasti. Súčasná spoločnosť charakterizovaná najmä globalizáciou, permanentnou komunikáciou a otvorenosťou tejto komunikácie, je priamo závislá na existencii „imidžových profilov” jednotlivých subjektov. Aj preto je tento príspevok orientovaný práve týmto smerom. V prvom rade však treba konštatovať, že v spoločnosti existuje viacero objektívnych a subjektívnych dôvodov, prečo nie sú horeuvedené fakty až tak zrejmé. Za rozhodujúce dôvody možno považovať nasledovné: • príliš konzervatívne chápanie vzdelávacej problematiky či už vo vedomí bežného občana, ale taktiež v pedagogickej či riadiacej praxi, • nedostatočný celospoločenský konsenzus v oblasti fungovania a rozvíjania spojený s politikárčením, nekompetentným rozhodovaním a zameriavaním sa skôr na iné národohospodárske oblasti, • podfinancovanie celého rezortu, ktoré núti zodpovedných pracovníkov riešiť najmä operatívne úlohy zamerané na prežitie a nie na dlhodobejší rozvoj, resp. zameranie sa na partikulárne problémy ap., • nedostatočné spoločenské ohodnotenie a chápanie významu školstva celkom pochopiteľne podporuje demotiváciu a nezáujem zainteresovaných pracovníkov, ale aj študentov a všeobecnej verejnosti, • neexistencia širšej základne schopných manažérov, najmä manažérov, ktorí sa špecializujú sa na túto problematiku, atď. Na druhej strane treba aj presnejšie definovať rozhodujúce dôvody, prečo je potrebné zahájiť nielen osvetu v tejto oblasti, ale tiež prikročiť k serióznej príprave a návrhom strategického smerovania ako celého školského systému, tak aj jednotlivých vzdelávacích inštitúcií. Ide najmä o tieto: • žijeme marketingovú informačnú dobu, v ktorej je vzájomné informovanie a jeho odborné využívanie nutnosťou, no bez náležitej manažérskej prípravy a kompetentnej aplikácie môže dôjsť skôr k stratám ako ziskom, • bez strategického smerovania celej spoločnosti a následne adekvátneho strategického smerovania v akejkoľvek oblasti, nie je možné dosiahnuť žiaducu transformáciu a následne aj rozvoj, • kombinácia štátnych, verejnoprávnych a súkromných škôl vytvára fungujúce konkurenčné prostredie, v ktorom sa stane čoskoro strategické pôsobenie nevyhnutnosťou, • využívanie nových prístupov, metód, nástrojov, prostriedkov a foriem marketingovej komunikácie najmä v obchodnej praxi, je prirodzenou a dostatočne kvalifikovanou bázou aj pre vzdelávacie inštitúcie, pochopiteľne pri rešpektovaní špecifík tejto oblasti, prvoradou komunikačnou aktivitou či prepojením vzdelávacej inštitúcie s verejnosťou je existencia a pozitívne pôsobenie adekvátneho imidžu, atď. IMIDŽ A JEHO MIESTO V STRATEGICKEJ PRAXI Z pohľadu samotnej marketingovej stratégie a jej zamerania na budovanie imidžu možno konštatovať, že imidž ako dôležitý už nielen marketingový, ale celospoločenský pojem tvorí trhová predstava (obraz, vnímanie, stelesnenie ap.) spojená s konkrétnym nositeľom, ktorá vytvára celkové sociálnopsychologické vnímanie a hodnotenie jeho jednotlivých prvkov, vzťahov či celkovej existencie v konkrétnom trhovom prostredí. Pochopiteľne nositeľom imidžu môže byť viacero spoločenských prvkov. Môže ísť o určitý podnik (organizáciu), ale tiež o jedného človeka či viacero ľudí v tíme (vnímaných ako celok), pričom nemožno vylúčiť aj „objektové komunikačné prvky” (tovar, budovy, dopravné prostriedky ap.). Z hľadiska profilovania imidžu je vhodné jeho porovnanie a hľadanie vzájomných súvislostí s goodwillom. Pri takomto „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 62 porovnaní možno konštatovať, že imidž je širší pojem, no na druhej strane je temer vždy menej štruktúrovaný ako goodwill, čo súvisí s viacerými príčinami: • na tvorbe imidžu sa v konečnom dôsledku zúčastňujú hlavne faktory, ktorých komunikačná podstata a hodnota súvisí so všeobecne vyprofilovanými spoločenskými hodnotami, čiže s etikou, kultúrou, filozofiou, formálnou a právnou identitou ap., • imidžová charakteristika má svoje pramene v skôr všeobecne formulovaných spoločenských hodnotách a tieto sa potom prenášajú aj do vytvárania určitého obrazu či napomáhajú tvoriť hodnotiace kritériá ap., • imidžový názor môže vyjadriť (a vo väčšine prípadov aj tomu tak je) v podstate aj nezainteresovaný človek (napríklad ide len o názor všeobecného zákazníka, ktorý sa možno nikdy nestane spotrebiteľom, no jeho generujúci názor má v najbližšom okolí „veľkú váhu” ap.), ktorý reaguje v rámci spoločenskej komunikácie na nejaký popud ap., • imidž sa bez konkrétnej „tovarovej spotreby” omnoho ťažšie a kvalifikovanejšie vyjadruje, resp. takýto názor má nižšiu mieru informovanosti a vyššiu mieru nepresnosti, • imidž smeruje k všeobecným predstavám o skôr „neformálnych kvalitách ponuky” v súvislosti s konkrétnym subjektom či objektom, • imidž ako len „voľná predstava nezainteresovaného človeka” vonkoncom nemusí kalkulovať s viacerými racionálnymi a najmä merateľnými kritériami ako napr. cena, rozsah poskytovaných služieb, úroveň komunikácie, atď. Uvedené faktory, tak ako bolo už konštatované, majú v prvej rovine celkom prirodzene bližšie k podnikateľskej sfére v tom pravom slova zmysle, čo nie celkom korešponduje so školstvom, resp. so školstvom, ktoré je pod kuratelou príslušného ministerstva a jeho existencia a pôsobenie je dané zákonom. To však neznižuje ich význam a potrebu aplikovania aj v tejto oblasti spoločenského života. ROZHODUJÚCE SEGMENTY V SPOLOČENSKOM PROSTREDÍ Chápanie imidžu ako prirodzenej súčasti akceptácie akejkoľvek inštitúcie veľmi úzko súvisí s konkrétnym spoločenským, resp. v zúženom vyjadrení, marketingovým prostredím. Členenie tohto prostredia by malo byť originálnou aktivitou konkrétnej inštitúcie, no ak chceme predsa len vo všeobecnosti vymedziť rozhodujúce faktory, ktoré to ovplyvňujú, tak ide najmä o tieto: • vymedzenie cieľa komunikačných aktivít a od neho sa odvíjajúca šírka a hĺbka záberu pre potreby konkrétnej inštitúcie, • možnosti a schopnosti konkrétnej inštitúcie vo väzbe hlavne na vecnú a personálnu kvalitu, • výsledky aktuálnej analýzy prostredia a vymedzenie rozhodujúcich limitujúcich faktorov, • súčasný stav v oblasti imidžových aktivít v konkurenčnom komunikačnom prostredí, • stav vnímania a akceptovania imidžových aktivít v morálnej a etickej rovine v rámci celej spoločnosti ap. Vš e Mi Sp oločno sť ob ec ná v er ej no Decízna sfér a dn mo vl á y se k t d p or n á sf é r a Po Z á k a zn í k sť or Spotrebiteľ Schéma č.1: Rozhodujúce komunikačné segmenty Na schéme č.1 je vo všeobecnom vyjadrení uvedených sedem segmentov: • spoločnosť ako celok pozostávajúci zo všetkých prvkov, ktoré sa môžu a tiež nemusia zúčastňovať komunikačného procesu, teda hmotných aj nehmotných faktorov, • všeobecná verejnosť, ľudia zúčastnení aktívne alebo pasívne pri prijímaní imidžových signálov, inštitúcie „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 63 • • • • • zapojené do priamo do komunikačného procesu či kontrolne inštitúcie, alebo inštitúcie pôsobiace mimo tohto procesu, ale kritizujúce tieto aktivity ap., decízna sféra, ktorá sa priamo či nepriamo na tomto procese zúčastňuje, vytvára a ovplyvňuje podmienky a jeho následný priebeh a vývoj, napríklad ministerstvo školstva ap., mimovládny sektor, ktorý presadzuje svoju vlastnú filozofiu a iniciatívy v tejto oblasti a tvorí protiváhu štátnej politike a zabehnutým štandardom, podporná sféra združujúca účastníkov, ktorí sú vecne a procesne prepojení na jadro komunikačného procesu a jej typickými predstaviteľmi sú pedagógovia, rodičia, spolupracujúce či dodávateľské inštitúcie ap., zákazníci sú potenciálni uchádzači o štúdium, teda budúci študenti na rôznych úrovniach študijného procesu, spotrebitelia, aktívni študenti, ktorí sú priamymi a kontinuálne zapojenými účastníkmi celého procesu a sú v dvojjedinej úlohe tvorcov a zároveň aj užívateľov týchto komunikačných aktivít. Treba obzvlášť zdôrazniť postavenie a význam najcitlivejších abonentov, aktívnych študentov, ktorých charakterizuje priamočiara a vecná komunikácia. Uznávajú korektnú, jasnú a údernú komunikáciu, ktorá popisuje rozhodujúce fakty bez zbytočného balastu či obalu, práve tak, ako by to mal prezentovať eticky využívaný marketing v každodennej spoločenskej realite. K takémuto chápaniu marketingu a konkrétnej marketingovej stratégie pri imidžových aktivitách a pri tvorbe pozitívneho imidžového profilu by mali dospieť jednotlivé vzdelávacie inštitúcie. ALGORITMUS TVORBY IMIDŽOVEJ STRATÉGIE Tvorba a uplatňovanie špecifickej marketingovej stratégie zameranej na budovanie a rozvoj pozitívneho imidžu vzdelávacej inštitúcie má niektoré špecifiká, ktoré logicky vyplývajú z vymedzení uvedených v predchádzajúcom texte. Navrhovaný algoritmus, ktorý je graficky vyznačený na schéme č. 2, vyzerá na prvý pohľad ako typický návrh pre akúkoľvek organizáciu či podnikateľskú aktivitu, no v jednotlivých krokoch musí byť zakomponovaná originálnosť pre danú oblasť, ktorá celkom pochopiteľne musí rešpektovať rozhodujúce odlišnosti vzdelávacích inštitúcií. 1 2 Určenie východísk 4 Formovanie stratégie 3 Analýza súčasného stavu 5 Upresnenie strategickej podstaty 6 Implementačná dekompozícia Kontrolné opatrenia Schéma č. 2: Algoritmus tvorby marketingovej stratégie Prvý krok zameraný na určenie východísk pre samotnú tvorbu musí odpovedať najmä na tri základné otázky: • určenie všeobecného cieľa vzdelávacej inštitúcie v úzkom prepojení na jej celkovú filozofiu konkrétnejšie vyjadrenú vo vízii a misii, ďalej určenie tímu podieľajúceho sa na celom procese a vymedzenie hraničných faktorov v rámci ktorých by sa mal celý proces aktivizovať, • analýza súčasného stavu je nevyhnutným uvedomením si faktu, že bez dôkladnejšieho poznania celkového prostredia a jednotlivých prvkov a faktorov pôsobiacich v tomto prostredí nemožno na adekvátnej úrovni rozvíjať strategické iniciatívy a aktivity, • upresnenie strategickej podstaty by malo rešpektovať výsledky analýzy najmä v oblasti upresnenia hlavného či následných cieľov pre vytváranú stratégiu a následne aj výber typu stratégie, ktorý môže byť rozvojový, no taktiež udržiavací ap., • samotné formovanie stratégie je jadrom návrhu a musí jasne a vecne vyjadriť komunikačnú podstatu stratégie, jej metodickú náplň, výber nástrojov, prostriedkov a foriem, čo úzko súvisí s odpoveďami na jednotlivé otázky spojené ako s konkrétnym plánovaním, implementovaním a kontrolovaním celého procesu (viď schéma č. 3), • implementačná dekompozícia pozostáva z časového, vecného a personálneho prerozdelenia celkovej imidžovej stratégie na vykonávacie programy či plány, ktoré sú pripravené na výkon v konkrétnej komunikačnej praxi, • posledný krok zameraný na využitie kontrolnej funkcie manažmentu musí takisto jasne a vecne vymedziť ciele a manažérske postupy a prvky na zistenie výsledku a efektu celého procesu. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 64 Čo Ako Kedy Kto ? Ciele Metódy Plánovanie Cena Propagácia Miesto Logistika Implementácia Hodnota vzdelávania Nástroje Prostriedky Formy Výsledok Korekcie Kontrola Sy nergick ý efekt Schéma č. 3: Podstata manažérskeho procesu Pochopiteľne, celý proces má a musí mať jednoznačnú snahu, dosiahnuť taký synergický efekt, ktorý súvisí s určenými cieľmi a v konečnom dôsledku čo najdeterminovanejšie vyjadruje pozitívne vnímanie vzdelávacej inštitúcie v danom spoločenskom či marketingovom prostredí. MARKETINGOVÝ MIX VZDELÁVACEJ INŠTITÚCIE Vytvorenie konkrétnejšieho marketingového mixu pre vzdelávaciu inštitúciu je úloha netypická a teda aj veľmi náročná. Tak ako v prípade tvorby algoritmu celkovej marketingovej stratégie, aj v tomto prípade je nutné vychádzať zo všeobecne uznávaných prístupov, no špecifičnosť a originálnosť celého procesu treba rešpektovať ešte vo zvýšenej miere. Na schéme č. 4 je vyjadrené prepojenie štyroch základných nástrojov, ktoré sú veľmi obdobné ako vo väčšine prístupov aj v rámci typického podnikateľského prostredia. V tomto ohľade nie je až natoľko zrejmá odlišnosť. Tá sa prejavuje až v následnom členení nástrojov či techník, ktoré v rámci tohto strategického komunikačného procesu využije konkrétna vzdelávacia inštitúcia. Propagácia Cena Miesto Podpora spotrebiteľskej komunikácie Fixné náklady Situovanie Variabailné náklady Veľkosť Náklady budúcich období Horizontálna a vertikálna línia Podpora zákazníckej komunikácie Vzťahy s verejnosťou Logistika Vstupy Vnútorné väzby Výstupy Vzťahy s dodávateľmi Hodnota vzdelávania Schéma č. 4: Nástroje marketingového mixu Propagácia a cena sú základnými nástrojmi úplne zjavne, lebo najvýraznejšie vyjadrujú rozhodujúce efekty v rámci celého procesu a to sú komunikačný a ekonomický efekt. V rámci propagácie sú aktivity sústredené hlavne na štyri rozhodujúce komunikačné podsystémy a z toho vyplývajúce vzájomné väzby. Ide o podporu spotrebiteľskej a zákazníckej komunikácie a na vzťahy s verejnosťou a s dodávateľmi, nakoľko pravé tieto segmenty tvoria prevažnú väčšinu relevantných vzťahov, a teda logicky aj najviac ovplyvňujú celý komunikačný proces a konečné vnímanie imidžu vzdelávacej inštitúcie. Cena je vyjadrením nevyhnutných nákladov či už vo fixnej, alebo variabilnej rovine, resp. v súvislosti so súčasnými vynakladanými finančnými prostriedkami či s predpokladanými strategickými nákladmi, ktoré bude vzdelávacia „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 65 inštitúcia vynakladať v budúcich obdobiach. Tento nástroj má aj preto nenahraditeľnú úlohu, lebo ako jediný pracuje v prevažnej miere s merateľnými ukazovateľmi a jeho hodnotenie má relatívne objektívnu podobu. Miesto ako nástroj má významné postavenie najmä v súvislosti s priestorovým situovaním vzdelávacej inštitúcie, jeho veľkosťou a horizontálnou a vertikálnou dispozíciou. Priestorové, architektonické a nadväzujúce prepojenie s okolitým prostredím má veľmi veľký význam z hľadiska celkového hodnotenia imidžu vzdelávacej inštitúcie. Logistika je v tomto prípade takisto vysoko hodnoteným nástrojom, ktorý priamo nadväzuje na miesto. Vstupné a výstupné priestory, logická a efektívna prepojenosť interiéru a exteriéru, vyváženosť a nadväznosť vzdelávacích, administratívnych a iných podporných priestorov, ľahká orientácia podporujúca celkovú kvalitu komunikácie na neverbálnej úrovni je požiadavka, bez ktorej nemožno dosiahnuť adekvátnu kvalitu celého procesu. ZÁVER Marketingová stratégia vzdelávacej inštitúcie je celkom iste veľmi špecifickou aktivitou, ktorá je však zatiaľ najmä v podmienkach transformujúcich sa ekonomík nie príliš rozvinutá. Práve toto konštatovanie by malo byť motivátorom pre zvýšený záujem a koncentráciu manažérskych schopností a možností v jednotlivých vzdelávacích inštitúciách. Je nevyhnutné prelomiť doteraz zabehnuté stereotypy v rámci konkrétnych subjektov a vyvíjať adekvátne aktivity zamerané na tvorbu a uplatňovanie marketingových strategických prístupov zameraných najmä na oblasť budovania a rozvoja pozitívneho imidžu. Na záver tohto príspevku treba uviesť, že súvisí s riešením Grantu č.1/2579/05, „Nové trendy v marketingovom manažmente smerujúce k zvýšeniu konkurencieschopnosti podniku”. ADRESA: Doc. Ing. Milan Jedlička, PhD. Žilinská univerzita Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina, SR e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 66 SPOLEČNÝ PROSTOR PRO SOUČINNOST SE ZAMĚŘENÍM NA ROZVOJ SPOLEČNOSTI A REGIONU U VYSOKÝCH ŠKOL S PRÁVNÍ SPECIALIZACÍ (NEKONEČNÉ HLEDÁNÍ) Pavel Matoušek Právnická fakulta Univerzity Palackého v Olomouci Abstrakt: V příspěvku je popsána možná činnost škol, kterými škola může přispívat v rámci součinnosti k rozvoji společnosti a regionu. Uvedené možné činnosti jsou rozděleny do specializovaných okruhů možné součinnosti s kulturním zaměřením, sportovním zaměřením, vzdělávacím zaměřením a odborným specializovaným zaměřením dle odbornosti školy. Obecné závěry jsou dokumentovány na konkrétní činnosti vysoké školy univerzitního typu s právní specializací, kterou lze se přímo zapojit do dění v regionu a podílet se na jeho rozvoji. Forma klinické výuky vybraných právních předmětů je propojením teoretické výuky s praktickou aplikací. Výsledkem je, že absolvent ukončuje školu nejen s teoretickými znalostmi, ale i se základními praktickými zkušenostmi, s odzkoušenými dovednostmi používanými v praxi, se schopností analýzy reálné situace vedoucí k variantám řešení. Forma klinické výuky je i příspěvkem k rozvoji regionu v oblasti právní a sociální zajištěním dostupnosti poradenství, např. i pro sociálně slabé jedince. Klíčová slova: Klinická výuka, poradenství, praxe, rozvoj regionu, vzdělávání, kultura, umění, vědecké koference. Škola, obecně kterákoliv, v historii vždy byla v místě svého působení střediskem vzdělání a současně byla i kulturním centrem a jakýmsi spolutvůrcem společenského života v obci, městě, v regionu. V historii se školou se spojovala místní knihovna, ochotnické spolky, vlastivědné kroužky, národopisné soubory. Z prostředí škol vycházeli největší sběratelé národních písní, lidových zvyků, pohádek a bájí. Školy byly iniciátory a spolupořadateli jubilejních slavností, oslav, výstav a dobročinných akcí. Čím specializovanější byla odbornost zaměření výuky školy, čím vyšší byla úroveň školy, tím víc se i součinnost zaměřovala směrem specializované odbornosti. Kromě podílu na kulturním životě regionu se vysoké školy podílely na poradenské a expertní činnosti pro samosprávu obce, města, regionu, ale i společností, nadací a podnikatelských subjektů. Většinou se takto součinnostně účastnili obecně prospěšných akcí, záměrů a projektů. Je mimo jakoukoliv diskusi a polemiku, že současné školy, vysoké školy a univerzity mají z historie na co navazovat. Bohužel, někdy to vypadá, že období socialistické deformace a následně období ranné tržní nekompromisní soutěže a konkurence přetrhly kontinuitu v součinnostních akcích, ve kterých se školy spolupodílely na vývoji regionu, kterými se školy účastnily formování charakteru určitého města, oblasti, kraje. Celkový společenský vývoj současné doby zaznamenal odklon od spolkového života, odklon od dřívější přirozené chuti se sdružovat. Doba přinesla snad ve všech oblastech, tedy i ve školství, mezi pedagogy i mezi školy konkurenční vztahy. Konkurenční vztahy, kromě pozitivního vývoje vyplývajícího ze soutěže, přináší i určitý negativní dopad, a to určitý stupeň nedůvěry, napětí, stressu, což zákonitě vyústilo do snah o určitou uzavřenost, izolovanost jednotlivců, rodin, profesních skupin, ale i jednotlivých škol, na školách pak například jednotlivých kateder. Tento stav větší či menší úrovně izolacionismu je i do určité míry podporován i stále se rozšiřující a častěji užívanou elektronickou komunikací, která sice je interaktivním dialogem, ale představuje komunikaci bez přímého kontaktu komunikujících. Opět i v této oblasti se objevuje nezdravý prvek izolovanosti, izolovanosti jednotlivých účastníků komunikace. Život sám v podstatě je o soustavné spolupráci v rodině, v sociálních skupinách, pracovních uskupeních. Složitost řešených problémů, úkolů vyžaduje řešitelské týmy, součinnost a spolupráci. Odtrženost, izolovanost nepřináší řešení, většinou zkoumaný problém ještě komplikuje. V absolutní izolaci není života. Je tedy třeba proti nezdravé, nežádoucí uzavřenosti, izolovanosti působit. Je třeba přestat se dívat úzkoprse jen na problémy té naší školy, univerzity, fakulty, katedry, zabývat se problémy výuky jen na naší škole. Je třeba vnímat, že naše škola je organickou součástí života města, regionu. Studenti navštěvující školu jsou současně obyvateli města, kraje, regionu. Je nezbytné, aby škola vnímala potřeby města, regionu a reagovala na ně. Reakcí by měla být aktivní činnost školy, měly by to být akce školy, které budou vycházet ze zaměření školy, z možností školy, ale současně budou naplňovat i deklarované potřeby města či regionu. Škola musí vystoupit z izolace, ze své sebestřednosti, musí se stát aktivním prvkem v součinnosti při rozvoji města či regionu. Region deklaruje „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 67 zamýšlený směr svého rozvoje. Škola však sama se musí otevřít, sama musí dát nabídku čím chce a může přispět k rozvoji regionu a k jeho charakteristickému profilování. Tady je otevřená oblast pro kreativní činnost managementu školy dokázat zabezpečit interní potřeby školy a skloubit je s aktivním podílem na externí součinnosti při zajištění rozvoje regionu. Možností, kde škola se může aktivně projevovat a podílet se na rozvoji regionu, zapojovat se do součinnostních akcí je celá řada. Škola s právním zaměřením univerzitního typu, právnická fakulta, se může jevit jako suchopárná instituce zabývající se nudnými texty paragrafů právních předpisů, u které by se velmi těžko hledal prostor pro aktivní součinnost, pro aktivní podíl na rozvoji města či regionu. V případě Právnické fakulty Univerzity Palackého v Olomouci je možné naznačit hned několik oblasti této činnosti následně uvedených: OBLAST ODBORNÉ ČINNOSTI Hlavní úlohou školy je vzdělávání studentů v určité odborné oblasti. Odbornost školy je determinujícím prvkem i pro její činnost, kterou je většinou zapojena do součinnosti na rozvoji města či regionu. Odbornost školy ovlivňuje i nabídku akcí školy se kterými škola vstupuje do součinnosti v rámci života a rozvoje regionu. U škol s právním zaměřením by se mohlo jevit, že jejich nabídka na součinnost je omezena poptávkou po právních službách, konzultacích a poradenství. Vzhledem k tomu, že činnost, služby v této oblasti zajišťují advokátní kanceláře, kanceláře komerčních právníků, poradenské instituce, mohlo by se zdát, že školy s právním zaměřením jsou odsouzeny pouze k zajištění výuky teorie práva a nabídka v oblasti aplikace práva je pro společnost nadbytečná, městu a regionu nic nepřinese. Skutečnost však je jiná. Právnická fakulta Univerzity Palackého v Olomouci v minulosti se opakovaně setkávala s problémem, kdy absolventi právnické fakulty po odchodu ze školy naráželi při následném uplatnění na nedostatek praxe, nedostatek praktických dovedností. Právnická fakulta přijala tento poznatek a rozhodla se hledat řešení pro jeho odstranění, případně alespoň zmírnění. Jako řešení byla navržena klinická výuka. Dne 23. června 2006 schválilo Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy dvouletý projekt „Rozvoj praktických forem výuky na PF UP“. Výsledkem je v současnosti realizovaný systém klinické výuky. Jedná se v podstatě o výuku oborů práva propojenou s účastí studentů na řešení konkrétních právních problémů skutečných právních případů, na jejichž řešení se studenti podílí pod vedením zkušených pedagogů. Vzhledem k tomu, že právnická fakulta není subjektem určeným k podnikatelské výdělečné činnosti, tudíž nemůže vyhledávání klientů a případů povýšit na svou pracovní náplň, napojila se právnická fakulta na činnost neziskových, dobročinných organizací a občanských sdružení a hnutí (např. SOZE – Sdružení občanů zabývajících se emigranty, LLP – Liga lidských práv, Hnutí DUHA Olomouc), kterým pomáhá v jejich činnosti v případech, které se dotýkají právní odbornosti. Výsledkem je vyšší odborná úroveň dobročinné pomoci neziskové organizace a na druhé straně přímá účast studentů na praktickém, skutečném řešení právního problému v praxi, mimo sterilního prostředí modelových situací výuky. Klinická výuka je na právnické fakultě Univerzity Palackého v Olomouci realizována s následující specializací v následujících oborech: • Studentská právní poradna – jedná se o jednosemestrální povinně volitelný předmět, který je otevírán v každém semestru a je určený studentům 3.-5. ročníku. Podmínkou pro zařazení do tohoto předmětu je úspěšné absolvování předmětů Občanské právo hmotné a Civilní proces. Optimální kapacita předmětu je 46 studentů. Vnitřní členění předmětu je do odborných specializovaných sekcí zaměřených na: • spotřebitelské právo, • bytové právo, • obecné občanské právo a sousedské spory, • exekuce a výkon rozhodnutí • právo sociálního zabezpečení a pracovní právo • rodinné právo Náplní předmětu je poskytování bezplatné právní pomoci osobám sociálně , ekonomicky či jinak znevýhodněným. Studenti se učí při přímých setkáních s klienty umění vést řízený rozhovor, získávat a analyzovat klíčové otázky problému. Učí se vést přehlednou potřebnou administrativu k případům a současně získávají potřebné zkušenosti i z oblasti organizace práce kliniky. • Administrativně právní klinika – je dvousemestrálním povinně volitelným předmětem určeným studentům 4.-5. ročníku. Optimální kapacita předmětu je 12 studentů. Praxe i výuka se uskutečňuje v součinnosti s nevládní organizací Hnutí DUHA Olomouc. Posláním této nevládní organizace je zlepšování stavu životního prostředí a poskytování informací občanům z oblasti ekologické problematiky. Výuka je zaměřena do oblasti ochrany životního prostředí a na problémy činnosti veřejné správy ve spojení s životním prostředím. Jedná se o bezplatné poradenství v souvislosti se správním řízením např. nepovoleného kácení stromů, odstraňování nežádoucích staveb, pomoc při sepisování podání a při komunikaci s orgány státní správy. Současně studenti „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 68 • • • • poznávají i praktický provoz fungování nevládní organizace. Právní klinika uprchlického a cizineckého práva – jde o dvousemestrální povinně volitelný předmět, který je určen studentům 4. ročníku. Podmínkou přijetí je aktivní znalost anglického případně ještě i dalšího cizího jazyka. Optimální kapacita předmětu je 10 studentů. Praxe i výuka se uskutečňuje v součinnosti s nevládní organizací Sdružení občanů zabývajících se emigranty (SOZE). V rámci předmětu se dále spolupracuje s odborníky z Úřadu ombudsmana, z MV ČR, z Úřadu vlády ČR a z dalších institucí. Spolupráce se rozvíjí se stejně zaměřenou aktivitou Masarykovy univerzity v Brně. Studenti se podílejí na praktické bezplatné poradenské činnosti v uprchlických táborech na Moravě a ve Slezsku, pomáhají s přípravou a administrativou při žádostech o azyl nebo v rámci opravných prostředků proti rozhodnutím státních orgánů, účastní se pohovorů v rámci řízení o udělení mezinárodní ochrany. Současně studenti poznávají i praktický provoz fungování nevládní organizace a vykonávají i poradenskou praxi v kanceláři SOZE pod vedením zkušených pedagogů. Lidskoprávní klinika – představuje jednosemestrální povinně volitelný předmět. Je určen pro studenty 3. – 5. ročníku. Podmínkou zařazení do tohoto předmětu je úspěšné absolvování předmětů Občanské právo hmotné, Civilní proces, Rodinné právo. Optimální kapacita předmětu je 16 studentů. Výuka předmětu je rozdělena do dvou sekcí a to do sekce výkonu občanských a politických práv a do sekce ochrany soukromého a rodinného života. Sekce výkonu občanských a politických práv je zaměřena na ochranu svobodu projevu, ochranu před státními zásahy do lidské důstojnosti, na ochranu před rasově motivovaným násilím a útiskem. Sekce ochrany soukromého a rodinného života je zaměřena na ochranu práv dětí, práv pacientů, práv osob trpících duševní Na zajištění předmětu se součinnostně podílí i nezisková organizace Liga lidských práv (LLP). Praxe se uskutečňuje bezplatným poradenstvím pod vedením zkušených pedagogů, odborníků na danou problematiku. Právní klinika pro právo elektronických komunikací - svým vznikem reaguje na nově vzniklé právní odvětví – právo elektronických komunikací, vzniklé až v souvislosti s rozvojem počítačové techniky a elektronizace komunikace a přenosu informací. Předmět je jednosemestrální povinně volitelný, určený pro studenty 4. ročníku. Optimální kapacita je 10 studentů. Předmět je zaměřen jednak na ochranu práv spojených s informačními technologiemi, např. ochranu E-businessu, ochranu doménového jména. Praxe v rámci výuky probíhá formou bezplatných poradenství. Kromě poradenství se však předmět zaměřuje i na získávání informací z praxe pro hodnocení účinku a dopadu nových právních norem vydávaných pro oblast ochrany práva informačních technologií a elektronických komunikací, neboť se jedná o novou oblast práva, u které nejsou dlouhodobé zkušenosti s právní ochranou a je tudíž nezbytné dolaďovat účinnost právních norem právě dle poznatků z praxe. Právní klinika malého podnikání a neziskového sektoru je poslední právní klinikou, která je připravována a má zahájit svou výuku spojenou s praxí - bezplatnou poradenskou činností v oblasti malého podnikání a v oblasti činnosti neziskového sektoru v příštím školním roce. Poradenská činnost by měla být zaměřena na problematiku obchodního, živnostenského a daňového práva, včetně problematiky práva úpadkového. Bude se jednat o jednosemestrální předmět, otevíraný však v každém semestru, pro studenty 4. - 5. ročníku. OBLAST ODBORNĚ SPOLEČENSKÁ Takto bychom mohli označit organizování a pořádání odborných konferencí, setkání a vědeckých kongresů, ať již zaměřených na vědeckou činnost akademických a pedagogických pracovníků vysokých škol, univerzit a vědeckých institucí, nebo zaměřenou na vědeckou činnost studentů. Hlavní takovou akcí na Právnické fakultě Palackého univerzity v Olomouci jsou Monseho právnické dny, mezinárodní právnická konference pořádaná v roce 2006, které se budou v následujících letech opakovaně pořádat se zaměřením vždy na vybrané aktuální problémy práva. Předávání zkušeností, navazování součinnostních vztahů, hledání nových možných kooperačních činností a vztahů je vždy přínosem jak pro výukovou činnost školy, tak i pro vědeckou činnost a i studentské vědecké aktivity. Těmto akcím při jejich organizaci je třeba věnovat pozornost nejen po stránce odborné náplně, ale i po stránce společenského a kulturního zázemí. Účastníci nevěnují pozornost jen odbornosti a kvalitě obsahu jednání, ale i příjemnému prostředí, okolí, krajině, památkám a jiným pozoruhodnostem, které se v místě konference nachází. A může se stát, že takové odborné zasedání může být základem budoucí turistické návštěvy, strávené dovolené v regionu, který prvotně poznal tento turista jako účastník odborného kongresu. V neposlední řadě součinnostních akcí , kterými se škola, vysoká škola, univerzita může účastnit na rozvoji města, regionu, jsou historicky tradiční činnosti a akce v oblasti společenského života a kulturního života. OBLAST SPOLEČENSKÉHO ŽIVOTA V současné době nejčastěji organizovanými akcemi v oblasti společenského života, kterými se školy zapojují do dění v regionu, jsou společenské plesy pořádané buď samotnou školou nebo studentskými organizacemi působícími na škole. Většinou se jedná o klasickou formu plesu a představuje tradičně společenskou vrcholnou událost. Takovou akcí na Právnické fakultě Univerzity Palackého v Olomouci je tradiční ples Právnické fakulty. Slouží k vzájemnému „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 69 bližšímu poznání pracovníků školy, studentů i příznivců školy, jejich rodin. Je také možností pro prohloubení vztahů s představiteli partnerských institucí v regionu, v oboru a to i v mezinárodním rozsahu. Mnohé plesy již získaly takovou tradici, že se staly již nedílnou součástí společenského života města či regionu. Nekonvenční část studentů, bránící se svazujícím zvyklostem společenských tradic mnohdy pořádá různé tzv. antiplesy, tedy společenské akce volnějšího charakteru, které jsou, dalo by se říci, projevem svobodné volby, charakteristické pro současnou dobu, ve společenském životě, ve společenském vyžití. Akce svobodného projevu, protestu proti svazujícím konvencím. Jsou koloritem, kořením současné moderní doby. Určitou společenskou tradici, s moderními prvky mají i pořádané studentské majálesy a jako reakce na současné dění se vyskytují i spontánně organizované a uskutečňované happeningy se společensko politickým satirickým podtextem. OBLAST KULTURNÍHO ŽIVOTA Mnohé školy mají ve své správě a užívání prostory, které jsou využívány k výuce, ale jejich charakter je mnohdy předurčuje i k širšímu využití. Prostorné haly, chodby, sály, vestibuly v atraktivních, mnohdy i historicky významných budovách. Většinou je školy užitím, vybavením podřizují provozním potřebám výuky a klasickému provozu školy. Stačí mnohdy málo, trocha dobré vůle a fantazie a prostor se může změnit, a to i při zachování jeho užití pro normální provoz školy, na výstavní prostor. Na Právnické fakultě Univerzity Palackého v Olomouci tak byla zorganizována výstava k celoživotnímu dílu Dr. Karla Engliše. Ale lze takto vystavovat i výtvarná díla. Za určitých podmínek lze vytvořit i prostor pro pořádání koncertů. Začínající umělci, studenti uměleckých směrů, mladí hudebníci, ač se to nezdá, nemají mnoho možností pro prezentaci svého umění. Mohou pak takové akce přispět k jejich rozvoji, současně mohou zkulturnit prostředí školy a současně se mohou stát i určitým podílem na kulturním rozvoji města, regionu. Pochopitelně by se nemělo zapomínat, že nedílnou součástí kultury je i sport. Současnost však přináší mimo úroveň vrcholových sportovních výkonů do sportu určitou stagnaci, útlum. Je to opět spojeno s utlumením spolkového života, utlumením potřeb sdružovat se. Hraje tu roli i určitá pohodlnost a konzumní styl života. Přesto by se nemělo ani na tuto oblast zapomínat a každá v současné době zorganizovaná sportovní akce si zaslouží velkého uznání. ZÁVĚR Jak jsem naznačil, je velké, troufám si tvrdit, že nekonečné množství možností, jak v rámci součinnosti s vedením města, regionu, s ostatními školami v regionu, s ostatními institucemi, přispět k rozvoji města a regionu. Je nutné hledat pro součinnost stále nové a nové formy. Nelze ustrnout jen na tradičních akcích. To co je nezbytné, je chtít se zapojit do součinnosti. Je nutno, aby škola sama si uvědomila, že není izolovaným ostrovem, nýbrž, že je nedílnou součástí města, regionu a že je jejím existenčním zájmem, aby se město a region rozvíjel. Region musí jasně deklarovat své záměry, plány svého rozvoje. Škola se musí těmito záměry zabývat. Nelze čekat na výzvu. Aktivní musí být škola, svými návrhy, nabídkami na součinnost. Spolupodílí se touto aktivitou na vytváření vhodného prostředí v širším slova smyslu pro své studenty, učitele a pracovníky. Škola je povinována touto aktivitou právě jim, svým studentům, učitelům a pracovníkům, přeneseně obyvatelům regionu. Aktivita školy v součinnosti při rozvoji města či regionu je pro školu povinností. Přijat tuto součinnost, nebránit jí, podporovat ji, připojit se k ní a ocenit ji, je slušností města, regionu a jeho představitelů. („Ó, jak by bylo na světě krásně, kdyby každý věděl, co je jeho povinností a co je slušnost.“) ADRESA: JUDr. Pavel Matoušek Právnická fakulta Univerzity Palackého v Olomouci, tř. 17.listopadu 8, pošt. schránka 16, 771 11 Olomouc, e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 70 VYSOKÁ ŠKOLA AKO STRATEGICKÝ APEKT REGIONÁLNEHO ROZVOJA Marián Hrubizna, Viliam Lendel Katedra manažérskych teórií, Fakulta riadenia a informatiky, Žilinská univerzita v Žiline Abstrakt: The university like the strategic factor of development region and community is a very important them our age. It requires through SWOT analysis of university, business environment and society, what brought the following finding. Key words: celoživotné vzdelávanie, región, vysoká škola, potenciál vzdelávacej inštitúcie 1. ÚVOD V súčasnej dobe sa čoraz viac hovorí o nutnosti spolupráce vysokej školy s podnikmi pôsobiacimi v danom regióne. Existuje už len veľmi málo povolaní (ak vôbec nejaké), kde človek za celú dobu svojej ekonomickej aktivity vystačí s tým, čo sa naučil v priebehu prípravy na povolanie. Vo väčšine moderne riadených organizácií podnikové vzdelávanie je plánované a systematické. Je to neustále sa opakujúci cyklus, ktorý vychádza zo zásad politiky vzdelávania organizácie, sledujúci ciele stratégie vzdelávania a opierajúci sa o starostlivo vytvorené organizačné a inštitucionálne predpoklady vzdelávania. 2. STRUČNÁ ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU Tabuľka 1 SWOT analýza [4] Silné stránky • potenciál vzdelávacieho systému skrytý v jeho inštitucionálnom a personálnom zabezpečení (predpoklad pre naštartovanie reformných krokov v školskom aj mimoškolskom subsystéme), • rast záujmu o vzdelávanie, predovšetkým cudzích jazykov, manažmentu, IKT, ale aj o odborné vzdelávanie, • významná hodnota vzdelania ako individuálnej priority občanov, • súčasný priaznivý demografický stav, • vysoké percento vysokoškolsky vzdelaných odborníkov v učiteľskom povolaní, • nízky podiel osôb predčasne opúšťajúcich vzdelávanie bez získania kvalifikácie, • pozitívny vývoj vzdelanostnej štruktúry aktívneho obyvateľstva. Príležitosti • záujem decíznej sféry a celej spoločnosti pri dosahovaní cieľov a napĺňaní zámerov pri vytváraní vedomostnej spoločnosti, • politický dôraz na potrebu celoživotného vzdelávania ako jednej zo štyroch priorít rozvoja slovenskej spoločnosti, • celospoločenský záujem zvýšiť percento vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva, • záujem zriaďovateľov a zamestnávateľov o prepojenie systému vzdelávania s potrebami ekonomiky, • CŽV a CŽP je nepriamym nástrojom na trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti, • prevencia nezamestnanosti v regiónoch, • dynamizácia trhu práce prostredníctvom CŽV a CŽP a prispôsobovanie obsahu vzdelávania potrebám zamestnávateľov, • vytváranie funkčných partnerstiev pre rozvoj CŽV a CŽP na regionálnej úrovni, • zvyšujúca sa účinnosť spolupráce centra a regiónov v oblasti CŽV a CŽP, • tvorba vzdelávacích programov, obsahu, metód a foriem vzdelávania, ktoré zodpovedajú aktuálnym a neustále sa meniacim potrebám vedomostnej ekonomiky, • vytvorenie systému hodnotenia a certifikácie kvality vo vzdelávaní, • vytvorenie vzájomnej horizontálnej a vertikálnej priestupnosti medzi formálnym a neformálnym systémom vzdelávania, • účelné a koordinované čerpanie prostriedkov ESF na dosiahnutie cieľov stratégie CŽV a CŽP „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 71 Slabé stránky • neúplné hodnotenie kvality programov ďalšieho vzdelávania, • nedostatočná orientácia obsahu vzdelávania na rozvoj kľúčových kompetencií ako predpokladu flexibility a adaptability pracovnej sily, • stav a úroveň materiálno-technického vybavenia, • aktuálna kvalita pedagogických zborov, • spoločenský status učiteľskej profesie, • ohrozenie hodnôt vzdelania vplyvom konzumného spôsobu života, • nízky podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva na celoživotnom vzdelávaní, • uzavretosť formálneho systému vzdelávania a s tým súvisiace neuznávanie výsledkov neformálneho a informálneho vzdelávania na účel získania kvalifikácie, • absencia národnej stratégie rozvoja ľudských zdrojov, • absencia stratégie CŽV a CŽP, • nízka účasť sociálnych partnerov na formovaní obsahu vzdelávania a poskytovaní CŽP, • nedostatočné využívanie IKT vo formách ďalšieho vzdelávania a v informálnom vzdelávaní, • nízka úroveň záujmu zamestnávateľov o vzdelávanie zamestnancov, • nevyhovujúce legislatívne prostredie pre zvyšovanie účasti zamestnancov a zamestnávateľov na vzdelávaní. Ohrozenia • zotrvávanie aktuálneho stavu v systéme CŽV a CŽ poradenstva, • absencia komplexnej stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva, • nedostatočné ocenenie neformálneho vzdelávania z pohľadu spoločnosti aj zamestnávateľov, • nevyhovujúce legislatívne prostredie pre motiváciu zamestnancov a zamestnávateľov participovať na ďalšom vzdelávaní, • pretrvávanie rigidity a narastanie izolovanosti systému vzdelávania od potrieb ekonomiky, • nízky podiel HDP na vzdelávanie, • vývoj deformácií na trhu práce, ktorý bude vyžadovať len určitý typ kvalifikácie (napr. v automobilovom priemysle), • neúčinné presadzovanie stratégie pri riešení rómskej problematiky vo vzdelávaní a poradenstve, • nedostatočné legislatívne zabezpečenie uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia pre účely získania kvalifikácie, • neprijatie alebo nedostatočná implementácia stratégie CŽV a CŽP, • nedostatočná sieť a kvalifikácia kariérových poradcov v regiónoch. SR patrí k tým krajinám Európy, ktoré majú najvyššie percento mladých ľudí vo veku 20-24 rokov s ukončeným úplným stredoškolským [2]. Je však zároveň výrazne pod priemerom Európskej únie v účasti dospelých vo veku 25-64 rokov na vzdelávaní a odbornej príprave. Vzhľadom na predlžujúcu sa vekovú hranicu odchodu do starobného dôchodku a starnutie populácie, ktorá bude zvyšovať svoj podiel na aktívnej populácii, je ďalšie vzdelávanie, ako súčasť celoživotného vzdelávania, kľúčovým faktorom rozvoja slovenskej spoločnosti. Štatistika Eurostatu za rok 2005 uvádza pre SR údaj 5 % účasti dospelých (25 – 64 ročných) na akomkoľvek vzdelávaní (v posledných 4 týždňoch pred zisťovaním), pričom cieľ, ktorý má Európska únia dosiahnuť v roku 2010, je 12,5 % [3]. 3. VYUŽIŤ POTENCIÁL ŠKOLY Podpora spolupráce školy s praxou. Vytvorenie podmienok na zhodnotenie myšlienok, nápadov z vedy a výskumu vo vyššej pridanej hodnote výrobkov. Záujem udržať šikovných odborníkov na Slovensku - dať im väčšiu možnosť na sebarealizáciu. Rozvoj našich regiónov sa najčastejšie spomína v súvislosti s príchodom zahraničných investorov na naše územie. Už menej sa však hovorí o potenciáli domácich vysokých škôl a vedeckých kapacít. 4. ODPORÚČANIA A ZÁVERY a) podnikanie v oblasti vzdelávania • vytváranie nových vzdelávacích sietí (postgraduálne platené kurzy pre manažérov, maximálne jednoročné), • zakladanie laboratórií – inkubátory a technologické parky, ktoré napomáhajú podnikateľským zámerom, • pomoc UNI pri zakladaní firiem – študenti, ktorí si založili podnik, sa vracajú na univerzitu, aby konzultovali problémy a v pedagogickom procese odovzdávali skúsenosti, • inovačné programy – spätnou väzbou napomáhajú aj zmenám na univerzite. b) technologické parky • vytvárajú vzťahy medzi vysokou školou a priemyslom, • napomáhajú symbióze medzi firmami, • vysoké školy alebo firmy sa zúčastňujú vedeckovýskumnej činnosti, „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 72 • • študentom dávajú sociálne zamestnanie a dávajú im príležitosť ku kreativite, študentom poskytujú: • sociálnu kompetenciu, • kreativitu, • manažérske zručnosti, • praktické a teoretické vedomosti, • inovácie. c) spoločné projekty • pozitívne skúsenosti so spoločnými projektmi aj medzi regiónmi s rôznou úrovňou vysokého školstva a firiem. d) akreditácia a evaluácia • odporúčania pre akreditáciu a evaluáciu (vrátane sebaevaluácie), rôzne skúsenosti s týmto procesom v jednotlivých štátoch, • odporúčania pre certifikáciu pracovísk, • zvyšovať kvalitu na technických VŠ. e) mobility • zvýšiť vzájomnú mobilitu pracovníkov univerzít, študentov a pracovníkov priemyslu, • zabezpečiť tútorov pre študentov ako na univerzitách tak aj pri odbornej praxi v podnikoch, • vytvárať študentské tímy, • využívať služby IAESTE pre zabezpečenie výmenných pobytov študentov (82 štátov). 5. ZÁVER Presadzovanie celoživotného vzdelávania sa stalo jednou z najdôležitejších priorít Európskej únie. Viedli ju k tomu nasledovné dôvody: [4] • Európa postúpila smerom k vzniku spoločnosti a ekonomiky založenej na vedomostiach. Prístup k najnovším vedomostiam, motivácia a zručnosť využívať tieto zdroje v prospech seba aj spoločnosti ako celku, sú kľúčom k posilneniu konkurencieschopnosti Európy k zlepšeniu zamestnanosti a adaptability pracovnej sily, k udržaniu kvality života a európskeho sociálneho modelu. • od obyvateľov Európskej únie sa očakáva aktívna participácia na spoločenskom vývoji a dianí. Musia sa taktiež naučiť žiť v kultúrnej, etnickej a jazykovej rôznorodosti. Ide tu o schopnosť nepriamo podporovať trvalo udržateľný rozvoj a efektívne využívať odborné kapacity ľudských, intelektuálnych a materiálnych zdrojov v regiónoch podľa ich konkrétnych potrieb. Predpokladom úspešnosti postupu je spájanie rôznych subjektov a vytváranie partnerstiev na regionálnej a miestnej úrovni, pre ktorých je spoločným cieľom rozvoj celoživotného vzdelávania. Môže sa to uskutočňovať prostredníctvom už existujúcich štruktúr alebo vytváraním nových sietí. Dôležité je, aby ich aktivity priamo súviseli s potrebami jednotlivých regiónov, miest a obcí a pôsobili čo najbližšie k vzdelávajúcim sa a vytvárali rovnaké šance pre všetky skupiny obyvateľstva, poskytovali informačné a poradenské služby, spoločne vstupovali do projektov financovaných zo zdrojov Európskej únie a pod. Tieto aktivity sa musia opierať o dôkladné zmapovanie a systematicky vykonávanú analýzu aktuálnych a perspektívnych vzdelávacích potrieb jednotlivých regiónov. LITERATÚRA [1] VINCÚR, P., FIFEKOVÁ, E.: Stratégia sociálno-ekonomického rozvoja. SPRINT – vfra. Bratislava. 2005. [2] OECD: Education at a Glance. 2005. [3] Správa o vzdelávacej politike (Národná správa o napĺňaní cieľov pracovného programu Európskej komisie Vzdelávanie a odborná príprava 2010). Ministerstvo školstva SR. Bratislava. apríl 2005. [4] www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/1EBE70696A24AF87C125725F00344323/$FILE/vlastnymat.doc ADRESA: Ing. Marián Hrubizna Katedra manažérskych teórií Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina email: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 73 Ing. Viliam Lendel Katedra manažérskych teórií Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina email: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 74 MARKETINGOVÁ KOMUNIKÁCIA AKO ČINITEĽ ROZVOJA OBLASTI Jozef Strišš, Margaréta Nadányiová Žilinská univerzita v Žiline Abstrakt: Obsahom príspevku „Marketingová komunikácia ako činiteľ rozvoja oblasti“ je vysvetlenie úlohy marketingu v regióne a charakteristika jednotlivých nástrojov komunikácie vo vzťahu k rozvoju regiónu. Regionálny marketing má svoje špecifiká a medzi ne patria aj formy marketingovej komunikácie. Vychádzajú z cieľov regiónu, zameraných hlavne na postoj a správanie zákazníkov vo vzťahu k produktom regiónu. Kľúčové slová: marketing, región, marketingová komunikácia, reklama, public relations, podpora predaja Problematika marketingu miesta a regiónu je mimoriadne aktuálnou oblasťou. Špecifické črty, v ktorých sa prejavujú unikátne vlastnosti daného regiónu z hľadiska demografického, historického, kultúrneho vytvárajú opodstatnenie pre jeho ďalší rozvoj, zatraktívnenie z hľadiska obyvateľov, potenciálnych investorov, ale aj turistov, čím je možné dosiahnuť jeho ďalšie zveľadenie. Regionálny marketing predstavuje na Slovensku nový prvok pri riešení problémov daného územia, (kraj, mesto, okres), ktoré musí hľadať možnosti a spôsoby, ako sa presadiť na trhu území, čím rozumieme miesto, kde sa stretáva ponuka rôznych území s potenciálnym dopytom, v snahe zabezpečiť prosperitu územia a spokojnosť obyvateľov. Charakteristickou črtou marketingu je orientácia na zákazníka a jeho potreby. V podnikaní marketing zahrňuje rôzne techniky, prostriedky a ciele zamerané na vývoj, a ponuku produktov, určenie ich ceny, spôsobu dodania zákazníkom a výber prostriedkov komunikácie so zákazníkmi. Jadrom marketingu je zisťovanie a uspokojovanie potrieb zákazníkov. V komerčnom marketingu prebieha proces výmeny tovaru za peniaze. Procesy výmeny prebiehajú aj v územnom marketingu. Problémom je, že nie vždy je možné predmet výmeny v tejto oblasti jasne vymedziť. Predmetom ponuky marketingu územia je viac ako samotné miesto alebo dané územie. Je to príležitosť na investovanie, podnikanie alebo návštevu. Alebo iné formy ponuky, ako napr. osoby, myšlienky, inštitúcie, miesto, služby, udalosti a pod. Z uvedeného vyplýva rôznorodosť produktov – ponuky územia. V marketingu územia nehovoríme o zákazníkoch tak, ako je to v komerčnom marketingu, ale používame výraz cieľová skupina. Cieľovými skupinami môžu byť obyvatelia regiónu (jednotlivci, rodiny, manažéri), iné osoby (turisti, investori) alebo inštitúcie (banky, firmy, školy). Úlohou regionálneho marketingu je systematicky skúmať a analyzovať ich potreby. Cieľom regionálneho marketingu je, aby príslušná cieľová skupina reagovala na ponuku regiónu a na základe nej napr. zmenila miesto bývania, práce, rozhodla sa investovať do nášho regiónu a podnikať, využívať voľný čas, absolvovať štúdium alebo navštíviť región za iným účelom. „Marketing územia je nástrojom plánovania, riadenia a rozhodovania. Predstavuje súvislý spoločenský, riadiaci a na zmeny sa orientujúci proces, ktorý poskytuje možnosť účelnejšie vplývať na rozvoj územia vytváraním súladu medzi dopytom na trhu a ponukou územia, na základe využitia špecifických marketingových metód a nástrojov, ktoré vychádzajú z komerčne orientovaného marketingu, ale zohľadňujú špecifiká rozvoja a riadenia územných celkov.“ 1 Marketing územia je chápaný ako koncepcia vychádzajúca z klasického marketingu, ktorá vychádza z trhu a je orientovaná na trh, pričom využíva v podmienkach územia špecifické marketingové prístupy a metódy. Marketing územia pomáha zosúladiť špecifickú ponuku územia s dopytom po určitom prostredí. Môže byť prínosom predovšetkým pri riešení problémov súvisiacich s rozvojom a prosperitou územia. Samosprávy musia v nových trhových podmienkach hľadať možnosti a spôsoby, ako sa presadiť na trhu území, ako pritiahnuť nové firmy, podnikateľov, investorov, turistov alebo obyvateľov, ako zabezpečiť prosperitu územia, ktoré spravujú a ako zlepšiť 1 BERNÁTOVÁ M. - VAŇOVÁ A.: Marketing pre samosprávy I. Marketing území. Banská Bystrica: UMB. 2000. s. 22 ISBN 80-8055-337-8. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 75 kvalitu života jeho obyvateľov. Marketingová komunikácia predstavuje súhrn komunikačných nástrojov a ich aktívne synergické pôsobenie, ktorého cieľom je rozširovať žiaduce informácie o danom produkte, vzhľadom na regionálne ciele, charakter produktu a trhový segment, na ktorý chcú pôsobiť. Marketingová komunikácia je pojem, ktorý zahŕňa všetky aspekty vzájomného pôsobenia medzi územím a cieľovým trhom. Medzi základné techniky komunikácie v regionálnom marketingu patria: 1. reklama a propagácia, 2. osobná komunikácia, 3. podpora predaja, 4. vzťahy s verejnosťou (public relations). REKLAMA A PROPAGÁCIA Základný komunikačný nástroj, pomocou ktorého môže vedenie mesta či obce presadzovať a „zviditeľňovať“ svoje územie, je propagácia. Konkrétne ide o propagačné materiály mesta alebo regiónu. Kvalitne spracované propagačné materiály, by mali byť nevyhnutnou súčasťou vybavenia každého reprezentanta obce či mesta. To predpokladá umiestňovať propagačné materiály v informačných centrách, poskytovať ich na všetkých rokovaniach s partnermi obce, na významných verejných akciách a pod. Obsah a forma je individuálna a závisí od účelu propagácie. Propagačný materiál môže mať formu všeobecnej alebo špeciálne propagácie, ktorej cieľom je vyvolanie záujmu potenciálnych investorov alebo nových podnikateľských subjektov o obec. Svoje špecifiká majú propagačné materiály zamerané na propagáciu cestovného ruchu. Všeobecný tlačený propagačný materiál podáva obraz o obci a o jej zaujímavostiach. Je stručný, prehľadný, doplnený obrázkami a fotografiami. U špeciálnej propagácie je potrebné osloviť konkrétnu cieľovú skupinu ľudí či organizácií, ktoré tvoria samostatný segment – cieľovú skupinu. Je dôležité tieto segmenty identifikovať, poznať ich potreby a priania, a preto i pri výbere propagačných materiálov zdôrazniť tie faktory, ktorých poznanie je pre zvolenú cieľovú skupinu dôležité a zaujímavé. Príkladom špeciálneho propagačného materiálu môže byť i vkusne a zaujímavo spracovaný profil obce, ktorý okrem obrazového materiálu prináša i základné informácie o obci, jej infraštruktúre a ponuke miest na podnikanie. Príťažlivosť týchto materiálov zvyšuje výrazná grafická úprava (fotografie, náčrty urbanistických, architektonických štúdií, mapy, grafy, kresby a pod.). Tradičné propagačné materiály by mali byť tlačené ofsetovou technikou na kvalitnom kriedovom či ofsetovom papieri ťažšej gramáže. Materiály z jedného miesta by mali tvoriť jednotne upravený rad , s jednotným logom (napr. znakom mesta či obce). Na dotváranie týchto materiálov by sa mali podieľať profesionálni výtvarníci alebo agentúry. Medzi základné a tradičné propagačné materiály patrí pohľadnica, prospekty, brožúry, publikácie, mapy, štúdie, písomné informácie, výročné správy, letáky, plagáty, kalendáre, video nahrávky, ponukové katalógy (pre podnikateľov a turistov). Nestačí tieto materiály iba spracovať, ale, a to je ešte dôležitejšie, vhodne ich umiestniť, a to nielen priamo v príslušnej obci a je informačnom stredisku, ale i na vzdialenejších miestach,, ktoré navštevuj ú turisti. Medzi nové prostriedky komunikácie sa v poslednom čase zaradil internet. Internet je najostrejšie sledovaným informačným médiom súčasnosti. Okrem základných informačných údajov na príslušnom mestskom úrade sú súčasťou projektu reprezentačné www stránky jednotlivých miest a obcí. Tieto stránky nielenže charakterizujú obec a jej úrad, ale prinášajú i ďalšie zaujímavé informácie o histórii a pamiatkach, ubytovaní, udalostiach v meste, ale niekedy i o ponuke investičných príležitostí. OSOBNÁ KOMUNIKÁCIA Uplatnenie ďalšieho marketingového nástroja komunikačného mixu, ktorým je osobná komunikácia, je čiastočne obmedzené. Jej význam spočíva skôr v kladení dôrazu na zodpovedný, profesionálny prístup všetkých pracovníkov mestských a obecných úradov, vrátane pracovníkov poverených výkonom štátnej správy v danej lokalite. Rovnako možno nájsť prvky osobnej komunikácie v dobre organizovanom prístupe obce pri výbere a na rokovaní s partnermi mesta (partnerstvo), ktoré tiež zaraďujeme medzi špecifické nástroje marketingu obce. Najvýraznejšie sa osobná komunikácia prejavuje pri kontakte so zákazníkmi – návštevníkmi v informačných centrách, resp. pri návšteve pamiatok a významných miest regiónu. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 76 PODPORA PREDAJA Z klasických nástrojov podpory predaja nachádza v obci uplatnenie predovšetkým podpora prilákania zákazníkov pomocou rozličných cenových zliav, ktoré môžu mať formu nižšieho nájomného v nebytových i bytových priestoroch patriacich obci, ale i vlastné investície obce do prípravy pozemkov ponúkaných na trhu potenciálnych investorov. Ide o nepriamu formu určitej finančnej prémie poskytovanej za „predaj“ príležitosti získať na ako protihodnotu vyšší daňový výnos a pracovné miesta pre obyvateľov obce. VZŤAHY S VEREJNOSŤOU - PUBLIC RELATIONS Už samotný pojem public relations (PR) vyjadruje, čo je jeho obsahom. Je to proces utvárania vzťahov a vzájomnej komunikácie medzi organizáciami (v našom prípade mestom či obcou) a verejnosťou. PR predstavujú dôležitú súčasť marketingovej stratégie obce, ktorá si kladie tieto ciele: • budovanie imidžu obce, • upevňovať identifikáciu obyvateľov s obcou (povzbudzovanie patriotizmu), • poskytovať prístup k informáciám o obci a jej správnych a samosprávnych inštitúciách, • utvárať podmienky na uplatnenie nápadov a pripomienok občanov, • usilovať sa o optimálnu komunikáciu s verejnosťou, o maximálnu informovanosť občanov. Pôsobenie PR nie je zamerané na komunikáciu navonok, ale ich súčasťou musí byť i dobrá komunikácia vnútri mestských a obecných úradov a samosprávnych zastupiteľstiev. Výsledkom dobre vedených PR by mali byť sympatie, dobrá vôľa u všetkých zúčastnených, porozumenie, a pokiaľ je to možné, čo najvyšší súlad záujmov. Pôsobením PR dochádza k zmenám vo vedomí, v názoroch, postojoch a správaní ľudí vo vnútri i mimo organizácie. V rámci PR sú uplatňované nasledujúce aktivity: • uverejňovanie pravidelných správ v oznamovacích prostriedkoch (tlač, bulletiny, rozhlas, televízne vysielanie) o činnosti územného orgánu, • publicita v podobe tlačových besied, konferencií, interview, • vydávanie vlastných tlačovín (časopisov, novín, brožúr, letákov, a pod.), ktoré sú vhodným spôsobom komunikácie s občanmi a ďalšími subjektmi i pre malé obce, • prijímanie hostí – od návštev významných osobností po exkurzie, napríklad študentov, • zhromažďovanie a vyhodnocovanie informácií, • špecifická činnosť (organizovanie, informovanie a koordinovanie) pri riešení krízových situácií, • spolupráca s najrôznejšími inštitúciami, • reprezentácia obce (samostatne alebo v rámci celého regiónu na príslušne zameraných výstavách a veľtrhoch), • lobizmus, t.j. odovzdávanie a získavanie informácií dôležitých pre rozvoj obce ovplyvňovateľom, • sponzorovanie kultúrnych, športových či sociálnych aktivít prezentujúcich zainteresovanosť na „veciach verejných“ a budovanie občianskej spoločnosti, • budovanie tzv. „Corporate identity“ - s tým súvisí jednotný vizuálny štýl obce, čím rozumieme jednotnú úpravu písomností, ktoré obec prezentuje na verejnosti, t.j. vizitiek pracovníkov mesta, listových papierov, formulárov i orientačných tabúľ v úradoch i v obci, a všetkých ďalších materiálov, s ktorými sa obec obracia na verejnosť, • príprava a rozosielanie darčekov či pozorností, ako sú blahoželania k Novému roku alebo k iným príležitostiam. Záverom možno konštatovať, že komunikácia zohráva mimoriadnu úlohu pri zviditeľnení regiónu, mesta, obce a pri presadzovaní jej cieľov. Vhodné formy komunikácie si musí stanoviť každý región podľa svojich špecifík. Vhodná kombinácia komunikačných nástrojov dokáže efektívne predstaviť produkt a ovplyvniť vedomosti, postoje a správanie zákazníkov vo vzťahu k tomu, čo región ponúka. LITERATÚRA [1] BERNÁTOVÁ, M.; VAŇOVÁ, A. Marketing pre samosprávy I. Marketing území. Banská Bystrica : UMB. 2000. ISBN 80-8055-337-8. [2] ČIMO, J. a kol. Marketingové aplikácie. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, 2002. ISBN80-225-1640-6. [3] DE PELSMACKER, P.; GEUENS, M.; VAN DEN BERGH, J. Marketingová komunikace. Praha : Grada Publishing, 2003. ISBN 80-247-0254-1. [4] FORET, M. Marketingová komunikace. Praha : Computer press, 2005. ISBN 80-251-1041-9. [5] KOTLER, P. Marketing management. Praha : Grada Publishing, 2002. ISBN 80-247-0016-6. [6] KOTLER, P.; ARMSTRONG, G. Marketing. Praha : Grada Publishing, 2004. 855 strán. ISBN 80-247-0513-3. Príspevok je čiastkovým výstupom projektu VEGA 1/3818/06 – V-025-06. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 77 ADRESA: Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc. Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta riadenia a informatiky, Univerzitná 1, 010 26 Žilina e-mail: [email protected], Ing. Margaréta Nadányiová Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Univerzitná 1, 010 26 Žilina „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 78 MINULOSŤ, SÚČASNOSŤ A ZÁMER ROZVOJA AKADÉMIE POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE (KRÁTKA ODBORNÁ ÚVAHA) Jozef Králik, Jozef Haládik Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Slovenská republika ÚVOD Svetoznámy a medzinárodne uznávaný učiteľ národov Ján Ámos Komenský proklamoval a realizoval nielen na svoju dobu, ale aj na dnešné všestranne kontroverzné časy aplikovateľnú a preto tiež mimoriadne aktuálnu myšlienku „ má – li být člověk člověkem, musí být vzděláván“. Skutočne, vzdelávanie ľudí, ako mnohostranný a mnohoprvkový ucelený a sofistikovaný systém metód, foriem a prostriedkov uvedomelého odovzdávania informácií a poznatkov na jednej strane a nadobúdania resp. absorbovania či vstrebávania informácií a poznatkov na druhej strane je nezastupiteľným nástrojom formovania každého človeka ako komplexnej a teda aj vyváženej, harmonizovanej osobnosti. Rezultátom spoločenského procesu vzdelávania je teda vzdelanie konkrétnej fyzickej osoby, povznášajúce kvalitu jej duchovnej stránky a súčasne aj fyzickej stránky prejavu. Vzdelávanie je tiež nástrojom na zušľachťovanie ducha celých národov. (1) V nových spoločenských podmienkach Slovenskej republiky, integrovanej v tej dobe ešte do spoločného štátu Slovákov a Čechov, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktoré vznikli ako dôsledok udalostí novembra 1989 po roku 1990, nastali úplne prirodzene fundamentálne zmeny aj v komplexe vzdelávania a vzdelania. Dotkli sa kvalitatívnych parametrov vysokého školstva (ideologického náboja, politickej orientácie vzdelávania, zamerania učebných pomôcok atď.), avšak aj kvantitatívnych parametrov (šírky okruhu vysokých škôl, systému ich riadenia, organizačnej základne verejnej správy školstva atď.). Samozrejme, že revolučné zmeny realizované po roku 1990 v česko – slovenskej spoločnosti sa bytostne dotkli aj personálneho substrátu ako integrálnej zložky sústavy vzdelávania, teda ako učiteľov, tak aj študentov. Nové koncepcie aplikované do sústavy slovenských vysokých škôl sa realizovali samozrejme aj v sústave vysokoškolského vzdelávania policajtov. Predovšetkým, zanikla vtedajšia Vysoká škola Zboru národnej bezpečnosti, ktorej dve fakulty, Fakulta vyšetrovania a Fakulta ochrany štátnych hraníc, pôsobili na území Slovenskej republiky, keďže mali svoje sídlo a orgány v Bratislave. Zánik tejto vysokoškolskej ustanovizne súvisel s transformáciou spoločnosti ako celku a súčasne aj s transformáciou bezpečnostných zložiek štátu. Na určitý čas, teda do roku 1992, sa vysokoškolské vzdelávanie príslušníkov bezpečnostných zložiek na Slovensku prerušilo. Celospoločenská nevyhnutnosť obnovy tejto formy kultivovania profesionálov pôsobiacich v Policajnom zbore Slovenskej republiky však rezonovala vo vedomí a svedomí slovenskej spoločnosti natoľko intenzívne, že napokon príslušné politické a štátne orgány museli pristúpiť k revitalizácii vysokej školy orientovanej na poskytovanie špecifického bezpečnostného vzdelávania všetkým záujemcom o toto vzdelávanie. Teda nielen z radov uniformovaných a neuniformovaných príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, ale i z radov Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, a tiež aj z radov príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, zaradených špeciálne do služieb vojenskej polície a iných vojenských bezpečnostných zložiek. (2) Nóvum v podmienkach novo koncipovanej Akadémie Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „APZ“) bolo však už aj prijímanie nových študentov na štúdium študijného odboru bezpečnostné služby aj z radov občianskej mládeže do dennej formy štúdia, a to v podstate ihneď po úspešnej maturitnej skúške. Záujem o štúdiu bol enormný aj spomedzi pracovníkov obecných policajných zborov a súkromných bezpečnostných služieb. Prijímacie konanie ale nebolo realizované v podobe klišé, známeho z uplatňovania na civilných vysokých školách spoločenskovedného zamerania, keďže uchádzač o štúdium na APZ musel vyhovieť aj ďalším náročným psychickým a fyzickým požiadavkám, preverovaným prostredníctvom testovania, a ktoré boli bezprostredne späté s vedomostnými požiadavkami. Možno teda konštatovať, že už od počiatku existencie Akadémie Policajného zboru v Bratislava ako svojim spôsobom jedinej a jedinečnej vysokoškolskej ustanovizne inštalovanej do sústavy slovenských vysokých škôl, boli požiadavky na uchádzačov o štúdium na jej pôde podstatne náročnejšie než na civilných vysokých školách, a to bez ohľadu na to, či išlo a dosiaľ ide o prijímacie pokračovanie uskutočňované na verejných, súkromných či cirkevných civilných univerzitách a iných vysokých školách, a teda tieto komplexné požiadavky na uchádzačov o štúdium na APZ boli porovnateľné s požiadavkami a kritériami kladenými na uchádzačov o štúdium na slovenských vojenských vysokých školách. V súčasnosti možno konštatovať, že bratislavská APZ je konštantou súčasťou sústavy slovenských vysokých škôl, všestranne stabilizovanou vysokoškolskou inštitúciou univerzitného typu s jedinečným zameraním, avšak predovšetkým s reálnymi možnosťami ďalšieho vlastného dynamického rozvoja. (3) Najmä v súradniciach univerzálnej a osobitne medzinárodnej vedeckej spolupráce, dynamizujúcej sa predovšetkým v ostatnej akademickej dvojročnici. Najmä v súradniciach univerzálnej a osobitne medzinárodnej vedeckej spolupráce, dynamizujúcej sa predovšetkým v ostatnej akademickej dvojročnici. Prosperite Akadémie Policajného zboru, rovnako ako prosperite každej vysokej školy, však možno napomáhať aj vhodnými finančnými a inými ekonomickými a administratívnymi nástrojmi. (4) „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 79 I. Akadémia Policajného zboru v Bratislave po celý čas svojej existencie napĺňala poslanie vo vzdelávaní vysokoškolsky kvalifikovaných a profesionálne zdatných odborníkov pre potreby Policajného zboru, odborných pracovísk rezortu ministerstva vnútra a ďalších štátnych a neštátnych bezpečnostných služieb. Od svojho zriadenia uskutočňuje študijné programy bakalárskeho a magisterského štúdia v študijnom odbore Bezpečnostné služby, v študijných zameraniach (špecializáciách) pre jednotlivé policajné a ďalšie bezpečnostné služby a pre orgány verejnej správy na úrovni ústrednej a miestnej štátnej správy a územnej samosprávy zabezpečujúcich plnenie úloh na úseku civilnej ochrany obyvateľstva a ochrany pred požiarmi. Na základe tvorivej vedeckej a výskumnej práce rozvíja vedecké poznanie vo vednom odbore Policajné vedy, realizuje doktorandské štúdium v piatich vedných odboroch, uskutočňuje habilitačné konania a konania na vymenúvanie profesorov v študijnom odbore Bezpečnostné služby. V systéme ďalšieho vzdelávania policajtov akadémia zabezpečuje realizáciu špecializovaného, kvalifikačného a rekvalifikačného vzdelávania, funkčného štúdia a ďalších foriem odbornej a jazykovej prípravy. Za štrnásť rokov Akadémia Policajného zboru zaznamenala osobitný kvantitatívny a kvalitatívny rozvoj. Dosiahnuté výsledky najmä v oblasti výchovy a vzdelávania študentov, vedy, výskumu, publikačnej činnosti, medzinárodných kontaktov, spolupráce s policajnou a bezpečnostnou praxou, ako i ďalším zvyšovaním spôsobilosti učiteľov umocňujú jej významné postavenie v systéme vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike. Ďalšia orientácia Akadémie Policajného zboru v Bratislave vychádza zo základných strategických cieľov rozvoja vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike vyjadrených najmä v Koncepcii rozvoja vysokoškolského vzdelávania pre 21. storočie, konkretizovaných v zákone č.131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rozpracovanie aktuálnych a perspektívnych úloh ďalšieho rozvoja akadémie na najbližších päť rokov, v súlade s ustanoveniami zákona o vysokých školách je vyjadrené v Dlhodobom zámere rozvoja Akadémie Policajného zboru v Bratislave na roky 2004 až 2008, ktorý bol po prerokovaní a schválení akademickými orgánmi v zmysle § 44 ods. 5 písm. p) zákona o vysokých školách prerokovaný vo vedení Ministerstva vnútra SR (Uznesenie porady vedenia MV SR č.59/2003 zo dňa 07.11.2003). Úlohy dlhodobého zámeru rozvoja akadémie sú každoročne konkretizované na podmienky pracovísk školy s termínmi a adresnosťou zodpovednosti za ich splnenie. V uplynulom období bol hlavný dôraz položený na prípravu a akreditáciu nových študijných programov v študijnom odbore 8.3.1 Ochrana osôb a majetku a 8.3.2 Bezpečnostné verejno-správne služby, v ktorých je zapracovaný prechod na kreditový systém štúdia ECTS a zavedenie trojstupňového vysokoškolského štúdia. Akreditačná komisia vlády Slovenskej republiky na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo v dňoch 22. až 24. júna 2004 uznesením č. 13.3.1 bod a) kladne posúdila spôsobilosť Akadémie Policajného zboru v Bratislave uskutočňovať študijné programy: • „Bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku“ v 1., 2. a 3. stupni vysokoškolského vzdelávania v študijnom odbore 8.3.1 Ochrana osôb a majetku a oprávnenia udeliť jeho absolventom zodpovedajúci titul • „Bezpečnostnoprávne služby vo verejnej správe“ v 1. a 2. stupni vysokoškolského vzdelávania v študijnom odbore 8.3.2 Bezpečnostné verejno-správne služby a oprávnenia udeliť jeho absolventom zodpovedajúci titul. Na základe vyjadrenia Akreditačnej komisie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č.p.: KM3768/2004 zo dňa 2.9.2004 priznalo práva Akadémie Policajného zboru v Bratislave uskutočňovať tieto študijné programy a udeľovať ich absolventom po úspešnom absolvovaní daného študijného programu zodpovedajúci akademický titul bez časového obmedzenia. Akadémia Policajného zboru v Bratislave dňa 15.7.2005 v zmysle § 2 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z.z. o Akreditačnej komisii predložila žiadosť na posúdenie jej spôsobilosti uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v študijnom odbore 8.3.1 Ochrana osôb a majetku. Akreditačná komisia na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo v dňoch 17. až 19. mája 2006 uznesením č. 26.3.1 kladne posúdila spôsobilosť Akadémie Policajného zboru v Bratislave uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v študijnom odbore 8.3.1 Ochrana osôb a majetku. Na základe vyjadrenia Akreditačnej komisie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č.p.: KM-4414/2006 zo dňa 13.11.2006 priznalo práva Akadémie Policajného zboru v Bratislave uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v tomto študijnom odbore bez časového obmedzenia. II. Úspešnou akreditáciou uvedených študijných programov a priznaním práva na ich uskutočňovanie, vrátane práva uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov boli vytvorené podmienky na realizáciu ďalších úloh dlhodobého zámeru rozvoja akadémie. Ide najmä o plnenie úloh z hľadiska efektívneho inštitucionálneho „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 80 zabezpečenia integrácie výchovno-vzdelávacieho procesu, vedecko-výskumnej činnosti a rozvoja v akreditovaných študijných programoch v študijnom odbore 8.3.1 Ochrana osôb a majetku a 8.3.2 Bezpečnostné verejno-správne služby zriadením dvoch fakúlt v podmienkach Akadémie Policajného zboru. Na zabezpečenie splnenia týchto úloh je nevyhnutné vypracovať podklady k žiadosti o vyjadrenie Akreditačnej komisie o návrhu na zriadenie fakulty štátnej vysokej školy podľa § 2 ods. 2 písm. d) Nariadenia vlády SR č.104/2003 Z.z. o Akreditačnej komisii. Po vyjadrení stanoviska Akreditačnej komisie bude v zmysle § 44 ods. 4 písm. c) zákona č.131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predložený ministrovi vnútra SR návrh na zriadenie fakúlt policajnej vysokej školy. Cieľom zriadenia fakúlt v podmienkach Akadémie Policajného zboru v Bratislave je inštitucionálne zabezpečenie integrácie výchovno-vzdelávacieho procesu, vedeckovýskumnej činnosti a rozvoja v novokonštituovaných študijných odboroch, v ktorých sú od akademického roku 2005/2006 realizované akreditované študijné programy jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania. a) Fakulta policajných služieb Trvalo vzrastajúce požiadavky na kvalifikáciu pracovníkov policajných a ďalších bezpečnostných služieb, umocňované požiadavkami vyplývajúcimi z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, budú vyžadovať prenikavejší vstup integrovaného vedeckého rozpracovania bezpečnostnej problematiky do všetkých oblastí a činností akadémie spojených s prípravou, fungovaním a hodnotením práce polície a bezpečnostných služieb. Čoraz sofistikovanejšie usporiadanie a fungovanie rozhodujúcich sfér spoločenského života bude vyžadovať permanentnú inováciu obsahu výchovnovzdelávacieho procesu, vychádzajúcu z najnovších poznatkov vedy. Cieľom zriadenia Fakulty policajných služieb je zabezpečenie integrovanej prípravy odborníkov s vysokoškolským vzdelaním v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania, ktorí sa uplatnia ako špecialisti a riadiaci pracovníci v štátnych a neštátnych bezpečnostných službách a organizáciách, ktoré realizujú špecializované bezpečnostné činnosti na úseku ochrany osôb a majetku. V rámci fakulty navrhovaná štruktúra sústredenia vedecko-pedagogických aktivít na rozvoj problematiky daných študijných programov v študijnom odbore 8.3.1 Ochrana osôb a majetku vytvára priaznivé podmienky na koncentráciu rozmanitých foriem profesionálnych činností všetkých tvorivých zamestnancov fakulty. Umožňuje prehlbovanie bezprostrednej spolupráce s policajnou a bezpečnostnou praxou, podporu nových vedeckovýskumných úloh a stabilizáciu kvalitného vedecko-pedagogického zboru. b) Fakulta bezpečnostných verejno-správnych služieb Akadémia Policajného zboru v Bratislave ako štátna vysoká škola akreditovaním študijných programov bakalárskeho a magisterského štúdia v študijnom odbore 8.3.2 Bezpečnostné verejno-správne služby reaguje na aktuálnu potrebu vysokoškolského vzdelávania a výchovy profesionálnych pracovníkov pre orgány verejnej správy s dôrazom na úseky v riadiacej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Cieľom zriadenia Fakulty bezpečnostných verejno-správnych služieb je zabezpečenie integrovanej prípravy odborníkov s vysokoškolským vzdelaním v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania v študijných programoch v študijnom odbore 8.3.2 Bezpečnostné verejno-správne služby a zabezpečenie ich účinného rozvoja na základe realizácie vedecko-výskumnej činnosti. Vytvorením inštitucionálnej vedecko-teoretickej základne rozvoja predmetnej problematiky na pôde navrhovanej fakulty vznikajú priaznivé podmienky na koncentráciu rozmanitých foriem profesionálnych činností všetkých tvorivých zamestnancov fakulty a akadémie v bezprostrednej spolupráci s odbornými pracoviskami ministerstva vnútra, ústredných a miestnych orgánov štátnej správy a územnej samosprávy. Navrhovaná transformácia Akadémie Policajného zboru v Bratislave na integrovaný systém prípravy odborníkov osobitne pre Policajný zbor a ďalšie štátne a neštátne bezpečnostné služby na jednej fakulte, a pre odborníkov na úseku verejnej správy v riadiacej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na druhej fakulte, optimalizuje podmienky na efektívny výchovno-vzdelávací proces a vedecko-výskumnú prácu v oblastiach, ktoré iné vysoké školy ani vedecké inštitúcie v Slovenskej republike nerozvíjajú. (5) Základné východiská tvorby riadiacich vzťahov a organizačnej štruktúry: • centrálne riadenie organizačných, personálnych, pedagogických a vedeckých činností školy, medzinárodnej spolupráce, informačného a materiálno-technického zabezpečenia z úrovne rektorátu • decentralizácia v oblasti realizácie vyučovacieho procesu, vedecko-výskumnej, vedecko-teoretickej a publikačnej činnosti školy v akreditovaných študijných programoch – priamu zodpovednosť za plnenie úloh v jednotlivých študijných odboroch má vedenie fakulty • vedenie fakulty sa priamo orientuje na rozvoj teórie a praxe v daných študijných odboroch, za aktívneho „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 81 • • zapojenia príslušných odborníkov bezpečnostnej praxe v SR, ale aj zahraničí zabezpečiť kompaktnú štruktúru katedier na jednotlivých fakultách tak, aby nosné problémy jadra daného študijného odboru boli dostatočne inštitucionálne poňaté v ich názve a poslaní zabezpečiť také personálne zloženie profesorov, docentov a ďalších vedecko-pedagogických zamestnancov zo súčasnej štruktúry katedier a pracovísk školy, ktoré vytvorí dostatočné záruky garancie kvality realizácie študijných programov a ich rozvoj na danej fakulte - v súlade s kritériami akreditačnej komisie Všeobecné zásady vyplývajúce z ustanovení zákona o vysokých školách vo vzťahu k fakultám, ktoré budú vyjadrené v Štatúte akadémie: • Akademický senát akadémie sa volí tak, aby každá fakulta v ňom bola zastúpená rovnakým počtom členov • členstvo v Akademickom senáte akadémie je nezlučiteľne s funkciou rektora, prorektorov, kvestora, dekana, prodekana a tajomníka fakulty • rektor akadémie uzatvára, mení a zrušuje pracovnoprávne vzťahy zamestnancov akadémie, u zamestnancov zaradených na fakulte na návrh dekana • Akademický senát akadémie na návrh dekana schvaľuje vnútorné predpisy fakulty: • štatút fakulty • študijný poriadok fakulty, ak sa rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie doplniť študijný poriadok akadémie • Dekan fakulty: • je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Vo veciach podľa § 23 ods. 1 zákona o vysokých školách a v súlade s týmto štatútom koná v mene akadémie • dekana vymenúva a odvoláva minister vnútra na návrh akademického senátu fakulty • zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty • dekan zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene akadémie (§ 23 ods. 1), za hospodárenie fakulty a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi akadémie. • O prijatí uchádzača na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje fakulta, rozhoduje dekan. Uchádzač, ktorý dostal rozhodnutie o neprijatí na štúdium, môže podať žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia dekanovi v lehote do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Dekan môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom akadémie alebo s podmienkami prijatia na štúdium a hľadiskami na určenie potrebnej spôsobilosti uchádzačov o vysokoškolské štúdium v akadémii. Inak postúpi žiadosť rektorovi. • Rozsah samosprávnej pôsobnosti a práva fakulty: (1) Orgány akademickej samosprávy fakulty majú právo v mene akadémie rozhodovať alebo konať v týchto veciach: a) predkladanie návrhov na určenie ďalších podmienok prijatia na štúdium, hľadísk na určenie potrebnej spôsobilosti ku štúdiu študijných programov uskutočňovaných na fakulte, b) rozhodovanie o prijímacom konaní na študijné programy uskutočňované na fakulte, c) vytváranie nových akreditovaných študijných programov a ich uskutočňovanie na fakulte, d) rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov zapísaných na štúdium podľa študijných programov uskutočňovaných na fakulte, e) predkladanie návrhov na uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov. (2) Do samosprávnej pôsobnosti fakulty ďalej patrí: a) príprava a predkladanie návrhov vnútornej organizácie fakulty, b) príprava a predkladanie návrhov počtov prijímaných uchádzačov o štúdium na fakulte, c) organizácia štúdia v súlade so študijným poriadkom akadémie, d) určovanie zamerania a organizovanie výskumnej a ďalšej tvorivej činnosti, e) príprava a predkladanie návrhov určenia štruktúry pracovných miest na fakulte, vrátane počtov zamestnancov akadémie zaradených na fakulte, f) voľba členov orgánov akademickej samosprávy fakulty, g) v súlade s uzatvorenými zmluvami akadémie, uskutočňovanie zahraničných vzťahov a aktivít v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí, h) nakladanie s finančnými prostriedkami pridelenými fakulte akadémiou a s finančnými prostriedkami, ktoré fakulta získala inak na plnenie svojich úloh; fakulta sa vyjadruje k nakladaniu s majetkom akadémie, ktorý slúži na plnenie jej úloh. (3) V ostatných prípadoch môžu fakulty konať vo veciach akadémie len na základe splnomocnenia rektorom akadémie. Po zhodnotení aktuálneho stavu postavenia, organizačnej štruktúry, personálnej konštrukcie, finančného a materiálového zabezpečenia a optimalizácii informácií tejto proveniencie možno dedukovať dve základné vývinové tendencie v procese transformácie resp. reformovania postavenia a činnosti APZ, vrátane zmeny jej názvu, ktorý by „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 82 vystihoval a bezprostredne deklaroval novú koncepciu tejto vysokej školy. Uvažovať by bolo možné vari o dvoch základných variantoch tohto vývoja, ktoré však treba považovať za otvorené akejkoľvek racionálnej pripomienke a názoru. A Navrhovaná organizačná štruktúra Akadémie Policajného zboru v Bratislave Rektorát • Rektor • organizačný a personálny odbor • oddelenie služobných činností a ochrany • Prorektor pre vzdelávanie a rozvoj • študijné oddelenie • oddelenie informačných technológií • Prorektor pre vedu a zahraničné styky • odbor medzinárodnej spolupráce a vzdelávania • oddelenie vedy • knižnica • Kvestor • zástupca kvestora • ekonomické oddelenie • oddelenie dopravy • oddelenie evidencie majetku a servisných činností • oddelenie materiálneho zabezpečenia a skladového hospodárstva Fakulta policajných služieb • dekan • sekretárka dekana • prodekan pre pedagogickú činnosť • sekretárka prodekanov • prodekan pre vedeckú činnosť Katedry • katedra policajných služieb • katedra kriminálnej polície • katedra hraničnej a cudzineckej polície • katedra vyšetrovania • katedra kriminalistiky a forenzných disciplín • katedra kriminológie a výkonu trestných sankcií • katedra trestného práva • katedra manažmentu a informatiky Počet vysokoškolských učiteľov zaradených na fakulte podľa titulov: profesor 1 (J. Ivor) + 2 (V. Krajník, A. Tallo – podieľajúci sa na výučbe) docent 12 + 2 (D. Mašľanyová, J. Haládik- podieľajuci sa na výučbe) PhD./CSc. 10 JUDr.,PhDr.,RNDr.,Ing.,Mgr.apod. 25 Spolu: 48 Fakulta bezpečnostných verejno-správnych služieb • dekan • sekretárka dekana • prodekan pre pedagogickú činnosť • sekretárka prodekanov • prodekan pre vedeckú činnosť • Katedry • katedra verejnej správy a verejných financií • katedra správneho práva • katedra verejnoprávnych disciplín • katedra súkromnoprávnych disciplín • katedra spoločenskovedných disciplín „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 83 • • katedra telovýchovy a športu katedra jazykov Počet vysokoškolských učiteľov zaradených na fakulte podľa titulov: Professor 3 (J. Králik, J. Buzalka, J. Seknička) +2 na čiastočný úväzok docent 10 + 1 (J. Kuril - podieľajúci sa na výučbe) PhD./CSc. 3 JUDr.,PhDr.,RNDr.,Ing.,Mgr.apod. 25 Spolu: 41 B Navrhovaná organizačná štruktúra Akadémie Policajného zboru v Bratislave Rektorát • Rektor • kancelária rektora • riaditeľ, • sekretárka rektora, • analytická, koncepčná a koordinačná činnosť • legislatívna a právna činnosť • referent pre administratívno-správne agendy - podateľňa • referent pre administratívno-správne agendy - ochrana utajovaných skutočností • referent pre personálny úsek – policajti • referent pre personálny úsek – ostatní zamestnanci • referent pre štipendijnú agendu • oddelenie služobných činností a ochrany • vedúci • sekretárka • operační dôstojníci • strážnici • vedúci ročníkov • • • Prorektor pre vzdelávanie a rozvoj • sekretariát prorektora – správca údajov integrovaného informačného systému školy • koncepcia, koordinácia, metodika a analýza pedagogickej činnosti • plánovanie vyučovania, rozvrhy • oddelenie informačných technológií Prorektor pre vedu a zahraničné styky • sekretariát prorektora – správca údajov vedeckých a medzinárodných aktivít školy • koncepcia, koordinácia, metodika a analýza vedeckej činnosti • referent edičnej činnosti a výkonný redaktor časopisu • odbor medzinárodnej spolupráce a vzdelávania • knižnica Kvestor • sekretariát kvestora • zástupca kvestora • ekonomické oddelenie • oddelenie dopravy • oddelenie evidencie majetku a servisných činností • oddelenie materiálneho zabezpečenia a skladového hospodárstva Fakulta policajných služieb • dekan • sekretárka dekana - referent pre osobnú a administratívno-správnu agendu • prodekan pre pedagogickú činnosť • sekretariát prodekanov • referent pre študijnú agendu • 2 referenti pre systém ďalšieho vzdelávania policajtov „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 84 • • prodekan pre vedeckú činnosť • vedecký zamestnanec pre vedu a výskum • vedecký zamestnanec pre vedu a vedeckú výchovu (+ŠVOČ) Katedry • katedra policajných služieb • katedra kriminálnej polície • katedra hraničnej a cudzineckej polície • katedra vyšetrovania • katedra kriminalistiky a forenzných disciplín • katedra kriminológie a výkonu trestných sankcií • katedra trestného práva • katedra manažmentu a informatiky Počet vysokoškolských učiteľov zaradených na fakulte podľa titulov: profesor 1 (J. Ivor) + 2 (V. Krajník, A. Tallo – podieľajúci sa na výučbe) docent 12 + 2 (D. Mašľanyová, J. Haládik- podieľajuci sa na výučbe) PhD./CSc. 10 JUDr.,PhDr.,RNDr.,Ing.,Mgr.apod. 25 Spolu: 48 Fakulta bezpečnostných verejno-správnych služieb • dekan • sekretárka dekana- referent pre osobnú a administratívno-správnu agendu • prodekan pre pedagogickú činnosť • sekretariát prodekanov • referent pre študijnú agendu • prodekan pre vedeckú činnosť • vedecký zamestnanec pre vedu a výskum • vedecký zamestnanec pre vedu a vedecké aktivity (+ŠVOČ) • Katedry • katedra verejnej správy a verejných financií • katedra správneho práva • katedra verejnoprávnych disciplín • katedra súkromnoprávnych disciplín • katedra spoločenskovedných disciplín • katedra telovýchovy a športu • katedra jazykov Počet vysokoškolských učiteľov zaradených na fakulte podľa titulov: profesor 3 (J. Králik, J. Buzalka, J. Seknička) +2 na čiastočný úväzok docent 10 + 1 (J. Kuril - podieľajúci sa na výučbe) PhD./CSc. 3 JUDr.,PhDr.,RNDr.,Ing.,Mgr.apod. 25 Spolu: 41 ZÁVER Akadémia Policajného zboru na prahu svojho pätnásťročného fungovania vo vysokoškolskej sústave Slovenskej republiky predstavuje jej nesporne stabilizovaný a stabilný element, ktorý je však v súčasnosti nevyhnutné prispôsobiť požiadavkám súčasnej doby. Dosiahnuť zefektívnenie činnosti tejto vzdelávacej a vedecko – výskumnej inštitúcie možno zásahmi do jej hardvéru i softvéru, vrátane úpravy jej označenia, ktoré by navonok prezentovalo jej nové postavenie a nové úlohy. Zdá sa, že optimálnym krokom by pro futuro bolo jej rozčlenenie na jednotlivé fakulty podľa kritéria akreditovanosti jednotlivých študijných programov, ktorých výučba je na APZ zabezpečovaná. POZNÁMKY (1) K tomu pozri napr. ŠTÚR, Ľudovít : Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava : Slovenský inštitút medzinárodných vzťahov, 1993, s. 130 - 131 . ISBN 80 – 901173 – 2 - 5 (2) Pôvodne boli študentmi Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti v Bratislave a neskôr tiež Akadémie Policajného „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 85 zboru predovšetkým osoby v služobnom pomere k jednotlivým bezpečnostným zložkám. K problematike služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru v Slovenskej republike a k problematike štátnej služby všeobecne pozri komplexne v KURIL, Jozef : Štátna služba. 1. vyd. Bratislava : Akadémia Policajného zboru, 2006, 192 s. ISBN 80 – 8054 – 374 – 7, tiež KURIL, Jozef : K niektorým aktuálnym otázkam štátnej služby. In: Aktuálne problémy súčasného sveta (Slovensko a Európska únia). Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v Duchonke v dňoch 2. – 4. októbra 2006. 1. vyd. Bratislava : Akadémia Policajného zboru, 2006, s. 100 – 106; ISBN 80 – 854 – 384 – 4, prípadne KURIL, Jozef : Štátna služba v podmienkach demokratického a právneho štátu. In: Jak úspéšně podnikat v pŕihraničních regionech jihovýchodní Moravy. Sborník. II. Mezinárodní konference 2006. 1. vyd. Kunovice : Evropský polytechnický institut, s. r. o., 2006, s. 67 – 71; ISBN 80 – 7314 – 097 – 7, ďalej KURIL, Jozef : Štátna služba ako právny inštitút interdisciplinárnej povahy. In: Reflexia zmien právneho poriadku vo vyučovacom procese na Akadémii Policajného zboru. Zborník príspevkov z teoreticko – praktického seminára konaného dňa 28. marca 2006. 1. vyd. Bratislava : Akadémia Policajného zboru, 2006, s. 9 – 14; ISBN 80 – 8054 – 377 – 1, alebo HRVOL, Miloš: Sociálne zabezpečenie v štátnej službe. In: Reflexia zmien právneho poriadku vo vyučovacom procese na Akadémii policajného zboru. Zborník príspevkov z teoreticko – praktického seminára konaného dňa 28. marca 2006. 1. vyd. Bratislava : Akadémia Policajného zboru, 2006, s. 105 – 114, ISBN 80 – 8054 – 377 – 1 resp. GALAJDOVÁ, Jana : Zmena štátno – služobného vzťahu príslušníkov Policajného zboru. In: Sborník. Aktuální problémy veřejné správy ve středoevropských zemích sdružených do Evropské unie (s akcentem na problémy korupce). II. Mezinárodní virtuální vědecké konference 2006. 1. vyd. Kunovice : Evropský polytechnický institut, 2006, s. 277 – 284. ISBN 80 – 7314 – 106 – X atď. (3) K tomu bližšie napr. KRÁLIK, Jozef : K problematike inovácie štátneho vysokoškolského vzdelávania príslušníkov Policajného zboru. In: Vysoká škola jako facilitátor rozvoje spoločnosti a regionu. Mezinárodní vědecká konference 2006 – sborník. 1. vyd. Kunovice : Evropský polytechnický institut, s. r. o., 2006, s. 17 – 23; ISBN 80 - 7314 - 083 - 7, tiež KRÁLIK, Jozef : Slovensko v súradniciach niektorých aktuálnych spoločenských vývinových problémov Európy a sveta. In: Aktuálne problémy súčasného sveta (Slovensko a Európska únia). Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v Duchonke v dňoch 2. – 4. októbra 2006. 1. vyd. Bratislava : Akadémia Policajného zboru, 2006, s. 7 – 25; ISBN 80 – 854 – 384 – 4, prípadne aj KRÁLIK, Jozef: K problematike transformovania štátnej správy národnej bezpečnosti ako garanta stability spoločnosti (úvaha). In: Policajná teória a prax, 13, 2005, č. 1, s. 179 – 186 alebo KRÁLIK, Jozef : Poznámka k aktuálnemu problému fungovania slovenskej štátnej polície a k súčasnému stavu fenoménu korupcie. In. Sborník . Aktuální problémy veřejné správy ve středoevropských zemích sdružených do Evropské unie (s akcentem na problémy korupce). II. Mezinárodní virtuální vědecké konference 2006. 1. vyd. Kunovice : Evropský polytechnický institut, 2006, s. 31 – 39. ISBN 80 – 7314 – 106 - X (4) Bližšie v KRATOCHVÍL, Oldřich – MATUŠÍKOVÁ, Iveta : Nové skutečnosti ve strategickém řízení vysoké školy. In: Inovační procesy ve světě a jejich vliv na evropskou integraci (historie, realita, vize). Sborník. I. virtuální konference 2005. 1. vyd. Kunovice : Evropský polytechnický institut, s. r. o., 2005, s. 135 – 138; ISBN 80 – 7341 – 075 – 6, podobne MARKOVÁ, Hana : Finanční nástroje podpory vědy, výzkumu a vývoje. In: Inovační procesy ve světě a jejich vliv na evropskou integraci (historie, realita, vize). Sborník. I. virtuální konference 2005. 1. vyd. Kunovice : Evropský polytechnický institut, s. r. o., 2005, s. 139 – 145, ISBN 80 – 7314 – 075 – 6, tiež HALÁDIK, Jozef – SEKNIČKA, Jiří : Význam profesiogramu v optimalizácii systému vzdelávania policajných manažérov. In: Policajná teória a prax, 14, 2006, č.1, s. 3 – 11; KRÁLIK, Jozef : K niektorým problémom transformácie spoločnosti a jej odrazu vo výučbe na Akadémii Policajného zboru v Bratislave. In: Reflexia zmien právneho poriadku vo vyučovacom procese na Akadémii Policajného zboru. Zborník príspevkov z teoreticko – praktického seminára konaného dňa 28. marca 2006. 1. vyd. Bratislava : Akadémia Policajného zboru, 2006, s. 128 – 136, ISBN 80 – 8054 – 377 – 1; BLAŽEK, Vladimír : Garanti a tvorba predmetových a odborových didaktík na Akadémii PZ v Bratislave. In: s. 137 – 143, ISBN 80 – 8054 – 377 – 1 atď. (5) K možnostiam participácie zahraničných vysokoškolských učiteľov na výučbe na Akadémii Policajného zboru v Bratislave pozri napr. KURIL, Jozef : Sloboda pohybu tovaru, služieb, kapitálu a osôb v európskych právnych normách. In: Sloboda pohybu osôb, služieb, tovaru a kapitálu v systéme európskeho práva. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v Trnave v dňoch 6. a 7. septembra 2005. 1. vyd. Bratislava : Akadémia Policajného zboru, 2005, s. 57 – 68; ISBN 80 – 8054 – 355 – 0, tiež OLŠOVSKÁ, Andrea : Flexibilita pracovného práva v rámci voľného pohybu zamestnancov. In: Sloboda pohybu osôb, služieb, tovaru a kapitálu v systéme európskeho práva. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v Trnave v dňoch 6. a 7. septembra 2005. 1. vyd. Bratislava : Akadémia Policajného zboru, 2005, s. 89 – 95; ISBN 80 – 8054 – 355 – 0, príp. tiež KRIŽAN, Viktor : Vybrané aspekty voľného pohybu zamestnancov v Európskej únii a problémy ich aproximácie v práve Slovenskej republiky. In: Sloboda pohybu osôb, služieb, tovaru a kapitálu v systéme európskeho práva. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v Trnave v dňoch 6. a 7. septembra 2005. 1. vyd. Bratislava : Akadémia Policajného zboru, 2005, s. 96 – 102; ISBN 80 – 8054 – 355 – 0. K možnosti doriešenia problematiky obsahu a rozsahu výučby na tejto vysokej škole netradičnými a alternatívnymi formami a metódami pozri napr. DUBOVEC, Juraj – HLAČINA, Tibor : Príležitosti vysokej školy v rámci poskytovania individuálnej štátnej pomoci investorom v SR. In: Vysoká škola jako facilitátor rozvoje spoločnosti a regionu. Mezinárodní vědecká konference 2006 – sborník. 1. vyd. Kunovice : Evropský polytechnický institut, s. r. o., 2006, s. 45 – 48; ISBN 80 - 7314 - 083 - 7, príp. PRACHAŘ, Jan : Jak se vyrovnat s tlakem globální konkurence. In: Jak úspéšně podnikat v pŕihraničních regionech jihovýchodní Moravy. Sborník. II. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 86 Mezinárodní konference 2006. 1. vyd. Kunovice : Evropský polytechnický institut, s. r. o., 2006, s. 101 – 104; ISBN 80 – 7314 – 097 – 7 atď. ADRESA: plk. prof. JUDr. Jozef Králik, CSc. Akadémia Policajného zboru v Bratislave Sklabinská 1 835 17 Bratislava Slovenská republika Tel.: 0961 057 402, 0244 888 372 e-mail: [email protected] doc. Ing. Jozef Haládik, PhD. Akadémia Policajného zboru v Bratislave Sklabinská 1 835 17 Bratislava Slovenská republika Tel.: 0961 057 402, 0244 888 372 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 87 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 88 PŘÍSPĚVEK VYSOKÝCH ŠKOL K ETICKÉMU ROZVOJI REGIONU Ida Kneslová Vysoké učení technické v Brně, Fakulta podnikatelská Abstrakt:Příspěvek v první části pojednává o základních pojmech etika, morálka, podnikatelská etika..Ve druhé části je více rozpracované téma důležitosti vzdělávání, co je to vzdělání, jaké jsou přístupy k podnikovému vzdělání. Klíčová slova: Etika,morálka, podnikatelská etika, způsoby učení, cíle vzdělání. ÚVOD Podnikatelská etika se stává důležitým prvkem podniků a celého ekonomického prostředí. Její dodržování upevňuje image firmy a vzbuzuje důvěru obchodních partnerů i zaměstnanců. Čím dál více firem si uvědomuje, že etika je důležitým výchozím předpokladem dlouhodobě úspěšného podnikání a přináší prospěch podniku i celé společnosti. Vysoké školy přispívají k rozvoji regionu tím, že vychovávají odborníky, kteří po vystudování naleznou uplatnění ve svém oboru. Tím, že se už na škole učí, jak se chovat eticky, přenáší to později i na svá pracoviště a pomocí školení i na své kolegy. ZÁKLADNÍ POJMY ETIKA Etika je nauka o mravnosti, o původu a podstatě morálního vědomí a jednání. Etika je filozofická disciplína – dříve nazývána mravověda. Etika je souhrn norem a pravidel vyjadřující názory společnosti na chování a jednání lidí z hlediska dobra a zla, správnosti a nesprávnosti. [5] MORÁLKA Morálka představuje společenskou instituci složenou z množiny standardů uznávaných členy dané kultury. V tomto chápání se morálka týká způsobů či praktik definujících dobré a špatné. Tyto praktiky spolu s jinými druhy zvyklostí, pravidel a způsobů jsou předávány uvnitř kultury z generace na generaci. Morálka jako soubor principů pro individuální jednání má potom objektivní status. Morálka nepostihuje různé aspekty morální reflexe povahy a ospravedlnění správného konání. Morálka sestává z toho, co by člověk měl dělat, aby jednal ve shodě se společenskými normami chování. Řada morálních principů je již vtělena do veřejné morálky, ale obvykle ve vágní formě. Dobrým příkladem toho může být třeba spravedlnost. Často se o ní hovoří, ale analýza principů spravedlnosti se obvykle neprovádí a vše zůstává jen v intuitivní rovině bez podložené argumentace. [1] PODNIKATELSKÁ ETIKA Podnikatelskou etiku je možné chápat jako vědní disciplínu na straně jedné a na druhé straně také velmi praktickou záležitost firmy. Úrovně podnikatelské etiky: Makroúroveň (= hospodářská etika) se zabývá otázkami ekonomického systému jako celku. Zabývá se otázkami vztahů – byznys – stát – společnost. Jedná se o ekonomický systém jako celek, o utváření obecných podmínek pro podnikání. Tato dimenze by měla podle Sekničky vycházet ze tří základních principů: • Respektování lidských práv • Rovnost příležitostí • Solidarita občanů • Morálka tržního systému zahrnuje svobodu volby, spravedlivé rozdělování, osobní odpovědnost, transparentní tržní systém a důvěru k ekonomickým systémům. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 89 Na mezoúrovni (= podnikatelská etika, etika v podnikání) se zaměřujeme především na ekonomické organizace, firmy. Z tohoto pohledu je rozhodování zaměřeno na firemní úroveň, tj. dovnitř firmy vůči svým zaměstnancům, managementu, vlastníkům, tak i blízkému okolí – investorům, dodavatelům, ale i konkurenci či místní komunitě. Na mikroúrovni se jedná o rozhodování jednotlivce. Každý má ve své pozici prostor pro volbu rozhodnutí. Je třeba říci, že tyto úrovně s vzájemně prostupují a doplňují. Pro potřeby klasifikace a užšího vymezení je vhodné pohybovat se v omezeném pásmu. [6] ZPŮSOBY UČENÍ Učení je v podstatě fyziologický proces. Lze to vyjádřit výrokem, že aby se někdo učil, musí něco chtít, něčeho si všimnout, něco udělat a něco získat. Přesněji vyjádřeno těmito činiteli jsou pudová potřeba, signál, odezva a upevnění. JAKÉ JSOU CÍLE PODNIKOVÉHO VZDĚLÁNÍ? Základním zákonem podnikání a úspěšnosti jakékoliv dnešní organizace je flexibilita a připravenost na změny. Flexibilitu organizace však dělají flexibilní lidé, kteří jsou nejen připraveni na změnu, ale změnu akceptují a podporují ji. A tak se zákonitě péče o formování pracovních schopností pracovníků organizace v současné době stává zřejmě nejdůležitějším úkolem personální práce. [4] Cílem personálního plánování je mít ve správný čas na správném místě dostatek schopných, perspektivních a ochotných lidí, kteří se vyplatí. [3] Je důležité si uvědomit, že cílem podnikového vzdělávání je udržení a zvýšení konkurenceschopnosti firmy na trhu. Proto výsledkem vzdělávacího programu není pouze rozvoj či změna způsobilostí, kterou můžeme chápat jako osvojování si nových znalostí a dovedností, ale především dosažení změn myšlení a chování pracovníků. Nové znalosti, dovednosti, pracovní návyky a postoje jsou prostředkem a zároveň podmínkou úspěchu zavádění organizační změny postupné či transformační. Jde tedy opět o vzájemné propojení: • ochoty (motivace) k vynaložení určitého úsilí, nutného k tomu, aby pracovník získal nové znalosti, osvojil si a případně rozvinul dovednosti, které se projeví následně v jeho pracovním chování („chtít se učit“); • schopností k osvojování si nových pracovních postupů (prostřednictvím nových znalostí a dovedností), které jsou rozhodující pro úspěšnou implementaci změny, ať už se týká organizačního uspořádání, nových produktů, nových způsobů práce s lidmi, využívání nových technologií („umět se učit); • možnosti zúčastnit se podnikového vzdělávání a uplatnit nové formy chování pracovních činnostech („moci se učit“ a naučené používat). [7] CO JE TO VZDĚLÁNÍ, ŠKOLENÍ, SEMINÁŘ VZDĚLÁVÁNÍ Je proces a skupina aktivit, jež jsou zaměřeny na pomoc jedinci vstřebat a vyvinout znalosti, dovednosti, hodnoty a porozumění, které se jednoduše netýkají jen jedné činnosti, nýbrž umožňují, aby byla definována, analyzována a vyřešena široká škála problémů. ŠKOLENÍ, SEMINÁŘ Školení a semináře jsou plánované a systematické zpravidla skupinové vzdělávací aktivity, při nichž je účastník informován lektorem (školení) nebo cvičen lektorem (seminář spojený s tréninkem). [2] POJETÍ A POSTAVENÍ VZDĚLÁVÁNÍ A ROZVOJE V SYSTÉMU PERSONÁLNÍ PRÁCE Vzdělávání a formování pracovních schopností se v moderní společnosti stává celoživotním procesem. A v tomto procesu sehrává stále větší roli organizace a jí organizované vzdělávací aktivity. [4] Je evidentní, že pokud chce firma přežít a být úspěšná, musí se věnovat vzdělávání a rozvoji svých pracovníků a to zejména proto, že: • se stále častěji objevují nové poznatky a vznikají nové technologie, takže znalosti a dovednosti lidí stále rychleji zastarávají; • proměnlivost lidských potřeb a tím i proměnlivost trhu zboží a služeb je výraznější, což si vynucuje pružnou reakci organizací a pružnost jejich pracovníků; • se častěji mění technika a technologie v organizaci; • organizační změny jsou stále častější a lidé se potřebují naučit zvládat je; • je výraznější orientace na kvalitu výrobků a služeb zákazníkovi; • se zvyšuje proměnlivost podnikatelského prostředí a organizace na to musí reagovat; „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 90 • • • • • • • se mění organizace práce, povaha práce i způsoby řízení; je zde obrovský nárůst informací a nároků na zvládání informačních technologií a jejich používání v organizaci; narůstá globalizace a internacionalizace hospodářských aktivit a z toho vyplývající nezbytnost pohybovat se, podnikat a komunikovat v internacionálním prostředí; konkurenční tlaky vedou k nutnosti snižovat náklady a lépe využívat technických zařízení a technologií; změna hodnotových orientací lidí a orientace na kvalitu pracovního života se projevují ve zvýšené potřebě lidí se vzdělávat, je to jeden z faktorů jejich spokojenosti; péče o vzdělávání a rozvoj pracovníků spoluvytvářejí dobrou zaměstnavatelskou pověst organizace a usnadňuje získávání a stabilizaci pracovníků; ukazuje se, že etické chování se podnikům vyplácí Jak je vidět je zde celá řada dobrých důvodů, proč se systematicky věnovat rozvoji, vzdělávání pracovníků a hledat nejvhodnější metody, které budou mít vysokou efektivnost. V systému formování pracovních schopností člověka se obvykle rozlišují tři oblasti: • oblast všeobecného vzdělávání • oblast odborného vzdělávání • oblast rozvoje V první oblasti se formují základní znalosti a dovednosti, které umožňují člověku žít ve společnosti. Na ně se postupně nabalují specializované pracovní schopnosti a další vlastnosti. Oblast je orientovaná na sociální rozvoj jedince a je regulovaná státem. Do druhé oblasti patří procesu přípravy na povolání. Je orientovaná na zaměstnání a zahrnuje základní přípravu na povolání, prohlubování kvalifikace a rekvalifikace. Oblast rozvoje zahrnuje další vzdělávání, rozšiřování kvalifikace zaměstnance. Orientuje se na získání širší palety znalostí a dovedností. STRATEGICKÉ PŘÍSTUPY K PODNIKOVÉMU VZDĚLÁVÁNÍ V praxi současných firem je asi nejrozšířenější přístupem ke vzdělávání zaměstnanců systém podnikového vzdělávání. Základní součásti jsou uvedeny v obrázku 1. Výhoda systematického přístupu ke vzdělávání je v získávání konkurenční výhody prostřednictvím zaměstnanců a podporu manažerských, řídících, organizačních a rozhodovacích procesů ve firmě. Firemní strategie a kultura podporující vzdělávání Lidská strategie a strategie podnikového vzdělávání Vzdělávací politika Organizace vzdělávání Identifikace vzdělávacích potřeb Hodnocení efektivity (účinnosti) vzdělávání Monitoring Vzdělávací cyklus Plán vzdělávání Realizace vzdělávacích akcí Obrázek 1: Strategický přístup k podnikovému vzdělávání [7] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 91 ZÁVĚR Příspěvek pojednává o důležitosti vzdělávání. Nelze spoléhat pouze na to, co se člověk dozví v rodinném kruhu, ale záleží především na kvalitě vzdělání, jaká se člověku dostane. V dnešní době je vysokoškolské vzdělání považováno za nutnost. Většina český vysokých škol má v nabídce studijních programů výuku etiky, pořádá různé kurzy, semináře na etická témata. Etika se v poslední době stává velmi důležitou ve všech oborech a je proto nutné se v této oblasti dále vzdělávat. LITERATURA [1] BOHATÁ, Marie. Základy hospodářské etiky. 1. vyd. Praha: Vysoká škola ekonomická v Praze, fakulta národohospodářská, 1997, 126 s., ISBN 80-7079-428-3. [2] BUCKLEY, R. - CAPLE, J. Trénink a školení. 1. vyd. Brno: Computer Press, 2004. 288 s. ISBN 80-251-03587 [3] HRONÍK, František. Jak se nespálit při výběru zaměstnanců: podrobný průvodce výběrovým řízením. 1.vyd. Praha: Computer Press, 1999. 311 s. ISBN 80-7226-161-4. [4] KOUBEK, J. Řízení lidských zdrojů. 3. vyd., Praha: Management Press, 2005. 367 s. ISBN 80-7261-033-3 [5] PUTNOVÁ, Anna. Sociální odpovědnost a etika podnikání. 2. vyd. Brno: Vysoké učení technické v Brně, fakulta podnikatelská, 2004, 57s., ISBN 80-214-2784-1. [6] PUTNOVÁ, Anna. Sociální vztahy a etika podnikání. 1. vyd. Brno:Vysoké učení technické v Brně, fakulta podnikatelská, 2003, 67 s., ISBN 80-86510-73-5. [7] TURECKIOVÁ, M. Řízení a rozvoj lidí ve firmách. 1. vyd., Havlíčkův Brod: Grada Publishing, 2004. 172 s. ISBN 80-247-0405-6. ADRESA: Ing. Ida Kneslová Vysoké učení technické v Brně Fakulta podnikatelská Kolejní 4 612 00 Brno Tel: +420 541 143 378 e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 92 VŠ V ROLI INFORMAČNÍHO POMOCNÍKA REGIONÁLNÍCH AKTIVIT Pavel Mráček, Petra Semorádová Ústav managementu, Fakulta podnikatelská, Vysoké učení technické v Brně, Abstrakt: Článek se zabývá tématem spolupráce vysokých škol a regionů a nabízí pohled na informační podporu různých aktivit. Je zde popsáno, jakým způsobem se dá využít spolupráce managementu vysokých škol, školních časopisů či jiných možných způsobů pro informační podporu regionálních aktivit. Jako nejdůležitější je zde vnímán časopis, proto je mu věnováno více prostoru. Návrhy jsou směřovány také ke zlepšení vnímání image okolím. Klíčová slova: VŠ, regionální aktivity, management školy, marketing školy, image školy ÚVOD Vysoké školy jsou často vnímány pouze jako „instituce, které si žijí svým životem“, životem naprosto odděleným od okolního dění. Zdá se, že školám obecně nezáleží na tom, co se v jejich regionu děje, že jim jsou regionální aktivity lhostejné a že pro ně nemají žádný význam. Sladění spolupráce vzdělávacích institucí a dění v regionu by však, podle našeho názoru, mělo být samozřejmostí. Takováto spolupráce může být všestranně prospěšnou. I to je důvodem, proč je vhodné se tomuto tématu věnovat. Diky jeho pochopení se může zlepšit spolupráce a tím i vnímání zúčastněných stran veřejností. To pak má za následek zlepšení vnímání image jak školy, tak i regionu. IMAGE ŠKOLY A REGIONU Společným rysem image vzdělávacích institucí i regionů je potřeba šíření jejich image všemi možnými zdroji. Tyto zdroje si vzdělávací instituce a regiony na jednu stranu mohou volit a v podstatě je i ovlivňovat, na druhou stranu však existují i zdroje, které jsou vzhledem k šíření pozitivní image mnohem účinnější a důležitější. Právě ty by, podle našeho názoru, měly regiony a vysoké školy, používat nejvíce. Mohou však mít nevýhodu v tom, že „pozitivní image“ spočívá v pozitivních zkušenostech „šiřitelů“. Takovéto zdroje šíření image jsou například příbuzní, přátelé, kolegové, známí, atp. Neformální zdroje jsou vzhledem k věrohodnosti sdělení vnímány okolím jako nejlepší - nejpřijatelnější. Je to způsobeno i tím, že lidé pozitivní informace od sobě blízkých (bližších lidí než jsou v reklamách) osob hodnotí důvěryhodněji, protože takovýto šiřitel není za „propagaci image“ placen a proto nemá důvod si vymýšlet. Díky tomu se předpokládá, že takto šířená hodnocení výrobků, služeb, spolupráce regionálních firem či vzdělávacích institucí jsou pravdivá. Neformální zdroje by měly regiony a vzdělávací instituce považovat za velice významnou součást, která napomáhá tvorbě pozitivního podvědomí u okolí. Takovýto způsob je vlastně nic nestojí a může mít dalekosáhlé kladné výsledky. Z tohoto jasně vyplývá, že by regiony a vzdělávací instituce měly kladně přistupovat ke svým zaměstnancům, klientům i k jejich okolí. Měly by se zaměřit na to, aby se všichni cítili dobře a tím získávali pocit, že se o své pocity musí rozdělit s okolím. SPOLUPRÁCE S MANAGEMENTEM VŠ Dalším velice významným elementem, který by mohl přispět k rozvoji regionů, je skutečnost, že absolventi vysokých škol pracují na pozicích vyššího managementu, top managementu, popřípadě sami zakládají vlastní společnosti. Pokud se již během studií na vysoké škole dostanou do kontaktu se zástupci regionu a komunikace s nimi jim bude připadat zcela přirozená, potom i v praxi budou daleko lépe spolupracovat na rozvoji svého regionu. Z psychologického hlediska je naprosto přirozené, že mladí lidé, kteří ukončí vysokoškolské vzdělání a rozhodnou se zůstat v místě studia, budou podporovat region, ve kterém trávili studentská léta. Pokud si tuto skutečnost uvědomí management vysokých škol, může ji použít jako obrovskou konkurenční výhodu. Takovouto formou spolupráce vysoké školy s regionem mohou být například spolupráce při přípravě různých studentských soutěží, projektů a reklamních kampaní. Vysoká škola z takovéto spolupráce může vytěžit vyšší zájem studentů o nabízené studijné obory, region naopak potenciál budoucích špičkových odborníků s kladným vztahem k danému místu. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 93 ČASOPIS JAKO NÁSTROJ MOŽNÉ SPOLUPRÁCE V INFORMOVÁNÍ Pod pojmem firemní časopis je zde myšlen také časopis, který může být vydáván různými institucemi (vysokou školou, orgán zastupitelstva, kraje popř. společnou redakční radou). Za hlavní výhodu časopisu považujeme to, že časopis může „oslovit“ jak vnitřní, tak i vnější veřejnost. Tato forma komunikace se dá široce využít. Záleží pak na každé konkrétní organizaci, zda se více zaměří na vnitřní či vnější veřejnost. Jako varianta se pak dá brát i to, že se časopis bude zaměřovat směrem dovnitř i vně organizace. Při pohledu na vnitřní komunikaci je potřeba si uvědomit několik cílů, které by mělo vydávání a distribuce časopisu plnit: • vytvořit komunikační platformu (se zaměstnanci, studenty, externími spolupracovníky, obchodními partnery, regionálními polity), • dosáhnout vzájemného porozumění mezi zaměstnanci, studenty a vedením školy popř. kraje – jedna strana odesílá kódy, které je druhá strana schopná dekódovat, • pochopit svoji vzájemnou situaci – o co jde oběma stranám, • vytvořit vzájemnou důvěru, pravidelnou komunikaci a snažit se je nadále prohlubovat. Výhody časopisu Za nejvhodnější variantu považuje školní časopis podporovaný zástupci regionu. Takový časopis má oproti jiným alternativám v oblasti vnitrofiremní komunikace celou řadu výhod i nevýhod. Samozřejmě existuje i několik alternativ, které mohou časopis zastoupit. Jsou to například různé školní akce (večírky, oslavy, sportovní dny, různá představení,…), nástěnky a vývěsky, intranet, ročenky a výroční zprávy, školní rozhlas, které pomáhají ve vytváření správné komunikace, ale časopis má např. následující výhody: • Hlavní výhodou je snadná dostupnost všem adresátům. Na různé akce se nedostaví všichni studenti a zaměstnanci, nástěnky a vývěsky bývají často kvůli nedostatku času přehlíženy a každý si z nich všimne jen toho, co jen na první pohled zaujme a ani školní rozhlas v danou chvíli nemusejí slyšet ti, kterým je právě sdělení určeno. Školní časopis je možné číst o přestávkách, v MHD nebo doma. V tom spočívá jeho hlavní výhoda, jakou je jeho snadná přenosnost. Tím, že ho lze pročítat i v mimoškolním období doma, je možné ho dál šířit směrem ke své rodině, přátelům a známým. Díky tomu se pak posilují neformální zdroje, které jsou (jak již bylo zmíněno) nejen pro vzdělávací instituce výbornou příležitostí pro šíření image. • Další výhodou školního časopisu je poměrně silná tradice tohoto způsobu komunikace. Na tuzemském trhu jsou stále stovky nejrůznějších tištěných periodik, které úspěšně konkurují současné expanzi internetu. Může tomu být i proto, že si tištěnou verzi můžete vzít i do míst, kde internet není. • Lidé jsou zvyklí číst časopisy a noviny, školní časopis se může snadno stát jejich oblíbeným a nezbytným periodikem. S tím souvisí i to, že školní časopis je na rozdíl od intranetu hmatatelný. Zaměstnanec/ student ho dostane do ruky, může si ho zařadit k ostatním na poličku a kdykoliv se k němu může vrátit. Ročník od ročníku dodává časopis škole větší tradici. Pokud se navíc sám zaměstnanec/ student na jeho tvorbě spolupodílí (ankety, články, názory), bude jeho vztah ještě trvalejší a vřelejší. • Pro mnoho lidí je navíc firemní časopis mnohem více přehledný než jeho případné on-line verze zveřejňovaných informací. • Vytvářet vlastní firemní časopis je stále navíc otázkou určité prestiže, kterou může škola ideálním způsobem prodat i ve vztahu k dalším cílovým skupinám. • Značnou výhodou oproti jiným prostředkům může také být vysoká estetická úroveň. Pokud má škola v zásobě dostatek nápadů, může výsledný časopis zaujmout i přes případné obsahové rezervy. Do časopisu je možné zařadit fotografie, barevné grafy a tabulky, ankety, rozhovory, kvízy nebo obrázky. Jistě lze namítnout, že totéž nabízí internet, ale jak již bylo zmíněno, internet zatím není možné využívat na všech místech. Nevýhody časopisu Využívání školního časopisu coby nástroje vnitropodnikové komunikace má však také řadu úskalí – nevýhod: • Vysoké náklady – součet nákladů na grafické návrhy, materiály, tisk, případně distribuci i plat externích pracovníků může být pro školu značně zatěžující. Nějaké náklady se dají snížit tím, že se práce „přenese“ na zaměstnance a studenty školy. To na jednu stranu zvýší vztah ke vnímání časopisu a sdělení v něm, nicméně i těmto je vhodné něco za jejich práci nabídnout. • Časová náročnost – pokud jde o měsíčník, pracuje se takřka neustále. • Kde na to vzít lidi? – časopis by měl mít přece jen propracovanější strukturu než internetové stránky nebo nástěnka. Zde je potřeba, aby byla škola schopna sestavit tým, který by byl schopen na časopise pracovat. Konkrétně jde o textaře, grafika (-y), fotografa (-y), editora (vedoucího týmu) a rovněž i technické zázemí. Je možné využít i externích spolupracovníků, ale samotné jádro časopisu by mělo vycházet přímo ze školy. I pro zkvalitnění vztahů je dobré využívat schopností a dovedností zaměstnanců a studentů školy. Tito by mohli vytvořit tým, který by byl schopen soustavně pracovat na přípravě časopisu. • Dostatek nápadů – naplnit periodicky vycházející časopis nemusí být taková hračka, jak by se možná na první pohled zdálo. Materiál by měl být vždy aktuální, neotřelý a originálně zpracovaný. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 94 • • Podpora vedení – bez ní se ostatně neobejde žádný podobný projekt. Pokud by vydávání časopisu neschválilo vedení školy, je v podstatě nemožné takovýto zdroj informací vydávat. Proto je potřeba na vedení zapůsobit a nadchnout jej takovýmto nápadem. Nechuť mladší generace – právě mezi ní je internet stále více oblíbený. Mladí dnes nečtou ani noviny, na internetu prostě naleznou vše. Proč by si tedy o své škole nemohli přečíst právě na webu. Tohoto se však dá využít i v tom, že časopis bude vycházet jak v „papírové“ tak i webové podobě. Tuto nevýhodu tak lze převést i do stavu, že se může stát výhodou, která škole ušetří nějaké finanční prostředky, neboť bude potřeba tisknout menší počet časopisů. Rubriky, témata, zaměření Školní časopis by měl primárně informovat o veškerém důležitém dění ve škole a v regionu. Vždy je dobré vycházet z potřeb a preferencí cílové skupiny. Při výběru témat se dá inspirovat v těchto uvedených oblastech: • Vize instituce a regionu do dalších týdnů a měsíců, • Důležité změny, • Pozvánky na zajímavé školní či regionální akce, • Pravidelné okénko ředitele, případně nějakého zástupce regionu, • Společenská kronika, • Lidské příběhy, • Reportáže ze společenských akcí, • Zábava (křížovky, hry, kvízy, soutěže), • Jednoduché jazykové kurzy. Počet stran Počet stran je závislý na tom, co vše chce má být komunikováno. Nemělo by se zapomínat na to, že je dobré komunikovat jen tehdy, pokud je co komunikovat. Budou-li obsahem časopisu zajímavé informace, horké novinky, které čtenáře (vnitřní veřejnost) překvapí, dojde k efektu, který je cílem. Zaměstnanci, studenti i investoři budou o svém regionu hovořit i v mimopracovním/ mimoškolním procesu. Grafický návrh Grafický návrh by měl jasně korespondovat s celkovou zamýšlenou image. Pokud má program propagace regionu jasně identifikovatelné logo s přesně vymezenými barvami a stylem písma, měly by se tyto náležitosti odrazit i v grafickém návrhu časopisu. Toto je dáno hlavně proto, aby bylo jednoznačně vidět, komu časopis patří. Design časopisu by měl chápán jako součást regionální identity. Díky tomu je pak „poselství“ časopisu lépe přiřazeno konkrétnímu regionu a je pak nezaměnitelné. Při grafickém návrhu je třeba dbát na to, aby vše bylo podřízeno cílové skupině. Návrh by pak měl být takový, aby dokázal zaujmout čtenáře a byl pro ně přehledný, příjemný a snad i více „hravý“ než pouze formální. Periodicita To, jak často se bude časopis vydávat je podobní, jako to, kolik stran bude použito. Vše je opět závislé na tom, co všechno chce škola společně s regionem sdělovat a jakou má chuť komunikovat. Pokud by se časopis vydával hodně často, ale jeho obsahová část by neměla pro čtenáře žádný význam, je toto zcela jistě kontraproduktivní. To by pak měla za následek „odsouzení“ časopisu k tomu, že jej nikdo nebude brát vážně a bude ztracena chuť si jej přečíst. Redakce Pro sestavení redakce lze doporučit, aby právě vysoká škola využila vlastní zdroje. Na přípravě časopisu by se pak mělo podílet marketingové, reklamní nebo tiskové oddělení, tiskový mluvčí či PR specialista (pokud je škola má) a marketingové, reklamní nebo tiskové oddělení, tiskový mluvčí či PR specialista regionu. Je ale ideální, když se do tvorby podaří zapojit nejen specialisty, ale hlavně pak studenty a vlastní zaměstnance. Tito mají na dění v regionu úplně jiný náhled a vnímají je tak z jiného pohledu. Výroba Konečná výroba výsledného časopisu je značně závislá na finančním rozpočtu celé akce propagace. Může se stát, že se podaří sehnat peníze na tuto tvorbu (tisk a vazbu) nějakého sponzora nebo partnera. Pro ušetření finančních prostředků, na jedné straně, a pro přiblížení se širší veřejnosti, na straně druhé, lze použít jako doplněk také časopis elektronický. Elektronický časopis by pak měl mít naprosto stejný design jako časopis tištěný a měl by být umístěn na školním webu. Po vydání prvního čísla časopisu je nezbytně nutné vyhodnocení všech pozitiv i negativ prostřednictvím poskytnuté zpětné vazby. Sama cílová veřejnost by měla poskytnout tvůrcům své dojmy z prvního vydání. Ti by z toho měli „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 95 vycházet při tvorbě dalších vydání. DALŠÍ MOŽNÉ PODOBY SPOLUPRÁCE V INFORMOVÁNÍ Další prostor pro přenos informací může být jak pro vysokou školu, tak i pro region například webové stránka. V současné době má snad každá škola své stránky, které její studenti pravidelně navštěvují. Pokud by tyto stránky byly využívány také pro šíření informací týkajících se dění v regionu, mohli by studenti (i aniž by si to uvědomovali), šířit tyto informace dále. Když by si pak na to, že škola informuje také o regionálním dění, zvykla veřejnost, mohlo by to být i pro školu značnou výhodou. Veřejnost by pak na školní stránky zavítala mnohem častěji, čímž by se zlepšilo informování okolí nejen o regionálních, ale i o školních aktivitách. Pro šíření informací o dění v regionu mohou sloužit také školní nástěnky a různé tabule, které jsou studentům každodenně na očích. Informace, které se šíří tímto způsobem jsou vlastně předávány naprosto „nevtíravou“ formou a každý si je může číst, jak dlouho chce a pokud vůbec chce. Jako možná forma spolupráce v informační podpoře regionálních aktivit může být například spolupráce se studenty, kteří vypracovávají bakalářskou či diplomovou práci pro region. SHRNUTÍ Článek se zabýval tím, jak se dá v podstatě zlepšit vnímání image vysokých škol tím, že budou spolupracovat s regiony. Hlavním je, aby si vedení vysokých škol i regionů, uvědomila, že spolupráce, co se informační podpory týče, je oboustranně prospěšnou. Naše doporučení pak směřuje hlavně směrem k vedení vysokých škol. Pokud se bude škola podílet na informovanosti lidí o dění v regionu, tak i region bude školu vnímat jako „rozumného“ partnera. SEZNAM LITERATURY [1] UCKER, P. F. Výzvy managementu pro 21. století. Přeložil P. Medek. 1. vyd. Praha: Management Press, 2000. 187 s. ISBN 80-7561-021-X [2] KNESCHKE, J. Důvěryhodnost a Public relations. Marketingové noviny, 4.4.2005. ISSN 1213-9211 [3] RUMPÍK D. Firemní časopis jako nástroj vnitropodnikové komunikace (1.). Marketingové noviny, 14.8.2006. ISSN 1213-9211 [4] RUMPÍK D. Firemní časopis jako nástroj vnitropodnikové komunikace (2.). Marketingové noviny, 21.8.2006. ISSN 1213-9211 ADRESA: Ing. Pavel Mráček Ústav managementu Fakulta podnikatelská Vysoké učení technické v Brně, Kolejní 2906/4 612 00 Brno Tel.: +420 541 142 608 e-mail: [email protected] Ing. Petra Semorádová Pavel Mráček Ústav managementu Fakulta podnikatelská Vysoké učení technické v Brně, Kolejní 2906/4 612 00 Brno Tel.: +420 541 142 608 e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 96 ZAPOJENÍ VYSOKOŠKOLSKÉHO PRACOVIŠTĚ DO PODNIKOVÉHO VÝZKUMU FIRMY SOME Jozef Strišš, Radek Bartoník a kolektiv studentů EPI Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice Klíčová slova: Rozvoj regionu, výzkum,komunální úklidová linka, komunální malotraktor, univerzální automobilový nosič, zimní údržba, šípová radlice, rozmetadlo, sněhová fréza, mulčovač, mulčovač se sběrovým košem, příkopové rameno, štěpkovač. Základním cílem každého vysokoškolského pracoviště je výchova kvalitních a pracovním trhem poptávaných odborníků. Jednou z možností jak naplňovat toto základní poslání je zapojení studentů do podnikatelského prostředí. To lze realizovat různým způsobem – profesní praxí, podporou studentských firem v rámci vědeckotechnického inkubátoru, nebo - a já říkám tou nejjednodušší formou a to spoluprací firmy a vysokoškolské instituce na společném výzkumném cíli. Tento příspěvek má ukázat jak úspěšná a oboustranně prospěšná může být spolupráce VŠ a podnikového prostředí. Firma SOME v rámci tvorby celopodnikové strategie si na následující období do roku 2010 postavila mezi základní priority zjištění a uspokojení potřeb v oblasti běžné komunální údržby měst a obcí ČR. A právě segment veřejné správy, do které většina institucí zajišťující tuto údržbu spadá, je téměř ideální prostředí pro rozvoj spolupráce při výzkumu s kvalitním vysokoškolským pracovištěm. Výsledkem této spolupráce je následně rozvoj regionu v oblasti zajištění poskytování kvalitnějších služeb, rozvoj a profesní růst studentů participujících na výzkumném úkolu a samozřejmě i rozvoj zadávající firmy. A nyní se již budu věnovat problematice, kterou řešil společný výzkumný úkol. Mimořádné klimatické podmínky, které panovaly v průběhu celého vegetačního období růstu travin v posledních letech a průběh zimních období, způsobily dokonalé prověření připravenosti a spolehlivosti organizací a útvarů, které zajišťují v obcích a městech komunální údržbu. Extrémně vysoké číslo jednotlivých sečí během roku, vysoké objemy sklízené hmoty, množství sněhu - to jsou jen některé faktory, s kterými mnozí vůbec nepočítali. Organizace zajišťující komunální údržbu měst a obcí řeší obnovu strojního vybavení obvykle dvěma způsoby: přirozenou – postupnou obnovou přestárlého a nevyhovujícího vozového parku, stroji a zařízením novým, nebo nákupem komplexní linky včetně nosiče. V tomto případě mluvíme o nákupu technologie. Zákazník dostává balík služeb v podobě individuální „na míru navrhnuté úklidové linky“ včetně jejího sestavení a pečlivého proškolení obsluhy. Mimo to má dlouhodobě u jednoho dodavatele zajištěnou technickou a servisní podporu. V tomto příspěvku dále vynecháme první možnost tzn. postupnou obnovu a budeme se zabývat druhou možností a to otázkou pořízení komunální úklidové linky jako technologického celku pro obce a malá města. Pro samotnou realizaci a návrh vhodné konfigurace je nutná znalost potřeb daného segmentu. Dokonalá segmentace trhu, jeho cílené zaměření a přesné definování potřeb a požadavků tohoto trhu je základním předpokladem pro úspěšný vstup s novou revoluční technologií. Cílem tohoto příspěvku je právě na základě informací zjištěných prostřednictvím vhodného terénního výzkumu a zkušeností z praxe, návrh vlastní realizace profesionální linky, která standardně zvládne i extrémní situace. Realizace terénního výzkumu byla realizována metodou osobního dotazníku v akademickém roce 2005/2006 na katedře Zahraničního obchodu Evropského polytechnického institutu - soukromé vysoké školy pod odborným vedením doc. Ing. Josefa Strišše CSc. a za vydatné spolupráce ing. Radka Bartoníka z firmy SOME Jižní Morava. Základní cíle, které si výzkumný tým stanovil, lze shrnout do následujících bodů: a) Rozdělit subjekty dle geografické segmentace, tzn. zpracovat bývalé okresy regionu Moravské Slovácko - Břeclav, Hodonín a Uherské Hradiště b) Během výzkumu analyzovat následující oblasti: • technika úklidu obecních a městských komunikací • technika úklidu obecní a městské zeleně „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 97 • technika zpracování dřevního odpadu z městské zeleně V těchto segmentech zjistit u každého subjektu – obec, město, úklidová firma, apod. následující data: • kdo v této obci/městě zodpovídá za úklid, • současný stav technického vybavení k realizaci činností uvedených v bodě 2, • zjištění u jednotlivých subjektů časový horizont zamýšleného nákupu nového, nebo obměny stávajícího vozového parku d) Zpracování a vyhodnocení výsledků: • tabulkově zpracované data k jednotlivým subjektům. • tabulkově zpracované data k celkovým stavům. • graficky zpracované data celkových stavů. c) Projektem výzkumný tým v rámci segmentace trhu oslovil 180 obcí výše uvedeného regionu. Vstupní data poskytlo zpětně 120 subjektů, což činí téměř 70% dotázaných a z tohoto pohledu lze definovat hodnocený celek jako dostatečně vypovídající. Výsledky, které jsou uvedeny v další části pomocí přehledných grafů, poskytují alespoň dílčím způsobem pohled na současnou vybavenost obcí a měst regionu Slovácko komunální úklidovou technikou. Poukážou na problémy v této oblasti a současně mají poskytnou užitečné informace všem, kteří uvažují o investicích v této oblasti. Zároveň tyto informace posloužily firmě SOME, jako námět pro sestavení a konstrukční realizaci navrhované technologie. Grafické vyjádření výsledků terénního výzkumu, které posloužily jako zdroj pro konstrukční řešení a následnou realizaci komunální úklidové linky pro obce. První graf nám poukazuje na realizovanou segmentaci zkoumaného trhu. Z grafu je zřejmé, že podíl obcí do 3.000 obyvatel v tomto regionu činí 84%. Z toho vidíme, že právě pro tento nejsilnější segment bude nutné hledat vhodné univerzální řešení. Rozdělení obcí/měst dle následujících segmentů malá obec do 1.000 obyvatel 12% 4% střední obec od 1.000 do 3.000 obyvatel 51% malé město od 3.000 do 10.000 obyvatel 33% střední město od 10.000 do 50. 000 obyvatel Graf č.1 Druhý graf nám presentuje současný stav vlastní realizace komunální údržby. Je zřejmý posun obcí od realizace cizí firmou v rámci služeb k vlastní realizaci. Způsoby řešení komunálního úklidu obcí/měst 21% 41% prostřednictvím vlastních Technických služeb, úklidové čety částečně prostřednictvím vlastních TS a částečně ve službách vše prostřednictvím zadaných služeb 38% Graf č.2 Třetí graf nám demonstruje stav ve vybavenosti obcí komunální úklidovou technikou v daném regionu. Z výsledků je zřejmý velký prostor pro nákup nové technologie, popřípadě obnovu a doplnění staršího strojového parku „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 98 Vybavenost obcí/měst komunální úklidovou technikou 8% 21% plná vybavenost částečná vybavenost žádná vybavenost 71% Graf č.3 Tento graf zobrazuje průměrné stáří komunální techniky, pomocí kterého realizují obce vlastní údržbu. Z grafu je zřejmá vysoká přestárlost strojního a vozového parku. Pouze 11% z celkového objemu se jedná o nové stroje. Průměrné stáří techniky, kterým obce/města disponují 11% nový vozový park do 2 let 32% stáří techniky od 3 do 5 let stáří techniky od 6 do 15 let 32% vozový park starší než 15 let neuvedeno 11% 14% Graf č.4 Další graf nám již podrobně mapuje situaci ve vybavenosti zkoumaného segmentu komunální úklidovou technikou. Z údajů je zřejmá široká paleta požívaného nářadí a strojů k realizaci zimní a letní údržby. Neustále převládá vysoký podíl ručního nářadí a malé využití komplexního, systémového řešení vedoucí k úsporám jak mzdových tak i ostatních režijních nákladů Stávající strojový park, kterým obce/města disponují 70 64 58 60 40 40 20 10 0 malé ruční sekačky ( stihl, stariet, dark, briel, honda, husquarna ) křovinořez ( stihl, honda, husquarna, mounfield ) komunální traktor ( Zetor, New Holland ) multicára 50 30 terra, vari sestava ( honda, vari ) 27 23 18 15 19 17 9 22 malotraktor ( ADS, BSC, TK 14, AGT, Honda ) samochodná, bubnová, pojezdová, rotační sekačka zahradní traktor ( Honda, Husquarna ) Příslušenství ( radlice, rozmetadlo posypu, vlečka, mulčovač ) Další ( vozidlo Alfina, Avia, Valník, Liaz, DB bagr, UNC, MTD ) neuvedeno Graf č.5 Graf průměrných nákladů na provoz stávajících zařízení a strojů, byl realizován pouze v segmentu obcí s počtem obyvatel do 3000 obyvatel. Podotýkám, že se jedná o režijní náklady bez mzdových nákladů Je jen škoda, že 38% subjektů alespoň rámcově neuvedlo výši ročních provozních nákladů „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 99 Průměrné náklady na provoz stávajících vozových parků průměrné náklady do 15 000,náklady od 16 000,- do 40 000,10% náklady od 41 000,- do 80 000,- 18% 38% náklady od 81 000,- do 120 000,náklady od 120 000,- do 190 000,15% 10% 5% 4% náklady vyšší než 190 000,neuvedeno Graf č. 6 Následující dva grafy se zaměřují na zjištění celkové rozlohy udržovaných komunikací a zelených ploch. Zjištěné výsledky rozhodujícím způsobem pak ovlivňují návrh samotné konfigurace komunální úklidové linky. Průměrné rozlohy zelených ploch, které obce/města udržují Rámcov á délka komunikaj í a chodníkú, které spadaj í pod údrždu dotazov aných obcí 4% 21% 14% 4% do 10ha do 20km od 10ha do 50ha od 20km do 50km nad 50ha nad 50km 75% 82% Graf č. 7 Graf č. 8 Tento graf již položkově popisuje sortimentní skladbu požadovaných zařízení a strojů. Z grafu je zřejmá snaha o doplnění dosavadního systému, tak aby bylo možné rozšířit současný rozsah služeb. Zároveň deklaruje různorodost v dosavadní skladbě. Stroje, které obcím/městům chybí 45 40 35 30 25 počet kusů 20 15 10 5 0 a) úplnou komunální úklidovou linku b) komunální traktor c) čelní radlici 41 d) sněhovou frézu e) rozmetadlo posypu 24 22 19 15 f) zametací kartáč 20 15 g) třístranně sklopnou vlečku 6 5 7 7 h) mulčovač se sběrným košem i) příkopové rameno 1 j) jiné nářadí jednotlivé stroje k) žádný nákup Graf č. 9 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 100 Poslední graf poukazuje na míru spokojenosti s dosavadním dodavatelem komunální úklidové techniky. Procentuelní vyjádření dokazuje rostoucí míru spokojenosti uživatelů, což svědčí o neustále se zdokonalujícím a zkvalitňujícím se trhu dodavatelů. Míra spokojenosti s dosavadními dodavateli úklidové komunální techniky plná spokojenost 0% 7% 48% částečná spokojenost nespokojenost, při přístím nákupu nakoupím jinde 45% není žádný dodavatel Graf č. 10 NÁVRH VHODNÉ KOMUNÁLNÍ ÚKLIDOVÉ LINKY PRO MALÉ A STŘEDNÍ OBCE Základem každé úklidové linky je pořízení vhodného nosiče přípojného nářadí. Zde máme možnost výběru mezi nákupem komunálního traktoru, nebo automobilovým nosičem. Pro rozhodnutí, který nosič je vhodnější je nutné provést malou analýzu faktorů. Pro volbu traktoru jako základního nosiče komunální linky pro obce a malé města ve srovnání s automobilovým nosičem hovoří hned několik významných faktorů: podstatně nižší pořizovací náklady traktorového nosiče ve srovnání s automobilovým nosičem, vysoký stupeň variability přípojného zařízení, jednoduchost ovládání, využitelnost při zemědělských a stavebních pracích, ap. Lze namítnout otázku přepravní rychlosti, která je u automobilového nosiče vyšší, což ale při dojezdových vzdálenostech do 3km (výzkumem zjištěná obvyklá dojezdová vzdálenost u obcí a malých měst) a hustotě provozu nehraje významnější roli. Z výše uvedených skutečností lze vyvodit, že linka postavená na traktorovém nosiči vykazuje vynikající poměr mezi cenou a užitnými vlastnostmi. V příloze uvedená sestava v ceně cca 1.160.000 bez DPH nabízí komplexní řešení dodávky strojního vybavení, ve vztahu k ceně cca 1.000.000 Kč bez DPH za samotný automobilový nosič. Pro navrhovanou komunální úklidovou linku jsme stanovily tyto minimální požadavky na traktorový nosič: • motor splňující nejpřísnější evropské emisní limity • pro obsluhu dostačující řidičské oprávnění skupiny B • přepravní rychlost 30km/h • snadná agregace přípojného nářadí – vše na rychlozávěsy • úplné vybavení nosiče PTO již ve standartním provedení –čelní, mezinápravový a zadní PTO • pohon 4X4, synchronizovaná převodovka • bezpečnostní kabina s topením • dostatečné vybavení hydraulickými okruhy Jako vhodný příklad nosiče splňující všechny výše uvedené minimální požadavky může posloužit malotraktor BCS VIVID 400 DT, jehož technické parametry zde uvádím. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 101 KOMUNÁLNÍ MALOTRAKTOR BCS VIVID 400 DT • motor diesel Lombardini, chlazený vodou čtyřválec o výkonu 35 HP, euro II • synchronizovaná převodovka: 12 rychlostí vpřed + 12 rychlostí vzad • zadní vývodový hřídel 540 ot/min., nezávislý a synchronizovaný s převodovkou • suchá dvoukotoučová spojka, převodovka a výv. hřídel ovládány odděleně • pohon všech kol, odpojitelný pohon přední nápravy • uzávěrka zadního diferenciálu • kotoučové brzdy v olejové lázni • parkovací brzda činná spolu s provozními brzdami • hydrostatické řízení • hydraulická ramena s hydraulickým čerpadlem s tříbodovým závěsem kat. I • 1 dvojčinný hydraulický okruh • zadní závěs, výškově stavitelný • elektrický systém 12V s bezpečnostním vypínačem, zásuvkou, osvětlením, brzdovými a směrovými světly • bezpečnostní zařízení zabraňující nepředvídanému spuštění Obr. 1 BCS VIVID 400 DT – komunální verze motoru • přístrojový panel: hodiny, tachometr, otáčkoměr, teploměr, kontrolka tlaku oleje, světelné a zvukové výstražné znamení • odpružené sedadlo • tvrzená skla • ventilace a topení s vnější cirkulací vzduchu • zpětná zrcátka • sklolaminátová kabina s ochranným rámem • otevírací čelní a zadní sklo • dveře s plynovými vzpěrami • čalounění zvukotěsnou tkaninou Po nadefinování vhodného nosiče je nutné určit nejčastější oblasti realizace celoročního úklidu obce. Z výsledků realizovaného výzkumu lze říci, že nejčastěji prováděné úklidové práce v segmentu obcí do 3000 obyvatel jsou: • zimní údržba chodníků a komunikací ve správě obce • letní údržba chodníků a komunikací ve správě obce • údržba travnatých ploch • údržba svahových travnatých ploch • ošetřování dřevin a následné zpracování dřevní hmoty • dopravní a manipulační práce spojené schodem obce Z výše uvedeného souhrnu prací lze v užším pojetí usoudit, že při návrhu vhodného přípojného nářadí v rámci komunální úklidové linky se bude jednat o tři skupiny nářadí. Jedná se o soubor nářadí pro zimní údržbu, soubor nářadí pro údržbu zelených ploch a soubor nářadí pro manipulační a přepravní práce. Soubor nářadí pro zimní údržbu by měl obsahovat toto přípojné zařízení: Čelní hydraulická radlice s bočním naklápěním OR 160 • pracovní záběr 160 cm při natočení 30 o šíře pracovního záběru 150 cm • výška štítu 65 cm • tříbodový závěs kategorie 1N • hmotnost 160 • hydraulické natáčení 0 o nebo 30o • bezpečnostní jištění s nastavením pevnosti radlice Obr. 2 BCS VIVID + radlice OR 160 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 102 Čelní hydraulická radlice šípová SR 160 • pracovní záběr 160 cm při natočení 30 o šíře pracovního záběru 155 cm • výška štítu 65 cm • hydraulické natáčení 0 o nebo 30o • radlice má 5 základních poloh při práci (shrnuje 1 doleva, 2 doprava, 3 do šípu, 4 do “ V “, 5 kolmo) • tříbodový závěs kategorie 1N • hmotnost 175 • bezpečnostní jištění s nastavením pevnosti radlice Zametací kartáč KM – M 1250 UZ • závěs kategorie 0, I nebo rychloupínání • zametací kartáč – průměr 530 mm, materiál PPN (letní ) • mechanické přestavění úhlu zametání 0o nebo 30o • pohon kardanem 540 ot/min • výškově nastavitelná kola • sběrací vana • boční přimetací kartáč • kartáč letní Rozmetadlo CONE 400 • závěs kategorie 0, I nebo rychloupínání • nerezové síto • zimní úprava pro posyp pískem • kloubová hřídel Obr.3. Šípová radlice SR 160 Obr. 4. BCS VIVID 400 DT + zametač Sněhová fréza SF 1200 • výška zpracovávané hmoty 30 – 40 cm • pracovní záběr 120 cm • převodovka na 2000 ot./min • hydraulické nastavení odhozu • hydraulické přestavení klapky Obr. 5. BCS VIVID 400 DT + rozmetadlo CONE 400 SOUBOR NÁŘADÍ PRO ÚDRŽBU TRAVNATÝCH PLOCH Při volbě nářadí a strojů pro údržbu travnatých ploch, které se mají stát součástí navrhované komunální úklidové linky se vždy musí vycházet z konkrétní situace v každé obci. V některých obcích převládají rozsáhlé travnaté plochy, jinde zase složité svahové terény, nebo kombinace obou předchozích případů. Dále je nutné definovat metodu zpracování zelené hmoty a od toho navrhnout buď stroje se systémem mulčování, nebo sečení. A v neposlední řadě se musí řešit otázka sběru posečené hmoty. V následujícím bloku předkládáme různé možnosti řešení výše uvedených problému v koncepci navrhované komunální úklidové linky. Navrhovaná řešení jsou seřazena v logickém sledu od Obr.6 BCS VIVID 400 DT + sněhová fréza nejjednoduššího až po nejsložitější. Mulčovač AGRIMASTER YO-YO 130 • přední agregace • převodovka na 2000 ot./mi. pro traktor VIVID • na 540 ot/min s volnoběžkou • zadní opěrný válec • nože „Y“ • kloubová hřídel Obr. 7. BCS VIVID 400 DT + mulčovač „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 103 Dvoububnová sekačka IN 1200 • sečení vysoké trávy měkostébelnatých rostlin do výše 500 mm • přední, nebo bočně nesená agregace • převodovka na 2000ot/min. pro traktor VIVID při přední agregaci • otáčky bubnu 1800 ot./min • pracovní záběr 1200 mm • kloubová hřídel Příkopové stroje pro agregaci s malotraktory • Pro traktory s minimální hmotností 800 kg • Nádrž hydraulického oleje 70 l • Pružinová protinárazová pojistka na druhém rameni • Ovládání přes lanovody • Reverzační chod rotoru • Kloubová hřídel Mulčovač se sběrným košem MINI TEGN KOALA 1200 • převodovka 540 ot./min.s volnoběžnou spojkou • šířka pracovního záběru 120 cm • hydraulický výklop na zem • osazení rotoru : lžičkové plechové nože • čelní opěrná kola s možnosti nastavení výšky sečení • zadní kopírovací válec • napínání klín řemenů • vhodný pro údržbu parkových a sídlištních ploch Obr. 8 BCS VIVID 400 DT + rotační sekačka Obr. 9 BCS VIVID 400 DT + příkopový mulčovač Univerzální multifunkční zařízení sečení-sběr-vysavač Výjimečnost tohoto zařízení spočívá ve vysoké variabilitě a realizaci více úklidových funkcí jedním strojem. Tímto zařízením můžete provést sečení Obr. 10 Mulčovač se sběrným ploch bez sběru, nebo se sběrem do prostorného koše s hydraulickým košem výklopem na vlečku, kontejner, anebo jej můžete díky vřazenému systému vysávací turbíny použít jako velmi výkonný vysavač listí, trávy apod. Mezinápravová sekačka ROTO • 3 rotory • Pracovní záběr 150 cm • Pohon klínovými řemeny • Boční odhoz • Kloubová hřídel Obr.11 BCS VIVID 400 DT + mezinápravová sekačka Sběrací koš s L 530 • Uchycení koše do zadního tříbodového závěsu traktoru • Pohon ventilátoru od vývodové hřídele traktoru • Objem koše 530l • Výška zdvihu 200 cm • 6 lopatkový ventilátor o průměru 350 mm • Hmotnost 280 Kg Obr. 12 BCS VIVID 400 DT + sběrací koš „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 104 Soubor nářadí pro manipulační a přepravní práce Nedílnou součásti života obce na Slovácku je pořádání různých národopisných a společenských akcí ať už se jedná o hody, vinobraní, poutě apod. A organizace těchto akcí je vždy spojena s manipulací s různým materiálem, přepravami, úklidem. Koncepce komunální úklidové linky je navržena tak, že počítá i s těmito pracemi. Možné vhodné řešení nabízí v následující příklady. Čelní nakladač BONATTI MP 2 • snadná agregace na traktor • mechanický paralelogram • nosný rám pevně uchycen na nápravě • ovládání pomocí dvojčinného rozvaděče s dvěmi pákami • Lžíce 100cm • Možnost agregace paletizačních vidlí, Obr.13 BCS VIVID 400 DT + čelní nakladač Podkopové lžíce BONATTI R.E.T 115 • Podvozek • Mechanický zámek • Lžíce 250 mm • Hydraulický rozvaděč v sériovém provedení Návěs SP 1,5 • celková nosnost 1,5 t • hydraulické sklápění do tří stran • nájezdová brzda • délka x šířka x výška (mm) 3300 x 1500 x 1060 • celková hmotnost 1950 Obr. 14 BCS VIVID 400 DT + podkopová lžíce Štěpkovač dřevní hmoty PEZZOLATO PZ 140 • Maximální průměr materiálu 140 mm • Rozměry vstupního otvoru 140 x 170 mm • Průměr rotoru: 680 mm, tloušťka rotoru: 30 mm • Rozměry vkládací násypky: 1000 x 640 mm • Vlastní hydraulický okruh • Horizontální podávací válce – oba hydraulicky poháněný s možností Obr. 15 BCS VIVID 400 DT + regulace otáček sklopný návěs • Výfuková roura otočná o 360° • Podvozek do 25 km/h • Počet nožů: 2, (u verze G: 3) • Velikost štěpky: 6 -12 mm • Teoretický hodinový výkon: 6 – 8 m3 • Základní rozměry stroje: 2400x1400x1430 mm • Pohon od vývodového hřídele traktoru (540 ot./min) • Tříbodový závěs, kloubová hřídel • Požadovaný minimální výkon traktoru: 20 HP • Hmotnost 535 kg Obr. 16 BCS VIVID 400 DT + štěpkovač Z výše uvedeného přehledu agregovatelných strojů a o jejichž zařazení do koncepce komunální úklidové linky rozhodly zejména výsledky terénního výzkumu je již na první pohled zřejmá nesporná přednost této technologie ve vysoké variabilitě a použitelnosti. Je jen na konkrétních daných podmínkách v jaké sestavě tato linka bude pracovat. Současně je to jedna s cest, která umožňuje obecním úřadům daleko efektivněji a s podstatně nižšími provozními náklady realizovat kvalitní komunální údržbu. V praxi samotná realizace komunální úklidové linky probíhá v rámci balíčku služeb. Dodavatelská firma po řadě odborných konzultací s obecním úřadem v závislosti na místních podmínkách přesně definuje konfiguraci komunální úklidové linky, tuto linku sestaví, dodá k zákazníkovi, předá, odborně zaškolí obsluhu a zajistí vhodnou formu „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 105 financování, ať se jedná o pomoc při sjednání vhodného dotačního titulu, nebo o leasingové financování bez navýšení. NÁVRATNOST A EFEKTIVITA ZE SPOLUPRÁCE FIRMY SOME S VYSOKOŠKOLSKÝM PRACOVIŠTĚM EPI KUNOVICE Efektivnost a přínos práce celého výzkumného týmu pracovníků a studentů EPI pod vedením Doc. Ing. Josefa Strišše, byla s odstupem času podrobena ekonomickému vyhodnocení. Tato zpětná vazba je pro firmu velmi důležitá a rozhodující pro další rozvoj spolupráce. Efektivnost můžeme rozdělit na přímou – tj. tu kterou můžeme vyčíslit přímo v ekonomickém ukazateli jako např. v navýšení počtu prodaných komunálních linek na podílu uzavřených KS se zákazníky, které firma získala z informací nasbíraných výzkumem a spoluprací s VŠ, nebo na počtu nových zákazníků atd. a nepřímou – která spočívá v rozvoji podpory prodeje, v budování public relations firmy atd. Myslím, že následující tabulka je dostatečně vypovídající a je jasným důkazem o oboustranně úspěšné spolupráci. Ekonomická efektivita spolupráce firmy SOME Jižní Morava a EPI Kunovice 2005 2006 Vlastní zákazníci Počet prodaných komunálních linek Podíl komunálních linek na obratu firmy Souhrnný počet prodaných strojů komunálních linek v rámci 6 ks 4.900.000 Kč 40ks 21 ks 16.900.000 Kč 123 ks Zákazníci získaní výzkumem 5 ks 3.800.000 Kč 25 ks Závěrem tým autorů touto cestou děkuje Všem zástupcům obcí, měst a firem, kteří nám poskytli velmi cenné vstupní informace k dalšímu zpracování a podstatnou měrou pomohli k úspěšné realizaci tohoto projektu SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY [1] Technická a marketingová dokumentace firmy SOME Jižní Morava s.r.o. SEZNAM POUŽITÝCH INTERNETOVÝCH ADRES [1] www.somejh.cz [2] www.bcsagri.it [3] www.pezzolato.it ADRESA: Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc, Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice Tel./fax.: 572 549 018, 572 548 788 Ing. Radek Bartoník Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice Tel./fax.: 572 549 018, 572 548 788 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 106 HODNOTENIE VYSOKÝCH ŠKÔL Michal Gašpar Právnická fakulta UPJŠ, Košice Jeden z viacerých problémov súčasných vysokých škôl. Tu prichádzajú do úvahy: a) predmet hodnotenia, b) subjekty späté s hodnotením (t. j. hodnotiaci a hodnotený subjekt) a metódy hodnotenia. Uvedené problémy boli vždy predmetom hodnotenia v rámci jednotlivých učiteľov vysokých škôl a to samostatne alebo v rámci jednotlivých organizačných zložiek fakulty či vysokej školy. Hodnotenie v rámci súkromnej agentúry sa nám zdá byť neadekvátnym, jednostranným a aj neúplným. Ak by sme vyšli z názoru, že vysoké školy v súčasnosti majú za povinnosť tvoriť 5 druhov vedeckých poznatkov a to: • poznatkov univerzálnych, • poznatkov najvšeobecnejších, • poznatkov menej všeobecných, • poznatkov špeciálnych a • poznatkov úzkošpecializovaných. Uvedené vo všeobecnosti vychádza zo všeobecného pojmu o tom, že „univerzita je najvyššia vedecko-pedagogická inštitúcia“. Tento pojem zahrňuje požiadavku 5 druhov vedeckých poznatkov ako základu pre podanie najvyššieho pedagogického výkonu. Možno to zhrnúť tak, že základom kvalitného pedagogického výkonu je kvalitná tvorba jednotlivých druhov vedeckých poznatkov. Na uvedenú všeobecnú požiadavku nadväzuje adekvátna požiadavka prípravy vysokoškolských učiteľov. Pravda, pokiaľ ide o učiteľov vysokých škôl – tu spristupujú aj ďalšie požiadavky a to: • náležitá rečová znalosť a • náležité pedagogické majstrovstvo. Zdalo by sa tu najmä to, že z celkového pohľadu možno tu zaznamenať najmä toto: • ide tu o jednotných pohľad do činnosti vysokých škoľ, • možno vytvoriť jednotný základ pre porovnávanie vysokých škôl. Jednotný základ pre porovnávanie organizácie a činnosti vysokých škôl Tento základ by podľa nás mohol byť sformulovaný takto: • usporiadanosť vedeckých poznatkov v rámci jednotlivých vedných disciplín, • konkretizácia 5 druhov vedeckých poznatkov ako vedeckého základu celkového pedagogického procesu, • optimálne naplňovanie univerzálnych princípov vysokoškolského vzdelávania a to: a) princípu univerzáliznu, b) princípu humanizmu, c) princípu pragmatizmu, d) princípu meliorizmu a e) princípu orientácie na budúcnosť, • hodnotenie z hľadiska typov univerzít. Sú známe typy univerzít a to: • univerzita ako štúdium generale, • univerzita ako štúdium generale orientované na meniace sa podmienky trhu práce, • univerzita excelentná, • univerzita elitná, • univerzita nového milénia, • univerzita zameraná na prax, • univerzita zameraná na tvorbu fundamentálnych poznatkov, • univerzita zameraná na tvorbu aplikovaných poznatkov, • univerzita s dobre zorganizovaným vedeckým životom, „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 107 • • • • • • • univerzita s dobre zorganizovaným pedagogickým životom, univerzita ako koordinovaná a kooperujúca trojkomunita, univerzita rozvíjajúca vedné disciplíny zacielené na zvýšenie kvality života, univerzita rozvíjajúca vedy o práci, univerzita rozvíjajúca všetky funkcie vedy, univerzita zacielená na ťažiskové vedecké zámery, univerzita zameraná na rozvoj aplikovaných vied. Vypočítaných 17 typov univerzít je tým počtom, ktorý sa uplatňuje prevažne v organizácii, činnosti univerzít. Pravda počet univerzít neklesá, neklesá však ani počet ich typov, naopak počet typov univerzít stúpa. Takto k uvedeným typom univerzít môžeme dodať najmä tieto typy: • univerzita so vzostupným počtom akademických práv a slobôd, • univerzita zorganizovaná na báze univerzálnych princípov vysokoškolského vzdelávania, • univerzita súťažiaca s inými univerzitami (najmä zahraničnými), • univerzita ako organický zväzok fakúlt, • univerzita ako zväzok nezávislých fakúlt, • univerzita ako zväzok nesamostatných fakúlt, • univerzita zabezpečujúca vzdelávanie v spolupráci s inou či inými univerzitami. Popri už uvedených typoch rozoznávame aj isté prechodné typy univerzít a to: • viaceré syntetické typy univerzít, • univerzita s ešte nenaplnenými reláciami princípov vysokoškolského vzdelávania, • univerzita s tradičnými reláciami princípov vysokoškolského vzdelávania, • univerzita smerujúca k naplneniu súčasných relácií princípov vysokoškolského vzdelávania. V uvedenom sme vypočítali 27 typov univerzít. Každý z uvedených typov viaceré podstatné danosti, ktoré nielen odlišujú jeden typ od druhého, ale prinášajú tiež to, čo by sa malo hodnotiť na tom, ktorom type univerzity. Do jednotného základu hodnotenia môžeme začleniť aj viaceré vysokoškolské štandardy. Ide najmä o tieto štandardy: • štandard učebnice normujúcej skúšobnú matériu, • štandard učebnice známej vedeckej a pedagogickej osobnosti či osobností, • štandard učebnice odmenenej významnou cenou za vedecký a pedagogický výkon, • štandard typu excelentnej univerzity, • štandard typu elitnej univerzity, • štandard času /4.800 hodín/, • štandard štúdia v malých skupinách, • štandard redefinovaného pojmu univerzita, • štandard 4 stupňov efektívnosti, • štandard 4 stupňov hodnotenia, • štandard upínajúci sa na počet študentov na 1 profesora a • štandard 4 doktrín ako štandard najvyšší. K jednotlivým štandardom možno tu zaznamenať vysvetľujúcu konkretizáciu. 1. Štandart normujúcej učebnice. Ide o východiskový štandard umožňujúci získať viac či menej podrobný pohľad na obsah vednej disciplíny. Tu ide o jej vznik, význam, dosiahnutý stav a možný rozvoj ako aj význam vo vzťahu k praktickému uplatňovaniu vedeckých poznatkov. 2. Štandard učebnice známej vedeckej a pedagogickej osobnosti. Tu je ťažisko predovšetkým metódach stvárnenia študijnej matérie a aj už známych výsledkoch foriem pedagogického pôsobenia a vo vedeckej argumentácii. 3. Štandard učebnice odmeneného výkonu. Tu ide o istý vyšší štandard učebnice. Ide o odmenenie dobrého príkladu, ktorý má podnietiť podnety na dobré príklady vo všeobecnosti. 4. Štandard typu excelentnej univerzity. Tu je položený dôraz na súhrn univerzálnych poznatkov, metód, prednášaných a skúšaných problémov ako aj výmenu skúseností a získavanie dobrej povesti univerzity a jej jednotlivých fakúlt. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 108 5. Štandard typu eletnej univerzity. Tu je dôraz na rozvoj vedeckej činnosti tak, aby sa dosiahli poznatky synergetického charakteru, či efektu. 6. Štandard času. Ide o elastický štandard. Je to normovaný štandard a to typologický: možno tu zaznamenať z hľadiska času 4 ročné alebo 5 ročné štúdium. V súčasnosti treba časový rozsah znížiť plošne na všetky študijné odbory na 4 roky. Podmieňuje to možnosť rozvíjania elektornických vzťahov v oblasti študijných informácií a komunikácie so študentami. 7. Štandard štúdia v malých skupinách. Bol zavedený pri výchove vedeckého dorastu. Ujal sa však aj vo vzdelávaní na niektorých vysokých školách, pravda, s určitou diferenciáciou. Je tu zámer vyššieho využitia učiteľa ako aj zámer hlbšieho poznania vysokoškolských študentov. Je to jedna z ciest zvyšovania kvality absolventov vysokých škôl. 8. Štandard redefinovaného pojmu univerzita. Tu súhrnne možno hovoriť o napĺňaní najmä týchto zámerov: • zámer udržovania univerzity ako najvyššej vzdelávacej inštitúcie, • zámer rozšírenia rečovej schopnosti, • zámer vyváženého vzťahu medzi univerzálnym a špeciálnym, medzi teoretickým a praktickým, • zámer napĺňania dobrej povesti a zabezpečovani finančných prostriedkov, • zámer využívania podpory širšej lokálnej komunity a • zámer udeľovania titulov, vyznamenaní, cien a uznaní v nadväznosti na preukázané výkony. 9. Štandard 4 stupňov efektívnosti. Ide tu efektívnosť diktovanú časom (skončiť štúdium načas, sledovanie cieľov vyššieho hodnotenia, zabezpečiť výuku a výchovu na úrovni o 15 rokov vyššej, zamestnať sa v povolaniach, pre ktoré boli absolventi univerzít vyškolení (tretí stupeň) a zabezpečenie želateľnej rečovej schopnosti (štvrtý stupeň)). 10. Štandard 4 stupňov hodnotenia. Ide o hodnotenie: • na úrovni mať prehľad, • na úrovni vedieť, • na úrovni vedieť urobiť a • na úrovni vedieť pretvoriť. Pravda, ku každému stupňu treba dodať: historicky, funkčne, štruktúrne a z hľadiska najnovších poznatkov. 11. Štandard počtu študentov na 1 profesora. Ide významný štandard sledujúci širšie využitie profesorov a na tomto základe aj vyššiu pripravenosť študentov. 12. Štandard 4 doktrín. Podstata tohto štandardu spočíva v tom, že ide o štandard jednotný alebo zjednocujúci. Jeho hlavné črty sú: • teoretický základ, • základ normujúci či normatívny, • základ spätý s rozhodovaním a • základ administratívny (tvorba dokumentov, racionálna tvorba). Analytický pohľad na vypočítané štandardy uplatňujúce sa vo vysokoškolskom vzdelávaní poskytujú mnohostranný obraz hodnotenia vysokých škôl. Ide tu jednotlivé štandardy, ktoré možno uplatňovať vo všeobecnosti v každej vysokej škole a niektoré len voči istým druhom vysokých škôl. V doterajšom pohľade na možnosti hodnotenia vysokých škôl sme tu analyzovali celkom 5 smerov možného hodnotenia vysokých škôl. Tento počet smerov vysokoškolského hodnotenia sa zdá byť veľmi nízkym počtom. Pravda, však konkretizácia týchto smerov ukazuje na prijateľný počet možností hodnotenia vysokých škôl. Konkretizované hodnotenie vysokých škôl z hľadiska tvorby 5 druhov poznatkov. Tu ide o tieto druhy vedeckých poznatkov: • univerzálne poznatky, • poznatky najvšeobecnejšie, • poznatky menej všeobecné, • poznatky špeciálne a • poznatky úzkošpecializované. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 109 Pokiaľ však týchto 5 druhov poznatkov vynásobíme počtom napr. habilitačných disciplín potom sa nám počet takto dosiahnutý stane prijateľným pre hodnotenie každej vysokej školy. Prijateľným sa nám stane aj hodnotenie z hľadiska princípov vysokoškolské vzdelávania, ak urobíme pohľad formy týchto poznatkov. Na 6. mieste môžeme uviesť hodnotenie vysokých škôl na základe zásady vysokoškolskej dokonalosti. V tejto súvislosti prichádzajú do úvahy 3 smery hodnotenia a to: • hodnotenia na základe pocitov a skúseností, • hodnotenie dobre povedaného slova či prejav pedagogického majstrovstva a • hodnotenie grafického znázorňovania. Pravda, každý jednotlivý smer možno ďalej konkretizovať. V súvislosti s prvým smerom môžeme zaznamenať: a) odovzdanie pocitov, b) odovzdanie vlastnej skúsenosti a c) odovzdanie skúseností získaných. Ide predovšetkým o využiteľnú skúsenosť. Druhý smer konkretizácie t. j. „dobre povedané slovo či prejav pedagogického majstrovstva zahrňuje diferencované druhy vysokoškolských prednášok (úvodných prednášok a vlastných prednášok z rámca usporiadanej vednej disciplíny, prípadne komplexné cykly prednášok: prednášky opakované, prednášky rozšírené, zúžené a prednášky s novším obsahom) Pokiaľ ide o tretí smer konkretizácie – tu môžeme uviesť najmä rôzne druhy názornosti: názornosť ako konkretizáciu obsahu prednášky či prednášok, názornosť osvetľujúcu vzťahy súvisiace s problémami prednášky a názornosť osvetľujúcu budúci vývoj. Popri tom môžeme rozoznávať názornosť trvalú a názornosť v rámci rozvíjajúcich sa elektronických vzťahov. Siedme miesto v celkovom hodnotení vysokých škôl zaujíma hodnotenie z hľadiska funkcií vedy. Toto hodnotenie má svoje čelné miesto už aj preto, lebo veda či jej jednotlivé druhy vedeckých poznatkov sú základom kvality vysokoškolského vzdelávania. Rozoznávame najmä tieto funkcie: • funkciu tvorby spoločenského bohatstva, • funkcia metodologická, • funkcia všeobecne zdokonaľovania, • funkcia projektová, • funkcia koordinačná a • funkcia zdokonaľovacia činnosť jednotlivca. Každá z uvedených funkcií vedy má svoj podiel: a) na zameranosti vo vzťahu k tvorbe vedeckých poznatkov, b) na urýchľovaní realizácie vedeckých poznatkov a c) na cielenom využívaní. Vypočítané funkcie majú cielené využívania a podľa toho môžeme hodnotiť rozsah konkrétneho využívania v rámci hodnotenia tej – ktorej vysokej školy. Z hľadiska prvej funkcie vedy môžeme hodnotiť podiel na tvorbe spoločenského bohatstva. Hodnotenie z pohľadu na uplatňovanie druhej funkcie vede sa pri hodnotení tej -ktorej vysokej školy môžeme zamerať na: • na využiteľnosť vedeckých metód a na dosiahnuté formy vedeckých poznatkov, • na efektívnosť využiteľných metód a • na sformulovanie vedeckých poznatkov. Pri druhej funkcii vedy môžeme posudzovať: • správne využitie podstatných prvkov vedeckej metodológie panujúcej na tradičných európskych univerzitách, • správne využitie prvkov vedeckej metodológie panujúcej na tradičných angloamereických univerzitách. Prípadne možno posudzovať aj syntetické uplatňovanie správnosti prvkoch oboch metodológií , ak sa využila syntéza oboch metodológií. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 110 V súvislosti s uplatňovaním tretej funkcie vedy môžeme hodnotiť početnosť dosiahnutých všeobecne zdokonaľovacích poznatkov, ich formulácie, ďalej tiež to, či práca na tomto poznávaní už zčasti bola alebo nebola uskutočnená, prípadne aj spolu prácu na tvorbe týchto poznatkov vo všeobecnosti. V súvislosti so štvrtou funkciou môžeme hodnotiť: • správnosť a včasnosť zostavenia projektu, • početnosť a skupiny vedecko-pedagogických zamestnancov, metódy ich práce a racionálnosť zostavených dokumentov, • využitie možnej alebo ponúknutej vedeckej spolupráce a pod. Včasnosť, intenzívnosť a racionálnosť uskutočňovania koordinácie môžeme hodnotiť pri uplatňovaní piatej funkcie vedy. Početnosť a využiteľnosť poznatkov môžeme hodnotiť aj v súvislosti s poslednou funkciou vede t. j. funkciou zdokonaľovania činnosti jednotlivca. Ďalším možným prvkom hodnotenia vysokých škôl t. j. ôsme miesto zaujímajú definície vedy. Pokiaľ ide o problém definícií vedy – tu treba tiež zaznamenať vzostupnú tendenciu počtu definícií vedy. Vo všeobecnosti môžeme tieto definície začleniť do troch skupín a to: • definície tradičné, • definície novšie a • definície najnovšie. Ako definície tradičné môžeme tu zaznamenať: a) “veda je činnosť zacielená na podstatné stránky javov, problémov, vzťahov súvislostí a stránok” b) “veda je najusporiadanejšia forma reči” c) “veda je proces a produkt poznania“ d) “veda je činnosť zacielená na tvorbu fundamentálnych poznatkov“ e) “veda je činnosť zacielená na rozšírovane aplikovateľných poznatkov“ f) “veda je činnosť zacielená na tvorbu ako fundamentálnych poznatkov, tak aj na tvorbu aplikovateľných poznatkov“ Pokiaľ ide o novšie definície tu môžeme vypočítať najmä tieto: • „veda je poznávacia činnosť uskutočňovaná domácimi, európskymi, kontinentálnymi ako aj medzinárodnými inštitúciami“, • „veda predstavuje vrchol intelektuálnej poznávacej činnosti“, • „veda je myslenie založená na faktoch, ich zozbieraní, analýze, zovšeobecňovania tvorby jednotlivých foriem poznatkov“. Ako najnovšie definície vedy tu môžeme uviesť: • „veda je organizovaná poznávacia činnosť podporovaná štátom“, • „veda je sústavne rozvíjaná poznávacia činnosť, ktorej výsledky sú neustále obnovované a doplňované a pozmeňovane“, • „veda je poznávacia činnosť medzinárodne sledovaná, porovnávaná a využívaná“. V uvedenom sme vypočítali 12 definícií vedy. Z obsahu týchto definícií vypláva: a) usporiadanosť celkovej stavby vedy, b) súhrnný pohľad na vedecké metódy bádania ako aj súhrnný pohľad na obsah dosiahnutého produktu či výsledkov vedy, c) postupné objasňovanie podstatných stránok predmetu vedy, d) požiadavky vytvárať fundamentálnych poznatkov ako základu ďalšej tvorby vedeckých poznatkov, e) vedecká činnosť zacielená na tvorbu poznatkov rozširujúcich aplikačné uplatnenie sa vedy, f) úlohy v tvorbe ako fundamentálnych poznatkov ako aj poznatkov rozširujúcich oblasť celkovej aplikácie vedy, g) postupné zvyšovanie počtu hlavných subjektov zodpovedných za rozvoj vedy, h) požiadavky vytvárať dostatočný personálny substrát pre celkový rozvoj vedy, i) požiadavka dbať o dostatok faktov, o ich správnu analýzu a hodnotenie a najmä na formuláciu príslušných vedeckých foriem, j) potreba širšej finančnej podpory zo strany jednotlivých štátov, k) zvyšovať neustále počet zamestnancov v oblasti vedy a l) tiež požiadavka vedu nielen rýchlejšie tvoriť, ale aj využívať. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 111 Celkove z týchto 12 konštatovaní týkajúcich sa vedy vplýva aj na kvalitu pedagogického pôsobenia. Tu je aj základ kvalitatívneho ovplyvňovania obsahu pedagogického procesu osobitne prednáškového procesu. ADRESA: Prof. JUDr. Michal Gašpar, CSc. Právnická fakulta UPJŠ Kováčska 26 P.O.BOX A-45 040 75 Košice, SR „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 112 NOVÉ FORMY KOMUNIKÁCIE S TRHOM (SO ZAMERANÍM NA REKLAMU) A ICH VPLYV NA POZÍCIU PODNIKU Margaréta Nadányiová Žilinská univerzita v Žiline Abstrakt: Príspevok sa zaoberá novými formami reklamy, konkrétne internetovou reklamou a porovnáva klasickú reklamu s internetovou reklamou. Hodnotí výhody a nevýhody internetovej reklamy a posudzuje možnosti jej komerčného využitia. Kľúčové slová: marketingová komunikácia, reklama, internetová reklama ÚVOD Cieľom komunikácie so zákazníkom, ako jedného z nástrojov marketingu, je cieľavedomá činnosť zameraná na vyvolanie a usmernenie potrieb, ktoré sa uspokojujú prostredníctvom kúpy produktu firmy. Každý akt výmeny je na trhu spojený s množstvom komunikačných úkonov. Podstatou trhovej komunikácie je ovplyvňovanie, ktoré sa uskutočňuje za pomoci prostriedkov komunikačného systému. Komunikovať v marketingovej filozofii znamená na jednej strane informovať, oboznamovať s výrobkami a službami, vysvetľovať ich vlastnosti, vyzdvihnúť ich úžitok, kvalitu, hodnotu, prospešnosť, použitie a na druhej strane vedieť aj počúvať, prijímať a reagovať na podnety a požiadavky spotrebiteľov. Všeobecný cieľ komunikácie sa konkretizuje do čiastkových cieľov, a to informovanie, presviedčanie a pripomínanie. Úlohou komunikácie so zákazníkom možno názorne prezentovať prostredníctvom modelu AIDA, čo sú začiatočné písmená anglických výrazov označujúcich reakcie zákazníka v závislosti od jednotlivých fáz komunikačného procesu, a to: A = attention = pozornosť I = interest = záujem D = desire = túžba, želanie A = action = konanie Niekedy sa pridáva ešte jedno S ako satisfaction = uspokojenie po akte nákupu. Z hľadiska komunikácie je dôležité odovzdanie komunikačného oznamu cieľovej skupine zákazníkov. V tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy: • kto sú dnešní a kto potenciálni zákazníci firmy • čo chce firma komunikáciou dosiahnuť (napríklad zvýšiť odbyt, zaviesť na trh nový produkt, vytvoriť imidž firmy a pod.) • vhodnosť načasovania • charakter produktu, jeho jedinečnosť • spôsob odovzdania oznamu zákazníkov, výber média. KOMUNIKAČNÝ MIX Jednotlivé zložky komunikačného mixu používajú firmy ku komunikácii so svojimi cieľovými skupinami, aby odlíšili svoje výrobky, pripomenuli, informovali a presvedčili svojich zákazníkov a potenciálnych zákazníkov. Väčšina marketingových teoretikov charakterizuje marketingovú komunikáciu ako súbor štyroch komunikačných techník: reklama, podpora predaja, public relations (vzťahy s verejnosťou) a osobný predaj, ktoré spolu tvoria komunikačný mix. Niektorí autori pridávajú ešte priamy marketing ako piaty prvok. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 113 Schéma č.1: Klasický komunikačný mix REKLAMA PRIAMY MARKETING PODPORA PREDAJA Komunikačný mix OSOBNÝ PREDAJ PUBLIC RELATION Zdroj: vlastné spracovanie Význam jednotlivých komunikačných techník v rámci komunikačného mixu závisí od cieľov organizácie, jej rozpočtu, cieľového trhu alebo zvyklostí v danom odvetví. Je známe, že príbuzné typy podnikov alebo organizácií zvyčajne využívajú podobné kombinácie komunikačných metód. Môžeme tvrdiť, že každá firma na dosiahnutie čo najvýraznejšieho komunikačného efektu využíva tzv. integrovanú marketingovú komunikáciu, ktorá spočíva v komunikovaní rovnakého posolstva všetkými použitými komunikačnými nástrojmi. M.Hesková charakterizuje integrovanú marketingovú komunikáciu ako „integrovaný zdroj informácií pre ovplyvňovanie a zmenu postojov cieľových skupín, ktorá racionálne využíva komunikačné príležitosti a zvyšuje účinok multiplikačných faktorov komunikácie“ [8]. Efektívna marketingová komunikácia spolu s atraktívnosťou produktu predstavujú najdôležitejšie nástroje marketingového mixu v snahe o úspešné fungovanie v prostredí trhového mechanizmu. V súčasnosti, keď je trh zaplavený širokou paletou produktov a služieb a spotrebiteľ je priam atakovaný najrozličnejšími formami reklamy, podpory predaja, public relations a iných komunikačných techník, jeho postoj k trhu sa stáva pasívnejším. V tomto komunikačnom šume musia firmy hľadať nové účinnejšie formy ako prilákať potenciálnych spotrebiteľov a prebudiť dopyt po svojich ponúkaných výrobkoch či službách. Jednotlivé zložky klasického komunikačného mixu (viď schéma č.1) možno úspešne realizovať i na internete, avšak s výnimkou osobného predaja, pretože odpadá osobný kontakt práve v dôsledku použitia internetu. Internet môže podporiť osobný predaj možno niekedy v budúcnosti, ak sa stanú bežnou záležitosťou videokonferencie. V súčasnosti môže internet iniciovať dialóg medzi potenciálnym zákazníkom a predajcom a môže ponúkať rôzne propagačné materiály. V prípade internetu môžeme uvažovať o ďalšej komunikačnej zložke o tzv. virálnom marketingu, čo znázorňuje ďalšia schéma: „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 114 Schéma č.2: Komunikačný mix na internete REKLAMA PRIAMY MARKETING PODPORA PREDAJA Komunikačný mix na internete PUBLIC RELATION VIRÁLNY MARKETING Zdroj: vlastné spracovanie KOMUNIKÁCIA V INTERNETOVOM PROSTREDÍ Z hľadiska marketingovej komunikácie predstavuje internet nové, dynamicky sa rozvíjajúce komunikačné médium s obrovským dosahom. Hranicu 50 miliónov užívateľov dosiahol internet za štyri roky jeho existencie. Televízia na to potrebovala 13 rokov, rádio dokonca až 38 rokov. Aj napriek obrovskému počtu užívateľov internet ešte nie je masovokomunikačným médiom. Internet v sebe spája výhody všetkých tradičných médií, ale nedá sa jednoznačne zaradiť k personálnym, ani k nepersonálnym komunikačným kanálom. Umožňuje oslovovať spotrebiteľov masovo, ale zároveň aj individuálne. Výsledný efekt závisí predovšetkým od použitých nástrojov. Z pohľadu manažéra firmy je internet množinou menších uzavretých záujmových skupín, ku ktorým treba pristupovať individuálne. Nástroje použité pri tvorbe komunikačnej stratégie treba voliť v závislosti od typu cieľového publika. Doteraz používané média mali prevažne jednosmerný charakter, kde sa z jedného zdroja vysielala správa pre množstvo ľudí, ktorí však nemali možnosť jednoducho a rýchlo reagovať. Internet dokáže poskytovať informácie individuálne prispôsobené požiadavkám jednotlivých spotrebiteľov a umožňuje s nimi nadväzovať priamu komunikáciu - dialóg. V tabuľke č.1 je zhrnuté porovnanie základných vlastností internetu s vlastnosťami klasických komunikačných nástrojov. Internet sa teda od klasických médií odlišuje najmä globálnym pokrytím, nízkymi distribučnými nákladmi a interaktivitou, vďaka ktorej majú spotrebitelia možnosť spätne reagovať na podnety firmy. Už z vyššie uvedeného je zjavné, internet predstavuje pri vhodnom využití kombinácie jeho špecifických vlastností silný marketingový nástroj. Medzi hlavné výhody internetovej komunikácie možno zaradiť napríklad celosvetový dosah, nepretržitosť fungovania 24 hodín denne, možnosť rýchleho doručenia e-mailovej správy, nízke náklady, možnosť bezprostrednej spätnej väzby, či pomerne ľahká práca s informáciami. Na druhej strane sa objavujú i nevýhody, ako napríklad rôzne technické obmedzenia, v dôsledku možnosti komunikácie iba tých ľudí, čo majú prístup na internet, v prípade pomalého pripojenia – pomalá rýchlosť prenosu informácií, ako aj slabšie technické vybavenie počítača. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 115 Tabuľka č. 1: Porovnanie jednotlivých médií a internetu Priestor Názornosť malý veľmi vysoká TV malý nízka Rozhlas veľký stredná Časopisy veľký stredná Noviny stredný veľmi nízka Billboard malý stredná Direct mail najväčší veľmi vysoká Internet Aktuálnosť vysoká vysoká nízka vysoká nízka nízka veľmi vysoká Tabuľka č. 1: Porovnanie jednotlivých médií a internetu - pokračovanie Náklady / 1000 Výrobné Spätná väzba náklady nízke vysoké rýchla TV veľmi nízke veľmi nízke veľmi rýchla Rozhlas stredné stredné stredná Časopisy nízke nízke veľmi rýchla Noviny stredné vysoké pomalá Billboard nízke stredné rýchla Direct mail veľmi nízke nízke najrýchlejšia Internet Životnosť malá malá vysoká veľmi malá stredná stredná veľmi vysoká Dosah na trhy veľmi veľký veľmi veľký stredný veľmi veľký veľký veľmi veľký veľký Zdroj: STUCHLÍK, P.-PEGNER, M.-DVOŘÁČEK, M.: Marketing a reklama na internetu. Praha : GRADA Publishing, 1998, str. 31 REKLAMA AKO NÁSTROJ KLASICKÉHO A INTERNETOVÉHO KOMUNIKAČNÉHO MIXU Reklama ako nástroj klasického komunikačného mixu patrí k najstarším a najrozšírenejším nástrojom ovplyvňovania kupujúcich. Možno ju definovať ako „platenú formu nepersonálnej prezentácie a podpory myšlienok, výrobkov alebo služieb, ktorú platí identifikovateľný zadávateľ“. Reklama na internete, rovnako ako klasická reklama, informuje zákazníkov o existencii výrobku, o jeho kvalite, vlastnostiach a pod a snaží sa presvedčiť zákazníka, aby si výrobok kúpil. Môže taktiež upozorňovať na elektronický obchod, na firemné web stránky a na rôzne akcie. Do mozaiky dôvodov, ktoré spôsobili, že internetová reklama sa šplhá po rebríčku firemného záujmu nahor, patrí taktiež to, že „web“ veľmi rýchlo mení spotrebiteľské správanie a mediálnu prezentáciu. A tomu je potrebné sa prispôsobiť. V porovnaní s ostatnými médiami má internetová reklama na prvý pohľad nespochybniteľné výhody. Internet okrem toho ponúka aj ďalšie možnosti, ktoré jeho príťažlivosť ešte zvyšujú: je to najúčinnejšie „one to one" médium, ktoré sa zároveň najrýchlejšie vyvíja. Stúpajúca popularita a využívanie internetovej reklamy vo svete, ale aj u nás, vyvoláva otázku, prečo vlastne firmy investujú do reklamy na internete toľko finančných prostriedkov. Reklama na internete sa od reklamy v televízii, v tlači a rozhlase líši, a preto rieši niektoré nevýhody ostatných médií: Nevýhody TV, ktoré rieši internet • na oznam je iba 30 sekúnd • na efektívnu kampaň treba miliónové čiastky • pasívne vnímanie média • dočasnosť informácií, k zapamätaniu treba viacej opakovaní • k zisteniu ďalších podrobností zákazník musí využiť ďalší informačný zdroj Nevýhody rozhlasu, ktoré rieši internet • na oznam máte iba 30 sekúnd • nedá sa oznámiť viacej informácií naraz • nie je možná vizualizácia • rozhlas slúži často iba ako zvuková kulisa • k zisteniu ďalších podrobností zákazník musí využiť ďalší informačný zdroj Nevýhody tlače, ktoré rieši internet: • neumožňuje pohyb ani zvuk • malá pružnosť • inzeráty a inzertné stránky sú ľahko prehliadnuteľné, najmä ak nie sú celostránkové „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 116 Z doposiaľ uvedených skutočností môžeme tvrdiť, že internet ako reklamné médium: • zvyšuje známosť značky • buduje vzťah so zákazníkom • predáva výrobky a značku Internetová reklama ponúka oproti „klasickej“ reklame množstvo výhod. Napríklad: • aktuálnosť • interaktívnosť • cielenosť = adresnosť • flexibilnosť • okamžitá účinnosť • merateľnosť a vyhodnotiteľnosť • efektívnosť Každá dobre zorganizovaná reklamná kampaň by mala spĺňať určité nároky a požiadavky (model SMART): S specific – špecificky pripravená pre určitú situáciu M measurable – merateľná A actionable – akčná, aktívna R realistic – realizovateľná z hľadiska času, cieľov a rozpočtu T time-specific – časovo ohraničená Proces realizácie samotnej reklamnej kampane (model 5M) by mal pozostávať z piatich krokov: 1. Mission – určenie cieľov reklamnej kampane Okrem klasických marketingových cieľov, ktorými sú objem predaja, podiel na trhu, distribučná penetrácia, uvedenie nových výrobkov, atď., je potrebné určiť aj špecifické komunikačné ciele – čo chce firma realizáciou reklamnej kampane dosiahnuť. Typické komunikačné ciele sú: získanie povedomia, záujmu, zlepšenie poznatkov o produktoch, tvorba imidžu, a pod. 2. Money – stanovenie rozpočtu Stanoviť reklamný rozpočet možno pomocou nasledovných metód: • percentuálnej – určitým percentom z obratu resp. zisku • konkurenčnej parity – podľa toho, koľko dáva na reklamu konkurencia • subjektívneho rozpočtu – čo si firma môže dovoliť • úloh a cieľov – v takej výške, aby sa naplnili vopred stanovené ciele 3. Message – výroba správy Existuje niekoľko odporúčaní, ktoré by mala firma zohľadniť pri výrobe reklamného bannera: • banner by mal byť vždy animovaný (jeho účinnosť oproti statickému banneru je až niekoľko násobne väčšia) • produktový inzerát musí mieriť priamo k produktu a nie na hlavnú stránku firmy • neumiestňovať bannery na stránky, ktorých návštevnosť nie je auditovaná • umiestňovať reklamu na počet vzhliadnutí (je dôležité koľko ľudí a koľkokrát vašu reklamu videlo) • neexistujú miesta „prestížne“ a „málo prestížne“, len dobre cielené a zle cielené (personalizácia web stránok) • čas umiestnenia by mal byť minimálne jeden týždeň 4. Media – výber médií Stanovenie kritérií na výber konkrétnych serverov, hodnotenie, výber, kontaktovanie serverov. 5. Measurement – kontrola, meranie účinnosti Počas realizácie reklamnej kampane, ako aj po jej skončení, je potrebné monitorovať efektivitu reklamy a zhodnotiť jej úspešnosť. Na to nám slúžia niektoré ukazovatele, ktoré bližšie popisujem v nasledujúcej kapitole. V oblasti realizácie internetovej reklamnej kampane sa týchto 5 krokov dá konkretizovať nasledovne: a) zadanie na vypracovanie internetovej reklamnej kampane – časový harmonogram kampane, aké ciele chce firma dosiahnuť, aké cieľové skupiny chce firma osloviť, čo od reklamnej agentúry požaduje, aký rozpočet bol na kampaň vyhradený b) stratégia kampane c) tvorba mediaplánu – časový harmonogram, výber serverov a foriem reklamy, cenová kalkulácia, profily jednotlivých serverov „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 117 d) kritéria výberu serverov – na akú oblasť sa server (www stránka) orientuje, kto je cieľovým zákazníkom www stránky, aké služby server ponúka používateľom, aká je návštevnosť stránky, aké sú možnosti umiestnenia konkrétnej reklamnej formy na stránke, aká je cena umiestnenia e) výroba reklamných foriem – banner, screening, out of the box, pop-up, moof, direct e-mail, intro, watermark, cursormark f) realizácia kampane g) priebežné monitorovanie kampane a prípadná optimalizácia h) konečné spracovanie a vyhodnotenie internetovej reklamnej kampane Existuje veľké množstvo reklamných formátov, z ktorých niektoré sa používajú viacej, iné menej. V súčasnosti možno v reklame zaznamenať trend ústupu od tradičných full banerov a tlačítok a príklon k Interstitialom a podobným formátom. Ak má byť internetová reklama skutočne účinná, je nevyhnutné aby bola taktiež vtipná a kreatívna, čím sa zvýši pravdepodobnosť, že si ju návštevníci servera všimnú. Budúcnosť tohto typu reklamy je otvorená. Internetová reklama sa stala súčasťou komunikačných plánov celej rady firiem. Veľký význam pritom budem mať postupné rozširovanie internetu, ktorý je pre reklamu ideálnym médiom. LITERATÚRA: [1] BAKER, M. The Marketing Book. Oxford: 2003, Butterworth-Heinemann, strán:834, ISBN 0-7506-5536-4 [2] BOUČKOVÁ, J. Marketing. Praha: 2003, C.H.Beck, strán 432,ISBN 80-7179-577-1 DANIEL, P. Internetová reklama: princezna nebo Popelka v mediálním mixu?, [3] http://www.lupa.cz/rubrika.php3?rubrika= 10.1.2004, www.hnonline.sk. [4] DRUCKER, P. To nejlepší z Druckera v jednom svazku. Praha: Management Press, 2002, strán 300, ISBN 807261-066-X. [5] HESKOVÁ, M. Marketingová komunikace součást marketingového mixu. Vysoká škola ekonomická v Praze, 2001, ISBN 80-245-0176-7. [6] KOTLER, P. Marketing Management. 11th Edition USA: Prentice Hall, 2003, strán 719, ISBN 80-247-00166. [7] KOTLER, P. Marketing podle Kotlera: Jak vytvářet a ovládnout nové trhy. Praha: 2000, Management Press, strán : 258, ISBN 80-7261-010-4. [8] LABSKÁ, H. Marketingová komunikácia. Bratislava: Ko&Ka, 1998, strán: 92, ISBN 80-7152-007-1. [9] NONDEK, L., ŘENČOVÁ, L.: Internet a jeho komerční využití. Praha: 2000, Grada Publishing, strán 117, ISBN 80-7169-933-0. [10] SITTARDIA, P. Advertising and Promotion Management. New York: 2004, McGraw-Hill Book Company, 646p., ISBN 0-0710-0278-2. [11] STUCHLÍK, P., DVOŘÁČEK, M. Marketing na internetu. Praha: 2000, Grada Publishing, strán 247, ISBN 80-7169-957-8. [12] STUCHLÍK, P.; PEGNER, M.; DVOŘÁČEK, M. Marketing a reklama na internetu. Praha : GRADA Publishing, 1998, strán: 198, ISBN 80-7169-630-7. [13] ZYMAN, S. Konec marketingu jak sme ho dosud znali. Praha : 2005, Management Press, 214 strán, ISBN 807261-134-8. [14] ZYMAN, S. Konec reklamy jak sme ji dosud znali. Praha : 2004, Management Press, 255 strán, ISBN 807261-107-0. Tento článok je súčasťou riešenia grantovej úlohy VEGA 1/3818/06 ADRESA: Ing. Margaréta Nadányiová Žilinská univerzita v Žiline Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Katedra ekonomiky [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 118 SEKCE 2 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 119 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 120 PRÍSTUPY K ZVÝŠENIU KVALITY VZDELÁVANIA NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH Alžbeta Kucharčíková Žilinská univerzita v Žiline, Katedra makro a mikroekonomiky, Fakulta riadenia a informatiky Abstrakt: V súvislosti so zvýšenou orientáciou spoločnosti na vzdelávanie ako významného faktora ekonomického rastu i konkurencieschopnosti podnikov a celých ekonomík na globálnom trhu, sú v príspevku naznačené prístupy, ktorých aplikácia môže prispieť k zvýšeniu kvality vzdelávacieho procesu. Pri uplatnení vhodnej kombinácie rôznych vzdelávacích metód (napríklad participatívnych metód) a správnom skĺbení štýlov učenia študentov so vzdelávacími štýlmi učiteľov je možné zvýšiť ako kvalitu, tak i atraktivitu vysokoškolského vzdelávania a pripravenosť študentov na riešenie bežných životných i pracovných situácií, čím sa vytvorí predpoklad pre úspešné uplatnenie študentov v podnikovej praxi. Kľúčové slová: kvalita vzdelávania, participatívne metódy, štýly učenia, vzdelávacie štýly 1. ÚVOD Globalizácia svetovej ekonomiky sa spája s nástupom novej generácie civilizácie, prinášajúcej ďalekosiahle zmeny. Explozívny rast vedeckých poznatkov a rýchly vývoj informačno-komunikačných technológií sú najvýznamnejšie zmeny od industriálnej revolúcie. Klasická priemyselná ekonomika orientovaná na výrobu ocele, produkciu automobilov, sa pretvára do novej ekonomiky, základom ktorej sú integrované obvody, počítače a siete. Ekonomiku v súčasnom období označujeme ako informačnú. Vývoj v spoločnosti napreduje rýchlym tempom a popri technológiách a inováciách sa hlavným motorom rozvoja spoločnosti stáva vzdelávanie orientované na rozvoj ľudského kapitálu. Hovoríme tiež o existencii znalostnej ekonomiky. [1] Už dlhšiu dobu sa na Slovensku vedú diskusie o tom, že formálne vzdelávanie je stále orientované skôr na získavanie encyklopedických poznatkov. Za vážny nedostatok sa považuje nízka schopnosť žiakov a študentov využívať uvedené vedomosti pri praktických aplikáciách. Výučba sa málo orientuje na podporu tvorivosti a jej využitie pri rozvoji schopností identifikovať problémy, analyzovať konkrétnu situáciu, predkladať a hodnotiť variantné riešenia, a prezentovať a obhajovať vlastné riešenie. Vzniká teda otázka, akým spôsobom a uplatnením akých postupov a princípov by bolo možné zvýšiť kvalitu vzdelávania i na vysokých školách tak, aby absolventi prichádzali na trh práce vyzbrojení nielen teoretickým základom, ale aj analytickými, tvorivými a prezentačnými schopnosťami a zručnosťami, ktoré sú uplatniteľné jednak pri hľadaní zamestnania a zamestnaní sa, jednak pri prípadnej vlastnej podnikateľskej činnosti. 2. METÓDY VZDELÁVANIA Metódy vzdelávania sú dôležitým nástrojom zabezpečenia vzdelávacieho procesu. Výber a vhodné použitie metód by mali odrážať potreby študentov i reagovať na súčasné celosvetové trendy v technickom a ekonomickom vývoji. Výber vhodných metód je samozrejme determinovaný rôznymi faktormi, napríklad počtom študentov v krúžku, priestorovými a technickými možnosťami, motiváciou študentov k učeniu, odbornou úrovňou a skúsenosťami pedagógov a v neposlednom rade kvalitou a dostupnosťou didaktických prostriedkov a podporných učebných textov. Na vysokých školách sú najčastejšie používané prednášky a semináre. Prednášky sú vhodné na odovzdávanie veľkého množstva informácií veľkému počtu študentov, pričom tu ale chýba možnosť vzájomnej interakcie. Semináre formou referátov alebo diskusií umožňujú výmenu informácií a názorov na určitú problematiku, kvalita učenia však vo veľkej miere závisí od vedomostnej úrovne a zodpovednej prípravy študentov. S rozvojom informačno-komunikačných technológií sa na vysokých školách čoraz viac rozširuje e-learning. Jeho výhodou je rýchlosť komunikácie, možnosť osloviť súčasne veľký počet študentov – účastníkov vzdelávacieho procesu, skutočnosť, že študenti si sami môžu zvoliť tempo výučby, učia sa používať moderné technológie, avšak chýba tu osobný kontakt učiteľ – študent a priama spätná väzba, čo môže byť nevýhodné pri výučbe niektorých umelecky a spoločensky zameraných predmetov a obmedzená je taktiež možnosť rozvíjania komunikačných a sebaprezentačných verbálnych zručností. Pre dosahovanie vyššej efektívnosti vzdelávania je potrebné používať kombinácie viacerých metód. Medzi ne treba zaradiť okrem už spomínaných aj participatívne metódy. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 121 Participatívne metódy predpokladajú vysokú mieru aktivity študentov. Ich výhodou je to, že podporujú lepšie zapamätanie si naučeného. Predstavujú súčasné moderné metódy, pre ktoré je spoločné aktívne precvičovanie, zážitok a smerovanie k učeniu typu „learnig by doing“. Sú teda založené na skutočnosti, že ľudia sa viac naučia, ak si niečo skúsia, než ak sa informácie len prečítajú, respektíve vypočujú, ako napríklad na prednáške. Na prednáške sa uprednostňuje obsahová stránka učenia, pri participatívnych metódach zasa procesná stránka. Študenti môžu byť aktivizovaní pomocou kombinácie viacerých participatívnych metód, ako napríklad skupinovými prácami, brainstormingom, riešením prípadových štúdií, hraním rolí, manažérskymi hrami a pod. Dôležitou súčasťou takéhoto spôsobu výučby je poskytovanie spätnej väzby a vyhodnocovanie uskutočnených aktivít. Vzhľadom k tomu, že participatívne metódy sa používajú pri vzdelávaní menších skupín, na vysokých školách vzniká priestor pre ich aplikáciu predovšetkým na seminároch, prípadne cvičeniach k jednotlivým predmetom. Vytvára sa tak možnosť na kvalitnejšie upevnenie poznatkov získaných na prednáškach a ich prepojenie s praktickými a modelovými situáciami. METÓDA OPIS VÝHODY NEVÝHODY Používa navodenú situáciu. V určitom • možné vlastné okamihu majú účastníci pri riešení úlohy tempo viaceré možnosti voľby a zároveň zistia • vysoký stupeň dôsledky jednej vybranej možnosti. participácie Takýmto spôsobom postupujú, až kým účastníkov úspešne nevyriešia úlohu. Jedna skupina účastníkov rieši úlohu, druhá • precvičovanie Akvárium skupina ju pozoruje a následne poskytne techniky spätnú väzbu. poskytovania spätnej väzby možnosť dôkladného precvičenia učených zručností Skupina dostane scenár s rolami. Hrajú sa • zábava Manažérske hry vybrané pracovné situácie a skúmajú sa • praktické rôzne možné prístupy k riešeniu problémov precvičovanie i alebo nepredvídaných udalostí. nepríjemných situácií Metóda je podobná prípadovej štúdii. • skúmanie Riešenie Zadajú sa základné fakty o incidente reálnych incidentu a skupina sa rozhoduje o tom, aké ďalšie problémov bez informácie potrebuje a aké otázky potrebuje rizika zodpovedať. • dobrá simulácia reality Populárna metóda určená na • neformálnosť Workshop prediskutovanie konkrétnych situácií • použitie aj pri a hľadanie možných prístupov k ich početnejšej pozitívnemu zvládaniu. skupine Tabuľka č. 1: Niektoré participatívne vzdelávacie metódy Bludisko • časová náročnosť • náročnosť prípravy učiteľa pre • tréma a nervozita účastníkov, ktorí riešia úlohu a sú pozorovaní • nároky na facilitáciu zo strany vyučujúceho • hry môžu byť považované za nerealistické • obavy a tréma z nevydareného „hereckého“ výkonu • pocit umelosti situácie zo strany účastníkov • nároky na facilitačné schopnosti lektora 3. VZDELÁVACIE ŠTÝLY Príprava, realizácia, vyhodnotenie vzdelávania predstavujú často komplikovaný proces, ktorý kladie na učiteľa v jednotlivých etapách rôzne nároky. Existuje celá škála špecifických znalostí, ktoré sú potrebné pre školenie veľkých i malých skupín, či facilitáciu a prípravu potrebných materiálov. Na vysokých školách však dochádza k tomu, že kvalita učiteľa sa hodnotí skôr na základe jeho vlastných odborných znalostí, vedeckej činnosti, účasti na grantových úlohách a podľa publikačných výstupov a menej na základe osobnostných a pedagogických predpokladov. Kvalita vzdelávania a spokojnosť študentov závisí predovšetkým od schopnosti učiteľa vedieť správnym spôsobom (napríklad aj cez zážitok a príklady) podať danej skupine poslucháčov požadovanú tému. Učitelia v procese vzdelávania môžu uplatňovať rôzne vzdelávacie štýly. • Humanistický štýl je blízky ľuďom, ktorí za cieľ učenia považujú zlepšenie charakterových vlastnosti. Vzdelávací proces je zameraný na budovanie vzťahu, typická je akceptácia, empatia, spontánnosť a otvorenosť vo vzťahu k účastníkom - študentom. Slabou stránkou tohto štýlu môže byť niekedy slabá kontrola skupiny a „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 122 • • • predovšetkým nejasné smerovanie učenia. Študenti síce aktívne pracujú, nevedia však zhrnúť a zhodnotiť, čo sa naučili. Štrukturalistický štýl je charakteristický plnením kritérií výučby a neustálym testovaním efektívnosti učenia. Proces učenia je orientovaný viac na záujem učiteľa, ktorý uprednostňuje analýzu úloh, presné plánovanie výučby, vhodný systém, štruktúru a techniky. Nevýhodou je, že prílišnou orientáciou na prostriedky výučby a jej štruktúru môže učiteľ podceniť emocionálny stav účastníkov a nedokáže sa flexibilne prispôsobiť ich vzdelávacím potrebám. Učiteľ za každú cenu preberie naplánovaný rozsah učiva bez ohľadu na to, či študenti tému pochopili a či stihli vnímať a prijímať nové poznatky. Funkcionalistický štýl vychádza zo zásady, že ľudia sa najlepšie učia to, čo považujú za praktické. Vzdelávanie je orientované na problém, resp. úlohu, zvyšovanie výkonnosti a následné uznanie. Učitelia, ktorým je blízky tento štýl vzdelávania, kladú pred študentov náročné ciele, zdôrazňujú ich účelnosť, no na druhej strane môžu byť niekedy netrpezliví až necitliví pri reakciách tých, ktorí sa učia pomalšie. Behaviorálny štýl sa vyznačuje tým, že učiteľ navrhne a realizuje systém krokov, ktoré majú viesť k žiadúcemu cieľovému správaniu. Vzdelávací proces je orientovaný na výsledok a vedený je zábavnou formou s uplatnením nových pomôcok. Uvedený štýl je náročný na prípravu učiteľa, na druhej strane však vytvára motivujúce prostredie pre študentov. Študenti vedia, čo sa naučili, lepšie si nové poznatky zapamätajú, čím pre nich rastie atraktivita témy, prípadne predmetu. Nech je učiteľom blízky akýkoľvek vzdelávací štýl, je dôležité, aby zvládali širokú škálu interpersonálnych zručností, vedeli dobre počúvať a vhodne klásť otázky, boli flexibilní pri používaní vzdelávacích metód, prispôsobili tempo a metódy výučby štýlu učenia študentov (toto sa ľahšie realizuje pri výučbe v menších študijných skupinách) a samozrejme nezabudli na zdokonaľovanie svojej odbornosti, prezentačných zručností a zvyšovanie hodnoty svojho ľudského kapitálu. 4. ŠTÝLY UČENIA Kľúčový prvok realizácie vzdelávacieho procesu na vysokých školách sú samotní účastníci, teda študenti. Ich motivačná pripravenosť na učenie závisí okrem iného aj od emocionálneho rozpoloženia, kultúrneho a vzdelanostného zázemia. Taktiež citový stav a osobnostné dispozície majú vplyv na to, aký bude prístup študentov k učeniu. Každý človek má svoj vlastný štýl učenia. Niekto dáva prednosť praktickým cvičeniam a je pripravený učiť sa zo svojich chýb, zatiaľ čo iní uprednostňujú abstraktnú diskusiu a ďalší dávajú prednosť získaniu informácií a nových zručností, ktoré môžu preniesť do svojho prostredia. Štúdiom štýlov učenia sa zaoberali Kolb, Honey a Mumford, [2] ktorí zisťovali dôsledky učebných štýlov. Na tomto základe definovali štyri základné štýly učenia: aktivista, reflektor, teoretik a pragmatik. Profil a preferencie jednotlivých štýlov u jednotlivcov je možné stanoviť pomocou dotazníka a pozorovania účastníkov pri akcii. • U aktivistov dominujú ich okamžité skúsenosti, majú snahu prejaviť sa v krátkodobých krízach, prejavujú sa ako hasiči požiarov. Radi prijímajú nové výzvy, ale dokážu byť otrávení pri realizácii dlhodobých činností. Aktivisti sa najlepšie učia, keď existujú nové skúsenosti, cvičenia a problémy, z ktorých sa majú učiť; keď sa môžu sami zúčastniť v krátkych činnostiach ihneď a na mieste (manažérske hry, tímové úlohy, cvičenia, v ktorých môžu hrať svoju rolu); keď existuje vzrušenie a dráma, veci majú rýchly spád a vznikajú nečakané zvraty s celým radom aktivít, s ktorými je potrebné sa vysporiadať. Komplikovanú úlohu riešia najlepšie vtedy, ak sú hodení do vody. • Reflektor predstavuje osobu, ktorá stojí v úzadí, uvažuje a pozoruje situácie a ľudí z rôznych uhlov pohľadu. Radi zvažujú rôzne prístupy a dôsledky predtým, ako sa pohnú dopredu a prejavujú tak tendenciu k opatrnosti. Majú radosť z pozorovania ostatných ľudí pri ich činnosti a často si sadajú v učebni na zadné stoličky. Reflektori sa najlepšie učia, keď môžu činnosti sledovať alebo o nich rozmýšľať; keď môžu byť nad vecou, počúvať, pozorovať a rozmýšľať (dvakrát meraj a raz strihaj) a majú zodpovedajúci čas na prípravu. • Teoretici sa zaoberajú základnými predpokladmi, princípmi, teóriami, modelmi a systémami. Oceňujú racionalitu a logiku. Majú snahu byť objektívni a analytickí, nebývajú spokojní so subjektívnymi, či dvojakými vysvetleniami. Vyhovuje im, ak sa preberajú racionálne témy. Teoretici sa najlepšie učia, keď učebná látka je súčasťou systému, modelu či teórie; keď vidia v téme logiku, štruktúru a jasný účel; keď sa od nich vyžaduje, aby pochopili komplikované situácie a postupy ich riešenia. • Pragmatici sú ľudia, ktorí často pátrajú po nových myšlienkach a radi experimentujú. Nové myšlienky a poznatky chcú vyskúšať hneď v praxi. Pragmatici sa najlepšie učia, keď vidia jasné prepojenie medzi preberanou látkou a praktickou aplikáciou; keď sa učia postupy, ktoré majú praktické výhody a ktorých riešenia majú opodstatnenie a keď sa môžu sústrediť na praktický problém s jasným konečným výsledkom alebo produktom. Štýly učenia je vhodné chápať nie ako pevný rys osobnosti, ale skôr ako princíp adaptívnej orientácie, ktorá je ovplyvnená psychologickým základom, špecializáciou, kariérou a charakterom problémov, ktoré daná osoba prevažne „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 123 rieši. Ak sa podarí zosúladiť štýl vzdelávania so štýlom učenia, potom si jednotlivci zo vzdelávacej aktivity dokážu odniesť často viac, ako sami predpokladali. V rámci realizácie vzdelávacích aktivít je potrebné akceptovať skutočnosť, že efektívnosť a ochota ľudí učiť sa je ovplyvňovaná viacerými faktormi, ktoré môžeme zaradiť do troch základných skupín. Ide o faktory: • Fyzické – zdravotná kondícia, hlavne stav zrakového a sluchového zmyslu, krvného obehu, vážna chronická alebo akútna choroba, stres môžu ovplyvniť schopnosť vnímania a učenia. • Emocionálne – kedy vnímanie seba samého, motivácia, osobnosť učiteľa, podpora k učeniu zo strany priateľov a rodiny a v konečnom dôsledku stav a zmeny celej emocionálnej sústavy (uznávané hodnoty, postoje ...) významne ovplyvňujú schopnosť študentov učiť sa. • Intelektuálne – množstvo a kvalita doteraz nadobudnutých vedomostí a zručností môžu podporiť učenie, ak je možné na získané vedomosti nadviazať a budovať na nich. Môžu však vytvoriť bariéru v učení, ak doterajšie vedomosti sú s novými v protiklade, prípadne, ak študenti nevidia a nie je im prezentovaná súvislosť a nadväznosť jednotlivých preberaných tém a predmetov. Vnímavosť k učeniu rastie, ak sú nové poznatky prezentované kombináciou rôznych metód, ktoré sú v súlade s ich preferenciami pri učení. Pri realizácii vzdelávania je dôležité, aby učitelia reagovali nielen na to, aké sú preferované štýly učenia študentov, ale podľa možností prihliadali na faktory ovplyvňujúce efektívnosť učenia a ochotu učiť sa a taktiež odstraňovali bariéry učenia sa, a tak vytvárali podnetné pracovné vzdelávacie prostredie. 5. ZÁVER V súvislosti so zvýšenou orientáciou spoločnosti na vzdelávanie ako významného faktora ekonomického rastu i konkurencieschopnosti podnikov a celých ekonomík na globálnom trhu, boli v článku naznačené prístupy, ktorých aplikácia môže napomôcť zvýšiť kvalitu vzdelávania a podporiť tým záujem a spokojnosť študentov zo vzdelávacími aktivitami. Predstavené participatívne metódy vzdelávania sú moderné metódy, ktoré vedú študentov k tvorivosti, flexibilite, skvalitňujú ich komunikačné a prezentačné zručnosti i zručnosti potrebné pri riešení nastolených problémov, čo môžu študenti využiť nielen pri príprave na skúšku z konkrétneho predmetu, ale i pri príprave na obhajobu svojej záverečnej práce, štátne záverečné skúšky a v budúcnosti vo svojom osobnom i ďalšom profesionálnom živote. Pri uplatnení vhodnej kombinácie rôznych vzdelávacích metód a správnom skĺbení štýlov učenia študentov so vzdelávacími štýlmi učiteľov je možné zvýšiť kvalitu i atraktivitu vysokoškolského vzdelávania a pripravenosť študentov na riešenie bežných životných i pracovných situácií, čím sa vytvorí predpoklad pre úspešné uplatnenie študentov v podnikovej praxi. Príspevok bol napísaný v rámci riešenia grantovej úlohy VEGA 1/2588/05 LITERATÚRA [1] KUCHARČÍKOVÁ, A. – TOKARČÍKOVÁ, E.: Základy ekonomickej teórie. EDIS – vydavateľstvo ŽU, Žilina 2004, ISBN 80-8070-298-5, 274 s. [2] BUCKLEY, R. – CAPLE, J.: Trénink a školení. Computer Press, Brno 2004, s. 154. [3] VODÁK, J. – KUCHARČÍKOVÁ, A.: Stratégia rozvoja ľudského potenciálu – pri uplatňovaní moderných prístupov k vyhodnocovaniu vzdelávacích programov. MTC, HQ Štúdio Žilina 2005, ISBN 80-969346-0-0, 150 s. ADRESA: Doc. Ing. Alžbeta Kucharčíková, PhD. Katedra makro a mikroekonomiky, Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1 e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 124 VZDELÁVACÍ PROCES NA ŽILINSKEJ UNIVERZITE AKO PRVOK REGIONÁLNEHO ROZVOJA Jana Hlaváčová, Jakub Soviar Žilinská univerzita, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra manažérskych teórií Abstract: Process of education in University of Žilina as an element of regional development. The education plays an important role in today’s knowledge oriented world. Important is the way in which the knowledge is delivered and received, the environment, in which this exchange takes place, and also elements participating on the exchange of knowledge. Educated people are more capable to find new solutions useful for them and so for all population. The university education is the highest one and is usually related to perspective innovativeness. Based on self experience in second and third degree of education at home and in abroad, authors present their opinions and propositions related to educational activities. The aim of this idea is to modify the educational program in the leading raising graduates who are ready to bring the full-value in regional development. Kľúčové slová: Žilinská univerzita, regionálny rozvoj, vzdelávací proces, porovnanie SlovenskoFrancúzsko ÚVOD V súčasnej znalostne orientovanej ekonomike a spoločnosti prezentuje vzdelanie významnú úlohu. Dôležitý je spôsob, akým je odovzdávané a prijímané, prostredie, v ktorom k výmene dochádza a tiež prvky, ktoré sa na výmene podieľajú. Vzdelaní ľudia sú zdatnejší v nachádzaní nových riešení prospešných pre nich a tým aj pre celú spoločnosť. Tým najvyšším je univerzitné vzdelanie a práve s ním je vo väčšine prípadov spojená schopnosť perspektívnej inovatívnosti. Autori na základe skúseností v druhom a prebiehajúcom treťom stupni univerzitného vzdelávania doma aj v zahraničí prezentujú svoje názory a návrhy týkajúce sa vzdelávacích aktivít. Zámerom tejto idey je pomôcť upraviť vzdelávací program tak, aby výsledkom bol absolvent pripravený plnohodnotne participovať na regionálnom rozvoji. CHARAKTERISTIKA ŽILINSKEJ UNIVERZITY Žilinská univerzita [8] je dnes ešte stále v prevažnej miere orientovaná na technické vzdelanie. Jednotlivé technické študijné odbory majú vysokú kvalitu a ich absolventi sú v praxi žiadaní. Pre regionálny rozvoj v modernej západnej, ako aj slovenskej spoločnosti sú kvalitne technicky vzdelaní ľudia mimoriadne potrební. Ich znalosti a práca tvoria často základ ekonomického rozvoja štátu. Celkový trend však smeruje k orientácii potenciálnych študentov na ekonomické, právne a humanitné vzdelanie. Toto je pravdepodobne spôsobené náročnosťou technického štúdia. Absolventi technických odborov Žilinskej univerzity sa v praxi uplatňujú bez väčších problémov. Pravdepodobne najlepšie podmienky majú v tomto smere informatici – programátori (vychovávaní v rôznych oblastiach na rôznych fakultách), keďže pracovný trh v Žilinskom regióne, ale i na Slovensku a v Európskej únii vykazuje stály dopyt po týchto profesiách. Rovnako dobre sa v praxi uplatňujú aj absolventi odborov na strojníckej a elektrotechnickej fakulte aj vzhľadom na rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku. Problém pre univerzitu i región predstavuje nedostatočná vedecko-výskumná a technická infraštruktúra. Ľudské zdroje a ich poznatky v technických vedách potrebujú pre svoje bádanie moderné vybavenie, ktoré je však mimoriadne drahé a treba ho často meniť a dopĺňať. Tento problém je však dnes celospoločenský pre všetky krajiny bývalého tzv. východného bloku. Postupné zlepšovanie sa črtá nielen v rôznych projektoch medzinárodnej vedeckej spolupráce, ale aj v častých študijných cestách a výmenných pobytoch pedagógov, vedcov a doktorandov univerzity, ako aj v mobilitách študentov. Vláda i regionálna samospráva si taktiež uvedomujú dôležitosť investícií do vedy a výskumu a i tu sa už v rámci možností prejavuje zlepšenie. Technickému charakteru Žilinskej univerzity dôstojne sekundujú ekonomické, sociálne a humanitné vedy. Ich progres sa dá vystopovať na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov (PEDaS), ktorá sa už po svojom vzniku orientovala na ekonomickú stránku dopravných procesov. Dnes sa sociálne a humanitné vedy sústreďujú prevažne na Fakulte prírodných vied, ekonomické a manažérske vedy zas už na spomínanej fakulte PEDaS a Fakulte riadenia a informatiky. Ponuka štúdia týchto odborov je na Žilinskej univerzite zameraná hlavne na praktickú stránku sociálnych vied – konkrétne je to najmä manažment, ekonomika podniku, mediamatika a rôzne pedagogické zamerania. V dnešnej spoločnosti sú kvalitne vzdelaní ľudia v týchto odboroch mimoriadne potrební. Orientácia v komplexnej a turbulentnej realite dneška je náročná. Pokaľ má človek uspieť musí túto realitu aspoň z časti pochopiť a univerzitné vzdelanie je „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 125 prostriedkom, ako to dosiahnuť. Záujem o štúdium týchto odborov je dostatočný a stále narastá. Absolventi sociálnych odborov sa v praxi uplatňujú relatívne dobre, najmä absolventi ekonomických a manažérskych študijných programov, o ktorých je na trhu práce stály záujem. Keďže sa charakter pôvodne technickej vysokej v roku 1996 zmenil na univerzitný, sociálne a humanitné disciplíny začali zohrávať významnejšiu úlohu nielen ako samostatné študijné programy, ale aj ako neodmysliteľná súčasť všetkých odborov. Univerzitné vzdelanie je vo svojej podstate univerzálne, čiže musí študentom poskytnúť priestor na oboznámenie sa s celým radom rôznorodých vied a prístupov. Toto samozrejme nie je na úkor odbornosti absolventov. Najdôležitejším prínosom v tomto zmysle je, že študenti technických odborov získajú základný prehľad napríklad z filozofie, psychológie, sociológie, práva, marketingu, manažmentu, ekonómie a pod. Tieto poznatky sú pre nich často v praktickom živote, ako aj pri orientácii v spoločnosti značným prínosom. Každý technický odbor má v sebe zaradených niekoľko predmetov zo spomínaných oblastí. Niektoré sú povinné a niektoré je možné absolvovať ako voliteľné predmety. Toto je pre študentov značným prínosom, keďže si môžu vybrať podľa vlastných záujmov a získať tým aj nejaké kredity k štúdiu. školy 1 VZDELÁVANIE AKO POSKYTOVANIE SLUŽIEB V rámci trojstupňového členenia hospodárstva (poľnohospodárstvo, priemysel a služby) možno chápať poskytovanie vzdelávania ako službu. Rozvoj regiónu je v súčasnosti závislý najmä na kvalite a množstve poskytovaných služieb. Vyplýva to z tvrdenia, že služby sú ekonomicky najproduktívnejším hospodárskym odvetvím. Prejavuje sa to aj v tom, že výnosnosť rôznych podnikov v danom sektore, ich počet, miera zamestnávania obyvateľov, tvorba HDP... je dominantná nad ostatnými hospodárskymi odvetviami, čo vidno aj na obr.1. Veď napr. v službách krajín OECD a vybraných rozvojových krajín pracuje v priemere až 70 % populácie (ku dňu vydania publikácie [4]). podiel na HDP zamestnanosť ... Poľnohospodárstvo Služby Služby Priemysel čas Obr.1 Vývoj hospodárskych sektorov v čase. [2] Ekonómovia sa spočiatku pozerali na rozvoj služieb ako na brzdu ekonomického rastu. Argumentovali tým, že služby sú len málo alebo nie sú vôbec produktívne. Ale dnes väčšina z nich priznáva, že na ekonomickom raste sa veľkou mierou podieľa práve sektor služieb [6]. Slovensko sa v súčasnosti radí medzi krajiny s dominantným sektorom služieb, čo znázorňuje aj nasledujúci obrázok (obr. 2). lesníctvo a poľnohospodárstvo Slovensko 7.decem ber 2006 priemysel a stavebníctvo služby 0% 20% Obr. 2 Štruktúra 40% 6F2 60% 80% 100% na Slovensku k 7. decembru 2006. [3] Na základe vyššie uvedeného môžme povedať, že by mala platiť nasledovná postupnosť (obr. 3): 1 2 Pôvodne Vysoká škola dopravy a spojov (VŠDS). V rámci zamestnanosti v službách sú zahrnuté všetky ostatné zamestnania. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 126 Obr. 3 Väzba medzi vzdelávaním ako službou a regionálnym rozvojom. VŠEOBECNÉ PRVKY PÔSOBENIA ŽILINSKEJ UNIVERZITY NA REGIONÁLNY ROZVOJ – NÁZORY A POSTREHY Ľudia nie sú dokonalí a dokonalé nie sú ani ich inštitúcie a procesy. Preto aj riešenie otázky „ako môže univerzita prispieť k regionálnemu rozvoju“ bude spočívať v neustálej práci, v neustálej nikdy sa nekončiacej ceste. Aby sme tomuto procesu lepšie porozumeli, skúsili sme v tomto zmysle vybrať niekoľko základných prvkov. Vzdelanie: Poslaním univerzity je v prvom rade poskytovať vzdelanie v duchu humanizmu. Je to vlastne človek, študent a absolvent, kto je produktom univerzity. Jeho kvalita je určená mnohými faktormi, z ktorých väčšiu časť univerzita a vzdelanie ovplyvniť nemôžu. Avšak snaha o odborne zdatného absolventa, ktorý má dostatočný prehľad o dianí v spoločnosti, zdravé kritické myslenie a morálne kvality, by mala byť základom každého konania akejkoľvek univerzity. Potreby spoločnosti, resp. regiónu sú často prezentované s dôrazom na odbornosť a skúsenosti. Je to určite správne, na druhej strane sa možno zabúda na morálne kvality človeka. Poslaním univerzitného vzdelania by teda vedľa odbornosti mala byť aj snaha o presadzovanie morálnych a etických hodnôt. Veď práve absolventi univerzít sú intelektuálnym a tvorivým základom spoločnosti. Z pohľadu rozvojových procesov je morálny aspekt pre spoločnosť rovnako potrebný, ako odbornosť. Vzdelávací proces: Procesy, cez ktoré univerzitné vzdelávanie prebieha, sú značne rôznorodé a špecifické. Žilinská univerzita nie je výnimkou. Každý odbor, každá špecializácia má vlastné priority, ktorým podmieňuje aj konkrétne vzdelávacie procesy. Niektoré aspekty sú však spoločné a niektoré dokonca zásadné. Predovšetkým samotný študijný odbor, či zameranie musí byť aktuálne a dostatočne zabezpečené personálne i infraštruktúrou. Aktuálnosť znamená, že poznatky, ktoré sa vyučujú, musia byť, čo možno najnovšie – najsprávnejšie. Neznamená to, že by sa malo zabúdať na históriu, dôležité je študentom poskytnúť vedomosti, ktoré sú momentálne uznávané. Príkladom môže byť aktuálna informácia, že svetový astronómovia už neklasifikujú Pluto ako planétu. Jednoducho aj aktuálnosť poznatkov je vo veľkej miere podmienená spoločenským konsenzom a vývojom. Výhodu tu majú technické a prírodné vedy, kde sa poznatky skutočne aktualizujú. Niektoré riešenia platia stále, niektoré je možné inovovať, zlepšovať a pod. V sociálnych vedách aktuálnosť skôr znamená akumuláciu poznatkov, keďže nie je možné nebrať do úvahy historický vývoj a hlavne množstvo rozdielnych, často ale významných názorových prúdov a škôl. Personálne zabezpečenie je orientované na odborné, ale aj morálne kvality zamestnancov univerzity. Odbornosť je síce nutnosťou, ale sama o sebe nestačí pre vytvorenie kvalitného človeka – absolventa vo vyučovacom procese. Pôsobí tu množstvo iných faktorov najmä osobnosť, charizma, správanie, serióznosť, štýl obliekania, rečové kvality a pod. O týchto aspektoch nie je potrebné písať viac, keďže sú dostatočne rozpracované v psychologickej, pedagogickej, sociálne psychologickej a inej dostupnej literatúre. Dôležité je, že aj tieto kategórie sa nemalou mierou podieľajú vo vyučovacom procese na formovaní študenta a tým v konečnom dôsledku aj na regionálnom rozvoji. Pokiaľ pedagóg študentov zaujme, dokáže ich motivovať a sám vytvára určitý vzor slušného a morálneho človeka, existuje veľká pravdepodobnosť, že ho jeho poslucháči budú akceptovať a brať si z neho príklad. Univerzita by teda mala dbať aj na image, slušné správanie a vystupovanie svojich zamestnancov. Infraštruktúra vzdelávacieho procesu je tvorená hlavne materiálnym vybavením a pomôckami k štúdiu. Dôležitý je pomer kvality a kvantity. Každý odbor potrebuje iné materiálne prostriedky. Spoločné potreby predstavujú budovy, učebne, stravovacie a ubytovacie zariadenia a ich vybavenie. Žilinská univerzita toto všetko svojim poslucháčom poskytuje v dostatočne kvalite i kvantite. Postupne sa buduje geografický priestor na Veľkom diele, kde bude univerzita sústredená. Vzorom sú tzv. „kampusy“ niektorých západoeurópskych a amerických univerzít. V slovenských podmienkach to bude jedinečný jav. V tomto zmysle však nie je dobré zabúdať na kultúru urbanistického priestoru. Keďže sa všetko stále ešte dobudováva, chýba napr. dostatočné osvetlenie, kvalitné a udržiavané chodníky, parkoviská s dostatočnou kapacitou, oddychové priestory atď. V každom prípade vízia, ako aj investície do výsledného efektu by tento stav mali radikálne zlepšiť. Vybavenie učební a budov sa snaží prispôsobiť svetovým trendom a hlavne potrebám a požiadavkám študentov. Na dobrej úrovni je napr. vybavenie výpočtovou technikou a prístup k internetu, ktorý je riešený nielen kvalitnou a rýchlou LAN sieťou, ale aj univerzitnou bezdrôtovou sieťou. Jednotlivé odbory majú k dispozícií rôzne špecializované laboratóriá, ktorých by mohlo byť síce viac, ale kvalitou vybavenia sú na dobrej úrovni. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 127 Prepojenie vzdelávacieho procesu s praxou: Študenti majú možnosť získavať poznatky priamo z praxe, a to najmä vo forme spolupráce na diplomových prácach. Firmy po dohode s vyučujúcimi zadávajú pre študentov témy, ktoré pre nich predstavujú určitý prínos. Študenti sa tak v podstatnej miere oboznámia s fungovaním firmy a jej procesov. Študenti taktiež môžu participovať na rôznych výskumných projektov ako asistenti svojich pedagógov. Tu sa zas oboznámia s vedeckou prácou vo svojom odbore. V prepojení s praxou je však ešte stále dosť problémov. Študenti považujú vyučovací proces zväčša za príliš teoretický a overovanie vedomostí zas postavené na memorovaní. Tento problém je možné riešiť napríklad aj komplexnými projektmi, ktoré zapoja študentov pod odborným vedením do poznávania praxe. Podnik napríklad potrebuje profesionálne preskúmať určité aspekty spokojnosti svojich zákazníkov. Poverí tým odborníkov na Žilinskej univerzite, ktorí tento problém začnú skúmať a zapoja do toho aj študentov. Študenti sa budú sami podieľať na tejto práci a učiť sa priamo v teréne. Dôležitým prvkom prípravy študentov je aj absolvovanie praxe. Ako príklad uvádzame porovnanie s Francúzskom. Tam je prax vo veľkej väčšine prípadov uskutočňovaná v období letných prázdnin. Povinná je 10 týždňová prax. Študenti majú počas štúdia povinné 2 praxe, jednu doma a druhú pokiaľ možno v zahraničí. Študenti vo Francúzsku pristupujú k hľadaniu a vykonávaniu praxe zodpovednejšie. Na obranu slovenských študentov však treba postaviť fakt, že systém praxovania vo Francúzsku je na inej úrovni ako u nás na Slovensku. Počas študentskej praxe vo Francúzsku dostávajú študenti úlohu, ktorá má pre podnik význam a v niektorých prípadoch dostanú študenti aj odmenu. Navyše študent musí v škole svoju prax obhájiť, povedať, čo robil a čo urobil, aký to malo prínos pre podnik a aký preňho samotného. Prax na Slovensku je problém. Podniky majú neraz problém zadať študentovi prácu s vyšším stupňom dôležitosti, ak mu ju vôbec zadajú. Z vlastnej skúsenosti a počutia od ostatných študentov je známe, že podniky problém praxe často riešia udelením potvrdenia o uskutočnení praxe, hlavne aby študent „nezavadzal“. Na druhú stranu je takýto postup podniku pochopiteľný, ak si uvedomíme, že 12 resp. 24 hodín vyčlenených pre uskutočnenie praxe je veľmi málo. Dostupnosť študijnej literatúry: Vo všeobecnosti je dnes dostupná mimoriadne kvalitná literatúra k všetkým oblastiam ľudského poznania. Pre zvládnutie štúdia je potrebné mať prístup k týmto zdrojom. Rovnako ako vyučujúci, musí pomocou literatúry svoje vedomosti rozvíjať aj študent. V mnohých prípadoch je tento prístup pre zvládnutie problematiky vyžadovaný. Problém v našich podmienkach nespočíva v existencii, ale v prístupe k týmto zdrojom. Tento problém má viacero aspektov. V prvom rade študenti sú finančne značne obmedzení, čo platí – síce v menšej miere – aj vo Francúzsku. Francúzski študenti majú však jednu veľkú výhodu: v knižniciach a študovniach sú k dispozícii aj najnovšie zdroje. V slovenskej realite vo väčšine prípadov platí, že nová literatúra sa síce nakupuje, ale ostáva v priestoroch, kde študenti nemajú bežne prístup. Potom záleží len na pedagógovi, akým spôsobom tieto poznatky študentom sprístupní (výpožička, prednášky, skriptá atď.). Skúsenosti so vzdelávacím procesom: Pri pedagogickom pôsobení, jeden z autorov článku vykonal prieskum medzi svojimi poslucháčmi. Nešlo o reprezentatívny výskum, bol koncipovaný len ako spätná väzba so spokojnosťou študentov s preberanou tematikou, prednáškami a cvičeniami. Značná zhodnosť názorov však indikuje aspekt všeobecnejšieho charakteru. Študenti prejavili značnú spokojnosť s určitou „interaktivitou“ cvičení zo sociológie. Konkrétne išlo o možnosť vyjadriť svoje názory na rôzne problémy a konfrontovať ich s kolegami. Vyučujúci v tomto zmysle mal túto debatu len usmerňovať. Cieľom malo byť, aby študenti dospeli k určitému riešeniu, alebo vzájomnému konsenzu sami medzi sebou formou kritickej diskusie. Takýto prístup nie je možné zvoliť na väčšine predmetov – to je jasný fakt, ale faktom rovnako je, že podobná skúsenosť študentom chýba. Z pohľadu vyučujúceho bol tento prístup úspešný, keďže napomohol k pôvodnému zámeru – študenti hľadali poznatky sami a začali vo svojom vnútre, uvedomili si, ktoré názory a hodnoty vyznávajú a z toho hľadiska aj posudzovali sociálnu realitu, najdôležitejšie bolo, že svoje názory konfrontovali so spolužiakmi – naučilo ich to chápať komplexnosť a rozdielnosť ľudských názorov a prístupov, ale aj nachádzať spoločné prvky a riešenia. Zdá sa, že minimálne jeden predmet z rodiny sociálnych vied počas akademického roka, by mohol byť koncipovaný podobným spôsobom. Prínosy pravdepodobne spočívajú v určitom „intelektuálnom prebudení“ poslucháčov – keďže podmienkou je tu vyslovovanie vlastných názorov, uvedomovanie si rozdielností a hľadanie spoločných prvokov. Skúsenosti zo zahraničia: Prístup študentov k vzdelávaniu v zahraničí je o niečo odlišný než na Slovensku. Porovnávanie bude konkrétne založené na vysokoškolskom vzdelávaní vo Francúzsku. Presnejšie na odpozorovaných metódach na INT-Evry, čo je trojročná vysoká škola, ktorej predchádzajú 2 roky tvrdej prípravy. Absolventi z takéhoto typu vysokých škôl sú v praxi žiadanejší ako absolventi z univerzít z dôvodu ich praktickejšie zameranej prípravy. Napr. na hodinách marketingu musia študenti zvládnuť vyriešenie praktickej úlohy. Na papieri (2-5 strán) dostanú zadanie reálnej úlohy, ku ktorej musia vypracovať reálne riešenie. Vyučujúci nehodnotí len správny postup ale taktiež správnosť použitých pripodobení, pričom aj pripodobenia musia byť reálneho charakteru. Rovnaké pravidlá platia aj na iných predmetoch. Napr. študenti dostanú súbor reálnych dát a z nich musia vypracovať situáciu v danom sektore (napr. pozíciu jednotlivých konkurentov). Navyše aj takto zameraná úloha súvisí s celkovým odborom študovaným na škole, čím sa opäť rozširuje rozhľad študenta. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 128 Tejto výhody sú si študenti vedomí a prejavuje sa to aj na ich prístupe na vlastnom vzdelávaní. Študenti sú na vyučovaní viac aktívni, zapájajú sa vo väčšej miere do diskusií, vyjadrujú svoj vlastný názor čím získavajú ďalšie informácie. Dôležitý je aj ich prístup k plneniu si študijných pracovných povinností. Opierajúc sa o vlastnú skúsenosť, študenti na francúzskej vysokej škole pristupujú zodpovednejšie aj k plneniu domácich úloh. Napr. vyučujúci oznámil študentom na prvej prednáške, že do budúcej si majú prečítať prvé dve kapitoly zo skrípt. Na ďalšej prednáške nebol takmer žiaden študent, ktorý by prikázanú časť nemal prečítanú. Diskusia s takto pripravenými študentmi je potom jednoduchšia ale najmä efektívnejšia. Veľký vplyv vysokoškolského vzdelávania na regionálny rozvoj spočíva aj v medzinárodnej spolupráci. Vo Francúzsku je to zabezpečované zahraničnými praxami a prijímaním zahraničných študentov. Konkrétne v prípade INT-Evry je podiel zahraničných študentov (vo všetkých stupňoch vzdelávania) pomerne významný. Posledná detailná štatistika pochádza z roku 2005 [1]. V nej sú prezentované medzinárodné aktivity nielen na úrovni študentov, ale aj rôznych projektov. INT-Evry v tomto roku vykazovala aj nasledovné údaje: (1) prítomnosť 56 národností v kampuse, (2) celkovo 493 zahraničných študentov, t.j. 30 % všetkých študentov, (3) viac ako 230 študentov odišlo na zahraničné stáže, (4) cca 65 zmlúv akademickej výmeny, (5) viac ako 60 zahraničných študentov v letnej škole, (6) viac ako 300 zahraničných misií a (7) mnoho medzinárodných vzťahov a spoluprác. Všetky tieto zahraničné aktivity sú zdrojom a spôsobom zberu cenných informácií, ktoré študenti a škola dokážu zužitkovať a prispieť tak k celkovému rozvoju regiónu. Veda a výskum: Vedecký a výskumný potenciál dnes tvorí pre mnohé krajiny základ ich ekonomického rozvoja. Poznatky a know-how predstavujú hodnoty, ktoré vytvárajú novú tzv. poznatkovú, či znalostnú spoločnosť. Žilinská univerzita je vedecko-výskumným centrom regiónu. Na jednotlivých pracoviskách sa sústreďuje výskum v rôznorodých oblastiach. V podstate každá katedra participuje na množstve vedeckých projektov, alebo aj sama báda, skúma a podieľa sa na vývoji. Celkový koncept a snaženie vedenia univerzity je zamerané na chápanie tejto organizácie ako vedeckej univerzity. Vedeckých projektov, na ktorých sa podieľajú zamestnanci a doktorandi Žilinskej univerzity, je skutočne veľa. Ako príklad (nie výpočet všetkých) úspešných projektov v zmysle regionálneho rozvoja je možné uviesť nasledujúce dva. Prvý projekt, prevažne technického charakteru, je Ústav konkurencieschopnosti a inovácií [5], ktorý bol zriadený na Žilinskej univerzite vo februári 2004. Dnes združuje vlastných zamestnancov, vedcov z rôznych fakúlt univerzity a doktorandov. Podieľa sa na vývoji technologických inovatívnych riešení pre prax a vývoji nových produktov. Dôležité je prepojenie tohto ústavu s praxou. Partneri sú napríklad firmy ako Matador, Sony, Scheidt & Bachmann, Wirlpool, Peugeot, KIA, Volkswagen a iní. Hlavým prínosom je, že všetci ľudia pôsobiaci na Žilinskej univerzite, ktorí majú záujem a schopnosti pracovať a podieľať sa na konštrukčne inovatívnych a technologicky vývojových aktivitách ústavu majú dvere otvorené. Získané skúsenosti pri spolupráci na takýchto projektoch sú potom neoceniteľné pre odborný rast. Druhým príkladom je projekt Žilinská inovačná politika [7] (ZIP), ktorý funguje od júna roku 2005 a je súčasťou 6. rámcového programu Európskej únie. Podieľa sa na ňom Žilinská univerzita v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom a partnerskými regiónmi. Tento projekt je orientovaný na dlhodobú stratégiu podpory inovácií, výskumu a vývoja najmä podnikateľského prostredia v Žilinskom regióne. Regionálny rozvoj je teda hlavným cieľom v rámcových oblastiach regionálnej konkurencieschopnosti, prosperity a trvalo udržateľného rozvoja. Dôležitým aspektom tohto projektu je tvorba určitého regionálneho konsenzu. Skúmajú sa reálne javy – potreby podnikateľov, ich požiadavky a vízie. Tieto sa potom na pôde univerzity spájajú s názormi a plánmi samosprávy, neziskových organizácií a štátnej správy. Výsledkom sú stratégie, ktoré predstavujú konkrétne riešenia zistených problémov. Ide sa však ešte ďalej a jednotlivé stratégie sa postupne zavádzajú do praxe. Vo vede a výskume sa dá urobiť vždy ešte o niečo viac. Možnosti sú stále otvorené. Žilinská univerzita sa snaží, avšak svetová úroveň je stále ešte príliš vysoká méta. Najväčším problémom sú peniaze. Tvoria základ, ktorý vedcom umožňuje bádať na najvyššej úrovni. V podmienkach Žilinskej univerzity sa toto kompenzuje personálnou kvalitou. Ľudia sú určite tou najvyššou hodnotou a práve oni umožňujú, aby sa veda a výskum v týchto podmienkach neustále zlepšovala, rozvíjala a približovala k svetovej úrovni. ZÁVER Slovenskí študenti sú v zahraničí povestní svojou šikovnosťou a schopnosťou učiť sa. Tam, kde to známe ešte nie je, pri stretnutí sa so slovenskými študentmi túto pravdu rýchlo odhalia. Preto je na prospech celého regiónu, ktorým v európskom či celosvetovom kontexte môže byť aj Slovensko, ak sa študenti na univerzitách vzdelávajú najmä v schopnosti prakticky využiť teoretické poznatky. Predsa len, väčšina absolventov skončí v praxi a nie na akademickej pôde. Na záver môžeme zodpovedne skonštatovať, že vysokoškolské vzdelávanie sa významnou mierou podieľa na rozvoji regiónu. Pôsobenie môže byť priameho a nepriameho charakteru. Je však relatívne zložité spraviť čiaru medzi priamym „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 129 a nepriamym pôsobením vysokej školy na regionálny rozvoj, preto sme sa rozhodli, že sa pokúsime len prehľadne vymenovať tieto aspekty. Vplyv vysokoškolského vzdelávania sa v zmysle zhrnutia textu príspevku prejavuje aj nasledujúcimi spôsobmi: a) Produkovanie vzdelanej populácie – v súčasnosti orientované na znalostnú ekonomiku, b) Veda a výskum, c) V rámci bakalárskych, diplomových a dizertačných prác riešenie praktických problémov pre podnik zadarmo, d) Zahraničná spolupráca na viacerých úrovniach, • Medzinárodné projekty a spolupráca, • Mobility študentov, • Slovenskí študenti odchádzajúci do zahraničia, • Zahraniční študenti prichádzajúci na Slovensko, • Mobility akademických zamestnancov univerzity. LITERATÚRA [1] Institut National des Télécommunication, Evry, Francúzsko. Ročný výkaz aktivít za rok 2005. Dostupné na internete 10.1.2007: www.int-evry.fr/recherche/rapport_activites/2005/chapitre_1/international.php [2] LOVELOCK, C.; WIRTZ, J. a kol. Services Marketing – People, technology, strategy. Pearson – Pretice Hall, 2004. [3] Štatistický úrad Slovenskej republiky www.statistics.sk/webdata/slov/tabulky/zam/zam06.htm [4] The service economy in OECD countries: www.oecd.org/findDocument/0,2350,en_2649_33703_1_119684 _1_1_1,00.html [5] Ústav konkurencieschopnosti a inovácií Žilinskej univerzity: http://ukai.utc.sk/index.php [6] VAN LOONY, B.; GEMMEL, P.; VAN DIERDONCK, R. a kol. Services Management – An integrated approach. Pretice Hall – Financial Times, 2003. [7] Žilinská inovačná politika: www.zip.utc.sk [8] Žilinská univerzita v Žiline: www.uniza.sk ADRESA: Ing. Jana Hlaváčová Žilinská univerzita, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra manažérskych teórií Univerzitná 1, 010 26 Žilina, Slovenská republika Tel.: +421 41 513 44 52 E-mail: [email protected] Mgr. Jakub Soviar Žilinská univerzita, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra manažérskych teórií Univerzitná 1, 010 26 Žilina, Slovenská republika Tel.: +421 41 513 44 52 E-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 130 TEORETICKO-METODOLOGICKÉ PROBLÉMY FORMOVANIA SOCIÁLNEJ EKONÓMIE Jozef Benčo Katedra verejnej ekonomiky, Ekonomická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banském Bystrici ÚVOD Objavenie zákonitostí spoločenského vývoja ako súboru vzájomne pôsobiacich procesov, základom ktorých je vzájomné pôsobenie človeka a materiálneho sveta, ktorý ho obklopuje v spoločenskom výrobnom procese, vytvorilo základy vedeckej analýzy vývoja ľudskej spoločnosti. Výroba, ako proces prebiehajúci medzi človekom a prírodou, má vždy spoločenský charakter a ten vyplýva zo spoločenského charakteru práce na určitom stupni spoločenského vývoja. Môžeme teda povedať, že sa postupne vyvíjalo a formovalo ekonomické myslenie, pretože tak, ako sa vyvíjala ľudská spoločnosť a hospodárstvo, tak sa vyvíjalo a zdokonaľovalo aj poznanie zákonitostí hospodárskeho života. Poznanie vývoja ekonomického myslenia nám umožňuje lepšie pochopiť aj súčasnú ekonómiu, ako metodologický základ všetkých ekonomických vied a vedných disciplín. Ekonomické nmienie, ktoré začalo najmä Platónom a Aristotelom až po súčasnú dobu, prešlo mnohými smermi a názormi, ktoré ovplyvňovali zvláštnosti metód a teoretických východísk jednotlivých predstaviteľov, ich rozdielne pohľady na princíp fungovania aj trhovej ekonomiky. Uvedená skutočnosť vyplýva z rozdielnych predpokladov a ekonomických podmienok, v ktorých vznikali jednotlivé smery, a preto sa ich poznatky a závery nemusia vždy vylučovať. Proces vývoja ekonomickej teórie, oslabené postavenie jedného smeru a zároveň rastúci význam a popularita iného smeru súvisia s meniacimi sa podmienkami ekonomického vývoja. Aj vývoj ekonomického myslenia v oblasti trhovej ekonomiky prešiel určitými etapami a protirečivými názormi. Myslíme si, že súčasná svetová úroveň poznania v tejto oblasti je jednotná, pokiaľ ide o predmet a používané vedecké metódy skúmania a vysvetľovania jednotlivých javov a procesov. Nepredstavuje však jednoliaty a uzavretý systém teoretických ekonomickýcf názorov a poznatkov. Vyplýva to z toho, že v ekonomickej teórii sa viedli a neustále vedú diskusie o tom, či pre fungovanie trhového hospodárstva je primeranejšia keynesovsky orientovaná teória, alebo neoklasická (neokonzervatívna, prípadne noonetaristiekŕi) ekonomická teória. Základom rozdielnosti názorov je postavenie a úloha štátu (vlády) a jednotlivca v trhovej ekonomike. Teda trhová ekonomika v modernej spoločnosti sa stáva prostriedkom pre naplnenie cieľa, ktorým je optimálne uspokojenie potrieb človeka a trvalo udržateľný rozvoj vo všetkých oblastiach demokratickej spoločnosti. 1. PREDPOKLADY VZNIKU A EXISTENECIE SOCIÁLNEJ EKONÓMIE V súčasnosti u nás i v zahraničí prebiehajú diskusie zamerané na teoretické a praktické otázky sociálnej ekonómie a jej postavenia v systéme trhovej ekonomiky. Ekonómia, alebo všeobecná ekonomická teória predstavuje vstup do rôznych disciplín ekonomických vied, teda aj clo novokoncipujúcej sa vednej disciplíny, ktorú sme nazvali sociálna ekonómia. Základom celej ekonomickej teórie je trh a trhový mechanizmus a jeho fungovanie. Tejto problematike sa venovalo a venuje mnoho ekonómov, pričom ich predmetom bádania je vymedzenie základných princípov fungovania trhu ako výsledku vývoja tovarovej výroby a spoločenskej deľby práce. Vývoj ekonomickej teórie dospel až do súčasnej podoby modernej trhovej ekonomiky, nazývanej zmiešaná ekonomika, ktorá obsahuje prvky trhu, príkazov a zvykov, to znamená prvky podnikateľskej aktivity so štátnou aktivitou a dobrovoľníckou činnosťou jednotlivých občanov. Kritériom pre to, ktorá ekonomika je najviac zmiešaná, môže to byť určené podľa toho, akým podielom sa štát (vláda) zúčastňujú na makroekonomických veličinách. Čiže v každej modernej ekonomike existujú tri sektory, a co: súkromný, verejný a dobrovoľnícky (tretí sektor), ktoré sa vo vzájomnej jednote podporujú a rozvíjajú ... Vznik sociálnej ekonómie je podmienený vývojom ekonomického myslenia až do súčasnej podoby, najmä však postupným rozvojom tretieho sektora. Je spätý najmä s druhou polovicou 20. a začiatkom 21. storočia, keď pri zdokonaľovaní zmiešanej ekonomiky nastupujú giobalizacne tendencie, pnčom sa hovor; o ,,globálnej asociačnej revolúcii”. (Salamon, L. M... Aaheier. H. K.., 1999). To znamená, že v glohaiizujúcom sa svete ľudia začínajú aktívne .reagovať na globálne a lokálne zmeny novým a účinnejším združovaním sa, ktorého základom je rozvoj a upevňovanie sociálnych väzieb a tvorba nových noriem a hodnôt človekom s pre človeka. Na základe toho sa postupne začína rozvíjať tretí sektor, ktorý môžeme charakterizovať ako „verejný priestor, v ktorom sa nachádzajú subjekty oddelené od štátu a od trhu a ich činnosť nespočíva iba v dosahovaní zisku”. (Anheier, H. K., 1993). Tretí sektor je teda sektor, ktorý existuje vedľa súkromného (trhového) a verejného (štátneho) sektora. Kým v trhovom sektore sú partneri motivovaní „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 131 vlastným prospechom (ziskom) a vo verejnom sektore je efektívnosť konania založená na poskytovaní kolektívnych statkov a dodržiavaní právnych noriem, v treťom sektore sú určujúcimi premennými ínternalizovanč morálne normy. Preto môžeme tretí sektor nazývať ako „sektor morálky”. Tretí sector zahŕňa v sebe neziskové organizácie, a preto sa tiež nazýva neziskový sektor. Pod pojem “nezisková organizácia” môžeme zahrnúť širokú škálu alternatívnych organizácií ako napríklad nadácie, cirkvi, vzdelávacie inštitúcie, organizácie zdravotnej u sociálne! starostlivosti, kulíúrno - športové zariadenia, svojpomocné organizácie, verejno-prospešné zariadenia, komory a ďalšie. Ich spoločným znakom je orientácia na uspokojovanie konkrétnej potreby, neziskovosť, dobrovoľnosť a všeobecná prospešnosť, rým sa odlišujú od komerčných (ziskových) organizácií, ako aj od organizácií verejného sektora. Neziskový ((dobrovoľnícky) sektor a jeho organizácie tvorí popri trhovom sektore s súťažná kooperácia) a verejnom sektore (hierarchická kooperácia) tzv. tretí sektor (solidárna kooperácia), v ktorom sa uplatňujú najmä tieto základné princípy: neziskovosť, solidarita, uspokojovanie konkrétnej potreby, autonómia vo vzťahu k. vonkajším vplyvom, neformálne členské štruktúry a dobrovoľný vstup, výmenné vzťahy založené na vzájomnosti. Pri analýze vzniku a existencii tretieho (dobrovoľníckeho, neziskového) sektoru v zmiešanej trhovej ekonomike, sme dospeli k názoru, že objektívna nevyhnutnoť existencie tretieho sektora je odvodená najmä od kategórie „zlyhanie trhu” (rnarket failure). Podstata uvedeného tvrdenia spočíva v predpoklade, že voľná trhová regulácia má len obmedzenú možnosť dosiahnuť podmienky spoločenského optima (Paretovo optimum) uspokojovania potrieb obyvateľstva. To znamená, že voľná trhová regulácia môže existovať len vtom prípade, ak neexistujú kolektívne statky, externality, monopoly, ak sú všetky trhy komplexne a je zabezpečená úplná informovanosť. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, nastáva zlyhanie trhu a výsledkom je vlastne narušenie efektívnosti v ekonomike š ratu. To, čo sme dosiaľ uviedli, je vlastne teoretický pohľad na danú problematiku, podľa ktorej neziskový sektor a jeho neziskové organizácie vznikajú ako dôsledok zlyhania trhu a štátu. Za zlyhanie sa považuje vlastne každá situácia, ktorá nie je pareto - optimálna, čo je síce v teoretickej rovine prijateľné, pre praktickú politiku 10 však veľký význam nemá. Kehy každé zlyhanie, ktoré sa prejavuje napríklad v informačnej asymetrii, rnalo podnietiť vytvorerue neziskovej organizácie, komerčné a štátne organizácie by vlastne postupne vymizli. To však nie je pravda. Ak by sme urobili sondu do histórie tejto oblasti, zistili by sme, že zlyhanie trhu a štátu nevyvolalo zakladanie neziskových organizácií, ba práve naopak, aktivizácia štátu v tejto oblasti nastávala pre zlyhanie týchto organizácií. To znamená, že zlyhanie trhu a Štátu má síce k neziskovým organizáciám vzťah, neplatí však, že by vznik neziskových organizácii bolo možné považovať za reakciu na takéto zlyhanie. Teda v historickej perspektíve sa musí neziskový sektor považovať za východisko, popri ktorom sa môžu rozvíjať aj ďalšie sektory. 16H Zmiešaná bitová ekonomika môže efektívne fungovať len vtedy, keď sa vo vzájomnej jednote rozvíjajú a dopĺňajú všetky tri sektory, teda aj tretí sektor. V treťom sektore občarua dobrovoľne zakladajú organizácie, ktoré vo svojich činnostiach spájajú ekonomické a sociálne zámery. Majú významnú úlohu hlavne v miestnych podmienkach, pretože bezprostredne reagujú na konkrétne problémy a, na potreby občanov . (Barbetta, P., 1997) Z toho vyplýva, že na určitom stupni vývoja výrobných vzťahov a výrobných síl sa postupne formuje tretí sektor, ktorý predstavuje najrozmanitejšie formy Činnosti, ktoré väčšinou môžu fungovať nezávisle na štáte a jeho mocenských orgánoch. Niektorí autori (Downalová, M. 2006) tretí sektor označujú ako neziskový sektor, dobrovoľnícky sektor, občiansky sektor alebo sociálna ekonomika. S týmto tvrdením sa však čiastočne nedá súhlasiť. Z hľadiska pojmového aparátu nie je možné stotožniť pojem tretí sektor s pojmom sociálna ekonomika. Zdôvodnenie je nasledovné: Pojem tretí sektor (neziskový, dobrovoľnícky, občiansky) je charakterizovaný konkrétnymi sociálnu - ekonomickými činnosťami, ktoré realizujú hlavne neziskové organizácie, ďalej organizácie príspevkové, rozpočtové, odbory, politické strany a hnutia, záujmová združenia právnických osôb, družstvá (pokiaľ sú zriaďované za iným účelom než podnikanie), nepodnikateľské obchodné spoločnosti, prípadne i právnické osoby zriaďované samostatnými zákonmi a pod. Tretí sektor však vyjadruje rozsah, obsah a Štruktúni činností, ktoré realizujú organizácie tretieho sektora. Pojem sociálna ekonomika je charakterizovaná ako určitá forma ekonomického subsystému hospodárstva štátu, teda organizovaný ekonomický systém produkcie výrobkov a služieb, ich rozdeľovania a spotreby. Ekonomický systém je viasim súbor nástrojov a mechanizmov využívaný ekonomikou na dosiahnutie vytýčených ekonomických cieľov, na riešenie problematiky vzácnych výrobných zdrojov, na riešenie otázky, čo produkovať, ako produkovať a pre koho produkovať. To znamená, že aj telí sektor môže mať za uvedených podmienok ,,ekonomiku tretieho sektora”. Na základe súčasnej ekonomickej teórie a praxe nemôžeme posúdiť, či ekonomika tretieho sektora je len sociálnou ekonomikou, pretože tieto pojmy nie sú v novodobej ekonómii presne a na vedeckých základoch vymedzené a definované. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 132 V tejto súvislosti nemôžeme však rozvíjať sociálnu ekonomiku bez sociálnej ekonómie ako jej metodologického a teoretického základu. Preto sociálnu ekonómiu chápeme ako vedný odbor (vednú disciplínu), ktorý sa zaoberá komparatívnym výskumom vzniku, vývoja, významom a úlohou sociálnej ekonomiky, ich vzťahom k ostatným subjektom ekonomiky štátu (verejnej, trhovej, miestnej, regionálnej), teda národnej i medzinárodnej. Sociálna ekonómia je nielen nová vedná ekonomická disciplína, ale tiež multidiseiplinámy vedný odbor skúmajúci si vzráznosť a podmíenenosť s ďalšími ekonomickými, antropologickými, po! nelogickými, psychologickými i sociologickými teóriami. Na druhej strane je sociálna ekonomika neoddeliteľná súčasť ekonomiky štátu a tvoria ju na štáte nezávislé subjekty. Sú to organizácie a podniky, ktoré produkujú výrobky a služby obchodného i neobchodného eivuajŕ.teru so ; u iáinym cieľom. Sú to podniky (organizácie), ktoré uplatňujú demokratickú účasť svojich členov a zamestnancov na všetkých činnostiach, podniky, ktoré sledujú ciele solidarity, súdržnosti a stability. Vo vývoji ekonomického myslenia dochádzame k rôznym názorom, na podstatu ekonómie. Niektorí ekonómovia tvrdia, že ekonómia je spoločenskou vedou, jej skúmanie musí vychádzať z reality ekonomického života spoločnosti a jej závery musia byť pre spoločnosť prakticky využiteľné (spoločenská prax predbieha ekonomickú teóriu). Iní presadzujú chápanie ekonomickej teórie ako formálno-abstraktnej vednej disciplíny, pri ktorej súlad s realitou n,e je podmienkou správnosti a vedeckosti. Snažia sa napodobniť metódy prírodných vied a považujú za mieru vedeckosti, exaktnosti ekonómie používanie funkcii, derivácii, modelov a pod. (teória predbieha spoločenskú prax). Obidve vymedzenia môžu však nastať. Naša problematika vzniku, existencie a rozvoja sociálnej ekonómie vychádza z prvého symedzeriia, to znamená, že sociálna ekonómia vychádza z nutnosti riešenia praktických sociálnych siných problémov v dnešnom globalizujúcom sa svete. Vychádza z dlhodobých tradícií riešenia sociálnych konfliktov v trhovej ekonomike. Preto bude potrebné pri realizácii konkrétnej sociálnej ekonomiky vychádzať z postupného teoretického rozvoja sociálne; ekonómie ako samostatnej vednej disciplíny. 2. TEORETICKÉ PRÍSTUPY K PROBLEMATIKE VZNIKU NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ Ekonomiké, sociálne a psychologické vedy sú základom skúmania problematiky súvisiacej s postavením a funkciou neziskových organizácií v občianskej spoločnosti. I napriek tomu, že sa touto problematikou zaoberá pomerne značná časť odborníkov, nie je tato oblasť ľudskej činnosti dosíatočne vedecky preskúmaná. A preto je veľmi potrebné aj v oblasti základného vedeckého výskumu venovať primeranú pozornosť teoretickému odpracovaniu najmä ekonomickej asociálnej podstaty mimovládnych organizácií. To by pomohlo rozvoju ekonomickej teórie a praxe v tejto oblastí a komplexnejšie vymedziť obsah, rozsah a predmet novovznikajúcej vednej disciplíny- sociálnej ekonómie. Na základe rôznorodej našej a zahraničnej odbornej literatúry a dostupných výskumných správ, môžeme základné teoretické prístupy zhrnúť clo týchto smerov. 17H Teória heterogenity je založená na alternatívnou! prístupe poskytovania statkov občanom a vychádza z podstaty zlyhania trhu a štátu (vlády). Základom tejto teórie je skutočnosť, že trh nie je schopný zabezpečiť v dostatočnej miere tovary a služby, najmä však kolektívne statky. Zlyhanie trhu musí preto eliminovať štát, pričom aj štát môže realizovať v dostatočnej miere tieto s .a ík y Sen vtedy, ak je realizácia týchto statkov podporovaná dostatočnou väčšinou spoločnosti, a ak spoločnosť je ochotná vzdať sa adekvátnej ekonomickej slobody a relevantných zdrojov, potrebných na produkciu statkov. Nastáva preto aj zlyhanie štátu (vlády), a preto z ekonomického hľadiska je alternatívou existencia a realizácia statkov prostredníctvom mimovládnych neziskových organizácií. Teória prídavného faktora odmieta podstatu zlyhania trhu a Štátu za dostatočné vysvetlenie pre vznik iretiehe (neziskového) sektora. Podľa predstaviteľov tejto teórie je pre dostatočné vysvetlenie diferencovaného vývoja mimovládnych neziskových organizácií aj zohľadnenie “sociálných podnikateľov”, ktorí predstavujú v trhovej ekonomike skupinu obyvateľov so špeciálnymi motívmi na uspokojovanie potrieb jednotlivcov, ktoré vychádzajú z altruizmu. Veľmi častým motívom je náboženské vyznanie, ktoré zdôrazňuje potrebu pomoci biižiyrn, pomoci tým, ktorí ju potrebujú v určitých chvíľach života. Cieľom takto orientovaných ľudí je najmä poskytovanie sociálnych služieb chorým, opusteným, ktoré zabezpečujú najmä cirkevné organizácie charitatívneho zamerania. Teória dôvery a informačnej asymetrie je založená predovšetkým na zlyhaní trhu ako primárneho poskytovateľa statkov. Podstata tejto teórie sa vysvetľuje nie ekonomickými pohnútkami, ale naopgk nedostatočnou dôveryhodnosťou prostredia, v ktorom sa statky poskytujú. Okrem, toho spotrebiteľ nemá dostatok informácií (asymetria) a nedokáže objektívne posúdiť kvaiitu poskytovaných statkov a vzniká informačná asymetria medzi producentom a spotrebiteľom statku. Táto skutočnosť tiež vedie k nedôvere v producenta (trhu) a stráca sa význam ceny ako základného nositeľa informácie o štetku. Spotrebitelia si m základe toho vyberajú neziskovú organizáciu, ako producenta, pretože základným cieľom týchto organizácií je uspokojovanie potrieb a nie zisk. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 133 Teória štátu blahobytu vychádza z ekonómie blahobytu, čiže normatívnej ekonómie. Keďže teórií štátu blahobytu je viac nemôžeme jednoznačne definovať podstatu pojmu „blahobyt”. Avšak tieto teórie nie sú implicitne zamerané na vysvetľovanie podstaty zlyhania trhu a štátu. Na základe týchto teórií sú neziskové organizácie chápané ako mechanizmus riešenia sociálnych problémov a spôsob prevencie sociálnych, generačných a interetnickýcb konfliktov, toho vyplýva, že nutnosť vzniku a existencie mimovládnych neziskových organizácií je vysvetľovaná ako alternatíva k nedostatočne rozvinutej sociálnej sieti štátu. Je í; /iasíxie realizácia alternatívnych ekonomických programov. Spoločenské funkcie blahobytu poskytujú nástroj pre analýzu následkov vládnych programov na rozloženie príjmov obyvateľstva. Teória vzájomnej závislosti vidí zmysel vzniku a existencie mimovládnych neziskových organizácii vo vzájomnej spolupráci a štrukturálnej závislosti medzi organizáciami tretieho a /erejnéhc sektora, pričom poukazuje na vzájomné pozitívne stránky a spôsob ich efektívneho využitia pri realizácii hlavne verejných a kolektívnych služieb. Vzájomná zmisiosr sa podľa tejto teórie vysvetľuje dostatočnou personálnou a organizačnou kapacitou neziskového sektora a relatívne dostatočnou materiálnou kapacitou verejného sektora. Teória sociálneho kapitálu nadväzuje na teóriu prídavného faktora, ktorá zohľadňuje tzv. „sociálnych podnikateľov”. Sociálny kapitál je definovaný ako množstvo formálnych a neformálnych občianskych iniciatív pôsobiacich v istej komunite, prípadne vo vymedzenom regióne, hustom ich vzájomných prepojení a sietí a od nich sa odvíjajúcu úroveň vzájomnej dôvery. Takú definovaný sociálny kapitál sa správa podobne ako napríklad, finančný kapitál, tt znamená, že umožňuje realizovať zámery, pružne využívať príležitosti a čeliť hrozbám, ktoré sa môžu vyskytnúť v obmedzenom priestore a čase (komunite, regióne a pod.). Priestor s vysokým sociálnym kapitálom sa presadzuje úspešnejšie a je schopný zabezpečovať tovary a služby mimo trhu a stálu. Neziskové organizácie sú podľa tejto teórie nielen ako producenti služieb, ale aj ako dôležitý faktor sociálnej a politickej koordinácie. Teória kolektívnej identity vychádza z potreby združovať sa, uspokojovať potrebu spolupatričností. Na základe pocitu spolupatričnosti alebo participácie na jej vytváraní je jednotlivec oohetný obetovať svoj vlastný prospech záujmom skupiny. Z tejto teórie vyplýva, že jednotlivci sa budú združovať a organizovať aj vtedy, keď nepociťujú deficity trhového prostredia aicoc štátnej intervencie a nie sú ani vznášané požiadavky, aby boli konkrétne statky zabezpečené štátom alebo trhom. Potreba kolektívnej identity je často na týchto inštitúciách nezávislá alebo je namierená proti ich pôsobeniu, prípadne odmieta ich existenciu vo všeobecnosti. Teória kolektívneho konania je založená na potrebe združovania, čo znamená, že autonómni a slobodní jednotlivci sa budú dobrovoľne združovať vtedy, keď týmto združovaním zabezpečia dosiahnutie vlastných cieľov, ktoré sú rovnaké pre všetkých zúčastnených členov kolektívu (pracovnej skupiny). To znamená dosiahnutie určitých výhod zo združovania v podobe vyššieho výnosu alebo nižších nákladov. Súčasťou tejto teórie je podstata racionálneho konania jednotlivca v kolektíve. Takto boli položené základy ekonomickej teórie kolektívnych akcií (synergický efekt), to znamená moderné chápanie racionálne zmýšľajúceho jedinca v kolektíve. Podľa teórie kolektívneho konania, bude jednotlivec súčasťou kolektívu do tej doby, pokiaľ jeho hraničný úžitok plynúci z členstva v organizácii bude prevyšovať hraničné náklady na členstvo v kolektíve. Teória kolektívnych statkov a klubov vychádza z podstaty existencie kolektívnych statkov, ktoré majú dve základné vlastnosti; a to: nedeliteľnosť a nevylúčiteľnosť zo spotreby. Z toho vyplýva, že produkcia týchto statkov musí byť založená na neziskovom princípe. Môžu ich však poskytovať „kluby” ako formálne záujmové organizácie, ktorých cieľom je využitie uspor z poskytovania kolektívnych statkov prostredníctvom klubov, participovať na nákladoch vynaložených na zabezpečenie nedeliteľnej komodity alebo uspokojiť záľubu v spolčovaní s inými jednotlivcami, ktorí majú podobné preferencie. Teória ekonomiky Spoločenstva vychádza zo vzniku nového sociálneho modelu, trhovej ekonomiky. Rieši problémy, ktoré nemôže vyriešiť súčasný trh ani štát. Ekonomika spoločenstva j; činnosťou, ktorú uskutočňujú noví ľudia, ľudia, ktorí sa rozhodli žiť nový šdeáL nový ž:vo-mý štýl a zaviedli ho do takej špecifickej činnosti, akou je ekonomika podniku. Je to nová forma podnikania založená na kultúre dávania, spoločenstve majetku. Ncvý model je leda založený na aktívnom využili majetku podnikov a nie na jednoduchom zrieknutí sa časti jeho zisku v prospech chudobných. Základom už nieje honba za ziskom h hromadenie bohatstva, ale kultúra dávania, čiže pomoc tým,ktorí to najviac potrebujú. Uvedené teórie vzniku, existencie a rozvoja tretieho (neziskového) sektora nám potvrdzujú nevyhnutnosť formovania novej vednej disciplíny, ktorou je sociálna ekonómia. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 134 ZÁVER Stručný vstup do formovania sociálnej ekonómie ako teoretickej a praktickej vedy potvrdzuje jej konkrétnu realizáciu pri riešení sociálnych problémov u nás a vo svete. Táto vedná disciplína sa formuje vo svete na základe dlhodobých tradícií. Historický exkurz vzniku a vývoja sociálnej ekonomiky vo vybraných Štátoch Európskej únie potvrdzuje nevyhnutnosť existencie tzv. solidárnej ekonomiky, ktorá má základ vo Francúzsku. Jej podstatou je vytváranie alternatív produkcie statkov prostredníctvom na štáte a trhu nezávislými subjektami. Hovoríme teda o štyroch pilieroch sociálnej ekonomiky a to: družstvá, asociácie, vzájomné spoločnosti a nadácie. Teda sociálna ekonomika je reálnym javom každej vyspelej spoločnosti. (Dohnalová, M., 2006, s. 182) Je to nový fenomén, ktorý bude mať veľkú budúcnosť v ekonomike založenej na občianskom princípe. Treba však zvýrazniť rastúci význam praktickej sociálnej ekonomiky v Európe a na celom svete. Je to záujem o nové smery podnikania, ktorý sleduje ekonomické i sociálne ciele, vedie ku vzniku európskeho konceptu sociálnej ekonomiky a stáva sa novou tendenciou ekonomického rozvoja vo vyspelých krajinách. Rozvoj sociálnej ekonomiky si však vyžaduje aj vytvorenie dostatočného teoretického zázemia vychádzajúceho z teórie ekonómie ako metodologického základu všetkých ekonomických vied a vedných disciplín, Preto súbežne s rozvojom praktickej sociálnej ekonomiky bude potrebné rozvíjať teoretické základy sociálnej ekonómie, vymedziť predmet a metódy skúmania tejto novej hraničnej a multidisciplinárnej vednej disciplíny. ADRESA: Prof. Ing. Jozef Benčo, PhD. Katedra verejnej ekonomiky, Ekonomická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banském Bystrici „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 135 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 136 VYUŽITEĽNOSŤ MANAŽMENTU V PRAKTICKEJ ČINNOSTI MANAŽÉROV VYSOKÝCH ŠKÔL Paulína Mareková, Katarína Riplová Žilinská univerzita, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra manažérskych teórií Abstrakt: This paper deals with the problem of efficiency of management in the practical action by graduate of the university. It describes mission of academic educational, the forms of special practice of university in the Slovakia and outland. And there is the answer of the question: what offer slovak companies for example Microsoft, Tatrabanka, Iaeste for student and graduate of the university. Kľúčové slová: Management, University, Student, Practice, Graduate, Company. POSLANIE VYSOKOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA Hlavným poslaním vysokoškolského vzdelávania je prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju a zdokonaľovaniu spoločnosti ako celku. Vysokoškolské vzdelávanie napĺňa toto poslanie najmä prostredníctvom nasledujúcich funkcií [2]: • výchovou vysoko kvalifikovaných odborníkov a zodpovedných občanov, • poskytovaním možností pre vysokoškolské a celoživotné vzdelávanie, • rozvojom a šírením poznania prostredníctvom výskumu, • napomáhaním pochopenia, interpretácie, zachovania, zveľaďovania, podpory a šírenia národných, národnostných, regionálnych, medzinárodných a historických kultúr, • napomáhaním pri ochrane a zveľaďovaní spoločenských hodnôt výchovou mladých ľudí v duchu hodnôt, ktoré tvoria základ demokratického občianstva a poskytovaním kritických a nezávislých pohľadov pomáhajúcich pri diskusiách o strategických voľbách, • kvalita si vyžaduje, aby vysokoškolské vzdelávanie malo medzinárodnú dimenziu charakterizovanú výmenou poznatkov, mobilitou učiteľov a študentov a medzinárodnými výskumnými projektmi, • pre dosiahnutie a udržanie kvality je osobitne dôležitý starostlivý výber pracovníkov a ich sústavný odborný rast. FORMY PRAXE VYSOKÝCH ŠKÔL A UNIVERZÍT NA SLOVENSKU A V ZAHRANIČÍ Odborná prax patrí k účinným študijným formám. Má individuálny alebo kolektívny charakter a uplatňuje najmä pracovné metódy na upevnenie schopnosti aplikovať teoretické poznatky pri plnení konkrétnych úloh. Vedie k rozširovaniu tak intelektuálnych, ako aj manuálnych návykov a zručností. Odborná prax uplatňuje najmä pracovné metódy na upevnenie schopnosti aplikovať teoretické poznatky aj z manažmentu pri plnení konkrétnych úloh. Cieľom odbornej praxe je nadobudnutie praktických zručností a vedomostí, ktoré študent získal z teórie. Preto sa kladie veľký dôraz na jej riadne absolvovanie a efektívnu organizáciu. Slúži na upevnenie vedomostí získaných štúdiom, na získanie nových poznatkov na základe poznania, zapojenia sa do procesu, technológie činnosti organizácie, v ktorej študenti vykonávajú prax, ako aj osvojenie si vyžadovaných pracovných návykov. Aj v zahraničí sa v mnohých krajinách využíva ako študijná forma práve odborná prax. Vo svete prevládajú tri základné formy praxe[5]: • externá prax mimo štúdia, • práca na čiastočný úväzok, • plánovaná prax v rámci štúdia. Čoraz viac sa v odborných kruhoch v zahraničí používa pojem štruktúrovanej praxe. Štruktúrovaná prax zahŕňa v sebe niekoľko logických nadväzujúcich etáp. Ďalším zo zaužívaných pojmov z oblasti kontaktu univerzity s hospodárskou praxou je „kooperatívne vzdelávanie". Ide o relevantnú prax zakomponovanú do učebných plánov[5]. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 137 Kooperatívne vzdelávanie vzniklo ako reakcia na zmeny budúceho pracovného prostredia študentov, reakcia na zvyšovanie požiadaviek podnikov na vedomosti a zručnosti študentov, z nového vnímania postavenia univerzít (vo svete sú chápané ako podnikateľské subjekty), ako aj z potreby efektu užitočnosti pre všetky zúčastnené strany. Kooperatívne vzdelávanie je charakteristické konzistentnosťou a jasnými cieľmi, ktoré má spĺňať. Má byť založené na podpore podnikov a majú byť vytvorené patričné zdroje na jeho uskutočňovanie[5]. Aspekt užitočnosti kooperácie pri organizovaní študentských praxí je nutné chápať z troch hľadísk: • užitočnosť pre študentov (príležitosť pre získanie skúseností, pochopenie vzťahu medzi teóriou a praxou, ujasnenie si budúcej kariéry a výhľadov, priestor pre ďalšie štúdium napr. formou finančnej podpory), • užitočnosť pre podnik, v ktorom študent vykonáva prax (lacný a flexibilný zdroj odborných skúseností napr. pri riešení konkrétnych úloh, možnosť vyhodnotenia, či je študent pre organizáciu zaujímavý, t.j. počiatočný bod vzniku ich vzájomného vzťahu ). Aspekt užitočnosti pre univerzitu: • spätné informácie ako vstupy do vzdelávacích plánov, • rozvoj spolupráce medzi univerzitou a podnikom v oblasti výskumu, • pochopenie všetkých týchto spomínaných aspektov je dôležitým stupňom v zabezpečovaní kvality študentských praxi. ČO PONÚKAJÚ SLOVENSKÉ FIRMY PRE ŠTUDENTOV, ABSOLVENTOV? Ak majú študenti záujem získať praktické pracovné skúsenosti už počas štúdia, je tu niekoľko firiem napríklad Tatrabanka, Aisec, Microsoft, ktoré na slovenskom trhu ponúkajú študentom rôzne programy, kurzy. Tatrabanka Podporuje vysokoškolákov a poskytuje im príležitosť prejaviť svoje nadanie už počas štúdia. Študenti vysokých škôl majú možnosť zapojiť sa do trainee programov. Trainee programy sú stážové programy odbornej prípravy pre študentov posledného ročníka alebo pre absolventov vysokoškolského štúdia, môžu byť: • všeobecné trainee programy pripravujú kandidátov na kľúčové pracovné pozície kolovaním po rôznych odboroch a oddeleniach banky, • špecializované trainee programy pripravujú kandidátov na prácu na konkrétnej pracovnej pozícii v rámci jedného útvaru v banke, sú určené študentom v záverečnom ročníku ich vysokoškolského štúdia, ktorí tak majú možnosť v priebehu niekoľkých mesiacov získať praktické pracovné skúsenosti popri štúdiu. Pre študentov, absolventov vysokých škôl so zameraním na ekonómiu, bankovníctvo, financie alebo manažment je určený všeobecný trainee program Management trainee program. Počas programu sa stážisti rotáciou oboznamujú s činnosťou rôznych odborov a oddelení centrály Tatra banky v oblasti vývoja a správy retailových produktov, predaja, ako aj v oblasti firemného bankovníctva. Aktívnou participáciou na projektoch a úlohách týchto útvarov sa odborne pripravujú pre svoje ďalšie pôsobenie na kľúčových útvaroch banky. Pracovná pozícia Management trainee je prácou na hlavný pracovný pomer s motivujúcim finančným ohodnotením a perspektívou zaujímavej kariéry po úspešnom absolvovaní. Tento program poskytuje tieto výhody: • získanie prehľadu o kľúčových oddeleniach retailového a firemného bankovníctva rotáciou, • odborné vedenie skúsenými manažérmi, • rozširovanie vedomostí účasťou na vzdelávacích workshopoch, • individuálny prístup pri plánovaní vašej kariéry, • najúspešnejší trainee bude mať príležitosť absolvovať stáž v materskej spoločnosti Raiffeisen International vo Viedni. Microsoft Poskytuje pre študentov a absolventov viacero programov, ktoré im pomôžu zorientovať sa v praxi. Program Stínování manažerů (Manager Shadowing Programme) je krátkodobý program (1 týždeň). Študenti vysokých škôl majú jedinečnú možnosť učiť sa od firemných manažérov a pozorovať ich pri práci. Tento program firma organizuje už niekoľko rokov v spolupráci s vybranými Univerzitami v Českej a Slovenskej republike. Študenti sa pohybujú spravidla jeden týždeň po boku manažéra (generálneho riaditeľa, marketingového riaditeľa, obchodného manažéra) a absolvujú s nimi celý pracovný deň vrátane jednaní, porád, interview atď. Program MACH (Microsoft Academy for University Hires) je zameraný na vyhľadávanie talentov medzi absolventami vysokých škôl. Hľadajú osobnosti, ktorým nechýba nadšenie pre technológie, zvedavosť, energia a kreativita. V tímoch, kde budú zaradení môžu uplatniť svoje nápady a myšlienky. Úspešní kandidáti sa zúčastnia jedného z programov v oblasti: „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 138 • • • Sales Program. MACH EMEA Sales Program je príležitosť pre absolventov ekonomicky orientovaných vysokých škôl, ktorý majú maximálne 18 mesiacov praxe. Účastníci programu získajú jedinečnú kombináciu praktických skúseností a profesionálneho tréningu. Túto možnosť majú v rámci regiónu EMEA (Európa, stredný Východ, Afrika). Marketing Program. MACH EMEA Marketing Program je určený pre absolventov s ekonomickým a marketingovým vzdelaním. Kandidáti získajú profesionálny, medzinárodný tréning a po ukončení programu budú zamestnaní jednej z pobočiek spoločnosti Microsoft v rámci regiónu EMEA. Technical Program. MACH EMEA Technical Program je určený pre absolventov s technickým vzdelaním. Program MACH je dvojročný medzinárodný program. Prvý rok je zložený so sady školení, v druhom roku sa absolvent spolu so spoločnosťou zameriava na rozvoj svojej kariéry. Absolventi sú vedení a podporovaní mentorom, získavajú dôležité znalosti o produktoch Microsoftu, o ich pozícii na trhu a o potrebách zákazníkov firmy. To všetko im môže pomôcť v budúcej pracovnej pozícii v spoločnosti Microsoft. AIESEC Umožňuje študentom a čerstvým absolventom nájsť a rozvíjať svoj potenciál, ktorý neskôr využijú na pozitívny vplyv na spoločnosť. Na naplnenie tohto cieľa organizuje vzdelávacie konferencie, prípravné semináre a ďalšie vzdelávacie aktivity, zahraničné stáže a medzinárodné výmenné programy. Medzinárodný výmenný program sa skladá zo zahraničnej odbornej stáže a rozvojových a vzdelávacích aktivít. Odborné stáže AIESEC tvoria doplnok univerzitného vzdelania, umožňujú získať širšie a detailnejšie poznanie súvislostí vo svete a zároveň zmysluplne využiť ich tvorivý potenciál na rozvoj spoločnosti. Stážisti AIESEC sú študentmi vysokých škôl, respektíve jej čerství absolventi, ktorí využili príležitosť uplatniť svoje akademické vedomosti a doterajšie pracovné skúsenosti v zahraničí. Majú vzdelanie v rôznych oblastiach, napríklad v oblasti manažmentu, marketingu, informačných technológií, financií a pedagogiky. Typy stáží: • manažérska stáž, patria sem najmä oblasti účtovníctvo, financie, marketing, riadenie ľudských zdrojov, projektový manažment, • technická stáž, partia sem najmä oblasti ako vývoj a správa internetových stránok, vývoj softwaru a programovanie, analýza a tvorba systémov, správa sietí a správa databáz, • rozvojová stáž, partia sem najmä oblasti práva detí, životné prostredie, vzdelávanie, vidiecky rozvoj, podnikanie a tď., • vzdelávacia stáž, spadá sem najmä výučba cudzieho jazyka, výuka predmetov v cudzom jazyku, štúdijný rozvoj, osobnostný rozvoj, profesné poradenstvo, kultúrne spolupôsobenie a propagácia vysokoškolského sektora). Hlavným cieľom medzinárodného výmenného programu je umožniť mladým ľudom objaviť a rozvíjať svoj potenciál. Výhodami Medzinárodného výmenného programu sú: • poznanie a pochopenie cudzej kultúry, • získanie odborných pracovných skúseností, • nový pohľad na svet, • kultúrne a vzdelávacie aktivity počas pobytu, • skúsenosť s prácou v medzinárodnom tíme, • rozvoj osobných schopností a zručností, • logistická podpora, • množstvo priateľov na celom svete. IAESTE Hlavnou náplňou je výmena odborných stáží. Podobne ako AIESEC ponúka študentom absolvovanie odbornej stáže v zahraničných spoločnostiach alebo dokonca v akademických inštitúciách. IAESTE rozoznáva tri druhy odborných stáží, a to: • Konferenčné stáže. Členovia IAESTE sa každoročne stretávajú na Výročnej konferencii, ktorej súčasťou je aj výmena odborných stáží, ktoré jednotlivé členské štáty zabezpečili vo svojej krajine. Získané konferenčné stáže sa potom prideľujú jednotlivým uchádzačom. Sú to najbežnejšie odborné stáže, na ktoré študenti odchádzajú do zahraničia prostredníctvom výmenného programu IAESTE. • Postkonferenčné stáže. Na postkonferenčné stáže sa nerobí poradie ani nie je nutné sa zúčastniť jazykového konkurzu. Ak máte o niektorú záujem, pozorne si prečítajte inštrukcie. Na stáže treba reagovať okamžite, lebo okrem Slovenska je ponúknutá ďalším členským krajinám. Platí pravidlo: Kto prvý príde, ten získa prax. • Rezervované stáže. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 139 Výhody výmenného programu z organizácie IAESTE sú: • na odbornú stáž je možné vycestovať do 85 krajín sveta, v ktorých je IAESTE zastúpená, • zlepšiť si svoje jazykové znalosti (počas obdobia stráveného v zahraničí komunikujete neustále v cudzom jazyku), • obohatiť si odborné znalosti (na odbornej stáži pracujete na projekte v laboratórií, vo firme alebo v teréne), keďže sa jedná o profesionálnu a odbornú prácu, • nájsť si medzi kolegami, či ostatnými praktikantmi priateľov na celý život, • spoznať novú kultúru (či už kultúru krajiny, v ktorej ste alebo kultúry ostatných praktikantov), • praktikant dostáva finančnú odmenu vo forme praktikantského príspevku, ktorý mu vystačí minimálne na pokrytie nákladov spojených s ubytovaním a výdavkami na stravu, • ubytovanie a pracovné povolenie zabezpečí IAESTE, • osvedčenie o absolvovaní odbornej stáže. Na Slovensku je veľa možností, ktoré ponúkajú firmy pre študentov a absolventov, stačí sa len poobzerať alebo navštíviť Národná dni kariéry. Národné Dni Kariéry je národný projekt s dlhoročnou tradíciou tešiaci sa narastajúcemo záujmu verejnosti. Je organizovaný vo forme veľtrhu pracovných príležitostí, na ktorom sa zúčastňujú študenti vysokých škôl z celého Slovenska, aby získali prehľad o možnostiach zamestnania sa a firmy ktoré majú prostredníctvom viacerých služieb možnosť prezentovať sa pred študentmi a osloviť tak potenciálnych zamestnancov. V roku 2006 sa podujatia zúčastnilo 70 firiem a približne 2500 študentov. Účasť ako aj kvalita projektu každoročne narastá. Miesto podujatia je Braislavská Incheba a pripravuje sa už 12-ty ročník. Uskutoční sa presne v dňoch 8. až 9. marca 2007 v čase od 8:30 do 17:00. UPLATNIE ABSOLVENTOV MANAŽÉRSKYCH PROGRAMOV ŽILINSKEJ UNIVERZITY Absolventi študijných programov nájdu uplatnenie na domácom i medzinárodnom trhu práce v mnohých odvetviach hospodárstva, a to tak v súkromnom, ako aj vo verejnom sektore. Na Žilinskej univerzite sú manažérske odbory: • Fakulta riadenia a informatiky, študijný program Manažment, • Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, študijný program Ekonomika a manažment podniku. Absolventi 2. stupňa vysokoškolského štúdia na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, študijný program Ekonomika a manažment podniku dokážu analyzovať zložité ekonomické vzťahy v podnikových procesoch, navrhovať a realizovať manažérske rozhodnutia týkajúce sa fungovania týchto procesov. Vyznačujú sa vysokou mierou tvorivosti a samostatnosti pri manažérskom rozhodovaní. Majú hlboké znalosti nielen z operatívy riadenia podnikov, ale aj z oblasti strategického rozhodovania z aspektu globalizácie ekonomiky. Dokážu pracovať so zložitými informačnými systémami v podnikoch, preukazujú vysoký stupeň zvládnutia organizácie manažérskej práce a manažérskej komunikácie. Každý absolvent Fakulty riadenia a informatiky v študijnom programe Manažment je pripravený: • Nachádzať a prezentovať vlastné riešenia problémov pri výskume, vývoji, projektovaní a návrhu programových prostriedkov, informačných systémov, počítačových systémov a vo všeobecnosti v širšom kontexte systémov informačných technológií. • Viesť projekty a brať zodpovednosť za komplexné riešenia, prispôsobovať a implementovať moderné informačné technológie v rôznych aplikačných oblastiach a pracovať efektívne ako jednotlivec i ako člen alebo vedúci tímov. Značné percento študentov si už počas štúdia rozširuje svoje praktické znalosti a zručnosti aj praktickou činnosťou v rôznych odvetviach hospodárstva (programátori, vývojoví pracovníci a administrátori softvérových systémov, administrátori a projektanti počítačových sietí, vývojoví pracovníci a projektanti technických zariadení apod.). Väčšina takýchto študentov po absolvovaní štúdia nachádza uplatnenie najmä v tých organizáciách, v ktorých pracovali počas štúdia, a to ako vedúci vývojových tímov, samostatní pracovníci alebo riadiaci pracovníci. Absolventi študijných programov nájdu uplatnenie na domácom i medzinárodnom trhu práce v mnohých odvetviach hospodárstva, a to tak v súkromnom, ako aj vo verejnom sektore. Uplatnia sa prakticky vo všetkých odvetviach, ktoré využívajú metódy a prostriedky informatiky a informačných technológií na riadenie a správu procesov (priemyselné podniky, bankovníctvo, doprava, zdravotníctvo, vzdelávacie inštitúcie apod.). Absolventi druhého stupňa sú pripravení aj na štúdium študijných programov tretieho stupňa vysokoškolského vzdelávania. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 140 V súčasnosti 5-10 % absolventov inžinierskeho štúdia v študijnom odbore Informačné a riadiace systémy a Informatika (predchodcovia navrhovaných študijných programov) prejavuje záujem pokračovať vo vzdelávaní v doktorandskom štúdiu.Absolventi prvého stupňa študijného programu Manažment na Fakulte riadenia a informatiky sa uplatnia ako riadiaci pracovníci nižšej úrovne riadenia podniku. Absolventi tohto štúdia sú pripravení buď pokračovať v inžinierskom štúdiu, alebo sa uplatnia ako odborníci, ktorí vedia navrhovať, riadiť a optimalizovať sociálno-ekonomické a spoločenské procesy s dôrazom na prácu s informáciami a ďalšími podnikovými zdrojmi. Budú spôsobilí vykonávať finančné, organizačné, informačné a ďalšie analýzy podnikových procesov, dokážu ich vyhodnocovať a optimalizovať a navrhovať ich zmeny a rozvoj. Ovládajú postupy práce s informáciami, vedia navrhovať jednotlivé prístupy a najmä riešiť riadiace situácie v integrácii s prostriedkami informatiky. Uplatnia sa pri zastávaní vedúcich a riadiacich funkcií v rôznych oblastiach riadenia v spoločenskej a hospodárskej praxi v rôznych podnikoch, organizáciách a v štátnej sfére, vo výrobných, vývojových, obchodných, komunikačných a servisných činnostiach. ZÁVER Mnohí pokrokovo orientovaní ľudia, národy a štáty majú snahu o nájdenie ciest, ktorými sa myšlienky a objavy, ako výsledky vedy a výskumu z prostredia univerzít a výskumných inštitúcií dostanú do praxe a napomôžu inováciám a inovačnému podnikaniu. Transfer technológií medzi univerzitou a podnikateľskou sférou je oblasť, ktorej sa v súčasnosti venuje veľká pozornosť. Do popredia vystupuje množstvo otázok, na ktoré všetky zúčastnené strany hľadajú odpoveď. Prepojenosť univerzity na prax formou odbornej praxe študentov sa javí ako prospešné a poskytuje veľký predpoklad pre využiteľnosť manažérskych vedomostí zo školy. LITERATÚRA [1] PAPÁNOVÁ, K. Efektívna organizácia odbornej praxe, diplomová práca, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univezita v Žilina, 2004. [2] ROSTAŠOVÁ, M. Spájanie teórie s praxou prostredníctvom študentských praxí. In: Postpoint´99. Edis. Žilina, 1999. [3] http://aladin.elf.stuba.sk [4] http://fpedas.utc.sk/stu_moznosti.php [5] https://fria.fri.utc.sk/ ADRESA: Ing. Paulína Mareková Žilinská univerzita, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra manažérskych teórií Univerzitná 1, 010 26 Žilina, Slovenská republika Tel.: +421 41 513 44 58 E-mail: [email protected] Ing. Katarína Riplová Žilinská univerzita, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra manažérskych teórií Univerzitná 1, 010 26 Žilina, Slovenská republika Tel.: +421 41 513 44 58 E-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 141 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 142 ROZVOJ ĽUDSKÉHO POTENCIÁLU V INTENCII UPLATNENIA TVORIVOSTI VO VZDELÁVANÍ Jana Dicová Žilinská univerzita, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra manažérskych teórií Abstrakt: Education introduces way that will ensure development and prosperity of human society because the future depends on quality of people’s education. Every person is a key factor of successful and likewise a potential resource of creativity contribution that consists in searching and accepting unconventional ways, new ideas and original solutions. This paper deals with human resources and applications of creativity in education. Creativity becomes the comparative advantage because it is important for quality progress. Kľúčové slová: Education, development of human society, creativity, quality ÚVOD Budúcnosť Slovenskej republiky závisí od kvality vzdelávania jej občanov so zameraním rešpektovať zmeny, prebiehajúce vo vývoji spoločnosti (vedy, techniky, kultúry, výroby, ekonomiky). Zmeny, ktoré sa odohrávajú v 21. storočí, pravdepodobne prevýšia zmeny, ktoré sa udiali v priebehu celého posledného tisícročia, a to v dôsledkoch rýchlosti, rozsahu a významnosti. Prioritou musí byť kvalitné vzdelávanie, ako neoceniteľné vybavenie pre orientáciu v hmlistej budúcnosti a uplatnenie sa na stále náročnejšom trhu práce. Ekonomika založená na vedomostiach a ďalší rozvoj sveta sa spolieha na produkciu nových poznatkov a technológií. Hlavne nové objavy, inovácie a progresívne technológie, ako produkt tvorivého výskumu a vývoja, významne ovplyvnia kvalitu nášho života. Špičkový výskum, kvalitné publikácie a nové technológie sú nevyhnutné, lebo výskumnou a vývojovou činnosťou prispievajú k posunu hraníc poznania. Tvorivosť ľudského potenciálu pritom predstavuje kľúčový komponent. Podobné hraničné posuny sú rovnako dôležité aj pre inovatívne modely vzdelávania a procesy výučby. Študijné programy a pedagogické prístupy sa musia meniť. Rutina a zotrvačnosť sú už luxusom minulosti. Vzdelávacie inštitúcie musia reagovať na prax, formovať tvorivé a inšpirujúce dynamické vzdelávacie prostredie. Kvalitné univerzitné vzdelávanie prispieva k formovaniu osobnosti človeka utváraním nevyhnutných predpokladov na nadobudnutie kvalifikácie a individuálny rast jednotlivca. Preto je nevyhnutné uskutočňovať vzdelávanie, nové špecializácie, reagujúce na potreby praxe, s uplatňovanými tvorivými a inovovanými spôsobmi výučby aj zavedenými systémami hodnotenia kvality, ktoré prispievajú k atraktivite štúdia. Ľudský a intelektuálny potenciál a jeho rozvoj sú nevyhnutnou podmienkou tvorby a implementácie tvorivosti vo vzdelávaní. Veď ako povedal Albert Einstein: „Dôležité problémy pred ktorými stojíme, nemožno riešiť na rovnakej úrovni myslenia, na akej sme boli, keď sme ich vytvárali.“ ROZVOJ ĽUDSKÉHO POTENCIÁLU Ekonomický rozvoj krajín je spájaný s transferom kapitálu, vzdelania a technológií. Súčasné obdobie 21. storočia je ovplyvnené vedomostnou a informačnou globalizáciou i silnou, vyspelou dynamickou konkurenciou na trhu, ktorá núti podnikateľské subjekty flexibilne reagovať na tieto nové podmienky. Podniky sú postavené do pozície zamerať sa na moderné metódy a trendy manažmentu a na kompetentných vzdelaných ľudí na základe ich spôsobilosti. Mali by mať svoju stratégiu budúceho vývoja, konať inovatívne, mať premyslenú koncepciu a tú potom napĺňať novými službami opretými o najnovšie výsledky rozvoja vedy i techniky. Stratégia podniku by mala byť otvoreným systémom, schopným nasávať i nové inovácie a informácie a prispôsobovať sa meniacej sa situácii ako aj novým príležitostiam. Inovácie sa aktívne vyhľadávajú, študujú sa vzory a skúsenosti iných - tých najvyspelejších. Pre ekonomiku podnikov je najvýznamnejšia produktivita kvalifikovanej práce. Prioritu musí mať vzdelaný a pernamentne sa učiaci pracovník. Podniky sa premenia na organizácie založené na vedomostiach. Hodnoty budú vytvárané kvalifikovanou prácou a inováciami. Podnikateľské subjekty a inštitúcie musia vytvárať proinovačnú klímu, opretú o kladnú motiváciu spolupracovníkov, lebo každý pracovník je potenciálnym zdrojom inovačného prínosu. Využíva sa intelektuálna schopnosť všetkých zamestnancov, preto všetci musia poznať ciele a zámery podniku. Vždy treba vytvárať pocit spolupatričnosti a so spolupracovníkmi zaobchádzať ako s partnermi. Kľúčovými znalosťami, ktoré sa pri každodennej práci od pracovníkov očakávajú sú napr. adaptabilita, komunikačné schopnosti, kreativita, zmysel „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 143 pre tímovú prácu, jazykové znalosti a pod. Najdôležitejším rozvojovým faktorom sa stáva kvalifikácia a znalosti, teda vzdelanosť interdisciplinárneho a univerzálneho charakteru, ktorá umožňuje pružnejšie sa prispôsobovať zrýchľujúcim sa zmenám. Kritériá modernej učiacej sa spoločnosti (ustanovizne): • celá inštitúcia sa učí (tzv. tímová kreativita), • experimentuje sa s inováciami, novými myšlienkami a riešeniami, • problémy sa riešia pomocou exaktných metód, • zapája sa intelektuálny kapitál do kreatívnych procesov, ktoré sú základom oživenia, reštrukturalizácie a zlepšenia práce, • zvyšuje sa efektívnosť komunikovania, zdôrazňuje sa pozitívne a tvorivé myslenie, učenie sa z úspechov a poučenie sa z chýb vlastných ako aj iných ustanovizní. Aby boli učiace sa kolektívy kontinuálne inovatívne, mali by zvládnuť: systémové myslenie (system thinking), umenie zvládnuť problémy (personal mastery), vytváranie vízie budúcnosti (building shared visions) a skupinové učenie (team learning). Tak vznikne synergický efekt celistvosti (emergence effect). V dynamicky sa meniacej spoločnosti jedinec neuspeje len s vedomosťami získanými počas štúdia. Vyžaduje sa neustále dopĺňanie znalostí. Znalosť musí byť vnímaná ako univerzálna výhoda, ktorá uľahčuje organizovanie všetkých ostatných zložiek spoločensko-ekonomického života. Budovanie takejto spoločnosti spočíva na vzdelanej a zručnej populácii, efektívnom systéme generovania, šírenia a implementácie zmien a inovácií, ekonomickom a inštitucionálnom rámci vytvárajúcom podmienky na efektívne využívanie vedomostí. V súčasnosti sa v stratégii rozvoja ľudského potenciálu čoraz viac oceňuje tzv. „aktívny zdroj“ spočívajúci v potenciáli schopností a vedomostí ľudí. Uplatňovanie a rozvoj tvorivosti v mnohých jej aspektoch je v spojení s ľudským potenciálom, či je to v súvislosti s osobnostnými vlastnosťami alebo podporou jej rozvoja. Tvorivosť tak predstavuje rozsiahly, síce abstraktný, ale v jej dôsledkoch reálny „zdroj“, ktorý má svoje hospodárske dôsledky. VZDELÁVANIE Postupné rozpracovanie úloh v oblasti vzdelávania vyplýva z politického a strategického dokumentu, ktorý v roku 2000 prijala Európska rada v Lisabone, tzv. Lisabonskej stratégie. V nej stanovila základný cieľ pre nasledujúce desaťročie – vybudovať konkurencieschopnú a dynamickú ekonomiku založenú na vedomostiach s väčšou sociálnou súdržnosťou a s vyššou mierou zamestnanosti. Rektori slovenských vysokých škôl, vedomí si reforiem v spoločnosti zameraných na kreovanie a posilnenie znalostnej ekonomiky a trvalo udržateľného rastu, prihlásili sa k jej cieľom. V dokumente sú definované štyri oblasti, ktoré sú z tohto hľadiska dosiahnutia dlhodobého cieľa najdôležitejšie: ľudské zdroje a vzdelávanie; informačná spoločnosť; podnikateľské prostredie a veda, výskum a inovácie. Vysoké školy majú v znalostnej spoločnosti úlohu predovšetkým zabezpečovať predpoklady pre vytváranie produktov a služieb s vysokou pridanou hodnotou či už priamo na ich pôde alebo v spolupráci s verejným alebo privátnym sektorom. Nevyhnutnou podmienkou pre napĺňanie tohto cieľa je zabezpečiť ich otvorenosť voči externému prostrediu s rešpektovaním záujmov študentov a pedagógov, snažiacich sa dosiahnuť svoj potenciál. Aktivity v tejto operačnej priorite sa budú zameriavať na: a) posilnenie výskumu a vývoja na vysokých školách a hlavne podporu prípravy a zapojenia doktorandov a postdoktorandov do výskumu a vývoja ako dôležitého potenciálu programov ďalšieho rozvoja vysokých škôl; b) zabezpečenie a rozvoj kultúry kvality na vysokých školách; c) podporu programov prenosu nových technológií a špičkovej odbornosti medzi vysokými školami a podnikateľskou sférou; d) skvalitnenie vysokoškolského vzdelávania; e) využívanie nových informačných a komunikačných technológií vo vysokoškolskom vzdelávaní. Proces globalizácie, užšie a intenzívnejšie prepojenie sveta a nárast rýchlosti výmeny informácií s novými formami kooperácie kladie ďalšie nároky na aktivity vzdelávacích inštitúcií. Mnohí absolventi majú možnosť pracovať v integrovaných nadnárodných spoločnostiach. Úspešnejšie sa presadia, keď dokážu uvažovať komplexne, veď pominuli sa časy, keď stačilo pripravovať úzko orientovaných odborníkov v jedinej špecializácii. Vzájomná spolupráca v dnešnom previazanom svete produkuje profit, ktorý by jedinec nedosiahol. Prehlbuje vzájomné väzby a aj medzi konkurentmi vytvára ďalšie možnosti spolupráce. Čím väčšiu sieť spolupráce sa podarí vytvoriť a efektívne udržiavať, tým viacej z nej môže každý získať. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 144 Úlohou vysokých škôl je: • podporovať mobility študentov a učiteľov, • identifikovať bariéry brániace medziodborovej a medzifakultnej kooperácii, • venovať adekvátnu pozornosť účasti v medzinárodných projektoch a aktivitách, • študenti technického a prírodovedného vzdelávania sa musia vedieť orientovať v humanitných i sociálnych vedách. Na vysokých školách treba už dnes vyučovať to, čo sa považuje za perspektívne a relevantné. Namiesto klasických prednášok, študentom ponúkajúcich hotové fakty, učiteľ dnes má byť poradcom (možno aj moderátorom) pri učení sa v tímoch. Kvalitný inžinier musí mať nápady a nekonvenčné riešenia. Od obvyklého vyučovania sa preto prechádza na filozofiu tvorivého samostatnejšieho vzdelávania. Cieľom vzdelávania je: • Výchova odborníkov s najvyšším vzdelaním, s vysokými morálnymi zásadami, občianskou a spoločenskou zodpovednosťou. • Výchova v duchu hodnôt demokracie, humanizmu a tolerancie a vedením študentov k tvorivému, kritickému a nezávislému mysleniu, k zdravému sebavedomiu a k národnej hrdosti. • Rozvoj, uchovávanie a šírenie poznania prostredníctvom výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti. • Poskytovanie ďalšieho vzdelávania organizovania a lektorovania rôznych kurzov v rámci celoživotného vzdelávania. • Rozvíjanie medzinárodnej, najmä európskej spolupráce podporovaním spoločných projektov s vysokými školami v zahraničí a inými zahraničnými inštitúciami, mobilitou zamestnancov a študentov vysokých škôl. Smery rozvoja VŠ zamerať na: • Výučba má tvoriť logický a ucelený systém. (Každý jej prvok má mať odôvodnenie a jednotlivé prvky majú nasledovať a zodpovedať ich logickej nadväznosti). • Odôvodnenie jednotlivých častí (predmetov) výučby môže byť vecné iba vtedy, ak vychádza z jasne formulovaného profilu absolventa. • Vzdelávanie môže byť úspešné vtedy, keď vzdelávaný má záujem o vzdelanie. Proti vôli a nanucovaním sa nedá vzdelávať. Podmienka úspešnosti vzdelávania je, aby učitelia boli schopní i ochotní vedomosti poskytnúť a aby na to mali možnosti. • Štúdium má byť transformáciou spôsobu myslenia (vytvorenie spôsobu myslenia ktoré vyhovuje príslušnej disciplíne). • Vzdelávanie na vysokých školách má vychádzať z vedeckej činnosti učiteľov. Vzdelanie poskytuje študentom možnosť stať sa aktívnymi účastníkmi vedeckej a odbornej činnosti za predpokladu ovládania cudzích jazykov a počítačovej gramotnosti, je aj zdrojom historickej, kultúrnej identity a vlastenectva. Potrebu vysokoškolského vzdelávania treba chápať v spojitosti s nutnosťou vytvárať preň vhodnejšie podmienky. Schopnosť vykonávať náročnú prácu iste so vzdelávaním rastie. Je chybou, keď sa školy rozhodnú udeľovať viac diplomov tým, že znížia nároky na úroveň vzdelania. Vzdelanie na požadovanej úrovni závisí od IQ študentov i učiteľov, od spôsobu výučby a najmä od snahy študentov vzdelanie dosiahnuť. Takto chápaná snaha zväčšiť počet absolventov vysokých škôl je užitočná, ale i realizovateľná. Charakter vzdelávania sa mení, zvyšujú sa nároky na odborný profil absolventov vysokých škôl, ktorí by vo svojej profesii mali zaujímať rovnocenné miesto s odborníkmi prinajmenšom v rámci krajín EÚ. Globalizácia bezprecedentným spôsobom mení požiadavky na súčasné univerzitné vzdelávanie. Prítomnosť alternatívnych vzdelávacích inštitúcií zvyšuje konkurenciu v súčasnom otvorenom vzdelávacom a výskumnom priestore. Univerzity dosiahnu atraktívnosť (na miestnej aj svetovej úrovni) svojim zameraním dôkladne zrevidovať študijné plány – nielen na zabezpečenie čo najlepšej akademickej náplne, ale aj aby dokázali reagovať na meniace sa potreby trhu práce. Jednou z hlavných sociálnych úloh vysokého školstva je integrovať absolventov vysokých škôl do pracovného života a tým aj do spoločnosti. Ak sa má zlepšiť kvalita a vzrásť atraktivita vzdelávania, na univerzitách musí dôjsť k zásadným zmenám. Tí, ktorí na univerzitách tieto zmeny realizujú, potrebujú konkrétnu pomoc svojho okolia (vrátane finančnej). Univerzity, ktorým sa nepodarí tieto zmeny uskutočniť (pretože im chýba motivácia, autonómia alebo dostupné zdroje) budú stále viac znevýhodňovať samy seba, svojich absolventov aj svoju krajinu. Ľudské zdroje sú rozhodujúcim determinantom kvality v oblasti vysokého školstva a výskumu. Univerzity preto musia pracovať na zlepšovaní a raste svojho ľudského potenciálu, kvalitatívne aj kvantitatívne, a to tak, že zatraktívnia pedagogickú/výskumnú kariéru pre talenty, ktoré budú rozvíjať a ktoré si udržia. Vynikajúci výkon sa dá podávať len v „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 145 priaznivom profesionálnom prostredí, v ktorom sa uplatňujú transparentné súťaživé postupy a tvorivosť. TVORIVOSŤ (KREATIVITA) A JEJ UPLATNENIE Vo vzdelávaní možno uplatniť tvorivosť v reťazci: výskum – vývoj – inovácia, zvýšenie konkurencieschopnosti, kvalitná vedecká výchova, prepojenie VŠ – podniková sféra atď. Tvorivosť je v súčasnosti považovaná za ultimatívnu podmienku konkurenčnej schopnosti všetkých druhov organizácií. V meniacom sa prostredí, ktorého hnacou silou sú stále náročnejšie požiadavky zákazníkov, rast ponuky a služieb a tým aj vyššia konkurencia na trhoch, technologický rozvoj a globalizácia je prostriedkom zvládnutia zmien. Samotný pojem „tvorivosť“ možno chápať ako nová idea, metóda, a zároveň aj ako proces implementácie niečoho nového, čo mení doterajšiu situáciu, navodzuje zmenu v sociálnom systéme, prináša zlepšenie existujúcich produktov a podnikateľských aktivít. Tvorivosť je neodmysliteľná všade tam, kde sa vyskytujú nové úlohy. Týmto pojmom možno označiť viaceré aspekty: • nadradený názov pre problematiku, ktorá sa týka všetkých aspektov a činiteľov tvorivej činnosti, • výsledok tvorivej činnosti, resp. jej druh, • schopnosť tvoriť niečo nové - invencia (vynachádzavosť) - používa sa aj na označenie myšlienkovej schopnosti, vynachádzavosti myslenia. Vplyv tvorivosti na úspech v riadení: • orientuje pracovný proces viacej na riešenie problémov, počnúc formulovaním cieľov až po presadenie rozhodnutí, • pri nových veciach usmerňuje procesy v skupine tak, aby sa neodkláňala, ale cieľavedome postupovala pri riešení problému, • napomáha držať krok s vývojom, nezaostať a neocitnúť sa tak v bezvýchodiskovej situácii, • napomáha motivovať ľudí, • utvára podmienky na kritické, nie duševné postoje. Tvorivosť je tvorivé uvažovanie o každodenných činnostiach a predmetoch a hľadanie možností ich zlepšenia, či neobvyklého využitia. Vedie k orientácii v podnetovom poli a k rozširovaniu možností spracovania a využitia informácie. Umožňuje odstraňovať bariéry tvorivosti a vytvára priestor pre využitie intuitívnych procesov riešenia problémov. Základným princípom tvorivého myslenia je výber, pretváranie a spájanie prvkov predchádzajúcej skúsenosti formou, ktorej výsledky zlučujú v sebe novosť s nejakou užitočnosťou. Jednou z najosvedčenejších metód na podporu tvorivosti vo vzdelávaní je všeobecne známy brainstorming. Je to stratégia, ktorá si vyžaduje sústredenosť účastníkov na problém a ich ochotu navrhovať čo najväčšie množstvo, podľa možnosti radikálnych riešení. Účelom brainstormingu je odbúrať zaužívané vzory rozmýšľania v prospech nových, kreatívnych východísk. Obrázok1 Organizačné väzby na tvorivosť Organizačná kultúra zahŕňa: • hodnoty a normy podporujúce tvorivosť (napr. postoj, že riskovať sa oplatí). Stratégiu riadenia ľudského potenciálu vytvára: • personálna politika, • štruktúra práce, pracovné postupy, • predpisy, „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 146 • usporiadanie pracovného miesta. Organizovanie klímy na tvorivosť tvoria: • ciele, ktoré majú byť spoločne dosiahnuté, • odmeňovanie tvorivosti, • spoločenská podpora tvorivosti, • emocionálna podpora tvorivosti. Medzi bežne uvádzané charakteristiky tvorivých ľudí patrí: intelektuálne riskovanie, sklon k skúmaniu, zvedavosť, vnútorná motivácia, otvorenosť k novej skúsenosti, uplatňovanie vlastných pravidiel, potreba kompetentnosti, tolerancia na neurčitosť, tendencia hrať sa s nápadmi a vyhľadávanie zaujímavých situácií, atď. Hodnotenie a rozvoj ľudského potenciálu Postupy hodnotenia pracovných výsledkov, alebo profily výkonu na porovnávanie v rôznej podobe obsahujú rozličné kritéria, v ktorých je zakomponovaná tvorivosť. Možno povedať, že tvorivosť je multiplikátorom pre iné vlastnosti, ako napríklad: komunikačné zručnosti, tímové správanie, sebarozvoj, sociálno-psychologické kompetencie a pod. Nezanedbateľným nástrojom rozvoja sú aj rozhovory s pracovníkmi, stretnutia a dotazníkové alebo iné akcie na utvorenie spätnej väzby na personálny controlling. Odmeňovanie výkonu a výsledkov práce Formy odmeňovania majú nadväzovať na konkrétne organizačné jednotky a podporovať ich efektívnosť. Okrem materiálneho odmeňovania treba zostaviť nástroje nemateriálneho odmeňovania, ako je voľné zostavovanie pracovného času, zaujímavý obsah práce, spoluúčasť, rozvoj a podobne. MOTIVOVANIE K TVORIVOSTI Hybnou silou rozhodujúcou o využití tvorivého potenciálu je motivácia, určujúca smer a intenzitu ich využitia. Tá sa viac-menej latentne objavila už v „core“ charakteristikách ako vysoký stupeň výdaja energie, či široké záujmy. Hlbší výskum motivácie ukázal najmä dôležitosť vnútornej motivácie, ako typickej pre tvorivých ľudí, ako aj celý rad motívov s ňou spojených. Medzi ne patria: zvedavosť, otvorenosť, tolerancia pre neurčitosť, ochota ísť až po svoje hranice mentálnych a fyzických možností. Motivácia má aj v súčasných modeloch tvorivej osobnosti kľúčovú pozíciu. Na tvorivosť je potrebná vnútorná motivácia, ktorá je nenahraditeľná pre novosť riešenia a vyplýva z vlastnej potreby vykonávať určitú činnosť. Považuje sa za vyšší, kvalitnejší druh motivácie. Vnútorné motivátory sú vnútorným aspektom zapojenia osoby do aktivity, vznikajú z osobných pocitov z aktivity a sú nevyhnutne zviazané so samotnou prácou. V súvislosti s tvorivosťou možno zdôrazniť najmä tieto vnútorné motívy: • cítiť situáciu, úlohu ako výzvu (challenge), • mať radosť, nadšenie, pozitívne emócie z práce (enjoyment). Vonkajšie motivátory, aj keď môžu byť podmienené prácou (ako napr. plat za výkon), nie sú logicky vlastným aspektom práce. Zahŕňajú to, čo prichádza z vonkajších zdrojov a je určené na kontrolu iniciatívy alebo pracovného výkonu. Medzi vonkajšie motivátory, ktoré s rozličnou mierou vplývajú na tvorivosť patria: • finančná odmena (kompenzáciu), • externá kontrola vplývajúca na uznanie (reputáciu). Na podporu tvorivosti v organizáciách v súvislosti s motiváciou pracovníkov majú byť splnené nasledujúce podmienky: • okolnosti a podmienky práce majú pracovníka uspokojovať (duševne a finančne), • pracovník má mať pocit – podľa pozície – že sa môže nejakým spôsobom podieľať na celkovom výsledku podniku, • uznanie výkonu všetkými možnými formami, • pracovník má mať v každom čase príležitosť zlepšovať svoj výkon, preberať viacej zodpovednosti, a tak ovplyvňovať celkový prínos. Dnes tvorivosť možno chápať ako postoj ku svetu, ktorý sa dá naučiť. Tvorivosť naráža na množstvo bariér tvorivosti, ktorými sú bariéry sociálne (neochota ľudí prijímať nové riešenie) i bariéry kognitívne (navyknutý spôsob myslenia). Tvorivosť samotná znamená iba objavenie a vnútorné prijatie novej idey. Nestačí k jej realizácii. Uskutočnenie vyžaduje taktiež preaktivitu – kapacitu človeka doviesť nápad do reálnej podoby. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 147 ZÁVER Prioritou spoločnosti je systematické budovanie ľudského kapitálu so zameraním na vedomosti a zručnosti potrebné pre uplatnenie sa. Za kľúčové v oblasti získavania potrebných vedomostí a zručností sa považuje príprava na všetkých stupňoch škôl vrátane celoživotného vzdelávania. Vzdelávanie zohráva zásadnú úlohu štátu v budovaní ľudského potenciálu. Dynamicky sa rozvíjajúci svet potrebuje prekonať konzervatizmus a rutinérsky prístup, do popredia sa dostáva projektovo tvorivo orientovaná výučba. Optimálne riešenia sa dnes nachádzajú v tímovom riešení aktuálnych potrieb praxe. Vo svete komplexnejšieho charakteru si nikto nemôže dovoliť pracovať a žiť v izolácii. Spolupráca na tvorivých vzdelávacích projektoch a výskumných úlohách prináša dnes nevyhnutnú medzinárodnú dimenziu. Všeobecným trendom je stále väčší posun smerom k rozvoju ľudských zdrojov, teda ľudí ako kľúčového činiteľa úspešnosti akejkoľvek práce. Vzdelanosť a znalosť našich ľudí v tomto globálnom hyperkonkurenčnom súťažnom prostredí by mohli byť práve prednosťami, Inštitúcie založené na znalostiach, tzv. učiace sa spoločnosti, firmy a ustanovizne (knowledge based societies) sú predobrazom budúcnosti tak vo výrobnej ako aj nevýrobnej sfére. O našej budúcnosti sa na vysokých školách rozhoduje už teraz s oveľa väčším dopadom na život nás všetkých. Spoločnosť potrebuje tvorivých vzdelaných ľudí, schopných produkovať nové poznatky a technológie. Iba tak sa udrží životná úroveň a zlepší kvalita života. LITERATÚRA: [1] DICOVÁ, J. Vplyv tvorivosti v manažérskom rozhodovaní malých a stredných podnikov. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Manažment, teória, prax, trendy, Prešov, Fakulta manažmentu PU v Prešove, 2006. str. 11-15. ISBN 80-8068-512-6. [2] DICOVÁ, J. Tvorivosť v manažmente. Vedecký príspevok/vyžiadaná prednáška. Recenzované. In: Zborník 3. medzinárodnej vedeckej konferencie Manažment ľudského potenciálu v podniku. Zvolen, 17. – 18. mája 2006. Zvolen. Technická univerzita vo Zvolene. 2006, str. 200 – 206. ISBN 80-228-1585-3. http://ec.europa.eu/education/policies/2010/doc/comuniv2005_sk.pdf [3] [4] Spravodajca Žilinskej univerzity 18H ADRESA: Ing. Jana Dicová Žilinská univerzita, Fakulta riadenia a informatiky, Katedra manažérskych teórií Univerzitná 1, 010 26 Žilina, Slovenská republika Tel.: +421 41 513 44 64, email: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 148 ZVÝŠOVANIE EFEKTÍVNOSTI VZDELÁVANIA ŠTUDENTOV VYSOKÝCH ŠKÔL MANAŽÉRSKEHO ZAMERANIA Josef Vodák1, Iveta Matušíková2 1 Katedra manažérskych teórií, fakulta riadenia a informatiky, Žilinská univerzita v Žiline 2 Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice Abstrakt: Akým spôsobom dokážu dnešné vysoké školy naplniť potreby organizácií znalostnej ekonomiky? Akým spôsobom je potrebné zmeniť a prispôsobiť prácu učiteľov tak, aby vzdelávanie nebolo orientované len na získavanie encyklopedických poznatkov ale, aby boli študenti čo pripravení do praxe čo sa týka vedomostí ale aj praktických zručností a návykov? Problematika je bezpochyby široká a diskusia k niektorým aspektom tejto problematiky je predmetom nasledujúcich riadkov. Kľúčové slová: vzdelávanie, štýl učenia, učiteľ, kompetencia, motivácia, zákazník, efektivita ÚVOD Časy, kedy najdôležitejším aktívom organizácie bol hmotný majetok, sú nenávratne preč. Niektoré z našich podnikov dnes nevlastnia žiadne nehnuteľnosti ani výrobné linky a zdrojom ich konkurenčnej výhody sa stali znalosti ich pracovníkov a podniku ako celku. Úspešní manažéri si uvedomujú, akú hodnotu majú pre nich vzdelaní zamestnanci, ktorí dokážu účelne spolupracovať, zdieľať informácie a rozvíjať znalosti potrebné pre efektívne fungovanie v dnešnom globálnom trhovom prostredí. Peter F. Drucker už veľmi dávno predpovedal vo svojich prácach, že vysokokvalifikovaní ľudia budú v podnikaní mimoriadne žiadaní a čoraz vzácnejší. Hovoril o tom, že vzdelávanie sa stáva kľúčovým, ba dokonca až jediným zdrojom konkurenčnej výhody[3]. Vzniká otázka, akým spôsobom dokážu dnešné vysoké školy naplniť potreby podnikov, akým spôsobom je potrebné zmeniť a prispôsobiť prácu učiteľov tak, aby vzdelávanie nebolo orientované len na získavanie encyklopedických poznatkov, ako sa to často tvrdí ale, aby boli študenti čo pripravení do praxe nielen čo sa týka vedomostí ale aj pokiaľ je to možné aj praktických zručností a návykov. Prax vyžaduje pripravených a kompetentných ľudí, ktorí sú schopní odviesť primeraný výkon. Niektoré aspekty tohto prístupu sú predmetom myšlienok uvedených v nasledujúcich riadkov. 1. KOMPETENCIE Jednotlivci v podniku sú tí, ktorí vytvárajú, uchovávajú, rozvíjajú a využívajú znalosti – ľudský kapitál. Tieto znalosti sa rozširujú a obohacujú súčinnosťou, aktivitou, spoluprácou za účelom generovania štrukturálneho a organizačného kapitálu. Hodnotu teda vytvárajú znalosti, schopnosti a zručnosti jednotlivcov. Schopní ľudia sú tí, ktorí odvádzajú požadovaný výkon, ktorý sa od nich na ich pracovnom mieste očakáva. Sú teda schopní využívať svoje znalosti, vedomosti a zručnosti na dosahovanie cieľov a štandardov, ktoré sú predpísané pracovným miestam ktoré zastávajú. V anglickom jazyku sa používajú dva termíny, ktoré sú odvodené od slova s významom právomoc, oprávnenie či schopnosť a kvalifikácia, pričom rôzni autori ich aj rôzne používajú. „Competence“ predstavuje pojem z oblasti práce, pre ktorú je daná osoba spôsobilá alebo ktorú je oprávnená vykonávať. Zodpovedá teda pojmu kvalifikácia či odborná spôsobilosť. „Competency“ sa vzťahuje k rysom správania, ktoré podmieňujú primeranú výkonnosť. Tento termín je možné nahradiť pojmom schopnosť [4]. Kompetenciu je možné zjednodušene chápať ako schopnosť správať sa istým spôsobom, prejavuje sa teda istým správaním sa človeka. Správanie ako také, je výsledkom zložitých interných procesov. Správanie konkrétneho človeka v konkrétnej situácii je výsledkom dynamiky jeho osobnosti, ktorá sa skladá z viacerých prvkov. Niektoré časti tvoria relatívne stabilné charakteristiky človeka, ako sú postoje, hodnoty a motívy. Iné zasa obsahujú spôsobilosti, vedomosti a zručnosti. Pozorované správanie je výsledkom súčinnosti týchto a mnohých iných faktorov. Znamená to, že kompetencia je pomerne komplikovaný pojem a medzi odborníkmi nie je vždy jednota v tom, čo do nej patrí a čo nie. Keď sa hovorí o kompetencii pracovníka, treba si uvedomiť, že ide o prístup, správanie, ktoré vedie k očakávanému výsledku. Kompetencia predstavuje súbor správaní človeka, ktoré musí použiť, aby úlohy svojej pracovnej pozície úspešne zvládol. Kompetentný pracovník dobre (na požadovanej úrovni) splní dané úlohy. To znamená, že musia byť u pracovníka splnené tri základné predpoklady, a to že pracovník: „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 149 • • • je vnútorne vybavený vlastnosťami, schopnosťami, vedomosťami a zručnosťami, ktoré k takémuto správaniu potrebuje; je motivovaný takéto správanie použiť, vidí teda v takomto správaní hodnotu a je ochotný týmto smerom vynaložiť potrebnú energiu; má možnosť v danom prostredí podniku toto správanie použiť. Prvý predpoklad sa týka zručností a vedomostí, ktoré je možné pomerne ľahko rozvíjať, druhý predpoklad sa už ťažšie rozvíja, nakoľko ide o motívy, postoje, hodnoty, presvedčenie a životnú filozofiu. Tretí predpoklad ovplyvňuje predchádzajúce tým, že im viac alebo menej umožňuje uplatniť sa. Naše školstvo zabezpečuje práve dostatok vedomostí pre svojich absolventov, ktoré sa však niekedy označujú podnikateľskou praxou ako encyklopedické. Vedomosti, ktoré získavajú študenti dnes, môžu byť úplne alebo čiastočne nepotrebné o niekoľko rokov. V dnešnom dynamickom svete je úspešný ten, kto disponuje základnými schopnosťami použiteľnými v rozličných situáciách a zamestnaniach. Ako reakcia na túto potrebu vznikajú na úrovni ekonomických zoskupení, združení či jednotlivých organizácií modely kľúčových kompetencií. Tieto modely jasne určujú, ktoré schopnosti sú potrebné cielene rozvíjať pre úspešné pôsobenie v rámci danej organizácie. Sú základom pre plánovanie vzdelávania, znižovania dopadov spôsobených nedostatočnou kvalifikáciou a pre zabezpečenie celkovej prosperity. Napríklad model kľúčových kompetencií definovaný a používaný v Juhoafrickej republike, ktorý je zrozumiteľný a stručný definuje tieto kľúčové kompetencie, ako schopnosť: • identifikovať a riešiť problémy na základe kritického a tvorivého myslenia, • efektívne pracovať s inými ľuďmi ako člen tímu, skupiny, organizácie a komunity, • zodpovedne a efektívne riadiť seba a organizovať svoje aktivity, • získavať, analyzovať, usporadúvať a kriticky hodnotiť informácie, • efektívne komunikovať, a to ústne a písomne, používajúc pritom vizuálne, matematické i jazykové zručnosti, • efektívne a kriticky používať vedu a technológie, a to so zodpovednosťou k prostrediu a k iným ľuďom, • chápať a rešpektovať vzájomnú súvislosť podmienenosti sveta. Keď ide o znalosti, charakterizujeme ich ako osvojený súhrn teoretických poznatkov, predstáv a pojmov, získaný učením, praktickou činnosťou a skúsenosťami. Znalosti predstavujú dynamickú kombináciu rozsahu znalostí, hodnôt, informácií v kontexte a náhľadu, ktorý poskytuje rámec pre hodnotenie a včleňovanie nových skúseností a informácií. Vznikajú a uplatňujú sa v mysli odborníka. V podnikoch sa nenachádzajú iba v dokumentoch, ale najmä v činnostiach, podnikových procesoch, praktikách a normách. Znalosti sa tvoria v a medzi ľuďmi. Sú poskytované v štruktúrovaných médiách ako sú manuály, knihy a dokumenty, ako aj z priameho kontaktu a učenia. Znalosti sú ohodnotené na základe ich dosahu na rozhodovanie a konanie, ku ktorému vedú a pri ktorom sa využijú. Znalosti sú zahrnuté v skúsenostiach, základných pravdách, úsudkoch a intuícii. V súvislosti s efektívnym rozvojom podnikov sa hovorí i o účelnom a premyslenom riadení znalostí. Keďže znalosti ako súčasť ľudského kapitálu pracovníkov, sú považované za významný zdroj podnikov, je dôležité, aby boli v podnikoch zavedené určité jednotné postupy a technológie zhromažďovania, spracovania, uchovávania a presunu znalostí, ktoré sa týkajú efektívnej realizácie podnikových procesov a činností a ktoré sú výsledkom pracovných skúseností a vzdelávania. Zručnosti človeka predstavujú jeho spôsobilosť a dispozície, ktoré umožňujú uskutočňovať určité činnosti. Ak uvažujeme o pracovných zručnostiach, potom ide o schopnosť efektívne a kreatívne vykonávať požadované pracovné úkony a primerane reagovať na zmenené pracovné podmienky. Zautomatizované zručnosti prerastajú do návykov. Tie, pokiaľ sú dobré, predstavujú významnú silu, ktorá uľahčuje výkon profesie v každodennej praxi. Odborné zručnosti človek v pracovnom procese získava a zdokonaľuje pomocou odbornej prípravy a vzdelávania. Pre navrhovanie efektívnych študijných programov je dobrou pomôckou, ak sú jasne definované požadované úrovne znalostí a zručností. Štandardy zručností by mali presne vymedzovať požiadavky, ktoré treba na jednotlivých pracovných miestach naplniť. Je dôležité, aby boli jednoznačné, zrozumiteľné pre všetkých zainteresovaných (pracovníci, manažéri, vlastníci, personalisti) a ľahko hodnotiteľné. Potom môžu tieto štandardy predstavovať jedno z východísk pre stanovovanie cieľov v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Štandardami manažérskych zručností sa vo Veľkej Británii zaoberá Management Standard Centre. Nastavuje štandardy v oblasti manažmentu a vedenia ľudí pre rôzne druhy organizácií. Štandardy sú vnímané ako nástroje, ktoré môžu jednotlivé podniky využívať pre porovnávanie schopností ich manažérov. Tieto štandardy pomáhajú organizáciám na každej úrovni ich riadenia v rôznych odvetviach hospodárstva a veľa podnikov ich používa pre ďalšie zvyšovanie a podporu svojej výkonnosti. V tejto súvislosti by bolo vhodné zaoberať sa podrobnejšie súborom kompetencií, ktoré by mal mať absolvent manažérskeho štúdia na našich vysokých školách. Zadefinovaním a postupným naplnením týchto kompetencií by sme potom prispeli k vyššej efektívnosti pri uplatňovaní našich absolventov v podnikovej praxi. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 150 Štandardy zručností by pomohli uvedomiť si súčasnú úroveň zručností študentov a medzeru, ktorú u tej ktorej skupiny študentov máme a zároveň nám ukážu, na čo sa treba zamerať v ich ďalšom štúdiu. Zvýšila by sa tak ich výkonnosť neskôr pri zaradení do pracovného procesu. Príprava študentov sa musí vždy zamerať na zvýšenie ich adaptability a príspevku k dosahovaní konkrétnych cieľov podniku v dnešnom dynamickom prostredí. Pri analyzovaní potrieb v oblasti kompetencií a požadovaných zručností študentov je vhodné zohľadniť aj nároky podnikateľského prostredia na správanie manažérov. Ide o to že, iné správanie sa vyžaduje od manažéra v relatívne stabilnom podnikateľskom prostredí a iné v dynamickom prostredí, ako ukazuje nasledujúca tabuľka č. 1. V prípade, že dochádza v podnikateľskom prostredí k posunu od požiadaviek v ľavom stĺpci tabuľky do pravého, je potrebné zmeniť správanie sa manažérov pre náš prípad silnejúcich globalizačných tlakov v podnikateľskom prostredí. Toto je jedno z východísk pri úvahách o kompetenciach absolventov. Tab. 1 Požiadavky na správanie manažéra v stabilnom a v dynamickom prostredí STABILNÉ PROSTREDIE DYNAMICKÉ PROSTREDIE Relevantné informácie a ich distribúcia sú koncentrované na vrchole podniku. Manažér zodpovedá za prácu a výkon svojich podriadených. Manažér zodpovedá za splnenie úloh a dodržiavanie postupov. Manažéri zodpovedajú len za svoj útvar. Manažéri monitorujú relevantné informácie. Manažéri implementujú plán. Manažéri rozhodujú. Relevantné informácie musia byť dostupné všade tam, kde sa prijímajú operatívne rozhodnutia, teda aj na najnižších úrovniach. Manažér zodpovedá aj za zapájanie podriadených do rozhodovania a preberania zodpovednosti. Manažéri sú spolutvorcami plánu, implementujú ho a podľa potreby ho spolu s postupmi menia. Manažéri zodpovedajú aj za to, ako ich útvar ovplyvňuje chod ostatných zložiek podniku. Manažéri vyhľadávajú informácie z nových zdrojov. Manažéri hľadajú alternatívne cesty implementácie a v zmene prostredia hľadajú nové príležitosti. Manažéri splnomocňujú iných k rozhodovaniu a podporujú ich v tom. Jedným z hlavných cieľov vzdelávania aktivít vysokej školy by malo byť prispieť podnikom k zvýšeniu ich výkonnosti a úspešnosti na trhu. 2. MOTIVÁCIA ŠTUDENTA K UČENIU Motivácia človeka k učeniu a zvyšovaniu svojho potenciálu je veľmi významný prvok vzdelávacieho procesu. Keď sú vyjasnené ciele a prínosy vzdelávania, potrebné prihliadnuť k motivácii študenta učiť sa. Cyklus motivácie k učeniu môžeme znázorniť tak, ako je to uvedené na obrázku č. 1. Presvedčenie o prínosoch Uvedomenie si dopadov Záväzok k učeniu Obr. 1 Cyklus motivácie Podľa toho, v ktorom štádiu cyklu sa jednotliví študenti nachádzajú, bude sa meniť aj ich motivácia k učeniu. V skupine študentov sa vždy nájde viac ľudí v rôznom štádiu ich motivácie a požiadaviek na učenie. Stratégia jednania s tými, ktorí nie sú veľmi motivovaní k učeniu, vyžaduje zvážiť spôsob, ako ich posunúť po tomto cykle. Môže sa to napríklad tým, že sa napríklad vedú otvorené diskusie s tými absolventmi, ktorí sú úspešní v podnikovej praxi, organizovaním návštev úspešných podnikov či sa použijú aktuálne články z odborných časopisov [5]. Motivácia k učeniu, a teda ochota zdokonaliť znalosti, schopnosti a zručnosti, vo veľkej miere ovplyvňuje efektívnosť vzdelávania. Motivácia je ovplyvňovaná hodnotou, ktorú účastníci prikladajú učebným aktivitám vo vzťahu k svojmu súčasnému postaveniu a budúcej kariére ale aj náročnosťou úloh v rámci vzdelávacích aktivít. Ak sú úlohy príliš ľahké, účastníci strácajú záujem a pozornosť, ak sú zasa príliš náročné, úsilie účastníkov v priebehu vzdelávania sa bude znižovať. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 151 Vysoká motivácia k vzdelávaniu a rozvoju zabezpečuje u študentov vysokú mieru transformácie obsahu vzdelávania do ich študentských projektov a prejaví sa v pozitívnom vzťahu k vzdelávaniu a ich ochote aj v budúcnosti neustále sa učiť a rozvíjať sa, čo vyžaduje už dnes dynamika vývoja jednotlivých odvetví podnikania. 3. METÓDY VZDELÁVANIA Metódy vzdelávania sú dôležitým nástrojom zabezpečenia vzdelávacieho procesu. Výber a vhodné použitie metód by mali odrážať jednak individuálne potreby a požiadavky študentov, ale tiež by mali reagovať na súčasné celosvetové trendy vo vzdelávaní. Výber vhodných metód je determinovaný rôznymi faktormi. Je to napríklad počet študentov a skúsenosti študentov zo študijných pobytov v zahraničí a rôznych brigád, ako aj ich súčasná a požadovaná úroveň vedomostí, zručností a motivácia k učeniu. Dôležitá je odborná úroveň, skúsenosti a pedagogická pripravenosť učiteľa i priestorové a technické možnosti na realizáciu vzdelávania. Súčasné metódy vzdelávania by mali podporovať rozvoj tvorivosti a flexibility, ochotu prijímať a reagovať na zmeny a využívať moderné technické podporné prostriedky. Pre dosahovanie vyššej efektívnosti vzdelávania je vhodné používať kombinácie viacerých metód. Najčastejšie využívanými sú prednášky, semináre, avšak modernejšie a účinnejšie sú tzv. participatívne metódy. Prednášky sú verbálne prezentácie určitej témy. Vhodné sú pre odovzdávanie veľkého množstva informácií veľkým skupinám študentov, pričom často chýba možnosť vzájomnej interakcie prednášajúceho s účastníkmi. Sú orientované predovšetkým na zvyšovanie úrovne vedomostí. Môžu byť veľmi efektné a nápadité pri použití moderných multimediálnych prostriedkov, z hľadiska uchovania si informácií účastníka však nie sú veľmi efektívne. Semináre formou referátov a diskusií sú zamerané na výmenu informácií a názorov účastníkov o vopred známej téme. Výhodou je podpora a rozvoj myšlienok, okamžitá spätná väzba. Kvalita učenia však závisí viac od vedomostnej úrovne účastníkov. Moderný je aj prístup pomocou informačných a komunikačných technológií tzv. e-learning. Jeho výhodou je možnosť osloviť veľký počet študentov súčasne a rýchlosť takejto komunikácie. Jeho použitie však treba zvážiť, nakoľko chýba zvyčajne priamy kontakt študenta a učiteľa a preto je v niektorých typoch spoločensky zameraných predmetov menej efektívny. Participatívne metódy predpokladajú vysokú mieru aktivity účastníkov na učebnom procese. Sú určené len pre menšie skupiny účastníkov, ale ich výhodou je, že podporujú lepšie zapamätanie si naučeného. Ide o súčasné moderné metódy vzdelávania a jednu z nich predstavuje tréning. Názov tréning je prebratý z anglického „training“, pričom nie je totožný so zaužívaným pojmom v zmysle športového tréningu, pri ktorom ide predovšetkým o rozvoj fyzických schopností človeka. Spoločné však pre obe tieto formy je aktívne precvičovanie, zážitok a často smerovanie k učeniu typu „learning by doing“. Tréning kladie dôraz predovšetkým na aktívne získavanie zručností a spôsobilostí. Ide o formu zážitkového učenia vychádzajúceho zo skutočnosti, že ľudia sa oveľa viac a rýchlejšie naučia, ak si „niečo skúsia“, než ak si informácie prečítajú, respektíve vypočujú, ako napríklad na prednáške či seminári. Uprednostňuje sa tu procesná stránka učenia pred obsahovou. Tréningový proces je zameraný na vyššiu mieru participácie účastníkov, než pri klasickom ponímaní učenia. Účastníci sú aktivizovaní formou skupinových prác, manažérskych hier, brainstormingu, riešenia prípadových štúdií, hrania rolí, atď. Neoddeliteľnou súčasťou tréningu je poskytovanie spätnej väzby a vyhodnocovanie uskutočňovaných aktivít. Účinnosť a kvalita vyhodnotenia sa zvyšuje použitím videokamery a vyhodnocovaním jednotlivých realizovaných činností. 4. OSOBNOSŤ UČITEĽA Osobnosť učiteľa je kľúčovým prvkom celého vzdelávacieho procesu. Príprava a realizácia, prípadne aj vyhodnotenie predstavujú komplikovaný proces, ktorý kladie na učiteľa často veľmi vysoké nároky. Ten, ktorý realizuje vzdelávanie, musí vykonávať rôzne činnosti, ktoré nie sú vždy dostatočne doceňované. Existuje celá škála špecifických znalostí, ktoré sú potrebné pre participatívne školenie skupín, facilitáciu a prípravu potrebných materiálov. V praxi dochádza k tomu, že v súčasnosti sú učitelia pre realizáciu vzdelávania vyberaní skôr na základe svojich odborných znalostí a už menej na základe osobnostných a pedagogických predpokladov. Vedomosti a technické znalosti bývajú často na dostatočnej úrovni. Potom sa však k slovu dostáva primárna požiadavka, aby vedeli, ako pristupovať k participatívnemu učeniu manažérskych predmetov u skupín študentov. Osobnostné predpoklady učiteľov sú významným predpokladom úspešného vzdelávania. Dobrý učiteľ musí byť zrelou a vnútorne integrovanou osobnosťou, len tak si môže zabezpečiť rešpekt a dôveru svojich zákazníkov a zastávať všetky potrebné roly. Vďaka ľudskej zrelosti si môže zachovať odstup aj vo vypätých a konfliktných situáciách a slúžiť potrebám účastníkov. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 152 Ďalším významným predpokladom úspešnej práce učiteľa je vysoká miera sociálnej inteligencie. Ide o schopnosť dobre fungovať v medziľudských vzťahoch, čo okrem komunikačných zručností predstavuje aj cit pre situáciu, empatiu, primerané zvládanie emócií a v neposlednom rade aj isté osobné čaro. Je potrebná vysoká úroveň emocionálnej inteligencie učiteľa, ak má byť učenie efektívne. Učitelia v procese vzdelávania môžu uplatňovať rôzne vzdelávacie štýly: • Behaviorálny štýl sa vyznačuje tým, že učiteľ navrhne a realizuje systém krokov, ktoré majú viesť študentov k žiadúcemu cieľovému správaniu. Vzdelávací proces je orientovaný na výsledok a vedený je zábavnou formou s uplatnením nových pomôcok. Uvedený štýl je náročný na prípravu učiteľa, na druhej strane však vytvára bezpečné a podporujúce prostredie pre účastníkov. • Funkcionalistický štýl vychádza zo zásady, že ľudia sa najlepšie učia to, čo považujú za praktické. Vzdelávanie je orientované na problém, resp. úlohu, zvyšovanie výkonnosti a následné uznanie. Učitelia, ktorým je blízky tento štýl vzdelávania, kladú pred študentov náročné ciele, zdôrazňujú ich účelnosť, no na druhej strane môžu byť niekedy netrpezliví až necitliví pri reakciách tých účastníkov, ktorí sa učia pomalšie. • Štrukturalistický štýl je charakteristický plnením kritérií výučby a neustálym testovaním efektívnosti učenia. Proces učenia je orientovaný viac na učiteľa, ktorý uprednostňuje analýzu úloh, presné plánovanie výučby, vhodný systém, štruktúru a techniky. Nevýhodou je, že prílišnou orientáciou na prostriedky výučby a jej štruktúru môže učiteľ podceniť emocionálny stav účastníkov a nedokáže sa flexibilne prispôsobiť ich potrebám. • Humanistický štýl je blízky ľuďom, ktorí uprednostňujú sebaobjavovanie. Za cieľ učenia považujú zlepšenie charakterových vlastnosti účastníkov. Učenie by malo viesť k pochopeniu druhých. Vzdelávací proces je zameraný na budovanie vzťahu, typická je akceptácia, empatia, spontánnosť a otvorenosť vo vzťahu k účastníkom. Slabou stránkou tohto štýlu môže byť príliš osobne ladený vzťah s účastníkmi, niekedy slabá kontrola skupiny a menej jasné smerovanie učenia. Nech je akýkoľvek vzdelávací štýl učiteľovi blízky a preňho charakteristický, je dôležité, aby nezabúdal na niekoľko zásad, ktoré pri učení a budovaní vzťahu s študentmi treba rešpektovať. Platí, že dobrý učiteľ veľa počúva, podporuje, povzbudzuje študentov v aktivitách, poskytuje im reálnu spätnú väzbu, je trpezlivý a nebagatelizuje snahu o učenie, prípadne dovysvetlenie nejasností. Poskytuje dostatok času na premýšľanie a ujasňovanie, nedáva príliš ľahké ani príliš ťažké úlohy, snaží sa budovať tvorivú a pozitívnu atmosféru k učeniu a rešpektuje individualitu každého z účastníkov. Medzi kvality, ktoré treba hľadať u dobrých učiteľov patrí to, že : • je im vlastná vysoká úroveň interpersonálnych zručností; • vedia dobre počúvať a vhodne klásť otázky; • majú nefalšovaný záujem o ľudí; • sú flexibilní pri používaní školiacich stratégií a taktík; • sú trpezliví, vnímaví, priateľskí, pripravení na rušenie osobného života, od úlohy k úlohe flexibilní; • oceňujú potrebu dobrého plánovania a prípravy; • dokážu demonštrovať svoju technickú kvalifikáciu; • ukazujú akoby „prirodzenú“ schopnosť učiť a majú z toho radosť; • akceptujú podiel zodpovednosti za budúci výkon študentov. V súčasnom dynamickom trhovo orientovanom konkurenčnom prostredí si prakticky každý podnik uvedomuje potrebu neustáleho zlepšovania a hľadá možnosti ako sa čo najlepšie presadiť. V tomto kontexte vznikajú i nové koncepcie, ktoré sa orientujú na splnenie požiadaviek zainteresovaných skupín. Dôsledkom akejkoľvek zmeny vzťahujúcej sa na výkonnosť podniku a návratnosť investovaných prostriedkov je potreba prispôsobenia vzdelávania, ktoré poskytuje pripravených a kompetentných absolventov[6]. Pre ľudí, ktorí sú zvyknutí na zavedené postupy a praktiky, ktoré sa učili alebo získavali po celý svoj pracovný i súkromný život, môže byť zavádzanie naznačených zmien do vzdelávacieho procesu veľmi stresujúce. Pri vyrovnávaní sa ľudí so zmenou a pri súčasnom zachovaní a zvyšovaní výkonnosti ich samých i celej vysokej školy, môže účinne napomôcť práve proces vzdelávania, ktorý bude správne zacielený na naplnenie požadovaných kompetencií a citlivo zrealizovaný. 5. ŠTÝLY UČENIA Štýly učenia je vhodné chápať nie ako pevný rys osobnosti, ale skôr ako princíp adaptívnej orientácie, ktorá je ovplyvnená psychologickým základom, špecializáciou, kariérou a charakterom problémov, ktoré daná osoba prevažne rieši. Ak sa podarí zosúladiť štýl vzdelávania so štýlom učenia, potom si študenti zo vzdelávacej aktivity dokážu odniesť často viac, ako sami predpokladali. Podobný, aj keď trocha odlišný názor na štýly učenia, má Kolb [4], keď hovorí o tom, že získavanie nových vedomostí, zručností a postojov, je proces konfrontácie medzi štyrmi voľbami „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 153 experimentálneho učenia. Týmito voľbami sú: konkrétna skúsenosť, reflexné pozorovanie, abstraktná koncepcia a aktívny experiment: • Schopnosť konkrétnej skúsenosti znamená, že študent musí mať schopnosť plne zahrnúť sám seba do novej skúsenosti bez predsudkov. • Schopnosť reflektívneho pozorovania znamená, že študent musí byť schopný pozorovať a odrážať vlastné skúsenosti z rôznych uhlov a hľadísk. • Schopnosť abstraktnej koncepcie predstavuje schopnosť zahrnúť svoje pozorovania do platných teórií založených na racionalite. • Schopnosť aktívneho experimentu znamená, že teórie, ktoré študenti objavia, im musia umožniť urobiť rozhodnutia a umožniť im riešenie problémov. Konkrétna skúsenosť Aktívy experiment Reflektivně pozorovanie Abstraktná koncepcia Obr. 2 Cyklus učenia Tieto štyri typy učenia je možné chápať ako dva bipolárne rozmery, ktoré zahŕňajú vyššie uvedené spôsoby učenia. Jeden bipolárny rozmer má na jednom póle konkrétnu skúsenosť a na druhom abstraktné koncepcie. Druhý obsahuje aktívny experiment na jednom póle a reflektívne pozorovanie na druhom. Učenie potom predstavuje pohyb po týchto rozmeroch, čo v skutočnosti predstavuje kombináciu uvedených základných štýlov učenia a predstavuje tzv. „Kolbov cyklus učenia“. Kolb tvrdí, že kombinácia všetkých štyroch základných foriem predstavuje to, čo produkuje najvyššiu úroveň učenia. Z uvedených typov vyplývajú potom tieto štýly učenia: • Konvergentný štýl – ak jedinec zdôrazňuje schopnosti učenia abstraktného pojmu a aktívneho experimentu a ukazuje tiež silu v praktickej aplikácii myšlienok a riešení problému. • Divergentný štýl – konkrétne skúsenosti z reflektívneho pozorovania charakterizujú ľudí tohto štýlu. Majú predstavivosť a vidia veci z mnohých pohľadov. • Štýl prispôsobenia – ide o schopnosť učenia sa abstraktnému pojmu a reflektívneho pozorovania, ktoré sú dominantné. Induktívna úvaha a schopnosť zahrnúť nesúrodé pozorovania do súvislého rámca predstavujú konkrétnu charakteristiku ľudí s týmto štýlom. • Ústretový štýl – dôraz je kladený na konkrétnu skúsenosť a aktívnu schopnosť experimentovať. Osoba s týmto štýlom dostáva veci hotové a je zapájaná do nových skúseností. Intuícia a metóda pokusu a omylu je jej bližšia pre riešenie úloh ako teória. Uvedené prístupy k učeniu kladú dôraz na učenie, ktorého základom je experimentálne učenie a skúsenosť. Ide o to, aby poslucháč bol viac priamo v styku s realitou, ktorú študuje, ako by mal len uvažovať o tom, čo by so situáciou robil. Uvedené prístupy sú platné vo všeobecnosti a naberajú na význame najmä pri aplikácii prístupov participatívneho učenia študentov pri potrebe naplniť schému požadovaných kompetencií v manažérskom zameraní štúdia na vysokej škole. ZÁVER Tlak zmien v konkurenčnom prostredí spôsobuje, že je potrebné viac rozvíjať kompetencie študentov smerom k požiadavkám praxe a zároveň rozvíjať schopnosti učiteľov vysokých škôl manažérskeho zamerania a spôsoby ich práce. Za efektívne je možné považovať to učenie, ktoré dosahuje ciele požadované skupinami zákazníkov s najnižšími nákladmi. V našom prípade je potrebné viac brať do úvahy minimálne podnikateľské sféru a samotných študentov ako zákazníkov vysokej školy. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 154 Okrem deklaratívneho záujmu spoločnosti o vzdelávanie ako faktor dynamiky rozvoja sa javí ako potrebné rozvíjať aj nové formy a prístupy k vzdelávaniu študentov na vysokých školách. V článku sú uvedené niektoré myšlienky, ktoré autor považuje za užitočné a ktoré bude mať zmysel rozvíjať pre zabezpečenie vyššej efektívnosti vzdelávania študentov vysokých škôl a ich lepšie uplatnenie v podnikovej praxi. Príspevok predstavuje jeden z výstupov projektu VEGA 1/2588/05 autora LITERATURA: [1] BUCKLEY, R.; CAPLE, J. Trénink a školení. Computer Press, Brno 2004, ISBN 80-251-0358-7. [2] KUCHARČÍKOVÁ, A.; HAJDUKOVÁ, E. Investment in Human Capital. Transcom 2001. ŽU Žilina, s.119123, ISBN 80-7100-849-4. [3] KUCHARČÍKOVÁ, A.; VODÁK, J. Vyhodnocujete přínosy podnikového vzdělávaní? Moderní řízení 7/2004, Economia, Praha, s. 47-49, ISSN 026-8720. [4] VODÁK, J.; KUCHARČÍKOVÁ, A. Stratégia rozvoja ľudského potenciálu (pri uplatňovaní moderných prístupov k vyhodnocovaní vzdelávacích programov) MT&C – HQ štúdio Žilina 2005, 170 strán, ISBN 80969346-0-0. [5] VODÁK, J. Modelling of the employee potential development system. ICSC 2003, Kunovice, s.16-23, ISBN 80-7314-017-9. [6] VODÁK, J. An Aproach to Measuring the Return on Investment in the Area of Human resources. E+M 1/2006, TU Liberec, ISSN 1212-3609. ADRESA: doc. Ing. Josef Vodák, PhD. Katedra manažérskych teórií, fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1 e-mail: [email protected] Mgr. Iveta Matušíková Evropský polytechnický institute, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice Tel./fax.: 572 549 018, 572 548 788 e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 155 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 156 APLIKÁCIA PROBLÉMOVÉHO VYUČOVANIA V PREDMETOCH ŠPECIALIZOVANÝMI KATEDRAMI AKADÉMIE POLICAJNÉHO ZBORU V BRATISLAVE Jozef Balga, Branislav Červenka, Róbert Odler Akadémia Policajného zboru v Bratislave Abstrakt: Vysokoškolské vzdelávanie je kľúčový sektor v znalostnej ekonomike a spoločnosti. Ak chcú byť univerzity atraktívnejšie na miestnej aj svetovej úrovni, musia dôkladne zrevidovať študijné plány – nielen na zabezpečenie čo najlepšej akademickej náplne, ale aj preto, aby dokázali reagovať na meniace sa potreby trhu práce. Medzi metódy vyučovacieho procesu patrí aj problémové vyučovanie. Základnou úlohou problémového vyučovania je viesť študentov k aktívnej činnosti a k aktívnemu samostatnému získavaniu nových vedomostí, zručností či návykov. Z pohľadu myšlienkových aktivít študenta sa v problémovom vyučovaní využívajú také metódy ako je analýza, syntéza, indukcia a dedukcia. V rámci problémového vyučovania sa na Akadémii Policajného zboru využívajú konvergentné, divergentné a viacčlánkové (reťazové) problémy. Študenti problémy riešia individuálne alebo skupinovo. Problémové vyučovanie znamená zvýšené nároky na prípravu učiteľa a kvalitnú štruktúru vyučovacej hodiny. Kľúčové slová: Európska únia, Európska rada, program Vzdelávanie a odborná príprava 2010, Európska charta kvality mobility, informačno-komunikačné technológie, učebný proces, problémové vyučovanie, konvergentné vyučovanie, divergentné a viacčlánkové (reťazové) problémy, vysokoškolské vzdelávanie, odborná príprava, základy práva EÚ, predmet Acquis Schengen, formy a metódy vyučovania predmetu, problémové situácie, praktické zamestnania. V správe Rady o rozsiahlejšej úlohe vzdelávania, ktorú Rada prijala v novembri 2004, sa zdôraznilo, že vzdelávanie prispieva k zachovávaniu a obnove spoločného kultúrneho prostredia v spoločnosti a k oboznamovaniu sa so základnými spoločenskými a občianskymi hodnotami, ako je občianstvo, rovnosť, tolerancia a rešpekt, a je osobitne dôležité v čase, keď všetky členské štáty čelia otázke, ako riešiť zväčšujúcu sa sociálnu a kultúrnu rozmanitosť. Dôležitou súčasťou úlohy vzdelávania pri posilňovaní sociálnej súdržnosti je navyše i umožnenie ľuďom zapájať sa do pracovného života a zotrvať v ňom. Európska rada na svojom jarnom zasadnutí 23. - 24. marca 2006 načrtla dva problémy, ktoré musia riešiť európske systémy vzdelávania a odbornej prípravy, keď dospela k záveru, že sú to kritické faktory rozvoja dlhodobého potenciálu Európskej únie pre konkurencieschopnosť, ako aj pre sociálnu súdržnosť. Konštatovala, že je nevyhnutné zintenzívniť reformy s cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré musia byť efektívne. Tieto otázky majú rozhodujúci význam pri plnení cieľov Európskej únie stanovených lisabonskou stratégiou. Vysokoškolské vzdelávanie je kľúčový sektor v znalostnej ekonomike a spoločnosti. Je srdcom “vedomostného trojuholníka“, ktorý tvorí vzdelávanie, inovácia a výskum. Ako sa jednoznačne konštatuje v oznámení Komisie Európskej únie (ďalej len Komisia) o modernizácii vysokých škôl, 1 oblasť vysokoškolského vzdelávania v Európskej únii musí riešiť mnohé problémy potreby, aby bolo modernizované, ak sa má stať konkurencieschopným. Modernizácia európskych univerzít vrátane ich úloh v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií, sú navzájom prepojené a bola uznaná nielen za základnú podmienku úspechu lisabonskej stratégie v širšom zmysle, ale aj ako súčasť všeobecnejšieho zamerania na globálnu a znalostnú ekonomiku. 7F Európske univerzity v súčasnosti jednoducho nie sú schopné naplniť v plnej miere svoje základné funkcie. Zaostávajú v rastúcej medzinárodnej konkurencii, ktorá efektívne využíva talentovaných akademických pracovníkov a študentov, čím strácajú príležitosť zúčastňovať sa na rýchlo meniacich výskumných programoch. Tieto nedostatky zhoršuje kombinácia nadmernej verejnej kontroly a nedostatočného financovania. Európa potrebuje univerzity schopné stavať na vlastných silných stránkach a rozlišovať medzi svojimi aktivitami na základe týchto silných stránok. Aj keď všetky inštitúcie zdieľajú určité spoločné hodnoty a úlohy, nie všetky potrebujú rovnakú rovnováhu medzi vzdelávaním a výskumom, rovnaký prístup k výskumu a odbornej príprave na výskum alebo rovnakú kombináciu služieb a akademických odborov. Výskum by mal zostať zásadnou úlohou týchto systémov ako takých, ale nie nevyhnutne pre všetky inštitúcie. Toto by umožnilo vytvorenie členitého systému 1 Pozri bližšie Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu Uskutočňovanie programu modernizácie univerzít : Vzdelávanie, výskum a inovácie. KOM (2006) 208. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 157 pozostávajúceho z medzinárodne uznávaných výskumných inštitúcií, sietí špičkových národných a regionálnych univerzít a vysokých škôl, ktoré poskytujú aj krátkodobejšie technické vzdelanie. Takýto systém by zmobilizoval významné množstvo poznatkov, talentu a energie v rámci univerzít a opodstatnil by (a mohol by generovať) zvýšené investície potrebné na to, aby bol porovnateľný s tými najlepšími na svete. 2 8F Univerzity sú kľúčovými aktérmi v budúcnosti Európy a v úspešnej premene na znalostnú ekonomiku a spoločnosť. Tento významný sektor hospodárstva a spoločnosti však potrebuje hlbokú reštrukturalizáciu a modernizáciu, ak Európa nechce zaostávať v globálnej konkurencii v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií. Implementácia tejto nevyhnutnej reštrukturalizácie a modernizácie si vyžaduje koordinovanú činnosť všetkých zainteresovaných strán to znamená členských štátov, univerzít a Komisie. Členské štáty pri implementácii Integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť vo svojich národných reformných programov musia prijať nevyhnutné opatrenia, pokiaľ ide o univerzity, vrátane takých aspektov ako je riadenie, poskytnutie skutočnej autonómie a zodpovednosti pre univerzity, inovačná kapacita, prístup k vyššiemu vzdelávaniu a prispôsobenie vyšších vzdelávacích systémov novým kompetenčným požiadavkám. Na druhej strane univerzity musia prijať strategické rozhodnutia a vykonať vnútorné reformy na zvýšenie ich finančného základu, posilnenie ich oblastí excelentnosti a rozvoj svojej konkurenčnej pozície. Štruktúrované partnerstvá s obchodnou komunitou a inými potenciálnymi partnermi budú nevyhnutným predpokladom týchto transformácií. Komisia môže prispieť k skvalitneniu vysokoškolského vzdelávania realizáciou pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 predovšetkým prostredníctvom finančnej podpory členských štátov a univerzít v ich modernizačnej činnosti. Ak chcú byť univerzity atraktívnejšie na miestnej aj svetovej úrovni, musia dôkladne zrevidovať študijné plány – nielen na zabezpečenie čo najlepšej akademickej náplne, ale aj preto, aby dokázali reagovať na meniace sa potreby trhu práce. Jednou z hlavných sociálnych úloh vysokého školstva je integrovať absolventov vysokých škôl do pracovného života a tým aj do spoločnosti. Okrem odborných znalostí musí učenie zahrňovať aj prierezové zručnosti (napríklad tímovú prácu a podnikateľského ducha). Je potrebné posilniť európske a interdisciplinárne aspekty. Pri výučbe a štúdiu vrátane celoživotného vzdelávania by sa mal plne využiť potenciál informačno-komunikačných technológií (ďalej len IKT). Delenie na bakalárske a magisterské štúdium umožňuje diverzifikovať programové profily a didaktické metódy (napríklad vzdelávanie založené na výskume a ponuke IKT). S výnimkou niektorých univerzít, ktoré si vybudovali vlastné meno, potrebujú európske univerzity pečate kvality s medzinárodnou dôveryhodnosťou. Ak sa im nepodarí takéto pečate kvality získať, znevýhodní ich to v konkurencii elitných svetových univerzít. Dôležitou súčasťou skvalitnenia vzdelávania v Európskej únii je zintenzívnenie európskej mobility a výmen na účely vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní lisabonského cieľa, aby sa z Európy stala do roku 2010 najinovatívnejšia a najkonkurencieschopnejšia znalostná ekonomika. Mobilita vo vzdelávaní a v odbornej príprave je neoddeliteľnou súčasťou slobody pohybu osôb ako základnej slobody, ktorú chráni Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a jedným z hlavných cieľov činností Európskej únie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, vychádzajúcim zo spoločných hodnôt a rešpektovania rozmanitosti. Predstavuje základný nástroj na vytváranie skutočného európskeho priestoru celoživotného vzdelávania, na podporu zamestnanosti, znižovanie chudoby a pomoc pri podpore aktívneho európskeho občianstva. Stanovenie lepšieho rámca pre mobilitu na účely vzdelávania a odbornej prípravy v Európskej únii pomôže prispievať k dosiahnutiu znalostnej ekonomiky, ktorá má ústredný význam pre tvorbu pracovných príležitostí, trvalo udržateľný rozvoj, výskum a inovácie v členských štátoch. V Európskej únii je i naďalej nevyhnutné zlepšiť fungovanie európskeho vyššieho vzdelávania, najmä pokiaľ ide o kvalitu, aby bolo transparentnejším a dôveryhodnejším pre európskych občanov a pre študentov a akademikov z iných kontinentov. Európske združenie zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (ENQA) bolo založené v roku 2000 a jeho členská základňa sa rozširuje o organizácie zabezpečujúce kvalitu alebo akreditačné organizácie vo všetkých členských štátoch. V rámci bolonského procesu ministri školstva zo 45 krajín prijali na svojom stretnutí, ktoré sa konalo 19. až 20. mája 2005 v Bergene, normy a usmernenia na zabezpečovanie kvality v európskom priestore vyššieho vzdelávania, ako to navrhla ENQA, a v nadväznosti na stretnutie v Berlíne v septembri 2003. Privítali tiež zásadu európskeho registra organizácií zabezpečujúcich kvalitu vychádzajúcu z vnútroštátneho preskúmania a žiadali, aby ENQA v spolupráci s Európskym združením univerzít (EUA), Európskym združením pre inštitúcie vyššieho vzdelávania (EURASHE) a Národnými zväzmi študentov v Európe (ESIB) ďalej rozvíjala praktické aspekty realizácie a prostredníctvom bolonskej následnej skupiny o nich podávala správu ministrom. Zdôraznili taktiež význam spolupráce medzi vnútroštátne uznanými organizáciami s cieľom zlepšiť vzájomné uznávanie rozhodnutí o akreditáciách alebo o zabezpečovaní kvality. Európska Rada sa v Barcelone v marci 2002 vyjadrila, že v rámci lisabonskej stratégie by sa európske vzdelávanie a systémy odborného vzdelávania mali stať „značkou svetovej kvality“. 2 Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu Uskutočňovanie programu modernizácie univerzít : Vzdelávanie, výskum a inovácie. KOM (2006) 208. 5 s. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 158 Kvalita a konkurencia schopnosť vzdelávania poskytovaného Akadémiou Policajného zboru v Bratislave (ďalej len Akadémia) sa v nasledujúcom období musí stať dôležitým faktorom pri schvaľovaní materiálov usmerňujúcich ďalší rozvoj Akadémie. Do procesu skvalitňovania vzdelávania na Akadémii sa musia zapojiť predovšetkým katedry. V súvislosti s požiadavkami EÚ v rámci prístupových rokovaní sa na špecializovaných katedrách Akadémie Policajného zboru vytvorili a úspešne začlenili do študijného programu nové predmety. V roku 2000 sa pre bakalárske a magisterské štúdium vytvoril predmet Špeciálne činnosti služieb hraničnej a cudzineckej polície. Predmet je vyučovaný v rámci špecializácií hraničná polícia a cudzinecká polícia. Pre ostatných študentov bol v roku 2000 vypracovaný predmet Acquis Schengen, ako voliteľný predmet. V roku 2003 bol preradený do vyučovaných predmetov užšieho základu študijného odboru. Na uvedené predmety v súčasnosti obsahovo naväzujú predmety Základy práva EÚ a acquis Schengenu, Činnosti služieb cudzineckej a hraničnej polície a Špeciálne činnosti služieb cudzineckej a hraničnej polície implementované do študijného programu Bezpečnostnoprávna ochrana osôb a majetku. V uvedených predmetoch vysokoškolskí učitelia katedier využívajú okrem iných vyučovacích metód aj expozičnú vyučovaciu metódu – problémové vyučovanie. PROBLÉMOVÉ VYUČOVANIE Proces osvojovania si obsahu vyučovaného predmetu v rámci vysokoškolského vzdelávania by sa mal uskutočňovať na úrovni vzťahov, ktoré sú hybnou silou aktivity logicko-myšlienkových operácií vo vedomí študentov za podmienky, že proces osvojovania sa realizuje na základe riešenia problémových situácií, vyplývajúcich z mnohostrannosti vzťahov medzi preberanými faktami. Znamená to tiež formuláciu konkrétnych problémov, rámcové riešenie týchto problémov a overenie správnosti dosiahnutého riešenia. Použiteľnosť problémovej metódy je podmienená okrem iného aj šírkou osobných, individuálne alebo kolektívne nadobudnutých skúseností študentov, ktoré v značnej miere ovplyvňujú obsah a štýl vzdelávacej práce v jednotlivých predmetoch. 3 9F Učiteľ ako riadiaci systém taktiež musí rešpektovať vlastnosti objektu riadenia, študenta, veľkú rozmanitosť a premenlivosť vlastností a pôsobenia poruchových veličín. Dôležitým činiteľom je tu adaptívnosť vyučovacieho procesu meniacim sa pracovným podmienkam. Učiteľ má nájsť optimálne prostriedky zvýšenia študentovho záujmu o učenie a tým zabezpečiť žiadúcu kvalitu vyučovacieho procesu. 4 V problémovom vyučovaní učiteľ nie je len zdrojom alebo reprodukujúcim nových informácií pre študentov ale je predovšetkým aktívnym riadiacim faktorom, ktorý aktivizuje, motivuje a upravuje intelektuálne procesy študentov. 10F I. Turek problémové vyučovanie definuje, ako činnosť učiteľa, ktorá sa prejavuje v zabezpečení podmienok problémového učenia sa žiakov, a to prostredníctvom nastoľovania systému problémových situácií a riadenia procesu riešenia problémov žiakmi. Problémové učenie je činnosť žiakov zacielená na osvojenie si vedomostí a spôsobov činnosti prostredníctvom analýzy problémových situácií, formulovania problémov a ich riešenia vytýčených hypotéz a ich verifikácie. 5 1F Podstatou problémového vyučovania je viesť študentov k aktívnej činnosti a k aktívnemu samostatnému získavaniu nových vedomostí, zručností či návykov. Z pohľadu myšlienkových aktivít študenta sa v problémovom vyučovaní využívajú také metódy ako je analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, abstrahovanie ale aj využitie skúseností. Problémové vyučovanie na rozdiel od tradičného vyučovania, 6 kde učiteľ odovzdáva študentom hotové vedomosti, stavia študentov pred riešenie jednotlivých úloh problémového charakteru. Tieto predstavujú neznáme vedomosti a spôsoby činnosti. Učiteľ motivuje, usmerňuje hľadanie nových spôsobov a prostriedkov riešenia úloh, pri hľadaní ktorých si študenti osvojujú nové vedomosti a nové spôsoby činnosti. Pri problémovom vyučovaní študent akoby sám objavoval poznatky (prvky systému a vzťahy medzi nimi) pri riešení problémových úloh, ktoré mu vytýči učiteľ, alebo na ktoré prichádza sám. Tým je podmienené tvorivé myslenie a schopnosti študenta aplikovať teoretické poznatky do praktickej roviny. 12F Pred riešením problému a problémovej situácii sa študent ocitne vtedy, keď si uvedomí určitú nerovnováhu medzi sebou a prostredím, a keď nemôže tento stav prekonať pomocou reakcií vypracovaných na základe doterajších skúseností. Keď študent nemá takéto hotové reakcie, vtedy vzniká problémová situácia. 7 Samotná analýza problémovej situácie patrí do vstupnej fázy riešenia problému. Riešenie problémovej situácie vyvolávame formuláciou problémovej úlohy. Táto môže mať formu zadania či praktickej úlohy. Musí však byť prirodzene spätá s prebraným učivom a musí z neho logicky vyplývať a vychádzať z praktickej situácie, ktorá študentov zaujme. Zároveň študenta musí motivovať a aktivizovať. 13F 3 Pozri bližšie Stračár, E. Systém a metódy riadenia učebného procesu. Bratislava: SPN, 1967. 294 –295 s. Štepanovič, R. Základy pedagogiky vysokých škôl. Bratislava : Univerzita Komenského, 1975, 136 s. 5 Turek, I. O problémovom vyučovaní. Bratislava : SPN, 1982. 60 s. 6 Pozri bližšie Švec, Š. Didaktika. Bratislava: Univerzita Komenského, 1988, 76 s. 7 Skalková, J. Od teorie k praxi vyučování. Praha : SPN, 1978. 62 s. 4 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 159 Aktivizácia myšlienkových činností študenta smeruje do oblasti stanovenia riešenia problémov a problémových situácií, ktoré smerujú k odhaleniu nových zákonitostí či princípov a sú základnou hybnou silou tvorby poznatkov. Ďalej musí byť formulovaný jasný cieľ pre študentov. Pokiaľ cieľ problémovej úlohy nie je známy, stráca sa dôvod tvorivého myslenia študentov. Riešený problém má zodpovedať intelektuálnym možnostiam študentov a musí byť dostatočne zložitý a náročný, no súčastne dostupný pre možnosti študentov. Podstata problémového vyučovania tkvie vo vytváraní mnohých problémových situácií a riadenie činnosti študentov pri samostatnom riešení problémových úloh. APLIKÁCIA PROBLÉMOVÉHO VYUČOVANIA V rámci problémového vyučovania v uvedených predmetoch využívame konvergentné divergentné a viacčlánkové (reťazové) problémy. 8 Problémy a problémové situácie riešia študenti individuálne alebo skupinovo. Pedagóg musí vhodne zvažovať odbornosť a praktickú znalosť študentov, s ktorými má byť problém a problémová situácia riešená v problémovom vyučovaní. Medzi faktory, ktoré túto skutočnosť ovplyvňujú radíme fyzický vek študentov, úroveň vedomostí študentov, druh ukončenej školy, psychické danosti študenta, časové obdobie preberania nového učiva, materiálne možnosti využitia didaktických pomôcok, prostredie v akom sa učivo preberá, rozsah preberaného učiva, odborná a praktická pripravenosť pedagóga. 14F Pri uplatňovaní problémového vyučovania sú kladené zvýšené nároky na riadenie a organizovanie vyučovania. Tomu musí zodpovedať kvalitná štruktúra vyučovacej hodiny. Vyučujúci musí dbať, aby jedna činnosť študentov nadväzovala na predchádzajúcu. Uvedený druh vyučovania obsahuje charakterizovanie problému či problémovej situácie. Vytvorenie problémovej úlohy navodzuje problémovú situáciu, teda protirečenie medzi známym a neznámym. Motivácia študenta je dôležitou súčasťou problémového vyučovania a spočíva napríklad v navodení atmosféry praktického využitia poznatkov získaných vyriešením problémovej situácie. Ďalšou zložkou problémového vyučovania je analýza obtiaží spojených s riešením problému, vymedzením jednotlivých problémov a určenie postupnosti ich riešenia. Orientujeme študentov v riešenom probléme, aktualizujeme skôr osvojené vedomosti a vymedzujeme čiastkové úlohy v rámci riešenia problému formou otázok, úvah či diskusie. Treťou zložkou vyučovania je postupné riešenie jednotlivých problémov v malých skupinách, alebo individuálne. Voľba formy závisí od riešeného problému a dispozičného času. Samotný spôsob riešenia problémov vychádza predovšetkým z metódy dedukcie alebo indukcie. Využitím deduktívnej metódy sa vymedzuje problém, vypracováva sa plán riešenia, zdôvodňuje sa plán riešenia, preveruje sa vlastné riešenie a objasňuje sa samotný problém. Induktívnou metódou zovšeobecňujeme to znamená vymedzujeme problém, zhromažďujeme potrebné materiály, analyzujeme tieto materiály, vykonáme syntézu výsledkov analýzy a zovšeobecníme výsledky. 9 Záverom integrujeme výsledky čiastkových úloh do systému konečného riešenia hlavného problému a vykonáme kontrolu riešenia, čím zakončíme vyučovanie. 15F Pri vyučovaní odborných predmetov má osobitný význam problémovo poňatá prednáška v tých tematických celkoch, kde učiteľ neprednáša hotové fakty a poznatky, ale zoznamuje študentov s konkrétnou situáciou, aplikáciou iných právnych noriem vo vlastnej odbornej problematike. Situáciu tu nielen vytvára a analyzuje, ale odhaľuje existujúce hypotézy riešenia problému a jeho konečné riešenie. Podstatne dôkladnejšie možno problémové vyučovanie využiť pri tých organizačných formách výučby, kde pracujeme s menšími skupinami študentov. Pedagogická prax vysokoškolského vzdelávania dokazuje, že problémový prístup je nevyhnutné uplatňovať najmä na seminároch, cvičeniach a praktických zamestnaniach. 10 Aplikácia problémového vyučovania na katedrách je dôležitým faktorom skvalitnenia vzdelávania študentov Akadémie. Aplikácia problémového vyučovania uvedených predmetov má svoje špecifické rysy. Nosné piliere predmetov sme postavili na základe determinácie a selekcie informácií pre študentov do troch úrovní v oblasti aplikácie kontroly cudzineckého režimu a hraničného režimu policajnými útvarmi. 16F Prvá úroveň je dostupná pre študentov vo všetkých formách štúdia a všetkých študijných zameraní. Na tejto úrovni sa venujeme ustanoveniam primárnych a sekundárnych prameňov európskeho práva, ktoré upravujú vízovú politiku, azylovú politiku, kontrolu cudzineckého režimu a policajnú spoluprácu a ich aplikáciu policajnými a bezpečnostnými službami členských štátov EÚ. V tejto časti sú študentom poskytované informácie, ktoré sú nutné k riešeniu problémových situácií súvisiacich s aplikáciou vízového režimu EÚ, vízovej politiky EÚ a policajnej spolupráce v oblasti odsunu cudzincov z územia EÚ. 8 Petlák, E. Všeobecná didaktika. Bratislava : IRIS, 2004. 261 s. ISBN 80-89018-64-5. Velikanič, J. : Kapitoly z teórie vyučovania. Trnava : PF, 1974. 99 s. 10 Haládik, J. Problémové vyučovanie v predmete Teória a prax služby hraničnej polície. Bratislava : Akadémia PZ, 2001. 28 s. ISBN 80-8054-187-6 9 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 160 V druhej úrovni je problematika úzko zameraná na študentov, ktorí si vybrali povinne voliteľné predmety zo skupiny II. uvedeného študijného programu. Systematika predmetu Špeciálne činnosti služieb cudzineckej a hraničnej polície vychádza z požiadaviek policajnej praxe. Po získaní vedomostí, zručností a návykov z prvej úrovni plynulo prechádzajú študenti do druhej úrovne. Tu sú prezentované formou prednášok a seminárov informácie o taktických postupoch využívaných policajnými a bezpečnostnými službami členských štátov v oblasti kontroly cudzineckého režimu a hraničného režimu. Riešené problémy sa sústreďujú na riešenia situácií v oblasti hraničnej kontroly vykonávanej na hraničnom priechode a kontroly cudzincov na území Slovenskej republiky. V ďalšej časti sa venuje pozornosť konkrétnej policajnej spolupráci, tak ako je využívaná v praxi pri kontrole hraničného režimu a cudzineckého režimu. Nakoľko Slovenská republika má v súčasnosti vonkajšiu hranicu schengenského priestoru s Rakúskou spolkovou republikou (ďalej len Rakúsko) nosná časť je venovaná najmä tomuto úseku štátnej hranice. Študentom vypracovávame problémové situácie v oblasti aplikácie policajnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Rakúskom. Táto spolupráca je postavená najmä na výmene informácií o nelegálnej migrácii na spoločných štátnych hraniciach, ktoré zabezpečuje spoločné kontaktné pracovisko dislokované na hraničnom priechode. Ďalším okruhom problémov, ktoré študenti riešia je právne a organizačné využívanie technických prostriedkov rakúskej spolkovej polície na území Slovenskej republiky pri výkone policajnej služby priamo na štátnej hranici. Tretia úroveň sa sústreďuje na preverenie teoretických vedomostí formou praktických zamestnaní. Tieto praktické zamestnania sú vykonávané na spoločnom kontaktnom pracovisku dislokovanom na základnom útvare služby hraničnej polície, kde si môžu študenti overiť získané teoretické vedomosti, správne riešenia problémov, ktoré im boli zadané v rámci problémového vyučovania na seminároch a cvičeniach. Na základnom útvare služby hraničnej polície sú študenti zoznamovaní s konkrétnou služobnou činnosťou príslušníkov Policajného zboru (ďalej len policajti) pri plnení úloh súvisiacich s kontrolou cudzineckého režimu a hraničného režimu. Najmä s možnosťou využívania policajných informačných systémov a na základe žiadostí o poskytnutie informácií z databáz policajných zložiek Rakúska, teda aj informácií zo Schengenského informačného systému. Katedra v tretej úrovni má možnosť na základe medzinárodnej dohody podpísanej medzi Akadémiou Policajného zboru a Vysokou školou polície Maďarskej republiky využívať týždenný výmenný pobyt medzi školami, ktorého sa zúčastňuje vysokoškolský učiteľ katedry hraničnej a cudzineckej polície a študenti tejto špecializácie. Cieľom výmenných študijných pobytov je poukázanie na reálny stav pripravenosti jednotlivých policajných služieb zmluvných strán, pri zabezpečovaní cudzineckého režimu a hraničného režimu, tak ako to vyplýva z európskej právnej úpravy. Študenti majú tak možnosť komparácie pripravenosti jednotlivých policajných a bezpečnostných služieb zmluvných štátov na vstup do schengenského systému v oblasti legislatívnej, materiálnej, organizačnej, technickej a personálnej. Zároveň pobyt umožňuje preverenie správnosti riešenia problémových situácií v oblasti medzinárodnej policajnej spolupráce. Dôležitosť predmetu je zvýraznená vstupom Slovenskej republiky do Schengenského systému od roku 2008. Znamená to, že Slovenská republika bude zabezpečovať vonkajšiu hranicu Schengenského systému s Ukrajinou. Preto je veľmi dôležité, ako budeme pripravení zvládnuť novú situáciu, ktorú budú riešiť aj študenti Akadémie, ktorí sa začlenia do policajnej praxe. Musia si byť preto vedomí svojej zodpovednosti, ktorú budú musieť prevziať aj v oblasti odbornej prípravy svojich podriadených. Preto ďalší rozvoj predmetu musí byť rozvíjaný v spolupráci s úradom hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej len úrad). Úrad sa podieľa pri vyšpecifikovaní požiadaviek na odborný profil absolventa Akadémie, ktorý má plniť úlohy súvisiace s aplikáciou právnych noriem európskeho práva tvoriacich právny rámec schengenského systému a inštitucionálnym zabezpečením hraničnej kontroly a kontroly cudzineckého režimu. Spolupráca sa prehlbuje v oblasti vykonávania lektorskej činnosti pracovníkmi úradu a vykonávaním praktických zamestnaní na podriadených útvaroch úradu. Záverom podotýkame, že využitie problémového vyučovania nie je možné v každej téme uvádzaných predmetov. Problémové vyučovanie znamená zvýšené nároky na prípravu učiteľa a kvalitnú štruktúru vyučovacej hodiny. Príprava vyučovacej hodiny metódou problémového vyučovania je časovo náročná a kladie zvýšené nároky na odbornosť učiteľa. LITERATÚRA [1] BALGA, J. Implementácia zmien v prameňoch Acquis Schengenu a cudzineckého práva do vyučovacieho procesu Katedrou hraničnej a cudzineckej polície. In Reflexia zmien právneho poriadku vo vyučovacom procese na Akadémii Policajného zboru. Zborník príspevkov z teoreticko-praktického seminára konaného v dňa 28. marca 2006. Bratislava: Akadémia PZ, 2006, s. 82-88. [2] HALÁDIK, J. Problémové vyučovanie v predmete Teória a prax služby hraničnej polície. Bratislava : Akadémia PZ, 2001, ISBN 80-8054-187-6. [3] PETLÁK, E. Všeobecná didaktika. Bratislava : IRIS, 2004, ISBN 80-89018-64-5. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 161 [4] [5] [6] [7] [8] [9] SKALKOVÁ, J. Od teorie k praxi vyučování. Praha : SPN, 1978. STRAČÁR, E. Systém a metódy riadenia učebného procesu. Bratislava: SPN, 1967. ŠVEC, Š. Didaktika. Bratislava: Univerzita Komenského, 1988. ŠTEPANOVIČ, R. Základy pedagogiky vysokých škôl. Bratislava : Univerzita Komenského, 1975. VELIKANIČ, J. Kapitoly z teórie vyučovania. Trnava : PF, 1974. TUREK, I. O problémovom vyučovaní. Bratislava : SPN, 1982. ADRESA: Doc. Dr. Jozef Balga, PhD. Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Sklabinská 1, 835 17 Bratislava, tel.: 09610 57458, 09610 57 374, 09610 57 551, 09610 57 404, e-mail: [email protected] Mgr. Branislav Červenka, JUDr. Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Sklabinská 1, 835 17 Bratislava, tel.: 09610 57458, 09610 57 374, 09610 57 551, 09610 57 404, [email protected] Róbert Odler, PhD. Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Sklabinská 1, 835 17 Bratislava, tel.: 09610 57458, 09610 57 374, 09610 57 551, 09610 57 404, [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 162 INTERNÁ A EXTERNÁ KOMUNIKÁCIA VZDELÁVACEJ INŠTITÚCIE Viliam Lendel, Marián Hrubizna Katedra manažérskych teórií, Fakulta riadenia a informatiky, Žilinská univerzita v Žiline Abstract: The internal and external communication of an educational institutional. The article advice how to prepare a good strategy of the communication inside a university and also a strategy oriented outside the university. Key words: komunikácia, vzdelávacia inštitúcia, proces, model vzdelávania, študijný balík, komunikačné médium 1. ÚVOD Pre dnešnú spoločnosť sú príznačné vysoké a neustále meniace sa požiadavky na vedomosti a zručnosti človeka. Aby sa mohol študent po ukončení štúdia na vysokej škole úspešne uplatniť na trhu práce a potom úspešne existovať ako pracovná sila, musí neustále prehlbovať a rozširovať svoje vedomosti a zručnosti. Vzdelávanie a formovanie pracovných schopností sa v modernej spoločnosti stáva celoživotným procesom. V tomto procese zohráva dôležitú úlohu interná a externá komunikácia vzdelávacej inštitúcie. 2. PLÁNOVANIE VZDELÁVANIA Učenie sa je veľmi zložitý proces a zložitý je aj proces jeho plánovania. Ten sa spravidla skladá z nasledujúcich krokov: [1] • Identifikácia cieľových skupín, ich vzdelávacích potrieb a charakteristík. • Definovanie vzdelávacích cieľov. • Výber vhodného modelu vzdelávania. • Vytvorenie koncepcie kurzu: stanovenie náväzností, vstupných predpokladov a scenáru. • Špecifikácia aktivít, interakcií a študijnej podpory. • Definovanie študijného balíka (výber vhodných médií a ich šírenia). • Výber metód hodnotenia študujúcich. Čo sa týka vzdelávania, ide väčšinou o opakujúcu sa činnosť, ktorá si vyžaduje pozornosť a ďalšie vylepšovania. Súčasťou plánovacieho cyklu býva aj evaluácia (vyhodnotenie) poskytnutého vzdelávania, ktorá dáva podnety na úpravu jeho ďalších behov. 3. IDENTIFIKÁCIA CIEĽOVÝCH SKUPÍN A ICH POTRIEB Najdôležitejším kľúčom k úspechu vzdelávacieho procesu sú ľudia, resp. odborníci pracujúci vo vzdelávacej inštitúcii, no zároveň je potrebné dostatočne presne identifikovať: • potrebu daného kurzu, • motivácie a potreby potenciálnych študujúcich (cieľových skupín), • vzdelávacie zdroje, ktoré majú študujúci dostupné (napr. internet, satelitná televízia, videopásky, CD, tlačené materiály, atď.), • uprednostňované štýly vzdelávania, • úrovne doterajších zručností a vedomostí študujúcich. Pri výbere vzdelávacieho modelu sú významnou zložkou ekonomické faktory. Už pri začiatku prípravy štúdia je potrebné vyhodnotiť aké študijné materiály budú pripravené, aké budú formy ich doručovania a aké formy komunikácie v rámci kurzov si môže vzdelávacia inštitúcia dovoliť. 4. STANOVENIE CIEĽOV V hierarchii rôznych úrovní cieľov sa spravidla rozlišujú tri základné roviny: • základný cieľ = poslanie, • medzníky = rámcové (čiastkové ciele), „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 163 • zámery = špecifické ciele. Zámery sú presné a overiteľné. Je ich možné použiť na spresnenie kurzu, na pomoc študentom, na pomoc autorom. V prípade, že nie sú vopred definované zámery, vzniká náchylnosť na písanie a hovorenie v oveľa väčšom rozsahu ako je potrebné a uvádzanie všetkých poznatkov, ktoré sú danému odborníkovi známe, bez ohľadu na to, či je to pre študenta potrebné alebo nie. Konkrétne ciele vyučovacieho procesu by mali spĺňať požiadavky: • konzistentnosti (podriadenosť nižších cieľom vyšším), • primeranosti (súlad požiadaviek s možnosťami a schopnosťami žiakov aj učiteľov a s reálnymi podmienkami vyučovacieho procesu), • jednoznačnosti (formulácie cieľov nesmú pripúšťať viacznačný výklad), • kontrolovateľnosti a merateľnosti (musí byť možné porovnať dosiahnuté ciele s vytýčenými a rozhodnúť, či sa cieľ dosiahol, alebo nie). Požiadavka kontrolovateľnosti a merateľnosti vyžaduje aj stanovenie minimálnych vedomostí a zručností, ktoré musí študent ovládať aby prospel v danom kurze. Pri formulácii cieľov je potrebné zohľadniť skutočnosť, že existujú viaceré úrovne osvojenia si učiva. Hierarchická taxonómia cieľov podľa Blooma [2] uvádza 6 úrovní: • znalosť/vedomosť/zapamätanie, • porozumenie, • aplikácia, • analýza, • syntéza, • hodnotiace posúdenie. Všeobecné ciele výchovy a vzdelávania vychádzajú z trendov rozvoja spoločnosti a daného regiónu, pričom sa vo všeobecnosti uznáva rozhodujúci vzdelania na fungovanie informačnej spoločnosti. Za všeobecné ciele vzdelávania a výchovy sa považuje najmä: [3] • rozvoj tvorivých schopností a kritického myslenia, • rozvoj schopnosti racionálne sa učiť (orientovať sa v informáciách, rozumieť im a vedieť ich využívať), • vzdelávať sa po celý život a pružne sa prispôsobovať rýchle sa meniacim podmienkam života, • efektívne komunikovať, • prispievať k ekonomickej prosperite spoločnosti, riešeniu globálnych problémov ľudstva, • rozvoj pozitívnych charakterových vlastností (čestnosť, dôveryhodnosť, poctivosť, zodpovednosť, vytrvalosť, ohľaduplnosť, iniciatívnosť, tolerantnosť, pracovitosť atď.). V bezprostredných cieľoch sa zdôrazňuje potreba, aby boli konkrétne, jednoznačné, aby odzrkadľovali všetky úrovne určenia (nielen zapamätanie informácie, ale aj ich pochopenie, aplikáciu, analýzu, syntézu, hodnotenie), aby boli kontrolovateľné, t.j. aby bolo možné jednoznačne určiť, či sa ciele dosiahli alebo nie. 5. VÝBER VHODNÉHO MODELU VZDELÁVANIA Poskytovanie vzdelávania zahrňuje: • poskytovanie obsahu, • poskytovanie nástrojov na robenie úloh, • umožnenie komunikácie, • všetky tieto zložky vhodne spája vhodné riadenie a administrácia. Výberom vhodného modelu vzdelávania sa rozumie predovšetkým rozhodnutie, ako budú zabezpečované uvedené základné zložky vzdelávania. S ohľadom na potrebu uspokojovania vzdelávacích potrieb rôznych typov študentov a pestrejšie striedanie aktivít, je vhodné kombinovať viaceré komunikačné médiá a techniky. 6. NÁVRH KONCEPCIE KURZU Rozbor koncepcie poskytuje základné členenie študijných materiálov. Existuje viacero metód ako navrhovať logický a súvislý prístup k učeniu danej témy vrátane návrhu a skladby študijného balíka (balíka študijných materiálov). Jednou z nich je lúčový diagram. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 164 Lúčový diagram (spray diagram) V strede diagramu sa nachádza vzdelávacia téma a z nej vyžarujú lúče ku každému dôležitému aspektu. Z nich môžu začínať vetvy ilustrujúce jemnejšie členenie daného aspektu. Spájaním základných jednotiek do celku sa vytvára scenár kurzu. 7. EXTERNÁ KOMUNIKÁCIA Externá komunikácia vzdelávacej inštitúcie zahŕňa predovšetkým komunikáciu s nasledujúcimi subjektmi: • externí študenti, • potenciálni záujemcovia o štúdium (študenti stredných škôl), • absolventi, • podniky pôsobiace v danom regióne, • neziskové organizácie, • verejná správa, • orgány miestnej samosprávy, • VÚC, • zahraniční partneri, • vedecké inštitúcie, výskumné ústavy, • univerzity a iné vzdelávacie inštitúcie. Nasledujúca časť sa zameriava na prvé dve skupiny subjektov: externí študenti a potenciálni záujemcovia o štúdium. Vhodným komunikačným prostriedkom pre tieto skupiny je študijný balík. V prípade študentov stredných škôl je potrebné doplniť tento komunikačný prostriedok aj informačnými stretnutiami spojenými so zaujímavými prezentáciami a širokou diskusiou o vzdelávacej inštitúcii. Študijný balík je súbor študijných materiálov, ktoré umožnia študentovi študovať bez trvalej prítomnosti vo vzdelávacej inštitúcii. Môže to byť jednoduchá učebnica doručovaná poštou alebo cez internet, video alebo audio materiály doručované vysielaní, alebo na fyzickom pamäťovom médiu spolu s návodom na štúdium alebo interaktívne elektronické materiály doručované prostredníctvom internetu, alebo vo forme CD-ROM. Môže to však byť aj kombinácia všetkých, či iba niektorých z vymenovaných možností. Vo fáze plánovania skladby študijného balíka je potrebné odpovedať na tieto základné otázky: • Kto sú naši študenti? • Čo je poslaním a cieľom študijného balíka? • Na aký problém, látku alebo učebný predmet je balík zameraný? • Aký bude rozsah študijného balíka? • Ako bude členený obsah? • Koľko času bude vyžadovať jeho štúdium? • Aké výukové metódy a média použijeme? • Ako budeme hodnotiť študentov? • Ako budeme hodnotiť kvalitu študijného balíka, jeho účinok a efektívnosť? Existuje široká paleta výukových médií. Ich výber však musí byť urobený veľmi starostlivo pre každý program osobitne. Tak, aby vyhovovali danej cieľovej skupine. Už pri plánovaní kurzu alebo študijného programu je potrebné sa zamýšľať, ktoré médiá sú pre študijný balík najvhodnejšie (v závislosti na obsahu), ale aj nad tým, ktoré médiá sú prístupné našej cieľovej skupine. Médiá, ktoré sa vyberú musia splniť nasledujúce funkcie: [1] • upútať pozornosť študentov, • pripomenúť im to, čo už vedia, • stimulovať ich k získavaniu nových poznatkov, • vysvetľovať a provokovať, • donútiť ich reagovať, premýšľať a opakovať, • pomôcť im hodnotiť svoj postup v štúdiu. Pred konaním samotných informačných stretnutí určených pre študentov stredných škôl je potrebné zorganizovať informačnú kampaň, ktorej cieľom bude osloviť čo najviac študentov, aby sa zúčastnili informačných stretnutí. V prvom rade je potrebná podrobná analýza komunikačných médií, ktoré sú k dispozícii, identifikácia výhod a nedostatkov daného komunikačného média a následne vyvodenie záveru. Ako príklad je uvedené komunikačné médium – vývesky, plagáty alebo iné oznamy na miestach prístupu viacerých ľudí. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 165 Výhody: • pri dobrej lokalizácii – oslovenie vždy nových potenciálnych záujemcov, • nevyžaduje podporné nástroje, • relatívne nízke náklady, • časová sloboda vyslania a prijatia správy, • potenciálni záujemcovia získajú informácie v dostatočnej miere tak, aby posúdili či majú záujem o toto stretnutie. Nevýhody: • nie každý rád číta vývesky (oznamy), vývesky často zaregistruje len obmedzený počet ľudí, • pri veľkej frekvencii klesá účinok tohto média. Záver: • táto forma komunikácie je vhodná pre danú kampaň, informačné plagáty obsahujúce potrebné informácie o stretnutí vrátane kontaktov (mobil, wwwstránka, email) je potrebné vhodne lokalizovať. Vhodné miesta pre umiestnenie plagátov: • vchodové dvere stredných škôl, • nástenky v jednotlivých blokov internátov, • nástenky v jednotlivých častiach školy, • fitnes a rôzne športové areály určené pre študentov, • menza, • knižnica, • obľúbené študentské podniky. Po vykonaní analýzy jednotlivých komunikačných médií sa navrhne samotná komunikačná kampaň. 8. ZÁVER Z uvedených tvrdení treba zdôrazniť procesuálnu stránku výučby (vyučovaciu stratégiu) orientovanú predovšetkým na humanistickú orientáciu, orientáciu vyučovania na študenta a jeho aktivity, samostatnosť, spoluprácu, hľadanie, objavovanie, tvorivosť, prežívanie vyučovania, kritické postoje, zodpovednosť za výsledky. K tomu je potrebné detailné plánovanie vzdelávacieho procesu, identifikácia potrieb cieľových skupín a v konečnom dôsledku výber vhodných komunikačných médií. LITERATÚRA [1] BISTÁK, P.; DIRNER, A.; FILANOVÁ, J.; GIERTL, J.; HUBA, M.; JAKAB, F.; MEDVECKÝ, M.; MURÍN, P. Využitie videokonferencií vo vzdelávaní. Elfa s.r.o. Košice. 2005. [2] BLOOM, B. S. Taxonomy of Educational Objectives. Handbook 1: Cognitive Domain. McKay Comp. N.York 1956. [3] TUREK, I. O inovačných trendoch vo vzdelávaní. In: Zborník z vedeckej konferencie Inovácie vo výchove a vzdelávaní. Metodické centrum. Bratislava. 1998. ADRESA: Ing. Marián Hrubizna Katedra manažérskych teórií Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina email: [email protected] 19H Ing. Viliam Lendel Katedra manažérskych teórií Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina email: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 166 ZKUŠENOSTI Z MOBILITY Eva Kolářová Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, Fakulta managementu a ekonomiky Abstrakt: Článek se zabývá tím, jak zkušenosti z mobility mohou přispět k většímu rozhledu a rozvoji osobnosti. S rozvojem osobnosti se rozvíjí i společnost. Klíčová slova: Socrates/Erasmus, mobilita, vývoj mobilit, bilaterální smlouvy, studium v zahraničí, výuka. SOCRATES jako program Evropské unie zaměřený na vzdělávání byl schválen 14. března 1995. Program je v souladu s ustanovením článku 126 Maastrichtské dohody zpřístupněn i pro Českou republiku na základě Kodaňského protokolu z června 1993. Cílem programu je především zkvalitnění a dosažení vyšší efektivity v oblasti vzdělávání dětí, mladých lidí a dospělých, a to zvýšením efektivnosti spolupráce a usnadněním přístupu ke vzdělání vůbec. Do programu jsou zapojeny například tyto země: Belgie, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estonsko, Finsko, Holandsko, Irsko, Itálie, Kypr, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Německo, Nizozemí, Norsko, Polsko, Portugalsko, Rakousko, Rumunsko, Řecko, Slovensko, Slovinsko, Španělsko, Švédsko, Švýcarsko, Turecko, Velká Británie a další. V rámci programu Socrates-Erasmus mohou vyjíždět na studijní pobyty studenti a pedagogové těch ústavů, jejichž návrhy bilaterálních kontaktů na výměny studentů a pedagogů s partnerskými ústavy v zahraničí byly zahrnuty rektory příslušných vysokých škol do institucionálních universitních smluv, a tyto smlouvy byly v Bruselu přijaty. Tento program podporuje spolupráci mezi vysokými školami zúčastněných zemí za účasti i dalších vzdělávacích institucí. Spolupráce zformulované v institucionálních smlouvách se realizují prostřednictvím mobilit studentů, učitelů a dalších univerzitních pracovníků zapojených do evropské spolupráce, společného rozvoje a zaváděním učebních osnov, modulů, intenzivních kurzů nebo jiných aktivit, zvláště multidisciplinárních aktivit včetně výuky předmětů v cizích jazycích. Cílem těchto pobytů není jen procvičit si jazyk země, ale i poznat způsob života. I naše fakulta rozšiřuje počet bilaterálních smluv pro mobility studentů a učitelů, zkvalitňuje partnery a vyhledává nové, takové, kteří mají širokou nabídku pro studenty a pedagogy a vyhledává partnery i mimoevropské. Vývoj mobilit Socrates/Erasmus: 2001/2002 2002/2003 2003/2004 2004/2005 2005/2006 2006/2007 2010/2011 Smlouvy 2 2 9 11 44 plán 70 140 Studenti Vyjíždějící Přijíždějící 3 11 12 45 0 4 7 7 Smlouvy 0 1 5 7 22 plán 33 60 Učitelé Vyjíždějící Přijíždějící 1 5 5 24 1 4 3 4 Cílem na FAME je vytvořit takové podmínky, aby každý student měl možnost strávit část svého studia v zahraničí a pedagogové v rámci osobního a kariérního růstu měli možnost krátkodobých i dlouhodobých zahraničních stáží, studií a habilitací. Na Ústavu financí a účetnictví FAME UTB ve Zlíně se do mobility učitelů v rámci Socrates-Erasmus zapojuje většina vyučujících. Během letního semestru 2005/2006 navštívily Ing. Adriana Knápková, Ph.D. a Ing. Eliška Pastuszková v rámci výměnného programu Sockates/Erasmus finský Varkaus. Na Savonia University of Applied Science strávili týden s finskými studenty a jejich pedagogy. Předmětem přednášek byla nejen finanční analýza, ale i obecné informace o Univerzitě Tomáše Bati ve Zlíně. V dubnu 2006 se Ing. Milana Otrusinová zúčastnila v rámci učitelské mobility programu Socrates/Erasmus týdenní stáže v partnerské škole Hemes Institute Liege v Belgii, kde pro belgické studenty připravila přednášku z účetnictví v anglickém jazyce a Ing. Marie Paseková, Ph.D.měla přednášku pro studenty v Exile superieure de commerce, SaintEtienne Schoul of Management ve Francii. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 167 S programem Socrates/Erasmus jsem vyjela i já do Portugalska na Instituto Politécnico do Porto (ISCAP). Přijetí ve škole bylo velmi milé. Odpřednášela jsem celkem 12 hodin za spolupráce dvou odborných pedagogů, kteří na mou přednášku studenty připravili. Portugalci jsou velmi milý národ založený na tradicích, které u nich hrají velmi důležitou sociální roli. Setkala jsem se s studenty, kteří měli své studentské obleky. Studenti ve třídě, kde jsem přednášela měli obleky červené a byli na to náležitě hrdí. Velkým problémem ale byla jazyková bariéra. Setkala jsem se na této škole i se dvěma českými studenty. Potvrdili, že se museli naučit portugalsky. Trvalo jim to asi čtyři měsíce, ale studentů tzv. erasmácké skupiny bylo ve škole více a angličtina pro ně nebyla problémem. Portugalsko je krásná země. Strávila jsem v Portu celkem 9 dní a musím říci, že mě toto město uchvátilo svou architekturou, charakteristickým mostem, vinnými sklepy, ze kterých pochází světově známé víno portské a také skvělými zákusky, které jsem si mohla koupit na každém rohu. Tato cesta mi dala mnoho krásných zážitků a mnoho přátel, kteří jsou velmi vřelí a neostýchaví se dotknout. Osobní zóna je opravdu v porovnání s námi velmi minimální.Také jsem absolvovala společný oběd se všemi pedagogy a seznámila se s portugalskou kuchyní. Každý pedagog by měl vyjet učit do zahraničí a poznat, jak se učí v jiném státě. Je pravda, že týden v jiné škole je málo na to školu poznat, ale zkušenosti z výuky jsou nenahraditelné a přínos pro rozvoj osobnosti, která předává své zkušenosti dál studentům je velký. Vřele bych doporučila všem studentům vyjet na zahraniční stáže na semestr nebo na celý rok. Mezi lákavé země patří Anglie nebo USA, ale můžu potvrdit, že i třeba Portugalsko si zamilujete. Získáte spoustu zážitků, poznáte jiný způsob života, zjistíte, jak se budete chovat v krizových situacích, získáte důvěru v sebe sama a jistotu zvládnou vše co si přejete. LITERATURA: [1] www.socrates.cz [2] www.stag.utb.cz ADRESA: Mgr. Eva Kolářová, Ph.D. Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, Fakulta managementu a ekonomiky, Mostní 5139, 760 01 Zlín, tel: 576 032 406 mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 168 VYSOKÉ ŠKOLY JAKO ŠIŘITELÉ PODNIKATELSKÉ ETIKY V ČR Klára Nesvadbová Vysoké učení technické v Brně, Fakulta podnikatelská Abstrakt: Tento článek pojednává o důležitosti vysokých škol při etické kultivaci českého podnikatelského prostředí. Ukazuje důležitost vzdělání, jako součásti socializačního procesu, zabývá se argumenty pro a proti studiu podnikatelské etiky a rozebírá nabídku studia etiky na českých vysokých školách. Také mapuje přínosy, které při uplatňování etických principů získávají podnikatelské subjekty a v konečném kontextu celá společnost. Klíčová slova: etika, podnikatelská etika, socializační proces ÚVOD Podnikatelská etika je jedním z předpokladů dlouhodobě úspěšného podnikání a podílí se na vytváření pozitivního vztahu s vnějším okolím i vnitřním prostředím firem. Ekonomové ani podnikatelé se však neshodují na tom, zda je systematické studium podnikatelské etiky nutné. Korupční skandály a nárůst hospodářské kriminality ale jasně ukazují, že nelze dál rozvíjet podnikatelské prostředí bez dodržování morálních hodnot a etických principů. Kultivace podnikatelské sféry je prováděna prostřednictvím jednotlivců, manažerů, podnikatelů, zaměstnanců. Vzdělávání těchto jednotlivců má proto zásadní význam. V České republice se zatím etika chápe spíše jako vědecká disciplína, která je spojována se sociálními vědami. Firmy ji však jen pomalu přijímají. Proto jsou české vysoké školy nezbytné při jejím šíření. ETIKA V RÁMCI SOCIALIZAČNÍHO PROCESU Každý člověk je jedinečný. Jedinečnost je dána rozdílnými názory, postoji, zkušenostmi, výchovou, předsudky, danou situací a podobně. Všechny tyto atributy jedince ovlivňují jeho rozhodování. Při etickém rozhodování se však subjekt nemůže řídit pouze svými zájmy, či snahou dosáhnout uspokojení pouze svých potřeb, na úkor jiných subjektů. Etické rozhodování obsahuje také vnímání důsledků, které mohou naše činy přinést. Toto rozhodování by mělo být co nejvíce objektivní, mělo by tedy zahrnovat kromě subjektivních zájmů také zájmy ostatních. I když etické rozhodování je často velmi složité a plnou objektivitu nelze vždy zaručit. Mělo by však být co nejvíce nestranné, mělo by klást důraz na možné důsledky a mělo by se vyznačovat určitou empatií. Faktory ovlivňující etické rozhodování jedince jsou tyto: • Vlastní dispozice • Konkrétní situace • Socializační proces 1 17F VLASTNÍ DISPOZICE Vlastní dispozice jsou nám vrozené. Jedná se například o inteligenci, kterou jedinec vykazuje, jedná se o jeho sklony či zájmy, důležitý je také psychický a fyzický stav. Všechny tyto prvky vytvářejí soubor určitých dispozic, které následně ovlivňují rozhodování jedince. KONKRÉTNÍ SITUACE Etické rozhodování také závisí na konkrétní situaci, ve které se jedinec nalézá. Jedná se především o legálnost či nelegálnost, kterou situace přináší. Důležitá je také časnost neboli frekvence výskytu takové situace. Při rozhodování je významné i to, zda se subjekt s danou situací setkává poprvé, nebo se tato situace vyskytne pouze občas. Nejméně náročné je obvykle rozhodování, které se vyskytuje opakovaně, jelikož se jedinec s danou situací již setkal a zná určitý vzorec jejího řešení. 1 ROLNÝ, I.: Etika v podnikové strategii, ALBERT, Boskovice 1998, s. 18. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 169 SOCIALIZAČNÍ PROCES Socializace je proces postupného začleňování jedince do společnosti. Socializační proces znamená, že jedinec v jeho průběhu musí porozumět kultuře dané společnosti, přijmout za svůj určitý soubor norem a hodnot a ovládnout základní způsoby chování v typických sociálních situacích, tedy naučit se hrát určité sociální role. 2 Do socializačního procesu zahrnujeme rodinnou výchovu, životní zkušenosti, sociální role a vzdělávání. 18F Obrázek 1: Faktory ovlivňující etické rozhodování subjektu 3 19F Vzdělání je součástí socializačního procesu. Je tedy jisté, že pokud chceme naučit jedince a veskrze celou společnost etickému myšlení, měli bychom se zaměřit právě na socializační proces, respektive na vzdělání. Naučit se morálnímu smýšlení lze již rodinnou výchovou, může být získáno také na základě životních zkušeností. Pokud však hovoříme o etice, jako o vědní disciplíně, je zapotřebí, aby byla zahrnuta do vzdělávání. Jedinec by se měl učit etickým principům a konceptům, aby je pak mohl uplatňovat v praxi. Společnost nabízí vzdělání, jako jeden z důležitých prvků socializačního procesu, který je nezbytný pro kvalitní a efektivní uplatnění jednotlivce. A naopak díky vzdělaným odborníkům pak dochází k většímu rozvoji celé společnosti. PODNIKATELSKÁ ETIKA NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH Jak již bylo řečeno, pokud chceme, aby jedinec a celá společnost smýšlela eticky, je třeba zaměřit se značnou měrou na vzdělání. Tento princip lze aplikovat i na podnikatelské prostředí, tedy na podnikatelskou etiku. Ne všichni jsou však přesvědčeni, že studium podnikatelské etiky je opodstatněné. Radikální zastánci této myšlenky argumentují tím, že sama podnikatelská etika je zbytečná. Ekonomika by podle nich měla být orientována pouze na zisk a prosazování etických principů může dosažení nejvyšších možných zisků ohrozit. Umírnění zastánci myšlenky o zbytečnosti podnikatelské etiky se domnívají, že firmám zcela postačuje dodržování tzv. ISO norem. Etiku by pak přenechali v rámci socializačního procesu spíše rodinné výchově. Dalším argumentem je špatná osvojitelnost nových principů, tedy i etických, v dospělosti. Dospělí jedinci mají již určitou představu o světě a uznávají určité hodnoty. Hůře se přizpůsobují novým myšlenkám. Tento argument není zcela lichý. Čím více je etika začleněna do vzdělání mládeže, tím lépe. To ale neznamená, že dospělý člověk je již určitým způsobem nevzdělavatelný. Naopak, i dospělý člověk může díky novým informacím měnit své názory a postoje. Existují však také argumenty pro zahrnutí podnikatelské etiky do vzdělání, tedy argumenty pro její studium. 4 Prvním z argumentů je: „Možnost vyjádřit se k neřešeným problémům, které právo řešit nechce a nemůže.“ 5 Někteří lidé se domnívají, že studium podnikatelské etiky je v podstatě nadbytečné, protože vše důležité pokryje zákon. To je však omyl. Zákon nemůže řešit naprosto vše, tedy i všechny etické otázky. Zákon je určitým vrcholem, ale nemůže 20F 21F 2 Více informací lze najít na: <http://www.dostal.wz.cz/cerny%20prednaskyII.htm> ROLNÝ, I.: Etika v podnikové strategii, ALBERT, Boskovice 1998, s. 17. BOHATÁ, M. in PUTNOVÁ, A., SEKNIČKA, P.: Etické řízení ve firmě, GRADA, Praha 2007. 5 BOHATÁ, M. in PUTNOVÁ, A., SEKNIČKA, P.: Etické řízení ve firmě, GRADA, Praha 2007, s. 15. 3 4 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 170 obsahovat všechny drobné niance etiky. Takový zákon by byl statický, nepružný. Etické chování by pak bylo také naprosto neměnné, nepružné a přitom pro všechny závazné, což se naprosto vylučuje s chápáním a uplatňováním etiky. Etické chování nemůže být jednoznačně definované a stanovené zákonem, protože vychází z morálních hodnot různých společností. Co je vnímáno někde jako etické, nemusí v jiné společnosti platit. Etické chování proto nemůže být zákonem nahrazeno ani uzákoněno. Dalším argumentem je stále aktuální téma korupce a hospodářské kriminality. Tento problém je celosvětový. Díky globalizaci se neporušují etické principy jen na úrovních regionů či států, ale tento druh kriminality se dostává do celosvětového měřítka. Následky a dopady mohou být proto ještě horší. Třetím argumentem, proč se zabývat studiem podnikatelské etiky je určité napodobování trendu vyspělých zemí. Především v USA, ale také v západní Evropě má studium i uplatňování podnikatelské etiky delší historii, než je tomu například v České republice. Pokud chtějí české firmy spolupracovat se zahraničím, musejí také začít vnímat a uplatňovat etickou dimenzi podnikání. I přes rostoucí zájem firem o vytváření etických kodexů či certifikaci spojenou s „etickými normami“, je podnikatelská etika v České republice zatím málo orientovaná na praxi. Je zde také nedostatečná nabídka školení v etice, či nedostatek etických poradců. Podnikatelská etika je nejen v ČR, ale v celé Evropě spíše vnímána jako vědecká disciplína, spojená se sociálními vědami. Podnikatelská etika je v ČR vyučována především na vysokých školách, a to na fakultách ekonomického zaměření. Jedná se nejen o státní vysoké školy, ale také o soukromé vysoké školy. Na státních vysokých školách je podnikatelská etika vyučována v rámci bakalářských i magisterských studijních programů, a také v rámci celoživotního vzdělávání. Soukromé vysoké školy pak nabízí výuku etiky v bakalářských studijních programech. Příklady výuky etiky, orientované na podnikatelské prostředí, na státních a soukromých vysokých školách: • Vysoké učení technické v Brně nabízí v rámci magisterského studijního programu a celoživotního vzdělávání předměty Sociální odpovědnost a etika, a dále Společenský styk, rétorika, etika podnikání, 6 • Masarykova univerzita v Brně umožňuje jak v rámci bakalářského i magisterského studijního programu, tak v rámci celoživotního vzdělávání, studium předmětu Etika podnikání, 7 • Vysoká škola ekonomická v Praze poskytuje v rámci bakalářského a magisterského studijního programu možnost studia předmětů Podnikatelská etika, Etika podnikání v obchodě, Právo a etika v komerčních komunikacích a PR, 8 • Mendlova zemědělská a lesnická univerzita v Brně nabízí v bakalářském a magisterském studijním programu studium předmětu Podnikatelská etika, 9 • Evropský polytechnický institut, s.r.o. umožňuje studentům v bakalářském studijním programu zvolit si předmět Etika, 10 • Soukromá škola Karla Engliše v Brně, a.s. nabízí v rámci bakalářského studijního programu předměty Etika řízení a Profesní etika, 11 • a další. 2F 23F 24F 25F 26F 27F Na výše uvedených příkladech je patrné, že se vysoké školy v ČR tématem podnikatelské etiky zabývají, a díky její výuce se snaží o jistou kultivaci českého podnikatelského prostředí. Firmy v České republice zatím stále nejsou těmi subjekty, které by šířily podnikatelskou etiku. Tato funkce zatím stále leží na bedrech vysokých škol. Vysoké školy jsou tak dosud jediným nositelem výuky, a také šiřitelem podnikatelské etiky jako celku, i jejích jednotlivých podsystémů. Jsou to především lidé působící na vysokých školách, kteří pořádají o podnikatelské etice semináře, účastní se konferencí, publikují a zakládají různé etické společnosti a asociace. V rámci svých grantových projektů a rozvojových programů rozpracovávají specifické etické problémy, které se týkají podnikatelské etiky v praxi a spolupracují s různými firmami či sdruženími. Vytvářejí etické koncepty, které pak při implementaci v praxi pomáhají zefektivnit podnikatelskou činnost. Také díky tomu, že se budoucí i současní podnikatelé a manažeři vzdělávají v oblasti etiky na vysokých školách, dostává se etika přímo do podnikatelského prostředí. 6 Více informací lze najít na: <www.fbm.vutbr.cz> Více informací lze najít na: <www.muni.cz> 8 Více informací lze najít na: <www.vse.cz> 9 Více informací lze najít na: <www.mendelu.cz> 10 Více informací lze najít na: <www.czechunivesity.com> 11 Více informací lze najít na: <www.vske.cz> 7 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 171 PŘÍNOSY UPLATŇOVÁNÍ PODNIKATELSKÉ ETIKY V PRAXI Vysoké školy díky svému působení dostávají podnikatelskou etiku do praxe. Ta pak působí jako vysoce efektivní faktor při rozvoji podnikatelské sféry jak v jednotlivých regionech, tak v rámci celé národní ekonomiky. Přínosy, které uplatňování podnikatelské etiky v praxi přináší, je možné rozdělit na několik úrovní. Jedná se o mikro úroveň, tedy přínosy pro jednotlivce, mezo úroveň, což jsou přínosy pro jednotlivé firmy a makro úroveň, která se týká celého podnikatelského prostředí. Mikro úroveň Na mikro úrovni hovoříme o etice jednotlivce. V podnikatelském prostředí se jedná o etiku manažerů, podnikatelů, zaměstnanců. Přínosy potom vyplývají z vlastností, jako je čestnost, pracovitost, spolehlivost a podobně. Mezo úroveň Na mezo úrovni dochází především k posílení loajality zaměstnanců, kdy jsou vytvářeny dobré a dlouhodobé vztahy mezi zaměstnanci a zaměstnavateli, založené na důvěře. Ve firmách existuje příznivé sociální klima s nižšími náklady na kontrolu a donucovací aparát. Díky transparentnímu chování se také zlepšuje image firmy. Dále dochází k posilování spokojenosti a věrnosti zákazníků, kteří stále více upřednostňují podniky deklarující uplatňování etických principů. Makro úroveň Pokud jsou v podnikatelském prostředí uplatňovány etické principy, dochází k jeho kultivaci. Když je ekonomika dané země hodnocena například zahraničními investory, vždy se klade důraz na několik faktorů. Jedním z faktorů je podnikatelské klima země. Zahraničního investora vždy zajímá, jaké obchodní praktiky jsou v dané zemi uplatňovány, zda se v dané zemi nevyskytuje příliš korupční prostředí nebo jiný druh hospodářské kriminality. Důležitá je také úroveň vymahatelnosti práva či stupeň ochrany soukromého vlastnictví. Pokud jsou všechny tyto faktory v souladu s etickými principy, můžeme podnikatelskou etiku chápat v jistém smyslu i jako komparativní výhodu dané země. ZÁVĚR Vzdělání je velmi důležitou součástí socializačního procesu. Pokud chceme, aby se etické smýšlení dostalo k jednotlivcům, nelze spoléhat pouze na rodinnou výchovu či životem nabyté zkušenosti. Aby byla možná kultivace podnikatelské sféry, je nutné etiku zahrnout do systému vzdělávání. Stále více českých vysokých škol zahrnuje do svých studijních programů výuku etiky, pořádají semináře na etická témata a zpracovávají grantové projekty. Etika se tak postupně díky vysokoškolskému vzdělání manažerů a podnikatelů dostává přímo do podnikatelského prostředí. Jedině systematickým vzděláváním lze etiku přenést do firem tak, aby byla chápána jako přirozená součást obchodních vztahů. Podnikatelská etika se v České republice zatím stále odehrává spíše na akademické půdě než v praxi. Je chápána více jako vědní disciplína, než praktická nezbytnost v obchodních vztazích. Neexistují zde ani poradenská a konzultační centra, jejichž služeb by podnikatelé mohli využít, při řešení etických problémů. Proto je role, kterou hrají vysoké školy při šíření podnikatelské etiky nezastupitelná. Vysoké školy tak pomáhají zavádět do praxe vysoce efektivní a dlouhodobý faktor rozvoje podnikatelského prostředí, kterým je podnikatelská etika. SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY [1] PUTNOVÁ, A.; SEKNIČKA, P. Etické řízení ve firmě. 1. vydání. Praha: GRADA, 2007. 166 s. ISBN 978-80247-1621-3. [2] ROLNÝ, I. Etika v podnikové strategii. 1. vydání. Boskovice: ALBERT, 1998. 123 s. ISBN 80-85834-00-0. [3] Socializace [online]. [cit. 2007-01-05]. Dostupné z: <http://www.dostal.wz.cz/cerny%20prednaskyII. htm> ADRESA: Ing. Klára Nesvadbová Vysoké učení technické v Brně Fakulta podnikatelská Kolejní 4 612 00 Brno Tel: +420 541 143 378 e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 172 VEDA A VZDELÁVANIE V SÚČASNEJ ETAPE ROZVOJA EKONOMIKY A SPOLOČNOSTI SR A DOKTORANDSKÉ ŠTÚDIUM V ICH RÁMCI Valéria Michalová, Ivana Holubcová Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity, Bratislava Abstrakt: Príspevok sa zaoberá otázkou vedy, vzdelávania a doktorandského štúdia ako ich prieniku v súčasnej etape rozvoja ekonomiky a spoločnosti v SR a v jej rámci vedeckovýskumnou činnosťou a doktorandským štúdiom na Obchodnej fakulte EU z hľadiska jeho postavenia, cieľov a úloh. Kľúčové slová: veda, vzdelávanie, vedeckovýskumná činnosť, doktorandské štúdium ÚVOD Budovať ekonomiku založenú na vedomostiach, vzdelávaní a inováciách je opodstatnené, ba priam nevyhnutné pre Slovensko so silnou mladou generáciou. V tomto kontexte je výzvou pre univerzity viac sa orientovať na súčasnú a budúcu prax a výberom a pripravením múdrych a tvorivých ľudí dokázať nájsť včasné a správne odpovede na potreby doby. Zabezpečuje sa to o.i. aj doktorandským štúdiom ako tretím stupňom vysokoškolského vzdelávania pre ktoré má Slovensko intelektuálny potenciál. 1. VÝZNAM TVORBY VEDOMOSTÍ V SÚČASNEJ ETAPE ROZVOJA EKONOMIKY A SPOLOČNOSTI SR AKO VÝCHODISKO EKONOMICKEJ POLITIKY A STRATÉGIE V stratégii o smerovaní slovenskej ekonomiky a jej konkurencieschopnosti sa veda a vzdelávanie radí medzi prioritné oblasti. Doktorandské štúdium zasahuje do týchto dvoch významných aktivít ako prienik. Zvyšovanie záujmu oň vyplýva z poznania, že pre budúcnosť krajiny je najdôležitejšie vzdelanie a tento aspekt sa považuje za kľúč k úspechu a je argumentom na podstatné zvýšenie miery výdavkov naň. Nejde len o to dať viac na túto oblasť, ale aj na jeho lepšiu kvalitu, čím sa myslí lepšie nadviazanie na prax a iniciatívnejší prístup tak zo strany štátu, ako aj podnikateľskej sféry ku vzdelávaniu. Medzi kroky, ktoré by mali posilniť formovanie vedomostí v európskom priestore sa zaraďuje o.i. mobilita doktorandov, zvýšenie počtu študentov v programe Sokrates a jednoduchší spôsob podávania žiadostí o grant. Majú prispieť k naplneniu cieľových zámerov akým je už spomenutá zvýšená konkurencieschopnosť tak európskej, ako aj slovenskej ekonomiky. Doktoranské štúdium ako také je prienikom vedy a vzdelávania. V tomto kontexte jeho význam objektívne vystihuje motto EÚ: „Bez vzdelania a základného výskumu neexistuje rozvoj ekonomiky a spoločnosti“. „Ekonomický rast a znižovanie nezamestnanosti je úmerné investovaniu do vedy a vzdelávania.“ (Mimoriadny Summit EU, marec, 2000). Podobne ako celé vysoké školstvo aj doktorandské štúdium vyžaduje zvýšené úsilie v smere jeho ďalšieho zefektívňovania a skvalitňovania. Zabezpečuje sa ním výchova mladej generácie vedeckých odborníkov pre zabezpečenie reprodukcie ľudských zdrojov tak na univerzite, fakulte, ako aj v hospodárskej a spoločenskej praxi a vo vzťahu k najnovším vedeckým poznatkom aktívnym riešením vedeckých a spoločenských úloh v rámci vypísaných tém a vedecko-výskumných projektov. 2. VEDECKOVÝSKUMNÁ ČINNOSŤ NA OBCHODNEJ FAKULTE V záujme dosiahnutia cieľov a rozvojových zámerov fakulty bol spracovaný prehľad o strategickej situácii OF EU a o jej postavení v systéme vysokoškolského vzdelávania v podobe komplexnej SWOT analýzy. SWOT analýza je vypracovaná samostatne pre tri významné činnosti OF: výchovno-vzdelávaciu činnosť, vedeckovýskumnú činnosť a zahraničné vzťahy. Výsledky SWOT analýzy v oblasti vedeckovýskumnej činnosti sú nasledovné: VEDECKOVÝSKUMNÁ ČINNOSŤ Silné stránky • akreditácia a rozšírenie počtu študijných programov na 3. stupni štúdia, • organizovanie vedeckých podujatí z výsledkov výskumu za účelom ich prezentácie širšej odbornej verejnosti a „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 173 • • • • • • zintenzívnenia spolupráce s riadiacimi inštitúciami (vládnymi, rezortnými a pod.), reštrukturalizácia výskumných projektov smerom k externým (medzinárodným a grantovým projektom MŠ SR), zlepšenie finančného zabezpečenia vedecko-výskumnej činnosti orientáciou na externé granty a projekty mladých, uplatnenie kreditného systému na 3. stupni štúdia, zabezpečenie doktorandského štúdia pripravenými „Zásadami doktorandského štúdia“ z hľadiska komplexnosti a inovatívnosti (pre doktorandov, školiteľov a riadiace zložky) za účelom jeho skvalitnenia, participácia na organizovaní medzinárodnej súťaže doktorandov EDAMBA, zlepšovanie výsledkov ŠVOČ, participácia na organizovaní medzinárodnej súťaže ŠVOČ. Slabé stránky • systémové riešenie hodnotenia výsledkov vedeckovýskumnej činnosti ako súčasti celkového hodnotenia práce zamestnancov na fakulte, • neuspokojivý režim financovania grantových projektov VEGA z hľadiska časového plnenia a finančnej náročnosti a objektívnosti, • absencia informačného kanála sústreďujúceho požiadavky praxe na riešenie problémov výskumnými projektmi, • nedostatočná zabezpečenosť výskumných projektov potrebnými finančnými prostriedkami na spolufinancovanie, • nedostatočná vybavenosť výskumu špecializovaným softvérom, • nedostatočná zabezpečenosť výskumnej činnosti dokumentačnými a technickými pracovníkmi pre jej skvalitnenie, zefektívnenie a sprofesionalizovanie, • nedostatočné využitie kapacity fakultného vedeckého časopisu na prezentáciu výsledkov vedeckovýskumnej činnosti zamestnancov fakulty, • zúžený priestor v dostupnosti bibliografických zdrojov na realizáciu vedeckovýskumnej činnosti tvorivých zamestnancov fakulty. Príležitosti • rozšírenie možností mobilít pre študentov 3. stupňa, • aktívne zapojenie OF EU do medzinárodného projektu riešiaceho metodologické otázky výskumu v ekonomických a spoločenských vedách pre doktorandov. Hrozby • nedostatok zdrojov na kofinancovanie projektov zo štrukturálnych fondov, • nejasné pravidlá prideľovania finančných prostriedkov na projekty MŠ SR, ako aj ich oneskorovanie, • krátky dispozičný priestor na realizáciu projektov v rámci roka. Na Obchodnej fakulte EU sa v roku 2006 riešilo 37 výskumných úloh, z toho 15 projektov VEGA (Vedecká grantová agentúra MŠ SR), 1 projekt KEGA (Kultúrno-edukačná grantová agentúra MŠ SR), 3 projekty hospodárskej praxe, 1 projekt medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce - MVTS (SR-ČR), 5 inštitucionálnych projektov, 6 projektov spolufinancovaných Európskym sociálnym fondom (ESF) a 6 projektov mladých vedeckých pracovníkov. Pozitívne je, že sa zvýšil počet podaných a prijatých projektov VEGA, projektov MVTS (SR-ČR) a ESF. Tým si zamestnanci fakulty zabezpečujú finančné zdroje na tvorbu, ako aj na prezentáciu výsledkov na vedeckých podujatiach doma i v zahraničí, ako aj na materiálne zabezpečenie pedagogického procesu. Stratégia a zámery vedeckovýskumnej činnosti Obchodnej fakulty na rok 2007 vychádzajú z toho, že sa zvyšuje ich význam v štruktúre jej činnosti a na základe dosiahnutých výsledkov bude prebiehať a zabezpečovať sa väčšou mierou financovanie fakulty. V nasledujúcom období sa bude Obchodná fakulta zameriavať vo vedeckovýskumnej činnosti hlavne na tieto ciele a priority: • skvalitnenie výstupov vedeckovýskumnej činnosti a zvýšenie ich publicity organizovaním vedeckých podujatí a prezentáciou výsledkov širšej odbornej verejnosti, ako účinného nástroja marketingového manažmentu, • zefektívnenie vedeckovýskumnej činnosti a zvýšenie jej konkurencieschopnosti, za účelom jej lepšieho finančného zabezpečenia, tiež fakulty ako takej, • stimulovanie výkonných výskumných tímov na fakulte a vedeckovýskumných zamestnancov v ich rámci vhodnými a účinnými nástrojmi, • zintenzívnenie spolupráce s praxou pri spracovaní spoločných projektov a vybudovanie efektívnej interakcie so súkromným a verejným sektorom, • podporu mladých vedeckých pracovníkov a interných doktorandov ich plným zapojením do vedeckovýskumnej činnosti a lepším využitím ich tvorivého potenciálu, „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 174 • realizovanie programu systematického zvyšovania znalostí učiteľov a administratívnych zamestnancov pri využívaní nových nástrojov informačných a komunikačných technológií za účelom racionalizácie vykonávaných činností. Za účelom splnenia zámerov a cieľov vedeckovýskumnej činnosti, úsilie Obchodnej fakulty sa sústredí na realizáciu úloh, ktorými sú stimulovanie záujmu vedeckovýskumných zamestnancov o prípravu nových zahraničných a externých projektov, ako aj o spoločenské objednávky (štátnej a podnikateľskej sféry); usporiadanie vedeckých podujatí (konferencie, videokonferencie, semináre, kolokviá) k výsledkom vedeckovýskumnej činnosti za účelom ich prezentácie, nadviazania kontaktov s domácimi a zahraničnými pracoviskami a hospodárskou praxou; zintenzívnenie publikačnej činnosti, ako dobrého východiskového predpokladu pre akreditáciu fakulty, rastu jej odbornej prestíže a kvality; organizovanie vedeckých podujatí v rámci Týždňa vedy na Slovensku, vrátane podujatí pre mladých vedeckých pracovníkov; podporovanie účasti doktorandov na vedeckých podujatiach a súťažiach domácich a zahraničných; skvalitnenie vypisovaných tém doktorandských prác ich viacstupňovým posudzovaním; implementovanie zásad vedeckej práce a pravidiel výskumnej činnosti do praxe OF EU a zabezpečenie riadneho priebehu a úspešného ukončenia riešených výskumných projektov, záverečných obhajob doktorandských dizertačných prác a potenciálnych habilitačných a inauguračných konaní. 3. CHARAKTERISTIKA A POSTAVENIE DOKTORANDSKÉHO ŠTÚDIA NA OF EU Doktoranské štúdium patrí medzi kľúčové činnosti univerzity i fakúlt. Je prioritným prejavom vedeckého charakteru vzdelávacej inštitúcie a jej poslania. Určené je pre pedagogických a výskumných zamestnancov a absolventov vysokoškolského štúdia, pričom slúži k zvýšeniu ich odbornej kvalifikácie v oblasti ekonomických vied. Štandardná dĺžka doktorandského štúdia v dennej forme je tri akademické roky a v externej forme päť akademických rokov. Realizuje sa v dvoch častiach: a) študijná časť doktorandského štúdia, ktorá pozostáva najmä zo špecializovaných prednášok, seminárov a individuálneho štúdia literatúry potrebných z hľadiska zamerania dizertačnej práce. Štúdium sa realizuje pod vedením školiteľa a ukončuje dizertačnou skúškou, ktorá patrí medzi štátne skúšky, b) vedecká časť doktorandského štúdia, ktorá pozostáva z individuálnej alebo tímovej vedeckej práce študenta doktorandského štúdia a viaže sa na tému dizertačnej práce, z prezentácie výsledkov vedeckej práce na vedeckých podujatiach, zo študijných pobytov vo vedeckých inštitúciách doma a v zahraničí a pod Vedeckú časť doktorandského štúdia odborne garantuje školiteľ. Doktorandské štúdium sa končí obhajobou dizertačnej práce. Absolventom doktorandského štúdia sa udeľuje akademický titul „doktor“ (philosophiae doctor“ v skratke PhD, ktorý sa uvádza za menom. Ekonomická univerzita schválila 22 študijných odborov a z toho Obchodná fakulta EU vybrala a akreditovala od roku 2005 štyri študijné odbory. Sú to: • 3.3.10 Obchod a marketing a v jeho rámci študijný program Marketingový a obchodný manažment, • 3.3.18 Medzinárodné podnikanie so študijným programom Manažment medzinárodného podnikania, • 3.3.11 Odvetvové a prierezové ekonomiky so študijným programom Ekonomika obchodu a služieb, • 3.3.19 Svetová ekonomika s rovnomenným programom Svetová ekonomika. Akreditovanými študijnými odbormi a programami tretieho stupňa vstupuje Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity do novej etapy konvergenčných a reformných procesov kompatibilných s európskym vzdelávacím priestorom. Záujem o doktorandské štúdium na Slovensku rástol, ak ho pozorujeme za obdobie reformného procesu, teda od roku 2000. V spoločenských vedách bol za posledné obdobie najdynamickejší. Rovnako sa zvyšoval počet a podiel nových doktorandov a to napriek niektorým jeho problémovým stránkam, medzi ktoré sa radí napr. výška štipendia v internej forme, limitovaný počet štipendií, prípadne vyberanie školného zaň. Napriek všetkému, podiel doktorandov na celkovom počte študentov na vysokých školách v SR je nižší ako na európskych univerzitách. Univerzitný charakter vysokej školy je determinovaný tretí stupňom vysokoškolského vzdelávania s aspoň 10 %-ným podielom doktorandov k celkovému počtu denných študentov. Ekonomická univerzita a v jej rámci Obchodná fakulta sa tejto úrovni len približuje. K 31. 12. 2006 študovalo na OF EU celkom 175 doktorandov, z toho v dennej forme 45 doktorandov, v externej forme 125 doktorandov, 2 doktorandky študovali formou vládneho štipendia a 3 zahraniční študenti študovali ako samoplatcovia. Doktorandské štúdium úspešne ukončilo obhajobou doktorandskej dizertačnej práce 19 doktorandov. Dizertačné skúšky vykonalo 28 doktorandov. Riadenie úseku doktorandského štúdia sa na OF sústreďuje na nasledovné kroky: • plné zapojenie doktorandov do vedecko-výskumných aktivít a tvorbu vedomostí v ich rámci. Zodpovednosť za túto úlohu nesú školitelia. Dôvodom je vyššie využitie tvorivého ľudského potenciálu a osvojenie si „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 175 • • • • • • • výskumných metód a praktík, sprístupňovanie vedomostí dosiahnutých v riešených dizertačných prácach rôznymi formami a najdostupnejšími informačnými kanálmi. (vo vedeckom časopise Nová ekonomika, Ekonomické rozhľady ako aj vo vedeckých zborníkoch a časopisoch doma a v zahraničí), skvalitňovanie priebehu a úrovne doktorandského štúdia využitím a výmenou poznatkov so slovenskými a zahraničnými univerzitami, ako aj konštruktívnou činnosťou spoločných odborových komisií a odborových komisií, vytváranie užších vzťahov a väzieb medzi fakultou, podnikmi, inštitúciami, za účelom zvýšenia atraktívnosti ponuky vypisovaných tém doktorandských prác, komplexnejšie posudzovanie a hodnotenie tvorivej činnosti doktoranda a školiteľa, vzhľadom na to, že kredity sú len kvantitatívnym kritériom a na zvýšenie kontrolnej činnosti priebehu a výsledkov doktorandského štúdia z dôvodu vynakladania značných finančných prostriedkov interných doktorandov, zriadenie webovskej stránky pre doktorandov s adresami dispozičných elektronických bibliografických databáz a plných textov bibliografie, vyššiu participáciu doktorandov na vedeckých podujatiach doma a v zahraniční akým sú napr. EDAMBA (European Doctoral Programmes Assotiation in Management and Business Administration - Európska sieť spolupráce univerzít pri výchove doktorandov), medzinárodné konferencie organizované pre mladých vedeckých pracovníkov na univerzitách doma a v zahraničí, dôslednejšie presadzovanie etických princípov v danej oblasti vzdelávacej a vedeckej činnosti, vzťahujúcich sa na citovanie, získavanie informácií z internetu, odborné posudzovanie a pod. V súvislosti so zvyšovaním odbornej úrovne doktorandského štúdia je významné zapojenie Ekonomickej univerzity a v jej rámci Obchodnej fakulty do európskeho systému výchovy a vzdelávania EDAMBA (Europen Doctoral Programmes Association in Management and Business Administration – Európska sieť spolupráce univerzít pri výchove doktorandov). V roku 2006 sa organizoval už 9. ročník medzinárodného vedeckého stretnutia doktorandov. na výročnom stretnutí členských univerzít EDAMBA v Helsinkách bola EU poverená organizovaním 10. výročného stretnutia vedeckých pracovníkov EDAMBA v Bratislave v roku 2007. Pozitívnym aspektom v oblasti vedeckej výchovy na Obchodnej fakulte v roku 2006 bolo usporiadanie medzinárodnej vedeckej konferencie „Výsledky vedeckej práce mladých vedeckých pracovníkov MERKÚR 2006“ v rámci Európskeho týždňa vedy a v jeho rámci Týždňa vedy na Slovensku. Cieľom bolo prezentovať najnovšie poznatky mladých vedeckých pracovníkov v ekonomických vedách v akreditovaných študijných odboroch a sprístupniť poznatky strategického a metodického charakteru vzťahujúce sa na skvalitňovanie doktorandského štúdia. ZÁVER Valorizácia vedy, vzdelávania a ľudského kapitálu je kľúčový zdrojom hospodárskeho rastu každej spoločnosti. Pre slovenskú ekonomiku a spoločnosť to platí naliehavejšie vzhľadom na existujúce výrazné paradoxy, ktorým je na jednej strane druhý najvyšší podiel aktívnej populácie v EÚ s ukončeným vyšším stredným vzdelaním a relatívne vysoká miera nezamestnanosti a pomerne nízka miera verejných výdavkov na školstvo. Návratnosť investícií do vzdelania nie je síce okamžitá, ale je istá. Adresne sa to dostáva aj do prijatej stratégie konkurencieschopnosti Slovenska, v rámci ktorej sú zakomponované dve prioritné oblasti: • ľudské zdroje a vzdelávanie • veda, výskum a inovácie. O jej naplnenie sa usiluje aj Obchodná fakulta EU ako vzdelávacia inštitúcia a v jej rámci uskutočňované doktorandské štúdium s krokmi smerujúcimi k jeho vyššej kvalite a efektívnosti. Vzdelanie, odborná a profesionalizovaná pracovná sila sú jednou z hybných síl trhu so službami. Podrobnejšie je táto oblasť skúmaná vo výskumnom projekte VEGA MŠ SR č. 173 „Hybné sily trhu služieb v procese globalizácie, internacionalizácie a integrácie“, ktorý rieši kolektív Katedry služieb a cestovného ruchu v súčasnom období pod gestorstvom doc. Ing. Valérie Michalovej, PhD. LITERATÚRA: [1] MICHALOVÁ, V. Vzdelávanie a výskum – dva piliere znalostnej ekonomiky a spoločnosti. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie OF Výsledky vedeckej práce mladých vedeckých pracovníkov „Merkúr 2006“, Bratislava 24. novembra 2006. Bratislava: Ekonóm, 2006, s. 429-433. ISBN 50-225-2290-2. [2] KOLEKTÍV. Správa o výsledkoch vedecko-výskumnej činnosti Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave za rok 2006. Bratislava, január 2007. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 176 ADRESA: doc. Ing. Valéria Michalová, PhD. Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity Referát pre vedu a doktorandské štúdium Dolnozemská cesta 1 852 35 Bratislava tel.:+421 2 67291185 -prodekan e-mail: [email protected] http://of.euba.sk Ing. Ivana Holubcová Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity Katedra služieb a cestovného ruchu Dolnozemská cesta 1 852 35 Bratislava tel.: +421 908 687 123 e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 177 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 178 PODNIKATEĽSKÉ VZDELÁVANIE Adrián Pavlik Ekonomická univerzita v Bratislave, Katedra služeb a cestovného ruchu, Obchodná fakulta Abstrakt: Globalizácia a ňou silno ovplyvnené superkonkurenčné podnikateľské prostredie vyžaduje od zamestnancov ale hlavne od podnikateľov, či už fyzických, alebo právnických osôb, permanentnú odbornú pripravenosť vo sfére, v ktorej pôsobia. Nevyhnutnosť poznania podmienok, v ktorých sa pohybujú, znalosť právnych noriem, finančných vzťahov, praktík a zaužívanej techniky, ako aj eliminácia možných rizík, prinášajú so sebou nielen možnosť prežiť v silnom konkurenčnom prostredí, ale dávajú i väčšie šance v napredovaní. Toto všetko však závisí od postoja k nepretržitej odbornej príprave – k celoživotnému vzdelávaniu. Ide o kontinuálne prebiehajúci permanentný proces formovania človeka zameraný na rozvoj vedomosti – schopnosti – spôsobilosti a na získanie skúseností, ktoré mu umožnia spoznať včas svoje sily a možnosti a zapojiť ich do kultivovania seba samého, svojho sociálneho a profesijného prostredia tak, aby pritom porozumel aj zmenám, ktoré prebiehajú v jeho makroprostredí. Kľúčové slová: vzdelávanie, male a stredné podniky, globalizácia 1. ÚVOD Rýchle a neustále zmeny v prostredí, rastúce nároky spotrebiteľov na kvantitatívne ale hlavne kvalitatívne atribúty produktu, a vyostrená permanentná konkurencia nútia podniky k neustálemu hľadaniu aspoň relatívne trvalejšej udržateľnej konkurenčnej výhody, ktorá ich odlíši od ostatných aktérov v hospodárskom prostredí. Priama účasť podnikateľov – majiteľov, manažérov malých a stredných podnikov na podobných projektoch ako aj celkovo na procese celoživotného vzdelávania prostredníctvom niektorej z uvedených foriem je v súčasnosti minimálna. Príčinou tohoto deficitu je zväčša nedostatok času, pretože malý podnikateľ na rozdiel od veľkých firiem vo svojej osobe stelesňuje niekoľko podnikateľských funkcií, ktoré sú v podnikoch s väčším počtom zamestnancov delegované na niekoľko osôb. Nič to však nemení na skutočnosti, že vzdelávanie a samovzdelávanie je kľúčovou otázkou z hľadiska úspechu podniku na trhu. Kvalita ľudského kapitálu je na rozhraní medzi vnútornými a vonkajšími faktormi, pretože je sčasti vecou samotného podniku, a sčasti vecou štátu. V našej práci sme sa preto venovali obom aspektom. Ako problém a nedostatok v našich podmienkach, ktorý je v nesúlade s trendmi procesu globalizácie je napriek enormným snahám ešte stále mobilita pracovnej sily. Voľný pohyb pracovníkov na Slovensku je veľmi želateľný v období hľadania medzinárodne konkurencieschopného a produktívneho voľného miesta na trhoch. Práve pod vplyvom globalizácie nastolujúcej voľný pohyb tovaru, a hlavne kapitálu sa aj u nás prevratnou rýchlosťou zdokonaľuje produktívna technológia. 2. PODNIKATEĽSKÝ PROCES A VZDELÁVANIE Keďže moderné technológie nemožno uplatniť v krajinách ktoré na to nemajú intelektuálne predpoklady, dochádza k novej polarizácii sveta. Ak doterajšia polarizácia vyplývala z nerovnomerného rozloženia vecných statkov, tak dnes sa krajiny začínajú rozdeľovať na chudobné a bohaté podľa toho, koľko vlastnia intelektuálneho kapitálu. Globalizovanému svetu vládne kapitál a hlavne výskumný potenciál. Faktor vzdelania zatiaľ zaznamenáva najnižšiu mieru zaostávania Slovenska – dosahuje 87 % úrovne malých hospodársky vyspelých krajín, pričom výkonnosť našej ekonomiky je len 46 % ich úrovne a ostatné faktory (technická vybavenosť, manažment) len 38 %. Zásadne a rýchlo treba zmeniť prístup k vysokoškolskému, ale i stredoškolskému vzdelaniu a rekvalifikácii. Na takýto zásadný krok má kompetencie jedine štát a inštitúcie jemu podriadené. Súčasné výdavky 1,1 percenta HDP na vysoké školstvo v EÚ nie sú dostatočné a znamenajú výrazné zaostávanie za hlavnými konkurentmi na čele s USA. V USA smeruje na vyššie vzdelávanie 2,7 percenta, v Kanade 2,5. Ak by sa chcela Európa vyrovnať celkové americké hodnoty, musela by každý rok na vzdelávanie vynaložiť dodatočných 150 miliárd eur, čo by znamenalo vynakladať na každého študenta o desaťtisíc dolárov ročne viac. V EÚ je veľmi nízky podiel súkromného sektora na financovaní vysokoškolského vzdelávania len 0,2 percenta HDP (na Slovensku ešte menej), zatiaľ čo v USA je to 1,8 percenta. V oblasti ponuky kvalifikovaných pracovných síl pre malé a stredné podniky na Slovensku existuje ešte stále značná bariéra. Napriek vysokému podielu populácie vo veku od 20 do 24 rokov s ukončeným najmenej vyššieho stredného „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 179 vzdelania (96,5%) 1 v porovnaní s EÚ (74,5%), ostáva prvoradým problémom kvalita ich vzdelania a pripravenosť pre prax, ktorá nereflektuje v dostatočnej miere súčasné, ani budúce potreby podnikateľskej sféry a trhu práce vo všeobecnosti. Pre veľké nadnárodné spoločnosti je v ostatnej dobe príznačná orientácia smerom k zvyšovaniu kvalifikácie mladých ľudí – potenciálnych zamestnancov už počas ich štúdia. Automobilové spoločnosti na Slovensko priniesli trend podpory najmä stredného školstva, so značným zásahom do študijných odborov, ich orientáciou pre prax, presnejšie pre konkrétnu spoločnosť. Tieto podniky nekonajú z národohospodárskeho uváženia, ich prioritným cieľom nie je znižovanie nezamestnanosti v štáte, regióne, naopak ich ciele sú pragmatické a čisto finančné. Uvedomujú si, že lacná, ale zároveň presne a kvalitne vyškolená pracovná sila je najvýznamnejší faktor rastu kvality a podnikovej produktivity. 28F Malé a stredné podniky vzhľadom na ich finančnú poddimenzovanosť, ale predovšetkým na ich roztrieštenosť a nízku silu nie sú schopné samostatne vytvárať podobné programy kvalifikácie. Zároveň je nutné vnímať aj z národohospodárskeho hľadiska skutočnosť, že práve malé a stredné podniky vytvárajú v rámci štátu najviac pracovných príležitostí (zamestnávajú cca 60 – 65% ekonomicky aktívneho obyvateľstva). V tomto kontexte vyznieva pragmaticky požiadavka podnikateľskej sféry smerom ku školskému systému, ktorá volá po zmene práve v orientácii na prax. 3. PODNIKATEĽSKÉ VZDELÁVANIE V EURÓPE Európska charta pre malé a stredné podniky pre túto oblasť deklaruje nasledovné: „Európa bude pestovať podnikateľského ducha a nové zručnosti od ranného veku. Všeobecné vedomosti o obchodných a podnikateľských potrebách treba vyučovať na všetkých úrovniach škôl. Základnou zložkou vzdelávacích systémov na stredných a vysokých školách a univerzitách by sa mali stať konkrétne podnikové moduly. Budeme povzbudzovať a podporovať podnikateľské snahy mládeže a vyvíjať vhodné systémy odbornej prípravy pre manažérov malých podnikov.” Za posledných niekoľko rokov Slovensko uskutočnilo dve dôležité kolá štrukturálnych reforiem. Najskôr po voľbách v roku 1998, ktoré ukončili obdobie dirigizmu a medzinárodnej izolácie, kľúčové liberalizačné reformy vyústili do rastúceho prílevu priamych zahraničných investícií a rozsiahlej reštrukturalizácie priemyslu, čo spustilo významné zlepšenie v raste trendovej produktivity. Počas tohto obdobia došlo k výraznému nárastu nezamestnanosti, najmä medzi pracovníkmi s nízkou kvalifikáciou, pričom mzdy zostali nižšie ako v porovnateľných tranzitívnych ekonomikách OECD, čo poskytlo Slovensku dôležitú nákladovú výhodu. Celkové náklady na prácu (Unit Labour Costs) dosiahli v SR v roku 2003 iba 31% úrovne Rakúska. (WIIW Wienna, Február 2004). Slovensko však z tejto „výhody“ môže ťažiť iba krátkodobo. Vyrovnávanie mzdovej hladiny zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenska so zamestnancom v EÚ bude pravdepodobne rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Konkurencieschopnosť Slovenskej ekonomiky a exportu vyplývajúca z tejto skutočnosti je zabezpečená zhruba do roku 2008. Potom nastane obdobie stagnácie a tí investori, ktorých na Slovensko prilákala relatívne nízka cena pracovnej sily a ďalšie komparatívne výhody vyplývajúce z nevyspelosti Slovenska, sa budú strácať (Csáky: Slovensko stratí výhodu lacnej pracovnej sily už po roku 2010, http://ekonomika.sme.sk/clanok.asp?cl=2631681) O to dôležitejšia je potreba vzdelávania, a chápanie vzdelania, ako konkurenčnej výhody eliminujúcej výhody nízkych mzdových nákladov rozvojových krajín. Európska únia sa k tejto myšlienke hlási v Lisabonskej stratégii a pre oblasť vzdelávania pre MSP a v MSP vo vyššie spomínanej Európskej charte pre malé a stredné podniky. Hodnotiaca správa Európskej únie za rok 2003 konštatuje, že pristupujúce a kandidátske krajiny by mali naďalej odporúčať zaradenie podnikania do základných učebných osnov. Mali by naďalej povzbudzovať aj univerzity, aby zvýšili svoje úsilie poskytovať špecializované semináre o podnikaní. Dôležitou zostáva aj podpora podnikania mimo oficiálnej školskej činnosti. Rôzne učebné osnovy na všetkých úrovniach oficiálnych alebo neoficiálnych školských činností by mali zohľadňovať dimenziu pohlaví. Vzdelávanie môže prispieť k podpore podnikania pestovaním podnikateľského ducha u mladých ľudí, zvyšovaním informovanosti o kariére podnikateľa alebo samostatne zárobkovo činnej osoby a zabezpečením príslušných podnikateľských znalostí. V skutočnosti poskytujú podnikateľské znalosti a postoje pre spoločnosť výhody, ktoré siahajú ďalej, ako je len ich uplatnenie v podnikateľskej činnosti. Napríklad, riadiace schopnosti a finančná gramotnosť sú v súkromnom živote potrebné tak na vedenie domácnosti, tak ako aj na podnikateľskú činnosť a súčinnosť v spoločnosti. Medzi ďalšie dôležité aspekty podnikania, ktoré sú relevantné vo všetkých oblastiach života, patrí okrem iného aj poznanie vlastných osobných silných a slabých stránok, preukazovanie proaktívneho prístupu, zvedavosť a tvorivosť, chápanie rizika, pozitívne reagovanie na zmeny a schopnosť ukázať iniciatívu. Tento typ vyučovania možno realizovať už na základnej škole, kde niektoré programy úspešne kombinujú tvorivosť, novátorstvo a jednoduchú koncepciu podnikania. Na stredoškolskej úrovni je dôležité zvyšovať informovanosť študentov o samostatnej zárobkovej činnosti ako možnej alternatívy zamestnania. Činnosti môžu byť 1 Vzdelanie mladých ľudí – spolu – percento populácie vo veku 20 – 24 rokov, ktoré má ukončené najmenej vyššie stredné vzdelanie – zdroj EUROSTAT 2005 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 180 založené na „učení prácou”, napríklad tak, že študenti si zakladajú a vedú minispoločnosti alebo virtuálne firmy. Konkrétnejšiu odbornú prípravu o zakladaní podnikov možno zabezpečiť na priemyselných a odborných stredných školách a na univerzite, kde bude vyučovanie zahŕňať schopnosť vypracovať podnikateľský plán a objavovať podnikateľské príležitosti. Spojené kráľovstvo a Švédsko, ako to uvádzajú ich vnútroštátne správy o implementácii charty, stanovili aj vnútroštátne, resp. regionálne ciele. V Spojenom kráľovstve majú od školského roku 2005/2006 všetci študenti anglických stredných škôl vo veku 14 až 16 rokov nárok na päťdňové podnikateľské školenie. Uvažuje sa aj o tom, že podiel škótskych škôl, na ktorých sa vyučuje podnikanie, sa v rokoch 2003 – 2006 zvýši z 10 % na 100 %. Viacero kvantitatívnych cieľov týkajúcich sa účasti na podnikateľskom vzdelávaní bolo stanovených aj vo Walese. Vo Švédsku stanovila vláda kvantitatívne ciele zvýšiť počet ľudí kladne uvažujúcich o zriadení vlastnej spoločnosti, alebo ktorí by uprednostnili viesť vlastnú spoločnosť. V Luxembursku má povinný šiesty ročník francúzskeho programu celú jednotku venovanú založeniu podniku na základe komického kresleného seriálu „Boule et Bill créent une entreprise”, ktorý sa už niekoľko rokov používa na všetkých základných školách. Študenti vypracúvajú cvičenia podľa obsahu učebnice. Metodika je dobre upravená pre potreby a záujmy tejto vekovej skupiny, lebo pripomína svet, ktorý už deti poznajú – svet kreslených filmov a komiksov. Vo viacerých krajinách sa prijali globálne stratégie na podporu vyučovania podnikania na školách. V Dánsku bola zavedená stratégia „novátorstvo, podnikanie a kultúra nezávislosti v systéme dánskeho školstva“. V Lotyšsku program MSP na roky 2004 – 2006 stanovuje všeobecné opatrenia na spopularizovanie podnikania ako „životného štýlu”, ktorý vychádza z príkladov dobrých postupov a zabezpečuje financovanie podpory podnikateľských nápadov, súťaží projektov a podnikateľských hier. V Litve bola po zvážení odporúčaní Komisie, najmä prostredníctvom projektu Najlepší postup, schválená stratégia ekonomickej gramotnosti a podnikateľského vzdelávania. Hlavným cieľom stratégie, ktorá sa bude realizovať na základe akčného plánu, je dosiahnuť rozvoj podnikateľských znalostí a základných poznatkov o trhovom hospodárstve u každého absolventa základnej školy. Vo fáze realizácie spolupracuje ministerstvo školstva a vedy s inými ministerstvami (najmä s ministerstvom sociálnych vecí a práce a ministerstvom hospodárstva), ako aj s ďalšími zainteresovanými inštitúciami, nevládnymi organizáciami (NVO) a sociálnymi partnermi, a koordinuje ich spoločné kroky. Vo Fínsku bolo podnikanie zaradené do nových základných učebných osnov pre základné, stredné a odborné školy a zlepšilo sa poskytovanie špecifickej odbornej prípravy učiteľov. V roku 2002 vytvorilo ministerstvo školstva riadiacu skupinu podnikateľstva, ktorá má pôsobiť do roku 2005. Skupina rozvíja a koordinuje podnikanie na rôznych úrovniach vzdelávania. Má 17 členov zastupujúcich rôzne ministerstvá, organizácie a školské správy a zameriava sa na tri témy: posilnenie regionálnych sietí, vypracovanie podnikateľských materiálov a zlepšenie informovanosti o podnikaní, najmä nepretržitým vzdelávaním a školením a stykmi s podnikmi a priemyslom. Ministerstvo školstva vypracovalo aj konkrétny akčný plán podnikateľského vzdelania pre každý typ školy. Vo Švédsku podčiarkol význam vzdelania pre podnikanie vládny návrh zákona na rok 2005. Prijali sa opatrenia na podporu podnikania na rôznych úrovniach škôl v priebehu roka 2005, a cieľom vlády bolo spustiť aj nový rozšírený celoštátny podnikateľský program. V Nórsku predstavila vláda celoštátnu stratégiu podnikateľského vzdelania, ktorá podporuje niekoľko nových a konkrétnych iniciatív týkajúcich sa celého vzdelávacieho systému od základnej školy až po univerzitu. V rámci reformy svojich celoštátnych učebných osnov schválila Česká republika 15 novátorských osnov pre vybrané oblasti štúdia, v ktorých sa podnikanie podrobnejšie rozoberá v špecializovaných predmetoch ako ekonomika, právo, účtovníctvo a fiktívne spoločnosti. V Poľsku založilo v roku 2002 ministerstvo školstva celoštátny rámec pre podnikateľské vzdelávanie. Základné učebné osnovy pre stredné všeobecnovzdelávacie a priemyselné školy ponúkajú študentom možnosť získať podnikateľské prístupy, znalosti a zručnosti v rámci vzdelávacích cieľov a úloh škôl. Na tomto základe ponúkajú stredné školy kurzy podnikania (dve hodiny týždenne na všeobecnovzdelávacích a priemyselných školách, jednu hodinu týždenne na prvom stupni odborných škôl). Ministerstvo školstva zároveň zaviedlo ako jednu z priorít pedagogického dozoru na školský rok 2003/2004 predmet základy podnikania a modul vzdelanie pre aktívnu účasť na podnikateľskom živote. Školské inšpekcie ukázali, že tieto predmety sú zaradené do školských učebných osnov pre rôzne typy škôl v súlade so stanovenými nariadeniami. Po spolkovom rozhodnutí v Nemecku sa zástupcovia podnikov majú zúčastňovať procesu formovania štruktúry a obsahu ekonomického vzdelania na školách. V Maďarsku malo v roku 2003 – 2004 vďaka dohodám o spolupráci (študentským zmluvám), ktoré predvídal najnovší zákon, 15 628 študentov (+11 %) príležitosť zamestnať sa a zaučiť sa v podniku. Vo Fínsku podporuje Federácia fínskych podnikov a ministerstvo školstva siete miestnych a regionálnych aktérov s cieľom podporiť zavedenie nových učebných osnov so základmi podnikania. Opatrenie zahŕňa vypracovanie školiacich materiálov a spoluprácu medzi učiteľmi a podnikateľmi. Na regionálnej úrovni v Belgicku zaviedlo flámske spoločenstvo opatrenie na podporu projektov, ktoré predstavujú partnerstvá medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi od základnej školy až po univerzitu a stimulujú podnikateľského ducha žiakov a študentov. Grécko poskytuje odbornú prípravu mladým podnikateľom, ktorých podniky fungujú prvé dva roky. V Maďarsku poskytuje podporu odbornej príprave podnikateľov na zlepšenie ich prispôsobivosti verejná súťaž „Podpora pre odbornú prípravu zlepšujúcu podnikateľské zručnosti”. V Portugalsku pritiahol v roku 2003 školiaci program Empreender Školiaceho inštitútu pre pokročilých podnikateľov – Advanced Entrepreneurial Training Institute (IFEA), verejno-súkromného partnerstva, asi 1400 frekventantov Spojené kráľovstvo vyvinulo program Vedenie a riadenie, ktorý vyzýva riaditeľov „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 181 spoločností s 20 – 250 zamestnancami zaviazať sa k osobnému rozvoju. 4. PODNIKATEĽSKÉ VZDELÁVANIE V SR Slovenské školstvo, ako zdroj kvalitnej pracovnej sily dlhodobo trpí nedostatkom financií. Táto skutočnosť sa prejavuje tak v kvalite procesov, ako aj v kvalite obsahu vzdelávania. V súčasnosti je nutné, aby absolventi škôl, ktorí prichádzajú na trh práce, disponovali digitálnou gramotnosťou, cudzími jazykmi, schopnosťou naďalej sa vzdelávať, komunikačnými zručnosťami, analytickými schopnosťami a tvorivosťou, a v podmienkach globalizácie svetového hospodárstva sa javí ako nevyhnutnosť tiež ovládanie minimálne základov podnikateľských zručností. Nevyhnutným prvým krokom na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni v oblasti vzdelávania je vytvorenie pravidelných oficiálnych spojení medzi rôznymi sektormi verejnej správy, najmä medzi ministerstvami hospodárstva a školstva, ale aj ďalšími ministerstvami a agentúrami. Nevyhnutou súčasťou rozvoja podnikateľského vzdelania sú tiež súkromno-verejné partnerstvá. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, treba povzbudiť školy k stykom s podnikateľskou sférou, aby mohli poskytnúť aj mimoškolské študijné príležitosti. Špecifické miesto v oblasti vzdelávania zaujíma vzdelávanie podnikateľského stavu. Jednou z organizácií, ktorá podnikateľom v oblasti neustáleho vzdelávania poskytuje pomocnú ruku na Slovensku je Slovenská obchodná a priemyselná komora. Vďaka vybudovanej sieti, a práci regionálnych komôr v jednotlivých krajoch môže SOPK zaujať nezanedbateľné miesto vo sfére organizovania vzdelávacej činnosti podnikateľov na Slovensku. Vzdelávanie na pôde komory sa sústreďuje na rozširovanie právneho, ekonomického vedomia a etiky pri podnikaní. Jednou z ďalších možností ako zaručiť dostatočné vzdelanie odborného charakteru, najmä pre živnostníkov je vzdelávanie v rámci cechov. Cechy majú v Európe ďalekosiahlu históriu a v Európskej únii dodnes združujú veľkú väčšinu živnostníkov. Podpora živnostenského podnikania a tým aj napomáhanie rozvoja zamestnanosti, bolo v minulosti účelom Štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností v Martine, ktorý pod gestorstvom vtedajšieho ministerstva hospodárstva pôsobil na Slovensku do roku 1950. Jeho funkciu tak ako je to napríklad v Rakúsku či Nemecku sa nepodarilo doteraz obnoviť. 5. ZÁVER Pri podpore rastu konkurencieschopnosti bude mať vysokokvalifikovaná pracovná sila a jej neobmedzená mobilita kľúčový význam. Na Slovensku sa tento proces môže vyvíjať len pri postupnom zvýšení pružnosti trhu bytov, pri zvýšení osobných príjmov a prispôsobení sa obyvateľstva k väčšej profesijnej a regionálnej mobilite. Nová doba vyžaduje aj zmeny v školstve a odbornej príprave s dôrazom na dlhšie obdobie všeobecného vzdelávania a prípravy ako základu pre lepšie osvojenie si nasledujúcich školení počas profesionálneho života pracujúcich. Treba rozvíjať nové formy prípravy v zamestnaní a ďalšieho vzdelávania dospelých na rozdiel od súčasného modelu, pri ktorom sa hlavný dôraz kladie na počiatočnú prípravu pred nástupom do prvého zamestnania. Takýto model je len málo schopný poradiť si so zmenami technológií a ďalšími aspektmi ekonomickej transformácie. Z hľadiska inovatívnosti a flexibilnosti podniku je nevyhnutné, aby zamestnanci tiež cítili potrebu skvalitňovania podnikateľského procesu. Koncepcie v oblasti podnikovej motivácie často zlyhávajú na nízkej ochote zapájať sa do inovačných hnutí a zverejniť vlastné predstavy. Predovšetkým v malých a stredných podnikoch sú zatiaľ nedostatočne rozvinuté tréningové programy pre zamestnancov, odvalávajúc sa na nedostatok času a finančných prostriedkov pre potreby vzdelávania. Pre uspešné pôsobenie podniku v podmienkach neustálych zmien a turbulentného prostredia je nevyhnutné vbudovať do podnikovej kultúry proces permanentného zdokonaľovania. Úlohou podnikateľského stavu by mala byť starosť o rast vedomostného potenciálu a kvalifikačnej úrovne vlastných pracovných síl s tým, že štát by mal v tomto smere podporovať firmy prostredníctvom grantov, a tým, že investície firmy do vzdelania by mali byť odpočítateľnou položkou z daňového základu. Štát ako garant vzdelávania musí tiež nastaviť optimálny systém vzdelávania generujúci kvalitné pracovné sily využiteľné pre potreby podnikania. LITERATÚRA [1] STRÁŽOVSKÁ, Ľ. Malé a stredné a rodinné podnikanie – osobitosti marketingu. Nové Zámky : Cranium s.r.o., 2004. 310 s. ISBN 80-968443-7-7. [2] STRÁŽOVSKÁ, H. a kol. Podnikateľský proces obchodu. Bratislava : SPRINT 2006. 326 s. ISBN 80-8908554-7. [3] STRÁŽOVSKÁ, E.; STRÁŽOVSKÁ, Ľ. Malé a stredné podnikanie. Bratislava : EKONÓM, 2004. 234 s. ISBN 80-225-1788-7. [4] UNITED NATIONS, ESCWA: Enhancing the productivity and competitiveness of small and medium-sized enterprises htrough clusters and networks. Nex York : United Nations, 2003. 55 s. [5] The activities of the European Union for small and medium-sized enterprises (SMEs)SME Envoy Report, COMMISSION STAFF WORKING PAPER, Brussels, 8.2.2005 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 182 ADRESA: Ing. Adrián Pavlik, PhD. Katedra služieb a cestovného ruchu, Obchodná fakulta Ekonomická univerzita v Bratislave e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 183 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 184 SEKCE 3 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 185 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 186 VÝVOJ EKONOMIKY SLOVENSKA A VYBRANÉ OTÁZKY TEÓRIE EKONOMIKY Helena Strážovská, Ľubomíra Strážovská Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave Abstrakt: Ekonomika Slovenska sa vyvíja pozitívne. Poskytujeme o tom vybrané informácie. Paralelne s pozitívnym vývojom ekonomiky vznikajú nové poznávacie procesy, ktoré vyúsťujú do novej teórie. Kľúčové slová: Ekonomika, podnik, teória Abstrakt: The Slovak economy has had a positive development. We are providing selected information on that. Simultaneously with the positive development of economy new knowledge processes arise which result in a new theory. Key words: Economy, enterprise, theory V tomto analyzovanom období sú k dispozícii výsledky slovenskej ekonomiky za obdobie jedenástich mesiacov roku 2006. Z výsledkov vyplýva, že v podstatných ekonomických charakteristikách dosahuje Slovenská republika rastúce tendencie. Pre potreby tohto príspevku sa zamýšľame najskôr nad vývojom právnych subjektov na Slovensku, ktorí sú nositeľmi tvorby ekonomických výsledkov i tvorby pridanej hodnoty. Právne subjekty v roku 2006 na Slovensku - vývoj Q1 Q2 2006 2006 511 628 Právne subjekty slovenskej 499 402 ekonomiky celkom - vývoj Právnické osoby 129 225 131 466 Podniky spolu: 85 259 86 933 Neziskové inštitúcie 43 966 44 533 Fyzické osoby 370 177 380 162 Q3 2006 522 153 134 054 88 910 45 144 388 099 Právnické osoby sa vyvíjajú v štruktúre: a) Podniky – obsah tejto kategórie tvoria: • Obchodné spoločnosti, ktoré z celku predstavujú 81 819 subjektov V rámci obchodných spoločností sa najrýchlejším tempom rozvíjajú spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré z uvedeného počtu predstavujú 76 222 subjektov. • Patria sem ďalej družstvá • Štátne podniky, ktoré predstavujú už iba 22 subjektov • Zahraničné osoby s celkovým počtom 1648 subjektov • A fyzické osoby podnikatelia zapísaní v Obchodnom registri, ktorí predstavujú 1804 subjektov b) Neziskové inštitúcie, ktoré predstavujú 45 144 subjektov „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 187 Fyzické osoby – podnikatelia dosiahli počet 388 099 subjektov. Právne subjekty slovenskej ekonomiky celkom - vývoj 525 000 520 000 515 000 510 000 505 000 500 000 495 000 490 000 485 000 Q1 Q2 Q3 rok 2006 Právne subjekty v slovenskej ekonomike za sledované tri kvartály mali výrazne rastúcu tendenciu. Len v mesiacoch júl, august, september t. r., vzrástol ich počet o 10 525, čo je jeden z najvyšších prírastkov. I to je dôkaz pozitívneho vývoja ekonomiky. V nasledujúcom grafe ilustrujeme vývoj právnických osôb, čo znamená podniky a neziskové inštitúcie. Právnické osoby 135 000 134 000 133 000 132 000 131 000 130 000 129 000 128 000 127 000 126 000 Q1 Q2 Q3 2006 Vývoj počtu právnických osôb v zložení podniky (bývalé ziskové organizácie) a neziskové inštitúcie dosiahli tiež pozitívny vývoj. V poslednom štvrťroku vzrástol počet o 2588 subjektov, čo znamená, že sa pozitívne zmenilo aj podnikateľské prostredie. Objektívni hodnotitelia môžu potvrdiť, že v rámci podnikateľského prostredia sa k lepšiemu zmenili predovšetkým: • Pracovno-právne vzťahy • Zlepšenie legislatívneho prostredia ako celku • Prístup ku kapitálu – najmä pre malé a stredné podniky • Odborné vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie • Zdokonaľujú sa protikorupčné opatrenia • Znižuje sa počet a rozsah bariér pri vzniku a rozvoji malého a stredného podnikania V štruktúre právnických osôb je významný pohľad na podniky spolu, ako už bolo uvedené ide o v minulosti ponímané ziskové organizácie. Ich vývoj uvádzame v grafickom zobrazení. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 188 Podniky spolu 90 000 89 000 88 000 87 000 86 000 85 000 84 000 83 000 Q1 Q2 Q3 rok 2006 Počet podnikov medzi druhým a tretím kvartálom toho roku vzrástol o 1977 subjektov. V rámci tohto rastu je treba vidieť vnútornú štruktúru podnikov. V rámci nich viac než 85% predstavujú spoločnosti s ručením obmedzeným a dávajú tak výrazný charakter podnikateľskému procesu na Slovensku. Možno povedať, že z celkového prírastku medzi druhým a tretím kvartálom u podnikov predstavujú s.r.o. 96% prírastku počtu subjektov. Ukazuje sa, že v slovenskej ekonomike táto právna forma podnikania vyhovuje. Ďalšiu skupinu podnikateľských subjektov predstavujú družstvá, ktorých vývoj je nemenlivý (1517) rovnako ako u štátnych podnikov, ktoré v súčasnosti predstavujú 22 subjektov. Zahraničné osoby ako podnikateľské subjekty rastú z nášho hľadiska pomalšie ako by bolo žiaduce. V súčasnosti predstavujú 1618 subjektov. Napokon súčasťou podnikov sú aj fyzické osoby – podnikatelia zapísaní v Obchodnom registri. Ich počet má dlhodobo pomalú klesajúcu tendenciu. K právnickým osobám patria ešte neziskové inštitúcie, ktoré sa vyvíjajú pomerne rýchlo. Neziskové inštutúcie 45 500 45 000 44 500 44 000 43 500 43 000 Q1 Q2 Q3 rok 2006 Vývoj neziskových inštitúcií má v slovenskej ekonomike prudký vývoj. Len v období medzi druhým a tretím štvrťrokom tohto roku vzrástol počet neziskových inštitúcií o 611 a dosiahol celkový počet 45 144 subjektov. Ak sa zamyslíme nad tempami rastu a nad vnútornou štruktúrou neziskových organizácií, treba uviesť nasledovné: • Rozpočtové organizácie predstavujú v súčasnosti 6658 subjektov s mierne klesajúcou tendenciou, keď v každom štvrťroku tohto roku, klesol počet rozpočtových organizácií približne o desať. Je to dôsledok zmeny procesu financovania rozpočtových organizácií. • Príspevkové organizácie vykazujú rovnako ako rozpočtové organizácie mierne klesajúcu tendenciu, čo tiež môže znamenať, že postupne odbremeňujú štát od finančného zaťaženia. Predstavujú 827 inštitúcií. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 189 • Ostatné neziskové organizácie – predstavujú súbor ťažko začleniteľných inštitúcií a organizácií do predchádzajúcich, predstavujú najväčší počet subjektov v tejto štruktúre, viac než 83%. Výrazným spôsobom sa vyvíjajú občianske združenia. Druhú podstatnú zložku právnych subjektov na Slovensku predstavujú fyzické osoby – podnikatelia. Aj nad ich vývojom je vhodné sa zamyslieť. Fyzické osoby 390 000 385 000 380 000 375 000 370 000 365 000 360 000 Q1 Q2 Q3 rok 2006 Vnútorná štruktúra tejto kategórie obsahuje tri osobitné typy podnikateľov: • Živnostníci predstavujú 94% z celkového počtu fyzických osôb. Tendencia ich vývoja je trvale rastúca, len v treťom kvartáli tohto roku vzrástol ich počet takmer o 8000. I tu možno pripomenúť už prv uvedenú myšlienku, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa zdokonaľuje. • Slobodné povolania – dosahujú 14 699 subjektov. O ich vývoji v roku 2006 na rozdiel od predchádzajúcich rokov tiež možno konštatovať, že je pozitívny. V poslednom štvrťroku tohto roku vzrástol ich počet o 351 subjektov. • Samostatne hospodáriaci roľníci – sú treťou formou podnikania ako fyzické osoby a vykazujú dlhodobo klesajúcu tendenciu. V súčasnosti možno hovoriť o už len 8995 samostatne hospodáriacich roľníkov. Na rozdiel od dosiaľ uvedeného táto kategória podnikateľov problémovo zvláda dopad zmien podnikateľského prostredia. Vývoj slovenskej ekonomiky je úzko spätý s rozvojom ekonomickej teórie, a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. V ostatnom období sa rozpracúva problematika liberalizácie štýlu riadenia. Predpokladá sa, že je žiaduci liberálnejší štýl riadenia, lebo aktivuje tú časť zdrojov, ktorá sa nachádza v samotných zamestnancoch a využitie tohto zdroja môže byť prvkom rastu pridanej hodnoty. Liberálny štýl riadenia ekonomiky je úspešnejší ako direktívny štýl riadenia, využíva každú časť ľudského kapitálu. Aktivizuje teda zdroje a vedie k rozvoju potenciálu podniku. Vnútorná pripravenosť podniku plniť svoj cieľ sa takto môže prejaviť: • vo finančnej pripravenosti • technickej a materiálnej pripravenosti • ľudských schopností a zručností. Z výsledkov analýz, ktoré boli uskutočnené na Slovensku je treba zdôrazniť, že liberálnejší štýl riadenia je potrebné aby prijali hlavne malé a stredné podniky. V oblasti teórie sa v súčasnosti pripomína a zároveň rozpracúva tzv. dvojitá ekonomika. Normálna ekonomika je vnímaná istým spôsobom ako prosperujúca stredná trieda, štandardizácia, stabilita, masové trhy a vývoj značne predvídateľným spôsobom. Na druhej strane je treba vidieť smerovanie spoločnosti k maximalizácii jednotlivých prvkov ekonomiky, dôrazu na prácu najschopnejších v skúmaní extrémov a orientovanie sa na bohatstvo, príležitosti a luxus. Poprední ekonomickí autori uvádzajú, že dnes nastáva prechod do dvojitej ekonomiky, do polarizovaného sveta, kde priemer je už dnes na pokraji neuznávania. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 190 V tejto súvislosti sú zaujímavé otázky stakeholderského poňatia podniku a diskusia k otázkam čím je vytváraná hodnota podniku. V minulosti vnímané shareholderské poňatie podniku vysvetľovalo hodnotu podniku tak, že je daná zhmotnenou prácou (hmotný, finančný a nehmotný majetok) a podnik vníma ako vec vlastníkov. Zmeny nastávajú na základe výskumov a analýz v tom, že hodnota podniku je vytváraná v podstatnej miere prácou živou, jej tvorivou zložkou, t.j. intelektuálnym kapitálom a ten nemôže byť predmetom vlastníctva podnikateľov. • V súčasnosti platí názor, že úspešnosť podniku závisí viac na vzťahoch voči jeho okoliu ako v minulosti. • Platí tiež skutočnosť, že podnik, ktorý má byť užitočný pre svojich vlastníkov, musí byť užitočný tiež pre všetkých ostatných, ale i pre zamestnancov. • Ide o schopnosť zamestnancov prispieť k identifikácii potenciálnych trhov, čo možno považovať za kľúčový predpoklad úspechu. Významné je tiež nové poňatie tzv. európskeho podniku – „societas europeane“. Výskum smeruje k vytvoreniu „Európskej firmy“, ktorej základný kapitál by mal byť minimálne 120 000 Eur. Takýto podnik by zároveň mal znamenať úsporu živej a zhmotnenej práce, odstránenie administratívnych bariér a pôsobil by zároveň vo viacerých krajinách Európskej Únie, pričom by bol registrovaný len v jednom štáte. U podniku tohto druhu majú zamestnanci veľmi významné postavenie. Sú nielen spolutvorcami ale aj spolurozhodujú, spoluhodnotia a vedú tak európsky podnik k vysokej efektívnosti. V tejto súvislosti sa viacerí zahraniční autori zamýšľajú aj nad otázkou, či by bolo možné definovať aj „vyšehradského zákazníka“ resp. v súlade so vznikom európskeho podniku definovať „európskeho zákazníka“. Doterajšie výskumy ukazujú, že sú značné rozdiely medzi požiadavkami a predstavami zákazníkov v jednotlivých krajinách. Táto definícia bude veľmi náročná. Z hľadiska ekonomiky a aj z hľadiska kvality života je možné vidieť napriek pozitívnemu vývoju niektoré problémy a zamyslieť sa nad východiskami. Ide o nasledovné: • Problém nezamestnanosti a výška úrovne nezamestnanosti v SR je stále ešte vysoká • V súvislosti s človekom a jeho životným poslaním je potrebné zmeniť a upustiť od filozofie lacnej pracovnej sily • Zdá sa, že trh nie je ešte stále úplne otvorený a to práve z hľadiska pracovnej sily, hoci o ňom hovoríme, že je voľnejší ako v minulosti • V súvislosti s pohybom pracovnej sily je znepokojujúce, že odchádza mladá generácia, a na druhej strane, funguje práca na čierno. • Nová štruktúra spoločnosti - musí byť kvalitnejšia spoločnosť, a za ňou musia existovať významné štrukturálne zmeny v ekonomike. • Žiaduce je aj dobudovanie infraštruktúry krajiny Rast kvality života je možné dosiahnuť aj investíciami do vzdelania, investíciami do vedy a výskumu, celkove teda do poznatkovej ekonomiky a do rastu informačnej gramotnosti. POUŽITÁ LITERATÚRA: [1] STRÁŽOVSKÁ, H. a kol. Podnikateľský proces obchodu. Sprint vfra, Bratislava : 2006. ISBN 80-89085-54-7. [2] STRÁŽOVSKÁ, Ľ. Malé a stredné podnikanie a rodinné podnikanie. CRANIUM, Nové Zámky : 2004. ISBN 80-968443-7-7. ADRESA: Prof. Ing. Helena Strážovská, PhD. Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave e- mail: [email protected] Doc. Ing. Ľubomíra Strážovská, PhD. Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave e- mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 191 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 192 VÝSLEDKY VÝZKUMU VNITŘNÍHO ZADLUŽENÍ MĚST A OBCÍ V ČR Juraj Dubovec, Tibor Hlačina, Přemysl Michálek Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice Abstrakt: Tento referát je výsledkem práce řešení výzkumného úkolu katedry Finance a daně na Evropském polytechnickém institutu, s.r.o. v Kunovicích. Výstupem předložené práce jsou možné řešení krize, která nastala v oblasti veřejných financí. Klíčová slova: veřejné finance, municipality, koeficient zadluženosti, systém koeficientů velikostní kategorie obcí, rozpočet, decentralizace státní moci, audit, provozní příjmy a výdaje, provozní deficit, zadluženost, konkurs. 1. ÚVOD V naší práci se zabýváme analýzou problému zadluženosti krajů a obcí, na jejímž základě hledáme možné řešení. Zadluženost obcí se stává v některých městech kritickou. Obce v ČR však zatím nehospodaří výrazně rizikově, kromě některých výjimek Platí to zejména pro větší města a obce, nad 10 000 obyvatel. Česká republika se úspěšně odpoutává od recese, do které byla vtažena měnovou krizí v roce 1997. Během této krize vyplul napovrch ohromný fiskální deficit. Po přijetí do EU je nutné mít vyrovnaný až přebytkový státní rozpočet. Možnost snížit deficit zvýšením příjmů je značně omezená a bylo by naopak žádoucí snížit daňové břemeno v oblasti práce. Proto je nutné eliminovat tlak na zvyšování veřejných výdajů a jsou nezbytné úpravy ve veřejných výdajích při provádění a definování této politiky. 2. HLAVNÍ PROBLÉMY 2.1. PŘEROZDĚLOVÁNÍ PENĚZ Sporný bod v novém systému určení daní je systém koeficientů velikostní kategorie obcí. Tento systém rozpočtového určení, platný od počátku roku 2001, není vhodný proto, že činí obce výrazně závislé na centrálním státním rozpočtu a jen velmi slabě motivuje obce ke konkurenci s jinými obcemi. Za pozitivní přínos nového systému daňového určení lze do jisté míry považovat větší stabilizaci a snížení rozdílů příjmů mezi jednotlivými obcemi, ovšem za cenu určitého rovnostářství. Alternativu novely zákona o rozpočtovém určení daní předložil v rámci zákonodárné iniciativy Pardubický kraj. Návrh, který podporují i ostatní kraje, odmítá vládní předlohu a navrhuje výrazně vyšší podíl krajů na výnosu sdílených daní. Vládní návrh přesně sumarizované výdaje krajů, vycházející z převáděných institucí, definuje jako objem nezbytných daňových příjmů a nepřihlíží k počtu obyvatel a velikosti území. Naopak Pardubický návrh vychází z počtu obyvatel jednotlivých krajů, v jejich poměru rozděluje implicitně stanovenou částku cca 40 mld. Kč, která by se však měla blíže zdůvodnit a nepřihlíží k potřebám plynoucích z rozdílných nároků institucí jednotlivých krajů. 1 29F Zvýšení efektivnosti a hospodárnosti ve využívání zdrojů je možné dosáhnout zvyšováním ekonomické soběstačnosti municipalit a snižováním podílu dotací v celkových příjmech. V posledních letech roste význam kapitálových příjmů. Jsou to příjmy zejména z prodeje akcií distribučních společností, privatizace bytového fondu, infrastrukturního majetku. Rozpočty obcí mají obecně tu vlastnost, že velmi snadno přijmou zvýšení objemu, nesmíří se však se snížením. I do budoucna lze proto očekávat další prodeje obecního majetku. Decentralizace státní moci počátkem devadesátých let vedla v České republice k velké roztříštěnosti obcí do mnoha malých subjektů, které se potýkají s problémem nedostatku vlastních příjmů a tím velmi nízké finanční soběstačnosti. Decentralizace by však měla posilovat obecní rozpočty a vést k volnosti jejich rozhodování o tom, jak s prostředky naložit. 2 30F 1 2 http://denik.obec.cz. Alternativní návrh novely zákona o rozpočtovém určení daní. 25. 7. 2001. Hábová, Martina. Sektorová analýza hospodaření. Deník veřejné správy, 12. 6. 2001. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 193 2.2. HOSPODAŘENÍ OBCÍ Zadluženost obcí se stává v některých městech kritickou. Zadlužení municipalit v České republice se nevěnuje náležitá pozornost. Obce nejsou v přijímání návratných prostředků nijak omezovány. Na jedné straně je sice pravdou, že omezení obcí v půjčování by znamenalo snížení jejich autonomity v rozhodování, na druhé straně lze očekávat, že pokud obec nebude schopna hradit své závazky, bude k jejich převzetí nucen stát. Tento předpoklad působí v sektoru municipalit jako „morální hazard”. Objem zadlužení záleží rovněž na organizaci obce. Úvěry obecních obchodních společností jsou v podstatě dluhem veřejného sektoru. Za společnost, která patří např. ze 100 % obci, má obec určitou morální odpovědnost, ačkoliv se dluh takové společnosti neprojeví ve finančním hospodaření obce. Přitom význam těchto společností každoročně narůstá a jejich činnost představuje riziko pro hospodaření municipalit a veřejného sektoru vůbec. K zefektivnění a stabilitě hospodaření obcí by nepochybně přispěl audit, který by kromě správnosti účetnictví posuzoval závazky obce a upozornil na možná rizika budoucího vývoje obce. 3 31F Základní principy, od kterých se odvozuje příjmová strana územních rozpočtů, jsou v obecné poloze vymezeny pěti následujícími principy: princip finanční autonomie, princip zdaňovací pravomoci, princip zásluhovosti, princip solidarity a konečně princip stability. 4 Výnosy daní se obcím rozdělují v rozhodující části podle velikostních kategorií. Je však otázkou, zda použité koeficienty plní správné objektivizační hledisko. Lze očekávat, že uvedený systém přidělování daní obcím se bude měnit, a proto je nutné se zamýšlet nad problémem objektivizace zdrojů obcí v souvislosti s jejich potřebami, tj. v souvislosti s výdaji. Je tedy potřebné provést určitou objektivizaci finančních potřeb (výdajů) obcí, vzhledem k nimž by následně měly být obcím poskytovány příslušné zdroje. 5 32F 3F Cílem komerčního subjektu je maximalizace zisku, zatímco cílem obce by mělo být zajistit spokojený a co možná nejkvalitnější život svým obyvatelům. Efektivní obec je taková, které se to daří. Je to obec, která správně odhaduje poptávku po veřejných statcích a v dostatečném množství, nikoliv však nadměrném, je zajišťuje s co nejmenšími nálady. Hodnocení obce v rámci ratingu se snaží akceptovat péči města o obyvatelstvo. Zaměřuje se však spíše na otázku, zda bude obec schopna poskytovat stejné či vyšší množství statků i v budoucnu. Je tedy nutné zkoumat, jak obec nakládá se svými příjmy, zda jí provozní příjmy stačí na krytí provozních nákladů, jaký charakter mají investice a zda tyto investice do budoucna provozní náklady ušetří či naopak zvýší. Zadluženost těchto municipalit se zatím většinou drží na či pod úrovní maximální hodnoty ukazatele zadluženosti stanoveného Ministerstvem financí na úrovni 15 %. Určitou kontrolu zadlužeností obcí udržují bankovní instituce, které hodnotí před poskytnutím úvěru bonitu obce a pokud jim připadá předlužená, tak obcím nepůjčí. Municipality rovněž získaly zejména v letech 1998 a 1999 značné prostředky prodejem majetku a nebyly proto nuceny přijímat dluhové prostředky. Je však otázkou, jak se obce s propadem příjmů vyrovnají v budoucnosti. Dalším kritickým momentem je skutečnost, že mnoha obcím se nedaří krýt provozní výdaje z provozních příjmů, resp. neinvestiční výdaje z opakujících se příjmů, a vykazují tak provozní deficit. Přebytek provozních příjmů by totiž měl být důležitým zdrojem pro financování investic. 6 34F Reforma veřejné správy si vyžádala nemalé náklady na vznik nových úředních míst, na rekonstrukci a vybavení nových kanceláří, na správu přesunutých agend, tzn. vesměs položky ovlivňující výdajovou část rozpočtu obcí. Neméně výraznou reformou prošla i příjmová část rozpočtu obcí, resp. rozpočtové určení daní. Ještě v roce 2000 mohla výrazně ovlivnit místní samospráva své daňové příjmy cestou podpory podnikání a podnikatelů - jimi odvedené daně byly bezezbytku příjmem obce. Daň odvedená zaměstnanci byla z desetiny příjmem obce, kde sídlil jejich zaměstnavatel. Zastupitelé měli tedy výraznou motivaci podporovat vznik nových průmyslových zón a přísun nových investorů do obce. Toto dnes již neplatí, dnešní vláda vyznávající jako všichni socialisté myšlenku ”všem stej-ně bez ohledu na jejich snahu a úspěchy“ prosadila v Parlamentu ČR reformu a představitelům mnoha úspěšných obcí zůstaly oči plné zoufalých slz. Obcím zůstalo jen 30 % z daní podnikatelů a daň z nemovitosti. Vše ostatní je celostátně vloženo do jednoho balíku, z něhož jde dvacet procent obcím, kdy jediným kritériem rozdělení je pouze velikost obce. Tato změna má mnoho negativních důsledků. Zadluženost obcí se za rok fungování nového systému zvedla o sedm miliard korun ze 41 na 48 mld. Kč, přitom za stejné předchozí období se zvedla pouze o 1 mld. Výrazná ztráta motivace nepřispěje k rozvoji našich měst a obcí. Náhražka typu účelových dotací na zlepšení podnikatelského prostředí, na vznik průmyslových zón a mnohé další, je pro obce drahá a nejistá. Vede jen ke zbytnění a posílení moci státní správy a úředníků na jednotlivých ministerstvech. Úkolem současné vlády je celkové ozdravení veřejných financí. Jedině pak se náš stát dostane z pasti nesmyslného přerozdělování, plýtvání a zadlužování nás všech. 7 35F 3 Hábová, Martina. Sektorová analýza hospodaření. Deník veřejné správy. 12. 6. 2001 Matoušková, Zdeňka. Základní principy příjmové strany územních rozpočtů. Veřejná správa: č. 12/2000. 5 Tománek, Petr. Struktura výdajů obcí. 6 Hábová, Martina. Sektorová analýza hospodaření. Deník veřejné správy. 12. 6. 2001 7 Munzar, Vojtěch. Obecní finance ve světle změn veřejné správy. Kladno: Kladenský expres, červen 2002. 4 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 194 VEŘEJNÉ Od roku 2002 hospodaření veřejných rozpočtů zaznamenává lepší vývoj než činila původní očekávání.. Tento trend pokračoval také v roce 2005, kdy se saldo veřejných rozpočtů ve srovnání s rokem 2004 zlepšilo o 91,5 mld. Kč. Pozitivní vývoj hospodaření veřejných rozpočtů byl výsledkem zejména rychlejšího růstu příjmů než výdajů. ROZPOČ TY36F8 Výsledky veřejných rozpočtů byly stejně jako v předchozích letech ovlivněny především hospodařením státního rozpočtu,jehož schodek dosáhl 61,1 mld. Kč (očištěné o převody z a do rezervních fondů a fondu státních záruk) a byl o 36,6 mld. Kč nižší než předpokládal schválený rozpočet (vč. uvažované úhrady ztráty ČKA). Do výsledků se velmi výrazně promítají převody neutracených prostředků organizačních složek státu do rezervních fondů. Tato částka dosáhla 46,7 mld. Kč; uspořené prostředky mohou být použity na posílení výdajů v dalších letech, zatímco čerpání rezervních fondů vytvořených v minulých letech činilo pouze 21,8 mld. Kč. Jelikož tyto převody zkreslují výsledky hospodaření vládního sektoru, metodologie GFS 1986 (stejně jako metodologie ESA 95 - relevantní pro výpočet Maastrichtských kritérií) vylučuje ze salda rozdíl mezi neutracenými prostředky převedenými do rezervních fondů kapitol a neutracenými prostředky z minulých let načerpanými naopak z rezervních fondů v průběhu roku do příjmů. Provedení této úpravy vedlo v roce 2005 ke zlepšení deficitu o 24,9 mld. Kč. Hospodaření vládního sektoru skončilo v roce 2005 s těmito výsledky: • celkový přebytek veřejných rozpočtů činil 0,8 mld. Kč (0,0 % HDP), • deficit veřejných rozpočtů očištěný o čisté půjčky a dotace transformačním institucím činil 53,7 mld. Kč (1,8 % HDP), • růst deficitů ovlivnil vývoj vládního dluhu, který v roce 2005 činil 762,1 mld. Kč - tedy 26,0 % HDP a s rokem 2004 tak vzrostl o 15,6 %. Vývoj sald veřejných rozpočtů v mld. Kč 2003 -127,7 -97,5 Celkové saldo Saldo bez zahrnutí čistých půjček a dotací TI 2004 -90,7 -77,5 2005 0,8 -53,7 Pramen: MF TI - transformační instituce jsou státem zřízené speciální instituce, které především spravují nekvalitní aktiva přebíraná od jiných subjektů. Patří sem finanční skupina ČKA (tj. včetně jejích dceřiných společností Konpo, s. r. o., PRISKO, a. s., a Česká finanční, s. r. o.) a Česká inkasní, s. r. o. Dotace TI zahrnují úhrady ztrát ČKA a ČNB (v roce 2005 je zde nově zahrnuta úhrada ztráty ČNB v souvislosti se stabilizací a konsolidací bankovního sektoru) ze státního rozpočtu a dotace FNM pro finanční skupinu ČKA a Českou inkasní. 3. ZÁVĚR CRA Rating Agency, a. s., vymezila hlavní problémové oblasti českých municipalit: • rozpočtové určení daní, • velká variabilita organizace činností, které obce zajišťují, • nárůst podílu kapitálových příjmů a zvyšování zadluženosti obcí Současný systém přerozdělování peněz do pokladen krajů a obcí spočívá v systému koeficientů velikostní kategorie obcí. Daný způsob je hodně kritizován a to zejména, protože: • krajské a obecní rozpočty jsou závislé na centrálním rozpočtu (60 – 80 % příjmů jde z centra), • systém nemotivuje obce ke konkurenci s jinými obcemi. Jediné co se dá na současném sytému pochválit je to, že došlo ke stabilizaci a snížení rozdílů mezi jednotlivými obcemi. Cílem komerčního subjektu je maximalizace zisku. Cílem obce je potom zajistit spokojený a co možná nejkvalitnější život. Je tedy nutné zkoumat, jak obec nakládá se svými příjmy, zda jí provozní příjmy stačí na pokrytí provozních nákladů, jaký charakter mají investice a zda tyto investice do budoucna provozní náklady ušetří čí naopak zvýší. V posledních letech roste význam kapitálových příjmů, které obce získali prodejem svých akcií distribučních společností, privatizací bytového fondu, infrastrukturního majetku. Je vhodné si položit otázku, jak budou obce krýt své schodky, když už nebudou mít žádný majetek, který by mohly zpeněžit? Zadlužování obcí v ČR se nevěnuje dostatečná pozornost. ,,Morální hazard“ je fakt, že obce v příjímání návratných zdrojů nejsou ničím omezovány. Pokud obec 8 Pramen: MF „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 195 nebude schopna uhradit své závazky, musí nastoupit stát. Současná podoba financování obcí vyšla ze tří problémů, které je nutné řešit. Především to bylo pomalejší tempo růstu příjmů státního rozpočtu a rozpočtům obcí. Dále šlo o tzv. „legalizovanou formu daňového úniku“, kdy obce vracely podnikatelům podstatnou část odvedených daní. Třetím problémem byl stále rostoucí rozdíl v příjmech obcí podle jednotlivých regionů. Zadluženost municipalit se zatím většinou drží na či pod úrovní maximální hodnoty ukazatele zadluženosti stanoveného Ministerstvem financí na úrovni 15 %. Paradoxem je zde to, že pokud obec překročí 15 % tohoto ukazatele zadluženosti, tak ji stát neposkytne dotaci. Nyní jsme ve stavu, kdy obce mají minimální ovlivnitelné daňové příjmy a chybí výraznější vazba mezi vznikem zdrojů z podnikání a obcí. Zároveň probíhá reforma veřejné správy , kdy se na obce převádí mnoho úkolů zajišťovaných dříve státem nebo odstátněnými organizacemi. Možnosti řešení: Od budoucího vývoje v oblasti financování obcí bychom měli očekávat zejména posílení finanční autonomie. Takovýto vývoj by měl vést k posílení samosprávných principů obcí a zároveň k vyšší odpovědnosti jejich orgánů při hospodaření s finančními prostředky. Do budoucna by také měla být výrazně prohloubena vazba mezi plátcem daně a obcí, která takové daňové výnosy využívá. Takovýto systém by měl vést ke stavu, kdy občan obce bude vědět co se s jeho daněmi stane, což by také mohlo přispět k zvýšení zájmu obyvatel o činnosti obce a k větší kontrole volených zastupitelů. Takovýto vývoj si vyžádá rozsáhlejší zásahy do systému daní a do struktury financování obcí, že by nebylo vhodné vracet se k chybám z minulosti a zároveň opouštět kladné prvky nového systému. Potřebné kroky Do budoucna by bylo vhodné: • snížit význam sdílených daní na příjmové stránce obecních rozpočtů ve prospěch daně z nemovitostí a propracovaného systému o obecních daních, jejichž význam by se měl posunout do relací jaké známe například z Dánska, Švédska či Francie. • reformovat daň z nemovitostí a učinit z ní významnou složku daňových příjmů obcí tak, aby zde vznikla odpovídající vazba mezi obyvateli obce jako plátci daně a obcí, které s těmito daňovými výnosy hospodaří • motivovat obce k podpoře podnikání v místě vazbou mezi podnikateli a provozovateli na území obce a obcí pomocí vhodně vytvořeného systému obecních daní. Inspirací by v tomto mohly být obecní daně tak jak je známe z Francie nebo Itálie. Vazba mezi • podnikatelským prostředím v obci a obcí se uskuteční mnohem lépe pomocí obecních daní než pomocí systému daní sdílených, vybraných na celorepublikové úrovni, umožnit obcím, aby si mohly stanovovat vlastní sazby k daním z nemovitostí a jednotlivých obecních daní. Zabránit vzniku příliš velkého rozpětí mezi nejchudšími a nejbohatšími obcemi na území kraje za pomoci vyrovnávacího systému (například dotací z rozpočtu kraje). Tím by se zároveň vytvořila finanční vazba mezi obcí a krajem. (Vyrovnávací mechanismus by měl existovat také na úrovni krajů. Inspirací k tomu může být vyrovnávací systém v Rakousku). Těchto několik základních bodů by se mohlo stát podkladem k diskusi jak postupovat dál při změnách v systému financování územních samospráv, které nás čekají v následujícím období, v souvislosti s dořešením otázky financování krajů a obcí. Při reformě financování územních samospráv by se mělo postupovat podle předem naplánovaných a koncepčně ucelených řešení, nikoliv formou jednorázových a účelových kroků. SUMMARY The public finance is word often used not only among the laymen but also among professionals and in the everyday life. This popularity is connected to the economic transformation going on in this country and in other countries of the middle and east Europe after 1989. The transfer from the state and municipal to the public finance is connected to the transfer from the state and other organisation and institutions to the local self-management established in 20th century based on the area principle. As both the parts are marked by the common name PUBLIC MANAGEMENT, the financial relations and operations, which of them the two parts are, may be marked PUBLIC FINACE. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 196 The condition for the successful function at any government level and the important financial tool to complete the tasks and the activities of all levels of the public management is the public budget in the broader sense we can speak about the system of the public budgets. Earlier Czechoslovak budget system has developed during its history. In some time the municipal budget used to be a part of the state budget (earlier the budget of the local authority). Due to federation the variability of the budget system increased and the self-sufficiency of the budgets came in force. The budgeting process is given activity of members of the financial system and other state bodies connected to the preparation of the suggestion of the public budget and its commitment and its implementation during the budgeted time and the examination of the fulfilment of the public budget either during the budgeted time or after the budgeted period. The public incomes are the sources to cover the public expenses. The public incomes represent the relations of preparation of the public budget or other non budgeted funds in the budget system. The functions of the public incomes are joined with functions of the public finance. The public incomes fulfil the: • budget function, • redistribution function, • stabilisation function. The main function of the public incomes is to prepare the needed amount of financial sources to finance the expenses that is so called budgeting function of the public incomes (sometimes marked as allocation or fiscal). SEZNAM INFORMAČNÍCH ZDROJŮ Prameny 1. řádu: [1] Zákon č. 218/2000 Sb., o rozpočtových pravidlech a o změně některých souvisejících zákonů [2] Zákon č. 219/2000 Sb., o majetku České republiky a jejím vystupováním v právních vztazích [3] Zákon č. 243/2000 Sb., o rozpočtovém určení daní některých daní územněsprávním celkům a některým státním fondům [4] Zákon č. 250/2000 Sb., o rozpočtových pravidlech územních rozpočtů Prameny 2. řádu: [5] DUBOVEC, J.: Makroekonomie, EPI, 2005 [6] HLAČINA, T.: Veřejné finance, EPI, 2004 [7] PEKOVÁ, J.: Veřejné finance, Praha VŠE, 2005 Prameny 3. řádu: [8] http://www.csu.cz [9] http://www.ihned.cz [10] http://www.mfcr.cz [11] http://denik.obce.cz [12] http://www.zlinsky-kraj.cz ADRESA: Ing. Juraj Dubovec, PhD. Žilinská Univerzita Žilina Fakulta riadenia a informatiky Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina e-mail: [email protected] Ing. Tibor Hlačina Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice Česká republika e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 197 JUDr. Přemysl Michálek Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice Česká republika e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 198 PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE SR A ICH VPLYV NA ROZVOJ PRIEMYSELNÝCH PARKOV Viera Sysáková Abstrakt: Jedným z úspešných nástrojov regionálneho rozvoja Slovenska je aj prílev domácich a zahraničných investícií do priemyselných parkov. Štúdia Ministerstva životného prostredia SR z roku 2002, ktorá posúdila všetky prípadné lokality z hľadiska vplyvu na životné prostredie, odporučila viac ako 50 lokalít vhodných na umiestnenie parku. Priemyselné parky majú význam najmä pri tvorbe primárnych a sekundárnych pracovných miest. Kľúčové slová: priemyselný park, priame zahraničné investície, štrukturálne fondy, regionálny rozvoj, regióny. Abstract: One of successful tools of regional development of Slovakia is the supply of domestic and foreign investments in industrial parks. A study of Ministry of the environment of Slovakia from 2002, which examined all prospective areas in terms of the impact on the environment, recommended more than 50 areas suitable for location of parks. Industrial parks are meaningful notably for creation of primary and secondary employment opportunities. Key words: industrial park, direct investments, structural funds, regional development, regions 1. PRIEMYSELNÝ PARK AKO NAJLEPŠÍ SPÔSOB ZATRAKTÍVNENIA REGIÓNU PRE INVESTOROV Ekonomický potenciál SR spočíva v ekonomickej sile regiónov. Úspešným nástrojom regionálneho rozvoja je prílev domácich aj zahraničných investícií do priemyselných parkov, kde sa sústreďuje priemysel, firmy a služby v súlade s územným plánom obce a mesta. Tie na seba viažu množstvo subdodávateľov a vytvárajú priestor pre rast zamestnanosti, životnej úrovne a vyrovnávanie pretrvávajúcich regionálnych rozdielov. Priemyselné parky sú nepochybne jedným z najlepších spôsobov, ako zatraktívniť región pre investorov prinášajúcich pracovné miesta. Slovné spojenie „priemyselný park“ sa medzičasom stalo zaručenou značkou úspechu, preto sa často skloňuje rýchlejšie, ako sa vytvoria skutočné podmienky pre jeho vznik. „Parky“ sa vyznačujú jednotnou koncepciou, osobitným usporiadaním, vegetačnými úpravami, voľbou výrobných jednotiek a všestrannou starostlivosťou o stanovište. Hlavné charakteristiky priemyselného parku sú nasledujúce: [5] • pozemky, na ktorých je založený, sú právne vysporiadané a technicky presne definované, • fungovanie parku zabezpečuje spoločnosť, ktorá ponúka pre usídlených podnikateľov v parku súbor služieb (účtovníctvo, marketing, pomoc pri získavaní úverov, investičné, rozvojové, právne poradenstvo atď.), • ponúka pozemky, ktoré sú vy bavené pre výrobu nevyhnutnou infraštruktúrou na odkúpenie, lízing a na prenájom pre podnikateľské subjekty, • vytvára pre malé a stredné podnikanie vhodné podmienky pre ich rozvoj, pre aplikovanie moderných technológií vo výrobe, pre výrobcu špičkových produktov, • podporuje inovácie, • podporuje rozvoj domácich vedeckovýskumných aktivít a pomáha aplikácií ich výsledkov vo výrobe, • podporuje rast exportu, • na území parku prebieha proces vytvárania hodnôt (nemusí to byť výlučne priemyselná výroba). SARIO považuje za priemyselný park projekt regionálneho alebo nadregionálneho charakteru s rozlohou najmenej l0 hektárov, aby bolo možné na jeho pôde umiestniť viac investorov. Územie a vyhovujúca infraštruktúra sú prvotnými, ale iba technickými podmienkami existencie priemyselného parku. Podmienkou realizácie efektívnych ekonomických aktivít ako samotného účelu zriadenia priemyselného parku je vhodné makro a mikro prostredie. Nevyhnutnosťou je plná podpora parku zo strany obce, mesta alebo vyššieho územného celku spolu s jasne definovaným správcom parku. Plusom je, keď park podporuje inováciu a export, „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 199 bonusom , ak je navyše napojený na sieť ekonomických, personálnych, ubytovacích a rekreačných služieb. Samotné vybavenie priemyselného parku predstavuje pre podnikateľov získanú výhodu. Kritériá, ktoré akcentujú príťažlivosť priemyselného parku sú nasledujúce: [1] • kvalifikovaná pracovná sila • podmienky vstupu do priemyselného parku • prítomnosť inžinierskych sietí • vhodnosť prostredia pre podnikanie, šport a kultúru • majetkové vysporiadanie pozemkov • kapacitné a kvalitatívne možnosti ubytovania • potenciálne možnosti čerpania pomoci štátu. Snaha developerov priemyselných parkov však niekedy naráža na prekážky, ktoré priemyselný park vylučujú. 1. 1. ČO NIE JE PRIEMYSELNÝ PARK Projekty miest a obcí niekedy nespĺňajú formálnu charakteristiku priemyselného parku. Ponúkajú územia lokálneho charakteru, ktoré sa priemyselne nerozvíjajú, napr. ornú pôdu a lúky. Často tiež nemajú k ploche priemyselného parku schválený územný plán a právne vysporiadané pozemky. Za hotový priemyselný park SARIO nepovažuje ani haly a priestor skrachovaných výrobných podnikov. 2. ROZDELENIE PRIEMYSELNÝCH PARKOV NA SLOVENSKU l. kategória Sú to priemyselné parky, ktoré sú v súčasnosti ihneď pripravené na vstup investora. Patrí sem 11 parkov, ktoré SARIO oficiálne prezentuje. 1 • Devínska Nová Ves • Chemes Humenné • Chemko Strážske • Gemer • Kechnec • Malý Krtíš • Senica • Sládkovičovo • Dodávateľský park PSA • Dodávateľský park Volkswagen • Vráble 37F 2. kategória Ostatné priemyselné parky sa nazývajú „územia pre priemyselný park“. Sú to zóny, alebo zelené lúky, ktoré sú v rôznom štádiu prípravy napríklad“ • zóna je schválená v územnom pláne obce • je pripravená štúdia • vysporiadané sú pozemky, a pod. V databáze území určených pre priemyselné parky, ktorú vedie SARIO je zaznamenaných vyše 75 takýchto zámerov v rôznom štádiu spracovania. tab. 1 Prehľad priemyselných parkov prvej kategórie s etablovanými investormi Názov parku Zriaďovateľ Senica mestský úrad Kechnec Devínska Nová Ves obecný úrad mestský úrad so súkromným (J&T) 1 v spolupráci developerom Etablovaní investori Delphl Automotive Systems Slovensko, Slovenský hodváb, Slovkord, Arcelor Molex, Gilbos, KUENZ-SK, Plastipak, Getrag Ford SAS Automotive, Eurofit, Faurecia, Gruppo Autolin, SDC, Hella Interné materiály agentúry SARIO, 2004. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 200 Strážske Vráble Sládkovičovo Chemes Humenné Malý Krtíš Levice-Geňa Sereď Nitra súkromný developer (Chemko) zahraničný developer (IGP Vráble) zahraničný developer (K.L.E.) súkromný developer (Chemes) súkromný developer (Megáň) mestský úrad mestský úrad a súkromný developer mestský úrad Chemko,Chemza, Cenon, Fiberstruct UPS, Teleflex, Automotive, PAL, Inaefa, Pal Hun, Hefra, Tesgaz, Plasmet, Juwa, Miba Frictec Bekeart Slovakia, Monzolit-Fibron Medea Nylstar,Rhodia Industrial Yarns, P.J. Bike, TYTEX, Strojárne Chemes, VSK, Prefil, Twista Liaz Veľký Krtíš, Baňa Dolina, Sole Slovakia Levitex, Levické mliekárne, Ido Klein, PM Pakši Marián FM Slovensko, Semmelrock, Pečivárne Sereď, Dong Jin Precision Visteon, Air Liquide, Clamason Zdroj: SARIO Ďalšie členenie priemyselných parkov môže byť na štátne alebo súkromné. Štátne priemyselné parky môžu dostať štátnu podporu. Podmienkou je, aby sa projekt priemyselného parku nachádzal v zaostalej lokalite s vysokou mierou nezamestnanosti. Aby zakladateľom bola obec a ceny regulované. Na druhej strane, súkromný priemyselný park môže založiť a spravovať súkromná spoločnosť, ktorá je oprávnená voľne určovať trhové ceny v parku. Ďalšími sú inkubátory a technologické parky, prevažne v blízkosti vzdelávacích, výskumných a vývojových centier so zameraním na špecifický technologický postup. V praxi sa tieto typy v SR často prelínajú na území jedného priemyselného parku. Najväčšie rezervy majú technologické parky. Slovenské vzdelávacie inštitúcie ešte nemajú skúsenosti, ale prvé náznaky podobe učňovských škôl, prenikajú do priemyselných parkov, už môžeme zaznamenať. 3. ZÁKON O POSKYTOVANÍ PODPORY NA ZRIADENIE PRIEMYSELNÝCH PARKOV Pre každého developera je z hľadiska motivácie dôležitá informácia o výške štátnej podpory, ktorú môže získať, ak sa pustí do projektu priemyselného parku, a preto systém podpory budovania priemyselných parkov patrí medzi popredné nástroje na podporu prílevu zahraničných investícií. Dňom l. novembra 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 542/2004 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. l93/200l s rovnomenným názvom a doplňuje zákon Národnej rady SR č. l80/l995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Najvýznamnejšie zmeny, ktoré táto novela priniesla, možno v stručnosti charakterizovať nasledovne: [4] l. Umožňuje, aby obec mohla zriadiť priemyselný park aj pre jedného podnikateľa. 2. Umožňuje, aby priemyselné parky mohli zriaďovať aj viaceré obce, ktoré uzatvoria na tento účel zmluvu. 3. Znižuje povinný podiel obce na spolufinancovaní nákladov na zriadenie priemyselného parku v rozpätí 5 % až l5 % podľa miery evidovanej nezamestnanosti. 4. Umožňuje podnikateľovi v priemyselnom parku odkúpiť od obce pozemky a technickú infraštruktúru priemyselného parku za trhovú cenu pozemku a trhovú cenu technickej infraštruktúry, ktorá bude určená na základe posudku, ktorý vypracuje znalec. Novela zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov, ktorá tieto zmeny zaviedla, bola rozumným krokom zo strany vlády k jednoduchšiemu prilákaniu zahraničných, ale aj domácich investorov do regiónov s vysokou nezamestnanosťou. Napriek tomu, že ide o posun pri znižovaní rozdielov medzi regiónmi SR /interná konvergencia/, rezervy ostávajú v rozvoji infraštruktúry. Obec totiž v prípade infraštruktúry môže dostať príspevok len do výšky polovice investičných nákladov firiem, ktoré sa v parku zaviazali pôsobiť. Prilákať investora do oblasti so zlým dopravným spojením a nízkou kvalifikáciou pracovných síl, je takmer nemožné. Od l5. apríla 2004 sa neplatia poplatky za vyňatie pozemkov z lesného pôdneho fondu, ak sú určené pre významné investície. Vyplýva to z nariadenia vypracovaného Ministerstvom pôdohospodárstva SR. Príprava, ako aj samotná výstavba priemyselných parkov, sa tým stáva jednoduchšia. Dôvodom je okrem urýchlenia výstavby aj to, že štát v týchto prípadoch neposkytuje obciam a mestám dotáciu na úhradu odvodov za vyňatie pozemkov. Poplatky doteraz záviseli od bonity pôdy v jednotlivých regiónoch a pohybovali sa v priemere okolo l,2 milióna Sk za hektár. Ministerstvo očakávalo, že v dôsledku oslobodenia síce dôjde k poklesu príjmov do štátneho rozpočtu, avšak negatívny vplyv na verejné financie sa vykompenzuje jednak tým, že štát neposkytne obciam dotáciu na úhradu odvodov, ako aj tým, že priemyselný park zabezpečí ekonomický rozvoj regiónu a zníži sa v ňom miera nezamestnanosti. [2] 4. POSKYTOVANIE PODPORY ZO ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV EÚ Budovanie priemyselných parkov je v SR podporované nielen Ministerstvom hospodárstva SR, prostredníctvom zákona č. 542/2004 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. l93/200l „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 201 s rovnomenným názvom, ale aj zo štrukturálnych fondov EÚ a to prostredníctvom sektorového operačného programu „Priemysel a služby“. Štyri slovenské mestá získavajú z prostriedkov štrukturálnych fondov 498,8 ml. Sk na budovanie a rekonštrukciu infraštruktúry. Sú to Myjava, Matejovce, Snina a Trebišov. Jednou z podmienok bolo preukázanie záujmu aspoň dvoch investorov. Každá samospráva mala podmienku uzavrieť s potenciálnymi investormi zmluvu alebo iný právny akt, ktorý by potvrdzoval rozhodnutie vstúpiť do parku. Zároveň bolo potrebné dokladovať vznik pracovných miest v súvislosti s investíciou. [3] Na projekte, ktorý sa musí dotiahnuť až po stavebné povolenie, sa samospráva musí spolupodieľať investíciou vo výške aspoň 5 %. Obec môže pozemky v parku predávať až po l5 rokoch po zriadení parku. Každý projekt mohol získať z euro fondov príspevok do 95 % nákladov na výstavbu. Časť parkov, ako sa ukazuje však môže skončiť u súkromných prevádzkovateľov. Jedným z dôvodov je, že mestá väčšinou skúsenosti s prevádzkou parkov nemajú, okrem toho treba rešpektovať aj pravidlá Európskej komisie, a síce, že zisk obcí, z projektu parku nesmie za 15 rokov prekročiť štvrtinu celkových nákladov, vrátane prevádzkových. Toto pravidlo sa dá síce obísť, a to tým, že sa zriadi správcovská spoločnosť, ktorá obmedzením zisku nepodlieha. Táto skutočnosť vytvára podmienky pre prilákanie podnikateľov, pretože príjmy z prevádzky parku bude inkasovať správca parku a mesto alebo obec len príjmy z prenájmu pozemkov. Vytvorená nerovnováha sa dá odstrániť tým, že by samosprávy mali podiel v správcovskej spoločnosti a podieľali by sa na podnikateľskom riziku. S tým by však museli súhlasiť poslanci. 5. ZÁVER Potenciál pre vznik priemyselných parkov v SR je veľký. Štúdia Ministerstva životného prostredia SR z roku 2002, ktorá posúdila všetky prípadné lokality z hľadiska vplyvu na životné prostredie, odporučila viac ako 50 lokalít vhodných na umiestnenie parku. Prekážok pre rýchlejší rast je niekoľko. SARIO v rámci svojich rozpočtových a personálnych mantinelov robí maximum. Pomohlo by: • jasnejšie legislatívne definovanie pojmu priemyselný park, pravidiel vzniku, technických súvislostí, • jednoznačné stanovenie výšky podpory určenej na zriadenie parku zo zákona, • lepší prístup ku katastru a možnosť zmluvného zaviazania vlastníkov pozemkov, • rýchlejší proces preplácania schválených finančných prostriedkov úspešným žiadateľom. Nemalou mierou sa k problémom pripája aj náročnosť kontroly všetkých výdavkov v štrukturálnych fondoch zo strany EÚ. Prísna trojitá kontrola si vyžaduje, aby boli projekty spracované bez jedinej chyby, pritom aj samotný proces čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ na priemyselné parky je dosť komplikovaný. Agentúra SARIO si za jeden zo svojich základných cieľov kladie maximalizovanie prílevu priamych zahraničných investícií s vysokou pridanou hodnotou a v neposlednom rade aj budovanie priemyselných parkov. Preto úzko spolupracuje s obcami, mestami a vyššími územnými celkami vo forme konzultácií ako aj propagáciou vhodného investičného prostredia. LITERATÚRA: [1] ČIMO, J. Priemyselný park - súčasť stratégie marketingu územia, In: IBC, 2003, č. 4, s. 24. [2] ODKLADAL, M. Výstavba parkov bude jednoduchšia. Hospodárské noviny, 14. 4. 2005. [3] Pol miliardy na priemyselné parky. Trend, č.6/2005. [4] Zákon č. 542/2004 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov. www.sario.sk [5] 120H ADRESA: Doc. Ing. Viera Sysáková, PhD. Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave Železničná ul. č. l4 82l 07 Bratislava tel.: + 42l (2) 905 860 112 e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 202 FIŠKÁLNE A PARAFIŠKÁLNE ZAŤAŽENIE DAŇOVÝCH SUBJEKTOV V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Dušan Baran STU Bratislava Abstrakt: Princíp efektívnosti a spravodlivosti zdaňovania príjmov a majetku vyvoláva diskusie v každom štáte. Slovenská republika prešla v oblasti odvodovej politiky od začiatku transformácie dlhú cestu. V súčasnosti uplatňovaná rovná daň v oblasti dani z príjmu ako i dane z pridanej hodnoty určite priniesla naplnenie týchto princípov a zlepšila celkový výber daní. Dlhodobý deficit verejných financií však súvisí predovšetkým z výdajovou časťou verejných rozpočtov, kde sú najväčšie rezervy tiež v našom štáte. Podobná situácia je aj v oblasti parafiškálnych platieb. Kľúčové slová odvodové zaťaženie, priame dane, nepriame dane, fiškálny deficit, daňová kvóta, sociálna solidarita, rovná daň, ÚVOD Dlhodobý deficit verejných financií predstavuje riziko zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia. Hoci ani fiškálna vyrovnanosť negarantuje nízke nároky štátu na súkromný sektor – výdavkové zaťaženie môže byť výrazné – znižuje pravdepodobnosť ráznych opatrení. Sú to opatrenia, ktoré by boli nevyhnutné v prípade oneskoreného riešenia dôsledkov negatívneho nesúladu medzi príjmami a výdavkami verejnej správy, a ktoré by v budúcnosti mohli výrazne zvýšiť náklady podnikateľských subjektov. Dlhodobá rovnováha vo verejných financiách teda prináša ekonomike stabilitu, a je preto aj z politického hľadiska praktickým princípom, hoci ten aj liberálne vlády často ignorujú a ekonomiku „zohrievajú“ redukciou daní a sprievodným prehlbovaním fiškálnych deficitov. 1. VSTUP DO PROBLEMATIKY DAŇOVÉHO A ODVODOVÉHO ZAŤAŽENIA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Veľmi dôležitou súčasťou odvodovej politiky je výdavkové zaťaženie. Výdavkové zaťaženie odráža „spoločenský konsenzus“ (objednávku) či „fiškálnu voľbu“ voličov preferujúcich, viac či menej explicitne, určitú skladbu verejných statkov a určitú mieru sociálnej solidarity, teda prerozdeľovania. Tým predurčujú rozsah „nevyhnutného“ zdaňovania, ktoré je potom možné len technicky vylepšovať tak, aby štát získal potrebné peniaze s čo najmenšou ujmou pre ekonomiku. Princípu efektivity zdaňovania by sa mala podriaďovať každá diskusia o štruktúre daní i odvodov. Nemala by sa obmedzovať na sadzby alebo vymeriavacie základy, ale na celý vzťah verejného a súkromného sektora, kam patrí aj atomizácia (veľa typov odvodových sadzieb) a administratíva spojená s povinnými transfermi. Tvrdenia, že slovenskú ekonomiku trápia vysoké dane by bolo možné na prvý pohľad odbiť medzinárodným porovnaním, ktoré vo februári 2006 prezentovala Európska únia. Slovensko patrí podľa Eurostatu medzi členov s najnižším daňovým a odvodovým zaťažením v Únii, ktoré prepočítané na hrubý domáci produkt koketuje s okrúhlou hranicou 30 percent. Je tak asi o štvrtinu nižšie ako priemer krajín eurozóny. Európska únia však trpí viacerými neduhmi, ktoré jej ekonomiky znevýhodňujú v celosvetovej súťaži. Nepružné pracovné právo, štedrý sociálny systém a zamestnanecké výhody (predovšetkým vo verejnom sektore), nákladný zdravotný servis a dôchodkové zabezpečenie, čoho jasným dôsledkom je dlhodobo chabý ekonomický rast, vyššia nezamestnanosť či vysoký podiel dlhodobej nezamestnanosti. A väčšie daňové bremeno. Stará Európa nie preto dobrý vzor, s ktorým by sa transformujúce slovenské hospodárstvo malo porovnávať. Bremeno, ktorým sa smutne „hrdí“ napríklad Švédsko, by malo byť bremenom nie inšpiráciou. Dynamickejšie ekonomiky spomedzi krajín OECD sa pýšia porovnateľnou či dokonca nižšou daňovou záťažou, ktorá sa v USA, Mexiku, Írsku, Kórejskej republike alebo Švajčiarsku pohybuje pod 30 percentami. Navyše, daňové bremeno treba hodnotiť v kontexte hospodárenia verejných financií a zohľadniť aj skutočnosť, že nemalé, pre Slovensko špecifické povinné poplatky, nie sú jeho oficiálnou súčasťou. Hovoríme napríklad o povinnom zmluvnom poistení, odvodoch do Recyklačného fondu, koncesionárskych poplatkoch, ale aj nespočetných malých čiastkach, ktoré síce v agregátnom vyjadrení nevyčnievajú, no strpčujú každodenný život živnostníkom, zamestnávateľom alebo slobodným povolaniam. Dohromady táto skrytá záťaž predstavuje približne ďalšie dve percentá HDP. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 203 Hoci si predošlá slovenská vláda vyslúžila pochvalu za obozretnú fiškálnu politiku, stále je pod tlakom 3% deficitu z HDP, ktoré vo vyspelom svete predstavujú hornú hranicu tolerancie, aj keď to niektoré aktuálne príklady zo srdca starej Európy alebo aj zoskupenia V4 relativizujú. Väčšiu pozornosť ako samotný deficit verejných financií si však zaslúži značná medzera medzi daňovými príjmami a výdavkami verejnej správy, ktorá naznačuje skôr riziko možného zvyšovania daňovo-odvodovej záťaže budúcnosti, hoci nateraz sa vo veľkom hľadajú možnosti jej ďalšieho znižovania, najmä v odvodovej oblasti. V nasledujúcej tab. 1 a na obr. 1 je uvedený prehľad daňového a odvodového zaťaženia v Európskej únii za roky 1999 až 2004. Tab.1: Daňové a odvodové zaťaženie v Európskej únii (%HDP, ESA 95) 1999 2000 EÚ 25 42.4 42.2 Eurozóna 43.0 42.8 Švédsko 54.0 54.1 Nemecko 43.2 43.3 Estónsko 34.6 32.6 Slovensko 34.7 33.2 Litva 32.1 30.1 2001 41.4 41.9 52.1 41.4 31.7 32.9 28.7 2002 40.8 41.4 50.5 40.9 32.5 32.5 28.4 2003 40.9 41.5 51.2 41.0 33.0 31.4 28.2 2004 40.7 41.4 51.2 40.0 32.7 30.6 28.7 Prameň: Eurostat -Taxation in the EU 25 since 1995, Február 2005 Obr. 1: Daňové a odvodové zaťaženie v EU Daňové a odvodové zaťaženie v európskej únii (%HD P, ESA 95) 60 50 EÚ25 40 Eurozóna Švédsko 30 Nemecko 20 Estónsko 10 Slovensko 0 Litva 1999 2000 2001 2002 2003 2004 Odhliadnuc od nepriaznivých politických zmien je kľúčový rizikový faktor demografický vývoj. Na to upozorňuje napríklad osobitná štúdia OECD, podľa ktorej do polovice tohto storočia dôjde (aj podľa optimistického variantu prognóz) k zásadnému nárastu verejných výdavkov na zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť. Slovensko sa nachádza v skupine krajín, kde bude tento vzostup hlavne z dôvodu starnutia populácie najdramatickejší. V prípade, že nedôjde k principiálnej zmene vo fungovaní verejného zdravotníctva (napríklad obmedzeniu rozsahu starostlivosti), povedie tento trend k zvyšovaniu nárokov na verejné zdroje, čo by sa odrazilo v podstatnom náraste výdavkového zaťaženia (vyjadreného v % HDP). Aby bolo možné dane a odvody znižovať bez toho, že by to destabilizovalo verejné financie, je nevyhnutné hľadať úspory vo výdavkoch. To znamená znižovať počet aj výšku dávok sociálneho poistenia, náklady na tzv. sociálnu inklúziu či rozsah verejnej zdravotnej starostlivosti. Do tejto kategórie opatrení sa radí aj zásadné posúvanie veku odchodu do dôchodku, ktoré by sa mohlo nadviazať na vývoj priemerného veku dožitia (automaticky posun dôchodkového veku). V roku 2005 sa postupný pokles daňového a odvodového bremena (aj pre jednorazové vplyvy) zastavil. Nasledujúce roky ukážu, či bude treba ďalej pokračovať, čo Ministerstvo financií SR predpokladá, alebo dôjde k obratu trendu. Minulý rok sa verejné rozpočty opreli viac, ako sa čakalo o výber dane z príjmov právnických osôb, čo súvisí najmä so stúpajúcou ziskovosťou podnikov. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 204 Masívne zisky vykazuje energetický sektor, kde má štát ako väčšinový akcionár pár „želiezok v ohni“. Plynárom, rozvodnej sústave, ale aj distribučným spoločnostiam sa darí aj vďaka tomu, že ich výnosy „usmerňuje“ štátny Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Verejné financie sa tak môžu tešiť nielen z daní z ich zisku, ale aj z podielu na rozdelenom hospodárskom výsledku. Dividendy sú totiž nezabudnuteľným nedaňovým príjmom verejného sektora, ktorý financuje medzeru medzi daňovými príjmami a výdavkami a pomáha znižovať tlak na fiškálny deficit. Ďalším, hoci dočasným zdrojom, sú príjmy z privatizácie. Stúpajúci výnos dane z príjmov je však aj nesporným výsledkom daňovej reformy, ktorá tým, že znížila daňové sadzby (a zrušila zdanenie dividend a podielov na zisku), obmedzila stimuláciu k daňovým únikom. Daňovníkom, ktorí sa vyhýbali daňovej povinnosti sa oplatí vyhýbať sa plateniu daní menej. S tým sa totiž spájajú nemalé transakčné náklady. Vyššie oficiálne zaplatené dane preto môžu v skutočnosti znamenať nižšie individuálne finančné bremeno. Zato odvodom, ktoré platia podnikatelia za svojich zamestnancov, sa dá vyhýbať oveľa ťažšie (ale dá sa), preto pri obdobnom znížení odvodových sadzieb nemožno rátať porovnateľným pozitívnym efektom pre verejný rozpočet. Cenou za zmierňovanie priameho zdanenia príjmov je vyššia záťaž nepriamymi daňami, čo sťažuje porovnávanie s inými krajinami, ktoré majú väčšie zastúpenie priamych daní v príjmoch verejnej správy. Preto celkovú daňovú záťaž práce lepšie vystihuje podiel všetkých daní a odvodov na bežných príjmoch domácnosti, ktorý v SR skĺzol pod 40 percent. To znamená, že z každej koruny, ktorú domácnosti zarobia sa prerozdelí necelých 40 halierov. Zjednotenie sadzieb dane z pridanej hodnoty na 19 percentách v rámci daňovej reformy negatívne ovplyvnilo firmy, ktoré podnikali s takzvanou zníženou sadzbou, hoci tá sa od roku 1999 postupne zvyšovala zo šiestich na 14 percent. Vyrovnanie kritizujú najmä podnikatelia v cestovnom ruchu, ktorí sa porovnávajú so zaťažením obdobných služieb v zahraničí (napríklad vo vyšehradských krajinách). Ako trvalú finančnú záťaž vníma časť podnikateľov posilňovanie slovenskej koruny. Podnikatelia v špecifických odvetviach (producenti piva či dopravné spoločnosti) sa zvyknú, hlavne v ostanom poldruha roku, sťažovať na stúpajúce spotrebné dane, ktoré sa podľa nich jednoznačne podpísali pod útlm dopytu, respektíve preorientovanie zákazníkov na substitúty (víno a nealko nápoje, železničná preprava). Spotrebné dane však patria k oporám verejných financií. Ich podiel na celkovom daňovom inkase stúpol od roku 2000 o viac ako tretinu na vyše 18 percent (v roku 2005 na viac ako 20 percent v dôsledku predzásobenia cigaretami). 2. DAŇOVÉ ZAŤAŽENIE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Dane sa v slovenských verejných financiách výrazne koncentrujú v štátnom rozpočte. Až do fiškálnej decentralizácie, teda do konca roku 2004 sa 91 percent daňových príjmov sústreďovalo v centrálnej kase. Ostatné inštitúcie verejného sektora – obce, mestá a vyššie územné celky (VÚC) – boli do značnej miery závislé od transferov zo štátneho rozpočtu (napríklad na výkon samosprávnych funkcií či zabezpečenie dopravy). V tab. 2 je uvedená daňová kvóta I v Slovenskej republike vypočítaná za roky 2000 až 2006. Tab. 2: Daňová kvóta I. Štátny rozpočet Rozpočty obcí a miest Vyššie územné celky Štátny fond cestného hospodárstva Celkové daňové príjmy podiel na HDP (%) Daňové príjmy aktualizované (ESA 95) podiel na HDP (%) 2000 173 826 12 799 1562 2001 165 074 13 992 1277 2002 188 844 16 891 - 2003 200 150 17 798 - 2004 209 459 19 737 - 2005 222 574 36 296 11 783 - 2006 228 246 38 999 12 509 - 188 187 20.1 183 431 180 343 17.9 187 042 205 735 18.7 206 412 217 948 18.1 217 593 229 196 17.3 238 639 272 486 18.9 263 645 279 771 17.9 273 225 19.6 18.5 18.8 18.1 18.0 18.3 17.5 Prameň: štátne záverečné účty, rozpočet verejnej správy na roky 2006 až 2008. Ministerstvo financií SR, Daňové riaditeľstvo SR Od 1. 1. 2005 však vďaka fiškálnej decentralizácií majú väčší priestor na určovanie vlastných majetkových daní, hoci ich zákon dodatočne od roku 2006 obmedzil limitmi, keďže niektoré obce či mestá aplikovali (najmä u podnikateľov) extrémne vysoké sadzby. Významnejšie výnosy im ale zabezpečuje podiel na všeobecných daniach. Do rozpočtov samospráv sa takto v roku 2005 prerozdelilo viac ako 92,5 percenta celkového výnosu dane z príjmov fyzických osôb. VÚC navyše získali bezmála 2,9 miliardy korún na dani z motorových vozidiel, ktorá v roku 2005 nahradila cestnú daň. Podiel centrálnej vlády na celkovom daňovom inkase tak klesol o 10 percentuálnych bodov. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 205 Hoci to, verme, nebol cieľ daňovej reformy, konsolidované daňové príjmy verejnej správy stúpli v roku 2005 oveľa výraznejšie, ako sa čakalo i ako rástol hrubý domáci produkt (a ten stúpal rekordne rýchlo), v dôsledku čoho sa zvýšila daňová kvóta I. z každej vytvorenej koruny v domácej ekonomike sa cez dane prerozdelilo bezmála 19 halierov, teda zhruba toľko čo pred daňovou reformou. Štátny rozpočet zaznamenal najvyšší medziročný nárast príjmov z daní (absolútny aj relatívny) od roku 2002, a to jeho podiel na celkových daňových príjmoch výrazne poklesol (81 percent). Postupne sa pritom na nižšie stupne verejnej moci presúvajú aj kompetencie, čo bol dôvod na významné zvyšovanie vlastných daňových príjmov regiónov a samospráv. Lepší výber daní tak štátu umožnil vykázať nižší fiškálny deficit, čo je pred vstupom do eurozóny dôležité plus. Keby však tento trend pokračoval a schodok verejných financií by sa znižoval za cenu nárastu daňovo–odvodového bremena (či po prípadnej zmene politického smerovania prehlboval popri náraste daňovo–odvodového bremena), pre súkromný sektor by to nebola dobrá správa. V súčasnosti si málokto spomenie, ako vyzeral daňový systém pred reformou. Napríklad, že daň z príjmov fyzických osôb bola progresívna, teda daňová záťaž so stúpajúcim príjmom narastala, čo zamestnancov brzdilo v úsilí vzdávať sa voľného času, aby zarobili dodatočné peniaze. V druhej polovici 90. rokov sa uplatňovala dokonca tzv. milionárska daň v podobe dodatočných percentných bodov k najvyššej daňovej sadzbe. Enormná daňová záťaž príjmov právnických osôb zdvojená zdanením dividend a podielov na zisku viedla k tomu, že sa firmy plateniu daní vyhýbali či daňový základ umelo znižovali (optimalizácia daní). Napriek vysokej sadzbe mal preto výber príslušnej dane klesajúci trend. Od 1. januára 2004 sa však sadzby daní z príjmov i DPH zjednotili na 19 percentách. Navyše, z daňových zákonov boli vypustené výnimky a nekonzistentné prvky (no zostalo nezdaniteľné minimum neskôr doplnené o daňový bonus a možnosť odpočítať od daňového základu úspory na dôchodok). Efektívnosť súčasného daňového systému v SR je ovplyvňovaná nielen daňovou reformou, ale aj efektívnosťou fungovania daňovej správy, postavením a úlohami daňových úradov tak z hľadiska štátu, ako aj ich dopadov na podnikateľský sektor. V tejto súvislosti je poľutovaniahodné, že v Národnej rade SR prišlo k zablokovaniu Ministerstvom financií navrhovanej reformy daňovej správy, snáh o jej zefektívnenie a zoštíhlenie, a to v dôsledku neochoty politických strán vzdať sa dnes pretrvávajúceho politického vplyvu na fungovanie daňových úradov. Dôležitou úlohou pri zlepšovaní daňového systému v ďalšom období preto bude dôsledná realizácia reformy daňovej správy, najmä s dôrazom na racionalizáciu činnosti a siete daňových úradov. 3. ODVODOVÉ ZAŤAŽENIE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Na rozdiel od daňového sa znižovanie odvodového zaťaženia v SR nezastavilo. Od roku 2005 v ňom však chýbajú povinné úspory, ktoré prúdia do kapitalizačného dôchodkového piliera. Navyše, od roku 2006 začína Sociálna poisťovňa čerpať rezervu (odloženú v NBS z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu) určenú na prefinancovanie výpadku príjmov, ktorý súvisí s presmerovaním časti odvodov na starobné poistenie do systému dôchodkového starobného sporenia. Tým sa odhaľuje moment, kedy bude treba problém riešiť – ak sa nič nezmení na výdavkovej strane – zvýšením všeobecných daní alebo odvodov. V nasledujúcej tab. 3 je uvedená daňová kvóta II. Tab. 3: Daňová kvóta II. 1 Sociálna poisťovňa Národný úrad práce Osobitné účty vybraných rezortov Zdravotné poisťovne Odvody štátu za zákon definované osoby Celkové odvodové príjmy Podiel na HDP (%) Odvodové príjmy akrualizované1 Podiel na HDP (%) 2000 75 455 8 661 2 867 2001 78 721 9 393 3 011 2002 83 242 10 416 3 243 2003 89 680 10 586 3 383 2004 105 151 3 551 2005 104 000 3 700 31 756 13 885 34 406 19 252 38 714 24 303 40 759 25 947 43 581 27 270 48 506 29 231 132 624 14.2 135 729 144 783 14.3 152 473 159 918 14.6 170 058 170 355 14.2 174 048 179 553 13.5 172 622 185 436 12.9 179 000 14.5 15.1 15.5 14.5 13.0 12.4 Vrátane odvodov na osobitné účty vybraných rezortov, P – predbežné údaje, akrualizácia odhad TREND Analyses Z aktuálnej analýzy sociálnej poisťovne, ktorá sa snažila nasimulovať, aké poistné by mala predpisovať zároveň vyplýva, že pre úniky v skupine „zamestnancov“ prichádza o nemalé peniaze. Do relevantnej simulácie predpisu pri živnostníkoch sa ani nepustila. V dôsledku týchto faktorov by sa klesajúci trend mal udržať aj v nasledujúcich rokoch, vážny problém nastane po vyčerpaní rezervného vankúša. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 206 Rezort sociálnych vecí kalkuloval s oveľa vyšším prídelom peňazí z výnosov z privatizácií, ktoré sa nepodarilo zrealizovať, a ktoré sa po zmene politickej reprezentácie (čo sa stalo po voľbách v júni 2006) zrejme ani nezrealizujú. Ak však štát na krytie deficitu nevyužije vlastné aktíva, hrozí že pristúpi k tzv. dlhovému financovaniu (požičia si, čím zvýši verejný dlh) alebo k zmenám parametrov, napríklad k zníženiu odvodu do kapitalizačného piliera. V rámci reformy sociálneho poistenia došlo ku kozmetickým korekciám odvodových sadzieb. U zamestnancov o pár desatín percentuálneho bodu celková sadzba stúpla, pre zamestnávateľov sa síce znížila o tri a pol bodu, no zároveň ich štát poveril vyplácaním nemocenských dávok (aktuálne prvých 10 dní). Napriek evidentnému poklesu vykazovanej práceneschopnosti však nemalú časť úspory na odvodoch minú zamestnávatelia na priamych výplatách nemocenských dávok zamestnancom. Tie, hoci ide o povinné platby, nefigurujú v odvodovom zaťažení. V tab. 4 je uvedený prehľad odvodov vo verejných poisteniach k 1.1.2006. Tab. 4: Odvody vo verejných poisteniach (stav k 1.1.2006) Odvodové sadzby Vymeriavací základ Typ poistenia Zamestnanec Zamestnávateľ (Sk/mesiac) Zdravotné 4.0 % 10.0 % 6 900 - 47 475 Starobné 4.0 % 14.0 % 6 900 - 47 475 Nemocenské 1.4 % 1.4 % 6 900 - 23 738 Invalidné 3.0 % 3.0 % 6 900 - 47 475 Nezamestnanosti 1.0 % 1.0 % 6 900 - 47 475 Úrazové 0.8 % > 6900 Garančné 0.25 % 6 900 - 23 738 Fond solidarity 4.75 % 6 900 - 47 475 SPOLU 1 13.4 % 35.2 % - Mesačné odvody (Sk) Zamestnanec zamestnávateľ 276 - 1 899 690 – 4 748 276 - 1 899 966 – 6 647 97 - 333 97 – 333 207 - 1 425 207 - 1 425 69 - 475 69 – 475 0 od 56 0 18 - 60 0 328 – 2 256 925 – 6 031 2 431 -16 000 Tabuľky, ktoré prinášajú prehľad o tom, ako sa vyratúvajú odvody ekonomicky aktívnej populácie, ukazujú, aký pestrý a zároveň zbytočne zložitý je algoritmus výpočtu odvodovej povinnosti. Štát navyše tu a tam niečo zmení v rozsiahlych zákonoch o verejných poisteniach, na ktoré nestačí „samoštúdium“, ale vyžaduje si to aj priebežné školenia. Keďže na tie najmä menší podnikatelia nemajú kapacity, môže sa to odraziť na nepríjemnej kontrole (pokute), ktorú napríklad Sociálna poisťovňa dokáže zrealizovať aj tesne pred vypršaním desaťročnej premlčacej lehoty. Rôzne príjmy fyzických osôb sú odvodmi zaťažené rôznym spôsobom. Kým u zamestnancov sa vo vymeriavacom základe zohľadňujú všetky príjmy v definovanom pásme, u živnostníkov iba polovica (navyše po odrátaní daňovo uznaných nákladov, ktoré si môžu určiť aj paušálnym percentom). Príjmy z dividend, z podielu spoločníkov s. r. o. na zisku, prípadne iné kapitálové výnosy zaťaženiu odvodmi nepodliehajú. Zvýhodnenie tejto kategórie vadí kritikom, ktorí to považujú za porušenie princípu rovnosti pri zdaňovaní (ten sa však dôsledne neuplatňuje ani v zdaňovaní príjmov, napriek koncepcii rovnej dane), a ktorí hľadajú spôsob, ako naplniť verejnú pokladňu či nájsť priestor aspoň na symbolické zníženie sadzieb pre všetkých. Poukazujú pritom na to, že časť zamestnancov sa vyhýba plateniu odvodov tým, že si zakladajú obchodné spoločnosti a vyplácajú mzdy vo forme podielu na zisku. Aká významná je táto skupina by mali ukázať daňové priznania fyzických osôb za rok 2005 (podávajú sa do konca marca 2006). V nich by mali priznať vlani vyplatené podiely na zisku, ktoré ich firmy vykázali za rok 2004 – prvé obdobie zdaňované podľa nových daňových zákonov. Národné účty však naznačujú, že nateraz ide o zanedbateľnú príjmovú kategóriu domácnosti. Oveľa zaujímavejšou skupinou sú živnostníci. Ich hrubé zmiešané príjmy sa na bežných príjmoch domácností podieľajú takmer 30 percentami a sú najdynamickejšie rastúcou kategóriou. Ak by sa prijala úprava, podľa ktorej by sa všetky odvody týkali aj dividend či podielov na zisku (bez úprav na strane verejných výdavkov), mala by sa zohľadniť odlišná postupnosť pri ich zdaňovaní. Na rozdiel od zamestnancov, pre ktorých sú zaplatené odvody odpočítateľnou položkou od zdaniteľných príjmov, sa totiž podiely na hospodárskom výsledku zdaňujú ešte ako príjem právnickej osoby, pričom sa nezohľadňuje ani nezdaniteľné minimum, ani ďalšie možnosti zníženia daňového základu (napríklad daňový bonus na dieťa, príspevky na daňovo zvýhodnené dlhodobé sporenie či 19,2-násobok životného minima na manželku, ktorá nemá vlastný príjem). Vyrovnať daňovo-odvodové zaťaženie príjmov z podielov na zisku so zaťažením príjmov zo zamestnania je prakticky nemožné bez rozsiahleho zásahu nielen do odvodovej, ale aj do daňovej legislatívy. Efektívnejším riešením by mohlo byť určenie vymeriavacieho základu pre odvody z príjmov zo zisku (podiel na zisku spoločníka s.r.o. alebo dividenda akcionára) v polovičnej výške, podobne ako u samostatne zárobkovo činných osôb. Vymeriavací základ by mal byť ohraničený tak, ako pri živnostníkoch či zamestnancoch, aby sa priame zaťaženie tejto kategórie nedostalo do opačného extrému. Zároveň by takýto zásah bolo treba zohľadniť vo výpočte dávok sociálneho (najmä dôchodkového) poistenia. Na pamäti treba mať i možný nárast daňových únikov v dôsledku výrazného zvýšenia zaťaženia (kapitálovo) „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 207 mobilnejších daňovníkov (napríklad zvyšovaním nákladov právnických osôb a priznávaním nižšieho zisku s.r.o. či a.s.). Na vysoké odvodové zaťaženie zamestnancov a štedrú mieru solidarity upozorňujú viacerí kritici. Na trhu reálnych návrhov sa však objavili zatiaľ dve rozpracované koncepcie. Jednu už dávnejšie predstavil Richard Sulík a ďalšia pochádza z Konzervatívneho inštitútu. Medzi praktickými návrhmi figuruje zrušenie odvodov a dávok nemocenského, úrazového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, zrušenie odvodu do garančného fondu a nahradenie príslušných plnení záväzkami zamestnávateľov, zníženie sadzieb vo verejnom zdravotnom aj invalidnom poistení, skresávanie nárokov v prvom dôchodkovom pilieri a zdobrovoľnenie toho druhého. Ďalšie korekcie sa týkajú sociálnych dávok (zrušenie prídavkov na deti alebo jednorazových sociálnych podpôr), subvencií podnikateľom (napríklad agrokomplexu) či podpory stavebného sporenia. Na nasledovnom obr. 2 je uvedený grafický prehľad nákladov na sociálnu solidaritu. Obr. 2: Štruktúra nákladov na sociálnu solidaritu Štruktúra nákladov na sociálnu solidaritu (2005, spolu 217 mld. SK) ostatné výdavky v rámci sociálnej inklúzie; 3,00% starobné a invalidné dôchodky; 49,70% podpora rodiny; 7,20% ostatné dávky sociálneho poistenia; 4,40% pomoc v hmotnej núdzi; 3,50% verejný zdravotný štandard; 32,30% Úroveň daňového a odvodového zaťaženia pre sféru fyzických osôb (podnikateľských), právnických osôb ako i obyvateľstva sa javí v porovnaní s ostatnými štátmi eurozóny ako priaznivý. V porovnaní so štátmi V4 respektíve pobaltskými republikami je súčasný stav priemerný. ZÁVER Vyrovnané daňové a odvodové zaťaženie príjmov a podielov na zisku je v podstate neuskutočniteľné. V daňovo odvodovej praxi sa však musíme k tomu aspoň priblížiť. Vysoké odvodové zaťaženie zamestnancov smeruje k snahe únikom splnenia týchto povinností presunom činností do právnických osôb najmä spoločností s ručením obmedzeným. Po voľbách v júni 2006 sa musela a musí nová exekutíva vysporiadať s vyššie uvedenými nezrovnalosťami, resp. narušeniu princípu spravodlivosti pri zdaňovaní a odvodovom zaťažení u fyzických a právnických osôb resp. zamestnancov. Prvé zmeny, ktoré nová vládna garnitúra uskutočnila bolo zavedenie 10% DPH na lieky ako i zvýšené zdanenie časti námezných pracovníkov s vyššími mesačnými príjmami. Očakávajú sa i zmeny v oblasti druhého piliera dochodkovej reformi ako i ďalšie zmeny. LITERATÚRA: [1] BARAN, D. Kapitálový trh a podnikové financie. Bratislava : Vydavateľstvo STU, 2003. [2] BARAN, D. a kol. Podnikové financie. Bratislava : Vydavateľstvo STU, 2005. [3] BARAN, D. Experience with a tax reform in the Slovak republic after two years from its iplementation, IV. International Scientific Conference. Brno : 26-27 May 2006. [4] CLARK, E.; LEVAUSSERCUR, M.; ROUSSEAU, P. International Finance. London Chapman and Hall, 1993. [5] JAROŠ, M. Výber daní nie je dosť účinný. Pravda 29. 3. 2003. [6] LENÁRTOVÁ, G. Daňové systémy. Bratislava : Vydavateľstvo EKONÓM, 1999. [7] MUSGRAVE, R. A.; MUSGRAVEOVÁ, P.B. Verejné financie v teórii a praxi. Praha : Management Press 1994. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 208 [8] [9] SOLÍK, J.a kol. Komplexný audit prekážok podnikania na Slovensku. vydané PAS a RUZ 2006. www.danovareforma.sk, www.finance.sk, www.etrend.sk ADRESA: Doc.Ing. Dušan Baran, Ph.D. STU Bratislava FCHPT Radlinského 9 812 37 Bratislava Tel.: 00421/903708785 e-mail.: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 209 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 210 ПЕРЕХОДЫ К НОВОЙ СТРАТЕГИИ РАЗВИТИЯ ОБЩЕСТВА НА ОСНОВЕ ЗНАНИЙ И ВЫСОКОЭФФЕКТИВНЫХ ТЕХНОЛОГИЙ Варвара Горячева Plehanov Russian Academy of Economics Абстракт: Условия существования человечества в XXI веке требуют перехода к новой стратегии развития общества на основе знаний и высокоэффективных технологий. Поэтому формирование перспективной системы образования, соответствующей этой цели, является одной из важнейших проблем развития мирового сообщества. Говоря о системе образования, отметим следующие моменты: • профессиональное образование во всем мире не успевает следовать за быстро изменяющимися технологиями, то есть системы образования консервативны; • существует острый недостаток финансовых средств, вследствие чего системы образования не могут в полной мере отвечать новым требованиям; • инертность, присущая системам образования, приводит к тому, что они слишком медленно меняют свой внутренний уклад в ответ на поступающие извне вызовы и запросы; Для эффективной политики внедрения ВУЗа в точку развития региона следует провести интеграцию с отраслевыми научными организациями и скоординировать деятельность с работой предприятий реального сектора экономики для подготовки специалистов требуемой квалификации, тк основной угрозой стратегии является именно ослабевание связей. В связи с установлением системы рыночных отношений существенно возрастают требования к качеству профессиональной подготовки специалистов и, следовательно, к системе предоставления услуг в сфере обучения. Эффективное функционирование данной системы в условиях рыночных отношений зависит от ряда следующих условий: • качественное удовлетворение потребностей физических и юридических лиц в необходимых им знаниях, умениях и навыках; • широкое разнообразие типов учебных заведений и характера взаимодействия между ними для достижения определенного уровня конкурентоспособности на рынке услуг; • наличие научно обоснованной концепции развития как системы предоставления услуг в сфере обучения в целом, так и отдельных учебных заведений и их объединений; • рациональное использование интеллектуальных, материальных, информационных и финансовых ресурсов при одновременном достижении максимума эффективности деятельности учебных заведений на рынке услуг в сфере обучения и др. После вступления Чехии в Евросоюз условия торговли между Россией и Чехией существенно меняются. Это касается, прежде всего, диверсификации источников энергоносителей и сырья, распространения ограничительных мер ЕС, ужесточения требований при сертификации продукции и т.п. Важным инструментом в реализации стратегических интересов России в Чехии является Межправительственная комиссия по торгово-экономическому и научно- техническому сотрудничеству между Российской Федерацией и Чешской Республикой и ее рабочие группы по отдельным направлениям сотрудничества. Развитие совместного инновационного сотрудничества с целью создания новых высокотехнологических продуктов, конкурентоспособных на мировом рынке. Министерство науки и технической политики Российской Федерации и Министерство образования, молодежи и спорта Чешской Республики (в дальнейшем именуемые Сторонами), желая развивать и укреплять сотрудничество между двумя странами в области науки и техники, внося тем самым вклад в экономическое и социальное развитие обеих стран. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 211 Научно-техническое сотрудничество в рамках настоящего Соглашения включает в себя: • взаимные консультации по вопросам формирования и реализации научно-технической политики в обеих странах и согласование на этой основе совместной двусторонней стратегии научно-технического сотрудничества; • совместные исследования во взаимно согласованных областях науки и техники; • обмен учеными и специалистами; • обмен научно-технической информацией; • передачу во временное пользование или обмен оборудованием, инструментарием и материалами, необходимыми для осуществления сотрудничества; • организация конференций, симпозиумов, семинаров и выставок в области науки и техники; • другие формы научно-технического сотрудничества, которые будут определяться Сторонами. Стороны будут способствовать, где это требуется, развитию сотрудничества, включая прямые контакты, между научно-исследовательскими центрами, институтами, научными обществами, высшими учебными заведениями и другими организациями. В рамках Смешанной комиссии Стороны будут проводить консультации по вопросам национальной научнотехнической политики и экономическому регулированию в этой сфере, а также согласовывать на этой основе основные направления двустороннего научно-технического сотрудничества, в формировании и укреплении сотрудничества в сфере интеллектуального, культурного, социального и научно-технологического развития. Важность образования и образовательного сотрудничества в развитии и укреплении устойчивых, мирных и демократических обществ является универсальной и подтверждается как первостепенная Она обосновала создание Зоны европейского высшего образования как ключевого пути развития мобильности граждан с возможностью их трудоустройства для общего развития континента самую высокую значимость, поскольку независимость и автономия университетов дают уверенность в том, что системы высшего образования и научных исследований будут непрерывно адаптироваться к изменяющимся нуждам, запросам общества и к необходимости развития научных знаний. Совместные дипломы – как средства достижения цели: развитие системы обеспечения качества, признанию, усилению прозрачности и согласованности систем высшего образования во всей Европе, а также развитию академической мобильности студентов и преподавателей. Качество. Создание программ совместных дипломов непременно предполагает изучение и признание качества предлагаемого партнерами образования. Обычные меры обеспечения качества приведут к созданию международных стандартов программ и к дальнейшему развитию совместных систем качества. Признание. Создание совместных дипломов неизбежно приведет к более широкому признанию, решая, таким образом, проблемы признания сроков обучения и кредитов другими учреждениями. Прозрачность систем. Программы совместных дипломов содействуют развитию сравнительного подхода к разным сферам обучения для того, чтобы Европейские системы высшего образования стали более прозрачными для всех, включая работодателей. Меры по развитию совместных дипломов буду стимулировать использование прозрачных механизмов, таких как ECTS и Приложения к диплому, которые особенно необходимы в этих программах. Мобильность. Программы совместных дипломов, в которых мобильность является важнейшей составляющей, естественным образом ускорят развитие мобильности студентов, преподавателей и исследователей и сократят формальные барьеры на пути к мобильности. Совместимость. Развитие совместных дипломов позитивно повлияет на попытки сделать системы высшего образования совместимыми и интегрировать их учебные планы. Сотрудничество по введению совместных степеней требует определенной модели, что неизбежно означает двухступенчатую структуру. Благоприятные условия. Совместные дипломы расширят рынок труда в Европе и создадут более благоприятные условия для выпускников на международной арене. В настоящее время все еще не существует определения совместных дипломов в Европе. Для того, чтобы разграничить понятие совместных дипломов и просто студенческий обмен используется следующее рабочее определение совместного диплома: „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 212 Совместные дипломы обычно присуждаются после курса обучения, который соответствует всем или, по меньшей мере, некоторым из следующих принципов: • Программы создаются и одобряются совместно несколькими учреждениями; • Студенты из каждого участвующего учреждения проходят часть обучения в других учреждениях; • Срок обучения студентов в участвующих учреждениях сравним по длительности; • Срок обучения и сданные экзамены в учреждениях-партнерах признаются полностью и автоматически; • Преподаватели каждого учреждения также преподают и в других учреждениях, совместно разрабатывают учебные планы и создают совместные комиссии по зачислению и экзаменам; • После завершения полной программы, студенты либо получают государственные степени каждого из участвующих учреждений, либо степень (в реальности это обычно неофициальный «сертификат» или «диплом»), присуждаемую совместно. Во многих случаях сотрудничество в создании программ совместных дипломов зависит от инициативы отдельных учреждений, и центральные власти часто не могут предоставить статистические данные о масштабе этого явления или привести конкретные примеры. Небольшое число совместных бакалаврских дипломов существует в Чешской республике Совместные дипломы магистерского и докторского уровня Докторантура Практика присуждения совместных дипломов подтверждается в ответах фламандской и французской области Бельгии, Чешской Республики Язык обучения Что касается языка обучения в программах двойных дипломов, несколько стран подчеркнули то, что использование определенного языка не регламентировано, поэтому выбор предпочитаемого языка/ов остается за учреждениями. Приоритетные вопросы Итак, приоритетные вопросы развития сотрудничества по созданию совместных дипломов включают: • Вопросы признания, особенно признания совместных дипломов несколькими учреждениямипартнерами. Вопрос государственного и международного признания таких дипломов остается нерешенным, даже не смотря на то, что «настоящий» совместный диплом привлекателен в международном пространстве и для самих выпускников, и для образовательных учреждений. • Вопросы обеспечения качества, как с государственной, так и с международной точки зрения. С государственной точки зрения страны полагают, что национальные механизмы обеспечения качества должны распространяться на программы, проводимые вузами с партнерскими учреждениями из других стран. С международной точки зрения, существует два направления развития: во-первых, создание совместной системы обеспечения качества в общеевропейском контексте, и, во-вторых, признание результатов национальных систем обеспечения качества в Европе как основы для признания качества совместных дипломов. • Государственная правовая структура: в законодательство по возможности должны вносится поправки, чтобы гарантировать, что порядок присуждения степеней и государственного обеспечения качества не являются непреодолимыми барьерами в развитии программ совместных дипломов. Необходимо также обратить внимание на определение правового статуса таких дипломов, особенно с точки зрения последствий для профессиональной деятельности. Необходимо вносить поправки в государственные законы с целью устранения препятствий для развития академической мобильности. • Необходимо изучить возможность создания системы поддержки студентов, а также возможность международных соглашений о финансировании. • Требуется общее определение (или типология) совместных дипломов и более четкое понимание добавленной стоимости совместных дипломов для студентов, учреждений и работодателей. Итак, приоритетные вопросы развития сотрудничества по созданию совместных дипломов включают: • Вопросы признания, особенно признания совместных дипломов несколькими учреждениямипартнерами. Вопрос государственного и международного признания таких дипломов остается нерешенным, даже не смотря на то, что «настоящий» совместный диплом привлекателен в международном пространстве и для самих выпускников, и для образовательных учреждений. • Вопросы обеспечения качества, как с государственной, так и с международной точки зрения. С государственной точки зрения страны полагают, что национальные механизмы обеспечения качества должны распространяться на программы, проводимые вузами с партнерскими учреждениями из других „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 213 • • • стран. С международной точки зрения, существует два направления развития: во-первых, создание совместной системы обеспечения качества в общеевропейском контексте, и, во-вторых, признание результатов национальных систем обеспечения качества в Европе как основы для признания качества совместных дипломов. Государственная правовая структура: в законодательство по возможности должны вносится поправки, чтобы гарантировать, что порядок присуждения степеней и государственного обеспечения качества не являются непреодолимыми барьерами в развитии программ совместных дипломов. Необходимо также обратить внимание на определение правового статуса таких дипломов, особенно с точки зрения последствий для профессиональной деятельности. Необходимо вносить поправки в государственные законы с целью устранения препятствий для развития академической мобильности. Необходимо изучить возможность создания системы поддержки студентов, а также возможность международных соглашений о финансировании. Требуется общее определение (или типология) совместных дипломов и более четкое понимание добавленной стоимости совместных дипломов для студентов, учреждений и работодателей. Наблюдения и заключения 1. Как было подчеркнуто в Пражском коммюнике, совместные дипломы – один из главных вопросов повестки дня: они рассматриваются как важное средство создания Европейского пространства высшего образования. 2. Сотрудничество в сфере совместных дипломов будет содействовать повышению качества образования, предлагаемого учреждениями в сотрудничестве; развитию признания степеней и квалификаций в общем европейском пространстве высшего образования; прозрачности и совместимости систем высшего образования, академической мобильности; созданию благоприятных условия для выпускников на международной арене и привлекательности общего пространства высшего образования. 3. Общая эффективность программы выше, чем сумма ее составляющих. Каждое учреждение предоставляет определенные курсы и модули - составляющие совместную программу, в которых оно наиболее компетентно и технически продвинуто, в результате чего те же ресурсы дают более высокий результат. 4. В большинстве стран, участвующих в программе Socrates, уже ведется сотрудничество по созданию программ совместных дипломов в той или иной форме. Однако все еще требуется более точное общее определение «совместного диплома». 5. Совместные дипломы в Европе существуют в большинстве сфер обучения, но наиболее распространены в экономике/бизнесе, инженерии, праве и менеджменте, Европейских исследованиях, политологии и ряде других областей. 6. Самые последние мероприятия по созданию программы совместных дипломов осуществляются в структуре обучения бакалавриат / магистратура, таким образом, содействуют внедрению двухступенчатой структуры. 7. Совместные дипломы более распространены на уровне докторантуры и магистратуры, чем на уровне первой степени или вне университетского сектора. 8. ECTS или совместимая система кредитов используется при проведении и присвоении большинства совместных дипломов на уровне бакалавриата и магистратуры. 9. В качестве языка обучения обычно выбирается язык стран-участниц и/или английский. 10. Небольшое количество стран издают особые законы о совместных дипломах. Хотя это обычно не мешает созданию совместных программ, отсутствие законов может создать проблемы в присуждении степеней. 11. Присуждение одной степени от лица нескольких учреждений все еще нельзя назвать простым с юридической точки зрения. Поэтому совместные дипломы обычно выдаются как двойные - два диплома (включающие две отдельных государственных квалификации) или как одна государственная квалификация, иногда со ссылкой на то, что она является результатом совместной программы. 12. Сотрудничающие учреждения часто признают курсы совместных программ, пройденные за рубежом. Признание совместных дипломов партнерами обычно обеспечивается посредством соглашений о сотрудничестве. 13. Совместные дипломы присвоенные как национальные квалификации не вызывают проблем государственного и международного признания. 14. Если совместная степень присуждается от лица всех учреждений-партнеров, она выходит за рамки как государственной, так и международной правовой структуры признания. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 214 ADRESA: Варвара Горячева Plehanov Russian Academy of Economics Stremiannii st., 36, 113054, Moscow, Tel./Fax. +7(495) 236-40-94, +7(495) 237-95-52 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 215 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 216 MODELOVANIE VÝVOZU ČESKEJ REPUBLIKY POMOCOU EXPONENIÁLNEHO VYROVNÁVANIA Zuzana Mečiarová Žilinská univerzita v Žiline Abstrakt: Článok pojednáva o možnosti modelovania časového radu pomocou dvojitého exponenciálneho vyrovnávania aplikovaného na sezónne očistený časový rad mesačných hodnôt vývozu Českej republiky za obdobie január 1996 – október 2006. Kľúčové slová: modelovanie, prognózovanie, dvojité exponenciálne vyrovnávanie, Brownov lineárny model 1. ÚVOD Technika exponenciálneho vyrovnávania patrí k najpoužívanejším metódam, ktoré slúžia na modelovanie a následnú extrapoláciu hodnôt časových radov. Metóda je odvodená od metódy kĺzavých priemerov a nahrádza pôvodný časový rad váženými priemermi s exponenciálne klesajúcimi váhami, t. j. vekovo mladším pozorovaniam časového radu sa prikladá väčší význam (váha) ako vekovo starším pozorovaniam. Autorstvo metódy sa pripisuje Robertovi G. Brownovi. 2. DVOJITÉ EXPONENCIÁLNE VYROVNÁVANIE Táto metóda sa v literatúre označuje aj ako Brownov lineárny model exponenciálneho vyrovnávania a použijeme ju na modelovanie časového radu v prípade, ak je v rade prítomný lineárny trend alebo inými slovami povedané, ak hodnoty radu kolíšu okolo lineárneho trendu. Túto techniku nie je možné použiť na časové rady zaťažené sezónnosťou. Predpokladajme, že máme časový rad, ktorého stredná hodnota sa mení v závislosti od času lineárnou funkciou v súlade s modelom Yt = B0t + B1t . t + εt, (1) kde B0t je parameter úrovne lineárneho trendu, B1t je parameter smernice lineárneho trendu a εt je náhodná zložka modelu typu biely šum, pre ktorú platí, že má normálne rozdelenie s nulovou strednou hodnotou a konštantným rozptylom pre všetky pozorovania, pričom náhodné poruchy sú navzájom nezávislé. Odhad premenlivých parametrov modelu, ktoré označíme ako b0t a b1t, vypočítame pomocou váženej metódy najmenších štvorcov [1]. Pomocou tejto metódy získame nasledujúce vzťahy pre výpočet koeficientov modelu b0t = 2.St – St[2] (2) b1t = α/β. (St – St [2]), (3) kde St je exponenciálny priemer prvého stupňa a St [2] je exponenciálny priemer druhého stupňa, pre ktoré platí St = b0t – b1t . β/α (4) St [2] = b0t – 2 . ((1- α) / α) . b1t, (5) pričom pre veľké hodnoty N (N je počet hodnôt časového radu) sa exponenciálny priemer St[2] vypočíta podľa vzorca St[2] = α St + β St-1[2]. (6) α je vyrovnávajúca konštanta, ktorá nadobúda hodnoty z intervalu <0,1> a predstavuje mieru vyrovnania časového radu. Ak je hodnota α blízka nule, tým je vyrovnanie časového radu hladšie, ale väčšia váha je priradená vekovo starším pozorovaniam a novšie trendy nám môžu uniknúť. V opačnom prípade ak je α blízke 1, tak sú zachytené trendy, ale vyrovnanie podlieha viac náhodným vplyvom. V prípade ak zvolíme α = 1, získame pôvodný časový rad hodnôt. Preto „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 217 voľba vyrovnávajúcej konštanty je v prípade tejto metódy najväčším problémom. Alpha môžeme zvoliť podľa minimalizačného kritéria priemernej štvorcovej chyby, ktoré sa vykonáva iteratívne. Na začiatku zvolíme malú hodnotu α, vyrovnáme časový rad a vypočítame priemernú štvorcovú chybu. Následne malými prírastkami zvyšujeme hodnotu α a výpočet opakujeme pre novú α. Vyhovujúce α vyberieme také, pri ktorom je garantovaná minimálna priemerná štvorcová chyba. Skôr, než začneme aproximáciu časového radu pomocou dvojitého exponenciálneho vyrovnávania, musíme vypočítať počiatočné odhady parametrov modelu v čase t = 0, t. j. b00 a b10. Tieto odhady získame jednoduchou metódou najmenších štvorcov, ak aplikujeme vyrovnávanie pomocou lineárneho trendu na všetky hodnoty časového radu. Takto získané zažiatočné odhady premenlivých parametrov použijeme na výpočet počiatočnej prognózy a taktiež pre výpočet počiatočných exponenciálnych priemerov S0 a S0 [2], ktorých výpočtové vzťahy sú dané vzorcami (7) a (8) S0 = b00 – b10 . β/α (7) S0 [2] = b00 – 2 . ((1- α)/ α) . b10 (8) Vzťahy (7), (8) nám poslúžia pre výpočet exponenciálnych priemerov St a St[2] v čase t = 1, pomocou ktorých vypočítame premenlivé parametre modelu v čase t = 1, t.j. b0t, b1t. Následne pomocou b0t a b1t vypočítame bodovú extrapolačnú prognózu v čase t = 1 o τ = 1 obdobie dopredu. Postup výpočtu opakujeme pre obdobie t = 2, 3, …N, t. j. pokiaľ nevyrovnáme všetky hodnoty časového radu a nevypočítame ex - ante prognózy pre požadované obdobie. Extrapolačné prognózy v čase t pre horizont τ vypočítame podľa vzťahu yt + τ = yt(τ) = b0t + b1t .τ (9) 3. APLIKAČNÁ ČASŤ Použitie dvojitého exponenciálneho vyrovnávania budeme ilustrovať na modelovaní a výpočte prognóz časového radu tvoreného mesačnými, sezónne očistenými dátami vývozu Českej republiky vyjadrených v bežných cenách. Graf hodnôt časového radu je zobrazený na obrázku 3.1. Obr. 3.1. Priebeh hodnôt časového radu vývozu ČR V časovom rade, ako môžeme vidieť z grafu, je prítomný lineárny trend a nie je prítomná sezónna zložka, preto na modelovanie hodnôt radu bola použitá technika Brownovho dvojitého exponenciálneho vyrovnávania. Za pomoci programu Statgraphics Plus 5.1. bola zvolená ako optimálna kombinácia vyrovnávajúcich konštánt na základe kritéria minimalizácie RMSE (Root Mean Square Error) nasledujúca kombinácia hodnôt α a β: α=0,3576 a β=0,6424. Pri tejto kombinácii konštánt exponenciálne vyrovnávanie najlepšie aproximovalo pôvodný časový rad a hodnota RMSE bola najnižšia. RMSE vyjadruje presnosť modelu ako celku a v našom prípade hodnota tohto kritéria bola pre optimálnu kombináciu konštánt rovná číslu 4151,86. Priebeh RMSE v závislosti od zvolenej hodnoty alpha je zobrazený na obrázku 3.2. Ako je možné z grafu vidieť práve v bode α=0,3576 je hodnota minimalizačného kritéria najnižšia. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 218 7000,00 6000,00 RMSE 5000,00 4000,00 3000,00 2000,00 1000,00 0,00 0,1 0,2 0,3 0,3576 0,4 0,5 0,6 0,7 0,8 0,9 alpha Obr. 3.2. Priebeh RMSE v závislosti od α Priebeh skutočných hodnôt vývozu Českej republiky je zobrazený na obrázku 3.3. plnou čiarou a hodnoty vypočítané modelom sú zobrazené prerušovanou čiarou. Ako je z grafu možné vidieť táto metóda pomerne dobre popísala pôvodné hodnoty časového radu, čo potvrdzuje aj nízka hodnota minimalizačného kritéria RMSE a taktiež koeficient determinácie R2, ktorý je rovný číslu 0,988454. R2 je mierou vystihnutia celkovej variability vysvetľovanej veličiny pomocou jej variability vysvetlenej modelom. R2 rovný číslu 0,988454 znamená, že 98,84 % hodnôt pôvodného časového radu bolo popísaných nami zvoleným modelom. Hodnota koeficientu determinácie sa pohybuje v rozmedzí <0,1>. 200000 180000 vývoz v mil. Kč 160000 140000 120000 100000 80000 60000 40000 20000 0 1 8 15 22 29 36 43 50 57 64 71 78 85 92 99 106 113 120 127 čas Obr. 3.3. Porovnanie skutočných a prognózovaných hodnôt vývozu ČR V ďalšom kroku sme pristúpili k výpočtu extrapolačných prognóz časového radu vývozu Českej republiky pre obdobie november 2006 – október 2007. Vypočítané prognózy sú znázornené na obrázku 3.4. aj s príslušným 95%-ným konfidenčným intervalom prognóz. Z obrázku je možné vidieť, že vývoz Českej republiky v nasledujúcom období november 2006 až október 2007 rastie miernym lineárnym trendom. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 219 prognóza vývozu v mil. Kč 300000 250000 200000 150000 100000 50000 0 131 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 čas Obr. 3.4. Extrapolačné prognózy vývozu ČR 4. ZÁVER V článku sme sa zaoberali modelovaním sezónne očisteného časového radu vývozu Českej republiky za obdobie január 1996 až október 2006 pomocou najpoužívanejšej techniky – Brownove exponenciálne vyrovnávanie. Ako najvhodnejšia vyrovnávajúca konštanta bola zvolená α=0,3576, pri ktorej hodnota minimalizačného kritéria bola najnižšia. Presnosť modelu ako celku nám udáva kritérium RMSE, ktoré pre nami zvolený model je rovné číslu 4151,86, čo je pomerne nízka hodnota, vzhľadom na to, aké hodnoty nadobúda pôvodný časový rad. Koeficient determinácie nám vyjadruje, že až 98,84 % hodnôt pôvodného časového radu dokázal popísať Brownov lineárny model s vyrovnávajúcou konštantou α=0,3576, čím môžeme konštatovať, že spomínaná technika modelovania je vhodnou metódou pre modelovanie a následnú extrapolačnú prognózu časového radu vývozu Českej republiky. Táto práca vznikla za podpory Vedeckej grantovej agentúry pod grantom VEGA č. 1/2628/05. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] BROWN, R. G., MEYER, R. F.: The fundamental theorem of exponential smoothing, Operation Research, 1961. [2] ARLT, J., ARLTOVÁ, M., RUBLÍKOVÁ, E.: Analýza ekonomických časových řad a příklady, VŠE v Praze, Praha, 2002. [3] MARČEK, D., MARČEK, M.: Analýza, modelovanie a prognózovanie časových radov s aplikáciami v praxi, ES ŽU Žilina, 2001. ADRESA: Ing. Zuzana Mečiarová Žilinská univerzita v Žiline Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina tel.: +421 (0) 41/51 34 430 e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 220 POSDUZOVÁNÍ VÝDAJŮ NA OCHRANU ŽIVOTNÍHO PROSTŘEDÍ Z HLEDISKA MAKROEKONOMICKÉHO Robert Jurča, Ladislav Obdržálek Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice Abstrakt: Česká společnost si musí být vědoma svých vlivů na okolí, zejména ovzduší a ráz krajiny. Je proto důležité vyvíjet velké úsilí, aby dopady na životní prostředí byly co nejmenší. Důležité je také vynakládat prostředky na rekultivaci, a zalesňování nevyužívaných a zdevastovaných ploch. Ekologické chování státu začíná být aktuální výzvou dnešního světa. Článek se zabývá podílem výdajů na ochranu životního prostředí k hrubému domácímu produktu jako významným makroekonomickým ukazatelem, který vyjadřuje úroveň péče o ochranu životního prostředí dané země. Klíčová slova: Hrubý domácí produkt, ochrana životního prostředí, investice, výdaje, stav životního prostředí, investiční činnost, ekologizace, energetické zdroje, podnikatelská strategie ÚVOD Výdaje na ochranu životního prostředí se u nás chápou ve smyslu definice užívané Evropským statistickým úřadem, ale i většinou zemí Evropské unie. Zahrnují výdaje spojené s akcemi a aktivitami, jejichž cílem je jak prevence, tak i následné odstranění, náhrada či vyrovnání škod a ztrát spojených s degradací životního prostředí. Pojem výdajů nelze ztotožňovat s obsahem pojmu ekologických nákladů. Oba pojmy jsou odlišné. Zatím co pojem výdaj vyjadřuje bezprostřední vynaložení peněžních prostředků na konkrétní uskutečněnou ekologickou akci, pojem náklad vyjadřuje prognózu budoucích výdajů spojených s realizací plánovaných ekologických akcí zaměřených v tomto slova smyslu na ekologickou prevenci a odstranění již vzniklých ekologických škod. Pojem nákladů v ekologii byl více užíván v minulosti, kdy jednotlivé, zejména investičně zaměřené ekologické akce garantoval stát. Pojem výdajů v ekologii charakterizuje více současnou situaci, kdy dílčí ekologické akce jsou garantovány více než státem, jednotlivými podnikatelskými subjekty. Integrujícím prvkem pro všechny akce, uskutečňující se ve státě za určité období, jsou cíle státní ekologické politiky. Obsah cílů této státní ekologické politiky je závislý na ekonomické výkonnosti státu, konkrétně velikosti hrubého domácího produktu. OCHRANA ŽIVOTNÍHO PROSTŘEDÍ A HDP Kraft a Ritschelová /8/ uvádí, že podíl výdajů souvisejících s ochranou životního prostředí na hrubém domácím produktu je jediným v současné době sledovaným ukazatelem, v němž jsou alespoň částečně propojena klasická makroekonomická hlediska s ukazatelem míry ochrany životního prostředí. Upozorňují však na to, že analyzovat dosahované hodnoty tohoto ukazatele je obtížné, neboť tyto hodnoty vycházejí ze dvou základních rovin hodnocení. Je to ekonomická výkonnost země reprezentovaná ukazatelem HDP a ochrana životního prostředí vyjádřená ekologickými výdaji, které by měly odpovídat záměrům ekologické politiky země. Všeobecně se konstatuje, že obsah ukazatele poměru celkových výdajů na ochranu životního prostředí k HDP musí být srovnáván minimálně v rámci evropských států. Jinak vzhledem k malé zkušenosti s praktickým jeho využitím, má pro nás malou vypovídací schopnost. Přitom ovšem musí být brán zřetel na nepřesnost vykazované výše ekologických výdajů a na výrazně odlišné ekonomické podmínky jednotlivých zemí. Získávání, využití a srovnatelnost informací o výdajích na ochranu životního prostředí je i v současnosti často diskutováno. Jsou prezentována srovnání výdajů zemí Evropské unie s výdaji, resp. pouze s investicemi do životního prostředí v České republice. Výsledky tohoto srovnávání často podněcují i kritiku, že výdaje na ochranu životního prostředí v ČR jsou neúměrně vysoké. Je zřejmé, že srovnávání prostředků vynakládaných na ochranu životního prostředí v evropských zemích je spojeno s řadou problémů. Lze hovořit o nutnosti individuálního přístupu k hodnocení dané země spojeného s důkladnou analýzou metodologických postupů při zjišťování výše výdajů. Toto tvrzení je opřeno o tyto skutečnosti: 1. Většina členských zemí Evropské unie, stejně jako ČR, se snaží nalézt východiska z problému získávání odpovídajících ekonomických informací o životním prostředí. 2. Málo která země je v současné době schopna pravidelně a v plném rozsahu publikovat informace o výdajích na ochranu životního prostředí. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 221 3. 4. Z nadnárodních statistických ročenek a zpráv o stavu životního prostředí je většinou možné získat pouze údaje neúplné, které navíc zahrnují i další negativní moment, kterým je duplicitní zaúčtování některých výdajů. Výdaje na ochranu životního prostředí jsou běžně členěny na dvě základní položky: • investice • výdaje U investic je z hlediska získávání informací situace relativně dobrá, protože ve většině zemí je sledování ekologických investic součástí pravidelných statistických zjišťování. Avšak i zde základní potíží pro mezinárodní srovnání jsou výrazně se odlišující metodiky šetření. Jsou například rozdílné pohledy na to, co je ekologická investice a není jednota ani ve výběru respondentů (například jsou zahrnována do šetření jenom některá odvětví, podniky s určitým počtem zaměstnanců, apod.). Obtížnější situace nastává u zjišťování běžných výdajů na ochranu životního prostředí. Ve srovnání s Holandskem, Francií a Německem, to je se zeměmi které jsou v otázkách ekologie progresivní, jsme my a ostatní evropské země, s metodikou pro zjišťování běžných výdajů na ochranu životního prostředí na tom špatně. Východiskem pro zlepšení současného stavu v identifikaci výdajů na životní prostředí jsou práce Evropského statistického úřadu, které směřují k vytvoření systému pro sběr ekonomických informací o životním prostředí. Již v roce 1994 (tedy relativně dávno) byl vytvořen model a k němu příručka pro zjišťování národních výdajů na ochranu životního prostředí pro země EU. Po vstupu ČR do EU jsme tento model začali používat. Cílem příručky je informovat o metodice statistických šetření v dané oblasti a sjednocením používané metodiky statistických šetření přispět k zajištění co nejvyšší srovnatelnosti výstupů. V této příručce je rovněž konkretizována představa o tom, které položky by se měly započítávat do výdajů na ochranu životního prostředí a které naopak by započítávány být neměly. Východiskem statistické klasifikace investičních a běžných výdajů na ochranu životního prostředí jsou v rozhodující míře současné standardy uplatňované v EU. Ze sledovaných údajů investičních výdajů na HDP České republiky lze usoudit, že tento vývoj má dynamický charakter. Jde samozřejmě o poměrnou veličinu, hodnotící danou skutečnost relativně. Při formulaci konkrétních závěrů je však třeba přihlížet k několika významným momentům, které srovnání ovlivňují: 1. Stav životního prostředí zemí, se kterými srovnání provádíme, je na podstatně odlišné úrovni. Znamená to, že investice vynakládané na zvýšení jeho kvality nutně dosahují jiných hodnot. 2. Výše investic je výrazně ovlivňována úrovní zákonů na ochranu životního prostředí. Výrazný a zvyšující se podíl na celkových investicích mají akce k ochraně čistoty ovzduší. Projevuje se zde jak vliv samostatného zákona o ochraně ovzduší, tak i působení státní ekologické politiky, ve které je mezi jejími prioritami ovzduší na prvním místě. (Ekologizace energetických zdrojů, programy na úsporu el. energie, dotace programů zateplování objektů a dotace na alternativní zdroje získávání energie). 3. Investiční činnost obecně lze chápat jako formu realizace podnikatelské strategie, která se vyvíjí za podmínek daných nástroji makroekonomické regulace. Z hlediska struktury investičních výdajů jde současně i o důsledek působení zákonů na ochranu životního prostředí Z výsledků hodnocení „optimální“ výše celkových investic v evropských zemích lze usuzovat, že podíl investic k HDP je velmi různorodý a je závislý na konkrétních podmínkách té které země. Velmi obezřetně je třeba přistupovat i k hodnocení investic na ochranu životního prostředí. ZÁVĚR Na závěr lze konstatovat že, podíl výdajů na ochranu životního prostředí k HDP je významným makroekonomickým ukazatelem vyjadřujícím úroveň péče o ochranu životního prostředí v dané zemi. Při vlastním posouzení dosahované výše podílu výdajů na ochranu životního prostředí k hrubému domácímu produktu je třeba přihlédnout jednak k výši výdajů, které jsou ovlivňovány zejména státní ekologickou politikou a měly by vycházet z tzv. „optimální míry znečištění“, jednak také ke struktuře hrubého domácího produktu, čemuž by mělo předcházet modelové řešení této problematiky. Z hrubého porovnání poměrových ukazatelů výdajů na ochranu životního prostředí se zeměmi zejména EU vyplývá, že tyto výdaje jsou v České republice výrazně vyšší. Státní ekologická politika by se proto v příštích letech neměla zaměřovat na další zvyšování výdajů, ale na zvýšení efektivnosti a úsporu finančních prostředků směřovaných na ochranu životního prostředí. POUŽITÁ LITERATURA: [1] PRŮCHOVÁ, I. Aktuální otázky práva životního prostředí. Brno : Masarykova univerzita, 2005. ISBN 80210-3820-9. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 222 [2] [3] [4] [5] [6] [7] [8] [9] CHUDOBA, J. Biologické čištění odpadních vod. Praha : SNTL, 1991. HÁJEK, M. Efektivnost výdajů z veřejných rozpočtů na ochranu ŽP. Ústí nad Labem : UJEP, 2000. KVASNIČKOVÁ, D. Základy ekologie. Praha : Scientia, 1994. PAPOUŠEK, J. Hovory o ekologii. Praha : Portál, 2000. ISBN 80-7178-483-4. MEZŘICKÝ, V. Environmentální politika a udržitelný rozvoj. Praha : Portál, 2005. ISBN 80-7367-003-8. LOMBORG, B. Skeptický ekolog. Praha : Dokořán, 2006. KRAFT, J., RITSCHELOVÁ, I. Ekonomie pro environmentální management. Ústí nad Labem : UJEP, 2003. ISBN 80-7044-476-2. KRAFT, J., Ekonomika ČR a zemí Euroregionu Nisa před vstupem do EU a prognóza budoucího vývoje. In: Sborník prací výzkumného záměru „Ekonomické problémy s přihlédnutím ke specifikům Euroregionu Nisa“. VI. Díl. Liberec : TU v Liberci, 2005. ISBN 80-7083-916-3, str. 65-76. ADRESA: Ing. Robert Jurča Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice tel.: 572 549 018, fax: 572 548 788 e-mail: [email protected] Ing. Ladislav Obdržálek Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice tel.: 572 549 018, fax: 572 548 788 e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 223 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 224 LOW-CAPACITY BUSSES IN REGIONAL TRANSPORT Stanislav Palúch1, Juraj Dubovec1, Tibor Hlačina2 1 Žilinská univerzita v Žilina Evropský polytechnický institut, s.r.o. 2 Abstract: In this article is described the cost-saving problem which is solved by buying low-capacity busses for regular regional transport. The considerations of savings from return to scale are mostly leading to wrong investigation decisions by restoration of the vehicle park. When assessing this theme, we consider the economical, technical and service aspects of using these small busses. Key words: buss transport, regions, optimalization, costs 1 ÚVOD Ako konštatujú viaceré zdroje napríklad aj [4], v súčasnosti klesá počet prepravených osôb i výkony prepravcov vyjadrené v osobokilometroch. Preto sa objavujú úvahy o nahradení najrozšírenejších autobusov typu Karosa menšími typmi. Z hľadiska tvorby turnusov s heterogénnym dopravným parkom vznikajú nové optimalizačné problémy, na ktoré sa snažia reagovať z teoretického i praktického hľadiska články [1], [2], [3], [6] a [7]. Jednou zo všeobecných metód znižovania priemerných nákladov je zvyšovanie využitia kapacity. V pravidelnej osobnej autobusovej doprave je vhodným ukazovateľom využitia autobusu obsadenosť jednotlivých spojov. Z charakteru dopytu cestujúcej verejnosti po prepravných službách (ranná špička, predobedné sedlo, poobedná špička, večerná doprava) vyplýva, že v cestovnom poriadku existuje veľký podiel spojov, na ktorých bežné autobusy nie sú vyťažené. Tabuľka 1. Počty spojov s obsadenosťou menšou než 40, resp. 30 pre niektoré reálne regióny Regionálna doprava Počet všetkých spojov 1. 2. 3. 4. 5. 588 610 674 923 521 Obsadenosť < = 40 počet % 55 325 84 510 43 287 34 313 49 253 < 30 Obsadenosť = počet % 190 448 155 177 253 32 73 23 19 49 Ak dopravný podnik uvažuje o modernizácii dopravného parku, prirodzeným riešením sa zdá byť pokryť tieto spoje nízkokapacitnými vozidlami. Majme modelovú situáciu, kedy podnik prevádzkuje 40% spojov obsadených mednej ako z polovice. Na prvý pohľad by sa zdať celkom prijateľná nasledujúca úvaha: Ak nahradíme na týchto 40% spojoch bežné autobusy polovičnými, usporíme na nich polovicu - teda 20% celkových nákladov. Predchádzajúca úvaha však vychádza z dvoch nesprávnych predpokladov a to: • náklady na kilometer jazdy autobusu sú úmerné jeho kapacite. • pokrytie málo obsadených spojov menšími autobusmi nevyvolá žiadne dodatočné náklady. V nasledujúcich častiach ukážeme, že predpoklad 1. platí len pre variabilné náklady. Skutočnosť, že fixné náklady sú pre všetky typy vozidiel skoro rovnaké, spôsobuje, že náklady na kilometer menšieho vozidla sú oproti tomuto predpokladu väčšie. Ukážeme tiež, že v mnohých prípadoch podmienka, aby všetky slabé spoje boli pokryté malými autobusmi vedie k enormnému nárastu celkového počtu autobusov. Nakoniec ukážeme, že aj keď sa podarí vypočítať turnusový plán s prijateľným počtom autobusov, použitie malých autobusov vedie k nárastu prázdnych jázd. 2. EKONOMICKÉ POROVNANIE „VEĽKÉHO“ A „MALÉHO“ AUTOBUSU V rámci ekonomického porovnávania autobusov dvoch kapacít treba rozlišovať dva typy nákladov, a to variabilné a fixné. Variabilné náklady rastú priamo úmerne s rastúcimi prejdenými kilometrami. K variabilným nákladom patria predovšetkým náklady na pohonné hmoty, oleje, pneumatiky, časť nákladov na opravy a údržbu atď. Fixné náklady na vozidlo nezávisia na prejdených kilometroch - ako náhle vozidlo podnik zakúpi, musí platiť zákonné poistné, hneď, ako pridelí vozidlu vodiča, musí vodičovi platiť mzdu a s ňou súvisiace odvody. K fixným nákladom patrí teda poistenie, veľká časť mzdy vodiča, diéty vodičov, náklady na pravidelné technické prehliadky atď. Dopravný podnik má aj náklady, ktoré priamo nesúvisia ani s počtom vozidiel, ani s prejdenými kilometrami. Typickou položkou tohto druhu je réžia, ktorá sa musí tiež rozpočítať na prejdené kilometre. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 225 Ako príklad pre porovnanie použijeme porovnanie nákladov pre autobus Karosa C 737 s kapacitou 75 cestujúcich (z toho 45 sediacich) a Mercedes Vario Minibus 814 s kapacitou 40 cestujúcich (z toho 18 sediacich). Prezentované hodnoty nákladov boli dosiahnuté v typických prevádzkovo - technických podmienkach. Porovnanie je uvedené v tabuľke 2. Porovnanie komplikuje skutočnosť, že vek autobusov Karosa je značne vyšší ako vek Minibusov, ktoré sú krátko po záručnej dobe. To sa prejavuje najmä v položke 3. „Opravy a údržba“ a v položke 5. „Odpisy“, ktoré nemožno považovať za typické pre prípad, keby sme porovnávali dve kapacitne rôzne vozidlá zakúpené v rovnakom čase. Tam by boli pravdepodobne náklady na opravu a údržbu len mierne vyššie pre kapacitnejší autobus, a odpisy by boli v pomere nadobúdacích cien porovnávaných vozidiel. Súčet položiek 5. a 6. by však pravdepodobne ostal pre oba typy vozidiel skoro rovnaký. Tabuľka 2. Porovnanie nákladov na 1 km pre veľký a malý autobus na km (ceny v Sk z roku 2003) Položka 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. Pohonné hmoty Mzdy Opravy a údržba Odvody Odpisy Ostatný priamy materiál Réžia Ostatné priame náklady Cestovné Pneumatiky Spolu Karosa Minibus 5.83 4.51 3.43 1.73 1.57 1.50 1.45 0.75 0.35 0.35 3.29 4.51 1.10 1.73 3.63 0.20 1.45 0.50 0.35 0.40 21.51 17.20 Z tabuľky 2. vidíme, že aj keď je kapacita Minibusu 57% kapacity Karosy, náklady na jeden kilometer Minibusu tvoria až 80% kilometrických nákladov Karosy. Ak však vypočítame náklady na jedno miesto pri 60% obsadenosti, dostaneme 0.47 Sk/miesto.km v autobuse Karosa a 0.71 Sk/miesto. km v autobuse Minibus. Pritom v Karose predstavuje 60% 45 miest - pri tomto obsadení budú môcť ešte všetci cestujúci sedieť, kým v Minibuse je 60% 24 miest - tam už bude musieť celá štvrtina cestujúcich stáť. Ak by sme počítali kilometrické náklady na jedno sedadlo (v niektorých krajinách je v medzimestskej doprave preprava stojacich cestujúcich zakázaná), dostaneme pre Karosu čísla 0.71 Sk/sedadlo.km resp. pre Minibus 0.96 Sk/sedadlo.km. 3. PREVÁDZKOVÉ A TECHNOLOGICKÉ ASPEKTY NASADENIA „MALÝCH“ AUTOBUSOV Majme množinu spojov S = S1 ∪ S2, ktorá sa skladá z dvoch disjunktných podmnožín a to množiny S1 takých spojov, pre ktoré kapacitne stačí malý autobus a množiny S2 spojov, na ktoré už treba nasadiť veľký autobus. Spoje množiny S1 môže viezť aj veľký autobus, ten však bude nevyťažený. Pre žiadny zo spojov množiny S2 však nemôžeme použiť malý autobus, lebo by nemohol zobrať všetkých cestujúcich. Našou úlohou je zoradiť všetky spoje množiny S do čo najmenšieho počtu turnusov s čo najmenším podielom veľkých autobusov a čo najmenšími prázdnymi kilometrami, pričom rešpektujeme práve formulované obmedzenia na použiteľnosť malých autobusov pre spoje množiny S2. Najhorším možným prístupom k tomuto problému je riešiť oddelene dve turnusové úlohy – jednu pre malé autobusy s množinou spojov S1 a druhú pre veľké autobusy s množinou spojov S2. Dôsledkom takéhoto prístupu je však enormné zvýšenie potrebného celkového počtu autobusov, čo má za následok adekvátny pokles využitia vozidiel. V piatom a šiestom stĺpci tabuľky 3. vidíme vypočítané minimálne počty veľkých a malých vozidiel pre niekoľko prevádzok, ak striktne žiadame, aby všetky spoje do 40 cestujúcich boli obslúžené malými vozidlami - ak teda počítame oddelene turnusy malých a veľkých autobusov. Pre porovnanie tabuľka obsahuje v štvrtom stĺpci minimálny počet vozidiel, ak turnusy počítame len s použitím jedného veľkého typu autobusu. Uvedené hodnoty sú exaktné minimá - neexistujú lepšie riešenia (pri dodržaní rovnakých podmienok a obmedzení pre zaradenie dvoch vozidiel bezprostredne za sebou do jedného turnusu). Výpočty boli urobené programom KASTOR, ktorého autori sú v súčasnosti pracovníkmi Fakulty riadenia a informatiky Žilinskej univerzity a Výskumného ústavu dopravného v Žiline. Iným - lepším prístupom je pripustiť, že niektoré málo obsadené spoje budú vezené aj veľkými autobusmi, ak sa tým ušetrí vozidlo. Vzniká tak nasledujúci optimalizačný problém: Zaradiť všetky spoje do minimálneho počtu turnusov s dvomi typmi autobusov tak, aby každý spoj z množiny S2 bol zaradený do turnusu veľkého vozidla a tak, aby výsledná celková cena celého turnusového plánu bola čo najmenšia. Teoretický matematický model pre túto úlohu je zložitý a presahuje rámec tohto textu. Prax sa však často uspokojí aj s dostatočne dobrým – suboptimálnym - riešením. Kritériá pre suboptimalitu obehového rozvrhu O sme definovali nasledovne: K1. Obehový rozvrh O obsahuje minimálny počet turnusov veľkých autobusov. K2. Obehový rozvrh O obsahuje minimálny počet turnusov malých autobusov zo všetkých obehových rozvrhov splňujúcich K1. K3. Obehový rozvrh O obsahuje minimálny počet málo obsadených spojov priradených turnusov veľkých autobusov zo všetkých obehových rozvrhov splňujúcich K1 a K2. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 226 K4. Obehový rozvrh O obsahuje minimum z vážených súčtov prázdnych kilometrov zo všetkých obehových rozvrhov splňujúcich K1, K2 a K3. (Vážené súčty prázdnych kilometrov sa počítajú preto, aby sa zohľadnil rozdiel medzi cenou prázdneho kilometra veľkého a malého autobusu. Použité váhové koeficienty sú v tomto prípade príslušné náklady za prázdnu jazdu v dĺžke 1 km.) Pre výpočet suboptimálneho rozvrhu bol na Fakulte riadenia a informatiky vytvorený matematický model, metóda a program zvládajúci obehové problémy s dvomi typmi vozidiel do rozsahu 4000 spojov. V praxi bol doteraz program s úspechom použitý na výpočet optimálnych turnusov pre vozidla typu veľkokapacitný kĺbový Ikarus a Karosa, t.j. s kapacitou 75 cestujúcich pre menšie vozidlo. Pre účely článku sme tento program použili na modelový výpočet suboptimálnych rozvrhov s dvomi typmi autobusov s kapacitou 40 cestujúcich pre menšie vozidlo. Výpočty boli vykonané na reálnych dátach regionálnych autobusových dopráv českých podnikov, pre ktoré sme v minulosti optimalizovali turnusové plány. Výsledky - počty Minibusov a Karos - sú v siedmom a ôsmom stĺpci tabuľky 3. Tabuľka 3. Minimálne počty vozidiel pri rôznych typoch výpočtov Reg. doprava Počet všetkých spojov Počet spojov s obs. < 40 = Min. počet busov pri obehu iba s Karosami 1. 2. 3. 4. 5. 588 610 674 923 521 325 510 287 313 253 40 49 57 63 52 Počty vozidiel pri oddelenom výpočte Minibusy Karosy 30 28 53 55 42 23 43 30 31 24 Počty vozidiel pri výpočte podľa kritérií K1-K4 Karosy Minibusy *12* *24* 4 *10* *11* *30* *28* 53 *56* *42* Len v jednom prípade výpočtu podľa kritérií K1 - K4 nedošlo nahradením niekoľkých veľkých autobusov malými k zvýšeniu počtu vozidiel. V ostatných štyroch prípadoch označených hviezdičkou “*” sa počet všetkých vozidiel zvýšil, čo je pravdepodobne pre väčšinu súčasných podnikov ekonomicky neprijateľné. Ručnou manipuláciou s programami (vnútením väčšieho než minimálneho počtu Karos) boli v týchto prípadoch dosiahnuté nasledujúce počty Minibusov a Karos pre prípady 1., 2., 4. a 5. porade (9,31), (18,31), (3,60) a (9,43). Ako ukazujú tieto výsledky, nie všetky málo obsadené spoje možno zaradiť do turnusov malých autobusov bez zvýšenia celkového počtu autobusov. Vo všetkých prípadoch znamenalo zaradenie Minibusov aj ďalšie dodatočné náklady vo forme zvýšenia počtu prázdnych kilometrov resp. celkovej doby prázdnych jázd. Zvýšenie doby jazdy naprázdno demonštrujeme pre prípad 1. Pre obehy s jedným typom vozidiel (Karosa) sme v optimálnom rozvrhu dosiahli pre 40 Karos 400 minút prázdnych prejazdov. Pre suboptimálne rozvrhy s rôznymi počtami Minibusov vyšli prejazdy podľa nasledujúcej tabuľky 4.: Tabuľka 4. Minúty prázdnych jázd pre rôzne počty Minibusov a Karos, počítané pre prípad 1. (1. riadok tabuliek 1., resp. 3.) (588 všetkých spojov, z toho 325 slabých) Výpočet a) b) c) d) Počet Minibusov v rozvrhu 0 9 6 4 Počet Karos v rozvrhu 40 31 34 36 Minúty prázdnych jázd Minibusov Minúty prázdnych jázd Karos 0 713 660 424 400 658 396 398 V tomto prípade si zaradenie jedného Minibusu vyžiadalo zhruba 100 minút dodatočnej prázdnej jazdy. Prázdne prejazdy vznikajú z nutnosti prechádzania z linky na linku pri hľadaní málo obsadených spojov. Doteraz sme uvažovali tak, že všetky spoje s priemernou obsadenosťou 40 cestujúcich a menej sú vhodné pre obsluhu Minibusom. Treba si však uvedomiť, že počet cestujúcich, ktorí majú záujem o konkrétny spoj v konkrétnom čase, je náhodná veličina so svojou strednou hodnotou. Preto sa veľmi často stane, že na spoj so strednou obsadenosťou 40 príde viac ako 40 cestujúcich, čo sa stane s pravdepodobnosťou blízkou 1/2 (pre symetrické rozdelenia pravdepodobnosti - napr. pre normálne rozdelenie). Následné sťažnosti cestujúcich si vieme ľahko predstaviť. Preto treba pre spoje voliť kapacitu autobusu s istou rezervou, tak aby pravdepodobnosť odmietnutia cestujúceho bola relatívne nízka. Ak by sme zvolili ako spoje vhodné pre Minibusy všetky spoje s priemernou obsadenosťou menšou alebo rovnou než 30 cestujúcich, dostali by sme ešte menšie počty použiteľných malých autobusov. 4. ZHRNUTIE Ekonomické porovnanie ukazuje, že náklady na kilometer jazdy malého autobusu predstavujú zhruba 80% nákladov na jeden kilometer jazdy veľkého autobusu. Nasadenie malých autobusov na všetky slabé spoje prináša so sebou „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 227 neprijateľný nárast celkového počtu autobusov. Preto veľa slabých spojov cestovného poriadku musia viezť veľké autobusy. Ak sa už aj nájde taký turnusový rozvrh, pri ktorom zostane zachovaný celkový počet autobusov, nasadenie jedného malého autobusu prináša so sebou dodatočné náklady vo forme zvýšenia prázdnych jázd, ktoré môže dosiahnuť aj trvanie 100 minút jazdy na jeden dodaný malý autobus, čo znižuje efektívnosť použitia malých autobusov. Prevádzková i technická nekompatibilita malého a veľkého autobusu znižuje spoľahlivosť turnusového plánu s viacerými typmi vozidiel a sťažuje jeho operatívne riadenie v prípade porúch, výpadkov a zmien. Výpočet optimálneho turnusového plánu s viacerými typmi vozidiel je zložitým optimalizačným problémom a bez príslušného programového vybavenia nie je „ručne“ možný. V dnešnej dobe je nezanedbateľným parametrom kvalita dopravy, ku ktorej významnou mierou prispieva i pohodlie cestujúcich. To je nesporne väčšie vo veľkom ako v malom type autobusu. Cestovné je dnes už na tak vysokej úrovni, že je porovnateľné s nákladmi na benzín v individuálnej doprave, ktoré si väčšina motoristov (nesprávne, ale nevyvrátiteľne) stotožňuje s celkovými nákladmi na dopravu. Táto skutočnosť spolu s prípadným nepohodlím cestujúceho v malých autobusoch môže byť dôvodom jeho prechodu k individuálnej doprave. Nasadenie malých typov autobusov nesie so sebou veľa prevádzkových, technologických a ekonomických problémov. Jeho skutočná ekonomická efektívnosť je nižšia, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Preto by všetky úvahy o nasadení malých typov autobusov v pravidelnej osobnej doprave mali byť podoprené serióznymi optimalizačnými výpočtami budúcich turnusov, rozborom prevádzkovej spoľahlivosti viac typového turnusového plánu, rozborom kvality dopravy a tiež podrobnou ekonomickou analýzou navrhovaného riešenia. LITERATÚRA [1] ČERNÁ, A. Využitie heterogénneho autobusového parku v mestskej a regionálnej doprave, Zborník 5. medzinárodnej konferencie o verejnej doprave, Dom techniky Bratislava, 21.-22.11.2001, 93-96. [2] ČERNÁ, A. Optimalizace regionální autobusové dopravy. Sborník mezinárodní konference „Věda o dopravě“, Fakulta Dopravní, ČVUT Praha, 6.-7.11.2001, str. 70-75. [3] ČERNÝ, J. Fleet Management - Selected Optimization Problems. Proceedings of the 8-th IFAC/IFIP/IFORS Symposium „Transportation Systems“ Chania, Greece, june 1997, 607-610. [4] GNAPP, J.; POLIAK, M. Zhodnotenie vývoja pravidelnej autobusovej dopravy v Slovenskej republike. Horizonty dopravy, 1/2002. [5] LIŠČÁK, Š. Príspevok k otázkam obnovy vozidiel, Horizonty dopravy, 2/2002. [6] PALÚCH, S. A Graph Theory Approach to Bus Scheduling with Two Types of Buses. Studies of the Faculty of Management Science and Informatics, Vol.9, Duzember 2001, 53-57. [7] PEŠKO, Š. Muticomodity Return Bus Scheduling Problem. Proceedings of the International Scientific Conference on Mathematics, Žilina, 1998, pp.77-82, ISBN 80-7100-578-9. [8] DUBOVEC, J.; Dubovec, J. Mikroekonómia, EDIS, ŽU Žilina, 2004, ISBN 80-8070-197-0. [9] DUBOVEC, J. Outsourcing dopravy. In: Zborník z medzinárodnej konferencie Outsouring dopravnělogistických procesů, október 2005 (6. 10. 2005), s. 83-88, Univerzita Pardubice, ISBN 80-7194-818-7. ADRESA: Doc. RNDr. Stanislav Palúch, CSc. Žilinská univerzita v Žilina Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina e-mail: [email protected] Ing. Juraj Dubovec, PhD. Žilinská univerzita v Žilina Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina e-mail: [email protected] Ing. Tibor Hlačina Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 228 PROBLEMATIKA ČIŠTĚNÍ ODPADNÍCH VOD V OBCI BŘESTEK, TUPESY A ZLECOV Robert Jurča Evropský polytechnický institut, s.r.o. Kunovice Abstrakt: Stav životního prostředí, tedy prostředí kde žijeme, nás velice silně ovlivňuje. Má přímý dopad na naše zdraví, kondici i náladu. Přesto je každý den životní prostředí silně zamořováno toxickými látkami a nenávratně poškozováno. Je proto důležité si tuto skutečnost uvědomovat a snažit se ji napravovat. Jako součást Evropské unie jsme zavázáni snižovat negativní působení na životní prostředí, snižovat jak důsledky znečišťování tak i jeho následky. Proto, jsem se v následujícím příspěvku zamyslel nad porovnáním variant čištění odpadních vod v obci Břestek. Klíčová slova: Ekologie, ekologie vesnice, čištění, odpadní vody, nerozpuštěná látka, rozpuštěná látka, speciální znečištění, recipient, způsob zneškodnění, lapání písků, žumpy, septiky, ČOV, znečištění, ÚVOD V příspěvku se chci zaměřit na problematiku čištění odpadních vod v obci Břestku, jedné z mnoha vesnic nacházejících se ve Zlínském kraji. Obcí protéká vodoteč – Zlechovský potok. V části nad obcí je potok chráněným pstruhovým pásmem. Celá obec je kanalizována. I když kanalizace slouží k odvodu dešťových vod, je obyvateli zneužívána i k odvodům odpadních vod z jednotlivých domácností. Všechny tekuté odpady jsou pak vyústěny do potoka. Od vtoku potoka do obce nenalezneme v něm jediného přirozeného živočicha. Zlechovský potok dále pokračuje obcí Tupesy a Zlechov a následně ústí do řeky Moravy. K dalšímu znečištění potoka dochází ve jmenovaných obcí jimiž protéká. Problém znečištění je analogický. Z celkové délky vodoteče (asi 14 km), je znečišťováno cca 5 km, tj. 36% celkové délky toku! Znečišťovaný úsek lze považovat za problémový „mikroregion Zlechovského potoka“. Znečišťování Zlechovského potoka tekutými odpady z domácností považuji za velký problém. Jeho řešení bude nákladné z hlediska finančního. Bude vyžadovat koordinaci zastupitelstev jednotlivých dotčených obcí, avšak i odvahu, pochopení a pracovní i finanční spoluúčast obyvatel v těchto obcích žijících. Můj názor je takový, že řešení problému je možné provést ve více variantách. Ve svém příspěvku si dovoluji těmito variantami zabývat. Z počátku krátce nahlédněme do historie zneškodňování odpadních vod a současných způsobů jejich čištění. HISTORIE ZNEŠKODŇOVÁNÍ ODPADNÍCH VOD I přes to, že s budováním kanalizací v obcích se v Evropě začalo až v 18. století, bylo zásobování pitnou vodou a zneškodňování splašků již ve starověku na vysoké úrovni. Bohužel s nástupem středověku, zejména ve střední Evropě, došlo k určitému poklesu úrovně tohoto zneškodňování. Veškeré splaškové odpady se vylévaly přímo do povrchových stok. Doprovodným jevem tohoto stavu byl vznik nemocí a jejich epidemiologické rozšiřování. Avšak v dřívějších dobách lidská sídla se s problémem odpadních vod nezabývala tak intenzivně jako v době současné. Odpadní vody, tak jak je hodnotíme dnes, neexistovaly. Za domem byl ve většině případů umístněn suchý záchod. Jeho obsah se likvidoval společně s odpadními produkty hospodářských zvířat vyvezením na pole, kde posloužil jako výtečné hnojivo. Odpadní voda z mytí nádobí a osobní hygieny se likvidovala prostým způsobem – jednoduše se vylila na zahrádku. Problém se zneškodňováním odpadních vod vznikl uměle. Je to problém současnosti. Jeho vznik je spojen s rozšířením splachovacích záchodů umístněných uvnitř domů a budováním koupelen odkud odtékají odpadní vody silně znečištěné škodlivými saponáty a jinými škodlivinami. Velkou mírou přispěly ke znečišťování i rekreační objekty, zpohodlnění chatařů a chalupářů, kteří budují splachovací záchody a koupelny i na chalupách a chatách. Dříve nic takového neexistovalo. Odborníci na ekologii a ostatní rozumní lidé tvrdí, že výše uvedeného problému se zbavíme buď návratem člověka k životu v souladu s přírodou (tak jako to bylo v době našich předků), což je, vzhledem k dosavadním zkušenostem málo pravděpodobné, nebo budeme odpadní vody zneškodňovat čištěním, za použití vhodných čistících technologií. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 229 DEFINICE POJMU ZNEČIŠTĚNÍ Odpadní voda je definována jako voda použitá mimo vodní zdroj, jejíž vlastnosti byly změněny lidskou činností a voda z atmosférických srážek. Zákon stanoví, že ten, kdo vypouští odpadní vody, je povinen zajišťovat zejména jejich zneškodnění. Ze zákona lze odvodit, že není možno vyhnout se povinnosti zneškodnění (čištění) vypouštěné odpadní vody ani poukazem na to, že jakost vody ve vodním toku, do něhož se odpadní voda vypouští, je horší než jakost vypouštěné odpadní vody. Rozhodnutí, do jaké míry musí být znečištění vypouštěné odpadní vody odstraněno, přísluší pouze vodohospodářskému orgánu, který má přehled o jakosti vody v recipientu, a dále se vyskytujících zdrojích znečištění a o nárocích dalších zájemců na použití vody z recipientu. Odpadní vody od obyvatelstva, z hygienických zařízení, některých služeb jako jsou restaurace, kuchyně, hotely, nemocnice, apod., nazýváme odpadní vodou splaškovou – krátce jen splašky. U měst, kde část odpadních vod pochází z průmyslu, dopravy a služeb mluvíme o městských odpadních vodách. Znečištění odpadních vod dělíme do několika hlavních skupin: 1. nerozpuštěné látky 2. rozpuštěné látky 3. speciální znečištění Nerozpuštěné látky – jedná se zejména o pevné látky, i když se setkáváme i s látkami kapalnými (emulze, povlaky na hladině). Nerozpuštěné látky tvoří jeden z nejvážnějších druhů znečištění odpadních vod. Při vypuštění s odpadní vodou do odtoku se jich část usazuje a tvoří kalové lavice. Větší nečistoty (zbytky potravin, ovoce a zeleniny) způsobují estetické a hygienické závady a vzhledem k objemu se pomalu rozkládají a znečišťují dlouhé úseky toků. Syntetické hmoty (fólie, vlákna, textilie) se prakticky nerozkládají, ukládají se v kalech, zachycují se na vodních rostlinách, březích a kromě estetických závad usnadňují zachytávání dalších nečistot a nepříznivě ovlivňují vodní živočichy. Velkou část nerozpuštěných látek je možné z odpadních vod odstranit poměrně jednoduše. Jejich zachycení je proto první podmínkou při čištění odpadních vod. Rozpuštěné látky – tvoří rozsáhlou skupinu nečistot, které nelze z vody odstranit usazením. Podle složení způsobují v povrchových vodách různé závady. Ovlivňují pach vody, látky kyselé nebo zásadité povahy mění kyselost nebo zásaditost vody, přičemž nepříznivě působí na biologický život ve vodě a zvyšují korozní působení na vodní stavby. Rozpuštěné jedovaté látky patří k nejvážnějším ohrožením biologického života ve vodách. Jejich úniky do vodního toku způsobují velmi vážné havárie o nichž se dovídáme z denního tisku. Speciální znečištění – tvoří je rozsáhlá skupina látek nacházejících se pouze v některých odpadních vodách (zejména z průmyslu a některých služeb), popř. v městských odpadních vodách. Jejich koncentrace je tak nízká, že prakticky neovlivňují běžný proces čištění. ZPŮSOBY A ZAŘÍZENÍ NA ZNEŠKODŇOVÁNÍ ODPADNÍCH VOD Známé zařízení na čištění a zneškodňování odpadních vod používaných u nás lze rozdělit na: 1. lapáky písku, tuků, olejů a benzínu 2. žumpy 3. septiky Žumpy jsou bezodtokové jímky s doporučenou četností vyvážení menší než 1x za 20 dní, přičemž denní produkce odpadních vod se obvykle uvažuje 120 l/osobu a den. Pak nám vychází potřebná velikost žumpy pro 4 člennou domácnost přibližně na 10m3. Náklad na její vybudování je cca 250 000 ,- Kč. Pokud se jímka pravidelně vyváží, činí náklady na její vyvážení minimálně 1 800 ,- Kč/měs. Umístnění na pozemku je nutné volit tak, aby k ní byl umožněn příjezd fekálním vozem pro její vyvezení a aby byly dodrženy minimální, normou uvedené vzdálenosti žumpy od stěny budovy a vodního zdroje. Do žumpy se nesmějí svádět dešťové vody. Půdorys žumpy je obvykle obdélníkový, popřípadě kruhový. Stěny a dno musí být vodotěsné, se sklonem 2% k nejhlubšímu místu. Strop musí být neprodyšný a ve výšce minimálně 300 mm nad maximální hladinou. Vstup do žumpy se umisťuje nad nejhlubší místo a poblíž vtokového potrubí. Obvykle se řeší otvorem 600x600 mm a je kryt poklopem nejlépe litinovým. Prostor žumpy musí být větrán buď připojenou vnitřní kanalizací, nebo samostatným větracím potrubím vyvedeným až nad střechu budovy. Septik je průtočná nádrž umístněná v zemi sloužící k odsedimentování splašků. Prostor nádrže je rozdělen přepážkami na dvě až tři komory, v nichž se hromadí usazující se kal, který vyhnívá. Zdržení v septiku by mělo být minimálně 5 dní, aby bylo dosaženo účinnosti čištění alespoň 20%. Voda ze septiku silně zapáchá a není ji možné bez dalšího stupně čištění běžně vypouštět. Účinnost čištění septiků u obytných budov je možno zvýšit segregací odpadních vod což znamená, že fekální vody se shromažďují v bezodtokové žumpě a ostatní vody z nemovitosti se svedou přímo do septiku. Snížení přiváděného znečištění se odhaduje asi na 40%. Účelné je též zavedení odpadu z WC do první komory septiku, odkud vede pouze přepad (chráněný před únikem plovoucího kalu nornou stěnou) do druhé komory, kam jsou „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 230 zavedeny také ostatní odpadní vody. Odpad z tohoto septiku má pak lepší jakost než odpad ze septiku normálního provedení, neboť hlavní hnilobné procesy s vývinem plynů probíhají převážně v první komoře a nenarušují tak procesy v další části septiku. Domovní čistírny odpadních vod slouží k čištění odpadních vod. K čištění se používají jednak mikroorganismy pevně přisedlé k podkladu ve formě různých biofiltrů a biodisků, které jsou smáčeny odpadními vodami, a jednak aktivační systémy s kalem ve vznosu, kde jsou vločky kalu promíchány s odpadní vodou a vzduchem. Většina čistíren odpadních vod je založena na aerobním způsobu čištění odpadních vod, kdy je organická hmota rozkládána směsí mikroorganismů, ke svému životu potřebující kyslík ze vzduchu. Každá čistírna má obvykle tři části. Hrubé předčištění, kde dochází k oddělení hrubých nečistot od odpadní vody, dále aerobní stupeň, kde dochází k vlastnímu biologickému čištění s následným oddělením kalu, který je produktem čištění a nakonec prostor na skladování produktů čištění. Toto platí obecně jak pro malé domovní čistírny tak pro větší čistírny. Biologické čištění odpadních vod je poměrně složitý a technologicky náročný proces. U větších ČOV je k dispozici kvalifikovaná obsluha, kterou v posledních letech úspěšně nahrazují inteligentní řídící systémy. U malých domovních čistíren je třeba zajistit obdobnou kvalitu čištění, ale podstatně jednodušším způsobem. DALŠÍ DRUH ČIŠTĚNÍ ODPADNÍCH VOD, KTERÝ JE NAPŘÍKLAD ZKOUŠEN V BAVORSKU Kořenové čistírny jsou definovány jako zařízení, do kterého je přiváděna odpadní voda na spodní těleso, jež je osázeno bahenními rostlinami (helofyty). Voda má protékat tímto tělesem pokud možno horizontálním směrem. Společným znakem těchto v nesčetném počtu nabízených variant je osázení bahenními rostlinami (rákosí, ostřice, vodní kosatec, orobinec). Podstatný rozdíl tkví v různosti půdních částic, které jsou doporučovány pro růst rostlin a pro protékání odpadní vody. Hrubý štěrk, hrubý a jemný písek a půdy s různým podílem návaznosti, ale v pokusném provozu jsou také umělé hliněné expandované kuličky a mřížky z plastické hmoty. V posledních letech se začalo na veřejnosti hodně diskutovat o kořenových čistírnách jako o přírodě se podobajících a hospodárných systémech, které jsou vhodné zejména pro venkov. V současné době ještě úplně neodpovídají kořenové čistírny požadavkům, které jsou zakotveny ve všeobecně uznávaných pravidlech techniky čištění. V každém případě však mohou současné čistící systémy doplňovat. Další rozvoj tohoto systému čištění je sledován s velkým zájmem. EKONOMICKÉ VYHODNOCENÍ JEDNOTLIVÝCH VARIANT ŘEŠENÍ PROBLÉMU Jak jsem řekl v úvodu příspěvku, není cílem tohoto článku rozebírat jakým způsobem je možné čistit odpadní vody. Bylo však nutné abychom si přiblížily současné existující způsoby čištění odpadních vod a s nimi následně mohli provést ekonomická doporučení čištění odpadních vod pro vodní tok Zlechovský potok. Vycházíme z toho, že jak žumpy, tak i septiky nevyhovují současným potřebám čištění odpadních vod (jejich čisticí účinnost je velmi nízká). V úvahu tedy z mého hlediska připadají tři varianty řešení daného problému: 1. Společná čistírna odpadních vod pro obce Břestek, Tupesy, Zlechov 2. Menší biologické čistírny odpadních vod pro každou obec samostatně 3. Samostatné malé domácí čistírny odpadních vod pro jednotlivé domy Varianta A/ Společná čistírna odpadních vod pro obce Břestek, Tupesy, Zlechov Budeme vycházet ze zjištěného předpokladu, že pro obec s asi 500 obyvateli v běžných podmínkách zástavby izolovanými rodinnými domy je možné odhadnout celkové náklady na cca 40 mil. Kč. Předpokládán je případ, že v obci je zbudována dešťová kanalizace a buduje se pouze kanalizace splašková. Pro srovnání budeme vycházet z nákladů na budování čistírny odpadních vod ve vedlejších obcích: Obec Buchlovice se 4656 obyvateli byly náklady na ČOV 65 562 000,Obec Velehrad se 4768 obyvateli byly náklady na ČOV 61 632 200,-. Obec Břestek Tupesy Zlechov Celkem Počet obyvatel 675 2654 1683 5012 Počet obydlených domů 216 849 538 1603 Náklady na jednoho obyvatele činí cca 15000,- Kč Náklady na stavbu společnou ČOV 14000,- * 5012 obyvatel = 70 168 000,Náklady na kanalizaci splaškovou mezi obcemi: 2654 m * 5500,- (1bm kanalizace) = 14 597 000,Předpokládané celkové náklady na společnou ČOV činí 84 765 000,- (Varianta A) „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 231 Varianta B/ Menší biologické čistírny odpadních vod pro každou obec samostatně Počet obyvatel Počet obydlených domů Obec 675 216 Břestek 2654 849 Tupesy 1683 538 Zlechov 5012 1603 Celkem Na jeden dům s přibližně 4 obyvateli připadá cca 0,5 m3 splaškové vody na den. Výpočet 1: Celková splašková voda obec Břestek Celková splašková voda obec Tupesy Celková splašková voda obec Zlechov 0,5 m3 * 216 domů = 108 m3/den 0,5 m3 * 849 domů = 425 m3/den 0,5 m3 * 538 domů = 269 m3/den Výpočet 2: Návrh čistíren obec Břestek 108 m3/60 m3 (čistírna BC 400) = 1,8 ks tj. Návrh čistíren obec Tupesy 425 m3/80 m3 (čistírna BC 500) = 5,3 ks tj. Návrh čistíren obec Zlechov 269 m3/60 m3 (čistírna BC 400) = 4,5 ks tj. 2ks 6ks 5ks Výpočet 3: Náklady na čistírny BC 400 pro obec Břestek Náklady na čistírny BC 500 pro obec Tupesy Náklady na čistírny BC 400 pro obec Zlechov 2ks * 2 523 750,- = 5 047500,6ks * 3 365 000,- = 20 190 000,5ks * 2 523 750,- = 12 618 750,- Výpočet 4: Náklady na splaškovou kanalizaci obec Břestek Náklady na splaškovou kanalizaci obec Tupesy Náklady na splaškovou kanalizaci obec Zlechov 3568 m * 5500,- = 19 624 000,3678 m * 5500,- = 20 229 000,3459 m * 5500,- = 19 024 500,- Výpočet 5: Celkové náklady na ČOV a kanalizaci obec Břestek 5 047 500,- + 19 624 000,- = 24 671 500,Celkové náklady na ČOV a kanalizaci obec Tupesy 20 190 000,- + 20 229 000,- = 40 419 000,Celkové náklady na ČOV a kanalizaci obec Zlechov 12 618 750,- + 19 024 500,- = 31 643 250,Celkové náklady na ČOV a splaškovou kanalizaci za všechny obce (Varianta B) 96 733 750,Varianta C/ Samostatné malé domácí čistírny odpadních vod pro jednotlivé domy Na jeden dům s přibližně 4 obyvateli připadá cca 0,5 m3 splaškové vody na den. Výpočet 1: Celková splašková voda obec Břestek 0,5 m3 * 216 domů = 108 m3/den Výpočet 2: Návrh čistíren obec Břestek 108 m3/1,2 m3 = 90 ks Výpočet 3: Náklady na malé čistící stanice v obci Břestek 90ks * 51 750,- = 4 657500,- Výpočet 4: Domovní přípojky a přípojky k současné dešťové kanalizaci obec Břestek Výpočet 5: Celkové náklady na ČOV a kanalizaci obec Břestek 1230 m * 5500,- = 6 765 000,- 4 657 500,- + 6 765 000,- = 11 422 500,- Na jeden dům s přibližně 4 obyvateli připadá cca 0,5 m3 splaškové vody na den. Výpočet 1: Celková splašková voda obec Tupesy 0,5 m3 * 849 domů = 425 m3/den Výpočet 2: Návrh čistíren obec Tupesy 425 m3/1,2 m3 = 355 ks Výpočet 3: Náklady na malé čistící stanice v obci Tupesy 355ks * 51 750,- = 18 371 250,- „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 232 Výpočet 4: Domovní přípojky a přípojky k současné dešťové kanalizaci obec Tupesy Výpočet 5: Celkové náklady na ČOV a kanalizaci obec Tupesy 1587 m * 5500,- = 8 728 500,- 18 371 250,- + 8 728 500,- = 27 099 750,- Na jeden dům s přibližně 4 obyvateli připadá cca 0,5 m3 splaškové vody na den. Výpočet 1: Celková splašková voda obec Zlechov 0,5 m3 * 538 domů = 269 m3/den Výpočet 2: Návrh čistíren obec Zlechov 269m3/1,2 m3 = 225 ks Výpočet 3: Náklady na malé čistící stanice v obci Zlechov 225ks * 51 750,- = 11 643 750,- Výpočet 4: Domovní přípojky a přípojky k současné dešťové kanalizaci obec Zlechov Výpočet 5: Celkové náklady na ČOV a kanalizaci obec Zlechov 1489 m * 5500,- = 8 189 500,- 11 643 750,- + 8 189 500,- = 19 833 250,- Celkové náklady na ČOV a kanalizaci obec Břestek Celkové náklady na ČOV a kanalizaci obec Tupesy Celkové náklady na ČOV a kanalizaci obec Zlechov Celkové náklady na ČOV a splaškovou kanalizaci za všechny obce (Varianta C) Obr. Úsek Zlechovského potoka (základní mapa) = 11 422 500,= 27 099 750,= 19 833 250,58 355 500,- Obr. Úsek Zlechovského potoka (satelitní mapa) ZÁVĚR – VÝBĚR PŘIJATELNÉ VARIANTY Východiskem pro úvahy o výběru přijatelné varianty pro obec Břestek je hodnocení z hlediska ekonomického, jelikož množství finančních prostředků které je nutno opatřit k jejich financování je úzkým místem každého projektu. Jiná kriteria hodnocení (efektivnost, užitečnost, účinnost) mohou být vyloučena, protože jsou nesporná vzhledem ke svému sémantickému obsahu. Například efektivnost bychom mohli posuzovat z hlediska technického i ekonomického. V prvé řadě jde o technickou efektivnost, ve druhém případě jde o ekonomickou efektivnost. Technická i ekonomická efektivnost spolu úzce souvisejí. Vysoká technická efektivnost řešení uplatněného v projektu je vyjádřena použitím nejprogresivnější technologie i použitím dokonalé racionální techniky. Kvantitativně může být tento ukazatel vyjádřen poměrem použití běžně dostupných technických prostředků k použitým technickým prostředkům nejpokrokovějším. Je zřejmé, že použití nejpokrokovější techniky může z krátkodobého hlediska ovlivnit přímo ekonomičnost procesu realizace projektu negativně, jelikož tato technika bude asi dražší než technika běžná. Z dlouhodobého hlediska ovšem může být použití progresivní techniky i technologie zárukou nižších provozních nákladů a vyšší užitnosti, takže ekonomická efektivnost bude vyšší. V našem případě může jít o bezprostředně instalovaný typ ČOV a přijaté technologie hloubení rýhy pro uložení odpadní kanalizace a použité stokové roury (např. plastové, kameninové nebo betonové). Ekonomickou efektivnost celého díla můžeme posuzovat minimálním poměrem nákladů k výnosům. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 233 Pravděpodobnostním prvkem, který je vesměs kvalitativního charakteru, jsou ekologické účinky. V dlouhodobějším horizontu je však možno je vyjádřit kvantitativně, jako výnosový parametr. Pokud se týká technické účinnosti, u všech variant jsou požadavky na účinnost splněny U=95%. Celkovou efektivnost potenciálního díla ovlivní jistě i způsob zabezpečení (alokace) finančních zdrojů a jejich využívání při financování realizace celého projektu. Každá z možných variant realizace projektu má svá specifika. Výrazně nejhorší se jeví varianta A, která navrhuje vybudovat společnou ČOV na konci problémové trasy. Nevýhodnost je způsobena několika skutečnostmi: 1. Složitost jednání při alokaci finančních zdrojů. Předpokládá se společný zdroj pro všechny obce, rozpočítaný na jednoho obyvatele. 2. Nutnost vybudovat po celé délce problémové trasy sběrný kanál a v obcích přívodní trasy. Dosavadní kanalizaci nelze použít, protože je určena pro odvod dešťové vody do potoku. 3. Jednotlivé obce nemají stejné podmínky pro vybudování přívodních tras. Obce nemají stejnou koncentraci obyvatel, takže propočet finančních zdrojů na jednoho obyvatele je nevyhovující. 4. Do akce realizace projektu se při realizaci této varianty nepočítá s přímou účastí obyvatel obce. 5. Nespornou výhodou je existence samostatné sběrné stoky. Tím je vyloučeno znečišťování potoka. 6. Nevýhodou je i to, že financování provozu ČOV by muselo být zabezpečeno z rozpočtu obcí. Výhodou by však byla možnost provést celé dílo do správy Slováckých vodovodů a kanalizací a starost o náročné zařízení by byla převedena na profesionály. Lepší variantou, ne však ideální, je varianta B. Tato varianta neodstraňuje nevýhody uvedené v předcházejícím bodě 3 a 4. Významné vylepšení spočívá v odstranění potenciálních komplikací vyjádřených v předcházejících bodech 1, 2 a částečně bodu 6. Zůstala by však nutnost vybudovat samostatné přívodní trasy do samostatné ČOV. Úspora vyplývá z toho, že není nutno vybudovat sběrný kanál mezi obcemi. Zdá se, že nejlepší variantou je varianta C, která počítá s vybudováním samostatných, případně skupinových ČOV pro jednotlivé domácnosti. Výhodou by bylo odstranění problému naznačeného v bodě 4. Byla by možnost zapojit jednotlivé domácnosti do procesu financování díla podílovou finanční účastí obyvatel. Není zanedbatelné ani to, že z domácí ČOV je možno vyčištěnou vodu odvádět do dosavadní kanalizace s odtokem do potoka. POUŽITÁ LITERATURA: [1] http://www.rejstrik.net/702-cisticky-odpadnich-vod-septiky-nadrze-biopreparaty-sudy.html [2] http://www.plastprodukt.cz/cz/cistirny-odpadnich-vod/cistirny-do-500-eo/ [3] KVASNIČKOVÁ, D. Základy ekologie. Praha : Scientia, 1994. [4] PAPOUŠEK, J. Hovory o ekologii. Praha : Portál, 2000. ISBN 80-7178-483-4. [5] MEZŘICKÝ, V. Environmentální politika a udržitelný rozvoj. Praha : Portál, 2005. ISBN 80-7367-003-8. [6] LOMBORG, B. Skeptický ekolog. Praha : Dokořán, 2006. [7] KRAFT, J., RITSCHELOVÁ, I. Ekonomie pro environmentální management. Ústí nad Labem : UJEP, 2003. ISBN 80-7044-476-2. ADRESA: Ing. Robert Jurča Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699 686 04 Kunovice tel.: 572 549 018, fax: 572 548 788 e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 234 STÍNOVÁNÍ MANAGERŮ Martina Prskavcová Technická univerzita v Liberci, Hospodářská fakulta, Katedra financí a účetnictví, Katedra podnikové ekonomiky Abstrakt: Uvedený článek se zabývá vhodnou metodou propojení akademické půdy s podnikatelským okolím v regionu a to prostřednictvím programu „Management Shadowing – Stínování managerů“, který v současné době poskytuje studentům organizace Business Leaders Forum. Článek se zabývá seznámením s projektem, hodnotí jeho přínosy pro firmy i pro studenty. Klíčová slova: Stínování managerů, manager, rozvoj 1. MANAGER SHADOWING Program Manager Shadowing – “Stínování” managerů znamená, že vysokoškolský student (4. až 5. ročník) nejčastěji po dobu 2 týdnů pod vedením vysoko postaveného managera se snaží poznat „stínovat“ jeho pracovní náplň, dovednosti či používané metody řízení, jednání se zaměstnanci, zákazníky atd. Studenti provázejí managery při každodenní práci, pozorováním, prostřednictvím debat a aktivním zapojením do některých činností poznávají jejich pracovní náplň, dovednosti a metody rozhodování a řízení. Manageři se na druhou stranu setkávají s novým pohledem na svou práci, s novými talenty a potenciálními zaměstnanci nebo pracovními partnery. Studenti se seznamují s managerskou prací v praxi a získávají množství zajímavých a cenných zkušeností, které mohou porovnat se svými teoretickými znalostmi. Studenti nemají nárok na mzdu, je jen na společnosti, zda studentovi uhradí mzdu, či náklady spojené s ubytováním a dojížděním. Rozdíl mezi stínováním a stáží je především v době trvání. Stáž trvá i několik měsíců, stínování nejčastěji dva týdny. Student na stáži je spíše řadový pracovník, nedostane se tolik k práci managera, nevidí jeho styl řízení a způsob komunikace, tedy to, čemu personalisté říkají měkké dovednosti. Během stínování může sice také pracovat, ale zároveň je pozorovatelem, od něhož se očekává vlastní názor na věc. [2] 2. VÝHODY PROGRAMU Výhoda pro studenty je především v tom, že jim program umožní seznámit se s denními povinnostmi managerů, mají možnost získat konkrétní přehled a aktivitách a procesech, které ve společnosti probíhají. Student si vyzkouší pracovní tempo vysoko postaveného managera. Studenti si projdou pohovorem, získají určité informace o dané společnosti, a to vše budou moci využít při skutečném výběru zaměstnání, popřípadě k volbě jejich budoucí kariéry. Dalším vedlejším efektem především pro studenty ekonomických oborů je možnost navázání spolupráce či alespoň získání dat pro zpracování své diplomové práce. Výhody pro zapojené firmy jsou také zřejmé, firmy mají možnost získat nové budoucí zaměstnance Mají možnost vytvořit si přehled o úrovni stávající generace vysokoškoláků. Zajímavou výhodu přináší program i pro samotného managera, který prostřednictvím komunikace se studenty získá nový pohled na svoji každodenní činnost a nadhled nad pro něj všední práci. Program v České republice nabízí organizace BLF (Business Leaders Forum), která je sdružením mezinárodních a českých společností a firem, které usilují o dodržování etiky v podnikatelské praxi a hlásí se k myšlence společenské odpovědnosti - (CSR). Mezi členské firmy BLF patří například ABB, American Express, Teléfonica O2, ČSOB, DHL, Deloitte, Ernst & Young, Komerční banka, McDonald´s, Metrostav, Plzeňský Prazdroj, PriceWaterhouseCoopers, Skanska, Unilever a řada dalších, včetně malých a středních podniků. Hlavní cíle BLF představuje především šíření osvěty a zájmu o téma CSR. Seznamování podnikatelské veřejnosti s obsahem a významem pojmu CSR, prezentování aktivit firem, které již koncept CSR přijaly za vlastní, a také se snaží zprostředkovávat informace z celoevropské diskuse na téma CSR. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 235 3. CO TO JE CSR? CSR (Corporate Social Responsibility) – Společenská odpovědnost firem je způsob podnikání, který odpovídá, či jde nad rámec etických, zákonných, komerčních a společenských očekávání. Společenská odpovědnost firem se projevuje integrací pozitivních postojů, praktik či programů do podnikatelské strategie firmy na úrovni jejího nejvyššího vedení, vyžaduje zahrnout do svých rozhodování vedle ekonomických cílů také cíle sociální (společenské) a environmentální (ochrana životního prostředí). CSR vyžaduje posun pohledu na roli firmy z úrovně „profit only (jen zisk)“ na úroveň širší, která zahrnuje pohled „people, planet, profit (lidé, planeta, zisk)“. Znamená to fungování s ohledem na tzv. triplebottom-line, kdy se firma soustředí nejen na ekonomický růst, ale i na enviromentální a sociální aspekty své činnosti, jako přirozená součást obce, regionu, společnosti. [1] A právě program Stínování managerů leze mezi jednu z aktivit sociální oblasti CSR zařadit. V následující části textu bude přiblížen příklad inzerátu firmy, která nabízí své managery ke stínování, dále seznam firem, které se projektu pořádaným BLF účastní a v závěru budou citovány názory účastníků stínování, studentů, ale i managerů. 4. PŘÍKLAD INZERÁTU FIRMY, KTERÁ NABÍZÍ STÍNOVÁNÍ SVÝCH MANAGERŮ: Hewlett-Packard s. r. o. Sídlo: Praha Počet míst ke stínování: 4 Požadavky na studenty: 1) psychologie + znalost AJ 2) filozofie / psychologie / sociální vědy + znalost AJ 3) filozofie / psychologie / sociální vědy + znalost AJ 4) CVUT – elektrotechnická Průběh stínování: Cíle stínování: studenti 1) – 3) mají za cíl nastavit zrcadlo/jiný úhel pohledu na naši práci, jelikož v IT se většinou pohybují pracovníci s technickým vzdeláním. U studenta 4) je vyšší pravděpodobnost další spolupráce po skončení stínování Průběh stínování: Stínování 2 až 3 managerů ve formě koordinovaného a předem připraveného kolečka v průběhu 2 týdnů. Doba není podmínkou, přijde nám však vzhledem ke stínování více managerů vhodnější pro objektivnější zpětnou vazbu. Ad 1) Stínování HR managerky a práce v personální oddělení HP. Ad 2) Stínování managerů v rámci oddělení HP Services se zaměřením na dodávku reaktivních a proaktivních servisních služeb pro klíčové zákazníky HP na a logistiku náhradních dílu. Ad 3) Stínování managerů v rámci oddělení HP Services se zaměřením na outsourcing a aplikační podporu. Ad 4) Stínování managerů v rámci oddělení HP Services se zaměřením na outsourcing a aplikacní podporu. Více o společnosti na www.hp.cz Seznam společností, které jsou do programu Stínování managerů prostřednictvím organizace BLF zařazeny, je uveden v tabulce č. 1. Tab. č. 1 : Seznam firem zapojených do programu Stínování managerů, BLF Název firmy Název firmy American Express s. r. o. KPMG Česká republika, s.r.o. AREVA T&D SA – organizační složka McDonald´s ČR, spol. s. r. o. AŽD Praha, s. r. o. Mediterra, s. r. o. ČSOB, a. s. Miton CZ DHL Express CZ, s. r. o. Mucos Pharma CZ, s. r. o. Eletronic Arts NATLAND Group Eurest s.r.o. Opavia - LU, a. s. Expertní skupina Callisto Siemens ČR Ferox, a. s. TARA Professionals Finanční arbitr ČR TC MACH, s. r. o. GE Money Bank, a. s. Team Trackers s. r. o. Grid International CZ s.r.o. TNT Express Gymnásium Jižní město Unisys, s.r.o. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 236 Hestia Hewlett Packard Hotel Thermal Johnson & Johnson s.r.o. Kovohutě Příbram nástupnická, a. s. Venture Investors Vodafone ZOO Liberec Zdroj: www.blf.cz 5. NÁZORY ÚČASTNÍKŮ PROGRAMU V následujícím textu budou citovány názory účastníků programu, nejprve studentů, poté managerů. „Myslím, že o přínosu programu pro studenta není třeba pochybovat,“ říká Jana Zámečníková z Fakulty informatiky a statistiky VŠE, která v únoru 2005 absolvovala třítýdenní stáž ve firmě Unisys. Jana „stínovala“ ředitele české pobočky Martina Löfflera. „Každé ráno mě seznámil se svým programem, kterých jednání se mohu zúčastnit a která jsou tajná. Pak mi většinou vysvětlil, o co na schůzce šlo, a ptal se na mé postřehy. Jednalo se samozřejmě v angličtině, protože pan ředitel je z Rakouska a jde o mezinárodní firmu,“ objasňuje. „Během programu jsem získala konkrétnější představu, jak takový podnik funguje v praxi a co můžu v budoucnu očekávat,“ vysvětluje Jana dále, co jí stáž dala. [3] Čím podle Vás stínující student přispívá firmě a managerovi v průběhu stáže? Odpovídali studenti: Lena Pintnerová: Nezaujatý pohled z venku, nové „školní„ vědomosti. Jana Zámečníková: V mém případě šlo hlavně o nezávislý pohled zvenku. Manager si může udělat obrázek o úrovni současných absolventů. Jakub Křížek: Proklepne si studenta, zda by se mohl jeho společnosti hodit. Čím obohatil stínující student konkrétně vaši společnost? Odpovídali manageři: Josef Neufus: Vždy tím samým – novým nezatíženým úhlem pohledu. Samozřejmě vždy v závislosti na jeho nebo její chuti komunikovat a sdílet své názory. Možnost otevřené komunikace měl každý stínující stejné. Michal Rostock-Poplar: Nový mozek vždy přinese nové podněty. David Nejedlo: Mladými neotřelými postřehy, opřenými o čerstvě nabyté znalosti a dovednosti získané studiem. V liberecké zoologické zahradě dostali jednu z prvních možností, aby si je porovnali s realitou. Profit si z toho jednoznačně odnesly obě strany. Iva Tahová: Aktivním zapojením se do různých aktivit v rámci naší organizace, např. i přípravou vlastní prezentace v rámci jedné z námi pořádaných akcí. Předáním zkušeností z oblasti, kde daný student dříve pracovně působil. Získali jsme zkušenosti s procesem, jak rychle zapojit externího člověka do běžných pracovních aktivit naší organizace a jak rychle předat informace o chodu a cílech naší společnosti 6. ZÁVĚR Uvedený článek může být inspirací pro všechny vysoké školy v ČR, ale hlavně pro ty s regionálním významem. Projekt „stínování managerů“ je velice zajímavým konceptem jak propojit akademickou půdu s praktickým životem firem v daném regionu. Kraje, kde jsou vysoké školy umístěny, předpokládají, že studenti budou v daném kraji hledat práci a tím přispějí k rozvoji daného regionu. Bohužel většina absolventů v daném regionu ani práci nehledá a odchází do větších měst (Praha, Brno) hledat zajímavější zaměstnání. V případě, že by vysoké školy v regionu navázaly pevnější vazby s podnikatelským prostředím a umožnily studentům již během studia účastnit se kvalifikovaných stáží, nebo velice atraktivního programu „stínování managementu“ mohlo by dojít k nárůstu absolventů, kteří po vystudování dané vysoké školy neodcházejí do míst svého narození, v horším případě do hlavního města, či Brna. Není podmínkou, aby projekt „stínování managerů“, či rozvoj vazby akademické půdy s podnikatelským okolím regionu zajišťovala vysoká škola ze svých finančních zdrojů, na výše uvedené téma lze čerpat prostředky z fondů EU, které jsou připravené na rok 2007 -2013. LITERATURA: [1] PRSKAVCOVA, M. Sociální politika podniku a její dopad na podnikovou praxi. Technická univerzita v Liberci, doktorská disertační práce, Liberec 2006. [2] ŠVIDRNOCHOVÁ, K. Spojujeme šéfy s nadanými studenty. Hospodářské noviny. 30.10 2006. [3] Stínování“ manažerů je přínosem pro studenta i firmu. [online]. [cit. 01/2007] Dostupné z: http://www.ilist.cz/clanky/stinovani-manazeru-je-prinosem-pro-studenta-i-firmu [4] HAMEL, G. Management innovation. Harvard Business Review (2006), č.2, [online]. [cit. 05/2006] Dostupné z http://modernirizeni.ihned.cz/ [5] www.blf.cz , oficiální stránky organizace Business Leaders Forum „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 237 ADRESA: Ing. Martina Prskavcová, Ph.D. Technická univerzita v Liberci Hospodářská fakulta Katedra financí a účetnictví, Katedra podnikové ekonomiky Hálkova 6 460 01 Liberec e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 238 RIADENIE VZŤAHOV SO ZÁKAZNÍKMI (CRM) AKO SÚČASŤ STRATÉGIE FIRMY Milan Kubina, Pavel Segeč Žilinská Univerzita, Fakulta Riadenia a Informatiky, Katedra manažérskych teórií, Žilina Abstrakt: The CRM is another way for improve relationship with customers. The e-shop has a lot of advantages as selectivity, flexibility, new possibilities in communications and low cost, etc. The conference paper refers about forms of CRM with applications the e-shop. The good e-shop is strongly tool to help the companies by work with customers care and improve relationship between companies and customers. Kľúčové slová: CRM, marketing zákazník, firma, e-shop „Vzťahy medzi podnikmi a zákazníkmi sú v najlepšom prípade komplikované. Miera zákazníckej spokojnosti je neustále nízka. Niektoré aktivity, ktoré pre zlepšenie vzťahov so zákazníkmi robíme, tieto vzťahy v skutočnosti ničia. Príliš často prehliadame základné pravidlá budovania vzťahov so zákazníkmi v snahe rýchle získať efekt z nadviazaného tesného vzťahu so zákazníkom.“ Fournier, S., Dobscha, S., Mick, D. G. Customer Relationship Management (CRM) vychádza z jasnej orientácie všetkých zamestnancov na spokojného zákazníka. Filozofiu CRM musia akceptovať i všetky podporné útvary a nie len tie, ktoré prichádzajú do priameho kontaktu so zákazníkom. Napríklad nepriateľsky a neprehľadne navrhnutá faktúra alebo zákaznícky účet môže totiž výrazne znížiť spokojnosť aj napriek sofistikovanému CRM systému. Naliehavosť potreby zlepšenia vzťahov so zákazníkmi je vždy umocnená v období nasýtenia trhu, keď sa určité unikátne vlastnosti produktov a služieb stávajú komoditou. Tu je preto omnoho dôležitejšie a ekonomicky výnosnejšie starať sa o zákazníkov, ktorých už spoločnosť má, ako naberať za cenu „cenových vojen“ ďalších nových zákazníkov, ktorí prejavili ochotu ku zmene iba s ohľadom na nižšiu cenu. Vedľa klasického predaja by mali firmy využívať kvalitatívne nové obchodné kanály využívajúce ku komunikácií so zákazníkom Internet. Tieto kanály nie sú nové len technologicky, ale predovšetkým tým, že otvárajú nový priestor na trhu, oslovujú nových zákazníkov a umožňujú zaviesť úplne nové podnikové procesy. Umožňujú ich kvalitatívne nové analytické vyhodnocovania a v dôsledku toho nové a lepšie služby pre zákazníkov. Vďaka interaktivite Internetu dochádza v mnohých prípadoch k rýchlej odozve zákazníkov a následne informačnému prepojeniu v celom podniku. Tieto komunikačné kanály založené na internetových technológiách dávajú zákazníkovi väčší pocit anonymity a pohodlia, čo zvyšuje zákazníkovu ochotu predávať informácie o sebe i svojich potrebách. Nakoľko však chýba osobný kontakt s konkrétnymi pracovníkmi, môže zákazník súčasne chápať dohodnuté obchodné závery ako menej záväzné a jeho rozhodnutia prejsť ku existujúcej konkurencii sa mu javí ako ľahší. Firma spustením svojho e-shopu na Internete získa nasledujúce výhody: • nižšie transakčné náklady – komunikácia so zákazníkom prostredníctvom elektronických komunikačných kanálov je výrazne lacnejšia. • vyššia flexibilita ponuky produktov • zaistenie ľahkého prístupu ku globálneho trhu • internetové technológie – ich využívaním sú tieto komunikačné kanály pre zákazníkov moderné, alebo si ich zákazníci prinajmenšom chcú vyskúšať a je len vecou času, kedy budú úplne bežné a naplno vyžívané • nové možnosti komunikácie so zákazníkmi – formou mailov, ankiet na webovskej stránke, zverejňovaním aktualít z oblasti spoločnosti i z oblasti nových produktov ORIENTÁCIA NA ZÁKAZNÍKOV Namiesto snahy presvedčiť čo najviac zákazníkov o tom, že momentálne dostupný produkt alebo služba je to, čo najlepšie rieši ich problémy a takýto produkt predať čo najväčšiemu počtu zákazníkov (viď obrázok 1, ľavá časť), by sa jednotlivé spoločnosti mali sústrediť na poznanie svojho zákazníka. Sústrediť by sa mali na čo najlepšiu identifikáciu „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 239 jeho potrieb, a to aj tých prípadoch, kedy zákazník sám nevie, alebo zatiaľ nie je schopný svoje potreby komplexne popísať. Následne sa snaží tieto potreby v čo najväčšej miere uspokojiť (obrázok 1, pravá časť). Obrázok 1: Orientácia založená na produkty vs. orientácia založená na znalosť zákazníka Orientácia na produkty Orientácia na zákazníkov Potreby zákazníka, spokojnosť Zákazníci Zdroj: Dohnal, J.: Řízení vztahů se zákazníky, Grada Publishing, Praha 2002, s. 13 Pre ilustráciu uvádzam závery niektorých prieskumov, vzťahujúcich sa k CRM: • 93 % generálnych riaditeľov a predsedov predstavenstiev považuje vzťahy so zákazníkmi za jeden z kritických faktorov úspechu na začiatku 21. storočia (Aberdeen Group) • v priemere strácajú americké podniky svojich zákazníkov behom piatich rokov, a to nie z dôvodu nevyhovujúcej kvality, ale z dôvodu nedostatočnej starostlivosti o zákazníka (Harvard Business Rewiev) • nespokojný zákazník o svojej nespokojnosti povie v priemere ďalším 8 až 10 ľuďom (rôzne zdroje) • 80 % užívateľov webu je ochotných poskytovať svoje osobné údaje, ak na oplátku získajú produkt alebo službu upravenú podľa ich požiadaviek (Cyberdialogue) • menej než 30 % amerických podnikov odpovedá na požiadavky zákazníkov zaslané elektronickou poštou do 48 hodín. Po 48 hodinách odpovedá 60 % (Yankee Group) Lojálni zákazníci prispievajú k zisku podniku nasledujúcimi spôsobmi (obrázok 2): • základný zisk; bežná súčasť každej obchodnej transakcie vzniká na základe kontraktu • narastajúci predaj; vzniká tiež napríklad predajom komplementárnych produktov a služieb • redukované náklady; skúsený zákazník sa ľahšie orientuje v ponuke a potrebuje menšiu podporu a starostlivosť • odporučenia; pokiaľ lojálny zákazník odporučí produkty a služby ďalším zákazníkom, potom náklady na ich získanie sú minimálne • zvláštna cena; zákazník je o ochotný zaplatiť vyššiu cenu, pokiaľ má garanciu dôvery svojho predajcu a zvláštne zaobchádzanie „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 240 Obrázok 2: Príspevok lojálnych zákazníkov k zisku podniku Zdroje podniku Zdroje zisku Zvláštna cena Odporučenia Zisk z redukovaných nákladov Narastajúci predaj Základný zisk Náklady na získanie zákazníka Zisk podniku 0 123 4 5 Roky 67 Roky Zdroj: Dohnal, J.: Řízení vztahů se zákazníky, Grada Publishing, Praha 2002, s. 17 OD TRANSAKČNÉHO K RELAČNÉMU MARKETINGU Koncept v minulosti využívaného transakčného marketingu vychádzajúceho zo zamerania obchodného cyklu na produkt by mal byť vo firmách nahradený konceptom relačného marketingu, ktorý je orientovaný procesne a interakčne. Zatiaľ čo produkt bol definovaný v danom čase a priestore, proces vytvárajúci pre zákazníka hodnotu sa nedá tak jednoducho definovať, nakoľko sa jedná aj o viac paralelných procesov ako aj procesov spolupracujúcich podnikov. Podniky by preto mali v snahe reagovať na potreby svojich zákazníkov efektívne meniť svoje statické obchodné modely na dynamické a interakčné. Tabuľka 1: Od transakčného k relačnému poňatiu podnikania Charakteristiky Transakčný prístup Relačný prístup Orientácia na jednorazový predaj Orientácia na zákazníkov a ich udržanie Diskontinuita kontaktov so zákazníkmi Kontinuálny kontakt, dialóg so zákazníkom Dôraz na vlastnosti produktu Dôraz na hodnoty vnímané zákazníkom Krátkodobý prístup Dlhodobý prístup Malý dôraz na zákaznícky servis Vysoký dôraz na zákaznícky servis Malá snaha plne uspokojiť očakávania zákazníka Vysoká snaha naplniť očakávania zákazníka Za kvalitu je zodpovedný každý zamestnanec. Za kvalitu sú zodpovední pracovníci produkcie Kvalitný produkt = kvalitné uspokojenie potrieb zákazníka Zdroj: Dohnal, J.: Řízení vztahů se zákazníky, Grada Publishing, Praha 2002, s. 32 IDENTIFIKÁCIA ÚROVNE CRM Identifikáciou sa dá pre firmu zistiť: • aká je jeho aktuálna úroveň CRM • aké úrovne CRM je potenciálne možné bezprostredne dosiahnuť Úroveň organizácie sa dá poznať podľa znakov, ktoré sú pre ňu charakteristické. Pri definícii jednotlivých úrovní bolo zvolené spektrum piatich úrovní, podrobne viď. tabuľka 2. Je zrejmé, že takéto empirické priradenie nemusí byť úplne presné, ale znaky, ktoré slúžia na určenie úrovní CRM, sú veľmi charakteristické a teda metódy a dopady na podnik je veľmi jednoduché pochopiť, predvídať a pripraviť sa na ne. V nasledujúcej tabuľke uvádzam päť rôznych úrovní CRM s charakteristikami a dopadmi na podnik. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 241 Tabuľka 2: Jednotlivé úrovne stavu riadenia vzťahov so zákazníkmi Úroveň Chaotická • • Segmentovaná • • • Centrická • • Individualizovaná • • Globálne individualizovaná • Charakteristické znaky kontakt so zákazníkom je riadený v dobe potreby neevidujú sa predchádzajúce kontakty existencia procesov kontaktov so zákazníkom zákazníci sa delia do segmentov jednotlivé segmenty sa riadia oddelene zákazníci sú centrálne evidovaní udržujú sa profily zákazníkov sledujú sa individuálne potreby zákazníkov každý zákazník má svojho správcu vo všetkých lokalitách sa uplatňujú rovnaké procesy, individualizované podľa potrieb každého zákazníka • • • • • • • • • • • • • • Dopady na organizáciu vysoké náklady nemožnosť plánovania nepružnosť ponuky každý kontakt je riešený originálnym procesom znalosť segmentov znižuje náklady opakovateľnosť procesov kontaktu so zákazníkom nejednotné vystupovanie podniku k zákazníkovi zjednotené vystupovanie podniku k zákazníkovi maximalizácia dĺžky vzťahu vysoká schopnosť plánovania výroby individualizovaný prístup k zákazníkom pružnosť v ponuke produktov maximalizácia hodnoty vzťahu jednotné a individualizované vystupovanie podniku k zákazníkovi v akejkoľvek lokalite Zdroj: Dohnal, J.: Řízení vztahů se zákazníky, Grada Publishing, Praha 2002, s. 102-103 Chaotická úroveň CRM zodpovedá organizácií, ktorá nemá primárny záujem na riadení vzťahov so zákazníkmi, nesnaží sa o predĺženie vzťahu a maximalizáciu hodnoty vzťahu so zákazníkom. Segmentovaná úroveň CRM je taká, kedy si podnik uvedomuje potrebu riadiť vzťahy so zákazníkmi a robí základné kroky pre takéto riadenie. Centrická úroveň CRM – tu môžeme zahrnúť i Klub zdravia Walmark – rieši problematiku redundancie a triešti informácie o zákazníkovi. Tento dopad je zásadný, nakoľko ktokoľvek v podniku, kto je v nejakom vzťahu so zákazníkom má totožné informácie o zákazníkovi ako ostatní zamestnanci. Jeho rozhodovanie je teda podložené aktuálnymi informáciami. Dôsledkom je jednotné vystupovanie voči zákazníkom nielen z procesného hľadiska (ako to bolo v segmentovanej úrovni CRM), ale i z vecného hľadiska. Individualizovaná úroveň CRM zaisťuje sledovanie individuálnych potrieb každého zákazníka. Každý zákazník má svojho osobného správcu. Organizácia upravuje svoje chovanie v závislosti na konkrétnych potrebách, zvyklostiach a vlastnostiach zákazníka. Zákazník má istotu, že podnik k nemu bude pristupovať sofistikovane a predovšetkým ako partner. Táto úroveň prináša možnosť maximalizácie hodnoty vzťahu so zákazníkom. Globálne individualizovaná úroveň CRM rozširuje individualizované chovanie podniku k zákazníkovi do všetkých lokalít, kde podnik pôsobí. Zákazník má istotu, že podnik k nemu bude pristupovať jednotne v ktorejkoľvek lokalite na svete. LITERATÚRA: [1] BOUČKOVÁ, J. a kol. Marketing. Beckovy ekonomické učebnice. Praha : 2003. [2] SODOMKA, P. Informační systémy v podnikové praxi. Brno : Computerpress, 2006. http://www.e-focus.sk [3] http://www.etrend.sk [4] http://www.marketingovenoviny.cz [5] 12H 12H 123H „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 242 ADRESA: Ing. Milan Kubina, Ph.D. Žilinská Univerzita Fakulta Riadenia a Informatiky Katedra manažérskych teórií Žilina T: +421-41-5134323 e-mail: [email protected] Ing. Pavel Segeč, Ph.D. Žilinská Univerzita Fakulta Riadenia a Informatiky Katedra manažérskych teórií Žilina T: +421-41-5134323 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 243 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 244 K OPTIMALIZÁCII MESTSKEJ A PRÍMESTSKEJ PRAVIDELNEJ OSOBNEJ DOPRAVY Stanislav Palúch, Tomáš Majer Fakulta riadenia a informatiky, Žilinská univerzita v Žiline Abstrakt: Článok rozoberá problematiku optimalizácie systému mestskej a prímestskej hromadnej dopravy osôb. Opisuje princípy úplného dopravného prieskumu a možnosti jeho nahradenia spracovaním dát z elektronických tarifikačných systémov. Pre návrh systému liniek spomína niektoré vo svete používané metodiky a opisuje vlastnú metodiku založenú na postupnom vyberaní liniek z danej množiny liniek. Pre tvorbu cestovných poriadkov na linkách uvádza metódy koordinácie spojov na úseku a v uzle. Nakoniec uvádza najnovšie rozšírenia optimalizačného systému turnusov KASTOR, ktoré umožňujú splniť špeciálne požiadavky na turnusy. Všetky uvedené metodiky boli úspešne realizované v praxi na niekoľkých mestských a prímestských autobusových dopravách. Kľúčové slová: regionálna doprava, linka, spoj, turnus, optimalizácia obehu vozidiel a osádok Tento článok bol vypracovaný s podporou grantu APVV č. SK-CZ-09006 „Optimalizácia regionálnej a mestskej osobnej verejnej dopravy“. 1. CHARAKTERISTIKA SÚČASNÉHO STAVU DOPRAVY OSÔB V REGIÓNOCH. V súčasnosti sme svedkami veľkých zmien v štruktúre osobnej dopravy v mestách a regiónoch Slovenska, Českej republiky a zrejme aj v ostatných postkomunistických krajinách. Zmeny sú spôsobené prechodom od centralistického systému na trhový systém hospodárstva, konverziou zbrojnej výroby, znížením dotácií na verejnú dopravu a tiež rastom životnej úrovne obyvateľstva. Následkom týchto zmien sa menia prúdy cestujúcich (mnohé veľké výrobné kapacity neprežili prechod k trhovej ekonomike a zanikli, iné nové investičné celky a výrobné parky vznikli) a tiež nastal veľký odklon od verejnej dopravy k individuálnej automobilovej doprave. Je preto zrejmé, že dopravné systémy, ktoré sa vyvíjali niekoľko desaťročí v iných než súčasných podmienkach, vyžadujú podstatnú zmenu. Problematika navrhovaného projektu sa týka štyroch dôležitých oblastí optimalizácie regionálnej dopravy a to: • modelovania správania sa cestujúcich, • návrhu systému liniek • návrhu konkrétnych časových polôh spojov a • optimalizácie turnusov vodičov a vozidiel. 2. MODELOVANIA SPRÁVANIA SA CESTUJÚCICH Prúdy cestujúcich komplexne popisuje OD - matica (Origin – Destination Matrix) – je to matica popisujúca intenzity prúdov cestujúcich medzi dvojicami uzlov dopravnej siete. Je základným východiskom pre väčšinu optimalizačných metód na sieti. V praxi sa OD - matica zisťuje dvoma základnými spôsobmi: • úplným dopravným prieskumom • výpočtom z iných údajov (z čiastočného dopravného prieskumu, historických údajov) Úplný dopravný prieskum sa najčastejšie robí prostredníctvom sčítačov – pracovníkov, ktorí registrujú cesty všetkých cestujúcich v celej dopravnej sieti za sledované obdobie. Ak sa dobre zorganizuje, najpresnejšie vystihuje skutočnosť, avšak je finančne veľmi náročný – jeden deň dopravného prieskumu v meste so 100 tisíc obyvateľmi vyjde rádovo na milión korún. Iným spôsobom dopravného prieskumu je anketa. Je lacnejšia, ale nie je dostatočne presná. Z týchto dôvodov boli vyvinuté viaceré výpočtové metódy využívajúce niektoré kumulatívne údaje, z ktorých na základe istých hypotéz možno vypočítať prvky O – D matice. Takmer všetky z nich majú spoločné východisko – znalosť zdrojových a cieľových prúdov reprezentovaných riadkovými a stĺpcovými súčtami v O - D matici. O týchto postupoch je k dispozícii rozsiahla odborná literatúra – za všetky menujeme [1] , [2], [3]. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 245 Súčasné elektronické tarifné systémy poskytujú množstvo presných údajov o cestujúcich. V týchto údajoch – najmä v mestskej doprave – však chýbajú informácie o cieľovej zastávke cestujúceho. Preto bola na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity (ďalej len FRI-ŽU vypracovaná metodika založená na aplikácii gravitačných a entropických modelov, ktorá dáva pravdepodobné cieľové zastávky cestujúcich a na ich základe vypočíta požadovanú O-D maticu. Na FRI-ŽU sme urobili porovnanie modelovaných dát so skutočným dopravným prieskumom pomocou cca 200 sčítačov v súmestí Martin–Vrútky s veľmi dobrou zhodou výsledkov získaných prieskumom a výsledkov získaných dopočítaním dát z elektronického tarifikačného systému. Výskum v tomto smere ešte nie je ukončený a existuje ešte niekoľko možných zlepšení modelov pohybu cestujúcich na linke. Nahradením dopravného prieskumu spracovaním elektronických údajov možno ušetriť pre mesto so 100 tisíc obyvateľmi cca 1 milión korún na jeden deň prieskumu. 3. NÁVRH SYSTÉMU LINIEK A URČENIE LINKOVÝCH FREKVENCIÍ Pre isté územie možno navrhnúť dva typy systému liniek a frekvencií na nich a to topograficky hustú sieť liniek, na ktorých je len málo spojov s individuálnymi časovými polohami, alebo riedku sieť liniek so spojmi idúcimi za sebou v krátkych časových intervaloch. Prvý spomenutý typ síce ponúka viac priamych relácii (takmer po každej ulici vedie nejaká linka, takmer z každého do každého miesta siete vedie priamy spoj), časová hustota takýchto spojov je veľmi malá, spoje majú individuálnu časovú polohu, ktorú si musí cestujúci pamätať, systém je neprehľadný a veľmi citlivý na prípadné výpadky spojov. Tento typ je vhodný na linky prímestskej dopravy. Druhý typ systému s riedkou sieťou liniek a pravidelným intervalom medzi spojmi už toľko priamych relácií nemá, avšak cestujúci môže kedykoľvek prísť na zastávku s vedomím, že nebude dlho čakať na svoj spoj. Druhý typ systému je prehľadnejší a výpadok jedného spoja je nahraditeľný ďalšími spojmi. Dopravná teória i prax odporúča pre mestskú dopravu druhý systém – t.j. systém topograficky redších liniek s hustejšou intervalovou dopravou. Mnohé menšie slovenské mestá súčasne so svojím územným rozširovaním postupne k sebe pričleňujú niektoré blízke obce, ktoré sa stávajú takto mestskými časťami. Dopravná obsluha týchto častí má však stále charakter prímestskej dopravy s individuálnou polohou spojov. Svetová literatúra o problematike konštrukcie liniek je pomerne bohatá. Vo veľkej väčšine prípadov opisuje rôzne metódy systému človek – stroj. V praxi sa veľmi často uplatňuje také rozdelenie úloh, že človek navrhne celé riešenie a stroj – počítač mu vyhodnotí jeho prednosti a slabiny a požadované číselné parametre. Na základe týchto informácii človek upraví svoj návrh a počítač ho znova vyhodnotí atď. Za progresívnejší však možno považovať prístup S. Erlandera, ktorý dáva počítaču úlohu (pomocou nelineárneho programovania) vybrať optimálnu podmnožinu zo širšej množiny liniek navrhnutých človekom – dopravným inžinierom. Nelineárne programovanie však neumožňuje riešiť úlohy takého rozsahu, ktoré sú bežné v českých a slovenských mestách nad 40 tisíc obyvateľov. Preto A. Černá a J. Černý r. 1992 navrhli alternatívny model PRIVOL využívajúci lineárne programovanie a tým umožňuje riešiť aj úlohy veľkých rozsahov. Nevýhodou oboch prístupov je to, že nevyužívajú plne všetku informáciu obsiahnutú v OD–matici, ale obmedzia sa na výsledok tzv. „traffic assignmentu“ vyjadrujúceho kumulované prúdy cestujúcich na jednotlivých úsekoch. Výsledné riešenie tak síce zaručuje dostatočnú kapacitu na každom úseku, ale niekedy môže viesť k systému liniek s väčším počtom nutných prestupov cestujúcich. Na FRI-ŽU bola navrhnutá a v praxi úspešne vyskúšaná metóda, ktorá vyberá postupne z navrhnutej veľkej množiny liniek tú linku, ktorá priamo prepraví v danom časovom intervale čo najviac cestujúcich. Ako ďalšiu linku vyberá tú, ktorá priamo prepraví najviac doteraz neprepravených cestujúcich atď. Nevyhnutným predpokladom pre navrhnutú metódu boli údaje z elektronického odbavovacieho systému. Po vybratí systému liniek sa frekvencie na nich dopočítali metódou PRIVOL. Táto metóda tu už v našom prípade neodmietala linky, ale len rozdelila disponibilnú kapacitu na jednotlivé linky. Tento spôsob bol úspešne aplikovaný na mestskú dopravu súmestia Martin–Vrútky. 4. NÁVRH ČASOVÝCH POLÔH SPOJOV. Časové polohy spojov sa určujú tak, aby sa dosiahol pravidelný interval na linkách. Špecialitou slovenských miest (najmä tých menších) je veľká časová nerovnomernosť požiadaviek cestujúcich najmä v rannej špičke, čo vedie k individuálnej časovej polohe jednotlivých spojov a nerovnomernému cestovnému poriadku. V menšom meste požiadavky na prepravu zamestnancov do väčších podnikov ráno na 6:00 hod., potom pracovníkov úradov na 7:00 hod. a nakoniec školákov na 8:00 hod vytvárajú počas rannej špičky tri lokálne maximá, a táto nerovnomernosť veľmi narušuje pravidelný interval na linkách a zvyšuje potrebné počty autobusov a vodičov, ktoré sú v ďalších častiach dňa nevyužiteľné. Preto by sa mali samosprávy mesta snažiť pôsobiť na podniky, úrady, školy a ďalšie organizácie tak, aby rozložili pravidelnejšie začiatky pracovných smien, prípadne, ak je to z prevádzkových dôvodov možné, zaviedli pružnú pracovnú dobu. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 246 Dôležitým problémom pri určovaní časových polôh spojov je koordinácia cestovných poriadkov na spoločnom úseku – chceme, aby sa spoje liniek na úseku čo najpravidelnejšie striedali – a koordinácia v uzle, ktorá má zabezpečiť, aby cestujúci pri prestupoch z linky na linku strácali minimum času. Pre riešenie týchto problémov bola na FRI-ŽU vypracovaná metodika založená na riešení tzv. Žilinského problému (formulovaného J. Černým), a tiež na heuristickom riešení diskrétneho optimalizačného problému s kvadratickou účelovou funkciou. Doterajšie metodiky návrhu časových polôh spojov mohli brať do úvahy len priemerné dopravné požiadavky cez dopravnú špičku resp. dopravné sedlo. Pri návrhu cestovného poriadku sa časové polohy spojov stanovili s ohľadom na tieto priemerné údaje, a prípadné nedostatočné kapacity či nevyužité spoje sa riešili v priebehu skúšobnej prevádzky pridaním ďalších spojov či zrušením spojov. Údaje z elektronických odbavovacích systémov však obsahujú časy individuálnych nástupov cestujúcich, čo nám umožnilo vytvoriť (s využitím gravitačných či entropických modelov pohybu cestujúcich pozdĺž linky) počítačový model zaťaženia jednotlivých konkrétnych spojov a už v priebehu návrhu identifikovať potrebu posilnenia zaťaženého alebo vylúčenia nevyužitého spoja. Tento spôsob minimalizuje potrebu dodatočných zásahov v priebehu overovacej prevádzky, avšak je nutné zdôrazniť, že zmena dopravného systému môže viesť k takej zmene správania sa cestujúcich, ktorá si dodatočné zmeny vyžiada. Tento počítačový model bol úspešne použitý na MHD Trenčín, MHD Považská Bystrica, MHD Martin–Vrútky a ďalšie. Na všetkých týchto mestských dopravách sa ukázalo, že počítačová identifikácia preťažených spojov prekvapivo dobre korešpondovala so skutočnosťou. 5. OPTIMALIZÁCIA OBEHU VOZIDIEL A OSÁDOK K problematike tvorby turnusov vozidiel a osádok možno v svetovej literatúre vidieť niekoľko nasledujúci prístupov. Jeden z nich je nasledujúci: • najprv vytvoriť z množiny spojov optimálne turnusy vozidiel bez ohľadu na obeh osádok • na vypočítané turnusy vozidiel následne vypočítať smeny vodičov, pričom sa na jednom vozidle môžu vodiči ľubovoľne striedať Problém výpočtu optimálneho obehu vozidiel sa najčastejšie prevedie na priraďovaciu úlohu. Optimálne, resp. suboptimálne smeny vodičov sa vypočítajú tak, že najprv sa vygeneruje širšia škála prípustných smien, z ktorých sa metódou množinovo pokrývacieho problému vyberie optimálna zostava smien. Tento postup nie je v slovenských a českých podmienkach použiteľný, pretože technický stav vozidiel a tiež zaužívaná tradícia nedovoľuje voľné striedanie vodičov. V slovenských a českých podmienkach sa turnusy vozidiel a vodičov plánujú tak, že na jednom vozidle pracuje jeden vodič, alebo sa pravidelne striedajú dvaja vodiči v ranne a poobednej smene. Preto tím vedený S. Palúchom vyvinul optimalizačný prístup KASTOR, ktorý počíta obehy vozidiel tak, aby sa súčasne hodili aj na obehy vodičov a osádok. To však vyžaduje, aby obehy vozidiel plnili aj všetky požiadavky kladené na obehy vodičov. Tieto požiadavky sú horné obmedzenia na celkovú dobu smeny, na dobu vedenia vozidla, na zachovanie bezpečnostnej prestávky a na existenciu prestávky na jedlo. Niektorí prevádzkovatelia požadujú, aby všetky vozidlá začínali a končili v garáži, iní nechávajú niektoré vozidlá nocovať mimo garáže, iní požadujú, aby v každom turnuse vozidla bola zahrnutá doba pobytu v garáži (napr. na údržbu vozidla a odvod tržby). Veľkým problémom je požiadavka na zahrnutie istého vyrovnávacieho časového intervalu – manipulácie – na konečnej linky po každom spoji. Ten má slúžiť na vyrovnanie prípadného meškania spoja. Najmä pri krátkych spojoch potom manipulácie po spojoch zvyšujú potrebný počet vozidiel a vodičov, pričom sa priemerný prepravný výkon na jedného vodiča znižuje pri zachovaní dĺžky smeny. Mnohé požiadavky zabezpečujeme modifikáciou programov systému KASTOR. Praktické skúsenosti ukazujú, že niektoré požiadavky na odvoz pracovníkov z poobedných smien (spoje po 22:00 hod.) síce nespôsobia zväčšenie počtu vozidiel, avšak predlžujú pracovné smeny vodičov alebo dokonca aj zvyšujú ich potrebný počet, čo vedie k dlhým smenám vodičov s malými prepravnými výkonmi a teda aj malými zárobkami. Skúmanie, či existujú možnosti na vyriešenie tohto problému, je ešte pred nami. 6. PRIPOMIENKY K TARIFIKAČNÝM SYSTÉMOM Veľký vplyv na návrh dopravného systému má spôsob tarifikácie. Pokiaľ je to možné, prihovárame sa za prestupnú tarifu. Možnosť prestupovať znižuje nutný počet priamych relácií a teda aj liniek, interval na nich môže byť kratší a celý systém jednoduchší. Niektoré mestá (podľa nášho vedomia napr. Čadca) používajú tarifikačný systém, ktorý registruje cestujúceho aj pri výstupe – kto sa neregistruje pri výstupe, platí cestovné až do konečnej. Tento systém, okrem toho, že je najspravodlivejší, registruje úplné údaje o pohybe cestujúcich, a dopravca má za každý deň údaje, (ktoré by ho pri úplnom dopravnom prieskume stáli zhruba milión denne), na základe ktorých môže okamžite reagovať na zmeny v dopravnom dopyte. V každom prípade by systém platenia mal byť čo najjednoduchší a to buď na spôsob elektronickej peňaženky (kredit v nej platný neobmedzene), alebo formou časového lístka. Ako odstrašujúci príklad by mohol slúžiť systém v jednom „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 247 slovenskom meste, opísaný brožúrkou na niekoľkých desiatkach strán, kde nevyužitý kredit na čipovej karte po mesiaci prepadal. Tento systém vyhnal z mestskej dopravy množstvo cestujúcich, ktorí prešli na individuálnu automobilovú dopravu. LITERATÚRA [1] SEN, A.; SMITH, T. E. Gravity Models of Spatial Interaction Behavior, Springer – Verlag Berlin Heidelberg New York, 1995 ISBN 3-540-60026-4. [2] WILSON, A. G. Entropy in Urban and Regional Planing. 1970 Pion Limited, London, England. [3] WILSON, A. G. Complex Spatial Systems: The Modelling Foundations of Urban and Regional Analysis, 2000. (Prentice-Hall, Harlow, Essex). [4] PEŠKO, Š. Multicommodity return bus scheduling problem, Proceedings, International scientific conference on mathematics, 77-82, Žilina, ISBN 80-7100-578-9, (1998). [5] PEŠKO, Š. The Minimum Fleet Size Problem for Flexible Bus Scheduling, Studies of the Faculty of Management Science and Informatics, Vol. 9, University of Žilina, 59-65, (2001). [6] PEŠKO, Š. Ako modelovať zakázané odbočovanie v dopravných sieťach? Horizonty dopravy, XI, 2/2003, ISSN 1210-0978, VÚD Žilina, 21-23 ,(2003). [7] PEŠKO, Š. On Closed Bus Line for Disabled Passenger, Journal of Information, Control and Management Systems, Faculty of Management Science and Informatics, University of Žilina, Vol. 1, No. 2., ISSN13361716, 65-70, (2003). [8] PEŠKO, Š. Priradenie vozidiel viacerým strediskám , Logistika, měsičník hospodářských novin, ročník X, 2/2004, ISSN 1211-0957, 40-41, (2004). [9] CZIMMERMANN, P.; PEŠKO, Š. Autobusové rozvrhy s dvoma typmi vozidiel, 3th International Conference APLIMAT, ISBN 80-227-1995-1,, Bratislava, 321-326, (2004). [10] Monografia ČERNÁ, A.; ČERNÝ, J. Teorie řízení a rozhodování v dopravních systémech. Institut Jana Pernera, Praha, 2004. [11] ČERNÝ, J.; ČERNÁ, A. Vědecky na dopravní obslužnost. Moderní obec 4(1998), No 3, str. 15. ISSN1211-0507. [12] ČERNÝ, J.; ČERNÁ, A. Dopravní obslužnost obce. Územní samospráva v praxi 1(1998), No 12-13, 41-46 ISSN 1212-110X. [13] ČERNÝ, J.; ČERNÁ, A. Netradiční řešení dopravní obsluhy venkovských území. Územní samospráva v praxi 1(1998), No 14, 13-18 ISSN 1212-110X. [14] ČERNÝ, J.; ČERNÁ, A. Optimalizace dopravní obslužnosti měst a jejich spádových oblastí. Řízení místních orgánů, září 1998, část G5.1, 1-9. [15] ČERNÝ, J.; PALÚCH, S.; ČERNÁ, A. Optimization of Regional Bus Transport in Czech Republic. Proc. 17th Int. Conf. “Math. Meth. in Econ.’99”, ed. J. Plešingr, J. Hradec, Sept. 1999, 67-71 ISBN 80-7079-371-6. [16] MAJER, T. Passenger – Trip Assignment Model, Journal of Information, Management and Control Systems, Faculty of Management Science and Informatics, University of Žilina, Vol.4, 2006, No.1, pp 19-22, ISSN 1336-1716. [17] STANKOVIANSKA, I. An Effective Approach to Routing Problems, Scientific Papers of the University of Pardubice - Series D, Faculty of Economics and Administratin 10, 2006, ISBN 80-7194-851-9, pp. 148-151. ADRESA: Doc. RNDr. Stanislav Palúch, CSc. Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita v Žiline Veľký diel 010 26 Žilina Slovensko Tel: +421 41 5134250 e-mail: [email protected] Ing. Tomáš MAJER Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita v Žiline Veľký diel 010 26 Žilina Slovensko Tel: +421 41 5134284 e-mail: [email protected] „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 248 THE SECTRORAL AND STRUCTURE OF GERMAN ECONOMY: STRENGHS, WEAKNESSES, OPPORTUNITIES, THREATS AND KEY FEATURES Achalova Larisa Vladislavovna Plehanov Russian Academy of Economics Abstract: Germany’s economic success has been attributed to a large extent to the particular economic system that has been established after World War II – the social market economy. Germany's economy functioned very well for several decades, and the country became one of the world's wealthiest. Over time, the term "social" in the social market economy began to take on a life of its own. It moved the German economy toward an extensive social welfare system that has become one of the most expensive in the world. But still the FRG is currently the leading economy of the world. There is no doubt that the secret of German success is rooted in it economic stricture Keywords: sectoral and regional structure of German economy; primary setor; mining; energy; industry; service; key features. I. MACROECONOMIC SITUATION. Germany is high-developed industrial country with the harmonious structure of productive industry, developed nonmanufacturing business (services), modern agriculture. According to the appreciation of the leading international organizations, the unified German economy is now the third most productive in the world (after USA and Japan, see Table 1). Germany is currently the world's second largest exporter and importer (after the USA). Table 1. GDP at current market prices Economy GDP (Mlrd EUR) 2001 2002 2003 2004 GDP annual percentage change 2005 2006 2001 2002 2003 2004 2005 2006 EU (15) 8870 9181 9310 9756 10130 10547 3,48 3,51 1,41 4,79 3,83 4,12 EU (25) 9292 9627 9752 10230 10652 11105 3,86 3,61 1,30 4,90 4,13 4,25 Germany 2074 2107 2128 2190 2247 2306 2,17 1,59 1,00 2,91 2,60 2,63 France 1476 1527 1557 1625 1689 1756 3,94 3,46 1,96 4,37 3,94 3,97 Italy 1219 1260 1301 1355 1411 1466 4,46 3,36 3,25 4,15 4,13 3,90 UK 1599 1660 1589 1719 1775 1858 2,50 3,81 -4,28 8,18 3,26 4,68 1124 11026 9673 9511 9959 10425 6,41 -1,91 -12,27 -1,67 4,71 4,68 US 1 4645 4221 3800 3759 3786 3962 -9,67 -9,13 -9,97 -1,08 0,72 4,65 Japan Souse:composed by author on the base of The EU economy: 2004 review, European Economy, 2004. - №6 - Office for Official Publications of the EC. Luxembourg.- 426-427 p. and Economic forecast: spring 2006, European economy, 2006. - №2. - Office for Official Publications of the EC. Luxembourg. – 311 p. So, the analysis of date in Table 1 allows making the following deduction that FRG is the first-rate economy in the Western Europe. Over the last 15 years German GDP growth potential decelerated to just 1.5% annually, according to the OECD’s estimates. The economy remains be devilled by a persistent dichotomy between relatively strong exports and very weak domestic demand, and the volume of employment–as measured by the total number of hours worked–has trended down since the beginning of the 1990s, undercutting the level that prevailed in the 1993 recession by 6%. Moreover, FRG holds the leading positions in rating of international competitiveness of national economies. The bulk of this achievement was in the West. The Western economy is essentially industrial, with large chemical and car manufacturing plants, mechanical, electrical and electronic engineering, and rapidly growing advanced technology and service sectors in computing, biotechnology, information processing and media. The Eastern economy is far behind the West. It became especially visible after the reunification. Even more importantly, since the middle of the 1990s, there has been a marked improvement in the economy’s external competitiveness, as measured by the depreciation of the real „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 249 effective exchange rate vis-à-vis Germany’s main trading partners [15]. II. SECTORAL AND REGIONAL STRUCTURE OF GERMAN ECONOMY 1. SECTORAL STRUCTURE. The structure of German economy is: Figure 1 agriculture, foresty, fishing; 1,1 trade, hotels and restaurants, transport; 18 industy, incl. energy; 25 other service activities; 21,2 financial, renting and business activities; 30,7 construction; 4 Source: composed by the author on the basis of www.destatis.de So, the economy of Germany can be characterized as “ultra-industrial”, it means that share of industry in GDP production is considerably higher in comparison with other developed countries. A) PRIMARY SECTOR. Agriculture. In 2005 agriculture, foresty, fishing accounted for only 1.1% of Germany’s gross domestic product (GDP) and employed only 2.2% of the population, down from 4% in 1991. Much of the reduction in employment occurred in the eastern states, where the number of agricultural workers declined by as much as 75% following reunification. However, agriculture is extremely productive, and Germany is able to cover 90% of its nutritional needs with domestic production. In fact, Germany is the third largest agricultural producer in the European Union (EU) after France and Italy [16]. Germany’s principal agricultural products are potatoes, wheat, barley, sugar beets, fruit, and cabbages. From 1999 to 2005, the number of agricultural holdings declined by 11% to 421,400, reflecting a general trend toward consolidation. Despite Germany’s high level of industrialization, roughly one-third of its territory is covered by forest. The forestry industry provides for about two-thirds of domestic consumption of wood and wood products, so Germany is a net importer of these items. In 2004 the forestry industry’s production equaled 51.2 million cubic meters of roundwood and 17.6 million cubic meters of sawnwood. As of 2005, an estimated 31% of trees in Germany showed signs of environmental damage, according to an annual report by the federal government. Germany’s ocean fishing fleet is active in the North Sea, the Baltic Sea, and the Atlantic Ocean between Britain and Greenland. The fleet, which has diminished in size in recent decades, contends with overfishing, extended exclusive fishing zones claimed by neighboring countries, and quotas imposed by the European Community Common Fisheries Policy. In 2004 the fishing industry’s total catch was 335.1 million tons. B) MINING and MINERALS. Coal is Germany’s most important energy resource, although government policy is to reduce subsidies for coal extraction. Coal production has declined since 1989 as a result of environmental policy and the closing of inefficient mines in the former East Germany. As of October 2001, recoverable coal reserves were estimated at 72.8 billion short tons, the largest amount of any country in the then 15-member European Union (EU). The two main grades of coal in Germany are “hard coal” and lignite, which is also called “brown coal”. 124H 125H Unfavorable geological conditions make the mining of hard coal economically uncompetitive, but a slight increase has occurred in lignite production since 1999. Despite its considerable reserves, environmental restrictions have led Germany to become a net importer of coal. Non-energy-related mining recovers potash for fertilizer and rock salt for edible salt and the chemical industry. As of January 2004, proven oil reserves were 442 million barrels, a modest amount by international standards but still the fourth largest reserves in the EU. More than half of Germany’s domestic oil production is attributable to the offshore Mittelplate field along the western coast of the German state SchleswigHolstein. 126H 127H „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 250 Also as of January 2004, proven natural gas reserves were 10.8 trillion cubic feet, the third largest in the EU. Nearly 90% of Germany’s natural gas production takes place in the state of Lower Saxony. In 2002 Germany imported 2.4 trillion cubic feet of natural gas, or 75% of its requirements. The most important source of natural gas imports is Russia, with a 40.8% share, followed by Norway at 31.5%, and the Netherlands at 22.3%. 128H 129H C) ENERGY In 2004 Germany was the world’s fifth largest consumer of energy, and two-thirds of its primary energy was imported. In the same year, Germany was Europe’s largest consumer of electricity; electricity consumption that year totaled 512.9 billion kilowatt-hours[7]. Government policy emphasizes conservation and the development of renewable energy sources, such as solar, wind, biomass, hydro, and geothermal. The government has set the goal of meeting half the country’s energy demands from renewable sources by 2050. In 2000 the government and the nuclear power industry agreed to phase out all nuclear power plants by 2021. However, renewables currently play a more modest role in energy consumption. In 2004 energy consumption was met by the following sources: oil (40%), coal (23%), natural gas (22%), nuclear (11%), hydro (2%), and other renewables (2%) [3]. 130H 13H 132H 13H D) INDUSTRY Industry and construction accounted for 29% of gross domestic product (GDP) in 2003, a comparatively large share even without taking into account related services. The sector employed 26.4% of the workforce. The analysis of economic activity by major sectors reveals that German industries guarantee the leading position of the country on many world markets of finished commodities. The most competitiveness branches of German industry are as follows: motor-car construction; transport mechanical engineering (car-building industry, aircraft construction); general engineering (machine-tool and instrument industry); electrical industry; high-precision mechanics, optical instruments and devices; chemical, pharmaceutical and fragrance industries; ferrous metallurgy [14]. With the manufacture of 5.5 million vehicles in 2004, Germany was the world’s third largest producer of automobiles after the United States and Japan, although China was threatening to displace Germany in the world rankings as early as 2005. In 2004 Germany enjoyed the largest world market share in machine tools (19.3%). The investigations of the Monopolkommission reveal no clear trend towards concentration in (west) German industry. While concentration ratios have increased in some branches, in others they have either remained unchanged or have declined. Unification has had no significant effects on concentration so far. The most concentrated industries are (market share of the ten largest firms): • tobacco (98%), • oil (95%), • computers (89%), • mining (88%), • cars (74%), • iron and steel (74%), • ship building (74%), • rubber (60%), and • pulp and paper (54%) [8]. The sectors with the highest R&D activities were chemicals/pharmaceuticals, financial services and trade. In addition to R&D activity, cooperation in various forms (joint ventures, strategic alliances) has become a more and more important phenomenon – often with cartel-like effects. The number of mergers and acquisitions has increased significantly (Table 2). This increase is interpreted as a reaction to the European Single Market, the need to be present in global markets and increasing R&D costs. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 251 Table 2 Cross-borders acquisition overview, 1990-2004 (Millions of dollars) 2001 2002 2003 2004 Germany Sales 1990-1995 annual average 4899 2001 2002 2003 2004 35686 Purchase 1990-1995 annual average 8104 48641 46605 25158 France 8713 14424 30122 17495 57011 45110 19669 18613 20132 11141 59169 33865 8777 UK 17980 68558 52958 14994 31397 58104 20447 111764 69220 56953 47307 EU 208785 126018 329128 214293 121208 164677 142091 178772 185809 59437 Europe 56362 237426 215092 Developed 104719 504590 322141 Economies World 117889 593960 369789 Source: UNCTAD, World Investment Report, 2005 53668 221729 66085 350571 231284 129371 176095 244366 315851 108569 535985 341548 256935 339799 296988 380598 117889 593960 369789 296988 380598 German-based multinationals such as Daimler-Chrysler, BMW, Bosch, BASF, Bayer, and Siemens are marquee names throughout the world. What is less well known is the vital role of small- to medium-sized manufacturing firms, which specialize in niche products and often are owned by management. These firms employ two-thirds of the German workforce (See Table 3). 134H 135H 136H 137H 138H 139H Table 3 Presence in the world's 100 largest non-financial TNCs list, ranked by foreign assets, 2005a E.On Deutsche Telecome AG RWE Group Siemens AG Volkswagen Group Ranking by foreign TNIb assets 13 80 14 85 15 59 17 32 18 53 63 74 67 40 46 BMW AG DaimlerCrysler AG Deutsche Post AG BASF AG 25 28 42 48 18 79 13 28 Corporation 50 95 87 48 c II Foreign assets Sales Emplyment TNIb (%) IIc electricity, gas, water tele-communcations electricity, gas, water electrical and e-equipment Motor vehicles 64003 62624 60345 58463 57853 18659 23868 23729 64484 71190 29651 75241 53554 247000 160299 41,2 37 50,6 65,3 52,9 60,5 54,5 58 74,5 71,7 Motor vehicles Motor vehicles transport and storage chemicals 44948 41696 29524 27099 35014 55195 19714 21999 26086 76993 175775 37054 54 25,2 34,9 54,9 82,2 50,4 84 79,5 Industryd Bayer AG 64 74 42 pharmaceuticals/chemicals 18892 17033 48700 45 73.8 Thssenkrupp AG 79 73 66 metal and metal products 15237 20074 92179 45,2 58,2 Metro AG 83 76 88 Retail 13600 32104 107210 44,1 44,6 Robert Bosch GmbH 96 56 19 machunery and equipment 12683 32761 123000 51,9 82 Bertelsmann 98 39 51 media 12489 14694 46157 60,5 68,4 a All data are based on the companies' annual reports unless otherwise stated b "TNI" is the abbreviation for "Tran nationality Index". The Transnationlity Index is calculated as the average of the following three ratios: foreign assets to total assets, foreign sales to total sales and foreign employment to total employment. c "II" is the abbreviation for "Internationalization Index". The Index is calculated as the number of foreign affiliates divided by number of all affiliates (Note: Affiliates counted in this table refer to only majority-owned affiliates). d Industry classification for companies follows the United States Standard Industrial Classification as used by the United States Securities and Exchange Commission (SEC). Note: The list includes non-financial TNCs only. In some companies, foreign investors may hold a minority share of more than 10 per cent. Source: UNCTAD, World Investment Report 2005 E) SERVICE SECTOR In 2003 services constituted 69,9% of gross domestic product (GDP), and the sector employed 71.3% of the workforce [6]. The subcomponents of services are financial, renting, and business activities (30.7%); trade, hotels and restaurants, and transport (18%); and other service activities (21.2%) [6]. Tourism. Domestic and international tourism generates about 8% of gross domestic product (GDP) and 2.8 million jobs. Following commerce, tourism is the second largest component of the services sector. In 2004 Germany registered 45 million overnight stays by international tourists, 9% higher than in the previous year and an all-time record. In 2003 Germany ranked ninth in the world in international arrivals, with 18.4 million international tourists, versus 75 million in top-ranked France [8]. In the same year, Germany registered a net outflow in the balance of payments related to tourism, as visitors spent US$ 24.6 billion, while German tourists outside the country spent US$ 68.3 billion. Tourism is a factor in Germany’s net deficit in the trade of services. Two-thirds of all major trade fairs are held in Germany, and each year they attract 9 to 10 million business travelers, about 20% of whom are foreigners. The four most important „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 252 trade fairs take place in Hanover, Frankfurt, Cologne, and Dusseldorf. Financial Services. Within a highly developed national economy, the banking industry plays a central part. As institutional investors and financial institutions, banks perform functions that are important for the national economy. Germany’s commercial banking system is subdivided into three different sectors: • the savings bank sector (public banks), consisting of about 460 municipal savings banks (Sparkassen) and 11 Landesbanken, owned by the savings banks and the state (Länder) governments. • the co-operative banking sector, consisting of over 1,300 local co-operative banks and 2 central, over-regional institutes (DZ-Bank AG, WGZ-Bank eG), and • the group of private, for-profit banks (Kreditbanken)3, consisting of 252 institutes, including 84 branches of foreign banks, 164 regional and other banks as well as the four big private sector banks (Großbanken), Deutsche Bank AG, Dresdner Bank AG, HypoVereinsbank AG and Commerzbank AG. In 2004, the ‘Deutsche Postbank’, formerly 100% owned by the Deutsche Post, was partially privatised and became the fifth ‘big bank’ [11]. Figure 2 Structure of the German Banking System according to Banking Groups Notes: 1. Total assets – in-country-business – end 2003. 2. Regional banks include other banks and branches of foreign banks. Source: Sachverständigenrat, 2004 The first two groups plus the Postbank are the most interesting market players – a view easily backed up by some facts about market shares. The ‘big four’ German ‘private’ banks (excluding the Postbank) have a market share of about 16% by balance sheet size and less than 10% of savings deposits, while the ‘public’ savings banks (Sparkassen) and the cooperative banking sector combined have around 80% (approximately 50% savings banks and 30% co-operative banks) of deposits and account for over 45% (approximately 36% savings banks and 12% co-operative banks) of the aggregate balance sheet of the banking system (Deutsche Bundesbank statistics) [19]. Taking into account the fact that the savings banks and the co-operative banks each have more than 15,000 bank outlets and thereby represent almost 80% of all banking outlets (excluding the Postbank), it is obvious that these two groups are the main suppliers of financial services to small customers. A ’new player’ challenging this position is the Deutsche Postbank, which offers its – formerly restricted, but now fully fledged – financial services in more than 14,000 postal offices. Internet banking is not likely to change this picture drastically, although some direct banks are gaining market share with those customers who exclusively use the internet for their financial transactions. The figures on current accounts reflect the strong market position of the Sparkassen, cooperative banks and the Postbank in retail banking. In Germany, almost every private individual has at least one current account (94% of all individuals over the age of 14). The Sparkassen sector has just above 40 million current accounts, which is at least a third of the market. The co-operative banking sector has about 30million customers and the Postbank’s number of accounts is growing fast, reaching over 12million current accounts by the end of 2004. It should be mentioned here, however, that even these banks were reluctant to open bank accounts for lowest income individuals – for example, those on social security. The savings banks needed to be reminded by their public owners of their social responsibility before „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 253 they accepted such ‘unattractive’ customers. Taking a look at a more sophisticated financial service – the supply of loans to small customers and especially to small firms – we find a similar hierarchy of bank service provision. The big four banks have not historically competed at the local level and indeed a sort of ‘pecking order’ arrangement has historically prevailed. Deutsche Bank has serviced the largest corporates and HypoVereinsbank, Commerzbank and Dresdner Bank the next largest, while MSEs, including the broadly defined Mittelstand (incorporating what would be regarded as both medium-sized enterprises and medium-sized companies [‘small caps’, etc.] in the UK) have tended to be served by the savings and co-operative banks, or regional ‘private’ banks. If a local Sparkassen or co-operative bank is too small to provide bigger firms with an adequate service, it can refer these customers to the respective central institutes – the Landesbanken, DZ-Bank or WGZ-Bank, which have the size to be internationally present and even to compete with the ’big four’. It seems safe to conclude that the local Sparkassen and the co-operative banks – with growing competition from the Postbank – hold the majority of the bank loan business with small customers, be they private individuals or firms. Efficiency and profitability of German banks Without doubt, high branch density will cause high fixed costs, which could be one reason for the income-cost ratio of German banks being on average substantially higher than in other European countries and the US. The return on equity of German banks lags even further. The average return on equity of all German banks was as low as 0.7% in 2003 (EU: 5.9%; UK: 11.1%; US: 10%, see Bikker and Bos, 2004) although the latest figures (October 2005) show a remarkable rebound (largely due to investment banking business) at Deutsche Bank. Table 4 Precence in the world's 50 largest financial TNCs list, ranked by foreign assets, 2003 (millions of dollars and number of employees) Allianz Group 3 1179298 173750 606 852 71,1 number of host countries 48 Deutche Bank 7 1012554 67682 469 679 67,7 40 HVB Group 24 626850 60214 572 935 61,2 30 Commerzbank AG 30 480797 32377 102 217 47 20 Ranked by: corporation Foreign assets number of affiliates Assets Employment Foreign total IIc DZ Bank Group 38 417970 23313 48 232 20,7 15 LB-BW 40 406722 12648 16 274 5,8 10 Bayern LB 43 394923 9061 28 141 3,6 10 a "II" is the abbreviation for "Internaionlaization Index". The Index is calculated as the number of foreign affiliates divided by number of all affiliates. Source: UNCTAD, World Investment Report 2005 To meet international competition, R&D activity in the financial sector is increasing and the large German banks aspire to become global players. Media & Advertising. The German TV market is divided into two parts: On the one hand the public standalone station ZDF and a network of publicly-funded television stations, broadcasting several regional and specialised channels as well as the cooperated ARD programme, and on the other hand a large number of private television stations, mainly RTL (owned by Bertelsmann), Sat.1 and Pro7. Bild is Europe's best-selling newspaper, dominating the German tabloid market. The most important subscription newspapers are Süddeutsche Zeitung and Frankfurter Allgemein Zeitung, important news magazines are Der Spiegel and Stern. The German advertising industry grew in 2005 by about 5% [7], after several years of stagnation. The outlook on 2006 is good, not least because of the 2006 FIFA World Cup, which was hosted by Germany. 2. REGIONAL STRUCTURE. The development of the regional economy in Germany has even longer history. Regional imbalance existed during the 19th century and even earlier. However for the purpose of the present analysis, the roots of the post war regional divergence may be traced to the mid- to late-19th century when industrialization an even stronger footing and regional differences became sharper with regional specialization. Naturally, the two world wars represented enormous discontinuities in regional economic development. The most obviously economic backward regions were the areas to the west of the Rhine that suffered great destruction from allied bombing and the border regions which received the largest influx of refuges [11]. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 254 The post-war economic development of west Germany was itself extremely uneven, leading to spatial disparities characterised by “north-south” divide. There is also a noticeable north-south divisions within west Germany. While the regional disparities within the old FRG were small compared with European standards, this changed significantly with the incorporation of the new states. Disposable income per capital in the new states is only two thirds of that in west Germany, und unemployment rates are twice as high. Lower environment quality and quality of infrastructure (road, telecommunications, schools) further widen the gap in the quality of live between the two regions. Within west Germany the southern parts (the states of Baden-Wurttemberg and Bavaria) for years have been the regions with a good economic performance while economic problems (declining industries, high unemployment) were concentrated at the northern and western periphery. More recently, the restructuring especially in the automobile industry and in machine tools manufacturing has increased the economic problems in the former boom regions. Furthermore, some inherent limitations to development for the booming regions have become apparent, such as high real estate prices and rents, traffic congestion and problems with waste disposal. 3. STRENGHTHS, WEAKNESSES, OPPORTUNITIES AND THREATS OF GERMAN ECONOMY These facts and observations provide the basis for an intensive and continuing analysis of the strengths-deficienciesprofile of Germany to reinforce strengths and to reduce deficiencies. The most important strengths of the German economic system may be summarized in the following three points: 1. a qualified labour force at all levels of employment with a unique work ethic and know-how; 2. a highly developed infrastructure-making mobility, communication and distribution easy; 3. social, political, and monetary stability reducing the uncertainty in calculating the return on investments. The main weaknesses of the economic system contributing to unattractiveness of Germany as a business location seem to be: 1. rigid institutions defended by well-organized interest groups; 2. high costs of labour, social safety, energy, environment protection and high taxes – in sum, costs which are higher than justified by the advantages of the system; 3. diseconomies resulting from agglomeration. Factors caused the relative competitiveness fall-off of German economy. So, during the 2001-2005 FRG slightly shorten its positions on the world markets. Among the factors, which caused the relative competitiveness fall-off can be emphasized the followings: • Depression of the socially oriented economy, because of extending partnership among countries, increasing influences of European member-countries, and growing process of globalization; • Unfavourable betweenness relation wages costs per unit of output in comparison with other countries – the main rivals on the world market; • Attraction of bankroll for the modernization of eastern economy, which doesn’t yield fruit; • Not always effective economic policy, including insufficient readiness and certain haste in decision-making, particularly, concerning the terms of introduction of euro • The difficulties in the process of economic integration within European Union The name “Germany” has long been synonymous with “stability”. The German economy is like the oasis of the economic welfare and success in the EU. This is one of the factors drawing potential investors and customers to Germany. Moreover, the German economy is full of contradictions. It is modern but old-fashioned. It is immensely powerful but suffers from serious structural weaknesses. It is subject to national laws and rules but is so closely tied into the European Union that it is no longer truly independent. It has a central bank that controls European monetary policy and has a deepening impact on the global economy but that also insists on making its decisions mainly on the basis of domestic considerations. Finally, although Germany must compete against highly efficient economies outside its own continent, it continues to carry the expense and burden of traditional industries that drain resources that could be better used elsewhere. All these threats and problems are closely related to the strengths of the system. Therefore any reforms must be careful to retain these strengths while correcting the weaknesses. It is quite clear which issues should be on the political agenda: a redefinition of government activity; a simplification of the complicated tax system and reduction of the tax burden on labour and entrepreneurial activity; reduction of social safety costs; and a strengthening of social consensus mechanisms (informal groups of conflict resolution, technology assessment etc.). „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 255 Consequently, the main features of current stage of economic development of FRG are following: 1. The economy of Germany can be characterized as “ultra-industrial”, and it become apparent in reducing the number of traditional branches of industries and increasing science intensive branches, such as hi-tech and electrical. 2. The share of industry in economic structure is considerably higher in comparison with other developed countries (USA, Japan). 3. Absolutely dominating position in the EU. 4. High economic performance is still based on burdening future generation by a high consumption of non-renewable materials and energy sources, by emissions which exceed the carrying capacity of eco-systems and by patterns of land use which destroy the living space of non-human species. 5. Environmental problems have added a new dimension to the ‘big trade-off’ between economic efficiency and social justice (equality). Sustainable patterns of development will have to address a new ‘magic triangle’ of efficiency, equality, sustainability. The debate on a transformation of the German economic system into a social-ecological market economy lost priority when problems with German unification increased. But the realization of the such ambitious project could be a real opportunity for Germany to become a pioneer in creating new doctrine of social ecological market economy – which could be one of the most successful in the history. REFERENCES: [1] Board economic policy, guidelines for the period 2003-2005, European economy, 2003. - №4. - 304-305; [2] Deutsche Annalen 2006. Jahrbuch des Nationalgeschehens. 2006. – 304 S. [3] Direction of trade statistics. Yearbook 2005. – Washington, International Monetary Fund, 2005. – 455 pp. [4] Economic forecast: spring 2006, European economy, 2006. - №2. - Office for Official Publications of the EC. Luxembourg. – 162 pp. [5] German Lander, 2005. – Statistishe Bundesamt, Weisbaden. – 2005. [6] Germany, 2005. - Statistishe Bundesamt, Weisbaden. – 2005. [7] Main Economic Indicators, OECD, France, Volume 2005/12, p. 40-45. [8] Statistisches Jahrbuch 2004 fur die Bundesrepublik Deutschland, Statistisches Bundesamt, 2004. – 514S. [9] Sachverständigenrat, 2004 [10] The EU economy: 2004 review, European Economy, 2004. - №6 - Office for Official Publications of the EC. Luxembourg.- 633 p. [11] The German Economy/ Eric Owen Smith. – New York. – 1994. – 592 pp. [12] UNCTAD handbook of statistics. – New York and Geneva: United Nations, 2005. – 128 p. [13] UNCTAD, World Investment Report 2005 [14] Wirtschaft und Statistik, Statistische Bundesamt, Wiesbaden,12/2003, s. 52-53. [15] Гутник В. Политика хозяйственного порядка в Германии – М.: ЭКОНОМИКА, 2002. – 271 с. [16] Европейский союз: справочник-путеводитель.// Под.ред. О.В. Буториной, Ю.А. Борко, И.Д. Иванова, 2е изд., доп. и перераб. – М.: издательский дом «Деловая литература», 2003. – 288 с. [17] www.bmwi.de. [18] www.bundesfinanzministerium.de. [19] www.bundesbank.de. [20] www.destatis.de. ADDRESS: Achalova Larisa Vladislavovna Plehanov Russian Academy of Economics Stremiannii st., 36, 113054, Moscow, Tel./Fax. +7(495) 236-40-94, +7(495) 237-95-52 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 256 SUCCESSFUL ATTEMPTS TO BUILD RENEWABLE ENERGY MARKETS AND LOCAL CLEAN ENERGY ENTERPRISES IN DEVELOPING COUNTRIES Alexey Ekhilevsky Plekhanov Russian Academy of Economics, Moscow Abstract: When it comes to energy and development, it’s easy to get lost in the numbers: millions here, billions there, and trillions into the future. Consider these four: 2 billion people without modern energy services; 500 billion dollars invested annually in energy infrastructure; and 4 billion tones of CO2 dumped into the atmosphere every year from a 60 trillion dollar global economy. Taken together, they add up to a daunting challenge to the world. Keywords: market, partnership, energy, UNEP, REED, LPG Taken individually and broken down, however, they offer a different, much more immediate perspective. In Africa and India, we see houses without electricity, and smoke from fires of dung and wood. In China, we see vast tracts of slow growing forests disappearing along with the rich biodiversity that supports all life. And in New York, Paris and other developed world cities, we see refrigerators, DVDs and a range of other ‘essential’ conveniences. The individual numbers are also frightening - not because they are big, but because they are so small. Less than $25 buys a better cookstove that cuts in half both the amount of fuel needed to cook and the indoor smoke and soot that kills and incapacitates women and children, causing 5 per cent of global disease. For less than a thousand dollars - the price of a new high definition television or laptop - a family can purchase a solar home system that uses the sun’s clean, renewable energy to power lights and small appliances, and allows the family to extend their children’s education or generate a better income. These sums are not beyond what most families can pay if they can get an affordable loan. But that is a big if, because most banks consider such loans too risky - either because the technology is unfamiliar or the returns too meagre. So they charge high interest rates, pricing families out of improving their lives. INNOVATIVE PARTNERSHIP For UNEP’s Energy Programme, this is the real scale of the energy challenge. Over the past six years, UNEP Energy has explored different ways to think big by acting small - small enough to make a difference for a family or village. Its projects and activities are helping to create the ‘tipping points’ for ‘epidemics’ of development, which do not have the environmental and social costs that have plagued developed economies. The price of a tipping point may be quite cheap - as little as the one million dollars UNEP has invested in the Indian Solar Loan Programme. By creating an innovative partnership with two of India’s largest banks - the Canara Bank and the Syndicate Bank - UNEP has been able to ‘buy down’ the cost of loans for solar home systems. Families pay a lower interest rate and banks build new loan portfolios that eventually give them the confidence - and financial returns - to lower the rate on subsequent loans. In less than three years, the Programme has helped almost 20,000 southern Indian families to buy better energy services using clean, renewable energy. When it finished at the end of 2005, the market for solar home systems had grown and banks - including some that were not part of the original Programme - were ready to lend. UNEP has now expanded the concept to solar water heaters in the Northern Mediterranean. BUILDING MARKETS This shows the potential of building markets for cleaner energy services. Promoting new ways to finance these markets is the main focus of UNEP’s Sustainable Energy Finance Initiative - or SEFI. Together with the UNEP collaborating centre, BASE - the Basel Agency for Sustainable Energy - it provides financiers with the tools, support, and global network needed to conceive and manage investments in the complex and rapidly changing marketplace for clean energy technologies. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 257 Another successful approach is to build enterprises. Since 2001, UNEP’s Rural Energy Enterprise Development Initiative - or REED - has worked with the United Nations Foundation and E+Co to develop new clean energy enterprises in five West and Southern African countries (AREED), Northeast Brazil (B-REED) and China’s Yunnan Province (CREED). The programmes provide enterprise development services and early stage seed finance for promising new entrepreneurs with good business ideas to improve energy services, particularly in rural areas. AREED is the most advanced with debt and equity investments ranging from $20,000 to $120,000 in 40 clean energy enterprises. It has helped to develop businesses in solar crop drying, sawmill waste charcoal production, efficient cook stove manufacture, wind water pumping, solar water heating, liquefied petroleum gas (LPG) distribution and energy efficiency. B-REED has invested in eight enterprises that include PV irrigation, solar drying and solar hot water, while CREED is working to address the continuing deforestation and increasing industrial waste in Western China - one of the world’s biodiversity ‘hotspots’. CREED has also begun GreenVillage Credit with its partner The Nature Conservancy, providing villagers with two types of credit: one to purchase higher quality energy efficient and renewable energy systems; the other for activities that can generate income using the new and improved energy services, such as vegetable and cash-crop plantations, animal husbandry, and tourism services. The credit is available in three villages of Northwest Yunnan and will eventually cover six villages and a total of 500-600 households. These households on average consume around 6 cubic meters of wood in fuel each year, and the project expects to reduce consumption by 15,000 to 20,000 cubic meters over the 15 to 20-year life of the installed sustainable energy system. Some households report a 30-60 per cent reduction, in turn helping to protect forest resources, better manage watersheds, and reduce greenhouse gas emissions. QUANTUM LEAPS Nature often shows how to solve several problems simultaneously. UNEP similarly understands that any approach addressing a single environmental issue can be used to tackle others at the same time. Our collaborating centre, the UNEP Risoe Centre for Energy, Development and Climate, for example, is exploring the many links between outcomes that are good for development and the environment, particularly in reducing the threat of climate change. There are also many opportunities for developing countries to make ‘quantum leaps’ to better futures, by-passing mistakes made by developed countries. The energy sector can learn from the way mobile phones have replaced fixed land lines in many developing countries as the technology of choice. They have done so - mostly without government or institutional aid - because they simply provided a superior solution to an increasing need. They also offer new services beyond telecommunications - such as transferring small amounts of money to relatives and friends via phone credits. UNEP Energy is working through a number of international partnerships and initiatives to make cleaner energy services a similarly superior solution. With funding from the UNF and Telecom Management Partner - a subsidiary of the Norwegian multinational, Telenor - its three-year e-Commerce and Renewable Energy (eCARE) initiative in Ghana is expanding access to both clean energy and modern telecommunications services. Working with small entrepreneurs, eCARE establishes rural business centres selling voice telephony, internet connectivity and clean energy products and services to rural and peri-urban users. These mobile, self-contained centres have both telecommunications equipment and the solar photovoltaic system to power it. They are deployed through a franchising mechanism managed by Ghana Telecom, the country’s first telecommunications service provider. Each qualifying franchisee receives start-up financing combined with a package of tools, training and enterprise development services to start their rural business centers. All UNEP Energy activities are on a modest scale, but they demonstrate the potential for rapid expansion. If we can harness the potential of a hundred REED or Indian Solar Programmes, we can truly start to make sense of the pressing numbers, the people, who yearn for the better life that sustainable development can bring. ADRESS: Alexey Ekhilevsky Plekhanov Russian Academy of Economics Stremyanny per. 36 115998 Moscow „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 258 СОВРЕМЕННЫЕ ПОЗИЦИИ СТРАН НА МЕЖДУНАРОДНОМ РЫНКЕ УСЛУГ И ОДНА ИЗ ВОЗМОЖНЫХ СТРАТЕГИЙ ПОВЫШЕНИЯ ОНКУРЕНТОСПОСОБНОСТИ РОССИИ Dina Golubitskaya Plekhanov Russian Academy of Economics, Moscow Международная торговля услугами становится все более важным и быстро растущим сегментом мировых экономических связей. Она имеет следующие особенности: • регулируется не на границе, а внутри страны соответствующими положениями внутреннего законодательства. Отсутствие или наличие факта пересечения услугой границы не может выступать критерием экспорта услуги (равно как и валюта, в которой эта услуга оплачивается); • услуги не подлежат хранению. Они производятся и одновременно потребляются. Поэтому большинство видов услуг базируется на прямых контрактах между их производителями и потребителями; • производство и реализация услуг имеют большую государственную защиту, чем сфера материального производства и торговли. Транспорт, связь, финансовые и страховые услуги, наука, образование, здравоохранение во многих странах находятся в полной или частичной собственности государства или под строгим его контролем; • международная торговля услугами находится в тесной взаимосвязи с торговлей товарами и оказывает на нее большое воздействие; • не все виды услуг, в отличие от товаров, могут являться предметом торговли. Услуги, поступающие преимущественно в личное потребление, не могут быть вовлечены в международный хозяйственный оборот.1 38F Основными видами международных услуг являются экспорт и импорт транспортных и туристических услуг, банковские, страховые, информационные, образовательные, медицинские, консультационные услуги и т. д. По темпам роста в 90-е годы экспорт услуг стал опережать экспорт товаров. По торговле услугами Западная Европа стабильно остается мировым лидером (49 %). Особенно развиты туристические услуги, что обусловлено наличием уникального исторического и культурного наследия стран региона, развитой инфраструктуры и высокого качества обслуживания туристов. Регион (Зап. Европа) выделяется предоставлением услуг в области финансов, образования, здравоохранения. Он оказался также в фокусе транспортных сообщений (воздушных, автодорожных). Сильно возросло значение услуг телекоммуникаций, особенно для связи с Америкой и Азией. Наибольший объем предоставления услуг в регионе приходится, прежде всего на Францию (8 % в мире), Германию, Великобританию, Италию и Нидерланды. Западная Европа - лидер мировой финансовой системы. По ввозу иностранных капиталов и вывозу их регион также ведущий в мире, что еще больше укрепляет его позиции на мировом рынке (выделяются Великобритания и Германия). В целом регион по величине экспорта финансовых услуг превосходит США в 2 раза. В регионе сложилась и самая мощная банковская инфраструктура: из 10 ведущих фондовых бирж мира здесь находятся 7: Лондон (крупнейший по количеству проводимых операций), Франкфурт, Париж, Цюрих, Женева, Люксембург, Милан. Страны Азии в 90-е годы быстро увеличивали экспорт услуг и по их суммарному объему вышли на второе место после Зап. Европы. Выделяются транспортные услуги, что обусловлено высокой ролью морского транспорта в перевозках больших объемов грузов, а также авиационного - в перевозках пассажиров на международных линиях. Северная Америка- третий регион мира по объему оказываемых услуг. Основная их часть предоставляется США, которые являются среди стран лидером на мировом рынке услуг (16%). Оказываются преимущественно деловые услуги разного характера, от компьютерных и информационных до медицинских и строительных. К ним близок экспорт и таких услуг, как финансовые и образовательные. В сфере финансов Сев. Америка (США) соперничает с Зап. Европой, но все же существенно уступает по многим показателям. 2 39F Следует отметить, что в сфере международной торговли услугами, Россия лидирующих мест не занимает. В связи с этим на первой пленарной сессии, открывшей работу "Русского семинара", с докладом о "Повышении 1 2 Мировая экономика и международные экономические отношения/под ред. Р.И. Хазбулатова/часть 2 ° Kratkoe.ru 2004-2006 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 259 глобальной конкурентоспособности российской экономики" выступил президент компании "Российские железные дороги" Владимир Якунин. По его мнению условием для роста экономики страны и повышения ее инвестиционной привлекательности, в первую очередь, является развитие инфраструктуры: экономической, транспортной, информационной, социальной. Для России с ее огромной территорией и мощными сырьевыми потоками важнейшую роль в этой области играет транспортная инфраструктура, которая создает необходимую основу для формирования единого экономического пространства. Транспортная система способна не только обеспечивать потребности национальной экономики и населения, но также, в силу экономико-географического положения России, являться своеобразным мостом, соединяющим рынки Европы и Азии (и обладает высоким потенциалом в плане развития международных транспортных услуг). В связи с этим, развитие транспортной системы страны, использование ее "связующего" потенциала является фактором роста не только экономики Российской Федерации, но и всего экономического сообщества на Евразийском континенте и призвано способствовать укреплению мировых интеграционных процессов. В этих условиях особое значение приобретает повышение глобальной конкурентоспособности страны на мировом рынке, развитие ее промышленного и инновационного потенциала. Оценивая роль железных дорог в процессах ускорения социально-экономического развития, ОАО "РЖД" формирует и реализует стратегию, результаты которой направлены на повышение глобальной конкурентоспособности России. Устойчивое развитие экономики страны во многом определено уровнем ее транспортной обеспеченности и величиной транспортной составляющей в цене продукции. ОАО "РЖД" обеспечивает высокие темпы развития инфраструктуры для поддержания роста транспортной подвижности и экономической активности. При этом Компания добивается удержания себестоимости перевозок на уровне меньшем, чем инфляция. В результате за последние годы удалось достичь устойчивого снижения транспортной составляющей в цене российских товаров, перевозимых железнодорожным транспортом. В 2005 году она снизилась во внутригосударственном сообщении на 3%, а при экспортных перевозках через погранпереходы – на 15%. Доля расходов домашних хозяйств, приходящаяся на транспортные услуги, составляет в России 11,3%. Среди ведущих индустриальных стран меньшее значение транспортная составляющая имеет лишь в Японии (10,6%) при среднем уровне в Западной Европе 13-14%. Отмечается устойчивое снижение доли железнодорожного транспорта в ВВП страны. При росте физических объемов перевозок она снизилась за последние два года с 3,9% до 3,6%. При этом в 2004 году за счет вклада отраслей экономики, перевозящих продукцию по железным дорогам, и увеличения объемов перевозок Российскими железными дорогами обеспечено более половины прироста валового внутреннего продукта России. Развитие транспортной системы России играет важную роль в повышении конкурентоспособности страны, и при этом является фактором роста всего экономического сообщества на Евразийском континенте. 3 40F ADRESS: Dina Golubitskaya Plekhanov Russian Academy of Economics Stremyanny per. 36 115998 Moscow 3 По материалам www.rzd.ru от 19.10.2005 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 260 ВЛИЯНИЕ ТРАНСПОРТНОЙ ИНФРАСТРУКТУРЫ НА ЭКОНОМИЧЕСКОЕ РАЗВИТИЕ РЕГИОНА С.В. Жабин РЭА им. Г.В. Плеханова В данном докладе сделан акцент на проблемах формирования опорной транспортной сети в восточных регионах азиатской части России и ее влиянии на экономику данных регионов и страны в целом. Формирование новых транспортных магистралей в регионах Сибири и Дальнего Востока будет способствовать изменению пространственных контуров экономики этих регионов. На основе создания транспортной инфраструктуры в самых «проблемных» сейчас территориях могут быть сформированы транспортнологистические узлы и производственно-транспортные зоны. Пассивное отношение к этому макрорегиону недопустимо, т.к. по мере исчерпания природных ресурсов многие территории Сибири и Дальнего Востока в определенной перспективе могут стать депрессивными, что приведет к повышенной нагрузке на федеральный бюджет по их санации, эвакуации части населения и, с определенной вероятностью, создаст угрозу территориальной целостности страны. Освоение таких огромных пространств потребует качественно новых видов транспорта, что, в свою очередь, будет стимулировать развитие отечественного высокотехнологичного машиностроения, способного обеспечить дальнейшее хозяйственное продвижение на Север. Включение в экономику России её восточных территорий, имеющихся и создаваемых научно-промышленных центров этих регионов, является необходимым и достаточным условием для экономического и социального перевоплощения России, укрепления ее роли в Азиатско-Тихоокеанском регионе, на евроазиатском континенте и в целом на мировой арене. В Сибири и на Дальнем Востоке сконцентрировано 90% запасов энергетических углей, 70% коксующихся углей. Здесь сосредоточены основные запасы углеводородного, фосфорного и алюминийсодержащего сырья, алмазов, редких цветных и благородных металлов. В данном регионе добывается 93% природного газа, 75% нефти, 100% алмазов, кобальта, платиноидов, апатитового концентрата, 90% меди и никеля, 2/3 золота, половина лесной и рыбной продукции. Создание экономики инновационного типа в стране, интегрированной в Евро-Азиатское экономическое пространство, невозможно без решения главной проблемы – создания опорной транспортной сети в регионах азиатской части России, которая бы отвечала требованиям XXI века и перспективам развития России. Для реализации задачи удвоения к 2010 году ВВП необходим соответствующий механизм. В качестве такого механизма может выступать широкое транспортное освоение территорий Сибири и Дальнего Востока. Необходимо отметить, что за последнее столетие многие страны пережили глубочайшие системные кризисы, вызванные, как внутренними непродуманными разрушительными инициативами, так и внешними, связанными с войнами. Проявляя политическую волю, экономическую предприимчивость, правительства этих стран сознательно инициировали широкомасштабный мультипликативный транспортный эффект и успешно преодолевали затяжные кризисы. Более того, при этом страны переходили на более высокий технологический уклад. Так, за счет массового строительства дорог и развития транспортного машиностроения выбирались из великой депрессии Соединенные Штаты Америки. Так восстанавливались поверженные в войне Германия и Япония. За счет этого фактора добились ускоренного развития Франция и Испания. У каждой страны есть своя специфика. Каждая по-своему вызывала этот эффект и использовала его. У России имеются все предпосылки, более того, специфические требования, чтобы через мультипликативный транспортный эффект коренным образом укрепить экономическое и геополитическое положение страны. Фактором преобразования страны, рычагом, способным стронуть и раскрутить гигантский маховик мультипликативного транспортного эффекта, может являться транспортно-промышленное освоение Сибири и Дальнего Востока. Россия уже неоднократно расширяла транспортные сети для развертывания „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 261 промышленности в обширных районах Урала, Средней Азии, Сибири и Дальнего Востока. Это происходило, как в мирный период, так и при перегруппировке промышленного производства во время войны. Теперь России в очередной раз необходимо выходить на качественно другой экономический уровень, обеспечивающий безопасность государства, используя системообразующий потенциал транспорта при ускоренном транспортном освоении Сибири и Дальнего Востока. Долгосрочная транспортная стратегия в отношении Сибири и Дальнего Востока должна предусматривать формирование транспортной инфраструктуры, состоящей из сухопутных магистралей, внутренних водных путей, морских и воздушных трасс, территориальных центров переработки грузов и обслуживания пассажиров. Опережающее строительство дорог должно вызвать формирование новых ресурсных и товарных рынков, интенсификацию экономических связей между традиционно развитыми регионами и регионами нового освоения. Таким образом, для России с ее пространственными и климатическими особенностями, своеобразным размещением сырьевой базы и перерабатывающих центров мультипликативный транспортный эффект за счет построения опорной транспортной сети в Сибири и на Дальнем Востоке должен обеспечить решение основных экономических, социальных и геополитических задач. Еще в конце XIX - начале XX века государственные деятели и ученые были едины во мнении, что для защиты территориальной целостности России на восточном направлении необходимо проложить транспортные магистрали, связывающие Сибирь с центром, западные границы России с восточными, вплоть до тихоокеанского побережья. С.Ю.Витте и П.А.Столыпин прекрасно понимали, что Россию невозможно защитить от экспансии с востока, не построив железнодорожную магистраль на границе с Китаем. В 1908 г., выступая в Государственной Думе по вопросу строительства Амурской железной дороги, П. А.Столыпин связывал ее строительство с вопросами заселения пустынного края русскими, предостерегая против захвата территории России иными народами путем «мирного проникновения». Он говорил: «При наличии государства, густонаселенного, соседнего нам, эта окраина не останется пустынной. В нее прососется иностранец, если раньше туда не придет русский, и это просачивание, господа, уже началось. Если мы будем спать летаргическим сном, то край этот будет пропитан чужыми соками и, когда мы проснемся, может быть, он окажется русским только по названию. ... но возможно ли заселение без путей сообщения?». Ученые того времени строили различные проекты транспортного сквозного пересечения Сибири несколькими широтными магистралями. Однако до сих пор особенностью существующей транспортной системы России остается принципиальные различия по плотности и конфигурации системы железных и автомобильных дорог в европейской и азиатской частях страны. Если в европейской части России в основном стоят задачи модернизации и развития опорной транспортной сети (строительство портовых комплексов на Балтике, Черном, Белом и Баренцевом морях и развитие железнодорожных и автомобильных подходов к ним, завершение создания опорной железнодорожной и автомобильной сети на Севере Европейской части России, формирование и устойчивое функционирование транспортных связей Калининградской области с основной территорией Российской Федерации), то для азиатской части России основная задача - формирование и строительство опорной транспортной сети при ведущей роли железнодорожного транспорта, а именно создание опорной железнодорожной решетки в Сибири и на Дальнем Востоке. Наращивание остальных элементов транспортной сети — автодорожной сети, авиатрасс, речных коммуникаций, систем связи и других является также важной задачей, но подчиненной задаче железнодорожного строительства. На сегодняшний день опорная транспортная сеть азиатской части страны имеет древообразную структуру. Стволом этой сети является Транссиб, в одиночестве пронизывающий восточные регионы. От него на север и юг отходят немногочисленные железнодорожные ответвления. Такая особенность не позволяет оптимизировать транспортную на востоке страны. логистику41F1 В настоящее время рассматривается несколько вариантов строительства опорной транспортной сети в Сибири и на Дальнем Востоке. Несмотря на некоторые расхождения в подходах к их обоснованию, можно сказать, что они, в принципе, дополняют друг друга. 1 под логистикой, согласно терминологии Совета по логистическому менеджменту (CLM США), понимается "процесс эффективного планирования, осуществления и управления потоками сырья, полуфабрикатов и готовой продукции (до утилизации отходов) от пункта происхождения до пункта потребления с низкими издержками хранения запаса и связанной с этим процессом информации с целью приспособления к требованиям потребителя". „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 262 Во всех схемах основой транспортной системы Сибири была, есть и останется Транссибирская магистраль. Она проходит по наиболее благоприятной для проживания территории. В этой полосе рельеф и почвы наилучшим образом подходят для земледелия. Здесь размещается наибольшее число предприятий промышленности, сельхозпереработки и обслуживания, обеспеченных трудовыми ресурсами. Для увеличения грузовых потоков азиатских регионов России на запад страны потребуется строительство Северо-Российской евразийской железнодорожной магистрали. Также в качестве стратегических маршрутов современными учеными предлагаются: • Полярная магистраль (Салехард – Игарка – Туруханск – Тура – Мирный – Якутск. Далее от Якутска на восток через Хандыгу – Сусуман – Анадырь – мыс Дежнева); • Арктическая магистраль (Норильск – Хатанга – Тикси – Черский – Певек – мыс Дежнева). Базовыми для данных проектов будут являться железнодорожные магистрали Беркакит – Томмот – Якутск, Новый Уренгой – Надым, Новый Уренгой – Ямбург, запланированные к строительству Транспортной стратегией Российской Федерации до 2020 года. Параллельно железнодорожным магистралям будут проложены федеральные и региональные автомобильные дороги. С развитием дорожной сети на север от Транссиба к базовым сырьевым источникам, расширением сухопутных транспортных связей из этого региона во всех направлениях на Японию, Корею, Китай, Центральную, Южную и Малую Азию, а также в Европу, создается своеобразный «сибирский транспортный свод» мирового значения, веером расходящийся на восток, юг и запад. Освоение шельфа Северного Ледовитого океана резко повысило требования к развитию Северного морского пути (СМП). Его роль усиливается с формированием транспортного коридора Енисей – СМП, позволяющего выходить через Мировой океан на прямые международные связи с продукцией глубинных районов Сибири. Требование неподконтрольности выхода России в Мировой океан накладывает обязательства в развитии действующих и строительстве новых морских портов на арктическом побережье, в первую очередь глубоководного порта Индига. Учитывая усиливающуюся роль Арктики для России, в дальнейшем не может быть исключен вопрос о возобновлении прокладки опорной сухопутной Арктической магистрали вдоль побережья Северного Ледовитого океана. Учитывая специфику ее строительства и эксплуатации, сложный рельеф, особые климатические условия, экологическую чувствительность территории не исключена целесообразность ее строительства по нетрадиционным технологиям с использованием суперкомпозиционных материалов. Глобализация хозяйственной системы мира вызвала стремительный рост массовых производств и их регионализацию. Это привело к кардинальному увеличению объемов товарообмена между государствами, крупными мировыми регионами и континентами. Одновременно обострились проблемы ресурсного обеспечения промышленности, ужесточилась конкуренция за овладение масштабными рынками сбыта, усилилось требование ускорения движения капитала. Пока 98% контейнеров с грузами, курсирующими между Европой и Азией, идут водным путем, через три океана Тихий, Индийский и Атлантический. Продолжительность перевозки составляет около 35 суток. Учитывая значительные экономические выгоды международного транзита, многие страны борются за то, чтобы пропустить его по своей территории. Россия действительно уже сейчас может и реально играет роль транспортного моста между Европой и Азией (между странами Западной, Северной, Восточной Европы и странами Азиатско-Тихоокеанского региона. Ближнего Востока, Средней Азии), Европой и Америкой, Азией и Америкой. Но транспортные возможности России ограничены и для того, чтобы в условиях глобализации Российская Федерация могла решать посредством транспортной системы свои геополитические задачи, необходимо дальнейшее развитие опорной транспортной сети, а в Азиатской части России по существу ее создание. Россия, являясь единственным равнинным участком между Европой и Азией, способна доставлять грузы между этими экономическими центрами в 4 раза быстрее. Такого преимущества России не может преодолеть или даже приблизится к нему ни один из действующих или проектируемых международных транспортных коридоров. Таким образом, по основному экономическому показателю «стоимость-время» России нет конкурентов. Без преувеличения можно сказать, что создание современной транспортной инфраструктуры в азиатской части России будет иметь большое значение для всей страны, для всех ее регионов, включая Урал и европейскую „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 263 часть России. Массовое строительство дорог потребует использования новейших технологий в дорожном строительстве, новых строительных материалов. Потребности строительства магистралей, сети подводящих дорог, новых промышленных и социальных комплексов обеспечат повышенный спрос на металлургическую продукцию: рельсы, арматуру, трубы, различные виды профильного и листового проката. Транспортное освоение региона, нарастающий грузопоток потребует соответствующего подвижного состава. Для обслуживания растущего грузопотока, строительства в обширной зоне с разнообразным рельефом, потребуется массовое использование высокоточной навигационной аппаратуры для привязки объектов, обеспечения безопасности функционирования разветвленной транспортной сети. Особый спрос возникнет на использование спутниковой навигационной системы, в том числе ГЛОНАСС/GPS. Через массовый спрос на электронную аппаратуру в сочетании с возможностями военно-промышленного комплекса, можно в значительной степени ликвидировать отставание элементной базы отечественной микроэлектроники. При освоении восточных территорий потребуется решительная активизация инновационной политики в стране. На этом этапе может и должен быть осуществлен технологический прорыв России в будущее. Инновационный сдвиг должен быть обеспечен крупными научно-промышленными центрами России. К важнейшему процессу должны быть подключены центры Российской академии наук, отраслевые институты, вузы, наукограды. Масштабы транспортного строительства и промышленного развития в Сибири и на Дальнем Востоке настолько велики, что при успехе технологического перевооружения будет достигнут качественный рывок экономики России. Природно-климатические условия и малонаселенность заставят широко использовать здесь различного рода манипуляторы, средства дистанционного управления и обработки. При транспортном и промышленном освоении Сибири и Дальнего Востока на базе новейших технологий будет востребован не только научный потенциал России, но зарубежья. Однако требованием России к зарубежным компаньонам при создании совместных предприятий должно стать не столько заимствование готовых технологий, и уж тем более не импорт готовой продукции и продуктов питания. Основным является построение на новом технологическом уровне полного цикла от обоснования и проектирования образцов перспективной товарной продукции, технологической подготовки производства, до организации производственного цикла с последующим сбытом готовой продукции на внешнем рынке. В этом случае отечественная школа проектирования и производства в кратчайшие сроки освоит мировой передовой опыт на каждой стадии создания и реализации продукции на внешнем рынке. Только выполнение требований конкурентоспособности на мировом рынке обеспечит восстановление позиций отечественного товаропроизводителя на внутреннем рынке в условиях его открытости. Организация совместных производств для удовлетворения исключительно внутреннего спроса приведет страну к технологическому тупику. Выгода иностранцев должна ограничиваться лишь распределением прибыли от реализации готовой продукции на внутреннем российском и мировом рынках. Велико для судьбы России, ее будущего значение главного инфраструктурного проекта Транспортной стратегии Российской Федерации – строительство Северо-Сибирской магистрали по линии: Нижневартовск Белый Яр - Лесосибирск - Богучаны - Усть-Илимск. Эта магистраль, как недостающее центральное звено Северо-Российской Евразийской железнодорожной оси, соединит побережья Японского моря на востоке страны с Балтийским и Баренцевым морями на Северо-Западе России. Обеспеченная сетью питательных подъездных путей она создаст необходимые предпосылки для экономического освоения полезных ископаемых, создания новых рабочих мест и содействия улучшению демографической ситуации в этом регионе. Огромное значение Севсиба вытекает из самого перечня стратегических задач, которые решаются со строительством этой магистрали. Основными из них являются: 1. Ликвидация железнодорожного разрыва от Нижневартовска до Усть-Илимска и создание, таким образом, широтной магистрали, дублирующей приграничный Транссиб и обеспечивающей надежность перевозок между Востоком, Центром и Западом страны при неблагоприятном развитии ситуации на восточных и южных рубежах России. 2. Формирование на основе Транссиба и Севсиба опорной транспортной сети циклического типа (решетки) в Азиатской части России путем соединения между собой уже построенных северных окончаний меридиональных железнодорожных ответвлений от Транссиба: на Богучаны, Лесосибирск, Белый Яр. 3. Обеспечение доступа к перспективным месторождениям срединных территорий Сибири и Дальнего Востока. 4. Создание тыловой опорной магистрали для дальнейшего хозяйственного освоения северных регионов азиатской части России с выходом на российский сектор Арктики с его мирового уровня запасами природных „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 264 ресурсов. 5. Образование нового промышленного пояса России на основе формирования территориальных интегрированных промышленно-транспортных комплексов (зон) (ИПТЗ) по линии Севсиб-БАМ и в узлах опорной транспортной решетки Сибири и Дальнего Востока. 6.Ускорение окупаемости затрат по строительству и эксплуатации БАМ и Севсиба путем организации сквозных перевозок продукции регионов перспективного освоения в традиционные промышленные центры СевероЗапада страны, морские порты Балтики, Белого и Баренцева морей. 7. Заселение восточных территорий страны на основе внутренней миграции и создание таким образом «живого, мирного пояса безопасности» в полосе между Транссибом и Севсибом за счет расширения транспортной доступности, создания здесь массовых рабочих мест, коренного повышения качества жизни населения. Широкое хозяйственное освоение полосы, тяготеющей к железнодорожной линии Севсиб-БАМ, явится мощным стимулом к экономическому развитию всего восточного субрегиона России. Со строительством Севсиба начнется вовлечение в эксплуатацию новых природных ресурсов и формирование интегрированных производственно-транспортных зон (ИПТЗ), дислоцированных в транспортных и промышленных узлах вдоль Севсиба и БАМа. Вновь созданные ИПТЗ будут специализироваться в основном на перевозках грузов, грузопереработке, сервисном обслуживании грузопотоков и подвижного состава, социальнобытовом и культурном обслуживании населения, а также по мере развития производства на профильной добыче или переработке местного сырья и выпуск на его основе конечной продукции. Зона тяготения к Севсибу и БАМу образует второй пояс поселений в восточной части страны. Здесь не ожидается сплошного повсеместного расселения, как вдоль Транссиба, где климат мягче и почвы плодороднее. В зоне Севсиба и БАМа оправданы крупные концентрации населения. В городах этой полосы, на пересечении транспортных магистралей, водных и воздушных путей возникнут транспортно-логистические центры, позволяющие не только оптимизировать грузоперевозки на внутренних, межрегиональных и международных транзитных маршрутах, но и обеспечить новыми высокодоходными рабочими местами десятки тысяч человек. Транспортная система является одной из системообразующих составляющих развития любого государства. Посредством транспорта государство, осуществляет привлечение (перераспределение) экономических, демографических и других ресурсов страны в интересах нейтрализации угроз национальной безопасности. Состояние транспортной инфраструктуры оказывает непосредственное влияние на экономическое состояние регионов, а ее развитие влечет за собой развитие практически всех отраслей экономики. Создание и развитие транспортной инфраструктуры в Сибири и на Дальнем Востоке дает возможность комплексного освоения этих регионов, выхода к труднодоступным сырьевым базам, эффективного развития экономических инфраструктур, стимулирования реального сектора экономики, в том числе промышленного производства, обеспечения выхода России на мировой рынок, укрепления роли России в мировой экономической системе, обеспечения притока населения и развития рациональной системы заселения этих регионов. ADRESS: С.В. Жабин Plekhanov Russian Academy of Economics Stremyanny per. 36 115998 Moscow „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 265 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 266 SLOVENSKO A PRECHOD NA EURO Peter Videczký Ruská Federácia, Moskva, REA G.V. Plechanova Podpisom Prístupovej zmluvy k Európskej únii 16. apríla 2003 v Aténach sa Slovenská republika zaviazala k vstupu do hospodárskej a menovej únie a k zavedeniu spoločnej meny – euro. Prípravy na zavedenie eura na Slovensku sa začali ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Vláda SR 16. júla 2003 schválila Stratégiu prijatia eura v SR a spoločný postup vlády SR a Národnej banky Slovenska pri vstupe Slovenskej republiky do eurozóny. 8. septembra 2004 vláda SR schválila Konkretizáciu stratégie prijatia eura v SR. 23.6.2005 Banková rada NBS a 6. júla 2005 vláda SR schválili Národný plán zavedenia eura v Slovenskej republike. 28. novembra 2005 vstúpila slovenská koruna do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Centrálna parita koruny voči euru bola stanovená na úrovni trhového kurzu 38,4550 SKK/EUR. Slovenská koruna bude v ERM II využívať štandardné fluktuačné pásmo ±15 percent okolo centrálnej parity. To znamená, že výmenný kurz sa môže pohybovať v rozpätí 32,6868 SKK/EUR až 44,2233 SKK/EUR. 140H Národný plán zavedenia eura predstavuje plán jednotlivých krokov, ktoré je potrebné uskutočniť pre bezproblémové a úspešné zavedenie eura v celom hospodárstve SR. V zmysle Národného plánu zavedenia eura bol zriadený Národný koordinačný výbor, ktorý je najvyšším riadiacim a koordinačným orgánom pri príprave zavedenia eura na Slovensku. Národný plán zavedenia eura predpokladá zavedenie eura 1. januára 2009.Tento termín bol potvrdený aj v Programovom vyhlásení novej vlády, ktorá vzišla z volieb konaných v júni 2006. Podmienkou pre vstup do eurozóny je splnenie štyroch konvergenčných kritérií, tzv. maastrichtských kritérií: Verejné financie: deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie presiahnuť 3 % HDP • a celkový štátny dlh nesmie presiahnuť 60 % HDP. Inflačné kritérium: Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná podľa harmonizovaného indexu • spotrebiteľských cien, nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Stabilita dlhodobých úrokových sadzieb: Priemerná dlhodobá úroková sadzba za posledných 12 mesiacov • nesmie presiahnuť priemer dlhodobých úrokových sadzieb troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2 percentuálne body. Stabilita výmenného kurzu: Dva roky pred hodnotením musí byť národná mena zapojená do mechanizmu • výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto obdobia nesmie krajina menu jednostranne devalvovať, mena nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia. PLÁN PROCESU ZAVEDENIA EURA NA SLOVENSKU 1. etapa – po vstup do ERM II – splnená • Absolvovanie prístupových procedúr na vstup do mechanizmu výmenných kurzov ERM II 2. etapa – od vstupu do ERM II až do rozhodnutia o vstupe SR do eurozóny • 28. novembra 2005 – vstup do ERM II • do mája 2008 – Konvergenčné správy Európskej komisie a ECB • máj – jún 2008 – Hodnotiaca procedúra v európskych inštitúciách • jún 2008 – Stanovenie konverzného kurzu SKK/EUR Radou EÚ 3. etapa – od rozhodnutia o vstupe SR do eurozóny až do vstupu do eurozóny • júl – december 2008 – Zabezpečenie potrebného množstva euro bankoviek a razba mincí pre hotovostný obeh v SR • september – december 2008 – Zásobenie NBS a komerčných bánk euro bankovkami a mincami • december 2008 – Zásobenie maloobchodného sektora euro bankovkami a mincami • júl 2008 – december 2009 – Povinné duálne oceňovanie – všetky maloobchodné ceny, výplatné pásky, dôchodkové šeky a pod. budú povinne uvádzané v korunách aj eurách • do 31. decembra 2008 – Konverzia bankomatov, automatov a iných zariadení fungujúcich na mince alebo „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 267 bankovky 4. etapa – po vstupe do eurozóny • 1. január 2009 – Euro sa na Slovensku pravdepodobne zavedie 1. 1. 2009 súčasne do hotovostného aj bezhotovostného obehu bez prechodného obdobia spôsobom, tzv. Veľkého tresku („Big-Bang Scenario“) a stane sa zákonným platidlom na území Slovenskej republiky. Koruna sa stane čiastkovou jednotkou eura v konverznom kurze stanovenom Radou EÚ. • do 16. januára 2009 – Duálny obeh - počas krátkeho obdobia duálneho obehu sa na území Slovenskej republiky bude platiť eurom, ale aj korunovými bankovkami a mincami. Tie sa však už nebudú vydávať späť do peňažného obehu, ale budú sa postupne sťahovať, spracovávať a ničiť v priestoroch Národnej banky Slovenska. • od 17. januára 2009 – Pokračovanie výmeny korunového obeživa za euro bankovky a mince v komerčných bankách a NBS. Slovenské obehové euro mince budú platné vo všetkých krajinách eurozóny a obehové mince ostatných krajín eurozóny budú platným obeživom aj na Slovensku. Bankovky sú v celej eurozóne rovnaké. • do 31. decembra 2009 – Povinné duálne oceňovanie • do júna 2010 – Odporúčané duálne oceňovanie KLADNÉ ÚČINKY MENOVEJ ÚNIE • EURO – svetová mena – (s USD, JEN, - jedna z hlavných rezervných mien), rast medzinárodnej stability • rast konkurencieschopnosti členských krajín EMÚ na svetových trhoch – úspory z eliminácie kurzových rozdielov • porovnateľnosť cien – presný prepočet • jednotný trh funguje efektívnejšie (zmena menových kurzov – narušovala obchod a investície) • jednotná mena stimuluje ekonomický rast a rast zamestnanosti – pretože utvára lepšie podmienky na pôžičky tým, že sa posilňuje cenová stabilita – väčšia integrácia finančných investičných trhov. • odstránenie nákladov spojených s výmenou jednej meny za inú • menšia neistota, pokiaľ ide o zmeny úrokových sadzieb a menových kurzov – lepšie podmienky na plánovanie v priemysle, pre spotrebiteľa • urýchlenie platieb a transferov peňazí medzi členskými štátmi • zníženie špekulačných praktík, a iné RIZIKÁ SÚVISIACE SO VSTUPOM DO MENOVEJ ÚNIE • podcenenie náročnosti zmien informačných systémov z hľadiska prácnosti, času a financií • oneskorené metodické postupy vyplývajúce z novelizovanej legislatívy • nedostatok profesionálne skúsených interných aj externých ľudských zdrojov • neexistencia testovacích prostredí pre testovanie úprav – riziko testovania v ostrej prevádzke • zastarané hardvérové a softvérové vybavenie organizácií (prípadne nedostatočné diskové kapacity), neumožňujúce vykonať potrebné úpravy – riziko zahrnutia nákladov na obnovu do nákladov na prechod pod euro a tým k porušeniu transparentnosti nákladov na úpravu systémov v súvislosti s prechodom na Euro Slovensko je najďalej na ceste k prijatiu eura z krajín v strednej Európy. Ekonomika vykazuje vysoký a zdravý rast. Krajina spĺňa už dlhšie Maastrichtské kritériá na verejný dlh a úrokové sadzby. V roku 2005 sa dokonca deficit verejných financií po prvý raz dostal pod hranicu 3% HDP. Slovenská koruna bola v novembri 2005 prijatá do systému ERM-2. Ako prekážka sa zatiaľ javí vyššia inflácia a politická neistota. Krajina za posledných päť rokov urobila veľký krok na ceste k spoločnej európskej mene. V poradí druhej vláde premiéra M. Dzurindu sa podarilo naštartovať hospodársky rast, zreformovať verejné financie, začleniť krajinu do NATO a Európskej únie a nasmerovať do eurozóny. Slovensko si užíva vysoký hospodársky rast. Spolu s Českou republikou najrýchlejší v regióne (6% v roku 2005). Uskutočnené reformy a naštartované investície položili základ pre udržateľný rast ekonomiky okolo úrovne 6% v najbližších rokoch. ADRESA: Peter Videczký Plekhanov Russian Academy of Economics Stremyanny per. 36 115998 Moscow „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 268 XXI CENTURY: ON THE PATH TO KNOWLEDGE ECONOMY Yana Yakovleva Plekhanov Russian Academy of Economics, Moscow Abstract: "Today, humankind is taking the next step in economic and social evolution toward a global information economy and society. In the information era which is now beginning, an increasing number of jobs will involve the creation, production or distribution of information products and services. Human and artificial intelligence will be the foundation of wealth..." - Pekka Tarjanne, Secretary-General, International Telecommunication Union Keywords: economy, information, knowledge, development, education, technology, service It is said that in this world the only constant we have is change. The world and the global economy go through transformation. This transformation often is described as globalization, which the Asian Development Bank has defined as “a process of economic integration of the entire world through the removal of barriers to free trade and capital mobility, as well as through the diffusion of knowledge and information.” In me report I’d like to emphasize the role of knowledge and information in transformation processes which we observe. The development of information and communication technologies leads to foundation of a new type of economy. It is believed that at the XXI century high technologies, services, intangible assets will play dominant role in global economy. And humankind is stepping into the era of post-industrial or information society. In this economy knowledge, ideas, technologies are drivers of economic growth. Information economy means economy where the greater part of the gross domestic product is ensured by processing, storing and distribution of information and knowledge, and where the majority of employers are involved in this kind of activities. This economy is sometimes called “knowledge economy” or “post-industrial economy”. In typical conceptualization information economy is considered a "stage" or "phase" of an economy, coming after stages of hunting, agriculture, and manufacturing. Information or Post-industrial Society – a term denoting the highest possible level of society development, in which the most important and vital value is information. According to economists’ data about 90 % of modern economic growth in developed countries is being achieved with the help of new knowledge, technologies and every possible innovation. According to the opinion of French sociologist and economist Jean Fourastié, shared by many other scientists, an optimal structure of the information society will be reached when about 80 % of economically active employers will be involved in production of intangible goods (or services) and remaining 15 % will be involved in other areas of human activities. The ability to create new ideas and new forms of expression forms a valuable resource base of a society and not merely mineral, agricultural, and manufacturing assets. Human intelligence is foundation of wealth. In a feudal agricultural and a mercantile economy, land, agricultural products, and natural resources such as tea, spices and gold formed the basis of wealth. Gold, in particular, has been the objective currency of wealth across cultures and nations since ancient times. In the industrial age, the basis of wealth shifted to other mineral resources such as oil, and to the creation of capital in plant, equipment, and mass produced products manufactured from natural raw materials such as iron, oil, and wood. Control over these resources and of the means of transforming them into mass produced products for distribution to ever wider markets has been the basis of economic power since the industrial revolution. The Information Society is now changing that equation. The source of wealth and power, the "gold" of the information economy, is found in a different type of capital: intellectual and creative ideas packaged and distributed in different forms over information networks. Information goods produced by information sector include software, databases, music, video, book content, designs, genetic information, human and organic memories, and other entities which may eventually be represented, stored and communicated. „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 269 As creative information goods are results of creative labour of people the central economic and societal question of the Information Society will soon become how to stimulate innovation, that is to say, originality in ideas. Through careful and intelligent policy initiatives ranging throughout all social levels, governments will need to provoke a high level of dynamic innovation in the arts, sciences, and imaginative ideas and their integration into an on-line, networked world. It means an educational system that places emphasis on creative freedom and on incentives for independent thinking, state and private sector investment in research and development of new ideas and technology, and low levels of risk and high levels of reward for creative risk-taking in the workplace and the economy. Most of all, forging an environment of creative dynamism requires regulatory stimulation of creative enterprises (those whose products are ideas). As cultural and creative resources ascend the scale of economic importance, nations will need to turn their attention to the knowledge foundation of the educational system. Modern societies would need to educate, not for a standardized work force as they did in the industrial economy, but for a highly knowledgeable work force prepared for a Creative Economy. Basic literacy skills and imitative learning adequate for following instructions on the assembly line, the workshop, or desktop terminal are simply inadequate to the demands of a creative and innovative society. Not basic education, but advanced intellectual and creative skills that emphasize interdisciplinary and independent thinking should be required at earlier stages of the educational process, and extend from preschool to grad school. As nations begin to grasp the critical importance of educational quality to an economy based on creative capital, there will be an international race to fortify the substance of knowledge that is taught and to re-incorporate the linkages between the arts, humanities and the sciences. These advanced skills would need to promote independent judgment, creative and imaginative engagement, scientific knowledge, technological literacy, intellectual and critical thinking, interdisciplinary knowledge of the arts and sciences, and experience in research activities for producing new knowledge ranging from bio-information and cultural invention to commercial ingenuity. The basis of development of economy of new type is boom in ICT. Changes in technology have been transforming commerce, politics, and culture for centuries. Yet it is now becoming clear that the explosion of the Internet and assorted digital technologies is provoking epochal changes in the global economy. Finance capital now roams the world with unprecedented speed. Transportation and logistics have become radically more efficient. Work readily moves to wherever it can be most skillfully and cheaply performed. Innovation and productivity are forging ahead, sometimes at blinding speeds. Telecommunication sector which includes fixed lines telephony, mobile services, broadband networks and data services experienced average growth of about 9% during 1998-2002 and about 6% during last 4 years. In 2005 the revenues in telecommunication sector leveled up approximately 1,5 trillion US dollars. And the growth of this market is expected to be about 5% this year. This growth is strongly influenced by steadily growing demand for telecommunication services. The amount of subscribers has been increasing non-stop. According to data of International Telecommunication Union at the end of 2005 there were 1,2 billion fixed lines, over 2 billion mobile subscribers and 200 million broadband subscribers worldwide. These trends are illustrated on the following charts. On average 18,5% of world population are subscribers of fixed telephones services, 28,5% are subscribers of mobile services and 13,3% - of internet services. The development of regional telecommunication markets is different. The penetration rate of telecommunication services in some developed countries exceeds 100%. Developed countries are becoming saturated and it leads to slowing down of growth of revenue and amount of subscribers while the growth has exploded in developing regions. The role of ICT is increasing. Not only economy has been influenced but also human personality and people’s relations. The possibilities that communication technologies provide are truly amazing. We all have become accustomed to mobile phones and Internet and we even can’t imagine our lives without these means of communication. People have become more close to each other. What can be more enjoyable than people’s relations? We are freer to exchange our opinions, ideas and feelings. Knowledge, creativity and intelligence – these are main values of new economy which is being formed today. I truly believe that the potential of man’s mind is unlimited. ADRESS: Yana Yakovleva Plekhanov Russian Academy of Economics Stremyanny per. 36 115998 Moscow „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 270 НОВЫЙ ИМПУЛЬС В РАЗВИТИИ ВЕНГЕРСКО-РОССИЙСКИХ ТОРГОВЫХ ОТНОШЕНИЙ Сован Габор Plekhanov Russian Academy of Economics После распада Советского Союза и прекращения деятельности Варшавского Договора, венгерские предприятия в поисках новых торговых партнеров и рынков сбыта своей продукции обратили свое внимание на Запад, в результате чего торговый оборот между Россией и Венгрией резко сократился. Но венгерская экономика, так же как и экономики других стран бывшего советского блока, оказалась не готова к таким резким переменам. Более того, венгерские товары оказались неконкурентоспособными на рынке, который уже давно сформировался и был поделен между местными производителями. Венгерские фирмы столкнулись с серьезнейшей проблемой, которой они совсем не ожидали. На Западе их продукция практически не представляла никакого интереса для европейских потребителей, потому что в их глазах продукция стран бывшего социалистического лагеря просто не могла быть качественной. Продукцию стало некуда сбывать. Таким образом, пробиться на европейский рынок было очень трудно, а российский рынок был практически уже утрачен, вследствие недальновидности венгерских предпринимателей. И только в этот момент предприниматели осознали, каким огромным потенциалом обладает российский рынок. А продукция венгерских производителей всегда пользовалась большим спросом среди советских потребителей. Таким образом, первостепенной задачей средины 90х годов ХХ в. стало возвращение утраченного сегмента российского рынка, который некогда занимали венгерские компании до распада СССР. Препятствующим фактором для доступа венгерских товаров на российский рынок являлось то, что, как в рамках общей экономической политики, так и в рамках конкретных шагов экономического характера, венгерские производители и экспортеры не получали никакой поддержки для выхода на российский рынок и закрепления на нем. Ключевым направлением работы по обеспечению доступа венгерских товаров на российский рынок продолжает оставаться содействие улучшению общего климата торгово-экономических отношений России и Венгрии. 2002 год был отмечен началом эпохи потепления отношений между Россией и Венгрией и явился своего рода стартом для нового этапа сотрудничества. Новый импульс российско-венгерским отношениям дал визит председателя правительства РФ М. Касьянова в Венгрию 8-9 сентября 2002 г. Вместе с премьер-министром на венгерскую землю прибыла представительная делегация политиков и бизнесменов, заинтересованных в деловых контактах и инвестициях. В ходе визита обе стороны неоднократно отмечали ту благоприятную атмосферу и доброжелательный настрой, которых так не хватало в последнее время. Как отметил российский премьер-министр, после восьмилетнего перерыва настало время кардинально менять отношения и переходить к конкретному сотрудничеству и деловому партнерству. Значительное внимание на переговорах было уделено перспективным возможностям экономического сотрудничества. Этому вопросу была посвящена встреча российских и венгерских бизнесменов, в которой участвовало 50 руководителей крупнейших компаний обеих стран. Во время визита как венгерской, так и российской стороной, неоднократно подчеркивалось, что в первой половине 2003 г. достигнут рост товарооборота между Россией и Венгрией. Венгерский экспорт в Россию вырос на 40%, а поставки из России в Венгрию на 34%. Венгерский премьер-министр Петер Меддьеши неоднократно повторил, что Венгерское государство попрежнему считает Россию стратегическим деловым партнером, и то, что рост товарооборота между двумя странами говорит о многообещающем дальнейшем сотрудничестве. Российский премьер-министр, в свою очередь заявил, что российские предприниматели заинтересованы в различных вариантах взаимодействия с венгерскими компаниями. Значительным событием в области российско-венгерских связей стал визит премьер-министра Петера Меддьеши в Москву 18-21 декабря 2002 г. Со встречей глав двух стран было связано немало ожиданий ещё и „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 271 потому, что Венгрия была последней из стран Центрально-Восточной Европы с которой Россия до недавнего времени еще не закрыла вопрос госдолга. После визита в Москву Петер Меддьеши заявил, что удалось добиться прорыва в венгерско-российских отношениях, и Венгрия вступила на путь возвращения себе места на российском рынке. Среди конкретных экономических сделок, заключенных во время визита следует выделить договор о создании венгерской нефтегазовой компании АО «MOL» и российским предприятием «ЮКОС» совместного предприятия по разработке нефтяного месторождения в Западной Сибири. Общая сумма капиталовложений составила 400 млн. дол. После достижения проектной мощности это месторождение будет давать ежегодно 2,5 млн. тонн нефти. Это первое такое крупное капиталовложение Венгрии в России. Ослабление российско-венгерских отношений и в самом деле закончилось, а экономической и дипломатической войне положен конец, и поэтапное восстановление забытых связей даст свои результаты уже в ближайшем будущем. Начатая в 2003 г. новая экономическая политика положила основу устойчивого и здорового роста венгерской экономики. Успехи уже заметны: валовый национальный продукт увеличивается и темп роста достигает 4% в год, растут капиталовложения отечественных и зарубежных инвесторов, в центрально-европейском регионе становятся всё более активными венгерские инвесторы, динамично растет экспорт. Биржевой индекс за два года повысился на 50 %, до рекордного уровня, что свидетельствует об укреплении доверия инвесторов. Первоочередной целью экономической политики правительства является быстрый, сохраняющий правильное равновесие рост, который позволит Венгрии примкнуть к передовым странам с точки зрения производительности экономики, уровня занятости населения, жизненных условий граждан. Экономическая политика примыкания к более развитым странам одновременно означает повышение конкурентоспособности предпринимателей, стимулирование экспорта, а также сохраняющую равновесие бюджетную политику, препятствующую росту государственных расходов. Сокращение государственных расходов, а вместе с тем и налогов обеспечивает больший простор для предпринимателей, более широкие возможности для развития и роста. 1 мая 2004 г. Венгерская Республика стала полноправным членом Европейского Союза. Соблюдая и выполняя обязательства в ЕС, Венгрия стремится к укреплению торгово-экономических отношений с Россией. Торгово-экономические отношения между Россией и Венгрией в 2004 г. продолжали развиваться, сохраняя темп роста 2003 г. Торговый оборот вырос за первые 10 месяцев на 24% по сравнению с соответствующим периодом 2003 г., в том числе экспорт из Венгрии вырос на 38%, а импорт из России на 22%. Этому значительному росту содействовали в основном следующие обстоятельства: развитие политических отношений, регулярные встречи на высоком уровне, увеличение потребительского спроса и покупательной способности в России, поощрение венгерского экспорта предоставлением кредитов и финансированием инвестиций. В венгерском экспорте стала преобладать доля продукции перерабатывающей промышленности (60%), машин и оборудования (19%). Рост экспорта России в основном произошел из-за повышения цен на энергоносители, представляющие 77% общего объема поставок, а также за счет увеличения экспорта изделий перерабатывающей промышленности до 16%. В 2004 г. объем товарооборота между Венгрией и Россией превысил 4 млрд.долл., в том числе венгерский экспорт по предварительным данным составил 900 млн.долл. Но вернуть утраченные позиции на российском рынке было далеко непросто. Из Таблицы 1 видно, что экспорт Венгрии в Россию в 1998 г. сократился с 968,2 млн. дол. США (в дальнейшем просто дол.) до 660,7 млн. дол., а к 1999 г. составил и вовсе 356,2 млн. дол. Объем сельскохозяйственной продукции в стоимостном выражении также сократился с 355,2 в 1997 г. млн. дол до 250,8 млн. дол. в 1998 г. А в 1999 г. он понизился еще вдвое и составил 118,8 млн. дол. Для Венгрии это был сильный удар по двум причинам. Во-первых, доля сельскохозяйственной продукции в экспорте страны в Россию всегда играла важную роль, так как она составляла порядка 30% от общего экспорта Венгрии, в то время как импорт сельскохозяйственной продукции из России был равен лишь 0,2%. Основную долю (70% на 1999 г.) составляли энергоносители. Во-вторых, соотношение экспорта и импорта было неравным, более того на 1999 г. импорт превышал экспорт почти в четыре раза. Надо было срочно предпринимать какие-то действия по увеличению экспорта. Но венгерских фирм на российском рынке становилось все меньше и меньше, так как „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 272 объем продаж продолжал сокращаться. Торговые представительства закрывались одно за другим, поскольку их содержание было нерентабельным, и фирмы вместо прибыли несли убытки. Тогда было принято решение о коренном пересмотре маркетинговой политики венгерских фирм на российском рынке. Стало ясно, что те приемы маркетинговой политики, которые оказались успешными в Венгрии, в России не принесут ожидаемых результатов. Более того, очевиден был и тот факт, что российские потребители уже достаточно забыли продукцию венгерского сельского хозяйства. Необходимо было создать организацию по содействию венгерским фирмам, которая считала бы своей задачей поддержание и стимулирование экспорта сельскохозяйственной продукции на внешних рынках, применяя коллективные маркетинговые подходы. С этой целью на основании правительственного решения был создан Венгерский Общественный Центр Аграрного Маркетинга (АМЦ). АМЦ поддерживает реализацию венгерской сельскохозяйственной продукции на внешних и внутренних рынках, применяя коллективные методы маркетинга, распространяет современные методы торговли в венгерской продовольственной промышленности, участвует в формировании предложений страны по сельскохозяйственной продукции, содействует повышению экспортной способности венгерских товаров, считает своей задачей систематически улучшать облик страны, способствует созданию знаков качества и происхождения продукции, содействует их внедрению и широкому распространению, а также более эффективному использованию государственных дотаций. Таблица 1: Товарооборот Венгрии и РФ в период за 1997-2003 гг. 1997 Венгерский экспорт в РФ Продукты питания, напитки Сырьевые материалы Энергоносители Прод. Перерабатывающей отр. Машины и оборудование Всего: млн $ % 355,2 36,7 81,8 8,4 3,0 0,3 290,9 30,0 Энергоносители Прод. Перерабатывающей отр. Машины и оборудование Всего: 250,8 66,5 6,6 % 38,0 10,1 1,0 237,4 24,5 968,2 100,0 млн $ % 4,5 0,2 103,0 5,2 1 348,2 68,7 1999 млн $ 118,8 29,7 5,0 32,0 211,3 1997 Венгерский импорт в РФ Продукты питания, напитки Сырьевые материалы 1998 млн $ 125,5 660,7 1998 млн $ 19,0 100,0 % 0,2 59,1 356,2 1999 млн $ 68,5 1 963,1 150,2 33,0 151,9 8,3 1,4 21,9 4,8 1,5 0,3 40,3 198,0 16,6 100,0 % 0,2 6,0 98,0 1 144,2 70,1 5,5 100,0 2003 % 32,2 158,9 34,9 8,1 1,7 8,8 1,9 2,2 0,5 0,2 0,0 43,5 226,6 48,0 236,0 51,9 83,8 18,4 83,5 17,7 50,9 11,2 455,4 100,0 472,3 100,0 454,8 100,0 2000 млн $ % 2001 млн $ % 2002 млн $ % 4,0 0,2 5,0 0,2 2,4 0,1 107,3 4,1 78,0 3,3 78,3 3,4 1 960,9 75,8 1 980,1 83,6 1 887,3 82,6 385,3 14,9 257,5 10,9 232,6 10,2 100,0 млн $ % 180,5 27,7 22,1 3,4 0 0 310 47,6 138,1 21,2 650,7 100,0 2003 314,5 4,0 67,1 1 666,0 % 2002 млн $ млн $ % 1,7 0,1 87,1 2,9 2483,7 84 280,5 9,4 105,5 3,5 19,3 20,4 335,2 107,8 33,4 2,9 7,1 20,1 399,7 % 2001 млн $ 143,5 3,6 118,8 1 141,3 % 2000 млн $ 4,4 71,6 1 631,1 100,0 131,0 2 588,6 5,1 48,6 100,0 2 369,3 2,1 83,4 3,7 100,0 2 284,0 100,0 2958 100,0 Источник: Данные таможни о венгерской внешней торговли ADRESS: Сован Габор Plekhanov Russian Academy of Economics Stremyanny per. 36 115998 Moscow „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 273 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 274 OČAKÁVANÝ VÝVOJ A NÁROKY NA PODNIKANIE V CESTNEJ NÁKLADNEJ DOPRAVE NA SLOVENSKU Zuzana Kozubíková Katedra makro a mikroekonomiky FRI Žilinskej univerzity v Žiline Abstrakt: Hlavným cieľom dopravnej politiky členských štátov EÚ je odpútanie rastu nákladnej dopravy od rastu ekonomiky a zároveň spĺňať náročné enviromentálne ciele v doprave. Uvedené ciele sú jadrom stratégie udržateľného rozvoja dopravy EÚ, majú výrazný vplyv na očakávaný vývoj a s tým súvisiace nároky na podnikanie v cestnej nákladnej doprave v jednotlivých členských krajinách EÚ. Cieľom tejto práce je poukázať na možné prínosy, riziká a nároky kladené na podnikanie v cestnej nákladnej doprave na Slovensku. Kľúčové slová: cestná nákladná doprava, podnikateľské prostredie, dopravná politika, ,dopravné služby. 1. ÚVOD Nezastupiteľné miesto v raste a perspektíve rozvoja ekonomiky v SR má doprava. Je nevyhnutnou podmienkou reprodukčného procesu, kde vykonáva pohyb v priestore a čase, s úlohou zabezpečiť požadované premiestnenie tovaru alebo osôb z jedného miesta na druhé. Vo všeobecnosti cieľom dopravy je zabezpečiť prepravné potreby osôb a tovaru po dopravnej ceste. Oblasť dopravy na Slovensku zaznamenala v poslednom desaťročí výrazné zmeny vo vývoji, ako následok technologických, ekonomických, legislatívnych zmien a je logické, že perspektívy rozvoja dopravy na Slovensku sa odvíjajú od predstáv rozvoja dopravy v podmienkach Európskej únie. Následkom zvyšovania dynamiky globálneho hospodárstva sa vytvárajú podmienky na širšie zapojenie Slovenska do dopravných služieb na podstatne vyššej kvalitatívnej úrovni, čo si vyžaduje vytváranie dopravno-komunikačných uzlov (logistických centier). Predpokladaný priaznivý efekt sa bude prejavovať hlavne odľahčením dopravných koridorov, znížením znečistenia životného prostredia vplyvom dopravy a tiež priaznivým dopadom na vývoj nehodovosti na cestách. Dobudovanie dopravnej infraštruktúry a využitie intermodálnej dopravy umožní zabezpečiť základné predpoklady rozvoja dopravy vzhľadom na neustály tlak na zvyšovanie kapacity v preprave tovarov a osôb. 2. SÚČASNÝ STAV ROZVOJA CESTNEJ NÁKLADNEJ DOPRAVY NA SLOVENSKU Súčasný stav rozvoja ekonomiky na Slovensku môžeme výstižne popísať ako výrazné prepojenie aktivít a procesov so zvyšujúcim sa rastom dynamiky zmien v ekonomike. Situácia v doprave na Slovensku sa vyvíja v prospech cestnej dopravy a to podielom 67% , železničná doprava 31%, vodná doprava 2% a letecká doprava niečo málo nad 0%, tak ako to je ilustrované na obr. 1. Doprava v SR vodná doprava 2% letecká doprava 0% železničná doprava 31% cestná doprava 67% Obr. 1. Podiel vybraných druhov dopravy na Slovensku Na Slovensku podniká v cestnej nákladnej doprave viac ako 6000 podnikateľov, z toho približne 3500 v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Na prvé vozidlo musia preukázať vlastné imanie vo výške 9000 euro a 5000 euro na druhé a „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 275 každé ďalšie vozidlo. Častým javom u nákladných dopravných spoločností je značná finančná zadlženosť, nadbytok ponuky dopravných kapacít a platobná neschopnosť. Výrazný rozvoj nastal v osobnej a nákladnej doprave a pokles prepravy cestujúcich vo verejnej doprave. Rozvoj nastal hlavne v medzinárodnej kamiónovej doprave. V rozmedzí rokov 2007 – 2013 má Slovensko dostať na rozvoj cestnej infraštruktúry z fondov EÚ približne 1,6 mld. eur. Finančné prostriedky sú určené na dobudovanie a výstavbu diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy. Súčasná intermodálna politika SR je zameraná na zníženie tlaku v sektore cestnej nákladnej dopravy, formou využívania železničnej a vnútroštátnej vodnej dopravy. Vývoj a smerovanie cestnej nákladnej dopravy na Slovensku do roku 2010 výrazne ovplyvní program „Marco Polo“, ktorý je iniciovaný zo strany Európskej komisie na základe smerovania vývoja dopravy na území EÚ a zhrnutý v bielej knihe Európska dopravná politika do roku 2010 „Čas rozhodnutia“. Tento program má zlepšiť enviromentálne vlastnosti systému nákladnej dopravy v EÚ, zvýšiť intermodalitu a tým prispieť k efektívnemu a udržateľnému dopravnému systému. Po vstupe do Európskej únie, sa zväčšila priemerná prepravná vzdialenosť v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave a zároveň sa zaznamenal nárast cestnej dopravy v prihraničných regiónoch. Kapacita vozidlového parku prepravcov v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave niekoľkonásobne prevyšuje potreby slovenského zahraničného obchodu. Čo sa týka vozidlového parku, prakticky sa úplne modernizoval. 3. OČAKÁVANÝ VÝVOJ V CESTNEJ NÁKLADNEJ DOPRAVE PO VSTUPE SLOVENSKA DO EÚ Veľká pozornosť zo strany podnikov je venovaná stále rastúcemu vplyvu prostredia, ktoré je potrebné vnímať nielen z pohľadu trhu Európskej únie, ale aj z pohľadu globalizácie. Globalizácia so sebou prináša tlak na výkon a kvalitu, neustále sa zvyšujúci rozvoj technológií – s čím súvisí potreba vzdelávania, tlak na flexibilitu jednania, riešenia problémov a v podstatnej miere na výskum a vývoj. Celkovo je celosvetovým trendom silnejúci tlak na efektívnosť a intenzitu zavádzania výsledkov výskumu a vývoja do praxe. V podtexte týchto zmien je snaha manažmentov zvýšiť konkurencieschopnosť svojich podnikov na domácom aj zahraničnom trhu. Po tom, čo Slovensko spolu s ostatnými kandidátskymi krajinami vstúpilo do EÚ sa dá očakávať zmena štruktúry malých a stredných podnikov. Konkurencieschopnosť podnikov nie je zvyšovaná iba formou kapitálových investícií do nových technológií, ale aj netradičnými metódami riadenia podnikov. Jedná sa napríklad o nové postupy práce s ľudskými zdrojmi, zmenou štruktúry riadenia použitím nových informačných tokov v podniku a pod. Súčasné riešenie stavu uvedenej problematiky na Slovensku, ale aj v okolitých novo pristúpených krajinách do EÚ je pod vplyvom slabého kapitálového trhu. Z predchádzajúcich skúseností krajín, ktoré pristúpili do EÚ ako slabo rozvinuté (napr. Írsko) sa dá predpokladať ich budúci ekonomický rast a koncentrácia kapitálu vo veľkých podnikoch. Proces koncentrácie kapitálu vo veľkých podnikoch je nemenný a môžeme ho zovšeobecniť na všetky odvetvia v národnom hospodárstve. Cieľom spoločnej dopravnej politiky členských štátov EÚ je vybudovať efektívnu a bezpečnú infraštruktúru, s minimálnym nepriaznivým vplyvom na ľudí a životné prostredie. Iniciatíva EÚ v oblasti dopravy zdôrazňuje potrebu fungovania trhových síl vo všetkých druhoch dopravy, aby sa tak zvýšila efektívnosť a utvorila konkurencia, čo má výrazný vplyv na zlepšenie úrovne poskytovaných služieb. Dopravná politika členských štátov EÚ sa opiera o spoločný postup pri: • budovaní chýbajúcich spojení medzi európskymi dopravnými sieťami, • podpore kombinovanej dopravy, • zlepšení podmienok prístupu na trh, • lepšom využívaní už existujúcej infraštruktúry. Z pohľadu spektra možností očakávaného vývoja je možné zachytiť vplyv vonkajšieho prostredia po vstupe Slovenska do EÚ nasledovne: „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 276 Príležitosti a hrozby vonkajšieho prostredia po vstupe do EÚ Hrozby/Nároky Príležitosti/ Prínosy noví, silní a skúsení konkurenti pozícia nováčika medzi skúsenými členmi vyššie náklady na produkciu výrobkov a služieb silnejšia necenová konkurencia absorbcia nových právnych noriem jazykové nároky silnejší vplyv zákazníkov, odborov a ekológov možnosť odlivu „mozgov“ dopady štrukturálnych zmien na dopyt liberalizácia sieťových odvetví rast koncentrácie dopravy a logistiky nové trhy v EÚ i mimo EÚ zvýšenie tempa rastu dopytu stabilné podnikateľské prostredie lepšia vymáhateľnosť práva jednoduchší vývoz a dovoz jednoduchšia kooperácia, joint-ventures, fúzie verejné objednávky v celej EÚ väčšia dostupnosť kapitálu lepšia ponuka bankových a finančných služieb väčšia ponuka na trhu práce možnosť finančnej podpory z fondov EÚ Obr. 2 Príležitosti a hrozby spojené so vstupom do EÚ Hlavné oporné body pre oblasť podnikania v cestnej nákladnej doprave na Slovensku je možné vyjadriť formou prínosov a nárokov: Prínosy zo vstupu Slovenska do EÚ pre dopravcov: 1. úplná liberalizácia medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy okamžite po vstupe do EÚ umožnila dopravcom prístup na trh v EÚ a možnosť zapojiť sa do verejných zakázok na celom území EÚ, ale aj lepšia vymáhateľnosť práva, možnosť získať finančnú podporu z fondov EÚ, 2. zväčšovanie rozsahu poskytnutých dopravných služieb, zväčšovanie prepravných vzdialeností, lepšia spätná vyťaženosť by mala priaznivo pôsobiť na znižovanie jednotkových nákladov, 3. využitie znalostí miestnych podmienok, najmä smerom na východ Európy. Možné riziká a nároky na dopravcov po vstupe Slovenska do EÚ: 1. prechodné obmedzenie v trvaní od 2 – 5 rokov vo vykonávaní kabotáže (vykonávanie vnútroštátnej dopravy na území členského štátu dopravcom z iného štátu) v cestnej doprave, 2. nedostatok a ťažká dostupnosť voľného kapitálu, daňové a odvodové zaťaženie, 3. zaobstaranie moderných ekologických dopravných prostriedkov môže byť skomplikované nutnosťou uhradiť väčšinu poplatkov – cestná daň, poistné – začiatkom kalendárneho roka, 4. konkurencia dopravcov EÚ, 5. možnosť očakávať väčší a sofistikovaný vplyv zo strany odborov a ekológov. 4. ZÁVER Podnikanie cestných nákladných dopravcov na Slovensku v prostredí neustálych zmien si vyžaduje v súčasnosti, ale aj v budúcnosti podporovať inovácie v oblasti poskytovania dopravných služieb, s cieľom pružne reagovať na zmeny v požiadavkách zákazníkov. Je nevyhnutné sa sústrediť na vytváranie a formovanie reakcií podniku pre prípad nečakaných zmien na prepravnom trhu. Ak k týmto nečakaným zmenám dôjde, podnik sa dokáže rýchlo adaptovať a využívať príležitosti vyplývajúce z týchto zmien. LITERATÚRA: [1] HITTMÁR, Š. a kolektív: Manažment v doprave, vydala Žilinská univerzita v Žiline, 2001. [2] HITTMÁR, Š., STRIŠŠ, J.: Manažment a marketing v železničnej doprave, vydala Žilinská univerzita v Žiline, 1997. [3] ŘEZNÍČEK, B., ŠARADÍN, P.: Marketing v doprave, Grada Publishing, Praha, 2001. [4] Nariadenie (zákon) Európskeho parlamentu Rady Európskych spoločenstiev č. 1382/2003 z 22.júla 2003 o poskytnutí finančnej pomoci spoločenstva na zlepšenie enviromentálnych vlastností systému nákladnej dopravy (program Marco Polo). „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 277 [5] [6] [7] [8] Nariadenie (zákon) Rady Európskych spoločenstiev č. KOM478/2005 z 14.júla 2005, ktorým sa ustanovuje druhý program Marco Polo o poskytnutí finančnej pomoci spoločenstva na zlepšenie enviromentálnych vlastností systému nákladnej dopravy (program Marco Polo II.). Uznesenie vlády č. 37/2001 zo dňa 17.1. 2001 - schválená „Koncepcia rozvoja kombinovanej dopravy do roku 2010“. www.cpep.sk – Centrum pre európsku politiku www.telecom.gpv.sk – stránky Európskej komisie ADRESA: Ing. Zuzana Kozubíková Katedra makro a mikroekonomiky FRI Žilinskej univerzity v Žiline t.č. ++421/41 5134423 mail: zuko@frcatel. fri.utc.sk „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 278 JMENNÝ REJSTŘÍK MATUŠÍKOVÁ, I. ...................... 11, 149 MEČÁR, M. ......................................... 49 MEČIAROVÁ, Z. .............................. 217 MICHALOVÁ, V. ............................. 173 MICHÁLEK, P. ................................. 193 MRÁČEK, P. ....................................... 93 A ACHALOVÁ, L.V. .............................249 B BALGA, J. ..........................................157 BARAN, D. ........................................203 BARTONÍK, R. ....................................97 BENČO, J. ..........................................131 N NADÁNYIOVÁ, M. .................... 75, 113 NESVADBOVÁ, K. .......................... 169 NOVOSÁK, J. ..................................... 17 C, Č CENIGA, P. ........................................153 CIBÁKOVÁ, V. ...................................25 ČERVENKA, B. .................................157 O OBDRŽÁLEK, L. .............................. 221 ODLER, R. ......................................... 157 D, Ď DICOVÁ, J. ........................................143 DUBOVEC, J. ........................... 193, 225 DURAJ-NOWAK, K. ...........................45 P PALÚCH, S. .............................. 225, 245 PAULUSOVÁ, A. ................................ 21 PAVLIK, A. ....................................... 179 POLÁK, K. .......................................... 21 PRSKAVCOVÁ, M. .......................... 235 E EKHILEVSKY, A. .............................257 G GAŠPAR, M. ......................................107 GOLUBITSKAYA, D. .......................259 GORJAČEVA, V. ...............................211 R RIPLOVÁ, K. .................................... 137 H, CH HALÁDIK, J. .......................................79 HITTMÁR, Š. .......................................35 HLAČINA, T. ............................ 193, 225 HLAVÁČOVÁ, J. ..............................125 HOLUBCOVÁ, I. .............................1713 HRUBIZNA, M. ...........................71, 163 S, Š SEGEČ, P. .......................................... 239 SEMORÁDOVÁ, P. ............................ 93 SOVAN, G. ........................................ 271 SOVIAR, J. ........................................ 125 STRÁŽOVSKÁ, H. ........................... 187 STRÁŽOVSKÁ, L. ............................ 187 STRIŠŠ, J. ...................................... 75, 97 STOJANOV, R. ................................... 17 SYSÁKOVÁ, V. ................................ 199 ŠTEFKOVÁ, N. ................................... 49 ŠIMONOVÁ, M. ................................. 55 J JEDLIČKA, M. .....................................61 JURČA, R. ..................................221, 229 K KNESLOVÁ, I. ....................................89 KOLÁŘOVÁ, E. ................................167 KORDOŠ, M. .......................................49 KOVÁČOVÁ, K. .................................49 KOZUBÍKOVÁ, Z. ............................275 KRÁLIK, J. .....................................29, 79 KRATOCHVÍL, O. ..............................11 KUBINA, M. ......................................239 KUCHARČÍKOVÁ, A. ......................121 V VACEK, L. ........................................ 177 VÁCHOVÁ, Z. .................................. 157 VAŘECHA, J. ...................................... 15 VIDECZKÝ, P. .................................. 267 VODÁK, J. ......................................... 149 VYSKOČIL, M. ................................. 207 Z, Ž ŽABIN, S. V. ..................................... 261 L LACINA, K. .........................................43 LENDEL, V. .................................71, 163 Y YAKOVLEVA, Y. ............................. 269 M MAJER, T. ..........................................245 MAREKOVÁ, P. ................................137 MATOUŠEK, P. ...................................67 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 279 „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE SPOLEČNOSTI A REGIONU“ MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2007 EPI, s.r.o. Kunovice, Česká republika, 26 Leden, 2007 234 Příloha PROJEKT VĚDECKO – VÝZKUMNÉHO ÚKOLU „VYSOKÁ ŠKOLA JAKO FACILITÁTOR ROZVOJE REGIONU“ Evropský polytechnický institut s.r.o., Kunovice, Česká republika Akadémia policajného zboru v Bratislave, Slovenská republika Projekt vědecko – výzkumného úkolu „Vysoká škola jako facilitátor rozvoje regionu“ V Kunovicích, 15. 4. 2005 Autor projektu: Ing. Oldřich Kratochvíl, Dr.h.c., soukromá vysoká škola EPI, s.r.o., Kunovice, ČR OBSAH I. Zdůvodnění aktuálnosti a potřeby řešení vědecko–výzkumného úkolu II. Objekt vědecko–výzkumného úkolu III. Cíl realizace vědecko–výzkumného úkolu IV. Pracovní hypotézy V. Metodický postup Příloha č. 1: Harmonogram realizace Příloha č. 2: Řešitelský tým I. Zdůvodnění aktuálnosti a potřeby řešení vědecko–výzkumného úkolu Záměr soukromé vysoké školy EPI, s.r.o. v oblasti vědy a výzkumu realizovat výzkumný úkol „Vysoká škola jako facilitátor rozvoje regionu“ byl schválen Akademickou radou soukromé vysoké školy EPI, s.r.o. dne 15. 4. 2005. Naším cílem je začlenit vysokou školu do regionální struktury tak, aby se stala facilitátorem rozvoje inovačních procesů regionu. To si ale vyžaduje významné změny vize, cílů i strategií akademického pracoviště. Na potřebu zásadně inovovat práci vysokých škol upozornil již guru management Peter Drucker když v roce 1968 ve své práci Věk diskontinuity konstatuje „... produktivita vzdělávací soustavy je příliš nízká i pro tu nejbohatší zemi. Směřujeme přímo k pedagogické krizi ...". Také teoretikové pedagogických teorií přispěli vysokým školám k dostatečné teoretické základně pro jejich reengineering. Lze tedy říci, že v rozvoji lidských zdrojů, který bude EPI, s.r.o. zajišťovat pro region půjde o: • koncipování lidských vztahů • koncipování nástrojů • koncipování institucí Cílem projektu je také do všech těchto činností významně začlenit budoucnost jako základní osu současného vzdělávání. Navrhovaná radikální a totální přeměna vzdělávání se uskutečňuje na křižovatce představivosti a budoucnosti. Zvládnutí těchto procesů rozhodne obecně o dalším vývoji lidstva. Jde tedy o skutečně životně důležité problémy, u nichž je třeba nalézt způsob aplikace. Do veškerého rozvoje lidských zdrojů je třeba navrátit princip sblížení filozofie a přírodních věd. Protože hodnoty jako produkty lidského hodnocení nejsou ničím zcela neměnným, je třeba postupně odpovědět na Nietzscheho úvahu o potřebě rozsahu přehodnocení hodnot (spravedlnost, soucit, svoboda, vlastenectví, hrdinství, vztah k mimolidských bytostem, atd.). Aby byl rozvoj lidských zdrojů efektivní, je třeba respektovat vývoj v oblasti osobní i kolektivní identity. Významným problémem, který budeme studovat, je problém multikulturality nově se formující společnosti a přizpůsobení edukačního systému této měnící se situaci. Lze očekávat z tohoto důvodu sociální přeměnu struktury společnosti a politickou proměnu fungování veřejnosti. V době, kdy bude tento projekt končit, budou tyto otázky pro společnost mimořádně významné. Výzkum by měl připravit odpovědi na tyto nově vznikající otázky. Tým, který projekt pod vedením Ing. Oldřicha Kratochvíla, Dr.h.c. zpracoval, již realizoval následující projekty: a) V roce 1991 založil první vyšší odbornou školu v ČR. Z ní se vyvinulo celé nové odvětví vyšších odborných škol naší vzdělávací soustavy. K dnešnímu dni absolvovalo naši vyšší odbornou školu 862 absolventů. b) V roce 1995 ve spolupráci s vládní akreditační komisí NCEA Irsko akreditoval pro ČR první bakalářské studium. K dnešnímu dni jej absolvovalo 159 irských bakalářů. c) V roce 1999 akreditoval první soukromou vysokou školu v Čechách a na Moravě. K dnešnímu dni absolvovalo již 712 českých bakalářů. d) V roce 2001 realizoval státní zakázku LS012222 jako první soukromá vysoká škola. e) Analýza preferencí mládeže ČR 2002/2003 f) Analýza spotřebních preferencí mládeže 2003/2004 g) Vysoká škola jako facilitátor rozvoje regionu 2004/2005 Výzkumná činnost soukromé vysoké školy EPI, s.r.o. byla od počátku koncipovaná tak, aby jednoznačně podporovala rozvoj řešení aktuálních otázek transformující se společnosti a ekonomiky ČR a aby se studenti i absolventi stali nositeli nových koncepcí. Významným cílem bylo projektování vysokoškolské instituce nového typu, v níž by byl průběžně realizován a vyhodnocován experiment nových vzdělávacích technologií s cílem navrhnout technologie, které zásadním způsobem zvýší produktivitu vysoké školy ve vztahu ke společnosti a studentovi. Tímto projektem chceme pokračovat ve své koncepci a prokázat, že zcela novým pojetím vysoké školy, která svoji činnost odvíjí od změny základních paradigmat aplikací pedagogických teorií ve společnosti znalostí, plným propojením procesů vysoké školy, podnikové praxe a společnosti, získá významný synergický jev v oblasti rozvoje lidských zdrojů v regionu. Výstupem výzkumného záměru budou také metodické návody, směrnice a moderní informační zdroje, které nové technologie zpřístupní široké veřejnosti. Potřeba mezinárodní česko-slovenské participace na vědecko-výzkumné činnosti vyplývá z reálného stavu vzájemné mezinárodní spolupráce České a Slovenské republiky v této oblasti. Tato je determinována společnou historickou zkušeností a integrace obou státních útvarů do Evropské unie. Společná mezinárodní vědecko-výzkumná činnost by měla vyústit do následujících oblastí: 1. Racionalizace návrhů řešení podpory rozvoje společnosti a podnikání v příhraničních regionech České a Slovenské republiky. 2. Interdisciplinární závěry, prezentované jednotlivými řešiteli dílčích úkolů řešících parciální problémy. 3. Identifikační závěry, které hledají odpovědi na otázky týkající se rozvoje podnikatelských aktivit v regionu. 4. Analýzy a následující syntéza umožňující rozpracování dalšího rozvoje vysokého školství dané oblasti. 5. Identifikace metod praktické spolupráce vysoké školy s dalšími regionálními subjekty. 6. Závěry umožňující aplikaci získaných poznatků ve vzdělávacím programu vysoké školy. II. Předmět vědecko–výzkumného úkolu Předmětem vědecko-výzkumného úkolu je úloha a postavení vysoké školy v oblasti rozvoje podnikání v příhraničních oblastech. Na celé této činnosti se podílí pedagogičtí a vědecko-výzkumní pracovníci jak z české tak i ze slovenské republiky. Předmět výzkumu se člení do tří směrů: A. Inovace edukačních procesů s cílem urychlit rozvoj lidských zdrojů regionů a mikroregionů. B. Propojení akademické půdy a podnikatelského prostředí s cílem rozvoje lidských zdrojů regionů a mikroregionů. C. Stimulace sociálních a společenských procesů akademickou komunitou. Vysoká škola jako facilitátor rozvoje lidských zdrojů regionu. A: Inovace edukačních procesů s cílem urychlit rozvoj lidských zdrojů regionu a mikroregionu B: Propojení akademické půdy a podnikatelského prostředí s cílem rozvoje lidských zdrojů regionů a mikroregionů Lidské zdroje: • Podnikatelsk é sféry • Společnosti • Regionu • Mikroregionu C: Stimulace sociálních a společenských procesů akademickou komunitou. Obr. 7: Základní směry výzkumu A. Inovace edukačních procesů s cílem urychlit rozvoj lidských zdrojů regionů a mikroregionů. Hypotéza: Reengineering edukačních společenských systémů umožní společnosti zefektivnit přístup občanů k informacím ke vzdělání a současně umožní mobilitu specialistů v EU. B. Propojení akademické půdy a podnikatelského prostředí s cílem rozvoje lidských zdrojů regionů a mikroregionů. Hypotéza: Propojením vzdělávací instituce a podniků mikroregionů se výrazně zvýší odborné znalosti a profesní kompetence pracovníků podniků a studentů. C. Stimulace sociálních a společenských procesů akademickou komunitou. Hypotéza: Propojením akademické půdy a života společnosti se výrazně zvýší sociální kompetence zúčastněných subjektů při přechodu na společnost znalostí a rozvoj demokracie. A. Inovace edukačních procesů s cílem urychlit rozvoj lidských zdrojů regionů a mikroregionů. • vyřešit procesní řízení vysoké školy • řízení vysoké školy koncipovat jako učící se organizaci stimulující rozvoj lidských zdrojů regionu • instalovat novou kulturu vysoké školy založenou na odpovědnosti studenta i učitele • do práce vysoké školy začlenit výchovnou složku • do práce vysoké školy plně zapojit e-learningové technologie • do práce vysoké školy plně zapracovat cíle Boloňské dohody • zajistit automatizaci řízení znalostí na vysoké škole v návaznosti na požadavky praxe, společnosti a priority studenta • umožnit studentovi individuální rozvoj osobnosti i specialisty • vytvořit soubor elektronických studijních materiálů specialisty (elektronické učební texty zcela nové koncepce pro elearning a videonahrávky tak, aby tyto byly plně k dispozici široké veřejnosti i podnikovým specialistům při sebevzdělávání) • vyprojektovat elektronický diagnostický a hodnotící systém • vyprojektovat informační systém tak, aby bylo možné využít výstupů komunitou regionu. B. Propojení akademické půdy a podnikatelského prostředí s cílem rozvoje lidských zdrojů regionů a mikroregionů. • propojení akademické půdy a podnikové infrastruktury v regionu • přímé působení EPI, s.r.o. v těchto regionech formou konzultačních středisek • studium pracovníků firem z těchto regionů na EPI, s.r.o. • společné řešení vybraných úkolů podniků v oblasti řešení moderních metod řízení a konkrétních problémů • pomoc podnikům z těchto regionů při začleňování do hospodářské struktury EU • propojit informovanost mezi regiony ve vybraných oblastech a urychlit zevšeobecnění zkušeností a participací jednotlivých regionů na řešení vybraných problémů. Výsledky, které budou zajímat i jiné regiony zevšeobecnit v rámci Asociace malých a středních podniků. C. Stimulace sociálních a společenských procesů akademickou komunitou. • výzkum vývoje identity • výzkum vývoje hodnotových soustav • propojení činnosti vysokých škol s rozvojem společenského života a demokracie • výchova občanů regionu k demokracii. III. Cíl realizace vědecko–výzkumného úkolu Strategie cílů výzkumného problému vychází z priorit politiky EU a potřeb českého průmyslu společnosti. Strategickým cílem je vytvořit ucelený systém rozvoje lidských zdrojů pro regiony typu NUTS 1, 2 a získat znalosti, které lze využít i v rámci NUTSO. Navrhovaný systém má být schopen produkovat nejen absolventy vysokých školy s profilem odpovídajícím požadavkům společnosti znalostí a moderní globální podnikatelské sféry, ale též bez diskriminace umožnit pracujícím svoji rekvalifikaci s tím, že mají všechny předpoklady využít znalostí a zkušeností z předešlého úseku života. Systém má mimo jiné stimulovat a pomáhat nezaměstnaným tak, aby se co nejrychleji, avšak plnohodnotně zapojili do společenského a hospodářského života. Společnost nutně potřebuje pomoci občanům při chápaní principů demokracie a při jejich zapojení do organizace společnosti. Záměrem výzkumného úkolu bude postupná strukturalizace předmětu výzkumu, propojení technologie na akademické půdě s procesy v podnikatelské a veřejné sféře, zapojení studentů v denní formě studia, při zaměstnání i v celoživotním vzdělávání v průběhu studia do profesního a společenského života, aktivní zapojení studentů do řízení a rozvoje společnosti, individuální rozvoj studentů všech kategorií. Cílem bude také vytvoření a ověření pravidel a postupů pro využívání znalostí získaných v podnikové praxi, ve vzdělávacím programu vysoké školy, individualizace celého vzdělávacího systému s ohledem na studenta, požadavky podniků a společnosti. • Shrnutí cílů realizované vědecko – výzkumné úlohy • vytvořit systém začlenění aktuálních problémů inovací v podnikové sféře do technologie výuky • vytvořit systém na budování podnikové infrastrutury vysoké školy v regionu a mikroregionu • vytvořit systém, který bude stimulovat inovace v podnikové sféře regionu a mikroregionu • umožnit podnikové sféře participovat na zaměření vysoké školy • projekt informačního systému pro podnikovou sféru • studijní materiály • aplikace pro průmysl • aplikace pro společnost • průběžná informovanost široké veřejnosti • dílčí zpráva • publikace v regionálním tisku • publikace v odborném tisku • publikace dílčích závěrů výzkumu (pod ISBN) • konference a sborníky • Význam pro průmysl • podniky získají ve vysoké škole inovační zázemí, v němž budou mít své pracovníky • podniky budou participovat na výchově svých pracovníků prostřednictvím vysoké školy a aktivně ovlivňovat jejich specializaci • Význam pro společnost • společnost získá kreativní občany • urychlí se plošný rozvoj vzdělanosti obyvatel regionu a mikroregionu Důležitý problém v oblasti výzkumného směru • jde o aplikaci teorie ekosociálního vzdělávání • • Výsledky výzkumu budou dostupné profesionálům i veřejnosti • formou zveřejnění dílčích závěrů ve sborníku při obhajobách dílčích závěrečných zpráv po každém roce práce • formou publikace v regionálním a odborném tisku • formou zveřejňování průběžných výsledků výzkumu pro potřeby akademické obce a pro potřeby průmyslu a mikroregionů • formou souborů studijních materiálů pro specialisty • Čím budou výsledky aktuální v době ukončení projektu • o konkurenceschopnosti podniků bude rozhodovat jejich inovační inteligence • podstatně vzroste poptávka po kreativních pracovnících • superkonkurence přinutí malé a střední podniky čerpat náměty na inovace z akademické půdy • podniky budou potřebovat pomoc při rozvoji svých lidských zdrojů IV. Pracovní hypotézy Pro tento vědecko-výzkumný úkol jsme zvolili následující pracovní hypotézy: a) Nedostatečné legislativně-právní zabezpečení ochrany podnikatelského prostředí příhraničních regionů. b) Nedostatečné zabezpečení podnikatelské činnosti a podnikatelského prostředí ze strany územních orgánů. c) Nedostatečná mezinárodní spolupráce státních a samosprávních orgánů v příhraničních oblastech. d) Nedostatečná spolupráce podnikatelského prostředí se vzdělávacími institucemi. V. Metodický přístup Tento vědecko-výzkumný úkol je nutno chápat jako komplex navzájem propojených aspektů. To také vyžaduje jejich zkoumání různými metodami a metodologickými postupy. Vzhledem k zaměření vědecko-výzkumného úkolu je nutné využít široké spektrum vědeckých metod a to především: • Metodu historickou • Metodu vědecké analýzy • Metodu vědecké syntézy • Metodu vědecké komparace • Metodu prognóz • Metodu matematicko-statistickou Aplikace těchto metod je odvislá od řešení příslušného parciálního problému a míry jeho složitosti. Řešení jsme rozdělili do tří oblasti a dále rozčlenili na dílčí výzkumné problémy. U každé oblasti řešení je stanoven garant, stejně tak u dílčích výzkumných problémů. Garant odpovídá za: • dodržení cílů té části výzkumu, za kterou nese odpovědnost • dodržení harmonogramu řešení té části výzkumu, za kterou nese odpovědnost • vypracování výstupů z řešené problematiky a jejich předání uživatelům • obhajobu své části výzkumu,zpracování průběžných i závěrečných zpráv • vyúčtování nákladů v souladu s plánovaným rozpočtem v tomto projektu • za řízení svého týmu pracovníků • za dodržování legislativy, včetně bezpečnosti práce • za vedení adresářové struktury • za komunikaci s jinými týmy • za komunikaci s kompetentními orgány Pro řešení projektu bude vytvořena samostatná adresářová struktura, do níž budou řešitelé ukládat podkladové materiály a průběžné i závěrečné výsledky své práce. Výstupem budou především: a) b) c) d) vědecké odborné studie a články samostatné studie s dílčí části výzkumu učební texty nebo dílčí části výzkumu uveřejněné v učebních textech závěrečná výzkumná zpráva ve formě monografie Příloha č. 1: Harmonogram realizace vědecko–výzkumného úkolu V prvním roce předpokládáme diagnostickou fázi, jejímž cílem bude popis problémů a upřesnění formulace dílčích hypotéz, včetně příčin popisovaných jevů a souvislostí, vztahů příčin a následků. Součástí této fáze bude také prognóza vývojových trendů, včetně upřesnění cílů. Druhý a třetí rok bude obecně věnován realizační a výzkumné fázi experimentu. Shromažďování informací, zkoumání jevů a jejich vazeb. Čtvrtý a pátý rok projektu bude věnován pokračování výzkumu, analýze výsledků experimentu a zpracování provozní dokumentace pro rutinní využití výsledků v oblasti lidských zdrojů: • pro bezprostřední aplikaci • pro prognózu výhledů a nástinů perspektivních řešení. Od druhého roku práce bude probíhat plynulé předávání informací a znalostí potencionálním uživatelům. Příloha č. 2: Řešitelský tým Zodpovědný řešitel: Ing. Oldřich Kratochvíl, Dr.h.c. – EPI, s.r.o., Kunovice Zástupci zodpovědného řešitele: plk. prof. JUDr. Jozef Králik, CSc. – Akademia Policajného zboru v Bratislave prof. JUDr. Ing. Viktor Porada, Dr.h.c. – Vysoká škola Karlovy Vary Příjmení a tituly Blížkovský, prof., Ph.Dr., CSc. Ďaďo, doc., Ing., CSc. Gosiorovský, PhDr. Hlačina, Ing. Králik, plk., prof., JUDr., CSc. Kratochvíl, Ing. Dr.h.c. Kučerová, prof., Ph.Dr., CSc. Matušíková, Mgr. Mikula, prof., Ing., CSc. Petrucha, Ing. Porada, prof., JUDr., Ing., Dr.h.c. Rukovanský, prof., Ing., CSc. Strišš, doc., Ing., CSc. Vinklárik, doc., Ph.Dr., CSc. Rýznar PhDr., Ph.D. Kuril, plk. doc.., JUDr., CSc. Jméno Bohumír Jaroslav Ivan Stěžejní činnosti Posílení rozvoje demokratických procesů ve společnosti a analýza vývoje identit Výzkum změn v sociálním chování populace regionu Tibor Výzkum možností rozvoje demokracie začleněním studentů a studujících pracujících do společenského rozvoje Propojení akademické půdy a podnikatelského prostředí Jozef Vedení výzkumního týmu na Akademii Policajného zboru Oldřich Vedení projektu Inovace edukačních procesů s cílem urychlit rozvoj lidských zdrojů regionu Etické problémy nově se formující společnosti Stanislava Iveta Vladimír Jindřich Viktor Imrich Jozef Milan Ladislav Jozef Konzultanti prof. Ing. Jozef Benčo, PhD. prof. Ing. Imrich Rukovanský, CSc. doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc. Oponenti prof. PhDr. Karel Lacina, DrSc. prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, CSc. doc. Ing. Jozef Strišš, CSc. Propojení procesního řízení vysoké školy s požadavky podniků a společenských struktur regionu Predikce vývoje společenských procesů pomocí neuronových sítí Propojení řídicího a informačního systému vysoké školy, průmyslu a sociálních struktur společnosti. Vedení výzkumního týmu na Vysoké škole Karlovy Vary Propojení řídicího a informačního systému vysoké školy, průmyslu a sociálních struktur společnosti. Využití e-learningu pro plošný rozvoj lidských zdrojů v regionu Stimulace sociálních a společenských procesů akademickou komunitou Stimulace sociálních a společenských procesů akademickou komunitou Vysokoškolské policejní vzdělávání a jeho aktuální problémy Název: Sborník „Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu“ Autor: Kolektiv autorů Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil: Evropský polytechnický institut, s.r.o. Osvobození 699, 686 04 Kunovice Náklad: 200 ks Počet stran: 234 Vydání: první Rok vydání: 2007 ISBN 80-7314-107-8 I SBN 8 0 - 7 3 1 4 - 1 0 7 - 8 9 788073 141073