jak úspěšně podnikat v příhraničních regionech jihovýchodní moravy

Transkript

EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT KUNOVICE
1. SOUKROMÁ VYSOKÁ ŠKOLA NA MORAVĚ
SBORNÍK
„JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH
REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“
II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006
9. Červen 2006, Kunovice, Česká Republika
Kolektiv autorů
„JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ
MORAVY“
Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil:
(C) Evropský polytechnický institut, s.r.o., 2006
Publikace neprošla jazykovou úpravou.
Za obsahovou správnost odpovídají autoři
ISBN 80-7314-097-7
“JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH
JIHOVÝCHODNÍ MORAVY”
II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006
Organizován
EVROPSKÝ POLYTECHNICKÝ INSTITUT, s.r.o. KUNOVICE
Předseda programového výboru konference
Ing. Oldřich Kratochvíl, Dr.h.c.
PROGRAMOVÝ VÝBOR KONFERENCE
Ing. Oldřich Kratochvíl, Drh.c. – rektor EPI, s.r.o.
Mgr. Josef Slovák – náměstek hejtmana Zlínského kraje
prof. Ing. Jozef Benčo, PhD. – prorektor Univerzity Matěja Bela v Banské Bystrici
prof. Zw. Dr. hab. Krystyna Duraj-Nowakowa – rektorka Akademia Swietokrzyska, Kielce
Plk. prof. JUDr. Josef Králík, CSc. – prorektor Akadémie policajného zboru Bratislava
prof. Dr. Genadij N. Smirnov, Dr.Sc. - Ruská Ekonomická Akademie, Moskva
doc. Ing. Viera Cibáková, CSc. – rektorka VŠ ekonomie a manažmentu verejnej správy v
Bratislave
prof. Ing. Helena Strážovská, Ph.D. – prorektorka VŠ ekonomie a manažmentu verejnej
správy v Bratislave
prof. Ing. Wlodzimierz M. Baranski, Ph.D. – Ústav k\bernetiky Wroclawské unioverzity
prof. Dr. Vitaly Ivanovič Vidyapin, Dr.Sc. – rector REA Moskva
Ing. Jozef Habánik, Ph. D. – proděkan UAD Trenčín
Ing. Břetislav Ošťádal – předseda Asociace malých a středních podniků ČR
Viktor Ivanovič Sibilev – generální konzul RF v Brně
doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc. – děkan UAD Trenčín
prof. PhDr. Vladimír Cechák, CSc. – prorektor VŠFS, Praha
prof. Ing. Anton Blažej, DrSc.
OPONENTNÍ RADA
prof. PhDr. Karel Lacina, Dr.Sc. – vedoucí ústavu veřejné správy a práva, Univerzita
Pardubice
prof. PhDr. Bohumír Blížkovský, CSc. – Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice
prof. PhDr. Stanislava Kučerová, CSc. - Evropský polytechnický institut, s.r.o., Kunovice
Sekce 1: Úkoly veřejné správy při rozvoji příhraničního regionu jižní Moravy
Moderátor: prof. PhDr. Karel Lacina, DrSc.
Sekce 2: Podnikatelské activity a řešení aktuálních problémů v příhraničních
regionech
Moderátor: prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, PhD.
OBSAH
ÚVODNÍ SLOVO ................................................................................................................................................. 9
NIEKTORÉ PROSTRIEDKY OCHRANY OSÔB A MAJETKU V PRIHRANIČNÝCH REGIÓNOCH
EURÓPSKYCH KRAJÍN Z COLNOPRÁVNEHO HĽADISKA
Králik Jozef ............................................................................................................................................................13
APLIKÁCIE A SKÚSENOSTI ŠPANIELSKEHO MODELU V ROZVOJI VEDY, VÝSKUMU
A INOVÁCIÍ
Mečár Miroslav ......................................................................................................................................................23
INTEGRACJA EUROPEJSKA WYZWANIEM DLA INNOWACJI W SZKOLNICTWIE WYŻSZYM:
METATEORIE
Duraj-Nowakowa Krystyna ...................................................................................................................................31
SOCIÁLNO – EKONOMICKÉ PRÍSTUPY K ROZVOJU TRENČIANSKEHO KRAJA
Habánik Jozef, Šedivá Mária .................................................................................................................................35
SEKCE 1- ÚKOLY VEŘEJNÉ SPRÁVY PŘI ROZVOJI PŘÍHRANIČNÍHO
REGIONU JIŽNÍ MORAVY
IDABC – SLUŽBA PRE VEREJNÚ SPRÁVU, PODNIKATEĽSKÉ SUBJEKTY A OBČANOV
V EURÓPSKEJ ÚNII
Balga Jozef.............................................................................................................................................................49
ÚROKY Z OMEŠKANIA V PRÁVNEJ REFLEXIÍ SLOVENSKÉHO A ČESKÉHO PRÁVNEHO
PORIADKU
Jakubovič Daniel....................................................................................................................................................55
ŠTÁTNA SLUŽBA V PODMIENKACH DEMOKRATICKÉHO A PRÁVNEHO ŠTÁTU
Kuril Jozef..............................................................................................................................................................67
POVODŇOVÁ SPOLUPRÁCA NA RIEKE MORAVE
Suja Marián............................................................................................................................................................73
ŘEŠENÍ KATASTROFICKÝCH RIZIK POJIŠTĚNÍM
Radová Jarmila, Hlačita Tibor ...............................................................................................................................81
PODNIKATELSKÉ AKTIVITY V RÁMCI INTRAKOMUNITÁRNÍHO OBCHODU EU A
SOUVISEJÍCÍ PROBLEMATIKA STATISTIKY INTRASTAT
Matoušek Pavel ......................................................................................................................................................91
ZVÝŠENÍ LUKRATIVITY ZLÍNSKÉHO KRAJE Z POHLEDU CESTOVNÍHO RUCHU
Slaměná Eva...........................................................................................................................................................97
JAK SE VYROVNAT S TLAKEM GLOBÁLNÍ KONKURENCE
Prachař Jan ...........................................................................................................................................................101
K NIEKTORÝM VYBRANÝM INŠTITÚTOM ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA OBCÍ
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Králiková Kristína................................................................................................................................................105
METODOLOGICKÝ POHLED NA STRATEGICKÉ ŘÍZENÍ ZDRAVOTNICKÝCH ZAŘÍZENÍ VE
VZTAHU K MIMOŘÁDNÉ SLOŽITOSTI ŘÍZENÍ ZDRAVOTNICKÝCH ZAŘÍZENÍ
Rössler Miroslav ..................................................................................................................................................113
„JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“ II. MEZINÁRODNÍ KONFERENCE 2006
EPI Kunovice, Česká republika, 6 Červen, 2006
7
SEKCE 2 – PODNIKATELSKÉ AKTIVITY A ŘEŠENÍ AKTUÁLNÍCH PROBLÉMŮ
V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH
ZVYŠOVANIE KONKURENČNEJ SCHOPNOSTI PODNIKU
Vodák Josef..........................................................................................................................................................121
NOVÉ FORMY KOMUNIKÁCIE S TRHOM (SO ZAMERANÍM NA REKLAMU) A ICH VPLYV NA
POZÍCIU PODNIKU
Nadányiová Margaréta .........................................................................................................................................125
MARKETINGOVÝ PRÍSTUP MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV NA NOVÉ TRHY
Strišš Jozef ...........................................................................................................................................................133
SHADOW ECONOMY IN THE AREAS NEAR THE STATE LINES
Dubovec Juraj, Hlačina Tibor ..............................................................................................................................137
PODNIKATELSKÉ ROZHODOVÁNÍ PŘI SVOZU ODPADU V PŘÍHRANIČNÍCH OBLASTECH ZA
PODPORY GENETICKÝCH ALGORITMŮ
Dostál Petr, Doskočil Radek ................................................................................................................................141
PODNIKATELSKOU PROFESIONALITOU KE SPOKOJENOSTI ZÁKAZNÍKŮ V PŘÍHRANIČNÍCH
OBLASTECH
Mráček Pavel, Volša Lukáš..................................................................................................................................145
SPOJITOST MEZI ODMĚŇOVÁNÍM A KONKURENCESCHOPNOSTÍ PODNIKU
Staňková Marie, Novák Petr ................................................................................................................................151
NÁKUPEM A PRODEJEM KE KONKURENCESCHOPNÉMU PODNIKÁNÍ
Syrovátková Petra ................................................................................................................................................149
MOŽNOSTI VYUŽITIA DEVÍZOVÉHO TRHU V SR A ČR
Galajdová Jana .....................................................................................................................................................155
REŽIM PLATOBNÉHO STYKU MEDZI SLOVENSKOU REPUBLIKOU A PROTEKTORÁTEM
ČECHY A MORAVA
Šmátrala Milan.....................................................................................................................................................159
PODPORA PODNIKAELSKÉ ČINNOSTI ZE STRANY INSTITUTU PRO TESTOVÁNÍ
A CETIFIKACI, A.S.
Čech Karel, Sviták Zdeněk ..................................................................................................................................165
MODERN METHODS IN MANAGEMENT
Chodasová Zuzana ...............................................................................................................................................169
STUDENTI EVROPSKÉHO POLYTECHNICKÉHO INSTITUTU PARTICIPUJÍCÍ NA VÝZKUMU
Malach Antonín ...................................................................................................................................................173
JMENNÝ REJSTŘÍK........................................................................................................................................179
8
ÚVODNÍ SLOVO
Magnificence
honorabilis
spektabilis
vážení hosté, přátelé
dovolte, abych vás po roce všechny i já přivítal v krásném prostředí Luhačovic na této konferenci. Mnozí z nás,
včetně zahraničních hostů, starostů, podnikatelů a členů akademické obce, společně navazujeme na loňskou
mezinárodní konferenci v květnu a na letošní lednovou mezinárodní konferenci, jejímž nosným mottem bylo
“Vysoká škola jako facilitátor rozvoje regionu”.
V uplynulém období jsme společně - Češi, Slováci, Poláci, Maďaři a zástupci z Ruska a Ukrajiny hledali místo
vysoké školy při rozvoji společenského a hospodářského života v naší nově se rodící společnosti. Konstatovali
jsme tehdy, že procesy moderní vysoké školy mají výrazněji sloužit tomu, kdo vysokoškolský systém financuje,
k rozumnému rozvoji společnosti, ke zkvalitnění života nás a našich dětí. Moudří lidé tehdy volali po tom,
abychom účinněji vstoupili do řešení problematiky rozvoje teritoria, které je nesmírně bohaté kulturou a
tradicemi, a přesto se v současné době potýká s vysokou nezaměstnaností.
Vyměnili jsme si zkušenosti mezi sebou a dnes před odchodem na prázdniny se pokusíme shrnout, čeho jsme za
uplynulý rok společně dosáhli.
Tížila nás nezaměstnanost populace. I když celá ČR má nezaměstnanost kolem 8%, Hodonínsko se pohybuje
kolem 14%. Proto bylo do Hodonína nasměrováno množství našich aktivit. Dobudovali jsme první část kampusu
a v tomto roce jsme ověřili systém studia u prvních 45 studentů kombinované formy studijního oboru finance a
daně a 100. učitelů v DPS. Ve spolupráci s Univerzitou Mateja Bela v Banské Bystrici dokončujeme pro
Hodonín studijní obor Management cestovního ruchu, Management veřejné správy a s Policejní akademií
v Bratislavě a akademickými pracovníky Univerzity Karlovy v Praze dokončujeme pro AK studijní obor Právo.
Tyto studijní obory zahájí činnost v příštím kalendářním roce. Garant veřejné správy je náš člen AR, pan prof.
Ing. Karel Lacina, Dr.Sc.
V této oblasti bychom udělali jen málo, pokud by nám nepomáhala po celý rok nezištně paní děkanka,
profesorka Ing. Milota Vetráková, Ph.D.
Od září tohoto roku začne v Hodoníně studovat ve studijním oboru Finance a daně kolem 120 posluchačů
bakalářského studia a 60 posluchačů studijního oboru MMZO.
Minulý rok jsme konstatovali, že je třeba posílit veřejnou správu a zdravotnictví v regionu. Vítám mezi námi
paní starostky a pány starosty měst a obcí z regionu. Pro naše zdravotníky zahájíme společně s ústavy
Trenčianské Univerzity od září bakalářské studium Ošetřovatelství pro 60 sestřiček. Přednášet budou
akreditovaní docenti a profesoři z Trenčianské univerzity A. Dubčeka. Garantem bude pan doc. MUDr. Jan
Bielik, Ph.D.
Zahájili jsme spolupráci s nemocnicemi v Hodoníně (p. ředitel Ing. Baláž a pan primář MUDr. Oldřich
Vychytil), Břeclavi (paní ředitelka MUDr. Danihelková, MBA). Participovali jsme na laparoskopické
konferenci.
Pokud se týká veřejné správy, studují u nás jak starostové z regionu, pracovníci ÚP, FÚ i policisté. První
absolventi našeho bakalářského studia již ukončili navazující inženýrské studium a úspěšně složili státní zkoušky
na TU AD v Trenčíně a jiných vysokých školách. Bakalářů od nás již odešlo 716 dne 15. 7. 2006 bude v Uh.
Hradišti promoce prvních 42 inženýrů navazujícího studijního oboru Veřejná správa za přítomnosti rektora TU
AD v Trenčíně, pana prof. Ing. Vágnera, Dr.Sc.
Pro naše a další absolventy bakalářského studia zahájíme v Hodoníně inženýrské navazující studium Lidské
zdroje (60), do Hodonína přesuneme i druhý ročník tohoto studia (45) a zahájíme inženýrské navazující studium
Mechatronika (60). Přednášet budou akreditovaní docenti a profesoři z Trenčianské univerzity A. Dubčeka.
Připočteme li studium učitelů, bude od září v Hodoníně pracoviště, na němž si bude zvyšovat kvalifikaci kolem
400 vysokoškoláků z praxe.
9
Podařilo se nám akreditovat pracoviště pro vzdělávání vedoucích pracovníků státní správy pod Ministerstvem
vnitra, v jehož čele stojí pan PhDr. Ladislav Rýznar, PhD. Věřím, že ve spolupráci s paní místostarostkou
Hodonína, Mgr. Z. Domesovou toto pracoviště brzy zahájí činnost a že by mohlo pomoci i Břeclavsku,
Uherskohradišťsku a Zlínsku.
Za několik let uvidíme, zda masový nástup vzdělanosti povede ke snížení nezaměstnanosti na úroveň Uh.
Hradiště.
V této chvíli to vypadá, jako bychom viděli jen Hodonín. Není tomu tak. Mohu ubezpečit paní místostarostku
Kunovic, Mgr. Ivanu Májíčkovou, že se Kunovice rozvíjí dále a my všichni z toho máme upřímnou radost. Ale
v Hodoníně je nás nyní potřeba více.
Naše záměry však jdou mnohem dále.
Dokončujeme virtuální univerzitu, máme plnou elektronizaci studijních textů i technologie pro střední a starší
generaci. Zahajujeme tvorbu videonahrávek přednášek stejně, jako tomu činí přední světová pracoviště (MIT
v kalifornii). Cílem je, aby veřejnost měla volně k dispozici všechny studijní texty, videonahrávky i diagnostické
elektronické testy volně přístupné na vebu tak, aby každý náš občan si mohl látku nastudovat kdykoliv mu to
vyhovuje a do školy přicházel konzultovat aplikace teorie do své práce.
Vedeme studenty k tomu, aby si sami volili oblast specializace – buď pro svého zaměstnavatele, nebo i pro sebe.
Hlavním naším cílem je tedy dosáhnout změny myšlení populace v regionu. Aby k nám nepřicházeli lidé jen
kvůli papíru, i když i on je důležitý, ale aby na vysokou školu přicházeli s jasnými cíli a pocitem odpovědnosti
za výsledky své práce.
Mění se pojetí také naší práce. Klesá potřeba klasických přednášek a studenti volají po výuce na praktických, ale
živých případech, nejlépe jako společné hledání učitele a studenta při řešení jeho problémů s využitím příslušné
vědní disciplíny. V práci studentů začínají mizet tvrdá rozhraní mezi jednotlivými vědními disciplínami a
studijními předměty. Studenti si cení učitelů, kteří umí řešit složité problémy komplexně, s využitím širokého
rozsahu znalostí a zkušeností z různých vědních disciplín. Jsou náročnější a vyžadují od přednášené teorie, aby
viděli v dohledu její využití a přínos pro ně.
Začali jsme také hledat ono spojení vysoké školy a praxe. Pilotně jsme zahájili spolupráci v oblasti marketingu
s Kurýrem, s firmou pana Bartoníka, připravili jsme spolupráci s Železárnami Veselí n. Mor., připravujeme
unikátní projekt s panem ředitelem Slovenské informační a marketingové společnosti, panem Igorem Tinkou,
kdy od příštího akademického roku u nás bude studovat jeho 5 pracovníků a ti si vytvoří studijní miniskupinu,
jejíž zaměření bude na rozvoj své mateřské firmy. Učíme se sloužit a spolupracovat, řešit bakalářské práce, které
zadává praxe. Není náhodou, že je mezi námi předseda Asociace malých a středních podniků a živnostníků ČR,
pan Ing. Břetislav Ošťádal, předsedové OHK V Hodoníně a Uh. Hradišti, pánové Luděk Šebesta a Ing. Jiří
Zezulák, nebo pan Ing. Karel Čech z ITC Hodonín, pan ředitel Ing. Vladimír Vojkovský a další.
Loni jsme konstatovali, jak velkou obavu má střední a starší generace ze studia na vysoké škole. Proto jsme
vyvinuli přípravné studium pro tyto uchazeče z matematiky, jazyka anglického a informatiky. Zájem je veliký.
Zahajujeme již druhý běh tohoto kurzu a máme dobré výsledky. Studentům jsme natočili videa do angličtiny a
matematiky a tak s radostí vidíme, jak jejich obavy mizí. Děkuji panu Ing. Jaroslavu Kavkovi, Petru Rochemu,
doc. RNDr. Josefu Zapletalovi, CSc a dalším za kvalitní práci.
Naším následujícím cílem je dovést do regionu nejlepší specialisty ze střední Evropy. Spolupracujeme
s Vysokou školou ekonomiky a manažmentu v Bratislavě. Úzce spolupracujeme s UMB v B. Bystrici a TU AD
v Trenčíně na propojení akademiků z těchto regionů v oblasti cestovního ruchu, práva a veřejné správy.
Chceme do regionu přivést akademické pracovníky – specialisty na různé druhy práva ze Slovenska, Brna,
Olomouce a UK v Praze. Chceme pro naše studenty tu nejvyšší kvalitu. Jsme rádi a je pro nás velikou ctí, že
mezi sebou můžeme přivítat děkanku paní profesorku Ing. Milotu Vetrákovou, CSc z UMB v B. Bystrici. Vítám
proděkany TU AD paní JUDr. Máriu Gogovou, CSc a pana Ing. Josefa Habánika Ph.D. v Trenčíně a jejich
spolupracovníky. Poprvé mezi sebou srdečně vítáme pana Dr. Ing. Miroslava Rösslera, CSc z Moravské vysoké
školy v Olomouci a pana JUDr. Pavla Matouška z právnické fakulty UP v Olomouci.
Určitě rozšíříme spolupráci s VUT Brno, které zastupují paní Ing. Marie Staňková a Ing. Petr Novák
z podnikatelské fakulty.
10
Srdečně vítám paní rektorku profesorku Nowakovou z Kielců v Polsku, která patří k našim dlouholetým
spolupracovníkům. Svět je malý. Lékaři z Hodonína signalizují potřebu specialistů na fyzioterapii a je možné, že
tento obor otevřeme s našimi Polskými přáteli. Vstup do EU nám podstatně rozšířil možnosti.
Radíme se, jak spolu a s REA vytvořit společné studijní obory, které budou mít nadregionální úroveň. I proto
přijel pan děkan profesor Dr. Genadij N. Smirnov, Dr.Sc. dnes mezi nás.
Domnívám se, že jsme společně udělali za uplynulý rok veliký kus práce. Mohu jen konstatovat, že v naší práci
je jen málo formálnosti a že nám jde v každém okamžiku o přidanou hodnotu pro studenta, nebo i učitele.
Rád bych závěrem konstatoval, že nepracujeme na rozvoji jakési virtuální, do sebe zahleděné vysoké školy.
Pracujeme společně na rozvoji regionu jihovýchodní Moravy a jeho populace a naše vysoká škola je naším
společným nástrojem.
Po skončení této konference opět poctivě zanalyzujeme vše, co má z naší diskuse přinést lidem v tomto regionu
užitek a vaše myšlenky převedeme do života. Stejně jako v loňském roce musím konstatovat, že jediným
kritériem užitečnosti této konference a naší práce bude opět konkrétní přínos pro nás a naše spoluobčany, který
vyhodnotíme v lednu 2007.
Všichni, kdo jste v tomto sále přítomní máte své práce nad hlavu. Přesto si myslím, že čas věnovaný
projektování budoucnosti našeho regionu se nám všem vrátí. To proto, že dnes neseme my všichni přítomní
v tomto sále odpovědnost za rozvoj tohoto regionu bez rozdílu toho, zda v něm žijeme, nebo sem přijíždíte
pomáhat regionu v jeho rozvoji. Vždyť například rozvoj cestovního ruchu na Uherskohradišťsku a Hodonínsku
zcela jistě bude korespondovat s rozvojem cestovního ruchu na Trenčínsku a následně v regionu B. Bystrice.
Dostali jsme do ruky nástroj, pomocí něhož můžeme pomáhat lidem a přírodě a neměli bychom jej odmítnout.
Vážení přátelé
kdyby mě to čas dovolil, rád bych Vás přivítal všechny jmenovitě. Protože mně to čas nedovolí dovolte prosím
vážení přátelé, abych vám všem poděkoval za účast a popřál příjemnou a tvořivou atmosféru. Protože vědecká
konference, zvláště v případě, kdy se jí zúčastní akademičtí pracovníci z tolika zemí je mimo svůj odborný obsah
také významnou společenskou událostí.
Ze srdce Vám přeji, abyste také vychutnali krásy prostředí lázní Luhačovic a načerpali alespoň trochu nových
sil do Vaší další práce. Abyste měli na konferenci vzpomínku, zašleme Vám videonahrávku našeho společného
dne. Chceme Vám udělat radost. Věřím, že se spolu setkáme na příští naší konferenci.
Ještě jednou Vás srdečně vítám a přeji hezký den.
11
12
NIEKTORÉ PROSTRIEDKY OCHRANY OSÔB A MAJETKU V PRIHRANIČNÝCH
REGIÓNOCH EURÓPSKYCH KRAJÍN Z COLNOPRÁVNEHO HĽADISKA
Jozef Králik
Abstrakt: tento článok poskytuje komplexný právny pohľad na empirické kreovanie a následný
kontunuálny vývoj jedného zo základných finančno-právnych inštitúov, ku ktorým rozhodne clo
patrí. Vyššie uvedený finančno-právny inštitút je podrobený analytickej právnej štúdií nielen z
pohľadu vlastnej normatívnej právnej úpravy, ale i z pohľadu praktickej aplikácie – autor sa
venoval taktiež otázkam štátnej správy v colníctve, medzinárodným bileterálnym a multilaterálnym
dohodám a medzinárodným dohovorom v oblasti colníctva, Svetovej colnej organizácií a
prirodzene, komunitárnej legislatíve.
Kľúčové slová: mýtus európskeho zjednotenia, clo, sústava orgánov štátnwej správy, Ministerstvo
financií Slovenskej republiky, Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, colné úrady, colný
kriminálny úrad, Svetová colná organizácia.
Zdá sa, že čoraz viac našich, osobitne vekom starších občanov na vlastnej koži pociťuje, že dnes žijeme naozaj
komplikovanú realitu Európskej únie (ďalej len „EÚ“) a vari ešte problémovejšou a kontroverznejšou sa
mnohým, najmä skutočne vzdelaným a skúseným, teda (politicky) prezieravým ľuďom, javí jej ďalšia vízia.
Vrátane vízie v dlhodobejšom časovom horizonte očakávaného zániku historicky vzniknutej európskej kultúry v
dôsledku jej rozpustenia sa v mori legálnych a najmä ilegálnych prisťahovalcov prichádzajúcich z oblastí
nebezpečne a nezmieriteľne atakujúcich dokonca existenčnú podstatu európskych národov, v dôsledku
narastanie otvoreného i skrytého spoločenského vplyvu novo sa formujúcich spoločenských štruktúr najmä
islamskej proveniencie, v dôsledku dynamického rastu populačnej krivky legálnu ekonomickú aktivitu
odmietajúcich a na sociálnych zdrojoch spoločnosti parazitujúcich vrstiev a elementov deformovaných
materskou kultúrou, v dôsledku manipulovania s verejnou mienkou z jedného záujmového centra ovládanými
médiami, v dôsledku paralyzovania vplyvu štátu a štátnej moci a jej orgánov na chod globálnych spoločenských
procesov, v dôsledku deformovania európskej právnej kultúry rímskoprávneho pôvodu a jej podriaďovania
vplyvu islamského práva (napr. šaria) atď. Čoraz viac a vypuklejšie sa prejavujúce prvky pseudohumanity,
pseudodemokracie, pseudoslobody, pseudorovnoprávnosti či pseudospolupráce v proklamáciách a žiaľ aj v
činoch niektorých predstaviteľov a orgánov EÚ a Rady Európy (ďalej len „RE“) vedú nielen ku skepse, apatii
a rozčarovaniu značnej časti nimi spravovaného, teda vlastne ovládaného tzv. euronároda resp. euroľudu, ale
dokonca vyúsťujú až do vážnych obáv o jeho vlastnú biologickú stabilitu a budúcnosť, o jeho vlastnú existenciu.
(1) Zamyslieť sa v tomto duchu podnecuje potom aj neraz v praxi zisťovaná všeobecná nevzdelanosť
a nedostatočný všeobecný prehľad tzv. euroúradníkov, ale i europoslancov a iných funkcionárov EÚ, ktorí najmä
o novo pristúpených krajinách EÚ nevedia prakticky nič, ba nevedia ich neraz dodnes ani správne rozlišovať
jednu od druhej, pomenovať ich, pričom si stále nemýlia iba Slovensko so Slovinskom, ale dokonca Slovensko
ešte i s Juhosláviou. Ich politická a profesijná spôsobilosť pôsobiť na jednotlivých politických
a administratívnych stupňoch spravovania záležitostí EÚ je preto viac ako spochybniteľná. Aj z týchto dôvodov
zastávame názor, že napĺňanie poslaneckého mandátu v akomkoľvek parlamente ktoréhokoľvek členského štátu
EÚ i samotného Európskeho parlamentu, by malo byť konštruované v podobe honorárnej, teda ako neplatená a
výlučne čestná funkcia.
Glorifikovanie mnohých inštitútov, napr. inštitútu úplnej nezávislosti a teda i stavu nekontrolovateľnosti verejnej
správy regiónov a obcí zo strany štátu, ktorá sa potom môže dostať za určitých podmienok do rúk úzko
záujmových, ba i zločineckých skupín a tak pôsobiť proti záujmom vlastného obyvateľstva regiónu, inštitútu
absolútneho preferovania ochrany, všestrannej podpory a rozvíjania minorít postihnutých rozličnými
deformáciami a anomáliami na úkor geneticky majoritného obyvateľstva (sociálne neprispôsobivých vrstiev
obyvateľstva cigánsko – rómskeho pôvodu, ekonomických imigrantov, príslušníkov agresívnych náboženských
spoločností, homosexuálov a pod.), inštitútu demontáže štátnosti, inštitútu súkromného vlastníctva, inštitútu
nedotknuteľnosti liberálneho resp. voluntaristického trhového mechanizmu a nekritického presadzovania iných
pseudohodnôt v geopolitickom priestore Európskej únie ruka v ruke s vysokou mierou korupcie a byrokratizácie,
vyúsťujúcich do administratívneho teroru resp. byrokratického terorizovania občanov EÚ, je jedným z atribútov
13
a determinantov narastania euroskepticizmu medzi obyvateľstvom Európy resp. EÚ. Akoby akási plazivá
demencia, smerujúca od politického debilizmu až k politickému kreténizmu EÚ, vyvolávaná aj cielenými
mediálnymi atakmi, ovládla mnohé základné smery a črty myslenia a konania jej súčasných oficiálnych inštitúcií
a predstaviteľov. Akoby sa na pôde EÚ potichu rodila zrada mnohých pôvodných ideálov zrodených
v konfrontačnom revolučnom pohybe más Francúzov v roku 1789, stelesnených v známom súsloví „sloboda,
rovnosť, bratstvo“. Teda pilierov, na ktorých bol už dávnejšie konštruovaný mýtus európskeho zjednotenia,
prvotne prostredníctvom permanentne zintenzívňujúcej sa vzájomnej všestrannej spolupráce a vzájomného
pochopenia, vyúsťujúceho do odmietania násilného riešenia vzájomných sporov medzi európskymi národmi.
Stupnica spomínaných obáv o európsku kultúru a kultúru európskych národov však ukazuje nebezpečné
približovanie sa až k bodu varu, keďže EÚ je živená praktickým nerealizovaním či nedôsledným realizovaním
mnohých už kodifikovaných (pseudo)liberalistických zámerov a (pseudo)liberálnych krokov v oblasti pohybu
osôb, kapitálu, tovaru a služieb v spoločnom priestore EÚ. Pripomeňme tu na jednej strane napr. prijatie
diskriminačnej sústavy tzv. prechodných opatrení voči novým členom EÚ, tiež neodôvodnenú pozitívnu
diskrimináciu vybraných etník v niektorých štátoch (v SR neekvivalentnú výstavbu rodinných domov pre
cigánsko – rómske obyvateľstvo, ktorých financovanie je zabezpečované z národných verejných zdrojov
a z rozpočtových a mimorozpočtových zdrojov EÚ, pričom ostatné vrstvy obyvateľstva, patriaceho podľa
Cigánov- Rómov do občianskej kategórie „gádžov“, vrátane mladých slovenských rodín, si musia zabezpečiť
financovanie „strechy nad hlavou“ formou vlastného ekonomického zaťažovania sa hypotekárnym úverom,
rozličnými pôžičkami a pod.), odporujúcu zásade rovnosti ľudí bez ohľadu na ich pôvod, rasu, pohlavie,
majetkový cenzus a náboženstvo. Na druhej strane možno však tiež zaznamenávať v EÚ otvorené právne a tiež
faktické uprednostňovanie ľudí akejkoľvek abnormálnej orientácie, a najmä pre európsku ekonomiku a kultúru
a ich ďalší vývoj nežiadúcich cudzorodých a z iných kontinentov importovaných svetonázorových
orientácií, ekonomických návykov, ich nadštandardné preferovanie, dlhodobé a inštitucionalizované materiálne
podporovanie ekonomicky antiaktívnych a sociálne parazitujúcich komunít, neodôvodnené uprednostňovanie
akýchkoľvek minorít na úkor majoritnej komunity a pod. Vývoj EÚ na začiatku 21. storočia teda možno vnímať
do značnej miery ako cestu smerujúcu k deformovaniu tradičnej európskej reality a vízie, a teda ako do značnej
miery negatívny proces, ktorý ale možno stále ešte bez vážnejších problémov ozdraviť revitalizáciou
racionalistických prístupov k realite a vízii EÚ, ktoré by sa mali čo najskôr premietnuť do Zmluvy o európskej
ústave. Isto, nemožno obchádzať aj mnohé pozitíva, ktoré tzv. eurointegračný proces pre európske národy
priniesol a prináša. Racionálna spolupráca európskych národov totiž môže v konečnom dôsledku i uspieť a môže
dokonca ponúknuť svoje zrelé ovocie všetkým, hoci sa bude musieť nesporne zbaviť mnohých nebezpečných
vírusov, ktoré ju môžu nielen napadnúť, ale i totálne paralyzovať, ako aj reálne vohnať až do vnútorného
konfliktu so sebou samou, ale i s ostatným svetom. Do chaosu, ktorý sa po splnení určitých podmienok stane
historicky neodvratným, neovládateľným, a pre Európu a jej populáciu sebazničujúcim.
So všetkou zodpovednosťou zodpovedávaná otázka riešenia problémov rozvíjania univerzálnej, osobitne
ekonomickej prihraničnej spolupráce jednotlivých štátov ale môže do značnej miery otupiť a vyhladiť mnohé
trecie plochy mnohých problémových interetnických, interkonfesionálnych, interekonomických, intersociálnych
či iných vzťahov, možných zdrojov potenciálnych konfliktov. I keď v popredí ochranného záujmu spoločnosti
môže stáť konjukturálne a utilitárne čokoľvek, predsa však problematika zabezpečenia primeranej a zákonnej
ochrany osôb a majetku občanov všeobecne patrí medzi hlavné úlohy, ktoré patria do okruhu kategórií stojacich
na špičke pyramídy záujmovej sféry moderného štátu tzv. západného typu. Táto problematika je nesporne aj
mimoriadne členitá, rôznorodá, rozsiahla. A isto práve preto je aj svojim vnútorným obsahovým štruktúrovaním
a charakterom súčasne tiež interdisciplinárna, a preto komplikovaná. Vyžaduje si v procese svojho skúmania, ak
chce byť komplexne riešená a doriešená, nielen rôznorodý metodologický a metodický prístup, ale aj sústredenie
mnohých poznatkov z rozličných vedných disciplín a ich dialektické skúmanie, kritické zovšeobecňovanie,
aplikovanie a realizovanie, pričom tiež potrebuje účelne využiť i poznatky získavané prostredníctvom
vyhodnotenia praktických skúseností, nadobúdaných v každodennom živote. Je zrejmé, že problematika ochrany
osôb a majetku má svoj zásadný politický, ale najmä národohospodársky, právny, kultúrny, sociologický
vnútroštátny i medzinárodný aspekt a rozmer. V našom príspevku sa môžeme zamerať prirodzene iba na
niektoré čiastkové problémy ochrany osôb a majetku v prihraničných regiónoch európskych krajín, a aj to len
z demonštratívneho reštriktívneho pohľadu, ktorý korešponduje nám na tomto mieste poskytnutému priestoru.
Ako najvhodnejší úsek príslušný na parciálnu analýzu identifikovaného problému sme si preto z nášho pohľadu
zvolili čiastočnú právnu analýzu ochrany osôb a majetku v prihraničných regiónoch EÚ prostredníctvom
fragmentovitého vyhodnotenia slovenskej colnoprávnej regulácie de lege lata. Prostriedky, ktoré podmieňujú
kvalitu podnikateľského prostredia, pritom možno členiť na politické, ekonomické, právne, sociálne, kultúrne
a iné. Avšak, práve miera ochrany osôb a majetku zabezpečovaná najmä právnymi prostriedkami, vari
najvýraznejšie ovplyvňuje možnosti podnikania, jeho rozvoj, stagnovanie alebo útlm. Preto právnym
prostriedkom a najmä colnoprávnym nástrojom ochrany osôb a majetku je venovaná aj naša pozornosť.
14
I.
Clo ako historická kategória, avšak najmä ako ekonomická kategória a súčasne aj ako finančnoprávny inštitút
plní dôležité funkcie aj v colnom priestore EÚ. Vyberané v osobitnom colnom konaní príslušnými colnými
orgánmi sa súčasne stáva vo výške 75% vlastným zdrojom príjmov EÚ a vo výške zvyšných 25 % aj zdrojom
vlastných príjmov verejného rozpočtu SR. Napĺňajúc svoju ochranársku funkciu, clo vytvára aj dôležitú bariéru
a priestor na ochranu a rozvoj výrobných faktorov EÚ pred lacnou a spravidla dumpingovou produkciou
dovážanou do colného priestoru EÚ z tretích štátov, situovaných najmä v ázijskom priestore. Tým priamo chráni
aj podnikateľské subjekty, fyzické osoby aj právnické osoby, pôsobiace legálne na priestore európskom trhu,
osobitne na trhu EÚ.
Prijatie Colného zákona č. 199/2004 Z. z. a jeho prirodzené integrovanie do právneho poriadku Slovenskej
republiky (ďalej len „SR“) bolo svojho času nevyhnutnou reakciou na obligatórne aproximačné výzvy
adresované SR a následne formujúce budúci vzťah SR k EÚ. Jeho prijatie bolo tiež načasované tak, aby
nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ. Týmto dňom sa totiž stali
základom slovenskej colnoprávnej úpravy prvotne colnoprávne akty EU resp. colné acquie Európskych
spoločenstiev (ďalej len „ES“) a teda tak sa tento nový národný colný zákon stal predovšetkým iba ich
doplnkom. Priamo záväznými a aplikovateľnými sa totiž dňom vstupu SR do EU stali v oblasti colného práva
sekundárne pramene európskeho práva, najmä nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. 10. 1992, ktorým sa
ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva (ďalej len „CKES“) v znení neskorších zmien
a doplnkov, nariadenie Komisie č. 2454/93 z 2. 7. 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č.
2913/93, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva, v znení neskorších zmien
a doplnkov, nariadenie Rady (EHS) č. 918/83 z 28. 3. 1983, ktorým sa ustanovuje v Európskom
spoločenstve systém oslobodenia od cla, v znení neskorších zmien a doplnkov, nariadenie Rady (EHS) č.
2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a Colnom sadzobníku ES v znení neskorších predpisov.
Colnému zákonu z roku 2004 potom prirodzene pripadla iba rola regulovania tých colných vzťahov vznikajúcich
na území SR, ktoré komunitárne colnoprávne predpisy ponechávajú priamo právne neupravené a ich
vnútroštátnu právnu reguláciu ponechávajú na vôli jednotlivých členských štátov EÚ. Do formou pôvodne
deväťdesiatštyri paragrafového rozsahu najnovšieho slovenského Colného zákona (ďalej len “CZSR“) je
integrovaná právna úprava pravidiel a postupov normujúcich zaobchádzanie s tovarom, pričom sa nimi
zabezpečuje praktické uplatňovanie opatrení vydaných na základe osobitných predpisov EU pre pohyb tovaru
medzi EÚ a tretími štátmi na území SR a tiež aj opatrení na zabránenie protiprávneho konania osôb pri dovoze,
vývoze a tranzite tovaru medzi EÚ a tretími štátmi na území SR. Územie SR je pritom od 1. 5. 2004 súčasťou
colného územia EÚ, v ktorého rámci sa dôsledne realizuje princíp jednotného trhu bez vnútorných hraníc.
V týchto súvislostiach je nevyhnutné pripomenúť, že od spomínaného dátumu sa ako tzv. tretí štát definuje teda
iba taký štát, ktorý nie je členským štátom EÚ. Napr. SR má s Českou republikou (ďalej len „ČR“) spoločnú
štátnu hranicu, ktorá však v spomínanom zmysle slova nie je súčasne aj colnou hranicou, keďže colnú hranicu
tvorí iba štátna hranica s tretím štátom. V prípade SR je to teda iba štátna a paralelne colná hranica s Ukrajinou,
v prípade ČR v podstate neexistuje klasická colná hranica so susednými štátmi, keďže všetky sú členmi EÚ a tak
sú teda súčasťou spoločného colného priestoru EÚ. V takto chápaných intenciách treba potom akceptovať aj
platný colnoprávny režim uskutočňovaný v obvode prihraničných území členských štátov EÚ, vrátane SR a ČR,
a colnoprávny režim realizovaný v prihraničných územiach EÚ a tretích štátov, pričom sa prirodzene od neho
odvíja aj režim colnoprávnej ochrany osôb a majetku.
II.
Sústavu orgánov štátnej správy colníctva v SR tvorí Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len
„MF“), Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „CRSR“), colné úrady (ďalej len „CÚ“) a Colný
kriminálny úrad (ďalej len CKÚ“). S výnimkou MF tvoria tieto orgány súčasne aj organizačnú štruktúru
špecializovanej sústavy colnej správy.
Zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
účinný od 1. 1. 2005 komplexne zakotvuje postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť orgánov štátnej
správy v oblasti výkonu colníctva. Zo širšieho zorného uhla možno pritom do určitej miery chápať tento právny
predpis ako jeden zo špecifických nástrojov zabezpečujúcich právnu ochranu osôb a majetku. Najmä preto, že
promptne reagoval na zmeny úloh colnej správy vyplývajúce zo zavŕšenia predvstupových aktivít SR do EÚ,
ktorých podstatou sa stala práve ochrana ekonomických záujmov fyzických osôb a právnických osôb, a osobitne
záujmov podnikateľských subjektov pôsobiacich na území európskej colnej únie, teda na teritóriu politicky,
ekonomicky, právne, sociálne a kultúrne sa integrujúcej Európy. Zdôrazniť ale treba, že CZSR je svojou
15
„filozofickou“ podstatou a koncepciou upriamený aj na dosiahnutie inštitucionálneho garantovania optimálneho
právneho normovania spoločenských vzťahov integrujúcich sa do širšie chápanej oblasti problematiky
zabezpečovania ľudských a občianskych práv, ako aj na špecifickými nástrojmi zabezpečovanú ochranu
bezpečnosti občanov SR a EÚ. Napĺňať tieto úlohy a ciele má aj aplikácia ustanovení zákona č. 575/2001 Z. z.
o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Príslušné
ustanovenia tohto zákona ustanovujú ako garanta plnenia úloh štátu v oblasti colníctva MF, ktoré ho
charakterizujú a definujú ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť colníctva. Náplňou jeho činnosti je o. i.
garantované vypracovávanie koncepcie colnej politiky, ktorá sa ex lege chápe ako súčasť globálnej finančnej
politiky a colníctva. Možno konštatovať, že MF predstavuje v hierarchickej štruktúre colnej správy akýsi tretí
„vrcholový“ stupeň jej organizačnej základne, keďže vo vzťahu k CRSR plní úlohu odvolacieho orgánu
a preskúmava jeho rozhodnutia v mimoodvolacom konaní. Takto MF ovplyvňuje činnosť podriadených orgánov
colnej správy definovaním záväzného právneho názoru, ktorý sú tieto orgány povinné úplne a bezvýhradne
rešpektovať, čím vlastne vytvára aj príslušnú klímu pre ďalší rozvoj colnej legislatívy. MF určovaním
organizačnej štruktúry CRSR môže tiež priamo a aktívne pôsobiť na činnosť celej sústavy colnej správy v súlade
so zámermi finančnej politiky SR, stanovenej v programovom vyhlásení vlády SR na príslušné volebné resp.
funkčné obdobie.
Z finančnoprávnej charakteristiky CRSR vyplýva, že tento druhostupňový „stredný“ riadiaci správny orgán je
rozpočtovou organizáciou, riadiacou a kontrolujúcou colné úrady a Colný kriminálny úrad. Na čele
špecializovanej sústavy orgánov colnej správy, teda na čele CRSR stojí generálny riaditeľ, menovaný do svojej
funkcie a odvolávaný z nej ministrom financií. Tento vrcholový funkcionár colnej správy realizuje svoju riadiacu
úlohu o. i. aj ex lege mu zvereným oprávnením určovať vnútornú organizačnú štruktúru colných úradov
a Colného kriminálneho úradu. Racionálne využívanie tohto oprávnenia umožňuje podľa potreby elasticky
reagovať na zmenu konkrétnej situácie v oblasti výkonu colníctva, zvyšovať jeho adaptabilitu a mobilitu,
avšak súčasne vytvára kompetenčné a následne aj organizačné predpoklady na zabezpečovanie permanentnej
optimalizácie ochrany osôb a majetku nielen v prihraničných regiónoch členských štátov EÚ, ale aj všeobecne
v colnom priestore EÚ, a to prostredníctvom efektívnej aplikácie platných colnoprávnych predpisov na
konkrétne aktuálne spoločenské vzťahy, na mieru ich dynamiky, ako aj na realizáciu ich vývinových tendencií.
Generálny riaditeľ CRSR bezprostredne ovplyvňuje efektívnosť fungovania colnej správy aj prostredníctvom
oprávnenia zriaďovať organizačné zložky jednotlivých colných úradov, ktorými sú pobočky a stanice colného
úradu, ako aj oprávnením menovať a odvolávať riaditeľov colných úradov a Colného kriminálneho úradu. Je
markantné, že toto výrazné personálne oprávnenie môže účinne napomáhať aj boju s korupciou v colníctve, ako
aj v boji s colnou kriminalitou, bezprostredne sa dotýkajúcou ochrany osôb a majetku.
Sústavu resp. sieť colných úradov spolu s Colným kriminálnym úradom považujeme za prvý a „základný“
stupeň integrovanej organizačnej základne sústavy colnej správy.
Colné úrady sú preddavkové organizácie napojené na rozpočet CRSR. Ich organizačná základňa je
deväťprvková. Každý spomedzi colných úradov, spolu s podriadenými pobočkami a stanicami, vykonáva svoju
pôsobnosť v územnom obvode, ktorého hranice vymedzuje všeobecne záväzný podzákonný právny predpis,
ktorým je v súčasnosti vyhláška MF č. 736/2004 Z.z. resp. jej príloha. Pôsobnosť colných úradov sa uskutočňuje
v každodennej praxi ich rozhodovacou činnosťou, vykonávaním úkonov vo veciach colného dohľadu,
vymeriavaním, vyberaním a vymáhaním nedoplatkov na cle a na príslušenstve cla, pátraním po tovare, ktorý
unikol colnému dohľadu a pátraním po osobách, ktoré porušili colné predpisy, vykonávaním správy dane
z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru podľa zákona č. 222/204 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, a od 1. 5. 2005 aj plnením úloh v oblasti správy spotrebných daní (spotrebná daň z minerálneho oleja,
spotrebná daň z vína, spotrebná daň z liehu, spotrebná daň z tabakových výrobkov, spotrebná daň z piva). Vari
už klasickou úlohou colných úradov je aj vykonávanie kontroly plnenia ohlasovacej povinnosti pri dovoze,
vývoze a prevoze peňažných prostriedkov alebo iných platobných prostriedkov cez colné územie EÚ. Colný
úrad následne v tejto súvislosti zhromaždené a vyplnené úradné tlačivá deklarujúce splnenie uvedenej zákonnej
ohlasovacej povinnosti zasiela príslušným orgánom finančnej polície tvoriacich organizačnú zložku Policajného
zboru.
Vo sfére ochrany osôb a majetku napĺňajú svoje legitímne poslanie colné orgány aj vykonávaním kontroly,
ktorej podstatou je zisťovanie, či sú dovážané výrobky opatrené vyhlásením o zhode a značkou zhody. Túto
povinnosť im v súčasnosti ukladá zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky
a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Aplikáciou
jeho ustanovení do praxe colné orgány súčasne priamo pôsobia aj pri zabezpečovaní ochrany obyvateľov EÚ
pred dovozom takého tovaru do colného priestoru EÚ, ktorý by mohol ovplyvniť ich zdravie alebo ich
16
bezpečnosť, keďže ich kardinálnou úlohou je v tejto oblasti tiež zabezpečenie vlastnej spôsobilosti a schopnosti
takýto tovar nielen zadržať, ale následne aj informovať vnútroštátne orgány zodpovedné za monitorovanie trhu
tak, aby mohli tieto orgány podniknúť potrebné opatrenia, uložené im nariadením Rady (EHS) č. 339/93
o kontrole zhody výrobkov dovážaných z tretích krajín s právnymi predpismi o bezpečnosti výrobkov.
Ochranu osôb a majetku, ako aj vytváranie žiadúcich podmienok na optimálny rozvoj podnikania v regiónoch
prostredníctvom efektívnej a optimálnej aplikácie colnoprávnych predpisov zabezpečujú všetky colné úrady
a ich zložky. Tento cieľ sa dosahuje isto aj prostredníctvom zákonného výkonu úloh colného dohľadu, ktorý je
v kompetencii ako pohraničných colných úradov, tak aj vnútrozemských colných úradov. (2)
Colný kriminálny úrad je relatívne špecifickou a autonómnou zložkou sústavy orgánov colnej správy a svoju
pôsobnosť vykonáva na celom území SR sám ako celok alebo prostredníctvom svojich siedmych regionálnych
pobočiek. Je riadený na princípoch, na akých je postavené riadenie iných bezpečnostných zborov, hoci colná
správa nie je bezpečnostným ozbrojeným zborom, ale podľa Colného zákona iba ozbrojeným zborom. CKÚ bol
kreovaný k 1. 1. 2005 ako dôsledok realizácie záväzkov SR vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv v oblasti
spolupráce colných správ a spolupráce s policajnými orgánmi, pričom plní úlohy v oblasti boja proti
nedovolenému dovozu, vývozu a prevozu omamných látok, psychotropných látok, ich prekurzorov, chránených
druhov rastlín a živočíchov, proti nedovolenej preprave rádioaktívnych a iných vysoko nebezpečných materiálov
a pod. Jeho úlohou je aj zisťovanie a odhaľovanie osôb, ktoré sa na trestných činoch takejto povahy podieľajú.
CKÚ tiež vyvíja aktivity v oblasti odhaľovania a vyšetrovania trestných činov spáchaných v súvislosti
s porušovaním colných predpisov alebo daňových predpisov, zisťuje ich páchateľov a vykonáva úkony v rámci
skráteného vyšetrovania ako poverený colný orgán v procesnom postavení povereného policajta.
III.
Globálne, celosvetové štatistické údaje naznačujú sústavný nárast páchania trestnej činnosti, a to aj
internacionalizovanou organizovanou formou, vrátane zreteľného nápadu colnej kriminality. Trestná činnosť
páchateľov trestných činov v oblasti colníctva, vrátane samotných colníkov, sa však výrazne negatívne, teda
škodlivo, prejavuje najmä na ekonomických, obchodných a finančných aktivitách a záujmoch každého ňou
napadnutého štátu. Osobitne ale postihuje oprávnené záujmy a práva legálne podnikajúcich a fungujúcich
hospodárskych subjektov. To priamo núti jednotlivé štáty spájať svoje sily do boja s trestnou činnosťou, teda
vzájomne spolupracovať. Svetová colná organizácia (WCO) poskytuje pritom primeraný priestor na efektívnu
spoluprácu colných správ jednotlivých štátov sveta, keďže slúži na to, aby jej signatárske štáty svojim colným
systémom garantovali čo možno najvyšší stupeň vzájomného súladu a jednotnosti postupov, aby v záujme
permanentného rozvoja svetového medzinárodného obchodu efektívne využívali všetky najnovšie poznatky
nazhromaždené teoretickým frontom i získané vyhodnotením každodenných praktických skúseností o colnej
technike a colnej legislatíve preto, aby boli colné orgány v súlade s colnoprávnymi predpismi schopné vždy
operatívne zasahovať v prospech ochrany oprávnených osôb a ich majetku.
V podmienkach EÚ bol však v záujme zabezpečenia ešte efektívnejšieho súladu činnosti colných správ
podpísaný v Bruseli 26.7.1995 Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii
o používaní informačných technológií, tzv. dohovor CIS. Na jeho základe colné správy členských štátov EÚ
zriadili a začali prevádzkovať spoločný automatizovaný informačný systém orientovaný do sféry colníctva –
colný informačný systém (ďalej len „CIS“). Jeho úlohou je napomáhať rozvíjaniu procesu predchádzania,
vyšetrovania a trestného stíhania závažných porušení vnútroštátnych colnoprávnych predpisov, a to práve
prostredníctvom zvýšenia efektívnosti vzájomnej spolupráce a kontrolných postupov colných správ členských
štátov EÚ zlepšovaním kvality, kvantity, operability a rýchlosti ich vzájomnej informovanosti. Preto CIS
umožňuje rýchle šírenie informácií o tovare, o dopravných prostriedkoch, o podnikateľských subjektoch,
o osobách, o trendoch v oblasti podvodov a o dostupnosti odborných poznatkov operatívne medzi jednotlivými
orgánmi colnej správy štátov integrovaných do EÚ.
Nariadenie Rady (ES) č. 515/97 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci
medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov
o colných a poľnohospodárskych záležitostiach spoločenstva je ďalším prvkom registra formálnoprávnych
nástrojov slúžiacich na zabezpečenie medzinárodnej integrovanej pomoci a vzájomnej spolupráce colných
orgánov členských štátov EÚ. (3) Zámerom, ktorý podnietil vznik a prijatie tohto dokumentu, bolo optimálne
upraviť a normovať spôsoby, ktorými colné orgány ako správne orgány garantujúce bezporuchové vykonávanie
predpisov upravujúcich colné a poľnohospodárske záležitosti v EÚ zabezpečujú v týchto oblastiach vzájomnú
spoluprácu a spoluprácu s Európskou komisiou (ďalej len „EK“). Takto sa určili povinnosti členských štátov EÚ
17
v rámci systému vzájomnej administratívnej pomoci a spolupráce pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania
colných a poľnohospodárskych predpisov a pri právnej ochrane finančných záujmov spoločenstva. Dosahovanie
cieľového zámeru tohto nariadenia je zabezpečované predovšetkým preventívnou, excerpčnou, analytickou,
objasňujúcou a represívnou činnosťou príslušných colných orgánov, ktorá sa realizuje najmä predchádzaním
a dôsledným vyšetrovaním konaní, v rámci ktorých došlo k porušeniu noriem integrovaných v tomto nariadení,
avšak aj dôsledným vyšetrovaním činov a operácií, realizovanie ktorých môže byť v rozpore so stanovenými
zásadami, zakotvenými v tomto nariadení. Zo všeobecnej povinnosti aplikovať jednotlivé ustanovenia nariadenia
v každodennom živote vyplýva aj konkrétna povinnosť colných orgánov členských štátov EÚ oznamovať EK
všetky dôležité informácie, dotýkajúce sa
•
tovaru, ktorý sa stal, alebo vzniklo podozrenie, že sa stal predmetom porušenia colných alebo
poľnohospodárskych predpisov,
•
metód alebo praktík, ktoré boli použité, alebo vzniklo podozrenie, že boli použité na porušenie colných
alebo poľnohospodárskych predpisov,
•
žiadostí o pomoc, podniknutých krokov a vymenených informácií.
Colné orgány sú súčasne v tomto kontexte povinné oznamovať EK aj všetky informácie o nedostatkoch alebo
medzerách zistených v colných a poľnohospodárskych predpisoch, ktoré sú zrejmé a ktoré môžu vplývať na ich
praktické uplatňovanie. Z toho je zrejmá aj vysoká miera pozornosti, ktorú príslušné orgány EÚ venujú oblasti
praktickej aplikácie accquie communitaire, keďže mnohé „diery“ v právnych predpisoch veľmi často odhalí
výlučne až samotná ich praktická aplikácia do každodenného ekonomického života EÚ. Okruh poskytovania
informácií tohto typu má obligatórny charakter vzájomnosti a promptnosti. Aj takýmto spôsobom je potom
zabezpečená bezprostredná informovanosť colných orgánov členských štátov EÚ o možnostiach a možnom
spôsobe porušovania colných a poľnohospodárskych predpisov. Tým je tiež prejudiciovaný postup smerujúci
k zabráneniu ich porušovania a k zabezpečeniu ochrany záujmov EÚ a jej hospodárskych subjektov. Obdobné
colnoprávne a colnotechnické „informačné postoje“ EÚ možno ale identifikovať aj vo vzťahu k tretím krajinám.
Významný formálny nástroj medzinárodnej spolupráce colných správ a policajných orgánov predstavuje
Dohovor vypracovaný na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii a o vzájomnej pomoci a spolupráci
medzi colnými správami (dohovor Neapol II.), ktorý, nahrádzajúc Dohovor o poskytovaní vzájomnej pomoci
medzi colnými správami, tzv. Neapol I. zo 7. 9. 1967, stelesňuje nový významný colno - legislatívny posun
vpred a jedinečný právny nástroj pôsobiaci v rámci tretieho piliera EÚ (4). Jeho aplikáciou sa majú naplniť
očakávania na všeobecné zlepšovanie efektívnosti colnej spolupráce v priestore EÚ sústredeným využívaním
právoochranných nástrojov, osobitne široko chápanej prevencie a dôsledného odhaľovania porušovania colných
predpisov, čo má prispieť k posilneniu boja proti colným a daňovým podvodom, proti nadnárodnému
porušovaniu vnútroštátnych colných predpisov, ako i colných predpisov EÚ. Dohovor, keďže napomáha
realizácii cieľov tretieho piliera EÚ, teda rozvoju policajnej a justičnej spolupráce v trestnoprávnej oblasti, ako
i činnostiam slúžiacim na ich dosiahnutie, prezentuje súčasne nové horizonty vzájomnej spolupráce, ktoré
predstavujú napr. inštitúty cezhraničného prenasledovania osoby spozorovanej pri porušovaní colných
predpisov, cezhraničného sledovania osoby dôvodne podozrivej zo zapojenia do porušovania colných predpisov,
kontrolovaných dodávok, skrytého vyšetrovania, teda vyšetrovania utajenou formou, spoločných vyšetrovacích
tímov a ich realizácia. Je zrejmé, že tento dohovor explicitne deklaruje realitu medzinárodnej spolupráce colných
orgánov najmä v prihraničných oblastiach, avšak aj inde. Pozoruhodné je, že dohovor tiež je bezprostredným
impulzom aj na rozvíjanie spolupráce s príslušnými orgánmi Ministerstva vnútra SR, keďže colné orgány SR
nedisponujú niektorými nevyhnutnými nástrojmi a právomocami na úspešnú realizáciu zámerov tohto dohovoru
(absentujúci útvar sledovania v štruktúrach colnej správy SR, nemožnosť využívania krycích dokladov a pod.).
Je potrebné, aby tento dokument v čo najkratšom čase nadobudol platnosť a účinnosť, čo môže byť výlučne na
prospech rozvoja legálnej ekonomiky, osobitne v prihraničných oblastiach, ako aj na prospech zvýšenej ochrany
osôb a majetku v týchto regiónoch.
Samozrejme, že okrem nariadení a dohovorov na úrovni EÚ a okrem vnútroštátnych colnoprávnych predpisov,
sféru miery ochrany osôb a majetku prostredníctvom hmotných a procesných inštitútov colného práva garantujú
aj bilaterálne a multilaterálne medzinárodné dohody o vzájomnej pomoci a administratívnej spolupráci
v colných otázkach. Slovenská strana resp. jej colná správa je pritom doteraz signatárom dvadsiatichpiatich
bilaterálnych medzivládnych dohôd takéhoto poslania a obsahu. Takéto dohody však nie sú uzatvárané iba medzi
SR a členskými štátmi EÚ, ale aj s inými zmluvnými stranami, ako je napr. Čínska ľudová republika (1992),
Spojené štáty americké (1997), Turecká republika (2001), Albánska republika (2006). Do spektra partnerských
zmluvných strán možno teda nazrieť aj z pohľadu ich postavenia, významu, úlohy a váhy v medzinárodných
obchodných vzťahoch, a to ako legálnych, tak aj ilegálnych. SR má preto prirodzený záujem aktívne všestranne
spolupracovať v colnej oblasti aj s tými partnermi, ktorí sa sami boria s dôsledkami prejavov, poukazujúcich na
18
silné a vplyvné medzinárodné štruktúry kreované organizovaným zločinom (nezákonný obchod s umeleckými
dielami, alkoholom, tabakovými výrobkami, minerálnymi olejmi, ženami, drogami, pornografiou a pod.)
a spoločne sa brániť preventívnymi opatreniami i represívnymi opatreniami produktom jeho importu z cudziny
do tuzemska. (5)
IV.
Zabezpečovanie ochrany osôb a majetku je vo všeobecnom záujme vari každého štátu. Osobitné, a to najmä
právne nástroje však štát poskytuje na ochranu majetku podnikateľských subjektov a podnikajúcich osôb.
Pravda, len majetku legálne a legitímne nadobudnutému, a osobám legálne a legitímne podnikajúcim.
Ochranu osôb a majetku okrem rozličných mimoprávnych inštitútov zabezpečujú predovšetkým všeobecne
záväzné vnútroštátne právne predpisy rozličnej právnej sily, avšak predovšetkým ústava príslušného štátu, ale i
medzinárodné zmluvy, a v prípade SR a Českej republiky (ďalej len „ČR“) aj právne akty, pútajúce tieto štátne
útvary k EÚ. Už samotný právne zakotvený inštitút ochrany osôb a majetku napomáha rozvoju ekonomiky
v komunálnej sfére, v regionálnej sfére, vo vnútroštátnej sfére i v medzinárodnom merítku. Na tejto ochrane sa
pritom podieľajú rozličné nástroje a rozličné orgány. Najdôležitejšie však je, aby sa najväčšou mierou intenzity
na tejto participácii podieľali štátne orgány. Práve ich postoj k riešeniu rozličných problémov sputnávajúcich
spoločenské aktivity sa prostým obyvateľom javí ako ukazovateľ funkčnosti štátu. A ten za funkčný považujú
iba vtedy, ak sa primeranými prostriedkami postará o ich osobnú bezpečnosť a o bezpečnosť ich majetku. Štát za
týmto účelom zriaďuje a prevádzkuje celý komplex univerzálnych i špecializovaných orgánov a inštitúcií,
vrátane ozbrojených síl (armáda), ozbrojených bezpečnostných zborov (polícia), ozbrojených zborov (colná
správa, väzenská stráž), ako i hasičských a záchranárskych zborov. Osobnú ochranu a ochranu svojho majetku si
ale môžu vo vlastnej réžii zabezpečovať z verejných zdrojov aj obce (obecná polícia, mestská polícia), a určité
kategórie obyvateľstva a podnikateľských subjektov aj z vlastných súkromných zdrojov (tzv. osobná telesná
stráž významných osôb, banková stráž, závodná stráž atď.).
Pre zdravý rozvoj podnikania má teda, ako z už uvedeného vidieť, podstatný význam zdravé podnikateľské
prostredie. Jeho stav však závisí od mnohých okolností, vrátane garantovaného stupňa ochrany osôb a majetku.
Podnikateľské prostredie v konkrétnom regióne ale najviac determinujú faktory, medzi ktorými patrí priorita
politickej klíme. Jej kvalita sa napokon prejavuje vo všetkých sférach života spoločnosti, a v konečnom dôsledku
aj na kvalite podnikateľského prostredia. V týchto súradniciach možno konštatovať, že SR v kvalite
podnikateľského prostredia dlhodobo stagnuje. A to najmä preto, že sa v jej spoločenskom organizme už
dlhodobo prejavujú vážne nedostatky, ktoré sa vlastne nedarí riešiť vôbec. Do tohto okruhu negatív, vážne
narušujúcich kvalitu existujúceho podnikateľského prostredia SR patrí predovšetkým problém vzdelávania,
problém financovania podnikateľskej sféry, problém zjednotenia a zjednodušenia daňového a odvodového
systému a zaťaženia obyvateľstva jeho produktmi, problém efektívneho využívania zdrojov tzv. eurofondov,
problém administratívneho terorizovania obyvateľstva zo strany štátnej moci, problém plazivej korupcie,
problém morálky obyvateľstva, najmä úradníkov a podnikateľov, problém vysokej nezamestnanosti, problém
nízkej konkurencieschopnosti slovenských výrobkov na medzinárodnom trhu, problém zlej kvality
infraštruktúry, problém nízkej efektivity činnosti orgánov štátnej moci, problém rastu početnosti asociálnych
etnických skupín, problém dobrovoľného i vynúteného odchodu intelektuálov do zahraničia a podobne.
Tieto problémové okruhy SR môžeme demonštratívne klasifikovať podrobnejšie do tejto štruktúry:
•
vysoké odvodové zaťaženie,
•
administratívny terorizmus,
•
vysoká miera nezamestnanosti,
•
nedostatočne rozvinutý finančný a najmä kapitálový trh,
•
nerozvinuté podnikateľské štruktúry,
•
nedostatok kvalifikovaných riadiacich pracovníkov,
•
energetická náročnosť,
•
podpriemerná zdravotnícka a sociálna starostlivosť,
•
nedostatočná vzájomná previazanosť vzdelávania a podnikania,
•
nízka miera tzv. hight – tech exportu,
•
zaostávajúca dopravná infraštruktúra,
•
nedostatočná vymožiteľnosť práva,
•
korupcia.
SR však nemá len problémy a vo svojich interných štruktúrach neidentifikuje iba negatíva a problémové oblasti.
Možno povedať, že medzi silnejšie stránky SR, ktoré môžu na inonárodné podnikateľské prostredie pôsobiť
19
povedzme až inšpiratívne, treba zaradiť:
•
mieru ekonomického rastu,
•
otvorenosť ekonomiky medzinárodnému obchodu,
•
motivačný otvorený postoj voči zahraničným investorom,
•
nízke náklady na pracovnú silu a jej reprodukciu,
•
solídne meno štátu ako spoľahlivého partnera v zahraničí,
•
mieru populačnej hustoty ekonomicky produktívneho obyvateľstva,
•
jednoduchý, motivačný a fungujúci daňový systém,
•
rast miery investícií do tzv. vedomostnej ekonomiky,
•
rast miery investícií do telekomunikačnej sféry.
Možnosti SR participovať výraznou mierou na rozvoji podnikania všeobecne, avšak aj v medzinárodnom
meradle, najmä vzájomným pozitívnym ovplyvňovaním rozvíjania kvality podnikateľského prostredia
v prihraničných regiónoch so susediacimi členskými štátmi EÚ, osobitne s Českou republikou (ďalej len „ČR“)
sú dlhodobo otvorené a nie vždy efektívne a racionálne využívané. Napriek tomu, že medzinárodné hodnotenie
kvality podnikateľského prostredia v ČR je hodnotené podstatne vyššie, než v SR, keďže česká ekonomika stojí
dlhodobo na výdatnom a sústavnom prílive zahraničných investícií, čo o SR nemožno povedať, predsa len
možno predpokladať dynamizáciu rozvoja podnikania v oblasti Pomoravia za účasti oboch štátov. Podľa nášho
názoru, základnými akcelerátormi úspešného naštartovania takéhoto procesu na strane oboch štátnych útvarov
môžu byť len politicky motivované a navzájom ústretové ekonomické stimuly. Tak, ako sú v SR podporované
investičné injektáže zo strany Hyundai – Kia alebo PSA, tak by mohli byť oboma štátmi a ich prihraničnými
samosprávnymi krajmi podporené projekty oživenia leteckého, traktorového, potravinárskeho,
drevospracujúceho, farmaceutického, turisticko - kúpeľníckeho či chemického priemyslu, a to napr. aj
podporovaním vzniku joint ventures. Vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúcu svetovú permanentnú krízu v oblasti
výroby a distribúcie pohonných hmôt by bolo azda osožné urýchlene premyslieť aj možnosti zintenzívnenia
vzájomnej spolupráce v oblasti poľnohospodárstva, ktorá by mohla byť prednostne orientovaná na produkciu
poľnohospodárskych plodín vhodných na priemyselné spracovanie a využitie ako alternatívneho zdroja
produkcie bionafty a biopalív, resp. bioenergií. Napokon, práve v tejto sfére špecificky zameraného podnikania
vidíme v súčasnosti najpravdepodobnejšiu úspešnosť realizácie vízie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu
slovensko – českých prihraničných regiónov a paralelne od neho sa odvíjajúce možnosti efektívneho rozvíjania
globálneho podnikateľského prostredia juhovýchodnej Moravy a juhozápadného Slovenska.
POZNÁMKY:
(1) Pod označením tzv. euronárodov resp. euroľudu máme na mysli v zásade tzv. historické európske národy
indoeurópskeho pôvodu (národy románske, germánske, slovanské, ugrofínske a autochtónne), teda etnické
komunity duchovne disponujúce kresťanskou ideologickou bázou a v jej intenciách formovanou
autonómnou kultúrou, ktorá je v podstate založená na relatívne liberálnom postoji väčšiny ich príslušníkov
k materiálnym statkom a ich využívaniu, ako aj k od nich odvodeným sociálnym štruktúram, kreovaným na
základe príslušného normativizovaného vzťahu a prístupu či postoju určitého jednotlivca a určitej
identifikovateľnej komunity k ich tvorbe, rozdeľovaniu, využívaniu, ovládaniu, kontrole a prerozdeľovaniu.
(2) Colný zákon definuje pohraničný colný úrad ako colný úrad, ktorý vykonáva svoju pôsobnosť na
železničných staniciach, v prístavoch, na letiskách, na poštách a iných miestach, ak vykonáva vstupný
colný dohľad a výstupný colný dohľad. Vnútrozemským colným úradom je každý iný colný úrad. Po
vstupe SR do EÚ je absolútna väčšina colných úradov klasifikovateľných ako vnútrozemské colné úrady.
Pohraničné colné úrady pôsobia vlastne iba na vonkajšej hranici EÚ s Ukrajinou a na letiskách.
(3) Pod pojmom „poľnohospodárske záležitosti“ chápe toto nariadenie ucelený súbor opatrení, ktoré boli
prijaté na základe dohodnutej Spoločnej poľnohospodárskej politiky, realizovanej v EÚ.
(4) K Európskej únii komplexnejšie v KOLEKTÍV: Encyclopaedia Beliana IV. Eh – Gala. 1. vyd. Bratislava :
Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2005, s. 231 – 236. ISBN 80 – 224 – 0847 – 6.
(5) V obchodnej oblasti colným orgánom a ich činnosti pri ochrane osôb a majetku môžu účinne pomáhať aj
justičné orgány. K tomu pozri napr. JAKUBOVIČ, Daniel: Zmluvná disciplína a zabezpečovacie právne
inštitúty v obchodnom práve – s relevantnou judikatúrou. 1. vyd. Bratislava : EPOS, 2005, 494 s.; ISBN 80
– 8057 – 674 – 5.
20
ADRESA:
plk. prof. JUDr. Jozef Králik, CSc.
Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Sklabinská 1
835 17 Bratislava
Slovenská republika
Tel.: 0961 057 402, 0244 888 372
e-mail: [email protected]
21
22
APLIKÁCIE A SKÚSENOSTI ŠPANIELSKEHO MODELU V ROZVOJI VEDY, VÝSKUMU
A INOVÁCIÍ
Miroslav Mečár
Abstrakt: Článok analyzuje vedecko-technologický systém Španielska a význam aplikácie vedeckých
poznatkov a nových technológií pre národné hospodárstvo krajiny v kontexte Európskej únie. Hoci
výdavky na vedu a výskum sú v Španielsku v porovnaní s EÚ nízke, je badať zlepšenie oproti
minulosti. Stále však pretrvávajú štrukturálne problémy ako najmä fungovanie väzieb medzi
verejným a súkromným sektorom a regionálne disparity v rámci krajiny na poli výskumu a vývoja.
Ide o to, že súkromná sféra nevie zúžitkovať vysokokvalifikované výskumné kapacity verejného
sektora pre zvyšovanie svojej vlastnej konkurencieschopnosti. Kľúčovým je, aby existovala kvalitná
spolupráca regionálnych vlád a ústrednej štátnej správy, ktorá by ako centrálny orgán dokázala
aktivity výskumu a vývoja do určitej miery regulovať.
Kľúčové slová: Konkurencieschopnosť, regionálne disparity, vedecko-technologické parky, verejný
sektor, vedecká infraštruktúra, hrubá pridaná hodnota, vedecko-výskumný sektor, priemyselná
koncentrácia.
V moderných ekonomikách, v makroekonomickej rovine platí, že ekonomický rast je v súčasnosti založený na
schopnosti ekonomík zavádzať technologické inovácie. V mikroekonomickej rovine je technológia považovaná
za strategický prvok podnikovej konkurencieschopnosti v odvetviach, ktoré zavádzajú nové spôsoby výroby
a distribúcie produktov a služieb. Technológia je poznatkom, ktorý je výsledkom dlhoročných a nazbieraných
skúseností. V centre celého procesu je podnik, ako hlavný prvok vytvárania nových technológií. Pramene
technologických poznatkov sú viaceré. Môžu byť výsledkom výskumu a vývoja na univerzitách, vo výskumných
centrách, nadáciách, podnikoch, alebo môžu prameniť z doplnkových aktivít transformujúcich výsledky
výskumu a vývoja na inovácie. Ďalšou možnosťou je import týchto poznatkov zo zahraničia.
Ekonomický rozvoj v Španielsku bol počas industrializácie poznačený neschopnosťou vytvárať potrebné
technologické imputy. Španielsko sa tak stalo krajinou závislou od dovozu technológií zvonka. Technologický
proces bol kľúčovým faktorom rastu španielskej ekonomiky až v druhej polovici 20. storočia. Etapa silného
ekonomického rozvoja, ktorá začala v roku 1960, podnietila zrýchlenie priemyselného rastu a s ním spojeného
dopytu po technologických zdrojoch. Vzhľadom na nepostačujúce vnútorné technologické kapacity španielskej
ekonomiky si krajina naďalej udržiavala závislú pozíciu od dovozov. Boli však naštartované určité pokusy
vymaniť španielsku ekonomiku z tejto nevyhovujúcej situácie. Uplynulý vývoj v Španielsku sa dá
charakterizovať tak, že hoci sa v krajine čoraz viac prostriedkov venuje technologickým inováciám, priepasť
voči vyspelým krajinám sa naďalej prehlbuje a to vedie k štrukturálnej slabosti celej ekonomiky. Preto je
kľúčové prehodnotiť politiky týkajúce sa technologických inovácií, snažiť sa aktívne zúčastňovať Rámcového
programu EÚ pre výskum a vývoj, a tak isto vyvíjať aj väčšie interné úsilie na prekonanie tejto technologickej
medzery voči iným krajinám EÚ. Tento proces je nevyhnutný a Španielsko má dostatočné kapacity na to, aby
v ňom zastávalo lepšie pozície, ako doteraz.
V 80. rokoch sa začali vypracovávať hospodárske politiky na podporu vedy, technológií a inovácií. V Španielsku
je vypracovaná tzv. vedecko-technologická politika, ktorej súčasťou je aj Národný plán výskumu, vývoja
a inovácií (NP). Podľa zákona č. 13/1986 o podpore a všeobecnej koordinácii vedecko-technického výskumu je
Národný plán jej hlavným nástrojom. Od schválenia tohto zákona bolo vypracovaných päť NP s podstatnými
rozdielmi, reagujúcimi na meniace a vyvíjajúce sa podmienky v oblasti vedy a technológií.
NP výskumu, vývoja a inovácií je kľúčový pri budovaní a riadení Španielskeho systému vedy, technológií
a riadenia - SECTE. Priamu zodpovednosť za vytýčenie priorít a za financovanie Národného plánu má Ústredná
štátna správa (AGE), hlavne Ministerstvo školstva a vedy (MEC). Takisto existujú štátne výskumné ústavy
(OPI) pod gesciou spomínaného ministerstva, ktoré majú tiež dané povinnosti pri plnení národného plánu.
Národný plán je integrujúcim prvkom národnej politiky v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Za riadenie NP
23
zodpovedajú viaceré odbory na ministerskej úrovni, preto bola vytvorená Medziministerská komisia pre vedu
a technológie (CICYT). Tá je zodpovedná za koordináciu aktivít jednotlivých ministerských odborov vo veci
výskumu, vývoja a inovácií. Od roku 2001 bola časť jej kompetencií delegovaná na novovzniknuté Ministerstvo
vedy a technológií (MCYT). Po zmene vlády v roku 2004 bolo ministerstvo zrušené a taktiež došlo k zmenám
v zložení CICYT a celkovej koordinácie. Kompetencie MCYT prešli na novovzniknuté Ministerstvo priemyslu,
obchodu a cestovného ruchu (MICYT) a Ministerstvo školstva a vedy (MEC), čo spolu s ostatnými
organizáciami tvorí systém SECTE. Predsedom pléna komisie CICYT sa stal predseda španielskej vlády
a v pléne sú zastúpení všetci ministri a štátni zástupcovia. Okrem vypracovania má CICYT za úlohy:
•
navrhovať rozdelenie verejných a súkromných zdrojov medzi programy NP,
•
koordinovať vedecké aktivity na jednotlivých ministerstvách,
•
hodnotiť plnenie NP a rozpracovaných programov,
•
predkladať vláde ročnú správu o plnení NP,
•
dodávať vedecko-technické informácie.
Medzi základné ciele Národného programu patrí:
1. Posilniť spoluprácu medzi AGE a regiónmi, resp. zlepšiť koordináciu národného a regionálnych plánov
výskumu a vývoja.
2. Zlepšiť koordináciu medzi riadiacimi orgánmi NP a inštitúciami vo verejnom sektore výskumu a vývoja.
3. Posilniť systém väzieb a spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom v oblasti výskumu a vývoja.
Osobitá pozornosť pri napĺňaní cieľov agendy Národného plánu pre výskum a inovácie je venovaná úlohe
regiónov. Na úrovni autonómnych spoločenstiev – regiónov sú taktiež vyčlenené zodpovednosti a právomoci.
NP má byť vypracovávaný a dodržiavaný na národnej úrovni, ale aj na regionálnej úrovni. Regióny si
vypracovávajú vlastný vedecko-technologický podnikový systém, ako základ ich socioekonomického rastu.
Niektoré regióny prijali i vlastné zákony o vede a technológiách a disponujú regionálnymi orgánmi pre túto
oblasť. Všetky si vypracovávajú regionálne plány pre výskum, vývoj a inovácie. Národný plán a regionálne
plány majú oblasti spoločných záujmov ako najmä vytváranie a posiľňovanie konkuren-cieschopnosti
výskumných centier, budovanie vedecko-technickej infraštruktúry a podpora vedecko-technickej kultúry.
V účasti na programoch v rámci NP sa na prvých troch miestach umiestňujú regióny Madrid, Katalánsko
a Andalúzia.
V novembri 2003 bol schválený Národný plán na obdobie 2004 – 2007, ktorý počíta s rozpočtom 9,2 mld. EUR
na prvé dva roky. NP 2004 – 2007 má tri hlavné princípy, ktorými sa má riadiť vedecko-technická politika
Španielska:
•
slúžiť občanovi a zvyšovaniu životnej úrovne,
•
prispievať k zvyšovaniu podnikovej konkurencieschopnosti,
•
prispieť k vytváraniu nových poznatkov a vedomostí.
Pri definovaní strategických cieľov sa zohľadňovalo spustenie nového projektu Európskeho výskumného
priestoru (ERA) a rastúci význam regionálnych plánov pre výskum, vývoj a inovácie. Aktualizácia posledného
NP, ktorú si za jednu z priorít vytýčila aj nová vláda , sa bude realizovať prostredníctvom tzv. pracovného
programu, ktorého cieľmi je najmä:
•
nárast počtu a kvality ľudských zdrojov vo verejnom i súkromnom sektore výskumu a vývoja,
•
posilnenie medzinárodnej dimenzie španielskeho sektoru vedy a technológií hlavne v ERA,
•
posiľňovanie spolupráce Ústrednej štátnej správy (AGE) a regiónov,
•
v rámci formulácie tzv. podporných politík vedy a výskumu a inovácií financovanie výskumu s vývoja
s cieľom ročného rastu na úrovni cca 10%.
V súvislosti s Lisabonskou stratégiou EÚ, dosiahnuť v roku 2010 úroveň 3% HDP na vedu a výskum, španielska
vláda predstavila program Ingenio 2010. Ten sa snaží zapojiť štát, podniky, vysoké školy a iné štátne výskumné
ústavy do aktivít, ktoré majú zlepšiť pozíciu Španielska v oblasti výskumu a vývoja, keďže tá je kľúčová pre
zvyšovanie hospodárskeho rastu, produktivity práce a životnej úrovne v krajine. Prioritou vedeckotechnologickej politiky Španielska bude znižovanie technologickej zaostalosti voči okolitým európskym
krajinám. Hlavnými nástrojmi programu sú verejné zdroje na vedu a výskum, minimálne 25% ročne a nové
strategické aktivity. Konkrétne ciele programu sú:
•
dosiahnuť úroveň investícií do vedy a výskumu 2% HDP v roku 2010,
•
dosiahnuť úroveň 55% súkromných investícií do vedy a výskumu v roku 2010,
•
dosiahnuť úroveň 0,9% HDP verejných výdavkov na vedu a výskum v roku 2010,
24
•
dosiahnuť priemer EÚ v % HDP na TIC, t.j. 7% v roku 2010.
Piliermi programu Ingenio 2010 sú:
1. program Cénit – ide o financovanie veľkých strategických projektov priemyselného výskumu so širokým
vedecko-technickým obsahom v perspektívnych sférach, kde by nové poznatky mohli vylepšiť
technologickú pozíciu španielskeho výrobného sektora. Cieľ je zvýšenie kooperácie a presadiť začleňovanie
MaSP. Trvanie projektov sú 4 roky, rozpočet 5 – 10 mil. EUR a subvencie pokryjú až 50% celkových
nákladov.
2. program Consolider – jeho úlohou je zvyšovať úroveň výskumu a má 4 piliere:
•
Consolider – zvyšovanie finančných dotácií najkvalitnejšieho výskumu, posilnenie účasti štátnych
výskumných ústavov na Rámcovom programe EÚ pre vedu a výskum,
•
Ciber – podpora nového výskumu v biomedicíne a zdravotníctve,
•
Program I3 – incentivácia (podnecovanie), inkorporácia a intenzifikácia výskumných aktivít
najímaním vysokokvalifikovaných domácich a zahraničných výskumných pracovníkov,
•
Strategický fond vedecko-technických infraštruktúr – zabezpečenie vedecko-výskumného vybavenia
a zariadenia a podpora VTP.
3. plán Avanz@ - cieľom je dosiahnuť konvergenciu s ostatnými členskými krajinami EÚ v oblasti
informačnej spoločnosti so zameraním na 4 kľúčové skupiny: občania, MaSP, elektronická verejná správa
a vzdelávanie.
Významnou formou podpory vedy a výskumu v Španielsku sú daňové stimuly pre vedecko-výskumné a inovačné
aktivity. Novelou zákona 43/1995 o daniach z príjmov spoločností sa Španielsko zaradilo medzi najvýhodnejšie
krajiny z hľadiska daňových stimulov pre vedecko-výskumné aktivity v OECD. Aj napriek však len 20%
vedecko-výskumných a inovačných projektov využilo tieto daňové zvýhodnenia v posledných rokoch. V danej
legislatíve je zakotvená daňová úľava na aktivity výskumu a vývoja napr. všeobecná daňová úľava 30%,
doplnková 20% na výdavky na výskumníkov, zmluvné projekty s vysokými školami, technologickými centrami,
10% na investície do vedy ba výskumu. Daňové úľavy v oblasti technologických a inovačných aktivít napr. 10%
úľava až do 1mil. EUR na výdavky na projekty týkajúce sa priemyselného dizajnu, pokrokovej technológie vo
forme patentov, know-how a licencií, obdržania certifikátu kvality ISO 9000, 10% na výdavky na nákup TIC
v hodnote do 5 mil. EUR. Podľa analýzy OECD je Španielsko krajinou, ktorá ponúka najvyššie daňové stimuly
pre veľké podniky realizujúce výskumno-vývojové aktivity. Nasledujú Portugalsko, Rakúsko, Kanada. V oblasti
MaSP prvé priečky patria Taliansku, Španielsku a Holandsku.
Ďalšou nemenej významnou formou podpory vedy a výskumu v Španielsku je vytváranie vedeckotechnologických parkov (VTP). Prvé VTP v Španielsku vznikali za účelom regionálneho rozvoja a nie prenosu
technológií. Do polovice 90. rokov, hlavnými aktérmi vo VTP neboli subjekty zaoberajúce sa výskumom.
Postupne si VTP uvedomili, že bez výskumu na vysokých školách sa nepohnú ďalej. V polovici 90. rokov
s rastúcim záujmom o inovácie a rozširovaním VTP o univerzity a vedecko-výskumné centrá sa začína hovoriť
o riadení vedecko-výskumných poznatkov. V súčasnosti 90% podnikov zapojených do VTP sú MaSP vznikajúce
v inkubátoroch. V porovnaní s inými krajinami v Španielsku sa prepojenie VŠ s podnikateľskou sférou nezvykne
uskutočňovať pomocou spin-off podnikov, ktoré sa rodia na pôde VŠ. Naopak VTP sú tie, ktoré sa približujú
vysokým školám a ktoré žiadajú o príspevky v národných alebo vedecko-výskumných programoch. V Európe
len Fínsko a Veľká Británia majú viac technologických parkov než Španielsko, ktoré ich v roku 2004 malo 19
fungujúcich parkov a 35 zapojených do projektov. Z tých 19 je 17 technologických a 2 vedecké parky (Madrid,
Barcelona), ktoré sa vyznačujú silným rozvojom podnikov technologickej povahy. V porovnaní s Talianskom
alebo Francúzskom vo VTP Španielska je malé zastúpenie štátnych podnikov a vo všeobecnosti podniky pracujú
s technológiami výrazne nižšej úrovne. Z konkrétnych údajov o španielskych VTP môžeme spomenúť:
•
34% podnikov sa zapája do projektov s IT a ITC, zdravotníctva, inžinierstva a biotechnológií,
•
58% výskumných centier zapojených do verejného systému vedy a výskumu sa zaujíma o VTP,
•
zahŕňajú 53% subjektov tvoriacich verejný systém vedy a výskumu,
•
80% VTP v krajine sa okrem prilákania podnikov a koncentrácie technológie snažia o prenos inovácie do
sféry výroby.
25
Medzi jednotlivými regiónmi Španielska existujú priepastné rozdiely aj v oblasti vynakladania verejných
zdrojov na výskum a vývoj. V regiónoch zaradených do kategórie cieľ 1 výdavky verejného sektora na vedu
a výskum tvorili v r. 2003 61,9% celkových výdavkov v týchto regiónoch. Ide o zaostalé regióny orientované na
poľnohospodárstvo, kde firmy nedisponujú takými prostriedkami, aby investovali do výskumu a vývoja. Preto na
výskum a vývoj tu vynakladá najväčšie finančné prostriedky takmer výlučne verejný sektor. V Andalúzii
a Extremadure podiel týchto výdavkov na HDP v roku 2003 bol 0,55%, v Madride 0,77% a vo Valencii 0,57%
HDP.
Pri porovnaní údajov o financovaní vedy a výskumu a vynakladaní výdavkov v jednotlivých sektoroch zisťujeme,
že podniky minuli v roku 2003 na vedu a výskum 4,21 mld. EUR. Z toho si sami financovali 3,7 mld., zvyšok im
pokryli: verejná správa s 500 mil. EUR a zahraničné zdroje 232,6 mil. EUR. Verejnej správe z celkových 1,159
mld. EUR výdavkov na vedu a výskum financovalo 103 mil. zahraničie, ostatné si pokryla z vlastných zdrojov.
Porovnaním španielskych investícií do vedy a výskumu v zahraničí, ktoré boli v roku 2003 na úrovni 1,4 mld.
EUR a zahraničných investícií do vedy a výskumu v Španielsku (471 mil. EUR) dospejeme k negatívnej bilancii
mínus 940 mil. EUR, ktorá poukazuje na to, že Španielsko dostáva na vedu a výskum menej financií zo
zahraničia, ako samo zahraničiu poskytuje. Z týchto zistení vyplýva, že španielsky výskum a vývoj je závislý od
zahraničných zdrojov, no krajina vystupuje v tejto oblasti ako tzv. čistý prispievateľ, čo nie je z dlhodobého
hľadiska optimálne. Otázne je však, či po rozšírení EÚ bude európska pokladnica stačiť nárokom všetkých
členov, tak ako doteraz, čo môže viesť krajiny ako je Španielsko do situácie, že budú musieť hľadať zdroje i na
iných miestach ako sú európske fondy.
V rámci rozpočtového financovania vedy a výskumu aj napriek určitej liberalizácii, Ústredná štátna správa
(AGE) zohráva kľúčovú úlohu pri výrobe tzv. verejných statkov, kam patrí aj veda a výskum. verejný sektor
v oblasti vedy a výskumu a vývoja reprezentujú štátne výskumné ústavy a vysoké školy. V NP pre výskum
a vývoj sú zakotvené dva hlavné nástroje používané na financovanie výskumu a vývoja z rozpočtových zdrojov:
1. tzv. Program 46 štátneho rozpočtu „Výskum, vývoj a inovácie“, ktorý zahŕňa rozpočtové programy na
financovanie vedecko-technologickej politiky.
2. štrukturálne fondy Európskej únie.
Za posledných sedem rokov sa objem prostriedkov vyčlenených na rozpočtový program 46 zvýšil. Viac ako
52,2% prostriedkov vyčlenených na rozpočtový program 46 spotrebuje program výskumu a priemyselného
technologického vývoja. Z toho jasne vyplýva, že krajina sa snaží viac prostriedkov vynakladať na podporu
vedecko-technologických aktivít, znižujúc príspevky oblastiam, ktoré za prioritné nepovažuje, ako je napr.
výskum v obrane, informačnej spoločnosti, či zdravotníctve. Technologické zaostávanie krajiny sa dá prekonať
len investovaním do technologického pokroku. Preto úvery alebo subvencie na financovanie vedeckovýskumných a inovačných aktivít súkromných podnikov zahŕňajú 42% prostriedkov vyčlenených na rozpočtový
program 46.
Stručne môžeme povedať, že hoci podiel výdavkov na vedy a vývoj na HDP rastie, ich úroveň je nepostačujúca
v porovnaní s priemernou úrovňou 2% v EÚ. Aktivity podnikov v oblasti výskumu a vývoja sú nedostatočné,
hoci by mali byť jedny z kľúčových, lebo od nich závisí transformácia nových poznatkov na technologické
inovácie a zvyšovanie produktivity práce a hospodárskeho rastu. V porovnaní s EÚ (1,1%) sa na výskum a vývoj
v španielskych podnikoch vynakladá iba 0,41% HDP. Španielska vedecká produkcia tvorí iba 2,77% svetovej.
V krajine je v priemere 0,6 patentov/1000 obyvateľov, v EÚ je to 2,5 patentov/1000 obyvateľov. Celkovo vo
výskumu a vývoji pracuje 8 ľudí/1000 obyvateľov. Náklady na jedného výskumníka klesli z 11,8 mil. v 1990 na
11,7 mil. EUR v 2000.
Hoci výdavky na výskum a vývoj sú v Španielsku v porovnaní s EÚ nízke, je badať zlepšenie oproti minulosti.
Stále však pretrvávajú štrukturálne problémy, ktoré poukazujú na slabosti španielskeho systému inovácií. Ide
najmä o fungovanie väzieb medzi verejným a súkromným sektorom a regionálne disparity v rámci krajiny na
poli výskumu a vývoja. Faktom je, že súkromná sféra nevie zúžitkovať vysokokvalifikované výskumné kapacity
verejného sektora pre zvyšovanie svojej vlastnej konkurencieschopnosti. Počet VTP je síce tretí najväčší v EÚ,
no iba 50% zapojených podnikov vykonáva činnosť výskumu a vývoja. Absentuje kultúra kooperácie medzi
podnikmi, nedostatočná vedecká infraštruktúra, malá podpora multidisciplinárnych projektov a vývoju nových
technológií. Ďalej je tu otázka vysokej regionálnej koncentrácie výskumných aktivít do najvyspelejších regiónov
Madridu, Katalánska a Baskytska. Ide o akýsi bludný kruh, kde vždy budú existovať regióny preferované
s vyššou životnou úrovňou. Podstatné je, aby difúzia vedecko-technologickch poznatkov fungovala efektívne
v rámci celej krajiny, inak sa regionálne rozdiely ešte viac prehĺbia. Kľúčovým je, aby existovala kvalitná
spolupráca regionálnych vlád a Ústrednej štátnej správy (AGE) , ktorá ako centrálny orgán by vedela disperziu
26
výskumno-vývojových aktivít regulovať aspoň do určitej miery, pretože AGE má dosah iba na verejný sektor
výskumu a vývoja, ktorý by mal byť postupne nahrádzaný podnikovým výskumom, ktorý sa zase naopak riadi
trhovými princípmi. Podnikový výskum však nie je možné úplne abstrahovať od verejného. Súčasné vedeckotechnologická politika vyzdvihuje ich vzájomné prepojenie vo VTP, ktoré majú byť zdrojom vedeckotechnických inovácií pre výrobnú sféru. Tu sa už nemôže spoliehať na cenové konkurenčné výhody, ale musí
stavať na stabilnejších perspektívnych pilieroch vychádzajúcich zo znalostí a moderných technologických
inovácií generujúcich vysokú pridanú hodnotu pre samotnú výrobu i spoločnosť.
V nasledujúcej časti bude rozobratá tématika, do akej miery španielsky výrobný sektor dokázal transformovať
svoju štruktúru smerom k odvetviam sofistikovaných statkov. Na zhodnotenie ekonomickej situácie národného
hospodárstva sa používajú vo všeobecnosti dva základné ukazovatele: hrubý domáci produkt (HDP) a hrubá
pridaná hodnota (PH), t.j. pridaná hodnota vykazovaná vo výrobných, a nie v predajných cenách. Miera podielu
na tvorbe pridanej hodnoty odráža ekonomickú vyspelosť národnej ekonomiky. Štruktúra tvorby PH
v Španielsku prešla zmenami, no aj naďalej sa najväčším podielom zúčastňujú na nej tradičné odvetvia.
Pokrokové odvetvia nevytvárali ani 3% pridanej hodnoty priemyslu. V súčasnosti podiel pokrokových výrob
vzrástol na 6%, z toho najmarkantnejší skok bol zaznamenaný v odvetví elektroniky, kde to bolo vďaka prílivu
zahraničných investícií.
Tvorba pridanej hodnoty je takmer rovnomerne rozložená v odvetviach stredných a nízkych technológií,
s nedostatočnou, minimálnou úrovňou odvetví vysokých technológií. V období na prelome 20. a 21. storočia sa
nedá hovoriť o významných výkyvoch ani v jednom z odvetví. V rámci odvetví vysokých technológií si najväčší
podiel udržiava farmaceutický priemysel, ktorý v poslednej dobe celosvetovo zažíva priaznivé obdobie. Napr.
v porovnaní s odvetvím základnej chémie, ktorá vynakladá len 1,67% výdavkov na výskum a vývoj,
farmaceutický priemysel míňa až okolo 13%. Preto je dôležité, aby Španielsko udržiavalo a upevňovalo svoju
pozíciu v tomto odvetví spolu s ďalšími odvetviami vysokých technológií ako je napr. výroba zdravotníckych
a optických prístrojov. Tie spolu s výrobou rádiových, televíznych a spojových zariadení a výrobou kancelárskej
techniky a počítačov zaznamenávali od roku 2001 klesajúcu tendenciu. To môže mať súvis s trendom, že
svetové korporácie v odvetviach farmácie, chémie a elektroniky investujú do závodov na výrobu vysokých
technológií na novovznikajúcich trhoch Ázie, odkiaľ sa vyvážajú sofistikované produkty a komponenty, čo
ohrozuje také krajiny ako Španielsko.
Odvetvia stredne vysokých a stredne nízkych technológií spoločne vytvárajú približne 57% pridanej hodnoty
celej priemyselnej výroby. V rámci odvetví stredne vysokých technológií Španielsko ako 6. svetový producent
automobilov vytvára najviac pridanej hodnoty práve vo výrobe motorových vozidiel. Toto odvetvie má
porovnateľnú pozíciu s odvetvím priemyselných strojov a zariadení. Významný je aj chemický priemysel, ktorý
využil trend nahrádzania tradičných materiálov ako drevo, oceľ a sklo umelými, chemicky upravenými
materiálmi (plasty kaučuk) v 80. rokoch. Odvetvia, ktoré sa najviac podieľajú na tvorbe domáceho produktu
a teda aj pridanej hodnoty sú zaradené do skupiny stredne nízkych a nízkych technológií. Sú to najmä výroby
kovových výrobkov, potravinárstvo a papiernictvo. Z hľadiska vybavenosti národnej ekonomiky je to prirodzený
dôsledok, pretože tieto odvetvia čerpajú domáce prírodné zdroje, ktoré spracovávajú a vyrábajú z nich finálne
výrobky. Z hľadiska ekonomickej efektívnosti však tradičné odvetvia generujú minimálnu pridanú hodnotu.
Tieto odvetvia sú náročné na pracovnú silu i drahé energetické zdroje, ktoré Španielsko nakupuje zo zahraničia,
čo má nepriaznivý dopad i na zahraničnoobchodnú bilanciu krajiny. Tieto drahé dovozy však len ťažko budú
kompenzované vývozmi tradičných výrob, pre ich nízku pridanú hodnotu a tým pádom nevýhodné obchodné
výmenné relácie v zahraničnom obchode.
Z hľadiska zamestnanosti najviac ľudí zamestnávajú odvetvia nízkych technológií, aj keď celkovo v odvetviach
stredných technológií pracuje až 50% ľudí celého priemyslu Španielska. V poslednom období zamestnanosť
v odvetviach nízkych technológií zaznamenáva klesajúcu tendenciu najmä v odvetviach textilu a kožiarstva, čo
kopíruje aj vývoj v tvorbe pridanej hodnoty. I keď ide o tradičné výrobky, lacné dovozy z ázijských krajín
ohrozujú ich konkurencieschopnosť, čo sa prejavuje poklesom výroby a zamestnanosti. Pokles pracujúcich
v tradičných odvetviach sa uskutočnil v prospech odvetví stredných technológií, ktorých miera zamestnanosti
mierne vzrástla.
Pri porovnávaní údajov o zamestnanosti a údajov o tvorbe pridanej hodnoty zisťujeme:
•
necelých 44% pracovníkov priemyslu v odvetviach nízkych technológií vytvára len 37% PH. To potvrdzuje
tvorbu nízkej pridanej hodnoty v tomto type odvetví náročných na pracovnú silu a energie. Najmarkantnejší
je rozdiel v textilnom, drevárskom a kožiarskom priemysle, kde podiel na tvorbe HDP je polovičný oproti
podielu na zamestnanosti.
27
•
•
postupujúc k sofistikovanejším výrobám sa pomer ukazovateľov obracia. Zatiaľ čo zamestnanosť
v odvetviach stredne vysokých technológií je v priemere ne úrovni 23%, podiel na tvorbe PH je vyšší, cca
26%. Najväčší rozdiel je badať vo výrobe chemických výrobkov.
podobná je situácia aj v odvetviach vysokých technológií, kde cca 5% zamestnaných v priemysle vytvára
cca 6-7% PH. Opäť farmaceutický priemysel dokazuje, že chémia je vysoko náročná na know-how
a výrobné technológie. Podiel drahých energetických vstupov u týchto výrob klesá v prospech nárastu
náročných technológií a vedecko-technických poznatkov. To znamená, že hodnota vstupov týchto druhov
výrob je značne nižšia ako vstupov, čo umožňuje uplatňovať vysoké obchodné marže pri realizácii
výrobkov na trhoch.
Španielsko preukazuje nevyrovnanú priemyselnú koncentráciu v regiónoch. Až 59% priemyselnej výroby je
sústredenej v regiónoch Katalánaska (28%), Valencii (10,9%), Madride (10%) a Baskitsku (9,7%), ktoré sa
vyznačujú diverzifikovanejšou hospodárskou štruktúrou, s vyššími úrovňami produktivity a technológií. Naopak
južanské regióny Extremadura a Andalúzia sú najchudobnejšie a orientujú sa najmä na tradičné málo
produktívne odvetvia ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo, verejné služby a potravinárstvo. Odvetvia vysokých
technológií majú najsilnejšie zastúpenie v Madride (6% na všetkých podnikoch), v Katalánsku (3,7%)
a v Baskitsku (3,5%).
Španielsko po vstupe do EÚ naštartovalo etapu transformácie a vďaka zvýšenej otvorenosti národnej ekonomiky
a prílevu PZI začalo modernizovať svoj systém produkcie rozširujúc odvetvia stredne vysokých a vysokých
technológií. Aj napriek tomu však dnes po 20 rokoch odvetvia nízkych technológií sú tie, ktoré sa podieľajú
najviac na tvorbe PH a zamestnávajú najviac pracovnej sily. High-tech odvetvia, rovnako ako high-tech služby
sa podieľajú na tvorbe PH v rámci sektoru iba 6%. Ide o alarmujúco nízku hodnotu, ktorá okrem toho, že radí
krajinu na posledné pozície spomedzi vyspelých krajín, vypovedá o dlhodobo neudržateľnej a neperspektívnej
konkurenčnej pozícii španielskej ekonomiky. krajina sa jednoznačne pohybuje v oblasti stredných technológií,
pretože ak zohľadníme podiely v odvetví stredne vysokých a stredne nízkych technológií na domácej produkcii
i pri realizácii na zahraničných trhoch, v oboch ukazovateľoch sa súčet hodnôt blíži k 60%. Krajina za to vďačí
silnému automobilovému priemyslu, chémii a kovospracujúcemu odvetviu. Je to logický dôsledok
disponibilných ľudských a prírodných zdrojov v krajine, no z dlhodobého hľadiska to nielenže bude prehlbovať
závislosť krajiny od technologických dodávok zo zahraničia, ale i technologickú priepasť a závislosť voči
vyspelým obchodným partnerom budujúcim svoje konkurenčné výhody na poznatkoch a inováciách. Ak
porovnáme vedné disciplíny, do ktorých plynie najviac prostriedkov zistíme, že najvyšší podiel výdavkov
smeruje na inžinierstvo a technológie, čo pokrývajú spomínané odvetvia. Na druhej strane ale miera výdavkov
výskumu a vývoja na exaktné disciplíny, t.j. optiku a elektroniku (19% všetkých výdavkov) nezodpovedá ich
podielu na tvorbe domácej PH, ktorý je iba na úrovni necelých 2%.
Španielsko podporuje aplikovaný výskum i technologický rozvoj v menšej miere ako iné vyspelé krajiny EÚ.
Problémom však je, že ani existujúcu úroveň vedecko-výskumných aktivít nedokážu zúžitkovať španielske
podniky a reflektovať ju vo výrobnom procese. Kľúčové je zapojenie súkromných subjektov do výskumných
aktivít, resp. ich napojenie na štátne výskumné ústavy a vysoké školy prostredníctvom VTP, technologických
inkubátorov a pod., aby sa zabezpečil transfer získaných vedecko-technických poznatkov do praxe. Je potrebné,
aby si centrálne inštitúcie uvedomili tieto priority a zvýšili podporu súkromného vedecko-výskumného sektora,
vzdelávania vedeckého personálu a posilnili vnútorné väzby v rámci SECTE. Španielsko má predpoklady na
zmiernenie svojho technologického zaostávania, no je potrebné, aby kompetentné orgány a subjekty začali túto
otázku chápať ako prioritnú z hľadiska budúcej konkurencieschopnosti celej národnej ekonomiky a zamerali
svoje úsilie na jej napĺňanie.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY:
[1] IPKOVÁ, Ľ a kol. Medzinárodné hospodářské vzťahy. Bratislava : SPRINT, 2006.
[2] CSABAY, M. K niektorým aspektom teoretického vymedzenia podpory exportu. In Medzinárodné vzťahy
– vedecký časopis pre medzinárodné politické, ekonomické, kultúrne a právne vzťahy, roč. 1, 2003, č. 2. 18. Bratislava, 2003.
[3] Internetová brána do Európy : www.euroactiv.sk
[4] Portál Európskej únie : www.europa.eu.int
28
ADRESA:
doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc.
Fakulta sociálnoekonomických vzťahov
Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Študentská 1
911 01 Trenčín
tel.: +421-32-7400400
[email protected]
29
30
INTEGRACJA EUROPEJSKA WYZWANIEM DLA INNOWACJI W SZKOLNICTWIE
WYŻSZYM: METATEORIE
Krystyna Duraj-Nowakowa
Abstrakt: Metateoretyczne konteksty ujęć wybranej problematyki polegają na szukaniu ich tła i
specyfiki w „teoriach teorii” naukowych: socjologicznych i pedagogicznych. Problemy integracji
europejskiej są postrzegane na tle społeczno-politycznym takich zjawisk, które stanowią czynniki i
zarazem składniki wyzwań dla innowacji w szkolnictwie wyższym: globalizacja a uniwersalizacja i
partykularyzacja, trybalizacja i fundamentalizacja. Niebezpieczeństwa globalizacji w sferze
szkolnictwa wyższego oznaczają standaryzację myślenia i zachowania ludzi, ich zagrożenie utratą
tożsamości i – nawet – kolonizację przez kulturę i ekonomię (gospodarkę). Dawnej daty globalizm
ograniczony obecnie pokonuje globalizm uniwersalny integracji przez głoszenie haseł: liberalizmu,
pluralizmu i tolerancji w szkołach wyższych Europy. Oznacza to, jeśli posłużyć się tu metaoptyką
systemologii, ”zanurzenie” tych kwestii w problematyce deontologicznej, moralnej i etycznej tak
nauczycieli, jak i studentów.
Słowa kluczowe: integracja europejska, globalizacja oświaty, uniwersalizacja wyzwań, innowacje
pedagogiczne, szkolnictwo wyższe, metateorie pedagogiczne.
WSTĘP
Autorska optyka tytułowego problemu cyklicznej już konferencji międzynarodowej zakłada systemowe
postrzeganie integracji europejskiej, czyli w wymiarach jej pełnej globalizacji. Zaś próbom rozwiązań tej
problematyki nadaje się formę ujęć metateoretycznych, czyli ”teorii teorii” globalizowania zjawisk integracji i
ich sensów dla szkolnictwa wyższego.
1. METATEORETYCZNE KONTEKSTY INTEGRACJI
Współczesna kultura i edukacja – także w szkolnictwie wyższym – wykazują silną tendencję do integracji,
globalizacji i uniwersalizacji oraz natężania procesów naskórkowej dyfuzji, czyli przenikania idei. Podłoże tych
zjawisk stanowi przede wszystkim gwałtowny rozwój w różnych dziedzinach życia, głównie w zakresie
europeizacji polityki i kultury, techniki i ekonomii. Globalizacja to stan (sytuacja, zjawisko i proces) kurczenia
się czasu i przestrzeni. Aktualnie ten termin posiada jeszcze bardziej uniwersalne znaczenia i treści. W XXI
wieku proces globalizacji nie obejmuje już tylko ekonomii, techniki i informatyki (por.: Z. Bauman, 2000),
jednak te dyscypliny objął w pierwszym rzędzie i w szczególności. Wobec problemu „bycia globalizowanym” i
życia we współczesnej megapolis (por.: A. i H. Toffler, 1996, J. Kozielecki, 1995) coraz częściej stają:
pedagogika w teorii, edukacja w praktyce i także pedeutologia (por.: K. Duraj-Nowakowa).
Obecnie można mówić o różnych odmianach globalizmu. W zasadzie możemy wyróżnić dwa wspomniane już
rodzaje globalizmu: globalizm ograniczony i globalizm uniwersalny. W praktyce i życiu społeczeństw narodów
europejskich, w których rozpowszechnia się ideologia globalizmu, faza początkowa jego funkcjonowania
przybiera zwykle postać globalizmu uniwersalnego. Opiera się on na innej triadzie idei niż dotychczasowe
formacje społeczne. Wysuwane są w nim trzy hasła: liberalizmu, pluralizmu i tolerancji. Liberalizm – to
podmiotowa niezależność jednostki od wszelkich form bytowania wspólnotowego oraz wszelkiej etyki i
moralności o zasięgu społecznym. Natomiast hasło pluralizmu odnosi się do działania człowieka. Określa
bowiem społeczne warunki aktywności właściwe jednostce twórczej. Zaś hasło tolerancji, wysuwane przez
globalistów, to imperatyw określający postawę jednostki ludzkiej wobec innych jednostek. Charakterystyczną
cechą tej postawy jest nieodróżnianie dobra od zła, a w skrajnych przypadkach prawdy od fałszu, piękna od
brzydoty, a więc okazuje się, iż są nader ważne to właściwości aksjologiczne procesów edukacji.
Zjawisko globalizacji niesie jednak ze sobą pewne zagrożenia dla pedagogiki i edukacji (por. P. Martin, H.
Schumann, 1999). Jest to przede wszystkim niebezpieczeństwo standaryzacji myślenia i zachowań ludzi w skali
dotąd nieznanej, bowiem wykraczającej daleko poza środowisko lokalne. Zagrożenie utraty tożsamości
kulturowej poszczególnych mniejszych lub większych całości społecznych może stać się więc kolejnym
31
skutkiem procesu globalizacji (por.: H. Golka, 1992)
Pomimo postępującego procesu globalizacji zauważa się też inną, skrajnie odmienną tendencję – do
partykularyzacji, a niekiedy nawet do trybalizacji i fundamentalizacji. Na szczególną uwagę pedagogów – także
szkoły wyższej – w kontekście globalizacji zasługuje zjawisko i termin partykularyzmu, który ma pejoratywną
konotację. Tego zjawiska nie można jednak bez szkody dla rozumienia jego znaczenia wyczerpująco objaśniać
tylko w tym negatywnym obrazie. Niesie ono bowiem z sobą także określone korzyści społeczne, w tym – –
edukacyjne. Pozwala docenić znaczenie poczucia własnego interesu jednostki, lub bliskiej grupy społecznej dla
dynamizowania postaw aktywnych, rozwijania więzi grupowych i poczucia solidarności. Przede wszystkim
jednak dla kształtowania tożsamości wspólnotowej na jej elementarnym poziomie, jeszcze niedojrzałej, ale
stanowiącej niezbędny fundament. Może też służyć lepszemu wykorzystaniu lokalnych zasobów i ich
powiększaniu dla zaspokojenia różnorodnych potrzeb itp. Trybalizacja za socjologią jest tu rozumiana jako
wsteczna tendencja do powtórnego zbudowania społeczeństwa zamkniętego, na wzór dawnych społeczeństw
plemiennych, a fundamentalizacja oznacza uruchomienie procesów totalnej indoktrynacji opartej na tradycyjnej
ideologii, która użyta zostaje jako jedyny czynnik budowania wspólnoty i regulowania działalności ludzkiej,
której z kolei podłożem jest najczęściej fundamentalistycznie interpretowana religia (por. D. Jankowski, 1999, J.
Szczepański, 1989).
Partykularyzm i globalizm, jako dwa różne co do swej charakterystyki nurty społeczne, bynajmniej nie muszą
się wykluczać, gdyż mogą się dopełniać, realizując wiele ważnych dla rozwoju społecznego funkcji. Na
płaszczyźnie wysiłków edukacyjnych, które zwykle są zorientowane na integrowanie procesów rozwoju
osobowości, zachodzi możliwość pełnego pogodzenia wpływów ze źródeł globalnych i lokalnych, w tym nawet
źródeł partykularnych, co podkreśla D. Jankowski (1999, s.34). Więc należałoby tę możliwość wykorzystywać
celowo.
Zważmy, iż „Globalizacja w równym stopniu dzieli i jednoczy, a przyczyny podziału świata są takie same, jak
czynniki pobudzające go do uniformizacji” (por.: Z. Bauman, tamże).
Globalizacja naszych czasów, której celem jest liberalizacja ludzkiego ducha, wyróżnia się główną cechą
tworzenia wspólnej przestrzeni dla różnych działań człowieka. Drugą cechą globalizmu jest idea symbiozy ludzi
i przyrody. Zaś za trzecią cechę globalizmu uznawana jest koncepcja przestrzeni informacyjnej nie
geograficznej, lecz system sieci sieci komunikacyjnych (por.: M. Fleischer, 1994). Jak w Internecie.
Współcześnie największym problemem dla oświaty okazują się być aspekty uniwersalizacji, standaryzacji oraz
partykularyzacji, wyznacza to konieczność systemowego oglądu współczesnych wyzwań edukacyjnych w
szkolnictwie w ogóle a szkolnictwie wyższym w szczególności.
2. CAŁOŚCIOWE WIZJE
Systemologiczna optyka edukacyjnych problemów warunkuje ich poznawanie w kategoriach nie tylko
genetycznych i strukturalnych, lecz równocześnie i funkcjonalnych. Funkcje systemologiczne oświaty wymagają
z kolei rozpatrzenia w dwu kategoriach wewnątrz- i zewnątrzsystemowych. Przy czym funkcje
zewnątrzsystemowe to takie, które system wykonuje dla siebie samego, natomiast funkcje zewnątrzsystemowe
są wykonywane na rzecz otoczenia („środowiska”) dla tamtego wyodrębnionego spośród innych systemów:
adaptacji, osiągania celów i podtrzymania wzorów (por.: K. Duraj-Nowakowa, 2000).
Systemowe interpretowanie wyzwań edukacyjnych współcześnie obliguje do posłużenia się nadrzędnym dla
edukacji pojęciem „systemu społecznego” w ujęciu twórcy teorii T. Parsonsa (1969). Proces pojawiania się
wyzwań edukacyjnych pozostaje w ścisłym związku z systemem (obiektem), w którym ten proces zachodzi.
Model tego systemu służy jako modus operandi, umożliwiając określenie funkcji oświaty w procesach
społecznych. Mimo krytyki tego modelu posługiwanie się nim jest nadal uzasadnione, jest to bowiem model
wysoce heurystyczny, tzn. sugerujący i płodne pytania i poszukiwanie na nie własnych prób odpowiedzi.
Możliwość taka pojawia się w sytuacji przyporządkowania edukacji jej funkcji systemowych, które Parsons ujął
w cztery grupy funkcji: 1) adaptacyjną 2) osiągania celów, 3) podtrzymywania wzorów i 4) integracji. Już same
ich nazwy, a tym bardziej konotacje tych pojęć wiele znaczą dla pedagogiki.
Jak rozumie się te cztery podsystemy według Parsonsa: oto podsystem adaptacyjny dotyczy otoczenia w postaci
ekonomii i technologii, podsystem osiągania celów dotyczy rządu, podsystem podtrzymywania wzorów tyczy
gospodarstw domowych i rodziny, zaś podsystem integracyjny obejmuję kulturę, religię, wychowanie (w
szerokim pojmowaniu) i środki masowej informacji.
32
3. DEMOKRATYZACJA W INNOWACJACH SZKOLNICTWA WYŻSZEGO
Przyjmując taki podział funkcji i założenie o działaniu systemu oświaty jako organizacji, można je
uporządkować wedle schematu prakseologicznego, w którym występują cele, środki i skutki.
Przyporządkowując zaś te funkcje do cyklu działania prakseologicznego, uzyskujemy następującą klasyfikację:
funkcje osiągania celów, funkcje realizacyjne – adaptacji i integracji – – oraz funkcje skutków, tzn.
podtrzymywania wzorów.
W następstwie tu prowadzonych tropów zaznaczam, iż zupełnie nie podejmowano rozpatrzenia systemowości
wyzwań edukacyjnych w kontekście właściwości obiektu w związku z czterema aspektami systemów w ujęciu
systymologicznym (por.: L. v. Bertalanffy, 1984, K. Duraj-Nowakowa, 1992).
I tak po pierwsze należałoby przyjrzeć się jeszcze systemowi integracji edukacji w kontekstach par cech
następujących: koherencja i addytywność, homo- i heterostaza, współzależność (ekwifinalność) i
samoorganizacja elementów.
Po wtóre perspektywiczny byłby ogląd wyzwań edukacyjnych w kontekście integracji formalnych cech
systemów: kompleksowości, czyli integralności tej integracji, sumatywności, mechanizacji, centralizacji i
hierarchizacji struktury komponentów.
Po trzecie rezerwy tkwią jeszcze w uwzględnianiu przez identyfikację wyzwań edukacyjnych czterech procesów
zmieniających właściwości systemów: integracji, dyferencjacji, centralizacji i decentralizacji oraz upadku i
rozpadu systemów. To w pierwszym ujęciu ich dynamiki, drugie bowiem ujęcie dynamiczne wiąże się z ostatnią
odmianą dynamiki ruchu systemów, o czym niżej.
Oto po czwarte są to potencjały tkwiące w procesach utrzymania lub naprawy zachowania systemu zjawisk
edukacyjnych współczesności: naprawa systemu, reprodukcja (autokreacja) i samoreprodukcja systemu,
sterowanie i samopodtrzymywanie systemu edukacji o takich perspektywach (por.: K. Duraj-Nowakowa, tamże).
Realizacja idei globalistycznych w edukacji pojmowanej systemologicznie występuje w sposób wyraźny w
formach działania zwanych skrótowo demokratycznymi. W kontekście społecznym i edukacyjnym budowanie
demokracji europejskiej bez odpowiedzialności moralnej człowieka byłoby ułomne. Odpowiedzialność bowiem
jest wartością nader cenną dla demokratycznego stylu współżycia. W erze globalizacji szczególnego znaczenia
nabiera ten problem odpowiedzialności. Jeśli ludzkość chce kierować swoim losem (przeznaczeniem), musi
przezwyciężyć globalny kryzys moralny. Dzieje się tak za sprawą dynamiki czynników, zwłaszcza w sferze
polityki i ekonomii, cywilizacji technicznej i informacyjnej.
Dlatego w tekście tym postuluje się przedstawienie drogi i wyników poszukiwań argumentów przemawiających
za tak znaczną funkcją odpowiedzialności w życiu człowieka w globalnym świecie, człowieka w roli zawodowej
nauczyciela, w świecie moralnej ambiwalencji, w którym cieszymy się niespotykaną wcześniej wolnością
wyboru, a jednocześnie w sposób podmiotowy i etyczny nie potrafimy z niej skorzystać.
KONKLUZJE
Tytułem prób uogólnień tu poprowadzonych analiz można sformułować szczególnie istotne pytania nowe dla
współczesnej edukacji. Czy i w jakim zakresie współczesna pedagogika edukacja i wychowanie mogą pomóc, a
w jakim przeszkadzać „globalizowanym” i zarazem europeizowanym podmiotom edukacji? Czy globalizacja w
pedagogice szkoły wyższej nie wymagałaby naszej uwagi w wymiarze nie tylko uniwersalnym, lecz także
partykularnym z zachowaniem między nimi stosowanych proporcji, z uwzględnieniem ich pozytywnych i
negatywnych wydźwięków? Czyż nie jawi się to zadanie jako nieprzeciętnie trudne w ujęciu teoretycznym,
obecnie dopiero częściej opisywanym i jeszcze bardziej w mniej charakteryzowanym podejściu praktycznym, w
kontekstach praktyk edukacyjnych i wychowawczych, np. w wymiarach etycznych? Czy optyka
systemologiczna tytułowej problematyki nie zdaje się konieczna adekwatnie do globalnych wymiarów wielce
złożonego i skomplikowanego przedmiotu poznania? Niektóre z postawionych tu pytań znalazły już próby
rozwiązań w autorskiej monografii (por.: K. Duraj-Nowakowa, 2005), nazwanej przez recenzentów
wydawniczych metateoretyczną.
33
LITERATURA:
[1]
BAUMAN, Z. Globalizacja: i co z tego dla ludzi wynika? Warszawa : PIW, 2000.
[2]
BERTALANFFY, L. v. Ogólna teoria systemów. Warszawa : PWN, 1984.
[3]
DURAJ-NOWAKOWA, K. Teoria systemów a pedagogika. Kraków : WN WSP, 1992.
[4]
DURAJ-NOWAKOWA, K. Modelowanie systemowe w pedagogice. Kraków : WN WSP, 1997.
[5]
DURAJ-NOWAKOWA, K. Nauczyciel: kultura – osoba – zawód. Kielce : Wyd. Mediator i WSU, 2000.
a
[6]
DURAJ-NOWAKOWA, K. Systemologiczne inspiracje pedeutologii. Kraków : Of. Wyd. „Impuls”,
2000. b
[7]
DURAJ-NOWAKOWA, K. Źródła podejść do pedagogiki: zarys problemów. Kielce : Wyd. ŚSW, 2005.
[8]
FLEISCHER, M. Problemy i hipotezy systemowej teorii kultury. Wrocław : Ossolineum, 1994.
[9]
GOLKA, H. Kultura jako system. Poznań : Ośr. Wyd. Nauk. PAN, 1992.
[10] HABER, L. H. Mikrospołeczność informacyjna: na przykładzie Miasteczka Internetowego Akademii
Górniczo-Hutniczej w Krakowie. Kraków : Wyd. AGH, 2001.
[11] JANKOWSKI, D. Autoedukacja wyzwaniem współczesności. Toruń : Wyd. Adam Marszałek, 1999.
[12] KOZIELECKI, J. Koniec wieku nieodpowiedzialności. Warszawa : Wyd. J. Santorski, 1995.
[13] MARTIN, P.; SCHUMANN, H. Pułapka globalizacji: atak na demokrację i dobrobyt. Wrocław : Wyd.
Dolnośląskie, 1999.
[14] PARSONS, T. Struktura społeczna a osobowość. Warszawa : PWN, 1969.
[15] SZCZEPAŃSKI, J. Społeczne uwarunkowania rozwoju oświaty. Warszawa : WSiP, 1989.
[16] TOFFLER, A. i H. Budowa nowej cywilizacji: polityka trzeciej fali. Poznań : Wyd. Zysk i S-ka, 1996.
ADRESA:
Prof. Zw, dr. hab. Krystyna Duraj-Nowakowa
Akademia Świetokrzyska im. Jana Kochanowskiego
Ul. Krakowska 11
25-029 kielce
34
SOCIÁLNO – EKONOMICKÉ PRÍSTUPY K ROZVOJU TRENČIANSKEHO KRAJA
Jozef Habánik, Mária Šedivá
Abstrakt: Po vstupe SR do EÚ, v súvislosti s procesmi jej ďalšieho rozširovania, ekonomickými
a štrukturálnymi zmenami a kompetenčnými úlohami a aktivitami, jednu z rozhodujúcich otázok
tvorí problematika programovania regionálneho rozvoja. Úlohou inštitúcií pôsobiacich v lokálnom
a regionálnom rozvoji bude pripraviť programy, ktoré zabezpečia možnosť uchádzať sa o alokované
zdroje. Pôjde o tvorbu základných dokumentov a programov nevyhnutných pre získanie, alokáciu
a efektívne využitie prostriedkov a zdrojov regionálneho rozvoja. V programovacom období 2007 –
2013 regionálna politika únie stojí pred niekoľkými výzvami v oblastiach konkurencieschopnosti
a vnútornej súdržnosti, nakoľko jej rozšírenie na 25 členov, prípadne budúce rozšírenie na 27
členov prehĺbilo priemerné regionálne rozdiely. HDP na 1 obyvateľa klesol po rozšírení o 12%.
18.2.2004 Európska komisia schválila správu o ekonomickej a sociálnej súdržnosti, z ktorej
vyplynuli tri zámery a to: konkurencieschopnosť, konvergencia a spolupráca. V článku sa
zaoberáme prístupmi k rozvoju Trenčianskeho kraja vo väzbe na nové programovacie obdobie,
prelínanie a tvorbu stratégií a koncepcií na regionálnej úrovni a tiež otázkami zamestnanosti
a nezamestnanosti ako fundamentami sociálno – ekonomického rozvoja kraja.
Klúčové slová: Región, Regionálny rozvoj, Regionálna ekonomika a politika, Regionálna
dostupnosť, Vedomostná ekonomika, Rozvojový potenciál, Póly rastu, HDP, Zamestnanosť,
Nezamestnanosť, Územná systematizácia, Integrovaná stratégia, Programovacie obdobie,
Regionálne operačné programy.
ÚVOD
Ukazuje sa, že regióny predstavujú dnes hybnú silu ekonomického a sociálneho rozvoja a v budúcnosti budú
hlavným motorom rastu založeného na znalostiach a inováciách. Preto i zameranie novej štrukturálnej politiky
EÚ pre programovacie obdobie 2006 – 2013 je založené na politike konvergencie, politike
konkurencieschopnosti, politike vzdelávania a výskumu, politike územnej spolupráce a podobne. Každá
z uvedených politík má vymedzený priestor, napríklad politika konvergencie má za úlohu riešiť regionálne
disparity a politika vzdelávania a výskumu je naopak nástrojom transformácie na región poznatkovo
orientovaný. Už dnes regióny predstavujú hnací motor a katalyzátor rozvoja založeného na vedomostiach
a inštitúcie pôsobiace v lokálnom a regionálnom prostredí majú za úlohu vytvárať absorbčné kapacity pre zdravý
a udržateľný ekonomický rast regiónu, jeho dynamičnosť a konkurencieschopnosť regiónu. Lokálne a regionálne
inštitúcie v tomto procese majú pôsobiť ako facilitátor a koordinátor s cieľom prepojenosti stratégie a programov
Európskej politiky a národnej politiky na regionálnu ekonomiku a politiku. Ukazuje sa, že orgány územnej
samosprávy budú tým článkom, ktorý bude integrovať vyššie uvedené funkcie.
Trenčiansky kraj s viac ako 605 tisíc obyvateľmi, mierou zamestnanosti 53%, mierou nezamestnanosti 11.7%,
mierou nezamestnanosti mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov 16%, HDP na 1 obyvateľa v parite kúpnej sily
pred rozšírením EÚ 44% ( 9 846 EUR ), HDP na 1 obyvateľa v roku 2003 5 195 EUR, priemernou nominálnou
mzdou 14 812 Sk, je z hľadiska ľudského potenciálu značne heterogénny. Trenčiansky kraj má necelých 11%
obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním a takmer 37% obyvateľov má úplné stredné vzdelanie. Len pre
porovnanie najvyspelejší kraj v rámci Slovenskej republiky, Bratislavský kraj má 26% ekonomicky aktívnych
obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním.
REGIONÁLNY ROZVOJ
Zaoberať sa akoukoľvek problematikou si vyžaduje vopred uviesť, čo rozumieme pod základnými pojmami
skúmaného problému, aké sú ich vzájomné vzťahy a súvislosti, interakcie. Pre účely nášho príspevku sú to
pojmy, ktoré sa v súčasnosti v spojení so sociálno-ekonomickým rozvojom vyskytujú a ktoré považujeme za
potrebné vysvetliť, pretože sa často používajú bez jednoznačne vymedzeného obsahu.
35
V literatúre nachádzame rôzne ponímanie rozdelenia určitého územia. Za región v najširšom slova zmysle
považuje Gúčik [5] „územie, v rámci ktorého sa vo funkčnej nadväznosti organizujú ekonomické a sociálne
činnosti, využívajúce špecifické prírodné, demografické (ľudské) a ekonomické zdroje.“
Podľa Hamalovej [1] regióny reprezentujú základné územné články regionálnej politiky, vystupujú ako adresáti
koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja centra a ako iniciátori aktivizácie vlastného rozvojového
potenciálu a lokálnej politiky. Z poznania uvedeného vidíme, že územná diferenciácia je rozhodujúcim článkom
celého komplexu sociálno – ekonomických faktorov.
Podľa Búšika [4] „može ísť tiež o územie, v ktorom podľa dlhodobých cieľov regionálnej politiky majú vzniknúť
alebo vyvíjať sa vyvážené hospodárske a sociálne vzťahy využívajúce miestne zdroje, ľudský a ekonomický
potenciál .“
Niektorí ďalší autori sa stotožňujú s definíciou regiónu ako základnej jednotky, na ktorú možno členiť priestor,
pričom región predstavuje „ ...priestorovo zviazaný systém premenných, ktoré sú medzi sebou v silnejšej
interdependencii ako iné premenné...“, možno ho definovať aj ako „subsystém priestorového systému štátu,
...bohato štrukturovaný celok“, ktorý sa vyznačuje ekonomickými, geografickými, sociálnymi, kultúrnymi,
historickými, národnostnými a ďalšími znakmi .“
Uvádzame aj označenie regiónu ako základného prvku ekonomického priestoru, ktorý zjednodušuje realitu
a v dnešnej dobe decentralizácie je dôležitým elementom aj na Slovensku. Zákon č. 503/2001 Z.z. o podpore
regionálneho rozvoja definuje región ako územne vymedzený priestor na tvorbu regionálnej a štrukturálnej
politiky na úrovni druhého a tretieho stupňa podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek.
Región možno špecifikovať viacerými spôsobmi a to: podľa zvolených kritérií (napr. HDP na obyvateľa, miera
zamestnanosti, miera nezamestnanosti, hrubá pridaná hodnota) kedy hovoríme o homogénnych regiónoch, alebo
podľa funkčnej závislosti centra a jeho príslušného územia, kedy sú to regióny funkčné. [4]
Koncepcia teórie pólov rozvoja, vychádzajúc z abstraktného ekonomického priestoru, rozlišuje tri typy regiónov:
•
homogénny región, ktorý sa vyznačuje určitým stupňom homogénnosti (napr. homogénne prírodno–
geografické podmienky, homogénna ekonomická a sociálna úroveň obyvateľstva),
•
polarizovaný región, v ktorom sa ekonomická činnosť sústredí do určitého pólu, pričom do regiónu patria
ekonomické subjekty, ktorých väčšina ekonomických väzieb smeruje k tomuto pólu a menšia časť von
z regiónu,
•
programový región sa vyznačuje tým, že jeho rozvoj sa uskutočňuje podľa toho subjektu, ktorý riadi
ekonomickú činnosť. Tento subjekt sleduje ciele, ktoré zabezpečuje prostredníctvom rozvojového
programu. Ide o vytvorenie tzv. účelových regiónov. [6]
V zásadnom rozdelení podľa stupňa rozvoja na dve kategórie hovoríme o regiónoch rozvinutých, v ktorých nie
sú potrebné špeciálne zásahy štátu a zaostalé, ktoré sa vyznačujú nízkym využívaním vlastného potenciálu.
Sociológovia zaoberajúci sa územím a sídlami zdôrazňujú, že pre dynamiku regiónov bola dôležitá
industrializácia a urbanizácia – a tie boli aj na Slovensku historicky oneskorené, prebiehali v čase, kedy inde
končila etapa klasickej urbanizácie. Zaostalé regióny majú horší sociálny potenciál, vyššiu mieru
nezamestnanosti, nevyhovujúci stav infrašturktúry, odvetvové a sektorové problémy a podobne. Do ťažkej
situácie sa dostali pohraničné okresy juhu, východu a severu, ale i regióny s dôrazom na poľnohospodársku
výrobu a s neperspektívnymi výrobnými štruktúrami. Z ekonomického hľadiska pre problematické okresy
a mikroregióny je charakteristické:
•
vysoká miera nezamestnanosti (absolventov, osôb v preddôchodkovom veku, dlhodobá nezamestnanosť),
•
slabá absorbčná schopnosť malých a stredných podnikov v oblasti zamestnanosti,
•
nedostatočný rozvoj súkromného podnikania,
•
odchod odborníkov za vedecko-výskumnými centrami do iných regiónov, ktoré sú schopné absorbovať ich
potenciál,
•
nedostatočná sociálna a technická infraštruktúra.
Podľa zákona č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja je regionálny rozvoj „trvalý rast hospodárskeho
potenciálu regiónu, čo zvyšuje jeho hospodársku úroveň, jeho obyvateľov, región tak prispieva k hospodárskemu
a sociálnemu rozvoju celej ekonomiky.“
36
Pre lepšie pochopenie podstaty regionálneho rozvoja je potrebné poznať faktory, ktoré rozvoj ovplyvňujú. Tieto
faktory môžeme rozčleniť na dve základné skupiny:
a) exogénne faktory – nachádzajú sa mimo regiónu a predstavujú vonkajšie podmienky regionálneho rozvoja.
Príkladom vonkajšieho faktora je hospodárska politika integrovaná do dokumentov ako Programové
vyhlásenie vlády, Národný rozvojový plán, Národný strategický referenčný rámec, Stratégia
konkurencieschopnosti Slovenska, Stratégia prijatia Eura, Lisabonská stratégia, Agenda 21 a ďalšie,
b) endogénne faktory – predstavujú vnútorné podmienky regiónu a nachádzajú sa priamo v ohraničenom
území konkrétneho územného celku. Ide o transfer regionálnej politiky EÚ priamo do regionálnej,
subregionálnej a lokálnej úrovne. Po koncepčnej stránke sú zahrnuté v dokumentoch ako Plány
hospodárskeho a sociálneho rozvoja, Sektorové regionálne operačné programy, Programy rozvoja vidieka,
Koncepcie a stratégie zamestnanosti, Regionálne inovačné stratégie a ďalšie.
Región disponuje vnútornými zdrojmi, ktoré majú dvojaký charakter. Pôsobia ako:
•
zdroje alokácie,
•
zdroje regionálneho rozvoja.
Na realizáciu regionálnej politiky sa v Európskej únii používa systém kategorizácie územno-štatistických
jednotiek (systém NUTS, podľa francúzskeho názvu Nomenclature des Unités Territoriales Statistiques),
vypracovaný Eurostatom, ktorý slúži potrebám sociálno-ekonomických a štrukturálnych analýz územných
jednotiek. Systém NUTS pracuje s päťstupňovým hierarchickým triedením, z toho sa vzťahujú tri na regionálnu
úroveň a dve na lokálnu úroveň.
Územná systematizácia v zmysle tohoto opatrenia je nasledovná: Úroveň NUTS 1 tvorí Slovenská republika,
NUTS 2 tvorí Bratislavský kraj, Západné Slovensko, Stredné Slovensko, Východné Slovensko, NUTS 3 je 8
krajov, NUTS 4 predstavuje 79 okresov a NUTS 5 tvorí 2878 obcí Slovenska. Pre potreby porovnávania
hospodárskej úrovne jednotlivých regionálnych celkov a plánovaciu činnosť sa vypracovala v každej členskej
krajine hierarchicky trojstupňová klasifikácia regiónov (NUTS 1, 2, 3).
Platná územná systematizácia SR
Jednotka
Počet územných celkov
Územný celok/celky
NUTS I
1
Slovensko
NUTS II
4
Bratislavský kraj, západné,
a východné Slovensko
8
Kraje Slovenska: kraj bratislavský,
trnavský,
nitriansky,
trnavský,
trenčiansky, banskobystrický, žilinský,
košický, prešovský
NUTS III
stredné
Zdroj: Národný strategický referenčný rámec, 2006
Podľa Tvrdoňa [2] regionálna politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky štátu a realizuje sa v úzkej
súčinnosti s odvetvovými politikami, štrukturálnou a urbanistickou politikou, pričom sama ich dopĺňa
o regionálny rozmer. Z uvedeného vyplýva, že regionálny rozvoj úzko súvisí s regionálnou politikou, ktorej
podstatu formulujú inštitúcie verejného sektora, v tomto prípade najmä orgány územnej samosprávy. Môžeme
povedať, že regionálna politika je inštitucionalizovaný systém, ktorý spája lokálnu úroveň so stratégiou
hospodárskeho rozvoja národnej ekonomiky. Je mostom a zároveň hranicou pre sociálny, ekonomický
a environmentálny rozmer rozvojových stratégií.
TRENČIANSKY KRAJ
Trenčiansky kraj patrí medzi ekonomicky vyspelé oblasti Slovenskej republiky s mnohoodvetvovou
priemyselnou základňou. Z hospodárskeho hľadiska má kraj dve výrazne odlišné oblasti oddelené Považským
Inovcom, a to Považie a Ponitrie. Na Hornej Nitre je najvýznamnejšia banícka oblasť Slovenska, kde ťažba uhlia
a rašeliny predstavuje viac ako štyri pätiny produkcie celej Slovenskej republiky, na Považí dominuje strojárstvo
a textilný priemysel.
37
Trenčiansky kraj
Zdroj: www.tsk.sk
Trenčiansky samosprávy kraj sa rozprestiera v severozápadnej časti Slovenskej republiky. Patrí do oblasti
Západných Karpát. Územím preteká rieka váh. Celú dĺžku západnej časti kraja tvorí štátna hranica s Českou
republikou, na juhu kraja hraničí s Trnavským a Nitrianskym samosprávnym krajom na východe hraničí
s Banskobystrickým a na severe so Žilinským samosprávnym krajom.
Jeho územie prešlo mnohými historickými etapami. Pamätá si príchod rímskych légií, vpád Tatárov i obdobie
slávy počas vládnutia „Pána váhu a Tatier“ – Matúša Čáka Trenčianskeho. Odrazom jedinečného kultúrneho
dedičstva sú zachovalé majestátne stavby na historických miestach, staré kostoly, či kaštiele. O historickom a
kultúrnom bohatstve vypovedajú múzeá a muzeálne expozície. Pre domácich a zahraničných návštevníkov sa
každoročne konajú rôzne spoločensko-kultúrne podujatia. Ľudové zvyky, remeslá a tradície sú uchovávané
prostredníctvom festivalov hudby a tanca.
Rozloha Trenčianskeho samosprávneho kraja je 4501 km2. Na jeho území žilo k 31. 12. 2004 spolu 601 392
obyvateľov. V skladbe obyvateľstva prevažujú ženy (51,2%).
Z národnostného hľadiska je zloženie homogénne. Najpočetnejšou národnosťou Trenčianskeho kraja je
národnosť slovenská, po nej nasleduje česká národnosť s veľmi malou početnosťou rómska a maďarská
národnosť.
Územie Trenčianskeho samosprávneho kraja tvorí 9 okresov (Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové
Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín), z ktorých najväčší okres je
Prievidza a najmenší okres Myjava.
Z celkového počtu 276 administratívnych sídiel má 18 štatút mesta, okrem krajského a okresného mesta Trenčín.
Z hľadiska ekonomickej štruktúry má Trenčiansky samosprávy kraj priemyselno-poľnohospodársky charakter.
Priemysel je rôznorodý, zastúpený strojárstvom, elektrotechnikou, banským priemyslom, gumárenským,
drevospracujúcim, chemickým, odevným, sklárským, kožiarskym a potravinárským priemyslom.
Z hospodárskeho hľadiska má Trenčiansky samosprávy kraj dve výrazne odlišné oblasti oddelené od seba
Považským Inovcom, a to Považie a Ponitrie. Na Hornej Nitre je najvýznamnejšia banícka oblasť Slovenska.
Medzi väčšie podniky v kraji patria Hornonitrianske bane Prievidza a.s. Prievidza, Ozeta odevné závody a.s.
Trenčín, Makyta a.s. Púchov, Matador a.s. Púchov, Yazaky Debnar Slovakia s.r.o Prievidza, Novácke chemické
závody a.s. Nováky, Rona a.s. Lednické Rovne, Merina a.s. Trenčín, Tana a.s. Bánovce nad Bebravou a Vulkan
a.s. Partizánske.
Poľnohospodárska pôda zaberá dve pätiny územia. Z hľadiska poľnohospodárskej výroby má Trenčiansky
samosprávy kraj rôzne pestovateľské podmienky. Rastlinná výroba v teplejších, nižšie položených častiach kraja
produkuje najmä jačmeň, cukrovú repu, pšenicu. Významné je ovocinárstvo a pestovanie chmeľu. Vo vyšších
polohách sa pestujú prevažne zemiaky. So stúpajúcou nadmorskou výškou pribúdajú lúky a pasienky, na ktoré
nadväzuje chov hovädzieho dobytka.
Z dopravného hľadiska sú dôležité cestné a železničné trasy, ktoré vedú Považím. Územím ide hlavný
železničný ťah Bratislava – Žilina – Košice, ktorý podľieha rekonštrukcii. Okolo Trenčína je vybudovaný
38
diaľničný obchvat. Ten je súčasťou nedokončenej diaľnice D1, ktorá pôjde celým Považím. Významné sú aj
cestné a železničné spojenia, ktoré vedú do Českej republiky.
ZAMESTNANOSŤ V TRENČIANSKOM KRAJI
Veľmi dôležitým makroekonomickým ukazovateľom národného hospodárstva je zamestnanosť. Vývoj
zamestnanosti v TSK bol silne ovplyvnený v dôsledku privatizácie niektorých štátnych podnikov. Najvyššiu
zamestnanosť vykazuje priemyselná výroba , zatiaľ čo v poľnohospodárstve sa zamestnanosť znižuje.
Transformačným procesom pribudli samostatne hospodáriaci roľníci, prevláda neustála depresia na trhu
potravinárskych výrobkov, čo sa prejavuje v znižovaní počtu zamestnancov v poľnohospodárstve.
V súčasnosti sa podniky zameriavajú na zvyšovanie efektívnosti v zamestnaní a odstraňovaní nerentabilných
činností, ktoré zapríčiňujú neefektívnosť. V nasledujúcej tabuľke je zaznamenaný vývoj počtu zamestnancov
v rokoch 2000 – 2004. Je vidieť ich klesajúcu tendenciu. Pravdepodobne sa bude tento stav v rokoch 2007 –
2013 zlepšovať, z dôvodu , že jedným zo strategických cieľov NSRR, je zvyšovanie zamestnanosti v rámci OP
Ľudské zdroje, pre ktorý sú vyčlenené finančné prostriedky.
Vývoj počtu zamestnancov (vo fyzických osobách) v TSK v rokoch 2000 - 2004
1. - 3.
Rok
2000
2001
2002
2003
2004 štvrťrok 2005
Počet
140 481 139 913 139 259 137 959 134 910
134 510
zamestnancov
Zdroj: ŠÚ SR, Krajská správa v Trenčíne, 2005
TSK v 1. – 3. štvrťroku 2005 evidoval 134 530 zamestnancov, z čoho vyplýva, že je tretím v poradí za
Bratislavským samosprávnym krajom (338 371 zamestnancov) a Banskobystrickým samosprávnym krajom
(143 246 zamestnancov). Najnižší počet zamestnancov eviduje okres Myjava (4 782), najvyšší počet
zamestnancov má okres Trenčín (33 449).
Vývoj zamestnanosti v Trenčianskom kraji v rokoch 2000-2004
počet
zamestnancov
141 000
140 000
139 000
138 000
137 000
136 000
135 000
2000
2001
2002
2003
2004
roky
Zdroj: Vlastné spracovanie
V septembri roku 2005 bolo ekonomicky aktívnych v TSK 298 663 obyvateľov. Najviac ekonomicky aktívneho
obyvateľstva má okres Prievidza (68 760 osôb), najmenej okres Myjava (13 906 osôb).
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v TSK za sledované obdobie činila 15 722, čo predstavuje
v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o 8,1 %. Najvyššia bola v okrese Púchov (17 719 Sk) a
najnižšia v okrese Partizánske (12 643 Sk). Na jedného zamestnanca pripadlo 1 261 odpracovaných hodín.
Najviac zamestnancov pracovalo v súkromnom sektore (99 936 osôb), kde priemerná nominálna mesačná mzda
predstavovala za 1. – 3. štvrťrok 2005 sumu 15 787 Sk.
39
Priemerné nominálne mesačné mzdy v TSK v rokoch 2000 - 2005
TSK
Priemerná nominálna
mesačná mzda v Sk
10 408
11 637
12 932
13 667
15 127
15 722
Rok 2000
Rok 2001
Rok 2002
Rok 2003
Rok 2004
1.- 3. štvrťrok 2005
Trenčiansky kraj pomerne nízku priemernú mzdu oproti ostatným krajom, aj keď má vyššiu výkonnosť. Tu
môžeme hovoriť o niekoľkých dôvodoch:
•
v skladbe HDP v regióne, kde na jeho tvorbe sa podieľajú prevažne odvetvia z nízkou pridanou hodnotou,
•
v nesúlade medzi ponukou a dopytom po práci v dôsledku štrukturálnych zmien v regióne, v dôsledku rastu
technického vybavenia práce a zvyšovania produktivity práce dochádza k prepúšťaniu časti pracovnej sily
a na druhej strane sa prílevom nových investícií vznikajú nové pracovne miesta v obmedzenom rozsahu,
•
v Trenčianskom kraji majú ešte stále silnú pozíciu odvetvia, kde priemerná mzda je nižšia ako
celoslovenský priemer, napr. odevníctvo, obuvníctvo, montáž káblových zväzkov, ktoré v dôsledku nízkej
pridanej hodnoty, nárokov na zručnosti a kvalifikáciu pracovnej sily a konkurenčný boj v globalizovanom
prostredí môžu fungovať len za podmienky nízkej ceny práce,
•
časť kvalifikovanej pracovnej sily, najmä z Považia dochádza za prácou do zahraničia, t.j. mzdu dostávajú
v cudzej mene a teda nie je započítavaná do regionálneho priemeru a táto časť pracovnej sily nevystupuje
v kategórii zamestnaní.
Ak regióne zvolíme pragmatickú regionálnu stratégiu, kde sa zameriame na podporu už existujúcich domácich
a zahraničných podnikateľských subjektov a na podporu prílevu investícií do odvetví s vyššou pridanou
hodnotou, postupne prebudujeme kvalifikačnú skladbu pracovnej sily, v tom zmysle, že upravíme sieť stredných
škôl v nadväznosti na požiadavky zamestnávateľov, využijeme potenciál Trenčianskej univerzity a jej fakúlt, vo
väčšej miere zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ, najmä z fondov ERBD a ESF, využijeme situáciu v susedných
regiónoch vo svoj prospech tak vyrovnáme zaostávanie v priemernej mzdy za ostatnými regiónmi.
NEZAMESTNANOSŤ V TRENČIANSKOM KRAJI
Nezamestnanosť podľa VZPS v TSK má od začiatku roka 2001 do konca júna 2005 klesajúcu tendenciu. Od júla
2005 začala mierne stúpať a k 30. 9. 2005 dosiahla 6, 77 % - nú mieru evidovanej nezamestnanosti, čo je o 4,43
% menej ako je celoslovenský priemer (11,2 %). Najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti majú okresy
Partizánske (10,64) a Prievidza (8,49). Najnižšiu okresy Trenčín (3,98 %) a Ilava (4,57).
Vývoj nezamestnanosti v TSK v rokoch 2000-2005
Rok
Miera EN v TSK
2000
2001
2002
2003
2004
12,67 %
12,70 %
10,91 %
9,87 %
8,09 %
1. - 3.
štvrťrok
2005
6,77 %
Z tabuľky je vidieť, že nezamestnanosť od roku 2000 do 30. 9. 2005 klesla takmer o 6 % a po celý sledovaný čas
si TSK udržiaval pozíciu druhého miesta, hneď po Bratislavskom samosprávnom kraji.
40
počet
nezamestnaných
Vývoj nezamestnanosti v Trenčianskom kraji v rokoch 2000-2004
50 000
40 000
30 000
20 000
10 000
0
2000
2001
2002
2003
2004
roky
Zdroj: Vlastné spracovanie
K 30. 9. 2005 sa uchádzalo o zamestnanie v TSK spolu 23 145 osôb, z toho 53,1 % tvorili ženy, nezamestnaní
občania so zdravotným postihnutím 8 % - ný, absolventi 11 % - ný a mladiství 0,5 % - ný podiel z celkového
počtu uchádzačov o zamestnanie. Je známe, že práve ženy, občania so zdravotným postihnutím, absolventi a
mladiství patria k skupine najviac ohrozených nezamestnanosťou. Nasledovná tabuľka znázorňuje vývoj
nezamestnanosti špecifickej skupiny. Je v nej vidieť, ako sa situácia postupne od roku 2000 zlepšovala a k 30. 9.
2005 sa počet evidovaných nezamestnaných znížil takmer o polovicu, čo je však z veľkej miery ovplyvnené
sprísnením podmienok evidencie a nie tvorbou nových pracovných príležitostí v regióne. Najviac ohrozenou
skupinou sú ženy a absolventi. Ich počet síce v jednotlivých rokoch klesal (okrem stavu k 30. 9. 2005), ale oproti
celkovému stavu evidovaných nezamestnaných je to najmenej znižujúca sa hodnota.
Štruktúra evidovaných nezamestnaných podľa špecifických skupín v rokoch 2000 - 2005
Rok
EN
Ženy (počet) ZPS (počet)
Absolventi
(počet)
Mladiství
(počet)
2000
40 624
17 488
3 018
3 215
721
2001
40 931
17 471
3 484
2 387
444
2002
36 743
15 550
3 231
3 488
219
2003
32 524
14 121
2 618
2 671
141
2004
25 761
12 206
2 107
1 472
106
k 30. 9. 2005
23 145
12 290
1 847
2 542
109
Z hľadiska doby evidovaných nezamestnaných v TSK prevláda nezamestnanosť nad 12 mesiacov (8 791).
Z toho najväčší počet zaznamenal okres Prievidza (2 421) a najmenej okres Myjava (371).
Disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie dosiahol ku koncu septembra 2005 počet 20 855 osôb.
Z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie nemôže po predložení vhodného pracovného miesta nastúpiť do
zamestnania 2 928 uchádzačov o zamestnanie z dôvodu rekvalifikácie, dočasnej pracovnej neschopnosti a OČR
a absolventskej praxe.
SWOT ANALÝZA TRENČIANSKEHO KRAJA VO VÄZBE NA IMPLEMENTÁCIU STRATÉGIE
ZAMESTNANOSTI
Podstatnou pre vypracovanie SWOT analýzy trhu práce v Trenčianskom kraji bola analýza lokálnych trhov
práce v jednotlivých okresoch Trenčianskeho kraja, indikované trendy a závery vyplývajúce z analýzy
zozbieraných a vyhodnotených primárnych a sekundárnych štatistických zistení. Analýza trhu práce
v Trenčianskom kraji ukázala, že pokles nezamestnanosti nemusí znamenať zároveň rast miery zamestnanosti.
Z analýzy uvádzame len vybrané časti:
41
Silné stránky
•
nižšia miera nezamestnanosti ako je priemerná úroveň nezamestnanosti v slovenskej ekonomike,
•
relatívna úroveň stredoškolského vzdelania v pomere k reálnym súčasným podmienkam dopytovej strany
trhu práce.
Slabé stránky
•
nízka miera zamestnanosti, najmä v zamestnanosti mladých ľudí bez praxe ,
•
silne segmentovaný trh práce s lokálnymi rozdielmi v nezamestnanosti,
•
nízka úroveň mobility a flexibility pracovnej sily,
•
nedostatočná zladenosť medzi systémom vzdelávania a potrebami trhu práce.
Príležitosti
•
vytváranie nových pracovných miest vo väzbe na vznik priemyselných parkov a zón, vytvorenie
logistických a subdodávateľských firiem pre rozvíjajúci sa priemysel na Považí, ktoré budú náročné na
sofistikovanú pracovnú silu,
•
využitie potenciálu vysokých škôl v Trenčianskom kraji, najmä Trenčianskej univerzity v Trenčíne, ktorá
ma perspektívnu heterogénnu štruktúru študijnými programov,
•
podpora celoživotného vzdelávania ako základu transformácie na znalostnú ekonomiku a udržateľný rozvoj.
Ohrozenia
•
zväčšenie nerovností na trhu práce a rast dlhodobej nezamestnanosti,
•
prehlbovanie štrukturálnych rozdielov medzi ponukou a dopytom na trhu práce v rámci regiónu,
•
odliv kvalifikovanej pracovnej sily mimo región.
Všeobecné ciele vyplývajúce zo SWOT analýzy môžeme zhrnúť do nasledovných kľúčových bodov:
a) podpora vytvárania nových pracovných miest na regionálnej a lokálnej úrovni, ktorá smeruje najmä do
oblasti súkromného sektora (veľkí zamestnanávatelia, malé a stredné podnikanie, samozamestnanie,
prípadne rodinné zamestnanie v cestovnom ruchu a ďalších službách ),
b) nové pracovné miesta bude prevažne obsadzovať miestna pracovná sila, je to dôsledok nízkej pracovnej
mobility, vysokých nákladov na dopravu do zamestnania a nedostatočnej sociálnej a technickej
infraštruktúry,
c) dôraz na adaptabilnosť pracovnej sily v pracovnom zaradení, rast kvalifikačnej štruktúry.
Výsledkom SWOT analýzy bolo definovanie horizontálnych priorít pod názvom „Lokálne akčné plány
zamestnanosti“ a formulovanie zásad a opatrení, ktoré boli podrobne rozpracované do prehľadu formátov
opatrení.
Horizontálne priority (prierezové ciele):
1. Vytváranie nových efektívnych pracovných príležitostí,
2. Znižovanie mikroregionálnych a lokálnych disparít trhu práce,
3. Podpora systému celoživotného vzdelávania a adaptability pracovnej sily,
4. Pomoc najzraniteľnejším skupinám.
Stratégia zamestnanosti je v súlade s plánom hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja a jeho prístupov k:
•
aktivizácii nedostatočne využitého ľudského potenciálu a hospodárskeho potenciálu,
•
znižovaniu regionálnych disparít a pomoc ekonomicky slabším oblastiam.
42
SWOT analýza Trenčianskeho kraja vo väzbe na programovacie obdobie 2006 – 2013 a na NSRR a SROP
Silné stránky
DOPRAVA
1. výhodná geografická poloha v dopravnom
spojení, dopravné spojenie v smere východzápad a sever-juh
2. dokončený diaľničný úsek diaľnice D1
(Beluša – Sverepec)
3. vybudované letiská Trenčín, Prievidza,
Dubnica nad Váhom
Slabé stránky
DOPRAVA
1. nevyužitá
kapacita
leteckej
dopravy
v Trenčíne, Prievidzi a v Dubnici nad Váhom
2. slabá propagácia letísk z hľadiska komerčného
a športového využitia
3. nevhodný technický stav vozoviek I. a II.
triedy
4. zlý technický stav rýchlostnej komunikácie
R2 (I-50) – smer Prievidza
5. nevýhodné vlakové a autobusové spojenie na
Hornonitriansku časť TSK
6. chátrajúce objekty železničných staníc
7. zastaralé prostriedky hromadnej dopravy
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
4. environmentálne vyhovujúca oblasť –
centrálna
časť
Strážovských
vrchov
a Považský Inovec
5. 132 vyhlásených chránených prírodných
rezervácií, pamiatok a území
6. chránená vodohospodárska oblasť Strážovské
vrchy a Javorníky
8. silne narušená oblasť životného prostredia
v okrese Prievidza, Partizánske a Bánovce nad
Bebravou v dôsledku existujúcich ťažobných
procesov
9. nízky počet obcí s kanalizačnou sieťou
napojenou na čističku odpadových vôd
10. nadmerná
chemizácia
a
neuvážená
rekultivácia pôd, existencia divokých skládok
11. slabé zavádzanie separovaného zberu odpadu
v obciach TSK
REGIONÁLNA DOSTUPNOSŤ
7. rozvinutá sieť zdravotníckych zariadení
8. rozvinutá sieť základných a stredných škôl
9. postupné rozširovanie siete vysokých škôl
12. nepostačujúca kapacita sociálnych zariadení
13. vzniknutá zadĺženosť vnútorných objektov
zdravotníckych,
sociálnych
a školských
zariadení
VEDOMOSTNÁ EKONOMIKA
10. vysokoatraktívne
prostredie
s bohatými
prírodnými danosťami
11. bohaté kultúrne tradície
12. v rámci rôznorodej výrobnej štruktúry
dominuje priemysel
VEDOMSTNÁ EKONOMIKA
14. nízka úroveň inovácií v priemysle a službách
15. zrušenie zbrojárskeho priemyslu v 90-tych
rokoch
ĽUDSKÉ ZDROJE
13. priaznivá veková štruktúra obyvateľstva
14. kvalitný ľudský potenciál s pomerne vysokou
vzdelanostnou a kvalifikačnou úrovňou
15. rozvíjajúca sa sieť zariadení pre rekvalifikáciu
a celoživotné vzdelávanie
ĽUDSKÉ ZDROJE
16. vysoká miera nezamestnanosti v okresoch
TSK (BN, PE, PB)
17. zvyšujúca
sa
miera
nezamestnanosti
absolventov škôl
18. migrácia absolventov škôl z TSK do
bratislavského regiónu alebo zahraničia
z dôsledku nízkych miezd
19. stredné školy pomaly reagujú na potreby
praxe
Ohrozenia
DOPRAVA
1. nepostačujúca výška finančných prostriedkov
na modernizáciu a budovanie dopravnej
infraštruktúry
2. nerovnomerné
budovanie
dopravnej
Príležitosti
DOPRAVA
1. modernizácia a rozvoj železničných tratí
2. budovanie druhého diaľničného privádzača
Trenčín (mosť cez Váh)
3. budovanie a modernizácia ciest I. triedy a
43
4.
5.
6.
7.
zvyšovanie tak bezpečnosti cestnej premávky
rozvoj verejnej osobnej dopravy
využívanie
leteckej
dopravy
v oblasti
komerčného a športového charakteru
možnosť využívania finančných prostriedkov
EÚ na skvalitnenie dopravnej infraštruktúry
vybudovanie
terminálu
kombinovanej
dopravy
3.
infraštruktúry v jednotlivých okresoch TSK
zvyšovanie dopravných nehôd v dôsledku
nerealizovania infraštruktúry
8. regenerácia starých environmentálnych záťaží
(opustené lomy)
9. možnosť alternatívnych spôsobov výroby
energií v rámci ochrany životného prostredia
10. dobudovanie environmentálnej infraštruktúry
v jednotlivých obciach TSK
11. začatie budovania protipovodňovej ochrany
12. zavádzanie separovaného odpadu do všetkých
obcí a miest TSK
13. možnosť využívania obnoviteľných zdrojov
energie
14. možnosť ekonomického zhodnotenia odpadu
15. náhrada
automobilizmu
alternatívnymi
zdrojmi pohonných hmôt
4. nepostačujúca výška finančných zdrojov na
dobudovanie environmentálnej infraštruktúry
5. absencia
ekologického
vedomia
a preferovanie konzumného spôsobu života,
nezáujem občanov a trvalo udržateľný rast.
6. zhoršovanie zdravotného stavu obyvateľov
v dôsledku znečisťovania životného prostredia
16. poskytovanie
sociálnych
služieb
príspevkovými organizáciami
17. budovanie nových zariadení sociálnych
služieb
18. modernizácia
existujúcich
zariadení
sociálnych služieb a zdravotníckych zariadení
19. zvyšovanie
kvality života
obyvateľov
prostredníctvom regenerácie sídiel
20. zvyšovanie kvality vzdelávacieho procesu
21. dôraz na preventívnu starostlivosť
7. nepostačujúca výška finančných prostriedkov
na budovanie a modernizáciu objektov
sociálnej infraštruktúry
8. nezdravý životný štýl
9. rušenie škôl z dôvodu nedostatočného počtu
žiakov v materských a základných školách
22. zavádzanie
a využívanie
informačných
technológií do všetkých procesov, vďaka
ktorým je možné efektívnejšie využívať
zdroje, výrobné prostriedky a ľudský potenciál
23. zavádzanie inovácií umožní zvyšovanie
konkurencieschopnosti výrobných procesov
a efektívnosti vo výrobe
24. postupné
zvýšenie
informatizácie
zdravotníckych zariadení, zavádzanie nových
diagnostických a terapeutických štandardných
postupov
10. rastúca konkurencia ostatných regiónov SR
11. pomalá modernizácia výrobných zariadení
12. vysoká
miera
opotrebovanosti
technologických zariadení
13. nedostatok finančných prostriedkov pre rozvoj
malých a stredných podnikov
ĽUDSKÉ ZDROJE
25. zvyšovanie kvality a prístup k celoživotnému
vzdelávaniu
26. v oblasti regionálneho školstva podporovať
rozvoj
komunikačných
schopností,
kreatívneho myslenia
27. pružné reagovanie vysokých škôl vo
vzdelávaní na nové potreby znalostnej
spoločnosti
ĽUDSKÉ ZDROJE
14. stárnutie populácie
15. neprestávajúca migrácia pracovných síl do
bratislavského regiónu a zahraničia
16. nízke mzdy pre absolventov škôl
44
ZÁVER
Regionálny rozvoj vytvára predpoklady pre zvyšovanie ekonomickej a sociálnej úrovne a to v dôsledku
„priestorovej blízkosti“ jednotlivých aktérov. Inovačný prístup k regionálnemu rozvoju je súborom
ekonomických, sociálnych, politických a inštitucionálnych vzťahov a väzieb na ponukovú a dopytovú stránku
v regióne. Ponukovú stránku regionálneho rozvoja tvorí kvalifikovaná pracovná sila v štruktúre odpovedajúcej
profilu regiónu a dopytovú stránku tvoria absorbčné kapacity v regióne pohlcujúce vedecko – technologické
a podnikateľské znalosti.
Analýza ukázala, že TSK patrí medzi rozvinuté kraje Slovenska. Aby sa kraj i naďalej pozitívne rozvíjal, je
potrebné zvyšovať jeho konkurencieschopnosť. Rozvoj územia je vo veľkej miere podmienený výškou
finančných prostriedkov, ktoré možno získať v rámci finančnej pomoci z Európskej únie programového obdobia
na roky 2007-2013.
Najväčšími prioritami, ktoré vyplývajú z analýzy TSK je dobudovanie a modernizácia dopravnej infraštruktúry,
dobudovanie kanalizačnej siete v obciach TSK, reštrukturalizácia a modernizácia vnútorného vybavenia škôl,
sociálnych a zdravotníckych zariadení, zavádzanie inovácií do priemyselných technológií, modernizácia
infraštruktúry turistických destinácií a zvýšenie kvality služieb cestovného ruchu a prispôsobenie obsahu
vzdelávania na stredných školách potrebám trhu práce. Ochrana a tvorba životného prostredia je
neodmysliteľnou súčasťou všetkých činností ľudského života. Aby nedochádzalo k jeho znečisťovaniu, je
potrebné efektívne zvýšiť zložky trvalo udržateľného rozvoja. Tým sa zlepší kvalita nielen súčasnej, ale aj
budúcej generácie na území TSK.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
[1]
TVRDOŇ, J.; HAMALOVÁ, M.; ŽÁRSKÁ, E. Regionálny rozvoj. EU. Bratislava : 1995.
[2]
BARÁNIK, M.; HABÁNIK, J. Makroekonómia. Trenčín : TnU AD, 2004.
[3]
BENČO, J. a kol. Sociálna politika a sociálny rozvoj. Banská Bystrica : UK UMB, 2000.
[4]
BÚŠIK, J. Územné a ekonomické aspekty rozvoja regiónov. Banská Bystrica : EF UMB, 1997.
[5]
GÚČIK, M. Cestovný ruch ako faktor rozvoja regiónov. Banská Bystrica : EF UMB, 2000.
[6]
HAMALOVÁ, M. a kol. Priestorová ekonomika. Bratislava : EU, 1996.
[7]
KOLEKTÍV. Služby a cestovný ruch. Bratislava : SPRINT, 2001.
[8]
MAIER, G.; TÖDTLING, F. Regionálna a urbanistická ekonomika. Bratislava : Elita, 1998.
[9]
SKOKAN, K. Konkurencieschopnosť, inovace a klastry v regionálním rozvoji. Ostrava : Repronis, 2004.
[10] KÚTIK, J. Verejná správa, základné princípy európskej integrácie, súvislosti s legislatívou a reformou. In
Sociálno – ekonomická revue. Trenčín : TnUAD, 1/2004 s. 70, ISSN 1336-3727.
[11] HRTÁNEK, L.; KÚTIK, J. Súčasný stav právnej regulácie verejnej správy v SR. Trenčín : TnUAD, 2005.
s. 48.
[12] Národný rozvojový plán, Národný strategický referenčný rámec.
ADRESA
Ing. Jozef Habánik, PhD.,
Katedra mikro a makroekonómie
Fakulta sociálno – ekonomických vzťahov
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Študentská 1
911 50 Trenčín
E-mail: [email protected]
Ing. Mária Šedivá
Katedra verejnej správy
Fakulta sociálno – ekonomických vzťahov
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Študentská 1
911 50 Trenčín
45
46
SEKCE 1
ÚKOLY VEŘEJNÉ SPRÁVY PŘI ROZVOJI PŘÍHRANIČNÍHO
REGIONU JIŽNÍ MORAVY
47
48
IDABC – SLUŽBA PRE VEREJNÚ SPRÁVU, PODNIKATEĽSKÉ SUBJEKTY
A OBČANOV V EURÓPSKEJ ÚNII
Jozef Balga
Abstrakt: Príspevok spracováva aktuálnu problematiku využívania transeurópskych sietí v zmysle
Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v oblasti posilňovania vnútorného trhu. Uvedené siete
majú podporiť prechod Európskej únie na dynamické svetové hospodárstvo založené na poznatkoch,
ktoré je schopné udržateľného hospodárskeho rastu s viacerými pracovnými miestami a väčšou
sociálnou súdržnosťou. Odstraňovanie prekážok elektronických komunikácií medzi verejnými
správami na všetkých úrovniach a s podnikmi ako aj občanmi Únie prispieva k zlepšovaniu
európskeho podnikateľského prostredia. Medzi programy, ktoré majú zefektívniť cezhraničnú
spoluprácu v uvedenej oblasti je IDABC. V príspevku je pozornosť venovaná právnej úprave
a charakteristike uvedeného programu. Zároveň poukazujev stanovených oblastiach na možné
využitie programu IDABC verejnou správou, podnikateľskými subjektmi a občanmi Európskej únie.
Kľúčové slová: transeurópske siete, mobilita podnikov a občanov, slobodný pohyb osôb, tovaru,
služieb a kapitálu, Lisabonská stratégia, program IDABC, telematická sieť, paneurópske egovernment služby, projekt všeobecného záujmu, horizontálne opatrenia, infraštruktúrne služby,
regionálne politiky, centrálna a regionálna verejná správa, medzinárodná spolupráca, strategické
a podporné činnosti.
Základnými cieľmi Európskeho spoločenstva (ďalej len Spoločenstvo) je vytvorenie spoločného trhu,
hospodárskej a menovej únie a uskutočňovanie spoločných politík a činností v zmysle Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva s cieľom podporovať harmonický, vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj
hospodárskych činností, vysokú úroveň zamestnanosti a sociálnej ochrany. Medzi ďalšie ciele Spoločenstva patrí
zabezpečenie rovného postavenia mužov a žien, trvalo udržateľného a neinflačného rastu, vysokej úrovne
konkurencieschopnosti a zbližovania hospodárskej výkonnosti, ochrany a zlepšovania životného prostredia,
životnej úrovne, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a v neposlednej rade solidarity medzi členskými štátmi.
Úsilie Spoločenstva smeruje taktiež k znižovaniu rozdielov medzi úrovňami rozvoja jednotlivých regiónov
a znižovanie zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov vrátane vidieckych oblastí. Orgánom, ktorý je určený
na pomoc pri vyrovnávaní hlavných regionálnych rozdielov v Spoločnosti prostredníctvom účasti na rozvoji
a štrukturálnom prispôsobovaní zaostávajúcich regiónov a na konverzii upadajúcich priemyselných regiónov je
Európsky fond pre regionálny rozvoj.
Na strane druhej Európska únia (ďalej len Únia) je založená na Európskych spoločenstvách doplnených
politikami a formami spolupráce zavedenými Zmluvou o Európskej únii a predovšetkým zabezpečuje súdržnosť
všetkých svojich vonkajších činností v oblasti zahraničnej, bezpečnostnej, hospodárskej a rozvojovej politiky.
Uvedené ciele a úsilie nie je možné plniť bez využitia transeurópskych sietí. Transeurópske siete majú umožniť
predovšetkým občanom Únie, ekonomickým subjektom ako aj regionálnym a miestnym celkom ťažiť z výhod
vyplývajúcich z vytvorenia priestoru bez vnútorných hraníc. Spoločenstvo prispieva k zakladaniu a rozvoju
transeurópskych sietí v oblastiach dopravnej, telekomunikačnej a energetickej infraštruktúry. Činnosť
Spoločenstva je v rámci systému otvorených a konkurenčných trhov zameraná na podporu vzájomného
prepojenia a súčinnosti národných sietí, vrátane prístupu do týchto sietí.
Spoločenstvo na dosiahnutie spomenutých priorít určuje rad usmernení zahŕňajúcich ciele, priority a hlavné línie
opatrení plánovaných v oblasti transeurópskych sietí a vykonáva všetky opatrenia, ktoré sa ukazujú potrebnými
na zabezpečenie vzájomnej súčinnosti sietí, najmä v oblasti harmonizácie technických noriem. Okrem iného
spoločenstvo tiež podporuje projekty spoločného záujmu členských štátov, ktoré sú vymedzené v rámci
usmernení, najmä prostredníctvom realizačných štúdií, záruk na pôžičky alebo zníženia úrokových sadzieb či
pomáha v členských štátoch financovať osobitné projekty v oblasti dopravnej infraštruktúry prostredníctvom
kohézneho fondu. Spoločenstvo pri tejto činnosti berie do úvahy potenciálnu hospodársku životaschopnosť
49
projektov. Usmernenia a projekty spoločného záujmu, ktoré sa týkajú územia členského štátu, vyžaduje
schválenie dotknutého členského štátu.
Európska Rada, na svojom zasadnutí v Lisabone v marci 2000, prijala závery zamerané na prípravu prechodu
Európskej únie do roku 2010 na najkonkurenčnejšie, dynamické svetové hospodárstvo založené na poznatkoch,
ktoré je schopné udržateľného hospodárskeho rastu s viacerými a lepšími pracovnými miestami a väčšou
sociálnou súdržnosťou. V súčasnosti v rámci Lisabonskej stratégie sa navrhuje vytvoriť do roku 2010 Spoločný
európsky priestor vedomostí, so zámerom dosiahnuť ciele stratégie, prostredníctvom silnejšej európskej
spolupráce vo vzdelávaní, inováciách a výskume. Spolupráca by mala byť založená na jasne definovaných
cieľoch, doplnených o potrebné legislatívne opatrenia. Kľúčovým bodom bude vyvinúť efektívne systémy na
postúpenie vedomostí a využívania praktických skúseností.
Akčný plán pre eEurópu (Európu využívajúcu služby použitím informačných technológií), potvrdený Európskou
Radou zasadajúcou v Seville v júni 2002, najmä kapitola o e-government službách (elektronické služby použitím
informačných technológií poskytované vládnymi orgánmi), podčiarkuje význam programu elektronickej výmeny
údajov medzi správami pri podporovaní vytvárania paneurópskych e-government služieb na podporu
cezhraničných aktivít dopĺňajúc a ustanovujúc rámec pre iniciatívy týkajúce sa e-government služieb na
všetkých príslušných úrovniach. Paneurópske e-government služby sa majú rozvíjať v súvislosti s osobitnými
projektmi všeobecného záujmu a osobitnými horizontálnymi opatreniami na podporu poskytovania služieb vo
vzájomnej súčinnosti vytváraním alebo podporovaním infraštruktúrnych služieb. To znamená poskytovanie
služieb na splnenie generických požiadaviek, zahŕňajúce technologické a softvérové riešenie, vrátane európskeho
rámca pre vzájomnú súčinnosť bezpečnosti, aplikačných programových prostriedkov a sieťových služieb.
Na podporu dosiahnutia uvedených cieľov Európska Rada, sa na svojom zasadnutí v Bruseli v marci 2003,
venovala aj podpore a presadzovaniu zriadenia a rozvoja paneurópskych e-government služieb a základných
telematických sietí. Paneurópske e-government služby znamenajú cezhraničné informačné a interaktívne
služby verejného sektora, ako odvetvového tak aj horizontálneho, ktoré sú poskytované európskymi verejnými
správami európskym verejným správam, podnikateľským subjektom a občanom prostredníctvom telematických
sietí pôsobiacich vo vzájomnej súčinnosti. Telematická sieť obsahuje systém dátovej komunikácie,
pozostávajúci z fyzickej infraštruktúry a spojení ako aj príslušných služieb a úrovní aplikácie umožňujúc tak
výmenu informácií elektronicky medzi verejnými správami ako aj medzi verejnými správami a podnikateľskými
subjektmi a občanmi.
Zdokonalené poskytovanie e-government služieb umožňuje podnikateľským subjektom a občanom, aby pôsobili
vo vzájomnej súčinnosti s verejnými správami bez osobitných kvalifikácií čo sa týka informačnej technológie
alebo predchádzajúcich poznatkov internej funkčnej organizácie verejnej správy. Používanie transeurópskych
telematických sietí na výmenu informácií medzi verejnými správami, inštitúciami Spoločenstva a organizáciami
a inými subjektmi, ako sú európske agentúry, služby a organizácie zamerané na presadzovanie záujmov
Spoločenstva, by sa nemalo považovať za cieľ, ale za prostriedky na dosiahnutie vzájomne použiteľných
informácií a interaktívnych služieb na paneurópskej úrovni. Tieto služby počítajú s občanmi a podnikateľskými
subjektmi a poskytujú občanom a podnikateľským subjektom prínosy vznikajúce zo spolupráce medzi verejnými
správami v celej Európe.
Do systému poskytovania paneurópskych e-government služieb patrí program vzájomnej súčinnosti pri
poskytovaní paneurópskych e-government služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov (ďalej
len program IDABC), ktorý sa stanovil na obdobie rokov 2005-2009. Právny rámec programu upravuje
rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 2004/387/ES z 21. apríla 2004 (ďalej len rozhodnutie). Program sa
zameriava na umožnenie účinnej, efektívnej a bezpečnej výmeny informácií medzi užívateľskými subjektmi,
rozširovanie prínosov informácií s cieľom uľahčenia poskytovania služieb podnikateľským subjektom
a občanom zohľadňujúc ich potreby. Taktiež podporuje rozhodovacie procesy Spoločenstva vytvorením
príslušného strategického rámca na paneurópskej úrovni. Podporuje dosiahnutie vzájomnej súčinnosti v rámci
rôznych politických oblastí, kde je to vhodné s podnikateľskými subjektmi a občanmi, hlavne na základe
európskeho rámca o vzájomnej súčinnosti. Prispieva k snahám verejných správ členského štátu a spoločenstva
rýchlejšej realizácie, bezpečnosti, účinnosti, prehľadnosti, kultúry služieb a zodpovednosti. Podporuje
rozširovanie správneho postupu v rámci rozvoja inovačných telematických riešení vo verejných správach.
Cieľom programu je identifikovať, podporovať a presadzovať rozvoj a zriaďovanie paneurópskych egovernment služieb a základných telematických sietí pôsobiacich vo vzájomnej súčinnosti podporujúcich
členské štáty a Spoločenstvo pri aplikácií svojich kompetencií v interakcii s verejnou správou, podnikateľskými
50
subjektmi a občanmi. Na dosiahnutie cieľa Spoločenstvo v spolupráci s členskými štátmi vykonáva projekty
všeobecného záujmu stanovené v predbežnom programe činnosti. Projekty všeobecného záujmu podľa
programu vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych e-government služieb pre verejnú správu,
podnikateľské subjekty a občanov sú zriadené v oblastiach politík a činností týkajúcich sa slobodného pohybu
osôb, pôsobenia európskych agentúr a orgánov, hospodárskej a menovej politiky, regionálnej politiky a politiky
súdržnosti (uľahčenie zberu, riadenia a šírenia informácií týkajúcich sa vykonávania regionálnych politík
a politiky súdržnosti na úrovni centrálnej a regionálnej verejnej správy), financovania spoločenstva (vytvorenie
prepojenia s existujúcimi databázami Spoločenstva na účel uľahčenia prístupu európskych organizácií a najmä
malých a stredných podnikov k zdrojom financovania Spoločenstva), štatistiky (týkajúce sa zberu a šírenia
štatistických informácií), poľnohospodárskeho odvetvia (podpory pre riadenie poľnohospodárskych trhov
a štruktúr), priemyselných odvetví a odvetví služieb (výmena informácií medzi verejnými správami, ktoré majú
na starosti otázky obchodnej konkurencieschopnosti), školstva, kultúry, cestovného ruchu, životného prostredia,
verejného zdravotníctva, verejného obstarávania, ochrany spotrebiteľa, imigračnej politiky (prostredníctvom
vykonávania zdokonalenej elektronickej výmeny údajov s vnútroštátnymi verejnými správami na účel uľahčenia
informačných a konzultačných procesov), spolupráce medzi súdnymi orgánmi, informačných systémov
umožňujúcich účasť národných parlamentov a občianskej spoločnosti na legislatívnom procese, ďalšieho
sledovania legislatívy Spoločenstva v členských štátoch a výmeny informácií medzi členskými štátmi
a inštitúciami Spoločenstva.
Pri podpore projektov všeobecného záujmu Spoločenstvo v spolupráci s členskými štátmi vykonáva horizontálne
opatrenia. Horizontálne opatrenia zabezpečujú, udržiavajú a podporujú infraštruktúrne služby pre verejné
správy v Spoločenstve na základe politiky zachovania a prístupu v rámci programu vzájomnej súčinnosti pri
poskytovaní paneurópskych e-government služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov.
Zabezpečujú tiež riadenie horizontálnych paneurópskych e-government služieb ako aj vytváranie strategických
a podporných činností na presadzovanie týchto služieb, vykonávanie strategickej analýzy príslušných vývojov
v Spoločenstve a členských štátov a zabezpečenie riadenia programu.
Horizontálne opatrenia vykonávané na začatie, umožnenie a riadenie poskytovania horizontálnych
paneurópskych e-government služieb, vrátane organizačných a koordinačných aspektov sa zameriavajú na portál
poskytujúci prístup k paneurópskym, viacjazyčným priamym informačným a interaktívnym službám
podnikateľským subjektom a občanom, samostatné miesto prístupu (napríklad k právnym priamym informačným
službám v členských štátoch), interaktívnu žiadosť o zhromažďovanie názorov akcionárov a skúseností
s otázkami verejného záujmu a o pôsobení politiky Spoločenstva.
Vykonávanie horizontálnych opatrení na zabezpečenie a zachovanie technologických a softvérových riešení,
ktoré zahŕňajú sieťové služby, aplikačné programové prostriedky, bezpečnosť a pokyny smeruje k platformám
pre bezpečnú a spoľahlivú komunikáciu pre výmenu údajov medzi verejnými správami, bezpečnému
a spoľahlivému systému pre riadenie dátových tokov prepojených s rôznymi pracovnými tokmi, spoločnej sade
softvérových nástrojov pre riadenie viacjazyčne kooperujúcich webových stránok a portálov, akreditácii
platformy na účel spracovania tajných informácií, bezpečnostným štúdiám a analýzam rizík na podporu sietí
alebo iných infraštruktúrnych služieb a mechanizmom na vytvorenie dôvery medzi certifikačnými úradmi, aby
sa umožnilo používanie elektronických osvedčení pri paneurópskych e-government službách.
K horizontálnym opatreniam podľa programu vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych egovernment služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov patria strategické a podporné činnosti,
ako je analýza stratégií v celej Európe, čo sa týka informačného riadenia, organizácia akcií na zvyšovanie
informovanosti zahŕňajúcich príslušné nezainteresované tretie strany, zabezpečenie kvality a kontrola zlepšenia
špecifikácie cieľov projektu, ako aj na vykonanie projektu a výsledkov, hodnotenie programu a analýza pomeru
vynaložených prostriedkov k celkovému zisku osobitných projektov a opatrení a všeobecná iniciatíva určená
verejnosti (napríklad realizácia konferencie).
Pri vykonávaní projektov všeobecného záujmu (ďalej len projekt) a horizontálnych opatrení (ďalej len opatrenie)
sa uplatňujú zásady uvedené v článkoch 6 a 7 rozhodnutia. Základnou zásadou je právny základ na vykonanie
projektu alebo vykonania opatrení. Ďalšou zásadou je podpora účasti čo najväčšieho počtu členských štátov na
projekte. Zásada zabránenia duplicity zdôrazňuje pri definovaní projektov a opatrení zohľadňovanie výsledkov
dosiahnutých inými príslušnými aktivitami Spoločenstva a členských štátov. Zásada revidovania projektov
a opatrení v sebe zahŕňa povinnosť pri realizácii každého projektu a opatrenia vykonať revidovanie do jedného
roka po ukončení obdobia vykonania projektu, pričom sa do revidovania zahŕňajú analýzy návratnosti nákladov.
Dôležitou zásadou je etapyzácia realizácie projektov a opatrení. Do uvedenej zásady patrí etapa prípravná, etapa
51
realizačná, etapa vývoja, etapa overenia platnosti a etapa vykonania.
Prípravná etapa vedie k vytvoreniu prípravnej správy obsahujúcej ciele, rozsah a zdôvodnenie projektu alebo
opatrenia, očakávané náklady a prínosy. Etapa realizačná vedie k vytvoreniu celkového plánu realizácie, ktorý
zahŕňa etapy vývoja a realizácie a obsahuje informácie zahrnuté v prípravnej správe. Táto správa obsahuje opis
plánovaného organizačného vývoja, ciele, funkčnosť, účastníkov a technický prístup, opatrenia na uľahčenie
viacjazyčnej komunikácie, opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany údajov, určenie úloh Spoločenstvu
a členským štátom. Medzi obligatórne údaje v správe patrí rozpis očakávaných nákladov a opis očakávaných
prínosov vrátane kritérií hodnotenia na zmeranie týchto prínosov nad rámec etapy realizácie a podrobná analýza
návratnosti investícií, ako aj míľniky, ktoré sa majú dosiahnuť a systém definujúci spravodlivé rozdelenie
nákladov medzi subjekty. Počas etapy vývoja a overenia platnosti sa môžu testovať, hodnotiť a sledovať
navrhované riešenia v malom rozsahu a výsledky sa využijú na úpravu celkového plánu realizácie. Počas etapy
vykonania (realizácie) sa vytvoria príslušné plne funkčné služby v súlade s celkovým plánom realizácie.
Začatie a realizácia projektu a opatrenia, definícia jeho etáp, vytvorenie prípravných správ a celkových plánov
realizácie je vykonané a kontrolované Komisiou konajúcou v súlade s postupom príslušného odvetvového
výboru. Tam, kde sa neuplatňuje žiadny postup odvetvového výboru, Spoločenstvo a členské štáty vytvárajú
skupiny expertov na preskúmanie všetkých príslušných sporných otázok.
Pri vykonávaní projektov a opatrení nesie Spoločenstvo náklady úmerne svojmu podielu. Preto, aby projekt
alebo opatrenie získalo finančný príspevok od Spoločenstva, požadujú sa konkrétne plány na financovanie
nákladov na údržbu a prevádzkových nákladov etapy po realizácii s jasným určením úloh Spoločenstvu
a členským štátom alebo iným subjektom. V prípravnej etape a realizačnej etape môže príspevok Spoločenstva
kryť celé náklady na potrebné štúdie. Financovanie projektu alebo opatrenia týkajúceho sa poskytovania
a zachovania infraštruktúrnych služieb zo strany Spoločenstva sa spravidla ukončuje do štyroch rokov od
začiatku prípravnej etapy. Naopak finančné zdroje poskytnuté na základe tohto programu sa neprideľujú
projektom a opatreniam, ktoré využívajú iné zdroje financovania Spoločenstva.
Program IDABC je otvorený na základe príslušných medzinárodných dohôd so Spoločenstvom aj členským
štátom Európskeho hospodárskeho priestoru a kandidátskym krajinám. V rámci programu sa podporuje
spolupráca s ostatnými tretími krajinami pri vykonávaní projektov a opatrení, hlavne s verejnými správami
v krajinách Stredomoria, balkánskych a východoeurópskych krajín. Pozornosť sa venuje tiež medzinárodnej
spolupráci pri podpore rozvojovej a hospodárskej spolupráce. Medzinárodné organizácie a medzinárodné
subjekty sa môžu podieľať na vykonávaní projektov a opatrení na svoje vlastné náklady.
Rozhodnutie umožňuje v prípade horizontálnej e-government a infraštruktúrnej službe vytvorenej v rámci
Spoločenstva na základe programu elektronickej výmeny údajov medzi správami alebo programu vzájomnej
súčinnosti pri poskytovaní uvedených služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov, tieto
využívať Radou na vytvorenie alebo zdokonalenie činností v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej
politiky a súdnej spolupráce v trestných záležitostiach v súlade s hlavami V a VI Zmluvy o Európskej únii.
O používaní takýchto služieb však musí byť rozhodnuté a financované v súlade s hlavami V a VI tejto zmluvy.
Finančný rámec na vykonanie opatrení Spoločenstva v zmysle rozhodnutia sa stanovilo na obdobie od 1. januára
2005 do 31. decembra 2009 na 148,7 milióna EURO.
ZÁVER
Odstraňovanie prekážok elektronických komunikácií medzi verejnými správami na všetkých úrovniach
a s podnikmi ako aj občanmi prispieva k zlepšovaniu európskeho podnikateľského prostredia, znižovaniu
administratívneho zaťaženia a zredukovaniu byrokracie. Môže to podporovať tiež podnikateľské subjekty
a občanov Európskej únie k dosiahnutiu prínosov informačnej spoločnosti a vzájomnej súčinnosti s verejnými
správami elektronickými prostriedkami. IDABC predstavuje systém elektronickej výmeny údajov medzi
správami, ktoré majú zlepšiť efektívnosť cezhraničnej spolupráce medzi verejnými správami a zohľadňuje
výsledky predchádzajúcich programov elektronickej výmeny údajov medzi verejnými správami. Zároveň
uvedený program sa prispôsobuje rýchlemu tempu technologických zmien v tejto oblasti. Pre efektívne
využívanie programu je naďalej nutné zabezpečiť úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a Spoločenstvom
a tam, kde je to vhodné a možné, inštitúciami Spoločenstva a nezainteresovanými tretími stranami.
52
Prezentovaný program môže byť v ďalšom období predstaviteľom efektívneho a racionálneho využívania egovernment služieb pre tak dôležité subjekty v systéme Európskej únie, ako sú verejná správa, podnikateľské
subjekty a občania Európskej únie.
[1]
[2]
[3]
[4]
[5]
[6]
GERBET, P. Budování Evropy. Praha : Karolinum, 2004.
TICHÝ, L. et.al Evropské právo. Praha : C. H. Beck, 1999.
SIMON, D. Komunitární právní řád. Praha : ASPI, 2005.
AZUD, J. Medzinárodné právo. Bratislava : VEDA, 2003.
PRUSÁK, J. Teória práva. Bratislava : VO PF UK, 1995.
ELMAN, J. Veľký slovník skratiek Európskej únie. Bratislava : Agentúra SMER v spolupráci s
nadáciou SOLIDARITA, 2002.
[7] Zmluva o Európskej únii. Bratislava : SAP, 1999.
[8] Ú. v. ES L 181, 30.4.2004, s. 864-874.
[9] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23
[10] Ú. v. EÚ C 65, 17.3. 2006, s. 94-102
ADRESA:
doc. Dr. Jozef Balga, PhD.
Akadémia Policajného zboru
Sklabinská 1
835 17 Bratislava
Tel. 0421 961 057 374
[email protected]
53
54
ÚROKY Z OMEŠKANIA V PRÁVNEJ REFLEXIÍ SLOVENSKÉHO A ČESKÉHO
PRÁVNEHO PORIADKU
Daniel Jakubovič
Abstrakt: Predmetom tohto článku je právna analýza obchodno-právneho inštitútu úroku z
omeškania v intenciách Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES a jeho vzájomné
porovnanie v rámci českej a slovenskej legislatívy. Tento právny inštitút nie je porovnávaný len v
rámci vyššie uvedených intencií, ale i v rámci empirického kreovania a kontinuálnej existencie
civilistickej právnej roviny. Autor taktiež poukazuje na legislatívne úskalia toho času platnej
normatívnej úpravy a aplikačné problémy, ktoré eventuálne vznikajú v sporovom konaní pri
špecifikovaní toho času nevyčísliteľného úroku z omeškania ako príslušentsva žalovanej
pohľadávky.
Klíčová slova: omeškanie dlžníka, úrok z omeškania, zákonný úrok u omeškania, dohoda o úroku z
omeškania, riadne a včasné plnenie, vadné plnenie, odstúpenie od zmluvy.
Je nespornou skutočnosťou, že oba naše štáty, t.j. Česká a Slovenská republika, absolvovali z empirického
hľadiska veľkú časť svojho normatívneho právneho kreovania spoločne – v poslednom období sa však začínajú
viditeľnejšie prejavovať isté legislatívne odlišnosti oboch právnych poriadkov: účelom tohto článku je preto
podať komparatívny právny náhľad na odlišnosti právneho inštitútu úrokov z omeškania uplatňovaného v Českej
a Slovenskej republike, to všetko v priamej právnej komparácií s komunitárnym právom tak, aby si
podnikateľské subjekty uvedomili marginálne odlišnosti právnych úprav a k tomu sa viažuce účinky omeškania.
V danej súvislosti upozorňujeme na skutočnosť, že v súčasnom období je tak Česká, ako i Slovenská republika
plnoprávnym členom Európskeho právneho priestoru, preto predstavuje komunitárna legislatíva z hľadiska
svojho účinku rozhodný vplyv pre určovanie smeru vlastnej národnej legislatívnej činnosti každého členského
štátu Európskej únie, oba vyššie uvedené štáty nevynímajúc - bolo tomu tak i v rámci právneho inštitútu
obchodno-právnych úrokov z omeškania a otázky stanovenia ich výšky, ktoré právne relevantným spôsobom v
ostatnom období rieši predovšetkým Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES (ďalej len
“Smernica“). Predmetom tohto článku je právne posúdenie vhodnosti a účelnosti legislatívnej zmeny obchodnoprávneho úroku z omeškania upravovaného v rámci slovenského1 a českého2 Obchodného zákonníka po
transponovaní Smernice do právnych poriadkov Českej3 a Slovenskej4 republiky. Predmetnom tohto článku nie
je:5
d) určenie doby splatnosti ceny dodávky6 a
e) právny rozbor Smernice.
V danej súvislosti treba pripomenúť, že ratio legis7 implementovanej Smernice bol jednoznačný: podpora
malých a stredných podnikateľov, predovšetkým živnostníkov. Nevyhnutnosť, ktorá vyústila k prijatiu
1
Ustanovenie § 369 slovenského Obchodného zákonníka.
Ustanovenie § 369 a 369a českého Obchodného zákonníka.
3
Novelizácia českého Obchodného zákonníka vykonaná prostredníctvom zákona č. 554/2004 Sb. - týmto
zákonom bola do systematiky českého Obchodného zákonníka inkorporovaná Smernica. Zmena bola v rámci
právneho poriadku Českej republiky vykonaná i v podzákonnej právnej norme stanovujúcej výšku úroku
z omeškania, vykonávacom nariadení vlády č. 142/1994 Sb., a to nariadením vlády č. 163/2005 Sb.
4
V rámci právneho poriadku Slovenskej republiky bola transpozícia Smernice do systematiky Obchodného
zákonníka vykonaná prostredníctvom zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
5
Z hľadiska právneho purizmu som považoval za vhodné negatívne enumerovať, ktorým otázkam sa v tomto
článku nebudem venovať.
6
Teda riešenie právnej otázky, kedy sa dlžník dostáva do omeškania so zaplatením ceny dodávky (výrobkov,
služieb či prác).
7
Z lat. - účel zákonodarcu, ktorý ho viedol k prijatiu príslušného prameňa práva.
2
55
Smernice, spočívala v skutočnosti, že malí a strední podnikatelia (ďalej len “podniky“) sú pri podnikateľskej
činnosti zaťažení rozsiahlymi administratívnymi a finančnými povinnosťami, ktoré sú dôsledkami neprimerane
dlhých lehôt splatnosti (oneskorené platby nevynímajúc); priamym právnym dôsledkom vyššie uvedených
negatív v aplikačnej praxi môže byť sekundárny vznik platobnej neschopnosti, ktorá priamo ovplyvňuje aj
štruktúru týchto podnikov - negatívom potom môže byť prepúšťanie zamestnancov, ako i iné rozsiahle interné
organizačné a racionalizačné zmeny. Cieľ Smernice bol preto jednoznačný - zabránenie zneužitia zmluvnej
slobody v neprospech veriteľov, ktorých v tomto prípade predstavujú podniky. Pokiaľ teda dohoda slúži
predovšetkým k dosiahnutiu dlžníkovej likvidity na úkor veriteľa, alebo pokiaľ hlavná zmluvná strana určí pre
svojich dodávateľov alebo subdodávateľov platobné podmienky, ktoré nie sú primerané8 v priamej právnej
komparácií s platobnými podmienkami, ktoré hlavná zmluvná strana stanovila pre seba,9 je možné takéto
konanie pre účely Smernice považovať za okolnosť zakladajúcu zneužitie. Smernica pritom vnútorne
nestratifikuje,10 či ide o obchodné transakcie realizované medzi verejnými alebo súkromnými podnikmi, alebo
obchodné transakcie medzi orgánmi verejnej moci a podnikmi.11 Práve v tomto sa v rámci systematiky českého
Obchodného zákonníka, konkrétne ustanovenia § 369a ods. 4, odrazil cieľ „európskeho“ zákonodarcu
obsiahnutý v Smernici, transponovaný do národného poriadku. Smernica taktiež zaviedla nové kritérium pre
určovanie výšky obchodno-právneho úroku z omeškania,12 kde sa unisono vychádza zo základnej úrokovej
výšky príslušnej centrálnej banky; čo sa týka obdobia, rozhodným je polročné interval - nie ročné obdobie, ako
tomu bolo doteraz. Pozrime sa však podrobnejšie, ako postupoval zákonodarca pri transponovaní Smernice do
národných poriadkov Českej a Slovenskej republiky.
Na tomto mieste by sme si mohli na úvod povedať zopár slov o právnom inštitúte omeškania, zakotvenom
v právnom poriadku Slovenskej republiky. Pod pojmom omeškanie je vo všeobecnej rovine nevyhnutné
rozumieť včasné nesplnenie určitej povinnosti. Obchodný zákonník13 poníma právny inštitút omeškania v širšej
rovine,14 a preto omeškanie dlžníka, rovnako ako Občiansky zákonník,15 charakterizuje nielen ako neskoré
plnenie, ale zároveň i ako plnenie nenáležité. V danom prípade (t.j. pri omeškaní dlžníka) nejde o kumulatívnu
podmienku – to znamená, že obe jej obsahové prvky tu nemusia byť splnené zároveň (t.j. neskoré a nenáležité
plnenie): omeškanie totiž nastáva i pri riadnom, avšak oneskorenom plnení (ak sa neplní riadne, predmetná
skutočnosť sama osebe predstavuje oneskorené plnenie). Nesplnenie povinnosti riadne a včas a nesplnenie
povinnosti vôbec sa týmto spôsobom dostávajú na rovnakú právnu úroveň – v oboch prípadoch ide skrátka
o omeškanie. Dôvody takéhoto záveru spočívajú v dôsledkoch protiprávností; hospodárske účinky úplného
nesplnenia záväzku a hospodárske účinky záväzku splneného v rozpore s príslušnou zmluvou sa v mnohých
prípadoch v podstate od seba nelíšia. V omeškaní sa nemusí nachádzať len dlžník, ale môže v ňom byť i veriteľ
– ten sa do právnej pozície meškajúceho subjektu dostáva za situácie, keď neprijme dlžníkom riadne ponúkané
plnenie alebo dlžníkovi neposkytne nevyhnutnú súčinnosť.16
8
Opodstatnené.
Typický znak synalagmatickosti, t.j. vzájomnosti.
10
Nerozlišuje.
11
Orgány verejnej moci v súčasnom období realizujú značný počet platieb v prospech podnikov.
12
V prípade, ak nebola výška úroku z omeškania medzi účastníkmi dohodnutá.
13
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej označovaný len ako “Obchodný zákonník“
alebo “Obchodný kódex“ alebo “OBZ“). V prípade, ak sa v texte vyskytuje iba uvedenie „Obchodný zákonník“
platí, že normatívna právna úprava Českej a Slovenskej republiky je pri analyzovanom komercionalistickom
právnom inštitúte rovnaká.
14
Máme na mysli (rovnako ako v predchádzajúcej poznámke k textu) niektoré prípady škôd spôsobených
prevádzkovou činnosťou, pri ktorých nemusí byť splnení predpoklad protiprávnosti – viď ustanovenie § 420a
Občianskeho zákonníka: napr. škoda spôsobená fyzikálnymi, chemickými prípadne biologickými vplyvmi
prevádzky na okolie, a pod.
15
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej označovaný len ako “Občiansky zákonník“
alebo “Občiansky kódex“ alebo “OZ“). Porovnaj - Občiansky kódex zakotvuje právny inštitút omeškania dlžníka
v ustanovení § 517 a Obchodný kódex vo svojom ustanovení § 365. V prípade, ak sa v texte vyskytuje iba
uvedenie „Občiansky zákonník“ platí, že normatívna právna úprava Českej a Slovenskej republiky je pri
analyzovanom civilistickom právnom inštitúte rovnaká.
16
Ustanovenie § 370 Obchodného zákonníka.
9
56
Na záver je nevyhnutné upozorniť na skutočnosť, že normatívna právna úprava Obchodného zákonníka je
samostatná a komplexná, takže aplikácia príslušných ustanovení upravujúcich tento právny inštitút v rámci
normatívnej právnej úpravy Občianskeho kódexu na obchodno-právne záväzkové vzťahy je vylúčená.
Omeškanie v zmysle platnej a účinnej normatívnej právnej úpravy nastáva nezávisle od vôle (nedbanlivosti
alebo zavinení) zmluvných strán. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, ktorá mení obsah pôvodného
právneho záväzku v okamihu, kedy v rozpore z obsahom tohto záväzku nebolo riadne plnené (t.j. bolo
neplnené). Jedinou výnimkou z tohto pravidla – t.j. liberačným dôvodom, je prípad, keď dlžník nemohol splniť
svoju povinnosť, pretože veriteľ bol v omeškaní s plnením svojej povinnosti.17 Za existencie predmetnej
podmienky – t.j. v prípade absencie liberačného dôvodu, je omeškaním dlžníka nesplnenie akejkoľvek jeho
zmluvnej povinnosti vo vzťahu k veriteľovi. V tejto súvislosti upozorňujeme, že dôležitá je tá právna
skutočnosť, že zmluvné strany sa v zmluve nemôžu dohodnúť na inom riešení – zákonná definícia omeškania
dlžníka zakotvená v ustanovení § 365 Obchodného zákonníka, liberačný dôvod nevynímajúc, má totiž výslovne
kogentnú povahu, rovnako ako aj legálna normatívna definícia omeškania veriteľa zakotvená v ustanovení § 370
Obchodného zákonníka. K vzniku zodpovednosti za omeškanie sa podľa nášho Obchodného kódexu (na rozdiel
od niektorých iných zahraničných zákonných normatívnych právnych úprav) pritom nevyžaduje predchádzajúca
upomienka (resp. predchádzajúca výzva na plnenie právnej povinnosti) veriteľa.18 Všeobecná normatívna právna
úprava vzniku omeškania dlžníka a veriteľa, ako aj následkov omeškania, je v mnohých prípadoch značným
spôsobom modifikovaná osobitnou normatívnou právnou úpravou jednotlivých zmluvných typov zakotvených
v rámci systematiky Obchodného kódexu, ktorá má potom prednosť pred všeobecnou normatívnou právnou
úpravou Obchodného kódexu.
Už len na okraj podotýkame, že skoršie (staršie) diferencovanie subjektívneho omeškania – t.j. dlžníkovo plnenie
je objektívne možné (resp. tomu tak nie je, ale nemožnosť plnenia si zavinil dlžník sám alebo sa zaručil i za
náhodu – t.j. vis maior) a objektívneho omeškania – t.j. plnenie nie je trvale nemožné, ale dlžník nie je schopný
riadne a včas plniť pre okolnosti, za ktoré nezodpovedá, Obchodný zákonník neprevzal – pre vznik omeškania
teda nie je zásadne dôležitá jeho príčina; omeškanie môže vzniknúť i tak, že riadnemu a včasnému plneniu
zabráni už spomínaná vyššia moc – vis maior. Zodpovednosti za omeškanie sa ale nie je možné zbaviť tým
spôsobom, že by sa zohľadňovali okolnosti vylučujúce zodpovednosť19 alebo vyššia moc – tieto skutočnosti sú
relevantné výlučne pre prípadný vznik zodpovednosti za škodu a povinnosť nahradiť spôsobenú škodu,20 nie
však pre vznik zodpovednosti za omeškanie. Ako sme už uvádzali, dlžník je v omeškaní, pokiaľ nesplní riadne
a včas svoj záväzok. Z hľadiska pozitívneho vymedzenia prípadov vzniku omeškania dlžníka môžeme uviesť, že
dlžník sa dostane do omeškania vždy, ak:
f) splní svoj záväzok riadne, ale oneskorene,
g) nesplní svoj záväzok riadne, hoci vadné plnenie poskytol včas,
h) nesplní svoj záväzok riadne ani včas.21
17
Ide o dva prípady: po prvé, veriteľ neprijal dlžníkom riadne ponúknuté plnenie a po druhé, veriteľ neposkytol
spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.
18
Funkciu upomienky veriteľa (v prípade omeškania veriteľa potom upomienkou od dlžníka) v praxi vlastne plní
poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na splnenie povinnosti, ktorá má svoj význam v prípade, ak omeškanie
je nepodstatným (t.j. nie je podstatným) porušením zmluvy a druhá zmluvná strana má záujem od zmluvy
odstúpiť, to všetko v zmysle ustanovenia § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka. Druhá zmluvná strana je však
v omeškaní aj bez predmetnej „upomienky“ a neposkytnutie takejto dodatočnej primeranej lehoty len dočasne
zbavuje druhú zmluvnú stranu možnosti od zmluvy odstúpiť. V tejto súvislosti je tiež podstatné, že ak zmluvná
strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá zmluvná strana od zmluvy odstúpiť
i bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty alebo pred jej plnením – t.j. bez už vyššie uvádzanej upomienky.
19
V zmysle ustanovenia § 374 Obchodného zákonníka ide o takú prekážku, ktorá nastala nezávisle od vôle
povinnej strany a bráni jej v splnení povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto
prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku túto prekážku predvídala.
Samozrejme, zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní
s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov, pričom účinky vylučujúce
zodpovednosť sú obmedzené len na dobu, pokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.
20
V zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka každý, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej zmluvnej strane, s výnimkou prípadu, ak by preukázal,
že predmetné porušenie bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
21
V tejto súvislosti vyvstáva interpretačná otázka, či je splnené včas, ak je plnené predčasne – môže byť dlžník
v omeškaní pri poskytnutí predčasného plnenia? Sme toho právneho názoru, že nemožno súhlasiť s rezultátom,
podľa ktorého je dlžník pri predčasnom poskytnutí plnenia v omeškaní, nakoľko veriteľ nie je povinný predčasne
ponúkané plnenie prijať; ak tak veriteľ vykoná, dlžník potom nesplnil svoju povinnosť a má napr.: povinnosť
57
Ak by sme, naopak, vychádzali z negatívneho vymedzenia, musíme uviesť, že omeškanie dlžníka nenastane
v prípade, ak je splneniu dlžníkovho záväzku zabránené v dôsledku omeškania veriteľa. Omeškanie nastáva za
predpokladu splnenia zákonom uvádzaných podmienok bez ohľadu na zavinenie ex lege.22 Omeškanie dlžníka
trvá až do doby poskytnutia riadneho plnenia (napr.: neskorším bezvadným plnením, odstránením vád, pri
reklamácií i poskytnutím náhradného plnenia) alebo do doby, kedy záväzok dlžníka zanikne iným spôsobom
(napr.: privatívnou nováciou, urovnaním, započítaním pohľadávok, odstúpením od zmluvy, premlčaním,
zaplatením odstupného a pod.). Veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi mu
z príslušného obchodno-záväzkového vzťahu, odmietne prevziať riadne ponúkané plnenie alebo neposkytne
spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol riadne a včas splniť svoj záväzok; v tejto súvislosti nemá
žiadnu relevanciu, z akých dôvodov odmietol veriteľ prevziať riadne a včas ponúkané plnenie, pričom typickým
prípadom neposkytnutia potrebnej súčinnosti veriteľa je napr.: jeho nezabezpečenie stavebnej pripravenosti,
neoznámenie určitých prepravných dispozícií, atď. Ak omeškanie veriteľa predchádza omeškaniu dlžníka
a v danom prípade bolo plnenie dlžníkovej povinnosti priamo závislé na plnení určitej veriteľovej povinnosti (v
aplikačnej praxi najmä formou súčinnosti), bráni platnému vzniku omeškania dlžníka. K veriteľovmu omeškaniu
teda v žiadnom prípade nemôže dôjsť, pokiaľ splnenie záväzku nepredpokladá jeho spolupôsobenie (v úvode
spomínané záväzky typu non facere).
Čo platí pre omeškanie dlžníka z pohľadu jeho vzniku, to platí i pre omeškanie veriteľa – rovnako nastáva
v prípade splnenia zákonom stanovených predpokladov, a to bez ohľadu na zavinenie a ex lege. Obchodný
zákonník teda v žiadnom prípade nevychádza zo zásady, že povinnosť plniť má výlučne dlžník a veriteľ nemá
povinnosť plnenie prijať – naopak, zákonodarca výslovne formuluje povinnosť veriteľa prijať riadne a včas
ponúkané plnenie,23 a to priamo pod sankciou veriteľovho omeškania.
Omeškanie dlžníka a veriteľa v zásade nezbavuje možnosti druhú zmluvnú stranu trvať na splnení pôvodnej
právnej (zmluvnej) povinnosti – t.j. poskytnutí plnenia peňažnej, ale aj nepeňažnej povahy, pokiaľ niečo iné
neustanoví zákon; pri omeškaní dlžníka môže byť v príslušnej zmluve uzatvorenej medzi zmluvnými stranami
dohodnuté i odchylné právne riešenie.24 Právnymi dôsledky omeškania predvídaného zákonom sú:
a) možnosť odstúpenia od zmluvy – v závislosti na charaktere porušenej povinnosti môže byť aplikované buď
odstúpenie okamžité alebo odstúpenie následné, s poskytnutím dodatočnej primeranej lehoty na plnenie.
Účinky podobné odstúpeniu (zánik záväzku zo zmluvy) nastanú aj pri fixných zmluvách, pokiaľ veriteľ ešte
plniť v dobe dohodnutej v príslušnej zmluve. Naopak, ak veriteľ príjme predčasné plnenie (napr.: plnenie
ponúkané pred dobou plnenia dojednanou v zmluve), vyjadruje takto s dobou plnenia svoj súhlas. Už len na
záver uvádzame, že i všeobecne akceptovaný jazykový úzus nepripúšťa interpretáciu, podľa ktorej by bolo
možné predčasné plnenie kvalifikovať ako plnenie oneskorené (k uvádzanému záveru sa môžeme dopracovať
i prostredníctvom logického výkladu)!
22
Z lat. – priamo zo zákona.
23
V zmysle ustanovenia § 329 Obchodného zákonníka je veriteľ povinný prijať aj čiastočné plnenie záväzku,
pokiaľ čiastočné plnenie neodporuje povahe záväzku alebo hospodárskemu účelu sledovanému veriteľom pri
uzatvorení zmluvy, ak tento účel je v zmluve vyjadrený (preto, ako uvádzame pri právnom inštitúte zmarenia
účelu zmluvy, je vhodné, aby zmluvné strany pri uzatváraní zmluvy v preambule definovali jej účel – to najmä
z hľadiska unesenia onus probandi v eventuálnom súdnom spore pri zániku záväzku jeho nesplnením) alebo
dlžníkovi bol v čase uzatvorenia zmluvy známy. Povinnosť prijať riadne ponúkané plnenie zo strany veriteľa
dopĺňa ustanovenie § 332 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak nie je plnenie záväzku viazané na osobné
vlastnosti dlžníka, musí veriteľ prijať plnenie záväzku ponúkané treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas
dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník
svoj záväzok porušil. Ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou nevyplýva niečo iné, vstupuje
tretia osoba splnením dlžníkovho záväzku do práv veriteľa, ktorý je povinný jej vydať a na ňu previesť všetky
svoje dôkazné prostriedky. Len podotýkame, že v danom prípade ide o odlišný právny mechanizmus od
prevzatia dlhu (pozri ustanovenie § 531 a nasl. Občianskeho zákonníka) a pristúpenia k záväzku (pozri
ustanovenie § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka), i keď sú tu určité spoločné povahové črty.
24
Ustanovenie § 371 Obchodného zákonníka je totiž na rozdiel od jeho ustanovenia § 366 kogentnej povahy; na
riadnom splnení záväzku veriteľa nie je možné trvať napr. v situácií podľa ustanovenia § 486 ods. 1 Obchodného
zákonníka – kupujúci je oprávnený podporne požadovať len zľavu z kúpnej ceny, nie však už dodanie
chýbajúcich vecí alebo odstránenie vád. Márnym uplynutím lehoty stanovenej ustanovením § 349 ods. 3
Obchodného zákonníka – t.j. doba určená zmluvou pre plnenie záväzku dlžníka (ako bolo uvádzané v úvode,
uplatňované v rámci normatívnej právnej úpravy fixných zmlúv) je veriteľ tiež zbavený práva požadovať plnenie
dlžníka.
58
b)
pred omeškaním dlžníka neoznámi, že v zmysle ustanovenia § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka trvá na
plnení záväzku,25
platenie úrokov z omeškania – tento právny následok prichádza do úvahy len v prípade omeškania
s plnením peňažného záväzku.26 Povinnosť platiť úroky z omeškania je podporne založená na objektívnom
princípe – t.j. na princípe nezohľadňujúcom zavinenie. V rámci právneho poriadku Slovenskej republiky
zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov menil Obchodný
zákonník práve v jeho ustanovení § 369. Do jeho prijatia, t.j. do dňa 01.02.2004 bola podporne stanovená aj
výška úrokov z omeškania – sadzbou o 1 % vyššou, než je najvyššia prípustná úroková sadzba alebo
obvyklá úroková sadzba komerčnej banky v mieste sídla dlžníka.
V zmysle normatívnej právnej úpravy Smernice, ktorú v zásade na území Slovenskej republiky rešpektoval27
zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov je toho času platná a
účinná slovenská normatívna právna úprava, podľa ktorej ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10%
vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom
kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná
v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto
polroka. Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na
splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky
z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od:
a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len “doklad“),
b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,
c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,
d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba
zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu
dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.
Právne relevantná je skutočnosť, že veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením
peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania. Úroky z omeškania v skutočnosti
predstavujú paušalizovanú náhradu škody, pokiaľ výška škody nepresiahne čiastku zaplatenú ako úroky
z omeškania. Naproti tomu je česká normatívna právna úprava úrokov z omeškania odlišná – ustanovenie § 369
českého Obchodného zákonníka stanovuje, že ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku alebo jeho
časti a nie je účastníkmi dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, má dlžník povinnosť platiť z nezaplatenej
25
Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie,
nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že
trvá na plnení záväzku.
26
Pred ostatnou novelou slovenského Obchodného zákonníka platilo v zmysle jeho ustanovenia § 369 pravidlo,
že ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z
omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie,
než je úroková sadzba určená podľa ustanovenia § 502 OBZ (od doby poskytnutia peňažných prostriedkov bol
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona; ak úroky neboli takto určené, bol dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré banky poskytovali v mieste sídla dlžníka v čase uzatvorenia zmluvy. Ak si strany dojednali úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, bol dlžník povinný platiť úroky v najvyššej
prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladalo, že dojednaná výška úrokov sa týkala ročného obdobia.).
Veriteľ mal nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len pokiaľ táto
škoda nebola je krytá úrokmi z omeškania. Po ostatnej novele Obchodného zákonníka (ktorá zmenila znenie
ustanovenia § 369 OBZ) platí pravidlo, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho
časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je
základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho
polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý
kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohoto polroka.
Dôležitá je skutočnosť, že veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného
záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.
27
Samozrejme, Smernica bola právnym základom pre zmeny výšky úroku z omeškania realizované aj v rámci
systematiky českého Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Sb.).
59
čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak úroky z omeškania určené predpismi občianskeho práva.28
Odsek dva tohto zákonného ustanovenia českého Obchodného zákonníka upresňuje rovnako ako ustanovenie §
369 ods. 3 slovenského Obchodného zákonníka, že veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním
so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania. Na rozdiel od slovenskej
normatívnej úpravy český Obchodný zákonník obsahuje ustanovenie § 369a Obchodného zákonníka, ktoré
dopĺňa úrok z omeškania s nepriamym odkazom na definíciu vzťahov upravovaných ustanovením § 261 ods. 1 a
2 českého Obchodného zákonníka. Zákonodarca stanovil, že vo vzťahoch (1) medzi podnikateľmi alebo vo
vzťahu (2) medzi podnikateľmi a verejno-právnymi korporáciami alebo (3) podnikateľmi a štátnymi
príspevkovými organizáciami, ktorých predmetom je odplatná dodávka tovaru alebo služieb, vzniká veriteľovi
právo na úrok z omeškania stanovený predpismi občianskeho práva dňom nasledujúcim po dni splatnosti alebo
po uplynutí lehoty k plateniu dodávky stanovenými zmluvou, ak sú splnené podmienky uvádzané v odseku 3
tohto zákonného ustanovenia. Prostredníctvom nasledujúceho odseku 2 toto zákonného ustanovenia český
zákonodarca upresňuje, že ak nie je deň alebo lehota splatnosti ceny dodávky stanovená zmluvou, vznikne právo
na úrok z omeškania bez potreby akejkoľvek výzvy na plnenie:29
a) uplynutím 30 dní odo dňa, kedy dlžník dostal faktúru alebo obdobnú žiadosť o zaplatenie,
b) ak nie je možné určiť deň doručenia faktúry alebo obdobnej žiadosti o zaplatenie, uplynutím 30 dní odo dňa
dodania tovaru alebo služby,
c) ak dostane dlžník faktúru alebo obdobnú žiadosť o zaplatenie skôr ako tovar alebo službu, uplynutím 30 dní
odo dňa dodania tovaru alebo služby alebo
d) v prípade ak zákon alebo zmluva stanovuje prevzatie alebo overenie zhody tovaru alebo služby so zmluvou
a ak dlžník dostane faktúru alebo obdobnú žiadosť o zaplatenie (1) pred alebo pri prevzatí alebo (2) pred
alebo pri overení zhody, uplynutím 30 dní odo dňa neskoršieho dátumu (t.j. po tomto neskoršom dátume).
Vyššie uvádzaný odsek 3 ustanovenia § 369a českého Obchodného zákonníka uvádza, že veriteľ je oprávnený
požadovať úroky z omeškania výlučne v rozsahu, v akom splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti30 a ak
nedostal dlžnú čiastku v dobe jej splatnosti, s výnimkou prípadu, kedy dlžník nie je zodpovedný za omeškanie.
Ďalší podstatný31 rozdiel v koncepcií normatívnej právnej úpravy úrokov z omeškania predstavuje odsek 4
ustanovenia § 369a českého Obchodného zákonníka, v ktorom zákonodarca stanovuje, že (1) dohoda strán
odlišná od vyššie uvedeného (teda ustanovenia § 369a ods. 2 a 3 českého Obchodného zákonníka) a (2) dohoda
o výške úrokov z omeškania odlišná od výšky stanovenej občiansko-právnymi predpismi,32 ktorá je aj s ohľadom
na okolnosti prípadu, prax zavedenú medzi stranami33 a obchodné zvyklosti zrejme zneužívaním vo vzťahu
k veriteľovi, je neplatná. V prípade, ak súd zistí, že vyššie uvedená dohoda je zneužívajúca a neexistuje
objektívny dôvod pre zmluvnú úpravu odchylnú (od ustanovenia § 369a ods. 2 a 3 českého Obchodného
zákonníka alebo o odlišnej výške úrokov z omeškania), dochádza ex lege k aplikácií odsekov 2 a 3 ustanovenia
§ 369a českého Obchodného zákonníka – t.j. výšky úrokov z omeškania určenej predpismi všeobecného
občianskeho práva; právo na náhradu škody podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka tým nie je
28
Uvedené ustanovenie českého Obchodného zákonníka predstavuje základný diferenčný znak v koncepcií
zákonných úrokov z omeškania uplatňovaných v rámci obchodno-právnych vzťahov medzi českou a slovenskou
komercionalistikou. Úroky z omeškania sú tak určené v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 českého Občianskeho
zákonníka v súvislosti s ustanovením § 1 nariadenia vlády Českej republiky č.142/1994 Sb., ktorým sa stanoví
výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa českého Občianskeho zákonníka v platnom znení, a to
tak, že výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou,
zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku omeškania dlžníka je výška úrokov
z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň
príslušného kalendárneho polroku. V tejto súvislosti by som rád uviedol, že v minulosti tomu nebolo tak - aj
v Českej republike platil do prijatia nariadenia vlády Českej republiky č. 163/2005 Sb., ktorým sa menilo
nariadenie vlády č. 142/1994 Sb., ako základ pre výpočet úroku z omeškania na území Slovenskej republiky
v rámci občiansko-právnych vzťahoch aplikovaný dvojnásobok diskontu centrálnej banky.
29
V rámci samotného súdneho konania účastníkmi realizovaný tzv. „pokus o mimosúdny zmier“ alebo
„pokonávka.“
30
V danej súvislosti upozorňujeme z hľadiska legislatívnej čistoty, že český zákonodarca stratifikuje
a v právnom jazyku jasne diferencuje zákonné a zmluvné povinnosti.
31
Právne relevantný.
32
Ustanovenie § 369 českého Obchodného zákonníka.
33
S týmto pojmom narába slovenský zákonodarca v ustanovení § 266 ods. 3 a § 275 ods. 4 slovenského
Obchodného zákonníka (rovnako tak český).
60
dotknuté.34 Z vyššie uvedeného taktiež vyplýva, že česká normatívna právna úprava je v rámci právneho inštitútu
úroku z omeškania komplexnejšia a bezproblémovejšia35 (v priamej právnej komparácií so slovenskou
normatívnou právnou úpravou treba mať však na zreteli i odlišné znenie ustanovenia § 261 ods.6 a 7 v súvislosti
s ustanovením § 262 ods. 4 českého Obchodného zákonníka) – nakoľko sa v rámci českej komercionalistiky
i civilistiky aplikuje tohto času zhodná výška úrokov z omeškania: výška takto stanovených úrokov z omeškania
zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o sedem percentuálnych
bodov. V každom kalendárnom polroku omeškania dlžníka je výška úrokov z omeškania závislá na výške repo
sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku. To
znamená, že ak je polročná repo sadzba určená Českou národnou bankou 2%, účastníci, ak sa nedohodli inak, na
svoje obligačné vzťahy aplikujú 9% polročný zákonný úrok z omeškania.
V danej súvislosti upozorňujeme na skutočnosť, že v rámci českej aplikačnej praxe záväzkového práva teda
nemôže vzniknúť situácia, kedy by bolo sporné, či k danému záväzku36 prislúchajú úroky z omeškania určené
podľa civilistiky alebo podľa komercionalistiky. Jednotný prístup v kreovaní právneho inštitútu úrokov
z omeškania, spolu s definovaním absolútnych neobchodov v ustanovení 261 ods. 6 a 7 českého Obchodného
zákonníka,37 túto oblasť vyriešil právne nerozporným spôsobom. To však nemožno povedať o právnom inštitúte
úrokov z omeškania upravovaných v rámci slovenského Obchodného zákonníka. V rámci slovenského
súkromného práva platí zásada, že popri sebe existujú občiansko-právne úroky z omeškania, viažuce sa na
slovenský Civilný kódex (ustanovenie § 517 ods. 2 slovenského Občianskeho zákonníka v súvislosti s
ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v platnom znení – t.j. dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo je toho času cca. 8% p.a.) a obchodno-právne úroky z
omeškania, stanovené ustanovením § 369 v súvislosti s ustanovením § 502 slovenského Obchodného zákonníka
(úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky
Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu;
základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v
ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka – t.j. toho času ca. 14% p.a.). V minulosti, t.j.
do prijatia zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom
znení (ďalej len “predmetná novela slovenského Obchodného zákonníka“), bolo v rámci slovenskej
komercionalistiky sporné, podľa ktorého kódexu,38 teda v akej výške, priznávať úroky z omeškania
podnikateľom, ktorý uzatvorili zmluvu definovanú ako absolútny neobchod. Túto situáciu vyriešila predmetná
novela slovenského Obchodného zákonníka ktorá stanovila, že zmluvy medzi osobami upravenými ustanovením
§ 261 ods. 1 a 2 slovenského Obchodného zákonníka, ktoré nie sú upravené v II. Hlave slovenského
Obchodného zákonníka a sú upravené ako samostatný zmluvný typ vo všeobecných predpisoch občianskeho
práva, sa spravujú príslušnými ustanoveniami všeobecného občianskeho práva o tomto zmluvnom type a týmto
zákonom - t.j. Obchodným zákonníkom. To v slovenskej aplikačnej praxi znamená, že ak bola medzi
podnikateľmi uzatvorená napr.: nájomná zmluva, na základe ktorej vznikol prenajímateľovi právny nárok na
platenie nájomného a nájomca ho neplatil riadne a včas, prislúcha prenajímateľovi (vystupujúcemu v právnom
postavení veriteľa) okrem dlžného nájomného (istiny) aj zákonný nárok na úrok z omeškania, určený však podľa
komercionalistiky, nie civilistiky, to znamená vo výške 14% ročne z dlžnej sumy až do dňa zaplatenia, ak sa
účastníci písomne nedohodli na inej výške úrokov z omeškania. Problém ale v rámci slovenského práva môže
nastať v prípade fakultatívneho obchodu. Český zákonodarca však túto situáciu vyriešil, ako bolo uvádzané
34
Ustanovenie § 369a ods. 5 českého Obchodného zákonníka upresňuje, že „žalobu z důvodu, že smluvní
podmínky určené pro obecné používání jsou zřejmě zneužívající ve smyslu odstavce 4, může podat a účastníkem
řízení být i právnická osoba založená s cílem hájit zájmy středních a malých podniků.“
35
Z hľadiska aplikačnej interpretácie a dualizmu súkromno-právnych predpisov - nie však vlastnej jurisdikčnej
činnosti súdov a jej možnej rozdielnosti.
36
Založeného podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka.
37
Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 českého Obchodného zákonníka „smlouvy mezi osobami uvedenými v
odstavcích 1 a 2, které nejsou upraveny v hlavě II této části zákona a jsou upraveny jako smluvní typ v
občanském zákoníku , se řídí příslušnými ustanoveními o tomto smluvním typu v občanském zákoníku a
obchodním zákoníkem. Směnná smlouva související s podnikáním stran se však řídí tímto zákonem a použijí se
na ni přiměřeně ustanovení tohoto zákona o kupní smlouvě; při plnění závazku dodat zboží má každá ze stran
postavení prodávajícího a při převzetí zboží postavení kupujícího.“ Podľa ustanovenia § 261 ods. 7 českého
Obchodného zákonníka „pojistná smlouva se řídí občanským zákoníkem a zvláštními zákony;“ K uvedenému
pozri zákon č. 37/2004 Sb. o pojistné smlouvě a o změně souvisejících zákonú v platném znění a porovnaj
s ustanovením § 261 ods. 6 slovenského Obchodného zákonníka.
38
Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka.
61
vyššie, právne nerozporným spôsobom práve prostredníctvom jednotne aplikovaného39 úroku z omeškania,
pričom aj právna úprava fakultatívnych obchodov v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami inkorporovaná v
rámci kódexovej úpravy, t.j. ustanovenia § 262 ods. 3 a 4 českého Obchodného zákonníka40 v súvislosti
s ustanovením § 52 až § 62 českého Občianskeho zákonníka, sa javí ako vhodnejšia, právne efektívnejšia
a komplexnejšia (predovšetkým v prospech ochrany spotrebiteľa).
Vráťme sa ale späť. Podporne sa teda náhrada škody znižuje o čiastku zaplatenú v rámci úrokov z omeškania.
Ak hovoríme o právnom inštitúte úrokov z omeškania, z hľadiska jeho funkčnej povahy ide vlastne o trest
(určitý peňažný postih) za to, že si jedna zmluvná strana bez súhlasu druhej zmluvnej strany a na jej úkor vlastne
čerpá vynútený úver; preto vzniká veriteľovi nárok na tento úrok podporne priamo zo zákona [Naopak je to
v prípade právneho inštitútu zmluvnej pokuty – tú si musia zmluvné strany výslovne písomne dohodnúť, pričom
môže zabezpečovať porušenie akejkoľvek (zmluvnej alebo zákonnej) povinnosti; naviac z nezaplatenej
a uplatnenej zmluvnej pokuty podporne (ak neexistuje žiadna iná dohoda medzi príslušnými zmluvnými
stranami) vzniká nárok na úroky z omeškania s platením peňažnej pohľadávky]. V prípade, ak si zmluvné strany
medzi sebou dohodnú sankciu za omeškanie s plnením peňažného záväzku a expresiss verbis nevylúčia
ustanovenie o úroku z omeškania v zmysle ustanovenia paragrafu 369 Obchodného kódexu, ide o platné
dojednanie o zmluvnej pokute, ktorá nastupuje ako zabezpečovací právny inštitút pri omeškaní s plnením
(platením) peňažného záväzku; z pohľadu právnej istoty bude len prínosom, ak príslušné zmluvné strany takéto,
vyššie uvádzané, zmluvné dojednanie aj označia ako dohoda o zmluvnej pokute. Nárok na úrok z omeškania
v zákonom podporne stanovenej výške tým nie je dotknutý, nakoľko vznikol priamo zo zákona (ex lege),
zmluvne nebol vylúčený (opačný prípad by nastal vtedy, ak by ho zmluvné strany výslovne prostredníctvom
príslušného zmluvného ustanovenia vylúčili). Pokiaľ však súbežne popri sebe existujú z príslušného porušenia
právnej povinnosti dva samostatné právne nároky – t.j. nárok na zmluvnú pokutu (nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty) a nárok na úrok z omeškania (nárok na zaplatenie úroku z omeškania), bude nevyhnutné stanoviť výšku
zmluvnej pokuty tak, aby nemohla byť ponímaná ako neprimeraná:41 inak by ju mohol súd aplikáciou
moderačného práva znížiť až na výšku škody, ktorá bola omeškaním spôsobená.42 Obchodný kódex v minulosti
nestanovil výšku úrokov z omeškania absolútnou čiastkou – podporne zakotvil už uvádzanú jednopercentnú
prirážku k premenlivej (ale samozrejme inak absolútne určiteľnej) úrokovej sadzbe, požadovanej v čase
uzatvorenia príslušnej zmluvy bankami v sídle dlžníka za poskytované úvery.
Po predmetnej novele slovenského Obchodného zákonníka zákonodarca stanovil úroky z omeškania o 10%
vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom
kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. V súčasnosti (i v minulosti tomu bolo tak – t.j. pred ostatnou
novelou Obchodného zákonníka) je takáto výška úrokov z omeškania z pohľadu svojej účinnosti závislá tak na
tzv. obvyklej úrokovej sadzbe (napr.: 7 % úroková sadzba + 1 % predstavuje značný kvalitatívny rozdiel oproti
30 % úrokovej sadzbe + 1 %), ako aj na pojme obvyklosti [relevantnými skutočnosťami sú v danom prípade
charakter zabezpečeného úveru (môže ísť o kontokorentný úver, revolvingový úver, prevádzkový úver,
investičný úver, hypotekárny úver, syndikovaný úver, spotrebiteľský úver, iný bezúčelový úver a pod.), ako i
dĺžka poskytnutia finančných prostriedkov, konkrétna situácia banky poskytujúcej v sídle dlžníka predmetný
úver, požadované zabezpečenie, atď.]. Preto súdy v rámci vlastnej aplikačnej rozhodovacej praxe vyžadujú (odo
dňa 01.02.2004 je účinná predmetná novela Obchodného zákonníka – slovenské súdy teda verifikujú žalobcom
uplatnený úrok z omeškania oznámením Národnej banky Slovenska o priemernej úrokovej sadzbe) obvykle
39
V rámci civilistiky i komercionalistiky.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 3 českého Obchodného zákonníka „touto částí zákona se řídí i vztahy vzniklé při
zajištění závazků ze smluv, pro něž si strany zvolily použití tohoto zákona podle odstavce 1, jestliže osoba
poskytující zajištění s tím projeví souhlas nebo v době vzniku zajištění ví, že zajišťovaný závazek se řídí touto
částí zákona.“ Podľa ustanovenia § 262 ods. 4 českého Obchodného zákonníka „ve vztazích podle § 261 nebo
podřízených obchodnímu zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí, nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze
zvláštních právních předpisů něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanovení občanského zákoníku
nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících
klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve prospěch
smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana, která není podnikatelem, nese odpovědnost za porušení
povinností z těchto vztahů podle občanského zákoníku a na její společné závazky se použijí ustanovení
občanského zákoníku.“ Porovnaj s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 slovenského Obchodného zákonníka.
41
Samozrejme s ohľadom na skutočnosť, že časť škody vzniknutá veriteľovi omeškaním dlžníka bola už krytá
úrokom z omeškania.
42
Z pohľadu moderačného práva súdu sa obdobná právna konštrukcia aplikuje pri zabezpečovacom právnom
inštitúte zmluvnej pokuty – viď neskôr rozoberané ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka.
40
62
doloženie údajov o úverových podmienkach z niekoľkých (viacerých) komerčných bánk v sídle dlžníka (resp.
potvrdenie o vývoji úrokovej sadzby z Národnej banky Slovenska), aby mohli priznať najspravodlivejšiu výšku
úrokov z omeškania; obdobný postup bol aplikovaný aj v rámci českej aplikačnej praxe. Na záver len
zopakujeme, že úrok z omeškania nie je sankciou, ale istou formou zhodnotenia peňažných prostriedkov, ktorú
je povinná uhradiť tá zmluvná strana, ktorá si predmetné peňažné prostriedky takpovediac požičala.43 Úrok
z omeškania tvorí príslušenstvo pohľadávky, pričom až jeho nesplnenie (nezaplatenie) oprávňuje veriteľa k jeho
vymáhaniu zo strany dlžníka v zmysle ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka, a to aj v tom prípade, ak
o tomto oprávnení veriteľa príslušná zmluva mlčí.
Predvojnová aplikačná prax našich súdov vychádzala zo zásady, že „při peněžitých závazcích má dlužík
nahraditi nejen zákonné úroky, nýbrž i škodu, která vznikne věřiteli poklesem kursovní hodnoty peněz.“44 Pri
peňažných dlhoch sa teda nedlžila nominálna čiastka (hodnota), ale abstraktná peňažná hodnota, ktorá nie je
určovaná nominálnym obnosom týchto jednotiek.45 Náš právny poriadok vychádza na rozdiel od tejto zásady
valorizmu,46 zo zásady nominalizmu, a pokiaľ valorizačná dohoda neustanovuje inak, platí sa cena dohodnutá
(teda vrátane úrokov z omeškania);47 už len na záver predmetnej právnej problematiky z pohľadu právnej istoty
sumarizujeme doteraz uvádzané skutkové a právne informácie: ostatnou novelou Obchodného zákonníka nebolo
dotknuté jeho ustanovenie § 502, podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzatvorenia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Čo uviesť na záver? Z vyššie uvedeného vyplýva, že oba štáty, Česká i Slovenská republika, splnili svoje
legislatívne povinnosti vyplývajúce z členstva v Európskej únií a právne zodpovedajúcim spôsobom
transponovali Smernicu do vlastných národných právnych úprav. Situácia v rámci právneho poriadku Českej
republiky je z hľadiska dualizmu súkromného práva daného tak, ako v rámci právneho poriadku Slovenskej
republiky (t.j. existenciou dvoch nosných súkromno-právnych kódexov),48 jednoznačnejšia - uplatňuje sa tu
z pohľadu normatívneho právneho prostredia jeden mechanizmus výpočtu úroku z omeškania; na území
Slovenskej republiky je inak určený úrok z omeškania v rámci občiansko-právnych vzťahov,49 a inak v rámci
obchodno-právnych vzťahov.50
Zamerajme sa teraz na obchodno-právny úrok z omeškania - jeho koncepcia výpočtu je rovnaká tak v rámci
systematiky českého, ako i slovenského Obchodného zákonníka, samozrejme za predpokladu, že neexistuje
43
Čo sa týka právneho poriadku Českej a Slovenskej republiky, pôžička je občiansko-právnou zmluvou
v zmysle ustanovenia § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka; pre podnikateľské subjekty Obchodný kódex
zakotvuje zmluvu o úvere uzatváranú v zmysle jeho ustanovenia § 497 a nasl., pričom ju zároveň
prostredníctvom svojho ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) definuje ako absolútny obchod. V tejto súvislosti len
podotýkame, že i podnikateľský subjekt (napr. obchodná spoločnosť v právnej forme spoločnosti s ručením
obmedzeným) môže napr. s občanom uzatvoriť zmluvu o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 a § 658
Občianskeho zákonníka [zjednodušene pre priblíženie možno uviesť, že samotné uvedenie názvu zmluva
o pôžičke by malo byť v aplikačnej praxi analogicky ponímané ako voľba zákona v zmysle ustanovenia § 262
Obchodného zákonníka; čo sa týka právnej formy, zmluvu o pôžičke, na rozdiel od úverovej zmluvy
(podmienkou platnosti uzatvorenia úverovej zmluvy v zmysle obchodno-právnej normatívnej úpravy taktiež nie
je zákonodarcom obligatórne – expressis verbis, stanovená skriptuálna forma), nie je nevyhnutné uzatvoriť
v písomnej forme].
44
SEDLÁČEK, J.: Obligační právo, Právník, Brno, 1933, str. 273 a nasl.
45
ELIÁŠ, K. a kol.: op. cit. v poznámke č. 220 k textu, str. 87.
46
ELIÁŠ, K. a kol.: op. cit v poznámke č. 222 k textu, str. 87 a 88.
47
Porovnaj s ustanovením § 448 Obchodného zákonníka.
48
Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.
49
Dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
50
Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky
Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa
použije počas celého tohto polroka.
63
dohoda zmluvných strán o výške dohodnutého úroku z omeškania. Prirodzene, z pohľadu absencie ustanovenia §
369a v slovenskom Obchodnom zákonníku51 možno rezultovať právnu skutočnosť, že český zákonodarca kladie
nepomerne vyššie nároky na kvalitu a správne posúdenie rozhodných skutočností52 českými jurisdikčnými
orgánmi ako vlastnými aplikátormi práva. Vzhľadom ku skutočnosti, že toho času vykonávam vyššie uvedenú
činnosť na území Slovenskej republiky, mám pripomienky k právnemu jazyku zákonodarcu, ktorý zákonodarca
zvolil pri koncipovaní znenia ustanovenia § 369 ods. 1 slovenského Obchodného zákonníka - konkrétne som
toho právneho názoru, že v aplikačnej praxi môže spôsobovať problémy presné určenie rozhodnej lehoty pre
uplatnenie správnej výšky požadovaného úroku z omeškania. Zákonodarca totiž stanovil, že ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska
uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná
úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas
celého tohto polroka. Prvá a druhá veta si teda stricto iure z logicko-gramatického hľadiska nielen mnou
aplikovaného forenzného výkladu viac-menej odporujú, alebo sú minimálne nejasné. Zákonodarca v prvej vete
stanovil, že z hľadiska určenia výšky úroku z omeškania bude rozhodná úroková sadzba Národnej banky
Slovenska platná pred prvým dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, no v druhej vete však
upresňuje, že takáto základná úroková sadzba platná v prvý deň kalendárneho polroka sa použije počas celého
polročného obdobia. Je nepochybné, že účelom zákonodarcu bolo, aby sa pre prípad omeškania doposiaľ
aplikované ročné obdobie rozdelilo na dve polročné obdobia, a to na prvý polrok plynúci odo dňa 01.01. do dňa
30.06. a druhý polrok plynúci odo dňa 01.07. do dňa 31.12. príslušného kalendárneho roka. Ak bol teda dlžník
v omeškaní dňa 07.04.2005,ktorý deň bude rozhodný pre určenie príslušného kalendárneho polroka, a tým aj
správnej výšky požadovaného zákonného obchodno-právneho úroku z omeškania? Som toho právneho názoru,
že v druhej vete zákonodarcovi prinajmenšom vypadlo slovíčko „tohto“ - ak by totiž zákonodarca uviedol, že
„základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň tohto kalendárneho polroka
sa použije počas celého tohto polroka,“ systematický výklad prvej a druhej vety ustanovenia § 369 ods. 1
slovenského Obchodného zákonníka by nepôsobil zmätočne a situácia, ako i odpoveď na vyššie uvedenú
básnickú otázku, by bola jasná: rozhodným pre vyššie uvádzané určenie by bol v danom prípade deň 01.07.2004.
Rovnako tak stačilo napríklad uviesť, že rozhodnou bude základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska
uplatňovaná „v prvý deň predchádzajúceho kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu“ alebo „v prvý
deň omeškaniu predchádzajúceho kalendárneho polroka.“
V tejto súvislosti si neodpustím ešte jednu poznámku, ktorá sa však bude týkať občiansko-právneho úroku
z omeškania: v zmysle konštantnej jurisdikčnej činnosti orgánov aplikácie práva v oboch republikách53 platí už
zaužívaný úzus, že výšku úroku z omeškania si v rámci civilistiky nemožno platne dohodnúť. Tento právny
názor sa argumentačne opiera o odôvodnenie, podľa ktorého ak zákonodarca prostredníctvom ustanovenia § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka stanovil, že výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania „ustanovuje
vykonávací predpis,“ nemožno si platne dohodnúť žiaden iný úrok z omeškania, ako úrok z omeškania
vykonávacím predpisom stanovený. Ak by totiž zákonodarca chcel, aby si účastníci mohli úrok z omeškania
platne na základe dohody alebo zmluvy určiť v odchylnej výške, priamo by to uviedol tak, ako v prípade
obchodno-právneho úroku z omeškania.54
V rámci právneho poriadku Českej republiky preto zákonodarca výšku úroku z omeškania55 ustanovil56
nariadením vlády č. 142/1994 Sb., v znení nariadenia vlády č. 554/2004 Sb., v rámci právneho poriadku
Slovenskej republiky potom nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.. S uvedeným právnym rezultátom však, podľa
môjho právneho názoru, nemožno súhlasiť a nastal čas, aby tento prístup nielen jurisdikčných orgánov bol
revidovaný - pripúšťam však, že i na túto otázku sa môžu právne názory rôzniť. Poďme však k argumentom,
ktoré odôvodňujú, aby si účastníci i v rámci občiansko-právnych vzťahov dohodli úrok z omeškania vo výške
odlišnej, ako je vykonávacím právnym predpisom stanovená. V prvom rade upozorňujem na základnú zásadu
práva, v právnej rovine transponovanú nielen v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky,57 ale i v Listine
51
Predovšetkým ustanovenia § 369a ods. 4 českého Obchodného zákonníka.
Dohodu o výške úroku z omeškania, ktorá by bola dohodou zneužívajúcou v intenciách Smernice.
53
V Slovenskej i Českej republike.
54
Pozri ustanovenie § 369 oboch Obchodných zákonníkov.
55
Tak civilistického, ako i komercionalistického.
56
Vykonal ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
57
Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v platnom znení.
52
64
základných práv a slobôd,58 a to „iura merea facultatis“ - teda čo nie je zakázané, je pre občanov dovolené;59
v priamom kontraste ako ústavný protipól potom stojí štátna moc a spôsob jej vykonávania - „secundum et intra
legem.“60 Po druhé, táto ústavná zásada je imanentná i v predpise nižšej právnej sily - v ustanovení § 2 ods. 3
Občianskeho zákonníka.61
V danej súvislosti teda ponúkam vlastný právny záver - nemožno prijať rezultát, podľa ktorého ak by
zákonodarca chcel povoliť určenie občiansko-právneho úroku z omeškania dohodou, tak to výslovne uvedie
v ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka - práve naopak; prostredníctvom primeranej a logickej aplikácie
výkladového pravidla argumentum a contrario62 dospejeme k záveru, že ak zákonodarca výslovne nezakázal
dohody určujúce iný ako vykonávacím predpisom stanovený úrok z omeškania, potom je možné si úrok
z omeškania platne dohodnúť; takáto dohoda by však z pohľadu perfektnosti právneho úkonu mala spĺňať
zákonodarcom stanovené podmienky na obsahové náležitosti právneho úkonu zakotvené prostredníctvom
ustanovenia § 37 ods. 163 a ustanovenia § 3964 Občianskeho zákonníka, nemala by byť uzatvorená v tiesni a za
nápadne nevýhodných podmienok65 a samozrejme, v prípade súdneho sporu by mala byť, pokiaľ možno,
vyhotovená písomne - aby účastník ľahšie uniesol onus probandi.66
Taktiež sa domnievam, že vyššie uvádzaná ústavná zásada, ako i zákonné pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 2
ods. 3 Občianskeho zákonníka jednoznačne podporujú práve ten prístup, ktorý preferuje možnosť dohodnúť si
výšku úroku z omeškania v rámci civilistiky odlišným spôsobom od výšky úroku z omeškania stanovenej
vykonávacím nariadením vlády. 67 Nevidím preto žiaden právne relevantný dôvod, prečo by malo byť občanom
v oblasti súkromného práva odopierané to, čo prislúcha podnikateľom v rámci výkonu ich činnosti - zmluvná
sloboda a voľnosť transponovaná do už spomínanej dohody o výške úroku z omeškania. Budem len rád,
ak tento príspevok iniciuje právnickú obec k širokej odbornej diskusií o vyššie analyzovaných nástrahách
právneho inštitútu úroku z omeškania.
Na úplný záver podotýkam, s poukazom na vyššie uvádzané skutkové a právne okolnosti, ako i toho času
aktuálne znenie platnej a účinnej systematiky Obchodného zákonníka,68 že podľa môjho právneho názoru by
z pohľadu právneho purizmu mal byť obchodno-právny úrok z omeškania v petite žaloby, samozrejme, pokiaľ
nie je známy a vyčísliteľný,69 určovaný k príslušnému polroku v známej výške, pričom do budúcnosti by mal byť
z hľadiska určitosti, ako i vykonateľnosti takéhoto súdneho rozhodnutia, špecifikovaný tak, ako je v rámci
normatívnej právnej úpravy - žalobca môže pokojne do žalobného petitu primerane prevziať v prípade právneho
poriadku Slovenskej republiky formuláciu ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a v prípade
58
Ústavný zákon č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný
zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ktorá je prakticky
inkorporovaná v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky.
59
Článok II. odstavec 3 Ústavy Slovenskej republiky - „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a
nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“
60
Článok II. odstavec 2 Ústavy Slovenskej republiky - „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“
61
Pozri ustanovenie § 2 ods. 3 českého i slovenského Občianskeho zákonníka - „účastníci občianskoprávnych
vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne
nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.“ Podľa môjho
právneho názoru ani z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by sa od neho
nedalo odchýliť. Ak si niekto myslí opak, upozorňujem na horizontálne delenie právneho systému:
ústavná zásada zakotvená v článku II. odseku 3 Ústavy Slovenskej republiky má väčšie právnu silu ako
ustanovenie § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
62
Z lat. - pravidlo opaku.
63
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
64
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
prieči dobrým mravom.
65
Pozri ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za
nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť“ a porovnaj ho s ustanovením § 267 ods. 2
Obchodného zákonníka - „vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho
zákonníka.“
66
Aby účastník náležite preukázal svoje tvrdenia.
67
Tak slovenského, ako i českého.
68
Tak v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky, ako i právneho poriadku Českej republiky.
69
Teda ku dňu žaloby nie je známy, t.j. „.............až do dňa zaplatenia.“
65
právneho poriadku Českej republiky formuláciu vykonávacieho právneho predpisu - nariadenia vlády č.
142/1994 Sb., v platnom znení; uvádzané zdôvodňujem skutočnosťou, že uvedenie konkrétnej výšky do
budúcnosti žalovaného úroku z omeškania je priamo závislé na úrokovej sadzby stanovenej centrálnou bankou
dva krát do roka, resp. presnejšie povedané, úrokovej sadzby v polročných intervaloch centrálnou bankou
aktualizovanej.
Tento príspevok bol vypracovaný i vďaka Grantu Univerzity Komenského č. UK/ 82/2006
ADRESA:
JUDr. Daniel Jakubovič, PhD.
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Katedra obchodného, finančného a hospodárskeho práva
sudca
66
ŠTÁTNA SLUŽBA V PODMIENKACH DEMOKRATICKÉHO A PRÁVNEHO ŠTÁTU
Jozef Kuril
Abstrakt: V príspevku autor konštatuje, že štátna služba je jedným z ukazovateľov politických
pomerov v štáte, je odrazom spoločnosti. V demokratickom štáte je štátna služba založená na
demokratických hodnotách a to jednak vo svojom vnútornom usporiadaní, tak aj v celej svojej
činnosti. Štátna služba sa v právnej teórii nechápe jednotne. Štátna služba má dve stránky
organizačnú a právnu, štátna služba zahŕňa široký okruh organizačných a riadiacich vzťahov.
Štátna služba v právnom vyjadrení predstavuje komplexný právny inštitút, ktorý má
interdisciplinárnu povahu, subsumuje normy viacerých právnych odvetví, predovšetkým z právneho,
ústavného i pracovného práva.
Kľúčové slová: Štát, štátna služba, právny inštitút, právny režim, štátni zamestnanci, kariérny
systém štátnej služby, systém merit, štátno-zamestnanecké vzťahy, zamestnávateľ, individuálny
právny akt, verejno-právna povaha štátno-zamestnaneckých vzťahov, disciplinárna zodpovednosť,
metóda právnej regulácie, kolektívne zmluvy.
Jedným z právnych inštitútov, ktorý v nových spoločenských podmienkach prežíva takpovediac opätovnú
„renesanciu“ je aj inštitút štátnej služby. Štátna služba ako právny inštitút bol v predchádzajúcom období
spoločenského vývoja z právneho poriadku takmer odstránený a používal sa iba sporadicky.
Pojem služba je značne všeobecný, abstraktný, so širokým obsahom, umožňujúcim viacero možných alternatív
jeho chápania. Pojem služba v slovnom spojení „štátna služba“, resp. „verejná služba“ je už o niečo vecnejší,
keďže naznačuje s príslušným adjektívom pregnantnejší, reálnejší obsah.
Celkom bežne a tradične sa používa pojem služba na označenie činnosti štátu, predovšetkým na úseku štátnej
správy, verejného poriadku, bezpečnosti, ale aj na úseku zdravotnom kultúrnom či školskom. Je nepochybné, že
adjektívum „štátna“ v predmetnom slovnom spojení signalizuje úzku prepojenosť tohto pojmu s organizáciou
štátu, s činnosťou štátu a štátneho aparátu, s realizáciou štátnej moci. Veľmi zjednodušene povedané, štátna
služba predstavuje realizáciu určitej činnosti, ktorá je vykonávaná pre štát, resp. z jeho poverenia, ale zároveň
naznačuje aj spojenie určitého subjektu so štátom. Môže ísť pritom o záležitosť jednorázovú, prípadne relatívne
trvalú, vykonávanú v zamestnaneckom vzťahu za náhradu, alebo z titulu funkcie.
Štátna služba je historicko-spoločenský jav, inštitút štátnej služby, tak ako ho môžeme chápať v dnešnom poňatí,
sa začína v Európe vyvíjať koncom 19. storočia. V podmienkach spoločenského, hospodárskeho, kultúrneho a
sociálneho rozmachu sa formuje liberálny štát, postupne sa rozvíja verejné právo. V tejto súvislosti dochádza k
formovaniu zvláštnej sociálnej vrstvy, štátnych úradníkov, pričom je zároveň postupne vytváraná špecializovaná
právna úprava ich postavenia. Po páde absolutistického režimu v Rakúsko - Uhorsku sa formuje profesionálna
byrokracia, postavenie štátnych úradníkov je upravované verejnoprávnym inštitútom štátnej služby. Služobný
pomer medzi štátom a osobami v štátnej službe upravovala dlhodobo tzv. služobná pragmatika (zákon č. 15
Ríšskeho zákonníka, štátnu službu upravoval ako verejnoprávny inštitút, služobný pomer sa zakladal k štátu ).
Štátni zamestnanci mali postavenie verejnoprávnych zamestnancov s odlišnou právnou úpravou v porovnaní so
zamestnancami v súkromnom sektore. Služobná pragmatika dala služobnému pomeru štátnych zamestnancov
veľmi dôležitý znak trvalosti a nezrušiteľnosti tzv. definitívu. V zmysle služobnej pragmatiky mal štát zvláštne
postavenie medzi zamestnávateľmi, štátni zamestnanci mali osobitné práva a povinnosti. Špecifickou bola
povaha plnenia služobných úloh a tým bola určovaná i povaha služobného pomeru štátneho zamestnanca. Bol
vytvorený inštitút služobného pomeru, upraveného špeciálnymi predpismi, ktoré zodpovedali potrebám výkonu
verejnej (štátnej) správy, avšak do istej miery zohľadňovali aj osobné požiadavky a potreby štátnych
zamestnancov.
Po roku 1945 je postupne „odštartovaný“ proces približovania právnej úpravy štátnych zamestnancov k
všeobecnému právnemu režimu, presadzuje sa jednotná koncepcia pracovnoprávnych vzťahov, tento proces
67
vyvrcholil prijatím Zákonníka práce. V tomto období aj zamestnanci štátneho aparátu majú rovnaké práva a
povinnosti ako ostatní zamestnanci, s výnimkou príslušníkov vojenských a ozbrojených zborov.
Zamestnávateľská subjektivita štátu je odstránená, bola prenesená zo štátu na rôzne štátne orgány a organizácie.
Štátna služba, ako právny inštitút, bol z právneho poriadku v tomto období takmer odstránený, o štátnej službe sa
v odbornej literatúre objavujú zmienky len veľmi okrajovo.
Až v zmenených spoločensko-ekonomických podmienkach, po roku 1989 štátna služba aj ako právny inštitút
prežíva opätovnú renesanciu. Postupne sa vytvárajú nevyhnutné právne základy pre profesionálny, objektívny a
nezávislý výkon štátnej služby. V nových pomeroch sa tiež postupne začína s potrebnou diferenciáciou
zamestnaneckých vzťahov v štátnej službe od iných zamestnaneckých vzťahov vznikajúcich na trhu práce.
Štátna služba sa transformuje do podoby zodpovedajúcej pomerom súčasného demokratického štátu.
Stav štátnej služby je odrazom spoločnosti, je jedným z ukazovateľov politických pomerov v štáte. Štátna služba
je súčasťou štátu, v demokratickom štáte je založená na demokratických hodnotách a to jednak vo svojom
vnútornom usporiadaní, tak aj v celej svojej činnosti. Štátna služba bezprostredne súvisí s uplatňovaním štátnej
moci, štátna služba má silný aspekt politický a mocenský. Spoločenská funkcia štátnej služby je podmienená
úlohami a funkciami štátu, v usporiadaní štátnej služby, sa vo väčšej či menšej miere, odrážajú záujmy štátu.
Štátna služba je jednou zo stránok činnosti štátu, ktorá smeruje k praktickej a bezprostrednej realizácii úloh a
funkcií štátu. Štátna služba zo štátu „vyviera“, štátna služba „sprevádza“ štát v celej jeho histórii, a doslova
„znáša“ jeho osudy.
Štátna služba, ako mnohostranný jav, je predmetom záujmu viacerých vedných disciplín, právne vedy
nevynímajúc. Z hľadiska právnej úpravy štátna služba, vrátane jej organizácie, zasahuje do viacerých odvetví
nášho právneho poriadku.
Pojem štátna služba sa v právnej teórii nechápe jednotne. Štátnej službe venuje pozornosť predovšetkým veda
správneho práva, pričom poukazuje na zložitú a komplexnú povahu uvedeného inštitútu, ktorý zahrňuje široký
okruh teoretických i praktických otázok.
Vo všeobecnosti sa uznáva, že pokiaľ niekto koná určitú činnosť pre štát, z poverenia štátu, je v štátnej službe.
Štátna služba môže byť tiež chápaná ako činnosť štátnych zamestnancov (zamestnancov štátneho aparátu)
spočívajúca v uskutočňovaní funkcií štátu a vykonávaná v štátnozamestnaneckom pomere.
Pojem štátna služba sa tiež používa pre označenie právneho režimu zamestnancov štátneho aparátu. Štátnu
službu je možné charakterizovať aj ako súhrn právnych noriem, ktoré upravujú postavenie štátneho aparátu.
Štátna služba môže tiež predstavovať okruh osôb resp. činnosť osôb pôsobiacich v štátnom aparáte.
Podľa našej mienky, z viacerých vymedzení pojmu štátna služba, je navýstižnejšnejšie nasledovné jej
vymedzenie: pojem štátna služba predstavuje činnosť štátnych zamestnancov (zamestnancov štátu), vrátane
právneho režimu týchto osôb, podieľajúcich sa na plnení úloh štátu prostredníctvom štátnozamestnaneckého
vzťahu (služobného pomeru).
Ako výsledok deľby práce vytvára štátna služba podsystém spoločenskej práce a patrí z tohto pohľadu do
pracovného práva. Štátna služba je však tiež súčasťou organizačno – právneho systému štátneho aparátu, týmto
patrí do systému správneho práva. Na komplexný charakter štátnej služby poukazujú viacerí autori, zdôrazňujú
jej zložitú povahu, poukazujúc, že problémy štátnej služby majú mnohostranný a vo sfére práva
interdisciplinárny charakter.
Štátna služba má dve stránky a to organizačnú a právnu, štátna služba je organizačno – právny inštitút, ktorý má
svoje organizačné formy je upravený právnymi normami. V tomto zmysle inštitút štátnej služby zahrňuje normy
regulujúce organizáciu štátnej služby a normy upravujúce právny režim štátnych zamestnancov.
Štátna služba zahŕňa široký okruh riadiacich, organizačných a iných vzťahov, ktoré si vyžadujú právnu reguláciu
v podobe noriem viacerých právnych odvetví. V tomto zmysle možno hovoriť o interdisciplinárnej povahe
štátnej služby.
Pojem štátna služba, ako právny inštitút, má charakter komplexného právneho inštitútu subsumujúceho v sebe
právne inštitúty ústavného, správneho a pracovného práva, prípadne iných odvetví práva, ktoré sa vzťahujú na
štátnu službu v rozsahu pôsobnosti svojich ustanovení. Ide predovšetkým o ústavné základy prístupu k verejným
68
funkciám, o správno-právne aspekty obsahu činnosti realizovaných štátnou správou a pracovno-právne aspekty
dotýkajúce sa právneho režimu výkonu činností tvoriacich obsah štátnej služby.
Konkrétna podoba štátnej služby v tom ktorom štáte je podmienená celým radom faktorov (o. i. politickými a
mocenskými pomermi v štáte, osobitosťami historického vývoja, tradíciami, kultúrnou úrovňou obyvateľstva,
národnostnými otázkami a pod.).
Podľa podstatných znakov sa všeobecne rozlišujú dva základné systémy štátnej služby - kariérny systém štátnej
služby a systém merit.
V kariérnom systéme štátnej služby má právna úprava spravidla verejnoprávny charakter, v tomto systéme
štátnej služby sa zamestnanie v štátnej službe stáva celoživotnou profesiou, keďže sa tu uplatňuje právom
chránený, trvalý služobný pomer a zo zákona garantovaný služobný a platový postup.
V systéme merit samotný štátnozamestnanecký pomer trvá len po dobu, počas ktorej úradník zastáva niektoré
funkčné miesto v štátnej službe. Je to otvorený systém, na obsadenie funkcie je vhodný každý, kto zloží skúšku
na určitú funkciu. Tento systém nepredpokladá celoživotné zamestnanie v štátnej službe, nedáva záruky na ďalší
platový a služobný postup.
Pri spracovaní zákonnej úpravy štátnej služby v podmienkach Slovenskej republiky bola prijatá filozofia
uplatňujúca využitie predností oboch systémov. Právna úprava štátnej služby v našich podmienkach ťažiskovo
vychádza z kariérneho systému štátnej služby, avšak v určitej previazanosti s prvkami merit systému.
Plnenie úloh v štátnej službe realizujú štátni zamestnanci prostredníctvom štátno-zamestnaneckých vzťahov.
Štátna služba napĺňa svoje poslanie takpovediac cez štátno-zamestnanecké vzťahy.
Štátnozamestnanecké vzťahy sú koncipované ako verejnoprávne vzťahy, výrazom verejnoprávnej povahy
zamestnaneckých vzťahov v štátnej službe je existencia niektorých charakteristických znakov týchto vzťahov,
inak znakov tiež typických pre vzťahy v oblasti práva verejného.
Predmet zmieňovaných právnych vzťahov má duálnu konštrukciu, pozostáva jednak z chovania spočívajúcom
vo výkone práce nositeľa pracovnej sily za odmenu a jednak v účasti na bezprostrednom uskutočňovaní štátnej
moci subjektami týchto vzťahov voči vonkajšej sfére.
Právna úprava dvojakého druhu chovania v predmete týchto vzťahov má hybridnú povahu, to znamená, že
pracovná stránka je upravená normami pracovného práva, funkčná stránka je upravená normami správneho
práva;
Práva a povinnosti subjektov týchto vzťahov smerujú jednak k uskutočňovaniu pracovného procesu (pracovnej
činnosti), jednak k realizácii štátnomocenských funkcií, t. j. k bezprostrednému uskutočňovaniu štátnej moci;
Práva a povinnosti subjektov týchto vzťahov, tvoriace obsah zmieňovaných právnych vzťahov, sú upravené
niekoľkými právnymi odvetviami. Pre ich úpravu nepostačujú len normy pracovného práva, ale aj normy
ústavného práva, ešte častejšie však správneho práva. Z tohto pohľadu možno hovoriť o akýchsi zložených alebo
kombinovaných právnych vzťahoch.
Právny vzťah štátnych zamestnancov má dva aspekty: ide jednak o vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi,
jednak o vzťah štátneho zamestnanca k vonkajšiemu prostrediu, t. j. obyvateľstvu, inštitúciám, organizáciám a
pod. Štátnozamestnanecký vzťah má teda dve stránky a to stránku pracovnú, ktorá je predstavovaná vzťahom
zamestnanca k zamestnávateľskému subjektu, ako aj funkčnú stránku, ktorá sa napĺňa vo vzťahu k vonkajšiemu
prostrediu. K úprave takto naznačeného správania, k reglementácii práv a povinností tvoriacich obsah tohto
vzťahu nepostačujú len normy jedného právneho odvetvia, ale je potrebné spolupôsobenie noriem viacerých
právnych odvetví, najčastejšie noriem pracovného a správneho práva.
Zamestnanecké vzťahy v štátnej službe sa zakladajú k štátu ako zamestnávateľovi, vznikajú rozhodnutím
(individuálnym právnym aktom) o prijatí občana do štátnozamestnaneckého pomeru, vydaniu rozhodnutia však
vždy predchádza žiadosť občana o prijatie do zmieňovaného právneho vzťahu, čo svedčí o prelínaní
pracovnoprávnych a administratívnoprávnych prvkov v tejto oblasti.
69
V priebehu realizácie práv a povinností vyplývajúcich zo zamestnaneckých vzťahov v štátnej službe sa prejavuje
nerovné postavenie subjektov týchto vzťahov, prevládajú vzťahy nadriadenosti a podriadenosti. Zmluvná
sloboda je značne obmedzená, je nahradená kategorickým vymedzením oprávnení a povinností subjektov,
uplatňuje sa kogentná právna úprava.
Zamestnanecké vzťahy v štátnej službe sú vzťahmi zvýšených práv a povinností subjektov týchto vzťahov v
porovnaní so všeobecnou mierou práv a povinností občanov. Táto skutočnosť je kompenzovaná niektorými
výhodami, predovšetkým právne garantovaným platobným a služobným postupom, inštitútom definitívy, ako aj
niektorými ďalšími kompenzačnými ustanoveniami.
Vyjadrením verejnoprávnosti zamestnaneckých vzťahov v štátnej službe je aj ich osobitná, autonómna úprava,
ktorá je nezávislá od právnej úpravy ostatných zamestnaneckých vzťahov.
Vzťahom nadriadenosti a podriadenosti, to znamená verejnoprávnej povahe týchto vzťahov, zodpovedá aj
spôsob riešenia sporov, o ktorých rozhoduje príslušný nadriadený t.j. služobný orgán a až následne súd.
Disciplinárna zodpovednosť, ako osobitný druh právnej zodpovednosti, je jedným z výrazných, typických a
charakteristických znakov zamestnaneckých vzťahov v štátnej službe dotvárajúci ich verejnoprávnu povahu.
Uplatňovanie disciplinárnej zodpovednosti je jedným z výrazných právnych prostriedkov spojených s dôslednou
realizáciou práv a povinností subjektov týchto vzťahov. Disciplinárna zodpovednosť v zamestnaneckých
vzťahoch v štátnej službe má zásadne vnútroorganizačnú povahu, je uplatňovaná vo vnútri týchto vzťahov a
podliehajú jej iba osoby, ktoré sú k tejto organizácii v určitom organizačnom vzťahu. Je výrazom vzťahov
nadriadenosti a podriadenosti, zánikom štátnozamestnaneckého vzťahu končí aj jej uplatňovanie.
Nerešpektovanie právom určených podmienok či porušenie povinností v zamestnaneckých vzťahoch v štátnej
službe z strany štátneho zamestnanca nemá povahu súkromnoprávneho deliktu a preto nie je a ani nemôže byť
predmetom súkromnoprávnych sankcií, ale sankcií verejnoprávnych. Disciplinárne opatrenia, ako sankcie za
porušenie služobnej disciplíny v zamestnaneckých vzťahoch v štátnej službe predstavujú sankcie trestnej
povahy, ktoré nesmerujú priamo k odstráneniu škodlivých následkov disciplinárneho previnenia. Ich uplatnením
sa neprerušuje porušovanie služobnej disciplíny, ani sa subjekt porušujúci disciplínu neprinucuje chovať s
požiadavkami disciplíny. Ukladaním disciplinárnych opatrení sa sleduje predovšetkým prevencia a to buď
individuálna alebo všeobecná.
Ohľadne metódy právnej regulácie v zamestnaneckých vzťahoch v štátnej službe, zastávame stanovisko, že tieto
vzťahy sa vyznačujú kombináciou metód právnej regulácie.
V súvislosti so vznikom štátnozamestnaneckých vzťahov sa uplatňuje rovnosť v postavení subjektov týchto
vzťahov, autonómnosť vôle strán je však obmedzená kogentnosťou právnej úpravy. Ide tu o prelínanie prvkov
súkromnoprávnej a verejnoprávnej metódy právnej regulácie.
V priebehu realizácie vzájomných práv a povinností, počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru, prevláda
nadriadenosť a podriadenosť v postavení subjektov, uplatňuje sa tu verejnoprávna metóda právnej regulácie.
Pre skončenie zamestnaneckých vzťahov v štátnej službe je charakteristické, že sú tu zastúpené prvky
súkromnoprávnej , ale aj verejnoprávnej povahy.
Prípustnosť uzatvárania kolektívnych zmlúv v zamestnaneckých vzťahoch v štátnej službe znamená účasť
súkromnoprávnych prvkov v regulácii vzájomných práv a povinností subjektov týchto vzťahov, keďže
kolektívne zmluvy, ako právny inštitút, patria do sféry súkromného práva. Naproti tomu, povinné konanie pred
rozhodcom pri riešení niektorých sporov z kolektívnych zmlúv má povahu verejnoprávnu.
ZÁVER
Štátna služba je zložitý, mnohostranný jav, ktorý je predmetom záujmu viacerých vedných disciplín, právne
vedy nevynímajúc. Štátna služba zahŕňa široký okruh spoločenských vzťahov, štátna služba má komplexný,
súhrnný charakter.
Štátna služba má dve stránky a to organizačnú a právnu, štátna služba je organizačno-právny inštitút, ktorý má
svoje organizačné formy je upravený právnymi normami. V tomto zmysle inštitút štátnej služby zahrňuje normy
regulujúce organizáciu štátnej služby a normy upravujúce právny režim štátnych zamestnancov.
70
Sme toho názoru, že pojem štátna služba treba chápať v súhrne všetkých jeho stránok a to jednak ako
organizáciu štátnej služby a jednak ako právny režim štátnych zamestnancov podieľajúcich sa na plnení úloh
štátu prostredníctvom štátnozamestnaneckého vzťahu (služobného pomeru) vo vzťahu k štátu.
Štátna služba je verejnoprávny inštitút, v jeho obsahu majú prevahu právne normy viacerých právnych odvetví
verejného práva, vrátane teórie verejného práva.
V právnom vyjadrení štátna služba predstavuje komplexný právny inštitút, ktorý zahŕňa normy viacerých
právnych odvetví (správneho, ústavného, pracovného práva, ale aj teórie verejného práva).
Štátna služba ako právny inštitút má interdisciplinárnu povahu, ktorý z hľadiska systemizácie práva do odvetví,
nemožno jednoznačne a bez pochybností začleňovať iba do jedného klasického odvetvia práva.
[1]
[2]
[3]
[4]
[5]
BOGUSZAK, J. a kol. Základy teórie práva. Praha : Aleko, 1991.
BRŐSTL, A. Právny štát. Pojmy, teórie, princípy. Košice : 1995.
HOLLÄNDER, P. Základy všeobecné státovědy. Praha : Všehrd, 1995.
KURIL, J. Základné teoretické otázky služobného pomeru príslušníkov PZ. Bratislava : A PZ, 2000.
KURIL, J.:Štátna služba. Bratislava : A PZ, 2006.
ADRESA:
doc. JUDr. Jozef Kuril, CSc.
Akadémia Policajného zboru
Sklabinská č. 1
835 17 Bratislava
Tel. / fax.: 09610 57 000, 09610 59 053
http://apz.minv.sk
[email protected]
71
72
POVODŇOVÁ SPOLUPRÁCA NA RIEKE MORAVE
Marián Suja
Abstrakt: V článku sú charakterizované úlohy verejnej správy v oblasti ochrany pred povodňami,
pri vzniku, trvaní a po skončení povodne. Článok obsahuje opatrenia, riadenie a zabezpečenie
ochrany pred povodňami, ale aj základné parametre týkajúce sa povodňovej spolupráce na rieke
Morave.
Kľúčové slova: Ochrana pred povodňami, orgány štátnej správy, správca vodných tokov,
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
povodňová komisia, operačné skupiny, Hasičský a záchranný zbor.
Morava je rieka prameniaca na Morave, ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Českom a Slovenskom a medzi
Rakúskom a Slovenskom. Vlieva sa do Dunaja v Bratislave pod hradom Devín.
Ochrana pred povodňami, podľa § 3 zákona číslo 666/2004 Z. z. „o ochrane pred povodňami“ je súbor
technických opatrení a organizačných opatrení (ďalej len „opatrenie“) orgánov štátnej správy a obcí,
povodňových komisií, správcu vodohospodársky významných vodných tokov a správcov drobných vodných
tokov (ďalej len „správca vodných tokov“), vlastníkov a správcov vodných stavieb, iných právnických osôb
a fyzických osôb na predchádzanie vzniku povodne a na zmiernenie jej následkov. Každý je povinný
v inundačnom území vykonať na pozemkoch a stavbách, ktoré má vo vlastníctve alebo v užívaní, opatrenia
umožňujúce plynulý a neškodný odtok vôd. Každý má právo na poskytnutie primeranej pomoci zodpovedajúcej
možnostiam ovládania povodne, ak je účinkami povodne ohrozený jeho život, zdravie alebo majetok a nie je
schopný vykonať ochranu vlastnými silami a prostriedkami. Každý, kto zistí nebezpečenstvo povodne, je
povinný neodkladne to ohlásiť povodňovému orgánu, Hasičskému a záchrannému zboru, koordinačnému
stredisku integrovaného záchranného systému, Policajnému zboru alebo správcovi vodných tokov. Príjemca
ohlásenia je povinný túto skutočnosť ihneď oznámiť orgánu štátnej správy ochrany pred povodňami alebo
správcovi vodného toku. Opatrenia na ochranu pred povodňami, sa vykonávajú preventívne, v čase
nebezpečenstva povodne, počas povodne i po povodni, a podľa § 4 zákona číslo 666/2004 Z. z. sú to najmä:
•
povodňové plány,
•
povodňové prehliadky,
•
predpovedná povodňová služba a hlásna a varovná povodňová služba,
•
hliadková služba,
•
povodňové zabezpečovacie práce,
•
povodňové záchranné práce.
Ochranu pred povodňami, podľa § 15 zákona číslo 666/2004 Z. z. riadia a zabezpečujú orgány štátnej správy
ochrany pred povodňami v období prípravy na povodňové situácie, organizujú a kontrolujú činnosť subjektov
zapojených do ochrany pred povodňami počas povodne a v období bezprostredne po zániku povodne kontrolujú
plnenie opatrení na odstránenie následkov spôsobených povodňami. Orgány verejnej správy, právnické osoby,
fyzické osoby - podnikatelia a fyzické osoby spolupracujú s orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami
a pomáhajú im pri zabezpečovaní ochrany pred povodňami. Orgánmi štátnej správy ochrany pred povodňami sú:
•
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,
•
krajské úrady životného prostredia,
•
obvodné úrady životného prostredia,
•
obce.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP SR“) spolupracuje vo veciach ochrany
pred povodňami s Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“), zároveň majú zriadené
operačné skupiny na plnenie úloh na ochranu pred povodňami. Jaj ostatné ústredné orgány štátnej správy majú
zriadené operačné skupiny na ochranu pred povodňami. Operačná skupina vykonáva službu počas povodní
a vedie povodňový denník. Činnosť operačnej skupiny na ochranu pred povodňami je upravená v pracovnom
73
poriadku operačnej skupiny. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, podľa § 16 zákona číslo
666/2004 Z. z. na úseku ochrany pred povodňami:
•
riadi a koordinuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami,
•
riadi a kontroluje prípravu a vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác, metodicky riadi prípravu
na ochranu pred povodňami, najmä spracovanie, predkladanie a postup schvaľovania a aktualizácie
povodňových plánov zabezpečovacích prác,
•
koordinuje v spolupráci s MV SR výkon povodňových záchranných prác,
•
koordinuje činnosť orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami, zabezpečuje pomoc orgánov štátnej
správy ochrany pred povodňami, ak nie sú schopné samostatne a vlastnými prostriedkami vykonávať
opatrenia na ochranu pred povodňami,
•
zabezpečuje prieskumné a dokumentačné práce veľkého rozsahu, najmä letecké pozorovanie a letecké
snímkovanie počas povodňovej situácie,
•
v súčinnosti s MV SR metodicky usmerňuje odbornú prípravu orgánov štátnej správy ochrany pred
povodňami a správcov vodných tokov a organizovanie hlásnej a varovnej povodňovej služby,
•
schvaľuje povodňový plán zabezpečovacích prác správcov vodných tokov pre územie Slovenskej republiky,
•
metodicky usmerňuje a finančne zabezpečuje tvorbu vecných prostriedkov pre správcu vodohospodársky
významných vodných tokov na výkon povodňových zabezpečovacích prác,
•
spracúva a predkladá Ústrednej povodňovej komisii správy o vykonávaní povodňových zabezpečovacích
prác, o nákladoch na povodňové zabezpečovacie práce a o následkoch spôsobených povodňami na majetku
v správe správcov vodných tokov i na majetku právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, ktorých
predmetom činnosti je vodné hospodárstvo,
•
organizačne zabezpečuje činnosť Ústrednej povodňovej komisie a plní aj úlohy jej sekretariátu,
•
zabezpečuje riešenie technických i hospodárskych otázok hraničných vôd a spolupracuje s orgánmi Českej
republiky, Maďarskej republiky, Poľskej republiky, Rakúskej republiky a Ukrajinskej republiky pri
vykonávaní opatrení na ochranu pred povodňami na hraničných vodách na základe medzištátnych zmlúv
o hraničných vodách.
Krajský úrad životného prostredia spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami s krajským úradom, a podľa
§ 17 zákona číslo 666/2004 Z. z. vo svojom územnom obvode:
•
riadi a koordinuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami,
•
riadi a kontroluje činnosť obvodných úradov životného prostredia na úseku ochrany pred povodňami,
•
koordinuje v spolupráci s krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru a krajským úradom
výkon povodňových záchranných prác,
•
zostavuje povodňový plán kraja v spolupráci s krajským úradom a predkladá ho na schválenie MŽP SR,
•
schvaľuje povodňové plány zabezpečovacích prác územných obvodov obvodných úradov životného
prostredia,
•
organizuje výkon hlásnej a varovnej povodňovej služby v územnom obvode krajského úradu životného
prostredia,
•
vyhlasuje a odvoláva stav pohotovosti alebo stav ohrozenia v územnom obvode kraja, ak nebezpečenstvo
povodne alebo povodeň presahuje územie obvodného úradu životného prostredia,
•
riadi povodňové zabezpečovacie práce v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak povodňová
situácia alebo povodeň presahuje územie obvodného úradu životného prostredia,
•
zabezpečuje na požiadanie pomoc obvodným úradom životného prostredia a správcom vodných tokov
v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak im na vykonávanie opatrení na ochranu pred
povodňami nestačia vlastné sily a prostriedky,
•
vyžaduje pomoc Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek,
•
vyžaduje súhlas Ústrednej povodňovej komisie na použitie výbušnín na vykonanie opatrení na ochranu pred
povodňami a na mimoriadnu manipuláciu na vodných tokoch a na vodných stavbách,
•
informuje bezodkladne MŽP SR, MV SR a koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému
o vzniku nebezpečenstva povodne alebo o vzniku povodne vo svojom územnom obvode,
•
zabezpečuje vykonávanie povodňových prehliadok na vodných tokoch pretekajúcich na území dvoch
a viacerých obvodných úradov životného prostredia v územnom obvode krajského úradu životného
prostredia a vykonáva povodňové prehliadky na hraničných vodných tokoch v súčinnosti so správcami
vodných tokov,
•
ukladá rozhodnutím opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov pri povodňových prehliadkach,
•
organizuje školenia o vykonávaní hlásnej a varovnej povodňovej služby,
•
spolupracuje s orgánom územnej samosprávy vyššieho územného celku vo veciach ochrany pred
74
•
•
povodňami,
vyhodnocuje následky spôsobené povodňami a opatrenia vykonané na ochranu pred povodňami,
predkladá MV SR a Ústrednej povodňovej komisii súhrnnú správu o následkoch povodní, spôsobených
škodách a o nákladoch na výkon záchranných prác.
Obvodný úrad životného prostredia spolupracuje vo veciach ochrany pred povodňami s obvodným úradom,
a podľa § 18 zákona číslo 666/2004 Z. z. vo svojom územnom obvode:
•
riadi a kontroluje činnosť obcí pri výkone štátnej správy na úseku ochrany pred povodňami,
•
koordinuje v spolupráci s okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru a obvodným úradom
výkon povodňových záchranných prác,
•
zostavuje povodňový plán vo svojom územnom obvode a predkladá ho na schválenie krajskému úradu
životného prostredia,
•
schvaľuje povodňový plán zabezpečovacích prác obcí, ktoré majú v správe vodné toky,
•
schvaľuje povodňové plány zabezpečovacích prác stavieb navrhovaných na realizáciu na vodných tokoch,
•
schvaľuje povodňové plány stavieb v inundačných územiach v správe právnických a fyzických osôb podnikateľov,
•
vyhlasuje a odvoláva stav pohotovosti alebo stav ohrozenia v územnej pôsobnosti obvodného úradu, ak
nebezpečenstvo povodne alebo povodeň presahuje územie obce,
•
organizuje odborné školenie o vykonávaní hlásnej a varovnej povodňovej služby, zamestnancov obcí
a ďalších osôb zapojených do výkonu ochrany pred povodňami,
•
organizuje výkon hlásnej a varovnej povodňovej služby,
•
zabezpečuje pomoc správcom vodných tokov, vlastníkom, správcom alebo užívateľom vodných stavieb
a iných stavieb na vodných tokoch a v ich bezprostrednej blízkosti, ak sú v čase nebezpečenstva povodne
alebo počas povodne v dosahu ohrozenia a ak o to požiadajú z dôvodu nedostatku vlastných síl
a prostriedkov,
•
vydáva príkazy právnickej osobe, fyzickej osobe - podnikateľovi alebo fyzickej osobe na plnenie úloh pri
ochrane pred povodňami,
•
•
vyžaduje súhlas Ústrednej povodňovej komisie na použitie výbušnín na účely vykonania opatrení na
ochranu pred povodňami a na mimoriadnu manipuláciu na vodných tokoch a na vodných stavbách,
•
informuje bezodkladne krajský úrad životného prostredia o nebezpečenstve povodne alebo o vzniku
povodne vo svojom územnom obvode,
•
zabezpečuje vykonávanie povodňových prehliadok na vodných tokoch pretekajúcich územnými obvodmi
dvoch a viacerých obcí v územnej pôsobnosti obvodu v súčinnosti so správcami vodných tokov,
•
ukladá rozhodnutím opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
•
vykonáva systematickú prevenciu na ochranu pred povodňami na území obvodu,
•
vyhodnocuje následky spôsobené povodňami a opatrenia vykonané na ochranu pred povodňami,
•
predkladá krajskému úradu životného prostredia súhrnnú správu o následkoch povodní, spôsobených
škodách a o nákladoch na výkon záchranných prác,
•
kontroluje dodržiavanie povinností ochrany pred povodňami,
•
prejednáva správne delikty i ukladá pokuty za porušenie povinností a prejednáva priestupky na úseku
ochrany pred povodňami.
Obec, podľa § 19 zákona číslo 666/2004 Z. z. vo svojom územnom obvode vykonáva prenesený výkon štátnej
správy na úseku ochrany pred povodňami:
•
spracúva a zostavuje povodňový plán záchranných prác obce a predkladá ho na schválenie okresnému
riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru,
•
zabezpečuje v rámci svojich možností pracovné sily a vecné prostriedky na ochranu pred povodňami
a vyhotovuje ich súpis; zabezpečuje riadne uskladnenie a udržiavanie vecných prostriedkov,
•
zabezpečuje v rámci svojich možností vybavenie obecného hasičského zboru potrebnými prostriedkami
a výstrojom na výkon povodňových záchranných prác,
•
dohliada, aby vlastníci, správcovia a užívatelia vodných stavieb a iných stavieb na území obce, ktoré môžu
byť ohrozené povodňou, vykonali opatrenia na ochranu pred povodňami podľa povodňových plánov,
•
organizuje a zabezpečuje na podnet správcu vodného toku hlásnu a varovnú povodňovú službu, varuje
občanov v obci pred nebezpečenstvom povodne, upozorňuje naň susedné nižšie ležiace obce
a nebezpečenstvo povodne bezodkladne ohlási obvodnému úradu a správcom vodných tokov,
•
vykonáva hliadkovú službu na svojom území, ak ju nie je schopná samostatne vykonávať, spolupracuje
75
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
so správcom vodného toku a Hasičským a záchranným zborom pri jej organizácii,
vyhlasuje a odvoláva stav pohotovosti a stav ohrozenia na území obce,
organizuje a riadi v súčinnosti s obvodným úradom životného prostredia a Hasičským a záchranným
zborom vykonávanie povodňových záchranných prác v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne
v územnom obvode obce,
ukladá povinnosť právnickej osobe, fyzickej osobe - podnikateľovi alebo fyzickej osobe poskytnúť vecné
plnenie na zvládnutie úloh pri ochrane pred povodňami,
zabezpečuje v súčinnosti s obvodným úradom životného prostredia a Hasičským a záchranným zborom
evakuáciu obyvateľstva postihnutého povodňou a zabezpečuje dočasné ubytovanie a stravovanie
evakuovaného obyvateľstva, ochranu majetku, návrat evakuovaného obyvateľstva, ako aj nevyhnutnú
hygienickú a zdravotnú starostlivosť,
zabezpečuje v súčinnosti s obvodným úradom životného prostredia a Hasičským a záchranným zborom
ubytovanie a stravovanie osôb, ktoré sa zúčastňujú povodňových zabezpečovacích prác a povodňových
záchranných prác,
poskytuje v rámci svojich možností pomoc správcom vodných tokov, vlastníkom, správcom alebo
užívateľom vodných stavieb a iných stavieb na vodných tokoch, ak je ich bezpečnosť ohrozená povodňou
a ak o to požiadajú z dôvodu nedostatku vlastných síl a prostriedkov,
poskytuje v rámci svojich možností pomoc susedným obciam pri výkone povodňových záchranných prác
v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak im na tieto práce nestačia vlastné sily a prostriedky,
poskytuje v rámci svojich možností pomoc správcovi vodného toku pri výkone preventívnych technických
opatrení zameraných na zlepšenie odtokových pomerov v obci, najmä pri odstraňovaní prekážok na
vodných tokoch a v ich blízkosti a pri uvoľňovaní zápch a zátarás na vodných tokoch,
zúčastňuje sa povodňových prehliadok na vodných tokoch pretekajúcich cez územie obce,
informuje bezodkladne obvodnú povodňovú komisiu o vzniku povodňovej situácie,
prejednáva priestupky na úseku ochrany pred povodňami,
vyhodnocuje následky spôsobené povodňami, opatrenia vykonané na ochranu pred povodňami, náklady
vynaložené na výkon záchranných prác a predkladá súhrnnú správu o následkoch povodní, spôsobených
škodách a o nákladoch na výkon záchranných prác obvodnému úradu životného prostredia.
Na koordináciu a kontrolnú činnosť sa zriaďujú na výkon povodňovej ochrany povodňové komisie, ktorými sú:
•
Ústredná povodňová komisia,
•
krajské povodňové komisie,
•
obvodné povodňové komisie,
•
povodňové komisie obcí.
Ústrednú povodňovú komisiu zriaďuje vláda Slovenskej republiky. Jej predsedom je minister životného
prostredia Slovenskej republiky a podpredsedom minister vnútra Slovenskej republiky a ďalších členov určuje
vláda na návrh predsedu Ústrednej povodňovej komisie. Úlohy, zloženie a zásady rokovania určuje štatút, ktorý
schvaľuje vláda. Ústredná povodňová komisia koordinuje a kontroluje prípravu a vykonávanie preventívnych
opatrení ústredných orgánov štátnej správy, krajských úradov, obvodných úradov, vyšších územných celkov
a obcí na úseku ochrany pred povodňami. Na vykonávanie činností si zriaďuje technický štáb ako svoj odborný,
poradný a výkonný orgán na plnenie svojich úloh. Vedúcim technického štábu je zástupca MŽP SR a jeho
zástupcom je prezident Hasičského a záchranného zboru. Ústredná povodňová komisia, podľa § 20 zákona číslo
666/2004 Z. z. v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne:
•
sleduje a hodnotí vývoj povodne a povodňovej situácie,
•
riadi, koordinuje a kontroluje činnosť krajských povodňových komisií a poskytuje im potrebnú pomoc,
•
vydáva príkazy na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami,
•
riadi, koordinuje a kontroluje ochranu pred povodňami, najmä povodňové zabezpečovacie práce
a povodňové záchranné práce, ak je ohrozené rozsiahle územie alebo ak krajské povodňové komisie
požiadajú o pomoc z dôvodu nedostatku vlastných síl a prostriedkov,
•
riadi, koordinuje a kontroluje ochranu pred povodňami na hraničných vodách,
•
zabezpečuje prostredníctvom poverených osôb riešenie technických otázok a hospodárskych otázok
hraničných vôd a spolupracuje s orgánmi Českej republiky, Maďarskej republiky, Poľskej republiky,
Rakúskej republiky a Ukrajinskej republiky pri vykonávaní opatrení na ochranu pred povodňami na
hraničných vodách na základe medzištátnych zmlúv o hraničných vodách,
•
vyžaduje pomoc záchranných zložiek,
76
•
•
•
•
vydáva pokyny a dáva súhlas na mimoriadnu manipuláciu na vodných tokoch a vodných stavbách, na
uvoľňovanie ľadových celín a zátarás výbušninami a na vytvorenie umelých prietrží na účely vykonania
opatrení na ochranu pred povodňami,
vyhlasuje a odvoláva stav pohotovosti a stav ohrozenia
17. pre územie, ktoré presahuje územný obvod kraja,
18. na hraničných vodách, ak tým nepoverila iný orgán štátnej správy ochrany pred povodňami,
koordinuje činnosť operačných skupín na úseku ochrany pred povodňami,
predkladá vláde správy o priebehu a následkoch povodní, o nákladoch i škodách spôsobených povodňami
a o navrhovaných opatreniach.
Krajskú povodňovú komisiu zriaďuje krajský úrad životného prostredia je podriadená Ústrednej povodňovej
komisii. Predsedom krajskej povodňovej komisie je prednosta krajského úradu životného prostredia
a podpredsedom je prednosta krajského úradu. Na vykonávanie činností si zriaďuje technický štáb ako svoj
odborný, výkonný a poradný orgán. Vedúcim technického štábu je riaditeľ krajského riaditeľstva Hasičského
a záchranného zboru. Krajská povodňová komisia, podľa § 21 zákona číslo 666/2004 Z. z. v čase
nebezpečenstva povodne a počas povodne:
•
riadi, koordinuje a kontroluje ochranu pred povodňami a činnosť obvodných povodňových komisií
v územnom obvode kraja,
•
•
spracúva správy o povodňovej situácii v územnom obvode krajského úradu životného prostredia
a predkladá ich MŽP SR,
•
vedie v povodňovom denníku chronologické záznamy o svojej činnosti a o činnosti svojho technického
štábu; v časovom slede zaznamenáva priebeh a následky povodne, vykonávané opatrenia, vydávané
príkazy, požiadavky o poskytnutie pomoci podriadeným povodňovým orgánom a spôsoby ich riešenia,
•
organizuje a riadi povodňové záchranné práce v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne, ak
povodňová situácia alebo povodeň presahuje územie obvodu,
•
zabezpečuje na požiadanie pomoc obvodným úradom a správcom vodných tokov v čase nebezpečenstva
povodne a počas povodne, ak jej na vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami nestačia vlastné sily
a prostriedky,
•
•
vyžaduje súhlas Ústrednej povodňovej komisie na použitie výbušnín na vykonanie opatrení na ochranu pred
povodňami,
•
informuje bezodkladne MŽP SR a MV SR o vzniku nebezpečenstva povodne alebo o vzniku povodne
vo svojom územnom obvode.
Obvodnú povodňovú komisiu zriaďuje obvodný úrad životného prostredia a je podriadená krajskej povodňovej
komisii. Predsedom obvodnej povodňovej komisie je prednosta obvodného úradu životného prostredia
a podpredsedom je prednosta obvodného úradu. Na vykonávanie činností si zriaďuje technický štáb ako svoj
odborný, výkonný a poradný orgán. Vedúcim technického štábu je riaditeľ okresného riaditeľstva Hasičského
a záchranného zboru; v obvodoch, kde nie je zriadené sídlo okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného
zboru, je členom obvodnej povodňovej komisie a zároveň vedúcim technického štábu veliteľ hasičskej stanice
alebo príslušník určený riaditeľom okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru. Obvodná povodňová
komisia, podľa § 22 zákona číslo 666/2004 Z. z. v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne
•
riadi, koordinuje a kontroluje ochranu pred povodňami a činnosť povodňových komisií obcí na území
obvodu,
•
•
spracúva správy o povodňovej situácii v územnom obvode obvodu a predkladá ich krajskému úradu
životného prostredia,
•
vedie v povodňovom denníku chronologické záznamy o svojej činnosti a o činnosti svojho technického
štábu; v časovom slede zaznamenáva priebeh a následky povodne, vykonávané opatrenia, vydávané
príkazy, požiadavky o poskytnutie pomoci povodňovým komisiám obcí a spôsoby ich riešenia,
•
organizuje, riadi a zabezpečuje povodňové záchranné práce v čase nebezpečenstva povodne a počas
povodne,
•
zabezpečuje evakuáciu obyvateľstva postihnutého povodňou, dočasné ubytovanie a stravovanie
evakuovaného obyvateľstva, ochranu majetku a návrat evakuovaného obyvateľstva,
•
zabezpečuje núdzové zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a potravinami, hygienickú a zdravotnú
starostlivosť a asanáciu zatopených zdrojov pitnej vody,
77
•
•
•
•
zabezpečuje pomoc správcom vodných tokov, vlastníkom, správcom alebo užívateľom vodných stavieb
a iných stavieb na vodných tokoch a v ich bezprostrednej blízkosti, ak sú v čase nebezpečenstva povodne
alebo počas povodne v dosahu ohrozenia a ak o to požiadajú z dôvodu nedostatku vlastných síl
a prostriedkov,
zabezpečuje pomoc obciam pri povodňových záchranných prácach v čase nebezpečenstva povodne a počas
povodne, ak o to požiadajú z dôvodu nedostatku vlastných síl a prostriedkov,
vyžaduje pomoc Hasičského a záchranného zboru, Policajného zboru a ďalších záchranných zložiek,
vyžaduje súhlas Ústrednej povodňovej komisie na použitie výbušnín na účely vykonania opatrení
na ochranu pred povodňami.
Povodňovú komisiu obce zriaďuje obec na plnenie úloh na úseku ochrany pred povodňami, ktorá je podriadená
obvodnej povodňovej komisii. Predsedom povodňovej komisie obce je starosta obce alebo primátor mesta, ktorý
vymenúva jej členov zodpovedajúcich za výkon záchranných prác v obci. Povodňová komisia obce, podľa § 22
zákona číslo 666/2004 Z. z. v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne:
•
riadi, koordinuje a kontroluje ochranu pred povodňami na území obce,
•
•
spracúva správy o povodňovej situácii na území obce a predkladá ich obvodnému úradu,
•
vedie v povodňovom denníku chronologické záznamy o svojej činnosti; v časovom slede zaznamenáva
priebeh a následky povodne, vykonávané opatrenia, vydávané príkazy, požiadavky o poskytnutie pomoci
a spôsoby ich riešenia.
Medzi ostatné orgány podľa zákona 666/2004 Z. z., ktoré sa zaoberajú ochranou pred povodňami a ich úlohy sú
popísané v tomto článku sa radí podľa § 24 zákona číslo 666/2004 Z. z. Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, podľa § 25 zákona číslo 666/2004 Z. z. ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy pri
plnení úloh na úseku ochrany pred povodňami, podľa § 26 zákona číslo 666/2004 Z. z. krajský úrad, podľa § 28
zákona číslo 666/2004 Z. z. vyšší územný celok, podľa § 29 zákona číslo 666/2004 Z. z. obvodný úrad a podľa
§ 27 a 30 zákona číslo 666/2004 Z. z. krajské a okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru.
Povodňové záchranné práce vykonávajú hasičské jednotky podľa zákona číslo 314/2001 Z. z. „o ochrane pred
požiarmi“ v čase nebezpečenstva povodne a počas povodne podľa pokynov orgánov štátnej správy ochrany pred
povodňami a podľa povodňových plánov. Na vykonávanie povodňových záchranných prác Hasičský
a záchranný zbor, závodné hasičské útvary, závodné hasičské zbory a obecné (mestské) hasičské zbory
zabezpečujú a udržiavajú v stave pohotovosti technické a materiálne prostriedky podľa nebezpečenstva vzniku
povodne na území vo svojej pôsobnosti. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru vyhotovuje súpis
týchto prostriedkov v rámci svojej územnej pôsobnosti. Pri vykonávaní povodňových záchranných prác súčasne
viacerými hasičskými jednotkami právomoc a povinnosti veliteľa zásahu sa určujú podľa zákona číslo
314/2001 Z. z. a vyhlášky číslo 129/2002 Z. z. „o integrovanom záchrannom systéme“. Ak sa na výkone
povodňových záchranných prác zúčastňujú okrem hasičských jednotiek aj iné záchranné zložky, pri určovaní
veliteľa zásahu sa postupuje podľa vyhlášky číslo 129/2002 Z. z. Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami
môžu vyžadovať pri ochrane pred povodňami pomoc Policajného zboru na plnenie úloh, ktoré pre Policajný zbor
vyplývajú zo zákona číslo 171/1993 Z. z. „o Policajnom zbore“, ale aj pomoc ozbrojených síl Slovenskej
republiky podľa zákona číslo 321/2002 Z. z. „o ozbrojených silách Slovenskej republiky“.
Povodňová spolupráca na rieke Morave ja zabezpečovaná prostredníctvom splnomocnencov vlád Slovenskej
republiky a Českej republiky. Jedná sa hlavne o spoluprácu pri zabezpečovacích prácach, ktorá je evidovaná
v povodňových plánoch. V povodňových plánoch hraničných tokoch, medzi ktoré sa radí aj rieka Morava je to
zabezpečené v bode VII. Spolupráca s povodňovými službami susedných štátov na hraničných tokoch.
Spolupráca prebieha hlavne v informovanosti správcov vodných tokov, ako je zmena situácie vodnej hladiny,
zmena i novostavby vodnej stavby alebo inej stavby a pod. Ďalšia spolupráca je na báze výmeny odborných
znalostí a riešenia problémov týkajúcich sa koryta, hrádze, stavieb, toku a pod. rieky Moravy. Pri záchranných
prácach sa spolupráca na rieke Morave nepredpokladá.
SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY
Literatúra je uvádzaná v texte.
78
ADRESA:
npor. Ing. Marián Suja
Akadémia Policajného zboru Bratislava
Katedra verejnej správy a verejných financií
Sklabinská 1
835 17 Bratislava
Tel. / fax.: 09610 57069, 09610 59054
[email protected]
79
80
ŘEŠENÍ KATASTROFICKÝCH RIZIK POJIŠTĚNÍM#
Jarmila Radová, Tibor Hlačina
Abstrakt: Statistiky četnosti a rozsahu škod vedené zajišťovnami a pojišťovnami potvrzují trend
růstu velikosti škod způsobených extrémy počasí a rychlý nárůst výše pojistného plnění.Jediným
možným východiskem v současné době je nutnost zajišťoven a pojišťoven stále více intenzivněji
sledovat a analyzovat vývoj a dopady katastrof na své klienty a jejich škodní průběh a samozřejmě
nejdůležitějším úkolem bude pracovat na zdokonalování modelů katastrofických událostí pro dané
oblasti, a to i za předpokladu investování mnoha finančních prostředků.
Oblast katastrof by měla být celonárodním úkolem, který se týká participace státu, účasti vládních
organizací, poskytovatelů ochranného vybavení při katastrofě, mezinárodních expertů, atd., u
soukromých iniciativ by měl být zajištěn určitý typ kompenzace (daňové zvýhodnění, dotace).
Takový přístup zahrnuje rovněž zlepšení povodňové ochrany i ochrany proti dalším katastrofickým
rizikům.
V každém případě, vláda by měla hrát roli „konečné bezpečnostní sítě“, jako součást příslušného
katastrofického schématu za předem dohodnutých podmínek. V opačném případě se jakékoli řešení
po události prokáže jako neúčinné.
Klíčová slova: pojištění, zajištění, katastrofické škody
1. POJIŠTĚNÍ A ZAJIŠTĚNÍ RIZIK
Pojištění je forma finanční kompenzace škody, jejímž prostřednictvím lidé, kteří utrpěli ztrátu nebo úraz, obdrží
finanční náhradu následků pojištěné události. Náhrada škod je vyplácena z fondu, který vzniká z peněz, jež platí
všichni jednotliví majitelé pojistné smlouvy. Pojištění je tedy založeno na principu solidarity, kdy se lidé
„skládají“ na možnou škodu a kompenzaci dostanou ti, které škoda postihla, přičemž každý pojistník platí
stanovený příspěvek do společného fondu. Návratnost takto vložených investic je tedy podmíněná, to znamená,
že pojištěný obdrží část vložených investic pouze v případě, že nastane pojistná událost definovaná v pojistné
smlouvě. V pojišťovnictví existují dlouhodobé zkušenosti s tím, jaká je pravděpodobnost, že nastanou různé
druhy rizika a na základě těchto zkušeností lze vypočítat pojistné, které je nezbytné k tomu, aby byly vytvořeny
dostatečně velké finanční prostředky, které by pokryly pravděpodobné náhrady škod. Pojistník tak zaplacením
pojistného ve sjednaný den počátku pojistného období, získává finanční ochranu pro případ, že jej postihne
škodní událost nezanedbatelného rozsahu. Pojištění je založeno na příjmu rizika na základě sjednané smlouvy.
Existují různá rizika, některá z nich jsou pojistitelná, některá však nikoli. Například rizika požáru nebo krádeže
způsobují škodu jednotlivci, ovšem rizika války nebo zemětřesení představují ohrožení pro celou společnost.
V zákoně č. 37/2004 Sb., o pojistné smlouvě se pojistným rizikem rozumí „míra pravděpodobnosti vzniku
pojistné události, vyvolané pojistným nebezpečím“, přičemž za pojistné nebezpečí se považuje možná příčina
vzniku pojistné události.
Zajištění
Pojišťovna, která přijme rizika od pojistníků se ocitá ve stejné situaci jako pojištěný. Nemůže přesně odhadnout
velikosti a množství škod, a proto sama hledá finanční ochranu přenosem rizika na zajistitele - zajišťovnu.
Koupí zajištění se může pojišťovna vyhnout výkyvům v nákladech na škody v delším období i v průběhu
jednoho roku. Pojistitel rovněž může mít stanovenu finanční hranici pro velikost rizika, které na sebe může vzít,
což by pro něho mohlo znamenat, že riziko může přijmout jen částečně a nebo vůbec. Tím, že si koupí zajištění,
navýší svou kapacitu tak, že obchod může přijmout. Katastrofy mohou mít pro pojistitele tragické následky.
Jednou z největších výhod, spíše než důvodem pro koupi zajištění, je skutečnost, že se náklady na riziko rozloží
mezi místní trh a trhy světové, neboť kompenzace za riziko není závislá pouze na ekonomice jednoho státu.
V zajišťovacím vztahu pojištěný nefiguruje. Tedy v případě, že zajistitel nesplní své závazky vůči prvopojistiteli
- pojišťovně, ručí prvopojistitel pojištěnému nadále. Do vztahu prvopojistitele a zajistitele často vstupuje
Příspěvek byl připraven jako součást výstupu grantového úkolu registrovaného Grantovou agenturou České
republiky pod číslem402/05/0893.
#
81
zajišťovací makléř, který má specializované a potřebné znalosti ohledně zajištění a světových zajišťovacích trhů
a pomáhá tak při sjednávání odpovídajícího krytí a výběru nejvhodnějšího zajistitele.
Typy zajištění
Existuje několik typů zajištění:
•
Fakultativní – sjednává se individuálně pro jednotlivé pojistné smlouvy, smlouvy jsou zvažovány
prvopojistitelem i zajistitelem případ od případu.
•
Obligatorní – sjednává se pro celé portfolio smluv. Při splnění podmínek z rámcové zajistné smlouvy má
zajistitel právo a zároveň povinnost převzít příslušné části rizika z jednotlivých pojistných smluv.
•
Neproporcionální - zajistitel za speciálně stanovené zajistné přebírá po vzniku škody část pojistného plnění
prvopojistitele, které přesáhne sjednanou prvopojistitelovu prioritu.
•
Proporcionální - pojistná částka, pojistné plnění a pojistné je dělena mezi prvopojistitele a zajistitele ve
sjednaném poměru.
Zajištění katastrofických rizik
CatXL zajištění (zajištění škodního nadměrku katastrofické události, Catastrophe Excess of Loss Cover), je typ
neproporcionálního zajištění, které zajišťuje prvopojistitele proti kumulaci škod vzniklých v důsledku škodní
události – katastrofické události, z jedné příčiny (loss occurance). Je-li několik pojistných smluv postiženo
stejnou škodní událostí s celkovými pojistnými nároky, překračujícími prioritu prvopojistitele, pak škodu,
sníženou o prioritu hradí zajistitel. Prvopojistitel nehradí prioritu z každé pojistné smlouvy postižené danou
škodní událostí. Škody se sčítají. Pokud součet překročí prioritu, pak platí zajistitel vše nad prioritu.
PŘÍKLAD CatXL
25
zajistitel
ŠKODY V MIL KČ
20
priorita
15
10
prvopojistitel
5
0
A
B
C
D
E
F
G
H
CELKEM
POJISTNÉ SMLOUVY
Graf č. 1 - Příklad CatXL zajištění (Jednotlivé pojistné smlouvy ze zajišťovaného portfolia jsou zobrazeny
modře, zelený sloupec zobrazuje součet smluv, postižených přírodní katastrofou. Prvopojistitel – pojišťovna
hradí část do priority, zajistitel ostatní nad prioritu)
V Evropě, v důsledku vyššího výskytu katastrofických událostí, zejména povodní v roce 2002, rapidně vzrostly
výdaje zajišťoven. Téměř 97% všech pojistných škod vzniklých při povodních 2002 v ČR zaplatily zajišťovny.
K tomu navíc klesly jejich výnosy z investovaných rezerv, protože světové kapitálové trhy se ještě
nevzpamatovaly z propadu konce 90. let. Výnosy z bezpečnostních investic byly tak malé, že nedovolovaly
zajišťovnám nahradit ztráty, které utrpěly výplatou velkých škod. Zajišťovny proto nutí vysokým zajistným
pojišťovny, aby provozovaly pojištění se ziskem.
Zajistitelé se rozhodli akceptovat pouze rizika s přiměřeným potenciálem zisku. Katastrofická rizika byla proto
vyjmuta z proporcionálních zajistných smluv a jsou nadále kryta pouze neproporcionálními zajistnými
smlouvami.
Návazně na události roku 2002 a vzhledem k rozsáhlým průmyslovým škodám zajistitelé požadovali podstatný
nárůst sazeb v této oblasti, stejně tak jako vývoj a využívání modelů katastrofických událostí.
Stejně tak jako v pojištění, i zajistitel stanovuje určité výluky v zajištění. Nejčastější jsou:
•
jaderná a válečná rizika, včetně teroristických činů
•
potenciální překročení kapacity zajistitele (ekologická rizika, kontaminace radonem nebo azbestem)
82
•
územní omezení (například omezení na určité území vylučuje riziko zemětřesení)
V této souvislosti se zmiňují i tzv. zachraňovací náklady vzniklé při katastrofické události. Zde vyvstává otázka,
kdo bude tyto náklady hradit a v jaké výši. Je jasné, že pojišťovna i zajišťovna není finančně schopna hradit
zachraňovací náklady v neomezené výši, mohlo by to pro ni znamenat katastrofální finanční ztráty, ne-li bankrot.
2. RŮST KATASTROFICKÝCH ŠKOD
„Natural hazard events“ versus „Natural catastrophes“. Tyto pojmy jsou často v pojišťovací praxi rovněž
zaměňovány. „Natural hazard events“ jsou klasifikovány jako události, při kterých nedojde ke ztrátám na
životech a majetku. Například zemětřesení v poušti Gobi, nebo události v oblasti Antarktidy, tedy události, které
nemají dopad na životy a majetek.
Naopak události, které mají dopad na majetek či životy, jsou nazývány katastrofami.
Lze je, z hlediska příčiny, dělit do skupin:
•
přírodní katastrofy – nejisté z hlediska periody návratu a závažnosti. Sem patří zemětřesení, hurikán,
povodně, bouře, tornádo, pád meteoritu, tsunami, sopečné výbuchy, extrémní horka, lesní požáry, mrazy,
krupobití a další.
•
katastrofy způsobené lidskou činností – nejisté z hlediska více parametrů. Sem patří požáry budov, ropných
plošin atd., výbuchy, letecká, lodní a železniční neštěstí, terorismus, azbest, kyber- rizika, protržení přehrad,
důlní katastrofy, pády budov a mostů, a další.
Růst počtu katastrof i výše škod z katastrofických událostí v posledních letech se rapidně zvýšil. Důvodů nárůstu
přírodních katastrof a škod způsobených přírodními katastrofami je několik, uveďme si některé z těch
nejzásadnějších:
•
Růst populace: například v roce 1800 na planetě Zemi žila 1 miliarda lidí, dnes je to již více než 6,3 miliard.
•
Rostoucí životní úroveň lidí téměř ve všech zemích světa nutí produkovat stále více bohatství, které je
zasaženo přírodními katastrofami.
•
Hustá koncentrace obyvatel a hodnota majetku – například v Tokiu žije více než 30 milionů lidí.
•
Osidlování a rozvoj průmyslu v rizikových oblastech, zejména pobřeží a blízkosti řek, turismus
v nebezpečných a rizikových zónách.
•
Zranitelnost moderních společností a zejména technologií, strukturálního inženýrství, zařízení a vybavení,
počítačových sítí a další.
Rozvoj pojištění v celém světě, podíl pojištěného zboží, osob i majetku stále stoupá. Zároveň s tím stoupá i výše
pojistných škod, což je patrné z níže uvedené tabulky
Insured loss
Victims
Date
Event
Country
(in USD m,
(dead
indexed to
and
2005)
missing)
45 000
1 326
24. 8. 2005
Hurricane Katrina; floods, US, Gulf of Mexico,
damane to levees and oil rigs
Bahamas, North Atlantic
22 274
43
23 .8. 1992
Hurricane Andrew
US, Bahamas
20 716
2 982
11. 9. 2001
Terror attack on
WTC, US
Pentagon and other buildings
18 450
61
17. 1. 1994
Northridge earthquake (M 6.6)
US
11 684
124
2. 9. 2004
Hurricane Ivan; damane to oil US, Caribbean: Barbados
rigs
et al
10 000
34
20. 9. 2005
Hurricane Rita; floods, damane US, Gulf of Mexico, Cuba
to oil rigs
10 000
35
16. 10. 2005 Hurricane Wilma; torrential US, Mexico, Jamaica, Haiti
rain, floods
et al
8 272
24
11. 8. 2004
Hurricane Charles
US, Cuba, Jamaica et al
83
Povodně
V této souvislosti je vhodné zmínit, že velmi závažným problémem způsobujícím povodně ve světě je
odlesňování. Jedním z nejvýznamnějších ekosystémů je mangrovová vegetace v Queenslandu. Tento typ
vegetace představuje efektivní ochranu proti vlnobitím a větrem na nízko položených pobřežích. Přestože celá
tato oblast, včetně tzv. Velké útesové bariéry, která je největším světovým korálovým ekosystémem, má status
zvláštního národního parku a její ochrana je podporována federální vládou, vláda Queenslandu podporuje
ekonomický rozvoj oblasti – hlavním tlakem je cestovní ruch, stavba letišť, hotelů atd.
Odlesněné svahy byly na mnoha místech postiženy silnou erozí, která často v průběhu jediného roku, v důsledku
prudkých lijáků, způsobuje ničivé sesuvy půdy.
Teroristický útok
Teroristický útok na spojené státy v září 2001 byl příkladem obrovské katastrofy. Pád 2 budov otřásl globální
zajistnou sítí. Celkové pojištěné škody dosáhly 20 716 milionů USD1.
Následkem této události začaly na celém světě stoupat ceny pojištění a zajištění. Ovšem na této události bylo
navíc „hrozivé“, že ji nezpůsobila živelná katastrofa, ale „jeden člověk“ a navíc s katastrofou tohoto typu a
rozsahu doposud v pojistném průmyslu nikdo nepočítal. A to byl právě jeden z impulsů, který donutil světové
zajišťovny přehodnotit svá rizika.
Statistiky Swiss Re a Insurance Information Institute jsou následující:
Koncentrace pojištěného a nejen pojištěného majetku celkový růst majetku, koncentrace v kritických oblastech
Při katastrofálních tsunami v prosinci 2004 dosáhla celková pojištěná škoda (majetkové škody a přerušení
provozu, stav k únoru 2006) 2 068 milionů USD a hurikán Katrina způsobil celkové pojištěné škody (majetkové
škody a přerušení provozu, stav k únoru 2006) 45 000 milionů USD. Obě katastrofy oblasti naprosto zpustošily.
Výše škod způsobených hurikánem Katrina 21 krát vyšší.
Více než 40% celkových ekonomických ztrát v „bohatých“ oblastech je kryto pojištěním, v chudých oblastech
světa jsou pojištěním kryta pouze 3 % celkových ekonomických ztrát2.
Pokud by se v záplavových územích v ČR v posledních cca 160 letech intenzivně nestavělo, škody způsobené
povodní 1997 by dosahovaly malého zlomku odhadovaných cca 62,6 mld. Kč ztrát. Například Slovensko,
nestavějící v záplavových územích, vyšlo z téže povodně jen se škodou cca 2,5 mld. Kč, i když je pravdou, že
měli povodeň menší a protipovodňovou ochranu na rozdíl od ČR po r. 1989 nerozbili, coby přežitek socialismu.
Podobně, jen s poškozenými komunikacemi, vyšlo ze stoleté povodně 2000 střední Rumunsko. Kromě
komunikací neměla voda co ničit.
3. ÚLOHA STÁTU A POJIŠŤOVEN
Státní dozor nad pojišťovnictvím vykonává ČNB. Kromě cílených kontrol kontroluje účetní závěrky pojišťoven,
tvorbu technických rezerv, skladbu finančního umístění, solventnost pojišťoven a další doklady o činnosti
pojišťoven. Rgulatorní orgán také schvaluje pojišťovnám a zajišťovnám rozsah činnosti, změnu vlastnických
vztahů, personální obsazení významných pozic, sloučení, splynutí, přeměnu nebo rozdělení. Také nabytí nebo
zvýšení účasti v pojišťovně na hranici 20 %, 33 % nebo 50 % hlasovacích práv není možné uskutečnit bez
souhlasu ministerstva.
Veřejná versus soukromá zodpovědnost - kde by měla být hranice odpovědnosti mezi soukromým sektorem a
veřejným sektorem – z hlediska financování škod z katastrof? To je otázka, která je, vzhledem k prudkému růstu
katastrof, nyní stále více diskutována.
Pro názornost uvádím následující graf:
1
2
Zdroj Swiss Re, Sigma No 2/2006
Munich Re, NetCatService databáze, 2005
84
pravděpodobnost
(%)
Podíl na škodách
100
80
pojištěný
60
pojišťov na
40
zajišťov na
kapitálov ý trh
20
0
v láda/ stát
nízké
značné
v y soké
záv ažné
katastrof ální
škody (%)
Graf č. 2 – Prezentace World Bank Group, Eugene N. Gurenko, CPCU Are
Dle výše uvedeného grafického modelu by škody měly být kryty v tomto pořadí: nejprve samotným pojištěným,
poté pojišťovnou, zajišťovnou, kapitálovým trhem a v poslední řadě rovněž finančními prostředky státu / vlády.
Při každé katastrofě vznikají nejen „přímé“ škody, ale rovněž náklady po událé katastrofě. S tím je spojen nově
užívaný termín SuperCat, vystihující situaci, kdy je zcela zničena infrastruktura.
Rizika Cat lze definovat, vytvořit pro ně model. V případě Hurikánu Katrina vznikly škody, s kterými
modelování katastrof obecně nepočítá. Modelovaná rizika byla například pobřežní povodně, požár způsobený
zemětřesením, únik vody ze sprinklerů, způsobený zemětřesením, nemodelovaná rizika byla například
vnitrozemní záplava, způsobená protržením hráze, či ekologickou havárií, která zatopila většinu města Meraux
olejem, rabování / krádeže / loupeže, žhářství a kontaminace. Byly zasaženy tyto oblasti – auta, plavidla,
vnitrozemní loďstvo, lodní náklady, letadla, životy + úrazy, firmy, odpovědnost. Došlo k 350.000 škodám na
automobilech, 50.000 lodích a 1 milionu bílého zboží.
Toto všechno navíc způsobilo prudký nárůst inflace v postižené oblasti, neboť touto katastrofou byla úplně
zničena infrastruktura, požadované potřebné zboží v oblasti bylo zničeno a nebylo jak dopravit nové. Desítky
tisíc obyvatel se pravděpodobně do oblasti nikdy nevrátí, nejsou v oblasti pracovní síly, obyvatelé, kteří zůstali
nemají kde bydlet, ceny všeho stoupají.
4. RISK MANAGEMENT JAKO NEDÍLNÁ SOUČÁST MANAGEMENTU KAŽDÉ SPOLEČNOSTI I
POJIŠŤOVNY
Risk management je obor který poskytuje metody k identifikaci a hodnocení rizik na základě vědecké, technické
a statistické zkušenosti, jejichž cílem je snížit nebo předcházet potenciálním ztrátám.
Risk management je integrální součástí vrcholového managementu, který je propojen se strategickým a
operačním managementem podle schématu
Důvodů pro vytváření koncepce integrovaného řízení rizik (ERM - Enterprise Risk Management) nejen
v pojišťovnách a zajišťovnách, ale celkově ve finančních institucích, je mnoho. Jsou to dramatické změny
v těchto odvětvích, požadavky národních regulátorů či nadnárodních organizací (aktuálně iniciativa EU
Solventnosti II), které nutí vedení jednotlivých společností aktivně pracovat na rozvoji pravidel interní kontroly,
risk managementu a aktivně je zapracovávat do procesu řízení a strategického rozhodování každé firmy.
Dobrý systém řízení rizik zajišťuje pochopení potenciálních pozitivních i negativních důsledků všech faktorů,
jež mohou ovlivnit organizaci, zvyšuje pravděpodobnost úspěchu a redukuje pravděpodobnost selhání a nejistotu
85
dosažení obecných cílů organizace.
RM je trvalý proces, nejen pouze nastavení parametrů a naplnění formulářů, ale nutná součást řízení strategie
firmy. Rozbor jednotlivých etap procesu risk managementu je podobně popsán v celé radě publikací. Jedním
z klíčových materiálů je „Risk Management Standard“, vydaný mezinárodní společností AIRMIC3. Jedná se o
materiál mezinárodně uznávaný v oblasti řízení rizik a je k dispozici na internetových stránkách společnosti.
Obecně risk management zahrnuje tyto prvky: Stanovení strategických cílů organizace, stanovení rizik, jejich
identifikace a analýza, popis a odhad, hodnocení rizik, dokumentace a stanovení hrozeb a příležitostí,
rozhodnutí, řešení rizik, dokumentace reziduálního rizika a nakonec monitoring.
Samozřejmě ale, každá firma si podle svých potřeb stanovuje vlastní postupy a prvky, dle oblastí rizik, s kterými
přichází do styku.
V činnosti pojišťovny a zajišťovny se především setkáváme s rizikem trhu, provozním, rizikem likvidity,
upisovacím a kreditním, případně dalším či podrobnějším členěním.
Základní vstupní fází risk managementu pojišťovna versus pojištěný je identifikace rizika. Systematické
oceňování všech možných rizik umožňuje vypracovat program kontroly rizik. V druhé fázi, jíž je ocenění a
kvantifikace rizik, jde o to, jakou váhu mají jednotlivá rizika a jaký dopad může mít realizace rizika na finanční
situaci daného subjektu. Pro každé riziko je třeba stanovit jeho pravděpodobnost, respektive frekvenci výskytu
(odhad, jak často z něj může vzniknout škoda) a intenzitu škody (finanční vyjádření její možné výšky).
Pomůckou je v tomto případě „jednoduchá“ mřížka, do jejíchž segmentů se zařazují jednotlivá rizika podle
výšky škody a pravděpodobnosti výskytu. Kalkuluje se s maximální možnou škodou, která může být realizací
rizik způsobena. Ve třetí fázi – při kontrole pomoci technických či jiných prostředků – jsou přijímána opatření
k předcházení škodám a připravuje se finanční eliminace důsledků negativních a nahodilých událostí, přičemž
prvotní snahou je rizikům v co možná největší míře předejít. Ve čtvrté fázi, jíž je financování rizik, je totožně jak
u pojištěného tak pojišťovny řešeno, zda krýt rizika z vlastních zdrojů nebo přenést rizika na specializovanou
instituci, zabývající se pojistnou ochranou. V případě pojištěného na pojišťovnu a v případě pojišťovny na
zajišťovnu.
5. POVODNĚ 1997
Povodně v červenci roku 1997 lze hodnotit jako přírodní katastrofu. Postihly 34 okresů na Moravě a ve
východních Čechách. Česká asociace pojišťoven (dále jen ČAP) průběžně zpracovávala statistiky o pojistných
událostech a vyplacených plněních.
Ke dni 30. 9. 1998 – 14 měsíců po povodních – bylo z celkových 117 tisíc nahlášených pojistných událostí
vyřízeno 96,2 %. Finančně vyjádřeno to znamená, že ke stejnému dni bylo z celkových odhadovaných nákladů
na pojistná plnění ve výši 9,7 miliard Kč, vyplaceno 8,9 miliard Kč.
Povodně se týkaly 23 členských pojišťoven ČAP a celkové škody způsobené povodněmi přesáhly 62,6 miliard
Kč, zároveň došlo k 60 obětem na životech.
Obrázek č. 5 –Území ČR zasažené povodní v roce 1997, MaGIS ČP
3
The Association of Insurance and Risk Managers
86
Povodňové dluhopisy - nástroj řešení finančních potřeb státu vzniklých v důsledku povodní a záplav roce
1997.
Stále ještě v průběhu povodní - v době, kdy ještě nemohla být známa celková škoda, neboť do mnoha okresů se
povodňová vlna teprve blížila - přijal Parlament České republiky zákon o vydání státních dluhopisů na
financování opatření k odstranění následků povodní. Cílem urychlení celého procesu emise dluhopisů bylo
zajištění co nejrychlejšího přísunu finančních prostředků do míst, kde byly po živelné katastrofě nejvíce potřeba.
Dluhopisy byly následně vydány ve dvou sériích a třech tranších.
Povodňové dluhopisy byly atraktivní pro drobné investory jednak pro svou nízkou jmenovitou hodnotu ve výši
1 000 Kč a jednak pro své úroky, které byly přizpůsobovány aktuální míře inflace. Hlavním stimulem pro
investování do povodňového dluhopisu se však nestal výnos, ale touha lidí aspoň nějak se podílet na finanční
pomoci obětem povodní, což bylo nejlépe vidět na odlišném zájmu drobných a velkých investorů po těchto
dluhopisech.
Zajímavý výnos měl být hlavním motivem pro držbu povodňového dluhopisu až do konce doby splatnosti. Na
obr. č. 1 můžeme porovnat vývoj úrokové míry z povodňového dluhopisu s diskontní úrokovou mírou
vyhlašovanou Českou národní bankou a s úrokovou mírou České spořitelny, jednoho z největších bankovních
ústavů v zemi, uplatňovanou na spořící účet s dvouměsíční výpovědní lhůtou. S výjimkou období od 1. 8. 1997
do 31. 7. 1998 a období od 1. 8. 2000 do 1. 3. 2001 se úroková míra z povodňového dluhopisu pohybovala vždy
několik procentních bodů nad úrovní diskontní sazby, přičemž maximální rozdíl činil 9,5 procentních bodů.
Úroková sazba ze spořícího účtu v České spořitelně ve sledovaném období víceméně kopírovala vývoj diskontní
sazby České národní banky.
Figure nr. 1: Relevant Rates
15
13
Rate [%]
11
9
7
5
3
ČS
Bond
III.02
VI.02
IX.01
XII.01
VI.01
III.01
XII.00
IX.00
III.00
VI.00
IX.99
XII.99
VI.99
III.99
IX.98
XII.98
III.98
VI.98
XII.97
IX.97
1
Discount
V případě, že jsme 1. 8. 1997 si pořídili dluhopis o jmenovité hodnotě 1 000 Kč, potom jsme svoji investici za
pět let, tj. k datu splatnosti dne 1. 8. 2002, zhodnotili na 1 552,69 Kč před zdaněním, resp. 1 416,03 Kč po
zdanění4. Pokud bychom porovnali tuto investici se spořícím vkladem 1 000 Kč v České spořitelně, pak bysme
ke stejnému datu měli na svém účtu pouze částku ve výši 1 328,52 Kč (při neexistenci zdanění by tato částka
činila 1 396,31 Kč). Jinými slovy investoři kteří se rozhodli pro investici do povodňového dluhopisu místo toho,
aby uložili své peníze na spořící účet v České spořitelně, vydělali dodatečných 87,51 Kč po zdanění (= 1 416,03
- 1 328,52). Rozdíl v průměrné úrokové sazbě před zdaněním činil 2,53 procentních bodů, tj. 9,26 %
(u dluhopisu) minus 6,73 % (u vkladu).
4
Předpokládáme, zde pro zjednodušení, že majitel dluhopisu mohl investovat vyplacené úroky z dluhopisu zpět
do nákupu dalších povodňových dluhopisů při neexistenci jakýchkoli transakčních nákladů. Ve skutečnosti to
možné nebylo.
87
Figure nr. 2: Future Value
1 700
1 600
CZK
1 500
1 400
1 300
1 200
1 100
IX
.
XI 97
.9
7
I.9
8
III
.
V. 98
9
VI 8
I.9
IX 8
.
XI 98
.9
8
I.9
III 9
.
V. 99
VI 99
I.9
IX 9
.9
XI 9
.9
9
I.0
0
III
.
V. 00
VI 00
I.0
IX 0
.
XI 00
.0
0
I.0
III 1
.
V. 01
0
VI 1
I.0
IX 1
.
XI 01
.0
1
I.0
2
III
.
V. 02
VI 02
I.0
2
1 000
ČS before Tax
ČS after Tax
Bond before Tax
Bond after Tax
Letos v srpnu si tedy mohli majitelé povodňových dluhopisů vyzvednout nejen úroky za poslední rok, ale též
původně investovanou částku v podobě jmenovité hodnoty. Mnozí investoři si úroky průběžně nevyzvedávali a
přišli si pro celou částku i s úroky až v den splatnosti dluhopisu. Výplata se neobešla bez administrativních
problémů. České spořitelně, která technicky zajišťovala výplatu, zkolaboval počítačový systém při vyplácení
jistin dluhopisů už z 1. emise. Investoři museli několik hodin čekat před bankovním ústavem a na některých
pobočkách se nakonec dočkali jen informace o tom, že mají přijít příští den. Proto před výplatou jistin dluhopisů
z 2. emise vydala banka neuvěřitelné a do jisté míry kuriózní doporučení: "Česká spořitelna dává klientům ke
zvážení nezbytnost vyzvednutí výnosů a jistiny hned v prvních dnech výplaty5." Třetí emise byla zaknihovaná,
měla i jiného správce a žádné technické problémy spojené s její výplatou se neobjevily.
Minusem povodňových dluhopisů byla jejich likvidita. Ačkoli byly dluhopisy veřejně obchodovatelné, zásluhou
své listinné podoby (u 1. a 2. emise) se do oběhu příliš nedostaly.
6. POVODNĚ 1998 A 2000
V červenci roku 1998 postihly povodně z přívalových dešťů některé lokality na Rychnovsku ve východních
Čechách. Odhad celkového počtu pojistných událostí byl 3670 a odhad pojistných plnění 570 milionů Kč. Do
dvou měsíců od této události vyplatily pojišťovny téměř polovinu, tj. 50% uvedené částky. Celkové škody
způsobené povodněmi byly ve výši 1,8 miliard Kč.
Na počátku března roku 2000 byly povodní zasaženy severní a východní Čechy. V červnu, tedy 3 měsíce po
povodních bylo nahlášeno 7494 pojistných událostí, z nichž bylo vyřízeno 6514, tj. 86,9 %. Celková odhadovaná
pojistná škoda činila v červnu 2000 1,9 miliard Kč, z této částky bylo pojištěným vyplaceno 1,062 miliardy Kč,
tj, 54,9 % . Tato čísla ukazují na vyspělost pojistného trhu v ČR.
7. POVODNĚ 2002
Povodně v srpnu roku 2002 ve střední a východní Evropě byly největší přírodní světovou katastrofou v tomto
roce. Tyto povodně byly způsobeny postupem dvou výrazných tlakových níží a s nimi spojených frontálních
systémů přes střední Evropu v krátkém časovém rozmezí za sebou. Obě postupovaly navíc velmi pomalu, což
prodloužilo období trvalých srážek.
První vlna srážek ve dnech 6. a 7. srpna zasáhla především jižní Čechy a způsobila rozvodnění toků v horní části
povodí Vltavy (Malše a Černé), druhá vlna srážek přišla ve dnech 11. - 13. srpna a zasáhla již i západní, střední a
severní Čechy. Vzhledem k nasycenosti povodí, zejména českobudějovické a třeboňské pánve a již plným
5
Spořitelna čeká další dluhopisové fronty. www.idnes.cz z 26.8.2002.
88
korytům řek, nastal rychlý vzestup a rozvodnění všech toků ve zmíněných oblastech. Vývoj povodně v Praze byl
způsoben souběhem povodňové vlny na odtoku z kaskády nádrží na Vltavě a Berounce. Vltava v Praze
kulminovala ve středu 12. 8. v poledne s úrovní přesahující všechny zaznamenaná maxima od roku 1845.
Povodeň následně kulminovala na dolním Labi 16. 8.
Dle výsledků ČAP, přinesly tyto povodně klientům pojišťoven u nás největší škody. Odhady k 31. 3. 2003
hovořily přibližně o 83 000 pojistných událostí, s odpovídající výší škod ve výši přes 37,1 miliard Kč.
Ve srovnání s povodněmi roku 1997, kdy škody na majetku občanů činily 35% objemu pojištěných škod, činily
škody na majetku občanů v roce 2002 cca 20%, zbývajících 80% připadalo na podnikatele a průmysl, neboť tyto
povodně postihly zejména městské a průmyslové aglomerace. Povodněmi bylo zasaženo 45 okresů v rámci 9
krajů ČR, zatopeno bylo celkem 99 měst, městských částí a obcí. Voda poškodila přímo či nepřímo 15,5%
obyvatel ČR.
Celkové škody v roce 2002 činily 73,142 miliard Kč6, při odhadovaných 37,1 miliardách Kč vyplacených
pojistných plnění, tak podíl pojišťoven na celkových ekonomických škodách přesahuje 50%. Je to evropský
primát.
Z hlediska jednotlivých druhů majetku došlo k největším škodám především:
•
Na budovách, halách a stavbách ve výši 6 miliard Kč
•
Pozemních komunikacích ve výši 4 miliardy Kč
•
Rodinných domech ve výši 3 miliardy Kč
•
Strojích, zařízeních, dopravních prostředcích a inventáři ve výši 3,7 miliard Kč
•
Silničních mostech ve výši 2,2 miliard Kč
•
Ostatních stavbách ve výši 2,1 miliard Kč
•
Vodních tocích ve výši 1,3 miliard Kč
•
Železniční infrastruktuře ve výši 2,4 miliard Kč
•
Na pražském metru ve výši 6 miliard Kč.
Z výše uvedeného vyplývá, že při katastrofě takového rozsahu, je zasažen nejen majetek občanů nebo
podnikatelů, ale zároveň široké spektrum ostatních oblastí.
Pojišťovny, jejichž klienti byli zasaženi, reagovaly na vzniklou situaci okamžitě. V prvé řadě uklidnily veřejnost
prohlášením, že jsou schopné dostát svým závazkům a situaci finančně zvládnou. V odůvodněných případech
klientů poskytovaly okamžité zálohy na pojistná plnění. Pojišťovny do 11 měsíců po této události vyřídily 91,2
% z celkově nahlášeného počtu pojistných událostí.
Po této události, si pojistitelé uvědomili, že nutně musejí vyrovnat prohlubující se nepříznivou bilanci mezi
přijatým pojistným a vyplaceným pojistným plněním. Silný tlak rovněž vyvíjeli zajistitelé, jejichž celkový podíl
na konečné škodě z povodní 2002 je odhadována na 97,2%7.
Obrázek č. 6 –Území ČR zasažené povodní v roce 2002, MaGIS ČP
6
7
Zdroj Český hydrometeorologický ústav
Zdroj Benfield Group
89
Nepříznivý škodný průběh v ČR nebyl v devadesátých letech doprovázen adekvátním zvyšováním sazeb
pojistného, naopak například v základním pojištění majetku (FLEXA – požár, blesk, výbuch, pád letadla) se
sazby dokonce snížily, u některých pojišťoven dokonce až o 50%. Důsledkem byl záporný kumulovaný
technický výsledek účtu neživotního pojištění.
Ve srovnání České republiky a okolních zemí, které byly povodněmi také zasaženy, docházíme k zajímavým
výsledkům.
V Německu a Rakousku tvořily škody něco přes 10% celkového přijatého pojistného, zatímco v ČR to byl více
než trojnásobek ročního pojistného. Při srovnání pojištěných škod 2002 vůči HDP, v Německu tento podíl tvoří
0,06%, Rakousku 0,15%, ale v ČR 1,67%! Tedy již zmíněný padesátiprocentní podíl pojišťoven na celkových
škodách v ČR je oproti podílu pojišťoven v Německu 12% a Rakousku 15% nesrovnatelný.
Počínaje rokem 2003 přistoupily pojišťovny ke zvýšení sazeb v majetkovém pojištění, stanovení limitů
pojistného plnění a spoluúčasti, přísnějšímu oceňování pojištěných rizik, modelování scénáře možného zasažení
příslušného území povodní a vytvářením dostatečných rezerv pro krytí takovýchto katastrofických škod.
Ve stejném roce byl v rámci ČAP rozběhnut projekt geografického informačního systémů (dále jen GIS) pro
potřeby členských pojišťoven.
SHRNUTÍ
V příspěvku jsme analyzovali možnosti participace zúčastněných subjektů na řešení katastrofických škod, které
jsou kryty pojištěním. Katastrofické škody zmíněné v příspěvku vznikly během posledních let a to nejen v České
republice, ale též v dalších státech světa. Ukázali jsme, jaké možnosti mají sami pojistitelé při řešení rizik
převzatých od klientů.
LITERATURA
[1] BOUDNÍKOVÁ, E. Řešení katastrofických rizik pojištěním. BIVŠ, 2006.
[2] CIPRA, T. Zajištění a přenos rizik v pojišťovnictví. 2004. ISBN 80-247-0838-8.
[3] RADOVÁ, J.; DVOŘÁK P.; MÁLEK J. Finanční matematika pro každého. Praha : Grada, 2005.
ADRESA:
doc. RNDr. Jarmila Radová, Ph.D.
Vysoká škola ekonomická v Praze
Fakulta financí a účetnictví, katedra bankovnictví a pojišťovnictví
Nám. W. Churchilla 4, 130 00 Praha 3
Tel.: 224 095 161, fax: 224 095 135
[email protected]
Ing. Tibor Hlačina
Evropský polytechnický institut, s.r.o.
Osvobození 699,
686 04 Kunovice
Tel.: 572 549 018
[email protected]
90
PODNIKATELSKÉ AKTIVITY V RÁMCI INTRAKOMUNITÁRNÍHO OBCHODU EU A
SOUVISEJÍCÍ PROBLEMATIKA STATISTIKY INTRASTAT
Pavel Matoušek
Abstrakt: V příspěvku je popsána a analyzována administrativní povinnost – statistika Intrastat,
kterou podnikatelé musí zajišťovat v souvislosti s intrakomunitárním obchodem, která po vstupu do
EU, po zrušení celní administrativy v obchodu mezi státy EU nahradila tuto celní problematiku.
Zejména u menších a středních podnikatelů je prvkem velmi zatěžujícím, náročným na speciální
znalosti a v případě chyb, hrozícím sankcemi. Cílem pro budoucnost by měla být optimalizace
těchto administrativních povinností.
Klíčová slova: Statistika, Intrastat, intrakomunitární obchod EU, celní správa, Český statistický
úřad, zpravodajská jednotka
Mnozí podnikatelé při vstupu České republiky do EU podlehli dojmu, že se vstupem do EU padnou jakákoliv
omezení pro jejich obchodní činnost s evropskými zeměmi, že budou moci neomezeně rozvinout své
podnikatelské aktivity kdekoliv v EU, poskytovat služby a dodávat zboží kdekoliv v EU komukoliv a hlavně
jednoduše, bez celních kontrol, bez celních dokladů, bez papírování a administrativních komplikací. Tato naivní
představa jednoduchosti fungování EU v mnohých stále ještě i dnes přežívá a probuzení do reality obchodování
mezi členskými státy EU v tzv. intrakomunitárním obchodu EU a s tím spojenou administrativou, bude pro
mnohé šokujícím okamžikem, mnohdy spojeným s pokutou či jiným sankčním opatřením. Intrakomunitární
obchod EU a s ním spojené činnosti jsou postaveny na vyšším rozsahu administrativy než dřívější obchodní
praxe.
Intrakomunitární obchod lze charakterizovat jako obchod mezi členskými státy Evropské unie, uvnitř území EU,
obchod, kde pohyb zboží a služeb nepřesahuje vnější celní hranice EU. U tohoto intrakomunitárního obchodu
celní orgány nemají kontrolní oprávnění pro kontrolu zboží, oběh zboží je volný, takže skutečně v tomto
obchodu mezi členskými státy EU se celníci nevyskytují, zboží se nenalézá pod celním dohledem a obchodní
subjekty, prodávající a kupující si tento obchod uskutečňují a organizují sami, ale sami také musí zajišťovat a
vykonávat úkony, které dříve byly svěřeny právě celním orgánům. Jednou z těchto oblastí je právě oblast sběru
dat pro statistiku Intrastat, statistiku o pohybu zboží v rámci intrakomunitárního obchodu mezi členskými
zeměmi EU. Celníci pouze tuto statistiku Intrastat CZ zpracovávají pro Český statistický úřad, následně pro
Eurostat.
INTRASTAT
Evropská unie nemá jednotnou daňovou úpravu a v členských zemích. EU působí pouze přeneseně v této oblasti
a to snahou o harmonizaci daňových soustav členských zemí.Vzhledem k tomu, že daně jsou velmi těsně a přímo
spojeny s veškerým vnitřním děním každého členského státu bez ohledu na EU, tak stále trvá stav, že daně jsou
plně národní záležitostí každého členského státu. Nejvýraznější postup v harmonizaci daňových soustav můžeme
zaznamenat v oblasti nepřímých daní, u daní spotřebních a u daně z přidané hodnoty. Ale i zde stále jsou rozdíly
v úpravě u těchto daní v jednotlivých členských státech. Národně jsou upraveny v jednotlivých členských
zemích sazby daně z přidané hodnoty, takže základní sazby DPH se v EU pohybují od 15% až do 25%.
Vzhledem k tomu, že není přímý dohled nad pohybem zboží přes státní hranice členských zemí EU v rámci
intrakomunitárního obchodu EU, a existuje rozdílnost v daňových sazbách, bylo nezbytné vytvořit alespoň
rámcový kontrolní systém vycházející z následného monitoringu pohybu zboží v intrakomunitárním obchodu
EU, se schopností signalizovat nesoulad mezi celkovým příjmem a odesláním zboží a s možností odvodit
souvztažnost i vůči DPH. Tento kontrolní systém byl postaven na statistických principech, na logických vazbách
nárůstů a poklesů údajů ve sledovaném systému pohybu zboží v rámci EU, který se sestává z údajů v přiznání
k DPH, údajů v souhrnném hlášení (příloha přiznání k DPH) a údajů uváděných v hlášení statistiky Intrastat.
91
Intrastat v celé EU vychází z jednotných, ve všech státech, stejných principů a zásad:
•
Intrastat vykazuje údaje pouze o hmotném zboží v intrakomunitárním obchodu EU, nevykazuje údaje o
službách
•
Ve všech státech EU se vykazuje v Intrastatu stejná skladba údajů
•
Intrastat se vykazuje v hlášeních, a to samostatně příjem zboží, samostatně odeslání zboží a vždy za celý
kalendářní měsíc a rozhodující je okamžik skutečného příjmu a odeslání zboží (nerozhoduje okamžik
fakturace).
•
Nerozlišují se v hlášení jednotlivé zásilky, ani časová posloupnost obdržení zásilek, rozlišují se jen druhy
zboží obsažené v zásilkách.
•
Příjemce i odesilatel zboží v EU vykazují hlášení Intrastatu nezávisle na sobě, dle skutečnosti a pravdivě,
přičemž každý z nich nese sám odpovědnost za správnost svého hlášení Intrastatu .
Statistiku Intrastat v současnosti upravují následující předpisy:
•
Nařízení Evropského parlamentu a Rady (ES) č. 638/2004 ze dne 31. 3. 2004 o statistice Společenství
obchodu se zbožím mezi členskými státy a o zrušení nařízení Rady (EHS) č. 3330/1991.
•
Nařízení Komise (ES) č. 1982/2004 ze dne 18. 11. 2004, kterým se provádí nařízení Evropského
parlamentu a Rady (ES) č. 638/2004 o statistice Společenství obchodu se zbožím mezi členskými státy a o
zrušení nařízení Komise (ES) č. 1901/2000 a (EHS) č. 3590/1992
•
Nařízení Komise (ES) č. 1915/2005 ze dne 24. 11. 2005, kterým se mění nařízení (ES) č. 1982/2004, pokud
jde o zjednodušení zaznamenávání množství a údajů o zvláštních pohybech zboží
Dále pro zpracování hlášení statistiky Intrastat je nutno vzít v úvahu ještě další předpisy EU, a to:
•
Nařízení Rady(EHS) č. 2658/1987 o celní a statistické nomenklatuře a o společném celním sazebníku ve
znění Nařízení Komise EU č. 1810/2004 (= nomenklatura zboží a doplňková měrná jednotka)
•
Nařízení Komise (ES) č. 750/2005 o seznamu zemí a území pro statistiku zahraničního obchodu
Společenství a obchodu mezi členskými státy (= kódy zemí)
•
Nařízení Rady (EHS) č. 2913/1992, kterým se vydává celní kodex Společenství (= původ zboží)
INTRASTAT CZ
V České republice je statistika Intrastat CZ upravena následujícími národními předpisy:
•
Celní zákon č. 13/1993 Sb. ve znění všech pozdějších novel, § 319.
•
Vyhláška ČSÚ a MF č. 201/2005 Sb. o statistice vyváženého a dováženého zboží a způsobu sdělování
údajů o obchodu mezi Českou republikou a ostatními členskými státy Evropského společenství
Všechny tyto předpisy jsou Českým statistickým úřadem a Generálním ředitelstvím cel promítnuty do vydání
nového návodu pro praktické zpracování hlášení statistiky Intrastat CZ, což je:
•
Příručka pro Intrastat CZ (s označením leden 2006 – V5)
Ustanovení této příručky sice nemají právní závaznost jako ustanovení obecně závazného právního předpisu, ale
obsahují ve svém textu a v příkladech výklad ustanovení předpisů upravujících Intrastat CZ a stanovisko k jejich
provádění z pozice Českého statistického úřadu.
Statistiku Intrastat CZ spravuje v ČR Český statistický úřad a její zpracování a sběr hlášení zajišťuje celní
správa.
Některá důležitá ustanovení předpisů upravujících statistiku Intrastat CZ:
Zpravodajskou jednotkou je v ČR osoba, která
•
je plátcem DPH,
•
účastní se intrakomunitárního obchodu EU, tj. je ve styku s firmami z jiných členských států EU a od nich
přijímá nebo jim odesílá zboží v rámci EU
•
překročí osvobozující práh, tj. příjem zboží v hodnotě 2.000.000,-Kč a vyšší, za rok z EU, nebo odeslání
zboží v hodnotě 4.000.000,-Kč a vyšší, za rok do EU
Podnikatelský subjekt si sám průběžně sleduje naplňování osvobozujících prahů v průběhu roku. Jakmile
uvedený subjekt překročí osvobozující práh (každý z osvobozujících prahů se posuzuje samostatně), stává se
zpravodajskou jednotkou a již za ten měsíc, ve kterém byl osvobozující práh překročen, má povinnost zpracovat
92
a podat příslušný výkaz Intrastatu CZ.
Zpravodajská jednotka má povinnost podávat výkazy Intrastatu CZ pravidelně až do konce následujícího
kalendářního roku. Na konci tohoto následujícího kalendářního roku musí zpravodajská jednotka ověřit své
překročení osvobozujících prahů.
Je-li osoba zpravodajskou jednotkou a nedojde-li v průběhu měsíce, tzn. v referenčním období k žádnému přijetí
či odeslání zboží v rámci intrakomunitárního obchodu EU, zůstává pro tuto zpravodajskou jednotku povinnost
podat negativní hlášení.
Předmětem Intrastatu je pohyb hmotného zboží mezi členskými zeměmi EU. V rámci Intrastatu CZ je povinností
uvádět do výkazů Intrastatu údaje o přijatém či odeslaném zboží v rámci intrakomunitárního obchodu EU bez
ohledu na skutečnost, zda obchodní transakce, při které zboží prokazatelně překračuje státní hranice ČR, je
uskutečňována s osobou registrovanou či neregistrovanou k dani z přidané hodnoty v jiném státě EU, pokud toto
zboží není předpisem EU z této vykazovací povinnosti vyňato.
Podmínka, že musí být prokázán u zboží přestup státní hranice znamená, při skutečnosti, že na hranicích mezi
členskými státy nejsou celníci, že sama firma se musí postarat o důkaz prokazující přestup zboží přes státní
hranici. Nejčastějšími důkazy jsou potvrzené dodací listy, nákladní listy, čestná prohlášení příjemců, dopravců,
že zboží bylo dodáno a převzato v jiném státě EU. Důkazy nejsou elektronické zprávy, které nejsou opatřeny
elektronickým podpisem a důkazní hodnotu nemají ani zprávy faxové.
ROZSAH A OBSAH VYKAZOVÁNÍ ÚDAJŮ V INTRASTATU CZ
Všechny zpravodajské jednotky od 1. 7. 2005, uvádějí ve výkazech Intrastatu CZ stejné druhy údajů, vyplňují
výkaz stejně.
Ve výkazu Intrastat CZ se uvádějí povinně následující údaje:
•
Druh zboží = kombinovaná nomenklatura EU
•
Stát odeslání = stát, odkud je zboží fyzicky odesláno
(jen ve výkazu „Přijetí“)
•
Stát určení = stát, kam je zboží fyzicky zasíláno
(jen ve výkazu „Odeslání“)
•
Stát původu (dle pravidel o nepreferenčním původu)
(jen ve výkazu „Přijetí“)
•
Kraj původu
(jen ve výkazu „Odeslání“)
•
Fakturovaná hodnota
•
Vlastní hmotnost
•
Množství v doplňkových měrných jednotkách
•
Transakce
•
Dodací podmínky
•
Druh dopravy
•
Statistický znak (pokud pro zboží je statistický znak stanoven)
•
Zvláštní pohyb zboží (pokud se jedná o případ se zvláštním pohybem zboží)
Pro vykazování všech požadovaných dat v hlášení Intrastatu CZ je třeba získat informace, a to zejména
z následujících informačních zdrojů:
•
obchodní smlouvy,
•
smlouvy o zušlechtění,
•
přijaté a vydané faktury, účty, (týkající se zboží, dopravy, spedičních poplatků, skladného, balného, apod.)
•
proformafaktury,
•
dodací listy,
•
nákladní listy
•
následně i dobropisy a vrubopisy
93
V žádném případě nestačí ke zpracování hlášení Intrastatu CZ jen faktury, protože z nich se například mnohdy
nedovíme nic o skutečném místě odeslání nebo skutečném místě vykládky. Každé zúžení, omezení informačních
zdrojů zvyšuje riziko vzniku nesprávných údajů pro statistiku Intrastat CZ. Toto nebezpečí se může skrývat i při
využívání elektronických firemních ekonomických informačních systémů, pokud se tyto povýší na jediný
výhradní podkladový zdroj údajů pro Intrastat, protože mnohdy data pro tyto elektronické informační firemní
systémy jsou čerpána výhradně jen z faktur. Je skutečně třeba zachovat potřebnou šíři informačních pramenů.
Zmiňme se, o některých z těchto vykazovaných údajů:
•
Druh zboží – uvádí se zboží zařazené do osmimístného číselného kódu Kombinované nomenklatury EU.
Zařazování zboží do Kombinované nomenklatury EU je velmi specializovanou činností, která dříve byla
prováděna v souvislosti s vyclíváním zahraničního zboží specialisty celních oddělení, celními deklaracemi,
celními agenty a byla pod kontrolou celníků při celním projednávání zboží. Dnes tato činnost přešla přímo
do firem, provádějí ji většinou účtárny, bohužel, bez dostatečných znalostí a zkušeností.
•
Stát odeslání nebo stát určení - země odkud se zboží fyzicky odesílá nebo země kam zboží je fyzicky
přepravováno a kde se vyloží. (Nezáleží z kterého státu je fakturováno nebo do kterého státu je fakturováno,
tedy nezáleží na fakturační adrese.)
•
Kraj původu – vykazuje se jen v souvislosti s odesíláním zboží a je to údaj o kraji v ČR, ve kterém
odesílané zboží vzniklo nebo bylo vyrobeno, pokud bylo vyrobeno v ČR. Jedná se o údaj, který ve firmě
absolutně nikoho nezajímá, kromě pracovníka zpracovávajícího Intrastat, firma tento údaj k ničemu jinému,
než Intrastatu, nepotřebuje. Navíc tento údaj je někdy obtížné získat, neboť není z adresy na první pohled
vždy jednoduše rozpoznatelné, v kterém kraji se příslušné místo dodavatele nachází. Firma se však musí
s tímto problémem identifikace kraje vypořádat.
•
Země původu - vykazuje se jen v souvislosti s příjmem zboží a je to údaj, který označuje stát
nepreferenčního původu zboží Nepreferenčním původem zboží je ta země, ve které bylo zboží zcela
získáno, vyrobeno, nebo pokud se na výrobě podílelo více zemí, pak je to ta země, ve které byla provedena
poslední výrobní operace, která dala zboží charakter. Nepreferenční původ zboží se neprokazuje žádným
zvláštním, předem určeným způsobem. Většinou je uváděn na obchodních dokladech formou informačního
údaje o původu zboží nebo nepreferenční původ zboží může prohlásit sám dovozce. To však neznamená, že
si původ zboží může vymyslet. Původ zboží musí být vždy pravdivý. V případě odůvodněných pochybností
o původu zboží mají celní orgány právo požadovat prokázání i nepreferenčního původu zboží. Nelze
označit jako původ zboží EU, protože dle Nařízení Komise (ES) č. 750/2005 zkratka „EU“ není určena pro
statistické účely a Intrastat statistikou je. Musí se tedy vždy určit konkrétní stát, který je zemí původu zboží,
a proto je nutno aby firmy údaje o původu zboží do průvodních dokladů ke zboží uváděly.
•
Fakturovaná hodnota - je převodní hodnota, která zahrnuje vše, co musí kupující zaplatit prodávajícímu,
aby získal zboží a dostal ho do vlastních rukou. Zejména zahrnuje vlastní cenu zboží, balné, licence, a další
položky, které jsou podmínkou prodeje zboží. Zahrnutí dopravného do fakturované hodnoty je ovlivněno
druhem použitých dodacích podmínek. Není rozhodující jestli jednotlivé položky jsou fakturovány společně
na jediné faktuře, nebo fakturovány samostatně na několika fakturách. Součástí fakturované hodnoty nejsou
spotřební daně a DPH. Do fakturované hodnoty zboží dodávaného s instalací a montáží, podle toho, jak
v tomto případě je tvořen základ pro DPH, může být započítána i cena této instalace a montáže. V případě,
že za zboží není fakturováno, uvádí se do Intrastatu CZ cena obvyklá za toto zboží.
•
Dodací podmínky - se uvádějí dle kódů INCOTERMS 2000 a kód „XXX“ lze užít tehdy, když zjištěné
dodací podmínky neodpovídají žádné z dodacích podmínek Incoterms 2000.
TERMÍNY PODÁNÍ PÍSEMNÝCH VÝKAZŮ INTRASTATU CZ , ARCHIVACE KOPIÍ HLÁŠENÍ
Pokud se hlášení podává elektronickou formou, pak hlášení musí být podáno do 12. pracovního dne
následujícího měsíce po měsíci vykazovaném.
Zpravodajská jednotka, která podává písemný výkaz, tzn. vykazuje hlášení Intrastatu na předepsaných
papírových tiskopisech, musí podat tento písemný výkaz Intrastatu CZ celnímu úřadu nejpozději do 10.
pracovního dne měsíce následujícího po referenčním období, tzn. po měsíci vykazovaném.
Kopie vykazovaných hlášení Intrastatu musí zpravodajská jednotka uchovávat po dobu 2 let od jejich
vyhotovení.
94
NEJČASTĚJŠÍ CHYBY V HLÁŠENÍ INTRASTATU CZ
Chyby většinou jsou důsledkem podcenění závažnosti statistiky Intrastat CZ vrcholových a středním
managementem firem. Situace se dá charakterizovat rčením „o nic přece nejde, vždyť je to jen statistika“.
Pochopení, že realita je jiná, je většinou spojeno s finanční újmou pro firmu ve formě pokuty. Chyby většinou
v rámci tohoto podcenění ve firmách vznikají z nezkušenosti a z nedostatečných znalostí odborného personálu,
z nesprávného systému sběru dat, z nedostatečně systematické práce při zajišťování této statistiky ve firmách,
kdy tato činnost je u zpracovávajícího pracovníka většinou jen jako doplňková k jeho hlavní činnosti ve firmě,
takže se Intrastatu nevěnuje průběžně, nýbrž jen nárazově, okrajově.
Nejčastějšími chybami, které se v hlášeních Intrastatu CZ vyskytují jsou následující nedostatky:
•
Chybné zařazování zboží (nesprávná nomenklatura)
•
Záměna země fakturační za zemi odeslání či zemi určení
•
Nesprávně stanovená země původu
•
Kraj původu se nahrazuje krajem odeslání
•
Fakturovaná hodnota se uvádí v rozporu s ustanovením, že se jedná o převodní hodnotu, tzn. co vše platí
kupující prodávajícímu za získání zboží
•
Nesprávně se jako vlastní hmotnost zboží vykazuje btto hmotnost zásilky
•
Nesprávně se uvádí kódy transakcí – druhy obchodních operací (zejména kódy 2 a 3)
•
Nesprávně se vykazují dodací podmínky
•
Neopravují se podaná chybná hlášení Intrastatu CZ
Chyby v hlášeních Intrastatu CZ, za podmínek stanovených předpisy upravujícími statistiku Intrastat CZ, je
nutno opravovat, a to ve lhůtě do 30 dnů od zjištění chyby nebo změny a nejpozději lze hlášení Intrastatu
vykazovaného roku opravit do 30.6. následujícího roku.
ZÁVĚR
Je zřejmé, že podnikatel, plátce DPH, realizující ekonomickou činnost v rámci obchodu mezi členskými státy
EU, přijímající zboží ze států EU, odesílající zboží do států EU, nemůže se věnovat jen svému podnikání,
obchodu, výrobě, ne jen účetnictví a daním, ale musí věnovat pozornost z velké části i administrativním
náležitostem spojeným s intrakomunitárním obchodem EU. Zejména pro menší a střední firmy je tato
administrativní zátěž vyčerpávající. A nemůže si podnikatel dovolit tuto administrativu ignorovat, protože
dodržení těchto předpisů je kontrolováno, jejich porušení sankcionováno.
Vykazování údajů statistiky Intrastat CZ je třeba věnovat maximální pozornost. Ustanovení § 319, odst. 6,
celního zákona č. 13/1993 Sb. ve znění všech pozdějších novel, stanovuje, že osoba, která má sídlo na území
ČR, je povinna sdělit celnímu úřadu pravdivé údaje o obchodu uvnitř Společenství podle odst. 3 a 4 způsobem a
s použitím dokladu, který stanoví ČSÚ a ministerstvo vyhláškou, a poskytnout celnímu úřadu potřebnou
součinnost. Znamená to, že každá firma, zpravodajská jednotka statistiky Intrastat je povinna v hlášení Intrastatu
CZ uvádět pravdivé údaje o svých obchodních operacích s firmami v ostatních členských státech EU.
Chyby v hlášeních Intrastatu CZ mohou znamenat následně sankci – pokutu a to až do výše 1.000.000,-Kč.
Z dostupných informací o dalším dlouhodobějším vývoji statistiky Intrastat se dá předpokládat, že dojde (hovoří
se o letech 2007 a 2008) k celkové rekonstrukci a modernizaci celého systému statistiky Intrastat v EU, s cílem
zvýšit kontrolní funkci systému se zaměřením na DPH při intrakomunitárním obchodu EU. Opět tedy nové
předpisy. Rozlučme se už s naivní prvotní představou, že po vstupu do EU bude v ČR vše jednodušší, ale
dlouhodobě se snažme prosadit v EU v budoucnu optimalizace administrativních povinností tak, aby podnikatel
se mohl věnovat skutečně podnikání a ne jen výkonu administrativy spojené s podnikáním.
[1] BENDA, V.; TOMÍČEK, M. DPH u intrakomunitárnch dodávek a dovozu a vývozu zboží. Praha : RNDr.
Ivana Hexnerová-Bova Polygon, 2006.
[2] GALOČÍK, S.; a kolektiv. Mezinárodní obchod 2006-2007. Praha : ASPI, 2006.
95
[3] JANATKA, F.; a kolektiv. Obchod v rámci Evropské unie a obchodní operace mimo členské země EU.
Praha : ASPI, 2004.
[4] TÝČ, V.; a kolektiv. Právo Evropské unie. Ostrava : Jiří Motloch – Sagit, 2004.
ADRESA:
JUDr. Pavel Matoušek
Právnická fakulta Univerzity Palackého v Olomouci
Tř. 17.listopadu 8,
Pošt. schránka 16
771 11 Olomouc
[email protected]
96
ZVÝŠENÍ LUKRATIVITY ZLÍNSKÉHO KRAJE Z POHLEDU CESTOVNÍHO RUCHU
Eva Slaměná
Abstrakt: Cestovní ruch se jako odvětví národního hospodářství stává v řadě zemí velmi
významným faktorem dynamického rozvoje ekonomiky a významně se podílí na růstu HDP. Rozvoj
cestovního ruchu a jeho zvyšující se dynamika byla způsobena především mnohými technologickými
změnami, zvláště pak zvýšením dostupnosti přepravních nákladů. Cestovní ruch je v mnohých
případech velmi významným faktorem společenského vývoje, který zpětně ovlivňuje i životní úroveň
obyvatelstva.
Klíčová slova: Cestovní ruch; Sociálně-ekonomický rozvoj; Analýza vývoje cestovního ruchu;
Turismus; Rekreační areál
Cestovní ruch se stal v posledních desetiletích významným fenoménem. Je ve světě považován za odvětví
budoucnosti. Představuje komplexní hospodářsko-ekonomické odvětví, které významným způsobem ovlivňuje
zaměstnanost, platební bilanci a sociálně-ekonomický rozvoj regionů, podílí se na tvorbě hrubého domácího
produktu, má vliv na příjmy místních rozpočtů a v neposlední řadě podporuje i investiční aktivitu v regionech.
Cestovní ruch má průřezový charakter a na jeho realizaci se podílí celá řada dalších odvětví – doprava,
stavebnictví, kultura apod. Má význam pro zachování kulturního dědictví, péči o kulturu a přírodní památky,
přinášení kulturních hodnot či výstavbu ekologických zařízení. Je to odvětví sektoru služeb, které
v ekonomikách vyspělých států představuje již nadpoloviční až dvoutřetinový podíl. I v rámci služeb, které jako
celek vykazují vysokou dynamiku, patří cestovní ruch k těm rychle rostoucím.
Základní složky cestovního ruchu
a) Objekt cestovního ruchu:
• rekreační prostor,
• materiálně-technická základna
b) Subjekt cestovního ruchu:
• orgány a organizace zabývající se cestovním ruchem,
• pracovníci v oblasti cestovního ruchu,
• účastníci cestovního ruchu
Činitelé působící na účast v cestovním ruchu mají různý směr a různou intenzitu. Mezi hlavní faktory, kterými je
účast obyvatelstva na cestovním ruchu ovlivněna, patří:
•
sociálně-ekonomické faktory – příslušnost k sociální skupině, povolání, jeho charakter, finanční a
materiální podmínky,
•
ekologické faktory – související s místem a charakterem bydliště, pracoviště,
•
demografické faktory – související s osobou účastníka a charakterem jeho rodiny, se zdravotním stavem,
•
psychologické faktory – zájmy, záliby člověka, charakterové vlastnosti, schopnosti apod.,
•
ostatní faktory – např. fond volného času a způsob jeho využívání.
Základní formy cestovního ruchu:
•
rekreační cestovní ruch
•
kulturně-poznávací cestovní ruch
•
sportovně-turistický
•
lázeňský cestovní ruch
Účelově motivované formy cestovního ruchu:
•
lovecký cestovní ruch
•
pracovní cestovní ruch
•
kongresový cestovní ruch
97
•
nákupní turistika
Analýza cestovního ruchu ve Zlínském kraji
V roce 2003 Zlínský kraj navštívilo více než půl milionu hostů, což je nejvíce za dobu existence kraje. Z nich
bylo 15 % cizinců, především ze Slovenska a Německa. Co se týče konkurenční pozice kraje v rámci ČR tak
jsou důležité především údaje o návštěvnosti zahraničních turistů v hromadných ubytovacích zařízeních. V roce
2004 se ubytovalo 81 608 zahraničních hostů. Z grafu je patrné, že kromě výsadního postavení Prahy je
konkurentem Zlínského kraje Olomoucký kraj a většina českých krajů.
Graf 1 Zahraniční hosté v hromadných ubytovacích zařízeních podle krajů ČR,
2004
5,20%
4,40%
2,80%
6,40%
2,40%
4,10%
4,90%
57,30%
0,90%
1,10%
5,70%
1,60%
1,30%
1,80%
Praha
Moravskoslezský
Zlínský
Olomoucký
Jihomoravský
Vysočina
Pardubický
Královehradecký
Liberecký
Ústecký
Karlovarský
Plzeňský
Jihočeský
Středočeský
Zdroj: Český statistický úřad (2004)
Organizace cestovního ruchu
Ve Zlínském kraji nejí vytvořen destinační management cíleně zaměřený přímo na rozvoj cestovního ruchu.
Centrální podpory by se mělo turistům dostávat z Krajského úřadu, kde je zřízen odbor cestovního ruchu, jehož
činnost v této oblasti se rozbíhá jako v jiných krajích.
Propagace Zlínského kraje
Krajští zastupitelé jsou si vědomi ekonomického potenciálu, jaký cestovní ruch představuje, proto se snaží
propagovat kraj na různých výstavách např. Regiontour či Holiday Word. Ke zviditelnění kraje má posloužit i
vytvoření propojené informační sítě mezi jednotlivými městy a jejich informačními středisky.
SWOT analýza cestovního ruchu ve Zlínském kraji
V uvedené SWOT analýze jsem určila stupnici hodnocených faktorů známkami:
•
1 – velmi slabé
•
2 – slabé
•
3 – průměrné
•
4 – silné
•
5 – velmi silné
S- strenghts (síly)
•
Dobré životní prostředí v oblasti - velká oblast CHKO. (známka 5)
•
Vysoká koncentrace kulturně-historických památek. (známka 5)
•
Tradice nejrůznějších kulturních a folklórních festivalů a akcí. (známka 4)
•
Vyšší podíl obyvatelstva v předprodukčním věku. (známka 3)
•
Podnikavost obyvatel – vysoký podíl malých a středních podniků na zaměstnanosti. (známka 4)
98
•
Relativně nízká úroveň kriminality. (známka 4)
W – weaknesses (slabosti)
•
Špatná dopravní dostupnost. (známka 2)
•
Nízké procento vysokoškolsky vzdělané pracovní síly. (známka 1)
•
Nedostatek produktů cestovního ruchu. (známka 2)
•
Nízká výkonnost místní ekonomiky – nízký propočet hodnoty HDP kraje. (známka 3)
•
Nepřipravenost základní infrastruktury. (známka 1)
•
Chybí destinační management . (známka 1)
O – opportunities (příležitosti)
•
Výstavba dopravní infrastruktury - zejména dálnice . (známka 5)
•
Rozvoj turistiky na venkově. (známka 3)
•
Vytvoření vazeb kulturních institucí, odborů kultury na složky cestovního ruchu. (známka 4)
•
Motivace obyvatel ke vzdělávání a osvojení znalostí. (známka 5)
T – threats (hrozby)
•
Nedocenění ekonomických přínosů ve vazbě na cestovní ruch, tudíž malá podpora oblasti ve smyslu
plánovaného rozvoje. (známka 3)
•
Nedocenění vazby patriotismu a kulturního dědictví. (známka 4)
•
Vzdělanostní zaostávání, odliv mozků. (známka 5)
•
Neshoda hodnot obyvatel s hodnotami produktů cestovního ruchu. (známka 4)
•
Podcenění udržitelnosti trvalého rozvoje a přecenění krátkodobých efektů. (známka 4)
Z provedené SWOT analýzy vyplývá, že Zlínský kraj má dobré životní prostředí, vysokou koncentraci kulturněhistorických památek, vysoký podíl malých a středních podniků na zaměstnanosti a relativně nízkou úroveň
kriminality. Slabinou kraje je špatná dopravní dostupnost, nízké procento vysokoškolsky vzdělaných pracovníků,
nepřipravenost základní infrastruktury, nedostatek produktů v oblasti cestovního ruchu a především absenci
destinačního managementu.
Strategie rozvoje cestovního ruchu
Na základě provedené SWOT analýzy je potřebné vypracovat některé strategické cíle:
•
vytvořit destinační management zaměřený přímo na rozvoj cestovního ruchu
•
celoročně rozšířit a zkvalitnit sortiment služeb pro návštěvníky i obyvatele kraje
•
řešit rozvoj produktů ve vazbě na lázeňskou turistiku
•
optimalizovat počet návštěvníků kraje se zaměřením na vícedenní turisty
•
podporovat systémový rozvoj produktové turistické infrastruktury
V roce 2004 počet návštěvníků kraje výrazně klesl.Velké rezervy však vidím v nabídce produktů v oblasti
cestovního ruchu a s nimi spojené služby. Proto jsem se rozhodla vybrat si jednu z oblastí a v ní vytvořit
produkt, který by přilákal větší množství turistů. Zaměřila jsem se na rekreační oblast Všemina.
Rekreační areál Všemina je podle mého soudu všeobecně známa jako klidná a čistá oblast, která právě svou
malebností může přilákat zájem turistů především v letních měsících, a to s možností koupání ve zdejší přehradní
nádrži a přírodním koupališti.
Zároveň je pravdou, že se v této oblasti v posledních letech neudělalo mnoho, co by zvýšilo počet návštěvníků,
naopak se domnívám, že konkrétně přehradní nádrž v posledních letech není, to co bývala a chátrá.
Proto jsem vytvořila projekt, ve kterém navrhuji nově vysypat přehradní nádrž (je vhodná k pořádní rybářských
závodů) a vybetonovat přírodní koupaliště. Počítám i s vybudováním laviček a úpravou travnatých ploch.
Rovněž sociální zařízení je třeba opravit. Pro návštěvníky z větších dálek jsem navrhla vybudování chatek, které
budou pro tyto hosty finančně méně náročné než ubytování v Park Hotelu Všemina. Oblast tak bude přístupná
pro více lidí. Budeme-li počítat s 80 % vytížeností chatového kempu v zimní a letní sezóně, potom v tomto
období přibude v areálu 2400 návštěvníků. Při vytíženosti 60 % mimo sezónu přibude v areálu 1320
návštěvníků. Celkem tedy 3720 návštěvníků ročně. Dalším objektem mého projektu je zábavné centrum
s aguaparkem. Odhaduji, že počet návštěvníků tohoto centra se bude pohybovat na hranici 80 000. Vzhledem
99
k celoročnímu provozu toto číslo není určitě přehnané. Lyžařský svah s vlekem může v zimní sezóně přilákat na
3000 turistů. Celkem by se tedy počet návštěvníků oblasti zvýšil asi o 90 000. Jedná se samozřejmě jen o mé
odhady. Neoddělitelnou součástí mého projektu je nabídka speciálních programů a služeb pro postižené děti
seniory a pro děti z dětských domovů.
Důležité je také zamyslet se nad realizovatelnosti projektu. Předpokládané náklady na celý projekt jsou zhruba
160.000.000 Kč.Po finanční stránce jde o náročný projekt. Nový areál by bylo možno financovat z rozpočtu obce
Všemina, Zlínského kraje, státních dotací a fondů Evropské unie. Bylo by dobré realizaci projektu rozdělit do
několika etap. V první etapě – opravy, úpravy stávajících ploch. V druhé etapě – výstavba obytných chatek a
informačně-správního centra. V poslední etapě – výstavba zábavného centra s aquaparkem – finančně
nejnáročnější.
Co se týče propagace tak doporučuji areál propagovat – letáky do domovních stránek, reklamní šoty na TV
Emurfilm, reklamní billboardy, v radiu Zlín.
V konečném důsledku by celá akce měla návštěvníkům umožnit strávit příjemný výlet, rekreaci či dovolenou
v každém ročním období s pestrou škálou možností sportovního využití. Přispěje tak k efektivnějšímu a
zdravějšímu využití jejich volného času.
Závěrem chci konstatovat, že realizací mého projektu získá Zlínský kraj další lukrativní turistický cíl, který
přiláká spoustu návštěvníků z blízkého i vzdáleného okolí.
[1] HLADKÁ, I. Technika cestovního ruchu. Praha : Grada Publishing, 1997
[2] KUČEROVÁ, I. Ekonomika se zaměřením na cestovní ruch. Praha : Idea Servis, 1997.
[3] ORIEŠKA, J. Technika služeb cestovního ruchu. Praha : Idea Servis, 1999
[4] PAYNE, A. Marketing služeb. Praha : Grada Publishing, 1996.
[5] Statistická ročenka Zlínského kraje 2004.Zlín.
ADRESA
Ing. et. Bc. Eva Slaměná
Lukoveček, Ráztocká 79
763 16 Fryšták
Tel.: 777 323 821
E-mail: [email protected]
100
JAK SE VYROVNAT S TLAKEM GLOBÁLNÍ KONKURENCE
Jan Prachař
Abstrakt: Zřejmě i ve středoevropských podmínkách nastává čas standardního chování vlastníků.
Začíná se projevovat nesporný tlak globální konkurence. Ukazuje se nutnost radikálně změnit
přístup k obchodním procesům, zejména tvorbě cen a způsobu využití informací. Nastupuje nová
generace manažerů, kteří umí rozlišovat mezi efektivní pružností a chaosem. Skutečnou pružnost
firmy lze dosáhnout pouze dokonalým zpracováním informací a nasazením nové generace systémů
řízení.
Klíčová slova: Formalizace, řízení, systém, controlling, efektivnost, výkon, hodnocení, kontrola,
verifikovatelnost, srozumitelnost, jednoznačnost, přehlednost, provázanost, konzistence.
1. ZÁSADNÍ ZMĚNY V CHOVÁNÍ ORGANIZACÍ
Stále častěji se při projektech, majících za cíl rozvoj systému řízení, setkáváme s požadavkem na získání
konkurenční výhody nebo prostě posílení konkurenceschopnosti. Většinou zjišťujeme, že největší potíže firmám
dělá komunikace. Nejčastěji jsou problémy způsobeny neochotou nebo neschopností najít společnou řeč mezi
vlastníky a manažery, popř. mezi manažery navzájem. Řada z nich očekává, že problémy za ně vyřeší nákup
informačního systému. Většinou však neumí ani zformulovat základní požadavky, které by nové technologie
měly splňovat, řídit výběr systému, vyhodnotit serióznost partnera a udržet si přehled nad průběhem
implementace. Možná právě proto kupují nejraději velká standardní řešení.
Zkusme si položit otázky, které by měly vystihovat nejdůležitější jevy v řízení organizací, vztahů lidí a
informačních a komunikačních technologií i vztahů lidí a organizací navzájem.
•
K jakým podstatným změnám v technikách a metodách řízení organizací dochází (u nás a případně ve světě,
jak se tyto jevy vzájemně ovlivňují a na co především narážejí)?
•
Co vede manažery firem k tomu, že někdy i bez větší analýzy podnikových podmínek kupují velké
programové balíky renomovaných firem. Co si vlastně kupují?
•
Jaké jsou možnosti řešení informačních potřeb firmy? Jsou firmy skutečně tak bezmocné vůči
neuvěřitelnému tlaku technologických inovací? Jakou kvalifikaci potřebují pro správné rozhodnutí v oblasti
ICT?
•
Musí nebo nemusí manažeři mít kvalifikaci v oblasti ICT? A jakou?
•
Pokud přežívají jenom ti nejlepší, jak se mezi ně zařadit? Co poskytne firmě konkurenční výhodu?
Přesouvá se těžiště konkurenční schopnosti do oblasti ICT? Nejsou technologie jenom zástupným
problémem? Nejsou jen prostředkem a nutností jako telefon?
•
Jak dosáhnout jednoty a nejvyšší možné motivace spolupracovníků? Je snaha o pozitivní motivaci a
souznění ve firmě idealismus nebo životní nutnost? Jak stimulovat a umožnit tvůrčí myšlení a iniciativu?
To, co následuje v tomto příspěvku je formulování odpovědí na výše položené otázky.
2. ČEHO POTŘEBUJEME DOSÁHNOUT PŘI ROZVOJI SYSTÉMU ŘÍZENÍ?
Musíme významně zvýšit orientaci firmy na potřeby zákazníka a vybudovat mechanismy pro kontrolu
dodržování stanovených zásad. Položit velký důraz na marketingové informace a sledování ekonomické
efektivnosti. Zajistit fungování systémů hodnocení v této oblasti. Domníváme se, že rozhodující je a bude
účinnost motivace a spojení spolupracovníků s firmou. To by mohlo znamenat určitou revoluci v personální
oblasti. Linioví manažeři budou požadovat od personálního oddělení úplně jinou strukturu a kvalitu služeb.
Budou potřebovat podporu při hodnocení výkonu a zlepšování mezilidských vztahů.
3. CO ŘEŠÍ FIRMY NÁKUPEM VĚHLASNÉHO BALÍKU?
Je již jasné, že většina firem se při řešení svých informačních potřeb rozhoduje pro jednoduché a laciné řešení.
Budou se vždy rozhodovat mezi dvěmi třemi řešeními.
101
Je pravděpodobné, že firmy současně s úspěšným balíkem chtějí koupit obchodní či komplexní odborné knowhow. Předpokládají, že to, co funguje u předních firem v oboru, je dobrým předpokladem pro jejich vlastní
úspěch. Může to být správný předpoklad, ale musíme se zeptat, jak snadno se dají odstranit problémy, které
vznikly v dané firmě z jiných příčin než je nedostatek výkonu či funkčnosti informačního systému. Tyto
problémy jsou často zakořeněny v dosud používaných metodách řízení, mezilidských vztazích a faktických
nedostatcích práce manažerů.
Jistě, existuje názor, že při implementaci systému se fakticky realizuje dodávka potřebného obchodního a
částečně i manažerského know-how. Věříme, že informační systém sebou automaticky přinese potřebné změny
v chování a myšlení lidí. I toto je v jistém smyslu korektní předpoklad. Ale musíme se zeptat – má tento efekt,
který se vůbec nemusí dostavit a může se vyskytovat v různých (ne vždy pozitivních) podobách – má skutečně
hodnotu v řádu několika milionů, které implementace komplexního světového sytému stojí? Nedalo by se
zkvalitnění systému řízení dosáhnout i jednodušším způsobem?
Je celkem pravděpodobné, že velký tlak na organizaci, systém řízení a firemní kulturu, který vyvolá
implementace velkého systému, přinese značné změny. Některé problémy nebudou mít prostor a zmizí. Jiné ale
přetrvají nebo vzniknou nové. A musíme se zeptat – není v takovém případě velký informační systém velkým
balvanem na krku? Pokud připustíme, že kvalita zpracování informací bude významným faktorem
v konkurenčním boji, že rozhodující pro úspěch bude úroveň využití možností systému, že důležitá jsou data,
nikoli programy ... můžeme si dovolit používat velký systém nesprávně? Jak velký význam má v odborných
publikacích často zmiňované riziko zafixování nesprávných procesů?
4. JE INDIVIDUÁLNÍ ŘEŠENÍ VŽDY NEPŘIJATELNÉ?
Pokud si odpovíme, že chceme nejdříve umět řídit firmu a potom k tomu používat počítače (a nikoli naopak, jak
se víceméně předpokládá v případě pořízení komplexního řešení), nastává několik problémů – na začátku je
otázka, jak optimálně zajistit správnou analýzu a návrh fungování firmy, poté jaký systém tedy použít. Co
potřebujeme vědět o možnostech, abychom se správně rozhodli?
Často se dostaneme do slepé uličky, kde na jedné straně je velký balík, na druhé nepřijatelné riziko těžko
ověřitelných proprietárních řešení či vlastního vývoje. Naštěstí se již profilují určité aktivity v podobě projektů
volně šiřitelného software pro podporu obchodních a výrobních procesů, které staví podobně jako Linux na
myšlence, že vydělávat na informačním systému bude ten, kdo jej bude umět použít (nasadit) – tedy především
správně identifikovat podstatu podnikových procesů a najde k nim správný způsob využití možností použitého
systému. V takovém okamžiku máme možnost si uvědomit, že to podstatné nejsou programy, ale data, která
budou, resp. mohou být v systému uložena a jejich přístupnost a možnost jejich dalšího použití.
Smyslem budování komplexního systému řízení je právě vytvoření optimálních podmínek pro deterministické,
ale nikoli statické či strnulé chování organizace. Toto vnitřní uspořádání musí umožnit oproti zkostnatělé
byrokracii či skrytému chaosu ideální pružnost, účelnost a účinnost reakcí na neočekávané situace – hrozby
a příležitosti na trhu i jinde. Hlavním kritériem v tomto typu organizací je minimalizace odhadnutelného rizika.
Současně však i maximalizace zisku, která naopak riziko přináší. To musí být řízené, pokud možno účinně a
efektivně. Firma by tedy měla budovat vyspělé systémy řízení rizik a současně posilovat své prediktivní
schopnosti. Vzhledem k požadované rychlosti obchodních procesů je již jasné, že takovéto systémy plánování a
kontroly neobejdou bez velmi intenzívního využití informačních a komunikačních technologií.
5. KDE HLEDAT V NOVÉ DOBĚ KLÍČOVOU KONKURENČNÍ VÝHODU?
Asi nám nezbývá nic jiného, než se významným způsobem pokusit zkvalitnit vztahy s našimi zákazníky.
Narážíme na to na každém kroku, téměř v každé firmě i jiných typech organizací. Například banky se svými
klienty spolupracují a nabízí jim užitečné a spolehlivé služby.
Výstižným negativním příkladem ještě tři roky zpátky (znám to z vlastních zkušeností v řadě výrobních firem)
bylo nepochopitelné chování některých průmyslových firem, které nebyly schopny spočítat skutečnou
ekonomickou efektivnost svých činností, zejména ve vztahu k využití instalovaných strojových kapacit. Dokud
na tom kterém výrobku nebyla zcela zřejmá jeho neefektivnost, nebyl nikdo schopen stáhnout jej z výroby.
V zakázkové výrobě se tento přístup projevoval v té podobě, že každá zakázka, která nebyla očividně ztrátová,
byla vlastně dobrá ve jménu zachování neproduktivních kapacit (ať už personálních nebo technologických).
102
Toto chování je negativním důsledkem nezvládnutí situace globální konkurence, převahy nabídky nad poptávkou
a neschopnosti skutečně hospodařit s kapacitami a investicemi.
6. MUSÍ MÍT MANAŽEŘI ICT-KVALIFIKACI?
Samozřejmě ano. Není možné se vyhýbat dopadům nových technologií, protože náklonnost obchodních partnerů
budou do značné míry určena právě schopnostmi v této oblasti.
7. V ČEM SPOČÍVÁ FIREMNÍ INTELIGENCE?
Je sporné, jestli potřebujeme firemní inteligenci, pod kterou si každý představuje něco trošku jiného. Ale je
pravděpodobné, že tento pojem se svým skutečným významem a obsahem blíží tomu, co bude brzy rozhodovat o
přežití firem. Nebudou to ani špičkové výrobní technologie, ani exklusivní zákazníci či laciné materiálové či
lidské zdroje. Zřejmě se sníží i význam snadno dostupných peněžních zdrojů. Pro úspěch firmy se stává
kritickou její schopnost přetvořit tlak na změny z ohrožení ve výhodu.
Bude manažerům stačit dále rozhodování převážně na bázi intuice a zkušeností? Budou požadavkům
zodpovědných řídích míst vyhovovat dosavadní metody kontroly? Jak zajistíte rozvoj systémů pro řízení rizik,
jak se naučíte řídit krize, jak budete rizika a krize předvídat? Jak důležitý je a jakou roli má mít interní audit a
controlling? Co všechno je nutno udělat proto, aby se nové metody mohly začít efektivně používat?
Pro většinu rozhodujících lidí ve firmě je podstatné usilovat o co nejefektivnější komunikaci, nikoli hledat
osobní prospěch a pohodlí. Je nepochybné, že direktivní stanovení žádoucích cílů vyvolává mezi těmi, kdo se
mají takovouto vizí řídit, určitý přirozený odpor. Je otázka, jestli překonání tohoto odporu vyžaduje více nebo
méně úsilí. Určitě ale stojí zato zkusit najít nové formy komunikace. Ty by měly lidem pomoci vnést vlastní
představy do podnikové strategie a manažerům umožnit lépe svým spolupracovníkům porozumět, účinněji
propagovat firemní záměry a lépe vysvětlit jejich smysl a princip. Je ovšem nemyslitelné to, že by se daly
přeskakovat etapy ve vývoji. Řada manažerů si myslí, že si zjednoduší život, když nebudou zavádět pravidla
a kontrolu a rovnou “se” lidé budou chovat v duchu nových systémů spolupráce. Poměrně často má jejich
argumentace i jistou logiku. Ale než se naučíme běhat, musíme nejdříve umět chodit!
8. CO DÁL?
Je jistě velmi obtížné prosadit a uvést do života nové pojetí spolupráce, dosáhnout skutečného ztotožnění zájmů
spolupracovníků se zájmy firmy. Žijeme v době, kdy už nebude možné existovat bez skutečné a kvalitní strategie
– stejně jako ve válce. Nestačí investovat do počítačů a software! Hlavní síly musí být napřeny do zvyšování
schopností lidí s informacemi pracovat, do zvyšování úrovně a kvality práce manažerů a jejich komunikačních
schopností.
LITERATURA
[1] CRAINER, S. Moderní management: základní myšlenkové směry. Praha : Management Press, 2005.
ADRESA
Ing. Jan Prachař
Osvobození 699
686 04 Kunovice
tel./fax.: 572 549 018/ 572 548 788
103
104
K NIEKTORÝM VYBRANÝM INŠTITÚTOM ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA OBCÍ
V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Kristína Králiková
Abstrakt:v ostatnom období sme boli na území Slovenskej republiky svedkami fiškálnej
decentralizácie – obce a vyššie územné celky preto v súčasnosti majú právo aktívne pristupovať k
správe „vecí komunálnych“ čo sa ale neprejavuje len v ich právomociach, ale i v štruktúre
financovania. Nielen na vyššie uvedené otázky, ale i na aktuálny vzájomný vzťah štátnej správy a
samosprávysa snaží reagovať tento príspevok.
Kľúčové slová: obec, verejná správa, územná samospráva, obec, komunita, fiškálna
decentralizácia, majetok obcí, verejný rozpočet, štátny rozpočet, rozpočet obce, komunálna politika,
fiškálna a rozpočtová politika, zdroje EÚ, kontrolná činnosť, problémy financovania.
Kľúčovým nástrojom na zabezpečenie optimálneho finančného hospodárenia obcí je ich obecný rozpočet. (1)
Obecný rozpočet predstavuje decentralizovaný peňažný fond, ktorý je dôležitým nástrojom:
•
presadzovania lokálnych (komunálnych) záujmov a preferencií miestnych obyvateľov,
•
financovania potrieb verejnej ekonomiky na miestnej (komunálnej) úrovni,
•
realizácie koncepcie činnosti miestnej územnej (komunálnej) samosprávy.
Rozvoj modernej spoločnosti podmienený procesmi demokratizácie a decentralizácie výrazne zvyšuje význam
lokálnej (komunálnej) úrovne riadenia. (2) Samosprávu ale pri realizácii takýchto procesov nemožno
preceňovať, keďže za určitých okolností sa môže stať nielen brzdou rozvoja obce, ale dokonca aj nástrojom
terorizovania obecnej komunity, o čom sa však hovorí veľmi málo, avšak o čom svedčia už aj praktické
skúsenosti (napr. v Rakúsku, na Slovensku). Lokálnu a regionálnu rozvojovú politiku pritom ale ovplyvňuje
predovšetkým:
•
vyčerpanosť vonkajších faktorov zdroja rozvoja,
•
postupné zlyhávanie centrálno-alokačnej funkcie štátu,
•
rastúca úloha občanov a ich vplyvu na rozhodovacie procesy.
Aktívna funkcia občanov je dôležitý zdroj efektívneho využívania priestoru spravovaného obcou a dynamizácie
všeobecného rastu ukazovateľov jeho rozvoja. Občan sa totiž spravidla prejavuje ako aktivizujúci faktor a
demokratizačný faktor rozvoja komúny určitého typu, vrátane obce. V lokálnej ekonomickej politike sa práve
preto aj prostredníctvom jeho aktivít hľadá spoločný základ na identifikáciu prioritných záujmov, ktoré
umožňujú približovať a zjednocovať jednotlivé skupiny a ich záujmy, ako aj hľadať optimálne prostriedky
umožňujúce partnerskú spoluprácu pri rozhodovaní o smerovaní obecnej komunity. (3)
Je samozrejmé, že lokálna politika sa viaže na určitú územnú jednotku a obsahuje v sebe tak politiku
uskutočňovanú prostredníctvom lokálnych orgánov štátnej správy, ako aj samosprávy, a to za účasti územne
zainteresovaných podnikateľských subjektov, miestnych iniciatív, občanov a ich záujmových združení. (4)
Komunálna politika sa viaže na činnosť, úlohy a kompetencie všetkých orgánov samosprávy. Podľa nášho
názoru predstavuje taký súbor činností zameraných na cieľavedomé zabezpečovanie ekonomického a sociálneho
rozvoja určitej komúny, územne špecifikovanej na obec, mesto, región, ktorých cieľom je zabezpečenie
komplexného rozvoja konkrétnej komunity a ňou spravovaného územia. Prirodzene, rozsah aktivít komunálnej
politiky závisí od objemu vlastných zdrojov a schopností mobilizovať potenciálne zdroje obcí, podnikateľov a
občanov. Avšak, aj od výdatnosti finančnej a inej materiálnej pomoci zo strany štátu resp. z príslušných fondov
Európskej únie. (5)
K formám aktivít, ktoré umožňujú formovať globálny optimálny vývoj obecnej komunity a ňou spravovaného
územia pritom zrejme patria:
•
vzájomná občianska spolupráca v rámci komunity i mimo nej,
•
podnikateľská činnosť subjektov pôsobiacich na území komunity,
105
•
•
•
interkomunálna spolupráca
aspoň minimálna pomoc štátu z centrálnych národných zdrojov
využívanie pomoci z tzv. štrukturálnych fondov Európskej únie
Bilancovanie činností v obciach a mestách Slovenska a verejnosti prezentované želania starostov obcí a
primátorov miest na prahu nového tisícročia ukázali, že majú takmer všetci na zreteli potrebu postupného
doriešenia niekoľkých spoločných problémov resp. problémov so spoločným menovateľom. Najväčším z nich,
a to dominantným, je nedostatok finančných prostriedkov cielených na rozvoj svojej komunity. Dostatok
rozpočtových zdrojov obcí je z dlhodobého hľadiska viac než iluzórny, či však problém nedostatku primeraných
finančných zdrojov, ktorý podmieňuje aj úspešnosť rozvoja ďalších oblastí komunity, sa v dohľadnej dobe
vyrieši, to je stále len otázka čakajúca na odpoveď zainteresovaných. Nedobrá mikrohospodárska situácia
komunít však zapríčiňuje aj reštriktívny rozvoj mnohých oblastí, ktoré by mali byť ich prioritami, ako je napr.
rozvoj cestného fondu obce, budovanie spoločných obecných vodných zdrojov a transmisia pitnej vody,
budovanie a prevádzkovanie čističiek odpadových vôd, kanalizačnej siete, ochrana životného prostredia, ochrana
verejného poriadku najmä pred zlodejmi drevnej hmoty atď. Pretrvávajúca zlá celková hospodárska situácia
Slovenska zapríčiňuje vysokú komunálnu a regionálnu, niekde až katastrofálnu nezamestnanosť, a tá zasa plodí
nedostatočnú kúpyschopnosť obyvateľstva a úpadok výroby a služieb, a tak i celkovej životnej úrovne
obyvateľstva obcí. Občania celých regiónov a obcí odchádzajú do Bratislavy a do cudziny za prácou, mnohí
z nich sa pritom domov už nikdy nevrátia. (6) Vidiek sa vyľudňuje. V obecných komunitách zostáva čoraz
častejšie žiť iba masa penzistov a asociálov, najmä vo východoslovenských regiónoch štátu. Asociálne
obyvateľstvo pritom beztrestne čoraz častejšie a hrubšie terorizuje ostatných obyvateľov komunít, ba
v niektorých konkrétnych prípadoch sa zmocňuje aj orgánov obecnej samosprávy, výkonnej moci v obci.
Hospodárska úroveň takto cigánsko – rómskou populáciou postihnutých komunít a území ešte viac upadá, ba
nezamestnanosť v niektorých obciach dosahuje vari až 100 %. Slovenské mestá a obce v niektorých regiónoch
doslova chátrajú, obyvatelia sa brodia v špine a zápasia s univerzálnym úpadkom. Pominula už sláva
a výstavnosť mnohých bývalých bohatých kráľovských miest, banských miest, ako je napr. Dobšiná. Paradoxom
ale je, že hoci v mnohých mestách a obciach niet za čo urobiť údržbu komunikácií a verejných priestranstiev,
realizovať bytovú výstavbu, budovať infraštruktúru atď., nezamestnaní zaháľajú, žijú z kriminálnych aktivít,
v najlepšom prípade z podpôr, a to aj takých, ktorých poskytovanie im zo strany štátu garantuje ich
nadštandardne vysoká pôrodnosť. V prípadoch, ak sa komunity vzhľadom na svoju početnosť zmocní takáto
asociálna skupina, zlyhávajú všetky nástroje, ktoré obciam poskytujú právne normy na ich ochranu
a zveľaďovanie, a ktoré možno označiť ako SAMOSPRÁVU.
Samosprávne funkcie obce sa pritom dotýkajú najmä:
•
hospodárenia s majetkom obce,
•
rozpočtu a záverečného účtu obce,
•
miestnych daní a poplatkov,
•
ekonomickej činnosti v obci,
•
miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, cintorínov, kultúrnych, športových a ďalších zariadení
obce,
•
verejnoprospešných služieb,
•
ochrany životného prostredia,
•
územnoplánovacej dokumentácie,
•
vlastnej investičnej a podnikateľskej činnosti obce,
•
zriaďovania právnických osôb obce,
•
hlasovania obyvateľov obce,
•
orgánov obce a jej zamestnancov,
•
verejného poriadku v obci,
•
kroniky obce,
•
ochrany kultúrnych pamiatok a zachovania prírodných hodnôt atď.
Uviedli sme už pritom že obecný rozpočet je alfou a omegou jej úspešného finančného hospodárenia, ak je
zostavený umne, a ak sa umne hospodári s jeho rozpočtovými zdrojmi. Teda, ak sa ním neplytvá. Pritom
k plytvaniu s rozpočtovými prostriedkami obce dochádza najmä tam, kde sa k moci v komunite dostanú
spomínané asociálne skupiny, hoci nie len tam. A to napr. prijímaním zbytočných pracovníkov do obecnej
administratívy s využitím zásad nepotizmu, rozpredajom obecného majetku blízkym osobám ako nepotrebného
pre obec za dumpingové ceny, nadštandardné odmeňovanie pracovníkov obecnej samosprávy a pod. Preto je
v komunálnom prostredí nevyhnutné využívať dôsledne inštitút občianskej kontroly.
106
Do pôsobnosti obce totiž patrí hlavne zostavovať a schvaľovať rozpočet obce a záverečný účet, a organizovať
o ňom aj verejnú diskusiu. Občania teda majú zákonnú možnosť zasahovať do obecných financií. Ďalej,
občanom patrí prostredníctvom obecných orgánov aj vykonávanie správy miestnych daní a poplatkov. Obec
prostredníctvom svojich orgánov, obecného zastupiteľstva, starostu i kontrolóra, tiež disponuje dozorom nad
využívaním zákonného oprávnenia zakladať, zriaďovať a kontrolovať svoje rozpočtové a príspevkové
organizácie a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov, zabezpečovať verejný poriadok v obci,
vykonávať úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, usmerňovať
ekonomickú činnosť v obci atď., čiže môže v jednote ako „komunálny parlament a komunálna vláda
komunálneho mikroštátu“ spravovať bez obmedzenia svoje územie a významne regulovať a ovplyvňovať právne
vzťahy ovládajúce jeho obyvateľstvo a jeho vzájomné väzby v rámci spravovanej komunity.
Obecné zastupiteľstvo teda rozhoduje o základných otázkach života obce, ku ktorým patrí i schvaľovanie
rozpočtu obce, ako aj určovanie náležitostí miestnych daní a poplatkov. (7) Starosta obce je najvyšším
výkonným orgánom obce, teda „predsedom obecnej vlády“. Isto, okrem zákonov, kompetencie týchto orgánov
reálne determinuje ich finančná nezávislosť.
Rozpočet obce vyjadruje ekonomickú samostatnosť miestnej samosprávy, obsahuje finančné vzťahy k
právnickým a fyzickým osobám pôsobiacim na spravovanom území, ako aj k občanom žijúcim na tomto území.
Rozpočet obce zahŕňa aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu. Obecný rozpočet obsahuje príjmy a výdavky
spojené s činnosťou samosprávy a súčasne plní aj niekoľko vážnych úloh, keďže obecný rozpočet :
•
je základný finančný plán obce, ktorý zabezpečuje solventnosť obce tým, že stanoví len tie výdavky, ktoré
sú pokryté príjmami, ktoré možno reálne očakávať, existujúcimi rezervami, úvermi, ktoré možno získať,
•
stanovuje priority obce v rámci úloh a kompetencií samosprávy,
•
rozdeľuje zdroje medzi rôzne aktivity obce a určuje úroveň a smer činnosti, ktoré je potrebné vykonať v
rozpočtovom období,
•
určuje v rámci legislatívne stanovených hraníc príjmy z daní, poplatkov a z ďalších platieb v danom
rozpočtovom období,
•
poskytuje súhrnnú informáciu o finančnej situácii a plánoch obce.
Spomedzi uvedených úloh resp. funkcií obecného rozpočtu môžeme spomenúť funkciu:
•
alokačnú (rozmiestňovaciu) – jej podstatou je alokácia čiže rozmiestnenie zdrojov nevyhnutných na
zabezpečenie verejných služieb,
•
distribučnú (rozdeľovaciu) - rozdeľovanie národného dôchodku,
•
stabilizačnú - predchádza nepriaznivým vplyvom v ekonomike,
•
kontrolnú - kontrola plnenia cieľov finančnej politiky,
•
stimulačnú - spája sa so záujmami a zainteresovanosťou subjektov.
Problémom je, ak rozpočtové hospodárenie obce nefunguje tak, ako by malo. Príčiny takéhoto stavu môžu byť
pritom rozličné, a to aj s kriminálnym pozadím. V takomto prípade sa stáva v hospodárení obce nevyhnutné
použiť inštitút nútenej správy.
Nútená správa sa v rozpočtovom hospodárení obce využíva v prípade, že obec nesplní povinnosť a nezavedie
stanovený ozdravný režim, alebo ak ozdravný režim zavedený obcou po uplynutí 120 dní neviedol k náprave.
Vtedy je Ministerstvo financií SR (ďalej len „MF SR“) oprávnené vydať opatrenie, ktorým zavedie v konkrétnej
obci nútenú správu a určí jej podmienky. Nútená správa však nikdy nemá črty svojvôle. Totiž, podľa príslušného
zákona musí pri určení núteného správcu postupovať MF SR v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR, pretože
núteným správcom bude zamestnanec územne príslušného orgánu miestnej štátnej správy. Obci preto tiež
stanovuje zákon striktné povinnosti. Povinnosti obce, aby tento inštitút nebol na škodu občanom obecnej
komunity pri výkone nútenej správy ich obce, tak sú stanovené v rovine úloh:
•
zriadiť v banke osobitný účet nútenej správy, na ktorom sústredí všetky zostatky peňažných prostriedkov
obce, okrem účelových prostriedkov, ktoré je obec povinná viesť na samostatnom účte,
•
osobitný účet nútenej správy je určený na zabezpečenie základných služieb občanom,
•
finančné prostriedky z tohto účtu môže obec čerpať len s predchádzajúcim písomným súhlasom núteného
správcu,
•
do 30 dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy je obec povinná zostaviť a schváliť krízový
rozpočet na obdobie do konca rozpočtového roka,
•
ak obec v tejto lehote krízový rozpočet neschváli, bude hospodáriť podľa krízového rozpočtu zostaveného
núteným správcom.
107
Inštitút krízového rozpočtu má zabrániť úplnému krachu obecných financií v konkrétnom rozpočtovom období
a tak zabezpečiť súčasne mimoobecnú kontrolu obecného krízového rozpočtového hospodárenia a dohľad nad
ním. V tomto záujme sú ex lege stanovené aj povinné výdavky krízového rozpočtu, ktorými sú:
•
nevyhnutné výdavky obce na úhradu záväzkov, vyplývajúcich pre obec zo zákonných povinností,
•
výdavky na výkon samosprávnych funkcií,
•
výdavky na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených obcou,
•
výdavky na prenesený výkon štátnej správy.
Samozrejme, že nútený správca v takomto prípade núdze či krízy obecných financií v podstate preberá úplnú
zodpovednosť za rozpočtové hospodárenie obce. Nútený správca je povinný zistiť stav hospodárenia obce a je
oprávnený požadovať od orgánov obce prijatie programu na konsolidáciu hospodárenia, vrátane príslušných
organizačných a personálnych opatrení. Na zasadnutiach obecného zastupiteľstva má nútený správca ale iba hlas
poradný, pričom však prerokovávané dokumenty týkajúce sa rozpočtu, hospodárenia a majetku obce, musia byť
doložené stanoviskami núteného správcu.
O ukončení nútenej správy rozhoduje MF SR na základe posúdenia návrhu núteného správcu alebo žiadosti
obce.
Významným nástrojom a formou kontroly rozpočtového hospodárenia obce je inštitút záverečného účtu obce.
Záverečný účet obce spracováva po skončení príslušného kalendárneho resp. rozpočtového roka obec,
vychádzajúc pritom z údajov o jej rozpočtovom hospodárení. Jeho súčasťou je finančné usporiadanie
hospodárenia obce a všetkých finančných vzťahov.
Záverečný účet musí preto obsahovať:
•
údaje o plnení rozpočtu príjmov a výdavkov v členení podľa rozpočtovej klasifikácie vrátane tvorby a
použitia prostriedkov peňažných fondov,
•
bilanciu aktív a pasív,
•
prehľad o stave a vývoji dlhu,
•
prehľad o poskytovaných zárukách podľa jednotlivých príjemcov,
•
údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti.
Prerokovanie záverečného účtu musí obecné zastupiteľstvo uzatvoriť výrokom, v ktorom vysloví súhlas s
celoročným hospodárením bez výhrad alebo s výhradami. V prípade výhrad k záverečnému účtu musí
zastupiteľstvo prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.
Obec je pritom povinná dať si overiť svoje hospodárenie za predchádzajúci rozpočtový rok audítorom.
Predmetom overovania je tiež hospodárenie podľa rozpočtu v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách,
hospodárenie s ostatnými finančnými prostriedkami, stav a vývoj dlhu a dodržiavanie pravidiel používania
návratných zdrojov financovania. Predmetom takejto formy kontroly obecného rozpočtového hospodárenia je
celá štruktúra obecného rozpočtu a jeho jednotlivých komponentov, príjmových aj výdavkových, teda :
Rozpočetobce
Príjmy
1) Daňové príjmy:
- podiely obcí na daniach v správe štátu
- daň z nehnuteľností
- miestne dane a poplatky zamestnanosti
2) Nedaňové príjmy:
- príjmy z vlastníctva majetku
- príjmy z podnikania obce vrátane dividend,
Výdavky
1) Neinvestičné výdavky:
- personálne výdavky, platy
- poistné fondom
- príspevky do fondu
- výdavky na prevádzku a údržbu
- bežné transfery výdavkov
- dlhová služba
2) Kapitálové výdavky:
- nákupy pozemkov a nehmotných aktív
- nákup budov a stavieb
108
odvodov a pod.
- podiely z činnosti obchodných spoločností
s účasťou obce, z príspevkových organizácií
a pod.
- správne a administratívne poplatky
- príjmy z finančného hospodárenia
- príjmy z predaja hnuteľného majetku
- príjmy z predaja účastín
- príjmy zo splácania poskytnutých úverov resp.
pôžičiek a pod.
- poplatky za uloženie odpadu, za znečistenie
ovzdušia
- rôzne druhy poplatkov, určených inými
zákonmi
3) Dotácie a transfery
- na prenesený výkon štátnej správy
- predvstupové fondy EÚ
- granty súkromných donorov a nadácií
4) Úvery a predaj účastín
- nákup nábytku a kance lárskeho zariadenia
- nákup prevádzkových a strojových zariadení
- náklady projektovej dokumentácie
- náklady realizácie, re konštrukcie a modernizácie stavieb
- ostatné
3) Výdavok na prenesený výkon štátnej správy
Hospodárenie s prostriedkami rozpočtu obce kontroluje obec, ktorá má na tento účel vytvorenú funkciu
obecného kontrolóra. Obecné zastupiteľstvo v priebehu roka hodnotí stav plnenia rozpočtu obce a stav účtov
peňažných fondov. Obec tiež vykonáva kontrolu hospodárenia v organizáciách vo svojej zriaďovateľskej
pôsobnosti. Zdôrazňujeme však, že právo kontroly na úseku obecných rozpočtov má aj ministerstvo financií a
jeho územné finančné orgány - správy finančnej kontroly, ale to len v tej časti finančných prostriedkov, ktoré
boli poskytnuté obci zo štátneho rozpočtu resp. štátneho fondu účelovo.
Osobitnou formou kontroly zo strany štátu je aj kontrola podnikateľskej činnosti príspevkových organizácií
alebo obce, ktoré vykonávajú daňové úrady ako správcovia daní. Účelom vykonávania kontroly rozpočtového
hospodárenia obce rozličnými subjektmi sa má predchádzať porušovaniu rozpočtovej disciplíny obce a v prípade
jej odhalenia aj sankcionovanie obce. Za porušenie rozpočtovej disciplíny sa považuje v prípade obce:
•
neoprávnené použitie finančných prostriedkov, s ktorými hospodária rozpočtové alebo príspevkové
organizácie zriadené obcou,
•
neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov jej rozpočtu,
•
neoprávnené nakladanie s prostriedkami obecných peňažných fondov,
•
nedodržanie podmienok, za ktorých sa rozpočtové prostriedky poskytli.
Subjekt, ktorý porušil rozpočtovú disciplínu je povinný odviesť neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky
do rozpočtu, z ktorého boli poskytnuté alebo ktorého sa zadržujú. Rozpočtovú disciplínu porušujúci subjekt je
tiež povinný zaplatiť do príslušného rozpočtu penále vo výške 0,2% z neoprávnene použitej alebo zadržanej
sumy za každý deň omeškania s úhradou odvodu alebo za každý deň neoprávneného použitia poskytnutých
prostriedkov.
Maximálna suma penále ale nesmie prekročiť dvojnásobok sumy kvantifikovanej ako porušenie rozpočtovej
disciplíny.
Ak poruší rozpočtovú disciplínu rozpočtová organizácia zriadená obcou, tak sa jej príslušná suma viaže v
sociálnom rozpočte. Obec však môže viazanie výdavkov čiastočne uvoľniť.
V prípade porušenia rozpočtovej disciplíny inou ako rozpočtovou organizáciou odvod a penále ukladá a vymáha
obec. Na zamedzenie tvrdosti môže obec po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení odvodu a penále
povoliť odklad platenia alebo splátky odvodu a penále, prípadne úľavy z penále.
Zákonné právne predpisy SR tiež stanovujú, že pravidlá rozpočtového hospodárenia na podmienky obce, vrátane
pôsobnosti jednotlivých orgánov obce v oblasti úprav rozpočtu, poskytovania úľav zo sankcií za porušenie
rozpočtovej disciplíny, by si mali obce upraviť vlastným nariadením. Tieto normatívne interné predpisy či
zásady vydané všeobecne záväzným nariadením obce však musia korešpondovať všeobecnej zákonnosti a musia
preto rešpektovať ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách.
109
Záverečný účet obce obsahuje výsledky rozpočtového hospodárenia obce vrátane výsledkov hospodárenia
peňažných fondov. Obecný rozpočet tak môže skončiť ako schodkový (deficitný), prebytkový (sufficitný), alebo
vyrovnaný.
O použití prostriedkov z prebytku hospodárenia obce alebo o spôsobe úhrady schodku rozhoduje obecné
zastupiteľstvo po schválení záverečného účtu obce.
Východiská financovania obcí a miest v roku 2006 sú predmetom všeobecného záujmu, osobitne politikov,
ekonómov, právnikov a funkcionárov obcí a miest. Dňa 12. decembra 2005 schválila Národná rada Slovenskej
republiky (ďalej len „NR SR“) štátny rozpočet SR na rok 2006 a zobrala na vedomie rozpočet verejnej správy na
roky 2006 - 2008. Schválením štátneho rozpočtu na rok 2006 NR SR určila aj obsah finančných vzťahov štátu k
rozpočtom obcí na rok 2006.
Podiely obcí na dani z príjmov fyzických osôb sú na rok 2006 rozpočtované v sume 27,59 mil. Sk. Oproti
rozpočtu na rok 2005 je to nárast o 17,4%.
V prepočte na jedného obyvateľa obcí vzrastie výnos dane z príjmov fyzických osôb na 5 123,82 Sk v roku
2006.
Plánovaný podiel obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb spolu s očakávaným doúčtovaním výnosu tejto
dane za rok 2005 vytvára predpoklady na financovanie medziročného rastu povinných obligatórnych bežných
výdavkov obcí v roku 2006, ako je valorizácia platov zamestnancov obcí, rast platov zamestnancov na úseku
originálneho školstva, dopad plánovanej inflácie a s tým spojeného rastu výdavkov na základné úlohy obcí a na
nevyhnutnú úhradu nových úloh a povinností obcí.
Súbežne so schválením parametrov finančných vzťahov štátu k rozpočtom obcí na rok 2006 v NR SR bol
uverejnený aj rozpis rozdelenia výnosu dane z príjmov na jednotlivé obce.
Na rozdiel od roka 2005 je podiel jednotlivých obcí na výnose dane z príjmov v roku 2006 uvedený len jednou
sumou, bez uvedenia čiastkových súm podľa jednotlivých kritérií. Takýto postup je potvrdením, že MF SR
rešpektuje princípy fiškálnej decentralizácie ako je samostatnosť a zodpovednosť obcí za rozhodovanie o použití
vlastných daňových príjmov. Pritom pri tomto rozhodovaní nemajú byť obce viazané žiadnymi zákonnými
obmedzeniami alebo zámermi orgánov štátnej správy, ani prípadne v budúcnosti deklarovanými. Takýto postup
svedčí tiež o tom, že aj MF SR si konečne uvedomuje, ako sa pokračovaním presunu kompetencií na obce a
ďalším rozširovaním ich úloh postupne zmení štruktúra výdavkov obcí, ako aj to, že štruktúra obecných
rozpočtov už nebude presne zodpovedať tým podielom, ktoré boli v procese formulovania východísk fiškálnej
decentralizácie použité pri určení kritérií delenia výnosu dane z príjmov.
Pritom pri svojom rozhodovaní o použití výnosu dane z príjmov môžu obce v podmienkach fiškálnej
decentralizácie uplatniť niekoľko postupov, ktoré boli v podobe alternatív zverejnené :
•
alternatíva 1
Podiel na výnose dane z príjmov budú obce v súlade s princípmi fiškálnej decentralizácie považovať len za jeden
zo zdrojov financovania svojich výdavkov. Pretože je to ich vlastný príjem, môžu o jeho použití obce
rozhodovať spolu s inými vlastnými príjmami. Východiskom rozhodovania obcí bude posudzovanie výšky a
opodstatnenosti všetkých plánovaných výdavkov s cieľom pokryť tieto výdavky v súlade s potrebami a zámermi
obce a jej rozpočtových, resp. príspevkových organizácií.
•
alternatíva 2
Obce budú mať záujem použiť podiel na výnose dane z príjmov v súlade s kritériami jeho výpočtu, t.j. 55 % na
plnenie svojich pôvodných kompetencií, 40 % na plnenie úloh v oblasti školstva a 5 % na zabezpečenie
opatrovateľskej služby. Pri tomto spôsobe použitia obce budú musieť najprv rozhodnúť, z akých vlastných
zdrojov zabezpečia tie kompetencie, ktoré neboli zohľadnené v kritériách pre výpočet podielu dane z príjmov. O
použití výnosu dane z príjmov môžu obce rozhodovať alternatívne a autonómne i postupovať, a to dvomi
spôsobmi, ktorými môžu dospieť k mierne rozdielnym údajom:
• obce mechanicky prepočítajú MF SR vypočítaný podiel na výnose dane podľa jednotlivých kritérií.
Takto vypočítané podiely určia ako východisko výšky výdavkov v oblasti školstva, opatrovateľskej
služby a ostatných výdavkov obce,
• obce si podľa vzorca uvedeného v nariadení vlády o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej
samospráve vypočítajú presné podiely pripadajúce na jednotlivé kritériá a takto vypočítané objemy
110
budú východiskom ich ďalšieho rozhodovania. Pri tomto spôsobe môžu uplatniť aj jednoduchší postup
výpočtu.
Pretože jedným z princípov fiškálnej decentralizácie je aj zvýšenie spravodlivosti prerozdeľovania daňových
príjmov, musí byť v záujme Štatistického úradu SR, MŠ SR, MF SR a obcí doriešiť vzniknuté problémy spojené
s výpočtom podielov obcí na výnose dane z príjmov na rok 2006 na spokojnosť všetkých slovenských obcí.
Potrebné ba nevyhnutné však bude prijať aj také legislatívne zmeny alebo opatrenia, ktoré umožnia zverejniť
štatistické ukazovatele pre výpočet podielu dane jednotlivých obcí na rok 2007 najneskôr 31.októbra 2006, teda
tak, ako to určuje príslušný zákonný všeobecne záväzný právny predpis. Treba si totiž uvedomiť, že tento rok
budú obce po prvýkrát pripravovať vlastný trojročný rozpočet.
POZNÁMKY
1. K rozpočtom nižších zložiek verejnej správy pozri napr. HORNIAKOVÁ, Ľubica – KRÁLIK, Jozef :
Základy verejnej správy. 1. vyd. Bratislava : Akadémia Policajného zboru, 2005, s. 71 – 79. ISBN 80 – 8054
– 371 – 2; tiež KRÁLIK, Jozef – JAKUBOVIČ, Daniel : Slovník finančného práva. 1. vyd. Bratislava :
VEDA, 2004, s. 208 – 213. ISBN 80 – 224 – 0814 – X.
2. Pozri napr. KRÁLIK, Jozef : K problematike územného členenia štátu, územnej samosprávy a ich
vzájomnému vzťahu v Slovenskej republike. In: Inovační procesy ve světě a jejich vliv na evropskou
integraci (historie, realita, vize). Sborník z mezinárodní vědecké interdisciplinární virtuální konference z 15.
prosince 2005. 1. vyd. Kunovice : Evropský polytechnický institut, 2005, s. 117 – 134. ISBN 80 – 7314 –
075 – 6; KRÁLIK, Jozef – JAKUBOVIČ, Daniel – ŠMÁTRALA, Milan : Abeceda finančného práva. 1.
vyd. Bratislava : VEDA, 2005, s. 75 – 83. ISBN 80 – 224 – 0851 – 4.
3. K historickým súvislostiam tohto problému napr. KRÁLIK, Jozef : Historický vývoj slovenskej obecnej
komunity a jej postavenia v rámci procesu vytvárania vnútornej organizácie štátu ako východiska vzniku
a jestvovania permanentných integračných procesov v Európe. In: Slovensko a Európska únia – minulosť,
súčasnosť a perspektívy. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v Bratislave v dňoch 16. –
17. mája 2006. 1. vyd. Bratislava : SLZA, 2006, s. 274 – 290. ISBN 80 – 969495 – 0 – 0.
4. K možnostiam rozvoja podnikateľských aktivít obcí pozri napr. KRÁLIK, Jozef – ŠMÁTRALA, Milan :
Základy obchodného práva. 1. vyd. Bratislava : VEDA, 2004, 139 s. ISBN 80 – 224 – 0753 - 4; tiež
JAKUBOVIČ, Daniel : Zmluvná disciplína a zabezpečovacie právne inštitúty v obchodnom práve. 1. vyd.
Bratislava : EPOS, 2005, 494 s. ISBN 80 – 8057 – 647 – 5.
5. Pozri napr. príslušné časti diela KRÁLIK, Jozef – JAKUBOVIČ, Daniel : Finančné právo. 1. vyd. Bratislava
: VEDA, 2004, 725 s. ISBN 80 – 224 – 0804 – 2;
6. Pozri a porovnaj s THURZO, Alexander : Vývoj a súčasné smerovanie imigračnej politiky Európskej únie.
In: cit. č. 3, s. 93 – 101.
7. O rozpočtovom provizóriu štátu a odvodene z toho i o rozpočtovom provizóriu obce pozri napr. KRÁLIK,
Jozef - JAKUBOVIČ, Daniel : Rozpočtové provizórium podľa aktuálnej normatívnej právnej úpravy
Slovenskej republiky. In: cit. č. 3, s. 102 – 107.
ADRESA
Por. Mgr. Kristína Králiková
Prezídium Policajného zboru
Úrad hraničnej a cudzineckej polície
801 00 Bratislava
111
112
METODOLOGICKÝ POHLED NA STRATEGICKÉ ŘÍZENÍ ZDRAVOTNICKÝCH
ZAŘÍZENÍ VE VZTAHU K MIMOŘÁDNÉ SLOŽITOSTI ŘÍZENÍ ZDRAVOTNICKÝCH
ZAŘÍZENÍ
Miroslav Rössler
Abstrakt: V článku je učiněn kritický pohled na metodologii řízení zdravotnických zařízení
(nemocnic) v souvislosti s mimořádnou složitostí jejich řízení v kontextu názorů prof. Zd. Součka,
předního konzultanta a guru strategického managementu v ČR.
Klíčová slova: benchmarking, bodový system, controlling, etika, hodnocení, instituce, management,
nemocnice, podnik, reporting řízení, strategie, všeobecné zdravotní pojištění, zdravotnické zařízení
Zdravotnické zařízení (nemocnice, ZZ) není svým postavením ničím výjimečným a výrazně se odlišujícím od
ostatních firem a institucí. Odlišnost lze spatřovat pouze v předmětu činnosti, jímž je především léčení
nemocných lidí, resp. stabilizace jejich zdravotního stavu (v případě nevyléčitelných onemocnění). I když je
činnost valné většiny nemocnic zaměřena (bohužel) do oblasti sekundární, event. terciární prevence, podstatnou
by se měla stát prevence primární, kterou prozatím příliš nepodporuje nastavený systém všeobecného
zdravotního pojištění. Neznamená to nic jiného, než změnu myšlení člověka a jeho přístupu k vlastnímu zdraví
směrem k předcházení nemocem, bez vážnější manifestace jejich projevů a trvalejšímu patofyziologickému
stavu, před nutností léčení, ale v mnohých případech pouze stabilizací vážných onemocnění s komplikacemi.
Management zdravého životního stylu, podporovaný v přípravě našich studentů – budoucích manažerů, na naší
škole, by k tomu mohl ne nevýznamnou měrou přispět.
Náročnost práce zdravotníků nikdo z nás, potenciálních pacientů nezpochybňuje. Kvalitu jejich práce očekáváme
při návštěvě lékaře všichni. Koneckonců, dle renomovaných výzkumů veřejného mínění je lékařské povolání
vždy stavěno na nejvyšší příčku v hodnocení prestiže.
Formy a metody managementu zdravotnických zařízení však musí svou povahou být podobné, ne-li zcela
identické jako v ostatních firmách a institucích výrobního zaměření či oblasti služeb. I v prostředí nemocnic (či
zdravotnických zařízení obecně, bez ohledu na velikost a strukturu poskytovaných zdravotnických služeb – od
samostatného soukromého lékaře, až po fakultní nemocnici), platí bazální ekonomická pravidla, přičemž nelze
zpochybnit, že výnosy musí být vyšší nebo alespoň shodné jako náklady (obdobně jako v každé firmě
v jakémkoliv podnikatelském prostředí musí být příjmy a výdaje v rovnováze). Bilance mzdových nákladů musí
vycházet z ekonomické přidané hodnoty, odměňování všech pracovníků musí být založeno na hodnocení jejich
výkonů, podpořených stimulací vhodným motivačním aparátem. Především však je nezbytné, aby úsilí firmy
obecně bylo zaměřeno na uspokojení potřeb zákazníků (ve zdravotnictví tedy pacientů – klientů) v optimální
výši, na optimálním místě, v optimálním čase a zejména kvalitě.
Po desítkách let prožitých ve zdravotnictví se nemohu zbavit ozvěny jednotného hlasu svých někdejších
spolupracovníků „v našich specifických podmínkách“, jímž jsem byl zahrnován takřka nepřetržitě. Ano, existují
jistá specifika zdravotnických zařízení, na něž musí reagovat jejich strategické řízení, nelze je přehlížet, neboť
právě ona činí řízení zdravotnických zařízení mimořádně složitým.
Pokusím se nyní specifikovat osobní pohled, podložený desítky let praxe, na příčiny mimořádné obtížnosti řízení
zdravotnických zařízení (při využití jejich výčtu z dílny guru strategického řízení v podmínkách ČR prof.
Zdeňka Součka).
113
1. ROZPOR MEZI ÚROVNÍ LÉKAŘSKÉ VĚDY A DISPONIBILNÍMI ZDROJI
V průběhu své praxe jsem byl při jakémkoliv rozhodování konfrontován s lékařskou Hippokratovou přísahou,
podle níž lékař u příležitosti slavnostní promoce slibuje, že bude při léčbě postupovat vždy „lege artis“ (tedy na
úrovni odpovídající běžným standardům). Pod pojmem „běžný standard“ však si nelze představit vše to, co pro
nás výzkum a vědeckotechnický rozvoj obecně připravil. Lékařská věda ve stále se zkracujících inovačních
cyklech a vývoji poskytuje stále nové poznatky, nové diagnostické metody a terapeutické přístupy. Zdroje, které
má společnost pro spotřebu ve zdravotnictví k dispozici (nejenom u nás, ale i v rozvinutějších ekonomikách
světa), však tempo těchto cyklů nejsou schopny v žádném případě udržet. Lékaři (ale i ostatní zdravotníci
v sehraných týmech) se tak dostávají do rozporu mezi svým svědomím a reálnými možnostmi. Na
management zdravotnických zařízení je tak vytvářen neustálý tlak stran pořizování stále nových přístrojů,
zařízení, technologií , léčiv apod. V ředitelnách nemocnic se stále častěji ozývá zvolání „kupuj, kupuj, však on to
někdo zaplatí“. V případě vyhovění tomuto tlaku je nebezpečí „přehřátí“ nemocnice, v případě nevyhovění pak
zase (stále častěji úspěšný) tlak na výměnu „neschopného“ managementu.
V souvislosti s tím je na místě zmínit bytostnou nechuť většiny zdravotníků, zejména lékařů, zabývat se
otázkami ekonomie, financování a managementu obecně. Celoživotní vzdělávání lékařů a středního
zdravotnického personálu činí vysoké nároky nejenom na čas. Špičková zdravotnická technologie vyžaduje
dokonale zvládat interdisciplinaritu mezi poznatky nejenom medicíny, ošetřovatelství a psychologie, ale stále
častěji i fyziky, chemie, elektroniky a dalších vědeckých disciplín, dokonalé ovládání prostředků lékařské
elektroniky a podobně. Tím se značně zužuje prostor pro studium ekonomické a manažerské problematiky,
sledování vývoje hospodaření jednotlivých pracovišť i nemocnice jako celku. Zčásti je to zapříčiněno i
pregraduálním vzděláváním a konzervativismem kultury zdravotnických pracovišť. Každý lékař bez výjimky
přichází s ještě neoschlým diplomem s cílem stát se primářem na zvoleném pracovišti (dříve snad i ředitelem
ZZ). Již název této pozice „primář“ napovídá, že jde o „prvního lékaře“ na daném pracovišti, který je tím, kdo
rozhoduje o všem a za vše rovněž nese odpovědnost. Tedy alespoň co se týče medicínské problematiky, bez
jakékoliv vazby na náklady a tolik žádoucí hospodárnost. Každý z takových primářů si buduje autonomii i
v rámci tak složitého komplexu, jako je regionální, neřku – li fakultní nemocnice. Každý má požadavky na svůj
rentgen, svoji ultrazvukovou diagnostiku, svou endoskopii, funkční diagnostiku, mnohdy i laboratoř a
rehabilitaci. Sám jsem byl postaven před nelehký úkol reorganizace laboratorní diagnostiky, prováděné na
minimálně pěti vzájemně si konkurujících pracovištích. Dovoluji si zdůraznit, že něco jako vzájemné „krádeže“
vzorků pro imunologickou diagnostiku není exkurzí do oblasti SciFi. Tak se mnohdy stává, že jeden pacient je
diagnostikován stejným testem v nákladech mnoha set Kč, což snad kromě potvrzení správnosti očekávaného
výsledku nemá s racionalitou přístupu k diagnostice nic společného. Velmi pestrá nabídka těchto vyšetření,
podpořená výhodným kurzem úhrad ze zdravotního pojištění, „usnadňovala“ přístup lékařů k indikaci „potřeb“
laboratorních vyšetření – nezřídka jsem byl svědkem dokonale vyplněné „křížovky“ nabídnuté škály vyšetření,
mnohdy bez ohledu na diferenciální diagnózu a cílovost takové objednávky.
2. OBTÍŽNOST NORMOVÁNÍ ZDRAVOTNICKÝCH VÝKONŮ
Na rozdíl od běžných prací dělníků a dalších zaměstnanců, kdy jde převážně o rutinní, opakované a shodné
úkony, jež lze bez problémů normovat, je poněkud citelnější problém s normováním individuální a tvůrčí práce
projektantů, programátorů a podobných profesí. Normování ve většině medicínských oborů je ještě
komplikovanější. Důvodem je skutečnost, že každý organismus je jedinečný a tedy sám sobě ve své podstatě
normou. Rovněž reakce lidského organismu jsou velmi individuální a ve smyslu výše uvedeného obtížně
předvídatelné. Právě z těchto důvodů nelze přesně určit ani spotřebu času zdravotnických pracovníků, ani
spotřebu materiálních prostředků (léčiv, speciálního zdravotnického materiálu, strojového času přístrojové
techniky i speciálních prostor). Využití intelektuálních schopností zdravotníka, vycházejících zejména ze
zkušeností, rovněž nelze svázat žádnou časovou normou. Žádná objektivní metoda měření výkonů zdravotníků
doposud nalezena nebyla a pokusy o její nalezení jsou vždy předmětem velmi zásadních výhrad a odmítání.
Pokud máme na mysli skutečné vědecké řízení ZZ, pak právě oblast plánu a kontroly v tomto ohledu silně
selhává. Nicméně principy hospodárnosti ve ZZ musí platit stejně jako v ostatních institucích a podnicích. Ve
zdravotnictví není však cílem maximální snížení nákladů, ale využití disponibilních zdrojů k poskytnutí
optimální péče co nejširšímu okruhu klientů.
3. NADŘAZENOST ZDRAVOTNICKÉ PROFESE.
Jedná se o etickou dimenzi vztahu mezi lékařskými profesemi a ostatními. Zcela neoddiskutovatelně jsou
studium medicíny, ale i na podkladě něj práce zdravotníků, vysoce náročné. Jsem přesvědčen o tom, že dnešní
stav poznání fyziky, chemie, ale i dalších oborů je natolik rozsáhlý, že i studium těchto oborů je stejně náročné,
114
ne-li náročnější, než medicína. Navíc tyto obory velmi rasantně vstupují do zdravotnictví jako integrální součást,
mnohdy specifický obor (radiodiagnostika, intenzivní medicína, biochemie, nukleární medicíny, radioterapie
apod.) svými technickými výdobytky zcela pohltila. Rozvoj pouze jediné součásti společnosti by byl popřením
zákonů ekonomiky, jež nedovolují dlouhodobě spotřebovávat více vzácných zdrojů (hmotných, nehmotných,
finančních, lidských), než jich konkrétní ekonomika vytváří. V intencích toho je absolutně nemyslitelné a
dokonce i škodlivé, aby jedna izolovaná část společnosti dosáhla požadované úrovně ihned. Synergické efekty
lze využívat pouze v dokonalé souhře všech komponent a jejich dosažení na patřičné úrovni je dáno logicky
úrovní nejslabšího článku celého řetězu souvislostí. Stále častěji prezentovaná nespokojenost zdravotníků jeho
posilování nezajistí. Tyto snahy jsou pouze důsledkem neporozumění systému jako takovému, se všemi čtyřmi
nezbytnými atributy, působícími v neotřesitelné jednotě. Argumentace výší mezd lékařů v zahraničí prostým
kurzovým přepočtem nominální výše platů je hodně zavádějící a smutné a svědčí o zjednodušování přístupu
opomenutím započtení výše životních nákladů v daném ekonomickém prostředí..
4. PŮSOBENÍ MIMOŘÁDNĚ SILNÉ FARMACEUTICKÉ, PŘÍSTROJOVÉ A STAVEBNÍ LOBBY
Je logickým vyústěním předchozích příčin. Zdůvodnění nutnosti využití nákladnějších léčiv, kvalitnějších a
modernějších technologií a přístrojů či využití moderních budov, mohou zajisté mít i ekonomické a zejména
humánní podklady. Je vysoce obtížné nalézt vyváženou hranici mezi zájmem dodavatelů na jedné straně a úsilím
o zlepšení zdravotní péče. Často výpočty využívané pro argumentaci narážejí opět na etickou dimenzi (stanovení
ceny lidského života apod.).
5. LOBBY PACIENTŮ
Zatímco předchozí skupiny jsou vysoce organizované, tato lobby neoplývá touto vlastností, ovšem její
společenský význam je širokého záběru – každý občan je potenciálním klientem některého ZZ, ale zároveň i
voličem. Myšlení některých lidí naráží svými požadavky na vyléčení za každou cenu na oblast nemožného.
Současná eskalace těchto aktivit a následné pokusy o racionální řešení situaci ještě více přiostřuje. Bagatelizace
těchto aktivit však rovněž není na místě.
6. MIMOŘÁDNĚ SILNÝ VLIV CENTRÁLNÍCH INSTITUCÍ.
Jde zde o zásadní ovlivňování jak finančních toků z různých míst (MF, MPSV, MZd, MŠMT), ale rovněž i po
stránce odborné (SÚKL, SZÚ, …). Bohužel mnohdy lze tyto vlivy pozorovat i v oblasti personální. Pokud se
týče kvality těchto rozhodování obecně, jsou velmi často sporná (a rovněž velmi často rozporována), nelze je
zařadit do opatření systémových (pokud vůbec připustíme, že zdravotnictví jako celek ve svých projevech
systémem je). Často jsou pouze podnětem více vnášejícím do „systému“ „chaos“, když využití tohoto
fyzikálního pojmu je v těchto souvislostech degradací tohoto velmi sofistikovaného fyzikálního systému s velmi
dobře predikovatelným chováním (na rozdíl od popisovaného „systému“ zdravotnictví v ČR). V této souvislosti
lze si při velmi častých změnách na postu ministra zdravotnictví pouze postesknout nad nepochopitelnými
odvoláváními a jmenováními ředitelů nemocnic, populistickými rozhodnutími o změnách platů (bez
systémového zajištění potřebných prostředků), nezvládání napjatých vztahů mezi ZZ a zdravotními
pojišťovnami apod. Rozsáhlé kompetence centrálních institucí limitují rozhodování managementu ZZ – ten má
velmi úzký manévrovací prostor pro svá rozhodování, jež naráží na množství vzájemně neprovázaných a
nekonzistentních pravidel, příkazů, zákazů a subjektivně podbarvených pokynů. Stát je obecně špatným
vlastníkem i hospodářem. Kraje se řízení svého nabytého zdravotnictví teprve začínají učit. Je pouze otázkou,
zda žádoucí privatizace nenarazí na nepochopení části zdravotníků. Dle mého názoru ani tak nezáleží na formě
vlastnictví, ale zato velmi významně na odpovědnosti lidí, managementem a majiteli počínaje.
7. PRÁCE NĚKTERÝCH ZDRAVOTNÍCH POJIŠŤOVEN
Ta vnáší do ZZ mimořádný zmatek, byť by se na první pohled mohlo zdát, že jsou všechny vázány stejnými
pravidly. Půlroční a delší prodlevy v uzavírání smluv, pro něž nejsou ještě po začátku období, na které jsou
uzavírány, k dispozici ani závazná pravidla. Mnohé zdravotní pojišťovny dodnes využívají neracionálního
systému bodových hodnot, petrifikovaného s očividnými disproporcemi, k jednostrannému přesunu obrovských
částek zpět do svého rozpočtu.
115
8. PŘEDVÍDÁNÍ POPTÁVKY
Byť je nejslabší součástí řízení ZZ, jíž se dostává minimální pozornosti managementu, představuje klíčovou
oblast, bez níž si nelze strategii v úplném a efektivně funkčním pojetí představit. Předpoklady, podloženými
zoufalými výkřiky typu „každá nemocnice, každé lůžko, každý lékař si svého pacienta vždycky najdou“,
„neexistuje zdravý člověk, jsou pouze nedostatečně diagnostikovaní pacienti“, apod., jsou nesprávné, byť k nim
vedlo zavedení nevyváženého bodového systému a jeho důsledná implementace do pojišťovenské praxe.
Podobně jako v každém jiném podniku a instituci je převis nabídky produktů a služeb (jako průvodní jev
postindustriální společnosti) a boj o zákazníky prvořadou oblastí jejich zájmu, je existence poptávky po
zdravotní péči pro ZZ doslova otázkou jejich přežití. Bez odpovědně vypracované analýzy a v návaznosti na
ni prognózy poptávky, nelze považovat jakýkoliv další úspěch ZZ za možný. Právě v této oblasti sice některá ZZ
udělala v rámci zavádění strategického řízení významný pokrok, ale mnohá si tento požadavek doby doposud ani
neuvědomila.
9. POSTUPNÁ ORIENTACE NĚKTERÝCH ADVOKÁTŮ DO SFÉRY ZDRAVOTNICTVÍ
Tento nový fenomén bude významnou měrou komplikovat řízení ZZ – éra privatizací a restitucí pomalu nestačí
vytvářet poptávku po právnících. Očekávané žaloby, jimž se všude ve světě advokáti velmi pečlivě věnují, si
vyžádají další zvýšení nároků na administrativu ZZ, vytváření funkčních a samokrontrolujících se informačních
systémů pro vedení, zpracování a úpravy zdravotnické dokumentace. Předpokládá to rovněž nemalé náklady na
zabezpečení připojištění apod.
10. NESTABILITA HODNOTÍCÍCH UKAZATELŮ
Nástroje, jimiž jsou hodnocena ZZ (bodová výkonnost, unicitní rodná čísla, stanovený paušál, apod.), které jsou
často dramaticky měněny a ve své podstatě vyžadují diametrálně odlišnou strategii ZZ, mnohde nemotivují
unavený management a svádí k živelnosti a ponechání věcí volnému průběhu. Tato situace pak vede k mnohdy
vyslyšeným argumentům managementu ZZ a jejich nejhorší hospodářské výsledky (ztráty) jsou „odměněny“
sanací ze státního rozpočtu.
11. PARALELNÍ ŘÍZENÍ DVĚMA MINISTERSTVY
Pro sektor fakultních nemocnic, který rozsahem a náročností poskytované péče tvoří významnou část celého
zdravotnictví ČR, je celý proces komplikován další složitostí, vytvářenou vstupem MŠMT do řídicích a
koordinačních aktivit, což ve spojení s MZd vytváří pouze řevnivost vztahů mezi „školskou“ a „zdravotnickou“
částí personálu ZZ.
Závěrem lze konstatovat, že na základě odhalení těchto skutečností a jejich podrobení kritice, mohou vyplynout
požadavky na opatření k „normálnímu“ efektivnímu řízení ZZ.
a)
Manažerem ZZ by měl být manažer – profesionál, bez ohledu na zaměření pregraduálního vzdělání
(lékařského, právního, ekonomického a dalších). Je nezbytné, aby vedle „slovníku“ z oblasti medicíny,
porozumění procesům ve ZZ, především zvládal principy moderního managementu. Náročné studium MBA
(nabízené i pro zdravotnické manažery Pražskou mezinárodní manažerskou školou) je k tomu tím
nejlogičtějším doporučením.
b)
Neoddiskutovatelný fakt, že ZZ není izolovanou institucí, podléhající odlišnému režimu ve srovnání
s ostatními firmami a organizacemi. Jako integrální součást společnosti, přispívá k vytváření žádoucí
synergie všech sektorů národní ekonomiky, jejímž neotřesitelným zákonům logicky podléhá.
c)
Nástroje a dovednosti řízení ZZ jsou zcela shodnými s nástroji a dovednostmi v ostatních
nezdravotnických podnicích a nejsou v rozporu s podstatou a charakterem činností, provozovaných ve ZZ.
d)
Zásada rovnováhy příjmů a výdajů (výnosů a nákladů) při respektování specifik zdravotnických výkonů,
je dalším z neotřesitelných atributů řízení ZZ, včetně jejich účelného normování.
e)
Vedle plánování a kontroly na bázi zásad moderních reportingových a controllingových metod, je cestou
dosažení úspěchu využití účinného benchmarkingu, a to nejenom v pohledu na ZZ v ČR, ale zejména na
špičkové instituce ve vyspělých zemích světa (s akcentem na úsilí o dosažení úrovně nejlepších).
116
SEZNAM POUŽITÉ LITERATURY:
[1]
[2]
[3]
[4]
[5]
SOUČEK, Z.; BURIAN, J. Strategické řízení zdravotnických zařízení. Olomouc : MVŠO, 2006. (v tisku).
SOUČEK, Z. Úspěšné zavádění strategického řízení firmy. Praha : Professional Publishing, 2003.
SOUČEK, Z. Firma 21. století. Praha : Professional Publishing, 2005.
WAN, T. T. H. Analýza a vyhodnocování systému zdravotní péče. Olomouc : Vydavatelství UP, 1998.
Periodika. Moderní řízení. Hospodářské noviny. Ekonom.
ADRESA:
RNDr. Ing. Miroslav Rössler, CSc.
Moravská vysoká škola Olomouc, o. p. s.
Jeremenkova 42
772 00 Olomouc
Tel. / Fax : +420587331822 / +420587332311
[email protected]
www.mvso.cz
117
118
SEKCE 2
PODNIKATELSKÉ AKTIVITY A ŘEŠENÍ AKTUÁLNÍCH
PROBLÉMŮ V PŘÍHRANIČNÍCH REGIONECH
119
120
ZVYŠOVANIE KONKURENČNEJ SCHOPNOSTI PODNIKU
Jozef Vodák
Abstrakt: Tento príspevok sa venuje problematike implementácie stratégie podnikov do
praxe, meraniu výkonnosti a zvyšovaniu konkurenčnej schopnosti. Poskytuje základné informácie
o metóde Balanced Scorecard (BSC) a uvádza niektoré dôležité postrehy z praxe našich podnikov.
Na záver uvádza základné kroky systematického a vyváženého prístupu implementácie metódy.
Kľúčové slová: BSC, stratégia, výkonnosť, meranie, kontrola, hypotézy, perspektívy, riadenie
ÚVOD
Úspešné podniky informačnej spoločnosti, do ktorej sme vstúpili aj my, konkurujú tým najlepším svetovým
firmám. Rastie význam nehmotných aktív organizácií a tým aj ich ľudí [1]. V živote moderných podnikov sú to
predovšetkým ich zamestnanci, ktorí potrebujú dobre porozumieť základnej logike podniku v ktorom pracujú.
Jeden z dôvodov je ten, že je oveľa príjemnejšie pracovať na niečom čomu rozumieme ako len dosahovať
požadovaný výkon v plnení tých povinností za ktoré berieme plat.
Ako dôsledok porozumenia sa pravdepodobne skôr či neskôr objavia prínosy pre podnik ako napríklad nižšia
fluktuácia, nižšie absencie a lepšie plnenie výkonov. Pre zamestnávateľov sú však aj iné závažné dôvody.
Dominantou doby je potreba rýchlej reakcie na celkové zmeny v prostredí, ktoré generujú pre podniky
obmedzenia, ale aj nové príležitosti. Prebiehajúce globalizačné procesy zvyšujú dynamiku obchodu s tovarom,
službami a kapitálom. Tieto tendencie predstavujú výzvu schopnostiam strategicky rozmýšľať a priebežne
prispôsobovať svoje fungovanie meniacim sa podmienkam. Všetci zamestnanci sa tak dostávajú často do situácií
ktoré sa nedajú predvídať, ktoré musia sami riešiť a kde treba uplatniť svoju samostatnosť, tvorivosť a iniciatívu.
Aby boli zamestnanci schopní čo najlepšie pracovať v prospech podniku, potrebujú smer a vedenie ktoré im dá
jeho stratégia. A navyše zo svojej každodennej roboty by mali všetci pracovníci priniesť svoje myšlienky
a postrehy ktoré ovplyvnia rozmýšľanie o naplňovaní stratégie podniku. Aj preto je potrebné rozvíjať znalosti
a schopnosti všetkých zamestnancov a to sa bude diať ľahšie a zaujímavejšie keď bude možnosť zosúladiť ich
činnosť s dlhodobejšou perspektívou podniku.
KĽÚČOVÉ VÝZVY VÝKONNOSTNÉHO MANAŽMENTU
Ak chápeme výkonnostný manažment ako spoločný proces, ktorý zahŕňa tak nadriadených ako aj zamestnancov,
ktorí identifikujú spoločné ciele, ktoré korelujú s vyššími cieľmi podniku potom pôjde o to ako úspešne
identifikovať a dosahovať strategické ciele, teda o:
1. Objasnenie zmyslu smerovania podniku (kam vlastne smerujeme?),
2. Hlboké porozumenie podnikateľskému modelu podniku (robíme skutočne to, čo máme robiť?),
3. Schopnosť zamerať sa na priority (nájsť rovnováhu medzi dlhodobým rozvojom a krátkodobými
prevádzkovými tlakmi),
4. Flexibilitu spojenú s učením (začleňovanie nových znalostí do strategického a prevádzkového plánovacieho
procesu).
Tieto výzvy pomáha efektívne realizovať prístup pomocou metódy výkonnostného manažmentu – metódy
Balanced Scorecard. Vlastné navrhnutie a kaskádovanie má však malý význam pokiaľ nie je sprevádzané
zmenou kultúry, potom sa nič nezmení a všetci budú robiť tak ako robili doteraz. Pre maximalizáciu efektu je
potrebné použiť túto metódu ako centrálny nástroj strategického riadenia, aby pomohla zabezpečiť zosúladenie
cieľov, iniciatív a ľudí v celom podniku.
METÓDA
Úžitok z použitia metódy Balanced Scorecard (BSC) sa prejavuje v mobilizácii potenciálu podniku pre
strategické rozmýšľanie, sústredenie zamerania jeho činností do realizácie zamýšľaných stratégií čo prichádza
cez užitočné diskusie ľudí spolu s ich túžbou po osobnom a podnikovom úspechu. BSC predstavuje skupinu
nástrojov a organizačných procesov, ktoré zrozumiteľnou formou zabezpečujú viacdimenzionálny a bohatý opis
toho čo podnik skutočne robí a prečo to vlastne robí .
121
Z tých podnikov, ktoré brali BSC ako módnu záležitosť už veľa upustilo od využívania tejto metódy. Tí, ktorí
vydržali a boli trpezliví, tým BSC umožnilo pracovať novými a efektívnejšími spôsobmi. Ťažko hovoriť o tom,
že firma bude ziskovejšia, to ovplyvňuje veľmi veľa vecí. Pokiaľ však manažment verí, že stratégia, koordinácia
a sústredenie sa na podstatné veci zvyšuje flexibilitu a zlepšuje vykonávanie dohodnutých zámerov, potom je
BSC tým správnym prístupom. Neskôr prichádza uvedomenie, že do realizácie stratégie a jej udržiavania
v chode je potrebné vtiahnuť viac ako len malú skupinku ľudí. Potom je to skutočne o využití BSC v prospech
všetkých zainteresovaných.
finančná perspektíva
ziskovosť, rast, cash-flow
perspektíva interných
procesov
efektívnosť, náklady, čas
zákaznícka perspektíva
spokojnosť, noví zákazníci
pridaná hodnota
perspektíva učenia a rastu
učenie jednotlivcov a skupín
Obr. č.1. Perspektívy BSC
BSC je v podstate spôsob ako opísať činnosti v podniku pomocou uceleného množstva ukazovateľov zvyčajne
v štyroch perspektívach (finančná, zákaznícka, interných procesov, učenia a rastu). Všetky činnosti v podniku sú
rozdelené do perspektív a charakterizované malým množstvom špecifických ukazovateľov pre každú z nich.
Uvedený obrázok č.1 vyjadruje jednotlivé perspektívy a naznačuje aj ich vzájomné vzťahy. Tento opis pomocou
BSC predstavuje istú formu vyjadrenia budúceho smerovania a cieľov podniku. Ide o kombinovanie finančných
a nefinančných ukazovateľov. Niektorí hovoria, že takáto kombinácia nie je nič nového pod slnkom, no nie je to
celkom tak.
Na prvý pohľad nie je totiž zrejmý dôležitý faktor vyváženosti BSC. Táto vyváženosť je daná vzťahmi medzi
perspektívami kedy žiadna nie je preferovaná a sú vzájomne zosúladené ale ide aj o vyváženosť medzi
jednotlivými typmi ukazovateľov (oneskorené a prediktívne) v perspektívach, vrátane skrytého faktora času.
BSC vyjadruje a prepája interné a externé faktory ovplyvňujúce podnikanie. Je síce pekné ak sa podnik venoval
zlepšovaniu interných procesov a tie dobre pracujú. Čo z toho však bude, ak nie sú vo vhodnom vzťahu, nie sú
zosúladené s externým prostredím so zákazníkmi a trhom?
A čo je veľmi významné, je aj to, že celé dobre pripravené BSC je prepojené kauzálnymi vzťahmi príčiny
a dôsledku. Uvedený obrázok č.1 zachytáva len prepojenie medzi jednotlivými perspektívami, ale podobné
prepojenie by malo existovať aj medzi jednotlivými ukazovateľmi.
VÝHODY POUŽITIA BALANCED SCORECARD
Výhody v podnikovej praxi závisia od užívateľa. Len mať BSC nestačí. Na strategickej úrovni tento prístup
pomáha organizáciám:
•
Formulovať holistickú množinu kľúčových strategických cieľov, prepojených na víziu.
•
Objasniť kauzalitu vzťahov, ktorá vedie k splneniu finančných cieľov podniku.
•
Identifikovať oblasti, kde je potrebné dosiahnuť vynikajúce výsledky a nie len kompromisy.
•
Podporiť rovnaké chápanie činností, ktoré majú viesť k naplneniu strategických cieľov.
•
Získať spoločný jazyk na formuláciu a komunikáciu strategických zámerov, plánov a cieľov podniku.
•
Podporiť dialóg vnútri podniku o strategických cieľoch a očakávaniach záujmových skupín.
PRAKTICKÉ POSTREHY
BSC je veľmi dobrý komunikačný nástroj. V podstate predstavuje istý návrh a prispôsobenie manažérskeho
riadiaceho systému. Dokáže efektívne zosúladiť každodenné aktivity zamestnancov podniku s jeho dlhodobými
122
cieľmi, víziou a stratégiou podniku, monitorovať výkonnosť a navrhovať činnosti pre realizáciu plánovanej
stratégie. Pri implementácii BSC do reálneho života dochádza k zaujímavým situáciám, ktoré môžu
predstavovať vhodné poučenie pre tých, ktorí o BSC zatiaľ len uvažujú. Zo spoločných myšlienok a
charakteristík ktoré oslovili manažérov ide napríklad o tieto:
Podniky potrebujú kontrolu, nakoľko podnik je aj o efektívnom koordinovaní. Dokonca aj krátkodobé adaptívne
riadenie v operatívnom kontexte potrebuje dlhodobú východiskovú základňu ktorá pozostáva z myšlienok, ktoré
vytvárajú náš každodenný svet v ktorom pracujeme. Ľudia v podniku potrebujú spolu zdieľať tieto myšlienky
a získať spoločné porozumenie ich vzájomných súvislostí. Len potom sú schopní konať tak rýchlo a tak múdro
ako je to len možné. Strategické riadenie je v podstate o tom, byť si istý, že ľudia v podniku rozumejú tomu o čo
ide a že podľa toho aj konajú. Riadenie podniku je potom o realizácii zamýšľaných stratégií.
Myšlienky a zdieľané porozumenie v podniku sú v podstate hypotézy typu „ak – potom“. Ak budeme zlepšovať
naše zručnosti, potom budeme schopní poskytovať lepšie služby. Ak budeme poskytovať lepšie služby, potom
budeme lepšie vychádzať s našimi zákazníkmi, ktorí budú mať služby nášho podniku v obľube. Ak toho
dosiahneme, budeme mať spokojných zákazníkov a množstvo nových, ktorí sa budú chcieť stať našimi
zákazníkmi. Niektoré z uvedených hypotéz sú všeobecne prijímané, iné sú založené na skúsenosti alebo overené
skúsenosťou. Iné môžu byť založené na dohadoch, nakoľko ich ešte nikto neoveril a sú potom v podstate
niekedy aj istým druhom stávky do lotérie.
Strategické mapy a rozpady BSC veľmi dobre dokážu dokumentovať jednotlivé hypotézy ktoré sa v podniku
vytvorili. Pomáhajú nájsť vhodnú podporu jednotlivým hypotézam, alebo ich vyvracajú, pomáhajú im
porozumieť, stotožniť sa s nimi a riadiť sa nimi pri každodenných činnostiach na každej úrovni podniku. Preto je
vhodné vtiahnuť väčšie množstvo ľudí do diskusie o týchto hypotézach. Ľudia totiž potrebujú vedieť o rizikách
stratégií a porozumieť svojej úlohe pri realizácii týchto zámerov. Každý zo zainteresovaných potom môže
efektívne prispievať svojimi znalosťami a pomáhať zlepšovať tieto hypotézy.
Pri využití BSC v podniku nejde ani tak o multidimenzionálne meranie výkonnosti ako také, ale predovšetkým
o umožnenie efektívnej komunikácie. Jednou z výziev pre manažment je správna motivácia zainteresovaných
pracovníkov a zosúladenie zdrojov (časové, finančné, ľudské) pre aplikáciu BSC v podniku. Kombinácia
motivácie, zdrojov a úsilia zainteresovaných pracovníkov musí byť pre úspech BSC starostlivo zladená .
Aby bolo možné dosiahnuť úspechu je potrebné pri návrhu BSC postupovať systematicky a cieľavedome. Kroky
tohto systematického prístupu musia byť sami o sebe vhodne vyvážené. Medzi tie, ktoré sa ukazujú ako veľmi
dôležité pri zavádzaní BSC je možné zaradiť:
•
Komunikácia - a otvorená diskusiou okolo návrhov s vyhodnotením dôležitých prepojení, nastavením
požadovaných cieľov, ukazovateľov a analyzovaním dosahovaných výsledkov.
•
Strategické mapy – ktoré charakterizujú podnikateľský model a stratégiu s jej vzájomnými kauzálnymi
vzťahmi.
•
Roly – jasne zadefinované roly jednotlivých zainteresovaných vrátane ich cieľov a zodpovednosti, takisto aj
zodpovednosť za jednotlivé zúčastnené tímy.
•
Prepojenie - jednotlivých BSC na rôznych úrovniach podniku (kaskádovanie).
•
Stimulácia – zainteresovaných pracovníkov na úspechu implementácie BSC v podniku.
•
Podpora vhodným software – je dôležitá pre úspešné využívanie BSC, nie však viac ako vlastná metodika.
Neexistuje najlepší postup, najlepší návrh strategických máp, najlepší software. Vždy však existuje možnosť
poradiť sa s tými, ktorí získali skúsenosti so zavádzaním tejto metodiky v praxi a majú istú dávku potrebných
vedomostí. Ukazuje sa, že je potrebné vychádzať z konkrétnej situácie daného podniku, aby bolo možné
zosúladiť jednotlivé kroky implementácie BSC s tými očakávaniami manažmentu na ktoré kladie dôraz.
Pri vhodnom použití BSC je možné dosiahnuť napríklad aj tieto dôležité prínosy:
•
Získa sa nástroj pre komunikáciu a dialóg, obzvlášť o nehmotných aktívach ktorých význam rastie
prakticky u všetkých organizácií.
•
Pomocou vizualizácie strategickými mapami sa zlepší na požadovanej úrovni riadenia porozumenie
hypotézam a strategickým rozhodnutiam v podniku.
•
Zdokumentujú sa zdieľané pohľady na strategické smerovanie podniku.
•
Zlepší sa realizácia stratégie, nakoľko postup je monitorovaný, vyhodnocovaný a diskutovaný cez viaceré
perspektívy.
123
•
Môže sa využiť BSC pre kontrolovanie výkonnosti oproti vhodnému benchmarku.
Okrem iných poznatkov z aplikácie tohto prístupu výkonnostného manažmentu v praxi sa objavuje
u zamestnancov lepšie pochopenie smerovania celej organizácie, lepšom chápaní iných oddelení a tímov,
jasnejšia individuálna a kolektívna zodpovednosť, jednoznačné smerovanie k dlhodobým cieľom, vyššia
motivácia a vyššia výkonnosť organizácie ako celku.
ZÁVER
Snaha stredoeurópskych krajín o plnohodnotné členstvo v Európskej únii a iných európskych a euroatlantických
integračných zoskupeniach podporila integračné snahy v stredoeurópskom regióne. Základy pre ekonomický rast
danej krajiny môže v budúcnosti zabezpečiť i hospodársky pokrok v jednotlivých regiónoch [2]. Východiskom je
úspešný a výkonný podnik na európskej úrovni, preto sa tento príspevok zaoberal implementáciou stratégie v
podniku.
V rámci prístupov výkonnostného manažmentu je Balanced Scorecard veľmi dobrý nástroj pre dosiahnutie
vysokej výkonnosti a udržanie strategického spôsobu riadenia podnikov. Samotná kvalitná metóda však ešte
nezaručuje úspech, je potrebná aj jej správna implementácia tak, aby mobilizovala potenciál ľudí v podniku
k strategickému rozmýšľaniu a sústredila ich činnosti správnym smerom, niektoré z dôležitých myšlienok boli
prezentované v tomto článku.
LITERATÚRA:
[1] VODÁK, J.; KUCHARČÍKOVÁ, A. Dnešný pohľad na zajtrajšiu budúcnosť. odborný článok časopis
Produktivita 2/2002, ISSN 1335-5961.
[2] TOKARČÍKOVÁ, E. Interakcia dopravy a hospodárskeho rozvoja regiónov z hľadiska integračných snáh
do EÚ. odborný článok medzinárodnej konferencie Perners contact 2003, ISBN 80-7194-524-2.
[3] KAPLAN, R.S.; NORTON, D.P. The Balanced Scorecard. Boston : HBS Press, 1996.
[4] KAPLAN, R.S.; NORTON, D.P. The Strategy Focused Organization. Boston : HBS Press, 2000.
Tento článok je súčasťou riešenia grantovej úlohy VEGA 1/2588/05
ADRESA:
doc. Ing. Jozef Vodák, PhD.
KMnT FRI Žilinská univerzita v Žiline
[email protected]
124
NOVÉ FORMY KOMUNIKÁCIE S TRHOM (SO ZAMERANÍM NA REKLAMU) A ICH
VPLYV NA POZÍCIU PODNIKU
Margaréta Nadányiová
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá novými formami reklamy, konkrétne internetovou reklamou
a porovnáva klasickú reklamu s internetovou reklamou. Hodnotí výhody a nevýhody internetovej
reklamy a posudzuje možnosti jej komerčného využitia.
Kľúčové slová: marketingová komunikácia, reklama, internetová reklama
ÚVOD
Cieľom komunikácie so zákazníkom, ako jedného z nástrojov marketingu, je cieľavedomá činnosť zameraná na
vyvolanie a usmernenie potrieb, ktoré sa uspokojujú prostredníctvom kúpy produktu firmy. Každý akt výmeny je
na trhu spojený s množstvom komunikačných úkonov. Podstatou trhovej komunikácie je ovplyvňovanie, ktoré
sa uskutočňuje za pomoci prostriedkov komunikačného systému. Komunikovať v marketingovej filozofii
znamená na jednej strane informovať, oboznamovať s výrobkami a službami, vysvetľovať ich vlastnosti,
vyzdvihnúť ich úžitok, kvalitu, hodnotu, prospešnosť, použitie a na druhej strane vedieť aj počúvať, prijímať a
reagovať na podnety a požiadavky spotrebiteľov. Všeobecný cieľ komunikácie sa konkretizuje do čiastkových
cieľov, a to informovanie, presviedčanie a pripomínanie.
Úlohou komunikácie so zákazníkom možno názorne prezentovať prostredníctvom modelu AIDA, čo sú
začiatočné písmená anglických výrazov označujúcich reakcie zákazníka v závislosti od jednotlivých fáz
komunikačného procesu, a to:
A = attention = pozornosť
I = interest = záujem
D = desire = túžba, želanie
A = action = konanie
Niekedy sa pridáva ešte jedno S ako satisfaction = uspokojenie po akte nákupu.
Z hľadiska komunikácie je dôležité odovzdanie komunikačného oznamu cieľovej skupine zákazníkov. V tejto
súvislosti je potrebné brať do úvahy:
•
kto sú dnešní a kto potenciálni zákazníci firmy
•
čo chce firma komunikáciou dosiahnuť (napríklad zvýšiť odbyt, zaviesť na trh nový produkt, vytvoriť imidž
firmy a pod.)
•
vhodnosť načasovania
•
charakter produktu, jeho jedinečnosť
•
spôsob odovzdania oznamu zákazníkov, výber média.
KOMUNIKAČNÝ MIX
Jednotlivé zložky komunikačného mixu používajú firmy ku komunikácii so svojimi cieľovými skupinami, aby
odlíšili svoje výrobky, pripomenuli, informovali a presvedčili svojich zákazníkov a potenciálnych zákazníkov.
Väčšina marketingových teoretikov charakterizuje marketingovú komunikáciu ako súbor štyroch
komunikačných techník: reklama, podpora predaja, public relations (vzťahy s verejnosťou) a osobný predaj,
ktoré spolu tvoria komunikačný mix. Niektorí autori pridávajú ešte priamy marketing ako piaty prvok.
125
Schéma č.1:
Klasický komunikačný mix
REKLAMA
PRIAMY
MARKETING
PODPORA
PREDAJA
Komunikačný
mix
OSOBNÝ
PREDAJ
PUBLIC
RELATION
Zdroj: vlastné spracovanie
Význam jednotlivých komunikačných techník v rámci komunikačného mixu závisí od cieľov organizácie, jej
rozpočtu, cieľového trhu alebo zvyklostí v danom odvetví. Je známe, že príbuzné typy podnikov alebo
organizácií zvyčajne využívajú podobné kombinácie komunikačných metód. Môžeme tvrdiť, že každá firma na
dosiahnutie čo najvýraznejšieho komunikačného efektu využíva tzv. integrovanú marketingovú komunikáciu,
ktorá spočíva v komunikovaní rovnakého posolstva všetkými použitými komunikačnými nástrojmi. M.Hesková
charakterizuje integrovanú marketingovú komunikáciu ako „integrovaný zdroj informácií pre ovplyvňovanie
a zmenu postojov cieľových skupín, ktorá racionálne využíva komunikačné príležitosti a zvyšuje účinok
multiplikačných faktorov komunikácie“.
Efektívna marketingová komunikácia spolu s atraktívnosťou produktu predstavujú najdôležitejšie nástroje
marketingového mixu v snahe o úspešné fungovanie v prostredí trhového mechanizmu. V súčasnosti, keď je trh
zaplavený širokou paletou produktov a služieb a spotrebiteľ je priam atakovaný najrozličnejšími formami
reklamy, podpory predaja, public relations a iných komunikačných techník, jeho postoj k trhu sa stáva
pasívnejším. V tomto komunikačnom šume musia firmy hľadať nové účinnejšie formy ako prilákať
potenciálnych spotrebiteľov a prebudiť dopyt po svojich ponúkaných výrobkoch či službách.
Jednotlivé zložky klasického komunikačného mixu (viď schéma č.1) možno úspešne realizovať i na internete,
avšak s výnimkou osobného predaja, pretože odpadá osobný kontakt práve v dôsledku použitia internetu.
Internet môže podporiť osobný predaj možno niekedy v budúcnosti, ak sa stanú bežnou záležitosťou
videokonferencie. V súčasnosti môže internet iniciovať dialóg medzi potenciálnym zákazníkom a predajcom
a môže ponúkať rôzne propagačné materiály. V prípade internetu môžeme uvažovať o ďalšej komunikačnej
zložke o tzv. virálnom marketingu, čo znázorňuje ďalšia schéma:
126
Schéma č.2:
Komunikačný mix na internete
REKLAMA
PRIAMY
MARKETING
PODPORA
PREDAJA
Komunikačný mix
na internete
PUBLIC
RELATION
VIRÁLNY
MARKETING
Zdroj: vlastné spracovanie
KOMUNIKÁCIA V INTERNETOVOM PROSTREDÍ
Z hľadiska marketingovej komunikácie predstavuje internet nové, dynamicky sa rozvíjajúce komunikačné
médium s obrovským dosahom. Hranicu 50 miliónov užívateľov dosiahol internet za štyri roky jeho existencie.
Televízia na to potrebovala 13 rokov, rádio dokonca až 38 rokov. Aj napriek obrovskému počtu užívateľov
internet ešte nie je masovokomunikačným médiom. Internet v sebe spája výhody všetkých tradičných médií, ale
nedá sa jednoznačne zaradiť k personálnym, ani k nepersonálnym komunikačným kanálom. Umožňuje
oslovovať spotrebiteľov masovo, ale zároveň aj individuálne. Výsledný efekt závisí predovšetkým od použitých
nástrojov.
Z pohľadu manažéra firmy je internet množinou menších uzavretých záujmových skupín, ku ktorým treba
pristupovať individuálne. Nástroje použité pri tvorbe komunikačnej stratégie treba voliť v závislosti od typu
cieľového publika. Doteraz používané média mali prevažne jednosmerný charakter, kde sa z jedného zdroja
vysielala správa pre množstvo ľudí, ktorí však nemali možnosť jednoducho a rýchlo reagovať. Internet dokáže
poskytovať informácie individuálne prispôsobené požiadavkám jednotlivých spotrebiteľov a umožňuje s nimi
nadväzovať priamu komunikáciu - dialóg. V tabuľke č.1 je zhrnuté porovnanie základných vlastností internetu s
vlastnosťami klasických komunikačných nástrojov.
Internet sa teda od klasických médií odlišuje najmä globálnym pokrytím, nízkymi distribučnými nákladmi a
interaktivitou, vďaka ktorej majú spotrebitelia možnosť spätne reagovať na podnety firmy.
Už z vyššie uvedeného je zjavné, internet predstavuje pri vhodnom využití kombinácie jeho špecifických
vlastností silný marketingový nástroj. Medzi hlavné výhody internetovej komunikácie možno zaradiť napríklad
celosvetový dosah, nepretržitosť fungovania 24 hodín denne, možnosť rýchleho doručenia e-mailovej správy,
nízke náklady, možnosť bezprostrednej spätnej väzby, či pomerne ľahká práca s informáciami. Na druhej strane
sa objavujú i nevýhody, ako napríklad rôzne technické obmedzenia, v dôsledku možnosti komunikácie iba tých
ľudí, čo majú prístup na internet, v prípade pomalého pripojenia – pomalá rýchlosť prenosu informácií, ako aj
slabšie technické vybavenie počítača.
127
Tabuľka č.1: Porovnanie jednotlivých médií a internetu
Priestor
Názornosť
malý
veľmi vysoká
TV
malý
nízka
Rozhlas
veľký
stredná
Časopisy
veľký
stredná
Noviny
stredný
veľmi nízka
Billboard
malý
stredná
Direct mail
najväčší
veľmi vysoká
Internet
Aktuálnosť
vysoká
vysoká
nízka
vysoká
nízka
nízka
veľmi vysoká
Životnosť
malá
malá
vysoká
veľmi malá
stredná
stredná
veľmi vysoká
Tabuľka č.1: Porovnanie jednotlivých médií a internetu - pokračovanie
Náklady / 1000
Výrobné
Spätná väzba
Dosah na trhy
náklady
nízke
vysoké
rýchla
veľmi veľký
TV
veľmi nízke
veľmi nízke
veľmi rýchla
veľmi veľký
Rozhlas
stredné
stredné
stredná
stredný
Časopisy
nízke
nízke
veľmi rýchla
veľmi veľký
Noviny
stredné
vysoké
pomalá
veľký
Billboard
nízke
stredné
rýchla
veľmi veľký
Direct mail
veľmi nízke
nízke
najrýchlejšia
veľký
Internet
Zdroj: STUCHLÍK, P.-PEGNER, M.-DVOŘÁČEK, M.: Marketing a reklama na internetu. Praha : GRADA
Publishing, 1998, str. 31
REKLAMA AKO NÁSTROJ KLASICKÉHO A INTERNETOVÉHO KOMUNIKAČNÉHO MIXU
Reklama ako nástroj klasického komunikačného mixu patrí k najstarším a najrozšírenejším nástrojom
ovplyvňovania kupujúcich. Možno ju definovať ako „platenú formu nepersonálnej prezentácie a podpory
myšlienok, výrobkov alebo služieb, ktorú platí identifikovateľný zadávateľ“.
Reklama na internete, rovnako ako klasická reklama, informuje zákazníkov o existencii výrobku, o jeho kvalite,
vlastnostiach a pod a snaží sa presvedčiť zákazníka, aby si výrobok kúpil. Môže taktiež upozorňovať na
elektronický obchod, na firemné web stránky a na rôzne akcie.
Do mozaiky dôvodov, ktoré spôsobili, že internetová reklama sa šplhá po rebríčku firemného záujmu nahor,
patrí taktiež to, že „web“ veľmi rýchlo mení spotrebiteľské správanie a mediálnu prezentáciu. A tomu je
potrebné sa prispôsobiť. V porovnaní s ostatnými médiami má internetová reklama na prvý pohľad
nespochybniteľné výhody. Internet okrem toho ponúka aj ďalšie možnosti, ktoré jeho príťažlivosť ešte zvyšujú:
je to najúčinnejšie „one to one" médium, ktoré sa zároveň najrýchlejšie vyvíja. Stúpajúca popularita a využívanie
internetovej reklamy vo svete, ale aj u nás, vyvoláva otázku, prečo vlastne firmy investujú do reklamy na
internete toľko finančných prostriedkov.
Reklama na internete sa od reklamy v televízii, v tlači a rozhlase líši, a preto rieši niektoré nevýhody ostatných
médií:
Nevýhody TV, ktoré rieši internet
•
na oznam je iba 30 sekúnd
•
na efektívnu kampaň treba miliónové čiastky
•
pasívne vnímanie média
•
dočasnosť informácií, k zapamätaniu treba viacej opakovaní
•
k zisteniu ďalších podrobností zákazník musí využiť ďalší informačný zdroj
Nevýhody rozhlasu, ktoré rieši internet
•
na oznam máte iba 30 sekúnd
•
nedá sa oznámiť viacej informácií naraz
•
nie je možná vizualizácia
•
rozhlas slúži často iba ako zvuková kulisa
•
k zisteniu ďalších podrobností zákazník musí využiť ďalší informačný zdroj
128
Nevýhody tlače, ktoré rieši internet:
•
neumožňuje pohyb ani zvuk
•
malá pružnosť
•
inzeráty a inzertné stránky sú ľahko prehliadnuteľné, najmä ak nie sú celostránkové
Z doposiaľ uvedených skutočností môžeme tvrdiť, že internet ako reklamné médium:
•
zvyšuje známosť značky
•
buduje vzťah so zákazníkom
•
predáva výrobky a značku
Internetová reklama ponúka oproti „klasickej“ reklame množstvo výhod. Napríklad:
•
aktuálnosť
•
interaktívnosť
•
cielenosť = adresnosť
•
flexibilnosť
•
okamžitá účinnosť
•
merateľnosť a vyhodnotiteľnosť
•
efektívnosť
Každá dobre zorganizovaná reklamná kampaň by mala spĺňať určité nároky a požiadavky (model SMART):
S specific – špecificky pripravená pre určitú situáciu
M measurable – merateľná
A actionable – akčná, aktívna
R realistic – realizovateľná z hľadiska času, cieľov a rozpočtu
T time-specific – časovo ohraničená
Proces realizácie samotnej reklamnej kampane (model 5M) by mal pozostávať z piatich krokov:
1. Mission – určenie cieľov reklamnej kampane
Okrem klasických marketingových cieľov, ktorými sú objem predaja, podiel na trhu, distribučná penetrácia,
uvedenie nových výrobkov, atď., je potrebné určiť aj špecifické komunikačné ciele – čo chce firma
realizáciou reklamnej kampane dosiahnuť. Typické komunikačné ciele sú: získanie povedomia, záujmu,
zlepšenie poznatkov o produktoch, tvorba imidžu, a pod.
2.
Money – stanovenie rozpočtu
Stanoviť reklamný rozpočet možno pomocou nasledovných metód:
• percentuálnej – určitým percentom z obratu resp. zisku
• konkurenčnej parity – podľa toho, koľko dáva na reklamu konkurencia
• subjektívneho rozpočtu – čo si firma môže dovoliť
• úloh a cieľov – v takej výške, aby sa naplnili vopred stanovené ciele
3.
Message – výroba správy
Existuje niekoľko odporúčaní, ktoré by mala firma zohľadniť pri výrobe reklamného bannera:
• banner by mal byť vždy animovaný (jeho účinnosť oproti statickému banneru je až niekoľko násobne
väčšia)
• produktový inzerát musí mieriť priamo k produktu a nie na hlavnú stránku firmy
• neumiestňovať bannery na stránky, ktorých návštevnosť nie je auditovaná
• umiestňovať reklamu na počet vzhliadnutí (je dôležité koľko ľudí a koľkokrát vašu reklamu videlo)
• neexistujú miesta „prestížne“ a „málo prestížne“, len dobre cielené a zle cielené (personalizácia web
stránok)
• čas umiestnenia by mal byť minimálne jeden týždeň
4.
Media – výber médií
Stanovenie kritérií na výber konkrétnych serverov, hodnotenie, výber, kontaktovanie serverov.
5.
Measurement – kontrola, meranie účinnosti
Počas realizácie reklamnej kampane, ako aj po jej skončení, je potrebné monitorovať efektivitu reklamy a
zhodnotiť jej úspešnosť. Na to nám slúžia niektoré ukazovatele, ktoré bližšie popisujem v nasledujúcej
129
kapitole.
V oblasti realizácie internetovej reklamnej kampane sa týchto 5 krokov dá konkretizovať nasledovne:
•
zadanie na vypracovanie internetovej reklamnej kampane – časový harmonogram kampane, aké ciele chce
firma dosiahnuť, aké cieľové skupiny chce firma osloviť, čo od reklamnej agentúry požaduje, aký rozpočet
bol na kampaň vyhradený
•
stratégia kampane
•
tvorba mediaplánu – časový harmonogram, výber serverov a foriem reklamy, cenová kalkulácia, profily
jednotlivých serverov
•
kritéria výberu serverov – na akú oblasť sa server (www stránka) orientuje, kto je cieľovým zákazníkom
www stránky, aké služby server ponúka používateľom, aká je návštevnosť stránky, aké sú možnosti
umiestnenia konkrétnej reklamnej formy na stránke, aká je cena umiestnenia
•
výroba reklamných foriem – banner, screening, out of the box, pop-up, moof, direct e-mail, intro,
watermark, cursormark
•
realizácia kampane
•
priebežné monitorovanie kampane a prípadná optimalizácia
•
konečné spracovanie a vyhodnotenie internetovej reklamnej kampane
Existuje veľké množstvo reklamných formátov, z ktorých niektoré sa používajú viacej, iné menej. V súčasnosti
možno v reklame zaznamenať trend ústupu od tradičných full banerov a tlačítok a príklon k Interstitialom a
podobným formátom. Ak má byť internetová reklama skutočne účinná, je nevyhnutné aby bola taktiež vtipná a
kreatívna, čím sa zvýši pravdepodobnosť, že si ju návštevníci servera všimnú.
Budúcnosť tohto typu reklamy je otvorená. Internetová reklama sa stala súčasťou komunikačných plánov celej
rady firiem. Veľký význam pritom budem mať postupné rozširovanie internetu, ktorý je pre reklamu ideálnym
médiom.
POUŽITÁ LITERATÚRA:
[1] BAKER, M. The Marketing Book. Oxford : Butterworth-Heinemann, 2003, ISBN 0-7506-5536-4.
[2] BOUČKOVÁ, J. Marketing. Praha : C. H. Beck, 2003, ISBN 80-7179-577-1.
[3] DANIEL, P. Internetová reklama: princezna nebo Popelka v mediálním mixu? 10. 1. 2004,
www.hnonline.sk
[4] DRUCKER, P. To nejlepší z Druckera v jednom svazku. Praha : Management Press, 2002, ISBN 80-7261066-X.
[5] HESKOVÁ, M. Marketingová komunikace součást marketingového mixu. Vysoká škola ekonomická
v Praze, 2001, ISBN 80-245-0176-7.
[6] KOTLER, P. Marketing Management. 11th Edition USA : Prentice Hall, 2003, ISBN 80-247-0016-6.
[7] KOTLER, P. Marketing podle Kotlera: Jak vytvářet a ovládnout nové trhy. Praha : Management Press,
2000, ISBN 80-7261-010-4.
[8] LABSKÁ, H. Marketingová komunikácia. Bratislava : Ko&Ka, 1998, ISBN 80-7152-007-1.
[9] NONDEK, L., ŘENČOVÁ, L. Internet a jeho komerční využití. Praha : Grada Publishing, 2000, ISBN 807169-933-0.
[10] SITTARDIA, P. Advertising and Promotion Management. New York : McGraw-Hill Book Company,
2004, ISBN 0-0710-0278-2.
[11] STUCHLÍK, P.; DVOŘÁČEK, M. Marketing na internetu. Praha : Grada Publishing, 2000, ISBN 80-7169957-8.
[12] STUCHLÍK, P.; PEGNER, M.; DVOŘÁČEK, M. Marketing a reklama na internetu. Praha : GRADA
Publishing, 1998, ISBN 80-7169-630-7.
[13] ZYMAN, S. Konec marketingu jak sme ho dosud znali. Praha : Management Press, 2005, ISBN 80-7261134-8.
[14] ZYMAN, S. Konec reklamy jak sme ji dosud znali. Praha : Management Press, 2004, ISBN 80-7261-107-0.
130
ADRESA:
Ing. Margaréta Nadányiová
Žilinská univerzita v Žiline
Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov
Katedra ekonomiky
[email protected]
131
132
MARKETINGOVÝ PRÍSTUP MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV NA NOVÉ TRHY
Jozef Strišš
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá charakteristikou základných marketingových činností, ktoré často v
malých a stredných podnikoch nie sú rozpracované. Popisuje základný model trhovej výmeny,
kľúčové činnosti marketingu – plánovanie, realizáciu, kontrolu a charakterizuje funkciu marketingu
v podniku.
Kľúčové slová: marketing, proces výmeny, plánovanie, realizácia, kontrola ,marketingový mix
Marketing je taký spôsob riadenia a podnikania, ktorý orientuje komplexnú činnosť podniku na
uspokojovanie potrieb spotrebiteľov - či už sú týmito spotrebiteľmi ďalšie podniky, jednotlivé
domácnosti, alebo jednotlivci. Marketing znamená analýzu, plánovanie a realizáciu opatrení vo sfére výroby a
zmien, ktorých zmyslom je maximálny rozvoj podniku. Prostriedkom k tomuto rozvoju je vytvorenie takej
ponuky tovaru, ktorá prihliada k potrebám trhu a v ich rámci sa uplatňuje efektívna cenová politika a adekvátne
prostriedky pri formovaní, stimulácii a obsluhe trhu.
Marketing je orientovaný v prvom rade na zákazníka, na jeho požiadavky. Z toho vyplýva i úloha marketingu
v podniku. Nestačí, ak sa vytvorí v podniku oddelenie s príslušným názvom, alebo sa zriadi nová "marketingová" funkcia. Marketingové myslenie musí preniknúť všetkými oblasťami činnosti podniku a
základná marketingová filozofia - orientácia na zákazníka - sa musí stať základnou filozofiou všetkých
pracovníkov.
Marketing má dnes špecifickú funkciu pri hľadaní optimálneho súladu medzi príležitosťami na trhu a zdrojmi
podniku. Aj preto sa marketing stal súčasťou úsilia o zákazníka nielen vo výrobných podnikov každého druhu,
ale aj v neziskových organizáciách. Marketing má v týchto neziskových inštitúciách osobitné postavenie a
prispieva k zlepšeniu ich výkonu a k ich lepšiemu postaveniu na trhu. V tomto prípade hovoríme o tzv.
neziskovom marketingu.
Základom marketingu je proces výmeny. Model trhovej výmeny je znázornený na obrázku č.1. V súvislosti so
znázorneným modelom je potrebné objasniť si základné pojmy. V centre záujmu marketingu sú potreby a
požiadavky zákazníkov, uspokojovanie ich dopytu.
•
Potreba je vyjadrením objektívneho stavu. Stručne ju možno chápať ako pociťovaný nedostatok niečoho.
•
Požiadavka je pociťovaná potreba. Požiadavka je vyjadrením subjektívneho stavu, je to potreba chcieť
niečo konkrétne.
•
Dopyt je časť potrieb, ktorá sa realizuje prostredníctvom výmeny na trhu. Jej rozsah je daný kúpnou silou
spotrebiteľov a ich ochotou nakúpiť. Dopyt existuje vždy len po konkrétnych druhoch tovaru za určité ceny.
•
Ponuka predstavuje tú časť dodávateľských zdrojov, ktoré sú určené pre uspokojenie dopytu
prostredníctvom trhovej výmeny.
•
Trh tvorí miestne a časové sústredenie predávajúcich (ponuka) a kupujúcich (dopyt), ktorí vymieňajú tovar.
•
Výmena je proces, pri ktorom tovar mení svojho majiteľa. Individuálnym aktom výmeny je transakcia,
ktorá môže byť peňažná (tovar za peniaze) alebo bartrová (tovar za tovar).
Realizácia výmeny (nákup a predaj) vychádza z predpokladov, že:
•
existujú dve alebo viac strán (jednotlivci alebo organizácie) s neuspokojenými potrebami (zákazník pociťuje
potrebu kúpiť produkt; výrobca či obchodník cíti potrebu, aby si produkty, ktoré predáva, niekto kúpil),
•
jednotlivé strany si želajú a sú schopné tieto potreby uspokojiť (zákazník chce uspokojiť potreby a musí
mať peniaze a čas, aby si mohol tovar kúpiť; výrobca alebo obchodník chce predať, musí byť schopný
predávať a mať produkty k dispozícii),
•
medzi obidvoma stranami existuje vzájomná komunikácia (zákazník musí vedieť o existencii produktu a
mieste jeho predaja; obchodník musí poznať trh a potenciálnych zákazníkov, ktorí by si produkt kúpili),
•
existuje výmenný ekvivalent (kupujúci a predávajúci vymieňajú nejaké hodnoty, napr. tovar za peniaze;
133
každá strana pri tom niečo získa a niečo vydá, ale obe sú na tom lepšie, pretože uspokojili svoju potrebu).
DOPYT
vlastný
produkt
voľba na
konkurenciu
na
trhu
VOĽBA POKRYTIA
POŽIADAVKY
VOĽBA Z PONUKY
voľba na
ponuku firmy
POŽIADAVKA
NÁKUP
uspokojenie
tovarom
HĽADANIE PROSTRIEDKOV
K USPOKOJENIU POTREBY
potreba
uspokojená
inak
POROVNANIE
VÝROBKOV A SLUŽIEB
POTREBA
nezhoda =
nespokojnosť
VZNIK
POTREBY
USPOKOJENÁ
POTREBA
zhoda =
spokojnosť
Obr. 1. Proces trhovej výmeny
Úloha marketingu v podniku vychádza z marketingovej koncepcie podnikania. Namiesto toho, aby nútila
zákazníkov kúpiť to, čo vyrobí, snaží sa vyrobiť to, čo zákazníci potrebujú. Samozrejmosťou je heslo „Dajte
zákazníkom, čo potrebujú“. Proces marketingového riadenia (marketingového manažmentu) je proces
•
marketingového plánovania,
•
realizácie plánov,
•
kontroly ich plnenia.
Tieto tri základné činnosti sú vzájomne prepojené, čím je proces marketingového riadenia nepretržitý.
V procese plánovania firma na základe podrobnej analýzy vnútornej i vonkajšej situácie zhodnotí svoje reálne
príležitosti a stanoví si dlhodobé ciele. Marketingové plánovanie zahŕňa oblasť strategického, taktického i
operatívneho plánovania. Z hľadiska dlhodobého firma vypracuje marketingovú stratégiu, zo strednodobého
hľadiska rozpracuje marketingové plány a z hľadiska krátkodobého plánovania rozpracuje marketingové
programy.
134
PLÁNOVANIE
analýza situácie
- charakteristika
doterajšieho vývoja
a súčasnej
marketingovej
situácie
- odhad budúceho
vývoja
stanovenie cieľov
a stratégií
marketingové
programy
- stanovenie cieľov
a určenie alternatívnych
marketingových stratégií
zameraných na
cieľové trhy
- program
marketingového
mixu
- finančné rozpočty
plánovaných
akcií
PLÁN
REALIZÁCIA
- organizovanie marketingu
- realizácia marketingových programov
VÝSLEDKY
KONTROLOVANIE
- meranie výsledkov a ich kontrolovanie s plánovanými hodnotami
- identifikácia príčin vzniku odchýlok
- návrhy na korekciu negatívnych odchýlok
- využitie pozitívnych odchýlok
Obr. 2. Marketingové činnosti podniku
Realizácia marketingových plánov a programov sa uskutočňuje pomocou nástrojov marketingového mixu.
Marketingový mix tvoria produkt, cena, distribúcia a marketingová komunikácia. V marketingu služieb sa
k týmto štyrom nástrojom pridáva ešte piaty – zamestnanci prvej línie. Produkt sa zaoberá „vhodným“
výrobkom, alebo službou pre určený cieľový trh. Cena je nástrojom, ktorý zabezpečuje pre podnik tržby.
Distribúcia je spätá s úlohou dostať „správny“ produkt na miesto cieľového trhu. Komunikácia je spojená
s informovaním cieľových zákazníkov o „vhodnom“ výrobku. Zamestnanci - ľudia sú úzko spojení
s poskytovaním služieb zákazníkom.
Cieľom kontroly marketingových plánov a programov je porovnávať dosiahnuté výsledky s plánovanými
cieľmi a korigovať plány v súvislosti s meniacimi sa vnútornými a vonkajšími podmienkami. Podrobnejšie nám
proces marketingového riadenia firmy ukazuje obrázok č. 2.
Marketing v podniku nemožno vyriešiť tým, že sa vytvorí oddelenie s príslušným názvom alebo tým, že sa zriadi
nová - "marketingová" funkcia. Marketingové myslenie musí preniknúť všetkými oblasťami činnosti firmy
a produkcie pre spotrebiteľov. S ohľadom na záujmy spoločnosti musí byť "leitmotívom" práce všetkých
vedúcich pracovníkov. Ako východisko pre prechod na marketing možno odporučiť dôkladnú analýzu možností
podniku, zhodnotenie marketingového systému a tiež rozbor vonkajšieho prostredia, v ktorom podnik pôsobí.
135
K tomu by si mal podnik vytipovať marketingových špecialistov predovšetkým z ľudí so širokým rozhľadom a
so schopnosťami koncepčného myslenia. Výber by sa mal zamerať na dlhoročných skúsených zamestnancov,
ktorí by mali byť doplnení mladými špecialistami s neortodoxným myslením.
Práca marketingových odborníkov začína ešte predtým, ako podnik začne s produkciou nového výrobku alebo
služby a pokračuje určitú dobu po tom, keď je táto produkcia predaná. Marketingoví špecialisti sa zúčastňujú na
prieskume potrieb a dopytu zákazníkov, rozpracovávajú opatrenia smerujúce k dokonalejšiemu uspokojovaniu
požiadaviek zákazníkov, premýšľajú o vonkajšom vzhľade výrobku, o type a kvalite služby, jeho obale a značke,
navrhujú cenu, premýšľajú o systéme odbytu produktov na regionálnych a medzinárodných trhoch, zabezpečujú
efektívny systém propagácie a korigujú marketingové opatrenia.
Marketingoví odborníci by mali patriť k ľuďom s takmer renesančným rozsahom znalostí. Súčasne by
mali byť prieskumníkmi trhu i psychológmi, sociológmi, ekonómami, technikmi, propagačnými
odborníkmi aj právnikmi.
Prvým krokom pri prechode na marketing je teda vytvorenie štábu schopných ľudí, ktorí budú mať za úlohu
rozobrať doterajšiu situáciu podniku a pokúsiť sa vypracovať jej marketingovú stratégiu. Marketingová stratégia
nie je samozrejme jednorázový, ale skôr otvorený dokument. Je to proces analýzy možností podniku, výberu
cieľov a formulácia plánov, uskutočňovanie marketingových opatrení a kontrola ich realizácie.
Marketing je teda taký spôsob riadenia a podnikania, ktorý orientuje komplexnú činnosť podniku na uspokojenie
potrieb spotrebiteľov - či už sú týmito spotrebiteľmi ďalšie podnikateľské subjekty, jednotlivé domácnosti, alebo
jednotlivci.
POUŽITÁ LITERATÚRA:
[1] BOUČKOVÁ, J. Marketing. Praha : C. H. Beck, 2003, ISBN 80-7179-577-1.
[2] KOTLER, P. Marketing Management. 11th Edition USA : Prentice Hall, 2003, ISBN 80-247-0016-6.
[3] KOTLER, P. Marketing podle Kotlera: Jak vytvářet a ovládnout nové trhy. Praha : Management Press,
2000, ISBN 80-7261-010-4.
ADRESA:
Doc. Ing. Jozef Strišš, CSc.
Fakulta riadenia a informatiky
Katedra manažérskych teórií
[email protected]
136
SHADOW ECONOMY IN THE AREAS NEAR THE STATE LINES
Juraj Dubovec, Tibor Hlačina
Abstract: In the article are described specific decisions of a user which buys in the area near the
state line. Typical for the areas near the state line are unequal prices for the goods which are
illegally smuggled. For the determination of the smuggling distance we have used a simple total
price comparing model.
Key words: cigarettes, smuggling, models, distance
ÚVOD
Pašovanie cigariet v celej Európe rastie doslova explozívne. Podľa denníka Die Presse v Rakúsku vzrástla
spotreba pašovaných cigariet o tretinu na 2,5 miliardy kusov, čo zodpovedá približne 15 percentám celoročnej
spotreby (17 miliárd kusov). Austria Tabak odhaduje, že v tomto roku sa podiel pašovaných cigariet zvýši na
viac ako 20 percent.
Odborné odhady hovoria, že 60 až 80 percent pašovania zabezpečujú organizované skupiny a ich činnosť
nadobúda rozmery, ktoré čoraz viac pociťuje štátny rozpočet. Podľa odhadov expertov rakúska štátna pokladnica
prichádza ročne o milióny eur, čo zodpovedá takmer tretine celkových príjmov z dane na tabakové výrobky.
Oficiálne štatistiky ministerstva financií dokazujú, že príjmy z "tabakovej" dane ležia výrazne pod plánovanými
hodnotami. Vláda je týmto vývojom prekvapená, akoby si neuvedomila dosah výrazného zvýšenia dane o 30
centov na jeden balíček cigariet, čo sa na predajných cenách prejavilo zdražením zhruba o desať percent. Experti
však za hlavnú príčinu rastúceho pašovania považujú cenové rozdiely v závislosti od daňového systému.
Pašovanie cigariet výrazne pociťuje aj Nemecko. Podľa Spiegel Online bolo v prvom polroku 2005
skonfiškovaných o 210 miliónov pašovaných cigariet viac než v rovnakom období minulého roka. Spotreba
nelegálnych cigariet od augusta 2004 do marca 2005 vzrástla z desiatich na 16,7 percenta a vo východnom
Nemecku dokonca každý tretí balíček je pašovaný.
Predajcovia falošných cigariet sa medzičasom prestali zaoberať pašovaním, ale cigarety vyrábajú priamo na
cieľovom trhu. Podľa týždenníka WirtschaftsWoche nemeckí colníci odhalili nelegálne továrne v Oberhausene,
Kolíne a Koblenci, ktoré vyrobili 400 miliónov cigariet, zväčša značky Marlboro. Oveľa dramatickejšia situácia
je v nových členských krajinách únie. Podľa štúdie spoločnosti Nielsen sa slovenský legálny trh tabakových
výrobkov od roku 2003 zredukoval viac než o polovicu. Z deviatich miliárd skonzumovaných cigariet bolo vlani
iba 3,8 miliardy legálnych
TVORBA MODELU
V príspevku skúmame problém nákupu cigariet pre fajčiara, ktorý sa rozhoduje ako kúpiť čo najlacnejšie
cigarety, ktoré má výhradne pre svoju spotrebu. V krajine „A“ je vysoká spotrebná daň z tabaku a tabakových
výrobkov v pomere s krajinou „B“ takže ceny cigariet sú tam niekoľko násobne nižšie. Zatiaľ čo v krajine „A“ si
môže kúpiť cigarety legálne v každej trafike, alebo obchode z krajiny „B“ by ich musel pašovať, čo znamená
dovoz tovaru do krajiny bez zaplatenia príslušných daní. Pašovanie cigariet a alkoholu je trestný čin za ktorý sú
ukladané vysoké pokuty prípadne trest odňatia slobody.
Predpokladajme, že fajčiar kupuje cigarety jednej značky a kvalita týchto cigariet je porovnateľná. Ak pašerák
už prekonal hranicu nehrozí mu skoro žiadne riziko napr. prichytenia bežnou policajnou hliadkou, riziko
prezradenia ľudí, ktorí bývajú v okolí miesta kde cigarety skladuje atď. Ďalej zanedbajme náklady na
skladovanie a prípadné úpravy auta, aby sa znížilo riziko prichytenia a fakt, že cez hranicu je možné preniesť
určité množstvo cigariet, ktoré je ale príliš nízke oproti fajčiarovej spotrebe. V krajine „A“ stojí krabička danej
značky 55,- peňažných jednotiek, zatiaľ čo v krajine „B“ v prepočte 22. Predpokladajme, že ide o závislého
fajčiara ktorý denne vyfajčí 2 krabičky cigariet (v jednej krabičke je 20 kusov).
Z daných predpokladov môžeme vytvoriť jednoduchý model, ktorý umožňuje skúmať rozhodovanie
137
spotrebiteľa, ktoré podporuje tieňovú ekonomiku. V modeli predpokladáme, že pašerák by si na 1x doniesol
zásoby na 3 mesiace.
Predpoklady pre tvorbu modelu:
•
model zobrazuje situáciu, že pašerák by nebol prichytený na hranici,
•
cestuje sám osobným autom,
•
nemení sa cena cigariet a benzínu
•
využitie maximálneho úložného priestoru v aute, ktorý sa nedá jednoducho zistiť
•
vzdialenosť v km je 2 násobok skutočnej vzdialenosti (cesta tam a späť)
Tab. č. 1. Spotrebované množstvo cigariet
Cena v „A“
Cena v „B“
Denná spotreba – 2 krabičky
110,-
44,-
Mesačná spotreba (30 dní) - 60 krabičiek
3300,-
1320,-
Spotreba na 3 mesiace QMAX t.j.
200 krabičiek (max. využitie tajnej schránky v
osobnom aute)
11000,-
4400,-
Otázkou je, na akú vzdialenosť sa oplatí pašovanie? Pri výpočte používame fixné a variabilné náklady spojené
s nákupom, alebo pašovaním.
Tab. č. 2. Výpočet nákladov
Náklady v krajine „A“
Fixné náklady
(FC1)
Cena cigariet
(55 / krabička)
-
Variabilné náklady
(VC1)
TC1=FC1 = QMAX . pA = 200 . 55 = 11000,-
Náklady ak pašuje z krajiny „B“
Fixné náklady
(FC2)
Cena cigariet
(22 / krabička)
Variabilné náklady (VC2)
Cena spotrebovaného benzínu –VC2B,
(35,- za 1l)
Opotrebenie auta – VC2OA
(6,20/1km)
VC2 = VC2B + VC2OA = 6,20.s + 2,80. s = 9.s [km]
TC2 = FC2 + VC2 = QMAX . pB + 9.s = 200 . 22 + 9.s = 4400+9.s
Poznámky k tabuľke č.2:
•
pri priemernej spotrebe auta Sp = 8 l na 100 km a cene benzínu p = 35,- za liter, sú náklady na benzín na
každý prejdený km: Sp . p = 0,08 . 35 = 2,80,- a variabilné náklady za benzín sú VC2B = 2,80. s
•
s – precestovaná vzdialenosť
•
pA , pB = ceny cigariet v krajine „A“, ceny cigariet v krajine „B“
Výpočet vzdialenosti sMAX do ktorej sa oplatí cigarety pašovať (kedy sa rovnajú celkové náklady TC1=TC2 )
TC1 = TC2
FC1 = FC2 + VC2B + VC2OA = QMAX . pUA + 9.sMAX
SMAX = ( FC1 - QMAX . pUA ) / 9 = (11000 – 200. 22) / 9= 733,33 km ( tam aj späť )
138
Graf č.1.: Porovnanie celkových nákladov pri nákupe alebo pašovaní
ZÁVER
Pre hodnoty použité v modeli sa fajčiarovi oplatí pašovať cigarety na vzdialenosť okolo 350 km. Preto je
problém pašovania cigariet veľmi rozšírený. Nakoľko ceny cigariet rastú z roka na rok, fajčiarom ostávajú iba
dve možnosti: alebo úplne skoncovať s touto závislosťou a tým pomôcť aj sami sebe alebo ostáva druhá
možnosť a to dovážať lacnejšie cigarety z iných štátov kde spotrebná daň z tabaku a tabakových výrobkov nie je
taká vysoká. Keďže cigarety sú statok ktorý spôsobuje závislosť, fajčiar je donútený rozmýšľať o efektívnejšom
spôsobe ako ušetriť a fajčiť rovnaké množstvo cigariet ako predtým.
Keď budú hranice dostatočne chránene proti vynaliezavosti pašerákov bude najlepším a najekonomickejším
riešením problému tuhého fajčiara nedopriať si svoje každodenné ničenie zdravia a začať rozmýšľať nad tým
ako úplne prestať fajčiť.
[1] BAUMAN, Z. Úvahy o postmoderní době. Praha : SLON, 2004.
[2] BECKER, G. Teorie preferencí. Praha : Grada Publishing, 1997.
[3] DUBOVEC, J. Mikroekonómia. Žilina : EDIS, ŽU Žilina, 2004.
[4] SCHIFFMAN, L.; KANUK, L. Nákupní chovaní. Brno : Computer Press, 2004.
[5] MAIER, G.; TÖDTLING, F. Regionálna a urbanistická ekonomika. Bratislava : Elita, 1997.
ADRESA:
Ing. Juraj Dubovec, PhD.
Fakulta riadenia a informatiky
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
Osvobození 699
686 04 Kunovice
Ing. Tibor Hlačina
Osvobození 699
686 04 Kunovice
139
140
PODNIKATELSKÉ ROZHODOVÁNÍ PŘI SVOZU ODPADU V PŘÍHRANIČNÍCH
OBLASTECH ZA PODPORY GENETICKÝCH ALGORITMŮ
Petr Dostál, Radek Doskočil
Abstrakt: Článek presentuje možný způsob využití genetických algoritmů pro řešení logistických
problémů, který je demonstrován na příkladu odvozu odpadu z míst vzniku na sběrná místa.
Klíčová slova: Svoz odpadu, logistické problémy, optimalizace, genetické algoritmy
1. ÚVOD
K úkolům, které je potřeba v praxi řešit patří logistické a dopravní problémy. Správná optimalizace těchto
problémů nám umožňuje minimalizovat náklady a čas. Genetické algoritmy nám mohou s těmito problémy
pomoci.
2. GENETICKÉ ALGORITMY
Genetické algoritmy se používají tam, kde přesné řešení úloh z praxe by systematickým prozkoumáváním trvalo
téměř nekonečně dlouho. Umožňují tak řešit složité problémy velmi elegantně. Většina implementací
genetických algoritmů pracuje s pojmy používanými v genetice, např. chromozomem1. U genetických algoritmů
je chromozom reprezentován pomocí nul a jedniček, tj. binární reprezentací. V tomto případě jsou chromozomy
představovány binárními řetězci, např. 01100110. Pro manipulace s chromozomy bylo navrženo několik
genetických operátorů. Nejčastěji používanými operátory jsou selekce (selection), křížení (crossover) a mutace
(mutation).
Při selekci se jedná o výběr chromozomů, které se stanou rodiči. Důležitým hlediskem, jež se přímo či nepřímo
uplatňuje při výběru alespoň jednoho z rodičů, je jeho „zdatnost“ (fitness). Tuto, tzv. selekci, ukazuje příklad,
kdy číslo 122 (binárně 01111010) je větší jak 34 (binárně 00100010), proto chromozom 01111010 přejde do
další generace. Viz tab.1.
01111010
122
>
>
00100010
34
Tab.1: Selekce
Křížení představuje výměnu částí dvou či více rodičovských chromozomů, které způsobuje modifikaci
chromozomů, při němž vzniká jeden nebo více potomků. Toto tzv. jednobodové křížení je ukázáno v tab.2.
Rodiče
011|0010
011|1001
potomci
0111001
0110010
Tab.2: Křížení
1
V genetice člověka je chromozom definován jako funkční celek dědičného záznamu genetické informace
v buňce, schopný samostatné funkce při přenosu informací.
141
Mutace představuje modifikaci chromozomu, při níž dojde k náhodné změně. Tato činnost se v přírodě vyskytuje
zřídka. Mutace je znázorněna v tab.3.
před
0110010
po
0010110
Tab. 3: Mutace
Genetické algoritmy pracují tím způsobem, že se nejprve vytvoří počáteční populace chromozomů, a potom se
tato populace mění pomocí genetických operátorů tak dlouho, dokud není proces ukončen, např. počtem cyklů
(generací). Viz obr.1. Proces reprodukce, který se opakuje, se nazývá epochou evoluce populace (jednou
generací) a představuje uvedené tři kroky: selekce, křížení a mutace.
Při aplikaci genetických algoritmů na problémy řízení firem (resp. nevratného rozhodování), každý chromozom
kóduje nějaké řešení problému (tedy chromozom je genotyp a odpovídající řešení je fenotyp) a jeho fitness je
kladná hodnota, která nějakým způsobem odpovídá hodnotě účelové funkce v tomto řešení. V genetických
algoritmech jsou preferovány chromozomy s vyšší hodnotou fitness. Fitness funkce musí být konstruovaná tak,
že její hodnota je tím vyšší, čím lepší je hodnota účelové funkce.
Selekce
Inicializace
Křížení
Mutace
Ne
Start
Konec?
Ano
Konec
Obr. 1: Proces reprodukce
3. APLIKACE
Při práci s genetickými algoritmy je nutné se soustředit na určení účelové funkce, tj. rovnici, kterou
optimalizujeme na maximum, respektive minimum nebo určitou hodnotu, určit hodnoty, které mají být
optimalizovány, typ chromozomu, volbu omezení optimalizovaných hodnot, a to rozsahy, podmínkami
a funkcemi, velikost populace, délku chromozomu, parametr křížení, mutace a přechodu do další generace.
Problematiku svozu budeme řešit za podpory programu GeneHunter® od firmy Ward System Group, Inc.
Genetických algoritmů využijeme v procesu nazývaném jako shluková analýza. Jedná se o způsob, kdy se
snažíme rozdělit data do oblastí (shluků) a nalézt jejich středy. Vstupem jsou souřadnice X a Y místa odvozu.
Lze zadat libovolný počet míst svozu, tedy počet oblastí. Viz tab. 4.
Vstupem jsou souřadnice míst odvozu X a Y, uvedené ve 2. a 3. sloupci levé části tab. 4. Účelová funkce, která
se minimalizuje, je součet vzdáleností mezi místy odvozu a svozu. Měněné hodnoty jsou souřadnice X, Y míst
svozu A, B, C a přiřazení míst svozu A, B, C k místům odvozu. Po stanovení počtu shluků proběhne výpočet,
kdy se volí náhodně středy shluků a provádí se přiřazování bodů k nejbližšímu středu. Středy jsou přemísťovány
tak, aby pozice odpovídala střední hodnotě daného shluku. Celý proces se opakuje tak dlouho, až pozice středů
budou splňovat podmínku optimálnosti účelové funkce. Po ukončení procesu optimalizace dojde na základě
zadaných souřadnic míst odvozu a zvoleného počtu (např. tří míst svozu A, B, C) k rozdělení míst odvozu do tří
142
oblastí a určení souřadnic místa svozu tak, aby vzdálenosti mezi místy odvozu a svozu byly minimální.
Výstupem jsou tedy nejen souřadnice tří míst svozu, vyhovující podmínce optimálnosti (viz tab. 5), ale
i přiřazení příslušných míst odvozu k místu svozu (viz pravý sloupec v tab. 4). Obr. 2 reprezentuje grafickou
realizaci uvedeného příkladu. Příklad je ukázkou možné konkrétní aplikace. Dále byla nasimulována situace, kdy
lze omezit oblasti, kde není možné vybudovat místa svozu, např. z ekologických důvodů. Tato oblast je na obr. 2
vyznačena čárkovanou elipsou. Po zavedení této podmínky do výpočtu byl bod B‘ se souřadnicí Y = 63
přepočítán na bod B se souřadnicí Y = 55. Při výpočtu došlo ke zhoršení hodnoty účelové funkce, která ale
splňuje uvedenou podmínku a je tedy optimální variantou.
Číslo místa
Souřadnice místa Přiřazení
odvozu
odvozu
místa svozu
1. Kyjov
2. Veselí n. Mor.
3. Uherský Ostroh
4. St. Město
5. Kunovice
6. Uh. Hradiště
7. Napajedla
8. Otrokovice
9. Uh. Brod
10. Luhačovice
11. Zlín - a
12. Zlín - b
13. Vizovice
14. Slavičín
X
Y
0
76
87
79
112
104
114
117
149
183
143
191
210
225
35
0
34
65
47
63
109
131
48
81
126
132
130
74
C
C
C
C
C
B
A
A
B
B
A
A
A
B
Tab. 4: Shluková analýza – vstupní tabulka
Místo
svozu
Souřadnice místa svozu
X
143
154
84
A
B
C
Y
126
55
35
Tab. 5: Souřadnice míst svozu
×8
A•• ×11
×12
×13
×7
×10
×4
×14
×6
•B’
× 9 •B
×5
×1
×3
•C
x2
Obr. 2: Místa odvozu a svozu A,B,C
143
4. ZÁVĚR
Genetické algoritmy nám umožňují řešit složité logistické a dopravní problémy. Správná optimalizace a aplikace
výsledků v praxi nám umožňuje minimalizovat náklady, zvýšit zisk a chránit naše přírodní prostředí.
[1] DAVIS, L. Handbook of Genetic Algorithms. USA : Int. Thomson Com. Press, 1991, s. 385. ISBN 1-85032825-0.
[2] DOSTÁL, P. Moderní metody ekonomických analýz – Finanční kybernetika. Zlín : UTB Zlín, 2002, 110p.,
ISBN 80-7318-075-8.
[3] DOSTÁL, P.; RAIS, K. Genetické algoritmy a jejich využití v modelování. In Odborná konference Firemní
management v praxi úspěšných. Kunovice : EPI s.r.o, 2002, s. 41-44, ISBN 80-7314-004-7.
[4] DOSTÁL, P.; RAIS, K. Operační a systémová analýza II. Brno : VUT – FP – Brno, 2005, Skripta, 160s.,
ISBN 80-214-2803-1.
[5] DOSTÁL, P. Vybrané metody rozhodování v podnikové sféře. Brno : VUT-FP, Brno, 2005, Habilitační
práce, 22 s. 188 s. ISBN 80-214-3083-4, ISSN 1213-418X.
[6] DOSTÁL, P.; RAIS, K.; SOJKA, Z. Pokročilé metody manažerského rozhodování. Praha : Grada, 2005,
168s, ISBN 80-247-1338-1.
ADRESA:
Doc. Ing. Petr Dostál, CSc.
Vysoké učení technické v Brně, Fakulta podnikatelská, Ústav informatiky,
Kolejní 4,
612 00 Brno
Tel. +420 541 143 714, Fax. +420 541 142 692
[email protected], [email protected],
www.iqnet.cz/dostal
Ing. Radek Doskočil, DiS.
Vysoké učení technické v Brně, Fakulta podnikatelská, Ústav informatiky,
Kolejní 4,
612 00 Brno
Tel. +420 541 143 717, Fax. +420 541 142 692
[email protected]
www.fbm.vutbr.cz
144
PODNIKATELSKOU PROFESIONALITOU KE SPOKOJENOSTI ZÁKAZNÍKŮ V
PŘÍHRANIČNÍCH OBLASTECH
Pavel Mráček, Lukáš Volša
Abstrakt: Příspěvek spojuje několik aktuálních témat. V první řadě se zabývá tématem
profesionality, kde podrobněji vysvětluje a analyzuje tento pojem. Zde jsou rozebrána jednotlivá
kriteria hodnocení profesionality jako je odbornost, kvalita, zkušenosti, spolehlivost, poctivost, etika
a osobní přístup k zákazníkům. Snaha o respektování a uplatňování těchto kriterií v praxi je
důkazem orientace firmy na zákazníka a jeho spokojenost. Další část textu je věnována tématu
spokojenosti zákazníků, které v současné době nabírá stále více na významu také v příhraničních
oblastech. V závěru práce je zhodnocena právě současná situace v oblasti spokojenosti zákazníků,
kdy se tato veličina stává prakticky výsledným měřítkem a tedy i zpětnou vazbou toho, zda se firma
a její zaměstnanci chovají ke svým zákazníkům profesionálně a vytvářejí tím svoji konkurenční
výhodu.
Klíčová slova: Profesionalita, kreativita, spokojenost, loajalita, příhraniční oblast, spokojený
zákazník.
ÚVOD
Profesionalita je jedním z hlavních faktorů, které se podílí na „tvorbě“ spokojených zákazníků. V příspěvku se
zamýšlíme nad samotným pojmem profesionalita, jak je, či může být, profesionalita v současnosti chápána a
vysvětlována lidmi v rozdílných oborech lidské činnosti. Myslíme si, že označení člověka profesionálem by
mělo znamenat kromě určité pocty spojené s tímto označením také určitou záruku, že člověk je obdařen
správnými vlastnostmi, schopnostmi, dovednostmi, vzděláním a dalšími věcmi důležitými nejen pro výkon
povolání. Oblast spokojenosti zákazníků je významným způsobem ovlivňována právě profesionalitou manažerů,
prodejců i ostatních zaměstnanců firmy, jejichž přístup, chování a jednání se zákazníky výrazným způsobem
působí a ovlivňuje míru spokojenosti zákazníků. Pro příhraniční oblasti by měl být kladen větší důraz na tvorbu
spokojených zákazníků, vzhledem k tomu, že tyto regiony jsou většinou pouze průjezdním místem k cílům ve
vnitrozemí. Je důležité se proto obzvláště zaměřit na jejich zatraktivnění týkající se především nabídky služeb,
vedoucí k maximální spokojenosti „projíždějících“ zákazníků, aby se tito stali v budoucnu zákazníky
pravidelnými – loajálními.
POJEM PROFESIONALITA
Profesionalita, pojem, kterým se ohání mnoho firem a lidí. Ale co se dá pod takovýmto pojmem vlastně
představit? Profesionalita je ve své podstatě poměrně abstraktní pojem. Když si někde přečteme, že má firma
„profesionální přístup“, vlastně ani nemůžeme tušit, o jaký přístup se jedná. Spousta zákazníků je pak navzdory
slibu profesionálního přístupu výsledkem zklamána. Takový zákazník se pak stává nespokojeným, což je pravý
opak ideálního zákazníka firmy.
Současná společnost vyžaduje stále větší míru specializace a ruku v ruce s tímto faktem by si lidé měli uvědomit,
že jsou součástí tohoto systému a chtějí-li si udržet přehled, musí vzájemně velmi intenzivně komunikovat. Z
toho vyplývá značné rozšíření pojmu profesionalita. Už ho nelze chápat pouze jako perfektní znalost vlastního
oboru a s ním souvisejících technologií. Její součástí musí být i schopnost nazírat na problémy očima oponentů
či zákazníků a přijímat věcnou kritiku, jako obohacení vlastního pohledu.
Podle slovníku cizích slov je profesionál, buď někdo, kdo něco koná pro výdělek jako zaměstnání a je odborník,
nebo kdo si počíná odborně a kvalitně. Profesionální je pak obecně odborný, neamatérský, odborně dokonalý, či
postrádající procítěnosti, jen řemeslný, bezduchý. Pro správné pochopení slova profesionál je velice vhodné
podívat se také na definici týkající se pravého opaku profesionála, na „amatéra“. Ten je podle slovníku cizích
slov chápán jako někdo, kdo se něčemu věnuje ze záliby, ne z povolání, avšak často s dobrou odbornou
průpravou.
145
Z výše uvedených tvrzení je zřejmé, že profesionál je ve svém oboru odborníkem. To by tak samozřejmě mělo
být, ale jak by to mělo být s tím, že je jen řemeslný, bezduchý a postrádající procítěnost? Správný profesionál by
naopak měl svoji práci dělat procítěně a měl by být schopen se vcítit do ostatních lidí, zejména pak do svých
zákazníků.
KRITERIA PROFESIONALITY
Profesionalita, jakožto samostatný pojem se dá jen těžce a jednoznačně popsat. Z výše uvedeného je zřejmé, že
definice není zcela jasná a jednoznačná. Pro zákazníka jsou nejdůležitější následující kriteria, které by mu měly
při hodnocení profesionála pomoci:
•
odbornost (odborné vzdělání),
•
kvalita,
•
zkušenosti,
•
práce by měla být „srdeční záležitost“,
•
spolehlivost,
•
poctivost,
•
kreativita,
•
etické chování.
Profesionalita jako taková se dá samozřejmě složit z mnohem více částí, které jsou v jednotlivých oborech a
činnostech více či méně podstatné. Tyto části jsou však z pohledu spokojeného zákazníka v podstatě
zanedbatelné. Každá z těchto vlastností má svá specifika.
ODBORNOST V OČÍCH ZÁKAZNÍKA
Odbornost, které „profesionál“ dosáhl, je velmi důležitá. Pod odborností si můžeme představit snad vše, co se
týče daného oboru. Získává se ve školách, na různých kurzech či školeních, praxí, atp. Dá se z pravidla ověřit
pomocí nějakého písemného potvrzení, které konkrétní odbornost dokazuje, jako například vysvědčení,
osvědčení o absolvování kurzu či potvrzení o absolvované praxi, atd. Osobně si však myslíme, že jsou značné
rozdíly mezi „držiteli“ stejných osvědčení. Vždyť jsou případy, kdy osoba, která má více osvědčení a často i
s mnohem lepšími výsledky je v praktickém životě mnohem horší. Může to být dáno i tím, že není schopna své
„teoreticky“ získané poznatky převést do praxe. Odbornost se dá zákazníkům prezentovat například vystavením
příslušného osvědčení v místě, kde dochází ke kontaktu se zákazníkem (např. jako zarámovaný certifikát na zdi
v prodejně).
VNÍMÁNÍ KVALITY ZÁKAZNÍKEM
Kvalita je dalším velmi důležitým faktorem k posuzování „profesionality“. I tato část „profesionality“ je
poměrně těžce určitelná a její kriteria jsou značně závislá na odvětví, pro které se posuzují. Co se jednomu zdá
dobré a kvalitní, může jiný vnímat jako průměrné či dokonce jako nedostačující. Vše záleží na potřebách a
nárocích, které jsou na výrobek a službu kladeny, co zákazník očekává a jaké jsou jeho nároky a požadavky.
Jsou oblasti, kde se kvalita dá poměrně lehce „nahmatat“ a změřit. Na druhou stranu existují však také oblasti,
kde kvalitu můžeme pouze odhadovat.
Kvalita by také neměla být při určování profesionality opomíjena. Měla by se stát nedílnou a samozřejmou
součástí každé firmy či jedince. To, že je kvalita výrobků a poskytnutých služeb pro většinu zákazníků jedním
z nejdůležitějších faktorů, by mělo zůstat v paměti všech „profesionálů“.
FIREMNÍ ZKUŠENOSTI A JEJICH DOPAD NA VNÍMÁNÍ ZÁKAZNÍKEM
Zkušenosti jsou další z oblastí, která značně ovlivňuje celkový pohled na „profesionalitu“. Zkušenosti získává
každý jedinec po celý život. Jak ale poznat, zda osoba či firma, po které něco požadujeme, má skutečně bohaté
zkušenosti? I zde nastává jakýsi rozdíl mezi vnímáním a přístupem různých osob. Navíc takové zkušenosti lze
jen těžko jednoznačně prokázat např. při prvním setkání se zákazníkem.
VZTAH K ZÁKAZNÍKOVI BY MĚLA BÝT PRO ZAMĚSTNANCE „SRDEČNÍ ZÁLEŽITOSTÍ“
„Srdeční záležitost“ je další částí, která by profesionálům neměla být cizí. To, aby správný profesionál měl
146
„srdeční“ vztah k tomu, co vykonává, je však velice důležité. Zákazník vždy z jednání prodejce vycítí jaký vztah
k práci má. Takové zjištění často vyústí k tomu, že se zákazník právě kvůli špatnému chování a přístupu k němu
obrací k jinému prodejci. To, že se zastáváme názoru, že by profesionál měl mít „srdeční“ vztah práce, z něj
v dnešní době dělá vlastně částečně amatéra. Zákazník však tento přístup vycítí a pro mnoho z nich to může být
rozhodujícím faktorem.
SPOLEHLIVOST
Spolehlivost jako taková je opět pojmem, který si každý může vyložit zcela jinak. Obecně je spolehlivost
chápána jako schopnost dostát svých závazků. Jako součást profesionality by měla být nepostradatelná. Mnoho
podnikatelů si však v současné době myslí, že spolehlivost není až tak důležitá a že zákazník je pouze zdroj
peněz. U mnoha firem je dnes snad považováno za normální, že zákazník nedostane to, co si objednal a zaplatil.
Pro spokojenost zákazníka je třeba dbát především na spolehlivost. Pokud bude zákazník spolehlivě obsloužen,
existuje značný předpoklad k umocnění jeho spokojenosti a následně i možné loajality nebo-li věrnosti. Tato
skutečnost může výrazným způsobem ovlivnit budoucí fungování firmy.
POCTIVOST VS. SPOKOJENÝ ZÁKAZNÍK
Poctivost by měla být chápána z hlediska spokojeného zákazníka hlavně tak, že je vše poskytnuto v odpovídající
kvalitě a že se není důvod zákazníka nějakým způsobem oklamat.
KREATIVITA
Podle E.Ulrich (1987) je kreativita schopnost poznávat předměty v nových vztazích a originálním způsobem
(originalita, nova kombinace), smysluplně je používat neobvyklým způsobem, vidět nové problémy tam, kde
zdánlivě nejsou, odchylovat se od navyklých schémat myšlení a nepokládat nic jako pevné a vyvíjet z norem
vyplývající nápady i proti odporu okolí, pokud se to vyplatí, nacházet něco nového, co představuje obohacení
kultury a společnosti.
Všeobecně však lidé chápou kreativitu jako tvořivost.
Proti tvořivosti stojí různé bariéry:
•
předsudky, nevhodné kulturní vzorce, zlozvyky (odsuzování hravosti, humoru, podceňování citu, fantazie,
intuice, obavy ze změn a inovací, dogmatismus)
•
konservatismus, nepružnost, odmítání nových myšlenek, obavy z ohrožení, rigidita, stereotypnost
•
zábrany ve vnímání problému (neschopnost změnit úhel pohledu, přesycenost informacemi, nesprávné
definování problému, neschopnost redefinice problému)
•
nevhodné postoje (zaměřenost myšlení, profesionální slepota, ulpívání na první myšlence)
•
emocionální bariéry (strach udělat chybu, obavy ze selhání, nechuť riskovat, neschopnost tolerovat
mnohoznačnost, touha po bezpečí, snaha po rychlém úspěchu, spokojenost, neschopnost odlišit realitu od
fantazie) (3)
ETICKÉ CHOVÁNÍ
Tento pojem si každý z nás může vyložit (a vykládá) zcela po svém a jak se mu to zrovna v dané situaci hodí.
Pro profesionály by měl být samozřejmostí vypracovaný etický kodex, podle kterého by se měli řídit. Pokud
chce být někdo úspěšný nejen finančně, měl by si uvědomit, že etika je velmi důležitou součástí.
Etické chování firem je v rámci dlouhého období tou nejlepší podnikatelskou strategií. Tímto není myšleno, že
nás etické chování nic nestojí. Stejně tak tím není myšleno, že je etické chování vždy a okamžitě odměněno nebo
že je neetické chování vždy sankcionováno. Je zřejmé, že neetické chování se někdy vyplácí a naopak etické
chování je někdy spojeno s podnikovými ztrátami. Pokud definujeme etické chování nejlepší dlouhodobou
podnikatelskou strategií, máme tím na mysli to, že v rámci dlouhého běhu a ve většině případů dává etické
chování významnou konkurenční výhodu vůči podnikům, které se eticky nechovají.
Etické chování vůči zákazníkovi by mělo být samozřejmostí. Díky takovémuto chování by se měl stát zákazník
spokojeným a do budoucna by se tak dalo počítat i s tím, že se k firmě opět vrátí. Tato myšlenka vystihuje
základní tržní orientaci firem, která má firmě zajistit přežití na současných přeplněných trzích.
147
POJEM ZÁKAZNICKÁ SPOKOJENOST
Nyní se dostáváme od pojmu a problematiky profesionality k navazujícímu pojmu zákaznické spokojenosti.
Zákaznickou spokojenost můžeme prakticky chápat jako výsledné měřítko a tedy i zpětnou vazbu toho, zda se
firma a její zaměstnanci chovají ve vztahu ke svému okolí, tedy obecně ke svým zákazníkům, profesionálně.
PŘÍSTUP FIRMY K ZÁKAZNICKÉ SPOKOJENOSTI
Problematika vytváření, měření a výsledného hodnocení zákaznické spokojenosti je v České republice hlouběji
řešena teprve od devadesátých let dvacátého století, kdy došlo k mnoha změnám v politickém zřízení. Výsledné
změny měly za následek přechod řízené direktivní ekonomiky na model tržní ekonomiky. S tímto přechodem
bylo spojeno mohutné rozšíření soukromého podnikatelského sektoru a došlo tím tedy k vytvoření silně
konkurenčního prostředí. Tato skutečnost začala nahrávat sektoru zákazníků, jež se oproti minulým letem mohl
začít dostávat do role skutečného zákazníka, kterému náleží možnost výběru požadovaného výrobku z širší
nabídky.
Zvyšování konkurenčních tlaků začalo posouvat konkurenční boj mezi firmami na úroveň zlepšující se nabídky a
zejména kvality doplňkových zákaznických služeb. Stále větší důraz je kladen na přístup k zákazníkům.
Konkurenceschopnost firmy je stále více ovlivňována odborností, zkušenostmi, spolehlivostí a v neposlední řadě
i osobním přístupem jednotlivých manažerů a zaměstnanců. Všechny tyto vlastnosti definují profesionalitu.
V tuto chvíli se také začíná stále více pracovat s termínem zákaznické spokojenosti a věrnosti nebo-li loajality.
SPOKOJENOST JAKO VELIČINA
Do problematiky vytváření spokojenosti zákazníka a jejího vlivu na budoucí existenci firmy vstoupíme nejprve
objasněním pravého významu tohoto slova. Spokojenost zákazníků se zakoupenými výrobky či poskytnutými
službami se nemusí zcela odvíjet od objektivních kriterií, která by byla jednoznačně a snadno zjistitelná a
měřitelná, ale závisí na velkém množství subjektivních názorů a dojmů samotného zákazníka. Spokojenost ve
velké míře závisí na pocitech, potěšení nebo zklamání zákazníka, vyplývajících z porovnání spotřebitelské užitku
s tím co od výrobku či služby očekával. Z toho lze usoudit, že pokud je skutečná hodnota produktu vyšší než
očekávaná hodnota, pocit uspokojení zákazníka roste a roste i pravděpodobnost opakovaného nákupu, tedy
loajality.
Klíčem k dosažení vysoké zákaznické spokojenosti a následné věrnosti je dodávání vysoké spotřebitelské
hodnoty. Firma musí vytvořit vysoce konkurenční hodnotovou záležitost a špičkový hodnotově distribuční
systém. Hodnotová záležitost není pouze prezentace jedné vlastnosti produktu. Je to proklamace toho, jaký
užitek může zákazník získat z akceptování nabídky a ze svého vztahu s prodejcem. Nabídka značky musí
zahrnovat slib, že zákazník nebude ve svém očekávání zklamán. Schopnost firmy svůj slib dodržet závisí na tom,
do jaké míry je schopna ovládat svůj hodnotově distribuční systém, zahrnující veškeré komunikační a distribuční
prostředky, které se podílejí na prezentaci a dodávce nabídky zákazníkovi, tedy zda se bude chovat vůči
zákazníkovi profesionálně.
SPOKOJENOST VS. NESPOKOJENOST
Pojem zákaznické spokojenosti je v mnoha případech mylně interpretován. Ve většině případů bývá na otázku:
Jak může firma zjistit, zda má či nemá spokojené zákazníky? odpovězeno: „Firma zjistí množství nespokojených
a tím i spokojených zákazníků podle množství stížností a reklamací na poskytované výrobky a služby.“ Mnohé
výzkumy potvrzují, že oficiální reklamace a stížnosti jsou jen pouhým vrcholem ledovce nespokojenosti, protože
si takovým způsobem stěžují jen asi 4 % celkově nespokojených zákazníků. Mnozí nespokojení zákazníci pak
navíc neuplatňují reklamace oficiálním způsobem, pouze si stěžují na nízkou úroveň výrobku, resp. služby svým
známým, tedy potencionálním zákazníkům. (2)
ORIENTACE PŘÍHRANIČNÍCH FIREM NA TRH – ZÁKAZNÍKA
Všichni lidé, jednotlivci i domácnosti, kteří nakupují výrobky a přijímají služby, vytvářejí tzv. spotřebitelský trh.
Tento trh v celé České republice tvoří přibližně 10 miliónů tuzemců. Mimo tuzemských spotřebitelů je vhodné
brát v úvahu také nezanedbatelný počet cizinců, kteří naší zemi navštíví buď cíleně, nebo pouze projíždějí přes
naše území k jinému cíli. Tyto osoby je nutné zahrnout mezi významné potencionální zákazníky, a zaměřit se na
tuto skupinu z hlediska struktury, kvality a úrovně nabízených služeb.
148
V příhraničních oblastech patří tato skupina ke klíčovým zákazníkům. Samozřejmě, že nemůže být opomenuta
skupina tuzemských zákazníků. Potenciál zákazníků ze zahraničí pro nás však díky spokojeným zákazníkům a
jejich kladným referencím může vytvořit velice zajímavý segment loajálních zákazníků, jejíchž výdaje na
poskytnuté služby a nakoupené zboží můžou výrazným způsobem překonat zákazníky tuzemské. Přilákat však
zahraniční zákazníky znamená nasměrovat poskytované služby dle jejich požadavků, přání a potřeb (a to i
takových o kterých oni sami zatím ani netuší).
Existuje několik bariér vstupujících mezi zahraniční návštěvníky a tuzemské firmy, které je nutné překonat.
Mezi nejzávažnější patří zejména jazyková bariera, nedostačující množství informačních center a informací pro
turisty obecně, a dále také kvalita pozemních komunikací, která zcela neodpovídá evropským standardům. Je to
sice bariera která je ze strany soukromého podnikatelského sektoru ne zcela odstranitelná, je však nutné na tuto
skutečnost poukázat. Vzhledem ke statistikám o složení návštěvníků regionu jiho-východní Moravy, je vhodné,
aby zde byli schopni zaměstnanci firem komunikovat zejména v německém jazyce. Hlavním důvodem je to, že
podstatnou část cizinců zde tvoří Němci a Rakušané. Mezi další významnou skupinu patří Poláci a Slováci, u
nichž je otázka komunikační bariery snížena příbuzností těchto jazyků. 1
Důležité je také vhodným způsobem zákazníky upoutat a přesvědčit o výhodnosti, jedinečnosti a kvalitě našich
nabízených produktů nebo služeb. Na tyto skutečnosti můžeme zákazníka upoutat nabídkou zcela
diferenciovaných produktů a služeb. Prostřednictvím vlastních kreativních nápadů můžeme vytvořit jedinečné
vlastní jedinečnou nabídku, která se vymyká běžným standardům a upoutá tak pozornost možných budoucích
zákazníků, kteří se ji rozhodnou vyzkoušet.
ZÁVĚR
V současné době a následně i v budoucnu, kdy firmy soupeří na přeplněných trzích v konkurenčním boji, bude
stále více záviset na jejich schopnosti prosadit se, získat a především udržet si spokojené zákazníky, vyvolat
v nich vysokou spokojenost a podnítit tím zákazníky k dlouhodobé věrnosti – loajalitě. Firmy se musí svojí
profesionalitou, nebo-li profesionálním přístupem zaměřit na zákazníky, jejich přání, potřeby a požadavky,
neustále reagovat a přizpůsobovat se měnícím se podmínkám trhu a v neposlední řadě upevňovat a prohlubovat
vzájemné vztahy s veřejností.
Vysoce spokojený zákazník, a následně i loajální zákazník, se stane hlavním cílem snažení marketingových
oddělení a jejich pracovníků větších firem a také manažerů firem malých. Zákaznickou spokojenost můžeme
prakticky chápat jako výsledné měřítko a tedy i zpětnou vazbu toho, zda se firma a její zaměstnanci chovají ve
vztahu ke svému okolí, tedy obecně ke svým zákazníkům, profesionálně.
Je nutné objevovat klíčové faktory, vlivy na získání a dále pak na udržení zákaznické spokojenosti a s tím
spojené budoucí loajality. Musí především hledat nové možnosti ovlivňování a utváření zákaznické spokojenosti.
Klíčovým úsilím firem se postupně stane důraz na komplexní péči o zákazníky, a to prostřednictvím
nadstandardních zákaznických služeb. Poskytování těchto bonusových služeb bude jedním ze základních pilířů
budování dlouhodobé zákaznické spokojenosti, která má firmě zajistit dlouhodobou konkurenční výhodu.
Velkou výzvou se pro české podnikatelské prostředí zejména pro příhraniční oblasti se stal vstup republiky do
Evropské unie. Tento vstup umožňuje domácím firmám snazší expanzi na další trhy a tím jim nabízí ohromnou
příležitost prosadit se a případně i uchytit na jiných trzích. Znamená však také příliv nových zahraničních
zákazníků do našich regionů. Na druhou stranu umožnilo spojení s unií i širší vstup zahraničních konkurentů,
kteří se se svými produkty a službami uchází o přízeň zákazníků a snaží se zákazníky přilákat na svoje produkty
a služby. Proto snad více než kdykoliv předtím narůstá potřeba udržení si stávající zákaznické klientely a
samozřejmě i chuť a snaha získání zákazníků nových.
Proto, aby se příhraniční oblasti nestaly pouze „místem na cestě jinam“, je třeba dbát na co nejkvalitnější
uspokojování zákazníků i se zapojením kreativního myšlení.
Pablo Picasso: Vše, co si dokážete představit je skutečné.
Albert Einstein: Představivost je důležitější než vědomosti.
Mráček & Volša: Kreativní je každý když o nic nejde, ale když o něco jde, tak se jí bojí!.
1
Zdroj informací: www.czechtourism.cz, dokumenty ze statistik
149
[1] KLIMEŠ, L. Slovník cizích slov. 6. vyd. Prada : SPN – pedagogické nakladatelství, 1998.
ISBN 80-7235-023-4
[2] NENADÁL, J. Měření v systémech managementu jakosti. 2. vyd. Praha : Management press, 2004. 335 s.
ISBN 80-7261-054-6.
[3] POKORNÝ, J. Myslet kreativně. Brno : Akademické nakladatelství CERM, 2004. 124 s.
ISBN 80-7204-324-2
ADRESA:
Ing. Pavel Mráček
Ústav managementu
Fakulta podnikatelská
Vysoké učení technické v Brně,
Kolejní 2906/4
612 00 Brno
Tel.: 541143378
[email protected]
www.fbm.vutbr.cz
Ing. Lukáš Volša
Ústav managementu
Vysoké učení technické v Brně,
Kolejní 2906/4
612 00 Brno
Tel.: 541143378
[email protected]
www.fbm.vutbr.cz
150
SPOJITOST MEZI ODMĚŇOVÁNÍM A KONKURENCESCHOPNOSTÍ PODNIKU
Marie Staňková, Petr Novák
Abstrakt: Článek je zaměřený na problematiku odměňování ve vztahu ke konkurenceschopnosti
podniku. Detailněji popisuje jednotlivé mzdové formy, zabývá se stavem poskytování
zaměstnaneckých výhod v České republice, zaměřuje se na nákladovou optimalizaci prostřednictvím
mzdových nákladů a popisuje příklady možných systémů odměňování.
Klíčová slova: Odměňování, konkurenceschopnost, mzdové formy, benefity, systém cafeteria,
sociální program, systém zlepšování a škodní fond.
ÚVOD
Dnešní prostředí působnosti firem se vyznačuje zostřující se konkurencí, které přispívá i příchod společností a
příliv pracovních sil ze zemí Evropské unie. Uvedená skutečnost si proto vyžaduje neustálé změny v oblasti
podnikání a to zejména ve strukturách zavedených postupů v podniku vedoucí k vyšší flexibilitě, větší
samostatnosti, zefektivňování oblasti výroby a ostatních podnikových procesů. Nepřehlédnutelné jsou dopady
změn v oblasti rozvoje a posílení konkurenční schopnosti lidských zdrojů.
Zatímco dříve byl kladen důraz na přístupy k penězům a kvalitnímu vybavení, v posledních letech se za klíčové
považují vnitřní zdroje podniku. Za východisko konkurenční výhody pak můžeme označit schopnost získat,
udržet a dále rozvíjet kvalitní zaměstnance, což může být v podmínkách napjatějšího pracovního trhu mnohdy
velmi obtížné. Mnohé společnosti si tak začaly správně uvědomovat, že jejich úspěšnost a konkurenceschopnost
je v rozhodující míře závislá na zaměstnancích – na jejich přínosu, dovednostech, schopnostech, pracovním
chování, znalostech a jejich tržní hodnotě. Nezbytným předpokladem zaměstnavatelů pro podporu
konkurenceschopnosti je pružně reagovat na nárůst poptávky zaměstnanců po motivačních složkách odměn a
věnovat tak zaměstnancům náležitou péči, která bude podporovat jejich spokojenost a rozvíjet jejich vztah
k zaměstnavateli.
1. SYSTÉM ODMĚŇOVÁNÍ
Aby byli zaměstnavatelé schopni náležitě pečovat o své zaměstnance poskytováním motivačních složek odměn,
musí mít vytvořen efektivní mzdový systém, jež by měl brát v úvahu konkrétní specifika podniku, specifika na
trhu práce a očekávání managementu či vlastníků podniku. Jeho efektivita se zintenzivňuje úzkým provázáním
na celkovou strategii podniku. Jeho tvorba probíhá na základě rámcového projektu, který zastřešuje analýzu
účinnosti současného způsobu odměňování a jeho cíle; určení souboru nástrojů pro stanovení mzdy; stanovení
způsobů výpočtu mzdy a platu podle jednotlivých mzdových složek a způsob zavádění podnikového mzdového
systému.
Účinný a efektivní systém odměňování by měl zajistit do podniku přísun kvalitních uchazečů o pracovní místo,
měl by motivovat a udržovat trvalý zájem o pracovní místo u stávajících kvalitních zaměstnanců a méně
výkonné zaměstnance motivovat k lepším pracovním výsledkům. Měl by být jednoduchý, komunikativní na
všech pracovních úrovních, férový a objektivní. Měl by vést ke zvyšování produktivity podniku, dosahování
stanovených podnikových cílů s předpokladem souladu s právními normami, vnitřní politikou a kulturou
společnosti.
Systém odměňování pak realizujeme prostřednictvím odměny, kterou můžeme označit jako kompenzaci za
vynaložené úsilí a vykonanou práci pracovníka.
151
2. FORMY ODMĚN A VÝHOD1
V následujícím textu se budeme zabývat příklady mzdových forem a výhod mající významný stimulační vliv na
pracovníka. Podrobně rozebereme z pohledu teorie uvedené formy odměn a doplníme je o aktuální stav
poskytovaných zaměstnaneckých odměn a výhod v České republice.
2.1 Formy hmotných odměn a výhod
Hmotné odměny a výhody lze rozdělit na přímé odměny a výhody, na nepřímé odměny a výhody ve finančním a
nepřímé odměny a výhody v nefinančním vyjádření.
Do kategorie přímých odměn můžeme zařadit základní peněžní odměnu, což je pevný plat nebo mzda vyjádřená
sazbou (roční, měsíční, týdenní nebo hodinovou) za určitou práci, za její výsledek nebo pracovní místo. Tato
sazba může být upravována v závislosti na zvyšování životních nákladů nebo tržních sazeb, na základě výkonu,
dovedností, schopností nebo může být odvozena od času, po který je pracovník zařazen v daném tarifním stupni.
Obecně však platí, že základní peněžní odměna patří mezi jeden z faktorů, který lidi udržuje v zaměstnání, ale
její existence nepřispívá ke každodennímu zvyšování motivace. Mnozí odborníci tvrdí, že měsíční plat či mzda
mají minimální motivační charakter a motivují zaměstnance pouze z krátkodobého hlediska a to v rozmezí
maximálně tří měsíců. V této souvislosti se také potvrdilo, že není efektivní navyšovat základní peněžní odměnu
o velké skoky, tj. např. o 20 %, ale spíše o 5 - 6 %. Základní peněžní odměnu lze tedy označit spíše za udržovací
prostředek, který není jediným faktorem, který ovlivňuje přidanou hodnotu vytvořenou pracovníkem.
Také můžeme v rámci této kategorie přímých odměn uvést výkonové prémie jednotlivce či podíly na
kolektivních prémiích, příplatky za přesčas či podíly na zisku.
Do kategorie nepřímých odměn a výhod ve finančním vyjádření patří různé typy příplatků (na pojištění,
dovolenou, za použití osobního automobilu, mobilního telefonu aj.) nebo např. stravenky, půjčky či zavádění
Internetu do bytu.
Studie společnosti Sodexho Pass2 (podrobné výsledky průzkumu jsou uvedeny v kapitole č. 3) prokázala, že
mezi nejrozšířenější zaměstnanecké výhody patří stravenky. Předností stravenek je jejich široké využití a
možnost firem i zaměstnanců šetřit na daních a odvodech zdravotního a sociálního pojištění. Firmy tak mohou
snižovat své náklady.
Příklad: při zvýšení hrubého platu o 3 000,- Kč může firma buď zaplatit na pojištění ve výši 1 050,- Kč a
zaměstnanci vyplatit pouze 2 085,- Kč čistého platu (po daních a sociálních a zdravotních odvodech), nebo mu
vyplatit celé 3 000,- Kč ve formě stravenek.
Hlavním a největším poskytovatelem poukázek v České republice je právě společnost Sodexho Pass ČR a. s.
s téměř 500 000 uživateli služeb a více než 20 000 klienty. Dalšími zaměstnavateli využívající tyto výhody jsou
EuroTel a Skanska.
Motivační systém odměňování založený na stravenkách vyžaduje minimální administrativu, menší náklady a
představuje daňovou úsporu. Zaměstnanci získávají čistý, tedy daňově osvobozený příjem v rozmanitých
oblastech využití volného času (v kultuře, ve sportu, relaxaci, dovolené, vzdělávání, zdravotní péče, nákupu léků,
zdravotních pomůcek, lázeňských programů a očkování).
Další plošně poskytovanou zaměstnaneckou výhodou dle uvedené studie je penzijní připojištění a životní
pojištění. Obliba těchto zaměstnaneckých výhod narůstala a stále roste díky efektivně vynaloženým peněžním
prostředkům na motivaci zaměstnanců. Jedná se o daňově podporované zaměstnanecké výhody.
Jinými zaměstnaneckými výhodami komunikovanými při nabídkách zaměstnání jsou služební automobily,
mobily, notebooky i k soukromému použití. Tyto zaměstnanecké výhody jsou poskytovány za nějakým účelem
výkonu práce a jejich přidělování úzce souvisí s náplní práce. O benefitu můžeme ale hovořit pouze ve chvíli,
kdy má zaměstnanec možnost využívat jej k osobním účelům. V těchto případech je důležité přesně vymezit
1
2
Dále se v textu bude objevovat i pojem benefit, což odpovídá pojmu zaměstnanecká výhoda.
Průzkum zaměstnaneckých výhod v ČR z července a srpna roku 2005, kdy odpovědělo více než 7 000
respondentů (soukromých společností 6 590 a státních zaměstnavatelských organizací 737).
152
určité limity, jejichž nadrámec bude zaměstnanec platit sám.
Příklad: U automobilu se může jednat o stanovení určitého limitu ujetých kilometrů či projetého paliva,
půjčování vozu na víkend, na dovolenou či možnost jeho využívání kdykoli. U mobilního telefonu jde o platby za
soukromé hovory nad stanovený limit částky provolaných hovorů.
Díky výhodám jako jsou automobil či mobilní telefon je zaměstnanec snáze k dispozici, což je velmi účelné
zejména v případě potřeby zaměstnavatele.
Mezi nepřímé odměny a výhody v nefinančním vyjádření patří například zvláštní ustanovení v pracovní
smlouvě ohledně podmínek zaměstnání i nároků, prvotřídní vybavení pracoviště, předností parkování osobního
vozu, poskytování služeb (občerstvení, mateřská škola, zdravotní péče pro zaměstnance i členy rodiny,
podniková rekreace, podnikové ubytování), stravování a vlastní pomocný personál.
2.2 Formy nehmotných odměn a výhod
Jedná se převážně o prestižní účasti na některých rozhodovacích procesech, zvýšená osobní pravomoc
rozhodování v určitých otázkách či oblastech činnosti, možnosti preferenčního osobního růstu (např. účast na
významných konferencích, setkáních odborníků, vzdělávacích a kvalifikačních programech), větší volnost vůči
zavedeným pravidlům ve firmě (individuální pracovní doba), podpora v některých zájmových činnostech mimo
podnik, větší sociální jistoty upravené pracovní smlouvou, aj.
Z uvedených výhod se dostává do popředí systém vzdělávání, který má smysl zejména u středních a vyšších
pozic. Prostřednictvím vzdělávání různými školeními či jazykovými kursy zvyšuje zaměstnavatel
zaměstnancovu hodnotu na trhu práce a zkvalitňuje tak svůj vlastní potenciál.
Výše uvedené odměny je možné kombinovat, což mnohé pracovníky motivuje k loajalitě vůči firmě a k vyšším
výkonům.
3. VÝSLEDKY PRŮZKUMU NEJČASTĚJI POSKYTOVANÝCH ZAMĚSTNANECKÝCH BENEFITŮ
V ČR
Ve formě tabulek pro přehlednost a srovnatelnost uvádíme výsledky průzkumu společnosti Sodexho Pass ČR a.
s. setříděné od nejvýznamnějších po nejméně významné zaměstnanecké benefity poskytované zaměstnavateli
zaměstnancům v ČR.
tabulka 1 – Benefity poskytované soukromými
tabulka 2 – Benefity poskytované příspěvkovými
společnosti
a rozpočtovými organizacemi
Počet soukromých
Počet příspěvkových a
společností poskytující
rozpočtových
Benefit
Benefit
benefit svým
organizací poskytující
zaměstnancům
benefit
[v %]
[v %]
Stravenky
70
Stravenky
70
Penzijní připojištění
36
Kultura
36
Vzdělávání
27
Rekreace
27
Životní pojištění
26
Pracovní podmínky
26
Relaxace, sport a kultura
16
Věcné dárky
16
Dovolená
14
Zdravotní péče
14
Doprava
13
Sport
13
Věcné dárky
12
Peněžní dary
12
Podniková jídelna
10
Sociální výpomoc
10
Předplacené stravenky
9
Bytové půjčky
9
Vlastní produkty
8
8
Půjčky
7
Zájmová činnost
7
Péče o zdraví
6
Źivotní pojištění
6
Péče o dítě
3
Stavební spoření
2
Jiné
1
153
4. OPTIMALIZACE NÁKLADŮ PROSTŘEDNICTVÍM MZDOVÝCH NÁKLADŮ
Firmy mohou ovlivňovat výši svých mzdových nákladů, které tvoří významnou část celkových nákladů společnosti
volbou takových odměn, které nepodléhají dani či odvodům zdravotního a sociálního zabezpečení (dále jen SZZP). Je
důležité mít na vědomí, že zaměstnavateli vzniká nejen mzdový náklad, ale musí z něj odvést i SZZP ve výši 35 % za
zaměstnance a za zdaňovací období mu vzniká povinnost zaplatit daň z dosaženého zisku, která činí v současné době 24
%. Zaměstnanci vzniká povinnost odvést ze mzdy daň z příjmů v intervalu od 15 – 32 % a sociální a zdravotní pojištění
ve výši 12,5 %. Nejvýhodnějším řešením by pak byl stav, kdy by zaměstnanec neodváděl daň ani SZZP a
zaměstnavateli vstupovala poskytnutá forma odměny do daňově uznatelného nákladu, za kterou by také nemusel
odvádět SZZP.
Uveďme si proto nyní několik příkladů forem odměn ovlivňující výši nákladů:
tabulka 3 – Nákladová optimalizace prostřednictvím forem odměn
Zaměstnanec
Odměna
Stravenky na stravování
Vzdělávání
Preventivní zdravotní péče
Pracovní prostředí
Technické vybavení
Mobilní telefon (viz výše
uvedená omezení)
Automobil
Životní pojištění
Společenské akce
Sportovní akce
Kulturní akce
Dary, večeře, výjezdní
zasedání
Zaměstnavatel
neplatí
neplatí
neplatí
neplatí
neplatí
SZZP
[12,5 %]
neplatí
neplatí
neplatí
neplatí
neplatí
neplatí
daň z příjmu
zvýšení daňového základu o 1 %
z ceny auta
neplatí do 5 % úhrnu
vyměřovacího základu pro SZZP
bez daně do 12 000 Kč ročně
neplatí
Neplatí
Neplatí
Neplatí
do 55 % ceny stravenky
ano
ano
ano
ano
SZZP
[35 %]
neplatí
neplatí
neplatí
neplatí
neplatí
neplatí
ano
neplatí
neplatí
ano
neplatí
daňově uznatelný náklad
neplatí
neplatí
neplatí
neplatí
do 3 % úhrnu vyměř.
základu pro SZZP
do 8 000 Kč ročně
ne
ne
ne
neplatí
neplatí
neplatí
neplatí
neplatí
ne
neplatí
neplatí
neplatí
U automobilu považujeme za účelné zpřesnit, co je a co není uznatelným nákladem zaměstnavatele a co podléhá
odvodům sociálního a zdravotního pojištění. V případě provozu a údržby automobilu můžeme uvažovat poměrnou výši
odpovídající využití automobilu pro služební a soukromé účely za daňově uznatelné, kdežto náklady spojené s náhradou
za pohonné hmoty pro služební účely a soukromé účely je nutné rozlišit s tím, že za soukromé účely nejsou daňově
uznatelné. Dále zaměstnanci plyne příjem ve výši 1 % vstupní ceny automobilu za započatý kalendářní měsíc (avšak
minimálně 1 000,- Kč). Tento příjem nepodléhá sociálnímu ani zdravotnímu pojištění, ale podléhají mu poskytnuté
náhrady za pohonné hmoty na soukromé účely, které vstupují do zdanitelných příjmů zaměstnance.
5. SYSTÉMY ODMĚŇOVÁNÍ3
V rámci této části článku se budeme zabývat systémy odměňování, které se dle Čadila H. efektivně osvědčily
v podnikové praxi.
5.1 Systém cafeteria
Cafeterie je systém zaměstnaneckých výhod, ke kterému přistupuje každý zaměstnanec dle individuálních potřeb
s určitými mantinely (např. body), za něž si vybírá opakovaně 1* ročně z poskytovaných benefitů. Výhodou je, že si
zaměstnanec může vybrat jednu či více možností z většího portfolia nabídky, čímž si vytváří „na míru“ svůj balíček
benefitů, které ho nejvíce uspokojují. Volbou výběru je přenesena na zaměstnance odpovědnost zaměstnavatele za
rozhodnutí, čímž se také podporuje zaměstnancovo vědomí hodnoty benefitů. Odměňování založené na tomto způsobu
zaručuje motivaci trvalejšího charakteru. Často se můžeme ale setkat, že část benefitů je pro všechny stejná (např. týden
dovolené navíc, firemní půjčky, pracovní nástroje (mobil či automobil), příspěvek na dopravu) a jiné jsou volitelné.
Nabídka volitelných benefitů bývá odstupňována podle různých kritérií. Může se jednat např. o navršení určitého věku,
dosažení určité pracovní pozice či např. podle délky služebních let ve firmě nebo v provázanosti na dosaženou
3
Konkrétní příklady systémů odměňování uvedené výše v textu byly ověřeny ve firmě Pars nova a. s.
146
výkonnost a jiná kritéria.
Cafeteria systémy jsou v ČR tvořeny rozmanitou skladbou benefitů plynoucí z oblastí:
•
zdravotní péče (účelem je zamezit vysoké nemocnosti svých zaměstnanců) – může se jednat např. o zajištění
závodního lékaře, hrazení vstupních a pravidelných prohlídek, příspěvek na lázeňskou či rehabilitační nebo
kondiční péči apod.,
•
rozvoje a vzdělávání (hrají významnou roli při udržení si konkurenceschopnosti na trhu) – např. jazykové kurzy,
výcvik manažerských, obchodních dovedností, doplňování znalostí z oboru, získání řidičského oprávnění aj.,
•
volného času – (podpora relaxace, kulturního vyžití a jiných zájmových aktivit) – např. příspěvky na sportovní
akce (návštěvy bazénu, fitness, posilovny, atd.), kulturní akce (např. lístky do divadel či na koncerty) a
společenské akce,
•
finančních služeb – patří sem produkty z oblasti bankovnictví a pojišťovnictví – například již zmíněné penzijní a
životní pojištění a
•
profesního zázemí (účelem je podpora lepšího pracovního výkonu) – např. mobilní telefon, automobil, notebook,
pracovní prostředí (např. vybavení kanceláře), aj.
Cafeteria systém zastřešuje stanovení celkového rozpočtu (nutné rozpočítat na zaměstnance), definování skupin
uživatelů (manažeři, klíčoví zaměstnanci, atd.), zjištění, co je skutečně benefit, sestavení nabídky produktů a služeb a
jejich ohodnocení, sestavení pravidel pro čerpání, komunikaci zaměstnancům a vyhodnocení účinnosti.
Vypracovat takový systém cafeterie a zajistit jeho produkty může být pracné. Proto je firmám ze strany odborníků
doporučováno využít služeb externích specialistů, kteří jednotlivé produkty v dohodnutém objemu nasmlouvají a zajistí.
5.2 Sociální program
Do roku 2003 se sociální program omezoval spíše na příspěvek životního a penzijního připojištění, příspěvek na
stravování, poskytování odměn za dárcovství krve, odměnu zaměstnancům odcházejícím do starobního důchodu, den
volna navíc při svatbě či úmrtí apod. Od roku 2004 došlo k nadstavbě běžného sociálního programu na úroveň cafeteria
systému zaměstnaneckých výhod.
Příklad sociálního programu, který obsahuje oblast rekreace, divadla, domů kultury, kina, knihkupectví, plaveckých
areálů, vitamínových preparátů a možnosti převodů do dalšího roku. Podmínkou tohoto sociálního programu je, že
každý zaměstnanec musí být alespoň rok v pracovním poměru, aby získal nárok na 1 200,- Kč, které může libovolně
investovat do výše nabízených výhod. Mimo tuto částku, získá každý zaměstnanec, který není nemocen 100,- Kč za
každý měsíc. Výši získaných částek může zaměstnanec sledovat na své výplatní pásce.
5.3 Systém zlepšování
Podstatou tohoto systému je aktivní zapojení zaměstnanců do zlepšování stavu věcí kolem sebe ve firemním prostředí
na základě podávaných návrhů.
Příklad systému zlepšování - za každý podaný návrh, který je posouzen, že má smysl a je účelný, získá zaměstnanec
150,- Kč, první návrh je odměněn zvýšenou odměnou 250,- Kč a každý pátý, desátý, patnáctý přijatý návrh je odměněn
350,- Kč. Za každý detailně podaný návrh včetně podkladů a nákresů zvýší posudková komise pro přijetí návrhu částku
až na 500,- Kč. Tento systém motivace je doplněn o další část a to o čtvrtletní losování tří zlepšovatelů přijatých návrhů,
kterým je vyplaceno 1 000,- Kč, dále o roční vyhodnocení zlepšovatele s největším počtem přijatých návrhů,
zlepšovatele s největším přínosem a zlepšovacího návrhu s největším přínosem, pro které je určeno 5 000,- Kč. Pro
podporu motivace pro podávání návrhů jsou pravidelně vyhlašovány námětové týdny na aktuální problémy, které firmu
trápí. Návrh podaný k těmto námětům je odměněn částkou 300,- Kč. Pokud zaměstnancův zlepšovací návrh přináší
firmě úsporu, je zaměstnanci vyplacena jednorázová odměna ve výši 15 % z dosažené pololetní úspory. Tato odměna je
pro obě strany oproštěna od odvodů SZZP a je pouze zdaněna.
5.4 Škodní fond
Záměrem škodního fondu je zamezit lhostejnosti zaměstnanců vůči škodám, které způsobí a podpora zájmu o věci
kolem nich. Pravidla škodního fondu jsou založena na odpočtech vyčíslených částek veškerých škod, které vzniknou
zaměstnavateli, jež bude hradit z režie společnosti a dále budou odečítány náklady vynaložené na opravu tzv. vnitřních
zmetků (např. poškrábaný lak). Výše zbylého škodního fondu pak bude rozdělena rovným dílem mezi pracovníky s tím,
že se do výplaty nezahrne zaměstnanec, který způsobil nějakou škodu.
147
ZÁVĚR
Důležitým předpokladem spokojenosti pracovníků je spravedlivý systém odměňování v podniku, který bude pracovníky
motivovat k vyšším výkonům, osobnímu rozvoji, bude usnadňovat dosažení žádoucí produktivity v podniku a
podporovat vytváření harmonických vztahů v podniku. Na druhé straně přijatelný a efektivní systém odměňování
v podniku bude udržovat rovnováhu mezi spokojeností zaměstnance se mzdou a schopností konkurence firmy
s ostatními firmami a cíli státu dané legislativou.
LITERATURA
[1] ČADIL, H. Tvorba motivačních a stimulačních systémů.
[2] PRSKAVCOVÁ, M. Zaměstnanecké výhody v ČR. Mezinárodní Baťova Doktorandská Konference. Zlín :
Univerzita Tomáše Bati, 2006. ISBN 80-7318-384-6.
[3] STAŇKOVÁ, M. The wage forms as implements of the company wage system. IV. International scientific
conference. Management, Economics and Business Development in the New European Conditions. Brno : Fakulta
podnikatelská, 2006. ISBN 80-7204-454-0.
[4] http://www.m-journal.cz/cs/site/tema/person_market.htm Personální marketing – koncepce, nebo horký brambor?
ADRESA:
Ing. Marie Staňková
Kolejní 4
612 00 Brno
Tel. 541 143 378
Ing. Petr Novák
Kolejní 4
612 00 Brno
Tel. 541 143 378
148
NÁKUPEM A PRODEJEM KE KONKURENCESCHOPNÉMU PODNIKÁNÍ
Petra Syrovátková
Abstrakt: V článku je analyzován nákup a prodej, nejen z pohledu marketingu ale i z pohledu logistiky.
Jsou tu zmíněny některé trendy v této oblasti. V závěru se příspěvek zabývá problematikou nákupu prodeje
v příhraničních oblastech.
Klíčová slova: Nákup, prodej, logistika, komunikace, marketing
ÚVOD
O každé firmě můžeme říci, že nakupuje a prodává. Některé firmy nakupují a prodávají zboží nebo polotovary jiné
služby.
Každá firma by si měla své odběratele a dodavatele dobře vybírat a také s nimi komunikovat na vysoké úrovni.
Komunikace záleží na mnoho faktorech.
"Marketingová komunikace vychází z celkové strategie firmy a musí brát v úvahu:
1. Komu je sdělení určeno
2. Co mu chceme sdělit
3. Co podstatného by to v něm mělo zanechat (vyvolat), jaký dojem (image)
4. Jaké finanční prostředky hodláme na celou akci vynaložit
5. Jakými kanály hodláme sdělení doručit
6. Jaké očekáváme od adresáta reakce
7. Jak budeme celou akci řídit a kontrolovat
8. Jak zjistíme, čeho jsme dosáhli" [2]
Těchto 8 bodů musíme brát v úvahu i při sestavování www stránek a další propagace. Www stránky neslouží jen jako
propagace firmy, ale měli by sloužit i ke komunikaci se zákazníky a dodavateli. Na to by firmy neměli zapomínat.
Komunikace dále slouží i pro předávání informací v celém podniku.
V příhraničních regionech muže být nabídka a poptávka i ze zahraničí. Tu může nastat problém s komunikací se
zahraničím. Ne vždy firmy mají komunikaci se zahraničím na stejné úrovni jako komunikaci v tuzemsku.
1. PRODEJ
Zákazník požaduje od firmy zboží nebo službu ve stanoveném termínu a kvalitě. Prodej je spojen s marketingem a
s logistikou.
Marketingové pojetí prodeje
Prodej se řídí pomocí marketingového mixu. „Marketingový mix je soubor marketingových nástrojů, které firma
využívá k tomu, aby dosáhla marketingových cílů na cílovém trhu.“ [4]
Použití marketingového mixu:
Marketingový mix představuje a konkretizuje všechny kroky, které organizace dělá, aby vzbudila poptávku po produktu
(nebo v případě demarketingu ji snížila). Tyto kroky se rozdělují do čtyř proměnných:
1. Produkt označuje nejen samotný výrobek nebo službu (tzv. jádro produktu), ale také sortiment, kvalitu, design,
obal, image výrobce, značku, záruky, služby a další faktory, které z pohledu spotřebitele rozhodují o tom, jak
produkt uspokojí jeho očekávání.
2. Cena je hodnota vyjádřená v penězích, za kterou se produkt prodává. Zahrnuje i slevy, termíny a podmínky
placení, náhrady nebo možnosti úvěru.
3. Místo uvádí, kde a jak se bude produkt prodáván, včetně distribučních cest, dostupnosti distribuční sítě, prodejního
sortimentu, zásobování a dopravy.
149
4.
Propagace říká, jak se spotřebitelé o produktu dozví (od přímého prodeje přes public relations, reklamu a podporu
prodeje).
Firma může mít určitou politiku na získávání zákazníků. Jednotlivé politiky se od sebe liší hlavně podle toho, na kterou
z proměnných se firma zaměří.
Jednotlivé firemní politiky znázorňuje následující graf.
Účinný marketingový mix vhodně kombinuje všechny proměnné tak, aby byla zákazníkovi poskytnuta maximální
hodnota a splněny firemní marketingové cíle. Je to soubor osvědčených nástrojů k realizaci firemní strategie.
Philip Kotler ve svých publikacích uvádí, že k tomu, aby byl marketingový mix správně používán, nesmí se na něj
manažer dívat z pohledu prodávajícího, ale z hlediska kupujícího. Marketingový mix pak bude vypadat:
•
z produktu se stane zákaznická hodnota (Customer Value),
•
z ceny zákazníkova vydání (Cost to the Customer),
•
místo se přemění na zákaznické pohodlí (Convenience),
•
z propagace se stane komunikace se zákazníkem (Communication).
Díky tomu zjistíme, že zákazník požaduje hodnotu, nízkou cenu, velké pohodlí a komunikaci, nikoliv propagaci. Ze 4P
se tak stanou 4C. [6]
Schéma vztahu 4P a 4C vypadá následovně:
4P
4C
Výrobek
Řešení potřeb zákazníka (customer solution)
Cena
Náklady, které zákazníkovi vznikají (customer cost)
Distribuce
Dostupnost řešení (convenience)
Propagace
Komunikace (communication)
Marketingoví pracovníci by tak měli myslet více z pohledu zákazníka než z pohledu prodejce. Tu se setkává právě
prodej s nákupem.
Prodej z pohledu logistiky
Logistika je disciplína, kterou je možné pokládat za teoretickou, ale především také za zcela praktický přístup k řízení
podniku. Abychom mohli nějaký přístup nazvat logistickým, musí platit následující skutečnosti:
•
Zájem podniku je zaměřen na určitou finální produkci, která přechází ke spotřebitelům prostřednictvím trhu, neboli
výroba a oběh jsou sledovány jako procesy spojené se zakázkou.
•
Je třeba se zabývat koordinací a celkovou optimalizací všech hmotných a nehmotných procesů, které předcházejí
dodání daného konečného výrobku zákazníkovi.
150
•
•
•
Pro danou finální produkci je nutné řešit současně problémy manipulace, přepravy, skladování, balení, servisních
služeb, prostorového rozmístění i potřebných kapacit.
Do příslušného řešení je třeba zahrnout všechny články. Které zprostředkovávají pohyby materiálu, zboží, energie,
odpadů a informací.
Rozhodujícím článkem celého řetězu je zákazník, jehož potřebám se všechny ostatní články musí přizpůsobit a
podřídit, zákazník je posledním článkem z hlediska pohybu materiálu a zboží, ale prvním článkem z hlediska
pohybu informací. [1]
Logistický přístup je spojen s tržním hospodářstvím, kde hlavním posláním logistiky je posílit pozice výrobce zboží na
trhu.
Firma může být odběratel i dodavatel. Pokud má informační systém na podporu nákupu, je vhodné mít informační
systém i na podporu prodeje. Dnes je konkrétní IS mnohdy vyžadován odběrateli. Dodavatel musí zvážit jestli zavedení
takovéhoto IS je přijatelné. Proto jsou velmi důležité dlouhodobé dodavatelské vztahy. Pro prodej je důležitý dobrý
servis. Tak jak si podnik vybírá své dodavatele stejně by si měl vybírat i své odběratele.
Odběratel by měl splňovat:
•
Pro podnik jsou lepší dlouhodobé vztahy se zákazníkem.
•
Odběratel by měl být spolehlivý.
•
Měl by platit včas a řádně své závazky.
K identifikaci hlavních procesů, které souvisejí s úspěšným podnikáním slouží metoda Five fingers happy day scenario.
Metoda se skládá z těchto pěti procesů: identifikace příležitosti na trhu, marketing nového produktu, jeho prodej,
dodávka a péče o zákazníky.
Identifikuj příležitost
•
Máte strategii při získávání nových zákazníků? (identifikace příležitosti)
Motivuj trh
•
Jak působíte marketingově na trhu? Čím lákáte zákazníky? Identifikace zákazníků dle objemu a počtu nákupů
Prodej
•
Jak probíhá proces uzavírání zakázky? Na čem je postavena motivace zákazníka k nákupu? Jaké jsou zde trendy?
Dodej
•
Jak probíhá průběh dodávky? Nejsou zdržení apod.? Není příležitost k zlepšení? Jaké jsou zde trendy? Jak je to
s reklamacemi?
Starej se
•
Jak zajišťujete, aby se k Vám zákazník vracel?
Každá tato oblast se studuje zvlášť. Provede se její analýza například SWOT a potom se navrhne řešení na její zlepšení.
151
Návaznost jednotlivých oblastí je zobrazena na obrázku.
Strategie
Marketing
Obchod
Dodej
Servis
Zde se propojuje marketing s logistikou.
2. NÁKUP
Marketingové pojetí nákupu:
„Marketingové pojetí nákupu rozšířilo obsah nákupu především o tvorbu a uskutečňování nákupní strategie,zahrnující
průzkum dodavatelského trhu, systematickou podporu dodavatelů, využívání mezinárodních zdrojů nákladových a
výkonových potenciálů dodavatelských trhů, analytické, predikční, rozhodovací a tvůrčí projekční činnosti,které
formulují cíle, určují optimální nástroje pro jejich realizaci a požadavky na zdroje. V progresivních podnicích se
vytváří a systematicky realizuje nákupní strategie, jako důležitá součást strategie rozvoje podniku.“ [3]
Nákupní strategie podniku:
Důležitou složkou nákupní strategie je dlouhodobá orientace na optimální usměrňování surovinové, materiálové a
energetické náročnosti. Jde o rozhodování o nejvhodnějších variantách dosahování přijatého strategického cíle.
Existují tři možnosti:
1. Strategie orientující se především na přímé efekty (snižování spotřeby, změna konstrukce, technologie …)
2. Strategie orientující se především na substituce surovin a materiálu.
3. Strategie orientující se především na rozšíření recirkulace (na širší využití druhotných surovin).
Pro rozhodování o nákupní strategii a dodavatelích se využívá nákupní marketingový mix.
Nákupní marketingový mix obsahuje následující základní prvky:
1. Informační a komunikační nákupní mix – patří sem získávání a využívání informací o dodavatelích; rozhodování o
dodavatelích; komunikace s dodavateli při uzavírání smluv, při dodávkách; hodnocení dodavatelů, rozhodování o
dalších vztazích s nimi.
2. Výrobkový mix a mix služeb – patří sem rozhodování o kvalitativních parametrech nakupovaných statků a služeb,
o struktuře podnikového sortimentního standardu skladových zásob.
3. Cenový a kontrakční mix – patří sem rozhodování o nákupních cenách, způsobu objednávání dodávek, uzavírání
smluv.
4. Logistický mix – patří sem rozhodování o dodávkových cestách,velikosti dodávek, o lhůtách uskutečnění dodávek,
o řešení poruch v dodávkách, o dopravě a způsobu manipulace, o balení, o kvalitativním a kvantitativním přejímání
dodávek, o reklamacích, o uskladnění, o přípravě pro výdej a kompletaci i přísunu na místa vnitropodnikové
spotřeby, o odpadu a recyklaci; o způsobu, technickém vybavení a organizování nákupních logistických procesů a
jejich návaznosti na další logistické procesy v podniku. [3]
„Základní prvky nákupního mixu je nutné v konkrétních podmínkách co nejvhodněji kombinovat, aby výsledek nákupní
činnosti odpovídal strategickým cílům podniku.“ [3]
Dnes se nákupní strategie tvoří nejen pomocí klasických metod nákupu, ale stále víc používá také e-procurement
(elektronické opatřování). „E-procurement znamená použití digitálních a internetových technologií jako informační
podpory pro strategické, taktické a operativní nákupní úlohy v podniku dodavatele a odběratele. Cílem je elektronicky
152
propojit síť partnerů a optimalizovat běžné nákupní procesy v rámci e-business modelů (SCM, ERP, CRM, emarketing, e-payment, e-logistics, elektronická tržiště a portály), a to integrovaně a na základě spolupráce podél celého
hodnotového řetězce od dodavatelů až ke konečnému zákazníkovi.“ [5]
Při elektronickém opatřování se používají různé technologie. Podpory opatřování jsou hodnoceny na základě
strategického významu a potenciálu automatizace. Mezi používané technologie patří osobní počítače, mobilní telefony
podporující různé formy přenosu dat, přístup na internet a další.
E-procurement v širším slova smyslu zahrnuje nejen nákup a logistiku, ale i digitalizuje i další procesy úlohy a procesy
jako jsou marketing na nákupních trzích, průzkum nákupních trhů a jejich partnerů, příprava a formulace nákupních
smluv a další.
ZÁVĚR
Prodej a nákup je pro podnik důležitý. Každý podnik by si měl uvědomit, že potřebuje nejen spolehlivé a kvalitní
dodavatele, ale i odběratele. Hodně záleží na konkrétním podniku co vyrábí a pro koho.
Celý nákup vychází z prodeje. Z požadavků klienta na kvalitu,dobu dodání, množství, místa dodání a dalších dodacích
podmínek. Podle požadavků se sestavuje výroba a objednávky na komponenty.
Firmy by se měli více zaměřit na získání kvalitních odběratelů. Dodavatele firmy většinou vybírají pečlivě a
optimalizují své náklady. S odběrateli je to mnohdy horší. Pokud firma nebude mít spolehlivé odběratele, může jí to
přinést zbytečné náklady. Pokud jí odběratelé nebudou schopni včas platit za odebrané zboží, může se sama firma dostat
do platebních problémů. Bude mít vysoké závazky a může mít náklady s jejich vymáháním.
Pokud chce být firma úspěšná, musí provádět marketingové analýzy trhu, konkurence, zákazníků a samotné firmy. Musí
dobře propagovat svoji firmu a produkty, aby byly v podvědomí potencionálních zákazníků.
Pokud se chce firma napojit do sítě dodavatelů, odběratelů, zákazníků a různých partnerů měl by mít kvalitní a
optimální opatřovací a prodejní systém. Zavedení IS je náročné a drahé, ale má pro uživatele výhody.
Celé vedení firmy by mělo být propojeno. Na základě informací o prodeji, případně odhadů a průzkumů prodeje, by se
měla plánovat výroba a nákup surovin. Propagace firmy a výrobků by se měla provádět opět s vědomím výroby, pokud
nabízím například zaváděcí slevy a počítám s větším prodejem, musím upozornit výrobu a s tím související nákup.
Obecně by mělo ve firmě platit pravidlo, že řádná část podniku nebude vytvářet činnost, o které nebudou vědět ostatní.
Jde hlavně o zásadní rozhodnutí, která by byla v rozporu s jinými činnostmi nebo se strategií firmy.
Marketing ve firmě neslouží jen k propagaci firmy a jejích výrobků a služeb, ale i k nákupu. Je propojen i do logistiky
ve výrobních firmách. Dále je používán pro různé analýzy firmy, jak k analýzám trhů (nákupních a prodejních) tak
k získávání dalších informací a okolí firmy. Dále je důležitá i komunikace. Dnes je ve firmách marketing důležitý, aby
firma byla konkurenceschopná, a proto se jím ve firmách zabývají.
V příhraničních oblastech se můžeme potkat s nabídkou a poptávkou ze zahraničí. Firmy by měli být schopny
komunikovat se zahraničními dodavateli a odběrateli. Nemuselo by být ani špatné propojení zahraničních firem do
dodavatelsko-odběratelských řetězců. Zde by se však museli vztahy upravit podle platné legislativy v obou zemích.
Zvlášť pokud by se firmy propojili navzájem informačním systémem, tento systém by mohl být komplikovaný a pro
firmy drahý. Na druhou stranu pokud jsou firmy z EU, mohla by se použít legislativa EU.
V těchto oblastech může být vyšší konkurence. Firmy při analýzách trhu by měli provádět tyto analýzy nejen na území
České republiky ale i v zahraničí, alespoň v pohraničí. Tak aby byli připraveni na konkurenci ze zahraničí.
[4] DRAHOTSKÝ, I.; ŘEZNÍČEK, B. Logistika procesy a jejich řízení. 1 vyd. Brno : Computer Press, 2003, 334 s.
ISBN 80-7226-521-0.
[5] FORET, M. Marketingová komunikace. 2. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 1997. 157s. ISBN 80-210-1681-7.
[6] HORÁKOVÁ, I.; STEJSKALOVÁ, D.; ŠKAPOVÁ, H. Strategie firemní komunikace. 1.vyd. Praha : Management
Press, 2000. 233s. ISBN 80-85943-99-9.
153
[7] KOTLER, F. Marketing management. Přel. V. Dolanský a S. Jernečka. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001.
720s. Překl. z: Marketing Management. ISBN 80-247-0016-6.
[8] KAPOUN, J.; JUROVÁ, M.; KOVÁŘ, P. E-prokurement – první podsystém SCM. In: Logistika, 2005, XI/1, s.2021, ISSN 1211-0957.
[9] /online/ dostupné z http://marketing. Robertnemec.com/marketingovy-mix-rozbor/. Poslední úprava 17.5.2006.
ADRESA:
Ing. Petra Syrovátková
VUT v Brně, FP
Kolejní 2906/4
612 00 Brno – Královo Pole
Tel: 541142608
[email protected]
154
MOŽNOSTI VYUŽITIA DEVÍZOVÉHO TRHU V SR A ČR
Jana Galajdová
Abstrakt: V článku sú analyzované možné teoretické využitia devízového trhu pre podnikateľské subjekty
nielen v Slovenskej republike, ale aj v Českej republike, pričom som sa zamerala aj na celosvetový pohľad
na devízové trhy, devízové burzy a samotný FOREX.
Klíčová slova: devízový trh, devízový burza, FOREX, banky, podnikateľské subjekty, finančný trh, devízový
zákon, maklérske resp. brokerské firmy, slovenský devízový trh, Národná banka Slovenska.
V poslednom čase sú podnikateľské subjekty viac ako v minulosti vystavované nečakaným a často ťažko
predvídateľným zmenám rôznych ekonomických parametrov a to na území Slovenskej republiky, ako aj na území
Českej republiky. Neustále dochádza k novelizáciám právnych predpisov, k zavádzaniu nových postupov, na čo
významne vplýva aj vstup do Európskej únie. V svojom príspevku by som chcela poukázať na fungovanie a význam
devízového trhu v Slovenskej republike, ako príklad jeho využiteľnosti pre podnikanie v príhraničných oblastiach
Moravy. Tento trh v nemalej miere využívajú naše podnikateľské subjekty za účelom rozvoju podnikania a jeho
výsledky sú veľmi pozitívne hodnotené. Rôzne ekonomické výkyvy výrazne negatívne ovplyvňujú hospodárenie
podnikateľských subjektov, a preto je dôležité, aby podniky prípadné riziká včas identifikovali a následne dokázali na
ne vhodne reagovať. Na celom finančnom trhu, a to aj konkrétne na devízovom, je množstvo príležitostí nadobudnutia
zisku resp. finančných aktív, ktoré následne využívajú podnikateľské subjekty.
Predmetom práva finančného trhu sú spoločensko- ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú v procese tvorby, fungovania a
rozvoja sústavy finančného trhu, predovšetkým jeho mnohorakých nástrojov a početného množstva subjektov, ktoré
ďalej existujú v procese orgánov regulácie finančného trhu, ako aj spoločensko- ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú v
rámci regulácie finančného trhu ostatnými orgánmi štátnej správy, v záujme fyzických a právnických osôb, ako aj
samotného štátu1. Právo finančného trhu má množstvo špecifík oproti iným podsystémom finančného práva. Za
významné z pohľadu podnikania považujem to, že sa v ňom spája finančné právo, obchodné aj občianske právo. Tieto
vzťahy majú zmiešanú povahu tzn. aj verejnoprávnu aj súkromnoprávnu. Súvisí to napríklad aj s rozširovaním
právomocí zasahovania štátu do ekonomiky. Na členenie finančného trhu existuje množstvo názorov významných
právnikov. Ja som si vybrala tzv. základné, v ktorom vidieť zaradenie devízového trhu:
•
Peňažný trh,
•
Kapitálový trh,
•
Devízový trh,
•
Trh zlata a drahých kovov,
•
Poistný trh2.
Devízový trh môžeme chápať ako miesto, kde sa stretáva ponuka zahraničných mien, resp. peňažných nástrojov
denominovaných v zahraničných menách, s dopytom po nich a kde sa tvorí cena jednotlivých mien tzn. menový resp.
devízový kurz3. Na devízovom trhu sa obchoduje formou devízových prostriedkov, to sú peňažné prostriedky v cudzej
mene vo forme valút4 alebo devíz5. Činnosť na devízovom trhu sa riadi zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č.
202/1995 Z.z. devízový zákon v znení neskorších právnych predpisov.
1
BALKO L., KRÁLIK J. a kol.: Finančné právo. II. časť. 1.vyd. Vydavateľské oddelenie PRAF UK. Bratislava.2005.
ISBN 80-7160-199-3, s.575
2
KUDZBEL M.: Bankovníctvo. 1.vyd. Marada. Bratislava. 2000. ISBN 80-968458-0-2, s.12
3
Devízový kurz je cena na devízovom trhu, ktorá sa tvorí na základe ponuky a dopytu po cudzej mene.
4
Za valuty môžeme považovať peňažné prostriedky vo forme bankoviek, mincí.
5
Devízy sú peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré sú na účtoch v tuzemských alebo zahraničných peňažných
ústavoch alebo s ktorými možno nakladať na základe zahraničných platobných dokumentov (medzi ne sa radia
napríklad zahraničné cenné papiere týkajúce sa majetku v zahraničí, doklady, s ktorými je spojené právo na peňažné
plnenie v cudzej mene a podobne.)
155
Hlavnou úlohou devízového trhu je umožniť kontakt medzi kupujúcimi a predávajúcimi konkrétnych zahraničných
mien. Najčastejšie ide o taký typ trhu, kde nie je presne určené nejaké centrálne obchodné miesto a ani čas, kedy sa
bude obchodovať. Takýto „neorganizovaný“ trh resp. spôsob obchodovania sa nazýva OTC trh tzn. obchod cez
prehriadku (over the counter). Pri transakciách na OTC trhu neexistujú žiadne presne stanovené pravidlá, ide
o neformálny a jeden z málo regulovaných trhov. Napriek tomu tu pôsobia orgány, ktoré regulujú samotnou kontrolou,
ako aj skúmaním napríklad miery kurzového rizika priebeh devízových operácií komerčných bánk a iných účastníkov
devízového trhu. Súčasný medzibankový devízový trh sa zjednodušene nazýva Forex (Foreign Exchange). Devízové
obchody, ktoré prebiehajú na devízových burzách, môžu vykonávať len obchodníci, ktorí sú jej členmi a ktorí vložia
percentuálne určenú zálohu. Takého operácie sú na rozdiel od OTC trhu presne upravené burzovými predpismi.
V súčasnosti však význam devízových búrz vidieť najmä pri niektorých špecifických druhoch terminovaných obchodov
(napríklad futurity a opcie).
Tak ako je možné deliť finančný trh alebo jeho podsystémy, aj devízový trh môžeme členiť:
•
Z územného hľadiska
• devízové trhy jednotlivých krajín,
• medzinárodné devízové trhy, napríklad euromenové trhy,
•
Z časového hľadiska
• promptné devízové trhy, ktoré sa realizujú okamžite s dobou splatnosti 1-2 dni,
• terminované devízové trhy, ktorých doba splatnosti je dlhšie ako 2 dni,
•
Podľa druhu obchodov
• forwardové trhy,
• swapové trhy,
• trhy finančných futurít,
• opčné trhy.
Z pohľadu funkcií devízového trhu sa za najzákladnejšiu považuje presun peňažných prostriedkov z jednej krajiny do
druhej tzn. výmena peňažných fondov z jednej meny na druhú a na to nadväzujúce určenie devízového kurzu. Medzi
ďalšie patria napríklad špekulácie na devízovom trhu (za účelom dosiahnutia vysokého zisku), zabezpečenie sa proti
kurzovému riziku atď.
Medzi subjekty, ktoré pôsobia na devízovo trhu radíme:
•
centrálne banky,
•
obchodné banky (spolu s ich devízových dílerov),
•
brokerské resp. maklérske firmy, devízoví makléri,
•
ďalšie nebankové subjekty (napríklad poisťovne, obchodníci s cennými papiermi, finančné spoločnosti),
•
obchodníci na Forexe.
Centrálne banky vstupujú na národný, ako aj medzinárodný devízový trh. Každá centrálna banka jednotlivých štátov sa
na tomto trhu inak správa a má rozdielny finálny cieľ, čo vo veľkej miere závisí od toho, o akú krajinu ide a aké úlohy
má zakotvené v právnych predpisoch. V minulosti sa centrálne banky snažili pôsobiť ako účinný nástroj na
usmerňovanie hodnoty danej meny. Avšak enormným zväčšením devízových trhov už ani centrálna banka nedokáže ho
kontrolovať a na dlhšiu dobu na ňom riadiť ceny. Okrem tejto úlohy centrálne banky často vykonávajú devízové
operácie pre vládu a iné štátne inštitúcie, kedy na devízovom trhu podľa potreby predávajú resp. kupujú zahraničné
meny.
Obchodné banky majú viacero dôvodov na vstup na devízové trhy. Jedným z nich je, že sa snažia zabezpečiť dostatočné
množstvo devízových prostriedkov pre poskytovanie devízových služieb6 pre svojich klientov, alebo vystupujú ako
sprostredkovatelia pre iné fyzické resp. právnické osoby. Vykonávajú operácie aj pre ostatné obchodné banky alebo
môžu obchodovať aj na vlastný účet. Na trhu obchodné banky reprezentujú díleri. Ich činnosť je náročná, vzhľadom na
to, že neustále musia mať prehľad o aktuálnej pozícií banky, o samotných trendoch pri zaznamenávaní kurzov na
devízovom trhu. Tiež by mali byť schopný analyzovať celkový stav a predpokladaný smer pohybu kurzov tzn. kam sa
budú uberať. Hlavnou úlohou týchto dílerov je dosiahnuť pri transakciách zisk (nakúpiť zahraničnú menu výhodne
a následne ju predať za vyššiu cenu).
6
Predmetom devízových peňažných služieb je vykonávanie alebo sprostredkovanie cezhraničných prevodov peňažných
prostriedkov v hotovosti v slovenskej alebo v cudzej mene prípadne prevádzkovanie obchodných zastúpení na
vykonávanie alebo sprostredkovanie takýchto cezhraničných prevodov.
156
Brokerské resp. maklérske firmy sa považujú vo všeobecnosti na všetkých podsystémoch finančného trhu ako
sprostredkovatelia. Pracujú za províziu, ktorá je určená percentuálne z ceny realizovaného obchodu. Z pohľadu
devízového trhu makléri resp. brokeri zhromažďujú všetky informácie ohľadom ponuky na nákup a predaj devíz vo
svojom finančnom centre. Keďže ich práca sa spája s obrovským množstvom transakcií, preto môžu výhodnejšie
predávať, ako aj kupovať za výhodnejšie kurzy pri nižších nákladoch. Toto je jeden z dôvodov, prečo ich služby
využívajú centrálne banky, obchodné banky a iné inštitúcie. Ďalším dôležitým dôvodom je ich vysoká erudovanosť
a obrovská informovanosť, čo je v súčasnom svete informácií veľmi dôležité. Okrem iného, spolupráca s takouto firmou
zabezpečuje jej klientom anonymitu.
Čo sa týka Forexu, ide o spôsob nákupu alebo predaja zahraničných mien prostredníctvom maklérov teda obchodníkov
cez internet. Ten umožňuje obchodovať aj menším investorom a to im umožňuje zúčastňovať sa na devízových trhoch.
Devízová burza má množstvo prívlastkov - je najlikvidnejšou, najefektívnejšou a najštedrejšou burzou zo všetkých, ide
o hotovostné, medzibankové a medziobchodné trhovisko. Obchoduje sa na nej prostredníctvom telefónu alebo počítača
na všetkých možných miestach v svete, tzn. že nemá presne stanovené miesto resp. centrálne trhovisko. Devízová burza
prešla od začiatku jej vzniku rôznymi zmenami. Dlhé roky Spojené štáty spolu s ich spojenci konali podľa
Brettonwoodskej dohody, podľa ktorej bol devízový kurz viazaný na rezervy zlata. V roku 1971 prezident Nixon tento
systém pozmenil a začalo sa obchodovať vo veľkom, čo vyplývalo aj z pohyblivosti devízového kurzu. V súčasnosti je
významným merítkom hodnoty devízového kurzu ponuka a dopyt po určitej mene. Rôzne ekonomické ukazovatele
akými sú napríklad inflácia, nezamestnanosť, pád komunizmu alebo výrazný rast ekonomiky v Ázií a Latinskej
Amerike spolu s rôznymi katastrofami či politickou situáciou ovplyvňujú mieru ponuky a dopytu po danej mene. V
minulosti bola devízová burza prístupná len bankám, osobám povereným riadením portfólia a veľkým finančným
inštitúciám. Počas viacerých rokov sa tieto finančné inštitúcie dopracovali k vysokým ziskom. V súčasnosti na
devízovej burze obchodujú aj ostatné subjekty , akými sú napríklad brokeri a zákazníci - dodávatelia a odberatelia.
FOREX, ktorý je organizovaný britskou informačnou agentúrou Reuters je vysoko likvidným devízovým trhom. Na
Forexe sa obchoduje 24 hodín. Samotný priebeh obchodu nie je nikým riadený a člení sa podľa časových pásiem. Prvá
vlna obchodov začína v nočných hodinách (približne o 1:00), keď na trh vstupuje Ázia - Tokyo, Hongkong, Singapure a
Austrália. Ďalšie oživenie nastáva o 8.00 hodine, na čo vplýva vstup európskych finančných centier - Frankfurt,
Londýn, po ktorých vstupe sa kurzy mien začínajú meniť v sekundových intervaloch. Posledným časovým intervalom
je vstup USA. Činnosť FOREXu začína slabnúť až v neskorých popoludňajších hodinách. Výnimka tohto kolobehu
nastáva počas víkendov a štátnych sviatkov v USA, kedy je činnosť na trhu slabšia. Denný sa zobchoduje približne 2.5
trilióna dolárov.
Súčasné devízové trhy sú pospájané pomocou off shore banking centier, ktoré môžeme chápať ako daňové oázy. Tieto
krajiny poskytujú investorom výrazné výhody, a to nielen daňové zvýhodnenia, ale aj anonymitu a podobne. Niektoré
z týchto krajín nemajú ani rozvinutý vlastný finančný trh a fungujú len zo zahraničného kapitálu a činnosti
zahraničných bánk, čo môže pôsobiť veľmi rizikovo. Medzi také krajiny patrí napríklad Barbados, Panama, Hongkong.
Avšak s takými krajinami ako je napríklad Londýn, Frankfurt nad Mohanom, New York či Tokyo tvoria celosvetový
devízový trh.
Čo sa týka likvidity devízového trhu, vplýva na ňu počet možných účastníkov, ktorí sú práve dostupní. Predávajúci
chcú predávať vtedy, keď je na trhu čo najväčšie množstvo potencionálnych kupujúcich a kupujúci chcú nakupovať,
keď majú prístup k najväčšiemu počtu možných predávajúcich, z čoho vyplýva aj najväčšie množstvo možností
devízových transakcií. Toto nastáva najmä v čase otvorenia amerických a hlavných Európskych trhov. Zmeny na
devízových trhoch si vyžiadali množstvo zmien, čo vidieť na vývoji a vytvorení nových finančných nástrojov7,
derivátov, devízových operáciách8 a čo zmenilo aj klasické chápanie úloh ekonomiky v celosvetovom meradle.
Rozvoj slovenského devízového trhu môžeme datovať od vzniku Slovenskej koruny a to je od roku 1993. Vtedy sa
neustále zvyšovala konvertibilita (tzn. zámena meny za menu iného štátu)slovenskej meny. Medzi prvé vykonané
obchody považujeme transakcie medzi centrálnou bankou a obchodnými bankami na devízovom fixingu. V roku 1995
nastala výrazná zmena, keď slovenská mena nadobudla externú konvertibilitu9 , na čo vo veľkej miere vplýval vstup
Slovenskej republiky do OECD. V roku 1996 Národná banka Slovenska zmenila podmienky obchodovania na
devízových trhoch, zaviedla nákupný a predajný kurz a určila kurzové napätie pre komerčné banky pri obchodovaní.
Výsledkom toho bol nárast obchodovania Slovenskej koruny k cudzím menám medzi slovenskými komerčnými
bankami. V roku 1998 zaviedla Národná banka Slovenska „riadený floating“ čo znamená, že zaviedla regulované
7
Napríklad vklady v zahraničných menách, zmenky a šeky v zahraničných menách, zahraničné bankovky a mince.
Napríklad swapy, arbitráže, forwardy, finančné futurity, opcie.
9
Možnosť vytvárať pohľadávky v inej mene, disponovať s nimi, prístup k cudzej mene je bez obmedzenia.
8
157
plávajúce menové kurzy10. Hlavným menovým párom bol DEM- SKK, EUR- SKK a USD- SKK. V7znamné
postavenie má menový pár CZK- SKK, lebo trh s českou korunou je likvidný a určuje sa priamo na základe ponuky
a dopytu medzi nimi. So slovenskou korunou sa obchoduje v Londýne, Rakúsku, Nemecku a je kótovaná bankami ako
Este Banka, Deutsch Bank či ING. V rámci svetových obchodov sa v najväčšej miere používa USD teda americký
dolár.
V súčasnosti majú prevahu obchody medzi domácimi a zahraničnými komerčnými bankami. Regulovaný plávajúci
systém bol nahradený mechanizmom výmenných kurzov ERM II. Vo veľkej miere tu prevládajú portfóliové investície
a obchody pre klientov, pričom díleri majú presne určený maximálny objem otvorených pozícií zahraničných cien,
ktoré môžu držať cez noc a ktoré dlhodobejšie. Špekulačné obchody na slovenskom devízovom trhu sú čiastočne
limitované a preto množstvo obchodníkov využíva najmä možnosti FOREXu, na ktorom je nielen vysoká rizikovosť
a špekulácia, ale aj možný vysoký zisk.
Súčasné devízové trhy sú otvorené v rámci jednotlivých krajín, prepájajú sa a integrujú. Majú globálny celosvetový
charakter, čo sa udialo najmä odstránením prekážok pri voľno pohybu tovaru a služieb a voľnom pohybe kapitálu.
Medzinárodný devízový trh zvyšuje pohyblivosť medzinárodného kapitálu, zväčšuje medzinárodné finančné toky, vedie
k rastu výrobných kapacít vo svete, zlepšuje výrobné metódy a inovácie a tým vplýva aj na konkurenciu, vedie k rastu
bohatstva. Z toho vyplýva že čím viac sa devízové trhy integrujú, tým majú výraznejší vplyv na podnikateľskú sféru,
ako aj na celkovú ekonomiku štátu. Podnikateľské subjekty využívajú devízové trhy na uhradenie svojich záväzkov
z medzinárodného obchodu a investovania, na zaistenie sa proti kurzovému riziku, na arbitráž, ako špekulatívne
obchody, na formovanie devízovej pozície atď. Každý takýto subjekt, ktorý vykonáva nejakú obchodnú resp. investičnú
aktivitu v zahraničí, vzhľadom k zväčšenému riziku devízových operácií, sa nezaobíde bez informácií a skúseností
o devízových trhoch.
[1] BALKO,L.; KRÁLIK, J. a kol. Finančné právo II. časť. Bratislava : Vydavateľské oddelenie PRAF UK, 2005.
[2] GRÚŇ, Ľ. Menové, bankové a devízové právo. Bratislava : Vydavateľské oddelenie PRAF UK, 1996.
[3] KUDZBEL, M. Bankovníctvo. Bratislava : MARADA, 2000.
[4] Zákon NR SR č. 202/1995 Z.z. Devízový zákon v znení neskorších právnych predpisov
[5] www.nbs.sk
[6] www.forex.sk
ADRESA:
por. JUDr. Jana Galajdová
Akadémia Policajného zboru Bratislava
Katedra verejnej správy a verejných financií
Skalbinská 1
835 17 Bratislava
Tel. : 09610 57 392
[email protected]
10
Regulovaný plávajúci systém je riadený, pričom do menového kurzu zasahuje Národná banka Slovenska tak, že
nakupuje a predáva zahraničné meny i svoju menu. Výhodou je, že uľahčuje zahraničný obchod a zabraňuje väčším
výkyvom v kurze meny. Nevýhoda je možné zväčšenie dovoznej inflácie.
158
REŽIM PLATOBNÉHO STYKU MEDZI SLOVENSKOU REPUBLIKOU A PROTEKTORÁTEM
ČECHY A MORAVA
Milan Šmátrala
Abstrakt: V článku je podaná analýza právnej úpravy platobného styku medzi Slovenskou republikou a
Protektorátom Čechy a Morava, tak ako ho postupne vymedzovali opatrenia Slovenskej národnej banky v
korešpondencii s celkovým politickým a ekonomickým vývojom v stredoeurópskom prostredí rokov 1939 až
1945.
Kľúčové slová: Slovenská republika, Protektorát Čechy a Morava, Slovenská národná banka, Nemecká
zúčtovacia pokladnica, platobný styk, tovar, colné územie, devízové opatrenia, opatrenia Slovenskej
národnej banky, dlžník, veriteľ, záväzok, pohľadávka, import, export, tovarový účet, kapitálový účet,
kapitálový podúčet, zberné miesto.
14. a 15. marec 1939 znamenali koniec vajatania režisérov "novej Európy" a fašistické mocnosti sa rozhodli agóniu
Československa ukončiť. Stalo sa to, čo dával tušiť už Mníchovský diktát - Československá republika prestala právne aj
fakticky existovať.
Neprestali však pôsobiť dlhé roky budované a pestované súkromno-právne vzťahy, ktorých korene boli pevnejšie a
hlbšie uchytené ako predpokladali hrobári Versailleskej Európy.
Po rozpade spoločného štátu Čechov a Slovákov bolo nevyhnutné ustáliť štandardy podnikania a obchodu medzi dvoma
na sebe nezávislými štátoprávnymi útvarmi. Podnikateľské obce na Slovensku i v Čechách boli navzájom husto
prepletené spoločnými ekonomickými záujmami i vlastníckymi vzťahmi. Pre ich obchodno-právne vzťahy bola od roku
1918 charakteristická jednotná mena, jednotný ekonomický priestor, jednotný právny poriadok, spoločná zahraničnopolitická orientácia a ďalšie skutočnosti, ktoré po 14. marci 1939 zmizli v prepadlisku "nového svetového poriadku",
ktorý násilím oktrojovali svetu fašistické mocnosti.
Podnikanie všeobecne a obchod zvlášť sú však substancie internacionálne. spravidla ťažko a komplikovane
ideologizovateľné a je len prirodzené, že obchodné, resp. podnikateľské vzťahy a kontakty prežili hlboký politický otras
a zvrat, ktorý so sebou rozpad Československej republiky priniesol.
Akokoľvek sa už stalo, spoločné prepojenia v súkromnej sfére, vzťahy vo výrobe, živnostenskom podnikaní,
bankovníctve a poisťovníctve si žiadali normatívny štandard, uspôsobený reálnej politickej situácii na Slovensku, v
zákryte a pod "ochrannými krídlami" nemeckého orla a v Protektoráte Čechy a Morava pod dominujúcou svastikou a
vôľou ríšskeho protektora, predstavujúceho záujmy Nemeckej ríše v lukratívnej časti stredoeurópskeho priestoru.
K tomu, aby sa normatívy stali skutočnosťou boli potrebné razantné a efektívne kroky vládnuceho establishmentu.
Prvým krokom slovenskej vlády pri uplatňovaní zákona č. 1/1939 Sl. z. o samostatnom Slovenskom štáte bolo
vymedzenie a zakotvenie slovenskej samostatnosti.aj v oblasti zahranično- obchodných vzťahov.
V deň vyhlásenia samostatnosti nadobudlo účinnosť vládne nariadenie č. 2/1939 Sl. z. o úprave obchodného styku
Slovenského štátu s colnou cudzinou. Vláda použijúc splnomocnenie dané jej zákonom č. 1/1939 Sl. z. v ustanovení § 4
vyhlásila, že "územie Slovenského štátu je samostatným colným územím." (Vl. nar. č. 2/1939 Sl. z. § 1) Zároveň
aplikujúc zásadu uplatňovania recipovaných právnych noriem, potvrdila pre colný styk s colnou cudzinou platnosť
colného zákona č. 114/1927 Sb. z. a n., ako aj vykonávajúceho vládneho nariadenia č. 168/1927 Sb. z. a n. so všetkými
jeho novelizáciami. Obdobne slovenská vláda potvrdila zachovanie platnosti československej colnej tarify upravenej
zákonom č. 349/1921 Sb. z. a n. a zákonom č. 109/1926 Sb. z. a n.
Nemenej významným krokom bolo aj zachovanie a rešpektovanie platných československých zmlúv a dohôd
obchodno-politickej povahy, uzavretých do 14. marca 1939 s inými štátmi, pokiaľ tieto signatárne štáty uznávali
naďalej pre seba ich záväznosť. Pre obchodný styk Slovenského štátu s colnou cudzinou zostali v platnosti aj všetky
159
dovtedajšie obmedzenia dovozu a vývozu i predpisy vzťahujúce sa na povoľovacie pokračovanie, s tým, že minister
hospodárstva "môže tieto predpisy podľa potreby upraviť alebo zmeniť." (Tamtiež, § 4)
Už v tomto vládnom nariadení sa upravoval obchodný styk s českými krajinami a to tak, že pri dovoze tovarov
vyrobených v českých krajinách a importovaných na Slovensko sa uplatnil bezcolný styk. Od cla mohli byť fakultatívne
oslobodené aj tovary inej proveniencie ako českej, ak boli z Čiech na územie Slovenska dovážané.
Dovoz a vývoz tovarov podliehal povoľovaciemu pokračovaniu a dovozné i vývozné povolenia, ktoré boli vydané
ministerstvom obchodu v Prahe podnikom majúcim sídlo na Slovensku a neboli k 14. marcu 1939 použité, platili aj
naďalej, ale so schvaľovacou doložkou príslušného slovenského ministra.
Pri obchodnom styku s Protektorátom Čechy a Morava po 15. marci 1939, došlo k určitej zmene oproti
predchádzajúcemu obdobiu a to vyhláškou ministra hospodárstva č. 83/1939 Úr. n. z 27. marca 1939, ktorá upravila
povoľovacie pokračovanie tak, že vývozné povolenie bolo "potrebné len pri vývoze takých tovarov, ktoré podliehajú
vývoznému povoľovaciemu pokračovaniu tiež pri obchodnom styku s inými štátmi." (Vyhl. č. 83/1939 Úr. n.)
Do tohto procesu precizovania obchodných vzťahov inovačne zasiahla aj vyhláška ministra hospodárstva č. 86/1939 Úr.
n. (č.j. 2000 - II), podľa ktorej pri obchodnom styku s Protektorátom Čechy a Morava bolo aj dovozné povolenie
potrebné iba pri importe takých druhov tovarov, ktoré mu podliehali aj pri obchodovaní s inými štátmi. V priebehu
týždňa, ktorý uplynul medzi prijatím obidvoch právnych noriem sa tak unifikoval spôsob úpravy aj pri exporte aj pri
importe.
Pre dotvorenie finančno-právneho prostredia a obchodný styk malo konštruktívny význam ešte jedno vládne nariadenie
zo 14. marca 1939 a to č. 3/1939 Sl. z. o devízových predpisoch.
Týmto nariadením slovenská vláda rozšírila ich platnosť aj na styk s krajinami Českou a Moravskosliezskou. Podľa
vykonávacieho predpisu, ktorým bola vyhláška ministra financií č. 20/1939 Sl. z., devízy, valuty a iné cennosti, ktoré
bolo potrebné prihlasovať a odvádzať Národnej banke Československej v Prahe, sa odo dňa 15. marca 1939 prihlasovali
a odvádzali filiálke tejto banky v Bratislave, ktorá sa zároveň týmto právnym predpisom stala zákonnou, dočasnou
predchodkyňou Slovenskej národnej banky, pretože bola zmocnená vykonávať všetky bankové operácie okrem práva
emisného. (Slovenská národná banka bola zriadená 4. apríla 1939 ako ceduľová banka vládnym nariadením č.
44/1939 Sl. z.)
Do takto konsolidovaného finančno-právneho prostredia systémovo zapadlo Opatrenie Národnej banky ČeskoSlovenskej, filiálky v Bratislave č. 3 z 24. marca 1939 o vzájomnom prevode platov medzi Slovenským štátom a
Protektorátom Čechy a Morava, ktoré bolo uverejnené vyhláškou ministra financií č. 22/1939 Sl. z. (Iste nie náhodou
toho istého dňa bola prijatá aj vyhláška ministra financií č. 21/1939 Sl. z., ktorou bolo publikované Opatrenie
predmetného peňažného ústavu č. 2 o platebnom styku medzi Slovenským štátom a Nemeckou ríšou)
Toto Opatrenie bolo pre obchodný a platobný styk podnikateľských obcí obidvoch štátnych útvarov veľmi dôležité,
najmä ak si uvedomíme, že obchodno-záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi českými a slovenskými vzhľadom na
spoločnú minulosť boli na oboch stranách výrazne dominujúcimi.
K uskutočňovaniu platieb prostredníctvom zberných účtov boli poverené Národná banka Česko-Slovenská v Prahe a
Národná banka Česko-Slovenská, filiálka v Bratislave s tým, že obidva účty boli iba korunové (slovenská koruna). V
prípade, že záväzok dlžníka znel na inú menu, prerátal sa na koruny podľa stredného kurzu príslušnej meny v
nemeckých markách.
Prostredníctvom zberných účtov sa uskutočňovali platby dlžníkov zo Slovenského štátu i dlžníkov z Protektorátu Čechy
a Morava a to:
1. platby za tovar dovezený z Protektorátu Čechy a Morava na Slovensko a naopak;
2. platby vyplývajúce zo vzájomného zušľachťovacieho styku;
3. platby za vedľajšie výdavky (clo, dopravné, špedičné trovy a pod.);
4. iné platby.
Platobný styk mal ustanovený určitý algoritmus majúci svoje pravidlá z ktorých najvýznamnejšie boli:
1. Dlžníci z Protektorátu Čechy a Morava plnili veriteľom zo Slovenska svoje záväzky v korunách na účet tovaru
filiálky Národnej banky Česko-Slovenskej filiálky v Bratislave, zriadeného u Národnej banky Česko-Slovenskej v
Prahe;
160
2.
3.
4.
5.
6.
Dlžníci zo Slovenska zaplatili svoje záväzky na účet Národnej banky Česko-Slovenskej v Prahe, ktorý bol zriadený
u Národnej banky Česko-Slovenskej filiálky v Bratislave;
Peňažné čiastky, ktoré boli predmetom záväzku sa neúročili;
Výplaty veriteľom v Protektoráte Čechy a Morava realizovala Národná banka Česko-Slovenská v Prahe,
slovenským veriteľom Národná banka Česko-Slovenská filiálka v Bratislave;
Ak záväzok znel na inú ako korunovú menu, táto sa preratúvala podľa stredného kurzu príslušnej meny (US dolár,
švajčiarsky frank a pod.) v ríšskych markách, ktorý bol zaznamenaný na berlínskej burze v burzovom dni
predchádzajúcom platbe.
pri platbách i výplatách zo zberného účtu sa vyberal manipulačný a režijný poplatok.
Takýto bol právny stav upravujúci spôsob platobného styku až do leta 1940. Najmä v počiatkoch upevňovania svojho
medzinárodno-právneho postavenia i konsolidácie vnútropolitickej situácie bolo potrebné veľmi konzekventne dbať o
postupnosť a dôslednosť pri realizácii obchodného i platobného styku z neho vyplývajúceho s cudzinou, predovšetkým
s Protektorátom Čechy a Morava.
Na základe nariadenia s mocou zákona č. 152/1940 Sl. z. o povinnom vyrovnávaní záväzkov voči cudzine, už o dva
týždne po jeho publikovaní (28. júna 1940) bolo prijaté Opatrenie Slovenskej národnej banky č. 16 o povinnom
vyrovnávaní záväzkov za tovar voči Protektorátu Čechy a Morava, ktoré bolo uverejnené v Slovenskom zákonníku
vyhláškou ministra financií č. 162/1940 Sl. z. Podľa ustanovenia čl. 1: "Každý dlžník voči Protektorátu Čechy a Morava
je povinný svoj záväzok za tovar vyrovnať v lehote stanovenej v čl. 3., na podklade povolenia Slovenskej národnej
banky, alebo mať od nej povolenie k odkladu vyrovnania záväzku." (Opatrenie č. 16, čl. 1, ods. 1)
Lehota bola čl. 3 stanovená na 3 mesiace odo dňa colného odbavenia tovaru.
Predmetná povinnosť sa však nevzťahovala na marginálne záväzky za tovar, ktoré neprekročili sumu 10 000.-Ks.
Ďalším krokom pri aktualizácii platobného styku bolo Opatrenie Slovenskej národnej banky č. 20 zo septembra 1940 o
úprave platieb medzi Slovenskou republikou a Protektorátom Čechy a Morava, ktoré bolo uverejnené vyhláškou
ministra financií č. 237/1940 Sl. z. a ktoré zreálnilo najmä aktuálny pomer medzi Protektorátom Čechy a Morava a
Nemeckou ríšou. Tento predpis upravil platobný styk v dvoch skupinách:
1. Platby za tovar (tovarové platby);
2. Platby kapitálové.
Táto štruktúra bola už jednoznačne poznačená reálnou politickou situáciou za riekou Morava začlenením Protektorátu
Čechy a Morava do colného územia Nemeckej ríše.
Od 1. októbra 1940 sa totiž všetky platby vyplývajúce z tovarového styku medzi Slovenskou republikou a
Protektorátom Čechy a Morava uskutočňovali výlučne prostredníctvom "tovarového účtu nemeckého" a to podľa
Opatrenia Národnej banky Česko-Slovenskej filiálky v Bratislave č. 2, ktoré bolo publikované v Slovenskom zákonníku
vyhláškou ministra financií č. 21/1939 Sl. z. o platebnom styku medzi Slovenským štátom a Nemeckou ríšou.
Toto obchodno-právne pripútanie Protektorátu Čechy a Morava k Nemeckej ríši sa odrazilo aj v čl. 4 Opatrenia, podľa
ktorého pri dodávkach tovaru zo Slovenskej republiky do Protektorátu Čechy a Morava sa platobný styk realizoval a
teda fakturoval v ríšskych markách
(kurz RM a Ks bol v tom období 1:10)
Druhú skupinu tvorili platby kapitálové. Aj tieto sa od 1. októbra 1940 uskutočňovali cez "zvláštny účet - kapitálový
styk" (Sonderkonto Kapitalverkehr), vedený pre Nemeckú zúčtovaciu pokladnicu u Slovenskej národnej banky a pre
Slovenskú národnú banku u Nemeckej zúčtovacej pokladnici, pričom obidva účty už zneli výlučne na RM.
O 11 dní po prijatí Opatrenia Slovenskej národnej banky č. 20 bolo prijaté nové Opatrenie č. 21 o úprave platieb medzi
Slovenskou republikou a Protektorátom Čechy a Morava, ktoré bolo publikované vyhláškou ministra financií č.
252/1940 Sl. z.
Táto novela predchádzajúceho Opatrenia priniesla niektoré významné úpravy.
Predovšetkým podľa čl. 4 bolo možné alternovať menu používanú v platobnom styku a teda fakturovať tovary v
slovenských korunách (Ks) alebo ríšskych markách (RM) alebo inej mene, avšak nie prostredníctvom protektorátnej
koruny (K).
161
Ďalšou zmenou bolo prepočítavanie ceny tovarov na RM, pri ktorom sa výplaty v Ks z nemecko-slovenského clearingu
realizovali podľa úradného clearingového kurzu RM.
Ustanovenie čl. 4 sa vzťahovalo aj na obchody uzavreté a fakturované podľa čl. 4 predchádzajúceho Opatrenia č. 20
(platby boli uskutočňované výhradne v RM).
Ďalším novým opatrením bola tá skutočnosť, že pri dodávkach tovarov z Protektorátu Čechy a Morava, ktoré sa mali
uhradiť do 1. októbra 1940, Slovenská národná banka povolila uhradiť slovensko-nemeckým clearingom len takú sumu,
akú bolo potrebné uhradiť pred 1. októbrom 1940 a nie vyššiu. K tomu sa pridružilo ďalšie opatrenie, podľa ktorého za
dodávky tovaru, ktoré sa mali uskutočniť medzi 1. a 15. októbrom 1940 mohol slovenský importér žiadať od
protektorátneho dodávateľa primeranú zľavu, ak sa pri stanovení ceny nebrala do úvahy zmena kurzového pomeru
medzi Ks a K.
V roku 1940 došlo na jeho sklonku ešte k jednej úprave Opatrenia č. 21 a to Opatrením Slovenskej národnej banky č.
22, ktoré bolo uverejnené vyhláškou ministra financií č. 343/1940 Sl. z. 30. decembra 1940. Úprava spočívala v tom, že
všetky platby medzi Slovenskou republikou a Protektorátom Čechy a Morava, ktoré vyplývali zo záväzkov vzniknutých
pred 1. októbrom 1940, bolo možné vykonávať až do 31. marca 1941 pôvodným spôsobom (t.j. podľa ustanovení
Opatrenia č. 3 z 24. marca 1939).
Napriek predĺženiu lehoty vyrovnania starých pohľadávok dochádzalo k nepriaznivému vplyvu omeškania platieb na
likviditu slovenských veriteľov a preto v marci roku 1941sa slovenská vláda rozhodla riešiť tento problém nariadením s
mocou zákona č. 60/1941 Sl. z. o likvidácii niektorých požiadaviek tuzemských veriteľov voči Protektorátu Čechy a
Morava.
Podľa ustanovenia § 1: "Požiadavky tuzemských veriteľov složené v ich prospech po 28. máji 1940 na sbernom účte podúčte A - Slovenskej národnej banky u Národnej banky pre Čechy a Moravu (v ďalšom texte "požiadavky"), preberá
štát do úhrnnej sumy 300.000.000.- Ks." (Nar. s mocou zák. č. 60/1941 Sl. z. § 1, ods. 1)
Toto ustanovenie sa však vzťahovalo na likviditu iba tých požiadaviek, pri ktorých jednotlivé úhrady boli vyššie ako 10
000.-Ks.
Nástrojom tohto ozdravného kroku boli exportné pokladničné poukážky vydané ministrom financií, prostredníctvom
ktorých bola Slovenská národná banka splnomocnená vyrovnať splatné požiadavky, pričom tuzemskí veritelia ich boli
povinní prijať ako formu úhrady svojich pohľadávok.
V júni 1941 slovenská vláda prijala dôležité nariadenie s mocou zákona č. 138/1941 Sl. z. o premene niektorých
záväzkov tuzemských dlžníkov voči Protektorátu Čechy a Morava, znejúcich na Kč alebo K, na záväzky znejúce na Ks.
Podľa tohto nariadenia sa záväzky slovenských dlžníkov voči protektorátnym veriteľom znejúce na menu zaniknutého
československého štátu alebo na protektorátnu korunu, ktoré vznikli pred 1. októbrom 1940 zmenili dňom 1. júla 1941
na záväzky znejúce na Ks v prepočítacom kurze 1:1.
V lete roku 1941 bolo potrebné vzhľadom k stále užšiemu prepájaniu slovenskej ekonomiky na nemeckú a čoraz
čulejšie obchodné styky slovenských a nemeckých podnikateľských subjektov, novelizovať aj obchodnou praxou
prekonané opatrenia Slovenskej národnej banky smerujúce k úprave platobného styku medzi oboma štátmi. Táto
potreba bola umocnená aj nevyhnutnosťou jednotnej úpravy vzťahujúcej sa i na územie Protektorátu Čechy a Morava,
pretože jednotný ekonomický priestor medzi Nemeckou ríšou a vazalským Protektorátom sa stále viac prehlboval.
Agresivita nemeckého kapitálu a jeho expandovanie do českého priestoru, obzvlášť po napadnutí ZSSR nacistickým
Nemeckom 22. júna 1941, nadobudli na obrátkach.
Po prvýkrát túto problematiku upravila po novom vyhláška ministra financií č. 154/1941 Sl. z. zo 14. júla 1941, ktorou
sa uverejňuje opatrenie Slovenskej národnej banky v Bratislave o úprave platobného styku medzi Slovenskou
republikou na jednej strane a Nemeckou ríšou a Protektorátom Čechy a Morava na druhej strane.
Opatrenie Slovenskej národnej banky č. 30 rozšírilo uskutočňovanie platieb medzi Slovenskou republikou a Nemeckou
ríšou (Altreich, Ostmark, Sudetendeutsche Gebiete, Olsagebiet) o Protektorát Čechy a Morava, prostredníctvom
"Zberného účtu" Nemeckej zúčtovacej pokladnice (Deutsche Verrechnugskasse), zriadeného ako "Tovarový účet" u
Slovenskej národnej banky a identický účet Slovenskej národnej banky zriadený u Nemeckej zúčtovacej pokladnice,
pričom obidva účty zneli na RM.
162
Prostredníctvom tovarového účtu sa realizovali platby:
1. za nemecký a protektorátny tovar dovezený na Slovensko a tovar smerujúci naopak;
2. zo vzájomného zušľachťovacieho styku;
3. za vedľajšie výdavky spojené s tovarovou výmenou ako napr. clo, dopravné, odmeny a provízie, poistné a pod.;
4. iné, podľa vzájomnej dohody.
Kapitálové platby, ktoré sa nerealizovali prostredníctvom tovarového účtu sa prevádzali cez "Kapitálový účet" a
"Kapitálový podúčet", ktoré si navzájom zriadili obidve strany u predmetných peňažných subjektov. Obidva účty slúžili
prevodu peňažných prostriedkov a to cez "Kapitálový podúčet":
1. Penzie, renty, honoráre, platy, pokiaľ neboli upravené osobitnou dohodou;
2. podpory a vyživovacie príspevky;
3. výnosy z majetkov (úroky, dividendy, nájomné, árendovné a pod.);
4. iné úhrady;
5. za poistné prémie;
6. za licenčné a patentové poplatky;
7. za elektrický prúd.
Ostatné kapitálové platby sa realizovali cez "Kapitálový účet", pričom k transféru platieb z Nemecka a Protektorátu
Čechy a Morava na Slovensko, ktorý prevyšoval peňažnú čiastku 2000.- RM, bol potrebný súhlas Slovenskej národnej
banky.
Platby z hľadiska výmeny národných mien sa uskutočňovali osvedčeným spôsobom a to tak, že nemeckí a protektorátni
dlžníci ich uhrádzali v RM na účet Slovenskej národnej banky zriadenej u Nemeckej zúčtovacej pokladnice a naopak,
platba slovenských dlžníkov sa realizovala v Ks. Ak záväzok dlžníka znel na inú národnú menu, protihodnota v RM sa
určovala podľa stredného kurzu danej meny vytýčeného v Berlíne v deň predchádzajúci predmetnej platbe.
Všetky platby upravované týmto Opatrením sa realizovali iba prostredníctvom vybraných peňažných ústavov, ktorými
boli:
1. Dunajská banka v Bratislave;
2. Moravská banka, pobočka v Bratislave;
3. Nemecká obchodná a úverová banka v Bratislave;
4. Poštová sporiteľňa v Bratislave;
5. Slovenská banka v Bratislave;
6. Slovenská ľudová banka v Bratislave;
7. Tatra banka, filiálka v Bratislave;;
8. Union banka v Bratislave;
9. Živnostenská banka, filiálka v Bratislave.
Toto Opatrenie znamenalo výrazný posun v stabilizácii finančného zabezpečovania obchodných vzťahov a platobných
stykov (platilo až do 19. júna 1944), pretože zrušilo nielen Opatrenia Slovenskej národnej banky č. 2 a 3, uverejnené
vyhláškami ministra financií č. 21/1939 Sl. z. a č. 22/1939 Sl. z., ale aj Opatrenie č. 21 (Vyhl. č. 252/1940 Sl. z.) a č. 22
(Vyhl. č. 343/1940 Sl. z.), ktoré stratili účinnosť dňom 30. júna 1941.
Tento spôsob obojsmerného vyrovnávania tovarových i kapitálových platieb fungoval bez akýchkoľvek zmien až do 30.
novembra 1942, kedy bolo vyhláškou ministra financií č. 231/1942 Sl. z. publikované Opatrenie Slovenskej národnej
banky č. 39 o sberných miestach pre clearing slovensko-nemecký.
Podľa tohto Opatrenia došlo k novelizácii ustanovenia § 5 Opatrenia č. 30 v tom, že popri aplikovaných tovarovom
účte, kapitálovom účte a kapitálovom podúčte sa objavil nový účet "Zvláštny účet - obsadené územia" Nemeckej
zúčtovacej pokladnice u Slovenskej národnej banky. Okrem toho z peňažných ústavov, ktoré plnili funkciu zberných
miest Dunajskú banku nahradila Ľudová banka, filiálka v Bratislave a namiesto Slovenskej ľudovej banky sa ním stala
Sedliacka banka v Bratislave.
Opatrenie nadobudlo účinnosť 12. decembra 1942.
Poslednou úpravou platobného styku sa zaoberala až vyhláška ministra financií č. 91/1944 Sl. z., ktorou bolo
publikované Opatrenie Slovenskej národnej banky č. 52 zo dňa 19. júna 1944 o úprave platobného styku medzi
Slovenskou republikou na jednej strane a Nemeckou ríšou a Protektorátom Čechy a Morava na druhej strane.
Opatrenie č. 52 prebralo všetky základné ustanovenia predchádzajúcich Opatrení č. 30 i č. 39. Predovšetkým sa
rovnakým spôsobom uskutočňovali platby cez identické zberné účty znejúce na RM, pričom všetky boli bezúročné.
163
Taktiež algoritmus vzťahov medzi dlžníkmi a veriteľmi zostal nezmenený.
Jedinými zmenami boli zmena filiálky Živnostenskej banky na zastupiteľstvo tejto banky a úprava krytia
manipulačných výdavkov Slovenskej národnej banky a zberných miest. Namiesto odmeny 3 promile, resp. najnižšej
sumy 5.- Ks z poukázaných súm, toto Opatrenie odmenu selektovalo podľa clearingu na clearing slovensko-nemecký u
ktorého bola odmena vo výške 3 promile z poukázaných súm a clearing nemecko-slovenský, u ktorého bola odmena
stanovená až na 8 promile z poukazovaných súm, pričom výška najnižšej sumy zostala nedotknutá. Prirodzene odmena
abstrahovala od poštovného a skutočných trov s peňažnými operáciami spojených.
Opatrenie č. 52 nadobudlo účinnosť dňom 20. júna 1944 s tým, že zrušilo k 19. júnu 1944 účinnosť vyhlášky č.
154/1941 Sl. z. (Opatrenie č. 30) a vyhlášky č. 231/1942 Sl. z. (Opatrenie č. 39).
Od leta 1944 k žiadnym zmenám ani doplnkom v režime platobného styku medzi Slovenskou republikou a
Protektorátom Čechy a Morava nedošlo. Genéza i vývoj tohto finančno-právneho i obchodno-právneho inštitútu, cez
peripetiá turbulencií na politickej mape Európy potvrdili, že profesionálne, odborné hľadisko riešenia predmetného
problému bolo častokrát znásilňované a determinované politickými objednávkami a totalitným prostredím v obidvoch
štátnych útvaroch. Uplatňovanie subjektivisticky, mocensko-politicky ustanoveného zameniteľného kurzu národných
mien Ks - RM - K, favorizácia RM ako jediného zúčtovacieho ekvivalentu národnej meny, určovanie kurzu k iným
menám podľa prepočítateľného kurzu stanoveného v RM v Berlíne, tvorba jednotlivých účtov a podúčtov
prostredníctvom ktorých sa platobný styk realizoval, znamenali jednoznačne nerovnaké postavenie zainteresovaných
subjektov v obchodno-záväzkových vzťahoch. Intervencia nielen Slovenského štátu do podnikateľského prostredia a
jeho paternalizmus i dirigizmus prostredníctvom systému riadeného hospodárstva, ale aj zjavná dominancia
nacistického Nemecka vo vzťahoch s obidvoma štátnymi útvarmi i medzi nimi navzájom, spôsobili v konečnom
dôsledku aj v tejto oblasti konečný rozklad vlastný agónii celého politického systému na jar roku 1945, až do
neslávneho konca.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY:
[1]
Zákon č. 1/1939 Sl. z.
[2]
Vládne nariadenie č. 2/1939 Sl. z.
[3]
Vládne nariadenie č. 3/1939 Sl. z.
[4]
Vyhláška č. 83/1939 Úr. n.
[5]
Vyhláška č. 86/1939 Úr. n.
[6]
Vyhláška č. 20/1939 Sl. z.
[7]
[8]
[9]
Nariadenie s mocou zákona č. 152/1940 Sl. z.
[10] Vyhláška č. 162/1940 Sl. z.
[11] Vyhláška č. 237/1940 Sl. z.
[12] Vyhláška č. 252/1940 Sl. z.
[13] Vyhláška č. 343/1940 Sl. z.
[14] Nariadenie s mocou zákona č. 60/1941 Sl. z.
[15] Nariadenie s mocou zákona č. 138/1941 Sl. z.
[16] Vyhláška č. 154/1941 Sl. z.
[17] Vyhláška č. 231/1942 Sl. z.
[18] Vyhláška č. 91/1944 Sl. z.
[19] Kamenec,I.: Slovenský štát (1939 - 1945). Praha: 1992.
[20] Baranovský, M.: Na ceste k monopolu moci. Bratislava: 1992.
ADRESA:
Doc. JUDr. Milan Šmátrala, CSc.
Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Sklabinská č. 1
Bratislava 83517
Tel./fax.: 042 - 09610 57207
164
PODPORA PODNIKAELSKÉ ČINNOSTI ZE STRANY INSTITUTU PRO TESTOVÁNÍ
A CETIFIKACI, A.S.
Čech Karel, Sviták Zdeněk
Abstrakt: seznámení s historií vzniku, se současností a s aktivitami prosperující společnosti z oblasti
služeb nezbytných pro rozvoj podnikání v regionálním, v republikovém i v mezinárodním měřítku.
klíčová slova: kalibrace, elektrické přístroje, revizní přístroje, čas, délka, tlak, teplota, spektrometrie,
tvrdost, ozon; zkoušení, EMC, LVD, klimatické zkoušky, mechanické zkoušky, hluk; certifikace, FMECA,
posuzování registračních pokladen.
Institut pro testování a certifikaci, a. s. Zlín (ITC, a. s.) je zkušební dům, který svou činností (zkoušení, certifikace,
kalibrace, poradenství) zajišťuje důležitý a nepostradatelný prvek v procesu existence různých podnikatelských aktivit
(viz www.itczlin.cz).
ITC, a.s. je nezávislá zkušební, certifikační, dohlížecí, poradensko-konzultační a inspekční firma s širokou působností.
Počátek organizace spadá až do roku 1969, kdy byla při VÚGPT (Výzkumný ústav gumárenské a plastikářské
technologie) v tehdejším Gottwaldově zahájena činnost Státní zkušebny č. 224. Tato byla ze struktury VÚGPT v roce
1990 vymezena pod názvem Státní zkušební ústav chemického průmyslu (SZÚCHP), který byl v roce 1993
transformován se všemi kompetencemi do akciové společnosti se současným názvem.
Prvotní aktivity institutu byly orientovány převážně na obor gumárenský a plastikářský. Snaha o poskytování
komplexních služeb vedla firmu k postupnému posílení odbornými kapacitami a technickým vybavením také v oblasti
zkoušení produktů textilního, kožedělného, obuvnického, potravinářského, chemického, stavebního a
elektrotechnického průmyslu. V důsledku tohoto pracuje v současnosti při ITC, a. s., Zlín několik odloučených
pracovišť:
•
zkušebna pro zkoušení asfaltů, Areál VUSH, Hněvkovského 65, 617 10 Brno,
•
zkušebna elektrických přístrojů a výrobků divize 4 - MESIT QM, Sokolovská 573, 686 01 Uherské Hradiště,
•
pracoviště v Praze k osvědčování provozuschopnosti VHP a k výkonu následné technické kontroly provozování
VHP ve smyslu zákona č. 202/1990 Sb.
Jednou z prvních významných kompetencí potvrzující technickou způsobilost organizace byla akreditace zkušebních
laboratoří podle ČSN EN 45001. Osvědčení o akreditaci zkušebních laboratoří č. 1004 vydané Národním akreditačním
orgánem ČIA, o. p. s. v roce 1991 a osvědčení o akreditaci zkušební laboratoře č. 1004.3 jsou stále aktualizována (ČSN
EN ISO/IEC 17025), aktivována a doplňována o nové zkoušky. K dnešnímu dni převyšuje počet akreditovaných
zkušebních postupů číslo 800. Naše společnost byla u zrodu implementace principů certifikace systémů jakosti do
struktury firem v České republice. V roce 1992 prošla organizace akreditačním procesem podle kritérií ČSN EN 45012
a získala osvědčení o akreditaci k certifikaci systémů jakosti (ČSN EN ISO 9000) výrobních procesů a služeb č. 3002.
Toto pověření zahájilo úspěšnou sérii pověření ITC v oblasti systémové certifikace, která byla rozšířena o kompetence
certifikačního orgánu č. 3046 (EMS) a č. 5002 (EMAS). Zásadním momentem pro vývoj společnosti byl rok 1997, kdy
ITC získalo pověření Úřadem pro technickou normalizaci, metrologii a státní zkušebnictví jako Autorizovaná osoba č.
224 k činnostem při posuzování shody výrobků stanovených nařízeními vlády podle zákona č. 22/1997 Sb., o
technických požadavcích na výrobky. Od roku 1999 má ITC, jako zcela první česká zkušebna, zaveden a certifikován
systém řízení jakosti podle ČSN EN ISO 9001:2001. V roce 2000 získala firma osvědčení o akreditaci pro kalibrační
laboratoř č. 2289, a v roce 2001 pro kalibrační laboratoř 2222 a pro zkušební laboratoř č. 1004.3. V roce 2002 byly obě
kalibrační laboratoře sloučeny pod jednu, č. 2222. Jako doplněk nosných aktivit využívá ITC autorizaci k výkonům
úředního měření a k výkonům autorizovaného metrologického střediska K123.
Dalším významným krokem ve vývoji společnosti byla privatizace. V roce 2000 přešly veškeré akcie a s nimi spojená
práva do soukromých rukou. ITC, a. s. Zlín je v současné době plně privátní společností.
Dlouhodobé úsilí firmy využít široký potenciál služeb také mimo hranice České republiky bylo korunováno úspěchem.
165
Podpis mezinárodní dohody PECA umožnil získání notifikace Evropskou komisí a statutu Notifikované osoby č. 1023
Pro svou činnost (rozvoj regionu) využívá ITC, a.s. prostředků a záruk získaných z grantů v projektu PHARE 2003 a
v projektu OPPP.
Pracoviště v divizi 4 – MESIT QM
KALIBRAČNÍ LABORATOŘ
•
nabízí služby v oblasti metrologie zaměřené na kalibrace pracovních etalonů, pracovních měřidel a měřících
zařízení v oborech: elektrických veličin, magnetických veličin, frekvence, času, teploty, tlaku, délky,
spektrometrie, tvrdosti plastů a pryží, koncentrace ozonu. Jedná se o široký sortiment druhů měřidel, která jsou
používána ve většině výrobních společností.
Kalibrace všech měřidel je prováděna ve smyslu zákona o metrologii č. 505/90 Sb. ve znění pozdějších navazujících
předpisů. Základním účelem kalibrace je vytvoření metrologické návaznosti údajů měřicích přístrojů na etalony
vyšších řádů.
Metrologická laboratoř je akreditována Českým institutem pro akreditaci, o. p. s. (podle ČSN EN ISO/IEC 17025) a
vlastní Osvědčení o akreditaci. Kalibrační laboratoř je oprávněna používat označení: "AKREDITOVANÁ
KALIBRAČNÍ LABORATOŘ č. 2222".
ITC, a.s. získal od ÚNMZ autorizaci jako AMS – K123 k ověřování stanovených měřidel, která slouží ke snímání a
záznamu teploty při přepravě chlazených potravin.
Rozhodnutím ÚNMZ dle č. j.: 559/04 20 je pro SKS přidělena značka C222 (viz www.itczlin.cz).
Výstupními produkty jsou: kalibrační listy, ověřovací listy.
ZKUŠEBNÍ LABORATOŘ
•
je akreditována Českým institutem pro akreditaci, o. p. s. podle ČSN EN ISO/IEC 17025 a vlastní Osvědčení o
akreditaci. Zkušební laboratoř je oprávněna používat označení: "AKREDITOVANÁ ZKUŠEBNÍ LABORATOŘ
č. 1004.3". Akreditace poskytuje klientům garance nezávisle a objektivně vykonávaných kvalitních služeb a
zároveň je měřítkem technické způsobilosti pracoviště. Ke stanovení vlastností zkoušených zařízení používá AZL
č. 1004.3 akreditované zkoušky, uvedené v příloze k Osvědčení o akreditaci zkušební laboratoře č. 1004.3.
• ELEKTROMAGNETICKÁ SLUČITELNOST - EMC
• ELEKTRICKÁ BEZPEČNOST - LVD
• KLIMATICKÉ ZKOUŠKY
• MECHANICKÉ ZKOUŠKY
Divize 4 - MESIT QM zkouší elektronické a elektrotechnické výrobky z hlediska:
•
použití v civilním i vojenském letectví (přístrojové a palubní vybavení letadel). K této činnosti je laboratoř
oprávněna na základě OPRÁVNĚNÍ - vydaného Úřadem pro civilní letectví ČR,
•
vydání zkušebního protokolu jako podkladu pro posouzení shody v souladu se zákonem č. 22/1997 Sb. v platném
znění a NV č. 17/2003 Sb., NV č. 18/2003 Sb. v platných zněních,
•
speciálních požadavků zákazníka.
ELEKTROMAGNETICKÁ SLUČITELNOST - EMC (NV č. 18/2003 Sb.):
Ve zkušebních laboratořích divize 4 - MESIT QM jsou prováděny zkoušky výrobků z hlediska jejich vyzařovaného
rušení i z hlediska odolnosti výrobků vůči rušení ve smyslu NV č. 18/2003- Technické požadavky na výrobky z
hlediska jejich elektromagnetické kompatibility.
ELEKTRICKÁ BEZPEČNOST - LVD (NV č. 17/2003 Sb.):
Zkušební laboratoř provádí zkoušky výrobků z hlediska jejich elektrické bezpečnosti ve smyslu NV č. 17/2003 Technické požadavky na elektrická zařízení nízkého napětí.
166
KLIMATICKÉ ZKOUŠKY
Součástí zkoušení elektrických přístrojů a zařízení je stabilita elektrických vlastností při působení teploty, mrazu,
vlhkosti a při působení jejich změn. Rozsah prováděných zkoušek je dán technickými parametry zkušebních zařízení
(viz www.itczlin.cz).
MECHANICKÉ ZKOUŠKY
Součástí zkoušení elektrických přístrojů a zařízení je stabilita elektrických vlastností při působení vibrací a rázů. Rozsah
prováděných zkoušek je dán technickými parametry zkušebních zařízení (viz www.itczlin.cz).
Výstupními produkty jsou: zkušební protokoly.
ADRESA:
Ing. Karel Čech
Institut testování a kvality, a.s. MESIT QM
Sokolovská 573,
686 05 Uherské Hradiště,
tel.: 572 522 219, 572 522 191,
Ing. Zdeněk Sviták
Institut testování a kvality, a.s. MESIT QM
Sokolovská 573,
686 05 Uherské Hradiště,
tel.: 572 522 219, 572 522 191,
167
168
MODERN METHODS IN MANAGEMENT
Zuzana Chodasová
Abstract: Management process influences an overall advancement of the property market, which is
reflected also in the proper operation of the financial sector. It is therefore necessary that the management
must include such methods as controlling, facility management and others that enable substantial
elimination of risks of the given process. Controlling is a methodological tool of management as its
employment may result in quality information necessary for efficient management. The present paper is
therefore aimed to justify the employment of controlling in the management
Keywords: Management, Company, Profitability, Controlling, Efficiency, Facility Management,
Competition.
INTRODUCTION
One of the basic desirable qualities that an organization should currently display is that of flexibility enabling a prompt
reaction to the market demands. New requirements mean new approaches which enable a company to enter the market
competition successfully [6]. Permanently changing environment requires that the company´s management be able to
take decisions in limited time space and ground them on true and complete information. This fast changes of conditions
in the company´s environment burden the work of the company´s management. Decisions that the management board
implements must be expeditious and efficient. Correct decision-making requires the supply of appropriate, precise and
timely information, which may be effected by controlling as a progressive management tool.
Controlling is a method which may help an undertaking to improve and better arrange their management work. It is
therefore necessary that the management process, which includes all the stages of a construction life cycle, such as
preparation of investment plan, construction financing, construction and operation of real property, be management
primarily on the grounds of high quality information [1]. This may be facilitated by the controlling as an advisory tool
of management.
ROLE OF CONTROLLING IN ORGANIZATIONS
Controlling as the tool for management processes in organizations may be of assistance in increasing competitiveness
advantage and performing the following tasks [2].:
•
comparing plans and reality and budget control
•
employment of information from accountancy of costs/management accountancy
•
financial planning
•
reporting
•
analysis of deviations and their reasons
•
information interpreting
•
budgeting
•
investment planning
•
balancing accounts
•
internal advisory services in decision-making process etc
It is important to determine the relationship between the functions of management and controlling in a business entity.
Management of the organization takes decisions, assumes responsibility, whereas controlling inspires, evaluates,
analyses, controls and gives recommendations. Controlling should be a highly qualified advisory body for the board of
managers. Its successful introduction requires that there exist substantial elements of interrelation of information system
such budgeting and recording of costs (recording according to types, place of origination, performance). While
accountancy is subject to statutory rules regulating obligatory quality standards, with budgeting and costs recording the
rules are less strict [3]. This might count as the first impediment for the introduction of efficient controlling.
Before the introduction of controlling, the quality of management information tools has to be inspected and
169
accommodated with view to controlling. Otherwise there may arise danger of controlling being supplied with
devaluated information.
Management and dimensions of Controlling Processes in Respect of Organizations
Controlling may be efficient only if it is targeted in accordance with the aims of the business entity. Planning, decisiontaking and management in a organization may be performed only in conjunction with goals set in advance [7]. These
are also the grounds for a controlling organization which may take the following forms:
•
working position – controlling: it is suitable mainly for small-size business entities, it is designed as a single
working position subject to the head of the financial department,
•
division of controlling: it is a higher form of controlling organization, headed by a person, trustworthy for the
organization board of management, responsible for the selection of employees for this division who will perform
partial tasks of controlling,
•
external controlling: represented by transfer of controlling tasks to an external entity, advantage of this sort being
external view of production and non-production process.
There are two dimension of controlling in respect of time projection [5].
•
strategic controlling – it is a long-term, future-oriented type aimed at current initiating measures that will
safeguard future existence of the business entity
•
operational controlling – it is aimed at short-term management and is targeted at the present period and the
achievement of immediate business goals. It is centered on the formulation of the profit management system.
Operational controlling operates in the horizon of between one and three years. Operational controlling is based on
annual planning and its articulation into monthly success goals according to functional areas. This is accompanied
with monitoring of monthly results. Running deviation analysis primarily serves the aim of determining a certain
place as well as defining necessary management measures. Operational controlling is based on current personnel,
machinery and capital capacity of an undertaking.
Controlling requires that the board management of a organization should set clear, definite, binding and realistic goals.
It should also recommend the company´s employees to receive further systematic training [4] as an efficient mode of
discovering internal resources necessary for the satisfaction of the employees´ needs.
CONCLUSION
Controlling is a method suitable for business entities targeted at a long-term sustainable management. If a business
entity is interested in advancing its activities and strengthen its position on the market, it must orientate to its corebusiness all its resources – intellectual, financial as well as material. Management process is therefore a complicated
process which is interdisciplinary and dynamic in character. It must account for various aspects of the creation of the
built-up area – economic, political, technical, sociological, legal and others which carry along risk not quite immaterial.
This risk may be suitably moderated by the employment of methods such as controlling which represents a high-quality
advisory capacity for the boards of management.
BIBLIOGRAPHY
[1] BARAN, D. Aplikácia controllingu v podnikovej praxi. Bratislava : ES STU, 2002, ISBN 80-227-1666-9, str. 28.
[2] ChODASOVÁ, Z. Kontrola v riadení. vyd. Bratislava : STU, 2000, ISBN 80-227-1404-6.
[3] ĎURIŠOVÁ, M. ”Diagnostický test- integrálna súčasť diagnostického procesu, Diagnostika podniku controlling
a logistika. Žilina : 2004, ISBN 80-8070-208-X. str. 58.
[4] KUCHARČÍKOVÁ, A. Podnikové vzdelávanie ako faktor kokurencie schopnosti na globálnom trhu. In
PERNER´S CONTACT 2003, IV. Pardubice : Odborný seminár Pardubice, 2003, ISBN 80-7194-524-2, str. 359.
[5] MESÁROŠ, F. Ceny, rozpočty a kalkulácie v stavebníctve. Košice : Stavebná fakulta.TU Košice 2003, ISBN 8070999-972-1.
[6] REFÄUTER, D. Strategisches Controlling auf der Basis des Cash Flow. Wiesbaden 1990.
[7] VODÁK, J. Marketing vo svetle tvorby stratégie malých a stredných podnikov. Marketing a obchod 2003,
Príležitosti a riziká jednotného európskeho trhu, Zvolen 2003, ISBN 80-969033-0-6 str. 356.
Príspevok bol spracovaný v rámci grantovej výskumnej úlohy 1/2588/05 Zvyšovanie konkurenčnej schopnosti a
meranie výkonnosti podnikov v rámci spolupráce univerzít SvF STU a FRI Žilina.
170
ADRESA:
Ing. Zuzanaa Chodasová, PhD.
Katedra ekonomiky a riadenia stavebníctva, SvF STU
Radlinského 11,
813 68 Bratislava
171
172
STUDENTI EVROPSKÉHO POLYTECHNICKÉHO INSTITUTU PARTICIPUJÍCÍ NA
VÝZKUMU
Antonín Malach
Abstrakt: Příspěvek se zabývá významem participace studentů vysoké školy EPI Kunovice na výzkumném
šetření ve firmách a vzdělávacích institucích. Je přínosem jak pro studenty, tak i pro manažéry projektu.
Dílčí vyhodnocení výsledků průzkumu ukazuje již na jisté tendence a poskytuje impulzy ke zlepšení
přípravy v odborných školách a učilištích i v další přípravě pracovníků. Výsledky mohou být podkladem
pro informování regionální Komise pro vzdělávání a pro Krajskou radu pro rozvoj lidských zdrojů
k synergické koordinaci aktivit. Závěrečné vyhodnocení bude účelné srovnat s běžným systémem, který
realizují úřady práce, s vytvářenou Národní soustavou kvalifikací a se strategií rozvoje JMK. Po dodání
podkladů od Česko.německé obchodní a průmyslové komory a od Česko-rakouské hospodářské společnosti
bude účelné srovnat výsledky našich a zahraničních firem a doplnit tuto informaci pro zainteresované
osoby i pro širší veřejnost.
Klíčová slova: Spolupráce studentů, participace studentů na výzkumu, další vzdělávání pracovníků,
průběžné výsledky výzkumného šetření ve firmách
1. SPOLUPRÁCE STUDENTŮ EPI NA PROJEKTU HOSPODÁŘSKÉ KOMORY
Je pozoruhodné, že idea rektora EPI „Vysoká škola jako facilitátor rozvoje regionu“ nejen neochabuje, ale dále se
rozvíjí. V souvislosti s rozšířením pobočky školy do Hodonína se otevírá působnost zmíněné myšlenky kromě zlínského
regionu i na kraj Jihomoravský.
V této souvislosti byla podepsána smlouva s Obchodní a hospodářskou komorou Brno o participaci studentů EPI na
výzkumném šetření ve firmách, které je organizováno v rámci projektu Evropského sociálního fondu v operačním
programu Rozvoj lidských zdrojů na téma Další vzdělávání pracovníků řemeslných profesí1. Cílem projektu je srovnat
zjištěné vzdělávací potřeby s nabídkou vzdělávacích institucí a získat podklady k ovlivnění dalšího vývoje dalšího
vzdělávání v JMK ke zvýšení konkurenceschopnosti firem.
Průběh spolupráce na tomto úseku ukazuje pozitivní přínos jednak v tom, že studenti mají vhodnou příležitost blíže se
seznámit s výrobním programem, podnikovou kulturou i dalšími stránkami života firem v blízkém okolí. To jim
napomůže při zajišťování zaměstnání po absolvování školy. Další významnou stránkou je poznání výzkumných technik,
aplikovaných ve výzkumu. Kromě toho zanedbatelná není ani odměna za vyplnění jednoho dotazníku a jeho odeslání
v elektronické podobě na OHK Brno.
2. CHARAKTERISTIKA VÝZKUMNÉHO PROJEKTU
Výzkumné šetření ve firmách se týkalo dalšího vzdělávání pracovníků řemeslných profesí v Jihomoravském kraji. Od
začátku roku 2006 již pokročilo a vyhodnotili jsme odpovědi z dotazníků od 310 firem což přesahuje polovinu celkově
předpokládaných respondentů. Domníváme se, že zjištěné průběžné výsledky by mohly být zajímavé pro studenty, kteří
se průzkumu zúčastnili i pro jejich učitele, případně i pro další zájemce.
Navštívené podniky mají průměrný počet pracovníků 1032. Ve struktuře vzdělání je převážná většina pracovníků
s výučním listem (52 %), necelá čtvrtina (24 %) s maturitou, necelých 10 % se základním, 7 % s vysokoškolským a 2 %
s vyšším odborným vzděláním. Kvalifikační potenciál je tedy poměrně nízký. Průměrné výdaje na podnikové
vzdělávání činí 0,56 % z nákladů firmy. To odpovídá situaci v ČR, ale nedosahuje průměru EU, který se pohybuje nad
1 %.
1
2
Projekt CZ 04.1.03/3.3.11.1/2655
podle třídění velikosti podniků EU se jedná převážně o malé podniky
173
3. VÝSLEDKY VÝZKUMNÉHO ŠETŘENÍ
První otázkou bylo zjištění chybějících profesí. Největší poptávka je po stavebních profesích – v absolutním vyjádření
108 osob, tj. v každé třetí firmě chybí zedník, což odpovídá současnému stavebnímu rozmachu. Chybí také příbuzné
profese - tesař. Další skupinu nedostatkových řemeslných profesí tvoří „černé řemeslo“: zámečníci, obráběči kovů,
montéři, slevači a obsluhy strojů a zařízení. V rozporu s těmito potřebami se neotevřel obor zámečník v ISU na
Olomoucké, a to vlivem působení rodičů, kteří nevidí perspektivu v řemeslné profesi. Zájem je také o knihaře,
mechaniky elektrotechnických zařízení (graf 1)
1) V současné době nám chybí pracovníci řemeslných profesí ve třídě
27
29
108
36-67-E,H Zedník, kamnář, zednické práce,
stavební práce
23-51-E,H Zámečník, zámečnické práce a údržba
32
34-57-E,H Knihař, knihařské práce
34
23-56-E,H Obráběč kovů, obráběčské práce
31-07-R Textil
34
36-64-E,H Tesař, tesařské práce
102
21-55-E,H Slévač, slévačské práce
26-52-E,H Mechanik elektrotechnických zařízení
60
29-53-E,H Pekař, pekařské práce
23-46-L Obsluha strojů a zařízení
79
82
Naše závěry v této otázce korespondují s poznatky Pardubického kraje, s nímž výsledky porovnáváme. Podobná
skladba potřebných profesí je předpokládaná i v létech 2007 a 2010 (graf 2)
2) V rámci rozvoje firmy předpokládáme potřebu pracovníků řemeslných profesí
160
140
120
100
Počet zaměstnanců 2007:
Počet zaměstnanců 2010:
80
60
40
20
0
23-51-E,H
36-67-E,H
23-56-E,H
Zámečník,
Zedník, kamnář, Obráběč kovů,
zámečnické
zednické práce,
obráběčské
práce a údržba stavební práce
práce
36-64-E,H
34-57-E,H
Tesař, tesařské
Knihař,
práce
knihařské práce
31-07-R Textil
21-55-E,H
Slévač,
slévačské práce
Ve struktuře kvalifikace požaduje skoro polovina firem za její nezbytnou součást především zodpovědnost za práci a
řemeslnou zručnost a dále samostatnost, adaptibilitu na nové úkoly a schopnost týmové práce – jedná se tedy v prvé
řadě o odbornost, ale výrazně se akcentují i osobnostní vlastnosti (graf 3). Překvapivé je, že značná část firem (přes 80)
považuje za nepotřebnou zběhlost v cizím jazyku a také práci s počítačem.
174
3) Jaké kvality by měli mít pracovníci řemeslných profesí podle vašich představ?
160
140
120
100
nezbytné
velmi důležité
80
potřebné
málo potřebné
není třeba
60
40
20
0
Komunikační
schopnosti
Řemeslná
zručnost
Zodpovědnost
za práci
Adaptabilita na
nové úkoly
Schopnost
týmové práce
Zběhlost v
cizím jazyku
Práce s
počítačem
Samostatnost
V názorech firem na vzdělávání ve školském systému dominuje téměř u poloviny firem důraz na lepší praktické
dovednosti, dále se očekává větší zájem o profesi, návyk na týmovou práci a na zvýšení pracovní disciplíny.
4) Jaká jsou Vaše očekávání pokud jde o odborné vzdělávání ve školském systému?
160
140
120
100
vyhovuje
zlepšit
podstatně zlepšit
80
60
40
20
0
Širší profesní zaměření
Lepší praktické
dovednosti
Zvýšení pracovní
disciplíny
Větší zájem o profesi
Loajálnější vztah k
podniku a snahu podílet
se na kultuře podniku
Podobné jsou i požadavky na další odborné vzdělávání řemeslníků (graf 5)
175
5) Jak si představujete další vzdělávání řemeslníků pro vaši firmu po stránce obsahové a
metodické?
51
54
Větší důraz na dovednosti
219
Návyk týmové práce
Výraznější osobnostní výchovu
73
Propojení odborné a jazykové přípravy
Více poznatků, inovací ze zahraničí, EUs
mezinárodním certifikátem
133
Po organizační stránce převládá zájem o vzdělávání přímo ve firmě 186 ze 300 firem), ve vzdělávací instituci jen 112.
Z forem vzdělávání firmy preferují distanční formu (56) oproti prezenční (31)
6) Jak si představujete další vzdělávání řemeslníků pro vaši firmu po stránce organizační?
31
8
56
Vzdělávání přímo ve firmě
Vzdělávání ve vzdělávací instituci
186
Distanční formou ve volném čase pracovníka
Prezenční formou s uvolňováním pracovníka ke
studiu
Uznání neformálních a informálních kompe- tencí
pracovníka ve smyslu Národní soustavy kvalifikací
112
Způsob získávání nových pracovníků vykazuje překvapující údaje. Nejčastěji se zájemci hlásí sami, potom následuje
doporučení zaměstnanců, inzeráty. Personální agentury a zejména úřady práce, jako specializované instituce jsou
uváděny jako výjimečný zdroj, byť by se jednalo o podporu na nové místo nebo o zaměstnávání handicapovaných osob
(graf 7).
176
7) Jakým způsobem získáváte nové pracovníky řemeslných profesí?
140
120
100
80
často
někdy
výjimečně
nikdy
60
40
20
0
Z úřadu práce s
podporou na nové
místo
Z úřadu práce
zaměstnáním
handicapov.osob
Pomocí inzerátů
Využitím
personálních
agentur
Na doporučení
zaměstnanců
Přímo na školách
Hlásí se sami
Mezi problémy se získáváním řemeslníku uvádějí firmy jako běžné nevyhovující odbornou kvalifikaci, nedostatečné
osobnostní vlastnosti, nepřiměřené mzdové nároky a špatné spojení do práce (graf 8)
8) Jaké problémy máte se získáváním nových pracovníků řemeslných profesí?
180
160
140
120
100
žádné
běžné
velké
80
60
40
20
0
Nevyhovující
odborná
kvalifikace
Nedostatečné Špatné spojení Nevyhovující
Závislost na
Nepřiměřené
osobnostní
do práce
pracovní doba
drogách,
mzdové nároky
vlastnosti
(jaká):
alkoholu, ženy
uchazečů
s dětmi
Neochota
pracovat
přesčas
Některé
profese nejsou
k dispozici
Neochota
pracovat ve
směnách
.
Toto zjištění bude nutné dále zkoumat ve vztahu k nabídce vzdělávání a hledat soulad mezi trhem práce a trhem
vzdělávání. Lze očekávat opatření nově vznikajícího Institutu trhu práce, zřízeného z iniciativy MPSV a HK ČR.
Za problémy k řešení označují dotázané firmy z 50% neochotu přebírat zodpovědnost, slabou flexibilitu v přechodu na
jinou práci (84), vysoké platové nároky (80), neschopnost týmové práce (72) a také neúčast na budování podnikové
kultury (53) a nedostatečné charakterové vlastnosti (48). Zarážející je poznatek, že 46 firem, tj. v každé skoro sedmé
firmě se vyskytuje nezájem o rozšíření kvalifikace re o rekvalifikaci.
Kardinální otázkou kvality přípravy řemeslníků je spolupráce s praxí.. Na praxi studentů se podílí značná část firem 57
(to je asi třetina firem), z toho s hodnocením studentů 39 a bez hodnocení 19. Exkurze poskytuje 35 firem, z toho 14
177
pravidelně. Sponzoring škol uvádí 19 firem, studentů 3. Neuspokojivá je účast zástupců podniků na zkouškách, jak to
předpokládá školský zákon. Je to jen 5 firem ze 193, tj. ani tři %. (zpracováno z druhé etapy hodnocení – nové podklady
nebyly dodány)
Zajímaly nás i změny, způsobené vstupem do EU před dvěma roky. Nešlo o výrazné změny. Projevily se částečně ve
zvýšení nároků pracovníků, ve více nabídkách a. v dodržování norem EU. Další vzdělávání pracovníků proběhlo
v naprosté většině ve firmách a v pracovní době s tématickou převahou technologie (149), bezpečnosti práce (101) ISO
(50), jazykových (22) a práce na počítači (23).
V dotaznících byl vyčleněn prostor pro návrhy. Firmy nejčastěji požadují řešení daňových úlev při praxi studentů.
Investice do nich jsou znehodnocovány přechodem učňů do jiného podniku. Daňové úlevy jsou potřebné i při
zaměstnávání čerstvých absolventů, kterým chybí praxe. Firmy upozorňují na nutnost zvýšení prestiže řemeslných
profesí a jejich stimulace ve společnosti. Řada firem projevila zájem o účast na konferenci, která se připravuji v rámci
podzimního Mezinárodního strojírenského veletrhu v (18. 9. 2006). Některé firmy projevily zájem o spolupráci na
pilotních projektech, kde budeme ověřovat kvalifikační a hodnotící standardy vybraných profesí.
4 ZÁVĚREM
Participace studentů vysoké školy na výzkumném šetření ve firmách a vzdělávacích institucích je přínosem jak pro
studenty, tak i pro manažéry projektu. Dílčí vyhodnocení výsledků průzkumu ukazuje již na jisté tendence a poskytuje
impulzy ke zlepšení přípravy v odborných školách a učilištích i v další přípravě řemeslníků. Problémem je důstojné
postavení řemeslných profesí v dalším vývoji společnosti. Ukazuje se mezera, která je způsobena tím, že úřady práce
pracují především s nezaměstnanými, ale nejsou uzpůsobeny vyhledáváním potřebných pracovníků. Jeví se potřeba
porovnávat potřeby trhu práce se strukturou školské soustavy i s možnostmi dalšího vzdělávání, což je prostor pro
vytváření adekvátního systému v regionech. Předběžné výsledky mohou být podkladem pro informování Komise JMK
pro vzdělávání a pro Krajskou radu pro rozvoj lidských zdrojů k synergické koordinaci aktivit. Závěrečné vyhodnocení
bude účelné srovnat s běžným systémem, který realizují úřady práce, s vytvářenou Národní soustavou kvalifikací a se
strategií rozvoje JMK. Po dodání podkladů od Česko.německé obchodní a průmyslové komory a od Česko-rakouské
hospodářské společnosti bude účelné srovnat výsledky našich a zahraničních firem a doplnit tuto informaci pro
zainteresované osoby i pro širší veřejnost.
LITERATURA
[1] DRUCKER, P. Řízení v době velkých změn. Praha : Management Press, 1998.
[2] MALACH, A. Jak podnikat po vstupu do EU. Praha : Grada Publishing, 2005.
[3] KOL.Projekt Další vzdělávání pracovníků řemeslných profesí. Brno : Obchodní a hospodářská komora, 2005.
ADRESA
Doc. Ing. Antonín Malach, CSc.
Ekonomicko-správní fakulta Masarykovy university v Brně
Lipová 41 a
602 00 Brno
tel.: 549 495 892
178
JMENNÝ REJSTŘÍK
B
M
BALGA, J. ............................... 49
ČECH, K. ............................... 165
MALACH, A. ........................ 173
MATOUŠEK, P. ...................... 91
MEČÁR, M. ............................ 23
MRÁČEK, P. ......................... 145
D
N
DOSKOČIL, R. ...................... 141
DOSTÁL, P. ........................... 141
DUBOVEC, J.......................... 137
DURAJ-NOWAKOWA, K........ 31
P
Č
NADÁNYIOVÁ, M. .............. 125
NOVÁK, P. ............................ 151
PRACHAŘ, J. ........................ 101
G
GALAJDOVÁ, J. ................... 155
R
H, CH
RADOVÁ, J. ............................ 81
RÖSSLER, M. ....................... 113
HABÁNIK, J. ........................... 35
HLAČINA, T. .................. 81, 137
CHODASOVÁ, Z. ................. 169
S, Š
SLAMĚNÁ, E. ......................... 97
STAŇKOVÁ, M. ................... 151
STRIŠŠ, J. ............................. 133
SUJA, M. ................................. 73
SVITÁK, Z. ........................... 165
SYROVÁTKOVÁ, P. ............ 149
ŠEDIVÁ, M. ............................ 35
ŠMÁTRALA, M. ................... 159
J
JAKUBOVIČ, D. ..................... 55
K
KRÁLIK, J. .............................. 13
KRÁLIKOVÁ, K. .................. 105
KRATOCHVÍL, O. ....................9
KURIL, J. ................................. 67
V
VODÁK, J. ............................ 121
VOLŠA, L. ............................ 145
179
180
Název:
„JAK ÚSPĚŠNĚ PODNIKAT
JIHOVÝCHODNÍ MORAVY“
V
PŘÍHRANIČNÍCH
Autor:
Kolektiv autorů
Vydavatel, nositel autorských práv, vyrobil:
Osvobození 699, 686 04 Kunovice
Náklad: 100 ks
Počet stran: 180
Vydání: první
Rok vydání: 2006
ISBN 80-7314-097-7
REGIONECH
I SBN 8 0 - 7 3 1 4 - 0 9 7 - 7
9 788073 140977

jak úspěšně podnikat v příhraničních regionech jihovýchodní moravy

Transkript

Podobné dokumenty