Abstrakta

Transkript

Abstrakta
Slovenská lekárska spoloènos
Slovenská pneumologická a ftizeologická spoloènos
Univerzita Komenského Jesseniova LF v Martine
Martinská fakultná nemocnica
Spolok lekárov v Martine
Klinika tuberkulózy a p¾úcnych chorôb UK JLF a MFN
s medzinárodnou úèasou
30.-31. októbra 2003
Martin
zborník abstraktov
Zostavovatelia zborníka:
Doc. MUDr. Eva Rozborilová, CSc.
Doc. MUDr. Robert Vyšehradský, PhD.
Zborník neprešiel redakènou úpravou.
Za obsahovú aj jazykovú stránku abstraktov zodpovedajú autori.
Zborník v elektronickej forme (pdf) je dostupný na http://www.lefa.sk/Halak
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
Vznik, prevencia a nové možnosti lieèby nádorov p¾úc na úrovni génov
Altaner, È.
Ústav experimentálnej onkológie SAV, Centrum excelencie SAV „Molekulárna
medicína“ Bratislava
Intenzívny výskum molekulových mechanizmov, ktoré vedú k vzniku nádorov,
viedol k poznatku, že nádorová choroba vzniká v dôsledku akumulácie mutácií génov
¾udského organizmu. V prednáške bude podaný preh¾ad o génoch, ktoré sa zúèastòujú
procesu vzniku nádorov p¾úc a o možnostiach využitia týchto poznatkov na primárnu
prevenciu. Molekulová onkológia otvára aj nové možnosti subklasifikácie nádorov,
èo poskytuje možnos lepšej predikcie prognózy. Molekulová charakterizácia nádorov
je základom pre príèinné lieèby, akými sú nasmerovaná „na mieru šitᓠmenej toxická
terapia, nádorové vakcíny a génová terapia.
111
Súèasné prístupy k spomaleniu progresie u chronickej obštrukènej
choroby p¾úc
Bajan, A.
Katedra TaPCH SZU Bratislava
Chronická obštrukèná choroba p¾úc zostáva stále jedným zo závažných
medicínskych problémov v súèasnosti. V ostatnom èase sa objavujú nové informácie
v patogenéze z aspektu genetiky, inflamaèných pochodov, oxidatívneho stresu vo
vzahu ovplyvnenia progresie poklesu p¾úcnej funkcie. Výsledky dlhodobých
randomizovaných štúdií poukazujú na benefièný efekt zvl᚝ novej skupiny
anticholinergík. Dlhodobá kortikosteroidná lieèba redukuje síce poèet exacerbácií,
ale nepreukázala vplyv na redukciu poklesu p¾úcnej funkcie. Riešenie problematiky
v týchto aspektoch bude vyžadova ïalšie klinické pokusy a štúdie v tomto smere.
111
Syndróm náhlej dychovej tiesne
Bajcár, ¼., Michalièková, M., Ivanèíková, B., Galková, M.
VOÚ TaRCH Nitra-Zobor, Oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny
Syndróm náhlej dychovej tiesne (=acute respiratory distress syndrome), ïalej
ARDS – alebo „šokujúce p¾úca“ prvý raz definovali ako nozologickú jednotku v r.1967
Ashbaugh, Bigelow a Petty ako akútne zlyhanie predtým zdravých p¾úc
z mimop¾úcnych príèin. V súèasnoti je už ARDS ponímaný ako súèas syndrómu
multiorgánového zlyhávania (multiple system organ dysfunction), ïalej MOSD, ktorý
je najèastejšou príèinou úmrtí u pacientov OAIM.
Autori sa v práci zaoberajú patofyziológiou vzniku a priebehu ARDS, rozdielmi
pri tzv. „p¾úcnej forme“ a tzv. „mimop¾úcnej forme“ a priebehom jednotlivých fáz.
Ïalej sa zaoberajú etiológiou, za mimoriadne významnú považujú úlohu p¾úcneho
poškodenia pri vzniku a rozvoji MODS.
Venujú sa klinickému priebehu, možnostiam diagnostiky, prevencie a lieèby ARDS.
Zaoberajú sa všetkými lieèebnými postupmi, prièom zdôrazòujú význam vèasnej
a adekvátnej ventilaènej podpory, vysvet¾ujú teóriu tzv. „p¾úcnej biotraumy“, ktorá
môže vyústi do ïalšieho poškodenia p¾úc a do rozvoja MOSD.
1
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
Okrem konvenènej ventilácie uvádzajú aj nekonvenèné postupy pri podpore
ventilácie a alternatívne stratégie výmeny plynov, naznaèujú možné ïalšie perspektívy
lieèby a prevencie ARDS.
111
Interkurentná tuberkulózna infekcia u chronickej aktívnej sarkoidózy.
(Kazuistika)
Bálintová, D.
Neštátna ambulancia TaRCH a Imuno-alergológie, Bytèa
Prezentácia prípadu 38 roèného pacienta, u ktorého bola v roku 1995
diagnostikovaná sarkoidóza p¾úc II. št. s mimop¾úcnou manifestáciou v semenníkoch,
nadsemenníkoch, retroperitoneálnych uzlinách a slezine. Pri lieèbe kombináciou
systémových a inhalaèných kortikosteroidov (KS) dosiahnutá podstatná regresia
procesu. Pri minimálnej udržovacej dávke KS zachytená jednorazová BK kultivaèná
pozitivita zo spúta bez korelátu v RTG obraze. Po 6-mesaènej AT lieèbe ukonèené
i systémové KS. Po nieko¾kých mesiacoch došlo však ku progresii pôvodného
granulomatózneho procesu v p¾úcach i v mimop¾úcnej lokalizácii. Opakované
nasadenie systémovej KS lieèby v clone INH viedlo znovu ku regresii a stabilizácii
sarkoidózy.
Záver: Kazuistika prezentuje neobvyklý prípad výskytu aktívneho tuberkulózneho
procesu (potvrdeného bakteriologicky i konverziou Mantoux II) a aktivizácie chronickej
sarkoidózy v bezprostrednej náväznosti. Vzah sarkoidózy a tuberkulózy je dodnes
diskutovaný a nie celkom jasný a takého prípady sú v literatúre zriedkavé.
111
BAL pri akútnej p¾úcnej toxicite po chemo-rádioterapii karcinómu p¾úc
– výsledky a implikácie pre klinickú prax
Beržinec, P.1, Iliev, N.1, Barátová, E.2, Gáliková, J.2
Vysokošpecializovaný odborný ústav TaRCH, Nitra-Zobor, 2Fakultná nemocnica,
Nitra
1
Akútna p¾úcna toxicita v dôsledku rádioterapie (RT) alebo chemoterapie (CT) je
charakterizovaná lymfocytárnou alveolitídou v bronchoalveolárnej laváži (BAL).
Výsledky BAL pri p¾úcnej toxicite v dôsledku kombinovanej CT-RT nie sú známe.
Cie¾: posúdenie výsledkov BAL u pacientov s akútnou p¾úcnou toxicitou po
kombinovanej CT-RT pre karcinóm p¾úc (CAP). Metódy: BAL bola robená u pacientov
s p¾úcnou toxicitou po CT-RT, lieèených pre CAP v r. 2000-2002. Za akútnu bola
pokladaná p¾úcna toxicita, ktorá sa vyskytla poèas alebo do 8 týždòov po ukonèení
CT-RT. Diagnóza bola na základe klinických symptómov, RTG a funkèných testov
p¾úc. BAL bola robená štandardným spôsobom, preferenène v bronchu, kde bol
pôvodný nádor. CT-RT bola kombináciami na báze platiny s RT v dávke 55-60 Gy.
Výsledky: symptomatická p¾úcna toxicita sa vyskytla u 9 (8,7%) zo 104 pacientov
lieèených CT-RT. Neutrofilná alveolitída bola prítomná u 8 z 9 pacientov (89%), z
toho v 3 prípadoch extrémne intenzívna (neutrofily ≥90%). Výsledky sú v Tab.:
2
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
Bunky/poèet (%)
Medián Rozpätie
Priemer
SD
Neutrofily
50
5 – 92
47,00
37,51
Lymfocyty
8
0 – 50
10,33
15,48
Makrofágy
42
0 – 85
42,67
40,40
Záver: Neoèakávaný nález intenzívnej/extrémne intenzívnej neutrofilnej alveolitídy
pri akútnej p¾úcnej toxicite po CT-RT naznaèuje nejasné interakcie a mechanizmy
CT-RT. Klinické implikácie: BAL môže by pomocou pri diagnostike akútnej p¾úcnej
toxicity po CT-RT, môže by použitá pri indikácii lieèby kortikosteroidmi a môže by
užitoèná pri interpretácii funkèných testov p¾úc, obzvl᚝ u pacientov pred resekciou
CAP po neoadjuvantnej CT-RT.
111
TBC jako zdánlivá pøíèina progrese nádoru po neoadjuvantní léèbì
plicního karcinomu
Bohanes, T., Klein, J., Král, V., Neoral, È.1, Tichý, T.2, Grygárková, I.,
Palatka, K.3, Heøman, M.4
I. chirurgická klinika LF UP a FN Olomouc
Ústav patologické anatomie LF UP a FN Olomouc
3
Klinika plicních nemocí a tuberkulózy LF UP a FN Olomouc
4
Radiologická klinika LF UP a FN Olomouc
1
2
Chirurgický resekèní výkon s odstranìním nádorem postižené plíce je dosud
jedinou metodou, která mùže vést k vyléèení plicní rakoviny. Tento fakt ovšem platí
pouze u nižších stádií onemocnìní, protože chirurgické odstranìní všech postižených
lymfatických uzlin u vyšších stádií je pomìrnì obtížné a navíc je tu i vysoké riziko
vzdálených metastáz již v dobì operace.
Možnost zlepšení výsledkù léèby nabízí neoadjuvantní terapie, jejímž úèelem je
zejména eradikovat metastázy. Zhruba u tøetiny pacientù je ovšem pozorována bìhem
neoadjuvantní terapie progrese tumoru, která v nejhorším pøípadì mùže vést i k jeho
neresekabilitì. Její pøíèinou je rezistence tumorózních bunìk na aplikovaná
cytostatika. Jelikož však v bìžné klinické praxi je reakce tumoru na neoadjuvantní
terapii zjišována pøedevším na základì RTG a CT vyšetøení, jsou možné i pøípady
falešné progrese onemocnìní, které se nepodaøí rozpoznat a jsou poté pøekvapením
pøi operaci.
Jeden z takových pøípadù popisují autoøi ve své prezentaci. Jde o kasuistiku 75leté nemocné, léèené neoadjuvantní chemoterapií pro adenokarcinom horního laloku
pravé plíce. Po 3 kùrách chemoterapie byla zjištìna progrese tumoru, pøi vlastní
operaci pak byla nalezena TBC pneumonie s pouze menšími zbytky nádorové tkánì.
V diskusi se autoøi zamýšlejí nad možnostmi zlepšení metodiky ovìøování reakce
tumoru na neoadjuvantní terapii.
111
Videotorakoskopická exstirpace perikardiální cysty
Bohanes, T., Klein, J., Král, V., Neoral, È., Dráè, P.1, Heøman, M.2
1
2
I. chirurgická klinika LF UP a FN Olomouc
Radiologická klinika LF UP a FN Olomouc
Perikardiální cysty jsou druhé nejèastìjší mediastinální cysty. Pøi jejich øešení se
uplatòuje zpravidla chirurgická resekce. Tu je možné provést z otevøeného pøístupu
3
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
(sternotomie, torakotomie), dnes se však stává zlatým standardem exstirpace cysty
pomocí videotorakoskopie. V rukou zkušeného chirurga jde o jednoduchou a pøitom
velmi úèinnou metodu.
Autoøi referují zkušenosti s videotorakoskopickou operativou perikardiálních cyst
na I. chirurgické klinice LF UP a FN Olomouc.
111
První zkušenosti s identifikací sentinelové uzliny u karcinomu plic
pomocí radionuklidu
Bohanes, T., Klein, J., Král, V., Neoral, È. 1, Koranda, P. 2, Heøman, M. 3,
Tichý, T. 4
I. chirurgická klinika LF UP a FN Olomouc
Klinika nukleární medicíny LF UP a FN Olomouc
3
Radiologická klinika LF UP a FN Olomouc
4
Ústav patologické anatomie LF UP a FN Olomouc
1
2
Detekce a odbìr tzv. sentinelové uzliny (SLN) je jednou ze slibných metod,
umožòující zlepšit léèbu nemocných se solidními malignitami. Vyšetøení SLN
umožòuje získat pøesnìjší informace o rozsahu maligního onemocnìní a tak zvolit
nejvhodnìjší léèbu.
Nejpøesnìjší výsledky detekce SLN poskytuje metoda scintigrafické identifikace
po pøedchozí aplikaci koloidu, znaèeného 99mTc. Nevýhodou metody je ovšem znaèná
prodleva (30-120min) mezi aplikací koloidu a možným zaèátkem disekce, což
prakticky znemožòuje použití metody v bìžné klinické praxi..
Autoøi popisují své zkušenosti s provádìním této metody u nemalobunìèného
karcinomu plic, kdy je radiokoloid aplikován do oblasti tumoru již pøedoperaènì
pod CT kontrolou.
Závìr: Jde o pomìrnì nekomplikovanou metodu, která by mohla, v pøípadì
ovìøení na vìtším poètu nemocných, umožnit použití techniky identifikace SLN
v bìžné klinické praxi.
Podpoøeno grantem MZdr ÈR NC 6615-3
111
Prínos bronchoskopie v diagnostike rakoviny p¾úc (analýza súboru)
Brunová, M1., Tatárová, A.1, Raýman, J.2, Kleinová, M.1, Zubajová, D.1
1
Oddelenie TaRCH NsP Žilina, 2PO TaRCH Kysucké Nové Mesto
Autori predkladajú rozbor bronchoskopickej diagnostiky rakoviny p¾úc v súbore
292 hospitalizovaných pacientov (priemerný vek 63,4 r.) v období rokov 1997-2001.
Cie¾om práce je stanovenie prínosu a výažnosti bronchoskopie a jednotlivých techník
odberu vzoriek v morfologickej diagnostike malígnych p¾úcnych nádorov. V
endoskopickom obraze sa u 77% pacientov vyskytli priame známky nádoru, u 5,5%
nepriame známky nádoru a u 17,5% pacientov negatívny endoskopický nález.
Výažnos kliešovej biopsie dosiahla 73%, výažnos rôznych techník odberu vzoriek
na cytologické vyšetrenie – otlaèok z biopsie, kefková abrázia, bronchiálny výplach,
TBNA – ako celku bola 70%. Kombinácia dvoch a viacerých techník odberu vzoriek
viedla k zvýšeniu výažnosti. Pri priamych endoskopických známkach nádoru bol
morfologický typ stanovený v 89%, pri nepriamych známkach a negatívnom
4
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
endoskopickom náleze poèet diagnostikovaných prípadov klesá na 31% resp. 20%.
Morfologická diagnóza nádoru bola stanovená celkovo u 74% pacientov, takmer v
polovici prípadov histologicky i cytologicky, prièom cytohistologická korelácia dosiahla
94,2%. Priemerná doba diagnostiky u týchto pacientov bola 11 dní. V prípade potreby
iných diagnostických postupov sa doba diagnostiky výrazne predåžila.
111
Profesionálna tuberkulóza u baníkov a zdravotníkov
Buchancová, J.1, Kavcová, E.2, Rozborilová, E.2, Klimentová, G.1,
Vyšehradský, R.2
1
2
Klinika pracovného lekárstva a toxikológie UK JLF a MFN Martin,
Klinika tuberkulózy a p¾úcnych chorôb UK JLF a MFN Martin
Cie¾om práce bolo zhodnoti výskyt profesionálnej TBC v stredoslovenskom
regione na pozadí incidencie TBC v rámci Slovenska. Autori upozornili na základe
longitudinálneho 20-roèného sledovania, že záchyt BK pozitivity v spúte bol pri
profesionálnej TBC u zdravotníkov v 55,5% prípadoch, kým u baníkov, mínerov pri
profesionálnych fibrokoniózach (silikózach, uh¾okopských pneumokoniózach
v spojení s TBC) v 38,6% prípadov. V 8 prípadoch p¾úcnej TBC u zdravotníkov
spojených s rozpadom bolo vyšetrenie spúta na BK negatívne.
V práci boli sledované aj vplyvy fajèiarskeho návyku vo vzahu ku zisteniu
silikotuberkulózy. Priemerný vek pri hlásení silikotuberkulózy bol u nefajèiarov
65,3±10,7 rokov, u nefajèiarov 60,5±7,9 rokov (x±SD - NS rozdiely pomocou
Studentovho t-testu). U zdravotníckych pracovníkov sa napriek úsiliu nepodarilo
presnejšie objektivizova fajèiarsky habitus, preto obdobné hodnotenie nemohlo
by urobené.
Pozoruhodné je, že ani v rokoch 1998 až 2002 sa poèet roène hlásených prípadov
profesionálnej TBC u zdravotníkov neznižuje (priemerne roène 6,5 novozistených
prípadov ochorení v rámci SR). Treba naïalej zlepšova primárnu prevenciu, vèas
odha¾ova a lieèi TBC u obyvate¾stva a cielene sa sústreïova viac aj na zdravotnícky
personál.
111
Pøínos LABA (inhalaèní β-2 mimetika s dlouhodobým úèinkem) pro
léèbu astmatu
Èáp, P.
Novartis Pharma
Inhalaèní LABA mají jednoznaènì vyšší terapeutický index než orální. Dlouhodobì
pùsobící β2-mimetika svým úèinkem pøesahují 12 hodin a významnost jejich role v managementu perzistujícího astmatu stále narùstá. LABA zlepšují symptomové skóre,
snižují výskyt záchvatù noèního astmatu, zlepšují plicní funkce a snižují spotøebu
SABA.
V klinické praxi se již uplatòují salmeterol a formoterol. Oba preparáty pùsobí
bronchodilataci více jak 12 hodin a oba jsou selektivní vùèi β2-receptorùm. Formoterol
je intermediárnì lipofilní a má rychlejší nástup úèinku než salmeterol a je tedy
vhodný jak k okamžité úlevì tak k prevenci symptomù. Tato možnost je doložena
klinickými studiemi o užití formoterolu v režimu dle potøeby. Kombinovaná léèba
5
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
(LABA+IKS) umožòuje lepší kontrolu astmatu než zdvojnásobení dávky IKS
(inhalaèních kortikosteroidù). Tento poznatek je znám od r. 1996 a následnì byl
potvrzen meta-analýzou 9 studií v r. 2000.
V problematice terapie CHOPN jsou LABA také pøínosné. Dnes je již známo, že
stupeò dušnosti koreluje pøedevším se stupnìm hyperinflace. Korelace dušnosti a
FEV1 není dostateèná. LABA snižují RV a FRC a zvyšují inspiraèní dechovou rezervu.
Na rozdíl od astmatu se u CHOPN pevné místo pro LABA hledá.
Závìrem lze shrnout, že kombinace dlouhodobé pravidelné léèby LABA s KS již
má nepochybnì své místo v terapii astmatu, nebo zvyšuje významným zpùsobem
kontrolu nad tímto onemocnìním i kvalitu života nemocných. Bezpeènostní profil
LABA ani cena nebrání jejich plnému využití v rámci pravidelné kombinované
inhalaèní léèby s KS v praxi. Tato nadìjná léková skupina je i nadále pøedmìtem
klinického výzkumného zájmu z hlediska dalšího potenciálního využití.
111
Mìøení NO a ukazatelù zánìtu v kondenzátu vydechovaného vzduchu u
pacientù s bronchiální obstrukcí
Èáp, P.1, Pehal, F.1, Petrù, V.1, Musil, J.2, Chládek, J.3
Oddìlení alergologie a klinické imunologie Nemocnice Na Homolce
Institut pro doškolování lékaøù, Praha
3
Ústav farmakologie LK UK Hradec Králové
1
2
Pøednáška je vìnována novým vyšetøovacím metodám v respiraèní medicínì,
které se pohybují na pomezí mezi výzkumem a klinickou praxí. Autoøi nabízejí pøehled
souèasných poznatkù o klinické relevanci mìøení oxidu dusnatého (NO), významu
pro diagnózu respektive diferenciální diagnózu a vlivu léèby u bronchiálních obstrukcí.
Dále je uveden pøehled zánìtlivých ukazatelù ve vztahu k astmatu a CHOPN
v kondenzátu vydechovaného vzduchu a na pøíkladu leukotrienù jsou pøedkládány
vlastní poznatky z mìøení u dìtských i dospìlých pacientù v rámci grantového úkolu
ze dvou pùvodních prací na velkém souboru zdravých, astmatikù a polinotikù.
IGA MZ ÈR è. NL-7024-3.
111
Fluorescenèná diagnostika nádorov
Èavarga, I., Štubòa, J., Žák, V., Miškovský, P., Brezáni, P., Andrejko, S.
Klinika TaRCH LF UPJŠ a FN LP Košice
Ústav lekárskej biológie LF UPJŠ Košice
Ústav biofyziky PF UPJŠ Košice
Klinika stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie LF UPJŠ a FN LP Košice
Autori referujú o princípoch laserom indukovanej fluorescencie tkaniva
a možnostiach jej snímania cestou spektroskopie a zobrazovania. Metódy slúžia na
detekciu autofluorescencie a exogénne vyvolanej fluorescencie (fotosenzibilátory).
Prezentujú sa skúsenosti so snímaním fluorescencie vysokocitlivou CCD kamerou.
Fluorescenèné detekèné techniky predstavujú nový technologický smer v endoskopii.
111
6
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
Laboratórne vyšetrenia pri lieèbe zlyhávania respirácie
Dvoøák, F., Michalièková, M., Magula, D., Biza, J.
VOÚ TaRCH Nitra-Zobor, Nemocnica podporujúca zdravie, Školiace pracovisko
SZU
Dominatným diagnostickým vyšetrením a základom monitorovania respiraèného
zlyhávania je vyšetrenie krvných plynov a parametrov acidobázickej rovnováhy.
Vyšetrujeme ich nielen z arteriálnej, ale aj zmiešanej venóznej krvi. Pod¾a hodnôt
a ich dynamiky vyberáme najvhodnejší lieèebný postup (oxygenoterapia, neinvazívna
ventilácia, riadená ventilácia, podpora krvného obehu).
Rutinne je potrebné sledova aj ïalšie parametre: laktát a ionogram pre možnos
ich rýchlych zmien, kreatinín, ureu, diurézu a vyšetrenie moèa k posúdeniu funkcie
oblièiek, ukazovatele funkcie a poškodenia peèene (AST, ALT, GMT, ALP). Výberovo
aj ïalšie parametre k potrebnej biochemickohematologickej informácii.
Vyšetrujeme èervenú krvnú zložku, èím môžeme odhali anemický syndróm,
èastejšie však pri CHOCHP zisujeme polyglobúliu, ktorej nárast signalizuje stúpajúcu
viskozitu krvi. Samozrejmosou je bakteriologické vyšetrenie bronchiálneho sekrétu.
Intervaly kontrolných vyšetrení volíme pod¾a stavu pacienta a druhu vyšetrovaného
parametra. Prvoradým cie¾om riešenia tejto závažnej situácie je zabezpeèi adekvátnu
dodávku a spotrebu kyslíka tkanivami. K tomu je potrebné hodnotenie klinického
stavu a laboratórnych parametrov.
111
Participation of atypical bacteria in the aetiology of community
acquired pneumonia (CAP)
Dworniczak, S.1, Ziora, D.1, Dworniczak, A.1, Ciekalska, K.1, Poloñska,
A.1, Rauer, R.1, Potempa, M.2, Frey, K.2, Kozielski, J.1
Katedra i Klinika Ftizjopneumonologii Œl¹skiej Akademii Medycznej, Zabrze; 2 II
Oddzia³ Chorób Wewnêtrznych, Szpital Rejonowy, Zabrze, Poland)
1
Pneumonia appear in 10 to 15% of all respiratory tract infection.
The prevalence of atypical bacteria (Mycoplasma pneumoniae, Chlamydia
pneumoniae, Legionella pneumophila) in the aetiology of CAP was not evaluated in
Poland up till now.
The aim of this study was to evaluate the role of atypical bacteria in the aetiology
of CAP with the aid of modern microbiology techniques.
In the period from Sep 2002 to Jun 2003 35 patients (mean age 56±12) were
enrolled to the study based on formerly worked out inclusion criteria.
The materials were: the secretion from airways and urine. The secretion from
airways was seed on the standard bacteriological media and from remaining portion
of the material cytological preparation were performed for immunofluorescence
examination.
Moreover in specimens from respiratory tract and in urine the soluble antigens of
Streptococcus pn., Haemophillus influenzae and Legionella pneumophila were
detected.
The probable aetiologic agent was detected in 30 cases (85,7% of all enrolled
patients). In those population only in 12 patients (34,2%) the microbial agent was
detected by standard culture.
The presence of atypical bacteria was confirmed in 22 patients (62,8%).
7
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
Mixed infection were detected in 15 patients (42,8%) and caused by atypical
bacteria in 10 cases (28,5%).
The Legionella pneumophila infection was confirmed in 4 patients (11,4%).
Introduction to standard microbiology modern techniques based on immunological
tests is giving the opportunity to identify infectious agents more frequently and more
rapidly.
So called atypical flora play an important role in aetiology of CAP and relatively
high prevalence of mixed infection caused by those microbes should be take in to
account during CAP treatment.
111
Péèe o dospìlé nemocné s cystickou fibrózou - zkušenosti z CF centra
Praha
Fila, L., Musil, J.
Pneumologická klinika UK 2. LF a FN Motol
K 1.7.2003 jsme sledovali 50 nemocných CF, 22 mužù a 28 žen, medián vìku
23,8 roku (19,4-40,0). V dobrém stavu výživy (BMI≥19,0) bylo 76% nemocných,
s prùmìrnou hodnotou BMI 21,3 u mužù a 20,3 u žen. Obstrukèní porucha ventilace
byla pøítomna u 88% pacientù, prùmìrná hodnota FEV1 èinila 69,5% n. h. u mužù
a 56,4% n. h. u žen. Hodnota FEV1 korelovala s hodnotou BMI (r=0,336; p<0,02).
G- bakteriemi bylo kolonizováno 78% nemocných. Burkholderia (B.) cepacia
komplex (BCC) v 60%, Pseudomonas aeruginosa (PA) v 16% a Stenotrophomonas
maltophilia ve 2%. V pøípadì kolonizace BCC šlo o B. cenocepacia (BCC genomovar
(gv) 3A) v 52%, B. multivorans (BCC gv 2) v 4% a B. stabilis (BCC gv 4) v 4%.
U kolonizovaných G- baktériemi byla èastìji nacházena støednì ìžká a tìžká
obstrukèní ventilaèní porucha (p<0,05). Závislost mezi kolonizací a stavem výživy
nebyla zjištìna.
Poèet sledovaných se v období 1998-6/2003 zvýšil z 18 na 50. Po zavedení
separace nemocných CF s rùznou kolonizací (1999) pøibývali kolonizovaní nemocní
více pøedáním z dìtské èásti nežli novì vzniklou kolonizací v dospìlé èásti centra
(BCC 15 v. 5; PA 4 v. 2 pøípady). Mezi novì kolonizovanými BCC šlo o transmisibilní
gv 3A pøes cca 50% prevalenci pouze ve 2 pøípadech; zbytek tvoøily komunitní
kmeny gv 4, resp. 2 (2, resp. 1 pøípad).
Další charakteristiky souboru nemocných CF jsou uvedeny v tabulce 1.
Tabulka 1. Poèet nemocných s dalšími komplikacemi CF
Domácí oxygenoterapie
2
Pankreatická insuficience
47
Èekací listina plicní transplantace
0
Gastroezofageální reflux
2
Nosní polypy
8
Distální intestinální obstrukce
6
Pneumothorax
3
Nutnost insulinoterapie
18
Masivní hemoptýza
2
Hepatopatie
9
Alergická bronchopulmonální aspergilóza 4
Cholelitiáza
11
Netuberkulózní mykobakterióza
0
Osteopatie
6
V období 1998-6/2003 zde zemøelo 15 nemocných CF. Medián pøežití
u kolonizovaných PA (4 nemocní) èinil 28,8 roku (25,5-41,8), u BCC (11 nemocných)
23,8 roku (19,9-34,5); rozdíl je statisticky významný (p<0,05).
111
8
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
Ovplyvnenie kaš¾a vyvolaného ACE inhibítormi
Fraòová, S., Nosá¾ová, G.
Ústav farmakológie UK JLF Martin
Suchý dráždivý kaše¾ je jedným z najfrekventovanejších nežiaducich úèinkov
vyskytujúcich sa poèas terapie inhibítormi angiotenzín konvertázy (ACE-I).
Mechanizmus vzniku uvedeného typu chronického kaš¾a je spojený s inhibíciou
odbúravania kinínov, tachykinínov a následnou kumuláciou ïalších prozápalových
mediátorov v dýchacom systéme.
Cie¾om práce bolo sledovanie možnosti ovplyvnenia kaš¾ového reflexu, ktorého
citlivos bola zvýšená dlhodobým podávaním enalaprilu, kombinovanou lieèbou
s inhalaèným furosemidom, kromoglykátom a perorálne podávaným diltiazemom.
Kaše¾ bol v experimentálnych podmienkach sledovaný metódou mechanického
dráždenia laryngofaryngeálnej (LF) a tracheobronchiálnej (TB) oblasti dýchacích ciest
experimentálnych zvierat.
Zistili sme, že v porovnaní s monoterapiou enalaprilom kombinované podávanie
enalaprilu s inhalaèným furosemidom viedlo k signifikantnému poklesu poètu nárazov
kaš¾a z LF aj TB oblasti dýchacích ciest. Dlhodobá aplikácia enalaprilu s diltiazemom,
vyvolala signifikantný pokles poètu nárazov kaš¾a hlavne z TB oblasti dýchacích
ciest. Kombinované 15-dòové podávanie enalaprilu s inhalaènou aplikáciou
kromoglykátu však nepreukázalo signifikantný supresívny úèinok na sledované
parametre kaš¾a (z LF aj TB oblasti).
Uvedené výsledky naznaèili možnos minimalizácie respiraèných nežiaducich
úèinkov ACE–inhibítorov farmakologickým zásahom.
111
Exspiraèná stenóza trachey – chirurgická lieèba
Hamžík J.1, Mištuna D.1, Tatárová H.2
1
2
Chirurgická klinika MFN a UK,JLF Martin
Oddelenie TaRCH, NsP Žilina
Exspiraèná stenóza trachey je zriedkavé ochorenie zapríèinené poruchou elasticity
membranóznej èasti trachey, príp. hlavných bronchov, ktorá sa pri exspíriu a kašli
vyklenuje smerom ku prednej stene trachey, èím spôsobuje jej funkènú stenózu
rôzneho stupòa. Z viacerých synoným tohto ochorenia sa èastejšie používa aj termín
dyskinéza trachey.
Autori v prednáške rozoberajú rôzne spôsoby chirurgickej lieèby exspiraènej
stenózy trachey a prezentujú jeden z viacerých prípadov úspešnej chirurgickej
korekcie pomocou plikácie pars membranacea trachey. Takáto lieèba prináša okrem
zmiernenia dýchavice aj definitívnu ú¾avu od fyzicky a spoloèensky obažujúceho
charakteristického kaš¾a.
Literatúra:
1. Herzog, H.: Expiratorische Stenose der Trachea und der grossen Bronchien,
hervorgerufen durch eine erschlafte Pars membranacea. Thoraxchirurgie, 5,
1958, s. 281.
2. Rainer, W.G.: Feiler, E.M., Kelbe, D.L.: Surgical Technic of Major Airway Support
for Pulmonary Emphysema. Am. J. Surg., 110, 1965, s. 786-789.
3. Èerný, J. a kol.: Špeciálna chirurgia III, Chirurgia hrudníka, Osveta,
9
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
Martin,1993, 375 s.
4. Pafko, P., Haruštiak, S. et al.: Praktická chirurgie trachey, Galén, Semily, 2001,
111 s.
111
Intersticiálne p¾úcne ochorenia, morfologické zmeny v p¾úcnom
interstíciu, HRCT obraz
Hanková, I.1, Vyšehradský, R.2
1
RDG klinika MFN Martin, 2Klinika TaPCH UK JLF a MFN Martin
HRCT nálezy pri intersticiálnych p¾úcnych ochoreniach, obraz a popis základných
morfologických zmien, ich histopatologický korelát, výskyt pri jednotlivých
ochoreniach, diagnostický význam HRCT.
111
Kvalita života nemocných chronickou obstrukèní plicní nemocí
a bronchiálním astmatem léèených v Lázních Luhaèovicích
Hlobil, Z., Hnátek, J., Šabová, E., Malý, M., Vondra, V.
Láznì Luhaèovice, a.s., Státní zdravotní ústav Praha, Plicní odd. ZZ Praha 5, ÈR
Sledování kvality života se stalo významným ukazatelem hodnocení léèby
i z dlouhodobého hlediska.
V první studii jsme zjisovali kvalitu života pomocí dotazníku Short Forme (SF
36) u 169 lázeòsky léèených s astma bronchiale a chronickou bronchitídou. Kvalita
života lázeòsky léèených byla v prùmìru støednì zhoršená, skór u astmatikù byl 54,
u CHOPN 61 a u astma s CHOPN 67. Vyhodnotili jsme skóry pøíznakù, dopad na
tìlesnou a mentální aktivitu a celkové hodnocení kvality života tìchto skupin.
V druhé studii použito St.George,s Hospital Respiratory Questionnaire (SGRQ)
u 129 léèených s vyplnìním dotazníku na zaèátku a konci lázeòského léèení. Bìhem
pobytu došlo k poklesu skóre v pøíznacích z 50 na 33 (o 16,97), pracovní
a spoleèenská aktivita se zlepšila ze 60 na 54 (o 6,66) a celková kvalita života se
zlepšila z 58 na 49,5 (o 8,37).
Tyto údaje potvrzují døívejší anamnestické údaje lázeòsky léèených astmatikù
a bronchitikù, že pøíznivý efekt lázní trvá povìtšinou 3-6 mìs. a je charakterizován
snížením potøeby lékù, poklesem poètu pracovních neschopností a poètu
hospitalizací.
111
Súèasný menežment astmy a miesto leukotrienových antagonistov
(LTRA) v òom
Hrubiško, M.
OKIA NÚTaRCH, Bratislava - Podunajské Biskupice
Štúdie zamerané na rozbor morbidity a mortality na diagnózu asthma bronchiale
nás nútia k zamysleniu nad súèasnou klasifikáciou astmy a stratégiou jej lieèby.
Exacerbácie vznikajú u „¾ahkých“ astmatikov takmer rovnako èasto ako u pacientov
so stredne ažkou alebo ažkou perzistujúcou astmou. Až tretina pacientov, ktorí
zomreli na astmu boli do úmrtia vedení ako pacienti s ¾ahkou, resp. ¾ahkou
10
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
intermitentnou astmou. Štúdie však ukazujú riešenie: skorá indikácia inhalaèných
steroidov (ICS), prípadne LTRA zlepšuje ïalší vývoj pacientov s ¾ahkou astmou.
V indikovaných prípadoch môže by vhodná aj indikácia kombinovanej lieèby (ICS +
dlho úèinkujúce beta-adrenergikum - LABA).
Aj najnovšie smernice pre lieèbu astmy (GINA 2002) zachovávajú èlenenie astmy
na známe štyri stupne. Avšak skúsenosti z praxe ako aj štúdie v ktorých sa vývoj
ochorenia sledoval pomocou vyšetrenia bronchoalveolovej laváže èi bioptických
vzoriek sliznice, poukazujú na existenciu astmy iba ako perzistujúceho ochorenia.
Pojem „intermitentná astma“ preto treba chápa iba ako termín charakterizujúci
intermitentný klinický priebeh, prièom zápal a tým pádom aj prestavba dýchacích
ciest sú aj u „intermitentného pacienta“ kontinuálny stále prítomný proces. Tieto
poznatky samozrejme menia aj poh¾ad na lieèbu, a tak sa v súèasnosti èastejšie ako
v minulosti pri intermitentnej astme nerozhodujeme iba pre indikáciu krátko
úèinkujúceho beta-adrenergika, ale od stanovenia diagnózy aj pre indikáciu
kontinuálnej protizápalovej lieèby. Štandardne sa v takomto prípade indikujú nízko
alebo stredne dávkované ICS. Problémom však býva compliance intermitentného
pacienta. Z tohto poh¾adu sú optimálne perorálne podávané LTRA, najmä montelukast
s možnosou podávania 1× denne. Na lieèbu LTRA najlepšie odpovedá astma
indukovaná alergénmi, námahou, niektorými chemicko-fyzikálnymi trigermi a tzv.
aspirínová astma. Výhodná je indikácia LTRA pri astme s konkomitantnou alergickou
nádchou a/alebo atopickým ekzémom.
Zvláštnu skupinu tvoria pacienti, ktorí spåòajú kritériá ¾ahkej intermitentnej astmy,
ale pritom sa u nich vyskytujú síce sporadické, ale závažné exacerbácie. Týchto
pacientov treba pod¾a skúsenosti z praxe aj pod¾a najnovších odporúèaní GINA lieèi
ako pacientov so stredne ažkou perzistujúcou astmou – najèastejšie býva optimálna
fixná kombinácia inhalaèného steroidu (stredná alebo vyššia dávka) s dlho
úèinkujúcim beta adrenergikom. Kombinácia ICS+LABA v jednom prípravku je lieèbou
prvej vo¾by pri všetkých ažších formách perzistujúcej astmy. U èasti pacientov sa
však nedarí dosta ochorenie plne pod kontrolu ani kombináciou ICS+LABA. Ukazuje
sa (experience based medicine aj evidence based medicine), že trojkombinácia
ICS+LABA+LTRA môže u týchto najažších pacientov prispie k poklesu exacerbácií
a pomáha znižova potrebu použitia perorálnych steroidov. Pre svoju finanènú
nároènos patrí rozhodnutie o takejto lieèbe iba do rúk erudovaného špecialistu
(alergológ, pneumológ) a jej úèinnos treba preveri pravidelným sledovaním pacienta.
Vzh¾adom k tomu, že ide èasto o pacientov s èiastoène ireverzibilnými zmenami
p¾úcnych funkcií (PF), nie vždy je možné posúdi efekt meraním PF. Zmysluplnos
trojkombinácie ICS+LABA+LTRA najlepšie overíme poklesom spotreby perorálnych
steroidov, krátko úèinkujúcich beta-adrenergík a predovšetkým poklesom frekvencie
exacerbácií.
111
Nádorová hypoxia
Hrubý, R.1, Nosá¾ová, G.2
1
2
Onkologicko rádioterapeutické oddelenie NsP Žilina
Ústav farmakológie UK JLF Martin
Nádorová hypoxia je považovaná za jednu z vedúcich multifaktoriálnych príèin
vzniku rezistencie na lieèbu cytostatikami (hlavne fázovo špecifické látky).
Cie¾: Sledovanie možnosti ovplyvnenia lokálne pokroèilého nemalobunkového
karcinómu p¾úc (NSCLC) aplikovaním paliatívnej mono-chemoterapie vinorelbínom.
11
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
Jednou z možností zvýšenia cytostatického úèinku monoterapie fázovo špecifických
cytostatík je indukèná oxygenoterapia, ktorá vedie k èiastoènej redukcii nádorovej
hypoxie.
Metodika a súbor: V dvoch porovnate¾ných súboroch sledujeme ako sa podie¾ajú
zmeny koncentrácie parciálneho tlaku kyslíka na ovplyvnení nádorových buniek
v protiferaènom k¾ude po aplikácii vinorelbínu v lokálnom obraze poèítaèovej
tomografie (CT).
Záver: V súbore s indukènou oxygenoterapiou sme pozorovali vyššiu mieru
regresie v CT obraze.
111
Nové diagnostické možnosti v astme a CHOCHP
Chovan, L.
Klinika TaPCH SZU UTaRCH
Diagnóza astmy i CHOCHP sa tradiène zakladá na funkèno-diagnostických
metódach. V CHOCHP ku klasickým pribudli navyše inspiraèné parametre a záažové
testy. Èoraz väèší význam sa však zaèína pripisova markerom zápalu, ktorý je u oboch
ochorení odlišný. Dajú sa stanovi v periférnej krvi, indukovanom spúte, BAL; biopsie
robíme dnes už iba výnimoène. V sére dominuje ECP pri astme, Il-6 a TNFalfa pri
CHOCHP. V indukovanom spúte i v BAL možno uskutoèni diferenciálny rozpoèet
zápalových buniek i ich fenotypizáciu monoklonovými protilátkami, ale i solubilné
zápalové ukazovatele.
Novšími možnosami je vyšetrenie kondenzátu vydychovaného vzduchu a analýza
vydychovaného NO. V kondenzáte spektrum leukotriénov s vysokou špecificitou
odlišuje astmu od CHOCHP (cysteinylové leukotriény pri astme, LTB4 pri CHOCHP).
Vydychovaný oxid dusnatý je zvýšený pri astme, najmä nekontrolovanej, resp.
nelieèenej; pri stanovení správneho cut-off je test takmer stopercentne špecifický.
Pri CHOCHP býva NO naopak nezvýšené (samotné fajèenie ho znižuje).
Prezentujeme možnos kombinácie použitia bronchokonstrikèného testu a analýzy
BAL, kde u astmatikov dochádza po nešpecifickom bronchokonstrikènom podnete
k akumulácii T-lymfocytov a následne aj eozinofilov.
111
Vyšetrenie bránice - doplnok ku kompletnému funkènému vyšetreniu
p¾úc
Jakab, ¼, Laššan, Š, Krištúfek, P.
Klinika funkènej diagnostiky, NÚTaRCH Podunajské Biskupice, Bratislava
Kompletné funkèné vyšetrenie p¾úc (KFVP) poskytuje komplexný obraz o funkcii
p¾úc z respiraèného i ventilaèného h¾adiska. Bránica svojou funkciou výrazne
ovplyvòuje funkciu respiraèného aparátu nielen za fyziologických podmienok, ale
poruchy jej funkcie môžu sprevádza ochorenia primárne postihujúce štruktúry
hrudníka a p¾úc. Naopak, morfologická respektíve funkèná lézia bránice patologicky
vplýva na inak intaktný respiraèný aparát. Súvisí to hlavne so základnou funkciou,
ktorú bránica plní, èiže zabezpeèuje svojim pohybom spolu s ïalšími dýchacími
svalmi p¾úcnu ventiláciu. Od aktivity a kvality práce bránice teda závisí celkový funkèný
stav respiraèného aparátu.
Na našej Klinike funkènej diagnostiky SZU v NÚTaRCh dopåòame u indikovaných
12
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
pacientov KFVP neinvazívnym vyšetrením práce bránice. Pri vyšetrení sa zameriavame
na vznik únavy svalstva bránice. Okrem chronických respiraèných ochorení
predstavujú indikácie k vyšetreniu aj nejasná hlavne ponámahová dýchavica, rtg
obraz relaxovaných bránic, podozrenie na parézu bránice a pod.
Vyšetrenie má dve èasti:
1, vyšetrenie v pokojnom režime
2, záaž - rezistované dýchanie.
Sval vyšetrujeme pri každom druhu kontrakcie. Po dohovore s ošetrujúcim
lekárom stimulujeme n. phrenicus elektrickými impulzmi rôznej frekvencie, alebo
sval zaažujeme tým, že pacient vykonáva po sebe idúce max. nádychy („ergometria
bránice“).
Výstup a hodnotenie vyšetrenia je zamerané okrem posúdenia funkcie bránice
hlavne na terapeutický záver, najèastejšie vo forme návrhu na cielenú rehabilitáciu,
alebo tréning – edukáciu dýchania. Kontrolným vyšetrením možno hodnoti lieèebný
efekt, alebo naopak, postup choroby, a tým potrebu zmeny lieèby.
Conclusion: An examination of diaphragm function consist of two parts:
1. at tidal breathing
2. at resistive inspirium conditions.
Results of examination we use for the rehabilitation or training of the respiration
muscles.
111
Možné formy p¾úcnej manifestácie Crohnovej choroby
Janèová, G.1, Mešková, A.1, Horáková, M.2
1
2
Klinika TaPCH MFN Martin
Oddelenie gastroenterologickej diagnostiky MFN Martin
Crohnova choroba je chronický nešpecifický zápal postihujúci diskontinuálnym
spôsobom tráviaci trakt. Postihnutá môže by ktoráko¾vek èas tráviacej trubice.
Zápal preniká celou stenou, èasto má granulomatózny charakter. Priebeh ochorenia
je chronický, obdobia aktivity sa striedajú so štádiami k¾udu. Èastý je výskyt
extraintestinálnych prejavov tohto ochorenia (stomatitída, afty, iridocyklitída, uveitída,
primárna sklerotizujúca cholangitída, recidivujúce pankreatitídy, oligoartritída,
nefrolitiáza, erythema nodosum, atï.). P¾úcne prejavy Crohnovej choroby sú
v porovnaní s ostatnými ve¾mi zriedkavé. V našej kazuistike opisujeme prípad 18roènej pacientky s obojstranným infiltratívnym p¾úcnym procesom ako i 28-roènej
pacientky s obrazom lymfocytárnej alveolitídy.
111
Chirurgické aspekty resekcie p¾úc pre BCA po neoadjuvantnej lieèbe
Janík, M., Benej, R., Krajè, T., Haruštiak, S.
NÚ TaRCH Bratislava-Podunajské Biskupice
Abstrakt nedodaný
111
13
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
Bronchoalveolárna lavហako jedna z lieèebných možností alveolárnej
proteinózy
Janíková, M., Rezska, M., Tonkovièová, M.
Ústav tuberkulózy, p¾úcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy
Abstrakt nedodaný
111
Prognostic value bronchoalveolar lavage fluid in patients with allergic
alveolitis
Jastrzêbski, D.T., Wojdy³a, A., Ziora, D., Kozielski, J.
Dept. of Phtisiopneumonology Silesian Medical Academy, Zabrze, Poland
Aim: The aim of the study is estimation of bronchoalveolar lavage fluid in patients
with allergic alveolitis after 10 years treatment.
Material and method: 29 persons (15 women and 14 men) with chronic type of
allergic alveolitis were assessed. The age ranged between 17 and 64 years (mean
42). The diagnosis was based on radioclinical picture, namely: history, physical
exam, lung function tests, and thorax HRCT images. Inhalatory allergens exposure,
notified in anamnesis, was assessed by presence of precipitating antibodies in blood
serum in all the patients. After establishing of diagnosis all the persons had been
made BAL and basic lung function tests (FVC, FEV1, DLCO, D/VA). All of them had
been treated with Encorton (for 6±3 months; with the dosage of 0,5 mg/kg for about
6 weeks, consequently reduced to the maintaining dosage of 20 mg/day). 10 years
after the diagnosis (±3 years) we repeated lung function tests in all the patients.
According to initial BAL results the group was divided into two subgroups: A with
high (>40%) lymphocytosis in BAL and B with low (<40%) lymphocytosis in BAL.
They consisted of 7 and 22 patients respectively. After 10 years period the two
subgroups were assessed according to clinical state and lung function test. The
differences were estimated by nonparametric t-Student test.
Results: No statistically significant differences in lung function tests were found
in A subgroup (lymphocytosis >40%) and B (lymphocytosis <40%). Moreover, mean
values of lung function tests (FVC, FEV1, DLCO) were similar in both subgroups before
and after 10 years treatment. No correlation between BAL lymphocytes percentage
before the treatment and changes in lung function tests after 10-year treatment
were found. The differences of means are small and statistically insignificant. However,
we noticed tendency of functional parameters worsening in group B, though they
were more constant with minimal improvement in group A.
Conclusions:
1. We found no statistically significant changes in functional lung test results in
patients with chronic allergic alveolitis after Encorton therapy during 10-year
observation.
2. We did not establish any prognostic value of BAL in patients with chronic
allergic alveolitis.
111
14
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
Vzah I/D génového polymorfizmu angiotenzín konvertujúceho enzýmu
k p¾úcnej hypertenzii u pacientov s CHOCHP
Joppa, P.1, Tkáèová, R.1, Stanèák, B.2, Šalagoviè, J.3, Kalina, I.3, Štubòa,
J.1
Klinika tbc a respiraèných chorôb, 2III. Interná klinika, 3Ústav lekárskej biológie
LF UPJŠ, Košice
1
Pozadie problému. Inzerèno (I)/deleèný (D) polymorfizmus lokalizovaný v intróne
16 génu pre angiotenzín konvertujúci enzým (ACE) je asociovaný so zvýšeným rizikom
rozvoja ochorení kardiovaskulárneho systému. Avšak jeho vzah k p¾úcnej hypertenzii
nie je jasný. Predošlé práce ukázali, že u pacientov s primárnou p¾úcnou hypertenziou
sa vyskytuje ACE DD genotyp èastejšie ako genotyp s neprítomnosou D alely.
Hypotéza. Predpokladáme, že pacienti s chronickou obštrukènou chorobou p¾úc
(CHOCHP), ktorí sú nosite¾mi D alely, majú vyššie riziko rozvoja p¾úcnej hypertenzie.
Výsledky. Echokardiograficky stanovené tlaky (stredný a maximálny) v arteria
pulmonalis boli signifikantne vyššie v skupine pacientov s DD a ID génovým
polymorfizmom pre ACE oproti pacientom s genotypom II (14,9±1,6 oproti 8,8±0,8
mm Hg, p<0,02; 32,8±2,6 oproti 21,6±2,6 mm Hg, p<0,05). V multivariátnej lineárnej
regresnej analýze boli I/D génový polymorfizmus pre ACE a FEV1/FVC jedinými
nezávislými prediktormi tlakov v p¾úcnici. Záver. U pacientov s CHOCHP má I/D
génový polymorfizmus pre ACE významný vzah k riziku rozvoja p¾úcnej hypertenzie.
111
Izolace Mycobacterium celatum u pacienta s onemocnením AIDS
Kaustová, J.1, Kolèáková, J.2, Reischl, U3., Èuøík, R.4, Naumann, L3.
Oddìlení pro diagnostiku mykobakterií, Zdravotní ústav se sídlem v Ostravì,
Infekèní klinika, AIDS Centrum Ostrava,
4
Patologické oddìlení, FNsP Ostrava,
3
Diagnostische Laboratorien, Institut fur Medizinische Mikrobiologie und Hygiene,
Universität Regensburg, SRN
1
2
Mycobacterium celatum bylo popsáno poprvé v r. 1993 Butlerem a spol.
Nonfotochromogenní pomalu rostoucí mykobakteriální druh, podobný Mycobacterium
xenopi a èlenùm komplexu Mycobacterium avium-intracellulare, byl izolován
v rùznych geografických oblastech USA z klinických vzorkù HIV+ i HIV- pacientù.
Autoøi prezentují nález Mycobacterium celatum u pacienta v terminálním stadiu
AIDS. Pacient byl 3 a pùl mìsíce hospitalizován v AIDS centru pro HIV encefalopatii
s progredující cerebelární symptomatologií a inhibièním psychosyndromem, s kožními
a sliznièními zánìtlivými projevy pøi imunodeficitu - CD4+ T lymfocyty 18/ml,
imunoregulaèní index CD4/CD8 (IRI) 0,06, virová nálož 5224 kopií/ml plasmy. HAART
terapie a profylaxe infekcí - pneumocystové, toxoplasmové, herpetických,
mykobakteriózy vyvolané Mycobacterium avium – byly aplikovány po celou dobu
hospitalizace spolu se symptomatologickou léèbou. Po tøech mìsících stálého
zhoršování zdravotního stavu - kachektizace, progrese nálezù neurologických
a zhoršování psychických funkcí – se náhle objevili subfebrilie, silné zahlenìní
s obrovským množstvím zeleného sputa, difúzní pøizvuèné chropy a rachoty. Nález
byl hodnocen jako bronchopneumonie, která byla potvrzena pøi sekci. Dva dny pøed
úmrtím bylo ze sputa odebraného na zaèátku hospitalizace izolováno Mycobacterium
celatum.
15
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
Jedná se o první pøípad izolace Mycobacterium celatum z klinického vzorku
pacienta v Èeské republice.
111
Inhalaène zneužívané návykové látky a študenti èeských vysokých škôl
Kavalírová, A., Višòovský, P.
Univerzita Karlova v Prahe, Farmaceutická fakulta v Hradci Králové
Metódou štandardizovaných dotazníkov sa sledovali skúsenosti vysokoškolských
študentov s inhalovanými návykovými látkami - fajèením cigariet (tabak, marihuana)
a inhaláciou (crack, rozpúšadlá) na 6 fakultách univerzít v Èeskej republike (Hradec
Králové, Brno, Praha, Plzeò, Zlín – tu dve fakulty). Fajèenie cigariet (tabak, marihuana)
a inhalácia rozpúšadiel sa sledovali u 1832 študentov 5 vysokých škôl, inhalácia
cracku u 1755 študentov. U tabaku bolo nefajèiarov 73,7% (najviac na Farmaceutickej
fakulte UK Hradec Králové), u marihuany 89,7 % (najviac na Farmaceutickej fakulte
VFU Brno), skúsenosti s crackom a rozpúšadlami boli minimálne: crack v priemere
0,1%, rozpúšadlá 0,8%. Ukazuje sa, že fajèenie tabaku (pravidelne 5,9% z celého
súboru; najviac 3. LFUK Praha) ani marihuany (viac než 20x z celého súboru u
1,7%; najviac 3. LFUK Praha) neprevyšuje celoštátny priemer tejto vekovej skupiny
mládeže. Skúsenosti s inhaláciou cracku èi rozpúadiel sú u vysokoškolákov
minimálne. Naskytá sa otázka, èi by väèší prístup mládeže k vysokoškolskému štúdiu
nebol aj jednou z možných ciest prevencie drogových závislostí v tejto (z h¾adiska
drog rizikovej) vekovej skupine.
Podporené výskumným zámerom MSM 111600004
111
Niektoré aspekty bronchogénneho karcinómu v súèasnosti
Kavcová E.1, Rozborilová E.1, Kulišková I.1, Strapko P.1, Szarázová M.2,
Maïar R.3
Klinika TaPCH UK JLF UK a MFN Martin, 2Ústav hygieny UK JLF Martin, 3Ústav
epidemiológie UK JLF Martin
1
Cie¾: Analyzova niektoré aspekty bronchogénneho karcinómu (BCa) u pacientov
z okresu Martin. Metódy: Retrospektívne spracovanie chorobopisov a zdravotných
záznamov 107 pacientov s diagnózou BCa z rokov 1990 (n=34), 1995 (n=36), 2000
(n=37). Pre štatistické spracovanie použité: Kruskal–Wallisov test a analýza kontrastov,
Chi2 test, korelaèná analýza, Mann–Whitneyov (Wilcoxonov) W test.
Výsledky: V pokroèilých štádiách TNM IIIb a IV. bolo diagnostikovaných 77%
pacientov (1990/79%, 1995/72%, 2000/80%). Malobunkový karcinóm malo 25%
pacientov (18%, 33%, 24%). Lieèba: Chi samostatná: 5%, Chi+RT: 2%, Chi+ChT:
2%, ChT: 9%, ChT+RT: 13%, RT: 11%, len paliatívna: 12%, podporná a symtomatická:
46%.
l rok a viac prežívalo 27% pacientov (24%, 28%, 27%). Zistila sa vysoká
významnos vplyvu štádia na dobu prežitia (p<0,001), analýza kontrastov preukázala,
že štádium I má významne vyššiu oèakávanú hodnotu prežitia než ostatné štádiá.
Štádiá IIIb a IV majú významne horšiu oèakávanú hodnotu prežitia než I, II a IIIa,
prièom rozdiel medzi štádiami IIIb a IV nie je štatisticky významný. Kruskal–Wallisovým
testom sa ukázal vplyv mikromorfologického typu karcinómu na prežitie ako
16
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
významný, i keï nie vysoko významný (p=0,02). Test potvrdil vysokú významnos
vplyvu spôsobu lieèby na dobu prežitia (p<0,001). Rozdiely v dobe prežitia medzi
všetkými dvojicami skupín z trojice paliatívna, podporná+symtomatická a samostatná
chemoterapia boli nevýznamné, kým rozdiely skupín tejto trojice ku skupinám Chi,
Chi+ChT, RT+ChT a RT boli významné.
Pri hodnotení vplyvu jednotlivých kvantitatívnych faktorov na dobu prežitia
pomocou korelaènej analýzy sa zistila významnos len pri premenných: hodnota
hemoglobínu - Hb (r=0,331, p<0,002) a strata na hmotnosti v kg (r= -0,307,
p<0,0042). Ïalej sa ako významná ukázala závislos medzi trvaním príznakov
a hodnotou Hb (r= -0,222, p<0,04).
Záver: U 80% pacientov bol BCa aj v roku 2000 diagnostikovaný v IIIb a IV.
štádiu, èo sa odrazilo aj v krivkách prežitia. Na dobu prežitia, mali z kvalitatívnych
faktorov štatisticky významný vplyv rozsah ochorenia, spôsob lieèby a stav telesnej
výkonnosti pacienta, z kvantitatívnych faktorov hodnota hemoglobínu a strata
hmotnosti v kilogramoch.
111
Klinické hodnotenie tuberkulózy u pacientov z okresu Martin
Kavcová E.1, Rozborilová E.1, Vyšehradský R.1, Buchancová J.2, Janèová
G1.
1
2
Klinika TaPCH UK JLF a MFN Martin,
Klinika pracovného lekárstva a toxikológie UK JLF a MFN Martin
Cie¾ práce: Analyzova niektoré charakteristiky pacientov lieèených pre tuberkulózu
(tbc) poèas 5 rokov z okresu Martin.
Metódy práce: Retrospektívne spracovanie chorobopisov a zdravotných záznamov
106 pacientov z rokov 1995-1999. Poèet hodnotených hospitalizácií: 114.
Výsledky: Databáza pacientov sa skladala zo 61% mužov (M) a 39% žien (Ž)
s priemerným vekom M: 55,7, Ž: 65,4. Bakteriologicky pozitívna tbc u 55,8%
pacientov. 8,8% pacientov malo mimop¾úcnu formu tbc. V súbore bolo 44,8%
zamestnaných, 9,6% nezamestnaných a 45,6% dôchodcov. Osobitné sociálne
skupiny: alkoholici 14,9%, asociáli 9,65%, väzni 2,63%. Symptómy tbc malo 83,3%
pacientov, ktoré až u 21,9% pacientov trvali 4 a viac mesiacov. So stúpajúcim vekom
stúpal podiel pridružených ochorení, medzi najèastejšie patrili: ICHS (49,1%)
a CHOCHP (38,5%). Vylieèenie a dokonèená lieèba bola u 90,5 % pacientov.
Záver: Retrospektívna štúdia pacientov ukázala, že tbc prekroèí prah tretieho
tisícroèia aj napriek postupnému poklesu incidencie v SR. TBC zostáva problémom
medicínskym (lekári prvého kontaktu nemyslia na tbc, ve¾ký podiel pacientov s dlhým
trvaním symptómov), ale aj sociálnym (osobitné sociálne skupiny). Posun choroby
do starších vekových skupín síce prináša zmenšenie celkovej závažnosti tbc v
spoloènosti avšak so vznikom nových problémov spôsobených polymorbiditou
(diagnostické, terapeutické). Efektívna kontrola tbc je teda stále životne dôležitá aj
v SR.
111
17
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
Analýza exprese metalomatrixproteináz v resekátech plicních
karcinomù stádia I
Klein, J., Bohanes, T., Král, V., Neoral, È.1, Tichý, T.2, Dráè, P. 1
I. chirurgická klinika LF UP a FN Olomouc
Metallomatrixproteinázy hrají zásadní roli v procesu nádorové invaze, disseminace
a geneze metastáz. V øadì publikovaných studií byl zkoumán vztah rùzných typù
tìchto proteináz k typu nádoru, jeho velikosti, gradingu, postižení lymfatických uzlin
èi existenci vzdálených metastáz.
Cílem naší studie bylo porovnat expresi metalloproteináz 2, 9 a 11 (gelatinázy A,
gelatinázy B a stromelysinu) s pøežíváním nemocných operovaných pro
nemalobunìèný plicní karcinom ve stadiu I TNM klasifikace.
Parafínové bloèky 80 resekovaných nádorù ve stadiu I NSCLC byly vyšetøeny na
expresi metalloproteináz nepøímou imunoperoxidázovou reakcí. Statisticky byl
vyhodnocen vztah mezi jejich zvýšenou expresí a pøežíváním.
Závìr: Zvýšená exprese urèitých metalloproteináz ve stromatu tumoru mùže sloužit
jako indikátor horší prognózy plicní rakoviny.
Podpoøeno grantem MZdr ÈR NC 6615-3.
111
Odhad metastatického potenciálu malých periferních plicních nádorù
Klein, J., Bohanes, T., Král, V., Neoral, È.1, Tichý, T.2, Heøman, M.3,
Dráè, P.1
I. chirurgická klinika LF UP a FN Olomouc
Ústav pat. anatomie LF UP a FN Olomouc
3
Radiologická klinika LF UP a FN Olomouc
1
2
Pøibližnì ètvrtina nemocných operovaných pro nemalobunìèný plicní karcinom
ve stadiu I dle TNM klasifikace umírá na rekurenci nemoci mimo operovaný
hemithorax a tento fakt není ovlivnitelný rozsahem ani radikalitou lokoregionálního
výkonu. Metastatický rozsev je založen již pøed nebo v prùbìhu samotné operace
jako minimální resp. mikrometastatický reziduální nádor a není bìžnými vyšetøovacími
metodami zjistitelný.
Autoøi ve svém sdìlení popisují na souboru 80 nemocných operovaných v letech
1995-1998 korelaci mezi histologickým typem tumoru, gradingem, ploidií, angioinvazí
a dalšími imunohistochemickými markery, u kterých je citován možný prognostický
význam pro plicní karcinom, a parametry monitorujícími pøežívaní operovaných
nemocných (5-leté pøežití, disease free interval). Takto byly tedy ještì porovnávány
onkogen Bcl-2, integriny (cathenin, E-cadherin), metallomatrixproteinázy a parametry
bunìèného cyklu (Ki 67, PCNA).
Závìr: Kombinací jednotlivých molekulárnì – biologických markerù lze ponìkud
pøesnìji odhadnout další možný vývoj nemalobunìèné plicní rakoviny po radikální
resekci. Pokud je metastatický potenciál nádoru vysoký, dává to racionální dùvod
pro zvážení adjuvantní terapie i po resekcích pro malý periferní plicní nádor.
Podpoøeno grantem MZdr ÈR NC 6615-3.
111
18
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
Miniinvazivní postupy v diagnostice a léèbì SPNO
Klein, J., Bohanes, T., Král, V., Neoral, È., Dráè, P.1, Tichý, T.2, Heøman,
M.3
I. chirurgická klinika LF UP a FN Olomouc
Ústav pat. anatomie LF UP a FN Olomouc
3
Radiologická klinika LF UP a FN Olomouc
1
2
Chirurgická léèba SPNO je indikována pøi recidivì PNO po konzervativní léèbì
nebo v tìch pøípadech, kdy je první epizoda pneumothoraxu komplikována
perzistujícím únikem z plíce, hemothoraxem, nemožností reexpanze plíce,
oboustranným kolapsem plíce èi tenzním chováním pneumothoraxu.
Videotorakoskopická léèba PNO zahrnuje 2 základní kroky: resekci postižené
plíce resp. apikálních bul a obliteraci pleurálního prostoru.
Autoøi hodnotí vlastní zkušenosti s ošetøením 50 nemocných se spontánním
pneumothoraxem v posledních pìti letech. Vlastní operaèní techniku a taktiku pak
demonstrují na videozáznamu. Plíci se po chirurgické intervenci podaøilo rozvinout
ve všech pøípadech, selhání pleurodézy bylo zaznamenáno u dvou nemocných (4%).
Závìr: Základní podmínkou úspìchu operace pro SPNO je ošetøení plicního
parenchymu resp. úniku z plíce. Pro dokonalou obliteraci pleurálního prostoru
preferujeme pleurektomii pleury kostální a abrazi pleury bránièní. Zcela zásadním
požadavkem je dokonalá drenហa reexpanze plíce po zákroku.
111
Mùže biopsie sentinelové uzliny limitovat rozsah lymfadenektomie pøi
resekci pro plicní karcinom?
Klein, J., Bohanes, T., Král, V., Neoral, È.1, Tichý, T.2, Heøman, M.3
I. chirurgická klinika LF UP a FN Olomouc
Ústav pat. anatomie LF UP a FN Olomouc
3
Radiologická klinika LF UP a FN Olomouc
1
2
Biopsie sentinelové uzliny u solidních nádorù je hitem posledního desetiletí,
nicménì pøetrvávají rozpory nad možností aplikace této metody v klinické praxi u
karcinomu plic.
Cílem této studie bylo ovìøit techniku identifikace sentinelové uzliny pomocí
barvení patentovou modøí a ovìøit spolehlivost této metody v predikci možného
maligního postižení lymfatických uzlin vyšších etáží.
Sentinelová uzlina byla touto technikou identifikována u 23 z 28 nemocných
s nemalobunìèným plicním karcinomem ve stadiu I dle TNM klasifikace. Tato uzlina
byla v klasicky nabarveném preparátu vyhodnocena jako negativní, tedy nádoru
prosta u l5 nemocných. U tìchto nemocných byly negativní i uzliny vyšších etáží
odebrané v rámci lymfadenektomie. Bohužel, ve 4 tìchto ,,negativních“ sentinelových
uzlinách byly pomocí anticytokeratinù AE1-3 nalezeny mikrometastázy karcinomu.
Závìr: Identifikace sentinelové uzliny pomocí patentní modøi je pomìrnì
jednoduchou metodou, která identifikuje u vìtšiny pacientù nejpravdìpodobnìjší
místo lymfatických metastáz. Detailní histopatologické vyšetøení, pøíp. za pomoci
speciálních metod (imunohistochemie, PCR aj.), umožòuje nalézt maligní zmìny,
které by mohly snadno pøi klasickém vyšetøení uniknout pozornosti. Otázky, zda
takto prokázané mikrometastatické postižení má obdobný prognostický význam jako
prokázané metastatické postižení uzliny a zda mùže hrát roli pøi indikaci neoadjuvantní
19
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
terapie nebyly dosud zodpovìzeny. Nejasná zatím zùstává i otázka, zda prokázaná
negativita sentinelové uzliny mùže omezit nezbytnost a rozsah mediastinální
lymfadenektomie.
Práce byla podpoøena grantem MZdr ÈR NC 66l5-3.
111
Pøíspìvek chirurga k diagnostice mediastinálních lymfadenopatií
Klein, J., Král, V., Neoral, È., Bohanes, T.1, Tichý, T.2, Heøman, M.3,
Faber, E.4
I. chirurgická klinika LF UP a FN Olomouc
Ústav pat. anatomie LF UP a FN Olomouc
3
Radiologická klinika LF UP a FN Olomouc
4
Hemato-onkologická klinika LF UP a FN Olomouc
1
2
Precizní diagnostika má u mediastinální lymfadenopatie zcela zásadní význam
pro volbu správné strategie léèby. Ne všechny primární novotvary mezihrudí jsou
indikovány k odstranìní. Zejména u hematologických malignit jsou markantní úspìchy
radio- a chemoterapie v kombinaci s použitím biologických mediátorù a transplantací
kmenových bunìk.
Autoøi hodnotí na souboru 110 nemocných indikovaných k invazivním
diagnostickým výkonùm pro uzlinový syndrom mediastina v letech 1993-2002
diagnostickou výtìžnost, spolehlivost a komplikace mediastinoskopie a
videotorakoskopie èi jejich selhání.
Zároveò zdùrazòují nutnost úzké interdisciplinární spolupráce.
Videotorakoskopie a mediastinoskopie jsou pro svou vyšší nároènost zaøazovány
až na konec diagnostického procesu, tedy až po vyèerpání ménì nároèných,
neinvazivních, ale zároveò ménì výtìžných metod. V kombinaci s peroperaèním
histologickým vyšetøením dávají maximální diagnostickou jistotu, komplikace jsou
v erudovaném kolektivu vzácné, mohou být závažné.
111
Rozsah plicní resekce po indukèní chemoterapii
Klein, J., Král, V., Neoral, È., Bohanes, T. 1, Tichý, T.2, Heøman, M.3,
Grygárková, I.4
I. chirurgická klinika LF UP a FN Olomouc
Ústav pat. anatomie LF UP a FN Olomouc
3
Radiologická klinika LF UP a FN Olomouc
4
Klinika TRN LF UP a FN Olomouc
1
2
Dùvodem rozšíøených plicních resekcí bývá lokální rùst nádoru ve smyslu invaze
nádoru do mimoplicních struktur, které je nutno v zájmu dosažení kompletní resekce
odstranit v jedné dobì nejlépe en-bloc spolu s primárním nádorem. Pøestože
nejbìžnìjší indikací indukèní terapie u plicního karcinomu je prokázané lymfogenní
metastazování do stejnostranných event. druhostranných uzlin mediastina (stadium
N2 resp. N3 dle TNM), dùvodem nasazení neoadjuvantní terapie je v pøípadech
pøedpokladu rozšíøených resekcí právì prorùstání nádoru do okolních orgánù, které
signalizuje otevøení nových, nepøirozených cest možného lymfogenního a
hematogenního rozsevu a tedy podstatnì vyšší riziko selhání samotné chirurgické
20
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
terapie.
V letech 1995 – 2002 jsme provedli 15 rozšíøených plicních resekcí po pøedchozí
indukèní terapii u nemocných ve stadiu IIB – IIIB nemalobunìèné plicní rakoviny
(NSCLC). 30-denní letalita byla nulová, zaznamenali jsme dvì raritní komplikace,
pooperaèní morbidita byla pøijatelná.
Závìr: Pøedpokladem dobrých dlouhodobých výsledkù po rozšíøených plicních
resekcích pro karcinom je vyèerpávající staging, co nejdokonalejší predikce chování
tumoru po operaci a minimum chirurgických komplikací. Nasazení neoadjuvantní
terapie pøed resekcí nemusí zvyšovat riziko chirurgických komplikací a navíc mùže
pøíznivì ovlivnit prognózu nemoci.
Práce byla podpoøena grantem MZdr ÈR NC 66l5-3.
111
Etiologické agensy infekcií dýchacích ciest a ich súèasná citlivos na
antibiotiká
Kocan, I. st.1, Kocan, I. ml2.
1
Ústav sociálneho lekárstva UK JLF, 2Klinika TaPCH MFN Martin
Respiraèné infekcie predstavujú jeden z najèastejších problémov, s ktorými sa
lekári v nemocniciach a najmä v ambulantnej praxi každodenne stretávajú. Cie¾om
je oboznámi o najèastejších agensoch spôsobujúcich zápaly dýchacích ciest, ich
súèasnú citlivos a rezistenciu na antibiotiká. Medzi baktérie, ktoré najèastejšie
zapríèiòujú infekcie respiraèného traktu sú: S. pyogenes sk. A 100% citlivý na Penicilín,
S. pneumoniae 100% citlivý na Cefalosporiny II. a III. gen., Levofloxacín, Klaritromycín,
Azitromycín, Amoxicilín+klavulanát a rezistentný na Penicilín 76%, Klotrimoxazol
68%, Erytromycín 44%, Tetracyklín 40%; H. influenzae 100% citlivý na Ciprofloxacín,
Cefotaxim, Klaritromycín, Azitromycín, Amoxicilín+sulbactam, Amoxicilín+klavulnát
a rezistentný na Ampicilín 20%, Klotrimoxazol 16%, Chloramfenikol 4%; M. catarrhalis
100% citlivá na Cefalosporiny II. A III: gen., Levofloxacín, Klotrimoxazol, Tetracyklín,
Klaritromycín, Azitromycín, Amoxicilín+klavulanát; L. pneumophila 100% citlivá na
Erytromycín, Ciprofloxacín a Rifampicín. M. pneumoniae 100% citlivá na Tetracyklín,
Erytromycín, Klaritromycín, Azitromycín. Ch. pneumoniae 100% citlivá na
Levofloxacín, Klaritromycín, Azitromycín, Erytromycín, Tetracyklín.
Antibiotikum treba voli pod¾a predpokladaného etiologického agensu a jeho
aktuálnej citlivosti. Správne dávkova, nepoddávkova, dosiahnu minimálnu inhibiènú
koncentráciu v cie¾ových tkanivách.
111
P¾úcne prejavy chronickej reakcie štepu proti hostite¾ovi (GVHD) po
transplantácii kostnej drene
Košturiaková, G.1, Tudík, I.1, Holeèko, R.2, Košturiak, R.1
Ústav tuberkulózy a respiraèných chorôb Poprad-Kvetnica, 2Nemocnica s
poliklinikou, Poprad
1
Napriek úspechom zaznamenaným pri alogénnej transplantácii kostnej drene
(TKD) zostáva reakcia štepu proti hostite¾ovi (GVHD) jednou z najvážnejších
komplikácií. Ide o reakciu imunokompetentných buniek darcu v prostredí imunitne
kompromitovaného príjemcu. Chronická forma GVHD (cGVHD) vzniká po 3 mesiacoch
21
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
po TKD, a to jednak priamo prechodom z akútnej formy, alebo po prechodnom
bezpríznakovom období, prípadne môže nasledova s èasovým odstupom po
prekonanej akútnej forme. Vyskytuje sa u viac než 30% prípadov TKD od HLA
identických darcov. Na následky cGVHD zomiera 54% pacientov, ktorí sú bez relapsu
základného ochorenia. V klinickom obraze cGVHD imituje autoimúnne ochorenie a
pod¾a rozsahu postihnutia jednotlivých systémov ide buï o limitovaný (¾ahké
poškodenie viac ako 2 orgánov), alebo extenzívny stupeò (závažné postihnutie viac
ako 2 orgánov). P¾úcna forma cGVHD je v porovnaní s postihnutím kože, peèene a
gastrointestinálneho traktu menej èastá (len l0% pacientov s cGVHD má ventilaènú
poruchu), avšak jednoznaène zvyšuje mortalitu. I keï terapeutické možnosti sú zatia¾
obmedzené, pravidelné vyšetrenie funkèných parametrov p¾úc patrí ku komplexnému
monitoringu pacienta.
111
Trendy vo funkènom vyšetrení p¾úc
Krištúfek, P.
NÚ TaRCH Bratislava-Podunajské Biskupice
Abstrakt nedodaný
111
Percepcia rizika u pacientov s chronickou obštrukènou chorobou p¾úc
Kuchárik, O.
Boehringer Ingelheim Pharma Slovensko
CHOCHP je jedinou príèinou smrti na svete, ktorá má stúpajúcu prevalenciu.
Pod¾a Svetovej zdravotníckej organizácie bola CHOCHP vo svete v roku 1990 šiestou
najèastejšou príèinou smrti. V USA sa medzi najèastejšími príèinami smrti dostala
na štvrté miesto. V Európe kombinované úmrtie asociované s CHOCHP, astmou a
pneumóniou bolo treou najèastejšou príèinou smrti. Odhaduje sa, že v roku 2020
bude CHOCHP dosahova piate miesto medzi medzi ochoreniami konèiacimi fatálne
(L Enfant 2000).
Celosvetovo existujú ve¾ké rozdiely v každoroènom poète úmrtí spôsobených
CHOCHP. Predpokladá sa, že tieto variácie môžu by výsledkom:
· odlišného správania v rôznych krajinách (fajèenie, typ a spracovanie tabaku
použitého v cigaretách)
· faktorov prostredia (zneèistenie domáceho a vonkajšieho životného prostredia,
podnebie)
· frekvencie a manažmentu respiraèných infekcií
· genetických faktorov
Progresiu CHOCHP je možné, vo väèšine prípadov ovplyvni prevenciou.
Najèastejšou príèinou vzniku a rozvoja ochorenia je fajèenie, ktoré predstavuje 80
až 90% rizika vývoja CHOCHP. Ostatné rizikové faktory zahàòajú rodinnú záaž,
predchádzajúcu anamnézu infekcií respiraèného traktu a socio-ekonomický stav. V
súèasnosti je CHOCHP jedinou vedúcou príèinou mortality, ktorá má stúpajúcu
prevalenciu. Predpokladá sa, že v roku 2020 sa CHOCHP dostane celosvetovo na 5.
miesto medzi civilizaènými chorobami. Len v USA došlo v posledných 20 rokoch k
vzostupu mortality na CHOCHP o 70%. Ekonomická záaž v USA sa odhaduje na
takmer 32 miliárd USD roène (American Lung Association 2001).
22
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
V práci sa sleduje metaanalýza percepcie rizika vzniku a rozvoja ochorenia na
základe celosvetových údajov. Prízvukuje sa hlavne inkludovanie samotného pacienta,
hlavne zmenou jeho životného štýlu, do manažmentu ochorenia. Tieto postupy sú
však závislé na precíznej edukácii celého lieèebného reazca (odborník - praktický
lekár - pacient - rodina), ako aj na vnímaní rizikových faktorov samotným pacientom,
hlavne v zaèiatoèných štádiach ochorenia.
V ïalšej èasti sú prezentované výsledky omnibusových prieskumov v rámci
Slovenskej republiky.
Výsledky sú zarážajúce hlavne tým, že aj napriek zvýšenej edukácii a zdanlivo
dobrej akceptácii a manažmentu ochorenia, hlavne v posledných rokoch, ponímanie
ochorenia samotným pacientom je stále nedostatoèné. Toto môže, aj napriek kvalitnej
a lege artis lieèbe a pretransformovaní nových lieèebných postupov, by naïalej
príèinou zvýšeného rizika progresie CHOCHP u pacientov postihnutých samotným
ochorením ako aj širokej skupiny tzv. rizikových pacientov (fajèiari...)
111
Tuberkulóza v rómskych osadách
Letkovièová, M.1, Krištúfek, P.2, Lešèišinová, H.3, Rajecová, E.2,
Trenkler, J.4
(1Environment, a.s. Piešany, 2NÚ TaRCH Bratislava-Podunajské Biskupice,
3
Oddelenie TaRCH NsP Bardejov, 4Ústav TBC, PCH a HCH Vyšné Hágy)
Cie¾
Zmapova výskyt p¾úcnej tuberkulózy u obèanov rómskeho etnika, žijúcich
v najhorších sociálnych podmienkach.
Dáta
Databázové údaje Úradu vlády, v kompetencii zmocnenca pre rómske otázky, z
Okresného Úradu v Spišskej Novej Vsi, z Národného tuberkulózneho registra vo
Vyšných Hágoch, z Informaèného servisu Štatistického úradu SR v Bratislave, údaje
z Oddelenia TaRCH NsP Bardejov.
Metódy
Používame základné epidemiologické prepoèty. Dáta sú z Prešovského
a Košického kraja. Výskyt tbc je za roky 1988 až 2001, rómsku tbc sledujeme za
roky 1996 až 2001. Cielené vyšetrenia skupiny obyvate¾ov v okrese Bardejov.
Výsledky
Zaznamenali sme nasledovné rozdiely vo výskyte tbc pod¾a etnika:
1. V základnej vekovej štruktúre pacientov
2. Vo výskyte tbc v závislosti na pohlaví pacientov
3. V geografickej polohe v rámci okresov
4. V cene za jednu odhalenú neznámu tuberkulózu
Záver
· Výskyt tuberkulózy u obèanov rómskeho etnika sme zmapovali v rozsahu
existujúcich informácií, èiže sme „popísali popísané“, ale nie skutoènos.
· Takýto rozbor je síce možný vzh¾adom k legislatíve, ale je problematický
vzh¾adom k dostupným štátnym databázam, ktoré sú neúplné a nepresné aj na
úrovni základných demografických databáz Štatistického úradu SR.
· Zaznamenávame markantné rozdiely v incidencii tbc u Rómov žijúcich
v osadách a ostatných etník vo výrazný neprospech Rómov. Tieto rozdiely sú
geograficky ve¾mi nevyrovnané. Zaznamenávame neoèakávane vysoký poèet
neznámych tbc u obèanov rómskeho etnika, ktorí sú cielene preventívne vyšetrovaní.
23
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
· Hlavné problémy, ktoré sa vyskytujú v súvislosti so zisovaním incidencie tbc
u Rómov, sa síce týkajú aj všeobecnej osvety a životnej úrovne v rómskych osadách,
ale najmä súèasného organizaèného systému Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré
aktívne vyh¾adávanie tbc nemá zahrnuté vo svojich systémoch ani financiách.
111
Ako sa mení profil hospitalizovaných pacientov s ochoreniami
respiraèného traktu? (analýza desaroèného vývoja vo VOÚ TaRCH
Nitra-Zobor)
Magula, D., Plutinský, J., Petríèek, Š.
Vysokošpecializovaný odborný ústav tuberkulózy a respiraèných chorôb NitraZobor
Úvod: Typ poskytovanej zdravotnej starostlivosti (ústavnej, resp. ambulantnej)
závisí okrem iných, nemedicínskych príèin, najmä od výskytu daného ochorenia
v populácii, osobitostí jeho diagnostiky a lieèby.
Metódy: V retrospektívnej analýze sme z vlastných údajov (interné štatistiky,
výroèné správy) vyhodnotili rok po roku (1992-2001) hospitalizovanos na vybrané
ochorenia respiraèného traktu z prirodzeného spádového územia VOÚ TaRCH NitraZobor (cca 1,5 mil. obyvate¾ov).
Výsledky: Za desaroèné obdobie sme zaznamenali celkové zníženie poètu
hospitalizovaných pacientov s ochoreniami respiraèného traktu (z 3765 v r. 1992
na 2513 pacientov v r. 2001). Pod¾a jednotlivých skupín vybraných ochorení
respiraèného traktu boli zmeny nasledovné: pokles u tuberkulózy všetkých foriem z
528 hospitalizovaných, èo èinilo 14% zo všetkých hospitalizovaných osôb
s ochoreniami respiraèného traktu v r. 1992 na 181 (7,2%) v r. 2001, u chronickej
obštrukènej choroby p¾úc z 803 (21,3%) na 440 (17,5%), bronchiálnej astmy z 560
(14,9%) na 257 (10,2%), relatívny a/alebo absolútny vzostup u pneumónií z 441
(11,7%) na. 336 (13,4%), nádorov respiraèného traktu z 817 (21,7%) na 1161
(46,2%), p¾úcnej fibrózy a sarkoidózy z 94 (2,5%) na 97 (3,9%). Za hlavné príèiny
týchto zmien v sledovanom období (okrem mnohých ïalších príèin) považujeme
absolútny pokles chorobnosti na tuberkulózu, vzostupný trend chorobnosti na zhubné
nádory respiraèného traktu, pokraèujúci trend presunu zdravotnej starostlivosti
z ústavnej formy do ambulantnej, èo možno pozorova najmä v prípade chronickej
obštrukènej choroby p¾úc a bronchiálnej astmy.
Záver: Desaroèné zmeny a trendy v hospitalizovanosti na jednotlivé vybrané
respiraèné ochorenia z rovnakého spádového územia západného Slovenska
odzrkad¾ujú nielen trendy chorobnosti, meniaci sa pomer medzi poètom
hospitalizovaných a ambulantných pacientov, ale ich extrapoláciou ukazujú aj na
smerovanie a potreby pre zabezpeèenie budúceho vývoja.
111
Pokroky v diagnostickej a terapeutickej bronchoskopii
Majer, I.
Národný ústav tuberkulózy a respiraèných chorôb, Bratislava – Pod. Biskupice
Moderné postupy v diagnostickej a terapeutickej bronchoskopii rozširujú možnosti
vèasnej detekcie nádorov a potenciál terapeutických zákrokov.
V prednáške sa autor zaoberá základnou charakteristikou a prínosom najnovších
24
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
diagnostických a terapeutických postupov v bronchológii.
Autofluorescenèná diagnostika využíva signifikantný rozdiel intenzity prirodzenej
autofluorescencie medzi normálnou bronchiálnou sliznicou a nádorovým tkanivom,
po excitácii hélium kadmiovým laserom. Výsledky štúdií v diagnostike vèasných štádií
ca in situ poukazujú na jednoznaèný prínos tejto techniky.
Fluorescenèná diagnostika využíva na detekciu malígnych zmien aplikáciu
fotosenzibilizujúcej látky, èo sa prejavuje fluorescenciou vo vidite¾nom èervenom
spektre svetla. Po ožiarení fotochemické reakcie vyvolávajú deštrukciu buniek a tým
aj tumor, èo je podstatou fotodynamickej lieèby.
Endobronchiálna ultrasonografia (EBUS) zlepšuje vizualizáciu peribronchiálnych
štruktúr a ako prídatná vyšetrovacia metodika sa používa k stanoveniu diagnózy
a štádiovosti nádorového ochorenia.
Virtuálna bronchoskopia, nejedná sa endoskopickú vyšetrovaciu metódu. Využíva
špeciálny softwerový program pri špirálovom CT vyšetrení, umožòujúci rekonštrukciu
bronchiálneho stromu v 3D obraze.
Terapeutická bronchoskopia:
Fotodynamická lieèba nádorov je zameraná predovšetkým na lieèbu
superficiálnych sliznièných nádorov, röntgenologicky okultného karcinómu.
Elektrokauterizácia využíva použitie vysokofrekvenèného prúdu ku koagulácii,
vaporizácii a na rezanie tkaniva. Je alternatívou k laserovej lieèbe a využíva sa na
lieèbu malých povrchových lézií, ale aj na paliatívnu lieèbu nádorových obturácií.
Stenty. V terapeutickej bronchoskopii sa v ostatných rokoch, popri Dumonových
stentov, èoraz viac využívajú samorozažite¾né stenty Polyflex a Ultraflex so
silikonónovým povrchom.
111
Diferenciálna diagnostika pomocou laboratórnej medicíny
Marks, V.1, Cantor, T.2, Meško, D.3, Pullmann, R.3, Nosá¾ová, G.3
University of Surrey, United Kingdom, 2SCANTIBODIES, Santee, USA, 3UK JLF
Martin, Slovensko
1
Predstavenie knižnej publikácie: D. Meško (Editor-in-Chief), Differential Diagnosis
by Laboratory Medicine, Springer, Heidelberg, Berlin, New York, Tokio, London,
Paris, Milan, Hong Kong, 2002, 1096 ss., ISBN 3-540-43057-1.
Využitie knihy: pomôcka pre každodennú lekársku prax lekárov všetkých
špecializácií, každodenná pomôcka pre diagnostiku a diferenciálnu diagnostiku,
encyklopédia laboratórnej klinickobiochemickej medicíny, pomôcka pre prípravu
na postgraduálnu špecializáciu, pomôcka pre vedeckú prípravu a prácu, základná
uèebnica pregraduálneho štúdia medicíny.
Cie¾ová skupina: lekári všetkých špecializácií, uèitelia na lekárskych fakultách,
študenti v postgraduálnom špecializaènom štúdiu, študenti v doktorandskom štúdiu,
vedeckí pracovníci, pracovníci medicínskych laboratórií, študenti pregraduálneho
štúdia medicíny a zdravotníctva.
Kniha poskytuje: mobilizáciu medicínskych vedomostí, analyticko-syntetické
prostredie, podrobný diagnostický postup, rýchlu diferenciálnu diagnostiku, spätnú
väzbu praktických skúseností, najnovšie údaje z klinickej biochémie a laboratórnej
medicíny.
Charakteristika knihy: unikátna koncepcia umožòujúca ¾ahkú orientáciu, rýchla
lexikonická informácia o klinickobiochemických a laboratórnych parametroch (viac
ako 950 parametrov v biologických materiáloch), rýchla lexikonická informácia o
25
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
klinických jednotkách (viac ako 1950 stavov), rýchla lexikonická informácia o
liekových interferujúcich faktoroch (viac ako 1200 liekov). Kniha tiež poskytuje
rozsiahle údaje o referenèných hodnotách, vrátane konverzných faktorov.
111
Význam dynamických a submaximálnych parametrov pri interpretácii
spiroergometrického vyšetrenia
Matula, B., Kabaivanov, P.
Vysokošpecializovaný odborný ústav TaRCH Nitra – Zobor
Spiroergometrické vyšetrenie poskytuje dôležité informácie o vzahoch medzi
cirkuláciou, ventiláciou a výmenou plynov. Pri interpretácii testu je však potrebné
zoh¾adni ve¾ké množstvo získaných parametrov, ktoré sa väèšinou vzahujú na
referenèné hodnoty získané pri maximálnej záaži. V klinickej praxi však pacienti
èasto nedosiahnu maximálnu záaž. Vtedy je možné interpretova výsledky testu
pomocou dynamických (trendových) a submaximálnych parametrov. Prezentujeme
vlastné skúsenosti s dynamickými parametrami - ventilaèný index (dV´E/
dV´CO2), kardiovaskulárny index (dPF/dV´O2) a metabolický index (dV´O2/dW) a so
submaximálnymi parametrami hodnotenými na úrovni anaerobného prahu (AP) ventilaèné ekvivalenty (V´E/V´O2 a V´E/V´CO2), index ventilaènej rezervy (V´EAP/MVV)
a AP/peakVO2. V celom súbore 204 pacientov index AP/peakV´O2 významne koreloval
s dosiahnutou vrcholovou spotrebou O2 v % referenènej hodnoty (r=0,65). Ventilaèné
ekvivalenty, ventilaèný index a index ventilaènej rezervy vzájomne tesne korelovali
a zároveò významne korelovali s pomerom màtveho a dychového objemu (Vd/Vt,
r=0,61), ale i s pH na vrchole záaže (r=0,61), èo poukazuje na ich význam v hodnotení
efektívnosti ventilácie a hyperventilácie pri záaži. Kardiovaskulárny a metabolický
index mierne korelovali navzájom ((r=-0,40), prièom kardiovaskulárny index
najvýznamnejšie koreloval s kyslíkovým pulzom dosiahnutým na vrchole záaže
(r=0,66). V skupine pacientov s ventilaènou poruchou sa ventilaèné ekvivalenty
a ventilaèný index štatisticky významne odlišovali od hodnôt v skupine pacientov
bez ventilaènej poruchy. Skúmané parametre umožòujú orientaène posúdi
efektívnos ventilácie a kardiovaskulárnej funkcie pri fyzickej záaži. Interpretácia
spiroergometrického vyšetrenia sa však neopiera o analýzu jednotlivých parametrov,
ale vyžaduje integrovaný prístup s využitím èo najväèšieho poètu údajov aj s ich
dynamikou v priebehu záaže.
111
Intenzívna lieèba pacienta v astmatickom stave
Michalièková, M., Bajcár, ¼., Koèalková, A., Ivanèíková, B., Galková, M.
Vysokošpecializovaný odborný ústav tuberkulózy a p¾úcnych chorôb Nitra-Zobor,
Nemocnica podporujúca zdravie, Školiace pracovisko SZU, Oddelenie
anesteziológie a intenzívnej medicíny
Astmatický stav (AS) je ažká forma ataku, respektíve kumulácie atakov zhoršenia
bronchiálnej astmy s ohrozením života astmatika. V našej práci sa v krátkosti
zaoberáme patofyziológiou a lieèbou AS. Zameriavame sa na podporu ventilácie
a cirkulácie pri AS.
Definujeme a uvádzame kritériá pre použitie neinvazívnej ventilácie (NIV), umelej
p¾úcnej ventilácie (UPV), metodiku a zvláštnosti ich aplikácie u pacienta v astmatickom
26
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
stave.
Vyšetrenie hemodynamiky p¾úcnym balónkovým katétrom považujeme u pacienta
v AS za indikované až v prípade potreby UPV, ale hemodynamickú podporu
považujeme za súèas lieèby každého pacienta v AS.
V práci uvádzame súbor 28 pacientov v AS hospitalizovaných na našom OAIM
v rokoch 1998-2002, výsledky lieèby pri použití NIV (28), UPV (8) – efektivitu,
toleranciu, komplikácie a mortalitu v súbore pacientov. Hemodynamickú podporu
sme aplikovali u všetkých pacientov.
V závere konštatujeme, že vèasnou a správnou lieèbou je možné zníži
komplikácie a mortalitu u pacientov v AS.
111
Antitussive effect of Emblica officinalis in conscious cats
Mokrý, J.1, Nosá¾ová, G.1, Khan, M.T.H.2
Department of Pharmacology, Jessenius Faculty of Medicine, Comenius
University, Martin, Slovakia
2
International Center for Chemical Sciences, H.E.J. Research Institute of
Chemistry, University of Karachi, Karachi, Pakistan.
1
The influencing of pathological form of cough represents the focus of many
investigators and is still a giant field for research.
In this work the authors tested the antitussive activity of Emblica officinalis Gaertn.
(E. officinalis, Fam. Euphorbiaceae) in conscious cats by mechanical stimulation of
laryngopharyngeal and tracheobronchial mucous areas of airways.
The results showed that in dose 50 mg.kg-1 b.w. perorally the cough suppressive
effect of E. officinalis is not unambiguous. Higher dose of this substance (200 mg.kg-1
b.w. perorally) was more effective, especially the decrease of number of cough
efforts (NE), frequency of cough (NE.min-1) and intensity of cough attack in inspirium
(IA+) and expirium (IA-). This showed, that the cough suppressive activity of E. officinalis
is dose dependent. We have also demonstrated that antitussive activity of E. officinalis
is less effective than shown representant of classical narcotic antitussive drug –
codeine, but more effective than non-narcotic antitussive agent dropropizine.
We supposed that antitussive activity of dry extract of Emblica officinalis is
connected not only with antiflogistic, antispasmolytic and antioxidant efficacy but
very important is its activity on mucus secretion in the airways.
Supported by grant JFMCU 13/2001 and VEGA 2/7138/03.
111
Je ešte potrebná revakcinácia proti tuberkulóze v SR?
Nevická, E., Frecerová, K., Švejnochová, M.
Oèkovanie proti tuberkulóze – BCG vakcinácia je jedným z preventívných opatrení
v kontrole ochorenia.
Povinné oèkovanie v urèitých vekových skupinách je v Slovenskej republike od
roku 1953. Spolu s inými preventívnými postupmi sa podie¾a na znižovaní
novozistených ochorení p¾úcnej aj mimop¾úcnej tuberkulózy u detí, mladistvých aj
dospelých. Výrazný a v celom svete uznávaný úèinok BCG vakcinácie ako takej je
pokles malígnych foriem tuberkulózy. Od zaèiatku oèkovania až doteraz sa robí
27
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
primovakcinácia v Slovenskej republike v novorodeneckom veku medzi 4. dòom a
6. týždòom života. Poèet revakcinácií sa menil pod¾a epidemiologickej situácie a pod¾a
výskytu závažných foriem u detí a dospelých.
Od roku 1953 až do roku 1974 sme povinne revakcinovali tuberkulín negatívne
deti, mladistvých aj dospelých v 5 roèných intervaloch až do 30. roku života. Okrem
týchto èasových intervalov sa teda mimo oèkovacieho kalendára revakcinovali rizikoví
jedinci, prevažne kontakty s aktívnou BK pozitívnou tuberkulózou. Od roku 1975 sa
redukoval poèet revakcinácií zo 6 na 3, a to v prvej a siedmej triede školskej
dochádzky a u 18 roèných. Stále ostávala revakcinácia rizikových skupín. Pri
zlepšujúcej sa epidemiologickej situácii sme v Slovenskej republike v roku 1997
znova redukovali poèet revakcinácií na jednu, najskôr v 13. roku života, a od roku
2001 v 11. roku života. Táto redukcia revakcinácie zatia¾ neovplyvnila
epidemiologickú situáciu v tuberkulóze u detí a mladistvých v Slovenskej republike.
111
Fytofarmaká a kaše¾
Nosá¾ová, G.1, Matáková, T.2, Strapková, A.1, Kardošová, A.3, Fraòová,
S.1, Capek, P.3
Ústav farmakológie UK JLF Martin
Ústav lekárskej biochémie UK JLF Martin
3
Chemický ústav SAV Bratislava
1
2
Polysacharidy rôznych chemických modifikácií izolované z ibiša lekárskeho, slezu
lesného, rudbekie, skorocelu kopijovitého, sladkovodnej riasy, mahónie cezmínolistej
a kôry citrusových plodov, boli testované na kaše¾ tlmiaci úèinok na neanestézových
maèkách oboch pohlaví. Pozorovaný úèinok bol porovnaný s úèinkom preparátov
bežne používaných v klinickej praxi: nenarkotickým dropropizínom, prenoxdiazínom
a narkotickým kodeínom.
Zistili sme, že z testovaných substancií najvyššiu celkovú antitusickú aktivitu mali
kyslé polysacharidy a ich zmesi izolované najmä z nadzemských èastí rastlín. Kaše¾
tlmiaci efekt v laryngofaryngeálnej oblasti významne potlaèili xylan izolovaný zo
zelenej nadzemnej èasti rudbekie fulgidy a zmes polysacharidov z kvetu slezu lesného.
Výraznejší antitusický efekt ako nenarkotické antitusiká mali nami sledované
jednotlivé rastlinné polysacharidy (ramnogalakturonan a xylan).
Práca vznikla v rámci grantovej úlohy èíslo: 1/8155/01.
111
Berlínská zeï v plicní chirurgii.
Pafko, P., Schützner, J., Lischke, R., Stolz, A., Šimonek, J.
3. chirurgická klinika FN Motol Praha, ÈR
Abstrakt nedodaný
111
28
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
Metastatické p¾úcne postihnutia
Palicová, M.1, Lauková, D. 2, Èulagová, M.1, Koèalková, A.1
1
2
I. oddelenie TaRCH VOÚ TaRCH Nitra-Zobor
IV. oddelenie TaRCH VOÚ TaRCH Nitra-Zobor, prev. Lefantovce
P¾úcne metastázy sa vyskytujú pod¾a rôznych literárnych zdrojov od 25-50%
pacientov s mimop¾úcnymi nádormi. Najèastejšie šírenie nádorov je hematogénne.
Spôsob metastázovania môže ovplyvni iniciálnu symptomatiku metastatického
postihnutia p¾úc, ktoré sa môže klinicky prejavi kaš¾om, hemoptýzami, dýchavicou.
Èasto sa jedná o náhodne zistený nález. Vzh¾adom na pokroèilos onkologického
ochorenia je nutné použi všetky dostupné diagnostické postupy (zobrazovacie metódy
- RTG, CT, HRCT, PET, MR, endoskopické metódy) so získaním materiálu na
cytologické, prípadne histologické vyšetrenie. V prednáške prezentujeme naše
skúsenosti z pneumologickej praxe s diagnostikou metastatického postihnutia pri
rôznych primárnych nádoroch. Chceme poukáza na úskalia diferenciálnej diagnostiky
vo vybraných zaujímavých kazuistikách.
111
Ovplyvnenie kaš¾ovej odpovede poèas stimulácie nosovej sliznice
kapsaicínom u zdravých dobrovo¾níkov
Plevková, J., Brozmanová, M., Tatár, M.
Ústav patologickej fyziológie JLF UK Martin
V klinicko-patofyziologickej štúdii sme sledovali vplyv stimulácie aferentných
nervových zakonèení sliznice nosovej dutiny kapsaicínom na intenzitu kaš¾ovej
odpovede u zdravých dobrovo¾níkov. Štúdie sa zúèastnilo 10 dobrovo¾níkov
priemerného veku 23,1 roka, nefajèiarov, bez ochorenia respiraèného systému,
s negatívnou liekovou a alergickou anamnézou a fyziologickým nálezom pri prednej
rinoskopii. V prvej èasti štúdie sme sledovali dynamiku nazálnych symptómov na
intranzálne (i.n.) podanie kapsaicínu (Sigma) 750 mmol/l. Hodnotili sme intenzitu
pálivého pocitu v nose pomocou vizuálnej analógovej škály, kýchanie, slzenie
a hmotnos sekrétu poèas 15 minút. Zistili sme, že intenzita nazálnych symptómov
je najvyššia do 5 min po podaní kapsaicínu a v tomto intervale sme vyšetrovali
kaš¾ovú odpoveï.
Ïalej sme probandom vyšetrili citlivos kaš¾ového reflexu pomocou
jednodychového kapsaicínového testu so stanovením hodnôt C2 a C5 (koncentrácie
kapsaicínu v aerosóle, pri vdýchnutí ktorých proband zakaš¾al 2–krát a viac a 5–krát
a viac) (Péèová a spol., 1999). V 3 dòových intervaloch sme vyšetrili intenzitu kaš¾ovej
odpovede (poèet zakaš¾aní) po i.n. podaní kapsaicínu a fyziologického roztoku (FR)
v randomizovanom poradí pri inhalácii dvoch koncentrácií kapsaicínu –
korešpondujúcich s C2 a C5.
Poèas i.n. podania kapsaicínu došlo k signifikantnému zvýšeniu intenzity kaš¾ovej
odpovede v porovnaní s kaš¾ovou odpoveïou poèas i.n. podania FR aj pri C2 [8 (412) vs 4 (3-6), p=0,012] aj pri C5 [11 (6-14) vs 6 (5-11), p=0,015]
Záver: Stimulácia aferentných nervových zakonèení sliznice nosovej dutiny
kapsaicínom vedie k signifikantnému zosilneniu intenzity kaš¾ovej odpovede
u zdravých dobrovo¾níkov.
111
29
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
Hrudná drenហs použitím hrudných drénov s malým priemerom
Plutinský, J., Bitter, K., Pecháèová, E.
VOÚ TaRCH Nitra-Zobor
Opakujúce sa pleurálne výpotky zhoršujú kvalitu života chorých. U chorých s
empyémom hrudníka je to zas ochorenie život ohrozujúce. Riešením je zavedenie
hrudného drénu a vypustenie výpotku alebo hnisu. Následne sa dokonèí výkon o
pleurodézu a pri empyémoch preplachmi cez zavedený drén. Klasicky sa používali
pre drenហve¾kopriemerové drény, ale už viac rokov sa úspešne využívajú aj drény
s malým priemerom.
V našej práci sa zaoberáme možnosami využitia hrudných drénov s malým
priemerom a našimi skúsenosami s nimi v rozmedzí rokov 2000-2002. U 105 chorých
sa jednalo o hrudnú drenáž. U 69 sme použili drén ve¾kosti 14-16 CH, u ostatných
28 CH. Zo spomínaných 69 chorých sme predrénovali 5 chorých (7,2%). Jednalo sa
hlavne o malígne ochorenia sprevádzané pleurálnym výpotkom, a u ktorých sme sa
rozhodli aj pre pleurodézu. Pleurodézu robíme sterilným talkom v dávke 4 g.
Drénujeme v lokálnej anestézii zvyèajne 14-16 CH drénom. V poslednej dobre dávame
prednos silikónovým drénom pred PVC materiálmi. Pri drenáži spomínaným
systémom tenkých drénov oceòujeme hlavne: 1/ malé rany po drenáži, 2/ rýchlo sa
lieèiace rany, 3/ subjektívne lepšie znášanie výkonu, 4/ dobrú efektívnos drenáže.
Za najväèšiu nevýhodu považujeme pri tejto drenáži riziko upchatia tenkého drénu
s ev. nutnosou opakovanej drenáže. Riziku upchatia sa dá zabráni len pravidelnou
kontrolou funkènosti drénu, jeho skorým preplachom alebo jeho výmenou. Upchatie
drénu pri pleurodéze vedie potom k jej zlyhaniu.
Drenហtenkým drénom ale využívame aj pri drénovaní rekurentných výpotkov
pri cirhózach heparu, ICHS a pod. Skúsenosti sú rovnaké ako pri drénovaní malígnych
výpotkov.
111
Analýza radiaènej záaže pacientov pri rádiodiagnostickom vyšetrení
hrudníka
Príkazská, M., Nikodémová, D.
Bratislava
Rádiofotografia hrudníka patrí medzi najfrekventovanejšie diagnostické vyšetrenia
a v najbližšej budúcnosti nie je predpoklad ich významnejšieho zníženia.
Vzh¾adom k skutoènosti, že lekárske ožiarenie predstavuje až 95% radiaènej
záaže obyvate¾stva, je vysoko aktuálna potreba jeho zníženia v súlade so Smernicou
EÚ, ako aj s platnou slovenskou legislatívou.
Výsledky prieskumu autorov ukázali, že na Slovensku sa ešte stále používajú
štítkovaèe, ktoré prekraèujú smernú hodnotu vstupnej povrchovej dávky (Vyhláška
12/2001 Z.z.) v priemere 36-násobne. Nepriaznivé skutoènosti sa zistili aj pri
zhotovovaní klasickej snímky hrudníka: nepoužíva sa tvrdá technika a nedodržiavajú
sa indikaèné kritériá.
Uvedené zistenia zaktivizovali kompetentných èinite¾ov k urýchlenému prijatiu
zásadných opatrení. Koneèným cie¾om ich aplikácie v praxi je znižovanie radiaènej
záaže obyvate¾stva a zaistenie kvality zobrazovacieho procesu, èo je základnou
podmienkou pre získanie akreditácie rádiologických pracovísk.
111
30
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
Polymorfizmy v géne pre α-1-antichymotrypsín u pleuropulmonálnych
prejavov systemového lupusu
Pullmann, R., Škereòová, M., Rozborilová, E., Pullmann, R., Jr., Meluš,
V., Lukáè, J., Rovenský, J.
Ústav klinickej biochémie a Klinika TaRCH UK JLF MFN Martin, Národny ústav
reumatických chorôb Piešany
Pleuropulmonálne prejavy (PPN) sú relatívne èastým syndrómom vyskytujúcim
sa u systémového lupusu (SLE). Sú jednym z ARA kritérií pre diagnózu SLE. Medzi
PPN prejavy možno zaradi syndrómy akými sú pleuritída, niektore formy pneumonie,
pneumonitída, p¾úcna vaskulitída, alveolitída, p¾úcne krvácanie a intersticiálna fibróza.
Frekvencia výskytu všetkých syndrómov kolíše od 3 do nieko¾ko desiatok percent.
Bolo vyšetrených 166 pacientov s prejavmi SLE, diagnostikovaných,
dispenzarizovanych resp. lieèených v NURCH Piešany. P¾úcne postihnutie bolo
verifikované klinickými, funkènými a zobrazovacími testami a v pripade potreby
bolo vykonané HRCT. Bola vykonaná molekulárno-genetická analýza génov
susceptibility pre autoimúnne poškodenie. Tu referujeme o polymorfizme génu α-1antichymotrypsínu, ktorý má vzah k antiproteázovým aktivitám. Vzh¾adom na
závažnos klinickej symptomatológie osobitná pozornos bola venovaná
intersticialnym fibrózam. P¾úcna fibróza sa vyskytla u 28 pacientov, t. j. 16,35%. Jej
najèastejšími sprievodnými syndrómami z ARA kriterií boli kožné prejavy,
neuropsychiatrický SLE a postihnutie oblièiek. Boli testované dva polymorfizmy AACT:
v signálnom peptide a novopopísaný v promotorovej oblasti.
Výsledky. Polymorfizmus v signálnom peptide (AACTSP) -/-: zdravé kontroly - 0,224,
pacienti so SLE bez pleuropulmonálneho postihnutia 0,286, p¾úcne fibrózy - 0,500
(χ2 p<1×10-6) pneumónie - 0,310 (χ2 p=0,006) pleuritídy - 0,340 (χ2 p=0,14), pacienti
s ostatnými prejavmi pulmonálneho postihnutia 0,286 (χ2 p=0,357);
Polymorfizmus promotorovej oblasti (AACTP) +/+: zdravé kontroly 0,243; SLE
bez p¾úcneho postihnutia - 0,252, fibrózy - 0,448 (χ2 p=23,05×10-6), pneumónie –
0,294 (χ2 p=0,48), pleuritídy - 0,33 (χ2 p=0,03); pneumónie a pleuritídy - 0,252 (χ2
p=0,93)
Záver. Polymorfizmus -/- v signálnom peptide a polymorfizmus +/+ v promotorovej
oblasti génu pre AACT sa vyskytujú signifikantne èastejšie u pacientov zo SLE a
p¾úcnou fibrózou ako u ostatných pleuropulmonálnych syndrómov SLE. Uvedené
nálezy naznaèujú osobitnú úèas α-1-antichymotrypsínu v patogenéze p¾úcnej fibrózy
u SLE, zrejme odlišnú od ostatných pleuropulmonálnych prejavov SLE.
111
Pulsoximetry in evaluation of long term oxygen therapy in patients with
interstitial lung fibrosis
Rauer, R., Niepsuj, G., Kozielski, J.
Department of Phthisiopneumonology Silesian University School of Medicine
Controlled studies have shown effectiveness of long term oxygen therapy in
patients with chronic obstructive lung disease. It was demonstrated that in this patients
group, treated with home oxygen was achieved longer survival time and reduction
of hospitalisations.
No similar data are obtained among patients with interstitial lung fibrosis qualified
for home oxygen therapy.
31
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
The purpose of the study was to estimate a status of blood oxygenation in patients
with interstitial lung fibrosis receiving home oxygen therapy.
The study population were 21 patients: 8 with extrinsic allergic alveolitis and 13
with idiopathic pulmonary fibrosis. We conducted measurements of lung function
and 24-hours pulsoximetry (twice: before and during breathing oxygen).
We demonstrated that home oxygen therapy in patients with interstitial lung fibrosis
prevents desaturation, especially during sleep.
111
Videotorakoskopická lieèba empyému hrudníka
Rindoš, R., Piovarèi, D., Havelka, V., Láska, M., Hamžík, J., Brndiar, M.
Centrum hrudníkovej chirurgie, Ústav TPCh a HCh Vyšné Hágy
Abstrakt nedodaný
111
Postavenie tiotropia v lieèbe CHOCHP
Rozborilová, E.
Boehringer Ingelheim Pharma
Chronická obštrukèná choroba p¾úc je jednou z hlavných príèin úmrtia
a invalidizácie vo svete. Oèakáva sa, že v roku 2020 v celosvetovom meradle bude
treou najèastejšou príèinou smrti. Preto jedným zo základných cie¾ových programov
GOLDu je zníženie týchto ukazovate¾ov na základe komplexného programu
manažmentu u pacientov s CHOCHP. Bronchodilatanciá patria medzi základné lieky
v lieèbe obštrukcie. Preto narastá požiadavka na zavedenie nových úèinných
a bezpeèných liekov s takými požiadavkami, ktoré by znížili mortalitu, poèet
hospitalizácií a zvýšili kvalitu života. Tiotropium je nová generácia vysokoselektívnych
anticholinergík s predåženým úèinkom a ve¾mi dobrou toleranciou. Pod¾a odporúèania
GOLDu z roku 2003 sa zavádza do pravidelnej lieèby pod¾a novej klasifikácie od II.
stupòa stredne ažkej formy stabilnej CHOCHP, kde FEV1 je pod 80% NH. Na základe
ve¾kého množstva štúdií tiotropium významne zlepšuje funkciu p¾úc, redukuje
dyspnoe a exacerbácie, významne znižuje poèet hospitalizácií, zlepšuje kvalitu života
a znižuje použitie krátkodobo pôsobiacich β2-sympatomimetík.
111
Ktorí pacienti sú (ne)schopní inhalova cez Turbuhaler?
Salát, D.
AstraZeneca AB, o.z.
Abstrakt nedodaný
111
32
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
Význam PET v diagnostike plicního karcinomu
Shützner, J., Stolz, A., Košatová, O., Bìlohlávek, O., Skácel, Z.
3. chirurgická klinika FN Motol Praha, ÈR
Abstrakt nedodaný
111
Intervenèná bronchológia (NdYAG laser, stenty) a jej možnosti v riešení
stenóz centrálnych dýchacích ciest
Slivka, R., Jonner, I. a kol.
Ústav tbc, p¾úcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy
Autori v práci hodnotia možnosti NdYAG laser lieèby a endobronchiálnych stentov
v riešení benígnych a malígnych stenóz centrálnych dýchacích ciest. Pojednávajú
úspešnos oboch techník pod¾a etiológie a typu stenózy. Na záver navrhujú algoritmus
postupu v lieèbe stenóz centrálnych dýchacích ciest.
Prednáška je ukonèená praktickou ukážkou oboch techník na videozázname.
111
Výsledky lieèby tuberkulózy na Slovensku
Soloviè, I., Trenkler, J.
Ústav tuberkulózy, p¾úcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie, Vyšné Hágy
Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že medzi rokom 2000-2020 sa nakazí
tuberkulózou ïalšia miliarda ¾udí, u 200 miliónov z nich sa vyvinie ochorenie a 35
miliónov zomrie na tbc. Stále viac ¾udí vo svete zomiera na tuberkulózu ako na
ktoréko¾vek iné infekèné ochorenie, prakticky každú minútu vo svete niekto zomiera
na tbc. Autori analyzujú epidemiologickú situáciu na Slovensku, incidencia 19,7/
100000 obyvate¾ov, výsledky lieèby so zameraním na rizikové skupiny obyvate¾stva.
Slovensko je krajina, ktorá patrí pod¾a WHO medzi najlepšie v systéme diagnostiky,
lieèby a doh¾adu nad týmto závažným ochorením. Nᚠsúèasný systém je dávaný za
vzor pri implementácii stratégie DOTS, ako aj pri monitoringu tohto ochorenia.
111
Je úspìšná poèítaèová tomografie v hodnocení TNM a stádia
u nemalobunìèného bronchogenního karcinomu?
Stolz, A., Pipková, R., Schützner, J., Lischke, R., Šimonek, J., Pafko, P.
3. chirurgická klinika FN Motol Praha, ÈR
Abstrakt nedodaný
111
33
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
Vzah oxidu dusnatého a prostanoidnov v dýchacom systéme
Strapková, A., Nosá¾ová, G.
Ústav farmakológie UK JLF Martin
V patofyziológii p¾úcnych ochorení sú zapojené rôzne mediátorové systémy.
Doposia¾ nie je jasne charakterizovaný vzah dvoch z nich - systému podie¾ajúceho
sa na tvorbe prostanoidov (COX) a oxidu dusnatého (NOS). Vzh¾adom k tomu, že
interakcia NOS - COX môže prezentova dôležitý etiopatogenetický mechanizmus a
súèasne môže poskytova i urèité terapeutické možnosti, snažili sme sa v našich
experimentoch zisti vzah týchto dvoch systémov v podmienkach hyperreaktivity
dýchacích ciest navodenej expozíciou experimentálnych zvierat exogénnemu iritantu.
Použili sme látku inhibujúcu aktivitu cyklooxygenázy (diklofenak) a priamy donor
NO ovplyvòujúci jeho hladinu v organizme (molsidomín). Látky sme podali jednak
samostatne a jednak vo vzájomnej kombinácii. Molsidomín sme podali v dávke 2
mg/kg i.p., diklofenak v dávke 10 mg/kg i.m. Po takejto predlieèbe boli zvieratá
exponované parám toluénu 3 dni poèas 2 hodín. Potom bola sledovaná reaktivita
dýchacích ciest na histamín a acetylcholín in vitro. Dlhodobé podávanie donoru NO
a následná inhibícia COX zvýšili reaktivitu sledovaných preparátov. Inhibícia COX a
následné podanie donoru NO vyvolali zníženie reaktivity dýchacích ciest.
Vzh¾adom k ovplyvneniu reaktivity podanými látkami resp. ich kombináciou je
možné predpoklada úèas oboch sledovaných systémov a ich vzájomnú interakciu.
Práca vznikla v rámci riešenia grantovej úlohy VEGA 1/8155/01
111
Ako v praxi interpretova výsledky z mykobakteriologických vyšetrení?
Švejnochová, M., Nevická, E., Frecerová, K.
NRC pre mykobakteriálne infekcie SR, NÚTaRCH Bratislava - Podunajské Biskupice
Abstrakt nedodaný
111
Genetické rizikové faktory CHOCHP
Tkáèová, R.
GlaxoSmithKline
Chronická obštrukèná choroba p¾úc (CHOCHP) je komplexným ochorením,
v patogenéze ktorého sa podie¾ajú faktory životného prostredia spoloène
s genetickými faktormi. Hlavným rizikovým faktorom CHOCHP je fajèenie cigariet,
avšak riziko chronického poškodenia p¾úc je interindividuálne ve¾mi variabilné. Deficit
alfa1-antitrypsínu je zatia¾ jediným jednoznaène dokázaným genetickým rizikovým
faktorom rozvoja CHOCHP. Medzi ïalšie, takzvané kandidátske gény CHOCHP, patria
gény kódujúce enzýmové systémy zodpovedné za biotransformáciu metabolitov
cigaretového dymu, akými sú mikrozomálna epoxidhydroláza, glutatión S-transferáza
a hem-oxygenáza. Pri sledovaní genetického rizika vzniku CHOCHP je obzvl᚝
relevantný polymorfizmus glutatión S-transferázy (GST T1 a GST M1), keïže až 50%
kaukazskej populácie má absolútny deficit aktivity GST M1 (takzvaný nulový genotyp
pre GST M1). V našej štúdii u 110 fajèiarov (36±3 balíèkorokov) sme zistili
34
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
signifikantne vyšší podiel pacientov s CHOCHP v skupine s nulovým GST M1
genotypom (49%) oproti jedincom s nenulovým GST M1 genotypom (21%). Pri štúdiu
vplyvu genetických faktorov na rozvoj CHOCHP v budúcnosti sa bude potrebné
zamera na sledovanie interakcií medzi rôznymi génovými polymorfizmami a faktormi
životného prostredia.
111
Obštrukèné spánkové apnoe u pacientov s artériovou hypertenziou
Tkáèová, R., Vancová, J., Štubòa, J.
Klinika tbc a respiraèných chorôb, Lekárska Fakulta UPJŠ, Košice
Koincidencia artériovej hypertenzie a obštrukèného spánkového apnoe (OSA) je
ve¾mi vysoká: hypertenzia sa vyskytuje u 50 až 60% pacientov s OSA, a naopak,
približne 40% pacientov s artériovou hypertenziou má súèasne OSA (1). U pacientov
s artériovou hypertenziou refraktórnou na farmakologickú lieèbu je prevalencia OSA
až v 94% (2).Výsledky Wisconsin Sleep Cohort Study poukázali na dve zásadné
skutoènosti: a) systolický tlak krvi (TK) je u pacientov s OSA priamo úmerný frekvencii
epizód apnoe a stupni kyslíkovej desaturácie, b) u pacientov s OSA a normálnym TK
je riziko rozvoja hypertenzie v priebehu 4-8 rokov zvýšené približne trojnásobne.
Klinickým dôsledkom noèných vzostupov TK je vyšší výskyt kardiovaskulárnych
komplikácií u pacientov s OSA (3). Pacienti s OSA sú relatívne rezistentní na
farmakologickú lieèbu hypertenzie, prièom dosiahnutie žiadúcej kontroly TK je èasto
problematické. Lieèba pomocou neinvazívnej ventilácie (CPAP) je zlatým štandardom
lieèby OSA. Výsledky našej štúdie zo spánkového laboratória Respirologickej kliniky
v Toronte jednoznaène ukázali, že CPAP nielen akútne znižuje systémový TK poèas
spánku, ale pri jeho dlhodobej aplikácii dochádza aj k normalizácii 24-hodinového
TK (4).
1. Hla KM, Young TB et al: Sleep apnea and hypertension: a population-based study.
Ann Intern Med 1994;120:382-388.
2. Logan AG, Tkáèová R et al: High prevalence of obstructive sleep apnea in refractory
hypertension. J Hypertens 2002; 20: 1-7.
3. Nieto FJ, Young TB et al: Association of sleep-disordered breathing, sleep apnea,
and hypertension in a large community-based study. Sleep Heart Health Study.
JAMA 2000; 283: 1829-1836.
4. Logan AG, Tkáèová R et al: Refractory hypertension and sleep apnoea: effect of
CPAP on blood pressure and baroreflex. Eur Respir J 2003;21:241-247.
111
Mykotické pneumonie
Turèáni, P.
Klinika nemocí plicních a tuberkulózy Fakultní nemocnice Brno
Sdìlení se vìnuje ne tak èasté, o to však obtížnìji diagnostikovatelné pøíèinì
onemocnìní dýchacích cest. Je èlenìno na dvì èásti. První - teoretická - se snaží
vybrat z velkého množství informací o mykózách, podmínkách jejich rùstu, diagnostiky
a léèby ty, které mají pro lékaøe praktický význam. Èást druhá je prezentací pøípadu
mykotické pneumonie u rizikové nemocné.
Krátký úvod se tedy soustøedí na taxonomii hub s ohledem na využití pøi
35
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
diferenciální diagnostice plicního onemocnìní. Dále následuje výèet podmínek
nezbytných pro vznik mykotického onemocnìní, a již se jedná o podmínky lokální,
podmínky celkové èi faktory, které riziko vzniku mykotického onemocnìní zvyšují.
Po mechanismech obrany organismu proti mykózám se naše sdìlení soustøedí na
možnosti diagnostiky tohoto typu infekce metodami mikroskopickými, kultivaèními,
serologickými, histologickými, molekulárnì genetickými a zobrazovacími. Dùraz je
kladen na interpretaci tìchto metod, rozlišení kolonizace, kontaminace a infekce. I
když se v této oblasti dostáváme do situace, kdy èastìji než u jiných onemocnìní
hraje zásadní roli v rozhodnutí o pøíèinì potíží subjektivní hodnocení informací
lékaøem. Závìrem teoretické èásti, po pøehledu antimykotik, je krátce shrnuto jejich
použití u základních typù mykotických infekcí. Výše uvedené je potom prakticky
demonstrováno na pøípadu 20-ti leté nemocné, narkomanky, která byla na naší
klinice pro mykotickou pneumonii léèena.
111
Predoperaèné funkèné vyšetrenie p¾úc – indikácie a kontraindikácie
Urban, Š.
Klinika pneumoftizeológie LF UK Bratislava
Abstrakt nedodaný
111
Úloha laboratórneho imunologického vyšetrenia v diagnostike
sarkoidózy
Vrlík, M., Petrisková, J., Mäèková, N.
Martinské centrum imunológie, Martin
Vyšetrili sme súbor 67 pacientov s dg sarkoidózy: 6 pacientov s inaktívnou formou
sarkoidózy (úprava klinického stavu, rtg a laboratórneho nálezu po ataku sarkoidózy).
61 pacientov s dg sarkoidózy v aktívnom štádiu. Pacienti s Löffgrenovým syndrómom
– 24 pacientov, pacienti bez erythema nodosum – 37 pacientov. I. štádium ochorenia
– 37 pacientov, II. a III. štádium 24 pacientov. Muži – 22, ženy – 39. U 27 pacientov
sme vyšetrovali zastúpenie imunologicky významných buniek aj poèas lieèby.
U 2 (3%) pacientov, ktorí boli odoslaní za úèelom dif. dg pri prvom vyšetrení
nebola laboratórne potvrdená dg sarkoidózy, neskôr však bola potvrdená laboratórne,
rtg, ako aj klinický nález zodpovedal dg sarkoidózy. U 4 pacientov došlo k reaktivácii
ochorenia v priebehu lieèby – dôvody: 2 pacienti - pokus o prerušenie lieèby - zvýšená
aktivita alveolitídy, recidíva obrazu bilaterálnej hilovej lymfadenopatie, zhoršenie
Löffgrenovho syndromu, 2 prípady - lieèba neprerušená (Prednison 5 a 10mg), v rtg
obraze bez progresie, subj. však klin. zhoršenie.
Pacientom boli vyšetrované nasledujúce parametre metódou prietokovej
cytometrie – imunofenotypizácia buniek: v BALf: lymfocyty, neutrofily, makrofágy,
CD3, CD19, NK bunky, CD4, CD8, CD4/CD8, CD3HLA-DR, CD3CD25, CD4CD45RA,
CD3CD69, CD19CD69, CD8HLA-DR, CD19CD23 v percentuálnom zastúpení v
periférnej krvi: CD3, CD19, NK bunky, CD4, CD8, CD4/CD8, CD3HLA-DR, CD3CD25,
CD4CD45RA, CD3CD69, CD19CD69, CD8HLA-DR, CD19CD23 v percentuálnom
zastúpení, leukocyty a lymfocyty v absolútnych poètoch. Pre dg sarkoidózy môže
svedèi zvýšené pomerné zastúpenie lymfocytov nad hodnotu 15%, pomeru CD4/
CD8 nad hodnotu 2,2, resp. aktivovaných T ly cez HLA-DR nad hodnotu 30%. Toto
36
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
tvrdenie platí len pre sarkoidózu v aktívnom štádiu, inaktívna forma vykazuje známky
zníženej aktivácie. V periférnej krvi pomocným ukazovate¾om pri diagnostike
ochorenia je znížený abs. poèet lymfocytov pod 2,0×106, znížené zastúpenie T ly
(pod 67%). Pomer CD4/CD8 v periférnej krvi zostáva v priemere zachovaný v
medziach referenèných hodnôt, viac charakteristickou pre sarkoidózu je lymfopénia
v perif. krvi. Pre posúdenie úèinnosti lieèby je potrebné vyšetri v BALf zastúpenie
lymfocytov, makrofágov, neutrofilov, pomeru pomocných a cytotoxických T ly a
aktivovaných T lymfocytov CD3+HLA-DR+. Vyšetrenie zastúpenia lymfocytárnych
subpopulácií v periférnej krvi nemá rozhodujúci význam. Zníženie pomerného
zastúpenia lymfocytov, aktivovaných T lymfocytov a zníženie pomeru CD4/CD8 v
BALf svedèí pre úèinnos lieèby. Je dôležité zdôrazni význam individuálneho
posudzovania stavu aktivácie u každého pacienta. Úspešnos lieèby pravdepodobne
závisí od celkového stavu organizmu a imunitného systému a tiež od genetických
predispozícií každého jedinca, súvislos s dåžkou lieèby nebola preukázaná.
111
História spánkového laboratória Kliniky TaPCH UK JLF a MFN
Vyšehradský, R., Rozborilová, E.
Klinika tuberkulózy a p¾úcnych chorôb UK JLF a MFN, Martin
Autori dokumentujú rozvoj diagnostického a lieèebného potenciálu spánkového
laboratória na ich pracovisku a uvádzajú poèty vyšetrených a lieèených pacientov.
Spánkové laboratórium zahájilo svoju èinnos v roku 1995. Skríningová
diagnostika spánkových porúch dýchania sa robila priamo na lôžkovom oddelení
kliniky pomocou celonoèného pulzoxymetrického záznamu prístrojom NONIN 8600M.
Prístroje na neinvazívnu pretlakovú ventiláciu boli zabezpeèované individuálne po
rokovaniach s príslušnou zdravotnou poisovòou.
V roku 1997 pracovisko získalo inteligentný CPAP prístroj AutoSet™ (Resmed).
Pomocou neho sa robila diagnostika spánkových porúch dýchania, ako aj automatické
titrácie a kontroly nastavenia tlaku CPAP.
V roku 1998 bol z prostriedkov TEMPUS projektu EÚ zakúpený polysomnograf
ALICE3 (Healthdyne). Spánkové laboratórium zdie¾alo priestory s laboratóriom
funkèných vyšetrení p¾úc. V roku 2002 po rekonštrukcii kliniky dostalo 2 samostatné
miestnosti. Spôsob zabezpeèovania CPAP prístrojov dostal vïaka metodickému listu
hlavného odborníka MZ SR štandardnú podobu.
V roku 2003 bola polysomnografia rozšírená o infraèervený videozáznam.
Poèet polysomnografických vyšetrení realizovaných roène stúpal od prvých 16
v roku 1998 až na 91 v roku 2002. K 24.9.2003 bolo vyšetrených ïalších 78
pacientov. Od roku 1998 bolo diagnostikovaných 196 prípadov syndrómu
spánkového apnoe rôzneho typu a stupòa závažnosti a 71 iných porúch spánku.
Lieèba nCPAP bola indikovaná u 124 pacientov, 3 pacientom bol zabezpeèený prístroj
nBiPAP, ïalší dvaja naò v súèasnosti èakajú.
111
37
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
Možnosti hodnotenia chemickej regulácie dýchania v experimente
Žila, I.
Ústav fyziológie, Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Martine
Hodnotenie chemických regulaèných mechanizmov dýchania má význam nielen
v patofyziológii ochorení so zmenenou kardiorespiraènou reaktibilitou, ale aj pri ich
diagnostikovaní a terapii. Chemoreflexy sú silné modulátory nielen dýchania, ale
významne ovplyvòujú aj nervové srdcovocievne regulaèné mechanizmy.
Periférne chemoreceptory lokalizované v karotických a aortálnych telieskach sú
komplexné senzory hypoxie a koncentrácie H+ iónov v arteriálnej krvi. Ventilaèná
odpoveï na tieto stimuly ma multiplikatívny charakter a oznaèuje sa ako periférny
chemoreflex. Centrálne chemoreceptory v mozgovom kmeni detekujú koncentráciu
H+ iónov v mozgovomiechovom moku a intersticiálnej tekutine mozgu. Centrálny
chemoreflex charakterizuje lineárne zvyšovanie ventilácie ako odpoveï na stimuláciu
centrálnych chemoreceptorov vzostupom PaCO2.
Hodnotenie periférneho chemoreflexu je komplexné a závisí od meniaceho sa
stimulu.
Krátkodobé pôsobenie hypoxického stimulu môže vyvola nekompletnú ventilaènú
odpoveï, naopak prolongovaná aplikácia môže vies k vzniku hypoxického
ventilaèného útlmu (HVÚ).
Steady-state metódy využívajú aplikáciu hypoxickej zmesi konštantnej
koncentrácie najèastejšie v izokapnických podmienkach. Non steady-state metódy
sú založené na aplikácii pomalej progresívnej hypoxie v izokapnických podmienkach
alebo v spojení s hyperkapniou – rebreathing. Iné postupy využívajú krátkotrvajúce
periódy hypoxie a hyperoxie, respektíve aplikáciu širokého spektra stimulov
generovaných dynamickou technikou end-tidal forcingu.
Meranie centrálneho chemoreflexu sa realizuje metódami odvodenými od
rebreathingu. Tradièné metódy využívajú progresívnu hyperkapniu v hyperoxických
podmienkach - z dôvodu funkènej desenzitizácie periférnych chemoreceptorov.
Modernejšie postupy sú založené na náhodnej aplikácii rôznych koncentrácii CO2 a
poskytujú informácie o chemoreflexnej dynamike a systémovej stabilite.
111
Vplyv hypertermie a jej fyzikálnej lieèby na chemickú reguláciu
dýchania v hypovolemických podmienkach
Žila, I., Brozmanová, A., Javorka, M., Èalkovská, A., Javorka, K.
Ústav fyziológie, Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Martine
Cie¾om práce bolo zisti podiel chemoreflexných procesov na zmenách
respiraèných parametrov v hypertermii, preskúma vplyv ve¾kosti cirkulaèného objemu
na tieto procesy a zhodnoti reverzibilitu zmien chemoreflexov pri fyzikálnej terapii
hypertermie.
Metodika: Použitých bolo 30 anestézovaných králikov v dvoch skupinách: normo(NV, n=14) a hypovolemickej (HV, n=16). Hypovolémia bola navodená podaním
Furosemidu v dávke 5 mg/kg i.v. Z respiraèných parametrov bola vyhodnocovaná
ventilaèná odpoveï na hyperkapniu (HCVO) a hypoxiu (HVO) v normotermii, v
hypertermii a poèas jej fyzikálnej lieèby. Hypertermia bola navodená zahrievaním
telesného povrchu, následné ochladzovanie chladivými zábalmi viedlo k návratu
telesnej teploty (TT) na východiskovú hodnotu. HCVO: Zvieratá dýchali hyperoxickú
38
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
zmes (40% O2, 60% N2), do ktorej bol postupne pridávaný CO2. CO2 senzitivita bola
urèovaná zo sklonu regresnej priamky vyjadrujúcej závislos ventilácia-ETCO2. HVO:
Králiky dýchali postupne hypoxické zmesi s 11, 9, 7 a 5% O2. HVO bola hodnotená
ako percentuálna zmena ventilácie (VE) vzh¾adom na VE pri FiO2=0,21.
Výsledky: HCVO: U NV zvierat sa v hypertermii (42oC) signifikantne zvýšila, v HV
skupine nedošlo poèas hypertermie a jej fyzikálnej lieèby k signifikantnej zmene. V
porovnaní s NV skupinou bola CO2 senzitivita signifikantne menšia v HV skupine pri
telesnej teplote 42 oC (NV: 162±20 ml.min-1.kPa vs. HV: 100±16 ml.min-1.kPa, p<0,05)
ako aj poèas prvej fázy ochladzovania (NV: 159±22 ml.min-1.kPa vs. HV: 93±11
ml.min-1.kPa, p<0,05). HVO: Zväèšovanie intenzity hypoxie bolo v NV- i HV skupine
spojené so zvyšovaním VE, ktoré bolo výraznejšie u NV zvierat. V normotermii pri
zmesi s 5% O2 sa VE zvýšila v NV- o 85%, v HV- o 80%, p<0,05. Pri 42 oC a 7% O2 v
NV- o 31% a v HV- o 5%, p<0,05, resp. pri 5% O2 v NV- o 30% a v HV skupine o 6%,
p<0,05. Ochladzovanie a návrat TT na východiskovú hodnotu nebolo spojené so
signifikantnými medziskupinovými rozdielmi.
Záver: Hypovolémia spôsobila významné zmeny ventilaèných odpovedí na
hyperkapniu i hypoxiu. HCVO bola poèas hypertermie v hypovolemických
podmienkach slabšia ako v normovolémii. Oslabenie HVO v hypertermii bolo
výraznejšie u HV zvierat. Kombinácia hypertermie a hypovolémie vyvolala redukciu
chemoreflexne sprostredkovaných ventilaèných odpovedí, prièom fyzikálna terapia
hypertermie neviedla k reverzibilite chemoreflexných zmien.
1111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111111
39
II. Ha¾ákove dni
zborník abstraktov
Poznámky:
40
ISBN 80-80-88866-27-8
9 788088 866275

Podobné dokumenty

přírodní látky a strukturované biologické systémy v prevenci a

přírodní látky a strukturované biologické systémy v prevenci a přineslo dosud skryté riziko jejich použití. Na úrovni současných znalostí se zdá reálné, že toto riziko by bylo veliké a převážilo pozitiva. Mechanizmus účinku řady těchto látek je sice znám, nicm...

Více

P O Z V Á N K A

P O Z V Á N K A Cena vložného zahàòa: zborník v printovej podobe, cd s prednáškami, vstup do prednáškových miestností (¾ubovo¾ný prechod medzi jednotlivými sekciami), prenájom priestorov, obèerstvenie poèas prestá...

Více

dopis V. Havlovi

dopis V. Havlovi Z uver eného hl.ed í.ska si ted.' lze jen .t'řát za.háje rrí trt:: •..tního :..tíhánío 00 bné nové r-vky jsem ov~em vnášel do .ruxe i v tr. říZEní /lT 5/78/. Soud ~e snimi vůbec n ~okáztl vyYořádat...

Více

retrospektívny poh¼ad na vývoj traumatológie na i. chirurgickej

retrospektívny poh¼ad na vývoj traumatológie na i. chirurgickej 80. rokov k revízii jej biomechanických princípov. Znamenalo to znaènú redukciu dlahových osteosyntéz hlavne pri diafyzárnych zlomeninách, keï princíp dózovanej instability fragmentov sa povýšil na...

Více