Jak chutná moc - Dirty Maid Adventures

Jak chutná moc - Dirty Maid Adventures

Jak chutná moc
by Ladislav Mňačko
My physician, who was born in Kosice, Slovakia, mentioned this book to me when I complained to her that I was
unfamiliar with any Slovak literature. The Taste of Power (1967) is by Ladislav Mnacko (there are a couple of
diacritical marks missing here) and served to convince me that, yes, there was a Slovak literature. Sadly, very little
of it is translated into English.
The story is told from the point of view of a photographer named Frank. During World War II, he had been a
partisan in a group headed by his friend, a man who eventually rose to the position of head of state. At the time
the book begins, he is lying in state as Frank reminisces about where the unnamed statesman went wrong. He
revisits their mutual friends and describes the statesman's long slow arc from the top to the ignominy of his death
shortly after being accused of shooting a doe during a hunting trip. His archenemy, the secret police chief
Galovitch, who is also the man who brought him down, delivers the eulogy.
Mnacko has a reputation of being the Red Hemingway, though I think that title rightfully belongs to the Russian
writer Isaak Babel. While a believing Communist, Mnacko was sickened by some of the excesses of Stalinist rule in
Czechoslovakia. The Taste of Power is sufficiently well written to wish for other works in translation by Mnacko
(pronounced Meh-NOTCH-koe).|** spoiler alert **
Frank je fotografom a rozpráva o práve zosnulom vysoko postavenom politikovi, ktorý býval jeho priateľom (nikdy
sa nedozvieme jeho meno). Frank spomína na ich spoločnú minulosť, cez postavy rôznych ľudí, ktorí si prišli uctiť
pamiatku, rozoberá zmenu priameho odvážneho revolucionára na človeka, ktorému už okrem peňazí neostalo nič.
Zaujímavá je aj postava Gavloviča – istý typ šedej eminencie, ktorý len zo zákulisia poťahuje nitky, vlastní skutočnú
moc, no na verejnosti vystupuje zriedkavo. Vidí len čierno-bielo a pracuje jednoducho, no presne: odhaliť –
usvedčiť – zneškodniť. Postupne sa postará aj o odstránenie Frankovho priateľa z verejného života, nespomínanie
jeho mena v novinách. Pred úplným oznámením, že nebude môcť vykonávať funkciu, ho zachránila len zhubná
choroba. (Aj tam dokonca zmenili príčinu smrti z urémie na ‚lepšie znejúcu a dôstojnejšiu‘ leukémiu.)
jeho mena v novinách. Pred úplným oznámením, že nebude môcť vykonávať funkciu, ho zachránila len zhubná
choroba. (Aj tam dokonca zmenili príčinu smrti z urémie na ‚lepšie znejúcu a dôstojnejšiu‘ leukémiu.)
Frank je prekvapený, že na jeho priateľa napriek všetkým jeho nedostatkom ľudia myslia s rešpektom. Napríklad
profesor Fonda povedal, že priateľ zomrel včas, pretože ak by zomrel po páde, sám a zdiskreditovaný, mal by len
skromný, neverejný pohreb s pár ľuďmi. No Frank
V dnešnom svete, kedy snáď už nikto neočakáva od politikov záujem o ľud, o niečo iné ako o moc, je veľmi
zaujímavé sledovať ako sa z človeka odhodlaného zmeniť systém stáva to isté, proti čomu chcel bojovať. Frank
hovorí, že jeho priateľ zradil sám seba, no čo túto zmenu spôsobilo? Žeby ho naozaj moc skorumpovala? Súhlasím
s Frankom v tom, že moc nie je ani dobrá, ani zlá, záleží na tom, kto ju používa, ako vie s ňou zaobchádzať a ak
nás zastihne nepripravených, nastane zlom osobnosti a človek sa mení.
Rozhodne kniha stojí za prečítanie a napriek mnohým úvahovým častiam sa kniha číta priam sama.
|------citace-----Žena, která jde po muži, udělá všechno, aby ho v co nejkratší době izolovala od přátel. Dokud se jí to nepodaří,
není si jím jista.|Předně chápu, jak moc mohla být ve své době tato kniha převratná, proč se půjčovala z ruky do
ruky a stály se na ni fronty. Bavil jsem se o ní během čtení s babičkou a to celému čtení dodalo zajímavost (i ona
má v knihovně, četla a půjčovala). Samotný text je ale na mě až příliš "rudě" obarven a z dnešního pohledu
banální. Přesto velmi dobře vypráví o své době a kniha by měla být "must-read" pro zájemce (nejen) o dobu
nadvlády komunistické strany.|Niektoré dialógy a scény boli také živé, také skutočné a reálne... nevedela som si
pomôcť, ale pred očami som videla obrazy zo skutočného života. Niektoré veci sú rovnaké u obyčajných ľudí i
vyššie postavených, nemenia sa. Rovnako stojí za pozornosť mnoho úvah, nad ktorými sa človek musí zamyslieť.
Niektoré sú, nanešťastie, príliš zdĺhavé a unavujúce. Ako sa tak nato ale dívam, mám pocit, že Ako chutí moc patrí
medzi tie lepšie povinné čítania, ktoré človeka donútia premýšľať a dokonca ho oboznámia i so situáciou v
minulosti. Len či sa to teraz zmenilo... hm... demokracia možno prináša mnoho výhod, niektoré veci ale ostávajú
rovnaké.